• Páni poslanci, pani poslankyne,

    kým začneme a budeme pokračovať v rokovaní 8. schôdze, chcem vám dať jednu informáciu. Včera sa pýtal pán poslanec Šimko, prečo televízia nevysiela. Dal som mu odpoveď. A keďže je to dnes aj v novinách, radšej vám prečítam, čo som dostal zo Slovenskej televízie:

    "Dovoľujeme si Vám predložiť stručný výpočet finančných nákladov na televízne prenosy z Národnej rady Slovenskej republiky pre lepšiu informovanosť poslancov. Z prvých dní rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 21. - 23. júna 1995 vysielala Slovenská televízia priamym prenosom 19 hodín. Hlavná redakcia spravodajstva zaplatí za tento program 191 876 Sk, čo je viac ako 10 000 Sk na 1 hodinu. Okrem tejto sumy účtujú spoje Slovenskej televízii za použitie vysielačov, prevádzačov a rádioreléových spojov Slovenskej televízie 2 10 800 Sk za 1 hodinu. Monoskop realizujú spoje a Slovenská televízia participuje na jeho vysielaní vždy 15 minút pred začiatkom programu. Súčasne ospravedlňujeme neúčasť televíznych kamier na rokovaní parlamentu v tomto týždni, keď očakávame návštevu pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Z technických príčin nie je možné prenos z Národnej rady Slovenskej republiky uskutočniť. Ďakujeme za porozumenie."

    Takže to je informácia pre nás.

    Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem sa vám poďakovať za túto informáciu. Moja otázka včera nebola namierená voči vám ako predsedajúcemu, bola to otázka, ktorá pátrala po dôvodoch. Som rád že som ich počul. Ale chcel by som len pripomenúť skôr verejnoprávnej televízii, že toľko stojí každý prenos, nech je odkiaľkoľvek, a že to azda nie sú dôvody na to, aby sme robili teraz kádrovanie medzi rozdielnymi prenosmi.

    Myslím si, že občania majú záujem, aby videli, čo robia ich zástupcovia v tomto parlamente, ako ich zastupujú. Proste aj demokracia niečo stojí.

  • Pán poslanec, nestojí každý prenos rovnako, lebo televízia účtuje podľa toho, skade prenáša.

    Pán podpredseda Andel.

  • Iste, máte pravdu. Verejnosť má právo vidieť, ako pracujeme, a keďže i toto patrí do oblasti mojej činnosti, mali by sme sa zamyslieť, po prvé, aké technické možnosti má táto verejnoprávna inštitúcia, po druhé, samozrejme, že demokracia niečo stojí, ale hodina vysielania stojí Slovenskú televíziu 21 000 Sk. Doteraz vysielala iba 19 hodín, ak by bola vysielala celý priebeh, tak, priatelia, je to hádam aj viac ako 100 hodín. Ide o dve veci: tá požiadavka, ako bola, tak bola zavádzajúca, že je to v podstate také drahé, ako keď sa vysiela monoskop. Ak by to bolo 100 hodín, tak to bude vyše 2 miliónov a vieme, v akom stave je Slovenská televízia aj po finančnej stránke.

    A po druhé, viete, niektoré dosť neseriózne médiá pristúpili k tomu, že, nemyslím teraz na vás, pán kolega, vaša otázka, myslím, bola namieste, a treba si veci vysvetliť, ale časť médií veľmi neseriózne vystúpila voči televízii, keď televízia nevysiela. Človek by mal byť v každej chvíli seriózny a nezavádzať. Hovoríme o slobode slova, ale ak niekto zavádza, tiež dezinformuje a tiež to nie je demokratické. Vari len toľko. Ale inak to, samozrejme, nie je namierené proti vám.

  • Ďakujem. Nechcel som týmto vyvolať žiadnu rozpravu, takže pokračujme v rokovaní prerušenej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, prosím vás, aby sme sa na začiatku prezentovali, keďže hneď budeme hlasovať.

    Je nás 93.

    Včera sme prerušili schôdzu pri rokovaní o 31. bode, ktorým bola informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1994. Budeme musieť hlasovať o uznesení, ktoré nám predložila pani spoločná spravodajkyňa. Predtým sme neschválili doplňovací návrh pána poslanca Ftáčnika.

    Páni poslanci, poslankyne, prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o uznesení k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1994. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spravodajkyňa vtedy navrhla toto uznesenie schváliť, teda prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ďakujem pekne.

    Pokračujeme d v a d s i a t y m d r u h ý m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 155 a spoločnú správu výborov ako tlač 155a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní pán minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Peter Baco. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky bol vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 305 z 20. októbra 1993. Vypracovanie predkladaného návrh je determinované predovšetkým tým, že v našom právnom poriadku absentujú na potrebnom a medzinárodne uznávanom stupni upravené záruky, že do obehu sa uvedú a spotrebiteľovi ponúknu potraviny, tabakové výrobky a kozmetické prostriedky štandardnej európskej úrovne.

    Nezanedbateľným dôvodom, ktorý si vyžaduje prijatie takéhoto zákona, je potreba zabezpečiť kompatibilitu nášho právneho poriadku s právnym poriadkom Európskeho spoločenstva, ktorý v článku 70 asociačnej dohody vyžaduje, aby podmienky výroby a uvádzania do obehu potravín, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov ako aj ochrana ich spotrebiteľov boli právne upravené v integrovanom právnom predpise. Z uvedených dôvodov je návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách spolu s potravinovým kódexom zaradený do zoznamu priorít ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v procese zbližovania práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie.

    Predložený návrh zákona o potravinách nemožno pokladať za mechanické zosumarizovanie doteraz platných všeobecne záväzných právnych predpisov, hygienických a technických noriem upravujúcich akostné, zdravotné, hygienické, veterinárne a ďalšie požiadavky zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa pred nekvalitnými a zdravotne závadnými potravinami. Doterajšie predpisy regulujúce predmetnú oblasť nie sú dostačujúce. Na úrovni zákona ako predpisu najvyššej právnej sily napríklad nie je vôbec zakázané predávať zdravotne závadné potraviny, pretože tu platia iba rezortné hygienické predpisy z roku 1954.

    Predkladaný návrh rieši problematiku ochrany spotrebiteľa pred nekvalitnými a zdravotne závadnými potravinami, tabakovými výrobkami a kozmetickými prostriedkami širšie a komplexnejšie ako doteraz platné predpisy. Návrh v zásade vytvára základ na vydanie potravinového kódexu tak, aby sa postupne mohol transformovať obsah súčasných technických noriem, upravujúcich výrobu potravín do podoby, ktorú požaduje FAO Organizácia Spojených národov pre potraviny. Zároveň, aj keď nestanovuje konkrétne pravidlá, vytvára právnu základňu na stanovenie mantinelov na špeciálne právne predpisy upravujúce výrobu a uvádzanie do obehu takých špecifických produktov, akými sú napríklad víno a lieh.

    V ďalšej časti návrh zákona o potravinách vymedzuje obsah potravinového dozoru a zjednocuje oprávnenia a povinnosti jednotlivých orgánov potravinového dozoru a ich pracovníkov tak, aby tento dozor mohol byť skutočne funkčný. Svojím obsahom je táto časť plne kompatibilná so smernicou Rady Európskej únie číslo 89/397 o úradnej kontrole potravín.

    V súvislosti s predkladaním návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách mi dovoľte informovať vás, že súčasne s jeho prípravou už niekoľko rokov prebiehali a prebiehajú veľmi intenzívne práce na spracovaní potravinového kódexu. V súčasnosti je už v podstate obsahovo spracovaných všetkých jeho 41 kapitol, z toho 11 všeobecných a 30 komoditných a postupne sa vykonáva ich legislatívna úprava.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    vzhľadom na vysokú aktuálnosť potreby legislatívnej úpravy kvalitatívnych požiadaviek výroby a predaja potravín, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov i organizácie potravinového dozoru dovoľujem si vás požiadať v zmysle návrhov spoločného spravodajcu o schválenie návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Bacovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ľubomíra Novotného, aby predniesol spoločnú správu z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu, tlač 155a, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, tlač 155.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 360 z 31. mája 1995 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v čase od 8. do 19. júna 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, pretože nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Všetky ostatné výbory, ktorým bol zákon pridelený, vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi.

    Teraz dovoľte, aby som pristúpil k jednotlivým bodom spoločnej správy. Na spoločné hlasovanie navrhujem vybrať a schváliť body číslo 1, 3 (tu si dovolím upozorniť, že ak prijmeme v spoločnom hlasovaní bod číslo 3, tým vylúčime z hlasovania bod číslo 4), body číslo 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15 (tu si dovolím upozorniť, že je tu preklep - v bode číslo 15 namiesto § 16 má byť § 6, ale s obsahom súhlasím, preto ho navrhujem do spoločného hlasovania en bloc schváliť).

    Ďalej navrhujem v spoločnom hlasovaní schváliť body 16, 17 (tu tiež vznikla zrejme pri prepise chyba, posledný riadok namiesto "tabakových prostriedkov" má byť "tabakových výrobkov". To isté sa opakuje v celom texte, tak zrejme to bude len preklep, ale s obsahom takisto súhlasím. Tak prosím, aby ste si opravili v bode 17 posledný riadok - namiesto "tabakových prostriedkov" má byť "tabakových výrobkov". Ďalej je to bod 19. Všetky tieto body prosím na spoločné hlasovanie a navrhujem ich schváliť.

    Navrhujem en bloc neschváliť body číslo 2, číslo 8, 9 - pretože táto problematika je riešená v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ďalej bod číslo 18, pretože tu sa navrhuje doplniť ministerstvo pôdohospodárstva, ale na začiatku zákona v § 5 ods. 5 je už ministerstvo pôdohospodárstva legislatívnou skratkou zavedené ako ministerstvo, ďalej bod 21 - tu si dovolím v rozprave navrhnúť nové znenie. To sú všetky body spoločnej správy.

  • Bod 20 tiež navrhujem neprijať v spoločnom hlasovaní. Pán predseda, to by boli všetky body spoločnej správy. Zároveň sa chcem prihlásiť ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostal 4 písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som na úvod uviedol niekoľko čísel o kontrolovaných vzorkách potravinových výrobkov. V roku 1990 bolo kontrolovaných 16 358 vzoriek a nevyhovovalo 9,2 %. V roku 1994 bolo kontrolovaných 15 198 vzoriek a nevyhovovalo 15,6 %. Na tomto vidíme, aký je nepriaznivý trend vo vývoji akosti. Nechcem tým povedať, že by potravinový priemysel Slovenska bol na zlej úrovni, ba práve naopak, patríme medzi krajiny, ktoré majú dlhú tradíciu v potravinovom priemysle a prijatím zákona o potravinách sa naša právna úprava a výrobky, ktoré sa uvádzajú do obehu, dostane na európsky štandard a bude v súlade s medzinárodnou legislatívou. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.

    Dovolím si navrhnúť tri zmeny, a to: V § 2 ods. 2 zmeniť slovo "bioprodukty" na slovo "biopotraviny". Je to presnejší názov a presnejšie vystihne podstatu, čo tým predkladateľ myslel.

    Môj druhý pozmeňovací návrh je v § 2 ods. 11 nahradiť slovné spojenie "obmedzenie použiteľné" slovami "obmedzenie požívateľné". Je to bežný výraz, ktorý sa používa v hygiene potravín, takže presnejšie je obmedzenie požívateľné.

    A môj tretí pozmeňovací návrh sa týka posledného návrhu spoločnej správy, kde som si vám dovolil predtým naznačiť, že bude nové znenie, a toto nové znenie § 31 je takéto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996 okrem § 9 ods. 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. januárom 1997."

    Ak si bližšie pozriete § 9, odsek 1 sa týka označovania potravín. Naši potravinári majú dnes na skladoch veľké zásoby za miliónové hodnoty, proste obalov, a týmto jednoducho pomôžeme a dáme určité prechodné obdobie, aby sa potravinári pripravili na účinnosť tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť, to bolo všetko.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pokorný a pripraví sa pani poslankyňa Obšitníková.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    diskusie o tvorbe zákona o potravinách v Slovenskej republike nadobudli na intenzite v posledných troch rokoch. Jeho zameranie, koncepciu a náplň najviac ovplyvnila smernica Rady Európy číslo 89/397 z júna 1989, hovoril o nej aj pán minister. Predkladaný návrh zákona svojím obsahom v podstate zodpovedá zámerom a požiadavkám európskej úrovne, preto som privítal a pozitívne hodnotím návrh prerokúvania tohto zákona v Národnej rade.

    Dovoľte mi však niekoľko poznámok k otázke potravinového dozoru. Starostlivosť o hygienu potravín a surovín živočíšneho pôvodu bola doménou veterinárnych lekárov od vzniku prvých vysokých škôl na svete, a to nielen v civilnom živote, ale i v ozbrojených silách, kde na zdravotnú bezchybnosť požívatín vždy, z pochopiteľných dôvodov, boli veľmi prísne požiadavky.

    Aj súčasná legislatíva z oblasti veterinárnej starostlivosti obsahuje takmer všetky ustanovenia uvádzané v predkladanom zákone o potravinách, pravda, s výnimkou kozmetických prostriedkov a tabakových výrobkov. Ide o zákon o veterinárnej starostlivosti číslo 215/1992 Zb., vyhlášku číslo 121/1989 a nadväzujúce smernice.

    Veterinárne organizácie majú skúsenosti s ich aplikáciou v praxi a v posledných rokoch túto svoju skúsenosť dobre preniesli i na kontrolnú činnosť v obchodnej sieti. Na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach podobne ako v Brne bol pred dvadsiatimi rokmi zriadený odbor hygieny potravín. Takto dostala Slovenská republika takmer 700 veterinárnych lekárov hygienikov, schopných na najvyššej úrovni realizovať požiadavky potravinového dozoru. Štúdium veterinárnej medicíny formuje absolventov s hlbokými znalosťami fyziológie a tvorby zdravia hospodárskych zvierat ako základného predpokladu produkcie hygienicky bezchybných a biologicky hodnotných potravín a surovín. Zároveň im dáva potrebné široké vedomosti z chémie a mikrobiológie, umožňujúce kontrolovať a usmerňovať výrobno-technologickú oblasť, ďalej možnosti a dôsledky ovplyvnenia zdravotnej a hygienickej kvality výrobkov pri manipulácii s nimi, rovnako ako aj pri pohybe v obchodnej sieti až po konzumenta.

    Je známe, že tak Slovenská obchodná inšpekcia, ako aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia vznikli začiatkom šesťdesiatych rokov so zámerom štátnych orgánov zlepšiť kvalitu výrobkov kontrolnou činnosťou. Preto je pochopiteľné, že tieto organizácie dosiaľ nemajú vo vyspelých európskych krajinách svojich partnerov. Opodstatnenosť svojej existencie majú len mimo oblasti potravín a surovín živočíšneho pôvodu. Nakoniec, v celom zahraničí sa vyžaduje, aby exportované potraviny živočíšneho pôvodu sprevádzali jedine veterinárne osvedčenia, potvrdzujúce ich zdravotnú a hygienickú bezchybnosť.

    Dovoľujem si preto predložiť pozmeňovacie návrhy.

    V § 22 vypustiť ods. 1 písm. b). Ak nebude tento návrh schválený, podporujem prijatie bodu 19 spoločnej správy, ktorý určitým spôsobom rieši túto problematiku. V tom istom § 22 ods. 2 navrhujem len malú úpravu. Pôvodné znenie ods. 2, aj moje navrhované, je: Orgány veterinárnej správy vykonávajú potravinový dozor - to sa nemení, ale navrhujem nové znenie písmena a), teda: "a) pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín živočíšneho pôvodu". Písmeno b) zostáva bez zmeny: "b) pri uvádzaní výsekového mäsa, zveriny, sladkovodných rýb do obehu a pri manipulácii s nimi".

    Takéto riešenie potravinového dozoru umožňuje a garantuje spoľahlivú ochranu konzumenta, pretože orgány veterinárnej správy nebudú aplikovať len represívne opatrenia v obchodnej sieti, ale na základe analyzovaných nedostatkov vedia a sú odborne kompetentné usmerniť tak výrobu, ako aj manipulačné úkony, aby kvalita finálnych výrobkov v obchodnej sieti bola na požadovanej úrovni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Obšitníková a pripraví sa pán poslanec Sečánsky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách je významným právnym aktom. Týmto krokom začíname v tomto smere zlaďovať našu legislatívu s legislatívou štátov Európskeho spoločenstva. V priloženej dôvodovej správe je vysvetlenie a zdôvodnenie nosných paragrafov vládneho návrhu zákona o potravinách. Dovoľte mi však zdôrazniť niektoré časti zákona, ktoré možno pokladať za mimoriadne závažné na vytvorenie legislatívneho rámca vedúceho k predaju kvalitných a bezchybných potravín.

    V prvom rade je to zaradenie súčasných moderných prvkov v potravinárstve, ktorými sú biopotraviny z rastlinnej a živočíšnej výroby. Ide o produkty vyrobené biologickými metódami, teda s vylúčením pesticídov v procese ich výroby. Rovnako je to aj pri výrobe produktov živočíšnej výroby, kde pôjde o výrobu jatočných zvierat bezstresovým spôsobom.

    Tieto skutočnosti zdôrazňujem preto, že pracujem vo výbore pre životné prostredie a dotýkajú sa ma nielen profesionálne, ale aj ako jedného z konzumentov. Z tohto hľadiska je potrebné oceniť vo vládnom návrhu zákona definíciu prídavných látok (kontaminantov), ktoré poškodzujú, resp. znižujú kvalitu výrobkov biologickej časti výroby ako aj technickej časti výroby.

    Ďalej návrh zákona rozdeľuje a definuje povinnosti výrobcov potravín, povinnosti pri skladovaní potravín, prepravy potravín a predaji potravín. Týmto spôsobom je jasne vymedzená povinnosť účastníkov celého procesu od výroby, vrátane predaja jednotlivých potravín.

    Za nemenej významnú časť treba pokladať aj znenie § 9, ktorý definuje povinnosti pri označovaní potravín. Ide o zaručenie úplnej a zrozumiteľnej informovanosti spotrebiteľa a vylúčenie klamlivej reklamy napríklad neúplnosťou údajov.

    Novým významným prvkom je vytvorenie legislatívnych predpokladov potravinového dozoru, keď súčasný stav sa dá označiť za chaotický a vytvárajúci podmienky medziiným napríklad na výskyt epidemických ochorení, ako je salmonelóza, ako aj oveľa nebezpečnejšie vírusové ochorenia žltačkového typu. Iste sa pamätáte na celý rad prípadov, ktorých sme boli svedkami v uplynulých posledných rokoch. Čo bolo, okrem roztrieštenosti systému kontroly, príčinou týchto poľutovaniahodných prípadov? Za podstatnú môžeme okrem iného pokladať určitú bezbrannosť kontrolných orgánov. V súvise s tým chcem upozorniť na represívnu časť návrhu zákona, ktorá umožňuje udeliť dostatočné pokuty v prípade priestupku. Domnievam sa, že je to dostatočný postih, ktorý odradí nezodpovedné konanie v tejto oblasti. Podrobnejšie sa táto problematika rieši v § 27 vládneho návrhu zákona.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Vládny návrh zákona zjednocuje a sprehľadňuje všetky právne normy, ktoré sa dotýkajú tejto oblasti, a dáva právny základ postupu vlády Slovenskej republiky a ministerstva pôdohospodárstva pri posudzovaní a realizovaní zásad certifikácie vo vzťahu k potravinám dovážaným zo zahraničia. Ide totiž o bežný spôsob všeobecne používaný v štátoch Európy, osobitne v štátoch Európskej únie. K ochrane spotrebiteľa nás zaväzujú dokumenty Európskej únie tak, ako to uvádza dôvodová správa k tomuto zákonu. Skutočnosti, ktoré som uviedla, sú základom mojej výzvy, aby sme vládny návrh zákona o potravinách podporili a prijali ho.

    Na záver si ešte dovolím uviesť jeden pozmeňovací návrh, a to k § 22 ods. 1 písm. b), ktorý zdanlivo obmedzuje orgány na ochranu zdravia na hodnotenie zdravotnej nezávadnosti iba pri potravinách živočíšneho pôvodu. Tento orgán však musí chrániť zdravie ako celok, a teda aj komodity, ktoré môže zdravotný stav ovplyvniť, by mal mať možnosť posudzovať komplexne. Preto navrhujem ods. 1 písm. b), ktorý znie: "pri uvádzaní potravín živočíšneho pôvodu do obehu z hľadiska zdravotnej nezávadnosti" v tomto odseku vypustiť slová: "živočíšneho pôvodu". Čiže potom by odsek znel: "pri uvádzaní potravín do obehu z hľadiska zdravotnej nezávadnosti".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sečánsky a pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení prítomní,

    skutočnosť, že prerokúvame, a verím, že aj schválime predložený návrh zákona o potravinách, je nanajvýš aktuálna. Naliehavo to žiada ochrana spotrebiteľa, podpora zdravia každého, kto je odkázaný na kúpu potravín a na ich konzumáciu. Pokladám za správne aj skutočnosť, že návrh zákona z legislatívneho hľadiska vymedzuje pojmy, s ktorými pracuje. Tým sa predchádza možnostiam rôzneho výkladu pri určovaní práv a povinností, ktoré pre jednotlivé subjekty z tohto zákona vyplývajú.

    Chcem sa zmieniť predovšetkým o jednom tomto pojme - o kvalite. § 2 odsek 3 prerokúvaného zákona ju definuje ako celkový súhrn určených vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby spotrebiteľa. Aj keď by sa dalo o tejto definícii diskutovať, napríklad z hľadiska časovej zložky, ako celok ju pokladám za vyhovujúcu. Je všeobecnou podmienkou a aj odôvodnenou požiadavkou, aby potraviny určené na konzumáciu boli zdravotne nezávadné. Návrh prerokúvaného zákona definuje v § 2 ods. 8 ako zdravotne závadné také potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí. Som toho názoru, že výpočet uvedených rizík pre zdravie konzumentov nie je úplný.

    Chýba mi tu, a treba povedať, že pri legálnej definícii zdravotnej nezávadnosti alebo závadnosti potravín dosť výrazne, časová zložka alebo, ak chcete, vplyv záručnej doby na závadnosť alebo nezávadnosť potravín. Čo je záručná doba, hovorí Občiansky zákonník. Takisto hovorí, aká je jej dĺžka a plynutie. Nebolo by správne, aby sa v prerokúvanom návrhu tieto zásady opakovali. Ani by to nebolo vhodné. Ale so zreteľom na jej význam, na jej charakter pre zdravie spotrebiteľa a s prihliadnutím na skutočnosť, že potraviny po záručnej dobe sú často predmetom predaja v obchodnej sieti, pričom už nie je garantovaná ich zdravotná nezávadnosť, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v bode 2 spoločnej správy navrhuje doplniť výpočet zdravotne závadných potravín o ich používanie po záručnej dobe.

    Možno namietať, že v § 12 sa určuje, že ten, kto predáva potraviny po záručnej dobe, ich nesmie predávať po uplynutí dátumu najneskoršej spotreby, alebo po uplynutí záručnej doby. To je pravda. Myslím si však, že používanie potravín po záručnej dobe by malo byť so zreteľom na definíciu zdravotne závadných potravín jej súčasťou. Preto vás žiadam, aby ste podporili bod 2 spoločnej správy, doplniť § 2 odsek 8 o slová: "alebo potraviny po záručnej dobe". Pripomínam, že v spoločnej správe máte "po záručnej lehote". Veľmi často sa lehota a doba zamieňa. Občiansky zákonník hovorí "po záručnej dobe". Preto navrhujem aj takéto doplnenie.

    Odsek 8 § 2 by teda znel: "Zdravotne závadné potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí, alebo potraviny po záručnej dobe". Bod 2 navrhujem na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Delinga a pripraví sa pán poslanec Koncoš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem sa pripojiť k tým poslancom, ale aj k predkladateľom, aby táto snemovňa skutočne prijala tento zákon, ktorý je veľmi dôležitý nielen z hľadiska obsahu, formy, ale aj z hľadiska dôsledkov pre každého občana.

    Vieme veľmi dobre, že náš trh s potravinami prešiel po 17. novembri 1989 veľkým boomom. Dovtedy zdravé a dobré domáce potraviny alebo potraviny z výrobní domácich slovenských výrobcov zažili konverziu vinou slabšieho sortimentu, krásy obalov, neprechemizovania, ich stálosti a použiteľnosti a na pulty obchodníkov sa hrnuli potraviny zo zahraničia vrátane Českej republiky, cenove prístupnejšie, no mnohokrát nie pre občana, ale len pre dovozcu alebo predajcu.

    Táto recesia je už chvalabohu za nami, aj keď nie celkom, a naša mladá republika aj naďalej ešte vynakladá, môžeme povedať, často zbytočné devízové či valutové zdroje na dovozy potravín, ale v poslednom čase najmä ovocia, zeleniny, rôznych požívatín a nápojov, ktoré, dovolím si povedať, dokážeme v poľnohospodárstve a v potravinárstve doma vyrobiť. Je teda na príslušných rezortoch urobiť ešte v programoch také kroky, aby skutoční podnikatelia, výrobcovia, či už vo veľkom, alebo v malom, doma vyrábali v týchto trhových podmienkach nášho hospodárstva aj naďalej potraviny, ktoré potrebujeme, aby tak jednak pracovali, zarábali a točil sa trh s potravinami ako aj jeho kapitálové zdroje.

    K vývoju trhu s potravinami patrí aj jeho orámcovanie právnymi úpravami, a preto návrh zákonnej normy, ktorú teraz v Národnej rade prerokúvame, je zákonom vzácnym, potrebným a nadväzujúcim na zdokonalenie tých právnych noriem, ktorými sa výroba, manipulácia, obchodovanie s potravinami doteraz zaoberali. K tomuto dobre vypracovanému zákonu a kvalifikovanej dôvodovej správe, za také ich pokladám, treba ešte vydať aj ohraničujúci a regulujúci kodifikačný nástroj, t.j. potravinový kódex, a preto v § 29 vládneho návrhu je správne, že sa takáto možnosť Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky dáva, a tak ako to uviedol pán minister v úvodnej reči, na to sa tieto ministerstvá aj pripravujú. Nadviaže sa tak na československý potravinový kódex z roku 1934 a prispôsobí sa naša kodifikácia potravín kodifikácii štátom v Európskej únii.

    No vyrábať, pripravovať a distribuovať potraviny nie je taká ľahká vec ako ich samotný predaj. Sme svedkami, ako rýchlo sa v Slovenskej republike rozšírila sieť súkromného predaja potravín a že je to asi v súčasnosti najstabilnejší obratový kapitál v malom a strednom podnikaní. Pokiaľ ich výrobcovia a spracovatelia sú pod neustálou kontrolou, najmä hygienickou a zdravotnou, tak náš obchod je ešte plošne nedosiahnuteľný účinnej kontrole a potom sa spotrebiteľ dostáva často do bezmocnej situácie, najmä v prevádzkach spoločného stravovania, kde vytúžená konkurencia ešte neprináša také zlepšenie úrovne, aká je často nahodená cenová úroveň podávaných potravín alebo jedál a nápojov.

    Vo výrobe a spotrebe potravín, najmä pri styku občana spotrebiteľa s výberom potravín v obchodnej sieti alebo u predajcov je načase, aby náš suverénny štát a jeho suverénny občan mal takú istú možnosť vedome a jasne si prečítať na etiketách, obaloch alebo návodoch všetky signanty, ktoré sú bežné vo vyspelých štátoch Európy a sveta. Je namieste takéto sprísnenie liberalizovaných úprav v obchode s potravinami a plne sa rešpektuje touto zákonnou normou aj požiadavka tých výrobcov potravín, ktoré majú krátku použiteľnosť a podliehajú skaze, že musí byť na nich vyznačený nielen dátum výroby, ale aj dátum najneskoršej spotreby, čím sa vlastne napĺňa termín alebo inštitút minimálnej trvanlivosti. Myslím, že pokiaľ potravinový kódex nie je vydaný, tento inštitút plne zodpovedá tomuto obdobiu.

    Veľmi dôležitý je inšpekčný dozor nad potravinami. Dnes o tom hovorili viacerí poslanci. Súčasný stav dozoru a kontroly potravín vykonávaný rôznymi orgánmi v rôznom rozsahu vznikol ako následok snahy znižovať straty a nedostatky neakostnej výroby a jej predaja. Predimenzovanosť štátnej kontroly však neprináša tie výsledky, aké by sme potrebovali, a má za následok duplicity, neprehľadnosti, nejednotnosti výkonu dozoru a prijímania opatrení. Tento spôsob kontroly znamená ekonomickú náročnosť, nehospodárny odber a vyšetrovanie vzoriek, teda ho treba zmeniť, a preto podporujem to znenie paragrafov, ktoré v kontrole a dozore zákon obsahuje.

    Návrh organizácie potravinového dozoru na základe vymedzenia návrhu zákona vychádza z toho, aby legislatíva neodrážala len súčasný stav a potrebu riešenia súčasných nedostatkov, ale aby zároveň poskytla zodpovedajúci rámec na zaistenie ďalšieho vývoja potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky. Doterajšie snahy o deľbu právomoci a konštituovanie národného úradu pre potraviny v pôsobnosti niektorého z rezortov alebo s nadrezortnou pôsobnosťou viedli skôr k ďalšiemu diferencovaniu odborných názorov na zásadné kritériá priority a rozsah pôsobnosti potravinového dozoru a namiesto konštruktívnej spolupráce rezortov a inštitúcií tak dochádzalo k vzájomnej izolácii.

    Ak vezmeme do úvahy, že bezpečnosť potravín je prvoradou úlohou štátu pri riadení potravinového reťazca, je tiež významným aspektom zabezpečovania ochrany zdravia a je logické, že zodpovednosť štátneho dozoru nad potravinami musí byť v Slovenskej republike rozdelená medzi dve ministerstvá, ktoré sú rozhodujúce, a to je ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo zdravotníctva, tak, aby sa navzájom cielene dopĺňali a spoločne zabezpečovali ochranu spotrebiteľa.

    Týmto koncepčným a kooperatívnym spôsobom je v súčasnosti organizovaný dozor s potravinami vo väčšine európskych štátov a tiež spolupráca najväčších nadnárodných organizácií pôsobiacich v oblasti potravín a verejného zdravia, ktoré vystupujú pri organizovaní, plánovaní a riadení spoločných programov. Spôsob organizačného usporiadania a navrhovaná pôsobnosť potravinového dozoru by sa mala po účinnosti zákona o potravinách prejaviť vyššou efektívnosťou a ekonomickosťou, taktiež sprehľadnením pôsobnosti jednotlivých orgánov, jednak pre spotrebiteľov, ako aj pre kontrolované subjekty. A to je dôležitý cieľ.

    Prijatím takto koncipovaného zákona o potravinách sa naša právna úprava výroby obehu potravín dostane na európsky štandard, čo je veľmi dôležité. Podporujem aj spoločnú správu, ktorú predniesol spravodajca. Je výsledkom spoločného úsilia výborov, ktoré prerokúvali tento zákon. Myslím si, že treba dať priestor, aby naši potravinári a poľnohospodári vyrábali potraviny skutočne zdravé a nezávadné a aby pod kontrolou boli nielen potraviny živočíšneho, ale aj rastlinného pôvodu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Koncoš a pripraví sa pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, vážení prítomní,

    myslím, že netreba už viac a nejako osobitne zdôvodňovať a ozrejmovať význam zákona o potravinách, a preto pristúpim hneď ku konkrétnym návrhom, ktoré majú za cieľ spresniť znenie niektorých paragrafov predkladaného návrhu zákona.

    Predovšetkým v § 2 ods. 1 navrhujem doplniť vetu: "Potravinami sa v tomto zákone rozumejú aj pochutiny a nápoje." A to z tých dôvodov, že pod kontrolu zahrňovanú týmto zákonom by mali spadať napríklad aj alkoholické nápoje, a tie rozhodne za potraviny v užšom slova zmysle považovať nemožno.

    V § 2 ods. 3 v druhom riadku za slovo "konkrétne" doplniť slovo "výživové" a tak po úprave bude text znieť "konkrétne výživové potreby spotrebiteľa".

    Navrhujem preformulovať v § 2 ods. 4 takto: "Výživová hodnota (energetická a biologická hodnota) je veličina charakterizujúca podiel potraviny na uspokojení výživových potrieb ľudského organizmu." V pôvodnom znení sa hovorí o uspokojení nárokov zdravého ľudského organizmu. Myslím, že zdravých ľudí je dnes pomerne málo, aj chorý človek potrebuje uspokojovať potravinami potreby svojho organizmu.

    V § 5 ods. 4 v prvom riadku ide zrejme len o chybu, pretože tam uvedené "ionizačnými" má byť správne "ionizujúcimi". Slovo ionizačnými nahradiť slovom ionizujúcimi.

    V § 9 ods. 1 doplniť nové písm. f) o množstve základných výživových zložiek, napríklad bielkoviny, tuky, sacharidy, resp. antinutrientov, napríklad cholesterol. Tento návrh dávam aj napriek tomu, že hneď v odseku 2 sa hovorí, že potravinový kódex ustanoví povinnosť označovať niektoré potraviny okrem údajov uvedených v ods. 1 i ďalšími údajmi.

    V § 18 ods. 2 písm. f) doplniť vetu: "V prípade ohrozenia zdravia podávajú podnet orgánom činným v trestnom konaní."

    A konečne doplniť § 27 najprv odsek 1 písm. g) za slovami "opatrenia" doplniť "alebo nedodržuje záväzné pokyny orgánov potravinového dozoru." Tento návrh vychádza z toho, že orgány potravinového dozoru môžu ukladať okrem iného aj záväzné pokyny. A ešte v § 27 ods. 6 písm. b) vypustiť na konci slová "štátneho rozpočtu" a nahradiť ich týmto znením: "Štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva."

    To sú všetky pozmeňovacie návrhy. Na záver si len dovolím poznamenať, že aj doteraz potraviny domáceho slovenského pôvodu z hľadiska kvalitatívneho patrili rozhodne svojimi parametrami medzi to lepšie, čo sa na slovenskom trhu predáva, a v drvivej väčšine v súťaži s dovážanými potravinami obstáli lepšie. Toto tvrdenie nie je len z toho dôvodu, že som poľnohospodár a lokálpatriot, ale opiera sa o monitoring Výskumného ústavu potravinárskeho a Slovenskej poľnohospodárskej a pôdohospodárskej inšpekcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán Rosival a pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    predovšetkým si dovolím vyzdvihnúť skutočnosť, že bol vypracovaný a Národnej rade predložený návrh zákona o potravinách. Tento zákon okrem iného významne prispeje k ochrane zdravia našej populácie. Pre legislatívu Slovenskej republiky bude prínosom, ak dnes tento zákon prijmeme.

    Dovolím si teraz obrátiť vašu pozornosť na § 22 prerokúvaného zákona, na body 2 a 3. Tento § 22 sa týka výkonu potravinového dozoru pri uvádzaní potravín do obehu. Potravinový dozor v oblasti potravín živočíšneho pôvodu v súčasnosti vykonáva Štátna veterinárna správa. Veterinárna správa je na túto úlohu veľmi dobre pripravená materiálne, organizačne a disponuje vysoko kvalifikovanými pracovníkmi, veterinárnymi hygienikmi, s potrebnými teoretickými znalosťami a praktickými skúsenosťami.

    Úloha veterinárnej služby pri zaisťovaní hygienickej nezávadnosti je podčiarknutá aj skutočnosťou, že pri exporte potravín sa vyžadujú a uznávajú jedine veterinárne osvedčenia. Potvrdenia či osvedčenia iných orgánov sa medzinárodne neuznávajú.

    V súlade s tým, čo som povedal, si dovolím podať nasledujúci pozmeňovací návrh: Navrhujem, aby v § 22 bolo do bodu 2 presunuté písmeno c) z bodu 3 tohto paragrafu. Pritom text písmena c) navrhujem ponechať bez zmeny.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Sabolová, potom pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    zásadné pripomienky k návrhu zákona o potravinách nepredkladáme. Páni poslanci, ktorí vystúpili predo mnou a sú odborníci v tomto smere, predložili už niektoré návrhy, ktoré by som aj ja rada dala ako pozmeňovacie návrhy. Napriek tomu, že zásadné pripomienky nemáme, po konzultácii s odborníkmi (nakoľko nie som pracovník, ktorý robí v tejto oblasti) by bolo potrebné vykonať v návrhu zákona niektoré formálne úpravy týkajúce sa terminológie. Sú dôležité z hľadiska terminologického zladenia s platným zákonom 272/1994 o ochrane zdravia ľudí. Navrhujem nasledujúce úpravy:

    V § 1 preformulovať ods. 1 takto: "Tento zákon ustanovuje podmienky výroby potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi a ich uvádzanie do obehu v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu potravinového dozoru nad ich dodržiavaním (ďalej len potravinový dozor)."

    V § 2 doplniť ods. 1: "Požívatiny sú potraviny, pochutiny a nápoje (ďalej len potraviny) určené na to" a pokračuje znenie. Toho sa dotkol aj pán poslanec Koncoš.

    V § 2 ods. 2 zmeniť pojem "bioprodukty" na "biopotraviny". Tento návrh predložil aj pán poslanec Novotný.

    V § 2 ods. 11 nahradiť pojem "obmedzenie použiteľné", pojmom "obmedzenie používateľné". Hovoril o tom tiež pán poslanec Novotný.

    V § 9 ods. 1 písm. d) upraviť znenie takto: "dátum výroby alebo dátum použiteľnosti, alebo dátum minimálnej trvanlivosti" a pokračuje znenie. O tom hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Delinga.

    A ešte posledná úprava - v § 9 ods. 2 upraviť znenie: nie "ustanoví potravinový kódex", ale "potravinový kódex môže ustanoviť". Aj v predošlom paragrafe hovoríme, že potravinový kódex môže ustanoviť. Bolo by vhodné, aby v zákone bola táto terminológia rovnaká.

    Predpokladám, že zapracovanie predložených požiadaviek prispeje k skvalitneniu predloženého návrhu zákona o potravinách. Podporujem predložené pripomienky, ktoré sú ako pozmeňovacie návrhy v spoločnej správe 155a. Chcem sa zároveň pripojiť aj k návrhu, ktorý dal pán poslanec Pokorný k § 22 ods. 2 písm. a), kde žiada doplnenie, a teraz predo mnou vystúpil pán poslanec Rosival, teda podporujem aj návrh pána poslanca Rosivala. Zároveň by som chcela podporiť návrh pána poslanca Novotného, ktorý hovorí o bode spoločnej správy 31, kde vlastne účinnosť zákona podporujeme, teda aby bola od 1. 1. 1996, čím by sa vlastne umožnilo, aby mal účinnosť aj potravinový kódex ako všeobecne záväzný predpis. Tento termín je možné dodržať, hovorili to aj predkladatelia vo výbore pre životné prostredie. A zároveň - termín rok 1997 na využitie obalovej techniky. To sú moje pozmeňovacie návrhy, ktoré odovzdám spoločnému spravodajcovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík, potom pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    zákon pokladám za dobre pripravený, za užitočný a za návrh zákona budem hlasovať. Nepresvedčil ma predkladateľ, prečo chýbajú z tohto zákona hygienické prostriedky. Mám na mysli čistiace prášky, čistiace prostriedky, ktoré sa viac dokonca dotýkajú potravín a požívatín než kozmetické prostriedky. Nedostal som dosť argumentov. Chápem to tak, že sa táto záležitosť zbytočne obchádza, pritom súvisí s problematikou. K tomuto bodu však nedávam doplňovací návrh, len poznamenávam, že mi to chýba. Čo však navrhujem, je nie vecná, ale formálna stránka.

    V § 3 sa predpokladá vydanie potravinového kódexu, hovorili o tom viacerí, aj pán Delinga. Čo má byť upravené v potravinovom kódexe? Podľa návrhu to majú byť požiadavky na zdravotnú nezávadnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy, používané pri výrobe a požiadavka na ich balenie, rozsah a spôsob označovania, skladovanie, prepravu, manipuláciu, obeh potravín alebo i skupín, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovania. Toto má byť obsahom tejto normy.

    Je to názov honosný a, myslím, nezodpovedá obsahu. Totiž, povaha tejto normy bude zákon? Asi nie. Z tohto zákona bude odvedený tento kódex. Bude to buď vládne nariadenie, alebo to bude vyhláška. So všetkým súhlasím, tak to má byť. Ale ten názov potom nezodpovedá obsahu tejto normy, tu ide o technologické postupy. Ak by som to chcel porovnať, tu ide o to, čo my teraz pripravujeme pre Národnú radu, technológia postupu, a to nazývame rokovací poriadok, a nie rokovací kódex. Preto odporúčam, aby sa táto norma, ktorá bude prijatá s týmto obsahom, nenazývala tak honosne potravinový kódex, ale, zodpovedajúc obsahu, aby to bol potravinový poriadok, a tomu upraviť celé.

    Zrejme niektorí vedeli, že sú k tomu výhrady, lebo uviedli, že v československej právnej spisbe a v právnej normatíve takýto predpis bol. Skutočne, prevzali sme ho z Rakúsko-Uhorska, bolo to za prvej republiky. To po prvé. Po druhé si myslím, že odvtedy sme postúpili s našou terminológiou a zakladáme vlastný terminologický systém. U nás je dnes zaužívané, že kódexom nazývame súhrnnú právnu normu na úrovni zákona, minimálne na úrovni zákona, akým je občiansky kódex, trestný kódex, pracovnoprávny kódex a podobne. A teraz zrazu druhostupňovú normu nižšej právnej sily chceme nazvať kódexom. Odvolávame sa teda na historickú minulosť, pritom by som rád zdôraznil, že by sme si mali ctiť aj vlastné tradície a vlastné názvoslovie. Potom sa tu odvolávame na to, že aj v medzinárodných rámcoch je takýto termín zaužívaný. Áno, ale poukazujem na stranu 7 samotnej dôvodovej správy, kde sa uvádza, že je to zbierka medzinárodne odporúčaných noriem pre hlavné potraviny, čiže je to celkom iná vec. Stručne a jasne: Nemám námietky proti obsahu § 3, ale navrhujem, aby sme tento paragraf nazvali potravinový poriadok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte jedna prihláška - pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    predtým, než predložím návrh na zmenu príslušných ustanovení zákona, dovoľte mi povedať niekoľko slov.

    Ako je to vlastne so sľubom, ktorý skladali podľa článku 112 členovia vlády Slovenskej republiky? Na obnovenie pamäti si to dovolím odcitovať. Člen vlády skladá sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov, budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Pripomínam to preto, lebo predložený návrh zákona v ustanoveniach § 9 ods. 1 pod záhlavím označovanie potravín, je čo do informovania spotrebiteľov v rozpore s článkom 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto článku ústavy sa uvádza, citujem: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku."

    Navrhujem preto, po prvé, ako alternatívu a) diskriminačné ustanovenie § 9 ods. 1 zákona vynechať. Ak sa toto neprijme navrhujem ako druhú alternatívu pod písmenom b) za slová "v úradnom jazyku" doplniť "v jazykoch národnostných menšín Slovenskej republiky".

    Súčasne žiadam vyčerpávajúce vysvetlenie od vlády Slovenskej republiky, resp. od člena vlády pána ministra, prečo sa porušuje nedávno ratifikovaný rámcový dohovor v článku 4 ods. 1 čo do rovnosti pred zákonom a zákaz akejkoľvek diskriminácie príslušníkov národnostných menšín, ďalej článok 9 ods. 1 o záväzku vlády oznamovať informáciu v jazykoch menšín.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda Maxon - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy, páni,

    využijem inštitút faktickej poznámky na pozmeňovací návrh. Úvodom by som chcel povedať, že sa stotožňujem s bodom 21 spoločnej správy, ktorou sa ustanovuje účinnosť navrhovaného zákona k 1. 1. 1996 a, ak dovolíte, dal by som pozmeňovací návrh týkajúci sa účinnosti § 9 označovanie potravín a zákaz klamlivej reklamy s tým, že tento § 9 by bol účinný od 1. 7. 1996. Svoj pozmeňovací návrh opieram o poznatok, že vlastne jeden rok odo dňa prerokúvania tohto návrhu a 6 mesiacov odo dňa účinnosti zákona by malo byť postačujúce obdobie na to, aby sa výrobcovia prispôsobili zneniu tohto paragrafu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu. Nemám žiadnu prihlášku, nikto sa neprihlásil. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    diskusiu, ktorá prebehla, pokladám za dobre mienenú a podporujúcu. Nikto z diskutujúcich neodmieta myšlienku prijatia tohto zákona, čo je dobré. Všetci si uvedomujeme, že sme krehkí, že výrobcovia potravín majú v podstate v rukách naše zdravie a v kľúčovej miere rozhodujú o tom, ako sa naše zdravie vyvíja.

    Ak dovolíte, poviem niekoľko poznámok k diskusii, k podnetom a námetom, ktoré tu odzneli.

    K účinnosti zákona. Tak ako navrhoval pán spoločný spravodajca, prikláňam sa k tomu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maxon, že celková účinnosť zákona od 1. januára 1997, ale § 9 ods. 1 označovanie potravín účinnosť od 1. 7. 1997, čo je od dnešného dňa rok, a myslím si, že je to v každom prípade dostatočný čas na to, aby sa výrobcovia prispôsobili a obaly v tomto smere upravili.

    Pokiaľ ide o pripomienky k § 22 ku kompetenciám jednotlivých orgánov štátneho dozoru, ukázalo sa aj v tejto diskusii, že je to veľmi chúlostivý bod, a môžem povedať, že nebyť rozporov v tejto oblasti zákon mohol byť už pred dvoma rokmi predložený. Znova sa celý kompetenčný problém otvára do polohy, že môžeme dva roky o tom diskutovať. Osobne navrhujem, ak dovolíte, pán spravodajca, pokúsim sa dať k tým kompetenciám konkrétny návrh, aj vzhľadom na diskusiu, ktorá tu teraz prebehla. V § 22 v ods. 1 bod b) upraviť kompetenciu orgánov na ochranu zdravia tak, že dikcia § 22 ods. 1 písm. b) by bola "pri uvádzaní potravín do obehu z hľadiska zdravotnej nezávadnosti s výnimkou"...

  • Pán minister, aby ste sa nemuseli ďalej trápiť, ja vás opravím s tým, že pozmeňovacie návrhy dávali poslanci a vy môžete len povedať, že sa prikláňate k takému alebo k takému, ale nemôžete už koncipovať svoj nový, pretože si ho už nemôže osvojiť žiaden poslanec, lebo rozprava je skončená.

  • Myslím si, že tento návrh tu bol podaný.

  • Áno, môžete sa prikloniť k názoru niektorého poslanca.

  • Myslím si, že v jednom návrhu boli dva protichodné, tak z jedného som chcel vybrať jednu myšlienku a z druhého druhú.

  • Pán minister, vy teraz môžete len podporiť niektorý z poslaneckých pozmeňovacích návrhov, ale nemôžete ho už novokoncipovať, alebo meniť. Iba ak by došlo k takej situácii, že po vašom vystúpení ešte vystúpi spravodajca a vy ešte raz vystúpite a tým otvoríte rozpravu a dohodnete sa s niektorým poslancom, aby prijal takýto váš návrh.

  • V tom prípade, pán predsedajúci, sa prikláňam k návrhu pána spoločného spravodajcu a odporúčam mu, aby v bode b) ods. 1 prihliadol na návrh pani poslankyne Obšitníkovej a zároveň tento bod rozšíril o návrh pána poslanca Rosivala. To je môj návrh.

    K návrhu pána poslanca Benčíka by som si dovolil poznamenať, že ako sa sám odvoláva na myšlienku, ktorá je v dôvodovej správe, v ktorej sa hovorí, že kódex je súhrn medzinárodne uznávaných noriem, my vlastne tiež hovoríme v § 3 o kódexe ako o súhrne noriem (hygienických, technických, technologických), nemáme tam slovo medzinárodne uznávaných, ale môžem vás ubezpečiť, že tie parametre a normy, ktoré budú v našom kódexe, budú takisto medzinárodne uznávané. Takže si myslím, že táto nomenklatúra, toto názvoslovie, ktoré je zaužívané vo väzbe na medzinárodne uznávané normy, je pre nás akýmsi základným vodidlom a kritériom a dôvodom, prečo odporúčame, aby sa tento dokument nazýval takisto kódexom.

    Určite sa dá diskutovať a polemizovať o tom, či tento dokument, ktorý nie je samostatným zákonom, ale je súčasťou tohto zákona, je nižšej právnej hodnoty, alebo nie. Samozrejme, že je. Ale pretože ho uvádza práve tento zákon a tento zákon mu vytvára priestor, som toho názoru, že táto diskusia je síce otvorená, opodstatnená, ale že je veľa vecných dôvodov na to, aby zostal názov "potravinový kódex" a prihováram sa za toto riešenie.

    K diskusii pána poslanca Rózsu by som chcel povedať toľko, že môj názor nie je taký, že by mali byť potraviny označované v jazykoch všetkých národnostných menšín, pretože by sme potom nemohli mať potraviny v malom balení. To je jeden veľmi praktický dôvod. Navyše si myslím, že skúsenosti z iných krajín, ktoré sú známe tým, že tam žije viac národov alebo národností, sú také, že tento problém v tejto podobe neexistuje. Kde žije jeden väčšinový národ, zvyknú sa označovať potraviny v úradnom jazyku, kde žije viac rovnocenných národov, tieto potraviny sa označujú v jazykoch podľa výrobcu, resp. podľa obchodného záujmu výrobcu, ktorý tieto výrobky vyrába.

    Som presvedčený, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, že pripomienky, ktoré tu boli, v podstate zlepšujú myšlienky, ktoré sú v návrhu spoločného spravodajcu, a prihováram sa za ich akceptovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem požiadať o prestávku na poradu klubu do 11.00 hodiny.

  • Vážené dámy, páni, ospravedlňujem sa, pre poriadok z hľadiska stenografického záznamu chcem uviesť - kolegovia ma upozornili, že som navrhoval účinnosť § 9 k 1. 7. 1996. Prirodzene, mal som na mysli 1. 7. 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, urobíme prestávku s tým, že bude porada klubov, zrejme k hlasovaniu, ale medzitým by som prosil členov politického grémia, aby sme sa v čase tejto prestávky, to znamená do 11.00 hodiny, poradili aj v grémiu a dohodli sa na niektorých veciach týkajúcich sa tejto schôdze. Ďakujem. Hneď teraz sa stretneme v zasadačke.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať.

    Dovoľte mi, aby som vám skôr, než prejdeme k hlasovaniu o tomto zákone, povedal výsledok rokovania politického grémia. V politickom grémiu sme sa dohodli, aby sme využili racionálne čas, že dnes, ak skončíme blok zákonov, ktoré predkladá minister pôdohospodárstva, a ostal by nám čas na všeobecnú rozpravu, pokračovali by sme všeobecnou rozpravou s tým, že schôdzu by sme prerušili a začali by sme 11. júla o 10.00 hodine. Teda nie 12. júla, ako sme pôvodne mali, ale 11. júla o 10.00 hodine. Zajtra, v stredu a vo štvrtok by predsedovia jednotlivých výborov ešte dohodli zasadnutia výborov a prerokovali zákony, ktoré nemajú prerokované. V pondelok 10. júla by lietadlo letelo na obed, pretože predsedovia povedali, že budete mať kluby. Dnes by sme skončili všeobecnou rozpravou, prerušili schôdzu, schôdza by sa začala 11. júla o 10.00 hodine, ale do Bratislavy by ste prišli 10. júla na obed.

    Ďakujem.

    Pán poslanec Čarnogurský sa hlási.

  • Pán predseda, nepokladám za dobrý nápad, že by dnes mala byť všeobecná rozprava, a to z toho dôvodu, že ak všeobecná rozprava má mať zmysel, predsa len si vyžaduje istú prípravu.

  • Pán poslanec, súhlasím s vami. To je výrok politického grémia, takže o tom nerozprávajme. Tak sme sa dohodli, ja som to len oznámil. Ja to akceptujem, akceptovali to všetci predsedovia klubov, teda aj váš. Ďakujem.

    Budeme pokračovať. Pán spoločný spravodajca bude uvádzať hlasovanie o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch a doplnkoch. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o potravinách. Najprv k spoločnej správe. Ako som uviedol, navrhujem na spoločné hlasovanie body 1, 3, 5, 6, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17 a tieto body navrhujem en bloc schváliť.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca, a navrhuje, aby sme hlasovali za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nikto nezdržal. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili tieto body.

  • V rozprave boli dotknuté body 7 a 19, ktoré som navrhoval na spoločné hlasovanie. Preto prosím, aby sme osobitne hlasovali o bode 7 spoločnej správy a odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy s návrhom spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme bod 7 spoločnej správy.

  • V rozprave bol dotknutý bod 19. Aj tento bod 19 vyberám na osobitné hlasovanie a odporúčam ho prijať.

  • Hlasujeme o bode 19 spoločnej správy s návrhom prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Schválili sme aj tento bod spoločnej správy.

  • Zo spoločnej správy som navrhol body 8, 9, 18 a 20 vyňať na spoločné hlasovanie a neprijať ich.

  • K bodu 21 boli dva pozmeňovacie návrhy, preto som ho vybral na osobitné hlasovanie. Bol to môj návrh a návrh pána poslanca Maxona. Preto je tento bod vybraný na osobitné hlasovanie.

  • Ešte raz. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 8, 9, 18 a 20 s návrhom neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Na osobitné hlasovanie sme vybrali bod 2 a tento bod neodporúčam prijať.

  • Takže sa prezentujeme a hlasujeme o bode 2 spoločnej správy s návrhom neprijať ho. Tam ide o slová "alebo potraviny po záručnej lehote".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Bod 2 spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalším bodom vyňatým na osobitné hlasovanie bol bod 21 a tento bod spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Z toho dôvodu, že budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sa tohto bodu týkajú.

  • Áno. Čiže v spoločnej správe ho neodporúčam prijať, ale budeme hlasovať o novom znení.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 21 s návrhom neprijať ho. Pán spoločný spravodajca hovorí, že sú tam odporučenia z rozpravy, ktoré sú lepšie ako tento bod v spoločnej správe.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Prvý do rozpravy som sa prihlásil ja, kde som navrhol v § 2 ods. 2 zmeniť slovo "bioprodukty" na slovo "biopotraviny".

  • S procedurálnym návrhom sa hlási pán predseda Poliak.

  • Vážený pán predseda, pán spoločný spravodajca hovoril, že sa hlasovalo o všetkých bodoch spoločnej správy, ale nehlasovalo sa o bode 4. Prosím ho, aby sme sa k tomu vrátili.

  • Áno, vysvetlím to. Tým, že sme prijali bod 3 spoločnej správy, sme vylúčili bod 4. Ja som to hovoril v úvodnom slove.

  • Dobre, pokračujeme o návrhoch z rozpravy.

  • Takže ešte raz opakujem svoj prvý návrh. V § 2 ods. 2 zmeniť slovo "bioprodukty" na slovo "biopotraviny". Odporúčam prijať.

  • Prosím prezentujme sa a hlasujme. V § 2 ods. 2 sa mení "bioprodukty" na "biopotraviny". Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom bolo v § 2 ods. 11 nahradiť pojem "obmedzene použiteľné" slovom "obmedzene požívateľné". Odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. V § 2 ods. 11 sa navrhuje zmena slova "použiteľné" na "požívateľné" s návrhom prijať ju.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Prijali sme pozmeňovací návrh.

  • Vy ste mali ešte návrh na zmenu, pán spravodajca, pokiaľ ide o dátumy.

  • V tomto nejde o dátumy. Vzdávam sa svojho návrhu, lebo boli navrhnuté lepšie pozmeňovacie návrhy.

  • Áno, ja to sťahujem. Pán poslanec Pokorný vystúpil s ďalším návrhom, to bolo k § 22 ods. 1 písm. b). Žiada o vypustenie, ale v spoločnej správe v bode 19 sme schválili znenie zákona, takže myslím, že je bezpredmetné o tomto hlasovať.

  • Ďakujem za slovo. Na vysvetlenie: Nevylučuje sa schválenie bodu spoločnej správy, ktorá rozširuje toto písmeno b). Ak by sme ho vypustili pri nasledujúcom hlasovaní, nemáme k čomu pridať rozšírenie prijaté v spoločnej správe. Čiže sa to nevylučuje, mohli by sme o mojom návrhu hlasovať, ale prikláňam sa k návrhu pani poslankyne Obšitníkovej, ak sa vypustia ňou navrhované dve slová, a s prijatím zodpovedajúceho bodu spoločnej správy je to pre mňa akceptovateľné.

  • Dobre, ďakujem. Takže budeme pokračovať ďalším návrhom pána poslanca Pokorného, kde v § 22 ods. 2 písm. a) navrhuje znenie "pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín živočíšneho pôvodu". Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu pána poslanca Pokorného s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • To boli všetky návrhy pána poslanca Pokorného. Ďalšou v rozprave bola pani poslankyňa Obšitníková, ktorá navrhla v § 22 ods. 1 písm. b) vypustiť slová "živočíšneho pôvodu". Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať pozmeňovací návrh pani poslankyne Obšitníkovej v § 22 ods. 1 písm. b) vypustiť slová "živočíšneho pôvodu".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Prijali sme tento pozmeňovací návrh.

  • V rozprave ďalej vstúpil pán poslanec Sečánsky. Navrhol, aby v § 2 ods. 8 sa doplnili na konci slová "alebo potraviny po záručnej lehote". Tým, že sme vybrali na osobitné hlasovanie bod 2 spoločnej správy, tento jeho návrh sme neschválili, ale vysvetlím, že bod 8 sa týka zdravotne závadných potravín, a potraviny, ktoré sú po záručnej dobe, ešte nemusia byť zdravotne závadné. Takže o zdravotnej závadností sa hovorí inde. Je to iné. Takže je to bezpredmetné, pretože to bolo vylúčené v osobitnom hlasovaní o bode 2, kde sme neschválili jeho návrh.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Delinga. Nepredniesol žiadny návrh.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vám skáčem do reči pri hlasovaní, ale pán poslanec Sečánsky to tam trochu inak koncipoval. Pán poslanec, môžete to povedať, ja mám totiž iný zápis.

  • Doplniť odsek 8 o dodatok "po záručnej dobe".

  • Po záručnej dobe. Doplniť odsek 8 v § 2. Takto to mám zapísané.

  • V poriadku. Potom je to iný návrh, pretože v spoločnej správe je "po záručnej lehote", a pán poslanec trvá, že "po záručnej dobe". V tom prípade musíme dať hlasovať o tomto návrhu, ale tak ako som vysvetlil predtým, hovorí sa tu o zdravotne závadných potravinách a hovorím, aj potraviny po záručnej dobe nemusia byť ešte zdravotne závadné.

  • Prezentujme sa a hneď hlasujme, spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať. Odporučili ste prijať, alebo neprijať? Neprijať ste povedali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Pokračujte, pán spravodajca.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Delinga. Pán Delinga nemal žiaden pozmeňovací návrh.

    Ďalším v rozprave bol pán poslanec Koncoš. Jeho prvý pozmeňovací návrh bol v § 2 ods. 1 doplniť vetu: "Potravinami sa v tomto zákone rozumejú aj pochutiny a nápoje." Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Koncoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • V druhom pozmeňovacom návrhu pán poslanec Koncoš navrhoval v § 2 ods. 3 v druhom riadku za slovo "konkrétne" doplniť slovo "výživové". Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Tretí pozmeňovací návrh sa týkal § 2 ods. 4, ktorý sa navrhuje preformulovať takto: "Výživová hodnota (energetická a biologická hodnota) je veličina charakterizujúca podiel potraviny na uspokojení výživových potrieb ľudského organizmu." Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať tento pozmeňovací návrh poslanca Koncoša. K tomuto bude treba pribaliť aj slovník cudzích slov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalší pozmeňovací návrh bol o tom, aby sa v § 5 ods. 4 v prvom riadku slovo "ionizačnými" nahradilo slovom "ionizujúcimi". Návrh odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o § 5 ods. 4. Pozmeňovací návrh znie - zmeniť slovo na ionizujúci. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom bolo v § 9 ods. 1 doplniť nové písmeno f) o množstve základných výživových zložiek (napríklad bielkoviny, tuky, sacharidy), respektíve antinutrientov (napríklad cholesterol). Neodporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Tento pozmeňovací návrh spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ďalším pozmeňovacím návrhom je v § 18 ods. 2 písm. f) doplniť vetu: "V prípade ohrozenia zdravia podávajú podnet orgánom činným v trestnom konaní." Neodporúčam prijať.

  • Prosím prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V § 27 ods. 1 písm. g) za slovom "opatrenia" doplniť "alebo nedodržuje záväzné pokyny orgánov potravinového dozoru". Návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme, s odporúčaním spravodajcu prijať pozmeňovací návrh k § 27.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalším návrhom je v § 27 ods. 6 písm. b) slová "štátneho rozpočtu" nahradiť znením "Štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva". Návrh odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme s odporúčaním prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo sa 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    To bol, myslím, posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Koncoša.

  • Áno, to bol posledný návrh pána poslanca Koncoša. Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Rosival, ktorý navrhol v § 22 zmenu v ods. 2 a 3, a to do odseku 2 presunúť nové písmeno c) z bodu 3 z toho istého odseku. Nechám na zváženie ctenej snemovne.

  • Prosím, hlasujeme. Máte sa rozhodnúť sami.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Pán poslanec Rosival nemal už viac pozmeňovacích návrhov. Ďalej vystúpila pani poslankyňa Sabolová a jej prvý pozmeňovací návrh bol v § 1 ods. 1 zmeniť text takto: "Tento zákon ustanovuje podmienky výroby potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi a ich uvádzanie do obehu v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu potravinového dozoru nad ich dodržiavaním (ďalej len potravinový dozor)." Odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Sabolovej s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Ďalší pozmeňovací návrh: v § 2 ods. 1 doplniť "požívatiny sú potraviny, pochutiny a nápoje". Ďalej by sa pokračovalo v tej istej vete. Návrh neodporúčam prijať.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Tretí a štvrtý pozmeňovací návrh pani poslankyne bol totožný s mojimi, ktoré sme prijali, takže je bezpredmetné o nich hlasovať. Piatym návrhom je v § 9 ods. 1 písm. d) upraviť znenie takto: "dátum výroby alebo dátumu použiteľnosti alebo dátumu minimálnej trvanlivosti". Návrh neodporúčam prijať. Súhlasím s dikciou, ktorá je v pôvodnom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďalším návrhom je v § 9 ods. 2 zmeniť "potravinový kódex môže ustanoviť". Návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča neprijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • To sú všetky pozmeňovacie návrhy. Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Benčík, kde navrhuje v § 3 v nadpise zmeniť "potravinový kódex" na "potravinový poriadok" a následne to premenovať vo všetkých nadväzných paragrafoch. Zmenu "potravinový kódex" na "potravinový poriadok" neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Benčíka s odporučením neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Túto zmenu sme neprijali.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Rózsa, ale v spoločnej správe, kde sa hovorí o § 9, sme to vybrali na osobitné hlasovanie. To bol bod 7, kde sme schválili znenie celého tohto paragragu, takže myslím, že je bezpredmetné hlasovať o jeho návrhu.

  • Nie sú faktické poznámky, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Rózsu.

  • Vážený pán predseda, ja som mal alternatívne návrhy a druhý návrh sa týka celkom inej problematiky, nie toho, čo bolo schválené. To je ešte doplnok.

  • Dobre, prečítam druhý návrh pána poslanca Rózsu, kde za slová "v úradnom jazyku" - ale to nebolo schválené v úradnom jazyku - chce doplniť "v jazykoch národnostných menšín".

  • Hlasujeme o tomto doplnku, za túto dikciu, ktorú sme schválili, doplniť "v jazykoch národnostných menšín". Návrh neodporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Maxon. Prečítal by som úplné znenie, pretože bolo asi dvakrát opravované, aby pre zápis bolo precizované. Takže § 31 by znel: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januárom 1996, okrem § 9 ods. 1, ktorý nadobúda účinnosť dňom 1. 7. 1996." Návrh odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme. Spoločný spravodajca tento návrh poslanca Maxona odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili tento pozmeňovací návrh.

  • Pán predseda, to boli všetky pripomienky a pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem, pán poslanec. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení neskorších doplňovacích zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách.

  • Pán predseda, ďakujem všetkým za spoluprácu.

  • Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci, poslankyne. D v a d s i a t y m t r e t í m bodom je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 162 a spoločnú správu výborov ako tlač 162a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

    Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva bol vypracovaný v nadväznosti na koncepciu usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike, ktorú prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Už v tejto koncepcii sa konštatovalo, že jedným z vážnych problémov, ktoré komplikujú transformáciu spoločnosti na trhové princípy, je vysoká miera neusporiadanosti pozemkového vlastníctva a s ňou súvisiace ťažkosti pri preukazovaní pozemkového vlastníctva.

    Tento stav, ktorý je produktom dlhšie trvajúceho historického vývoja hospodárskych, právnych a celkových spoločenských pomerov Slovenska, spôsobuje, že vlastníci pozemkov na jednej strane, ale ani vlastníci hmotného majetku, ktorý je s pozemkami funkčne spojený, nemôžu reálne pristúpiť k usporiadaniu vzájomných pomerov, čo paralyzuje ich záujmy, odkladá vznik reálneho trhu s pôdou, obmedzuje priestor pre hypotečný úver, komplikuje oblasť pozemkovej dane a zapojenie pôdy do globálnych hodnotových vzťahov, predlžuje lehoty na uspokojovanie reštitučných nárokov, znevýhodňuje podnikanie v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

    Všeobecným postupom na vyhotovenie nových súborov geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností je obnova katastrálneho operátu. Tento systém je však koncipovaný na obnovu už existujúcich informácii katastra a hlavne pokiaľ ide o evidenciu právnych vzťahov obmedzený potrebou spôsobilej listiny na zápis. Špeciálnym, použiteľným na tento účel, ale spojeným aj s inými úlohami poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rozvoja vidieka všeobecne, je konanie o pozemkových úpravách podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Doterajšie skúsenosti a výsledky ukazujú, že týmito postupmi je obnova evidencie pozemkového vlastníctva v extraviláne v spoločensky prijateľnom čase nezvládnuteľná. Skôr sa ukazuje pre prax užitočné mať pohotovo k dispozícii jednorazovo vyhotovený a plynule potom aktualizovaný úradne zistený súhrn aktuálnych dostupných údajov o pozemkoch, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva, poskytujúci určitú právnu istotu a súčasne nebrániaci neskoršiemu preukázaniu vlastníctva všeobecne platnými spôsobmi. Na tento účel by mal slúžiť navrhovaný register obnovenej evidencie, vyhotovený v zmysle vládneho návrh zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

    Register obnovenej evidencie pozemkov sa od klasickej obnovy katastrálneho operátu, tak ako je táto upravená katastrálnym zákonom, líši tým, že umožní identifikovať vlastníctvo k pôvodným pozemkom a na rozdiel od obnoveného katastrálneho operátu bude slúžiť ako podklad na zápis právnych vzťahov do katastra nehnuteľností. Vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov bude podkladom aj pre neznámych vlastníkov, ktorým umožní, aby v lehote určenej zákonom uskutočnili kroky na preukazovanie svojho vlastníctva štandardným postupom.

    Usporiadanie pozemkových vzťahov v celom katastrálnom území v jednom časovom momente a s komplexným využitím miestnych pomerov je dôvodom, pre ktorý sa v návrhu umožňuje správnemu orgánu urobiť nápravu nepresností fixovaných rozhodnutím podľa doteraz používaných postupov. Popri úlohe vyriešiť problematiku vlastníctva k pozemkom si vládny návrh zákona kladie za cieľ zabrániť ďalšiemu narastaniu jeho rozdrobenosti.

    V časti upravujúcej obmedzenie drobenia pozemkov vlastníctva sme vychádzali z určitých tradícií daných zákonom číslo 139/1947 Zb., pričom dôsledne rešpektujeme kritériá zabezpečenia funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby.

    Tretia časť predkladaného vládneho návrhu zákona, obsahujúca úpravu opatrení proti drobeniu pozemkového vlastníctva, bola v etape prípravy predmetom najrozsiahlejších pripomienok a v predloženej podobe využíva ekonomické a administratívno-právne nástroje obmedzenia drobenia pozemkového vlastníctva aspoň pri tých najmenších výmerách.

    Pomerne rozsiahla úprava postavenia Slovenského pozemkového fondu vychádza z toho, že veľký počet pozemkov s nedoloženým vlastníckym právom a príliš rámcová úprava postavenia fondu v doterajších právnych predpisoch znemožňujú právne nakladanie so značnou časťou pozemkového potenciálu. Pokiaľ ide o ústavnú stránku predkladaného návrhu, návrh zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva ju plne rešpektuje.

    Dovoľte mi, vzhľadom na význam navrhovanej právnej úpravy, aby som vás, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, poprosil o podporu a v konečnom dôsledku o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Nováka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. mája 1995 číslo 364 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva, máte to v tlači 162a, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti na prerokovanie do 16. júna 1995. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý ho prerokoval 19. júna 1995. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, odporúčajú ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    A teraz mi dovoľte predniesť návrh na hlasovanie.

    Zo spoločnej správy navrhujem en bloc prijať body číslo 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 15, 17, 18, 21, 22, 24, 25, 28 a 29. Prípadným prijatím bodu 6 by sme vylúčili bod 5 a prijatím bodu 21 by sme vylúčili body 19 a 20.

    Ďalej navrhujem en bloc neprijať body číslo 13, 14, 16, 26, 27.

    Na osobitné hlasovanie navrhujem vyňať body číslo 8 a 23.

    To je všetko k spoločnej správe, vážený pán predseda, a v rozprave by som sa prihlásil ako prvý.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dostal som zatiaľ do rozpravy 6 písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Pripraví sa pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    predkladaný zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva už v prípravnej fáze vzbudil veľa pozornosti. Ako každý rodiaci sa zákon má svojich zástancov a kritikov. Pracovné cesty poslancov a doterajšie majetkovoprávne dokazovanie poukazujú na nevyhnutnosť prijatia tohto návrhu zákona.

    Súčasťou právnej konštrukcie pozemkového vlastníctva je verejná evidencia pozemkov a právnych vzťahov k nim. Na území Slovenskej republiky prakticky nebola verejná evidencia v úplnosti a komplexnosti uskutočnená. Naopak, jej úplnosť a dokonalosť bola oslabovaná a v určitom období dokonca vôbec nebola vedená.

    Vzhľadom na tieto nedostatky, ktoré priamo vyvolávajú a znásobujú neúplnosť v evidencii právnych vzťahov, kde nemožno preukázať vlastnícke právo, treba pripomenúť, že množstvo pozemkov nebolo od päťdesiatych rokoch predmetom dedičského konania. Vzhľadom na tieto nedostatky v evidencii pozemkov i samotných právnych vzťahov nemôže kataster uspokojivo plniť svoju informačnú funkciu. Účelom navrhovanej úpravy je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky na nakladanie s pozemkami.

    Popri neporiadkoch v evidencii pozemkového vlastníctva je aj jeho extrémna rozdrobenosť. Nie je zvláštnosťou, že sú výmery s veľkosťou jeden m2. Tento zákon navrhuje aj úpravu oprávnenia Slovenského pozemkového fondu, najmä v ochrane práv neznámych vlastníkov a náležité využitie pozemkov. Tento návrh zákona plne zabezpečuje podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky právo všetkých vlastníkov, čiže nevidím ani dôvod na to, aby sa ústava narušovala.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že po prijatí tohto zákona dôjde k odstráneniu nepresností v evidencii. Preto vás všetkých prosím o podporu prijatia tohto zákona. Zároveň dovoľte, aby som predniesol dva pozmeňovacie návrhy.

    V článku 1 § 10 ods. 5 sa druhá časť vety za slovom "pričom" nahrádza slovami "minimálne 50 % týchto prostriedkov poskytne obci na zabezpečenie činnosti komisie".

    Druhý návrh: nahradiť v § 22 ods. 1 písm. b) číslovku 10 000 m2 na 20 000 m2.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pásztor, potom pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko pozmeňovacích návrhov k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

    Označenie článku I ako prvá časť - konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim - v § 12 udeľuje správnemu orgánu veľmi široké oprávnenia, spočívajúce v zrušení notárskeho osvedčenia o vydŕžaní alebo zápise vlastníka alebo protokolu a zoznamu o prechode vlastníctva vo veci štátu na obec a vo forme rozhodnutia potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydŕžaním inou osobou, alebo potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby.

    Vo všetkých prípadoch dochádza k zásahom do vlastníckeho práva osôb, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, a z uvedeného dôvodu nepokladám za správne riešenie zverovať správnemu orgánu právomoc zrušiť tieto vlastnícke práva na základe rozhodnutia, aj keď existuje možnosť využitia opravného prostriedku - preskúmanie súdom. Daným postupom sa v podstate spochybňuje už získané vlastnícke právo v súlade s platnou právnou úpravou, čo má negatívny dosah na stabilitu právnych úkonov, ktorých spochybnením by sa mal zaoberať nezávislý súd aj z toho dôvodu, že dotknutým bola už raz daná možnosť vyjadriť nesúhlas s týmto postupom, čo však nevyužili.

    Navrhujem nasledovné znenie § 12: "Ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydŕžaní25), alebo o zápise za vlastníka26), alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec27), správny orgán odkáže navrhovateľa na uplatnenie si svojho práva na súde vo všeobecnej zákonnej lehote.

    Článok I § 14 ods. 2 návrhu rieši problematiku verejného majetku, neknihované pozemky, takže majetkom obce sa stáva ten verejný majetok, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce, a ostatný majetok sa stáva vlastníctvom štátu. S uvedeným návrhom v danom prípade nie je možné súhlasiť z dôvodu, že ako verejný majetok jeho správu a údržbu zabezpečovali obce na vlastné náklady, nepretržite až do súčasnosti. Verejným majetkom boli najmä cesty, ulice, námestia a poľné cesty. Z uvedeného dôvodu by bolo potrebné, aby všetok majetok v katastrálnom území obce evidovaný ako verejný majetok sa stal vlastníctvom obce. Preto navrhujem nasledovné znenie § l4: "Pozemky, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky), prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu30)".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne aj ja, pán poslanec. Kým vystúpi pán poslanec Benčík, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som privítal kolegov z maďarského parlamentu, ktorí sú toho času na balkóne.

  • Ďakujem. Takže ešte pán poslanec Benčík a potom si urobíme prestávku.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    návrh zákona okrem nadpisu v podstate nevyjadruje cieľ, ktorý je inak zrejmý potom z ďalšej časti a bol rozvedený aj pánom predkladateľom, pánom ministrom a tiež aj pán spoločný spravodajca k tomu hovoril. Je však zrejmé, že zmyslom a cieľom je v správnom konaní, tu by som podčiarkol, lebo tu sa zasahuje niekde do oblasti, čo by nezávislý súd mal rozhodovať, teda v správnom konaní zistiť dostupné údaje o poľnohospodárskych pozemkoch a lesných pozemkoch, ako aj o právnych vzťahoch k nim, úradne pozemky autorizovať a utvoriť právne podmienky na nakladanie s nimi.

    Ide o riešenie problematiky obnovy vlastníctva pozemkov odlišným spôsobom, ako je to ustanovené v iných právnych normách, Občianskom zákonníku alebo v zákone 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov. Ale úplne nové sú ustanovenia smerujúce k zamedzeniu drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia.

    Pri prechode alebo prevode vlastníctva pozemkov bude možné postupovať len podľa navrhovaného zákona. Škoda, že návrh zákona nemá zdôvodnenie, prečo sa nedosiahol žiaduci efekt, a ak sa vôbec nejaký dosiahol, aplikáciou tých zákonov, ktorými sa okrem iného tiež sledovalo usporiadanie pozemkového vlastníctva. Mám na mysli zákon 293/1992 a zákon 330/1991. Ak by neefektívnosť postupu podľa týchto zákonov bola daná nedostatkami právnych úprav, potom bolo treba zvažovať ich zmenu alebo zrušenie. Ak to však bolo dané nedostatočným finančným zabezpečením na realizáciu, potom je úplne sporné, či na dosiahnutie cieľa, to znamená usporiadanie evidencie, treba nový zákon. Kde je záruka, že na jeho realizáciu budú prostriedky, keď predtým neboli? Ide o to, či katastrálne úrady nemôžu aj po prípadnej novele zákonov 33O a 293, prípadne vôbec katastrálnych zákonov dosiahnuť daný cieľ aj bez prijatia nového zákona. Toľko vo všeobecnosti.

    Niektoré časti návrhu zákona sa spresňujú návrhmi na zmeny a doplnky podľa spoločnej správy výborov. Chcem však upozorniť na spoločensky veľmi citlivú tretiu časť návrhu, t.j. časť, ktorá sa týka ustanovení smerujúcich k zamedzeniu drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov mimo intravilánu. Tak ako mnohí iní aj ja si uvedomujem osobitosť, ktorá u nás existuje - rozdrobenosť pôdy vyplývajúca z historických dôvodov. Uznávam, že s tým treba niečo robiť, ale navrhovaná úprava, teraz budem už vecný, § 22, je veľmi tvrdým ekonomickým nástrojom, a či vyhlasujeme, alebo nevyhlasujeme, v podstate smeruje k obmedzovaniu vlastníctva.

    Takýmito opatreniami ťažko zabezpečiť súlad evidencie so skutočným vlastníctvom. A obávam sa, že povedie k tomu, že ľudia budú znovu síce zmluvy uzatvárať, ale nebudú ich dávať orgánom katastra na evidenciu. Pamätáte sa, že to tu už tak bolo. Však ono o niekoľko rokov a desaťročí sa potom bude evidencia pozemkového vlastníctva zasa usporadúvať. Aké ekonomické prepočty viedli predkladateľov, že navrhovaná úprava vychádza z toho, čo tu je navrhnuté? Vyhodnotil to niekto? A keď dochádza k drobeniu, nie je práve v súvislosti s úpravou o vyrovnanie dedičských podielov, ktoré sme len nedávno odstraňovali v rámci odstraňovania krívd? Vypočítal niekto, čo pri takomto opatrení, keď niekto zdedí, ak zaplatí poplatky, odmeny notárovi, dane z dedičstva, odvody, čo to bude stáť?

    Konštrukcia ďalšieho § 23 návrhu je zásahom do ústavnej ochrany nedotknuteľnosti vlastníctva. Bez toho, aby som chcel poučovať, len odkazujem na článok 20 ods. 4 ústavy. Pritom je to veľmi podstatná zmena predpisov o dedičstve práve upravených Občianskym zákonníkom v najcitlivejšej oblasti vlastníckych práv. Všetko ostatné, čo by sa ešte dedilo, podľa Občianskeho zákonníka nie je také podstatné ako práve dedenie pozemkov. Preto týmto účelovým zákonom, ktorým sa sleduje usporiadanie evidencie, akokoľvek je to zložité, to uznávam, ťažko možno túto otázku riešiť.

    Osobitné výhrady mám aj k ustanoveniu ods. 3 tohto paragrafu. Málo sa v tejto republike ľudia hádajú a nevedia dohodnúť? Prečo si práve v tejto súvislosti niekto predstavuje, že sa dediči v takej neprimerane krátkej lehote, ak si pamätáte, je to jeden mesiac, v ťaživej situácii vzniknutej smrťou blízkej osoby dohodnú? Veď o dedičstve sa musia dohodnúť ako o celku, nielen o pozemkoch, a to ich má štát najskôr "stresovať", administratívne zasahovať do ich inak slobodnej vôle rozhodovania, vyčleňovať z masy dedičstva poľnohospodárske pozemky a nútiť ich, aby sa o ich vysporiadaní dohodli skôr než o ostatnom majetku a o svojom neodvolateľnom vyjadrení, to je tiež zaujímavé, boli viazaní, a ak sa o týchto pozemkoch nedohodnú, má im štát siahnuť na vlastníctvo.

    Prechod vlastníctva na štát zo zákona je podľa mňa horšie, ako vyvlastnenie, lebo pri vyvlastnení sa musí vydať rozhodnutie a musí sa rešpektovať článok 20 ods. 4 ústavy.

    Aj návrh § 24 je prejavom štátneho dirigizmu, ak štát zasiahne aj do toho, či môže vzniknúť ideálne spoluvlastníctvo k pozemkom. Veď ak by sa aj v budúcnosti vysporiadalo, dajú sa stanoviť určité primerané administratívne prekážky, viem si ich predstaviť, aby príslušný orgán posúdil a eventuálne aj rozhodol o prípustnosti deľby na menšie časti tak, aby boli ešte ekonomicky využiteľné. A také rozhodnutie by mohol preskúmať potom aj súd. Podľa mňa však nemožno paušálne stanoviť výmery alebo nepripustiť ideálne podiely, na ktoré by pripadali menšie výmery len preto, že to sťažuje evidenciu.

    Dúfam, že nemusím vykladať, aké poplatky a v akej výške by niekto musel zaplatiť vtedy, keby sa dvaja bratia dohodli, že sa idú deliť iným spôsobom, než to zákon predpisuje. Nechcem to dramatizovať, nechcem rozvádzať, úplne sa spolieham na to, že každý pozná život.

    Domnievam sa, že moje stručne vyjadrené argumenty, ak nič iné, upriamili vašu pozornosť, že časť 3 zákona, ak nie je v rozpore s ústavou, a to zmierňujem, tak je na hranici ústavnosti (mám na mysli rozpor s tou časťou ústavy, ktorá hovorí o ochrane vlastníctva a o rovnosti občanov).

    Nemyslím si, že navrhnutý postup je najsprávnejšou cestou k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemkom, a je otázne, či ide len o usporiadanie evidencie vlastníctva, alebo nám ide aj o hmotno-právne dôsledky, teda o nové usporiadanie vlastníctva pod zámienkou zamedzenia drobenia pôdy. Historické skúsenosti, a poukazujem na zákon 139 z roku 1947, na Slovensku v tejto oblasti nie sú dobré a akákoľvek unáhlenosť pri prijatí tohto zákona môže viesť k ďalším krivdám a zmätkom. Aj preto som sa pokúsil zmierniť hrany tretej časti návrhu, tak aby sa viac rešpektovali vlastnícke práva. Svoje odporúčania predkladám nie kategoricky, ale alternatívne na zváženie, a znejú takto:

    Prvá alternatíva: § 22

    Vo verejnom záujme môžu orgány poľnohospodárskeho pôdneho fondu47), orgány ochrany prírody48), pozemkové úrady49) a lesné úrady50) rozhodnúť, že v príslušnom katastrálnom území alebo jeho časti nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20 tis. m2.

    Poznámky pod čiarou:

    47) Zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane pôdohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov

    48) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

    49) Zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (úplné znenie číslo 12/1994 Z. z.)

    50) Zákon Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a v štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov (úplné znenie číslo 15/1994 Z. z.).

    Druhá alternatíva, ak by neprešiel tento návrh:

    V § 22 ods. 1 písm. a) sa slová "50 %" nahrádzajú slovami "20 %".

    V § 22 ods. 1 písm. d) sa slová "20 %" nahrádzajú slovami "10 %".

    V § 23 sa vypúšťajú ods. 3, 4, 5 a v zmysle toho sa upravia aj odseky 6 a 7.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do 14.00 hodiny bude prestávka. Potom ako prvý vystúpi pán Jozef Kvarda, po ňom pán Boros.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať rozpravou o 23. bode programu. V rozprave bude pokračovať pán Jozef Kvarda. Nech sa páči. Pripraví sa Zoltán Boros.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený parlament,

    druhá časť predloženého vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva má riešiť nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenia Slovenského pozemkového fondu. Podľa navrhovaného znenia § 13 tohto návrhu s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností, ďalej len pozemky, nakladá fond podľa osobitných predpisov, pričom sa odkazuje na zákon číslo 229/1991 Zb. a zákon číslo 330/1991 Zb.

    Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb. - citujem: "Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľností, je pozemkový fond oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným nájomcom. Odplata za toto užívanie je príjmom fondu dovtedy, než vlastník neuplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti." Podľa ods. 2 § 18 citovaného zákona, ak vlastník uplatní svoje práva k nehnuteľnosti, pozemkový fond vypovie zmluvu s nájomcom k 1. októbru bežného roka s jednoročnou výpovednou lehotou, ak sa s vlastníkom nedohodne inak." Pokiaľ ide o zákon číslo 330/1991 Zb. navrhovateľ zrejme má na mysli ustanovenie § 34 ods. 2, v zmysle ktorého pozemkový fond spravuje poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a pozemky nedoložené vlastníckym právom.

    Podľa ods. 4 § 34 tohto zákona pozemkový fond prenajíma podľa zásad uvedených v ods. 3 písm. b) aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Na základe toho sa teda vynára otázka, z akého dôvodu treba znovu upraviť tieto oprávnenia fondu. Domnievam sa preto, lebo podľa ďalšieho navrhovaného ustanovenia predloženého návrhu, menovite podľa § 15, uplynutím lehoty troch rokov od zápisu pozemkov zisteným vlastníctvom do katastra nehnuteľností, najneskoršie však uplynutím päť rokov od účinnosti tohto zákona, sa má za to, že ide o opustenú vec a tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva štátu.

    Podotýkam, že podľa dôvodovej správy na strane 16 by malo ísť o lehotu 10 rokov, ktorá by korelovala s lehotou na vydržiavanie nehnuteľností, pričom sa súčasne uvádza, že ide o špeciálny predpis k všeobecnej úprave nadobudnutia vlastníctva. Zrejme aj tak sa to dá vyjadriť, ale v týchto prípadoch štát v žiadnom prípade nie je možné považovať za oprávneného držiteľa v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale len o subjekt, ktorý sa snaží previesť do svojho vlastníctva pozemky jednoduchým spôsobom a plošne aj v tých prípadoch, keď vlastník ešte nevedel, či nemohol preukázať svoje vlastnícke právo.

    Pritom ide o pozemky, o ktoré sa už dlhší čas uchádzajú obce ako o ďalší zdroj ich príjmu na základe nájomných zmlúv. Takéto riešenie pokladám za správnejšie už aj z toho dôvodu, lebo obce v súčasnej hospodárskej situácii jednak nemôžu očakávať príjmy od štátu, a jednak preto, lebo by sa nezasiahlo takým závažným spôsobom do tradičnej úpravy vlastníckeho práva než tým, ako sa to navrhuje.

    V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že spôsob nadobudnutia vlastníctva štátom kreovať na základe právnej domnienky - má sa za to, že ide o opustenú vec, možno pokladať skutočne len za špeciálnu právnu úpravu, ale vari aj za svetovú raritu.

    Pokiaľ ide o vysporiadania tzv. neknihovaných pozemkov, pričom podľa ustanovenia § 14 sa navrhuje iba rozlíšiť, či tieto sa nachádzajú v zastavanom území obce, či mimo neho, musíme sa zamyslieť nad tým, aký je asi rozsah majetku, ktorý by takto prešiel do vlastníctva obcí.

    Aj keď predložený návrh zákona neobsahuje vôbec žiadny rozbor, toto napokon chýba aj pri iných ustanoveniach, zrejme ide o rozsah minimálny. Vyplýva to aj z toho, že s tzv. neknihovanými pozemkami mimo zastavaného územia obce by nakladal opäť fond a pozemky, ktoré sa síce nachádzajú v intraviláne, čiže v zastavanom území obce, ale sú ku dňu účinnosti tohto zákona v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu, teda v správe obvodných úradov, tiež neprechádzajú do vlastníctva obcí. Neviem však, či v tomto prípade nejde o nedorozumenie, veď podľa ustanovenia § 20 zákona číslo 278/1993 Z. z. vysporiadanie vlastníckych práv k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve štátu mal upraviť osobitný predpis.

    Na základe uvedeného sa môžem len stotožniť s názorom predkladateľa vyjadrenom v odôvodnení predloženého návrhu zákona k § 16 až 20 na s. 17, podľa ktorého ide o plošné rozšírenie pozemkov s nedoloženým vlastníctvom, ale k tomu by som dodal, že bez korektného vysporiadania prípadných nárokov vlastníkov.

    Keďže predložený návrh zákona, ako som už naznačil, neobsahuje v tomto ohľade žiadny rozbor či prehľad o tom, v akom rozsahu majú jednoducho a plošne prejsť predmetné pozemky do vlastníctva štátu, navrhujem, aby s nimi do skutočného vysporiadania vlastníckych vzťahov hospodárili obce, v ktorých katastrálnom území sa nachádzajú.

    Z týchto dôvodov predkladám nasledujúce pozmeňovacie návrhy:

    Po prvé: V § 13 doterajší text sa označuje ako odsek 1 a slovo "fond" sa nahrádza slovami "obec, v ktorej katastrálnom území sa tieto nachádzajú" a ďalší text návrhu sa vypúšťa.

    Po druhé: § 13 sa dopĺňa o ods. 2, ktorý znie: "Odo dňa účinnosti tohto zákona obec je oprávnená tieto pozemky dať do nájmu. Nájomné je príjmom obce, než vlastník uplatní svoje práva k nehnuteľnosti. Ak vlastník uplatní svoje práva k nehnuteľnosti, obec vypovie zmluvu s nájomcom k 1. októbru bežného roka s jednoročnou výpovednou lehotou, ak sa s vlastníkom nedohodne inak."

    Po tretie: § 14 znie: "Pozemky, ktoré tvorili verejný majetok, teda neknihované pozemky, prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú."

    Po štvrté: § 15 až 20 sa vypúšťajú.

    Po piate: V článku II text v § 34 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a pozemky nedoložené vlastníckym právom" sa označuje ako bod 1 a článok II sa dopĺňa o bod 2, ktorý znie: "V § 34 sa vypúšťa ods. 4."

    Po šieste: Článok III znie: Zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde v znení zákona číslo 42/1992 Zb., zákona číslo 93/1992 Zb. a zákona číslo 186/1993 Z. z. sa mení takto: § 18 sa vypúšťa. Po siedme: Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.

    Pokiaľ ide o spoločnú správu, navrhujem body 13 a 14 na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán Boros, pripraví sa pán Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    predložený návrh zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva, ako naznačuje aj samotný názov, ustanovenie § 1 má jednak riešiť konanie o obnove evidencie tých pozemkov, ktoré nie sú evidované podľa predpisov v katastri nehnuteľností, ale súčasne obsahuje aj iné opatrenia vzťahujúce sa aj k iným pozemkom.

    Podľa tretej časti predloženého vládneho návrhu by malo ísť o opatrenia proti drobeniu pozemkového vlastníctva, ktoré podľa dôvodovej správy, str. 18, citujem: "Metodologicky nadväzuje na v minulosti platný zákon 139/1947 Zb.", ktorý drobenie poľnohospodárskej pôdy taktiež obmedzoval. Navrhované riešenie však budí vážne pochybnosti o jeho správnosti, a to nielen preto, že sa opiera o zákon neplatný a zrejme aj zastaraný, ale najmä preto, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj so zákonmi, na ktoré odkazuje.

    Z toho hľadiska je jedným z najzávažnejších navrhované ustanovenie § 23 - ods. 1, v zmysle ktorého na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1, teda poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce, pozemok menší ako 10 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Ďalej podľa ods. 2 § 23, ak sa dediči nevysporiadajú s dedičstvom v súlade s vyššie uvedenými podmienkami, teda dedič neponúkne svoj podiel výmerou menší, než je ustanovené, inému dedičovi, resp. ak sa takto nedohodnú, navrhuje sa, aby jednoducho súd rozhodol o tom, ktorý z nich nadobudne dedičstvo.

    V zmysle článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody, medzi ktoré nesporne musíme radiť aj právo vlastnícke a právo dediť, sa zaručujú všetkým, a to bez ohľadu na ich postavenie. Navyše nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

    V článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je tiež zakotvené, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovaná úprava na zamedzenie drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov nie je v súlade s vyššie citovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky, a to preto, že nezaručuje rovnosť všetkých vlastníkov, ani rovnaký obsah vlastníckeho práva, ale núti dedičov k tomu, aby odmietli svoj dedičský podiel.

    V dôvodovej správe na strane 6 sa síce predkladateľ snaží argumentovať o opaku, ale domnievam sa dosť nešťastne tým, že, citujem: "Verejne významná časť vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov nemôže oproti vlastníkom iných predmetov svoje zákonom priznané oprávnenia plne alebo vôbec využiť, ani sa právne účinne domáhať ich ochrany a zostáva im len titulárne, hospodársky prázdne právo." Koniec citátu. Podotýkam, že predložený návrh pritom nijako nevysvetľuje, kto tvorí tú verejne významnú časť vlastníkov, v záujme ktorých by vlastnícke, resp. dedičské, právo iných malo byť obmedzené alebo oklieštené.

    Navyše v samotnej dôvodovej správe sa uvádza na strane 7, citujem: "Opatrenia na zamedzenie drobenia pozemkového vlastníctva nepochybne tiež zasahujú do vlastníckeho práva, vrátane dedenia. Tieto obmedzenia však nemajú povahu vyvlastnenia a nevybočujú z ústavných podmienok obmedzenia vlastníckeho práva vymedzených v článku 20 ods. 4." Táto argumentácia teda sama priznáva, že de facto a de iure majú byť niektorí vlastníci zvýhodnení, a iní zase znevýhodňovaní v realizácii ústavou zaručených základných práv, a to navyše, síce nevedno v akej miere, tým zvýhodneným vlastníkom má byť dokonca štát.

    K rovnakému záveru môžeme dôjsť aj vtedy, ak sa zamyslíme nad ustanovením § 23 ods. 3 predloženého návrhu, v zmysle ktorého, ak dediči neprejavia záujem o dedičstvo pozemkov výmerou menších, než je ustanovené, prechádza toto vlastníctvo, síce za tzv. primeranú náhradu, do vlastníctva štátu v správe fondu. V tejto súvislosti však vzniká ďalšia otázka, ako by aj mohli títo občania prejaviť záujem o takéto dedičstvo, ak navrhovaná úprava v § 23 ods. 1 im to vôbec neumožňuje, resp. ustanovenie § 23 ods. 2 im jednoznačne ukladá povinnosť vysporiadať sa s takýmto dedičstvom, teda ho odmietnuť v prospech iného dediča. Navyše v tomto prípade chýba aj prvok dobrovoľnosti, ktorý sa v § 463 Občianskeho zákonníka zaručuje.

    Pokiaľ ide o vyvlastnenie, je namieste pripomenúť si článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Aký je to však verejný záujem, ktorý vychádza z nerovnosti vlastníkov, pričom ani nevyhnutná miera sa podrobnejšie neodôvodňuje?

    Nie som presvedčený o tom, že by bolo vo verejnom záujme robiť deliacu čiaru medzi vlastníkmi, ktorí už nadobudli do svojho vlastníctva pozemky menšej výmery, než je tu ustanovené, a medzi tými, ktorí, nebyť tejto úpravy, by ich mali nadobudnúť v budúcnosti. A to ani vtedy, ak by sa to malo robiť na základe zákona v znení § 28. Som totiž hlboko presvedčený o tom, že žiadny zákon nemôže ísť v obmedzení základných a ústavou zaručených práv občanov tak ďaleko, že ich neguje. Návrh obsiahnutý v tretej časti, resp. v § 28 predloženého vládneho návrhu zákona teda nepokladám za taký, ktorý by bol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte dotknúť sa niektorých ďalších častí predloženého návrhu. Osobne za najzávažnejší nedostatok predloženého vládneho návrhu pokladám zámer, že pozemky nachádzajúce sa v extraviláne obcí, ktorých vlastník nie je známy, resp. ak je aj známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídla je neznáme, majú prejsť do vlastníctva štátneho pozemkového fondu.

    Návrh, ako som to už spomínal, je jednak v protiklade s vlastníckym právom, na druhej strane to však kvalifikujem aj ako ďalšiu snahu obmedziť hospodársku samostatnosť obcí, ako odmietanie zásady decentralizácie. Naopak, posudzujem to ako jasnú snahu znovu posilniť štátne vlastníctvo a následne aj štátny dirigizmus. Táto cesta nevedie k obnoveniu životaschopnosti a prosperity obcí a vôbec vidieka, pretože odoberie im to základné - ich vlastný hospodársko-podnikateľský potenciál, ich miestne znalosti a skúsenosti a, dovolím si povedať, aj určitú vlastnú zodpovednosť, určitý žiadnym štátnym orgánom nenahraditeľný osobný vzťah obyvateľov tej-ktorej obce. Takže budem mať k tomuto tiež pozmeňovací návrh, na konci to všetko prečítam.

    Pokladám za nesprávne a nespravodlivé voči pôvodným vlastníkom obsah § 10 ods. 3, aby boli povinní odvádzať poplatky za svoj vlastný majetok, o ktorý prišli síce rôznymi cestami, no určite nie z vlastnej vôle.

    Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k § 15. Myslím si, že aj tu pôvodný vládny návrh príliš zužuje časový priestor v prípade neznámych, resp. neprihlásených vlastníkov. Takže sa prikláňam k tomu názoru, ktorý sa objavil aj v spoločnej správe - predĺžiť lehotu účinnosti tohto zákona na 10 rokov, než sa má za to, že ide o opustenú vec.

    Ešte mi dovoľte, aby som položil niektoré otázky, alebo aby som poprosil o vysvetlenie, pretože nie je mi to celkom jasné. Otázku vo mne vyvoláva napríklad § 2, kde sa hovorí o harmonograme konania. Rád by som poprosil o bližšie vysvetlenie, ako budú zabezpečené objektívne rovnaké časové podmienky pre všetky katastrálne územia, keď vieme, že iba na obnovenie evidencie pozemkového vlastníctva sa ráta s časovým rozmedzím 8 rokov a pri samotných pozemkových úpravách je časový horizont až 18 rokov do roku 2013.

    Ďalej by som sa chcel vyjadriť ešte k § 4 ods. 5, kde činnosť komisie aj materiálne zabezpečuje obec. Myslím si, že to bremeno by mal prevziať na seba tiež správny orgán, pretože nie je prijateľné vysvetlenie v dôvodovej správe, že, citujem: "Obci ako správcovi dane z nehnuteľnosti prinesie primeraný efekt." Je to totiž v kontradikcii so spomínaným prechodom vlastníctva pozemkov, resp. lesov, na štátny pozemkový fond.

    A ešte jedna poznámka: V prípade neštandardných a náhradných postupov preukázania pozemkového vlastníctva formulácia "výpovede svedkov a iné dôkazy" sa mi zdá príliš nejasná a vágna.

    Záverom mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som predniesol pozmeňovacie návrhy k tejto tlači číslo 162.

    Prvý: § 10 ods. 3 - vypustiť.

    Druhý: v § 14 ods. 2 doplniť novú vetu znenia: "Do vlastníctva obce prechádzajú pozemky lokalizované v jej extraviláne v znení § 8 ods. 1 bod c) - pozemky, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídla nie je známe." A bod d) - "pozemky, ktorých vlastník nie je známy."

    V nadväznosti na tento návrh potom upraviť § 13, kde namiesto slova "fond" bude "nakladá obec", § 15 - "prechádzajú do vlastníctva obce" namiesto "štátu v správe fondu". § 16 ods. 1 bod a) končí slovami - "v § 14 ods. 1" a zaradiť sem nový ods. 2 znenia: "Obec nakladá a) s pozemkami v znení § 15 tohto zákona" a text v zátvorke vynechať, b) ostáva, po c) ostáva. Odseky 2 a 3 prečíslovať na 3 a 4. V odseku 3 namiesto "fond" použiť slovo "obec". V odseku 4 tiež upraviť. V odseku 1 "nakladá fond" zmeniť na "s pozemkami uvedenými v odseku 2 nakladá obec". Nadväzne na tieto úpravy upraviť potom § 17, 18, 19 a 20.

    Tretí pozmeňovací návrh - § 15 upraviť: "Uplynutím piatich kalendárnych rokov od zápisu pozemkov do katastra nehnuteľností, ktorých vlastník nie je známy, najneskôr však uplynutím 10 rokov od účinnosti tohto zákona sa považujú takéto pozemky za opustené a prechádzajú do vlastníctva obce."

    Štvrtý pozmeňovací návrh: Vypustiť celú tretiu časť.

    Piaty návrh: Vypustiť § 28.

    Ďakujem vám za trpezlivosť, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Miklušičák, pripraví sa pán poslanec Kraus.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky vo svojom prvom oddieli článku 12 ods. 1 hovorí, citujem: "Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné." Koniec citátu. Článok 13 ods. 1, citujem: "Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd." Koniec citátu. Druhý oddiel tej istej hlavy s nadpisom Základné ľudské práva a slobody hovorí v článku 20 ods. 1, citujem: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje." Koniec citátu. A napokon odsek 4 toho istého článku, citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Koniec citátu.

    Vláda nám prostredníctvom tlače 162 predkladá vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva, či, ako navrhuje spoločná správa, vlastníctva k pozemkom. Predloženie tohto návrhu na rokovanie Národnej rady možno len privítať. Keďže jeho cieľom, citujem z dôvodovej správy, "je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch, o právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky na nakladanie s pozemkami". Koniec citátu.

    § 13 návrhu zavádza do právnej praxe pojem "pozemky s nezisteným vlastníctvom", do ktorého zahŕňa aj, citujem: "súpis pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe". Koniec citátu paragrafu 8 ods. 1 písm. c). A, citujem: "súpis pozemkov, ktorých vlastník nie je známy" - § 8 ods. 1 písm. d).

    Paragrafom 15 navrhuje vláda, aby uplynutím určitých lehôt takéto pozemky prešli do vlastníctva štátu. Keďže však náš súčasný právny systém pozná mechanizmy, aj keď sú azda náročnejšie na čas a administratívu, ako vysporiadať pozemky označené v § 8 odsek c), t. j. so známym vlastníkom, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, či už dedením, vydržaním, alebo tzv. odúmrťou, a navyše Ústava Slovenskej republiky, ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, nepriamo považuje vlastníctvo za neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a je upravený aj spôsob nakladania s týmto majetkom (zákon 229/1992 Zb. v znení neskorších novelizácií), neexistuje opodstatnený právny dôvod na existenciu navrhovaného § 15. Preto navrhujem § 15 navrhovaného zákona vypustiť. Následne vypustiť v texte aj odvolávky na tento paragraf.

    Druhou, azda najrozpornejšou úpravou navrhovaného zákona je jeho tretia časť, najmä § 22 a sčasti § 23. Pokladám za správne, že sa predkladateľ snaží nájsť riešenie ako zabrániť tzv. drobeniu vlastníctva, resp. aj s ním súvisiaceho drobenia pozemkov. Nevidím však cestu riešenia tohto problému formou - dá sa povedať - pokút v prospech štátu za to, že nadobúdateľ koná v súlade s týmto zákonom, v súlade s § 23 tak, ako to navrhuje § 22, t. j., že nadobúdateľ pozemkov bude platiť v zmysle tohto paragrafu odvody štátu. Za čo? Za to, že koná v súlade s § 23 tohto zákona?

    Som skôr toho názoru, že uvažovaný efekt možno dosiahnuť pozitívnou motiváciou prostredníctvom, povedzme, vyhlášky, napríklad zvýhodnením sceľovania pozemkov nad výmery uvedené v § 23 prípadne § 22. Verím, že schodné riešenie tohto problému sa pri spolupráci štátu a vlastníkov nájde. Navrhujem teda aj § 22 v takom znení, ako je navrhnutý, vypustiť. Tiež navrhujem vypustiť v § 23 odseky 3, 4, 5 a 7 a následne prečíslovať odsek 6 na odsek 3. Prečo? Spomínané odseky sa snažia riešiť to, čo náš právny systém rieši už dávno. Totiž, čo robiť v takom prípade, ak o nadobudnutie dedičstva neprejaví záujem žiaden z dedičov. A presne tento prípad rieši § 140 Občianskeho zákonníka. Chápem dobrý úmysel štátnych úradníkov, že chceli takýmto spôsobom zveľadiť majetok štátu, ale to nemožno robiť na úkor oprávnených dedičov. Všetci musia mať rovnakú šancu - občan i štát.

    Ako som už spomínal vyššie, táto tretia časť návrhu pôsobí na našu verejnosť azda najproblémovejšie. Vyvoláva v nej určité obavy, aby pod jej rúškom nedošlo k akémusi tichému znárodňovaniu tým, že v prípade jej schválenia v predloženej podobe vlastník pozemkov spadajúci do rámca § 22 bude ticho tlačený radšej k vzdaniu sa vlastníckych práv, ako mať výdavky navyše. Alebo tým, ak nebude prijatý môj návrh o vypustenie § 22, že vlastne bude problematické vyčleniť pozemky za uvedených podmienok.

    Navrhujem preto na odstránenie týchto obáv v § 28 doplniť odsek 2 tohto znenia: "Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa vzťahujú iba na tie katastrálne územia, v ktorých rozhodnutie o vykonaní pozemkových úprav nadobudlo právoplatnosť". Odvolávka 57 pod čiarou znie: "§ 13 a § 14 zákona 330/1991 Zb. v znení ďalších zákonov uverejnených v úplnom znení zákonom číslo 12/1994 Z. z."

    Napokon v záujme spresnenia navrhujem nasledovné drobné úpravy: V § 20 odsek 2 na konci textu odvolávku 46 "§ 22 zákona 229/1991 Zb." a v § 21 odsek 1 za text: "lesných pozemkov" doplniť "ktoré sú určené právom vlastníctva k nim".

    V prípade neprijatia týchto pozmeňovacích návrhov Kresťanskodemokratické hnutie nebude môcť podporiť návrh predloženého zákona. O mojich návrhoch žiadam hlasovať samostatne. Tiež žiadam na samostatné hlasovanie vyňať zo spoločnej správy body 19, 20 a 21.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán Rosival, pripraví sa pán Vanko. Pán Rosival, prosím, ospravedlňujem sa. V rozprave bude pokračovať pán Kraus a vy sa pripravíte.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    pokúsim sa byť čo najstručnejší. Dovolil by som si vám predniesť niekoľko pozmeňovacích resp. doplňovacích návrhov k predkladanému zákonu.

    Všeobecne k predmetnému zákonu treba uviesť, že je zameraný na riešenie problematiky poľnohospodárskeho pôdneho fondu a nezohľadňuje adekvátne špecifiká a koncepciu usporiadania lesného pôdneho fondu, schválenej v uzneseniach vlády číslo 8 a 9 z roku 1993 ako i Programového vyhlásenia vlády z roku 1995. Po odbornej konzultácii s odborníkmi z lesného hospodárstva dovolím si predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov k tomuto zákonu:

    V § 4 ods. 3 - odporúčam doplniť, aby do komisie bolo zákonom stanovené po jednom zástupcovi za štátne organizácie lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, keďže prevažná časť usporiadania vlastníctva sa dotýka týchto uvedených subjektov.

    V § 6 ods. 2 - odporúčam doplniť: "V prípade neidentifikovateľných hraníc v teréne komisia určí ich rozsah a spôsob identifikácie, inak nemožno vrátiť vlastnícke, resp. užívacie práva podľa zákona číslo 229/1991 Zb. na lesnom pôdnom fonde".

    V § 7 ods. 1 - odporúčam zmenu: Nahliadnutie do registra sa zrealizuje "na obecnom úrade", a nie "na vhodnom mieste v obci", ako je predkladané.

    V § 7 ods. 3 - odporúčam doplniť: "Komisia s výsledkom riešenia námietky písomne oboznámi subjekt, ktorý námietku podal."

    V § 16 ods. 1 - odporúčam znenie: "Fond spravuje podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov:

    a) poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve štátu uvedené v osobitnom predpise,

    b) lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré podliehajú reprivatizácii a nevzťahuje sa na ne osobitný predpis § 11 zákona číslo 61/1977 Zb. vo vydanom úplnom znení číslo 14/1994 Z. z." Označenie b) by sa potom zmenilo na c) a c) by sa zmenilo na d).

    V § 16 odporúčam doplniť: "Pokiaľ oprávnené osoby majetok nezdokladujú a neprevezmú do 31. 12. 1996, fond je oprávnený takýto majetok prenajímať, pričom vzniknuté straty vyplývajúce zo zabezpečenia hospodárenia sa budú viesť ako vecné bremeno na príslušnom majetku. Po termíne 31. 12. 1996 vlastníkovi nevzniká nárok na úhrady podľa § 15 a 16 zákona číslo 229/1991 Zb.

    Vážená Národná rada, dovolím si vás požiadať o podporu týchto pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán kolega. Pán Rosival, nech sa páči. Pripraví sa pán Vanko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    už názov prerokúvaného zákona, zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva, naznačuje, že pozemkové vlastníctvo je neusporiadané. Úlohou prerokúvaného návrhu zákona je, pochopiteľne, toto vlastníctvo usporiadať. Súčasný nevyhovujúci stav v evidencii pozemkov a právnych vzťahov k nim je výsledkom pôsobenia viacerých činiteľov z minulosti, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe. Nebudem ich opakovať. Chcem len zdôrazniť, že ani jeden z týchto činiteľov nie je zapríčinený či inak spojený s obcami. Obce sa teda na vzniku súčasného nevyhovujúceho stavu nepodieľali. Preto si dovoľujem podať pozmeňovací návrh v § 4, ktorý hovorí o tom, že v obciach sa zriadia komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podľa odseku 5 v tomto § 4 činnosť týchto komisií budú zabezpečovať obce. Navrhujem, aby nielen obce, ale aj zriaďovateľ komisie sa podieľali na zabezpečení ich činnosti.

    Podávam preto pozmeňovací návrh v § 4 bod 5 sa za slová "zabezpečuje obec" doplnia slová "a zriaďovateľ pomerne". Nový text § 4 ods. 5 by teda znel: "Činnosť komisie organizačne a materiálne zabezpečujú obec a zriaďovateľ komisie pomerne." Domnievam sa, že by nebolo spravodlivé, aby obce samotné zabezpečovali činnosť týchto komisií. Preto vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, o podporu môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega. Pán Vanko, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Koncoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovolil by som si len niekoľko stručných poznámok. Prvá poznámka: V uplynulých rokoch, dvoch-troch rokoch pokúšali sa na Slovensku príslušné úrady vykonať určitý akt, t. j. majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, prípadne aj lesov, lesného vlastníctva a iných plôch. Ja som z okresu Považská Bystrica, robil som prednostu Obvodného úradu v Púchove. Takisto v našom okrese sme intenzívne na tejto problematike pracovali. Môžem vám povedať z toho záver: Terajšími právnymi predpismi nie je možné, prakticky nie je možné majetkovoprávne vysporiadanie väčšiny obcí na Slovensku.

    My sme to vykonávali, pokúšali sme sa o to, v dvoch obciach, ktoré boli vybraté. Jedna sa nám zdala bezproblémová, že to pôjde veľmi rýchlo, ľahko, občania chceli spolupracovať. Druhá bola trošinku problematickejšia. K tomuto aktu boli prizvané všetky orgány štátnej správy a všetci tí, ktorí mohli do toho niečo rozprávať a pomôcť vykonať to. S plnou vážnosťou sme to robili, s plnou vážnosťou sme pristupovali k určeniu vlastníkov, k vysporiadaniu, pokúšali sme sa urobiť prípadne ešte aj komasáciu.

    Skončilo sa to tak, že sme po vysporiadaní približne 40 %, 45 % alebo možno 50 % vlastníctva skončili zaseknutí. To znamená, že ak niekto namieta, že sa prijíma nový zákon, alebo že je to zákon, ktorý nie celkom rešpektuje iné zákony, trebárs ústavu a podobne, musí si uvedomiť jednu vec, že napríklad v poľnohospodárstve nie je možné ukončenie transformácie, pokiaľ nebudú majetkovoprávne vysporiadania pozemkov, lesov, plôch, ktoré sú, a tieto vysporiadania doterajším platným právnym systémom nie sú možné. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je k vlastníckym právam. Odzneli tu rôzne poznámky, že je to protiústavné, protizákonné, citovala sa ústava, zákony, paragrafy a podobne. Našťastie, že sme si už na to zvykli, lebo inak by sme boli z toho určite vyplašení. Ešte jedna taká poznámka bola, že je to obmedzovanie vlastníckych práv a podobne, a zaznela z úst určitého čelného predstaviteľa ideológie, ktorý tvrdo potláčal súkromné vlastníctvo. Nechcem to rozduchovať, len konštatujem. Je to zase nie celkom primerané hodnotenie situácie. Poviem vám jeden príklad z európskeho štátu, kde podmienkou vlastnenia pozemku je absolvovanie nejakého typu poľnohospodárskej školy. Predstavte si, že by sme my dali do zákona, že pozemok alebo pôdu môže vlastniť len ten, kto má poľnohospodársku školu. Tak poviete, to je nedemokratické, neústavné a neviem čo všetko, a je to v Európe, je to bežné.

    Teda ak chce Slovenská republika pokročiť v tejto zložitej problematike majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, musí prijať určité opatrenia. Bez týchto opatrení by sa to nedalo realizovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán Koncoš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní,

    prikláňam sa k tým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, ktorí pokladajú za potrebné, ba priam nevyhnutné prijať návrh zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Neusporiadané vlastníctvo pozemkov je totiž mnohokrát brzdou úspešného rozvoja podnikateľských činností, či už v poľnohospodárskej prvovýrobe, alebo v lesnom hospodárstve.

    Samozrejme, ako každý zákon, aj tento má určité medzery a je namieste, ak sa ho poslanci v rozprave snažia zlepšiť. Chcel by som tak urobiť aj ja a navrhujem doplniť v tomto zákone v § 18 odsek 1 takto: "Ak je o prenájom pozemkov viac záujemcov, má na uzatvorenie nájomnej zmluvy prednosť súčasný užívateľ. V prípade, že si doterajší užívateľ neplní povinnosti riadneho hospodára" - tu je odkaz číslo 42, ďalšie odkazy sa potom prečíslujú - "z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej katastrálnom území pozemky sú." Odkaz sa odvoláva na zákon 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a takisto na zákon číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podobné ustanovenie, aké navrhujem doplniť do § 18, je aj v zákone 229 a následných novelách v § 17, myslím v odseku 4. Tam sa hovorí o prevode nehnuteľností všeobecne, čo ma vedie k predloženiu tohto návrhu.

    V prvom rade Slovenský pozemkový fond nie vždy postupuje pri prenajímaní poľnohospodárskej pôdy či lesných pozemkov tak, aby boli riadne obhospodarované, a často v priebehu roka mení pôvodnú nájomnú zmluvu, resp. od nej odstupuje, a pozemky prenajíma iným užívateľom bez toho, aby to písomne oznámil doterajšiemu užívateľovi, dokonca prenajíma so spätnou platnosťou.

    Napríklad v okrese Rimavská Sobota asi u 400 ha pôdy, ktorú doteraz užíva poľnohospodárske družstvo Gemer, v máji tohto roku pozemkový fond odstúpil od nájomnej zmluvy a od 1. januára to dal do užívania fyzickej osobe. Takto však pozemkový fond nepostupuje len voči poľnohospodárskym družstvám, ale aj voči fyzickým osobám. Takisto v okrese Rimavská Sobota sa stalo, že celé hospodárstva bývalého štátneho majetku, ktoré už boli v nájme fyzickej osoby, v priebehu roka prenajal so spätnou platnosťou od 1. 1. ďalšej fyzickej osobe.

    Samozrejme, že takéto ustanovenie len čiastočne zabráni podobným praktikám a zrejme bude treba v čo najbližšej budúcnosti novelizovať zákon o Slovenskom pozemkovom fonde, kde by sa prílišné právomoci tejto inštitúcie upravili tak, aby do užívania pôdy mohli hovoriť aj obce, prípadne pozemkové úrady, lesné úrady a regionálne pozemkové a informačné služby.

    Takisto by som mohol hovoriť o tom, že časté zmeny užívateľa sú veľmi nebezpečné pri obhospodarovaní lesov, najmä vtedy, ak sa nájomné zmluvy uzatvárajú na kratšie obdobie. Užívateľ nemá záujem plniť dlhodobé úlohy a povinnosti voči lesu, ale má záujem čím skôr získať vložené prostriedky, vyťažiť les a, samozrejme, že potom sa to končí tak, že po vyťažení drevnej hmoty vracia lesné pozemky lesnému fondu a dostávajú sa takpovediac vyrabované znovu do užívania štátnym lesom.

    Toľko môj návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže ďalší kolegovia, resp. kolegyne, nie sú prihlásení do rozpravy, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Pán Langoš, pripraví sa pán Rózsa.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážená Národná rada,

    pozorne som počúval svojich predrečníkov a chcem povedať niekoľko stručných poznámok. Hoci nepatrím medzi bývalých prominentov, teda medzi prominentov bývalej ideológie, s vystúpením jedného z nich súhlasím. Moje názory sú často označované ako radikálne. Slovo radikálne je odvodené od latinského radix - koreň. Chcem vyzvať Národnú radu v tomto transformačnom období, v postkomunistickom období, aby si každý z nás osvojil prastarú zásadu: súkromné vlastníctvo je posvätné. Každý, kto siahne na súkromné vlastníctvo, dopúšťa sa krádeže, prípadne násilia.

    Chápem a vnímam problémy každej vlády i tejto vlády v tomto ťažkom transformačnom období, ale vláda má dve možnosti. Buď pri neprekonateľných alebo ťažkých problémoch použiť násilie, ako to navrhuje predovšetkým v tretej časti tohto návrhu zákona, alebo použiť civilizovaný kultivovaný spôsob, ktorý nie je celkom zreteľný pre plánovačov, ale v podstate funguje, a to je otvoriť a uvoľniť trh s poľnohospodárskou pôdou pri všetkých potrebných ochranách poľnohospodárskej výroby a vytvoriť priaznivé úverové prostredie na tento trh.

    Takže sa pripájam k tým predrečníkom, ktorí navrhovali vypustiť tretiu časť z vládneho návrhu zákona. Budem to podporovať. A znova opakujem, mali by sme si skutočne osvojiť tú prastarú zásadu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Rózsa. Prepáčte, pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, nemám vo zvyku veľa rozprávať, ale mám k tomu len jednu poznámku. Ešte jeden príklad by som vám dal na vysvetlenie celej situácie. Máme obec Lazy pod Makytou v našom okrese, kde sa robila v roku 1926 komasácia, ale nebola zapísaná. Tam sa dostávame do takého paradoxu, že musíme vychádzať z kníh, ktoré sú z minulého storočia. Tam sa pôda nedá predať, ani kúpiť. Ako pán poslanec Langoš hovoril, my by sme boli radi, ale tam sme takí zaseknutí, ale aj v niektorých ďalších obciach, že sa nemôžeme práve pre majetkovoprávne vysporiadanie pohnúť z miesta. Takže musí sa hľadať nejaký mechanizmus, ktorý by to prekonal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Výnimočne si myslím, že pán Langoš teraz hovoril pravdu. Súkromné vlastníctvo má byť posvätné, ale len vtedy, keď je vlastníctvom. A vlastníctvom je len vtedy, keď ho niekto vlastní, alebo vlastník je len vtedy, keď má nejaké vlastníctvo. Pokiaľ vlastník nemá žiadne vlastníctvo a nemieni sa oň prihlásiť a nemieni sa oň starať, musí sa predsa o to postarať tento štát zákonnými normami.

    Myslím, že to tento štát robí, a teraz aj táto snemovňa, aby sa letargia a tie problémy, ktoré sa tu za posledné štyri roky nahromadili, už konečne začali riešiť. Ale tým, ako navrhujú niektorí poslanci, aby tu tá letargia trvala ďalej a ďalej sa obohacovali notári a stúpal ich počet, ako aj súdy, aby to trvalo donekonečna a naši občania sa súdili za štvorcové metre, nie za hektáre a za nejaké veľké plochy, myslím, že tomu slúži to, aby sme tento zákon prijali.

    Preto s plnou vážnosťou, pretože v agrárnom priestore pracujem dlhé roky, podporujem vládny návrh zákona s tými zmenami, ktoré sú v spoločnej správe, respektíve aj s niektorými, ktoré tu boli prednesené veľmi vážne a zodpovedne. Ale aby v každom prípade vlastníctvo slúžilo tomuto štátu, a nielen jedincom na niečo celkom iné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Langoš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, existuje vlastníctvo de iure a de facto. Tieto dva druhy vlastníctva boli násilne oddelené po roku 1948 a nemožno ich oddeľovať. Tam, kde existuje vlastníctvo de iure, musí byť spojené i s vlastníctvom de facto.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si jednu všeobecnú poznámku, pretože ako počúvam rozpravu, veľmi často sa dáva tento návrh zákona do protikladu s ústavou.

    Podstatou tohto zákona, ako mu ja rozumiem, nie je nič iné, len udržať funkčnosť veci. Pokiaľ by šlo o dedenie auta, tak nikto nebude pochybovať o tom, že jeho rozrezanie na štyri časti ho znefunkční a nemá to zmysel. Podobne rozdrobenie pôdy pod určitú výmeru takisto znefunkčňuje použitie tejto pôdy, o nič iné tu nejde. Páni, ani sa nespochybňuje dedenie, ani právo vlastniť. Pretože otázka vlastníctva v tomto zmysle je otázka toho, že niekto nepríde o dedičstvo, ale bude mu musieť byť vyplatené, to je otázka aj toho, že by sa napríklad dediči dohodli, že to celé predajú, a potom to jeden kúpi naspäť.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    súhlasím s výrokom pána Langoša, že súkromné vlastníctvo je posvätné. Domnievam sa, že tento zákon sa usiluje aj o to, aby bolo posvätné. Ja by som tých, ktorí nie celkom dobre chápu jeho zmysel, pozval na týždennú exkurziu na Kysuce, kde nevyjasnené vlastnícke vzťahy prerastajú do ruvačiek, kde sa ľudia ohrozujú navzájom na živote a zdraví so sekerami, kde napádajú lesníkov s motorovými pílami, kde štátna moc začína byť absolútne bezmocná.

    Za minulý rok bolo v okrese zistených 24 000 kubíkov nedovolených porubov. Tieto poruby sa nevykonávajú iba v štátnych lesoch, rúbe sa tam, kde je to najvýhodnejšie a najbezpečnejšie, na majetku kohokoľvek, ktorý momentálne nie je vlastnícky vysporiadaný, kde sa títo piráti môžu dostať. Takže myslím, že je aj v záujme skutočných vlastníkov, bývalých vlastníkov, aby sa tieto vzťahy vysporiadali.

    Pokiaľ niektorí kolegovia citovali článok 20 ústavy, podotýkam, že on má aj odsek 4 a tento hovorí jednoznačne, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Myslím, že verejný záujem v tejto veci netreba takým múdrym ľuďom, ako poslancom tejto snemovne, vysvetľovať, že ten verejný záujem tu nesporne je a o tejto veci sa hádať nebudeme. Je len otázka, ako zo zákona a v akej miere tieto obmedzenia urobiť tak, aby sa naplnil účel zákona a aby nebol poškodený občan.

    Zároveň, pretože, pán predsedajúci, neviem, ako rozhodne snemovňa, dovolím si predniesť na zmäkčenie podmienok jeden krátky pozmeňovací návrh, a to v § 23 v ods. 3 nahradiť text "jedného mesiaca" znením "troch mesiacov". Ide o vyjadrenie nadobúdateľov súdu. Túto lehotu pokladám za veľmi krátku, myslím, že ďalšie odôvodnenie nie je potrebné uvádzať.

  • Ďakujem. Pán Miklušičák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    pán Husár povedal, že tu ide o verejný záujem. Pýtam sa, čí verejný záujem? Tých dvanásť a pol milióna vlastníkov, aj keď nás je len päť, ako sa uvádza v dôvodovej správe - je to v ich záujme, to, čo navrhujete?

    Kradne sa z lesa. Podľa doteraz platnej úpravy lesy, ktoré neboli vydané, sú predsa v správe štátnych lesov a tie sú povinné na nich hospodáriť spôsobom riadneho hospodára, to znamená lesy aj ochraňovať. Ak tam niekto nepovolaný kradne, nemá tam čo robiť, jednoducho majú tento majetok aj ochraňovať.

    A že sa príbuzní súdia, často sporia a že to prechádza až do krajných bitiek - ja som z Oravy, kde je situácia zrejme podobná, a môžem povedať, že tento zákon tomu nezabráni, naopak, ak sa prijme v takej podobe, ako je predložený, spôsobí pocit obrovskej krivdy všetkých, alebo drvivej väčšiny vlastníkov, najmä na Kysuciach a na Orave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hovorilo sa tu o posvätnosti súkromného vlastníctva. Nenamietam, ale chcel by som povedať, že je to zrejme len čiastočná pravda. Asi každá forma vlastníctva, ak vlastníctvo bolo nadobudnuté zákonným spôsobom, by mala byť pre nás posvätná a čestná. Myslím si, že návrhy, ktoré obmedzujú vlastníctvo pôdy nad 20 árov, nie sú nejako protizákonné, pretože tu sa nevyvlastňuje pôda, ani protiústavné. Ten, kto nebude dediť, dostane náhradu, a teda nič zlé sa v tomto nekoná.

    Takéto obmedzenia, a ešte prísnejšie, platia v mnohých štátoch Európskej únie a nikto tam nehovorí o postkomunistických manierach a takýchto krokoch. Myslím, že treba zákaz drobenia podporiť a treba sa zjednotiť. Nemôžem namietať, či to bude 20 árov, alebo to bude 10, alebo 5 árov, alebo to bude, ja neviem, 50 árov, o tom sa dá diskutovať, ale prosil by som, práve v záujme tých vlastníkov, ktorí často nevedia identifikovať, ani vôbec sa nedá v prírode identifikovať výmera, ktorú vlastnia, aby sa v záujme týchto vlastníkov urobil poriadok s vlastníctvom a tento zákon, myslím si, že k tomu prispeje, vytvorí určité predpoklady.

    Ďakujem.

  • Ešte by som si dovolil kratučkú poznámku. Pred chvíľkou tu padlo slovko dvanásť a pol milióna vlastníkov pôdy. Viete si predstaviť, ako sme Európske spoločenstvo pomýlili? Na jednej strane vyhlasujeme, máme dvanásť a pol milióna vlastníkov, a na druhej povieme, že máme len päť miliónov obyvateľov. Prepáčte.

    Ďakujem.

  • Mám len poznámku. Opravil som sa, že ide o vlastníctvo, a v takom prípade som to dal aj do súvisu. Aj keď máme len päť a pol milióna obyvateľov, toľko je vlastníckych vzťahov. Napriek tomu na svojej faktickej poznámke trvám.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Rózsa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    predtým, než vyslovím stanovisko k návrhu predloženého zákona, dovoľte mi kratučkú poznámku pre pána predsedu Delingu.

    Voľakedy v študentských rokoch nám podľa zásad rímskeho práva tĺkli do hlavy, že vlastníctvo nie je nič iné než neobmedzené panstvo nad vecou. Prosím však, aby sme nešli do ďalšieho extrému, že teraz vytvárame neobmedzené panstvo orgánov štátnej správy nad občanmi. To je len tá poznámka.

    Teraz pokiaľ ide o podstatu veci, o čo nám vlastne ide. Samozrejme, neusporiadané vzťahy treba usporiadať. Ide nám o poriadok v evidencii, ide nám o procesnú normu v oblasti správneho práva, alebo ide nám o skutočnú úpravu vlastníckych vzťahov v oblasti hmotno-právnych predpisov? Ak si tieto veci neozrejmíme, potom veľmi ľahko skĺzneme do situácie, že ide skutočne o skrytú - nie vyvlastnenie, vyvlastnenie je normálna vec -, ale o skrytú konfiškáciu súkromného majetku.

    Prečo to tvrdím? Tvrdím to preto, lebo môžeme vysvetľovať článok 20 ods. 1 ústavy ako chceme, môžeme zdôvodňovať odsek 4 článku 20 ústavy ako chceme, ale tento návrh, najmä v časti tretej, je jednoznačne, preukázateľne v rozpore s ústavou a my takýto zákon prijať predsa nemôžeme.

    Vzhľadom na širokú diskusiu sa obmedzím len na niektoré pozmeňovacie návrhy.

    V prvej časti by bolo vhodné, aby sa § 8 ods. 2 návrhu zákona doplnil tým, že podrobné vymedzenie náležitosti registra bude prílohou tohto zákona a bude vydané súčasne so zákonom.

    Ďalej pokiaľ ide o účastnícke poplatky, táto časť nemá absolútne žiadnu oporu v práve, preto § 10 ods. 2 a 3 písmeno a) a b) odporúčam vypustiť. Obdobne v § 12 po písm. b) text, ktorý sa začína slovami "a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky"...atď, túto vysvetľovaciu časť navrhujem vynechať.

    Ďalšia časť mojich pripomienok a návrhov sa týka nakladania s pozemkami zo strany fondu. Vzhľadom na sústredenosť a vzdialenosť fondu, vzhľadom na skutočnosť, že ide len o písomné informácie bez znalosti vecí priamo na mieste, navrhujem oprávnenie fondu previesť na príslušné obce, a to najmä ustanovenia k § 13, 15, 16 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 písm. b). Ďalej navrhujem v § 17 ods. 1 po slove "fond" vsunúť "a obec".

    V § 19 navrhujem vypustiť najmä časť poslednej vety za bodkočiarkou "na tieto účely môže tiež pozemky nadobúdať do vlastníctva štátu". Túto vetu navrhujem vynechať.

    Pokiaľ ide o veľmi závažnú, podľa mňa najzávažnejšiu tretiu časť, som toho názoru, že áno, treba vlastnícke vzťahy usporiadať, ale toto usporiadanie nepatrí do tohto zákona. Treba vypracovať osobitný zákon o tejto problematike, a preto celú tretiu časť § 21 až 24 navrhujem vypustiť a poslednú časť, štvrtú, legislatívne k tomu prispôsobiť. Súčasne, ak by tento návrh nebol prijatý, odporúčam § 21 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 a 3 vypustiť a obdobne § 21 a § 24 jedna vypustiť. ???

    Pokiaľ by bolo pochopenie zo strany parlamentu pre vypracovanie osobitného zákona na usporiadanie vlastníckych vzťahov, potom by som si dovolil navrhnúť uznesenie pre Národnú radu tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady s poukazom na ustanovenie § 32 písm. i) zákona číslo 44/1989 Zb. a zmocňovacieho uznesenia Národnej rady vzhľadom na závažnosť zásahov do práv občanov časť tretiu alebo nový návrh zákona predložiť na všeobecnú diskusiu v súlade s ustanovením § 60 ods. 6 rokovacieho poriadku."

    Prosím o pochopenie mojich návrhov.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Rózsa, ja dosť dobre nechápem váš návrh. Dedičstvo, ktoré nikto neprijme, alebo veci nájdené, teda vlastníctvo, o ktoré sa nikto nehlási, v celom civilizovanom svete je samozrejmé, že takéto veci pripadajú do vlastníctva štátu. Mňa by zaujímali dôvody, ktoré vás viedli k tomu, aby sme zmenili aj zmysel nášho Občianskeho zákonníka a zaviedli v tejto špeciálnej úprave túto vašu požiadavku, teda titul, podľa ktorého by malo vlastníctvo, o ktoré sa nikto neprihlási, alebo ktoré dediči odmietnu, pripadnúť obci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

  • Vážená Národná rada, len veľmi stručne chcem odpovedať na predrečníka takto: Je otázka, čo chápeme pod pojmom štát. Ak uznáme, že obec je pilierom štátu, je možné, aby tieto zanechané majetky v konečnom dôsledku patrili obciam.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pánu poslancovi Rózsovi a k jeho poznámke, že ide o neobmedzené panstvo štátu nad občanmi: Myslím, že o to vôbec nejde, lebo keď občania dokážu podľa tohto zákona svoje vlastníctvo, tak vlastne štát nebude vlastniť nič a nepôjde o žiadne panstvo štátu nad občanmi.

  • Niet pochýb o tom, že opatrenia proti drobeniu pozemkového vlastníctva sa nedajú vykonať tak, aby sa netýkali vlastníctva. Ale na druhej strane koncepcia celého zákona je taká, že chce zároveň so založením správnosti, objektívnosti, a teda aj použiteľnosti, aplikability registra dosiahnuť aj to, aby sa pokiaľ možno zabránilo drobeniu. Takže ak by sme tretiu časť zo zákona vynechali, splní iba polovicu účelu.

  • Chápem neobvyklosť tohto riešenia, pretože komasácia podľa základného článku 39/1908 bola postavená na princípe dobrovoľnosti vlastníkov, museli sa dohodnúť, že si zámennými zmluvami zamenia pozemky, ale nemyslím si, že by sa tento v podstate ešte feudálny inštitút dal právne aplikovať dnes, na konci 20. storočia, lebo jednoducho niet vlastníkov k mnohým pozemkom, ktoré sú v obciach. Jednoducho si neviem dosť dobre predstaviť, že by sa to mohlo vyriešiť, to sceľovanie pozemkov, aby boli hospodársky schopné a využiteľné, uskutočniť týmto spôsobom, na princípe absolútnej dobrovoľnosti. Preto som ochotný prijať istú mieru aj tohto štátneho donútenia vo forme odvodov, aby sa ten účel dosiahol. Ja v tom nevidím nič protiústavné, skutočne.

    Pokiaľ ide o to, pán Rózsa, že obce sú základom štátu, občania sú základom alebo pilierom štátu - práve teraz, keď presadzujeme ten občiansky princíp, poslanci Maďarskej koalície akosi zrazu prestali mať záujem o to, že sú občania. Všetci sme občania tohto štátu a všetci tvoríme jeho piliere. Tak je to správne. Ale chcel som vám povedať, prečo potom nenavrhnete aj novelizáciu Občianskeho zákonníka, keď žiadate tento inštitút do tohto zákona zaviesť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    pokiaľ ide o postavenie orgánov štátnej správy, prosím o pochopenie, že orgány štátnej správy sú vytvorené preto a len preto, a jedine preto, aby slúžili občanom, a nie pre niečo iné.

    Ďakujem.

  • Dámy, páni, ak dovolíte mám veľmi krátku poznámku. Nepochybujem o tom, a určite so mnou súhlasíte, že na Slovensku je veľmi veľký počet vlastníkov pôdy. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je tu aj veľa takých, ktorí sa dnes domnievajú, že sú vlastníci. A filozofia tohto zákona je jednoducho taká, aby títo domnelí vlastníci mohli istými mechanizmami preukázať svoje vlastníctvo. Vyslovene sa v zákone zdôrazňuje, že vlastníctvo alebo vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Reálny stav, na základe rozboru, ktorý je v dôvodovej správe uvedený, je taký, že veľká časť vlastníkov nemôže plne alebo vôbec využiť vlastnícke právo. To znamená, že to vlastníctvo je len titulárne a hospodársky, v našej terminológii hospodársky prázdne. A to je základná filozofia zákona, aby sme umožnili týmto ľuďom pôdu identifikovať, užívať a aby sme im aj umožnili, aby mali ústavou zaručenú ochranu tohto vlastníctva, ktorá na základe tohto zákona bude identifikovaná.

  • Chcem ešte poznamenať, že v našich rokovaniach sa dosť často objavuje takýto nevhodný moment, že na jednej strane hovoríme, štát je tu nato, aby slúžil občanovi, aby sa o neho staral atď. atď. Ale v tej chvíli, keď príde na určité konanie, na nevyhnutnosť konania, kde skutočne žiadna iná autorita okrem štátu nemôže uvádzať veci do poriadku, potom sa zrazu objaví takéto nepochopenie a obviňujeme štát, resp. vytvárame ilúzie ľuďom o tom, že sa to dá celkom ináč, aj keď sa to v skutočnosti nedá.

    Chcel by som povedať takýto príklad. Pozrite sa, aj peniaze sú naše vlastníctvo. Každá koruna, ktorú máme, je predsa naše výhradné vlastníctvo, ale pokiaľ ide o menu ako takú a menovú politiku, robí ju Národná banka, a nikto z nás proti tomu neprotestuje, ale ani nemôže, pretože nikto iný by to robiť nemohol, tak ako to robiť treba. Takže mali by sme aj svoje uvažovanie v tomto smere, povedal by som, zdisciplinovať a viesť v primeraných reláciách.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ak nie, tak vyhlasujem rozpravu o 23. bode programu za skončenú. Chcem sa spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni,

    rozprava, ktorá sa tu otvorila, myslím si, je opodstatnená a prirodzená. Škoda, že sa neotvorila a s takou intenzitou neprebehla pred dvoma rokmi, keď sme prerokúvali vo výboroch koncepciu pozemkového vlastníctva, keď sme sa zamýšľali nad tým, čo urobiť a ako urobiť, či to riešiť takýmto zákonom, alebo či použiť iné kroky. Využili sme z diskusie názory a podnety a pripravili sme tento návrh zákona.

    Takisto si myslím, že je určitou škodou, že sa nevyužili tie myšlienky, ktoré tu predniesli páni poslanci z KDH. Mňa veľmi zaujala myšlienka pozitívnej motivácie, možno sme mohli pracovať s touto myšlienkou lepšie vo výboroch a možno, keby mala nejakú konkrétnu podobu, bolo ju možné aplikovať ako pozitívnu motiváciu na postupné koncentrovanie vlastníctva. Tým mám na mysli to, že je možné s týmto inštrumentom pozitívnej motivácie naďalej pracovať. Tento zákon vôbec nebráni tomuto riešeniu.

    Dovoľte mi pár krátkych poznámok na tému, kde sa vlastne nachádzame a o čo ide. Máme asi 200 krásnych mladých farmárov, ktorí hospodária na výmere väčšej ako 50 ha, 150, 200 ha, a to sú ľudia, ktorí na mňa najviac naliehajú, aby sme im vytvorili podmienky, aby mohli mať aspoň 400, 500 ha. Myslím si, že toto ich snaženie je prirodzené a zodpovedá aj prepočtom amerických ekonómov, že farma sa stáva rentabilnou vtedy, keď je koncentrácia výroby nad 400, 500 ha. Z tohto hľadiska naše úvahy o niekoľkých štvorcových metroch pôdy, o vlastníctve k niekoľkým štvorcovým metrom sú naozaj, nie som si celkom istý, či posvätné, pretože si myslím, že posvätné vlastníctvo je vtedy, keď funguje, keď spĺňa svoje funkcie a prináša vlastníkovi a všetkým prospech.

    Niekedy pôda, ktorá je na Slovensku, nepatrila nikomu. Potom patrila tomu, kto si z nej urval väčší kus. Potom panovníkovi, potom ju na chvíľu panovník rozdelil medzi šľachtu, potom si ju zasa panovník stiahol, potom sa časť vydala roľníkom, v urbároch v ucelených častiach, potom nastal trh s pôdou, začala sa kupovať a predávať. Vlastníctvo k pôde vôbec nie je tak raz naveky dané, ako by sme si tu hádam chceli a priori predsavziať a z tohto postulátu k problému pristupovať.

    Myslím si, že ak sme hovorili predtým napríklad o zákone o potravinách, tiež je určitým zásahom do súkromného vlastníctva, keď sme schválili, že orgány potravinového dozoru môžu prísť do výrobne potravín, a keď neslúži vlastníctvo tohto súkromného vlastníka verejnému záujmu, spoločnému záujmu, tak môžu mu zakázať prevádzkovať a využívať toto vlastníctvo. Takisto nemôžem jazdiť s autom, ktoré vytiahne 200-kilometrovú rýchlosť, 200-kilometrovou rýchlosťou tam, kde je predpísaná päťdesiatka.

    Takisto by som mohol hovoriť o daniach. Dane samy osebe sú takisto obmedzovaním vlastníctva. Čiže je normálne, že vlastníctvo funguje v súlade s verejným záujmom a všeobecným záujmom a že naša ústava hovorí, že je možné toto obmedziť v súlade so zákonom.

    Preto tento zákon predkladáme, aby sme sa na úrovni zákona dohodli, že tieto opatrenia treba urobiť. Chcel by som povedať, že takéto ustanovenia o zákaze drobenia platia dnes v mnohých štátoch Európy, ktoré majú dlhodobú demokratickú tradíciu. Chcel by som poukázať na stav vo Veľkej Británii, v Anglicku, kde sa už po niekoľko generácií, dá sa povedať, že po niekoľko storočí nemení výmera jednotlivých majerov a statkov, ale je zo zákona stanovené. Napríklad aj celé rakúske právo. Tak sa stalo aj v Čechách, že stav je historicky odlišný od Slovenska, že zákon obmedzil napríklad vlastníctvo pri dedení, že mohol dediť len najstarší syn, s ostatnými sa musel vysporiadať. Toto právo, tento zákonný vzťah k vlastníctvu pôdy platí v mnohých krajinách dodnes a nepokladajú to za stav, ktorý by znesväcoval súkromné vlastníctvo.

    Takisto si dovolím povedať, že v Rakúsku by neexistovala diaľnica, keby neboli prijali osobitný zákon o výstavbe diaľnice, ktorou vykúpili všetko, čo stálo v ceste, za náhradu a podľa špeciálneho zákona. Takže sú to inštitúty a inštrumenty, ktoré normálne platia a používajú sa.

    Chcel by som povedať jeden fakt, ktorý vám možno mnohým vec trošku osvetlí. Neobmedzujeme to, ak dnes niekto vlastní 8 cm2 a bude to chcieť vlastniť aj ďalej, alebo bude chcieť, aby to zdedilo jeho dieťa, tak to môže zdediť. My len chceme, keď sú piati dediči, aby sa tých 8 cm2 nededilo na piatich. Nech to zdedí jeden, pretože keď ideme hovoriť o usporiadaní pozemkového vlastníctva, v prvom rade musíme dať do poriadku evidenciu, musíme urobiť pozemkové úpravy a musíme podnietiť, pozitívne, samozrejme, postupnú koncentráciu tohto roztriešteného vlastníctva.

    Je nezmyselné, aby sme sa snažili o koncentráciu vlastníctva k pozemkom, keď naďalej bude pokračovať trieštenie týchto maličkých výmer. Neobmedzujeme. Ešte raz hovorím, ak niekto vlastní malú výmeru a táto malá výmera sa bude dediť ďalej, na to sme nesiahli a to neobmedzujeme, ale snažíme sa, aby tento zákon zabránil tomu, že ešte tieto malé výmery sa budú ďalej trieštiť. To možno nie každý postrehol, tak si to dovolím dať do vašej pozornosti, že napríklad toto vôbec neriešime.

    Chcel by som poukázať, ak dovolíte, mám tu také praktické, reálne situácie, ako to vyzerá. Je pokročilý čas, nebudem vás s tým zaťažovať, ale napríklad pri parcele, kde ide celkove o 2 700 m2, ide o registračné číslo, čísla asi v 40 prípadoch, a len jeden prípad je teda nad tých 2 000 m2. Sú tu doslova aj 3 m2. Situácia je teda v skutočnosti taká.

    Takisto by som chcel povedať poznámku o tom, prečo to neriešime v súlade so zákonom číslo 229 alebo číslo 330, alebo číslo 266, alebo číslo 293, alebo číslo 323, ktoré všetky na túto tému hovoria. Preto, lebo podľa všetkých týchto doteraz platných zákonných noriem je možné riešiť tento stav iba súdnou cestou. Ide o niekoľko stotisíc, možno niekoľko miliónov prípadov. Keby sme to všetko chceli riešiť cez súdne procesy, tak je to vlastne stav, ktorý by bol nezvládnuteľný, ktorý by sa cez súdy nedal nikdy uskutočniť.

    Navyše by som chcel povedať ešte jednu faktickú poznámku: 2 000 m2 pri priemernej cene 37 000 korún za ha na Slovensku, ide asi o majetok vo výške 9 000 korún, ktorého sa dotýkame nie tým, že ho vyvlastňujeme, ktorého sa dotýkame tým, že sa nedá v tej fyzickej podobe ďalej deliť. To je všetko, čoho sa dotýkame, a preto som povedal toto číslo, aby sme vedeli, asi o akej veľkej čiastke a o akej sume hovoríme.

    Základná otázka je, čo sa stane, keď tento zákon a tento postup neprijmeme. Ďalej sa budú drobiť tieto maličké pozemky. Evidencia pôdy sa neusporiada systémom, o ktorom sme tu hovorili, pretože by bolo treba na tie chúlostivé prípady rozhodnutia súdu. To znamená, že mal by sa tým zaoberať súd, a súd nie je schopný ani percentuálne množstvo z týchto problémov riešiť. To znamená, že zostane tento stav vlastne neriešený a jednoducho o niekoľko, o 10 rokov vlastne nájdeme znova toto rozdrobenie v násobku dedičských konaní oprávnených dedičov, a evidencia, ktorá k dnešnému dňu bola, nebude sa dať povedať, že by sa nejakým spôsobom zlepšila a mohol by sa rozvinúť trh s pôdou.

    Súhlasím s pánom poslancom, že najlepšia motivácia je pozitívna, že by sme mali rozvinúť trh s pôdou. Áno, lenže aj na to treba, aby sa evidencia pôdy dala do poriadku. Nemôžeme obchodovať s pôdou, ktorá nemá evidenciou podloženého vlastníka.

    Takže si myslím, že skutočne tieto akty v evidencii je nutné takýmto komisionálnym, netradičným spôsobom urobiť. Takisto si myslím, že opatrenia, ktoré sú v oblasti dedičského, sú opodstatnené a nevyhnutné na usporiadanie. Takisto myslím v rozsahu, o akom sa tu uvažuje s vydŕžaním, o akom sa tu uvažuje so zákazom drobenia, sú tie minimálne nároky na to, aby sa ten blbizmus, s prepáčením za výraz, ktorý tu pokračuje v drobení a vlastne v strate schopnosti zaevidovať vlastníctvo k pozemkom, zastavil, lebo keď sa to nezastaví, ťažko môžeme hovoriť o nejakej pozitívnej motivácii, že by sme to dali do poriadku.

    Poviem to na rovinu, riskujem, samozrejme, ale nech sa páči, našou ambíciou je, aby sa do štyroch rokov na každý pozemok dal vydať list vlastníctva. Vyriešime pozemkové úpravy, ideme riešiť evidenciu, obnovenie registra evidencie nehnuteľností, pozemkov a samozrejme tam, kde sa nenájde reálny vlastník a nezdokladuje, tam bude za štát pozemkový fond, ale aj tam bude možné vydať pozemkový list vlastníctva fakticky tomuto pozemkovému fondu. Čiže je to cesta, keď by to bolo možné urobiť.

    Chcel by som vás, vážené dámy, vážení páni, poprosiť, napriek tomu, že mnohé vaše úvahy a hlavne obavy vo vzťahu k ústavnosti akceptujem a rešpektujem, aby sme nabrali toľko odvahy a sily, aby sme toto riešenie podporili. Tie náznaky, ktoré tu boli v nejakých politických polohách, myslím si, že tak, ako ste ich naznačili, aj skončili, že nie sú ničím podložené, že sa tu nedá preukázať niečí politický záujem, že by chcel profitovať na riešení, ktorý tento zákon navrhuje. Nie je to žiaden politický záujem, je to vyložene technická, technokratická alternatíva a variant.

    Ku konkrétnym poznámkam len toľko: K pánu poslancovi Benčíkovi, ktorý vlastne svojimi alternatívami uznal opodstatnenosť tohto riešenia, i keď je na hrane s ústavnosťou, ja si myslím, že tá druhá alternatíva je akceptovateľná a že sa dá v tomto zhodnúť, tak ako navrhuje. Takisto pokiaľ navrhoval krátku lehotu jedného mesiaca, myslím v § 23, predĺžiť na 3 mesiace, myslím, že je to takisto pripomienka, ktorá sa dá bez problémov akceptovať.

    Takisto sa dá akceptovať návrh pána poslanca Koncoša v precizovaní vzťahov v oblasti nájmu poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

    Na záver by som chcel ešte raz povedať, že som ani pri jednom diskutujúcom nemal pocit, že by a priori problematiku odmietol. Samozrejme, chápem poslancov z Maďarskej koalície, prečo preferujú záujem obcí, chápem, že tento problém tu nanášajú. Chcel by som zároveň povedať, že s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska sme sa v podstate dohodli na tomto riešení, že neknihované pozemky v intraviláne prechádzajú do majetku obcí, v extraviláne do správy pozemkového fondu.

    Chápem takisto návrhy a pozície a myšlienky, ktoré tu priniesli poslanci KDH, ako aj ostatných poslancov. Nejaký záver a nejaký konsenzus musíme dnes dosiahnuť. Najhoršie by bolo, ešte raz opakujem, keby sme tento zákon neprijali, pretože o 2-3 roky by sa táto problematika nevyhnutne dostala znova sem do tejto miestnosti a v každom prípade je taká zložitá, že inak ako osobitným zákonom nie je možné túto problematiku vyriešiť. Preto vás prosím ešte raz, vážené dámy a páni, aby ste podporili tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Novák?

  • Pán poslanec, chcem sa spýtať, keďže iba z rozpravy bolo takmer 60 pozmeňovacích návrhov, či chcete čas na zapracovanie týchto návrhov, alebo môžete uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem, v poriadku. Môžeme sa dohodnúť, že by sme pokračovali ďalším návrhom zákona, kým by si pán spravodajca zapracoval do návrhu zákona všetky pripomienky, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Len by som poprosil pána Nováka, keby potom, až spracuje tie poznámky, sa to vytlačilo a odovzdalo všetkým, lebo aj my budeme mať problém, čo áno, čo nie, aby sme si to mohli objasniť v kluboch. Takže keby sa to naformulovalo písomne a rozdalo všetkým poslancom.

  • Ďakujem. Dámy a páni, organizačný odbor zariadi, aby poslanci dostali tieto pripomienky na papieri.

    Vážené dámy a páni, budeme pokračovať d v a d s i a - t y m š t v r t ý m bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 171 a spoločnú správu výborov ako tlač 171a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 400 zo dňa 6. júna 1995 som bol poverený vládou Slovenskej republiky odôvodniť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, takzvaný katastrálny zákon, na dnešnej plenárnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), tlač 171, bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1995. Z uvedeného hľadiska, z vecného hľadiska ide o to, že rýchly vývoj spoločenských a ekonomických zmien a najmä príprava niektorých koncepčných opatrení týkajúcich sa nehnuteľností a právnych vzťahov k nehnuteľnostiam si vyžiadali vypracovanie analýzy pôsobenia právnej úpravy katastra nehnuteľností a zápisu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Z uvedenej analýzy vyplynula potreba vypracovať nový katastrálny zákon a súčasne zrušiť zákon číslo 265 z roku 1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákon Slovenskej národnej rady číslo 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.

    Spracovanie návrhu katastrálneho zákona odôvodňujú najmä nasledovné skutočnosti:

    Po prvé: Potreba prispôsobiť právnu úpravu zápisov vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a katastra nehnuteľností novému štátoprávnemu usporiadaniu.

    Po druhé: Potreba prispôsobiť právnu úpravu katastra nehnuteľností zmenám, ku ktorým medzičasom došlo v súvisiacich právnych predpisoch.

    Po tretie: Potreba odstránenia systémových nedostatkov v zákonoch ako aj potreba zohľadnenia poznatkov a skúseností z doterajšieho pôsobenia zákonov, upravujúcich zápis vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a kataster nehnuteľností ako aj procesnú stránku zápisu do katastra nehnuteľností.

    A po štvrté: Jednotná právna úprava obsiahnutá v jednom právnom predpise je jednoduchšie aplikovateľná pre odbornú prax a výrazne podporí aplikáciu tohto zákona v praxi.

    Navyše z dôvodu absencie osobitnej právnej úpravy o určení priebehu hraníc obcí alebo hraníc katastrálnych území. Preto súčasťou vládneho návrhu katastrálneho zákona je aj samostatný oddiel, a to konanie o určenie priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia. Účelom tohto zákona je rozhodnúť o návrhu na zmenu priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia, ak súčasný priebeh hranice je výsledkom zmeny v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

    Vládny návrh katastrálneho zákona taxatívne vymedzuje, v ktorých prípadoch je možné kladne rozhodnúť a aké doklady k návrhu navrhovateľ prikladá. Nový katastrálny zákon splní nenahraditeľnú úlohu štátneho informačného systému, katastra nehnuteľností, ktorá spočíva vo zvyšovaní právnej istoty fyzických a právnických osôb, čo je nevyhnutne späté s budovaním právneho štátu, ako aj vo využívaní evidenčno-informačných úloh katastra pri rozvoji trhového mechanizmu v rámci prevodu a prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam a pri realizácii iných práv k nehnuteľnostiam.

    Zápis práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je i naďalej konštruovaný na troch základných princípoch, a to:

    1. Princíp intabulačný, teda právotvorný. Vklad, ktorý má za následok vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ktorý je spätý s rozhodovacou činnosťou katastrálneho úradu.

    2. Princíp evidenčný. Záznam, ktorý nie je spätý s rozhodovacou činnosťou katastrálneho úradu, a úlohou katastrálneho úradu je evidovať platne právny stav. O právnom stave rozhodol súd alebo iný orgán štátnej správy, notár, alebo právny stav vznikol, zmenil sa, alebo zanikol priamo zo zákona.

    3. Princíp prenatačno-informačný. Poznámka, ktorá má dvojjedinú funkciu, čo znamená:

    a) podmienečný zápis do katastra s tým, že právo bude dodatočne určené rozsudkom súdu alebo notárskym osvedčením,

    b) že za účelom vyššej vypovedacej schopnosti katastra sa do katastra poznamenajú niektoré významné skutočnosti, ktoré súvisia s právnymi vzťahmi k nehnuteľnostiam.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh katastrálneho zákona tvorí súčasne integrálnu súčasť množiny zákonov, do ktorých patria napríklad zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva, ktorý práve prerokúvame, ďalej vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý bude predložený, ďalej návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako aj ďalšie zákony, ktorých vypracovanie vyplynulo z koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva a vo svojej podstate sledujú spriehľadnenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Spriehľadnenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam prispeje k akcelerácii trhu s pozemkami v najširšom slova zmysle a následne aj k rozvoju ekonomiky Slovenska.

    Z rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh katastrálneho zákona posudzovali, vyplynulo, že návrh dostal všeobecnú podporu. Prosím vás preto o jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pán minister. Prosím predsedu výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo poslanca Pavla Delingu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Spoločná správa je výsledkom prerokovania návrhu zákona v šiestich výboroch Národnej rady, ktorým predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 8. júna tohto roku pridelil vládny návrh zákona Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, prerokovať. Ide o tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory mali prerokovať tento návrh do 7. júla tohto roku. Prerokovali ho skôr. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, a ja vám v mene toho výboru predkladám túto spoločnú správu.

    Výbory, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, odporučili Národnej rade schváliť ho s úpravami. Celkove je v spoločnej správe 22 návrhov, ktoré máte v písomnom materiáli. Teraz na úvod by som si dovolil predniesť svoje stanovisko, kde by som návrhy buď odporúčal, alebo neodporúčal na spoločné hlasovanie.

    Pretože nejde o zásadné zásahy do príslušného návrhu zákona, dá sa povedať, že takmer všetky výbory, ktoré tento návrh prerokovali, prijali k nemu pozmeňovacie návrhy. Ako spoločný spravodajca odporúčam snemovni, aby sme v jednom hlasovacom systéme, teda hlasovaní za, a to v odporúčaní, schválili všetky tieto návrhy tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, pokiaľ, samozrejme, nebudú ďalšie požiadavky na vyňatie na osobitné hlasovanie. Teda odporúčam, aby sme tieto návrhy potom schválili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Zaujmite, prosím, miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Keďže písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, chcem sa spýtať, či niekto z poslancov sa do rozpravy hlási.

  • Dámy a páni, keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú. Pán minister sa v podstate nemá k čomu vyjadriť, nakoľko nebola rozprava, takisto záverečné slovo pán spoločný spravodajca zrejme nevyužije, takže by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, tak ako odzneli na rokovaniach výborov Národnej rady. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Delingu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    som rád, že sa znovu vraciame k racionálnosti z pondelka, takže by som vám znovu zopakoval to, čo som už povedal, že ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sme za všetky návrhy uvedené v spoločnej správe hlasovali en bloc a ako spoločný spravodajca odporúčam všetky návrhy tejto snemovni prijať en bloc.

  • Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Pán spoločný spravodajca odporúča hlasovať en bloc o všetkých návrhoch zo spoločnej správy. Odporúča ich prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Neviem, čím to je, či je taký dobrý predsedajúci schôdze, ale takto by nám to mohlo ísť stále.

  • To roľníci majú v rukách, viete.

  • Pán spoločný spravodajca, ďakujem veľmi pekne.

    Dámy a páni, teraz v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku, samozrejme, v znení schválených zmien.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon.

  • Nie že by som nechcel odísť, ale chcel by som všetkým spravodajcom, čo pôjdu po mne v tejto snemovni, dať takýto príklad.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Keďže spoločný spravodajca ešte nespracoval pripomienky a pozmeňovacie návrhy k dvadsiatemu tretiemu bodu programu, dovolím si vám navrhnúť, aby sme pokračovali podľa poradia a pristúpili k ďalšiemu bodu. Súhlasíte?

  • Všeobecný súhlas poslancov s týmto postupom.

  • Ďakujem. Nasleduje d v a d s i a t y p i a t y bod, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 165 a spoločnú správu výborov ako tlač 165a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách dotvára komplex zákonov zaoberajúcich sa pozemkovým vlastníctvom podľa koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva Slovenskej republiky, ktorú v roku 1993 prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona komplexne upravuje právne postavenie pozemkových spoločenstiev a odstraňuje ich právnu roztrieštenosť, upravenú v doterajšom právnom poriadku vo viacerých právnych predpisoch, a to v zákone Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva v pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, ďalej v zákone Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ako aj zaužívanú negatívnu prax v prípade pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikli podľa zákona číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov len na účely reštitúcií, pričom po obnove vlastníctva už nezmenili svoj charakter.

    Vychádzajúc z rôzneho stupňa konštituovania pozemkových spoločenstiev návrh dáva ich členom dispozíciu, aby si zvážili, či budú pôsobiť ako spoločenstvo fyzických osôb, alebo ako právnická osoba. Spoločná nehnuteľnosť by však v žiadnom prípade nemala byť vo vlastníctve spoločenstiev, ale naďalej zostáva vo vlastníctve jeho jednotlivých členov. Z uvedenej skutočnosti vyplýva i navrhovaná konštrukcia zodpovednostných vzťahov členov spoločenstva i spoločenstva ako celku. Návrh v plnej miere rešpektuje problematiku drobenia pozemkového vlastníctva a rieši otázku zastupovania neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom. Za osobitne významné pokladáme prechodné ustanovenie návrhu, ktoré upravuje transformáciu spoločenstiev.

    Vážené dámy, vážení páni,

    uvedomujeme si skutočnosť, že v tomto prípade ide o riešenie problematiky, ktorá by sa riešila určite úplne inak, keby nebolo štyridsaťročné odlúčenie vlastníkov pozemkov od ich vlastníctva, a na ich riešenie by boli úplne postačovali ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zohľadňujúc však historický vývoj vzniku pozemkových spoločenstiev na území Slovenska v rozdielnom čase a rôznorodosti, ako aj nedôslednosť transformácie feudálneho pozemkového vlastníctva a jeho právnej úpravy, dospeli sme k záveru, že treba tento problém riešiť čo najjednoduchšie a funkčným spôsobom.

    Pri príprave predmetného návrhu sa spolupracovalo so Slovenským združením vlastníkov súkromných, spoločenstvových a obecných lesov, so Slovenským kongresom urbárov a ďalšími zainteresovanými samosprávnymi organizáciami, ale vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje všeobecne akceptovateľný kompromis. Dovoľte mi preto, vážené dámy, vážení páni, aby som vás poprosil o podporu vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách a v konečnom dôsledku o jeho schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jána Čopíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 376 z 2. júna 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti v lehote do 16. júna 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre pôdohospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli v spoločnej správe.

    Určené výbory vládny návrhy zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách prerokovali v čase od 12. júna 1995 do 19. júna 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s vládnym návrhom zákona vyslovil súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s vládnym návrhom zákona súhlas.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi.

    Zo spoločnej správy odporúčam prijať návrhy číslo 1, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17 a 18. Odporúčam neprijať návrh číslo 2, nakoľko tam podám v rozprave nový návrh, číslo 7, tam takisto podám nový návrh.

    Na osobitné hlasovanie vynímam zo spoločnej správy návrh číslo 5. Môj názor je, aby toto paragrafové znenie a tento odsek ostal. Potom pri hlasovaní ešte budem odporúčať.

    Toľko zo spoločnej správy. Dúfam, že budem aspoň taký úspešný ako môj predchodca. Zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem. Prosím pokoj, priatelia.

    Dámy a páni,

    otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Slovo dávam pánu poslancovi Čopíkovi a pripraví sa pán poslanec Kraus.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som zaujal k tomuto vládnemu návrhu zákona aj ja svoje stanovisko. Pokiaľ som si prešiel tento zákon aj tieto zákony, ktoré dnes tu predkladá ministerstvo pôdohospodárstva, myslím si, že tieto zákony sú skutočne precízne prepracované. Aj ten predposledný, katastrálny zákon bol jednoznačne prijatý. Keď som si prešiel dôvodovú správu, nakoľko táto oblasť mi je blízka, je tam, dá sa povedať, všetko, o čom by mal každý poslanec pri prijímaní takéhoto zákona vedieť. Je tam prierez - ako vznikali urbariáty, ako vznikali komposesoráty a ako vznikali aj iné spoločenstvá.

    Tak ako v úvode povedal pán minister pôdohospodárstva, myslím si, že všetci sme sa s týmto oboznámili. Nechcem zdržiavať a jednoznačne vyslovujem takémuto návrhu zákona podporu a budem zaň aj hlasovať. Samozrejme, ešte chcem dať pozmeňovacie návrhy.

    K § 5 ods. 2: slová "ich podielu" sa nahrádzajú slovami "ich podielov na" a pokračuje sa ďalej "spoločnej nehnuteľnosti". Doplňujem tie návrhy zo spoločnej správy, ktoré som odporúčal neprijať.

    K § 8 ods. 3: Na konci druhej vety sa bodka nahradzuje bodkočiarkou a pripájajú sa slová, ktoré znejú "najmä ak by vznikol vlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2". Inak to odkazuje na § 4 ods. 2 tohto zákona.

    Toto sú moje pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Kraus.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vo svojom príhovore by som sa chcel dotknúť niektorých paragrafov, ktoré nie sú úplne v súlade s navrhovaným zákonom a neriešia predmetný návrh zákona.

    Najprv sa dotknem § 6 tohto zákona, kde si myslím, že je precenenie úlohy Slovenského pozemkového fondu, pretože ten nemôže v súlade s dosiaľ prijatými platnými právnymi zákonmi i štatútmi plniť práva a povinnosti vlastníkov podielov uvedených v odseku 1. Mohol by ich spravovať v prípadoch, keď je plošné podielové vlastníctvo neznámych vlastníkov menšie ako 50 %. Ale aj táto možnosť je iba teoretická, pretože prakticky s celou rozlohou spoločnej nehnuteľnosti disponuje spoločenstvo, lebo na vydanie nehnuteľností zákon nevyžadoval uplatňovanie nároku na vydanie všetkých spoluvlastníkov.

    Z ustanovenia § 10 nie je zrejmé, ako sa bude obhospodarovať majetok vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, keď do zoznamu nebudú zapísaní vlastníci dvojtretinovej väčšiny podielov.

    V § 11 ods. 3 je určená povinnosť, že názov spoločenstva musí obsahovať názov pozemkové spoločenstvo. Návrh zákona nerieši základné problémy doteraz ustanovených lesných spoločenstiev. Nenadväzuje na ich historické korene a doterajší vývoj právnych vzťahov. Právne postavenie lesných spoločenstiev by malo zodpovedať záujmom vlastníkov, ale aj verejným potrebám štátu pri osobitných podmienkach, to znamená pri mimoriadne dlhom výrobnom čase, resp. pri výrobnom cykle. Predmetom záujmu vlastníkov spoločných podielov v lesnom spoločenstve je obhospodarovanie lesa, a nie pôdy. Lesné spoločenstvo ťažko možno považovať za podnikateľský subjekt, pretože v drvivej väčšine nemôže splniť podstatnú náležitosť podnikania, ktorou je sústavnosť. Podľa zistení v lesníckej sekcii takými sú až štyri pätiny dosiaľ odovzdaných lesných spoločenstiev.

    Tento zákon by mal pre lesné spoločenstvá zabezpečiť, aby takéto spoločné hospodárstva mohli aj bez problémov obhospodarovať lesný majetok, tvoriť orgán s príslušnými právomocami, vystupovať a konať v mene spoločenstva. Získanie právnej subjektivity pre spoločenstvo je možné i v dosiaľ existujúcej legislatíve.

    Nemalý význam má aj riešenie daňových povinností. Lesné spoločenstvá aj pri právnej subjektivite by mali daň z príjmu platiť ako fyzické osoby - malovýrobcovia s plným majetkových ručením.

    Na základe týchto mojich pripomienok mi dovoľte predložiť tri pozmeňovacie návrhy k návrhu predkladaného zákona.

    V § 6 ods. 2 doplniť "ide výlučne o poľnohospodársky pôdny fond, pričom lesný pôdny fond naďalej spravujú organizácie lesného hospodárstva" (§ 11 č. 61 z roku 1994 Z. z.)

    Ďalší pozmeňovací návrh mám k § 11. Odporúčam nový odsek 2, doterajšie odseky 2 a 3 by sa prečíslovali na 3 a 4 a odsek 2 by mal nasledujúce znenie: "V prípade, že sa nedosiahne súhlas dvojtretinovej väčšiny spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, vzniká zo zákona spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa § 11 tohto zákona."

    V § 15 v ods. 1 odporúčam stanoviť: "Člen je povinný pristúpiť k zmluve o zriadení, alebo nájsť riešenie, ako postupovať v prípade, keď vlastník odmietne pristúpiť k zmluve."

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže som nedostal ďalšie písomné prihlášky do rozpravy, okrem faktických pripomienok, chcem sa spýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nech sa páči, pán kolega Benčík, a pripraví sa pán kolega Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    neprihlásil som sa skôr do diskusie, a to preto, lebo bod 5 k § 7 ods. 2 je v spoločnej správe a myslel som si, že je to v poriadku, lebo ústavnoprávny výbor to posúdil a tak to navrhol. Pán spoločný spravodajca však naznačil, že ho vylučuje na osobitné hlasovanie, a neuviedol, ale niečo naznačil, že to pokladá za nevhodné.

    Chcem jeho ctenú pozornosť upriamiť na § 6 textu. Podľa tohto paragrafu ods. 1 Slovenský pozemkový fond iba spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti, teda ich nevlastní, a preto na prevod podielu vo vlastníctve štátu, t. j. § 6 ods. 1 písm. a) platia predpisy o prevode štátneho majetku. Naproti tomu podiely uvedené v ods. 1 písm. b), c), d) nie sú vo vlastníctve fondu a nemôže tieto ani scudzovať. A z tohto dôvodu odporúčam, aby sme odsek 2 § 7 vypustili, lebo si všimnite, že týmto oprávňujeme Slovenský pozemkový fond nakladať s týmito spoločnými podielmi, akoby on bol vlastníkom. On vlastníkom týchto podielov nie je, len ich spravuje. Ak spravuje, tak môže nakladať s tým len ako so štátnym majetkom. To bol dôvod, prečo navrhujem vypustiť ods. 2 § 7.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa,

    najprv sa chcem pripojiť k slovám môjho predrečníka pána Benčíka a tiež podporujem myšlienku bod 5 spoločnej správy prijať tak, ako je navrhnutý.

    Chcem predniesť niekoľko drobných úprav, ktoré len spresnia predložený návrh.

    § 2 ods. 2 znie: "Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti." Mohlo by to zvádzať k domnienke, že ide o kolektívne členstvo, preto navrhujem upraviť tento odsek tak, že sa vypustí "sú všetci spoluvlastníci" a nahradí slovom "je každý spoluvlastník".

    § 3 ods. 1: Tento paragraf upravuje možnosti vykonávať činnosť či už na poľnohospodárskej, alebo lesnej pôde v združení spoločenstva vzniknutého podľa tohto zákona. V odseku b) navrhujem doplniť za slová "hospodáriť v lesoch" text "vrátane ťažby dreva a jeho spracovania, výroby sadeníc, lesných drevín" a pokračovať v texte tak, ako je doteraz.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, ale pokiaľ som zisťoval, nie je to tam explicitne vymenované a niektoré spoločenstvá sa obávajú, že im budú robiť prekážky, čiže takýmto spôsobom sa to tam dá riešiť. Ja s vami súhlasím, pán Čopík, ja to tiež tak chápem, ale...

    Ods. 2 v § 15 navrhujem vypustiť, pokladám ho za duplicitný, pretože o tom istom vlastne hovorí § 8 ods. 1.

    V § 4 ods. 2 navrhujem vypustiť text "s výmerou menšou" a nahradiť textom "zodpovedajúce výmere menšej", pretože ideálne spoluvlastníctvo nehovorí o konkrétnych výmerách každého jednotlivého vlastníka a vlastne ten podiel by mal iba zodpovedať tej výmere, nejde o konkrétnu výmeru.

    V § 23 doplniť nový odsek písm. e) tohto znenia: "rozhodnutím zhromaždenia". V tomto paragrafe sa hovorí o spôsobe zániku spoločenstva a predtým, tuším, v § 18, kde sú vymenované oprávnenia zhromaždenia, je táto možnosť daná aj zhromaždeniu. Ak by si pán predkladateľ osvojil v tom svojom pozmeňovacom návrhu týkajúcom sa § 8 a doplnil tam zodpovedajúce 2 000 m2, ja by som to podporil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som poďakovať za diskusiu, ktorá tu odznela. Námety v podstate nemenia filozofiu. Sú zlepšujúce, v zásade si myslím, že ich možno akceptovať. Dávam ich na zváženie spoločnému spravodajcovi a vám odporúčam, aby ste hlasovali podľa jeho návrhu.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Čopík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rozprave vystúpili 3 poslanci. Pán poslanec Kraus navrhoval zmeniť § 6. Myslím, že tento problém je vyriešený v § 17 zákona číslo 229 a v súčasnosti niet v lesných spoločenstvách originálne vlastníctvo štátu, správa organizácie lesného hospodárstva. Je to dané historickým vývojom, kde štát nebol účastníkom urbárskych a ani podobných spoločenstiev, takže potom k tomu zaujmem stanovisko pri hlasovaní.

    Ďalší návrh, ktorý predniesol, sa týkal § 11. Myslím si, že tento návrh by bol v rozpore s článkami 29 a 37 ústavy, pretože by sa vnucovalo podielovým vlastníkom združovať sa.

    Ďalší návrh bol k § 17. Návrh je k vládnemu návrhu aj vnútorne kontradiktívny, a to z dôvodu, že vo vládnom návrhu je riešenie, kto môže byť členom pozemkového spoločenstva, a návrh už hovorí o členovi, proste vznik členstva je týmto podmienený.

    Pán Benčík sa vyjadril k bodu 5, kde som navrhoval osobitné hlasovanie. Ináč bola to aj požiadavka petičného výboru urbariaristov, kde žiadali, aby bola možnosť jednak odkúpenia týchto podielov, takže v tomto vládnom návrhu chceme dať možnosť, aby aj urbariaristi mali možnosť takéto podiely, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu, odkúpiť. Takže týmto odsekom 2 je to znásobené, že túto možnosť má aj štát zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Môže dať aj do prenájmu. Necháme to na poslancov, ako budú hlasovať.

    K doplňovacím návrhom, ktoré predniesol poslanec Miklušičák, nezaujímam stanovisko. Navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste hlasovanie uvádzali v zmysle spoločnej správy a v zmysle výsledkov rozpravy.

  • Zo spoločnej správy odporúčam prijať návrhy číslo 1, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18. Tieto odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča ním menované body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

  • Zo spoločnej správy odporúčam neprijať návrhy číslo 2 a 7.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalších bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy neboli prijaté.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Na osobitné hlasovanie bol vyňatý doplňovací návrh 5. To je to, k čomu vystupoval pán poslanec Benčík, § 7 ods. 2. Nechávam to na poslancov, nech sa rozhodnú, ako budú hlasovať. Ja budem hlasovať za.

  • Budeme hlasovať osobitne o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca to necháva na osobnom rozhodnutí každého poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 5 spoločnej správy bol schválený.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ako prvý v rozprave som vystúpil ja s pozmeňovacím návrhom k § 5 ods. 2, kde navrhujem, aby sa slová "ich podielu" nahradili slovami "ich podielom na" a pokračuje sa ďalej "spoločnej nehnuteľnosti". Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Čopíka, ktorý odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh poslanca Čopíka bol prijatý.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďalej som navrhoval v § 8 ods. 3 na konci druhej vety bodku nahradiť bodkočiarkou a pripojiť slová, ktoré znejú: "najmä ak by vznikol vlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2 (§ 4 ods. 2)". Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Krausa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Prepáčte, o druhom návrhu pána poslanca Čopíka. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že i tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďalej predniesol pozmeňovacie návrhy pán poslanec Kraus. Jeho prvý pozmeňovací návrh k § 6 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Krausa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • V druhom pozmeňovacom návrhu navrhuje doplniť v § 11 nový odsek 2. Prečítam ho, lebo to nemáte pred sebou. "V prípade, že sa nedosiahne súhlas dvojtretinovej väčšiny spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, vzniká zo zákona spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa § 11 tohto zákona." Ako som zdôvodnil, neodporúčam to prijať.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Krausa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Krausa nebol prijatý.

  • Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Krausa bol k § 15, kde v ods. 1 odporúčal stanoviť: "Člen je povinný pristúpiť k zmluve o zriadení, alebo nájsť riešenie, ako postupovať v prípade, keď vlastník odmietne pristúpiť k zmluve." Ako som to zdôvodnil, návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať aj o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Druhý v poradí vystúpil pán poslanec Benčík. Nepredniesol žiadny pozmeňovací návrh a už sme nakoniec aj o ňom hlasovali v spoločnej správe.

    Ako tretí vystúpil pán poslanec Miklušičák. Predniesol celkove 5 pozmeňovacích návrhov. V prvom pozmeňovacom návrhu navrhuje v § 2 ods. 2 časť "sú všetci spoluvlastníci" vypustiť a nahradiť "je každý spoluvlastník". Myslím, že vo vládnom návrhu zákona je to dostatočne riešené a nevidím dôvod, aby sa to tam menilo, takže návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Prosím, pán kolega.

  • Druhý pozmeňovací návrh: V § 3 ods. 1 písm. a) za "hospodáriť v lesoch" doplniť text "vrátane ťažby dreva a jeho spracovania a výroby sadeníc lesných drevín". To by sa potom dalo pokračovať, pretože tam nie sú vymenované všetky práce, ktoré sú myslené ako hospodárenie v lesoch. Z toho dôvodu návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

  • Tretí návrh: V § 15 navrhuje vypustiť ods. 2. Uvádza, že je duplicitný, že je v § 8 ods. 1. Ja som za to, aby odsek 2 tam zostal, čiže návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

  • Štvrtý pozmeňovací návrh: V § 4 ods. 2 navrhuje vypustiť text "s výmerou menšou" a nahradiť textom "zodpovedajúce výmere menšej". Nie som až taký dobrý, neviem sa vyjadriť, či je to štylisticky lepšie, alebo nie. Je to to isté, podľa mňa je to zbytočné prijímať, čiže návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Posledný piaty pozmeňovací návrh: V § 23 doplniť nové písm. e) tohto znenia: "rozhodnutím zhromaždenia". Myslím si, že toto by sme mali akceptovať a tento návrh prijať, alebo tam malo byť "rozhodnutím valného zhromaždenia".

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Je po rozprave, malo by tam byť uvedené "rozhodnutím valného zhromaždenia" alebo "rozhodnutím spoločenstva". Návrh odporúčam prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o piatom návrhu pána poslanca Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

  • Toto boli všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie o zákone ako celku. Odporúčam zákon prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca zákon odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách.

  • Ďakujem za spoluprácu. Myslím, že sme prijali dobrý zákon.

  • Priatelia, ďakujem i ja vám za spoluprácu.

    Nakoľko ešte vždy nemáme k dispozícii pozmeňovacie návrhy o dvadsiatom treťom bode a vychádzajúc z dohody na politickom grémiu, budeme pokračovať t r i d s i a t y m d e v i a t y m bodom, ktorým je

    všeobecná rozprava.

    Bod je otvorený, je otvorená i rozprava, prosím, aby ste dali slovo pánu Hrušovskému.

  • Pán predsedajúci, za poslanecký klub KDH by som prosil polhodinovú prestávku.

  • Pán predsedajúci, podporujem návrh poslaneckého klubu, takisto žiadame prestávku.

  • Zrejme i pán Csáky. V poriadku. Budeme pokračovať v rokovaní o 17.15 hodine, ale vychádzal som zo záverov politického grémia. Takže o 17.15 hodine sa stretneme v sále a budeme pokračovať v bode všeobecná rozprava, prípadne, ak budú spracované pripomienky, budeme pokračovať hlasovaním.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, uplynul časový limit, ktorý sme si určili na poradu klubov. Keďže som už zvonil, dúfam, že prídu poslanci i po mojej pravej strane.

    Dámy a páni, budeme pokračovať tridsiatym deviatym bodom. Do všeobecnej rozpravy sa zatiaľ prihlásili dvaja poslanci. Pani Rusnáková, nech sa páči, dávam vám slovo a pripraví sa pán poslanec Šimko.

    Pani poslankyňa Rusnáková sťahuje svoju prihlášku do všeobecnej rozpravy. Pán poslanec Šimko. Pripraví sa pani poslankyňa Zelenayová.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    minulý štvrtok 22. júna 1995 bolo v rámci publicistickej relácie Akcent pripravené pozoruhodné dielo tzv. investigatívnej žurnalistiky. Na základe platnej objednávky a schválenej témy sa jeho autori vybrali po stopách zoznamu, ktorý obsahoval mená tých, čo boli označení ako politicky zodpovední za personálne výmeny v štátnej správe - o tzv. akčných päťkách.

    Ako si iste všetci pamätáme, zoznam týchto mien som prečítal v rámci interpelácie na minulej schôdzi Národnej rady. Mnohí dotknutí mi písali, niektorí sa už dištancovali od politických strán, za prácu ktorých niesli v okrese zodpovednosť. Ťažko bolo podaktorým prijať to, že ich politická pôsobnosť prestala byť anonymná. Niektoré skutky sa totiž ľahšie robia v tme. Našli sa ľudia v politickom živote tejto krajiny vôbec nie zanedbateľní, ktorí označili zoznam za vymyslený.

    Dámy a páni, tvorcovia relácie Akcent vycestovali za niektorými z ľudí na zverejnenom zozname, a nielen za nimi, i za tými, ktorí boli na základe ich politickej práce odvolaní z funkcií. Reálni ľudia v reálnej krajine. Žiadne vymyslené mŕtve duše. A výsledok na seba nedal dlho čakať. V stredu šéfredaktor príslušnej redakcie Rudolf Ferko vysielanie relácie ústne zakázal. Zákaz sa ihneď realizoval, takže televízni diváci si vo štvrtok večer napokon mohli pozrieť nanajvýš aktuálnu reláciu o záplavách v šesťdesiatych rokoch.

    Vážení priatelia, čoho sa Rudolf Ferko zľakol? Kto zadáva pokyny verejnoprávnej inštitúcii, ktorou je Slovenská televízia? Natočená a zakázaná relácia bola publicisticky vyvážená, rovnaký priestor dostali odvolaní ako odvolávajúci, opoziční politici ako koaliční. Aktuálna téma nestranne spracovaná, ale, bohužiaľ, to, čo na nej nevyhovovalo, to bola drobnosť - pravda. Preto sa siahlo k osvedčenému prostriedku mocných - k cenzúre. Zakryla pravdu pláštikom zákazov. Potom sa ľahko vykrikuje, že zoznam je vymyslený. Možno tomu podaktorí občania uveria, možno ich to spochybní, ale, dámy a páni, pravdu možno zakrývať, utajovať, prekrúcať, všelijako z nej možno všeličo vyvodzovať, ale jedno nemožno: urobiť z pravdy nepravdu.

    Sú stovky ľudí, čo boli odvolaní. Sú to predstavitelia Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany, Združenia robotníkov Slovenska, Roľníckej strany Slovenska, ktorí za nich v jednotlivých okresoch nesú politickú zodpovednosť. S tým už nič nenarobíte.

    Ak som vo svojom zozname uviedol chybné mená, prosím, i to sa dakde mohlo stať, ale, páni, čoho sa potom obávate? Čoho sa obáva Slovenská televízia, spravodajca HZDS, SNS a ZRS? Ja vám to poviem, vy sa bojíte pravdy o svojich skutkoch. Cenzúrou v televízii to chcete ukryť pred očami občanov. Ale to sa vám nepodarí. Pravda napokon vyjde vždy na povrch. Ak stratia odvahu tí, ktorí si zakladajú na tom, že sú na pravdivé informovanie povolaní, ono sa napokon vždy nájde aspoň dieťa, čo povie, že "kráľ je nahý".

    Ďakujem pekne.

  • Skandovaný potlesk.

  • Ďakujem. Dámy a páni, v divadle sa po takom potlesku zvykne opakovať.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som si len dovolil malú informáciu. Na zozname, ktorý spomínal pán poslanec Šimko, som bol napísaný aj ja a bol som tam napísaný dvakrát, teda hovorím za seba. Jedenkrát som bol napísaný medzi odvolanými, že som bol odvolaný ako prednosta obvodného úradu, a druhýkrát som bol napísaný, že ja som odvolával. Takže dúfam, že ma nepokladáte za takého človeka, že sám seba budem odvolávať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

  • Veľmi krátko, ak dovolíte. Vážený pán kolega, pán poslanec Šimko, pokiaľ moje politické vedomosti siahajú, Robotnícka strana Slovenska na Slovensku neexistuje.

  • Pán predsedajúci, urobili ste teraz precedens a veľmi nepríjemný, môže sa to nepríjemne ukázať v budúcnosti. Pán predseda nikdy nedával cez všeobecnú rozpravu faktické poznámky a asi mal na to dôvod, Veď uvidíme neskôr.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Vanko, ja som v rámci svojej interpelácie čítal iba zoznam politických predstaviteľov vládnucich strán, nečítal som zoznam odvolávaných.

  • Nadväzujem na to. V dennej tlači bola uverejnená informácia, myslím, že to bol denník Práca, ak sa nemýlim, prepáčte, neviem si spomenúť, lebo som nevenoval tomu až takú pozornosť, tam bolo uverejnené pod hlavičkou, že uvádzajú kompletný zoznam - to bol ten, ktorý bol prednesený v parlamente - a potom aj ďalší, ktorý bol pripravený v tej súvislosti, teda odvolaných ľudí. Naozaj je to trochu čudné, alebo je to nejaký paradox, že v jednom zozname som napísaný ako odvolaný, a v druhom, že som sa odvolával. Tak to tam nesedí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcel by som sa opýtať pána poslanca Šimka, keďže ako uviedol, tento program nebol publikovaný, kde získal tie veľmi cenné recenzentské informácie, že išlo o program vyvážený, že išlo o program, v ktorom boli dané možnosti obidvom stranám, tak odvolávajúcim, ako odvolaným, že to bol program, v ktorom bol ten a onen oslovený. Je to, myslím si, veľmi jednoduchá otázka. Ak čítal scenár, alebo písal, tak odpovedať sa dá tak, ako odpovedal.

  • Poslanec Langoš svojho času navrhol zákon, aby na prezidentskej štandarde bolo napísané: "Veriť, milovať a pracovať." Chcem pánu poslancovi Šimkovi povedať, že by bolo lepšie, keby sme sa vrátili naspäť do starých dobrých čias pred osemdesiatym deviatym rokom, keď bolo na tejto istej štandarde, alebo, pardon, na štandarde federálneho prezidenta, napísané: "Pravda vítězí." Možno, že ešte raz zvíťazí.

  • Šum v sále, hlasy.

  • Samozrejme. Lebo keď sa niečo ideologizuje ad absurdum, a vystúpenia pána poslanca Šimka sú väčšinou ideologicky prifarbené alebo dofarbené, samozrejme, že keď v Spojených štátoch vyhrali republikáni, vymenili všetky politické funkcie v štáte. Hovorí sa tomu republikánska revolúcia. Je to v mnohých novinách a časopisoch a nikto sa nad tým veľmi nepozastavuje. Ak na Slovensku zvíťazili politické strany, ktoré dostali od občanov väčšinu, je celkom logické, že všetky politické funkcie majú právo obsadiť. Na tom nevidím nič zlého. Preto je to v každej demokracii celkom normálne. Ak vyhráte voľby vy, môžno urobíte to, čo ste urobili v marci, že obsadíte tiež všetky funkcie.

    Ďakujem.

  • Chcem pripomenúť kolegovi poslancovi Šimkovi iba jedno, že ten zoznam mal skutočne zlý. Neviem, od koho ho odpísal, či ešte použil materiály od tých, ktorí predtým rozhodovali o nás všetkých, ktorí nás sledovali, zrejme mali aj takéto pramene. Ale chcem povedať, že na tom zozname som bol uvedený ja, môj tajomník a ďalšie dve mená. Keby mi vedel týchto ľudí predstaviť a keby mi dal aj ich adresu, možno by som mu aj napísal. To je jedna vec.

    Druhá vec. Chcem pripomenúť, čo sa stalo v minulom roku, v marci 1994. Myslím si, že nás je tu dosť, tých bývalých okresných prednostov, ktorí sme po nástupe vašej vlády, pán Šimko, museli odísť zo svojich postov. Nestačilo, že sme odišli iba my, museli odísť aj prednostovia obvodných úradov. Poniektorí neboli ani členovia HZDS, boli sympatizanti. A doslova poniektorí, vrátane mňa, ja som dokonca nesmel ani robiť v štátnej správe.

    Vážení, trošku sa zobuďte.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

  • Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili tento bod a vrátili sa k tlači číslo 162, kde máme uzavrieť tento bod hlasovaním. Dávam procedurálny návrh, aby sme sa vrátili k tlači číslo 162.

  • Dobre. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Sečánskeho. Je to procedurálny návrh, takže musím dať o tom okamžite hlasovať bez rozpravy a faktických pripomienok.

    Dámy a páni, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pána poslanca Sečánskeho, aby sme prerušili tento bod rokovania a aby sme sa vrátili späť k bodu 23, aby sme to odhlasovali a v tomto bode potom aj pokračovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Sečánskeho bol prijatý.

    Prosím pána spoločného spravodajcu poslanca Nováka, aby zaujal miesto spoločného spravodajcu. Keďže je rozprava ukončená, samozrejme, dám slovo, ak budú procedurálne návrhy. Pán kolega Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pýtam 30-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem. Kto sa hlási? Aj KDH sa prihlasuje, aj Združenie robotníkov Slovenska. Ďakujem, priatelia. Bude 30-minútová prestávka. Budeme pokračovať o 18.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, prerušujem rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať 11. júla o 10.00 hodine doobeda s tým, že budeme hlasovať o 23. bode a potom budeme pokračovať všeobecnou rozpravou.

    Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni. Želám vám príjemný víkend.