• Vážené dámy, vážení páni,

    pokračujeme rozpravou o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Do rozpravy je prihlásených ešte 5 diskutujúcich. Ako prvý sa prihlásil pán Volf, pripraví sa pani Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    starší občania poberajúci dôchodok tvoria na Slovensku významnú časť obyvateľstva. Ich dôchodok nemôžeme chápať a ani nechápeme ako sociálnu výpomoc, ale ako spravodlivú odmenu za ich celoživotnú prácu. Aj preto je nevyhnutné usilovať sa so všetkou naliehavosťou o postupné vyrovnávanie životnej úrovne dôchodcov s ostatnými skupinami občanov Slovenskej republiky. Takýto záujem deklaruje aj programové vyhlásenie vlády. Skutočnosť je zatiaľ iná. Neudržateľnú situáciu dôchodcov pozná veľmi dobre každý z nás. Svoje hovoria aj štatistické údaje.

    V uplynulom roku došlo k zvýšeniu priemernej mzdy o približne 16,9 %, zatiaľ čo u dôchodcov došlo k jednorazovému zvýšeniu k 1. 9. 1994, a to len o 7 %, teda rozdiel sa, žiaľ, zatiaľ neznižuje, naopak, rastie.

    Je dobré, že vláda prichádza s návrhom na zvýšenie dôchodkov. Vzhľadom na to, že podmienky na ich zvýšenie boli naplnené už dávnejšie, mal však tento návrh prísť skôr. Nielenže sa medzičasom naďalej prehĺbila neúnosná sociálna situácia väčšiny dôchodcov, ale vytvára sa aj časový stres vzhľadom na termín 1. júla tohto roku.

    Navrhovaná zmena výšky dôchodkov je nedostatočná. Upozorňuje na to stanovisko Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ale aj Jednota dôchodcov na Slovensku ako bezprostredný zástupca tejto sociálnej skupiny. Keby sa totiž schválilo 7,8-percentné zvýšenie dôchodkov, znamenalo by to, že výsledná priemerná výška dôchodkov by predstavovala len 45,2 % z priemernej mzdy za 1. polrok 1995, čo je, aj keď len o niečo, menej ako to bolo k 31. decembru 1994.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som tu prezentovať a súčasne podporiť návrh Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorý vychádza z porovnania výšky priemernej mzdy za 2. štvrťrok minulého roka s predpokladanou výškou priemernej mzdy za obdobie 1. polroku 1995. Napokon, z rovnakého obdobia sa vychádzalo aj pri zvyšovaní dôchodkov k 1. 9. minulého roku. Pri tomto spôsobe výpočtu vychádza 110,9-percentný nárast priemernej mzdy. Navrhujem preto, aby sa dôchodky od 1. 7. 1995 zvýšili o 10,9 %. V tomto zmysle žiadam zmeniť v § 1 čl. I jeho znenie tak, že namiesto čísla 7,8 tam bude číslo 10,9.

    Viem, iste sa objavia argumenty o nedostatku finančných prostriedkov. Sociálna poisťovňa by však mala dostatok potrebných prostriedkov na navrhované zvýšenie dôchodkov, keby štát nediskriminoval ostatných poistencov a platil poistné v rovnakej percentuálnej výške ako oni. Domnievam sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že dôchodcovia sú tou sociálnou skupinou, na ktorej by sme nemali v žiadnom prípade šetriť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Prosím pani Bauerovú, aby vystúpila v rozprave. Pripraví sa Milan Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte mi, tak ako včera, predniesť stručný pozmeňovací návrh a podobne ho stručne zdôvodniť.

    Navrhujem v článku I § 1 nahradiť číslicu 7,8 číslicou 11, v § 2 číslicu 31 číslicou 35.

    Nejde o licitáciu - kto navrhne viac. Chcela by som vám pripomenúť, o čom to hovoríme. Zákon 46/1991 v § 9 a 10 znie nasledovne: "Dôchodky uvedené v § 1", teda dôchodky, ktoré sú predmetom rokovania v tomto bode, "sa opätovne a bez meškania zvýšia, najskôr však po uplynutí 3 mesiacov od posledného zvýšenia dôchodkov, ak od toho zvýšenia je rast životných nákladov aspoň 10 % alebo rast priemernej mzdy aspoň 5 % (§ 10). Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy." Druhý odsek bol zrušený. Odsek tretí: "Pevné sumy a percentá zvýšenia dôchodkov ustanoví osobitný zákon so zreteľom na rozdiel medzi skutočným rastom životných nákladov a priemernej mzdy a rastom predpokladaným pri určení predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov."

    Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov zákonom 195/1994 Z. z. bolo schválené 1. júla uplynulého roku. Per analogiam podľa údajov štatistického úradu za 1. štvrťrok 1994 s účinnosťou od 1. septembra 1994. Ak by sme za základ výpočtov na predložený návrh zákona vychádzali z toho, že pri schválení zákona 195 o zvýšení dôchodkov v roku 1994 sa nemohli vziať do úvahy neskoršie údaje ako za máj minulého roka, potom treba konštatovať, že životné náklady v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšili u zamestnancov o 10,6 %, roľníkov 10,2 %, dôchodcov 11,1 %. Mechanizmus, ktorý sa uplatňuje pri valorizácií sociálnych dávok, vedie k postupnému zníženiu reálnych hodnôt sociálnych dávok. V tomto prípade je to ešte markantnejšie ako v prípade životného minima. Zostáva totiž nepokrytý, nepovšimnutý zhruba polročný vývin životných nákladov.

    Uvedomte si, že v minulom roku 1. júla sa schválil zákon na základe údajov za 1. štvrťrok a do účinnosti vstúpil 1. septembra. Zákon síce hovorí, že po úprave dôchodkov ich možno upraviť najskôr po 3 mesiacoch, ale mylne a na úkor odkázaných sa vykladá zákon tak, že až od účinnosti zákona sa počíta časový úsek, za ktorý sa sleduje rast životných nákladov, resp. priemerných miezd. Dnes teda neobstojí zdôvodnenie, že za uplynulé obdobie sa nezvýšili životné náklady do tej miery, že by ich bolo treba zohľadniť pri tomto zvyšovaní dôchodkov.

    Ako nespravodlivé, a právom, môžu vnímať túto skutočnosť dôchodcovia, ale najmä tí, ktorým podľa navrhovanej schémy bude Sociálna poisťovňa určovať výšku dôchodku v budúcom roku, keďže návrh neprihliada na predpokladaný vývoj inflácie, a teda životných nákladov v ďalšom polroku, hoci pri schvaľovaní štátneho rozpočtu aj táto snemovňa zobrala do úvahy relatívne značné zvýšenie spotrebiteľských cien.

    § 10 zákona 46, ako som čítala, v odseku 3 navyše predpokladá zohľadniť i predpokladaný rast priemerných miezd a životných nákladov, preto pokladám za jednoznačne odôvodnené a nepochybné, aby sa dôchodky, ak už nie je pripravený návrh tak, aby zohľadnil rast životných nákladov, namiesto o 7,8 % zvýšili o 11 %.

    Nechcem sa tu odvolávať na zvýšenie priemerných miezd, o tom sa tu už hovorilo, ale o tejto skutočnosti sa tu zatiaľ nehovorilo, preto som pokladala za potrebné vám tieto skutočnosti predložiť. Podľa môjho názoru neobstojí ani stanovisko Sociálnej poisťovne, ktoré predpokladá, že zo štátneho rozpočtu nedostane tie prostriedky vo výške 2,2 miliardy, ktoré by z titulu zvýšenia životných nákladov mala dostať do svojho rozpočtu. Myslím, že o týchto skutočnostiach včera obšírne hovoril pán poslanec Roman Kováč.

    Týmto pokladám svoj návrh za odôvodnený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik. Pripraví sa pán Pavol Derfényi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    moje vystúpenie nadviaže na mojich predrečníkov, pretože hovoríme o tom istom zákone, hovoríme o tom istom probléme, pokúsim sa pridať ďalšie argumenty.

    Predložený návrh zákona, myslím, že to nie je žiadne tajomstvo, sa dotýka viac ako 1,1 milióna našich dôchodcov. Ide už o ôsme zvýšenie dôchodkov od roku 1990.

    Nejde pritom o žiadnu dobročinnosť vlády, ktorá láskavo obdarúva svojich občanov nejakou dávkou. Zvyšovanie dôchodkov má od roku 1991 stanovené jasné zákonné podmienky. Ide o tie prípady, keď vzrástli životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda vzrástla aspoň o 5 %. Zmyslom týchto kritérií je to, aby sa dôchodky nevzdialili od reality a reagovali na zhoršujúce sa podmienky, v ktorých dôchodcovia žijú.

    Predložený návrh okrem zvýšenia dôchodkov priznaných pred 1. januárom 1996 rieši aj niektoré ďalšie otázky. Ide o úpravu dôchodkov účastníkov odboja, čo je naplnenie požiadavky Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Túto časť naši poslanci v plnej miere podporujú. Ďalej je to úprava dôchodkov priznaných v roku 1996, čo je nevyhnutný krok, aby tieto dôchodky ladili s tými z minulých rokov. V neposlednej miere predložený návrh upravuje zvýšenie vdoveckého dôchodku, dôchodku manželky, najvyššie výmery dôchodkov a zvýšenie dôchodkov z titulu bezvládnosti.

    Iste poznáte preklep, ktorý sa stal predsedovi vlády v Pressklube pri informovaní o dôchodkoch z titulu bezvládnosti. Jeho výrok vzbudil veľké očakávanie, ktoré sa však premietlo do skutočného zvýšenia o 100 Sk.

    Navrhujem preto, aby sme dôchodky pre bezvládnosť zvýšili nie o 100, ale o 200 korún, a teda navrhujem, aby sme v bode 13 zákona upravili sumy v odseku 1 písm. a), b) a c) na 400, 600 a 800 korún. Som si vedomý, že tento návrh si vyžaduje 14 088 tisíc korún mesačne viac ako je vládny návrh, navyše tentoraz zo štátneho rozpočtu, pretože tieto dôchodky dáva štátny rozpočet, ale nepokladám túto sumu za takú neprimeranú, aby ste ju nemohli podporiť.

    Návrh na zvýšenie vdoveckého dôchodku manželky a maximálnej výmery dôchodku vychádza z rovnakého zvýšenia ako hlavné zvýšenie, ktoré je jadrom tohto zákona a v ktorom sa objavuje kľúčové číslo 7,8 %. O 7,8 % sa majú zvýšiť dôchodky priznané pred 1. januárom 1996. Toto zvýšenie reaguje podľa dôvodovej správy na rast priemernej mzdy. Ak ste si ju podrobne prečítali, získali ste možno taký istý dojem ako ja. Mne to pripadalo tak, že sa tu hrá akási magická hra s číslami, na ktorú majú doplatiť dôchodcovia. Magická hra preto, že sa v dôvodovej správe žongluje s číslami a štvrťrokmi, aby vláda odôvodnila práve zvýšenie o 7,8 %, pretože na to sú peniaze. A potom sa na schôdzi navrhne zvýšenie na 8,2 %, čo je rozdiel v priemere 11 Sk na priemerný dôchodok.

    Vláda podľa všetkého využíva to, čo už tu zaznelo, že zákon 46/1991, ktorý síce priniesol jasné kritériá z hľadiska nároku na zvýšenie dôchodku, nie je úplne jednoznačný. Kritériá síce obsahuje, ale nie je v ňom jasne povedané za aké obdobie sa má vykázaný rast životných nákladov či rast priemernej mzdy brať do úvahy. Preto sa táto interpretácia dá prispôsobiť tak, ako sa to komu hodí, a vláda predloženým návrhom, podľa mňa, obrala dôchodcov o jeden štvrťrok.

    Nesúhlas s takýmto postupom vyjadrila vo svojom stanovisku aj Konfederácia odborových zväzov a Jednota dôchodcov na Slovensku. To tu už zaznelo. Obe organizácie namietajú účelovo vypočítané zvýšenie dôchodkov, ktoré sa opiera o porovnanie rastu priemernej mzdy očakávané ku koncu 1. polroku 1995 s priemernou mzdou za 3. štvrťrok 1994. Účelové preto, že posledné zvýšenie dôchodkov zo septembra sa opieralo o údaje za 2. štvrťrok. Kolegyňa Bauerová tvrdí že za 1. štvrťrok. Má pravdu v tom, že za prvý bolo vykázané, za druhý odhadované. Preto Jednota dôchodcov navrhuje, aby sa na porovnanie zobral za základ 2. štvrťrok 1994 a porovnal sa s rastom priemernej mzdy k polroku 1995. Je vám už iste známe, že takto získame rast priemernej mzdy o 10,9 % a o túto sumu navrhuje Jednota dôchodcov zvýšiť dôchodky.

    O tom, aký je rozdiel medzi vládnym návrhom, ktorý priemerný dôchodok 2 852 Sk navrhuje zvýšiť v priemere o 222 Sk, kým tento 10,9-percentný nárast by znamenal v priemere rast o 310 Sk, sa tu už hovorilo. Konfederácia odborových zväzov má iný návrh. Požaduje, aby sa do zvýšenia dôchodkov premietol skutočný vykázaný rast priemernej mzdy za 4. štvrťrok, pretože podľa nich to viac zodpovedá zákonu, a preto konfederácia navrhuje rast dôchodkov o 12,8 %.

    Vzhľadom na to, čo som uviedol, pokladám návrh Jednoty dôchodcov za najbližší duchu zákona o zvyšovaní dôchodkov. Navrhujem preto zvýšiť dôchodky a aj z toho odvodené sumy o 10,9 % a podávam pozmeňovací návrh, ktorý je totožný v jednej časti s tým, ktorý dal poslanec Volf, ale je komplexnejší, pretože navrhuje riešiť aj ostatné sumy, ktoré vyplývajú z toho základného zvýšenia. Dávam teda návrh, aby sme v článku I § 1 nahradili číslovku 7,8 číslovkou 10,9 a takto upravili aj všetky sumy, ktoré boli v zákone oproti súčasnému stavu zvýšené o 7,8 %. Vopred oznamujem, že podporím aj pozmeňovací návrh poslanca Kováča, ktorému navrhujem, aby ho doplnil podobne ako ja aj o súvisiace sumy. Tie sa dotýkajú najvyššej výmery dôchodku, dotýkajú sa dôchodku manželky, vdoveckého dôchodku a ďalších.

    Ak sa opýtate na finančný dosah predložených návrhov, treba ho celkom presne vyčísliť. Návrh pána Kováča je oproti vládnemu návrhu zhruba o 70 miliónov mesačne náročnejší, čo do konca roku vytvára potrebu viac ako 420 miliónov korún. Môj návrh vyžaduje mesačne viac o 100 miliónov korún, čo je do konca roku potreba 600 miliónov korún. Ak sa ma opýtate, kde na to vziať, čiastočnú odpoveď ste získali už včera vo vystúpení poslanca Kováča. Za mňa odpoveď predniesol podpredseda Národnej rady pán Ľupták. Nechcem sa púšťať znovu do včerajšej debaty o transformácii, pretože to nie je naša hlavná téma. Ale pravda je naozaj taká, že transformácia priniesla delenie ľudí na úzku vrstvu bohatých a veľkú skupinu tých, ktorí musia korunu veľmi dobre obracať.

    Ak predseda Združenia robotníkov včera kritizoval transformáciu, má na to právo. Hovoril tak zrejme s vedomím, že vie, ako na to, že to bude robiť inak a lepšie. Do vlády zrejme vstúpil s predstavou, ako zlepšiť ekonomickú a aj sociálnu situáciu ľudí. Ja mu budem držať palce, aby sa mu to darilo lepšie ako doteraz. A verím, že v tej jeho predstave sa nájde 400 alebo 600 miliónov korún do konca roku, ktoré umožnia zvýšiť dôchodky tak, aby sa to delenie spoločnosti, o ktorom som hovoril, ešte neprehlbovalo.

    Iste si poviete, a zaznelo to teraz za mnou, mám to tu na papieri, že to je len taká opozičná demagógia. Vážené dámy a páni, nie je to demagógia. Môj návrh sa opiera o zákonné podmienky, ktoré sú ustanovené v platnom právnom poriadku a vychádza z filozofie, že dôchodcom treba dať to, čo im patrí. Zaslúžia si našu úctu.

  • Šum v sále.

  • Vlani sme to urobili. Tuto to zaznieva opakovane. Kolegovia, akoby ste zabudli na to, že práve tak ako dnes predkladá vláda, aj my sme reagovali na zákon číslo 46 v minulom roku a predložili sme návrh, v ktorom sme navrhli zvýšiť dôchodky. Tie sa naozaj zvýšili. Pamätáte sa, že sme tu vtedy spoločne sedeli a posudzovali návrhy na úpravu dôchodkov. Reagovali sme na zákon číslo 46 a navrhli sme také zvýšenie, ktoré sme pokladali za zodpovedajúce zákonu.

  • Šum v sále.

  • Dnes sa karta obrátila a dnes ste vy tí, ktorí bránite svoj vlastný návrh, a my, podobne ako vy, ktorí prichádzame s inými návrhmi. Treba, aby sme posúdili, ktoré návrhy sú lepšie.

    Opakujte svoje slová o demagógii, ale vysvetlite, prečo ste postupovali tak, ako ste postupovali, či naozaj výpočet, ktorý je predvedený v dôvodovej správe, nie je účelový, opierajúci sa o to, aby to vyšlo tak, ako to potrebujeme.

    Myslím si, že by sme naozaj mali prihliadnuť na to, aká je potreba a aká je možnosť zachovať pomer dôchodku k priemernej mzde, teda to, čo nemôže ovplyvniť jednotlivý dôchodca, to, čo môžeme ovplyvniť len my, tu v parlamente. To nemôže ovplyvniť jednotlivý človek, to môže ovplyvniť len rozhodnutie zákonodarného zboru, ktorý vyčlení príslušnú čiastku tak, aby sa pomer medzi rastom priemernej mzdy, z ktorého sa napĺňa Sociálna poisťovňa, taká je logika poistného systému, aby sa tento pomer nezhoršoval, aby podiel dôchodku na priemernej mzde neklesal, ale naopak, stúpal. Pretože v porovnaní s inými krajinami je u nás neprimerane nízky. Je mi jasné, že to nemôže byť skok o nejaké zázračné desiatky percent. Toto je nárast o nejaké pol, či trištvrte percenta. To sme tu už včera počuli. Nemyslím si teda, že by sme to mali odbavovať slovami, že je to nejaká demagógia, mali by sme sa nad tým vážne zamyslieť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Ftáčnikovi. Pani Aibeková - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zareagovala. Po prvé - bezprostredne na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika, ktorý sa vyjadril k § 70 ods. 1 predkladaného zákona. Tam sa práve hovorí o príplatku k dôchodkom za bezvládnosť, kde obvinil premiéra, že zavádzal v Pressklube. Nezavádzal, pretože pán premiér tam presne citoval znenie zákona.

  • Po chvíli.

  • Ďakujem pekne. Ja som zrejme pohýbala kartou, ospravedlňujem sa.

  • A presné znenie zákona, jeho odsek 1 je: "a) čiastočnej bezvládnosti o 300 korún mesačne, prevažnej bezvládnosti o 500 korún mesačne, úplnej bezvládnosti o 700 korún mesačne". Čiže takáto je citácia zákona, ktorú povedal aj pán premiér. Tak ako ju hovoril pán poslanec Ftáčnik, že zvýšiť nie o 100 korún, ale o 200 korún, nie je vôbec v zhode s takýmto znením zákona. Podľa jeho návrhu, ak by tam bolo 200 korún, by vlastne došlo k zníženiu tých súm. Pretože takáto je citácia, teda "o" a je tam celá suma. Reálny výpočet, samozrejme, sa vždy robí v porovnaní s predchádzajúcim znením zákona. Je to tak vždy aj o životnom minime, prídavkoch na deti atď.

    Ďalšiu poznámku si dovolím, nechcela som, ale vyprovokoval ma práve týmto vystúpením pán poslanec Ftáčnik. Skutočne ma veľmi mrzí, že minulý rok veľmi tvrdo obhajovali vtedajší koaliční poslanci, či boli ľavicoví, či pravicoví, sociálne zákony, ktoré tu boli predložené do parlamentu. Obhajovali takto prídavky na deti, obhajovali takto dôchodky. Prečo vtedy nevyužili možnosť, keď sa zvyšovali dôchodky, aby ich predložili v takejto širokej škále, ako sú teraz predložené? Veď ten návrh pre účastníkov odboja uviedla pani poslankyňa Keltošová, terajšia ministerka. Nikto neprišiel s tým, aby sa zvýšili dôchodky. A ako sa prerokúvali minulý rok dôchodky? Ráno sme prišli do parlamentu, našli sme návrh na stole, cez obed sme ho vo výbore prerokúvali. Takže, prosím vás, spomeňte si, ako to bolo, s akými návrhmi ste vystupovali minulý rok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som v záujme hospodárneho a efektívneho rokovania parlamentu k tomuto bodu poprosiť zostávajúcich členov poslaneckého klubu Spoločná voľba, mám na mysli Hnutie poľnohospodárov a Stranu zelených na Slovensku, aby neopakovali vo svojich vystúpeniach to, čo už najskôr povedal pán Volf a potom ešte znova pán poslanec Ftáčnik. Aj keď si uvedomujem, že čaro opakovane povedaného je pred televíznymi kamerami veľmi silné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Andel - faktická poznámka.

  • Chcel som reagovať na vystúpenie kolegu Ftáčnika, ale vlastne pani poslankyňa Aibeková povedala, v čom je demagógia. Demagógia je podľa mňa, Milan, i to, že sám si tu povedal, že nie je to prvé, ale vlastne už piate zvyšovanie dôchodkov od roku 1989 a po mojom vystúpení to bolo, akože iba vy ste dali návrh a dali ste ho veľmi kvalitný. Samozrejme, demagógia je i v tom, ako tu včera z tejto strany správne odznelo, že zakrývajme sa iba takou perinou, na akú máme. A demagógia je i v tom, že ste žiadali priamy televízny prenos. Prosím, my sme ho odhlasovali. My sme od 14. marca až do septembra 1994 takisto požadovali televízny prenos z každej schôdze a zrejme vtedy ste mali iné chápanie a iný náhľad na demokraciu. A ešte by som chcel ctených kolegov poprosiť, ale všetkých, čo sme tu, prosím vás, keď sa vedie schôdza, alebo keď kolega vystupuje, je veľmi nepríjemné, keď doňho skáčete, ako to bolo aj teraz v prípade pána Ftáčnika. Nechajte dohovoriť, máme možnosť faktickej poznámky, je rozprava, tam sa vyrozprávajme. Myslím si, že je to nedôstojné pre parlament.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať na nejaké prázdne obvinenia, chcem len fakticky zareagovať, aby bolo jasné, čo som povedal. Možno som sa nevyjadril presne, ale reagoval som na to, že po vystúpení alebo informácii, ktorú tu presne citovala pani poslankyňa Aibeková, došlo k tomu, že v tlači bol zle pochopený návrh, ktorý predniesol pán predseda, alebo o ktorom informoval predseda vlády. Viem, že to nie je jeho chyba, ale stalo sa, to očakávanie tu bolo a môj návrh smeroval presne k tomu, pani poslankyňa, aby sa upravili sumy v bode 13 zákona. Takto som predniesol návrh, tak som ho dal spoločnému spravodajcovi a znamená zvýšenie oproti doterajšiemu stavu nie o 100, ale o 200 Sk. Tak som to presne uviedol, takže takto by som bol rád, keby sme to aj rozumeli, a tak ten návrh má spoločný spravodajca, ktorý ho predloží na hlasovanie. Pán kolega Andel uviedol piate, ja som povedal ôsme zvýšenie dôchodkov. Hovorím to len pre poriadok a preto, aby fakty boli také, aké majú byť.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    som rád, že televízia prenáša toto naše zasadanie, ale by som vás opäť prosil, naozaj nie je možné, aby nám celý deň svietili do očí reflektory. Je to z hygienického hľadiska neúnosné. Viacerí kolegovia sa aj po včerajšom a predchádzajúcom dni sťažovali na rezanie v očiach. Ak by náhodou niekto pochyboval o tom, že svietenie do očí neškodí, zavolajme nejakého odborníka, aby sa na to pozrel. Prosím vás, ak by to bolo možné, aby sa vypli reflektory. Kamery majú dostatočnú citlivosť, môžu prenášať aj bez tohto osvetlenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

  • Chcel by som uistiť kolegu, že Hnutie poľnohospodárov je samostatný subjekt, nerozumieme veľmi sociálnej politike, vieme, že poľnohospodári majú najnižšie príjmy. Náš názor je taký, že okrem dôchodkov treba zvýšiť rodičovský príspevok, lebo mladé rodiny to majú veľmi, veľmi ťažké. Sme toho názoru, aby poberateľ starobného dôchodku nepracoval, aby uvoľnil miesto absolventom škôl, aby tí nešli na úrady práce, ale aby išli do práce, lebo keď budú nezamestnaní hneď po škole, nikdy robiť nebudú. Na to nám zasa povedali, že to nezodpovedá listine ľudských práv, čiže takisto sa do toho nejako nemiešame. Nie sme ani za kamery, ani proti kamerám, ale myslím, že každé žiarenie škodí. A myslím, že tí, čo vystupujú veľa v televízii, je to na škodu ich zdravia. Len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka - pán Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi zareagovať dvoma krátkymi poznámkami. V úvode by som chcel povedať, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté, takže by som veľmi nepripomínal situáciu, keď minulá vláda zvyšovala dôchodky. Makroekonomický stav bol úplne iný, ako sme sa včera a predvčerom dozvedeli z úst podpredsedu vlády pána Kozlíka, takže z toho titulu vychádzali aj naše návrhy na zvýšenie, pretože si myslíme, že tentoraz je z čoho zvyšovať.

    A druhá poznámka - pán podpredseda Andel, ja by som veľmi rád vedel, vzhľadom na to, že podrobne čítam stenografické záznamy, kedy presne ste žiadali o televízny prenos a kedy sme boli takí horliví odporcovia toho, ako ste nám naznačili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Nedá mi, aby som krátko nezareagoval na pána predrečníka, na pána Ftáčnika. Je nesporné, že situácia dôchodcov je veľmi ťažká. Sú to ľudia, ktorí v predchádzajúcom režime, vlastne celý svoj plodný život si nedokázali nastrádať žiadne prostriedky na to, aby mohli dôstojne prežiť svoju starobu. Toto je nepopierateľný fakt. Na druhej strane mi nedá, aby som sa nepristavil pri jednej demagógii pána Ftáčnika, ktorý tu vlastne hovoril, že my, parlament tu tvoríme dôchodky. Vážení, toto je scestné. Dôchodok sa tvorí niekde vo výrobe, my tu máme povinnosť občanom rozdeľovať len to, na čo máme, my si nemôžeme dovoliť zadlžiť budúcnosť mladej generácie, ktorá je nesporne v takej ťaživej situácii, ak nie v ťažšej, ako sú dnešní dôchodcovia. Chcel by som povedať, že na to, aby ľudia mali lepšie dôchodky, treba založiť v ekonomike a v hospodárstve také základy, aby sme na to mali. Áno, my sme za to, aby sa dôchodky zvyšovali o 20 %, ale len ak na to máme. Teda, čo si vytvoríme.

    Keby som bol taký ako on, mohol by som povedať, prečo ste v minulosti, v minulom období nezvýšili dôchodky, keď pani Schmögnerová potraviny a služby s DPH zvýšila zo 6 % na 25 %. Očakávalo sa, že to prinesie 2,4 miliardy do štátnej kasy, a vyhodilo sa 3,6 miliardy. Vážení, my by sme dokázali zvýšiť dôchodcom dôchodok o 2 000 Sk mesačne a zvýšiť ceny životných nákladov o 3 000 Sk. Ale nechceme založiť špirálu inflácie, sme za razantné kroky. Chceme, aby spoločnosť žila vyváženým životom, teda všetci občania, a dôchodcovská verejnosť iste pochopí, že len rozumným hospodárením pôjdeme k pozitívnejším výsledkom aj v budúcnosti. Verím, že tak ako pán Ftáčnik predložil tie svoje návrhy, že na rok sa naozaj o toľko dôchodky zvýšia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší je pán podpredseda Andel.

  • Iba jednou vetou. Samozrejme, pánu kolegovi Bajanovi dám dôkaz o tom, čo som povedal.

  • Ďakujem. Pán Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Len kratučko a vecne chcem vyjadriť súhlas s tým, čo povedal pán Cingel. Takisto si uvedomujem, že na dôchodky si musíme najprv vyrobiť, to znamená viesť takú ekonomickú politiku, ktorá prinesie zdroje, a tie potom môžeme rozdeľovať. Ale našou úlohou, úlohou parlamentu je posúdiť, nakoľko máme a ako to naše rozhodnutie zasiahne príslušnú sociálnu skupinu, v tomto prípade dôchodcov. Takto som myslel svoje vystúpenie. Čiže nie sme v zásadnom rozpore.

  • Ďakujem. Pani Schmögnerová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som podrobnejšie vysvetliť to, čo už povedal môj kolega pán poslanec Bajan. Myslím, že argumentujeme analogickými argumentmi ako dnes vládni poslanci. Skutočne, ak sa vlani upravovali dôchodky do určitej výšky, o akej sme rozhodli, upravovali sa práve preto, že v takom rozsahu sme prostriedky na ne mali.

    Ak si spomínate, k 1. 9. sa upravovali dôchodky z dvoch dôvodov. Z titulu zvýšenia životných nákladov, čo išlo na vrub štátneho rozpočtu, a z titulu zvýšenia priemernej mzdy, tak ako sa navrhuje teraz, čo išlo - v tom čase - na vrub Národnej poisťovne, dnes Sociálnej poisťovne.

    Myslím, že asi ste zabudli, čo sa vlastne udialo v minulom roku. Zabudli ste asi na to, že v roku 1993 sa hospodárenie štátneho rozpočtu skončilo s deficitom, ak beriem do úvahy aj clearingové zúčtovanie v rozsahu 8,6 % hrubého domáceho produktu. V lanskom roku 1994, ak znovu beriem do úvahy výsledky clearingového zúčtovania, skončil deficit štátneho rozpočtu na úrovni 2,4 % HDP. Nazdávam sa, že je to skutočne diametrálny rozdiel. Vlani sa po prvýkrát v histórii transformácie slovenské hospodárstvo začalo vyvíjať pozitívne. Dosiahol sa rast, ktorý nám závidí aj zahraničie, ktorý dosahoval takmer 5 %. Súčasná vláda si trúfa tento rok znovu dosiahnuť tento rast a možno ho chce i prekročiť.

    Takže ak sa pozeráme z hľadiska zdrojových možností v tomto roku a porovnávame to s minulým rokom, podmienky sú skutočne diametrálne odlišné. Nechceme nič viac, len toľko, aby sme využili možnosti, ktoré nám tento rok poskytuje. Uvedomujeme si, že nemôžeme byť nejakí fantasti a prekročiť možnosti, ktoré slovenské hospodárstvo v tomto roku dáva, ale, prosím, prečo nevyužijeme aspoň to, čo tu skutočne je?

    Rada by som sa vyjadrila aj k formulácii "pani Schmögnerová vlani zvýšila ceny potravín tým, že sa preradili niektoré produkty z nižšej do vyššej daňovej sadzby". Myslím si, že znovu máte trošku problémy s kompetenciami. Ide predovšetkým o rozhodnutie ministra financií a vlády ako celku, a nie podpredsedníčky vlády!

    Chcela by som vás opakovane upozorniť, že vlani sme zdedili také štátne financie, že sme nemali prostriedky ani na vyplácanie rodinných prídavkov, sociálnych prídavkov, na hradenie nevyhnutných potrieb školstva a zdravotníctva. A šesť mesiacov, ktoré sme mali k dispozícii do volieb... Chcela by som vidieť toho mága, ktorý by bol schopný iným spôsobom získať prostriedky do rozpočtu ako daňovými a dotačnými úpravami, ktoré sme boli nútení urobiť. Keby sme to neboli urobili, školstvo, zdravotníctvo by bolo možno padlo, rovnako ako by sme neboli mohli vyplatiť zvýšenie dôchodkov, o ktorom dnes diskutujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Roman - faktická poznámka.

  • Chcel by som vás poprosiť o jednu vec. Hovoríme tu o dôchodkoch a politizujeme to. Hľadáme vlastne spôsob, ako pomôcť svojim rodičom. Chcel by som vás na to upozorniť. To sú naši rodičia, bez nich by sme tu neboli. Bez nich by nebolo to, čo je tu, či už takým, alebo takým spôsobom. Hľadajme spôsob, ako im pomôcť. Samozrejme, je to otázka zdrojov, ale dohodnime sa o tom, že ešte raz si sadneme, keď hospodárstvo pôjde takým smerom, ako ide, a zvýšme im to ešte raz. Myslím si, že o rodičov by sme sa mali postarať, lebo inak sme tu zbytočne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • V normálnej demokratickej spoločnosti dôchodok nie je dobrodením, na ktorý vyrábajú tí, ktorí sú vo výrobe, pán kolega Ftáčnik. Dôchodcovia alebo my všetci si na dôchodok šetríme celý život tým, že platíme poistné, dôchodkové, alebo že nám sťahovali kedysi dane, za socializmu. Neviň túto vládu, že nemôže zvýšiť dôchodky o toľko, koľko by potrebovali dôchodcovia, pretože tie predchádzajúce, tie socialistické - a ty si bol v jednom ústrednom výbore, poslednom (smiech v sále) - rozdali na rôzne iné účely, na podporu revolučného úsilia v iných krajinách, takže bohviekoľko toho neostalo na rozdávanie teraz dôchodcom. Viem, aké dôchodky mali moji rodičia.

    Je celkom normálne, že ak zvýšime dôchodky nad únosnú mieru, vyvoláme aj inflačné tlaky. My im síce dnes, vzhľadom na demagógiu, ktorá sa tu šíri už druhý deň, môžeme zvýšiť aj o 20 %. Samozrejme, že tým vyvoláme infláciu a dôchodcovia nebudú mať zo zvýšených dôchodkov vlastne nič. Myslím, že vláda dobre zvážila a dôchodcovia pochopia situáciu, o koľko sa mohli zvýšiť dôchodky, aby sme sa nedostali do inflačných tlakov, a dôchodcovia by potom nedostali v reálnej rovine nijaké zvýšenie. Takže pripájam sa k pánu Romanovi a navrhujem, aby sme túto neplodnú diskusiu skončili a pristúpili konečne k hlasovaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení páni kolegovia, z rôznych výkladov toho istého zákona a použitím rôzneho prepočtu dospeli rôzne inštitúcie, a tým myslím Jednotu dôchodcov, Konfederáciu odborových zväzov, Akadémiu vied, ďalších pánov poslancov, ktorých si vážim, k rôznym číslam. Veľmi seriózne vystúpil vo výbore pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Brocka, ktorý vychádzal z toho, že v celom prepočte vypadol mesiac september a v konečnom výsledku došiel k zhodnému číslu, ako navrhol pán poslanec Ľupták - 8,2 %. Chcem poukázať na to, že výpočty, zrejme v najlepšom úmysle, vedú k iným číslam a aj k iným výkladom zákona.

    Chcem pripomenúť pánom poslancom, že posunutím účinnosti termínu zákona o životnom minime je zvýšený nápor na štátny rozpočet 600 miliónov korún. Nápor, a určite tiež oprávnený, zo zdravotníctva, kde vlani zostali nezaplatené faktúry, bol prezentovaný vo verejných médiách v sume 2,3 miliardy korún. Vplyv tohto zákona, nie z titulu zvýšenia percentuálnej sadzby na priame dôchodky, ale na ďalšie dôchodky, ktoré majú nadväznosť, je zvýšenie tlaku na štátny rozpočet. Ak chceme v budúcnosti, a teraz pripomínam slová pána poslanca Dzurindu, zabezpečiť chod štátu, ak chceme v budúcnosti zabezpečiť aspoň takéto nárasty aj na krytie sociálnych potrieb, na krytie nákladov školstva a zdravotníctva, musíme striehnuť aj na to, ako bude narastať v budúcnosti kapitola štátneho dlhu a či budeme vôbec schopní na budúci rok a v ďalších rokoch postupovať aspoň týmto tempom.

    Samozrejme, že by som bola zlá matka a zlá dcéra, keby som nevedela, že súčasná situácia má sociálne dopady na rodiny, na dôchodcov. Ale musím brať do úvahy aj to, koľko prostriedkov mám a či tie často aj oprávnené požiadavky som schopná pokryť, alebo nie. A preto podporím návrh, ktorý predložil pán poslanec Ľupták, na zvýšenie dôchodkov v sadzbe 8,2 %, lebo je reálny.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som povedal k tejto veci nasledovné - a predovšetkým by som chcel adresovať tie slová mojej kolegyni pani doktorke Aibekovej, poslankyni zo zdravotného výboru, ktorá hovorila o východiskovej situácii pri priznávaní dôchodkov vlani a tohto roku.

    Iste sa pani poslankyňa pamätá, že v minulom roku, ako hovorila pani poslankyňa Schmögnerová, sa zdravotníctvo išlo skutočne zastaviť a v priebehu roku bola treba dofinancovať zdravotníctvo na úrovni 6,2 miliardy. Počujete celkom dobre. Z toho 3,2 miliardy sa realizovalo z rezerv, ktoré sa vytvorili počas roka v štátnom rozpočte - 1,4 miliardy počas prvého polroka a 1,8 miliardy z tej nešťastnej DPH, za ktorú je minuloročná vláda taká kritizovaná. Ale bez tých nepopulárnych opatrení by tie účinky boli oveľa horšie.

    Tri miliardy zostali v deficite štátneho rozpočtu. A ako si iste všetci pamätáme, lebo sa to tu prerokúvalo, napriek tejto obrovskej sume, ktorá zdravotníctvu chýba, sa rozpočet udržal na takej úrovni, že východisková situácia je úplne iná. Nezabudnime na tie čísla, že deficit vlani bol viac ako 20 miliárd. Tak buďme voči sebe tolerantní, rešpektujme sa. A východisková situácia je úplne iná.

    Naozaj nemôžem súhlasiť, aby sme sa dnes priklonili k 8,2 %, napriek tomu, že to navrhuje pán Ľupták, pretože si myslím, podľa tých diskusií, ktoré tu odzneli, že sila vládnej koalície by mala byť minimálne na úrovni tých 10 %. Inak si myslím, že by to skutočne nebolo víťazstvo, pán Ľupták, keby ste niekedy potom vystupovali pred svojimi voličmi, aké hrdinstvo ste dosiahli v parlamente, že zo 7,8 % sa to zvýšilo na 8,2 %. Žiadne hrdinstvo, to by bolo len prázdne gesto, že ste predsa len niečo v parlamente presadili. Usilujte sa skutočne o 10 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volf - faktická poznámka.

  • Každému z nás je jasné, že dôchodcovia potrebujú oveľa väčšie zvýšenie, ako sa navrhuje. Argumentuje sa tým, že nie sú peniaze, a teda vláda nemôže tieto veci ovplyvniť. Vždy je všetko určitou reťazou, následkom príčin. Skúsme ísť po tej reťazi naspäť. Skúsme si urobiť takú úvahu. Bolo by možné zvýšiť dôchodky viac, keby mala Sociálna poisťovňa viac peňazí. Sociálna poisťovňa by mala viac peňazí, keby štát platil vyššie percento platieb. Štát by platil vyššie percento platieb, keby mal viac peňazí v časti výdavkovej. V časti výdavkovej by bolo viac peňazí, keby dlhovú službu hradil štát iným spôsobom. Štát by mohol hradiť dlhovú službu iným spôsobom, keby ju hradil z Fondu národného majetku. Mohol by ju hradiť vtedy, keby vo Fonde národného majetku boli peniaze. Peniaze vo fonde nie sú preto, že súčasný mechanizmus privatizácie neumožňuje, aby Fond národného majetku peniaze získal. Myslím si, že aj to sú príčiny toho, prečo nemôžeme zvýšiť dôchodky tak, ako chceme. Toto vláda ovplyvniť môže, a to by aj ovplyvniť mala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Tarnóczy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení kolegovia,

    mám taký dojem, že sa nám podarilo spolitizovať celý problém sociálneho zákona a že sme ho spolitizovali do polohy demagógie. Na čí účet chceme vydávať? Som hlboko presvedčený, že predkladateľ je najinformovanejší článok tohto reťazca, jeho možnosti boli vyslovené a odporučené. Tolerancia, v ktorej sa môže pohybovať, sa tu tiež uviedla. Strašne ma mrzí, že o výdavkoch a potrebe výdavkov alebo navýšenia výdavkov z rozpočtu, hovoria najviac tí, ktorí budovali portfólio možností národného hospodárstva ešte historicky v nedávnom čase.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky pribúdajú, tak neviem, či tu chceme byť do zajtra. Prosil by som, aby sme sa trošku miernili s faktickými poznámkami. Dávam slovo pánu poslancovi Filkusovi.

  • Ďakujem pekne. Naozaj to politické zafarbovanie, to je to najľahšie. Pridávať politickú farbu do každého problému, to môže urobiť aj veľký primitív. Ale vyjadriť sa odborne a byť príspevkom na riešenie je niečo iné. Prosím vás pekne, my sme na to pridrahí, aby sme stále pridávali politickej farby, to nie je naša robota.

    Vecne chcem povedať: Východiskové podmienky rozpočtu a tých potrieb, o ktorých hovoríme, sú bezprostredné a nevyhnutné. Rok 1993 bol mimoriadne ťažký, rok 1994 ťažký, rok 1995 nebude ľahký a z tohto treba vychádzať. To je ten balík, to množstvo peňazí, ktoré v rozpočte k dispozícii máme, a to je rozhodujúce.

    Ešte mám jednu poznámku. Ja sa napríklad v konkrétnych sociálnych otázkach mimoriadne dobre nevyznám, a preto k nim ani nediskutujem, hoci by som mohol. Ale prečo sa každý cíti ako odborník, keď hovoríme napríklad o transformačnom procese? Veľmi pekne vás prosím, medzi transformačným procesom, medzi krokmi, východiskami transformačného procesu a hospodárskou politikou je veľký rozdiel. Do transformácie, prechodu k trhu, k trhovému mechanizmu sme sa inak nemohli dostať ako cez tie kroky, ktoré sú známe a ktoré sme urobili. Iná vec je postupnosť, časová dimenzia, bezprostredná nadväznosť, a to sa dá vyjadriť v hospodárskej politike. Prosím vás, "nehausírujte" tu, nedávajte dokopy transformačný proces, hospodársku politiku atď. Sú veci, ktoré sa dajú zdokonaliť v transformačnom procese, a to všetko už dávno vieme, hovorili sme o špecifických podmienkach, o konverzii, to všetko už ovládame. Je to už za nami. Teraz je dôležité zdokonaliť naše postupy do najbližšej budúcnosti.

    Snaha ktorejkoľvek vlády, ktorá rešpektuje východiskové podmienky aj na krytie sociálnych potrieb, musí byť v prvom rade zameraná na to, ako narábať s rozpočtom. Samozrejme, zvažovali sme aj vo vláde v roku 1994 kryť potreby sociálneho charakteru, zdravotníctva, školstva, aj pomocou daní. Už zo dva razy som na tejto pôde uviedol, že s tou daňou z pridanej hodnoty to nevyšlo, ale to nie je chyba a teraz to nebudem niekomu otĺkať v parlamente o hlavu, keď na druhej strane predsa celkové za rok 1994 sa hodnotili veľmi pozitívne.

    Uzavrem to. Akékoľvek pridávanie farby do týchto problémov nepomôže vecnej stránke, naozaj to posudzujme výslovne z odborného hľadiska a buďme na seba trošku náročnejší a kritickejší, neprihlasujme sa ku všetkému, čomu aj nerozumieme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Roman Kováč, prosím.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    včera pri predkladaní svojho návrhu na 10-percentné zvýšenie dôchodkov som neodovzdal doplnok, ako sa zvyšujú sumy maximálnych dôchodkov, preto mi dovoľte, aby som teraz ten návrh doplnil. V celom návrhu zákona je potrebné z tohto titulu nahradiť sumu 5 025 korún sumou 5 126 korún, sumu 4 390 sumou 4 477, sumu 3 925 sumou 4 004 a sumu 3 820 sumou 3 894, v článku II v bode 6 nahradiť sumu 1 190 sumou 1 215 a v bode 7 nahradiť sumu 455 sumou 465. Písomne návrh odovzdám, aby bol komplexný, aby odrážal návrh na 10-percentné zvýšenie dôchodkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcela som povedať, že všetci, ktorí tu dávajú pozmeňovacie návrhy, zabúdajú na článok II. Teraz to doplnil pán poslanec Kováč. Všetci, ktorí dávate rôzne navŕšenia, nezabudnite, že ak chceme dodržať princíp zásluhovosti, tak ste sa mali vyjadrovať aj k tejto otázke.

    Pán poslanec Roman vystúpil naozaj emocionálne a hovoril iba o rodičoch. Ale tento zákon nehovorí iba o dôchodcoch, starých ľuďoch, ktorí si už svoje roky odpracovali. Práve naopak, je tak široko poňatý, že hovorí aj o vdoveckých, vdovských, sirotských, invalidných, čiastočne invalidných dôchodkoch, takže naozaj rozhodujeme o takejto veľkej skupine občanov. Pripájam sa k tým argumentom, ktoré povedala pani poslankyňa Bartošíková, pretože zdôvodnila ich nie emocionálne, ale ekonomicky, pretože my sme poslanci a musíme sa predovšetkým takto pozerať na problematiku.

    Ešte jednu poznámku. Dostali sme rozpočet do výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci v novembri minulého roku ešte od vlády, ktorá bola vtedy pri moci, a ona vôbec nepočítala na tento rok so žiadnym zvýšením dôchodkov.

  • Ďakujem. Ja som tiež prepočet odovzdal pánu poslancovi, keď som navrhol zvýšiť dôchodky na 8,2 %.

    Ďalej vystúpi pán Baránik.

  • Naivná demagógia, ktorú tu predviedol pán poslanec Volf, je na úrovni z polovice osemdesiatych rokov, keď sa u nás tvrdilo, že keď budeme zvyšovať požiadavky na armádu a tým zvyšovať zbrojenie, prinútime aj Spojené štáty a tým ich fakticky ekonomicky zlikvidujeme.

  • Smiech v sále.

  • Chcem uviesť niektoré skutočnosti. Súhlasím s tým, čo povedal pán profesor Filkus, musíme sa správať ako odborníci a zodpovední štátnici. To znamená, že aj riešenia týchto problémov musia vychádzať so štátnických pozícií. Zdôrazňuje sa tu, že Sociálna poisťovňa má dostatok zdrojov. Tak po prvé, Sociálna poisťovňa ako jedna významná finančná inštitúcia nemôže ísť nikdy na doraz, takže musí mať vždy určitú rezervu, pre každý prípad. Každý hospodár o tom vie, to vedeli aj maloroľníci v minulosti, že sa takto hospodári. Štátny rozpočet tiež nemá tých zdrojov dostatok, priama väzba priemerných miezd na dôchodky nie je správna. Bola by, keby sme mali menšiu nezamestnanosť. Ale keďže máme vysokú nezamestnanosť, tá relácia sa nedá akceptovať, pretože z pracovných miest, ktoré sa vytvárajú, alebo ktoré sú v konkrétnom období, sa nevytvorí toľko zdrojov, aby bolo možné uspokojiť všetky potreby.

    Máme sústavné rastúce nároky. Školstvo má nároky, ktoré sú úplne oprávnené. Lekári žiadajú, aby sa uspokojili ich požiadavky, taktiež oprávnene, armáda potrebuje, atď. A štátny rozpočet ich nemá, pretože rast miezd nie je taký, aby vytvoril potrebné zdroje. Ak by sme chceli takto rozšafne pokračovať, ako sa to tu hovorí, máme jediné možné riešenie, a to je: zvýšiť dane. A kam pôjdeme, ak zvýšime dane? Veď my potrebujeme zdroje na rozvoj ekonomiky a zvýšením dane fakticky zabijeme ekonomiku.

    To znamená, že skutočne sa musí hľadať nejaká optimálna miera, ktorá umožní aj rozvoj ekonomiky a uspokojí aj určité sociálne nároky, aj keď tie nároky nebudú také, aké by si určité sociálne skupiny zaslúžili.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    pozrime sa do Maďarska, kde znižujú reálne príjmy o vyše 10 %. Poďakujme si, že sme podobným spôsobom nerozpredali národný majetok za pár zlatiek a že sme neposlali podobne väčšinu národa na psí tridsiatok. Uvedomme si intenzívne, že v týchto mesiacoch vedieme zápas o konvertibilitu meny a tým aj o silu dôchodkov. Ak vláda bude plniť programové vyhlásenie tak ako doteraz, potom budeme môcť zvyšovať dôchodky každý polrok. Toto je aj cieľom Združenia robotníkov Slovenska. Prihováram sa však dnes za urýchlené zvýšenie minimálnych miezd. Osobne som totiž presvedčený, že sa nemôžeme usilovať o rekordne nízku infláciu, ak stagnuje vnútorná spotreba, jeden zo základných zdrojov hospodárskeho rastu. Verím, že zakrátko budeme môcť dôchodky opäť zvyšovať.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Chcem len reagovať na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej a chcem spresniť to, čo povedala. Ani v rozpočte tretej vlády Vladimíra Mečiara na rok 1995 sa nepredpokladali prostriedky na zvyšovanie dôchodkov. A chcem len pripomenúť, že tento zákon ustanovuje zvýšenie dôchodkov z rozpočtu Sociálnej poisťovne, nie zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Demagógiou je, samozrejme, nazvané všetko, čo sa nám nepáči. Ja si to nedovoľujem voči pánu Baránikovi, aj keď v niektorých prípadoch by som na to mohol mať tiež svoj dôvod. Vláda predkladá návrh obligácií, ktorý má zalepiť oči ľuďom, ktorí v podstate nemôžu vstúpiť do kupónovej privatizácie podľa predchádzajúceho spôsobu. Tento spôsob nie je o nič demagogickejší, ako to, čo som povedal, ako určitú logickú reťaz, ktorá sa skutočne odvíja od dostatku vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem. Pán Pacola - faktická poznámka.

  • Vážená Národná rada, vážení kolegovia,

    chcel by som zareagovať na vystúpenie kolegu Ftáčnika. Pán Ftáčnik napadol vo svojom vystúpení spôsob transformácie štátneho majetku na iné osoby. Konkrétne sa opýtal, v čom je iný a prečo ho nerobíme iným.

    Vážený pán kolega, odporúčal by som vám, aby ste si v novele zákonov 92, 91 prečítali § 14, kde je 5 nových represívnych odsekov, ako má vyzerať zmluva, čo má obsahovať. Ďalej by som vám odporúčal, aby ste si prečítali ods. 19a, kde je deväť nových represívnych odsekov. Dovolil by som si prečítať aspoň ten prvý: "Do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizačného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizačným majetkom a za tým účelom nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizačného majetku" atď., čo doteraz nebolo možné. Preto by som skutočne prosil, aby ste tu verejnosť nezavádzali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán Pavol Derfényi. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    je zložité vystupovať k tematike dôchodkov po takejto výmene názorov. Kde inde však ako na pôde parlamentu majú odznievať politické výmeny či prestrelky? Dúfam, že vďaka televízii to tak pochopia aj naši dôchodcovia.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, vážení hostia,

    rozvoj mladého štátu je podmienený riešením celého spektra otázok a problémov. Medzi také patrí aj prerokúvaný balík sociálnych zákonov a v nich aj zákon o zvýšení dôchodkov. Posledné zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou od 1. septembra 1994 a reagovalo na rast životných nákladov ako aj na rast priemernej mzdy. Nemusím zdôrazňovať, ako citlivo je vo verejnosti chápaný problém dôchodkov. Podľa § 9 zákona 46/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. sa zvýšia dôchodky, ak sa podľa údajov štatistického úradu zvýšia životné náklady o 10 % alebo priemerná mzda o 5 %. Toľko zákon.

    Vychádzajúc z údajov štatistického úradu možno porovnávať rast priemernej mesačnej mzdy, priemerných starobných dôchodkov ako aj pomer priemerných starobných dôchodkov k nominálnej mzde. Toto porovnávanie iste nie je uspokojivé, tak ako nespokojnosť vyvoláva zvýšenie dôchodkov podľa tohto zákona o 7,8 % mesačnej sumy dôchodku. Pri presadzovaní požadovaného zvýšenia o 10 a aj viac percent, tak ako aj pri iných požiadavkách na výdajovú časť štátneho rozpočtu, treba vychádzať predovšetkým z príjmovej časti tohto rozpočtu na rok 1995. Z toho teda vyplýva reálna možnosť zvýšenia dôchodkov ako aj navrhované percento zvýšenia.

    Predloha návrhu zákona upravuje spôsob zvyšovania dôchodkov, ktoré sú už priznané, ako aj spôsob úpravy dôchodkov, ktoré budú priznané od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1996. Celý zákon sa dotýka dôchodkov starobných, invalidných, za výsluhu rokov, vdovských, sirotských. Ďalej upravuje zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť, osobitne upravuje dôchodky účastníkov odboja a pozostalých, nesystémovou dávkou zvyšuje dôchodok manželky a upravuje aj najvyššiu výmeru dôchodkov.

    Vážená Národná rada, dnes prerokúvaný balík sociálnych zákonov vychádza z programového vyhlásenia vlády a zakladá novú koncepciu transformácie sociálnej sféry. Aj prerokúvaný zákon o zvyšovaní dôchodkov zohľadňuje skutočnosti, ktoré vedú k jeho úprave, ako aj reálne možnosti rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995, a preto tento zákon pri hlasovaní podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa ešte prihlásil pán spravodajca Národa. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    v rozprave nechcem reagovať na vystúpenia kolegov a na faktické pripomienky, ale vzhľadom na to, že pán poslanec Ľupták vystúpil s pozmeňovacím návrhom iba k článku I § 1 a vyjadril sa k zmene čísla 7,8 % na 8,2, materiál odovzdal, ale treba ešte oboznámiť s ďalšou časťou pozmeňovacieho návrhu, s legislatívno-technickou úpravou. Dovoľte, aby som to prečítal.

    K článku I § 2: V bode 1 sa suma 600 korún nahrádza sumou 610, v bode 2 sa suma 360 korún nahrádza sumou 366, v bode 3 sa suma 300, nahrádza sumou 305 a v bode 4 sa suma 180 nahrádza sumou 183.

    K článku II body 1 až 5, 8 až 11, 14 až 17: V bode 1 § 24 ods. 1, v bode 4 § 31 ods. 1, v bode 8 § 56 ods. 2, v bode 15 § 135 ods. 4 a v bode 16 § 139 ods. 1 sa suma 5 025 korún nahrádza sumou 5 040 korún. Suma 4 390 korún sa nahrádza sumou 4 400 korún. Suma 3 925 korún sa nahrádza sumou 3 940 a suma 3 820 korún sa nahrádza sumou 3 830 korún.

    V bode 2 § 24 ods. 2, v bode § 31 ods. 2 a v bode 10 § 56 ods. 5 sa suma 4 390 korún nahrádza sumou 4 400 korún.

    V bode 3 § 24 ods. 4, v bode 9 § 56 ods. 4, v bode 11 § 64 ods. 4, v bode 13 § 70 ods. 2 a v bode 17 § 139 ods. 2 sa suma 5 025 korún nahrádza sumou 5 040 korún.

    V bode 14 § 133 ods. 4 sa suma 5 025 korún nahrádza sumou 5 040 korún. Suma 4 390 sa nahrádza sumou 4 400 korún a suma 3 925 korún sa nahrádza sumou 3 940.

    Po štvrté: k článku III bod 1 § 5 ods. 2 suma 5 025 korún sa nahrádza sumou 5 040.

    A po piate: k článku V bod 5 ods. 5 sa suma 5 025 korún nahrádza sumou 5 040.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    dovoľte mi v úvode jednu krátku poznámku k tým faktickým poznámkam, že v minulosti sa dôchodky zvýšili, resp. od 1. septembra, iba o 7 %, teraz o 7,8 % navrhovala vláda, že to, čo vysvetlila pani poslankyňa Schmögnerová, to zvýšenie dôchodkov aj o pevnú sumu predstavuje pri priemernom dôchodku 7 až 8 %. Čiže 1. septembra minulého roku sa dôchodky vlastne zvyšovali o viac ako 14 %, nielen o 7 %. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka: Minulý rok, keď sa zvyšovali dôchodky z tých dvoch dôvodov, tak sa zvyšovali nielen na ťarchu Sociálnej poisťovne, ale vlastne znášal to spolovice aj štátny rozpočet. V tom je ten podstatný rozdiel medzi zvyšovaním dôchodkov minulý rok a medzi zvyšovaním dôchodkov teraz. Teraz je vlastne celá ťarcha na rozpočte Sociálnej poisťovne, a preto je možno aj môj pozmeňovací návrh iný ako niektorých mojich predrečníkov. Som veľmi rád, že podpredseda Národnej rady Ján Ľupták si osvojil môj návrh z výboru pre rozpočet, financie a menu, a podľa toho, ako vystupovali jednotliví poslanci, mám pocit, že vládna koalícia moje argumenty z nášho výboru berie. Hovorím to preto, lebo pán podpredseda Ľupták síce navrhol zvýšenie, ale nijako ho neodôvodnil, ako prišiel k tomu číslu.

    Ak dovolíte, dámy a páni, ešte jednu poznámku alebo ďalšiu poznámku. Doteraz žiaden z poslancov neupozornil na jednu maličkosť, že takisto aj tento sociálny zákon má navrhnutú účinnosť od 1. júla. Dnes je 23. júna. Páni poslanci, myslím si, že múdra vláda alebo šikovná vláda, ak chcela, aby to bolo od 1. júla, tak ten návrh zákona sme mali prerokovať oveľa skôr. Totiž týmto sa z nášho právneho systému, prepáčte za výraz, stáva guláš zákonov a precedensov. O tom by možno viac vedeli hovoriť právnici a legislatívci.

    Moja ďalšia poznámka je zovšeobecnením, že tento návrh zákona nielenže prichádza neskoro, ale že sa dôchodky zvyšujú naozaj málo. V tom súhlasím so všetkými predrečníkmi.

    Teraz mi dovoľte krátku poznámku k tomu, ako vláda prišla k tomu percentu 7,8. V dôvodovej správe opísaný spôsob výpočtu percenta, o ktoré sa dôchodky upravujú, vychádza z priemernej mzdy za 3. štvrťrok 1994 a predpokladanej výšky priemernej mzdy v prvom polroku, respektíve k 1. júlu 1995 - podľa údajov štatistického úradu. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami robí presne 7,79 % a vláda veľkoryso zaokrúhlila toto presné číslo z orientačných údajov na 7,8 %. Takýmto prepočtom sa však stalo, keďže vychádzala z údajov tretieho kvartálu, že napríklad mesiac september sa stratil z valorizácie dôchodkov. Vysvetlím. Tretí kvartál - to je mesiac júl, august a september. A dôchodky sa poslednýkrát zvyšovali k 1. 9. 1994. Preto je môj návrh zhodou okolností taký istý ako podpredsedu Jána Ľuptáka, ale ja som ho vo výbore aj podložil prepočtom. Práve tým, že sa z toho kvartálneho zaokrúhľovania stratil mesiac september, došlo k zmene o 4 desatiny percenta. Toto je aj môj pozmeňovací návrh, aby sa dôchodky zvýšili o 8,2 %.

    Tu mi ešte dovoľte krátku poznámku k tým, ktorí navrhovali vyššie percentá a aby mi to nemali za zlé, mohol by som navrhnúť teraz podstatne viac, keďže som sa prihlásil do rozpravy po nich, ale najmä voči tým, ktorí zazlievajú, že nebol pri výpočte zohľadnený príjem posledného štvrťroku 1994. Vy, ktorí viete, ako mzdy v priebehu roka kulminujú, veľmi dobre viete, že príjem Sociálnej poisťovne v prvom štvrťroku tohto roka aj v druhom štvrťroku tohto roka nedosiahne úroveň štvrtého štvrťroka minulého roku. A tým by sa mohlo stať, že Sociálna poisťovňa má príjmy, respektíve odvody na dôchodkové poistenie sú z reálnych príjmov, ktoré môžu byť a ktoré boli v prvom štvrťroku nižšie, ako by boli skutočné výdavky na základe čísla z posledného štvrťroka minulého roku. Myslím si, že toto percento, o ktorom som aj ja hovoril, je objektívnejšie, respektíve vychádza z objektívnejších kritérií, ktorým je priemerná mzda za minulý rok. Týmto prístupom nemôžeme ani v budúcnosti, alebo nemali by sme dôchodcov nejako poškodiť v tom smere, že by nejaký ten mesiac z toho posudzovania vypadol.

    Pre tých, ktorí by chceli vedieť aký je vplyv na štátny rozpočet, resp. na rozpočet Sociálnej poisťovne z tejto zmeny, tak je to v dimenziách Sociálnej poisťovne aj štátneho rozpočtu zanedbateľné. Táto zmena na rozpočet Sociálnej poisťovne predstavuje 77 miliónov korún do konca roka a na štátny rozpočet iba 7,6 milióna korún. Čiže je to naozaj zanedbateľné a som rád, že vládna koalícia si tento môj návrh osvojila a že bude zaň hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Chcem pánu Brockovi povedať, že si pripadám ako spasiteľ. Ja som sa nebol uňho spovedať a neviem čo on hovoril vo výbore, takže nech prepáči.

    Ďalší je do rozpravy prihlásený pán Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    dovoľte mi v úvode jednu reflexiu alebo sebareflexiu do tejto snemovne. Je príliš málo odborníkov na sociálne veci v našich radoch, povedzme si to otvorene, a môžem vám možno aj presne povedať, ktorá poradkyňa a ktorý poradca za ktorým poslancom stoja, pričom sme potom nútení po odbornej stránke sa usmievať, nadvihuje sa nám obočie a predpokladám, že keď nás aj odborníci vidia a počujú pri televíznych obrazovkách, tak sa s nimi deje to isté.

    Nechcem teraz skutočne konfrontovať, chráňboh, chcem vyložiť niektoré skutočnosti, ktoré asi mohli odznieť niekedy v úvode diskusie, boli by sme uvažovali trochu inak. Podpíšem každé slovo, ktoré povedal pán poslanec Filkus v tejto súvislosti, pretože treba naozaj odborne veci posudzovať a treba sa správať ako rozumný hospodár aj s tými prostriedkami, ktoré sú pre oblasť verejných výdajov.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, čo som už hovoril včera, že je pripravená koncepcia transformácie sociálnej sféry, je na úrovni tripartity, odbory ju študujú spolu so zamestnávateľmi. Je pripravený celý balík sociálnych zákonov, zákon o sociálnom poistení, o štátnej podpore, o sociálnej pomoci a celý rad ďalších predpisov, ktoré budeme v priebehu 2. polroku 1995 veľmi intenzívne prerokúvať. V podstate pri hodnotení plánu legislatívnych úloh aj vlády, aj v súvislosti s koncepciou vyplýva, že rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a vôbec sociálne zákonodarstvo by malo v druhom polroku 1995 dominovať.

    Poviem vám osobne za seba, keď sa schvaľoval rozpočet Sociálnej poisťovne a bolo vyše 100 hlasov, tak som mal radosť. Nemal by som radosť, keby 82 alebo 83 hlasov rozhodovalo o sociálnych veciach. Mám radosť z toho, že liečebný poriadok, ak si spomínate, tiež prešiel 111 hlasmi, včera tie zákony mali tiež v podstate zhodu. Chceli by sme navrhnúť aj poslaneckým klubom stretnutie v súvislosti s koncepciou aj v súvislosti so zásadnými zákonmi, ktoré budujeme, alebo ktoré by mali platiť desiatky rokov, to nie je pre túto vládu, ani na toto volebné obdobie, chceli by sme sa dohodnúť aj s poslaneckými klubmi, aby sme si bez emócií a bez politiky vyložili, ktoré zásadné veci tam sú a akým spôsobom dôjsť k politickej zhode, nielen zhode na úrovni sociálnych partnerov.

    Odzneli tu stanoviská Konfederácie odborových zväzov a Jednoty dôchodcov. Chcem vás ubezpečiť, že v správnej rade Sociálnej poisťovne, a o tú dnes išlo, aj včera popoludní, majú zastúpenie tak zástupcovia Konfederácie odborových zväzov, ako aj Jednoty dôchodcov. Poradný výbor pre sociálnu reformu pri tripartite, ktorý už začal pracovať od začiatku tohto roku, počíta s tým, že umožníme aj vstup ďalších neštátnych subjektov do diskusie o týchto otázkach, vrátane alebo najmä Jednoty dôchodcov. Konfederácia odborových zväzov je v súčasnosti najreprezentatívnejší partner zastupujúci zamestnancov. Takže o všetkých otázkach, o ktorých sa tu diskutovalo, sa vie.

    Dovoľte mi niekoľko slov v súvislosti so "súťažou", kto koľko percent navrhne. Berte ma skutočne teraz po odbornej stránke, a nie ako reprezentanta nejakej sily, ktorá by mňa mala ovplyvňovať pri tomto rozhodovaní, a môžem prípadne aj vystupovať pred vami ako zodpovedný pred parlamentom za správnu radu Sociálnej poisťovne. Je skutočne podivuhodná skutočnosť, že budú sa tu robiť preteky, kto prvý navrhol 8,2 %. Zodpovedne vyhlasujem, že ako predseda správnej rady Sociálnej poisťovne som od Sociálnej poisťovne dostal písomne a oficiálne po prvý raz informáciu, že Sociálna poisťovňa našla zdroje na 8,2 % v čase, keď končil rokovanie výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci ako garančný výbor.

    Sociálna poisťovňa v tomto stanovisku uvádza, že je možné zabezpečiť zdroje na zvýšenie dôchodkov vo výške 8,8 %, ale s podmienkou, že sa vyrovná vzájomný právny obchodný vzťah medzi poisťovňou a Všeobecnou úverovou bankou, ktorý tento vzťah musí riešiť. Debet, do ktorého sa dostal fond dôchodkového poistenia v rámci Národnej poisťovne minulý rok tým, že ministerstvo financií oneskorene plnilo platby vo vzťahu k Národnej poisťovni. Vznikol tak debet na úrovni Fondu dôchodkového poistenia. Tento debet, tých 600 miliónov korún, sa rieši teraz zmluvnou cestou so Všeobecnou úverovou bankou. V tejto súvislosti teda nie je možné, alebo nebolo možné to už uplatniť na pôde výborov, pretože kto z vás vtedy vo výbore sedel, vedel, že som dostal na záver rokovania výboru list od riaditeľa Sociálnej poisťovne, doniesol ho tam tajomník ústavnoprávneho výboru. Predložil som list pani ministerke, ktorá vtedy odchádzala z rokovania výboru, keď sa výbor končil. Pánu poslancovi Hrnkovi teraz odkazujem na včerajšiu jeho faktickú poznámku, že takto došlo k tejto sume a ja zverejňujem spôsob informácií, ktoré sme v tejto súvislosti mali.

    Chcel by som vás ešte požiadať, že v prípade, ak budeme vyjednávať ďalej, alebo predkladať návrhy zákonov, že by bolo vhodné, keby na toto rokovanie skutočne boli pozvaní aj zástupcovia odborov, aj zástupcovia zamestnávateľov, prípadne Jednoty dôchodcov a niektorých ďalších neštátnych subjektov.

  • Prosil by som, keby som mohol byť vypočutý, pretože som bývalý učiteľ a prekáža mi, keď sa niekto strašne baví a nepočúva. Myslím, že v tomto parlamente je dostatok miesta a priestoru na to, aby sa dalo diskutovať, ako slušní ľudia majú.

  • Chcel by som uviesť niekoľko poznámok, ak dovolíte, k výške zvýšenia dôchodkov. Fakt je ten, že je možné prepočítavať tých 7,8 % alebo aj ďalšie návrhy aj vo väzbe na rast životných nákladov. Fakt je ten, že môžeme zobrať do úvahy august 1994 a je možné počítať to aj vo väzbe na vývoj miezd a platov, aj životných nákladov od septembra. Treba povedať, že pri obidvoch modeloch, čiže ak by sa započítal aj august, alebo len od septembra, rast životných nákladov neprekročil sumu, ktorá je stanovená v zákone číslo 46. Do 10 % tento rast životných nákladov nešiel a v tomto roku je mimoriadne priaznivý, v podstate ide len o 4 %.

    V tejto súvislosti treba povedať, že aj všetky úvahy a prepočty, ktoré tu odzneli, samozrejme, nedajú prostriedky na dôstojný život našim dôchodcom, to mi je úplne jasné. Včera tu odzneli slovné súboje o transformácii ekonomiky a podobne. My sme predsa do výborov predkladali za ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a mohli sme si to tam vypočuť, správu o sociálnej situácii obyvateľstva na Slovensku. A po prvý raz sa použila tam metóda, že sa porovnáva sociálna situácia občanov od roku 1990, resp. od konca roku 1989. Je objektívnou skutočnosťou ekonomických zmien spoločnosti, že prepad životnej úrovne, životných nákladov je zhruba okolo 180 %. To znamená, že o 80 % sa žije ľuďom v rôznych sférach - nezamestnaným, chudobným, mladým rodinám, rodinám s deťmi, dôchodcom - o 80 % sa žije horšie, ako sa žilo v čase roku 1990. Ja si však myslím, že spoločnosť musela prejsť týmito zmenami, ktorými prešla, nie je možné všetko zatracovať, že sa to dalo inak, alebo mohlo, to už je teraz história, a treba riešiť súčasný stav a treba pomôcť a zabezpečiť dôstojný život všetkým, ktorí si ho zaslúžia.

    V tejto súvislosti by som chcel ešte povedať k prepočtom, a znovu opakujem, zrejme dôchodcovia alebo adresáti týchto záloh z toho veľa mať nebudú. Ale ak sa porovnávajú určité sumy vo väzbe na mzdy a platy, treba povedať, že priemerný zárobok alebo priemerná mzda vyjadruje hrubú sumu. To znamená, že dôchodky sa vyplácajú v čistej výške a tieto prepočty skutočne potom sú v nepomere medzi skúmaním čistého zárobku a čistého dôchodku.

    Dovoľte mi niekoľko slov o kauze, ktorá aj včera odznela, a to je otázka dlžoby alebo väzby štátu, štátneho rozpočtu na rozpočet Sociálnej poisťovne. Rozpočet Sociálnej poisťovne je plne pod kontrolou Národnej rady. Aj vo výbore som sám bol za to, aby správna rada predkladala niektoré čiastkové výstupy Národnej rade, prípadne garančnému výboru, aby bola permanentná väzba na parlament, čo sa v Sociálnej poisťovni deje. Som za to a urobíme všetko preto aj v správnej rade, aby sme tento informačný systém v Národnej rade zachovali.

    Len by som chcel upozorniť na to, čo som už hovoril pri schvaľovaní rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tu si treba skutočne zvážiť, akým spôsobom túto inštitúciu budeme ladiť a akým spôsobom táto inštitúcia bude hospodáriť aj v budúcnosti. Ideálny stav, a poviem pravdu, že to, že sú tieto poisťovne oddelené, že je samostatná Sociálna poisťovňa, má možno v zahraničí oveľa väčší ohlas než na Slovensku. Tu sa vždy hľadajú muchy a tu dokonca môžem predniesť aj dôkazy, sú tlaky, že mnohým prekáža, že Sociálna poisťovňa je stabilná. Je to tripartitou riadený subjekt a, žiaľ, aj to niekomu ešte na Slovensku nevyhovuje.

    Z hľadiska väzieb na štát treba povedať, že tento vzťah sa nedá zúžiť, ako to aj na chodbách tvrdia poradkyne a poradcovia, na 2 miliardy aj niečo. To je štruktúrovaný vzťah, ktorý treba permanentne vylaďovať vyjednávaním medzi vládou alebo ministerstvom financií a Sociálnou poisťovňou. Tento vyjednávací mechanizmus tu prebieha a nechcem teraz zaťažovať Národnú radu, ale treba povedať, že sa musí riešiť otázka debetu z minulého roku. Musí sa riešiť otázka rozbehu Úrazovej poisťovne, ktorú chceme zaradiť pod Sociálnu poisťovňu, a musia sa riešiť ďalšie vzťahy súvisiace s platbami štátu a Sociálnej poisťovne. Je to skutočne veľmi štruktúrovaný vzťah a nedá sa takto jednoducho zúžiť na sumu 2 miliardy korún.

    Pokiaľ ide o rozdeľovanie finančných prostriedkov z hľadiska zdrojov Sociálnej poisťovne: ideálny stav aj vo vyspelých poisťovniach podobného rangu v základnom systéme je ten, že poisťovňa má 6 až 8 mesiacov rezervné fondy. Jeden mesiac rezervného fondu znamená jeden mesiac vybratého poistného. Čiže ide až o osemnásobok vybratého poistného za priemerný mesiac v príslušnom štáte. Ak si zoberieme veľmi zjednodušený model, že by sme mali ten ideálny stav naplnený, že poisťovňa bude mať 8 mesiacov po 5 miliárd korún (čo je veľmi zhruba priemer poistného) to je 40 miliárd korún, ktoré môže mať na rezervnom fonde, a pri úrokoch, ktoré v tejto súvislosti sú absolútne isté a čisté bez podnikateľských rizík, je len pri 10-percentnom úroku v podstate možnosť zdrojov 4 až 5 miliárd korún.

    V tejto situácii, ak by sme dosiahli tento stav, treba skutočne zvážiť, že vzniká rozšírená reprodukcia finančných tokov priamo vo vnútri poisťovne. A tu bude otázka, či treba rozdávať viac, ako poisťovňa má, alebo či nie je možné vytvoriť rezervný fond za veľmi krátky čas a cez tento rezervný fond, potom cez úroky, znovu spätne do systému tieto peniaze dostať a poskytovať ich dôchodcom priamo zo zdrojov Sociálnej poisťovne. A toto je potom tá hospodárska úloha alebo úvaha, to je to dobré hospodárenie, ktoré sa dostane spätne dôchodcom.

    Dovoľte mi ešte v závere, pokiaľ ide o niektoré výroky, ktoré nemienim komentovať, budem ich len citovať, že tu bolo "nejaké žonglovanie s číslami" a podobne. Tieto pojmy, podľa mojej mienky, sú nedôstojné ani tých pánov, ktorí o tom hovorili, ani tejto snemovne. Existujú veľmi exaktné prepočty, akým spôsobom sa dochádza k týmto sumám. Samozrejme, aj v tejto súvislosti sú to všetko metodiky, ktoré súvisia s očakávaním. A aj v trhovej ekonomike je jedna vedná disciplína, teória očakávania, ktorá hovorí, akým spôsobom vedecky treba očakávať vstupy aj vo väzbe na predpokladané zdroje Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti treba povedať, že 4. štvrťrok v týchto zemepisných šírkach čo do platov a miezd je vždy zlý na priemerovanie, pretože v 4. štvrťroku sa ladia, dobehujú náhrady mzdy, dobehujú odmeny a ďalšie súvislosti, takže 4. štvrťrok nikdy nie je objektívnou kategóriou na posúdenie priemernej mzdy v celom národnom hospodárstve.

    Z hľadiska týchto súvislostí, ak tu boli niektoré neodborné výrazy, že vláda to mala urobiť skôr a podobne, tak skutočne to sú veci, ktoré súvisia s určitými nadľudskými, nadpozemskými silami, pretože súbeh alebo výstupy v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, ktoré dnes určujú priemerný zárobok, práca so štatistikami a podobne, je otázkou, ktorá je skutočne odborná a netreba z toho obviňovať vládu.

    Na záver mi dovoľte, aby som ubezpečil aj dôchodcov, ak sledujú toto rokovanie parlamentu, že budeme hľadať ďalšie možnosti, aj teraz som optimista, že v najbližších mesiacoch sa opäť môžeme aj cez Sociálnu poisťovňu k tomu vrátiť. To znamená, že budeme veľmi starostlivo sledovať tvorbu zdrojov, budeme pracovať na odhaľovaní rezerv (o tých už som vykladal minule, aké sú z hľadiska výberu poistného a akým spôsobom sa dá k dôchodkom vrátiť. Budeme plniť programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí o zabezpečení dôstojného života dôchodcov tak, aby sme ten prepad, ktorý v roku 1990 najviac zasiahol túto skupinu, eliminovali čo najviac.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán Roman Kováč, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    kratučko by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Myslím, že v mnohých otázkach mu treba dať za pravdu. Na druhej strane, žiaľ, nemôžem mu dať za pravdu k otázke 2,2 či 2,3 miliardy, ktoré sme schválili v tomto parlamente, že prídu do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu, ale neschválili sme ich v zákone o štátnom rozpočte. Tieto peniaze jednoducho visia vo vzduchu. Myslím, že to bol základný problém a upozorňoval som naň už pri schvaľovaní rozpočtu Sociálnej poisťovne, že môže vyvolať rozpor, a ten rozpor sa dnes ukázal. To je prvá otázka.

    Druhá otázka: Rovnako súhlasím s pánom docentom Tkáčom, že treba v poisťovni vytvárať isté rezervy a že je optimum, keď je to 6 až 8 mesiacov, som skromnejší, budem rád, keď budeme mať rezervu 3 mesiace. Vážené dámy a páni, to si budeme môcť dovoliť až vtedy, keď neporastú životné náklady. Ak tú rezervu vytvoríme z rastu miezd, tak je to v poriadku. Ale vtedy by naozaj nemohli rásť životné náklady.

    My sa v tejto chvíli hrdíme, že ešte sme nedosiahli 10-percentný rast. Vážené dámy a páni, chystajú sa zmeny v cestovnom. V Bratislave už bolo zavedené zvýšenie cestovného. Domnievam sa, že skôr dôchodca použije mestskú hromadnú dopravu, ako ju použije zdravý človek alebo mladý človek, ktorý má možnosť prejsť. Rovnako bude aj ten dôchodca používať dopravu. Idú sa zvyšovať poplatky za telefón, za poštovné. Nehrďme sa teda niečím, že tá situácia dôchodcov je naozaj taká, že nepotrebujú tie percentá.

    Keď som predkladal návrh na 10 %, pán poslanec Tkáč zdôvodňoval, že 8,8 Sociálna poisťovňa ešte unesie. V podstate to povedal. Teda rozdiel medzi mojím návrhom a jeho konštatovaním je 1,2 %. Pritom stále beriem do úvahy, že pri schvaľovaní rozpočtu Sociálnej poisťovne sme mysleli na to, že 10 % poistného sa nepodarí vybrať. Opakujem znovu. Sprísnenie disciplíny tých, ktorí sú povinní platiť odvody do Sociálnej poisťovne, urýchlené prijatie rovnako tvrdých opatrení, ako sú opatrenia v sfére daňovej, by podľa mňa zabezpečili potrebné finančné zdroje a nebude vôbec potrebné siahnuť do štátneho rozpočtu.

    Napokon jednu veľmi kacírsku úvahu. Skutočne sa domnievam, že zvýšenie dôchodkov je pozitívnym krokom pre štátny rozpočet. Ten dôchodca nemá dôchodok taký vysoký, že by zaň nekupoval tovar. On si ho neodkladá do pančuchy, ale kupuje z neho tovar, z ktorého plynú: daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň a ďalšie. To znamená, takto sa vráti do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Pán Tkáč - faktická poznámka.

  • Skutočne už pokladám za mrhanie času v tejto snemovni, aby sme diskutovali o dvoch miliardách zo štátneho rozpočtu, pokladám to za povrchný prístup. Dávam slovo pánu poslancovi Kováčovi, keď mu už toto tak ťažko leží na srdci, a potvrdzujem to, čo som povedal v čase, keď som predkladal rozpočet Sociálnej poisťovne, že predložíme priamo garančnému výboru analýzu tejto položky. Len ťa prosím, pán poslanec Kováč, už daj pokoj v tejto snemovni, pretože to je také povrchné a také neodborné, že potom sa nesmieš diviť, keď ti reagujem aj ja emotívne.

  • Vážení kolegovia poslanci,

    nechcel som, ani doteraz som sa nezapájal do faktických poznámok, ale mám pocit, že pán poslanec Tkáč prekročil určité hranice. Pred chvíľou suploval vystúpenie predkladateľa zákona - pani ministerky, a hoci uviedol svoje vystúpenie tým, aby sme ho brali ako odborníka, a nie ako človeka, ktorý je ovplyvňovaný nejakou silou alebo stranou, teraz som na pochybách.

    Pán poslanec, vy vystupujete ako čo? Ako predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, ako poslanec Národnej rady, alebo ako predseda ústavnoprávneho výboru, alebo ako štátny tajomník? Vy tu rozprávate o nejakom liste, ktorý ste dostali zo Sociálnej poisťovne o percente 8,2. Pán kolega, ja taký list nepoznám. To percento som si, na rozdiel od vás, vyrátal sám.

  • Pán Brocka, nepoúčajte. Ďakujem.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa, ale chcela by som poprosiť pána poslanca Brocku, vystúpil vecne, aj keď s tým, že predkladaný návrh pána podpredsedu Ľuptáka si osvojil ako svoj a vlastne takto to zdôrazňoval, ale inak vystúpil vecne a to som ocenila. Ale prosím vás, pán poslanec, pán Tkáč bol regulérne zvolený občanmi za poslanca Národnej rady, ďalej bol zvolený za predsedu ústavnoprávneho výboru, takže, prosím vás, nevyťahujte to, že ako tu vystupuje. On tu vystupuje preto, lebo bol zvolený a pretože mu toto miesto patrí. Potom sa pozrite aj na ďalších kolegov aj zo svojich radov a z radov opozície. Napríklad pán poslanec Vavrík tu včera tiež osočoval pán poslanca, pritom on je viceprimátor Bratislavy. Pýta sa ho tu niekto, či vystupuje a za koho vystupuje? Prosím vás, nechajme tieto veci a vráťme sa k tomu, čo prerokúvame.

  • Ďakujem. Ak sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o desiatom bode za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová?

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, vážené publikum na balkóne,

    chvíľami som mala pocit, musím to tu povedať nahlas, že aj pán poslanec Brocka tu chvíľu vystupoval ako exminister. Ja mu za to ďakujem, len úloha ministrov je taká, že si musia vypočuť všetky odborné alebo neodborné príspevky, musia si k nim robiť poznámky, musia to prekonzultovať a na záver, keď dostanú slovo, ako je to v mojom prípade, potom sa môžu k tejto veci aj vyjadriť, ale nemusia. Takže, pán kolega, ďakujem vám za tú odbornú časť, ktorú ste prejavili pri konštatovaní o zdrojoch Sociálnej poisťovne, ďakujem vám za korektné vystúpenie v tej prvej časti. Takisto ďakujem všetkým poslancom, ktorí v rozprave včera a dnes vystúpili s konštruktívnymi, a to podčiarkujem, s konštruktívnymi návrhmi.

    O prepočtoch, mesiacoch, dátumoch, týždňoch, myslím si, sa tu už povedalo dosť. Odznel tu aj návrh aj od pána poslanca Tkáča na stretnutie expertov, zvýrazňujem, expertov jednotlivých politických klubov, aby sme nielen, ako už bolo povedané, na pôde tripartity dosiahli zhodu, ale zhode predchádzajú rokovania, a dlhé rokovania expertov, ale aby sme aspoň zo svojich klubov navrhli ľudí, ktorí sa sociálnej problematike venujú a ktorí jej rozumejú.

    Nechcem zhadzovať žiadne vystúpenie, každý z nás bol zvolený určitou skupinou občanov. Samozrejme, že medzi nimi sú aj dôchodcovia. Preto by som len chcela zhrnúť včerajší a dnešný deň, aj keď sa naše rokovanie ešte nekončí.

    Neviem, či si všetci občania uvedomili, čo sme vlastne včera schvaľovali a čo dnes schvaľujeme. Včera v súvislosti so zákonom o životnom minime sme schválili zvýšenie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu. Sú to najnižšie dôchodky, väčšinou poľnohospodárov, ktorí odchádzali do dôchodku s veľmi nízkymi príjmami, a bolo skutočne na čase, aby aspoň táto vláda, keď to už neurobila predošlá, a ona to neurobila, nezvýšila dôchodky ako jediný zdroj príjmu, aby to aspoň táto vláda urobila. Zvýšili sme ďalej rodičovský príspevok, čím sme určitým spôsobom pomohli mladým začínajúcim rodinám. Zvýšili sme prídavky na deti a príplatky k prídavkom na deti, čím sme znova pomohli rodinám, nielen mladým začínajúcim, ale aj rodinám, kde deti študujú. Zvýšili sme niektoré dávky sociálnej starostlivosti.

    Dnes je tu návrh na zvýšenie starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, čiastočne invalidných dôchodkov, dôchodkov za výmeru rokov a ďalších, ako sú vdovské, vdovecké, odbojárske, čiže je tu celá široká paleta a škála zvyšovania, čiastočne zo zdrojov Sociálnej poisťovne, čiastočne zo zdrojov štátneho rozpočtu, ale v podstate, myslím si, že dôchodky alebo dávky, ktoré sme teraz schválili, alebo schválime, prídu do rúk veľkej väčšiny našich voličov, všetkých voličov, nielen HZDS.

    Takže ešte raz, ak to mám zosumarizovať. Samozrejme, je právom poslancov, aby hlasovali tak, ako uznajú za vhodné. Znovu sa však obraciam na vás, dostali ste odborný výklad, odkiaľ pokiaľ môžeme v tejto situácii ísť. Myslím teraz finančne. Ubezpečujem, že len čo, pán poslanec Roman Kováč, len čo štatistický úrad, ktorý vykazuje štvrťročne rast životných nákladov a on jediný je oprávnený zo zákona dávať takéto údaje, len čo dostanem zo štatistického úradu potvrdenie o tom, že životné náklady vzrástli o viac ako 10 %, bezodkladne pristúpim k tomu, že prídem znovu pred vás a budem znovu žiadať zvýšenie dôchodkov. To je jedna vec.

    A druhá vec: Veľmi pekne vás prosím, aj pri prerokúvaní ďalšieho zákona, povedal to tu, myslím, pán poslanec Volf, sme v určitom časovom strese. Chcela by som ubezpečiť touto cestou všetkých dôchodcov a všetkých tých, ktorých sa to dotýka, že aj keď to dostanú v septembri alebo októbri, pretože to je vyše milióna osobitných jednotlivých dávok, ktoré treba prepočítať, to sa musí urobiť v Sociálnej poisťovni, že o tieto dávky neprídu. Účinnosť 1. júla znamená, že to musí vyjsť v Zbierke zákonov. Práve preto vás prosím o efektívne, konštruktívne rokovanie s tým, že spätne dostanú v septembrovej alebo októbrovej splátke navýšenie dôchodkov od 1. júla tak, ako to, dúfam, schválime.

    Pokiaľ ide o percentuálnu výšku, myslím si, že sa to tu už vysvetlilo. Ja obhajujem, samozrejme, vládnu predlohu, ale napriek tomu si myslím, že je tu na to dosť odborníkov, ktorí už povedali svoj názor. Ďakujem všetkým ešte raz za podnetné návrhy a znovu vyzývam, aby experti z jednotlivých klubov, pokiaľ ide o oblasť sociálnej politiky, neváhali, aby sa prihlásili, alebo aby sme si dohodli ďalšie stretnutia, aby sme nemuseli v druhom polroku tohto roku znovu počúvať neadekvátne, miestami by som povedala až na parlament neprimerané vystúpenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Národa?

  • Šum v sále.

  • Je po rozprave, páni. Vystúpi pán poslanec Národa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    v bohatej rozprave vystúpilo 8 poslancov, ktorí, samozrejme, podávali aj pozmeňovacie návrhy k predloženému návrhu zákona, hlavne pokiaľ ide o článok I § 1. Ak dovolíte, najprv, tak ako som povedal pri predkladaní spoločnej správy, dávam návrh na hlasovanie o pozmeňovacích pripomienkach, ktoré vzišli z rokovania výborov, ktorým bol predložený tento návrh zákona na rokovanie. Budem navrhovať hlasovať en bloc za tie body, ktoré budem odporúčať neprijať, alebo prijať.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 5, 7, 8, 10 a 12. Navrhujem hlasovať o nich en bloc a odporúčam ich neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tieto návrhy sme neprijali. Ďakujem.

  • Budeme hlasovať en bloc o pripomienkach 2, 3, 4, 6, 9, 11 a 13. Tieto odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto body sme prijali. Ďakujem.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie.

  • Ako som už spomínal, v rozprave vystúpilo niekoľko poslancov. Ako prvý vystúpil podpredseda Národnej rady pán Ľupták a podal pozmeňovací návrh k článku I § 1, kde navrhol číslo 7,8 nahradiť číslom 8,2. Prednesiem kompletne celý návrh pozmeňovacích pripomienok a potom dám hlasovať o nich naraz.

    V článku I § 2 v bode 1 sa suma 600 Sk nahrádza sumou 610, v bode 2 sa suma 360 Sk nahrádza sumou 366 Sk, v bode 3 sa suma 300 Sk nahrádza sumou 305 Sk a v bode 4 sa suma 180 Sk nahrádza sumou 183.

    K článku II body 1 až 5, 8 až 11, 14 až 17: v bode 1 § 24 odsek 1, v bode 4 § 31 odsek 1, v bode 8 § 56 odsek 2, v bode 15 § 135 odsek 4, v bode 16 § 136 odsek 1 sa suma 5 025 Sk nahrádza sumou 5 040 Sk a suma 4 390 Sk sa nahrádza sumou 4 400 Sk, suma 3 925 Sk sa nahrádza sumou 3 940 Sk a suma 3 820 Sk sa nahrádza sumou 3 830.

    V bode 2 § 24 odsek 2, v bode 5 § 31 odsek 2 a v bode 10 § 56 odsek 5 sa suma 4 390 Sk nahrádza sumou 4 400 Sk.

    V bode 3 § 24 odsek 4, v bode 9 § 56 odsek 4, v bode 11 § 64 odsek 4, v bode 13, § 70 odsek 2 a v bode 17 § 139 odsek 2 sa suma 5 025 Sk nahrádza sumou 5 040 Sk.

    V bode 14 § 133 odsek 4 sa suma 5 025 Sk nahrádza sumou 5 040 Sk, suma 4 390 Sk sa nahrádza sumou 4 400 Sk a suma 3 925 Sk sa nahrádza sumou 3 940 Sk.

    Po štvrté - k článku III: bod 1 § 5 odsek 2 suma 5 025 Sk sa nahrádza sumou 5 040 Sk a v článku 5 bod 5 odsek 5 sa suma 5 025 Sk nahrádza sumou 5 040 Sk.

    Dávam hlasovať za tieto návrhy en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Pán spravodajca odporúča návrh prijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže sme pozmeňovací návrh prijali. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie návrhy.

  • Ako druhý vystúpil pán poslanec Kováč a navrhol tento pozmeňovací návrh: V článku I § 1 zmeniť číslo 7,8 na číslo 10 a v § 2 odsek a) sa číslo 31 mení na číslo 34. A ďalej v celom návrhu zákona nahradiť sumu - neviem, chcem sa opýtať pána poslanca Kováča...

  • Pán poslanec Kováč, chcete, aby sa hlasovalo o tomto návrhu? Tak prečítajte celý návrh.

  • Neviem, či to nie je bezpredmetné, pretože sme odsúhlasili všetky sumy.

  • Šum v sále.

  • Je to bezpredmetné, lebo sme odsúhlasili všetky sumy. Poďme ďalej.

  • Hlasy zo sály.

  • Dobre, tak prečítajte celý návrh.

  • Aspoň § 2 odsek a), o tom sa nehlasovalo, tak ho prečítam ešte raz. V odseku a) číslo 31 sa mení na číslo 34.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Ak sa nebude hlasovať o obidvoch návrhoch, ten druhý návrh je bezpredmetný, pretože to je väzba všetkých troch, to znamená zvýšenie o 10 %, ktoré nachádza odraz aj v dôchodkov priznaných v roku 1996 a 1997, aj v ostatných. Chcem vás požiadať, aby ste hlasovali o mojom návrhu zvýšiť na 10 %, pretože je to návrh, ktorý ide vyššie ako to, čo pôvodne snemovňa prijala.

  • Áno, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, ako som ho čítal. Odporúčam ho neprijať.

  • Nech sa páči. Pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Návrh pána poslanca Kováča nebol schválený. Ďakujem.

  • Ďalší pozmeňovací návrh podal v rozprave pán poslanec Volf, tiež v článku I § 1 zmeniť číslo 7,8 na 10,9. Ako spoločný spravodajca ho neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

    Ani tento návrh neprešiel. Ďakujem.

  • Ďalší pozmeňovací návrh podľa poradia podala pani poslankyňa Bauerová, týka sa takisto článku I § 1, v ktorom navrhuje číslo 7,8 nahradiť číslom 11, a v § 2 číslo 31 nahradiť číslom 35. Dávam hlasovať o obidvoch návrhoch a neodporúčam ich prijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Návrh nebol prijatý. Ďakujem.

  • Ďalšie pozmeňovacie návrhy predložil pán poslanec Ftáčnik. Prvý pozmeňovací návrh v článku I bode 13 návrhu zákona upraviť sumy v odseku 1 písm. a), b), c) nasledovne: na 400, 600 a 800, čiže z 300 na 400, z 500 na 600 a zo 700 na 800. Tento návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

  • Druhý pozmeňovací návrh sa týka takisto článku I § 1.

  • Ešte vystúpili i ďalší poslanci, ale pozmeňovacie návrhy už nepodali. Pán poslanec Derfényi podporil návrh pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ľuptáka, pán poslanec Brocka fakticky tiež svojím stanoviskom podporil návrh. Teda pristúpme k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku. Ako spoločný spravodaja ho odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Odporúčame prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Ďakujem aj ja, pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán predsedajúci, v tejto váženej snemovni sme medzi inými odhlasovali aj zákon o ochrane zvierat. Mali by sme sa však zamyslieť aj nad ochranou zdravia poslancov. Minimálne tým myslím na svoje oči, ktorým neprospieva umelé svetlo v tejto snemovni, zvlášť nepríjemné svetlo reflektorov. Obraciam sa na vás, vážený pán predsedajúci, s prosbou o možnosť vypnúť ostrosť svetla reflektorov. Dovoľujem si poznamenať, že za priamy televízny prenos som hlasoval a moja výhrada proti svetlám nemá nič spoločné s prenosom v televízii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na túto otázku odpovie pán podpredseda Andel.

  • Ďakujem. Priatelia, uvedomujem si, aký zlý dosah má toto prudké osvetlenie na naše oči. Boli však za mnou ľudia z televízie, ktorí povedali, že technicky je televízny prenos na hranici únosnosti. Konzultoval som to s niektorými poslancami, ktorí včera i predvčerom boli za mnou a sťažovali sa na neprijateľnosť našich pracovných podmienok. Napriek tomu sme sa dohodli, že pustíme polovičku týchto osvetlení s tým, že ak bude prestávka, resp. i v budúcnosti, ak budú priame televízne prenosy, tieto reflektory sa obrátia nahor, aby nám to priamo nerezalo zrak, a tá svetelnosť bude dostatočná. Dá sa to tak urobiť. Konzultoval som to. Prosím vás pekne, vydržme do prestávky. Viem, že to nie je hygienické, ale nedá sa nič robiť. Verím, že tak ako ostatní poslanci, s ktorými som konzultoval, pochopia ma i tí ďalší a pochopia aj požiadavky Slovenskej televízie. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Andelovi.

    Vážení, pristúpime k j e d e n á s t e m u bodu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 170 a spoločnú správu výborov ako tlač 170a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    predkladám vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky 30. mája 1995.

    Účelom navrhovanej novelizácie zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je najmä diferencovanie výšky dôchodkov upravených z dôvodu jediného zdroja príjmu od výšky sociálnych dôchodkov predovšetkým v súvislosti so zvýraznením princípu zásluhovosti. Okrem toho navrhujeme vymedzenie pojmov "nezaopatrené dieťa" na účely sirotského dôchodku a pojem "dieťa" na účely výplaty časti dôchodku dôchodcu, ktorý vykonáva trest odňatia slobody, alebo je vo väzbe.

    Navrhuje sa pokladať podmienku dojednania zamestnania na čas najviac jedného roka na výplatu starobného dôchodku za splnenú u starostu obce a primátora mesta, ako aj poskytovanie mesačne vreckového ťažko zdravotne postihnutým občanom a ťažko zdravotne postihnutým deťom, ktorým sa poskytuje ústavná starostlivosť v našich zariadeniach. Upravujeme aj spôsob finančného vysporiadania medzi Sociálnou poisťovňou a Fondom zamestnanosti v prípade, ak sa občanovi priznáva starobný dôchodok spätne aj za čas, po ktorý sa poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie.

    Podľa § 10 ods. 3 zákona číslo 46 o zvyšovaní dôchodkov v znení Národnej rady zákon číslo 195/1994 Z. Z. pevné sumy a percentá pravidelného zvýšenia dôchodkov podľa valorizačného mechanizmu ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. V záujme zamedzenia nivelizácie dôchodkov v súvislosti s ich zvyšovaním je aj zvýšenie najvyšších výmer dôchodkov. Úpravu najvyšších výmer dôchodkov možno však vykonať zase len formou zákona. Preto sme chceli ustanoviť jednotnú formu právneho predpisu, ktorou bude zákon. Preto sa navrhuje v tejto novele novelizovať aj zákon číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.

    Vážená snemovňa, odporúčam vám túto vládnu predlohu návrhu zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Františka Šveca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 372 z 2. júna 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 16. júna 1995.

    Pozitívne na prerokovaní tohto zákona vo výboroch je konštatovanie, že i kolegovia poslanci z opozície prijali vládny návrh s porozumením, čoho dôkazom je to, že výbory národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť v predloženom znení bez pozmeňovacích návrhov.

    Ani legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky k informácii k vládnemu návrhu zákona nepredkladá žiadne pozmeňovacie návrhy, iba konštatuje, že ide o čiastkové úpravy v jednotlivých ustanoveniach, ktoré prinášajú kvalitatívnu zmenu oproti doterajšiemu právnemu stavu.

    Nakoľko, ako som už konštatoval, ani výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ani legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky nepredložili žiadne pozmeňovacie návrhy, môžete, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu k predloženému vládnemu návrhu zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Súčasne sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov. Do rozpravy mám jednu prihlášku, prosím pani poslankyňu...

  • Hlasy v sále.

  • Priatelia, rozhodol som tak, buďte takí dobrí, máte tam tú tabuľku, prihláste sa s faktickou poznámkou, ja vám potom odpoviem. Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení preriedení kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadrila k predloženej novele zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a aby som obmedzila svoje vystúpenie iba na jednu časť tejto navrhovanej novely, ktorá sa dotýka zvýšenia starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku, pokiaľ je jediným zdrojom príjmu.

    Dovoľte mi, aby som sa vrátila o niekoľko mesiacov späť, a to k januárovej schôdzi, keď sme prerokúvali programové vyhlásenie vlády. Bola to 4. schôdza Národnej rady. Vtedy som vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády predniesla tieto slová, ktoré odcitujem: "Chcela by som požiadať, aby sa aspoň čiastočne pomohlo zlepšiť sociálnu situáciu sociálne najslabších skupín. Je to možné uskutočniť takým spôsobom, aby sa zároveň neohrozili ciele rozpočtového hospodárenia na tento rok a budúce roky. Chcela by som preto požiadať Národnú radu, aby zaviazala vládu urýchlene pripraviť návrh zvýšenia najnižších dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmov, napríklad starobné a vdovské dôchodky." Toľko bol citát môjho vystúpenia.

    Chcem vám pripomenúť, že na toto reagoval štátny tajomník pán Vojtech Tkáč nasledovnými slovami: "Treba povedať, že dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, aj napriek predvolebnému cukríku dôchodcovia zvýšené nemali. A je to najviac ohrozená skupina občanov v súčasnosti. Chcel by som ubezpečiť pani poslankyňu, že v súčasných hodinách robíme veľmi vážne prepočty, aby sme mohli práve tieto najviac sociálne ohrozené skupiny obyvateľov uspokojiť pri zvýšení dôchodkov v čo najkratšej dobe."

    Využívam túto príležitosť, aby som, i keď oneskorene, reagovala na toto vystúpenie a zároveň aj na slová, ktoré pred chvíľkou, nie v tomto úvodnom slove, ale ešte pri rozoberaní predchádzajúcej ovely zákona, predniesla pani ministerka.

    Pri zvyšovaní dôchodkov k 1. 9. 1994 sa začalo viazanie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, na životné minimum. Znamená to, že aj starobné, invalidné, vdovské, vdovecké, sirotské dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a ktoré boli do toho dňa pod úrovňou životného minima, sa upravili do výšky životného minima už v roku 1994. Znamená to, že ani pán štátny tajomník vtedy, ale žiaľ, ani pani ministerka teraz, keď o tomto hovorili, nemali pravdu.

    Druhá poznámka je zároveň aj otázkou, ktorú by som chcela adresovať pani ministerke. Slová, ktoré predniesol pán štátny tajomník ako reakciu na moju výzvu, odzneli v januári 1995. Zopakujem, že uvádzal, že v súčasných hodinách robíme prepočty, aby sa v čo najkratšej dobe pomohlo sociálne najviac ohrozeným skupinám. Odvtedy prešlo 5 mesiacov. Rada by som sa preto opýtala, či skutočne bolo potrebné na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny robiť prepočty až do dnešného dňa a prečo sa navrhuje účinnosť zákona až od 1. 9. 1995.

    Vážená Národná rada, odvolávajúc sa na údaje, ktoré som uviedla v rozprave k návrhu zákona o životnom minime, chcem vás požiadať, aby ste neodkladali účinnosť zákona k 1. 9. 1995 a podporili môj návrh schváliť účinnosť zákona k 1. 7. 1995.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec František Švec a pripraví sa pán poslanec Július Brocka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    v predloženom návrhu zákona vláda plní úlohu, ktorou sa zaviazala v programovom vyhlásení zabezpečiť valorizáciu sociálnych dávok a dôchodkov. Podľa ustanovení návrhu zákona výška dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, je viazaná na sumu životného minima pre dospelého občana, a ak ide o poberateľa starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorého dôchodok je odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, výška je viazaná na sumu životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných poberateľov. Výška dôchodkov vypracovaných z dôvodu jediného zdroju príjmu vo väzbe na 1,15-násobok sumy určenej zákonom o životnom minime predstavuje sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných základných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť.

    V diskusii, ktorú sme si vypočuli k predchádzajúcemu balíku sociálnych zákonov, vystúpilo veľa poslancov. Mysleli sme si, že tieto návrhy zákonov zo sociálnej oblasti budú vyložene prebiehať v pracovnej atmosfére. Bohužiaľ, sme ľudia, mnohí naši kolegovia sa to snažili spolitizovať. Myslím, že svojimi vystúpeniami vystrieľali všetky štipľavé, ironizujúce i populistické pripomienky k vládnym návrhom zákonov. Tento posledný, myslím, že je dobrý, že ťažko na ňom niečo hľadať, preto vyzývam ku konštruktívnej diskusii. Každý svojím vystúpením hovorí a píše si charakteristiku sám o sebe. Občan si sám urobí názor, kto v tejto spoločností robí, a kto sa rád predvádza, zvlášť pred televíznymi kamerami v nekonštruktívnej diskusii.

    K tým návrhom na 10- až 12-percentné zvýšenia by som chcel uviesť len krátku analógiu z praxe. Poznal som veľa vedúcich pracovníkov, ktorí s obľubou svojim pracovníkom potvrdzovali, že im podpísali zvýšenie návrhu na plat, ale nemali to prerokované s riaditeľom. On bol dobrý, vieš ja som ti ho podpísal, ale riaditeľ ti to neodsúhlasil. Ja som to vždy robil tak, že najprv som sa poradil s riaditeľom, na čo máme, aký máme mzdový fond, a tým som upravil, tým som povedal, na ktoré som mal. A tí ľudia si ma vážili. A nevážili si takých, ktorí proste maľovali motúzy pod fúzy, ako sa ľudovo hovorí.

    Takže aj tieto návrhy na 10, na 12 %, je to pekné, my by sme radi dali aj 15 aj 20 %, ale môžeme dať len toľko, koľko máme, a myslím, že pracovníci rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny veľmi zodpovedne preratúvali tieto údaje a maximálne čo sa dalo, toľko rozdelili.

    Uviedlo sa tu pár čísel, dovoľte mi, aby som aj ja uviedol pár čísel. Totiž zvýšenie súm, na ktoré sa upravujú dôchodky z dôvodu jediného príjmu, bude mať vplyv na štátny rozpočet. Navrhovanou úpravou výšky dôchodku ako jediného zdroja príjmu na 1,15-násobok životného minima bude výška dôchodku pre jednotlivca predstavovať 2 507 Sk a pre dvojicu 4 428 Sk. Toto zvýšenie, dovolím si povedať, je výrazné, ak si uvedomíme, že oproti súčasnému stavu dôjde k zvýšeniu príjmu u jednotlivca z 1 980 Sk na 2 507 Sk, to znamená o 527 Sk, pre dvojicu z 3 510 na 4 428 Sk, to je o 918 Sk do domácnosti, čo predstavuje zvýšenie o 26 %.

    Urobil som si prehľad zvyšovania dôchodkov ako jediného zdroja príjmu od roku 1991. U jednotlivcov v roku 1991 boli zvýšené tieto príjmy o 9,7 %, v roku 1992 o 11,4 %, v roku 1993 o 12,5 %, dnes je to o 26,6 %. U dvojice bolo v roku 1991 zvýšenie o 9,2 %, v roku 1992 11,5 %, v roku 1993 20,2 %, dnes je to 26,2 %.

    Dovolím si povedať, že je to výrazné zvýšenie a vláda urobila maximum preto, aby túto skupinu s minimálnymi príjmami maximálne uspokojila. Keď si uvedomíme, že úprava výšky dôchodku v tejto skupine dôchodcov bola v roku 1993 a zvýšenie sa dotýka súboru 121 954 poberateľov dôchodkov, úpravou sa uspokojí značná časť obyvateľov s nízkymi príjmami.

    Celkový finančný dosah na štátny rozpočet pri účinnosti tohto zákona od 1. septembra bude predstavovať do konca roku 1995 celkove 563 472 tisíc Sk. Tu by som aj zareagoval na predchádzajúci príspevok pani poslankyne Schmögnerovej, že akým spôsobom sa upravovali tieto dôchodky ako jediný zdroj príjmu. Neupravovali sa v roku 1994, ale ešte v roku 1993 bolo posledné zvýšenie, pre jednotlivca v marci, pre dvojicu v novembri. Ale nebudem to zase zavádzať na platformu nejakých vedľajších názorov.

    Záverom dávam jeden pozmeňovací návrh. Vzhľadom na to, že úpravu zákona číslo 46/1991 Zb. v § 10 ods. 3 sme schválili v novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvyšovaní dôchodkov v roku 1995 v článku III ods. 3 v znení, citujem: "V § 10 doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2 a slová "vláda Slovenskej republiky nariadením" sa nahrádzajú slovami "osobitný zákon." Schválili sme to v predchádzajúcom zákone, preto odporúčam v tomto zákone článok III vypustiť a ďalšie články IV a V prečíslovať. To je môj pozmeňovací návrh, pán predsedajúci.

    Na záver mi ešte dovoľte zareagovať na diskusiu, ktorá tu bola vo všeobecnej polohe. Myslím si, že drvivá väčšina poslancov súhlasí s názorom pána profesora Filkusa, aby každý hovoril k tej problematike, o ktorej sa rokuje a ktorej rozumie. Nebudeme potom dlhé hodiny musieť počúvať diskusie o ničom, stále tých istých poslancov, ktorí sa radi predvádzajú hlavne pred televíznymi kamerami. Hlásim sa k výzve pána profesora Filkusa a vyzývam k tomu všetkých. Ak nebudeme reagovať na faktické poznámky od veci, nedáme sa odviesť od prerokúvaného predmetu, zostanú tieto faktické poznámky vyslovené do prázdna a naše rokovania budú efektívnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Do rozpravy je prihlásený pán Brocka, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi uviesť na pravú mieru jednu vec, prípadne odpovedať na otázky, či reagovať na tvrdenie pani ministerky, že bývalá vláda zabudla na tých, ktorí boli odkázaní na jediný zdroj príjmu - na dôchodcov.

    Páni poslanci, nedávno, včera, sme schválili novelu zákona o životnom minime. V dôvodovej správe, iste to uviedla aj pani predkladateľka, že tým rozhodným termínom, keď boli naplnené podmienky na úpravu aj súm životného minima, bol október 1994. Október 1994 minulého roka. A ja nechápem vás, páni poslanci, ktorí sa pýtate, prečo bývalá vláda neupravila tieto dôchodky v júli minulého roka, keď podmienky boli naplnené v októbri. Ale pýtam sa skôr iné. Prečo táto vláda dáva návrh na úpravu týchto dôchodkov až k 1. septembru tohto roka? Rozumiete, podmienky boli naplnené na konci minulého roka, a táto vláda predložila návrh na zvýšenie súm životného minima, t. j. aj tých dôchodkov, ktoré sú nadviazané na toto životné minimum, až k 1. septembru, skoro o rok neskôr. Čiže koho z toho terajšia vláda viní?

    Druhá vec. Ak dovolíte, áno, je to veľmi dobrá správa pre tých dôchodcov, ktorí sú poberateľmi dôchodkov ako jediného zdroja príjmu, že ak schválime tento návrh zákona, vlastne im zvyšujeme od septembra o ďalších 15 % ich dôchodky. Včera o 10 %, dnes o 15 % s účinnosťou od 1. septembra, ak to tak schválime. Prosím vás, ale to je z núdze cnosť. Pán kolega poslanec František Švec, ak porovnávate, že toto je najvyššia miera zvýšenia dôchodkov ako jediného zdroja príjmov, to by predsa musela urobiť každá vláda, ak by nechcela, aby sociálny dôchodok a takýto dôchodok ako jediný zdroj príjmu, ktorý sa nakoniec v určitom pomere odvádza aj od odrobených rokov, nebol rovnaký. Veď sama vláda to nakoniec zdôvodňuje, "aby nedošlo k nivelizovaniu so sociálnymi dôchodkami". A to sú také dôchodky, napríklad ho môže dostať osoba, ktorá má nad 65 rokov, v živote nebola zamestnaná a dostala by, alebo teraz dostane taký istý dôchodok ako človek, žena alebo muž, ktorý robil napríklad v poľnohospodárstve, mal nízky zárobok a má vyrátaný dôchodok možno 1 500 Sk. A keďže mu nedosahuje výšku životného minima, štát mu ho vlastne vyrovnáva. Takže aby sme odstránili túto nespravodlivosť, podporujem ten návrh, ale naozaj to nie je zasa až taký záslužný čin, je to len vec zdravého rozumu, aby nedošlo k takej nivelizácii, ku ktorej by došlo práve posúvaním týchto súm životného minima.

    Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril a vlastne dal aj jeden pozmeňovací návrh k práve prerokúvanému zákonu. Prosil by som vás teraz, aby ste sa pokúsili trošku odosobniť, že tento návrh predkladám práve ja (kolega hovorí, že sa to nepodarí). Totiž okrem tých dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok ako jediný zdroj príjmu, je medzi dôchodcami ešte veľmi zraniteľná ďalšia skupina dôchodcov a možno každý z vás vie, o koho ide.

    Aj vy dostávate listy od čiastočných invalidných dôchodcov, ktorým sa v týchto mesiacoch odoberajú čiastočné invalidné dôchodky nie preto, že by sa im náhle zlepšil ich zdravotný stav, ale z jednoduchého dôvodu, že nespĺňajú podmienku podstatného poklesu zárobku. To je tá tzv. ekonomická podmienka. Niektorí dokonca hovoria, že je to pozostatok či dedičstvo z bývalého režimu, sledovanie príjmu u človeka, ktorý má veľmi zhoršený zdravotný stav, s veľkými problémami môže vykonávať len určité zamestnanie. Nakoniec sú to väčšinou ľudia, ktorí pracujú na tých najhoršie platených miestach, od vrátnikov počnúc. Alebo keď niekde pracujú, tak to vyžaduje ich veľké psychické alebo fyzické vypätie.

    Odpoviem zároveň na argument, prečo som tento návrh nepodal v našom výbore. Z jedného jediného dôvodu. Prv ako sme preberali tento návrh zákona, nepoznali sme ešte účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za minulý rok. Tú už poznáte aj vy, máte ten materiál na stoloch a viete veľmi dobre, že Sociálna poisťovňa je v podstatne lepšej situácii ako minulý rok. To znamená, že aj môj návrh v podstate neznamená zvýšené výdavky zo Sociálnej poisťovne, ale znamená len menšie šetrenie. Sociálnej poisťovni znižujeme náhodné príjmy, ktoré získava tým, že sa odoberajú ľuďom čiastočné invalidné dôchodky.

    Sociálna poisťovňa je oproti minulému roku na tom lepšie z viacerých dôvodov. Po prvé - minulý rok mala príjem za 11 mesiacov podľa zákona o štátnom rozpočte, ale výdavky za 12. Tento rok prvýkrát sú jej príjmy 12-mesačné, čo predstavuje - niektorí to vedia presnejšie ako ja - okolo 3 možno 4 miliardy korún navyše ako minulý rok. Okrem toho v tejto Národnej rade sme im schválili o percento vyšší podiel prispievania do Fondu dôchodkového poistenia ako minulý rok. Z účtovnej závierky viete, že tento fond Sociálnej poisťovne za minulý rok neskončil s deficitom, ale s prebytkom, aj keď fiktívnym vyše 1 miliardy, ale účtovným skoro 300 miliónov korún. Čiže z tohto pohľadu môj návrh neohrozí solventnosť Sociálnej poisťovne a bude znamenať veľkú pomoc nakoniec nielen čiastočným invalidným dôchodcom, ale aj ich rodinám, ktoré sú odkázané na ich príjem.

    Aby ste si urobili obraz: Napríklad čiastočný invalidný dôchodca, ktorý pracuje za mzdu vo výške 2 500 alebo 3 000 korún a poberá pritom invalidný dôchodok 1 500 korún, ak prekročil za minulý rok porovnateľný základ, priemerný mesačný zárobok možno o 200 korún, tak sa mu tento invalidný dôchodok odoberá. Je to podľa mňa veľmi tvrdé diskriminačné opatrenie, ktoré, aj keď sme v parlamente vlani upravili ten koeficient, ktorým sa porovnateľný priemer nezvyšuje o 2 % ako v minulosti, ale posledné dva roky o 10 % a 20 %, jednoducho to aj tak nestačí a ich zárobky sú aj v porovnaní s priemerným republikovým zárobkom podstatne nižšie.

    Preto navrhujem, aby sa táto ekonomická podmienka jednoducho zrušila, zrušilo sa jej sledovanie. Znamená to v tomto zákone v § 37 vypustiť odseky 5 až 12. To sú tie odseky, ktoré hovoria práve o tejto ekonomickej podmienke. Myslím si, že všetci tí, ktorých sa to týka, vám budú za to vďační.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Nech sa páči, pán Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    vôbec som nemienil vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože som neočakával, že budeme svedkami nekompetentných vystúpení niektorých poslancov. Vzhľadom na to, že odzneli nekompetentné vystúpenia, ale aj vzhľadom na to, že som bol osobne vyzvaný, tak mi dovoľte, aby som teraz v rozprave zaujal stanovisko k tomu, čo sme si vypočuli. Ľudsky by som najradšej pani poslankyni Schmögnerovej a pánu poslancovi Brockovi tieto veci vyložil súkromne s tabuľou a kriedou, pretože to, čo tu odznelo, na právnickej fakulte by sa u mňa za to zápočty nedali.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Schmögnerovej: citovala moje výroky v súvislosti s prípravou programového vyhlásenia vlády. Škoda, že tu nie je a že bude zasa odkázaná na stenografický záznam. Je mi ľúto, že jej to nemôžem osobne vysvetliť pred Národnou radou. Ak som jej dobre rozumel, tak tvrdila, že vraj vlani dôchodcovia, u ktorých je dôchodok jediným zdrojom príjmu, mali nejaký pohyb vo svojom dôchodku. To absolútne nie je pravda, pretože naposledy sa dôchodok u jednotlivca, u ktorého je dôchodok jediným zdrojom príjmu, zvyšoval a upravoval v marci 1993 na 198O korún. U dvojice, kde sú tzv. spoločne posudzované osoby, sa naposledy zvyšovali tieto sumy na 3 510 korún v decembri 1993.

    Vzhľadom na to, že v roku 1993 aj pri úprave dôchodkov bola situácia v štátnom rozpočte (pretože sa len postupne oddeľovala Národná poisťovňa od štátneho rozpočtu) taká, aká bola, a vedeli sme, že sú to sociálne najviac ohrozené skupiny dôchodcov, dali sme v podstate do § 8 zákona číslo 324, ktorým sa schválil štátny rozpočet na rok 1994, a to v § 8, znovu opakujem, dali sme adresne určené finančné prostriedky na toto zvýšenie a dali sme aj okruh osôb, ktorých sa toto zvýšenie má týkať. A pokiaľ mi pamäť slúži, tak to bolo určené dôchodcom, u ktorých sa dôchodok posudzuje ako jediný zdroj príjmu, počítali sme tam so zvýšením dôchodku za bezvládnosť, počítali sme tam expressis verbis, teda doslova, s odbojármi a počítali sme aj s obeťami bývalého režimu. Je mi ľúto, ale zvýšenie dôchodkov k 1. septembru 1994 obišlo tieto skupiny a už tu bolo komentované, že len vďaka zásahu pani poslankyne Keltošovej za HZDS došlo k úprave dôchodkov 3. a 4. skupiny odbojárov o 60 korún.

    Čiže v roku 1994 sa dôchodcom, u ktorých je dôchodok posudzovaný ako jediný zdroj príjmu, týmto dôchodcom vôbec dôchodok neupravoval. To je jeden okruh problémov, tým sčasti odpovedám aj na vystúpenie pána poslanca Brocku. Pán poslanec, ak by ste si zobrali § 54, tak nemôžete do toho vsúvať žiadne sociálne dôchodky alebo dôchodky manželky, vy ste hovorili konkrétne o dôchodku sociálnom. Sociálny dôchodok je fakultatívna dávka dôchodkového zabezpečenia a účelom sociálneho dôchodku ako fakultatívnej dávky je kompenzovať úplne niečo iné ako je dôchodok ako jediný zdroj príjmu. Pri jedinom zdroji príjmu sa posudzuje starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa. Takže taký je stav.

    Pokiaľ sa týka výhrad s časovým súladom, alebo nie, to by chcelo skutočne tabuľu a kriedu, pretože to nie je vôbec politická otázka, to je otázka odborná. Vrátim sa späť. Už sa tu citoval zákon 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov. Bol som pri tom, keď sme mali čisté bloky v Prahe a začali sme písať tento zákon. My sme v tom čase akceptovali, a platí to v plnej miere aj dnes, vtedajšie aj dnešné možnosti vtedy úradov dôchodkového zabezpečenia (ÚDZ), dnes Českej správy dôchodkového zabezpečenia a na Slovensku Sociálnej poisťovne.

    Na zvyšovanie dôchodkov je stanovený termín 3 mesiace. A vtedy sme sa báli, včera som o tom hovoril, že nevieme, aký dosah bude mať ekonomická reforma. Ak by bola vypukla inflácia, a brali sme vtedy poľský model hyperinflácie, keď sa museli dôchodky v Poľsku zvyšovať dva razy za mesiac, že sme vtedy neboli schopní zabezpečiť, ani dnes nie sme, to je realita, samotnú výplatu dôchodku od legislatívneho kroku. Preto sa určila lehota tri mesiace. To je vyslovene otázka technická, kedy od rozhodnutia o úprave dôchodku je poisťovňa, vtedy ÚDZ, schopná zabezpečiť výplatu dôchodku.

    V čom sú stanovené lehoty a termíny pre výkonný orgán, ktorým dnes Sociálna poisťovňa je, a prečo, berte to skutočne z odborného hľadiska, je tam časový posun? Po prvé treba mať, a to som hovoril aj včera, tieto jednotlivé právne úpravy rozložené na stole, ak chceme pochopiť, o čo ide, o aký masívny záber do sociálnej sféry ide.

    Tým, že sme schválili úpravu životného minima, dochádza k značným posunom vo väzbe na dávky sociálnej starostlivosti. Tým, že sme schválili zvýšenie dôchodkov k 1. júlu 1995, je možné, že časť dôchodcov, ktorí sú dnes na hrane medzi jediným zdrojom príjmu a zvýšením dôchodku, budú obsiahnutí vo zvyšovaní dôchodkov tak, že prejdú z dôchodku ako jediného zdroja príjmu do skupiny dôchodcov podľa zvýšenia dôchodkov. Tým, že došlo k posunu v tejto skupine, bude musieť Sociálna poisťovňa vydať státisíce rozhodnutí vo väzbe na zvýšenie dôchodkov k 1. 7. 1995. V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa vyčlení týmito rozhodnutiami určitú skupinu dôchodcov, nedá sa to presne kvantifikovať, zo skupiny dôchodcov, u ktorých je dôchodok jediným zdrojom príjmu.

    V súvislosti s tým, že dôjde ku zvýšeniu životného minima a úprave dôchodkov, tak od 1.7., a to, asi som zle počul, pani poslankyňa Schmögnerová nepovedala dobre, už od 1. 7. títo dôchodcovia budú mať zvýšený dôchodok na 2 180 korún a pri nových rozhodnutiach, na ktoré musí mať Sociálna poisťovňa čas k 1. 9., pri násobku 1,15 z 2 180 títo občania budú dostávať 2 507 korún. U dvojíc od 1. 7. budú títo občania poberať 3 850 korún a pri násobku životného minima 1,15 od 1. 9. budú poberať 4 428 korún.

    Ak by sme toto rozhodnutie urobili tak, že by tieto časy splývali, vznikne v Sociálnej poisťovni niekoľko problémov. Po prvé vznikne problém, že bude treba viacnásobne zvyšovať tieto dôchodky plus zvyšovanie dôchodkov podľa inej právnej úpravy a nepostihne sa vyčlenenie tej skupiny občanov, ktorí prejdú cez zvýšenie dôchodkov z režimu dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu. V tejto súvislosti časový úsek dvoch mesiacov je pre poisťovňu z technických dôvodov potrebný, aby sa urobili rozhodnutia, a budú ich státisíce, o zvýšení dôchodku k 1. 7. 1995, zároveň aby sa prepočítali aj dôchodky vo väzbe na uplatnenie životného minima, a potom k 1. 9. sa vyčlení skupina dôchodcov, ktorým je dôchodok jediný zdroj príjmu vo väzbe na dnešný navrhovaný zákon v kombinácii alebo s koeficientom 1,15.

    Takže toto je realita, také sú fakty a toto je pravda. Pevne verím, že ak raz budem "čítaný" znovu zo stenografického záznamu, už sa nebudem musieť k týmto otázkam vracať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

    Ešte, ak dovolíte, veľmi stručné vyjadrenie, teraz ma berte ako poslanca Národnej rady. Ak niekomu niečo prekáža, kde sa končia argumenty, začína sa osočovanie. Pokiaľ ide o otázku ekonomickej podmienky § 37, tento problém otvorila Konfederácia odborových zväzov v súvislosti s týmto zákonom. Opakuje sa situácia v parlamente úplne jasne z tripartity a vzhľadom na to, že potrebuje tento transfer a máme tam spoločný záujem zabezpečiť reguláciu tak, ako to navrhujete, ale z legislatívneho hľadiska je to také neúplné, ako bol neúplný námet Konfederácie odborových zväzov. Keďže sme si vtedy požiadali spoločný time a vysvetlili sme si to aj s našimi odborníkmi, odbory ustúpili od toho s tým, že začneme prepočítavať ekonomické, ale najmä sociálne účinky, ale najmä legislatívny krok. Pretože jednoduchým vypustením odsekov 5 až 12 § 37 neriešime systémové väzby, ktoré bude tento transfer mať. Ubezpečujem vás, takisto sme sa zaviazali aj tripartite, dávam vám aj teraz slovo, že túto legislatívnu záležitosť chceme riešiť systémovo tak, aby bola pokrytá aj legislatívne. Potom vás veľmi rád, pán poslanec Brocka, zvýrazním ako navrhovateľa, znova zvýrazním, že ste iniciovali tento krok. Len vás prosím, teraz odborne, urobme to legislatívne, dajme si do všetkých systémových súvislostí tieto kroky tak, ako sme to dohodli s odborármi. Na ministerstve sa na tejto záležitosti už veľmi intenzívne pracuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči, pán Brocka.

  • Chcel by som zareagovať na poslednú vetu pána poslanca Tkáča. Táto zmena, vypustenie odsekov 5 až 12 § 37 bude znamenať potrebu novelizovať niektoré ministerské vyhlášky, ale to už nie je vec tejto snemovne. Myslím, že vypustením tých odsekov sa ten problém rieši. Aj v pripravovanej koncepcii, novej koncepcii transformácie sociálnej sféry, sa medzi odborníkmi hovorí o tom, že táto ekonomická podmienka by tam nemala byť.

  • Ďakujem. Keďže sa už nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci,

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    k jednotlivým vystúpeniam, nebolo ich veľa, iba toľko: Myslím si, že sa táto predkladaná novela prerokovala vo výboroch, že aj opoziční poslanci mali možnosť sa vyjadriť k predkladanej novele včas tak, aby sme sa mohli na to pripraviť aj my. Na rozdiel od pána Brocku si myslím, že nie je také jednoduché vypustiť odtiaľ taký odsek, alebo druhý odsek, pretože táto novela bude dostávať zdroje z troch inštitúcií: z rozpočtu, zo Sociálnej poisťovne a z Fondu zamestnanosti. Takže, pán kolega, ak ste naozaj mali úprimnú snahu pomôcť invalidným a čiastočne invalidným dôchodcom, mali ste dosť času na to, aby ste svoju predstavu povedali vo výbore. My by sme to dali prepočítať všetkým našim inštitúciám, to nie sú podriadené inštitúcie, podotýkam, to sú verejnoprávne inštitúcie. Čiže tu sa vyjadrovať za Sociálnu poisťovňu alebo za Fond zamestnanosti by bolo nemiestne, ja si to nemôžem dovoliť. Mali ste to predložiť včas do výborov, mohli sme to dať prepočítať a je možné, že by váš dobre mienený návrh prešiel.

    Takže momentálne sa z technických dôvodov neprihováram, inak z čisto ľudských dôvodov s týmto súhlasím. Pokiaľ bude možné v budúcnosti, v čo najkratšom čase pripravíme aj novelu v tomto zmysle, ale musíme to mať vykalkulované.

    Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že iné závažnejšie pripomienky tu neboli. Prosím vás teraz, keby ste zaujali hlasovaním stanovisko a podporili túto predlohu vládneho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Švec?

  • Pristupujeme teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Už je uzavretá rozprava.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Šveca, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    v rozprave vystúpili štyria poslanci, z ich vystúpení vzišli tri pozmeňovacie návrhy. Zo spoločnej správy nebol žiadny pozmeňovací návrh, takže navrhujem, aby sme išli hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Žiadna faktická poznámka. Pán Brocka, dosť ste sa dnes narozprávali, ďakujeme.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Prvý pozmeňovací návrh som predložil ja, konkrétne aby sa článok II tejto novely zákona vypustil v celom znení vzhľadom na to, že sme ho už schválili v predchádzajúcej novele zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1995. Tým, že sa článok II vypustí, ďalšie články III a IV sa prečíslujú. Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem, dávam hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem, prijali sme prvý pozmeňovací návrh.

  • Druhý pozmeňovací návrh predniesla pani poslankyňa Schmögnerová. Navrhuje schváliť účinnosť tohto zákona k 1. júlu. Vzhľadom na vysvetlenia, ktoré boli podané k predchádzajúcim zákonom, odporúčam tento pozmeňovací návrh neprijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Čiže tento návrh neprešiel. Ďakujem.

  • Ako tretí vystúpil pán poslanec Brocka. Navrhoval vypustiť zo zákona v § 37 odseky 5 až 12. Stanovisko vysvetlil predkladateľ aj pán poslanec Tkáč. Odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem. Pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Na technickom zariadení vznikla porucha, hlasovanie sa opakovalo.

  • Pre poruchu na technickom zariadení opakujeme hlasovanie o uvedenom návrhu. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Čiže ani tento návrh sme neprijali.

  • Ako štvrtý vystúpil pán poslanec Tkáč, nepredložil pozmeňovací návrh. Tým pokladám hlasovanie za ukončené.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Šum v sále.

  • Návrh novely zákona ako celku odporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, je tu návrh, aby prestávka nebola, aby sa rokovalo ešte o zákone o bytoch a potom by sa už išlo domov. Neviem, budeme si to musieť odhlasovať. Ste za?

  • Hlasy zo sály: Áno. Poďme ďalej.

  • Budeme hlasovať. Včera sme prerušili zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Prosil by som pani Novákovú, aby ako spoločná spravodajkyňa zaujala svoje miesto. Ešte pokračuje rozprava k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda,

    včera sme dostali doplnky a dodatky k zákonu, ktorý prerokúvame. Ak mám byť úprimný, zisťovali sme si aj priechodnosť jednotlivých návrhov. Vzhľadom na to, aký predbežný stav sme zistili, samozrejme, nechcem hypoteticky predpokladať záver, prosím vás, aby sme deň účinnosti posunuli minimálne o 30 dní vzhľadom na to, že ak schválime ten zákon len s minimálnymi úpravami, obce nebudú na to pripravené tak, ako by mali. Takže dávam návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom 1. 8. 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    moja poznámka bude krátka, pretože za náš klub k tomuto zákonu vystúpil kolega poslanec Fico, ktorý ma poveril, aby som zopakoval jeho námietku, alebo spresnil jeho námietku, ktorá sa týkala bodu 14 spoločnej správy, ktorý navrhuje na osobitné hlasovanie. V bode 14 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie navrhuje úpravu, proti ktorej nemáme vecnú námietku, ale prijatím tejto úpravy v tejto podobe by došlo k tomu, že by sa postup pri výpočte ceny bytu stal, nechcem povedať neprehľadným, ale nie takým, akým zrejme myslel zákonodarca. Chcem vysvetliť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie myslí to, aby postup, ktorý sa tu označuje písmenami a) a b), teda že sa odrátava z ceny bytu postupne amortizácia a potom sa v písmene b) odrátava štátny príspevok, hovorím to zjednodušene, text je uvedený v bode 19 návrhu zákona, a potom sa má vydeliť táto plocha výmerou.

    Pri prijatí bodu 14 tak, ako je tu navrhnutý, sa stane to, že to delenie sa dostane kdesi do stredu toho procesu. Opakujem ešte raz. Nemáme vecnú námietku voči tomu, čo tu navrhuje výbor, ale stalo by sa, keby sme presne túto pripomienku prijali, že sa ten proces, ktorý má nasledovať až na konci, po odpočítaní týchto cien, dostane kdesi doprostred, teda vydelenie tou výmerou by bolo kdesi inde.

    Prosím, keby ste si to preverili a pozreli, keď budeme o tom hlasovať. Preto kolega poslanec navrhol neprijať bod 14 a navrhol úpravu, ktorá je veľmi blízka tomuto postupu, ktorý navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ale správne rieši tento problém.

    Upozornil tiež na to, že pri prepisovaní jeho návrhu do tých návrhov, ktoré ste dostali, sa stalo, že nedošlo k oddeleniu tohto procesu, toho vydelenia ceny príslušnou výmerou, a dostalo sa to do písmena b). Treba to oddeliť a ten postup alebo jeho návrh, myslím, že pani spravodajkyňa to uvedie, pretože kolega jej dával túto opravu, je taký, že najprv musí nasledovať proces pod bodom a), potom proces pod bodom b) a potom až proces delenia tou výmerou. Táto poznámka má čisto len technický charakter, aby sme neurobili chybu, ktorú by sme potom spoločne mohli ľutovať, pretože by sme spochybnili postup pri výpočte ceny bytu.

    Pokladáme túto otázku za natoľko dôležitú, že som si dovolil ešte raz v tejto veci vystúpiť, aby nám bolo jasné, a dúfam, že pani spravodajkyňa to uvedie tak, ako som povedal, že túto otázku by sme mali rozhodnúť správne, pretože je jednou z najcitlivejších bodov tohto návrhu zákona.

    Už tu včera zaznel príklad, ktorý len stručne zopakujem, že ak by sme prijali postup, ktorý je v pôvodnom návrhu a neupravili ho napríklad tak, ako to navrhuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, mohli by sme občanovi, ktorý si mal možnosť podľa doterajšieho zákona kúpiť byt za 13 tisíc korún, spôsobiť nárast ceny až o 18 tisíc korún. Preto sa prihováram za tie úpravy, ktoré sú navrhnuté, ale urobme ich tak, aby boli technicky správne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Ftáčnikovi. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika k bodu 14 spoločnej správy. Dala som návrh, aby sme vyňali zo spoločného hlasovania aj bod 13, aj bod 14 s tým, že v bode 13 došlo k chybe pri prepisovaní, tam nemá byť slovo "opatrenie", ale "opotrebenie", takže je to vlastne môj ďalší pozmeňovací návrh. Ak bude prijatý pozmeňovací návrh, ktorý som práve predložila, bude vylučovať ten bod 14. Takže sa potom táto situácia podstatne zjednoduší.

    Pán poslanec Bajan ma predbehol, pretože som tiež chcela dať návrh, aby sa v článku 3 slová "1. júlom 1995" nahradili slovami "1. augustom 1995". Takže to sú ešte moje posledné vystúpenia v rozprave. Ešte by som chcela spresniť svoj pozmeňovací návrh v bode 4, ktorý sa už dostal do spoločného spracovania pozmeňovacích návrhov. Ešte raz spresním:

    Bod 28 § 29 ods. 3 - na konci sa pripájajú slová "a byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od roku 1995".

    To je všetko z mojej strany z vystúpenia v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Novákovej. Chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Líška - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že aj pán poslanec Ftáčnik, aj pani spravodajkyňa sa dotkla vo svojom vystúpení bodu 14 spoločnej správy výborov, ktorý bol vyňatý na samostatné hlasovanie, chcel by som, vzhľadom na to, že tento pozmeňovací návrh bol daný v našom výbore, na vysvetlenie povedať nasledovné: Skutočne súhlasím s tým, že tá dikcia, ako je uvedená v tom návrhu, nie je celkom správna. Treba však podotknúť, že pôvodný návrh tak, ako bol daný vo výbore, bol formulovaný tak, že to delenie bolo dávané v samostatnom odseku pod písmenami a) a b) v tom zamenenom poradí. Zrejme vinou zlého prepisu pri zostavovaní spoločnej správy došlo k tomu logickému nezmyslu v spoločnej správe. Toľko na vysvetlenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Líškovi. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Chcem tiež len spresniť na strane 8 môj pozmeňovací návrh, posledná veta v prvom odseku. Vypadlo v ňom slovo "to neplatí, iba ak cena vyvlastneného alebo dohodou prevedeného rodinného domu vrátane pozemkov na štát, vrátane štátnych podnikov v likvidácii, Slovenský pozemkový fond, obce, obchodné spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku nepresahuje cenu prideleného náhradného bytu." Uvedený text som v slovnom prejave aj povedal.

  • Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o piatom bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán minister?

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi niekoľko slov k priebehu rozpravy k predloženému návrhu novely zákona číslo 182 z roku 1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tento zákon vlastne vytvoril v nadväznosti na § 125 Občianskeho zákonníka právne predpoklady na predaj bytov do vlastníctva občanov. Vychádza najmä z požiadaviek obcí umožniť obciam predaj bytov a zo značného záujmu občanov, nájomcov bytov, kúpiť si byty do osobného vlastníctva. Pre úplnosť uvádzam, že zákon nenúti občanov, aby si byty do vlastníctva kúpili, vytvára im len podmienky na kúpu bytu, ak o to prejavia záujem. Ale nakoľko vôľa občana na kúpu bytu by mohla naraziť na odpor vlastníkov domov, uložil zákon týmto vlastníkom domov povinnosť previesť byty do vlastníctva občanov.

    Chcem však zároveň zdôrazniť, že zákon ukladá povinnosť výlučne len vlastníkom domov, nie občanom. Ako odznelo aj v rozprave, zákon bol koncipovaný jednoznačne v prospech občanov. V praxi sa objavili snahy tento základný úmysel zákona popierať, alebo korigovať, niektoré z týchto snáh z praxe vyústili do obchádzania zákona a aj to bol dôvod, prečo sa prikročilo k novelizácii tohto zákona. Viaceré navrhované zmeny v novele zákona sú výsledkom kompromisu uzatvoreného so Združením miest a obcí Slovenska.

    Obce pri ustúpení od svojej požiadavky neprevádzať spolu s bytmi aj pozemky uznali princíp jednoty vlastníctva budovy a pozemku. Tým chcem trošku reagovať aj na otázku pána poslanca Dzurindu. Tento princíp sa uplatnil v zákone o vlastníctve bytov a uplatňuje sa v súčasnosti aj pri príprave celého radu ďalších právnych predpisov, ktoré riešia problémy spôsobené majetkovoprávnym neusporiadaním pozemkov. Chcel by som podotknúť, že vlastníctvo ideálnej časti pozemku poznajú aj v Spojených štátoch amerických, aj vo Švédsku a v ďalších vyspelých krajinách, takže nie je tento systém, ktorý náš právny poriadok pozná a ďalej predpokladá uplatňovať, ničím novým.

    Obce tiež v nadväznosti na záujem občanov o kúpu obecných bytov súhlasili aj so zavedením povinnosti predávať obecné byty, ak o to požiada 50 % nájomcov bytov v dome. Sedeli sme na tom so Združením miest a obcí Slovenska dvakrát a táto záležitosť sa v podstate vyjasnila.

    K námietkam, že takáto úprava nie je v súlade s ústavou, poukazujem na článok 65 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého obec hospodári s vlastným majetkom za podmienok ustanovených zákonom. V súlade s citovaným článkom 65 ústavy aj tento zákon ustanovuje podmienky prevodu vlastníctva bytov z vlastníctva obcí do vlastníctva občanov, nájomcov bytov.

    Pokiaľ ide o výpočet cien bytov, cieľom predkladanej novely je umožniť občanom získať byty za prístupné ceny. Z dôvodu zamedzenia mínusových hodnôt bytov sa navrhuje zmena výpočtu bytu tak, že najnižšia cena za 1 m2 sa môže vypočítať po odpočítaní amortizácie a štátneho príspevku z 20 % obstarávacej ceny domu. Platná cena družstevných bytov sa novelou zákona nemení.

    Odzneli tu dosť vášnivé diskusie o tom, že tou zmenou, odstránením toho možného záporu, dochádza k určitému pohybu cien bytov. Áno, dochádza k určitému pohybu smerom nahor, ale nestráca sa v žiadnom prípade sociálny charakter týchto bytov. Dobre viete, čo stoja družstevné byty, ktoré sa budú prevádzať a prevádzajú sa do súkromného vlastníctva, sú tam vyššie cenové relácie, a každý vie, čo stoja dnes nové byty, že trojizbový byt vychádza na 700 tisíc korún. V porovnaní s týmito cenami aj tak ako novela zákona navrhuje nápočet ceny bytov, sú tieto ceny vyložene sociálne.

    Ďalej podotýkam, že zákon tieto ceny pri prvom prevode dáva ako ceny maximálne a do úrovne maximálnej ceny sa stanovujú dohodou. To znamená, že mestá a obce, starostovia a primátori majú možnosť preukázať svoj sociálny cit. Ak sa určité prípady objavujú, ak je tu problém ľudí, ktorí museli opustiť svoje rodinné domy a nasťahovať sa v Petržalke do panelákov, starosta mestskej časti Petržalky má možnosť riešiť tento problém v rámci maximálnych cien. Tento problém teda zákon nevylučuje, v jednotlivých obciach, mestách je možnosť voliť si vlastnú stratégiu pri prevode obecných bytov.

    Uznám, že v minulosti bolo veľa nespravodlivosti, pán poslanec Fogaš na ne upozornil. Týchto nespravodlivostí máme celé rady, nielen v oblasti prevodu bytov, máme ich vo vodnom hospodárstve, v oblasti vodární, kanalizácií, školstva, zdravotníctva. Jednotlivé obce, regióny sú na tom úplne rozdielne a nie je možné v zákonoch všetky tieto lokálne problémy riešiť. Znovu podotýkam, pri prevode vlastníctva bytov kategória maximálnych cien umožňuje obciam, mestám špecifické prístupy pri riešení jednotlivých skupín obyvateľstva.

    V rámci pripomienok akceptujeme určitú zmenu v § 29a ods. 3, 4 kde sa prikláňame k tomu, aby občania neboli vystavení tlaku pristúpiť na požiadanie obcí ku kúpe bytu. U- stupujeme v zákone v tom zmysle, že v prvom rade predraďujeme vytvorenie trhu s bytmi, to je určitý tlak, ktorý zákon vytvára na obce, ak občania požiadajú o kúpu bytov. Ďalšie záležitosti by sme riešili v období možno o dva o tri roky, keď sa začne profilovať trh s bytmi, keď bude väčší priestor na to, aby sme doladili systém aj z pozície občana a aby občania vstupovali do tohto systému aktívnejšie.

    Pani spoločná spravodajkyňa už povedala, že sme naklonení upraviť účinnosť tohto zákona od 1. 8. 1995. Nie sú to len problémy zvládnutia tohto modelu obcami a mestami, sú tu aj problémy zvládnuť to v rámci Národnej rady Slovenskej republiky - technicky zabezpečiť novelu tohto zákona.

    Vážené poslankyne, poslanci, na záver by som odporučil hlasovať za vládny návrh v zmysle úprav, ktoré prednesie spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov?

  • Nie, ďakujem, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, najprv budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy. Body 2, 3, 8, 9, 11, 12, 15, 17, 21, 25, 26, 27 navrhujem en bloc prijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme prijali pozmeňovacie návrhy.

  • Ďakujem. Body 1, 4, 5 a 19 odporúčam en bloc neprijať.

  • Tieto body spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať. Budeme hlasovať, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Ďakujem. Pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy, ktoré som dala na osobitné hlasovanie. Bod 6 odporúčam neprijať, pretože nájomný vzťah neprechádza na právneho zástupcu v rámci dedičského konania, len za podmienok Občianskeho zákonníka § 706. Čiže odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa tento pozmeňovací návrh odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Bod 7 zo spoločnej správy je bezpredmetný, pretože vyplýva z § 7 odseku 2 platného zákona, čiže o tom hlasovať nebudeme.

    Bod 10 neodporúčam prijať, pretože som podala pozmeňovací návrh, ktorý presne stanovuje dikciu. Čiže bod 10 neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča bod 10 neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Ďakujem. Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Bod 13 spoločnej správy neodporúčam prijať, pretože tam som dala tiež pozmeňovací návrh. Tam bola chyba v preklepe. Čiže odporúčam tento bod neprijať.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Ani tento návrh sme neprijali. Ďakujem.

    Nech sa páči uviesť ďalší bod.

  • Bod 14 tiež neodporúčam prijať, vzhľadom na to, že ak bude odsúhlasený bod 13, v takom prípade bude bezpredmetný. Odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento bod neprijať. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 97 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Bod 16 v tomto znení neodporúčam prijať, dala som tam pozmeňovací návrh. Čiže bod 16 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať, pani spoločná spravodajkyňa odporúča bod 16 neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Čiže ani tento bod sme neprijali. Ďakujem.

    Uvádzajte ďalej, pani poslankyňa.

  • Bod 18 odporúčam neprijať, pretože akceptujem pozmeňovací návrh poslanca Cingela.

  • Pani poslankyňa bod 18 odporúča neprijať. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Ani tento bod sme neprijali.

  • Body 20 a 24 sú vlastne totožné s bodom 6 spoločnej správy a vzhľadom na to, že nebol prijatý, je to vlastne bezpredmetné. Bod 22 odporúčam neprijať, vzhľadom na to, že akceptujem svoj pozmeňovací návrh.

  • Pani poslankyňa bod 22 odporúča neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Ďakujem.

    Uvádzajte ďalej.

  • Bod 23 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Uvádzajte ďalej.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy k vládnemu návrhu zákona. V rozprave som ako prvá vystúpila ja a svoje pozmeňovacie návrhy odporúčam en bloc prijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča svoje návrhy en bloc prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali. Ďakujem.

  • Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Bajan. Pristúpime k hlasovaniu jednotlivo o jeho pozmeňovacích návrhoch.

  • Pán poslanec Bajan - nech sa páči.

  • Pre racionalizáciu, vážená spoločná spravodajkyňa, vzhľadom na to, že pán poslanec Fogaš dal lepší návrh, bod 4 sťahujem. Body 6, 10 a 11 podobne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte ďalšie body.

  • Prvý pozmeňovací návrh neodporúčam prijať, pretože by mohlo dôjsť k zvyšovaniu nákladov kupujúcich. Nebolo by to v súlade s koncepciou vládneho návrhu v prospech nájomcov, čiže užívateľov bytov. Ešte raz, odporúčam neprijať.

  • Pani spravodajkyňa odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali. Ďakujem.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 odôvodňujem tak, že spoločenstvo je zriadené na správu bytov, a nie na podnikanie, takže by mohlo dôjsť k zneužívaniu v neprospech nájomcov, preto odporúčam návrh neprijať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ani tento bod sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh číslo 3. Zmluva na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace spresňuje ustanovenia o správe domu, preto odporúčam návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ani tento bod sme neprijali. Ďakujem.

  • Pozmeňovací návrh číslo 5 je totožný s bodom 16 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať. Budeme hlasovať. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento bod programu sme neprijali.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Pozmeňovací návrh číslo 7 je vlastne podobný alebo alternatíva bodu 4, ktorý navrhol pán poslanec Bajan. Ide vlastne o asanantov, o zvýhodnenie. Vyjadril sa k tomu pán podpredseda vlády, že obec môže pomôcť v rámci svojho sociálneho cítenia, pán starosta môže byť nápomocný svojim voličom, čiže asanantom bytov. Odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby sme o tomto bode 7, ak by s tým súhlasil pán poslanec Bajan, hlasovali až po hlasovaní o mojich návrhoch, pretože to je alternatíva k nim. A nie je pravda, pani poslankyňa, že na to reagoval pán podpredseda vlády, pretože v § 29 ods. 2 sa dokonca umožňuje vymôcť si uzatvorenie tej zmluvy na súde. Toto ustanovenie má umožniť, že byty týmto ľuďom jednoducho zostanú, aj keby ich nechceli kúpiť, a budú ich mať v nájme. Čiže ide len o to, že v pridelených bytoch prežijú, že v nich jednoducho môžu dožiť. A to by sme im mohli umožniť, pretože z takéhoto rozhodnutia nevznikajú žiadne náklady. Navrhujem teda, aby sme hlasovali o tomto bode až na konci po prerokovaní aj mojich pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Bajan má tiež procedurálny návrh?

  • Odpoviem len toľko, že túto skutočnosť rieši pozmeňovací návrh pána poslanca Fica, ktorý akceptujeme.

  • Teda navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu až po návrhoch pána poslanca Ficu.

  • Dobre. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pozmeňovací návrh číslo 8 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča neprijať.

  • Na vysvetlenie len toľko, že bol prijatý môj pozmeňovací návrh, ktorý to upresňuje. Odporúčam návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento bod sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pozmeňovací návrh pod bodom číslo 9 odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa tento návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem. Tento bod sme prijali.

  • So súhlasom predkladateľa by som navrhla, aby sme bod číslo 12 neprijali. Čiže odporúčam ho neprijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať. Budeme hlasovať, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali. Ďakujem.

  • Pozmeňovací návrh číslo 13 odôvodňujem tak, že novela zabezpečuje práva nájomcov na prevod bytov a vylučuje možnosť obísť toto ich právo tak, že sa dom prevedie na tretiu osobu. Odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Pásztora. Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Ďakujem.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Dzurindu. Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa návrh pána Dzurindu odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 odporúčam neprijať. Je vlastne bezpredmetný. Pozmeňovací návrh číslo 3 je vlastne tiež bezpredmetný, pretože sme neprijali pozmeňovací návrh spoločnej správy bodu 6. Bod číslo 4 je v podstate tiež bezpredmetný, lebo tam sa prijme pozmeňovací návrh pána poslanca Bajana. Teda odporučím prijať pozmeňovací návrh pána poslanca Bajana. Pozmeňovací návrh číslo 4 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani poslankyňa odporúča pozmeňovací návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Ďakujem.

  • Pristúpime k pozmeňovaciemu návrhu číslo 5. Odporúčam ho neprijať.

  • Pani poslankyňa odporúča pozmeňovací návrh číslo 5 neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhov pána poslanca Fica. Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ficu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ani pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 hovorí tiež o cene bytu. Vzhľadom na to, že chcem upozorniť na § 17 predkladanej novely, ktorá hovorí, že cena bytu sa dojednáva dohodou medzi kupujúcim a predávajúcim, ešte raz opakujem, je to na vôli primátorov a starostov, kde má vlastne SDĽ prevahu, a tam môžu prejaviť svoje sociálne cítenie. Odporúčam návrh neprijať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento pozmeňovací návrh neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Teda ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Ďakujem.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Pozmeňovací návrh číslo 3 odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali. Ďakujem.

    Uvádzajte ďalej.

  • Pozmeňovací návrh číslo 4 - k nemu mám poznámku, že nie je vhodné oddeľovať prevádzku od údržby a opráv, lebo spolu súvisia, a preto tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Ďakujem.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch poslanca Ásványiho. Pozmeňovací návrh by nebol v súlade s cenovým zákonom, ktorý pripúšťa reguláciu ceny, ale rovnako pre všetky subjekty. Preto odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem. Pozmeňovací návrh pána Ásványiho pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať. Budeme hlasovať, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 - touto formuláciou by sa nedosiahol sledovaný cieľ zamedziť vlastníkom domov, na ktorých sa vzťahuje regulovaná cena, znemožniť občanom kúpiť si byty za regulovanú výhodnú cenu podľa tohto zákona. Ešte raz chcem upozorniť, že je to v prospech občanov a nájomcov bytov. Preto odporúčam návrh neprijať.

  • Ďakujem. Tento pozmeňovací návrh pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pozmeňovací návrh číslo 3 je bezpredmetný, vzhľadom na to, že bol prijatý pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslanca Cingela, ktorý odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána Cingela. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 3 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali. Ďakujem.

  • Pristúpime k hlasovaniu pozmeňovacích návrhoch poslanca Fogaša. Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pozmeňovací návrh pána Fogaša pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať tento pozmeňovací návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacom návrhu poslanca Bajana, kde v článku III sa slová "prvým júlom 1995" nahrádzajú slovami "prvým augustom 1995". Schválením tohto návrhu sa vykoná úprava v celom texte návrhu zákona, to znamená, že 1. júl na nahrádza 1. augustom. Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Návrh pána poslanca Bajana pani poslankyňa odporúča prijať. Budeme hlasovať, páni poslanci, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh prešiel.

  • Ešte posledný pozmeňovací návrh. V § 18 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Opotrebenie podľa odseku 1 písm. b)" atď. Vzhľadom na to, že tam bol preklep (v spoločnej správe bolo "opatrenie"), odporúčam návrh prijať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, týmto sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy. Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s odsúhlasenými zmenami.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Cingel - faktická poznámka.

  • Pani kolegyňa, chcem vás upozorniť, že keď sme hlasovali o návrhu pána poslanca Bajana, bod 7 sa z hlasovania vytiahol, že o ňom budeme hlasovať až po hlasovaní o návrhoch pána poslanca Ficu. Myslím si, že o bode 7 sme dosiaľ nehlasovali, tak by som prosil, aby sme sa k nemu vrátili a aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Bajana.

  • Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Pozmeňovací návrh pána poslanca Bajana pod číslom 7 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať pozmeňovací návrh pána poslanca Bajana.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku s prijatými pozmeňovacími návrhmi. Návrh zákona odporúčam prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

  • Ešte pán poslanec Rea - faktická poznámka.

  • Vážení kolegovia, členovia výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, prosím o pozornosť. Teraz okamžite, ak bude prestávka, prosím, aby sme sa stretli v zasadacej miestnosti na malé organizačné zasadnutie, skutočne krátke, maximálne 5 minút.

  • Vyhlasujem hodinovú prestávku na obed a potom budeme pokračovať.

  • Hlasy v sále.

  • Do druhej? Dohodneme sa na polhodine?

  • Hlasy v sále.

  • Tak začneme o druhej.

    Dajte slovo pánu Andelovi, prosím vás.

  • Chcel by som upozorniť a požiadať technikov Národnej rady, aby počas prestávky upravili osvetlenie tak, ako sme sa spoločne dohodli, nech nám to nejde priamo do očí, aby to nevplývalo negatívne na zrak.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní, ale skôr ako otvorím naše rokovanie, chcel by som požiadať technikov, oni síce niečo urobili s tými svetlami, ale viacerí poslanci sa boli sťažovať, že to mohlo byť trošku vyššie, tak by som prosil, aby sme polovicu vypli. Myslím, že aj televízia bude mať dobré podmienky na prenos a aj my dobré podmienky na svoju prácu. V podstate sa s tým nič neurobilo.

    Pán kolega, prosím vás, zavolajte technikov, nech aspoň polovicu vypnú, lebo nám to dosť prekáža. Všetci poslanci sa sťažujú, bez rozdielu na to, či sú v opozícii alebo v koalícii. My sme si to predstavovali trošku inak, aby boli tieto svetlá ozaj vyššie, nebol by tu nijaký problém. Takže zavolajte technika. Priatelia, budeme pokračovať v rokovaní. Odovzdávam slovo podpredsedovi Národnej rady pánu Ľuptákovi.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    d v a n á s t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z. a mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 141 a spoločnú správu výborov ako tlač 141a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Ján Sitek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Šum v sále.

  • Ešte pán poslanec Duka-Zólyomi - faktická poznámka.

  • Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    využívajúc právo poslanca podľa § 12 zákona 45/1989 ako aj podľa § 90 zákona 44/1989 dovolím si v mene poslancov Maďarskej koalície uviesť nasledovné:

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky uplynulý týždeň začalo masívnu kampaň na zavedenie dvojjazyčného vyučovania na národnostných školách napriek dôraznému protestu takmer 50 tisíc rodičov.

  • Pán poslanec, ale nehovoríte k veci. Čo je to, pán poslanec?

  • Opatrenia realizované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky destabilizujú už aj tak nedobrú situáciu na južnom Slovensku. Vláda sústavne porušuje odsek 2c článku 34 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania patriaci k národnostným menšinám majú právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

  • Pán poslanec, nehovoríte k veci.

  • Porušuje sa i zásada dobrovoľnosti výberu rodičov, nakoľko postup ministerstva obsahuje rad diskriminačných a nátlakových prvkov smerujúcich k násilnej asimilácii národnosti. Za vyjadrenie svojho názoru na alternatívnu výučbu arogantným spôsobom odvolala práve tých štyroch riaditeľov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským z celkového počtu 11, ktorí pripravili stanovisko riaditeľov.

    Na základe uvedených skutočností sme nútení konštatovať, že vláda porušuje zákon i Ústavu Slovenskej republiky, vyvoláva intolerantnosť a zvyšuje napätie na južnom Slovensku.

    Poslanci Maďarskej koalície na znak svojho protestu proti týmto praktikám už známym z komunistickej diktatúry na polhodinu opúšťajú rokovaciu miestnosť Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete ísť. Do videnia.

  • Smiech v sále.

  • Zbohom. Do videnia.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dámy a páni,

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1995 vypracovalo návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z. a mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Snahou Slovenskej republiky je v oblasti obrany priblížiť sa čo najviac štruktúram NATO s následným včlenením sa do tohto vojenského zoskupenia, čo sa musí prejaviť i v predkladaných návrhoch právnych predpisov. Zásadou členských štátov NATO je prísne odčlenenie štátnej správy na úseku obrany od výkonných zložiek armády.

    V roku 1994 bola prijatá novela zákona číslo 263/1994 Z. z., ktorou sa menil a doplnil zákon číslo 3/1994 Z. z. o zriadení armády. Touto novelou bol zriadený Generálny štáb Armády Slovenskej republiky ako nový orgán velenia Armády Slovenskej republiky a naznačené organizačné a vnútorné členenie armády. Napriek tomu, že Národnej rade Slovenskej republiky je za stav rezortu zodpovedný minister obrany, novelou zákona číslo 263/1994 Z. z. bol náčelník generálneho štábu vyňatý z podriadenosti ministra obrany.

    Predkladanou novelou navrhujeme, aby na návrh ministra obrany Slovenskej republiky náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky vymenúvala a odvolávala vláda Slovenskej republiky. Tento návrh je zhodný s úpravou armád iných štátov, napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii, Turecku, Bulharsku, Slovinsku a podobne. Uvedený návrh tiež precízne upravuje vzájomné postavenie ministra obrany Slovenskej republiky a náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.

    Z ústavného zákona číslo 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu v znení neskorších predpisov vyplývajú tomuto orgánu oprávnenia na prijímanie opatrení v súvislosti s koncepciou výstavby branného systému, ale najmä výstavbou ozbrojených síl štátu. Toto oprávnenie konkretizujeme v predkladanom návrhu v súvislosti s druhmi vojsk armády a ich početným stavom. V Armáde Slovenskej republiky platí tiež právna úprava, ktorá umožňuje v služobnom styku používať jazyk český, slovenský, resp. materinský, čo je v rozpore s článkom 6 Ústavy Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené skutočnosti sú premietnuté v návrhu novely predkladaného zákona. Prijatím tohto návrhu zákona sa zamedzí subjektívnej interpretácii právomoci ministerstva, resp. ministra obrany Slovenskej republiky a náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky, čím sa jednoznačne upraví riadenie, velenie a zabezpečenie úloh Armády Slovenskej republiky, vrátane zodpovednosti za ne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Sitekovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z. a mení zákon číslo 92/1949 Z. z. Branný zákon v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 305 z 9. mája na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím poverený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Návrh novely prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti neprijali uznesenie o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor pre obranu a bezpečnosť vyslovil súhlas s prerokovaným vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok, resp. pozmeňovacích návrhov.

    Chcel by som vám pripomenúť, že sme vám vymenili list, ktorý má výrazné označenie - nové znenie k spoločnej správe kvôli vypusteniu jedného riadku v texte bodu číslo 2.

    Teraz k týmto trom návrhom, ktoré výbor predkladá: Navrhuje sa doplniť do názvu zákona text "zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov" a potom názov novely bude znieť: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov".

    Ďalej výbor navrhuje doplniť nový článok s označením III, ktorý bude znieť: "Článok III. Zákon číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných Ústavou Československej socialistickej republiky číslo 100/1960 Zb. v znení ústavného zákona číslo 101/1990 Zb., ústavným zákonom o československej federácii číslo 143/1968 Zb. v znení ústavného zákona číslo 125/1970 Zb., ústavným zákonom o zmenách v sústave federálnych ústredných orgánov štátnej správy, na čele ktorých stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 296/1990 Zb., zákonom číslo 59/1969 Zb., zákonom číslo 15O/1969 Zb., zákonom číslo 100/1970 Zb., zákonom číslo 65/1978 Zb., zákonom číslo 74/1990 Zb., zákonom číslo 228/1991 Zb., zákonom číslo 77/1992 Zb., zákonom číslo 226/1992 Zb., úplné znenie zákona číslo 361/1992 Zb. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. sa mení takto: v § 10 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová: "náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky."

    Tretí návrh, ktorý výbor zároveň predkladá v spoločnej správe, je takýto: V článku IV sa slová "1. júlom 1995" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia".

    Všetky tri návrhy odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k dvanástemu bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili šiesti poslanci. Prvý sa prihlásil pán poslanec Danko, pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Treba konštatovať, že prijatie zákona o Armáde Slovenskej republiky bolo poznačené enormnou a historicky ojedinelou záťažou vtedajších ústavných orgánov Slovenskej republiky, najmä vlády Slovenskej republiky, spojenou s kreáciou všetkých inštitúcií, najmä však ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. Preto bolo potrebné už zákonom číslo 263/1994 Z. z. novelizovať zákon číslo 3/1993 Z. z. a využiť skúsenosti pri budovaní Armády Slovenskej republiky.

    Z podobných dôvodov pristúpila vláda Slovenskej republiky k ďalšej novelizácii zákona o Armáde Slovenskej republiky, ktorá má predovšetkým vyjadriť postavenie ministerstva obrany v záujme jednoznačného výkladu príslušných právnych predpisov a prehĺbiť doterajšie organizačné členenie Armády Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že predkladaná novela zákona sleduje posilnenie budovania obrany štátu, odporúčam prijať navrhovanú novelu zákona, ktorá podrobne vymedzuje postavenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a generálneho štábu a používanie štátneho jazyka v Armáde Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Šimko, pripraví sa pán poslanec Köteles, ak sa vráti, potom pán poslanec Hrnko.

  • Pán predsedajúci, pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    zákon, čo tu teraz prerokúvame, je súčasťou mocenského zápasu, ktorý dnes na Slovensku prebieha. Azda nikto z nás v tejto miestnosti si nemyslí, že sa jeho prijatím zlepší situácia v Armáde Slovenskej republiky. Je to iba inscenácia pred občanmi Slovenska. Ak tu dakto tvrdí, že tu pre tento zákon jestvujú vecné dôvody, nie je to pravda. Dôvody sú čisto politické. Vojenská politika HZDS a jeho satelitov zaťahuje do svojej straníckej hry i inštitúciu, ktorá doteraz požíva najväčšiu dôveru občanov - Armádu Slovenskej republiky. I keď my to tu všetci vieme, pre anály tejto snemovne, ako i pre ľudí, pred ktorými sa to navrhovatelia usilujú zatajiť, treba povedať, že tento zákon je ďalšou tehličkou v odbúravaní právomocí prezidenta Slovenskej republiky.

    Základná zásada demokracie, ktorá bráni tomu, aby sa zvrhla v tyraniu, je rozdelenie moci. Nie Michal Kováč, priatelia z koalície, ale táto zásada prekáža vášmu predsedovi vlády. On podal už viacero jasných dôkazov o tom, že sa nechce deliť o moc, a to s nikým. Iste si už dávno uvedomil, že sa ocitol v pre neho nevyhovujúcom režime, v demokracii, v ktorej sa systémovo moc delí medzi viacerých. Preto sa vašou pomocou usiluje tento režim zmeniť.

    Odobrať hlavnému veliteľovi ozbrojených síl prezidentovi Slovenskej republiky právomoc menovať náčelníka generálneho štábu, teda hlavného orgánu velenia Armády Slovenskej republiky, znie ako nepodarený vtip. Navyše je to i v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo, pravda, pre mnohých nie je zrejme príliš významným argumentom.

    Zmysel pre čierny humor som v politike likvidácie rozdelenia moci, ktorú vykonáva HZDS, už dávnejšie postrehol. Ubezpečujem vás však, že takéto žartovanie je na úkor občanov Slovenskej republiky.

    Vy, čo do omrzenia opakujete, že ste vyhrali voľby, si uvedomte, že to vám dáva mandát, aby ste tejto zemi vládli. Robte to. My, ako každá opozícia na svete, vás budeme kritizovať. I pre vás to môže ako spätná väzba byť užitočné. Vládnite a neste za to i zodpovednosť, priatelia z koalície, ale žiadne víťazstvo vo voľbách, a to vaše zase ktovieaké nebolo, väčšina voličov Slovenska vás nevolila, ale opakujem, žiadne víťazstvo vo voľbách vás neoprávňuje odstraňovať rozdelenie moci v štáte. Robíte to systematicky a bez zábran. Opäť sa usilujete podriadiť všetku moc v štáte jednému centru. Opäť idete po hrdle občianskej slobode, ktorú môže garantovať iba rozdelenie a kontrola moci.

    Napätie aj konflikty medzi ústavnými orgánmi sú v slobodnej demokracii normálne a dokonca môžu byť i ozdravujúce, nesmú však mať likvidačný charakter. Ak sa tak stane, a vy sa o to usilujete, pripravme sa na ťažké časy. Kresťanskodemokratické hnutie je na takéto časy pripravené, ale mohli by sme byť bez toho.

    Predložený zákon nie je ešte sám katastrofou. Je iba míľnikom na ceste k nej. Bolo by múdre odmietnuť ho a zabrzdiť tento vlak s päť a pol miliónmi obyvateľov. Smer, ktorým sa rúti a ktorým ho navádza i tento zákon, je z histórie známy. Vedie do tmy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Köteles stráca poradie, lebo tu nie je. Pán Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že takú znôšku demagógie, akú sme si teraz vypočuli, sme už dávno nemali možnosť počuť. Je skutočne pozoruhodné, ak nám to vykladá práve poslanec z hnutia, ktoré sa vyznačuje, ako sme si všimli, nie veľkou demokraciou vo vnútri, keď poslanec, ktorý hlasoval inak než ostatní, bol okamžite vylúčený z klubu. Ale dovolím si, aj keď sa nestotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec o snahe kumulovať moc v rukách premiéra, spýtať sa ho, či podľa jeho vystúpenia máme chápať, že spoločnosť Spojených štátov amerických je vrcholne nedemokratická, pretože práve tam sa v rukách prezidenta kumuluje prakticky všetka výkonná moc, pretože zastáva aj post premiéra vlády súčasne. To znamená, že musíme chápať vystúpenie pána poslanca Šimka ako tvrdé odmietnutie demokracie Spojených štátov amerických.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

  • Buď ja, alebo pán poslanec Šimko neovládame dobre teóriu deľby moci. Pokiaľ viem, otcovia zákonodarcovia Spojených štátov rozdelili moc na výkonnú, zákonodarnú a súdnu, ale to je prezidentský systém. U nás platí princíp parlamentnej demokracie. To je po prvé.

    Po druhé. V parlamentnej demokracii podeliť výkonnú moc na ďalšie dve moci - prezidentskú a vládnu -, neviem, ako to môže potom fungovať, keď aj ústava hovorí len o výkonnej moci v jednej kapitole v šiestej hlave. Samozrejme, chápal by som obavy pána poslanca Šimka o demokraciu, keby ich bol vyjadril vtedy, keď rozhodnutie Ústavného súdu dalo pánu prezidentovi absolútne menovacie právomoci všetkých predstaviteľov najvyšších štátnych orgánov a tým z neho urobilo prakticky absolutistického monarchu, lebo v ústave niet nejakej brzdy, ktorá by ho v tom mohla pribrzdiť.

    Takže pán prezident si môže vymenovať takých ľudí, akých potrebuje. A preto aj opozícia mohla v marci zneužiť túto inštitúciu, v demokratickom štáte celkom normálne fungujúcu, ako politicky nezodpovednú, nato, aby urobila v štáte zrejme také poriadky, aké jej vyhovovali. A teraz, ak my kritizujeme prezidenta, samozrejme, sa jej to nepáči, pretože zrejme by asi chcela v tomto trende pokračovať.

    Už som tu niekoľkokrát zdôrazňoval, že v každom demokratickom štáte a v právnom štáte má opozícia jediný prostriedok nato, aby bojovala proti vládnej koalícii. To je tieňový kabinet. Ja chválim SDĽ, že si to zobrala k srdcu a taký kabinet si zriadila, ale KDH a iné opozičné politické strany sa k tomu nemajú a za každú cenu nás chcú znovu presvedčiť o tom, že by bolo dobré, aby sme ponechali inštitút prezidenta v takej podobe, aby im znovu vyhovoval nato, aby urobili cestou inštitúcie prezidenta v štáte také poriadky, aby sa znovu dostali k moci. Ale zabúdajú na to, že každý sa z chýb iného poučí, a ja si myslím, že sme sa poučili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K pánu Šimkovi by som mal dve pripomienky. Je neslušné a nekorektné, keď poslanci opozície nedokážu vyhrať voľby a chcú presvedčiť občanov Slovenskej republiky o tom, že ich vedia rozdeliť. To je prvá vec.

    Druhá vec. Jeho demagogické a nesprávne vysvetlenie, ktoré podal, je pre časť určitých poslancov asi správne. Ale vy ste, pán Šimko, asi pripravený na všetko. Vy ste to povedali vo svojom príhovore, že ste pripravený na všetko. Čiže vás chcem len poprosiť: Dokážte vyhrať voľby a potom kritizujte tých, ktorí voľby vyhrali. Alebo skúste nechať pracovať túto vládu a potom ju kritizujte, ale poprosím vás o jedno - nerozdeľujte občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Andel - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel, by som mať dve poznámky. Prvá poznámka je vlastne k odchodu poslancov Maďarskej koalície. Napriek tomu, že faktické poznámky sa podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky môžu realizovať iba počas rozpravy, myslím si, že bolo v duchu demokracie a bolo to veľmi pekné gesto, že pán podpredseda Ľupták umožnil, aby pán Duka-Zólyomi povedal svoj názor. Myslím, že nielen pre nás, ale aj pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sledujú televízny prenos, i keď tá sledovanosť je pomerne nízka, to má veľký význam. Prečo? Po prvé - dopredu budeme všetci vedieť, o čom budú vlastne naši kolegovia z Maďarskej koalície vystupovať, resp. na čo sa budú sťažovať na rôznych európskych fórach. Po druhé - i to malé percento obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento priamy televízny prenos, malo možnosť presvedčiť sa o spôsobe vystupovania, ktoré naši maďarskí kolegovia alebo predstavitelia Maďarskej koalície vždy vo forme nátlaku a vydierania tu realizujú.

    To bola prvá poznámka. Teraz druhá: Každý poslanec má právo na svoj názor. Ťažko povedať, či je jeho vystupovanie demagogické, alebo nie. I moje vystupovanie pre časť poslancov môže byť demagogické, pre časť poslancov môže byť prijateľné. Nechcem ísť do sporov, a viete veľmi dobre, že v poslednom čase sa chránim ísť do nejakých rozporov, pretože sám som tu niekoľkokrát povedal, je veľa vecí, ktoré nás musia zjednotiť. Ak si zoberieme programové vystúpenia jednotlivých politických subjektov, ktoré sú v parlamente, každý chce pre Slovensko to najlepšie. To je úžasný jednotiaci činiteľ. Čiže aspoň na tých základných veciach by sme sa mohli dohodnúť. Ale prepáčte, pán Šimko, chcel by som povedať iba jedno. Tu sa čosi formovalo v rokoch 1990 až 1992 do vzniku samostatnej Slovenskej republiky a práve toto nás delí, tu je tá poliaca čiara. Niekto bol proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky, niekto za vznik samostatnej Slovenskej republiky. A, prepáčte, nechcem byť demagóg, ale som presvedčený, že ak sa niekomu nepodarilo zabrániť vzniku samostatnej Slovenskej republiky, tak teraz má snahu dokázať, že táto samostatná Slovenská republika jednoducho nemá na to, aby ako samostatná mohla žiť.

    Keďže v tej ekonomickej, hospodárskej oblasti sme už získali nejaké úspechy, neustále útočíme, že tu nie je demokracia, že tu nie je to, že tu nie je ono. Tento návrh, pán kolega, sa mi páči, pretože ak to bude mať vláda v rukách, vláda podlieha parlamentu, ale pán prezident parlamentu nepodlieha. A ak ho my poprosíme, nie požiadame, poprosíme, pán prezident ani nepríde. Takže z tohto hľadiska to chápem. Sú tu neustále snahy o zvrchovanosť a svojbytnosť Slovenskej republiky a takisto snahy robiť niečo iné. Prepáčte, končím, aby som bol v limite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Zelenayová - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Na margo vystúpenia pána Šimka chcem poznamenať iba toľko, že ma udivovalo vždy to, čo odznelo na mítingoch KDH. Momentálne ma priam šokovalo, že predstavitelia KDH tieto mítingy presunuli aj na parlamentnú pôdu.

    Nedávno pán Čarnogurský práve na takomto mítingu povedal, že KDH nepotrebuje vyhrať voľby, stačí, keď bude vládnuť. Nuž nech nás pán Boh zachová od demokracie na spôsob KDH.

    A ešte jednu poznámku k poslancom Maďarskej koalície. Dnes sme mali zahraničný výbor, kde sme tiež hovorili o vystúpení maďarských poslancov, teda poslancov Slovenskej republiky maďarskej národnosti vo Washingtone. Prosím vás pekne, už prestaňte špiniť tento štát. Veď čo je to dvojjazyčné vyučovanie? Nikto nikomu nič nevnucuje. My vám dávame možnosť, aby ste sa naučili ovládať jazyk štátu, v ktorom žijete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšiu faktickú poznámku má pán Mikloško.

  • Veľmi pozorne som počúval pána poslanca Cupera a musím sa priznať, že som nepochopil, čo chce povedať, preto by som ho prosil, či by to nemohol zopakovať ešte raz. Keby to ešte raz povedal tak, ako to povedal.

    Po druhé, pokiaľ ide o našich maďarských kolegov, som prekvapený, že odchádzajú preč. Celkom tomu nerozumiem, veď toto je prvý pozitívny dôsledok rokovania maďarských strán s HZDS, že im odvolali štyroch riaditeľov. Prečo sa hnevajú?

    Ešte k pánu poslancovi Andelovi. Vy tvrdíte, že ste boli za vznik Slovenskej republiky, a dávate za vinu iným, že neboli.

  • Šum v sále.

  • Vážení páni, ale veď pán prezident bol váš kandidát, vy ste ho kandidovali. Všetky zákony, celú ústavu, to ste si vy odsúhlasili. Ale od chvíle, keď sa pán prezident vzoprel, meníte všetky zákony proti nemu. Celkom tomu nerozumiem. Za akú republiku ste boli? Za tú, kým pán prezident bol poslušný, alebo za tú, keď nie je poslušný? Za ktorú?

  • Ďakujem. Vážení, myslím, že tie faktické poznámky by mali ísť ku koncu, pretože budeme na 8. schôdzi rokovať ešte cez prázdniny.

    Nech sa páči, pán Vladimír Homola.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovolím si zareagovať ešte na vystúpenie pána poslanca Šimka. Chcem mu povedať, že vo všetkých krajinách, a vo vyspelých krajinách, aspoň si myslím, je armáda podriadená nejakému kontrolnému mechanizmu a demokratická kontrola ozbrojených síl sa chápe ako podriadenosť armády demokraticky zvoleným zástupcom ľudu alebo občanov, ako si kto povie. A nakoľko z opozície hovoria, že pán prezident nie je kontrolovateľný parlamentom, a ako vieme, náčelník generálneho štábu je zodpovedný za velenie armády, je potrebné zabezpečiť takú jeho podriadenosť, aby bola možná i kontrola náčelníka generálneho štábu zo strany parlamentu. A tým, že bude menovaný vládou Slovenskej republiky, myslím si, že je to v plnom rozsahu v súlade s našou ústavou, pretože keď je vláda kontrolovateľná parlamentom a parlament má páky, ako kontrolovať vládu, bude mať páky aj na to, ako kontrolovať náčelníka Generálneho štábu, a teda zodpovedať aj za velenie Armády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou sa hlási pán Jozef Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    pani Zelenayová, na margo vášho príspevku: ZRS predsa takisto nevyhralo voľby a vládne, SNS tiež nevyhralo voľby na Slovensku a taktiež vládne. Nevidím v tom problém KDH.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Mali ste ísť do vládnej koalície. Pán Jozef Klein - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    cieľom Hnutia poľnohospodárov je v mieri obrábať pôdu, my vôbec nepotrebujeme armádu. Som poslanec bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorý hlasoval za samostatnú republiku, ale nejde mi vôbec o osobu prezidenta. Ale keď čítam ústavu, tak v hlave 6 v prvom oddieli sa v článku 102 pod písmenom j) hovorí, že prezident Slovenskej republiky je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Hovorím, nejde mi o osobu, ide mi o funkciu. V tomto návrhu náčelník generálneho štábu velí vojskám armády. Tak myslím, že sa tu musíme dohodnúť. Buď musíme zmeniť ústavu, alebo hľadať nejaký iný kompromis. Načo je hlavným veliteľom, keď nevelí armáde? Len toľko.

  • Ďakujem. Ďalší sa s faktickou poznámkou prihlásil pán Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Som veľmi rád, že sa poslanci Maďarskej koalície vrátili.

  • Oživenie v sále.

  • Bol som nesmierne prestrašený, že sa všetci utopia pri pokuse preplávať Dunaj.

  • Chcel som len pánu poslancovi Mikloškovi poradiť, aby sa opýtal pána Šimku. On mu to vysvetlí lepšie, iste to veľmi dobre chápe, pretože často chodil na porady do istej inštitúcie, ktorá sídli na Primaciálnom námestí, takže iste bude o tom veľmi dobre vedieť.

    A pánu Kleinovi - že by mohol podriadiť inštitúcii prezidenta Ľudové milície.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Faktické poznámky už nemáme. Nech sa páči, pán Anton Hrnko. Pán Köteles, vy ste vypadli, pretože ste tu neboli. Stratili ste poradie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister obrany, dámy, páni, drahí, milí kolegovia (potlesk, smiech v sále),

    myslím si, že už tých faktických poznámok bolo až priveľa, ale na jednu si dovolím reagovať, a to na vyhlásenia môjho veľmi dobrého priateľa Mariána Andela, že jedni boli za vznik republiky, druhí boli proti, a tí, čo boli proti vzniku tejto republiky, vlastne chcú ďalej škodiť tomuto štátu, aby dokázali, že boli v práve. Ja si myslím, že to je základný omyl súčasnej vlády, že takto pristupuje k občanom Slovenskej republiky, pretože som hlboko presvedčený, že všetci občania Slovenskej republiky, ktorí tu zostali žiť, chcú žiť v normálnom usporiadanom štáte a chcú sa mať dobre, takže musia mať záujem o to, aby Slovenská republika napredovala, prosperovala, aby mala normálny riadny politický systém, v ktorom by sa čo najmenej dostali do styku s politikou a čo najviac s blahom svojho osobného života. Ale to je asi budúcnosť, pretože vidím, že vládna koalícia zvolila systém - kto nie je s nami, je proti nám, a tak aj postupuje. A myslím si, že jeden z dôvodov predloženého návrhu zákona je to, že vládna koalícia naďalej chce tých ľudí, o ktorých si myslí, že nie sú s ňou, nejakým spôsobom obmedzovať a vytláčať z pozícií.

    Keď sa pozrieme na vývoj našej armády, povedzme, od roku 1918, pán Mikloško, nehnevaj sa, že zasa nezačínam v 16. storočí, tak zistíme, že naša armáda má dlhú tradíciu apolitickosti. Má dlhú tradíciu odborného výcviku, odbornej spôsobilosti a malej angažovanosti v politike.

    V našej histórii boli dva pokusy zneužiť armádu na politické ciele, resp. urobiť štátny prevrat. Jeden bol v období Mníchova proti politickému rozhodnutiu akceptovať Mníchov a druhý takýto pokus bol v roku 1967, keď určitá časť generality nechcela zobrať na vedomie nemožnosť pokračovania politiky Antonína Novotného. Oba tieto pokusy zlyhali, aj všetky ďalšie, aj normalizačné pokusy o nejakú prepolitizovanosť armády neboli až celkom dokonané a armáda si vždy zachovala určitý odstup od politického diania.

    Na túto tradíciu armády, ktorá pôsobila na našom území, nadviazali i politické sily po roku 1989, 1990 a ďalej, bez ohľadu na to, či to bola ešte bývalá federálna armáda, alebo dnešná Armáda Slovenskej republiky. Tendencia oddeliť výkon politickej správy armády, teda realizácie určitých politických cieľov prostredníctvom vládneho programu a odbornej kvalifikácie armády, odborného výkonu správy armády, bola jasne zakotvená i v zákone číslo 3 o zriadení Armády Slovenskej republiky a jej pokračovaním bola i novelizácia z minulého roku, keď sa zriadil generálny štáb a pristúpilo sa k reorganizácii Armády Slovenskej republiky.

    Myslím si, že predložený návrh zákona je krokom späť. Je krokom späť v tom zmysle, že opätovne vracia armádu do polohy, nehovorím, že to musí byť pravda, keď hrozí to, že sa v nej budú oveľa viac presadzovať záujmy politické, záujmy politických strán, ktoré sú momentálne pri moci, ako záujmy odborné a technické. Teda to, čo by malo armádu držať a určitým spôsobom ďalej robiť ako nástroj štátu, nie ako nástroj politickej moci. Samozrejme, nie je to celkom presné vyjadrenie, ktoré som momentálne povedal.

    Možno akceptovať aj argumenty, ktoré predkladajú autori návrhu zákona, že v iných štátoch je to tiež tak. Ale v iných štátoch keď je zákon, tak je zákon, tak ten zákon platí a nikto ho nespochybňuje. V iných štátoch nehovoria o rôznych nástrojoch štátu, že sú chorými článkami, v iných štátoch nespochybňujú prezidenta pri výkone jeho funkcie. Takže operovať tým, že v iných štátoch je to tak, je veľmi pochybné, a naopak, druhá strana môže povedať, že poznáme štáty, kde je to úplne ináč, kde ministerstvo obrany vôbec nemá kompetenciu a ingerenciu starať sa do vnútornej štruktúry armády, riadiť, povedzme, generálny štáb. Spomeniem napríklad Švédsko, kde ministerstvo obrany je viac-menej odborno-právnym nástrojom na formovanie zákonov a nariadení v oblasti armády. Švédska vláda to schvaľuje a vykonáva to, či už zákony, alebo nariadenia vlády. Generálny štáb je odborno-technickým nástrojom a rieši všetko to, čo vláda tu dáva do kompetencie ministerstva obrany.

    V každom prípade pokladám predmetný návrh za účelovú normu, ktorá rieši momentálny ani nie nesúlad rôznych štátnych inštitúcií, teda nesúlad medzi inštitúciou prezidenta a inštitúciou premiéra vlády, ale rieši vyslovene osobné antipatie jednotlivých predstaviteľov štátu, čo nie je dobrý základ na budovanie našej mladej republiky.

    Pán Andel, tej republiky, pre ktorej vznik sme my dvaja možno urobili viac ako niektorí ostatní tu. Takže odmietam tento návrh zákona ako účelový a poslanci Demokratickej únie zaň nebudú hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Andel - faktická poznámka.

  • Dúfam, že môj priateľ Tóno Hrnko sa neurazí. Mám iba dve poznámky. Po prvé - učili nás v materskej škole i na základnej škole a neviem potom kde, v akých inštitúciách, spievať pieseň "Kto nejde s nami, ide proti nám". Ale ja som sám vo svojom vystúpení povedal, a nie raz, a nehovorím to naposledy: sú tu prvky, ktoré nás musia zjednotiť, aspoň tie základné. Tie ďalšie, o tom sa hádajme. Samozrejme, iba verbálne. To je prvý moment. Čiže vôbec nie nejaká teória a likvidácia.

    Po druhé - neviem, Tóno, ty si tu povedal, že v tých moderných dejinách po osemnástom roku armáda v podstate iba dvakrát mala byť politicky zneužitá. Inak bola apolitická - v tridsiatom ôsmom a v šesťdesiatom siedmom roku. Chcel by som trošku iba opraviť, že čin generálov Homolu a Eliáša - ty vieš, o čo ide, tiež nemožno klasifikovať ako apolitický. To je po prvé. A po druhé, od roku 1948 do roku 1989 ťažko hovoriť o tom, že armáda nebola apolitická.

    Ďakujem, iba toľko.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán Langoš a pripraví sa pán Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážená Národná rada,

    pripájam sa ku každému slovu, ktoré tu vyriekol predo mnou kolega poslanec doktor Šimko. Naše postoje sú postoje, ktoré vychádzajú zo snahy ochrániť Slovensko pred zneužitím výkonnej moci, ak celá moc v štáte je v rukách vlády. Chcem však ešte upozorniť na jedno ustanovenie vládneho návrhu zákona, a to je ustanovenie ods. 3 § 2b, ktoré znie: "Armáda je rozhodujúcou súčasťou ozbrojených síl Slovenskej republiky." Navrhujem nové znenie tohto ustanovenia ods. 3 § 1 v takomto znení: "Armáda tvorí ozbrojené sily Slovenskej republiky."

    Rozhodujúca súčasť ozbrojených síl, ktorých vrchným veliteľom je prezident a ktorým velí náčelník generálneho štábu a generálny štáb - táto formulácia hovorí, že súčasťou ozbrojených síl sú i iné ozbrojené zložky, ktoré v tomto zákone nie sú určené. Iste, dá sa povedať, že súčasťou ministerstva vnútra sú vojská ministerstva vnútra. Je to však relikt spred roku 1989, takto boli delené a organizované ozbrojené sily v Sovietskom zväze i v Československu. My sme do roku 1992 urobili závažné kroky na zrušenie potreby vojsk ministerstva vnútra, ktoré vykonávali isté funkcie pre Zbor národnej bezpečnosti do roku 1989. Vojská ministerstva vnútra, podľa nás, ako relikt majú byť zrušené. Chcem len pripomenúť, že v osemdesiatych rokoch na príkaz Ústredného výboru KSČ boli milície, vojensky organizovaná zložka komunistickej strany, vyzbrojované ťažkou vojenskou technikou z arzenálu Československej armády. Teda de facto sa stali súčasťou ozbrojených síl Československa. Preto navrhujem spresnenie tohto ustanovenia, aby neboli možné pochybnosti.

    Ďakujem pekne. Chcem ešte oznámiť, že k protestu kolegov poslancov Maďarskej koalície som sa pripojil i ja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči pán Prokeš a pripraví sa pán Mikloško. Ešte predtým pán Cingel - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť k predchádzajúcemu predrečníkovi. Nepochybujem o tom, že pán poslanec Langoš je kompetentný človek, aby o týchto veciach hovoril fundovane. Ale s mojím poznaním sa k jeho osobe vzťahuje absolútna nedôvera, pretože vo funkcii federálneho ministra vnútra sa správal aj vtedy k Slovenskej republike rozhodne nie ako Slovák. Zopakujem len v krátkosti rozhovor s jedným generálom. Keď som mu takto tieto výhrady voči jeho osobe tlmočil, povedal mi: Pán kolega, máte pravdu, ja si tiež myslím o osobe pána Langoša, že akcia Mošnov, keď obsadili letisko Mošnov, bola vlastne len zastieracím manévrom k tomu a ja mu nemôžem odpustiť, že vlastne súhlasil s takým istým zoskokom na Kráľovej holi, ktorý bol akýsi nácvik na obsadenie Slovenskej republiky v prípade potlačenia snáh Slovenska o svojbytnosť. Ja absolútne takto vnímam vašu osobu, pán kolega, keď idete k pultu, keď nám tu hovoríte o demokracii, o tom všetkom. To, čo ste proti Slovensku urobili, alebo chceli urobiť, sa zotrieť jednoducho nedá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Hofbauer, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    z vystúpenia pána Langoša mi je úplne zrozumiteľná pasáž a vyhlásenie, že je odhodlaný Slovensko chrániť pred vládou, ak som to pochopil. To je veľmi zaujímavý výrok, ale má svoju logiku, pretože vy ako švagor Václava Havla máte na to právo.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Pán Langoš nech sa páči, ale nie dlho.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja sa nehnevám na pána kolegu, pretože hovoril tu o nejakých sprostredkovaných informáciách. Akcia Mošnov bola vykonaná pod velením armády. To je po prvé. Po druhé, švagriná prezidenta Havla je dcéra nebohého pána profesora Ilkoviča. Pán profesor Ilkovič bol môj vysoko vážený a ctený profesor fyziky. To je celá súvislosť medzi mnou a prezidentom Havlom.

  • Smiech, potlesk.

  • Ale, dámy a páni, to, čo tu teraz odznelo, tie repliky, sú naozaj nedôstojné poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pán Lauko, nech sa páči.

  • Prosil by som kolegov z koalície pána Hofbauera a Cingela, keď takéto závažné skutočnosti oznamujú, keďže nás pozorujú všetci občania Slovenskej republiky, keby uvádzali aj autorov, pretože určite vedia, odkiaľ majú tieto informácie, ktoré vyznievajú veľmi nedôveryhodne, keď nevieme zdroje. Takže, keď budete nabudúce oznamovať takéto závažné skutočnosti, tak slušní ľudia väčšinou hovoria, aj odkiaľ majú takéto zdroje, pretože v opačnom prípade by sme si mohli myslieť, že trebárs pánu Cingelovi sa to napríklad snívalo.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Chcem len ako predseda klubu, do ktorého pán Langoš patrí, povedať na adresu pána Cingela: Hovoriť tu o nejakých zoskokoch na Kráľovej holi ako o príprave na obsadenie Slovenska, pán Cingel, tu dolu je zdravotná služba, ak náhodou máte problémy, tak je lepšie takto riešiť takéto vývody, ale nie spôsobom, ktorý tu rozvádzate. Veď to je nedôstojné, naozaj.

  • Keby prišla zdravotná služba, tak určite zoberú vás.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Nech sa páči pán Cingel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, pán kolega Mikloško, pred chvíľou ste odtiaľto odišli, ak ste využili služby zdravotnej služby, ja vám v tom nebránim, nech sa páči, môžete si to zopakovať. Ja som tu vyslovil názor na vystúpenie jedného člena parlamentu, ktorý sa takýmto spôsobom správa k vláde. Jednoducho ak tu robí vlastné výklady, musí to robiť cez prizmu svojich činov.

    A ja to tak posudzujem na základe informácií, ktoré som dostal. Pán kolega Lauko, to je tvoj problém, že si nevnímal tú situáciu, a ty zrejme ani keď budeš umierať, nebudeš vnímať, že sme vlastne po 1 000 rokoch konečne v samostatnom štáte, ktorý sa, chvalabohu, vyvíja na prospech všetkých občanov.

  • Ďakujem. Pán Prokeš, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne,

    predovšetkým vám ďakujem za to, že mi dovolíte vystúpiť. Pán predsedajúci, dovoľte mi osloviť aj tých, ktorí sledujú tento prenos, a ubezpečiť ich, že pokiaľ nevystupujeme pred kamerami, rokujeme omnoho vecnejšie. Zrejme to oko kamery mnohých z nás zvádza k tomu, aby sme sa dali na divadelnú dráhu namiesto toho, aby sme hovorili o predmete, ktorý máme pred sebou, o návrhu zákonov.

    Dovoľte mi teda, aby som sa dotkol práve toho návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Treba konštatovať, že prijatie zákona o Armáde Slovenskej republiky bolo poznačené enormnou a historicky ojedinelou záťažou vtedajších ústavných orgánov Slovenskej republiky, najmä vlády Slovenskej republiky, spojenou s kreáciou všetkých inštitúcií, najmä však ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. Preto bolo potrebné už zákonom číslo 263/1994 Z. z. novelizovať zákon číslo 3/1993 Z. z. a využiť skúsenosti pri budovaní Armády Slovenskej republiky.

    Z podobných dôvodov pristúpila vláda k ďalšej novelizácii zákona o Armáde Slovenskej republiky, ktorá má predovšetkým vyjadriť postavenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky v záujme jednoznačného výkladu príslušných právnych predpisov a prehĺbiť doterajšie organizačné členenie Armády Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že predkladaná novela zákona sleduje posilnenie budovania obrany nášho štátu, odporúčam prijať navrhovanú novelu zákona, ktorá podrobne vymedzuje postavenie a pôsobnosť ministerstva obrany a generálneho štábu pri plnení úloh Armády Slovenskej republiky, používanie štátneho jazyka a taktiež podporujem správu spoločného spravodajcu, vrátane ním prednesených pozmeňovacích návrhov.

    Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte niekoľko vecných poznámok k tomu, čo tu odznelo vo vzťahu k tomuto zákonu. Predovšetkým obvinenie pána Langoša, ale aj ďalších, že celá moc je v rukách vlády, je výsmechom im samým, pretože sami ukázali v roku 1994, že to nie je pravda, pretože nad vládou je parlament. Na rozdiel od toho, čo sa tu už povedalo, ak jedna osoba sústreďuje právomoci, a nie je kontrolovaná parlamentom.

    Na obvinenie, že je tu rozpor s Ústavou Slovenskej republiky ohľadne hlavného veliteľa armády, treba povedať, že právo rozkazov prezidentovi naďalej patrí a nikto ho nespochybňuje. A takisto povinnosť podriadených zložiek vykonať rozkaz. Tu sa hovorí o niečom inom.

    Dovolím si ešte povedať aj pánu kolegovi Hrnkovi, že on ako historik by mal vedieť, že ak sa jednoducho nerešpektuje historické obdobie, ak sa chce preskočiť určitý časový úsek vývoja, tak to vždy môže viesť len ku katastrofe. Musíme budovať naše inštitúcie tak, aby zabezpečovali demokraciu a rozvoj našej spoločnosti v našich historických podmienkach, s našimi skúsenosťami a s naším smerovaním, aby sme ten cieľ naozaj dosiahli. Pretože ak si kolesá nastavíme tak, ako niekto iný, kto je však v inom východiskovom bode, pôjdeme síce paralelne s ním, ale môžeme ísť pomimo cieľa, ktorý stojí pred nami a ktorý sme všetci, resp. s ktorým sme sa všetci stotožnili, alebo sme všetci deklarovali, že k nemu smerujeme. A to je demokratická spoločnosť, to je spolupráca s bezpečnostnými štruktúrami, ale aj inými, západnej Európy a vlastne celého sveta.

    Takže by som prosil, dámy a páni, aby sme sa venovali v budúcnosti predovšetkým predloženým návrhom zákona, a ak chceme robiť nejaké slovné súboje, myslím, že tie prekáračky môžeme urobiť - ak niekto na ne má chuť - mimo kamier, v bufete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu Prokešovi. Vystúpi pán Mikloško, pripraví sa pán Kanis. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Pittner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcel by som sa dotknúť dvoch vecí, ktoré tu teraz pán poslanec Prokeš hovoril, pretože je prvý, ktorý tu spomenul jeden problém, a myslím si, že ak by sme sa naň sústredili, tak celá diskusia by mohla mať vecnejší rámec.

    Ide o to, že ministerstvo obrany, tak ako aj ostatné ministerstvá, je ústredným orgánom štátnej správy. A ak si má ministerstvo obrany plniť funkciu ústredného orgánu štátnej správy, tak práve preto, že táto republika trvá vlastne len krátky čas. Má celý rad prác, ktoré stagnujú, ktoré sa neriešia a ktoré sú potrebné preto, aby sme mali funkčnú a bojaschopnú armádu. Z tohto hľadiska práve ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy samo pociťovalo, že ak bude hovoriť do vecí každodenného života armády, nebude stačiť plniť tú funkciu, pre ktorú vlastne bolo zriadené. Hľadali sa optimálne riešenia, hľadalo sa riešenie cez veliteľstvo armády. Z dobre známych dôvodov sa ukázalo, že to nebolo optimálne riešenie. Tak vznikla myšlienka generálneho štábu na čele s náčelníkom generálneho štábu ako veliteľom armády.

    A ak tu teda vzniká teraz snaha skoncentrovať do ministerstva obrany okrem funkcií ústredného orgánu štátnej správy aj velenie tejto armády, tak sa dostávame do dilemy, ktorá tu bola na začiatku, keď sa vôbec uvažovalo, čo má byť kompetenciou ministerstva obrany.

    A ešte k druhej poznámke, ktorú tu spomenul pán poslanec Prokeš, že predsa nikto neberie právo prezidentovi byť hlavným veliteľom ozbrojených síl. Domnievam sa, že v takomto prípade, keď hovoríme o práve, tak jednoznačne treba hovoriť aj o prostriedkoch, ako toto právo môže naplniť. A ako môže prezident naplniť právo hlavného veliteľa ozbrojených síl, ak nebude mať právo na návrh vlády menovať náčelníka generálneho štábu, ktorý je jeho "pravou rukou"? Takže z tohto hľadiska naozaj súhlasím s tými poslancami, ktorí upozorňujú na to, že z určitých osobných dôvodov sa tu vlastne deštruuje výkon ústavného činiteľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    nedávno som dostal na mítingu otázku, či je možné urovnať spor prezidenta a premiéra, resp. premiéra a prezidenta, to je jedno, z ktorej strany to pomenujeme. Odpovedal som, že nie, pretože celý tento spor vôbec nie je to podstatné, čo sa v tejto spoločnosti odohráva, je to jeden malý kamienok v celej tej mozaike, ktorá sa tu pred nami buduje a vytvára. Je to jeden malý kamienok na celej tej ceste od novembra po dnešok a ktorá ide ďalej k úplnému uchopeniu moci.

    Začalo sa to parlamentnou nocou 3. novembra. Odvtedy, po prvé, televízia je úplne v rukách vládnej koalície.

  • Hlas zo sály: K veci, k veci, Fero.

  • Nevyrušujte ma, prosím. Ako vidíme, začínajú sa prvé cenzúrne zásahy. Po druhé, rozhlas je úplne v rukách vládnej koalície. Po tretie, vojenská kontrarozviedka podlieha ministrovi obrany a jej kontrola podlieha vládnej koalícii. Po štvrté, menovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby robí vláda, už nie prezident.

  • Čo to má spoločné s Branným zákonom?

  • To sa dozviete, pán predsedajúci, o chvíľu, musíte byť trpezlivý.

    Po piate, kontrola SIS, teda tajnej služby, parlamentom je úplne v rukách vládnej koalície. Po šieste, menovanie predsedu štatistického úradu, tohto nezávislého orgánu, už nerobí prezident, ale vláda, to znamená, že musí slúžiť a musí pracovať tak, ako si vyžaduje vláda. Po siedme, Fond národného majetku, ktorý má...

  • To nie je politická rozprava, pán Mikloško. Hovoríte od veci.

  • Pán predsedajúci, neskáčte mi do reči, tu nie sme vo vašej strane, sme v parlamente, čiže chovajte sa slušne.

  • Ja sa chovám slušne, ale vy rozprávate od veci.

  • Veď aj tak viete, že to dopoviem celé, tak neunúvajte sa. Po siedme, Fond národného majetku, ktorý má v rukách všetky právomoci na privatizáciu, nie je v ňom nikto z opozície. Privatizácia sa deje úplne pod dohľadom len vládnej koalície. A po ôsme, potreboval som tých sedem vymenovať, páni kolegovia, aby som došiel k tomu ôsmemu, ktorý preberáme dnes, odobratie kompetencie prezidenta republiky menovať náčelníka generálneho štábu, čiže celá branná moc začína byť v rukách vlády. Základný balans, ktorý je, že minister patrí do vlády a náčelníka generálneho štábu menuje prezident, sa týmto na Slovensku odoberá. Som rád a ďakujem pánu ministrovi, že menoval štáty, kde platí to isté: Bulharsko, Slovinsko. Len podotýkam, že zabudol menovať ešte Mongolsko, že aj tam to platí.

    Je to teda komplexný proces na ceste k úplnému uchopeniu moci. Prezident republiky už nemá žiadne právomoci, ktoré mu ústava dáva cez zákon, všetky ste mu odobrali. Môže klásť kvetinky k pamätníkom. Ale tu kdesi je váš zásadný omyl. Totiž pri tejto kompetencii, ktorú ste mu ešte nechali, že môže klásť kvetinky k pamätníkom, môže ešte urobiť jednu vec, že sa nepoddá vášmu nátlaku, a to stačí. Stačí, páni, tak ako my sa nepoddáme vášmu nátlaku, máme s tým už nejakú skúsenosť, vydržali sme.

    Tu zaznieva a aj dnes zaznelo, kolega to povedal, že vyhrajte voľby. To sú také veľké silácke slová, jánošíkovské.

  • Smiech v sále.

  • Páni, demokracia neznamená vyhrať voľby a mať väčšinu v parlamente. Demokracia znamená istý hodnotový systém. K hodnotovému systému demokracie nepatrí téza, kto nie je poslušný, tak ho zlikvidujem. K hodnotovému systému demokracie nepatrí téza, že neviem sa deliť o moc. Každý tu má v ústach KDH. Páni a dámy, KDH bolo dvakrát vo vláde od roku 1989, dvakrát sa dokázalo deliť o moc a v tejto krajine bol pokoj. (Šum v sále.) A čo sme sa vôbec nezúčastnili volieb? A ako sme došli k moci?

  • Šum v sále.

  • Vážení páni, k hodnotovému systému demokracie patrí ešte jedna téza, že znakom demokracie je to, že vyhrám voľby a viem vládnuť. Bohužiaľ, vy neviete vládnuť. Váš predseda vlády nevie vládnuť, trikrát došiel do vlády a trikrát to všetko rozbil.

  • Hlas zo sály: Počkaj štyri roky.

  • Navrhujem preto, samozrejme, vypustiť § 2b ods. 6 ako paragraf, ktorý kladie ďalší kamienok, ako som povedal, na ceste k úplnému uchopeniu moci v mladej Slovenskej republike, ako to vy zvyknete hovorievať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi, aj keď hovoril od veci. Vážení, ďalšie faktické poznámky. Prosím vás, keby sme sa nerozhovorili. Pán Cuper.

  • Budem stručný, nebudem reagovať na prednášku o demokracii od pána Mikloška, lebo sú v nej medzery a značné, ale budem reagovať na vystúpenie predrečníka pána Pittnera, ktorého si vážim a vždy som si vážil. Pán Pittner sa správne vyjadril a vlastne potvrdil to, čo som povedal ja, pretože ak išlo o to, že pán ministerský predseda má vládnuť s ľuďmi, ktorých mu v podstate vyberie pán prezident, tak sa to pokladalo za celkom demokratické. Ak sa však prijíma téza, že pán prezident má veliť armáde s ľuďmi, ktorých mu vyberie vláda, to sa už pokladá za deštruovanie právomocí ústavného činiteľa.

    Som za to, a tak je to v každej demokracii, že vo vnútri výkonnej moci platia mechanizmy, že sa obidvaja títo ústavní činitelia, pretože ide o jednu moc - výkonnú moc, musia vždy dohodnúť. Bohužiaľ, na to treba aj ústavné mechanizmy. Ale tieto ústavné mechanizmy, pán Pittner, boli, bohužiaľ, u nás porušené a pán prezident dostal právo absolútneho menovacieho veta voči všetkým menovacím aktom vlády, a tým bola porušená harmónia výkonnej moci. Ak sa v tomto urobí náprava, som za to, aby to bolo tak, ako je to v každej demokracii, ale na to treba zmenu ústavných mechanizmov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Delinga, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som si veľmi ozrejmil v priebehu tejto trojdňovej debaty hlavne to, čo povedal pán poslanec Filkus, ale keďže rozumiem tomu, čo tu povedal pán poslanec Mikloško, tak by som ho chcel doplniť ešte o deviaty bod, a to, že opozícia ešte nie je v rukách koalície.

  • Smiech v sále.

  • K tým prezidentským právomociam iba toľko, čo tu bolo veľa ráz spomínané: my nie sme prezidentský štát. Ak prezidentským štátom budeme, tak potom všetky moci budú v rukách prezidenta. My sme parlamentný štát. Takže ak by to bol ten model, ktorý tu opisoval pán Mikloško, potom do rúk prezidenta by sa mala sústrediť nielen branná moc a armáda, ale aj tie pánom Langošom spomínané Ľudové milície, ale potom by musel byť aj generálnym tajomníkom, na doplnenie, takže to vari nie.

    A pokiaľ ide o ten pokoj pri KDH, keď bolo pri moci, tak to skutočne bol pokoj až do tej miery, že váš brat Marián z nitrianskeho Stavoprojektu vyhádzal projektantov, ktorí sympatizovali s Hnutím za demokratické Slovensko, pán Mikloško, takže ten pokoj tam skutočne bol, dokonca na pôde projektového ústavu.

  • Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás úctivo požiadať, aby ste využili svoje právo v súlade s rokovacím poriadkom a aby ste poslancovi, ktorý nehovorí k veci, odobrali slovo.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja by som k pánu kolegovi poslancovi Mikloškovi mal jednu krátku pripomienku. Som veľmi rád, že to, čo povedal, sme nepočuli len my, poslanci, ale občania našej republiky. A povedal, že vládnu, ale nevyhrávajú voľby. Áno, je to pravda, chcú vládnuť, ale voľby nevedia vyhrať. Čiže som veľmi rád, že máme prenos televízie a že to počuli občania Slovenskej republiky. Za to mu ďakujem a mám z toho radosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Mikloško.

  • Na adresu pána poslanca Hofbauera chcem povedať, že po tom, čo tu pána Langoša označil za švagra pána prezidenta Havla, druhýkrát strelil kozla, keď povedal, že môj brat vyhadzoval z ústavu, pretože, vážení páni poslanci, môj brat od nežnej revolúcie pracuje v KDH. Buďte taký dobrý, tie vaše historické poznámky možno platia v oblasti mníchovskej republiky, ale tá novodobá história vám nejako uniká.

  • Nech sa páči, pán Kanis. (Po chvíli:) Pani Garajová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa ospravedlnila všetkým v parlamente za to, že som hlasovala za prenos rokovania Národnej rady Slovenskej republiky Slovenskou televíziou. Dnes som presvedčená, že prenos televízie je dobrý len nato, aby sa niektorí poslanci predvádzali na televíznej obrazovke, ako napríklad pán Mikloško. A ešte si neodpustím: po slovensky sa nehovorí streliť kozla, ale streliť capa.

    Ďakujem.

  • Ctené dámy, vážení páni,

    niekoľkokrát sa tu povedalo, že naša republika je mladá, a zrejme by bolo dobré, aby sme si to uvedomili aj pri rokovaní o návrhu tejto novely. Slovenský parlament už dvakrát rozhodoval o tomto zákone. Prvýkrát 16. decembra 1992, keď tento zákon zriaďoval Armádu Slovenskej republiky. Ten dátum je veľmi dôležitý - 16. december. Odráža totiž a vyjadruje to, čo vyjadruje aj Ústava Slovenskej republiky, že tento zákon a táto ústava vznikli v inej štátoprávnej realite, ako je dnes.

    Bolo prirodzené, že v podmienkach Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tie zákony, ktoré boli a mali pôsobiť už v podmienkach novej samostatnej Slovenskej republiky, jednoducho museli rešpektovať túto štátoprávnu realitu, a preto tento zákon ako aj ústava jednoducho majú isté medzery, ktoré sú zákonitým dôsledkom toho, že nevznikli na pôde samostatnej Slovenskej republiky. Takisto novela číslo 263/1994 Z. z. vlastne reagovala na vývoj, ktorým Slovenská republika prešla od 16. decembra do leta minulého roku.

    Musím povedať, že tu, v tomto parlamente, by nám mali byť otázky obranyschopnosti našej vlasti, našej bezpečnosti, záležitosti našej armády sväté a malo by sa k nim diskutovať vecne. Z doterajšej diskusie vecnosť často unikala a pozornosť sa venovala otázkam druhoradým alebo nesúvisiacim s touto témou. Zákon číslo 3/1993 zo 16. decembra 1992 obsahoval v podstate 7 paragrafov, ktorými sa zriaďovala Armáda Slovenskej republiky, určilo sa, čo armádu tvorí, bolo tam použité teritoriálne kritérium, to znamená určené, čo sa na území Slovenskej republiky stáva Armádou Slovenskej republiky. Stanovili sa tam úlohy armády, zmena zriaďovateľa organizácií a právnických osôb, pôsobnosti armády, zmena názvu, otázky výkonu vojenskej činnej služby a prepustenie zo služobného pomeru, práva a povinnosti pracovnoprávnych vzťahov, občianskych zamestnancov a vojenská prísaha.

    Jednoducho vzhľadom na vývoj Armády Slovenskej republiky a predovšetkým vzhľadom na to, že neskôr vzniklo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a začali činnosť jednotlivé štruktúry rezortu obrany, bolo nevyhnutné novelizovať tento zákon. Ako som už povedal, je to novela číslo 263/1994 Z. z. V tejto novele sa spresnili nové skutočnosti, ktoré majú vzťah k armáde. Pokladám za najvýznamnejšie, že sa fixovali do tohto zákona aj nové štruktúry ministerstva obrany a generálneho štábu.

    Norma, ktorá sa týkala či už ministerstva obrany ako orgánu štátnej správy, alebo generálneho štábu ako najvyššieho orgánu velenia, nevznikala na základe dákeho rozhodnutia v kabinete, ale urobila sa veľmi seriózna príprava. Myslím, že pre všetkých bolo zrejmé, že existencia štruktúry Armády Slovenskej republiky jednoducho bola produktom istého provizória rozdelenia štátu a vzniku nového štátu a v Slovenskej republike takisto ako v iných štátoch bolo treba kreovať generálny štáb.

    Prípravou návrhu nového rozdelenia kompetencií ministerstva obrany a veliteľstva armády, neskôr generálneho štábu, bola poverená pracovná skupina, ktorá na základe stanovísk jednotlivých sekcií a správ spracovala materiál Zámysel rozdelenia kompetencií medzi Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a generálny štáb, ktorý bol prirodzene prerokovaný v kolégiu ministra a prešiel príslušnými procedúrami.

    Tento materiál sa týkal všetkých základných oblastí - oblasti brannej politiky, koncepčnej a normotvornej oblasti, oblasti koordinácie a účinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy, oblasti riadiacej a kontrolnej, oblasti personálnej a sociálnej, oblasti finančnej a ekonomickej. Nepochybne bolo prirodzené, že sa ukázalo, že na deľbu kompetencií medzi ministerstvom obrany a generálnym štábom boli názory rozdielne, ale riešenie, ktoré sa potom ocitlo sčasti aj v príslušnej novele číslo 263, bolo riešením, s ktorým sa identifikovali kompetentné štruktúry celého rezortu obrany. Domnievam sa, že nie je presné vyjadrenie to, ktoré sa konštatuje v dôvodovej správe k predkladanej novele, tlač 141, kde sa hovorí o tom, že tieto formulácie umožňovali subjektivistický výklad. K týmto formuláciám bol priložený dostatočný počet materiálov, dostatočne obsažný, ktoré zdôvodňovali takéto riešenie, ale k tejto novele dnes nemáme predložené nič.

    Dôvodová správa jednoducho o týchto veciach nehovorí, problém sa vzťahuje iba na to, že sa tam operuje s nie celkom definovanými pojmami riadenia a velenia. Prirodzene, nechcem rozoberať problémy, ktoré mali aj príslušné personálne obsadenie. Myslím si, že zodpovednosť voči dôležitosti tejto otázky by nás mala viesť k tomu, aby sme sa vecne rozobrali v týchto problémoch.

    Treba povedať, že Slovenská republika je skutočne mladý štát a nemá prijaté, nemá schválené niektoré zákony, ktoré sú nevyhnutné na riešenie tejto otázky. Myslím na zákon o obrane, zákon o armáde, prípadne na ústavný zákon o Rade obrany štátu, alebo Rade národnej bezpečnosti, ako bol názov použitý pri poslednom návrhu, ktorý už v Národnej rade bol.

    Najväčším problémom z hľadiska dodržiavania ústavy a zabezpečenia obrany Slovenskej republiky sa aj v tejto diskusii ukázali ústavne nevyjasnené kompetencie medzi prezidentom, sčasti Národnou radou, vládou Slovenskej republiky a aj ministerstvom obrany. Dalo by sa uviesť, aké sú riešenia tohto problému v jednotlivých krajinách.

    Pán minister tu spomínal, že otázka vymenovania náčelníka generálneho štábu je variantne riešená v rôznych európskych krajinách. Je to skutočne tak, ale treba ešte podotknúť aj to, že otázka postavenia prezidenta sa v ústavách jednotlivých štátov rieši takisto veľmi rozdielne. Pre zaujímavosť niektoré uvediem. Talianska ústava, čl. 87: Prezident má hlavné velenie brannej moci, predsedá najvyššej Rade obrany ustanovenej podľa zákona, vyhlasuje vojnový stav, o ktorom sa uzniesli snemovne.

    Francúzsko, článok ústavy 15: Prezident republiky je najvyšším veliteľom ozbrojených síl, predsedá najvyšším výborom a radám národnej obrany.

    Nemecko, ústavný článok 60: Pokiaľ zákon neustanovuje inak, spolkový prezident vymenúva a odvoláva sudcov a spolkových úradníkov, ako aj dôstojníkov a poddôstojníkov. Tieto oprávnenia môže previesť na iné úrady. V Nemeckej ústave je zaujímavé, že článok 65a hovorí o tom, že vrchným veliteľom brannej moci je spolkový minister obrany, a článok 115b, že vyhlásením stavu obrany prechádza rozkazovacia a veliteľská právomoc na spolkového kancelára.

    Dovolil som si citovať tieto veci len preto, že skutočne otázka či už právomocí prezidenta týkajúcich sa otázok vojenských, alebo aj otázka právomocí ministra obrany či náčelníka generálneho štábu je rozdielne riešená podľa toho, ako sa veci vyvinuli.

    Teraz, ctené dámy, vážení páni, k samotnému vládnemu návrhu zákona, tlač 141. Treba povedať, že tak ako predchádzajúca novelizácia aj táto novelizácia tlače 141 reaguje na nové reality v rezorte obrany, a teda tieto sa právom ocitli v obsahu tejto novely. Spresňuje niektoré veci, alebo zaraďuje do zákona niektoré štruktúry, ktoré predtým neboli.

    Chcel by som však upozorniť na bod 3, ktorý hovorí o § 2a ods. 2, kde sa navrhuje, že o zložení jednotlivých druhov vojsk armády aj ich početnom stave rozhoduje Rada obrany štátu na návrh ministra obrany Slovenskej republiky. Treba povedať, že je to vlastne prvý raz v histórii na území tohto štátu, že sa táto úloha, funkcia presúva na Radu obrany štátu. Doterajší Branný zákon v § 5 ods. 3, aj ďalšie dokumenty túto právomoc dávali vláde. Upozorňujem na to, pretože je to istá kvalitatívna zmena.

    Zároveň si dovolím upozorniť na to, že v štatútoch a pripravovaných dokumentoch týkajúcich sa kompetencií ministerstva obrany a generálneho štábu celkový počet v rámci rezortu malo určovať ministerstvo obrany a v rámci druhov vojsk generálny štáb. Tento návrh je, podľa mňa, pomerne dôležitý. Je to návrh, ktorý môže prospieť veci v tom, že Rada obrany štátu skutočne môže odstrániť niektoré problémy interpretácie alebo názorových stretov, ktoré dosiaľ v tejto otázke medzi jednotlivými inštitúciami boli.

    V novom navrhovanom § 2b, teda je to bod 5 na strane 3, sa práve rozoberá táto komplikovaná otázka. Odsek 5: Na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí vojskám armády, je podriadený ministrovi, ktorý zodpovedá za výkon svojej funkcie. Treba otvorene povedať, keby boli normálne vzťahy medzi premiérom a prezidentom, táto zmena by nikoho nevzrušila. Má isté ústavné súvislosti, to je pravda, ale právomoci prezidenta, ktoré sa týkajú Rady obrany štátu a ktoré sa týkajú dokonca i samotnej vlády, sú dostatočne veľké na to, aby v podstate uplatnil svoj záujem v prípadných aj sporných prípadoch.

    Z odbornej stránky, podľa môjho názoru, je však diskutabilné, či táto formulácia odráža zložitosť postavenia náčelníka generálneho štábu. Tak ako tu už pán poslanec Klein povedal, to, že ústava konštatuje o prezidentovi, že je hlavným veliteľom ozbrojených síl, a generálny štáb je hlavným orgánom velenia, tá jeho úvaha, ktorá tu bola, že to prepojenie tam musí byť, je podľa môjho názoru skutočne záležitosťou systémového riešenia vzťahu inštitúcií a osôb pri riešení týchto otázok.

    Navrhovaný text v odseku 5, ktorý som tu citoval, však svedčí zároveň o tom, že toto znenie môže byť platné iba v podmienkach mieru. Teda potom, ak navrhovatelia chcú byť presní, musia v tomto odseku 5 vyjadriť, že ide o podmienky mieru, pretože v podmienkach brannej pohotovosti štátu sú tieto vzťahy iné.

    K samému odseku 6, že náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra, myslím si, že v tejto polohe to nie je skutočne odborný problém, ale je to prejav politickej vôle väčšiny v tomto parlamente. Preto sa tým ani nebudem zaoberať.

    No a napokon posledná pripomienka. V článku II sa v § 3 ods. 1 navrhuje nová veta, ktorá má znieť: "V ozbrojených silách sa v služobnom styku používa štátny jazyk, ktorým je slovenský jazyk." Vážená Národná rada, keďže tento zákon má nadobudnúť účinnosť 1. júla 1995, myslím si, že zo strany navrhovateľa alebo zákonodarcu by bolo korektné, keby sa potom v článku IV navrhovala ohľadne tejto vety iná účinnosť, ako je to v ďalšom obsahu zákona. Myslím, že zákonodarca by mal byť natoľko korektný, aby dal nejaký čas na to, aby tí, ktorí neovládajú slovenský jazyk, sa na dodržiavanie tohto zákona pripravili.

    Možno sa vám to bude zdať čudné, že času bolo dosť, ale chcem upozorniť, že dosiaľ Branný zákon platil. Dosiaľ Branný zákon platil a iba toto je novelizácia § 3 ods. 1, ktorý vám pre zaujímavosť prečítam. V Brannom zákone sa táto otázka riešila takto: "Útvary ozbrojených síl sa doplňujú bez rozdielov národností. Služobným jazykom je jazyk český a slovenský. V styku s mužstvom, ktoré nepozná služobný jazyk, možno použiť aj jeho materinský jazyk." Mám pocit, že toto riešenie, samozrejme, ak si vymeníme český a slovenský jazyk a dáme slovenský, by rešpektovalo jazykovú realitu, ktorá zrejme je, a možno takéto riešenie by bolo bývalo lepšie.

    Zrejme tu nie je vôľa osvojiť si takýto návrh, ale práve preto dávam pozmeňovací návrh, aby sa v článku IV navrhovala účinnosť zákona 1. januárom 1996, pokiaľ ide o § 3 odsek 1.

    A ďalší pozmeňovací návrh si dovolím vyjadriť k tým častiam, ktoré sa týkajú vymenovania náčelníka generálneho štábu. Domnievam sa, že tu nejde len o problém spôsobu vymenovania náčelníka generálneho štábu, ale ide tu o otázku vyváženosti v deľbe moci a v kompetenciách príslušných inštitútov, spolupracujúcich, súčinných vo veci bezpečnosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky. Keďže sa problém generálneho štábu a náčelníka generálneho štábu priamo týka vzťahov, ktoré sú a majú byť upravené ústavou alebo ústavným zákonom, bolo by azda správne riešiť tieto veci systémovo v novom zákone o armáde a v ústavnom zákone o Rade národnej bezpečnosti, tým viac, že sa ústavný zákon o Rade národnej bezpečnosti vlastne dopracúva, možno je aj dopracovaný a mal by byť čoskoro predložený vláde.

    Vzhľadom na to si dovoľujem navrhnúť vypustiť z vládneho návrhu, tlač 141, v novonavrhovanom § 2b odseky 4, 5, 6 a potom, ak by toto bolo prijaté, následne prečíslovať v súčasnom § 2b odseky 3, 4 na odseky 4, 5.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Ďalej sa prihlásil pán Köteles. S faktickou poznámkou vystúpi pán Marián Andel.

  • Ďakujem. Chcel by som reagovať na vystúpenie kolegu Kanisa iba v jednej časti, že vrchný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky prezident pán Michal Kováč 16. 12. 1994 vydal rozkaz, že v ozbrojených silách Slovenskej republiky sa bude používať štátny jazyk a štátnym jazykom je slovenský jazyk. Podľa môjho názoru táto požiadavka pána Kanisa je v protiklade, alebo nie je v súlade s rozkazom vrchného veliteľa ozbrojených síl Slovenskej republiky prezidenta Michala Kováča.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    nami predložená už druhá novelizácia zákona o zriadení slovenskej armády s vyjasnením kompetencií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky sa snaží dosiahnuť zvýšenie efektívnosti na zabezpečovanie obrany Slovenskej republiky, výstavby a riadenia Armády Slovenskej republiky. Navrhovaná novelizácia, ktorá nebude mať ani finančný dosah na štátny rozpočet, by sa, až na jednu nenápadnú novelizáciu, dala podporovať.

    V navrhovanom § 2b odsek 6 namiesto doterajšej dikcie, že náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh ministra obrany, zákon číslo 263/1994, namiesto prezidenta Slovenskej republiky táto dôležitá kompetencia je zverená vláde Slovenskej republiky. Žiaľ, predložená novelizácia touto poznámkou tesne zapadá do činnosti dnešnej vlády Slovenskej republiky v okliešťovaní právomocí prezidenta. Navrhovaná úprava zákona je v ostrej kontradikcii s článkom 102 Ústavy Slovenskej republiky. V článku 102 písm. j) medzi právomocami prezidenta je uvádzané, citujem: "Prezident Slovenskej republiky je hlavným veliteľom ozbrojených síl." Teda je zodpovedný za stav Armády Slovenskej republiky a prezident ako hlava štátu a ako veliteľ ozbrojených síl musí mať plnú dôveru v generálnom štábe a vo veliteľovi takého dôležitého orgánu.

    Spôsob doterajšej praxe a zákonnú formuláciu pokladám za opodstatnenú a z medzinárodného hľadiska za obvyklú. Z tohto dôvodu v mene Maďarskej koalície navrhujem pôvodný text zákona číslo 263/1994, t.j. aby text § 2b odsek 6 znel, citujem: "Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra obrany."

    Taktiež súhlasím so stanoviskom poslanca Kanisa, aby sme v článku II navrhovanú druhú vetu § 3 ods. 1 ako zbytočnú buď prerokovali, alebo vypustili. Navrhujem, aby sme ju vypustili. Novelizácia v takej dikcii by pôsobila zbytočné konflikty s príslušníkmi napríklad Armády Českej republiky. Veď Ústava Slovenskej republiky neurčuje v článku 6 povinnosť takéto kritériá používať. A chcel by som dodať, ako bývalý príslušník Československej armády, že tá armáda celkom slušne fungovala napriek tomu, že v armáde sme používali aj slovenský aj český jazyk v oficiálnych stykoch. A som presvedčený, že kvalitu a silu Armády Slovenskej republiky vôbec nepredurčí, keď tam bude platiť heslo "Slovenčina bez výnimky". Veď sa môže stať, že stratíme aj tých posledných úzko a vysoko špecializovaných odborníkov bývalej federálnej armády, ktorí u nás zostali, len preto, že používajú český materinský jazyk.

  • Ďakujem. Ďalší sa prihlásil do diskusie pán Moric.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som najprv zaujal krátke stanovisko k vystúpeniam mojich kolegov pána Šimku a pána Hrnku, ktoré podľa mňa spolu súvisia. Pán Šimko tu povedal, že KDH je na takéto časy, rozumej zlé časy, pripravené, a pán Hrnko zase tvrdil, že dnes na Slovensku chce každý Slovenskú republiku.

    Všetci vieme, ako je to s nechcenými deťmi. A pre mnohých poslancov tu v tejto sále je Slovenská republika práve takéto nechcené a opustené dieťa. Možno sa ten citát, ktorý povedal pán Šimko, zdá, akoby tie horšie časy mali prísť len tak z luftu. V tom je práve rozdiel medzi ponímaním súčasného stavu opozície a v opozícii, a súčasného stavu koalície a v koalícii v našom štáte. My sa možno detsky, možno naivne tešíme práve na to, že na Slovensku prídu tie lepšie časy. Opozícia sa teší, dalo by sa povedať diabolsky a dosť premyslene, že na Slovensku prídu tie horšie časy. A čo je horšie na tom všetkom, že sa na príchode a formulovaní tých horších časov sama podieľa.

    Pokiaľ ide o vlastný zákon, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Zb., reaguje na vývoj a skúsenosti získané pri budovaní Armády Slovenskej republiky doteraz. Predložený návrh sleduje posilnenie budovania obrany nášho štátu. Výrazným sa javí hlavne § 2b, kde je upravená kompetencia ministra obrany vo vzťahu k náčelníkovi Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky. Na rozdiel od svojho predrečníka plne podporujem ustanovenie, ktorým sa zakotvuje používanie slovenského jazyka v služobnom styku a táto oblasť bude v súlade s článkom 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Nemyslím, že na svete existuje jedna jediná armáda, bojaschopná, samozrejme, kde by si člen armády mohol vybrať služobný jazyk. To je...

  • Hlas zo sály.

  • Veď tak to aj dopadlo, pán kolega, v tej československej armáde, tak aj vyzerala. Ani proti Mníchovu sme sa nezachránili, ani proti Rusom, keď sem prišli, sme sa nezachránili. Tak to aj dopadlo. Možno konštatovať, že prijatím tohto zákona...

  • Hlas zo sály.

  • Čo, už ste doplávali? Možno konštatovať, že prijatím tohto zákona sa vytvoria predpoklady na kvalitnejšiu výstavbu Armády Slovenskej republiky.

    Aj keď odsek 3 § 3 Branného zákona číslo 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov obsahuje ustanovenie, podľa ktorého organizáciu ozbrojených síl upraví vo svojej pôsobnosti ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra služobnými predpismi, odporúčam § 2b doplniť o nový odsek 3 tohto znenia: "Podrobnosti o organizačnom členení armády v ods. 1 upraví ministerstvo obrany vykonávacími predpismi." Číslovanie odsekov 2 až 6 by sa potom posunulo na čísla 3 až 7. Toto ustanovenie by eliminovalo akúkoľvek pochybnosť, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s aplikáciou splnomocňovacieho ustanovenia prv vydaného Branného zákona na vykonávanie neskoršie vydaného zákona o Armáde Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Moric, vy nepoužívate presné citácie a modifikujete si zámery, s ktorými boli tie vyhlásenia, ktoré sme tu mali v našich vystúpeniach, zamýšľané. Prečítam vám, ako boli myslené tie ťažké časy a ako som to naozaj povedal. Konštatoval som, že napätie aj konflikty medzi ústavnými orgánmi sú v slobodnej demokracii normálne a dokonca môžu byť i ozdravujúce. Nesmú však mať likvidačný charakter. Ak sa tak stane, a vtedy som povedal, že vy sa o to usilujete, pripravme sa na ťažké časy. O tom som hovoril. Ťažké časy vtedy, keď sa tu zlikviduje rozdelenie moci, ktoré je základom každej demokracie.

    Pokiaľ ide o tie nechcené deti, ja neviem, čo je to nechcené dieťa. Pre mňa sú všetky deti chcené. A v prípade, že by niektoré dieťa nebolo plánované, tak ja mám všetky deti rovnako rád.

    A pokiaľ ide o hlasovanie o rozdelení bývalej federácie, my sme aj vtedy veľmi jasne povedali, že podľa nášho názoru o tejto otázke by malo svojprávne rozhodnúť obyvateľstvo tejto krajiny, a nie 300 poslancov Federálneho zhromaždenia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Neviem, ale pre mňa osobne je tragédiou, ak sa tu rozpráva o tom, aký by mal byť veliaci jazyk v Armáde Slovenskej republiky, teda v samostatnej republike. Ak niekto povie čeština, niekto povie čechoslovačina, ako som tu počul, je to svojím spôsobom tragédia a ešte sa aj na to tlieska. Ale prosím, to je vlastne potvrdenie toho, čo som povedal v poslednej faktickej pripomienke. To je po prvé.

    Po druhé: Pani poslankyňa Schmögnerová tu vystúpila a oslovila preriedené rady Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by bola televízia seriózna, tak by sa v prvom rade zamerala na tie ozaj preriedené rady na ľavej aj na pravej strane. Inak ja si myslím, že koalícia je tu percentuálne oveľa viac zastúpená ako opozícia. Tam by sa bolo treba zamerať, na tie preriedené rady, ale kritika do vlastných radov, myslím si, je vždy veľmi správna a veľmi zdravá.

  • Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    veľmi pozorne počúvam túto diskusiu najmä preto, že v dôvodovej správe bolo uvedené príliš málo, prečo treba tieto zmeny urobiť. Očakával som, že pán minister vo svojom vystúpení alebo možno páni a panie poslankyne z vládnej koalície zdôvodnia navrhované zmeny. Žiaľ, okrem istých prekáračiek - chcel by som upozorniť, že to nie sú šarvátky, ale po slovensky prekáračky - sme sa nedozvedeli z úst poslancov vládnej koalície ani z úst pána ministra žiadny seriózny dôvod.

    Ak dovolíte, preto sa obrátim k dôvodu, ktorý si môžeme prečítať v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, k dôvodu, pre ktorý je potrebné, aby náčelníka generálneho štábu menovala vláda, a nie prezident. Budem citovať z dôvodovej správy. Bod 5: "Ustanoví, že náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra obrany." Teda je to zdôvodnenie, že biele je biele. To je vlastne všetko.

    Domnievam sa, že novely zákonov prijímame preto, aby sa zlepšila funkcia alebo výkonnosť jednotlivých zložiek štátnej správy. Žiaľ, nikto tu nezdôvodnil, prečo sa k takejto zmene pristupuje. Teda skutočne prosím, ak sú ešte prihlásení poslanci vládnej koalície, prípadne aby pán minister vo svojom záverečnom slove jednoznačne poukázal, k akému výraznému zlepšeniu stavu slovenskej armády a jej obranyschopnosti príde, ak náčelníka generálneho štábu bude menovať vláda, či budú naši vojaci vedieť lepšie strieľať, či budú lepšie organizovaní, alebo čo je vlastne dôvodom. Inak budem presvedčený, že ide len o politicky motivovanú novelu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán kolega Kováč. Veľakrát alebo z úst asi siedmich poslancov zaznela otázka, čo sa zlepší. Treba povedať, že sa zlepší. Vojaci budú vedieť lepšie strieľať, budú vedieť lepšie pochodovať, velitelia budú vedieť lepšie veliť a celá naša armáda bude lepšie vedieť brániť našu Slovenskú republiku. Chceli ste vedieť, čo bude lepšie.

    Druhá vec: Pán kolega Šimko, som veľmi rád, že si mi oponoval - neviem, prečo si mi vykal. Viem, že v služobnom styku sa vyká, no toto nie je služobný styk, služobný styk je niekde inde -, že si mi oponoval v tých veciach, v ktorých si mi oponoval, a neoponoval si mi v tej jednej veci, v tej podstatnej, že pocit ohrozenia a pocit ťažkých časov vy vyprovokujete a vyprovokúvate.

    Ďakujem.

  • Znovu chcem povedať, alebo dodatočne vysvetliť pánu poslancovi Mikloškovi princíp delenia moci v štáte. Pán Šimko sa stále snaží nahovoriť občanom tohto štátu, že tu niekto nejakú moc chce likvidovať. Už 200 rokov však platí, že moci sú len tri. Niet moci prezidentskej alebo ministerskej, je len moc výkonná. A ak ide o deľbu v rámci tejto moci, tak hovoríme o kompetenciách. Tak nech pán poslanec Šimko láskavo používa správnu terminológiu. My iba presúvame kompetencie z prezidenta na vládu, ale neoberáme nikoho o nijakú moc, lebo výkonná moc patrí ministerskému predsedovi aj prezidentovi dohromady. To je k prvej časti.

    K druhej časti: Pán poslanec Šimko, sú chvíle v dejinách národa, keď skutočne musia zaň rozhodnúť politici, pretože tak, ako sa vy snažíte teraz šíriť demagógiu, lebo sú tu masmédiá, tak aj vtedy federálne masmédiá ovplyvňovali tento národ a vtĺkali mu do hlavy, že je nesvojprávny a že sám existovať nemôže. A preto bolo potrebné, aby rozhodli politici. Alebo mohol rozhodnúť aj sám národ, ale boli by sa museli vytvoriť také podmienky, aby federálny štát do jeho rozhodovania nezasahoval. Ale vy vtedy vo Federálnom zhromaždení, keď sa v tých hektických chvíľach o tom malo rozhodovať, vy ste nás všetkých nazvali barbarmi, ktorí rozbíjajú kvitnúci štát. A poznám ešte jedného pána z inej politickej strany, ktorý sa neskôr nehanbil byť predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, ten vyhlásil, že ich úlohou na federálnej úrovni nie je nič iné, ako deštruovať naše úsilie o samostatný slovenský štát. Týmto ľuďom nakoniec nič nebránilo v tom, aby sa ujali v ňom funkcií a dokonca, samozrejme, vykladali, akí sú demokrati a ako ho oni chcú demokraticky spravovať. Ale v každej demokracii, pán kolega poslanec Mikloško, je základným princípom, že moc sa získava voľbami, a nie rôznymi všelijakými politickými trikmi po voľbách.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Mám len dve poznámky k pánu poslancovi Moricovi. Myslím si, a dokonca som aj presvedčený, a nielen ja, že na základe tohto zákona nikto nebude vedieť lepšie strieľať. Ale na základe tohto zákona vláda získa absolútnu moc nad armádou. To si priznajte. To je jedna vec.

    Druhá moja pripomienka: Pán poslanec Moric, zlé časy neprichádzajú z luftu. To máte fakt pravdu, ale prichádzajú na základe činnosti vlády, na základe toho, že ministri porušujú zákony, a na základe toho, že niektorí poslanci, poslanci vládnej koalície, tvrdia, že demokracia je terorom väčšiny.

  • Pán Bugár, vymýšľate si. Nech sa páči, pán Kováč.

  • Chcel som poďakovať pánu poslancovi Moricovi, lebo si myslím, že povedal hlbokú múdrosť, že zmena v kompetencii vymenovania náčelníka generálneho štábu naučí vojakov lepšie strieľať. Teším sa, že to pochopia všetci vojaci základnej služby.

    Na druhej strane dovoľte, aby som povedal, že terajšieho náčelníka generálneho štábu, generála Tuchyňu, vymenoval prezident republiky. A nemyslím si, že tento náčelník generálneho štábu je príčinou toho, že vojaci nevedia dobre strieľať, dobre pochodovať a dobre brániť vlasť. Ja sa naopak domnievam, že pán generál Tuchyňa je špičkovým odborníkom na svojom mieste, napriek tomu, že ho vymenoval pán prezident. Dávam tieto slová do úvodzoviek, pán Moric.

  • Ďakujem. Pán Haťapka, nech sa páči.

  • Vážení páni podpredsedovia, vážené kolegyne, kolegovia,

    niektoré poznámky už nemôžem počúvať, myslím si, že ak ide o veliaci jazyk, v slovenskej armáde by mal byť úplne jednoznačne jazyk slovenský, veď napríklad v cudzineckej légii je niekoľko národností, desať, dvadsať alebo koľko, a je len jediný jazyk - francúzština. Myslím, že toto má byť absolútne samozrejmé. A vzhľadom na to, že stále sú ďalšie a ďalšie technické poznámky, dávam procedurálny návrh, aby sa rozprava ukončila.

  • Ďakujem. Je to procedurálny návrh, dám hlasovať. Prezentujme sa. Hlasujeme o ukončení rozpravy.

  • Šum v sále.

  • Áno, dáme opakovať hlasovanie. Prosím pokoj. Neboli ešte všetci v sále. Pán Šimko, doma si rozkazujte. (Smiech v sále, potlesk.) Budeme opakovať. Nech sa páči, prezentujme sa ešte raz. Hlasujte o ukončení rozpravy. Ďakujem. Žiadam skrutátorov, aby sčítali, koľko je v sále prítomných. Vieš, koľko máte hriechov?

  • Smiech v sále.

  • Budeš sa musieť spovedať, lebo sa neprezentuješ. Toto kresťania nerobia. Nech sa páči, skrutátori, sčítajte, lebo klamú aj kresťania. Pokoj, pokoj, vážení, sčítava sa. Aspoň náš národ vidí, ako sa prezentujete. Áno, páni, smejte sa. Tak vás budú voliť v budúcnosti.

    Koľko nás bolo?

  • Odpoveď skrutátora, že v sále bolo 103 poslancov.

  • V sále bolo 103 prítomných poslancov.

    Vážení, budeme hlasovať zdvihnutím ruky. Kto je za? Pokoj, pán Brocka, vaši voliči si vyberú.

  • Po chvíli hlas skrutátora, že 75 poslancov bolo za.

  • Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Kto je proti?

  • Po chvíli hlas skrutátora, že nehlasovalo 29 poslancov.

  • Nehlasovalo 29 poslancov. To znamená, že voliči si vyberú v budúcnosti. Ďakujem, končím rozpravu.

  • Žiada si záverečné slovo pán minister?

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    pozorne som si vypočul všetky vystúpenia jednotlivých poslancov, čiže opozičných aj neopozičných. Pôjdem postupne, tak ako jednotliví poslanci vystupovali.

    Som rád, že pán exminister Kanis povedal, že jednotlivé výstupy opozičných poslancov sú bezpredmetné a že sa nezaoberali vecnými názormi. A takisto bývalý minister Kanis povedal, že tieto navrhované zmeny majú ústavné, citujem presne, že "majú ústavné súvislosti".

    Ale aby som nebol zdĺhavý, lebo už tu dnes dlho zasadáme, a v podstate odznievali invektívy poslancov jeden na druhého, prvýkrát vyslovujem pred Národnou radou, až mi je ľúto toto všetko tu počúvať ohľadom opozičných poslancov. Chcel by som len zacitovať kompetencie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky ako najvyšší orgán výkonnej moci Slovenskej republiky zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti obrany a upevňovania bezpečnosti štátu. Rada obrany štátu je najvyšší štátny orgán, ktorý zodpovedá za riadenie príprav a organizáciu obrany Slovenskej republiky a podľa ústavného zákona číslo 10/1969 táto Rada obrany štátu rozhoduje o hlavných smeroch a zásadných otázkach prípravy obrany Slovenskej republiky, určuje základnú koncepciu obrany Slovenskej republiky a hlavne výstavbu ozbrojených síl. Členovia Rady obrany štátu sú jednotliví ministri. A chcem pri tejto príležitosti povedať, že predsedu Rady obrany štátu, ktorým je predseda vlády, a jednotlivých členov Rady obrany štátu, ktorými sú jednotliví ministri, vymenúva prezident Slovenskej republiky. Čiže neberú sa mu žiadne kompetencie a prezident Slovenskej republiky má svoju kompetenciu v tom, že je vrchným veliteľom ozbrojených síl a vydáva rozkaz.

    Pánu Kötelesovi chcem pri tejto príležitosti povedať, že na rozdiel od neho ja počúvam pána prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl a dodržiavam jeho rozkazy s tým, že 16. decembra 1994 vydal rozkaz, ktorý, citujem presne: "V ozbrojených silách Slovenskej republiky sa používa štátny jazyk." A tým je slovenský jazyk. A ja to pri návštevách v jednotlivých vojenských zariadeniach, vojenských útvaroch aj kontrolujem.

    Ďalej by som ešte chcel pripomenúť poslancom, pánu Hrnkovi a pánu Pittnerovi, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je, správne ste to povedali, pán poslanec Pittner, ústredným orgánom štátnej správy a jeho úlohou je zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, výstavba a riadenie Armády Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, keď nebudem mať v kompetencii náčelníka generálneho štábu, ako ste povedali, že to treba odčleniť od ministerstva obrany, ako sa môžem podieľať na úlohe zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, na výstavbe a riadení Armády Slovenskej republiky?

    Nebudem hovoriť dlhšie. Myslím si, že tie zdôvodnenia, ktoré sa tu požadovali, sú zakotvené v jednotlivých zákonoch, či už je to pri Rade obrany štátu, či už je to pri vláde Slovenskej republiky ako najvyššom orgáne.

    Vystúpenia iných jednotlivých poslancov, ktorí tu nehovorili vecne, je zbytočné pripomienkovať.

    Na záver môžem povedať len toľko, že tento zákon presne vymedzí kompetencie náčelníka generálneho štábu a ministerstva obrany tak, ako to pán exminister Kanis zdôvodňoval, a taktiež sa vytvoria predpoklady na kvalitnejšiu výstavbu Armády Slovenskej republiky, a nie tak ako pán poslanec Kováč hovoril, že tu niekto nespochybňuje náčelníka generálneho štátu. Nikto, ani v mojom vystúpení, ani v tomto návrhu zákona. Tu sa prekladajú kompetencie, že náčelníka generálneho štábu na základe návrhu ministra bude menovať vláda. Čiže je to presne v súlade s jednotlivými zákonmi, ktoré dnes platia.

    Na záver odporúčam Národnej rade prijať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1964 Zb. a mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Andrejčák?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    som veľmi rád, že sa skončilo odpoludňajšie poslanecké šantenie okolo vysoko odbornej témy. Nedá mi, aby som na veľký pátos, ktorý odznel vo vystúpení pána Šimka, nepovedal aspoň niečo.

    Pán poslanec, vážil som si vás ako právnika a dával som dobrý pozor, čo vysvetľujete. Som zdesený, ako úmyselne sa snažíte prekrútiť skutočnosť. Vy dobre viete, že je naším právom podľa počtu hlasov meniť zákony. A veľmi dobre viete, že v ústave v článku 102, keď ste tam hovorili o protiústavnej činnosti, v písmene g) je doslova právo prezidenta definované: "vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon; vymenúva profesorov a rektorov vysokých škôl, vymenúva a povyšuje generálov". To vymenúva a povyšuje generálov, to je do prvej generálskej hodnosti a v hodnosti generálov. Takže viete dobre, že my teraz vlastne robíme ten zákon, ktorý nám ústava umožňuje robiť, takže to nie je protiústavné. Ale to odznelo vo viacerých vystúpeniach. Budem už počúvať a sledovať a uznávať výroky úplne iných právnikov. A som veľmi rád, že aspoň trošku ste nám na konci zahrozili, ale na to sme si už zvykli.

    Chcel by som ešte reagovať na vystúpenie pána poslanca Hrnku. Je členom nášho výboru, a až tu budú Angličania, rád v jeho prítomnosti rozviniem debatu o zlom demokratickom systéme podľa jeho názoru v Británii a použijem jeho citát, ako definoval nás, keď ideme robiť to, čo robia oni. Veľmi sa mi páči jeho téza ako historika, že v iných štátoch, keď je zákon, tak je zákon a ten platí. Preboha, len to nie, pretože to by sme ešte vždy mali v ústave článok 4. Tak radšej nie. Len nech má Národná rada naďalej právo meniť zákony, a keď má veľa hlasov, tak aj ústavu.

    Na vystúpenie pána poslanca Langoša: Pán poslanec, odporúčam vám, aby ste si prečítali niektoré zákony, Branný zákon, zákon o výkone služby, aby ste pochopili, že zákon definuje ozbrojené sily, ozbrojené zbory, ozbrojené zložky a tak ďalej. Nechcem robiť školenie, preto to skracujem.

    Pán poslanec Mikloško, systém, ktorým ste tu hovorili, sa mi ľúbi, ale neviem, prečo pokladáte prezidenta Slovenskej republiky za človeka, ktorý nemá žiadne právomoci dané ústavou, to som nepochopil. Ja som tiež rodák z dediny, takže sa tomu ani nedivím. Tým nepokladám nás dedinčanov rodom za hlúpejších, akurát možno dávame viac pozor aj vtedy, keď druhí spia, či to, čo nám hovoria, je pravda, alebo nie. A ja som pravdu v tom vystúpení nevidel a v tom čase som rozmýšľal, a to myslím veľmi vážne, pán poslanec, že navrhnem v pondelok, aby sme rokovali v piatok aj odpoludnia, pretože keď môže niekto vedome klamať v parlamente, tak nemá morálne právo stretnúť sa so Svätým Otcom.

  • Oživenie v sále, potlesk.

  • V priebehu diskusie odznelo niekoľko návrhov. Prvý návrh predložil pán poslanec Langoš.

  • Hlasy v sále.

  • Prvý návrh predložil pán poslanec Langoš.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Som pripravený k jednotlivým návrhom.

  • Hlasy v sále.

  • Vážení páni a dámy, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Andrejčáka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech sa páči.

  • Prvý návrh podal pán poslanec Langoš. Navrhuje, aby bola v návrhu novely upravená formulácia, že "armáda tvorí ozbrojené sily."

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, vážení, dosť ste sa už dnes narozprávali. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Väčšinu života som bol vojakom z povolania a tam sme museli pred nadriadenými počkať, kým skončia, a podriadených tiež nechať hovoriť.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • V spoločnej správe sú tieto návrhy:

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán Andrejčák. Môžete pokračovať.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • K názvu zákona: Názov zákona sa mení takto: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z., zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon číslo 76/1949 Zb. (hlasy v sále) o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov." Odporúčam návrh prijať.

  • Pán poslanec odporúča návrh prijať. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem. Uvádzajte ďalej.

  • Po druhé: Doplniť o nový článok III v znení, ktoré som prečítal. Máte ho uvedené v novom znení na strane 3 spoločnej správy. Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Po tretie: V článku IV sa slová "1. júlom 1995" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia". Návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať, pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Pán poslanec Langoš dal dva návrhy - zmeniť formuláciu v tom zmysle, že armáda tvorí ozbrojené sily. Návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Pán poslanec pozmeňovací návrh neodporúča prijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Druhý návrh pána poslanca Langoša: vypustiť v predloženej novele ustanovenie § 2 b) ods. 6. Návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Čiže ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Mikloško navrhoval jeden návrh. Pán poslanec, váš návrh bol v podstate totožný s druhým návrhom pána poslanca Langoša, ktorý ho navrhol vypustiť. Myslím, že netreba o ňom hlasovať.

    Ďalej boli návrhy pána poslanca Kanisa. Navrhuje vypustiť v § 2 odseky 4, 5 a 6. Návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • O druhom návrhu pána poslanca Kanisa netreba hlasovať, pretože prvý nebol schválený. Išlo tam o technickú záležitosť.

    Tretí návrh pána poslanca Kanisa: V článku IV doplniť vetu v § 3 ods. 1, že § 3 ods. 1 nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 1996. Návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento pozmeňovací návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Pán poslanec Köteles mal dva návrhy. Návrh číslo 1 bol totožný s návrhom, ktorý podal pán poslanec Langoš ako druhý. Preto považujem za zbytočné dať o ňom hlasovať. Navrhoval vypustiť článok v § 2b ods. 6.

  • Hlas zo sály.

  • Prepáčte, navrhoval do vládneho návrhu vložiť namiesto terajšieho odseku 6 to, čo je v pôvodnom zákone 236. Pán poslanec, prosím vás, prečítajte presnú formuláciu.

  • Pán poslanec, nech sa páči, formulujte svoj pozmeňovací návrh.

  • Navrhujem, aby text § 2b ods. 6 znel: "Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra obrany."

  • To je návrh pána poslanca na zmenu vládnej novely. Neodporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca neodporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Druhý návrh pána poslanca Kötelesa bol totožný s tretím návrhom pána poslanca Kanisa, o ktorom sme už hlasovali. Preto pokladám hlasovanie o ňom za zbytočné.

    Posledný bol návrh pána poslanca Morica k bodu 4 § 2a nový ods. 3 znie: "Podrobnosti o organizačnom členení armády (podľa odseku 1) upraví ministerstvo obrany vykonávacími predpismi." Odporúčam návrh prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Pán predsedajúci, to sú všetky návrhy. Môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Odporúčam vládny návrh v znení schválených pripomienok prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento zákon.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1994 Z. z. a mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vážení prítomní, schôdza Národnej rady Slovenskej republiky pokračuje v pondelok 26. júna 1995 o 10.00 hodine.

    Záujemcom o leteckú prepravu oznamujem, že dnes lietadlo odlieta hodinu po skončení schôdze. O 30 minút bude pristavený autobus pred Národnou radou Slovenskej republiky.

    V pondelok 26. júna 1995 je letecká preprava zabezpečená z Košíc o 7.00 hodine, z Popradu o 7.40 hodine, zo Sliaču o 8.20 hodine.

    Ďakujem. Dávam slovo pánu poslancovi Prokešovi.

  • Chcel by som nielen tým Jánom, ktorí sú tu v miestnosti, ale aj všetkým popriať k ich sviatku všetko najlepšie.

    Ďakujem.