• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa všetci prezentovali.

    Ďakujem. Prítomných je 102 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    skôr ako pristúpime k prerokúvaniu príslušného bodu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vás informovať, že prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších zákonov a predpisov. Tento zákon Národná rada prijala 23. júna 1995.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme vrátený zákon prerokovali ešte na tejto schôdzi, a to vo štvrtok 13. júla 1995 o 16.00 hodine. Vrátený zákon som pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre obranu a bezpečnosť s tým, že tento výbor je určený ako gestorský. Dávam to na prerokovanie na tejto schôdzi jednak preto, že na tejto schôdzi bol tento zákon prijatý a jednak preto, že som dostal upozornenie z niektorých klubov, že ak by sa tento zákon neprerokoval teraz, požiadajú o zvolanie mimoriadnej schôdze.

    Takže prosím, panie poslankyne a páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto mojom návrhu. Je to síce veľmi krátky čas na rozhodnutie, ale ide prakticky len o jednu vetu v tomto zákone, proti ktorej má prezidentská kancelária námietky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže oznámim pánu prezidentovi, že vo štvrtok 13. júla 1995 o 16.00 hodine sme zaradili tento bod programu. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budeme pokračovať d v a d s i a t y m t r e t í m bodom programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Tento bod sme prerušili 27. júna 1995 skončením rozpravy a záverečným slovom. V rokovaní o tomto bode budeme teda pokračovať hlasovaním.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Nováka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme najskôr hlasovať o pripomienkach, ktoré sú v spoločnej správe výborov. Prosím, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia,

    žiadam zo spoločného hlasovania o bodoch 1 až 29 vyňať bod 6 a hlasovať osobitne o bodoch 5 a 6.

  • Pán poslanec, ľutujem, ale rozprava je skončená, tento návrh už nemôžem prijať. Budeme hlasovať tak, ako sme sa dohodli v rozprave. To bolo treba povedať v rozprave, že k spoločnej správe máte pripomienku a chcete zmeniť hlasovanie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán doktor Knapp mi oznámil, aby sme ešte chvíľu počkali, lebo niektorí poslanci čakajú na náhradné karty a to trvá asi tri minúty.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dostal som signál, že môžeme pokračovať.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    zmeny a doplnky vyplývajúce z rozpravy k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva, tlač 162, ste dostali na poslednej schôdzi. Vzhľadom na to, že po skontrolovaní boli zistené v tejto tlači niektoré preklepové chyby, teraz ste dostali tlač 162b. Preto sa obmedzím len na uvádzanie jednotlivých bodov.

    Vážený pán predseda, zo spoločnej správy navrhujem en bloc prijať body 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 15, 17, 18, 22, 24, 25, 28 a 29. Navrhujem ich en bloc prijať.

  • Dobre. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch zo spoločnej správy. Tieto body, ktoré teraz prečítal pán spoločný spravodajca, navrhuje en bloc prijať. Budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Takže body spoločnej správy, ako ich prečítal spoločný spravodajca, sme prijali.

  • Ďalej navrhujem en bloc neprijať tieto body spoločnej správy: 16, 26, 27, 22 a 25.

  • Pán poslanec, ale o bode 22 sme hlasovali práve teraz a prijali sme ho. Takisto bod 25.

  • Môžeme hlasovať už len o bodoch 16, 26 a 27.

    Takže prosím, páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme o bodoch 16, 26 a 27 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Tieto body spoločnej správy sme neschválili.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Na osobitné hlasovanie navrhujem vyňať tieto body spoločnej správy: 8, 13, 14, 19, 20, 21 a 23. Ako prvé bude hlasovanie o bode číslo 8. Odporúčam ho neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 8 zo spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod číslo 8 spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej bod číslo 13 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a hneď hlasujme o bode číslo 13 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Takže sme neprijali ani bod číslo 13 zo spoločnej správy.

    Pokračujte, pán spravodajca.

  • Bod číslo 14 odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o bode číslo 14 s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali ani tento bod spoločnej správy.

  • Bod číslo 19 odporúčam neprijať.

  • Takisto hlasujeme o bode 19 spoločnej správy s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 109 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hlasujeme o bode 20 spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme ani bod 20 spoločnej správy.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme, s tým, že bod 21 pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

  • Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o bode 23 spoločnej správy s odporúčaním spravodajcu neprijať tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Bod 23 spoločnej správy sme neprijali.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, kým pán spoločný spravodajca pristúpi k uvádzaniu hlasovania o návrhoch vyplývajúcich z rozpravy, chcem vám povedať, že tieto pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré ste podali v rozprave, vám boli v utorok 27. júna rozdané. Nakoľko v rozdaných materiáloch sa vyskytli niektoré legislatívno-technické nepresnosti, dnes vám rozdali spresnené znenie týchto návrhov, ktoré je označené ako tlač 162b. Nejde tam o žiadne zmeny vecnosti, ide skutočne len o technické a procesné úpravy.

    Nie je rozprava, pán poslanec Kraus.

  • Pán predseda, po konzultácii s ministerstvom pôdohospodárstva by som chcel stiahnuť svoje pozmeňovacie návrhy s tým, že niektoré z nich potom premietnem do pozmeňovacích návrhov pri prerokúvaní zákona v tlači 175.

  • Stiahnuť môžete, len v rámci hlasovania ich nemôžete doplňovať alebo meniť. Takže, pán spravodajca si to poznamená a nebudeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Krausa.

    Prosím, pán spravodajca.

  • V rozprave som ako prvý vystúpil ja, predniesol som dve pripomienky. Prvú pripomienku odporúčam prijať.

  • Takže budeme hlasovať podľa tlače 162b a hlasujeme o pripomienkach pána poslanca Nováka. Tie majú čísla 1 a 2.

    Prezentujme sa a hneď hlasujme o pripomienke pána poslanca Nováka číslo 1. Odporúča ju prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prvú pripomienku pána poslanca Nováka sme prijali.

  • Druhú pripomienku odporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Ide o druhú pripomienku poslanca Nováka s odporúčaním prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili aj druhú pripomienku pána poslanca Nováka.

  • Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Pásztor, ktorý mal dve pripomienky. Prvú pripomienku neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o poslaneckom pozmeňovacom návrhu pána Pásztora. Spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh pána poslanca Pásztora sme neprijali.

  • Druhú pripomienku takisto odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu poslanca Pásztora s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Takže sme neprijali ani druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora.

  • Tretí v rozprave vystúpil pán poslanec Benčík, ktorý navrhoval zmeny v § 22, alternatívne zmeny. Prvú alternatívu, ako ju máte uvedenú, neodporúčam prijať.

  • Čiže hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu poslanca Benčíka s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Druhú alternatívu v § 22 bod 1 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ide o pozmeňovací návrh poslanca Benčíka v druhom variante s odporúčaním prijať ho. Ide len o bod 1 tejto alternatívy, čiže o bode 2 v tejto alternatíve nehlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali bod 1 v druhej alternatíve návrhu pána poslanca Benčíka.

  • V druhej alternatíve bod 2 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 v druhej alternatíve návrhu pána poslanca Benčíka. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Ako štvrtý v rozprave vystúpil pán poslanec Kvarda. Predložil viac pozmeňovacích návrhov. Bod 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho. Ide o § 13.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh poslanca Kvardu.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jeho druhom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

  • Štvrtú pripomienku odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňovacom návrhu poslanca Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho. Ide opäť o návrh poslanca Kvardu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Šiesty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o šiestom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh pána poslanca.

  • O siedmom pozmeňovacom návrhu netreba hlasovať, pretože prijatím bodu 6 stráca zmysel.

  • Áno, je to tak. Môžeme pristúpiť k pozmeňovacím návrhom pána poslanca Borosa.

  • Ďalší v rozprave podal pozmeňovacie návrhy pán poslanec Boros. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Takže začíname hlasovať o pozmeňovacích návrhoch poslanca Borosa s odporúčaním jeho prvý návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prvý pozmeňovací návrh poslanca Borosa sme neprijali.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jeho druhom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento druhý pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jeho treťom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním tiež neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme ani tretí pozmeňovací návrh poslanca.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním takisto neprijať ho. Ide stále o pozmeňovacie návrhy pána poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o piatom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním spravodajcu takisto neprijať ho. Ide o vypustenie § 28 a je to tiež pozmeňovací návrh poslanca Borosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže ani tento posledný návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave podal pozmeňovacie návrhy pán poslanec Miklušičák. O jeho prvom pozmeňovacom návrhu neodporúčam hlasovať, pretože prijatím bodu 21 spoločnej správy sa takisto vylučuje.

  • Pán poslanec, pozrite si ten paragraf, už sme o tom hlasovali v inom poňatí. Odhlasovali sme ho v inom znení, nie v tom, ako ho odporúčate.

  • Pán poslanec, nie je rozprava. Vysvetľujem vám, že sme hlasovali o paragrafe, ktorý sme zmenili, a vy nenavrhujete tento zmenený vypustiť, navrhovali ste vypustiť pôvodný, a ten sme neschválili. Čiže nie je o čom hlasovať. Ale aby som sa s vami neškriepil, dám odhlasovať váš návrh.

  • V tomto prípade ho odporúčam neprijať.

  • Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka sme neprijali.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka odporúčam neprijať.

  • Takže hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho. Ide tiež o vypustenie paragrafu 22.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento druhý pozmeňovací návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jeho treťom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho. To je zmena odseku 6 na odsek 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujme o jeho piatom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme ani tento piaty pozmeňovací návrh.

  • Šiesty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme, s odporúčaním spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali ani tento posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka.

    Budeme teraz hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Krausa.

  • Pán poslanec Kraus svoje návrhy stiahol, takže pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacom návrhu pána profesora poslanca Rosivala. Keďže môj návrh v bode 1 je výstižnejší, kde sa vsunulo slovo "minimálne 50 %", navrhujem, aby sme o tomto návrhu nehlasovali.

  • Pán poslanec s tým súhlasí. Ďalšie pozmeňovacie návrhy podal pán poslanec Koncoš. Prvý jeho pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Koncoša. Jeho prvý pozmeňovací návrh spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Návrh sme prijali.

  • Ďalší pozmeňovací návrh podal pán poslanec Husár. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu poslanca Husára s odporúčaním spravodajcu prijať ho. Ide o § 23 ods. 3, kde sa slová "jeden mesiac" nahradzujú slovami "tri mesiace".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • Ďalšie pozmeňovacie návrhy podal pán poslanec Rózsa. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, začíname hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Rózsu s odporúčaním spravodajcu prvý návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neschválili.

  • Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jeho druhom pozmeňovacom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, môžeme hlasovať o treťom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh týkajúci sa pozemkového fondu odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o jeho štvrtom pozmeňovacom návrhu takisto s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Neschválili sme ani tento pozmeňovací návrh poslanca Rózsu.

  • Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Neviem, či tu netreba hlasovať dvakrát. Ten piaty pozmeňovací návrh hovorí, že ak neschválime prvý, máme hlasovať o druhom. Pán poslanec Rózsa, chcete hlasovať o týchto bodoch osobitne, alebo naraz?

  • Prosím. Takže hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu poslanca Rózsu, o jeho prvej časti.

  • Spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Piaty pozmeňovací návrh v prvom bode sme poslancovi Rózsovi neschválili.

  • Ďalší bod odporúčam neprijať.

  • Hlasujeme o druhom bode v piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rózsu s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani túto časť pozmeňovacieho návrhu poslanca Rózsu.

  • Keďže všetky pozmeňovacie návrhy boli vyčerpané, odporúčam, pán predseda, hlasovať o zákone ako celku a odporúčam, aby bol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Takže v súlade s § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení neskoršie prijatých doplňovacích a pozmeňovacích návrhov. Prosím, hlasujme s odporúčaním spravodajcu zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci.

  • Vážený pán predseda, pán poslanec Rózsa v prípade prijatia zákona navrhol prijať ešte uznesenie.

  • Prosím, hlasujme o uznesení, ktoré máte predložené písomne.

  • Máte ho na strane číslo 9. Odporúčam toto uznesenie neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme toto uznesenie. Takže ešte raz, páni poslanci, ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, ak dovolíte, chcem sa poďakovať všetkým kolegom, že pristupovali veľmi konštruktívne k prijatiu tohto zákona a k hlasovaniu. Jeho závažnosť sme si v rozprave vysvetlili, preto dovoľte, aby som sa vám ako spoločný spravodajca úprimne poďakoval.

  • Ďakujem, pán poslanec. Budeme pokračovať tridsiatym druhým bodom. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    po dôkladnom zvážení dlhodobých účinkov, ktoré v predloženej podobe štyri vládne návrhy zákonov, týkajúce sa ekonomiky, budú mať na hospodársky a politický život a na morálnu klímu v našej spoločnosti...

  • Pán poslanec, ale nie je rozprava.

  • Chcem dať procedurálny návrh.

  • Faktické poznámky sú len pri rozprave, pán poslanec.

  • Ale chcem dať procedurálny návrh.

  • Tak dajte procedurálny návrh bez komentára.

  • Nech sa páči, pán poslanec, procedurálny návrh.

  • Dávam procedurálny návrh. Prerokujme dnes body odpovede na interpelácie, interpelácie, dokončíme rozpravu a potom prerušme schôdzu a zákony o veľkej privatizácii, o investičných spoločnostiach, o cenných papieroch a o strategicky dôležitých podnikoch prerokujme až začiatkom septembra. Získame tým čas na politické rokovania a vyriešenie mnohých odborných otázok, ktoré vládne návrhy zákonov prinášajú. Čo je však najdôležitejšie, vznikne šanca dosiahnuť konsenzus v najdôležitejšej veci, ktorá dnes rozdeľuje slovenskú spoločnosť a ktorá ju zneisťuje.

    Kolegovia a kolegyne, štyri predložené návrhy zákonov, najmä zákon o veľkej privatizácii, sa vymykajú zo zásad obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády. Premiér a podpredseda vlády pre ekonomiku nie sú v parlamente, aby túto závažnú zmenu vysvetlili. Konfederácia odborových zväzov vo vyhlásení k privatizácii vyslovila vážne návrhy k privatizačnej politike vlády. Odmietnutie názoru k takej vážnej veci môže narušiť základy sociálneho zmieru. Odborníci právnici upozorňujú, že niektoré ustanovenia k návrhu zákonov sú na hrane ústavnosti.

  • Pán poslanec, to môžete povedať v rozprave. Dali ste konkrétny návrh.

  • Vážené kolegyne a vážení kolegovia, prosím, nenechajme si vnútiť vôľu pár sto ľudí, ktorí chcú rýchlo na základe politických rozhodnutí privatizovať. Poraďme sa o tejto veci, dajme si na to čas a vráťme sa k tomu začiatkom septembra.

  • Pán poslanec, nie sú faktické poznámky. Dali ste procesný návrh, o tom dám hlasovať, ale nemusíme hovoriť o tom, čo patrí do rozpravy. V rozprave to môžete povedať.

  • Pán predseda, mal som tri minúty na to, aby som svoj návrh zdôvodnil. Vy ste mi sústavne skákali do reči, veľmi ma to mrzí.

  • Ja som vás upozorňoval, že máte dať procedurálny návrh, ako ste povedali. A zdôvodnenie môžete povedať v rozprave kedykoľvek.

    Prosím, dám hlasovať o návrhu pána poslanca Weissa. Budú faktické poznámky, ale ak odhlasujeme návrh pána poslanca Weissa, myslím, že nebudú potrebné.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu pána poslanca tak, ako ste ho počuli. Ja nedávam žiaden návrh, rozhodnite sa sami.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Takže tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, podľa rokovacieho poriadku nie sú faktické poznámky. Ak máte procesnú, procedurálny návrh, súhlasím. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Langošovi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Elektronika svojvoľne prehodila poradie, takže sa ospravedlňujem. Chcem povedať, že ste prijali zákon, ktorý vo svojej tretej časti je v rozpore s ústavou. V deň, keď vyjde tento zákon v Zbierke zákonov, spolu s potrebným počtom kolegov poslancov dám podnet Ústavnému súdu.

    Ďakujem.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, upokojme sa.

    Pokračujeme t r i d s i a t y m d r u h ý m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 191 a spoločnú správu výborov ako tlač 191a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pán minister Bisák. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    predkladaný návrh zákona prešiel pomerne dlhším legislatívnym vývojom. Na jeho vypracovaní sa podieľalo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku a v konečnej etape i Fond národného majetku a ministerstvo financií. Návrh novelizácie zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov má za cieľ komplexnejšie upraviť priebeh privatizácie a tiež aj kompetenčné vzťahy medzi zakladateľskými ministerstvami, ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a Fondom národného majetku v tomto procese.

    Osobitne významným spôsobom sa v novele zákona posilňujú právomoci Fondu národného majetku pri vydávaní rozhodnutí o privatizácii priamym predajom tak, že výber uchádzačov o kúpu majetku a vypracovanie návrhu na rozhodnutie prechádza do výlučnej kompetencie výkonného výboru Fondu národného majetku.

    V zákone sa kladú tiež vyššie nároky na zmluvnú disciplínu tých nadobúdateľov privatizovaného majetku, ktorí nesplnili svoje splátkové povinnosti voči fondu. Zavádza sa právne riešenie otázok, súvisiacich so zvýšením základného imania akciových spoločností v dôsledku aktualizácie hodnoty nepeňažného vkladu pozemkov a budov, ktorú fond vykonal v čase, keď bol jediným akcionárom v týchto spoločnostiach.

    V dôsledku toho, že kontrolné funkcie voči Fondu národného majetku môže vykonávať len Národná rada Slovenskej republiky, ustanovuje sa zákonná povinnosť fondu vybudovať vlastný účinný kontrolný mechanizmus činnosti fondu a výsledné materiály o tejto kontrole poskytovať nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale na požiadanie aj vláde Slovenskej republiky, Najvyššiemu kontrolnému úradu a ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku.

    V návrhu novely zákona sa podstatným spôsobom mení koncepcia a zmysel kupónovej privatizácie. Vychádza sa pritom z pôvodného zámeru umožniť všetkým občanom prostredníctvom kupónovej privatizácie nadobudnúť podiel na majetku štátu. V záujme toho, aby v druhej vlne kupónovej privatizácie skutočne došlo k odškodneniu občanov a splnil sa tento cieľ, navrhuje sa dať každému zaregistrovanému majiteľovi investičného kupónu dlhopis v menovitej hodnote 10 tisíc korún, ktorý majiteľovi dáva právo na výnos vo výške diskontnej sadzby z jeho menovitej hodnoty, ktorý je splatný k 31. 12. roku 2 000. Upravujú sa tiež podmienky emisie týchto dlhopisov, podmienky ich prevoditeľnosti, ako aj podmienky paušálneho odškodnenia investičných fondov.

    Domnievam sa, že predkladaný návrh zákona prispeje k ďalšiemu priebehu privatizácie majetku štátu, a preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh novely zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby po rozprave schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bisákovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Hofbauera, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 413 z 21. júna 1995 na prerokovanie v lehote do 7. júla 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu do spoločnej správy.

    V stanovenej lehote prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a prijali uznesenia tri zo štyroch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 191, prerokoval dňa 28. júna 1995 aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Gesčný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, dňa 10. júla 1995.

    K tomuto faktu na doplňujúce vysvetlenie iba toľko, že s ohľadom na nesmiernu rozsiahlosť a zložitosť tejto problematiky prerokúvanej v danej novele zákona výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zasadal a prerokoval tento dokument štyri razy v priebehu dva a pol týždňa, z toho jedno rokovanie sa predĺžilo do neskorých nočných hodín za prítomnosti všetkých predstaviteľov ústredných orgánov vlády.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, vyslovili s ním súhlas, odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktorú ste všetci dostali.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    jednotlivé pozmeňovacie návrhy, ktoré sú súčasťou tejto správy, je ich spolu 60, máte všetci písomne. Domnievam sa, že je bezpredmetné, aby som ich tu teraz čítal, a pokladám uvedenú spoločnú správu prednesenú v tomto rozsahu za postačujúcu.

    Vážený pán predseda, súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Do rozpravy som dostal päť písomných prihlášok. Ako prvý sa do rozpravy hlási pán spoločný spravodajca. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ekonomická transformácia alebo transformácia našej ekonomiky bola po roku 1989 nesporne najnáročnejšou úlohou nášho smerovania do spoločnosti pluralitnej demokracie a trhového hospodárstva. Išlo o úplne neobvyklý problém, veď v bývalej Československej socialistickej republike celý priemysel, vnútorný i zahraničný obchod, služby, finančníctvo i poľnohospodárstvo boli v stopercentnom rozsahu štátnym sektorom. Absolútny monopol štátu vo všetkých uvedených oblastiach transformovať na trhový princíp s konkurenčnými vzťahmi bola úloha bezprecedentná, veď metódy takejto transformácie neboli nikde na svete vyskúšané, overené a neboli indikované klady a zápory jednotlivých krokov.

    Náš spoločný štát v rokoch 1989-1990 navštevovali rady špecialistov a expertov na transformáciu ekonomiky zo štátneho patrionalizmu na trhový konkurenčný model. Niektoré ich rady boli mienené úprimne a dobre, iné úprimne a zle, a niektoré aj neúprimne a zle. Cesta ekonomickej transformácie však bola absolútne nevyhnutná, pretože bola východiskom pre naše vyčlenenie sa zo skupiny upadajúcich ekonomík retardujúceho socialistického spoločenstva a bola predpokladom a východiskom pre náš dynamický rozvoj.

    V takýchto podmienkach sa formoval a legislatívne deklaroval zákon o veľkej privatizácii, ako sa zjednodušene nazýva federálny zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Zákon bol prijímaný v kontraverznom období boja o kompetencie Slovenskej republiky v období zvrhnutia prvej slovenskej, zo slobodných volieb ustanovenej vlády, v období deštrukcie slovenského zbrojného priemyslu rozhodnutiami federálnej vlády, a aj v období deštrukcie slovenského poľnohospodárstva rozhodnutiami slovenskej vlády konštituovanej mimo volieb.

    Veľká privatizácia, čiže prevod štátnych podnikov na iné osoby, sa uskutočnila v rokoch 1991 až 1992 podľa jednotného federálneho modelu, v rámci ktorého však česká strana už vtedy chytráčila vo svoj prospech či už privatizáciou do českých rúk veľkých podnikov, ktoré boli vytvorené na báze spoločného štátu, alebo časovým posunom začatia prvej vlny kupónovej privatizácie v Českej republike v súčinnosti so zvýšením cien nehnuteľností, čím vznikli rozdielne východiskové podmienky privatizácie v Slovenskej republike a v Českej republike.

    Zákon číslo 92/1991 Zb. bol teda veľmi rýchlo konfrontovaný s priebehom privatizácie. Veľmi rýchlo sa začali identifikovať legislatívne nepokryté miesta alebo dobre zamýšľané kroky a postupy, ktoré indikovali negatívne kontraindikácie, či pozitívne prvky, ktorých hĺbka a šírka sa javili buď nepostačujúce alebo naopak, nadmerné. V súlade s rastom poznania modifikoval sa aj pôvodný zákon. V súčasnosti má nie menej ako desať noviel. Teraz prerokúvaný vládny návrh zákona, uvádzaný ako tlač číslo 191, je jubilejnou jedenástou novelou pôvodného dokumentu. Tento početný rozsah noviel je obrazom mimoriadnej zložitosti, náročnosti a najmä neopakovateľnosti zákonom riešenej problematiky a je obrazom pozitívnych aj negatívnych poznatkov získaných pri dosiaľ realizovanej privatizácii. Nie je ich málo. Skúsme sa teda pozrieť na súčasný stav.

    Slovenské hospodárstvo v súčasnosti sa môže prezentovať stopercentným privátnym sektorom v oblasti obchodu a služieb, veľkým rozsahom privátneho bankového sektoru a transformovanými poľnohospodárskymi družstvami. Rast hrubého domáceho produktu v rokoch 1994 o 4,8 % je nesporným úspechom a na jeho raste sa podieľal privátny sektor 55 %. To sú nezvratné pozitíva, keď ešte v závere roku 1992 niektorí experti nám prognózovali pád slovenskej meny voči českej mene na jednu tretinu, zrútenie slovenského hospodárstva, kolaps obchodu. Niektorí slovenskí experti prognózovali nevyhnutnosť 30-percentnej devalvácie slovenskej koruny. Nesplnili sa tieto proroctvá.

    No rovnako rozporné sú aj slabé miesta nášho transformačného procesu, s ktorými sa nedá vysloviť spokojnosť a bolo by rovnako nemúdre si ich nevšímať. Kupónová privatizácia, ktorá mala tvoriť satisfakciu a odškodnenie našim obyvateľom za predchádzajúce obdobie a mala byť výrazným oživovacím prvkom pre privatizované štátne podniky, priniesla prosperitu predovšetkým investičným fondom, zatiaľ čo drobným akcionárom nie.

    Štátne podniky privatizované kupónovou formou a najmä prostredníctvom investičných privatizačných fondov vykazujú najnižšiu transformačnú adaptabilitu, najnižšiu dynamickosť rozvoja, rastu, pretože záujmy investičných privatizačných fondov sa v prevažnej miere orientujú na vlastné záujmy, a nie na záujmy akcionárov a spoločenskej potreby spoločnosti, vrátane privatizovaných podnikov.

    Privatizácia realizovaná vládou v roku 1992 sa ukázala spočiatku ako veľmi rýchla až nekontrolovateľná, následne značne pomalá a ešte následne ako značne subjektivistická a iracionálna. Preto bolo treba hľadať optimálnejší model s prenesením ťažiska tejto práce z kolektívneho orgánu vlády na profesionálny a konkrétny inštitút - na Fond národného majetku Slovenskej republiky.

    Súčasný proces privatizácie potvrdil nepostačujúci vplyv štátu na organizácie, za chod a existenciu ktorých sa nemôže zbaviť zodpovednosti. Súčasne sa potvrdil nepostačujúci sankčný mechanizmus k privatizovaným podnikom, ktoré sa až do zaplatenia poslednej splátky nemôžu dištancovať od vplyvu štátu.

    Súčasný proces privatizácie súčasne preukázal nepostačujúce vyjadrenie majetkového a finančného odškodnenia obyvateľov formou kupónovej privatizácie, keď sa investičné kupóny v dominantnom rozsahu sústreďovali v rukách investičných privatizačných fondov, ktoré takto ovládli podniky, rozhodovali o svojom postavení, a to bez kapitálového vstupu do privatizovaných podnikov, bez rizík a neistôt súvisiacich s hospodárskym podnikaním a takmer výhradne bez konkrétnych prínosov pre drobných akcionárov, no čo je horšie, aj pre rozvoj samotných podnikov.

    Programové vyhlásenie vlády, ktoré prerokovala a schválila Národná rada Slovenskej republiky, v kapitole 22 Privatizácia a ochrana hospodárskej súťaže uvádza najmä nasledovné - citujem: "Privatizáciu považuje vláda za jednu z ťažiskových oblastí procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urýchlenie patrí medzi prioritné úlohy. Strategické ciele bude vláda dosahovať predovšetkým presadzovaním kombinácie štandardných metód privatizácie s kupónovou privatizáciou. Budú sa uplatňovať súťaživé formy predaja s výberom nadobúdateľa na základe precízne formulovaného a zdôvodneného podnikateľského zámeru, ktorý bude rešpektovať osobitosti podniku a potreby jeho rozvoja. V záujme podpory rozvoja domácej podnikateľskej vrstvy sa budú naďalej umožňovať splátkové formy predaja so započítavaním investícií ako splátok kúpnej ceny.

    Ako bezprostredný cieľ si vláda stanovuje vykonať analýzu a odpočet doterajších výsledkov privatizácie a následne vykonať inventarizáciu majetku určeného na privatizáciu. Na tomto základe vláda spresní svoju vecnú a časovú predstavu o ďalšom postupe procesu privatizácie.

    Za primárny krátkodobý cieľ vláda považuje vykonanie opatrení na pokračovanie druhej vlny privatizácie. V záujme toho vláda prehodnotí súčasný majetok určený do druhej vlny privatizácie. Vláda chce usmerňovať tento proces tak, aby sa ním vytváralo konkurenčné prostredie, odstraňovalo monopolné postavenie podnikov, aby tento proces viedol k reštrukturalizácii, ozdraveniu a komplexnému rozvoju privatizovaných podnikov.

    Procesom privatizácie chce vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých budú mať významný podiel domáci podnikatelia a zamestnanci privatizovaných podnikov. Tým sa vybuduje pevný základ participačnej ekonomiky.

    Vláda bude presadzovať, aby sa v rámci procesu privatizácie dynamizovali aj aktivity, ktoré sú neodlučiteľné od procesu privatizácie, avšak funkčne prináležia Fondu národného majetku. Ide o dôslednejšie vymáhanie pohľadávok, dosiahnutie väčšej platobnej disciplíny u veriteľov Fondu národného majetku a dôslednejšiu kontrolu akciových spoločností, kde má Fond národného majetku majetkovú účasť.

    Vláda bude iniciovať vydanie právneho predpisu, ktorý sprehľadní a komplexne upraví proces privatizácie a vzťahy s Fondom národného majetku. Vytvorením a napĺňaním vhodných právnych noriem medzi ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, Fondom národného majetku a zakladateľskými rezortmi privatizovaných podnikov zabezpečí vláda optimálne podmienky na realizáciu transformačného procesu ekonomiky Slovenskej republiky."

    Toľko citácie, ktoré som vyňal z programového vyhlásenia vlády.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predloženým vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb., vláda plní svoj program. Tento zákon v nadväznosti na komplex ďalších zákonov dotýkajúcich sa tejto problematiky je východiskom pre druhú vlnu privatizácie, v rámci ktorej sa má transformovať spolu s prvou vlnou privatizácie rozhodujúci objem štátnych podnikov.

    Ťažisko predkladanej novely je vo viacerých okruhoch. Prvým je zjednoznačnenie postavenia Fondu národného majetku v procese privatizácie. Kým koncepcia privatizácie ostáva na zakladateľských rezortoch a na vláde, spracovanie podnetov privatizačných projektov je na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku, vlastný výkon privatizácie sa v plnom rozsahu sústreďuje na Fond národného majetku v súlade s programovým vyhlásením vlády. Jednoznačne sa deklaruje aj postavenie odborových orgánov v procese privatizácie.

    Ďalším okruhom je podstatné sprísnenie dohľadu a kontroly privatizovaných podnikov, ktorých noví vlastníci postupne splácajú splátky do Fondu národného majetku. Novela zákona definitívne rieši i navýšenie základného imania privatizovaných podnikov v dôsledku precenenia nehnuteľností v roku 1992 a rôznosti krokov začatia prvej vlny privatizácie v Slovenskej republike a Českej republike. Odborníci v tejto problematike vedia, o čom je reč.

    Najodlišnejšou časťou novely zákona je zavedenie inštitútu dlhopisov, vydaných Fondom národného majetku v menovitej hodnote 10 000 Sk na každého majiteľa kupónov. Dlhopis je zaknihovaný cenný papier na meno, na ktorý sa vzťahuje diskontná sadzba Národnej banky Slovenskej republiky. Za splatenie dlhopisov ručí Fond národného majetku a pred dobou jeho splatnosti ho môže jeho majiteľ použiť na zákonom vymedzené úkony, aby sa vylúčil inflačný tlak tohto prvku.

    Prijatím predloženej novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a prijatím nadväzujúcej série zákonov z tejto oblasti sa vytvoria predpoklady na zavŕšenie privatizačného procesu za podmienok zosúladenia celospoločenskej aj individuálnej prospešnosti. K tomuto procesu môžeme prispieť vecnou rozpravou, konštruktívnymi návrhmi, odporúčaniami a pozitívnym tvorivým prístupom k prerokúvaniu návrhu tohto zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasne žiadam rečníkov, ktorí vystúpia v rozprave k tomuto bodu programu a budú navrhovať pozmeňovacie návrhy, aby ich predložili a odovzdali v písomnej forme.

    Pán predseda, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Prosím, pán poslanec, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Magvaši.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. je podľa môjho súdu veľmi vážnym bodom nášho rokovania, pretože nielen reguluje privatizačný proces, ale v konečnom dôsledku predurčuje aj novú štruktúru vlastníckych vzťahov a z nej odvodenej ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky v budúcnosti. Preto túto novelizáciu nechcem chápať iba ako regulátor procesu privatizácie s dokončeným dejom, ale naopak, s otvoreným a významne predurčujúcim budúcnosť Slovenskej republiky. Teda takáto závažnosť tohto zákona mi dovolí povedať, že nemôžem súhlasiť s koncepciou, ktorú predkladá návrh vlády, o posilnení právomocí Fondu národného majetku so zdôvodnením urýchlenia procesu privatizácie. Samo urýchlenie môže byť v budúcnosti na škodu ekonomickej výkonnosti Slovenska a predovšetkým v konečnom dôsledku životnej úrovne občanov Slovenska.

    Preto som toho názoru, že vláda Slovenskej republiky, to znamená výkonná moc štátu, by mala rozhodným spôsobom vstúpiť do spôsobu predaja štátneho majetku v procese privatizácie a nenechávať to na agentúru, hoci aj vytvorenú zo zákona. Preto nesúhlasím s rozšírením právomocí Fondu národného majetku predovšetkým na trvalé držanie transformovaného majetku, na spravovanie a podnikanie s týmto majetkom, najmä zvyšovanie základného imania a najmä zakladanie nových obchodných spoločností. Treba si uvedomiť, že všetky zákonné úpravy, ktoré dosiaľ sú, sa vymykajú akejkoľvek kontrole narábania s transformovaným majetkom Fondom národného majetku. K argumentom, že sa dá získať informácia, si treba uvedomiť, že je to iba informácia následná, už po rozhodnutí, kde nie je možné vykonať ďalšie správne konanie.

    Zároveň vychádzam aj z toho, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 257 zo dňa 14. júla 1993 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb., odporučila poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aby v rámci prípravných prác už k ďalšej novelizácii alebo rekodifikácii zákona číslo 92 zahrnuli predkupné právo zamestnaneckých akciových spoločností v procese privatizácie podniku alebo jeho častí. Žiaľ, žiadna z nasledujúcich novelizácií citovaného zákona toto uznesenie nerešpektovala. Preto si myslím a vychádzam aj z toho, že vláda vo svojom programovom vyhlásení z januára 1995 vyjadrila zámer vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých budú mať významný podiel domáci podnikatelia i zamestnanci privatizovaných podnikov s tým, že sa na tomto základe má budovať participačná ekonomika. V programovom vyhlásení vlády sa doslova uvádza: "Na zvýšenie sociálnej priechodnosti procesu privatizácie a v záujme participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú." Dokonca aj v zásadách na uplatnenie účasti zamestnancov na privatizácii podnikov, ktoré pripravilo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku v marci 1995, sa ráta s prednostným predajom podniku alebo jeho časti zamestnaneckej akciovej spoločnosti, ktorá bola založená zamestnancami podniku za účelom kúpy privatizovaného podniku alebo jeho časti. Takáto právna úprava je v plnom súlade so zámermi vlády o privatizácii, ktorú potom následne predložím.

    Myslím si tiež, že treba vytvoriť podmienky, aby orgány Fondu národného majetku mali celospoločenskú dôveru, pretože privatizácia nie je privatizáciou len úzkeho kruhu určitých politických strán a politických hnutí, ale je to privatizácia celej spoločnosti a občanov celej tejto krajiny, a preto je potrebné zabezpečiť, aby orgány Fondu národného majetku pracovali otvorene, transparentne, prehľadne, a predovšetkým čestne. Myslím si, že nie je možné ďalej tolerovať stav, keď zamestnanci Fondu národného majetku sa nevenujú transformačnej úlohe fondu, ale zúčastňujú sa v podstate na podnikateľských aktivitách v dozorných orgánoch obchodných spoločností, v ktorých má Fond národného majetku majetkovú účasť. Nemajú na to ani čas, ale ani odbornosť. Preto si dovolím predložiť niekoľko zmien.

    Odporúčam vypustiť z návrhu novelizácie zákona bod 10, ktorý zakomponúva vlastne príkazníctvo Fondu národného majetku ústrednému orgánu štátnej správy - ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku.

    Odporúčam vypustiť z návrhu novelizácie bod 26 v znení písmena b), kde je zakomponovaná vlastne podnikateľská a obchodná činnosť Fondu národného majetku.

    Ďalej v bode 28 je podobne zakomponovanie obchodnej, podnikateľskej činnosti Fondu národného majetku a podobne je bod 46 ods. 1 písm. d).

    Ďalej odporúčam vypustiť bod 48, body 51 a 52, ktoré nadradzujú právomoci Fondu národného majetku oproti tomu, čo som tu povedal, to znamená nad význam vlády Slovenskej republiky v tomto procese. Ďalej bod 55, ktorý charakterizuje a vlastne zakomponúva retroaktivitu do procesu privatizácie. V bode 62 v § 40 odporúčam vypustiť odsek 1. Odporúčam ho vypustiť preto, že potom následne navrhujem inú úpravu, zmenu. A v bode 63 sú takisto nadradené právomoci Fondu národného majetku.

    Mám takéto návrhy na zmenu v zákone číslo 92/1991 Zb.:

    1. V § 10 ods. 1 uviesť takýto text: "Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže (ďalej len "verejná súťaž") alebo verejné dražby vydáva vláda na návrh ministerstva. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si vláda môže vyhradiť."

    2. V § 28 ods. 5 v prvej vete doplniť za slovo "ministerstvo" slovo "zakladateľ".

    3. V § 28 ods. 7 doplniť za slovo "ministerstvo" slovo "zakladateľ".

    4. V § 31 ods. 2 doplniť nové znenie: "Zo 7 členov sú 2 členovia zvolení na základe jedného návrhu odborárov a jedného návrhu zamestnávateľov."

    5. V § 31 ods. 3 zmeniť prvú vetu na vetu: "Členovia prezídia okrem prezidenta a viceprezidenta nie sú zamestnancami fondu." Týmto návrhom sa zakomponúva, že prezident Fondu národného majetku by mal byť zamestnancom Fondu národného majetku, a nie čestná funkcia.

    6. V § 38 do zmeny podľa novelizácie bodu 61 za prvú vetu doplniť: "Zamestnanci fondu nemôžu byť členmi orgánov obchodných spoločností, na ktorých podnikaní má fond majetkovú účasť."

    7. § 40 znie:

    a) Odseky 2, 3 a 4 sa označujú ako 1, 2 a 3,

    b) je nový odsek 4 tohto znenia: "Prezident fondu je povinný zúčastniť sa na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, jej výborov a vlády Slovenskej republiky, ak je o to požiadaný. V mimoriadnych prípadoch môže byť zastúpený viceprezidentom fondu."

    9. V § 12 ods. 1 vypustiť "nie je vo vlastníctve štátu a".

    10. Článok V znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sa dopĺňa takto:

    a) v § 2 sa dopĺňa písm. f), ktoré znie: "rozhodnutie vydané o prevode majetku štátu na iné osoby",

    b) v § 4 za písm. b) sa vkladá nové písmeno c), ktoré znie: "Fond národného majetku Slovenskej republiky". Touto úpravou sa zabezpečuje možnosť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v priebehu rozhodovania a prípravy privatizačného procesu na Fonde národného majetku.

    Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f) a pôvodné články V a VI sa označujú ako články VI a VII.

    11. Je tu súbor zmien týkajúcich sa zamestnaneckých akciových spoločností, ktoré predkladám ako spoločné, i keď sú v rôznych bodoch a odporúčam potom o nich hlasovať spoločne, a to:

    a) v § 10 ods. 6 druhá veta znie: "Toto rozhodnutie s výnimkou rozhodnutia, v ktorom sa neprihliadalo na predkupné právo akciovej spoločnosti uvedenej v odseku 7, nepodlieha preskúmaniu súdom."

    b) V § 10 za odsek 6 vkladá sa nový odsek 7, ktorý znie: "Akciová spoločnosť založená najmenej 51 % zamestnancami privatizovaného podniku, ak najmenej 51 % jej základného imania tvoria akcie upísané radovými zamestnancami podniku, má predkupné právo na privatizovaný majetok v rozsahu navrhovanom v jej konkurenčnom privatizačnom projekte." Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 8 až 12.

    c) V § 13 sa vkladá na konci veta tohto znenia: "To sa nevzťahuje na predaj akcií akciovým spoločnostiam založeným zamestnancami privatizovaného podniku podľa § 10 ods. 7." Verím, že tento bod 11 naplní aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, aj niektoré predvolebné sľuby niektorých politických strán.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver by som chcel povedať, že ak tieto pozmeňovacie návrhy neprejdú, nevidím opodstatnenosť ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku ako ústredného orgánu štátnej správy a na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložíme návrh na to, aby bol takýto orgán štátnej správy zrušený. Myslím si, že treba potom efektívnejšie využiť prostriedky a príjmy štátneho rozpočtu pre školstvo, zdravotníctvo a sociálne účely, ako pre úradníkov na ministerstve, ktoré nebude mať žiadne právomoci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Magvaši. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,

    máme tento týždeň pred sebou na prerokovanie balík štyroch ekonomických zákonov, ktoré významným spôsobom zasiahnu do ekonomickej transformácie na Slovensku. Kým ďalšie navrhované zákony o cenných papieroch, investičných fondoch a spoločnostiach sú modifikáciou existujúcej právnej úpravy a ich potreba môže byť do istej miery odôvodnená objektívnymi skutočnosťami, táto prerokúvaná novela zákona číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii znamená zásadný negatívny obrat v procese privatizácie a jej potreba nielenže nie je nevyhnutná, ale naopak, je spolu s navrhovaným zákonom o strategicky dôležitých podnikoch jednoznačne výsledkom politickej vôle zvrátiť doterajší priebeh privatizácie, ako sa uskutočňovala od roku 1990.

    Popri mnohých menších úpravách pôvodného zákona, o ktorých by sa tiež dalo polemizovať, najvýznamnejšou zmenou, ktorú tento zákon zavádza, je zrušenie kupónovej privatizácie, ako je doteraz zakomponovaná v platnom zákone, a jej nahradenie emisiou dlhopisov Fondu národného majetku. K motívu na tento krok vládnej koalície sa vrátim ešte neskôr. Dovoľte, aby som načrtol, aký bude praktický výsledok schválenia tohto návrhu.

    Návrh zákona ustanovuje, že každý zaregistrovaný majiteľ investičného kupónu dostane od Fondu národného majetku dlhopis v hodnote 10 000 Sk so splatnosťou 31. decembra roku 2000. Ďalej ustanovuje, ako bude môcť občan tieto dlhopisy použiť pred dňom splatnosti, a určuje výlučný okruh osôb, ktoré budú môcť tento dlhopis nadobudnúť. Treba si v prvom rade všimnúť, že odseky 7 a 8 navrhovaného znenia § 24 sú nejednoznačné až zmätené. Zrejme nie je možné použiť dlhopis - citujem z návrhu - "na nadobudnutie bytu" alebo - citujem - "na doplnkové dôchodkové poistenie", ako sa uvádza v návrhu zákona. Zrejme sa malo na mysli na úhradu kúpnej ceny bytu alebo na úhradu poistného doplnkového poistenia a podobne.

    Úplne nezmyselné je ustanovenie, že dlhopisy sa budú môcť použiť na nadobudnutie majetkových účastí fondu na verejnom trhu cenných papierov. Nielenže tu chýba uviesť "na úhradu kúpy cenných papierov", ale najmä nie je vyriešený spôsob rozlíšenia dlhopisov od peňazí na strane kupujúceho a rozlíšenia akcií z majetku fondu od ostatných verejne obchodovaných akcií na strane predávajúceho. Takto navrhnuté znenie znamená, že v praxi si občania nebudú môcť za dlhopisy vôbec kupovať akcie z majetku fondu. Spomenutá formulácia, kde chýba spojenie "na úhradu", nie je zďaleka len formalitou, ale nazdávam sa, že predkladatelia si tento nedostatok uvedomovali a spojenie "na úhradu" neuviedli zámerne. Ak by totiž v návrhu bolo správne pri každej možnosti použitia dlhopisu uvedené, že ho možno použiť na úhradu či už bytu, poistného alebo ďalších ustanovení, automaticky sa vynorí otázka, v akej cene, v akej hodnote.

    Každý cenný papier, vrátane dlhopisu Fondu národného majetku, má totiž dve ceny. Všetci si to môžeme celkom exaktne prečítať v návrhu zákona o cenných papieroch, ktorý bude ďalším bodom programu, kde práve táto problematika je veľmi presne špecifikovaná. V § 6a zákona o cenných papieroch sa definuje aktuálna hodnota cenného papiera. Z tejto definície vyplýva, že aktuálna hodnota sa líši od nominálnej hodnoty, teda aktuálna cena, za ktorú sa budú dlhopisy kupovať a predávať, bude iná než 10 000 korún uvedených na výpise zo Strediska cenných papierov. Teda občania, majitelia investičných kupónov, by sa právom pýtali, za akú cenu budú dlhopisy prijímať obce, bytové družstvá, poistné fondy a ďalšie oprávnené osoby.

    Aktuálna cena dlhopisov závisí v prvom rade od dôveryhodnosti emitenta, teda od toho, ako budú kupujúci dôverovať Fondu národného majetku, že splní svoje záväzky v roku 2001. V návrhu je však medzi osobami oprávnenými získať dlhopisy na prvom mieste uvedená skupina osôb, ktoré budú môcť uhrádzať svoje záväzky voči fondu. Títo budú mať k dlhopisom, pochopiteľne, najvyššiu dôveru, pretože nebudú chcieť od fondu peniaze v hotovosti, ale len odpočítanie časti svojho dlhu voči fondu v nominálnej výške. Teda hotové peniaze im zostanú v ich vlastnej pokladnici, čomu sa dá dôverovať dosť dobre. Z toho možno usudzovať, že títo noví majitelia privatizovaných podnikov budú aktívne skupovať dlhopisy od občanov, čo im zákon umožňuje, a používať ich na splácanie svojich dlhov. Samozrejme, zákon takisto umožňuje Fondu národného majetku uhradiť im tieto dlhopisy pred dňom splatnosti.

    Keďže na celej tejto transakcii, prirodzene, budú chcieť zarobiť, cena, za ktorú budú od občana dlhopisy kupovať, bude nižšia než ich nominálna hodnota. Občania ich budú radi predávať, pretože nebudú príliš dôverovať, že im fond raz zaplatí plnú hodnotu. Tým sa vytvorí akýsi osobitný sekundárny trh s dlhopismi Fondu národného majetku. Chcel by som ukázať, ako tento trh s cennými papiermi bude vlastne vyzerať.

    Fond národného majetku emituje dlhopisy a pripíše ich na účet každému majiteľovi investičného kupónu. Títo by ich teoreticky mohli použiť na úhradu bytu, úhradu poistného a ďalšie úhrady, ako ich definuje zákon. Lenže ponuka od privatizérov, od tých, ktorí chcú splácať svoje záväzky, bude lukratívnejšia, pretože budú vyplácať peniaze rovno na ruku. Z toho vyplýva, že privatizéri kúpia dlhopisy a týmito dlhopismi uhradia svoje záväzky voči fondu. Od fondu získajú majetok a fond vlastne nebude mať príjmy v hotových peniazoch, len v dlhopisoch. Tí majitelia investičných kupónov, ktorí počkajú do roku 2001 a budú chcieť, aby im fond vyplatil tieto dlhopisy, vlastne nedostanú od fondu nič, pretože fond nebude mať príjmy v hotových peniazoch len v dlhopisoch. Tým sa vlastne vytvorí dlhopisový kolotoč, kde dlhopisy sa budú uhrádzať dlhopismi.

  • Podľa dostupných údajov o hodnote majetku, ktorý sa bude privatizovať štandardnými metódami, a porovnaním ponuky dlhopisov v hodnote 35 miliárd korún a ponuky hotových peňazí, ktoré budú určené na splátky fondu, sa dá celkom exaktne vypočítať, že pomer, akým sa budú kupovať dlhopisy za nominálnu hodnotu 10 000 Sk, bude zhruba 2 000 korún.

    Dôležitým dôsledkom tohto sekundárneho trhu je najmä to, že fond bude svoje príjmy inkasovať vo veľkej miere len v dlhopisoch, a tí, ktorí budú čakať do roku 2001, že im fond tieto dlhopisy uhradí v plnej výške, zostanú s prázdnymi rukami. Pritom všetci veľmi dobre vieme, že Fond národného majetku priamo zo zákona, z tohto zákona, ktorý teraz prerokúvame, nemôže byť daný do konkurzu. Takže veritelia, majitelia investičných kupónov, sa budú môcť sťažovať akurát na sekretariátoch predsedov súčasných koaličných strán.

    Aké sú pravdepodobné motívy na predloženie takejto novely zákona číslo 92/1991? Podľa môjho názoru je to snaha zabiť niekoľko múch jednou ranou. Vláda nie je schopná ani po šiestich mesiacoch splniť svoje sľuby o bezodkladnom pokračovaní kupónovej privatizácie. Týmto návrhom sa tohto záväzku zbavuje. Sľubom vyplatiť 10 000 Sk sa snaží umlčať aspoň dočasne protesty miliónov mikov. Odkladom skutočnej výplaty do roku 2001 odsúva zodpovednosť na niektorú z budúcich vlád. Umožnením splácať privatizačné záväzky dlhopismi chce šikovne vyfinancovať celý rozsiahly projekt privatizácie priamymi predajmi pre priateľov a rodinných príslušníkov. Eliminovaním investičných fondov a spoločností zbavuje nových vlastníkov konkurencie na kapitálovom trhu, čím im umožní dlhodobé nerušené užívanie získaného majetku.

    Ak v prvej vlne kupónovej privatizácie sa značná časť majetku dostala do rúk miliónov občanov, ktorí sa z dvoch tretín rozhodli zveriť svoje investičné body investičným fondom, treba zdôrazniť, že išlo o výsledok slobodného súkromného rozhodovania samotných občanov a následne tiež zakladateľov týchto fondov. Všetky fondy vznikli úplne spontánne a najmä nezávisle od vlády, na základe súkromnej iniciatívy jednotlivcov. To, že niektorí občania získali akcie v hodnote mnoho desiatok tisíc korún a iní zase len v hodnote trebárs stoviek korún, je práve výsledkom tejto súkromnej iniciatívy, v ktorej niektorí boli šikovnejší, niektorí menej. V každom prípade však pozitívnym výsledkom na celú ekonomiku boli nasledovné skutočnosti: vznikol životaschopný kapitálový trh, taký dôležitý na efektívne umiestňovanie zdrojov v ekonomike. Po druhé - milióny občanov na vlastnej skúsenosti spoznali základné mechanizmy kapitálového trhu a formy akcionárskeho vlastníctva, vrátane trvalého, zdôrazňujem trvalého časovo neobmedzeného práva na výplatu dividend, to znamená nie po dobu 5 rokov, ako sa to udeje s dlhopismi, ale neobmedzene, až kým sa nerozhodnú svoje akcie predať. Prostredníctvom investičných fondov sa začal vytvárať účinný vlastnícky tlak na manažmenty privatizovaných spoločností, ktoré boli nútené nachádzať efektívnejšie spôsoby hospodárenia.

    Predložený vládny návrh zákona nielenže nepripúšťa uplatnenie týchto pozitívnych účinkov, ale ide dokonca späť a snaží sa eliminovať aj výsledky prvej vlny. Možno to dokumentovať na týchto ustanoveniach: Občania majitelia investičných kupónov na rozdiel od doterajšej úpravy už nebudú mať možnosť kúpy akcií privatizovaných spoločností, teda nebudú mať podiel na majetku. Občania nebudú mať výber pri spôsobe použitia svojej investície, všetci dostanú dlhopisy poštou, resp. na účet v Stredisku cenných papierov. O nových vlastníkoch privatizovaného majetku nerozhodne žiadny spôsob ekonomickej súťaže, ale prezídium Fondu národného majetku bude jednotlivé podniky prideľovať. Až títo vyvolení budú môcť lákať mikov na odpredaj dlhopisov, síce už nie za desaťnásobky, ale aspoň na nejaký dvoj-trojnásobok registračnej ceny kupónovej knižky.

    Spoločnosti, ktoré založili fondy pre druhú vlnu, budú jej zrušením priamo, a pridusením kapitálového trhu v súvislosti s ďalšími navrhovanými novelami nepriamo ekonomicky postihnuté tak, že ani svoje postavenie z prvej vlny nebudú môcť udržať.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, schválením predloženého návrhu zákona poškodíte jednak záujmy takmer 3,5 milióna občanov, ktorí sa s dôverou zapojili do druhej vlny kupónovej privatizácie, čo je vyšší počet než koľko občanov sa zúčastnilo vo voľbách roku 1994. To znamená, že to zďaleka neboli len voliči opozície, ale prakticky aj všetci voliči koalície, a teda poškodíte aj ich záujmy. Deformáciou celého procesu privatizácie, ktorá je dnes kľúčovým prvkom zavŕšenia ekonomickej reformy, dlhodobo poškodíte budúcu štruktúru ekonomiky a ohrozíte jej hospodársky rast. Vyzývam vás preto všetkých, aby ste takéto legislatívne návrhy nepodporovali a tento vládny návrh zákona neschválili.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci o 3 minúty bude 12.00 hodín. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Šimko.

  • Po prestávke.

  • Ako som oznámil pred prestávkou, v rozprave by mal prvý vystúpiť pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, teda návrh zásadnej novely tzv. zákona o veľkej privatizácii, je vlastne prvý koncepčný zásah do právnych základov ekonomickej transformácie tohto štátu. Tento zásah je pozoruhodný tým, že v rovine právnej dotvára, či dovršuje ekonomickú politiku tejto vlády, a hoci je v rozpore s jej programovým vyhlásením, je logickým zastrešením toho, čo pred voľbami v roku 1994 sľubovali politické strany, ktoré súčasnú vládu vytvorili.

    Najskôr mi však dovoľte predniesť doplňovací návrh. Ako je nám všetkým známe, 24. mája 1995 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky na ústnom pojednávaní, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370/1994 Z. z. o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom nie je v súlade s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Na neústavnosť tohto zákona upozorňoval už počas parlamentnej noci z 3. na 4. novembra 1994 pán poslanec Fico. Z rovnakého dôvodu, využijúc svoju právomoc, vrátil prezident republiky schválený zákon na nové prerokovanie. To sa uskutočnilo 21. decembra minulého roka. Napriek viacnásobnému upozorneniu poslancov opozície, že návrh je protiústavný, poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany ho schválili. Môj terajší návrh je takýto: v článku V vložiť ods. 1 v znení: "Ruší sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370/1994 Z. z. o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom." Doterajší text článku V označiť ako odsek 2.

    Dôvod, pre ktorý tento návrh podávam, vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 126 dňa 26. júna 1995. Týmto dňom stratil zákon číslo 370/1994 Z. z. účinnosť. Národná rada je povinná tento zákon uviesť v lehote 6 mesiacov do súladu s ústavou. Keďže však zákon je v rozpore so základným zákonom nášho štátu v celom svojom rozsahu, niet iného riešenia než jeho zrušenie. Bolo by prejavom úcty tohto zákonodarného zboru voči ústave, ak by tak učinil. Ak nie, treba vedieť, že i v tomto smere je právo silnejšie než vôľa vládnucich strán, lebo tak by 6 mesiacov po vyhlásení nálezu Ústavného súdu neúčinný zákon stratil platnosť a tak by tento hanebný akt prestal byť i tak súčasťou nášho právneho poriadku.

    Je dobré, aby ste, vážené kolegyne a vážení kolegovia, vypočuli i niektoré dôvody, ktoré sudcov Ústavného súdu viedli k tomuto rozhodnutiu. Predovšetkým v právnom štáte každý občan, právnická osoba, ale i štátny orgán sú povinní dodržiavať zákony a ústavu. To platí i pre zákonodarný orgán. Ani parlament nemôže všetko. Môže síce prijímať zákony, ba i ústavu, môže ju meniť, ale je povinný to, čo prijme, i dodržiavať. Zákon číslo 370/1994 Z. z. je jasným dôkazom toho, že parlamentná väčšina kladie svoje politické a ekonomické zámery nad ústavu. V odôvodnení nálezu Ústavného súdu sa o tom hovorí - citujem: "V ústavnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu, ako aj právnických a fyzických osôb vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte. Aj zákonodarný orgán je bez akýchkoľvek pochybností viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky, ako je to deklarované v článku 1 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky po zhrnutí výsledkov konania a dokazovania dospel k názoru, že návrh skupiny 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je právne opodstatnený. Národná rada Slovenskej republiky schválením zákona číslo 370/1994 Z. z. konala nad rámec svojich ústavných kompetencií tak, že si abstrahovala zo štátnej moci aj výsek, ktorý prislúcha výkonnej a súdnej moci. To odporuje článku 2 ods. 2 ústavy. Podľa článku 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Toto právo ako základné ľudské právo je neodňateľné a nezrušiteľné. Napriek takejto kvalite tohto základného ľudského práva došlo zákonom číslo 370/1994 Z. z. k zrušeniu a odňatiu vlastníckeho práva nadobudnutého platnými právnymi úkonmi. To odporuje článku 12 ods. 1, článku 13 ods. 2 až 4, článku 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky. Citovaný zákon odporuje aj článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd." Potiaľ citát z nálezu Ústavného súdu. Prečítal som ho preto, lebo citovaný zákon je dielom tejto Národnej rady a bolo by dobré, aby sme si, každý poslanec, dobre uvedomili, že všetci sme na začiatku volebného obdobia sľubovali dodržiavať ústavu a ostatné zákony.

    Celé odôvodnenie má 17 strán, a preto ho z časových dôvodov neprečítam, ale kto má záujem o jeho plné znenie, môžem mu poskytnúť kópiu.

    Dámy a páni, ak chcete, hlasujte za tento návrh. Považoval by som to za akt elementárnej právnej slušnosti ex post. Ak tak neučiníte, nič hrozné sa nestane a v zásade to nebude veľkým prekvapením pre nikoho. Do návrhu novely zákona o veľkej privatizácii som tento svoj doplňovací návrh predložil preto, lebo je tu hlboká súvislosť. I tento vládny návrh totiž vychádza z logiky, že väčšina v parlamente môže všetko, a preto sa nám predkladá dielo, ktoré je skutočne pozoruhodné svojou iróniou voči ústave, ekonomickým zákonitostiam a pravidlám a predovšetkým voči občanom.

    Ponechajme stranou drobné rozpory s ústavou, keď je napríklad možné obciam platiť dlhopismi a tak dlh štátu naplniť reálnym plnením niekoho iného. Použitie tohto princípu v obchodnom či občianskom styku v širšom meradle by bolo vskutku revolučné. Rovnako kuriózne je napríklad vyrovnávanie majetkovej ujmy investičným fondom zaregistrovaným pre druhú vlnu kupónovej privatizácie. Vláda sľubuje v prvom odseku príslušného článku paušálnu náhradu pol milióna korún s tým, že v druhom odseku sa vraví o tom, ako ministerstvo financií túto čiastku vyplatí až po likvidácii fondu. Nie je tu ustanovenie o tom - komu. Zrejme investičnému privatizačnému fondu, ktorý však už neexistuje. To je logika presláveného Hellerovho románu Hlava XXII. Takto absurdne je však postavená celá koncepcia dlhopisov v nominálnej hodnote 10 000 Sk, ktoré zákon sľubuje účastníkom druhej vlny kupónovej privatizácie.

    Čo to vlastne je? Vláda sľubuje, že občania dostanú potvrdenie, že štát im za majetok, ktorý sprivatizuje inak, čosi dlhuje, čoby odškodné. Teda povedzme si rovno, že to už nebude účasť na majetku, teda vlastne to už nebude privatizácia. Lenže ani vláda sa tu nezaväzuje vyplatiť reálne peniaze. Dlhopis, teda potvrdenie o jestvovaní dlhu, môže občan použiť veľmi obmedzene. Návrh zákona neobsahuje žiadnu záruku toho, aby sa voči týmto dlhopisom utvorila skutočná protihodnota, ktorá by občanom mohla reálne a v nominálnej hodnote dlhopis kedykoľvek uhradiť. Práve v Hellerovej Hlave XXII si môžeme prečítať podobnú ekonomickú úvahu, na základe ktorej fungoval Milov syndikát. Tí, čo ste to čítali, iste si pamätáte na nezabudnuteľný dialóg, v ktorom Milo vysvetľoval, ako sa dá zarobiť na vajíčkach, ktoré kupuje po 7 centov a predáva ich po 5. Podstatou všetkého bolo, že na začiatku ich totiž kupoval len za jeden cent, ale množstvom zložitých operácií sa to všetko zahmlilo, takže všetci mali pocit, že na tom zarobili. Pravda, len ako podielnici syndikátu, pretože reálne peniaze neuvidel nikto. Iba raz sa stalo, že jeden pochybovač sa dožadoval svojho podielu, odvolávajúc sa na Milove tvrdenia, že syndikát patrí všetkým. Milo vtedy presvedčivo dokázal, že nehovorí do vetra. Na prvý zdrap papiera, ktorý mu prišiel pod ruku, načmáral slovo "podiel" a potom ho podal žiadateľovi s gestom vyjadrujúcim také cnostné pohŕdanie, že to vzbudilo závisť a obdiv všetkých, ktorí ho poznali.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je podstata novej koncepcie privatizácie založenej na dlhopisoch. Je to propagandistický podfuk zastierajúci nechuť dať anonymným občanom reálny podiel na majetku. Zložitosťou a osobitným režimom použiteľnosti dlhopisovej koncepcie sa zastiera neexistencia reálnej protihodnoty.

    Skúsme si trochu zaspomínať. Prvá vlna kupónovej privatizácie prebehla v roku 1992. Značná časť občanov Slovenska sa stala akcionármi. Iste nie všetci boli úspešní. Nie všetky spoločnosti, v ktorých ľudia takto získali akcie, sú prosperujúce. Niektoré investujú do budúceho rozvoja, ale mnohí občania z prvej vlny už poberajú dividendy. Napriek propagande dnešných vládnych strán spochybňujúcej význam a výhodnosť kupónovej privatizácie v septembri roku 1994 sa do druhej vlny zaregistrovalo 3,5 miliónov slovenských občanov. Takmer všetko dospelé obyvateľstvo. Kde je potom tá nedôvera či nevýhodnosť? Ale pokračujme. Súčasna vláda si zrejme o sebe myslí, že je múdrejšia ako občania. Nastúpila v decembri minulého roku a prvé, čo urobila, bolo, že oddialila začiatok druhej vlny. Potom postupne znižovala rozsah majetku, ktorý sa mal v nej privatizovať, ale naďalej, a to i podľa svojho programového vyhlásenia, jej pokračovanie nespochybňovala. Predseda vlády Vladimír Mečiar i sám pri predkladaní programu svojho kabinetu 19. januára 1995 na tomto mieste povedal, že vláda zabezpečí - citujem - aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu. Čoskoro bol aj stanovený jej začiatok na 1. júl tohto roku. A tu sa zrazu dakedy koncom mája či začiatkom júna, teda asi mesiac pred štartom, začalo hovoriť o čomsi zásadne novom. Postupne sme sa z televíznych pressklubov dozvedali o nejasných kontúrach grandióznej idey dlhopisov. Až úplne v závere júna sme dostali v parlamente návrh zákona.

    Počas rokovania ústavnoprávneho výboru som sa opýtal pána ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, teda vecne príslušného člena vlády, kedy začali experti pracovať na tejto novej koncepcii. Pán minister si na tento termín nespomenul a vyjadril, že to podľa neho nie je podstatné. Ja si, vážené dámy a vážení páni, zas naopak myslím, že to pre občanov, ktorí verili, ktorí sa registrovali do druhej vlny, ktorí sledovali, kedy začne, predsa len dosť podstatné je. Pretože ak sa tu v programe vlády sľubovalo v druhej vlne kupónky pokračovať, ak sa hovorilo o termíne 1. júla, ak sa hovorilo o objeme majetku, a pritom súbežne a tajne sa pripravovalo čosi zásadne iné, tak je to voči občanom naozaj nečestné a nekorektné. Ale ak idea novej koncepcie vznikla vtedy, keď ju pán premiér prezentoval i verejne, to znamená asi mesiac pred pripravovaným štartom druhej vlny, je to neuveriteľná nezodpovednosť a amatérstvo. Veď tento zákon stavia Fond národného majetku do úplne nového postavenia.

    Dokedy má takáto inštitúcia fungovať? - pýtali sme sa tiež pána ministra Bisáka na rokovaní výboru. Jeho odpoveď bola, že táto novela zákona pokrýva obdobie pre druhú vlnu privatizácie, t. j. časovo asi do polovice budúceho roka. Lenže týmto zákonom sa zakladajú záväzky na najmenej päť rokov, pokiaľ ide o splatnosť dlhopisov, ktoré majú dostať občania. Reakcia zástupcov vlády vo výbore bola, že fond by o 5 rokov mal byť likvidný. Je to veľký posun oproti predstavám, ktoré tu boli pri jeho vzniku, ba doteraz. Navyše nikto reálne nevie povedať, ako to ten fond naozaj dosiahne. Skrz naskrz koncepčne neujasnené.

    Je nedobré, ak si ten, kto má moc, začne myslieť, že si voči svojim občanom môže už dovoliť hocičo. Chvíľu to môže fungovať tak, že ich uvedie do omylu. Chvíľu mu azda predĺži dych donucovacia mašinéria, ktorú má v rukách, ale sľúbiť čosi konkrétne, a potom nedať nič, sa do nekonečna nedá. A to si môžeme byť istí, že občania tento dlhopisný privatizačný podfuk odhalia. A nám, kresťanským demokratom, ktorí na to upozorňujeme už teraz a ktorí sme všetkými desiatimi presadzovali reálnu kupónovú privatizáciu, lebo je najspravodlivejšia a najmenej skorumpovateľná, zasa asi pripadne jedna nepopulárna úloha. Keď ľudia zistia, ako ich podviedli, keď vo svojom spravodlivom hneve začnú zbierať kamene proti tomu, kto to vymyslel, zasa to budeme musieť byť asi my, kto im povie, aby ich nehádzali. Radšej nech si z toho vyvodia poučenie vtedy, keď budú hádzať lístky do volebných urien. Je to civilizovanejšie a dlhodobo asi aj účinnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej je pripravený pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci,

    predloha zákona má štyri relatívne samostatné časti. Prvú, ktorou sú body 1 až 36 návrhu, druhú viažucu sa k bodom 37 až 45, tretiu viažucu sa k bodom 46 až 65 a napokon štvrtú, ktorá sa viaže sa k článkom II až VII. Kým s prvou a štvrtou časťou by sa dalo možno po čiastkových úpravách v zásade súhlasiť, nemožno súhlasiť s treťou a najmä druhou časťou novely.

    S treťou časťou novely nemožno súhlasiť najmä preto, že znamená spätné legalizovanie poškodenia tisícov slovenských akcionárov Fondom národného majetku, ktorý zvýšil na sklonku roku 1992 a začiatkom roku 1993 základné imanie v 197 akciových spoločnostiach v objeme 7,5 miliárd Sk, pričom navýšený objem nechce rozdeliť úmerne medzi akcionárov akciových spoločností, ale celý objem chce pripísať len sebe.

    V tejto časti sa v bode 61 skrýva snaha umožniť aj členom prezídia a dozornej rady Fondu národného majetku stať sa členom orgánov obchodných spoločností, na ktorých podnikaní má fond majetkovú účasť. Podľa platnej právnej úpravy môžu byť členmi orgánov týchto obchodných spoločností len zamestnanci fondu. Keďže za účasť v orgánoch obchodných spoločností berú títo zamestnanci Fondu národného majetku tučné odmeny, členovia prezídia Fondu národného majetku a dozornej rady Fondu národného majetku im závidia a chcú takúto možnosť okrem poberania svojich platov dostať tiež. Nakoniec dôvodová správa o tom jasne hovorí. Predstavitelia Fondu národného majetku teda myslia neustále len na seba. Najprv navrhli, a vy, koalícia, ste im odsúhlasili, 20-tisícové priemerné platy pre pracovníkov Fondu národného majetku, potom nákup luxusných bytov, teraz chcú ďalšie prilepšenie - vysedávanie v orgánoch štátnych obchodných spoločností, a to bez rizika, ale za tučné odmeny.

    Omnoho vážnejší je však obsah druhej časti návrhu novely zákona, ktorá rieši nahradenie kupónovej privatizácie jednorazovým odškodnením formou dlhopisov Fondu národného majetku.

    Návrh, ktorý predkladá vláda, je charakteristický piatimi okruhmi problémov. Prvý okruh je rozpor návrhu s programovým vyhlásením vlády a memorandom hospodárskej politiky vlády. Problém číslo dva je politická účelovosť návrhu zákona. Problém číslo tri je neujasnenosť predlohy. Problém číslo štyri je neústavnosť návrhu zákona a piaty problém je škodlivosť predlohy, a to tak pre občanov, ako i pre ekonomiku Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som sa krátko pristavil pri každom z týchto piatich problémov. Teda problém jedna je rozpor návrhu s programovým vyhlásením vlády a memorandom hospodárskej politiky vlády. Vláda v januári 1995 predstúpila pred Národnú radu Slovenskej republiky so svojím programovým vyhlásením. V kapitole 2.2 sa hneď v úvode píše: "Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu." Predseda vlády, podpredseda vlády i ministri vlády viackrát ubezpečovali občanov, že druhá vlna bola len pozastavená, ale že určite bude. Tak napríklad 25. januára 1995 sa redaktor Národnej obrody, dnes Slovenskej republiky, Igor Žvach pýta podpredsedu vlády a ministra financií Sergeja Kozlíka, citujem: "Ste nielen podpredsedom vlády, ale aj ministrom financií, teda osobou, ktorá zrušila začiatok predkola kupónovej privatizácie. Kedy je reálne pokračovanie procesu kupónovej privatizácie?" Pán minister Kozlík odpovedá: "Dnes je situácia taká, že v prvom rade prehodnocujeme rozsah majetku, ktorý vláda ponúkne do kupónovej privatizácie, jednoznačne s cieľom túto ponuku zvýšiť o lukratívne či prosperujúce podniky. Chceme sa jednoducho dopracovať k stavu, keď účasť občanov v kupónovej privatizácii bude pre nich výhodná a čo najmenej riziková. Chcel by som zdôrazniť, že odmietam podsúvanie zámeru, že uvažujeme kupónku potichu zlikvidovať. Naopak, chceme jej dať nový, pre občana i štát efektívnejší rozmer." Takto hovoril pán minister Kozlík koncom januára tohto roku.

    Ešte aj v memorande hospodárskej politiky vlády, ktoré vláda Slovenskej republiky schválila na svojej 16. schôdzi 11. apríla tohto roku, sa píše, citujem: "Na zabezpečenie bezproblémového splnenia uvedených privatizačných cieľov hodláme zverejniť do konca apríla 1995 definitívny zoznam podnikov určených do privatizácie, a to s konkretizáciou podielov akcií, ktoré sa predajú kupónovou metódou. V oblasti kupónovej privatizácie predpokladáme, že pre túto metódu sa vyčlenia akcie podnikov v hodnote asi 50 miliárd Sk." Ďalej sa v memorande píše: "Počítame s tým, že pre druhú vlnu kupónovej privatizácie sa do 1. júla začne predkolo a do 1. septembra 1995 prvé kolo kupónovej privatizácie a že posledné objednávacie kolo sa uskutoční do konca júna 1996." Koniec citátu. Niet teda najmenších pochybností o tom, že vláda ešte 11. apríla o dlhopisoch nič nevedela a s kupónovou privatizáciou počítala. Niet teda najmenších pochybností o tom, že dlhopisová metóda je v zásadnom rozpore s programovým vyhlásením vlády i memorandom hospodárskej politiky vlády.

    Druhý problém - politická účelovosť návrhu zákona. Otázkou je, prečo vláda prichádza zrazu s takou novinkou, ako je dlhopisová metóda. Prečo premiér prvýkrát o tejto metóde hovorí až 6. júna a dnes, po mesiaci, o nej diskutujeme na úrovni zákona. Myslím, že je to tak preto, že vláda nebola k 1. júlu 1995 schopná ani ochotná nazhromaždiť ani len 40 mld majetku pre kupónovú privatizáciu. Nebola toho schopná preto, lebo veľkú časť majetku vyčlenila mimo privatizácie a veľkú časť majetku chce privatizovať priamymi predajmi, aby tak, podľa môjho názoru, odmenila svojich verných. Spomeňme len, ako v zúfalstve, že nemôže nazbierať ani tých 40 mld, rozhodla, že Vodárne a kanalizácie nedostanú obce, ale že sa z nich vytvorí jedna celoslovenská akciová spoločnosť, z ktorej 28 % pôjde do kupónovej privatizácie. Malo to byť zhruba 10 mld Sk.

    Podľa našich informácií bol začiatkom júna na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku majetkovo vysporiadaný majetok len za 12 mld Sk, preto termín 1. júl 1995 nebolo jednoducho možné dodržať. A tak vláda z núdze robí cnosť, a aby nebola zodpovedná ona, hádže celú zodpovednosť na Fond národného majetku. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku sa zbavuje aj posledných kompetencií, ktoré v procese privatizácie malo. Len si spomeňme, ako členovia druhej vlády pána Mečiara presadzovali vyššie právomoci členov vlády vo Fonde národného majetku. Presadili ste to aj vy tu mnohí prítomní páni poslanci a panie poslankyne, pozerám sa napríklad na pani poslankyňu Bartošíkovú, ktorá si iste spomína, že minister financií sa stal predsedom dozornej rady Fondu národného majetku a minister pre správu a privatizáciu národného majetku sa stal prezidentom Fondu národného majetku. Jeden z ministrov druhej vlády pána Mečiara takto odôvodňoval tento návrh - zacitujem zo stenografickej správy z 11. schôdze Národnej rady z decembra 1992: "Je skutočne ďalej neudržateľná prax, keď ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku nesie zodpovednosť za privatizáciu, ale koncovka, ktorá je v pôsobnosti a v skutočnosti najdôležitejšia v privatizácii, zostáva mimo pôsobnosti ministerstva privatizácie. Napokon, ak vyjdeme z názvu, naše ministerstvo nemôže byť ani ministerstvom pre správu, pretože nič nespravuje. A dokonca, pokiaľ nedržíme v ruke koncovku privatizačného projektu, nemôžeme byť ani ministerstvom pre privatizáciu." Toľko zo stenografickej správy.

    Dnes sa zbavuje všetkých výkonných kompetencií nielen ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ale i vláda Slovenskej republiky. Myslím si, že pán premiér vie prečo. Keď bude zle a občania nedostanú to, čo im pán premiér sľúbil, predseda vlády povie: To nie ja, to má na krku Fond národného majetku. Tak ako sa nedávno celkom nevinne tváril, keď tvrdil, že vláda nemá spor s pánom prezidentom, ale parlament. Ide teda o prísne účelovú hru vlády, ktorá má za cieľ zbaviť sa pred občanmi zodpovednosti nielen za zbabranú kupónovú privatizáciu, ale najmä vyhnúť sa nepríjemnostiam, keď oklamaní občania budú hľadať zodpovedných za svoje bezcenné papiere.

    Tretí problém - neujasnenosť návrhu zákona. Návrh novely zákona bol šitý horúcou ihlou. Predseda vlády hovorí 2. júna v piatkovom Rádiožurnále: "V nedeľu ekonomickí ministri pripravia nový model tzv. kupónovej privatizácie." Koniec citátu. Nuž v nedeľu 4. júna ho aj pripravili. Premiér ho predstavil 6. júna v Pressklube. Hovoril, že - a opäť krátky citát - "tam, kde sa zakladajú zamestnanecké akciové spoločnosti, majiteľ dlhopisu môže svoj podiel zaplatiť týmto cenným papierom". Koniec citátu. Dnes v zákone takej možnosti niet. Naopak, je tam možnosť a hneď na prvom mieste, o ktorej pán premiér nehovoril - predať svoj cenný papier privatizérom. V predlohe je povinnosť obcí preberať dlhopisy od občanov. Predseda výboru pán Maxon vo výbore navrhol povinnosť zmeniť na možnosť, čo je obrovský rozdiel. Predloha neobsahuje politicko-ekonomický rozbor, kvantifikáciu, ktorá by ponúkala obraz o reálnosti navrhovanej koncepcie. O mnohých nedostatkoch hovoril pán poslanec Palacka. Ponúkol takúto kvantifikáciu. Skrátka ide o zásadnú novelu, ktorá poznačí celý transformačný proces. Táto novela je nedopracovaným materiálom.

    Štvrtý problém - neústavnosť návrhu zákona. Túto neústavnosť vidím v troch bodoch.

    Po a) v bode 42, kde je zakotvená povinnosť obcí prijímať dlhopisy od občanov. Pokladám to za rozpor s článkom 65 ústavy, ktorý hovorí, že obec je právnická osoba, ktorá síce za podmienok ustanovených zákonom, ale samostatne hospodári so svojím majetkom. Návrh pána poslanca Maxona by tento rozpor odstránil.

    V bodoch 37 a 38, ktoré sú, podľa mňa, obmedzením vlastníckych práv, je druhý rozpor s ústavou. Mikovia - majitelia investičných kupónov - sú v súčasnosti držiteľmi investičných kupónov, ktoré nadobudli v súlade s platným právnym poriadkom. Tieto kupóny ich oprávňujú k nadobudnutiu podielu na štátnom majetku. Navrhovanou novelou sa tieto vlastnícke práva občanov zužujú, čo sa dostáva do rozporu s článkom 20 ústavy, ktorý vo štvrtom odseku hovorí: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."

    A napokon neústavnosť novely vidím aj v bode 55 zákona. Na sklonku roku 1992 a začiatkom roku 1993, teda na sklonku prvej privatizačnej vlny, Fond národného majetku zvýšil základné imanie v 197 akciových spoločnostiach v celkovej hodnote 7,5 mld Sk. Nezvýšil však počet akcií a nerozdelil ich úmerne medzi akcionárov. Celé navýšenie imania si Fond národného majetku privlastňuje. Fond národného majetku porušil aj Obchodný zákonník tým, že zvolal valné zhromaždenia bez účasti predstavenstiev akciových spoločností. Občania sa stávali postupne po každom kole akcionármi jednotlivých akciových spoločností a Fond národného majetku sa k nim ako k spolumajiteľom mal aj správať.

    Generálna prokuratúra poslala 17. mája 1994 upozornenie fondu, že konal v rozpore so zákonom. Napriek tomu, že Generálna prokuratúra upozornila Fond národného majetku na protiprávnosť konania, napriek tomu, že túto skutočnosť konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, Fond národného majetku sa ešte stále zdráha vrátiť príslušný podiel zo 7,5 mld Sk, ktorý nezákonne získal na úkor ostatných slovenských akcionárov. Aby sa nemusel vôbec s nikým v budúcnosti deliť, vznikol bod 55 zákona, ktorý prerokúvame. Bod 55 predstavuje vyvlastnenie majetku bez náhrady, čo zostane krádežou bez ohľadu na to, či túto krádež dodatočne teraz odobríme, alebo nie. Na súdoch sú podané desiatky žalôb. Existuje niekoľko súdnych rozhodnutí o pozastavení obchodovania s takto nadobudnutými akciami zo strany Fondu národného majetku. Návrh novely zákona je v bode 55 zjavne neústavný.

    A napokon piaty problém, ktorým je škodlivosť predlohy, a to tak pre občanov, ako aj pre ekonomiku. Schválenie novely zákona v jeho druhej časti spôsobí občanom Slovenska zjavné ekonomické škody. Jednotlivcom - mikom - aj ekonomike štátu. O ujme jednotlivcom hovoril kolega Palacka. Jasne dokladoval, že dlhopisový kolotoč bude v tom najlepšom prípade znamenať pre mika len zlomok menovitej hodnoty dlhopisu, zďaleka nie 10 tisíc korún. A pre tých, čo budú čakať do roku 2000, to neprinesie nič, len nové dlhopisy. Poslanec Palacka pritom nehovoril o ďalších rizikách, ktoré objektívne jestvujú. Napríklad o tom, že majetok Fondu národného majetku sa môže na základe rozhodnutia vlády, po schválení v Národnej rade, použiť aj na rozvojové programy vlády.

    A aké rozvojové programy má vláda v pláne? Rozvoj diaľnic do roku 2005 v objeme 130 mld Sk, do roku 2000 teda 65 miliárd. Na dokončenie Mochoviec je potrebných minimálne 30 mld, na vodné diela 15 mld, na rozvoj bytovej výstavby 12 mld ročne, teda za 5 rokov 60 mld, a to ešte nebola reč o železniciach, pošte, poľnohospodárstve a ďalších sektoroch. Teda na rozvojové programy do roku 2000 je potrebných minimálne 170 mld Sk. Vládny dlh predstavuje dnes asi 60 mld Sk a už sa stáva neúnosným. Ako teda garantuje súčasná vláda budúcej vláde, že nebude používať prostriedky Fondu národného majetku na rozvojové programy, aby budúca vláda mohla splniť dlhopisové záväzky súčasnej vlády? Alebo počíta súčasná vláda s tým, že budúca vláda neprijme záväzky súčasnej vlády, tak ako to urobila súčasná vláda voči minulej vláde?

    Novela zákona o veľkej privatizácii spôsobí vážne škody aj ekonomike Slovenska. Dlhopisová metóda je prvým vážnym systémovým odklonením transformácie ekonomiky od scenára, ktorým sa uberáme po jeseni 1990, a to v čase, keď ekonomika Slovenska nabrala obrátky. A že v roku 1994 ekonomika nabrala obrátky, na tom sa zhodneme vzácne všetci. Prečo teda meníme jeden z rozhodujúcich pilierov transformácie v čase, keď ekonomika nabrala obrátky? Znamená to, že najrýchlejšia metóda privatizácie - kupónová privatizácia - sa teda na Slovensku neuskutoční. Uskutočnia sa len priame predaje, čo spôsobí veľa ťažkostí od obstarania zdrojov až po zdĺhavosť celého procesu. Mnoho podnikov bude celé roky čakať na svoju privatizáciu. Predprivatizačné čakanie spôsobí agóniu mnohých z nich.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    z uvedeného rozboru dlhopisového kolotoča teda plynú, podľa môjho názoru, štyri otázky a štyri odpovede na tieto otázky.

    Prvá otázka: Pre koho je dlhopisový kolotoč pána Mečiara výhodný? Odpoveď: Pre tých, ktorým vláda pridelí štátne podniky. A komu vláda prideľuje a pridelí štátne podniky? Ako povedal pán Smolec v denníku Slovenská Republika, nepodplatiteľným podnikateľom - mečiarovcom. Alebo keď chcete, osvedčeným manažmentom. Alebo keď chcete tým, z ktorých chce pán Mečiar vytvoriť vrstvu bohatých na Slovensku.

    Druhá otázka: Kto teda na dlhopisovom kolotoči zarobí? Odpoveď: Niekoľko vyvolených, ktorí získajú štátne podniky. Ak sa disponibilný majetok, ktorý vyčleňuje vláda na privatizáciu v objeme 192 miliárd, rozdelí medzi 676 nadobúdateľov, znamená to, že priemerne jeden nadobúdateľ z týchto vyvolených získa vyše 284 miliónov korún majetku, kým radový občan podľa prezentácie kolegu Palacku len 950 korún. Teda niekto 284 miliónov korún, niekto 950 korún. Som veľmi zvedavý, ako za takéto spravodlivé, rovnomerné rozdelenie majetku medzi občanov bude hlasovať predovšetkým predseda Združenia robotníkov Slovenska pán Ľupták.

    Tretia otázka: Pre koho je dlhopisový kolotoč nevýhodný? Odpoveď: Pre občanov, pre majiteľov investičných kupónov, ktorí svoje dlhopisy predajú privatizérom štátnych podnikov. Títo občania dostanú len smiešny zlomok hodnoty dlhopisu.

    A napokon štvrtá otázka: Pre koho je dlhopisový kolotoč úplnou katastrofou? Odpoveď: Pre občanov, ktorí budú čakať na uhradenie dlhopisu do roku 2000. Tí nedostanú celkom nič.

    Panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodov, ktoré som uviedol, pokladám dlhopisovú metódu pána Mečiara za podvod na občanoch Slovenska.

  • Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Volf. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bartošíková.

  • Ďakujem. Pán poslanec sa dovolával mojej pamäti. Skutočne si spomínam, že na 26. schôdzi Národnej rady v desiatom volebnom období, keď sa prerokúvala novela zákona číslo 92, vystúpil pán poslanec s pripomienkami práve k veciam, ktoré tu spomenul. Namietal proti personálnemu prepojeniu členov vlády na Fond národného majetku a proti určitému vplyvu vo Fonde národného majetku a určitému ovplyvňovaniu alebo možno priamo prenášaniu informácií z privatizácie. Dnes tu zazneli aj opačné hlasy, keď sa dovolávate toho, aby vláda priamo riadila proces privatizácie a vydávala privatizačné rozhodnutia. Spomínam si tiež na to, že pán poslanec na 26. schôdzi obhajoval myšlienku, aby Fond národného majetku bol úplne samostatnou inštitúciou nezávislou od vlády a Fond národného majetku považoval za základ takejto inštitúcie, ktorá by mohla vzniknúť a úplne samostatne rozhodovať o majetku štátu, za ktorý by prevzala zodpovednosť. Došlo zrejme k posunu v myslení.

    Odpovedám aj na určité myšlienky o politickej účelovosti návrhu zákona. Ja som za takúto politicky účelovú novelu zákona pokladala poslednú novelu, kde sa vyňali zo zákona číslo 92 určité ustanovenia, ktoré pred vyhlásením kupónovej privatizácie určovali povinnosť zverejniť nielen zoznam podnikov, ktoré prichádzajú do úvahy pre privatizáciu, ale aj ich hodnotu a bonitu. Kupónová privatizácia sa veľmi rýchle spustila bez toho, aby občania vedeli, do čoho idú. Pokiaľ by som sa chcela spytovať rečníckou otázkou, či bola, alebo nebola spravodlivá, tak sa opýtam, prečo teda dôchodkový fond ponúkal odkúpiť kupónové knižky za 700 a 4000 korún, ak sme boli spravodliví v tejto forme. Iné fondy ponúkali 10 000 korún, alebo ponúkali elektrospotrebiče, a to všetko ako úročnú pôžičku a splatnú dividendami. Takže názory na to, čo bolo a čo nebolo spravodlivé, čo bolo a čo nebolo transparentné, sa budú medzi nami rôzniť.

  • Faktická poznámka - pán podpredseda Húska.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že by bolo treba vždy mať na zreteli porovnávanie týchto dvoch metód, pretože vtedy najistejšie vystúpi do popredia skutočnosť, či ide naozaj o nejakú katastrofálnu cestu. V prvom prípade priemerne získaný majetok fondov pomocou kupónov, ktoré uplatnili v mene občanov na Fonde národného majetku voľbou príslušných firiem, v ktorých chceli privatizovať, dostali fondy vydelený v priemere v hodnote 32 500 korún. Tie potom prepísali na občanov priemerný podiel majetku na účastiny v týchto privatizačných fondoch v sume 5 632 korún v priemere na občana. To predstavuje jednu šestinu majetku, čiže päť šestín majetku sa v podstate kdesi stratilo. Takýto bol princíp spravodlivosti tohto postupu. To je všetko.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

  • Rád by som reagoval na vystúpenie pána podpredsedu Húsku. Pán podpredseda, dobre viete, že žiaden majetok sa nestratil. Ide o jeho trhovú hodnotu. Jedna vec je nominál, podľa toho, čo je na papieri, a druhá vec je, aký je dopyt, aká je hodnota tohto majetku na kapitálovom trhu. Jednoducho taká je pravda.

    Ale rád by som reagoval na stanovisko pani poslankyne Bartošíkovej. Naozaj si dobre pamätáte, pani kolegyňa, myslím to absolútne úprimne, ja som takto navrhoval kreovať Fond národného majetku, ale potom si možno spomeniete aj na to, že som navrhoval kreovať orgány tak, že by Fond národného majetku bol odpolitizovaný. Iste si spomeniete, že som navrhoval predstavenstvo a dozornú radu kreovať zo zástupcov Obchodnej a priemyselnej komory, Združenia podnikateľov Slovenska, Zväzu priemyslu a ďalších podnikateľských stavovských organizácií na spôsob nemeckého Treuhandu. Čiže taká je úplná pravda, pani poslankyňa, a vlastne mám rovnaký názor aj dnes. Ide len o to, že pán Mečiar hovorí raz tak, raz onak. To bola podstata, pointa môjho vystúpenia. A dlhujem vám ešte odpoveď na vašu otázku, ale tú vám dali občania a povedal to pán Šimko. Oproti 2,5 milióna občanov, ktorí sa zaregistrovali pre prvú vlnu kupónovej privatizácie, sa ich pre druhú vlnu registrovalo o plný milión viac.

  • V zmysle § 19 rokovacieho poriadku dávam prednosť na vystúpenie pánu ministrovi Duckému. Pán poslanec Volf, musíte uvoľniť pult, pretože pán minister môže hovoriť len od rečníckeho pultu.

  • Ospravedlňujem sa, ale takúto hlbokú znalosť rokovacieho poriadku som za šesť týždňov poslancovania nestihol nadobudnúť. Pôvodne som myslel, že nebudem reagovať, ale vzhľadom na to, že som absolvoval štvorhodinové cvičenie s predstaviteľmi a delegáciou Medzinárodného menového fondu a boli tam dva ťažiskové body na vopred pripravené otázky v rozsahu takmer piatich strán, chcem reagovať. Jednou bola schéma dlhopisov za kupóny. Dovoľte, aby som k tomu, čo tu odznelo, zaujal stanovisko, samozrejme, v záujme toho, aby občania boli pravdivo informovaní.

    Je pre mňa určitým potešením aj prekvapením, že členovia vlády sa tak starajú o blaho občanov, tej vlády, ktorá 7. júna 1994 pod číslom 564 prijala uznesenie, kde navrhuje spôsob privatizácie strategických podnikov Slovenský energetický podnik, Západoslovenské energetické závody, Stredoslovenský a Východoslovenský plynárenský priemysel. To, čo sme povedali, že nebude predmetom privatizácie, pokiaľ prejde zákon, ktorý tiež bude - dúfam - na tomto zasadnutí Národnej rady prerokovaný, o strategických záujmoch štátu, a akosi zabudli, že oni tieto podniky chceli privatizovať a teraz sa dovolávajú blaha občanov v iných súvislostiach. Ale môžem vám povedať, že keby to bolo prešlo, tak dnes už nediskutujeme s Medzinárodným menovým fondom o tom, či dvíhať ceny energie a kedy vo väzbe na príjmy občanov, ale už by to bolo skutočnosťou.

    Začnem citáciou z dokumentu Medzinárodného menového fondu, ktorý perfektne vystihuje a hodnotí výsledky a efektívnosť prvej vlny privatizácie, hovorme jej kupónovej - citujem: "Schéma: dlhopisy za kupóny. Vystavenie dlhopisov Fondu národného majetku, ktoré sa budú vymieňať za kupónové knižky, bude mať negatívne finančné dopady, pretože aktíva neistej a nízkej hodnoty (kupónové knižky) sa vymenia za relatívne likvidné dlhopisy Fondu národného majetku v hodnote 35 miliárd (alebo 1,2 amerických dolárov), čo sa rovná 8 % HDP alebo 12 % širokých peňazí." To je, prosím, hodnotenie delegácie Medzinárodného menového fondu čierne na bielom. Tým, že sa to rozdávalo dopredu, dovolil som si to citovať. Nebolo to označené ako interný materiál. Teda kupónové knižky - aktíva relatívne nízkej hodnoty a dlhopisy - aktíva vysokej bonitnej hodnoty, pretože je tam garancia Fondu národného majetku. V podstate z diskusie vyplynulo, že predstavitelia Medzinárodného menového fondu, pretože nepochybujú o splnení záväzkov štátu voči občanom cez Fond národného majetku, majú obavu z hľadiska inflačného vývoja pôsobenia týchto peňazí na relatívne malom slovenskom trhu. Čiže občan nieže dostane nelikvidný dlhopis, ale podľa ich názoru je to priveľká záťaž na finančné zdroje tohto štátu, pretože nepochybujú o tom, že štát si svoju garanciu splní.

    Samozrejme, vydanie dlhopisu vôbec neznamená prerušenie privatizácie. Týka sa to rovnakého objemu majetku, ako bol uvažovaný do kupónky. Naopak, nemusí sa na nič čakať a môže sa privatizovať priebežne, pretože tento rozsah majetku je už dnes dobre známy, je to tých 35 mld majetku. Kto bude chcieť z občanov privatizovať, alebo hrať tú hru, ktorú mu umožňovala kupónka, tak môže, pretože môže svoj dlhopis vymeniť za akcie Fondu národného majetku. A ubezpečujem vás, že za 10 000 korún nominálu, keď si zoberie akcie, ako boli výsledkom prvej vlny - po 90 korún, tak ich dostane viac, ako keď to robil cez fond, ktorý mu dal takých akcií 20. Nominál bol 30 po tisíc korún, fondy dávali 20, 10 dávali do rezervného fondu, a dnes majú tie akcie hodnotu 92 korún a podobne. Za 10 000 korún nominálu si kúpi 192 korunových akcií, teda nie že mu ubudne, ale mu reálne pribudne. Nehovoriac o iných možnostiach manipulácie s dlhopismi, ktoré jednoznačne umožňujú tento dlhopis použiť na iné formy, či už pri spomínanom predaji bytov v jednotlivých lokalitách vo väzbe na bytové podniky, tak ako je to rozdelené, či už bytové družstvá alebo aj štátne byty, alebo na iné formy. Čiže nieže občan nezíska, ale občan má garantované rozsahom 10 000 korún cez garanciu štátu, že sa mu nemôže stať to, čo sa mu (väčšine) prihodilo v prvej vlne. A kto bude čakať päť rokov na diskont, ten to má ešte garantované aj proti inflácii.

    Predpokladám, že každý ekonóm si uvedomuje, že Fond národného majetku bude ručiť za tieto dlhopisy nie 35 miliardami, ale celým majetkom, a toho je násobne viac. Čiže keby sa aj hneď dohodli všetci mikovia, že si to nechajú a budú čakať, samozrejme, to sa dá priebežne zisťovať podľa toho, aký bude pohyb týchto papierov, nemal by byť problém pre Fond národného majetku takýto objem obeživa za päť rokov, do roku 2000 získať, pravdaže, cielene s tým, že to bude použité na tento účel. Samozrejme, je to nezmyselná úvaha, o ktorej tu hovorím, pretože ľudia tak neurobia a budú s týmto nakladať oveľa múdrejšie, nehovoriac o tom, že všetci, čo v prvej vlne privatizovali a majú záväzky voči Fondu národného majetku, ich môžu splácať dlhopismi. Čiže znovu tí, ktorí v prvej vlne privatizovali, keď majú 100-miliónový záväzok voči Fondu národného majetku a kúpia po 5 tisíc korún od občanov - čo žiadnemu občanovi neodporúčam, aby sa toho zbavil a budem robiť osvetu, pokiaľ budem môcť, aby si tento cenný papier podržal - tak za 50 miliónov môžu získať reálnu hodnotu 100 miliónov, ktorú preukážu a pomôžu procesu privatizácie, znížia si náklady a zvýšia si možnosti budúcej prosperity cez to, že nezaplatia za hodnotu privatizovaného majetku to, za čo to kúpili, ale keď sa niekto dá oklamať, alebo akceptuje dohodnutú cenu za dlhopis 5 000 korún, tak to splatia za polovicu. Samozrejme, že to bude platiť aj pre druhú vlnu.

    Dovolil som si tento vstup práve preto, že ľudia o tom ešte málo vedia, je to vo vývoji, alebo bolo to vo vývoji. A považoval som si za povinnosť týmto spôsobom oznámiť občanom, aby si dlhopisy držali, aby si to každý vybral a nedal sa odplašiť tým, čo sa tu už predo mnou povedalo, čo sa nepravdivo šíri na tému dlhopisov. Dokument, ktorý som tu predniesol, je jednoznačným dôkazom objektívneho orgánu, akým je Medzinárodný menový fond z hľadiska pozície aktív prvej vlny cez knižky alebo cez dlhopisy, a koniec koncov, našli sme aj spoločnú reč a východisko po vysvetleniach, o ktorých som tu v krátkosti hovoril. Teda dlhopisy si treba vybrať, všetky, držať si ich a nakladať s nimi ako s cenným papierom.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil ešte pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán minister, chcem len povedať, že si počkáme na definitívne stanovisko Medzinárodného menového fondu. Skôr mám pocit, že mešká, ako že nemešká. Už "stand by" malo byť. Ale tým nechcem povedať, že spochybňujem to, čo ste prečítali, ale vyčkáme na definitívne a záverečné stanovisko Medzinárodného menového fondu.

    Oproti názoru Medzinárodného menového fondu vám ešte raz ponúkam, pán minister, názor občanov. O jednom som už hovoril. Oproti 2,5 milióna občanom, ktorí sa zapojili do prvej vlny, sa ich zapojilo 3,5 milióna. Alebo keď chcete, celkom posledný prieskum uverejnila tlač minulý týždeň. Ten hovorí, že na otázku ako osobne posudzujete politiku vlády v oblasti privatizácie, odpovedá 3,1 %, že je správna, teda 3 % občanov, a že je nesprávna hovorí až 56,5 % občanov. Toto si dnes ľudia myslia.

    A ešte dve veci: Po prvé spájali ste proces zvyšovania cien s privatizáciou, pán minister. Ale veď od 1. júla sa zvyšujú poplatky za telefóny a telekomunikácie, ktoré sú mimo privatizácie. O 15 % idú hore impulzy, dvojnásobne ide hore poplatok za zriadenie účastníckej stanice atď. atď. Teda nespájajme a nestrašme privatizáciou voči zvyšovaniu cien.

    A tretia moja poznámka: Akéže ručenie Fondu národného majetku? Veď ten podľa platnej legislatívy nemožno dať ani do konkurzu.

  • Pán poslanec Palacka. Predtým ešte pán minister.

  • Vážený pán poslanec, pokiaľ viem, ceny sa dvíhali aj pred rokom bez ohľadu na privatizáciu. Pokiaľ som hovoril o pohybe cien, hovoril som vo väzbe na presné znenie uznesenie vlády a presný výpočet podnikov. Takže súhlasím s vami, že ceny nemajú vždy súvis s privatizáciou. Naopak, môžu sa aj znižovať pri dobrej prosperite ekonomiky. Takže v tom sme, myslím si, zajedno a tam rozpor nevidím. Samozrejme, nevidím dôvod, prečo by ste museli alebo chceli s nami alebo so mnou súhlasiť. I moja mama odoslala a dala sa nahovoriť so všetkými penzistami z mojej rodnej obce, a na námestí to od nich zobrali a sľúbili im po 2000 korún, že je to lepšie ako nič. Takže z tohto pohľadu si myslím, že keď takto hodnotíme výskyt záujemcov, tak to môže byť pravda. Ale využijem to číslo 3,5 milióna. Dostanú po desaťtisíc. Opakujem, všetci dostanú po desaťtisíc, a tí, čo majú po dve, po tri mikrovlnky, neviem, kto to od nich vymôže. To je druhá vec. Čiže v tomto prípade si myslím, že občan správne zareagoval, že išiel do druhej vlny privatizácie. Táto forma mu garantuje podstatne vyšší objem či už majetku cez hru s fondom, kúpu akcie alebo cez hodnotu, ktorú má danú.

    A pokiaľ ide o hodnotenie činnosti Fondu národného majetku, kritizovali sme, že sa toho veľa neudialo, takže asi jeho likvidita je v súčasnosti spoločným dielom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Pán minister, preto to nie je už hotová koncepcia privatizácie, lebo je to stále vo vývoji, sám ste to povedali. Preto je to strašne zmätené a preto nemožno pokladať tento návrh za koncepciu privatizácie. Odhliadnuc od toho, budem mať možnosť ešte hovoriť k tomuto problému, koncepcia má predstavovať zmenu formy vlastníctva. Ale tu ide o niečo iné, tu ide o proces odškodňovania s tými Achillovými pätami, o ktorých tu bola reč. Ale chcem povedať, že ak ste o tom presvedčený - hovorili ste, že to máte potvrdené, dlhopisy - vysoká aktívna hodnota, kupónové knižky - nízka aktívna hodnota, prečo potom dávate päťročnú splatnosť? Prečo potom nedáte polročnú alebo ročnú dobu splatnosti, keď peniaze sú k dispozícii a nebojíte sa toho, že by tí, ktorí budú vlastniť tieto dlhopisy, prišli a pýtali by peniaze.

    Keď si zoberiem memorandum hospodárskej politiky súčasnej vlády, kde sa hovorí o príjmoch Fondu národného majetku v bode 12, tam je napísané, že január až december si zlepší svoje postavenie z hľadiska bankových podmienok o 4 miliardy za celý rok. Teda aké budú príjmy Fondu národného majetku? Minule prezident Fondu národného majetku hovoril o 7 miliardách. Keď sa rozhodnú tí, ktorí budú vlastniť tieto dlhopisy a budú chcieť peniaze, kde ich zoberiete? Samozrejme, viem si predstaviť, a nič proti tomu nemám, ak vláda, ktorá vládne, si chce upevniť politickú moc prostredníctvom ekonomickej moci, to robia všetky vlády, ale je to pre mňa priehľadné, že to robí preto, aby novým privatizérom umožnila skúpiť tieto dlhopisy pod nominálnu hodnotu, zbohatnúť a zaplatiť to, čo majú zaplatiť za to, čo sprivatizovali. To je nad slnko jasnejšie. Som veľmi rád, že ste takto vystúpili a veľmi by som prosil, keby ste aspoň na túto otázku odpovedali, ako je to teda, prečo ste dali päťročnú dobu splatnosti.

    Ďakujem.

  • Veľmi rád odpoviem, pán profesor. Trošku ma zarazila otázka, prečo sa niekto snaží rozložiť riziko 35 miliárd na päť rokov na takom malom trhu, ako je Slovensko, a ešte to aj diskontnou sadzbou poisťuje, aby občan nemal obavu, že sa mu to znehodnotí oproti inflácii. Myslím si, že tam niet ani čo odpovedať, pretože je to úplne jasné. Keby sme boli Amerika, 35 miliárd na trhu neurobí nič, ale keďže sme Slovensko, 35 miliárd aj pri fungujúcej ekonomike a trhu by bol nápor, ktorý by pohol minimálne cenovými reláciami, keď nie aj dosahom na celkový chod. Takže odpoveď je jednoznačná. Práve v tom je čistota tohto postupu, že je to kryté diskontnou sadzbou, ktorá kopíruje infláciu, aby občan neprišiel o peniaze, a je tu prirodzená snaha ožívajúcej ekonomiky ubrániť sa nárazovým vplyvom určitého objemu peňazí. Takže si myslím, že je to úplne jednoznačné a o správnosti tohto kroku nemožno pochybovať.

    Myslím si, že to je aj odpoveď na otázku, prečo je to rozložené takýmto spôsobom. Aj keby peniaze boli k dispozícii, múdry národohospodár by ich nepustil na trh v jednom roku.

    Ďakujem.

  • Pán minister, som prekvapený, s akou ľahkovážnosťou zavádzate poslancov tohto parlamentu a prostredníctvom kamier celú verejnosť, pretože vo svojom vystúpení ste opätovne spomenuli, že štát svoje sľuby splní a že splatenie dlhopisov bude garantované štátom. Nebude to garantované štátom. Tento zákon to hovorí celkom jasne a predpokladám, že poznáte rozdiel medzi garanciou štátu a garanciou Fondu národného majetku. Ak to poznáte, zavádzate verejnosť, čo je zlé. Ak to nepoznáte, to je ešte horšie, pretože ten rozdiel je zásadný a garancia štátu tu nie je. V tomto zákone sa o garancii štátu nehovorí.

    A ak dovolíte, k poznámke o inflácii. Sám ste povedali, že aj Medzinárodný menový fond sa obáva inflácie. Aj vláda, zrejme tým, že ste to rozvrhli na päť rokov, sa obáva inflačného vplyvu. Lenže inflačný vplyv tu zákonite musí nastať práve tým, že sa tie peniaze skôr či neskôr vyplatia. Ak je pravda, že Fond národného majetku vyplatí 35 miliárd korún v hotovosti, inflačný nárast tu bude, bude vzhľadom na pomery slovenského trhu taký výrazný, že potom tých 10 000 korún aj tak nebude mať hodnotu viac ako 1000 korún dnes.

  • Samozrejme, že tým, že je rozložený spôsob použitia dlhopisov, ani my, ani Fond národného majetku nepočíta s tým, že by vyplácal naraz, pokiaľ by neboli použité iným spôsobom, ktorý umožňuje zákon. Takže to je jedna poznámka, prečo by to malo byť vyplácané naraz, keď je tam x možností, vrátane privatizačnej hry, po ktorej všetci toľko plačeme. Prečo by ten z 3 a pol milióna dikov, ktorý chce hrať privatizačnú hru, čakal na peniaze a prečo by nekúpil akcie od Fondu národného majetku? Takže, tam to má trošku oslabenú silu argumentu.

    Súhlasím s tým, že medzi garanciou fondu a štátnou garanciou je z hľadiska právneho vyjadrenia rozdiel. Ospravedlňujem sa, pretože práve mňa pracovníci Medzinárodného menového fondu pri presviedčaní sa o ingerencii štátu dostali do polohy, že aj oni hovorili, že to garantuje štát, že sila toho dlhopisu je v tom, že to garantuje štát cez Fond národného majetku. Súhlasím, toľko som si zapamätal zo školy aj ja, ale ďakujem za poznámku. Čiže nie štát, ale Fond národného majetku, ale nie je dôvod, aby boli vyplácané naraz po piatich rokoch, ako hovoríte vy, pretože je tam celý vejár možností použitia dlhopisu. Možno ten, kto sa tomu rozumie, použije dlhopisy podstatne efektívnejšie ako počkať na peniaze, ktoré tu sú.

    Inflácie sme sa, samozrejme, báli aj my pri úvahe, že sa to malo vyhodiť na peňažný trh naraz, že by to muselo urobiť dieru a že by to pohlo reláciami, práve preto tento opatrný prístup. Ale myslím si, že na tom nie je nič zlého.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Filkus.

  • Mám ešte jednu poznámku. Samozrejme, nerád využívam ľahko nahrané lopty, ale teraz musím.

    To sú také skoro kupecké počty. Pozrite sa, keď ostávate pri kalkulácii s diskontnou sadzbou, tak tá by v prvom roku obnášala v rámci vydaných dlhopisov podstatne menej ako po piatom roku. To znamená, že v piatom roku by ste namiesto 35 miliárd museli vyplatiť majiteľom dlhopisov viac ako 50 miliárd, a to určite nikto nebude robiť, keď to myslí vážne so štátnymi prostriedkami. Ale vy to robíte preto, lebo viete, že k tomu nepríde, vy viete, že noví privatizéri skúpia dlhopisy nie za 10 000, ale za 5000, za 2000, za 1000 Sk a to im pomôže vyrovnať si svoje vysoké dlhy vo vzťahu k Fondu národného majetku a že to určite s úsmevom na tvári vykonajú. Keby ste to nevedeli, tak by ste boli zlí hospodári. No, ale je to tak, pán minister.

  • Ak je niečo nad nami, tak vie, že som si dal záväzok, že nebudem vystupovať. Ale prečo hovoríte o 11-percentnej sadzbe o 5 rokov? Pokiaľ viem, diskontná sadzba kopíruje inflačný rast, pokiaľ bude 5, tak bude 5, pokiaľ bude 15, bude 15. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka - prečo by s tým neobchodovali, keď je to dlhopis a dá sa s tým obchodovať. Ja len vyzývam z tohto miesta ľudí a občanov, aby to nepredávali, a rozhodne, aby to nepredávali lacno v prvej etape, pretože sa im zopakuje prvá vlna s knižkami. Tam nám neprekážalo, keď to pobrali a dostali za to pár korún? Takže si myslím, že v tomto sme tiež skoro zajedno v tých výhodách.

    Ďakujem.

  • Chcel by som povedať len takú malú poznámku k tomu všetkému, lebo som presný človek. Ľudia dostanú len 9000 korún, lebo už svojich 1000 korún dali. To znamená, že by mali dostať aspoň 11, nie?

  • Dostanú ešte viac, nie 11 000, lebo už dostali po 5000 mikrovlnky, takže to budú mať navyše, ešte budú na tom lepšie.

    Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že základom, prečo sa dlhopisy vyplatia až o 5 rokov, je skutočnosť, že ide o veľmi zaujímavú finančnú transakciu. Totiž občania najprv musia prostredníctvom tovarov cez ceny zaplatiť podnikateľom, tí cez zisky a dividendy to zaplatia späť Fondu národného majetku. Čiže transakcia je jednoduchá, najprv si to budú občania 5 rokov splácať a potom im Fond národného majetku veľkoryso vráti to, čo si zaplatili v cenách.

    Ďakujem.

  • Takže nech sa páči, pán poslanec Volf.

  • Po tejto horúcej simultánke zasa trocha studenej sprchy.

    Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni,

    v tomto volebnom období je už tretíkrát na rokovaní parlamentu zákon o veľkej privatizácii. V pamätnú noc z 3. na 4. novembra bola schválená zmätená novela, ktorej rozporuplné ustanovenia platia do dnešného dňa. A dnes do tretice sa predkladá návrh, ktorý nielenže neodstránil predchádzajúce nedostatky zákona, ale jeho eventuálne schválenie by znamenalo pokračovanie privatizačnej politiky s negatívnym účinkom na ekonomiku Slovenskej republiky a prehlbovaním sociálnej nerovnosti.

    Vláda Slovenskej republiky nevie optimálnym spôsobom doriešiť také závažné problémy, akými sú urýchlenie procesu privatizácie, kupónová privatizácia, právne postavenie Fondu národného majetku a jeho kompetencie, likvidita Fondu národného majetku s osobitným zameraním na neplatičov. Predložená novela nerieši tieto zásadné problémy, naopak, komplikuje proces transformácie ekonomiky zavádzaním nových neoverených a rizikových metód, akou je nepochybne rozdávanie nekrytých dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky občanom, ktorí zaplatili za kupónovú privatizáciu - knižku 1050 resp. 750 Sk, a navyše prichádzajú o úroky, ktoré by im vyplatila každá banka. Už dnes, a už to tu odznelo, sú pripravení podnikatelia, ktorí v podstate za babku odkúpia dlhopisy od občanov a budú ich potom investovať so ziskom do nákupu majetku Fondu národného majetku. Vláda Slovenskej republiky sa zbavila, alebo zbavuje ústavnej zodpovednosti za privatizáciu a prenáša svoje kompetencie na neštátnu, opakujem, neštátnu organizáciu Fond národného majetku, ktorá rozhoduje o štátnom majetku pod prísnym straníckym dohľadom HZDS, SNS a ZRS.

    Fond národného majetku zneužíva svoje postavenie, svoju nekontrolovateľnosť zo strany štátu a občanov, zvyšuje počet pracovníkov častokrát bez potrebnej kvalifikácie, nakupuje luxusné byty a autá. V činnosti fondu sa porušuje platná legislatíva. Prezídium ruší pôvodné rozhodnutia o privatizácii v rozpore s ustanovením § 10 ods. 11 zákona, ktorý hovorí, že rozhodnutie o privatizácii je možné zmeniť len do prechodu privatizovaného majetku na fond. Toto ustanovenie, žiaľ, porušuje aj vláda, ktorá svojimi uzneseniami rozhodla napríklad o zmene privatizácie Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, a ďalších akciových spoločností založených fondom. Fond národného majetku veselo odpredáva akcie podnikov zaradených do kupónovej privatizácie aj napriek tomu, že príslušné ustanovenia zákona o veľkej privatizácii neboli dosiaľ zrušené. Príkladom je Skloobal Nemšová. Lojálnej skupine podnikateľov, kde sa často vyslovujú podozrenia o finančnej účasti na volebnej kampani určitých strán a hnutí, poskytuje neoprávnené úľavy. V rozpore so zákonom mení súťažné podmienky, na základe ktorých sa záujemcovia o privatizáciu stali víťazmi verejných súťaží. Zvýhodňuje a umožňuje odkupovať majetok akcie stále tým istým záujemcom.

    Podľa vyjadrenia premiéra bola kupónová privatizácia zrušená, alebo sa ruší aj preto, aby sa štátny majetok nedostal prostredníctvom investičných fondov do rúk 500 rodín. Žiaľ, terajší postup fondu a straníckej lobby umožní vytvorenie superbohatej skupiny niekoľkých desiatok vlastníkov bývalého štátneho majetku. Investičné fondy budú zlikvidované, občania mikovia sa zrušením kupónovej privatizácie stanú vlastníkmi súčasného dlhu Fondu národného majetku vo výške 14 mld Sk.

    Podľa predloženej novely zákona o strategických podnikoch prejde výkon akcionárskych práv z fondu na zakladateľské rezorty, a preto existencia Fondu národného majetku po roku 2000 je viac ako otázna. Nová vláda, ktorá vzíde z volieb v roku 1998, nebude schopná plniť záväzky svojej predchodkyne a vyplatí 10 000 Sk s úrokmi občanom. Optimálne riešenie, ktoré navrhujeme, je začať druhú vlnu kupónovej privatizácie podľa platného právneho stavu najneskôr od 1. 10. tohto roku s tým, že majetok zaradený do privatizácie bude minimálne 60 mld Sk. Tým budú občania čiastočne odškodnení za ročné úverovanie štátneho rozpočtu sumou nie malou, 3,5 miliardy Sk.

    Ak vládnuca koalícia nemieni rešpektovať doterajší právny stav a bude trvať na retroaktívnej zmene systému privatizácie, potom skutočne nezostáva iné, ako opýtať sa občanov v referende, či súhlasia so zrušením kupónovej privatizácie. Prebiehajúce petičné akcie a prieskumy verejnej mienky svedčia o tom, že ľudia nesúhlasia s doterajšou privatizačnou politikou vlády - nakoniec, už to tu odznelo - a žiadajú, aby sa kupónová privatizácia uskutočnila podľa zásad prijatých predchádzajúcou vládou. V podobnom duchu je aj vyhlásenie Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky k privatizácii.

    Na základe uvedeného a pre prípad, že bude schválený predložený návrh zákona, podľa článku 96 Ústavy Slovenskej republiky podávajú poslanci Sociálnodemokratickej strany Slovenska návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda, kde by občania Slovenskej republiky sami rozhodli o pokračovaní alebo nepokračovaní kupónovej privatizácie. Uvedomme si, že vládou navrhovaná zmena systému privatizácie a porušenie pôvodne dohodnutých podmienok sa dotýkajú väčšiny obyvateľov nášho štátu. Navrhujem, aby parlament v prípade prijatia návrhu zákona, ktorý ruší kupónovú privatizáciu, prijal aj uznesenie, ktoré zaviaže prezidenta vyhlásiť referendum s otázkou: "Súhlasíte, aby pokračovala kupónová privatizácia a aby bol do jej druhej vlny zaradený majetok v hodnote najmenej 60 mld Sk?"

    Predložený návrh novely nie je perfektný ani po vecnej, ani po legislatívnej stránke a nemá vypracovaný ani ekonomický rozbor, čo jednoznačne signalizuje, že predkladateľ nevie vyčísliť ekonomický dosah tzv. dlhopisovej metódy, metódy na hospodárenie Slovenskej republiky v najbližších 5 až 6 rokoch. Je to hazard, ktorý by mali znášať všetci obyvatelia Slovenskej republiky. Chcem zdôrazniť, že dlhopisy, ktoré by svojím majetkom v konečnom dôsledku negarantoval štát, Národná banka Slovenska, sú priveľkým rizikom pre každého občana, ktorý by mal byť takýmto spôsobom odškodnený. V čase, keď občan svojimi peniazmi úveruje štát, Fond národného majetku uvoľnil zo svojho rozpočtu najmenej 12 miliónov Sk pre ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku a ministerstvo spravodlivosti na urýchlenie kupónovej privatizácie. Čo sa s týmito prostriedkami stane po prípadnom zrušení kupónovej privatizácie? To sa pýtam obidvoch pánov ministrov.

    Vo všeobecnosti treba upozorniť na zásadné negatíva novely. Už to tu odznelo, a preto to len veľmi stručne zopakujem.

    Je protiústavná. Zasahuje výrazným spôsobom do vlastníckych práv, či sa to už týka ustanovenia § 24 ods. 10, alebo obmedzenia jestvujúceho práva občanov použiť investičné kupóny na kúpu akcií alebo získanie účasti na investičných fondoch zrušením ustanovenia § 22 a 24. Odporuje Obchodnému zákonníku (ustanovenie § 29 ods. 3). Viacero ustanovení má retroaktívne účinky. Ustanovenie § 22 až 26 a § 29 ods. 3 a 4.

    Pozmeňovacie návrhy okrem systémových zmien, ktoré nakoniec odzneli v príhovore alebo príspevku môjho kolegu Petra Magvašiho, v písomnej forme zopakujem a odovzdám pánu spravodajcovi, ale chcel by som tu menovito uviesť ešte tri návrhy, ktoré sú takpovediac navyše.

    Prvý sa týka bodu 10 návrhu zákona, konkrétne ustanovenia § 8 ods. 3, kde navrhujem nahradiť prvú vetu nasledovným znením: "Prezídium Fondu je povinné informovať v troch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou o príprave rozhodnutia o privatizácii najmenej 14 dní pred schválením rozhodnutia o privatizácii." Tento návrh umožní to, po čom všetci voláme, aby privatizácia bola transparentná, kontrolovateľná a aby mohli do nej vstupovať aj konkurenčné podniky, konkurenční podnikatelia.

    Ďalej navrhujem, a je to nad rámec vládneho návrhu, ale dovolím si povedať, že je to veľmi podstatné, ustanovenie § 27 ods. 4 zákona zmeniť nasledovným spôsobom: "Organizačné usporiadanie, počet pracovníkov a podrobné vymedzenie činnosti fondu upravuje štatút, ktorý predkladá prezident fondu po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky do troch mesiacov po uskutočnených zmenách v organizačnom usporiadaní." Žiaľ, je to nevyhnutné, pretože na Fonde národného majetku prebiehajú organizačné zmeny, prijímajú sa pracovníci, fond sa rozširuje a Národná rada nemá o tom ani základné informácie.

    Ďalej navrhujem v bode 61 návrhu - týka sa to ustanovenia § 38 ods. 3 - nahradiť znenie nasledovným znením: "Členovia prezídia, výkonného výboru a dozornej rady nemôžu vykonávať činnosť, ktorá by bola v rozpore s právnym postavením a záujmami fondu, nesmú byť členmi orgánov obchodných spoločností, na ktorých podnikaní má fond majetkovú účasť." Prípadne to možno zameniť tým, aby za toto nebrali odmenu. "Členovia výboru a ostatní zamestnanci fondu nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť. Členovia prezídia, výkonného výboru a dozornej rady nemôžu nadobúdať majetok fondu okrem akcií za investičné kupóny podľa § 22 a nesmú uzatvárať zmluvy o tichom spoločníctve." Je to veľmi dôležité. Prijali sme zákon o konflikte záujmov a viete veľmi dobre, že nemožnosťou podnikať sú zaviazaní aj radoví pracovníci jednotlivých rezortov. Prečo by to nemalo platiť pre pracovníkov Fondu národného majetku?

    Ešte jedna maličkosť z hľadiska formálneho, ale inakšie je to dôležitá vec. Týka sa ustanovenia § 40 ods. 2. Z hľadiska nutnosti alebo povinnosti informovať zo strany Fondu národného majetku navrhujem doplniť znenie "alebo poslanec gesčného výboru". Je tam povinnosť pre Národnú radu, pre výbor, navrhujem, aby sa to týkalo aj jednotlivých poslancov gesčného výboru, teda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Záverom chcem len zdôrazniť, panie poslankyne, páni poslanci, že podľa programov prakticky všetkých parlamentných strán má byť privatizácia transparentná a kontrolovateľná, že kupónová privatizácia mala zmysel nielen odškodniť občanov, ale umožniť im spoluvlastníctvo bývalého štátneho majetku. Verím, že aj konečná úprava návrhu tohto zákona bude vychádzať z týchto princípov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Weiss. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gaľa.

  • Ospravedlňujem sa, ďakujem za slovo. Chcem len doplniť Ľuba Romana v tom, že občan dostane nie kupón za 10 000 korún, ale len kupón v hodnote 9 000 korún, lebo 1 000 korún si zaplatil za kupónovú známku. Dovolím si tvrdiť, že občan dostane kupón len za 8 840 korún. K tomuto výpočtu som dospel nasledovne: 10 00 mínus 1 000 korún za kupónovú známku, mínus 50 korún za kupónovú knižku a mínus 110 korún, ktoré tvorí diskontná sadzba za rok, čo naše peniaze za kupónovú privatizáciu obhospodaruje štát, to znamená 8 840 korún.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení členovia vlády,

    predložený návrh novely zákona o tzv. veľkej privatizácii svedčí o tom, že vláda si začala uvedomovať niektoré problémy. Vítam napríklad návrhy na sprísnenie podmienok kúpnej zmluvy, či dokazovanie pôvodu peňazí použitých v privatizácii, alebo to, že Fond národného majetku má poskytovať informácie parlamentu, vláde a Najvyššiemu kontrolnému úradu, že sa má viac zohľadňovať stanovisko odborov. Predkladané riešenia sú však nedostatočné. Čo je najpodstatnejší problém? Vláda zatiaľ parlamentu nepredložila ucelenú koncepciu svojej privatizačnej politiky, o ktorej by sa viedla tu medzi nami, volenými zástupcami ľudu, seriózna diskusia, aby občania presne vedeli, ako sa bude nakladať s národným majetkom, ktorý svojou prácou vytvorili. Naopak, po šiestich mesiacoch vláda týmto návrhom novely zákona radikálne zmenila svoje vlastné programové vyhlásenie. Vidno teda, že vláda na tomto dôležitom úseku svojej hospodárskej, ale aj celkovej transformačnej politiky mocensky účelovo improvizuje.

    Kolegyne a kolegovia, neberme naľahko slová z vyhlásenia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky k privatizácii. Uvádza sa tam, že konfederácia vyslovuje nesúhlas s priebehom a spôsobom privatizácie, ktorý sa v poslednom období praktizuje. Konfederácia odborových zväzov to považuje za porušenie zásad, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Prenesením riadiacich právomocí na Fond národného majetku Slovenskej republiky došlo k zneprehľadneniu procesu privatizácie a k nemožnosti kontroly nad ním. Odbory konštatujú, že ich účasť sa obmedzuje na vyjadrenie k privatizačným projektom. Konfederácia odborových zväzov vyzvala vládu k prehľadnej privatizácii a k splneniu pôvodných podmienok kupónovej privatizácie, za akých sa občania do privatizácie zapojili. Požiadala, aby vláda prevzala späť svoju zodpovednosť a nepodporovala činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky v súčasnej forme. Terajší neprehľadný priebeh privatizácie podľa predstaviteľov odborových zväzov vnáša do spoločnosti značné napätie a v konečnom dôsledku môže znamenať zníženie produkčných možností ekonomiky.

    Kolegyne a kolegovia, hovorím o tom preto, že doterajšia privatizačná prax vládnej koalície a podoba predložených zákonov vzbudzujú obavy, že sa založí nedemokratická a nespravodlivá štruktúra vlastníckych vzťahov v tejto krajine. Proces privatizácie sa postupne mení na odmeňovanie verných a odškodňovanie dôverčivých a naivných. Na základe čisto politických rozhodnutí sa môže založiť obrovská majetková nerovnosť na celé generácie. Obyčajný človek pritom bude vlastne bez šancí. Ak bude o takmer 200-miliardovom národnom majetku rozhodovať len pár ľudí z prezídia Fondu národného majetku bez kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, pričom zloženie prezídia Fondu národného majetku je politicky jednofarebné, môžeme si iba domýšľať, aké to bude mať negatívne dôsledky.

    Vláda sa zbavuje touto novelou zákona svojej ústavnej zodpovednosti za narábanie s národným majetkom. Čo sa stalo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď hovoríme o tejto veci? Zmena organizácie mechanizmu vytvoreného na prevod štátneho majetku do súkromného vlastníctva sa začala 4. novembra 1994 a trvá dodnes. Dnes sa vlastne završuje. Základom stavu, ktorý trvá, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 369/1994 Z. z., ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Podstatou zmeny, ktorá sa schválila onej dlhej parlamentnej noci začiatkom novembra minulého roku, je oslabenie postavenia štátnych orgánov v organizácii privatizácie a posilnenie postavenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Fond naďalej zostáva právnickou osobou, teda súkromno-právnou inštitúciou, ale s originálne zabezpečeným vstupom do právomoci štátu. Súkromná osoba, teda Fond národného majetku, má priznané právomoci robiť rozhodnutia vo verejných veciach. Právnym základom tohto riešenia je ustanovenie § 10 ods. 1 zákona číslo 369/1994 Z. z., ktoré znie - citujem: "Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže alebo verejnej dražby vydáva prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky na návrh ministerstva alebo výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si prezídium môže vyhradiť."

    Zákon číslo 369/1994 Z. z. zmenil aj spôsob, ktorým sa v prvej fáze privatizácie, teda po prijatí pôvodného zákona z roku 1991, dovoľovalo zmeniť rozhodnutie o privatizácii. Právomoc, a to je dôležité, ktorá predtým patrila štátnemu orgánu, ktorý rozhodnutie o privatizácii vydal, sa v druhej fáze presunula na nový subjekt rozhodujúci o privatizácii, teda na Fond národného majetku. Pretože rozhodnutie o privatizácii aj v tejto fáze zostalo nepreskúmateľné podľa zákona o správnom konaní alebo podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve, vo veciach zverených do rozhodovacej právomoci Fondu národného majetku štát nemá právnu možnosť rozhodovať o privatizácii. Len právnici vedia, čo všetko to znamená.

    Oddelením Fondu národného majetku Slovenskej republiky od štátu a prenesením právomoci v privatizácii na súkromnú osobu sa vláda zbavuje aj politickej zodpovednosti za rozhodnutia o privatizácii. Zaniká aj pre nás, kolegyne a kolegovia, možnosť kritizovať vládu za tú časť jej programu, v ktorej dala prísľuby o privatizácii. Oslobodenie sa vlády od politickej zodpovednosti za privatizáciu má v trhovej ekonomike neprimerane vysokú cenu. Podľa článku 80 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní. Súkromné osoby reprezentujúce deviatku prezídia Fondu národného majetku interpelovať nemožno. To znamená, že nielen rozhodovanie o privatizácii, ale dokonca aj jej odôvodňovanie nepodlieha verejnej kontrole ani kontrolným právomociam štátnych orgánov.

    Ďalej podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A ak by bol štátnym orgánom aj Fond národného majetku, musel by takto konať. Lenže Fond národného majetku Slovenskej republiky je podľa zákona právnickou osobou, preto môže postupovať podľa článku 2 ods. 3 ústavy: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Takmer bezbrehá voľnosť v nakladaní so štátnym majetkom v rozhodovaní o ekonomickej budúcnosti Slovenskej republiky. Nie je to priveľká voľnosť pre právnickú osobu?

    Podľa článku 119 písm. d) ústavy vláda rozhoduje v spore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Len málo opatrení na úseku hospodárskej politiky je v súčasnosti pre Slovensko také dôležité ako rozhodovanie o privatizácii. Vláda svojou ústavou priznanú právomoc prenáša na súkromno-právny subjekt. V Ústave Slovenskej republiky však absentuje čo i len náznak dovolenia vlády vzdať sa časti svojej právomoci v prospech neštátnych orgánov. V podstate ide o rovnaký krok, aký by urobila Národná rada Slovenskej republiky, ak by svoju právomoc uznášať sa o vypovedaní vojny (článok 86 písm. k) ústavy), zverila napríklad niektorému domovu dôchodcov alebo nejakej súkromno-právnej osobe. Odôvodňovať tento krok možno, ale odôvodniť ho na základe ústavy nemožno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prenesenie ústavou priznanej právomoci z vlády na súkromnú osobu nie je v súlade s ústavou, alebo inak povedané, je protiústavné.

    K protiústavnému prenosu právomoci štátneho orgánu na súkromnú osobu treba pridať obchádzanie ústavy, ktoré sa navrhuje vo vzťahu k občanovi. Už sa to tu spomínalo, ale zopakujem to ešte raz. Podľa článku 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Absolútna neuplatniteľnosť tohto práva občana vo vzťahu k rozhodnutiam o privatizácii nastáva predovšetkým preto, lebo Fond národného majetku Slovenskej republiky síce rozhoduje o verejnej veci, o prevode štátneho majetku na základe prepisu právomoci z vlády na fond, ale formálne nemá povahu orgánu verejnej moci. Je právnickou osobou, súkromno-právnou inštitúciou, ktorej rozhodnutia sa súdmi nepreskúmavajú.

    Odstránenie nedostatkov, ktoré sa do mechanizmu určeného na zabezpečenie privatizácie zaviedli po zmene zákona o veľkej privatizácii v novembri a v tomto vládnom návrhu, je preto mimoriadne potrebné. Ak tieto veci v tomto parlamente, kolegyne a kolegovia, nevyriešime, vytvoríme priestor na subjektivizmus, politickú zvoľu, obrovskú korupciu a nezodpovednosť. Slovenskí podnikatelia sa nám zrodia nie z korektnej slobodnej súťaže podnikateľských schopností v rámci právnych pravidiel, ale zrodia sa predovšetkým z politickej protekcie a z politického a iného ovplyvňovania pár nekontrolovateľných ľudí, ktorí boli do Fondu národného majetku, tohto dôležitého orgánu, zvolení výlučne za strany vládnucej koalície. Hrozí, že na Slovensku, a prosím, aby sme to nebrali na ľahkú váhu, vznikne klientsky politický systém. Vládnuci politici si budú držať v šachu tých, ktorým umožnili privatizovať cez splátky a cez takzvanú zlatú akciu, a podnikatelia budú politikov držať v šachu cez financovanie ich politických strán. Upevnia sa pozície hospodárskych mafií. V Taliansku tento systém fungoval dosť dlho a uviedol krajinu do hlbokej krízy, z ktorej sa doteraz len veľmi ťažko spamätáva. Uviedol ju aj do krízy hospodárskej, politickej aj morálnej. Tí, ktorí tento systém tvorili, sa dlho spoliehali na svoju beztrestnosť. Dnes stoja pred súdmi, alebo utiekli z vlastnej krajiny.

    Veľmi vás prosím, kolegyne, kolegovia, aby sme si zobrali poučenie z tohto prípadu, z tejto nám blízkej krajiny, a prosím vás, aby sme si spomenuli na to, ako v tejto krajine ľudia len veľmi ťažko obnovujú dôveru k politikom a k politike.

    Prosím vás preto, kolegyne a kolegovia, nenechajme si vnútiť vôľu pár desiatok alebo možno pár sto ľudí, ktorí chcú rýchlo a lacno zbohatnúť na základe politických rozhodnutí. Myslime na 3,5 milióna mikov, ktorí chceli byť spoluvlastníkmi národného majetku a v dobrej viere vložili do kupónky, ktorú obsahovalo aj programové vyhlásenie vlády, tisíc, či sedemsto korún. Nedopustime, aby títo ľudia boli podvedení.

    Pozorne som si vypočul ubezpečenie pána ministra Duckého, že ľudia svojich 10 000 resp. 9 000 korún určite dostanú. Preto vás prosím, kolegyne a kolegovia z vládnucej koalície, aby ste v záujme istoty pre občanov, ktorí chcú reálne dostať tie sľúbené peniaze, podporili môj pozmeňovací návrh k bodu 42 v § 24 ods. 6 zmeniť splatnosť dlhopisu na termín 30. 6. 1998. Bude to totiž, ako všetci vieme, dva-tri mesiace pred ďalšími voľbami. Bude to dôkaz, že táto vláda si je istá svojou vecou a že sa neriadi filozofiou madam Pompadour "po nás potopa". Kolegyne a kolegovia, dajme šancu aj zamestnancom, aby sa mohli zúčastniť na privatizačnom procese. Nevyšachujme z tejto hry obyčajných ľudí, ktorí národný majetok vytvárali. Budeme rozhodovať nielen o budúcnosti hospodárstva, ale aj politiky a morálky v tejto krajine. Preto zvažujme každé svoje hlasovanie.

    Keďže sa vládnuca koalícia rozhodla schváliť tento zákon čo najskôr, využime šancu na odborné konzultácie o pozmeňovacích návrhoch, ktoré moji kolegovia z klubu Spoločná voľba predložili a ešte predložia. A ešte lepšie by bolo, vraciam sa k svojmu pôvodnému návrhu, keby sme po zvážení všetkého toho, čo tu odznelo, skutočne prerušili rokovanie schôdze k tomuto bodu a pokračovali až začiatkom septembra.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Langoš. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Glinský.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    chcem zablahoželať a poďakovať všetkým poslancom, ale i novinárom, ktorí nás počúvajú, za výroky o nespravodlivosti a nedemokratickosti tejto hospodárskej transformácie. Zároveň však chcem vysloviť o to väčšiu ľútosť, že to hovoria tak neskoro. Veď už v roku 1991, s prepáčením transformácia zo dňa na deň splodila mnoho tisíc milionárov. Dnes môžem len dúfať, že náznak mravného étosu medzi časťou politikov a novinárov sa udrží a zmocnie.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, Národná rada, páni členovia vlády,

    priznám sa, že som so závisťou sledoval svojich predrečníkov, ctených kolegov z klubu, ktorí udržali vecný a mierny tón pri komentovaní tohto návrhu zákona, alebo pri komentovaní celého balíka takzvaných ekonomických zákonov. Ja sa neviem ubrániť pobúreniu nad bezohľadnosťou, s ktorou vládne politické strany, všetky tri strany, sledujú osobné a skupinové záujmy, mocenské a ekonomické, na úkor práv a príležitostí všetkých ostatných. Balík takzvaných ekonomických zákonov, ktoré pripravila vláda, a vy, koaliční poslanci, ste pripravení ich stranícky disciplinovane schváliť, znamená podľa nás najvýraznejší zásah do transformácie ekonomiky od roku 1991, prerušenie ťažkej cesty slovenskej ekonomiky k ekonomike trvalého rastu a zakladá nové nespravodlivosti.

    Každý trh, ale najmä kapitálový, je veľmi citlivý na zmenu podmienok a na dôveru v nemennosť pravidiel a rovných príležitostí každého jeho účastníka. Zrušenie druhej vlny kupónovej privatizácie, ale predovšetkým likvidácia investičných fondov a investičných spoločností ako účastníkov kapitálového trhu bude nevyhnutne znamenať okrem iného prudký pokles ceny akcií, ktorá už dnes nie je príliš vysoká, podľa triezveho odhadu na polovicu. Znehodnotenie ceny akcií majiteľov z prvej vlny kupónovej privatizácie bude prvou krivdou na občanoch. Tento pád cien akcií spôsobí tiež dekapitalizáciu slovenského hospodárstva.

    Ak v prvej vlne kupónovej privatizácie bol majetok s účtovnou hodnotou okolo 90 miliárd korún, potom pokles jeho reálnej hodnoty bude okolo 40 miliárd. To bude krivda na hospodárstve Slovenska. Zároveň sa vytvoria výhodné podmienky na špekulatívny predaj, výpredaj majetku. Aby som to názorne vysvetlil, napríklad dobre zavedený heinburský mäsiar bude môcť prostredníctvom svojej bratislavskej milej lacno kúpiť na Slovensku veľký balík akcií.

    Len na dôvažok - návrhy noviel zákona o veľkej privatizácii a o investičných spoločnostiach a investičných fondoch sú protiústavné. Ak ich schválite v znení navrhovanom vládou, podáme podnet Ústavnému súdu. A bude úplne od veci naďalej označovať Ústavný súd ako chorý prvok ústavného systému. To politickí lídri, docenti a profesori práva kladú svoje politické ciele nad autoritu ústavy a platných zákonov. V tomto prípade je to absolútny nedostatok rešpektu pred vlastníctvom, posvätnosti vlastníctva a nebezpečná snaha o prepojenie politickej a ekonomickej moci.

    Investičným fondom zverili občania svoje kupónové knižky, ktoré fondy premenili na akcie a investovali ich do privatizovaných spoločností. Občania tak fondom zverili i výkon svojich vlastníckych práv. Ak fondy nebudú môcť vstupovať do správnych orgánov privatizovaných spoločností, bude tak bránené vo výkone vlastníckych práv občanov. Nebudú môcť ovplyvňovať hospodársku situáciu spoločností, do ktorých vložili kapitál. A nebude to znamenať žiadne výnosy, žiadne dividendy.

    Funkcionári akciových spoločností, bývalí páni riaditelia a námestníci, dnes sa nazývajú manažmentmi, budú tak vo svojich funkciách neohroziteľní takmer nikým. Takže akcionárov investičných spoločností z prvej vlny kupónovej privatizácie a tých, ktorí im zverili svoje body, nebude už v privatizovaných spoločnostiach zastupovať nikto. To isté platí i o budúcich vlastníkoch obligácií, pretože obligácia im nedáva žiadne práva - ani hlasovať, ani sa dať zastupovať. Bude to len kus potlačeného papiera. I takto si priemyselná lobby, nech už to znamená čokoľvek, upevňuje svoju pozíciu a my budeme mať možnosť vidieť a do budúcnosti predpokladať, že tieto podniky nebudú veľmi zlepšovať svoje hospodárske výsledky a že budú prežívať tak, ako boli zvyknuté prežívať v minulosti.

    Obligácie by mali byť kryté podľa zákona majetkom v správe Fondu národného majetku a jeho aktívami. Fond má tiež vyplácať držiteľom obligácií úroky vo výške diskontu. Fond národného majetku toto nie je schopný plniť, lebo má ešte dlhy a záväzky, ktoré treba zaplatiť, a nie je žiadna istota, či majetok tých 36 či 39 miliárd korún je skutočne reálny majetok. Veď stačí nazrieť do zoznamu týchto podnikov a uvidíte, že ide zväčša o podniky, ktoré sú na pokraji bankrotu, sú udržiavané len formálne pri živote, majú obrovské dlhy, alebo produkujú stratu. Tieto podniky teda neposkytujú dnes žiadnu istotu, že občanom sa vyplatia sľubované úroky, alebo že po piatich rokoch im vyplatia na obligáciách vyznačených 10 tisíc korún.

    Tento obligačný hurhaj prekrýva dve veci, že počas piatich rokov sa vymení vláda a bremeno 39 miliárd korún splatí prípadne nová vláda. Ale čo je podstatnejšie, že sa týmto spôsobom zakladá určitá nespravodlivosť alebo nerovnosť, že za týmto hurhajom sa ukrýva privatizácia - pánbohvie - 120-miliardového majetku, rýchla a lacná, politicky vyberaným novým vlastníkom, a že nemajetní občania sa na tejto vlne privatizácie nemôžu zúčastniť, že sa teda vytvára nerovnosť príležitostí a možnosť pre sociálne napätia.

    Prijatie tejto novely zákona vlastne zabráni občanom zúčastniť sa na privatizácii, získať podiel na privatizovanom majetku a s ním i reálne práva vlastníka. Myslím si, že je namieste otázka, prečo vláda, ktorá hovorí o spravodlivosti a z nepochopiteľných dôvodov i o odškodnení, nespojí celý tento majetok a ešte časť výnosného majetku, o ktorom svojvoľne rozhodla, že je strategický, a nevydá na celý tento majetok obligácie všetkým občanom tak, aby mali rovnaké príležitosti - každý podľa svojho rozhodnutia - hodnotnú obligáciu predať, kúpiť, investovať, zhodnotiť.

    Dámy a páni, pred časom na ministerstve financií dvaja americkí experti vypracovali niekoľkostránkovú štúdiu, kde vymenovali všetky veci, pred ktorými sa máme vystríhať. Tieto veci sú zahrnuté práve v tomto balíku ekonomických zákonov. Táto štúdia je autorom predložených návrhov ekonomických zákonov známa, tieto varovania dobre poznajú, ibaže majú subjektívny odpor proti kapitálovému trhu, investičným fondom a spoločnostiam, trhovej ekonomike vôbec. Ale starého psa novým kúskom nenaučíš - ako hovorí príslovie. Preto po voľbách všetok majetok určený pre privatizáciu, aj ten výnosný, ktorý zaručí vyplácanie slušných dividend, rozdáme občanom v tretej vlne dobre pripravenej kupónovej privatizácie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je pripravený pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

    najzložitejšou otázkou transformácie ekonomiky, ako je vám všeobecne známe, je privatizácia. Ak sa vykoná tak, že bude dlhodobo stimulovať dynamiku ekonomiky, založí zdravé tendencie na niekoľko desaťročí, splní svoj cieľ. Vláda predkladá novelu zákona s tým, aby vytvorila najlepšie podmienky na zvýšenie výkonnosti a efektívnosti ekonomiky.

    Podmienkou prosperity ekonomiky je, aby sa v značnej miere ekonomika opierala o schopnú vlastnú podnikateľskú vrstvu. Z tohto dôvodu dáva v privatizácii šancu akciovým spoločnostiam s účasťou zamestnancov, kde na čele by mal stáť schopný, osvedčený manažment. Ak sa podarí tento zámer takýmto spôsobom realizovať, môžeme byť istí, že vytvoríme vhodné podmienky na efektívny rozvoj ekonomiky. K tomu nám slúžia príklady tzv. ázijských tigrov, kde sa na základe prosperity domácej podnikateľskej vrstvy podarilo dynamizovať ekonomiku. Myslím si, že na to predpoklady máme a túto šancu by sme využiť mali. To znamená, že sa musíme vzdať takej metódy privatizácie, ktorá nevytvára na to predpoklady. A takouto formou privatizácie je kupónová privatizácia. Preto som veľmi rád, že vláda mení svoju politiku v oblasti privatizácie, napriek tomu, že mnohí kolegovia tu oplakávajú práve túto metódu privatizácie.

    Prvá vlna privatizácie vychádzala z predpokladu potreby odškodnenia obyvateľstva, keďže bývalý režim nespravodlivo rozdeľoval, a tým neobjektívne ohodnocoval prácu zamestnaného obyvateľstva. Ale ako som tu už viackrát spomenul, analýzy, ktoré sa vykonali na základe makroekonomických veličín za obdobie rokov 1949-1989, ukázali, že bývalý režim síce zle odmeňoval zamestnané obyvateľstvo, ale vôbec sa nepreukázalo, že by štát rozmnožoval majetok na úkor odmeňovania obyvateľstva. Pravdou je, že štát slabo odmeňoval, ale to vyplývalo z neefektívneho využívania majetku, a preto tézu o potrebe odškodnenia obyvateľstva v procese privatizácie pokladám za falošnú, bez ekonomického zdôvodnenia. Ale keďže túto nesprávnu tézu si osvojili všetky politické subjekty a na nej založili svoj prístup k privatizácii, treba to rešpektovať. A ja to rešpektujem.

    V prvej vlne kupónovej privatizácie došlo k celému radu prešľapov:

    - nevytvorila sa vrstva skutočných vlastníckov, pretože ten, kto išiel do kupónovej privatizácie, sa nestal vlastníkom, reálnym vlastníkom,

    - kapitálovo sa neposilnili ekonomické subjekty,

    - viedla k značnému znehodnoteniu majetku.

    Už sa tu spomenulo, že akcie z nominálnej hodnoty 35 tisíc klesli na 5 až 6 tisíc, to znamená na jednu pätinu. Ďalej viedla k diferencovaným efektom pre dikov. Pre malú časť to malo značný niekoľko desaťtisícový prínos, pre podstatnú časť nepatrný podiel.

    Uvediem konkrétne údaje. Na základe analýzy, ktoré vykonala Všeobecná úverová banka, napríklad cena akcie Nafta Gbely v máji mala hodnotu 2 440 Sk, ale cena akcií TAZ Trnava len 78 Sk, čiže rozdiel je tam 28-násobok. Vážení, o akej spravodlivosti v tomto prípade chceme hovoriť? Je to jeden z príkladov, ale takých prípadov sú stovky.

    Doterajšie diskusie upozornili na niektoré nedostatky. Vraj vôbec nejde o privatizáciu na základe tejto metódy, ktorú vláda navrhuje. Druhá vlna privatizácie navrhuje realizovať privatizáciu väčšiny ekonomických subjektov štandardnými metódami, kde bude možné 51 alebo 67 % získať priamou formou privatizácie. Zbytok možno odkúpiť dlhopismi. Dlhopisy bude možné využiť aj inými spôsobmi na rôzne platby.

    Druhým strašiakom, ktorým sa tu operuje, je to, že Fond národného majetku bude v danom období nelikvidný. Potom neviem, keby Fond národného majetku mal byť taký nelikvidný, prečo sme chceli v minulosti pred šiestimi mesiacmi, aby sa schodok štátneho rozpočtu uhradzoval zo zdrojov Fondu národného majetku. Zdá sa mi, že čosi tu nesedí. Som presvedčený, že pri uplatnení dlhopisov časť obyvateľstva uplatní dlhopisy v privatizácii prosperujúcich obchodných spoločností, že investičné fondy na trhu cenných papierov prejavia záujem o kúpu dlhopisov, aby sa prostredníctvom nich stali vlastníkmi efektívnych akcií niektorých podnikov. Značná časť použije dlhopisy ako platidlo v rôznych prípadoch, ako je to uvedené v návrhu novely tohto zákona. Len menšia časť obyvateľstva si po piatich rokoch uplatní nárok, aby im Fond národného majetku vyplatil nominálnu hodnotu plus úroky z dlhopisov.

    Aké sú výhody dlhopisov? Nedôjde k znehodnoteniu ceny dlhopisov, práve naopak, zhodnotia sa. Väčší časový rozptyl zvýši možnosť uplatnenia efektívneho použitia dlhopisov a tým aj ich optimálne využitie. Proces privatizácie prebehne efektívnejšími metódami, čo určite výraznejšie prispeje k oživeniu ekonomiky. Presunie sa zodpovednosť za štátne záruky na podniky, ktoré prijali úvery, na Fond národného majetku a tým sa štát odbremení od niektorých záväzkov. Privatizáciu cez akciové spoločnosti s účasťou zamestnancov bude skutočne potrebné realizovať len v tých prípadoch, kde sa objaví schopný manažment, ktorý bude zárukou toho, že majetok, ktorý takto získa, sa zefektívni. Táto forma privatizácie sa uplatní všade tam, kde sa žiada vyššia úroveň iniciatívy, odhodlania a určitého entuziazmu.

    Vieme o tom, že v celom rade krajín, kde niektoré subjekty sa dostali do hospodárskych ťažkostí, predovšetkým v období depresie sa využívala účasť zamestnancov na vlastníctve podnikov, čo zohralo veľmi významnú úlohu pri ich revitalizácii. Aj u nás niektoré podniky, ktoré pracujú na princípe zamestnaneckých akciových spoločností, môžeme zaradiť medzi špičkové podniky, ktoré dlhodobo efektívne fungujú. Dá sa k tomu uviesť viacero príkladov.

    Privatizácia, ako tu zdôvodnili už niekoľkí diskutujúci, prehlbuje diferenciáciu spoločnosti. Ale treba si uvedomiť jedno, že základ sociálnej diferenciácie vytvára fungovanie trhovej ekonomiky. Štát sa proti nezdravej diferenciácii môže brániť len dvoma spôsobmi, a to jednak zvyšovaním efektívnosti ekonomiky a druhým nástrojom je využívanie daňových nástrojov. My zatiaľ daňové nástroje využívame, ale efektívnosť ekonomiky ešte neslúži ako nástroj na znižovanie rozdielov v sociálnej oblasti. Aby sa tento proces neprehlboval, k tomu môže prispieť aj privatizácia pomocou akciových spoločností s účasťou zamestnancov.

    Tvrdiť, že kupónová privatizácia, ktorú sme dosiaľ realizovali, vytvára reálnych vlastníkov a je prejavom sociálnej spravodlivosti, myslím si, je veľmi pošetilé a nemá absolútne nijakú reálnu podobu. Samozrejme, kupónová privatizácia umožnila zbohatnúť relatívne veľmi malej vrstve občanov, a to jednak cez špekulatívne nákupy akcií a potom cez investičné fondy. A myslím si, že túto formu zbohatnutia ani privatizácie by sme podporiť nemali. Preto vás vyzývam, aby ste podporili vládny návrh, ktorý vláda touto novelou predložila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Komlósy. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi pozorne som počúval predrečníka, pána kolegu poslanca, a dotkli sa ma najmä jeho tvrdenia, že mikovia z prvého kola kupónovej privatizácie sa nestali reálnymi vlastníkmi, dokonca v poslednej pasáži pán poslanec potvrdil, že je "pošetilé" - i keď je to čechizmus, zopakujem to - tvrdiť, že sú reálnymi vlastníkmi.

    Dovolil by som si oponovať pánu kolegovi poslancovi v tomto zmysle: Viacerí občania Slovenska, medzi nimi, samozrejme, niekoľko tisíc ľudí, ako isto viete, investovali svoje kupónové body priamo do podnikov. A nechcem tu hovoriť nejakú štatistiku, ale každý máte určite skúsenosť a poznáte takýchto občanov Slovenska, ktorí z takéhoto priameho investovania bodov pri kupónovej privatizácii mali oveľa väčší úžitok, ako je sľubovaných 10 000 za dlhopis, ktoré sľubuje terajšia vláda. Nazývať týchto vlastníkov alebo týchto občanov Slovenska, že to nie sú reálni vlastníci, sa mi naozaj nezdá správne a priliehavé, pretože tí ľudia, keď vo vhodnom čase predali tieto body, to nebol špekulatívny dôvod, ale použili svoj vlastný rozum. A podľa svojho vlastného rozumu niekedy získali možno aj viac ako tých 10 000 korún, ktoré sľubuje táto vláda. A je to, pán kolega predrečník, skutočne ekonomika a takto sa to robí všade vo svete, takto fungujú burzy, takto funguje trh akcií v Poľsku, Maďarsku a všade v Európe. Keď sa toto nazýva nejakou "pošetilosťou", potom prepáčte, naozaj si nerozumieme v určitom chápaní ekonomickej transformácie.

  • Mám štyri alebo päť poznámok k vystúpeniu pána poslanca Baránika. Bolo pozoruhodné, pán poslanec, že ste potvrdili zmenu orientácie vlády v oblasti privatizácie.

    Druhá pozoruhodnosť, ktorú som si všimol, bola tá, že ste vlastne hovorili o tom, že ľuďom netreba nič dať, však po štyridsiatom ôsmom si to ani nezaslúžia.

    Po tretie chcel by som vyjadriť, že bolo pozoruhodné vás počúvať, ako sa čudujete, že niektoré akcie podnikov sú dokonca až 28-násobne drahšie ako akcie iných podnikov. Prečo sa čudujete? Veď tak ako sme rozdielne šikovní pri manažovaní podnikov, pri umiestňovaní našej produkcie na trhoch atď., je celkom normálne, že akcie majú rozdielnu hodnotu. Je to tak všade na svete, pán poslanec Baránik. Ale kto získal akcie v menšej hodnote, získal ich spravidla viac, a nikde nie je napísané, že ich kurz na kapitálovom trhu nebude stúpať. To je tiež čaro podnikania na kapitálovom trhu.

    Ešte raz by som vám chcel pripomenúť, pán poslanec, že okrem toho, že 3,5 milióna ľudí uverilo kupónovej privatizácii, štatistiky hovoria, že za Moravčíkovej vlády 60 % ľudí dôverovalo privatizácii, dnes 56,5 % nedôveruje privatizácii.

    A na záver - skúsenosti všetkých transformujúcich sa štátov, a to počúvame všade, kde chodíme, sú také, že ani kupónová privatizácia nie je všeliek a nie je to najlepšie na svete, čo by nemalo aj chyby, ale nikto nič lepšie, adekvátnejšie nevymyslel.

  • Teraz sa vymyslelo. Pán poslanec Baránik.

  • Pán poslanec Lauko, chápem to, že si navzájom nerozumieme, ale nepochybujte o tom, že ja rozumiem fungovaniu ekonomiky.

    Pán poslanec Dzurinda, je pravda to, čo ste hovorili, ale mne nešlo o to, ako ste to vy pochopili, pretože ja to chápem, že kupónová privatizácia nezaviedla rovnosť ani sociálnu spravodlivosť. Ja mám napríklad akcie z kupónovej privatizácie v dvoch podnikoch, pretože som dedil po sestre. Jedny mám v akciovej spoločnosti Nafta Gbely ako jednej z najprosperujúcejších organizácií, kde jedna akcia má hodnotu 2 444 korún, ale mám aj v podniku Prema, a. s., Stará Turá, a doposiaľ okrem toho, že som mal náklady spojené s vyžiadaním potvrdenia, nedostal som ani halier ako dividendy. Tak aká je v tom sociálna spravodlivosť, ako môže ísť v tomto prípade o sociálnu spravodlivosť?

    Mne ide o to, že stále sa tu v súvislosti s kupónovou privatizáciou zdôrazňuje sociálna spravodlivosť, ale ja v tom nijakú sociálnu spravodlivosť nevidím.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som sa prihovoriť pánu poslancovi Laukovi aj pánu poslancovi Dzurindovi v mene tých ekonomicky nezdatných. Nejdem rozprávať o svojej skúsenosti, aj keď som dostala hlboko ospravedlňujúci sa list na moju ekonomickú skúsenosť, keď som sa zbavovala kupónovej knižky, alebo lepšie povedané akcií, ktoré som mala, a dostal ma 23-ročný mladík takým spôsobom, že to bolo skutočne dehonestujúce. Vtedy som si uvedomovala, čo kupónová privatizácia urobila, alebo čo kupónová privatizácia môže urobiť s ľuďmi, ktorí sú úplne ekonomicky nezdatní. Hovorím o tých 70-, 80-ročných, ktorí nemajú také šance a vôbec už nemajú taký prehľad a nie sú tak ekonomicky zdatní, ako možno pán poslanec Dzurinda.

    Práve naopak, bola by som veľmi rada, keby sa celá kupónová privatizácia mohla previesť na taký spôsob, že by dôchodcovia, ktorí budovali tento štát, ktorí tu nechali svoje mozole, nechali tu svoje životy, sa nedostali do rúk takýchto ekonomických špekulantov, vydieračov s mikrovlnnými rúrami a podobne, ale aby si mohli za svoje mozole a za celú svoju životnú prácu, povedzme, zaplatiť nájomné. Pretože asi zabúdate, asi sme v tejto miestnosti príliš ďaleko od ľudí, ktorí majú úplne iné problémy. Nie to, či jeden podnik je prosperujúcejší ako druhý. Majú bazálne životné problémy a oni tu prežili celý život.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    som rád, že celá opozícia tak vehementne už asi tri či štyri hodiny obhajuje kupónovú privatizáciu, lebo medzitým sme dostali na stôl budúci dvojtýždenník Alternatíva a tam čítam: "Vo vláde Jozefa Moravčíka bolo viac politických strán a spoločný názor na privatizáciu sa nerodil ľahko. Treba povedať, že náš koaličný partner SDĽ vystupoval veľmi razantne proti kupónovej privatizácii. Podpísaný Milan Janičina, exminister privatizácie, Domino, 12. 5. 1995."

    Prosil by som aspoň poslancov zo SDĽ, aby svoje vystúpenia na tému obhajoba kupónovej privatizácie odložili, čím by sme zracionalizovali dnešné rokovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova. Chcel by som pánu profesorovi Baránikovi povedať, že si ho hlboko vážim, ale socializmus sa skončil v roku 1989, a nemali by sme už rozmýšľať v tej dimenzii, ako sa tu rozmýšľa o nejakej nezaslúženej spravodlivosti.

    A pokiaľ ide o našich dôchodcov, mali by sme si uvedomiť, že čas večný pohyb je jak vtáci nedozerní a že päť rokov je veľmi dlhý čas na to, aby to bolo splatné, hoci želáme každému veľmi dlhý život a veľmi bohatý život, takže skôr by bolo treba, aby dôchodcovia mali niečo už teraz, aby to mohli ešte užiť.

  • Ďakujem, pán predseda. Tiež by som chcel reagovať na poznámku pána poslanca Baránika, ktorý hovoril o spore o spravodlivosť, alebo o sociálnu spravodlivosť, o ktorom sa tu dnes hovorí. Nazdávam sa, že si tu asi trochu nerozumieme. Pri doterajšej forme kupónovej privatizácie spravodlivosť spočívala v tom, že každý občan, každý dospelý občan tohto štátu mal možnosť stať sa účastným na istom vymedzenom objeme majetku, teda doterajšieho majetku štátu. Samozrejme, či išlo o prosperujúci alebo neprosperujúci majetok, to už je druhá vec, ale to je práve otázka podnikania, tak ako o tom hovoril pred chvíľkou pán Dzurinda. Pri tejto novej dlhopisovej koncepcii tu už nejde vlastne o privatizáciu, a spravodlivosť tejto dlhopisovej koncepcie je v tom, že každý občan, každý dospelý občan tohto štátu má právo stať sa účastným, alebo dostať časť dlhu, ktorý tomuto občanovi štát dáva, ale ho ani sám negarantuje. Garantuje ho špeciálna organizácia sui generis - Fond národného majetku.

  • Je mi ľúto, pán poslanec Baránik, že ste tak nešťastne investovali, ale ešte raz vám pripomínam, že vaše akcie sú vo vývoji a môžu prinášať dividendy. Po druhé, iste viete, že vaše akcie majú dnes trhovú hodnotu a môžete ich predať na kapitálovom trhu. Keď už budem celkom smutný, tak aj keď podnik skrachuje, z likvidácie bude zostatok, ktorý sa rozdelí. Čiže v každom prípade tam reálny majetok máte. Ale opakujem ešte raz, s akciami sa dá narábať. Trhová hodnota akcií má svoj vývoj, a preto treba aj tieto veci zohľadniť.

    Zaujalo ma to, čo povedala pani poslankyňa Belohorská. Je naozaj pozoruhodné, ako chceme uveriť tomu, že práve 3,5 milióna občanov Slovenska si kúpilo kupónové knižky preto, že nedôveruje kupónovej privatizácii. Ako sa chceme klamať, ako chceme namaľovať nejakú fikciu! Ale pripúšťam to racionálne, čo ste povedali, pani poslankyňa, že mnohí ľudia jednoducho naleteli, že tu bola obrovská neskúsenosť. Nuž ale venujme silu a energiu teraz, múdrejší po prvej vlne aspoň v dvoch oblastiach. Po prvé v osvete a po druhé v dozore nad kapitálovým trhom. Eliminujme to, že takíto nejakí amatéri alebo neznalci prídu a jednoducho starých ľudí nabaláchajú na sľuby, ktoré potom nebudú schopní splniť. Takéto možnosti tu máme.

  • Myslím si, že mnohí úmyselne nechcú vedieť, o čo vláde ide. Priemerné ročné mzdy sú dnes asi okolo 80 tisíc korún. Ak ich zvýšime o 10 %, to je ročne o 8 tisíc korún. Porovnajme si číslo 8 tisíc korún, porovnajme si mzdy s dividendami z kupónky. Čiže východiskom pre ľudí, ktorí sú v biede, je rozvoj hospodárstva. Preto napríklad aj snem Konfederácie odborových zväzov 13. 12. minulého roku povedal: "Východisko vidíme v urýchlenom prijatí rozvojových programov a v účinnej podpore ďalšieho oživenia ekonomiky."

    Ako oživiť ekonomiku? Chcem teraz citovať pána exministra Magvašiho: "V podnikoch sprivatizovaných kupónovou privatizáciou vo veľkej miere zostáva kultúra štátneho podniku. U podnikov, kde sa privatizácia uskutočnila priamym predajom, sa založila skutočne moderná kultúra na báze marketingového vnímania podnikania a marketingu ako komplexného systému." Vláda musela vychádzať zo skutočnosti, že dynamiku v hospodárstve vykazujú len podniky, ktoré boli sprivatizované adresne (zamestnaneckými akciovými spoločnosťami, zahraničným kapitálom, spoločnosťami s ručením obmedzeným). Ak vláda chce realizovať svoj program a chce pomôcť ľuďom, musí rozvíjať ekonomiku. Program, ktorý si schválila tu, v tejto miestnosti, bol označený za nereálny, utopistický, ekonomický zázrak a podobne. Spoločnosť pre trvalo udržateľný život sa napríklad vyjadrila takto: "Je zrejmá jeho nesplniteľnosť, lebo realizovať všetky sľuby by sa zrejme nepodarilo ani vláde s desaťnásobne bohatšou štátnou pokladnicou a s desaťnásobnými schopnosťami jej členov."

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, doterajšie výsledky vlády sú lepšie, než sa očakávalo. Pán Meliš, komentátor Práce, napísal, že ak sa bude dariť vláde plniť zámery, môže byť slávna.

  • Darí sa jej zatiaľ na jedničku s hviezdičkou.

  • Inak sa jej predseda bude musieť po tretíkrát a zrejme definitívne poďakovať. Toto je nôž na krku, ktorý neustále drží vláde opozícia a väčšina, veľká väčšina tlače.

    Ďakujem.

  • Pánu kolegovi Hrnkovi by som chcel povedať, že treba rozlišovať pojmy socializmus a sociálna spravodlivosť, to sú úplne nezávislé pojmy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    asi ste si všimli, aspoň niektorí, to, čo aj ja. Rozprava prebiehala tak, ako prebiehala. Všetci diskutujúci, a z nich niektorí trepali tak, až sa prášilo spoza rečníckeho pultu, predniesli svoje vystúpenia v relatívnom pokoji. Vystúpil prvý zástupca vládnej koalície pán Baránik a osy sa okamžite zlietli na melón. Je to už tak trochu jeho osud, že pre nich je tým melónom. Ale z toho, čo bolo povedané, ma potešil iba pán poslanec Lauko. Ja som tiež počul o tom pánovi asi od desiatich, ktorý získal na prvej vlne 80 tisíc korún, nikto mi dosiaľ nevedel dať jeho adresu. Ak by ste vedeli, rád by som ho navštívil.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ukazuje sa, že celá táto rozprava má deštrukčný charakter. Deštrukčný z veľmi jednoduchého dôvodu. Je využitá nato, aby všetci, ktorí to potrebujú, skutočne farizejským spôsobom proklamovali svoju dojemnú starostlivosť o občana. Ale ak dovolíte, aspoň z tohto miesta, aby som vás dlho s podobnými rečami neotravoval, sa opýtam: Tieto názory, tieto nápady a tieto otázky, ktoré tu kladiete, ste si nekládli pred trištvrte rokom, pred rokom? Pýtam sa, prosím vás pekne, či by ste boli takí láskaví a ochotní poskytnúť len tak na potešenie duše vládnej koalícii zoznam tých podnikov, ktoré ste sprivatizovali v prospech členov a sympatizantov Hnutia za demokratické Slovensko a ostatných predstaviteľov terajšej vládnej koalície. Pýtam sa, prosím vás pekne, ako ste robili transparentnosť vy, kto boli vaši príbuzní a vaši priatelia, keď dnes spomínate našich príbuzných a našich priateľov. Buďte takí láskaví, urobte tento zoznam, prečítame si ho s potešením a s radosťou, a potom možno takúto rozpravu vo všeobecnej rozprave otvoríme nanovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy a páni, akurát by som chcel súhlasiť s pánom poslancom Mikulášom Dzurindom, pokiaľ hovoril o percentách dôvery a nedôvery v privatizácii v porovnaní s minulým obdobím. Áno, je to pravda, 56 % nedôveruje hádam zo zlej skúsenosti z prvej vlny kupónovej privatizácie. Česť výnimkám, ktorí boli pri zdroji informácií a ktorí dražili holandskou dražbou.

  • Ďakujem. Pán Husár, ohradzujem sa proti deštrukčnému prístupu, aspoň ja za seba. Nikdy som to neurobil a nerobím to ani teraz. Ale chcem vám čosi povedať. Keď dám občanovi do ruky či dlhopis, či kupónovú knižku, alebo niečo iné, tak má šancu dostať sa na kapitálový trh. A na kapitálovom trhu neexistuje sociálna spravodlivosť a sociálna rovnosť. To jednoducho neexistuje pri styku s kapitálovým trhom a pri tom, že mám v ruke niečo, s čím idem na tento trh. Poviem príklad, pani poslankyňa Belohorská, keď dáte ten dlhopis, jeden si ho možno v nejakom regióne vymení, bude ním kryť časť svojich bytových potrieb, jeden možno bude kryť časť svojich penzijných, dôchodkových potrieb, niekomu sa podarí niečo iné. No niekto možno privíta privatizéra, ktorý mu dá za rok alebo za dva tretinu toho, o čom sme tu už hovorili. Ale keby ste chceli využiť tú realitu, o ktorej hovoríte, dajte mu hneď tých desaťtisíc a povedzte, že splatnosť nebude po piatich rokoch, znovu sa k tomu vraciam. Nakoniec, som presvedčený, že ani v metóde kupónovej privatizácie nemôžete chcieť nejakú sociálnu rovnosť alebo spravodlivosť.

    Samozrejme, negatíva metódy kupónovej privatizácie sú známe, najmä jej vlastnícka rozptýlenosť. A tiež vieme, že niektoré investičné fondy zbohatli, postupovali nezákonne, ale to je vec dozoru kapitálového trhu, je možnosť to posúdiť a zákonite postihovať, ale preto nemusíme vylúčiť z hry metódu kupónovej privatizácie, zmeniť ju na vydávanie dlhopisov alebo na predstavu, že ide len o "odškodňovací proces". To sú predsa dve diametrálne rozličné veci. Bolo by dobré, keby sme si to uvedomili. A v tomto nie je nič deštruktívne, pán Husár.

  • Páni poslanci, začíname sa opakovať pri argumentácii v replikách. Pokračujeme riadne v rozprave. Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážení kolegovia poslanci vládnej koalície, vážení členovia vlády,

    predložený návrh o zmene kupónovej privatizácie a ďalšie ekonomické predlohy zákonov, ktoré na tejto schôdzi prerokúvame, znamenajú vlastne koniec ekonomickej reformy tak, ako sme ju začali v roku 1989. Pán Husár, pán kolega Husár, ja som od vás ako od štátneho tajomníka ministerstva pre privatizáciu čakal trošku erudovanejšie argumenty na túto tému. Ale argumentovať deštrukciou a farizejstvom! O čom to hovoríte? Veď ja som tu dal príklad, že boli jednotliví občania Slovenskej republiky, ktorí jednotlivo investovali svoje kupóny v prvom kole kupónovej privatizácie. Vo svojom okolí ich poznám, nebudem vás tu tým zdržiavať, aby som vám ich vyratúval. Vy si ich môžete zistiť v Stredisku cenných papierov. Tam ich máte všetkých.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som odpovedať pánu Husárovi na jeho otázku, koľko podnikov sa sprivatizovalo za funkčné obdobie minulej vlády v prospech sympatizantov HZDS. Veľmi jednoducho: Neviem, pretože my sme sa na rozdiel od vás nepýtali, kto je koho sympatizantom, ktorú stranu volil a ktorú bude voliť. Počas celého funkčného obdobia minulej vlády aj v dozornej rade aj v prezídiu Fondu národného majetku sedel zástupca HZDS. Môžete sa ho spýtať koľko bolo sympatizantov HZDS medzi nadobúdateľmi.

  • Pán poslanec Národa, je mi ľúto, ale váš vývod bol úplne mylný. Keď vláda pána Moravčíka začala pripravovať druhú vlnu kupónovej privatizácie, dôvera občanov vláde bola 60 %. Budem presný. Pozrite si noviny z minulého týždňa. Otázka znela: Ako osobne posudzujete politiku súčasnej vlády v oblasti privatizácie? Pán poslanec, tak stojí otázka. Čiže váš vývod bol celkom mylný. Ale ponúkam vám empirický dôkaz dôvery občanov v kupónovú privatizáciu. V prvej vlne sa registrovalo 2,5 milióna, v druhej vlne 3,5 milióna občanov. Pán poslanec Národa, ponúknite vy mne rovnako empiricky jasný dôkaz o nedôvere občanov v kupónovú privatizáciu. Opakujem, o plný milión občanov viac oproti prvej vlne. Chcete jasnejší dôkaz dôvery občanov v kupónovú privatizáciu? A keď už hovorím, pán poslanec, som zvedavý, ako budete vysvetľovať svojim voličom, že 600 vyvolených dostane po 300 miliónov korún a vaši voliči okolo tisíc korún. Som veľmi zvedavý, ako to budete vysvetľovať svojim voličom.

  • Ďakujem za slovo. Tiež sa pozriem na túto vec, tak ako to navrhuje pán poslanec Dzurinda, v podstate empiricky. Svojho času, presnejšie nedávno Vladimír Mináč v Literárnom týždenníku napísal, že niet nič inštruktívnejšie ako vlastná skúsenosť. Takže empírium bude moja vlastná skúsenosť. Mama, dcéra, manželka a ja sme zaplatili v roku 1992 vyše 4000 korún, zaokrúhlim to na 4000, v kupónovej privatizácii. Keby tieto peniaze boli išli na vkladnú knižku, povedzme s trojročnou dobou na úroky, tak už máme okolo 1600 korún. Koľko sme dostali my štyria za tie tri roky? Manželka vlani 80 korún, toho roku 80 korún, ja som toho roku dostal 112 korún, dcéra nič, mama nič. Dokopy je to okolo 300 korún. Tu sa môže hovoriť, že máme akcie. Áno, ale tu sa do kupónovej privatizácie išlo práve z tých dôvodov, aby existovali dividendy. Alebo sa išlo preto, aby sa potom nejakým pokútnym spôsobom všetky akcie odkúpili a ľudia o tieto akcie prišli? Spomenulo sa tu z úst pána Dzurindu, že zisky sú aj z podnikov, ktoré sú v likvidácii. To nie je pravda, lebo zasa budem empirický. U nás je v likvidácii jeden podnik, samozrejme, že koruna z neho nebude nijaká, pretože má nepredstaviteľné dlhy. Je to konkrétny pohľad na situáciu jednej slovenskej rodiny, ktorá sa zapojila do kupónovej privatizácie.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, že vystupujem k takejto téme pre mňa naozaj neobvyklej, pretože sa nepokladám za odborníka v tejto oblasti, ale vyprovokoval ma k môjmu vystúpeniu poslanec Dzurinda, ktorý najmenej päťkrát opakoval, ako sa zvýšila dôvera občanov ku kupónovej privatizácii, že je záujem až 3,5 milióna občanov. Pán poslanec, ono to nie je tak, ako hovoríte. Vy to veľmi dobre viete. Tu sa na tom podpísala jednak obrovská reklama práve fondov, ktoré sľubovali ľuďom, dokonca na zakúpenie knižky im dávali peniaze v hotovosti, dávali im rôzne vecné úplaty a podobne.

    Po ďalšie, dovolím si vám povedať zo svojho pôvodného odboru, v ktorom som pracovala viac ako 20 rokov, zo psychológie. Existuje psychológia činnosti, ktorá zhruba hovorí, že človek sa počas svojho života venuje trom kategóriám činnosti, a to je hra, učenie a práca. Vekom sa tieto kategórie menia a striedajú, ale ľudia vždy majú sklon k hrám. Veď vieme, že dnes je to aj obrovský medicínsky problém. Čiže to, že sa zapojili do kupónovej privatizácie, aj to, že každý dúfa, že v tejto finančnej lotérii, finančnej hre niečo získa. Takže nie je to to, že by ľudia verili kupónovej privatizácii. Na tom sa podieľajú faktory reklamy a ľudskej psychiky.

    A pokiaľ ide o prieskumy, každý prieskum sa dá takisto zmanipulovať podľa toho, ako sa robí výber, na koľkých ľuďoch, kto ho robí. Serióznym prieskumom sa dá na isté percento získať informácia, ale záleží na tom, ako je seriózne urobený. Nakoniec aj zo zahraničia, kde je s tým dlhoročná tradícia, vieme, že aj renomované firmy percentá veľmi zle odhadli. Hovoria o tom výsledky prieskumov, volieb atď. Takže keď hovoríte o privatizácii, prosím, hovorte odborne, tak ako sa držíte svojej profesie, ale nezneužívajte, resp. neuvádzajte, kritériá, o ktorých veľmi dobre viete, že nie sú pravdivé, že nie je to vec dôvery, ale je tam v hre mnoho a mnoho činiteľov. Poukázala som iba na niektoré, to by bola dlhá diskusia, ale to nie je naším úmyslom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vždy som sa vo svojom živote snažil mať na výber aspoň dve veci, aby som si mohol vybrať. V umení existuje taký trend, ktorý sa volá insitné umenie. V ekonómii je takisto smer, ktorý sa menuje insitná ekonómia, teda naivná ekonómia, a jej vrcholným predstaviteľom na Slovensku je vraj pán Dzurinda. To je všeobecne známa vec.

    Prosím vás pekne, ak občan nemá možnosť výberu, tak si vyberie len jedno, čo je možné. Nikto mu iné neponúkol, len kupónovú privatizáciu. Teraz sa ponúka niečo iné a občan si má možnosť vybrať. Nechajme občana vybrať si, nech si má možnosť vybrať. Vás totiž žerie jedna vec. Max Weber vo svojej knihe Politika ako povolanie definuje politiku ako boj o účasť na moci. A vy za ten čas, čo ste boli pri moci, ste sa snažili len deštruovať. Nič ste totiž nevybrali, nič ste nevytvorili, a preto si teraz myslíte aj o ostatných, že chcú deštruovať a nič poriadneho nechcú vybrať.

    Myslím si, že tento spôsob privatizácie treba dotiahnuť do určitého konca, treba dať možnosť, aby ľudia mali možnosť sa k tomu postaviť a mali možnosť k tomu zaujať stanovisko. Nevnucujme im pomocou všelijakých reklamných šotov o svetlej budúcnosti, to tu už bolo, 40 rokov sme sľubovali svetlú budúcnosť, tak nevnucujme im svetlú budúcnosť pomocou kupónovej privatizácie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    pán Dzurinda nás tu presviedča už asi po dvadsiatykrát, že kupónová privatizácia poskytne, alebo poskytuje občanom takmer absolútne garancie, že zbohatnú. Garancia znamená istú istotu alebo záruku. Ja si ako občan tohto štátu, ktorý v prvom kole investoval svoje body do investičných fondov, môžem povedať, že nemám nijakú istotu. Za dva roky okrem nejakého papiera, v ktorom mi oznámili, že som bol úspešným investorom, som nedostal nič a dva roky nakladajú s mojím majetkom podľa vlastných úvah, možno sa vozia aj na pekných autách. Takže to je tá istota.

    Samozrejme, ani Fond národného majetku nie je ničím iným ako fondom. Taký ako každý iný fond, aj investičný, v tom sa zrovnoprávnia, vyjmúc niektoré výnimky, ktoré predpokladá zákon alebo novela zákona. Samozrejme, ani tu nebude absolútna záruka, ale bude aspoň záruka, že každý občan dostane podiel na majetku vo forme dlhopisu v hodnote 10 000 korún, aj keď mu ju bude štát garantovať len 5 rokov. Ale investičné fondy negarantujú vôbec nijakým časovým ohraničením. Ak poznáte Obchodný zákonník, viete, že každý, kto vyrába, alebo kto narába s niečím, dáva záruku, čiže garančnú lehotu. Ani investičné fondy nedávajú občanom nijaké záruky.

    A už len na záver: Istý múdry Riman, volal sa Seneca, povedal: Veritatis simplex oratio est. Reč pravdy je prostá. Ale vy dnes hovoríte tak zložito a tak často, že to nemôže nikoho presvedčiť, pán Dzurinda.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, do 17.10 hodiny bude prestávka. Potom budeme pokračovať.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. S faktickou poznámkou bol prihlásený pán poslanec Bajan. Nie je tu. Prosím, pán poslanec Dzurinda.

  • Chcel som reagovať na niektoré faktické poznámky mojich predrečníkov, ale vidím, že väčšina z nich nie je prítomná. Možno im dajú odkaz, alebo počúvajú v kuloároch. Ale možno vy, pán predseda, dáte odkaz, lebo bude sa to týkať poslancov klubu HZDS, takže prosím vás, ale budem reagovať len na tie, ktoré mali rozumný základ.

    V prvom rade pán poslanec Fekete. Keď som ho počúval, tak mi prišlo ľúto, keď som si uvedomil, že pred ním hovorili páni poslanci Baránik, Husár, Cuper, Belohorská, potom pán Fekete, že vlastne celý poslanecký klub HZDS tak strašne zle investoval v prvej vlne kupónovej privatizácie. Vyjadrujem ľútosť a súcit s poslaneckým klubom HZDS. Ale zaujalo ma to, čo hovoril pán poslanec Fekete. Som rád, že prichádzate. Vy ste, pán poslanec, spomínali dividendy z niektorých knižiek. Zachytil som, že z jednej knižky boli dividendy 100 alebo 120 korún. Povedzte nám, aká je trhová hodnota akcií, ktoré vyrobili dividendy 120 korún za minulý rok. Buďte taký dobrý, povedzte aj toto kolegom v klube alebo občanom. Lebo opakujem, hodnota vašich akcií nie je len v tom, že plodia dividendy, ale majú aj svoju trhovú hodnotu, za ktorú ich dnes, zajtra, kedy chcete, môžete predať na kapitálovom trhu. Celkom by ma zaujímalo, aká je trhová hodnota akcií, ktoré vyrobili dividendu 120 korún.

    Keď som počúval pani poslankyňu Aibekovú, uvedomil som si, že opäť voláme po režime, ktorý premýva ľuďom mozgy. 3,5 milióna občanov uverilo kupónovej privatizácii a teraz im chcete cez televízor nanútiť, že nemali rozum, nemali svoju úvahu.

    A na záver, aj keď tu nie je pán poslanec Husár, iste mu dáte odkaz. Pán poslanec Husár, zároveň pán štátny tajomník ministerstva privatizácie, chcel vedieť, kto tak veľa, niekoľko desiatok tisíc zarobil na prvej vlne. Pán poslanec a pán štátny tajomník Husár, dostal som cez prestávku reakciu občana, zapíšte si, prosím vás, túto adresu, lebo chceli ste adresu: pán Alexander Bocko, Tornaľa, časť Šafárikova, Kolárova 15, získal 75 tisíc za predaj akcií Nafta Gbely. Opakujem adresu: Kolárova 15, Tornaľa.

  • Ale to je za predaj akcií, nie za dividendy, a on hovoril o dividendách. To je veľký rozdiel.

  • Pán predseda Národnej rady, keď ste len trochu ekonóm, tak dobre viete, že 75 tisíc dividend jednoducho teoreticky nie je možné získať. Ale išlo o to, že výnos z prvej vlny kupónovej privatizácie mohol byť aj niekoľko desiatok tisíc korún. Samozrejme, mohol a bol. Konkrétny občan reagoval a chvalabohu sú ich tisíce, ktorí takýto výnos z prvej vlny kupónovej privatizácie mali. A je to mnohonásobne viac, ako dnes chce ponúkať táto tzv. dlhopisová privatizácia.

  • Pán poslanec, ale to môže mať aj dnes, pretože si za tie cenné papiere môže kúpiť to isté a bude mať ešte viac. A neodpovedali ste potom pani poslankyni Belohorskej, ktorá povedala, že si prišla pýtať svoje akcie a bolo jej povedané, že sú predané. To je ozaj veľká neistota vlastníka akcie, keď príde a povedia mu, že už neexistujú.

    Ale pokračujeme ďalej. Pán poslanec Hrnko sa hlásil s faktickou poznámkou, ale nie je tu. Prosím, pani poslankyňa Aibeková.

  • Pán poslanec Dzurinda, mne je ľúto, že ste prekrútili moje slová. Ja som nepoužívala výrazy "premývanie mozgov", "ohlupovanie" a podobne. Vystupovala som vecne a zo svojho odboru. Tak ako existuje psychológia činnosti, kde som vám vysvetlila, že celý život tak, ako sa venujeme práci, učeniu, tak sa venujeme aj hrám. Je to v nás. Prečo majú úspech kasína, rôzne automaty a podobne? Hra je aj kupónová privatizácia. Má to podobnú formu, ako bola predtým veľká vlna v roku 1989 a v roku 1990 - For you a ďalšie hry, kde na úkor niektorých občanov druhí získali. Nechcem to porovnávať ekonomicky, iba z povrchu, tak prosím, nehovorte, že hovorím neodborne a podobne. Ja si občanov vážim, vážim si dokonca aj politických protivníkov. V živote som nepoužívala termíny "ohlupovanie" a "vymývanie mozgov", tak si to od vás na tejto pôde vyprosujem. Ja som hovorila o perfektnej reklame. Povedzme si, veď pri prvej vlne kupónovej privatizácie boli prázdne registračné miesta, nikto sa nehlásil, až vtedy, keď začali veľké reklamné kampane, ktoré začal Harvard s desaťnásobkom, na to naskočila VÚB s dvanásťnásobkom a ďalšie a ďalšie spoločnosti. A jednoduchý radový občan si povedal, že keď môže za svojich tisíc korún dostať aspoň desaťnásobok, tak to skúsi a ide do toho. Veď si na to spomeňte, vy to veľmi dobre viete!

    Čo sa stalo teraz? Teraz poučené fondy začali s agresívnou masívnou a dobrou kampaňou zo psychologického hľadiska, že ľuďom ponúkali knižku zadarmo a hneď po mesiaci, po dvoch niektoré už aj v hotovosti ponúkali sumu peňazí. A zase si ten dôchodca povedal: dobre, keď dostanem od dôchodkového fondu knižku zadarmo, to je 700 Sk plus 2000 Sk v hotovosti. Dôchodcovi to bolo dobré, pretože si povedal: tak mám aspoň nejakú istotu. Ja som o tomto hovorila, pán poslanec. Vy hovoríte o zvýšení na 3,5 milióna, ja som hovorila o faktoroch, ktoré k tomu viedli, a nebola to dôvera. Tiež som si robila svoj prieskum a tiež som sa ľudí pýtala, prečo idú do týchto fondov, aj v rámci rodiny, aj v rámci známych. Presne tieto kritériá mi povedali, čiže som argumentovala len týmito kritériami tak, ako vy svojimi. A na to nemusela byť dôvera občanov, to je niečo úplne iné. Tam sa na tom podieľa a má svoju úlohu niekoľko mechanizmov a faktorov. Ja som vystúpila zo svojho odboru. Ako ekonóma si vás vážim a uznávam vás, tak prosím, zase vy mňa nehanobte v rámci mojej profesie.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková.

  • Tiež by som nerada používala výrazy ako "vymývanie mozgov" alebo "ohlupovanie", ale zároveň sa chcem spýtať, kto to robí, resp. chce robiť. Pán poslanec Dzurinda, skutočne napríklad v našej rodine počet mikov stúpol o 100 %. A viete prečo? Pretože môj syn dovŕšil 18 rokov, a kým v prvej vlne nemohol do toho ísť, v druhej išiel. Koľko takých detí bolo? A ďalšia vec, prečo sme do toho išli? Dostali sme knižku aj známku zadarmo. A môžem vám povedať, že sme ani poštovné nemuseli platiť, že aj poštovné k tomu bolo ešte zadarmo. Tak prečo by sme nešli, prečo by sme nedôverovali, ako to hovoríte vy? Môžem vám povedať, že môj synovec dostal mikrovlnku. Takže viete, argumenty dôvery v kupónku skutočne sú na veľmi tenkom ľade.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper. Vyzývam vás, páni poslanci, aby sme skončili s pripomienkami.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

    som rád, že práve KDH sa podaril zázrak objaviť investora, ktorý toľko zarobil, lenže zázraky sa nedejú v každom meste na svete, ale iba v Lurdách, alebo v ďalších pútnických mestách, takže nemôžeme postaviť koncepciu privatizácie alebo transformácie štátneho majetku na nejakých zázračných teóriách. Jeden múdry, zase Riman, povedal: Vitam regit fortuna, non sapientia.

  • Osud, nie múdrosť riadi život.

  • To znamená, že chceme do toho vniesť istú múdrosť, a vy to staviate na osudoch, alebo staviate to na možnosti zahrať si.

    Pani Aibeková má pravdu. Áno, možno sa občania tohto štátu budú prikláňať ku kupónovej privatizácii, lebo im umožňuje čakať na tú osudovú chvíľu, že vyhrajú tých 80 tisíc, ktoré ste im teraz názorne predviedli. A my im ponúkame 10 tisíc.

    Ďakujem.

  • Veľmi ma zarazilo, keď poprední ekonómovia vládnucej koalície hovorili o nerovnosti, ktorá bola daná rôznymi cenami kupónov a akcií v prvej vlne. Vôbec nepochopili, v čom je podstata. Ja napríklad ako manažér Žiaru som išiel ukážkovo aj s celým manažmentom v prvom kole a za celých 1000 bodov som získal 30 akcií ZSNP. Moja manželka išla v piatom kole a získala 220, sedemkrát viac. Vôbec sa na ňu za to nehnevám. A pre tých, ktorí zbierajú mená, tak mám ďalšiu konkrétnu adresu: pani Jana Kozlíková, Líščie údolie 79, Bratislava, predajom akcií VSŽ, ktoré získala v piatom kole, získala okolo 40 tisíc korún. Je to konkrétny príklad.

    A posledná otázka pre pani kolegyňu Aibekovú. Pani kolegyňa, kúpili ste si kupónovú knižku a čo vás k tomu viedlo?

    Ďakujem.

  • Presne to, čo povedala. Prosím, pán poslanec Dzurinda.

  • V prvom rade by som chcel povedať pani poslankyni Aibekovej, že si ju tiež vážim, aj profesiu, ktorej sa venuje, a určite som sa nedotkol vašej profesionálnej cti. Pani poslankyňa, ja som hovoril len o premývaní mozgov. A diskusia aj vaše slová ma oprávnili to povedať, a nemyslím si, že tým som sa dotkol vašej profesionálnej cti. Jednoducho argumenty, ktoré som uviedol, a vysoká dôvera občanov, ktorí sa rozhodovali, pripúšťam, aj pod tými argumentmi a faktormi, ktoré ste spomenuli vy, ale určite dobrovoľne, v koncovke hovoria o dôvere, ktorú dalo 3,5 milióna občanov Slovenskej republiky kupónovej privatizácii. Jednoducho dnes mi to naozaj pripadá tak, ako keby sme im chceli nahovoriť a v tom zmysle premyť mozog, že sa mýlili.

    Trochu je mi ľúto, že pán poslanec Fekete ešte stále nepovedal, aká je trhová hodnota akcií, ktoré vyrobili tých 120 Sk dividend, takže poviem zase globálne čísla. Priemerný výnos z jednej knižky ľudí, ktorí investovali cez investičné privatizačné fondy, je okolo 5 600 Sk, a tých, ktorí investovali priamo, je okolo 12 000 Sk. A tu je pointa. To sú trvalé vklady, ktoré budú vyrábať dividendy roky, zatiaľ čo vy teraz ponúkate nejaké dlhopisy, ktoré podľa našej kvantifikácie, keďže vy ste žiadnu neponúkli, budú mať hodnotu buď 950 Sk čistého, ak to investujete skôr ako do roku 2000, alebo nič, keď to budete chcieť premeniť po roku 2000. O toto tu dnes ide.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Cuper tu hovoril o zázraku, ktorý vraj objavilo KDH, ktorým treba nazvať kupónovú privatizáciu. Chcel by som len pripomenúť, veľmi živo sa pamätám na to, keď sme vo Federálnom zhromaždení prijímali zákon o privatizácii, vtedy bol prvým ministrom v slovenskej vláde pre privatizáciu práve tu sediaci podpredseda Národnej rady pán poslanec Húska, ktorý veľmi intenzívne obhajoval práve tento zákon a ktorý trval na tom, aby sa prijal tak, ako bol prijatý, aby bola zvolená práve táto forma, ktorá bola navrhnutá ako jedna z ideálnych foriem transformácie hospodárstva.

  • Chcel by som povedať smerom k pánu Dzurindovi. Keď uvádza príklady, ja by som mu uviedol niekoľko stoviek, ba možno aj tisícok, ktorí investovali do mäsozávodu, ktorý sprivatizoval, alebo sa pokúsil cez likvidáciu ich bývalý poslanec pán Taraj. Garantujem vám, že žiadna dividenda a akcia bezcenná, pretože tento podnik, ktorý pôvodne mal hodnotu niekoľko desiatok miliónov korún, bol za podivuhodných okolností sprivatizovaný týmto pánom alebo skupinou okolo neho za 3 alebo 4 milióny. A tam nehovorme o žiadnej dividende. Akcie sú nulové, ich hodnota je nula. Takže i také sú príklady, a môžete si vybrať zoznam všetkých, ktorí investovali do tohto podniku, a potom sa opýtať, ako sa oni pozerajú na kupónovú privatizáciu.

  • Pán poslanec, jednoducho odvádzate pozornosť od témy, o ktorej dnes rozprávame. Možno teraz na sekretariátoch zvonia telefóny ďalších pánov Bockov, ktorí získali ešte viac ako 75 tisíc zo svojho predaja. Jednoducho nechcete vidieť súhrnnú pravdu, ktorá je charakterizovaná týmito troma číslami: 3,5 milióna občanov Slovenska, ktorí dôverujú, 5 600 Sk výnos z knižky, ktorá bola investovaná cez investičné fondy, a 12 000 priemerný výnos z knižky, ktorá bola investovaná priamo do podnikov. Vyťahujete také prípady ako pán Slota nedávno v Krokoch, kde ohuroval, že za 70 miliónov sme predali niekoľkomiliardový podnik Chemické závody Nováky do Čiech, a hneď na druhý deň bola v novinách správa, aká to bola kačica. Taká istá kačica bude, keď o chvíľu vytiahnete nejakého Ferka Mrkvičku.

  • Ak dovolíte, chcel by som reagovať na to obhajovanie riešenia. Predovšetkým bol som a výrazne som za to vystupoval, aby sa uskutočnila privatizácia, v rámci nej aby sa uskutočnilo aj odškodnenie občanov. Teraz akosi mĺkvo zabúdate, že práve cez týchto 10 tisíc chceme uskutočniť toto odškodnenie. Hovorí sa teraz o perličkovom výbere niektorých riešení, ale podstata je taká, že z 32 tisíc na hlavu pripadajúceho majetku v privatizačných fondoch fondy postúpili na majiteľov dikov 5 632 Sk. Vznikla v podstate čierna diera, v ktorej to zmizlo. Teraz sa to charakterizuje, že je to iná trhová hodnota. V obidvoch prípadoch ide o nominály. Totiž to nie je trhová hodnota, ani v jednom, ani v druhom prípade.

    A pokiaľ ide o riešenie toho postupu, môžem povedať, že dokonca jeden z dôvodov, prečo došlo k sporu vo vláde a prečo sme boli aj odvolaní, bolo práve také riešenie, v ktorom sme nechceli, aby do kupónovej privatizácie dostalo oprávnenie vstupovať aj neidentifikované množstvo zahraničného kapitálu. Hovorili sme, že kupónka je pre našich občanov a že teda nemá sa tam dostať zahraničný kapitál. Na základe tohto postupu došlo potom k sporu a rozchodu, resp. k odvolaniu z vlády. Takýmto spôsobom som ja vystupoval. Je to koniec koncov preveriteľné.

  • Nemyslím si, že je práve najlepšie sa tu vzájomne predbiehať, kto koľko zarobil, alebo prerobil na prvej vlne kupónovej privatizácie. Mohli by sme skutočne urobiť štatistiku, ktorú by sme si tu mohli vzájomne vymieňať dva tri dni. Základnou vecou je však to, že 3,5 milióna ľudí v podstate pristúpilo na podmienky kupónovej privatizácie, a dnes sa týmto návrhom zákona tieto podmienky vlastne menia bez toho, že by sa tých ľudí niekto spýtal, či s tým súhlasia, alebo nie. To je podstata celého problému.

  • Ďakujem pekne. Myslel som, že uzatvorím túto prestrelku, ale taktiež k tej linke dôvery, ktorú tu otvoril pán poslanec Dzurinda, by som uviedol jeden odkaz od pána Mäsiarika, ktorý telefonoval, aby pán Dzurinda nemal taký dojemný strach o 3,5 milióna mikov, pretože to sú všetko múdri ľudia. Odkazuje vám, že si všetci vedia poradiť a že keď mali v prvom kole kupónovej privatizácie iba jednu možnosť, tak v druhom kole ich budú mať viac, pretože si budú môcť voliť, napríklad dlhopisy vymeniť za akcie, ale budú ich môcť uplatniť napríklad aj na kapitálovom trhu. Takže tá vaša dojemná starosť o 3,5 milióna mikov - prosím vás pekne, zredukujte si to iba na tých, ktorých tu skutočne chcete zastupovať. To je odkaz od občana pána Mäsiarika z Trnavy. S tou linkou dôvery ste začali vy, ja som bol iba požiadaný, aby som to tu tlmočil.

    Ďakujem.

  • Chcel by som zareagovať na vystúpenie pána podpredsedu Húsku, ktorý použil termín, že boli odvolaní. Rád by som mu pripomenul, že on ako podpredseda Národnej rady a takisto predseda pán Gašparovič neboli zo svojich funkcií odvolaní.

  • Rešpektovali sme pomerný systém. To, ako HZDS rešpektovalo vzájomné dohody, nám ukázalo po voľbách prechodom na väčšinový systém.

    Moja otázka na pána podpredsedu Húsku: Pán podpredseda, na základe čoho ste vyslovili fakt v Národnej rade, že dôvod vášho odvolania z vlády bol ten, že ste nechceli pripustiť zahraničný kapitál do privatizácie?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vy ste si pomýlili obdobie. Ja som vtedy nebol ani členom parlamentu.

  • Ja som sa nepomýlil, položil som otázku pánu podpredsedovi.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    keď tu pán poslanec Hrušovský hovoril o prijímaní zákona o privatizácii vo Federálnom zhromaždení, mám len takú rečnícku otázku: Ktorá politická strana mala tento zákon vo svojom volebnom programe?

    A pánu poslancovi Dzurindovi, ktorý sa tu tak oháňa 3,5 miliónmi ľudí, čo sa prihlásili do kupónovej privatizácie, chcem len pripomenúť, že mi to skutočne pripomína otrepaný vtip, keď išiel slon po moste a mucha, čo mu sedela na uchu, hovorí: "Ale dupeme."

  • Ďakujem, pán predseda. Neviem, síce riskujem, že nezávislé noviny Pravda zajtra uverejnia, že som flagrantne prerušila diskusiu, ale skutočne už nevidím dôvod ani zmysel celej tejto debaty a diskusie. Vidím len opakovanie jedného problému, že vo Federálnom zhromaždení, ak bola odhlasovaná prítomnosť televízie na zasadaní, vedeli sme, že je najlepšie ísť do bufetu, lebo opozícia bude vystupovať tak vehementne, aby nabúrala všetky rozumné alebo akékoľvek iné plány.

    Prosím vás, veď už to ukončme, nech vystupujú diskutujúci, ktorí majú nejaké pozmeňovacie návrhy, alebo chcú priniesť niečo plodné, a nie to, aby tu niekto dokazoval, ako zarába 80 tisíc Sk. Národ nepozostáva len z ekonómov, národ nepozostáva len zo špekulantov. Poďme do toho, čo sa dá robiť a ako sa dá robiť.

  • Ešte pán poslanec Haťapka a dúfam, že pán poslanec Dzurinda bude posledný.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som sa dozvedel, je ešte 12 diskusných príspevkov. Chcel by som vás upozorniť, že ak sa neprestane s technickými pripomienkami, dám procedurálny návrh na ukončenie rozpravy.

  • Potlesk a šum v sále.

  • Chcel by som povedať, že diskutujeme o výsostne dôležitej veci, ktorá je súčasťou ekonomickej transformácie. Aj teraz budem reagovať len na to, čo si vyhmatnem ako racionálne.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Rea, alebo ako tlmočil občana Mäsiarika z Trnavy. Pozrite sa, povedzme pánu Mäsiarikovi z Trnavy aj to, že po prvé bude mať veľmi málo peňazí, dlhopis, ktorý bude mať, opakujem ešte raz, keďže vláda nedala kvantifikáciu, my sme dali, preukazuje, že bude mať veľmi nízku hodnotu, veľa si za to na verejnom trhu nekúpi. Po druhé povedzme pánu Mäsiarikovi, že touto novelou sa veľmi zužuje škála podnikov, s akciami ktorých bude Fond národného majetku obchodovať na kapitálovom trhu, pretože drvivá väčšina ide na priame predaje alebo mimo privatizácie. Toto je veľmi dôležité, to povedzme občanovi. Po tretie vláda väčšinou ide privatizovať tak, že bude predávať 51 % vopred určenému vlastníkovi.

    Pán poslanec Rea, iste viete, aká bude potom hodnota tých 49 % akcií. Budú to akcie, ktoré budú mať veľmi nízku hodnotu, keďže tam bude jeden suverénne majoritný akcionár.

    Takže toto sú odborné aspekty, ktoré by mali aj občania vedieť, keďže sa rokuje o takom dôležitom zákone, ako je privatizačný zákon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia,

    stlačil som to iba preto, aby pán Dzurinda nemal posledné slovo. Vidím, že sa mi to nepodarilo.

    Ďakujem.

  • Dovolím si byť tautologický. Seriózny hospodár a seriózny radca nemôže obhajovať inštitúciu, ktorá ak dostane do opatery 32 000 Sk, ponúkne pár tisíc, a ak dostane desaťtisícový majetok podľa výpočtov opozície, ponúkne mikovi 850 Sk.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážený člen vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    v prvom rade mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým poslancom, že skončili sériu faktických poznámok a dovolili mi vystúpiť.

    Od novembra 1989 každá vláda venovala obrovskú pozornosť procesu privatizácie, pretože je jedným z kľúčových a ťažiskových oblastí ekonomickej reformy a transformácie hospodárstva Slovenskej republiky. Dôkazom takéhoto záujmu a tiež toho, že každá vláda má trochu odlišné predstavy, ciele a zámery v tejto oblasti, je fakt, že predložený návrh novelizácie zákona číslo 92/1991 Zb. je v poradí už trinástou zmenou a doplnením v krátkej histórii tohto zákona od februára roku 1991. Aj súčasná vláda venovala osobitnú pozornosť a vo svojom programovom vyhlásení osobitnú kapitolu procesu privatizácie, kde hneď v úvode tvrdí - citujem: "jej pokračovanie a urýchlenie patrí medzi prioritné úlohy".

    Pokiaľ ide o kontinuitu a zrýchlené tempo zmeny vlastníckych pomerov, mám veľké obavy, že túto úlohu plní vláda doteraz presne naopak. To, že súčasná vládna koalícia mala v doterajšej praxi celkom odlišné predstavy o spôsobe privatizácie, nám bolo naznačené už v novembri a decembri minulého roka, keď boli v Národnej rade prijaté zákony číslo 369 a 374/1994 Z. z.

    Teraz prerokúvaná vládou predložená obšírna novelizácia zákona číslo 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby znamená obrovský zlom v procese privatizácie, celkom novú koncepciu, techniku a realizáciu reštrukturalizácie hospodárstva Slovenskej republiky. Prijatím predloženého návrhu sa zmení celkový postup od prípravy privatizačného projektu cez jednotlivé fázy jeho dopracovania a rozhodovania o ňom, až po konečnú realizáciu. Podstatne sa zmenia kompetencie a rozhodovacie právomoci jednotlivých orgánov vlády, vlády ako celku a Fondu národného majetku, ich vzájomná previazanosť a súčinnosť v procese privatizácie a, samozrejme, aj ich príslušná zodpovednosť za parciálne úkony v tomto procese.

    Zdanlivo sa vláda týmto zbavuje priamej zodpovednosti za konečnú realizáciu jednotlivých privatizačných projektov, znižuje riziko, že môže byť pre chybné kroky a omyly v tejto oblasti napadnuteľná, a aby toto slúžilo, tak ako sa už v minulosti niekoľkokrát ukázalo, ako jeden z vážnych dôvodov na vyslovenie nedôvery vláde. Všetky tieto riziká zodpovednosti prenáša na Fond národného majetku, ktorý je parlamentom, a teda sprostredkovane aj verejnosťou, len vo veľmi obmedzenej miere kontrolovateľný a ovplyvniteľný. Treba však poznamenať, že zodpovednosť vlády je práve v tom, že vo vlastnej kompetencii podporovaná svojimi poslancami v Národnej rade vytvára v legislatívnom procese takéto podmienky.

    Za veľmi nebezpečné pokladám z hľadiska transformácie ekonomiky a vytvárania dobre fungujúceho trhového mechanizmu, že na základe tohto návrhu sa vytvára z Fondu národného majetku nezávislé hospodárske mocenské centrum. Navyše, novými kompetenciami a možnosťami v oblasti podnikania sa stáva z fondu významný podnikateľský subjekt so zvláštnym a skoro vo všetkých smeroch monopolným postavením. Toto môže vo veľkej miere zapríčiniť v konečnom dôsledku zabrzdenie procesu privatizácie a značnú deformáciu konkurenčného prostredia.

    Najdôležitejšou aj najdiskutovanejšou časťou návrhu je tá, ktorá súvisí so zrušením druhej vlny kupónovej privatizácie a zavádza nový spôsob - emisiu dlhopisov Fondu národného majetku, ktorá z hľadiska zaregistrovaných občanov nemá nič spoločné s privatizáciou, alebo len v nepatrnej miere, alebo o to viac bude ich finančné krytie závisieť od rozsahu, rýchlosti a úspešnosti privatizácie štandardnými spôsobmi, čiže tými, ktoré sa v minulosti javili ako najpomalšie a najproblematickejšie.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som teraz citoval tri krátke vety z programového vyhlásenia vlády. Nie preto, aby som vyjadril svoju naivitu ohľadne tvrdení z programového vyhlásenia, ale kvôli tomu, aby som poslancom za vládnu koalíciu, voličom a všetkým občanom pripomenul, že sa tu manipuluje a zneužíva ich dôvera. Citujem prvú vetu: "Tieto strategické ciele bude vláda dosahovať predovšetkým presadzovaním kombinácie štandardných metód privatizácie s kupónovou privatizáciou." Druhá veta z tej istej kapitoly: "Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu." A tretia veta: "Za primárny krátkodobý cieľ vláda považuje vykonanie opatrení na pokračovanie druhej vlny kupónovej privatizácie." K tomuto niet čo dodať, hádam len toľko, že pred pol rokom sa na základe aj týchto viet vyslovila dôvera súčasnej vláde.

    Ďalšou otázkou súvisiacou s touto témou je to, či k deklarovanému odškodneniu, tak ako sa to v návrhu a v dôvodovej správe vysvetľuje, je vôbec potrebná registrácia a či vôbec za 1 050 alebo 750 Sk. Je ďalej otázne, ak sa vie dopredu, že ide o odškodnenie a jednoduchou registráciou získa každý občan, ktorý sa zaregistroval, dlhopis o nominálnej hodnote 10 000 Sk, či by bolo zaregistrovaných práve 3,5 milióna, alebo viac, alebo menej občanov.

    Je veľmi ťažké sa vyjadriť ku konkrétnym účinkom takejto právnej úpravy, lebo negatíva a pozitíva, alebo skôr zmiernenie negatívnych účinkov je výlučne v rukách vlády a Fondu národného majetku. Ale riziká zneužitia a odlišného výkladu zákona, ako sa to dnes vysvetľuje, sú obrovské a hovorili to už predo mnou niektorí poslanci z opozície.

    Chcel by som upriamiť vašu pozornosť aspoň na jednu takúto problematiku, ktorá je, podľa mňa, veľmi nebezpečná. Doplnenie § 24 ods. 6 a 14 v bode 42 návrhu, kde sú definované spôsoby použitia dlhopisov a tiež osoby, ktoré ich môžu nadobúdať do vlastníctva, a navyše zakotvenie povinnosti prijať dlhopisy pre vlastníkov bytových domov dáva tušiť konštrukciu, ktorá dostane najmä obce, bytové družstvá a niektoré podniky, ktoré vlastnia bytové domy, do finančnej tiesne, do finančnej odkázanosti, lebo konkrétne peniaze takéto právnické alebo fyzické osoby nedostanú, budú vlastniť len dlhopisy.

    Odsek 11 v spojitosti s touto problematikou však dáva možnosť separátneho posúdenia, ktorí sympatizanti alebo iní vyvolení dostanú za dlhopisy pred dobou splatnosti finančné vyrovnanie. To môže viesť k ďalšej polarizácii spoločnosti, a to najmä na základe politickej príslušnosti alebo politického presvedčenia.

    Vzhľadom na to, čo som doteraz povedal, je úplne zrejmé, že vládny návrh, parlamentná tlač 191, je v predloženej forme pre mňa neprijateľný. Hovorím to aj v mene celého klubu poslancov za Maďarskú koalíciu. Neprednesiem ani pozmeňovacie, ani doplňovacie návrhy k jednotlivým bodom návrhu, pretože som presvedčený, že ani takýmito zmenami a doplneniami sa nedá dosiahnuť pre mňa prijateľné znenie predlohy, a ak by som tak urobil, pociťoval by som to ako určitú čiastočnú spoluzodpovednosť a tichý súhlas s novou koncepciou privatizácie, čo pokladám aj ja, aj celý klub za Maďarskú koalíciu, a pripájam sa tým ku klubu Kresťanskodemokratického hnutia, za ekonomický podvod na úkor občanov Slovenskej republiky.

    Pretože predsa len existuje jeden spôsob, jedna možnosť, ako vytvoriť prijateľné znenie, záverom mi dovoľte predložiť návrh, a to na vypustenie článku I bodov 5, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 18, 22, 23, 28, 30, 34 až 45, 48, 49, 51, 52, 55, 56, 58, 61, 63, 64, celého článku IV a článku V a súčasne navrhujem nové znenie článku IV, ktoré znie:

    "Zrušujú sa

    - zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 369/1994 Z. z.,

    - článok 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z.

    a následne prečíslovať články VI a VII na články V a VI.

    Úplne na záver by som veľmi rád položil ešte jednu otázku. Vzhľadom na to, že som presvedčený, že emisia takýchto dlhopisov najmä po piatich rokoch nebude krytá ničím, a teda to budú bezcenné papiere, kladiem otázku, či sa k tomuto celému procesu vyjadrila Národná banka Slovenskej republiky a aký má na tento návrh názor.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Pán predseda, Národná rada, jeden člen vlády,

    dnes sa prerokúva prvá rozsiahlejšia novela zákona číslo 92/1991 Zb. od februára 1994, ktorá má ambície riešiť podrobnejšie, nadväzujúc na novelu číslo 369 z minulého roku, vzťahy medzi Fondom národného majetku, zakladateľskými ministerstvami a Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ako i kompetencie Fondu národného majetku. Ďalej sprehľadnenie procesu privatizácie a napokon náhradu za kupónovú privatizáciu.

    Úlohou Národnej rady je zhodnotiť, či predložený vládny návrh rieši tieto otázky dostatočne v zhode s programovým vyhlásením vlády a záujmami voličov, ktorých zastupujeme. Zastupujem tú časť voličstva, ktorá žije zo svojej každodennej a nedostatočne platenej práce, resp. je nútená žiť z podpory v nezamestnanosti a sociálnych podpôr a z nepostačujúcich dôchodkov. Mojou povinnosťou je preto presadzovať ich záujmy a z tohto zorného uhla pristupujem i k hodnoteniu vládneho návrhu zákona a k formulovaniu pozmeňovacích návrhov.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    novelou číslo 369/1994 Z. z. zákona o veľkej privatizácii, ktorú predložil nebohý poslanec HZDS Ján Michelko a ktorú vládni poslanci schválili, sa uskutočnil rozhodujúci presun kompetencií v privatizačnom procese z vlády a ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na Fond národného majetku. Dôvodmi, prečo to vládna koalícia urobila, sa nebudem zaoberať, pretože dnes už o tom hovorili viacerí moji predrečníci. Podstatné je to, že v tejto novele sa definitívne potvrdzujú a jednoznačne spresňujú kompetencie orgánov Fondu národného majetku priamym predajom - pozri bod 12 novely, a k výnimkám podľa § 45 pozri bod 63. Zároveň sa ustanovuje nadradené postavenie Fondu národného majetku voči ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku - pozri bod 10. Zvyšujú sa ďalej právomoci Fondu národného majetku voči kupujúcemu vo všeobecnosti a osobitne až do splatenia kúpnej ceny. Na základe takéhoto postavenia Fondu národného majetku je náležité urobiť dva závery.

    1. Ako si spomínate, vážení poslanci, poslanec Ján Michelko pri zdôvodňovaní novely zákona argumentoval koncepciou privatizácie, ktorá vznikla v roku 1993 v Kancelárii prezidenta, ale argumentoval nedôsledne. Pri uvedenom postavení Fondu národného majetku, ako sa v koncepcii domýšľalo, totiž ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku ako ústredný orgán štátnej správy stráca svoje opodstatnenie. Preto ak nevyjde s návrhom novelizácie kompetenčného zákona vláda, poslanci za Spoločnú voľbu navrhnú, ako to už naznačil pán poslanec Magvaši, zrušiť ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku ako ústredný orgán štátnej správy.

    2. Druhým dôsledkom presunu privatizačných kompetencií z vlády a z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na Fond národného majetku je strata kontrolovateľnosti v privatizačnom procese. Prechádzam tým k širšej požiadavke sprehľadnenia privatizačného procesu, ktorá bola volebným tromfom Združenia robotníkov Slovenska. Oceňujem, že návrh novely v bode 17 nadväzne na zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov na privatizáciu doplňuje povinnosť preukazovať pôvod a zdroj finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, resp. prvej splátky. Navrhujem rozšíriť odsek 2 písm. d) § 10a takým spôsobom, že preukazovanie zdroja sa nebude vzťahovať iba na prvú splátku, ale na všetky splátky, ak platobné podmienky určujú zaplatenie kúpnej ceny v splátkach. Chcem pripomenúť, že toto riešenie nebude stáť daňových poplatníkov ani jednu slovenskú korunu, a predsa zabezpečí preukazovanie zdrojov v privatizačnom procese, na rozdiel, žiaľ, od neúspešného referenda iniciovaného pánom Jánom Ľuptákom, ktoré nás stálo viac ako 40 miliónov Sk.

    Vláda sa zrejme konečne rozhodla reagovať na opakované kritiky o neprehľadnosti privatizačných rozhodnutí uskutočňovaných orgánmi Fondu národného majetku. Preto sa v bode 62 ustanovuje povinnosť Fondu národného majetku poskytovať informácie o svojej činnosti Najvyššiemu kontrolnému úradu, Národnej rade a vláde na požiadanie. Toto riešenie však pokladáme za nedostatočné, a preto poslanecký klub Spoločnej voľby bude iniciovať novelu zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade, v ktorej sa rozšíri pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu na možnosť vykonávať kontrolu i vo Fonde národného majetku.

    Fond národného majetku nakladá s majetkom štátu, ktorý predstavuje k 31. 12. 1994 93,4 miliárd trvalej a prechodnej účasti Fondu národného majetku a čoskoro vzrastie o ďalších 200 miliárd Sk. Občan tohto štátu má neodňateľné právo, aby činnosť Fondu národného majetku, ktorý nakladá s verejným, t. j. i s jeho majetkom, bola kontrolovaná a výsledky kontroly boli verejne dostupné. Tento návrh, odvolávajúc sa na správu Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu Fondu národného majetku za rok 1994, je aj v súlade s predstavami Najvyššieho kontrolného úradu.

    V ďalšej časti svojho vystúpenia sa chcem zaoberať návrhom vlády zrušiť kupónovú privatizáciu a zaviesť dlhopisové odškodnenie mikov. V diskusii, ktorá prebieha k tomuto návrhu na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky, v médiách a už i tu, v tejto snemovni, sa poukázalo napríklad na to, že týmto návrhom, pokiaľ ho Národná rada Slovenskej republiky schváli, poruší sa zmluva s mikmi, ktorá sa uzavrela medzi vládou a mikom pri predaji kupónových knižiek určených na kupónovú privatizáciu, a nie na dlhopisové odškodnenie. Rovnako sa presvedčivo argumentovalo, že vláda popiera svoje vlastné programové vyhlásenie, ktoré predstavuje jej záväzok voči občanom Slovenskej republiky a voči Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá ho schválila, ako i záväzky, ktorými sa zaviazala vláda v Memorande hospodárskej politiky.

    Chcem upozorniť, že sa tu znovu zahráva s dôverou doma i v zahraničí a že strata kredibility vlády bude stáť slovenské hospodárstvo stovky miliónov. Tieto straty vzniknú zo zdražených úverových prostriedkov pre slovenské podniky, na realizáciu infraštruktúrnych projektov a podobne. Som presvedčená, že takýto zámer vláda pri predkladaní tejto novely nemala.

    Poukázalo sa i na nebezpečenstvo, ktoré emitovanie dlhopisov v hodnote 35 miliárd Sk môže mať na menový vývoj v Slovenskej republike. Pán minister Ducký, ktorý už medzitým prišiel, uviedol, že Medzinárodný menový fond upozornil na nebezpečenstvo inflačného pohybu v dôsledku emitovania dlhopisov. Prekvapuje ma, že to prešiel, akoby takmer o nič nešlo. A čo ak k 1. 1. 2001 sa vrhne do obehu, ak naozaj Fond národného majetku bude likvidný, 35 miliárd Sk teoreticky ešte zvýšených aj o úroky za týchto 5 rokov. Skoro som mala dojem, že misia Medzinárodného menového fondu zrušenie kupónovej privatizácie pokladá za veľmi pozitívny krok a že vládu za to dokonca i pochválila.

    V diskusii sa poukázalo i na obmedzovanie právomoci mestských a obecných samospráv zavedením inštitútu nútenej akceptácie dlhopisov pri odpredaji bytov, ako i na to, že fakticky to povedie buď k zabrzdeniu odpredaja komunálnych i družstevných bytov, alebo ak vlastníci bytových domov nedokážu zo zákona o bytoch a nebytových priestoroch vykľučkovať, v priebehu piatich rokov sa nebudú vytvárať zdroje na opravy bytového fondu a sociálne bývanie, t.j. zdroje, ktoré sa mali tvoriť z odpredaja bytov.

    Spochybnila sa aj likvidita Fondu národného majetku k 1. 1. 2001 a poukázalo sa i na to, že zdroje Fondu národného majetku ako dôležitý mimorozpočtový zdroj by sa mali použiť na rozvojové impulzy a reštrukturalizáciu slovenského hospodárstva, a nie na prejedanie, inými slovami na konečnú spotrebu. Akým spôsobom chce vláda zabezpečiť mimorozpočtové zdroje? Nárast domácich úverových zdrojov, ktoré by mohli byť ďalším zdrojom financovania, aby sme mali predstavu, bol napríklad v roku 1994 iba 1,5 %. Predstavuje to niekoľko miliárd. V januári úverové zdroje poklesli dokonca o 0,3 % a len v priebehu niekoľkých posledných mesiacov začali mierne narastať. Z čoho chce vláda financovať veľké infraštruktúrne stavby, diaľnice, železnice atď., ak nemožno rátať s podstatným nárastom úverových zdrojov a mimorozpočtové zdroje sa použijú na odškodnenie?

    Predkladaný návrh vlády vznikol zrejme impulzívne, narýchlo, bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy a pokusu o odhad jeho dôsledkov. Tento návrh je ako celok zlý a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by urobili najlepšiu službu vláde, občanom, mikom a národnému hospodárstvu Slovenskej republiky, keby ho ako celok zamietli a vrátili vláde na dôkladné prepracovanie a opätovné prerokovanie vo výboroch a v pléne Národnej rady. Pán minister Ducký to napokon sám priznal, že ak budú ľudia predávať svoje investičné kupóny tretím osobám, čo im však zákon legálne umožňuje, zopakujú sa nedostatky prvej vlny kupónovej privatizácie. Pán minister, o čo je tento prístup vlastne lepší ako predchádzajúci? Veď i vtedy sme občanom vysvetľovali, aby veľmi starostlivo nakladali so svojimi investičnými kupónmi a neuvážene ich nevkladali do investičných fondov, a predsa 70 % dikov usúdilo, že je to pre nich výhodné.

    Vrátim sa k otázke, prečo takýto návrh vznikol. Z dôvodov na prvý pohľad ušľachtilých, akým je napríklad myšlienka spravodlivého odškodnenia, myšlienka rovnosti pri odškodnení. Nechcem teraz polemizovať s naivnosťou názorov, podľa ktorých dlhopisové odškodnenie bude odškodnením pre všetkých rovnakým, či spravodlivým a podobne. Nazdávam sa ale, že pravé dôvody tohto návrhu vonkoncom ušľachtilé nie sú. Obraciam sa preto na všetkých sociálne zmýšľajúcich poslancov vládnej koalície, aby dokázali svoje sociálne zmýšľanie a svoje presvedčenie osvedčili v tom, že nepodporia tie ustanovenia novely zákona, ktoré sú protiľudové a asociálne a sú šité na mieru úzkej vrstvy tých, ktorí pod rúškom politickej podpory súčasnej vládnej moci budú výhodne ťažiť pre seba na úkor 3,5 milióna mikov.

    Protiľudovosť tohto návrhu je v tom, že umožní, pokiaľ sa neprijmú podstatné zmeny, aby národný majetok v nominálnej hodnote podľa zoznamu podnikov a majetkových účastí štátu, ktorý sme dostali ako tlač číslo 193 do Národnej rady, sa skoro v celom rozsahu 192 miliárd a za mimoriadne výhodných podmienok dostal do rúk možno niekoľkým stovkám vyvolených. Už taký pravicový politik, akým bola Margaret Thatcherová, si uvedomila nutnosť stabilizácie kapitalizmu vytvorením tzv. ľudového kapitalizmu. Táto vláda chce získať podporu kapitalizmu vyvlastnením miliónov ľudí v prospech pár stoviek novodobých veľkokapitalistov, ktorí vzniknú iba z rozhodnutia vládnej moci pod hlavičkou Fondu národného majetku.

    Prieskumy ukazujú, že najväčším diferenciačným faktorom v našej spoločnosti sa stáva privatizačný proces založený na priamych predajoch. Prečo sa vláda rozhodla celý národný majetok druhej vlny privatizácie rozdeliť iba takýmto spôsobom? Kde sú vyhlásenia HZDS a jej predsedu, že chce vytvoriť aj silnú strednú vrstvu? Ako ju na Slovensku vytvoríme, keď prepasieme príležitosť, ktorú poskytuje privatizačný proces?

    Vážená Národná rada, dovoľte mi predniesť pozmeňovacie návrhy, ktoré smerujú, v prípade, že by sa Národná rada Slovenskej republiky nerozhodla zamietnuť novelu zákona ako celok, k zmierneniu negatívnych dôsledkov predloženého návrhu. Budeme rozhodovať o zákone so skutočne vážnymi sociálnymi, hospodárskymi a politickými dôsledkami, ktoré predurčia osudy slovenskej spoločnosti na desiatky, možno i viac rokov. Možno nebudeme braní na inú zodpovednosť ako politickú a morálnu, ale ja to nepokladám za málo. Za najdôležitejšie pokladám to, aby sa vytvorili reálne podmienky na masové alebo, ak chcete, ľudové vlastníctvo, ktoré aj s určitými nedostatkami, ktoré nezakrývame a o odstránenie ktorých sa treba usilovať, umožňuje kupónová privatizácia.

    Na margo pána poslanca Glinského chcem len podotknúť, že poznám úspešné i neúspešné podniky, ktoré boli privatizované cez kupónovú privatizáciu. Medzi úspešnejšie patria napríklad Nafta Gbely, Chirana Stará Turá, aj komárňanské lodenice, čiastočne aj VSŽ a viaceré iné.

    Po rozbehnutí kupónovej privatizácie odpredajom kupónových knižiek a záväzku vlády v programovom vyhlásení neodkladať zbytočne kupónovú privatizáciu, najprijateľnejšie riešenie je vrátiť sa k pôvodnej kupónovej privatizácii, ako sme ju poznali v prvej vlne s tým, že sa rozšíri ponuka do kupónovej privatizácie na 70 miliárd Sk. Ak takýto návrh neprejde, treba prijať viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré ako som už naznačila, zmiernia negatívne dôsledky navrhovanej novely.

    Za kupónové knižky by mali majitelia získať investičné kupóny, ktoré by sa mohli použiť, alebo mali použiť iba na získanie podielu na národnom majetku s dvoma výnimkami - s možnosťou ich použitia na nepeňažný vklad do doplnkového dôchodkového a zdravotného poistenia a s ich možnosťou vloženia do peňažných ústavov na dlhodobý termínovaný vklad. Pripoisťovacie fondy a finančné ústavy si nebudú voči Fondu národného majetku nárokovať finančné vyrovnanie, ale budú môcť za investičné kupóny nadobúdať akcie podnikov. V tomto prípade je možné zvýšiť nominálnu hodnotu investičného kupónu na 20 tisíc Sk, čo zodpovedá predpokladanému rozsahu kupónovej privatizácie vo výške 70 miliárd Sk.

    Preto navrhujem v bode 41 k § 24 ods. 3 zmeniť znenie takto: "Každý majiteľ kupónovej knižky je oprávnený získať investičné kupóny v menovitej hodnote 20 tisíc Sk. Ďalej vypustiť odseky 4 a 5. V súlade s tým treba vypustiť bod 37 a 38 návrhu.

    Finančné odškodňovanie je najzraniteľnejšou časťou návrhu z hľadiska likvidity Fondu národného majetku, menového programu Národnej banky Slovenska a nerovnosti reálnych peňažných zdrojov získaných za nominálnu hodnotu 10 tisíc Sk. Treba ho preto ako celok zamietnuť. Preto je potrebné z návrhu v bode 42 k § 24 vypustiť odsek 6.

    Ďalej navrhujem v bode 42 odsek 7a doplniť takým spôsobom, aby sa mohli použiť dlhopisy, pokiaľ zotrváte na koncepcii dlhopisov, na vklad do obchodných spoločností, najmä do zamestnaneckých akciových spoločností, čo je v zhode aj s pôvodným návrhom novely, ktorý dostala na svoje rokovanie vláda Slovenskej republiky a ktorý prerokúvala.

    Ďalej navrhujem vypustiť písmeno 7d a nahradiť ho novým znením, ktoré umožní vložiť, pokiaľ zostane pri názve dlhopisy, pokiaľ nie, investičné kupóny do peňažného ústavu na dlhodobý termínovaný vklad, alebo vložiť do investičného fondu. V súlade s tým vypustiť body 7d a 7f a prečíslovať 7c na 7d a 7e na 7d. Samozrejme, všetko v písomnej podobe odovzdám. Týmto riešením sa výrazne posilní pôvodný privatizačný zmysel zákona a vytvorí sa možnosť zamestnaneckého vlastníctva, nezlikvidujú sa investičné fondy a znamená to, že ich nebude treba ani odškodňovať, a zároveň sa podporí obchodovanie na kapitálovom trhu. Ak odhadujeme, že každý investičný fond druhej vlny by mal nárok na odškodnenie, prijatím nového bodu 7d to bude znamenať, že asi 80 miliónov Sk, ktoré sme použili na kúpu kupónových knižiek, sa nebude musieť vynaložiť na odškodnenie investičných fondov. V prípade prijatia bodu 7d navrhujem vypustiť celý článok IV.

    Za úplne neprijateľný pokladám v bode 42 odsek 8a, podľa ktorého dlhopisy môžu použiť právnické alebo fyzické osoby na splatenie svojich záväzkov voči Fondu národného majetku. V praxi takéto ustanovenie bude znamenať, že nadobúdatelia majetku, noví či starí vlastníci, budú prostredníctvom svojich agentov skupovať od mikov dlhopisy s nominálnou hodnotou 10 tisíc Sk. Máme odlišné názory za čo, možno za tri, možno za štyri tisícky korún. Napokon pán minister Ducký usudzuje, že to bude za 5 tisíc korún. Veľa starších ľudí, ľudí neinformovaných, tých, ktorí nevedia investovať na kapitálovom trhu, na takúto transakciu pristane. Nadobúdateľ tak teoreticky nominálnu kúpnu cenu bude môcť uhradiť za jednu tretinu kúpnej ceny, alebo podľa prepočtu pána ministra Duckého za 50 % kúpnej ceny, čo je ešte vždy pre neho veľmi dobrý obchod.

    Vážení poslanci, prečo má 3,5 milióna občanov tejto republiky pomôcť úzkej vrstve vyvolených stať sa stámilionármi a zbaviť sa spravodlivého podielu na národnom majetku? Nejde o majetok tejto ani žiadnej inej vlády, ale majetok ľudu, a nikto nemá právo ho takýmto spôsobom prerozdeliť. Preto navrhujem vypustiť v bode 42 odsek 8a.

    V zhode s ustanoveniami odseku 7 treba preformulovať aj bod 8d spôsobom, že sa umožnia použiť prostriedky do peňažných ústavov a investičných fondov.

    Navrhla som nevyužiť investičné kupóny na kúpu bytov pre neschodnosť a nepriechodnosť riešenia. Ak by sa tento návrh prijal, potom bude potrebné vypustiť v bode 42 aj odseky 8d, ďalej bod 9, 10, 11.

    Ďalej, ak upustíme od finančného odškodnenia, bude treba vypustiť body 12 a 13.

    V prípade, že môj návrh o tom, že dlhopisy sa nemajú použiť na nákup bytov, neprejde, navrhujem v bode 42, ktorý hovorí o § 24 ods. 11, nasledujúcu formuláciu: "Fond je povinný splatiť dlhopis podľa odseku 4 v jeho menovitej hodnote aj pred dobou jeho splatnosti, a to do jedného mesiaca po jeho predložení osobám uvedeným v odseku 8 písm. b)." Sú to obce, mestá, ktoré by poskytovali, alebo predávali byty za dlhopisy.

    Vážená poslanecká snemovňa, chcem sa ešte rýchlo dotknúť dvoch bodov: úlohy odborov v privatizačnom procese a použitia majetku na účely zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia.

    Podporujem bod 6, ktorým sa do § 7 dopĺňa povinnosť odborových orgánov vyjadrovať sa k privatizačnému projektu pred jeho predložením zakladateľskému ministerstvu. Podotýkam, že je to už zrejme päť minút po dvanástej, pretože privatizačné projekty už sú na zakladateľských ministerstvách. Privatizačné rozhodnutia o priamych predajoch však robí Fond národného majetku a tu sa už odborové orgány nemajú možnosť vyjadrovať.

    Dovoľte mi odcitovať vyhlásenie Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky k privatizácii, tú časť, v ktorej sa okrem iného požaduje, aby sa odborom umožnilo aktívne zúčastňovať v privatizačnom procese formou účasti na rozhodovaní Fondu národného majetku pri priamych predajoch štátnych podnikov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby príslušný odborový zväz mal možnosť podieľať sa na procese rozhodovania vo Fonde národného majetku. Navrhujem preto doplniť v bode 25 formuláciu, ktorá toto zabezpečí. Táto formulácia bude zhruba znieť: "po predbežnom prerokovaní s príslušným odborovým zväzom" atď. Je to jedna z možností, ako doplniť rozhodovací mechanizmus o požiadavku prerokovať rozhodnutie Fondu národného majetku s odbormi.

    Môj posledný návrh sa dotýka bodu 26 navrhovanej novely. Pokladám za neadekvátne použiť majetok fondu na účely aktívnej politiky zamestnanosti. Preto navrhujem vypustiť z bodu 26e tú časť, ktorá sa na toto vzťahuje - doslova je to "a na účely aktívnej politiky zamestnanosti financovanej Fondom zamestnanosti Slovenskej republiky". Namiesto toho navrhujem bod 26e doplniť takto: "a to tak, že 33 % trvalej účasti Fondu národného majetku sa rozdelí na 50 % do Sociálnej poisťovne a 50 % do zdravotných poisťovní poskytujúcich základné zdravotné poistenie alikvótne podľa počtu poistených k 31. 12. 1995". Dovoľte mi tento návrh zdôvodniť.

    Slovenská republika v roku 1993 začala prechádzať na dôchodkové a zdravotné poistenie založené na tom, že dôchodky, nemocenské dávky a financovanie zdravotnej starostlivosti sa uhrádza z toho, čo sa vyberie z daní, resp. z odvodov do poisťovní. Fondy sociálnej a zdravotných poisťovní neakumulovali dlhodobo peňažné prostriedky, aby z nich mohli v budúcnosti vyplácať dôchodky atď. Hradenie dôchodkov je založené na medzigeneračnej solidarite, hradenie zdravotných nákladov na solidarite zdravého s chorým. Dúfam, že i slovenská spoločnosť raz bude žiť dlhšie ako dnes. Celkom prirodzene sa so starnutím generácie zvýšia náklady na dôchodky a zdravotné náklady. V Nemecku dosiahol počet dôchodcov k počtu zamestnancov v roku 1990 úroveň 45 %., odhaduje sa, že do roku 2100 to bude 65 % a v roku 2300 dokonca 90 %. Chcime sa im podobať. Ak však nechceme, aby naši dôchodcovia živorili, musíme mať dostatok prostriedkov na dôchodky i hradenie zdravotných nákladov spojených so starnutím generácie. Nebude ľahké to zabezpečiť. Jednou z možností je kapitálovo posilniť Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne. Trvalá majetková účasť bude pre ne znamenať trvalý zdroj príjmov z dividend. Mimochodom, bude nevyhnutné sprísniť štátny dozor, aby nedochádzalo k plytvaniu prostriedkami poistencov, ako sme sa mali možnosť nedávno dozvedieť o vyplácaní odmien členov orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Navrhované riešenie spĺňa túto požiadavku a odráža aj názory Jednoty dôchodcov, ktorá presadzuje záujmy dôchodcov Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, chcem upozorniť, že poslanecký klub Spoločnej voľby za predpokladu, že nebudú prijaté najdôležitejšie pozmeňovacie návrhy poslancov Spoločnej voľby, bude hlasovať proti navrhovanej novele zákona. Nemôžeme podporiť zákon v podobe, ktorý by bol v príkrom rozpore s našimi programovými zámermi a záujmami tých, ktorých Strana demokratickej ľavice a ostatné subjekty Spoločnej voľby zastupujú.

    Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pacola. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som na pani poslankyňu Schmögnerovú, ktorá v takom obsiahlom expozé skutočne vysvetlila zásady programových cieľov Strany demokratickej ľavice, mať jednu otázku, pretože dnes tu odznelo veľmi veľa výstrah, upozornení pre našich občanov mikov. Pani poslankyňa Schmögnerová vo svojej úvodnej časti hovorila o strate kredibility vlády, o drahých úveroch zo zahraničia, ktoré nastanú, keď tento zákon parlament prijme. Tak sa chcem spýtať pani poslankyne Schmögnerovej, za ktoré organizácie, ktoré budú hodnotiť túto kredibilitu, hovorí, za ktoré banky predstavuje toto strašidlo, aby sme vedeli, koho je hovorcom do tejto budúcnosti, ktorá náš národ čaká po prijatí tohto zákona.

  • Vážená pravicová politička ľavicovej strany pani Schmögnerová, ja vám ďakujem, že ste nás tak poučili. Škoda, že ste sa spoza tej mláky vrátili. Ale viete dobre, že za to hlasovali aj poslanci SDĽ, tak im to vysvetlite - za referendum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Glinský.

  • Súc oslovený, chcem reagovať na obhajobu kupónovej privatizácie pani poslankyňou Brigitou Schmögnerovou. Ja som svoje stanovisko prezentoval iba citátom z koreferátu exministra hospodárstva pána Magvašiho na seminári s medzinárodnou účasťou pod názvom "Ľavica a transformácia ekonomiky." Poznatky o neekonomickosti, resp. antiekonomickosti kupónky sú ináč všeobecné, aj keď výnimky potvrdzujú pravidlo. Chcem však upozorniť aj na radikálnu kritiku v českej tlači, ktorá kupónke kladie za vinu katastrofálne výsledky v mnohých podnikoch.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Chcela by som odpovedať, koho záujmy reprezentujem. Myslím, že som to už jednoznačne povedala, takže otázka bola v podstate zbytočná. Ale myslím si, že by sme si mali uvedomiť jednu vec, že skutočne nie sme izolovaným ostrovom, že aj vláda vo svojom programovom vyhlásení, a túto časť podporujú aj opozičné strany, sa prihlásila k tomu, že chceme smerovať do Európskej únie. Nedávno dokonca pán premiér predložil memorandum vlády a zároveň prihlášku, v ktorej žiadame o vstup do Európskej únie. Takže ak naozaj vládni poslanci berú vážne túto časť programového vyhlásenia, berú vážne prihlášku, ktorú táto vláda, ich vláda, ale nazdávam sa, že v mene nielen svojich vlastných voličov, ale aj ostatných voličov, predložila do Európskej únie, potom by aj vládni poslanci mali mať záujem o to, aby sme tieto vyhlásenia nechápali len proklamatívne ako určitú náplasť na zalepenie očí niekomu, neviem komu, ale aby sme sa nad nimi vážne zamysleli a z tohto hľadiska aj zhodnocovali dôsledky toho, čo robíme.

    Ak by ste sa zaoberali trošku detailnejšie otázkami hospodárstva, osobitne makroekonomickými otázkami hospodárstva, zrejme by ste sa zaoberali aj otázkami rôznych charakteristík podnikateľského prostredia, medzi ktoré patrí napríklad stabilita, určitosť alebo neurčitosť tohto prostredia, ale aj otázka kredibility vlády. Každá vláda, ktorá v priebehu polroka poprie jeden zo svojich základných bodov programového vyhlásenia, celkom prirodzene stráca na dôveryhodnosti doma i v zahraničí. A každá takáto strata dôveryhodnosti jednoducho znamená, že v zahraničí, pokiaľ sa vláda či podnikatelia budú uchádzať napríklad o úverové zdroje, poskytnú sa im za horších podmienok.

  • Myslím si, že netreba chodiť veľmi ďaleko. Mohli by sme uviesť veľa príkladov, ktoré nasvedčujú, že sa už v mnohých prípadoch takáto negatívna reakcia na to, čo sa u nás deje, prejavila.

    Ďakujem.

  • Prekvapila ma reakcia pána poslanca Glinského. Ono nestačí si prečítať len to, čo povie z času na čas Miloš Zeman alebo Komunistická strana Čiech, alebo aj iné veci. V Čechách mala kupónová privatizácia, pán poslanec Glinský, obrovský úspech. Iste viete, že druhá vlna je skončená a že vďaka aj, alebo predovšetkým, kupónovej privatizácii je 80 % majetku v súkromnom vlastníctve. Nedávno navštívil Bratislavu pán Dlouhý, minister českej vlády. Hovoril, že dokonca uvažujú aj o tretej vlne kupónovej privatizácie pre niektoré podniky, ktoré zostali. No a o ekonomických výsledkoch Českej republiky každý z nás vie, že sú naozaj dynamické a dobre sa rozvíjajúce.

  • Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.

  • Len na margo, či stačí citovať pána Miloša Zemana. Monitorujem si české masmediálne prostriedky denne, veľmi exaktne a skutočne širokospektrálne, nielen pána Zemana. Ale doteraz sa Česi nevedeli spamätať, že pán Viktor Kožený z Harvardských fondov sa zdržuje na neznámom mieste a riadi si svoje fondy cez telefón z Bahamských ostrovov. Takže tieto pozitíva a negatíva sú multiplikačné z hľadiska úspechu kupónovej privatizácie aj v Českej republike.

    A na margo tej faktickej poznámky - veľmi som sa zdržiaval, či vystúpim, ale reagujem na faktickú poznámku pani poslankyne Schmögnerovej, že bol televízny Pressclub večer pred začiatkom oficiálnej volebnej kampane, a tam úžasným spôsobom strašila občanov, že ak vyhrajú temné sily na Slovensku, tak ani zahraničný kapitál ani svetové inštitúcie sa na Slovensko ani neobzrú. A zhodou okolností som v ten deň odchádzal na kampaň, ktorá sa začínala o deň na to, do Vranova, ráno som mal telefonát z jednej inštitúcie, že sa tešia, že skončia voľby, aby sme mohli pokračovať v sociálnej reforme. A ona večer strašila občanov Slovenskej republiky, aj s vtedajším premiérom, že beda, ak budete voliť temné sily, pretože na Slovensko nikto nikdy nepríde, ani zahraničné inštitúcie.

    Nestrašte už, pani poslankyňa, stačilo, že ste boli chvíľu vo vláde. Spýtajte sa, akým spôsobom ste prehrali svojej strane voľby tým, že ste v tejto vláde pôsobili. Nestrašte už.

  • Veľmi nerada vystupujem v slovných ping-pongoch, myslím, že to nie je dôstojné, ale tentokrát musím okamžite odpovedať. Pán poslanec alebo štátny tajomník, neviem, v akej úlohe teraz vystupujete. Dva dni po výsledkoch volieb istý náš novodobý, nechcem ho nazvať nejako dehonestujúco, majiteľ istého veľkého slovenského podniku prišiel za pánom budúcim premiérom a sťažoval si, že dva dni po voľbách mu nemecká banka Hermes zvýšila úrokové sadzby. Možno neviete, alebo ste nesledovali, že istá kanadská spoločnosť Merfin, ktorá chcela na Slovensku investovať 45 miliónov kanadských dolárov do výstavby nového podniku na hygienické papiere, po výsledkoch volieb odskočila.

    A posledná informácia: V roku 1994 prírastok zahraničných investícií v porovnaní s rokom 1993 predstavoval 53,4 %, za prvý štvrťrok 1995 prírastok oproti predchádzajúcemu štvrťroku bol 2,4 %. Myslím, že čísla hovoria veľmi jednoznačne a netreba tu už o tom viac hovoriť.

    Ďakujem.

  • Pán minister hospodárstva sa hlási.

  • Už som sa raz vyjadril, myslím, že to bolo 10. novembra 1994, pred parlamentom, že som sa neodvolával na svojich predchodcov ani v dobrom ani v zlom, tak chodí život, keď človek berie funkciu, tak berie plusy aj mínusy. A neurobím to ani teraz vo vzťahu k svojmu predchodcovi, pretože sme za akciové spoločnosti s účasťou zamestnancov na pôde zväzu priemyslu bojovali spolu s ním. Takže položím len otázku na predchádzajúcu vládu, aj na pani poslankyňu Schmögnerovú, kde bola tá hĺbka sociálneho cítenia, keď za celý čas pôsobenia nepripustili možnosť privatizovania s účasťou zamestnancov, čo je jeden zo základných princípov vzniku domácej podnikateľskej vrstvy. A toho majetku nie je tak málo. Hneď vám to môžem spočítať, komu sa chce násobiť a deliť, poviem príklad. Keď sa privatizovalo 51 % majetku akciovými spoločnosťami s účasťou zamestnancov, z ministerstva hospodárstva išlo odporúčanie pre zamestnancov minimálne 17 %, keď sa privatizovalo viac, dvíhal sa podiel zamestnancov. Priemer je určite vyše 20 %. Keby sme zobrali číslo, že je to celých 200 miliárd, tak je to občanom tohto štátu, robotníkom, na ktorých sa všetci zvykneme odvolávať, keď je úzko, okolo 40 miliárd majetku, plus dlhopisy, o ktorých hovoríme, všetkým 3,5 milióna ľuďom.

    Pokiaľ nie je známy rozdiel medzi kupónovou knižkou a dlhopisom ako cenným papierom, tak to vysvetlím, aby to občania počuli aj z druhej strany, nielen z jednej. 30-tisícová nominálna hodnota kupónovej knižky nebola garantovaná ani Fondom národného majetku, ani štátom. Preto sa z nej stali 3000-, 4000-korunové podiely cez privatizáciu prvej vlny. Rozdiel dlhopisu je v tom, že ho má občan garantovaný, že ho má úročený. A opakujem, práve obava z prílišného pretlaku peňazí na malom slovenskom trhu nás a vládu viedla k tomu, aby rozložila splatnosť dlhopisov jednak do viacerých možností a na druhej strane dala ten časový odskok 5 rokov i s tým, že ich bude úročiť v rozsahu prebiehajúcej inflácie. Dúfajme, že to pôjde pod tých 11 %, ako sa to zvykne používať v tomto roku ako príklad. Teda, nie že by na tomto princípe prístupu vlády ubudol občanom majetok, alebo podiel na majetku, ale sa zvyšuje.

    A všetky tie hry, o ktorých tu hovoríme, samozrejme, ostávajú k dispozícii tým, ktorí sa rozhodnú s dlhopismi pracovať inak, ako sme tu hovorili. Kto chce, môže kupovať akcie a dokonca ich môže kupovať bez prostredníka a nemusí sa s nikým o výsledok tejto peknej hry deliť. Keď si kúpi dobré a bonitné akcie, až budú ešte akcie za tú cenu, ako bolo spomenuté v prvej vlne, potrebujeme takých manažérov, aby viedli firmy tak, aby sa dali kupovať akcie po 40 korún, a potom asi budeme hovoriť, aká bola úspešná prvá vlna. Takže z tohto pohľadu si myslím, že občan sa nedozvedel pravú podstatu vo vystúpení, a treba to takto jednoznačne povedať, že naopak, práve snaha vytvoriť domácu podnikateľskú vrstvu vedie vládu k tomuto prístupu. A keď to neurobíme teraz, už to neurobíme nikdy. Už som raz počul, že stratíme kredibilitu, keď nebudeme súhlasiť s menovým fondom na 30 % devalvácie. Ďakujem pekne za takúto kredibilitu, aj za pohladkanie po vlasoch, že sme dobrí a počúvame.

  • Musím položiť aj otázku, i keď o neprítomných by sa nemalo hovoriť, ale bolo to použité ako argument, k stanovisku odborových zväzov. Kde boli, keď sa nedomáhali za účinnosti minulej vlády akciových spoločností s účasťou zamestnancov? Prečo to robia teraz, takýmto vyhraneným konfrontačným spôsobom? Nemôžem si to odpustiť. Chodil som k nim, štyri roky som chodil aj bez ministerských funkcií, aj keď som sa túlal bez funkcie, chodil som a hovoril som, ľudia, robme niečo, lebo ten majetok sa rozdelí bez našich ľudí. Nikto nepočúval a dnes je tu toľko múdrosti, keď sa konečne niečo v tomto smere deje v prospech občana.

    Ďakujem.

  • No, máme rad faktických poznámok. Prvý v poradí je pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Nehovoril som, tak dúfam, že mi dáte tie tri minúty, ktoré mi patria.

    Podľa mňa je nevhodné, vážení kolegovia, ak sa taká vážna vec, ako je privatizácia, prerokúva v parlamente tak ľahkovážne. Je zaujímavé, že sa tu predkladá, a mnohí vystupujú, akoby tu bol spor medzi kupónovou privatizáciou a dlhopismi. Nie celkom v tom je spor. Štát je povinný určiť pravidlá pri privatizácii, a tie štát určil. Vláda do marca 1994 určila pravidlá, pokračovala v nich ďalšia vláda, a teraz nehodnotím, ktorá lepšie, ktorá horšie, a vo vládnom vyhlásení táto vláda povedala, že v kupónovej privatizácii bude pokračovať. Určila teda pravidlá hry pre občanov a občania tomu uverili, 3,5 milióna ľudí tomu uverilo. A teraz zrazu prichádza k tomu, že sa menia pravidlá. Načo potom bolo treba medzi štátom a občanom uzatvoriť zmluvu na základe pravidiel? Aby sme si my podľa našich záujmov a skupín trebárs zmenili pravidlá hry? To je podľa môjho názoru to, čo ma irituje, že tu porušujeme zmluvy medzi štátom a 3,5 miliónmi občanmi, prechádzame tým ľahkým spôsobom a poukazujeme na to, čo je výhodnejšie pre občana a čo je nevýhodnejšie pre občana. Viem si predstaviť, že mnohí občania, keby sme im boli predložili alternatívu, by boli riešili otázky alternatívne, ale my sme im ich nepredložili vtedy, ani teraz, a teraz tvrdíme, že to je lepšie, ako bolo to predchádzajúce. To nie je cesta k právnemu štátu.

  • Ďakujem, pán predseda. Nadviazal by som na slová pani poslankyne Schmögnerovej. Chcel by som ju poprosiť, ale aj ostatných, aby sme nepoužívali argumenty kto, kedy, odkiaľ odišiel, alebo odskočil, pretože ja by som mohol takisto uviesť príklady, keď veľmi významná zahraničná banka, ktorá prišla počas vlády, resp. premiérovania, pána Moravčíka, bolo to v auguste minulého roka, odtiaľto odišla a stratila záujem práve po rozhovoroch s členmi vtedajšej vlády zúčastňovať sa života na Slovensku. Takže, viete, to je skôr individuálne, týka sa to tej-ktorej spoločnosti. Jedna prišla, jedna odišla. Nehľadajme vždy v odchode nejakej spoločnosti len to zlé, že je to spôsobené tou-ktorou vládou, ktorá práve je na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, ale aj všetci tí, ktorí argumentujete nejakou spasiteľnou misiou akciových spoločností zamestnancov, mali by ste mať na zreteli, že sú tu stovky a tisícky ľudí, ako lekári, vedci, učitelia, ktorí nikdy v žiadnom výrobnom podniku nerobili, ktorí si nemôžu sprivatizovať svoje zamestnanie, resp. okolie svojho zamestnania. A títo ľudia nemajú právo zúčastňovať sa na podiele majetku? To ako si predstavujete, len tak ako v minulom režime, že len tí, ktorí prácou rúk vytvárali hodnoty majetku, len tí majú právo privatizovať? Duchovný majetok tu nie je niečo, čo dáva nejakú záruku tomu, že sa môže niekto zúčastňovať na privatizácii?

    Ďakujem.

  • Prosím vás, je to dosť zvláštny spôsob, keď sa podľa momentálnej vôle politikov menia zákony, prístupy, stratégie, bez toho, že by sa niekto spýtal občanov, či s takouto zmenou súhlasia. Je to skrátka spôsob určitej totality, monopolu moci. Tu sa niečo hovorí o odborároch, koho vlastne zastupujú, prečo nevystupujú. Myslím si, že odborári práve vystupujú na základe podnetov zdola. Vystupujú na základe toho, čo im hovoria ich odborárski zamestnanci z podnikov. Kto im zvýšil cestovné? Kto neplatí Sociálnej poisťovni toľko ako ostatní poistenci? Prečo sa dáva odborom otázka, či sú za to, aby bol rozvoj bytovej výstavby, alebo za zvýšenie minimálnej mzdy? Odborári reagujú tak, ako si to myslia ľudia dolu. Nech sa teda niekto spýta ľudí dolu, či chcú kupónku, alebo chcú dlhopisy.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nie je mojím zvykom zapájať sa do faktických poznámok, ale pri tejto debate treba povedať niekoľko vecí. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, sústavne odpútavate pozornosť od hlavného problému, aký bude mechanizmus rozhodovania o priamych predajoch. Bude o tom rozhodovať niekoľko ľudí v prezídiu Fondu národného majetku na základe čisto politických kritérií bez kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. Pokiaľ ide o kredibilitu Slovenskej republiky, vari voči tej vláde, v ktorej bola Strana demokratickej ľavice, posielala Európska únia demarš, alebo voči tej vláde, ktorá nastúpila po nás?

  • Pýtam sa, prečo ste si museli naplánovať 100 miliónov korún do rozpočtu, aby ste na základe týchto peňazí zlepšovali imidž Slovenskej republiky. My sme to dokázali bez toho, že by sme si takéto peniaze naplánovali. Chcel by som sa ďalej opýtať, prečo sa vyhýbate odpovedi na otázku - prečo vláda po 6 mesiacoch zmenila zásadným spôsobom koncepciu privatizácie a prečo takúto zmenu privatizácie a transformačnej politiky neodôvodňuje premiér vlády a podpredseda vlády pre ekonomiku.

    Pokiaľ ide o sociálnu politiku našej vlády, chcel by som upriamiť vašu pozornosť, ctené kolegyne, ctení kolegovia, na prieskum, ktorého výsledky boli publikované pred pár dňami. Sociálna politika vlády, v ktorej bola aj SDĽ, sa hodnotila občanmi oveľa vyššie ako sociálna politika tejto vlády.

    Pokiaľ ide o zamestnanecké akciové spoločnosti, pán minister Ducký, budem trošku osobný. Aj vy ste mali veľkú možnosť nechať priechod úsiliu privatizovať cez zamestnaneckú akciovú spoločnosť napríklad v SEZ Dolný Kubín.

    A posledná poznámka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto vláda a v nej aj Združenie robotníkov Slovenska je pri moci toľko, ako bola pri moci Strana demokratickej ľavice. Musím povedať, že takúto krajne pravicovú a protiľudovú politiku najmä v oblasti privatizácie, politiku, ktorá sa robí pre vyslovene niekoľko desiatok alebo sto ľudí, ešte nerobila po novembri žiadna vláda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Povedali mi, že televízia už nepreberá prenos. Potlesk.) S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Černák.

  • Pán minister Ducký vo svojom expozé pôsobivo vystúpil a ukončil ho s tým, že konečne chcú urobiť čosi pre občanov, a my sa vtedy ozývame. Podobne pôsobivo vystupoval aj v televíznych Krokoch, kde obhajoval novú koncepciu privatizácie, resp. neprivatizácie. Po jeho boku sedel ako zástupca zamestnávateľských zväzov pán Jozef Kollár, riaditeľ Duslo Šaľa, ktorý sa tiež bil do pŕs, čo všetko chcú urobiť pre občanov. Ale ten istý pán riaditeľ urobil počas Moravčíkovej vlády všetko pre to, aby Duslo Šaľa sprivatizoval jeho syn. Prečo takto klamete tento národ? Politicky a pragmaticky je dôsledok navrhovanej zmeny jeden jediný, nielen niektoré podniky chcete rozdať svojim verným, ale všetky chcete rozdať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som nepredpokladal, že sa do tejto plodnej diskusie zapojím, ale treba povedať, že keď jednotliví predrečníci vystupujú, dá sa za ich vystúpeniami jednoznačne vidieť istý záujem. Je to záujem fondov, je to prirodzené. Ten vresk, ktorý sa tu predvádza, je vreskom, ktorý sa očakával. Treba povedať, že ak nám tu niekto radí, ako sa má táto vláda správať, čo má robiť, chcem len pripomenúť, že vážení páni z jednotlivých politických subjektov, každý ste boli oslovený, všetci ste sa mohli na vládnutí zúčastniť. Je to buď preto, že nie ste toho schopní, alebo preto, že jednoducho nemáte politickú vôľu.

    Prečo rozhodnutie zmeniť kupónovú privatizáciu na dlhopisy pre občanov? Po prehodnotí kupónovej privatizácie a stave fondov sme prišli k záveru, že tento stav sa musí zmeniť, aby na to nedoplatili občania. Je tu záujem občanov. Vláda, ktorá vládne, má povinnosť robiť korekcie tak, aby vládla v prospech občana. Táto vláda to robí. Prosím, aby ste láskavo nechali, aby sme niesli za to zodpovednosť. Tú mieru zodpovednosti za to ponesieme, my sa jej nevzdávame, a náš problém chceme dotiahnuť tak, aby bol v prospech občana.

    Iste, pán Weiss, spomínam si, keď hovoríte o Krokoch, každý to tu spomína, že v Krokoch ste hneď po nastúpení do vlády povedali, že ste nevedeli, že vládnuť je také ťažké. Áno, vládnuť na Slovensku je veľmi ťažké. Občania vedia, ktorá vláda vládne pre nich.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený kolega Ducký,

    mojím obľúbeným športom nie je ping-pong, ale beh na stredné trate, kde môže každý ukázať v jasnej časomiere, kto je lepší a kto je horší. Ale chcel by som pripomenúť kolegovi Duckému, zrejme od marca minulého roka do decembra sa venoval viac politickej práci ako konkrétnemu sledovaniu niektorých vecí, preto som ho chcel upozorniť len na takéto skutočnosti. Pretože sa pripravovalo kupónová privatizácia a určitý hybridný spôsob privatizácie jednotlivých podnikov, nemohla sa vytvárať privatizácia zamestnaneckých akciových spoločností, pretože bolo treba najskôr určiť objem majetku do kupónovej privatizácie. V návrhu, ktorý išiel od zakladateľa - ministerstva hospodárstva - približne na 120 miliárd korún majetku, bolo asi 51 % pre zamestnanecké akciové spoločnosti. Je to rozdiel oproti dnešným 84 mld korún majetku, ktoré predkladá dnes ministerstvo hospodárstva do privatizácie. Pritom by som chcel upozorniť, že sme predložili aj tri zákony, v ktorých sme chceli zachovať vplyv štátu na riadení významných odvetví, ktoré majú charakter verejnoprávny. Samozrejme, tieto zákony sa prerokovali aj vo výboroch, ale, žiaľ, nedostali sa na program rokovania parlamentu.

    Pokiaľ ide o účasť odborov, chcel by som upozorniť, pán kolega Ducký, a ty o tom veľmi dobre vieš, že každý podnik bol prerokovaný za účasti vedenia podniku, odborového zväzu z daného podniku, za účasti zástupcu odvetvového zväzu priemyslu Slovenskej republiky a záznam o rozhodnutí o tom, ako privatizovať, podpísali všetci títo zúčastnení. Tieto dokumenty sú archivované zrejme na Úrade vlády a takisto na ministerstve hospodárstva. Preto by som povedal, že si zrejme asi zabudol na tieto skutočnosti. Potreboval som doplniť tvoje vystúpenie.

  • Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    aj ja chcem veľmi krátko zareagovať na vystúpenie pána ministra Duckého. Chcem zdôrazniť, že postup ministerstva pôdohospodárstva v privatizácii najmä poľnohospodárskej časti a v potravinárskom priemysle je takmer zhodný, alebo bol takmer zhodný v roku 1994 so súčasným programovým vyhlásením vlády. Išlo aj nám o to, aby sa v privatizácii kapitálovo prepojila prvovýroba so spracovateľským priemyslom. Darilo sa nám to najmä pri privatizácii cez Fond národného majetku podnikov, ktoré nemali predaný kapitál, predané akcie z prvej vlny privatizácie. Tak z 22 podnikov 20 bolo privatizovaných pre obchodné spoločnosti, ktorých členmi boli poľnohospodárske podniky. Mrzí ma, že takto sa nám nedarilo aj v spolupráci s ministerstvom privatizácie, kde tento náš zámer v roku 1994 nebol dosť dobre pochopený.

    Mrzí ma, že určité rozdiely medzi rokom 1994 a rokom 1995 v privatizácii sú v oblasti vodného hospodárstva. Ako viete, presadili sme do koncepcie bezodplatný prevod majetku podnikov Vodární a kanalizácie do vlastníctva miest a obcí.

  • Chcem teda zdôrazniť, že zámery, ktoré sme mali v privatizácii, presadzovať privatizáciu majetku pre široký okruh vlastníkov, sa nám vo väčšine prípadov darilo plniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Tkáč.

  • Vážení prítomní, asi o 6 minút je koniec dnešnej rozpravy, ale od dnešného dňa chápem výsledky volieb inak. Som úplne "zhrozený", že dopadli tak, ako dopadli, ak na Slovensku odmietla investovať firma, ktorá vyrába hygienický papier.

  • Asi som sa zle vyjadril, keď som povedal, že som nemienil komentovať svojho predchodcu. S tým, čo povedal pán Magvaši, súhlasím. Hovoril som o tom, že vláda to neurobila. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka - či Kollár uvažoval pre syna, alebo neuvažoval, neviem, ale viem, že Duslo Šaľa bolo zaradené ako 97 % kupónky, a viem teraz, že odo mňa odišiel návrh na akciovú spoločnosť s účasťou zamestnancov. To platí aj pre Dolný Kubín. Ten ešte z ministerstva ani neodišiel, ale tam odíde určite s účasťou zamestnancov. To by som si nedovolil, pán poslanec Weiss, aby odo mňa odišiel odobrený návrh, ktorý by bol bez účasti zamestnancov.

    Ďakujem.

  • Chcem uviesť dva fakty. Už niekoľkí diskutujúci tu uvádzali, že ďalší proces privatizácie povedie k vytvoreniu úzkej vrstvy zbohatlíkov. Vzhľadom na to, že sa bude privatizovať väčšinou cez akciové spoločnosti s účasťou zamestnancov, tým sa vytvorí najširšia vrstva vlastníkov. To znamená, že nebude 50 alebo 500, ako sa tu spomína, ale budú desaťtisíce týchto vlastníkov. To je niečo úplne iné.

    Druhým problémom je, aký je efekt z akcií, ktoré sme získali v kupónovej privatizácii. Ročný efekt pre toho, kto to nepredal, je okolo 350 korún dividend ak investoval do úspešných spoločností. Tí, ktorí neinvestovali do úspešných spoločností, majú nulové dividendy. Ale efekt z ročných dlhopisov bude 1 100 Sk, a to je podstatný rozdiel. To je skoro štvornásobok.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som upozornil na to, že je veľmi vážny dôvod prečo sa odklonilo od formy kupónovej privatizácie, hoci v princípe je vlastne aj odovzdanie obligácií formou odovzdania časti majetku obyvateľstvu. Ale práve v tejto oblasti samotné privatizačné fondy, ako som už predtým naznačil, takou veľkou mierou uskutočnili scudzenie päť šestín majetku, ktoré dostali. Teraz avizovali, že už len doterajšie ich náklady na agresívny marketing ich stáli od 3 do 9 miliárd Sk. Sú to všetko v podstate náklady, ktoré by išli z prostriedkov, ktoré sa odovzdávajú občanom. Teda vedome v tejto stratégii je to už teraz veľký podiel scudzenia.

    A mám malú poznámku k pánu poslancovi Weissovi. Hovorí, že hodnotenie prieskumu verejnej mienky už teraz dáva oveľa väčšie nádeje pre neho a pre jeho stranu. Rád by som upozornil, že je to zase opieranie sa o tie isté "zaručené informácie", ktoré celý čas bezočivo klamali, keď uvádzali znížené preferencie voči terajším členom koalície do volieb. Vy ste zrejme tomu veľmi silno uverili a len tak-tak ste unikli tomu, že by ste sa neboli dostali do parlamentu. Prosím vás, neverte ani teraz týmto zisťovaniam verejnej mienky. To je jednoducho jeden manipulačný systém.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    vo svojej poslaneckej práci sa snažím hovoriť o veciach tak, ako sú, a nazývať ich pravými menami. Vážení páni z opozície, problém novely zákona, ktorý je tu predložený, z vašej strany nie je problémom ekonomickým, ale je problémom politickým. Dovolím si pripomenúť vám vašu neochotou po ostatných parlamentných voľbách podieľať sa na vládnej exekutíve a tým niesť zodpovednosť za ďalší postup nielen ekonomickej transformácie, ale celého procesu stabilizácie a budovania našej krajiny. Niesť politickú zodpovednosť, k tomu ste neprejavili ani štipky ochoty, ale v žiadnom prípade sa nechcete vzdať nástrojov na ovplyvňovanie transformačného procesu.

    Navrhovanú zmenu privatizácie ste niektorí označili ako podvod na občanoch. Vážené dámy, vážení páni, skutočným podvodom je niečo iné. Celý proces kupónovej privatizácie je priamo podriadený záujmom fondov, ktorý sa na občana nepozerajú inak ako na objekt, s ktorým možno spraviť výhodný obchod. To, že vlastníkmi a členmi orgánov investičných privatizačných fondov sú predovšetkým predstavitelia opozície, je politickou i ekonomickou realitou. Neustále a dookola nám pripomínate zodpovednosť a s najväčšou dávkou arogancie nás dokonca pani Schmögnerová dôrazne žiada aspoň o čiastočné sociálne cítenie voči občanovi. Chcem vás ubezpečiť, a samotná predloha zákona to potvrdzuje, že navrhovaná novela je ústretová predovšetkým k občanom a eliminuje úzku skupinu podnikateľov, ktorí si chceli v pokračovaní kupónovej privatizácie namastiť svoje vrecká. Kupónová metóda ako neštandardná forma privatizácie, v ktorej občan bude vystupovať ako reálny investor, je skutočnosťou a v tejto forme je navrhovaná.

    Vážené dámy, vážení páni, vážení politici z opozície, čo znamená príklad transformácie a kapitálového trhu zo strany pána poslanca Lauku z Poľska a Maďarska? Aký príklad ste nám chceli dať z Poľska a Maďarska? Čo, pán poslanec Weiss, považujete pod pojmom "odškodňovanie naivných"? Vážené dámy, páni, prosím, nestrašte občanov len preto, že ste odmietli niesť politickú zodpovednosť, a tým, ktorí ju na seba dobrovoľne vzali, odmietate právo zákonnými prostriedkami realizovať exekutívu v prospech občana a nie v prospech vašich kapitálových záujmov.

  • Pán poslanec Macuška. Nie je tu. Pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som na to, čo tu odznelo, povedať, že som hovoril o tom, ako občania vnímajú celkovú sociálnu politiku predchádzajúcej vlády a tejto vlády. Nič iné som nemal na mysli. A pán Húska mi vkladal do úst niečo, čo som vôbec nepovedal.

    Po druhé by som chcel povedať, že Strana demokratickej ľavice nevstupuje a nebude vstupovať do vlády kvôli tomu, aby sa jej funkcionári nabalili na privatizácii. My nemáme kapitálové záujmy. A na tejto vláde sme neboli ochotní sa podieľať preto, že nesúhlasíme s tými metódami vládnutia, ktoré nám, bohužiaľ, znovu a znovu ukazujete. Myslím si, že treba zmeniť garde, nie pridať sa k týmto metódam vládnutia, ale mali by ste porozmýšľať, či by nebol vhodný čas tieto metódy vládnutia zmeniť.

    A pokiaľ ide o tie metódy, prosím vás pekne, pán predseda výboru, to ste nevedeli, vy, všetci ekonomickí experti v HZDS, aká je tá kupónová privatizácie zlá, keď ste nám predkladali programové vyhlásenie vlády? Prečo premiér, prečo podpredseda vlády pre ekonomiku hovorili, že budú dávať objem majetku 70 miliárd a prečo v programovom vyhlásení vlády stojí, že sa bude pokračovať v kupónke podľa pravidiel, na základe ktorých sa 3,5 milióna občanov do kupónky prihlásilo? Prosím vás pekne, prečo ste toto svoje veľké poznanie nedali už vtedy do programového vyhlásenia vlády? Ešte ste to vtedy nevedeli, alebo ste nemali žiadnu koncepciu a teraz improvizujete?

  • Tu sa hovorí o tom, že táto nová koncepcia v podstate je pre občana. Áno, je pre občana, ale treba sa spýtať pre ktorého. Zrejme len pre toho, ktorý bude vopred určeným vlastníkom v priamych predajoch, tak ako je to doteraz. A čo tí ostatní so svojimi dlhopismi? Tu sa hovorí o tom, že z akcií boli ročne dividendy okolo 200 a 300 Sk. Chcem sa spýtať, čo bude mať občan zo svojich dlhopisov? Možno len toľko, že by sa nám skutočne zišla aj dodávka toho hygienického papiera.

  • Chcel by som zareagovať smerom k pánu Weissovi, k jeho dojemnej starostlivosti o privatizáciu na Orave. Pretože toto nie je prvýkrát, ale už druhýkrát, kde sa objavilo istým spôsobom i moje meno, že istým spôsobom chce privatizovať nejaký poslanec výboru pre vzdelanie, zapojiť sa do privatizácie SEZ. Chápem váš záujem o túto privatizáciu, pretože vy už máte svoj objekt, pán Weiss, cez nastrčenú osobu, tú chatičku za symbolickú cenu v krásnych Roháčoch, kde trávievate každý rok svoje prázdniny. Zrejme by ste potrebovali ešte k tomu dosadiť cez svoju nastrčenú osobu vášho generálneho sponzora vašej strany, ktorý má eminentný záujem o privatizáciu tohto podniku.

    A v poslednom období, chcem ubezpečiť vás všetkých, som v SEZ v živote nebol. Jediný poslanec, pokiaľ mám informácie, v poslednom období tam bol, a isté záväzky prevzal na seba, a to bol poslanec Weiss, ktorý pobudol v okrese Dolný Kubín tri dni, kde sa stretol s manažmentom a pikloval skutočnosti, ako prísť k tomuto majetku. Som presvedčený o tom, že Fond národného majetku zoberie do úvahy to, že to nemôže byť váš generálny sponzor, ktorý má isté desiatky miliónov daňových únikov, ako nemôže to byť ani ďalšia skupina, ktorá vám postavila, alebo opravila baračik v Bratislave.

  • Páni poslanci, je po 19.00 hodine a vyzval som pána poslanca Pacolu, ktorý bol riadne prihlásený do rozpravy. Prosím, aby ste už zanechali faktické poznámky, aby pán poslanec mohol vystúpiť.

    Prosím tých, ktorí sa nahlásili na faktické poznámky, aby ich stiahli. Budete mať možnosť vystúpiť zajtra.

    Pokoj, páni poslanci, lebo preruším schôdzu.

    Prosím, pán poslanec Delinga.

  • Ani som nevedel, ale konečne som sa to dozvedel po vystúpení pána poslanca Weissa, že máme na politickej scéne nového boxera bantamovej váhy. Boxuje raz v ľavom, raz v pravom garde, raz v jednej vláde, druhýkrát v druhej vláde, a to podľa toho, ako je to výhodné. Pán Weiss, neodporúčajte nám stále meniť garde. My boxujeme stále v tom istom garde.

    Ďakujem.

  • Vážení opoziční priatelia (potlesk),

    v poslednom čase som sa stretol asi s päťtisíc občanmi. Nikde som nemal problém, až na jedného člena SDĽ v Prievidzi, ktorý sa ma pýtal, ako chceme národ podviesť. Odpovedal som mu. Mal šťastie, že ho na mítingu sami vyviedli von. Toľko k tomu, čoho sa ľudia boja. Keď sa ľuďom vysvetlí, pochopia to. Ale najviac ma zaujíma pán Černák, ako hovorí, že chceme dať niekomu majetok, do jedných rúk, svojim priateľom a neviem čo ešte, a bude vrstva zbohatlíkov. Pán Černák, čo vám hovorí obchodný dom Prior v Žiari nad Hronom? Čo vám hovoria Domáce potreby v Kremnici, Uhoľné sklady v Žarnovici? Čo vám hovorí Pivovar Vyhne? Nože si spomeňte v hlave. A preto som vám hovoril, že máte dosť masla na hlave.

    Ďakujem.

  • Váženým kolegom, ktorí sa zaujímajú o šport, by som chcel povedať, že nikdy som nebol boxer ani nebudem boxer, že som skôr bežec na dlhé trate.

  • Smiech a šum v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, pán Weiss sa riadne prihlásil s faktickou poznámkou.

  • Chcel by som povedať, že chrbticu mám rovnú a svedomie mám čisté. A že do tohto parlamentu sa znovu a znovu vnáša duch starej VPN z roku 1990. Ja už mám svoju skúsenosť s takýmito manierami a s takýmito útokmi. Mňa nevyprovokujete ani s takýmito obvineniami, ktoré nie sú ničím podložené, pán poslanec Tarčák, ktoré ste tu na moju adresu formulovali. Prosím, poslúžte si, môžete púšťať ďalšie fámy, môžete na to využiť aj denník Slovenská republika. Na našej politike takýmito fámami nič nezmeníte.

  • Chcem reagovať na otázku pána poslanca Weissa, prečo koalícia zmenila filozofiu kupónovej privatizácie. Podľa výpočtov často prezentovaných v opozičnej tlači za desaťtisícový majetok fondy mikovi ponúknu 850 Sk. Vládna koalícia sa zaväzuje odovzdať nie 850 Sk, ale 10 000 Sk.

  • Ďakujem pekne. Chcel som ešte odpovedať pánu poslancovi Weissovi, pretože položil takú dôvernú otázku, prečo sme do programu vlády nekoncipovali tento spôsob privatizácie. Poviem úprimne, že preto, lebo sme sa báli, že budete hlasovať za to programové vyhlásenie vlády.

  • Vážený pán podpredseda Ľupták, zoznam podnikov, ktoré ste vymenovali, ma prekvapil tým, že je trošku krátky, pretože v súvislosti so svojím menom som počul už oveľa dlhší zoznam. Janko, mám k tebe jednu jedinú prosbu. Povedz to, prosím ťa, mimo tejto rokovacej sály alebo do novín, aby som ťa mohol zažalovať, aby som ten súd mohol vyhrať. A ak tak neurobíš, sľubujem, že kúpim kilo masla a pred televíznymi kamerami ti ho džubnem na hlavu.

    Ďakujem.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán poslanec Cabaj. Páni poslanci, ja vás poslednýkrát prosím, aby sme už skončili s týmto poznámkami, aby mohol vystúpiť pán Pacola a preruším schôdzu.

  • Vážený pán predseda, práve som chcel navrhnúť, aby sme skončili, lebo pripadám si ako na olympiáde. A tým bežcom na dlhé, stredné a neviem aké trate navrhujem zajtra ráno štadión Slovan.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vzhľadom na to, že čas je už pokročilý, budem sa snažiť byť čo najstručnejší. Chcel by som tu reagovať na pani Schmögnerovú, ktorá spomínala volebný program Združenia robotníkov Slovenska a spochybnila našu kontrolnú úlohu. Prosím vás, dva dni sme sedeli nad tým, ako zakomponovať kontrolnú úlohu Najvyššieho kontrolného úradu práve do tohto zákona. Pani Schmögnerová, dovolím si prečítať vám náš návrh, ktorý znie: "1. Fond podlieha kontrole Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. 2. Fond je povinný na požiadanie poskytnúť informácie a údaje o svojej činnosti vláde, ministerstvu a ďalším orgánom, ak to ustanoví osobitný predpis. 3. Informácie a údaje o svojej činnosti poskytne fond vždy, ak o to požiada Národná rada Slovenskej republiky alebo výbor Národnej rady Slovenskej republiky. 4. Fond je povinný vytvoriť účinný kontrolný systém so zameraním za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých podľa § 14. 5. Výsledné materiály o vykonanej kontrole je fond na požiadanie povinný poskytnúť Národnej rade Slovenskej republiky, vláde, Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky a ministerstvu."

    Pani Schmögnerová, pýtam sa vás: Vy neviete, že práve to, čo tu navrhujete, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v rozpore s článkom 60? Veď o hocijakej maličkosti, ktorú sa tu ako vládna koalícia snažíme dať, hneď viete, že je to v rozpore. Potom sa pýtam, čo to vlastne je. Nie je to zasa nejaké zavádzanie tohto národa? Kto a prečo vytvoril takúto ústavu, pýtam sa. Ja, pani kolegyňa Schmögnerová, nemôžem za to, že práve vy nie ste vo vláde a že práve vy nemôžete privatizovať. V opačnom prípade by vám tento návrh určite vyhovoval. A takáto ústava, ktorú ste niekedy podporili, by vám v prípade, že by ste boli teraz vo vláde a privatizovali, určite vyhovovala.

    Vzhľadom na to, čo som spomenul, a teraz vám aj prečítam článok 60 ústavy, je to druhý oddiel: "Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu." Preto po dvoch dňoch intenzívneho rokovania aj s našimi koaličnými partnermi dovolím si vám predniesť pozmeňovací návrh k bodu 62, a to § 40 body 1 a 2 preformulovať nasledovne: "Fond poskytne požadované informácie a údaje na účely kontroly Národnej rade Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vláde Slovenskej republiky a Najvyššiemu kontrolnému úradu raz za štvrťrok." Body 3 a 4 prečíslovať na body 2 a 3. Tento návrh už nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.