• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prítomných je 87 poslancov, takže Národná rada je schopná sa uznášať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    t r i n á s t y m bodom nášho programu je

    návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 160 a správu z prerokovania vo výboroch ako tlač 160a.

    Prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Jána Siteka, aby uviedol tento vládny návrh.

    Pán poslanec Pacola chce nahlásiť, že hlasuje náhradnou kartou?

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    predkladám vám na prerokovanie návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky. Vláda Slovenskej republiky s návrhom vyslovila súhlas 16. mája 1995 uznesením číslo 347.

    Pri zabezpečovaní obrany a nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky zohrávajú rozhodujúcu úlohu útvary protivzdušnej obrany a stíhacieho letectva Armády Slovenskej republiky. Časť síl a prostriedkov týchto útvarov je aj v mieri vyčleňovaná do pohotovostného systému protivzdušnej obrany Slovenskej republiky. Na splnenie úloh zabezpečenia obrany je zameraný výcvik bojových obslúh. Zbraňové komplexy používané v útvaroch letectva a protivzdušnej obrany vzhľadom na ich technickú zložitosť, náročnosť na obsluhu a údržbu vyžadujú dlhodobú teoretickú a praktickú prípravu vysoko špecializovaných odborníkov. Vrcholnou formou previerky pripravenosti je vykonanie ostrých bojových strelieb na vzdušné terče imitujúce reálne ciele.

    Vzhľadom na výšku finančných limitov pridelených rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a na plnenie úloh spojených s reorganizáciou a redislokáciou útvarov v uplynulých rokoch sa bojové streľby protilietadlového raketového vojska nevykonali od roku 1990. Parametre použitých zbraňových komplexov vyžadujú veľký výcvikový priestor, ktorý s ohľadom na bezpečnosť civilného obyvateľstva nie je možné na Slovensku vytvoriť. Na základe predbežných dohovorov o možnosti vykonania bojových strelieb v Rusku, Rumunsku a Poľsku sa javil ako finančne najvýhodnejší variant streľby na území Poľskej republiky.

    Pri kolektívnych zbraniach, akými sú protilietadlové raketové komplexy a systémy letectva, je pravidelné vykonávanie bojových strelieb nutnosťou. Streľby umožňujú preveriť pripravenosť letectva a protivzdušnej obrany na bojové použitie v podmienkach Armády Slovenskej republiky a zvyšujú dôveru obslúh používaných zbraňových komplexov.

    Významným kvalitatívnym posunom účasti Slovenskej republiky na programe Partnerstvo za mier je zapojenie sa do plánovacieho a hodnotiaceho procesu, kde hlavnými prioritami v rámci interoperability a kompatibility s armádami členských krajín sú systém C3 I, letecká navigácia, rozpoznávací systém IFF, jednotka rýchleho nasadenia a účasť na vojenských cvičeniach. Armáda Slovenskej republiky má záujem na plnení týchto priorít a tomu zodpovedá aj zapojenie do individuálneho programu Partnerstvo za mier. V rámci tohto programu sa jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujú na rôznych vojenských cvičeniach tak na úrovni bilaterálnych, ako aj na úrovni multilaterálnych.

    Proces plánovania jednotlivých aktivít v rámci programu Partnerstvo za mier je v súčasnosti otvorený a paralelne sa dopĺňa o návrhy z bilaterálnych rokovaní partnerských krajín. To v skutočnosti predstavuje účasť príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky na rôznych neplánovaných aktivitách a akciách, napríklad účasť na leteckých dňoch, vzájomná výmena a pobyt vojenských jednotiek, spoločný výcvik jednotiek a recipročná účasť na vojenských cvičeniach vrátane regionálnej spolupráce.

    V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky základný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky predstavuje úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a Západoeurópskej únii. V tomto duchu sa optimalizujú naše prístupy i účasti na programe Partnerstvo za mier, ktorý pokladáme za prvý krok našej integrácie do NATO.

    Odporúčam vám predložený materiál schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Sitekovi. Návrh bol pridelený na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Prosím povereného člena tohto výboru poslanca Jána Danku, aby predniesol správu o prerokovaní.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    so vznikom samostatnej Slovenskej republiky bola dňa 1. 1. 1993 zriadená Armáda Slovenskej republiky, ktorej úlohou je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky a pomáhať pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm a katastrof ohrozujúcich ľudské životy a majetok.

    Tieto záväzky môže armáda úspešne plniť len vtedy, keď dosiahne zodpovedajúci stupeň odbornej pripravenosti, vycvičenosti a bojaschopnosti.

    Dôležité je tiež splniť naše záväzky, ktoré Slovenská republika prijala podpísaním programu Partnerstvo za mier. Jednotlivé cvičenia, ktoré má Armáda Slovenskej republiky absolvovať v roku 1995, sú konkrétnym príspevkom k napĺňaniu tohto programu, prispievajú k zvýšeniu interoperability a kompatibility našej armády s armádami členských krajín Severoatlantickej aliancie v oblasti velenia, spojovacích systémov, výcviku, humanitných operácií a podobne.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 362 z 31. mája 1995 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval dňa 15. júna 1995 návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky.

    Výbor Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vo svojom uznesení číslo 69 z 15. 6. 1995

    A. súhlasil s návrhom na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky za účelom vykonania bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky,

    B. odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s vyslaním príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania

    1. bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky,

    2. výcviku, vojenských cvičení a bojových strelieb podľa plánu hlavných úloh a základných opatrení Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky na výcvikový rok 1995,

    3. vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo za mier, na ktorých sa príslušníci Armády Slovenskej republiky zúčastnia v roku 1995.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý v zmysle svojho zamerania činnosti prerokúva základné koncepčné a strategické zámery výstavby armády, otázky jej bojaschopnosti, pripravenosti podieľať sa na mierových misiách OSN, považoval za potrebné oboznámiť sa s celoročným výcvikovým plánom Armády Slovenskej republiky na rok 1995 a úlohami, ktoré z neho vyplývajú z hľadiska výcviku armády. Preto menovite prerokoval všetky aktivity armády, ktoré sa dotýkajú zahraničia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky (tlač 160)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania

    1. bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky,

    2. výcviku vojenských cvičení bojových strelieb podľa plánu hlavných úloh a základných opatrení generálneho štábu armády na výcvikový rok 1995,

    3. vojenských cvičení v rámci programu Partnerstva za mier: Cooperative Determination 95 v Rumunskej republike, Cooperative Challenge v Českej republike, Cooperative Dragon 95 v Talianskej republike, Combined Endeavor 95 v Nemeckej spolkovej republike a Cooperative Nugget 95 v USA."

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal zatiaľ jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Hrnka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    predložený návrh uznesenia o vyslaní jednotiek Slovenskej republiky do Poľskej republiky na výcvik za účelom strelieb protivzdušnej obrany štátu možno len podporiť, pretože, myslím si, že každý občan tejto republiky chce, aby slovenská vojenská sila bola primeraná a aby naše vojská boli primerane vycvičené. Zaráža len jedno, a to, že vlastne do Národnej rady sa takýto návrh uznesenia dostáva až v čase, keď už vlastne nie je o čom rozhodovať, pretože jednotky cvičia, resp. docvičili, a do Poľska sa dostali predtým, ako toto uznesenie Národná rada prijme. To znamená, že Národná rada bola postavená do úlohy len schváliť už dokonaný fakt.

    Preto by som sa obrátil na pána ministra, aby uvažoval o nejakom generálnom riešení otázky vysielania vojenských jednotiek za účelom cvičenia, aby sa Národná rada nemusela dostať do pozície vlastne štatistu rozhodnutia výkonnej moci. To uznesenie, ktoré bolo rozšírené o ďalšie cvičenia na tento rok, myslím si, že je nepostačujúce, že by bolo treba riešiť nejakou právnou normou otázku vysielania jednotiek menšej veľkosti za účelom výcviku, za účelom plnenia úloh, ktoré nám vyplývajú z programu Partnerstvo za mier i ďalších bojových úloh, ktoré súvisia s výcvikom, aby sme sa nemuseli dostať do tejto situácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemám ďalšiu prihlášku do rozpravy, takže končím rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú a chcem sa spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť?

  • Odpoveď, že nie.

  • Nechce sa vyjadriť. To isté sa pýtam pána spoločného spravodajcu.

  • Záporná odpoveď.

  • Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť, takže pristúpime k hlasovaniu. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie tak, ako bolo navrhnuté Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, všetci máte návrh tohto uznesenia pred sebou, nebudeme ho čítať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky za účelom vykonania bojových strelieb útvarov letectva a protivzdušnej obrany do Poľskej republiky.

    Nasleduje š t r n á s t y bod programu, a to

    návrh na voľbu člena a predsedu Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Návrh ste dostali ako tlač 147, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Chcem vás informovať, že klub poslancov za Demokratickú úniu Slovenska navrhuje poslanca Romana Vavríka za člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a poslanca Antona Hrnka za predsedu tohto orgánu. Ďalej mi boli doručené návrhy na členov Osobitného kontrolného orgánu z týchto poslaneckých klubov: klub poslancov za Spoločnú voľbu navrhuje poslanca Pavla Kanisa, klub poslancov za KDH poslanca Ladislava Pittnera a klub poslancov za Maďarskú koalíciu navrhuje poslanca László Kötelesa.

    V tejto súvislosti chcem uviesť, že podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe Národná rada uznesením zo 4. novembra 1994 určila, že Osobitný kontrolný orgán má 5 členov, vrátane jeho predsedu. Klub poslancov za HZDS podal návrh v zmysle § 6 ods. 2 uvedeného zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže z tohto § 6 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne, za takéhoto člena navrhne klub poslancov nového člena. Ak by sme chceli rozšíriť klub poslancov, museli by sme zmeniť uznesenie, ktorým sme na začiatku prijali, že členmi sú piati členovia poslaneckej snemovne a z týchto piatich členov sa volí jeden predseda. To znamená, že budem postupovať asi tak: Poprosím pána poslanca Cabaja, aby predložil návrh na doplnenie člena, a potom by sme museli hlasovať o zmene pôvodného uznesenia na rozšírenie tohto kontrolného orgánu. Takže prosím, pán poslanec Cabaj.

    Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ak si pamätáte, pri prerokúvaní programu, pri jeho schvaľovaní, som navrhoval rozšíriť tento orgán. Vy ste potom povedali, že budeme pri prerokúvaní tohto bodu hlasovať o tomto návrhu. Takže ten návrh už bol podaný.

  • Povedal som, že budeme hlasovať o novom uznesení, pretože musíme zrušiť staré uznesenie, ktoré hovorí o piatich členoch.

    Pán poslanec Weiss.

  • Pán predseda, chcel som povedať to isté. Ako mi vyplýva z vašich slov, nie je potrebné dávať nový návrh na rozšírenie Osobitného kontrolného orgánu. Pretože inak by som podal návrh, aby sme ho rozšírili na počet 8.

  • Vážený pán predseda, chcel by som len upozorniť na to, že v uznesení číslo 25, z ktorého ste nám časť pred chvíľou citovali, nie je určený počet členov. Môžem to citovať.

  • Pán poslanec, ja vám to môžem citovať: "zriaďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Osobitný kontrolný orgán v zložení predseda a štyria podpredsedovia".

  • Štyria podpredsedovia. Čiže v tomto uznesení sa nehovorí o počte členov. Preto navrhujem, aby sme len doplnili toto uznesenie, nemusíme ho modifikovať a predkladať nové, lebo tu sa nehovorí o členoch, tu sa hovorí len o predsedovi a štyroch podpredsedoch.

  • Musíme schváliť nové uznesenie, pretože v tomto uznesení sú starí členovia.

  • Ja mám nové uznesenie podpísané vami, pani Bartošíkovou a Cingelom, a tam sa hovorí, že v zložení predseda a 4 podpredsedovia, čo je podstatný rozdiel.

  • Pán poslanec, budeme hlasovať o zmene tohto uznesenia, o rozšírení tohto uznesenia na väčší počet. Od začiatku to hovorím.

  • Áno, o to nám ide, lebo vlastne nie je naplnený zákon.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, skôr ako začnem uvádzať návrh poslaneckého klubu, chcem upozorniť, že uznesenie, o ktorom sa teraz hovorí, bolo opravené skôr, ako ho podpísali overovatelia. Volíme nie podpredsedov, ale štyroch členov. To uznesenie bolo opravené a také máme už v čistopise, keď ho podpísali overovatelia. V uznesení zo 4. mája 1995 číslo 115 Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie, že predseda Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby poslanec Ivan Lexa v súvislosti s vymenovaním za riaditeľa Slovenskej informačnej služby vystúpil z klubu poslancov Národnej rady za HZDS.

    Národná rada súčasne vzala na vedomie, že podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe poslanec Ivan Lexa stratil členstvo v Osobitnom kontrolnom orgáne na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Podľa uvedeného ustanovenia zákona, ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za takéhoto člena navrhne príslušný klub poslancov nového člena.

    Vzhľadom aj na skutočnosť, ktorú uviedol predsedajúci schôdze, treba zvoliť piateho člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a súčasne zvoliť aj predsedu.

    Klub poslancov HZDS navrhuje za člena Osobitného kontrolného orgánu poslanca Jozefa Straňáka a za predsedu tohto orgánu klub navrhuje terajšieho člena Osobitného kontrolného orgánu poslanca Igora Urbana.

    Návrh ste dostali písomne ako tlač 147.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým otváram rozpravu k tomuto bodu.

    Pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predseda,

    chcem sa len spýtať. Podľa toho, čo pán kolega pred chvíľou čítal, alebo tvrdil, existujú dve uznesenia a každé iného znenia. Vy ste zhodne so mnou čítali, že ide o štyroch podpredsedov, on hovorí, že existuje iné uznesenie.

  • Pán poslanec, nie sú dve uznesenia. Je len jedno uznesenie. V tomto uznesení sa namiesto členov hovorí podpredsedovia. Bolo to zle opísané zo zápisu pri hlasovaní o uznesení. Tí podpredsedovia sú vlastne členovia.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlásim sa do rozpravy, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu člena a predsedu Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Vzhľadom na to, že v § 6 zákona číslo 46/1993 Z. z. sa píše, že Národná rada Slovenskej republiky volí na začiatku každého volebného obdobia členov kontrolného orgánu, určuje počet členov, zloženie a spôsob práce tohto orgánu, dovoľujem si vám najprv navrhnúť uznesenie, ktoré je nasledovné:

    "Národná rada schvaľuje počet členov Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby na deväť členov."

    Druhý návrh uznesenia:

    "Národná rada schvaľuje, aby v Osobitnom kontrolnom orgáne Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby boli zastúpené všetky poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky."

    Žiadam, aby sa urobila voľba ďalších členov Osobitného kontrolného orgánu do počtu 9 a následne voľba predsedu Osobitného kontrolného orgánu.

    Ďalší návrh na uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že svojím uznesením číslo 188 zo 4. mája 1995 vzala na vedomie, že podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. poslanec Ivan Lexa tým, že vystúpil z klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS, stráca členstvo v tomto orgáne, preto volí nového predsedu a ďalšieho člena Osobitného kontrolného orgánu.

    B. volí na návrh klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Demokratickú úniu Slovenska poslanca Romana Vavríka za člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a poslanca Antona Hrnku za člena a predsedu Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, samozrejme, dám o týchto uzneseniach hlasovať, tak ako ste ich prečítali, ale myslím si, že je to zbytočné, pretože budeme hlasovať najskôr o členovi, ktorý je namiesto poslanca Lexu, a potom budeme hlasovať o všetkých návrhoch, ktoré dávajú kluby. A keď odhlasujeme tieto návrhy, automaticky sa rozšíri počet členov na taký, ako ste povedali. A potom budeme hlasovať o predsedovi tohto výboru. Takže dám hlasovať o vašich návrhoch, ale to je to isté, čo som povedal ja, ale komplikovanejšie.

    Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    aj na základe historických skúseností, ktorými sme prešli, všetci si uvedomujeme význam tajných služieb, čo môžu urobiť pre krajinu v tom pozitívnom slova zmysle, ale aj ako sa môžu zneužiť, keď nie sú dostatočne pod kontrolou.

    Na túto tému odznelo v parlamente viacero debát a ich výsledkom bolo to, že v uplynulom funkčnom období parlamentu bol Osobitný kontrolný orgán zložený pluralitne a nikto proti tomu nevznášal námietky.

    Táto prax sa zmenila po zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky začiatkom novembra minulého roku. Argumentovalo sa a stále sa argumentuje tým, že vtedy opozícia, vzhľadom na priebeh schôdze, nemala záujem obsadiť Osobitný kontrolný orgán. Medzitým však opozícia viackrát navrhovala, aby sa Osobitný kontrolný orgán doplnil, a mala na to dobré dôvody. Došlo totiž k zásadnej zmene vo vedení Slovenskej informačnej služby. Nestranného odborníka, za ktorého určite bolo možné pokladať pána Mitru, vystriedal človek, ktorý je bývalý stranícky funkcionár HZDS. Či sa to niekomu páči, alebo nie. Tým sa Slovenská informačná služba dostala do príliš politickej polohy. Je prirodzené, že o to dôraznejšie sa tu hlási potreba, aby tajná služba bola kontrolovaná pluralitne.

    Je tu aj ďalší argument. Osobitný kontrolný orgán vykonal určité práce, ktoré viedli k zvolaniu neverejného zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Došlo k situácii, keď závažné tvrdenia opozícia odmietla z celkom jednoduchého dôvodu, nemala v Osobitnom kontrolnom orgáne svojich zástupcov, ktorí by mohli potvrdiť, či existujú dôkazy na závažné tvrdenie, ktoré sa adresovali prezidentovi Slovenskej republiky.

    Keďže Osobitný kontrolný orgán nie je zložený pluralitne, v spoločnosti sú odôvodnené obavy, že Slovenská informačná služba by mohla byť zneužitá. Myslím si, dámy a páni, že je tak v záujme vládnej koalície, ako aj v záujme celej spoločnosti, celej krajiny, aby Osobitný kontrolný orgán bol zložený pluralitne. Nesmie vzniknúť dojem, že Slovenskú informačnú službu sprivatizovala vládna koalícia. Preto sa náš poslanecký klub vyslovuje za to, aby sa Osobitný kontrolný orgán doplnil o zástupcov opozičných poslaneckých klubov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Myslím si, že to, čo povedal pán poslanec Weiss, má svoje racionálne jadro. Na druhej strane však, bohužiaľ, stalo sa zlým zvykom určitej časti opozície vynášať dokonca do zahraničia nielen informácie, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky, ale možno aj dosť dôverné, a pritom mnohokrát išlo o neoficiálne materiály, čím sa poškodzovalo dobré meno Slovenska v zahraničí. Aj toto je druhá strana tej istej mince.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, mám len niekoľko poznámok. Jednu poznámku adresujem pánu poslancovi Prokešovi. Pán poslanec Prokeš, ak niekto vynáša informácie tajného charakteru, mal byť postavený pred orgány, ktoré sú činné v trestnom konaní.

    Nehnevajte sa, také niečo tvrdiť, budem citovať vášho poslanca, informácie brané z luftu, myslím si, že neobstoja ani pred nejakým súdom. Uvedomte si jednu vec. Správu Osobitného kontrolného orgánu spochybňujú nielen poslanci opozície, správu Osobitného kontrolného orgánu spochybňujú aj tí, ktorí ovládajú zloženie Osobitného kontrolného orgánu, kde sú len poslanci vládnej koalície.

    A takisto, na čo už upozorňoval pán predseda Weiss, bude spochybnená aj činnosť Slovenskej informačnej služby, a nebudú to spochybňovať len poslanci opozície, ale tí, ktorí vedia, že Slovenskú informačnú službu, ktorá môže byť, nehovorím, že musí, ale môže byť zneužitá, kontrolujú len poslanci vládnej koalície. Toto by ste si mali rozmyslieť, keď budete hlasovať o návrhoch rozšíriť Osobitný kontrolný orgán Slovenskej informačnej služby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nehovorme už o spochybňovaní správy. Tento parlament o tejto správe rozhodol určitým spôsobom. Už nikto iný nebude rozhodovať o ňom len prokuratúra a nezávislý súd. Takže tu nejde už ani o opozíciu, ani o koalíciu. Máme nezávislé súdy, nechajme ich, nech vynesú rozhodnutie.

  • Pán poslanec Bugár, ja som nepočul, že by pán poslanec Prokeš konkretizoval, kto konkrétne alebo aké politické hnutie, alebo aká politická strana vynáša tieto záležitosti do zahraničia. Takže nechápem celkom, prečo ste reagovali.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    končím rozpravu o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe na návrh klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko volí poslanca Jozefa Straňáka za člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že poslanca Straňáka sme zvolili za člena kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Teraz by sme mali hlasovať o tých návrhoch, ktoré mi predložili jednotlivé poslanecké kluby. Pani poslankyňa Rusnáková, pýtam sa, chcete stiahnuť váš návrh na uznesenie, pretože môj výrok teraz bude taký - hlasujeme a prečítam návrhy jednotlivých klubov za členov Osobitného kontrolného orgánu. To je presne to isté, čo ste chceli vy, a potom z týchto členov, ak sa dovolia, pristúpime k voľbe predsedu Osobitného kontrolného orgánu. Je to to isté, čo ste navrhovali vy, len vy to máte komplikovanejšie.

  • Pán predseda, ja si nemyslím, že je to komplikovanejšie, aj keď chápem postup, prečo ho navrhujete takto. Mne ide o to, aby Národná rada jasne odsúhlasila, alebo neodsúhlasila to, že sa rozširuje počet členov Osobitného kontrolného orgánu na deväť. Takže žiadam, aby sme o tom hlasovali.

  • Dobre. To by znamenalo, že niektorý z týchto návrhov by nemohol byť realizovaný, pretože opozičné kluby navrhujú päť poslancov. A nakoniec, ak teraz budeme hlasovať o týchto menách, potom vaše uznesenie bude aj tak zrejme bezpredmetné, keď to schválime, alebo neschválime.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, teraz budeme hlasovať o návrhu jednotlivých členov, ktoré navrhli poslanecké kluby na rozšírenie počtu komisie o poslanca Romana Vavríka, poslanca Antona Hrnku, poslanca Pavla Kanisa, poslanca Ladislava Pittnera a poslanca László Kötelesa.

    Prosím, budeme hlasovať o tom, aby sme týchto pánov poslancov zvolili za členov kontrolného orgánu.

  • Hlas zo sály.

  • Už hlasujeme, pán poslanec, je po rozprave. (Šum v sále.) Pán poslanec, je po rozprave, faktické poznámky nie sú. (Šum v sále.) Prosím pokoj, páni poslanci. O každom poslancovi chcete hlasovať osobitne?

  • Hlasy v sále.

  • Áno, však som sa pýtal, povedali, že chcú hlasovať o každom poslancovi osobitne za každý klub. Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predseda, prvý návrh môjho uznesenia bol, že schvaľujeme, že počet členov Osobitného kontrolného orgánu sa rozširuje na deväť. Druhý návrh bol, aby v ňom boli zastúpené všetky poslanecké kluby. A tretí návrh bol ten, ktorý sme prezentovali - pán Vavrík a pán Hrnko. Takže som vám povedala, že prosím, aby sme hlasovali o všetkých týchto troch návrhoch, to znamená, že ako o prvom sa hlasuje o počte deväť.

  • Pani poslankyňa, ja som pred vami prečítal to, čo ste mi už doručili z klubov. Čiže musíme po skončení rozpravy hlasovať o zvolení jednotlivých poslancov. Ja som chcel navrhnúť, aby sme hlasovali o všetkých, vy navrhujete, že o každom osobitne. Budeme hlasovať o návrhu každého poslaneckého klubu osobitne.

  • Nie, pán predseda, ja som toto vôbec nepovedala, že hlasujme o každom osobitne. Ja som vystúpila v rozprave ako prvá a žiadala som, aby sme prijali uznesenie o rozšírení počtu členov Osobitného kontrolného orgánu na deväť. Pán predseda, ja na tom trvám, takže nemôžeme začať niečím iným.

  • Pani poslankyňa, poďte si uvádzať vaše návrhy na uznesenie.

  • Nie, od pultu. Alebo ich dajte spravodajcovi, nech to prečíta. Ale tu nebol určený spravodajca, len predkladateľ. Prosím, prečítajte znenie prvého uznesenia, ktoré ste navrhli.

  • Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje počet členov Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby na 9 členov.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Takže sme neschválili návrh vášho uznesenia. Prečítajte návrh vášho druhého uznesenia.

  • Druhé uznesenie bolo: Národná rada schvaľuje, aby v Osobitnom kontrolnom orgáne Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby boli zastúpené všetky poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neschválili ani tento váš návrh, pani poslankyňa. Tretí návrh.

  • Ďalej som žiadala, aby bola vykonaná voľba ďalších členov Osobitného kontrolného orgánu do počtu deväť a následne voľba predsedu a predniesla som návrh na pána Vavríka a pána Hrnku.

  • Pani poslankyňa, toto uznesenie je bezpredmetné, pretože teraz poslanci rozhodli, že sa počet nerozširuje a že sa nebude rozširovať ani o členov jednotlivých klubov.

  • Áno, že sa nerozširuje na počet deväť, pán predseda. Ale vy ste povedali, že hlasujeme o všetkých návrhoch, ktoré poslanecké kluby predostreli.

  • Páni poslanci, veď teraz ste navrhovali, vlastne odhlasovali, že s Osobitným kontrolným orgánom, tak ako je v tomto stave, sa nedá pohnúť.

  • Hlasy zo sály, že nie.

  • Pán predseda, ak môžem, hlasovali sme o tom, že počet členov nebude deväť, ale to ešte neznamená, že nemôže byť osem alebo sedem.

  • Dobre, prečítajte posledné uznesenie ešte raz. Vaše posledné uznesenie.

  • Národná rada Slovenskej republiky volí na návrh klubu poslancov poslanca Romana Vavríka za člena Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a poslanca Antona Hrnku za člena a predsedu Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Prosím o týchto dvoch návrhoch hlasovať osobitne.

  • Jeden návrh je na člena a druhý návrh je na člena a predsedu.

  • Ale to môžeme až potom, keď budeme hlasovať o predsedovi. Prosím, hlasujeme o tom, aby boli členmi, a potom budeme hlasovať o tom, aby bol predseda.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme ich neschválili za členov, čiže nemôžeme hlasovať ani o tom, aby jeden z nich bol predsedom.

    Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, aby sa predsedom... (šum v sále) - dám aj to odhlasovať. Prosím, budeme hlasovať, aby členovia poslaneckých klubov Pavol Kanis, Ladislav Pittner a László Köteles boli členmi Osobitného kontrolného orgánu.

  • Hlasy zo sály, aby sa hlasovalo osobitne.

  • Osobitne chcete? Tak hlasujeme o pánu poslancovi Kanisovi, aby bol členom Osobitného kontrolného orgánu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Takže sme tento návrh neschválili.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o pánu poslancovi Ladislavovi Pittnerovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Takže sme neschválili ani tento návrh.

    Budeme hlasovať o tom, aby sa členom Osobitného kontrolného orgánu stal pán poslanec Köteles.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Takže sme neschválili ani tento návrh.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o druhom návrhu poslaneckého klubu HZDS, aby sme zvolili člena Osobitného kontrolného orgánu poslanca Igora Urbana za predsedu tohto orgánu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili pána poslanca Urbana za predsedu kontrolného orgánu. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať. P ä t n á s t y m bodom je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona číslo 632/1992 Zb.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 136 a spoločnú správu ako tlač číslo 136a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní pán minister Ducký.

    Pán poslanec Šimko chce ešte predtým faktickú poznámku. Prosím, zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem sa iba opýtať. Pri schvaľovaní programu Národná rada schválila uznesenie, ktoré navrhol vtedy poslanec Weiss o tom, že Slovenská televízia bude preberať v priamom prenose rokovanie počas celej schôdze Národnej rady. Vzhľadom na to, že tu nevidím kamery, možno to robia nejako tajne, ale skôr sa nazdávam, že to nerobia. Chcel by som sa opýtať, aký je osud tohto nášho uznesenia, pretože sa nepamätám, že by sme boli hlasovali o jeho zmene.

  • Pán poslanec, úplne prozaicky. Ani 150 poslancov nemôže prikázať televízii, aby robila prenos. To po prvé. A po druhé, ospravedlnili sa, že všetku techniku už rozmiestňujú po Slovensku, kade pôjde Svätý Otec.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol v mene vlády Slovenskej republiky návrh na schválenie novely zákona číslo 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona číslo 632/1992 Zb.

    Nevyhnutnosť novelizovať tento zákon Slovenskej republiky vyplynula z týchto skutočností: rozdelenie ČSFR na dva samostatné štáty a z toho vyplývajúce samostatné členstvo v Medzinárodnej normalizačnej organizácii ISO a schválenie zákona Českej národnej rady číslo 20/1993 Zb. zo 16. 12. 1992, ktorým Česká republika kodifikovala písmenovú skratku ČSN vo verbálnom znení Česká norma. V nadväznosti na zmluvu medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o spolupráci v oblasti technickej normalizácie, metrológie, skúšobníctva a súvisiacich činností zo dňa 18. 12. 1992 bola medzi Úradom pre normalizáciu, metrológiu a štátne skúšobníctvo Slovenskej republiky a Českej republiky vypracovaná dohoda, ktorá predpokladá spoločné členstvo v ISO do dosiahnutia samostatného členstva každej z republík.

    Podľa štatútu Medzinárodnej normalizačnej organizácie je jednou zo základných podmienok prijatia oficiálne uznanie názvu a skratky národnej normy. Na základe výzvy ISO v II. štvrťroku 1993 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ako národný normalizačný orgán Slovenskej republiky určil názov a skratku národných noriem takto: Slovenská technická norma, v skratke STN. ISO názov prijala a Slovenská republika sa od 1. júla 1993 stala jej riadnym členom so všetkými právami a povinnosťami. Valné zhromaždenie ISO potvrdilo názov a skratku Slovenských technických noriem a stanovilo jej používanie od 1. 1. 1994.

    Vzhľadom na to, že novelizácia zákona číslo 142/1991 Zb. v znení neskorších predpisov nebola zaradená do plánu práce Legislatívnej rady vlády v roku 1994, predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky vydal vo vestníku výmery číslo 1/1994 a číslo 2/1994, ktorým stanovil povinnosť preznačiť bývalé česko-slovenské normy na slovenské technické normy. Toto riešenie malo preklenúť obdobie do legislatívneho vyriešenia problému.

    Predkladaná novela zákona číslo 142/1991 Zb. o československých technických normách v znení neskorších predpisov si nevyžiada prostriedky zo štátneho rozpočtu. Túto novelu prerokovali v jednotlivých výboroch a s ich súhlasom alebo s ich odporúčaním je vám predkladaná na schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána Miroslava Pacolu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu troch výborov: Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona číslo 632/1992 Zb., tlač číslo 136.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 290 z 2. 5. 1995 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti v termíne do 16. júna 1995. Na skoordinovanie stanovísk výboru Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v dňoch 6. až 14. júna 1995. Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s návrhom súhlas bez uplatnenia pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy niekto hlási.

  • Nikto sa nehlási. Nie sú ani faktické poznámky, takže sa pýtam pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Odpoveď, že nie je k čomu.

  • Pýtam sa to isté aj pána spoločného spravodajcu.

  • Rovnaká odpoveď.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam vládny návrh zákona prijať.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o česko-slovenských technických normách v znení zákona číslo 632/1992 Zb.

    Ďakujem, pán poslanec, aj vám, páni poslanci.

    Pristúpime k š e s t n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 499/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 143 a spoločnú správu výborov ako tlač 143a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh bude predkladať pán minister Ducký. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 499/1991 Zb. Predložený návrh vláda schválila na svojom zasadnutí 2. mája tohto roku uznesením číslo 294.

    Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 505 z 13. júla 1993 k informácii o výsledkoch previerky uskladňovania a zabezpečovania výbušnín, ktoré v bode c) uložilo ministrovi hospodárstva iniciovať novelizáciu príslušných právnych predpisov a noriem o výbušninách a pyrotechnických výrobkoch, vrátane dozoru pri ich výrobe, skladovaní a používaní a vydávaní koncesovaných živností.

    V súlade s týmto uznesením vlády návrh obsahuje potrebné ustanovenia sprísňujúce zabezpečenie objektov, v ktorých sa uskladňujú a vyrábajú výbušniny, proti odcudzeniu výbušnín a tiež podmienky dovozu výbušnín a pyrotechnických výrobkov zo zahraničia. Návrh zákona obsahuje aj potrebné splnomocňovacie ustanovenia pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na vydanie podrobnejších predpisov o uskladňovaní výbušnín a o preprave výbušnín v priestoroch organizácie. Návrh ďalej obsahuje ustanovenia, podľa ktorých hlavný dozor pri výrobe výbušnín budú vykonávať orgány Štátnej banskej správy, t.j. obvodné banské úrady a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje, aby stavby skladov výbušnín a ich užívanie povoľovali obvodné banské úrady a aby stavebné úrady rozhodovali o umiestnení stavby skladov výbušnín po dohode s obvodnými banskými úradmi.

    Okrem ustanovení upravujúcich problematiku výbušnín návrh obsahuje nevyhnutné ustanovenia upravujúce vznik, zánik a registráciu oprávnenia na podnikanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom (banské oprávnenie). Ide o tie činnosti, ktoré podľa živnostenského zákona nie sú živnosťami, a preto je potrebné, aby sa podnikanie týchto činností upravilo v tomto zákone. Splnomocnenými orgánmi štátnej správy na vydávanie, odnímanie a registráciu banských oprávnení budú obvodné banské úrady. Návrh ďalej v potrebnej miere upravuje podmienky vykonávania objektívneho technického dozoru nad technickými zariadeniami používanými pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, t.j. oblasti hlavného dozoru orgánov Štátnej banskej správy, a splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu v tejto veci.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona v predloženom znení schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Petra Magvašiho, aby nám predniesol správu z prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    predkladám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách, o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 499/1991 Zb.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 313 zo dňa 15. mája 1995 predložil na prerokovanie do 16. júna 1995 menovaným výborom tento návrh zákona a zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanovisko výborov a podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania.

    Chcel by som ako spoločný spravodajca konštatovať, že novelizáciou zákona sa takto zabezpečuje spoločensky nutná kontrola nad výrobou, uskladňovaním, zabezpečením a použitím výbušnín a že touto navrhovanou úpravou dochádza k vecnému presunu pôsobností medzi orgánmi štátnej správy s cieľom určiť jednoznačnú zodpovednosť nad celým reťazcom používania výbušnín v banskej činnosti.

    Niektoré drobné novelizácie zákona spresňujú podnikanie právnických a fyzických osôb v banských činnostiach a činnostiach vykonávaných banským spôsobom.

    Chcel by som aj upozorniť na to, že táto novelizácia zákona nadväzuje na zásady koncepcie a dohovoru o bezpečnosti práce v baníctve prijatom na 81. zasadnutí Medzinárodnej organizácie práce v roku 1994 a odporúčania Misie medzinárodnej organizácie práce pre zvýšenie efektívnosti inšpekcie práce z mája a júna roku 1992.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na svojom zasadnutí dňa 9. júna 1995 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu, pretože podľa § 47 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ostatné určené výbory vyslovili s predloženým návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s deviatimi zmenami a doplnkami.

    Ako spoločný spravodajca odporúčam o zmenách v bodoch 1, 2, 4 až 9 hlasovať en bloc, pričom zmeny a doplnky odporúčam schváliť. Zmenu v bode 3 neodporúčam schváliť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Odpoveď, že nie.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Záporná odpoveď.

  • Takže v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, ospravedlňujem sa, budeme hlasovať najprv o zmenách zo spoločnej správy, ktoré navrhol pán spoločný spravodajca, a to o bodoch 1, 2, 4 až 9 en bloc hlasovať za. Áno?

  • Nech sa páči, uvádzajte to, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, odporúčam hlasovať o zmene, ktorá je pod bodom 1 k článku I bod 1, kde v § 4a z textu ods. 1 sa navrhuje vypustiť odkaz 3b, vrátane textu poznámky pod čiarou, ďalej v bode 2 k článku I v § 4a v odseku 1 vypustiť slová na začiatku vety: "organizácia môže vykonávať" a za slová "nevýhradných nerastov" vložiť slová "možno vykonávať". Po ďalšie: k článku I bod 1 v § 4a ods. 2 upraviť znenie takto...

  • Hlasy v sále, že to netreba opakovať.

  • Tak budeme hlasovať. Čiže budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9 en bloc. Odporúčam ich prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme podľa návrhu pána spoločného spravodajcu o bodoch zo spoločnej správy, ktoré odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže sme prijali tieto body zo spoločnej správy, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej je tu návrh pod bodom 3 k článku I bod 1, ktorý neodporúčam prijať. On je vlastne vylúčený tým, že sme schválili zmenu v bode 1.

  • To je všetko zo spoločnej správy?

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o návrhu ako celku aj so schválenými pozmeňovacími návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca nám odporúča, aby sme tento návrh novely prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem schválenie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 499/1991 Zb.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, panie poslankyne a páni poslanci.

    Nasleduje s e d e m n á s t y bod, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 30/1968 Zb o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 168 a správu z prerokovania vo výboroch ako tlač 168a.

    Aj tento vládny návrh nám predloží z poverenia vlády pán minister Ducký. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni a panie poslanci,

    v súlade s úlohou uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 390 bod B/2 z 30. mája tohto roku k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov, predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky uvedený vládny návrh.

    Zástupcovia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky odôvodnili tento vládny návrh zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a stotožňujú sa s ich pripomienkami. Chcem poznamenať, že predkladaný návrh je už jeho piatou novelou, ktorej vypracovanie bolo podmienené podstatným nárastom dovozu rôznych druhov často nekvalitných výrobkov realizovaných množstvom novovzniknutých podnikateľských subjektov pre túto činnosť.

    Ďalším dôvodom je doplnenie a rozšírenie § 47 colného zákona, ktorým sa stanovilo, že podmienkou na pridelenie colne schváleného určenia zahraničnému potravinárskemu tovaru je predloženie certifikátu priamo na hraniciach.

    Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorý je kompetentný rozhodovať vo veciach výkonu štátneho skúšobníctva na zabezpečenie ochrany života a zdravia občanov ako i životného prostredia pred zdravotne závadnými výrobkami, podľa platného zákona o štátnom skúšobníctve určil niektoré potravinárske, textilné, priemyselné a iné výrobky na povinnú certifikáciu. Tento postup je v súlade s európskymi normami radu 45 000. Vo vyspelých štátoch sa využíva na preukazovanie zhody vlastností výrobkov s určenými požiadavkami v rámci certifikácie výrobkov.

    Vychádzajúc z tejto skutočnosti je žiaduca striktnejšia právna úprava, pokiaľ ide o preukazovanie zhody kvalitatívnych vlastností dovážaných ako i vyrábaných výrobkov uvádzaných na trh s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch a technických normách platných v Slovenskej republike.

    Podstatou predkladanej novely je ustanovenie zákazu uvádzať do obehu výrobky, určené úradom na povinnú certifikáciu bez platného certifikátu a súčasne stanovenie sankcie za jeho porušenie ako aj sankcie za nesplnenie povinnosti označovania výrobkov certifikačnými značkami, resp. spôsobom určeným štátnou skúšobňou, čo doterajšia právna úprava neobsahovala.

    Predkladaný návrh ďalej prináša zmenu spočívajúcu v určení tzv. ceny dohodnutej pri predaji (predajnej ceny), všetkých neprávom uvedených výrobkov do obehu ako základu na uloženie pokuty (namiesto pôvodnej veľkoobchodnej ceny). Zmeny uvedené v návrhu nebudú vyžadovať čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh prijať.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Miroslava Pacolu, aby nám predniesol správu z prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som v krátkom časovom termíne prečítal už druhú spoločnú správu dvoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky - pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ústavnoprávneho výboru - o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov, tlač 168.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení zákona číslo 54/1987 Zb., zákona číslo 194/1988 Zb., zákona číslo 479/1992 Zb. a zákona číslo 539/1992 Zb. pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 370 zo dňa 2. júna 1995 na prerokovanie do 16. júna 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zároveň určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výborov. Skoordinované stanoviská sú obsahom tejto spoločnej správy.

    Obidva uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s nasledujúcimi zmenami a doplnkami:

    Po prvé, k názvu zákona: uviesť plné znenie návrhu zákona vrátane jeho zmien a doplnkov a súčasne v uvádzacej vete článku I uviesť len dotknutú časť novelizovaného predpisu.

    Po druhé, k článku I bod 2 v číselnom označení odsekov 1, 5 a 7 doplniť označenie odseku 3.

    Po tretie, k článku I bod 4 v § 29 ods. 3 vypustiť slovo "môže" v treťom riadku a slovo "uložiť" na konci tretieho riadku nahradiť slovom "uloží".

    Vážení kolegovia, zmeny pod číslom 2 a 3 ako spoločný spravodajca odporúčam prijať, zmenu pod bodom 1 nechám na zváženie každého z vás, nakoľko aj medzi legislatívcami v tomto smere nie sú jednotné výklady.

    To je všetko, pán predseda. Zároveň sa ako prvý hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a nikto sa nehlási, až na pána spravodajcu, udeľujem mu slovo.

  • Vážení kolegovia, prišiel som s návrhom bodu 4 na doplnenie bodu 3 v § 29 odseku 2, kde sa za koniec vety dopĺňa "avšak minimálne 100 000 korún". Vysvetlím, o čo tu ide.

    Je trošku nelogické, že na výrobky z oblasti regulovanej sféry, kde patria aj výrobky povinne certifikované, sa dáva pokuta len do výšky 10 % kúpnej ceny alebo predajnej ceny, ako je to tu teraz najnovšie spomenuté. Na náš trh sa dostávajú výrobky, ktoré svojím spôsobom môžu výrazne ovplyvniť jednak bezpečnosť, jednak ekológiu, jednak ergonómiu a jednak môžu spôsobiť aj veľké národohospodárske škody. Preto je trošku nelogické, keď výrobcovi alebo dovozcovi takýchto výrobkov na Slovensko, kde môže vzniknúť obrovská škoda, môže byť uložená pokuta len do výšky 10 %. Poviem príklad. Dovezieme výrobky za 100 000 korún, 10 % je 10 000 korún. Keď sme prijali zákon, kde sa dohodlo, že za neokolkované cigarety za jednu škatuľku cigariet je pokuta 100 000 korún, tak si myslím, že je namieste, aby sme takto ohraničili aj výrobky, ktoré spadajú do oblasti regulovanej sféry, do tzv. povinne certifikovaných výrobkov. Preto by som vás chcel požiadať, aby ste tento môj návrh podporili.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Keďže sa nikto nehlási, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Záporná odpoveď.

  • Ani k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca? (Záporná odpoveď.) Dobre, ďakujem. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť?

  • Záporná odpoveď.

  • Takže, prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste uvádzali hlasovanie v zmysle návrhov na pozmeňovacie návrhy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím, aby ste sa všetci vrátili do rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

  • Odporúčam, aby sme o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi číslo 2 a 3 hlasovali en bloc, a ako spoločný spravodajca ich odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch 2 a 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme ich prijali, teda hlasovali za.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme schválili zmenu podľa bodov 2 a 3 spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, prikročíme k hlasovaniu o bode číslo 1, týkajúcom sa názvu zákona. Už som to zdôvodnil, že nakoľko medzi legislatívcami nie je jednotný výklad, nechávam rozhodnutie na každého poslanca.

  • Aspoň povedzte poslancom, čo ten bod hovorí.

  • Uviesť plné znenie návrhu zákona, vrátane jeho zmien a doplnkov, a súčasne v uvádzacej vete článku I uviesť len dotknutú časť novelizovaného predpisu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca vám necháva na vlastnú úvahu, ale myslím si, že sa dá hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Takže sme schválili aj tento bod spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, pán predseda. Prikročíme k poslednému doplnku. Dovolil by som si prečítať celý § 29 ods. 2: "Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo uloží tomu, kto uvedie do obehu neschválené výrobky podľa § 22 ods. 6 alebo necertifikované výrobky podľa § 24c ods. 3, pokutu do výšky 10 % predajnej ceny všetkých výrobkov, neprávom uvedených do obehu" a teraz je to doplnenie "avšak minimálne 100 000 korún".

    Ako spoločný spravodajca odporúčam takýto doplnok prijať.

  • Takže budeme sa prezentovať a hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol sám spoločný spravodajca. Ide o zvýšenie výšky pokuty z 10 na 100 000 korún. Áno?

  • Z 10 % minimálne, paušálne, avšak minimálne 100 000 korún.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme prijali tento pozmeňovací návrh.

    To boli všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku aj s týmito schválenými pozmeňovacími návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam túto novelizáciu so zmenami a doplnkami prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Hlasovali sme všetci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ďakujem aj vám, páni poslanci, panie poslankyne.

    Budeme pokračovať v rokovaní o s e m n á s t y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Na predloženie tohto návrhu určila vláda pána ministra Zlochu. Nech sa páči, pán minister.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 161 a správu z výborov ako tlač 161a.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybraté činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zveriť overovanie odbornej spôsobilosti formou skúšky a vydávanie preukazov o odbornej spôsobilosti profesijným organizáciám, teda Slovenskej komore architektov a Slovenskej komore stavebných inžinierov. Štát, ktorý cez príslušné ústredné orgány štátnej správy doteraz tieto činnosti vykonával, si ponecháva najmä pôsobnosť ustanovovať skúšobné komisie, určovať obsah skúšky a takisto výšku náhrady za skúšku, za preskúšanie a právo nariadiť preskúšanie.

    Z dôvodov zjednotenia kritérií posudzovania odbornej spôsobilosti zaniká platnosť úradných overení a vydaných preukazov odbornej spôsobilosti podľa doterajších predpisov uplynutím jedného roka od účinnosti tohto zákona, okrem skúšok, ktoré boli vykonané pred skúšobnou komisiou Slovenskej komory stavebných inžinierov a Slovenskej komory architektov tak, ako to vyplýva zo zákona číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktorí spĺňajú požiadavky určené v zákone, ktorý predkladáme, a skúšok vykonaných pred štátnou skúšobnou komisiou na overovanie osobitnej spôsobilosti fyzických osôb podľa vyhlášky číslo 186/1990 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť.

    Rozsah odbornej spôsobilosti určí uchádzačovi, ktorý úspešne vykonal odbornú skúšku, príslušná skúšobná komisia. Doterajší právny stav sa týmto spriehľadní, dosiahne sa jednotnosť kritérií posudzovania odbornej spôsobilosti a vytvoria sa reálne predpoklady na zvýšenie kvality prác vo výstavbe, ktorá sa má stať významným činiteľom v ekonomickom rozvoji štátu.

    Podobný spôsob získavania a preukazovania odbornej spôsobilosti na vybraté činnosti vo výstavbe sa osvedčil aj v iných členských krajinách Európskeho spoločenstva, čo je podrobnejšie uvedené v dôvodovej správe. Z hľadiska potreby rozšírenia vybratých činností vo výstavbe z dôvodov zladenia pojmov, ako aj zdôraznením povinnosti zabezpečiť výkon činnosti stavbyvedúceho odborne spôsobilou osobou pri stavbách pre iného stavebníka, sa navrhuje aj zmena zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, známy ako stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, a to v nevyhnutnom rozsahu. Zákon nekladie nároky na štátny rozpočet.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Vavrík, prosím ho preto, aby predniesol spoločnú správu z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Spoločná správa je označená tlačou 161a.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 161) pridelil pán predseda Gašparovič svojím rozhodnutím číslo 363 z 31. mája tohto roku tým trom výborom, ktoré som pred chvíľou vymenoval. Všetky tri výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne, čiže do 16. júna, a všetky tri ho podporili a vyjadrili s ním súhlas. Zároveň však odporučili plénu Národnej rady vládny návrh schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Spolu ide o 20 pripomienok.

    Okrem pripomienok 1 a 2 odporúčam pripomienky výborov schváliť a podporiť a pripomienky číslo 1 a 2, a to stanovisko ústavnoprávneho výboru, by som navrhoval, aby nemuselo byť zapracované do tohto zákona, nakoľko podmienky odbornej spôsobilosti, ktorými sa má vsunúť do tohto paragrafu ods. 2 vysokoškolské vzdelanie, sú určené v nasledovných paragrafoch, konkrétne v § 4 ods. 2.

    Ešte odporúčam do pozornosti pripomienku číslo 9, ktorá, ak by prešla pripomienka uvedená v bode 8, by bola nadbytočná, čiže o pripomienke číslo 9 by potom nebolo potrebné hlasovať. Toľko v stručnosti k spoločnej správe.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som podporiť tento návrh zákona a chcela by som podotknúť, že na tomto návrhu ministerstvo životného prostredia od roku 1992 spolupracovalo s komorou architektov a so Slovenskou komorou inžinierov. Výhrady voči predloženému návrhu, ktorý sme dostali v písomnej podobe, mám len tie, ktoré sú uvedené aj ako pozmeňovacie návrhy v spoločnej správe a vlastne boli dohodnuté na rokovaní medzi komorami. Do vlády sa dostal návrh trochu pozmenený, ako bola pôvodná dohoda s komorami. Chcela by som len za poslanecký klub KDH podporiť isté pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, a chcela by som ich odôvodniť.

    V návrhu sa konštituuje popri ministerstve a komorách skúšobná komisia ako samostatný právny subjekt, ktorý nezávisle určuje rozsah pôsobnosti v § 2 ods. 5, vykonáva skúšky v § 5 a preskúšava v § 6. Podľa platného stavu v § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1992 Zb. ide o kompetencie komory, pretože skúšobná komisia je orgánom komory. Nie je možné, aby ministerská komisia - § 5 ods. 5 návrhu - bola samostatným orgánom pri komore - § 5 ods. 1 a 2 návrhu. Nie je potom zrejmé, o aký orgán ide, či štátny, alebo neštátny - samosprávny. Ako môžu komory niesť zodpovednosť za kvalitu a odbornosť, ak ide o štátnu komisiu? Akceptovanie tejto konštrukcie návrhu by vytvorilo stav, keď by sa odborná spôsobilosť preukazovala pred skúšobnou komisiou komory, to je zákon číslo 138/1992 Zb. a pred skúšobnou komisiou ministerstva pri komore - § 5 vládneho návrhu zákona. To by znamenalo buď dve skúšky pred dvoma komisiami, alebo iba jednu skúšku pred niektorou zo skúšobných komisií, pričom výber by bol voľný. Z tohto dôvodu navrhujem, aby sa vládny návrh zákona pozmenil takto:

    V § 2 ods. 5 zladiť § 4 ods. 7, resp. § 5 ods. 3 so zákonom číslo 138/1992 Zb. alebo aspoň posledné slová "skúšobná komisia" nahradiť slovom "komora", "príslušná skúšobná komisia" nahradiť "skúšobná komisia príslušnej komory".

    Tieto pozmeňovacie návrhy sú zapracované už aj v spoločnej správe, ktorú sme dostali.

    Druhý návrh, teda zladiť vlastne celý zákon, sa týka § 5 ods. 1, 2, 3, 4, čiže namiesto slov "v tej slovenskej komore" hovoriť všade o slovenskej komore. Ďalšia zmena sa týka § 5, ktorý je možné buď úplne vypustiť, alebo ho dať do súladu s § 22 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1992 Zb., na ktorý sa vládny návrh zákona v ods. 6 aj odvoláva.

    Ak má zodpovednosť za odbornosť znášať komora, ako sa deklaruje v dôvodovej správe, nie je možné, aby preukaz o tom vydávalo ministerstvo, ako sa uvádza v § 11 ods. 1 vládneho návrhu. Vydávať by ho mala komora, obdobne ako vydáva autorizačné osvedčenia podľa platného právneho stavu, ktoré plnia tú istú funkciu (§ 19 ods. 1 zákon 138/1992 Zb.) a ktoré zostávajú naďalej (§ 15 ods. 2 vládneho návrhu). Niet však námietok, aby akt odovzdania robil osobne minister za účasti predsedu komory. Navrhujem však, aby vládny návrh zákona bol zmenený nasledovne: V § 11 ods. 1 slovo "ministerstvo" nahradiť slovom "komora", prípadne je možné slová "vydá ministerstvo" nahradiť slovami "odovzdá odborne spôsobilej osobe minister životného prostredia za účasti predsedu príslušnej komory".

    Právne predpisy možno aplikovať až po nadobudnutí účinnosti. V § 15 ods. 5 vládneho návrhu sa uvádza dátum 28. apríl 1990. Je to deň vydania vyhlášky 186/1990, nie však deň jej účinnosti, ktorým je 18. máj 1990. Nie je možné preto tvrdiť, že skúšky vykonané po 28. apríli 1990 sú skúškami podľa vyhlášky 186/1990, keď v ten deň ešte nebola účinná, čiže až do 18. mája 1990 ide o skúšky podľa starších predpisov. Navrhujem, aby sa vo vládnom návrhu zákona v § 15 ods. 5 slová "po 28. apríli" nahradili slovami "po 18. máji".

    V ostatných veciach treba návrh podporiť. Jeho prijatím sa odstráni doterajší neprehľadný stav a priblíži sa stavu štátov Európskej únie.

    Na záver by som chcela odporučiť prijať nasledujúce body v spoločnej správe 161a: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 14, 17, 18, 19 a 20, tieto teda odporúčam schváliť. O bodoch 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 a 17 je možné hlasovať aj spoločne, pretože navzájom súvisia a ide vlastne o zladenie slov nie "pri komore", ale "komora".

    Toto sú moje odporúčania. Prosím vás o podporu spoločnej správy a návrhov, ktoré dal jednak ústavnoprávny výbor a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pokorný, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona číslo 103/1990 Zb. a zákona číslo 262/1992 Zb. rieši osobitnú spôsobilosť na niektoré činnosti vo výstavbe a ustanovuje, že pracovné činnosti, ktoré súvisia s prípravou, projektovaním, uskutočňovaním alebo kolaudovaním stavieb a majú rozhodujúci význam pre ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe, môžu vykonávať iba osoby, ktoré preukázali osobitnú spôsobilosť na ne, pričom osobitná spôsobilosť sa preukazuje príslušnými teoretickými vedomosťami a praktickými skúsenosťami. § 46a ods. 2 stavebného zákona taxatívne vymenúva vybrané činnosti, ktoré môžu vykonávať výhradne osoby, ktoré preukázali odbornú spôsobilosť skúškou.

    Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zveriť overenie odbornej spôsobilosti formou skúšky a vydávanie osobitných preukazov o odbornej spôsobilosti Slovenskej komore architektov a Slovenskej komore stavebných inžinierov. Štát, ktorý cez príslušné ústredné orgány štátnej správy doteraz tieto činnosti vykonával, si ponecháva len pôsobnosť pri určovaní obsahu skúšky a výšky úhrady za skúšku, za preskúšanie a právo navrhnúť preskúšanie.

    Predložený návrh zákona má ustanovenie o skúšobnej komisii naformulovanej tak, že sa zriaďuje komisia ako štátna skúšobná komisia, pretože v § 5 ods. 5 návrhu zákona je zakotvené, že komisiu menuje minister. Pri takejto právnej úprave návrh zákona vlastne konštituuje pri Slovenskej komore architektov a Slovenskej komore stavebných inžinierov skúšobnú komisiu, ktorá však nie je totožná so skúšobnými komisiami komôr. Toto ustanovenie je nelogické vo väzbe na účel prijatia zákona a jeho celú filozofiu.

    Hlavným cieľom zákona je totiž zverenie overovania odbornej spôsobilosti formou skúšky a vydávanie preukazov o odbornej spôsobilosti profesným združeniam, ktorými sú komory za aktívnej účasti štátu, ktorá by však mala byť vo sfére určovania obsahu skúšok, účasti odborníkov teórie a praxe, vrátane odborníkov z jednotlivých rezortov v skúšobných komisiách. Preto by bolo vhodné preformulovať ustanovenie § 5 ods. 5 návrhu zákona tak, ako sa udáva v bode 8 spoločnej správy, ktorý podporujem. Keď vystupujem, dovolím si ho zacitovať: "Na vykonanie skúšky komora po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) ustanovuje skúšobnú komisiu zloženú z popredných odborníkov teórie a praxe." Vo väzbe na to treba upraviť aj § 5 ods. 1, 2, 3, 4 návrhu zákona tak, že slová "pri slovenskej komore" sa nahradia slovami "slovenskej komore". Obdobne aj v § 6 ods. 2.

    Pretože všetky tieto návrhy sú už obsiahnuté v spoločnej správe tak, ako ich uviedol spoločný spravodajca, odporúčam všetky body, ktoré predkladal spoločný spravodajca, schváliť. Rovnako sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Sabolovej v súvislosti s § 11 ods. 1.

    Záverom mi teda dovoľte vysloviť za klub Spoločnej voľby podporu tomuto zákonu a jeho schválenie s tými pripomienkami, ktoré odporučil na schválenie pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra Zlochu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca?

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    nakoľko v rozprave neboli podané pozmeňovacie návrhy, len v prípade, že neprejdú body navrhnuté v spoločnej správe, pani poslankyňa Sabolová má drobné, tie si hneď zoberiem.

  • Medzitým prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, hlasujeme.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali k spoločnej správe uvedenej v tlači 161a. Navrhujem, aby sme en bloc hlasovali o všetkých pripomienkach, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, okrem bodov číslo 1, 2 a 9. Ako spoločný spravodajca všetky ostatné pripomienky, okrem bodu 1, 2 a 9, odporúčam prijať.

  • Ideme hlasovať o bodoch spoločnej správy, o všetkých okrem bodu 1, 2 a 9.

  • Šum v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci toto hlasovanie neplatí.

    Pán spoločný spravodajca, zabudli ste na návrh pani poslankyne. Vo svojom vystúpení navrhovala hlasovať o niektorých bodoch jednotlivo.

  • Ak dovolíte, pani kolegyňa Sabolová povedala, že ak neprejdú jednotlivé pripomienky, potom by sme mohli o nich hlasovať.

  • Chcela by som len spresniť, že som navrhla body, o ktorých je možné hlasovať spoločne, ktoré súvisia, a to body 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 a 17. A body, ktoré som odporučila schváliť, sú tie ďalšie body.

  • Pani poslankyňa, vy ste povedali body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 a 17.

  • O tých môžeme hlasovať spoločne. A vymenovala som body, o ktorých žiadam hlasovať, že ich podporujeme, teda za.

  • To je už vec spoločného spravodajcu. Vy môžete dať len návrh hlasovať osobitne.

  • O týchto by som poprosila hlasovať spoločne, tak ako som hovorila.

  • Pani poslankyňa Sabolová odporúča, aby sa hlasovalo spoločne o bodoch čísla...

  • Pán poslanec, nepočuť vás. Keby ste prečítali body spoločnej správy, o ktorých navrhujete hlasovať spoločne. Bez tých, ktoré pani poslankyňa žiadala, aby sa o nich hlasovalo samostatne. Takto môžete postaviť návrh. Čiže pani poslankyňa musí povedať, o ktorých bodoch navrhovala hlasovať spoločne. Ostatné ona už nemôže povedať.

  • Pani poslankyňa Sabolová navrhuje hlasovať spoločne o bodoch číslo 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 a 17. Navrhuje spoločné hlasovanie o týchto bodoch.

  • Nie. Pán poslanec, nerozumieme sa. Vy nám môžete povedať, že hlasujeme spoločne o týchto bodoch spoločnej správy, a hociktorý poslanec môže povedať, že navrhuje jednotlivo hlasovať o tom a o tom bode. Čiže vy teraz poviete, že spoločne hlasujeme o týchto bodoch a vynímame tieto body, o ktorých pani poslankyňa navrhla hlasovať samostatne.

  • Tu je asi nedorozumenie, pán predseda, lebo pani poslankyňa nenavrhla vyňať tie-ktoré body.

  • Tak hlasujme tak, ako ste povedali.

  • Vážená Národná rada, odporúčam hlasovať o všetkých pripomienkach en bloc, okrem pripomienok číslo 1, 2 a 9. O nich budeme hlasovať samostatne. Odporúčam všetky pripomienky en bloc prijať.

  • Takže hlasujeme o všetkých bodoch spoločnej správy, okrem bodov 1, 2, 9. Spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Čiže sme neschválili tieto body spoločnej správy, tak ako ste ich prečítali, pán poslanec.

    Budeme teraz hlasovať o bodoch 1, 2, a 9 tiež spoločne.

  • Navrhujem body číslo 1 a 2 na samostatné hlasovanie a potom bod číslo 9 tiež samostatne.

  • Pán poslanec, povedali ste predtým, že o bodoch 1, 2, 9 hlasujeme en bloc a hlasujeme proti.

  • Pán predsedajúci, bod číslo 1 a 2 proti a bod číslo 9 priamo súvisí s bodom číslo 8. V prípade, že neprešiel v hlasovaní en bloc, platný je ten bod číslo 9, teda je ešte stále aktuálny a relevantný.

  • Dobre. Čiže hlasujeme o bodoch číslo 1, 2?

  • Áno, o bodoch číslo 1 a 2. Odporúčam ich neprijať.

  • Prosím, hlasujeme o bodoch číslo 1, 2. Pán spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem. Môžeme pokračovať.

  • Bod číslo 9 spoločnej správy odporúčam prijať.

  • Pán poslanec, hlasujeme. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, chcel by som upozorniť, že došlo k neobvyklému postupu v tom zmysle, že sme asi 10 bodov spoločnej správy neodsúhlasili. Ale znamená to len toľko, že sme s nimi ako celok nesúhlasili. Možno niektorí poslanci, ktorí chceli hlasovať za jeden, dva, tri či štyri body z tohto celku...

  • Hlas v sále.

  • Áno, je to tak. Čiže ja si myslím, že musíme ešte hlasovať jednotlivo o týchto bodoch.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, chcem vám povedať, že tak, ako prečítal pán poslanec toto hlasovanie, čítal aj predtým, keď uvádzal, čo bude navrhovať ako spoločný spravodajca. Nikto v rozprave nežiadal, aby došlo k takémuto hlasovaniu. Odhlasovali sme, a to platí.

    Prosím, budeme teraz hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme ho prijali. Áno, pán spoločný spravodajca?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže ani bod 9 spoločnej správy sme neprijali.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyňa Sabolová v rozprave navrhla v prípade, ak neprejde zmena § 5 ods. 5, vypustiť zo zákona celý odsek 5 § 5. Čiže o tomto návrhu bude treba tiež hlasovať, vypustiť odsek 5 § 5 z navrhovaného zákona. Návrh pani poslankyne Sabolovej odporúčam prijať.

  • Áno, čiže budeme hlasovať o § 5 zákona s tým, že pani poslankyňa navrhla vypustiť odsek 5 a pán spoločný spravodajca s tým súhlasí, teda navrhuje, aby sme hlasovali za vypustenie tohto odseku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Pani kolegyňa Sabolová ako posledný pozmeňovací návrh v prípade, ak nebudú akceptované pripomienky uvedené v spoločnej správe, navrhuje, aby v § 11 ods. 1 slová "vydá ministerstvo" boli nahradené slovami "odovzdá odborne spôsobilej osobe minister životného prostredia za účasti predsedu príslušnej komisie". Tento návrh pani poslankyne Sabolovej odporúčam prijať.

  • Nebude v kontradikcii s tými, čo sme zamietli?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh pani poslankyne na zmenu § 11 ods. 1 odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neschválili ani zmenu § 11.

  • Vážený pán predseda, nakoľko nie sú ďalšie pozmeňovacie návrhy a všetky návrhy zo spoločnej správy boli vyčerpané, bude potrebné hlasovať o zákone ako celku.

  • Ešte sa pýtam, lebo tu mám poznámku, možno sme o tom hlasovali, pani poslankyňa ešte v § 15 ods. 5 chcela zmenu dátumov.

  • To bolo zahrnuté v spoločnej správe pod bodom číslo...

  • Takže už nemôžeme hlasovať. Ďakujem.

  • Nemôžeme hlasovať, bolo to uvedené v spoločnej správe.

  • Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o vládnom návrhu zákona ako celku aj so schválenými doplnkami.

    Prosím, aby sme sa prezentovali. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše odporúčanie?

  • Zákon odporúčam neprijať.

  • Neboli akceptované ani jedna z pripomienok zo spoločnej správy, ktorú schválili tri výbory.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, členovia výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu, národnosti, prosím vás o 12.30 na zasadnutie výboru s kolegami poslancami z maďarského parlamentu, ktorí sú na návšteve Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme o 14.15 hodine, ale prosím, aby sme prišli včas.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať v rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to

    d e v ä t n á s t y m bodom nášho programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu so zmenou Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok matrík a štátneho občianstva.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 154 a správu z výborov ako tlač 154a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister vnútra pán Ľudovít Hudek. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky 2. novembra 1993 uznesením číslo 793 schválila návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva. Pri podpísaní zmluvy 24. júna 1994 v Černé nad Vltavou bola ministrami vnútra súčasne dohodnutá zmena článku 10 ods. 2 zmluvy, týkajúca sa termínu odovzdania zoznamov štátnych občanov zmluvných strán, ktorí nadobudli štátne občianstvo druhej zmluvnej strany z pôvodného termínu 1. september 1994 na termín 1. september 1995. Túto zmenu termínu si vyžiadala skutočnosť, že novelizáciou zákona Českej národnej rady číslo 40/1992 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Českej republiky sa predĺžila lehota na vykonanie voľby štátneho občianstva Českej republiky občanmi Slovenskej republiky z 31. decembra 1993 do 30. júna 1994. Z tohto dôvodu je termín 1. september 1994 uvedený v zmluve na spracovanie zoznamu občanov, ktorí nadobudli štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, nereálny, a preto sa ministri vnútra pri podpise zmluvy dohodli na novom termíne - 1. september 1995.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, z týchto dôvodov odporúčame navrhovanú zmenu v článku X ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva schváliť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako pri každom predloženom návrhu vlády by mal vystúpiť náš spravodajca a oboznámiť nás s výsledkom prerokovania vo výboroch Národnej rady. Pán poslanec Rea, ktorý bol určený ako spravodajca, tu nie je. Je schopný niekto z výboru spravodajcu zastúpiť? Dohodli ste sa vo výbore, že ho niekto zastúpi?

    Dobre. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z výboru sa podujal na spravodajskú službu za poslanca Reu pán poslanec Horál.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu so zmenou Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva. Dovoľte, aby som prečítal najprv spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu, tlač 154a.

    Návrh na vyslovenie súhlasu so zmenou Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 349 zo dňa 29. mája 1995 na prerokovanie do 16. júna 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, aby podal Národnej rade správu o výsledkoch prerokovania návrhu v uvedených výboroch. Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vysloviť s ním súhlas.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k devätnástemu bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku a konštatujem, že sa do rozpravy ani nikto nehlási. Preto vyhlasujem rozpravu k devätnástemu bodu za skončenú.

    Pán minister Hudek sa zrejme nechce vyjadriť, takisto ani pán spoločný spravodajca, preto pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o uznesení, ako ho máte predložené.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Myslím, že netreba čítať uznesenie, všetci ho máte pred sebou. Pán spoločný spravodajca, aký je váš návrh?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslanci.

    D v a d s i a t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 166 a správu z prerokovania vo výboroch Národnej rady ako tlač 166a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh bude predkladať pán minister vnútra. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ako aj zákona číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku došlo v oblasti zdravotného poistenia k podstatným zmenám, na ktoré treba reagovať aj v zákone číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 276/1993 Z. z. a ktorý je predložený plénu Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vo výboroch, bol vypracovaný v nadväznosti na zákony spomenuté v úvode. Účelom novely je zladiť príslušné ustanovenia zákona číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s novou právnou úpravou zdravotného poistenia a vytvorenie porovnateľných podmienok pre Poisťovňu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s inými existujúcimi zdravotnými poisťovňami.

    Predkladaný vládny návrh v podstatnej miere preberá ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. a osobitne rieši len niektoré špecifiká, ktoré vyplývajú z charakteru Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorej rozhodujúcu časť poistencov tvoria príslušníci bezpečnostných zložiek a zamestnanci štátnych orgánov.

    Jednotlivé ustanovenia novely sú vysvetlené v dôvodovej správe, a preto sa o nich nebudem bližšie zmieňovať. Dovoľte mi však, aby som sa vyjadril k pripomienkam, ktoré k prerokúvanému vládnemu návrhu vzišli z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Vládny návrh predpokladá, že Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bude uhrádzať osobitnú, resp. špecifickú zdravotnú starostlivosť. Tento inštitút aj v navrhovanom rozsahu je prevzatý z nariadenia vlády číslo 18/1994 Z. z., ktorým sa vydáva Liečebný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z toho dôvodu, že nález Ústavného súdu hovorí, že tieto otázky musia byť upravené zákonom. Vzhľadom na to, že Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poisťuje predovšetkým príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a pracovníkov štátnych orgánov, odporúčam, aby bol prijatý vládny návrh, to znamená, aby Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mohla uhrádzať aj niektoré výkony nad rámec Liečebného poriadku, ktorý bol vydaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z.

    Pri vymedzení osobitného rozsahu vládny návrh stanovuje poisťovni povinnosť, aby poistila rodinných príslušníkov poistencov uvedených v § 4 ods. 1, príslušníkov Požiarnej ochrany a bývalých príslušníkov Policajného zboru, ak o to požiadajú. Schválením navrhovaného znenia bude zabezpečené, že celé rodiny povinných poistencov budú môcť byť poistené v jednej poisťovni, čím sa zvýši sociálna istota v oblasti zdravotného poistenia a zabezpečí sa právo občana na výber zdravotnej poisťovne.

    Pri stanovení výšky účelového fondu sme vychádzali z analýzy činnosti poisťovne a jej hospodárenia pri obmedzenom počte poistencov, zabezpečovaní zdravotníckej starostlivosti príslušníkov Policajného zboru i ďalších zložiek. Pri realizácii úloh národného programu podpory zdravia často podmieneného potrebou zodpovedajúcej zdravotníckej techniky stávajú sa súčasné prostriedky účelového fondu nedostatočné. Chcem vás ubezpečiť, že vzhľadom na to, že ich použitie je podmienené rozhodnutím zboru zástupcov, je zabezpečené, že navrhované zvýšenie účelového fondu nebude na úkor, ale v prospech poistencov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom chcem vysloviť presvedčenie, že schválenie predloženého vládneho návrhu zákona prispeje ku skvalitneniu činnosti Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a k zabezpečeniu kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov.

    Vychádzajúc z uvedeného vás chcem požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste po rozprave vyslovili súhlas s predloženým vládnym návrhom zákona, aby plénum Národnej rady Slovenskej republiky schválilo prerokúvaný vládny návrh zákona tak, ako je predkladaný.

  • Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Šagát. Prosím ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia (tlač 166), pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 371 z 2. júna 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v lehote do 16. júna. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako koordinátor stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučili Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia, schváliť po zohľadnení doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok.

    Ak máte pred sebou tlač 166a, vidíte, že je tam spolu 9 bodov, ktoré hovoria o týchto pozmeňovacích a doplňovacích pripomienkach. Dovolil by som si ich rozdeliť do dvoch kategórií. Ak nedôjde k nejakým zmenám v priebehu rozpravy, body 1, 3, 4, 5, 6, 8 a 9 odporúčam prijať en bloc. Navrhujem neprijať bod 2 a bod 7. Toľko k spoločnej správe.

    Pán predseda, po otvorení rozpravy si dovolím využiť právo spravodajcu a prihlásiť sa do rozpravy ako prvý.

  • Áno, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca, preto mu udeľujem slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som veľmi stručne, a pokúsim sa zreteľne, definoval problém, ktorý máme vyriešiť pri predložení zmeny tohto zákona.

    Iste viete, že zdravotné poistenie sa vyvíja len v ostatných rokoch transformácie zdravotníctva. Vyžaduje to veľmi obozretný a starostlivý prístup, pretože legislatívny rámec vytvára podmienky na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Tie podmienky schvaľujeme a vytvárame tu. V krátkom čase dochádza k opakovaným zmenám v zdravotnom poistení. Iste viete, že vlani boli zrušené zákony, ktoré sa týkali Národnej poisťovne, a vznikla Všeobecná zdravotná poisťovňa, a v minulosti okrem nej vznikli tri ďalšie poisťovne - železničiarska, vnútra a ministerstva obrany.

    V krátkom čase dostaneme do snemovne novely všetkých týchto štyroch zdravotných poisťovní. Prvou je predložená novela z ministerstva vnútra. Všetky tieto zmeny majú niektoré spoločné charakteristiky. Prvá je tá, že sa snažia prispôsobiť novým dvom zákonom, teda zákonu číslo 273/1994 Z. z. o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a zákonu číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Týmto zákonom sa musia novely prispôsobiť.

    Okrem toho sú tam ešte dve pozoruhodné snahy. Prvá je, že poisťovne sa chcú otvoriť aj pre iných poistencov, než pre ktorých boli pôvodne určené, sú rezortné. Ak dovolíte, povedal by som svoj názor, že to je vec, ktorú môžeme akceptovať. Poisťovníctvo má byť otvorené, má to byť otvorený systém. V tomto prípade je potom smiešne, aby sme niekoho povinne poisťovali v nejakej poisťovni. Ale to nebudeme teraz riešiť, pretože tieto poisťovne sa usilujú o to, aby sa u nich poistil hocikto, kto bude chcieť, a takisto aj príslušník akéhokoľvek rezortu by mal mať možnosť vybrať si poisťovňu. Ale je to nad rámec, dnes túto vec nemôžeme vyriešiť, budeme sa teda len vyjadrovať, či Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky môže poistiť manželky, príbuzných a podobne, pokiaľ budú chcieť. Odporúčam z hľadiska filozofie poisťovníctva túto snahu prijať.

    Druhá vážna snaha je zvyšovať určité fondy. Iste viete, že poisťovne fungujú so správnym fondom, rezervným fondom, s fondmi, ktoré sa tvoria presne regulovaným percentom, aby sa časť prostriedkov použila na administratívu, na riešenie krízových situácií, ale aby väčšia časť bola skutočne pre občana, na zdravotnú starostlivosť. Tu je snaha zvýšiť rezervný fond na 3 %. Nevylučujem, že v budúcnosti sa bude môcť meniť množstvo peňazí, ktoré pôjde do jednotlivých fondov. To sa ukáže podľa toho, aké bude hospodárenie poisťovne, koľko budeme mať peňazí do zdravotného poistenia. Ale v súčasnosti vystríham pred tým, aby sme zvyšovali akýkoľvek fond, a ak sa pán minister usiluje o rovnosť poisťovní, aby sme sa usilovali spoločne, aby zatiaľ tieto fondy zostali rovnaké, to znamená, aby rezervný fond bol rovnaký, ako je vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, teda 0,5 %.

    Poslednou snahou, ktorú budú mať všetky novely - o železničiarskej, vojenskej poisťovni i poisťovni vnútra - a to je najväčší kameň úrazu, je zavedenie osobitnej zdravotníckej starostlivosti. Pripomeniem vám, škoda, že tu nie je pani poslankyňa Ďurišinová, ale je tu pán poslanec Švec, že to je to, čo sme neschválili v Liečebnom poriadku napríklad pre športovcov. V základnom zdravotnom poistení, v základnej schéme poistenia, začíname robiť výnimku pre niekoho iného, pre určitú skupinu bez ohľadu na to, či si ho zaslúži. Z hľadiska medicínskeho môžem súhlasiť, že určitý profesne zameraný človek môže vyžadovať osobitnú zdravotnú starostlivosť, ale tá sa v základnom systéme nemôže riešiť z poistenia všetkých občanov. Predsa nie je možné, aby z toho, čo všetci dáme na poistenie, sa hradila nejaká špeciálna skupina ľudí, lebo o chvíľu tu bude novela pre železničiarov, tí si tam dajú rušňovodičov, potom príde novela z ministerstva obrany a budú tam určité skupiny pracovníkov. Neviem, ako by sme to ďalej riešili.

    Moderný zdravotnícky poisťovací systém všade inde na svete to rieši pripoistením. Ak má záujem rezort, ak má záujem závod, ak má záujem určité priemyselné odvetvie byť sociálny k svojim ľuďom, vyriešiť účinok škodlivého prostredia, prosím, možno to riešiť prostredníctvom svojich zdrojov, cez pripoistenie vlastného pracovníka. Nemožno však zo základného fondu zdravotného poistenia určeného pre všetkých občanov robiť službu pre niekoho extra. Preto som vás chcel poprosiť, tak ako som odporúčal, aby sme body, ktoré vylučujú osobitnú zdravotnú starostlivosť, ktoré sú vo vládnom návrhu v bodoch číslo 4 a 5 a týkajú sa predovšetkým § 3 a 4, neschválili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Čiže vaše návrhy sú neschváliť § 3 a 4, teda body 4 a 5 spoločnej správy k § 3 a 4 zákona. Tak som tomu rozumel. Lenže o bodoch 4 a 5 ste navrhli hlasovať en bloc a schváliť ich. Podľa môjho záznamu si protirečíte.

  • Dovoľte, aby som to vysvetlil. Tlač 166 je vládny návrh. Z tohto vládneho návrhu odporúčam vypustiť body 4 a 5. To sú body, ktoré riešia § 3, 3a a týkajú sa osobitnej zdravotnej starostlivosti, osobitnej preventívnej starostlivosti. Tieto body sú v spoločnej správe riešené doplňovacími a pozmeňovacími pripomienkami, ktoré sú zosumarizované do deviatich bodov. Odporúčam prijať z nich všetky, s výnimkou bodov 2 a 7. Tým sa vlastne naplní to, čo odporúčam, aby sme osobitnú zdravotnú starostlivosť z tohto vládneho návrhu neschválili.

  • Body 2 a 7 vlastne predstavujú body 4 a 5 vašej správy vo výbore. Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková.

  • Ak dovolíte, pán predseda, chcem uviesť trošku iný názor na spôsob hlasovania. Neviem, či to môžem predniesť z miesta, alebo mám ísť dolu.

  • Ak je to v rámci troch minút, môžete z miesta.

  • Nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, ale mám návrh na iný spôsob hlasovania. O bodoch 1, 2, 5, 6 a 7 navrhujem hlasovať za a o ostatných prosím hlasovať samostatne, teda vyňať ich zo spoločného hlasovania a hlasovať o nich samostatne.

  • Potom by som navrhoval, aby ste navrhli hlasovať samostatne aj o bode 7, a tým sa naplní aj požiadavka pána spoločného spravodajcu.

  • Navrhujem zatiaľ hlasovať o nich samostatne, nehovorím, či prijať, alebo neprijať.

  • Čiže navrhujete, aby sa o bode 7 hlasovalo samostatne?

  • Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

  • Som toho názoru, že ak neprijmeme bod 2, v zákonoch sa vyskytne určitý zmätok v pojmoch, pretože zákon 277 o zdravotnej starostlivosti v § 37 charakterizuje osobitnú zdravotnú starostlivosť ako psychiatrickú starostlivosť o osoby závislé od alkoholu alebo iných návykových látok atď. V tomto návrhu zákona, ktorý prerokúvame, by sa mala táto starostlivosť charakterizovať ako poskytovanie osobitnej preventívnej starostlivosti, osobitnej stomatologickej starostlivosti, ako aj poskytovanie liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb. Ten istý pojem v dvoch zákonoch bude hovoriť o niečom inom. Preto si myslím, že pojem "špecifická starostlivosť", hoci to je v preklade "osobitná", je v tomto prípade odôvodnený.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som sa pripojiť k návrhu, ktorý hovoril pán poslanec Šagát, a to vyňať špecifickú, nazvime ju "osobitnú starostlivosť" z rozsahu základného poistenia. Chcel by som vás upozorniť aj na istý politický motív, ktorý naši občania môžu chápať veľmi nevďačne. Keďže prevažná časť vedúcich štátnych funkcionárov je poistená v tejto poisťovni, je tam poistených i mnoho poslancov, v podstate za základné poistenie by sme si osobovali právo mať nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Viem, že z hľadiska našej práce, ktorá je vyčerpávajúca, by sme potrebovali častejšie preventívne prehliadky atď., ale domnievam sa, že to, čo navrhol pán poslanec Šagát, riešiť to formou pripoistenia, je lepší manéver, ako byť v podstate rovný, ale rovnejší s ostatnými občanmi, pretože by sme vlastne za základné poistenie dostávali viac ako ostatní občania, ktorí budú poistení v tej istej zdravotnej poisťovni. Rodinný príslušník už nemá nárok na častejšie preventívne prehliadky napriek tomu, že percentuálne zo svojho platu platí toľko ako my.

    Upozorňujem na politickú citlivosť tohto problému a mali by ste to skutočne zvážiť. Som presvedčený, že príslušníci Policajného zboru, potápači a ďalší, čo sú tu uvedení, skutočne potrebujú častejšie preventívne prehliadky, ale zo základného poistenia, ktoré platia všetci občania, by mali dostávať to isté, čo všetci občania, a rezort by ich mal pripoistiť a v rámci toho pripoistenia im poskytovať tieto nadštandardné služby, pretože už aj častejšia preventívna prehliadka je istým spôsobom nadštandard. Zvážte, prosím, aj tento citlivý politický aspekt, keď o ňom budeme hovoriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Takže týmto momentom končím rozpravu. Chce sa vyjadriť pán minister?

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    skutočne sa tu rozvinula diskusia najmä o osobitnej preventívnej zdravotnej starostlivosti, ale keď sa pozrieme na tieto problémy komplexnejšie, zistíme, že pod právny režim našich policajtov sú začlenené zložky, ktoré tam predtým neboli, keď finančné ohodnotenie práce policajtov, ktorí sú každodenne ohrozovaní na živote a zdraví, je úplne iné ako sú platové pomery iných, napríklad sudcov, prokurátorov. V podstate táto kategória policajtov sa dostala do situácie, keď vzhľadom na to, že náš štát smeruje k trhovej ekonomike, sú na nich iné nároky, ako boli v predchádzajúcej činnosti. Domnievam sa, že je povinnosťou nás, ale i verejnosti, ktorá sa dožaduje, aby táto skupina mala i takúto možnosť, aby sa im poskytovala osobitná preventívna zdravotná starostlivosť z toho dôvodu, že väčšina z nich - a o tom hovoria štatistiky - po odchode do dôchodku, žiaľ, veľmi často umiera. Sú to tí, ktorí majú veľmi zlý zdravotný stav. Istým spôsobom si myslím, že i to bola snaha nášho rezortu, aby sme týmto za ich zodpovednú prácu pripravili aj isté podmienky.

    Rovnako sa domnievam, že návrh na zvýšenie prostriedkov účelového fondu vychádza z toho, že nechceme ísť cestou sponzorstva. Odmietame také možnosti, aby sme dostávali od sponzorov isté finančné prostriedky, za ktoré by sme pre istú skupinu ľudí mohli plniť úlohy, ktoré Policajný zbor plní nadštandardne. Nechceme to riešiť týmto spôsobom, a preto sa navrhuje aj zvýšiť prostriedky účelového fondu. Myslím si, že je to často podmienené potrebou zodpovedajúcej zdravotnej techniky, čím sa stávajú prostriedky účelového fondu nedostatočné. Preto by som bol rád, keby ste aj vy zvážili a pochopili i tú druhú stranu, ktorá, žiaľ, nemá svoj vlastný zákon, len pripravujeme napríklad zákon o štátnej službe policajtov, kde by sa konečne komplexnejšie riešilo miesto, ktoré zodpovedá jej úlohe v súčasnej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som sa vyjadril. Ak by sme prijali filozofiu, ktorú povedala pani poslankyňa Aibeková, ak by sme body, ktoré menovala, schválili, tým schválime osobitnú zdravotnú starostlivosť.

    Nehnevajte sa, pán minister, ale vaše vyjadrenia, ktorými ste odôvodnili, prečo by mali mať policajti osobitnú zdravotnú starostlivosť, neobstoja v kontexte filozofie zdravotného poistenia, v kontexte filozofie základného poistenia. Iste viete, pán minister, že rozpočet poisťovní vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne je na hrane noža.

    Vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci sme prerokúvali otázku financovania zdravotníctva v tomto roku. Je veľmi zložité. Ak neprídu peniaze z ministerstva zdravotníctva, máme na písme, že k 1. júlu môže dôjsť aj k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti. A z toho malého koláča, ktorý dnes máme pre zdravotné poistenie, ideme riešiť problémy vášho rezortu tým, že povieme: Áno, x ľudí bude mať osobitnú zdravotnú starostlivosť. Nehovorím tu o zásluhovosti. Riešte to vo svojom rezorte.

    Okrem toho, žiaľbohu, do osobitnej zdravotnej starostlivosti je vo vládnom návrhu zahrnutá aj Požiarna ochrana. To znamená, že momentálne sa to netýka len vašich príslušníkov, ale aj Požiarnej ochrany, ktorú ste tam vložili. Tým sa to, samozrejme, rozširuje. Takže, páni poslanci, na základe vecnej argumentácie zvážte, ako to schválime, pretože to prinesie veľké problémy vo financovaní zdravotníctva tohto roku.

    Sedí tu pán docent Tkáč, ktorý je expertom na poisťovníctvo. Dúfal som, že sa prihlási a podporí ma, pretože ak vládna koalícia dnes buduje filozofiu poisťovníctva, filozofiu sociálnej starostlivosti, nemôže si dovoliť robiť precedensy. Toto je precedens, keď niekomu dáme výhodu. Povedzte mi, akým kľúčom a kde sa zastavíme?

    Myslím si, že aj dnes máme ľudí, ktorí robia v chemických továrňach a sú pod vplyvom všelijakých škodlivých prostriedkov, máme i celý rad iných služieb, ktoré by sme mohli označiť, že vyžadujú osobitnú, opakovanú, väčšiu zdravotnú starostlivosť. Nehnevajte sa, nemožno zo všeobecného a zo základného fondu hradiť nadštandardnú starostlivosť, tak ako sa to tu povedalo. Na to musí byť iný zdroj peňazí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Procedurálny návrh - pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Pripájam sa k požiadavke klubu HZDS. Aj klub SNS chce prestávku.

  • Páni poslanci, sú to skutočne vážne otázky, pri hlasovaní by sme sa mohli dostať do rozporu. Preto bude lepšie, ak si to ozrejmíme, aby naše hlasovanie bolo bezproblémové. Budeme pokračovať o 15.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Keďže rozprava je skončená a k rozprave sa vyjadril pán minister aj pán spravodajca, prosím pána spravodajcu, aby pristúpil k uvádzaniu hlasovania. Najskôr však pani poslankyňa Aibeková chce niečo povedať k hlasovaniu.

  • Pán predseda, chcem stiahnuť svoj návrh na vyňatie bodov, prikláňam sa k tomu, čo navrhol pán spoločný spravodajca. Je zbytočne hlasovať o každom bode tak, ako som to chcela pôvodne.

    Ďakujem.

  • Takže to bola technická pripomienka. Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol hlasovanie. Ďakujem pani poslankyni Aibekovej za stiahnutie jej návrhu. Myslím si, že tým nemusíme akceptovať ani pripomienku pána poslanca Sečánskeho, keďže netreba meniť názov na "špecifickú", teda nemusíme hlasovať o bode 2. Pán poslanec tiež sťahuje svoj návrh.

    Odporúčam teda en bloc prijať body 1, 3, 4, 5, 6, 8 a 9.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca, s návrhom prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Ďakujem. Dovoľte, pán predseda, uviesť hlasovanie o bodoch 2 a 7. Odporúčam ich neprijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch spoločnej správy číslo 2 a 7 s návrhom pána spoločného spravodajcu neprijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neschválili body 2 a 7 spoločnej správy.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujte.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol hlasovanie o zákone ako celku. Odporúčam vládny návrh zákona prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme prijali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ďakujem za takúto vzornú prácu koalície a opozície a pánu spravodajcovi tiež.

  • Pristúpime k d v a d s i a t e m u p r v é m u bodu programu, ktorým je

    návrh Vyhlásenia Slovenskej republiky k článku 3 ods. 4 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 157 a spoločnú správu výborov ako tlač 157a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie opäť minister vnútra pán Hudek. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb bol prijatý dňa 21. marca 1983 v Štrasburgu a patrí medzi najdôležitejšie dohovory Rady Európy v oblasti trestného práva. Dohovor má v súčasnosti 27 zmluvných štátov, z toho tri nie sú členskými štátmi Rady Európy - Kanada, Spojené štáty severoamerické a Bahamy.

    Dohovor nadobudol platnosť pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku dňom 1. augusta 1992 a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola Výborom ministrov Rady Európy uznaná sukcesia Slovenskej republiky do tohto dohovoru s účinnosťou od 1. januára 1993.

    Dohovor vykonáva výlučne rezort Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto dohovorom sa spravuje otázka odovzdávania odsúdených aj medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v dôsledku jednania obsiahnutého v článku 31 Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. 10. 1992. V dôsledku tejto skutočnosti sa dohovor zaradil v Slovenskej republike medzi najčastejšie používané dohovory v trestnoprávnej oblasti.

    Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky dostalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky okolo 200 žiadostí o odovzdanie na výkon trestu. Z tohto počtu bolo asi 80 % žiadostí o odovzdanie z Českej republiky do Slovenskej republiky, asi 15 % o odovzdanie do Českej republiky. Celkove boli doteraz na výkon trestu odňatia slobody do Českej republiky vydaní 4 odsúdení a z Českej republiky boli prevzatí na výkon trestu do Slovenskej republiky 54 odsúdení. Sporadicky sa objavili žiadosti aj vo vzťahu k iným členským štátom Rady Európy - Francúzsko, Švajčiarsko, Maďarsko, Nemecká spolková republika.

    Hlavný cieľ dohovoru je humanitný. Jeho účelom je napomáhať resocializáciu odsúdených osôb tým, že umožňuje, aby osoby, ktoré boli odsúdené súdom jedného štátu, mohli trest odňatia slobody vykonávať v inom štáte, s ktorým majú najužšie osobné zväzky. Tieto zväzky sú v dohovore definované inštitútom štátneho občianstva. Súčasne, aby stanovený humanitný cieľ dohovoru mohol byť splnený, článok 3 ods. 4 dohovoru umožňuje, aby na účely aplikácie dohovoru zmluvné štáty definovali rozsah pojmu štátny občan širšie, aby bol tento pojem vo vnútroštátnom práve zmluvných štátov bežne chápaný. Toto snaženie podporuje aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy číslo 88 o praktickom používaní Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb, keď odporučilo členským štátom Rady Európy, aby využívali možnosť poskytnutú ustanovením článku 3 ods. 4 dohovoru. Túto možnosť doteraz využilo 14 zmluvných štátov dohovoru.

    Doterajšia prax Slovenskej republiky ukázala, že využitie možnosti danej článkom 3 ods. 4 dohovoru má svoje opodstatnenie, a preto bol pripravený návrh Vyhlásenia Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 4 dohovoru, ktorý reaguje na dve zásadné skutočnosti. Jednak sa snaží zmierniť dôsledky, ktoré pre niektoré osoby vznikli rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V mnohých prípadoch sa odovzdávania domáhajú občania Českej republiky, ktorí majú dlhodobo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, majú rodiny aj inak úzke zväzky s naším štátom. Žiadosti takých osôb nie je možné za súčasného stavu prerokovať. Jednak reaguje na dôsledky záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov humanitnej povahy. Súčasný stav neumožňuje aplikáciu dohovoru na osoby, ktoré nie sú formálne občanmi Slovenskej republiky a ktorým bol priznaný štatút utečenca na území Slovenskej republiky, ktorým bol poskytnutý politický azyl, resp. sú presídlencami. Pre tieto osoby sa Slovenská republika stáva jediným domovským štátom, a preto odopretie možnosti vykonať trest odňatia slobody uložený súdom cudzieho štátu v Slovenskej republike sa javí ako príliš tvrdé.

    Vzhľadom na proces schvaľovania upravený dohovorom sa neočakáva, že predkladané vyhlásenie bude mať za následok zvýšený a nekontrolovaný presun odsúdených na územie Slovenskej republiky. Jeho cieľom je splniť výzvu obsiahnutú v odporúčaní Rady ministrov Rady Európy a z humanitných dôvodov poskytnúť osobám, na ktoré sa bude vzťahovať, možnosť požiadať o odovzdanie na výkon trestu do Slovenskej republiky. Dôvodnosť každej individuálnej žiadosti bude posudzovať ministerstvo spravodlivosti na základe zásad, ktoré po schválení vyhlásenia rezort prijme.

    Aj keď dohovor vykonáva v Slovenskej republike výlučne rezort ministerstva spravodlivosti, na platnosť vyhlásenia je potrebné schválenie Národnou radou Slovenskej republiky. Nakoľko dohovor má charakter prezidentskej zmluvy, každá jeho zmena a doplnenie podlieha rovnakému schvaľovaciemu režimu ako pôvodná zmluva. Táto skutočnosť je vyjadrená v navrhovanom uznesení, ktoré odporúčam prijať v predloženom znení.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Michala Benčíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    spoločnú správu, tlač 157a, máte pred sebou. Z nej vyplýva, že tento materiál bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne a ústavnoprávny výbor je poverený podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu vyhlásenia v uvedených výboroch.

    Mne zostáva len úloha, aby som vás oboznámil s tým, že obidva príslušné výbory návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vysloviť súhlas s Vyhlásením Slovenskej republiky k článku 3 ods. 4 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. 3. 1983.

    Pokiaľ ide o dôvody, odkazujem na tie, ktoré tu uviedol pán minister vnútra.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spoločných spravodajcov.

    Otváram rozpravu k dvadsiatemu prvému bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, páni poslanci, panie poslankyne, či sa niekto hlási do rozpravy. Nehlási sa nik, ani s faktickou poznámkou, takže môžem skončiť rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Vyhlásením Slovenskej republiky k článku 3 ods. 4 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. 3. 1983.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu by mali nasledovať teraz body, ktoré má z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať minister pôdohospodárstva pán Baco. Vzhľadom na to, že pán minister je mimo územia Slovenskej republiky, zajtra ráno tu bude, pristúpili by sme k ďalším bodom programu a body 22, 23, 24 a 25 by sme prerokovali až zajtra.

    Takže pristúpime k bodom programu, ktoré predložil Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie Fond národného majetku Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podal návrh, aby tieto materiály uviedol prezident Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pán Štefan Gavorník. O tomto návrhu výboru pre privatizáciu dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby mohol pán prezident Gavorník predniesť túto správu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že s návrhom výboru súhlasíme.

    Pristúpme teda k prerokovaniu bodu programu, ktorým je

    návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ročnú závierku fondu po prerokovaní vo vláde.

    Návrh ročnej účtovnej závierky fondu za rok 1994 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 13. júna 1995. Návrh ste dostali ako tlač 163 a spoločnú správu ako tlač 163a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na prijatie uznesenia Národnou radou. Prosím, pán prezident Štefan Gavorník, aby ste návrh uviedli.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    materiál predkladám v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov. Fond sa vo svojom účtovníctve riadi účtovou osnovou a smernicami k účtovej osnove pre hospodárske organizácie a pokynmi na vedenie účtovníctva a vykazovanie fondu, ktoré vydalo Federálne ministerstvo financií. Podľa týchto predpisov fond účtuje činnosti, ktoré v zmysle už citovaného zákona vykonáva vo svojej pôsobnosti. Všetky tieto vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi sa premietajú v súvahe a vo výkaze Tvorba a použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Majetok Fondu národného majetku bol tvorený vo výške 39 431 274 tisíc Sk. Z toho nadobudnutie majetku privatizovaných subjektov predstavovalo sumu 34 195 070 tisíc Sk. Majetok bol použitý vo výške 20 414 397 tisíc Sk. Pri tvorbe rozpočtu v roku 1994 bolo zákonom stanovené 7-členné prezídium a 5-členná dozorná rada. Novelizáciou zákona v marci 1994 bolo stanovené 9-členné prezídium a 7-členná dozorná rada. Výška celkových mzdových a ostatných osobných nákladov sa neprekročila.

    Celkové čerpanie za rok 1994 predstavuje 88,2 %. Jednotlivé prevádzkové položky rozpočtu neboli v roku 1994 vyčerpané. Rozpočet prevádzkových nákladov bol v globálnej čiastke dodržaný a bol vyčerpaný len na 80,9 %. Rozpočet investičných nákladov bol v globálnej čiastke dodržaný a bol vyčerpaný len na 48,2 %.

    Predložený materiál obsahuje audítorskú správu o výsledku overenia ročnej závierky za rok končiaci 31. decembrom 1994. Obsahuje správu o výsledku overenia, výrok audítora a finančné výkazy za rok 1994. Overenie ročnej účtovnej závierky vykonala Audítorská účtovnícka spoločnosť s r.o., Považská Bystrica, na základe objednania Fondu národného majetku podľa uzavretej zmluvy.

    Predložený materiál predstavuje pravidelnú informáciu finančnej bilancie o jednotlivých položkách účtovnej evidencie v zmysle platných smerníc, ktoré boli na účely fondov národného majetku Slovenskej republiky a Českej republiky doplnené pokynmi na vedenie účtovníctva a vykazovanie fondov národného majetku. V audítorskej správe o výsledkoch overenia ročnej závierky za ukončený rok 1994 sa na záver globálneho stanoviska k formálno-právnemu uskutočneniu účtovnej závierky a k uplatňovaniu účtovných princípov konštatuje, že vo Fonde národného majetku Slovenskej republiky sa dodržujú smernice, postupy a princípy vedenia evidencie a účtovníctva v plnom rozsahu. Napriek tomu použitý spôsob vedenia účtovníctva neposkytuje dostatok informácií a Ministerstvo financií Slovenskej republiky preto zmenilo spôsob účtovania vo Fonde národného majetku s platnosťou od roku 1995.

    Poznatky z audítorského overenia sú na záver správy zhrnuté do 7 odporúčaní. Výrok audítora potvrdil, že účtovná závierka bola spracovaná v súlade s platnými predpismi, finančné výkazy prezentujú verne a pravdivo finančný stav a výsledky hospodárenia vo Fonde národného majetku za rok 1994 v zmysle schválených postupov.

    Pán predseda už konštatoval, že materiál prerokovala dozorná rada Fondu národného majetku, so súhlasom ho prerokovala vláda Slovenskej republiky a bolo nám odporúčané predložiť ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím pánov poslancov Národnej rady o schválenie predloženého materiálu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán prezident. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Stanislavovi Líškovi, aby informoval o prerokovaní správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán prezident Prezídia Fondu národného majetku, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 397 zo 14. júna 1995 pridelil návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994 uvedeným dvom výborom na prerokovanie do 16. júna 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu prerokúvaného materiálu. V zmysle tohto rozhodnutia Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994 v termíne do 15. júna 1995 s nasledovnými výsledkami:

    S predloženým návrhom vyjadril súhlas Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994 v súlade so zákonom číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uložil predsedovi výboru požiadať Národnú radu o možnosť predloženia prerokúvanej Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky plénu parlamentu pánom prezidentom Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, čo sa stalo. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie požiadal prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, aby predložil na septembrové rokovanie výboru správu o plnení rozpočtu Fondu národného majetku za I. polrok 1995 a informáciu o plnení záverov audítu k Ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás upozornil na uznesenie k prerokúvanému materiálu, ktoré je uvedené na strane 4 spoločnej správy výborov. Ako spoločný spravodajca odporúčam snemovni prijať uznesenie v predloženom znení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy. Hlási sa pán spoločný spravodajca.

  • Vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás vo svojom krátkom príspevku v rozprave upozornil na dve skutočnosti, ktoré sa dotýkajú prerokúvaného materiálu. Jedna je dodatok k audítorskej správe, ktorú sme dostali do lavíc v Národnej rade Slovenskej republiky. Dodatok vznikol na základe pripomienok, ktoré odzneli na pôde Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu k audítorskej správe. Audítor doplnil chýbajúce vysvetlivky, aby sa dosiahla jednoznačnosť formulácie záverečného výroku o správnosti a hodnovernosti Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994. To po prvé.

    Po druhé, prosím vás o opravenie chybného údaju, ktorý bol uvedený v audítorskej správe. Ide o rozmer mernej jednotky, kde namiesto pôvodne uvedených miliónov má byť správne tisíc slovenských korún.

    Druhá moja poznámka smeruje k odporúčaniu a k požiadavke, o ktorej som hovoril v spoločnej správe a ktorej sa dotkol aj pán prezident Prezídia Fondu národného majetku pri predkladaní tohto materiálu. Audítorská správa obsahuje rad odporúčaní pre Fond národného majetku. Vzhľadom na to, že tieto odporúčania smerujúce k skvalitneniu výkonu jednotlivých činností Fondu národného majetku, akceptoval predkladateľ tohto materiálu v našom výbore, ktorým bol viceprezident Prezídia Fondu národného majetku pán Ing. Rehák, a aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa s názorom audítora a s ponukou audítora stotožnil, boli tieto závery potom ako požiadavka na podanie správy, akým spôsobom boli splnené, dané aj do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvaniu predmetného materiálu.

    Toľko na vysvetlenie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže sa už nikto nehlási, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chce sa vyjadriť ešte pán prezident Gavorník?

  • Pán poslanec Líška, chcete sa vyjadriť ako spravodajca?

  • Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Keďže neboli žiadne pozmeňovacie návrhy, ani z vystúpenia pána spoločného spravodajcu, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    Ďakujem, pán poslanec, ďakujem aj vám, páni poslanci.

    Podľa programu ďalej nasleduje

    návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Fond národného majetku Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie výročnú správu o činnosti fondu po prerokovaní vo vláde.

    Návrh Výročnej správy o činnosti fondu za rok 1994 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 13. júna 1995.

    Návrh Výročnej správy o činnosti fondu za rok 1994 ste dostali ako tlač 164 a správu výborov ako tlač 164a. Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie, ktoré máme prijať.

    Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    materiál predkladám v zmysle predtým citovaného zákona. V úvode okrem základnej charakteristiky a výsledkov dosiahnutých pri realizácii privatizačných projektov k 31. 12. 1994 sú uvedené zmeny, ktorými orgány Fondu národného majetku Slovenskej republiky prešli v roku 1994. Rozsah činnosti a dosiahnuté výsledky fondu k 31. 12. 1994 sú v materiáli ďalej podrobne uvedené v častiach o transformácii majetku, výkonu akcionárskych práv a použitia finančných prostriedkov. Materiál bol prerokúvaný tak, ako už pán predseda uviedol.

    Predložený materiál predstavuje podrobnú informáciu o činnosti a dosiahnutých výsledkoch Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1994. Tento rok bol charakterizovaný najmä výrazne vyšším prírastkom majetku fondu oproti roku 1993, čo bolo spôsobené prípravou druhej vlny kupónovej privatizácie a zvýšením tempa privatizácie.

    Ďalším výrazným vplyvom na činnosť bola realizácia niekoľkých zmien v riadiacich orgánoch fondu. Z tohto obdobia pretrváva doriešenie vysoko aktuálnych problémov, a to odstupovanie od zmlúv u tých, čo si neplnia svoje povinnosti, a nadobudnutie akcií zo zvýšenia základného imania v akciových spoločnostiach. Tento problém zrejme bude riešiť novela zákona 92.

    Toľko na úvod. Prosím Národnú radu Slovenskej republiky o schválenie predloženého materiálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pán prezident. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Líška. Prednesie nám správu o prerokovaní vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so znením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 397 zo 14. júna 1995 spomenuté výbory prerokovali návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994 do 15. júna 1995 s týmito výsledkami:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vzal na vedomie návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 1994. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s uvedeným návrhom výročnej správy súhlas. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    V časti C spoločnej správy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu požiadal Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky, aby poskytol pre potreby výboru prehľad rozhodnutí Fondu národného majetku Slovenskej republiky o priamych predajoch podnikov a priamych predajoch akcií realizovaných Fondom národného majetku v roku 1994.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku je na strane 4 spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca výborov odporúčam predložený návrh uznesenia prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Prosím, hlási sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som povedať iba niekoľko poznámok k správe. V prvom rade by som chcel uviesť, že správa objektívne hodnotí činnosť vo Fonde národného majetku Slovenskej republiky počas roku 1994. Tento rok bol svojím spôsobom osobitý. Ako ste si iste všimli, počas tohto roku sa vymenili vo Fonde národného majetku štyri garnitúry. Samozrejme, že nepôsobilo to príliš pozitívne na koncepciu Fondu národného majetku, na koncepčný vývoj. Napriek tomu si myslím, že výsledky, ktoré sa dosiahli, sú primerané podmienkam, ktoré Fond národného majetku v tejto etape mal.

    V prvom rade treba povedať, že až do novely zákona fond mohol realizovať iba tie predaje, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky, to znamená, že bol vlastne realizačným útvarom.

    Okrem pozitívnych prvkov, ktoré minulý rok nastali, a medzi tie patrí najmä zrýchlenie predaja prostredníctvom verejných súťaží a to, že po prvýkrát v histórii fond začal obchodovať aj na kapitálovom trhu, zo správy vyplývajú aj problémy veľmi objektívne napísané, aj problémové situácie, ktoré vo Fonde národného majetku nastávajú, a to tak pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok, ako aj ďalšie problémy.

    K správe by som predsa len chcel dodať ešte jednu poznámku, pokiaľ ide o obsah činnosti Fondu národného majetku - že sa začali práce na vyrovnaní majetku s Fondom národného majetku Českej republiky. Táto správa príliš podrobne tento problém nerozoberá. Chcem povedať, že Fond národného majetku bol postavený do takej osobitnej pozície, že nemohol vymôcť pohľadávky, pokiaľ ide o Komerčnú banku, ale aj pokiaľ ide o ďalšie akciové spoločnosti ešte z federálnej vlády v dôsledku toho, že naša vláda vlastne pripravila takú zmluvu o delení majetku, do ktorej zahrnula podľa mňa protiprávne aj tieto akcie. Na základe toho český Fond národného majetku síce po technickej stránke s nami rokoval, ale tieto otázky nebolo možné dotiahnuť do konca. Pritom ide skutočne o miliardy. Čiže toto je problém, ktorý by bolo treba vyriešiť už teraz mimo Fondu národného majetku a čo najrýchlejšie, pretože sú tam dosť závažné problémy, pokiaľ ide o Komerčnú banku, ale aj desiatky akciových spoločností, ktoré zatiaľ neboli vysporiadané.

    Moja posledná poznámka bude skôr apelom. Myslím si, že v minulom roku všetky predaje a činnosť Fondu národného majetku boli pred verejnosťou prezentované veľmi transparentne. Nástupom posledného prezídia a výkonného výboru značne poklesla informovanosť jednak občanov, ale aj nás poslancov o dianí na Fonde národného majetku. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby Fond národného majetku nielen raz do roka, ale minimálne dvakrát do roka podal Národnej rade podrobnú správu o tom, aké predaje sa uskutočnili, v akej hodnote, a ďalšie informácie o tom. Takisto som dosť smutný z toho, že ani od komisie, ktorá je pri našom výbore, sme dodnes nedostali písomnú správu o kontrole na Fonde národného majetku.

    Tiež by som chcel povedať, že zbytočne prichádzate, vážení páni z koalície, o dôveryhodnosť tohto procesu tým, že Fond národného majetku je obsadený jednofarebne. Nie je tam ani v prezídiu, ani v dozornej rade, čiže v kontrolných orgánoch, nikto z opozície, a takisto ani v orgáne, síce pomocnom, ktorý má výbor Národnej rady, sú iba zástupcovia koalície. To určite nevzbudzuje príliš veľkú dôveru z hľadiska transparentnosti fungovania tohto orgánu. Vzhľadom na to, že Fond národného majetku dostal výnimočné právomoci oproti ére, pokiaľ som bol vo fonde ja, myslím si, že naopak, transparentnosť, kontrola by sa mala podstatne zvýšiť, ako to bolo za čias, keď sme tam boli my.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som len našim kolegom z opozície pripomenul, že mnohí z nich z jednotlivých politických strán mali možnosť podieľať sa na vládnej zodpovednosti a tým byť aj členmi takých orgánov, ako je Fond národného majetku. To, čo nám tu prezentujú, a nie je to prvýkrát, a prezentujú to aj na verejnosti, sa dá veľmi jednoducho vybaliť z tej pozlátky, do ktorej to zakrývajú. Volá sa to mať právomoci a neniesť zodpovednosť.

    Vážení páni, ak ste chceli do toho procesu niečo hovoriť a byť členom tohto orgánu, mali ste vstúpiť do vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Prokeš. Ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem pekne. Je to správa o činnosti Fondu národného majetku. Ak sa pamätáte, v súvislosti so štátnym záverečným účtom som spomínal skutočnosť, že parlament v rámci novelizácie zákona o štátnom rozpočte schválil, a dostalo to povahu zákona, použiť 3,5 miliardy z Fondu národného majetku na rozvojové programy. Samozrejme, že dnes už vieme viac o tom, prečo to nebolo možné, ale v každom prípade sa s tým treba vysporiadať, keď hovoríme o činnosti Fondu národného majetku za rok 1994. Novelizácia zákona bola schválená týmto parlamentom, 3,5 miliardy na rozvojové programy sa nedostalo. Bolo preto treba v správe o Fonde národného majetku dať aspoň nejakú vetu alebo odsek a vysporiadať sa s tým, lebo inak nesplnil Fond národného majetku v rámci svojich úloh ani túto úlohu danú novelizáciou zákona. Nad tým sa povznesiem, čo povedal pán Prokeš, nemá zmysel diskutovať o prifarbovaní, s týmto problémom som sa už skôr vysporiadal.

  • Mám tri stručné poznámky. Počas roku 1994, po marci bola opozícia zastúpená vo Fonde národného majetku, v prezídiu, a informácie, ktoré tým získavala, sa využívali aj vo volebnej kampani.

    Po druhé: Strana demokratickej ľavice, pán Prokeš, nevstupuje do koalície kvôli tomu, aby bola pri privatizácii aj za cenu toho, že by porušila svoje programové a morálne princípy.

    A po tretie: Národný majetok, ktorý sa v privatizácii teraz prerozdeľuje, resp. predáva, nie je majetkom štyroch politických strán, preto by vo Fonde národného majetku mali byť zastúpené aj opozičné strany.

  • Vážený pán predseda, vážený pán prezident Fondu národného majetku, kolegyne, kolegovia,

    skôr ako navrhnem jeden doplňovací návrh, dovoľte mi povedať dve stručné poznámky. Prvá je taká, pán predseda a predsedajúci zároveň, že bez predchádzajúceho upozornenia preskočiť štyri body je dosť vážnym zásahom do chodu Národnej rady. Ešte teraz naši experti dokončujú stanoviská k týmto materiálom, ktoré nám už budú zbytočné.

    Druhá poznámka je smerom k výročnej správe a predovšetkým k návrhu uznesenia, ktoré je navrhnuté. Výbor pre životné prostredie vzhľadom na to, že sa zásadne zmenili podmienky medzi prvou vlnou a druhou vlnou privatizácie, na svojom zasadnutí konštituoval komisiu, ktorá mala predovšetkým kontrolovať a odporúčať prezídiu kroky vo vzťahu k budúcim investíciám. Nie je potrebné, kolegyne a kolegovia, hovoriť o tom, v akom stave sú podnikateľské subjekty, v akom stave bolo životné prostredie vzhľadom na existujúce technológie. Keďže v druhej vlne sa robí to, čo sa v prvej vlne nerobilo, uznávajú sa obrovské budúce investície, je naším spoločným záujmom, aby tieto investície smerovali aj do oblasti životného prostredia, aby sa okrem zlepšovania pracovných podmienok dodržal aj ekologický rozmer. Ako predseda tejto komisie, ktorú si na svojej schôdzi výbor zvolil platným uznesením, som dvakrát navštívil pána prezidenta. Vo vzťahu k diskusii, ktorú sme viedli, bol ústretový a poskytol mi všetky informácie, ktoré som požadoval. Preto bolo dosť prekvapujúce, že ignoroval požiadavku výboru, aby sa zúčastnil aj na zasadnutí výboru. Po ústnom nedorozumení sme ho písomne požiadali, aby nám tieto materiály predložil, a dosť nás vo výbore prekvapila lakonická odpoveď, že nemáme kompetencie vyžadovať takéto materiály.

    Keď výbor pre financie, rozpočet a menu požiadal, aby takéto materiály za rok 1994 prezídium poskytlo, dávam doplňovací návrh, aby v časti C navrhovaného uznesenia za číslicou 1994 bol doplnený text "a v prvom polroku 1995". O tri - štyri dni je koniec prvého polroku, a preto pravdepodobne pre prezídium nebude problémom, aby zakomponovalo už aj prvý polrok roku 1995, aby Národná rada a poslanci boli aspoň takýmto spôsobom informovaní o tom, ako sa privatizuje a kto privatizuje.

    Znovu by som povedal, že prakticky tým, že sa presunuli kompetencie na prezídium, na Fond národného majetku, okrem takýchto vystúpení a požadovaní takýchto materiálov a poslaneckých prieskumov nemáme inú možnosť ako mať prehľad o procese privatizácie. Keď hovorím o prehľade, znovu opakujem, hovorím to preto, že aj výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý je zložený tak, ako je zložený, má čo povedať do procesu budúcich investícií v našom spoločnom záujme. Takže odovzdám písomne návrh na doplnenie uznesenia v časti C.

    Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Černákovi chcem len povedať, že ideme podľa schváleného programu s tým, že pôdohospodárske zákony majú byť prerokované v utorok. Pán minister žiadal rokovať o nich v utorok, vyhoveli sme mu, pretože v pondelok je preč. A ak sa nemýlim, dnes je pondelok. A tým, že sme skôr prerokovali niektoré návrhy, samozrejme, pokračujeme inými bodmi programu a tieto prerokujeme neskôr. Ono je to ťažko niekedy pochopiť, ale keď sa nemám do čoho zadrapiť, tak aj do ničoho, pán poslanec. Predtým som s potešením konštatoval, ako poslanci koalície vyhoveli návrhom pána poslanca Šagáta a jednoznačne ich prijali v záujme veci. Ak každý jeden bod budeme začínať so zádrapkou, potom nikdy inak neskončíme.

    Prosím, pán poslanec Černák.

  • Len formou faktickej pripomienky pripomeniem, že býva zvykom, ak sa niektoré body dohodnú na iný dátum, uvedie sa o tom krátka poznámka pri návrhu programu a poslanci sa na to pripravia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, asi ste tu chýbali, keď som to ohlasoval pri schvaľovaní programu. Ďakujem.

    Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú. Pýtam sa prezidenta Fondu národného majetku pána Gavorníka, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    budem reagovať len krátko. Myslím si, že dôležité je to, že aj bývalý viceprezident pán Vaškovič povedal, že správa naozaj objektívne hodnotí činnosť fondu, aj s nedostatkami aj s pozitívami, ktoré sa v tom období a za toho obsadenia, ktoré tam bolo, dosiahli. K tomu nemám čo dodať.

    Mám krátku poznámku k rozhovorom s českou stranou. Rokovali sme s Fondom národného majetku Českej republiky, aj s ministrom a zároveň prezidentom Fondu národného majetku Skalickým. Tie veci nie sú dokončené a zrejme to chvíľu ešte bude trvať, kým sa vôbec na čomsi dohovoríme. Je celkom možné, že budeme pokračovať súdnou cestou, ale to sa ešte uvidí. Česká strana má snahu, aby sme to vyriešili inak, my nie sme ústupčiví, ani nemôžeme byť. Uvidíme, čo na to Česi povedia. Čiže rokujeme.

    Pán poslanec Filkus má pravdu, boli 3,5 miliardy na rozvojové programy. Nie tak dávno som vám predkladal správu, kde som hovoril o použití majetku fondu. V roku 1995 máme 14,64 miliárd záväzkov. Prosím, aby ste to zobrali do pozornosti. A 3,5 miliardy osobitne na rozvojové programy vo fonde momentálne nemáme.

    Pán poslanec Černák, neingnorujem účasť na vašich rokovaniach, ani žiadneho výboru, ale mne nikto neprikazuje, aby som sa zúčastnil na akomkoľvek rokovaní výboru Národnej rady. Ja neporušujem zákon. A v zákone 40, ak dovolíte, budem citovať, sa hovorí: "Fond je povinný na požiadanie poskytnúť informácie a údaje o svojej činnosti vláde a ministerstvu; ďalším orgánom, ak tak stanoví osobitný predpis." To je v bode 1. A v bode 2: "Informácie a údaje o svojej činnosti poskytne fond vždy, ak o to požiada Národná rada Slovenskej republiky alebo výbor Národnej rady Slovenskej republiky." Nie som Fond národného majetku, možno vám poslať listom, možno vám poslať informáciu, len nesmiete odo mňa žiadať to, na čo nie som kompetentný. Nie vy, pán poslanec, to je nedorozumenie. Ja nie som kompetentný vám dať informácie. Citovali ste to v liste z 25. júna 1995, nebudem to tu celé čítať, aby som vám poskytol údaje, informácie o súčasnom priebehu privatizácie a stave prípravy privatizačných projektov. Ten list prišiel na zlú adresu. Ten patrí ministerstvu privatizácie, nie nám. My neprivatizujeme, takže vám nemôžem vyhovieť, ale rád sa zúčastním na výbore, ak budem môcť. Myslím si však, že viceprezident alebo členovia výkonného výboru vám môžu dať dostatočné informácie. My sme sa dohovorili tak, že informácie budeme podávať vláde a vo výboroch bude podávať informácie viceprezident a jeho ľudia a ja budem, ak dovolíte, s vaším súhlasom, chodiť na plénum Národnej rady. A teraz by som sa vám chcel poďakovať za to, že ste mi hlasovaním umožnili, aby som sa zúčastnil na rokovaní.

    Pán poslanec Černák, vy predsa ku mne chodíte, viete, ako sa privatizuje, ale ináč pokiaľ ktokoľvek z vás číta noviny, presne uvádzame to, čo sme sprivatizovali a čo sa chystáme privatizovať. Myslím, že robíme presne to, čo nám káže zákon, ba myslím si, že až navyše, pretože nám zákon káže 5 sedení za pol roka, samozrejme, to nemusí byť výsledok aktívnej práce, to môže niekto namietať, ale dal by som vám do pozornosti, že do budúceho štvrtka, keď je následné prezídium, budeme zasadať 26 krát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    v rozprave k spoločnej správe vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Vaškovič nepredniesol pozmeňovací návrh, ktorý sa týka predloženého návrhu uznesenia. Pán poslanec Černák sformuloval pozmeňovací návrh, ktorý sa však netýka uznesenia, tak ako je predložené v spoločnej správe, ale samotnej spoločnej správy. Podľa môjho názoru o jeho návrhu netreba hlasovať, pretože sa netýka samého uznesenia, ktoré dnes budeme prijímať. To po prvé.

    A po druhé, na vysvetlenie - vhodne padne citácia pána prezidenta Prezídia Fondu národného majetku o tom, komu a za akých podmienok poskytuje Fond národného majetku informácie o svojej činnosti. Čiže z druhej časti jednoznačne vyplýva, že poskytuje informácie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, pokiaľ o ne požiada.

  • Pán poslanec, len ak sú pozmeňovacie návrhy, netreba komentovať rozpravu.

  • Pán predseda, odporúčam prijať návrh uznesenia k správe o činnosti Fondu národného majetku za rok 1994 tak, ako je predložené v spoločnej správe výborov.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k Výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1994.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom, a to

    návrhom účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994.

    Návrh ste dostali ako tlač 158 a spoločnú správu výborov ako tlač 158a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána poslanca Vojtecha Tkáča, aby návrh uviedol. Tým, že pán poslanec je štátnym tajomníkom a súčasne poslancom, nemusím dať hlasovať o tom, či môže uviesť túto správu.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte v úvode uviesť určitým spôsobom netradične niekoľko vysvetľujúcich poznámok.

    Národná poisťovňa zanikla ku koncu minulého roku s tým, že došlo k jej delimitácii na Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. V tejto súvislosti príslušné právne predpisy, ktoré globálne možno hodnotiť veľmi pozitívne, neriešili niektoré prechodné skutočnosti, a to otázku právneho nástupníctva Národnej poisťovne, otázku doriešenia alebo doladenia spôsobu predkladania účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994. Čiže je tu určitým spôsobom právne vákuum v tom, že nie je určené právne nástupníctvo, ale zostali určité povinnosti v súvislosti s právnymi predpismi o účtovníctve, o vypracovaní účtovnej závierky. Národná rada v tejto súvislosti prijala uznesenie, že treba túto závierku predložiť. Vyplýva to aj z niektorých ďalších nových právnych dokumentov a právnych subjektov. Prijala tiež uznesenie, na základe ktorého Najvyšší kontrolný úrad vykonal určité kroky v súvislosti s týmto uznesením na vypracovanie stanoviska. Čiže máme dnes k dispozícii materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 158, máme k dispozícii stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu účtovnej závierky a máme spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Národnej poisťovne za minulý rok.

    Som tu v podstate v dvojjedinej funkcii, pretože reprezentujem aj správnu radu Sociálnej poisťovne a vzhľadom na vákuum na následnícke subjekty, ako aj na vákuum v práve došlo k určitej dohode medzi správnou radou Všeobecnej zdravotnej poisťovne a správnou radou Sociálnej poisťovne s tým, že predkladáme Národnej rade spoločnú závierku Národnej poisťovne ako dnes už neexistujúceho subjektu. V tejto súvislosti mi dovoľte niekoľko poznámok.

    Treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že Slovenská republika je v podstate prvý postsocialistický štát, ktorý má odštátnené zdroje a fondy v oblasti sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Obdobne do tohto systému spadá aj existencia a pôsobenie Fondu zamestnanosti. V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že aj na budúce obdobie bude nevyhnutné zladiť najmä dozorný a kontrolný mechanizmus. Tu vlastne je určitý súbeh viacerých zákonov rovnakej právnej sily, kde pôsobí Najvyšší kontrolný úrad. V právnych predpisoch o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o Sociálnej poisťovni existuje dozorový systém ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. To sú veci, ktoré v budúcnosti treba veľmi presne zladiť, aby nedošlo ku konfliktu medzi kontrolnými a dozornými orgánmi.

    Z hľadiska pôsobenia Národnej poisťovne v minulom roku treba povedať, že k 1. januáru 1995 zákon o Národnej poisťovni stratil účinnosť a absolútne sa zmenila dovtedy existujúca organizačná sústava. Vznikli dva samostatné právne subjekty, ktoré na jednej strane zabezpečujú výkon zdravotného poistenia, a na druhej strane výkon nemocenského a dôchodkového zabezpečenia. Vznikli dva samostatné právne režimy a dve samostatné inštitúcie. Správne predpisy o zdravotnom poistení aj o Sociálnej poisťovni splnomocňujú jednotlivé participačné orgány, a to správne rady, aby prerokovali návrh účtovnej závierky. To však platí na úrovni týchto subjektov, čiže v budúcom roku sa bude postupovať podľa tohto právneho režimu.

    V tejto súvislosti, vzhľadom na vákuum subjektov aj vákuum práva, predkladáme spoločnú účtovnú závierku, ktorá bola prerokovaná tiež na úrovni osobitných orgánov. Závierku Správy Fondu zdravotného poistenia vo väzbe na Národnú poisťovňu prerokovala na zasadnutí správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne 5. apríla 1995. Účtovnú závierku Správy Fondu nemocenského poistenia a Správy Fondu dôchodkového poistenia za rok 1994 prerokovala na zasadnutí správna rada Sociálnej poisťovne dňa 12. apríla 1995.

    V tejto súvislosti mi dovoľte ešte konštatovať, že na základe uznesenia Národnej rady vykonal určité kroky Najvyšší kontrolný úrad, a to aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aj v Sociálnej poisťovni. Chcel by som len niekoľkými slovami reagovať, pokiaľ došlo ku dezinformáciám k tejto činnosti. Myslím si, že sme si s vedením Najvyššieho kontrolného úradu za účasti tripartity, ktorá reprezentuje správne rady, veľmi korektne vyjasnili tieto polohy, že vzhľadom na minulý rok, vzhľadom na vákuum subjektu a vákuum práva, ako aj na to, že je tu dnes v podstate súbeh viacerých zákonov, ktoré riešia dozor aj kontrolu nad novovzniknutými subjektmi.

    V tejto súvislosti stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994 plnilo dve funkcie. Predovšetkým v týchto zložitých pomeroch toto stanovisko analyzuje pôsobenie Národnej poisťovne za minulý rok, ale na druhej strane je zároveň aj východiskom pre určité nápravné opatrenia, ktoré sú v tomto stanovisku pripojené, ak by došlo v podstate k určitej transformácii týchto záverov Najvyššieho kontrolného úradu do pôsobnosti ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z hľadiska novej dozornej funkcie týchto inštitúcií. Čiže všetky zistenia Najvyššieho kontrolného úradu neboli ani zbytočné, ani márne a budú tvoriť základ dozornej funkcie týchto dvoch rezortov. A čo je veľmi dôležité, podľa právnych predpisov o Všeobecnej zdravotnej poisťovni aj o Sociálnej poisťovni sa utvorili samosprávne orgány, medzi nimi teda dozorné rady, ktoré sa takisto zaoberali a budú sa zaoberať aj podkladmi, ktoré Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti vykonal.

    Dovolím si v tejto súvislosti poukázať najmä na prílohu k stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k návrhom účtovnej závierky, a to na opatrenia, ktoré boli prijaté k výsledkom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu o správnosti zostavenia návrhu účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994, s ktorými sa stotožňujú aj správne rady. Potom by som si vás dovolil ešte upozorniť - a tam sme v podstate mali možnosť za obidve správne rady formulovať tieto legislatívne námety a odporúčania - že na strane 6 stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu je päť hlavných, základných úloh, ktoré súvisia s ďalšími krokmi pri zladení legislatívy aj pôsobenia týchto dvoch verejnoprávnych inštitúcií. V prvom odseku na strane 6 je formulovaný záver ako odporúčanie, o ktorom som v podstate v úvode dnes hovoril, že treba vymedziť úlohu štátu, úlohu Najvyššieho kontrolného úradu, úlohu kontroly, ale aj dozorných orgánov, ktoré sú v dnes platných zákonoch a určitým spôsobom majú vzájomnú konkurenciu. V tomto zmysle treba ďalej aj legislatívne pokračovať.

    Ak dovolíte, chcel by som komentovať posledný odsek, a to termínovanie ukončenia delimitácie majetku Národnej poisťovne medzi nástupnícke subjekty. Došlo k dohode medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Sociálnou poisťovňou, že tieto veci sa v najbližších týždňoch definitívne uzavrú. Samozrejme, podáme potom Národnej rade Slovenskej republiky za obidve inštitúcie príslušnú správu a informácie.

    Veľmi stručne mi dovoľte zaujať stanovisko aj k spoločnej správe, ono to veľmi úzko súvisí. Zástupcovia správnych rád Všeobecnej zdravotnej poisťovne aj Sociálnej poisťovne sa stotožnili s tým, že sa má do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci predložiť správa ministra financií a ministra zdravotníctva o výsledkoch rokovania a riešenia finančnej situácie v zdravotníckych zariadeniach a že zároveň správne rady predložia spolu s Fondom zamestnanosti správy o stave výberu a výdavkov poistného v príslušných fondoch za prvý polrok 1995. Ak si pozorne prejdete ročnú závierku za minulý rok, sú tam skutočne subjektívne aj objektívne vplyvy, sú prijaté veľmi zásadné opatrenia na výber poistného.

    A ak dovolíte úplne na záver, vzhľadom na to, že tu reprezentujem aj správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, som povinný komentovať bod C návrhu uznesenia, ktoré je v prílohe spoločnej správy, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky vyrovnať dlh štátneho rozpočtu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške, ktorá je uvedená v tomto uznesení. Je to uznesenie správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby táto pasáž uznesenia bola predložená na plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

    V závere mi dovoľte konštatovať, že celá transformácia sociálneho a zdravotného poistenia má na Slovensku určité špecifické črty. Základnou špecifickou črtou je to, že od roku 1993 došlo k reforme inštitúcií, to znamená, že vznikla Národná poisťovňa, neskôr sa transformuje na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu, vzniká pluralita v zdravotnom poistení. Z hľadiska strategického aj z hľadiska sociálnej reformy sa domnievam, že to je jedna z možností, akým spôsobom zabezpečiť transformáciu sociálnej sféry bez ohľadu na politiku, bez ohľadu na presuny vo vládach, výsledky volieb a podobne, ale z globálneho hľadiska je to jedna z ciest. Zatiaľ sa osvedčuje v tom zmysle, že ďalšou etapou sociálnej reformy v oblasti zdravotného poistenia aj v oblasti sociálneho poistenia je v podstate prechod od socialistického štátneho sociálneho zabezpečenia a štátneho paternalizmu k sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu v oblasti hmotného práva. V tomto zmysle je predkladaná ročná závierka Národnej poisťovne. Problémy, ktoré sú ešte z fungovania Národnej poisťovne otvorené, avizuje tento materiál.

    Dovoľujem si požiadať vás v mene správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne aj v mene správnej rady Sociálnej poisťovne ako nástupníkov Národnej poisťovne, aby ste schválili ročnú závierku Národnej poisťovne s tým, že existuje dostatok kontrolných mechanizmov (aj Národnej rady) voči týmto subjektom z hľadiska toho, aby Národná rada bola permanentne informovaná o pôsobnosti nových nástupníckych subjektov v sociálnej transformácii.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Tkáčovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci pánu poslancovi Romanovi Kováčovi, aby predniesol spoločnú správu z rokovania výborov.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 278 z 18. apríla pridelil návrh účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, ktoré boli spracované v spoločnom materiáli ako návrh účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994, dvom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorých súčasne poveril predložiť správu o výsledku prerokovania na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady návrh účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994 prerokovali obidva výbory.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh účtovnej závierky a zobral ju na vedomie. Osobitnú pozornosť venoval otázkam finančnej situácie v zdravotníckych zariadeniach súvisiacich s úhradami nákladov fondom zdravotného poistenia. Výbor požiadal ministra financií a ministra zdravotníctva, aby predložili informáciu o výsledkoch rokovania a riešenia finančnej situácie v zdravotníckych zariadeniach a osobne sa zúčastnili na tomto rokovaní. Výbor pokladá za potrebné, aby príslušní ministri predložili harmonogram vyrovnania dlhu štátneho rozpočtu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Súčasne výbor požiadal predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne a predsedu predstavenstva Fondu zamestnanosti, aby do 31. augusta 1995 predložili správy o stave výberu a výdavkov poistného v príslušných fondoch za prvý polrok 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pri prerokovaní návrhu účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994 zobral na vedomie aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k tomuto materiálu. Výbor požiadal podpredsedu vlády, ministra financií a ministra zdravotníctva o vyrovnanie dlhu štátneho rozpočtu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 2 369 531 000 Sk. Výbor súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994 schváliť.

    V materiáli, ktorý máte k dispozícii ako spoločnú správu, je nový návrh uznesenia, ktorý má v tejto chvíli navrhnuté tri body. Odporúčam, aby uznesenie bolo schválené tak, ako je formulované, s malou pripomienkou v bode B, kde je len veľmi lakonická veta, že sa schvaľuje návrh účtovnej závierky za rok 1994. Myslím si, že by bolo lepšie, keby sme tam dali vetu z pôvodného uznesenia, to znamená "schvaľuje návrh účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994 v celkovej výške príjmov 82 291 223 000 Sk a výdavkov 78 633 230 000 Sk". To je súčasne môj pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu nášho programu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Oravec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som vám povedať pár slov k zostavovaniu účtovnej závierky Národnej poisťovne a za časť Správy Fondu Národnej poisťovne, nakoľko som členom správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa vypracovala za rok 1994 ročnú účtovnú závierku Správy Fondu zdravotného poistenia Národnej poisťovne a prílohy k nej na základe opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 65/2/1995. V zmysle odseku 6 § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. správna rada prerokúva účtovnú závierku. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom rokovaní 5. 4. 1995 uznesením číslo 3 až 8/14 vzala na vedomie správu o hospodárení Fondu zdravotného poistenia za rok 1994 ako podkladový materiál na účtovnú závierku a správu o hospodárení Národnej poisťovne za rok 1994.

    V záverečnej bilancii základného fondu sú záväzky vo výške 3 026 640 000 Sk a pohľadávky vo výške 3 144 000 Sk. Deficit Fondu zdravotného poistenia predstavuje sumu 2 458 531 000 Sk. Všeobecná zdravotná poisťovňa navrhla vysporiadanie deficitu nasledovne: z rezervného fondu 89 miliónov a zo štátneho rozpočtu 2 369 531 000 Sk.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v čase od 1. 3. 1995 do 21. 4. 1995 okrem iného kontroloval zostavenie účtovnej závierky za rok 1994. V protokole o výsledku kontroly neboli vznesené pripomienky k zostaveniu ročnej účtovnej závierky. Konštatuje sa, že účtovná závierka za rok 1994 obsahuje predpísané náležitosti.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa odovzdala správu o hospodárení s Fondom zdravotného poistenia za rok 1994 ako podklad na účtovnú závierku Národnej poisťovne za rok 1994 Sociálnej poisťovni, ktorá vypracovala návrh účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994. Preto navrhujem, aby sme prijali predložené uznesenie a najmä aby sme prijali tú časť, ktorá sa týka výšky deficitu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte sa hlási pán poslanec Kováč do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi povedať niekoľko vysvetľujúcich slov najmä k výsledkom prerokovania tejto správy vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Pri prerokúvaní tejto správy sme sa sústredili na niekoľko bodov. O jednom z nich hovoril pán poslanec Oravec, to znamená vyrovnanie deficitu, ktorý vznikol vo fonde Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ako viete, Národná rada zaviazala ministra financií a ministra zdravotníctva, aby doriešili situáciu vyrovnania dlhu zdravotníckym zariadeniam a vyrovnania dlhu Fondu zdravotného poistenia. Radi by sme obidvoch ministrov privítali na našom rokovaní najmä z jedného vážneho dôvodu. Pán minister zdravotníctva nás informoval o tom, že vláda už schválila na svojom zasadnutí vyrovnanie dlhu. Teda zdalo by sa, že tento záväzok, ktorý jej určujeme, je zbytočný. Keď však vysvetlil, odkiaľ sa majú zobrať zdroje na toto oddlženie, resp. na zaplatenie tejto dlžoby, práve tieto zdroje by sme radi prerokovali s ministrom financií.

    Pán minister zdravotníctva povedal, že tieto zdroje sa budú skladať z troch častí. Jedna časť je zo Všeobecnej pokladničnej správy, jedna časť dlhu bude zaplatená po vyrovnaní clearingového zúčtovania s Českou republikou, teda z tej sumy, ktorú Česká republika dlhuje, a jedna časť bude vyrovnaná z prostriedkov Fondu zdravotného poistenia, ktoré sa získali tak, že v decembri neboli všetky platby zaplatené. Tu vzniká problémová situácia, pretože ak si pozriete správu k tomuto materiálu, zistíte, že finančné zdroje, to znamená zhruba 568 miliónov, ktoré takto správa Fondu zdravotného poistenia mala, už raz boli zaplatené. Preto dlh, ktorý pôvodne bol vyšší, po zaplatení klesol na 2 369 000 tisíc Sk. Zdá sa, akoby tu bol návrh tie isté finančné prostriedky použiť dva razy. Preto sme chceli, aby pri prerokovaní tohto spôsobu zaplatenia dlhu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni boli prítomní obidvaja ministri, aby sa tieto nejasnosti odstránili. Toľko na vysvetlenie. To, čo som teraz hovoril, je na strane 11 záveru správy Fondu zdravotného poistenia.

    Ďalej sme sa zaoberali druhým problémom, a preto sme požiadali obidve správne rady, aby pristúpili k polročnému hodnoteniu a predkladaniu polročnej správy, pretože iste ste si všimli vo svojich materiáloch, že vlastne deficit vo výbere poistného predstavuje 4 miliardy korún. Nám sa to zdá trochu priveľa, najmä ak porovnávame zisk štátu z daní fyzických a právnických osôb, kde plnenie napríklad u fyzických osôb bolo výborné, takmer 109 %, a aj plnenie z hľadiska právnických osôb nebolo zlé, ale v poisťovni sa prejavil deficit 4 miliardy korún. Rozprávali sme sa so štátnym tajomníkom pánom Tkáčom na tému uplatnenia oveľa tvrdších sankčných mechanizmov proti neplatičom poistného, pretože vlastne ak by bolo poistné zaplatené v plnom rozsahu, dnes by sme nemuseli žiadať vládu o dofinancovanie zdravotného poistenia a nakoniec by možno toto hospodárenie skončilo aj s akým-takým minimálnym prebytkom. To je druhý fakt, pre ktorý sme prijali takéto odporúčanie, a predpokladáme, že stav výberu, ale aj výdavkov budeme permanentne kontrolovať v polročných intervaloch vo výbore Národnej rady.

    Na záver mi dovoľte jedno malé upozornenie. Som rád, že pán poslanec Oravec hovoril o tom, že je členom správnej rady. Medzi občanmi sa veľmi rýchlo šíri správa o odmenách, ktoré si priznali členovia správnej rady. Vo výbore sme požiadali pána štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, ktorý je súčasne predsedom správnej rady, aby nás informoval o uznesení správnej rady o výške odmien, keďže to, čo koluje medzi občanmi, predstavuje skutočne sumu, ktorá sa vymyká obvyklým sumám vo verejnoprávnych inštitúciách toho typu, ako je Všeobecná zdravotná poisťovňa. Budem rád, keď pán poslanec Oravec ako člen správnej rady tieto chýry tu vyvráti a povie nám skutočnú sumu, ku ktorej dospeli svojím uznesením vo veci mesačnej odmeny členov správnej rady. V opačnom prípade sme nútení uplatniť to, čo sme začali, to znamená obrátili sme sa listom na predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby informoval výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci o výške týchto odmien. Myslím si, že ak to nie je pravda, treba to povedať, ak sú tie odmeny príliš vysoké, myslím si, že je povinnosťou poslancov alebo členov vládnej strany, ak sa k tomu neodhodlali ostatní členovia, ktorých je 21, napraviť toto rozhodnutie, pretože pri všeobecnom nedostatku finančných prostriedkov v zdravotnej poisťovni takýto krok by len prospel dôveryhodnosti práce správnej rady.

    Toľko moje vystúpenie.

  • Ďakujem. Ak sa nikto nehlási do rozpravy, končím rozpravu. Pýtam sa pána predsedu Tkáča, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte niekoľko poznámok k tomu, čo tu bolo povedané. V ročnej závierke Národnej poisťovne za rok 1994 ste si mohli všimnúť veľmi jasnú sínusoidu výberu poistného. Tá skutočne má určitú krivku a stúpa a klesá v podstate s rastom platov a miezd. Štvrtý štvrťrok je vždy v tomto smere najúspešnejší, lebo mzdový nárast za 4. štvrťrok minulého roku a zrejme aj v ďalších rokoch je vždy taký, že sa tam realizujú doplatky, náhrady mzdy a platov. Takže výber poistného ako základ na rozpočet je sínusoidný. Už pri rozpočte Sociálnej poisťovne som informoval o tom, že chceme prijať veľmi razantné opatrenia na výber poistného. Keď sme konzultovali aj v zahraničí, akým spôsobom sa tam výber poistného deje, úspešnosť, ktorú sme odpočítavali pri poistnom, teda 10 %, teda pre Sociálnu poisťovňu 7 miliárd korún, čo je, zdá sa, veľa aj pre zvýšenie dôchodkov, úspešnosť vo vyspelých štátoch je ešte menšia, nie je až taká vysoká. Bolo to hodnotené dosť pozitívne. Ale stále si myslíme, že sú tam rezervy pre výber poistného. Otázka je, či sa oplatí vybrať poistné - aj také prípady sú, "otáčať" toto vybrané poistné a neodviesť ho, úrokovať ho a podobne. Tam je potom otázka, aby penále bolo také vysoké, že sa to neoplatí "otáčať". Iná otázka je, či sa to otáča, alebo neotáča mimo legálneho kapitálového trhu. To nechcem teraz riešiť. Takže sú tam prijaté opatrenia, budeme o tom príslušný výbor informovať do 31. augusta. Stotožňujem sa s týmito opatreniami a pozvali sme aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na návštevu do Sociálnej poisťovne.

    Veľmi stručná poznámka k schvaľovaným odmenám: Je to vecou zdravotnej poisťovne. Nie som kompetentný v tomto smere ani na pléne komentovať tieto veci. Na úrovni správnej rady Sociálnej poisťovne - a musím povedať, že sa tam odviedla značná práca najmä v prvom období, keď sa schvaľovali všetky zásadné dokumenty a situácia je tam stabilná, nakoniec výsledok stabilizácie je aj to, že teraz je predložená závierka, je schválený rozpočet, ktorý sa plní a okolo ktorého sa diskutuje - vás chcem informovať, že v správnej rade Sociálnej poisťovne ani nevznikol námet "v rôznom" o tom, že by sa poskytovali odmeny členom správnej rady. Vychádzame z toho, že funkcie v správnej rade sú čestné, sú tam odbory, je tam Jednota dôchodcov, sú tam občianske združenia a je tam Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Ani v rôznom o týchto otázkach nevznikla reč. Ak by takýto problém bol, dávam aj za seba slovo, že budem aj naďalej túto funkciu chápať ako čestnú. Ak by to náhodou niekto prehlasoval, tak to budem dávať na charitu, ale ako predseda správnej rady v týchto mesiacoch nepripustím o týchto otázkach vôbec rozpravu. Pokiaľ budem prehlasovaný, je to vec správnej rady, ale znovu opakujem, že o týchto veciach sa v správnej rade Sociálnej poisťovne nediskutovalo.

    Pokiaľ sa týka uznesenia, podporujem dodatok, ktorý povedal spravodajca pán poslanec Kováč, aby sa v texte uznesenia, ktoré je v spoločnej správe výborov, doplnili sumy, to znamená z pôvodného uznesenia v texte materiálu, aby sa tam uviedli presné sumy vstupu, teda príjmov a výdavkov Národnej poisťovne za rok 1994.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pýtam sa, či sa ešte chce vyjadriť pán spoločný spravodajca.

  • ďakujem za statočný a občiansky prístup k odmenám predsedovi správnej rady Sociálnej poisťovne, len netrpezlivo čakám, či pán poslanec Oravec zverejní, ako to vyzerá vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ak sa rozhodne, že nie, pochopiteľne, plénum oboznámime s uznesením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, lebo výbor má právo takéto uznesenie vyžiadať. Pán poslanec sa zrejme rozhodol, že nie. Dovoľte teda, aby som zhrnul, čo sme povedali. Myslím si, že uznesenie, tak ako je navrhnuté v spoločnej správe, je obsažnejšie ako pôvodné uznesenie. Navrhujem prijať uznesenie, ktoré je v spoločnej správe s doplnkom z pôvodného uznesenia, ktoré hovorí o celkovej výške príjmov a výdavkov, to znamená 2 291 223 000 korún príjmy a výdavky vo výške 78 633 230 000 korún.

  • Čiže, pán poslanec, z rozpravy nevyplynula žiadna iná zmena, len doplnok uznesenia v bode B.

    Nebudem dávať osobitne hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu, ale budeme hlasovať o uznesení ako celku aj s týmto pozmeňovacím návrhom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že v bode B schvaľuje návrh účtovnej závierky Národnej poisťovne za rok 1994 v tých sumách, ktoré predniesol spoločný spravodajca.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje uznesenia schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje účtovnú závierku Národnej poisťovne za rok 1994.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Aj ja ďakujem, kolegyne, kolegovia.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali by sme ešte prejsť k hlasovaniu o poslaneckom návrhu o posunkovej reči nepočujúcich a ešte nám na dnes zostáva aj návrh poslancov, ktorý by sme mali prerokovať, ktorý sa týka regulácie reklamy. Viac poslancov a poslankýň ma prosilo, že sa máte zúčastniť na stretnutí s ambasádou Malty a o 19.00 hodine máte ísť do divadla, že sa chcete ísť upraviť. Pýtam sa, či chcete, aby sme začali prerokúvať tieto návrhy, alebo ich odložíme na zajtra. Sme v predstihu, máme čas.

  • Hlasy z pléna, aby sa ešte pokračovalo v rokovaní.

  • Pristúpime k d v a d s i a t e m u d e v i a t e - t e m u bodu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich občanov Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 139 a spoločnú správu výborov ako tlač 139a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Jaroslav Paška. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich občanov Slovenskej republiky.

    Návrh zákona o posunkovej reči nepočujúcich občanov Slovenskej republiky vznikol z naliehavej potreby vyriešiť základný komunikačný a informačný problém nepočujúcich občanov. Účelom tohto zákona je legislatívne podporiť a zladiť komunikačné a informačné a tým aj výchovné, vzdelávacie a celkové životné podmienky nepočujúcich občanov Slovenskej republiky s ostatnými vyspelými štátmi. Doterajšie právne úpravy riešia tento problém u nás len čiastočne a nekomplexne.

    Zákon číslo 350/1994 Z. z. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) uvádza v bode 2 § 3 nasledovné: "Nepočujúcim a nevidiacim sa zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku s použitím posunkovej reči alebo Braillovho písma." Zákon číslo 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch sa týka konaní pred štátnymi orgánmi v súvislosti s právnymi úkonmi.

    Nepočujúci občania sú špecifickou komunitou občanov s vlastnou identitou, históriou, kultúrou a jazykom. Ich posunková komunikácia vychádza z prirodzeného posunkového jazyka nepočujúcich, ktorý si sami vytvorili a ktorý je rovnocenný s inými jazykmi. Kvalifikovanú prípravu tlmočníkov posunkovej reči a ich hodnotenie zabezpečuje Slovenský zväz sluchovo postihnutých. Rozsah, formy a potrebnú odbornosť poskytovaných tlmočníckych služieb nepočujúcim občanom bude stanovovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v úzkej súčinnosti s oficiálnym občianskym združením sluchovo postihnutých občanov Slovenskej republiky, so Slovenským zväzom sluchovo postihnutých.

    V Ústave Slovenskej republiky je premietnutá Charta o ľudských právach a slobodách. Z toho vyplýva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť, náboženské vyznanie a rasu záruka rovnakých práv. Majú ich zaručené aj nepočujúci občania. Praktické poznatky nám však napriek tomu ukazujú na mnohé ťažko prekonateľné problémy. Nepočujúci občania majú komunikačnú a informačnú bariéru, ktorá ich nekompromisne oddeľuje od sveta počujúcich. Ich slovná zásoba v slovenčine im neumožňuje komunikovať s počujúcimi občanmi, ani získavať informácie pomocou písaného alebo tlačeného slova. Preto sa na nás nepočujúci obrátili s prosbou o pomoc pri presadzovaní uvedeného zákona, od ktorého očakávajú, že vytvorí legislatívny rámec na širší rozvoj ich aktivít zameraných jednak na zlepšenie komunikácie v prostredí nepočujúcich, ale predovšetkým na výrazné zlepšenie komunikácie medzi nepočujúcimi a počujúcimi v našej spoločnosti.

    Milé dámy, vážení páni,

    nazdávam sa, že každý z nás cíti potrebu podľa možnosti pomáhať postihnutým občanom tak, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť do života našej spoločnosti. Preto vás prosím, aby ste zodpovedne posúdili predkladaný návrh a svojimi odbornými stanoviskami prispeli k čo najlepšiemu riešeniu uvedenej problematiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Za spoločného spravodajcu bol určený pán poslanec Derfényi, ktorý sa ospravedlnil, takže ako spoločná spravodajkyňa vystúpi pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som uviedla spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich občanov Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o posunkovej reči nepočujúcich občanov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 291 z 2. mája 1995 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky. Všetky určené výbory po doručení stanoviska vlády návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade jeho schválenie s 26 pripomienkami.

    Po dohode s predkladateľmi navrhujem, aby sme zo spoločnej správy akceptovali, a teda prijali body 3, 4, 5, 6, 9, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 25 a 26. Tiež odporúčam, aby sme neprijali body 1, 2, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 19, 22, 23 a 24. Vážení poslanci, prosím, aby ste zvážili predložený návrh a vyjadrili s ním súhlas.

  • Ďakujem pani poslankyni Kolesárovej. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Hlási sa pán poslanec Tkáč.

  • Mám pripomienku v rámci faktickej poznámky k tomuto návrhu zákona. Je tu základný filozofický problém, ktorý s týmto návrhom súvisí, či treba otázku zdravotne postihnutých občanov riešiť v čiastkových predpisoch, alebo koncepčne v jednotlivých zákonoch v súvislosti so sociálnou pomocou, štátnou podporou a sociálnym poistením v rámci celej sociálnej reformy. Je to odborná otázka, nie politická, pretože tu treba garantovať postavenie týchto občanov v celom systéme sociálnej sféry. Tento zdanlivo atypický prístup v tom zmysle, že rieši čiastkový problém, sa konzultoval na rôznych fórach z hľadiska finančného krytia nákladov, ktoré súvisia s tlmočením a ekonomicko-finančnými garanciami pre túto skupinu občanov. Je to zabezpečené v podstate dnes už v základných právnych dokumentoch sociálnej starostlivosti a aj vo vykonávacích predpisoch. Takže z hľadiska ekonomicko-finančného krytia sú náklady vyplývajúce z tohto návrhu zákona kryté. Z hľadiska aj morálneho dosahu a ochrany týchto občanov mi dáva celkovú súvahu, aby som vás tiež poprosil o to, aby sme hlasovali za prijatie tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Mám spresňujúcu poznámku. V stanovisku spoločnej spravodajkyne k spoločnej správe, ak som si dobre poznačil, neodporučila prijať body 1 a 2, bod 3 áno, ale pýtam sa, či slová "Slovenskej republiky" vypadnú z názvu.

  • Ďakujem. Vyzerá to tak, že áno. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    moje vystúpenie bude krátke. Rád by som vás stručne oboznámil s tým, ako sa zrodil tento návrh zákona, pretože jeho počiatok bol na rokovaní výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý navštívili predstavitelia Zväzu sluchovo postihnutých a predniesli nám celú škálu a sériu problémov, s ktorými sa stretávajú nepočujúci v každodennom živote. Priniesli okrem iného aj návrh zákona o posunkovej reči nepočujúcich občanov, poprosili nás o podporu tejto predlohy, tak ako by si to oni predstavovali. Náš výbor prerokoval jednotlivé námety, s ktorými sa na nás obrátili, a za najaktuálnejšie z nich považoval námet na riešenie finančného zabezpečenia tlmočníkov sluchovo postihnutých resp. nepočujúcich občanov. Iste si pamätáte, že sme tento námet schválili pri zákone o štátnom rozpočte vo výške 2,7 milióna korún. Bol to práve námet nášho výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Vo veci legislatívneho riešenia posunkovej reči nepočujúcich občanov sme sa dohodli, že skupina poslancov dopracuje za pomoci odborníkov návrh zákona do takej podoby, ktorá by bola prijateľná, legislatívne správna a vyhovovala by všetkým predpisom a pravidlám, ktoré legislatívny návrh vyžaduje. Treba povedať, že návrh, ktorý bol predložený na legislatívne pokračovanie, bol veľmi blízky tomu, s akým sa na nás prvýkrát obrátili predstavitelia Zväzu sluchovo postihnutých, teda v tej pôvodnej, povedal by som surovej podobe tak, ako oni videli riešenie tohto legislatívneho problému.

    Zo spoločnej správy vidieť, že výbory, ktorým bol návrh pridelený, vykonali veľkú prácu, aby sa návrh skvalitnil. Takisto pripomienky vlády Slovenskej republiky boli veľmi konštruktívne v tom smere, aby skvalitnili predlohu práve takým spôsobom, akým namietal výbor Národnej rady, ktorý sa stotožnil so zámerom upraviť túto problematiku osobitným zákonom, spĺňajúcim všetky kritériá, ktoré požaduje legislatívna predloha.

    Po tejto stručnej informácii by som si dovolil poďakovať všetkým poslancom a výborom, ktoré prispeli k tomu, že tento zákon bude mať kvalitnú konečnú podobu, v akej ho navrhla pani spoločná spravodajkyňa. Budem zaň aj ja hlasovať v dobrej viere, že robíme týmto určitý dobrý skutok.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Takže môžem uzavrieť rozpravu s tým, že sa pýtam pána poslanca Pašku, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť, čiže pristúpime k hlasovaniu. Páni poslanci, panie poslankyne, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážení poslanci, odporúčam, aby sme hlasovali en bloc a odporúčam prijať body 3, 4, 5, 6, 9, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 25 a 26.

  • Budeme hlasovať spoločne o týchto bodoch spoločnej správy, ktoré prečítala pani spravodajkyňa s tým, že ich navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže sme schválili tieto body spoločnej správy. Pokračujte, pani poslankyňa.

  • Body číslo 1, 2, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 19, 22, 23 a 24 odporúčam neprijať.

  • Prezentujme sa a budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítala pani spoločná spravodajkyňa, a ktoré navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • V zmysle ustanovenia § 26 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady budeme hlasovať o zákone ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich občanov Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, páni poslanci.

  • Vážení kolegovia, aj ja vám ďakujem za spoluprácu. A ešte mi dovoľte, aby som popriala Slovenskému zväzu sluchovo postihnutých, aby na medzinárodnej konferencii vo Viedni, ktorá sa uskutoční v najbližších dňoch, mohli prezentovať svoj status, status tejto postihnutej sociálnej skupiny aj vďaka tomu, že sa nám podarilo prijať zákon. Ešte raz vám pekne ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o regulácii reklamy.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 110 a spoločnú správu ako tlač 110a.

    Za skupinu poslancov návrh prednesie pán poslanec Ľubo Roman. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    návrh zákona o regulácii reklamy má charakter praktický, a nie politický. Dôkazom toho je aj rôznorodosť predkladateľov - poslancov koalície aj opozície. Pri príprave znenia zákona sme vychádzali zo zákona, ktorý prijala Česká národná rada, a ten vlastne vychádza z platného anglického zákona, ktorý je kontaktný s Európskou úniou. Predpokladali sme, že zákon v znení, ako bol pripravený pôvodne, je na naše pomery až príliš liberálny, a spoľahli sme sa na spoluprácu ostatných poslancov z jednotlivých výborov a ich pripomienky. Po zapracovaní pripomienok výborov, legislatívnej rady a vlády Slovenskej republiky gesčný výbor pripravil znenie, ktoré podľa môjho názoru rieši väčšinu sporných otázok a pripomienok, čo sa vyskytli v jednotlivých výboroch alebo v stanoviskách vlády, ministerstva hospodárstva a legislatívnej rady.

    Treba si uvedomiť, že v Českej republike je zákon už v platnosti a ide o nášho partnera v colnej únii, a tak vzniká dosť háklivá situácia. Slovenský spotrebiteľ je zaplavovaný reklamou na lieky, tabak, alkohol cez televíznu stanicu Nova, ktorej sledovanosť na Slovensku povážlivo narastá. Chystá sa družicové vysielanie českej stanice Premiéra. České periodiká, noviny, časopisy sú na Slovensku doma. Sú čitateľné a zrozumiteľné pre príbuznosť jazyka a nikto v súčasnej situácii colnoúnijnej reality nemôže tomu zabrániť. To ešte nehovorím o reklame na desiatkach satelitných staníc, ktoré môžu na Slovensku sledovať. Tým sa slovenskí výrobcovia a obchodníci ocitajú na domácom trhu, nehovoriac o trhu colnej únie a trhu v susedných krajinách, v nepríjemnej situácii znevýhodňovania trhu pokutami za reklamu a poklesu predaja ich výrobkov, takže mnohé slovenské subjekty vážne uvažujú, a mnohé to už robia, že budú používať na posudzovanie a propagáciu svojich výrobkov a trhových záujmov české médiá. V tomto roku je to už niekoľko desiatok miliónov slovenských korún.

    Nad dosahom deľby tzv. reklamného koláča pre slovenské časopisy, noviny, verejnoprospešné a súkromné médiá by sme sa mali zamyslieť a čo najskôr urobiť nápravu, kým nie je neskoro, aby sme nestratili aj to málo, čo máme k dispozícii. Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, ktorá nemá zákon o reklame. Navyše v rámci tohto legislatívneho zákona sú i také paradoxy, akým je napríklad súčasná platnosť dvoch zákonov, z ktorých jeden reklamu tabakových výrobkov zakazuje. To je zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Mimochodom, je to jeden z posledných federálnych zákonov, ktorý už v Čechách neplatí. A druhý je zákon číslo 268/1993 Z. z. o prevádzkovaní televízneho a rozhlasového vysielania, ktorý povoľuje dokonca tabakovú reklamu v televízii (§ 6 odsek c).

    Iste mi dáte za pravdu, že treba zrušiť pravidlá hry nielen pre problematické skupiny produktov, ale i pre také okruhy problémov, akými sú pravdivá reklama, podprahová reklama, sankcie a podobne. V uliciach vidíme rôzne slnečníky, plagáty a iné prostriedky, ktoré jedni označujú za reklamu, iní za podporné prostriedky predaja. Návrh nového zákona presne definuje, čo je reklama a čo sú podporné prostriedky. Chceme azda, aby nás počas sledovania filmov, inscenácií, či športových prenosov v televízii rušili vsúvané reklamné šoty? Zákon to reguluje. Chceme, aby nevhodnou reklamou boli ovplyvňované deti? Zákon to tiež reguluje. Chceme, aby sme boli ovplyvňovaní podprahovou reklamou, či rušení už začínajúcou telefonickou reklamou, ktorá je v cudzine bežná? Aj to zákon reguluje. Chceme, aby nás poburovala neetická reklama na bilboardoch? Jedna už taká na Slovensku beží. Boli k nej i kritiky v novinách. Je taká výrazná, že ak sa šofér na tých päť zadných častí ženských tiel zahľadí, možno aj zabudne stlačiť brzdu.

    Rada pre reklamu vydala kódex reklamnej praxe, ktorý potvrdzuje i etiku reklamy. Nemali by sme spájať problematiku reklamy s problematikou ochrany zdravia občanov. Sú to totiž dva okruhy problémov, ktoré treba, nazdávam sa, riešiť oddelenými právnymi normami. Tak ako je to v iných krajinách. Veďme mládež k športu, vytvárajme mladým ľuďom podmienky, aby namiesto zabíjania času v zadymených pohostinstvách trávili čas hoci na improvizovaných športoviskách. Určite budú menej fajčiť. Navyše buďme objektívni. Tvrdí azda niekto v tejto sále, že cukrovinky, alkohol, káva či nealkoholický nápoj, ktorý obsahuje v jednom litri dvanásť lyžičiek rafinovaného cukru, sú zdraviu prospešné? A tieto reklamy bežia bez problémov.

    Ďalšie dôvody, prečo som za prijatie tohto zákona: Už zopárkrát som čítal sťažnosti spotrebiteľov, ktorí sa zúčastnili na rôznych súťažiach, a nikdy sa nedozvedeli ich výsledky. Kúpili si na dobierku reklamovaný výrobok, ktorý nefungoval, boli oklamaní. Ten, kto ich podviedol, zarobil, a kdesi sa smeje. Nemáme totiž právnu normu, ktorá by definovala klamlivú reklamu a jej následný postih.

    V samotných výboroch neboli pripomienky k tomu, aby takýto zákon nebol, ale skôr k osobitným ustanoveniam - alkohol, lieky, tabak, zbrane. A niekedy sa mi zdalo, že je to kardinálny problém zákona. Pritom veľmi dobre viem - a výskumy a prieskumy to jednoznačne dokazujú, že samotná reklama nevyrába masovo narkomanov, alkoholikov, masových nákupcov vrecúškových polievok alebo zberateľov najnovších traktorov. Skôr ide o informáciu o výrobku a prezentáciu firmy a najmä o slovenské výrobky a firmy, pretože o cudzích výrobkoch a firmách, či už alkoholu (cinzano, becherovka, budvar) a cigariet (Marlboro, Palmel), už vieme od čias socializmu. Doteraz sú tým zvýhodnení a budú ďalej cez zahraničné a české médiá. Nehovoriac napríklad o švajčiarskych a nemeckých liekoch.

    Zákon s úpravami, teda zapracovaním pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, výborov Národnej rady a ministerstva hospodárstva iste nie je všetko riešiacou normou, no v ničom nezaostáva za podobnými zákonmi v okolitých krajinách a prináša poriadok do reklamy, ktorú tak veľmi potrebujeme.

    Kolegyne a kolegovia, žiaľ, situácia v republike, ale i v tomto parlamente, je značne polarizovaná. Zákon o reklame je však zákonom pragmatickým a potrebným. Prečo by práve tento zákon nemohol byť jedným z tých, kde sa odosobníme od straníckych záujmov a prejavíme konečne záujem aj o naše hospodárstvo? Ak by sme zákon predsa len, samozrejme, po diskusii a pripomienkach neschválili, prosím vás, aby sme odhlasovali aspoň záväzný termín pre vládu, ja navrhujem pre ministerstvo hospodárstva, s ktorým som hovoril, záväzný termín, do ktorého predložia návrh vládneho zákona o reklame. Ja navrhujem september. Je to veľmi, naozaj veľmi dôležité a potrebné. Ďakujem vám.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Hornáček, ktorého prosím, aby predniesol návrhy zo spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia,

    o potrebe vypracovania a prijatia zákona o reklame netreba nikoho presviedčať. No návrh zákona predložený skupinou poslancov o regulácii reklamy, tlač číslo 110, svedčí o tom, že bol šitý horúcou ihlou a robený takpovediac za pochodu. Svedčia o tom pripomienky, stanoviská, počnúc Legislatívnou radou vlády, vládou Slovenskej republiky, legislatívnym odborom Národnej rady a predovšetkým výbormi Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú správu ste dostali ako tlač číslo 110a. Vzhľadom na skutočnosť, že zo siedmich výborov iba dva predložený návrh odporučili, aj to s takým počtom pozmeňovacích návrhov, že vlastne úplne zmenili predkladaný návrh, navrhujem plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijalo nasledovné uznesenie:

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júna 1995 k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o regulácii reklamy (tlač číslo 110)

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. neschvaľuje návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o regulácii reklamy,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30. septembra 1995 predložila vládny návrh zákona o regulácii reklamy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z tohto vyplýva, že by nemala byť rozprava, ale som povinný rozpravu otvoriť. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pýtam sa, či chcú využiť toto právo, keďže návrh pre snemovňu je taký, že by sme nemali o návrhu zákona rokovať. Chce vystúpiť pán poslanec Juriš? Nie, súhlasí s návrhom, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Ako druhý sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Brňák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    aj napriek návrhu pána spoločného spravodajcu si dovolím toto krátke vystúpenie, ktoré vlastne vyústi aj do jedného doplnku uznesenia. V súvislosti s predloženým návrhom zákona, o ktorom teraz rokujeme, sa chcem pripojiť k tým hlasom poslancov, ktorí už vo výbore odmietali riešenie regulácie reklamy tak, ako sa to navrhuje v tomto návrhu zákona. Tento návrh zákona je podľa môjho názoru zlý nielen z hľadiska formy, ale aj z hľadiska obsahu. Formálne nedostatky súvisia a sú podporené stanoviskom vlády Slovenskej republiky a väčšiny výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Obsahové nedostatky súvisia so snahou o umožnenie reklamy zdraviu škodlivých výrobkov. Táto snaha už v nedávnej minulosti bola zákonne odmietnutá. Práve z týchto dôvodov budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, resp. v súlade s teraz oboznámeným návrhom pána spoločného spravodajcu.

    Na druhej strane si myslím, že doteraz platný a sankcionovateľný zákaz reklamy napríklad výroby a predaja tabakových výrobkov sa často obchádza a nedodržiava. Preto v rámci konečného uznesenia o tomto návrhu zákona predkladám doplňovací návrh v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky dôsledne uplatňovať všetky zákonné možnosti súvisiace so stanoveným zákonným zákazom reklamy, predovšetkým zákazom reklamy výroby a predaja tabakových výrobkov."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy alebo s faktickou poznámkou. Pán poslanec Smolec.

  • Navrhujem, aby sme to rozšírili aj na alkohol, lebo ak to nerozšírime, potom už propagujme aj drogy.

  • To máte ako doplňovací návrh do uznesenia? Čiže doplniť to, čo predniesol pán poslanec Brňák.

    Pán poslanec Juriš - faktická poznámka.

  • Chcel som navrhnúť presne to isté, aby to neboli len tabakové výrobky, aby to boli aj alkoholické nápoje a všetky ostatné látky škodiace zdraviu, trebárs drogy. Z takej reklamy by sme viac zarobili.

  • Ďakujem. Čiže to je pripojenie sa k predchádzajúcim návrhom. A pán podpredseda Andel nám asi povie, ako to bude vyzerať s tými, ktorí sú odkázaní na reklamu.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Je to skutočne pravda, preto navrhujem pôvodné uznesenie a k tabakovým výrobkom a niektorým ďalším by sme sa mali vyjadriť v procese pripomienkovania vo výboroch, lebo je to taká zvláštna situácia. Zoberme si len oblasť športu, kde asi 60 až 70 % príjmov - a nemám na mysli len vrcholový šport - je príjem z reklám a od rôznych sponzorov. Samozrejme, nechcem, aby boli propagované alkoholické a tabakové výrobky v nejakej extrémnej miere, ale porovnať to s takými právnymi normami, ktoré sú vo vyspelých krajinách. Prosím vás pekne, buďme skutočne veľmi opatrní. Opakujem sa, prepáčte, druhýkrát, že 60 až 70 % ide do športu, aj do kultúry, samozrejme, i do zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Hlási sa pán poslanec Hrnko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predseda. Musím sa priznať, že nefajčím. Ale, páni poslanci, nezdá sa vám čudné, aby sme vyzývali vládu, aby dodržiavala zákon? Myslím si, že je to absolútne nezmyselný návrh, aby sme vyzývali vládu, aby dodržiavala zákon. To je podľa môjho názoru absolútne pomýlené.

  • Aj v tomto zákone je zrušovacie ustanovenie vypustiť § 20, ktorý hovorí o zákone o spotrebiteľovi, aby sa reklama povolila. Čiže to je niečo normálne, ja to vidím normálne, aby sme vyzvali a zaviazali vládu, aby sa také čosi neobjavilo vo vládnom návrhu zákona. Prečo? Pred chvíľou sme počuli, že tieto reklamy prinášajú finančné prostriedky pre šport, pre zdravotníctvo a iné. Je to morálne získavať prostriedky zo sponzoringu - to je len nejaké percentíčko z toho celého - pre šport, ktorý má utužovať zdravie? Ja si myslím, že to je amorálne. A tým smerom by sme nemali ísť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Súhlasím s vami, ale tu sa musím prikloniť na stranu pána poslanca Hrnku. My totiž nemôžeme dopredu zaväzovať vládu, čo má mať v pripravovanom zákone, ktorý ona urobí. To, čo nemá mať, ak zvážime, rozhodneme tu, ale vládu v jej návrhu nemôžeme obmedzovať.

    Ďalej pán poslanec Pokorný.

  • Ďakujem. Pán predseda, súhlasím s vami. Prikláňam sa k názoru, aby sme odporučili vláde, nie prikázali, že zákon nemá obsahovať ustanovenia, ktoré budú nejakým spôsobom povoľovať reklamu tabakových výrobkov, alkoholických nápojov a ďalších látok, ktoré evidentne poškodzujú zdravie. Nesúhlasím s pánom podpredsedom Andelom, ktorý hovorí, že vďaka reklame tabakových výrobkov alebo alkoholických nápojov získavajú športovci peniaze, aby mohli športovať. Všetci poznáme heslo "Športom za zdravie". A toto si trošku odporuje. Dnes, keď by sme mali rešpektovať ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa, kde sa reklama tabakových výrobkov zakazuje, dobre vieme, že firmy sú natoľko šikovné, že obchádzajú tento zákon. Dodnes po Bratislave chodia električky s reklamou firmy Marlboro a podobne. Dopravný podnik argumentuje, že nemá finančné prostriedky na odstránenie týchto reklám. Ja si však myslím, že by sa mali nájsť prostriedky aspoň na dopísanie textu: "Fajčenie škodí zdraviu". Takže prikláňam sa k názoru, aby nový návrh zákona o regulovaní reklamy neobsahoval ustanovenia, ktoré určitým spôsobom budú môcť umožniť reklamu tabakových výrobkov a alkoholických nápojov.

    Ďakujem.

  • Na začiatku sme si možno z nedostatku času povedali, že nebudeme diskutovať, ale vyzerá to tak, že chceme dohnať zameškané. Chcel by som len poprosiť, aby sme neopakovali diskusiu z výborov vzhľadom na návrh uznesenia, ktorý navrhol predkladateľ, pretože by sme tu boli naozaj dva dni a vyrábali veci na počkanie, hrali sa na to, kto je väčší ochranca zdravia. Upozorňujem, že sme na konci 20. storočia, kde sa snažíme robiť zákonodarstvo kompatibilné s európskym zákonodarstvom. Aj túto skutočnosť treba zakomponovať do vládneho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ja som navrhol to uznesenie. Myslím si, že naozaj by sme nemali zaväzovať vládu, čo má byť v zákone, pretože potom by sme sa dostali do tej istej situácie ako s týmto zákonom. Na záver môjho príspevku som povedal, že ak nebude vôľa, zaviažme vládu, aby pripravila zákon do septembra, teda návrh spoločného spravodajcu je do septembra. Ja som za to. Čo bude v tom zákone, je už potom záležitosťou diskusie v parlamente a vo výboroch, a nie preddiskusie, ktorú tu máme. Hovorím o tom, aby sme vytvorili jeden hospodársky zákon, ktorý pomôže všetkým, dá do poriadku reklamu. Znovu sa dostávame tak ako vo výboroch do situácie, že tu hovoríme o fajčení, hovoríme tu o alkohole a hovoríme tu o narkotikách, ale nehovoríme o reklame ako o zákone, čo to reklama je, čo je to podpora predaja, čo je to vlastne podprahová reklama, čo je to reklama, ktorá pôsobí na deti, ktorá používa prostriedky, ktoré sú neetické, ktoré zasahujú náboženské, národné cítenie atď. Tých problémov je omnoho viac. Znovu sa dostávame do boja proti fajčeniu a podobne. Myslím si, že o toto tu nejde. To je otázka diskusie. Skončme túto diskusiu mojím návrhom a podporujem návrh spoločného spravodajcu, aby sme odporučili vláde, aby vypracovala zákon o reklame, a nehovorme čo. Hovoril som s ministerstvom hospodárstva, oni majú taký zákon pripravený. Naozaj to nie je politická otázka. Som za to, aby tento zákon tu bol. Ako bude vyzerať, to je otázka tohto parlamentu a ministerstva hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Zdá sa mi procedurálne trošku nadbytočná prvá časť uznesenia, ktorú predniesol pán spoločný spravodajca, aby sme formou uznesenia neodporučili schváliť poslanecký návrh. Myslím si, že procedurálne aj podľa rokovacieho poriadku je normálna procedúra, že budeme hlasovať o znení tohto zákona. Navrhujem, aby sme hlasovali len o druhej časti uznesenia, kde sa navrhuje, aby sme vládu buď požiadali, alebo jej odporučili, aby vypracovala takýto zákon. Zdá sa mi dosť neobvyklé, aby sme prijali uznesenie, že nesúhlasíme s poslaneckým návrhom.

  • Ďakujem. Môžeme to urobiť aj tak, že predkladatelia návrh stiahnu, keďže som rozpravu ešte neuzavrel, a nemusíme vôbec hovoriť o tom, že ho neodporúčame, alebo neschvaľujeme. Alebo to môžeme urobiť takou formou, ako to predniesol pán spoločný spravodajca, alebo aj tak, ako ste to predniesli vy. Môžeme sa rozhodnúť. Ak by páni poslanci, ktorí ostali na tomto spoločnom návrhu, pán poslanec Roman a pán poslanec Haťapka, vyhlásili, že sťahujú návrh, môžeme prijať len uznesenie. A ak nie, potom budeme postupovať tak, že budeme hlasovať o uznesení, ako sme sa dohodli v rozprave. Čiže najskôr je návrh pána poslanca Brňáka a potom by sme prijali uznesenie.

    Pýtam sa vás, páni poslanci Roman a Haťapka, či chcete návrh stiahnuť, alebo nie. Keď nie, pristupujeme k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ak dovolíte, vážení páni poslanci, aby sme doplnili pôvodný návrh pána Brňáka o alkohol a všetky látky škodiace zdraviu, čiže potom by to znelo takto: Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky dôsledne uplatňovať všetky zákonné možnosti súvisiace so stanoveným zákonným zákazom reklamy, predovšetkým zákazom reklamy výroby a predaja tabakových výrobkov, alkoholu a všetkých látok škodiacich zdraviu.

  • Pán spoločný spravodajca, uznesením nemôžeme vláde ukladať nič, takže som za to, aby sme pokračovali tak, ako sme sa dohodli. Pán poslanec Brňák dal návrh, budeme hlasovať o ňom a potom o uznesení.

    Najskôr sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Filkus.

  • Keďže som naozaj otrávený priebehom rokovania, chcem len povedať, že podstata poslaneckej etiky je aj v tom, že keď z deviatich výborov sedem s návrhom nesúhlasilo a vláda tiež vyslovila nesúhlas, a to treba tiež rešpektovať, je vecou poslaneckej etiky, že návrh sa z rokovania parlamentu stiahne. Prosím vás, naučme sa už trošku aj parlamentnému poriadku. Veď čo je to tu? Nehanbíte sa opakovať tie isté myšlienky a tvrdohlavo ich presadzovať. Nechcem sa už k tomu vracať. V podstate je to skutočne nepochopenie poslaneckej etiky, ale aj nerešpektovanie rokovacieho poriadku.

  • Nie je to môj problém, je to problém predkladateľa.

  • Pán poslanec Hornáček, ja vediem schôdzu. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Obrátim sa na vás s otázkou, pán predseda. Som už dlho poslancom, ale keď je predložený zákon, tak táto snemovňa buď tento zákon neschváli, alebo ho schváli a potom sa prijíma uznesenie. Preto keď chceme navrhovať uznesenie alebo rokovať o tých častiach, ktoré sa prijali v rozprave, najprv musíme hlasovať o spoločnej správe, o celkovom uznesení, či bol zákon prijatý, alebo nie a až potom hlasovať o uznesení. Takáto je bežná prax v tomto parlamente. Neviem, prečo chceme teraz obísť tú prvú časť a prečo je to formálna záležitosť. Je vysoko pravdepodobné, že tento zákon snemovňa neprijme, ale z formálneho hľadiska musíme dodržať tento postup podľa rokovacieho poriadku.

  • Vážený pán predseda, mne sa zdal byť racionálny návrh, aby sme to schválili, alebo neschválili jedným uznesením, lebo v prípade, že predkladateľ stiahne svoj návrh, obávam sa, že nebudeme mať k čomu prijať uznesenie.

  • Ďakujem, pán predseda. Predkladateľ môže požiadať, alebo podať návrh na stiahnutie a táto snemovňa musí dať k tomu súhlas. Inak to jednoducho nejde.

  • Pán poslanec, ja som vám nerozumel. Pán poslanec Sečánsky.

  • Pán spoločný spravodajca má právo dať procedurálny návrh, aby Národná rada zákon bez rozpravy neprijala. Má takéto právo. Je to procedurálny návrh. Skutočne o ňom treba hlasovať bez rozpravy. Ak navrhovatelia stiahli svoj návrh zákona, nemáme k čomu prijať uznesenie. Pán Bajan v tomto prípade má pravdu, lebo stiahol sa návrh a niet o čom rokovať.

  • Pýtal som sa pánov poslancov, či chcú návrh stiahnuť. Takže budeme hlasovať o návrhoch, ktoré dali páni poslanci. To znamená, že budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka. Najskôr dal návrh pán poslanec Hornáček, ale nebolo by dobré hlasovať najskôr o ňom, lebo by sme museli doplniť jeho návrh tým návrhom, ktorý dal pán poslanec Brňák. Čiže logickejšie je, keď budeme hlasovať tak, ako som povedal.

    Ešte pán poslanec Lauko.

  • Sťahujem svoje názory v takom prípade, ako hovoril pán poslanec Sečánsky, keby tu bolo povedané, že návrh uznesenia je procedurálny návrh. Bohužiaľ, takto to pán spoločný spravodajca nepovedal. On povedal, že dáva návrh na uznesenie. Keď sa zhodneme v tom, že je to procedurálny návrh, treba o ňom dať hlasovať a tým je to vybavené.

  • Áno, myslím, že to bolo aj tak myslené. Pani poslankyňa Rusnáková stiahla prihlášku. Pán poslanec Hrnko.

  • Chcel by som pánu Hornáčkovi povedať, že zdraviu škodlivý je aj mastný bôčik, aby sme potom nezakázali všetko. Zdraviu škodlivé sú nielen drogy a podobné veci, ale napríklad aj Chemolak Smolenice by sme vyradili z reklamy, aj mastný bôčik, ten je tiež zdraviu škodlivý. Myslím si, že najlepšie riešenie by bolo, keby sme zákon zamietli, prijali to, čo navrhol spoločný spravodajca, a pán Brňák svoj návrh stiahol.

  • Nie, páni poslanci, panie poslankyne, ideme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu, o návrhu uznesenia, ktoré predniesol, a potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka.

    Ešte sa hlási pán Brňák.

  • Ospravedlňujem sa, že svojím vystúpením oberám o čas túto snemovňu. Vystúpil som s tým, s čím som vystúpil. Nežiadam, ani nenavrhujem doplniť návrh uznesenia, ale navrhujem dať o ňom hlasovať v takej podobe, v akej som ho dal. Myslím si, že na Slovensku nie je v súčasnosti problém s inou ako tabakovou reklamou. Preto som zvýraznil práve tabakovú reklamu, a vôbec som nemal na mysli, že tým sa odmieta zákaz reklamy alkoholických nápojov a iných omamných prostriedkov a podobne. Trvám na hlasovaní o mojom návrhu.

  • Dobre. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to procedurálny návrh. Spoločný spravodajca dal návrh na uznesenie, ktoré sme počuli.

  • Odporúčam, samozrejme, toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ako ho navrhol pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, panie poslankyne, myslím, že nemusíme dať hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka, pretože sme prijali uznesenie ako procedurálny návrh, ako záverečnú časť rokovania o tomto bode.

    Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    obávam sa, že keďže pán spoločný spravodajca návrh, ktorý predkladal, znovu neprečítal, dospeli sme k tomu, že sme schválili uznesenie, že Národná rada ukladá vláde, tak sa to formulovalo.

  • Nie. Ja vám to prečítam. Je to bod B, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30. 9. 1995 predložila vládny návrh zákona o regulácii reklamy. Prijali sme toto uznesenie ako konečný procedurálny návrh na skončenie tohto bodu programu. Ak si, páni poslanci a panie poslankyne, myslíte, že treba hlasovať o návrhu pána Brňáka, dám o ňom hlasovať, ale toto bolo navrhnuté ako záverečné rozhodnutie k tomuto bodu programu.

  • Šum v sále.

  • Dobre. Prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu poslanca Brňáka. Počuli ste návrh poslanca Brňáka s doplnkom pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca, čo navrhujete?

  • Nechám to na svedomie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže neschválili sme doplnok uznesenia.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na dnes máme ešte jeden bod, a to je

    informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1994.

    Informáciu ste dostali ako tlač 152. Súčasťou informácie je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím poverenú členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby informáciu uviedla.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    z poverenia Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predkladám Národnej rade informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1994.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 127 z 23. januára 1995 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu výročné finančné správy politických strán a politických hnutí na prerokovanie. Súčasne požiadal tento výbor, aby vypracoval súhrnnú informáciu o výročných finančných správach politických strán a hnutí za rok 1994 a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na základe spomenutého rozhodnutia predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím listom číslo 152 z roku 1995 upozornil politické strany a politické hnutia, ktoré boli zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, na § 18 ods. 1 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov na povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky výročnú finančnú správu za rok 1994. Táto povinnosť bola zákonom stanovená do 28. februára 1995. Súčasne požiadal politické strany a politické hnutia, aby správy obsahovali všetky určené náležitosti, to znamená rozsah majetku, príjmy a výdavky v predpísanom členení.

    Výročnú finančnú správu za rok 1994 predložilo 34 politických strán a politických hnutí. Správu nepredložilo celkove 37 politických strán a politických hnutí, z toho piatim nebolo možné na uvedených adresách doručiť list, pretože tam bol adresát neznámy. Na porovnanie za rok 1993 predložilo finančnú správu 31 politických subjektov, na výzvu nereagovalo tiež 31 politických subjektov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 47/1993 Z. z. nestanovuje žiadne sankcie voči tým politickým subjektom, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia. Určitá sankcia vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 43/1994 Z. z., keď pri nesplnení určenej povinnosti zúčtovať štátny príspevok ako súčasť výročnej finančnej správy zaniká nárok na ročnú splátku štátneho príspevku za príslušný rok.

    Materiál je spracovaný písomne ako tlač číslo 152. Informácia v tabuľkovej časti ďalej obsahuje prehľad o nárokoch politických strán a politických hnutí a poskytnutých návratných finančných výpomociach zo štátneho rozpočtu a o záväzkoch politických strán a politických hnutí voči štátnemu rozpočtu za rok 1994. V tabuľke číslo 4 je uvedený zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré nepredložili finančnú správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval informáciu na svojom zasadnutí 14. júna 1995. Na základe prerokovania uvedenej informácie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktorého text je súčasťou materiálu číslo 152.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    nebudem dlho napínať vašu pozornosť, lebo viem, že už sa blíži čas záveru, ale chcem upriamiť vašu láskavú pozornosť na uznesenie, ktoré je tu navrhované, a na spôsob, ktorým chceme riešiť tento problém. Chceme zobrať na vedomie informáciu o predložení výročných finančných správ a odporučiť predsedovi Národnej rady, aby informáciu o predložení výročných finančných správ zverejnil. Verejnosť sa tak dozvie, kto správu predložil a kto nepredložil, a dozvie sa, aké mali strany nároky voči štátnemu rozpočtu. Nedozvie sa obligátnu tabuľku, ktorú sme zverejňovali v minulých rokoch, to znamená celkové príjmy a výdaje politických strán, ktoré boli povinné vo výročných finančných správach uviesť a ktoré vždy patrili k tomu, že by mali byť takisto zverejnené. Ak totiž zverejníme toto, tým zalepíme oči, akože sme vyriešili problém, ale nevyriešime podstatu, teda neinformujeme verejnosť o tom, aké sú celkové príjmy a výdaje strán, koľko z nich pochádza z členských príspevkov, čo sa v tých výročných finančných správach uvádza, koľko z darov fyzických a právnických osôb, pretože tam zákon stanovuje povinnosť, že nad istú sumu je potrebné, aby strany uvádzali vo výročných finančných správach menovite darcov, atď. Čiže celé hospodárenie strán posunieme kdesi inde a povieme len to, kto si splnil povinnosť podľa zákona, a kto ju nesplnil.

    Chcem teda navrhnúť, aby sme žiadali o predloženie akejsi prehľadnej tabuľky o zásadných otázkach hospodárenia politických strán a politických hnutí tak, ako sa to robilo v minulých rokoch. Inými slovami, keďže to nemáme pred sebou, navrhujem, aby sme prerušili tento bod programu, dostali nejakú základnú informáciu, ktorú výbor Národnej rady, ktorý sa tým zaoberal, a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, zrejme dostal, ale nedostala sa do tejto správy, aby sa táto informácia doplnila a potom sa táto informácia zverejnila. Myslím si, že tak naplníme zmysel zákona, ktorý hovorí o povinnosti strán poskytovať predsedovi Národnej rady a Národnej rade informácie o svojich výročných finančných správach, a tieto treba posunúť verejnosti, aby boli pod verejnou kontrolou. Ak by sme zverejnili iba túto informáciu o predložení, bolo by to málo, pretože samotné výročné finančné správy by zostali utajené.

    Takže navrhujem, aby sme požiadali o dopracovanie tohto materiálu, neviem, kto ho spracoval a predkladal, ale v minulých rokoch sme takto postupovali. Spomeňte si na poslednú informáciu pred rokom. Toto je môj návrh, aby sme prerušili tento bod, požiadali toho, kto predložil túto správu, o doplnenie krátkej prehľadovej tabuľky, a potom vrátane tejto tabuľky celú informáciu zverejnili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, ale takáto tabuľka existuje a je vo výbore. Ja som predkladal tabuľku do výboru.

    Hlási sa ešte niekto? Nie. Končím rozpravu. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie o uznesení aj s návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    keďže procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik, rozhodne o prijatí uznesenia, odporúčam, aby sme hlasovaním najskôr rozhodli o tomto procedurálnom návrhu.

  • Pán poslanec Ftáčnik navrhoval stiahnuť ho z bodu rokovania a doplniť tabuľkou a znovu predložiť.

  • Pán poslanec navrhoval prerušiť rokovanie o tomto bode a doplniť informáciu o tabuľku celkových príjmov.

  • Takže najskôr hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Prosím, pani spoločná spravodajkyňa.

  • V tom prípade musíme hlasovať o uznesení, tak, ako je predložené písomne v materiáli 152.

  • Ďakujem pekne. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať?

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje uznesenie prijať.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Konštatujem, že sme neboli uznášaniaschopní. Skrutátori, skúste spočítať prítomných. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať zajtra.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem dnešnú schôdzu, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.