• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme včera prerušili pred rozpravou o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Vaškovič sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pán predseda, dovoľujem si vám oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy som dostal zatiaľ tri písomné prihlášky v tomto poradí: pán poslanec Fico, pán poslanec Bajan a pán poslanec Pásztor. Včera sa ako prvá do rozpravy prihlásila a žiadala o slovo pani spoločná spravodajkyňa. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, poslankyne, poslanci,

    predkladám štyri pozmeňovacie návrhy. Po prvé, ide o bod číslo 10 spoločnej správy, je to bod 14 navrhovaného zákona. Navrhujem takúto zmenu: V § 16 ods. 8 za slová "bytového družstva" sa vkladajú slová "alebo obce".

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týka bodu 16. V § 18 ods. 3 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "V prípadoch, keď došlo medzi predávajúcim a kupujúcim k dohode o kúpnej cene bytu, ku dňu 1. júlu 1995" - a ďalej pokračuje "spôsob výpočtu uvedený v odseku 1 sa nepoužije ku dňu 1. júla 1995."

    Ďalší pozmeňovací návrh je k bodu 22, ide o bod 28 zákona. Za slová "príspevkových organizácií" vložiť slová "Ministerstva financií Slovenskej republiky" a za slová "Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" slová "Ministerstva školstva Slovenskej republiky".

    Posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladám, je k bodu 23 spoločnej správy. Ide o bod 28 zákona, kde v § 29 ods. 3 sa na konci pripájajú slová "a byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky, získané z prostriedkov štátneho rozpočtu od roku 1995".

    To je z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spoločných spravodajcov. Prosím pána poslanca Fica. Pán poslanec Fico tu nie je, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som sa vyjadril k prerokúvanej otázke a navrhol, v nádeji, že prejdú, pár pozmeňovacích návrhov.

    Na úvod mi dovoľte pár všeobecných poznámok k predkladanej novele. Možno konštatovať, že niektoré návrhy, ktoré sú predložené v novele 182, naozaj zlepšujú niektoré úskalia, ktoré boli zanesené v pôvodnom zákone. Čiže by som pokojne mohol navrhnúť, alebo zaradiť odstránenie jedného z neústavných obmedzení práv vlastníkov v § 1 ods. 2, nové definície, ako je spoločné zariadenie v dome, v spoločnej časti príslušenstvo domu, podlahová plocha bytu, a zaradenie odseku o nevyhnutných náležitostiach zmluvy v prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru.

    Medzi ďalšími kladmi možno konštatovať aj fakt, že je zanesená povinnosť správcovi predkladať vlastníkovi bytov raz ročne správu o finančnom hospodárení. Pre vlastníka bytu je táto správa veľmi dôležitá aj vzhľadom na to, že sám môže zvážiť, kto bude spravovať jeho byt.

    Veľká diskusia medzi našimi spoluobčanmi vznikla ohľadom ceny bytu. Pokus, ktorý podniklo ministerstvo financií ako gestor pri tomto zákone, odstrániť mínusovú cenu bytu, sa podarilo len sčasti, a to zámenou písmen a) a b) v § 18. Odstránila sa síce mínusová cena bytu, ale nová cena bytu zjavne prevýšila strop, ktorý bol v pôvodnom zákone.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tým negatívam, ktoré podľa môjho názoru sú odstrániteľné, aspoň niektoré z nich, prijatím niektorých pozmeňovacích návrhov. Spracovaná novela v niektorých častiach obsahuje, ako som už povedal, určité kvalitatívne zlepšenie, ale na druhej strane neodstraňuje hlavné problémové časti a navrhuje nové obmedzenia vlastníckych práv obcí. Zavádza inštitút povinného ponúknutia bytu nájomcovi, myslím si však, že v § 16 ods. 1 nie je presne dané do pomeru rovnaké vlastníctvo nájomcovi bytu ako vlastníkovi domu.

    Dovoľte mi ešte pristúpiť rovno k pozmeňovacím návrhom, ktoré odovzdám písomne, ako sme sa dohodli s pani spoločnou spravodajkyňou.

    V § 5 ods. 6 sa hovorí, že náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci. Som presvedčený, že nadobúdateľ by mal znášať aspoň alikvótnu alebo paušálnu sumu nákladov spojených s predajom. Uvedomme si, že veľké problémy môžu nastať pri predávaní starších domov a bytov, pretože bude treba urobiť nové geometrické plány, vysporiadať pozemok, prepočítavať ceny v domoch, kde sú aj nebytové priestory. Jednoducho, vznikne tu obrovský nátlak alebo nápor na prácu, ktorú bude treba nejakým spôsobom oceniť.

    Dovoľte však pripomenúť aj druhú skupinu vlastníkov bytov, ktorá je pomerne veľká, a to sú vlastníci družstevných bytov. Dostávame sa do pozície v prijatí takejto dikcie, že štát zaplatí náklady na prevod bytu len vlastníkom štátnych bytov. Nebudem spomínať tú skutočnosť, ako a najmä komu sa prideľovali štátne byty v minulých štyridsiatich rokoch. Bolo tam veľmi veľa opodstatnených sociálnych prípadov, ale poznáme veľmi časté prípady, keď bývalé nomenklatúrne kádre majú dva-tri byty a ešte navyše ich týmto spôsobom zvýhodňujeme, že im aj tento prevod zaplatí obec. Myslím si, že zaťažiť bytové družstvá takýmto spôsobom je veľmi neúmerné.

    V § 8 ods. 3: Zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na čas neurčitý, s výpovednou lehotou 3 mesiace." Myslím si, že lehota 3 mesiace je veľmi krátka vzhľadom na skutočnosť, že správca bude spravovať byty, ku ktorým musel urobiť niekoľko hospodárskych zmlúv, a výpoveď jednoducho nadväzuje na dodávateľa tepla, odvoz a likvidáciu odpadkov a podobne. Navrhujem, aby sme túto lehotu rozšírili o ďalšie 3 mesiace, čiže aby výpovedná lehota bola 6 mesiacov, ak už vôbec má byť určená. Podľa mňa je výhodnejšie neurčovať tam lehotu s tým, že vlastník bytu si s budúcim správcom dohodne lehotu sám. Je možné, že aj pre vlastníka bytu bude veľmi nevýhodné, ak sa dostane do ťaživej situácie, že do 3 mesiacov si bude nútený vyriešiť správu vlastného bytu.

    Aby som teda ešte citoval prvý pozmeňovací návrh - odporúčam v § 5 ods. 6 vetu: "Náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci a nadobúdateľ v rovnakom pomere." Tým by sme aspoň čiastočne zmiernili už spomínanú diferenciu medzi vlastníkom družstevného a vlastníkom štátneho bytu. V druhej časti dávam pozmeňovací návrh, aby sa v § 8 odsek 3 vypustil.

    Spoločná spravodajkyňa sa už zmienila o § 18. Táto časť oceňovania získala veľkú pozornosť medzi občanmi a pravdepodobne sa jej budeme musieť chvíľu venovať. V súvislosti s tým sa objavuje staronový problém, problém bývalých asanantov, teda problém, ktorý je nám v parlamente známy už niekoľko rokov. Ide o problém, ktorý vznikol tak, že občania pri vznikaní nových sídlisk a zastavovaní v zmysle bývalých územných plánov prišli o svoje rodinné domy, pričom boli buď odškodnení v zmysle vtedy platných cenových predpisov, alebo sú jednotlivé prípady, ktorých nie je veľa, že boli odškodnení aj mimo režimu týchto predpisov. Preto dávam na zváženie pozmeňovací návrh, že § 18 sa dopĺňa o nový odsek tohto znenia:

    "Zrážka uvedená v bode 3 patrí vo výške 90 % tým užívateľom, nadobúdateľom, ktorí vlastnili dom s príslušenstvom a tento získal štát, vrátane štátnych podnikov v likvidácii, Slovenský pozemkový fond, obce, obchodné spoločenstvá s účasťou štátu alebo Fond národného majetku dohodou alebo vyvlastnením a náhrada sa dohodla alebo určila podľa predpisov vyhlášky 18/1963 Zb., vyhlášky 47/1969 Zb., vyhlášky 73/1974 Zb., vyhlášky 129/1984 Zb. a vyhlášky 205/1988 Zb. Za bytové jednotky v dome im boli poskytnuté náhradné byty. Rovnaká zľava patrí jednému z dedičov pôvodných nadobúdateľov bytu."

    Korešpondencia medzi týmito ľuďmi a príslušnými rezortmi bola už niekoľko rokov. Dovolil by som si citovať z nich len jeden list.

    "Ministerstvo financií Slovenskej republiky chápe vaše rozhorčenie nad neprimeranými cenami, ktoré nezodpovedali skutočným hodnotám vyvlastňovanej nehnuteľnosti," a ďalej dodáva, že "táto nespravodlivosť sa mohla odstrániť až vydaním novej cenovej vyhlášky číslo 289/1989 Zb., pochopiteľne, len s účinnosťou pro futura, a nie so spätnou platnosťou." Myslím, že bližšie zdôvodnenie nie je potrebné, vieme, o čom hovoríme, takže dávam na zváženie tento pozmeňovací návrh.

    V § 18 vládneho návrhu navrhujem doplniť odsek 4, prípadne, ak bude prijatý ten predchádzajúci, tak odsek 5. "V prípadoch, keď došlo medzi predávajúcim a kupujúcim k dohode o kúpnej cene bytu podľa doterajších predpisov, zákon číslo 182/1993 Zb., spôsob výpočtu uvedený v odseku 1 sa nepoužije." Na vašu informáciu, moja predrečníčka predložila to isté znenie, len s časovým obmedzením do 1. júla. Vzhľadom na to, aspoň mám taký pocit, že nevyjde tento zákon do tejto účinnosti, ten dátum sa mi zdá nereálny. Takže odporúčam vlastne to isté znenie ako pani spoločná spravodajkyňa, ale bez časového ohraničenia, alebo s dovetkom "ku dňu účinnosti". Takže pozmeňovací návrh je bez časového obmedzenia. Na vašu informáciu, spôsob odpredaja bytov v obciach sa realizuje takým spôsobom, že najprv sa spíše zápisnica, žiadosť, odsúhlasí sa dohoda medzi nájomcom a bytovým podnikom a následne to schvaľuje príslušné zastupiteľstvo. Ak by sme vstúpili do procesu už pripravených zmlúv, všetky dohody doteraz uplatnené by boli neplatné a celý proces by musel naštartovať znova. Prosím vás o podporu tohto návrhu.

    V prípade, že neprejde pozmeňovací návrh, ktorý som predložil v súvislosti s našimi občanmi asanantmi, ako ich nazývame, odporúčam alternatívne riešenie, návrh na doplnenie § 29 ods. 5 tohto znenia: "Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na užívateľov bytov, ktorých domy, ktoré vo verejnom záujme získal štát, vrátane štátnych podnikov v likvidácii, Slovenský pozemkový fond, obchodné spoločenstvo s účasťou štátu alebo Fond národného majetku dohodou alebo vyvlastnením a náhrada sa dohodla alebo určila podľa predpisov vyhlášky" - už spomínané vyhlášky pre krátkosť času nebudem čítať - "a za bytové jednotky v dome boli poskytnuté náhradné byty. Toto platí aj pre jedného z dedičov."

    Tento paragraf sa dotýka skutočnosti, že nájomca má prednostné právo kúpy. V prípade, že opätovne po 6 mesiacoch nezareaguje na odpredaj bytu, vlastník, bytový podnik alebo iný vlastník môže tento byt poskytnúť tretej osobe. Myslím si, že minimálne túto vec by sme mohli voči týmto ľuďom urobiť, že by sme zablokovali predaj ich náhradných bytov, ktoré dostali za asanované domy.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 18 písmena a), kde slová "bezúročných splátkach do desiatich rokov" odporúčam doplniť slovom "maximálne", teda text by znel: "bezúročných splátkach maximálne do desiatich rokov."

    O § 29 ods. 3 už hovorila spoločná spravodajkyňa. Odporúčam naozaj zaradiť aj ministerstvo školstva do vymenovaných ústredných orgánov štátnej správy. Je to jeden z mála spôsobov, ako môže školstvo stabilizovať učiteľský stav na jednej strane, na druhej strane máme školy s takzvanými domovníkmi alebo správcami škôlok, školy, a jednoducho bolo by vhodné aj tieto byty vyčleniť z režimu odpredávaných bytov. Nie je ich veľa, takže nemalo by to znamenať nejakú mimoriadne veľkú ujmu.

    V § 16 ods. 8 odporúčam doplniť za slová: "ktorý vznikol" text "odo dňa účinnosti tohto zákona". Spresnilo by to text a čiastočne by sme zamedzili takému voľnému výkladu retroaktívneho účinku.

    V § 17 je na zváženie, a dávam to ako pozmeňovací návrh, je to jedna z možností, celý odsek 5 vypustiť. Navrhuje sa vypustiť časť novely, ktorá je podľa nás v rozpore s článkom 20 ústavy, nakoľko je nedovolené obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Buď sa úplne zakáže predaj, alebo sa ponechá zmluvná voľnosť. Nie je prípustné pre určitú skupinu vlastníkov predpisovať iný postup ako pre iné skupiny. Samozrejme, zásada rovnosti všetkých foriem vlastníctva sa tým porušuje.

    V prípade, že by sa bod 17 vypustil, automaticky dávam návrh, aby sa vypustil bod 18, lebo by nemal zmysel.

  • Pán poslanec, upozornili ma, že vás v auditóriu nepočuť, a ja tiež nepočujem, keby ste hovorili hlasnejšie.

  • Pán predseda, pokúsim sa hovoriť hlasnejšie, ale nemám mikrofón.

    Na strane 2 bod 10 - "správca je povinný najneskôr do 30. apríla" - vzhľadom na to, že existujú družstvá, ktoré majú v správe niekoľko, alebo budú existovať spoločenstvá, ktoré budú mať v správe niekoľko tisíc bytov, odporúčam tento dátum posunúť aspoň o jeden mesiac. Teda text by znel: "Správca je povinný najneskôr do 31. mája."

    Na strane 3 máme v návrhu novely bod 12, novodoplnený odsek 3. Odporúčam doplniť: "bez práva na pridelenie náhradného bytu alebo náhradného ubytovania". Tu vás upozorňujem na inštitút, ako je deložácia. Naozaj by som odporúčal všetkým, ktorí hovoria veľmi často o tom, že by sme mali deložovať, aby sa prišli na jednu takúto deložáciu pozrieť. Nie je to naozaj nič príjemné.

    To je všetko. Dovoľte mi ešte, aby som sa vyjadril k návrhu spoločnej spravodajkyne, k spoločnej správe. Pani spoločná spravodajkyňa odporučila zaradiť bod 1 spoločnej správy do hlasovania en bloc a neprijať ho. Žiadam, aby bol bod 1 vyradený z hlasovania en bloc a naopak, aby sme ho prijali. Vzhľadom na to, že predpokladám určité reakcie aj ďalších kolegov, na túto chvíľu by som poďakoval, pán predseda.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Pásztor. Medzitým sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Vanko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    k pánu poslancovi Bajanovi by som mal len pripomienku, že vzniesol celý rad vážnych podnetov, ale, bohužiaľ, nedajú sa prerokovať takto v pléne. Takéto závažné podnety treba predniesť vo výbore, kde sa môžeme o tom rozprávať a môžeme prizvať odborníkov, ktorí nám dajú stanovisko. Obávam sa, že ak budeme rozhodovať o niektorých veciach, tak nie som si istý, či správne rozhodneme, lebo sú tam závažné skutočnosti, ktoré sa dotýkajú aj iných zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, aj vystúpenie pána poslanca Bajana ma podnietilo k jednej poznámke, ktorá má skôr všeobecnú platnosť v súvislosti s novelou tohto zákona. Domnievam sa, že od čias prijatia pôvodného zákona, ktorým bol zákon číslo 182/1993 Z. z., je postupná cieľavedomá snaha zmeniť filozofiu tohto zákona viac v neprospech občana a viac na prospech či už obce alebo družstiev.

    Chcem len pripomenúť, že pôvodný zámer pri zmene vlastníckych pomerov k bytom po roku 1989 spočíval skôr v akte reštitúcie, v akte spravodlivosti, a nie v tom, aby si či už obec alebo družstvo urobili z prevodu vlastníckych práv k bytom výhodnú zárobkovú činnosť. Nie pre obce, družstvá sa uskutočňuje vlastnícka transformácia bytov, alebo aspoň by sa nemala tak uskutočňovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Som rád, že pán kolega Brňák vystúpil predo mnou. Navrhujem, aby sme všetky pozmeňovacie návrhy spísali, dali rozmnožiť, nemáme sa kam ponáhľať, a dali do lavíc a potom ich postupne posudzovali, lebo naozaj ide o veľmi vážny zákon. Pravdepodobne keby som to dal písomne, určite by kolega Brňák nevystúpil, lebo naozaj asi ma zle počúval.

  • Ďakujem. Prosím pána poslanca Pásztora. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kunc.

  • Pán predseda, pripájam sa k faktickej poznámke pána poslanca Bajana, pretože v tejto chvíli ide o viac, než si takto bežne predstavujeme. Je potrebné, aby sme mali možnosť zamyslieť sa práve v intenciách tých slov, čo povedal pán poslanec Brňák, nad celou vecou, aby sme mali čas.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňovacie návrhy k novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Návrh v článku I bod číslo 1 vypúšťa časť týkajúcu sa prevodu vlastníctva bytu v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve tých právnických osôb, ktoré podľa tohto zákona sú povinné previesť vlastníctvo bytov ich nájomcom. Podľa tohto návrhu sa tento zákon nebude vzťahovať na byt v rodinnom dome, ale pri ich prevode sa bude postupovať podľa Občianskeho zákonníka. Je to aj odrazom spravodlivosti, najmä ak berieme do úvahy získanie nehnuteľnosti, rodinného domu a pozemku do vlastníctva za takto regulovanú cenu. Z uvedeného dôvodu je nepochopiteľný článok II tohto návrhu, ktorý ukladá štátu ako vlastníkovi týchto rodinných domov povinnosť previesť vlastníctvo takéhoto bytu podľa doterajšieho predpisu, ak nájomca požiada do účinnosti zákona o jeho prevod.

    Máme to chápať ako nezáujem štátu o získanie finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností, a nie iba bytu, ale nebranie do úvahy existenciu trhu s nehnuteľnosťami, pri ktorých by sa malo vychádzať aspoň z ceny určenej znaleckým posudkom? Dúfam, že nejde o ďalší zo spôsobov uprednostňovania určitých skupín osôb, ktoré mali doteraz možnosť mať v nájme takýto byt v rodinnom dome, v porovnaní s ostatnými, ktorí takúto možnosť nemali. Preto navrhujem v článku 2 ods. 1 návrhu vypustiť časť: "na výpočet ceny sa použije ustanovenie článku I body 18 a 19."

    Predkladám ďalší pozmeňovací návrh. V článku I, v bode 9 sa v návrhu obmedzuje nadobúdanie vlastníctva bytov, nebytových priestorov a iných nehnuteľností spoločenstvom. Aj keď hlavnou náplňou činnosti spoločenstva má byť správa bytov a nebytových priestorov v dome, ak túto skutočnosť posudzujeme z hľadiska perspektívy, nevidím dôvod tohto obmedzenia, najmä ak príjmy z takto získaného prenájmu alebo predaja bytu alebo nebytového priestoru spoločenstvom by boli príjmom spoločenstva, ktoré by sa mohli použiť na zveľaďovanie tých bytov alebo nebytových priestorov, ktoré spravuje spoločenstvo. Je potrebné všetky zásahy do oprávnení právnických osôb náležite premyslieť, aby sme nevytvárali značné množstvo rôznych druhov právnických osôb, ktoré budú mať značne obmedzené oprávnenia, najmä v prípadoch, ak tieto nie sú právnickými osobami s účasťou štátu. Preto navrhujem vypustiť z článku I bod 9 ods. 6.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, potom pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    uznesením vlády číslo 571 zo 14. júna 1994 bola schválená koncepcia bytovej politiky a rozvoja bytovej výstavby v rokoch 1994 až 2000. Súčasťou uznesenia je jeho príloha nazvaná Opatrenia na zabezpečenie koncepcie bytovej politiky a rozvoja bytovej výstavby v rokoch 1994 až 2000. Opatrenie číslo 10 tejto prílohy znie: "Upraviť znenie zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, aby sa urýchlil predaj bytov." Minister financií s termínom druhý polrok 1994. Súčasná vláda ako jedno z prvých uznesení prijala aj uznesenie o oddialení splnenia tohto opatrenia, a to práve do dnešných dní.

    Záujem o odkúpenie komunálneho alebo štátneho bytu na základe zákona 182/1993 Z. z. prejavilo približne 64,5 % nájomníkov, čo predstavuje celkove asi 289 tisíc bytov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade prerokúvanej novely ide teda o zákon vysokej dôležitosti, a to vo dvoch rovinách: v rovine sociálne veľmi citlivej sféry spojenej s priamym záujmom ľudí o kúpu bytu a bývanie a potom v rovine oživenia bytovej výstavby, teda sociálne citlivej problematiky v strednodobom horizonte.

    Dámy a páni, k navrhovanej novele predkladám 5 nasledujúcich pozmeňovacích návrhov.

    Prvý návrh sa týka bodu 2, § 2 ods. 5, ktorý odporúčam, aby znel: "Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie, najmä výťahy, práčovne, kotolne, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj v prípade, ak neslúžia výlučne tomuto domu. Ak sú umiestnené mimo domu, spoločnými zariadeniami domu sú len vtedy, ak slúžia výlučne tomuto domu."

    Odôvodnenie: V záujme úplného vysporiadania sa s vlastníckymi vzťahmi v objekte sa ukazuje účelnejšie uplatňovať postup, podľa ktorého, ak sa spoločné zariadenie nachádza v dome, prevádza sa do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, bez ohľadu na to, či slúži len tomu objektu, alebo aj iným.

    Druhý návrh sa týka bodu 9, § 7 navrhovaného odseku 6, ktorý navrhujem vypustiť.

    Odôvodnenie: Ak má spoločenstvo vlastníkov mať na starosti prevádzku domu, má mať aj reálne možnosti aktívne vytvárať dodatkové finančné zdroje na zabezpečenie prevádzky a údržby domu. Navrhované znenie spoločenstvo o tieto možnosti oberá.

    Tretí návrh sa týka bodu 13, § 16 ods. 1. Na konci navrhujem pripojiť vetu: "Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu, ktoré má prednosť. Odvolávka na 17b). Poznámka pod čiarou k odkazu 17b) by znela: "§ 140 Občianskeho zákonníka."

    Odôvodnenie: Najmä v dôsledku reštitúcií sa zvýšil počet domov v podielovom spoluvlastníctve. V záujme riešiť tento problém, prioritné scelenie vlastníctva, sa navrhuje dať prednosť predkupnému právu spoluvlastníka pred predkupným právom nájomcu. Predkupné právo spoluvlastníka však nemá za dôsledok popretie predkupného práva nájomcu.

    Štvrtý návrh sa týka bodu 14. Za slová "ktorý vznikol" odporúčam vsunúť text "odo dňa účinnosti tohto zákona".

    Odôvodnenie: Ide o odstránenie retroaktívneho účinku v záujme zachovať zásady právneho štátu.

    A posledný piaty návrh - ten istý bod 14 doplniť a zmeniť začiatok prvej vety nasledovne: "Ak je v dome vo vlastníctve štátu, obce, bytového družstva alebo právnickej osoby s väčšinovou účasťou štátu, obce, bytového družstva nebytový priestor, ktorý vznikol odo dňa účinnosti tohto zákona" a text by pokračoval.

    Odôvodnenie: Ide o rozšírenie záberu aj o byty obcí a štátu.

    Toto boli pozmeňovacie návrhy. A na záver, keď dovolíte ešte dve úvahy, dve otázky.

    Prvá: Ustanovenia § 23 zákona umožňujú, alebo umožnia obciam a budú ukladať bytovým družstvám pozemky v ich vlastníctve, zastavané bytovým domom, previesť súčasne s prevodom vlastníctva bytu na nových vlastníkov v zodpovedajúcom podiele. Realizácia uvedeného ustanovenia vyvolá právny stav, keď k malej výmere pozemku vznikne spoluvlastnícky vzťah veľkého počtu osôb, ktorý vzhľadom na náš právny systém môže dedením narastať. Takto rozdrobené pozemky budú pre obec v budúcnosti závažnou prekážkou jej rozvoja. Na tento vážny problém poukazuje aj stále platná koncepcia rozvoja bytov, ktorú som spomínal v úvode. Ja tiež veľmi chápem záujemcov alebo záujem občanov, patrím medzi nich, nepredkladám v tejto súvislosti žiaden pozmeňovací návrh, ale prosím predkladateľa, aby vysvetlil, alebo uviedol, ako vláda mieni tieto nepríjemnosti rozdrobovania pôdy eliminovať.

    Druhá moja poznámka sa viaže s bodom 30 a s novým § 29a. Vnímam to ako snahu zrýchliť predaj bytov, čo je, povedzme, v súlade s ustanoveniami koncepcie rozvoja bytov. Na druhej strane je evidentné, že ide o ukladanie osobitných povinností obci, nie obci ako subjektu verejného práva, ale obci ako vlastníkovi. Obávam sa preto, že navrhované znenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Pritom praktické skúsenosti obcí hovoria, že takéto ustanovenia môžu byť často aj kontraproduktívne.

    Napríklad mesto Košice eviduje k 1. júnu 1995 17 tisíc žiadostí o prevod vlastníctva bytu z 25 tisíc bytových jednotiek, čo dáva priemer 68 %, značne viac ako tých navrhovaných 50. Úvaha by mohla stáť aj takto, že si podám žiadosť 1. júla 1995, 50-percentný záujem sa dosiahne 1. júla 1997. Obec sa dostáva vlastne do času po lehote, ktorá je stanovená na predaj. Tam, kde sa byty predávajú, toto ustanovenie môže trošku sťažiť prácu predávajúceho. Keď už som spomínal Košice, tak uvediem, že tam pristúpili k filozofii, že vyberajú domy s 80- až 100-percentným záujmom, a tam, kde je záujem menší a občania jednoducho tieto byty chcú, vyvíjajú tlak a vlastne získavajú aj ďalších spolubývajúcich v úsilí zakúpiť byty.

    Z toho dôvodu vidím tento problém, alebo dávam tento problém na diskusiu, pričom si uvedomujem, že u družstiev to nebude také citlivé ako u obcí. Bol by som rád, alebo ocenil by som, to tiež nie je pozmeňovací návrh, ale istá úvaha, keby sa predkladateľ v komentári k tomuto problému ako aj k problému ústavnosti mohol vyjadriť.

    Na záver chcem podporiť návrh pána poslanca Bajana, ktorý sa týka tzv. vyvlastnencov, teda tých ľudí, ktorým vyvlastnili domy, aby sa mohla postaviť nielen bratislavská Petržalka, ale iste aj mnoho ďalších sídlisk na Slovensku. Domnievam sa, že to, čo navrhol, je prijateľným kompromisom medzi pôvodnými požiadavkami tzv. vyvlastnencov a reálnymi možnosťami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fico. Ešte pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Ospravedlňujem sa, že opäť vystupujem.

    Pán poslanec Dzurinda vo svojom vystúpení navrhoval, aby predmetom predaja boli aj spoločné zariadenia bytov, ako práčovne, sušiarne, ale použil tam aj slovo "kotolňa". A v ďalšom odseku povedal, že ak je kotolňa súčasť toho bytu, alebo toho objektu, a potom rozšíril, že aj keď nie je súčasťou bytu. Plne súhlasím s tým, čo povedal, prikláňam sa k tomu, lenže táto skutočnosť je mimoriadne zložitý a závažný problém. Preberali sme ho v našom výbore a mám obavy, že nebudeme schopní, alebo nebude tu priestor v pléne, aby sme také závažné problémy mohli rozoberať a zaujímať k nim stanovisko. Súhlasím s tým, prikláňam sa k návrhu, ktorý bol, ale je to mimoriadne zložité, lebo sú to napríklad aj výmenníkové stanice. A ak zoberieme jednu kategóriu ďalších objektov budov do predmetu terajšieho rozhodovania, mám obavy, či to správne rozhodneme. O nič iné mi nejde, len či to správne rozhodneme, o ten prístup.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan.

  • Mám len faktickú poznámku. Pán kolega Dzurinda hovoril aj o takom dôvode, aby sme definitívne vysporiadali vlastnícke vzťahy v odpredávaných domoch, a myslím si, že k tomuto by to prispelo. Takže som rád, že pán kolega Vanko neprotestoval voči tomu návrhu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    to, že dnes rokujeme o novelizácii zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je typickým príkladom dane, ktorú musíme často platiť za legislatívny chvat. Pri všetkej ostražitosti nie sme spôsobilí zabezpečiť, že nami prijímané právne normy sú kvalitné. Zaraďovanie čoraz väčšieho počtu návrhov zákonov do programu jednej schôdze Národnej rady je kontraproduktívne, pretože onedlho sa k tým istým normám vraciame z dôvodu ich nepresností alebo nefunkčnosti. Na takýto legislatívny chvat a nekvalitnú prípravu návrhov sme upozorňovali už pri prijímaní zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v roku 1993.

    Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zákonom, na ktorý netrpezlivo čakali všetci naši občania. Dôvodov, prečo tomu tak bolo, bolo viac. Predovšetkým sa vytvorila klíma akejsi povinnosti nevyhnutne odkúpiť byt, pretože inak by vraj hrozilo vysťahovanie do menej kvalitných bytov. Niektorí občania vítali však možnosť kúpiť si byt aj z toho dôvodu, aby s ním mohli voľne manipulovať na trhu s bytmi.

    Ak by som mal kladne charakterizovať zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z roku 1993 a jeho dvojročné pôsobenie, povedal by som, že priniesol len definíciu bytu a nebytového priestoru ako predmet vlastníckeho práva a tým vytvoril formálne predpoklady na trh s bytmi. Ostatné ustanovenia tohto zákona svojou nejasnosťou alebo rozporuplnosťou boli však skôr prekážkou a komplikáciou reálnych prevodov vlastníctva bytov.

    Zákon sa teda neosvedčil. Inak zotrvávam na svojom stanovisku z roku 1993, keď som vtedajší návrh zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov označil za štátom organizované zbavenie sa zodpovednosti za zlý technický stav našich bytov a prenesenie tejto zodpovednosti na plecia občanov.

    Keď sa objavil návrh novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úprimne povedané, potešil som sa. Predpokladal som, že vláda ide vytvoriť riadne podmienky na prevod vlastníctva na občanov, aby sa bytový fond rozvíjal a skvalitnil. Opak je pravdou. Hoci návrh novelizácie prináša niekoľko spresnení, tie nie sú najdôležitejšie v obsahu návrhu. Návrh novelizácie, a to je jeho základnou charakteristikou pre mňa, pri porovnaní s platným zákonom z roku 1993 prináša zhoršenie postavenia občanov ako kupujúcich a zhoršenie postavenia obcí ako predávajúcich.

    Dalo by sa diskutovať ku všetkým bodom navrhovanej novelizácie, pretože vždy narážame na rôzne záujmy. Raz sú to záujmy štátu, raz obcí, raz kupujúcich, raz tých, ktorí nechcú byt kúpiť, ale ďalej ho iba prenajímať. Vyhovieť sa nedá všetkým, môžeme hľadať len vhodný kompromis, aby sme boli dostatočne sociálni, ale aby sme zohľadňovali aj oprávnené záujmy predávajúcich, a to najmä obcí, ktorých finančná situácia nie je závideniahodná.

    Diskutovať by sme mali aj o doterajšom pôsobení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v praxi, vrátane predaja bytov do osobného vlastníctva podľa starého známeho zákona z roku 1966, medzi právnikmi označovaného ako "Lex Colotka". Mali by sme rovnako vedieť, koľko bytov a nebytových priestorov sa predalo predovšetkým na úrovni samosprávy v období od 1. 9. 1993 do 1. 5. 1995, aké sú cenové relácie v priemerných hodnotách pri predaji jedno- a viacizbových bytov, ako stanovili obce ceny pozemkov zastavaných pod objektmi, aké úpravy prijala samospráva podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a podobne. Všetky tieto informácie by nám pomohli lepšie sa orientovať v danej problematike a mať aj iný pohľad na predkladaný návrh novelizácie.

    Nakoniec, to čo som teraz povedal, má byť aj súčasťou dôvodovej správy, ktorá musí obsahovať aj ekonomické zdôvodnenie návrhu. Žiadam preto, aby sa predkladateľ návrhu k uvedeným otázkam, ktoré som teraz predniesol, vrátil vo svojom záverečnom vystúpení a na tieto otázky odpovedal.

    Ak som konštatoval, že predložený návrh novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prináša zhoršenie postavenia kupujúcich občanov a z predávajúcich najmä obcí, mal som na mysli predovšetkým dva body návrhu, a to bod 19, prinášajúci novú metodiku výpočtu ceny bytu, a bod 30 návrhu, prinášajúci možnosť predať obecný byt aj inej osobe ako nájomcovi.

    Zastavme sa teda pri bode 19 návrhu, ktorý sa týka nového výpočtu ceny bytu. Nový výpočet ceny bytu jednoznačne smeruje k zvýšeniu cien bytov, čím sa návrh zákona stáva asociálnym a z toho dôvodu pre SDĽ a jej koaličných partnerov aj neprijateľný. Zoberme si jednoduchý príklad. Pri obstarávacej cene domu starého 17 rokov môže byť cena bytu s rozlohou 66 m2 a odpočítaní 30-percentnej zľavy 13 000 Sk podľa teraz platnej právnej úpravy. Ak by sme prijali novú metodiku výpočtu podľa návrhu novelizácie, cena toho istého bytu by bola 31 000 Sk. Teda zvýšenie o 18 000 Sk, čo je pre niektoré vrstvy obyvateľstva neprekonateľná prekážka pri kúpe bytu.

    Predkladateľ tohto návrhu nie celkom dostatočne argumentuje nulovými alebo mínusovými cenami, ak sa používa v súčasnosti platná metodika výpočtu. Tie sa predsa dajú odstrániť stanovením minimálnej ceny bytu. Návrh novelizácie pri výpočte ceny bytu vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že poskytovaný štátny príspevok sa neraz z roka na rok výrazne zvýšil, v dôsledku čoho sa stáva, že cena bytu v dome postavenom o rok neskôr ako v dome postavenom skôr je výrazne nižšia a uplatňuje sa zásada, čím novší dom, tým nižšia cena. Zvýšenie cien všetkých bytov bude mať významnú odozvu u všetkých záujemcov o získanie bytu do vlastníctva. Ak mínusové ceny bytov, a tie nie sú všeobecným javom, negatívne hodnotia občania, ktorí rovnaké byty nadobúdajú za nepomerne vyššie ceny, tak novú metodiku výpočtu ceny budú negatívne hodnotiť všetci občania.

    Strana demokratickej ľavice a jej koaliční partneri Strana zelených, Sociálnodemokratická strana a Hnutie poľnohospodárov preto odmietajú takéto zvyšovanie cien bytov. Predkladám návrh, aby § 18 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mal znenie totožné so znením navrhovaným v návrhu novelizácie pod bodom 19 s tým, že text uvedený v tomto novonavrhovanom ustanovení v odseku 1 pod písm. a) označíme ako písmeno b) a text uvedený v odseku 1 pod písm. b), končiaci slovami "najviac 80 %", označíme ako písm. a) a dodatok, ktorý tam je, ktorý znie: "a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov domu", zaradíme ako text do nového riadku, pretože sa vzťahuje na obidve písmená. Potom dám pani spoločnej spravodajkyni písomný návrh.

    Prijatím takéhoto návrhu by sme teda zachovali obsahovo totožný spôsob výpočtu ceny bytu, zabránili by sme jej neúmernému zvyšovaniu a súčasne by sme prijali zlepšenia navrhované predkladateľom. Aby sme zabránili stanovovaniu nulových alebo mínusových cien bytov, navrhujem, aby sme do ustanovenia § 18 zaradili nový odsek 2 tohto znenia: "Cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru zistená podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako 100 Sk." Ostatné odseky navrhujem prečíslovať.

    Opakujem, takýmto postupom by sme zachovali priaznivé cenové relácie, zabránili neúmernému a nežiaducemu zvyšovaniu cien bytov a rovnako znemožnili výpočet nulovej alebo mínusovej ceny. Prosím vás o podporu tohto návrhu.

    V bode 30 návrhu novelizácie je nový § 29a. Zakladá povinnosť obci predať byť nájomcovi, ak o to požiada. Ak nájomca opakovane nevyužije možnosť odkúpiť byt, návrh ide ďalej a umožňuje obci byt predať aj inej osobe s tým, že pôvodnému nájomcovi musí zabezpečiť primeraný náhradný byt. Nové ustanovenie § 29a ods. 3 a 4 je tvrdé proti nájomcom, ktorí byt nechceli kúpiť. Novelizácia by ich dostala do neistoty, hoci je ich právom, a nie povinnosťou byt odkúpiť. Podávam preto návrh aj na vypustenie odseku 3 a 4 z novonavrhovaného ustanovenia § 29a.

    Mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý nemá takú závažnú povahu, a týka sa § 10, kde navrhujem, aby § 10 ods. 2 zákona z roku 1993 mal nasledujúce znenie: "Na účel uvedený v ods. 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome preddavky mesačne vopred na prevádzku, fond údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku na prevádzku, fond údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome..." pokračuje text, ktorý je v ods. 2 § 10.

    Cieľom tohto návrhu je nepoužívať termín fond prevádzky, údržby a opráv, ale hovoriť o prevádzke, fonde údržby a opráv. Je totiž nutné rozlíšiť preddavky na prevádzku, ktoré sa za určité obdobie zúčtujú podľa skutočnej spotreby a sú vracané jednotlivým vlastníkom, a fondom údržby a opráv, ktorý sa vytvára určitou akumuláciou, a ak sa nepreinvestuje v ročnom období, prechádza na ďalšie obdobie, resp. jeho výška sa upraví.

    Rád by som sa ešte v krátkosti vyjadril k spoločnej správe a ku včerajšiemu vystúpeniu pani spoločnej spravodajkyne. V podstate sa stotožňujem s jej rozdelením bodov, aj pokiaľ ide o hlasovanie en bloc proti, za a samostatné hlasovanie. Chcel by som sa len dotknúť bodov 13 a 14 spoločnej správy, ktoré spoločná spravodajkyňa vyčlenila na samostatné hlasovanie s tým, že nezaujala stanovisko k týmto bodom, ako odporúča poslancom Národnej rady hlasovať.

    K bodu 13, keďže je to bod na samostatné hlasovanie, by som chcel povedať, že je to bod, ktorý v podstate neprináša obsahovo nič nové. Je to len preformulovanie § 18 ods. 1 písm. b) a myslím si, že ten text, ktorý je používaný v zákone, je lepší. Preto by som odporúčal, aby sme v prípade bodu 13 spoločnej správy tento pozmeňovací návrh neprijali.

    Pokiaľ ide o bod 14, ten je závažnejší, pretože prináša v podstate rovnaký návrh, ako som priniesol ja, so zámenou písmen v § 18 ods. 1, ale keď si pozrieme podrobnejšie tento návrh v bode 14, zistíme, že je nezmyselný, pretože, ak by sme zaradili - a to sa dá ľahko zistiť - tie vety a tie slová, ktoré sú tu navrhované, tak nám z konečného znenia § 19 ods. 1 naozaj vznikne nezmysel. Preto vás prosím, aby sme hlasovali v samostatnom hlasovaní aj proti bodu 14 spoločnej správy, pretože inak vzniknú zbytočné zmätky.

    To je z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Pán poslanec, chcel by som povedať k vašim úvodným slovám, že tento parlament neprijíma dobré normy, prijal veľa noriem a že ich novelizuje. Pod veľa takých noriem, ktoré sme novelizovali, ste sa podpísali aj vy, teda všetci stopäťdesiati poslanci, ako tu sedíme. A považujem práve za dobré, ak v priebehu uplatňovania tejto normy zistíme, že nie je dobrá, že ju rýchlo novelizujeme.

    Ďalej sa s faktickou poznámkou hlásil pán Gaulieder.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem nadviazať na vaše slová, ktoré ste teraz povedali, a chcem adresovať pokračovanie kolegovi Ficovi v tom, že vo svojom razantnom úvode nezabudol kriticky sa vyjadriť k prijatému zákonu číslo 182 z roku 1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Veľmi kriticky sa vyjadril k prijatiu toho pôvodného zákona, ale, ak ma pamäť neklame, práve poslanci Strany demokratickej ľavice v plnom počte tento zákon schválili.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Mal som tri poznámky. Na prvú ste odpovedali vy, pán predseda. K tej druhej by som odporúčal naozaj podporiť nás a úvahy kolegu Fica k bodu 30. Naozaj je to mimoriadne dôležité aj preto, že ak bude náhodou prijatý zákon, teda novela zákona číslo 92, tak je absolútne bezpredmetné, aby obec vysťahovala ľudí do iných bytov a nebytových priestorov, pretože práve z fondu bývania mali plynúť prostriedky, myslím tým reálne, nie obligácie, na výstavbu nových bytov. Takže je to úplne formálny paragraf už vlastne po zajtrajšku alebo po dni, keď prijmeme novelu zákona číslo 92.

    Ale k druhej veci o cene bytu by som dal na zváženie, ak by sme naozaj postupovali tak, že by sme nechali minimálnu sumu za byt, dostali by sme sa k takým prípadom, že by obec zaplatila celý prevod a dostala by sa k mínusovej hodnote. Teda financie, ktoré by boli za obstaranie alebo za prevod bytu, by boli nižšie ako celá realizácia. Čiže o tej minimálnej cene bytov by som pouvažoval.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Kolegyne a kolegovia, keď si analyzujem vystúpenia niektorých pánov poslancov, je mi úprimne ľúto, že televízny prenos nie je aj z rokovaní výborov. Pretože také zásadné pripomienky a zmeny, ktoré sa ako právnik na prvé počutie snažím rýchle zapísať, analyzovať ich aj z hľadiska legislatívneho, pretože každý návrh má systémové väzby na ďalšie ustanovenia, nie som schopný návrhy akceptovať a pochopiť na jedno počutie. Tieto návrhy a ich smršť ma nútia zastaviť sa a pýtať sa, prečo sa vo výboroch, kde je viac možností, kde je skupina expertov a ďalších subjektov, tieto veci nepertraktujú, ale potom na pléne, vo finále, sme zaplavovaní rôznou skupinou a veľkou časťou návrhov, ktoré nemajú dokonca ani ekonomické odôvodnenie. Veď iný pán poslanec tu vyhlásil, že chýba ekonomický rozbor tejto novely. Na druhej strane, o chvíľu počujeme také zásadné zmeny vo filozofii zákona bez ekonomického rozboru, že je skutočne otázkou, či môžeme potom seriózne hovoriť o etike návrhu aj o etike posudzovania týchto návrhov.

    Odporúčal by som aj v budúcnosti venovať týmto návrhom a práci nie čas vo finále, keď má o tom rokovať plénum, ale aby sme využili pôdu výborov, kde by sme mohli veľmi seriózne každý návrh posúdiť a zhodnotiť jeho širšie súvislosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

  • Chcel som len reagovať na poznámku, ktorá sa týkala prerokovania zákona v roku 1993, že to bol vládny návrh zákona, ktorý predkladala terajšia vládna koalícia, teda podstatná časť vládnej koalície. A okrem toho chcem povedať, že pokiaľ ide o tento návrh zákona z roku 1993, keby ste si zobrali záznamy z môjho vystúpenia, tak moje vystúpenie bolo ešte tvrdšie ako dnes. Takže neviem prečo tieto poznámky.

    Ďakujem.

    Predseda NR SR I.Gašparovič:

    Pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem za slovo. Nemôžem si odpustiť krátku poznámku k tomu, čo povedal pán kolega Tkáč. Poslanci vládnej koalície rozhodovali o tom, kto z opozície bude v akom výbore.

  • To s tým nemá nič spoločného. Ďakujem.

    Do rozpravy je ďalej prihlásený pán Ásványi a pripraví sa pán poslanec Cingel.

  • Vážený pán predseda, vážený pán vicepremiér, vážené dámy a páni,

    návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rozhodne prispeje k oživeniu činnosti okolo prevodu bytov a nebytových priestorov, najmä z vlastníctva obcí do vlastníctva nájomcov. Odstraňujú sa nejasnosti a nepresnosti pôvodného zákona. Nemali by sme pripustiť ďalšie chyby a nedostatky, a o to sa pokúsim i ja vo svojom vystúpení.

    V bode 20 prerokúvaného návrhu zákona k § 18a - cena pozemku v odseku 2 sa určuje najvyššia cena 1 m2 pozemku zastavaného domom a priľahlého pre prípady usporiadania a prevodu spoluvlastníctva u bytov odkúpených podľa zákona číslo 52/1966 Zb. Táto odkúpna cena podľa vyhlášky ministerstva financií číslo 465/1991 Zb. je od jednej koruny po päť korún za 1 m2 ako ročné nájomné za 1 m2. Tá najvyššia cena, teda 5 korún, je platná v Bratislave. Na odkúpenie a prevod rovnakého pozemku podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. a teraz prerokúvaného návrhu môže platiť nájomca od 20 do 1 500 Sk, to posledné zase v Bratislave. Takýto nepomer by nemal byť uzákonený, i keď sa tvrdí, že ceny za prevod v tom čase boli vyššie ako teraz podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. Odporúčam stanoviť maximálnu cenu na päťnásobok výšky ročného nájomného a text ods. 2 § 18a na konci upraviť: "Cena 1 m2 pozemku sa rovná maximálne päťnásobku ročnej výšky nájomného za 1 m2."

    V bode 29 návrhu zákona na doplnenie § 29 okrem iného o odsek 5 je text ťažkopádny a so slovami "len do vlastníctva štátu" pôsobí vylučovaco. Odporúčam pozmeniť text takto: "Štát, vrátane štátnych podnikov a Slovenského pôdneho fondu, obce, obchodné spoločnosti s účasťou obce alebo štátu, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, môžu medzi sebou previesť vlastníctvo k domu alebo jeho časti len podľa osobitného predpisu." V poznámke bude 23a, a ten predpis je § 588 Občianskeho zákonníka, teda cena bez zliav a odpočtov.

    V bode 30 v novom § 29a v odseku 2 sa obec zaväzuje previesť jediný ateliér v dome, aj keď nájomcovia nepožiadali o prevod 50 % bytov. Ak je moja interpretácia správna, vznikne ťažko riešiteľná situácia. Prosím o pomoc odborníkov právnikov na bezchybné textovanie odsekov 1 a 2 § 29a.

    Dovoľte mi ešte poukázať na odseky 3 a 4 tohto nového § 29a: "Ak nájomca neprijme opätovnú ponuku na prevod vlastníctva do šiestich mesiacov, obec môže previesť byt inej osobe." Nie je uvedené, či za cenu vypočítanú nájomcovi, alebo za trhovú cenu. Nájomcovi obec medzitým zabezpečí primeraný náhradný byt, už sa aj presťahoval, ale podľa odseku 4 sa mu zachováva právo prednostného prevodu, teda odkupné právo, až do jedného roka od dňa doručenia opätovnej ponuky prevodu, ale už za trhovú, dohodnutú cenu. Ak si správne vysvetľujem napísané, odseky 3 a 4 sú protirečivé. Východisko vidím v predĺžení 6-mesačnej lehoty v odseku 3 na jeden rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ásványimu. Ďalej pán poslanec Cingel a pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadobudol účinnosť 1. septembra 1993. Život preukázal, že je potrebná jeho novelizácia tak, aby väčšmi slúžil občanom. To je zámer vlády a k tomu smeruje aj môj pozmeňovací návrh.

    Vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie som predniesol pozmeňovací návrh, ktorý náš výbor schválil a je zaradený pod bodom číslo 18 spoločnej správy. Po dohode s predkladateľom, ktorý formuloval lepšie predmet toho, k čomu smeroval môj pozmeňovací návrh, navrhujem, aby spoločná spravodajkyňa bod 18 spoločnej správy vyčlenila na samostatné hlasovanie s tým, aby ho neodporučila na schválenie, aby vážené plénum schválilo návrh, ktorý formulovali predkladatelia, pretože je precíznejší.

    Čiže tento pozmeňovací návrh by bol takýto: V článku 1 bod 20 v § 18a sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "Obec je povinná previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku nadobudnutého podľa osobitného predpisu (24e) na vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva. Ak vlastník bytu požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku za cenu určenú podľa odseku 2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu pozemku sa určí podľa § 5 ods. 1 písm. b)." Poznámka pod čiarou k odkazu 24e) znie: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov."

    Pretože to je celý pozmeňovací návrh a pretože som presvedčený, že novela bude slúžiť občanom, tento zákon podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Sopko. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť navrhovaný doplnok k novele zákona číslo 182/1993 Z.z. tak, ako ho prečítal poslanec Cingel. Je veľmi dôležité, aby si vlastník družstevného bytu mohol od obce odkúpiť aj zastavanú plochu patriacu k bytu. Keby to nebolo možné, mohlo by mestské zastupiteľstvo určovať cenu zastavaného pozemku v rozmedzí od 5 až 1 500 korún za m2. Uvediem príklad: Priemerný byt má 70 m2 plus schodisko 10 m2. Čiže v prípade osemposchodovej bytovky v cene pozemku 1 500 korún za m2 by majiteľ bytu musel obci zaplatiť za nájom zastavaného pozemku 15 000 Sk za rok, pri štvorposchodovej bytovke by majiteľ musel zaplatiť 30 000 Sk za rok. Tento príklad je uvedený ako extrém, ktorým som chcel poukázať na inštitút vecného bremena. Napriek vlastníctvu bude majiteľ družstevného bytu nájomcom na pozemku patriacom obci. Uvedený doplnok k § 18a ods. 3, ktorý navrhol poslanec Cingel, rieši odpredanie pozemku za cenu určenú podľa § 18 ods. 2, čo je okolo 5 až 6 Sk za m2.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť k vlastníctvu bytov akciových spoločností tak, ako mi napísali nájomníci bytov v dome číslo 362 v Novej Dubnici. Bohužiaľ, v prípade, že akciová spoločnosť vznikla pred účinnosťou zákona číslo 182/1993 Z. z., nie je povinná odpredávať byty. Ak akciová spoločnosť vznikla po nadobudnutí účinnosti zákona, je povinná odpredať byty podľa § 29 ods. 2, keď o to požiada čo i len jeden nájomník.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    vývoj štruktúry spotrebného koša premieta dôsledky cenového a príjmového vývoja do hospodárenia domácností. Výraznými prioritami v hospodárení domácností na Slovensku sa stali predovšetkým výživa a bývanie. Zvýrazňujem to preto, že predajom bytov sa výdavky rodiny spojené s bývaním nijako neznížia, ale vzhľadom na stavebno-technický stav bytov sa zvýšia. Napriek tomu o predaj bytov zo strany občanov je záujem. Musíme však dôsledne a citlivo posúdiť všetky súvislosti spojené s odpredajom aj s budúcou správou bytov.

    Predložený návrh novely zákona o vlastníctve bytov veľmi dôsledne realizuje programové vyhlásenie súčasnej vlády Slovenskej republiky tým, že posilňuje sociálne aspekty predaja bytov. Ale takto organizovaný predaj je vo svojej podstate predaj asociálny. Týmto spôsobom sa štát v podstate zbavuje zodpovednosti za zlý technický stav bytového fondu. Je to skrytá forma, ako preniesť zodpovednosť na občanov pod rúškom privatizácie bytového fondu, bez vytvorenia inštitucionálnych predpokladov na riadnu prevádzku. Takže vo vzťahu k občanovi nie je to žiadne veľké gesto.

    Rovnako aj ja pokladám za nesprávne v súčasnom období, keď sa už dva roky realizuje predaj bytov, meniť spôsob výpočtu ceny bytu. Touto zmenou nesporne dochádza k tomu, že hodnota bytov, resp. cena bytov, nemôže byť mínusová, ale súčasne táto zmena určenia kúpnej ceny ovplyvňuje cenu bytov postavených po roku 1959 smerom hore. Pri bytoch 10 až 20 rokov starých sa cena bytov preukázateľne zvyšuje. Dôjde tým k zvýhodneniu tých občanov, ktorí si už byty odkúpili, a k oprávnenej nespokojnosti občanov. Problém mínusovej ceny bytu sa dá riešiť jednoduchšie, tak ako je predložený návrh od pána poslanca Fica.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v doteraz platnom zákone číslo 182/1993 Z. z. je na voľbe nájomníka, terajšieho užívateľa bytu, či si byt odkúpi, alebo či zostane v nájomnom pomere. Úpravou zákona už tu spomínaným § 29a stanovujeme povinnosť predávajúceho aj kupujúceho odpredať, resp. kúpiť, byt. Pri nezáujme, ale skôr, povedzme si otvorene, pri finančnej neschopnosti odkúpiť byt nájomca môže dostať náhradný byt a inému záujemcovi, tretej osobe, môže byť tento byt odpredaný. Takýto postup však znamená deložácie rodín v prevažnej miere sociálne odkázaných. Neviem, kto z vás už bol pri výkone deložácie, a som toho názoru, že si neuvedomujeme, čo táto úprava v reálnom živote spôsobí. Vysťahovať rodinu do iného bytu je veľký zásah do života rodiny. To nie je len prenesenie nábytku a batožiny. Som presvedčený, že súčasná bytová situácia a sociálne postavenie rodín nevytvárajú podmienky na proklamovaný voľný trh s bytmi, ale len zbytočné napätie. Zvážme preto opodstatnenosť § 29a.

    Dotknem sa ešte fondu rozvoja bývania, ktorý je obec povinná zriadiť najmä na zabezpečenie obnovy a rozvoja bytového fondu, aj na výstavbu a obnovu infraštruktúry. Tento fond rozvoja bývania v súlade s § 30 zákona, ktorý prerokúvame, sa tvorí z finančných prostriedkov, ktoré obec získa z predaja bytov. Dávam to do súladu s novelou zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tak ako nám je predložená tlač číslo 191. Dlhopisy vydané Fondom národného majetku podľa § 24 možno použiť aj na kúpu bytov do vlastníctva. Zabúdame však, že na predaj a kúpu aj v tomto prípade musia byť dvaja. Mám vážne obavy, že obce nebudú mať záujem odpredávať byty občanovi za dlhopisy. Veď pri súčasnej napätosti rozpočtov obcí, ktoré je dôsledkom krátenia podielu rozhodujúcich republikových daní, obce potrebujú finančné prostriedky na obnovu a rozvoj aj na výstavbu infraštruktúry, a nie dlhopisy. Doterajšie vyhlásenia predstaviteľov vlády preto pokladám za populistické a občana týmito vyhláseniami len dezorientujeme.

    Na záver ešte jeden pohľad zo zorného uhla obcí. Mestá a obce majú už po dvoch rokoch realizácie predaja bytov vlastné skúsenosti. Preto žiadali niektoré spresnenia zákona. Z tohto pohľadu je tu spokojnosť. Návrh novely zákona ukladá však obciam povinnosť predať byty záujemcovi, čo je neprimerané obmedzovanie práva obce vlastniť byty. Túto skutočnosť zástupcovia miest a obcí chápu ako ničím neodôvodnené obmedzovanie obcí nakladať s vlastným majetkom, čo je v plnej kompetencii obecných zastupiteľstiev. Svojím spôsobom je to prejav nedôvery štátnych orgánov voči obecným zastupiteľstvám, ktoré podľa zákona o obecnom zriadení môžu nakladať so svojím majetkom slobodne a zodpovedne. Je správne predmetnú právnu úpravu posudzovať aj z tohto pohľadu.

    V závere vyjadrujem podporu pozmeňovacím návrhom, ktoré predniesol pán poslanec Robert Fico.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemám viac písomných prihlášok do rozpravy. Predtým sa ešte do rozpravy hlásil pán poslanec Fogaš. Najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

  • Chcel som iba pripomenúť pánu poslancovi Sopkovi, že v prvej časti svojho vystúpenia povedal, že štát sa zbavuje bytov. Byty nepatria do vlastníctva štátu, alebo vo väčšine nepatria, pretože zákonom o obecnom zriadení prešli do majetku obcí, takže prinajmenšom štyri roky sú už ich vlastníkom obce a mestá. Nedá sa všetko zviesť na štát. Štát nanajvýš novelou zákona upravuje podmienky prevodu vlastníctva k týmto bytom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    obmedzím sa len na dve-tri stručné poznámky, pretože pokladám za potrebné modifikovať pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Bajan, práve v záujme toho, aby návrh bol prijateľný. Najprv však chcem povedať, že prerokúvame naozaj závažný právny predpis, ktorý sa dotýka každého z nás, pretože každý v nejakom byte bývame a drvivá väčšina býva v bytoch, ktoré sú obecné či družstevné a ktoré budú predmetom predaja. Myslím si, že by sme si mali na rovinu povedať, že trh s bytmi u nás nefunguje. Jednoducho nefunguje. A nefunguje preto, lebo mechanizmy, ktoré sa uplatňujú, sa realizujú veľmi ťažko, pretože sa tu stále stretávajú dva záujmy - záujem občana na tom, aby kúpil byt za čo najnižšiu cenu, a záujem obce, aby primeraným spôsobom sanovala svoje potreby, teda aby predávala drahšie. Okrem toho sú tu snahy presadiť i také mechanizmy, ktoré umožnia obísť zákon o predaji prenajatých obecných bytov a realizovať mechanizmy predaja celých domov, samozrejme, kde bude výpočet ceny aj trošku iný. Trh s bytmi nefunguje i preto, lebo sa byty nestavajú. Niet teda s čím obchodovať.

    Domnievam sa, že je na našej zodpovednosti, aby sme veľmi pozorne zvážili všetky pozmeňovacie návrhy, najmä tie, ktoré sa týkajú ceny a mechanizmov prevodu, teda i možného donútenia toho, kto si byt nechce kúpiť, aby sa z bytu vysťahoval, pretože ho nebudeme mať kam vysťahovať. Vznikne situácia, ktorá tu už bola v minulosti, keď sme síce mali možnosť prideľovať náhradné byty a mali sme potom možnosť aj nariadiť exekúciu, teda vysťahovanie z bytu, ale, bohužiaľ, nebolo kam, pretože obce ani v minulosti tých bytov nemali nadbytok.

    Navyše musíme vedieť aj to, že naša spoločnosť žije v zložitých podmienkach a že treba riešiť náhradným bytom tých, ktorí to potrebujú. Mám na mysli napríklad rozdelené rodiny, mám na mysli situácie, keď vznikajú veľmi veľké konflikty v rodinách, v bytoch, kde žije už viac rodín. Mali by sme brať do úvahy aj to, že len rozbiehame, aspoň podľa informácií, ktoré máme z tlače, výstavbu bytov a hľadáme nové mechanizmy a prostriedky na zabezpečenie jej financovania. To, že tu existujú stavebné sporiteľne, že je možné si za určitý čas získať určitý úver, je všetko otázka budúcnosti, ale my žijeme v realite a v tej realite nesmieme zabudnúť na občanov, teda na tých, na ktorých vlastne naše rozhodnutia dopadnú.

    Z tohto pohľadu by som aj ja podporil návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Fico, pretože majú svoju logiku, a v tomto období si ani neviem predstaviť, že by sme jednoducho išli do konfrontácie s ľuďmi, ktorí byty v nájme užívajú, a najmä na lukratívnych miestach, a prinútili ich jednoducho zmeniť svoj postoj, teda prinútili ich vlastne presťahovať sa, ak by sme realizovali, myslím, § 29 ods. 3.

    Súčasne mi dovoľte predniesť pozmeňovací návrh k návrhu pána poslanca Bajana. Tento môj návrh vychádza zo skúseností, ktoré mám, z mojich životných skúseností. Bol som členom bytovej komisie v Petržalke v čase, keď sa začala výstavba v Petržalke, a viem, čo znamenalo pre tých ľudí, ktorí museli jednoducho opustiť svoj dom, svoju záhradu, svoj komfort, svoje pohodlie a podriadiť sa väčšiemu, širšiemu spoločenskému záujmu. Bratislava potrebovala výstavbu, všetci to chápali, ale je čas, aby sme sa aj my pokúsili nájsť riešenie, ktoré im umožní zmierniť dôsledky rozhodnutí alebo dôsledky väčších spoločenských potrieb, ktoré sa vtedy realizovali.

    Teda navrhujem, aby sme vyhoveli dlhoročne predkladaným žiadostiam temer všetkým ministrom, ktoré tu doteraz boli, práve týmito tzv. asanantmi, s tým, že by sme pozmenili pôvodný návrh, ktorý bol predložený, a poviem aj prečo. Je pravdou to, čo sa uvádza v odpovediach viacerých ministrov vo vzťahu k týmto asanantom, že mnohí z nich si zlepšili bytové potreby. Mnohé z tých domov, ktoré som navštívil ako člen bytovej komisie v čase, keď sa asanovali, boli v katastrofálnom stave, ale mnohé boli nové, mnohé boli v takom stave, že si myslím, že v súčasnom období by sa predávali za viac ako milión korún.

    Preto navrhujem, aby sme § 18 doplnili o nový odsek 4 tohto znenia: "Zrážka uvedená v bode 3 patrí vo výške 60 % tomu užívateľovi - nadobúdateľovi bytu, ktorý vlastnil dom s príslušenstvom a tento získal štát, vrátane štátnych podnikov v likvidácii, Slovenský pozemkový fond, obce, obchodné spoločenstvá s účasťou štátu, alebo Fond národného majetku dohodou alebo vyvlastnením, a náhrada sa dohodla, alebo určila podľa predpisov vyhlášky číslo 18/1963 Zb., vyhlášky číslo 47/1969 Zb., vyhlášky číslo 73/1974 Zb., vyhlášky 129/1984 Zb. a vyhlášky číslo 205/1988 Zb. a za bytové jednotky v dome im boli poskytnuté náhradné byty." A nasledovala by druhá veta, ktorá by povedala: "To neplatí, iba ak cena vyvlastneného alebo dohodou prevedeného rodinného domu, vrátane pozemkov, na štát, štátne podniky v likvidácii, Slovenský pozemkový fond, obce, obchodné spoločenstvá s účasťou štátu alebo Fond národného majetku, nepresahovala cenu prideleného náhradného bytu." Uvedenou modifikáciou návrhu, ktorý tu už bol prednesený, by sa odstránil argument uvedený vo viacerých listoch viacerých ministrov, založený na tom, že postihnutým občanom v niektorých prípadoch boli poskytnuté za dom 2 či 3 byty, teda vzťahovalo by sa to iba na jeden byt, lebo je tam jednotné číslo, a súčasne sa zamedzí i poskytnutie zľavy v tých prípadoch, keď pridelenie náhradného bytu znamenalo vlastne podstatné zlepšenie bytovej situácie, lebo aj také prípady boli.

    Chcem povedať, že existujú aj určité ekonomické prepočty, a chcem ich uviesť. Podľa informácií predstaviteľov z Bratislavy, z bratislavského magistrátu, sa má v Bratislave odpredať celkove vyše 60 000 bytov. Tieto byty pre asanantov predstavujú 1 350 bytov, čo je iba 2,25 %. Domnievam sa teda, že ide o čiastku, ktorú môžu príslušné mestské časti oželieť, a my by sme sa rozumným spôsobom vysporiadali s problémami, ktoré trápia značnú časť našich spoluobčanov.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Fogaš. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Dovoľujem si zareagovať, vzhľadom na to, že pán poslanec Fogaš to opätovne povedal. Bol by som rád, aby sme prestali s rozdeľovaním záujmov občanov a obcí, pokiaľ ide o odpredaj bytov. Treba si uvedomiť, že tie financie nie sú na prilepšenie príjmovej časti obcí, ale idú výlučne do fondu bývania, teda na údržbu bytového fondu a na výstavbu nových bytov, takže nie na účet obce, ale jednoducho na novú bytovú výstavbu. A tu by som chcel povedať, že obec si bude musieť podľa zákona nechať niekoľko desiatok sociálnych bytov. A pýtam sa, z čoho ich bude udržiavať, ak by sa tie peniaze dávali na niečo iné. Možno, že po prijatí zákona číslo 92 budeme mať akurát tak nové tapety, myslím tým dlhopisy.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže už nie sú ani faktické poznámky, dovoľte mi, aby som konštatoval, že ide skutočne o zákon, ktorý je vážny vo vzťahu k občanovi aj k obciam, aby som pripomenul, že by bolo zle, ak by sme si na ňom chceli hriať politické kapitály, či už jedna, alebo druhá strana. Navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu s tým, že pani spoločná spravodajkyňa s predkladateľmi si tieto návrhy preberie. Neukončil som rozpravu preto, že z týchto dvoch alternatívnych návrhov, ktoré tu sú, môže byť tretí, ktorý môžeme potom prijať. Teda nekončím rozpravu, prerušujem tento bod a dávam túto možnosť na dopracovanie návrhov s tým, že by sme pokračovali ďalším bodom. Súhlasíte?

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Kočnár - faktická poznámka.

  • Chcel by som týmto apelovať na poslancov zo Združenia robotníkov Slovenska, ale aj na ostatných, ktorí hovoria o tom, ako im záleží na právach chudobných a pracujúcich všeobecne. Verím, že za takýto zákon, za takúto novelu nezdvihnú ruku, pretože tu hrozí stopercentné zvýšenie nákladov pre nadobúdateľov.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prišli ste pred 30 sekundami, neviem, ako viete, kto ako diskutoval. Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták.

  • Pán Kočnár, prosím ťa, aby si nás nabudúce nevyzýval, ty nepatríš medzi nás. Ty chodíš poobede, odídeš si odtiaľto na obed preč, tvrdíš, že hájiš ľudí. Takisto si teraz prišiel. Kde si bol doteraz, pýtame sa ťa.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Kočnár.

  • Janko, v minulosti sme veľakrát spolu rozprávali na chodbe aj počas zasadnutia pléna Národnej rady. Zopakujem, aby verejnosť vedela, že reproduktory a monitory sú po celej budove Národnej rady, takže presne som vedel, o čom sa rokuje v Národnej rade. Chodia za mnou pracujúci sem do Národnej rady, čiže som vlastne v kontakte s voličmi.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Takže vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za váš súhlas.

    Ešte pán poslanec Poliak má faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kočnár, chcel by som ťa požiadať, aby si nikdy neapeloval na poslancov za Združenie robotníkov Slovenska, lebo medzi nich nepatríš.

    Ďakujem.

  • N a s l e d u j ú c i m bodom nášho programu bude

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 150 a spoločnú správu ako tlač 150a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona komplexne rieši úsek správnych poplatkov, ktorý v súčasnosti upravuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 320/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 181/1993 Z. z. a vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 321/1993 Z. z. Rozsiahlosť platného zákona, najmä jeho sadzobníka, zmeny v hmotno-právnych predpisoch, upravujúcich z vecného hľadiska úkony a konania správnych orgánov, a potreba legislatívneho doriešenia niektorých neujasnených procesných otázok súvisiacich s poplatkami boli dôvodom vypracovania nového návrhu zákona než pristúpenie k jeho ďalšej novelizácii.

    Ide o návrh špeciálneho právneho predpisu, ktorý zahŕňa viac ako 200 spoplatňovaných úkonov a konaní v devätnástich tematických okruhoch. Preto bolo vecne i časovo mimoriadne náročné vypracovanie takého návrhu, ktorý by rešpektoval všetky osobitosti činnosti správnych orgánov. Táto rôznorodosť si vyžiadala aj osobitnú úpravu procesných ustanovení, najmä v súvislosti so zastavením konania vo veci samej, neprerokovaním podania a nevykonaním úkonov z dôvodu nezaplatenia príslušného správneho poplatku.

    Je to v určitom zmysle slova nepriama novela správneho poriadku. Jej cieľom je však znížiť náklady dodatočného vymáhania poplatkov, ktoré väčšinou prevyšujú sumy vymáhaných poplatkov. Osobitný dôraz sa kladie v predkladanom návrhu zákona na platenie poplatkov. Poplatky sa v zásade platia pred vykonaním úkonu, s výnimkou prípadov, keď suma poplatku závisí od určitej uplynulej skutočnosti. Napríklad pri povoľovaní stávkových hier suma poplatku závisí od dosiahnutých tržieb, a poplatok sa vyberá až po vydaní povolenia. V predloženom návrhu sa zúžil rozsah generálneho oslobodenia subjektov od poplatkovej povinnosti a oslobodenia sa zaradili ku konkrétnym položkám sadzobníka.

    Vážené dámy, vážení páni,

    neoddeliteľnou súčasťou navrhovaného zákona je sadzobník správnych poplatkov, ktorý predstavuje súbor všetkých tých úkonov a konaní správnych orgánov, za ktoré sa poplatky vyberajú. V predloženom návrhu sadzobníka správnych poplatkov sa nezvyšujú poplatky vo vzťahu k občanom, ba naopak, niektoré sadzby poplatkov sa znížili, napríklad za vydanie cestovného dokladu sa znížil poplatok z 500 korún na 400 korún, za udelenie víza Slovenskej republiky pri krátkodobej turistike sa znížil poplatok o 50 %, t. j. na 250 korún.

    Nadväzne na program Čisté ruky sa prehodnotili niektoré ustanovenia navrhovaného zákona a položky sadzobníka. V súlade s týmto programom sa vypustilo z návrhu ustanovenie o možnosti udeľovania výnimiek zo zákona a pri tých položkách, pri ktorých tomu nebránia administratívne ani iné technické okolnosti, zaviedla sa možnosť urýchleného vykonania určitého konania na základe výslovnej žiadosti poplatníka, napríklad pri vydávaní cestovných dokladov a tiež vykonania úkonu alebo konania mimo úradných hodín, pri vydávaní víza. Pri týchto položkách sa určil zvýšený poplatok.

    Zvýšenie základného poplatku sa však navrhuje aj pri opakovane požadovaných úkonoch a konaniach v určitej dobe, za dodatočne vykonávané úkony alebo konania, za náhradné doklady a preukazy. Akceptovali sa aj viaceré návrhy na zvýšenie poplatkov za prepravu mimoriadne ťažkých a rozmerných predmetov s tým, že v týchto prípadoch budú poplatky účelovo určené a použijú sa na obnovu, údržbu i rozvoj cestnej siete.

    Vo vzťahu k devízovým cudzozemcom zostávajú sadzby poplatkov primerane zvýšené, ako je to doposiaľ. Zvýšenie odôvodňuje náročnosť a závažnosť vykonávaných úkonov a konaní v cudzine na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky. Predložený návrh predpokladá zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o zhruba 100 miliónov korún.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu a schválenie predmetného návrhu zákona o správnych poplatkoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov poslanca pána Rastislava Šeptáka, aby podal správu o prerokovaní návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 346 z 25. mája 1995 pridelil na prerokovanie vládny návrh o správnych poplatkoch, tlač 150, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 16. júna 1995. Na skoordinovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokovali vládny návrh zákona o správnych poplatkoch v dňoch 7. až 15. júna 1995. Okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý neprijal platné uznesenie podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, vyslovili ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

    Jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili k návrhu zákona pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy, z toho dôvodu ich nebudem čítať. Ako spoločný spravodajca odporúčam body 1 až 16, okrem bodu 8, odsúhlasiť en bloc. Bod číslo 8 v samostatnom hlasovaní neodporúčam odsúhlasiť pre zlú formuláciu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k predmetnému bodu s tým, že písomnú prihlášku do rozpravy som zatiaľ dostal len jednu. Je to pán poslanec Derfényi. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, vážení hostia,

    predmetom nášho dnešného rokovania je zákon, ktorý upravuje správne poplatky, ktoré vyberajú orgány štátnej správy, obce, zastupiteľské úrady, teda správne orgány. Dôvod, prečo som si dovolil vystúpiť pred váženou snemovňou, je sadzobník poplatkov, jeho druhá časť, vnútorná správa, položky 16 a 17 na strane 16, 17 prílohy k vládnemu návrhu zákona Národnej rady o správnych poplatkoch.

    Už vo svojom vystúpení 9. marca 1995 k zákonu o pobyte cudzincov som poukázal na § 7 dnes už schváleného zákona, ktorý rieši trvalý pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny, čím sa vytvára priestor na tzv. účelové sobáše medzi občanmi Ukrajiny či Ruska s dievčatami Rómkami. Ak som vtedy poukázal na rozdiel medzi výškou poplatku za takýto sobáš v zmysle zákona číslo 320/1992 Zb. vo výške 500 Sk a dohodnutou čiastkou za službu účelového sobáša vo výške 1 500 a viac dolárov, ktorú inkasovala príslušná nevesta, potom s veľkým počudovaním konštatujem, že v návrhu zákona v položke 17 táto čiastka je znížená na 250 Sk. Nepochybujem, že úkon sobáša je rovnako náročný pri akejkoľvek dvojici a ani si nemyslím, že zvýšením poplatkov sa tento negatívny jav odstráni. Ak však budem chápať zvýšenie poplatku ako určitý názor na tento negatívny jav, potom sa javí ako prirodzené schválenie jeho zvýšenia.

    Vážená národná rada, verím, že moje slová budú správne pochopené a interpretované. Moje vystúpenie, prosím, chápte ako podporné stanovisko na schválenie zmien, tak ako je to uvedené v spoločnej správe v návrhu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, tak ako to uviedol pán spoločný spravodajca.

    Navyše si dovoľujem predniesť ešte jeden pozmeňovací návrh v položke 16 - vydanie osvedčenia o právnej spôsobilosti na uzavretie manželstva v cudzine, kde navrhujem z navrhovanej sumy 300 korún zvýšenie na 500 Sk. Predpokladám, že tento návrh netreba komentovať, veď sám názov hovorí o správnosti zvýšenia poplatku.

    Vážená národná rada, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu a zároveň vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Juriš a po ňom pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    chcem len jeden bod v spoločnej správe, ktorý bol čítaný ako bod číslo 8, upraviť, pozmeniť. Ide o položku 50 prílohy, o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, alebo rozhodnutia o využití územia. Tam je jediná položka stanovená 200 korún pre všetkých žiadateľov. Zo skúsenosti vieme, že je to rozhodnutie veľmi komplikované a také náročné ako stavebné povolenia. Pociťujem, že položka 200 korún pre veľké stavby je veľmi malá. Čiže, aby pre individuálnych stavebníkov zostala zachovaná, ale pre väčšie stavby by bola zvýšená.

    Preto navrhujem v bode a) spoločnej správy bod 8, aby bol zmenený text písmena a) "pre fyzické osoby 200 korún" a v písmene b) vyčiarknuť slová "fyzické osoby a", čiže zostane len "pre právnické osoby 500 korún".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    je správne, že sa predkladateľ rozhodol predložiť nie novelu, ale nový zákon. Je prehľadnejší, aplikovateľnejší a zrozumiteľnejší. A treba povedať, že aj z legislatívnotechnického hľadiska zákon spĺňa kritériá a parametre na to, aby mohol regulovať túto oblasť, ktorá je v podstate dosť často predmetom každého občana. Problémom je však filozofia zákona, ktorá spočíva v tom, že ak aj nie lineárne, ale veľmi výrazne zvyšuje sadzby správnej činnosti. Bolo by to správne vtedy, keby sme za viac peňazí od občanov a poplatníkov poskytovali kvalitnejšiu, rýchlejšiu štátnu správu a výkon štátnej správy. Aj bez toho, aby som sa tu púšťal do podrobností, je preukázateľné, že zo strany štátnej správy sa to za zvýšené poplatky neposkytuje. Mohlo by sa aj tak povedať, že zákon je postavený na takej filozofii, že za viac peňazí niet tu viac muziky.

    A druhý problém, ktorý s tým veľmi úzko súvisí, aj predtým, konkrétne v platnom zákone číslo 320/1992 v § 4, bol mechanizmus, kde sa pre poplatníkov dávali určité výhody, ak na to boli sociálne odkázaní. V tomto zákone sa to minimalizuje. Len v málo prípadoch sa zohľadňuje trebárs sociálne postavenie žiadateľa. Viem si predstaviť, že povedzme poplatok za osobný doklad, cestovný doklad pre dôchodcu alebo zdravotne postihnutého by bol výraznejšie znížený oproti solventným žiadateľom. To sa však nestalo. Dokonca ma zarazilo, že pri prerokúvaní a nadnesení tohto problému v ústavnoprávnom výbore pán štátny tajomník Autner doslova povedal, že dôchodcov nepokladá za sociálne odkázanú skupinu v tejto oblasti.

    Z toho dôvodu, že sociálny aspekt nie je dostatočne zohľadnený a že za vyššie poplatkové sadzby sa neposkytuje kvalitnejšia služba zo strany štátnej správy, klub Spoločná voľba za tento návrh hlasovať nebude.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bola posledná písomná prihláška do rozpravy. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

  • Ak nie, končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vyjadril by som sa len k jednému vystúpeniu, a to je vystúpenie pána Benčíka. Najprv pochválil predkladaný návrh zákona s tým, že treba dať komplexný návrh. Na druhej strane, myslím, že jeho vystúpenie bolo skutočne populistické. Musíme riešiť otázky aj o správnych poplatkoch, musíme ich riešiť v určitých reláciách vývoja ekonomiky, vývoja ďalších hodnotových a iných relácií, takže nie je možné takto kvalifikovať aj vývoj sadzieb, vývoj poplatkov, že sa nezvyšujú služby. Myslím, že sa to viaže jedno na druhé a poplatky neodrážajú úroveň služieb, odrážajú určitú úroveň nákladov, ktoré sú spojené s celým týmto systémom. To znamená, ak sa náklady na správu štátu v nejakom časovom horizonte vyvíjajú, vyvíjajú sa aj úrovne správnych poplatkov.

    Samozrejme, každý poslanec má právo na svoj názor, ale nemyslím si, že to vystúpenie je adekvátne tomu, ako je návrh zákona predkladaný.

    Pokiaľ ide o odkázané osoby alebo osoby nižších sociálnych kategórií, v niektorých prípadoch sme na to v zákone reagovali. Existuje viac foriem, viac možností, ako riešiť sociálne odkázané skupiny, nemusí sa všetko viazať na rôzne skupiny správnych poplatkov. Niektoré záležitosti riešime, niektoré sme sa rozhodli ponechať v tej podobe, ako sú v návrhu zákona.

    Domnievam sa, že návrh zákona je vyvážený, že nie je asociálny, že je to racionálny návrh zákona, a prosím racionálnych poslancov, aby sa k nemu vyjadrili kladne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pán poslanec.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam body 1 až 16 spoločnej správy, okrem bodu 8, odsúhlasiť en bloc. Bod číslo 8 v samostatnom hlasovaní neodporúčam.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 16 okrem bodu 8 zo spoločnej správy. Pán spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tieto body spoločnej správy sme prijali.

  • Bod číslo 8 spoločnej správy neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Takže hlasujeme o bode číslo 8 spoločnej správy. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže sme neschválili tento bod spoločnej správy.

    Môžete pokračovať, pán spravodajca.

  • Ako prvý vystúpil v rozprave pán Derfényi - položka 16 strana 16, vydanie osvedčenia o právnej spôsobilosti na uzatvorenie manželstva v cudzine z 300 Sk sa zvyšuje na 500 Sk. Ako spoločný spravodajca návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Takže sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca prijali.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave pán Juriš, ktorý pozmenil návrh bodu číslo 8 spoločnej správy, ktorý znie: po a) pre fyzické osoby 200 Sk, po b) pre právnické osoby 500 Sk. Ako spoločný spravodajca odporúčam jeho návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca nám odporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh.

  • Ako tretí vystúpil v rozprave pán Benčík, nedal však žiadny pozmeňovací návrh.

    Pán predseda, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi navrhnúť hlasovať o vládnom návrhu zákona o správnych poplatkoch ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení neskorších doplňovacích schválených pripomienok.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch.

    Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem, páni poslanci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme s i e d m y m bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 159 a správu z výborov ako tlač 159a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, a to s cieľom odstrániť aplikačné problémy, ktoré nastali dňom účinnosti jeho poslednej novely, t. j. zákona číslo 245/1994 Z. z. Prijatie tohto zákona iniciovala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a podľa neho sa stali obce vlastníkmi majetku, ktorý nadobudla Slovenská republika z majetku bývalej československej federácie, to znamená, že ide hlavne o majetok slúžiaci na plnenie úloh obrany. Zákon uložil obciam povinnosť uzatvoriť so štátom zámenné zmluvy do 30. júna 1995, na základe ktorých obce získajú do vlastníctva majetok rovnakého druhu v primeranej vzdialenosti ako aj v kvalite.

    Vzhľadom na to, že v súvislosti s uvedenou novelou vznikli aplikačné problémy, ministerstvo obrany ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť navrhli novelizovať uvedený zákon. Na riešenie tejto problematiky sa ustanovila osobitná komisia pod vedením podpredsedníčky vlády pani Kataríny Tóthovej a výsledkom jej práce je predkladaný návrh zákona. Jeho účelom je odstrániť legislatívne a vecné nedostatky s cieľom zachovať štruktúru zákona o majetku obce ako celku, a to tak, že prechod vlastníckeho práva na obce podľa reštitučných ustanovení doplnených zákonom číslo 245/1994 Z. z. bude riešený v samostatnej časti zákona. V tejto časti zákona v § 16 a 17 sa sústreďuje úmysel zákonodarcu vyjadrený v zákone číslo 245/1994 Z. z., a to s týmito úpravami:

    Spresňujú sa podmienky na uplatnenie reštitučných nárokov obcí, zmena lehoty na uzatváranie zámenných zmlúv medzi štátom a obcami, rozširuje sa okruh majetku, ktorý bude tvoriť predmet zámeny o pozemky poľnohospodárskeho charakteru, lúky a pasienky a o hnuteľné veci, napríklad nákladné automobily. V tomto prípade ide o rešpektovanie vôle prejavenej zo strany obcí vlastníkov. Ďalej sa spresňujú podmienky užívania majetku na potreby Slovenskej republiky, t. j. správa zodpovedajúca vecnému bremenu. Pre prípad, že by nedošlo k uzavretiu zámennej zmluvy medzi štátom a obcou, navrhuje sa, aby starostlivosť o hospodárne využívanie majetku, ktorý prešiel zo zákona na obec, zabezpečoval štát s tým, že obci bude plynúť zisk na jej účet. Ide totiž o obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré musí byť podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky za primeranú náhradu, t. j. náhrada za právo obdobné vecnému bremenu.

    Vzhľadom na to, že predložený návrh zákona rieši problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikácii zákona číslo 245/1994 Z. z., odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby s predloženým návrhom zákona súhlasila.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokúvania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som predložil Národnej rade spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a noviel tak, ako ich v svojej úvodnej správe predniesol pán podpredseda vlády.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Na podanie správy o výsledku prerokovania vo výboroch poveril Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, za ktorý predkladám túto spoločnú správu.

    Všetky menované výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, prerokovali v dňoch 7. až 15. júna tohto roku.

    S návrhom vyslovil súhlas so zmenami a doplnkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ostatné štyri výbory, ktoré tento návrh zákona prerokúvali, neprijali k návrhu uznesenie podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Vážené kolegyne, kolegovia, správu máte všetci pred sebou, preto ju nebudem čítať. Pozmeňovacie a doplňovacie návrhy sú iba štyri body. Nebudem navrhovať prijať ich en bloc, ale dávam návrh, aby sme o nich hlasovali osobitne, aby som ešte mohol niektoré návrhy, ktoré budú predložené v rozprave, porovnať s týmito bodmi, ktoré sú v spoločnej správe. Preto moje odporúčanie je také, aby sme o bodoch 1 až 4 spoločnej správy hlasovali osobitne.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu. Zatiaľ mám štyri písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Horal, pripraví sa pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

    vzhľadom na to, že problém majetku obcí vo vojenskom obvode Javorina sa sústreďuje v regióne, ktorý dobre poznám a ktorý je veľmi citlivý vo vnímaní obyvateľov voličov z okresu Stará Ľubovňa, najmä obyvateľov priamo zainteresovaných obcí nášho okresu, chcem povedať, že pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v súlade so stratégiou vládneho návrhu, plne rešpektujú potreby výcviku Armády Slovenskej republiky a tým aj ochranu nášho štátu, ale zároveň vychádzajú aj v ústrety obciam.

    Moje pozmeňovacie návrhy rešpektujú aj požiadavky dotknutých obcí, najmä fakt, že na rok 1995 majú obce vo svojom schválenom rozpočte výdavky, ale aj príjmy z hospodárenia v lesoch, z ktorých financujú a budú financovať svoje obecné investičné akcie, splátky úverov za realizovanú plynofikáciu, kanalizáciu, vodovody, prípadne ďalšie náklady, ktoré sú také potrebné v každej obci. Aby sa tieto schválené, ale aj plánované akcie mohli realizovať až do termínu uzavretia zámenných zmlúv, ktoré sa prerokúvaným zákonom stanovuje do 31. 12. 1997, bez otrasov a so zabezpečenými financiami z obecného majetku v súlade so schválenými a odsúhlasenými leso-hospodárskymi plánmi, navrhujem prijať tieto pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Ide najmä o § 17.

    V § 16 odsek 4 vypúšťa sa v riadku 3 "a na účet obce" a až do konca odseku sa nahrádza slovom "obec". Teda citujem nové znenie: "Ak nedôjde k uzavretiu zámennej zmluvy v lehote podľa ods. 3, starostlivosť o hospodárne využitie majetku obce zabezpečuje podľa osobitného predpisu obec."

    A teraz § 17. Pôvodný sa vypúšťa, vrátane poznámky pod čiarou, a nový paragraf znie: "Majetok podľa § 16 ods. 2, ktorý obce nadobudli do svojho vlastníctva, užívajú a udržiavajú obce až do uzatvorenia zámenných zmlúv. Obce na tomto majetku umožnia bezplatne výcvik vojsk Armády Slovenskej republiky."

    A zároveň chcem podporiť aj bod 3, ktorý je prijatý v spoločnej správe, ktorý prešiel v našom výbore.

    Svoje pozmeňovacie návrhy opieram aj o skutočnosť, že počas hospodárenia obcí vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina nebola sťažnosť zo strany armády, ktorá tam cvičila, že im obce bránia pri výkone plánovaných cvičení, ale podľa názoru zástupcov obcí ide o problémy, ktoré nanáša vojenská administratíva, riadiaca a spravujúca vojenský obvod Javorina, resp. Vojenský výcvikový priestor Javorina.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po zvážení mojich návrhov, ktoré sú kompromisom medzi vládnym návrhom a obcami, prosím o vašu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Pásztor, potom pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, rieši iba právny režim vlastníctva pozemkov vo vojenských obvodoch, ktoré boli vlastníctvom obcí k 31. 12. 1949, z hľadiska potrieb obrany štátu. Minimálne rešpektuje vlastnícke práva týchto obcí a najmä naplnenie jeho obsahu a potrebu tejto novely zákona zvlášť odôvodňuje vysokými finančnými nákladmi na vybudovanie nového podobného výcvikového strediska, aké je v súčasnosti v Javorine.

    V článku I bodu 4 návrhu, a to konkrétne v § 16 ods. 3, ukladá povinnosť obci uzatvoriť do 31. 12. 1997 zámenné zmluvy o prevode vlastníctva v súlade s oprávnením Slovenskej republiky. V tejto súvislosti by som považoval za potrebné upozorniť skôr na povinnosť predkladať návrh na uzatvorenie zámenných zmlúv zo strany Slovenskej republiky, ktorá má záujem o tento majetok z hľadiska zabezpečenia obrany štátu. Je to podstatné z hľadiska termínu a najmä s dôrazom na skutočnosť, aby obciam bol poskytnutý taký majetok, ktorý vyhovuje ich požiadavkám.

    V § 16 ods. 4 návrhu sa rieši prípad, ak v lehote do 31. 12. 1997 nedôjde k uzavretiu zámennej zmluvy tak, že starostlivosť o hospodárne využitie majetku obce zabezpečuje na účet obce Slovenská republika. V tejto súvislosti si dovolím položiť otázku predkladateľovi, o aký právny režim v danom prípade ide, ak ide o vlastníctvo obce, autonómnej právnickej osoby, pri užívaní jej vlastníctva, keď vlastnícke právo je absolútnym právom a pôsobí voči všetkým, čomu zároveň zodpovedá povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práv k veciam. Ide o nájom i pôžičku.

    Ďalej by som považoval za potrebné právny režim užívania majetku presne definovať, lebo bod 5 návrhu v § 17 deklaruje bezplatné užívanie majetku obce zo strany Slovenskej republiky pre potreby podľa osobitných predpisov.

    Inštitút starostlivosti o hospodárne využitie majetku obce na jej účet je zo strany Slovenskej republiky v príkrom rozpore so základným chápaním vlastníckeho práva zakotveného v Ústave Slovenskej republiky v článku 20 ods. 1, kde sa uvádza, citujem: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."

    Starostlivosť o hospodárne využitie majetku obce na jej účet zo strany Slovenskej republiky ako čisto socialistické chápanie vlastníckeho práva nezaručuje, že obce naozaj budú mať z užívania svojho majetku nejaký úžitok, ak sa ich majetok bezplatne užíva. Pri súčasnom spôsobe hospodárenia je každému zrejmé, že toto hospodárenie asi bude aj stratové, a tým tieto neposlušné obce, ktoré nepristúpia k zámenným zmluvám, nedostanú nič, najmä ak sa v § 17 návrhu deklaruje bezplatné užívanie tohto majetku, a nielen pozemku, ale aj predmetného majetku obcí, čo by som zvlášť zdôraznil.

    Navrhovateľ by mal so mnou súhlasiť, že v danom prípade ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je podľa článku 20 ústavy možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Aj keď prijatím tohto návrhu budú splnené všetky zákonné požiadavky okrem tej, ktorá sa týka primeranej náhrady, za primeranú náhradu v žiadnom prípade nie je možné považovať starostlivé a hospodárne využitie majetku obce na jej účet druhým subjektom. Primeraná náhrada musí byť presne definovaná, aby vlastník veci mal možnosť sa dovolať svojho práva aj prostredníctvom súdu.

    Vážené dámy a páni, preto navrhujem § 16 odsek 4 návrhu vypustiť a zároveň v tomto zmysle zmeniť číslovanie odsekov.

    Ďalej navrhujem § 17 zmeniť v nasledovnom znení: "Majetok podľa § 16 odsek 2, ktorý obce nadobudli do svojho vlastníctva, užíva a to za náhradu, ktorej výška sa stanoví na základe osobitného právneho predpisu (odvolávka číslo 1) Slovenská republika pre potreby podľa osobitných predpisov." Pod čiarou sa uvedie poznámka číslo 1, a to: "Vyhláška číslo 465/1991 Zb. o cenách stavieb v znení neskorších predpisov."

    V prípade, že neprejdú návrhy pána poslanca Horála, potom trvám na tom, aby bolo hlasovanie o mojich návrhoch. Inak, keď prejdú návrhy pána poslanca Horála, sťahujem svoje návrhy.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Kvarda. Pripraví sa pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, vážený parlament,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 245/1994 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, riešil vlastníctvo obcí k majetku, ktorý užíva Armáda Slovenskej republiky. Ustanovenie § 7 ods. 2 písm. e) uvedeného zákona umožnilo, teda ešte aj umožňuje obciam udržiavať a užívať príslušný majetok tak, aby boli splnené nevyhnutné podmienky potreby obrany štátu. Obce toto ustanovenie dodržiavali a v uplynulom období presvedčivo dokázali, že je možné zo strany obce na tomto majetku hospodáriť, pritom vyhovieť aj potrebám obrany štátu. Aj napriek tomu, že Armáda Slovenskej republiky a jej organizačné zložky, t. j. vojenské lesy a majetky, kládli obciam určité prekážky pri hospodárení s uvedenými majetkami, obce vykazovali vyšší zisk ako hospodárska organizácia armády, pričom prísne dodržiavali lesný hospodársky plán.

    Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/199l Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, obmedzuje vlastnícke právo obcí priznané už zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 245/1994 Zb. V tomto prípade prakticky už nie je možné hovoriť o vlastníckom práve v duchu právnej teórie. V ustanovení § 16 ods. 3 vládneho návrhu zákona sa uvádza, že ak to vyžadujú potreby obrany štátu, Slovenská republika je oprávnená a obce sú povinné uzatvoriť zámennú zmluvu o prevode vlastníctva. Je celkom jednoznačné, že ide o závažný rozpor medzi ústavou a týmto ustanovením, totiž v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa uvádza, citujem: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." Koniec citátu. Pochybnosti vyvoláva ustanovenie § 16 ods. 3 aj podľa informácie legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 1995, ktorý uvádza, že v návrhu zákona v poznámke 35 je odkaz na § 611 Občianskeho zákonníka o zámennej zmluve. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka však musia mať účastníci, to znamená štát aj obec, v občianskoprávnych vzťahoch rovnoprávne postavenie, čo však navrhované ustanovenie § 16 novely nerešpektuje.

    Ďalej v ods. 4 § 16 sa uvádza, že do doby uzavretia zámennej zmluvy s majetkom obce hospodári štát na účet obce. Podotýkam, že podľa článku 65 ods. 1 ústavy obec samostatne hospodári s vlastným majetkom, a preto navrhovaná úprava je jednoznačne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s ustanovením § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení. Navyše v prípade schodkového hospodárenia štátu všetky dôsledky by postihli obec, čo v konečnom dôsledku môže viesť k tomu, že takýmto spôsobom budú obce donútené zbaviť sa svojho majetku za akokoľvek nevýhodných podmienok. Napokon, na rokovaní ústavnoprávneho výboru sa predkladatelia predloženého návrhu s takýmto zámerom ani netajili.

    Z uvedeného dôvodu je celkom pochopiteľné, že obce Hniezdne, Iľany, Ľubica, Vrbov, Tvarožná, Nová Ľubovňa a Jakubany, ktorých majetok sa nachádza vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, k uvedenej novele zákona o majetku obcí zaujali jednoznačne záporné stanovisko. S prihliadnutím na to, že v návrhu zákona nie je vymedzené, ktoré sú to prípady - citujem "ak to vyžadujú potreby obrany štátu", ani nie je ustanovené, kto o tom bude rozhodovať, vznikajú vážne obavy, že sa vytvoria právne možnosti na hrubé zásahy štátu do života aj ďalších obcí. Preto je to pre obce vôbec zásadná otázka. Na základe uvedeného v tlači 159 mám nasledovné 3 pozmeňovacie návrhy. Žiadam potom, aby sa o nich hlasovalo spoločne.

    Po prvé: V § 16 ods. 3 v poslednej vete vypustiť "alebo iný majetok" a za slová "rovnakého druhu" doplniť "v prípade dohody aj iný majetok". Je to aj v spoločnej správe, ale ja som žiadal o týchto troch návrhoch hlasovať spoločne.

    Po druhé: K § 16 ods. 4 nové znenie: "Ak nedôjde k uzavretiu zámennej zmluvy (odkaz 35) v lehote podľa ods. 3, starostlivosť o hospodárne využitie majetku zabezpečujú obce podľa osobitného predpisu (ide o odkaz 36). To je obdobný návrh, ako predložil pán Horál.

    Po tretie: § 17 nové znenie: "Majetok podľa § 16 ods. 2, ktorý obce nadobudli do svojho vlastníctva, užívajú a udržiavajú obce až do uzavretia zámenných zmlúv podľa § 16 ods. 3 a 5."

    Ak budú schválené návrhy pána poslanca Horála, potom svoje návrhy sťahujem.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

  • Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 159, je závažný prinajmenej zo štyroch hľadísk: po prvé, z hľadiska zachovania priestorov na výcvik Armády Slovenskej republiky; po druhé, z hľadiska spravodlivého vyriešenia majetku obcí, ktorý bol do 1. januára 1993 majetkom federácie; po tretie, z hľadiska tvorby precedensu na riešenie vlastníckych problémov pozemkov, ktoré sú súčasťou ďalších vojenských výcvikových priestorov; a napokon po štvrté, z hľadiska kvality zákonodarnej činnosti nášho parlamentu. A to preto, že schválením návrhu, tlač 159, by fakticky došlo k likvidácii poslednej novely číslo 245/1994 Z. z. ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 26. augusta 1994, teda ani nie pred rokom a viacerí z nás čo tu sedíme, alebo čo tu sedíte, budú pred dilemou, že budú popierať to, za čo hlasovali vtedy. Vzhľadom na to, že vec sa ťahá už viac rokov a spor obcí a rezortu obrany už neraz nadobudol dramatickú podobu, je zrejme vhodné pripomenúť si zrod a vývoj problémov.

    Aspoň stručne: Podľa zákona číslo 306/1992 Zb. obce získali svoj historický majetok odňatý bez náhrady najmä v päťdesiatych rokoch, získali ho však iba za podmienky, že pôvodný majetok obce sa nachádza vo vlastníctve Slovenskej republiky ku dňu účinnosti zákona číslo 306, t. j. k 25. júnu 1992. Ale majetok federácie, a takým boli aj vojenské lesy a vojenské výcvikové priestory, sa stal majetkom Slovenskej republiky až 1. januára 1993, t. j. dňom účinnosti ústavného zákona číslo 542/1992 Zb. o zániku ČSFR a ústavného zákona číslo 541 Zb. o delení majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku. Preto navrhovatelia poslednej platnej novely číslo 245/1994 Z. z. ňou právne preklenuli obdobie od 25. júna 1992 do 2. januára 1993, pričom chceli, aby sa uplatnil pri prechode majetku od štátu k obciam mechanizmus zákona číslo 306 aj pri pozemkoch vojenských výcvikových priestorov.

    Vtedy bolo, i dnes je zrejmé, že tento výcvikový priestor si Armáda Slovenskej republiky nemôže dovoliť stratiť. Ak som spomínal precedens, tak nejde ani v tomto prípade len o Javorinu. Vybudovanie nových výcvikových priestorov by vyžadovalo minimálne 100 miliárd Sk, ako hovorí prepočet z minulého roku. Príslušné zákony o zániku federácie a o delení majetku tým, že obciam nevracali federálny majetok, boli voči nim príliš tvrdé. Konflikt štátu a obcí nadobudol dve základné podoby.

    Po prvé: Ako konflikt záujmu štátu (v podobe rezortu obrany) o obranyschopnosť a prípravy na ňu a obcí presadzujúcich svoj záujem o obnovenie vlastníctva a vlastné hospodárenie vo Výcvikovom vojenskom priestore Kežmarok, vojenský obvod Javorina.

    Po druhé: V právnej rovine spor spočíval aj v tom, že obce riešenie problému postavili na princípe vrátenia vlastníctva pôvodných pozemkov obciam a ministerstvo obrany chcelo riešiť problém na princípe reštitúcie, t. j. určiť obciam do vlastníctva pozemky sčasti pôvodné a sčasti nové, a to na základe zmeny hraníc vojenského obvodu podľa zákona číslo 169/1949 Zb. a s využitím iných pozemkov vo vlastníctve štátu. Pričom problém mohla riešiť svojím rozhodnutím vláda. Nebolo treba novelizovať zákon o majetku obcí, ale využiť zákon číslo 169/1949 Zb.

    Ako sa blížili parlamentné voľby, tak rástla šanca poslaneckého návrhu. Pre zaujímavosť pár údajov z hlasovania: prezentovalo sa 89 poslancov, za hlasovalo 55, proti 5, zdržalo sa 26, 3 poslanci nehlasovali. V podstate súhlasím s negatívnym hodnotením poslednej novely, ktoré je obsiahnuté v dôvodovej správe v tlači číslo 159. Už v čase schvaľovania novely bolo jasné, že ňou sa problém zákonodarne nekončí. Voľne povedané, štát si novelou zviazal ruky a obce si ruky úplne nerozviazali.

    Ešte raz si dovoľujem uviesť, že ministerstvo obrany nebolo za spôsob riešenia sporu medzi štátom a obcami, ktorý priniesla novela z 26. augusta 1994. Ale jej schválením vznikla právne úplne nová situácia. Obce získali vlastníctvo svojich pôvodných pozemkov, a teda, prirodzene, aj jeho právne krytie Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom 20 a zvlášť jeho odsekom 4, citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Koniec citátu.

    Žiaľ, vážená Národná rada, tlač 159 nie celkom vychádza z novej právnej situácie, t. j. z vlastníctva obcí. Ba obsah tohto návrhu je v rozpore s článkom 20 ústavy a zvlášť s odsekmi 1 až 4 článku 20. Okrem iného hospodárenie v réžii štátu na účet obce a pri jej dohľade sotva možno chápať ako primeranú náhradu za nútené obmedzenie majetku. Alebo bod 5 je na zváženie, či z toho, čo je porušením ústavy, možno urobiť predmet vecného bremena.

    Bol tu podaný aj pozmeňovací návrh pána poslanca Horála. Treba však pri ňom konštatovať, že ak by bol schválený tento návrh, tak výhodu presúva zo štátu na obce. Ale ani tento návrh nerieši podstatu problému. Podstata problému totiž spočíva v tom, či právna konštrukcia a právne riešenie povedie k tomu, že Armáda Slovenskej republiky sa bude deliť s obcami o tento priestor, alebo nebude. To je podstata problému, o ktorý tu ide a ktorý podľa môjho názoru nie je ucelene právne riešený ani v tomto návrhu, ktorý obsahuje tlač 159.

    Práve preto mi dovoľte, vážená Národná rada, keďže obsah vládneho návrhu je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou práv a slobôd, navrhnúť, aby ho Národná rada Slovenskej republiky vrátila vláde na prepracovanie. Žiadam, pán predseda, o mojom návrhu hlasovať ako o prvom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy mám ešte prihlášku, ale medzitým sa hlási o vystúpenie pán minister obrany, takže mu udeľujem slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    prijatím zákona číslo 245/1994 Z. z. sa obce stali dňa 1. novembra 1994 vlastníkmi 7 165 hektárov pozemkov, ktoré sa nachádzajú vo vojenských obvodoch.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky intenzívne pracuje na zabezpečení realizácie uvedeného zákona. Na druhej strane však obce vo výcvikovom obvode Javorina ignorujú § 17 zákona číslo 245/1994 Zb. a začali v súlade s § 7 ods. 2 uvedeného zákona užívať svoj majetok bez ohľadu na uvedené odseky zákona. V rozpore so zákonom číslo 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch vstupujú neoprávnene do vojenského obvodu Javorina a vykonávajú ťažbu bez predchádzajúcej úpravy lesných hospodárskych plánov a v priestoroch, kde nebola vykonaná pyrotechnická sanácia, vystavujú svojich zamestnancov ohrozeniu zdravia a života. Zo strany obcí vo výcvikovom obvode Javorina dochádza k spochybňovaniu časti zákona, kde sa hovorí o potrebe zabezpečenia obrany štátu, k spochybneniu záverov odborníkov z rôznych rezortov štátnej správy a k uprednostňovaniu miestnych záujmov pred záujmami Slovenskej republiky.

    Dňa 12. mája 1994 na rokovaní so zástupcami obcí zo spišského regiónu rozhodol vtedajší podpredseda vlády Slovenskej republiky Roman Kováč o zriadení expertnej komisie zo zástupcov Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Uvedená expertná medzirezortná komisia na posúdenie štátno-bezpečnostného záujmu vo vojenskom obvode Javorina dospela k jednoznačnému stanovisku - citujem: "Vojenský výcvikový priestor Kežmarok vo výcvikovom obvode Javorina je na zabezpečenie prípravy vojsk Armády Slovenskej republiky na obranu Slovenskej republiky najväčším, nenahraditeľným a jedinečným priestorom z hľadiska ďalšieho zavádzania nových zbraňových systémov v súvislosti so vstupom do NATO a možného využitia výcviku v súčinnosti armád iných štátov."

    Z uvedených dôvodov je v štátnom záujme zachovať vojenský obvod Javorina v rozmere jeho súčasných hraníc. Zmenu súčasných hraníc vojenského obvodu Javorina a týmto zmenšením jeho plošných rozmerov stratí Vojenský výcvikový priestor Kežmarok jedinečné parametre na zabezpečenie výcviku a prípravu vojsk na obranu Slovenskej republiky. Ešte pred účinnosťou zákona číslo 245/1994 Z. z. bolo na Ministerstve obrany Slovenskej republiky dňa 27. 10. 1994 zvolané rokovanie so starostami obcí, na ktorom bol predložený návrh postupu na realizáciu uvedeného zákona. Starostovia návrh neprijali a dožadovali sa čo najrýchlejšieho odovzdania pozemkov, aby mohli začať hospodársku činnosť. V uvedený deň im bol odovzdaný Rozkaz ministra obrany Slovenskej republiky číslo 71/1994, v ktorom je deklarované, že na zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky je v štátnom záujme zachovať vojenské obvody Lešť, Javorina, Záhorie a Valaškovce v rozmere ich súčasných hraníc.

    Dňa 26. októbra 1994 bola vydaná úloha riaditeľovi sekcie logistiky Ministerstva obrany Slovenskej republiky a náčelníkovi Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky zabezpečiť podklady na uzatvorenie zámenných zmlúv. Dňa 20. januára 1995 minister obrany Slovenskej republiky schválil harmonogram opatrení na zabezpečenie realizácie zákona číslo 245/1994 Z. z. v podmienkach rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorým je uložené do 30. júna 1995 zabezpečiť uzatvorenie zámenných zmlúv. Zo strany Ministerstva obrany Slovenskej republiky boli nadviazané kontakty s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Slovenským pozemkovým fondom so snahou o naplnenie zákona. Bolo vykonané medzirezortné rokovanie na Ministerstve financií Slovenskej republiky, ktoré poukázalo na rozpornosť zákona číslo 245/1994 s Ústavou Slovenskej republiky, článok 20 a inými zákonmi Slovenskej republiky, napríklad zákonom číslo 169/1949 Zb.

    Na základe zistených rozporov s Ústavou Slovenskej republiky podal minister financií Slovenskej republiky generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet, v ktorom konštatuje rozpor citovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky dňa 28. februára 1995 k správe o problémoch vo vlastníckych vzťahoch vo vojenských výcvikových priestoroch bolo zvolané rokovanie zainteresovaných rezortov na riešenie novely zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Na základe pokynov z rokovania bol rezortom obrany predložený návrh novely uvedeného zákona v termíne do 15. marca 1995 na Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V mesiacoch marci a apríli sa uskutočnili na Ministerstve financií Slovenskej republiky rokovania legislatívnej skupiny na zosúladenie návrhov novely zákona jednotlivých rezortov. Konečný text novely zákona bol odsúhlasený na rokovaní štátnych tajomníkov zainteresovaných rezortov na porade u podpredsedníčky vlády Slovenskej republiky pani Kataríny Tóthovej dňa 13. apríla 1995.

    Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 302 bola ustanovená komisia v zložení: minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky na prerokovanie a doriešenie nahromadených problémov. Komisia rokovala s predstaviteľmi dotknutých obcí 12. mája 1995 na Ministerstve obrany Slovenskej republiky. Na základe záverov obcí 12. mája 1995 na ministerstve obrany bolo odporučené vláde Slovenskej republiky prerokovať, schváliť a predložiť na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky návrh novely zákona číslo 138/1991 Zb. v znení zákona číslo 245/1994 Zb. o majetku obcí.

    Práce na realizácii zákona číslo 245/1994 sa však naďalej vykonávali. Do konca februára 1995 bola vykonaná špecifikácia pozemkov obcí vo výcvikovom obvode Lešť, Záhorie a Valaškovce a do konca marca 1995 špecifikácia pozemkov obcí vo výcvikovom obvode Javorina. Od 8. marca 1995 boli začaté rokovania s jednotlivými obcami vo vojenských priestoroch Lešť a Záhorie a od 29. marca 1995 boli začaté rokovania s predstaviteľmi obcí vo výcvikovom obvode Javorina.

    Návrhy zmlúv o budúcich zámenných zmluvách boli príslušným obciam postúpené na zaujatie stanoviska 9. júna 1995, okrem obce Ľubica a mesta Levoča, ktoré majú rozlohou najväčšie majetky vo výcvikovom obvode Javorina. Z technického hľadiska ich ocenenie bolo ukončené 16. júna 1995 a v ten istý deň boli odovzdané obci Ľubica a mestu Levoča návrhy zmlúv. Do dnešného dňa, t. j. 22. júna 1995, z tohto regiónu sú podpísané štyrmi obcami zmluvy o budúcich zámenných zmluvách. Zámenné zmluvy o výcvikovom obvode Záhorie a Lešť boli s obcami prerokované a sú pripravené na podpis s termínom 26. júna 1995.

    Predkladaný návrh novely zákona číslo 138/1991 Zb. zohľadňuje vôľu obcí k možnosti uzavrieť zmluvu aj na iný majetok štátu, napríklad aj hnuteľný majetok, a zreálňuje termín uzavretia zámenných zmlúv do 31. decembra 1997. Na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať o podporu pri schvaľovaní predkladanej novely zákona číslo 138/1991 Zb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán predseda výboru Andrejčák sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    budem veľmi stručný a ospravedlňte ma, ak niečo preskočím, pretože pán poslanec Kanis aj pán minister obrany mi zobrali "vietor z plachiet". Predsa sú však niektoré myšlienky, ktoré chcem pred vami prezentovať.

    Vládny návrh, ktorý prerokúvame, môže vyriešiť jeden z boľavých problémov. Tento problém sa však netýka všetkých obyvateľov, resp. všetkých obcí Slovenskej republiky, ale iba ich častí. Jeho prijatím teda vyriešime len malú časť obcí, ktoré je reálne možné určitým spôsobom ešte aj dnes odškodniť. Väčšinu obcí táto novela neuspokojí, lebo sa ich vlastne netýka. Ide o obce, ktoré sme zákonom číslo 138/1991 Zb., jeho § 3 vylúčili z odškodnenia kvôli stavbám, ktoré slúžia na dopravu, sídliská, priehrady a podobne. Takže ide o časť obcí, ale problém je boľavý a treba ho vo veľmi krátkom čase vyriešiť.

    Formou poznámok mi dovoľte, aby som pripomenul, že táto kauza je nám päť rokov podávaná, a znie ako kauza Ministerstva obrany Slovenskej republiky a vlastníkov obcí. A je to vlastne legislatívny problém. Dokazuje to aj tá skutočnosť, že za krátky čas ideme druhýkrát novelizovať zákon, ktorý pomôže dotknutým obciam domôcť sa svojich práv.

    V doterajších diskusiách sa používali rôzne argumenty pre aj proti, často politicky motivované a úmyselne prekrucované, ale to je asi tiež prejav našej mladej demokracie. Nebudem o týchto sporoch hovoriť, lebo novela vlastne väčšinu týchto sporov vyrieši. Zostáva však jeden ozajstný odborný spor medzi ministerstvom obrany a predstaviteľmi obcí, resp. ľuďmi, ktorí za tým stoja. Ide o rôznosť výkladu, či musí byť vojenský priestor, v ktorom armáda cvičí, strieľa atď., majetkom štátu, alebo nie. Na oboch stranách je mnoho argumentov. Aby som vás však presvedčil, chcem použiť iba jeden.

    Na celom svete tieto priestory štát vlastní. Keď ich zriaďuje, vykúpi priestor a až potom začne činnosť vojsk v tomto priestore. Niekedy mám taký dojem, ako keby naše obce boli predstavitelia rôznych politických subjektov alebo generálnych štábov sveta a mali inú skúsenosť. Ale takúto skúsenosť nemáme ani my, ani oni. Takže držme sa toho, ako to vyriešili vo svete, a neverme, že odborný problém sa dá riešiť pohľadom poľnohospodára alebo vlastníka.

    Dovoľte ešte jednu poznámku k tvrdeniam o ekonomike priestoru, resp. terajšej činnosti obcí. Už sa to tu spomínalo. Podľa zákona o lesoch dodnes vlastne žiadna obec nemala právo ťažby, nezískala právo ťažby. Zákon o lesoch im to neumožňuje, pretože nemajú spracované ročné lesné hospodárske plány. Ak porovnáme plány, ktoré majú spracované vojenské lesy na celý priestor, tak aj v tých priestoroch, kde pre vojenské lesy lesné úrady alias ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré schvaľovalo plány, na tieto roky nedovoľuje ťažbu, tam obce ťažia. Dalo by sa to povedať aj ostrejšie.

    Natíska sa ešte jedna otázka, či tento priestor naozaj armáda potrebuje, aj keď pán minister celkom dobre a logicky ukázal genézu toho rozhodovania.

    Koketovali sme s myšlienkou, že v južnej časti alebo v juhovýchodnej časti Poľskej republiky bol veľký priestor, o ktorom nám Poliaci hovorili, že pravdepodobne bude zachovaný a bude nám ponúknutý. Ja som to nejako otvorene nehovoril, pretože som čakal na cenové relácie. Polygóny protivzdušnej obrany však Poľsko vybudovalo pri Baltickom mori. Budeme prerokúvať materiál a tam sa dozvieme, aké obrovské milióny stojí taký šport ísť za hranice strieľať, len preto, že u nás taký veľký priestor nemáme.

    Takže z ekonomických dôvodov si armáda nemôže dovoliť zrušiť tento priestor a odísť do iného priestoru alebo za hranice. Jednoducho bez tohto priestoru sa celá funkcia armády na Slovensku nedá udržať.

    Nesúhlasím s pánom poslancom Kanisom, že návrh, ktorý je predložený, by bol v rozpore s ústavou alebo so základnou Listinou práv a slobôd občanov. Myslím si, že práve zákon definuje presne spôsob obmedzenia určitých práv. Ukazuje, akým spôsobom dať také veľké majetkové právo, aké si môžeme dovoliť. Tým vyriešime spor aspoň tak, ako sme schopní, a umožníme fungovanie výcvikových zariadení.

    Už len poslednú pripomienku. Často sa hovorí - veď vojaci tam málo strieľajú. No ja si myslím, že pre túto kauzu je to veľmi výhodné. Armáda ide v takom úspornom režime, ktorý sa už nedá viac znižovať. Skutočne, keby armáda ešte menej cvičila, než cvičí, prestane byť armádou, ale to sa nedá dlho vydržať.

    Keď budeme prerokúvať nový rozpočet, uvidíte, ako budeme zastávať veľmi tvrdé postoje a porovnávať sa s inými armádami a budeme argumentovať počtom cvičení. A potom zistíme, že naša armáda potrebuje tento priestor na oveľa viac hodín. A že doslova denno-denným rozhodovaním príslušného veliteľa, príslušného funkcionára ministerstva obrany, či sa dnes strieľa, alebo ťaží, ani v tomto priestore to nepôjde. A preto vás prosím, aby ste schválili návrh, ktorý vláda predložila s tými pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi. Vážené poslankyne, poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán podpredseda vlády Kozlík sa hlási.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    len veľmi krátko na podporu tých stanovísk, ktoré zazneli teraz ku koncu, či to už bol pán Andrejčák, alebo pán minister obrany. Myslím, že obce sú pripravené na dohodu o zámenných zmluvách a navrhované znenie novely zákona je práve takým argumentom alebo takým podporným momentom, ktorý by situáciu na uzatvorenie zámenných zmlúv naviedol.

    Pokiaľ sa tu diskutovalo o tom, že by starostlivosť o príslušné majetky prešla na obce, tak sa v podstate nedospeje k uzatvoreniu zámenných zmlúv.

    Pokiaľ novela predkladá novú lehotu na uzatvorenie zámenných zmlúv, a to je v podstate jadro novely, do 31. 12. 1997, podľa toho vývoja diskusií s obcami predpokladám, že by k uzatvoreniu nájomných zmlúv skutočne mohlo prísť podstatne skôr. Chcel by som teda poprosiť poslancov, aby hlasovali za znenie novely zákona tak, ako ho vláda predložila, vrátane tých dvoch pripomienok, ktoré prednesie spoločný spravodajca.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť aj spoločný spravodajca?

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    už aj v rozprave zaznelo, že tento zákon sa stáva kauzou parlamentu Slovenskej republiky, a preto by som poprosil, aby sme naše hlasovanie skutočne zvážili z tých hľadísk, ktoré odzneli v rozprave, ale hlavne z hľadiska toho, čo povedal predseda výboru pán Andrejčák, že je nevyhnutné zachovať tento priestor pre armádu a na obdobie, keď armáda bude musieť cvičiť, keď sa Slovensko pripravuje na vstup do európskych obranných štruktúr. Aby sme pri našom rozhodovaní mali na pamäti jedinečnosť tohto priestoru práve vzhľadom na to obdobie, ktoré nastane. Prosím vás, aby ste z tohto pohľadu pristupovali k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viacerí poslanci navrhli, aby sme hlasovanie urobili po obedňajšej prestávke. Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Milé dámy, vážení páni, viacerí z vás sa sťažovali na prudké osvetlenie v sále. Negatívne to vplýva na váš zrak a je tu pomerne veľké teplo. Mali by sme nejakým spôsobom tento technický problém doriešiť.

    Milé poslankyne, vážení poslanci, práve sme si dohodli techniku postupu o piatom rokovacom bode, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pripomienky, ktoré ste mali v rozprave, je ich pomerne veľa, sa teraz píšu, rozmnožia sa, dostanete ich na stoly, aby ste sa s nimi oboznámili.

    Teraz budeme hlasovať o siedmom bode rokovania a budeme pokračovať ďalej, pokiaľ pripomienky k piatemu bodu rokovania nebudete mať k dispozícii tak, aby ste sa k tomu mohli vyjadriť, nakoľko rozprava k tomuto bodu rokovania ešte nebola uzatvorená.

    Dámy a páni, prosím, prezentujte sa, lebo pristúpime k hlasovaniu.

    Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Prosím pána Reu, aby uvádzal jednotlivé návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som uviedol hlasovanie, ktoré vyplynulo zo spoločnej správy a z rozpravy k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Z rozpravy vyplynul jeden procedurálny návrh, ktorým pán poslanec Kanis odporúča Národnej rade, aby predmetný návrh zákona vrátila vláde na prerokovanie. Prosím, aby sme hlasovali. Odporúčam takýto návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kanisa nebol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu podľa spoločnej správy k bodu 1. Nebudem ho citovať, máme ho každý pred sebou. Takže dávam návrh na hlasovanie. Bod 1 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca bod 1 odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, môžete pokračovať.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 2 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ak som hovoril mimo mikrofónu. Budeme pokračovať v hlasovaní, a to o bode 3 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 3 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v hlasovaní o poslednom, to znamená o bode 4 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy bol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch tak, ako vzišli z rozpravy. Ako prvý vystúpil pán poslanec Horál, ktorý predniesol dva pozmeňovacie návrhy. Dám hlasovať o každom osobitne. Prvý pozmeňovací návrh sa týka § 16. V § 16 ods. 4 sa vypúšťa v riadku 3 "na účet obce" až do konca odseku a nahrádza sa za slovom "obec" novou vetou: "Ak nedôjde k uzavretiu zámennej zmluvy v lehote podľa odseku 3, starostlivosť o hospodárne využitie majetku obce zabezpečuje podľa osobitného predpisu obec." Odporúčam tento pozmeňovací návrh neprijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Horála. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že návrh kolegu Horála nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán Rea.

  • Ďakujem pekne, budem pokračovať. Druhý pozmeňovací návrh pána Horála sa týkal § 17. Navrhol § 17 v návrhu vypustiť a navrhol nové znenie, ktoré je nasledujúce: "Majetok podľa § 16 ods. 2, ktorý obce nadobudli do svojho vlastníctva, užívajú a udržiavajú obce až do uzatvorenia zámenných zmlúv. Obce na tomto majetku umožnia bezplatný výcvik vojsk Armády Slovenskej republiky." Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Horála. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Horála nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Ako druhý vystúpil pán poslanec Pásztor a jeho pozmeňovací návrh v prvom bode sa týkal § 16 ods. 4, ktorý navrhol vypustiť, takže budeme o ňom musieť hlasovať. Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pásztora. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora sa týkal § 17 a jeho navrhované znenie je takéto: "Majetok podľa § 16 ods. 2, ktorý obce nadobudli do svojho vlastníctva, užíva za úhradu, ktorej výška sa stanoví na základe osobitného právneho predpisu, Slovenská republika podľa osobitných predpisov." Odporúčam tento pozmeňovací návrh taktiež neprijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pásztora. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať ani tento jeho návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána kolegu Pásztora nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali, pán poslanec, vaše pozmeňovacie návrhy.

    Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Kvarda, ktorý dal tri pozmeňovacie návrhy s tým, že si prial, aby sa o nich hlasovalo en bloc, o všetkých troch naraz. Znenie týchto návrhov je takéto: V § 16 ods. 3 v poslednej vete vypustiť "alebo iný majetok" a za slová "rovnakého druhu" doplniť "v prípade dohody aj iný majetok". Druhý pozmeňovací návrh: V § 16 ods. 4 toto znenie: "Ak nedôjde k uzavretiu zámennej zmluvy v lehote podľa odseku 3, starostlivosť o hospodárne využitie majetku zabezpečujú obce podľa osobitného predpisu." A tretí pozmeňovací návrh tohto bloku je nové znenie § 17: "Majetok podľa § 16 ods. 2, ktorý obce nadobudli do svojho vlastníctva, užívajú a udržiavajú obce až do uzavretia zámenných zmlúv podľa § 16 ods. 3 a 5."

    Dávam hlasovať en bloc, tak ako si to pán poslanec prial, a odporúčam návrhy neprijať.

  • Pán kolega Kvarda chce zrejme vystúpiť s procedurálnym návrhom. Prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Sťahujem prvý návrh, lebo tento bol odsúhlasený.

  • Budeme hlasovať en bloc o zostávajúcich dvoch návrhoch pána poslanca. Odporúčam ich neprijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať en bloc o dvoch pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Kvardu. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Kvardu neboli prijaté.

  • Pán predsedajúci, tým som vyčerpal všetky návrhy, ktoré vzišli z rozpravy. Ešte sa pre istotu opýtam pánov poslancov, či som na niekoho nezabudol. Ďakujem pekne.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňovacími návrhmi a odporúčam váženej Národnej rade návrh prijať.

  • Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku. Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Šum v sále.

  • Odporúčam prijať, vážení páni kolegovia.

  • Páni kolegovia, prihláste sa, sme v parlamente.

  • Šum v sále.

  • Prosím o pokoj, hlasujeme. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Všetkým vám ďakujem za spoluprácu, za hlasovanie, a tým, ktorých názory sme demokraticky neprijali, sa ospravedlňujem.

  • Pristúpime k ô s m e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 156 a spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 156a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi stručné úvodné slovo. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 1995. Na rokovanie Národnej rady a jej orgánov sa predkladá po schválení vládou Slovenskej republiky 23. mája 1995.

    Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze, sa upravuje pri splnení podmienok, ktoré sú ustanovené v zákone číslo 463/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 7 citovaného zákona sumy životného minima sa zvyšujú, ak index životných nákladov nízkopríjmových zamestnaneckých domácností vzrastie od predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň o 10 %. Vzhľadom na skutočný rast životných nákladov je rozhodujúcim obdobím zvyšovania november 1993 až október 1994, za ktoré sa index životných nákladov nízkopríjmových zamestnaneckých domácností zvýšil o 11,4 %. Vládnym návrhom zákona sa doteraz platné sumy životného minima na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb občanov, ako aj sumy na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť, navrhujú zvýšiť v priemere o 10 %.

    Navrhované sumy životného minima rešpektujú ustanovenie § 7 zákona číslo 463 o zachovaní podielu súm životného minima na priemerných peňažných príjmoch za posledný rok. Okrem toho sa navrhuje novo upraviť okruh príjmov, ktoré sa považujú za príjem na účely zákona o životnom minime. Navrhuje sa započítavať na účely tohto zákona aj niektoré príjmy, ktoré sú podľa zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov oslobodené od tejto dane. Odstraňuje sa rozdielne posudzovanie príjmov medzi osobami samostatne zárobkovo činnými a osobami, ktoré majú príjem zo závislej činnosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov Národnej rady pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov, ktorú sme dostali ako tlač 156.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 359 z 31. mája 1995 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v lehote do 16. júna 1995.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokovali uvedený návrh zákona, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť po zohľadnení jednej pripomienky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, spoločná správa obsahuje iba jednu pripomienku a jedno odporúčanie. Odporúčanie bolo akceptované. Pripomienku, ktorá je uvedená v spoločnej správe, odporúčam schváliť. To by bolo z mojej strany všetko.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem poslankyni pani Aibekovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili piati poslanci. Dávam slovo prvému z prihlásených, pánu poslancovi Gaľovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    premiér Slovenskej republiky sa dal počuť v jednom z televíznych pressklubov, ale aj inde, že vláda pracuje veľmi intenzívne aj vtedy, keď obyčajní ľudia odpočívajú, pracuje aj v noci alebo v nedeľu. Je však paradoxné, že toto zdrvujúce tempo nemali možnosť pocítiť občania Slovenska, veď až po siedmich mesiacoch rokujeme o dôležitých sociálnych zákonoch, o zmene sociálnych dávok, hoci podmienky na ich zmenu boli naplnené už dávno, v prípade životného minima na konci roku 1994.

    Podľa platného zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime vláda zvýši sumy životného minima svojím nariadením v nadväznosti na index rastu životných nákladov, čiže urobí tak sama, nie je potrebný zákon. Vláda teda mohla, resp. mala túto dávku zvýšiť oveľa skôr. I v dôvodovej správe, v časti ekonomický rozbor, sú použité čísla o raste životných nákladov i o príjmovom rozdelení domácností za rok 1994, teda za rok minulý. Dnes nie je január 1995, ale jún 1995, ale vláda navrhuje upraviť sumy životného minima až od 1. septembra 1995. Navrhuje tak urobiť jednoducho neskoro.

    Vládou navrhovaná účinnosť zákona bude iste vyvolávať určitý tlak na prostriedky v štátnom rozpočte, ale o to väčší tlak na obyvateľstvo a zvlášť na mzdové účtovníčky v súvislosti s inou dávkou, a to s prídavkami na deti. Príjem k nim sa preukazuje totiž v júli, a keďže príjmy obyvateľstva za minulý rok vzrástli podľa údajov štatistického úradu o 10 %, v júli tohto roku ďalšia skupina občanov, u ktorých príjem prekročí hranicu dvojnásobku životného minima, nebude dostávať túto štátnu sociálnu dávku, iní, ktorí dostávali vyššie, môžu dostávať nižšie prídavky na deti. O dva mesiace však zvýšením súm životného minima, ak preukážete príjem, znovu môžete mať nárok na detské prídavky, môžete prejsť z jedného pásma do druhého atď. Jednoducho vzniká situácia, ktorú môžeme nazvať byrokratickými manévrami s asi jeden a pol miliónom obyvateľov Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, nesúhlasím s tým, aby parlament organizoval s občanmi tohto štátu celorepublikové manévre pri preukazovaní príjmov v priebehu troch mesiacov, a preto navrhujem, aby účinnosť zákona bola rovnaká ako v prípade zákona o prídavkoch na deti, t. j. od 1. júla 1995. Môj návrh je identický s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, tak ako je uvedený v spoločnej správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová, pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu občana, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi, právo na pomoc, ktorá mu zabezpečí základné životné podmienky. Podľa § 7 zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona číslo 277/1993 Z. z. je vláda Slovenskej republiky splnomocnená zvýšiť sumy ustanovené v § 3 ods. 2 a 3 nariadením, ak index životných nákladov nízkopríjmových zamestnaneckých domácností vzrastie od predchádzajúceho určenia aspoň o 10 %.

    Keďže vláda mení aj niektoré iné ustanovenia zákona, rozhodla sa zvýšiť životné minimum nie nariadením, ale novelizáciou zákona. Posledná úprava životného minima nadobudla účinnosť 26. novembra 1993. Podľa zákona o životnom minime sa určuje vzhľadom na rast životných nákladov a vývoj čistých príjmov. Za obdobie október 1994 až november 1993 sa index životných nákladov nízkopríjmových domácností zvýšil o 11,4 %. Za obdobie tretieho štvrťroka 1993 až tretieho štvrťroka 1994 sa príjem na člena tohto typu domácností zvýšil o 10,6 %. Znamená to, že už v štvrtom štvrťroku 1994 vznikol zákonný nárok na zvýšenie životného minima v priemere o viac ako 10 %.

    Predkladaný návrh zákona predpokladá zvýšenie životného minima s účinnosťou od 1. 9. 1995, t. j. s trojštvrťročným oneskorením. Pritom v priemere sa navrhuje zvýšiť životné minimum v rozmedzí od 9,4 % až 10,9 %, čo je priemer 10 %. Zvýšenie nedosahuje ani úroveň zvýšenia príjmov tretieho štvrťroka a k 1. 9. 1995 bude zaostávať za vývojom čistých peňažných príjmov, ako odhadujem, o niekoľko bodov.

    Od životného minima závisia niektoré dôchodky, ako starobný, invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský, pokiaľ sú jediným zdrojom príjmu, ktoré sa zákonom číslo 194/1994 Z. z. zvýšili na úroveň životného minima. K 31. 12. 1994 sa to dotýkalo 47 834 dôchodcov jednotlivcov a 12 108 dôchodcov dvojíc. Podľa zákona číslo 382/1990 Zb. od neho ďalej závisia rodičovský príspevok, počet poberateľov ktorých v roku 1994 dosiahol 160 tisíc. Podľa zákona číslo 193/1994 Z. z. od neho závisia aj prídavky na deti, pretože tie sa odvodzujú od životného minima. Prídavky na deti poberá viac ako 80 % rodín s deťmi v Slovenskej republike.

    Od výšky životného minima závisia i dávky sociálnej starostlivosti. I keď mám k dispozícii dve odlišné čísla o počte poberateľov dávok sociálnej starostlivosti ku koncu roka 1994, podľa dôvodovej správy je to 500 tisíc osôb, je zrejmé, že sociálna situácia sociálne odkázaných sa za posledné obdobie značne skomplikovala a ich počet za posledné roky neúmerne vzrástol. Len napríklad dávky sociálnej starostlivosti pre rodiny s nezaopatrenými deťmi v roku 1994 poberalo 174 tisíc rodín, t. j. asi 20 % domácností, a pritom oproti roku 1993 ich počet vzrástol o viac ako 40 %. Dokumentuje to zhoršujúca sa sociálna situácia rodín s nezaopatrenými deťmi dlhodobého charakteru, ktorá sa v prevažnej miere rieši opakovanými peňažnými dávkami sociálnej starostlivosti. Počet rodín poberajúcich tento druh dávky ďalej narástol aj v prvom štvrťroku 1995.

    Vážená Národná rada, tieto údaje uvádzam z dôvodu, aby sme si uvedomili, že určenie životného minima Národnou radou sa dotkne značnej časti domácností Slovenskej republiky, z nich predovšetkým nízkopríjmových domácností, rodín s deťmi a domácností dôchodcov. Pokladám preto za mimoriadne dôležité, aby Národná rada schválila zvýšenie životného minima neodkladne, t. j. s účinnosťou od 1. júla 1995.

    Predkladám ďalej návrh, aby tá časť životného minima, ktorá je určená na zabezpečenie nákladov domácností, sa priemerne zvýšila nie o 12 %, ale o 13 %. Vyššie zvýšenie tejto časti životného minima navrhujem z dôvodu, že výdavky na zabezpečenie nákladov na domácnosť a osobitné výdavky na bývanie vzrástli tak, že ohrozujú uhrádzanie ostatných životných potrieb. Pritom výdavky na bývanie sú nesubstituovateľné a sankciovateľné.

    Prioritami v hospodárení domácností Slovenskej republiky sa stali výživa a bývanie. Výdavky za potraviny napríklad v domácnostiach dôchodcov dosahujú 50,2 %, výdavky na bývanie 20 až 21 %. Vývoj štruktúry spotrebného koša, ako sa ukazuje je taký, že podstatne poklesla spotreba priemyselného tovaru, osobitne predmetov dlhodobej spotreby. Domácnosti pod jedenapolnásobkom životného minima začínajú byť ohrozované na svojom socio-kultúrnom živote a hrozí im sociálno kultúrna izolácia a degradácia. Aby sme aspoň čiastočne zmiernili túto nepriaznivú situáciu veľkej časti našej spoločnosti, prosím vás všetkých o podporu svojich návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pani poslankyňa Bauerová. Pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    chcela by som vyjadriť svoju radosť nad tým, že konečne vláda predložila, i keď so značným, asi osemmesačným oneskorením, návrh novely zákona o životnom minime. § 7 zákona číslo 463/1991 o životnom minime v znení neskorších predpisov totiž znie: "Vláda Slovenskej republiky zvýši nariadením sumy ustanovené v § 3 ods. 2 a 3, len čo index životných nákladov zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme vzrastie od predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň 10 %. Zvýšenie sa vykoná tak, aby podiely súm životného minima pre jednotlivé typy domácností na osobu vo vzťahu k priemerným čistým peňažným príjmom na obyvateľa za posledný rok zostali primerane zachované." Zákonom číslo 374 o rozpočtovom provizóriu sa ustanovilo neuplatnenie citovaného paragrafu na čas rozpočtového provizória.

    V dôsledku toho, že zákonná povinnosť vlády sa poníma príliš voľne, dochádza k veľkej časovej dilatácii medzi naplnením podmienok a reakciou vlády. Nezachovanie podmienky, resp. príliš voľný výklad podmienky stanovenej v druhej vete § 7, totiž, že životné minimum má primerane reagovať na rast čistých príjmov na obyvateľa, má za následok pokles reálnej hodnoty životného minima.

    Dovoľujem si pripomenúť, že životné minimum bolo v roku 1991 stanovené ako polovica čistých príjmov na osobu, k čomu sa pripočítajú minimálne prevádzkové náklady na domácnosť. Ak zoberieme ako príklad jednočlennú domácnosť, ukazuje sa, že index rastu životných nákladov podľa štatistických údajov uverejnených v Hospodárskych novinách 20. júna od roku 1991 bol v zamestnaneckých domácnostiach vyše 160-percentný, kým nominálna hodnota životného minima vzrástla od 122,3 do 126 % na osobu, pri prevádzkových nákladoch domácností vzrástla trošku viac, asi na 140 %. Nepokrytý rozdiel, a to dosť podstatný, pre jednočlennú domácnosť napríklad znamená vyše 20-percentný pokles reálnej hodnoty životného minima.

    K tejto strate reálnej hodnoty prispieva i tento návrh, vypracovaný na základe údajov za december roku 1994. Neprihliada už na vývoj za prvých päť mesiacov, za ktoré vzrástli životné náklady o ďalších 2,5 %. Pri ďalšej úprave sa však bude prihliadať iba na vývoj počítajúci sa od účinnosti zákona. Preto navrhujem prijať v nadväznosti na túto novelu zákona návrh na uznesenie Národnej rady, ktorým by Národná rada požiadala vládu, aby:

    1. Predložila návrh takého mechanizmu valorizácie životného minima, ktorý by zabezpečil udržanie jeho reálnej hodnoty a korekciu vo vzťahu k uplynulému vývoju priemerných čistých príjmov na obyvateľa do konca roku 1995.

    2. Urýchlene predložila návrh na úpravu minimálnej mzdy.

    Vzniká totiž určitý a pomerne výrazný nepomer medzi životným minimom a minimálnou mzdou. Čistá minimálna mzda v tom momente, keď schválime zákon, bude o 40 korún nižšia ako sociálne minimum, teda ako životné minimum. Vzniká z toho určitý, podľa môjho názoru, závažný sociálny problém, pretože stráca sa akákoľvek pracovná motivácia, aby nízko kvalifikovaní, nízko platení ľudia vôbec mali snahu, mali motiváciu vstúpiť do pracovného procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo dávam pánu poslancovi Romanovi Kováčovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    už pri prerokúvaní tohto materiálu vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne otázky, sa výbor, tak ako je to uvedené v spoločnej správe, priklonil k účinnosti zákona od 1. júla tohto roku. Chcel by som vysvetliť dôvody, ktoré nás viedli k tomuto rozhodnutiu, a súčasne vyjadriť podporu tomuto návrhu.

    Jeden dôvod už bol uvedený, a síce, že podmienky na dosiahnutie nároku, alebo potreba zvýšiť životné minimum boli dosiahnuté už v minulom roku a odklad až na 1. september by prakticky znamenal jednoročné odloženie zvýšenia životného minima. Domnievam sa, že v tejto chvíli sa treba prikloniť skôr k zákonnému výkladu, to znamená pristúpiť k úprave životného minima len čo sa dosiahne zvýšenie o 10 %. Ako sme počuli, došlo k zvýšeniu viac ako 11 %. To je jeden dôvod.

    Ďalej by som rád upozornil, že vláda pri svojich rokovaniach so sociálnymi partnermi pristúpila na termín 1. 7., napriek tomu v návrhu zákona sa objavil termín 1. 9. Chcem vás poprosiť, kolegyne a kolegovia, aby ste návrh účinnosti návrhu k 1. 7. všetci podporili.

    Dovoľte, aby som sa dotkol aj druhej veci, ktorú otvorila pani poslankyňa Bauerová, a to otázky rozdielu medzi minimálnou mzdou a životným minimom. Tento rozdiel je skutočne natoľko nepatrný, že akákoľvek motivácia k práci na základe minimálnej mzdy sa stráca. Dalo by sa veľmi reálne namietať, že keď si preštudujeme vyššie kolektívne zmluvy, zistíme, že prakticky zákonom stanovená minimálna mzda sa vo vyšších kolektívnych zmluvách neuplatňuje, ale vo vyšších kolektívnych zmluvách sú dojednané vyššie minimálne mzdy. Za tohto predpokladu skutočne vzniká rozdiel medzi minimálnou mzdou, ktorá je ustanovená vo vyšších kolektívnych zmluvách, a medzi životným minimom, ktorý by mohol byť v niektorých odvetviach akceptovateľný. Chcem však upozorniť, že vyššie kolektívne zmluvy, tak ako boli pripravené, nepočítali so zvýšením cestovného, nepočítali so zvýšením mestskej hromadnej dopravy.

    Ak zoberieme veľmi reálny príklad bratislavského zamestnanca, ktorý do práce a z práce ide jednou cestou verejným dopravným prostriedkom, tak ho to dnes stojí mesačne 280 korún, ak má to šťastie, že nemusí prestupovať. Po zrušení robotníckych cestovných zliav a prijatia podstatne komerčného spôsobu predplatného rovnako dôjde k zvýšeniu výdavkov na dopravu zamestnancov, ktorý nebude plne hradený a určite nebude plne hradený zvýšením odpočítateľnej dávky z daní z príjmu na 500 korún.

    Preto sa domnievam, že sa treba urýchlene zaoberať otázkou minimálnej mzdy a celého posunu mzdových taríf natoľko, aby motivácia k práci bola ďalším hnacím motorom, lebo naši občania veľmi vážne protestujú proti tomu, že ich dane idú na sociálne dávky pre tých, ktorí sa nerozhodli pracovať. Myslím si, že by sme mali vládu zaviazať k veľmi účinnému a rýchlemu opatreniu. Preto mi dovoľte, aby som dal návrh na odporúčanie v uznesení k tomuto zákonu tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky urýchliť práce na úprave minimálnej mzdy a mzdových taríf a predložiť ju na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky v septembri roku 1995."

    Termín september nie je volený náhodne. Viem, že vláda sa s týmto problémom má zaoberať tak, aby Národná rada dostala k dispozícii veľmi obdobný materiál v novembri tohto roku. Myslím si, že skrátenie je v tejto chvíli namieste, najmä preto, aby demotivačný efekt životného minima netrval priveľmi dlho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    predpokladal som, že sociálne zákony, ktoré sú predmetom nášho rokovania a ktoré v mnohých smeroch vytvárajú predpolie na koncepčné riešenie transformácie sociálnej sféry, vyvolajú aj určité náznaky sociálnej demagógie. A nemýlil som sa. Pán poslanec Gaľa zrejme zostal vo vojenských lesoch z predchádzajúceho zákona, pretože hovoril niečo o celorepublikových manévroch mzdových účtovníčok. Viem, že reprezentuje hnutie, ktoré má motto ochrany mzdových účtovníčok v súvislosti s prídavkami na deti. Od januára 1993 úspešne pracujú v tomto smere. Ja proti mzdovým účtovníčkam nemám nič, ale v súvislosti s transformáciou sociálnej sféry si treba vysvetliť niektoré veci.

    Poďme však na fakty, aby sme zostali v reálnom živote. V koncepcii transformácie sociálnej sféry z októbra 1993, a to je verejne prístupný dokument, ktorý dokonca vzal na vedomie aj výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, sme vo vecnom a časovom harmonograme mali úlohu vypracovať novú koncepciu určovania životného minima. Táto nová koncepcia životného minima uzrela svetlo sveta v novembri 1994 a v súčasnosti treba ďalej na tejto koncepcii pracovať, čiže k novej právnej úprave životného minima sa zrejme ešte v tomto roku parlament bude môcť vyjadrovať. To je prvý problém, ktorý vlani z koncepčného hľadiska nebol dodržaný a neboli dotiahnuté v tomto smere koncepčné kroky.

    Len na ilustráciu chcem uviesť, že v súlade s ústavou sa počíta s novou koncepciou životného minima, ktorú sme nemohli, a bol som tak trochu pri tom, v roku 1990 ešte akceptovať, aj keď technicky a teoreticky sa o koncepcii životného minima vedelo. Treba si ešte uvedomiť, prečo v roku 1990 pri kompetenciách ešte na úrovni federácie sa k takejto koncepcii pristúpilo. Pretože sa vybudovala sociálna sieť, ktorá je aj dnes v mnohých smeroch veľkorysá, ale bola veľkoryso postavená úmyselne, pretože sa nevedelo, aké sociálne vplyvy bude mať transformácia, ekonomická reforma. Vďaka Bohu, že sa takýmto spôsobom sociálna sieť postavila, teraz ju treba, samozrejme, vyladiť a treba hľadať mnohé opatrenia, pretože sociálna sieť skutočne dnes ochraňuje aj takých, ktorí by mohli pracovať, ale nepracujú, ochraňuje aj takých, ktorí nemajú zásluhy. Neuplatňuje sa v nej zásluhový princíp, a preto treba už vzhľadom na dosiahnuté ekonomické výsledky otázku životného minima riešiť po novom.

    Počítame s tým, že v rámci tejto koncepcie sa už bude veľmi prísne normatívne stanovovať existenčné minimum, ktoré by malo posilniť najmä tých, ktorí môžu pracovať, ale nechcú a aj napriek tomu sú v súčasnosti v záchytnej sociálnej sieti. Toľko ku koncepčným otázkam.

    Môžem pána poslanca Gaľu skutočne ubezpečiť, že soboty a nedele sa na tom tvrdo pracuje. Teraz v sobotu napríklad máme stretnutie k doplnkovým pripoisťovacím systémom, minulý piatok a sobotu sme skoro 48 hodín sedeli na tripartite, kde sme prerokúvali koncepciu transformácie sociálnej sféry, prerokúvali sme návrh zásad zákona o sociálnom poistení, návrh zásad zákona o štátnej sociálnej podpore, návrh zásad zákona o sociálnej pomoci a koncepciu vstupu neštátnych, fyzických a právnických osôb do sociálnej sféry. To bol minulý víkend. Tento víkend budeme pracovať na doplnkových pripoisťovacích systémoch.

    Z hľadiska ďalších systémových väzieb, ktoré otázka životného minima dnes má, si treba uvedomiť aj ďalšie súvislosti. Hovorilo sa tu o celorepublikových manévroch, v podstate tie manévre sociálnej demagógie zazneli v jednom vystúpení, keď sa hovorilo o správnych poplatkoch, ak si pamätáte, keď sa hovorilo o tom, že v správnych poplatkoch nie je zohľadnený sociálny aspekt. Chcel by som aj televíznym divákom uviesť, že v súvislosti s jednotlivými druhmi správnych poplatkov sociálny aspekt jednoznačne dominuje, pretože sú tam veľmi prísne a presne postavené skupiny, najmä zdravotne postihnutých osôb, osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a ďalšie skupiny sociálne odkázaných osôb, ktoré majú nárok, alebo môže sa im odpustiť poskytovanie správnych poplatkov, len si to treba prečítať a pred verejnosťou netreba zatajovať fakty.

    V súvislosti s preukazovaním príjmov, ak sme zúžili tento pojem na problematiku mzdových účtovníčok, som už z tohto miesta raz jeden výklad v tomto smere urobil. Treba si uvedomiť, že ak chceme skutočne prejsť od štátneho paternalizmu k sociálne spravodlivej spoločnosti, jedným z princípov tohto prechodu je aj osobná zodpovednosť občana. A, vážení, jednou z atribútov osobnej zodpovednosti občana je aj to, že občan sa musí určitým spôsobom správať, ak chce, aby z celospoločenských zdrojov, z poistenia alebo cez princíp daňovej solidarity mu bola poskytnutá sociálna dávka alebo sociálna služba. Jedným z týchto princípov je aj otázka testovania alebo preukazovania príjmov. V tejto súvislosti si teda bude musieť občan, ktorý je odkázaný, zvážiť aj svoj postoj k tomu, aby nielen nastavoval ruku, ale aby aj on sa určitým spoločensky žiadúcim spôsobom správal, a v tomto prípade ťažisko dôkazného bremena sa presúva na občana, nie ako za socializmu a za bývalého režimu na štát a spoločnosť. V tomto zmysle je otázka preukazovania príjmov aj podstatným princípom pre nové koncepčné kroky, s ktorými treba počítať.

    Bola tu reč o niektorých systémových väzbách, na ktoré - prepáčte mi za výraz - je životné minimum zavesené, alebo ktoré sú legislatívne zavesené na životné minimum. V súvislosti s touto právnou úpravou, s výškou životného minima o 10 %, sa bude jednoznačne viazať aj zvyšovanie dôchodku ako jediného zdroja príjmu. O niekoľko chvíľ zrejme pri novele zákona o sociálnom zabezpečení o tom budeme hovoriť. Bude sa zvyšovať rodičovský príspevok, budú sa zvyšovať prídavky na deti a aj dávky sociálnej starostlivosti.

    Celkový nárast ročných výdavkov len v súvislosti s touto novelou je predpokladaný na 1 147 miliónov korún. Tieto zdroje pôjdu v rozhodujúcej miere zo štátneho rozpočtu. Komentovali sa tu veci okolo jediného zdroja príjmov. Neviem, či treba tejto ctenej snemovni opakovať fakty, ale asi niekomu áno. Znovu opakujem, že v § 8 zákona číslo 324/1993 o štátnom rozpočte na rok 1994 sme veľmi jednoznačne stanovili, že v súvislosti so zvyšovaním dôchodkov a dávok sa pripravili zdroje, ktoré v podstate boli garantované v štátnom rozpočte, a okrem iného sa tam hovorilo, že sa zvýši aj dôchodok, ktorý je jediným zdrojom príjmu, zvýšia sa dôchodky pre bezvládnosť, mali sa zvýšiť dôchodky účastníkom odboja a obetiam bývalého režimu. Okrem tretej a štvrtej kategórie odbojárov o 60 korún bývalá vláda nebola schopná tieto ustanovenia zákona naplniť a dôchodok ako jediný zdroj príjmu celý minulý rok nebol zvyšovaný. Takže to sú fakty a to je realita.

    Pokiaľ ide o výšku životného minima alebo kritériá na jeho naplnenie, neviem, kto z tohto parlamentu a z týchto politických strán a hnutí bol na jeseň vo vláde. Mám to pripomínať? Treba definovať, kto bol osobne zodpovedný za to? V októbri 1994, kde sa naplnili tieto kritériá, bola tam vláda, ktorá tam ešte pracovala tri mesiace. Občan to nevidí, občan to nevie? Alebo máme všetci krátku pamäť?

    Z hľadiska ďalších systémových záležitostí týkajúcich sa problematiky výšky životného minima sa predpokladali do 1. januára 1995 systémové zmeny a od 1. januára 1995 mal platiť nový zákon o štátnej sociálnej podpore a nový zákon o sociálnej pomoci. Pýtam sa, kde sú tieto návrhy zákonov, keď až od januára tohto roku sme mohli začať koncepčne ďalej pracovať na zabezpečení týchto zákonov? Chcem ubezpečiť parlament, že po niekoľkých dňoch, keď dostaneme stanovisko najmä Konfederácie odborových zväzov, pretože v súčasnosti sú tieto návrhy zásad zákonov na úrovni tripartity, po tom čo ich prerokuje tripartita a vláda, predložíme parlamentu návrhy zásad rozhodujúcich zákonov, a to zákona o poistení, o sociálnej pomoci a o štátnej podpore. V súvislosti s týmito zákonmi urobíme všetko pre to, aby najmä zákon o sociálnej pomoci a zákon o štátnej podpore bol predložený tak, aby účinnosť v rozhodujúcich dávkach bola od 1. januára 1996.

    To sú fakty a toto vlastne viedlo k tomu, že sme boli nútení problematiku zvyšovania životného minima riešiť aj s ďalšími systémovými krokmi. Vo väzbe na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sú závislé od určovania výšky životného minima, sa pripravila koncepcia verejnoprospešných prác. Koncepcia verejnoprospešných prác bude garantovať, že najmä tí občania, ktorí sú dnes adresátmi dávok sociálnej starostlivosti, podľa mojej mienky ešte stále veľkorysej sociálnej siete, a tí, ktorí môžu pracovať, môžu pri ponúknutí vhodného zamestnania svoje právo na prácu realizovať. Takýmto spôsobom sa títo občania vzdialia zo sociálnej siete.

    Veľa sa tu hovorilo o otázkach príspevku na bývanie, o niektorých ďalších dosahoch zvýšenia cestovného a podobne. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že pred niekoľkými týždňami bol vo vláde pripravený informačný materiál o koncepcii príspevku na bývanie, ktorý bude vlastne jednou z dominujúcich dávok štátnej sociálnej podpory. Znovu opakujem, že zákon o štátnej podpore mal byť účinný od 1. januára 1995 a na základe tohto zákona o štátnej sociálnej podpore sa mali poskytovať určité dávky aj vo väzbe na životné minimum.

    Dovoľte mi niekoľko slov týkajúcich sa minimálnej mzdy. Pán poslanec Kováč mi to musí potvrdiť, osobne som mu poskytol analýzu, ktorá je vypracovaná na úrovni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Spomínam si aj to, ako niektorí poslanci navrhovali, ešte v súvislosti s prípravou zákona o štátnom rozpočte, upraviť minimálnu mzdu.

    Treba si ešte uvedomiť jeden fakt a je zrejmé, že viacerým asi tento fakt uniká. Tak ako pri zvýšení životného minima sú zavesené na životné minimum aj niektoré ďalšie dávky, ako som už spomínal prídavky, rodičovský príspevok, dávky sociálnej starostlivosti, aj na problematiku minimálnej mzdy sú viazané mnohé ďalšie skutočnosti. Plne súhlasím, že treba oddeliť nárok na dávky sociálnej starostlivosti od minimálnej mzdy. Plne s tým súhlasím, ale potrebujeme si vysvetliť, ako sa to môže riešiť. Tak ako životné minimum aj minimálnu mzdu potrebujeme v podstate postaviť ako relatívne samostatnú kategóriu. Plne súhlasím, že v súčasnosti je ešte veľmi nízka motivácia pracovať, najmä za okolností, ak dávky sociálnej starostlivosti sú veľmi blízke minimálnej mzde. Minimálnou mzdou sú však podmienené také náklady na štátny rozpočet, a je jedno, ktorá vláda by to mala plniť, že v podstate pri zvýšení minimálnej mzdy o 10 % by náklady na štátny rozpočet predstavovali 117 miliónov korún mesačne. To znamená, že pri uvažovanej úprave minimálnej mzdy o 10 % by na štátny rozpočet vznikol nápor vo výške 1 100 miliónov korún. Nehovoriac o tom, a to je teória sociálnej trhovej ekonomiky, ale je to aj obrovská realita, že pri zvýšení minimálnej mzdy o 10 % stúpne nezamestnanosť v priemere o 3 %. Na ľavú stranu si teda dávame výhody a na pravú multiplikačné nevýhody takéhoto rozhodnutia.

    Čo z toho vyplýva? Z toho vyplýva jedno, že tak pri životnom minime, ako aj pri minimálnej mzde budeme musieť opustiť tú koncepciu, ktorú sme presadzovali v roku 1990 a v ďalších rokoch. Vývoj ekonomiky, stálej ekonomickej transformácie už umožňuje zmeniť aj tieto kategórie tak, aby podmieňovali osobnú zodpovednosť občana a aby tieto kategórie podmieňovali aj otázky sociálnej spravodlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Skôr ako v rozprave vystúpi poslanec Juraj Švec, dávam slovo poslancom, ktorí žiadajú faktické pripomienky. Ako prvý pán Benčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelené slovo a ospravedlňujem sa kolegom. Nerád sa prihlasujem do faktických poznámok, ale keď k inému bodu pán štátny tajomník a môj kolega poslanec Tkáč ma vyzval a nazval demagógom a populistom, tak som povinný reagovať týmito slovami.

    Po prvé: Je logické, že sú tam niektoré sociálne aspekty. Ale ja som uviedol a opakujem, lebo asi nepočúval dobre, že správne poplatky oproti minulosti v osobných a vecných oslobodeniach sú zúžené oproti predchádzajúcemu stavu. A vy, ktorí pracujete v oblasti sociálnych práv, viete, že zužovať sociálne práva sa ani podľa všeobecných noriem nemá.

    Po druhé: Ustanovenie § 18, podľa ktorého je možné odstrániť tvrdosť, môže mať sociálne nepriaznivý účinok.

    Po tretie: Výslovne som hovoril o dôchodcoch, že u týchto si viem predstaviť, aby za osobný preukaz a za cestovný pas nemuseli platiť toľko, koľko je v navrhnutom predpise. A citoval som v tejto súvislosti pána štátneho tajomníka z ministerstva financií, ktorý doslovne v ústavnoprávnom výbore na moju argumentáciu uviedol - citujem: "že dôchodcov nepovažuje za sociálne odkázanú skupinu". Pýtam sa, v čom som bol, pán štátny tajomník, demagógom a populistom. Uznávam, že je vašou povinnosťou a kolegiálnou slušnosťou, aby ste sa zastali programu vašej vlády, ale zase na druhej strane by ste nemali ustupovať od vecnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dámy a páni, chcel by som vás upozorniť na časový limit pri faktických poznámkach. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová. Faktická poznámka z miesta, pani kolegyňa.

  • Ak dovolíte, chcela by som spresniť svoj návrh, ktorý som predniesla predtým, takže, ak sa nenahneváte, poviem to odtiaľto. Návrh znel takto: "zvýšiť časť životného minima, ktorá je určená na zabezpečenie nákladov na domácnosť v priemere nie o 12 %, ale o 13 %". Svoj návrh upravujem takto: v § 3 ods. 3 zvýšiť pre jednotlivca na 750 korún, pre dve osoby na 950 korún, pre 3 až 4 osoby na 1 250 korún, 5 a viac osôb na 1 350 korún." Ďakujem.

    Chcela by som reagovať len jednou poznámkou na vystúpenie pána poslanca a štátneho tajomníka Vojtecha Tkáča. Týka sa to osobitne zákona o životnom minime a zvýšenia životného minima. Zrejme dobre viete, že nastali zákonné dôvody na zvýšenie životného minima v októbri 1994. Ak niekto zabudol, pripomínam, že to bolo po voľbách, to znamená v čase, keď vtedajšia vláda každým dňom čakala vlastne na svoje odstúpenie a na vymenovanie novej vlády. Ak by sme boli bývali vtedy predložili a postupovali tak, ako súčasná vláda, že by sme boli predložili návrh zákona o zvýšení životného minima do Národnej rady, podľa vtedajšieho rozloženia hlasov by evidentne tento návrh zákona neprešiel. Pravdaže, mohli sme postupovať tým spôsobom, že by sme boli vydali nariadenie vlády. Túto možnosť sme mali len do 12. 12. 1994. Odvtedy uplynulo, od prevzatia vládnej moci novou vládou, ďalších 7 mesiacov. Chcem sa opýtať súčasnej vlády, prečo teda nevyužila túto možnosť a formou vládneho nariadenia alebo predloženia novely zákona nezvýšila životné minimum už včaššie.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak nebudete rešpektovať rokovací poriadok, faktická pripomienka je z miesta, preruším schôdzu.

  • Šum v sále.

  • Ctime si zákon. Pán kolega, prihlás sa. Nevykrikuj, nie sme na futbale. Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel som hovoriť k inému, ale pripomeniem len toľko, že rokovací poriadok, samozrejme, nehovorí o tom, odkiaľ sa má faktická poznámka prednášať a takisto sa môže predniesť odtiaľ, od ambónu, ako z miesta. Ale ja budem hovoriť z miesta.

    Pán doktor Tkáč, odvolávali ste sa na fakty, tak treba zase tie fakty uviesť v plnom rozsahu. Legislatívna činnosť vlády Jozefa Moravčíka sa skončila, efektívna legislatívna činnosť, v auguste minulého roku. Potom bola volebná kampaň, už parlament nezasadal a na prvom zasadnutí parlamentu po voľbách, v ktorom už, samozrejme, vláda nemala väčšinu, vláda podala demisiu. To, že vaša terajšia koalícia tak dlho otáľala s prevzatím zodpovednosti, to je váš problém, ale nemá to podľa môjho náhľadu žiaden zásadný vplyv na legislatívu, iba ten, že vy ste odmietli prakticky všetko, čo pripravila predchádzajúca vláda, museli ste začínať odznova a preto sa dostávate do takého oneskorenia aj pri takýchto zákonoch.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vo svojom príspevku v rozprave som nezapochyboval o tom, že táto vláda pracuje intenzívne. Povedal som, citujem: "Je paradoxné, že toto tempo nemali možnosť pocítiť občania Slovenska, veď až po 7 mesiacoch rokujeme o dôležitých sociálnych zákonoch, zmene sociálnych dávok atď."

    Pokiaľ ide o jeseň 1994, nebudem opakovať svojich predrečníkov. Jej politický vývoj bol plne v rukách volebného víťaza zo septembrových volieb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mal by som jednu otázku na pána Tkáča, či pred chvíľou vystúpil ako poslanec, alebo ako štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Lebo z jeho diskusného príspevku zneli slová na ministerstve sme spravili to, ono, a tieto slová, predpokladám, mala povedať pani ministerka Keltošová. Pre tento parlament je urážajúce, keď ho poučuje štátny tajomník.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ospravedlňujem sa, stratil som poradie možno technickou poruchou na zariadení, bol som po vystúpení pána kolegu Tkáča ako druhý. Pán kolega poslanec Vojtech Tkáč, súčasne štátny tajomník, má výhodu pred skutočne sociálne odkázanými v tom, že má priamy prístup do televízie. Sociálne odkázaní, ktorí budú postihnutí týmto oneskorením, touto oneskorenou iniciatívou vlády, prístup do televízie a do verejného vysielania nemajú.

  • Chcel som sa iba opýtať pána poslanca Šimku, či náhodou Moravčíkova vláda nemala efektívny vplyv na legislatívu najmä preto, že on bol za ňu zodpovedný v tejto vláde.

    Ďakujem.

  • Len veľmi stručne k reakcii, ktorú som vyvolal. Pána poslanca Benčíka si ctím, ale asi on nepočúval dobre mňa. A ak to bolo tak, tak sa ospravedlňujem, vôbec si nemyslím, že práve on je populista a demogóg. Asi to bolo pochopené inak, že v tejto súvislosti som to komentoval tak, že sa len vytiahnu niektoré údaje a o ďalších sa nehovorí. A to súviselo aj so správnymi poplatkami, kde som presvedčený, že je množstvo práve sociálnych aspektov pri oslobodení od jednotlivých poplatkov v súvislosti so správnymi poplatkami. Nechcem teraz znovu komentovať otázky, ktoré sa tu tiež zamlčujú, a síce, že právna úprava rozpočtového provizória v čase adaptácie aj novej vlády umožňovala v podstate odklad rozhodnutia o životnom minime. Ale dostatočne som vykladal aj o tom, že jednotlivé systémové súvislosti zvyšovania životného minima sa riešili aj súbežne s tým.

    A na margo vystúpenia pána poslanca Vavríka vari len jednu vetu. Je zlé, keď poslaneckú snemovňu alebo Národnú radu poučuje bývalý štátny tajomník.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Juraj Švec. Nech sa páči, dávam vám slovo, pán poslanec.

  • Šum v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené kolegyne a kolegovia,

    dovolím si upriamiť vašu ctenú pozornosť opäť ku konkrétnostiam tohto predkladaného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení predchádzajúci zákon o životnom minime. Už som raz v tejto ctenej snemovni vystúpil, keď som upozorňoval na jednu skupinu nášho obyvateľstva, ktorá napriek vysokej vzdelanostnej úrovni je na hranici životného minima, a to sú študenti postgraduálneho štúdia.

    Je všeobecne známe, že citovaná vyhláška pod čiarou pod § 2e predkladaného návrhu nerieši problém štipendií postgraduálnych študentov, študentov doktorandského štúdia, a preto využívam text, ktorý je prezentovaný v tomto návrhu na strane 3 pod § 5 ods. 2, kde sa za príjem nepokladajú prospechové štipendium žiaka, konkurzné a mimoriadne štipendium študenta vysokej školy atď., a navrhujem, aby druhá veta "konkurzné a mimoriadne štipendium študenta vysokej školy" bola doplnená o dikciu "v pregraduálnej a postgraduálnej forme vysokoškolského štúdia".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, pýtam sa, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode nášho programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Tak ako moji predrečníci, aj ja využijem svoje právo, aby som odpovedala na niektoré otázky.

    Vystúpenia opozície ma neprekvapujú, je to taká pekná hra, len neviem, či to televízni diváci pochopia. Intelektuálna hra bola vždy medzi opozíciou a vládnúcou mocou. To isté bolo minulý rok, ja sa k tomu z tohto miesta priznávam, že sme pri rôznych návrhoch navrhovali niečo iné ako vládnuca koalícia. Takže to sme si asi vyrovnaní jedna, jedna.

    Teraz k vecnej stránke. Myslím si, že pani poslankyňa Schmögnerová nemala celkom presné údaje, pretože novela zákona upravuje absolútne sumy nákladov na domácnosť, nie percentuálne zvýšenie súm životného minima, a preto s jej návrhom nemôžem súhlasiť. Navyše, táto výška bola dohodnutá v tripartite so sociálnymi partnermi.

    K ďalším námietkam. Podľa zákona o životnom minime, spomínaného § 7, sa v návrhu, ktorý máme teraz na rokovaní, zohľadňuje podiel súm životného minima a čistých peňažných príjmov za obdobie 4. štvrťrok 1993 a 1. štvrťrok 1995. Treba pozorne čítať.

    Pokiaľ ide o nový zákon o životnom minime, ktorý pripravujeme a o ktorom už tu bola reč, môžem vám sľúbiť, že to bude v novembri a bude obsahovať nový valorizačný mechanizmus, lebo, už neviem, ktorý z poslancov sa toho dožadoval, áno, pripravujeme takýto nový zákon o životnom minime s novým valorizačným mechanizmom a takisto aj ďalšie legislatívne normy s ním spojené.

    Čiže chcem len poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, či už z jednej strany pléna, alebo z druhej strany, ďakujem za podnety, a po všetkých vystúpeniach a po vystúpení pána poslanca Tkáča pokladám túto rozpravu za uzavretú. Prosím vás znovu o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa poslankyňa Aibeková?

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, nebudem vás zdržiavať nejakými dlhými rečami, pretože sa tu už veľa povedalo, erudované vysvetlenia podal hlavne poslanec, predseda ústavnoprávneho výboru, pán Tkáč a teraz na niektoré reagovala ako predkladateľka za vládu pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošová. Dovoľte mi predsa len niekoľkými slovami zareagovať na vystúpenia, ktoré odzneli v rozprave.

    Ako prvý vystúpil pán poslanec Gaľa. V podstate nemal žiaden pozmeňovací návrh, bola to istá forma kritiky, jediné, čoho sa dotkol, bol termín účinnosti prijatia zákona. Aj ďalší traja poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, sa takisto dotkli termínu účinnosti zákona, pričom to niektorí trošku demagogicky využili. Ďakujem im za podporu tohto termínu, pretože vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci to bol práve môj pozmeňovací návrh, ktorý som aj vecne zdôvodnila, a bola som rada, že tento návrh nepodporili len koaliční, ale aj opoziční poslanci. Takže takéto zvýrazňovanie termínu pokladám naozaj za účelové a populistické, pretože je obsiahnuté v spoločnej správe, a ja som navrhla tento termín, tak ako je v spoločnej správe uvedený pod bodom 1, prijať. Následná hra s tými manévrami bola naozaj iba účelová.

    Už bolo zdôvodnené, prečo sa podáva návrh na zvýšenie životného minima až teraz. Chcem to len doplniť presným znením zákona, ktorý sme prijali o rozpočtovom provizóriu. Bol to zákon číslo 374/1994 Zb., článok VIII § 7, kde sa jasne hovorí, že v prvom štvrťroku roku 1995 sa ustanovenie § 7 nepoužije. Prečo muselo dôjsť k rozpočtovému provizóriu, si, dúfam, všetci pamätáme, výsledky rozpočtového provizória sa nemôžu zhodnotiť na druhý deň po uplynutí štvrťroku, takže tie vysvetlenia, ktoré tu boli podané už zo strany pána poslanca Tkáča aj pani ministerky, sú postačujúce.

    Pani poslankyňa Schmögnerová tiež hovorila o termíne účinnosti, to už som vysvetlila, mala pozmeňovací návrh zvýšiť čiastku určenú na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť z 12 na 13 %. Pani poslankyňa potom dodatočne dodala tie sumy, pretože naozaj tak, ako povedala pozmeňovací návrh v prvom znení, bol trošku nanič, lebo § 3 ods. 3 hovorí o reálnych sumách a percento je uvedené len v dôvodovej správe, pričom sa hovorí, že v priemere ide o zvýšenie o 12 %, kým vládny návrh oproti pôvodným sumám životného minima, aké sú doteraz platné, prináša zvýšenie o 80 až 150 korún v reálnych sumách, a teda v priemere je to tých 12 %. Ona síce potom v druhom vystúpení uviedla konkrétne sumy a tieto sumy sú v priemere ešte navŕšené o 40 až 130 korún. Domnievam sa, že nikto z nás, a ja sa na to necítim nejaká kompetentná, možno nejakí superekonómovia by dokázali spočítať, či sú tieto sumy podľa tých percent správne vyhodnotené, preto budem mať k tomuto aj takéto stanovisko, keď budem odporúčať hlasovanie.

    Vymenovala aj všetky tie dávky, od ktorých sa budú odvíjať, od životného minima, rôzne sociálne dávky. Chcela by som ich ešte doplniť o tie, ktoré tu nevymenovala, a to je napríklad príspevok na odmenu pestúna, odmena pestúna, ak je ním rodič matky alebo otca dieťaťa, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, ako aj dávky občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc podľa vyhlášky číslo 151/1988 Zb. Okrem tých, ktoré menovala, dohromady je ich naozaj veľmi veľa, teda vieme si predstaviť, aká náročnosť to bude na štátny rozpočet. Mrzí ma iba jedna vec, že keď pani poslankyňa Schmögnerová tu ešte stála ako podpredsedníčka vlády, vtedy obhajovala vládne návrhy a veľmi starostlivo striehla to, aby sa štátny rozpočet neprekračoval. Pokladám to za správne, že tak vystupovala, ale teraz sa mi zdá trošku nevhodné, že vystupuje v opačnom duchu, napríklad aj pozitívne hodnotí to, že prídavky na deti sa odvíjajú od tohto zákona životného minima, resp. sumy uvedené v § 6 ods. 1, 2, 3 zákona o rodinných prídavkoch. Ale vtedy to bol pozmeňovací návrh spoločného spravodajcu a nás poslancov za HZDS, konkrétne, nechcem zvýrazňovať svoju osobu, ale aj môj pozmeňovací návrh to bol, vtedy vystupovala proti takémuto modelu, ktorý nám dnes umožňuje prijatím zákona o životnom minime novelizovať aj tieto sumy.

    Pani poslankyňa Bauerová navrhla iba uznesenie, ktoré môžem prečítať až po prijatí zákona. Uvidíme, ako sa skončí hlasovanie, potom návrh vášho uznesenia prečítam, aj sa k nemu vyjadrím.

    Pán poslanec Kováč sa tiež vyjadril iba k termínu účinnosti, ten som vyslovila. Takisto mal návrh na prijatie uznesenia, takisto až po prijatí zákona.

    Pán poslanec Švec má pozmeňovací návrh, ktorý prečítam. Tak to by bolo z mojej strany také stručné hodnotenie. Dovolím si vás iba požiadať, keďže spoločná správa obsahuje len jeden bod, aby ste hlasovali o tomto zákone pozitívne, vzhľadom na pozitívum, ktoré naozaj pre občanov, ktorí tu už boli uvedení, prinesie.

    Ďakujem zatiaľ za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste hlasovanie uvádzali v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

    Chcel by som pani kolegyňu Schmögnerovú upozorniť, že je po rozprave a faktická poznámka v tomto momente je mimo obliga. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže prejdeme najprv spoločnú správu. Tá obsahuje iba jeden bod číslo 1. Odporúčam ho prijať. To je práve ten termín účinnosti, ktorý sa tu toľko spomínal.

  • Pani poslankyňa, prosím, ešte raz zopakujte.

  • Ďakujem. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča bod 1 prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem, páni poslanci, ak budeme takto pokračovať, budeme veľmi rýchlo hotoví. Prosím, pani kolegyňa.

  • Pán poslanec Gaľa, ktorý vystúpil v rozprave ako prvý, nemal žiaden pozmeňovací návrh.

    Prejdeme k návrhom pani poslankyne Schmögnerovej. Mala dva návrhy, jeden sme už akceptovali, ten bol v spoločnej správe, druhý si dovolím prečítať. "Zvýšiť časť životného minima, ktorá je určená na zabezpečenie nákladov na domácnosť, v priemere nie o 12 %, ale o 13 % a podľa tohto upraviť § 3 ods. 3 nasledovne: jednotlivec 750 Sk, dve osoby 950 Sk, tri-štyri osoby 1 250 Sk, päť a viac osôb 1 350 Sk. Vzhľadom na to, ako som už uviedla, že sa teraz nedá takto narýchlo reagovať na tieto sumy, a myslím si, že predložený vládny návrh má tieto sumy precízne uvedené, neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Ďakujem. Skôr ako budeme hlasovať, chcel by som spresniť, či pán poslanec Gaľa ozaj nemal žiadny pozmeňovací návrh.

  • Pán poslanec Gaľa, procedurálna poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Ja som sa v závere stotožnil s návrhom týchto dvoch výborov, o ktorom sme práve hlasovali.

  • Dobre, ďakujem. Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Schmögnerovej nebol schválený.

    Prosím, pani kolegyňa, pokračujte.

  • Ďakujem pekne. To boli oba pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Schmögnerovej.

    Ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Bauerová. Tiež sa dotkla termínu účinnosti zákona, to sme už vyriešili. Potom má návrh uznesenia, ktoré, ako som povedala, prečítam až po prijatí zákona, lebo inak nemá zmysel toto uznesenie uvádzať.

    Ďalší vystúpil pán poslanec Kováč. Tiež spomínal termín účinnosti, to je vyriešené, a tiež má návrh na uznesenie, ktoré môžem odporúčať až po prijatí návrhu zákona, takže prečítam ho až potom a potom budeme o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Tkáč vystúpil bez pozmeňovacieho alebo doplňovacieho návrhu.

    Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Švec, ktorý sa dotkol § 5 ods. 2 písm. a), a navrhuje doplniť tam slová "v pregraduálnej a postgraduálnej forme štúdia". Ospravedlňujem sa, ale teraz mi priniesli z legislatívy vyjadrenie, kde hodnotia, že tento návrh nie je správne uvedený. Aj keď by som s tou myšlienkou, pán poslanec, súhlasila, ale neuviedli ste, koľko je asi týchto študentov, koľkých by sa to týkalo, či by to malo nejaké nároky na štátny rozpočet, takže nemôžem ho odporúčať prijať, aj vzhľadom na to upozornenie z legislatívy, že to znenie nie je správne.

  • Ďakujem. Prikročíme k hlasovaniu o návrhu pána poslanca.

  • Možno v budúcnosti po precizovaní budeme môcť, ale teraz ho nemôžem odporúčať tak, ako bol podaný. Neodmietam tú myšlienku, ale to, ako ste ho navrhli.

  • Pani spoločná spravodajkyňa návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

  • Medzitým som stihla prečítať aj to znenie, prepáčte, vtedy nie. Z legislatívy Národnej rady ma upozorňujú, že ten termín nemôžeme používať tak, ako ste to uviedli - "pregraduálneho a postgraduálneho štúdia".

  • Ospravedlňujem sa. To bolo celé hlasovanie o všetkých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, ktoré odzneli v rozprave ako aj spoločnej správe.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Budeme hlasovať. Spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, ešte tu máme dva návrhy uznesení, ktoré odzneli v rozprave, som povinná ich uviesť a mali by sme o nich hlasovať.

    Prvé uznesenie dala pani poslankyňa Bauerová. Pozostáva z dvoch častí. Prajete si, pani poslankyňa, hlasovať o obidvoch častiach spolu, alebo osobitne? To ste neuviedli.

  • Osobitne. Prvý návrh uznesenia znie: "Národná rada žiada vládu, aby predložila návrh takého mechanizmu valorizácie životného minima, ktorý by zabezpečil udržanie jeho reálnej hodnoty a korekciu vo vzťahu k uplynulému vývoju priemerných čistých príjmov na hlavu do konca roku 1995." Obávam sa, že takto formulované uznesenie nezodpovedá legislatívnym kritériám. Neodporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o prvom návrhu uznesenia pani poslankyne Bauerovej s odporúčaním spravodajkyne neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh uznesenia pani poslankyne Bauerovej nebol schválený.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Druhý návrh znie: "Národná rada žiada vládu, aby urýchlene predložila návrh na úpravu minimálnej mzdy." Vzhľadom na vysvetlenie, ktoré sme už dostali, neodporúčam návrh tohto uznesenia schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhej časti návrhu tohto uznesenia. Spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že ani druhá časť návrhu uznesenia nebola schválená.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďalej tu mám návrh na uznesenie od pána poslanca Kováča, ktorý predniesol v rozprave. Návrh na uznesenie znie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky urýchliť práce na úprave minimálnej mzdy a predložiť ju na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v septembri 1995." Neodporúčam prijať vzhľadom na vysvetlenie, ktoré bolo použité už pri predchádzajúcom návrhu uznesenia.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Romana Kováča. Spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh na uznesenie, podaný pánom poslancom Romanom Kováčom, nebol prijatý.

  • Tým sme vyčerpali aj všetky návrhy na uznesenia. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    Dámy a páni, pristúpime k d e v i a t e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 153 a spoločnú správu výborov ako tlač 153a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, bol vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 1995 a bol schválený vo vláde 16. mája 1995.

    Vypracovaniu tohto návrhu zákona predchádzalo zhodnotenie doterajších skúseností z aplikácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193, ktorý systémovo zmenil prídavky na deti poskytované do 1. septembra 1994 z dávky nemocenského poistenia, výchovné k dôchodkom ako dávku dôchodkového zabezpečenia na prvú typovú dávku už tu spomínanej štátnej sociálnej podpory.

    Účelom návrhu zákona je na základe týchto skúseností a poznatkov spresniť a doplniť niektoré ustanovenia zákona Národnej rady číslo 193/1994 Z. z. a naďalej prehlbovať adresnosť poskytovania prídavkov na deti, a to minimalizovaním okruhu doterajších poberateľov, kde príjem neprevýšil sumu určenú zákonom z dôvodu, že sa práci občania vedome vyhýbali, resp. dosiahnuté príjmy neboli legálne, a tým objektívne nepreukázateľné. Po druhé, spresnením vymedzenia pojmu "príjem" a spôsobu jeho zisťovania, ako aj vymedzenia okruhu spoločne posudzovaných osôb na účely zisťovania príjmu a na posudzovanie, resp. opätovné posudzovanie nároku na prídavky na deti.

    Navrhujeme, aby nárok na prídavky na deti nevznikol ani v prípade, ak spoločne posudzovaná osoba, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, nemala príjem po dobu ustanovenú zákonom z dôvodu, že nebola v tomto čase zamestnaná, ale nebola ani zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

    Vo vládnom návrhu zákona sa uvádzajú životné situácie, keď sa v záujme zamedzenia neoprávnenej tvrdosti takýto postup neuplatňuje. Navrhujeme tiež upraviť okruh príjmov, ktoré sa považujú za príjem na účely zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti. Pritom navrhujeme započítať aj niektoré príjmy, ktoré sú podľa zákona 286 z roku 1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov oslobodené od tejto dane.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, tlač číslo 153.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 359 z 31. mája 1995 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v lehote do 16. júna 1995. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovil s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili s predloženým návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, schváliť po zohľadnení týchto pripomienok.

    Spoločná správa obsahuje 3 pripomienky a jedno odporúčanie. Odporúčanie ústavnoprávneho výboru bolo naplnené a o pripomienkach, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam hlasovať nasledovne:

    Pripomienku uvedenú pod bodom 1 neodporúčam prijať, pretože uvediem vlastný pozmeňovací návrh.

    Pripomienku pod bodom 2 odporúčam prijať, ide iba o legislatívno-technické spresnenie zákona.

    Pripomienka pod bodom 3 k prechodným ustanoveniam nemá opodstatnenie, preto ju neodporúčam prijať, lebo termín účinnosti zákona o životnom minime sme prijali v súlade s týmto navrhovaným zákonom.

    To sú všetky pripomienky uvedené v spoločnej správe.

    Pán predsedajúci, po otvorení rozpravy sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výboru. Keďže otváram rozpravu a hlási sa do rozpravy ako prvá, prosím, dávam jej slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    skôr ako uvediem niektoré svoje pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, dovoľte mi pár slov, pár čísel k tomuto návrhu zákona. Aj keď viem, že ste unavení a naše rady sa preriedili, dúfam, že si tieto čísla vypočujete.

    Za rok 1994 boli vyplácané prídavky na deti 1 301 483 deťom, príplatky k prídavkom na deti 18 086 deťom. V slovenských korunách bola vyplatená suma takmer 755 miliónov korún na prídavky na deti a viac ako 12 miliónov korún na príplatky k prídavkom na deti. Najväčšou skupinou detí, ktorým boli určené prídavky na deti, boli deti od 0 do 6 rokov. Bolo to viac ako 321 000 detí, pričom išlo o výšku prídavkov podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 193/1994 Z. z., išlo teda o príspevok rodinám s nižším príjmom. Najviac rodín, ktorým boli vyplatené prídavky na deti, tvorili rodiny s 2 deťmi, a to v nižšom príjmovom pásme bolo týchto detí 459 410 a vo vyššom príjmovom pásme to bolo 125 054 detí.

    Tieto čísla som uviedla preto, aby sme si uvedomili, koľkých detí sa táto novela, ktorou sa teraz zaoberáme, bude týkať. Zhruba možno o nejaké percento viac, možno menej, uvidí sa podľa príjmového rozsahu v tomto roku, keďže priznania za minulý rok budú odovzdané k 30. júnu 1995.

    A teraz moje pozmeňovacie návrhy.

    Prvý pozmeňovací návrh sa týka článku I bod 1 § 3 ods. 3. Navrhujem zo znenia textu "nemala príjem za viac ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov" vyňať text "kalendárnych". Prijatím tohto návrhu dôjde k zosúladeniu kritérií, podľa ktorých postupujú úrady práce pri vyraďovaní uchádzačov o zamestnanie z evidencie.

    Druhý pozmeňovací návrh sa týka článku I bod 1 § 3 ods. 2 písm. b) bod 1. Tu navrhujem znenie textu "do siedmich rokov veku" nahradiť textom "do desiatich rokov veku". Dôvodom podania tohto pozmeňovacieho návrhu je pomerne tvrdé ohraničenie veku dieťaťa 7 rokov, po ktorý sa neberie na zreteľ, že spoločne posudzovaná osoba, matka alebo otec, z dôvodu starostlivosti o dieťa nemala príjem v roku, za ktorý sa zisťuje. Navrhujem preto považovať za takúto hranicu 10 rokov veku nezaopatreného dieťaťa, v ktorom dieťa prechádza na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky a možno ho pokladať z hľadiska bezprostrednej starostlivosti za relatívne samostatné. Preto som aj navrhla neprijať zo spoločnej správy bod 1, kde je navrhované do deviatich rokov. Navrhujem až do týchto desiatich rokov.

    Tretí pozmeňovací návrh sa týka článku I bod 1 § 3 ods. 3 písm. b) bod 2. Tu navrhujem zo znenia textu uvedeného vo vládnom návrhu zákona vypustiť text "s denným, týždenným". Touto zmenou sa dosiahne to, že pre účely tohto zákona sa podmienka osobnej, riadnej a celodennej starostlivosti o dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, považuje za splnenú aj v prípade, že navštevuje zariadenie s denným a týždenným pobytom. Celoročný alebo nepretržitý pobyt takéhoto dieťaťa v zariadení, bez ohľadu na účel umiestnenia, nebráni spoločne posudzovanej osobe, aby sa zamestnala, resp. splnila podmienku evidencie na príslušnom územnom orgáne práce. Poukazujem súčasne v tejto súvislosti aj na nariadenie vlády číslo 223/1998 Zb., jeho prílohu "Dôležité osobitné prekážky v práci", pri ktorých sa poskytuje pracovné voľno, kde v zmysle bodu 3 písm. b) organizácia je povinná poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do špeciálnej internátnej školy v rozsahu 6 pracovných dní do roka.

    Tento môj pozmeňovací návrh uvedený pod číslom 3 je trochu upravený, tak ako bol predložený na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na podnet zástupkyne zdravotne ťažko postihnutých občanov. Je takto upravený po konzultácii s odborom starostlivosti o rodinu, ale aj s koordinačným výborom pre otázky ťažko zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Slovo dávam poslancovi Romanovi Kováčovi, pripraví sa pani poslankyňa Mária Ďurišinová. Prepáčte, s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám otázku na pani poslankyňu, nie ako na spoločnú spravodajkyňu, ale ako predkladateľku istých návrhov. Prosím, aby vysvetlila, prečo chce vypustiť slovo "kalendárny", ak som správne rozumel, pretože je to terminus technicus, kalendárny mesiac, a vlastne dáva jasne najavo, že nejde napríklad o čas obehu Mesiaca okolo zemegule. Prosím, ja to nepokladám za úsmevnú záležitosť. Možno mala pani poslankyňa na mysli, že má ísť o 6 mesiacov po sebe idúcich, ale slovo kalendárny mesiac je terminus technicus, pokiaľ viem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ďakujem pani poslankyni Aibekovej, že si osvojila čiastočne upravený text, ktorý som predkladal vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne otázky, a dovoľte, aby som k tomuto návrhu dal ešte jeden pozmeňovací návrh. Je to v § 7 ods. 2 písm. a) ods. 2, ktorý znie: "Za príjem fyzických osôb sa pre účely tohto zákona považujú aj dávky z dôchodkového zabezpečenia okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť", navrhujem, aby tento text bol doplnený "z dôchodkového zabezpečenia okrem invalidného dôchodku". To znamená, že by sme vypustili ako príjem nielen zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ale vypustili by sme aj príjem z invalidného dôchodku. Dovoľte, aby som uviedol zdôvodnenie tohto návrhu.

    Mladí občania, najmä mladí invalidní občania, ak si chcú založiť rodinu, dostávajú sa do podstatne zložitejšej finančnej situácie, ako sú občania plne zdraví a plne výkonní. Je isté, že spoločnosť sa o týchto občanov stará formou invalidného dôchodku, napriek tomu ich životná situácia, ak by sme ju chceli porovnať s občanom zdravým, je podstatne ťažšia. Preto sa domnievam, že ak by vznikla situácia, že práve dávka invalidného dôchodku im spôsobí prekročenie hranice, pre ktorú by už nemali nárok na prídavky na deti, bolo by asi veľmi reálne a od nás veľmi humánne, od poslancov Národnej rady, ak by sme týchto občanov práve tohto zvýšenia zbavili. To znamená môj návrh znie, opakujem znovu, v § 7 ods. 2 písm. a) ods. 2 v texte "z dôchodkového zabezpečenia okrem invalidného dôchodku a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a ďalších dávok poskytovaných" atď., text pokračuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Ďurišinová, pripraví sa pán poslanec Volf.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, páni a dámy,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja stručne vyjadrila k predloženému návrhu vládneho zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

    Hneď na úvod treba povedať, že tento návrh zákona je jedným z balíka sociálnych zákonov, ktoré budeme prerokúvať na tomto zasadnutí pléna, a je verejnosťou veľmi očakávaný. Je mi však ľúto, že vláda pri vypracovaní tohto návrhu neakceptovala pripomienky odborov, a tým neplní zároveň záväzky, ku ktorým sa v súvislosti s úpravou poskytovania prídavkov na deti zaviazala v Generálnej dohode na rok 1995.

    Ako si môžeme pozrieť, v dôvodovej správe sa hovorí, že účelom tohto zákona je na základe skúseností získaných od platiteľov prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti spresniť a doplniť niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. tak, aby sa vylúčila nejednotnosť ich aplikácie. Myslím si, že je to správne a treba to podporiť. Musíme si však uvedomiť, že rodinné prídavky patria v prvom rade len a len deťom. Preto moje skúsenosti, ktoré som získala na svojich posledných poslaneckých stretnutiach s občanmi na východnom Slovensku, boli to hlavne rómski spoluobčania, ma nemôžu nechať ľahostajnou. Ak aj v niektorých prípadoch išlo o vecné plnenie, predsa bartlový obchod prekvital jedna radosť.

    Preto treba zvážiť vytvorenie legislatívnych a personálnych podmienok obecných úradov, aby bolo možné zabezpečiť deťom zo sociálne málo podnetného prostredia úhradu stravy, školných poplatkov atď. zo sociálnych dávok. Dokonca učiteľ Základnej školy v Jarovniciach, ktorý má mimoriadnu zásluhu na tom, že rómske deti vystavovali svoje obrazy nielen u nás, ale aj v USA, Rakúsku a inde, nás upozornil na závažný problém. Ak v minulosti 60 až 70 % rómskych deti po skončení povinnej školskej dochádzky prejavovalo záujem o nejaké ďalšie štúdium, v súčasnosti čakajú, ale hlavne ich rodičia, kedy už začnú poberať podporu v nezamestnanosti, a teda záujem o ďalšie štúdium je veľmi mizivý.

    To je však už trošku z iného súdka sociálnych problémov, a preto dovoľte, aby som sa vrátila k prerokúvanému návrhu zákona a predniesla niektoré pozmeňovacie návrhy a zároveň ich aj krátko zdôvodnila.

    V článku I § 1 ods. 3 sa hovorí o ďalšej možnosti, keď nárok na rodinné prídavky nevzniká. Citujem: "Nárok na prídavky na deti, okrem prípadov uvedených v odseku 2, nevzniká, ak spoločne posudzovaná osoba, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na prídavky na deti v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje, nemala príjem za viac ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov z dôvodu, že nebola v tomto čase zamestnaná a nebola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie." Tu treba povedať, že v súčasnosti je veľký tlak na úrady práce, aby sa, neraz dokonca umelo, znížila miera nezamestnanosti, a to by mohla byť nebezpečná situácia na ďalšie vyraďovanie z evidencie nezamestnaných z dôvodu, aby sa znížil počet osôb majúcich nárok na rodinné prídavky. Ako dôvod sa často uvádza zlá spolupráca s úradmi, čo sa môže veľmi často aj zneužiť.

    Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka článku I bod 1 § 3 ods. 3, trošku korešponduje, ale je odlišný, ako je návrh predkladateľky, kde výraz "šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov" navrhujem nahradiť "190 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní". Ako odôvodnenie uvádzam, že prepočet na dni sa navrhuje v záujme jednoznačného zisťovania tohto obdobia, a tým vytvorenia rovnakých podmienok na posudzovanie nároku na prídavky na deti. Možno sa takýmto spôsobom vyhnúť komplikáciám pri počítaní dávky napríklad v prípade, ak spoločne posudzovaná osoba prestala pracovať v polovici mesiaca, resp. sa zaevidovala na úrade práce neskoršie ako na začiatku kalendárneho mesiaca.

    Môj druhý pozmeňovací návrh v podstate už predniesla pani predkladateľka, tak sa len pripájam, že takisto sa týka článku I bod 1 § 3 ods. 3 písm. b) bod 1, kde výraz "siedmich rokov veku" sa nahrádza desiatimi rokmi. Pripájam sa k tomuto návrhu.

    Zároveň by som chcela podporiť účinnosť zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 193/1994 Z. z., ktorú sa navrhujem 1. júlom 1995, takisto ako sme pred chvíľou prijali v zákone o životnom minime. Tento dátum je rozhodujúci z hľadiska zisťovania príjmu pre účely nároku na prídavky na deti, ktorý v zmysle § 7 ods. 4 zákona sa zisťuje vždy v júli bežného roku a platí pri posudzovaní nároku na prídavky na deti až do júna nasledujúceho roku. V prípade, že by sa neakceptovala navrhovaná účinnosť novely zákona, zachoval by sa naďalej spôsob zisťovania príjmu podľa súčasne platného zákona, a tým by sa vlastne navrhované zadresnenie poskytovania prídavkov na deti minulo účinku. Posudzovanie nároku na prídavky na deti v zmysle navrhovanej novely zákona by sa dotýkalo iba nových žiadateľov, ktorí by si uplatnili nárok na prídavky na deti po nadobudnutí jej účinnosti. Okrem toho by akékoľvek posunutie účinnosti novely zákona malo za následok jednak zvýšenie predpokladaných nákladov na výrobu tlačiva na zisťovanie príjmu, ako aj zvýšenie administratívnej náročnosti súvisiacej s posudzovaním nároku na prídavky na deti a na ich výplaty.

    Záverom mi dovoľte povedať, že tak ako ja, aj klub Spoločná voľba s veľkou radosťou tento návrh zákona podporíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Dávam slovo pánu poslancovi Volfovi. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    ako sa už konštatovalo, v Generálnej dohode na rok 1995 sa vláda zaviazala prijať účinné opatrenia na zmiernenie negatívnych účinkov zákona číslo 193/1994 Z. z. zvýšením hranice maximálneho príjmu na vznik nároku na prídavky na deti. Napriek tomu predložený návrh zákona tento záväzok neberie do úvahy.

    Požiadavku Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky na dodržanie podpísanej generálnej dohody a zvýšenie maximálnej hranice na vyplácanie prídavkov na deti na dvaapolnásobok pokladám za opodstatnený. Zdôvodňovanie sprísnenia kritérií potrebou adresnosti nie je v súlade s praxou v krajinách Európskej únie, s ktorými sme sa zaviazali zladiť svoj právny poriadok. Aj finančný efekt z prístupu, ktorý vláda dnes zvolila, je otázny. Treba totiž zobrať do úvahy okrem úspor z nevyplatených prídavkov na deti aj materiálne a mzdové náklady, ktoré súvisia s uplatňovaním nároku a posudzovaním jeho opodstatnenosti.

    V súvislosti s tým dávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby do konca roku 1995 pripravila nový zákon o prídavkoch na deti, ktoré by sa poskytovali na každé dieťa bez výnimky, alebo kde by sa aspoň rozšírilo poskytovanie prídavkov na deti zvýšením hranice nároku na dvaapolnásobok životného minima."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.

  • Ak chce niekto v súvislosti so sociálnym zabezpečením hovoriť o Európskej únii, tak by to mal poznať, pretože o harmonizácii sociálneho zabezpečenia v Európskej únii sa dodnes nevedú ani diskusie. Tam sú také odlišné systémy v jednotlivých štátoch, že o harmonizácii tejto sféry je ťažko teraz diskutovať. To po prvé.

    Po druhé, pokiaľ ide o návrh na uznesenie, je to podľa mojej mienky návrh, ktorý vôbec nezodpovedá ani plánu legislatívnych úloh, ani tomu, čo sa deje, pretože sa tu už hovorilo o tom, že chceme, aby parlament do konca roka schválil návrh zákona o štátnej sociálnej podpore. V tejto súvislosti je táto právna úprava pilotnou dávkou štátnej sociálnej podpory a bude zaradená do komplexného zákona o štátnej sociálnej podpore. Takže zaviazať vládu uznesením k takýmto otázkam je skutočne zbytočné.

  • Slovo má pani poslankyňa Bauerová. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte mi predložiť tri stručné návrhy. Po prvé: článok I bod 1 navrhujem vynechať. Stručne by som to chcela zdôvodniť. Vysoko si vážim úsilie všetkých kolegýň, ktoré sa snažia zlepšiť znenie tohto bodu, najmä v odseku 3. Treba si však položiť zásadnejšiu otázku, týkajúcu sa filozofie tohto návrhu, pretože týmto návrhom, prosím vás, aby ste si to uvedomili, sankcionujeme deti namiesto ich rodičov. Myslím si, že ako základný filozofický prístup toto nie je prípustné, pretože za neplnenie povinností rodičov sa postihujú deti. Pri decentralizácii právomoci v oblasti sociálnej politiky, pri nájdení iných mechanizmov, kontrolných a ďalších, sa dá nájsť oveľa presnejšie inštrumentárium na riešenie týchto záležitostí, ako sankcionovať práve najodkázanejšie deti, ktorých sa to bude týkať. Preto navrhujem, opakujem, článok I bod 1 vynechať. Po druhé: Bod 7 § 7 písm. 1 bod b) druhý riadok za slová "vysokej školy" navrhujem doplniť "a štipendií študentov postgraduálneho štúdia". Týka sa určitej skupiny ľudí, ktorá je dvojnásobne postihnutá. Aspoň v oblasti rodinných prídavkov, keďže sa zvyšuje horná veková hranica, sa tu môže urobiť určitá náprava.

    Po tretie: zaradiť nový bod 7, ďalšie prečíslovať, v § 6 ods. 2 v treťom riadku zameniť slovo "dvojnásobok" za slovo "dvaapolnásobok". Tento návrh zdôvodňujem tým, čo som obšírnejšie vysvetlila pri predchádzajúcom návrhu zákona. Totiž tým, že reálna hodnota životného minima za uplynulé štyri roky poklesla o 20 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová. Ešte predtým pán poslanec Juraj Švec - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nechcem zdržiavať, ale predsa len by som sa jedným slovom vrátil k návrhu pani Bauerovej vo veci štipendií študentov postgraduálneho štúdia. Ten problém, dámy a páni, spočíva v tom, že štipendiá študentov v doktorandskom štúdiu vo výške 3 500 až 4 200 Sk sa po dosiahnutí určitého veku plne zdaňujú. Preto som si dovolil predložiť návrh k predchádzajúcemu zákonu. Myslím si, že by sme túto časť návrhu pani doktorky Bauerovej mohli podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa, máte slovo. Ešte pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, poprosil by som pani poslankyňu Bauerovú a pána poslanca Šveca, aby sme vyšli von a konzultovali to legislatívno-technicky. Systémovo nemám výhrady, ale keby sme to skúsili sformulovať spolu. Poďme to riešiť.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán kolega. Pani poslankyňa, nech sa páči. Verím, že teraz vám slovo už nikto nezoberie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

    prerokúvame návrh novely zákona číslo 193/1994 Zb. o prídavkoch na deti a o príplatkoch k prídavkom na deti, ktorý bude veľkým sklamaním pre tých, ktorí pred voľbami uverili sľubom lídrov HZDS o tom, že zákon o prídavkoch na deti bude prvým zákonom, ktorého novelu predložia do parlamentu a podľa ktorej podchytia rodiny s príjmom nad dvojnásobkom životného minima do dvaapolnásobku životného minima. Takéto sľuby sa premietli nielen do legislatívneho plánu vlády na tento rok, ale aj do iných dokumentov a dohôd, ktoré by mali serióznu vládu zaväzovať (pozri Generálna dohoda na rok 1995, jej piata časť).

    Okruh poberateľov tejto dávky sa nezväčšuje, práve naopak. I napriek zvýšeniu sumy životného minima v priemere o 10 %, ako sme to schválili v životnom minime, vieme, že príjmy za minulý rok vzrástli o 18 %.

    Zmena v § 3 ods. 3 písm. c), ktorá znamená zvýšenie vekovej hranice nároku na prídavky na deti z 25 na 28 rokov, sa podľa vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dotýka 86 študentov, ktorí sa v takomto veku pripravujú na povolanie. Dúfam, že toto nepokladá vláda za rozšírenie okruhu poberateľov alebo, ako sa prezentovalo v tlači, za zásadnú zmenu zákona. I ďalšie úpravy v návrhu novely znamenajú len ďalšie prehĺbenie adresnosti prídavkov na deti, spresnenie niektorých ustanovení pri zachovaní základných princípov jej konštrukcie. Inými slovami, z tromfu zostala len bublina. Čo na to, páni poslanci a voliči HZDS?

    Keďže Národná rada schválila novelu zákona o životnom minime s účinnosťou od 1. 7. 1995, odstránil sa tým aj problém, na ktorý poukázal pán poslanec Gaľa v predchádzajúcom bode rokovania v súvislosti so zákonom o prídavkoch na deti s dvojnásobným preukazovaním príjmu v priebehu 3 mesiacov.

    Vo svojom príspevku by som chcela podať ešte dva pozmeňovacie návrhy.

    Prvý sa týka článku I ods. 1. Odporúčame, aby v doplnenom ods. 3 bod b/2 bola použitá dikcia ako v § 3 ods. 2, bod c) zákona 193/1994, a teda upraviť ho nasledovne - bod b/2 by znel: "O nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení sociálnej starostlivosti s denným, týždenným, celoročným alebo nepretržitým pobytom, s výnimkou prípadov, ak je dôvodom takéhoto umiestnenia liečenie alebo plnenie povinnej školskej dochádzky alebo sústavná príprava na povolanie."

    Druhý pozmeňovací návrh: Odporúčam, aby sa do článku I za bod 6 včlenil nový bod, a to § 6 ods. 4 by v zákone 193/1994 znel nasledovne: "Ak je v rodine zdravotne ťažko postihnutý občan alebo nezaopatrené dieťa," - ďalej ako citácia, ktorá je v zákone - "zvyšuje sa suma vypočítaná podľa ods. 1 alebo 2 o sumu potrebnú na výživu a ostatné základné osobné potreby tohto občana alebo dieťaťa ustanovenú osobitným predpisom." Ďalej paragraf pokračuje v znení doterajšieho zákona.

    Na záver mám ešte jednu otázku na predkladateľa novely zákona o prídavkoch na deti. Aký je presný počet poberateľov prídavkov na deti podľa doteraz platného zákona, a to v jednotlivých pásmach?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som zareagovala na úvodné slová pani poslankyne Sabolovej o sľuboch HZDS pred voľbami. Informáciu o našich sľuboch má vraj z tlače. Chcem ju o čosi požiadať: Neverte, pani poslankyňa, tomu, čo je napísané v tlači, lebo napríklad v dnešnej Národnej obrode je krásny príklad dezinformácií a zavádzania čitateľov. Súvisí to s prerokúvaným bodom programu, tak si dovolím z novín zacitovať. Dnes totiž uverejnila Národná obroda rozhovor pána Gembického s poslancom Národnej rady pánom Benčíkom a, čuduj sa svete, v článku sa hovorí o dnešnom hlasovaní o zákone o životnom minime. Vraj sa poslanci vládnej koalície stotožnili s najčerstvejším odkladom jeho účinnosti a schválili platnosť zákona o životnom minime až od 1. septembra. Vláda vraj usporila odkladom sociálnych dávok poriadny groš štátnej kase.

    Pán poslanec Benčík sa čuduje poslancom vládnej koalície, že podľahli právnej kľučke predsedu Národnej rady a súhlasili s odkladom výplat sociálnych dávok. Nuž neviem, či sa sníva mne, či sa snívalo včera pánu Benčíkovi, či pánu redaktorovi Gembickému. Veď o zákone o životnom minime sme rokovali a hlasovali len pred 20 minútami a s opačným výsledkom, ako sa tvrdí v článku. Je možné, že slová pána poslanca Benčíka pán Gembický pochopil zle, alebo pán Benčík zámerne dezinformoval čitateľov dnešnej Národnej obrody. A keď už mám slovo, ku ktorému ma vyprovokovala pani poslankyňa Sabolová, ktorá tlači verí, tak žiadam uviesť dezinformáciu v Národnej obrode na správnu mieru a uverejniť objektívnu informáciu z dnešného rokovania Národnej rady o životnom minime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo. Bolo si treba prečítať celý článok a budem veľmi rád, ak zajtra všetky noviny napíšu, že sme oproti pôvodnému vládnemu návrhu, kde bola účinnosť tohto zákona navrhnutá k 1. 9. 1995, a kde aj v ústavnoprávnom výbore pani ministerka Keltošová sama povedala, že navrhuje, aby to bolo od 1. 7., ale vláda takto súhlasila. Som veľmi rád, že sme tak jednomyseľne ten termín posunuli k 1. 7. Myslím, že aj tento článok, tak ako bol formulovaný, prispel k tomu, že sme dnes tak jednotne rozhodli.

  • Smiech v sále.

  • To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka: Návrh bol predložený s účinnosťou k 1. 9., teda v článku nebola žiadna dezinformácia, ale niektoré výbory navrhli termín 1. 7., a dobre, že tak urobili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

  • Aj keď c je pred dz, ďakujem pekne. Chcel by som pani poslankyni Garajovej povedať svoj názor. Myslím si, že pani poslankyňa Sabolová nevychádza len z novinových článkov alebo z novinových sľubov, ale aj z oficiálnych dokumentov, akým je napríklad plán legislatívnych úloh vlády. V tomto pláne nájdete, že zákon o životnom minime má termín február 1995.

    Ďakujem vám.

  • Chcem iba pánu poslancovi Benčíkovi pripomenúť, že aj v našom ústavnoprávnom výbore odznel tento návrh na zmenu termínu a tiež sme sa k nemu vyjadrili kladne, takže nebol až tak neinformovaný, ak túto dezinformáciu poskytoval pánu Gembickému do Národnej obrody.

    Pani Sabolovej: Keby som bol útlocitnejší, iste by ma bola rozplakala svojím vystúpením, bezobsažným, bez faktov, ale zato ideologicky podfarbeným. Teší ma, že dnes sa tu pravica zmenila na ľavicu a že tak bojuje o sociálne vymoženosti, takže Združenie robotníkov Slovenska nebude mať o chvíľu čo robiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, využijem ešte potom záverečné slovo spoločného spravodajcu, ale pokiaľ ide o tlač: Naozaj ma veľmi mrzí taká neobjektívnosť práve preto, že predseda Národnej rady pán Gašparovič zvolal v utorok pred rokovaním Národnej rady tlačovku, kde bola otázka aj na sociálne zákony a kde som sa jednoznačne vyjadrila o tom, ako sa o tomto zákone v klube hovorilo a čo budeme odporúčať. Preto ma mrzí takáto dezinformácia, lebo už v utorok bolo známe naše stanovisko.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

  • Chcem poďakovať pánu poslancovi Benčíkovi, že ma upozornil, aby som si prečítala článok ešte raz, tak čítam: "Poslanci vládnej koalície sa stotožnili s najčerstvejším vládnym odkladom jeho účinnosti, teda až od 1. septembra", ďalej "vláda usporila odkladom vyplácania sociálnych dávok občanom až po septembri poriadny groš" atď. atď. Citovala som presne a chcem upozorniť, že slovenčinu ovládam slovom i písmom a odporúčam pánu poslancovi Benčíkovi, nech sa skúsi pozrieť do toho článku ešte raz on.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Dzurinda.

  • Mám len krátku repliku na vás, pán poslanec Cuper. Domnievam sa, že zákony treba plniť, keď už raz sú platné, bez ohľadu na to, či ide o ľavicu, alebo pravicu. Sú zákony, ktoré hovoria, kedy a ako sa valorizuje. Takže nerobte si z toho nejakú ťažkú hlavu, ľavica, alebo pravica, o to viac, že na Slovensku sa do roku 1989 kradlo obidvoma rukami.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Z vystúpenia pani poslankyne Garajovej, že novinám nemožno veriť, som si so znepokojením uvedomil, že už ani denníku Slovenská republika nemožno veriť. Myslel som si to aj doteraz, ale keď mi to ona potvrdila, budem si celkom na istom.

    Chcel som však hovoriť o inom, pretože táto debata sa po vystúpení pani poslankyne zvrhla kdesi inde. Pani poslankyňa Sabolová požiadala predkladateľa, ja by som to rád urobil takisto, aby správu, ktorá hodnotí skúsenosti z používania zákona 193/1994 a ktorá bola podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu prerokovaná v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v januári 1995, dala k dispozícii poslancom. Musím konštatovať, že z tejto správy sa zrejme nič alebo takmer nič nepremietlo do dôvodovej správy k tomuto zákonu a poslanci nemajú vlastne žiadny obraz, ako sa naplnili predpoklady, s ktorými sme schvaľovali zákon o rodinných prídavkoch, pretože vtedy sme vychádzali z údajov, ktoré boli odhadované údaje za rok 1993, mám teraz na mysli príjmové hladiny, rozdelenie občanov do skupín. Jednoducho boli to odhady. Predpokladám, že v tejto správe, ktorá sa tu cituje, sú už konkrétne čísla, koľko poberateľov, aké príjmové skupiny a podobne, preto si myslím, že by pomohla všetkým, minimálne poslaneckým klubom.

    Prosil by som teda pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, keby aspoň takýmto spôsobom nám dala k dispozícii tento materiál, aby sme na prípadné ďalšie úvahy nad systémom rodinných prídavkov mohli využiť skutočné fakty.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Chcem iba pána poslanca Dzurindu doplniť, že nekradlo sa len do roku 1989, kradne sa aj naďalej. Ale či obidvoma rukami, to neviem posúdiť. Možno keby sme mali systém ako v arabských krajinách, tak by sme tu mali samých bezrukých.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Ale dúfam, že nie v tomto parlamente.

  • Ale o to nejde, chcem mu odpovedať aj ďalej. Samozrejme, že v normálnom politickom parlamentnom spektre každá strana zastupuje istú záujmovú skupinu. Ak sa vy stotožňujete so záujmovou skupinou sociálne odkázaných ľudí, iste zabúdate na to, že vláda je len prostredníkom. To znamená, že som vyčítal pani Sabolovej len to, že nepovedala, kde má vláda zobrať na to ďalšie zvýšenie, ktoré sa tu tak štedro navrhuje na rozdávanie. Lebo, samozrejme, ak sa niekde rozdáva, niekde sa musí zobrať. To znamená, buď bolo treba navrhnúť, že zároveň treba zvýšiť dane podnikateľom, alebo potom radšej nešíriť demagógiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Myslela som, že to bude už posledná faktická poznámka, ale vidím, že sa veľmi rozkrútil kolotoč. Chcela by som len toľko povedať poslancom vládnej koalície, ak chcú mať k vystúpeniam poslancom opozície faktické pripomienky, bolo by vhodné, aby počúvali. Ja som v svojom vystúpení nepoužívala žiadne vyjadrenia z tlače. Boli to predvolebné sľuby lídrov HZDS. Chodíme po Slovensku, stretávame sa s ľuďmi a ľudia sa pýtajú, ako to, že zákony a vlastne sľuby, ktoré boli dávané ľuďom na predvolebných mítingoch, nie sú v parlamente. Len toľko. Aby ste počúvali, čo sa tu hovorí.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Po vystúpení pána poslanca Dzurindu konštatujem, že sa vôbec nečudujem zmätenosti zahraničia nad našou politickou scénou, ak KDH samo nevie, či je pravica, alebo ľavica. A pritom sa chce vydávať za pevný bod vesmíru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán kolega Prokeš, pre KDH to nie je problém a neláme si s tým hlavu, či je ľavica, alebo pravica, ale lámeme si hlavu s tým, aby sme robili dobrú politiku pre ľudí.

  • Šum v sále.

  • Ale mňa veľmi zaujalo to, čo ste povedali vy, pán Cuper. Vy sem-tam máte hlášku, ktorá je zdanlivo do smiechu, ale nie je. Vy ste povedali, že kradne sa aj naďalej. A ja som si zrazu uvedomil, že som čítal v novinách o tom, že pán exminister Hofbauer píše list na súčasného ministra pána Rezeša, dvaja ministri, jeden bývalý a jeden súčasný, z toho istého hnutia, a obviňuje ho zo zámerov nekalej privatizácie. Alebo predáte firmu, ja idem na adresu, ktorá je uvedená v Obchodnom registri, predáte ju proti záujmu zamestnancov akciovej spoločnosti, a zistím, že taká firma na danej adrese nikdy neexistovala, nesídli a nikto ju nepozná. Čiže pripúšťam, že sa kradne i dnes, prinajmenšom sú na to vážne indície, ale to ma veľmi mrzí. A je to vaše hnutie, pán Cuper, ktoré je pri moci.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    pani Sabolovej chcem povedať, že tiež chodíme po Slovensku a naši voliči sa môžu priamo nás opýtať, neviem, prečo sa musia pýtať rovno lídrov KDH na to, ako zabezpečujeme sľuby. Ale to je o niečom inom. Chcem len veľmi pekne poprosiť, aby sme sa vrátili k podstate prerokúvania návrhov zákonov a nepredvádzali sa pred televíznymi kamerami.

    Podľa neoficiálnej informácie sa mal v sobotu vysielať v priamom prenose futbalový zápas o postup do I. ligy medzi Humenným a Levicami. Hovorím - mal. Vďaka návrhu pána Petra Weissa o priamom prenose z parlamentu bol priamy prenos zrušený (smiech v sále), pretože prenosová technika, ktorá teraz zabezpečuje tento priamy prenos z parlamentu, sa už nestihne presunúť do Humenného. Keďže fanúšikovia futbalu nebudú mať možnosť vidieť tento zápas o postup do I. ligy, prosím vás pekne, nehnevajme ich aspoň pred televízormi.

  • Ďakujem, pán kolega Bajan, prihlás sa, udelím ti slovo. Ďakujem za pochopenie. Pán kolega Cuper.

  • Pán poslanec Dzurinda, vaše vystúpenia sú tiež zdanlivo niekedy smiešne (smiech v sále), ale aj do plaču.

    Ja si myslím, že prinajmenšom by bolo potrebné rozlíšiť rozkrádanie a kradnutie. Kradne sa.

  • Šum v sále.

  • Mne ukradli za posledný polrok trikrát rezervu z auta. Ukradne sa denne vari desiatka áut v Bratislave. Samozrejme, že sa kradne. V každej spoločnosti sa kradne. Ale či sa rozkráda, to už ja neviem. Možno sa rozkrádalo aj minulý rok, keď aj vaša vláda bola pri moci. Takže o tom tu radšej neveďme diskusiu. Ja nechodím nič zisťovať, pretože o nič nemám záujem, o nijaké podniky. Ak niekto chodí zisťovať, či niekto iný nerozkráda, tak zrejme má záujem o nejaký majetok. Ja nemám oň záujem.

    Ďakujem.

  • Páni, neviem, či by som nemal prerušiť naše rokovanie, aby sme si trošku osviežili duševné sily. Slovo má pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Som nesmierne rád, že pán Dzurinda sa priznal k populizmu celého svojho hnutia, keď si nerobia starosti s tým, či sú pravica, alebo ľavica, ale zaujíma ich len to, čo na to povedia ľudia. Veľmi ma mrzí, keď tu namiesto toho, aby sa kryštalizovala politická scéna, vlastne je snaha rozbiť celú našu politickú scénu na drobné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda citoval Českú tlačovú kanceláriu, ktorá čerpala zo zdrojov, ktoré si neželali byť citované, a z dôveryhodných. Takže to nekomentujem. Dal som stanovisko pre tlačovú kanceláriu. Čo k tomu? Nič.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    keď som predkladal návrh na priame televízne prenosy slovenského parlamentu, mojím zámerom bolo, aby si občania Slovenskej republiky mohli sami urobiť obraz o tom, kto ako obhajuje ich záujmy, plní volebné sľuby. Myslím si, že tieto faktické poznámky podali o tom veľmi dobré svedectvo. A pokiaľ ide o futbal v Humennom, som presvedčený, že na tento zápas bude plný humenský štadión a že tí, ktorí ten zápas chcú vidieť, ho budú vidieť aj bez televízneho prenosu.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že Divadlo S ponúka oveľa lepší kabaretný a zábavný program tak televíznym divákom, ako aj nám, chcel by som požiadať kolegov a kolegyne, aby prenechali tento spôsob zábavy profesionálom.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Pán poslanec Volf.

  • Ja sa len pridám. Bolo tu povedané, že technika sa nestihne dopraviť na futbalový zápas, pretože je v Národnej rade. Obávam sa, že niektorí páni poslanci sú už na futbale.

  • Ďakujem. Podobne som to konštatoval aj ja, ale každý sme mierili kdesi inde. Pán poslanec Glinský, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, situácia čoraz väčšieho množstva našich rodákov sa stále zhoršuje. Pribúdajú tí, ktorí reálne strácajú nárok na nový televízor, ak sa im starý pokazí, na novú práčku, ak sa stará pokazila, na byt. Pribúdajú tí, ktorí sa bijú v kanáloch o prístrešie. Táto situácia vyžaduje od nás štátnické myslenie. Štátnické myslenie je to, ktoré myslí na roky dopredu. Teda nie iba to, kde dnes prespím, čo budem jesť, ale ako bude rodina a rod žiť v priebehu niekoľkých a viacerých rokov.

    Vládna koalícia si schválila štvorročné programové vyhlásenie, ktorého zámery opozícia a veľká väčšina tlače označila za utopické. Myslím si, že utopické nie je a že sa realizuje. A keď premiér povedal, že to, čo sa nazýva utopické, je minimum, aby sa situácia národa a situácia jeho kultúry v Európe relatívne nezhoršovala, tak to bolo vyjadrenie štátnické. Lebo je to naozaj minimum a mali by sme sa snažiť, aby sme to minimum výrazne prekročili. Pretože teraz nie je predvolebný čas, keď mnohí upadajú do demagógie, do poloprávd, ale je čas povolebný, keď sa musíme mobilizovať, aby šok z toho zruinovania hospodárstva sa podarilo čím skôr napraviť. Je čas, aby sme sa maximálne sústredili na systémové riešenie problémov.

    Ďakujem.

  • Všetko, pán poslanec? Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová, dočkali ste sa. Môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som po tomto krátkom, resp. ani nie tak celkom krátkom pingpongu sústredila pozornosť opäť na prerokúvaný zákon. Dovoľte mi, aby som ako členka výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci podporila tento návrh a v krátkosti poukázala na niektoré širšie súvislosti.

    Nie je žiadnym tajomstvom, a cítia to skoro všetky sociálne kategórie občanov, že popri pozitívach ekonomická reforma priniesla oproti roku 1989 i značné zníženie životnej úrovne. K absolútne najprudšiemu prepadu došlo ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1991, a to osobitne liberalizáciou cien a vnútornou konvertibilitou našej meny. Nezamestnanosť, ktorú sme predtým nepoznali, v roku 1994 tvorila už viac ako 14 %. Významnou je tiež skutočnosť, že takmer polovica nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných, to znamená, že nepracujú 12 mesiacov a viac. Je tiež faktom, že sociálne odkázaná je každá piata rodina na Slovensku. Vysoký rast cien, najmä potravinárskych výrobkov a služieb spojených s bývaním, zredukoval predtým všestranné výdavky rodín dominantne na výživu a bývanie.

    Ako veľmi sa odlišuje situácia rodín podľa počtu detí, dokumentuje fakt, že celkové príjmy domácností pripadajúce na jedného člena vo všeobecne najfrekventovanejšej domácnosti, dvojdetnej, predstavujú 64 % príjmov u bezdetnej rodiny, resp. 54 % u trojdetnej a 44 % u štvordetnej rodiny. Pochopiteľne, proces usporiadania spoločensko-ekonomických vzťahov je nemysliteľný bez následnej transformácie celej sociálnej sféry.

    Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny osobitne pristupujú k tejto dôležitej spoločenskej zmene premyslene, systematicky a dlhodobo. Jedným z parciálnych systémových opatrení je, že výška prídavkov na deti sa odvodzuje od výšky životného minima. Dôležité je zároveň i to, že predkladaný návrh zákona vylučuje poberanie finančných prostriedkov takými rodičmi, ktorí nie sú schopní preukázať svoj príjem alebo záujem o prácu za posledných 6 mesiacov. Uprednostňuje teda, a úplne spravodlivo, tých, ktorí pracujú, chcú pracovať a zároveň ctia naše zákony. Nemožno totiž pokladať za správne, aby zo spoločného koláča dostávali občania, ktorí pracovať nechcú, alebo napríklad pracujú v rôznych formách v zahraničí a neplatia zo svojho zárobku dane.

    K názoru pani Bauerovej by som chcela povedať, že k diskriminácii detí treba pristupovať ináč a dá sa riešiť adresne a iným spôsobom.

    Dámy a páni, v tejto súvislosti chcem ešte povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spracúva koncepciu štátnej rodinnej politiky. Jej hlavnými piliermi budú evidentne motivácia k rodičovstvu, pomoc a zvýhodňovanie mladých rodín. Dá sa očakávať, že pôjde o výhodné pôžičky, pomoc v oblasti bývania, cestovania, či poskytovanie rôznych adresných peňažných dávok. Rozhodujúcim strategickým cieľom pritom bude vytvoriť také podmienky, aby sa dosiahla ekonomická nezávislosť rodín na základe ich vlastnej pracovnej činnosti ako základ slobody, zodpovednosti a ľudskej dôstojnosti jej členov.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Nikto sa neprihlásil.

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode programu za skončenú.

    Dámy a páni, urobíme si prestávku, zrejme aj vy v kluboch sa chcete poradiť, a zídeme sa o 17.10 hodine.

  • Po prestávke.

  • Milé dámy, vážení páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Chcem sa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som zaujala stanovisko k niektorým vystúpeniam poslancov.

    Pani poslankyňa Ďurišinová kritizovala, pokiaľ išlo najmä o rómske deti, že súčasne nie je umožnené vecné plnenie dávok. Je to neúplná informácia. Pani poslankyňa, aj súčasný právny stav umožňuje vecné plnenie dávok, a nielen u rómskych detí. Táto právna norma sa zaviedla ešte za našej vlády v novembri 1993 a od toho času ju veľmi veľa škôl, a nielen škôl, využíva. Takže, povedala by som skôr, že ide tu o polovičnú informáciu. Umožňuje sa zaplatiť školám za družinu, zákon umožňuje zaplatiť poplatky za materskú školu a iné dávky, ktoré sa plnia vecne už dnes.

    Pokiaľ ide o tlak na úrady práce, že sa umelo vyraďujú ľudia z evidencie úradov práce, chcela by som počuť konkrétne príklady, kedy boli títo ľudia, v ktorom okrese a za akých podmienok umelo vyradení, pretože takéto všeobecné konštatovanie, myslím si, verejnosť neuspokojí. Ak naozaj všetci pracujeme a platíme príspevky do Fondu zamestnanosti, z ktorého sa potom platia podpory v nezamestnanosti, a tí, ktorí pracovať môžu, a nechcú, hoci im je práca ponúknutá, ak túto prácu odmietnu, myslím si, že je sociálne spravodlivé, a to by mala pochopiť práve Strana demokratickej ľavice, že je sociálne spravodlivé, aby títo ľudia dávky nedostávali.

    Pokiaľ ide o výpočet dávky, ten sa počíta na kalendárne mesiace, čiže nie na dni. Takže bolo by to veľmi neprehľadné. Okrem toho každý nezamestnaný je povinný po ukončení svojho pracovného pomeru prísť na úrad práce a čo najskôr vo vlastnom záujme sa prihlásiť do evidencie. Takisto ste sa, pani poslankyňa, zmieňovali o posunutí účinnosti zákona. Myslím si, že to má nadväznosť na spomínaný článok s pánom poslancom Benčíkom, pretože ani vláda, ani nikto tu v rozprave o posunutí účinnosti zákona nehovoril. Takže neviem, v akej súvislosti ste túto účinnosť zákona, resp. jej posunutie, spomínali.

    Pán poslanec Volf hovoril o zvýšení hranice príjmu na vznik nároku na prídavky na deti. Bolo tu už vysvetlené, že prídavky na deti a príplatky k prídavkom sú dávkou, ktorá je odvodená od životného minima. To znamená, že príjem domácnosti s najnižším príjmom sa bude jednak početne zvyšovať, tých ktorí budú poberať prídavky, príplatky, pretože sa zvyšuje hranica životného minima a tým sa posúva aj doterajšia platná horná hranica na vyššiu hranicu podľa pred chvíľou prijatého návrhu zákona o životnom minime.

    Pokiaľ ide o Generálnu dohodu, tento návrh zákona sa prerokoval v tripartite, sociálni partneri sami uznali, že tento prvý systémový krok vlády, ktorá vyníma tieto dávky, teda prídavky na deti, zo systému nemocenského poistenia, nemôže ísť na úkor nás, ktorí platíme dane, pretože ide zo štátneho rozpočtu. Doteraz prídavky a príplatky išli z nemocenského poistenia, čo bolo absolútne proti logike, pretože ja sa môžem poistiť a musím sa poistiť pre prípad choroby, aby som mohla brať nemocenské dávky, ale narodenie dieťaťa nie je poistná udalosť. Preto sme vyňali túto dávku zo systému nemocenského poistenia, preradili sme ju do štátneho rozpočtu, a preto aj ten násobok je taký, aký je.

    Pani poslankyňa Sabolová, myslím si takisto, že napriek dobrým informáciám KDH z rôznych zdrojov blízkych rôznym kruhom, tých 86 študentov vo veku do 28 rokov, to nepovedal pán Tkáč, to som povedala ja v rozprave vo výbore, kde som uviedla ako príklad, prečo vláda navrhuje zvýšiť z 25 na 28 rokov. Hovorila som o študentoch, konkrétne osemdesiatich šiestich z Vysokej školy výtvarných umení, ktorí sa nedostali na prvýkrát na túto školu. Ďalej sú to študenti bohosloveckých fakúlt, pani poslankyňa, takisto. Čiže tých 86 študentov, to bol len príklad a takisto zároveň príklad vašej neinformovanosti.

    Pán Mikloško súhlasí, tak neviem, potom sa musíte dohodnúť v klube. Presný počet poberateľov prídavkov na deti v jednotlivých pásmach bola požiadavka viacerých poslancov, pán poslanec Ftáčnik. A takisto pani poslankyňa Sabolová žiadala podobnú informáciu. Ak dovolíte, v krátkom čase vám pošlem presný rozpis do vašich klubov, a ak už budem mať k dispozícii po prijatí a potom po nástupe účinnosti tohto zákona, môžem vám po určitom čase evidencie poslať aj presný počet. Teda po prijatí, ak ju prijmeme, čo verím, že prijmeme túto právnu úpravu, na porovnanie, koľko rodín, v akých príjmových pásmach a v akých vekových kategóriách poberá prídavky na deti.

    Pán poslanec Dzurinda sa vyjadroval k tomu, že vláda predložila tento návrh zákona oneskorene. Chcela by som upozorniť, že dodržiavam plán práce vlády a podľa legislatívneho plánu som predložila vláde tento návrh zákona. Predtým musel prejsť celou procedúrou pripomienkového konania, tripartitou atď., a až potom sa dostal k vám do Národnej rady. Nemôžem ovplyvniť ani jeho zaradenie, ani predradenie, takže v tomto prípade sa predloženie vláde rovná tomu dátumu, o ktorom som hovorila. V legislatívnom pláne úloh sme nič nezmeškali.

    Myslím si, že s týmto záverom by sme sa mohli stotožniť, že vláda v tomto období robí to, čo sľúbila. Napokon, uvidíme to potom pri ďalších prijímaných zákonoch, pretože je to systém štyroch zákonov, ktoré posilňujú postavenie rodín s deťmi, rodín so zdravotne postihnutými členmi, rodín s dôchodcami, rodín, ktoré sú sociálne odkázané. Treba to vidieť v širších súvislostiach, keď sme začali od životného minima, aký to bude mať vplyv na prídavky na deti, ďalej keď budeme hovoriť teraz o valorizácii "stovky", neskôr o valorizácii dôchodkov, je to komplex opatrení, ktorý zlepší sociálne postavenie rodín na Slovensku.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Aibeková?

  • Ďakujem pekne, nebudem vystupovať, iba potom k jednotlivým pozmeňovacím návrhom, ktoré odzneli v rozprave, poviem svoje stanovisko a zdôvodnenie.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Aibekovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa obsahuje tri návrhy. Ako som už uviedla na začiatku svojho vystúpenia, dva z týchto návrhov, a to body 1 a 3 neodporúčam prijať, odporúčam prijať iba bod 2. Navrhujem, aby sme sa teda najprv súhlasne vyjadrili k bodu 2, ktorý odporúčam prijať, ide o legislatívno-technické spresnenie.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy, pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Neodporúčam prijať body 1 a 3, pretože k bodu 1 som mala vlastný pozmeňovací návrh a bod 3 vlastne prijatím termínu prijatia zákona o životnom minime stratil na opodstatnenosti. Body 1 a 3 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať en bloc o bodoch 1 a 3 spoločnej správy. Pani poslankyňa ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že body 1 a 3 spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Teraz pristúpime k hlasovaniu o tých návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. V rozprave vystúpilo 7 poslancov. Ako prvá som sa prihlásila do rozpravy ja, uviedla som tri pozmeňovacie návrhy.

    Prvý pozmeňovací návrh sa týkal článku I bodu 1 § 3 ods. 3 a znie nasledovne: vypustiť zo znenia textu ""nemala príjem za viac ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov" text "kalendárnych". Na toto sa pýtal v rozprave pán poslanec Prokeš. Vo všetkých ostatných zneniach text "kalendárnych" zostane. V jedinom prípade tu, pretože ide o tie osoby, ktoré sú vyradené z evidencie, alebo neboli vôbec zaradené do evidencie úradov práce, a ide tu o zladenie zákonov, podľa ktorých sa postupuje pri vyraďovaní uchádzačov z evidencie, kde sa nepoužíva znenie "kalendárny". Takže iba v tomto prípade to odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Aibekovej. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej sme prijali.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Druhý môj pozmeňovací návrh bol k článku I bod 1 § 3 ods. 3. Ospravedlňujem sa, keď som predniesla tento pozmeňovací návrh, omylom som hovorila o odseku 2. Prosím, aby ste to takto chápali, že išlo iba o prerieknutie sa alebo nesprávne odcitovanie. Ide o ods. 3 písm. b) bod 1 a tu som navrhovala, aby sa znenie textu "do 7 rokov veku" nahradilo textom "do 10 rokov veku". Zdôvodnenie som povedala pri svojom vystúpení. Odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Aibekovej, ktorá ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že i druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej bol prijatý.

  • Tretí pozmeňovací návrh, ktorý som tiež predniesla ja, sa týkal článku I bod 1 § 3 ods. 3 písm. b) bod 2. Zo znenia textu vypustiť text "s denným, týždenným". Zdôvodnenie som tiež uviedla. Odporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pani Aibekovej. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že i tretí pozmeňovací návrh pani Aibekovej bol prijatý.

  • Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Kováč, ktorý predniesol jeden pozmeňovací návrh nasledovného znenia: V § 7 ods. 2, písm. a) ods. 2 doplniť text za slová "z dôchodkového zabezpečenia" "okrem invalidného dôchodku" a pokračovať v texte.

    Tento návrh neodporúčam prijať z nasledovného dôvodu: Invalidný dôchodok ako dávka dôchodkového zabezpečenia nahrádza príjem invalidného občana, a preto patrí do okruhu príjmov. Došlo by k sociálnej nespravodlivosti a diskriminácii ostatných poberateľov dávok dôchodkového zabezpečenia, napríklad u vdovy, ktorá má dieťa, u dôchodcov, ktorí majú deti. Z takého dôvodu ho neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána Romana Kováča. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča nebol prijatý.

    Prosím, pani kolegyňa.

  • Ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Ďurišinová. Predniesla dva pozmeňovacie návrhy. V jednom sa pripojila k môjmu, ktorý sme už schválili, takže o tom nebudeme hlasovať, a prvý, ktorý predniesla, sa vlastne tiež týkal už pozmeňovacieho návrhu, ktorý som dala ja v upravenej podobe, teda v podobe mesiacov a dní. Čiže je bezpredmetný, keďže sme prijali znenie "mesiacov". Myslím si, že netreba o týchto dvoch ďalších návrhoch hlasovať.

  • Ďalší vystúpil pán poslanec Volf, ktorý nemal pozmeňovací návrh, ale mal návrh uznesenia, ktoré prečítam až po prijatí zákona.

    Ďalšia vystúpila pani poslankyňa Bauerová, predniesla tri návrhy, budeme o nich hlasovať jednotlivo. Ako prvý predniesla návrh tohto znenia: V článku I bod 1 vynechať bod 7. Tento návrh neodporúčam prijať, lebo tým by sa vlastne stratil jeden z hlavných zmyslov novelizácie zákona 193/1994, ktorý sa týka sprísnenia kritérií pre tých, ktorí nechcú pracovať a nemajú ani záujem uchádzať sa o prácu na úradoch práce, ani sa neprihlásia. Čiže tento prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pani Bauerovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Bauerovej nebol prijatý.

  • Druhý pozmeňovací návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Bauerová, znie: § 7 ods. 1 písm. b) druhý riadok doplniť za slová "vysokej školy" slová "a štipendií študentov postgraduálneho štúdia". Tento návrh neodporúčam prijať, pretože nie je v súlade s definíciou pojmu nezaopatrenosti dieťaťa a pojmu sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie, takže nie je v súlade s filozofiou tohto predkladaného zákona, sú tam použité neopodstatnené pojmy. Neodporúčam ho prijať.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani Bauerovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Bauerová, sme neschválili.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Je tu posledný návrh pani poslankyne Bauerovej, ktorý znie: Zaradiť nový bod 7 nasledovného znenia - v § 6 ods. 2 v treťom riadku zmeniť slovo "dvojnásobok" za slovo "dvaapolnásobok". Neodporúčam prijať, pretože tým by sa vlastne stratila filozofia a duch adresnosti týchto dávok. Pokiaľ sa pamätám, všetky vlády, ktoré predkladali programové vyhlásenia od roku 1992, hovorili o adresnosti dávok. Tým by sa celá táto filozofia a duch adresnosti stratili. Preto ho neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pani Bauerovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tretí pozmeňovací návrh pani Bauerovej sme neschválili.

    Prosím, pani kolegyňa.

  • Ako ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Sabolová, predniesla 2 pozmeňovacie návrhy. Prvý sa týka ods. 3 bodu b/2 § 3 ods. 2 bodu c): "Odporúčame, aby v doplnenom odseku 3 bod b/2 bola použitá dikcia ako v § 3 ods. 2 bod c) zákona číslo 193/1994." Tento bod b/2 bol prijatý už hlasovaním o mojom pozmeňovacom návrhu. Čiže pani poslankyňa v texte nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení sociálnej starostlivosti s denným, týždenným, celoročným alebo nepretržitým pobytom, navrhovala doložiť "s výnimkou prípadov, ak je dôvodom takéhoto umiestnenia liečenie alebo plnenie povinnej školskej dochádzky alebo sústavná príprava na povolanie." Ja som mala návrh vypustiť "denným a týždenným" bez tohto posledného dodatku, a to bolo schválené. Napriek neopodstatneniu, pani poslankyňa, chcete o ňom hlasovať?

  • Nezrozumiteľná odpoveď z pléna.

  • Áno, ale vy máte text "s denným a týždenným", a my sme prijali...

  • Pani spravodajkyňa, prikročíme k hlasovaniu. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu. Prepáčte, už hlasujeme.

  • Dobre, budeme hlasovať. Neodporúčam prijať. Dôvody som už uviedla.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pani Sabolovej nebol prijatý.

  • Druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Sabolovej sa dotýkal článku I. Za bod 6 včleniť nový bod, čo je § 6 ods. 4, aby znel nasledovne: "Ak je v rodine zdravotne ťažko postihnutý občan alebo nezaopatrené dieťa, zvyšuje sa suma vypočítaná podľa ods. 1 alebo 2 o sumu potrebnú na výživu a ostatné základné osobné potreby tohto občana alebo dieťaťa ustanovenú osobitným predpisom." Ďalej text pokračuje. Je to správne prečítané, pani poslankyňa?

  • Áno, teda ide o doplnenie textu. Tento návrh neodporúčam prijať. Už som hovorila o stanovisku odboru starostlivosti o rodinu a vyjadrenie Koordinačného výboru pre otázky ťažko zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky, ktoré sa k týmto dvom návrhom vyjadrovali. Mali sme ich už vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Z takto uvedenej dikcie, ako ste ju prebrali od týchto navrhovateľov, pani poslankyňa, nie je jasné, o ktorú skupinu občanov navrhovateľovi ide v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení, či sú to poberatelia invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, ťažko zdravotne postihnutí občania, o ktorých posudkový lekár rozhodol za účelom...

  • Pani poslankyňa, ďakujem. To sa zdôvodňuje v prvej časti. Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani Sabolovej.

  • Vysvetlenie je podrobné, neodporúčam prijať z takého dôvodu, že tá dikcia nie je jasná.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani Sabolovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pani Sabolovej sme neprijali.

  • Ako posledná vystúpila v rozprave pani poslankyňa Kolesárová. Nedala žiadny pozmeňovací návrh, takže tým sme všetky pozmeňovacie návrhy prednesené v rozprave odhlasovali. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa zákon odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1989 Zb. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, ďakujem vám.

  • Pán predsedajúci, ešte máme návrh na uznesenie.

  • Predniesol ho pán poslanec Volf v takomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby do konca roka 1995 pripravila nový zákon o prídavkoch na deti, ktoré by sa poskytovali na každé dieťa bez výnimky, alebo kde by sa aspoň rozšírilo poskytovanie prídavkov na deti zvýšením hranice nároku na dvaapolnásobok životného minima." Vyjadrila sa aj pani ministerka, aj ja. Neodporúčam takéto uznesenie prijať.

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Volf. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že návrh na uznesenie, ktorý predložil pán poslanec Volf, nebol prijatý.

  • Dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som sa všetkým prítomným poslankyniam a poslancom poďakovala za konštruktívnu spoluprácu. Dúfam, že to tak bude i naďalej.

  • Pani kolegyňa, i ja ďakujem za spoluprácu. Prikročíme k ďalšiemu bodu nášho rokovania.

    D e s i a t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Priatelia, ale nie je rozprava.

  • Šum v sále.

  • Pán predsedajúci, ak si dobre pamätám, bola urobená dohoda v tomto pléne, že len čo budú rozdané písomné pozmeňovacie a doplňovacie návrhy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, necháme krátky čas na preštudovanie týchto pozmeňovacích návrhov. Myslím si, že čas uplynul, máme ich tu k dispozícii viac ako hodinu a pol. Preto dávam procedurálny návrh, aby sme teraz pokračovali v rozprave k tomuto návrhu zákona a súčasne aj hlasovali o pozmeňovacích návrhoch a o celkovom návrhu novelizácie.

    Ďakujem.

  • O tomto návrhu budeme zajtra ráno hlasovať, vrátime sa k tomu, tých pripomienok je pomerne veľa. Myslím, že ak to chceme seriózne zvládnuť a preštudovať, ten čas na odloženie, ktorý sme teraz dali, je potrebný.

    Ďalšia faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

    neviem, či už nemáte dosť tých svetiel, ja áno. Pán predsedajúci, prosím, aby nás tie reflektory ďalej už neohrievali a nekazili nám oči. Oči potrebujeme nato, aby sme čítali návrhy. A navrhujem, aby konečne kolegovia speňažili aj svoje pobyty v zahraničí. Odporúčam, aby tu namontovali jednu fixnú kameru, ktorá berie len rečníka, neberie publikum, tak ako je to v americkom kongrese, a kde nepália reflektory. Všetci ostatní, ktorí chcú účinkovať v televízii, nech sa prihlásia do nejakého záujmového krúžku.

  • Ďakujem. Chcel by som požiadať technikov, keby mohli vypnúť, alebo nech vypnú tieto osvetľovacie telesá.

    Ďalej má slovo pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem poprosiť kolegu Ficu, keby ten svoj návrh stiahol, a to z jednoduchého dôvodu. Tých pozmeňovacích návrhov bolo dostatok, potrebujeme na to priestor, aby sme si ešte niektoré prekonzultovali, a bolo by hádam vhodné, keby sme skutočne o tom hlasovali až zajtra ráno. Nemuseli by sme potom konštatovať to, čo povedal, že prijmeme zlý zákon.

  • Trvám na svojom procedurálnom návrhu, teda aby sme hlasovali o tom, že budeme pokračovať v tom bode programu, ktorý som naznačil, s jednou poznámkou, že som si tiež prešiel tie pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, nejde o nič komplikované, veľa návrhov sa opakuje. Myslím, že sme schopní to zvládnuť teraz, hodinu a pol štúdia sme nakoniec mali k dispozícii.

  • Ďakujem. Dámy a páni, prikročíme k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Fico.

    Prosím, prezentujme sa. Neodporúčam ho prijať.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    To znamená, že návrh pána poslanca Fica neprešiel. Takže budeme pokračovať.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 185 a spoločnú správu výborov ako tlač 185a. Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Pani ministerka, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi stručné úvodné slovo. Vláda schválila tento vládny návrh zákona 13. júna 1995. Tento termín uvádzam pre prípadné ďalšie pripomienky k dodržiavaniu legislatívneho procesu.

    Vládny návrh zákona Slovenskej republiky bol vypracovaný v súlade s pravidelným zvyšovaním dôchodkov, tzv. valorizačným mechanizmom, ktorý bol zavedený zákonom číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov. Tento zákon 46 o zvyšovaní dôchodkov podmieňuje zvýšenie starobných, invalidných, čiastočných invalidných dôchodkov, dôchodkov za výsluhu rokov, vdovských a sirotských dôchodkov splnením ustanovených podmienok. Sú to dve podmienky: Je to buď podmienka rastu životných nákladov aspoň o 10 %, alebo rast priemernej mzdy aspoň o 5 % od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov, ktoré bolo 1. septembra 1994. Pričom údaje o raste životných nákladov ako aj o raste priemernej mzdy musia byť vždy vykázané v zmysle zákona Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

    Keďže posledné zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou od 1. septembra 1994, porovnaním výšky priemernej mzdy, to je to druhé kritérium, za tretí štvrťrok 1994, priemerná mzda v tomto čase bola 6 308 korún, to znamená, úrovne od posledného zvýšenia dôchodkov od 1. septembra s predpokladanou výškou priemernej mzdy za obdobie 1. polroka 1995, kde predpokladáme nárast na 6 800 korún priemernej mzdy, by mal dosiahnuť jej rast v percentuálnom vyjadrení 107,8 %. Navrhujeme, aby zvýšenie dôchodkov priznaných pred 1. januárom bolo realizované vo výške 7,8 %. Druhá podmienka - rast životných nákladov aspoň o 10 % od predchádzajúceho zvýšenia - nebola splnená, nakoľko podľa predbežných údajov štatistického úradu k 1. máju 1995 dosiahla hodnotu 4,8.

    Okrem zvýšenia dôchodkov, ktoré sa pravidelne zvyšujú podľa zákona číslo 46/1991, navrhujeme aj úpravu dôchodkov priznaných v roku 1996, osobitnú úpravu dôchodkov účastníkov odboja a dôchodkov pozostalých po účastníkoch odboja, zvýšenie vdoveckého dôchodku, zvýšenie dôchodku manželky a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Úprava dôchodkov priznaná od 1. januára 1996 do konca budúceho roku, t. j. do 31. decembra 1996, sa navrhuje z dôvodov minimalizovania rozdielov vo výške vyplácaných dôchodkov terajších a novopriznávaných dôchodkov. Úprava dôchodkov účastníkov odboja a dôchodkov pozostalých po účastníkoch odboja sa diferencuje podľa druhu dôchodku a zaradenia dôchodcu do 1. až 4. skupiny účastníkov odboja.

    V záujme zamedzenia ďalšej nivelizácie dôchodkov a zároveň uplatnenia princípu zásluhovosti v konštrukcii dôchodkov sa navrhuje premietnuť 7,8-percentné zvýšenie dôchodkov aj do najvyšších výmer starobného dôchodku, invalidného dôchodku a úhrnu vyplácaných dôchodkov. Čiže posunuje sa horná hranica.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, a to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre rozpočet, financie a menu a vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Vládny návrh zákona bol v týchto troch výboroch schválený v predloženom znení, s niektorými úpravami textu, ktoré vyplynuli zo stanoviska legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vzhľadom na to, že táto úprava dôchodkov po prvý raz, vychádzajúc z titulu rastu priemernej mzdy o viac ako 5 % za posledné sledované obdobie, po prvý raz od existencie Sociálnej poisťovne je vyplácaná z Fondu dôchodkového poistenia, dokazuje to oprávnenosť našej nastúpenej sociálnej reformy. Máme také zdroje v Sociálnej poisťovni, ktorými môžeme tentokrát bez štátneho rozpočtu alebo len s malou účasťou štátneho rozpočtu zvyšovať našim dôchodcom ich dôchodky. Dúfam, že tento vládny návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Antona Národu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako tlač 185a o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 185.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 185, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 399 zo 14. júna 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol na skoordinovanie stanovísk výborov určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia schváliť po zohľadnení pozmeňovacích pripomienok.

    Spoločná správa obsahuje 13 pozmeňovacích pripomienok, materiál máte pred sebou, nebudem ich citovať. Vzhľadom na to, že tieto pozmeňovacie pripomienky sa v podstate zhodujú, sú skoro totožné, až na malé rozdiely po sprecíznení a odsúhlasení rezortom, budem odporúčať hlasovanie en bloc o tých pripomienkach, ktoré budem odporúčať buď prijať, alebo neprijať. Pripomienky, ktoré budem odporúčať na hlasovanie en bloc neprijať, majú čísla 1, 5, 7, 8, 10, 12 a prijať 2, 3, 4, 6, 9, 11 a 13.

  • Pán kolega, buďte taký dobrý, zopakujte to, pretože niektorí si nestačili zapísať vaše návrhy.

  • Prečítal som to dosť rýchlo, pardon. Opakujem ešte raz, prepáčte. Neodporúčam prijať (budeme hlasovať en bloc) pripomienky 1, 5, 7, 8, 10 a 12. Tie ostatné, ktoré som teraz necitoval, odporúčam, samozrejme, prijať.

  • Ďakujem poslancovi Národovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o desiatom bode nášho programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásilo 7 poslancov. Dávam slovo prvému z prihlásených, poslancovi Jánovi Ľuptákovi. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    ľudovo sa hovorí, že len tá vláda je dobrá, ktorá si váži ľudí a stará sa o svoje pokolenie, o svoje deti, ktorá sa stará o dôchodcov, teda o našich otcov a starých otcov, staré mamy, teda dôchodcov. Je trochu divné, že mnohí z opozície, ktorí vystupovali pri predchádzajúcom zákone, radi by zvyšovali, alebo dávali nám rady, o koľko percent treba rodinné prídavky zvýšiť. To isté očakávame i teraz pri tomto zákone o dôchodkoch. Chcem len všetkým povedať, tým, ktorí tak radi zvyšujú, že mali možnosť, vládli, mohli dať toľko peňazí dôchodcom, koľko chceli, mohli dať rodinné prídavky. Prečo to vtedy nespravili? Lebo tiež asi vedeli, prečo nie. Takže nie je namieste, ak niektorí tu takto vystupujú. Len toľko môžeme rozdať, na koľko skutočne máme. A pritom ešte hovoria, dnes sa to neobjavovalo, ale v minulosti mnohokrát, čo vy na to, robotníci? Chcem povedať, že my. robotníci sme neboli v parlamente po novembri 1989 od začiatku. Tak nech nás nikto neobviňuje a nikto do ničoho nezaťahuje.

    Položme si však otázku, či musel byť taký dopad na dôchodcov, alebo celkove, či životná úroveň musela tak klesnúť, ako klesla. Veď predsa z tribún nám bolo hlásané niečo inšie. Kde už za tie roky budeme, ako dobre sa budeme mať a uvidíte, ako sa tu v tejto spoločnosti budeme všetci mať. A keď som v prvom volebnom období v parlamente prednášal, že vláda musí držať ruky alebo musí držať nad niektorými potravinovými článkami ochranu a musí regulovať prechod na trhovú ekonomiku, mnohí z VPN, KDH, maďarských strán, ale aj z demokratickej strany mi vtedy hovorili, že tu je trh, že trh všetko vyrieši. Tak áno, vyriešil pre nás niektorých, ktorí sme si trhli, ale tých dole, 95 % národa, sme dohnali do biedy. A to je to, vážení. Čiže plnú zodpovednosť nesiete tí, ktorí ste boli za to, že táto transformácia ekonomiky prechádza tak, ako prechádzala. Lebo transformácia ekonomiky sa mala robiť úplne ináč. Bolo treba prechádzať na trhovú ekonomiku, ale nie takým spôsobom, ako sa robilo. A to je rozdiel.

    A preto som vždy hovoril, že keby tu boli inžinieri, technici a poprední robotníci v prvom volebnom období, nikdy by neboli dopustili takú transformáciu, ktorá prebieha. Každý si musíte vstúpiť do svedomia, tí, ktorí ste boli vtedy. A nech sa aj tí pozrú, ktorí sľubovali na tom námestí, ako dobre sa tu budeme mať, a dnes hlásajú, že HZDS alebo neviem kto v predvolebnej kampani hlásalo, ako tu bude za pol roka alebo za rok. Treba sa vždy pozrieť do svojho svedomia. A treba si položiť skutočne otázku, kto takýto stav zapríčinil. Vonkoncom to nemuselo mať takýto dopad, pretože bolo treba trhovú ekonomiku, bolo treba transformovať ekonomiku, ale nie takýmto spôsobom, ako sa robilo.

    A preto my, Združenie robotníkov Slovenska, si vysoko vážime dôchodcov, ťažko robili, či už po vojne, naši otcovia a mamy alebo starí otcovia nás ťažko živili, v biede žili, tiež po vojne, a preto navrhujeme, aby 7,8 % sa zvýšilo na 8,2 % dôchodku. Verím, že podľa predpokladov, ktoré sú, treba myslieť, ako môj kolega Glinský povedal, že musíme vidieť ďalej, nielen čo bude dnes, ale aj čo bude na budúci rok. A verím, že na budúci rok sa dôchodcom oveľa viac prilepší, aj rodinám s deťmi, aj dôchodcom. Čiže nemôžeme ten koláč teraz rýchlo zjesť a na budúci rok nebudeme mať z čoho pridať. Len toľko.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Slovo dávam poslancovi Romanovi Kováčovi, pripraví sa pán poslanec Volf. Prepáčte, s faktickou poznámkou vystúpi pán Filkus.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, vychádzam z predpokladu, pán podpredseda, že vy to dobre, bez problémov a jednoducho myslíte a určite chcete niečo pozitívne povedať, len vás veľmi pekne prosím, včera sme hodnotili transformačný proces, dokonca sme dali satisfakciu trom vládam, trom ministrom financií, vzhľadom na rôzne makroekonomické kritériá, ktoré boli mimoriadne pozitívne hodnotené. Vy patríte predsa do vládnej koalície, vy ste tu včera predsa boli a počuli ste, ako sa hodnotí transformačný proces. Buďte taký dobrý, uvedomte si niektoré základné súvislosti.

    Ešte raz anticipujem záver, že myslíte to dobre, chcete povedať dobre, ale nevychádza vám to. Prosím vás, vy nemôžete takto hodnotiť transformačný proces, keď včera sme napríklad zaujali meritórne stanovisko i k tomu, ako sa to skončilo v roku 1994, dokonca sme si prebrali roky 1993 a 1994, povedali sme si o krokoch transformačného procesu a dali sme jednoznačnú satisfakciu všetkým trom vládam a trom ministrom financií. A som veľmi rád, že sme to tak hodnotili. Buďte taký dobrý, zoberte tieto súvislosti do úvahy.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda Ľupták, ja by som ocenil, keby ste vo svojom vystúpení boli povedali, aj akú transformáciu by ste robili vy. Vy ste povedali len, že takú by ste nerobili. Či by ste ponechali to, čo tu bolo do roku 1989? Alebo by ste predvádzali to, čo ste predviedli s vyhodením peňazí do luftu za referendum?

  • Šum v sále.

  • Druhá moja poznámka je, že súhlasím s tým, že prikrývať sa môžeme len s takou perinou, na akú máme, ale nesúhlasím s tou časťou, kde nechcete vidieť to, že dôchodky nie sú nízke kvôli roku 1989, ale kvôli tomu, že desaťročia sa ľuďom z ich mzdy náležite neodkladalo na dôchodkové zabezpečenie. Tam je príčina, pán Ľupták.

    A po ďalšie, pozrite sa, scenár ekonomickej reformy sa schvaľoval na jeseň v roku 1990. Spomeňte si, že vtedy bol predsedom vlády pán Mečiar. Pán Mečiar sa podpísal pod scenár ekonomickej transformácie, pod reformu, ktorú ste vy teraz tak negatívne zotreli. A vy ste teraz s pánom Mečiarom vstúpili do vlády.

    A ešte aby sme si osviežili pamäť, pán Ľupták, dnes máme 67 mesiacov od novembra 1989, 37 mesiacov vládne pán Vladimír Mečiar. S ním ste dnes vo vláde. Neočakáva sa od vás demagógia, ale skôr praktické činy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    aby nevzniklo veľké nedorozumenie, minulý rok sa hodnotil veľmi pozitívne, všetky tri vlády boli hodnotené veľmi pozitívne vzhľadom na výsledky, ktoré dosiahli. Prečo sa tieto výsledky dosiahli, na to sa treba pozrieť do histórie. Ale treba sa opýtať, aká by bola bývala životná úroveň, keby sa napríklad bolo prijalo veľmi odporúčané, veľmi tlačené zvýšenie devalvácie o 30 %. Čo by to bolo znamenalo pre životnú úroveň?

    Ďalej, transformácia nie je rok 1994, transformácia, to je rok 1991. Osobnosti, ktoré sú s ňou spojené, to je predovšetkým pán Klaus a pán Dlouhý a spol. V priebehu niekoľkých mesiacov táto transformácia spôsobila niekoľko desaťpercentný pokles hospodárstva. To je taký pokles ako v najhoršom roku vojny. Keď to viacerí hodnotia ako horor, tak to je horor, to nie je transformácia. To je brutálna vojna s národom. Táto vojna trvala niekoľko rokov. Toto je transformácia? To nie je transformácia, to je nivočenie národa.

  • Nezrozumiteľný hlas zo sály.

  • Pán Mečiar bol vtedy na čele vlády, nebol to ekonóm, bol na čele slovenskej vlády. Domnievam sa, že práve hospodársky horor bol jednou z príčin rozdelenia Česko-Slovenska. Pretože na Slovensku veľká väčšina ekonómov túto transformáciu neprijala. Bola to sebaobrana Slovenska pred týmto hororom. A že sa Slovensko dobre bráni, to ukazujú výsledky slovenského hospodárstva, ktoré sú neporovnateľne lepšie než každý očakával, než každý zvonku očakával.

  • Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím reagovať na kolegu pána Dzurindu. Pán Dzurinda, nepodsúvajte niečo Združeniu robotníkov Slovenska, za čo Združenie robotníkov Slovenska nemôže. My sme v tom čase ešte neboli vo vláde, keď sa vyhlasovalo referendum. Bolo to práve KDH, ktoré sa proti tomu najviac bránilo. Ale ja sa vás pýtam, kedy KDH nahradí všetku škodu, ktorú spáchalo na slovenskom národe, keď vládlo a keď zlikvidovalo družstvá.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pripomeňme si trošku historickú pamäť z roku 1990. O veľkej privatizácii predsa rozhodla federálna vláda, a nie národná vláda Slovenska, tak tu nemiešajme hrušky s jabĺčkami. Predsedom federálnej vlády bol Marián Čalfa, podpredsedom federálnej vlády bol Jozef Mikloško a ministrom federálnej vlády bol Václav Klaus, takže nespomínajte tu meno božie a Vladimíra Mečiara nadarmo, pán Dzurinda.

  • Šum a smiech v sále.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

  • Pán poslanec Dzurinda, keby ste boli svetový rekordér v šprinte a prerušíte trénovanie, tak by som bol zvedavý, tak ako ste prerušili Mečiarovej vláde, vy ste tú moc stále dvíhali z ulice a chceli ste ju zdvihnúť znova, tentoraz sa vám to už nepodarí, tak by ste určite znova potrebovali čas, aby ste sa stali znova tým rekordérom. To je jedna vec.

    A družstvá máte vy, KDH, na chrbte, to vás bude národ zato dlho viniť. Pretože aj potraviny, ktoré sme tu mali, sme mohli mať lacnejšie, len vaša vláda to zapríčinila, takže si myslím, že sa máte za čo spovedať.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Chcem sa pripojiť k tým, ktorí hodnotia minulosť trošku inak, ako sa tu prezentovalo. Je nám všeobecne známe, že v roku 1990 vystúpila skupina slovenských ekonómov, ktorá mala úplne iný názor na reformu, ako sa prezentovala v scenári ekonomickej reformy, ktorú schválila Čalfova vláda. O tom máme množstvo dokumentov, ktoré takéto stanovisko potvrdzujú. Vtedajšia vláda Slovenskej republiky nemala v podstate nijaký vplyv na to, aby zmenila charakter transformácie našej ekonomiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

  • Chcel by som sa pripojiť k týmto poznámkam, pretože, naozaj myslím, že tu je strata historickej pamäti. Rozhodnutia o reforme boli uskutočňované, všetko v Prahe. Môžem vás ubezpečiť, že dokonca aj tam, kde sme mali možnosť hovoriť do toho, napríklad v takom zmysle, že na federálnej finančnej rade sme mohli diskutovať o podmienkach devalvácie, tak zdanlivo sme boli ubezpečení, že všetko je v poriadku a že sme sa dohodli na určitom devalvačnom čísle, a kým sme sa vrátili domov, tak táto dohoda neplatila a platilo oveľa ostrejšie postupovanie.

    Preto sme sa právom už v roku 1990 stavali proti tejto reforme, nazývali sme ju šokovou terapiou zhodne s mnohými západnými odborníkmi a môžem vás ubezpečiť, že práve preto, hlavne pre tento odpor bola vlastne likvidovaná Mečiarova vláda v tom čase. A znova prosím vás, najmä vy nevystupujte, pán Dzurinda, vy ste s veľkým krikom hovorili, a s veľkým dôrazom, ako je nutné spraviť 30-percentnú devalváciu, nerobte to ďalej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pripájam sa k tým, ktorí skutočne vedia, ako vznikol scenár ekonomickej reformy. Viniť jedného človeka z prehry tohto scenára ekonomickej reformy v rokoch deväťdesiatych, keď vlastne tu vládlo VPN a KDH a keď vlastne tento scenár ekonomickej reformy prebiehal protislovensky, naprosto protislovensky, je nesprávne. Nie je za to vinný len jeden človek, sú za to vinní tí, ktorí vtedy vládli, nielen politicky, ale aj ekonomicky. Takže tú históriu, ktorá nie je taká dávna, treba síce opakovať, ale ju treba opakovať tak, ako bola. A treba ju hlavne naprávať. A naprávať skutkami, nie rečami.

    Myslím, že k tomu sa treba vrátiť a hovoriť aj o tom, čo urobila jedna vláda a čo druhá, ale hlavne to, čo chce urobiť táto vláda a čo robí teraz. Ak za to obdobie, ako tu bolo spomenuté, že august, september, október, november 1994 nebolo možné urobiť nič, tak je vždy lepšie urobiť niečo neskoršie, ako nikdy neurobiť nič, pretože neurobiť nič pre nášho občana neznamená ozaj nič.

  • Keď sa už vraciame do minulosti, chcel by som pripomenúť, že počas trvania federácie k dôležitejším rozhodnutiam federálnej vlády predtým dávali stanoviská republikové vlády a to znamená, že aj k dôležitejším rozhodnutiam federálnej vlády týkajúcim sa ekonomickej reformy dávali predtým stanoviská slovenská vláda a česká vláda.

    Ďalej chcem pripomenúť, že to záverečné rokovanie a rozhodnutie o ekonomickej transformácii sa prijalo na rokovaní v Kroměříži. Pán podpredseda Húska, ak sa pamätám, vy ste tam tiež boli, ja som tam tiež bol a, samozrejme, bol tam vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar, bolo to niekedy v októbri 1990, kde sa prijalo záverečné strategické rozhodnutie o povahe reformy na základe súhlasu všetkých troch vlád - federálnej, českej a slovenskej.

    A konečne pripomínam toľko, že spomeňme si, keď sa tu spomínala Čalfova vláda, veď vtedy všetci ste boli v jednej strane, vo VPN, vtedy za VPN bol nominovaný za predsedu vlády na Slovensku Vladimír Mečiar, vo federácii Marián Čalfa, vo VPN bol vysokým, vyšším funkcionárom pán poslanec Roman Hofbauer, pán podpredseda Húska, vy ste taktiež boli vyšším funkcionárom VPN, všetci ste boli z jednej strany, tak čo teraz hovoríte o tom, že niekto iný rozhodoval o ekonomickej reforme.

  • Veľmi ma mrzí, že pri takomto dôležitom zákone sme ušli do politickej prestrelky a každý sa snaží získať pár politických bodíkov pre seba - v priamom prenose.

    Vážený pán podpredseda Ľupták, vy ste vo svojom expozé povedali, že ste prerušili kontinuitu Mečiarovej vlády. Keď chodíme do minulosti, zaspomínajme si. Veď, Janko, ty si sa dostal do parlamentu vďaka prejavu, s ktorým si vystúpil pred 11. marcom a zvozil si všetky vlády, ktoré doteraz boli, a veľmi kriticky si sa vyjadril najmä na adresu premiéra Mečiara. To si nepamätáš? Vyhlasoval si, že nikdy do vlády nevstúpiš, stal si sa najpopulárnejším slovenským politikom - v septembri, októbri, a o dva mesiace si už sedel vo vláde. Ty si doktorovi Čarnogurskému povedal, že rozbil poľnohospodárstvo a že národ mu to nezabudne. Nie je to pravda, ale ty sa, Janko, zaujímaj o to, čo povieš svojim voličom, keď sa ťa opýtajú, prečo si hlasoval proti zvýšeniu životného minima, prečo, keď sa hovorilo o zvyšovaní ceny bytov, si sa vôbec neozval. Koho ty vlastne zastupuješ? Ty si hlasoval proti baníckym deputátom. Proste si pravicový robotník.

    Ďakujem.

  • Šum v sále, smiech, potlesk.

  • Myslím si, že sa treba vrátiť k práci, pretože nám tieto prestrelky nepomôžu. Musím však zareagovať na jednu vec, že celý vývoj od roku 1991 je vedený proste takými politikmi a ľuďmi na politickej scéne Slovenska, akí sú k dispozícii. Je pravdou, že akýmsi svetlým politikom na tejto scéne je premiér Vladimír Mečiar a ten je práve predmetom závisti a útokov tých, ktorí mu nesiahajú ani po členky. To je celá filozofia opozície, pretože naozaj tu treba spomenúť, pán Dzurinda, ako ste tu výstražne dvíhali prst, volali ste po 30-percentnej devalvácii, mohol by som hovoriť o vízii alebo o prognostike pána Jána Čarnogurského, ktorý hovoril, že až v roku 2 000 by sme sa kamsi mali pchať a neviem čo, o vízii tých politikov, ktorí hlasovali vo federáli proti slovenskej štátnosti tak, ako hlasovali. Je to absolútny politický dilentantizmus a je to potom prirodzená závisť a ataky na toho, kto má prirodzený politický rozum, rozhľad a vôľu viesť tento národ tam, samozrejme, s takými možnosťami, ako tento národ v súčasnosti má, aby sme jednoducho dospeli k pozitívnym výsledkom. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Nie, neobviňujme sa z minulosti, kto má aké maslo na hlave, pretože všetci máme nejaké (šum v sále) a podľa toho, na akej funkcii, v akej výške, tak tým ho máme viac. Ja som bol za rozdelenie federácie, pretože skutočne tá ekonomická reforma nebola celkom pristrihnutá na Slovensko, ale obviňovať dva roky po vzniku samostatného štátu minulosť z toho, že máme niečo zlé v prítomnosti, je nezmysel. Namiesto toho, aby sme sa chytili práce, išli jedným smerom, každý ťahá ináč a inam a to by sa malo skončiť. A to by mali najmä tí politici, ktorí národ rozdeľujú a neumožňujú ostatným, aj tým, ktorí boli proti vzniku slovenského štátu, neumožňujú im zapájať sa do budovania štátu. To je, myslím, dnes hlavná príčina našej mizérie. A s touto diskusiou by sme mali teraz skončiť a vrátiť sa k zákonom, ktoré prerokúvame.

  • Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vrátiť k tomu, čo nás vyzval kedysi pán kolega Kunc. Naozaj kabaret nechajme pre tých, čo to vedia. Spomeniem len to, že ak sme sa venovali bytom, tam sa obidve strany snažili konštruktívne pristúpiť k pripomienkam. Hlasovať budeme o tom, samozrejme, zajtra, takže občan sa dozvie až zajtra, ako sa to skončilo.

    Ľudia tiež čakajú, čo bude s dôchodkami, a my tu špekulujeme a vyťahujeme bodíky jeden na druhého. Odporúčam vám, aby sme do 18.30 dali prestávku a vrátili sa potom k tomu prvému bodu s tým, že ostatní stiahnu faktické pripomienky.

  • Stiahnem pripomienku, keď odpoviem ešte pánu Čarnogurskému, že pred rokovaniami v Kroměříži boli rokovania v Trenčianskych Tepliciach a rokovania v Piešťanoch, kde sa zistili skutočnosti, že slovenská vláda a česká vláda sa nemôžu dohovoriť, pretože majú diametrálne rozdielne stanoviská v oblasti suverenity, zvrchovanosti hospodárskeho rozvoja. To sa jednoducho nedalo, a preto bol zinscenovaný pád Mečiarovej vlády. Načo to rekriminovať? Ale túto veľkú privatizáciu, myslím, že je najvyšší čas, aby sme mali možnosť rekonštruovať. Je tu vládna novela zákona číslo 93 - zákona o veľkej privatizácii, tak priatelia poslanci, myslím, že tam sa budeme môcť konštruktívne a vecne na túto tému porozprávať a ukončime tieto nekonečné diskusie a rozpravy k tomuto.

  • Ďakujem pekne. Páni, čudujem sa, že nekvalifikovaný prejav pána podpredsedu Ľuptáka vyvolal takú búrlivú diskusiu. Predsa 40 rokov, nielen tu, ale v celej jednej veľkej časti sveta, prebiehal jeden obrovský sociálny experiment, ktorý zlyhal, ktorý jednoducho predal obyvateľstvo, ktoré v tejto časti žilo, do budúcnosti, ktorý žil na účet budúcnosti. Ten účet je teraz splatný. Nikde a nikto na svete nevymyslel zatiaľ nič iné ako ten postup ekonomickej reformy, ktorý v týchto krajinách v podstate takmer zhodne, niekde rýchlejšie, niekde pomalšie ide.

    Povedzte mi, pán Ľupták, kde je to lepšie ako na Slovensku, z týchto krajín? Kde je to lepšie ako na Slovensku? Jedine azda niektoré ukazovatele hovoria, že v Českej republike, a zhodou okolností je to tá Česká republika, s ktorou sme boli spoločne v štáte, ktorý prijal spoločne, aj za účasti slovenských orgánov, ten postup ekonomickej reformy, ktorý sa tu robil. Takže si myslím, že táto diskusia je absolútne neplodná a vlastne tento návrh zákona, ktorý prerokúvame, má úplne iný cieľ ako takúto politickú prestrelku.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

  • Chcem upozorniť pána poslanca Čarnogurského, že v Kroměříži sa neprijímali žiadne rozhodnutia, to bolo jednoducho jedno televízne show s dobrým obedom a s rôznymi vyhláseniami, ktoré vôbec nemali nijaký pracovný charakter a neprijímali sa na nich rozhodnutia. Fakt je ten, že dokonca pracovné orgány, ako napríklad som uvádzal federálnu finančnú radu, nemali oprávnenie rozhodnúť o tom, aby nadiktovali, povedzme, ministrovi, aby sa pomocou tohto riadil. Pretože platí koniec-koncov monokratický princíp ministeriálny, rozhodovali len ministri, a to len federálnej vlády, pretože republikové vlády nemali žiadne právomoci. To neboli rozhodovači, to boli dispečeri.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budem veľmi stručná. Chcem len poprosiť pána poslanca Černáka, aby nezavádzal Národnú radu a nezavádzal občanov, ktorí sledujú prenos, pretože pán podpredseda Ľupták hlasoval za návrh za zvýšenie životného minima. Takže, prosím vás, neuvádzajte nepravdivé argumenty.

  • Mám len jednu otázku na pána podpredsedu Húsku, prečo sa v Kroměřiži zúčastnil a vydržal tam, keď to bola taká show. Ale myslím si, že odpovedať na nejaké drobné šarvátky naozaj nie je produktívne.

    Mňa najviac zaujalo vystúpenie pána poslanca Delingu. Máte pravdu, pán poslanec Delinga, že netreba viniť jedného človeka. Dokonca si myslím, že nie je z čoho ho viniť. To bolo len nepochopenie pána poslanca Ľuptáka. Ja sa nehnevám na pána Mečiara, že sa podpísal pod scenár ekonomickej reformy, lebo tá reforma je a bola dobrá. To chápem, len mi je ľúto, že to pán poslanec Ľupták nechápe. A aj preto, že dnes tie čísla, tie ekonomické výsledky sú také, že všetci rozprávame, aké sú dobré, je to preto, že táto reforma jednoducho napredovala a fungovala. Naozaj tie drobnosti, vízie roku 2 000, ktoré sa napĺňajú zhodou okolností u doktora Čarnogurského, nemá zmysel rekriminovať. Ale na záver mám len jednu poznámku, že diskutujeme trochu od veci naozaj preto, že nás k tomu naviedol pán poslanec Ľupták. Dnes máte takú prevahu v parlamente, že nemusíme odbočovať od témy, nemusíte vy, pán Ľupták, odbočovať od témy, držte sa témy, vysvetľujte, argumentujte, dôvoďte, my budeme radi hlasovať za zákon, ktorým sa zvýšia starobné dôchodky.

  • Ďakujem. Priatelia, nemal by som komentovať priebeh rokovania, ale z hľadiska racionality by som vás chcel požiadať, pozrite sa, koľko bolo k tomuto vystúpeniu faktických poznámok, a pritom každý druhý hovoríte o tom, že netreba tieto faktické poznámky, že netreba odbočovať od témy. Bol by som rád, keby ste sa toho držali, a nie iba verbálne to proklamovali.

    Pán Ľupták, nech sa páči.

  • Len na margo vystúpenia pána Černáka chcem povedať, hovorte pravdu, pán Černák, keď hovoríte. Áno, je pravda, že som povedal, že do vládnej koalície nevstúpime, ale vy by ste radi videli Slovensko možno také, keby sa toto všetko bolo rozpadlo. Vy ste boli a ste od začiatku v parlamente ten politik, ktorý máte, už som vám raz povedal, dobré maslo na hlave. To je pravda. Skáčete z jednej strany do druhej, neviete nájsť svoje miesto, a keby ste neboli šli do Demokratickej únie, tak nie ste tu, lebo žiadnu stranu ste nezaložili, ani nemôžete. Takže si to uvedomte. A mňa majú voliči radi, nie tak ako vás, ja si zodpoviem za svoje činy, ktoré tu robím, ja sa nebojím pred voličov predstúpiť, nikde, ani na Orave, ani pred veriacimi, ani pred neveriacimi. Ja sa nebojím, ako sa vy bojíte. Berte to tak.

    A ak chcete vedieť o zvýšení deputátneho uhlia, my sme návrh zákona podali, je vo vláde, prerokúva sa. Čiže naša strana tento zákon podala. Mali ste možnosť aj vy zvýšiť. Nezvýšili ste.

    Nebudem to už ďalej rozvádzať, ani to nemá cenu, lebo, aj pán Baránik tu povedal, že aká transformácia, ako niektorí naši ekonómovia s tým nesúhlasili. Ale vy ste mi vždy hovorili v parlamente, ešte prv, keď som vystupoval, že transformácia sa uberá nedobrým smerom, že sú aj iné cesty a smery, tak vždy ste mi hovorili, že trh všetko vyrieši. A nech sa každý stará sám o seba. Však čo, v trhovej ekonomike sa netreba o nikoho starať. Takže tu práve sme mali od začiatku prijímať také zákony, aby boli skutočne prijateľné aj pre ľudí dolu.

    Nechcem ďalej hovoriť, môžeme si povedať, aká transformácia bola možná. Veď ja nie som proti trhovej ekonomike. Vôbec nie, ale bolo to treba robiť inak.

    Pán Dzurinda, vy ste tú vašu dopravu zvrzali tak, že ju budeme sto rokov naprávať.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • Nebudem komentovať tú nesmierne zaujímavú politologickú časť vystúpenia pána podpredsedu Ľuptáka. Neodchádzajte, pán podpredseda, pretože vás to chytí - keď tu bol prezident, museli ste odísť (smiech v sále), dnes, keď vám pán Kočnár odpovedal, tak ste museli odísť. No a už ste vysvetlili deputátne uhlie, ešte vysvetlíte voličom 60 miliónov za referendum, ďalších 60 miliónov škody za preloženie patentového úradu do Banskej Bystrice. Takže ten účet je dosť veľký.

    Pani poslankyňa Aibeková, obidvaja máme pravdu, pretože ja som myslel hlasovanie pri návrhu rozpočtu, vtedy to boli pozmeňovacie návrhy pani kolegyne Schmögnerovej a vtedy pán podpredseda Ľupták hlasoval proti. Dnes hlasoval za. Hlasovali sme všetci, ktorí sme boli tu, za.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Páni kolegovia, prosím vás pekne, preberáme návrh zákona o zvýšení dôchodkov. Prerokoval sa tu Kroměříž, premlelo sa tu všetko. Myslím si, že pán poslanec Ľupták stále dodržiava to, čo majú v programovom vyhlásení. Neviem, ako sa niekto môže hnevať na pána Mečiara, že svojho času, za okolností, ktoré boli, podpísal v v Kroměříži to, čo podpísal. Podpísal to a za to si je aj stále zodpovedný.

    Ale keď už tú minulosť premieľate, prosím vás pekne, keby sa malo dbať na minulosť, ja vám stodvadsiatyštvrtý raz opakujem, keby sa malo dbať na minulosť, tak dvadsiati by ste tu nesedeli, alebo tridsiati, všetci tí, ktorí ste hlasovali proti samostatnosti.

    Takže nespomínajte minulosť, treba ísť na zákon číslo 10 o zvýšení dôchodkov a myslím si, že to bude rozumnejšie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bola tu vyslovená myšlienka, že z postkomunistických štátov je Slovensko na tom pomerne dobre. Môžem s tým súhlasiť, ale čo nám bráni v tom, aby to nemohlo byť lepšie? Na to však skutočne treba politickú, ekonomickú stabilitu, a tú máme sčasti aj my v rukách. A myslím si, že ak to bude tak ako doteraz, že sa hľadajú len spôsoby, ako vládu zlikvidovať, ako vládu odvolať, tak sa dá veľmi ťažko pracovať. Skutočne sa zamerajme na koncepčnosť, na systémovosť práce vlády a potom tie výsledky budú ešte lepšie.

    Tiež si myslím, že by sme sa mali vrátiť k meritu veci.

    Ďakujem.

  • Už som si chcel vydýchnuť, že obloha je čistá, že môžeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Myslím si, že demagógiu nepotrebujeme, vláda, ktorá teraz vládne, má stabilnú väčšinu a nič jej nebráni, aby ukázala, čo vie.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať? Nebudeme. Pán poslanec Moric, prosím.

  • Však, pán kolega, ukazuje, a ide jej to dobre, nie?

  • Možno, že by táto vláda mohla ukázať, čo vie, keby tu neboli neustále pokusy zo strany opozície zneužívať iné mechanizmy v štátnych orgánoch, najmä inštitúciu prezidenta, na to, aby sa nabúraval systém vládnutia vlády.

  • Šum v sále.

  • Takže, samozrejme, vytvorte si tieňovú vládu, monitorujte jednotlivé ministerstvá, čo robia zle, a ukazujte občanom, čo táto vláda robí zle, ale nešírte tu demagógiu, nezneužívajte jednu štátnu inštitúciu proti druhej a potom bude v tomto štáte poriadok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Už nikto nemá faktickú poznámku? Nemá, to je dobre. Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Kováč, pripraví sa pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som predložil najprv pozmeňovací návrh, zdôvodnil ho a potom mi dovoľte jednu krátku úvahu. Dávam pozmeňovací návrh, aby sa v zákone v čl. I § 1 zmenilo číslo 7,8 % na číslo 10 % a v § 2 ods. a) číslo 31 % zmeniť na číslo 34 %. Dovoľte, aby som uviedol dôvody.

    Pri predpokladanom raste nominálnej mzdy, tak ako ju uvádza predkladateľ v predkladacej správe na 6 800 Sk a pri súčasnom stave priemerného dôchodku 2 852 Sk 7,8-percentné zvýšenie znamená priemerne 222 Sk mesačne. Zvýšenie, ktoré navrhujem, to znamená, zvýšiť o 10 %, povedie k priemernému zvýšeniu o 285 Sk mesačne. Ak sa pozrieme na vývoj pomeru dôchodku a priemernej nominálnej mzdy za posledné roky, dôjdeme k istým číslam. Dôchodok tvoril v roku 1989 49,2 % priemernej mzdy, teda takmer polovicu priemernej mzdy. V tých inkriminovaných rokoch, keď sa tu obviňovali rôzne vlády, ako zle hospodárili, aké robili katastrofy, pomer dôchodku k priemernej mzde stále rástol. Tak v roku 1990 dosiahol 51,2 %, v roku 1991 až 52,5 %. V roku 1992 došlo k prudkému pádu na 46,7 % a v roku 1993 dokonca až na 44,1 %. Úprava dôchodkov v roku 1994 zvýšila opäť tento pomer na 45,4 %.

    Ak by sme dnes pristúpili na vládny návrh, opäť dochádza k poklesu tohto pomeru. Ak by sme dokonca pristúpili na návrh pána podpredsedu Ľuptáka, aj tak pomer dôchodku k priemernej mzde v tomto roku by bol nižší ako v roku 1994. Dovoľte mi preto, aby som navrhol v záujme dôchodcov, ale aj v záujme politických síl, ktoré sú teraz pri moci, aby prijali navrhované zvýšenie 10 %, ktoré bude znamenať, že dôchodky dosiahnu 46,13 % priemernej mzdy.

    Vážení kolegovia a kolegyne, poslanci z HZDS, nechcite, prosím vás, aby sa hovorilo o tom, že vždy, keď sa dostanete k moci, tento pomer klesne. Teraz by som vám chcel dokumentovať, že sú na to finančné prostriedky. Dovoľte, aby som povedal, prečo. Po analýze rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorý sme tu schválili, ak sa pamätáte, veľmi podrobne som si tento rozpočet preštudoval a zistil som, že tak, ako je postavený, má rezervy na to, aby sme dnes mohli zvýšiť dôchodky o 10 %. Ak sa pozriete na sumu, ktorá je rozdiel medzi 7,8 navrhovaných vládou a 10 %, ktoré navrhujem ja, je to niečo vyše 2 miliárd Sk. Už pri prijímaní rozpočtu Sociálnej poisťovne som upozorňoval na fakt, že táto poisťovňa ráta s príspevkom od štátu vo výške 2,3 miliardy Sk. Samozrejme, sú to presne tieto peniaze, ktoré sú potrebné na zvýšenie dôchodkov o 10 %.

    Ale dovoľte, aby som išiel ešte ďalej a aby som povedal, že tieto peniaze Sociálna poisťovňa nepotrebuje. Pri návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne sme si vypočuli, že sa ráta s istou 10-percentnou rezervou, pretože sa počíta s tým, že sa zo Sociálnej poisťovne nepodarí uskutočniť výber poistného u 10 % poistencov. Táto suma vysoko presahuje, ak by sa zlepšila finančná disciplína, vysoko presahuje tú sumu, ktorú potrebujeme, to znamená 2,3 miliardy Sk. Rád by som upozornil, že v čase, keď štát má najväčšie úspechy pri výbere daní z príjmu fyzických osôb, kde prekračuje asi o 3 alebo 4 % plánovaný výber, v tom istom čase Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii dostatočne dobré mechanizmy na to, aby si zabezpečila plný výber poistného.

    Dohodli sme sa aj vo výbore pre zdravotníctvo, že dostaneme v krátkom čase správu, ako prebieha výber poistného a ako prebiehajú výdavky, a myslím si, že na základe tejto analýzy, ktorú by mohla dostať celá táto snemovňa, by sme mohli prikročiť možno k tvrdším opatreniam na výber poistného, ale súčasne aby sme potreby dôchodcov nezanedbávali.

    Veľmi často operujeme priemernými hodnotami. Málokto z nás si uvedomí, že ide o aritmetický priemer, teda prostý priemer, ktorý je veľmi často klamlivý, a tí, ktorí trošku rozumejú štatistike, by asi chceli počuť aj iné čísla, ako je vážený aritmetický priemer, ako je modus mediant, ktoré hovoria oveľa presnejšie o situácii. Ak hovoríme o aritmetickom priemere, dovoľte jeden veľmi starý vtip: Vrátnik v podniku hovorí - som tu zamestnaný ja a riaditeľ a máme priemerný príjem 11 tisíc korún, riaditeľ má 20 tisíc, ja mám 2 tisíc, ale priemerný príjem je u nás 11 tisíc. To je klamné číslo, a preto si myslím, že ak by sme sa pozreli na vážený aritmetický priemer, zistili by sme, že veľká časť dôchodcov má dôchodok menší, ako je priemerný. A práve o týchto ľudí mi ide, a preto navrhujem 10-percentné zvýšenie. Toľko k zdôvodneniu 10-percentného zvýšenia.

    Dovoľte mi na záver jednu krátku úvahu. Domnievam sa, že parlament by mal požiadať vládu a Sociálnu poisťovňu, aby pripravila pre poslancov Národnej rady koncepciu ďalšieho vývoja sociálneho poistenia na Slovensku. Nemyslím zákon, zákon je pripravený v paragrafovanom znení, ale koncepciu, akým smerom ďalej pôjdeme. Ak o tom hovorím, mám pre to tri mimoriadne vážne dôvody.

    Po prvé všetci vieme, že na Slovensku je nepriaznivý demografický vývoj. Vieme, že slovenský národ starne, vieme, že na našu jednu rodinu pripadá len 1,8 detí, to znamená, že nie sme schopní, teda národ nie je schopný nahradiť úbytok, ktorý vzniká úmrtím. Dobre vieme, že to prvé veľké vážne riziko vznikne v rokoch 2005 až 2010, keď už počet produktívnych ľudí, ktorí pracujú, voči neproduktívnym, teda dôchodcom a deťom, bude taký nepriaznivý, že budeme veľmi ťažko realizovať sociálne poistenie tak, ako ho realizujeme teraz. To je prvý veľmi vážny dôvod.

    Druhý veľmi vážny dôvod, o ktorom treba hovoriť, je ten, že musíme predpokladať, že zaberú konečne opatrenia na zlepšenie zdravotného stavu našej populácie a naši muži prestanú v priemere zomierať 67-roční, ale budú zomierať starší. To znovu vytvorí ďalšie nároky na sociálne poistenie.

    A tretí dôvod: Normálne fungujúca poisťovňa musí mať k dispozícii rezervné fondy. Rezervné fondy, ktoré optimálne dosahujú výšku 8-mesačného vyplatenia dávok, ale budeme radi, keď budeme mať 3-mesačnú rezervu. Preto si myslím, že budeme musieť pristúpiť k inej koncepcii sociálneho poistenia, k takej, ktorá by riziko, ktoré prinesú roky 2005 až 2010, dokázala eliminovať.

    Vážené dámy, vážení páni, pokúsil som sa vám vysvetliť dôvod, ktorý ma viedol k návrhu na zvýšenie dôchodkov o 10 %. Nepodporujem návrh Konfederácie odborových zväzov, ktorí požadovali 12 %. Dokonca aj výpočet Jednoty dôchodcov, ktorá požaduje 10,9 %, sa mi zdá byť privysoký, pretože nebude môcť byť krytý prostriedkami Sociálnej poisťovne. Domnievam sa však, že v tejto chvíli sú rezervy či už v činnosti Sociálnej poisťovne, alebo jej samotné hmotné rezervy sú také, že je možné pristúpiť na zvýšenie o 10 %, čím by sme zachovali vzostupný trend pomeru dôchodku k priemernej mzde. Verím, že tento môj návrh podporíte, že budete myslieť pri hlasovaní o tomto návrhu práve na tých dôchodcov, ktorých príjmy sú nižšie, ako je priemerný dôchodok.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.

  • Chcem ešte vystúpiť v rozprave, ale nedá mi nereagovať na toto vystúpenie, z ktorého asi vyplýva, že pán poslanec Roman Kováč má dvojča, pretože jeden Roman Kováč za HZDS riadil sociálnu sféru dlhé mesiace v čase, keď bol vo funkcii podpredsedu vlády, ale pokiaľ reálna hodnota dôchodkov klesla, odkedy bolo HZDS pri moci, tak to niekto tiež riadil, aj v mene HZDS v tomto čase. Takže táto veta asi pánu poslancovi ušla. Predpokladám, že ušla, pretože neviem, či má dvojča.

    Pokiaľ ide o otázku koncepcie transformácie sociálnej sféry, hovoril som už o tom, že koncepcia už po komplexnom zapracovaní volebných programov a programového vyhlásenia vlády je k dispozícii Konfederácii odborových zväzov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení a je dnes na pôde tripartity. Jedno čítanie sa uskutočnilo minulý víkend v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách. Čakáme teraz na pripomienky sociálnych partnerov. Spolu so zásadami už citovaných zákonov chceme čo najskôr predložiť tieto zásady na diskusiu do parlamentu, aby celý parlament mohol o týchto otázkach diskutovať.

    K tomu navrhovanému 10-percentnému zvýšeniu treba povedať, a to nebolo povedané v tomto návrhu, akými zdrojmi sa vykryje toto zvýšenie. Aj v trhovej ekonomike platí, že rozdeľovanie verejných výdajov je presne ako rozdeľovanie výdavkov v rodine. Ak nie sú kryté zdrojmi, tak nie je možné o tom seriózne uvažovať.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Ľuptáka o zvýšenie dôchodkov podľa § 1 o 8,2 %, je to exaktný údaj, ktorý navrhol, a je v podstate garantovaný dnes Sociálnou poisťovňou z hľadiska predpokladaných príjmov.

    To, čo navrhoval pán poslanec Kováč vo väzbe na výber poistného, je skutočnosťou, že sa predikovalo pri rozpočte Sociálnej poisťovne s 10-percentným nevybratím poistného, a robíme všetky opatrenia na to, aby sa to zmiernilo, alebo znížilo, takže každý krok v tomto smere a jeho efekt sa musí odzrkadliť na strane dôchodcov. Ako predseda správnej rady Sociálnej poisťovne bol som zvolený naším parlamentom, zodpovedne vyhlasujem, že Sociálna poisťovňa je spôsobilá dnes exaktne garantovať toto zvýšenie dôchodkov len do výšky 8,2 %. Keby bolo z čoho, radi by sme dali. Robíme všetko pre to, aby tých zdrojov bolo čoraz viac.

  • Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážené dámy, vážení páni, ľutujem, že pán poslanec Tkáč nemal možnosť pôsobiť vo funkcii podpredsedu vlády, lebo vtedy by sa bol dozvedel, že podpredseda vlády koordinuje politiku, ale vykonávajú ju ministri. V tom je zásadný rozdiel. Právomoci podpredsedu vlády v tejto oblasti sú dosť obmedzené. Myslím si, že nemusíme ďalej túto tému rozvádzať.

    Chcel som sa vrátiť k tomu, čo hovoril pán poslanec Tkáč, že som neuviedol zdroje. Uviedol som zdroje. Ak sa pozriete, pán poslanec Tkáč, na rozpočet Sociálnej poisťovne, tak ako bol schválený Národnou radou, a ten musí byť pre vás záväzný, tak tento rozpočet umožňuje zvýšenie o 10 %. Ak som hovoril, že v tomto rozpočte, už vtedy som na to upozorňoval, že počítate s 2,3 miliardami od štátu, ale štát s tým v štátnom rozpočte nepočítal. Už vtedy som upozorňoval na tento rozpor. Vtedy ste povedali, že nie je to také závažné, pretože inými opatreniami, to znamená zvýšením výberu poistného a ďalšími racionalizačnými opatreniami budete schopní túto sumu dosiahnuť.

    Teraz apelujem len na to, čo ste povedali vtedy. Ak vtedy pri schvaľovaní ste mohli tieto argumenty uviesť, myslím si, že ich môžeme akceptovať aj teraz, a rezerva, ktorá je potrebná práve na rozdiel medzi 7,8 a 10 %, ktorá tvorí takmer 2 miliardy Sk, v rozpočte Sociálnej poisťovne je. Alebo, ak tam nie je, tak ste zaviedli túto Národnú radu do omylu, keď ste predkladali rozpočet.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadala pani ministerka Keltošová. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku jej dávam slovo.

  • Dovoľte mi, aby som ešte pred tou devätnástou hodinou povedala aj ja niečo k tejto debate. Zrejme to dnes neodhlasujeme, na sklamanie televíznych divákov, našich dôchodcov, o ktorých nám všetkým tak veľmi ide.

    Chcem sa veľmi stručne vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Kováča. Po prvé, pán poslanec Kováč, máte pravdu, podpredseda vlády koordinuje činnosť ministrov, ale návrh zákona Národnej poisťovne ste predkladali vy. Bohužiaľ, výkon tohto nepodareného zákona zostal na nás, ministroch. To len na osvieženie pamäti.

    Po druhé, pokiaľ ide o rozdávanie financií zo zdrojov rezervného fondu, chcem vás upozorniť, že si protirečíte, pretože na jednej strane upozorňujete na zlú demografickú krivku - populácia nám starne, a na druhej strane navrhujete rozdať všetko, čo je v rezervnom fonde. Nebudem to teraz ďalej rozvádzať, sú to teoretické úvahy. Zajtra môžeme predložiť výpočet, čo to bude znamenať, aké zaťaženie o 7,8, 8,2, 8,8 %, proste toto tu môžeme dokumentovať a myslím si, že presvedčíme aj tých poslancov, ktorí momentálne asi o tom všetkom ešte nevedia.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Čudujem sa, že Združenie robotníkov Slovenska má exaktnejšie výsledky výskumov, ako má vláda, keď dokázalo exaktnejšie pomenovať, koľko treba zvýšiť dôchodok, ako to bola schopná urobiť vláda. Myslím, že skutočne by bolo treba túto vládu veľmi rýchlo nahradiť Združením robotníkov Slovenska.

  • Nemá to len Združenie robotníkov, zrejme to majú aj ďalší, a bolo to aj vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci v čase, keď končil výbor rokovanie o tomto návrhu zákona, po ďalšej kvantifikácii, vzhľadom na štatistické údaje a vnútorné pomery v Sociálnej poisťovni, sme dostali tento údaj, a sú to možnosti, ktorými disponuje Sociálna poisťovňa. V čase, keď o týchto záležitostiach rokovala vláda, ešte takáto presná kvantifikácia nebola.

    Treba si uvedomiť, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia a ani vláda, ani ministerstvo nemá už dnes monopol na tieto otázky. To znamená, že posledné kvantifikácie dodala Sociálna poisťovňa prakticky pred niekoľkými hodinami. Je to určitá možnosť. Je tu však potom aj iná otázka a síce tá, či neponechať v rezervných fondoch určité zdroje, ktoré sa potom dajú cez úroky zhodnocovať tak, aby sa skutočne rezervný fond dostal na úroveň vyspelých štátov, a to o 6 až 8 mesiacov od výberu poistného. K tej sume vo väzbe na štátny rozpočet by som chcel potom reagovať zajtra v rozprave.

  • Ďakujem. Dámy a páni, keďže je o päť minút sedem, prerušujem dnešné rokovanie. Pokračovať budeme zajtra doobeda od deviatej hodiny.

    Ďakujem za spoluprácu, dámy a páni. Želám vám príjemný dobrý večer.