• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pokračujeme rozpravou o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení 13 poslanci. Dávam slovo pánu poslancovi Vaškovičovi. Prosím, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Maxon, ak mieni vystúpiť, a potom pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    je určite výhodou aj nevýhodou vystupovať v diskusii neskôr. Včerajšia bohatá diskusia upozornila na niektoré závažné problémy. Pokúsim sa neopakovať tie vecné súvislosti, ktoré sa tu už rozdiskutovali, a viac sa sústredím na otázky, o ktorých si myslím, že sa im včera nevenovala až taká veľká pozornosť. Napriek tomu predsa len by som stručne zaujal stanovisko aj k včerajšej diskusii, resp. v prvej poznámke k otázke dôvodovej správy, ktorá je predložená k tomuto zákonu.

    Včera vlastne všetci rečníci zdôrazňovali, že ide o novelu zákona výnimočného významu. Podľa môjho názoru, a to nie len pri tomto zákone, ale aj pri iných - a som v parlamente nový -, dôvodové správy, ktoré sú nám predkladané, sú absolútne nedostatočné, absolútne nevyargumentované. Myslím si, že v tejto tradícii by sme nemali v budúcnosti pokračovať. Úlohou predkladateľa je presvedčiť nás argumentmi o správnosti predkladaných noviel, a nie opačne, aby si tu jednotliví poslanci niekoľkohodinovými vzájomnými pingpongovými vystúpeniami vymieňali názory na to, o čom sa dôvodová správa ani nezmieňuje.

    Taký dôležitý zákon vo všeobecnej časti vlastne zdôvodňuje túto historickú novelu na jeden a pol strane. Pritom vecná argumentácia je skutočne na vode. V druhom odseku sa hovorí: "Návrh novelizácie zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky." Prosím vás pekne, veď každému je jasné, že nevychádza. Keby tam bolo napísané čiastočne vychádza, tak s tým budeme všetci súhlasiť, pretože včera tu viacerí rečníci prečítali programové vyhlásenie vlády a v najdôležitejšej časti tohto zákona sa nevychádza z programového vyhlásenia vlády. Čiže to je len krátka poznámka.

    Samotné zdôvodnenie je na jedenásť a štvrť riadku. Prvá veta znie: "Vychádza z pôvodného zámeru kupónovej privatizácie umožniť všetkým občanom nadobudnúť podiel na majetku, odškodniť ich a tým formovať ich pozitívny postoj k procesu privatizácie." Prosím vás pekne, veď metóda, ktorá je tu predložená, neumožňuje všetkým občanom nadobudnúť podiel na majetku štátu. Dá sa súhlasiť iba s druhou časťou, že ide o aké-také odškodnenie. To znamená, že opäť sa argumentuje niečím, čo nie je pravda.

    Ďalšia časť sa dá nazvať invektívami voči investičným spoločnostiam a privatizačným fondom. Stalo sa už módou kritizovať tieto inštitúcie veľmi jednostranne, nevyargumentovane. Prečítam, aká je vecná argumentácia. "Výsledky prvej vlny privatizácie ukazujú, že tento zámer sa nesplnil. V skutočnosti sú odškodňované iné subjekty, fondy, banky a rôzne nastrčené fyzické osoby ako zakladatelia investičných fondov a investičných spoločností. Neexistuje kontrola individuálnych dikov nad činnosťou investičných fondov a spoločností. Aj v druhej vlne sa stali dominantnými investičné fondy, a to v dôsledku masívnej reklamnej kampane neprehľadného a v mnohých prípadoch i neférového prístupu mnohých investičných fondov k občanom."

    Bolo by dobre, keby sme si spomenuli, v akom legislatívnom prostredí a kto bol vtedy pri moci, keď tento zákon pôsobil, kto mal vykonávať štátny dozor. Tí, ktorí to tu teraz najviac kritizujú, si nevykonávali svoje povinnosti. Pýtam sa, čo robili počas celého obdobia, čo robil štátny dozor na ministerstve financií, ak je to skutočne tak. Ak sa vo fondoch porušovali zákony, bolo povinnosťou štátnych orgánov tieto veci odhaľovať a riešiť. Samozrejme, že sú v týchto spoločnostiach problémy, a takisto by sa dalo vyčítať podobným spôsobom aj iným inštitúciám. Nechcem tu vyvolávať nejakú konfliktnú atmosféru, ale neprekáža nikomu, že sa tu 5 rokov prečerpávali miliardy prostriedkov zo štátnych podnikov? Nikomu neprekáža, že počas fungovania štátnych podnikov si tam sporiteľne a poisťovne odlievali miliardy? Alebo že sú tam rôzne úvery v bankách v miliardových výškach, ktoré sú nenávratné?

    Tu sa bavíme o tom, či niekto má 5 000, alebo 10 000 korún. Hovorím tomu, že sa detailne zaoberáme zlodejmi v samoobsluhe, ale väčší zlodeji nás nezaujímajú. Samozrejme, voči fondom bolo treba postupovať v rámci zákona. Ak boli zákony nedokonalé, mali sa novelizovať. Jedno je však jasné, že táto infraštruktúra je veľmi dôležitá, ale to nebudem rozvádzať tu, ale v príspevku pri ďalšom zákone, ktorý budeme novelizovať. Chcem uzavrieť tento prvý vstup tým, že dôvodová správa jednoducho nezdôvodňuje, prečo dochádza k zásadnej zmene v koncepcii tohto zákona.

    Vo včerajších vystúpeniach sa rečníci sústredili predovšetkým na problémy kompetencie Fondu národného majetku. K tomu by som chcel stručne vyjadriť svoje stanovisko a stanovisko klubu Demokratickej únie. V princípe možno pripustiť možnosť prenosu týchto kompetencií aj na inú inštitúciu, ako je štátna. Zároveň sa však v zákone mal dôsledne, podstatne dôslednejšie riešiť systém kontroly takejto nezávislej inštitúcie. Žiaľbohu, predložená novela v tomto smere nepostačuje a v prípade prenosu právomoci na Fond národného majetku nie je vyváženosť medzi právomocami a kontrolným systémom.

    Na druhej strane chcem ešte poznamenať, že ak by sa aj v zákone takáto vyváženosť zabezpečila, pokiaľ súčasná koalícia bude postupovať metódou, že v dozornej rade, v komisiách výboru a v iných komisiách, ktoré sa navrhujú, budú iba členovia koalície, aj v takomto prípade je celý tento kontrolný systém nedôveryhodný. Toto je prvý základný problém - prenos kompetencií na Fond národného majetku.

    Ďalšie problémy, ktoré sa tu spomenuli, sa dotýkajú paragrafov, v ktorých sa v podstatnej miere zasahuje do daného stavu retroaktívnym spôsobom. Ide v prvom rade o zásah do pôvodných zmlúv, ktoré boli uskutočnené medzi Fondom národného majetku a minulými nadobúdateľmi. Názor Demokratickej únie je jednoznačný v tom, že jednoducho zákonom nemôžeme vstúpiť do zmluvných vzťahov, ktoré už boli realizované. Vo výboroch sa argumentovalo tým, že podmienky podnikania meníme aj v daniach. To je síce pravda, ale tam nie je zmluvný vzťah medzi nadobúdateľom a štátom alebo medzi inou inštitúciou. Je to jednostranný akt zo strany parlamentu a vlády v daňových otázkach, ale tu vstupujeme do pôvodných zmlúv. Tiež si myslím, že zámer je v podstate správny, ale ak raz štát alebo Fond národného majetku urobí chybu, žiaľbohu, nemožno ju opravovať na úkor súkromného vlastníka. Štát v tomto prípade musí niesť následky. Preto sme proti tomu, aby sa tento paragraf prijal v navrhovanom znení, pretože podľa nášho názoru má jednoznačne protiústavný charakter.

    Ďalší problém, ktorý je na hrane právneho balansu, je otázka preceňovania vo Fonde národného majetku a s tým súvisiaceho navyšovania vo Fonde národného majetku, ktorý nezapísali obchodné registre. Tu takisto došlo k závažnej chybe zo strany štátu a opravovať túto chybu s retroaktívnym pôsobením zákona pokladáme za neprijateľné. Viem, že morálne právo je opäť na strane Fondu národného majetku, ale jednoducho takýto systém spätných zásahov nemôžeme založiť. Bolo potrebné skôr hľadať nejaké riešenia, povedzme na základe dohody medzi ďalšími akcionármi v týchto spoločnostiach a Fondom národného majetku. Myslím si, že návrh, ktorý sa pôvodne presadzoval v minulom roku, aby sa tieto akcie rozdelili proporcionálne medzi existujúcich akcionárov, by bol prijateľný aj pre Fond národného majetku, aj pre akcionárov a nevznikli by problémy. Totiž je tu už aj precedens, niektoré súdne spory Fond národného majetku prehral. Takže som zvedavý, ako sa bude ďalej pokračovať po prijatí tohto zákona. Predsa nie je možné korigovať už súdne rozhodnutia.

    Tretí problém, ktorý súvisí s právnymi dôsledkami, je zmena metódy kupónovej privatizácie. Zastávame názor, že došlo k zmluvnému vzťahu medzi 3,4 milióna mikmi a štátom a tento vzťah sa už nemôže retroaktívne meniť. Ak, tak v tom prípade mala byť šanca dať sa vyjadriť týmto občanom k ďalšej možnosti, alebo dať im ďalšiu možnosť, ale oni jednoznačne urobili kontrakt so štátom na účasť na majetku tohto štátu, a nie na odškodnenie. To znamená, že ak vláda chce túto filozofiu zmeniť, v tom prípade sa minimálne treba opýtať tých 3,4 milióna občanov, či to chcú zmeniť. Preto podporujeme návrh, ktorý včera predniesol pán poslanec Volf, a budeme podporovať referendum na túto otázku.

    To sú stručné pripomienky, resp. názory, alebo súhlas s predrečníkmi, ktorí včera vystupovali. Teraz by som sa chcel vo svojom vystúpení sústrediť na veci, ktoré súvisia s formovaním vlastníckej štruktúry, pretože si myslím, že je to podstatný problém privatizačného zákona.

    Ako iste vieme, od skončenia prvej vlny kupónovej privatizácie dochádza na Slovensku k spochybňovaniu tejto metódy a k neustálemu prehodnocovaniu privatizačného procesu. V argumentačnom slovníku obhajcov predloženej koncepcie sa vyskytujú označenia, ako vytvorenie bohatej slovenskej podnikateľskej vrstvy, konkrétneho vlastníka, umožniť účasť na privatizácii zamestnancom privatizovaných spoločností. Kupónovej metóde sa vyčíta rozptýlenosť vlastníkov, prílišná moc investičných spoločností a fondov a nerovnomerné nadobudnutie akcií jej účastníkov. Sú tieto argumenty opodstatnené, alebo zavádzajúce? Ide iba o zmenu metódy, alebo o iný model rozdelenia kolektívneho vlastníctva? Je tento model spravodlivejší, ekonomicky efektívnejší, alebo sa ním sledujú najmä politické ciele? Vzhľadom na používanie zámerne zavádzajúceho slovníka pokladám za potrebné stručne pripomenúť niektoré základné súvislosti privatizačného procesu.

    Zrejme máme vcelku jednotný názor na to, že treba zmeniť kolektívne vlastníctvo na súkromné vlastníctvo. To totiž jednoznačne preukázalo neschopnosť efektívne rozmnožovať bohatstvo. Ťažkosť je v tom, že zatiaľ čo na premenu súkromného vlastníctva na kolektívne stačil jeden dekrét, opačný postup je o niečo komplikovanejší z hľadiska politického, z hľadiska ekonomického, aj z hľadiska psychologického.

    Vráťme sa však k prapodstate súkromného vlastníctva, k pojmom "vlastník" a "rozmnožovanie bohatstva". Zjednodušene povedané, vlastníctvo môžeme označiť ako právo držby a užívania majetku, právo privlastňovania výnosov alebo utŕženia straty, a dispozičné právo, čiže zmena a podstata formy majetku. K týmto trom právam pristupuje jedna veľmi dôležitá vec vlastníka, a to je rozhodovanie. Bez nej by totiž tieto práva nemohol realizovať. Na nižšom stupni deľby práce, keď sa vlastníctvo spájalo s rozhodovaním, platilo: rozhodujem, pretože vlastním.

    Rozvojom veľkovýroby a technického pokroku došlo k oddeleniu vlastníctva a riadenia, k špecializácii vlastníckych funkcií. Tento spôsob deľby umožnil rozšíriť akciové vlastníctvo na veľký počet osôb, a tak sústrediť malé kapitály na účely veľkého podnikania. Spomínam to najmä preto, že v úvahách súčasnej vládnej moci dominuje výklad, že konkrétnym vlastníkom je ten, kto vlastní majoritný podiel alebo celý majetok, alebo sa v ňom spája vlastník - manažér, vlastník - zamestnanec.

    Môžem smelo vyhlásiť, že v moderných podnikoch súčasnej modernej ekonomiky je toto anachronizmus. Tým nechcem povedať, že v malých alebo stredne malých podnikoch neexistujú užšie vlastnícke vzťahy, to znamená vzťahy vlastník - manažér, vlastník - zamestnanec, ale toto nie je prevažujúca forma vlastníctva. Je to okrajová forma vlastníctva. Toto by som chcel uzavrieť tým, že jednoducho si musíme jasne povedať, aký typ vlastníckych štruktúr ideme vytvárať, či ideme vytvárať úzko prepojené vlastníctvo, alebo ideme vytvárať moderné vlastníctvo rozptýlených vlastníkov, ktorí kontrolujú inými spôsobmi a inými mechanizmami manažmenty spoločností. Vzhľadom na to, že moderné podnikanie jednoducho neumožňuje už toto úzke spojenie, práve rozptýlené vlastníctvo, externí vlastníci sú tou modernou formou, modernou štruktúrou vlastníckych vzťahov, ktorá sa presadila vo väčšine veľkých korporácií v moderných trhových ekonomikách. My máme historickú šancu preskočiť celú etapu evolúcie vývoja týchto vlastníckych vzťahov a vlastne jedným rozhodnutím začať modernú vlastnícku štruktúru.

    Podľa mňa koncepciou, ktorá sa teraz sleduje, sa vraciame späť. Tento vývoj, ktorý sa nakoniec podľa môjho názoru aj tak presadí dlhodobo, o 10, 20, 30 rokov, nás bude stáť zbytočné transformačné náklady, ktorým sme sa mohli vyhnúť. Myslím si, že prechádzame z jedného extrému vlastníckych vzťahov do druhého extrému, od kupónovej metódy 97 3 do nula kupónovej metódy a vytvárania úzkych vlastníckych vzťahov. Je to pre nás typický mantinelizmus, ktorý nás však bude stáť, a to si povedzme otvorene, miliardy. Takisto ako som nebol zástancom len metódy 97 3, ktorú tiež nepokladám v extrémnej polohe za správnu, nie som zástancom metódy, ktorá sa navrhuje teraz. Jednoducho celý privatizačný proces sa dal zvládnuť aj kombinovanými metódami, o čo sa pokúsila aj vláda Jozefa Moravčíka, aj inou formou ako vtedy bol návrh, mohla byť rýchla, bezbolestná, spravodlivejšia, ekonomicky efektívnejšia. Myslím si, že ešte stále je čas sa zastaviť, prediskutovať si tieto veci a skombinovať tieto metódy a jednotlivé prístupy.

    My sme totiž urobili jednu základnú chybu, že démonizujeme metódu. Podľa môjho názoru nie je rozhodujúce, akou metódou, či kupónovou, priamym predajom, alebo verejnou súťažou, alebo kapitálovým trhom vytvárame vlastníkov. Je to dôležité z hľadiska technického i z hľadiska iných. Ale v princípe každou z týchto metód sa dá vytvoriť aj rozptýlený vlastník, aj externý, aj interný vlastník.

    Čiže v tomto ohľadne si myslím, že diskusia sa zbytočne excentricky koncentruje na metódy a nesleduje sa vlastne hlavný cieľ privatizácie - vytvoriť efektívnu vlastnícku štruktúru, ktorú vytvárame administratívne, politicky administratívne. Zatiaľ čo táto sa v trhových ekonomikách vyvíjala evolučným spôsobom niekoľko desiatok rokov, my nie že máme šancu, ale musíme teraz túto štruktúru nejakým spôsobom vytvoriť, dať štartovaciu čiaru, aby sa potom tieto vlastnícke štruktúry vyvíjali evolučne. A to, aké "polposition" postavíme na štarte, nás bude stáť väčšie alebo menšie transformačné náklady.

    My sa tu často bavíme z hľadiska ekonomických vecí o podružných veciach, aj keď možno občanov veľmi zaujímajú, či niekto má 5, alebo 10 tisíc akcií, ale nebavíme sa o tom, ako dosiahnuť, aby produkčná schopnosť tejto ekonomiky bola desaťnásobná, pretože voči vyspelým trhovým ekonomikám je produkčná schopnosť tejto ekonomiky desaťnásobne nižšia. Zvýšenie výkonnosti tejto ekonomiky nebude také jednoduché. A práve vhodná vlastnícka štruktúra by mala byť jedným z predpokladov na to, aby sme čo najskôr tento produkčný nedostatok dobehli.

    Druhý závažný problém, ktorý súvisí s rozmnožovaním bohatstva - treba zdôrazniť, že na rozdiel od postupného rozmnožovania súkromného bohatstva, ktoré je typické pre krajiny s trhovým hospodárstvom, kde sa na zhodnocovanie kapitálu využívajú vlastné úspory alebo úvery kryté vlastným majetkom, v prípade neúspešnosti prichádza vlastník o vlastný majetok. Náš vlastník, ktorého tu ideme vytvárať, ten v kupónovej privatizácii, priznávam, mohol prísť konkrétne o svoj majetok, ale ten typ vlastníka, ktorý ideme vytvárať pomocou splátkového systému, žiaľbohu, nič neriskuje. Náš vopred určený budúci vlastník akcií neručí vlastným majetkom, ale majetkom Fondu národného majetku, resp. naším doterajším kolektívnym vlastníctvom. Čiže v prípade neúspešného vývoja podniku nenesie prakticky žiadne riziko. Jediná silná motivácia, ktorú má, je premeniť šancu, ktorú administratívne politicky dostal, stať sa rýchleným kapitalistom úspešným riadením spoločnosti. To znamená, že dostáva šancu dobrým spravovaním kolektívneho majetku počas obdobia splácania stať sa reálnym vlastníkom. V tom je zásadný rozdiel oproti vlastníkom a rozmnožovaniu bohatstva, ktoré sa dialo evolučným spôsobom, ktoré môžeme označiť za spravodlivé, ale tu je už téma spravodlivosti alebo sociálnej spravodlivosti veľmi citlivá. A tu treba povedať, že vlastne stojíme pred úlohou politicky veľmi vážnou, že hľadáme nejaký dokonalý model totálnej spravodlivosti, ktorá sa tu vlastne nedá uplatniť. Tu sú možné iba dve cesty, väčšia alebo menšia nespravodlivosť, alebo väčšia alebo menšia spravodlivosť, a rozlíšiť, ktorá to bude. To je práve to, čo by sme mali v našej diskusii objasniť.

    Vrátim sa predsa len ku kupónovej privatizácii, pretože často sa používajú skôr emotívne prístupy než vecné prístupy k tejto metóde. Kritizuje sa skutočnosť, že kupónoví investori získali umiestnením z rôznych akciových spoločností rôzne ocenenie kupónov. Je však neodškriepiteľné, že na štarte sme mali rovnaké šance, do medzicieľa sme však dobehli rôzne. Tu si treba uvedomiť, že kapitálový trh je dynamická veličina a že to, akú máme dnes hodnotu akcií, neznamená, že tú istú hodnotu budeme mať zajtra. Tí, ktorí majú dnes 40, a druhí 5, o 5 rokov to môže byť presne opačne. Čiže tu sa súťaž neskončila. Statický pohľad na tento problém je veľmi nesprávny. Rozdiel je iba v tom, že každý stojíme na inej pozícii v ďalšej súťaži, ktorá sa končí jedine predajom akcií. V tom momente, keď akcie predávame, zisťujeme, koľko dostaneme za to likvidných prostriedkov. Hodnota našich akcií i výnosy z nich budú stúpať a klesať v závislosti od profesionálneho riadenia akciovej spoločnosti, kvalitnej realizácie kontrolných funkcií prostredníctvom špecializovaných inštitúcií.

    Nemalou mierou k uvedeným pohybom prispieva aj vláda realizáciou hospodárskej politiky a postupom v transformácii hospodárskeho systému. To, že hodnota akcií je taká, aká je, je z veľkej časti odzrkadlením reálneho stavu našich postsocialistických podnikov. Jednoducho nie je možné tento problém zvaľovať na investičné spoločnosti alebo investičné fondy, ktoré vlastne nie sú ani majiteľmi. Sú iba správcami portfólia a následne vykonávajú vo väčšej alebo menšej miere kontrolu manažmentov v akciových spoločnostiach. Spájať tieto spoločnosti priamo s tým, že ovládajú miliardové majetky, že voľne narábajú s týmito miliardovými majetkami, je nesprávne. Jednoducho existujú, a keď neexistujú, dajú sa uplatniť legislatívne a kontrolné systémy, ktoré celý tento proces objektivizujú. Tak je to bežné v celom civilizovanom svete.

    Nespornou prednosťou kupónovej privatizácie je rýchlosť zmeny vlastníka, nenáročnosť na finančné zdroje. Vážení, tých 50 mld, ktoré vydá Fond národného majetku, sú transformačné náklady, podľa mňa zbytočné transformačné náklady. Za tých 50 mld sa tu mohli postaviť moderné nemocnice, školy a moderné športové zariadenia. Mohli sme viac športovať a menej vynakladať na pasívne zdravotníctvo. Jednoducho z ekonomického hľadiska tento model zbytočne zaťažuje zdrojovú časť. Takisto tvorba konkrétneho, aj keď rozptýleného vlastníka. Kupónová privatizácia tvorí konkrétneho vlastníka. Nie je pravda, že to nie je konkrétny vlastník. On je konkrétny, iba nie je interným vlastníkom. Je to externý vlastník a svoje vlastnícke práva vykonáva buď sám, alebo prostredníctvom iných inštitúcií. Je to takisto úplne bežný spôsob riadenia moderných spoločností. Táto forma sa stala prevládajúcou v modernom hospodárskom systéme a nevidím dôvody, prečo by to malo byť ináč.

    Samozrejme, nie som proti tomu, teda aby sa moje vystúpenie nechápalo tak, že som proti zamestnaneckým spoločnostiam, alebo že som proti priamym predajom. Naopak, myslím si, že bolo treba diferencovať malé podniky, kde je užší vzťah medzi zamestnancami a vlastníctvom, povedzme v poľnohospodárstve, v stavebníctve, ale aj v iných odvetviach, tam kde je malý počet zamestnancov, základné imanie je do 10, 20 miliónov, tie sme bez problémov mohli riešiť priamymi predajmi, ale pri veľkých spoločnostiach je, podľa mňa, tento postup ekonomicky neefektívny.

    Teraz sa pokúsim zdôvodniť, prečo je tento postup neefektívny aj pre kupujúcich, resp. pre budúcich nadobúdateľov tohto majetku. Pretože kupujúci nemajú vlastné voľné zdroje, uplatňuje sa problematická metóda postupných splátok. Táto metóda síce postupne podľa tempa splátok vytvára majoritného vlastníka, tento sa však nestane strategickým investorom zo dňa na deň. Práve naopak, značnú časť zisku bude musieť dlhodobo použiť na splátky Fondu národného majetku, a nie na rozvoj podniku. Jeho prístup ku krátkodobým, no najmä k dlhodobým úverovým zdrojom sa nezlepší, ale zhorší. Investorov a bankové inštitúcie totiž nezaujíma, či vlastníkom je jeden akcionár alebo tisícky akcionárov, ale nakoľko je podnik zdravý. To je rozhodujúce. Doterajší manažéri neprinesú nové organizačné ani technické poznatky, ani nové trhy. Prečo to neurobili doteraz, ak to páni manažéri vedia, pýtam sa. Značná časť z nich bude musieť aj vo vlastnom záujme prenechať svoje manažérske posty schopnejším. To bude ten lepší prípad.

    Niektorí sa budú snažiť urýchlene splatiť majoritný balík a následne ho výhodne predať. Tu sa otvára nesmierne zaujímavá cesta, ako rýchlo pustiť zahraničný kapitál do ekonomiky. Čiže všetci, a povedzme si otvorene, na to, aby mohli budúci nadobúdatelia splatiť majetok, musia prísť k trhom. Chvalabohu, je, síce aká-taká, ale už je tu trhová ekonomika. Oni tie tovary, ktoré vyrobia, budú musieť zrealizovať na trhu. Jedine touto cestou budú môcť splatiť podniky. Povedzme si to otvorene, ak budeme naďalej robiť, a ak veľmi správne robíme veľmi rozumnú menovú, finančnú a štátnorozpočtovú politiku, tak nemajú šance sa ináč realizovať ako presadením sa na trhu. Tým sa vytvára medzi nimi konkurenčné prostredie. A povedzme si otvorene, väčšina dnešných podnikov je podkapitalizovaná a je na hranici prežitia. Bude mať veľké problémy. Dve tretiny alebo polovička podnikov sa bude veľmi ťažko pasovať s týmto problémom. Tým, ktoré sa budú pasovať s týmto problémom, sa otvárajú rôzne možnosti. Jednou z nich je tá, o ktorej som hovoril.

    Ďalšou nevýhodou toho je to, že minoritné podiely budú zaujímavé len pri vysoko ziskových a zavedených spoločnostiach. Tak ako kapitálový trh bude značne ochudobnený, vlastne k rozvoju kapitálového trhu nedôjde. Naopak, kapitálový trh touto transakciou bude stagnovať, pretože je logické, že potrvá 5-6 rokov, pokiaľ nadobúdatelia vôbec splatia tento majetok, čiže tieto akcie budú neobchodovateľné, a ďalšie akcie sú vlastne v držbe na to, aby si ich mohli kúpiť, čiže vlastne obrovský balík majetku je vyradený z kapitálového trhu. Tým páni podnikatelia vyraďujú z kapitálového trhu jednu veľmi dôležitú inštitúciu, ktorou je konkurenčná banka.

    Je všeobecne známe, že dlhodobý kapitál v moderných trhových ekonomikách sa nezískava cez banky, ale cez kapitálový trh. Tým si zatvárajú cestu k dlhodobým investíciám. Nevznikne konkurenčné prostredie medzi bankovým a tzv. nebankovým sektorom. Pri stave bánk, ktorý je teraz, to pokladám za nešťastný ťah z hľadiska vytvárania vhodného inštitucionálneho trhového prostredia na finančnom trhu. Takéto kroky nás budú stáť, vážení, miliardy, ktoré sa síce ťažko dajú vypočítať, lebo sa to nedá riešiť demagogickým spôsobom, podobne ako sa argumentuje v kupónovej privatizácii, ale v ekonómii sa dá vypočítať aj to, o aké hodnoty sme nečinnosťou prišli. A to budú miliardy. To znamená, že tento typ vlastníctva pokladám za daných podmienok, v ktorých sa nachádzame, ako prevažujúcu metódu v tomto čase za ekonomicky neefektívnu.

    Záverom by som chcel povedať, že rozhodnutím Fondu národného majetku sa dáva možnosť prevažne bývalým socialistickým manažérom pracovať s doterajším kolektívnym majetkom a v prípade úspešného zhodnotenia ho získať do vlastníctva celý. Podstatne menšiu časť získajú zamestnanci privatizovanej spoločnosti. Pokiaľ mám informácie, väčšina týchto akciových spoločností je konštruovaná systémom, kde 51 % má manažment a ďalšiu časť majú zamestnanci, teda kontrolovať túto spoločnosť bude vlastne manažment. Takisto je veľmi obmedzené obchodovanie s akciami zamestnancov. Pokiaľ by to mali byť klasické zamestnanecké akcie, v tom prípade je to zase iný model. Tento bol použitý dlhodobo v Juhoslávii a výsledky jeho efektívnosti sú jasné. Nech si to preštudujú obhajcovia. Výsledky efektívnosti zamestnaneckých akciových spoločností, ako fungovali v bývalej Juhoslávii sú lapidárnym dôkazom toho, že ak je to prevažujúca forma, ide o neefektívnu formu vlastníckych vzťahov. Ešte raz opakujem, v určitom rozmere, samozrejme, tieto spoločnosti sú možné. Základ spočíva v tom, aby sa postupne tieto vlastnícke formy voľne vytvárali a aby medzi sebou vlastne súťažili, ktorá forma je výhodnejšia, ktorá je lepšia. Tým, že sa opäť prejde do druhého extrému, nevytvoria sa proporcionálne podmienky na to, čo som zdôrazňoval v prvej časti svojho vystúpenia. Ostatní zamestnanci a občania sa budú musieť uspokojiť s dlhopisovou náhradou.

    Výhodou uvedeného postupu je to, že vznikne relatívne rýchla, úzka bohatá vrstva. Ja veľmi nerád používam slovo sociálna spravodlivosť a vôbec slovo sociálne, pretože často sa toto slovo zneužíva a používa v pojmoch, ktorým nie je vlastné. Budem radšej hovoriť o spravodlivosti. Myslím si, že spravodlivé by bolo, keby rozloženie týchto šancí ako zbohatnúť dostal väčší počet občanov. Samozrejme, nechcem vylúčiť manažérov a nechcem vylúčiť ani zamestnancov, ale v tých proporciách, v akých sa to vlastne bude realizovať, to pokladám aj za hlboko nespravodlivé. Čiže proti tomuto typu vlastníctva ako prevažujúcemu typu vlastníctva by som chcel povedať, že tento model je jednoducho nespravodlivý, pretože veľmi úzka skupina ľudí dostáva šancu zbohatnúť na príliš veľkej časti kolektívneho vlastníctva.

    Už niekoľkokrát som navrhoval, a v minulom roku skoro došlo k dohode medzi Zväzom priemyslu a určitou skupinou, ktorá presadzovala túto metódu, aby sa dala opcia na 20-25 % akcií manažérom, na 20-25 % zamestnancom a zvyšok by išiel do kupónovej privatizácie. Nehovorím, že toto by sa muselo uplatniť vo všetkých spoločnostiach. Najmä pri stredne veľkých a veľkých spoločnostiach to pokladám za veľmi rýchlu a veľmi efektívnu metódu. Nedochádzalo by k nijakému obviňovaniu, neboli by potrebné výberové konania, nebolo by podozrievanie.

  • Pán poslanec, v zásade nie sme časovo obmedzení, ale rád by som upozornil, že už ste prekročili 40 minút.

  • Pán predsedajúci, myslím si, že je to taký dôležitý zákon, že ako poslanec pokladám za dôležité povedať svoje názory, pretože raz sa všetci budeme spovedať svojím voličom. Takže mi dovoľte, aby som svoje názory v plnej miere prezentoval.

  • Som rád, že máte trpezlivosť, pán poslanec. Prosím.

  • A okrem toho už budem o chvíľu končiť, takže nemusíte byť až taký nervózny.

  • Je to aj na základe upozornenia vašich kolegov.

  • Takže vlastne prejdem k záveru. Namiesto oddelenia politickej moci a vlastníckej štruktúry dôjde k jej vysokej závislosti. Zatiaľ čo môj navrhovaný model vlastne neumožňoval úzke prepojenie politickej moci a ekonomických štruktúr, zrejme nenávisť voči fondom je práve príčinou toho, že fondy vlastne neboli tou správnou inštitúciou, cez ktorú sa priamo dali ovládať podniky, takže tam vidím hlavné emotívne nebezpečenstvo voči fondom v tomto zmysle. Manažérov, budúcich potenciálnych vlastníkov, už nebudú kontrolovať investičné spoločnosti a investičné fondy. Dočasne však budú musieť strpieť politickú moc realizovanú prostredníctvom Fondu národného majetku a závislosť od bankového sektoru kontrolovaného Fondom národného majetku. Ak sa im podarí tieto peripetie preskákať, dostanú sa z pozície trpiteľa do polohy silnej veľkokapitalistickej hobby. Potom sa možno stanú ich rukojemníkmi politické štruktúry. Myslím si, že to bude tak, všetko už tomu nasvedčuje. Skúsenosti však ukazujú, že tam, kde došlo k silnej previazanosti týchto skupín, sa nedarí ani hospodárskemu blahobytu, ani slobodnej spoločnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Maxon. Nie je prítomný, stráca poradie. Vystúpi pán poslanec Filkus, pripraví sa pán Kunc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    tento môj príspevok kategorizujem medzi tie príspevky, ktoré vychádzajú z platformy, že sa nedajú akceptovať rozhodujúce východiská novelizácie tohto zákona. A preto, samozrejme, už teraz anticipujem záver, že je pre nás neprijateľné, aby sme novelizáciu tohto zákona akceptovali. Preto neprichádzam so žiadnymi zlepšovákmi, ale skôr sa chcem zdôveriť, prečo sa niektoré tieto východiská nedajú akceptovať. Teda nespravím radosť Romanovi Hofbauerovi, zlepšováky neprinesiem, ale dúfam, že ho presvedčím, že stiahne tento návrh novelizácie zákona. Samozrejme, to bol teraz žart, keby to bola skutočnosť, bol by som veľmi rád a hovorilo by to aj o tom, aké mám silné argumenty, ale uvidíme, do akej miery sa mi to podarí.

    Chcem hovoriť k trom okruhom východísk, ktoré sa nedajú akceptovať a ktoré sú najmä pre túto etapu rozvoja ekonomiky jednak neprijateľné a jednak môžu nám urobiť viac škody ako osohu. Budem hovoriť o koncepcii privatizácie, o transparentnosti privatizácie, tak ako sa hovorí v zákone, a potom o dôsledkoch na zabrzdenie kontinuity transformačného procesu, lebo tento zákon, ak ho prijmeme, určite vytvorí ďalšie bariéry pri pokračovaní transformačného procesu v porovnaní s tým, ako sa teraz veľmi pozitívne prejavuje.

    K prvému okruhu problémov: Veľmi vehementne sa hovorilo nielen v diskusiách vo výboroch, ale aj tu vo včerajších vystúpeniach, že ide o novú koncepciu procesu privatizácie prostredníctvom dlhopisov. Koncepcia to v zásade nie je, priznal to aj včera pán minister Ducký, keď hovoril o tom, že všetko sa vyvíja okolo dlhopisov. Koncepcia totiž musí mať jasnú použiteľnosť, finančné krytie dlhopisov je zatiaľ nejasné, splatnosť takisto nejasná. Nemožno absolútne hovoriť o koncepcii privatizácie, nemožno hovoriť vôbec o privatizácii; navzájom sme sa už niekoľko ráz presvedčili a o tom sme hovorili, že privatizačný proces, resp. jeho hlavným cieľom je - ani sa mi to už nechce opakovať - zmeniť formu, charakter vlastníctva. Dlhopisy ju nemenia. Včera sme sa tu niekoľkokrát dozvedeli od odborníkov, nechcem teraz personifikovať, pretože viacerí si osvojili ten názor, že ide o odškodňovací proces, a nie o proces privatizačný. Dlhopis totiž nemá podstatu zmeniť formu vlastníctva, to znamená, že nemožno hovoriť o koncepcii privatizácie.

    Druhá oblasť problémov - transparentnosť: Už druhý rok sa navzájom presvedčujeme o tom, a boli sme aj na rovnakej gnozeologickej úrovni, že akákoľvek metóda v procese privatizácie musí byť rovnocenná. Každú metódu pokladáme za rovnocennú. Iná vec je, ak vládnuca strana alebo vláda - to je prirodzené - si povie, že z metód bude pre ňu prioritná tá a tá. Je pochopiteľné, že každá vláda si chce vytvoriť a posilňovať jednak svoju politickú moc, ale kryť ju i svojou ekonomikou. To nie je nič neprirodzené, len spôsob, ako to robí, musí byť v súlade aj s programom vlády.

    Keď sme sa dohovorili, že akákoľvek metóda procesu privatizácie je rovnocenná, musíme to dodržať. Okrem toho sme povedali, že aj ktorýkoľvek subjekt, ktorý vstupuje do privatizácie, je tiež rovnocenný. Nedodržali sme to. A aby som vám to dokázal len jedným dokumentom - samozrejme, v programe vlády je to veľmi široko koncipované, tam sa z toho dá "vytriblovať", ale v Memorande hospodárskej politiky sa vytriblovať nedá. Body 18, 19 a 20 tohto memoranda hovoria o všetkých metódach privatizácie, ktoré sa budú používať, hovorí sa aj o tom, ktoré sa budú uprednostňovať, ale nehovorí sa o tom, že metóda kupónovej privatizácie sa vylučuje. Memorandum hospodárskej politiky vlády je z mesiaca apríla. Máme máj, jún, teda viac ako po dvoch mesiacoch, nie po pol roku, ako hovoril napríklad Peter Weiss, ja ho zlepšujem, ale v dobrom, to je ten zlepšovák, napríklad po viac ako dvoch mesiacoch to už neplatí.

    Môj apel na ministra pre privatizáciu a správu národného majetku aj ministra hospodárstva, ak by tu bol, aby vysvetlil občanovi, prečo toto zásadné protirečenie medzi použitím metód z hľadiska rovnocennosti metód procesu privatizácie v memorande je v rozpore s tým, čo sa teraz robí, alebo v rozpore s novelizáciou tohto zákona. Keď už nič iného, tak morálka jedného ministra vo vzťahu k občanovi to vyžaduje, aby sa tento fakt vysvetlil. Samozrejme, že pri rôznom výklade transparentnosti, z pohľadu hociktorej vlády ide najmä o to, upevniť si svoju politickú moc a kryť ju ekonomickou mocou. Nie som naivný politik a som presvedčený, že takto sa to robí všade vo svete. Rozdiel je len ten, ako sa to robí. Na každý pád by to nemalo mať dopad na občana, najmä nie na stratu dôvery v to, čo robí vláda. Toto je príliš riskantné, a preto s tým nemožno súhlasiť.

    Tretia oblasť problémov - zastavenie kontinuity transformačného procesu. My sme si tiež povedali, aj tu, na tomto mieste, aj inde, na odborných fórach, že zachovanie kontinuity transformačného procesu je veľmi dôležité z pohľadu krokov, ktoré spomeniem. Iná vec je postup, rýchlosť, tam sa dajú robiť korekcie. Ale povedali sme si, že musíme ísť naďalej reštriktívnou makroekonomickou politikou rozpočtového charakteru, nie menového, to som už niekoľko ráz podčiarkol, že pôjdeme naďalej zdokonaľovaním procesu liberalizácie obchodu, v tých cenách veľa už nemáme, len tie 2 %, že pôjdeme naďalej cestou dosiahnuť konvertibilitu meny nielen cez bežný, ale aj cez kapitálový účet. Súčasne sme sa tiež vzájomne dohodli, že spomínané kroky budú sprevádzané i naďalej procesom privatizácie, takým, ktorý bude predstavovať zmenu štruktúry vlastníctva. V prvom okruhu problémov som už povedal, že cez dlhopisy k tomu nedochádza, ale naopak, ešte sa posilňujú faktory, ktoré brzdia transformačný proces.

    V transformačnom procese sme sa dostali do fázy určitého oživenia a v tejto fáze chceme ďalej pokračovať. Na to však potrebujeme zdroje, potrebujeme zmeniť štruktúru a infraštruktúru reprodukčného procesu, všetko možné, o čom všetci viete. Ale predstavte si, že súčasne pri uprednostňovaní priameho predaja vopred určeným vlastníkom umožňujeme týmto vlastníkom splácať Fondu národného majetku cez dlhopisy, alebo aj zo zisku. To znamená, že títo noví privatizéri, a tých bude dosť, zabudnú na svoj rozvoj, zabudnú na to, čo znamená robiť oživenie ekonomiky, a budú splácať zo zisku to, čo by sa zo zisku splácať nemalo. A toto umožňuje tento navrhovaný zákon v podmienkach, keď celý proces transformácie trpí nedostatkom zdrojov, a to nielen domácich, ale aj zahraničných. Samozrejme, nie som zase naivný, že si neviem predstaviť, že zahraničný kapitál vie využiť aj podmienky, ktoré budú, prostredníctvom privatizérov, o ktorých sa tu hovorí. Uvidíme, čo to urobí. Keby som toto anticipoval, bol by som slabý, nepredvídavý ekonóm.

    Teraz hovorím v zátvorke: Včera sa tu hovorilo, že títo privatizéri budú mať možnosť skúpiť v priebehu 5 rokov, kým budú dlhopisy splatné, časť z nich za veľmi lacné peniaze a, samozrejme, veľmi draho ich v svoj prospech predajú Fondu národného majetku, čo je nie ekonomicky morálne, ale hľadať morálku v ekonomike je takisto ťažké, ako hľadať sociálne aspekty na kapitálovom trhu. Táto skutočnosť by však mohla napríklad zabrániť snahe zvyšovať ceny a vytvárať menší tlak na ich záujem o zvyšovanie zisku. To bola včera jedna myšlienka, že tým, že toto umožníme, možno privatizér nebude mať záujem, lebo keby nemal túto možnosť, bude jednoznačne zvyšovať ceny, zvyšovať svoj zisk. Keď mu toto umožníme, možno to trošku zoslabí. To je v zátvorke.

    Keď zoberiem do úvahy všetky uvedené východiská, ktoré sú pre mňa jednoznačne neakceptovateľné a sú neakceptovateľné aj pre klub Demokratickej únie, to znamená východiská súvisiace s tzv. koncepciou privatizácie, s tzv. transparentnosťou, ale najmä s reálnym dosahom na zabrzdenie kontinuity transformačného procesu, prišli sme k záveru, že tento zákon nemôžeme podporiť.

    Teraz mi zostáva ešte apelovať na vás, na váš rozum, na vaše svedomie, samozrejme, aj na vašu straníckosť, len aby neprevýšila rozum a vaše svedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kunc. Pripraví sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, panie kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia,

    nemôžem sa vymaniť z vidiny jedného prirovnania, a síce takejto: Naša doterajšia privatizácia mi pripadá ako jedna veľká záhradná slávnosť, naši snobi to nazývajú garden party, ktorú pripravil s dobrým úmyslom a v dobrej viere štát pre nás všetkých. Mala všetky náležitosti, bola farebná, mala pobaviť, potešiť, mala čosi poskytnúť, jednoducho mala nám byť na radosť. Pochopiteľne, že každý účastník tejto záhradnej slávnosti si robil o nej svoje predstavy, aj o tom, čo v jej rámci zažije, čo ho poteší a čo prípadne aj získa. Pochopiteľne, že také reálnejšie predstavy si urobili tí, čo už nejaké záhradné slávnosti predtým absolvovali, a teda vedeli sa na to určitým spôsobom aj pripraviť. Ale dá sa povedať, že každý účastník tam mal nejaký svoj farebný balónik, ktorý by ho bol mal potešiť.

    Predstava štátu bola iste dobrá. Snažil sa o určitú spravodlivosť vo vlastníckych pomeroch vo vzťahu k minulosti a o vytvorenie predpokladov na úspešnosť ekonomickej premeny a jej pokračovanie v podmienkach súkromného vlastníctva. Potiaľ to bolo všetko v poriadku. Ale záhradná slávnosť sa skončila a, pochopiteľne, nie pre všetkých rovnako. Dnes už vieme, alebo aspoň tak zisťujeme, pre koho ako. Boli takí, ktorí sa nielen potešili, ale niečo tam aj získali. Boli takí, čo povedali, no nemuselo to byť, ale keď bolo, tak bolo. Ale sú aj takí, čo ich z toho bolí hlava. Jednoducho, pochodili sme rôzne a je čas, keď to hodnotíme.

    Čo štát? Z hľadiska štátu to dopadlo asi tak: Hmatateľným výsledkom je skutočné odštátnenie podstatnej časti donedávne štátneho či spoločenského majetku a jeho prechod do vlastníctva občanov, či korporácií a inštitúcií, ktoré v skutočnosti vykonávajú ich vlastnícke práva. Treba povedať, že aj zásluhou toho sa rozvíja súkromné podnikanie, ktoré by malo oživiť trh a podporiť rozvoj súkromno-vlastníckych vzťahov, aj keď podstatné množstvo kupónov ostalo iba na úrovni finančno-vlastníckeho akciového vzťahu, a teda nezasiahne do samého podnikateľsko-trhového procesu. Skutkový stav svedčí o tom, že v tomto smere sa vidiny mnohých kupónových akcionárov nesplnili tak, ako si to v rámci záhradnej slávnosti predstavovali.

    Ako zvláštny, ale očakávaný produkt privatizácie sa objavuje kapitálový trh, resp. jeho podstatné posilnenie. Je to významná skutočnosť, pretože fungujúci kapitálový trh je a má byť podstatným zdrojom podnetov i kapitálových prostriedkov na rozvoj podnikania i hospodárstva ako celku. Pretože ide vskutku o závažný a neodmysliteľný segment všeobecného trhu, chcel by som v tejto veci venovať niekoľko poznámok vo väzbe na postavenie kupónových akcionárov aj vlastnícke či majiteľské práva, a predovšetkým realizáciu týchto práv. Keďže v tejto súvislosti poviem niečo kritického aj na adresu investičných spoločností, a najmä investičných privatizačných fondov, vopred sa ospravedlňujem tým, ktorí na seba nemajú prečo vzťahovať moje kritické poznámky a konštatovania.

    Áno, ide nám o kapitálový trh, ale nie o hocijaký. Treba vedieť, že všade na svete patrí medzi najviac regulované segmenty trhu, pretože v opačnom prípade honba účastníkov za ziskom vedie k poškodzovaniu najmä drobných akcionárov. Preto sa žiada kontrola. Vieme, že podstatná väčšina majiteľov kupónových knižiek zverila svoje kupóny investičným privatizačným fondom v skutočnosti preto, že nevedeli čo s tým, ako v tom chodiť, teda v dôvere. Dá sa povedať, že investičné privatizačné fondy tak získali obrovský majetok, ktorého cena vzhľadom na nízke ceny privatizovaného majetku môže v budúcnosti len rásť a rastie už teraz, pretože skutočná reprodukčná hodnota je už v čase privatizácie vždy vyššia. Tým sa fondy upevnili a ako subjekty mohli začať pôsobiť.

    Fondy si mohli počínať dvojako, buď ako noví vlastníci venovať sa podnikom aj podnikaniu, teda starať sa o oživenie podnikov a o ich umiestnenie na trhu, alebo druhá možnosť, začať prostredníctvom akcií špekulovať s privatizovaným majetkom na kapitálovom trhu alebo mimo neho. Aj to by bolo dobré, keby sa tak akcie podnikov boli dostali na inštitucionalizovaný kapitálový trh s cennými papiermi, ktorý by objektívnejšie modifikoval trhové ceny akcií. Takýto stav však, žiaľbohu, nenastal. Naopak, vo veľkom sa rozvinuli transakcie v priamom obchodovaní, ktoré sa uskutočňujú mimo oficiálnych búrz, hoc aj na trhovisku na Miletičovej v Bratislave. Evidentne je to proces nesystémový, spočívajúci len na dvojstranných aktoch predaja a kúpy za dohodnuté ceny. Pritom je bežný jav, že cena zobchodovaná takýmto priamym predajom býva nezriedka o pozoruhodné desiatky percent vyššia než oficiálna trhová cena akcií.

    Aký je potom kapitálový trh, o ktorom chceme hovoriť a ktorý chceme mať? Evidentne sa ukázalo, že fondy sa dali touto druhou cestou špekulácie. A odpoveď na otázku, čo z toho majú bývalí majitelia kupónových knižiek, je dosť neurčitá. Áno, je už najvyšší čas plniť rôzne verejné sľuby, ktoré odzneli, a vyplácať dividendy. O tom, aký je skutočný stav, sa tu niečo povedalo. Najlepšie by o tom mohli hovoriť akcionári fondov. Zdá sa, že sú piatym kolesom na voze. Odovzdali fondom nielen svoj majetok, ale aj možnosť s ním disponovať, ba akokoľvek ovplyvňovať disponovanie ním zo strany fondu. Hlasovací mechanizmus fondov ako akciových spoločností im naozaj nezabezpečuje nejaký vplyv. Chýbajú im informácie i znalosť vecí a sú akosi vedľa.

    Tá prvá možnosť angažovania sa fondov - venovať sa ako vlastník sprivatizovaným podnikom či firmám ako podnikateľským subjektom, starať sa o ich skutočnú premenu na výkonné a trhovo úspešné jednotky národného hospodárstva, o ich oživenie a rozvoj - sa, žiaľ, ujala veľmi málo, a preto hovorím, že česť tým, ktorí sa na to dali. Žiaľbohu, je ich naozaj málo. Pritom je iste aj nám jasné, že v tomto zmysle ide o omnoho viac, než na tej špekulačnej ceste, pretože oživenie podnikov je zároveň oživením národného hospodárstva so zrejmým osohom tak pre akcionárov, ako aj zamestnancov, čiže napĺňa väčší druh a rámec záujmov, záujmov všetkých.

    Osobitnou otázkou z praxe prvej vlny privatizácie je hľadanie a nachádzanie ciest najmä zo strany investičných spoločností a investičných privatizačných fondov odpredať akcie do zahraničia. Samo osebe by to bolo v poriadku, keby sa to bolo dialo na kapitálovom trhu pri uplatnení jeho pravidiel, a teda aj s príslušnou priehľadnosťou. Veď vskutku nám ide o vstup zahraničného kapitálu všetkými prijateľnými spôsobmi. Ale ak sa to deje spôsobom, ako som vyššie naznačil, a pritom hýbateľom i metódou je tu vlastné zištné sprostredkovanie bez akýchkoľvek trhových pravidiel, potom to môže byť prijateľné naozaj len po obohatení túžiacim predstaviteľom investičných spoločností a fondov, no nie bývalým vlastníkom kupónov, ktorí na to môžu len doplatiť, a s nimi, prirodzene, aj naše hospodárstvo, a teda krajina.

    Pravda, treba vidieť, že kapitálový obchod beží a kapitálový trh, ktorý sa stále ešte len konštituuje, mu je v závese, nedostatočne regulovaný a kontrolovaný. Fondy predsa majú koncentrovaný celkom slušný kapitálový majetok, nuž obchodujú, ale tak, ako sa im páči. Kupovať a predávať treba. Zakladatelia fondov a ich manažmenty sa to už aj naučili, teda vedia, ako zarobiť, hoc aj rozpredaním portfólia, najmä jeho atraktívnejších akcií. Do obchodovania vstupujú rôzne medzičlánky, a tak sa zarába. Raz i dvakrát, dokonca niekomu na úkor, a predsa každý zarobí. Ešte že sme privatizovaný majetok pôvodne tak lacno predali. Len ten výsledok je taký, že majitelia kupónových knižiek, teda drobní akcionári fondov, sa akosi nedostávajú k dividendám a čudujú sa, akí sú oni vlastne vlastníci, keď im nielenže majetku nepribúda, ale mnoho ráz nevedia ani to, či a aký ho vôbec majú.

    Panie a páni, to, že takto kriticky hovorím, vôbec neznamená, že som proti investičným spoločnostiam a investičným privatizačným fondom. Naopak, som presvedčený o tom práve tak, ako vravel pán poslanec Vaškovič, že tieto subjekty na finančnom, na kapitálovom trhu jednoznačne potrebujeme, pretože pravdou je, že v dlhodobejších kapitálových obchodoch banky doteraz sklamali a ani do budúcnosti sa neukazuje, že by sa ich aktivita po tejto stránke zlepšila. Potrebujeme teda niekoho, kto by to robil, a investičné spoločnosti i fondy to byť môžu. Som preto za to, aby sa na tomto trhu upevnili a fungovali, ale, samozrejme, pod kontrolou, ku ktorej smerujú novely ďalších dvoch zákonov, o ktorých bude dnes a zajtra reč.

    Dosť na tom, že sme došli na rázcestie a stojíme pred rozhodnutím, či zopakovať tú záhradnú slávnosť ešte raz, alebo voliť iný spôsob privatizácie, ktorá v zmysle prijatého vládneho programu má a bude pokračovať, a na ktorej v zmysle pôvodných zásad majú právo účasti všetci občania bez rozdielu. A ja si myslím, že otázka, či pôjde o odškodnenie, alebo o podiel na majetku, je stále nezodpovedaná, a mám obavy, že na ňu ani nezodpovieme, pretože ak by išlo o odškodnenie, musí ísť vždy o konkrétneho adresáta, ktorý škodu utrpel, a vieme, ako ho treba odškodniť. Ak ide o podiel na majetku, zase by bolo treba povedať, aký podiel a kto ho určí. Veď vidíme, ako to v prvej vlne dopadlo.

    Takže ďalší postup privatizácie - či koncepcia alebo nie koncepcia - nám na tieto otázky odpoveď tiež nedá. Ako teda postupovať, čo prijať? Ak už nie kupónová privatizácia v tej podobe, ako prebehla v prvej vlne, potom niečo iné, čo bude vari všednejšie, nebude to už taká záhradná slávnosť, ak to dokážeme tak urobiť, ale aj účelnejšie a najmä osožnejšie tak pre účastníkov, ako aj pre hospodárstvo tejto krajiny.

    Návrh predložený vládou, o ktorom rokujeme, volí inú cestu, teda už nie cestu atraktívnej, mnohofarebnej zábavy a skúšania športového šťastia, ale reálneho uvažovania s tým a o tom, ako predísť sklamaniam občanov účastníkov, teda držiteľov kupónových knižiek, a škodám i založeniu nežiaducich vlastníckych relácií v hospodárstve i v podnikateľskej sfére. A všetky ďalšie dôsledky, ktoré sme tu už spomínali v priebehu rozpravy a predo mnou páni poslanci Vaškovič a Filkus, sú stále otvorenou otázkou, pretože ani analýza prvej vlny nedala také presné odpovede, aby sme podľa nich konali, ani tu z našich radov nevzišli návrhy, ktoré by v tejto veci meritórne viedli k riešeniam.

    Som preto toho názoru, že návrh vlády je schodnou cestou, je riešením, ktoré nezastavuje, podľa môjho názoru, privatizačný proces, modifikuje, podstatne modifikuje postupy uplatnené v prvej vlne, ale v privatizácii určuje ďalšie cesty. A myslím si, že to je dôležité.

    Plne chápem dôraz, ktorí kladú viacerí z vás na postavenie, pôsobnosť i zodpovednosť Fondu národného majetku. Dôvodom na navrhované inštitucionálne riešenie je skutočnosť, že pre vládu je sotva únosné byť nositeľom priamej aktivity v privatizačnom procese, v ktorom podstatne vystupujú ministerstvá v role zakladateľa privatizovaných štátnych podnikov. Súhlasím s tým, že intenzívna kontrola pôsobnosti Fondu národného majetku je nevyhnutná zo strany všetkých štyroch v § 40 návrhu uvádzaných štátnych orgánov. Na jej zvýšenie aj sám predkladám nasledujúci návrh.

    Navrhujem doplniť § 40 odsekom 5 s nasledujúcim znením: "Rozhodnutia o priamom predaji predkladá prezídium Fondu národného majetku vláde Slovenskej republiky na vedomie, a to najneskôr do 3 dní po jeho vydaní." Som presvedčený o tom, že táto povinnosť bude kladne pôsobiť na vedomie zodpovednosti členov prezídia a ovplyvňovať ho ako rozhodujúci orgán.

    Druhým doplňovacím návrhom sa vraciam k § 29. Paragraf 29 v odseku 5 totiž dáva Fondu národného majetku možnosť zakladať obchodné spoločnosti s peňažnými i nepeňažnými vkladmi. Navrhujem rozšíriť tento odsek 5 o druhú vetu s nasledujúcim znením: "K privatizovaniu takto založených obchodných spoločností je povinný prikročiť do 6 mesiacov odo dňa ich založenia Fond národného majetku ako ich zakladateľ." Nazdávam sa, že to znemožní, alebo aspoň neotvorí priestor Fondu národného majetku, aby prechádzal do podnikateľských aktivít na úkor svojej účelovej funkcie, ktorú má pririeknutú zo zákona a ktorá sa do istej miery predkladaným návrhom zákona novelizuje.

    Sám som, napriek tomu, čo niektorí kolegovia namietajú proti zvolenému spôsobu postupu, presvedčený o tom, že z hľadiska občana je veľmi prijateľný, pretože plne rešpektuje jeho právo i záujem, a už bez ohľadu na to, či hovoríme o odškodnení, alebo o získaní podielu na majetku. Preto budem hlasovať za vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    ak by som mal naše dnešné a včerajšie rokovanie vyjadriť jednou vetou, poviem, je rozhodnuté. V nedeľu zasadalo politbyro, ktoré na rozdiel od predchádzajúceho politbyra, ktoré bolo 10-členné a kde bola povinnosť, že každý predseda musí so sebou zobrať podpredsedu, je len trojčlenné, pretože v každej z vládnucich koaličných strán platí, že predseda má stále pravdu, a toto politbyro rozhodlo. Dnes tu sedíme, sedíte a či vlastne nesedíte, pretože oveľa živšia zábava je v bufete ako v pléne, a argumenty padajú. Argumenty opozície, námaha odborníkov, pripravené stanoviská padajú ako hrach na stenu, naráža to na bariéru straníckej poslušnosti.

    Panie poslankyne a páni poslanci, úprimne sa vás pýtam, ktorý z vás vstúpil do rokovacej sály vedomý si článku 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí - citujem: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Ktorí z vás vstupoval do rokovacej sály s tým, že si vypočuje argumenty opozície, že bude počúvať za a proti a potom sa rozhodne.

    Doterajšia úspešnosť pozmeňovacích návrhov opozície, ktorá je menšia ako 1 %, čokoľvek sme vymysleli, akokoľvek pracovali naši právnici, čokoľvek sme tu navrhli, neprešlo, svedčí o tom, že rozhodnutia sa robia mimo rokovacej sály. Takže tlačí sa otázka: Oplatí sa namáhať? Oplatí sa pripravovať si stanoviská? Nie je to strata času? Ale nielen strata času nášho a vášho, ale strata času pre Slovensko, strata piatich rokov, strata viery v zdravý rozum.

  • Šum v sále.

  • Nemôžete predsa vládnuť spôsobom, však sa uvidí, čo z toho bude. Včera sa pán kolega Cabaj pokúsil o jeden vtip. Dovoľte mi, aby som si aj ja pomohol detským vtipom. Ako deti sme hovorili vtip, že spolujazdec radil vodičovi pri cúvaní: Ešte môžeš, ešte môžeš, a teraz sa poď pozrieť, čo si narobil. Choďte sa pozrieť, čo ste narobili plošným zavedením registračných pokladníc. Vytrvalo ste ignorovali všetky moje návrhy, návrhy opozície, a výsledok dopadá na nás všetkých. Tí, ktorí boli cez víkend, a bolo nás tam viac, na Detvianskych folklórnych slávnostiach, kde bývali tri až štyri desiatky stánkov s občerstvením, teraz tam videli dva. Ľudia nadávali. A keď sa jednému pokazila pokladnica a prestal predávať, začali rozmýšľať.

    Dámy a páni, žiaľ, teraz rokujeme o takom dôležitom zákone, že je veľmi ťažké podporiť tento zákon spôsobom "však potom sa uvidí", pretože tento experiment je experiment s oveľa väčšími dôsledkami. Kto nepochopil odborné a vecné argumenty, ktoré tu nanášali páni Filkus, Vaškovič, Dzurinda, kto nepochopil Palackov graf, kto nepochopil argumenty pani Schmögnerovej, pre toho je škoda tieto argumenty opakovať. A preto mi dovoľte, aby som sa na prerokovaný návrh zákona pozrel z roviny politickej, pretože rozhodnutie o tejto novele bolo rozhodnutie výsostne politické.

    HZDS vyhralo voľby, a vyhralo ich s takým nákladom, že náklady všetkých ostatných politických strán sú oproti tomu ako detské šporkasy. A teraz prišiel čas splácania. A hladných krkov je veľa. Okrem toho treba myslieť aj na budúcnosť, treba sa ekonomicky zakopať. Ako toto vyriešiť? Okrem toho sa rozbieha aktivita občanov, rozbieha sa petičná akcia výboru na ochranu práv majiteľov investičných kupónov, podpisy sa hrnú, zbierajú sa, a treba urýchlene konať. Porovnávaním petičných hárkov Demokratickej únie sa veľmi schopne zabili dve muchy jednou ranou. Nielen to, že sa neustále spochybňuje Demokratická únia, ale zastrašili sa občania. Obyčajný slovenský občan, ktorý v živote nemal nič spoločné s políciou a ani nechce mať, zvažuje, či svoj podpis niekde pripojí, a hoci 3,5 milióna ľudí si kúpilo kupónové knižky, veľmi zvažujú, pod čo svoj podpis dajú, a celá petičná akcia sa pribrzdila. Vy, ktorí ste tu hovorili o občanoch, vy, ktorí ste hovorili o tom, že nech rozhodnú občania, prečo sa bojíte toho, aby občania rozhodli referendom? Čas, ktorý ste takto získali, ste využili nato, aby ste pripravili návrh novelizácie zákona, ktorá má štyri hlavné politické ciele:

    Môžete rozdať svojim verným nielen časť nášho spoločného majetku, ale celý majetok. Nič nepôjde do kupónky, všetko pôjde vašim verným. Vytvárate si mechanizmy, ako prinútiť týchto vašich verných k poslušnosti. Celý § 19a je paragraf, ktorý aj tých, ktorých odmeníte, bude nútiť k tomu, aby boli poslušní, pretože to, čo sme mu dali, mu veľmi ľahko môžeme zobrať. Čo s občanmi? Občanovi, ktorý čosi čaká, sme sľúbili, nie ako hovorí staré slovenské porekadlo, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, ale sľúbili sme mu vrabca na streche. Sľúbili sme mu fiktívnych 10 000 korún. Ak by občan vedel násobiť zloženým úrokovaním a ak by si vypočítal, že keby svoju tisícku, ktorú už do kupónky dal, vložil na 5 rokov ako viazaný vklad, dostane viac ako polovičku tvrdých keš peňazí, pochopil by, že je to vrabec na streche. A okrem toho zásadný štvrtý politický cieľ: Tam, kde sa HZDS nepodarilo preniknúť štátnou mocou, tam, kde nemá dosah, tam sa dostane týmto zákonom. Zaútočí proti investičným fondom, ktoré vlastne zlikviduje, a okrem toho hodí bremeno majetku protiústavne na obce. Však nech sa trápia.

    Tak ako Bratislava nedostala dotáciu na dopravu, tak ako Bratislavčania teraz nadávajú, že kupujú lístok za sedem korún, umelecky sa povie, však je tam radnica, nech to vyrieši. Pani Zelenayová už aj písala o tom, že Žilina bude hlavné mesto. Má vládnu priazeň, má peniaze, má podstatne iné podmienky ako Bratislava. Ale je zaslepené kalkulovať s tým, že občan bude nadávať na radnicu. Občan vidí taktiku vlády, vidí, že tam, kde nie sú naši, tam kde nevládneme, po nás potopa.

    Dovoľte mi ešte skôr, ako poviem záver a ešte jeden pozmeňovací návrh, uviesť dva úplne ľudské postrehy.

    Aj tí najzarytejší z vás musia pochopiť, že sa nedá za jeden víkend v Trenčianskych Tepliciach s tromi ľuďmi vymyslieť koncepcia, ktorá bude lepšia ako to, čo roky vyvíjali odborníci, a to, čo už prax preverila. O tom, priatelia, že toto je typická taktika súčasného predsedu vlády, že takýto dôležitý návrh zákona, ktorý je vlastne základná zmena transformačnej politiky, nechá predkladať pánu ministrovi, nechá sa trápiť pána Hofbauera, tak ako nehlasoval za znárodňovací zákon, vy všetci ste hlasovali za, on nehlasoval, tak ako vás nechal, aby ste sa strápnili, keď ste dávali nedôveru prezidentovi, a potom povedal, to nie je moje, to je vzťah parlamentu a prezidenta, tak teraz nechá pána Hofbauera, aby obhajoval tento návrh zákona. A ja sa pýtam, Roman, kedy si hovoril pravdu? Teraz, keď si obhajoval tento návrh zákona, alebo keď si písal list Rezešovi?

  • Janko Ľupták, čo by si si ty pomyslel o mne ako riaditeľovi podniku, keby som ti o 50O korún zvýšil plat, ale zároveň by som ti povedal, že o 500 korún budeš platiť viac za stravu?

    Všetci tu podporujeme, že občania dostanú 10 000 korún, za ktoré môžu platiť byty, ale predtým sme im náklady na tie byty zdvihli o 10 000 korún. Nebolo by rozumnejšie, keby si bol bojoval za to, aby tie byty ostali v tej cene, na ktorej boli, a aby občan aspoň voľačo dostal do ruky? Pretože je to presne takisto, že cca o 10 000 korún sme zvýšili byty a teraz hovoríme: "Občan, môžeš zaplatiť." Pani Belohorská dojímavo hovorila o tom, že starí ľudia žijú na pokraji biedy a potrebujú peniaze, potrebujú dlhopisy. Je to pravda, ale starí ľudia ich potrebujú teraz, a nie o 5 rokov.

  • Skôr ako poviem záver, dávam jeden návrh. Žiadam pána spoločného spravodajcu, aby body číslo 31 a 36 spoločnej správy boli vyňaté na samostatné hlasovanie a aby sa o každom hlasovalo samostatne.

    A teraz záver: Kolegyne, kolegovia, budem trošku lapidárny, ale nemôžete predpokladať, že sa vám tieto triky prepečú. Vy predsa musíte vidieť, že len čo budeme mať možnosť, a predpokladám, že to bude dosť rýchlo, preveríme všetky privatizačné projekty a všade tam, kde sa objavia nekalé skutočnosti, využijeme všetky právne prostriedky, najmä § 10 ods. 10 súčasne prerokúvaného zákona, a veci uvedieme do súladu so zákonom. Tí, ktorí získali podvodom Slovpap, tí, ktorí machináciou získali ŽOS Vrútky, tí, čo robia machinácie vo finančných inštitúciách, personálne rošády vo VÚB, v poisťovni, v sporiteľni, tí predsa musia vedieť, že je to len dočasné, že sa im to neprepečie.

    Dámy a páni, ja vás prosím, konajte tak, pán minister, predstavitelia Fondu národného majetku, konajte tak, aby ste mali čisté ruky, aby ste mohli spokojne spávať. Doteraz ste nevysvetlili, že projekt Čistých rúk sa vzťahuje na celú spoločnosť. Doteraz pán minister Bisák nevysvetlil, prečo odstúpil pán štátny tajomník Tendra. Doteraz nebolo povedané, že v tejto spoločnosti je dvojitý meter. A preto vás prosím, keď budete hlasovať, zvažujte.

    Stanovisko Demokratickej únie už tlmočili moji kolegovia. Keďže opakovanie je matka múdrosti, opakujem, že Demokratická únia zásadne odmieta túto novelizáciu, že budeme hlasovať proti a dúfam, že sa nájde viac takých, ktorým nebudeme musieť o nejaký čas povedať: "A teraz sa pozrite, čo ste narobili".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcem vás upozorniť pri týchto postupoch, že treba sa držať pravdy. Hovorili ste veľmi dojemne o problematike pokladníc, ale zabudli ste povedať jednu skutočnosť, že návrh na zavedenie pokladníc vypracovala vláda pána Moravčíka, a termín predĺžený práve touto novou vládou z 1. 1. na 1. 7. Ďalej upozorňujete, a to je veľmi vážna okolnosť, že sa budú určité veci brať späť. Doteraz ste napríklad upozorňovali, že nie je možné zavádzať retroaktivitu, ale teraz ste ju znova formulovali.

    Slovo má pán poslanec Kováč. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    nebudem sa vyjadrovať k ekonomickým explikáciám, ale nedá mi, keďže televízia robí prenos pre milióny slovenských divákov, aby som neopravil jednu explikáciu pána Černáka dotýkajúcu sa vzťahu štátu a obcí. Asi si zrejme neprečítal článok 65 ústavy, kde sa hovorí, že obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. To znamená, že nie vláda zodpovedá za finančné hospodárenie hlavného mesta Bratislavy, ale pán primátor a mestské zastupiteľstvo.

    Samozrejme, aby som bol kompletný, je tu aj odsek 2 článku 65 ústavy, kde sa hovorí, že obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmami obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.

    Myslím si, že váľať všetky problémy, ktoré v obciach vznikajú s financovaním, na vládu, je nepochopenie transformačného procesu, kde skutočne došlo k rozlíšeniu obecnej záujmovej samosprávy, ktorá zodpovedá za isté veci, a vlády, ktorá tiež zodpovedá za isté veci. A tvrdiť občanom tohto štátu, že za hospodárenie a za zvyšovanie cien, za dopravu v Bratislave zodpovedá iba vláda, a nie radnica, je prinajmenšom, mierne povedané, zavádzaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Keď som sa v roku 1992 prechádzal po Žiari nad Hronom, Slovenská národná strana tam mala ústrednú radu, jeden dobrý človek ma pristavil a povedal: Ste vy veľkí vtáci, SNS. A pýtam sa prečo. No, toto patrí vášmu predsedovi Černákovi, toto patrí vášmu predsedovi Černákovi. Pýtam sa, preboha živého, čo v Žiari nad Hronom nepatrí nášmu predsedovi? My sme museli byť najbohatšia strana. Ochudobneli sme, odišiel od nás, a teraz tu srdcervúco hovorí na pána Hofbauera: Roman, kedy si hovoril pravdu? A ja sa pýtam: Ľudo, a ty si kedy hovoril pravdu? Teraz, či keď si bol minister? A ešte si sa začal vyhrážať, že keby si bol riaditeľom. No, nedajbože, aby si bol riaditeľom. Len to totiž umožnilo, aby niekto z tvojej rodiny na akciách za 5 Sk, kde si fabriku dostal, zbohatol. Inak by nebol zbohatol.

    Potom ste tu hovorili o malej úspešnosti vašich právnikov. Máte medzi sebou právnika, bývalého ministra, ktorý je vraj jediný právnik na Slovensku, ktorý skrachoval. Ak máte ostatných takých odborníkov, tak sa potom nečudujte, že vaša koncepcia privatizácie dopadla tak, ako dopadla. A ešte by som sa ťa chcel opýtať - tu hovoríš "úprimne sa vás pýtam", oslovuješ nás všetkých - kedy sa ty vlastne úprimne pýtaš? Teraz, pred mesiacom, alebo keď si bol predsedom SNS? Alebo ešte predtým? Lebo úprimnosť je vlastnosť, ktorá mnohým chýba. A potom to dopadne tak, ako mi hovoril kolega Hrnko v kuloároch: Vieš, my sme takí sprostí - to ako oni - že sme sa nesnažili privatizovať, keď sme boli vo vláde, ale snažili sme sa rozbiť všetky privatizačné projekty, ktoré sprivatizovala bývalá vláda, a teraz nám nezostalo nič. A teraz sa snažíte rozbíjať aj to, čo je ešte teraz dobré.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák hovoril, že zasadlo politbyro. Neviem, či nám závidíš, že zasadáme, že sa stretávame. Už aj to nám závidíš? A keď ste sa vy stretávali, vládni koaliční partneri, tiež ste to robili. Či nie? Tak neviem, čo nám tu závidíš.

    Ďalej chcem povedať, že rozdávame svojim verným. Kto tebe rozdal taký majetok, aký máš? Kto, nevieš mi náhodou povedať? A ako si ho predal, ako si ho speňažil? To už nehovoríš.

    Ďalej chcem povedať, že naraz máš takú starosť o ľudí. Veď keby ťa ľudia boli brali, tak ťa budú voliť. Ty máš šťastie, že si sa prilepil ako prívesok Demokratickej únie, ako prívesok, a že si tam. Ty v budúcich voľbách neuspeješ, tak ako som povedal VPN a Demokratickej strane. Ty neuspeješ. Choď sám, dokáž to. Takže buď rád a ďakuj Bohu, že si tu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, moja faktická poznámka sa týka vášho vystúpenia. Bohužiaľ, vždy, keď vystupujú poslanci za Demokratickú úniu, máte vo zvyku ich buď prerušovať, alebo komentovať ich vystúpenia. Pri vystúpení pána Vaškoviča ste ho úplne zbytočne upozorňovali na čas. Vy máte právo vstúpiť do prejavu vtedy, keď poslanec hovorí od veci. Vystúpenie pána Černáka nemáte právo komentovať. Pán predsedajúci, máte právo sa prihlásiť do rozpravy a v tom čase odovzdať vedenie schôdze ďalšiemu podpredsedovi. Ja vás prosím, nekomentujte vystúpenia, vy máte túto schôdzu viesť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Mám takisto právo na faktickú poznámku ako každý poslanec. A ja som toto právo faktickej poznámky použil, vážená kolegyňa. A ešte vás chcem upozorniť, že náhodou upozornenie na to, aby som sledoval čas, došlo na mňa z lavíc Demokratickej únie. Na základe toho som postupoval.

    Pán poslanec Filkus - máte slovo.

  • Ďakujem. Som rád, že v rámci tejto formálne neprijateľnej diskusie môžem zase povedať niečo k veci. Týka sa to teba, Gusto, pán podpredseda. Chcem ti povedať, že v minulom roku z mojej iniciatívy ako ministra financií som zvolal zástupcov stredných a drobných podnikateľov a zástupcu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a oddialili sme o šesť mesiacov platnosť vyhlášky ministra financií o platnosti používania registračných pokladníc. Rozhodnutie bolo ešte za ministra Tótha. To len aby sme rozumeli, o čom hovoríme. Spolu so zástupcami stredných a drobných podnikateľov, Obchodnej a priemyselnej komory sme mali asi dve sedenia a na základe toho som sa rozhodol oddialiť platnosť použitia o šesť mesiacov.

  • To isté urobila táto vláda. Oddialila to o šesť mesiacov.

  • Nie. Čo to hovoríš? Ako mohla? Však od 1. 7. sú zavedené. Koncom decembra minulého roku som to oddialil ja.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa pridať k tým poslancom, ktorí chcú upozorniť na dodržiavanie rokovacieho poriadku. Samozrejme, že občania Slovenska si urobia o kultúre vystúpenia a správaní sa poslancov správny obraz z televíznej obrazovky. Ale chcem vás upozorniť, pán podpredseda, ako predsedajúci máte právo upozorniť podľa rokovacieho poriadku, keď niekto skáče do reči tomu, ktorý prednáša prejav, keď ho prerušuje. A navyše, keď chcete komentovať to, čo tu povie rečník, buď sa prihláste, alebo to aspoň povedzte, že máte faktickú poznámku, pretože potom to naozaj vyzerá, že komentujete to, čo tu povie rečník, a nie je to vhodné ani dobré.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    nedá mi, aby som nezareagoval na kolegu Cupera. Ak vystupuje k právu a jeho svojským spôsobom, až tak ma to netrápi, ale keď sa pustí do problematiky, ktorej absolútne nerozumie, tak ma to ako občana Bratislavy zvlášť trápi, pretože toľko nezmyslov, ktoré je schopný človek povedať k jednej problematike, je až absurdné. Poviem len dve veci.

    Klesajúce dotácie pre obce sú naozaj v rozpočte, ktoré predkladá vláda, nehovorím ktorá. Od 1989 je to pravidelnosť. Ďalšie dane, ktoré sú vyrubené obciam, a mali sme tu diskusiu pri štátnom rozpočte, možno sa baviť ďalej, ale jednoducho nemá význam diskutovať vecne k takýmto argumentom. Chcel by som povedať len jednu vec. Pripravíme si jedno vážne argumentačne podkuté stanovisko, aby sme videli, že Bratislava okrem toho, že je obcou, je aj hlavným mestom. Celé generácie budovali Prahu ako federálne hlavné mesto, tisíce Slovákov ju budovalo. A teraz povieme, že Bratislava vzhľadom na výsledky komunálnych volieb dostane to, čo dostane, a na mítingoch HZDS na Pasienkoch zaznie, že Petržalka sa bude mať tak, ako volila. Páni, pýtam sa, čo to má znamenať voči občanovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán Černák, kedysi si mi na ústrednej rade v Dubnici povedal, že keď budem mať proti tebe niečo, môžem ťa kľudne nakopnúť. Teraz mám. Ty predpokladáš, že dosť rýchlo budete môcť preveriť všetko, čo sa robí. To znamená, že opozícia sa dostane k vláde? Čiže chystáte sa opätovne kúpiť poslancov terajšej koalície, aby ste dosiahli väčšinu, a opätovne uskutočnili puč ako 11. 3. 1994? Nezabudni však, že do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcel by som uviesť na správnu mieru diskusiu okolo registračných pokladníc. Je naozaj pravda, že zavedenie registračných pokladníc schválila Národná rada za Mečiarovej vlády s dátumom 1. januára 1995. Je pravda, že Moravčíkova vláda, ktorá nastúpila, mala tento termín mať v merku a zabezpečiť plynulosť zavedenia týchto pokladníc. Bol som predkladateľom s pani Novákovou a pánom Konárikom toho zákona, ktorý neoddialil zavedenie pokladníc, lebo sme neodďaľovali zavedenie pokladníc od dátumu 1. 1. 1995, my sme len odložili sankciu udeľovania pokuty za nezavedenie k 1. 7. 1995.

    Čiže, pán profesor Filkus, naozaj je to tak, že nie vaša vláda, ale Hnutie za demokratické Slovensko, konkrétne jeho poslanci, keď zistili, že k tomuto termínu neboli pripravené všetky technické náležitosti na zavedenie pokladníc, tak sme sa snažili túto ťaživú situáciu podnikateľom zmierniť, aby to na nich nedoľahlo, pretože príprava mala prebiehať dlhšie.

    Pán kolega Černák vlastne v istom momente hovoril, že zavedenie pokladníc spôsobilo, že národ tým zmúdrel. Chcem povedať len toľko, že ak by to niekomu pomohlo, vďačne mu tú pokladnicu kúpim.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Môj názor je, že poslanci opozície už druhý deň trpia stratou pamäti, lebo zabudli, ako reagovali na privatizáciu pred rokom. Poradím im, aby sa pozreli do zrkadla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - fakticka poznámka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Bol som pripravený reagovať na prípadné otázky, ktoré by vznikli od ctených kolegýň a kolegov k môjmu vystúpeniu. Žiaľ, ani jedna vecná otázka nebola. Odpoviem na niektoré náznaky pána Ľuptáka, pretože odpovedať na diskusné príspevky pána Cupera alebo pána Morica by bolo pod moju úroveň.

    Janko, pokiaľ ide o tvoje vyhlásenie, už som ti včera povedal, povedz to do novín, povedz to mimo tejto rokovacej sály, lebo podľa ústavy za to, čo povieš tu, nesmieš byť stíhaný, a ja ťa zažalujem. Súd určí, kde je pravda. Uráža ma, keď moje meno spájaš s nejakými uhoľnými skladmi, či čo si to tu včera hovoril. Ja to maslo naozaj kúpim a podľa Moricovho vystúpenia budem musieť kúpiť asi 2 kg masla (smiech v sále), ale to ešte mi poslanecký plat na to stačí.

    A pokiaľ ide o tvoju politologickú analýzu, vážený pán podpredseda, nie, nepôjdem tvojou cestou. Ty si bol dva roky prilepený na SDĽ, vypestovali ťa a potom si ich zradil. Ja som s Demokratickou úniou fúzoval a s Demokratickou úniou budem postupovať a pranierovať všetko, čo vaša vládna koalícia urobí proti tomuto ľudu. Veď my vás tu tlačíme, aby ste dodržali vlastné programové vyhlásenie, my sme chceli referendom prinútiť túto vládu, aby naplnila vlastné programové vyhlásenie, pretože všetci ste hovorili, že bude kupónka, a dnes ste zradili. Nerozdávaj ten titul zradcov tak ľahko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    trápi ma, že na moje vecné reagovanie starosta jednej časti Bratislavy reagoval tak hlúpo, arogantne a neprimerane. Som rád, že nebývam v jeho mestskej časti. Ale to je vec Petržalčanov, koho si zvolili, toho majú. Tiež nie som spokojný s rozdeľovaním štátneho rozpočtu medzi obce a štát. Samozrejme, táto problematika sa bude môcť dopracovať zrejme až vtedy, keď sa prijme zákon o územnoorganizačnom členení štátu. Nech mi nevkladá do úst to, čo som nepovedal. Nevyjadroval som sa k ekonomickým explikáciám, alebo k tomu, koľko dostáva Bratislava, alebo koľko dotácií dostali iné mestá alebo obce. Ja som túto problematiku nepolitizoval, on ju politizoval. Ale ak ju začal politizovať, prosím, poviem aj to, že tam, kde je starosta mestskej časti za HZDS, robia sa z radnice tiež isté druhy schválnosti z radnice. Vypínajú sa svetlá a ďalšie veci. Takže ak by sme tu politizovali všetky veci, ktoré sa dejú v Bratislave, museli by sme potom povyťahovať toho možno viac. Ale o tom som nechcel hovoriť.

    Súhlasím s jednou jeho myšlienkou, možno som s ňou vyšiel skôr ako on. Bol som vždy za to, aby Bratislava mala osobitný štatút, štatút hlavného mesta, a bola dôstojným hlavným mestom Slovenskej republiky. O týchto myšlienkach som písal oveľa skôr, ako o nich hovoril on. Samozrejme, to si žiada potom osobitný štatút a priamu podriadenosť vláde, teda Bratislava by musela byť vyňatá ako osobitný subjekt a nevzťahoval by sa na ňu zákon ako na každú inú obec v Slovenskej republike. Takže, pán poslanec Bajan, celkom súhlasím s tvojimi vyhrážkami už zo včerajšieho dňa.

    A pánu Černákovi odkazujem, že on mňa nemá rád, ale ani ja sa jemu nebudem hádzať okolo krku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Černák, včera som si veľmi dobre zapísal to, čo si hovoril. Hovoríš, že som vecne neodpovedal. Odpovedal som ti len na tvoj prejav, ktorý si tu povedal. Ak som neodpovedal vecne, to znamená, že ty si nevecne viedol prejav a hovoril si od veci. Mám to tu všetko napísané. Inak vopred som vedel, že mi na to neodpovieš. Na to nevieš odpovedať, pretože na to, aby bolo niečo pod nejakú úroveň, najprv nejakú úroveň treba mať. A prosím ťa pekne, nikoho netlač do ničoho. Povedal si, že tlačíte nás do politiky. Netlač! Jeden tlačil, a zle to dopadlo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Je mi veľmi ľúto, ale skúsim použiť aspoň dva tri konkrétne príklady. Žiadosť životného prostredia pre Bratislavu skončila tak, ako skončila. Dostali sme asi 20 % žiadaného oproti určitému mestu na severe Slovenska. Podotýkam, že 500 000 obyvateľov, čo je desatina Slovenska, žije práve v tomto hlavnom meste.

    Druhá otázka, privatizácia. Napísal som ministrovi hospodárstva, že mestská časť by rada participovala na privatizácii Matadorky, tak ako Topoľčany v Topvare alebo iné mestá. Tým by sme zvýhodnili aj Matadorku, že by nemusela platiť dane z nehnuteľností. Pán štátny tajomník list roztrhal. Ani neodpovedal.

  • Pán poslanec, som povinný upozorniť, že teraz je to už úplne mimo témy.

  • Pán predsedajúci, porušujete rokovací poriadok.

  • Som povinný vás upozorniť, že ste mimo témy, pán poslanec.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, odpovedám na faktickú poznámku, mám na to tri minúty. Ak potrebujete odísť, odovzdajte vedenie schôdze pánu Ľuptákovi.

    Tretia vec - k dotáciám do životného prostredia mám ešte jednu pripomienku. Z Bratislavy jeden starosta, zhodou okolností, možno náhodou, je to váš člen za HZDS, dostal dotáciu 2 milióny korún na životné prostredie. Ja mu blahoželám, lebo Ružinov to potrebuje. Ale vypínanie elektriny sa robí tým spôsobom, že 800 odberových miest vlastní štátny podnik Elektrárne, a tie rozhodujú, čo vypnú. Ak si myslíte, že máme v rukách aj tento štátny podnik, pýtam sa, načo je zákon o strategických podnikoch, ale to naozaj nemá význam vecne argumentovať, že tam ide výsostne o politické pole, nie je to z našej viny.

  • Pán poslanec Cuper, navrhujem, aby ste sa vzdali faktickej poznámky. Pán poslanec Kováč, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Lysák. Prepáčte, pán poslanec Kováč, s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Poslancovi Bajanovi: Tak ako nedostali mnohé mestské časti v Bratislave z Fondu životného prostredia, z každého okresu dostali dve alebo tri obce. A tiež ma prosia, aby dostali.

  • Pán poslanec, sme mimo témy. Prosím, pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som sa vo svojom vystúpení obmedzil na komentovanie § 24 a následných, pretože sa domnievam, že práve tento paragraf je najväčším predmetom sporu, o ktorom sa vedie diskusia už druhý deň. Myslím si, že sa všetci zhodneme v tom, že pojem privatizácia znamená predovšetkým zmenu vlastníctva. Paragraf 24 nehovorí o zmene vlastníctva, hovorí o dlhopisoch, ktoré sú skutočne istou formou odškodnenia. A dovoľte, aby som nehovoril ďalej o privatizácii, ale budem hovoriť o odškodnení občana. Paragraf 24 súčasne hovorí o tom, akým spôsobom má byť občan odškodnený, na čo môže použiť finančné zdroje, údajných 10 000 korún, aby ich mohol využiť. Dovoľte, aby som komentoval jednotlivé body.

    Podľa odseku 7 písm. a) občan môže tieto prostriedky použiť na vklad do obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudla majetok podľa tohto zákona. Včerajšie vystúpenie pána ministra hospodárstva upozornilo občanov asi takto: Vážení občania, nepredávajte privatizérom svoje dlhopisy, pretože vás budú nútiť predať ich pod cenu. Pýtam sa potom, z hľadiska morálky, prečo sa vôbec takéto písmeno objavilo v citovanom zákone. Navyše sa vytvára na fonde kolotoč dlhopisov, o ktorom bolo hovorené. To znamená, že tento odsek a) neprináša občanovi nič.

    Písmeno b): nadobudnutie bytu do vlastníctva podľa osobitných predpisov. Vážené dámy, vážení páni, tí, ktorí ste schválili bytový zákon a pripravujete sa schváliť tento zákon, dovoľte, aby som váš krok nazval pokrytectvom, pretože ak ste pred dvoma týždňami zvýšili ceny bytu a dnes ponúkate občanovi namiesto podielu na vlastníctve úhradu tohto zvýšenia, je to od vás pokrytectvo. Byt, ktorý stál predtým 18 000 korún, dnes stojí 38 000 korún. Koľko ponúkate občanom? Manželský pár dostane 2 certličky vo výške 10 000 korún. To znamená, že to, čo ste mu zvýšili, čo ste mu zobrali, to mu teraz dávate. Ale on už žiadny podiel na majetku mať nebude. Predtým ten byt mohol mať za 18 000 korún. Varovali sme vás pri prijatí bytového zákona, že dôjde k takejto situácii, napriek tomu ste takýto zákon schválili. Občanom ste zobrali peniaze, a nie, že im dávate.

    Písmeno c): doplnkové dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie podľa osobitného zákona. Vážené dámy a páni, ani jeden takýto zákon neexistuje. Navyše, keď si pozriete rámcový legislatívny plán úloh, zákon o doplnkovom zdravotnom poistení nie je v pláne ani na rok 1998. Teda pýtam sa, podľa akého zákona.

    Druhá pripomienka: Viete veľmi dobre, v akom stave je naše zdravotníctvo, viete veľmi dobre, že poisťovne musia financovať prevádzku zdravotníckych zariadení. Ste presvedčení o tom, že lekár, ktorý ošetruje pacienta, lekárnik, ktorý vydáva liek pacientovi, sa uspokojí tým, že mu poisťovňa zaplatí jeho služby papierikom? Nebudú títo ľudia vyžadovať skutočné peniaze? Nie je to holý nezmysel zaradiť zdravotné poistenie do oblasti platby dlhopisom? Čo s tými dlhopismi spraví zdravotná poisťovňa, kde zoberie reálne peniaze pre zdravotníctvo na operácie pacientov, na záchranu karcinomatických detí? Kde ich zoberie? Opäť hovorím, je to nezmysel.

    Ďalej je tu predaj osobám, podľa odseku 8 písm. a), d) a e). Dovoľte, aby som to komentoval, pretože sa to zdá byť pre občana najpríťažlivejšie. Získa reálne peniaze predajom svojho dlhopisu. Asi nám je všetkým jasné, že keby sa všetci občania rozhodli ísť povedzme po získaní dlhopisu do banky, táto nevyplatí 3,5 milióna mikom po 10 000. Dokonca sa objavili úvahy o tom, že ročne si občan môže vybrať na takýto dlhopis 2 000 korún. Je to reálne. Chápem túto snahu, pretože vrhnúť na trh 35 mld v tejto chvíli by znamenalo takú katastrofálnu infláciu, že by to bolo nereálne.

    Ale skúsme sa zamyslieť, čo je to 2 000 korún. Hovoríme stále o odškodnení občana za jeho celoživotnú prácu. Vážené dámy a páni, zoberte si papier, ceruzku a malú násobilku a zistíte, že 2 000 korún, ktoré ponúkate - a už to vlastne nie je 2 000 korún, pretože 10 000 korún nie je pravdou, to je prvý z podvodov, myslím si, že včera to bolo veľmi presne vypočítané, že tá suma je 8 840 korún, vychádzam z tejto sumy - občan teda dostane 8 840 korún. Spočítali ste si, koľko je to na deň? Vážené dámy a páni, to je na deň 4,84 korún. Táto suma nie je ani na zaplatenie cestovného lístka. Táto suma zodpovedá jednej fľaši minerálky. Toto je celoživotné odškodnenie našich občanov. Vážení občania, dostávate 4,84 Sk. To sú fakty, vážené dámy a páni, to nie je žiadny výmysel. Stačí si to spočítať. Treba povedať, že takúto sumu vám navrhuje premiér, ktorého denný príjem je 1 600 Sk.

    Domnievam sa, že tento zákon od začiatku do konca nie je morálny z dôvodov, ktoré som uviedol. Ústava zaväzuje, vážení páni poslanci, aby ste konali podľa svojho svedomia. To svedomie je tam spomenuté veľmi vážne a preto, aby ste konali v súlade s morálkou tejto spoločnosti. Ak pokladáte systém odškodnenia za morálny, domnievam sa, že to dáva vysvedčenie o spôsobe vašej morálky.

    Dovoľte, aby som predložil konkrétny návrh na uznesenie. Navrhujem po prvé, aby v citovanom zákone v § 24 ods. 3 suma 10 000 bola upravená na 20 000. Po druhé, aby sa v § 24 ods. 7 vynechali písmená a), b), c), d) a e) a následné odseky, to znamená 8 až 13, boli zo zákona vypustené. To za predpokladu, že sa rozhodnete tento zákon schváliť.

    Chcem vás ubezpečiť o tom, že naša morálka voči občanom je iná. My nebudeme hlasovať za zákon, ktorý dáva takýto "vysoký" podiel na majetku štátu. Štát už nedáva občanovi majetok do vlastníctva, štát už nedáva podiel do vlastníctva, ale chce mu dať fľašu minerálky.

    Chcem teda povedať, že poslanci Demokratickej únie nebudú hlasovať za tento zákon. Chcem súčasne upozorniť, že podľa nášho názoru je tento zákon nielen v rozpore s morálkou, ale je aj v rozpore s ústavou, a preto ak zákon bude schválený, sme rozhodnutí podať tento rozpor a požiadať Ústavný súd, aby rozpor tohto zákona s ústavou vyriešil. Ak sa pán prezident rozhodne pre vrátenie tohto zákona z viacerých dôvodov, ktoré tu boli spomenuté, podporíme ho aj v tomto kroku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Beriem si faktickú poznámku.

    Vážený pán poslanec, hovorili ste, že tých 10 000 korún je vlastne podvod, že je to fiktívny stav, a zároveň ste to navrhli zvýšiť na dvojnásobok. Hovoríte, že napadnete toto riešenie a pritom sami navrhujete dvojnásobok. Takže tu treba myslieť aj na konzistenciu vlastných návrhov.

    Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Stále sa tu priamo alebo nepriamo opakujú glorifikácie na kupónovú privatizáciu. Vážení, uvedomme si, čo je to kupónová privatizácia. Budem o tom hovoriť alegoricky. Pripadá mi to ako hostina, kde dik sedí pod stolom a za bohato prikrytým stolom sedia tí, ktorí rozhodujú a zastupujú dikov. Dikovi sa ujdú omrvinky, ktoré spadnú z hodovania. Prečo argumentujem takto? Z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým preto, že tí, ktorí zastupujú dikov rôznou formou, či sú to manažmenty privatizovaných podnikov na základe kupónovej privatizácie, alebo zástupcovia fondov, sú za svoju prácu dobre platení, a v porovnaní s predstaviteľmi nesprivatizovaných podnikov niekoľkonásobne. Ďalej zástupcovia fondov sú zastúpení v rôznych štatutárnych orgánoch spoločností, z čoho majú ďalší príjem. Okrem toho pôsobia na burzách, kde skupujú výhodné akcie, ktoré prevádzajú na vlastné účty, a z vlastných účtov ich potom predávajú do organizácií, ktorých sú reprezentantmi. Čiže trikrát získavajú efekty z takejto formy privatizácie.

    Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že dochádza k diferenciácii sociálnej skladby našej spoločnosti a takto realizovaná privatizácia je jednou z foriem, ktorá k tomu prispieva. Samozrejme, že nielen toto prehlbuje našu diferenciáciu, ale aj nedokonale vykonaná prvá vlna privatizácie vrátane malej privatizácie, kde došlo k porozbíjaniu dovtedy fungujúcich tokov tovarov a peňazí, čím sa vsunuli do týchto tokov ďalšie stupne, ktoré zvyšujú cenu produkcie natoľko, že v mnohých prípadoch je cena realizovaného produktu vysoká, niekedy aj trojnásobne oproti výrobným nákladom. A to je spôsobené tým, že sme nedokonale realizovali proces privatizácie v prvej vlne.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi ešte pani poslankyňa Nováková. Potom nasleduje pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení pani ministri, kolegyne, kolegovia,

    už je čas, aby sa skončila divadelná fraška poslancov opozície. Prosím vás, neurážajte občanov Slovenskej republiky, pretože slovenskí občania sú veľmi múdri a vzdelaní. Už dávno prekukli vaše zámery, aj to, prečo sa tak bijete za fondy. Najviac sa bijú do pŕs a blaho občanov tí, ktorí sú v parlamente podvodom. Odvolávanie sa na prieskumy verejnej mienky je zavádzajúce, pretože si pamätáme predvolebnú kampaň a predvolebné predpovede. Skutočnosť bola celkom iná. HZDS získalo viac percent ako KDH, SDĽ a DU dohromady.

    Pán Černák a pán Kováč, nevyhrážajte sa nám, ani nás nestrašte, my sa vás nebojíme. 26 prednostov ste najskôr strašili, potom ich vaše politbyro odvolalo a bábková vláda Jozefa Moravčíka už len zdvihla ruky. Preto vás upozorňujem a žiadam, nechajte vládu vládnuť. Je to vôľa občanov tejto republiky.

  • Ďakujem. Pán poslanec Delinga - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa ešte prihovoriť alebo doplniť analýzu pána poslanca Kováča s tou fľašou minerálky s tým, že som si rátal, čo som dostal z kupónovej privatizácie. Pri takejto analógii to vyzerá tak, že keď pán Kováč ju posúdil, že na jednu fľašu minerálky, tak ja dostávam z kupónovej privatizácie len kvapku tej minerálky. Nie fľašu, kvapku.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Nebudem komentovať niektoré vyjadrenia typu bábková vláda Jozefa Moravčíka, divadielko opozície. Skutočne naše argumenty padajú ako hrach na stenu. A pritom každý rozumný vladár počúva na obidve uši, nielen na jedno. Pani kolegyňa Nováková, ja som sa s vami stretol a mal som z vás ako bývalej prednostky a špecialistky na štátnu správu výborný pocit, ale súc menovaná do funkcie podpredsedu výboru pre financie, rozpočet a menu nemôžete zvážiť všetky makroekonomické súvislosti, na ktoré tu upozorňujeme.

    Priatelia, keď sme hovorili o tom, že chceme dostať privatizáciu pod kontrolu, nepripravujeme puč, ako povedal Rasťo Šepták, ale preboha, veď parlament musí mať kontrolu nad privatizáciou. Vládna koalícia plánuje nechať privatizáciu úplne mimo kontroly parlamentu. Keď sme hovorili o tom, že veci, ktoré dnes robíte, preveríme, použil som termín "využijeme všetky právne prostriedky". My nebudeme klamať, len budeme aplikovať právo, pretože základnou úlohou demokratickej spoločnosti je právny štát. Tak prosím, keď citujete, citujte presne. Povedal som, že využijeme všetky právne prostriedky, najmä § 10 ods. 10, ktorý hovorí, že ak vyjdú najavo skutočnosti, ktoré boli zatajené alebo neznáme počas rozhodnutia, rozhodnutie sa zruší. Tí, ktorí sú čestní, sa nemajú čoho báť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, som nesmierne rád, že pani poslankyňa uviedla výsledky volieb, aj to, že táto vláda vládne z vôle ľudu. Faktom však je, že vo volebnom programe HZDS, pre ktorý si, predpokladám, občania toto hnutie vybrali, bola tiež kupónová privatizácia. Faktom je, že aj vo vládnom programe bola kupónová privatizácia. Dnes sa predkladá úplne iná koncepcia tohto postupu. Ak dnes hovoríme o kupónovej privatizácii, vážené dámy a páni, je to návrat k vášmu volebnému programu a k vášmu vládnemu programu. To je prvá stránka veci, ktorú treba podčiarknuť. Myslím si, že by bolo dobre, keby ste si to, vážení páni poslanci koalície, uvedomili. Dnes sa pripravujete schváliť zákon, ktorý je v rozpore s vaším volebným programom a s vládnym programom. Myslím si, že by ste mali skôr podporiť vládu a vrátiť sa k tomu, o čom bol vládny program.

    Druhá otázka: Pani poslankyňa, ani jedným slovíčkom som neobhajoval fondy. Viete, je množstvo vlastníkov kupónov, resp. dnes už akcií, ktoré si zakúpili individuálne. Rovnako ako ja, ako množstvo mojich priateľov, tiež sme neverili hospodáreniu fondov. Prečo stále rozprávate o tom, že obhajujeme fondy? Ja obhajujem človeka, ktorý má kupónovú knižku a chce vlastniť majetok. Nie peniaze, ktoré strácajú hodnotu, nie túto sumu, o ktorej hovoríte, ale chce vlastniť majetok. Tohto človeka obhajujem, pretože právo vlastniť majetok je právo, ktoré zaručuje aj ústava.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, prerokúvame návrh zákona, ktorý je prvým koncepčným zásahom do ekonomickej reformy. Samozrejme, drobné zásahy tu boli aj doteraz, ale toto je prvý veľký a koncepčný zásah. Tento zásah bude mať veľký vplyv na ďalší chod ekonomickej reformy v tomto štáte, a teda na všetkých občanov Slovenskej republiky. Z toho dôvodu si myslím, že je nedôstojné, aby sme túto diskusiu viedli smerom vybavovania si osobných účtov. Je celkom normálne, že opozícia uvádza argumenty, ktorými poukazuje na nedostatky navrhovanej zmeny. To sa robí v každom štáte. Opozícia používa argumenty, ktoré podporujú to, že ekonomická reforma, tak ako pokračuje, prináša už úspechy za minulý rok. Na tom sa všetci zhodneme. Makroekonomické ukazovatele boli pozitívne.

    Nakoniec, ekonomickú reformu podľa tých krokov, ako boli stanovené niekedy v jej začiatku, doteraz dodržiavali všetky vlády, jedna rýchlejšie, jedna pomalšie, ale v podstate zásadné koncepčné otázky sa nespochybňovali. Teraz dochádza k prvej zásadnej koncepčnej zmene. Myslím si, že nemá význam, aby sme dôstojnosť tejto chvíle znižovali osobnými útokmi. Ja v tom vidím skôr argumentačnú slabosť vládnej koalície, pretože vlastne neuvádzate žiadne argumenty, alebo neuvádzate dostatočné argumenty nato, aby ste ukázali, že to, čo navrhujete, je lepšie ako to, čo tu je.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Len v krátkosti by som chcel znova upozorniť vážených opozičných kolegov na ich neprimeranú snahu o to, aké kroky robí vláda, ktorá si je vedomá plnej zodpovednosti za tento krok. Treba to povedať jasne. Je základným politickým prvkom, každému je to jasné, že svoje programové vyhlásenie a svoj program strany, ktorý je koncipovaný na širšie obdobie, si môže dovoliť dodržiavať jedine opozícia. Vážení, oni tu môžu tárať, ako by to robili lepšie, keby vládli, keby neniesli zodpovednosť za moc. Každá vláda, ktorá je konfrontovaná so skutočnosťami, ktoré sa v nejakej prognóze päť alebo štvorročného programového plánu alebo vyhlásenia nedali predpokladať, musí robiť vo vedomí zodpovednosti za konkrétny výkon moci, musí robiť tieto korekcie. Je to základná abeceda politiky. Ja si opozičných poslancov vážim a viem, že oni to vedia, ale akosi zámerne to tu predostierajú, akoby tí, čo sú zrejme doma pri televízoroch, o tom nevedeli. Čiže ak sa odvolávate, že zásadným spôsobom meníme nejakú koncepciu, niečo, čo sme si predsavzali, áno, meníme to, pretože vznikla taká potreba.

    Spomínam si, keď sme začali chodiť po predvolebných mítingoch, v každej obci sa minimálne na polovici mítingov stretlo veľa dôchodcov, ktorí sa cítili podvedení fondmi, ktoré od nich získali kupónové knižky podvodom. Preto hovorím, že vláda po prieskume urobila túto korekciu, táto korekcia je v prospech občanov, je jednoznačne v ich prospech, nech sa to akýmkoľvek spôsobom ktosi snaží dehonestovať. Ja si pána kolegu Romana Kováča vážim, ale to, čo tu predniesol, je niečo hrozné. Nebudem to komentovať, chcem sa zastaviť len pri jednej veci. Neviem presne, či premiér slovenskej vlády má na deň 1600 Sk, ale jedno viem iste, že v tomto slovenskom štáte neexistuje občan, ktorý by pochyboval o tom, že tento premiér vlády si naozaj tie peniaze a ten plat zaslúži taký, aký je. Ale zároveň chcem povedať, že nepochybujem o tom, že každý občan tohto štátu si uvedomuje, že ak pán Roman Kováč ako podpredseda jednej vlády sa ju zároveň snažil povaliť, aby bol podpredsedom v druhej vláde, či si zaslúži ten plat, alebo či si ho zaslúžil. O Mečiarovi nepochybuje iste nikto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Husár - faktická poznámka.

  • Vážení priatelia, ozýva sa tu čoraz častejšie, že odmietame argumenty. Nie, argumenty neodmietame, odmietame jasnovidectvo. A, bohužiaľ, jasnovidectvo sa v tomto parlamente udomácňuje. Pritom je zaujímavé, že sa mu nevenujú ženy, ako je zvykom, ale muži. Pred časom - a vy si na to veľmi dobre pamätáte - takto jasnozrivo a jasnovidecky niektorí naši kolegovia vykresľovali čiernu budúcnosť samostatného Slovenska. Rečnili o kolapse ekonomiky, zrútení meny, o českej korune za tri slovenské, vlastne o zániku štátu. Čo z tohto sa, vážení kolegovia, splnilo? Čo? Ale to chlapské mea culpa za tento hriech ešte ani pri spovedi neodznelo, tobôž nie v tomto parlamente. Nakoniec ho ani nečakáme, pretože vieme, od koho by sme ho čakali. Napriek tomu teraz opäť naši známi jasnovidci už vedia, ako docúvame a kde docúvame, už jasne vedia, ako bude občan ošklbaný, podvedený a aký podvod sa na ňom spácha. Nuž, páni jasnovidci, škoda vám potom sedieť v parlamente, lebo voľakde som čítal, že za jedno kvalifikované veštenie sa berie až tisícovka.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som upozorniť všetkých na niektoré procedurálne zvyklosti, ktoré sú v iných parlamentoch. Deň, teda 24 hodín vopred, sa uzaviera zoznam diskutujúcich. Diskusný príspevok môže trvať 5 minút. Spravodajca na prednesenie danej problematiky má 7 minút. Ak jeden politik nevie povedať svoj problém za 5 minút, ale potrebuje na to 40 minút, je to veľmi zlé. Potom tu skutočne strácame čas na úkor množstva poctivých ľudí, ktorí nám odovzdali svoje hlasy a ktorí verili, že sa tu nebudeme biť ako deti na piesku. Potom tu už treba iba toho, kto by prišiel a vyfliaskal asi obidvoch. Jeden diskusný príspevok vyvolá spŕšku 10 až 15 faktických poznámok bez toho, aby to bolo prínosom pre túto diskusiu. Prosím vás, uvedomte si aj opozícia, že aj keď napádate, my nemáme čo diskutovať, nemáme prečo viesť dlhé diskusné príspevky, pretože za nás to povedali tí, čo predniesli danú problematiku alebo návrh zákona či zmeny zákona. Vy to napádate, ale napádajte to vecnými argumentmi. Nehovorte tu veci, napríklad ako bývalý podpredseda vlády pán Roman Kováč spomína o ľuďoch, že chcú vlastniť. Nie každý chce vlastniť, niekto chce aj žiť. Ja som to tu včera hovorila, že sa zastávam tých ľudí, ktorí nevedia špekulovať, ktorí nemajú ekonomickú bázu, ktorí chcú mať niečo z toho majetku, ktorý tu vytvárali. Sú podstatne starší. Takže prosím vás, argumentujme vecne.

    Takisto pánu kolegovi poslancovi Černákovi - prečo znižujete úroveň pani poslankyne Novákovej ako neodborníčky v danej problematike? Spomínam si na zákon o Liečebnom poriadku, keď všetci ste tu boli naslovovzatými gynekológmi a starali ste sa do zákona, ktorému, trúfnem si povedať, v tejto časti ste mnohí nerozumeli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Chcel by som povedať pánu poslancovi Husárovi, už niekoľkokrát vystúpil počas prerokúvania tohto zákona: Pán poslanec, vy ste štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie. Som znepokojený a žasnem nad tým, že neviete k tomuto zákonu povedať jedno vecné a kompetentné slovo, ale pomáhate si tým, ako niekto niekedy hovoril o neviem čom, že by sa malo ísť na spoveď. Prosím vás, ste štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie a neviete k tomu povedať ani slovo.

  • Ďakujem. Priatelia, budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Lysák, pripraví sa pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, panie kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    trpezlivo som čakal, aby som počul aj názory zo strany opozície. Okrem prvej kritiky, ktorá tu zaznela, hľadám trošku snahy o posúdenie viditeľného úsilia vlády, ktoré sa tu prezentovalo. Úsilia o kvalitatívny posun transformačného procesu. Zdá sa, že až na svetlé výnimky, to treba zase priznať, bohužiaľ, márne na to čakáme. Sú tu naozaj len strašenia a katastrofické scenáre. Viacerí vopred vyhlasujú, že návrh novely zákonov 92 a 91 nepodporia. Načo potom toľko šantenia pred televíznymi kamerami?

    Napriek tomu, že by som si vedel rovnako ako všetci, ktorí sme tu, predstaviť, že by po dlhých mesiacoch spracovania bol predložený možno ucelenejší návrh novely zákona, vítam, že že vláda prichádza naozaj s novšou, ucelenejšou koncepciou privatizácie. Sleduje ňou najmä tieto základné ciele:

    Po prvé, že dáva reálnu príležitosť zúčastniť sa na privatizácii čo najväčšiemu počtu obyvateľov a garantuje pritom, aby tých investovaných 1000 alebo 700 korún neprepadlo znovu pre pár stoviek ľudí alebo skupín, ako to tu bolo veľmi trefne ukázané, že ostatní mikovia, okrem pár z nich, čakajú na omrvinky, ktoré kdesi padnú zo stola.

    Po druhé, že nová koncepcia, obsiahnutá nielen v zákone, ktorý teraz posudzujeme, ale aj ďalších troch, posilní majetkovú účasť zamestnancov ako dôležitý predpoklad na zodpovednejšie prístupy k práci, vyššiu produktivitu a kvalitu práce. A stúpanie výkonnosti ekonomiky pred naším začlenením sa do Európskej únie. Je to správne aj v tom smere, že sa tým podporuje trend participácie (širokej účasti na riadení). Jeden z celosvetových trendov uplatňovaný v Amerike a všeobecne známy pod skratkou ESOP. Včera to nakoniec pripomenul aj pán podpredseda Húska. Stojí za to uvedomiť si nám všetkým, že tento trend, táto tendencia pokročila najďalej v USA, pri istých modifikáciách pokračuje a podľa posledných údajov by sa koncom tohto storočia mali zamestnanci podieľať na majetku firiem a korporácií USA okolo 25 %. Je prínosom, že nový zákon túto tendenciu podporuje.

    Tiež je dôležitá snaha vlády, ktorú novela tohto zákona odráža, že ide o vytváranie domácej vrstvy majetnejších podnikateľov. Je to plne opodstatnené najmä preto, že ide o prípravu na vstup do Európskej únie. Pritom si treba uvedomiť, že Slováci na začiatku tohto storočia z našej priemyselnej sféry vlastnili iba niečo vyše 2 %. Tento mizivý podiel stúpol počas prvej Československej republiky na vyše 16 %, a okolo 40 % to bolo len počas prvej Slovenskej republiky. Preto by sme mali podporiť snahu vlády, aby sme o tom, čo zabezpečuje materiálnu prosperitu a duchovný rozvoj našich občanov, v čo najväčšej miere rozhodovali sami. Teraz je to naozaj jedna z posledných príležitostí.

    Na rozdiel od viacerých tu pertraktovaných názorov kolegov, ktorých nikdy asi nepresvedčíme, si myslím, že návrh novely zákona sprehľadňuje proces privatizácie, že jednoznačnejšie vymedzuje pôsobnosť účastníkov tohto procesu. Argumenty sčasti prinášajú materiály, ktoré tu veľmi precízne uviedli viacerí predrečníci. Myslím, že aj minister Ducký to veľmi seriózne zdôvodnil. Potešiteľné je, že náš postup privatizácie, napriek posmeškom, ktoré zaznievajú tu, aj z blízkeho zahraničia, začali oceňovať aj solídne medzinárodné inštitúcie. Treba si to, prosím, uvedomiť.

    Príznačné je, že principiálne zmeny v procese privatizácie vyvolávajú sústredený odpor najmä tých, ktorí začali alebo doteraz vyznávajú spôsoby privatizácie s federálnymi koreňmi. Na druhej strane faktom je, že nové princípy a postupy sa dotknú, ako to už bolo spomínané, väčšiny zo 166 investičných fondov. Tých, ktorí vedome riskovali predčasné kroky pred začatím druhej vlny kupónovej privatizácie. Vznikla tak, samozrejme, zložitá situácia. Existencia spomínaných fondov sa teda stala nadbytočnou. Dáva sa im seriózna šanca transformácie a v prípade ich dobrovoľného zrušenia sa likvidáciou aj možnosť náhrady strát, ktoré im vznikli, a to v zákonom stanovenej výške. Pravda nie tým, ktoré porušili platné zákony o investičných spoločnostiach a investičných fondoch.

    Niekoľko slov k dlhopisom. Plne tu zaznelo a myslím, že je účelné a logické rozloženie ich splatnosti na päť rokov. Samozrejme, rád by som podporil ich širšiu uplatniteľnosť. Chápem však, a zrejme väčšina z nás, isté obmedzenia v ich použití pred lehotou ich splatnosti. Je to nakoniec pochopiteľné. Chápem to ako snahu zabrániť možným tlakom z emisií dlhopisov fondom, vydaných v súvislosti s druhou vlnou kupónovej privatizácie. Z toho, čo som spomínal, vyplýva predpoklad, že emisia dlhopisov nebude vyplatená v plnej výške, teda orientačne tých 35 mld vrátane výnosov, k 31. 12. 2000. Dovolím si trošku aj ja predpokladať, hoci to ťažko uhádnuť, že k roku 2000 či 2001 možno očakávať, že bude v splatnosti okolo 50 % emitovaných dlhopisov. Možno menej, pretože je zrejmé, že majitelia dlhopisov sa budú snažiť poverovať aj obchodníkov s cennými papiermi, aby im za dlhopisy zabezpečili akcie privatizovaných spoločností, ktoré ponúkne Fond národného majetku na verejnom trhu.

    V rozprave zaznelo veľa výhrad a veľmi veľa pochybností a domnienok. Už sa tu aj pred chvíľkou uvádzalo, že väčšina z nich pripomína strašidelné scenáre. Katastrofické scenáre pred nadobudnutím samostatnosti Slovenskej republiky. Ide väčšinou o ľudí, ktorí toto hlásali a vyznávali, a doteraz nemôžu zabudnúť, že Slovensko, ktorému predpovedali krach ešte pred jeho vznikom, seriózne napreduje. Myslím si, že naši občania, tí, ktorí sú pri obrazovkách celý čas, si dokážu sami uvedomiť, komu majú veriť. Tým, ktorí nás strašili a naďalej strašia, alebo tým, ktorí svoj program, ktorý bol nazývaný (aj tu v tejto miestnosti) fantastickým alebo fantazírujúcim, veľmi seriózne plnia. Tým, ktorí zabezpečujeme, že Slovensko je rovnako ako Česká republika úspešné v transformačnom procese, v niektorých prípadoch dokonca lepšie. Tohtoročné výsledky, čo uznáva aj seriózna časť opozície, sú naozaj veľmi presvedčivé. Už sa to tu spomenulo: nárast HDP o vyše 5 %, priemyselnej výroby o 10 %, zahraničného obchodu o 25 %. Tieto fakty, i to, že je tu za ostatné mesiace nulová inflácia, nepresvedčia už len tých, ktorí vedome chcú škodiť a zavádzať. Toto sú predsa výsledky, ktoré Slovensku môžu závidieť za oveľa lepších podmienok začínajúce ekonomiky.

    A keď už hovorím o týchto otázkach, stavili sme sa tu s jedným poslancom o možnosti splnenia tohoročného štátneho rozpočtu. Veľmi ma potešilo, že po šesťmiliardovom mínuse do konca mája výsledok za jún je taký, že v plnení štátneho rozpočtu je už isté plus. Nepreceňovať to, samozrejme, je správne. Ale fakt, že sme aj v obchodnej a platobnej bilancii v takej solídnej pozícii, dáva možnosť, aby sme tak, ako plníme štátny rozpočet, splnili i to, čo našim občanom v návrhu novely zákona číslo 92/1991 predkladáme.

    Preto jednoznačne podporím a odporúčam aj tým z opozície, ktorí racionálne posudzujú tohoročný vývoj, aby podporili návrh novely tohto zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bajan, ale predtým ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na predrečníka, ktorý odôvodňoval vládny návrh zákona tým, že prináša ucelenú novú koncepciu privatizácie. Tá ucelenosť a komplexnosť je naozaj otázna, keď si uvedomíme, že tento vládny návrh zákona, tlač 191, nám predkladá pán premiér Mečiar v júni 1995 a zároveň máme na stole ďalší bod programu - vládny návrh zákona, tlač 173, od toho istého premiéra v tom istom mesiaci, ktorý v článku 3 bod 4 predpokladá, že investičné fondy pre druhú vlnu kupónovej privatizácie nebudú môcť byť v orgánoch obchodných spoločností, ktorých akcie majú v majetku. Takže jedným zákonom sa investičné fondy z druhej vlny absolútne vylučujú a zároveň v tom istom mesiaci sa predkladá druhý návrh, ktorý predpokladá, že fondy budú mať akcie z druhej vlny. To je tá komplexná ucelenosť vládnych návrhov a vládnych koncepcií.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan a pripraví sa pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som sa vyjadril nie k tým veciam, o ktorých hovorili moji kolegovia, ale len k jednej problematike, a to je § 24 odsek 10. Skôr ako budem pokračovať, dovoľte mi, pán podpredseda, aby som sa vám ospravedlnil za to, že som sa nechal uniesť, ale ak sa niektoré problémy dehonestujú a zľahčujú takým spôsobom, akým sa to tu dialo, človek sa nad tým veľmi ťažko prenáša. Takže ešte raz prepáčte, ak ste mali pocit, že som bol voči vám nekorektný.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pred nejakým časom, presne 23. júna, sme schválili zákon o odpredaji bytových a nebytových priestorov. Dovoľte, aby som sa k nemu ešte krátko vrátil. V tejto novele sa v § 29a ods. 1 píše: "Obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, kde požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytu." Túto povinnosť nemá obec pri domoch, kde boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31, teda ak si obec určí ten dom ako povedzme sociálne bývanie. Dovolím si priblížiť skutočnosť, ktorá po prijatí tohto zákona nastane, samozrejme, s účinnosťou od 1. augusta, ako sme ju posunuli.

    Občan nájomca má dve možnosti. Buď zistí, že chce dožiť v byte a z tohto bytu ho nikto nevyhodí, čiže si ho nekúpi, alebo využije možnosť, a zákon mu to umožňuje tým, že zo zákona je stanovená maximálna cena, že kúpi byt a predpokladá, že buď ho použije ako základ na odsťahovanie sa alebo základ na získanie pôžičky na byt lepšej kategórie, ako sú panelákové byty, alebo ho nechá pre svoju ďalšiu generáciu, lebo získať byt pre mladú generáciu znamená tu už spomenutý zázrak v Lurdoch. Takže nastane situácia, že v domoch je obec povinná uzavrieť zmluvu, len čo je tam 51 % nájomníkov, ktorí žiadajú odpredaj bytu. Stane sa však situácia, že je to v dome, ako býva vo väčšine takých 10- až 17-ročných domoch, keď začínajú odchádzať výťahy, začína pretekať strecha a začínajú opadávať fasády, skrátka treba začať investovať z fondu bývania. Keďže je vzniknutý nový stav a je tam nový nájomca, už vlastník, teda nenazývajme ho nájomcom, je tam zmiešané vlastníctvo nájomcov (bytových podnikov) a vlastníkov, nový vlastník začína budovať svoj fond bývania od nuly. Podotýkam od nuly. Znamená to, že len čo začne zatekať strecha, nájomcovia ešte v bytových podnikoch sa obrátia na bytový podnik, aby im opravil fasádu.

    Sú dve možnosti. Buď sa obráti na nových vlastníkov, ak tí už vytvorili spoločenstvo, čo nepredpokladám k účinnosti zákona, a vstúpi do vzťahu s nimi, aby uhradili alikvótnu časť, ktorá pripadá na byt. Pýtam sa z čoho, keď nájomník, teda už budúci vlastník, spláca byt, pretože má odložené splácanie povedzme na osem až desať rokov, ako je to v Petržalke, a výška splátok je približne ako súčasné nájomné. Okrem toho si musí začať vytvárať fond opráv. Zistíme, že jediná možnosť, aby sa dom opravil, je na pleciach obce. Prečo o tom hovorím tak zoširoka? Pretože § 28 odsek 10 hovorí o povinnosti odobrať vlastníkom nájomných domov dlhopisy, ktoré majú posunutú splatnosť. Čo nastane? Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že jednoznačne nastane úbytok financií vo fonde bývania a tým zhoršenie kvality údržby domov. A už vôbec nehovorím o takej možnosti, ako je výstavba nových domov, pretože tá je tým úplne skončená, lebo obce nebudú mať možnosť realizovať financie získané do fondu bývania. Samozrejme, je tu ešte hypotetická možnosť, že obec sa obráti na Fond národného majetku. Som presvedčený, že tam úradníci nezištne pochopia situáciu v bytoch a obratom ich vymenia buď za hodnotné cenné papiere, aby ich obec mohla realizovať na kapitálovom trhu, alebo ak sa podarí prijať pozmeňovací návrh, skôr vyplatí finančnú hotovosť za tieto dlhopisy. Takže čo bude ďalej?

    Preto odporúčam, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme v bode 42 v § 24 ods. 10 vypustili celý odsek. Ak tento pozmeňovací návrh neprejde - a ja verím, že prejde, keďže vecne zmýšľajúci poslanci vládnej koalície to už navrhovali vo výboroch a je to v spoločnej správe - odporúčam druhý pozmeňovací návrh, a to slovíčko "povinné" dať fakultatívne "môže odobrať".

    Takže to je zdôvodnenie, prečo si myslím, že nie je to problém obcí, ale aj problém občanov, ktorí tam už bývajú, a vôbec tých občanov, ktorí by chceli bývať.

    Dovoľte mi ešte pristaviť sa pri návrhu, ktorý dal pán kolega Kunc, týkajúcom sa bodu 55, a to je možnosť Fondu národného majetku zakladať obchodné spoločnosti. Ak to prejde v nezmenenom znení, blahoželám úradníkom fondu k tomu, čo sa im nepodarilo za predchádzajúce obdobie, že budú môcť voľne zakladať obchodné spoločnosti a podnikať svojím spôsobom. Dávam teda pozmeňovací návrh, keďže predpokladám, že sa bude hlasovať podľa rokovacieho poriadku a najprv pôjde návrh pána kolegu Kunca, ktorý obmedzil toto právo podnikania na 6 mesiacov, aby sme vôbec vypustili tento bod, pretože si myslím, že Fond národného majetku sme založili predovšetkým kvôli transformácii majetku. Aj keď sa potrebnosť tohto inštitútu vysvetľuje rôznym spôsobom, myslím si, že nie je to bohviečo, aby títo úradníci mohli takýmto spôsobom nakladať s majetkom. Takže budem podporovať aj návrh pána kolegu Kunca. V prípade, že neprejde, dávam tento pozmeňovací návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím vás položte to na stôl pána spoločného spravodajcu. Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Husár, pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    je mi úprimne ľúto, že sklamem pána kolegu Mikloška, ale nemám mienku, ba dokonca mám právo nenechať zo seba urobiť melón. Ten melón, ktorý som spomínal včera, ten melón, do ktorého by sa pustila každá osa. Obmedzím svoje vystúpenie na vyhlásenie, že ako štátny úradník a ako poslanec podporujem tento vládny návrh zákona a stotožňujem sa s ním. Zároveň sa stotožňujem a podporím hlasovaním všetky podľa mňa pozitívne a múdre doplňovacie a pozmeňovacie návrhy. Obmedzím preto vzhľadom na to, čo tu odznieva, svoje vystúpenie iba na podanie veľmi krátkeho pozmeňovacieho návrhu v tomto znení: V § 24 ods. 7c) navrhujem vypustiť text "doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie podľa osobitného zákona" a nahradiť ho textom "doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného zákona a doplnkové zdravotné poistenie". Zdôvodnenie toho je z textu jasné.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    to, že novela zákona, ktorú teraz ideme prijímať, je veľmi vážna, dosvedčila včera aj účasť všetkých ministrov na zasadnutí, okrem troch, ktorí boli na oficiálnej návšteve v Portugalsku. Privatizácia je základom prosperity ekonomiky a sme toho názoru, že je zároveň aj základom dobrého trhového mechanizmu, že privatizácia sa za posledný rok spomalila a táto novela má umožniť spustenie novej vlny privatizácie. Ale už to nebude kupónová privatizácia, ako bola sľubovaná, ale bude to nejaké odškodnenie občanov za sprivatizovaný majetok, ktorý patril všetkým. Preto sa pýtam, prečo to odškodnenie má byť len 30 miliárd. Predsa sa privatizuje majetok najmenej za 280 miliárd. Pôvodne ešte vo vládnom programe sa hovorilo o 70 miliardách. Takže bude odškodnená len časť, a to nie všetci občania, ale len tí, ktorí sa zapísali do kupónovej privatizácie. Čiže, aby sme si tie pojmy neplietli. Nie sú to všetci občania, len tí, čo išli do kupónky, a ešte nie zo všetkého majetku, ale len z určitej časti majetku. Takže táto novela nám robí privatizáciu o niečom inom a pôjde zrejme najviac o priame predaje vopred určeným záujemcom.

    Občanom sa ponúkajú obligácie v hodnote 10 000 korún plus úroky. Problém je len v tom, že sa to odkladá do roku 2001. Už sme tu dnes počuli, ako zle sú na tom starí ľudia, starší, že vám to rozprávali na predvolebných stretnutiach, na stretnutiach občanov, že dôchodcovia boli podvedení prvou vlnou kupónovej privatizácie. Nechcem dlho rečniť, a preto navrhujem jeden pozmeňovací a doplňovací návrh, a keď bude prijatý, návrh aj podporím. O čo ide? Problematický je § 24, v tejto tlači je to bod 42. Navrhujem tam doplniť nové odseky, a to § 24 sa dopĺňa novými odsekmi 6 - 14, ktoré znejú:

    "(6) Dlhopis podľa odseku 4 vrátane jeho výnosu je splatný, ak o to požiadajú

    a) v roku 1996 osobám narodeným v roku 1945 a starším, b) v roku 1997 osobám narodeným v roku 1955 a starším, c) v roku 1998 osobám narodeným v roku 1965 a starším, d) v roku 1999 osobám narodeným v roku 1976 a starším, e) v roku 2000 všetkým, ktorí ešte doteraz nepožiadali o splatnosť.

    Čo ma k tomu vedie? Veľmi jednoducho to, že najmä starší ľudia potrebujú peniaze. A vieme, aký je priemerný vek nášho obyvateľstva a že každým rokom priemerný vek klesá. Tak dajme možnosť starým ľuďom to vyplatiť ako prvým a potom postupne ostatným, ktorí o to požiadajú. Tí, ktorí chcú brať z toho úroky, nech požiadajú neskôr. Myslím si, že je to kompromisný návrh, nie je to deštrukčné, ako sa tu povedalo, že opozícia predkladá len deštrukčné návrhy. Myslím, že je to konštruktívne a že ma podporia aj poslanci koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, nasledovať má pán poslanec Koncoš, bola tu však požiadavka niekoľkých poslancov, aby bola prestávka od 12.00 do 14.00 hodiny. Pýtam sa, či môžeme ešte pokračovať do 12.30 hodiny.

  • Hlasy z pléna, že nie.

  • Nie, tak budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ako prvý vystúpi pán poslanec Koncoš a pripraví sa pán poslanec Líška.

    Pokladám za potrebné len upozorniť, že viackrát sa tu hovorilo o tom, že občanom sa mal dávať majetok a že sa dávajú len peniaze. Chcel by som upozorniť, že aj v zmysle ekonomickej teórie peniaze sú všeobecný ekvivalent tovarov, teda v podstate tiež sú druhom majetku. To znamená, že aj cenné papiere typu obligácií sú druhom majetku. Sú práve takým legitímnym druhom majetku ako ktorákoľvek iná časť majetku.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne teda o 14.00 hodine pokračujeme v rozprave.

    Ďakujem vám pekne.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v odpoludňajšom zasadaní.

    Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Koncoš, pripraví sa pán poslanec Líška. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    nepredpokladám, že koalícia, hoci po búrlivej diskusii, pristúpi na argumenty opozičných poslancov a návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. schváli v inej filozofii, ako ho predložila vláda. Z týchto dôvodov si dovolím predložiť aj určité návrhy na zmeny v predloženej novele a budem veľmi rád, ak koaliční poslanci doprajú sluchu nielen mojim návrhom, ale aj ďalším návrhom opozície.

    Prvý návrh sa dotýka zmeny hodnoty dlhopisov. V bode 41 predloženého návrhu novely v § 24 ods. 3 navrhujem nové znenie: "Každý majiteľ kupónu je oprávnený získať dlhopis podľa § 22 ods. 2 v menovitej hodnote 30 000 Sk." Vychádzam z toho, že do druhej vlny privatizácie sa dáva majetok za viac ako 220 mld korún. Nejaká 10-percentná rezerva sa odpočíta a zhruba 50 % by krylo dlhopisy emitované Fondom národného majetku. Zároveň by to zaväzovalo Fond národného majetku k veľmi precíznej a premyslenej privatizácii, aby výnos z privatizovaného majetku mohol tieto dlhopisy kryť.

    Chcel by som vás tiež poprosiť, aby ste venovali pozornosť spoločnej správe, tlači 191a, kde už v bodoch 14 a 16 sú návrhy, ktoré prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Nielen ich prediskutoval, ale tieto návrhy aj schválil a len na základe toto sa dostali aj do spoločnej správy. Prostredníctvom týchto návrhov máme záujem riešiť odškodnenie tých členov bývalých družstiev, a to je jedno či roľníckych, mliekárenských, liehovarníckych alebo akýchkoľvek iných, ktorých majetok prešiel do vlastníctva štátu bezodplatným prevodom. Pre tých, ktorí nemajú poruke spoločnú správu, si dovoľujem návrhy odcitovať.

    Prvý návrh. V bode 14 - za bod 26 sa vkladá nový bod 27, ktorý znie: "V § 12 ods. 12 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie: "na vydanie cenných papierov členom bývalých družstiev alebo ich dedičom, ak majetok týchto družstiev prešiel do vlastníctva štátu bezodplatne alebo bez právneho dôvodu". Následne by sa prečíslovali ďalšie body.

    Podobne v bode 16 - za bod 29 sa vkladá nový bod 30, ktorý znie: "V § 13 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

    2. Ak sa majetok podniku alebo jeho časti (§ 12 ods. 2 písm. b) predáva členom bývalých družstiev, majetok ktorých prešiel do vlastníctva štátu bezodplatne alebo bez právneho dôvodu, alebo ak sa podnik alebo jeho časť predáva ich dedičom, určí sa kúpna cena s prihliadnutím na hodnotu majetku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu bezodplatne alebo bez právneho dôvodu.

    3. Ustanovenie odseku 2 sa použije i vtedy, ak sa majetok podniku alebo jeho časti predáva právnickej osobe, ktorej členmi alebo spoločníkmi sú členovia bývalých družstiev, majetok ktorých prešiel do vlastníctva štátu bezodplatne alebo bez právneho dôvodu, alebo ich dediči."

    Ak dovolíte, svoj návrh podrobnejšie odôvodním načretím do dejín vývoja družstevníctva na Slovensku. Iste neušlo vašej pozornosti, že v tomto roku sme oslávili 150. výročie založenia prvého družstva na Slovensku a vôbec v Európe, ktoré založil známy Samuel Jurkovič. Družstevníctvo vyoralo hlbokú brázdu na hmotnom, morálnom, sociálnom i národnom pozdvihnutí slovenského národa. Už ku koncu roka 1918 bolo na území Slovenska 250 úverových a 500 potravných družstiev. Časť týchto družstiev bola od roku 1912 organizovaná v Ústrednom družstve so sídlom v Budapešti. Po roku 1918 bolo dňa 23. 1. 1919 na území Slovenska založené Ústredné družstvo so sídlom v Bratislave.

    Vývoj družstevnej myšlienky ukázal potrebu účelne špecializovať mnohostrannú činnosť družstiev. Podľa zákona číslo 239/1924 Ústredné družstvo prestalo s obchodnou činnosťou. Na túto činnosť postupne vytvorilo družstevné zväzy, na ktoré túto činnosť previedlo. V priebehu roka 1924 sa budoval Zväz roľníckych vzájomných pokladníc, Zväz hospodárskych družstiev so svojimi skladištnými družstvami, v roku 1934 bola zriadená Nákupná ústredňa potravných družstiev NUPOD, Zväz slovenských roľníckych dobytkárskych družstiev SLOVDOP, PADEROD - Družstvo pre spracovávanie a speňažovanie peria, Zväz mliekárenských družstiev, Zväz družstiev hospodárskych liehovarov, Zväz ovocinárskych družstiev, Slovenský lesný zväz a ďalšie. V roku 1948 malo Ústredné družstvo 2 187 členov, z toho 833 úverných, 1 059 potravných, vrátane uvedených družstevných zväzov.

    Podľa zákona číslo 187/1948 Zb. sa Ústredné družstvo spolu s pridruženými zväzmi a družstvami povinne združilo v Ústrednej rade družstiev s jej oblastným orgánom - Slovenskou radou družstiev so sídlom v Bratislave. Podľa citovaného zákona prešlo na Slovenskú radu družstiev aj revízne oprávnenie Ústredného družstva podľa vládneho nariadenia číslo 85 z roku 1939. Neskôr, v roku 1952, vznikla Ústredná rada družstiev a bytové družstvo prešlo pod Ústrednú radu družstiev do Prahy. Takto sa Slovenský zväz spotrebných družstiev stal nástupcom obchodnej, výkupnej a potravinárskej činnosti, Slovenský zväz výrobných družstiev sa stal nástupcom bývalej činnosti Živnozväzu a činnosti zamestnaneckých družstiev. Zväzy svoju činnosť začali 1. 1. 1953 po ustanovujúcich zjazdoch v decembri 1952 a uplatnením rezolúcie Ústrednej rady družstiev vo vytvorení rajonizácie s prechodom družstiev na dedinu a odovzdanie majetku v mestách štátnemu systému. Prijatím tejto rezolúcie prišlo družstevné hnutie nielen o majetok v mestách, ale aj o členskú základňu vtedy už takmer 280 000 členov.

    Konkrétny postup Ústrednej rady družstiev uvediem na príklade družstevného liehovaru so sídlom v Čereňanoch. Už v rokoch 1930 až 1933 roľníci z Oslian, Čereňan a okolitých obcí založili družstevný liehovar na spracovanie prebytkov z poľnohospodárskej prvovýroby vo vlastnej réžii. Takto sa snažili podporiť prosperitu svojich hospodárstiev a predchádzať dlžobám v časoch vtedajšej hospodárskej recesie. Roľnícky družstevný liehovar v Čereňanoch ako družstevný spracovateľský roľnícky podnik mal v roku 1952 právnu subjektivitu v zmysle príslušných ustanovení vtedy platného obchodného zákona a registrovaných stanov. V roku 1952 uzavreli zástupcovia Povereníctva potravinárskeho priemyslu dohodu so Slovenskou radou družstiev o odovzdaní a prevzatí majetku roľníckych spracovateľských a niektorých iných výrobných družstiev. Dohoda sa mala vzťahovať na preberajúce národné podniky potravinárskeho priemyslu podliehajúce Povereníctvu potravinárskeho priemyslu a na spracovateľské a niektoré iné členské družstvá Slovenského družstevného zväzu na Slovensku. Zahŕňala aj roľnícky družstevný liehovar Čereňany.

    Podľa tejto dohody roľnícke spracovateľské a niektoré iné výrobné družstvá určené ústrednou osobitnou komisiou na reorganizáciu družstevníctva ako odovzdávajúce družstvá prevedú k rozhodujúcemu dňu 28. 9. 1952, a národné podniky potravinárskeho priemyslu ako preberajúce podniky prevezmú celý majetok odovzdávajúcich družstiev za cenu záväzkov viaznucich na tomto majetku. Predmetná dohoda bola protiústavná, v rozpore s vtedy platnou ústavou, protiprávna, v rozpore s vtedy platným právnym poriadkom - obchodným zákonom, a svojimi zavádzajúcimi ustanoveniami - výplata členských podielov podľa smerníc ministerstva financií sa nikdy neuskutočnila - bola aj proti základným ľudským a občianskym právam.

    Takýto postup sa dotýkal mnohých ďalších spomínaných vinohradníckych, mliekárenských i ostatných družstiev. Dokonca majetok niektorých družstiev sa previedol len rozhodnutím príslušných odborov vtedajších ONV a aj z takýchto rozhodnutí administratívne zanikli vtedajšie družstvá. Návrh, ktorý výbor pre pôdohospodárstvo schválil, sleduje aj odškodnenie členov bývalých jednotných roľníckych družstiev, ktorých majetok prešiel takisto bezodplatne do vlastníctva štátu najmä na základe smerníc ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva číslo 62 333/613 z 21. decembra 1961, smernice ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva číslo 60806/1964 z 28. mája 1964 a smernice číslo FM 01-668/13/75 z 30. decembra 1975.

    Odhadujem, že v prípade prijatia týchto návrhov by sa odškodnenie dotýkalo najmenej 20 000 členov bývalých jednotných roľníckych družstiev. V tomto období, keď už je väčšina, či aspoň značná časť štátnych podnikov v potravinárstve sprivatizovaná a pôvodný majetok nie je možné dokonca ani zo štátnych majetkov fyzicky vrátiť, navrhujeme odškodniť členov bývalých zoštátnených družstiev prostredníctvom cenných papierov vydaných Fondom národného majetku. Chcem upozorniť, že tu nejde o reštitúcie v prospech právnických osôb, ale navrhujeme napraviť krivdy voči konkrétnym členom, voči konkrétnym fyzickým osobám.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, žiadam vás zdvorilo o podporu môjho návrhu, ktorý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ako som už spomenul, na svojej poslednej schôdzi schválil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Líška a pripraví sa pán poslanec Ásványi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení sa dotknem vzťahu Fondu národného majetku k exekutíve podľa doteraz platného právneho stavu a v prípade prijatia predloženej novely zákona číslo 92/1991 v znení neskorších predpisov.

    Vo viacerých príspevkoch, ktoré odzneli či už vo výboroch, alebo aj v pléne, boli formulácie a závery, ktorými sa Fond národného majetku stavia do pozície subjektu, ktorému sa touto novelou nadmerne rozširujú právomoci, kompetencie či pôsobnosť, dĺžka jeho činnosti, pričom sa tento fakt hodnotí a deklaruje ako problematický či nevyhovujúci. Treba povedať, že takto je situácia hodnotená najmä z pohľadu pôvodných zámerov a predstáv, s ktorými v roku 1991 vznikol. Pamätáme si ešte myšlienku fondu ako istej prestupnej stanice či zoraďovacieho nádražia, do ktorého prifrčí štátny majetok a odíde z neho v transformovanej a privatizovanej odštátnenej podobe, pričom tento proces nemal trvať dlhšie ako jeden až dva roky.

    Položme si preto s odstupom štyroch rokov otázku, či boli pôvodné idealistické zámery o činnosti fondu vôbec reálne z pohľadu tvorcov koncepcie transformácie a neobviňujme vládu ani fond z akéhosi pochybného predlžovania životnosti alebo pôsobnosti tejto inštitúcie. Veď koniec koncov spôsob ukončenia činnosti fondu a jeho majetkovej likvidácie ako inštitúcie verejnoprávnej povahy je podľa zákona číslo 92/1991 Zb. plne v rukách Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá tak môže urobiť samostatným zákonom. A ktoré sú to tie tzv. nové rozsiahle právomoci, ktoré fond touto novelou na úkor ministerstva získava?

    Pri podrobnejšom porovnaní návrhu novely s doteraz platnou dikciou zákona zistíme nasledovné: vzťahy prezídia s ministerstvom sú dotknuté najmä v § 8 ods. 3 návrhu novely týkajúcom sa postupovania privatizačných projektov z ministerstva na fond podľa požiadaviek prezídia. Myslím si, že je možné bez zbytočného dramatizovania akceptovať názor, že takýto postup je v záujme urýchlenia procesu privatizácie, po ktorom opozícia tak volala a volá. Synchronizácia krokov ministerstva a fondu je z tohto pohľadu maximálne žiaduca, a to aj z dôvodu hladkého spracúvania privatizačných projektov príslušnými sekciami fondu. Mám na mysli najmä koordinačnú sekciu, ale aj ďalšie.

    Tu treba ešte podotknúť, že už v predchádzajúcej verzii zákona číslo 92/1991, doteraz platnej, podľa § 11 ods. 1 mal fond určovacie právomoci. Okrem iného určoval zakladateľskému rezortu napríklad deň zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti jeho majetku práve z uvedených pragmatických dôvodov. Takže žiadny dôvod na paniku nebol vtedy a nie je ani teraz.

    Ďalším dotknutým paragrafom je § 10 ods. 1 týkajúci sa vydávania rozhodnutí o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže. Tieto aj podľa doteraz platného znenia vydávalo prezídium Fondu národného majetku. V návrhu sa sleduje odstránenie istej pretrvávajúcej dvojkoľajnosti kompetencií pri predkladaní takých návrhov zo strany ministerstva alebo výkonného výboru fondu. Myslím si, že treba na tomto mieste opätovne a opakovane zdôrazniť a pripomenúť si, že právomoci ministerstva vo veci vydávania rozhodnutí o privatizácii ostatnými štandardnými formami privatizácie zostávajú nezmenené.

    Chcel by som sa zmieniť aj o § 45, týkajúcom sa blokácie prevodu majetku podnikov, a to najmä o odseku 5, hovoriacom o výnimkách. Tu podľa môjho názoru došlo k určitému oslabeniu pozície prezídia voči predchádzajúcemu zneniu. V prípade schválenia novely vláda sama ustanoví možnosť výnimiek, a to aj bez predchádzajúceho návrhu prezídia fondu. Takže ani v tomto prípade nejde o žiadne posilnenie právomoci fondu na úkor vlády či ministerstva, skôr naopak. Je teda namieste otázka, prečo a odkiaľ sa vzala dojemná starostlivosť opozície o kompetencie terajšej vlády Vladimíra Mečiara, resp. ministrov. Veď predkladaná novela je vládnou novelou. Predkladal ju a obhajoval či už vo výboroch, alebo aj včera na pléne minister ministerstva, nad osudom ktorého sa tu teraz ronia krokodílie slzy opozície či už z radov Kresťanskodemokratického hnutia, alebo Strany demokratickej ľavice.

    Už pri prerokúvaní novely zákona vo výboroch bola zrejmá určitá v niektorých momentoch dosť zle maskovaná snaha vyvolať kompetenčné spory a kontroverzné nálady medzi Fondom národného majetku a ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, vyvolať akýsi pocit krivdy a ohrozenia ústredného orgánu štátnej správy a jeho ministra z údajného oklieštenia právomocí novelou zákona, ktorý predkladá vláda. Takže pokračujem vo svojej otázke. Ide aj o to postaviť ministra proti vláde, ktorej je členom? Ide aj o to postaviť ministra, člena Združenia robotníkov Slovenska, proti prezidentovi prezídia Fondu národného majetku, takisto členovi Združenia robotníkov Slovenska? Takže o čo tu vlastne ide? Testuje sa pevnosť vlády či súdržnosť parlamentnej koalície, alebo nebodaj ide o zablokovanie privatizácie, či pokus zachrániť vlastné privatizačné ambície prerušené parlamentnými voľbami na jeseň v roku 1994? Povedzte nám to tu, vážení členovia opozície, konečne jasne, lebo doterajšie vaše argumenty boli až na niektoré svetlé výnimky príliš nepresvedčivé a politicky prešpekulované. Niečo tu už veľavýznamne naznačil o svojich nádejach pán poslanec Černák. Len nie je jasné, či ide z jeho strany o stratu súdnosti, alebo o obyčajnú prostorekosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ásványi, pripraví sa pán poslanec Pacola. S faktickou poznámkou chce vystúpiť ešte pán poslanec Ftáčnik.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, nedovolil by som si vstúpiť do tejto odbornej debaty, ale obvinili ste opozíciu z toho, že sa snaží vnášať nejaký rozpor medzi ministerstvo privatizácie a Fond národného majetku, a teda hľadať nejaký domnelý prenos kompetencií a podobne. Chcel by som pripomenúť, že v dvoch výboroch Národnej rady priznal tento rozpor aj minister pre správu a privatizáciu, teda člen vašej vlády.

  • Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Ásványi. Miernime sa v komentovaní.

  • Vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    návrh zákona o zmene podmienok prevodu majetku štátu na iné osoby porušuje zásady obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Navyše ruší regulérne uzavretú zmluvu a záväzky voči majiteľom kupónových knižiek. Dikovia investovali svoje koruny v zmysle platného zákona číslo 92/1991 Zb. s úmyslom zúčastniť sa na privatizácii ako podnikatelia, spolumajitelia, s nádejou na dlhodobé výnosy zo získaných účastín na bývalom majetku štátu. Návrh zákona degraduje občana na neschopný subjekt, ktorý bez konzultácie a vyslovenia súhlasu bude musieť prijať dlhopis v rovnakej nominálnej hodnote 10 000 korún vraj ako odškodné. Starému, mladému v rovnakej hodnote podľa falošnej zásady sociálnej spravodlivosti, rovnosti.

    Namiesto majetku štátu sa rozdelia dlhopisy v celkovej nominálnej hodnote 35 mld korún. Podľa včerajšieho vystúpenia pána ministra Duckého budú vo vnútri štátu tvrdou valutou. Podľa návrhu zákona budú slúžiť ako osobitný druh platidla či v cene 10 000 korún pri kúpe bytu, zvýšenia základu dôchodkového zabezpečenia, pri kúpe akcií možno aj s navýšenými úrokmi, alebo v podstatne nižšej hodnote pri skupovaní dlhopisov šikovnými podnikateľmi na splatenie dlhu z privatizácie majetku štátu. Myslel niekto na to, že takéto náhle zvýšenie množstva obeživa, či ihneď po vydaní dlhopisov, alebo po ich splácaní 31. decembra 2000, môže zvýšiť infláciu? Alebo netreba brať vážne slová o štátnej záruke a o likvidite dlhopisov? Môže sa však opakovať to, čo sa stalo v susednom Maďarsku. V rámci reštitúcií na krivdy spáchané na občanoch štát vydal ním garantované cenné papiere, tzn. reštitučné známky, ktorých nominálna hodnota 1 000 forintov má dnes tržnú hodnotu 160 až 200 forintov, t.j. 16 až 20 %.

    Návrh zákona stavia Fond národného majetku do takej pozície, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku sa stane zbytočným orgánom. Fond bude samovládcom pri určovaní spôsobu privatizácie, pri výbere účastníkov, resp. určovaní vyhliadnutých kupcov. Bude určovať predajnú cenu aj spôsob dlhodobého splácania kúpnej ceny. Mám aj konkrétny poznatok z Tvrdošoviec. Tamojší štátny majetok, štátny podnik, po verejnej súťaži za účasti viacerých uchádzačov bol prisúdený jednej bratislavskej spoločnosti s ručením obmedzeným, napriek tomu, že ďalší účastník - manažment štátneho podniku - ponúkol o 8 miliónov korún vyššiu odkupnú cenu.

    Vážené dámy, vážení páni,

    odznelo mnoho pripomienok a pozmeňovacích návrhov k zákonu. Ja mám zásadnú pripomienku k bodu 35 návrhu. V navrhovanom novom § 19 ods. 1 zákon chce splnomocniť Fond národného majetku k nahliadaniu do účtovných dokladov nových prevádzkovateľov až do doby vyrovnania splátok za získaný majetok štátu. To aj v prípade, ak spolumajiteľ bude zo zahraničia, ktorý doniesol know-how a svoje tajomstvá úspechu? Týmto opatrením nepridáme dobrému menu a serióznosti Slovenska v zahraničí, ale ani doma. Takéto právo zabezpečuje zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní v § 2, 14 a 23 daňovým úradom, ale s podmienkami opatrného narábania, chrániac súkromné a podnikové práva. Správca daní je však orgánom štátnej správy. V prípade poplatkov správcom je obec, orgán samosprávy. V inom postavení je Fond národného majetku, ktorý vlastní bývalý majetok štátu, pôsobí podnikateľsky, zakladá obchodné spoločnosti. Takáto právomoc daná fondu je v rozpore s ústavou a ďalšími zákonnými ustanoveniami. Preto odporúčam v bode 35 návrhu zákona v novom § 19a vynechať odsek 1 a následne odseky 2 až 9 prečíslovať na odseky 1 až 8.

    Záverom mi dovoľte vysloviť, správnejšie opakovať stanovisko klubu poslancov Maďarskej koalície, že ak sa návrh zákona zásadne nezmení na základe prednesených návrhov, nebudeme hlasovať za prijatie prerokúvaného zákona na pozmenenie a doplnenie zákona číslo 92/1991 o podmienkach veľkej privatizácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Pacola, pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    chcel by som povedať svoj názor na zavedenie predkupného práva zamestnancov v privatizácii, ktoré tu navrhol môj kolega z výboru pán Magvaši, nakoľko zakladanie zamestnaneckých akciových spoločností a upísanie zamestnaneckých akcií je jedna z priorít volebného programu Združenia robotníkov Slovenska.

    Pán poslanec Magvaši navrhol, aby spoločnosť založená najmenej 51 % zamestnancami privatizovaného podniku, ak najmenej 51 % jej základného imania tvoria akcie upísané radovými zamestnancami podniku, mala predkupné právo na privatizovaný majetok v rozsahu navrhovanom v jej konkurenčnom privatizačnom projekte. Čo to vlastne znamená? Znamená to, že ak v ktoromkoľvek podniku jeho riaditeľ alebo odboroví predáci, alebo akýkoľvek ambiciózny jedinec založí akciovú spoločnosť a zmanipuluje zamestnancov na upísanie akcií, potom táto spoločnosť má predkupné právo na kúpu privatizovaného podniku, pričom podmienky uplatnenia tohto predkupného práva, ako aj podmienky predaja nie sú nijako špecifikované.

    Čo je to vlastne predkupné právo? Predkupné právo je definované § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaných ustanovení osoba s predkupným právom má právo kúpiť vec, pokiaľ sa ju predávajúci rozhodne predať. Osoba s predkupným právom musí za vec zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať odhadovanou cenou, predkupné právo zaniká. V návrhu pána Magvašiho sa vôbec neuvádzajú podmienky, za akých by sa predkupné právo na predaj uplatňovalo a za akých podmienok by zamestnanci nadobúdali majetok podniku na základe uvedeného predkupného práva.

    Podmienky, za akých by zamestnanci nadobúdali majetok, musia byť v prvom rade v súlade so zákonom číslo 92/1991 Zb. Hlavné kritériá podľa tohto zákona sú: privatizačný projekt, podnikateľský zámer, kúpna cena, splátkový kalendár, trebárs investície, zvýšenie zamestnanosti a iné, čo dikcia článku 7 vôbec nezohľadňuje. Podľa toho, čo tu navrhol pán kolega Magvaši, bolo by možné dať aj manažmentu, ktorý buď vedome, alebo nevedome vedie podnik do krachu, prednostne kúpne právo na tento podnik.

    Ďalej, čo sa stane, čo bude v takom prípade, keď zamestnancov rôznym spôsobom zmanipuluje päť manažmentov? Vieme, že je kopa podnikov, kde sa od roku 1989 doteraz vystriedala kopa manažmentov. Ľudia, aby boli spokojní, z rôznych príčin sa upíšu jedným, aj druhým, aj tretím, aj štvrtým. Ďalej je tu tiež jeden dosť veľký nedostatok, že čo sa stane, ak o privatizáciu konkrétneho podniku bude mať záujem niekto iný z príbuzného podniku alebo z príbuzného odvetvia, ktorý dá vynikajúci privatizačný projekt, podnikateľský zámer. To takisto táto dikcia, ktorú predniesol pán poslanec Magvaši, nerieši.

    V tomto pozmeňovacom návrhu, ktorý tu dávam, sa budeme zasadzovať o to, aby víťaz výberového konania musel, ak o to zamestnanci požiadajú, upísať akcie zamestnancom. Takže na základe toho navrhujem v § 10 za odsek 6 vložiť nový odsek 7, ktorý znie: "Orgán príslušný na vydanie rozhodnutia o privatizácii uloží v tomto rozhodnutí nadobúdateľovi privatizovaného majetku povinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku na jeho privatizácii

    a) presadením vydania zamestnaneckých akcií akciovou spoločnosťou založenou Fondom národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu minimálne 10 % jej základného imania, ak predmetom predaja bude nadpolovičný podiel akcií tejto akciovej spoločnosti, alebo

    b) uložením zamestnancom privatizovaného podniku nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na základnom imaní osoby nadobúdateľa, a to tak, aby všetci zamestnanci privatizovaného podniku mali možnosť nadobudnúť účasť na jeho privatizácii."

    Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 8 až 12.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    mám len jeden pozmeňovací návrh, a síce odporúčam upraviť text § 31 ods. 3, kde druhá veta znie: "Členom prezídia fondu sa poskytuje odmena v rozsahu vymedzenom v štatúte a za podmienok uvedených v osobitnom predpise." Odporúčam vypustiť "a za podmienok uvedených v osobitnom predpise" a nahradiť to textom "ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky". Podobný text je aj pre § 37 spoločnej správy pre dozornú radu.

    Svoj návrh zdôvodňujem týmto: Vo všetkých dokonale fungujúcich riadiacich systémoch platí zásada, že podmienky na odmeňovanie nižších stupňov schvaľuje vždy vyšší stupeň alebo vyšší orgán. Vzhľadom na to, že Fond národného majetku je samostatná právnická osoba, ale podlieha Národnej rade, je racionálne, aby štatút pre tieto orgány schvaľovala Národná rada. Tým súčasne zamedzíme tomu, aby sa nešírili klebety o hrôzostrašných výškach odmien prezídia Fondu národného majetku a členov dozornej rady. Tento problém tak bude riešený oficiálne, schválený zákonodarným orgánom a nadobudne punc serióznosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Lazarová. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán podpredseda, chcem zareagovať na rečníka, ktorý včera večer vystúpil ako posledný, bol to kolega poslanec Pacola. Vo svojom návrhu, ktorý smeroval ku kontrole Fondu národného majetku, navrhol, aby fond poskytoval okrem iného informácie aj konkrétnemu výboru Národnej rady. Vymenoval výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V žiadnom zákone okrem mandátového a imunitného výboru sa nespomínajú konkrétne výbory, pretože ich názov sa môže zmeniť v budúcom volebnom období rozhodnutím parlamentu. Prosím ho, keby svoj návrh upravil, ale chcem, aby to zaznelo v rozprave, na výbor Národnej rady alebo určený výbor Národnej rady, tak ako to zváži, ale aby sa meno neobjavilo v zákone, pretože by to mohlo robiť komplikácie v budúcich rokoch. Takže len túto technickú alebo faktickú pripomienku som chcel adresovať kolegovi Pacolovi, keďže k jeho včerajšiemu vystúpeniu neboli už faktické poznámky.

  • Áno, pán poslanec, problém bol len v tom, že práve legislatívci mali námietku, že nemôže byť dikcia "príslušný výbor". Keď by výbor bol aj menovaný a došlo by k zmene názvu, potom sa to dá patričným spôsobom urobiť.

    Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, hostia,

    dovoľte mi vyjadriť sa k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona z pohľadu členov Slovenskej zelenej alternatívy, t. j. strany, za ktorú som v parlamente. Nie som ekonómka, ekonomická problematika nestála nikdy v centre mojich záujmov, a preto som veľmi pozorne počúvala diskusné príspevky poslancov, ktorým je táto problematika blízka. Dovoľte mi z pohľadu bežného občana tejto republiky povedať niekoľko pripomienok k tejto problematike a položiť opozičným poslancom niekoľko otázok.

    Povedalo sa tu, že evolučný vývoj vlastníckych vzťahov bol tvrdý, bolestný a ťažký, ale spravodlivý. Rozhodne spravodlivejší ako administratívne delenie majetku. Dá sa s tým súhlasiť, ale na druhej strane odporúčate, vážení opoziční poslanci, tento evolučný vývoj na Slovensku preskočiť a vojsť rovnými nohami do kapitalistického raja, ktorý nám majú zabezpečiť zahraniční podnikatelia. Obávam sa, že podobný experiment sa už v dejinách ľudstva udial. Aj Lenin chcel ušetriť Rusko od kapitalistického pekla tak, že túto vývojovú etapu preskočil, a ruský ľud z nevoľníctva vkročil rovno pre zmenu do socialistického raja. Ako to dopadlo, vieme. A preto si myslím, že nie je potrebné, ba dokonca je nežiaduce, aby sa aj u nás preskakovala určitá vývojová etapa, ktorá je zákonitá, ale samozrejme, iná, ako bol evolučný vývoj v klasických kapitalistických štátoch. My totiž nejdeme v rámci vývojovej špirály vpred, ale sa určitým spôsobom vraciame naspäť.

    Opozícia kritizuje terajšiu koncepciu privatizácie, že nový majiteľ - rozumej tým slovenský majiteľ, nekryje finančne svoj podnik a môže ho získať do vlastníctva iba jeho dobrým spravovaním. Pýtam sa vás, kto z našich obyvateľov, ak nie je podvodník, vekslák, alebo nezískal finančné prostriedky prípadne aj za zradenie záujmov svojho národa, si môže kúpiť taký alebo onaký obchodný dom alebo fabriku. Áno, poctivý podnikateľ iba dobrým spravovaním môže takýto podnik získať do vlastníctva. A nejde nám vari práve o to, aby naše podniky boli dobre spravované, aby prosperovali, aby prinášali zisk slovenskému obyvateľstvu a slovenskému kapitálu? Kto môže kryť finančne z vlastných zdrojov kúpu našich podnikov? Iba zahraničný podnikateľ, ktorý ho kúpi od nás za desatinovú cenu, čiže získava obrovský kapitál, dá sa povedať, zadarmo, z našich 40-ročných mozoľov. V tom prípade pokladám za spravodlivejšie, že tento kapitál získajú naši občania, ktorí tu žili, pracovali a tento majetok vytvárali. Môže sa stať aj to, že ak zahraničný podnikateľ vyplatí ten-ktorý podnik z jedného vrecka, môže ho vzápätí zavrieť, aby nebol konkurenciou jeho vlastného podniku v zahraničí a aby mohol svoje výrobky za drahé peniaze k nám dovážať.

    Argumentujete tým, že vznikne postupne konkurencia medzi podnikmi a niektoré z nich zaniknú. Prosím vás, veď to je tá najprirodzenejšia zákonitosť kapitalistickej spoločnosti, a my ju predsa budujeme. Kde máte záruku, že keď budú majiteľmi aj zahraniční podnikatelia, že títo nemôžu zbankrotovať? Veď koľko podnikov, väčších i menších, bankrotuje každoročne len v susednom Rakúsku.

    Ďalším protiargumentom je to, že podniky získa tak pôvodný manažment, ako pôvodní robotníci. Dovolím si poznamenať, že títo vedúci pracovníci a robotníci žili v tejto republike, v systéme, ktorý tu existoval, a v inom systéme žiť nemohli, aj keby boli chceli, jedine ak by boli ušli do zahraničia. Ale oni neušli, ale veľmi poctivo a za nie celkom ideálnych podmienok tvrdo pracovali a zveľaďovali náš majetok pre nás všetkých. A preto sa mi zdá oveľa spravodlivejšie, že tento majetok získavajú práve títo robotníci, lebo teraz ho niekto získať predsa musí, a nie dajaký, prípadne aj pochybný zahraničný podnikateľ, ktorý ak sem investuje jednu korunu, tak nie pre naše pekné oči, ale preto, aby dostal naspäť desať korún. A či ten-ktorý podnik takýto podnikateľ zveľadí, alebo ho iba do maximálnej miery využije a potom ho zatvorí, tu bude záležať už iba na jeho dobrej vôli.

    Nerada by som však bola, aby ma niekto obviňoval, že som proti prílivu zahraničného kapitálu na Slovensko. To vôbec nie je pravda. Som za zahraničné investície, ale iba v určitom optimálnom rozsahu a iba za také, ktoré sú v záujme nášho štátu a budú slúžiť jeho rozvoju. Hovoríte, že tu vznikne sociálna nespravodlivosť. Vznikne tu vrstva bohatých i menej bohatých a prípadne aj chudobnejších, ale to nám predsa od samého začiatku nežnej revolúcie sľuboval tak pán Havel, ako aj pán Klaus, a námestia kričali: "To je ono!" Tak ako som povedala, to je zákonitosť kapitalistickej spoločnosti, a tú sme sa predsa rozhodli budovať. Pýtam sa: Ak sem príde cudzí kapitál, potom tu už nebude vrstva bohatých a chudobných? Veľmi dobre vieme, že bude, len s tým rozdielom, že tí bohatí budú cudzí a my budeme iba sluhovia na svojom.

    Ďalej tu argumentujete, že nový, rozumej náš vlastník skúpi lacno dlhopisy a draho ich bude predávať Fondu národného majetku, čím bude mať určitý finančný zisk, ktorý mu umožní vyplatiť sa z dlhov, a preto nebude nútený zvyšovať ceny tovaru. Tak sa to tu povedalo. Prosím vás, koho to bude bolieť? Našich obyvateľov? Našu babičku bude bolieť, že nedostane topánky za 500 korún, ale bude za ne musieť zaplatiť 900 korún? Áno, bude to bolieť, ale iba zahraničných podnikateľov, ktorí tu nebudú môcť preraziť na trh, pretože naše výrobky budú kvalitné, možno kvalitnejšie, ale najmä podstatne lacnejšie.

    Včera, keď som počúvala pani poslankyňu Schmögnerovú, zdalo sa mi, že kladie priamu úmeru medzi prísunom zahraničného kapitálu, t.j. medzi zahraničnými investíciami a pôžičkami a medzi ekonomickým rozvojom krajiny. Ako potom chce vysvetliť tú nepopierateľnú skutočnosť, že napríklad do susednej krajiny Maďarska sa zahraničný kapitál nie priehrštiami dával, ale doslova lial, a pritom táto krajina stojí na tom ekonomicky oveľa horšie ako my?

    A to nehovorím ja, to hovoria zahraničné štatistiky a dokonca sám Gyula Horn, keď sa ujal vlády, vyhlásil, že Maďarsko sa pohybuje na hranici ekonomického krachu. Naproti tomu, hoci na Slovensko zahraničný kapitál prúdi, ale nie v dajakej výraznej miere, slovenská ekonomika má neustále vzostupný trend. A zase podľa zahraničných údajov spolu s Českou republikou je po ekonomickej stránke na tom najlepšie zo všetkých postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Je otázne, či sa nedostaneme vôbec na prvé miesto, pretože ako je známe, v Českej republike sa špirála inflácie začína veľmi výrazne roztáčať a je otázne, či nie práve v dôsledku toho, že prevažná časť českých podnikov je už dnes v cudzích rukách.

    Hovoríte, že naši občania majú väčší finančný zisk z klasickej kupónovej privatizácie, ako budú mať z dlhopisov. Zatiaľ ani ja, ani moja rodina, ani spoluobčania, ktorých poznám, a tých nie je málo, to nezistili. Ráno som telefonovala so svojou spolupracovníčkou, ktorá hovorila, že práve dostala 350 Sk za svoje akcie a vo výpise fondu je uvedené, koľko fond investoval do takých či onakých akcií, ale najväčšia horibilná položka je uvedená v kolónke iné výdavky. Obávam sa, že to, čo sú to tie iné výdavky, sa náš občan nikdy nedozvie. Áno, z kupónovej privatizácie veľmi zbohatli, ale nie naši občania, ale majitelia fondov, a to sú v prevažnej miere zahraniční podnikatelia. Zato tie nehorázne útoky pána Sorosa na našu republiku (smiech v sále) pretože v rámci tejto formy privatizácie nebude už môcť skúpiť tri štvrtiny Slovenska, ako to mal pôvodne naplánované, a zdá sa, že to je, podľa neho, náš najväčší hriech.

    Som hlboko presvedčená, že táto forma privatizácie, ktorú nám dnes predkladá na schválenie vláda, slúži záujmom Slovenskej republiky a nášho ľudu, a preto budem hlasovať za novelu tohto zákona a budú za ňu hlasovať všetci, ktorým leží na srdci nie svoj vlastný prospech, nie záujmy cudzieho kapitálu, ale záujmy tohto štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tým sa vyčerpali písomné prihlášky. Sú tu dve faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Ospravedlňujem sa, že v krátkom slede hovorím tretíkrát za sebou, ale budem naozaj faktický, budem reagovať vecne.

    Chcel by som upozorniť pani poslankyňu, že Slovenská zelená alternatíva nie je strana, ktorá sa dostala do parlamentu vďaka výsledkom volieb. Pani poslankyňa kandidovala na kandidátke Hnutia za demokratické Slovensko, teda koalície HZDS a Roľníckej strany. Keby bola koaličnou stranou aj Slovenská zelená alternatíva, potom by mohla v jej mene vystupovať v tomto parlamente. Vaši poslanci, pani kolegyňa, sú na to veľmi citliví, kto sa dostal, alebo nedostal legálne do tohto parlamentu, takže prosím, keby ste tu neuvádzali názov Slovenskej zelenej alternatívy, pretože to nie je strana, ktorá prešla voľbami do tohto parlamentu.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem zriadiť komisiu, ktorá by navrhla v rámci udeľovania cien za ekonómiu, samozrejme, Nobelových cien, a navrhol by som udeliť takúto cenu pani Lazarovej.

  • Nestaraj sa, teraz hovorím ja.

    Je to jediná ekonómka na svete, ktorá vie kvantifikovať optimálny rozsah zahraničných investícií, a to v transformačnom procese od plánovanej ekonomiky k trhovému mechanizmu.

  • Pán poslanec, ovládajte svoje emócie. Napriek tomu vás žiadam, aby ste ovládali svoje emócie. Chcem vás upozorniť, že môžeme hovoriť navzájom aj kriticky o sebe, ale nie zhadzovačne. Nie je to seriózne. Upozorňujem vás. Prosím vás, narátajte do piatich a nech sa páči, hovorte, máte slovo.

  • Nikomu sa nepodarilo to, čo pani Lazarovej - vedieť, čo je to optimálny rozsah zahraničných investícií napríklad pre Slovensko v transformačnom procese. To je úžasná vec, pretože hovorila, že keď to budeme vedieť, potom môžeme hovoriť.

    Úvahy pani poslankyne Lazarovej o tom, ako sa vlieva zahraničný kapitál do Maďarska alebo na Slovensko, treba bezprostredne spojiť s možnosťami jeho konkrétneho použitia. Boli krajiny, kde sa spotreboval, boli krajiny, kde ho vedeli použiť na reštrukturalizáciu. Zase je to v tej ekonomike a v tých podmienkach, v ktorých prebieha transformácia. Pani Lazarová, ja som vám už raz povedal, že urobíte dobre, keď nebudete vystupovať. A teraz ste vystúpili k ekonomickým otázkam. Skutočne navrhujem nejakú komisiu, ktorá by toto posúdila a navrhla pani Lazarovú, aby nejakú cenu dostala.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste naozaj zvážili svoje charakteristiky o kolegoch, o svojich partneroch v parlamente. Je dôležité, aby sme si zachovali minimálny stupeň vzájomnej úcty.

    Slovo má pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, bol by som rád, keby ste tieto svoje slová výčitky adresovali všetkým poslancom bez ohľadu na to, či sú z koalície, alebo z opozície.

    Chcem povedať, že mám slabosť voči farmaceutkám. Moja mama je farmaceutka, aj moja manželka je farmaceutka, tak ako pani Lazarová, a vážim si ich úsudok, pokiaľ ide o použitie liekov, ale jednoducho nerozumejú ekonomike. Nerozumejú jej. A tu dnes hovoríme o vážnom ekonomickom probléme, o zmene ekonomickej reformy. Pani poslankyňa Lazarová pri všetkej úcte nehovorila o tomto probléme. Ona hovorila o Sorosovi, hovorila o všelijakých veciach, ktoré s týmto jednoducho nesúvisia, a vy ste ju na to neupozornili.

  • Pán poslanec, keď zanalyzujete svoje príspevky, zistíte, že majú široké spektrum orientácie, a tiež vám to nikto nevytýka a nehovorí vám, aby ste hovorili len o právnych otázkach.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nemám vo zvyku reagovať na vystúpenia poslancov, ale predsa by som chcel vysloviť svoj názor na niektoré veci z vystúpenia pani poslankyne Lazarovej. Zvýraznila - a často sa to tu opakuje -, že Slovensko je po Českej republike ekonomicky najlepšie zo všetkých postkomunistických štátov. Prečo sa tým toľko chválime? Veď aj v období socializmu bolo Československo životnou úrovňou aj stavom ekonomiky lepšie, ako bolo Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko. Alebo sa chceme porovnávať s Ukrajinou? Bola by veľká hanba, aby sme sa za päť rokov po roku 1989, to znamená po ekonomickej reforme, dostali na horšie ako druhé miesto. Mali by sme to brať ako fakt, tešme sa z toho, že sme takto nejakým spôsobom hodnotení, ale nemusíme to zakaždým pripomínať ako veľký úspech v rozvoji Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Zahatlan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť k vystúpeniu pána Filkusa. Pán Filkus, zachovali ste sa k pani Lazarovej ako slušný, ohľaduplný človek a zároveň gentleman. Ja vám za to ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, predsedníčka výboru pani Lazarová, prosím, máte faktickú poznámku.

  • Dovolila by som si odpovedať jednotlivým poslancom.

    Pán poslanec Ftáčnik, bola som na kandidátke HZDS, aj ďalší poslanci z našej strany. Za našimi menami však bola uvedená skratka SZA, t. j. Slovenská zelená alternatíva. Dostávali sme preferenčné hlasy nie za HZDS, ale za Slovenskú zelenú alternatívu. Ja som v parlamente za Slovenskú zelenú alternatívu. Zastupujem ju. Nie som tu za HZDS, lebo nie som členkou HZDS, zastupujem tu Slovenskú zelenú alternatívu. To po prvé.

    Po druhé, pán poslanec Filkus, viem, že moje pripomienky sa vám nepáčia. Rôzni poslanci majú rôzne pripomienky, rôzneho charakteru, a je zaujímavé, že na tie nereagujete tak alergicky. Toto je už druhýkrát, čo na mňa reagujete takto prudko. Ale som veľmi rada, pretože keby ste sa usmievali a kývli rukou na tým, čo poviem, to by znamenalo, že som povedala hlúposť. Ale keď na mňa reagujete už druhý raz v parlamente tak alergicky, tak vidím, že som vám stúpila na otlak a že som mala pravdu. Ale nepovedala som to ja, že tento podnikateľ nebude nútený zvyšovať ceny tovarov, ale povedali ste to vy. Ja som povedala, že nie som ekonóm a len som reagovala na vaše argumenty. Reagovala som tak, ako na ne reagujú obyvatelia našej krajiny. Prepáčte, ja som tu tak poslanec ako vy a mám právo si povedať to, čo považujem za nutné a správne. Myslím si, že som odpovedala na všetky otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vymenili sa informačné hladiny medzi pánom poslancom a pani poslankyňou. Prosím, pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Nebudem komentovať to, čo nám tu predviedla kolegyňa Lazarová. Keby som bol zlomyseľný, tak sa opýtam, či si to písala sama, ale požičiam si termín, ktorý tu už dnes odznel, a či už vďaka strate súdnosti alebo z prostorekosti dvakrát použila termín "budujete kapitalizmus". A to je jediné, kde trafila klinec po hlavičke. Hnutie, ktoré vyhralo voľby vďaka tomu, že sľubovalo sociálnu rovnosť, hnutie, ktoré má vo svojom programe napísané, že buduje trhové hospodárstvo sociálne a ekologicky orientované, buduje kapitalizmus. Skutočne ho buduje a tento zákon je k tomu najdôležitejším krokom, pretože namiesto toho, aby ste majetok rozdelili medzi 3,5 milióna občanov, chcete ho rozdeliť medzi cca 600 vyvolených.

    Pamätám sa na míting v Kremnici roku 1992, kde pán Mečiar, keď sa ho opýtali na to, čo povie na sociálne zabezpečenie, povedal dôchodcom: Veď to vám nestačí ani na to, aby ste si kúpili veko truhly. A odvtedy sa o 20 % znížila kúpna sila obyvateľstva. A to, čo mu ponúkame formou dlhopisu, mu nebude stačiť ani na polovičku veka truhly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Dovolím si povedať len jedinú vetu, zase faktickú. Pani poslankyňa, prosím, keby ste si prečítali volebný zákon.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že sa takmer skončila rozprava a predpokladám, že sa nikto ďalší neprihlási, chcem predložiť jeden pozmeňovací návrh v rámci faktickej poznámky.

    Príslušný bod 30 predkladanej novely zákona upravuje niektoré povinnosti, ktoré sú spojené s prevodom majetku štátu, a stanovuje povinnosť fondu odstúpiť od zmluvy, pokiaľ nadobúdateľ privatizovaného majetku neuhradil v lehote a vo výške stanovenej zmluvou prvú splátku. Som presvedčený o tom, že prvú splátku väčšina tých, ktorí nadobúdajú majetok, uhradia. Problém a zadlženosť vzniká predovšetkým z platenia druhej, tretej a ďalších splátok. To je problém, ktorý sa v tomto zákone nerieši.

    Preto navrhujem bod 30, teda § 14 ods. 1 písm. c), preformulovať takto: "povinnosť fondu odstúpiť od zmluvy, pokiaľ nadobúdateľ privatizovaného majetku neuhradil v lehote a vo výške stanovenej zmluvou prvú splátku kúpnej ceny, alebo ďalšie dve po sebe nasledujúce splátky, alebo nesplnil zmluvnú povinnosť uhradiť túto kúpnu cenu jednorazovou platbou". Domnievam sa, že týmto by sme riešili ten problém, ktorý tu v skutočnosti je a ktorý vytvára zadlženosť samého Fondu národného majetku, a vytvorili by sme aj určité predpoklady na zvýšenie dôveryhodnosti fondu s ohľadom na ďalšie ustanovenia predkladanej novely.

    Súčasne by som odporučil, aby sa v bode 42 k § 26 odsek 10 tam, kde sa hovorí o tom, že obce sú povinné prevziať dlhopisy, slová "sú povinné" nahradili slovom "môžu". Taký návrh je v spoločnej správe, ja som to tam nepostrehol, takže len pripomínam, aby sme o tomto bode hlasovali pozitívne. Odporúčam, aby sme ho v tomto smere aj prijali. Odporúčam to preto, lebo sa obávam, že dlhopisy obciam nepomôžu a nebude možné ich vyplatiť skôr, napriek tomu, že zákon to umožňuje, než uplynie lehota, na ktorú sú vydané.

    A napokon moja posledná veľmi krátka poznámka k debate, ktorá tu prebieha: Vyjadril by som želanie, aby sme sa vrátili k vecným témam zákona, ktorý prerokúvame, pretože si myslím, že bolo predložených toľko pozmeňovacích návrhov, že by si to žiadalo, skôr ako budeme hlasovať, poradu všetkých odborníkov všetkých politických strán, pretože naozaj prerokúvame návrh zákona, ktorý sa dotýka nás všetkých, našich spoluobčanov, bez ohľadu na to, kto ktorú stranu volil. Domnievam sa teda, že by bolo namieste, aby sa urobil aspoň pokus o nejakú dohodu v riešeniach, ktoré sú predložené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Volf.

  • Napriek upozorneniu môjho kolegu Ľuba Fogaša mi nedá, aby som sa nespýtal našich kolegov z HZDS, gavalierov z HZDS, kde boli vtedy, keď sa útočilo na moju kolegyňu Marcelu Gbúrovú alebo na pani poslankyňu Schmögnerovú. Bol by som veľmi rád, keby sme aspoň v tejto veci nerozdeľovali naše ženy a kolegyne na opozičné a koaličné. Prosil by som teda, aby sme sa správali ako gentlemani bez ohľadu na politickú príslušnosť.

    Ďakujem.

  • Samozrejme, budeme strážiť, aby sa nenapádala ľudská dôstojnosť. Myslím, že v minulých prípadoch sa takáto záležitosť nestala. V minulom parlamente, myslím, boli takého odbočenia dvakrát, ale vždy sme to vzájomne prekonzultovali a snažíme sa udržať to v miere.

    Prosím, pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem. Chcem sa vyjadriť zároveň k viacerým vystúpeniam. Pred obedom sa tu pateticky tvrdilo, že koalícia odmieta čo len počúvať hlasy opozície. Odznelo tu tiež tvrdenie, že neboli predložené dôvody zmeny koncepcie. Prečo sa bojíte referenda o kupónke - pýta sa predseda Sociálnodemokratickej strany. Odznel tu aj emotívny apel na svedomie a výkrik: "Toto že je celoživotné odškodnenie občanov?" Pán Roman Kováč apelujúc navrhuje zvýšenie majetku do kupónky na dvojnásobok, lebo štát dáva občanovi - citujem - "fľašu minerálky". Opozícia a väčšina tlače odmieta vnímať argumenty vládnej koalície, preto zopakujem ešte raz aspoň tie argumenty, ktoré som sám tu uviedol.

    Okrem mnohých iných znalcov aj Ing. Dominik Filip, člen predsedníctva Ústrednej rady Sociálnej demokracie, ktorá tak pateticky bojuje za zdvojnásobenie majetku do kupónky, o investičných fondoch v máji tohto roku na stránkach Nového slova v článku "Kupónka, alebo hogo-fogo?" napísal: "Pri investovaní do investičných fondov dokonca možno predpokladať stratu 200 korún, pretože hodnota knižky vychádza na 850 korún, pričom mik zaplatil 1 050 korún. Preto súhlasím s názormi občanov, že to už nie je kupónka, ale hogo-fogo." Čo sa však stalo? Keď vládna koalícia rozhodla vzdať sa, pripusťme, amorálneho hoga-foga a vydať desaťtisíckorunové dlhopisy, viaceré politické strany za mohutnej podpory tlače a niektorých špičkových predstaviteľov odborov rozvinuli vraj vo svätom záujme občana mohutnú podpisovú aj inú protivládnu kampaň na podporu tohto hoga-foga. Ak 10 000 korún je fľaša minerálky, čo je potom mínus 200 korún od investičných fondov? Poslanec za Združenie robotníkov Slovenska tu nemá na výber. Môžem iba protestovať proti manipulácii národa tlačou a niektorými politikmi.

    Mohutný je tiež krik, že dlhopisy zbavujú vlastníctva. Jedným dychom sa to nazýva lízankou či fľašou minerálky a zároveň hrdým vlastníctvom. Vážená Národná rada, priemerná mzda v národnom hospodárstve v nasledujúcich piatich rokoch pri 10-percentnej inflácii by mala činiť asi pol milióna korún. Radove pol milióna korún priemerná mzda za päť rokov. Teda mínus 200 korún od investičných fondov ani 10 000 korún cez dlhopisy nie je odškodnenie za 40 rokov. Ak však chceme, aby päťročná mzda nebola 400 tisíc, ale 500 alebo 600 tisíc, musíme postaviť na nohy hospodárstvo. A kupónová metóda je neekonomická až antiekonomická. To je všeobecné poznanie získané nielen na Slovensku. Som však rád, že hospodárska transformácia je konečne všeobecne prijímaná ako veľmi nespravodlivá. Hľadajme oveľa väčšiu spravodlivosť a zároveň hospodárnosť v prostriedkoch hospodárskej obnovy Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

  • Vážení kolegovia, veľmi ma ani neprekvapilo konštatovanie poslanca zo Strany demokratickej ľavice, keď sa pohoršoval nad tým, že niekto z poslancov sa teší z ekonomických výsledkov Slovenska. Aj v dnešnom monitore Nového času Newsweek píše, že Slovensko bolo vždy chudobné, patrilo medzi chudobných, ale od pádu komunizmu v Česko-Slovensku v roku 1989 sa stalo ešte chudobnejším. Jednoducho, neprekvapuje ma to, ale mrzí ma to, že naši poslanci v tomto parlamente vyslovujú nad tým nejaké pohoršenie, netešia sa z toho, že Slovensko dosahuje dobré výsledky. Ale tým, ktorí tu hovoria na adresu HZDS a súčasnej koalície samé invektívy o tom, komu chcú majetok dať, za čo ho chcú vymeniť, kam s ním, chcem pripomenúť, že som sa zúčastnila na jednom mítingu KDH ešte počas bývalej vlády pána Mečiara a tam zaznelo: "Chcú vám ukradnúť majetok, ale my vám ho dáme." Myslím si, že súčasná koalícia hovorí za väčší počet občanov, ako vtedy hovorilo KDH.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Volf - faktická poznámka.

  • Myslím, že sa treba spýtať, kto urobil z kupónky hogo-fogo, keď už sme pri tom. Neboli to azda tí, ktorí dali do prvej vlny kupónky podniky, čo boli na pokraji bankrotu a krachovali, ako napríklad ZVL Kysucké Nové Mesto? Nie sú to vari tí, ktorí postupne z privatizačného koláča druhej vlny vybrali všetky ziskové podniky a nechali tam len ten zvyšok?

    Práve my sme sa snažili o to, aby sa zvýšila hodnota a bonita podnikov, ktoré pôjdu do kupónky. Predsa keď ľudia budú vidieť, že v kupónke sú podniky ziskové, určite dajú skôr prednosť vlastnému investovaniu napríklad aj pred investovaním cez investičné fondy. Obligácie, s ktorými budú podnikatelia platiť svoje vlastné dlžoby vo fonde, mi pripadajú, nehnevajte sa, ako perpetuum mobile. Použijem jeden príklad. Je to asi tak, ako keď človek dá do záložne svoj prsteň, dostane za to poukážku, a potom si za túto poukážku pôjde kúpiť ten prsteň späť. Ručí za poukážku tým, čo si neskôr ide kupovať. Je to skutočne veľmi zvláštne perpetuum mobile.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Chcem sa pripojiť k návrhu poslanca Fogaša, aby sa cez prestávku stretli ekonomickí experti strán, ktorá by mala byť ešte predtým, ako budeme jednotlivé pozmeňovacie návrhy prerokovávať.

    A po druhé: Ak moja forma z hľadiska posúdenia vystúpenia pani Lazarovej bola nevhodná, ja sa jej veľmi rád ospravedlňujem a robím tak najmä preto, lebo mne sa dnes ospravedlnil pán Cingel z HZDS, keď sme mali repliku, a tiež mi to dobre padlo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Reagoval by som len na to, čo povedala pani poslankyňa Zelenayová. Ak KDH hovorilo občanom pred voľbami, že vám chcú kradnúť majetok, ale my vám ho dáme, tak dnes to platí, pani poslankyňa, dvojnásobne. Je fakt, že ľudia vás zvolili, aj keď ste spochybňovali kupónovú privatizáciu, ale uvidíme, ako vás budú voliť, keď im naozaj ten majetok zoberiete, tak ako teraz so záujmom pozorujem, ako sa správajú napríklad babičky, ktoré vás volili a ktorým ste zobrali právo cestovať za korunu 50 kilometrov vo vlaku a zaťažili ste ich polovičkou cestovného. Takže čas ukáže.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

  • Chcela by som len pripomenúť pánu poslancovi Volfovi, že to nebola vláda pána Mečiara, ktorá dala do prvej vlny kupónovej privatizácie ZVL Kysucké Nové Mesto.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, je tu ešte jedna písomná prihláška do rozpravy. Pán poslanec Magvaši, prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    chcel by som zareagovať na vystúpenie, ktoré mal pán kolega Pacola v tom zmysle, že jeho návrh je hľadaním toho, ako najoptimálnejšie riešiť otázku zamestnaneckých akciových spoločností. Môj názor je taký, že jeho prvá časť o tom, že hovorí o zamestnaneckých akciách minimálne 10 %, je v rozpore s Obchodným zákonníkom, ktorý dovoľuje zamestnanecké akcie len do 5 %. Potom sú to teda nie zamestnanecké akcie, ale sú to akcie na meno pre zamestnancov podniku, čo je kategória úplne iná. To znamená, že navrhované znenie je v rozpore s Obchodným zákonníkom.

    Na naplnenie toho, čo povedal pán kolega Pacola, odporúčam zmeniť môj pozmeňovací návrh, ktorý bol včera prezentovaný v bode 11b, s tým, že dávam dovetok "za predpokladu, že predložené privatizačné predpoklady sú rovnocenné". Prečítam celé znenie, ktoré som povedal. Týka sa to § 10 ods. 6 ako nový odsek 7: "Akciová spoločnosť založená najmenej 51 % zamestnancami privatizovaného podniku, ak najmenej 51 % jej základného imania tvoria akcie upísané radovými zamestnancami podniku, má predkupné právo na privatizovaný majetok v rozsahu navrhovanom v jeho konkurenčnom privatizačnom projekte za predpokladu, že predložené privatizačné projekty sú rovnocenné." Chápem to tak, že je verejná súťaž, do ktorej prídu rôzne privatizačné projekty, v ktorých je navrhnutá cena, je navrhnutá otázka zamestnania, aj podnikateľský plán, a keď sú tieto projekty rovnocenné, vtedy zamestnanecká akciová spoločnosť má predkupné právo na získanie kúpy toho podniku.

  • Ďakujem. Len poznamenávam, že formulácia pána poslanca Pacolu sa dá upraviť takým spôsobom, že sa uvedie, že ide o akcie na meno pre zamestnancov. Takýmto spôsobom sa to môže riešiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, sme na konci rozpravy. Pán poslanec Pacola - faktická poznámka.

  • Nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Magvaši, z jedného hľadiska. Pán kolega Magvaši pre zamestnanecké akcie, alebo či to nazveme inak, navrhuje 27 %, my navrhujeme 34 %. Ďalej - nie je to v rozpore s Obchodným zákonníkom, čo si môžeme potom, po tejto debate vykonzultovať. A nakoniec by som chcel povedať, že privatizačný projekt nie že má byť rovnocenný, ale musí byť lepší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Magvaši - faktická poznámka.

  • Vzdávam sa faktickej poznámky.

  • Pán poslanec Pacola, myslím si, že je rozhodujúce, ako to nazveme. A prosím, aby ste sa vyjadrovali k tomu, čomu rozumiete, pretože takto jednoznačne povedať, že je jedno, či je to akciová spoločnosť zamestnancov, alebo akcie zamestnancov, jednoducho zmiešavame fazuľu so šošovicou, a to by ste práve vy nemali robiť. To po prvé.

    Po druhé, to čo hovoril poslanec Magvaši, neznamená 27 %, ale to môže znamenať podstatne viac percent, ako navrhujete vy za predpokladu, že v tej akciovej spoločnosti bude napríklad 70 %, a nie 51 % priamych zamestnancov. Teda ide o to, že tých 27 %, ktoré navrhujete, je minimum za predpokladu, že v podniku je len 51 % zamestnancov. To je podstatný rozdiel medzi vaším návrhom a návrhom pána poslanca Magvašiho. Bol by som rád, aby ste sa naučili formulovať právne čisté záležitosti, pretože ak vám je jedno, či právo rešpektujete, alebo nerešpektujete, potom si treba siahnuť do svedomia a zamyslieť sa nad tým, čo ste tu sľubovali v poslaneckom sľube.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Mne už zostáva len poznámka, že pánu Pacolovi sa podaril už jeden "husársky kúsok", keď ho zneužili a nechali ho predložiť návrh o novele práve tohto zákona, ktorý Ústavný súd už zrušil. A teraz by bolo dobré, keby sme si ten Obchodný zákonník pozreli pred hlasovaním. Rešpektujme aspoň platné právne normy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi trošku mimo programu privítať pána poslanca Slotu, ktorý po dvoch dňoch rokovania tohto parlamentu nás opäť navštívil.

  • Pán poslanec Fogaš, nepovedal som, že si neosvojujem to, čo povedal pán podpredseda Húska. Áno, osvojujem si to. Nemôžem však súhlasiť s tým, aby som si osvojil pôvodnú dikciu, ktorú tu navrhoval pán kolega Magvaši. Po druhé, chcem povedať, že minimálne 27 %, čo hovoríte vy, je stále menej, ako mininálne ako 34 %, ktoré navrhujem ja.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keďže už nemám písomne nikoho prihláseného, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom druhom bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra Bisáka, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    pokladám si za povinnosť vystúpiť v tejto rozprave, ktorá bola rozsiahla, rozporuplná, plná protichodných argumentov v názoroch. V podstate to korešponduje s celým privatizačným procesom, ktorý je mimoriadne náročný a mimoriadne problémový. Vo svojom vystúpení by som sa dotkol troch okruhov problémov. Je to jednak oblasť kompetencií, z vecných problémov oblasť navýšenia základného imania a oblasť dlhopisov, teda modifikácie kupónovej privatizácie.

    Posun kompetencií na Fond národného majetku sa vykonal už prijatím zákona číslo 369, ktorým boli upravené kompetencie pri vydávaní rozhodnutia o privatizácii. V tomto návrhu sa presun kompetencií v podstate ďalej zvýrazňuje tým, že k pôvodným realizačným funkciám, ktoré fond mal, prechádzajú i funkcie schvaľovacie. Čo viedlo vládu k takémuto rozhodnutiu?

    Treba povedať, že základné úlohy, základné otázky hospodársko-sociálneho rozvoja, ktoré sú z ústavy smerované na vládu, vláda zabezpečuje i naďalej. V podstate ona rozhoduje o základných otázkach, o tom, čo privatizovať, ako privatizovať, rozhoduje o filozofii privatizácie, o jej jednotlivých metódach, o pravidlách, akými spôsobmi sa bude privatizovať. Len koncovku, ktorá iste je v podstate najlukratívnejšia, teda už len návrh a rozhodnutie na konkrétneho nadobúdateľa presúva na Fond národného majetku. Vedú ju k tomu pragmatické dôvody. Jednak to, že proces privatizácie v súčasnosti je značne dynamický. Ak sa týždenne robí zhruba 20 rozhodnutí, v rámci programu vlády, ktorý má 20 až 30 bodov plus nejakých 10 informácií, jednoducho nemožno do programu pojať. A priznajme si, že celý proces je i dramatický. Ak máme priemerne na jeden privatizovaný podnik 5 až 10 záujemcov, sú aj také, kde ich je podstatne viac, zvíťaziť môže len jeden a mnoho ďalších sa cíti ukrivdených a nespokojných, vyvoláva to určité spory, určité škandály. Vláda potrebuje určitý priestor, aby odľahčila takýto politický tlak, aby mala podmienky na svoju prácu.

    V súvislosti s týmto presunom potom prichádza do úvahy otázka, čo s ministerstvom. Ak by sme si zmapovali, čo zostane v pôsobnosti ministerstva po prijatí tohto návrhu zákona, treba povedať, že je to jednak rozhodovanie o založení akciových spoločností, je to rozhodovanie o verejných súťažiach, o verejných dražbách, posudzovanie privatizačných projektov. To je z oblasti privatizácie. Potom je to vysporiadanie značných problémov ešte z malej privatizácie, sú to reštitučné nároky, ktorých je momentálne na ministerstve pre správu a privatizáciu asi 1 500 a je to otázka likvidácie.

    V zmysle programového vyhlásenia vlády by sa mal v tomto roku legislatívne upraviť celkový ďalší postup privatizácie za časový horizont druhej vlny tak, že podľa plánu legislatívnych úloh na mesiac október má byť predložená rekodifikácia celkového zákona. Touto predpokladanou právnou úpravou by sa potom doriešili doterajšie kompetencie v prospech jedného organizačného celku, ktorý by v sebe pojal uvádzané doteraz nedoriešené oblasti a súčasne by spĺňal všetky požiadavky spojené s transformáciou štátneho majetku, následnou realizáciou výstupov z privatizačných projektov a zároveň by v tejto oblasti vykonával koordinačnú funkciu, kontrolnú činnosť a zabezpečoval by i riešenie sporov. Toľko ku kompetenciám.

    K navýšeniu základného imania: Samozrejme, treba povedať, že táto otázka nie je jednoduchá, má v sebe určité problémové prvky. Ide tu o snahu štátu ochrániť si svoj majetok, ktorý si nedokázala ochrániť v čase, keď na to bol dostatočný právny priestor. Treba povedať, že morálne právo štát na tento majetok má, pretože tento majetok nevznikol z podnikania po vzniku spoločností, i keď do nich vstúpili ďalší akcionári, ale je to majetok, ktorý bol pozitívne vložený do týchto spoločností. Je na vás, vážené dámy, páni, aby ste zvážili na jednej strane snahu štátu, i keď následne za určitej retroaktivity, chrániť si tento majetok, alebo dodržať čistotu práva.

    K otázkam kupónovej privatizácie: Ak vychádzame z programového vyhlásenia vlády, ktoré zahŕňa kupónovú privatizáciu, táto mala dva základné ciele. Jedným z tých cieľov bolo určité odškodnenie občanov za prácu v minulom období, za krivdy spáchané v minulom období. A druhým cieľom bolo vytvoriť určitú vrstvu drobných vlastníkov. Ak si pozorne preštudujeme korekciu kupónovej privatizácie, ktorú nazývame dlhopismi, tieto ciele tento spôsob dlhopisov jednoznačne napĺňa. Ak si vezmeme § 24 ods. 7 bod a), dlhopisy možno použiť na vklad do obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudla majetok podľa tohto zákona, za účelom vyrovnania záväzkov v tejto obchodnej spoločnosti voči fondu, v bode e) na nadobudnutie majetkových účastí fondu na verejnom trhu cenných papierov. Čiže ten majiteľ investičného kupónu, ktorý má záujem stať sa reálnym vlastníkom akcií v niektorom podniku, presne túto možnosť má i v tomto návrhu zákona, tak ako je predkladaná. Navyše oproti tejto možnosti stať sa reálnym vlastníkom sa mu tu ponúka určitá možnosť za tento dlhopis nadobudnúť byt, alebo ho použiť na doplnkové zdravotné a dôchodkové poistenie, prípadne ho predať niektorým vopred vytypovaným bankám.

    Dosť rozporuplných názorov bolo na bonitu dlhopisov. Hovoríte o tom, že dlhopisy sa budú predávať pod cenu, že ich cena pôjde prudko nadol. Spochybňuje sa aj určitá likvidita, či fond bude mať dostatok prostriedkov na garanciu celkovej výšky dlhopisov. Pokúsil by som sa vás o tom presvedčiť materiálom, ktorý mi pripravil Fond národného majetku o zabezpečení jeho likvidity. Na vyplatenie menovitej hodnoty po dobe splatnosti, teda v roku 2000, bude potrebných 35 miliárd a na výplatu výnosu 19 miliárd, čo spolu predstavuje 54 miliárd korún. Túto hotovosť môže fond získať predajom privatizovaného majetku. Z prvej vlny privatizácie má fond vo svojom portfóliu akcie v menovitej hodnote 40 miliárd, z toho cca 12 miliárd má strategický význam a predbežne nie sú určené na predaj. Z druhej vlny privatizácie je k dispozícii majetok v účtovnej hodnote cca 220 miliárd. Ide o majetok štátnych podnikov, ktorý má byť prevedený na fond, alebo majetok, ktorý už prešiel na fond a bol vložený do akciových spoločností a fond vlastní ich akcie. Z uvedeného objemu predstavuje zhruba 100 miliárd strategicky dôležité podniky, ktoré sa prechodne nebudú privatizovať.

    Z uvedeného vyplýva, že fond má v rozhodnom období, resp. bude mať, majetok na predaj v hodnote zhruba 150 miliárd korún. V súčasnosti, ak berieme do úvahy mesiace február až máj, bolo na Fonde národného majetku vydaných celkove 106 rozhodnutí o privatizácii, ktoré sa týkali majetku v účtovnej hodnote cca 13 miliárd korún. Uvedeným tempom je teda možné v jednom roku predať majetok v hodnote 40 až 45 miliárd, čo v priebehu 5 rokov predstavuje zhruba 200 miliárd. Päťročné obdobie je teda dostatočné dlhé na to, aby sa predal majetok určený na privatizáciu.

    V dlhodobom priemere uskutočňuje fond predaje za týchto platobných podmienok: 20 % predstavuje promptnú platbu, to je tá prvá splátka, okamžitá, 40 % splátky do 8 rokov a 40 % sa odpustí z dôvodu investovania. Pri udržaní uvedených relácií bude inkaso fondu na úrovni 65 až 70 miliárd. Z uvedeného vyplýva, že ak jedinou možnosťou umorovania dlhopisov bolo vyplatiť po roku 2000 ich menovitú hodnotu s výnosom a fond by nemohol predávať napríklad strategické podniky, čo ani nebude môcť, fond bude mať dostatočnú hotovosť. Fond má ďalej pohľadávky za kúpne ceny v hodnote 19 miliárd a zmluvné záväzky zhruba 14 miliárd. Z tohto rezortu je taktiež určitý prebytok v hotovosti vo výške 5 miliárd.

    Fond ďalej mieni iniciovať, aby nadobúdatelia privatizovaného majetku uprednostňovali splácanie svojich záväzkov voči fondu dlhopismi namiesto peňažných prostriedkov. To povedie k tomu, že pomerne veľká časť dlhopisov sa umorí priebežne počas uvedeného obdobia. Fond bude iniciovať aj predaj svojich majetkových účastí na verejnom trhu, ako som už hovoril, cenných papierov tak, aby ich majitelia dlhopisov mohli použiť ako platobný prostriedok.

    O tom, aká bude reálna hodnota dlhopisov, je dnes ťažko hovoriť. Samozrejme, bude závisieť i od smerovania celkovej ponuky dlhopisov a ako ju trh svojím spôsobom vyjadrí. V tomto smere by som sa obmedzil len na jeden fakt. Mám tu stanovisko Vzájomnej životnej poisťovne, ktorá píše, že okamžite po nadobudnutí platnosti zákona je pripravená akceptovať dlhopisy ako platidlo za doplnkové dôchodkové a zdravotné pripoistenie. Uvažujú, že v prvej etape, ktorú ohraničujú asi horizontom 6 mesiacov, by takto mohli prijať dlhopisy asi v hodnote 500 miliónov, čiže pol miliardy korún.

    Nakoniec z toho, čo som hovoril, myslím si, že starosť o občana v tom, že nebude mať také možnosti, aké mal v kupónovej privatizácii, nie je dostatočná. Pokiaľ by aj mal záujem o odstúpenie od takýchto pravidiel, poslaneckým návrhom sa dopracoval do návrhu zákona mechanizmus, aby mal možnosť odstúpiť a finančné prostriedky, ktoré vložil do kupónovej privatizácie, sa mu vrátia. Myslím si, že v prípade, že tento návrh zákona bude prijatý, čas ukáže, koľko občanov nebude akceptovať takýto spôsob kupónovej privatizácie.

    Ešte by som si dovolil jednu poznámku. Pán poslanec Volf spomínal osobitný režim a 12 miliónov korún, ktorý sa na ministerstve pre správu a privatizáciu zabezpečoval. Nebolo to 12, bolo to 6 miliónov, bolo to mnohonásobne menej, ako boli predchádzajúce osobitné režimy. Osobitný režim naplnil svoje úlohy, tie úlohy, ktoré boli v rámci neho postavené, sa splnili, až na niekoľko málo projektov, ktoré neboli zo strany zakladateľských rezortov prisunuté na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Predstavoval v podstate zrýchlenie, dynamizáciu jednak v oblasti založenia akciových spoločností a jednak v množstve návrhov na priame predaje, ktoré potom realizoval Fond národného majetku.

    Pokiaľ ide o akciové spoločnosti, za toto obdobie bolo založených zhruba 200 akciových spoločností. Pokiaľ ide o predaje, návrhy na predaje, bolo 105 návrhov zaslaných z ministerstva na prezídium Fondu národného majetku v celkovej výške zhruba 15 mld korún.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi Bisákovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Hofbauer?

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    v rozprave k návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. vystúpilo 26 poslancov a ďalej bolo niekoľko desiatok, ak nie stovák faktických pripomienok. Pristavil by som sa pri niektorých týchto vystúpeniach a pri celkovej štruktúre rozpravy, ktorá prebiehala.

    Osobne som rád, že rozprava prebehla, a napriek tomu, že boli isté náznaky aj emocionálne pokušenia rozpravu hlasovaním zastaviť, viete, že nikdy som za takéto postupy nebol, pretože či už sme boli v opozícii, alebo v koalícii, domnievam sa, že parlament je to miesto, kde poslanci majú právo povedať to, čo si myslia, a to právo im má byť umožnené. Takže som rád, že táto rozprava prebehla v plnom rozsahu, aj keď jednotlivé vystúpenia boli dosť rozporuplné. Rozporuplné predovšetkým tým, že čím boli vystúpenia poslancov konkrétnejšie a vecnejšie, tým aj ich forma bola korektnejšia. Tie menej korektné formy boli charakteristické práve tým, že vychádzali z nekonkrétneho vystúpenia a ovplývali nezriedka tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde, ktoré sú poplatné tomu, že to vysiela televízia.

    Ak si spomínate, pri mojom úvodnom vystúpení jedna z kľúčových vecí, ktorej som sa venoval, bolo programové vyhlásenia vlády, z ktorého som odcitoval podstatnú časť, týkajúcu sa privatizácie a problematiky privatizácie. Nespravil som tak náhodne, ani z dôvodu, aby som vyplnil nejaký čas, ale preto, aby sme si ozrejmili, aké záväzky, ambície vláda na seba prebrala a akým spôsobom ich plní. Ak sa pristupuje ku korekčným krokom v oblasti transformácie ekonomiky a privatizácie, platí presne to, čo povedal pán poslanec Cingel, že v tomto smere nemôže platiť dogma na celé časové obdobie, ale vláda je povinná robiť korekčné kroky na základe zistení, ktoré v priebehu spoločenského vývoja vyplývajú. K tomuto sa vláda zaviazala aj vo svojom vládnom programe, túto časť som tu uviedol. Takže ak interpretácie niektorých poslancov boli v rozpore s týmto stavom, je to ich osobný názor.

    K pozmeňovacím návrhom: Veľa poslancov vystúpilo len s vyjadrením svojho názoru, prípadne s vyjadrením názoru svojho poslaneckého klubu. Veľmi mnohí ste vyjadrili, že vystupujete v mene pracujúcich, robotníkov, dôchodcov, chudobných, nezamestnaných. Silne o tom pochybujem. Je to opäť poplatné vystúpenie tomu, že to prenáša televízia, a teda každý takto vystupujúci sa chcel zalichotiť istej sociálnej zložke. Presne neviem, kto volil mňa, ale vystupovali sme každý za tých voličov, ktorí odovzdali hlasy tej-ktorej politickej strane, politickému hnutiu.

    Potešilo ma, že pán poslanec Šimko ubezpečil, že Kresťanskodemokratické hnutie nevyzve hádzať skaly. To ma skutočne uspokojilo. Ak zo strany pána Dzurindu odznelo päť varovaní a štyri katastrofické vízie, myslím, že je to v poriadku, pretože tá 30-percentná devalvácia, ktorú v nedávnej minulosti odôvodňoval, sa tiež nijako neuskutočnila.

    Pripomienky pána poslanca Volfa boli zaujímavé, len myslím, že značná časť z nich vyplynula, pán poslanec, z vašej pomerne zriedkavej účasti vo výbore, pretože vo výbore sme zasadali štyri razy k tomuto zákonu a venovali sme mu skutočne enormné množstvo času, aby sme prediskutovali na našej úrovni to, čo nás zaujíma a trápi.

    Vo veľmi mnohých vystúpeniach poslancov, či to bol pán poslanec Weiss, pani Schmögnerová, pán Vaškovič, odzneli zaujímavé názory a veľmi mnohé z nich aj kvalitné. Mňa osobne mrzí, že ich neuplatňovali vtedy, keď boli vo vláde. A práve naopak, zazlievajú to teraz Mečiarovej vláde, že táto vláda to uplatňuje. Takže tu sa mi javí istý schizofrenický vzťah.

    O vystúpeniach ďalších poslancov sa nezmienim, boli také, aké boli. Azda k vystúpeniu pána Černáka, ktorý uvádzal, že vláda pribrzďuje akési Demokratickou úniou spustené referendum. Vláda nič nepribrzďuje, aby sme si to vyjasnili. A to Demokratickou úniou spustené referendum, pod ktorými sú podpísaní páni Janičina, Mikloš, Dzurinda, Vaškovič a Nagy, nevypuklo v júli. Pán prezident Kováč začiatkom mája požiadal o zvýšenie rozpočtu svojej kancelárie o 2,5 milióna z dôvodu uskutočnenia referenda. Takže buď o tom neviete, alebo o tom viete. Treba si z toho vybrať, ktoré je z toho horšie. Takže ste zrejme len vykonávatelia toho, čo ktosi iný narežíroval.

    K samotným pozmeňovacím návrhom, ktoré odzneli, odporúčam nasledovnú predstavu prerokúvania: návrhov a pozmeňovacích úprav bolo pomerne veľké množstvo. Priebežne sa zapracúvali do počítača. To, čo som tu chodil, to som odnášal vaše jednotlivé pozmeňovacie návrhy. Sú obsiahnuté v počítači a v súčasnosti sa rozmnožujú. Bolo by žiaduce, keby každý poslanec dostal takto kompletne rozmnožené pozmeňovacie návrhy, aby pri hlasovaní o nich každý poslanec vedel, o čom sa hlasuje a čo je predmetom prerokúvania.

    K samotným pozmeňovacím návrhom: Vážení prítomní, veľmi mnohí poslanci vyjadrili, že návrh žiadajú doplniť, pozmeniť, upraviť, a tých pozmeňovacích návrhov bolo veľmi veľa, a súčasne vyjadrili názor, že ten zákon nepodporia, ani keby sa dialo čokoľvek. Takže je na zváženie, či takýto postup je z vašej strany konštruktívny a vecný. Podľa mňa nie. Ak za takýto zákon hlasovať nechcete, na čo máte plné právo, potom tam nežiadajte zmeny. Ak žiadate zmeny, je to v poriadku, ale potom je žiaduce, aby ste postupovali korektne aj pri hlasovaní o celkovom návrhu zákona.

    K radu pozmeňovacích návrhov, ktoré tu odzneli, dovoľujem si mať niektoré pripomienky. Každý zákon, každá ucelená novela zákona je niečo také ako stavba, ktorá má svoju jasnú konštrukciu, logickú statiku a ucelenú architektúru. Čiže pristúpiť k takejto stavbe a odbúrať tam kus atiky, vyváľať tympanón a zamurovať hlavný vchod v zásade možné je, ale stavba stratí zmysel. Nie je možné vyberať z nej uhlové kamene, pretože roh stavby padne. Takže aj takéto pozmeňovacie návrhy možno prerokúvať, ale treba si vyjasniť, že zásadné úpravy a návrhy zmien majú svoje kontraindikácie, svoje spätné väzby, žiaduce a nežiaduce, a majú aj svoje ďalšie vzťahy, ktoré vláda a legislatívna rada vlády pri svojom prerokúvaní zvažovala, zapracúvala a upravovala. Čiže takéto dodatočné zmeny a úpravy majú v sebe riziko, že vlastne vznikne jeden nepodarok.

    Nám sa už v Národnej rade podarilo možno dobre mienenými doplňovacími návrhmi niektoré zákony dopracovať do takého stavu, že v ďalšom kalendárnom roku si to vyžadovalo ďalšie plastické legislatívne operácie - niekedy dve, niekedy aj tri.

    Pri prerokúvaní pozmeňovacích návrhov, panie poslankyne, páni poslanci, budem postupovať tak, že návrhy zmien, ktoré sú v intenciách štruktúry a cieľov vlády a vládneho návrhu zákona, pretože ten prerokúvame, odporúčať budem, ostatné zrejme nie. Veľmi mnohé vaše pozmeňovacie návrhy sú takého charakteru, že vlastne tento návrh zákona ignorujú, obracajú ho úplne na niečo iné a v podstate vracajú ho ku kupónovej privatizácii. Tento stav je možný, ale keď vy budete predkladať svoj vládny návrh zákona. Teraz naša vláda predkladá náš vládny návrh zákona a budú sa prerokúvať pripomienky k nemu v intenciách jeho koncepcie a filozofie.

    Záverom dovoľte, aby som poďakoval všetkým, ktorí vystúpili v rámci rozpravy, trošku menej poďakoval tým, ktorí vystúpili v rámci faktických pripomienok, pretože domnievam sa, že aj vo faktických pripomienkach odznelo veľa zaujímavých námetov a keby mnohí z vás boli vystúpili v rámci normálnej rozpravy, bolo by to obohatenie tohto dialógu, než v rámci faktickej pripomienky, kde ste viazaní a presne sa môžete viazať len na to, čo odznelo. Rozhodnutie poslancov je však slobodné a vaša vôľa je takisto slobodná. V závere mi dovoľte, aby som poďakoval za túto rozpravu, za vaše pripomienky, a súčasne, pán podpredseda, prosím o polhodinovú prestávku.

    Teraz by som sa potreboval poradiť. Pozmeňovacie návrhy sa rozmnožujú, mali by byť hotové v priebehu 10 minút. Dohodneme sa na prestávke do 16.30 hodiny?

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme postupovať takto. Dáme teraz 30-minútovú prestávku. V rámci prestávky dostanete návrhy do lavíc. Zároveň navrhujem, aby počas prestávky kluby využili prerušenie a prípadne sa poradili. O 30 minút pristúpime k hlasovaniu.

  • Pán podpredseda, je o 6 minút štyri, čiže pokračujeme o 16.30 hodine.

  • V poriadku, teda o 36 minút pokračujeme. Vážené kolegyne a kolegovia, prerušujem schôdzu, už je po rozprave.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Už sme predĺžili prestávku o ďalších 15 minút, ale toto predĺženie bolo namieste, pretože trocha sa oneskorilo odovzdanie pozmeňovacích a doplňovacích návrhov poslancov, mali ste však možnosť sa v tom zorientovať.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Fico.

  • Pán predsedajúci, žiaľ, pozmeňovacie návrhy nám boli rozdané až o 16.30 hodine, teda mali sme 15 minút na 13 strán pozmeňovacích návrhov. Preto dávam dva návrhy. Prvý návrh je, aby sme pokračovali v programe Národnej rady a prerokovali návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch, a druhý návrh zákona o investičných fondoch, ktoré nakoniec obsahovo súvisia s týmto návrhom zákona, a aby sme hlasovali o pozmeňovacích návrhoch k tlači 191 až zajtra ráno na začiatku rokovania Národnej rady. Ak tento návrh neprejde, dávam za poslanecký klub Spoločná voľba návrh na dvojhodinovú prestávku na poradu klubov.

    Ďakujem.

  • Priatelia, to znie ako vzájomné blokovanie alebo vydieranie. Pani poslankyňa Rusnáková, máte procedurálny návrh? Prosím.

  • Pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie žiadam o dvojhodinovú prestávku na poradu klubu.

  • Priatelia, dvojhodinovú prestávku nezvykneme dávať. Keď nám vtedy stačilo 30 minút za predpokladu, že bude v krátkom čase rozdaný materiál, materiál bol odovzdaný s 20-minútovým oneskorením, tak nebudeme robiť dvojhodinovú prestávku. Môžem sa iba poradiť, či nebudeme pokračovať ďalším bodom.

    Dobre, priatelia, máte tu návrh, ktorý predložil pán poslanec Fico, a podobného typu je aj návrh pani poslankyne Rusnákovej. Prosím, prezentujte sa a hlasujte o tomto procedurálnom návrhu. Pardon, najprv dám hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, či súhlasíme s presunom a pokračovaním v ďalšom bode programu. Terajšie hlasovanie nebude platiť.

    Pán poslanec Fico, prosím, zopakujte svoj návrh.

  • Pán podpredseda, môj procedurálny návrh znel, aby sme teraz pokračovali v prerokúvaní ďalších bodov programu Národnej rady a aby sme hlasovali o tlači 191 až zajtra ráno o 9.00 hodine na začiatku rokovacieho dňa.

  • V poriadku. Počuli sme procedurálny návrh pána poslanca Fica. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Fica nebol prijatý.

    Budeme teraz hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Fica na dvojhodinovú prestávku. Tento návrh predniesol spoločne ako procedurálny návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Je to nad hladinu zvyčajného poskytovania času.

  • Šum v sále.

  • Vážení páni poslanci, prosím vás, vžite sa do situácie, že musíte prijať pravidlá v parlamente, ktoré sú dané, samozrejme, väčšinovým spôsobom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý procedurálny návrh pána poslanca Fica, aj návrh pani poslankyne Rusnákovej nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Procedurálny návrh - pán poslanec Fogaš? Prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mrzí ma, že ste použili slovo vydieranie tam, kde ide o vecné posúdenie predložených pripomienok. A hovorím to s vedomím si dôsledkov, pretože viacerí z kolegov v tejto sieni po odhlasovaní napríklad ústavného zákona o konflikte záujmov sa prišli pýtať, o čom sme hlasovali. Tak prosím vás pekne, nepodsúvajme si to, čo nikto nemá na mysli. Mojou snahou, keď som predložil návrh na to, aby sa zišli predstavitelia, ekonomickí odborníci zo všetkých klubov a skúsili posúdiť tie pripomienky spoločne, bolo zjednotiť sa aspoň na niektorých otázkach, ktoré by sme mohli aj my pozitívne vysvetľovať.

    Môj procedurálny návrh teda smeruje k tomu, aby sme urobili prestávku na 30 až 40 minút, aby sa porada mohla uskutočniť, teda nie 2 hodiny, ale kratší čas. Rešpektujem to, že boli výhrady, ale doteraz tu bol taký úzus, že keď o to požiadali dva kluby, prestávka sa poskytla.

  • Áno, ale v rozsahu maximálne 20-30 minút.

  • V poriadku. Priatelia, máte 20-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti, pred minútou uplynula lehota, na ktorej sme sa dohodli.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať. Prosím spoločného spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať, najprv sa však prezentujme. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 86 poslancov. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Hofbauera, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Zo spoločného hlasovania na základe podnetov poslancov sú vyňaté body 32, 36 a 37 spoločnej správy. Aj bod 31. O ostatných bodoch spoločnej správy navrhujem hlasovať spoločne. Takže osobitne sa bude hlasovať o bodoch 31, 32, 36 a 37.

    Odporúčam, aby sa spoločne kladne hlasovalo o nasledovných bodoch: 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, v prípade prijatia bodu 10 bod 11 je bezpredmetný, 12, 13, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27 - prosím vás, tam je preklep, má byť uvedené v § 19a, tam vypadlo a). To nie je vecná zmena, len to a) sa pri prepisovaní stratilo.

  • Prosím, vždy to spresnite, keď sa náhodou stala chyba.

  • Áno. Teda bod 27, ďalej 28, 29, 33, 39, 41, 42, 44, 45, 46, 48, 49, 51, 52, 53, 54, 55, 57 a 60. Dávam hlasovať o týchto bodoch spoločnej správy spolu. Odporúčam ich prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených návrhoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy boli en bloc prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Body spoločnej správy, ktoré odporúčam neprijať: 6, bod 11 vypadol, je bezpredmetný, 14, 16, 30, 34, 35, 37 - prepáčte, 37 nie, to je samostatne -, 38, 40, 43, 47, 50, 56, 58, 59. Odporúčam ich neprijať.

  • V poriadku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča en bloc neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme en bloc neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Osobitne hlasujeme o bode 31 spoločnej správy. Bod 31 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o bode 31 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 31 spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Hlasujeme o bode 32 spoločnej správy. Bod číslo 32 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 32 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že bod 32 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Hlasujeme o bode spoločnej správy číslo 36. Bod číslo 36 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 36 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 36 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Hlasujeme o bode číslo 37 spoločnej správy. Bod číslo 37 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 37 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že bod 37 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy a pristupujeme k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch poslancov uplatnených v rámci rozpravy k tlači číslo 191 tak, ako ste ich dostali.

    Prvé sú pozmeňovacie návrhy pána poslanca Magvašiho. Body číslo 1 až 10 sa týkajú spoločného bloku, ktorý sa týka dlhopisového systému. Odporúčam o tomto bloku bodov hlasovať spoločne. Body 1 až 10 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bloku návrhov pána poslanca Magvašiho 1 až 10. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento blok návrhov pána poslanca Magvašiho nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Body číslo 11, 12 a 13 sa opäť týkajú spoločnej problematiky. Odporúčam hlasovať o týchto troch bodoch spoločne a odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch číslo 11, 12 a 13 návrhov pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrhy číslo 11, 12 a 13 pána poslanca Magvašiho neboli prijaté.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • O bodoch 14, 15, 16, 17 a 18 odporúčam hlasovať spoločne.

  • Poslanec Magvaši z pléna žiadal osobitné hlasovanie.

  • Osobitne? Dobre, budeme hlasovať o týchto bodoch osobitne.

    Hlasujeme o bode číslo 14 návrhu pána Magvašiho. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu číslo 14 pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 14 pána poslanca Magvašiho nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu číslo 15 pána poslanca Magvašiho. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Magvašiho číslo 15. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Magvašiho číslo 15 nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem. Dávam hlasovať o bode číslo 16 pána poslanca Magvašiho. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 16 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Magvašiho číslo 16 nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec, návrh v bode 17 tvojej správy je trošku v inej modifikovanej forme obsiahnutý v spoločnej správe, a ten sme schválili. Prepáč, je to iný návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a dáme hlasovať. Aké je vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Magvašiho nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme o bode 18 pána poslanca Magvašiho. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 18 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Magvašiho číslo 18 sme neprijali.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Magvašiho číslo 19. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Magvašiho číslo 19. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Magvašiho číslo 19 nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec súhlasí, aby sme o bodoch 20, 21 a 22 hlasovali en bloc. Odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch 20, 21 a 22 pána poslanca Magvašiho. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy číslo 20, 21 a 22 pána poslanca Magvašiho neboli prijaté.

  • Kolegovia, dopustil som sa istej chyby v bode 17. Omylom som odporúčal jeden bod neprijať.

  • Bod 17 návrhov poslanca Magvašiho.

  • Nedá sa nič robiť, to je už odhlasované. Pokračujte v ďalších návrhoch, pán spoločný spravodajca.

  • Šum v sále.

  • Dobre, pokračujeme v hlasovaní. Na požiadanie predsedu Národnej rady na požiadanie musí prísť.

  • Prosím, pokračujme, pán spoločný spravodajca, nie je rozprava.

  • Pokračujeme v hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch návrhom poslanca Ivana Šimka. Pán poslanec Šimko má jeden pozmeňovací návrh. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Šimka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, o pozmeňovacích návrhoch pána Volfa odporúčam hlasovať en bloc, pretože menia filozofiu zákona. To nie sú pozmeňovacie návrhy, ktoré zlepšujú dikciu, ale zásadne ju menia. Navrhujem hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch en bloc.

  • Máme ešte dosť času, môžeme hlasovať osobitne o každom návrhu pána poslanca Volfa, teda o prvom aj o druhom osobitne. Chcete sa vyjadriť? V poriadku. Pán poslanec Volf, máte slovo.

  • Chcem, samozrejme, urýchliť celú akciu, pretože je to jasné, ale predsa len nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán kolega Hofbauer, že všetky moje návrhy menia filozofiu zákona.

  • Nekomentujte, pán poslanec, povedzte, čo chcete v danom prípade.

  • Chcem povedať, že osobitne žiadam hlasovať o svojich návrhoch číslo 2, 5, 9, 15 a 16, lebo tie vôbec nemenia filozofiu zákona, len dopĺňajú veci, ktoré sú tam nedobré.

  • Súhlasím. Pán spoločný spravodajca, teda o bodoch číslo 1, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13 a 14 sa bude hlasovať en bloc. Aké je vaše odporúčanie, pán spoločný spravodajca?

  • Pán predsedajúci, o bodoch číslo 1, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13 a 14 odporúčam hlasovať spoločne a navrhujem neprijať tieto body.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených bodoch. Pán spoločný spravodajca ich navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Volfa neboli prijaté.

    Prosím, teraz uvádzajte jednotlivé body.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa číslo 2. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 2 pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu číslo 5 pána poslanca Volfa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 5 pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o deviatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o deviatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa, pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že deviaty pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o pätnástom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 15 pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že pätnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o šestnástom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že šestnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tým sme vyčerpali návrhy pána poslanca Volfa. Pán poslanec Peter Weiss má jeden pozmeňovací návrh a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Weissa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Weissa nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Nasledujú štyri pozmeňovacie návrhy pána poslanca Komlósyho. Pán poslanec, súhlasíte s hlasovaním spoločne alebo jednotlivo? Navrhujem hlasovať en bloc.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Navrhujem hlasovať en bloc o prvom a druhom.

  • Dávam hlasovať o prvom a druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Odporúčam ich neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom a druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy číslo 1 a 2 pána poslanca Komlósyho neboli prijaté.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Pozmeňovací návrh číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Komlósyho nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Komlósyho odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Komlósyho nebol prijatý.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, tým boli vyčerpané pozmeňovacie návrhy poslanca Komlósyho. Nasledujú pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Schmögnerovej. Pani poslankyňa, odporúčate hlasovať jednotlivo, alebo to môžeme kumulovať? Navrhujem hlasovať en bloc. Odporúčam neprijať.

  • Pani poslankyňa Schmögnerová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Bod číslo 4 bol veľmi zle prepísaný, pretože tam boli dané dohromady veci, ktoré so sebou vonkoncom nesúvisia, takže nemôžem súhlasiť ani s vaším návrhom. Tá časť, ktorá sa začína "V prípade, že tento predložený návrh...", má byť osobitným bodom, "odsek 11" má byť osobitným bodom a tretí má byť tiež osobitným bodom. V tom prípade môžem dať návrh, o čom možno hlasovať spoločne.

  • Dobre. Upravíme to, lebo sa stali chyby pri prepisovaní.

  • Päťka sa začína slovami "v prípade, že tento..." Šestka "odsek 11", sedmička "ak bude prijatý" a potom len treba prečíslovať päťku na osmičku a šestku na deviatku. V tom prípade možno hlasovať spoločne o bodoch 2, 3 a 4. Ostatné sú na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte spoločné body.

  • Ospravedlňujem sa za tento pisársky zmätok. Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu číslo 1 pani poslankyne Schmögnerovej. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej nebol prijatý.

  • Dávam hlasovať spoločne o pozmeňovacích návrhoch číslo 2, 3 a 4 pani poslankyne Schmögnerovej. Odporúčam tieto body neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 2, 3, 4 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body číslo 2, 3 a 4 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Schmögnerovej neboli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o piatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Dávam hlasovať o šiestom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Dávam hlasovať o ôsmom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o deviatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o deviatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že deviaty pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej sme neprijali.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Prosil by som len navrhovateľov, aby sledovali text, a ak je nejaká chyba alebo odchýlka, aby na to upozornili, aby sme hlasovali o správnom texte.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tým sme vyčerpali pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Schmögnerovej. Pán poslanec Pacola mal jeden pozmeňovací návrh, dávam o ňom hlasovať.

  • Vážení kolegovia, vzhľadom na to, že Najvyšší kontrolný úrad nemá možnosť verifikovať správy z Fondu národného majetku, pretože je to protiústavné, a náš poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska v súlade so svojím volebným programom predloží do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na doplnenie článku 60 Ústavy Slovenskej republiky, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol vstupovať do Fondu národného majetku, žiadam vypustiť z textu "a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky".

  • Šum v sále.

  • Prosím, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Viete, že sme aj pri predchádzajúcom postupe umožnili pani poslankyni Schmögnerovej, aby spresnila svoje informácie. Prosím pokoj.

    Prosím, uvádzajte hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pacolu. Odporúčam ho prijať.

  • Pán navrhovateľ, prečítajte návrh textu.

  • Fond poskytne požadované informácie a údaje na účely kontroly Národnej rade Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vláde Slovenskej republiky raz za štvrťrok.

  • Prosím, prezentujme sa. Páni poslanci nerozčuľujte sa, prosím, zachovajte pokoj.

  • Prejav nesúhlasu a šum v sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme teda hlasovať o pôvodnom texte, dohodli sme sa na tomto postupe.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Pacolu k bodu 62. Pán spoločný spravodajca, čo odporúčate?

  • Odporúčam bod prijať tak, ako je uvedený.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Pacolu bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, keby sme sa trochu utíšili. Ďalšie dva pozmeňovacie návrhy sú od pána poslanca Bartolomeja Kunca. Legislatívny odbor pri vecnom zachovaní obsahu odporúčal preformulovanie tohto textu nasledovne: "Predaj majetkových účastí takto založených obchodných spoločností je povinný uskutočniť najneskôr do 6 mesiacov odo dňa ich založenia." Pán poslanec Kunc, to je obsahovo identické.

  • Áno. Prosím, pán poslanec Kunc, zaujmite stanovisko.

  • Konštatujem, že moja formulácia nebola správna, pretože ide už o sprivatizovaný majetok, takže moja formulácia je chybná a tak, ako ju prečítal pán spravodajca, je správna.

  • Čo navrhujete, pán spoločný spravodajca?

  • Teda hlasujeme o pôvodnej textácii, tak ako je uvedená v správe. Navrhujem túto pôvodnú textáciu potom neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Kunca, ktorú pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca je podobný problém. Legislatívny odbor upozornil na to, že správna textácia by mala byť: "informáciu o rozhodnutiach o priamom predaji". Obsahovo je to opäť to isté, ale je to iná textácia. Takže hlasujeme o pôvodnej textácii druhého pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Kunca. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kunca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nasledujú pozmeňovacie návrhy pána poslanca Kováča. Prvý pozmeňovací návrh je identický s tým, čo mala pani poslankyňa Schmögnerová. Ten nebol prijatý.

  • Prosím, budeme pre každý prípad hlasovať.

  • Dobre, dávam hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Romana Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča, ktorý odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nasledujú pozmeňovacie návrhy pána poslanca Bajana. Dávam hlasovať o jeho prvom pozmeňovacom návrhu. Odporúčam ho neprijať.

  • Myslím si, že vzhľadom na to, že sme neschválili návrh pána Kováča v bode 2, ktorý sa dotýkal § 24, aj odseku 10, nemali by sme hlasovať o mojom prvom návrhu. O druhom sme rozhodli v spoločnej správe, čiže mali by sme hlasovať len o treťom návrhu.

  • Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, teda pán poslanec Bajan navrhuje hlasovať len o treťom pozmeňovacom návrhu. Aké je vaše stanovisko k návrhu, pán spoločný spravodajca?

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

    Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ako ďalší je pozmeňovací návrh pána poslanca Husára. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Husára. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Husára bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Pán poslanec Juriš mal jeden pozmeňovací návrh. Dávam o ňom hlasovať a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Juriša nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Ásványi mal jeden pozmeňovací návrh. Dávam o ňom hlasovať a odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ásványiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ako ďalší je pozmeňovací návrh pána poslanca Pacolu. Dávam o ňom hlasovať a odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pacolu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Pacolu bol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zachovajte pokoj.

  • Ďalší je pozmeňovací návrh pána poslanca Baránika. Mal jeden pozmeňovací návrh, ktorého textácia v podstate opakuje to, čo je už v zákone obsiahnuté. Odporúčam ho neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Baránika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fogaš mal jeden pozmeňovací návrh. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Prosím pokoj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Konštatujem, že boli vyčerpané všetky hlasovania o spoločnej správe k tomuto návrhu zákona aj o pozmeňovacích návrhoch poslancov vyplývajúcich z rozpravy.

    Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Konštatujem, že hlasujeme o návrhu ako celku a pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi, aj vám všetkým za trpezlivosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem aj poslancom.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že máme ešte 20 minút.

  • Vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu.

  • Šum v sále.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, vysvetlite, o čo ide.

  • V rozprave bol návrh na uznesenie, ale s návrhom zákona to nesúvisí. Prečítam text:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. schvaľuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Volfa a Marcely Gbúrovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.

    B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda, ktorého predmetom bude otázka: "Súhlasíte, aby pokračovala kupónová privatizácia a aby bol do jej druhej vlny zaradený majetok v hodnote najmenej 60 mld Sk?"

  • V poriadku, priatelia, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Aké je vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Volfa a pani poslankyne Gbúrovej nebol prijatý.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvádzanie materiálu.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    nasleduje t r i d s i a t y š t v r t ý bod programu, a to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 173 a spoločnú správu výborov ako tlač 173a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ján Ducký. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    na základe oprávnenia poslanca Národnej rady rady podľa § 12 písm. a) zákona číslo 45/1989 Zb., v súlade s ustanovením § 26 ods. 3 zákona číslo 44/1989 Zb., ako i § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku navrhujem spôsob prerokovania bodu 33 (tlač 172), bodu 34 (tlač 173) a bodu 35 (tlač 175) spoločne, a to bez rozpravy. Vzhľadom na reálne očakávaný výsledok a získanie času poslanci môžu vyjadriť svoju vôľu hlasovaním.

    O tomto mojom návrhu týkajúcom sa spôsobu prerokovania treba hlasovať pred prerokovaním veci.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Rózsa, bod 33 bol už prebratý a odhlasovaný. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, podľa § 26 ods. 3 zákona treba o tomto návrhu pred prerokovaním veci hlasovať. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Rózsu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    dovoľte, aby som vás oboznámil v úvodnom slove s obsahom vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

    Cieľom novely zákona je zladiť tento zákon s ostatnými zákonmi upravujúcimi činnosť na kapitálovom trhu a vytvoriť kompaktné prostredie kapitálového trhu, zvýšiť dôveryhodnosť týchto subjektov na kapitálovom trhu, a tak zabezpečiť lepšiu ochranu práv podielnikov a akcionárov. Sprísňujú sa podmienky regulácie činnosti investičných spoločností a investičných fondov a tým sa vytvárajú predpoklady na postupnú harmonizáciu tohto zákona so smernicami Európskej únie, ako aj predpoklady na vybudovanie zdravého, transparentného a bezpečného kapitálového trhu.

    Návrh novely zákona o investičných spoločnostiach a fondoch rešpektuje smernice Európskej únie číslo 85/611/EU a 88/220/EU, ktoré upravujú podmienky činnosti organizácií pre kolektívne investovanie do cenných papierov.

    Návrh novely zákona upravuje: Novým znením sa vymedzuje pojem kolektívne investovanie, t. j. predmet podnikania podľa tohto zákona, ďalej sa ustanovuje význam základných pojmov používaných v tomto zákone, preto zákon upravuje postavenie obchodných spoločností, ktoré vykonávajú osobitnú činnosť - kolektívne investovanie. Tieto spoločnosti zákon označuje ako investičné spoločnosti a investičné fondy a pripúšťa pre ne len formu akciovej spoločnosti, ktorá pri určení minimálnej výšky základného imania dáva väčšie záruky na bezpečnosť investovania prostredníctvom týchto subjektov.

    Kolektívne investovanie je osobitným druhom podnikania, spočívajúcim v zákonne vymedzenom zhromažďovaní peňažných prostriedkov a ich použití. Preto sa v novele zákona spresňuje skutočnosť, že za kolektívne investovanie sa považuje aj činnosť, ktorá spočíva v správe podielového fondu alebo v službách poskytovaných investičnému fondu investičnou spoločnosťou. Upravuje sa forma vydávaných akcií investičnej spoločnosti, ktorou sú zaknihované akcie na meno, a povinnosť vytvoriť najmenej jeden podielový fond, čím sa naplní základný účel investičnej spoločnosti, t. j. zhromažďovanie peňažných prostriedkov určených na kolektívne investovanie predajom podielových listov.

    Ustanovuje sa minimálna výška základného imania, potrebného na činnosť investičnej spoločnosti ako finančnej inštitúcie vo výške 20 miliónov Sk a všeobecný zákaz investičnej spoločnosti poskytovať úvery a pôžičky, čím sa zvyšuje bezpečnosť činnosti investičnej spoločnosti vo vzťahu k podielnikom. Ustanovuje sa bezpečnejší postup pri nakladaní s vlastným majetkom investičnej spoločnosti, čím sa vytvárajú podmienky na bezpečnejšie investovanie s cieľom výraznej ochrany podielnikov, a povinnosť investičnej spoločnosti mať len jeden bežný účet na nakladanie s vlastným majetkom, ktorý musí byť u depozitára tejto investičnej spoločnosti. Taxatívne sa vymedzuje majetkový okruh, v ktorom výlučne môže byť uložený majetok investičného fondu určený na kolektívne investovanie, čím sa vytvárajú podmienky na zvýšenie bezpečnosti investovania. Stanovuje sa, že investičný fond môže vydávať svoje akcie len ako verejne obchodovateľné zaknihované akcie na doručiteľa a stanovujú sa základné podmienky použitia majetku investičného fondu a prijímanie úverov. Ustanovujú sa podmienky platnosti rozhodnutí ministerstva podľa tohto zákona a povinnosť neodkladne požiadať o vykonanie príslušných zápisov v Obchodnom registri tak, aby boli vykonané najneskôr do 1 roka.

    Zmenou a doplnením ustanovení o štatúte fondu sa spresňuje jeho obsah, podmienky na schvaľovanie štatútu, jeho zmien, a určujú sa podmienky, po splnení ktorých zmena štatútu investičného fondu nepodlieha schvaľovaniu ministerstvom. Ustanovuje sa, aké cenné papiere môže investičná spoločnosť alebo fond nadobúdať do svojho majetku, a zároveň sa stanovujú verejné trhy, na ktorých môžu byť tieto cenné papiere obchodovateľné. Taktiež sa stanovuje postup, ktorý musí investičná spoločnosť alebo investičný fond dodržať pri kúpe alebo predaji cenných papierov.

    Stanovuje sa postup na rozdelenie zisku po zdanení a úhrade straty investičnej spoločnosti alebo investičného fondu. Novelou sa spresňujú podmienky obmedzenia a rozloženia rizika pri kolektívnom investovaní, čím sa sleduje zbližovanie so smernicou Rady Európskej únie číslo 85/611/EU a 88/220/EU, ktoré upravujú podmienky činnosti organizácií na kolektívne investovanie do cenných papierov.

    Novým znením ustanovenia sa určuje osoba a podmienky na výkon funkcie depozitára tejto spoločnosti, ktorým môže byť len obchodník s cennými papiermi, ktorému takéto oprávnenie vyplýva z udeleného povolenia a má zároveň povolenie na činnosť banky, a maximálna 6-mesačná výpovedná lehota zmluvy s depozitárom. Nakoľko investičné spoločnosti a fondy sú osobitnými obchodnými spoločnosťami s predmetom činnosti, ktorý upravuje tento zákon, nanovo sa upravujú podmienky ich zrušenia, zániku a likvidácie. Spresňujú sa podmienky, za ktorých sa vykonáva štátny dozor, ako aj okruh osôb, ktoré podliehajú štátnemu dozoru.

    Novým znením ustanovenia sa zjednotí postup ministerstva pri ukladaní sankcií s ostatnými zákonmi upravujúcimi výkon štátneho dozoru nad subjektmi kapitálového trhu. Doplnením ustanovení o nové odseky sa určuje, aká osoba môže vykonávať nútenú správu alebo likvidáciu investičnej spoločnosti alebo investičného fondu, a tiež povinnosti určeného správcu a investičnej spoločnosti alebo investičného fondu pri nariadení nútenej správy. Takéto ustanovenia v doterajšej právnej úprave neboli taxatívne uvedené, čo malo nepriaznivý dosah na ochranu práv podielnikov alebo akcionárov investičného fondu. Stanovuje sa lehota, v ktorej sú investičné spoločnosti a právnické osoby, ktoré vykonávajú funkciu depozitára, povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto zákona.

    Investičné fondy, ktoré boli zriadené pre prvú vlnu kupónovej privatizácie, môžu odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uplatňovať vlastnícke práva len v rozsahu, ktorý zodpovedá novým podmienkam obmedzenia a rozloženia rizika, a môžu byť zúčastnené len v kontrolných orgánoch spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka nemôže byť, priatelia. Procedurálna? V poriadku, pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám procedurálnu otázku, pretože sa mi zdá, že schválenie toho nezmyslu, ktorý ste pred chvíľou schválili, vás tak vyviedlo z miery, že sme preskočili jeden bod. Nasledujúci bod mal byť novela zákona 600, tlač 172, a pán minister nám uviedol tlač 173. Prosil by som to vysvetliť.

  • Uviedol som ten návrh, na ktorý som bol vyzvaný.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, vyhlasujem ukončenie schôdze, pretože zrejme sa už dostatočne nekontrolujeme a sústredenosť mysle zrejme už nie je celkom dostatočná. Ďakujem, priatelia. Chápem, že potrebujete odreagovať svoje emócie, ale prosím, zachovajme pokoj.

    Vyhlasujem ukončenie dnešného zasadania. Zajtra pokračujeme v schôdzi Národnej rady o 9.00 hodine.

    Ďakujem vám všetkým. Dobrú noc.