• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    včera pred prerušením schôdze došlo k malej chybe medzi oznámením bodu programu, o ktorom máme rokovať, a predložením zákona, ktorý predkladal pán minister Ducký. Pôvodne sme mali rokovať o tridsiatom treťom bode, o tlači 172. Pán minister však uviedol tlač 173.

    Vrátime sa k schválenému programu tejto schôdze, k t r i d s i a t e m u t r e t i e m u bodu, a prosím pána ministra, aby uviedol

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Ako som povedal na začiatku, máte k nemu tlač 172 a spoločnú správu výborov ako tlač 172a.

    Skúsme sa ešte informačne prezentovať. Prezentujme sa, prosím.

    Prítomných je nás 76, takže môžeme pokračovať. Ale, aby nedošlo k nedorozumeniu v táboroch koalície a opozície, že som nepokračoval tým bodom programu, ktorý sa včera začal, dávam hlasovať o tom, aby sme pokračovali podľa pôvodne schváleného rokovacieho programu. Prosím, hlasujme o tom, aby sme teraz rokovali o tridsiatom treťom bode tak, ako som to uviedol.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Nerozumiem.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Pán poslanec Šimko, neboli ste tu, keď som vysvetľoval. Včera došlo k uvedeniu iného bodu programu.

    Pán poslanec Šimko, som veľmi rád, keď vystúpite, len by som prosil, aby ste vždy nevnášali do rokovania problém, ktorý nie je problémom. Ako predsedajúci schôdze som predniesol to, o čom chcem, aby sme rokovali. Včera vystúpil pán minister a prezentoval iný zákon, ako ohlásil predsedajúci schôdze. Preto som navrhol, aby sme teraz rozhodli, či budeme pokračovať o tom, čo prezentoval pán minister, alebo budeme pokračovať podľa nami schváleného pôvodného programu. Nič iné som nepovedal. Preto som poprosil poslaneckú snemovňu, aby odhlasovala, o čom chce rokovať. To je z mojej strany to, čo som mal urobiť, a preto to robím a prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Budeme hlasovať o tom, či budeme postupovať podľa pôvodného programu, čiže bodom 33. Nerobme si zbytočne problémy v tom, v čom nie sú. Ak to nedám odhlasovať, potom budete polovica kričať, že sme mali prerokúvať iný bod programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 4 poslanci.

    Páni poslanci, je vás tu dosť, prečo robíte úmyselne takéto obštrukcie? 69 prítomných. Mám vyzývať skrutátora, aby vás spočítal, a zase to bude tak? Dívajú sa na vás občania tejto republiky, z ktorých si robíte týmto spôsobom psinu.

    Prosím ešte raz, páni poslanci, hlasujme o tom, či budeme pokračovať v uvedenom zákone, alebo bodom 33. Nič od vás nechcem, len aby ste si potvrdili to, čo chcete robiť.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci z opozície, ak to neurobím, viem, že o päť minút budete kričať, že sme mali rokovať o inom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem pekne.

    Takže ako som uviedol na začiatku, budeme rokovať o tridsiatom treťom bode programu. Je ním vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Pán minister, prosím, aby ste vystúpili. Poslanci majú spoločnú správu pod číslom 172a.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som uviedol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vychádzajúc z poznatkov získaných pri uplatňovaní zákona o cenných papieroch v rozvíjajúcom sa kapitálovom trhu Slovenska a z poznatkov štátneho dozoru nad kapitálovým trhom pri výkone štátneho dozoru.

    Cieľom novely zákona je zladiť tento zákon s ostatnými zákonmi kapitálového trhu a vytvoriť všetky predpoklady na to, aby sa náš kapitálový trh stal transparentným, prehľadným a tým bol akceptovaný tak domácimi, ako aj zahraničnými investormi. Novelou sa okrem iného sústredí obchodovanie s cennými papiermi na organizované trhy, čo sprehľadní a zjednotí ceny. Zároveň sa sprísňujú podmienky oznamovacej povinnosti tak emitentov cenných papierov, ako aj majiteľov cenných papierov, predovšetkým verejne obchodovateľných akcií. Zavádzaná povinná dematerializácia cenných papierov je celosvetový trend a mnohé krajiny už pristúpili k povinnej dematerializácii cenných papierov, napríklad Francúzsko, Švajčiarsko i Poľsko.

    Návrh zákona o cenných papieroch rešpektuje predpisy európskych spoločenstiev, najmä smernicu číslo 89/592 ku koordinácii ustanovení o využití dôverných informácií pri obchodných transakciách, smernicu číslo 80/390 ku koordinácii požiadaviek na zostavenie, skúmanie a klasifikáciu prospektov pri prijatí cenných papierov na hlavný trh burzy, smernicu číslo 89/298 ku koordinácii kontroly a publikovaniu prospektov vydávaných pri ponuke prevoditeľných cenných papierov verejnosti, normu medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu ISO 6166 a direktívu Európskeho spoločenstva o prebraní (KOM/90/416).

    Po prvé. Návrh novely zákona o cenných papieroch upravuje najmä:

    a) zaktivovanie cenných papierov.

    Stanovuje sa, že akcie, dočasné listy, podielové listy, dlhopisy a pokladničné poukážky môžu byť vydané len ako zaknihované cenné papiere. Ak sú tieto cenné papiere vydané ako verejne obchodovateľné cenné papiere, odoberá sa emitentovi možnosť rozhodnúť o tom, že ním emitované cenné papiere prestanú byť verejne obchodovateľné. Týmto ustanovením sa dáva predpoklad, aby sa kapitálový trh stal moderným elektronickým trhom v Európe a zároveň sa ochránili drobní vlastníci cenných papierov. Pritom ide o jednoznačne logické, vecné a ekonomické dôvody, ako napríklad: bezpečnosť proti strate, zničeniu, krádeži a podobne, transparentnosť, sťažuje sa pranie špinavých peňazí, obchádzanie daňových povinností, prehľadnosť veľkosti vlastníckeho podielu, nákladovosť pri vydávaní, spravovaní, úschove a obchodovaní s cennými papiermi, rýchlosť a bezpečnosť procesu vysporiadania obchodov a ďalšie;

    b) postup pri zmenách a zrušení emisie cenných papierov a stanovenie aktuálnej hodnoty cenných papierov.

    Novým ustanovením sa ustanovuje postup pri zmenách a zrušení emisie cenných papierov. Návrh tohto ustanovenia vyplynul zo skúseností pri zmenách a zrušení zaknihovaných cenných papierov, najmä pri zlúčení alebo rozdelení spoločnosti, zmenách emisií vyvolaných spojením emisie, ktoré mala ISIN s prefixom CS a novou emisiou s prefixom SK. Postup pri zmene alebo zrušení emisie doterajšie znenie zákona neumožňovalo. Ďalej sa ustanovuje postup pri výpočte aktuálnej hodnoty cenných papierov. Aktuálna hodnota cenného papiera je jeho kurz na verejnom trhu v deň, ku ktorému sa vykonáva ocenenie cenného papiera;

    c) zmluvy o cenných papieroch.

    Ide o úpravu zmluvných vzťahov pri prevode cenného papiera, obstaraní kúpy alebo predaja cenného papiera, pri úschove, správe, uložení cenného papiera a pri pozastavení práva nakladať s cenným papierom. Zavádza sa povinnosť uzavierať tieto zmluvy v písomnej forme, aby neprichádzalo k sporom o udelenom ústnom príkaze;

    d) činnosť inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu.

    Návrh zákona upravuje podmienky činnosti obchodníkov s cennými papiermi, maklérov, organizátorov verejného trhu a Strediska cenných papierov. Určuje sa 5 miliónov Sk ako minimálna výška základného imania potrebného na vykonávanie činnosti obchodníkov s cennými papiermi. Sprísňujú sa kritériá na činnosť makléra. Stanovuje sa, ktoré činnosti môže vykonávať len obchodník s cennými papiermi, aby boli vykonávané zodpovednými osobami kapitálového trhu a vylúčilo sa vykonávanie týchto činností osobami bez príslušného povolenia. Upravujú sa podmienky získania oprávnenia na vykonávanie činnosti makléra. Stanovuje sa, ktoré subjekty a na základe akého povolenia tvoria verejný trh cenných papierov. Na sprehľadnenie kapitálového trhu sa zavádza v stredisku povinnosť zverejniť údaje o vydaných, zmenených alebo zrušených emisiách cenných papierov, vzniku a zániku pozastavenia práva nakladať s cenným papierom a prekročenie limitu podľa § 79a o ochrane finančného trhu. Ustanovuje sa oznamovacia a ponuková povinnosť pri nákupe väčšieho množstva cenných papierov. Uvedené ustanovenie vychádza z ochrany kapitálového trhu pred špekulatívnymi obchodmi a je v súlade s direktívou Európskej spoločnosti o preberaní normy KOM 90416 a s odporúčaniami zahraničných poradcov tak z európskych spoločenstiev, ako i z ostatných spoločenstiev. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je vo väčšine štátov trestným činom. Ďalej sa ustanovujú podmienky prebratia, ktoré vychádzajú z navrhovanej direktívy Európskeho spoločenstva, ktorá je dôkazom skutočnosti, že ochrana menšinových akcionárov v situáciách prebrania sa teraz stáva normou v európskych zákonoch o podniku.

    Po druhé. Novelizácia vybraných ustanovení zákona číslo 214/1992 Zb. o burze cenných papierov vyplynula z potreby zjednotiť znenie ustanovení tohto zákona so znením a zásadami zakotvenými v zákone o cenných papieroch.

    Po tretie. Novelizácia ustanovení Obchodného zákonníka bola vyvolaná predovšetkým ustanovením druhej vety § 3 zákona o cenných papieroch, ktorá povoľuje cenný papier vydať len vo forme cenného papiera na doručiteľa, na rad alebo na meno. Obchodný zákonník však ustanovuje formu akcie na majiteľa, ktorú zákon o cenných papieroch nepozná. Preto je potrebné zjednotiť používanú terminológiu týchto zákonov, aj keď z kontextu vyplýva, že forma akcie na majiteľa je synonymom pre formu akcie na doručiteľa. Vzhľadom na zmenu formy akcií bolo treba vykonať aj následné úpravy v textoch príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste pri posudzovaní zákona vychádzali z reálnej potreby tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Lysáka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

    dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako je to uvedené v tlači číslo 172.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 390 z 8. júna tohto roku na prerokovanie v lehote do 7. júla 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol určený citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov prerokovali v stanovenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky podľa tlače 172, lebo podľa § 48 odsek 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 17, prítomných bolo 13, za návrh uznesenia hlasovalo 6, proti hlasovali 4 a zdržali sa 3 poslanci.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s doplnkami, ktoré máme uvedené v tlači o spoločnej správe 172a.

    Vážený pán predseda,

    myslím, že nie je žiaduce, aby som čítal text, ktorý máme všetci k dispozícii. Hlásim sa do diskusie. Pokiaľ by nebola, odporúčam, aby sme neprijali body 1 a 2 týchto návrhov. Súhlasím, aby sme en bloc prijali body číslo 3, 4, 5 a 6. Ďalej aby sme neprijali článok 7, ktorý je riešený v iných súvislostiach, a súhlasili s článkom 8.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca a písomnú prihlášku som dostal od pána poslanca Palacku.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    za rozhodujúce pri posudzovaní novely zákona 600/1992, ako aj zákona 214/1992 a Obchodného zákonníka pokladám tú skutočnosť, že podľa môjho presvedčenia odráža potreby praxe a rešpektuje príslušné predpisy Európskej únie, čo v tejto etape pokladám za mimoriadne dôležité. Ďalej, že sleduje modernizáciu kapitálového trhu, ochranu drobných účastinárov a že sleduje aj otázky efektívnosti informácie. Dôležité tiež je, že nemá retrospektívne účinky a nevznikajú z neho nároky na štátny rozpočet.

    Za osobitne závažnú pokladám systemizáciu sústavy cenných papierov. I to, že sa stanovuje, ktoré druhy cenných papierov môžu byť vydané len ako zaknihované cenné papiere, a ak boli vydané cenné papiere ako verejne obchodovateľné cenné papiere, navrhuje sa odobrať emitentovi možnosť rozhodnúť o tom, že takto emitované cenné papiere prestanú byť verejne obchodovateľné.

    V tlači aj v diskusiách sa možno stretnúť so značnými námietkami voči dematerializácii podoby cenných papierov. Preto som sa snažil čo najviac s touto otázkou oboznámiť. Zistil som, že nie sú pravdivé mnohé tvrdenia, že by to bolo unikátne riešenie v celom svete. Faktom je, že napríklad vo Francúzsku a v Poľsku je táto podoba jednoznačne uplatňovaná, v Maďarsku je listinná. V mnohých ďalších krajinách sú modifikované. Pravda je aj to, že z 89 podielových fondov už teraz 56 má zaknihovanú podobu, 14 ich je v listinnej, niektoré nie sú presne určené.

    Preto pokladám, a myslím, že môžeme všetci pokladať tento trend za opodstatnený a správny.

    A nakoniec je tu ešte jeden návrh, v ktorom sa určuje, že tie inštitúcie, ktorú sú osobitne vymenované, nemusia vydávať cenné papiere v zaknihovanej podobe. Nie je teda pravda, čo tvrdia niektoí kolegovia, že bude existovať iba dematerializovaná podoba cenných papierov.

    Trošku možno na oživenie. Bol som zvedavý, ako tie podielové listy vyzerajú. A prečo predstavitelia ministerstva financií, keď uvádzalo niektoré zdôvodnenia, tvrdili, že ide o výrazné zlacnenie v dematerializovanej podobe. Podielový list môže vyzerať rôzne, ale niektoré, napríklad päťdesiattisícový, vyzerá takto. Je to istá forma bezpečnosti, zdá sa. Keď má človek majetok, má na to aj glejt.

    Nemyslím si však, že v modernej dobe je toto správna cesta, aby sme teraz zavádzali to, čo sa zavádzalo v Amerike alebo v niektorých ďalších spoločnostiach oveľa skôr. Ťažko a zbytočne by sa to neskôr upravovalo.

    Myslím si však, ak by boli technické problémy s transferom, aby sme o navrhovanom termíne na zavedenie dematerializovanej formy eventuálne uvažovali. Teda nie rok 1996, ale ak by bolo treba, ak by to nebolo zvládnuteľné, že by bol stanovený neskorší termín.

    Ďalej si myslím, že dôležité je uvedomiť si, že tie postupy, ktoré navrhuje novela zákona o zrušení emisie cenných papierov a stanovení ich aktuálnej hodnoty, naozaj majú opodstatnenie. Fakt, ktorý sa tu už spomínal, že vyplatenie emisií s prefixom CS nebolo možné dať dokopy s cennými papiermi emisie s prefixom SK, je dosť triviálny problém. Tento problém novela zákona rieši.

    Pokladám za logické, že sa jednoznačne stanovuje aktuálna hodnota cenného papiera tak, ako je to v návrhu uvedené, že je to kurz cenného papiera na verejnom trhu v ten deň, keď sa oceňuje. Vnáša sa poriadok do zmluvnej úpravy o cenných papieroch a to tým, že sa budú uzatvárať len v písomnej forme. Treba to podporiť, je to správny návrh.

    K tomu, čo chceme všetci, k spriehľadneniu a k dynamizácii na finančnom trhu by mala novela prispieť tým, že dosť jednoznačne upravuje podmienky činnosti obchodníkov s cennými papiermi, maklérov, organizátorov verejného trhu, strediska cenných papierov. Jednoznačne stanovuje povinnosti, vylučuje niektoré bočné kroky, prípadne fungovanie na kapitálovom trhu tých, ktorí nemajú oprávnenie.

    V § 9/1 sa navrhuje dôležité ustanovenie, že emitenti nemôžu meniť podobu cenných papierov zo zaknihovanej na listinnú. Je to v súlade s celkovou tendenciou, myslím si, že je to správne. Rovnako je dôležité, že sa vnáša poriadok do činnosti maklérov, aby to vykonávali osoby spôsobilé aj profesne zdatné. A je to, myslím si, veľmi správne. Zavedenie Strediska cenných papierov zverejňovať údaje o vydaných, zmenených alebo zrušovaných emisiách, o vzniku, zániku a pozastavení práva nakladať s cennými papiermi je jeden z najsprávnejších smerov, ktorý môže byť uplatnený na spriehľadnenie trhu.

    Z času na čas možno počuť námietky, že sa zavádza zbytočne veľa móresov do termínových obchodov. Každý, kto sa o tom chce informovať, zistí, že toto vyčlenenie je naozaj logický postup. Vylúči niektoré nesprávne postupy, ktoré tu boli a za ktoré tí, ktorí postupovali v rozpore so zákonmi, už nie sú postihnuteľní, už sú mimo obliga.

    Za správne pokladám to, že opčné i termínové obchody sa budú môcť uzatvárať len na cenné papiere, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu. Dôležité spresnenie obsahuje § 45, že obchodníkom s cennými papiermi môže byť len akciová spoločnosť so základným imaním minimálne 5 miliónov korún.

    Kritika návrhu, že sa umožní ministerstvu financií určovať podmienky o udelení povolenia na činnosť obchodovania s cennými papiermi a minimálna výška imania, myslím si, že nie je na mieste. Totiž iné právne normy stanovujú postup ministerstva financií a nemožno tu teda jednoznačne predpokladať zneužívanie právomoci.

    Za dôležitú pokladám výnimku navrhovanú v § 77 ods. 6 ako spresnenie podmienok pre prípady, keď sa nevyžaduje povolenie na verejnú obchodovateľnosť s cennými papiermi. Doteraz to nebolo. Táto novela to prináša, čo je veľmi správne. Zachováva sa tak právo rozhodovania tých emitentov, ktorí nechcú pustiť cenné papiere na verejný trh a podriadiť sa jeho nárokom. Nie sú teda naozaj pravdivé tvrdenia, že by sa preferovala len jedna forma - verejne obchodovateľné cenné papiere.

    V § 79a sa ustanovuje oznamovacia povinnosť pri kúpe cenného papiera, ak sa prekročia určité limity podielu cenných papierov v majetku týchto osôb. Je to naozaj v záujme ochrany kapitálového trhu pred špekulatívnymi obchodmi, pretože ide o ochranu práv najmä drobných akcionárov a sprehľadňuje sa tak koncentrácia kapitálu. Je to v súlade so smernicami Európskej únie a aj s odporúčaniami zahraničných expertov, ktorí spolupracovali na príprave, alebo s ktorými sa konzultovalo pri príprave novely tohto zákona.

    A nakoniec mi dovoľte pripomenúť niektoré kritiky, ktoré už dopredu v tlači s ťažkým delostrelectvom boli prinášané. Ide o dodržiavanie všeobecne platných štyroch princípov, ktoré platia aj vo väčšine európskych krajín. Nie je to teda nič nové, čo by znamenalo nejaké obmedzovanie alebo reštrikciu.

    V § 80 v súlade s § 79a je navrhovaná povinná polročná informácia o hospodárení emitentov verejne obchodovateľných cenných papierov, čo je rovnako v súlade so všeobecne platnými právnymi normami. V § 82 sa rozširuje právomoc štátneho dozoru aj na emisie, ktoré sú vydané ako neverejne obchodovateľné. To treba tiež podporiť, pretože ide o vnesenie poriadku na rodiaci sa kapitálový trh.

    Pokiaľ ide o článok III, ktorý sa dotýka Obchodného zákonníka, ide len o terminologické spresnenie podľa tohto zákona, kde sa napríklad namiesto akcie na meno majiteľa hovorí o akciách na doručiteľa, na rad, alebo meno a podobne.

    Článok IV uvádza povinnosť obchodníkov s cennými papiermi požiadať do 31. októbra l995 o povolenie obchodovať s cennými papiermi. Ináč oprávnenie zaniká uplynutím tejto doby.

    Ďalej, kto podá žiadosť, má právo výkonu tejto činnosti do konca roku 1995. Od 1. januára 1996 právo výkonu budú mať len tí, ktorým sa toto povolenie udelí.

    Záverom chcem, vážené kolegyne a kolegovia, len zopakovať, že posudzovaná novela zákonov 600/1992, 214/1992 Obchodného zákonníka primerane reaguje na potreby kapitálového trhu v Slovenskej republike a je v súlade s príslušnými normami Európskej únie, resp. ešte európskych spoločenstiev. Preto odporúčam, aby sme túto novelu, vrátane bodov 3 až 6 a bodu 8 spoločnej správy, ktoré si osvojujem, prijali. Body 1, 2 a 7 spoločnej správy, vzhľadom na súvzťažnosti, neodporúčam prijať.

    Ďalej dávam návrh, aby sme v § 79a bod 3 písm. b) namiesto slova "najvyššia", uviedli "priemerná" cena a v tej iste vete aby sme namiesto "12 mesiacov" uviedli "6 mesiacov".

    Druhý návrh: V § 63 ods. 1 písm. c) upraviť takto: "vždy pri zmene alebo zrušení emisie cenného papiera v zmysle § 5a ods. 6".

    A tretí návrh: V § 6 ods. 3 až 6 zmeniť číslovanie odsekov, je to tam chybné, z 3 na 2, resp. zo 4 na 3.

    To sú všetky návrhy na úpravy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Palacka. Po ňom pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    vláda nám predkladá na schválenie rozsiahlu novelu zákona číslo 600/1992 o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Cenné papiere sú listiny dokladujúce vlastníctvo k určitému kapitálovému majetku a v hospodárskom systéme založenom na princípoch trhovej ekonomiky majú prakticky rovnako dôležité miesto ako samotné peniaze. Po dlhé desaťročia bol u nás pojem cenný papier len akousi nevítanou pripomienkou existencie iného hospodárstva, než aké sme poznali. Až nástupom ekonomickej transformácie sa tento pojem vrátil aj do našej bežnej reči a obnovenie súkromného vlastníctva kapitálu umožnilo vznik skutočných cenných papierov aj na Slovensku.

    Najväčším impulzom na používanie a obchodovanie s cennými papiermi u nás bezpochyby bola 1. vlna kupónovej privatizácie. Jej prostredníctvom vznikli stovky akciových spoločností a milióny občanov sa stali vlastníkmi akcií - akcionármi. Dnes už pojem cenný papier a jeho význam nie je potrebné predstavovať. Po akciách sa objavili aj ďalšie druhy cenných papierov - obligácie, vkladové listy, podielové listy a podobne.

    Základným atribútom všetkých týchto papierov je to, že ich možno kúpiť, alebo predať, a cenné papiere si, prirodzene, vytvárajú svoj trh. Tento trh vzniká spontánne, nezávisle od štátnej moci, ktorá ho spravidla vždy až následne začína regulovať, aby nedochádzalo k situáciám, ktoré by boli negatívne alebo škodlivé pre ekonomiku.

    Za normálnych podmienok takýto trh s cennými papiermi alebo ešte širšie kapitálový trh vzniká a vyvíja sa celé storočia. My sme, žiaľ, v situácii, keď po násilnom zničení vytvárame tento trh od nuly v priebehu niekoľkých rokov. Bolo by preto naivné očakávať, že náš kapitálový trh bude dokonalý už dnes.

    Skúsenosti z trhov, ktorých história siaha do 16. - 18. storočia, nás učia, že kapitálový trh je mimoriadne dôležitým prvkom v ekonomike, ktorý najefektívnejšie zabezpečuje alokáciu kapitálových zdrojov, čo jednoducho povedané znamená to, že dokáže prelievať peniaze tam, kde sa najlepšie zužitkujú, na prospech celej ekonomiky, a v konečnom dôsledku na prospech každého občana. Dokáže odčerpať peniaze z podnikov, ktoré nimi plytvajú, a podporiť tie, ktoré vedia vyprodukovať najvyšší efekt. Preto je správne fungujúci kapitálový trh životne dôležitý na objektívne porovnávanie úspešnosti trhových subjektov a tým pre celú ekonomiku vôbec.

    Historické skúsenosti však zároveň hovoria, že kapitálový trh je extrémne citlivý na akékoľvek vonkajšie zásahy, a unáhlenosť v zavádzaní regulačných mechanizmov zo strany štátu tu nie je na mieste. V čase, keď náš kapitálový trh je doslova v kojeneckom veku, je preto predčasné snažiť sa ho vtesnať do prísnych mantinelov, hoci sa možno niektoré uplatňujú na vyspelých trhoch. Tak ako nemôžeme chcieť od päťročného dieťaťa, aby podávalo pracovné výkony ako dospelý, a musíme tolerovať, že niekedy odbehne od učebníc k lopte.

    Vládny návrh zákona zavádza na náš kapitálový trh niektoré potrebné a vítané prvky spresňujúce pravidlá a postupy, s čím by sa dalo súhlasiť. Vo väčšine ustanovení sa však prejavuje celkom jasná snaha ministerstva financií o zošnurovanie trhu a jeho účastníkov do veľmi rigoróznych podmienok a najviac nových ustanovení sa venuje len postihom a trestom pre tých, ktorí by novo zavádzané pravidlá nedodržiavali.

    V návrhu je viacero ustanovení, ktoré sú mätúce a technicky nerealizovateľné. Napríklad v § 6a ods. 2 sa aktuálna hodnota cenného papiera určuje podľa kurzu uverejneného tuzemskou burzou cenných papierov. Lenže, po prvé, cenný papier na burze má iný kurz ráno, iný na poludnie, iný popoludní, a po druhé, okrem burzy existuje napríklad aj RM systém, kde sa môže v ten istý deň obchodovať s tým istým cenným papierom, ale s inou cenou. Ako sa teda určí aktuálna hodnota cenného papiera?

    Ďalej v § 14 sa termínové obchody ohraničujú na lehotu dlhšiu ako 15 dní. Táto lehota nielenže nie je nijako odôvodnená, pravda, ak nepočítame osobnú averziu autorov návrhu voči Bratislavskej opčnej burze, ale je aj nerealizovateľná, pretože samotný princíp termínovaných obchodov s cennými papiermi je všade na svete používaný tak, že obchodník sa až do dňa exspirácie príslušného burzového produktu termínovanej ponuky alebo dopytu môže rozhodnúť, či ju akceptuje, alebo nie.

    Takisto napríklad ustanovenie, že všetky akcie, dlhopisy, podielové listy sa budú môcť predávať len na verejnom trhu a len prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi, bude v praxi znamenať, že každý jeden vlastník hoci len jednej-jedinej akcie z 1. vlny kupónovej privatizácie bude musieť pri predaji tejto akcie svojmu známemu alebo rodinnému príslušníkovi využiť služby obchodníka. Samozrejme, za úplatu, nehovoriac už o administratívnej náročnosti. Zároveň sa tým z trhu vylučuje cena dohodou dvoch obchodných partnerov. Je neskonale naivné sa domnievať, že účastníci trhu toto jednoducho zoberú na vedomie a budú akceptovať cenu, ktorá sa generuje na našom verejnom trhu, hoci nezodpovedá cene, ktorú je niekto ochotný zaplatiť. Oveľa reálnejšie je, že buď sa bude zákon obchádzať, alebo sa obchodovanie s cennými papiermi samovoľne zastaví. Ani jedno ani druhé nie je pre našu ekonomiku dobré.

    Ustanovenie o jedinom spôsobe nákupu akcií nad podiel 30 % jedného emitenta prostredníctvom verejného prísľubu s cenou minimálne na úrovni maximálnej ceny za posledný rok je evidentne neprijateľné v situácii, keď sa ceny za rok menia o desiatky percent.

    Ďalej, prechodné ustanovenia v článku IV určujú pre obchodníkov a organizátorov verejných trhov lehotu 2 mesiace na prispôsobenie sa novému zákonu. To sa v praxi našich registrových súdov v žiadnom prípade nedá stihnúť.

    Vážení kolegovia, toto boli len niektoré najvážnejšie nedostatky predloženého vládneho návrhu. Ak sa návrh zákona schváli tak, ako bol predložený, bude to znamenať prinajmenšom ochromenie, ak nie úplnú likvidáciu beztak veľmi slabučkého kapitálového trhu na Slovensku, a pre ďalší rozvoj ekonomiky bude tento chýbať, čo sa prejaví v spomalení celkového hospodárskeho rastu. Navrhovaná novela zákona obsahuje také množstvo nedostatkov, že nie je možné ich kvalifikovane napraviť pozmeňovacími návrhmi tu v pléne Národnej rady. Navrhujem preto vrátiť tento návrh vláde na prepracovanie a opätovné predloženie po vyriešení uvedených problematických otázok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister,

    keďže nepredpokladám, že posledný návrh pána poslanca Palacku prejde, predsa sa len pokúsim naznačiť, v ktorých smeroch by bolo možné návrh novely zákona o cenných papieroch zlepšiť. S mnohými argumentmi, ktoré uviedol, sa stotožňujem.

    Myslím, že táto úprava bola robená narýchlo, bez dostatočného prekonzultovania s odborníkmi, to znamená s účastníkmi kapitálového trhu, obchodníkmi s cennými papiermi, organizátormi verejného trhu, ale aj s odborníkmi - výskumníkmi. A na úprave to jednoznačne vidieť.

    V novele nachádzame veľa terminologických nejasností, tak ako to už pán poslanec Palacka uviedol, napríklad týkajúce sa vymedzenia termínového obchodu, týkajúce sa aktuálnej hodnoty cenných papierov atď. atď. Mnohé formulácie sú nezrozumiteľné a, bohužiaľ, v mnohých prípadoch sa tento zákon odkláňa od analogických úprav v Európskej únii. Myslím si, že našou snahou by malo byť neschvaľovať návrhy v takejto podobe, ale mali by sme sa usilovať schvaľovať zákony, ktoré nebude nevyhnutné novelizovať v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov.

    Druhá poznámka sa dotýka toho, že táto novela nevychádza z ucelenej koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú sme síce vlani, keď som bola vo vláde, pripravili, ale nasledujúca vláda ju neakceptovala a zatiaľ nebola schopná pripraviť a prerokovať na svojom zasadnutí iné. Je to skutočne nedostatok, pretože predkladatelia nemajú ujasnené, čo touto novelou chcú dosiahnuť, ako má vlastne vyzerať kapitálový trh v Slovenskej republike. Pripájam sa k tým názorom, ktoré poukazujú na to, že v časti navrhovanej novely ide skutočne o pokus zlikvidovať niektoré druhy obchodov s cennými papiermi. Osobitne, v podstate sa tu likvidujú termínované obchody, a tým sa podstatne obmedzuje aj obchodovanie na Bratislavskej opčnej burze.

    Posledná základná výhrada voči tomuto zákonu spočíva v tom, že nadmerne posilňuje právomoci ministerstva financií. Ak si spomínate, nebolo to tak dávno, keď sme schvaľovali návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1995, kde sme vymedzili, pokiaľ si pamätám, ak sa mýlim, ospravedlňujem sa, asi 50 miliónov korún na vytvorenie úradu pre štátny dozor nad kapitálovým trhom. Zámer bol taký, aby sa tento úrad vytvoril čo najrýchlejšie, aby vznikol ako osobitný orgán, ako osobitný ústredný orgán, aby mu bola zverená starostlivosť nad kapitálovým trhom a zároveň aj nad jeho subjektmi.

    Mnoho výhrad, ktoré sme mali možnosť počuť z úst vládnych poslancov a ktoré si zrejme ešte aj vypočujeme, keď budeme prerokúvať predlohu novely zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, bolo vznesených na adresu investičných fondov. Musíme si však uvedomiť, že možnosti, že investičné fondy často zneužívali svoje postavenie, im vytvorilo vlastne ministerstvo financií. Vytvorilo im ho tým, že nebolo schopné zabezpečiť dostatočný dozor nad nimi, ako tiež nad subjektmi, ktoré okrem iného obchodujú aj na kapitálovom trhu. Preto si myslím, že moja požiadavka, aby prostriedky, ktoré sme vyčlenili v štátnom rozpočte na tento rok úradu pre štátny dozor nad kapitálovým trhom, sa naozaj urýchlene využili na vytvorenie tohto úradu, aby začal fungovať, je opodstatnená.

    Dovoľte mi, aby som sa teraz niektorými týmito výhradami zaoberala podrobnejšie. Nebudem sa podrobne alebo veľmi detailne pozastavovať nad terminologickými nedostatkami tohto zákona. Uvediem len jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa dotýka práve sporného vymedzenia aktuálnej hodnoty cenných papierov. Aby sme mu predišli, odporúčam vypustiť bod 7 návrhu zákona.

    Prvá hlava tohto zákona sa zaoberá otázkami sústavy cenných papierov. V nej sa vymedzuje povinnosť zaknihovanej podoby cenných papierov. Pán poslanec Lysák uvádzal argumenty v prospech tohto riešenia. Pretože predpokladám, že nie všetci ste si detailne pozerali pôvodný zákon, dopĺňam, že zaknihovanosť sa bude vzťahovať na akcie alebo po slovensky účastiny dočasné a podielové listy a dlhopisy.

    Povinnosť zaknihovanej podoby má nepochybne aj niektoré pozitíva, ale má aj vážne negatíva. Je potrebné, aby ste o nich vedeli. Môj názor dokonca je taký, že v súčasnosti negatíva prevažujú na pozitívami a že by bolo vhodnejšie stanoviť fakultatívnosť, a nie obligatórnosť zaknihovania cenných papierov. Obligatórnosť zaknihovania cenných papierov totiž znamená, že všetky vymenované druhy cenných papierov budú musieť byť evidované v Stredisku cenných papierov. Vzniká hneď niekoľko otázok.

    Prvá otázka, ochrana zaknihovaných cenných papierov, resp. údajov o nich. Sú známe úniky informácií zo Strediska cenných papierov. Myslím, že mnohí o nich vieme. Je známe i to, že v Českej republike sa uskutočnili podvodné predaje zaknihovaných cenných papierov, samozrejme, bez vedomosti ich majiteľov.

    Druhá otázka, pripravenosť Strediska cenných papierov na rozšírenie evidencie v Stredisku cenných papierov. Rada by som počula z úst predkladateľa, či sa tieto otázky prediskutovali so Strediskom cenných papierov.

    Tretia otázka, náklady zaknihovania. Ak Stredisko cenných papierov evidovanie zvládne, bude to pre stredisko trvalým zdrojom jeho prostriedkov, ale pre emitentov to bude znamenať dodatočné náklady, poplatky, ktoré by nemuseli inak hradiť. Keďže ide o rôzne druhy cenných papierov, ako som uviedla, napríklad aj o zamestnanecké dlhopisy, bude to vlastne znamenať, že sa budú znižovať prostriedky, ktoré sa budú generovať cez zamestnanecké dlhopisy pre podniky.

    V bode 2 sa v druhej časti hovorí aj o nemožnosti emitenta cenných papierov zrušiť verejnú obchodovateľnosť cenných papierov. Vo štvrtom odseku sa navrhuje, aby emitent nemohol rozhodnúť o tom, že verejne obchodovateľné cenné papiere prestanú byť verejne obchodovateľnými. Je to obmedzenie, ktoré sa nedá zdôvodniť požiadavkou ochrany vlastníkov cenných papierov. Verejná obchodovateľnosť sa vzťahuje iba na tie cenné papiere a spoločnosti, ktoré spĺňajú určité podmienky. Verejná obchodovateľnosť predstavuje určitú záruku, že ide o solídnu spoločnosť, dosahujúcu prijateľné hospodárske výsledky. Ak emitent usúdi, že prestáva spĺňať tieto podmienky, alebo ak usúdi, že chce z určitých dôvodov na určitý čas obmedziť obchodovanie s cennými papiermi, mal by mať možnosť zastaviť ich verejnú obchodovateľnosť.

    Niekoľko slov o opčných a termínových obchodoch. K obmedzeniu termínových obchodov iba na 15-dňové termínové obchody, tak ako to vysvetlil pán poslanec Palacka, sa prakticky budú likvidovať akékoľvek termínové obchody. Takéto ustanovenie likviduje rozhodujúcu časť obchodov na Bratislavskej opčnej burze a je nepochybne likvidačné voči tejto burze. Prečo? Aká motivácia sa za tým z vládnej strany skrýva? Existenciou Bratislavskej opčnej burzy sa dosahuje väčšia konkurencia na trhu cenných papierov. Ale ak existujú vážne argumenty proti tejto burze, prečo sa nerealizuje iný scenár, napríklad spojenia Bratislavskej burzy cenných papierov a Bratislavskej opčnej burzy?

    Na základe tohto navrhujem vypustiť § 14 a ponechať pôvodné znenie. Nazdávam sa, že by bolo potrebné komplexné riešenie obchodovania s derivátmi upraviť v čo najkratšom čase.

    Za sporné pokladám i to, aby sa obchodníci s cennými papiermi opätovne uchádzali do 31. októbra 1995 o povolenie na činnosť obchodníka a organizátori verejného trhu do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Vytvára to priestor na značný voluntarizmus ministerstva financií. Odporúčam preto článok IV ods. 1 a 3 zrušiť, vypustiť. Zároveň v článku IV ods. 6 odporúčam dať väčší priestor na zosúladenie činnosti organizátorov trhu a obchodníkov s cennými papiermi takým spôsobom, že by sa zmenil dátum "do 31. októbra" na "do 31. decembra" tohto roku.

    Niekoľko slov o právomociach ministerstva financií. Právomoci ministerstva financií sú skutočne značné, pretože má právomoc odňať povolenie pre obchodníkov a organizátorov trhu s cennými papiermi, okrem toho má možnosť, teraz podľa nového znenia na odporúčanie Úradu pre štátny dozor nad kapitálovým trhom, podotýkam, že i v tejto prílohe zákona sa vlastne uvažuje s týmto úradom, rozhodnúť o zrušení burzy, ktorejkoľvek burzy.

    Nazdávam sa, že ak sa tu detailne nevymedzia podmienky, za ktorých ministerstvo financií oprávnene rozhodne o zrušení burzy, skutočne to vytvára veľký priestor na manipulovanie a na nezdôvodnené rozhodovanie ministerstva financií. Z tohto dôvodu odporúčam článok II § 2 vypustiť.

    Zároveň odporúčam, aby, tak ako som už na začiatku uviedla, všetky právomoci ministerstva financií prevzal na seba Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom, ktorý vznikol práve preto a ktorý, ako som už uviedla, sa skutočne už v tomto návrhu zákona berie aj do úvahy. Odporúčam preto vypustiť vo všetkých paragrafoch, kde figuruje ministerstvo financií, slovo "ministerstvo financií" a nahradiť ho "Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom". Ide o § 4 ods. 3, § 48 ods. 2, § 50 ods. 2, § 56 ods. 7, § 72 ods. 1, § 79a ods. 1, časť 2 § 2.

    Závažnou úpravou, ktorú prináša táto novela zákona, je to, že umožňuje obchodovať s cennými papiermi iba na verejných trhoch. Samozrejme, dobre sú známe dôvody, prečo sa k tejto úprave pristupuje. Má to sprehľadniť obchodovanie s cennými papiermi, môže pomôcť aj zamedzeniu daňových únikov, ale na druhej strane, myslím, že nehovorím úplne novú vec, bude to znamenať aj určité zdraženie obchodovania s cennými papiermi. Napriek tomu v tejto fáze obchodovania s cennými papiermi možno tento návrh podporiť. Nemyslím, že je to vhodné ako trvalé riešenie.

    Na druhej strane si treba pozorne prečítať znenia tých paragrafov, ktoré sa meritórne zaoberajú týmito otázkami. Mám tu na mysli konkrétne bod 8, kde z dikcie je možné urobiť záver, že zákazy obchodovania s cennými papiermi mimo verejných trhov sa budú vzťahovať aj na Fond národného majetku. Obdobne aj inštitút verejného prísľubu, ktorý je riešený v § 79a ods. 2, je formulovaný takým spôsobom, že umožňuje interpretovať, že sa bude vzťahovať aj na Fond národného majetku. Preto odporúčam v obidvoch prípadoch uviesť alebo doplniť "okrem Fondu národného majetku".

    Moje posledné odporúčania sa dotýkajú otázky oznamovacej povinnosti. Oznamovacia povinnosť bola v pôvodnom zákone riešená tak, že sa vzťahovala na obchody, ktoré zahrnovali 10 % a viac percent obchodov s cennými papiermi jedného emitenta. Táto predloha odporúča, aby sa oznamovacia povinnosť začala počnúc piatimi percentami majetku. Nazdávam sa, že je to skutočne prílišné obmedzenie, ktoré sa nedá racionálne ničím zdôvodniť. Odporúčam preto v bode 57 § 79a a v bode 52 oznamovaciu povinnosť upravovať počnúc od 5 % majetku. Podľa toho to treba preformulovať, buď teda vypustiť 5 % tam, kde je 5 % uvedené, alebo použiť formuláciu od 10 %.

    Oceňujem pozmeňovací návrh, s ktorým prišiel poslanec Lysák, týkajúci sa verejného prísľubu a ceny akcií v prípade verejného prísľubu. Predsa však myslím, že ho treba trošku doplniť. Táto predloha v prípade verejného prísľubu navrhuje, aby ponúkaná cena bola nižšia ako najvyššia cena v roku. Myslím si, že treba len doplniť zdôvodnenie, že takéto riešenie, keby sa prijalo, by umožňovalo manipulovanie s cenou cenných papierov, a preto podporujem tú časť návrhu, kde sa hovorí o tom, že ponúkaná cena nemôže byť nižšia, ako bola priemerná cena. Nazdávam sa, že by to ďalej malo pokračovať tak, ako to bolo doteraz: "dosiahnutá na verejnom trhu v posledných 12 mesiacoch". V tomto smere teda odporúčam upraviť § 79a odsek 3d/2.

    Na záver by som ešte chcela odporučiť, aby v bode 49 § 70a ods. 2 sa vypustilo slovo "na požiadanie". Takouto úpravou sa len uzákoní súčasný stav, keď Stredisko cenných papierov poskytuje informácie organizátorom verejného trhu bežne bez osobitného požiadania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Počas rozpravy sa do nej prihlásil pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh, ktorý sa tu predkladá, pomáha riešiť právne problémy, ktoré existujú na kapitálovom trhu s cennými papiermi. Napriek snahe autorov o zlepšenie pôvodného zákona, myslím si, že je možné tento pôvodný návrh ešte zlepšiť, a to nápadmi, ktoré pochádzajú z praxe. Netreba k tomu dlho hovoriť, dávam nasledujúce pozmeňovacie návrhy:

    Po prvé. K bodu 6 - v § 5a v ods. 2 odporúčame spresniť koniec vety nasledovne: "ministerstva, súdu alebo emitenta, ak vydá akcie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné". Odôvodnenie je v tom, že pokiaľ emitent vydáva v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi cenné papiere, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, môže rozhodnúť aj o zrušení tejto emisie.

    Po druhé. K § 5 - v ods. 5 treba doplniť za slovo "emitenta" slová "alebo zakladateľa". Zdôvodňujeme to tým, že sa zosúlaďuje znenie § 5 ods. 3 so znením § 5 ods. 5. Ak v § 5 ods. 3 zákona sa ukladá povinnosť urobiť oznámenie zakladateľovi, mala by sa mu uložiť aj povinnosť urobiť ďalšie oznámenie, aby mu mohla byť organizácia emisie zaknihovaných akcií vykonaná v stredisku bez zbytočného odkladu.

    Po tretie. K bodu 13 - v § 23 ods. 3 odporúčame označiť písm. f) ako písm. g) a zaradiť ako písmeno f) nové ustanovenie, ktoré znie: "f) emitent, najviac na 5 dní pre dňom konania valného zhromaždenia akciovej spoločnosti". Doplnenie ustanovenia vyplýva z doterajších skúseností z priebehu valných zhromaždení akciových spoločností, kde pri absencii takéhoto ustanovenia vznikajú: po a) problémy pri prezentácii akcionárov; po b) súdne spory o právoplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia, ktoré sú aj úspešné. Následne sa takto umožňuje vznik nestabilných právnych vzťahov.

    Po štvrté. K bodu 44 - v § 58 ods. 3 odporúčame vypustiť druhú vetu. Navrhované znenie je v rozpore s predloženým zákonom v § 7 a Obchodným zákonníkom. Obchodníci s cennými papiermi môžu viesť na svojich majetkových účtoch vedených v evidencii len vlastné portfólio, ktoré je ich majetkom. Prevodom cenného papieru z účtu svojho klienta na vlastný účet alebo podúčet, ktorý je predsa vždy súčasťou tohto účtu, by došlo súčasne aj k zmene osoby majiteľa tohto cenného papiera podľa tohto zákona, ktorý je uvedený v § 7. Postup je v rozpore s konštrukciou úpravy komisionálnej alebo mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníku. Samozrejme, pokiaľ by obchodníci mali záujem o podobnú evidenciu, nič nebráni, aby im stredisko na základe zmluvy viedlo osobitnú evidenciu vykonávania ich činnosti podľa § 34 až 37 zákona.

    Po piate. K bodu 43 - v § 59 ods. 2 odporúčame vypustiť navrhované znenie. Táto úprava je regulovaná už v odseku 1 písm. c) bod 3. Tu si to treba pozrieť.

    K bodu 46 - v § 62 ods. 3 sa doterajší text nahrádza novým textom, ktorý znie: "Výpis z účtu podľa odseku 1 obsahuje po a) pri vykonaní účtovného zápisu v prospech alebo na ťarchu tohto účtu údaje o cenných papieroch, ktorých sa zmena týka, a to pred vykonaním účtovného zápisu a po jeho vykonaní s uvedením ich počtu podľa kusov, podľa jednotlivých druhov emitentov a emisií, vrátane ich podielov z príslušnej emisie; b) na žiadosť majiteľa účtu počet kusov cenných papierov podľa jednotlivých druhov emitentov a emisií, vrátane ich podielov z príslušnej emisie." Zdôvodnenie je v tom, že týmto sa odstraňuje nepresnosť doterajšieho textu a určuje sa obsah údajov výpisu z účtu majiteľa cenných papierov. Napríklad dlhopisy môžu vydávať aj právnické osoby, ktoré nemajú základné imanie alebo podielové listy, podielové fondy. Správnejšie je preto podiel z príslušnej emisie. Ide o zlepšenie zákona.

    K bodu 47 § 63 ods. 1 - odporúčame nové znenie bodu 47, ktoré znie: § 63 ods. 1 znie: "Stredisko je povinné odovzdať emitentovi výpis z jeho registra po a) vždy pri vydaní, zmene alebo zrušení cenného papiera podľa § 5 ods. 5 a 6; po b) vždy pri premene podoby cenného papiera; po c) na jeho žiadosť." Odôvodnenie je v tom, že ustanovuje sa povinnosť strediska odovzdať emitentovi výpis z registra pri zmene alebo pri zrušení cenného papiera, vypúšťa sa povinnosť odovzdať výpis podľa stavu k 31. decembru príslušného roku. Zistilo sa, že emitenti v prevažnej väčšine prípadov, až 70 % prípadov, nepreberajú v stredisku pripravené výpisy z ich registrov. Vznikajú zbytočne vysoké, až viacmiliónové náklady. Stredisko má zabezpečenú službu na požiadanie emitenta vydať mu takýto výpis.

    Tým som skončil svoje pripomienky k predkladanému zákonu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    tak ako v súvislosti s novelizáciou zákona o privatizácii aj v tomto prípade, a to jednoznačne súhlasím s pánom poslancom Palackom, že nie je čo zlepšovať, ale skôr povedať niečo k východiskám novelizácie zákona a povedať argumenty, prečo nesúhlasíme s touto novelizáciou. Samozrejme, to neznamená, že upieram snahu tých, ktorí na zákone robili, aj tých, ktorí ho predkladajú, že je to príspevok a snaha o určité prínosy väčšej transparentnosti celého kapitálového trhu, záujem a úsilie o zníženie podielu neorganizovaného trhu a podobne. Medzi spomínané východiská, ktoré sa jednoducho nedajú akceptovať, patria najmä otázky poňatia koncepcie.

    Počas môjho pôsobenia na Ministerstve financií Slovenskej republiky boli vypracované dve koncepcie. Napriek tomu neodvážil som sa ani po diskusiách o týchto dvoch koncepciách, teraz nie je podstatné, ktorá bola lepšia, ale bol to proces zrenia koncepcie kapitálového trhu, a preto som sa neodvážil dostať túto koncepciu do určitej legislatívnej podoby, ku ktorej dochádza v súčasnosti.

    Takisto si myslím, že ešte nedozreli vzťahy okolo kapitálového trhu, ide naďalej o rôzne názory, ktoré sa týkajú najmä postavenia ministerstva financií. V tejto súvislosti ide najmä o vzťah medzi silou zákona a koncepciou, a toto chcem zdôrazniť. Dostali sme sa do situácie, že silou zákona chceme vytvoriť koncepciu - a to je nesprávne. Najprv musíme mať vecne vyjasnenú koncepciu a z nej potom môžeme odvodiť aj jej legislatívnu podobu. A teraz sme urobili opačný krok, silou zákona chceme pretlačiť koncepciu - a to je neprijateľné.

    Druhá pripomienka. Samozrejme, že aj ja som za proces dematerializácie a zvýšenia efektívnosti tohto procesu. Poznám jeho pozitíva aj negatíva. Na každý pád nemožno absolutizovať proces dematerializácie. Samozrejme, má svoje výhody i nevýhody.

    Tretia poznámka sa týka neúmerného zvýšenia právomoci ministerstva financií. Možno bez diskusie priznať, že sa nachádzame v takej etape transformačného procesu, že fáza oživenia a jej ďalší postup je nemožný bez rozvoja kapitálového trhu. Včera sme si tu dokázali, a tiež sme sa nemuseli veľa presviedčať, že znižovanie priestoru pre kapitálový trh pravdepodobne bude zapríčinené najmä ďalšími krokmi v procese privatizácie, a to predovšetkým zmenou pravidiel hry v tomto procese. Ďalšie zníženie priestoru kapitálového trhu budú ovplyvňovať zásahy ministerstva financií. Keď si zoberiete to, čo sa tu už spomínalo, aby som sa neopakoval, len telegraficky: Odňať povolenie obchodovať s cennými papiermi, mám na mysli § 48, kde sa pritom jednoznačne neuvádza, v akých prípadoch to môže ministerstvo financií urobiť. Ďalej ministerstvo môže zrušiť burzu, takisto nie je uvedené, v akých prípadoch. Takéto zásahy do inštitucionálnych vzťahov v etape, keď ide o to rozšíriť kapitálový trh, stimulovať, povzbudiť ho, povedie skôr k opaku ako k jeho oživeniu. Ak ministerstvo takýto priestor dostane a bude v ňom dirigisticky rozhodovať, stratia sa motívy tých, ktorí sa chcú na kapitálom trhu umiestniť, ktorí chcú obchodovať a ktorí chcú čosi robiť na jeho oživenie.

    Z tohto pohľadu je dôležité posúdiť postavenie štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a rozdeliť ho do troch etáp. Tá prvá etapa, keď sa začína oživovať kapitálový trh, nech je v pozícii štátneho dozoru ministerstvo financií. Takýto štátny dozor na ministerstve financií existuje, ale už v druhej etape, a to koncom tohto roku, sme navrhovali, aby to bol už nezávislý orgán, a nie ministerstvo financií. A v tretej etape pri jeho doformovaní by už malo ísť vyslovene o Úrad pre štátny dozor, ktorý by bol úplne nezávislým.

    Všade vo vyspelých ekonomikách to funguje. Mali sme tu expertov z rôznych krajín, s ktorými sme o tom rozprávali, ale to neuvádzam ako argument, pretože špecifické podmienky transformačného procesu vyžadujú, aby sa aj kapitálový trh z hľadiska svojho formovania prispôsoboval. Ale sú zásady, ktoré nemožno obísť.

    To teda znamená, že neúmerné zvýšenie dirigistickej právomoci ministerstva financií môže vyslovene dehonestovať kapitálový trh, a preto sa prihováram za nezávislý Úrad pre štátny dozor.

    Súhlasím so všetkými pripomienkami, ktoré mali predrečníci, najmä pani Schmögnerová, pán Palacka. No pánu Moricovi chcem pripomenúť, že napriek tomu, že mu príspevok tak dobre napísali, tu nejde o právne problémy, čo on zdôrazňoval, ale sú to výsostne vecné otázky, životné otázky kapitálového trhu koncepčného charakteru, ktoré po ich vyriešení treba dostať do legislatívnej formy.

    Súhlasím najmä s pripomienkou pána poslanca Palacku vrátiť tento materiál, prepracovať ho, aby koncepcia dozrela, a potom na základe nej predložiť novelizáciu zákona. Chcem vás ešte upozorniť, že to je v rokoch 1994-1995 už štvrtá novela zákona o cenných papieroch. To znamená, že to stále zreje, a ak by sme tento fakt neakceptovali, urobili by sme škodu miestu a významu kapitálového trhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už nemám viac prihlášok do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu. Pán poslanec, skončil som.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pozeral som sa, povedal som, že končím, nepresviedčajte ma. Pán poslanec Vaškovič sám musí povedať, že svetlo zasvietilo, až keď som povedal, že končím. A bola to dlhá chvíľa. Takže končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Pán predseda, žiadam 20 minút na spracovanie návrhov.

  • Pán spoločný spravodajca žiada 20 minút na spracovanie návrhov. Takže, ak budete s tým súhlasiť, začneme ďalší bod programu, kým si pán spoločný spravodajca spracuje svoje návrhy.

    T r i d s i a t y m š t v r t ý m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 173 a spoločnú správu z prerokovania vo výboroch ako tlač 173a.

    Vládny návrh predloží takisto pán minister Ducký. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný na základe poznatkov ministerstva pri výkone štátneho dozoru nad investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi.

    Cieľom novely zákona je zladiť tento zákon s ostatnými zákonmi upravujúcimi činnosť na kapitálovom trhu a vytvoriť kompaktné prostredie kapitálového trhu, zvýšiť jeho dôveryhodnosť a tak zabezpečiť lepšiu ochranu podielnikov a akcionárov. Sprísňujú sa podmienky regulácie činnosti investičných spoločností a investičných fondov a tým sa vytvárajú predpoklady na postupnú harmonizáciu tohto zákona so smernicami Európskej únie, ako aj predpoklady na vybudovanie zdravého, transparentného a bezpečnostného kapitálového trhu.

    Návrh novely zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch rešpektuje smernice Európskej únie číslo 85/611/EU a číslo 88/220/EU, ktoré upravujú podmienky činnosti organizácií na kolektívne investovanie do cenných papierov.

    Návrh novely zákona upravuje: Novým znením sa vymedzuje pojem kolektívne investovanie, t. j. predmet podnikania podľa tohto zákona, ďalej sa ustanovuje význam základných pojmov používaných v tomto zákone. Preto zákon upravuje postavenie obchodných spoločností, ktoré vykonávajú osobitnú činnosť, kolektívne investovanie. Tieto spoločnosti zákon označuje ako investičné spoločnosti a investičné fondy a pripúšťa pre ne len formu akciovej spoločnosti, ktorá pri určení minimálnej výšky základného imania dáva väčšie záruky na bezpečnosť investovania prostredníctvom týchto subjektov. Kolektívne investovanie je osobitným druhom podnikania, spočívajúcom v zákonne vymedzenom zhromažďovaní peňažných prostriedkov a ich použití. Preto sa v novele zákona spresňuje skutočnosť, že za kolektívne investovanie sa považuje aj činnosť, ktorá spočíva v správe podielového fondu alebo v službách poskytovaných investičnému fondu investičnou spoločnosťou.

    Ďalej sa ustanovuje forma vydávaných akcií investičnej spoločnosti, ktorou sú zaknihované akcie na meno a povinnosť vytvoriť najmenej jeden podielový fond, čím sa naplní základný účel investičnej spoločnosti, t. j. zhromažďovanie peňažných prostriedkov určených na kolektívne investovanie predajom podielových listov. Ustanovuje sa minimálna výška základného imania potrebného na činnosť investičnej spoločnosti ako finančnej inštitúcie vo výške 20 miliónov Sk a všeobecný zákaz investičnej spoločnosti poskytovať úvery a pôžičky, čím sa zvyšuje bezpečnosť činnosti investičnej spoločnosti vo vzťahu k podielnikom.

    Ustanovuje sa bezpečnejší postup pri nakladaní s vlastným majetkom investičnej spoločnosti, čím sa vytvárajú podmienky na bezpečnejšie investovanie s cieľom výraznej ochrany podielnikov a povinnosť tejto spoločnosti mať len jeden bežný účet na nakladanie s vlastným majetkom, ktorý musí byť u depozitára tejto investičnej spoločnosti. Taxatívne sa vymedzuje majetkový okruh, v ktorom výlučne môže byť uložený majetok investičného fondu určený na kolektívne investovanie, čím sa upevňujú podmienky na bezpečnejšie investovanie.

    Stanovuje sa, že investičný fond môže vydávať svoje akcie len ako verejne obchodovateľné zaknihované akcie na doručiteľa a stanovujú sa základné podmienky použitia majetku investičného fondu a prijímania úverov. Ustanovujú sa podmienky platnosti rozhodnutí ministerstva podľa tohto zákona a povinnosť neodkladne požiadať o vykonanie príslušných zápisov v obchodnom registri tak, aby boli vykonané najneskôr do jedného roka. Zmenou a doplnením ustanovení o štatúte fondu sa spresňuje jeho obsah, podmienky na schvaľovanie štatútu, jeho zmien, a určujú sa podmienky, po splnení ktorých zmena štatútu investičného fondu nepodlieha schvaľovaniu ministerstvom.

    Ustanovuje sa, aké cenné papiere môže investičná spoločnosť alebo investičný fond nadobúdať do svojho majetku a zároveň sa stanovujú verejné trhy, na ktorých môžu byť tieto cenné papiere obchodovateľné. Taktiež sa stanovuje postup, ktorý musí investičná spoločnosť alebo fond dodržať pri kúpe alebo predaji cenných papierov. Takisto sa stanovuje postup pri rozdelení zisku po zdanení a úhrade straty investičnej spoločnosti alebo investičného fondu. Novelou sa spresňujú podmienky obmedzenia a rozloženia rizika pri kolektívnom investovaní, čím sa sleduje zbližovanie so smernicou Rady Európy číslo 85/611/EU a 88/220/EU, ktoré upravujú podmienky činnosti organizácií pre kolektívne investovanie do cenných papierov.

    Upravujú sa podmienky a výšky odplaty investičnej spoločnosti za správu podielových fondov a za služby poskytované investičným fondom. Taktiež sa rámcovo určuje, ktoré poplatky nie sú zahrnuté do odplaty za správu majetku v podielovom fonde alebo za služby poskytované investičnému fondu, čím sa spresnili podmienky výkonu správy podielového fondu a služieb poskytovaných investičnému fondu. Novým znením ustanovenia sa určuje osoba a podmienky na výkon funkcie depozitára investičnej spoločnosti alebo investičného fondu, ktorým môže byť len obchodník s cennými papiermi, ktorému takéto oprávnenie vyplýva z udeleného povolenia a má zároveň povolenie na činnosť banky a maximálna 6-mesačná výpovedná lehota zmluvy s depozitárom.

    Nakoľko investičné spoločnosti a fondy sú osobitnými obchodnými spoločnosťami s predmetom činnosti, ktorý upravuje tento zákon, novo sa upravujú podmienky ich rušenia, zániku a likvidácie. Spresňujú sa podmienky, za ktorých sa vykonáva štátny dozor, ako aj okruh osôb, ktoré podliehajú štátnemu dozoru. Novým znením ustanovenia sa zjednotí postup ministerstva pri ukladaní sankcií s ostatnými zákonmi upravujúcimi výkon štátneho dozoru nad subjektmi kapitálového trhu.

    Doplnením ustanovení o nové odseky sa určuje, aká osoba môže vykonávať nútenú správu alebo likvidáciu investičnej spoločnosti alebo investičného fondu a tiež povinnosti určeného správcu a investičnej spoločnosti alebo fondu pri nariadení nútenej správy. Takéto ustanovenia v doterajšej právnej úprave neboli taxatívne uvedené, čo malo nepriaznivý vplyv na ochranu práv podielnikov alebo akcionárov investičného fondu.

    Stanovuje sa lehota, v ktorej sú investičné spoločnosti a právnické osoby, ktoré vykonávajú funkciu depozitára, povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto zákona. Investičné fondy, ktoré boli zriadené pre prvú vlnu kupónovej privatizácie, môžu odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uplatňovať vlastnícke práva len v rozsahu, ktorý zodpovedá novým podmienkam obmedzenia a rozloženia rizika a môžu byť zúčastnené len v kontrolných orgánoch spoločnosti, ktorej akcie majú vo svojom majetku.

    Myslím, že som dnes už tretíkrát vykonal pokyn na prečítanie úvodného slova.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Baránika, aby predniesol správu o prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 391 z 8. júna 1995 na prerokovanie v lehote do 7. júla 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v stanovenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami a doplnkami:

    Celkový počet zmien a doplnkov je 28. Rozdelil som ich do troch skupín: Pripomienky pod bodmi 1, 3, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 19, 20, 21, 22, 26 a 28 odporúčam prijať. Pripomienky pod bodmi 2, 4, 8, 16, 18, 24, 25 a 27 odporúčam neprijať. Na samostatné hlasovanie odporúčam bod 23, pretože v ňom je časť, ktorá je neaktuálna, vzhľadom na prijatie novely zákona o veľkej privatizácii, ktorú sme prerokovali a schválili včera. Ďalej odporúčam vypustiť bod 26 návrhu zákona, ktorý sa dostal do tohto návrhu omylom.

    Súčasne odporúčam Národnej rade prijať uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť v priebehu roku 1996 a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon komplexne riešiaci činnosť a postavenie investičných fondov tak v oblasti kolektívneho investovania, ako aj rizikových investičných fondov."

    To je všetko. Pán predseda, súčasne sa hlásim ako prvý do diskusie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky - od pána poslanca Vaškoviča a od pána poslanca Palacku. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, na základe vlastných skúseností ako aj skúseností získaných zo zahraničia spresňuje predkladateľ v záujme zefektívnenia činnosti investičných spoločností a investičných fondov. Treba si uvedomiť, že investičné fondy a investičné spoločnosti vznikli bez toho, aby existovala legislatívna norma upravujúca ich vznik, činnosť a kontrolu nad ich činnosťou.

    Analýzy vykonané na základe viac ako trojročnej skúsenosti ukazujú na pozitívne, ale aj negatívne stránky pôsobenia ich doterajšej činnosti. Nechcem sa, samozrejme, zaoberať ani pozitívnymi, ani negatívnymi stránkami. Treba však zdôrazniť, že vo svetovej ekonomike podobné ekonomické subjekty, ako sú naše investičné spoločnosti a investičné fondy, nadobúdajú stále viac na význame pri realizácii investičných zámerov ekonomiky. Stávajú sa čím ďalej tým viac strategickými investormi.

    V našich podmienkach pri nedostatku dlhodobého kapitálu je ich činnosť veľmi naliehavá. Tým je motivovaná aj snaha ministerstva financií, ktoré túto novelu pripravilo. Táto novela však nestavia investičné fondy do polohy strategických investorov. Úlohou nášho prerokovania je urobiť všetko preto, aby činnosť investičných spoločností a investičných fondov v tejto podobe bola čo najefektívnejšia, pričom, ako som uviedol predtým, odporúčam uznesenie, na základe ktorého Národná rada požiada vládu, aby pripravila nový zákon na pôsobenie investičných fondov aj ako strategických investorov.

    Chcem vás upozorniť, že v Českej republike pripravilo ministerstvo financií komplexný zákon o investičných fondoch a investičných spoločnostiach, ale tento návrh, ktorý je trošku podobný nami prerokovanej novele zákona, legislatívna rada neschválila a vrátila ho navrhovateľovi na vypracovanie novej predlohy. Vzhľadom na to, že investičné fondy u nás fungujú so všetkými problémami, ktoré sú s nimi spojené, niet iného východiska, ako pripraviť nový zákon. Samozrejme, ministerstvo financií v tejto etape pre nával prác a rôzne problémy nebolo schopné predložiť kompletný zákon o investičných fondoch.

    Názory na fungovanie investičných fondov sa diametrálne líšia. Najviac sa diskutuje o tom, aký podiel akcií majú mať fondy v jednotlivých obchodných spoločnostiach, aká je doterajšia úroveň nákladov na činnosť fondov a spoločností a aké zastúpenie majú mať v orgánoch spoločností. Novela navrhuje doterajšie 20-percentné zastúpenie znížiť na 10 percent. Fondy a časť ekonomickej obce sú proti. Pri 10-percentnom podieli prestanú mať fondy záujem o strategické investovanie a sústredia sa len na dividendy. Tým sa aktívna ekonomická činnosť fondov zníži na minimum. 10-percentný vlastník nemá záujem o stratégiu, má záujem o momentálny efekt.

    Súčasné názory sú také: Ak majú fondy plniť funkciu strategických investorov, nech sa ich podiel v konkrétnych obchodných spoločnostiach zvýši zo súčasnej hornej hranice 20 % postupne na 25 % atď. Ale skúsenosti zo sveta sú celkom iné, hlavne z USA, Francúzska a Nemeckej spolkovej republiky, kde sa obmedzuje podiel fondov vlastniacich akcie jedného emitenta v rozsahu 5 až 10 %. Samozrejme, táto skúsenosť nemôže byť smerodajná pre nás, pretože u nás sa kapitálový trh ešte len tvorí a strategických investorov potrebujeme predovšetkým preto, aby sme mali dostatok alebo viac dlhodobých peňazí, ktoré v súčasnosti naša banková sústava nezabezpečuje.

    Preto je potrebné, aby sme pripravili nový zákon o pôsobení investičných fondov, aby sme, ak nič iného, tak aspoň túto podmienku a túto výhodu, ktorú ekonomike poskytujú, pre našu ekonomiku zabezpečili. Chcem upozorniť, že ak sú fondy limitované určitým podielom na akciách obchodných spoločností, riešia tento problém obchádzaním príslušných legislatívnych noriem, čo vedie k tomu, že sa zbytočne vynakladajú väčšie prostriedky na túto činnosť a potom, samozrejme, menej prostriedkov zostáva na investovanie. Preto sa prikláňam k tomu názoru, že treba legislatívne inak upraviť pôsobenie investičných fondov.

    Náklady na činnosť investičných fondov, ktoré boli doposiaľ stanovené výškou 2 % z celkového imania spoločnosti, sa znižujú na 1 %. Toto úsilie ministerstva financií je vedené snahou, že na základe doterajších skúseností sa ukázalo, že investičné spoločnosti a investičné fondy mali náklady, ktoré neboli žiaduce, a preto finančne veľmi zaťažovali konkrétne spoločnosti svojou činnosťou. Samozrejme, je to aj rozporné v tom zmysle, že tým sa znižuje zisk investičných spoločností a obmedzujú sa im takto aj zdroje na investovanie.

    V otázke, aké majú mať investičné fondy zastúpenie v obchodných spoločnostiach, treba súhlasiť s návrhom ministerstva financií, ktoré interpretuje v predkladanej novele, že to má byť len v kontrolných orgánoch. S týmto stanoviskom ministerstva financií sa stotožňujem.

    Novela má určité prednosti, ktoré spočívajú v tom, že zvyšuje základný kapitál investičných spoločností na objem 20 miliónov Sk, čím sa zvýši dôvera drobných vkladateľov. Investičné spoločnosti môžu mať podobu len akciovej spoločnosti, to znamená, že nesmú mať podobu spoločností s ručením obmedzeným, ktorých existencia v tejto oblasti sa veľmi spochybňuje.

    Novela v § 4 ods. 5 až 8 jednoznačne stanovuje, že investičné spoločnosti nesmú vykonávať činnosť, ktorá by sa dostala do stretu so záujmami akcionárov investičných fondov. Je to správne. Aj keď je dosť sporné, ako špecifikovať záujem akcionárov, ktorí majú minimum možností ovplyvniť činnosť fondov podľa vlastných názorov.

    Podobne v § 7 sa spresňuje činnosť a pôsobnosť investičných fondov. Negatívne pôsobila skutočnosť, že doterajšia legislatívna úprava veľmi liberálne umožňovala zlučovanie a rozdeľovanie investičných fondov. Predkladaná novela spresňuje podmienky, čo znovu zvyšuje dôveryhodnosť investičných spoločností. Novela zákona v § 14 priamo určuje investičným spoločnostiam realizovať základnú povinnosť každého ekonomického subjektu, ktorý hospodári s majetkom, zabezpečovať spoľahlivý rast zvereného majetku.

    Vážené dámy a páni, toto je prvý prípad, keď sa v našej legislatívnej norme ukladá ekonomickému subjektu plniť jeho základnú funkciu, a to rozmnožovať majetok. Tým dochádza k výraznému posunu oproti doterajšej praxi, keď sa deklarovalo len hospodáriť so ziskom.

    Novela zákona nebráni investičným fondom aktívne sa zúčastniť v 2. vlne privatizácie kúpou dlhopisov od vlastníkov, účastníkov 2. vlny, za ich trhovú hodnotu, to znamená, že investičné fondy budú môcť zohrať pozitívnu úlohu aj v tejto oblasti.

    Chcel by som ešte reagovať na vystúpenie pána poslanca Filkusa, ktorý niekoľkokrát vo výboroch, ale aj tu predkladá svoju predstavu, s ktorou absolútne súhlasím, že najprv potrebujeme mať ujasnenú koncepciu a až potom pripravovať legislatívne normy. Chcem odpovedať na to tak, že predpoklady by sa mali vytvoriť tým, že by začal fungovať legislatívne už schválený orgán - Úrad pre stratégiu spoločnosti, vedu a techniku. Ním by sa vytvorili predpoklady, aby to bolo zabezpečené. To znamená, že vláda by disponovala určitou stratégiou, určitou koncepciou, a na základe toho by vládny aparát mohol pripravovať legislatívne normy, v súlade s touto koncepciou, resp. stratégiou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predkladaná novela zákona sa nedá posudzovať izolovane od toho, čo sme schválili včera a čo sme schválili dnes, pokiaľ ide o novelu o cenných papieroch. Tieto otázky značne súvisia. Vzhľadom na to, že o investičných spoločnostiach a fondoch sa toho tu už dosť povedalo aj pri novelizácii zákona číslo 92/1991 Zb., obmedzím sa iba na niekoľko všeobecných poznámok.

    V prvom rade by som chcel povedať, že základný rozpor, resp. základná odlišnosť, tu je v tom, že máme rôzne názory na to, ako vytvárať inštitúcie trhového prostredia, medzi ktoré nesporne investičné fondy patria. Čiže ide o to, či nechať tieto inštitúcie, aby sa vyvíjali viac-menej na princípoch experimentu konkurencie, ktorý je vlastný trhovej ekonomike, alebo či chceme tieto spoločnosti nechať vyprofilovať podľa obrazu, teraz sa mi vnucovalo slovo "božie", ale mal som na mysli štátneho byrokrata alebo štátnych byrokratov.

    Mám taký pocit, že tu jednoznačne prevláda nedôvera v experiment konkurencie a dôvera v rozum a genialitu štátnej byrokracie, schopnosť uregulovať všetko pozitívnym smerom. Toto je podľa mňa základný filozofický problém, s ktorým medzi sebou bojujeme. Pritom, samozrejme, obidve skupiny máme snahu, myslím, že úprimnú, čo najlepšie tie zákony pripraviť.

    V krátkosti by som len chcel povedať, že investičné fondy a investičné spoločnosti tu skutočne vznikli spontánne a sú vlastne dieťaťom kupónovej privatizácie, ktorú určitá skupina ľudí doslovne nenávidí. Začalo ju nenávidieť aj ministerstvo financií a s tým začalo nenávidieť a démonizovať aj činnosť investičných fondov.

    Teraz by som sa nechcel vracať k skutočnostiam, ktoré sa už opísali v novinách a sú všeobecne známe. Viete veľmi dobre, že zastávam názor, že každý subjekt má tvrdo dodržiavať právne normy, a každé porušovanie právnych predpisov sa má tvrdo potrestať. V tomto sa neodlišujeme. Ale na finančnom trhu existujú históriou vyprofilované určité spôsoby, ktoré jednoducho nemožno porušiť. A mám dojem, že ministerstvu financií sa podarila jedna geniálna vec, že ideme teraz síce schvaľovať zákon o investičných spoločnostiach a o ich podielových fondoch, ale krokom, ktorý uskutočnilo ministerstvo financií, mám taký pocit, že podielové fondy svoju činnosť vlastne už skončili. A podľa môjho názoru je už vlastne jedno, aký zákon prijmeme. Zdôvodním to.

    Vznikla totálna nedôvera voči podielovým fondom. To, čo sa stalo v Prvej investičnej spoločnosti, už má lavínovitý účinok na ďalšie podielové fondy, občania z nich už peniaze vyberajú. Samozrejme. Povedzte mi, kto z nás teraz vloží svoje peniaze za danej situácie do podielového fondu? Pravdepodobne nikto. Čiže snaha predkladateľa, a musím priznať, že v mnohých častiach aj pozitívna, nakoniec bude mať nulový efekt. Tým, že vlastne vznikol kapitálový trh, za ktorý môžeme vďačiť len kupónovej privatizácii, pretože bez nej by sme tu pravdepodobne mali ešte väčšiu karikatúru kapitálového trhu, aká je v dnešnej podobe, tieto invektívy voči kupónovej privatizácii, myslím si, že už pravdepodobne pomaly skončia a realita nás donúti k reálnemu rozmýšľaniu. A história ukáže, akú funkciu zohrala táto metóda, aj inštitúcie, ktoré sa do nej zapojili, v procese tvorby kapitálového trhu.

    Včera sme schválili zákon, kde sme vlastne na 10 rokov umŕtvili 200 miliárd potenciálnych akcií. Čiže kapitálový trh prudký dynamický rozvoj z hľadiska kmeňových akcií nenadobudne. Mohol nadobudnúť na inej časti, a to na depozitnej, cez podielové fondy, ale tam sme vyvolali nedôveru, o ktorej som už hovoril.

    Otázka koncepčnosti. Tí, čo sme si i len trošku prečítali základné učebnice z ekonómie a poznáme situáciu na svetových finančných trhoch, vieme veľmi dobre, že tento zákon, tieto predložené novely nie sú komplexné. Pán profesor Baránik tu už spomenul, že v Čechách sa pokúsili o komplexnejšiu novelu, ja však dodávam, že vzápätí ju dali preč zo stola. Veľmi ma mrzí, že väčšina tých negatív, kvôli ktorým túto novelu zmietli v Českej republike, je opísaná v týchto zákonoch. Je to smutné. Čiže v Čechách veľmi rýchlo v diskusii pochopili, že takýto typ novely je pre ďalší rozvoj kapitálového trhu nevhodný a pôjdu s najväčšou pravdepodobnosťou úplne s inou filozofiou.

    Pokiaľ ide o sprísnenie podmienok, ktoré sú v zákone, v princípe súhlasím a všade na svete je to tak, že na finančný trh nemôže vstúpiť niekto, kto si založí spoločnosť s ručením obmedzeným so 100 tisíc korunami. K tejto chybe tu došlo. Ale akým spôsobom sa mali vyprofilovať tie spoločnosti? Myslím si, že táto chyba v daných podmienkach nebola tou najväčšou. Dnes však namiesto toho, aby sme retroaktívne nezasahovali do už vzniknutých spoločností a uverili sile konkurencie a dôveryhodnosti občanov, snažíme sa prostredníctvom zákona sprísniť podmienky vzniku týchto spoločností zvýšením základného imania a ďalšími opatreniami.

    Nebolo by jednoduchšie tých 20 miliónov ponechať iba pre novovzniknuté spoločnosti a u starších investičných spoločností jednoducho povedať obyvateľom, pozrite sa, tí majú iba 100 tisíc základné imanie, sú nedôveryhodní, neinvestujte tam, a nechať ekonomicky donútiť konkurenciou, že nakoniec sami, bez donútenia zákona, zvýšia základné imanie, aby zvýšili svoju dôveryhodnosť? Myslím si, že tí, ktorí chcú prežiť na tomto trhu, by to sami od seba urobili, pretože tvrdý ekonomický boj by ich k tomu donútil, že musia zvýšiť svoju dôveryhodnosť aj, povedzme, zvýšením základného imania. Pre mňa je každé spätné zasahovanie, a to som už hovoril aj včera, aj za cenu uvedomovania si chýb, ktoré sme urobili, neprijateľné.

    Ďalší problém - regulácia poplatkov za správu v investičných fondoch. Tu vznikajú zatiaľ veľmi monotónne fondy, nediferencované. Môžem vám ukázať jednu modernú učebnicu zo Spojených štátov amerických, kde je okolo 70 typov orientácií jednotlivých investičných spoločností, to znamená spôsob, akým investujú tieto spoločnosti, resp. podielové fondy. U nás týmto zákonom jednak bránime takejto budúcej diferenciácii týchto fondov a jednak bránime ich špecializácii na krátkodobé a dlhodobé. Môžem vám ukázať, že v Spojených štátoch amerických fondy, ktoré sa orientujú na krátkodobé portfólio, berú poplatky od 0,26 do jedného percenta, čiže to je v poriadku. Je to v podstate v intenciách navrhovaného zákona. Ale fondy, ktoré pracujú s dlhodobou orientáciou, ktoré sa orientujú, povedzme, na nákup komunálnych obligácií a iných zaujímavých cenných papierov, majú správny poplatok od 3,5 do 6 %.

    Výška správneho poplatku, samozrejme, závisí od toho, aký veľký objem sa vo fonde spravuje. Čím vyšší je objem tohto spravovaného portfólia, tým menší správny poplatok je zvyčajne v relatívnom vyčíslení. Ale tu máme už dostatočný počet fondov na to, aby sme nemuseli zavádzať takéto regulačné opatrenia, pretože vlastne cestou konkurencie jednoducho vznikne, musí vzniknúť, znižovanie poplatkov za správu. Nechápem, prečo by sme to mali taxatívne stanovovať. Pritom vyslovene bránime vzniku určitého typu fondov, ktoré sa budú orientovať na dlhodobé portfólio. V tomto zákone nehovoríme vôbec nič o penzijných fondoch, je tu rozvinutý systém kontroly hypotečných fondov, ktorý by sme tak strašne potrebovali na rozvoj stavebníctva, a takýchto príkladov by som tu mohol uvádzať ďalej.

    Jednoducho - táto predložená novela je iba úzkym výsekom z toho, čo by mala obsahovať. To znamená, že opäť budeme každý polrok pravdepodobne schvaľovať ďalšie novely, pretože život nás k tomu jednoducho donúti. Čiže prikláňam sa k názoru, ktorý tu mal pán poslanec Filkus, že jednoducho bez jasnej koncepcie sa tu opäť čiastkovo niečo dáva na stôl, čiastkovo niečo presadzuje. Aké to bude mať účinky, to ukáže, samozrejme, život. Pokiaľ však nemusíme zbytočne experimentovať na úrovni štátnych úradníkov, tak by som bol rád, keby sme neexperimentovali.

    Toto sú základné, hlavné pripomienky k tomuto zákonu. Niektoré pozmeňovacie návrhy som dal vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a pevne verím, že prejdú. Sú tu ešte niektoré ďalšie skutočnosti, ktorých by som sa chcel dotknúť, ale tie nie sú až také závažné ako tie, o ktorých som hovoril.

    V prvom rade sa chcem dotknúť ešte otázky v § 36, kde sa v ods. 1 hovorí: "Štátnemu dozoru podľa zákona, ktorý vykonáva ministerstvo ako orgán štátneho dozoru, podlieha činnosť a povinnosti vykonávané podľa tohto zákona, najmä" a potom je tam zoznam osôb a inštitúcií, ktoré pod to patria. Podľa môjho názoru je úplne neprijateľné, aby pod tento zákon spadali zakladatelia investičných spoločností a investičných fondov, akcionári investičných spoločností a investičných fondov, osoby, ktoré obstarávajú vydávanie predaja akcií investičných fondov a podielových listov, a depozitári. Čiže navrhujem v § 36 body c), e), f) a g) vypustiť, pokladám ich za úplne zbytočné. Veď štátny dozor bude túto činnosť vykonávať priamo v investičných spoločnostiach, v investičných fondoch a budú mu podliehať členovia predstavenstiev, dozorných rád, prokuristi investičných spoločností a fondov a dočasní správcovia investičných spoločností alebo investičných fondov.

    Ďalej v článku II bode 35, to je skôr otázka na predkladateľa. V § 38 ods. 12 sa navrhujú vypustiť slová "konkrétneho člena štatutárneho orgánu", alebo na konci sa pripája táto veta: "Člen predstavenstva investičného fondu nesmie prijať splnomocnenie na zastupovanie akcionárov fondu na valnom zhromaždení." V dôvodovej správe sa hovorí o konflikte záujmov, ja som tam žiaden konflikt záujmov neobjavil. Bol by som rád, keby mi predkladatelia dokázali, že tam ide o konflikt záujmov. Navrhujem tento bod vypustiť.

    Takisto v článku II ods. 3 sa hovorí o tom, ako majú investičné fondy vykonávať funkciu kontrolného orgánu v akciových spoločnostiach. Takýto spôsob zaznamenávania za člena dozorného orgánu akciových spoločností Obchodný zákonník jednoducho nepozná. Za člena dozorného orgánu môže byť zapísaná iba fyzická osoba, a nie jednotlivá akciová spoločnosť, či už investičná spoločnosť, alebo iná. Preto pokladám tento paragraf za kontraverzný voči Obchodnému zákonníku a navrhujem ho vypustiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Palacka, ale s faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som upozorniť, že takéto jednostranné vykresľovanie tzv. zhoršovania imidžu fondov, akoby bolo vykonávané zo strany vládnej exekutívy, jednoducho nie je pravdivé. V podstate to, že sa fondy dostali do zlej povesti, si svojou činnosťou zapríčinili samy. Vieme veľmi dobre, že niektoré veci z činnosti fondov sú v trestnom konaní, napríklad toho fondu, ktorý má pozastavenú činnosť, nebudem ho menovať, ktorý úplne ilegálnym spôsobom previedol 2 400 miliónov korún hodnôt akcií, ktoré boli získané v prvom kole privatizácie, umiestnených v českých podnikoch. Alebo vieme, ako konali fondy teraz pri veľmi agresívnej akvizičnej marketingovej činnosti a reklame, kde v podstate konali pred vlastným vyhlásením oficiálneho začatia druhého kola kupónky a konali v zákonnom vákuu.

    Takisto by som chcel upozorniť, že na veľké nedostatky správania sa týchto fondov a vzájomných transakcií medzi týmito fondmi alebo na nedostatky pri emitovaní ich vlastných účastín upozorňovali aj mnohí tunajší novinári ekonomického orientovania, a to práve novinári, ktorí neboli nijako priateľsky naklonení terajšej vláde. To znamená, že ide o skutočnosti, ktoré objektívne prispeli k vysokému zhoršeniu povesti a dôveryhodnosti fondov.

    A napokon by som chcel upozorniť, že pokiaľ viem, exekutíva ministerstva financií aj v oblasti cenných papierov, aj v oblasti regulácie okolo fondov je v kontakte aj s partnermi v Českej republike a vymieňajú si názory na vývoj a na dolaďovanie regulatívnych aktov, legislatívnych aktov v tejto oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne. Možno akceptovať, čo povedal pán podpredseda Húska, že išlo v niektorých prípadoch o prekročenie, protizákonné správanie. Ale všade na svete sa deje, že nielen v rámci trhu, trhového mechanizmu, ale aj v iných podmienkach sa kontrolujú investičné privatizačné fondy, investičné spoločnosti a podobne. Ale to musí byť vecou toho, kto na to dozerá. Potom pravdepodobne štátny dozor urobil chybu, nezvládol svoje úlohy včas. Negatívny výsledok pôsobenia niektorých investičných spoločností, fondov nás však nesmie motivovať k tomu, aby sme zmenili zákony, aby sme napríklad zmenili zákon o privatizácii, zákon o investičných privatizačných fondoch, zákon o cenných papieroch. V prvom rade musíme zmeniť a zdokonaliť štátny dozor a zákonite postihnúť tie inštitúcie, ktoré sa skutočne správali protizákonne.

    Náš kapitálový trh sa len začal rozbiehať, a teraz na ňom ideme robiť korekcie takého charakteru, že zmeníme, nielen korigujeme, ale deformujeme všetko, čo sme doteraz vytvorili. Samozrejme, stali sa chyby, prekročili sa zákony, ale v prvom rade musíme zlepšiť štátny dozor. To by sa vo vyspelej trhovej ekonomike museli stále meniť základné zákony. Veď toto je ekonomika, ktorá sa od deväťdesiateho tretieho roku niekde dostala, vyzerá to pozitívne. Naraz ideme meniť zákony preto, že na kapitálovom trhu niektoré subjekty, nie všetky, prekročili zákon. Toto nemôžeme akceptovať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    táto novela zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch je rovnako ako zákon o cenných papieroch, ktorý sme prerokovali pred chvíľou a o ktorom ešte budeme hlasovať, úzko spätá s kapitálovým trhom na Slovensku. O význame tohto trhu pre rozvoj ekonomiky už nebudem hovoriť, pretože myslím, že som to odôvodnil práve v rozprave k novele zákona 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

    Bohužiaľ, v teraz prerokúvanej novele je snaha ministerstva financií o dôkladné vykynoženie zárodkov rozvíjajúceho sa kapitálového trhu ešte zjavnejšia. Dokonca ma to prinútilo nahliadnuť do zákona 347/1990 o kompetenciách ústredných orgánov a pri pôsobnosti ministerstva financií som hľadal, či tam nie je úloha zlikvidovať akúkoľvek nezávislú aktivitu na kapitálovom trhu. Nič také som tam, pochopiteľne, nenašiel. Napriek tomu až štvrtina textu vládneho návrhu rieši problematiku dozoru ministerstva nad investičnými spoločnosťami, investičnými fondmi a popisuje sankcie, ktoré bude ministerstvo ukladať za porušovanie povinností uložených týmto ministerstvom voči investičným spoločnostiam a fondom.

    Samozrejme, nechcem tvrdiť, že investičné spoločnosti alebo fondy sa nedopúšťajú omylov, alebo dokonca aj úmyselne špekulácií prípadne porušovania zákona. Predsa však je snaha ministerstva financií o autoritatívne potláčanie aktivity týchto subjektov prehnaná a reálnemu stavu neprimeraná. Orgán štátneho dozoru si zjavne nevie rady s problémami na kapitálovom trhu a riešenie hľadá namiesto dôsledného pôsobenia v rámci existujúcich právomocí v iracionálnom sprísnení pravidiel. Keďže môj predrečník sa už dosť podrobne o týchto veciach zmienil, budem stručný. Chcel by som povedať niekoľko vecí.

    O neschopnosti dozoru na kapitálovom trhu svedčí aj postup ministerstva financií v uplynulých mesiacoch. Kým v prípade PSIPS Banská Bystrica čakalo so zásahom, hoci už aj verejnosti bolo dávno známe, že tisíce mikov z prvej vlny bolo podvedených a fond nesplní dané záväzky, čakalo so zásahom až dovtedy, keď už bolo neskoro riešiť poškodenie týchto občanov. Naopak, v prípade Prvej slovenskej investičnej spoločnosti v Bratislave unáhleným odňatím licencie dokázateľne poškodilo minimálne niekoľko desiatok tisíc podielnikov Sporofondu, najväčšieho podielového fondu, podotýkam nie kupónového, ale zhromažďujúceho reálne peňažné úspory občanov. O poškodení ďalších majiteľov investičných kupónov sme hovorili vlastne už pri schvaľovaní zákona o privatizácii.

    V každom prípade je táto predložená novela zákona len ďalším sklíčkom v mozaike opatrení, ktorými sa súčasná vláda snaží ovládnuť nielen všetku politickú moc, ale aj všetku moc ekonomickú. Jediný významnejší od štátu nezávislý hospodársky činiteľ, ktorý v slovenskej ekonomike po roku 1990 vznikol, boli práve súkromné investičné spoločnosti a fondy. Je len príznačné, že takýto činiteľ je pre túto vládu ďalším chorým prvkom na scéne a robí všetko pre to, aby jeho vplyv odstránila. Bohužiaľ pre nás všetkých a, bohužiaľ, dokonca i pre vládu úspešne. Bohužiaľ preto, lebo len súkromná, od vlády nezávislá ekonomická aktivita môže viesť k toľko očakávanému hospodárskemu rastu a jej potláčanie sa nemôže neprejaviť v neskoršej životnej úrovni celého obyvateľstvo.

    O arogancii štátnej moci svedčí napríklad aj to, že v zákone o privatizácii, ktorý bol schválený včera, sme umožnili Fondu národného majetku, nielen zamestnancom, ale dokonca predstaviteľom prezídia, účasť v orgánoch akciových spoločností, kde má fond akcie, pričom Fond národného majetku je de facto tiež investičný fond, ale všetkým ostatným súkromným investičným fondom sa táto možnosť berie.

    Opäť treba poukázať na to, že represívne a regulačné opatrenia voči investičným spoločnostiam a fondom môžu síce byť v podstatnom rozsahu funkčné v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom, no nemožno ich bezmyšlienkovito kopírovať do našich rozvojových podmienok. V bežnej ekonomike sa kolektívnym investovaním, ktoré upravuje prerokúvaný zákon, umiestňuje prakticky polovica úspor obyvateľstva. U nás je zatiaľ rozsah kolektívneho investovania zanedbateľný, samozrejme, okrem akcií získaných za kupóny. Zásahmi ministerstva financií sa dôvera v kolektívne investovanie ešte rapídne znižuje. Preto podľa môjho názoru by bolo treba pôsobenie investičných spoločností skôr uvoľniť a povzbudiť, než obmedzovať.

    Do istej miery možno brať navrhované úpravy štátneho dozoru nad kapitálovým trhom za legislatívno-technicky prijateľné, iná je však otázka uplatňovania týchto pravidiel v reálnom živote samotným ministerstvom financií. Prax, žiaľ, ukazuje, že tento orgán nie je schopný citlivo zvládnuť svoju úlohu štátneho dozoru. Posúdenie toho bude však zrejme prislúchať skôr nezávislým súdom, ktoré budú musieť starostlivo zvážiť, či bola dodržaná nielen litera, ale aj duch zákona, najmä pokiaľ ide o ochranu záujmov podielnikov podielových fondov a akcionárov investičných fondov, a to nielen zo strany správcov fondov, ale najmä ministerstva.

    Dovoľte mi na záver navrhnúť niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré by zabezpečili aspoň zachovanie možností rozvoja kolektívneho investovania.

    V § 4 navrhujem vypustiť odseky 2 a 4 a ďalšie odseky príslušne prečíslovať.

    Body 20 a 21 návrhu zákona vypustiť a článok II odseky 3 a 4 vypustiť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu týchto pozmeňovacích návrhov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemám už žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási.

  • Nie, ani faktická poznámka nie je. Končím. Skončil som, pán poslanec.

  • Poznámka poslanca Kunca z pléna.

  • Ale ste to vypli, nie? Prosím, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    v tejto chvíli je už celkom jasné, že vždy, keď hovoríme o otázkach ekonomiky, o transformácii, o pôsobení vlády, a nielen vlády, ale aj iných orgánov, o zásahoch do transformačného procesu, vždy sa dostávame k jednému spornému miestu. Tým sporným miestom je miera regulačnej funkcie štátu, teda jeho zásahy a, dá sa povedať, podpora reglementáciou alebo retardovanie určitých prejavov, ktoré sú nevhodné a ktorým treba brániť. V tejto veci sme zatiaľ nenašli vzájomné porozumenie a mám obavy, že tento stav potrvá aj naďalej.

    Na druhej strane je nám však všetkým isteže jasná dôležitosť kapitálového trhu pre národné hospodárstvo, že nikto z nás, čo tu sedíme a čo sa ozývame, nemá taký názor, že treba jeho rozvoju brániť a že dokonca by mal štát mať záujem o to, aby sa tento trh nerozvinul. Vychádzam z názoru, a s tým asi budete so mnou súhlasiť, že štát má vytvárať predpoklady na rozvoj kapitálového trhu, je to jeho úloha práve tak ako ktorákoľvek sociálna funkcia alebo iná, ktorú vzhľadom na svoj spoločenský význam a funkcie musí vykonávať.

    Dnešný stav rozvoja kapitálového trhu, tak ako ho poznáme, má predpoklady z hľadiska makroekonomického vývinu a jeho ukazovateľov. Dá sa teda povedať, že predpoklady na jeho rozvoj v ekonomickom prostredí sú na dobrej ceste. Týka sa to hrubého domáceho produktu a jeho vývinu, týka sa to aktívnej obchodnej bilancie tejto krajiny, ide tu o medziročnú mieru inflácie, ktorá klesá, ide o mieru evidovanej nezamestnanosti, ktorá tiež klesá, jednoducho naozaj to možno vidieť tak, že makroekonomické prostredie praje rozvoju kapitálového trhu.

    Na druhej strane však situácia jednoznačne vyzerá tak, najmä po vystúpeniach niektorých našich kolegov, že štát robí všetko možné v regulačnej funkcii priamo tak, aby sa kapitálový trh nerozvíjal. Ja si nemyslím, že je to tak. Chápem volanie po koncepcii a po presadení koncepcie, ale musím položiť otázku: Keď sa robili prvé predpisy, bez ohľadu na to, ktorá vláda ich robila, vtedy sa nevedelo, že nejaká koncepcia rozvoja kapitálového trhu tu byť musí, dokonca založenia a rozvoja, pretože inak by ani tá prvá úprava nebola mohla vzniknúť?

    A v tejto súvislosti konštatujem aj to, že naozaj prvá vlna privatizácie a teda kupónová privatizácia mala zásluhu na tom, že sa kapitálový trh konštituoval a že sa ďalej rozvíjal a dokonca si myslím, že práve tie podnikateľské subjekty, fondy, ktoré vznikli v jej priebehu, budú aj naďalej pôsobiť v záujme jeho rozvoja.

    Na druhej strane však vývin kapitálového trhu prebieha podľa nejakých svojich zákonitostí a reguláciou nechceme urobiť nič iné, než aby sme tie zákonitosti, ktoré na jeho vývin vplývajú dobre, umocnili a na základe toho jeho rozvoj podporili. Nazdávam sa, že úprimný pohľad na návrhy týchto dvoch zákonov, o ktorých je dnes reč, o tom svedčí. V opačnom prípade by sme totiž museli povedať, že zákonmi bránime rozvoju kapitálového trhu. A to predsa nie je pravda. To je jednoducho vylúčená vec. Lebo všetci veľmi dobre vieme, že to sa nedá, to je nemožné.

    Otázka je teda inakšia. Aká má byť právna regulácia, aká jej miera sa má uplatniť v záujme toho, aby sa zabezpečil rozvoj kapitálového trhu? Ak sme zistili doteraz problémové úkazy, ktoré nemôže štát ako regulátor ekonomiky aj naďalej podporovať, potom musíme konštatovať, že majú svoje dôvody. Ak teda niekto zákon prekročil, tak sú na to dôvody. A nielen dôvody toho druhu, že preto, že ho štát nekontroloval, alebo málo kontroloval. Tým sa to, pravda, dôsledne vysvetliť nedá. Takže niet pochýb o tom, že právnu reguláciu vývinu a tým aj rozvoja kapitálového trhu niet prečo odďaľovať, že na základe tých skúseností, ktoré tu sú a ktoré vieme využiť, treba s reguláciou postúpiť ďalej a tým vnášať do praktického reálneho vývinu tie časti koncepcie, ktoré sú na základe doterajších poznatkov jasné a ktoré teda môžeme ovplyvniť.

    Všeobecne možno vidieť právnu reguláciu v dvoch polohách. Môže to byť úprava veľkorysá, kde je priestor menej vymedzený a je otvorený najrozmanitejším špekuláciám. A vieme dobre, že špekulantov je tu dosť. Pochopiteľne, že takáto veľkorysá úprava má práve zásluhou tých, ktorí špekulujú, nedobré dôsledky. Ako prvý by som označil poškodzovanie drobných vlastníkov cenných papierov, ktorých záujmy nebráni nikto. A sami zatiaľ, ako sme to videli v doterajšom vývine, sa nevedia brániť, pretože svoje právo prostredníctvom mechanizmu hlasovania v akciových spoločnostiach buď nevedia uplatniť, alebo sa im nikdy na to nevytvoria podmienky, aby ho uplatniť mohli.

    Druhý evidentný príznak, nedobrý príznak vývinu je ten, že podiel verejných trhov na celkovom obrate cenných papierov je skôr menší a v dôsledku toho je, pochopiteľne, aj samotný kapitálový trh menej priehľadný a potom aj menej príťažlivý. Preto podľa môjho názoru má byť právna regulácia prísnejšia, lebo tým bude aj pôsobivejšia - aj keď pripustím, že môžu sa tam vlúdiť určité retardačné momenty -, pretože takáto úprava dôslednejšie vymedzí pôsobnostný priestor, presnejšie vymedzí podnikateľské subjekty čo do pripravenosti a predpokladov a vybavuje ich kogentne tými atribútmi, ktoré musia mať v záujme toho, aby na kapitálovom trhu mohli pôsobiť tak, že budú činiteľmi jeho rozvoja.

    Ako podstatná sa ukazuje otázka, a to je druhý okruh konkrétnych problémov, aká je ekonomická pripravenosť a spôsobilosť vlastníkov investorov, pretože bez nich by nebolo možné robiť vôbec nič. Treba povedať, že tu pôsobí veľa rozmanitých činiteľov a najmä, že sú málo ovplyvniteľné zvonku. Tu sa jednoducho rozhoduje každý, kto má peniaze a chce byť investorom sám.

    Ale na druhej strane, ak niekto môže ovplyvniť rozhodovanie potenciálnych investorov, tak sú to práve podnikateľské subjekty, ktorým investori zverujú svoje peniaze. Ja to jednoducho v tejto chvíli vidím tak, a dúfam, že v tejto veci budú so mnou súhlasiť aj takí odborníci, ako je pán poslanec Vaškovič a pán poslanec Filkus, že náležitá analýza pôsobnosti týchto subjektov nám do dneška chýba. Preto je situácia taká, že jednoducho na jednej strane môžeme povedať, a to tvrdím aj ja, že tam nie je všetko v poriadku, nie je všetko čisté a drobní investori aj v doterajšom vývine prišli o veľa, a zase iný môže tvrdiť, že to nie je pravda, že tie subjekty pôsobia vynikajúco a dobre a že im ani nenapadne, aby tých drobných investorov o niečo obrali.

    Môžeme si v tom urobiť jasno tak, že niekto takúto analýzu urobí, a budeme vidieť, ako sa to potom prejaví aj na správaní drobných investorov, ktorých dôvera, aj keď, ako sme konštatovali, je v tejto chvíli do istej miery otrasená, sa môže obnoviť. A v tom vidím aj význam právnej regulácie, a teda prijatia týchto dvoch návrhov zákonov, že aj to bude pozitívne vplývať na postoje drobných investorov, nositeľov peňazí, a že teda opätovne ich privedie k tomu, aby investovali.

    Som toho názoru, že dôkladná vybavenosť podnikateľských subjektov na finančnom trhu, tak ako ju teraz prerokúvaným návrhom zákona chceme konštituovať, má svoj zmysel. Ona je v určitom zmysle obmedzujúca, ale myslím si, že ďaleko prevažuje stránka tvorivá, teda tá, ktorá ich uspôsobuje na pôsobenie na kapitálovom trhu a tým z nich urobí činiteľov spôsobilých na jeho rozvoj tak, ako si to predstavujeme. To je zmysel tohto zákona, a preto odporúčam jeho prijatie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Medzitým sa do rozpravy prihlásil pán podpredseda Húska, ale najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená Národná rada, usporím čas, aby ste mohli hlasovať. Včera schválený zákon a dnešné dve predložené novely si sám pre seba nazývam zlatou akciou štátu na mladom rozvíjajúcom sa slovenskom kapitálovom trhu. Dokonca navrhujem, aby si vedúca sila spoločnosti dala vyšiť ornamentálne heslo "Zlatá akcia štátu do každej spoločnosti, dokonca i do slovenskej spoločnosti". Článok IV rozptýlený do desiatok zákonov.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    pokladám za potrebné zaujať stanovisko k niektorým myšlienkam, ktoré tu boli vyjadrené, ktoré vnútorne prejavujú určitú nekonzistenciu a protirečenie. Na jednej strane sa prikladá týmto obidvom zákonným normám, ktoré prerokúvame, to, že sa pokúšajú regulovať a zviazať čosi, čo treba ponechať voľnej hre trhových síl, a na druhej strane napríklad pán poslanec Palacka hovorí, že nemožno aplikovať do rozvíjajúcej sa, teda ranoštádiovej trhovej ekonomiky normy z rozvinutých ekonomík. Čiže v trhovej ekonomike sa predsa tiež reguluje. Vieme, že situácia je taká, že vývoj, aj celosvetový vývoj smeruje od tzv. bezjadrového trhu, kde rivalizujú len dve strany, dodávateľské a odberateľské, medzi sebou a bojujú o monopolizáciu svojich podmienok. Tento vývoj predsa opúšťa raný liberalistický voľný trh, doslova žraločí, ktorý sme poznali pod názvom laise fair, laise passé. Tento trh sa už ani na západe neuplatňuje, naopak, prechádza sa k správcovstvu trhu, to znamená k regulovaniu podmienok pre obidve strany trhu.

    Vieme, že teraz dokonca medzinárodný trh, kapitálový trh, ktorý, samozrejme, ešte nemá svoje správcovstvo, práve z dôvodov výchyliek, ktoré nastávajú najmä na novovzniknutom trhu kapitálových derivátov, hľadá formy, ako medzinárodným spôsobom regulovať tieto podmienky. Chcel by som upozorniť, že práve minulý týždeň sa mi dostali do rúk materiály renomovaných západných odborníkov, ktoré charakterizujú operácie, ktoré uskutočnil Sorosov fond Quantum pri špekulačnej hre okolo tzv. slabej libry, pri ktorej v podstate Británia prišla o 7 až 9 miliárd libier a samotný podiel pána Sorosa v tejto oblasti značil vyše 2,6 miliardy libier prínosu.

    Trh teda v podstate treba aj v tejto oblasti naozaj regulovať, je to legitímne, a nemôžeme očakávať, že najprv v ranom štádiu necháme rané podmienky priebehu, pretože v podstate by sme kopírovali spôsob historického vývoja. My sa naopak musíme prispôsobiť najmodernejším, najnovším štádiám regulovaného kapitálového trhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, ja si myslím, že reguláciu ako takú nezamietame. Ide o to, aká miera regulácie v určitom okruhu problémov má byť. Čiže ide o to, aby sa silou regulácie vlastne nezabránilo rozvoju. To je ten základný problém. Čiže v častiach, kde ide o pozitívnu reguláciu, nikto nemá žiadne výhrady, ale vo všetkých týchto zákonoch, ktoré sme doteraz prerokovali, sú jednoznačné časti, ktoré z dlhodobého hľadiska, podľa môjho názoru, obmedzujú rozvoj. To ukáže, samozrejme, reálny vývoj, ale môj názor je taký, že obmedzujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Boros, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som povedať iba takú malú poznámku, ak mi dovolíte. Moje meno sa vyslovuje tak pekne - "Boroš". Chcel by som poprosiť všetkých, nepoznám pána Sorosa osobne, ale myslím si, že je taký známy vo svete i na Slovensku, že by sme sa mali naučiť vysloviť jeho meno tak, ako znie: "Šoroš". S veľkou úctou by som prosil všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže ešte raz, panie poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku, nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť?

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Vážené dámy a páni,

    chcel by som sa tiež vyjadriť k pôsobeniu štátu v trhovej ekonomike. Je vám iste známe, že dnes už poznáme pomerne dobre aj z histórie, ako pôsobia štáty v trhovej ekonomike. Na základe tých poznatkov, ktoré máme, a to je predovšetkým skúsenosť niektorých veľmi úspešných krajín, ako je Japonsko, Južná Kórea a niektoré ďalšie, sa ukazuje, že vždy, ak sa ekonomika dostala do ťažkostí, predovšetkým do depresie, poprípade aj do krízy, pri prekonávaní ťažkostí sa úloha štátu zvýšila.

    Vážené dámy a páni, domnievam sa a som o tom hlboko presvedčený, že tým, že sme prijali v roku 1990 zákon, podľa ktorého sa vplyv štátu na ekonomiku v podstate vylúčil, sme sa dopustili otrasnej chyby.

  • Hlas v sále.

  • Nie pre mňa, pán poslanec Mikloško, ja nie som socialistický ekonóm. Možno vy ste socialistický kresťan. Chcem povedať, že na základe skúseností z roku 1973, keď vznikol ropný šok, nebyť silných zásahov štátu, samozrejme, na základe využívania ekonomických pravidiel, neboli by sa ekonomiky vyspelých krajín tak rýchlo a tak bezbolestne zotavili z tohto negatívneho javu.

    Podobne to bolo v Spojených štátoch v rokoch 1980-1982, keď začal pôsobiť prezident Reagan, tiež za relatívne intenzívnych zásahov štátu sa ekonomika veľmi úspešne pozviechala a Američania vďačia len tomu, že sa im vo veľmi krátkom čase podarilo vytvoriť na základe prijatých ekonomických pravidiel dvadsať miliónov pracovných príležitostí, čím odrazili hospodársku krízu, ktorá im hrozila v tomto období. To znamená, že aj v našom štáte v súčasnosti, keď sme ešte v hospodárskych ťažkostiach, vplyv štátu, ak bude racionálne usmerňovaný, môže ekonomike len pomôcť.

    Pánu poslancovi Palackovi by som chcel povedať, že táto legislatívna norma, aj tá, ktorú sme včera prijali, predpokladá, že zástupcovia Fondu národného majetku a zástupcoch investičných fondov môžu pôsobiť len v kontrolných orgánoch obchodných spoločností. Je to bežná prax, ktorá sa používa v celom svete. U nás, na základe skúseností, ktoré sme mali z rokov 1990-1991, zástupcovia zakladateľa pôsobili aj v štatutárnom orgáne, to znamená v predstavenstve, v niektorých prípadoch ešte aj dnes sa táto prax uplatňuje, ale už sa od toho ustupuje. Myslím si, že v budúcnosti sa dopracujeme k tomu, že zástupcovia vlastníkov budú pôsobiť len v kontrolných orgánoch obchodných spoločností. Tieto dva zákony sú v súlade s touto praxou.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predseda, potrebujem čas na spracovanie pripomienok.

  • Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca žiada čas na spracovanie pripomienok. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu Lysáka, či má spracovaný predošlý zákon, že by sme ho odhlasovali. Nie je tu. Kým vyhlásim obedňajšiu prestávku, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

  • Len na objasnenie. My sa predsa nenachádzame v etape krízy. Veď hovoríme...

  • Faktické poznámky už nie sú, už je po rozprave. Myslel som, že máte nejaký procedurálny návrh.

    Pán poslanec Vaškovič, máte zrejme faktickú poznámku. Do rozpravy? Ale je po rozprave, takže ďakujem. Pán poslanec Delinga chce povedať, že majú výbor, pán poslanec Národa chce povedať to isté, že majú výbor.

    Takže prestávka je do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať tak, že sa vrátime k bodu 33, tlač 172. Skončili sme rozpravu, ostáva nám pristúpiť k hlasovaniu. Máte rozdané zmeny a doplnky, ktoré boli navrhnuté v rámci rozpravy. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, máte to pred sebou. Pri hlasovaní budeme čítať jednotlivé pozmeňovacie návrhy.

  • Hlasy v sále, že návrhy nie sú rozdané.

  • Povedali mi, že už to máte rozdané. Tak o chvíľku ich budete mať. Už sa to rozdáva.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    v rámci rozpravy vystúpili piati poslanci. Dvaja poslanci, pán Palacka a pán Filkus, dali návrh alebo odporúčanie vrátiť návrh novely zákona 600/1992 Zb. na dopracovanie. Pardon, prepáčte. Pokiaľ ide o spoločnú správu, neboli k nej žiadne zásadné pripomienky. Ja som odporúčal dve zmeny, a síce vypustiť body 1, 2 a 7 a ostatné body 3 až 6 a bod 8 prijať.

    Odporúčam teda hlasovať najprv o bodoch 1, 2 a 7, ktoré odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď budeme hlasovať. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 2 a 7 s odporúčaním spravodajcu neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržali 6 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Body 3, 4, 5, 6 a bod 8 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 3, 4, 5, 6 a 8 s odporúčaním prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Môžeme pokračovať.

  • Dvaja poslanci, ako som už uvádzal, pán Palacka a pán Filkus, odporúčali vrátiť návrh zákona na dopracovanie vláde Slovenskej republiky. Keďže rokovací poriadok toto nedovoľuje, chcem sa opýtať, či ide o procedurálny návrh.

  • Odpoveď zo sály, že áno.

  • Ak áno, odporúčam hlasovať a odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Návrh znel - vrátiť zákon na prepracovanie. Spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová podala desať návrhov. Chcem sa opýtať, pani poslankyňa...

  • Pán poslanec, vy ste predsa vystupovali prvý v rozprave a dávali ste pozmeňovacie návrhy.

  • Do spoločnej správy, áno, prepáčte.

  • Tak to už potom nie. Spoločnú správu sme vybavili.

  • Áno, súhlasím. Ja som uviedol tri návrhy a síce urobiť zmeny v § 79 v článku I, ktoré máme v texte. Navrhujem hlasovať spoločne a odporúčam návrhy prijať.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Lysáka. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme prijali.

  • Chcem sa opýtať pani poslankyne Schmögnerovej, či bude súhlasiť, aby sme o návrhoch 1 až 4 a o návrhoch 6 až 10 hlasovali spoločne a o návrhu 5 oddelene.

  • Pani poslankyňa, prosím, vyjadrite sa.

  • Prosím, aby sa hlasovalo oddelene, ale zároveň sťahujem návrh 7.

  • A o všetkých ďalších návrhoch chcete hlasovať samostatne?

  • O návrhoch 1 až 4 je to možné, ale o ostatných oddelene.

  • Dobre, takže pani poslankyňa sťahuje návrh číslo 7. O návrhoch 1 až 4 hlasujeme spoločne, o ostatných samostatne.

  • V tom prípade návrhy 1 až 4 pani poslankyne Schmögnerovej odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhoch 1, 2, 3 a 4 pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Tieto štyri pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

  • Piaty návrh, v ktorom sa navrhuje v článku IV ods. 6 slová "do 30. októbra" zmeniť na "do 31. decembra", odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o piatom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Návrh číslo 5 pani poslankyne Schmögnerovej sme prijali.

  • Návrh číslo 6 pani poslankyne Schmögnerovej odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o šiestom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Šiesty pozmeňovací návrh pani poslankyne sme neprijali.

  • Siedmy návrh bol stiahnutý. Ôsmy návrh pani poslankyne Schmögnerovej odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ôsmom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže ani tento návrh sme neprijali.

  • Návrh číslo 9 pani poslankyne Schmögnerovej odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu číslo 9 pani poslankyne s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Posledný, desiaty návrh pani poslankyne Schmögnerovej odporúčam neprijať.

  • Hlasujme o desiatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Pán poslanec Moric podal 6 návrhov. Chcel som sa ho opýtať, či súhlasí so spoločným hlasovaním. Keďže tu nie je, budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch samostatne. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Morica s odporúčaním prijať ho. Ide o § 5a.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďakujem. Návrh číslo 2 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 2 poslanca Morica s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh.

  • Návrh číslo 3 rovnako odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu číslo 3 pána poslanca Morica s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh.

  • Návrh číslo 4 odporúčam prijať.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu číslo 4 poslanca Morica s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Pozmeňovací návrh číslo 5 k § 63 ods. 1 odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Morica s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 19 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Posledný návrh číslo 6 rovnako odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, hlasujeme o šiestom návrhu s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržali 33 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec. Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh.

  • Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov uvedených v tlači 172. Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o vládnom návrhu ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán predseda, panie kolegyne a páni kolegovia, za pozornosť.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tridsiatom štvrtom bode, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Keďže sme rozpravu ukončili, boli aj posledné vystúpenia, pristúpime hneď k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie o návrhoch uvedených v spoločnej správe k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov. Spoločná správa má 28 pozmeňovacích návrhov. Body 1, 3, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 19, 20, 21, 22, 26, 28 odporúčam prijať.

  • Všetky tieto body spoločnej správy, ktoré nám prečítal pán spoločný spravodajca, navrhuje prijať. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Nasledujúce body spoločnej správy 2, 4, 8, 16, 18, 24, 25, 27 odporúčam neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca, vynechali ste bod 23. Úmyselne?

  • Áno. Tento ide na osobitné hlasovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tých bodoch, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca s odporúčaním neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

  • Bod 23 má štyri odseky. Štvrtý odsek tým, že sme včera prijali novelu zákona 92/1991, stráca zmysel. To znamená, že dávam hlasovať o bode 23 s tým, že schvaľujeme odseky 1, 2, 3. Odporúčam prijať ich. Uviedol som to v rozprave.

  • Prosím, hlasujeme tak, ako prečítal pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Baránik to uviedol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pán spoločný spravodajca povedal, že zo spoločnej správy navrhuje toto vylúčiť.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • V diskusii vystúpili piati poslanci, z nich traja podali pozmeňovacie návrhy. Poslanec Baránik odporúča vypustiť bod 26. Odporúčam návrh prijať.

  • Prosím, hlasujeme. Pán poslanec Baránik odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Pán poslanec Vaškovič, môžem dať o vašich návrhoch hlasovať vcelku? Nie. Tak dávam hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča. Odporúčam neprijať ho.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Vaškoviča. Týka sa § 36. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Aj druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča taktiež odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškoviča s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 8 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Pán poslanec Palacka dal 3 pozmeňovacie návrhy.

  • Pán poslanec Mikloško má procedurálnu otázku.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som tu privítal delegáciu dôchodcov zo Skalice. Sú to všetko poriadni katolíci a všetci volili HZDS.

  • Smiech, potlesk.

  • Vítame našich skalických občanov.

  • Pán poslanec Palacka dal 3 pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec, môžeme o pozmeňovacích návrhoch 1 a 2 hlasovať spoločne?

  • Odpoveď, že áno.

  • Dávam hlasovať o pozmeňovacích návrhoch 1 a 2 pána poslanca Palacku. Odporúčam neprijať ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrhy neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 8 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto pozmeňovacie návrhy.

  • O treťom pozmeňovacom návrhu nie je potrebné hlasovať, pretože sme ho doterajším hlasovaním vyriešili. Tretí návrh bol zamietnutý v pozmeňovacom návrhu poslanca Vaškoviča a o štvrtom návrhu sme hlasovali pri bode 23 spoločnej správy.

  • Takže v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržali 5 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci a poslankyne.

    Ešte ste navrhovali uznesenie.

  • Návrh uznesenia máte všetci pred sebou, je na druhej strane. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o uznesení, pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať. To je uznesenie, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť v priebehu roku 1996 a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon komplexne riešiaci činnosť a postavenie investičných spoločností a investičných fondov tak v oblasti kolektívneho investovania, ako aj rizikových investičných fondov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme prijali aj tento návrh na uznesenie.

    Ďakujem ešte raz, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje t r i d s i a t y p i a t y bod programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 175 a spoločnú správu ako tlač 175a. Zmeny vládneho návrhu zákona, ktoré vláda Slovenskej republiky schválila 20. júna 1995 uznesením číslo 467, máte takisto rozdané.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh prednesie minister Národnej rady pre hospodárstvo pán Ducký. Pán minister Ducký, nech sa páči.

    Pán poslanec Ftáčnik, procedurálna otázka? Prosím.

  • Vážený pán predseda, myslím, že by sme si mali vyjasniť otázku toho dodatku, ktorý ste oznámili, že vláda schválila na svojom zasadnutí a predniesla ho poslancom. Išlo by o prvý prípad za 5 rokov, keď vláda po predložení zákona parlamentu urobila v ňom nejaké zmeny. Myslím, že by sme mali postupovať tak, že by sme sa držali predlohy predloženej pôvodne a návrh vlády legálne schválený, ktorý nikto nespochybňuje, by si osvojil nejaký poslanec ako pozmeňovací návrh, o ktorom všetci budeme vedieť, že to má podporu vlády, ale aby sme nezaviedli tento precedens, že sa môže meniť zákon po jeho predložení do Národnej rady. Túto procedurálnu vec som chcel povedať ešte pred vystúpením pána ministra.

  • Áno. Súhlasím s pánom poslancom Ftáčnikom. Prosím, aby niekto z poslancov koalície alebo opozície predniesol potom v rozprave tento návrh.

    Takže, pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    myslím, že to už bude aj pravdou, že som ministrom Národnej rady po tomto zasadnutí, lebo som pri štvrtom zákone, ale tento je konečne ten, kde som aj predkladateľom, a nielen, že ho uvádzam.

    Vládny návrh zákona o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností je konkrétnym legislatívnym opatrením na realizáciu programového vyhlásenia vlády, jeho časti II - Stratégie a základné zámery hospodárskeho rozvoja.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je vyšpecifikovať záujem štátu pri privatizácii strategických podnikov, štátnych podnikov ako aj akciových spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo štátu v takých z hľadiska hospodárskeho rozvoja štátu dôležitých odvetviach, ako je energetika, plynárenstvo, ťažba ropy, baníctvo, hutníctvo, doprava, pošty a telekomunikácie, poľnohospodárstvo a lesné a vodné hospodárstvo, ťažké strojárstvo, zbrojárska výroba, chemická a farmaceutická výroba a stavebníctvo.

    Zároveň sa týmto zákonom upravia niektoré právne mechanizmy na zabezpečenie vplyvu štátu a na zefektívnenie výkonu jeho vlastníckych práv a povinností v týchto strategicky dôležitých podnikoch.

    Cieľom je ďalej zabezpečiť trvalý vplyv štátu a riadny výkon vlastníckych práv a povinností štátu v tých akciových spoločnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska hospodárskostrategických záujmov a v ktorých má Fond národného majetku Slovenskej republiky významnú majetkovú účasť ako akcionár. Mechanizmus, ktorý má zabezpečiť potrebný vplyv štátu v týchto akciových spoločnostiach, je prechod práv a povinností z fondu ako akcionára na ten ústredný orgán, ktorý bol zakladateľom sprivatizovaného štátneho podniku.

    Vychádzajúc z týchto zásad sa v návrhu zákona pod bodom a) v § 2 taxatívne vymedzuje ten majetok štátu, ktorý nemôže byť predmetom privatizácie podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Sú to štátne podniky odvetvia energetika a plynárenstvo, pôšt a telekomunikácií, zbrojárskej výroby a všeobecného strojárstva, farmaceutickej výroby, poľnohospodárstva a lesného a vodného hospodárstva.

    Predmetom privatizácie nemôže byť ani železničná dopravná cesta, ktorá je v Správe železníc Slovenskej republiky, a ďalej lesný pôdny fond, ktorý majú v správe štátne lesy alebo iné štátne podniky v odvetviach lesného hospodárstva. Predmetom privatizácie nemôžu byť ani tie akcie Transpetrolu, a. s., a Slovenských elektrární, a. s., ktorých vlastníkom alebo držiteľom je štát alebo Fond národného majetku.

    Pripomínam však znovu, že podľa § 5 návrhu zákona môžu byť aj štátne podniky uvedené v § 2 transformované na akciové spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

    V bode b) v § 3 sú taxatívne vymenované tie strategicky dôležité štátne podniky, ktoré boli, alebo budú sprivatizované podľa zákona 92 Zb. v znení neskorších predpisov a ich majetok Fond národného majetku vloží do akciovej spoločnosti, ale s tým, že výkon práv a povinností Fondu národného majetku ako akcionára tejto spoločnosti prejde na ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol zakladateľom sprivatizovaného štátneho podniku, a to na základe dohody, ktorú bude fond povinný s týmto ústredným orgánom uzatvoriť.

    Obdobne sa uskutoční prechod výkonu práv a povinností fondu ako akcionára na zakladateľský ústredný orgán aj v tých strategicky dôležitých akciových spoločnostiach, ktoré sú v tomto § 3 uvedené.

    Okrem uvedených mechanizmov zabezpečujúcich vplyv štátu v strategických podnikoch sa v § 6 zákona navrhuje upraviť aj ďalší mechanizmus na zefektívnenie výkonu vlastníckych práv a povinností štátu v tých akciových spoločnostiach, v ktorých má fond alebo štát dočasnú alebo trvalú majetkovú účasť. Týmto mechanizmom na zabezpečenie strategických záujmov štátu v akciových spoločnostiach, ktoré sú dôležité z pohľadu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, sú osobitné práva akcionára fondu alebo štátu pri výkone hlasovacieho práva na valnom zhromaždení.

    Tieto hlasovacie práva môžu byť spojené len s kmeňovými akciami, ktoré sú vo vlastníctve fondu alebo štátu, a môžu sa uplatňovať len za podmienok, ktoré zákon presne vymedzuje. Základnou podmienkou je to, že ide o rozhodovanie o otázkach, ktorými sú, alebo môžu byť dotknuté strategické záujmy štátu.

    Navrhnuté legislatívne riešenie nie je z hľadiska európskeho práva žiadnym historickým precedensom ani právnym solitérom. Podobný prístup a výkon práv s cennými papiermi s osobitnými právami poznajú totiž už dávnejšie niektoré anglosaské právne poriadky, napríklad obchodné právo Veľkej Británie, nemecký obchodný zákonník, a s podobným právnym inštitútom sa možno stretnúť aj vo francúzskom a japonskom práve.

    Prijatím tohto zákona Národnou radou Slovenskej republiky sa umožní sprivatizovať čo najväčší objem majetku štátu a pritom zachovať vplyv v tých strategických podnikoch, ktoré sú predmetom návrhu tohto vládneho zákona.

    Vládny návrh tohto zákona bol prerokovaný aj so zástupcami Medzinárodného menového fondu, ktorý vyjadril k nemu kladné stanovisko. Odporučil však zvážiť uplatňovanie osobitných práv pri hlasovaní na valnom zhromaždení spojených s kmeňovými akciami, ktorých vlastníkmi je fond alebo štát, len na otázky, ktoré si v súčasnosti podľa Obchodného zákonníka vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov akcionárov prítomných na valnom zhromaždení. To znamená, aby sa právomoc veta zo strany štátu obmedzila len na tie rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré sú uvedené v § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka.

    Predstavitelia Medzinárodného menového fondu sa vyjadrili v tom zmysle, že s takýmto variantom súhlasia, a predpokladám, že sa k tejto otázke v diskusii vyjadria aj pani poslankyne a páni poslanci.

    Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona po jeho prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky schválila. 0 Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Duckému. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána Romana Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 392 z 8. júna 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v lehote do 7. júla 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk Výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

    V nadväznosti na toto rozhodnutie predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 415 z 22. júna 1995 pridelil zmenu vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 467 z 20. júna 1995, na prerokovanie určeným výborom Národnej rady Slovenskej republiky a v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 392 z 8. júna 1995. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 418 z 26. júna 1995 doplnil svoje rozhodnutia číslo 392 z 8. júna 1995 a číslo 415 z 22. júna 1995 tak, že vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností a jeho zmeny prerokuje aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Určené Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona a jeho zmenu schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 467 z 20. júna 1995 prerokovali v čase od 14. júna 1995 do 28. júna 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na svojej schôdzi dňa 14. júna 1995 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na svojej schôdzi dňa 28. júna 1995 vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona, odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi dňa 20. júna 1995, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej schôdzi dňa 20. júna 1995 a dňa 28. júna 1995 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojej schôdzi dňa 16. júna a 23. júna 1995 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona s uvedenými doplňovacími a pozmeňovacími zmenami.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, súčasťou správy, ktorú ste všetci dostali, sú pozmeňovacie a doplňovacie zmeny, ktoré prijali jednotlivé výbory, spolu ich je deväť.

    Pripomienka pána poslanca Ftáčnika o zmene, ktorú prijala vláda Slovenskej republiky vo veci doplnenia pôvodného znenia textu, je akceptovaná v tomto materiáli, pretože túto zmenu akceptoval, zapracoval a schválil Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, teda bolo to prijaté nielen jedným poslancom, ale celým týmto výborom pri hlasovaní, takže chápem to takto, že táto požiadavka je v tejto spoločnej správe akceptovaná a obsiahnutá.

    Pán predseda, toľko spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som požiadal v rozprave o slovo ako prvý.

  • Ďakujem, pán predseda výboru. Otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi predseda výboru pán Hofbauer, pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v transformácii nášho hospodárstva z centrálne riadeného mechanizmu s absolútnym štátnym vlastníctvom a štátnym paternalizmom na trhový mechanizmus a konkurenčné prostredie s dominantným rozsahom privátneho sektoru je privatizácia štátneho sektoru výnimočne významným procesom. Privatizácia je procesom, nie krátkodobou, jednorazovou akciou, a súčasne privatizácia je aj prostriedkom, nie cieľom, pretože cieľom je prosperujúce hospodárstvo, dynamicky i vzrastovo sa rozvíjajúca ekonomika, ktorá je východiskom na plnenie takých úloh štátu, ako je sociálna sféra, zdravotníctvo, školstvo, kultúra, obranyschopnosť i bezpečnosť.

    Proces privatizácie je žiaduce zrýchľovať, pretože privátny sektor vo vyspelých štátoch je výrazným dynamickým faktorom inovácií produkcie, produktivity i zamestnanosti. Dokumentuje aj náš ekonomický vývoj, keď rast hrubého domáceho produktu o 4,8 % v roku 1994 realizoval privátny sektor v rozsahu až 55 %.

    Súčasne je však odôvodnené zachovať rozsiahle odvetvia a významné podniky národného hospodárstva v procese transformácie hospodárstva pod dohľadom, kontrolou a vplyvom štátu. Ide predovšetkým o také odvetvia, ktoré majú výnimočný význam z hľadiska hospodárskej stratégie štátu a z hľadiska mimoriadneho dosahu na iné odvetvia. Ide tiež o základné nervové a cieľové štruktúry technickej infraštruktúry štátu. Ide o niektoré výrobné jednotky, pri ktorých proces odštátnenia a následnej privatizácie je nevyhnutné analyzovať a pripravovať aj realizovať krajne obozretne, pretože ide o nevratné kroky s celoštátnym makroekonomickým dosahom. Takéto štátne podniky a akciové spoločnosti sú označené z pohľadu záujmov štátu a zodpovednosti vlády za strategicky dôležité a vláda ich na svojom rokovaní takto označila.

    Nie je to v porovnaní s inými vyspelými štátmi s trhovou ekonomikou nič neobvyklé. Celoštátna sieť pôšt vo všetkých štátoch sveta je štátnym vlastníctvom. Sieť železníc, telekomunikácií aj po desiatky rokov trvajúcich úvahách západné štáty majú buď štátne, alebo ako štátne akciové spoločnosti, a so vstupom privátneho sektoru do týchto odvetví postupujú krajiny obozretne. Bežnou formou je aj osobitný vplyv na akciové účasti štátu vybraných podnikov formou nazývanou tzv. zlatá akcia. Ak naša legislatíva takéto skutočnosti formou predloženého návrhu zákona predkladá, nerobí nič nezvyčajné ani v rámci vnútroštátnej politiky, ani v porovnaní s inými štátmi. Preto sú bezpredmetné prípadné úvahy o údajnej renesancii štátneho dirigizmu, o akejsi diktatúre štátu, a úplné bezpredmetné sú aj prípadné úvahy oponentov o retroaktivite či porušovaní ústavy z údajného dôvodu obmedzovania osobného vlastníctva, osobných práv.

    Politické strany a hnutia, ktoré tvoria vládnu koalíciu, program obsiahnutý v návrhu zákona mali vo volebnom programe. Tieto zámery sa premietli aj do programového vyhlásenia vlády časti 2.2 nasledovne, citujem: "Za účelom vyváženého a stabilného rozvoja spoločnosti vláda vyšpecifikuje záujem štátu pri privatizácii strategických podnikov, najmä v energetike, plynárenstve, telekomunikáciách, vo vodnom hospodárstve, zbrojárskej výrobe, bankovníctve, a ohraničí rozsah verejného sektoru." Koniec citátu. Preto sú v súvislosti s predloženým vládnym návrhom zákona bezpredmetné úvahy typu, že zákon vyvolá negatívnu reakciu súčasných a hlavne potenciálnych zahraničných investorov, že vznikne nebezpečenstvo interpretovania návrhu a jeho posudzovanie ako určitého návratu k prvkom administratívne centralizovaného riadenia časti hospodárstva a zásahov štátu do akcionárskych právnych štátnych subjektov, či tak obľúbene opakovaný strašiak, že zákon zhorší imidž Slovenskej republiky. Nič také nehrozí. Práve naopak.

    Navrhovaný zákon zreteľne stanoví stabilné a dlhodobé ekonomické pravidlá v určených odvetviach a podnikoch, vylúči náhodnosť a improvizácie, nepredvídané a nepredvídateľné náhle zvraty, neočakávané prekvapenia vo vzťahu štátu k stanoveným okruhom podnikov, diktované niekedy možno i neočakávanými zmenami. V minulom roku boli štyri. Práve takéto nepredvídateľné improvizácie sú v oblasti stability ekonomických vzťahov a vplyvu štátu krajne nežiaduce. Sú zdrojom negatívnej reakcie zahraničných investorov a práve takéto zvraty zhoršujú imidž štátu.

    Ekonomickí partneri, predovšetkým zahraniční, potrebujú jasné a zrozumiteľné ekonomické pravidlá na dostatočne dlhé časové obdobie a v rámci neho stabilné vzťahy štátu a vlády v tomto ekonomickom prostredí. V rámci nich sú ochotní a spôsobilí podnikať, pretože zrozumiteľne deklarované ekonomické prostredie vymedzuje jasný priestor na podnikateľskú činnosť. Predkladaný návrh zákona deklaruje takéto jasné a zrozumiteľné pravidlá, deklaruje ich na dostatočne dlhé časové obdobie a na zreteľne vymedzené okruhy podnikov, ktoré sú označené za strategické záujmy štátu. Vláda tým plní svoje záväzky a predsavzatia voči občanom tohto štátu, ktorí sa všetci spolupodieľali na tvorení hodnôt týchto podnikov.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol nasledovné doplnky a zmeny k tomuto textu.

    Prvý pozmeňovací návrh. V § 2 ods. 2 text doplniť nasledovne: "Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce". Odôvodnenie: Text zákona sa odvoláva na dopravnú cestu v zmysle zákona o železniciach v Slovenskej republike. V rámci dopravnej cesty tieto dva uzly ako vstupné uzly nie sú obsiahnuté. Pre železnice v Slovenskej republike však majú nesporne strategický význam.

    Druhý pozmeňovací návrh. V § 3 ods. 1 písm. a) slová "v spracovaní ropy" nahradiť slovami "v ťažbe ropy". Odôvodnenie: Predmetom činnosti akciovej spoločnosti Nafta Gbely, akciová spoločnosť, je ťažba ropy, a nie spracovanie ropy.

    Tretí pozmeňovací návrh. V § 3 ods. 2 má byť správne uvedené "majetku uvedeného v § 2 ods. 2". Ide o nedopatrenie v pôvodnom texte.

    Štvrtý pozmeňovací návrh. V § 4 ods. 1 znie nasledovne: "1. Ak rozhodnutie o privatizácii, vydané podľa § 10 ods. 2 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, určuje vloženie časti alebo celého majetku štátneho podniku uvedeného v § 3 do akciovej spoločnosti a zároveň určuje trvalú alebo dočasnú majetkovú účasť fondu v tejto spoločnosti, prechádza dňom vzniku akciovej spoločnosti výkon práv a povinností fondu ako akcionára tejto spoločnosti v rozsahu jeho účasti na majetku spoločnosti na ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol zakladateľom sprivatizovaného štátneho podniku (ďalej len ústredný orgán)." Odôvodnenie: Navrhované nové znenie § 4 ods. 1 vychádza z tej skutočnosti, že podľa § 10 ods. 2 rozhodnutie o privatizácii vydáva ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. V týchto prípadoch však majetok zrušeného štátneho podniku prechádza na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý ho vloží do akciovej spoločnosti. Akcionárom takto založenej spoločnosti je teda fond, a nie štát. Preto aj na ústredný orgán prechádzajú práva a povinnosti fondu, a nie štátu.

    Piaty pozmeňovací návrh. V § 4 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie nasledovne: "Ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa v prípadoch uvedených v § 4 ods. 1, 2 a 3 nepoužije." A doterajšie odseky 4 a 5 sa označia ako odseky 5 a 6.

    Odôvodnenie: V § 29 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pri trvalej alebo dočasnej majetkovej účasti fondu v obchodnej spoločnosti viaže výkon niektorých jeho práv, napríklad rozhodovanie o zmene stanov, o zvýšení alebo znížení základného imania a o zrušení spoločnosti na predchádzajúci súhlas ministerstva pre správu a privatizáciu. Podľa § 4 ods. 1 až 3 včera prijatého zákona prichádza k prechodu týchto práv z fondu na príslušný ústredný orgán, ktorý bude v akciovej spoločnosti zabezpečovať výkon vlastníckych práv štátu. Preto je potrebné, aby na prípady uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 až 4 sa § 29 ods. 3 zákona 90/1991 nevzťahoval.

    Šiesty pozmeňovací návrh. V § 5 ods. 1 doplniť v treťom riadku za slovom "vláda" nasledovný text: "s výnimkou § 2, 1 b/1 tohto zákona". Odôvodnenie: Ide o odstránenie nepresnosti vládneho návrhu a touto výnimkou sa rozumie Slovenská pošta, štátny podnik. Totiž štátna výhrada poštových služieb je podmienkou nášho členstva v Svetovej poštovej únii, a preto vznik akciovej spoločnosti zo Slovenskej pošty, štátneho podniku, nie je žiaduci.

    A napokon siedmy pozmeňovací návrh. V § 6 ods. 1 druhá veta znie nasledovne: "Tieto osobitné práva je možné uplatňovať len vtedy, ak a) výkon práv a povinností akcionára prešiel podľa § 4 ods. 1 až 4 tohto zákona na ústredný orgán, b) ide o rozhodovanie o otázkach, ktorými sú, alebo môžu byť dotknuté strategické záujmy štátu, c) ide o rozhodovanie o otázkach, ktoré inak podľa osobitného zákona alebo stanov spoločnosti patria do pôsobnosti valného zhromaždenia a vyžadujú si dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov." Za slovom zákona je odvolávka 9) a odkaz číslo 9 znie: § 187 Obchodného zákonníka. Odôvodnenie tohto doplnenia: Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje súlad navrhovaného zákona s Obchodným zákonníkom a súčasne sa zohľadňuje aj stanovisko Medzinárodného menového fondu.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu výborov. Slovo do rozpravy o tridsiatom piatom bode programu dostáva pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    medzi strategicky dôležité štátne podniky a akciové spoločnosti sú zaradené aj podniky Vodární a kanalizácií. Tu je namieste otázka, či patria, alebo nepatria do predmetného zoznamu, ktorý je obsahom vládneho návrhu zákona. Zaradené tam boli na poslednú chvíľu a nepodarilo sa mi zistiť, z akých dôvodov a na aký podnet. Podľa § 4 zákona o obecnom zriadení majú obce okrem iných povinností jednu významnú povinnosť, zabezpečovať zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd ako verejnoprospešnú, a nie podnikateľskú činnosť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zo zákona novým nositeľom úlohy zásobovať obyvateľstvo miest a obcí pitnou vodou z verejných vodovodov a odvádzať a primerane znečisťovať odpadové vody sa stali obce. Tieto kompetencie neprešli zo štátu na obce ani po piatich rokoch po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Aj v súčasnom období túto službu vykonávajú štátne podniky Vodární a kanalizácií.

    Na plnenie týchto zákonných povinností obce doteraz nemajú vytvorené podmienky, pretože im zodpovedajúci majetok nebol prevedený. Pretože neexistujú žiadne rozumné dôvody na to, aby obce mali odkupovať od štátu nevyhnutné prevádzkové stavby, zariadenia, mechanizmy a dopravné prostriedky, ktoré slúžia na zabezpečovanie spomínaných činností, a pre obce sú stanovené tieto činnosti zákonom, malo by sa to uskutočniť bezodplatným prevodom. To však znamená, že v prípade štátnych podnikov Vodární a kanalizácií nejde o privatizáciu majetku štátnych podnikov, ale o bezodplatný prevod majetku potrebného na zabezpečovanie každodenných potrieb občanov na nového nositeľa úlohy, na nového nositeľa zákonnej povinnosti.

    Zabezpečovať bezporuchovú plynulú dodávku pitnej vody z verejných vodovodov, aj odvádzať odpadové vody do verejnej kanalizácie je úloha veľmi náročná a zodpovedná a patrí k základným potrebám obyvateľstva. Preto v tejto oblasti musí prevládať verejnoprospešný charakter týchto služieb, a nie rýdzo podnikateľské záujmy, pretože by vznikla situácia neúmerného a nekontrolovaného narastania cien za dodanú vodu a narastanie poplatkov za vodu odvedenú do kanalizácie. Príkladom, kde v týchto činnostiach po odštátnení prevládajú záujmy podnikateľské, to znamená aj snaha dosiahnuť maximálne zisky, sú štáty ako Veľká Británia, ale aj Česká republika, čo niekoľkokrát zvýraznil aj podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Kozlík.

    Otázka pre nás, ktorí dnes v parlamente budeme rozhodovať: Garantom verejnoprospešného charakteru týchto služieb má byť štát, alebo obce? To je dôvod, prečo podniky Vodárne a kanalizácie boli zahrnuté do zoznamu strategicky dôležitých podnikov? Život nás neustále presviedča, že ak vzniknú v mestách a obciach problémy so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou či s odkanalizovaním územia, sú to vždy samosprávne orgány obcí, u ktorých sa občania dôrazným spôsobom dožadujú rýchlej a účinnej nápravy. Stav, keď za plnenie takýchto dôležitých úloh sú zodpovedné viaceré subjekty, je v tomto prípade nežiaduci, pretože umožňuje presúvať zodpovednosť za chyby a nedostatky medzi jednotlivými subjektmi. To ma utvrdzuje v názore, aby všetky kompetencie a s tým spojená zodpovednosť patrili obciam aj s príslušným majetkom.

    Vodovodný systém je uceleným systémom viacerých prvkov pozostávajúci zo zdroja vody, z prípadnej úpravovne vody, z čerpacej stanice, privádzačov, vodojemov, rozvodnej siete a domových prípojok. Tým je zložitá správa a prevádzka takéhoto systému, ktorý musí byť maximálne spoľahlivý. A rovnako preto je veľmi zložité delenie tohto systému a tým je vlastne zložitá aj celá transformácia štátnych podnikov Vodární a kanalizácií.

    Som toho názoru, že štát si svoj významný vplyv na užívanie vôd aj na ochranu občana ako konečného odberateľa môže uplatňovať prostredníctvom orgánov štátnej správy. Myslím a verím, že presvedčím aj niektorých z vás, že zachovanie verejnoprospešného charakteru týchto služieb bude zabezpečené aj vtedy, keď zariadenia vodárenské i kanalizačné budú verejným majetkom obcí a bez toho, aby bolo treba uplatniť inštitút strategického záujmu štátu. Týmto súčasne predkladám návrh, aby v § 3 prerokúvaného vládneho návrhu zákona v časti f) boli vylúčené štátne podniky Vodární a kanalizácií, ktoré sú uvedené v menovitom zozname strategicky dôležitých štátnych podnikov pod bodmi 9, 10, 11 a 12.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko, pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

    na zasadnutí ústavnoprávneho výboru niekedy v novembri minulého roka povedal istý vysoko, ba najvyššie postavený funkcionár HZDS, vtedy ešte poslanec, na adresu šéfa právneho oddelenia Kancelárie prezidenta, že je právny dogmatik. Táto pozoruhodná myšlienka sa v ďalšej diskusii objasňovala, až sa ukázalo, že ako právny dogmatizmus sa označovala požiadavka za každých okolností, a to aj vtedy, keď to nevyhovuje, dodržiavať ústavu a zákony. Ako sa v ďalšom vývoji ukázalo, súčasná vládna koalícia s právnym dogmatizmom naozaj problémy nemá. Jediný háčik je v Ústave Slovenskej republiky, ktorá vo svojom článku 1 vyložene dogmatická je. Charakterizuje Slovenskú republiku ako právny štát, teda štát, v ktorom sú povinné dodržiavať platné právo nielen právnické a fyzické osoby, ale i štátne orgány. Teda i tento ctený parlament by napríklad nemal vedome prijímať zákony, ktoré sú v rozpore s najvyšším zákonom, teda ústavou.

    Prax však ukazuje, že s takýmto dogmatizmom sa vládna väčšina už bez škrupúl vysporiadala. Príkladov možno uviesť veľa a judikatúra Ústavného súdu je iba povrchom ľadovca. Najnovším príkladom ambivalentného vzťahu vlády voči ústave je jej návrh zákona o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Čo sa skrýva za týmto vcelku dobre znejúcim názvom zákona? Ekonomický nezmysel? Zámery vládnucich strán? O tom však prenechávam slovo iným.

    Chcem sa sústrediť na veľmi špecifický ústavný problém. Pamätám si veľmi dobre na siahodlhé odborné diskusie o charaktere inštitúcie, ktorú sme nazvali Fond národného majetku, poviem to veľmi zjednodušene, ale výsledok diskusie vtesaný potom do príslušných zákonov vymedzil postavenie fondu ako špecifické, my právnici to nazývame "sui generis". Jedno je však isté, a v tom boli a sú všetci zajedno, ba nezmenila to ani včerajšia novela zákona o veľkej privatizácii, že Fond národného majetku nie je štátnym orgánom. Majetok štátu, ktorý už raz prešiel do fondu, prestal byť vlastníctvom štátu. Ako sa zvyklo hovoriť, vo Fonde národného majetku už došlo k deetatizácii, odštátneniu majetku.

    Zákon, i ten, ktorý ste schválili včera, hovorí jasne, že tu nejde o vlastníctvo štátu, ale fondu. A tu prichádza vláda s návrhom, ktorý práva vo vlastníctve fondu v niektorých prípadoch vracia späť štátu. Toto je fakticky znárodňovanie. Ústava Slovenskej republiky umožňuje štátu vyvlastňovať, alebo obmedziť vlastnícke práva, ale len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

    Je nad slnko jasné, že vláda pri návrhu tohto zákona pristúpila k týmto ustanoveniam ústavy vyložene nedogmaticky. Navyše v § 6 návrhu zákona sa akciám, ktoré má vo vlastníctve fond alebo štát, priznávajú akési osobitné práva. Čo to zavádzame do nášho právneho poriadku? Prečo napríklad fond alebo štát ako akcionár v národnom žrebčinci, ktorý je tiež označený ako strategicky významný podnik, má mať osobitné postavenie? Čo takto porozmýšľať nad múdrosťou zásady rovnosti v obchodnom styku? Alebo nad článkom 28 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu? Je to ako píše Orwell: Všetci sú si rovní, ale niektorí sú rovnejší.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hlasovanie o tomto zákone bude, ako už často, i hlasovaním nie o právnom dogmatizme, ale o úcte k ústave, k ústavnosti a k právnemu štátu. Ten, kto si tieto elementárne hodnoty demokracie ctí, nemôže za túto legislatívnu hanebnosť hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Dzurinda, pripraví sa pán poslanec Magvaši. Faktická poznámka - pán poslanec Smolec.

  • Pán poslanec Šimko, pre vás nebola hanebnosť hlasovať proti slovenskej štátnosti vo Federálnom zhromaždení?

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Smolec, vy ste boli mojím kolegom vo Federálnom zhromaždení a iste si veľmi dobre pamätáte, prečo sme nehlasovali za ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. My sme to vtedy veľmi jasne deklarovali, vtedy sme povedali, že nie 300 poslancov Federálneho zhromaždenia má o takejto vážnej otázke rozhodnúť, ale občania, ktorí sú dostatočne svojprávni, aby o takejto veci vedeli rozhodnúť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, špeciálne pán minister Ducký, ktorý už tretí deň vytrvalo s nami sedí, panie poslankyne, páni poslanci,

    prerokúvame vládny návrh zákona o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Základnou charakteristikou návrhu je podľa môjho názoru to, že o záujmoch štátu sa v zákone nedozvedáme ani slovo. Dozvedáme sa len to, ktoré podniky sa vynímajú z privatizačného procesu. Viac, alebo menej. Opakujem, v návrhu zákona nie je ani v jedinej vete definovaný záujem štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov.

    Najlepší je vždy príklad. Takým príkladom by mohlo byť, že pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov by mal štát osobitne dbať na to, aby privatizované alebo čiastočne privatizované podniky mohli získavať trhy, rozširovať produkciu, nie strácať trhy, či zužovať produkciu. K strategickým záujmom štátu by mohlo patriť aj také privatizovanie podnikov, ktoré by im pomohlo presadzovať sa na zahraničných trhoch, ktoré by podporovalo konkurenciu a tým ponúkalo občanom širší sortiment, lacnejšie výrobky či služby.

    Jedným z podnikov, ktorý nemôže byť podľa návrhu zákona privatizovaný, sú Slovenské telekomunikácie, štátny podnik. Aký je záujem štátu v tomto podniku, nie je v návrhu zákona ani slovo. Nuž uveďme, že záujem štátu spočíva v oblasti telekomunikácii najmä v oblasti obranyschopnosti štátu, možnosti štátneho zásahu pri mimoriadnych situáciách a haváriách, v oblasti utajenia prenášaných informácií, možnosti kontrolovaného získania informácií rozhodnutím správnych orgánov, napríklad prokuratúry, a ďalšie.

    Tieto záujmy štátu reflektuje aj koncepcia rozvoja spojov v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky 31. augusta 1993. Opakujem, v auguste v roku 1993, teda bola to druhá vláda pána Mečiara. Táto koncepcia však nehovorí nič o zachovaní Slovenských telekomunikácii ako štátneho podniku. Naopak, hovorí o jeho postupnej, logickej, premyslenej transformácii.

    Krátko zacitujem z platnej koncepcie rozvoja spojov do roku 2 000: "Postupne vo väzbe na realizáciu telekomunikačného projektu 1, návratnosti pôžičiek, možnosti úpravy taríf, zistenie skutočnej trhovej hodnoty podniku bude vypracovaný návrh na vstup privátneho kapitálu." Koniec citátu. Z uvedeného vyplýva, že návrh zákona vlády pána Mečiara je v zásadnom rozpore s koncepciou rozvoja spojov do roku 2 000 pána Mečiara.

    Záujmom štátu by mohlo byť aj získanie finančných prostriedkov potrebných na modernizáciu a rozvoj vlastných firiem bez potreby zvyšovať ceny služieb či produktov, čo je často potrebné, keď si firmy berú na svoj rozvoj pôžičky. Príkladom zabezpečenia záujmu štátu pri privatizácii strategického štátneho podniku je napríklad privatizácia českého telekomunikačného podniku. V prvom kroku boli České telekomunikácie transformované do akciovej spoločnosti so 100-percentnou účasťou Českého fondu národného majetku - SPT-Telekom. Potom bolo 27 % akcií podniku ponúknutých občanom v kupónovej privatizácii. Teraz, v treťom kroku, dochádza k navŕšeniu základného imania firmy tak, že víťaz medzinárodnej súťaže bude mať vo firme 27-percentný podiel. O predaj podniku SPT-Telekom bol vo svete obrovský záujem. Víťaz súťaže, vyhodnotenej v Českej republike len minulý týždeň, holandsko-švajčiarske konzorcium Tel-Source, prináša do firmy 1 450 miliónov dolárov. Tieto peniaze nedostane Český fond národného majetku, ale samotná firma na svoj rozvoj. To jej umožní inštalovať veľa telefónov do mnohých domácností, zavádzať nové služby a podobne. Tieto peniaze nebude treba nikomu vracať, preto modernizácia a rozvoj nebude tlačiť na zvyšovanie cien za telekomunikačné služby tak, ako by to bolo bez týchto peňazí. Pritom štát bude mať tento podnik aj naďalej pod kontrolou.

    Aj Slovenské telekomunikácie, štátny podnik, potrebujú veľa peňazí. Do roku 2 000 chceme, aby hustota telefonizácie vzrástla z 20 na 35, čo znamená, že na 100 občanov pripadne 35 telefónov. Chceme zavádzať nové služby, bude to stáť veľa peňazí. Do roku 2 000 potrebujú Slovenské telekomunikácie 35 miliárd korún na rozvoj. Ak si vezmú ďalšie úvery, budú nútené tlačiť na zvyšovanie cien, alebo pribrzdiť rozvoj. Myslím, že aj z týchto úvah vychádza stále platná koncepcia rozvoja spojov do roku 2 000. V nej sa počíta s postupom - najprv transformácia podniku na akciovú spoločnosť so 100-percentným vlastníctvom štátu a následne privatizácia. Privatizácia postupná, so zachovaním väčšiny štátu.

    Návrh zákona, opakujem, je v rozpore s touto koncepciou. Je normálne, že vláda predkladá návrh zákona, ktorý je v rozpore s vládnou koncepciou tej istej vlády?

    Otázkou teda je, prečo vláda prichádza s týmto zákonom. Zákonom, ktorý po prvé nedefinuje záujem štátu, po druhé nehovorí, dokedy sú tieto podniky mimo privatizácie, a po tretie neodôvodňuje, prečo ponecháva mimo privatizácie práve tieto podniky.

    Jednu z odpovedí na uvedené prečo ponúka denná tlač z 27. mája tohto roku. Napríklad denník Pravda dňa 27. mája 1995 prináša článok, že, a tu citujem: "Šéf poslaneckého výboru pre privatizáciu a hospodárstvo a blízky spolupracovník premiéra Vladimíra Mečiara Roman Hofbauer obviňuje ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexandra Rezeša zo snahy o nekalú privatizáciu železníc, pôšt, automobilovej dopravy, morskej plavby a širokorozchodnej železnice." Noviny uvádzajú, opäť citát: "Podľa Hofbauera už najväčšia komerčná banka VÚB rokuje v New Yorku o odpredaji časti telekomunikácií pre nemenovanú americkú firmu. Podobný postup i cieľ ako v prípade telekomunikácií vraj sleduje Rezešovo ministerstvo aj pri železniciach Slovenskej republiky." Toľko citát.

    Z uvedeného vyplýva, že jedným z dôvodov vyčleňovania mnohých podnikov mimo privatizácie je veľká nedôvera, ktorá proces privatizácie na Slovensku sprevádza, a to nielen medzi koalíciou na jednej a ostatnými na strane druhej, ale aj vo vnútri koalície.

  • V pozadí nezrozumiteľné slová podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka.

  • Áno, pán Ľupták, áno, aj vás sa to týka, zdá sa, pán Ľupták, že vládna koalícia dobehla samu seba, keď nepripustila opozíciu do žiadneho orgánu, ktoré kontrolujú privatizáciu. Prezident Fondu národného majetku, váš nominant, pán Ľupták, váš človek, nechodí na pozvania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • V pozadí hlas pána podpredsedu Ľuptáka: A načo?

  • Vy hovoríte, že načo, ale je to hanba, ak takto ignoruje Národnú radu Slovenskej republiky.

  • V pozadí hlas pána podpredsedu Ľuptáka: On nie je zamestnanec. Šum v sále.

  • Prezident Fondu národného majetku, váš človek, pán Ľupták, neodpovedá na listy poslancov. Napríklad prečo Fond národného majetku privatizoval akciovú spoločnosť Chempik niekomu, kto je zapísaný v obchodnom registri na adrese, kde nikdy nesídlil a nikto ho na tejto adrese nikdy nepoznal? Prezident Fondu národného majetku a celý Fond národného majetku sa správajú tak, že vidno, že aj samotný proces privatizácie je na Slovensku privatizovaný. Aj preto je toľko nedôvery.

    Panie poslankyne, páni poslanci, uvedomujem si, že nie je v silách opozície presadiť do zákonov proti koalícii žiadne zmeny. Poukázať na absurdnosť a škodlivosť tohto zákona som si však pokladal za povinnosť. A budem aj trochu úprimný. O čo viac podnikov ponecháte mimo privatizácie dnes, o to viac majetku bude mať k dispozícii ďalšia vláda, aby realizovala druhú vlnu kupónovej privatizácie.

  • Kresťanskodemokratické hnutie bude, samozrejme, úmerne svojej politickej sile presadzovať, aby sa druhá vlna kupónovej privatizácie uskutočnila. Aj keď neskôr, ale uskutočnila. Občania zaiste uvítajú, ak budú do nej ponúkané aj časti takých zdravých podnikov, aké tento zákon vyčleňuje mimo privatizácie.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Magvaši a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán podpredseda Ľupták. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Dzurinda, ja si vás veľmi vážim, vy ste vzdelaný človek, ale, žiaľ, rozumy nám nedávajte, aké nám dávate. Už raz bolo povedané: medzi pánom Hofbauerom a pánom Rezešom pán Hofbauer túto vec vyjasnil. Neviem, prečo ju stále omieľate a čo ju máte vôbec omieľať tu, na pléne.

    Spomeňte si len na vaše obchodné podnikanie, ktoré ste spravili v rámci telekomunikácií. Tesla Liptovský Hrádok mohla profitovať, vedela vyrobiť pre naše pošty alebo telekomunikácie také zariadenie, ako sme dostali zo zahraničia. Toto ste nakúpili, a vieme veľmi dobre, aký podvod je tam spravený. To sa ešte len dostane na svetlo sveta. Za vašej existencie.

    Ďalej vám chcem len povedať a pripomenúť, že prezident Fondu národného majetku nie je zamestnancom Fondu národného majetku. Uvedomte si, on je nie povinný prísť, pretože nie je zamestnanec, tam je niekto iný na to, aby prišiel do výboru a zodpovedal sa za niečo. Prezident nie je ani zamestnanec. Takže toľko k tomu. Pán Dzurinda, viem, narozprávali ste sa za tri dni dosť, už by ste mohli vystupovať aj pokojnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som povedať k pánu Dzurindovi len niekoľko krátkych viet. K tým jeho víziám o privatizácii, o tom, ako Slovensko padne na kolená a pôjde prosiť do Prahy, o jeho návrhoch ako budeme 30 % devalvovať, atď., chcel by som len poprosiť o jednu prostú vec, aby nestrašil občanov Slovenskej republiky, aby stále nerobil nejaké vízie. Ja ho pokladám za odborníka na ekonómiu, aj keď sa stal expertom z večera na ráno, z dôvodov toho, že novinári to rozvírili, ale nech už konečne prestane strašiť slovenský ľud a slovenských občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Podľa rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán minister Ducký. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

    zmyslom mojej reakcie nie je odpovedať na konkrétne, čo tu bolo vznesené, ale preto, aby sa niektoré pripomienky nemuseli opakovať. Predmetom neprivatizovania strategických podnikov sú len podniky uvedené pod § 2, to je 27 podnikov. Česká republika má zákon o plynárenstve na päť rokov, my sme to časovo neohraničili, aby neboli zložitosti pri eventuálne zmenenom názore budúcich vlád na tento problém.

    Druhá poznámka: Česká republika má pod kontrolou 40 podnikov "příkazní smlouvou", kde kolega Dlouhý je dokonca predsedom predstavenstva vari najväčšej československej firmy, keby som hovoril ešte pred rozpadom štátu, Českých energetických závodov - ČEZ.

    Tretia poznámka: Všetky podniky, ktoré majú označenie "strategické" a sú pod § 3, sú už sprivatizované, alebo sú privatizované, alebo budú privatizované. Teda aj Vodárne a kanalizácie, nie sú tam predurčené, že budú štátne alebo aké, sú len zahrnuté do zoznamu a štát, pokiaľ to schválite, si osobuje právo v rozsahu § 187 Obchodného zákonníka. A to sú tie, v podstate by som povedal, strategické práva, alebo teda nazvime to práva, ktoré hovoria o likvidácii firmy, znížení, zvýšení majetku, rozdelení zisku a podobne.

    A v rámci týchto poznámok ešte jednu. Tento zákon je namierený aj proti tým, ktorí budú privatizovať a budeme dbať na to, pokiaľ ho, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, schválite, aby sa nemohlo stať, že trebárs náš slovenský podnikateľský subjekt spolu so zamestnancami sprivatizuje firmu, my mu dáme tak, ako sme dávali v každej vlne privatizácie, všetky výhody, niečo sa odráta z ceny na investície, niečo na ekologické dlhy, prvá splátka z takto upravenej výšky 10 alebo 20 %, ide aj o objemy, ktoré sú aj polovičné oproti účtovnej hodnote firmy, a potom príde trebárs zahraničný konkurent a povie: viete čo, chlapi, máte 60 rokov, miliardu budete musieť splácať, tu máte 2 miliardy a predajte mi to. A vtedy povieme, na základe tohto § 187 a tohto zákona, až ho schválite, že nie, vážení kolegovia, možno aj kamaráti, niektorí, toto sme nemysleli privatizáciou, aby prišla konkurencia, zaplatila a získala trh a desaťtisíc ton daného produktu vyvezie na ten trh, kde sme sa dlho trápili, čo je tiež stratégiou štátu, ako bolo povedané pred chvíľou, získavať trhy a upevňovať ich, aby to mohli robiť. Čiže tento zákon je na ochranu práv občana a ekonomiky Slovenskej republiky a nemá žiadne iné poslanie.

    Všetko, čo je v § 3, je sprivatizované a privatizovateľné podľa programu, ktorý ide. Koniec koncov tento zákon v diskusii, môžete na to reagovať, ale v pracovných diskusiách bol niekedy chápaný aj tak, že je proti záujmom Fondu národného majetku, pretože tomu Fondu národného majetku, ktorý ste toľko kritizovali, hlavne kolegovia z opozície, že má priveľa práv, chceme niektoré práva zobrať, ale len výkon vlastníckych práv, nie vlastníctvo. Dividenda mu ostane. A hovoríme, že nie je poslaním Fondu národného majetku, a ja som protagonistom toho názoru štyri roky, aby vykonával v 700 podnikoch práva vlastníka s tým, že teda chodia z orgánu do orgánu, nestíhajú ani preštudovať výročné správy. A potom je situácia taká, že keď príde konkrétny podnik alebo odbory alebo regionálne orgány, či už samospráva, aby sme robili nápravu, tak sa dostávame do pozície ako zakladatelia, že do takej firmy nás nemusia ani pustiť, keď nechcú, ani poskytnúť žiadny údaj.

    A to si myslím, že nie je v súlade s kompetenciami zakladateľských rezortov a že je naprosto logické a správne, že štát a poslanci sa k takémuto kroku odhodlali a prakticky plníme resty predchádzajúcich vlád, i tej, v ktorej som ja už raz bol, dokonca dva razy, ale v roku 1990 sa ešte neprivatizovalo, už mal byť ten zákon dávno na svete. Hovorím to preto, aby sa k tomu nemuselo zaujímať znovu stanovisko, lebo vidím, že sú určité nepresnosti v chápaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, ako obyčajne, chcel by som vecne reagovať na to, čo bolo povedané. V prvom rade chcem povedať, že podpredseda Národnej rady pán Ľupták si vymýšľal, ušiel preto, lebo nie je teraz v stave podložiť alebo dokázať ani slovo z toho, čo povedal. Naopak, ja som v stave dokázať, že keď som bol ministrom, tak Slovenské telekomunikácie uzavreli zmluvu s Teslou Stropkov na dodávku 100 tisíc telefónnych prístrojov. Druhá vec je, že to bol nezmysel, čo povedal pán Ľupták. Keby bol prišiel, by som sa ho opýtal, aký typ zariadenia, aký sortiment, koľko kusov mal na mysli. Prečo ušiel pán Ľupták? Nie je tu, pán kolega poslanec.

    Ale čo ma ako druhé zaujalo v jeho vystúpení bolo to, že legalizoval správanie sa prezidenta Fondu národného majetku, ktorý je nominantom Združenia robotníkov Slovenska. Podľa pána Ľuptáka je teda v poriadku, že nechodí do Národnej rady.

    Ešte mi chýbala jeho reakcia na to, či je správne, že mi znemožňuje nahliadnuť do dokladov, ktoré sa týkajú privatizovania firmy Chempik, ktorá má krásne kancelárske priestory v strede Bratislavy. Sú tam zamestnanci, ktorí 40 rokov robili zisky. Pán minister Ducký tu prítomný, prezradím na neho, dal aj odporúčací list, aby to dostala akciová spoločnosť zamestnancov, lebo tí projektanti sú zodpovední, šikovní, a videl som váš odporúčací list. Prezradím, že aj pán Kolár, to je šéf, tuším, chemického priemyslu vo zväze zamestnávateľov, dal odporúčacie stanovisko, napriek tomu títo zodpovední projektanti, akciová spoločnosť zamestnancov - opäť tu nie je pán Ľupták - firmu nedostala, ale to dostali dvaja páni, ktorí sídlia na adrese, na ktorú keď pôjdete, zistíte, že tam nikdy taká firma nesídlila. A pán prezident Fondu národného majetku Gavorník, nominant Združenia robotníkov Slovenska, zatĺka možnosť nahliadnuť do údajov, prečo sa tak podozrivo privatizovalo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi nerád, že pán podpredseda Ľupták si to nebude môcť vypočuť, ale v minulom parlamente obhajoval práva robotníkov na solvinu a na to, aby sa nemuseli v snehu umývať, ale aby mali ľudské podmienky. Vidíme ten vývin, ako skutočne robotnícky vodca obhajuje "údajné záujmy" robotníckej triedy, lebo už dnes nehovorí o solvine ani o snehu, ani dokonca o sprchách a ľudských podmienkach pre robotníkov, ale o tom, aby sa ľudskejšie a lepšie privatizovalo. To je krásne. Tá pravicovosť toho robotníckeho hnutia, ktoré on reprezentuje, je veľmi pekná.

    A pána Zahatlana, keď sa tak bije za údajné národné záujmy, sa pýtam, kde bol vtedy, keď sa skutočne bojovalo o zvrchovanosť, o samostatnosť. Nevidel som ho tam. Ani neviem, že by sa tam také meno - je to veľmi zriedkavé meno na Slovensku - nepamätám si, že by sa tam také meno vyskytovalo. Ale pripadá mi to presne tak, ako v Crans Montane, keď pán premiér pustil niečo do gatí pred pánom Sorosom a teraz spoza plota naňho kričí "hó, ale ti dáme". Treba sa, páni, stretávať tam, kde sa bojuje, a nie tam, kde sa prehráva.

  • Prosím vás, vyberajme trocha iné slová. O gatiach by sme mali hovoriť kdesi inde.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Ďakujem pánu Hrnkovi, že takýmto úsmevným slovom alebo príhovorom chcel dehonestovať moje meno. Samozrejme, nebol som v parlamente vtedy, keď bol on, keď bola prijatá ústava, keď boli prijaté ďalšie zákony - zvrchovanosť Slovenska atď. Áno, bol som vtedy v Žiline, s jeho bývalými kolegami, s mojimi bývalými kolegami, nebudem sa k nim vyjadrovať, pán Hrnko totiž je asi taký istý človek ako oni.

    Je veľmi zarážajúce, že pán Hrnko práve moje meno spomína, aj keď je také nezvyčajné, a som rád, že on je historik a o mojom mene vie veľmi málo a že práve pán Hrnko sa zaoberá mojím menom. Ja by som mu chcel len odporučiť jednu vec: Pán Hrnko, nikdy som nevykrikoval cez príspevky iných poslancov Národnej rady, vždy som sa správal ako človek, ako slušný človek. Čiže prosím vás, nespomínajte moje meno s týmito otázkami, ktoré ste spomenuli.

    Ďalej by som chcel k pánu poslancovi Dzurindovi - tu sa odvoláva na pána podpredsedu Ľuptáka, odvoláva sa na iných ľudí. Chcel by som len pripomenúť jednu vec. Pán poslanec Dzurinda, vy ako minister ste sľúbili občanom, že do konca svojho volebného obdobia všetky výtlky, ktoré sú na cestách Slovenskej republiky, dokážete spraviť. Bohužiaľ. Ďalej ste sľúbili, že telekomunikácie ako také dokážete spravovať a sprivatizovať. Nedokázali ste. Už predtým som vám povedal, pán Dzurinda, že ako minister ste toho dokázali veľmi málo. Dokázali ste len to, čo dokázala predtým vláda pána Mečiara zrealizovať, nič iné. Prosil by som kolegov z DÚ, keby boli takí slušní a neprerušovali ma, lebo toto nerobíme my, nerobia to poslanci KDH, robia to len poslanci DÚ.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Skutočne krátka faktická poznámka. Som rád, že pán poslanec Zahatlan hovoril o tom, že pán Dzurinda straší. Vláda nestraší, vláda koná. Donedávna stál jeden impulz 1,50 Sk, dnes stojí 1,80 Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Aspoň je to krátke. Nech sa páči, priatelia. Pán poslanec Čopík.

  • Ďakujem za slovo. Ja si tu pomaly začínam zvykať, že v klube poslancov KDH sú skutočne odborníci, len sa treba zamyslieť, na čo sú vlastne odborníci. Zvykám si na pána Šimka, že je odborník na akčné päťky.

  • Smiech v sále.

  • Zvykám si na pána Dzurindu, že je skutočne, neviem, či je ešte stále odborník na ekonomiku, ale je odborník viac-menej na pána Mečiara. A konečne by som veľmi rád prijal zo strany poslancov KDH, keby niekedy urobili aj výpočet, čo vlastne ten pán Mečiar urobil dobré pre tento štát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrnko, prosím vás pekne, Združenie robotníkov Slovenska nie je v parlamente preto, aby sa obohacovali osoby, ale aby obhajovali záujmy pracujúcich ľudí, to znamená nielen robotníkov, ale aj ostatných ľudí práce. To, žiaľ, musím povedať, vám chýba, tá spravodlivosť, po ktorej sa tak veľa volalo, ani dnes nie je možno taká, aby bola absolútnou spravodlivosťou. Ale to, čo predvádzate vy a niektorí vaši kolegovia, skutočne tejto republike nepomáha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Moji predrečníci tu hovorili, škoda, že niektorí poslanci odchádzajú, tak odišiel aj pán Kováč, keď reagoval na mňa. Ja by som mu len jednu vec chcel pripomenúť: Pán Kováč, aj vďaka vám je tá republika taká, aká je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Pred chvíľočkou pán kolega Polák hovoril o tom, ako Združenie robotníkov Slovenska obhajuje záujmy pracujúcich. Ja mám len jednu otázku: Slovpap Bratislava, 164 zamestnancov, 164 pracujúcich vstúpilo do zamestnaneckej akciovky, dve hodiny čakali u vášho podpredsedu, ktorý ich vyhodil, a Slovpap sprivatizovala jedna fyzická osoba. Koho záujem ste obhajovali?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Z dnešných možností Združenia robotníkov Slovenska ako pomôcť robotníkom zďaleka najvýznamnejšia je schopnosť zabrániť, aby sa k riadeniu Slovenska dostali ľudia, ktorí v roku 1991 za niekoľko mesiacov vrhli republiku o desaťročia dozadu a ktorí sa opäť neuveriteľne sebavedome snažia vládnuť.

  • Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Ctení kolegovia, poslanci z koalície, vy ste zrejme veľmi zle počúvali, lebo keby ste boli počúvali pozorne, boli by ste si všimli, že gro môjho vystúpenia bolo v tom, že som poukazoval na nevhodnosť tieto podniky vyčleňovať, dávať ich do škatuliek, aby boli stuhnuté, aby sa bránili kapitálu, aby sa bránili svojmu rozvoju. To bolo ťažisko môjho vystúpenia.

    Vy nehovoríte k téme, vy útočíte na osoby, snažíte sa každému niečo prifariť na tričko. To jednak nepomáha návrhu zákona, o ktorom diskutujeme, a jednak, samozrejme, tratíme zbytočne čas.

    Len jednu jedinú poznámku, to, že koľko výtlkov, pán Zahatlan, som opravil, alebo neopravil, to vidia ľudia. Ľudia vidia, aká je dnes cesta do Nitry alebo zo Zvolena do Banskej Bystrice, alebo okolo Šace a inde. To nechajte na ľudí. Ale ľudia vidia to, čo spomenul pán Roman Kováč, to zvyšovanie impulzov, alebo, keď chcete, aj vaše babičky, ktoré vás veľmi volili, ktoré nad 70 rokov už teraz nemajú lístky zadarmo alebo za korunu, ale váš minister ich zaťažil polovičkou občianskeho cestovného.

  • Ďakujem. Vystúpim s faktickou poznámkou.

    Vážený pán poslanec Dzurinda, ten prípad, že by stuhli podniky, ktoré sú pod egidou, povedzme, verejného sektoru, tak potom neviem, ako posudzujete napríklad Francegas, jednu veľmi dynamickú firmu, výborne postupujúcu, veľmi rentabilnú, ktorá celý čas je so stopercentnou vlastníckou účasťou štátu a vôbec nepôsobí dojmom stuhnutosti a nedynamickosti. To, priatelia, jednoducho neplatí. Takéto jednoduché schémy sa do hospodárskeho života nedajú voviesť. Aj pri verejných záujmoch máme zaručené metódy manažérskeho zvládnutia flexibility konania, rýchlosti transakcie atď.

    Nech sa páči, pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka. Chcem len poprosiť, priatelia, aby sme sa vrátili k téme.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nedá mi, aby som pánu Dzurindovi neodpovedal, on sľúbil výtlky spraviť po celom Slovensku. Neviem, prečo hovorí o Nitre, možno mu je blízka srdcu. V Žiline študoval, vieme, s akými výsledkami, akým expertom a kedy sa stal, čiže nebudem komentovať jeho slová o Nitre.

  • Ďalej by som rád pánu Černákovi povedal jednu konkrétnu vec. Pán Černák, prosím vás, nehovorte o privatizácii, je to neslušné. Nič viac k tomu.

    A ďalej, pán Dzurinda, osobné útoky, ktoré vy tvrdíte, že sú osobné, sú vaše osobné, nikoho iného. Skúste sa zamyslieť nad svojimi slovami, ktoré ste predniesli tomuto plénu Národnej rady, týmto ľuďom, ktorí vás počúvajú, celému slovenskému obyvateľstvu, potom zhodnoťte útoky, ale nehovorte o útokoch. Veď vy sám ste vyhlasovali, čo bude s tým Slovenskom, vy sám ste vyhlasovali, čo budeme robiť, ako pôjdeme na kolenách prosiť. Prečo teraz hovoríte niečo iné? Veď nerozčuľujte občanov Slovenska! Vy vážne neviete, o čom hovoríte? Alebo o čom hovoríme my? Ste človek, ktorý si myslí, že len jeho názor je správny. Skúsme o tom komunikovať, skúsme sa na tom dohodnúť, neusmievať sa do očí a robiť podrazy stoličkami. Skúste robiť niečo iné.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Vari už naposledy, hádam sa pán Dzurinda umúdri a nebude vystupovať, lebo dosť sa už navystupoval za tri dni. Chcem pánu Kováčovi a pánu Dzurindovi povedať, že tu nejde len o impulzy. Povedzme si, ktoré ceny sa za vášho ministrovania zdvihli. Aj cestovné, aj potraviny. Za mňa, Združenie robotníkov...

  • Hlasy zo sály.

  • Pokoj, páni kresťania, pokoj. Budete môcť hovoriť potom. Pokoj, vážení. Pán Mikloško, ja nerozprávam, keď vy hovoríte. Prihláste sa do diskusie, pán Mikloško, máte právo. Veď to máte hriech, nemôžete to robiť, preboha!

    Tak len chcem pripomenúť, vážení, že nejde o impulzy. Za vášho ministrovania, pán Černák, a za pána Dzurindu, zvýšili sa ceny cestovného, takisto i potraviny a ceny spotrebného tovaru, denno-denného. Čiže vy ste boli vo vláde, Združenie robotníkov nevládlo. A ja som odprvu v parlamente kritizoval váš postup, ktorý ste robili. To je jedna vec.

    Ďalej chcem povedať k Slovpapu, pán Černák. Nie robotníci stáli, len vy ste stáli za niečím, vy ste boli ten, ale vy ste mali dosť po celý život, čiže viac vám nedáme, a preto vám Ľupták musel strihnúť krídla.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliak - faktická poznámka. Znova by som prosil, vážení kolegovia, keby ste zvážili svoje vystúpenia a nechali priestor normálnej rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť veľmi stručný.

    Pán kolega Černák, ja nepoznám problém privatizácie Slovpapu, ale poznám veľa prípadov, keď sme pomáhali firmám, podnikom, akciovým spoločnostiam pri privatizácii skutočne spravodlivou cestou, cestou zamestnaneckých akciových spoločností, pritom sme podporovali aj schopné manažmenty. Musím povedať, že nie tam, kde sú manažmenty neschopné a kde to vedú do krachu. Takže to je naša zásada pri privatizácii a tú budeme presadzovať aj ďalej. Ešte by som vás poprosil, keď už nepoznáte meno, tak aspoň mi ho nekomoľte v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som práve chcel hovoriť to, čo ste vy odpovedali pánu kolegovi Dzurindovi, že naozaj veľa štátnych podnikov, ktoré sú v majetku štátu, nie sú stuchnuté a nie sú ani v stuchnutých škatuľkách zadelené. A vy, keď hovoríte o sebe, že ste veľký ekonóm, tak predsa viete, že príliš veľa zla narobila aj včasná privatizácia bánk, že mnohí ekonómovia si vyčítajú, že banky boli trochu včas sprivatizované a dobre by bolo, aby sme rovnakú chybu nespravili aj druhýkrát, aby naozaj strategické podniky neprešli do súkromných rúk, aby aspoň časť práva na tieto štátne podniky mal štát.

    Ešte by som chcel odpovedať, pán kolega Filkus hovoril na môj diskusný príspevok, ktorý som mal k cenným papierom, že mi to dobre napísali. Vážený pán kolega, ja si svoje prejavy nielen čítam, ale aj píšem. Ubezpečujem vás, že na rozdiel od niektorých iných strán, v Slovenskej národnej strane vieme všetci aj čítať, aj písať. Ak sú niektoré iné strany, že vedia tam niektorí čítať a niektorí písať, tak rozhodne to nie je SNS a nie je to HZDS.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Rešpektujem váš názor, pán podpredseda Národnej rady, keď ste hovorili o štátnej firme vo Francúzsku, ktorá funguje, keď sme vo Francúzsku, mohli by sme hovoriť o Renaulte, mohli by sme hovoriť aj o iných štátnych firmách, ale iste uznáte, že situácia štátnych firiem vo fungujúcich ekonomikách je trošku rozdielna, ako je situácia našich firiem, ktoré potrebujú také obrovské zdroje, ako som uvádzal vo svojom vystúpení.

    Veľmi, veľmi si lámem hlavu, čo mi chcel povedať pán kolega Zahatlan, ale neviem nájsť, čo mi chcel vlastne povedať, okrem toho, že sa pokúšal nejakým spôsobom očierňovať. Rozumel som len tomu, že som nejako plakal, alebo nariekal. To je absolútny nezmysel. Ľudia si dobre pamätajú, či som plakával, keď som bol ministrom, alebo či som sa snažil zavádzať niektoré rozvojové programy. Takže veľmi ľutujem, pán Zahatlan, nie je vám rozumieť, okrem toho, že chcete škaredo hovoriť o kolegoch.

    Pán podpredseda Národnej rady Ľupták, prepáčte mi, ale buď ste klamali, alebo ste hovorili z neznalosti. Oznamujem vám, že keď som bol ministrom, nezvýšilo sa žiadne cestovné ani o 10 halierov. Ale teraz, pán Ľupták, k 1. 7. vyšli tie impulzy hore, ako hovoril pán Kováč, za zriadenie telefónu sa platí dvojnásobne. Od 1. 7. ste nielenže nedostatočne kompenzovali zrušenie robotníckych zliav, ale zvýšili ste aj občianske cestovné. Na železnici o 20 % a v autobusoch o 10 %. A pritom, pán Ľupták, nie ste ešte vo vláde ani tak dlho, ako sme boli my.

  • Vážený pán predseda a predsedajúci,

    ja by som zakončil tieto, dá sa povedať, až hluché diskusie. Verejnosť nie je zvedavá na to, ako sa tu ľudia prezentujú a snažia sa prezentovať za každú cenu. Navrhujem, aby sme ukončili túto diskusiu, teda dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, je to procedurálny návrh. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Slotu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 57 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pokračujeme v rozprave, vážené kolegyne a kolegovia. Prosím, zapojte pána poslanca Zahatlana. Pán poslanec, nevzdávate sa faktickej poznámky?

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vzdávam sa v prospech pána Dzurindu za KDH. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mrzí ma len to, že v tomto parlamente je také nízke zastúpenie žien a že chlapi nám musia ukazovať, ako sa vedia elegantne hádať, horšie ako kofy na trhu. Pretože vôbec nehovoria k veci a vykrikujú si tu a vyčítajú si jeden druhému vyslovene rôzne osobné záležitosti.

    Pánu Dzurindovi len jedno: Veľmi obhajuje starých ľudí a tie staré babičky, ktoré cestujú. Dojemné. Bolo by veľmi dobré, keby to isté išiel zopakovať starostovi, primátorovi mesta Bratislavy, ktorý zdvihol mestskú hromadnú dopravu v Bratislave pre týchto starých ľudí, ktorí viac cestujú možno v rámci mesta, ako mimo mesta. To je po prvé.

    Bolo by veľmi dobré, keby si to uvedomil aj pán poslanec Kováč, aby sa išiel zastať darcov krvi, ktorí mali plakety a to ich oprávňovalo na určitú zľavu pri cestovnom, ktorá takisto bola zrušená primátorom mesta Bratislavy, ktorý, myslím, bol ich kandidátom. Takže ak hovoríme o podnikoch, nehovorme o veciach, ktoré s tým vôbec nesúvisia. Prosím, nechajme odznieť diskusné príspevky.

    Využijem svoju pripomienku na opakovanie procedurálneho návrhu pána Slotu, ktorý by som rozšírila, aby sme skrátili diskusné príspevky na 10 minút. Opakujem, ak jeden politik nevie povedať za 10 minút svoj problém, tak je škoda, že sedí v parlamente.

    Ďakujem.

  • Priatelia, je tu procedurálny návrh na skrátenie vystúpení do rozpravy s obmedzením maximálnej hranice do 10 minút.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 72 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento postup neplatí. Priatelia, nebudeme takto postupovať. Navrhujem zástupcom koalície aj opozície, aby nechali hovoriť ľudí, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyzývam vás teda, aby ste sa v tomto smere vzájomne solidarizovali s tými, ktorí už predložili svoje prihlášky.

  • Slovo má pán poslanec Magvaši. Pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    po viac ako trištvrtehodinovom pingpongu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na to, čo vlastne prerokúvame.

    Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem zefektívniť výkon vlastníckych práv a povinností štátu v štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach s výraznou účasťou aj Fondu národného majetku. Osobne som to chápal ako pokračovanie snáh, ktoré ako minister minulej vlády, a v konečnom dôsledku aj vlastne samotná vláda vykonala v tomto smere.

    Mnohí sa pamätáte a boli ste poslancami minulého parlamentu, že som obhajoval vo výboroch Národnej rady dva návrhy zákonov v auguste minulého roku, ktoré výbory prerokovali, len parlament už nemal vôľu na to, aby sa dostali na rokovanie parlamentu. Chcel by som zdôrazniť, že tieto návrhy zákonov o otázke postupu štátu v energetike, v plynárenstve a zbrojárskych podnikoch zaručovali vplyv verejného záujmu, ale zároveň aj charakterizovali a určovali smer, ako reštrukturalizovať a rozvíjať podnikateľské prvky v týchto podnikoch, kde sú verejné záujmy. Preto som uvítal, že vláda vlastne pracuje a predložila tento návrh zákona.

    Úprimne však musím povedať, že som týmto návrhom zákona sklamaný. Musím otvorene povedať, že zákon pokladám za veľmi nekvalifikovaný, neprofesionálny a plošne veľmi zjednodušene zavádza ingerenciu štátu bez jasnej špecifikácie a definovaní základných pojmov.

    Nie je to len môj názor. Veľmi výstižne to charakterizuje aj informácia číslo 1119/1995, predložená na naše rokovanie k tomuto návrhu legislatívnym odborom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa tejto informácie je nedostatkom zákona, že nedefinuje, čo sa pokladá za strategický záujem štátu, že je problematický výkon vlastníckych práv príslušnými orgánmi štátnej správy, že je legislatívne nečistá úprava osobitného hlasovacieho práva a že sa osobitne neupravuje zánik zmluvného vzťahu založeného príkaznou zmluvou. Je na škodu, že ani gesčný výbor, ale ani ústavnoprávny výbor tieto závažné pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky neakceptovali.

    Žiaľ, dôvodová správa k návrhu tohto zákona nám umožňuje nahliadnuť skôr do mechanizmov riadenia súčasného vládneho kabinetu, ako do vecného zdôvodnenia argumentácie a výkladu tohto zákona. Žiaľ, aj dôvodová správa dokumentuje neprofesionalitu a nekvalifikovanosť predloženého návrhu.

    Moje zásadné pripomienky k návrhu zákona sú takéto:

    Po prvé. Vymedzenie zákona ako strategické záujmy štátu je príliš všeobecné a nejasné. Totiž aj Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 2 a 4 uvádza, aký majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu. Sú to: nevyhnutné zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoj národného hospodárstva a verejný záujem. Je pochopiteľné, že tieto ciele sa v priebehu času v dôsledku ekonomickej, politickej aj zahraničnopolitickej situácie menia. Ak obranný priemysel pred rokom 1989, pretože plnil významnú úlohu v obrannej doktríne, v ktorej bolo Československo zapojené, mal jednoznačne verejný záujem, tak dnes, ak má zbrojársky priemysel využiť svoje kapacity pre potreby slovenskej armády 3 percentami, potom sú tu trojpercentné verejné záujmy a je tu 97 % podnikateľských záujmov. A dá sa inými legislatívnymi úpravami upraviť to, aby predaj zbraní z takýchto podnikateľských záujmov nenarušoval zahraničnopolitickú líniu Slovenska. Na to nie je potrebné prijímať zákon takéhoto typu a takto plošne, ako je to tu formulované. Nehovoriac o tom, že v týchto podnikoch obranného priemyslu nie sú len kapacity zbrojárske, ale dnes je minimálne viac ako 50 % týchto kapacít už vlastne na civilnú výrobu s výhradne civilným charakterom tejto výroby. A náš návrh zákona, ktorý sme minulý rok predložili, práve tieto špecifiká veľmi jasne deklaroval a určoval.

    Po druhé. V článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je jasne formulované, že, citujem ústavu: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva" - a chcem zdôrazniť nútené obmedzenie vlastníckeho práva - "je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme", - teda v žiadnom strategickom záujme - "a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Návrh zákona teda vôbec nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky a chápem § 6 formulovaný v návrhu zákona ako protiústavný, pretože necharakterizuje nevyhnutnú mieru, necharakterizuje charakter verejného záujmu a ani primeranú náhradu za takéto uskutočnenie.

  • Po tretie. Nie je charakterizované, čo je významná majetková účasť fondu či štátu. Takéto vágne formulovanie je veľmi skresľujúce a v takýchto závažných skutočnostiach nedefinovanie v zákone je hrubou neprofesionalitou predkladateľov zákona.

    Odporúčam preto tieto zmeny v navrhovanom zákone:

    Po prvé. V § 3 ods. 1 písm. a) vypustiť Východoslovenské železiarne a Závody Slovenského národného povstania Žiar nad Hronom.

    Po druhé. V § 3 ods. 1 písm. c) vypustiť Považské strojárne, a. s., Považská Bystrica, a Calex Zlaté Moravce, a. s.

    Po tretie. V § 3 ods. 1 písm. d) vypustiť Slovnaft, a. s., Bratislava, Duslo, a. s., Bratislava, Chemlon, a. s., Humenné, Istrochem, a. s., Bratislava, Novácke chemické závody, a. s., Nováky, Izomat, a. s., Nová Baňa, Severoslovenské celulózky a papierne, š. p., Ružomberok a Juhoslovenské celulózky a papierne, a. s., Štúrovo.

    Po štvrté. V § 3 ods. 1 písm. h) vypustiť Považské cementárne, a. s., Ladce, Cementáreň Turňa, a. s., Turňa nad Bodvou, Kameňolomy a štrkopiesky, a. s., Zlaté Moravce, Paneláreň Žilina, š. p., a Paneláreň Košice, š. p.

    Po piate. Vypustiť celý § 6.

    Zdôvodnenie k tomuto je veľmi jasné. Po prvé, minimálne 80 % týchto podnikov alebo akciových spoločností, ktoré som prečítal, prebehli prvou vlnou kupónovej privatizácie, kde privatizačný projekt bol schválený na 97 % kupónovej privatizácie. Zvyšok, ktorý zostal vo vlastníctve Fondu národného majetku, sú vlastne nepredané akcie. Čiže vo väzbe na schválený privatizačný projekt a zákonnú úpravu, ktorá o tomto hovorí, hovorí o tom, že tieto akcie sa majú predať a nemajú zostať ďalej v držaní Fondu národného majetku.

    Po druhé, tieto podniky majú výrazne podnikateľský charakter, a nie verejný záujem. Sú to všetko podnikateľské podniky.

    Po tretie, ak chce štát začať plniť niektoré charakteristiky, ktoré sú napísané v Ústave Slovenskej republiky, tak, prosím pekne, nech si kúpi akcie týchto podnikov a nech vykonáva na základe nových vlastníckych záležitostí svoje práva prislúchajúcemu podielu akcií, ktoré v tomto má.

    A po ďalšie, niektoré tieto veci sa dali charakterizovať i oveľa elegantnejšie, napríklad zákonom o prirodzených monopoloch, ktorého zásady schválil, alebo prerokoval minulý parlament, a zákon o prirodzených monopoloch mohol legislatívne oveľa čistejšie vyriešiť tento problém, ako sa rieši dnes nekvalifikovaným a neprofesionálnym návrhom zákona.

    Chcem teda jednoznačne konštatovať, že tento návrh nevyužil možnosti, ktoré má vláda, resp. včerajšou novelizáciou neobmedzené ekonomické centrum Fondu národného majetku.

    Som veľmi rád, že pán minister Ducký vo svojom expozé, faktickej poznámke, potvrdil to, čo som tu včera navrhoval a čo ste vy, kolegovia, neschválili, že zamestnanci Fondu národného majetku by mali predovšetkým pracovať vo Fonde národného majetku, a nechodiť po dozorných radách, že sú na to nekvalifikovaní, neodborní. To tu pán kolega Ducký povedal a som prekvapený, že ste to včera pri hlasovaní nespravili. Totiž vláda takisto má možnosť využiť Obchodný zákonník. Vláda môže kvalifikovane, odborne a vecne viesť rokovanie s vlastníkmi a obchodnými spoločnosťami, môže vytvoriť nové partnerské vzťahy, ale nie z pozície nadradenosti a využívania mocenských nástrojov.

    Bolo by zaujímavé počuť a, žiaľ, predkladateľ to nespravil, ani v dôvodovej správe, ani v úvode to nepovedal, aký efekt bude mať tento zákon do príjmov štátneho rozpočtu. Bolo by veľmi zaujímavé si vypočuť, aký efekt prinesie pre to, aby mohlo byť viac prostriedkov pre školstvo, pre zdravotníctvo, pre občanov tejto krajiny. Pretože si myslím, že nám ide o bohatstvo tejto krajiny, že nám ide o občanov, o ich skutočne reálnu životnú úroveň. Obmedzovaním podnikateľskej aktivity tam, kde je podnikateľská aktivita dominujúca, sa ubíja tvorivosť našich ľudí. Nahradzujeme ju, tú tvorivosť našich ľudí, vládnym úradníkom. Takýto plošný zákon totiž opätovne vzýva božstvo geniálneho a neomylného štátneho úradníka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, vystúpim s faktickou poznámkou. Pán poslanec Magvaši tu hovoril o málo elegantnom riešení tohto postupu, ktorý je obsiahnutý v zákone. Potom predložil návrh, že ak chce štát naozaj vplývať, nech si kúpi akcie a na základe toho pôsobí. Vážení, to je tá elegancia riešenia? Veď ak máme definované určité verejné záujmy, tak nemáme dôvod, aby sme ich najprv rozpredali a potom znova kupovali.

    A ešte jedna poznámka, veľmi dôležitá. Položila sa tu rétorická otázka, aký efekt z tohto môže byť? Chcem upozorniť, že napríklad pri strategických výrobách, o ktorých som už hovoril, v ktorých sa naša exportná produkcia dolára pohybuje od 4,70 Sk do 11,20 Sk, ak by sme ich teraz privatizovali, tak ich sprivatizujeme za jednu tretinu faktického kurzu dolára. To znamená, keby sme nič inšie neušetrili, len tie dve tretiny miliárd, ktoré by boli odovzdané takýmto predajom napríklad zahraničným partnerom, tak sme usporili veľmi veľa.

    Vážené kolegyne a kolegovia, faktickými poznámkami sme prestúpili limit, lebo sme si pôvodne stanovili, že o 16.00 hodine sa začne prerokúvať zákon o zriadení Armády Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady oznámil pánu prezidentovi termín prerokúvania uvedeného zákona a pozval ho odôvodniť vrátenie na schôdzu Národnej rady. Pán prezident Slovenskej republiky oznámil, že odôvodnením zákona poveruje pána Jána Findru, vedúceho Kancelárie prezidenta republiky.

    Nakoľko pán Findra môže pred Národnou radou vystúpiť len s jej súhlasom, navrhujem, aby sme pokračovali, máme určitý sklz v postupe, aby sme dokončili tento bod. Po jeho skončení pristúpime k prerokovaniu uvedeného zákona, aby sme dodržali celkový rámec zaradenia prerokúvania toho zákona.

    Pán minister Ducký žiada slovo. Podľa rokovacieho poriadku mu ho udeľujem. Potom bude nasledovať pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Koncoš.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    som rád, že od tej pingpongovej hry sa prešlo k predmetu materiálu. A dovoľte, aby som trošku s prekvapením konštatoval, že znova a znova akosi nechceme chápať a dožadujeme sa definície strategického záujmu štátu alebo spoločnosti.

    Je pre mňa nepríjemné prekvapenie, keď predrečník nezaradil medzi strategické podniky VSŽ Košice, Slovnaft a niektoré ďalšie, ale ku koncu výpočtu som pochopil motiváciu, pretože bol tam aj jeden podnik, kvôli ktorému bol asi spochybnený aj strategický charakter týchto podnikov. Môžem, samozrejme, všetkým pripomenúť, čo je to strategický záujem štátu a prečo sú VSŽ Košice zaradené medzi strategické. Sú aj monopolným výrobcom, aj veľkým, aj s 27 000 zamestnancami, aj s 30-percentným podielom na tvorbe devízových rezerv tohto štátu, aj s 30-percentným podielom na prepravných nákladoch Slovenska a, pokiaľ viem, bez nich sa nedá urobiť žiadny kovový plot ani na poslednej dedine. Samozrejme, môžeme si to aj kúpiť, len sa musíme opýtať, kde zoberieme doláre na to železo.

    O Slovnafte to môžem zopakovať takisto, až po špecifikum niektorých podnikov, ktoré hovoria o tom, že sú monopolnými výrobcami krvných derivátov a krvnej plazmy, ako je Imuna Šarišské Michaľany, a podobne. Stále som si myslel a myslím si, že takýto výpočet, široký a školometský, do takéhoto zákona nepatrí, pretože tie podniky, ktoré sú v § 2 ako strategické a neprivatizovateľné, týmto podmienkam klasifikácie zodpovedajú a, opakujem, nie je tam určená doba, a tento parlament, aj tento parlament, aj táto vládna koalícia, pokiaľ sa podniky zmôžu a budú pripravené v deň D vstúpiť do Európskej únie na trh tvrdej konkurencie a budú v takom stave kondície, tak sa môžu privatizovať. Nič proti tomu. Ale v dnešnej situácii, keby sa tak stalo, keby boli privatizované, nemusím vás ubezpečovať, vieme to dokázať a viem to aj ja dokázať, že by veľmi ťažko prežívali a že by tento štát mal ujmu.

    Možno v tejto chvíli nevieme povedať, aký to bude mať vplyv na štátny rozpočet a na príjmy školstva, ale viem povedať, že keby podľa zákona a uznesenia minulej vlády bolo došlo k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu v tom rozsahu, ako ho navrhovala minulá vláda, tak vám viem presne povedať, o koľko by bol prišiel štátny rozpočet a o koľko menej by bolo dostalo školstvo. Kto má záujem, som k dispozícii, a keď chce, tak aj verejne. To isté platí aj pre energetický priemysel, ktorý tam bol takisto navrhnutý a mám to tu pred sebou. Nemyslím si, je to jednoduchá matematika, počty a merba sa tomu hovorí na strednej ekonomickej, stačí si zobrať výročné správy a je to veľmi jednoduché.

    Ale chcel by som ešte povedať jednu vec. Privatizuje spoločnosť. Táto spoločnosť sa rozhodla, že nastúpi na trajektóriu reformy, nielen politického, ale aj hospodárskeho života, a že bude nie predávať, ale privatizovať tak, aby budúci vlastníci mohli prežiť v tvrdých ekonomických podmienkach. Preto cena nie je jediným alebo hlavným kritériom privatizácie. Pretože potom by sme donútili nových vlastníkov, aby zaťažovali nákladmi na splátky a cez cenu užívateľov produktu, a to jedno akého, či na výrobnú spotrebu, alebo na finálnu spotrebu.

    Znova dochádza k miešaniu pojmov. § 2 hovorí o podnikoch, ktoré by sa nemali privatizovať, pokiaľ tento parlament alebo niektorý iný nerozhodne inak, § 3 hovorí o podnikoch, čo už privatizované boli, práve sú v procese privatizácie a privatizované budú. Práva štátu ohraničuje § 187 Obchodného zákonníka. Neviem, prečo sa tu robí z toho strašiak, keď Obchodný zákonník jednoznačne hovorí, o ktoré práva ide. A nikto nemá záujem zasahovať do takého rozdelenia zisku, keď to bude v prospech investícií. Ale hádam má právo a dokonca povinnosť aj vláda, aj parlament zasiahnuť, keby nový vlastník si trebárs jednu miliardu zisku, a môžem vám povedať, ktoré podniky takúto masu zisku vyprodukujú v tomto roku, dokonca za polroka, keby si noví vlastníci povedali, že si ju vyplatia a nebudú ju investovať. Tak to sa máme dívať, ako si to vyplatia noví vlastníci a vykašlú sa na blízku budúcnosť tohto podniku cez rozvoj? A čo je na tom škodlivé, keď potom spoločnosť ústami štátu alebo ústredného orgánu štátnej správy povie: Tak nie, páni privatizéri, nebudete rozdeľovať miliardu na mzdy, odmeny a tantiémy, ale budete investovať. To je jediné právo, ktoré máme z tohto titulu. Čo z toho robíte, preboha, strašiaka?

    Myslel som si a som presvedčený, že nielen občania, ale aj parlament by takú vládu alebo takého ministra alebo takých ministrov, ktorí sa k takému kroku odhodlajú v procese premeny spoločnosti, mali len pochváliť. O desať rokov to bude možno o ničom. Bude vytvorený kapitálový trh, budú konformné podmienky, nikto sa nebude čudovať, že tu bol pred štyrmi-piatimi rokmi iný spoločenský systém, že sa tu predpisovalo, plánovalo a podobne. Potom sa budú fabriky predávať a nikto sa nebude starať, čo s tým noví vlastníci urobia. Ale nevidím dôvod, aby fabrika, ktorej sa prispeje 376 miliónmi korún na rozvoj niektorého výrobku a produktu, a tohto roku ešte 17 miliónov z Rady obrany štátu, z peňazí daňových poplatníkov, a chce sa chovať akože je jej alebo ich, ktorí dostali šancu privatizovať. To predsa takto asi nemysleli a nie je to ani účelom hry. O desať rokov, nech sa páči, keď si splní svoje povinnosti voči spoločnosti.

    Opakujem, my nepredávame, ani minulá vláda, ani predminulá, keď privatizovala. Jednoducho sme sa rozhodli, že budeme privatizovať, bez toho sa nedá vytvoriť trhové prostredie a niečo to stojí. A snahou tohto zákona je urobiť čo najmenšie chyby, nie je to v rozpore s ústavou, je to povinnosť každej vlády a škoda, že tento zákon sme nepredložili už skôr.

    Opakujem, v Čechách majú 40 podnikov pod kuratelou, potichučky, a o plynárenstve si urobili zákon. To nám nikto nedáva za príklad. A jeden Telekom nám dávajú za príklad, ako to máme robiť. A plynárenstvo urobili potichu, bez nás, zákonom, prásk na 5 rokov, a dokonca vláda navrhovala privatizovať, a parlament povedal nie. Tak sa, páni poslanci, nebojme a myslime na to, že sa na nás, aj na vládu, aj na parlament, pozerajú daňoví poplatníci, z ktorých peňazí ten majetok, ktorý dobrovoľne s ich súhlasom dnes privatizujeme, bol vytvorený. Chceme, aby sa pri tomto procese urobilo čo najmenej chýb.

    V tejto etape toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Vanko. Prosil som vás, priatelia, aby sme obmedzili faktické poznámky, aby sme dali priechod rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som sa len spýtať pána poslanca Magvašiho, nemyslím to ironicky, ani v zlom, ani nijako podobne. Navrhuje z § 3 vybrať Považskú cementáreň, a. s., Ladce. Ak si pamätáte, predchádzajúca vláda to chcela privatizovať, odkladalo sa to po týždni, odložilo sa to, a podobne. Teraz je ten podnik na zozname. Je v tomto zozname strategicky dôležitých podnikov. Preto sa pýtam verejne, lebo je to závažná vec, som z tej oblasti, poznám tú problematiku.

    Chcem povedať, táto cementáreň vyrába najkvalitnejší portlandský cement, vyrába cement, ktorý sa môže ako z jedinej cementárne používať do vodných stavieb. Ak takýto podnik, ktorý máme na Slovensku jediný, by sme nepokladali za strategický, neviem prečo. Ja ho skutočne pokladám za strategický podnik, ktorý bude zohrávať na území Slovenska pri všetkých vodohospodárskych stavbách, ale aj pri ďalších stavbách veľmi významnú úlohu. Ak by sa tento podnik dostal do súkromných rúk v plnom rozsahu, tak si veľmi ľahko vieme predstaviť, že cena toho cementu, takého osobitého, by pravdepodobne išla hore. Teda sa pýtam, prečo nemáme pokladať ladčiansku cementáreň za strategický podnik umiestnený v § 3.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal znova o slovo pán minister Ducký. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Nebudem sa vyjadrovať konkrétne k jednotlivým podnikom, pretože názory sú rôzne, jedni hovoria, že je tam veľa podnikov, druhí, že málo. Boli snahy rozširovať tento zoznam, bránili sme sa tomu až na tie veci, ktoré tu predniesol spravodajca pán poslanec Hofbauer. Minulý piatok boli u mňa pracovníci a misia Medzinárodného menového fondu na čele s pánom Zervorakysom. Mám ich oficiálny dokument, ktorým mi položili otázky do diskusie, a jedna z otázok bola politika týkajúca sa strategických a iných kľúčových otázok. Názor na tento zákon. Nerád citujem, ale nedá sa nič robiť, aby ste si nemysleli, že robíme týmto zákonom nejakú svätokrádež. V súvislosti so "zlatými akciami" im bolo vysvetlené, že to budú stanovy, "bude dôležité pre vládu objasniť", to hovorí Medzinárodný menový fond, "že právomoc veta zo strany štátu bude obmedzená na rozhodnutia, ktoré si v súčasnosti podľa Obchodného zákonníka vyžadujú dvojtretinovú väčšinu na valných zhromaždeniach akcionárov. Toto by mohlo pomôcť uspokojiť obavy týkajúce sa zámerov vlády a obmedziť prerušenie privatizačného procesu." To je z dokumentu Medzinárodného menového fondu. Neboja sa ani oni tohto, pretože je to vo svete bežné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Magvaši - faktická poznámka.

  • Chcel by som len zdôrazniť to, čo som povedal vo svojom vystúpení, že som zástancom toho, že štát, tak ako je to definované v ústave, musí, a má na to ústavné právo, obhajovať predovšetkým verejné záujmy aj v podnikateľskej sfére. To som dokonca ako bývalý minister jednoznačne preukázal, a to, čo tu povedal kolega Ducký o plynárenstve, tak treba si nájsť návrh zákona o plynárenských podnikoch, ktorý bol predložený do parlamentu, tam je to jasne formulované.

    Moja základná pripomienka k tomuto zákonu je takáto: je tu plošne postavené niečo bez jasnej definície postupu a krokov. Tento zákon o takom závažnom kroku, ktorý sa skutočne dotýka ústavných rozhodnutí, je pre mňa, tak ako je formulovaný, neprijateľný.

    Pokiaľ ide o Považské cementárne, myslím si, pán kolega Vanko, že ako minister som dosť jasne preukazoval niektoré skutočnosti o tom, ako sa dajú veľmi úspešne transformovať Považské cementárne. Ale týmto spôsobom, ako je to definované v tomto zákone, sa môže stať, že Považské cementárne sa zablokujú tak, že ich ďalší rozvoj bude taký, že toho portlandského cementu pre vodné stavby nebude.

    Pokiaľ ide o to, čo tu povedal kolega Ducký, že vlastníci si budú chcieť vyplácať predovšetkým tantiémy a dividendy a nebudú mať záujem o rozvoj, to sú presne také inakšie strašiaky, ako sa rozpráva o neschopnom manažmente, o manažmente, ktorý to vedie do krachu. Lebo keď nemáme žiadne argumenty, tak použijeme vždy predovšetkým takéto argumenty. Podnikateľské skúsenosti vo svete hovoria úplne o niečom inom. Myslím si, že preukázanie toho, že mnohé dnešné akciové spoločnosti na valných zhromaždeniach sa rozhodli nevyplácať tantiémy, rozhodli sa nevyplácať dividendy a dávajú peniaze do rozvoja a zvýšenia kapitálového vybavenia, jasne dokumentuje jednu vec, že obrovsky podhodnocujeme vedomostný a duševný potenciál ľudí tejto krajiny.

  • Pán minister Ducký, v zmysle rokovacieho poriadku, máte slovo.

  • Sľubujem, že naposledy. Opakujem, Považská cementáreň Ladce a Turňa sú v § 3 a budú predmetom privatizácie. Nerozumiem, o čom je diskusia. Strana 6, § 3 - budú predmetom privatizácie, proti tým, ktoré som hovoril, už sa nebudem vracať, ktoré tam štát bude mať.

    Nech je mi odpustené, návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých osobitných podmienkach privatizácie energetických podnikov a plynárenského priemyslu, Bratislava jún 1994. Strana 2: Schválený návrh a spôsob privatizácie počíta s tým, že uvedené štátne podniky budú pretransformované na akciové spoločnosti s nasledovným rozdelením akcií: 51 - majetková účasť, rozdiel do privatizácie, z toho kupónka toľko, 30 % priamy predaj. Aj plynári, energetikov nebudem citovať.

  • Hlasy zo sály.

  • Tak prečítam to celé, ospravedlňujem sa. 51 % trvalá majetková účasť (Slovenský plynárenský priemysel, š. p., Bratislava), kupónová privatizácia od 15 % (Slovenský plynárenský priemysel, š. p., Bratislava), po 30 % Slovenský energetický podnik, š. p., Bratislava, rozdiel do 51 je priamy predaj, iný nepoznám, 3 % reštitučný investičný fond, zvyšok dočasná majetková účasť štátu.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som reagoval na to, čo bolo povedané, že teda nemali byť predmetom privatizácie, a z toho si viem vyrátať úbytok na školstvo a do štátneho rozpočtu. Opakujem, som ochotný kedykoľvek.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Derfényi - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelené slovo. Sugestívne vystúpenie pána poslanca Magvašiho, aby som bol úprimný, ma uviedlo do pomykova, najmä jeho konštatovanie o nekvalifikovane a neodborne spracovanej predlohe zákona.

    Ako si mám vysvetliť tvrdenie pracovníka ministerstva hospodárstva, ktorý pri prerokúvaní návrhu zákona vo výbore tvrdil o sebe, že nie je politik, ale odborník a že na kostre tohto zákona už pracoval za vlády pána Moravčíka, a teda aj pod vedením exministra Magvašiho, a je rád, že sa konečne dostáva do parlamentu. Nemôžem si dovoliť ani len podozrievať pána poslanca Magvašiho z úmyselnej dezinformácie. Teda čo je to? Nazdávam sa jednoducho, že ide v tomto tvrdení o neprofesionalitu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Súhlasím s vami v tom, že by sme nemali rozširovať diskusiu a strácať čas, ale v záujme toho som sa prihlásil a chcel by som podať touto formou pozmeňovací návrh a potom sa vzdám príspevku v diskusii.

    Oceňujem, že tento návrh sa prerokúva, hoci si myslím, že vyňatie z privatizácie ekonomike keď nepoškodí, tak určite nepomôže, ale vzhľadom na to, že strategické záujmy štátu tak silne ležia na srdci nielen poslancom HZDS, ale aj ZRS a SNS, osobitne pána poslanca Morica, dovoľujem si predniesť nasledovný pozmeňovací návrh.

    V § 3 odsek 1 písm. e) prosím doplniť: Železničné opravovne a strojárne Vrútky, Železničné opravovne a strojárne Trnava a Železničné opravovne a strojárne Zvolen. Ide o špecializované železničné podniky, ktoré sú monopolné v oblasti opráv vozňov, elektrických rušňov, motorových rušňov a ich neuvážená privatizácia alebo strata kontroly štátu by mohla Železniciam Slovenskej republiky, ktoré sú štátnou organizáciou, spôsobiť značné škody a nakoniec by na to doplatili cestujúci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    myslím si, že nedorozumenie, ktoré tu vzniká pri posudzovaní predlohy návrhu zákona, vyplýva asi z toho, že sa rôzne chápe pojem štát. Niektorí ho zrejme asi stotožňujú iba so štátnymi orgánmi. Ale štát nie sú iba štátne orgány, štát, to sú predovšetkým všetci občania tohto štátu, pretože res publicae (šum v sále) už od rímskych čias sa chápe ako spoločenstvo štátne, v tomto zmysle teda aj verejné. A pojem verejný záujem je definovaný od roku 1948 v 791 právnych predpisoch. Teda nie je to nič nové, čo by sme tu chceli zaviesť. Aj ústava pamätá na to, že tento verejný, rovná sa štátny, záujem treba nejakým spôsobom zabezpečiť. Pamätá na to právny poriadok väčšiny európskych krajín, preto nie všetok majetok sa vo všetkých krajinách privatizuje.

    V tomto zmysle som myslel po zdrvujúcej kritike všeobecnej časti zákona pánom ekonomickým expertom SDĽ Magvašim, že sa jeho pozmeňovacie návrhy zamerajú predovšetkým na zlepšenie, aby sa definoval štátny alebo verejný záujem, ale, bohužiaľ, nakoniec jeho pozmeňovacie návrhy smerovali iba k samotným § 3 a 4, kde je zoznam strategických podnikov. Takže vlastne povedal to, čo chcel povedať, že ide mu len o to, aby niektoré podniky, ktoré sa majú privatizovať, boli z neho vyňaté, pretože si myslí, že ich lepšie zabezpečia jednotlivci, ktorí majú zabezpečovať záujem celej spoločnosti, teda všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ale vzniká tu ďalšia otázka, kto nesie zodpovednosť za tento verejný, teda štátny záujem. Či ho budú niesť lepšie jednotlivci, to znamená tí, ktorí by tieto podniky privatizovali, alebo cudzie spoločnosti budú zabezpečovať lepšie slovenský záujem alebo záujem slovenských občanov alebo občanov Slovenskej republiky, alebo ho bude mať lepšie na pamäti zabezpečiť vláda Slovenskej republiky, ktorú si občania všeobecne vo voľbách volia a ktorá im za to zodpovedá. Táto otázka je tu skutočne veľmi vážna.

    Dočítal som sa, že v Taliansku je 491 štátnych akciových spoločností, ktoré fungujú veľmi dobre. Produkujú takmer 36 % hrubého národného produktu v Talianskej republike. Vo Francúzsku je to tiež okolo 30 %, dokonca v Anglicku je to okolo 20 %. Teda nevidím dôvod, prečo by sa mali privatizovať všetky strategické podniky, ktoré predchádzajúca Moravčíkova vláda chcela privatizovať. Za tú kvalifikovanú predlohu, ktorú pán Magvaši tak vysoko hodnotil, zaplatila istej právnickej firme, už som to povedal, zopakujem to, 400 tisíc, mala 4 paragrafy, za každý paragraf 100 tisíc.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová, máte slovo do rozpravy. Obnovujeme teda priebeh normálnych prihlášok. Pripraví sa pán poslanec Koncoš.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Národnej rady, vážení členovia vlády,

    dovoľte, aby som hneď na začiatok odpovedala na faktickú poznámku pána Cupera. My sme si s pánom poslancom Magvašim rozdelili úlohy. Rozširujúce návrhy budem prednášať ja.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána ministra Duckého, chcem len veľmi stručne poznamenať, že úvahami o privatizácii plynárenského priemyslu sa zaoberali, myslím, všetky vlády, ba dokonca i tretia vláda pána Vladimíra Mečiara. Spomínam si na jeho rozhovor, ktorý bol uverejnený, neviem presne, možno niekedy v januári, februári v Národnej obrode, kde hovoril o tom, že Slovenský plynárenský podnik je otvorený aj zahraničným investorom, aj nemeckým, aj francúzskym, aj ruským. Veľmi dobre viete, že sa pripravovala i zmluva o privatizácii SPP s Gazpromom. Som veľmi rada, že k tomu nedošlo, a rozhodne podporujem myšlienku, aby sa Slovenský plynárenský podnik v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov neprivatizoval. Okrem iného aj preto, že slovenský štátny rozpočet si z neho požičiava nad rámec bežného zdaňovania ako u iných spoločností.

    Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňovací návrh nasledovného znenia: Navrhujem doplniť § 2 ods. 1 o písm. a), prípadne, ak prijmete návrh pána poslanca Palacku, o písmeno f) takýmto spôsobom:

    finančníctva a poisťovníctva

    1. Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť 2. Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť.

    Aby bolo zrejmé, o čom hovorím. Ide o to, že predmetom privatizácie podľa tohto zákona nemôže byť majetok štátu, ktorý majú v správe, a teraz to pokračuje, Slovenská sporiteľňa a Slovenská poisťovňa.

    Dovoľte mi, aby som tento svoj návrh zdôvodnila. Pri zdôvodňovaní tohto návrhu by som najskôr chcela zalistovať v Slovenskej republike z augusta minulého roku, t. j. spred necelého roka. Ako si nepochybne podaktorí spomínate, v tomto čase sa v orgánoch Fondu národného majetku a v orgánoch vlády viedli diskusie o možnej privatizácii, resp. pokračovaní privatizácie piatich slovenských spoločností významného charakteru. Boli to Slovenská sporiteľňa, a. s., Slovenská poisťovňa, a. s., Investičná a rozvojová banka, Benzinol, v tom čase ešte štátny podnik, a Slovnaft, a. s. Takže mi dovoľte veľmi stručne niekoľko citácií zo Slovenskej republiky.

    12. 8. 1994 hlavný titulok: "Hazardná ruleta s budúcnosťou Slovenska pod taktovkou SDĽ. Zlaté nosnice pod nôž, Výpredaj pilierov ekonomiky". Podtitulky: "Svetový unikát, priamy predaj najlepších firiem, V hre je osud VSŽ, sporiteľne, poisťovne, Benzinolu a Investičnej a rozvojovej banky, Občania stratia štátnu záruku na vklady". Tento príspevok autorsky napísal pán Jerguš Ferko. Uvádza okrem iného: "O škandalóznych okolnostiach pripravovanej privatizácie piatich vysokoziskových akciových spoločností sme už písali viackrát. Tentoraz však ide naozaj do tuhého. Koalícia sa chystá, najmä pod taktovkou SDĽ, predať priamym predajom vopred určeným záujemcom kontrolné balíky doslova zlatých nosníc: VSŽ, Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne, Benzinolu a Investičnej rozvojovej banky. Keď sa o privatizácii piatich veľkých prosperujúcich akcioviek pred niekoľkými týždňami rozhodovalo, z deviatich členov Prezídia Fondu národného majetku sa dvaja z KDH na hlasovanie nedostavili. Zo zvyšných siedmich boli ďalší dvaja proti. Boli to dvaja za HZDS," podotýkam, že v tom čase boli v orgánoch Fondu národného majetku aj členovia, ktorých delegovali vtedy opozičné strany, "a zvyšných päť členov prezídia toto škandalózne rozhodnutie schválilo. Okrem Slovnaftu, ktorý neprešiel."

    O kúsok ďalej: "Občanom, ktorí majú v Slovenskej sporiteľni svoje úspory, dosiaľ štát tieto ich vklady garantoval. Teraz o takúto záruku prídu. No budú si môcť poistiť svoje úspory v rovnako sprivatizovanej Slovenskej poisťovni. Túto hazardnú ruletu s národným majetkom roztáča najmä tandem SDĽ a DÚ, snažiac sa za pár týždňov do volieb uchytiť, čo sa dá. Málokomu treba vysvetľovať, čo pre Slovensko znamenajú spomínané akciové spoločnosti. Sú to vysoko ziskové hospodárske kolosy, skutočné piliere slovenskej ekonomiky. Vo svete nebýva zvykom privatizovať prosperujúce podniky, navyše, väčšinou bez žiaduceho navyšovania kapitálu. Tu však zjavne nejde o národno-štátne záujmy, ale o budovanie ekonomických pozícií svojich. Hovorieval to už legendárny bankár Rotschield, pustite ma na zdroj peňazí a potom ma už žiadna vláda nezaujíma. Kto má peniaze, má totiž aj moc. A kto priamym predajom poskytne kontrolné balíky takýchto zlatých nosníc, ten bude v budúcnosti kontrolovať významné finančné toky. V konečnom dôsledku aj banky, poskytovanie úverov a ďalšie etapy privatizácie." A tak ďalej a tak ďalej.

    Nechcem nadužívať vašu trpezlivosť, takže z nasledujúcich vari len titulky. Utorok 16. 8. 1994: "Dielo skazy". Píše sa tu o projekte predať 34 % akcií Slovenskej sporiteľne atď. V inom príspevku sa píše zase o výpredaji zlatých nosníc, medzi iným Slovenskej poisťovne, z ktorej dovoľte odcitovať, pretože argumenty sú veľmi dôležité. "Slovenská poisťovňa, a. s., pred svojou transformáciou mala monopolné postavenie na Slovensku, vyplývajúce priamo zo zákona. Preto aj v súčasnosti, keď existuje viacero nových poisťovní, patrí k najlukratívnejším akciovkám s vysokou bonitou akcií. Rozhodnutie prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky o odpredaji 48 %, ktoré má fond vo svojej držbe, je preto vysloveným hazardom štátu, ktorý prinesie iba krátkodobý efekt v napĺňaní vyčerpaných štátnych rezerv. Nehovoriac o tom, že za cenu 2 miliárd, keď poisťovňa má ročný obrat približne 10 miliárd korún a disponibilná čiastka je zhruba trojnásobná."

    Táto kampaň o zlatých nosniciach nepochybne zohrala svoju rolu a pomohla pri dosiahnutí volebných výsledkov súčasnej vládnej koalície. Pritom vláda Jozefa Moravčíka nerozhodla o privatizácii zlatých nosníc. Nerozhodla o nich z dvoch dôvodov.

    Po prvé preto, lebo rozhodovala vždy na základe konsenzu, a tento sa v danom prípade nepodarilo dosiahnuť. Po druhé preto, lebo existovali vážne odborné argumenty proti unáhlenej privatizácii predovšetkým dvoch inštitúcií: Slovenskej sporiteľne, a. s., a Slovenskej poisťovne, a. s. Keďže mi nemusíte vždy veriť, znovu odcitujem to, čomu zrejme veriť budete, Slovenská republika 18. 8. 1994, kde sa hovorí: "Ministri odmietli návrh Fondu národného majetku, Sporiteľňa zatiaľ na ľade. Povedala to na včerajšom stretnutí s novinármi podpredsedníčka vlády" atď. "Dodala, že porada ministrov neodporučila privatizovať Slovenskú sporiteľňu formou priameho predaja 34 % akcií, ako to navrhol Fond národného majetku Slovenskej republiky." Je to neúplné, pretože rovnako sme neodporučili privatizovať ani Slovenskú poisťovňu, a. s.

    Čo sa udialo medzitým? 13. decembra 1994 vznikla nová vláda a tá bez rozpakov medzitým rozhodla o privatizácii 51 % účastín Benzinolu, š. p., v prospech jedného kupca, o ktorom, mimochodom, uvažovala spolu s ďalším aj predchádzajúca vláda či Fond národného majetku. Vláda odpredala aj ďalší balík účastín VSŽ spoločnosti Hutník, ktorú založili odborárski funkcionári VSŽ, a. s., s tým, že nadobudnuté účastiny sa ďalej rozpredajú zamestnancom akciovej spoločnosti. Rada by som vedela, či sa to naozaj udialo a koľkí z 24 tisíc zamestnancov komplexu VSŽ sú dnes účastinármi VSŽ, ak odpočítam tých, ktorí získali účastiny v prvej vlne kupónovej privatizácie.

    Dovoľte mi teraz uviesť argumenty zdôvodňujúce môj návrh, prečo si myslím, že skutočne v danej situácii nemožno pristúpiť k privatizácii dvoch uvedených spoločností.

    Slovenská sporiteľňa, a. s., zaujíma dominantné postavenie na trhu vkladov od obyvateľstva. Jej celkový podiel predstavuje 85 až 90 % trhu vkladov. Je to takmer 122 miliárd Sk. Za tieto vklady naozaj ručí štát. V roku 1993 sa výrazne zhoršilo úverové portfólio Slovenskej sporiteľne, vtedy to bola ešte Slovenská štátna sporiteľňa, keď podľahla, bohužiaľ, politicky motivovaným tlakom, a častokrát poskytovala veľmi pochybné úvery. V roku 1994 sa situácia Slovenskej sporiteľne začala pomaly zlepšovať. Samozrejme, za také krátke obdobie sa nepodarilo dostatočne zlepšiť značné rizikové úverové portfólio. Tento proces, pokiaľ vláda v ňom pomôže, potrvá ešte niekoľko rokov, odhaduje sa minimálne na tri roky.

    Fond národného majetku prostredníctvom dozornej rady 15. júna tohto roku na svojom mimoriadnom zasadnutí odvolal všetkých piatich členov predstavenstva, pánov Tencera, Ulmana, Mája, Jurčáka a pani Záviecovú. Novými členmi dozornej rady sa stali pán Marián Vrabec, štátny tajomník za SNS, pán Jozef Straško, riaditeľ odboru hospodárskej politiky Úradu vlády - doteraz, a dvaja odborníci, Peter Zemaník a Nadežda Jančovičová. Je mimoriadne dôležité, aby proces reštrukturalizácie úverového portfólia Slovenskej sporiteľne, a. s., ďalej pokračoval, aby sa zabránilo možnému znehodnoteniu vkladov v Slovenskej sporiteľni. Nazdávam sa, keďže za zhoršenie úverového portfólia nesie zodpovednosť vláda, bola to druhá vláda Vladimíra Mečiara, je len žiaduce a potrebné, aby to bola táto vláda, ktorá bude niesť zodpovednosť aj za to, že sa toto úverové portfólio zlepší. V záujme ochrany vkladov obyvateľstva, ktoré sú uložené v Slovenskej sporiteľni, a. s., v súčasnosti, berúc do úvahy riziká spojené so zlým alebo nedostatočne dobrým úverovým portfóliom Slovenskej sporiteľne, pokladám za nemožné, aby bez zlepšenia úverového portfólia došlo k privatizácii Slovenskej sporiteľne.

    Slovenská poisťovňa, a. s. Podiel Slovenskej poisťovne, a. s., na slovenskom poistnom trhu predstavoval v roku 1994 84 %. Odvtedy k závažným zmenám nedošlo. V roku 1994 sa podarilo dosiahnuť viaceré pozitívne výsledky. Slovenská poisťovňa spravuje viac ako štyri a pol milióna poistných zmlúv občanov i organizácií. Celkovo prijala poistné v rozsahu 7,5 miliárd Sk, je to znovu údaj za rok 1994, december. Z toho 74 % predstavuje neživotné poistné a 26 % životné poistenie. Slovenská poisťovňa drží v rukách rozhodujúce životné i neživotné poistenie fyzických osôb. Aj tu sa odvolávali a vymenúvali noví členovia dozornej rady a predstavenstva a dosadzovali sa členovia a sympatizanti strán vládnej koalície. Do predstavenstva bol tak nominovaný Peter Sokol za SNS, Dušan Magula za SNS, Dušan Hudec za HZDS, Štefan Jaška, sympatizant ZRS. Z dozornej rady sa odvolali Slavomír Hatina, Ladislav Vaškovič, Miroslav Knitl a boli tam dosadení Vojtech Kelemen zo ZRS, Jozef Studenec zo SNS, Jozef Šedovič zo SNS, Karol Melocík z HZDS. Znovu sa nazdávam, že urýchlené privatizovanie Slovenskej poisťovne by mohlo výrazne poškodiť vklady obyvateľov a organizácií uložené do Slovenskej sporiteľne.

    Preto si myslím, že v nasledujúcich rokoch by obidve inštitúcie v žiadnom prípade nemali byť privatizované. Ak to nevykonala predchádzajúca vláda, nemala by to vykonať ani táto vláda. V obidvoch prípadoch treba zvažovať, že v týchto inštitúciách sú rozhodujúce vklady a poistné vklady nášho obyvateľstva. Preto vás prosím o podporu môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Koncoš. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák. Pán poslanec Smolec - faktická poznámka.

  • Chcem poďakovať pani poslankyni za reklamu nášmu denníku Slovenská republika. Som potešený, že tak pozorne čítala jediný opozičný denník za svojej vlády. Dokonca som ochotný zaplatiť to Slovenskej televízii ako reklamu. Pravdaže, za podmienky, keď ona zaplatí Slovenskej televízii tú časť propagácie svojej práce ako reklamný poplatok. Chcem len upozorniť, že sme v tom čase upozorňovali na privatizáciu týchto podnikov aj v súvislosti s tým, aby sa nedostali do rúk zahraničného kapitálu. To zabudla pani podpredsedníčka bývalej vlády pripomenúť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Koncoš. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    ak dovolíte, prejdem hneď k veci. Chcem navrhnúť, aby medzi podniky, ktoré nemôžu byť predmetom privatizácie, nebol zaradený š. p. Vodohospodárska výstavba Bratislava, teda navrhujem ho vyškrtnúť zo zoznamu podnikov v § 2 ods. 1 písm. e) návrhu zákona.

    Zdalo by sa, že Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava, ktorá zabezpečuje takmer výlučne len inžinierske práce pri realizácii vodohospodárskych diel, okrem iného aj vodohospodárskeho diela Gabčíkovo, je ako podnik nezastupiteľná práve pri realizácii Gabčíkova a práve ako štátny podnik. Opak je však pravda. Tento štátny podnik nemá vo svojej náplni a vo svojom štatúte žiadnu činnosť, ktorú môže zabezpečovať len štátny podnik, alebo, ak chcete, všetky činnosti, ktoré doteraz zabezpečuje Vodohospodárska výstavba ako štátny podnik, môže zabezpečovať aj ako privátna firma alebo ktorákoľvek iná privátna firma.

    Vodohospodárska výstavba, š. p., nie je teda žiadnym strategicky dôležitým štátnym podnikom. Iná vec je, že strategickými sú vodohospodárske diela, ktoré však aj inde vo svete bežne projektujú, pripravujú inžiniersky a realizujú privátne firmy. Navyše treba otvorene povedať, že samotná Vodohospodárska výstavba ako štátny podnik má záujem a tendencie vstupovať aj kapitálovo do rôznych obchodných spoločností, ktoré vznikajú za účelom realizácie nových vodohospodárskych stavieb, napríklad Vodné dielo Žilina, Vážska vodná cesta a podobne. Pritom samotný štátny podnik ani štátny rozpočet nemajú dostatok zdrojov, aby štát bol dôstojným partnerom ostatným spoločnostiam, ktoré majú záujem podieľať sa na výstavbe.

    Vedenie štátneho podniku Vodohospodárska výstavba má záujem aj na kapitálovej účasti v iných obchodných spoločnostiach, ktoré s vodným hospodárstvom a vodohospodárskou výstavbou nemajú nič spoločné. Myslím, že netreba brániť, či brzdiť podobné podnikateľské aktivity, ale treba zabrániť tomu, aby sa do rôznych obchodných spoločností so súkromným kapitálom vkliňoval celkom zbytočne štátny podnik. Privatizovaním Vodohospodárskej výstavby, š. p., sa vytvorí dostatočný priestor na podnikateľské iniciatívy veľmi pružného vedenia firmy, a som presvedčený, že sa tým otvorí priestor na výstavbu ďalších vynikajúcich vodohospodárskych diel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Andrejčák, pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    rozprava o návrhu zákona, ktorý prerokúvame, aj keď miestami vybočuje z rámca korektnosti, je iste užitočná nielen preto, že priamym prenosom Slovenskej televízie ukazuje, ako sa ktorý poslanec správa voči kolegom, často aj aké, o čo má ekonomické záujmy a ako tento zámer zakrýva vznešenými rečami. Naozaj, každé ľudské správanie má svoj dôvod. Tu na pôde Národnej rady by sme však mali prezentovať len ten skutočný. Niekoľkokrát počas dňa som mal dojem, že niektorí naši poslanci majú dva - jeden skutočný a jeden vznešený. Ten vznešený prezentujú. Je to na škodu veci.

    Dovoľte mi preto, aby som obrátil vašu pozornosť na oblasť, ktorá celý deň nebola spomínaná, a budem uvádzať len skutočné dôvody, možno pre niektorých až príliš nepríjemné. Ide o oblasť obrany. V návrhu nevidíme žiaden vojenský podnik. Pokladám to za veľkú strategickú chybu. Ide o to, že Slovenská republika už tretí rok nevyčleňuje na svoju obranu dostatok prostriedkov, a núti ministrov obrany, aby krátili budúcnosť, ktorá sa prejavuje tak, že nemajú peniaze na to, aby nakúpili nevyhnutné prostriedky na opravy techniky, a nemajú prostriedky na to, aby ani do budúcnosti dnes neopravenú techniku zabezpečili nákupom materiálu. Máme už niekoľkomiliardový dlh. Tento dlh bude treba vo veľmi krátkom čase v prípade nutnosti, a tú nemôžeme nikdy vylúčiť, nahradiť. Lenže to bude obdobie, keď bude potrebné obrovské množstvo finančných prostriedkov na všetky oblasti života. Nemôžeme teda byť takí povrchní, alebo tak zľahčovať túto oblasť, lebo tu sa nedá nič opakovať. Tu sa dá na to iba doplatiť.

    Počas posudzovania otázok privatizácie sa aj v armáde niektorí funkcionári pokúšali podávať návrhy na privatizáciu. Myslím si, že je to v rozpore so záujmom štátu. Dokonca sa stal prípad, keď sa argumentovalo, že ministerstvo hospodárstva o chvíľu všetko sprivatizuje, a ministerstvo obrany nie. Vtedy som sa vyjadril, že nemienim súhlasiť s tým, aby sa v oblasti obrany zavádzala socialistická súťaž v privatizácii. My sme proste v inej situácii.

    Teraz veľmi konkrétne. Musíme si položiť otázku, čo chcú v armáde niektorí ľudia sprivatizovať. Sú to vojenské opravárenské podniky, vojenské nemocnice, vojenský ústav pre choroby pľúcne, vojenské liečebné, kúpeľné a rekreačné zariadenia. Týchto objektov je veľmi málo, ale ich úloha je za brannej pohotovosti štátu často veľmi iná ako v mieri. Bez toho, aby som uvádzal nejaké veľké podrobnosti, chcel by som ukázať na príklade dvoch charakteristických závodov, prečo to nie je možné.

    Keby sme v dostatočnej miere nakúpili materiál na generálne a stredné opravy všetkých druhov techniky, ktorú armáda svojím výcvikom spotrebúva, mohli by sme v budúcnosti uvažovať o privatizácii. Musíme ponechať ministrovi obrany, nech už bude z akejkoľvek strany, do budúcnosti možnosť, aby v prípade nutnosti, bez toho, aby svojimi opatreniami strašil obyvateľstvo, mohol veľmi rýchlo a skryto uviesť armádu do takého stavu, ako ju má okolie okolo nás. Sklz, ktorý by mu mohol vzniknúť tým, že nevyčleňujeme prostriedky, by sa prehĺbil, ak by bol závislý od privátnej spoločnosti. Tieto prostriedky majú všetky armády na svete, riešia ich rôzne. Buď tým, že držia vojenské útvary ako opravárenské, buď tým, ako máme my, že sú štátne podniky, ktoré pracujú v inom režime, majú iný charakter a ministri majú právo v prípade ohrozenia ich doplniť povolanými zálohami a naplno pracovať, alebo tým, že si jednoducho vytvárajú podniky, ktoré prezentujú ako civilné, ale sú to podniky vojenské.

    Jeden z veľkých štátov Európy má na čele takého podniku, ktorý na oko vyzerá ako privátny, náčelníka generálneho štábu. Alebo uvediem druhý príklad - Vojenský kartografický ústav. Vojenský kartografický ústav Harmanec má veľkú kapacitu, ale jeho poslanie nie je len vyrábanie turistických máp. On musí vyrábať mapy na vedenie paľby, na vedenie operácií. Dnešné mapy vyzerajú tak, že sú po prvé staré a po druhé sú buď české, alebo česko-ruské.

    To by nebolo také zlé. Ešte by sme mohli dlho robiť na dvojjazyčných mapách, aj keď nie sú slovenské. Horšie je to, že zastarávajú a že ich máme na vedenie útočných operácií západným smerom, nie na vedenie obrany Slovenska. Teraz minister nemá peniaze na to, aby vyrobil pre každého veliteľa potrebný počet máp veľkej mierky, ale my musíme mať možnosť toto začať vyrábať v maximálnej kapacite závodu. A napriek argumentáciám, že závod nie je využitý, musíme ho udržať v rukách ministra.

    V tom istom období, keď v Harmanci prepúšťali ľudí, vzniklo v Bratislave niekoľko firiem, ktoré úspešne vyrábajú rôzne turistické mapy na úrovni, ktorá nezodpovedá technickej úrovni zavedenej v Harmanci. Ale hlavná úloha nie je výroba turistických máp, ale máp na vedenie paľby, a preto navrhujem aj tento podnik nezaraďovať.

    Dovoľte mi, aby som bez ďalších podrobností, pretože si myslím, že pri vojenských nemocniciach a rekreačných a kúpeľných zariadeniach iste chápete, že sú to všetko objekty na obdobie brannej pohotovosti štátu so špecifickým poslaním, netreba o nich hovoriť, predniesol návrh.

    Navrhujem, aby v tlači 175 bol vložený do § 2 ods. 1 nový bod f) v znení:

    "v rezorte ministerstva obrany

    1. vojenské opravárenské závody a vojenské letecké opravovne v Trenčíne, Banskej Bystrici, Prešove, Moldave nad Bodvou, Novákoch, v Novom Meste nad Váhom,

    2. Vojenský kartografický ústav Harmanec,

    3. Vojenské lesy a majetky Pliešovce."

    Za druhé.

  • Hlas z pléna, že po druhé.

  • Po druhé, ďakujem. Prepáčte, nemal som možnosť ako vy celý život žiť na Slovensku. Nemal som ani v ÚV KSČ, ani v ÚV KSS, ani v žiadnych vládnych orgánoch príbuzných, prekladali ma ako obyčajného smrteľníka. Ale ďakujem, snažím sa. Nemyslím to v zlom, ospravedlňujem sa ostatným, že často mám zažité niektoré čechizmy, pretože aj tu v Bratislave, keď som mal 14 rokov, ma učila polovica českých učiteľov. Ale snažím sa odstrániť tento nedostatok.

    Teda po druhé - vložiť do § 2 nový odsek 5 v znení: "Predmetom privatizácie nemôžu byť zariadenia v rezorte Ministerstva obrany

    1. vojenské nemocnice v Bratislave, v Košiciach a Ružomberku,

    2. Vojenský ústav pre choroby pľúcne Nová Polianka,

    3. vojenské kúpeľné a liečebné zariadenia v Piešťanoch, Tatranských Matliaroch, Tatranských Zruboch, Trenčianskych Tepliciach a na Zemplínskej Šírave."

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás o podporu pri hlasovaní o mojom návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Kraus.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    raz som sa dočítal v tlači, že predseda Slovenskej vlády vysvetľuje, že existuje celkove 13 spôsobov, ako sa dá vykladať právo. Trošku ma to prekvapilo, ale osobne som presvedčený, že keď niekto predkladá nejaký návrh zákona do Národnej rady, čosi sleduje, bežne hovoríme na tomto fóre, čo zákonodarca sledoval.

    Dovoľte mi preto aj pri tomto zákone, ktorý, mimochodom, už veľmi fundovane zhodnotili moji predrečníci, či už kolega Dzurinda, môj kolega poslanec exminister Magvaši, alebo pani Schmögnerová, položiť si rečnícku otázku, čo zákonodarca týmto návrhom zákona sledoval.

    Viem si predstaviť, že zákonodarca, v tomto prípade vláda Slovenskej republiky, chcela splniť svoj predvolebný sľub. Tí, ktorí sú v tomto parlamente druhýkrát, si pamätajú pani kolegyňu Tóthovú, ako vystúpila s návrhom na referendum, kde chcela položiť obyvateľstvu otázku: "Súhlasíte s tým, aby energetické rozvody, plynárne a filmová tvorba neboli 5 rokov privatizované?" Nedávalo mi to veľkú logiku - filmová tvorba a energetika -, ale viem si predstaviť, že takto chceli získať podporu obyvateľstva, chceli mať časovo obmedzený úsek na 5 rokov a týmto návrhom zákona chceli splniť svoj volebný sľub. Ale potom ma prekvapilo, keď sa pozerám do návrhu zákonov, že je úplne iný, ako znela otázka.

    Viem si predstaviť, že by tam, povedzme, pribudli špeciálne časti zbrojárskych podnikov, ako hovoril kolega Magvaši. Ale prečo tam potom nie je ARMEX, ktorý jediný má kompetenciu vyrobiť zisky, predávať? Viem si celkom dobre predstaviť, že by tam pribudol dajme tomu TRANSPETROL, ale zvážte sami, kolegyne, kolegovia, porovnávať žrebčince s TRANS- PETROLOM a s VSŽ... Viem si celkom dobre predstaviť, že by tam boli slovenské finančné inštitúcie, pretože ich vplyv je obrovský, a tie tam vôbec nie sú.

    Keď sa pozriem na tento návrh zákona, na ďalší paragraf, politické pozadie, o ktorom som hovoril včera, sa uzatvára ako mozaika. Je tu snaha vládnucej koalície ovládnuť aj tie inštitúcie, subjekty, právnické osoby, podniky, ktoré boli legálne sprivatizované v prvej vlne privatizácie.

    Dovoľte mi len tak veľmi náhodne povedať, či už ide o Naftu Gbely, VSŽ Košice, ZSNP Žiar nad Hronom, Calex, alebo Chemlon Humenné. Táto časť návrhu zákona je protiústavná, protireformná a zásadným spôsobom zhorší imidž Slovenskej republiky ako investora. Tak ako sme si všetci v tomto parlamente zatlieskali, že rating Slovenskej republiky stúpol, ja vám garantujem, že po prijatí tohto zákona klesne. Priatelia, ktorí tu sedíte, ženatí muži, čo by ste si mysleli, keď sa oženíte, a po svadbe vám manželka povie, že ona má dve nemanželské deti. Veď to je presne to isté. Meníme pravidlá hry, zákon je retroaktívny, zákon zavádza inštitút "zlatej akcie", ktorý zásadne mení pomery v tom-ktorom konkrétnom podniku.

    Dovoľte mi veľmi prehnaný príklad. Vynechaním jednej jedinej vety v tomto zákone by sa mohlo stať, že Konárikove pivovary vyhlásime zákonom za strategicky dôležitý podnik, potom hocijakým spôsobom, povedzme, od vrátnika kúpime jednu akciu, ktorá má hodnotu 1 000 Sk, za 100 000 Sk, vyhlásime ju za zlatú akciu a nášho kolegu Karola vyhodíme z jeho vlastnej firmy. A všetko bude urobené čisto a zákonne. Samozrejme, prehnal som ten mechanizmus len preto, aby ste videli, k čomu otvára dvere tento protiústavný návrh zákona.

    Celý § 6 je konštituovaný spôsobom, ktorý nepodporíme a proti ktorému budeme vždy bojovať. A keď teda by som si mal odpovedať na otázku, čo je charakteristické pre ruku, ktorá písala tento zákon, dovoľte mi odpovedať, že to písala ruka, v tomto prípade vládna ruka, ktorá sa veľmi dobre hodí do slovenských pomerov, ktorá mi pripomína slovenských Ťapákovcov, ruka, ktorá nenávidí pokrok, ruka, ktorá nemá rada zmenu, dynamiku a ktorá by najradšej všetko mala tak, ako to tu bolo pred 100 rokmi, pretože takto to bolo aj pred 200 a takto to bolo dobré. To znamená, ak by som to mal zhrnúť, tento zákon je charakteristický tým, že ho podáva vláda, ktorá sa bojí privatizácie, ktorá sa bojí zahraničného kapitálu, a dovolím si tvrdiť, že vláda, ktorá sa bojí sama seba a svojich koaličných priateľov.

    Dovoľte mi, aby som to trošku rozviedol. Pokiaľ ide o privatizáciu, na tejto pôde som už použil príklad a veľmi rád ho ešte raz zopakujem. Načo by vám bola, priatelia, tehla zlata, keby ste s ňou boli na ostrove sami? Deň, dva sa na ňu budete pozerať a tešiť sa z toho, že máte zlato, ale o dva dni by ste ju veľmi vďačne vymenili za kus chleba. Načo sú nám prázdne a nefungujúce podniky? My potrebujeme podniky, ktoré vyrábajú, ktoré dávajú pracovné príležitosti, ktoré odvádzajú dane.

    A pre tých, ktorí sa boja zahraničného kapitálu, pre tých národovcov, ktorí tu hovoria - nevypredáme, a na našom, a my Slováci, slovenské ruky - by som odporúčal navštíviť Volkswagen Bratislava. Ja som ho navštívil asi pred pol rokom a úprimne sa vám priznám, že trikrát som v tom podniku zabudol zavrieť ústa. Prvýkrát, keď mi povedali, že v kvalite sa prepracovali zo stojedenásteho miesta na jedenáste. Druhýkrát, keď som videl, aký je v tej firme poriadok. Nemci by sa mohli prísť pozerať, ako vedia Slováci pracovať. A tretíkrát, keď mi povedali, aký majú priemerný zárobok, 12 600 korún, a to nezarobia Nemci, to zarobia Slováci. Tu žijú ich rodiny, tu tie peniaze minú, tu platí Volkswagen dane. Bojí sa niekto takého zahraničného kapitálu?

    A po tretie, keď hovorím, že to urobila vláda, ktorá sa bojí sama seba, je množstvo podnikov o ktoré majú záujem tri-štyri lobbistické skupiny so súčasného vládneho zoskupenia, a keďže chýba vôľa a razancia povedať, tebe to dám, lebo si lepší, tebe to nedám, najjednoduchšia úniková cesta je vyhovoriť sa znovu na parlament, a preto sú tu aj také podniky, ktoré tu zásadne nemajú byť a ich zaradenie je chaotické.

    Skončím jedným malým príkladom, a skôr ako poviem ten príklad, konštatujem, že návrh zákona považujeme za protiústavný, chaotický a že ho nepodporíme, budeme hlasovať proti.

    Ale povedzte mi, keď už tak hovoríme o tom, čo je strategickou surovinou, čo je strategický záujem štátu. Spomínate si, koľkokrát sme na pôde Národnej rady hovorili napríklad o minerálke, minerálka je naše prírodné bohatstvo, na minerálku sme bohatí? A aká je súčasná situácia? Naša minerálka vyteká do potoka a pijeme radenskú, všimnite si bilboardy, všimnite si pútače, všimnite si to, čo dostanete na stôl v reštauráciách, my, najbohatšia zem na minerálku, pijeme juhoslovanskú, resp. dovozovú minerálnu vodu. Ja vám garantujem, že keby boli minerálky sprivatizované, že by toto nebolo, že by si sakramentsky rozmyslel ten, koho živobytie závisí od minerálky, či sem pustí konkurenciu.

    Pán minister Ducký nám tu ukážkovo hovorí o strategických záujmoch v energetike, o tom, že Tatry sú naše národné bohatstvo. Nebolo by, pán minister, oveľa strategickejšie, keby si nebol rozbil sieť tatranských hotelov a nechal ich pokope? Priatelia, vládnuca koalícia, často sa odvolávate na to, že ste vyhrali voľby. Vyhrali ste voľby a vládnite, ale vládnite tak, že nepredkladajte návrhy ťapákovské, ale predkladajte návrhy, ktoré Slovensko pohnú dopredu, a nie medzi Ťapákovcov. Tento návrh zákona je vyslovene ťapákovský.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, používajte menej expresívne výrazy.

  • Vzhľadom na váš vek, pán podpredseda, ďakujem za upozornenie. Pokiaľ niekoho uráža slovenský folklór, ospravedlňujem sa.

  • Slovo má pán poslanec Kraus, pripraví sa pán poslanec Kunc.

    Priatelia, naozaj sa zdržte, nedajte sa vylákať do večných šarvátok.

    Pán poslanec Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa naozaj nechcem dať vylákať do šarvátok. Bola tu položená, myslím si, že nie rečnícka otázka, ale faktická otázka, aká ruka písala tento zákon. No písala to ruka vládna, bolo tu odpovedané. Nemohla to písať nijaká iná ruka. Keby mal tento zákon písať pán kolega Černák, on by to nemal s akou rukou písať, lebo všetky mu už zhoreli, čo ich vkladal do ohňa raz za toho, raz za toho. Takže naozaj toto mohla písať len vládna ruka. A pokiaľ pateticky hovoril, že vyhrali ste voľby, tak vládnite. Samozrejme, vy ste voľby prehrali, ste v opozícii, tak sa podľa toho správajte, páni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil pán minister Ducký. V zmysle rokovacieho poriadku máte na to právo. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa za vystúpenia, ale predpokladám, že do ďalších príspevkov môžem vniesť trocha rácia.

    Je pre mňa prekvapením, že niekto niekedy v našej vláde, v ktorej som už tretíkrát, ale druhýkrát, keď už sa privatizovalo, rokoval s Gazpromom o privatizácii. Že rokovali so mnou o privatizácii Rurgast, ÖMV, Gas de France, Britischgas, to je pravda, ale Gazprom nie, odpoveď bola jednoznačná. Jednoznačná odpoveď. Páni, ak z privatizácie plynovodu zarobí Slovensko korunu viac ako teraz, tak je váš. Na túto zaklínaciu otázku nedal nikto pozitívnu odpoveď, a preto sa neprivatizuje. Druhá časť odpovede bola, áno kúpte viac plynu od Rusov a zariaďte, aby Rusi ťahali ďalší plyn cez Slovensko a o prírastku môžeme hovoriť po privatizácii. Ale z toho, čo je vybudované a zaplatené, nevidíme dôvod. Opakujem so mnou nikdy nikto nerokoval a nebol som svedkom toho, že by... Gazprom len striehne, čo budeme robiť na druhú stranu, a, samozrejme, striehne si svoje.

    A ak by sme začali privatizovať plynárenský priemysel, tak sa neubránime, lebo v trhových podmienkach by sme museli pustiť každého. Ale my nemáme dôvod privatizovať plynovod, privatizáciou nič nezískame, nemáme vlastný plyn, predávame, tranzitujeme ruský. A niekto ho musí kúpiť. Rúry sú Mannesmannove a kompresorové stanice sú od Rolls Roycea alebo General Dynamics alebo talianskeho Progetti. Kupujeme ich tak ako Rusi, ako Nemci. Takže tam to nemá ekonomickú podstatu, a preto to nebolo predmetom privatizácie, ani nie je, a povedali sme všetkým, kúpte ďalší plyn, stavajte šiestu, siedmu, desiatu rúru, pribudne nám v tranzitných poplatkoch a môžeme hovoriť o privatizácii. Takúto otázku dostali všetci, ktorí mali záujem a majú záujem o privatizáciu plynovodu.

    Znova sa vrátim k § 3 aj k § 2 návrhu zákona. I Vodohospodárska výstavba, ktorá je v § 2 ako posledný dvanásty podnik na návrh ministra pôdohospodárstva pána Bacu, môže byť premenená na základe § 5 na akciovú spoločnosť a môže sa zúčastňovať akýchkoľvek kapitálových prepojení s kýmkoľvek. Navyše Vodohospodárska výstavba dostala výsostné postavenie ako vyjednávač a expertná organizácia pre vládu na posudzovanie veľkých štátnych zákaziek, takže si myslíme, že návrh pána ministra Bacu je opodstatnený a zaradenie tohto podniku do § 2 v dvanástom poradí výpočtu pôdohospodárskych podnikov vôbec nebráni tomu, aby vykonával obchodné a podnikateľské aktivity na tej úrovni, ako bude vyžadovať jeho záujem či už doma, alebo v zahraničí.

    Už som počul o reťazci hotelov v rámci Európy. Novotel na letisku jednom, druhom, jeden v Paríži, jeden v Prahe, jeden v Budapešti, ale nepočul som o reťazci hotelov a nevidím logiku veci, aby bol reťazec hotelov na tridsiatich šiestich kilometroch južných svahov Tatier, aby to mala jedna sprivatizovaná akciová spoločnosť s podielom 51 %. Už dva roky nie sú hotely predmetom agendy ministerstva hospodárstva, sú preč. Čiže sa do toho ani nestarám, ale vyjadril som svoj názor. Čo je to za nezmysel, aby jeden vlastník mal 12 hotelov na tridsiatich šiestich kilometroch a rozdával jeden šalát a jeden druh kávy? Boli ste všetci v cudzine, v Davose nemáte dva hotely rovnakého typu, každý je iný, a ľudia sú spokojní. Tak nech sa potrápia aj v Tatrách- A navyše, pán poslanec, uspokojí sa 11 záujemcov o privatizáciu. Bude 11 výstupov. Ale nemá to vnútornú logiku, aby to bolo v jednom reťazci, a už vôbec nie tak, ako to bolo pripravené. Takže tam by sme mohli hovoriť aj v konkrétnostiach.

    Vidíte, aké sú rozdielne názory na množstvo podnikov, ktoré majú byť, alebo nemajú byť zaradené v rámci tohto zákona. Jedni navrhujú vyhodiť a druhí navrhujú rozširovať. Verte, že sme to robili uvážlivo, a preto je tých neprivatizovateľných len 27, a nie viac, a preto tie ostatné sú tak obojako urobené, že sa budú privatizovať, môžu privatizovať a zachová sa tam tá spomínaná ingerencia štátu.

    Pokiaľ ide o podniky, ktoré patria do ingerencie ministerstva obrany, a vojenské opravárenské podniky, nedali sme ich tam preto, lebo budú súčasťou štátneho holdingu a na druhej strane rozhoduje o nich Rada obrany štátu. Práve preto, že by nám narastal počet tých podnikov, vrátane všetkých tých vymenovaných zariadení. Možno si to zaslúžia, ale zase by sme sa dostali pod vašu kritiku z jednej, z druhej strany, a možno aj zo stredu, že je toho veľa, a prečo tieto áno, a tieto nie, a podobne.

    Som rád, že sa takto široko rozprava roztvorila, pretože nám trochu dáva za pravdu, že nemôže tam byť všetko, čo tam chceme mať, alebo chcete mať, a nemôže byť vyhodené to, čo chcete, a museli sme ísť na tento kompromis, ale ubezpečujem vás, že každý jeden kolega minister bol tvrdo skúšaný vo vláde, prečo konkrétne daný podnik tam zaraďuje.

    A možno pán poslanec Černák nedoceňuje význam semena žrebcov, je to evidované, dvadsať pokolení dozadu s tým obchoduje a národný žrebčinec vie, kde sa jeho potomok v súčasnosti potuluje. Aj to je súčasťou národného bohatstvo, to nie je ťažný koník, ktorého si kúpi sedliak. Preto je tam aj národný žrebčinec. Bolo to robené s úvahou, s dobrou vôľou, s dobrým svedomím. Tak prosím, aby ste takto posudzovali aj zákon ako taký.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na rade je pán poslanec Kraus a za ním pán poslane Kunc. Prepáčte. Ešte pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, moja poznámka nevyvolá nejakú diskusiu alebo nejaké kontra boje. Chcel by som len upriamiť pozornosť verejnosti, lebo verejnosť počúva tento prenos, i keď teraz nie je priamy prenos, tak aby ma nikto neupodozrieval, že chcem byť v prenose, ale u opozičných poslancov sa pravidelne opakuje, že keď vystúpia, povedia, bude porušený ten a ten zákon, je to v rozpore s ústavou a podobne. Často, takmer pravidelne sa opakuje táto argumentácia.

    A pán poslanec tam použil ešte výsledok toho, v zázname to bude napísané, povedal, že garantuje pokles ratingu. Určite sa na mňa nenahnevá, ak som upozornil na túto jeho argumentáciu a tento jeho vývod, a že budeme spoločne, ak ho to nebude hnevať, sledovať, či prijatím tohto zákona naozaj poklesne rating.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kraus, máte slovo. Pardon, pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som povedať pánu Černákovi jednu vec. On asi nechápe, myslím si, to je môj názor, strategicky záujem štátu. Pán poslanec Černák hovoril o mnohých veciach, ale nepochopil jednu vec, že štát, to nie len slovenský štát, nie len Slovenská republika, ale každý štát má záujem na tom, aby si určitú časť podnikov držal pod kontrolou. Prosil by som pána Černáka, keď je taký ekonóm, aj keď ja nie som, to sa ospravedlňujem už teraz, len by som ho prosil, aby vysvetlil občanom Slovenskej republiky, ako chce rozpredať podniky, ktoré sú strategické pre tento štát, teda energetiku, plynárenstvo atď. To tu už raz bolo.

    Vážení páni, vážené dámy, ak trochu rozmýšľame, toto dopustiť nikdy nemôžeme. A keď to chceme dopustiť, potom nech si priznajú tí ľudia, ktorí o tom chcú rozhodnúť, pán Černák a spol.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi položiť jednu otázku, pravdepodobne spoločnému spravodajcovi. Vo výbore, keď sme tento zákon prerokúvali a boli pozmeňovacie návrhy na doplnenie alebo vyradenie zo zoznamu, bolo povedané, že ku každému takémuto návrhu by musela zasadnúť vláda, pretože ide o vládny návrh. A možno aj to urobilo takú anonymitu, pokiaľ ide o ten doplnok. Pýtam sa, či je to pravda a či to platí. Ak nie, pokračujeme ďalej. Ak áno, pýtam sa, načo je tá diskusia o dopĺňaní alebo vyradení.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi využiť inštitút faktickej poznámky na konkrétny pozmeňovací návrh k tlači 175. Odporúčam, aby § 3 ods. 1 písm. f) bol doplnený vložením ďalších piatich bodov s týmto znením: "8. Poľnonákup A- gropros, š. p., Nové Zámky; 9. Poľnonákup Navis, š. p., Nitra; 10. Poľnonákup Tekov, š. p., Levice; 11. Poľnonákup Tatry, š. p., Poprad; 12. Poľnonákup Trnavan, š. p., Trnava a 13. Tokaj, š. p., Slovenské Nové Mesto."

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za vašu prípadnú podporu môjho návrhu. V prípade vášho záujmu som ochotný svoj návrh odôvodniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Veľmi stručne odpoviem na otázku kolegu Zahatlana, ako štát presadí svoj záujem. Jednoducho tak, ako všetky ostatné štáty na svete, predovšetkým obchodnou politikou.

    Pýtali ste sa, pán kolega, na energetiku. Nech sa sprivatizujú elektrárne, ale nechám si ako štát v rukách rozvodnú sieť. A ak budete draho predávať, tak od vás tú elektrinu nekúpim, púšťajte si ju do vzduchu. Zbrojovky nech sa sprivatizujú, ale ak nebudú poslúchať, nedám im licenciu na export a nech si tie svoje tanky skladujú na dvore. VSŽ nech si vyrába, ale ak pôjde proti záujmom štátu, dám jej 100-percentné vývozné clo, a nepredá ani tonu. Každý štát má nástroje nato, aby vedel presadiť svoje záujmy aj bez toho, aby prijal takýto zákon.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, veď VSŽ je predsa akciová spoločnosť, o ktorej sa dá celkom jednoznačne hovoriť ako o privatizovanej.

    Pán poslanec Zahatlan. Ale prosil by som vás, aby ste skončili s týmito vzájomnými odpoveďami. Myslím si, že treba naozaj dostať do toho dynamiku. Priatelia, máme ešte pred sebou interpelácie a zajtra máme posledný deň. Veď si trochu rozvážme, zohľadnime ekonómiu času. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi rád a ešte viac som rád tomu, že ste upozornili mňa, a nie opozičného poslanca, lebo oni to nemajú radi. Ale rád by som pánu Černákovi povedal k obchodnej politike. Nie som ekonóm, ale obchodná politika sa robí inak, ako nám ju tu predniesol. Čiže pán Černák si musí spomenúť na to, ako pôsobil ako minister, a nie upozorňovať ľudí, ktorí ako ministri nepôsobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Počas rozpravy, ale hlavne pri vystúpeniach v týchto faktických poznámkach sa objavuje čím ďalej tým častejšie názor, ktorý charakterizuje podľa mňa celý balík ekonomických zákonov, ktoré teraz prerokúvame a ktorý pokladám za veľmi nebezpečný. Aj pán minister vo svojich vystúpeniach, i ostatní z vládnej koalície síce zahmlene, ale pre mňa celkom jasne definovali nasledovné, aspoň ja som si urobil takýto úsudok: Pokiaľ sa o podnik postará štát alebo vláda, bude všetko v poriadku. Ak sa dostane do súkromných rúk, alebo nebodaj vstúpi do niektorého podniku zahraničný kapitál, tak pre spoločnosť je to katastrofa. Nie som tohto názoru, a preto z týchto dôvodov varujem pred ďalším rozširovaním zoznamu podnikov v § 2 alebo v § 3.

    Najlepšie by bolo, keby žiadny takýto zoznam neexistoval a vôbec - žiadny takýto zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, nezjednodušujme tieto veci. Prosím vás, veď už naše hospodárstvo je v takej situácii, že viac ako 60 % hrubého národného produktu sa produkuje v privátnom sektore. A nikto to predsa nemieni zmeniť. Viete, aký je v Českej republike rozsah vymedzených podnikov, ktoré sú z titulu štátneho záujmu a verejného záujmu vyňaté z toho sektoru? Nepleťme tie veci dokopy.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia,

    pán Černák vo svojom vystúpení povedal, že pán premiér uviedol v ústavnoprávnom výbore alebo tu v pléne 13 spôsobov výkladu práva. Pán poslanec Černák, je ich aj viac. Ale 3 základné sú také, že právo sa vykladá podľa subjektu, teda ten subjekt, ktorý vykladá, podľa metódy, ako sa vykladá, a podľa rozsahu. Podľa metódy je logický a systematický výklad. Vaše vystúpenie určite nebolo ani logické, ani systematické. Podľa rozsahu ani nerozširovalo predlohu zákona, ani ju nezužovalo. Proste bolo zbytočné a ideologické. A taký druh výkladu v normálnych učebniciach teórie práva nie je uvádzaný.

    Mne vaše vystúpenie včera i dnes pripadalo ako rojčenie hysterickej ženy či manželky, ktorá síce chce mať pána, manžela, chce, aby jej vládol, ale aby jej vládol podľa jej predstáv. Táto hysterická reagencia sa, samozrejme, objavuje najmä vtedy, keď chce vyjadriť svoju neposlušnosť manželovi. A najmä vtedy, aby ospravedlnila svoju tiež občasnú materiálnu hrabivosť. To je, bohužiaľ, ten váš prípad.

    Samozrejme, pán poslanec Černák, vám nejde o to, že sú tam zaradené niektoré podniky. Ale viem si predstaviť celkom dobre, ako si viete predstaviť vy, ktorý by mohol pripadnúť v privatizácii vám.

  • Smiech, potlesk.

  • Zlostí vás najmä to, že o tom nebudete rozhodovať vy.

    Ešte raz opakujem, že v Taliansku je 491 akciových štátnych spoločností a nikomu to neprekáža. Ak som si dobre spočítal, v tomto zákone sa navrhuje 22. Myslím, že tak veľa ich niet, aby sme skutočne zabezpečili záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky, lebo štátne je skutočne záujmom všetkých občanov tejto republiky, aj naším záujmom, lebo sme jej občanmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som veľmi prosil pána poslanca Maxona, ktorý vymenoval vo svojom návrhu rad podnikov, ktoré chce dostať do zoznamu privatizovaných podnikov, aby zdôvodnil svoj návrh, pretože predpokladám, že mal dosť príležitostí dostať ich do pôvodného zoznamu ako bývalý pracovník v poľnohospodárskej oblasti. To, čo vymenoval, sa skoro výlučne týka poľnohospodárskej oblasti. Veľmi rád by som počul jeho zdôvodnenie, prečo teraz vystupuje s týmto návrhom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Koncoš - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Maxona, predsedu výboru. Päť poľnonákupov, ktoré vymenoval, boli predmetom rokovania aj v Rade obrany štátu, ak sa dobre pamätám, a je tu určitý záujem štátu o to, aby boli zahrnuté do neprivatizovaných podnikov. Ale zrejme táto otázka ešte nie je vydiskutovaná ani medzi vedením ministerstva pôdohospodárstva a ostatnými ministerstvami, prípadne členmi Rady obrany štátu. Takže aj názor pracovníkov poľnohospodárskej sekcie je taký, že by nemali byť zaradené medzi neprivatizované podniky alebo medzi štátne podniky, ktoré sa nebudú privatizovať. Osobne sa domnievam, že aj štátne hmotné rezervy môžu byť uskladnené v ktoromkoľvek obchodnom sklade, na ktoré štátne hmotné rezervy uzavrú zmluvu.

    Pokiaľ ide o štátny podnik Tokaj, je fakt, že víno Tokaj samo osebe je raritou. Takisto celá tokajská oblasť. Ale treba si uvedomiť, že tento štátny podnik je tak zadlžený, že dlhy, ak sa dobre pamätám, o viac ako 150 miliónov korún prevyšujú hodnotu majetku. Celá tokajská vinárska oblasť je zdevastovaná. Vinohrady, vinice sú skutočne v žalostnom stave. Domnievam sa, že ministerstvo pôdohospodárstva len ťažko nájde niekoľko desiatok miliónov korún na obnovu vinohradníckej oblasti Tokaj. Teda môj názor je taký, že tento štátny podnik by bolo treba, samozrejme, výhodne a za primeranú cenu, sprivatizovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hlási sa pán minister Ducký. V zmysle rokovacieho poriadku má slovo.

  • Ešte raz sa pokúsim zaujať k týmto otázkam stanovisko. Nie je to výpomoc pre pána predsedu výboru poslanca Maxona, ale pretože som aj členom Rady obrany štátu. Pán poslanec navrhoval zaradiť podniky do § 3, privatizovateľné len s ingerenciou štátu. Čiže, keď by som to povedal po lopate, tak môžu byť na 100 % sprivatizované, aj Tokaj, ale tých 5 činností, o ktorých hovorí Obchodný zákonník v § 187, nový vlastník nemôže vykonať bez štátu. Čiže si myslím, že je to prijateľné. To znamená, že nemohol by Tokaj predať bez súhlasu štátu, povedzme, na druhú stranu, nech ho dávajú oni do poriadku, lebo je to naozaj jedinečné.

    O mne je známe, že víno pijem, keď nepijem, takže nehovorím to zištne, ale je to vraj jedinečné víno a nikde inde sa takéto víno nerodí, takže tam to asi logiku má. A tie poľnonákupy môžu byť predmetom privatizácie okrem tých 5 činností, o ktorých hovorí spomínaný Obchodný zákonník. Nie je to do § 2, bolo to do § 3. Dobre som počul?

  • Áno, do § 3. Upozorňujeme, že to nie je v podstate zaradené do neprivatizovateľných oblastí.

    Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Chcel som zatiaľ vystúpiť iba s maličkou poznámočkou. Poľsko, sedemkrát väčšie než Slovensko, privatizovalo zatiaľ iba niekoľko veľkých podnikov a teší sa štvrtý rok z hospodárskeho rastu. Porovnajme to, prosím, s Maďarskom.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Maxon, nech sa páči máte slovo vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Napriek tomu, že tu podal vysvetlenie pán minister Ducký, dovoľte mi predsa len jednu zmienku. Konštatovalo sa tu, že tokajská vinárska oblasť je zdevastovaná, že záväzky štátneho podniku Tokaj vysoko prevyšujú jeho pohľadávky. Vzápätí sa konštatovalo, že vzhľadom na tento stav by bolo dobré, ak by sa tento podnik za výhodných podmienok sprivatizoval. Prosím vás pekne, kto túto perlu, ktorá skutočne perlou je, v takomto stave výhodne sprivatizuje?

    Ministerstvo pôdohospodárstva, napriek tomu, že ekonomická situácia je tam taká zlá, si skutočne robí, a podľa môjho názoru oprávnene, ambície, aby vinársku oblasť Tokaj uviedlo do pôvodného stavu, a potom budeme môcť hovoriť aj o privatizácii, keď tento podnik bude fungovať a potom budeme môcť hovoriť aj o výhodnej privatizácii za výhodnú cenu tohto podniku.

  • Pán minister Ducký, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Úplná konkrétnosť, odpoveď na otázku pani poslankyne Schmögnerovej. Košice, telefonát, pán Glemse alebo Glems. Odpoveď na otázku, že chceme vedieť, či mali zamestnanci VSŽ možnosť kupovať akcie. Mali a majú možnosť, každý dostal jednu akciu od zamestnávateľa gratis a každý mal možnosť do 100 000 Sk kúpiť si akcie podniku VSŽ.

    A po b) je tu otázka na pána poslanca Černáka, aby oznámil banku, ktorá vie z tisíckoruny za 5 rokov dať 5 000 korún, že si tam chce dať peniaze. Vykonal som odkaz na informáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Vážený pán minister, škoda, že vám nepovedali skutočne odpoveď na moju otázku, ktorá znela, koľkí zo zamestnancov si naozaj kúpili za 100 000 Sk akcie. Nešlo o to, či túto možnosť majú.

    Ďakujem.

  • Do 100 000 Sk. Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon pri vymenovaní podnikov, organizácií, ktoré navrhoval zahrnúť do privatizácie dodatočne, povedal, že ak bude potrebné, zdôvodní svoj návrh. Ja som takúto požiadavku vyslovil. Myslel som, keď sa prihlásil, že mi odpovie. On však hovoril len o Tokaji. Prosím, aby zdôvodnil svoj skorší návrh na zaradenie ďalších organizácií do privatizácie.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, konečne zase postupujeme vo všeobecnej rozprave. Pán poslanec Kraus, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    som rád, že ste ma konečne pustili k slovu. Vo svojom vystúpení budem čo najstručnejší a obmedzím sa iba na jeden pozmeňovací návrh, ktorý mám, konkrétne na zmenu ods. 4 v § 2. Znenie tohto článku navrhujem: "Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu štátu na iné osoby nemôže byť lesný pôdny fond vo vlastníctve štátu ako aj zariadenia slúžiace k hospodáreniu na tejto pôde." Dôvodom tohto môjho pozmeňovacieho návrhu je to, aby sa v ďalšom období nestali lesy, ktoré sú súčasťou národného bohatstva, predmetom rôznych privatizačných špekulácií. Samozrejme, reštitučné konania, reštitučné nároky sa budú uplatňovať ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Prosím vás, nedostal som odpoveď od pána poslanca Maxona.

  • Hlasy v sále.

  • Rozumiem. Pán poslanec, vaše právo je položiť otázku, jeho právo je neodpovedať, ale pravdepodobne vám mieni odpovedať osobne alebo neskôr.

  • Prosím vás pekne, on tu pri uvedení svojho návrhu povedal, že zdôvodní. Ja ho prosím, aby zdôvodnil. Ak nezdôvodní, potom sa tým nemusíme ani zapodievať, ani hlasovať o tom. Nie?

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Keď príde, budeme mu tlmočiť vašu požiadavku, ja vám len hovorím, že povedal, ak si dobre pamätám, že môže tým, ktorí majú záujem, vysvetliť túto záležitosť. Ja som tomu rozumel tak, že ponúka, povedzme, podrobnejšiu vysvetľovaciu diskusiu v kuloároch.

  • Prosím vás pekne, prepáčte, pán predsedajúci, ale o tomto bude hlasovať celý parlament. Tak si myslím, že celý parlament by mohol počuť jeho zdôvodnenie.

  • Áno, rozumiem. Je to vaše právo, aby ste toto žiadali.

    Pán poslanec Kunc, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    chcem k tejto mnohofarebnej rozprave pridať ešte jednu farbu, ktorá sa nám nie vždy ľúbi, ale, žiaľbohu, je reáliou a treba na ňu pamätať. V poslaneckom sľube sme vyslovili vernosť Slovenskej republike. Vernosť republike je mnohorozmerný pojem, ale rozhodne predpokladá jedno - poznať a chápať národné a štátne záujmy Slovenskej republiky a urobiť všetko v záujme ich napĺňania i ochraňovania. A týka sa to nás všetkých. Je tu však jeden predpoklad, aspoň rámcová zhoda v tom, aký je obsah národno-štátnych záujmov.

    Žiaľ, tá rámcová zhoda sa tu ťažko dosahuje. V doterajšom spolupôsobení alebo nespolupôsobení to bolo sem-tam, skôr pri čiastkových, než komplexnejších záujmoch. V tejto chvíli ide v rozprave o ekonomický záujem, ktorý nie je čiastkový, pretože jeho rozmer je strategický. To znamená, že svojimi účinkami zasahuje nielen prítomnosť, ale aj budúcnosť a v nej viacero odvetví a výrobných či službových činností. Jedno je zaujímavé. Nezbadali sme čosi, čo je veľmi dôležité, že totiž cieľom navrhovaného zákona nie je obmedzenie podnikateľskej činnosti, ani nejaké vyňatie zo súťaže na trhu alebo účasti v ňom a ani nie vyňatie z režimu hospodárenia so svojím a na svojom. Ide jednoducho aj naďalej o súťaž.

    Panie a páni, toto by tiež malo byť zreteľom nášho posudzovania predloženého návrhu, pretože v ekonomickej transformácii ide aj o tieto veci. Je veľmi pozoruhodné, že v rozprave sme zatiaľ zvýraznili len hľadisko privatizácie, akoby sme nebodaj chceli ako záujemcovia privatizovať niektoré z uvedených štátnych podnikov. Prosím, aj to je možné. Ale chcem vás požiadať o to, aby sme pristupovali k veci v tomto širšom rozmere a pokladali obmedzenia nebrániace, ale iba sprevádzajúce predpokladanú privatizáciu vymenovaných štátnych podnikov za vyjadrenie ochrany skutočných národných a štátnych záujmov nášho štátu. Naše doterajšie spolupôsobenie alebo nespolupôsobenie ukazuje, že tu bude ešte veľa sporov, ktoré bude treba prekonať v záujme skutočnej účinnosti našej práce. Ak nenájdeme základňu na nevyhnutnú, aspoň rámcovú zhodu, nebude táto práca a spolupráca náležito účinná. Sám som presvedčený o tom, že práve národné a štátne záujmy republiky a naša sľúbená vernosť tou základňou byť môžu. Postarajme sa teda, nech sú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, to bola posledná prihláška do rozpravy. Ešte pán poslanec Koncoš - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, ak dovolíte, domnievam sa, že návrh, ktorý podal pán poslanec Kraus, je už v návrhu zákona obsiahnutý, a to v § 2 ods. 4. Dovolím si citovať: "Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nemôže byť lesný pôdny fond, ktorý majú v správe štátne podniky v odvetviach lesného hospodárstva, pokiaľ sa nejedná o vysporiadanie nárokov podľa osobitného predpisu." Teda jeho návrh by spôsobil zmätok a skutočne ho netreba zaraďovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za informáciu. Priatelia, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Ducký?

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    z rozpravy mi vyplýva niekoľko záverov. Dva z nich sú najzaujímavejšie, aspoň pre mňa. Mám pocit, možno sa mýlim, že poslanci medzi sebou nevedú dialóg a nekomunikujú. Jediná komunikácia, ktorá sa tu uskutočňuje, je pomocou tejto svetelnej tabuly, a predovšetkým vtedy, keď je tu televízna prenosová technika. Domnievam sa, že je to zbytočne nadpočetné, že mrháme náš drahocenný čas. Celý rad dialógov, ktoré tu prebehli, mohlo pokojne prebehnúť mimo tejto sály, pretože nijakým spôsobom prerokúvanie tohto návrhu zákona neobohatili.

    Druhý poznatok ma trošku prekvapil, pretože, zdá sa, že rad poslancov si neprečítal a nepreštudoval dokument, ktorý prerokúvame, aký je to zákon a o čom vlastne je. My tu neprerokúvame návrh zákona toho, čo sa privatizovať musí, a čo sa privatizovať nesmie. Materiál, ktorý prerokúvame, je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. To je to podstatné. Nie o neprivatizácii, alebo nie o tom, čo už sa ide ihneď privatizovať, ale o tom, ako štát bude zabezpečovať svoje záujmy pri privatizácii týchto podnikov. To, čo sa privatizovať bude, a to, čo sa privatizovať vôbec nebude, to je obsiahnuté v samostatnom materiáli, ktorý výbory na prerokúvanie dostali. Tento materiál sa mal prerokovať na terajšej schôdzi a možno, keby tieto dva dokumenty boli vedľa seba, tak veľká časť tejto diskusie by odpadla, pretože jednoducho mnohé z tých námetov, ktoré sa tu ozývali a odporúčali, sa jednoducho nachádzajú v tom druhom materiáli.

    Tretia záležitosť: Trošku ma prekvapuje, že iba včera sa prerokúval materiál - vládny návrh zákona o veľkej privatizácii, teda vládna novela zákona 92/1991 Zb., a vláda bola masívne napádaná z bezuzdnej privatizácie, z presúvania kompetencie na úroveň Fondu národného majetku, zo straty kontroly, nekontroly atď. A dnes je tá istá vláda pri prerokúvaní materiálu o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov napádaná presne z opačného pólu. Myslím, že dobre by bolo aj na úrovni opozície, keby sa postupovalo trošku racionálnejšie, a nie len takým globálnym spôsobom, že čo predloží Mečiarova vláda, to je a priori zlé.

    K vyjadreniam a vystúpeniam jednotlivých poslancov. Domnievam sa, že v podstate je dosť zbytočné vystupovať a vzhľadom na pokročilý čas vás už nejdem oberať o čas. Skôr by som sa zmienil o niektorých predložených pozmeňovacích návrhoch. V záujme racionálnosti odporúčam, aby sme hneď teraz pristúpili k prerokúvaniu pozmeňovacích návrhov.

  • Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu. Je po rozprave, pán poslanec. Procedurálny návrh? Áno, je tu procedurálny návrh pána poslanca Fica.

  • Pán podpredseda, vzhľadom na množstvo pripomienok, ktoré sú k tomuto návrhu zákona, navrhujem a žiadam, aby sme o tom hlasovali, aby sa návrhy písomne spracovali a opäť predložili každému poslancovi Národnej rady, aby aj kluby mali možnosť poradiť sa o týchto pozmeňovacích návrhoch a rozhodnúť sa, ako budeme hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, je to procedurálny návrh, budeme o tom hlasovať. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Dávam ďalší procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali, kým neukončíme tento bod.

  • Ďakujem pekne. Prosím, budeme hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Fica. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Fica, ktorý, mimochodom, sa vlastne skoro stále objavuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fica nebol prijatý.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Cabaja. Je to tiež procedurálny návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že budeme pokračovať v dnešnom rokovaní dovtedy, kým nesplníme odhlasovanie a prijatie tohto zákona, a samozrejme aj zákona, ktorý sme odsúhlasili prerokovať, to znamená zákona vráteného pánom prezidentom.

    Faktická poznámka už nemôže byť. Je to procedurálny návrh? Prosím, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcela by som v mene poslaneckého klubu, vzhľadom na to, že neprešiel návrh, ktorý dal klub Spoločnej voľby, navrhnúť polhodinovú prestávku na poradu klubov.

  • K tomuto návrhu sa pridal aj ďalší klub.

  • Vzhľadom na to, že sa pridal aj ďalší klub, dávam 20-minútovú prestávku na poradu klubov. Presne o 18.35 hodine sa schádzame znova na rokovanie.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, skončila sa prestávka vyžiadaná dvoma klubmi. Prosím, zaujmite svoje miesta v zasadacej miestnosti.

    Pán poslanec Cabaj, ide o procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, bol som u spoločného spravodajcu pána Hofbauera. Spracúva všetky pozmeňovacie návrhy na papier, v priebehu 20-25 minút by sme ich mohli dostať na stôl. Preto dávam návrh, aby sme zbytočne nestrácali čas a pokračovali prerokovaním toho návrhu, ktorý vrátil pán prezident. Keď dostaneme materiál, budeme pokračovať hlasovaním o zákone, ktorý sme prerokovali.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, je to procedurálny návrh. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Pre tých, ktorí len teraz prišli - pán poslanec Cabaj predložil procedurálny návrh, aby sme, vzhľadom na to, že sa dopracúvajú materiály, pristúpili k prerokovaniu 36. bodu, ktorý sme pôvodne prijali prerokovať o 16.00 hodine, a to je zákon vrátený pánom prezidentom. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Cabaja, aby sme teraz pokračovali v tomto bode. Kto je za návrh pána poslanca Cabaja, aby sme teraz prerokovali vrátený návrh zákona od pána prezidenta?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Cabaja sme prijali.

    Nasleduje t r i d s i a t y š i e s t y bod, a to

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa memení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 196. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 4. júla 1995 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 23. júna 1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 196a.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v liste z 11. júla 1995 predseda Národnej rady oznámil prezidentovi Slovenskej republiky, že vrátený zákon bol dodatočne zaradený na program 8. schôdze Národnej rady s presným určením dňa a hodiny rokovania o ňom. Vzhľadom na to, že pán prezident uplatňuje ústavné právo a uvedený zákon vrátil Národnej rade Slovenskej republiky, predseda Národnej rady súčasne požiadal pána prezidenta o účasť na prerokovaní vráteného zákona a o odôvodnenie jeho vrátenia na schôdzi Národnej rady.

    Dovoľte, aby som vás ďalej informoval, že prezident Slovenskej republiky 12. júla 1995 poslal predsedovi Národnej rady list tohto znenia: "Vážený pán predseda, v zmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 16/1993 Z. z. som sa rozhodol poveriť profesora Dr. Jána Findru, DrSc., vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky odôvodniť moje rozhodnutie o vrátení zákona z 23. júna 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z. a mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. S pozdravom Michal Kováč."

    Dávam hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s vystúpením Jána Findru, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, k tomuto bodu programu.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že s návrhom nebol vyjadrený súhlas.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem sa opýtať, na základe čoho ste dali pred chvíľou hlasovať, pretože § 20 nášho rokovacieho poriadku hovorí toto: "So súhlasom Národnej rady môžu v rozprave vystúpiť ďalší pozvaní predstavitelia politického, hospodárskeho a kultúrneho života."

  • Ak dovolíte, teraz hovorím ja, mne ste dali slovo.

  • V § 20 sa píše, že v rozprave. Rozprava ešte nebola otvorená, teraz má vystúpiť navrhovateľ. Navrhovateľ, to je prezident Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona o kancelárii poveril zodpovedného pracovníka kancelárie, aby ho zastúpil vo funkcii navrhovateľa. O tom sa predsa nehlasuje. Navrhovateľ vystúpi, potom vystúpi spravodajca a potom vy otvárate rozpravu, v ktorej podľa § 20 môžu vystupovať poverení, resp. významní, činitelia hospodárskeho... atď.

    Čiže o tom, o čom ste dali hlasovať, sme nemali prečo hlasovať, pretože sa na to nevzťahuje § 20 rokovacieho poriadku. Na navrhovateľa sa tento paragraf nevzťahuje, navrhovateľ môže vystúpiť ako prvý a uviesť svoj návrh.

  • Nie. Vážený pán poslanec, postup, ktorý sme zvolili, je celkom legitímny, prerokovaný s legislatívcami a tento postup je taký, že ide práve o tie osoby, ktoré nie sú vymenované a pre ktoré, pre všetky, treba vyžiadať súhlas Národnej rady. Súhlas Národnej rady sme vyžiadali a výsledok, rozhodnutie Národnej rady, sme mali možnosť všetci vidieť.

    Pán predseda Gašparovič požiadal o slovo. V zmysle rokovacieho poriadku má slovo.

  • Mal by som už aj ja hovoriť len o procesuálnej otázke, ale keďže sa to takto otvorilo, tak vám chcem prečítať aj § 16 rokovacieho poriadku odsek 1. "Rokovanie o veci zaradenej na program schôdze uvedie spravidla navrhovateľ. Po ňom vystupuje spravodajca, ak bol určený. Potom predsedajúci otvorí rozpravu."

  • Ďakujem pekne. Prosím spoločného spravodajcu výborov, pána poslanca Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Hlasy v sále.

  • Procedurálna otázka, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Chcem sa opýtať, ako môžeme o niečom rokovať, keď niečo nebolo predložené.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Lauko, procedurálna? Prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Musíme dodržiavať rokovací poriadok tak, ako bol ustanovený, a podľa neho niekto musí tento zákon predložiť. Keďže ho vracia prezident, pýtam sa, kto bude namiesto pána prezidenta, keď ste nedovolili vystúpiť jeho kancelárovi, predkladať tento vrátený zákon.

  • Hluk v sále.

  • Po druhé, ak dovolíte, páni poslanci z koalície, keby nám to niekto vysvetlil, prečo ste pánu kancelárovi nedovolili predkladať tento zákon.

  • Pán poslanec Ftáčnik - procedurálny návrh.

  • Pán predseda Národnej rady má pravdu, § 16 hovorí všeobecne o predkladaní návrhov na schôdze a tam je povedané, že spravidla navrhovateľ, týka sa to uznesení a rôznych iných vecí, kde navrhovateľ teoreticky nemusí vystúpiť. Ale § 67, pán predseda, hovorí toto: "Návrh zákona Slovenskej národnej rady predkladá navrhovateľ v Slovenskej národnej rade." Per analogia, keď je to vrátený zákon, je to tiež návrh zákona a tam sa už nehovorí spravidla, tam sa hovorí, že to uvádza navrhovateľ. Takže tam nemáme o čom rozmýšľať a navrhovateľ má podľa tohto ustanovenia, ktoré je specialis, teda špeciálnou úpravou pre návrh zákona, má dostať slovo. To, čo ste čítali, § 16, je všeobecné pravidlo pre všetky návrhy, ktoré prerokúva Národná rada, kde navrhovateľ nemusí byť. Pri zákonoch, podľa paragrafu, ktorý som prečítal, musí vystúpiť.

  • Pán poslanec Tkáč - procedurálny návrh.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme rešpektovali zákon o rokovacom poriadku. Pán poslanec Ftáčnik neprečítal celý text § 67 ods. 1, kde sa hovorí o návrhu zákona Národnej rady. Ten predkladá navrhovateľ, je tam v zátvorke § 58, v Národnej rade. Čiže podľa tohto odseku nejde ani o návrh zákona, teda tento paragraf nemožno aplikovať...

  • Smiech a hluk v sále.

  • Prosím, zachovajte pokoj, vážení kolegovia.

  • ...a paragraf 58 jasne hovorí, kto môže predkladať návrhy zákonov. A, chvalabohu, tam pán prezident nie je.

  • Prvú časť už povedal pán poslanec Tkáč, že skutočne pán prezident nemá právo zákonodarnej iniciatívy, tu sa to už niekoľkokrát povedalo. Takže analogicky z toho vyplýva, že vrátený zákon nie je návrhom zákona, ale iba vráteným zákonom, ktorý sme tu odhlasovali a ktorý, ak ešte raz o ňom budeme hlasovať, bude platný aj bez podpisu pána prezidenta a nadobudne účinnosť.

  • Vážené dámy, vážení páni, neodpovedali ste na otázku, ktorú postavil pán poslanec Benčík. V každom prípade je to prejav hlbokej politickej nekultúry, čo sa teraz tu stalo.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - procedurálny návrh?

  • S faktickou poznámkou, tak ako ostatní, pán predsedajúci. § 67 jasne hovorí, že návrh zákona predkladá navrhovateľ. Pán Tkáč, vy ste použili...

  • Hlasy v sále.

  • Mohla by som dokončiť? Pán Tkáč použil § 58, ktorý hovorí, že návrhy zákonov môžu podávať... Podávať návrh zákona a predkladať návrh zákona je obrovský rozdiel. Bez predkladateľa nie je možné rokovať o bode programu.

  • Chcem iba zopakovať ešte raz, čo som povedal, lebo pani poslankyňa Rusnáková asi nepočula. V žiadnom prípade vrátený zákon nie je návrhom, je to odhlasovaný zákon, teda so všetkými náležitosťami, nie je to návrh zákona podľa § 67, pretože pán prezident nemá právo zákonodarnej iniciatívy, teda nemôže predkladať návrhy zákonov.

    Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Cuperovi aj pánu poslancovi Tkáčovi by som chcel povedať, že rokovací poriadok bol prijatý v roku 1989, keď sa nemohli vracať zákony prezidentom, pretože funkcia prezidenta neexistovala.

  • Hluk v sále.

  • Ak dovolíte, dokončím.

    V roku 1992 sme prijali ústavu, kde sme tento inštitút zakotvili, a to, že treba na to reagovať, kto bude predkladať návrhy zákonov, ktoré budú vrátené, napríklad dokazuje fakt, že v novom návrhu rokovacieho poriadku, ktorý ide teraz do výborov, sa táto otázka navrhovateľa rieši, pretože nejako riešená musí byť. My ju dnes, keďže to nemáme upravené, riešime analógiou.

    Prosím vás ako právnikov, aby ste uznali, že prezident má právo odôvodniť svoje pripomienky, to nie je iniciatíva...

  • Hluk v sále.

  • A prezident podľa zákona o kancelárii prezidenta môže poveriť zastupovaním zodpovedného pracovníka kancelárie. Prečítajte si zákon o kancelárii, ktorý ste schválili aj vy, páni poslanci. Je to tak. Takže má právo poveriť pracovníka kancelárie, ktorý ho bude v tejto funkcii zastupovať. Je to tak.

  • Priatelia, dostávame sa do takej zvláštnej situácie, že teraz máme mnoho guru, ktorí vysvetľujú zákony, ale je to už tak.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, pokiaľ sa vráti návrh zákona, je to stále ešte neplatný, neúčinný zákon, je to stále ešte návrh zákona, pretože je vrátený. Takže prosila by som pána doktora Cupera, aby nehovoril o zákone, ktorý ako keby už nadobudol účinnosť. Je to proces neuzavretý, to znamená, že znovu rokujeme o návrhu zákona a niekto ho musí predložiť.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, nie je to návrh zákona. Pán prezident nemá právo zákonodarnej iniciatívy, teda nemôže predkladať do parlamentu návrhy zákonov. Je to zákon. Odhlasovaný zákon. Nie je to návrh zákona. Keby mal právo zákonodarnej iniciatívy, vtedy by mohol predkladať návrhy. To je po prvé.

    Pán kolega Ftáčnik, analógia iuris sa tu nedá použiť, pretože jednoducho inštitút vracania bude mať inú podobu ako predkladanie návrhov zákonov aj v novom rokovacom poriadku, však si ho robil, tak to by si mal vedieť. Takže zbytočne tu zase zanášať ideológiu. Je to čiste juristický problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som len povedať, že v tomto parlamente je kopa chorých ľudí.

  • Priatelia, pre boha živého, prezident tohto štátu je tu, nie je mimo štátu. Nesúhlasil so zákonom tohto parlamentu. Nesúhlasil s tým, nepodpísal ho, a nemá ani toľko politickej kultúry, pán Weiss, aby prišiel sem a teda povedal, prečo to nepodpísal? On sám.

  • Priatelia, pokoj, prosím vás. Slovo má pán predseda.

  • Prosím vás, ešte som nedokončil, pán predsedajúci.

  • Toto nie sú procedurálne návrhy. Žiadam, aby ste túto debatu ukončili. Môj návrh je teraz procedurálny.

  • Ďakujem. Slovo má pán predseda Národnej rady. Nech sa páči.

  • Páni poslanci, panie poslankyne,

    to zdôvodnenie, ktoré som povedal, za tým si stojím, pretože je to tak. Chcem vám však povedať ešte jedno. Aj zdôvodnenie, ktorým pán prezident žiada, aby mohol vystúpiť pán Findra, sa odvoláva na § 1 ods. 3, kde sa hovorí, že kancelária je právnickou osobou, ktorá zabezpečuje veci spojené po a) s výkonom funkcie prezidenta vyplývajúcej z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov; po b) s politickou a verejnou činnosťou prezidenta a tak ďalej. To je zabezpečovanie jeho činnosti v kancelárii. Teraz vykladám svoj názor.

    Hovoril som telefonicky s pánom prezidentom, kde som mu povedal, že nastane asi takýto stav. Obidvaja sme si to vysvetlili. Pán prezident mi povedal, áno, prišiel by som, ale toto nepokladám za takú vec, aby som sám vystupoval. Hovorím, pán prezident, dôjde k situácii, že bude predkladať potom váš návrh niekto z poslancov. Ja s tým súhlasím a nič s tým nebudem robiť. Ja som mu povedal, ja tiež nie. Ďakujem. A rozlúčili sme sa. Prosím vás, páni poslanci, nerobme scény. Dohodli sme sa, je to v norme zákona. Bude prečítaný list, zdôvodnenie prezidenta a budeme hlasovať. Načo sa škriepime?

  • Vážené kolegyne a kolegovia, navrhujem taký postup.

  • Hlasy v sále že bol návrh pána Morica.

  • Pán poslanec Fico - procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Navrhujem, aby bol s rozhodnutím Národnej rady oboznámený pán prezident, teda, že sme odmietli vypočuť si jeho zástupcu, že žiadame, aby prišiel pán prezident. Zdá sa, že je tu zbytočne veľa politických tenzií. Z tohto dôvodu - je sedem hodín večer - navrhujem, aby sme hlasovali o ukončení dnešného dňa rokovania. To je môj procedurálny návrh.

  • Šum v sále.

  • Predtým sme prijali iné rozhodnutie, ktoré navrhol pán poslanec Cabaj. V zmysle tohto rozhodnutia Národnej rady sa bude postupovať ďalej. To znamená ďalej rokujeme. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, hovorte do mikrofónu, pán poslanec.

  • Dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že nebol schválený vedúci kancelárie, aby som prečítal rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • Nie je rozprava a už sa pokračuje v rokovaní.

  • Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 23. júna 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

  • Šum v sále.

  • Predkladateľom materiálu je prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.

  • Prosím, zachovávajte pokoj, vypočujte si to.

  • I

    Podľa článku 87 ods. 3 a článku 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 23. júna 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zriadení Armády Slovenskej republiky, Branný zákon a zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov.

    Žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní citovaný zákon schválila s tou zmenou, že v článku I sa bod 5, t. j. § 2b odsek 7, obsahovo ponechá v dnes platnom znení, t. j. v znení § 2b ods. 4 pred posudzovanou novelou, a že článok III sa vypustí.

    II

    V § 2b ods. 7 zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky sa doterajšia právomoc prezidenta republiky vymenúvať a odvolávať náčelníka generálneho štábu nahradila právomocou vlády Slovenskej republiky. V § 10 ods. 3 písm. a) zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov sa právomoc prezidenta republiky vymenúvať a odvolávať náčelníka generálneho štábu vypustila.

    Citované ustanovenia sú v rozpore s doterajším ústavným vývojom na našom území, predovšetkým sú v rozpore s ustanovením článku 102 písm. g) a j) ústavy v spojitosti s článkom 119 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a nezodpovedajú princípom dôslednej deľby moci, ktorá by zabránila jej koncentrovaniu v rukách jedného orgánu.

    III

    1. Podľa článku 102 písm. g) ústavy prezident republiky "vymenúva a odvoláva... vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon". Naproti tomu podľa článku 119 písm. k) ústavy vláda rozhoduje "o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom".

    Z porovnania citovaných ustanovení vyplýva, že právomoc vymenúvať "vyšších" štátnych funkcionárov zveruje ústava výlučne prezidentovi republiky. Skutočnosť, že ústava odkazuje na zákon, na tejto kompetencii nič nemení. Odkaz na zákon je nevyhnutný, lebo ústava nemôže obsiahnuť širokú škálu štátnych orgánov a tomu zodpovedajúcich vyšších štátnych funkcionárov. Pri takejto úprave by sa stala rigidnou a znemožnila by pružne prispôsobovať štruktúru štátnych orgánov potrebám nového štátu, ktorý navyše prechádza zložitým obdobím transformácie.

    Ústava však neumožňuje, aby zákon zveril vymenúvanie a odvolávanie "vyšších" štátnych funkcionárov vláde, lebo článok 119 písm. k) ústavy, upravujúci menovaciu kompetenciu vlády, slovo "vyšší" neobsahuje. Nejde o nijaké nedopatrenie, ale o vedomé prevzatie deľby pôsobností medzi hlavou štátu a vládou, ako bolo vyjadrené rovnakými slovami v článku 61 odsek 1 písm. ch), respektíve v článku 77 odsek 1 písm. g) ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácii, v článku 62 odsek 1 bode 8, respektíve v článku 68 bode 7 ústavy z roku 1960 atď.

    Skutočnosť, že náčelník generálneho štábu je vyšším štátnym funkcionárom, nie je dotknutá...

  • Vážené kolegyne, kolegovia, venujme pozornosť.

  • ...ani tým, že ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov v § 2 náčelníka generálneho štábu neuvádza. Je tomu tak preto, že na účely citovaného ústavného zákona nebolo potrebné riešiť problematiku vysokých funkcionárov armády, keďže potrebné zákazy pre vojakov sú už obsiahnuté v príslušných vojenských predpisoch. Rozhodujúce pre to, či ide o vyššieho, alebo iného štátneho funkcionára, je jeho postavenie, úlohy a právomoci. Náčelník generálneho štábu má uvedené postavenie, úlohy a právomoci dané tým, že generálny štáb je hlavným orgánom velenia armády, že náčelník generálneho štábu velí vojskám armády (§ 2b ods. 4 až 6 posudzovaného zákona) a tak ďalej.

    Z uvedeného vyplýva, že ústava v citovaných ustanoveniach dáva záväznú smernicu pre zákonodarstvo pri konkretizovaní menovacej právomoci. Ústave vyhovuje iba taký zákon, ktorý právomoc vymenúvať a odvolávať vyšších štátnych funkcionárov, vrátane náčelníka generálneho štábu, dáva prezidentovi republiky, a nie vláde.

    2. Bez ohľadu na záver o vzťahu článku 102 písm. g) a článku 119 písm. k) ústavy vyplýva právomoc prezidenta republiky vymenúvať a odvolávať náčelníka generálneho štábu predovšetkým z jeho postavenia hlavného veliteľa ozbrojených síl (článok 102 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky). Hlavný veliteľ ozbrojených síl uskutočňuje svoju právomoc predovšetkým prostredníctvom orgánu velenia armády, t. j. prostredníctvom generálneho štábu (§ 2b ods. 4) a náčelníka generálneho štábu, ktorý velí vojskám armády (§ 2b ods. 6 posudzovaného zákona). Preto je nevyhnutnou súčasťou právomoci hlavného veliteľa vymenúvať a odvolávať náčelníka "hlavného orgánu velenia armády", ktorý "velí vojskám armády". Narušenie tohto nevyhnutného priameho vzťahu by mohlo mať výrazné nepriaznivé následky najmä v situácii, ktorá si vyžaduje bezprostrednú súčinnosť uvedených orgánov a neodkladnú realizáciu rozhodnutí hlavného veliteľa náčelníkom orgánu hlavného velenia.

    3. Vláde Slovenskej republiky zostanú jej právomoci k armáde zachované a posudzovanou novelou budú ešte významným spôsobom rozšírené. Vláda uskutočňuje svoju zjednocujúcu a koordinačnú funkciu (§ 2a zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v platnom znení) voči všetkým ministerstvám, t. j. aj voči ministerstvu obrany. Ministrovi obrany bude náčelník generálneho štábu podriadený (§ 2b ods. 6 posudzovaného zákona). Prezident republiky bude môcť náčelníka generálneho štábu vymenovať iba na návrh ministra obrany. Prostredníctvom ministra obrany tak bude môcť vláda uplatňovať svoj názor na osobu náčelníka generálneho štábu. Ďalšie dôležité pôsobnosti má vláda podľa Branného zákona atď. Vláda má teda na plnenie svojich ústavných právomocí dostatok právnych prostriedkov aj iných kompetencií, upravených v príslušných zákonoch.

    4. Medzi hlavné znaky právneho štátu (článok 1 Ústavy Slovenskej republiky), a to každého právneho štátu bez ohľadu na jeho formu, patrí deľba moci. Pritom nejde iba o deľbu medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány, ale aj o realizáciu ďalšej deľby v rámci jednotlivých druhov moci tak, aby sa zabránilo koncentrácii moci. To je jednou z hlavných úloh a súčasne jedným z hlavných znakov demokracie.

    Posudzovaný zákon týmto princípom a požiadavkám nezodpovedá. Naopak, umožňuje ešte viac skoncentrovať i tak už veľmi rozsiahle právomoci v rukách jediného orgánu. Také riešenie nemôžem považovať za dobré, zodpovedajúce ústavným princípom, preto nemôžem ani súhlasiť so zákonom, ktorý by ešte viac ako doteraz sústreďoval moc.

    IV

    Uvedené pripomienky žiadam legislatívne vyjadriť týmito zmenami:

    1. V článku I v bode 5, t. j. v § 2b sa odsek 7 upravuje takto: "(7) Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh ministra obrany."

    2. Ustanovenie článku III sa vypúšťa.

    Doterajšie články IV a V sa označujú ako články III a IV.

    Bratislava 4. júla 1995 Michal K o v á č prezident Slovenskej republiky

    Vážená Národná rada,

    spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júna 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Máte ju ako tlač 196a.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júna tohto roku, tlač číslo 196, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 421 z 10. júla tohto roku na prerokovanie ihneď Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júna tohto roku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, vydaný ako tlač 196, prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol uvedený zákon Národnej rady pridelený, nesúhlasili s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky k článku I bod 5 a k článku III zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júna 1995 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v pôvodnom znení.

    Bratislava 12. júla 1995, predsedovia ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Ďakujem poslancovi a predsedovi výboru pánu Andrejčákovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Mám tu písomné prihlášky troch poslancov, ale predtým sa hlási pán poslanec Benčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tým, že viacerí kolegovia sa snažili veľmi účelovo, a to prosím, nechám na posúdenie, či kvalifikovane, vykladať rokovací poriadok, sme sa dostali do situácie, že prerokúvame vec, ktorú nepredložil ten, kto ju mal predložiť. Mám otázku na predkladateľa, konkrétne v súvislosti s článkom 102 písm. g) ústavy. Prosil by som vás, pán predsedajúci, keby ste rozhodli, kto za predkladateľa zodpovie.

  • Hlásim sa ako prvý do diskusie.

  • Áno, nech sa páči, pán poslanec Andrejčák. Potom má slovo pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    po veľkej a rozporuplnej diskusii v pléne Národnej rady 23. júna 1995 Národná rada prijala novelu zákona o Armáde Slovenskej republiky. V súvislosti s touto novelou aj novelu ďalších dvoch zákonov. Prezident republiky vrátil uvedenú novelu na prerokovanie a zdôvodňoval svoje rozhodnutie istým účelovým výkladom Ústavy Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vyslovil niekoľko úvah nad uvedenými dôvodmi.

    Po prvé. V Ústave Slovenskej republiky a následne v žiadnom zákone nie je definícia pojmu štátny funkcionár, ani ich rozdelenie podľa úrovne riadenia alebo iného kritéria. Článok 119 písm. k) definuje právomoc vlády takto: "Vláda rozhoduje v zbore o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom." Žiadne iné obmedzenie ústava pre Národnú radu ani vládu neurčuje. Ústava teda jednoznačne definuje, že zákon, a nie ústavný zákon, určí, koho v Slovenskej republike má menovať vláda. Prijatie zákona, ktorý niekoho zaradí do tejto právomoci, alebo ho z nej vyberie, nemôže byť chápané ako neústavný krok, ako sa nám to pokúšala Kancelária prezidenta republiky a niektorí poslanci pri prerokúvaní zákona nahovoriť. Na prijatie takéhoto zákona máme ústavou danú právomoc, musíme však pritom rešpektovať článok 102 písm. g) ústavy.

    Po druhé. V Ústave Slovenskej republiky v článku 102 je formulovaná právomoc prezidenta republiky. Citujem: "Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon." Článok 102 vlastne rovnako ako u vlády článok 119 obmedzuje rozsah právomoci prezidenta len na vyšších štátnych funkcionárov a aj u tých len na tých, ktorých ustanoví zákon. Opäť vidíme, že ústava predpokladá prijať obyčajný a neústavný zákon. Vidíme teda, že o porušovaní ústavy alebo ústavnosti pri prijímaní takýchto zákonov, ktoré ústava predpokladá, nemôže byť ani reči. Nemôže byť na tom nič protiústavné. Podľa článkov 102 a 119 ústavy môžeme vyvodiť, že ústava pozná štátnych funkcionárov a vyšších štátnych funkcionárov. O iných už ústava nehovorí, ale predpokladá, že iste sú.

    Po tretie. Som toho názoru, že náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky je vyšším štátnym funkcionárom. Som však presvedčený, že musí byť podriadený ministrovi obrany, lebo Národnej rade Slovenskej republiky za celý rezort zodpovedá minister a vláda. Jeho menovanie do funkcie až z úrovne prezidenta republiky je na úkor bezchybného fungovania služobnej hierarchie v rezorte. Národná rada svojím zákonom stanovila kompetencie v rezortoch. Podľa tohto zákona ministra zastupuje štátny tajomník. Je teda najvyšším zástupcom ministra a v podmienkach ozbrojených síl teda nadriadeným všetkým príslušníkom rezortu. Menovanie tohto de iure aj de facto prvého zástupcu ministra zákon zveril vláde Slovenskej republiky. Žiadna právna norma nestanovuje a ani doteraz nikto nenavrhol, aby štátny tajomník ministerstva obrany bol podriadený náčelníkovi generálnemu štábu. Nevidím teda zmysel, aby štátny tajomník ako vyšší funkcionár, ako náčelník generálneho štábu, bol menovaný vládou a jeho podriadený prezidentom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že ústava definuje v článku 102 písm. j) prezidenta republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Toto právo v našom právnom systéme prezident republiky využíva v mierovej dobe len výnimočne. K takto chápanému výkonu právomoci má vytvorenú aj prezidentskú organizačnú štruktúru, to znamená vojenskú kanceláriu prezidenta.

    Vojenská kancelária prezidenta má odborníkov na protokolárne záležitosti a na riešenie sťažností a petícií občanov v tejto oblasti, ktorí sa obracajú k prezidentovi. Okrem toho prezident republiky plánuje ročne niekoľko zdvorilostných poznávacích návštev posádok a útvarov. Inú náplň práce alebo pôsobenia na rezort obrany v tomto roku pán prezident neuplatnil, ani neplánoval, okrem povyšovaní, ktoré robí osobne. Iná situácia však bude za brannej pohotovosti štátu, keď prezident republiky začne v plnom rozsahu niesť zodpovednosť za priame riadenie ozbrojených síl. K tomuto kroku však bude vytvorená vojnová organizačná štruktúra štátu a vzniknú odborné orgány a nástroje štátu pre prezidenta, pre radu obrany a pre vládu na riadenie situácie za brannej pohotovosti štátu. V tej dobe bude už priame a denné velenie ozbrojených síl riešené prezidentom práve po vytvorení takéhoto orgánu a paralelne bude jeho riadenie z vlády. V tej dobe už za činnosť Armády Slovenskej republiky prezidentovi nebude zodpovedný minister, ale náčelník generálneho štábu. Bude to vlastne obdobne, ako je to v Spojených štátoch, keď velitelia síl vojenského priestoru bojovej činnosti pri nasadení do boja sa podriaďujú priamo prezidentovi.

    Nerobme, vážení poslanci, z menovania umelo politický problém, lebo problémom nie je. Vláda zodpovedá Národnej rade za stav štátu. Nech orgány, ktoré nám zodpovedajú, rozhodujú o tom, kto tam bude. Nechápem, aké dôvody viedli prezidenta k tomu, že dokonca navrhol, aby náčelníka generálneho štábu menoval on nie na návrh vlády, ale na návrh ministra. Som presvedčený, že práve tu sa začína politikum v tomto spore.

    Chcem vám len poznámkou vysvetliť, že argumentáciu o tom, prečo musí byť podriadený, môžem veľmi ľahko spochybniť. V roku 1974 som bol menovaný do funkcie veliteľa pluku. V tom čase veliteľa pluku menoval minister obrany. Nikomu, vôbec nikomu neprekážalo, žiadnemu môjmu nadriadenému, že som menovaný ministrom. Veliteľ divízie mi velil priamo, cez veliteľa divízie mi velil veliteľ Východného vojenského okruhu a cez neho minister a dokonca cez ministra prezident. Neprekážalo to teda vôbec mne, neprekážalo to mojim nariadeným, ale bol vytvorený takýto systém a fungoval. Teda nie menovanie, ale nesenie zodpovednosti je tým hlavným kritériom.

    Preto navrhujem Národnej rade potvrdiť nami schválený zákon bez zmien.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Pán poslanec Šimko, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

    a máme to tu zas (smiech v sále) zákon, ktorý občania tejto krajiny potrebujú asi tak ako topiaci sa cigaretu. Pán prezident vrátil ďalší z klenotnice legislatívnych výtvorov vlády a dobre urobil, lebo zákon je zbytočný, neústavný a jeho jediným cieľom je politický zámer koncentrovať moc do rúk vlády. Vy ste nedokázali počkať ani do budúcej schôdze a netrpezlivo ste tento návrh pretlačili do programu už tejto. Človek by si mohol myslieť, že sa neviete dočkať výmeny náčelníka generálneho štábu. Ale to je priveľmi racionálne. Ja si to nemyslím. Podľa mňa hlavným dôvodom vašej netrpezlivosti je otázka prestíže. Vo svojej márnomyseľnosti neviete uniesť, že čosi, čo ste tu odhlasovali, vám prezident v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vrátil, a chcete mu čím skôr ukázať, kto je tu pánom.

    Nuž, máte väčšinu, hlasujte a odhlasujte. Občania iste privítajú, že náčelníka generálneho štábu už nebude menovať na návrh vlády vrchný veliteľ ozbrojených síl, teda prezident, ale už iba vláda. Iste sa toho už dlho nevedeli dočkať a pritom nepochybne aj zabudnú, ako im vláda veľkomyseľne zvýšila ceny cestovného a ceny telefónnych poplatkov.

  • Hlasy v sále.

  • My poslanci opozície tu robíme jedine to, čo robí opozícia všade na svete. Poukazujeme na to, čo pokladáme za nedostatky a chyby v činnosti vlády. Samozrejme, že vám to nie je príjemné. Veď fakt, že máte viac hlasov, autoritu vašim argumentom nepridá. Ale možno by sa vám mohlo niekedy hodiť, keby ste sa tak trochu zamysleli i nad slovami ľudí, ktorí vo svojej profesii môžu byť odborníkmi, hoci patria ku skupine, ktorá má menej hlasov. Azda by ste dakedy našli odpoveď na to, prečo máte takú smolu.

    Lebo moc koncentrujete vcelku systematicky. Na kontrolu výkonnej a zákonodarnej moci vám dali mandát občania vo voľbách. Napriek vášmu neustálemu strachu a neistote my v opozícii to rešpektujeme. Ba čo viac, priali by sme vám, keby sa vám darilo a nemuseli by ste zvyšovať ceny. Ale vy ste si vybrali inú cestu. Ovládli ste televíziu a rozhlas. Vyvíjate neuveriteľný tlak na ostatné masovokomunikačné prostriedky. Na to ste už mandát nedostali. Postupne ste zahmlili privatizáciu, včera ste zrušili kupónku, štandardné metódy ste postavili mimo rámca normálnej demokratickej kontroly. Obsadili ste si tajnú službu, vrátane kontrolných orgánov. Prezidentovi republiky ste odňali všetky právomoci, ktoré boli stanovené zákonom, a nie ústavou. Tento zákon je posledným takýmto aktom. Využívate, zneužívate policajný aparát na zastrašovanie ľudí pri ich slobodnom výkone petičného práva. A to len preto, lebo sa vám nepáči, že boli zvolení niektorí poslanci, ktorých nemáte radi. Usilujete sa obnovovať tykadlá štátnej moci prenikajúce do každej nezávislej štruktúry. Pritom práve táto autonómnosť čo najväčšieho množstva vzťahov je predpokladom slobodnej spoločnosti.

    A napriek tomu všetkému, že to robíte systematicky, nedarí sa vám. Predpoklady, ktoré vám priniesol priaznivý vývoj ekonomiky v roku 1994, ste nedokázali premietnuť do života ľudí. Naopak, zdražujete základné potreby a chystáte i ďalšie darčeky obyvateľstvu. Ale nemáte šťastie ani v tom, čo by ste chceli. Veď ktože hlasoval za pôvodnú koncepciu zákona, ktorý tu dnes meníme? Bola to vláda HZDS, ktorá prišla s predstavou, keď prezident na návrh vlády mal menovať náčelníka generálneho štábu. Vtedy vaše dnešné argumenty ešte neplatili?

    Ak sa ukáže, že zákon je v rozpore s ústavou, tak poviete, že chyba je v ústave. Váš právny expert, pán docent štátneho práva, nie raz označil viaceré články ústavy za nešťastné. Vážené dámy a vážení páni, kto však pripravil túto ústavu? Kto za ňu hlasoval a dodnes sa usiluje škandalizovať tých, ktorí vopred poukazovali na jej profesionálne nedostatky? Opäť to bolo dielo HZDS.

    Ak váš neúctivý vzťah k platnej ústave, vyjadrený v prijatých zákonoch, ktoré sú s ňou v rozpore, konštatuje Ústavný súd, odrazu ho váš človek označí za chorý prvok nášho ústavného systému. Spochybňuje sa nezávislosť jeho sudcov. Vážení, ale kohože to bola nominácia, keď ste volili kandidátov na funkciu ústavných sudcov? Z nášho hnutia ste nepustili ani jedného. Všetkých vymenoval Vladimír Mečiar, ktorý vtedy zastupoval prezidenta.

    A napokon - prezident. Beriete mu kompetencie, peniaze na činnosť jeho kancelárie, trápne ho škandalizujete, ba nielen jeho, ale i jeho rodinu, a to je už naozaj poľutovaniahodné, a napokon neustále ho vyzývate, aby odstúpil. A kohože to bola nominácia? KDH, či DÚ, alebo SDĽ? Nie, bola to opäť nominácia HZDS. A dnes mu politicky idete po krku.

    Vážení priatelia z HZDS, je takmer isté, že i to, čo tu robíte teraz, sa vám opäť nevydarí. Možno by stačilo trochu počúvať i tých, čo majú menej hlasov. Ak vy prestanete s konfrontáciou, my všetci v tej minúte prestaneme tiež. Nechajte prezidenta na pokoji, jeho mandát vznikol ústavne, platnou voľbou. Nechajte poslancov, čo boli platne zvolení, a vám sa nepáčia. Celá opozícia to dokáže oceniť. Návrh tohto zákona však ide iným smerom. Nuž tak sa potom nedivte ostrým slovám. I na Slovensku platí, že tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Köteles a pripraví sa pán poslanec Pittner. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Šimko si tu vlastne verejne priznal, že ak vy prestanete s konfrontáciou, my prestaneme tiež, čiže vlastne priznal si konfrontačnú politiku svojho hnutia, svojej strany. My sme nikdy nehovorili, že prestaneme s konfrontačnou politikou, pretože my konfrontačnú politiku nikdy nerobíme (hluk v sále), nerobili sme a nebudeme robiť, to je samozrejmé.

    A už keď si tak spomínal, kto koho navrhol, tak kto hovoril o barbarskej noci, keď sme chceli vyhlásiť samostatné Slovensko? Kto menoval Slovákov za Barbarov, pán poslanec Šimko, vo Federálnom zhromaždení? Vieš, nechaj ty Barbarov teraz pracovať, Barbari pracovali na Ríme, rozleptali Rím a nakoniec je tu všetko podľa Barbarov, my tiež takto rozleptáme vás a nakoniec bude všetko aj tak podľa nás.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Nebudem pánu Šimkovi odpovedať, ale prečítam mu z dvanástej kapitoly diela Montesquieu o indiskrétnych rečiach.

  • Smiech, oživenie v sále.

  • Slová nie sú usvedčujúcim dôkazom, vyjadrujú len myšlienky. Zväčša samy osebe nič neznamenajú, ale dôležitý je tón, akým ich prednesieme. Často sa chápu tie isté slová v rozličnom zmysle. Ich zmysel závisí od vzťahu k ostatným veciam. Mlčanie vyjadruje niekedy viac ako dlhé reči. Nič na svete nie je také dvojzmyselné ako slová.

    Áno, pán Šimko, vyjadrili ste svoj vzťah k prezidentovi, ale nemyslite si, že ho vnútite nám všetkým. Demokracia je dovtedy demokraciou, pokiaľ v tejto spoločnosti budú aspoň dva názory na výkon funkcie prezidenta. Dôkaz o tom, že naše hnutie je demokratické, ste predložili sami. Aj v našom hnutí sú rôzne názory na tú istú vec, a nikto za ne nikoho ani nevylučuje z klubu, ako sa to stalo vo vašom poslaneckom klube, ani inak nepostihuje toho, kto má iné názory.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

  • Chcem upozorniť všetkých, ktorí počúvajú niektorých poslancov opozície, že dotyční poslanci zabúdajú uviesť ešte mnohé premnohé tovary a služby, ktorých ceny sa zvyšujú. Je ich neuveriteľne mnoho. Škoda, že sa všetky nespomínajú, lebo ulice sú stále bez barikád. A pritom inflácia za mesiac jún je nulová. Nulová. Okrem toho hospodárstvo stále, napriek vôli opozície, sa vzmáha lepšie, ako predpokladalo "utopické" programové vyhlásenie vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Viete, na tom prejave pána Šimku ma zaujal práve ten fakt, že situácia ľudí zdražením cestovného je naozaj veľmi ťaživá. Je zarážajúce, že má takú nehoráznu radosť z toho, že môže zdôrazňovať, že ona taká je. Keby sme povedali, kto prispel práve k tomu, že Mečiarova vláda musela pristúpiť k týmto opatreniam, treba povedať, nech si ľudia spomenú, ktoráže to vláda bola, čo bola vláda turistov, ktorá cestovala, ktorá vedela, že jej mandát sa veľmi rýchlo skončí, a cestovala nezmyselne, vyhadzovala občanom z vrecka peniaze a vlastne ich cestovné. Chcem povedať, že zanechala ešte jeden ťaživý moment, ktorý pán Šimko zabudol povedať, že Moravčíkova vláda prisľúbila menovému fondu, že posunie hranicu odchodu ľudí do dôchodku. Premiér Mečiar vyhlásil, že tento prísľub Moravčíkovej vlády nikdy nesplní. Takže, vážení páni, my musíme vládnuť s tým, čo ste nám tu zanechali. My nemáme na výber.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Škoda, že pán Dzurinda nešiel skôr, ale nedá sa nič robiť.

    Vážení páni, vážené dámy,

    dosť nám vytýkate, že kam sme ľud doviedli, aj pán Šimko to tak hovoril. Prislúcha vám to, len aj vy sa musíte zamyslieť, kto bol v prvej vláde? VPN, KDH. Kam ste to doviedli vy? O koľko percent zdraželi potraviny a...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, nechajme to tak. Boli ste tam? Boli ste tam.

  • Hlasy v sále, smiech.

  • Prosím vás, chcem odpovedať na otázku.

    Pán Šimko, mali ste väčšinu v parlamente, keď Ľupták vystupoval, vždy ste ma osočovali. Vy ste boli z KDH, nie vy osobne, ale z KDH. Takisto ako z VPN. Prosím vás, upozorňoval som vás na to, kam tento ľud dovediete. Vy ste ho tam doviedli, kam ste ho doviedli. Za vašej existencie. A teraz dajte pokoj, prosím vás, tejto vláde aspoň na 4 roky, aby to doviedla, a potom nás môžete kritizovať.

    Vy ste nie politici, ktorí ste opoziční politici, vy ste deštrukční politici. A to je chyba v tomto štáte.

  • Pán Javorský, vy ste podpaľovali stohy, vy ste bicykle hľadali, buďte pokojný, prosím vás, netlieskajte. Všetko vieme.

  • Smiech, potlesk.

  • Páni opoziční priatelia, o všetkých vieme, o všetkých vieme, vážení páni, buďte pokojní. Raz to na vás príde. Ako vám povedal pán Šimko, že to na nás príde.

  • Pán predsedajúci, ešte počkajte.

  • Viete, kedy kôň najviac kope? Viete asi. Tak vy ste v tej pozícii. Ale nedá sa nič robiť, taký je osud človeka. Mrzí ma však, že Strana demokratickej ľavice, ktorá by mala hrať trošku inú politiku, tak hrá, a ja si myslím, že nedôjde nikde, nemá už šancu. Pretože, viete, myslím si, že treba tam nejakú zmenu spraviť. Ale to je ich vec. Ak si nespravia, dôjdu tam, kam nechceli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • V jednom momente som sa začal obávať o pána Ľuptáka, mal som pocit, že potrebuje ísť na vzduch, ale zdá sa, že je všetko v poriadku.

  • Pán poslanec, znova... No, nech sa páči.

  • Len rovnaký meter, pán podpredseda Húska, hej? Rovnaký stocentimetrový meter pre každého.

  • Chcel by som vám opäť pripomenúť, pán podpredseda Ľupták, že v prvej vláde bol premiérom pán Vladimír Mečiar, v prvej vláde, transformačnej. Doplním svoju poznámku. Tie otázky, ktoré ste kládli pánu Šimkovi, treba klásť vášmu koaličnému partnerovi pánu Mečiarovi a iste aj pán Húska, ktorý bol vtedy ministrom, vám môže na mnohé z týchto otázok odpovedať.

    Zvyšujete ceny, trápite ľudí a ťažko sa vám to dnes počúva. Tiež si už nespomínate, že vy ste stále chceli len kontrolovať, dnes, keď opozícia chce kontrolovať, tak nám nedovolíte zavolať ani pána Gavorníka na výbory, nedovolíte, aby nám Fond národného majetku dovolil pozrieť do papierov. Takže ono je to tak v tej politike.

    A jednu jedinú poznámočku ešte k pánu poslancovi Glinskému. Teším sa každej priaznivej makroekonomickej zmene, ale keď som vás tak počúval, tak vám chcem dať jeden návrh. Vy ste zo Stropkova. Ja som nedávno prešiel cestu medzi robotníkmi. Dávam vám návrh, aby ste zašli medzi tie ženy pri pásoch a porozprávali im o makroekonomike a vysvetlili im, ako je už na Slovensku dobre. Podobne vám odporúčam, aby ste išli do Východoslovenského ľudového autodružstva v Lipanoch medzi chlapov, ktorí robia kabíny pre Zetor Brno. Alebo choďte do Vihorlatu v Snine a porozprávajte im, ako je už v našej ekonomike skvele.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku si beriem tiež faktickú poznámku.

    Pán poslanec, znova vám pripomeniem to, čo treba stále pripomínať, keď vy hovoríte o nebezpečí zdražovania a zvyšovania cien. Znova: Je to váš návrh 30-percentnej devalvácie, ktorý by bol znamenal zhruba 70-percentné zvýšenie cien celej hladiny. Nie jedného cestovného, ale celej hladiny cien.

    Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

  • Pánov poslancov z koalície prosím, aby sa nedali vyprovokovať zámernými poznámkami, ktoré podľa mňa majú jednu jedinú snahu: rozbiť rokovanie Národnej rady.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa vecne vrátil k odôvodneniu pána prezidenta a zaujal k nemu stanovisko.

    V odôvodnení nachádzame nejaké ubezpečenie (je na strane 4), že v tom prípade, ak by sme prijali návrh pána prezidenta, tak prezident republiky bude môcť náčelníka generálneho štábu menovať iba na návrh ministra obrany. Prostredníctvom ministra obrany bude môcť vláda uplatňovať svoj názor na osobu náčelníka generálneho štábu. Rád by som tomuto veril. Žiaľ, prax nám hovorí niečo iné. Dovoľte, aby som vám pripomenul článok 111 ústavy, podľa ktorého prezident na návrh predsedu vlády menuje a odvoláva ďalších členov vlády atď.

    Nebola to Národná rada ani poslanci koalície, ktorí spochybnili pri interpretácii jednoznačné znenie tohto ústavného článku. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu, trojčlenného senátu Ústavného súdu, došlo k úplne opačnému výkladu, než bolo ratio legis tohto článku. Teda nemám istotu, že skutočne pán prezident bude menovať náčelníka štábu na návrh ministra obrany.

    Hovorí sa tu, že sa koncentruje moc do rúk vlády. Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci, kolektívnym orgánom, ktorý je zodpovedný Národnej rade. Pán prezident takéto postavenie nemá. Teda dá sa povedať, že skutočne je to odbúranie koncentrácie moci u pána prezidenta. Ja to takto chápem, a preto budem hlasovať za pôvodný zákon.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Haťapka - faktická poznámka.

    Prosil by som, keby sme zmenšili rozsah faktických poznámok. Zase sa nedostávame k rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, zase sa história opakuje. Stále sa hovorí o niečom inom. Dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Nehovorí sa k veci, sústavne sa tu chce niekto producírovať pred televíziou. My už toto máme niektorí za sebou.

  • Priatelia, je to procedurálny návrh. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec Köteles, máte slovo v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec, hovorte.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, priatelia. Nebol dostatočný počet prítomných, zopakujeme hlasovanie. (Hlasy v sále.) Neboli sme uznášaniaschopní. Priatelia, budeme teda postupovať takým spôsobom, pretože je to pokus znemožniť pokračovanie zasadania. Tento zmysel...

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo. Už máte zapojený mikrofón. Nech sa páči.

  • Hlas v sále.

  • Pán kolega, ak dovolíte, zapli mi mikrofón.

    V prvom rade, pán podpredseda Národnej rady, viackrát na schôdzi zaznela dezinformácia a demagógia okolo devalvácie, a potom jeden osvojený pozmeňovací návrh.

    Pán podpredseda, ja vám pripomínam, že v júli 1993 ste devalvovali 10 %, potom voči clearingovému českému ECU ste devalvovali 5 % a Česi revalvovali 5 %. Zdraželi ste tovary z Česka o 20 %. V apríli 1994 ste zaviedli 10-percentnú dovoznú prirážku. Pán podpredseda, vy ste tovary z Česka pre spotrebiteľov zdražili 30-percentne tak či tak. Len ste to robili po etapách, viackrát a nekonzistentne. Toto je moje stanovisko k viacerým demagógiám, ktoré v tejto súvislosti zaznievajú. A ako ekonómovi je mi veľmi ľúto, pán profesor, že vám musím povedať, že výrok o 30-percentnej devalvácii a z toho plynúcej 70-percentnej inflácii je naozaj nezmyselný.

    Teraz, ak dovolíte, v druhej časti chcem oznámiť, že si osvojujem návrh pána prezidenta a uplatňujem tieto zmeny: Po prvé, v článku I bod 5, t. j. v § 2b sa ods. 7 upravuje takto: "Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh ministra obrany." Po druhé, ustanovenie článku III sa vypúšťa. Doterajšie články IV a V sa označujú ako články III a IV.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Haťapka - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na pokročilý čas navrhujem opätovne ukončenie rozpravy. Ako procedurálny návrh.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dostavte sa do rokovacej sály, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána predsedu výboru Haťapku, ktorý navrhuje ukončiť rozpravu.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Andrejčák?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    z dôvodu, že v spoločnej správe výborov neboli navrhované pripomienky, žiadam, pán predsedajúci, hlasovať o návrhoch prezidenta Slovenskej republiky tak, ako ich uvádza vo svojej správe. Sú totožné s návrhmi, ktoré povedal pán poslanec Dzurinda, a preto o nich môžeme hlasovať spoločne.

    Po prvé, prezident navrhuje, aby sa článok I v bode 5, t.j. v § 2b odsek 7 upravil takto: "Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh ministra obrany." Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu pána prezidenta. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania a zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána prezidenta nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Druhý návrh. Ustanovenia článku III sa vypúšťajú. Doterajšie články IV a V sa označujú ako články III a IV. Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto druhom návrhu pána prezidenta. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento druhý návrh pána prezidenta nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone. V súlade s uznesením troch výborov Národnej rady, ktoré prerokovali vrátený návrh zákona, a spoločnej správy, navrhujem schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení tak, ako ho prijala Národná rada. Odporúčam prijať pôvodné znenie.

  • V súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky budeme hlasovať či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 23. júna 1995.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča opätovne schváliť uvedený zákon.

  • Hlasovanie.