• Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

    Prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Ďakujem, zisťujem, že je prítomných 107 poslancov a poslankýň.

    O ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali títo páni poslanci a poslankyne: Terézia Chlebová, Miroslav Novák, Ivan Lexa, Kamil Haťapka. Pán poslanec Rosival mi dodatočne oznámil, že od zajtra bude neprítomný. Na zahraničnej pracovnej ceste sa toho času zúčastňujú títo poslanci: Eduard Kukan a Peter Lauko.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tak ako pred každou schôdzou aj pred touto bolo rokovanie politického grémia. Dohodlo sa na tom programe, ktorý máte predložený na stole.

    Skôr ako udelím slovo na podanie návrhov na zmenu a doplnenie programu, chcem povedať, že v rozdanom návrhu programu nie je zaradený návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, tlač 149. Ústavnoprávny výbor mi poslal uznesenie číslo 99 zo 14. júna 1995, kde mi odporučil zaradiť uvedený zákon na program septembrovej schôdze. Oproti návrhu, ktorý som vám poslal v pozvánke, nie sú zaradené ešte ďalšie dva body, a to návrhy na zapožičanie štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra občianskeho druhu, je to tlač 142, a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o technickej infraštruktúre štátu, tlač 116. Obidva predložené návrhy predkladatelia písomne vzali späť.

    Chcem vás ešte informovať, že v súlade s návrhom vlády Slovenskej republiky je v rozdanom návrhu programu zaradený ako bod 9 vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Máte to ako tlač 185.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, toto sú zmeny, ktoré pri rokovaní v politickom grémiu neboli. Ostatné som rešpektoval tak, ako boli prerokované na politickom grémiu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa teraz, či má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

    Áno, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Nemám návrh na zaradenie, či vyradenie bodu, chcela by som požiadať iba o zmenu v zaradení bodov, a to tak, aby terajší bod 10 bol prerokovaný ako bod 8. Teda životné minimum pred všetkými ostatnými sociálnymi zákonmi. Ostatné číslovanie by sa potom iba posunulo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Volf. Pardon, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, chcel som dať ten istý návrh. Doplním azda len zdôvodnenie, že ak by sme najprv schválili zákon o prídavkoch na deti, nastali by veľké komplikácie pri preukazovaní nároku na tieto dávky, ak by termín účinnosti zákona o životnom minime bol iný ako pri prídavkoch na deti.

  • Súhlasím, čiže prikláňate sa k návrhu pani Aibekovej. Ďakujem. Pán poslanec Volf.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    myslím si, že otázka devízy vzdelanosti pre slovenskú spoločnosť je dostatočne známa. Vieme veľmi dobre, že súčasná situácia môže spôsobiť, že otázka vzdelanosti môže byť veľmi skoro len spomienkou na minulosť. Kolaps školstva je veľmi blízko, najmä učňovského školstva. Vieme o tejto situácii, vieme o problémoch, ktoré v tejto oblasti sú. Poverila ma Rada sekcií stredných odborných učilíšť, aby som zo stanoviska, ktoré súvisí s mojím návrhom, ktorý ihneď dám, prečítal aspoň jednu vetu. "V prípade odďaľovania riešenia problémov stredných odborných učilíšť hrozí väčšine týchto učňovských zariadení kolaps, čo môže znamenať, že otvorenie školského roku 1995/96 sa neuskutoční.

  • Pán poslanec, ale predkladáme len návrhy na zmenu programu.

  • Práve z toho vychádza môj návrh. Skupina poslancov predložila tri návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali učňovského školstva, jeden z nich prešiel s pozitívnym výsledkom cez výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Chcel by som poprosiť panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa do programu dnešnej schôdze zaradil návrh skupiny poslancov na úpravu zákona o daniach z príjmov, tlač číslo 129, a to ako bod 37 podľa upraveného návrhu programu, teda na jej júlovú časť.

  • Tlač číslo 129 a bod 37 - to znamená vlastne pred interpeláciami a odpoveďami. Čiže na júlovú časť schôdze.

  • Ďakujem. Len na vysvetlenie, pán poslanec, tieto návrhy neboli zaradené, lebo som ich poslal na vyjadrenie vláde. Vláda sa k nim ešte nevyjadrila. Samozrejme, nie je potrebné, aby to vyjadrenie tu bolo. Pán poslanec Weiss.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    mám dva návrhy.

    Po prvé: Vzhľadom na to, že v júli sa začína dovolenkové obdobie a občania budú rozcestovaní, navrhujem, aby sme bod interpelácie zaradili na štvrtok budúci týždeň, samozrejme, s tým, že by sa tu zúčastnili všetci členovia vlády, pretože sa nahromadilo mnoho problémov a otázok a treba, aby sme ich spoločne riešili.

    Po druhé: Kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme odsúhlasili priamy prenos z Národnej rady Slovenskej republiky. Zistil som si okolnosti. Nie je pravda, že tento priamy prenos by finančne zaťažil Slovenskú televíziu. Z najvyšších miest som sa dozvedel, že by bol len o trošku drahší, ako je vysielanie monoskopu. Druhý program vysiela až od 17.00 hodiny, teda myslím si, že to nie je žiadny problém. Ak by bol nesúhlas s týmto návrhom, nemožno si to vysvetliť inak, len tak, že ktosi má strach robiť politiku pred tvárou verejnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec, teda navrhujete, aby som dal hlasovať o tom, či bude priamy prenos?

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    navrhujem tri zmeny.

    Prvá: Bod číslo 31, tlač 126a, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie uznesenia o etike žurnalistiky, v nadväznosti na rokovanie výborov Národnej rady žiadam vypustiť.

    Druhá: Bod číslo 36, tlač 27, poslanecký návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 92 z roku 1991, žiadam zameniť za materiál číslo 191, to je vládny návrh novely toho istého zákona, teda zákona 92.

  • Tlač 191. A tretia zmena: V pôvodnom programe bola pod bodom 36 uvedená tlač číslo 175, vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Tento materiál v tomto programe nenachádzam, napriek tomu, že vo výboroch bol riadne prerokovaný.

  • Hlas z pléna, že je to bod číslo 35.

  • Tridsaťpäť? Sťahujem túto pripomienku, je to tridsaťpäťka. Prehliadol som to, ospravedlňujem sa.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Vážená Národná rada,

    navrhujem zmenu programu 8. schôdze Národnej rady nasledovne: Bod číslo 1, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín, tlač 151...

  • Opakujem. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín, tlač 151, navrhujem zaradiť na 26. júna 1995 ako bod číslo 2 namiesto doterajšieho bodu číslo 16 - to je môj prvý návrh.

    Ďalej navrhujem zaradiť na program rokovania Národnej rady vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ako bod číslo 1 dňa 26. júna 1995 namiesto doterajšieho bodu číslo 15. Ostatné body by sa posúvali.

    A ďalší návrh: Ak vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou nebude zaradené ako prvý bod rokovania na deň 26. júna 1995, v tom prípade navrhujem doterajší bod číslo 1, ratifikáciu Rámcového dohovoru, vyňať z programu rokovania a zaradiť až po zaradení ratifikácie základnej zmluvy. Svoj návrh stručne odôvodňujem tým, že ak vláda Slovenskej republiky má skutočne dobrý úmysel realizovať základnú zmluvu, zmluva je hotová, nie sú žiadne príčiny, aby sa ratifikácia oddialila.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, ešte k návrhu pána poslanca Weissa k priamemu vysielaniu v televízii by som rád podotkol, že sa to týka článku 26 ods. 5 ústavy. Národná rada totiž dodnes neprijala zákon o podmienkach a spôsobe poskytovania informácií o činnosti Národnej rady a jej orgánov, t.j. tak výborov ako aj osobitných kontrolných orgánov, a nedostalo sa to ani do rokovacieho poriadku. Čiže tento problém je aktuálny a aj z tohto dôvodu chápem pána poslanca Weissa, že naň nalieha.

    Ďalej navrhujem, aby bol ako bod číslo 7 zaradený zákon o protikomunistickom odboji. Na isté obnovenie pamäti pripomínam, že návrh zákona o protikomunistickom odboji nie je zákon 255 v modrom, nezavádza žiadne finančné odškodnenie obetí komunizmu, žiadne zvýšené penzie, nezavádza žiadne osvedčenia o protikomunistickom odboji. Hovorí, že ideológia komunistického režimu ako ideológia triednej nenávisti - to si tam treba všimnúť - je zločineckou ideológiou, zakazuje činnosť politických strán a hnutí, ktoré sa hlásia k ideológii hlásajúcej triednu, národnú, rasovú, alebo náboženskú neznášanlivosť, a návrh zákona ruší premlčaciu dobu v jedinom prípade, a to v prípade vraždy účastníkov protikomunistického odboja.

    A už len posledná informácia - týka sa do dnešného dňa viac ako 69 tisíc politických väzňov, viac ako 20 tisíc odvlečených do Sovietskeho zväzu a desaťtisícov ľudí, ktorí pracovali v PTP, ktorí boli vysťahovaní v akcii B a vylúčení z vysokých škôl. Teda navrhujem to ako bod číslo 7.

  • Áno, pán poslanec, len chcem povedať, že váš návrh nebol zaradený. Viete, že v politickom grémiu sme sa dohodli, resp. ste sa dohodli, že sa vypracujú aj iné alternatívne návrhy a z nich sa potom urobí jeden spoločný návrh. Rešpektoval som toto rozhodnutie politického grémia, ale o vašom návrhu dám, samozrejme, hlasovať, takže nemusíme o tom diskutovať, hovorím len, prečo tam nie je.

  • Na politickom grémiu sú na to nejaké konfúzne názory.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľujem si predniesť dva návrhy k programu 8. schôdze.

    Činnosť komisie, ktorá má vyšetrovať príčiny údajnej ústavnej krízy, najmä verejné vyhlásenia jej predsedu a ľudí, ktorých táto komisia vyšetruje, znižujú dôveryhodnosť a dôstojnosť parlamentu. Preto ako prvý bod navrhujem, aby Národná rada uznesením ukončila činnosť tejto komisie, rozpustila ju, aby všetku písomnú dokumentáciu prevzal ústavnoprávny výbor, ktorý by mal Národnej rade podať na najbližšej schôdzi (na 9. schôdzi) správu o činnosti. Toto navrhujem ako prvý bod.

    V prípade, že tento môj návrh nebude prijatý, potom navrhujem, aby ako posledný bod 8. schôdze Národnej rady bola zaradená správa tejto komisie, verejne prerokúvaná.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcem sa veľmi stručne vyjadriť k bodu číslo 35, t.j. k vládnemu návrhu zákona Národnej rady o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, tlač číslo 175. Tento vládny návrh zákona vytvára takzvanú zlatú akciu, kde aj vlastník jednej jedinej akcie môže mať stanovami spoločnosti majoritné práva. Zavedenie zlatej akcie nemá oporu v doterajšom právnom poriadku Slovenskej republiky, a preto je tento návrh protiústavný. Okrem toho, že zasahuje do už privatizovaných subjektov, napríklad VSŽ Košice, ZSNP Žiar nad Hronom, je vo svojej povahe retroaktívny a bude meniť pravidlá hry.

  • Dobre. Čiže navrhujete ho vypustiť.

  • Po zdĺhavom procese odštátnenia znova sa vracajú funkcie zakladateľským ministerstvám. Prosím, zvážte, kolegyne a kolegovia, že napríklad Nafta Gbely, ktorá je najobchodovanejšia slovenská akcia, tým výrazne môže stratiť na hodnote. Je to ohrozenie stability kapitálového trhu.

    Skončím s tým, že návrh zákona je legislatívne zmätočný, hovorí sa tam napríklad "významný podiel", ale nedefinuje sa, či je to jedno percento, alebo sto, hovorí sa, že napriek verejným vyhláseniam premiéra Mečiara, ktorý povedal, že na časovo obmedzené obdobie 4-5 rokov sa nebudú privatizovať strategicky dôležité odvetvia, a tu sa to nedefinuje, to znamená naveky sa nebudú privatizovať, a okrem toho sa tam porovnávajú žrebčince s VSŽ Košice. Preto navrhujem tento návrh zákona ako nepripravený stiahnuť a bod číslo 35 vypustiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    30. júna prichádza k nám na návštevu hlava rímskokatolíckej cirkvi Svätý Otec pápež Ján Pavol II. Bude to iste historická návšteva pre Slovensko a iste mnohí z nás by boli radi, keby sa s ním mohli stretnúť pri príležitosti jeho návštevy. Keďže oficiálny program návštevy sa začína už 30. júna, žiadam, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že tento deň nebude rokovacím dňom parlamentu, teda by sme skončili už vo štvrtok 29. júna.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    mám tri kratučké poznámky.

    V prvej chcem podporiť návrh poslanca Volfa na zaradenie tlače 129, to je novela zákona o dani z príjmu, ktorá má riešiť problémy nielen učňovského školstva, ale aj problémy vysokých škôl a tých škôl, ktoré majú povolenú podnikateľskú činnosť, a vytvoriť pre ne doplnkový zdroj príjmu. Na otázku pána predsedu Národnej rady, či bol návrh prerokovaný vo vláde, vláda sa týmto návrhom zaoberala a jej pripomienky posúdil aj Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, zaujal k nim stanovisko, čiže myslím si, že by sme ho mohli prerokovať ako bod číslo 37. Prosím o vašu podporu pre návrh pána poslanca Volfa.

    Po druhé, chcel by som navrhnúť, aby sme zaradili do nášho programu informáciu vlády Slovenskej republiky o návrhu Memoranda Slovenskej republiky, prihlášky Slovenskej republiky za člena Európskej únie a výsledkoch účasti Slovenskej republiky na summite Európskej únie v Cannes. Nedopátral som sa včera vo verejnoprávnych médiách, či to vláda schválila, alebo neschválila. Našťastie v dnešnej Slovenskej republike pod titulkom "Vláda schválila prihlášku do Európskej únie" som sa dozvedel, že bola schválená. Pokladám to za natoľko vážnu vec, že by mala dostať informáciu aj Národná rada Slovenskej republiky, aby mala možnosť sa k tejto otázke vyjadriť.

    Neviem, kedy presne by sme to mali urobiť, pretože summit sa začína až budúci týždeň v pondelok, utorok, zúčastní sa na ňom aj predseda vlády, minister zahraničných vecí, čiže zrejme až na jej júlovej časti. Navrhujem teda, aby ako bod číslo 33 bola zaradená táto informácia o prihláške Slovenska do Európskej únie, aby sme mali možnosť sa k nej vyjadriť.

    A napokon chcem adresovať pánu predsedovi prosbu, aby využil svoju právomoc, ktorú mu delegovala Národná rada na svojej prvej schôdzi, a to právomoc, ktorá podľa § 75 patrila Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ale keďže ho nemáme, Národná rada Slovenskej republiky zverila túto právomoc vám, pán predseda. Je to táto právomoc podľa § 75 rokovacieho poriadku: Návrh zákona Slovenskej národnej rady môže Slovenská národná rada prerokovať najskôr po uplynutí 60 dní od toho času, keď bol rozoslaný poslancom. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, podľa nášho uznesenia predseda, môže Národnej rade navrhnúť, aby návrh zákona výnimočne prerokovala pred uplynutím tejto lehoty. O takomto návrhu rozhodne Slovenská národná rada bez rozpravy. Zatiaľ táto právomoc predsedu nebola využitá. Na schôdzi, ktorá sa dnes začína, máme asi 40 bodov programu, z ktorých ani jeden, podľa mojich dobrých vedomostí možno jeden, alebo dva, boli poslancom rozoslané pred viac ako šesťdesiatimi dňami. Pri mnohých z návrhov, ktoré sú predložené, sa nedodržala ani taká lehota, ktorá sa zvykla dodržiavať, a to je 30 dní. Myslím, že by sme sa mali vyjadriť jednotlivo ku každému zákonu, keď ho budeme prerokúvať, že odpustíme túto lehotu 60 dní, pretože z výnimky, ktorú predpokladá rokovací poriadok, sa stáva pravidlo, a myslím si, že by sme si to mali aspoň uvedomiť a vyjadriť sa k tomu hlasovaním.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja. Chcem povedať iba toľko, že je skutočne pravda, že šesťdesiatdňová lehota vo väčšine prípadov nebola dodržaná. A pokiaľ ide o to, že preberám právomoci bývalého predsedníctva, a ak by som nedal takýto návrh, že o takomto návrhu musím dať hlasovať Národnej rade, tak s tým absolútne súhlasím, ale to hlasovanie vyjadríte teraz pri programe. Takže môžem urobiť aj to, čo ste povedali, ale tým, že odhlasujete program, odhlasujete aj to, že ste tú skrátenú lehotu prijali vy, nie ja. Takže v tomto nevidím problém.

    Ďakujem. Pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľujem si navrhnúť rozšíriť body programu 8. schôdze Národnej rady, a to o bod informácia vlády o ekonomických a environmentálnych aspektoch dokončenia elektrárne Mochovce. Navrhujem ho zaradiť pred bod všeobecná rozprava, čiže pred bod 39, v závislosti od toho, ako budú prijaté návrhy, ktoré boli predložené predo mnou. O týchto aspektoch som hovoril na poslednej schôdzi Národnej rady v bode interpelácie a navrhoval som rozpravu k uvedenej téme, aby poslanci nášho parlamentu boli informovaní. O elektrárni Mochovce sa diskutovalo vo viacerých parlamentoch, dokonca aj na pôde Európskeho parlamentu. Preto si myslím, že je dôležité, aby Národná rada bola informovaná. Podobný materiál prerokovala vláda na predposlednej schôdzi a z informácií z Pressklubu sme sa od pána ministra dozvedeli, že mechanizmus dofinancovania, resp. materiál o jadrovej elektrárni Mochovce bude predložený do konca mesiaca. Preto si myslím, že vláde nič nebráni dať túto informáciu aj nám a na základe tohto bodu by mohla byť rozprava o všetkých aspektoch súvisiacich s dokončením elektrárne Mochovce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    k návrhu pána poslanca Hrušovského chcem len pripomenúť, že na politickom grémiu sme sa zaoberali touto otázkou a tam bol návrh, aby sme rokovanie 30. júna ukončili o 12.00 hodine. Keďže v Nitre je potom slávnosť už o 15.00 hodine, máme možnosť za tie tri hodiny sa tam premiestniť. Vzhľadom na to, že na tejto schôdzi je veľa bodov rokovania, je potrebné, aby sme každú chvíľu využili a pokračovali v schôdzi.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik ešte raz.

  • Vážený pán predseda,

    chcem len zareagovať na vašu interpretáciu. Dostal som od vás pozvánku rovnako ako 149 ďalších kolegov, ktorou ste zvolali schôdzu so začiatkom, povedali ste, kde bude schôdza, navrhli ste program, ale nikde ste v nej neuviedli, že podľa § 75 nám navrhujete, aby sme výnimočne prerokovali body 1 až 39 pred uplynutím 60-dňovej lehoty. Ak by ste to boli urobili, vaša interpretácia by bola správna. Ak to urobíte teraz ústne, môžeme to tak brať, ale musíte povedať, ktoré body nám výnimočne navrhujete prerokovať pred uplynutím 60-dňovej lehoty. My tento spor máme už dlho. Nechcem, aby sme ho tu teraz viedli, ale vy to musíte explicitne urobiť, potom si splníte povinnosť podľa § 75. Spoliehať sa na to, že Národná rada sa k tomu vyjadrí tým, že schváli program, to je interpretácia, ktorá nezodpovedá § 75. Je tam na návrh predsedníctva. Túto právomoc sme zverili vám na prvej schôdzi Národnej rady, vy teda musíte konať. Inak neodpustíme tú lehotu a postupujeme v istom zmysle proti rokovaciemu poriadku. Čiže vás prosím, aby ste sa k tomu vyjadrili, nabudúce zrejme písomne v programe, ale dnes buď pri každom bode programu, alebo teraz pri programe ako celku.

  • Pán poslanec, v poslednom čase sa my dvaja dostávame vždy do určitého sporu pri výklade. Ak by ste boli počúvali, čo som vám na to odpovedal, tak som povedal toľko, že Národná rada to môže urobiť teraz.

  • Budem navrhovať program tak, ako ho máte pred sebou. Ak ho Národná rada odhlasuje, tak je za to, aby bol tento návrh prerokovaný. Ak povie, že nie, to znamená, že nesúhlasí so skrátením lehoty. Ja môžem upozorniť pri zákone, že tento som dostal včera a nie je tu splnená lehota.

  • Tak toto chcem od vás, aby ste to urobili, lebo takých je tam 39. To je ten problém.

  • Pán poslanec, keď už sme sa dostali do dialógu, všetky zákony, ktoré prichádzajú od vlády alebo od poslancov, idú s mojím rozhodnutím do výborov. A tam už je tá lehota daná. Ale nediskutujme o tom.

  • Pán predseda, ja z toho neviním vás, vy máte konať podľa rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, navrhujem pred bod 14 zaradiť ďalší bod tohto znenia: doplnenie Osobitného kontrolného orgánu alebo návrh na voľbu ďalších štyroch členov Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

  • Pán poslanec, už som hovoril s niektorými inými predstaviteľmi klubov, čo mali tieto návrhy. Netreba to schvaľovať v programe. Keď sa bude prerokúvať ten bod, potom s tým môžete vystúpiť. Pretože aj iné kluby dali návrh, takže sa bude musieť o nich rozhodnúť.

    Pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, chcela by som vás požiadať o zmenu v navrhovanom programe. Od volieb uplynulo už 8 mesiacov a myslím, že väčšina našej spoločnosti čaká okrem zákonov, ktoré sme tu prijímali, ktoré vlastne smerovali k riešeniu otázok moci, aby sa konečne schválil aj balík sociálnych zákonov. Som presvedčená, že aj medzi vládnymi poslancami nájdeme zhodu, aby tieto sociálne zákony boli platné od 1. júla 1995.

    Vzhľadom na to, aby bol dostatok času, aby sa tieto zákony schválili, aby sa mohli uverejniť a mohli byť účinné od 1. júla 1995, navrhujem, aby ako prvé body programu Národnej rady boli predsunuté tieto sociálne zákony. Prvý by mal ísť zrejme zákon o životnom minime, tlač 156, druhý zákon o prídavkoch na deti, tlač 153, ďalej zákon o sociálnom zabezpečení, tlač 170, a ako posledný v poradí z týchto zákonov zákon o zvýšení dôchodkov, tlač 185.

    Ďakujem.

  • Áno, pani poslankyňa, my sme o tom tak aj uvažovali, ale vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády a minister financií bude preč, požiadal, aby mohli byť prerokované jeho zákony. Ak si pozriete celý program, tak je rozdelený do takých bodov podľa jednotlivých rezortov - financie, sociálne veci, hospodárstvo atď. Vašu dobrú vôľu akceptujem, lebo máte pravdu, ale z tohto dôvodu sme to zaradili takto. Samozrejme, o vašom návrhu dám hlasovať.

  • Dovolíte, vážený pán predseda, rád by som zareagoval na poznámku pána poslanca Cabaja. Áno, viem, že na politickom konzíliu sme o tomto probléme diskutovali, ale doprava na miesto stretnutí bude pomerne komplikovaná. Keďže program návštevy Svätého Otca v Nitre sa začína práve stretnutiami s mládežou a rodinami, mnohí sa chceme zúčastniť na tomto stretnutí aj s celými rodinami, a preto som zvážil, že by bolo dobré, aby sme v piatok nerokovali.

  • Ďakujem. Ak môžem, aby sme potom nepredlžovali, či hlasovať tak, alebo inak, už som hovoril pánu poslancovi Hrušovskému, že by sme sa možno mohli dohodnúť aj tak, že rokovanie by bolo do 12.00 hodiny a Národná rada by objednala prepravu do Nitry pre poslancov spred budovy Národnej rady a tým by bolo pre nich aj jednoduchšie sa tam dostať, pretože tam bude záplava motorových vozidiel. Urobíme zoznam, kto sa prihlási, a podľa toho sa objedná autobus.

  • Hlasy z pléna, že poslanci majú rodiny mimo Bratislavy.

  • Máte rodiny mimo Bratislavy. Dobre, tak dám hlasovať podľa týchto dvoch návrhov. Chcel som len pomôcť veci.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovolím si urobiť len jednu poznámku na vašu diskusiu s pánom Ftáčnikom. Vzhľadom na to, že mám možnosť pohybovať sa často na medzinárodnej scéne, rád by som pripomenul pánu Ftáčnikovi, že všade, kde som doteraz bol, platí jedno základné pravidlo, že počas schôdze výklad rokovacieho poriadku patrí výlučne predsedajúcemu a nikomu druhému.

    Po druhé - tento zvyk skracovať termíny rokovaní o jednotlivých zákonoch nevznikol teraz, v tomto volebnom období. Dokonca nevznikol ani v predchádzajúcom volebnom období. Ťahá sa s nami od roku 1990 v jednom ťahu. Stalo sa to jednoducho zvykom a potrebou. Nakoniec, je to jeden z dôvodov na novelizáciu, resp. na prijatie nového rokovacieho poriadku. Pán Ftáčnik to vie sám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte raz pani poslankyňa Schmögnerová?

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokúval na svojom zasadnutí dôležitú informáciu o stave financovania zdravotníckych zariadení po I. štvrťroku roku 1995, vrátane vysporiadania sa s dlhom za rok 1994, a o stave prípravy na zavedenie nového spôsobu financovania. Keďže uznesenie, ktoré výbor prijal, smeruje k odporúčaniu pre Národnú radu Slovenskej republiky, a keďže sú v tejto informácii veľmi závažné skutočnosti, formulované napríklad tak, že na dofinancovanie zdravotníctva treba zvýšiť príspevok štátu za osoby ekonomicky nečinné, chcem požiadať, aby sa táto informácia zaradila ako posledný bod pred interpeláciami a otázkami, aby materiál, ktorý zdravotnícky výbor má k dispozícii, mohlo ministerstvo zdravotníctva rozmnožiť a rozdať poslancom, aby si ho preštudovali a aby sa aj oboznámili s návrhom uznesenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Teda zaradenie nového bodu, tejto informácie, ktorú zdravotnícky výbor prerokoval.

  • Áno, pán poslanec. Predseda vášho výboru mi tie uznesenia ukazoval, aj ma informoval. Dohodli sme sa, že pri zákonoch, ktoré sa týkajú aj tejto veci, predloží uznesenie, alebo že v rámci všeobecnej rozpravy alebo v interpeláciách navrhne prijať takéto uznesenie. Takže počítam s tým.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som k bodu 30, kde je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o regulácii reklamy, oznámil, že sťahujem svoj podpis spod tohto návrhu.

  • Áno, pán poslanec, ale to neznamená, že sa sťahuje návrh, pretože tam je viac podpisov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže už nie sú pripomienky ani doplnky, budeme hlasovať najskôr o pozmeňovacích návrhoch, ktoré ste podali.

    Prvý pozmeňovací návrh mala pani poslankyňa Aibeková a žiada, aby sme bod číslo 10, to je tlač 156, zaradili ako bod číslo 8 a bod číslo 8 by bol potom bodom číslo 10, alebo v poradí, ako to ide ďalej. Prosím, hlasujeme len o preradení bodu 10 ako bod 8.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Túto zmenu programu sme prijali.

    Druhý návrh mal pán poslanec Volf, ktorý žiada, aby tlač 129, ide o daň z príjmu, ktorá nie je zaradená na dnešnú schôdzu, bola zaradená ako bod číslo 37.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca sme neschválili. Pán poslanec, keďže váš návrh neprešiel, zaraďujem ho na septembrovú schôdzu.

    Pán poslanec Weiss navrhuje, aby interpelácie boli presunuté na štvrtok, to je 29. júna.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže ostáva pôvodný bod.

    Pán poslanec ešte navrhoval, aby sme schválili, že rokovanie 8. schôdze bude prenášať televízia v priamom prenose.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh sme schválili.

  • Pán poslanec Hofbauer žiada vypustiť bod číslo 31, tlač číslo 126a. Je to návrh na prijatie uznesenia Národnej rady o etike žurnalistiky. Prosím hlasovať o vypustení tohto bodu.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže bod číslo 31 sťahujeme.

    Ďalej pán poslanec Hofbauer žiada, aby návrh pod číslom 36, je to tlač 127, bol stiahnutý s tým, že si osvojuje návrh vlády v tej istej veci, a žiada, aby namiesto neho bol zaradený tento návrh. Samozrejme, keď schválime takýto návrh, musí dôjsť k súhlasu Národnej rady, a ak by ste ho schválili s tým skrátením, zaradil by som ho až po dvanástom, aby tam bol časový priestor na rokovanie výborov.

    Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Túto zmenu sme schválili.

    Pán poslanec Rózsa mal trochu zložitejší návrh. Navrhuje, aby bod číslo 1, tlač 151, sme dali na 26. júna ako bod číslo 2. Dobre hovorím, pán poslanec? Doteraz bod číslo 16. A bod číslo 16 by potom pokračoval ďalej. Takže hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Rózsu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh neschválili.

    Pán poslanec, váš druhý návrh bol ten, aby sme zaradili základnú zmluvu? Ale nemáme ju v parlamente.

  • No, ale nič nebráni vláde, aby to predložila. Navrhujem, pán predseda, aby ste o tom dali hlasovať. Hlasovaním sa rozhodne.

  • Čiže váš druhý návrh je taký, aby sa základná zmluva dala dnes ako bod číslo 1?

  • Nie. V stredu ráno 26. júna ako bod číslo 1.

  • Dobre, hlasujme o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neschválili ani tento váš návrh.

    Ako znel váš tretí návrh, pán poslanec? Stiahnuť bod číslo 1 z rokovania?

  • Ak neprejde ten bod, kde som navrhoval zaradiť Rámcový dohovor a nebude zaradená základná zmluva, potom navrhujem bod 1 vyňať z programu.

  • Prosím hlasujme o tom, aby sme dnes nerokovali o bode číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže, pán poslanec, ani tento váš návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Mikloško mal jeden návrh, a to zaradiť pod bod číslo 7 návrh zákona o protikomunistickom odboji.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Langoš, ktorý žiada, aby sme uznesením zrušili, resp. rozpustili komisiu, ktorú vedie pán poslanec Macuška, a aby materiály, ktoré táto komisia doteraz vypracovala, boli odovzdané ústavnoprávnemu výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za zrušenie hlasovalo 53 poslancov. Proti zrušeniu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

    Pán poslanec Černák má návrh, aby sme z dnešného rokovania vypustili bod číslo 35, t.j. tlač 175.

    Prosím, prezentujme sa.

  • Hlas z pléna.

  • Prepáčte, zrušíme hlasovanie. Ospravedlňujem sa.

    Prehliadol som druhý návrh, ktorý mal pán poslanec Langoš, kde žiada, že ak neschválime jeho prvý návrh, čo sa aj stalo, aby komisia ešte na tejto schôdzi pred bodom 38 podala správu o svojej činnosti. To ako konečnú správu, alebo len informáciu? Konečnú správu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Teraz budeme, panie poslankyne, páni poslanci, hlasovať o návrhu pána poslanca Hrušovského.

    Prepáčte, pána poslanca Černáka, ako som povedal predtým. Bod číslo 35, tlač 175 vypustiť z rokovania dnešnej schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Vrátime sa k návrhu pána poslanca Hrušovského. Navrhuje, (pokoj, páni poslanci), aby sme v piatok budúci týždeň, keď tu bude Svätý Otec, nerokovali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Takže sme tento návrh neschválili.

  • Hlasy z pléna, že áno.

  • Prepáčte, chcel som hneď dať môj návrh. Takže v piatok budúci týždeň bude prerušené rokovanie.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorý sa prikláňa k pánu poslancovi Volfovi, lenže to neprešlo, ale navrhuje, aby sme žiadali od vlády informáciu k podaniu prihlášky do Európskej únie a s programom účasti v Cannes. Malo by to byť zaradené, ak to odsúhlasíme, ako bod číslo 33. Tak si to žiada pán poslanec. Ostatné body by pokračovali ďalej.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Pán minister mi tu šepkal, že môže podať informáciu hneď, nedali sme mu možnosť.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Pokorný, ktorý žiada, aby nás vláda informovala o situácii okolo dostavby Mochoviec, a túto informáciu žiada zaradiť pred bod číslo 39.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

    Návrh pána poslanca Pokorného sme neprijali.

    Ďalej je už len návrh pani poslankyne Schmögnerovej. Pani poslankyňa, pýtam sa, mám dať hlasovať aj po tom vysvetlení, ktoré som vám dal?

  • Je skutočne otázne, či pán minister financií si v žiadnom prípade nemôže zmeniť svoj program, v závislosti od toho.

  • Bude mimo republiky. Tak mi to bolo oznámené.

  • Otázka je, či musí byť mimo republiky, či sa koná nejaké...

  • Šum v sále.

  • Dobre, takže dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej, ktorá navrhuje, aby sme po bode číslo 1 zaradili ako body číslo 2, 3, 4, 5, tlače číslo 156, 153, 170 a 175.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec, môžem vám vysvetliť? Práve preto, že to nepredkladá minister financií, aby mohol predložiť svoje, je toto poradie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci. Prosím, pán poslanec Bugár.

  • Pán predseda, ak nechcete dať hlasovať o mojom návrhu, chcel by som potom vaše vysvetlenie, či tento návrh na voľbu člena predsedu Osobitného kontrolného orgánu sa má chápať ako návrh na voľbu členov.

  • Nie, to je návrh na voľbu dvoch členov.

  • Ja som navrhoval niečo iné.

  • Nie, aby sme rozumeli, je to návrh na voľbu člena, ale súčasne predsedu. Čiže je to jeden návrh, lebo pán poslanec Urban je členom.

  • Áno, pán predseda, ale ja som navrhoval niečo iné: aby Osobitný kontrolný orgán bol doplnený o ďalších 4 členov.

  • Ale áno. Veď v rámci toho môžete ten návrh dať a budeme o ňom hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu programu schôdze ako celku s navrhovanými zmenami s tým, že tlač 191 bola doručená do Národnej rady len včera večer a predkladajú ju dnes. Osvojil si ju pán poslanec Hofbauer. Takže o tom dám hlasovať osobitne na žiadosť pána poslanca Ftáčnika, hoci by som nemusel. Hlasujeme bez tohto bodu programu, bez tlače 191, o návrhu programu ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili program 8. schôdze Národnej rady, až na tlač číslo 191, o ktorej z uvedených dôvodov dávam hlasovať osobitne.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili aj zaradenie tlače 191 tak, ako to navrhol pán poslanec Hofbauer.

    Môžem konštatovať, že program 8. schôdze Národnej rady sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi oznámiť vám, že kým začneme samostatné rokovanie, o slovo požiadal minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk, ktorý chce k 50. výročiu vzniku Organizácie spojených národov vystúpiť s prejavom na tému "Organizácia spojených národov a miesto Slovenskej republiky v tejto významnej medzinárodnej organizácii". Nech sa páči pán minister.

  • Po chvíli: Môže prísť televízia.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz sme schválili program a v rámci programu sme schválili aj návrh, ktorý dával pán poslanec Weiss, že požiadate Slovenskú televíziu o prenos, že Slovenská televízia bude prenášať priamy prenos z tohto rokovania, ale, samozrejme, môže sa tak stať jedine vtedy, keď ju o to požiada predstaviteľ Národnej rady, a predstaviteľom Národnej rady je pán predseda. Teším sa na informáciu pána ministra, ale myslím si, že takisto by mohla zaujímať aj občanov. Takže by som odporúčal, keby ste požiadali Slovenskú televíziu o prenos zo schôdze, pretože nepochybne občanov bude zaujímať aj vystúpenie pána ministra.

  • Pán poslanec, už som dal oznámenie televízii, že poslanci odsúhlasili priamy prenos. Pracovníci sekretariátu to už oznámili a prerušenie schôdze sme si neodhlasovali. Ak chcete, dám hlasovať o prerušení schôdze. Prečo to komplikujeme?

  • V poriadku, tak dajte hlasovať. Myslím si, že to bude v záujme informovanosti občanov, aby sa prenos uskutočnil a že nejaká krátka prestávka v tomto smere iba pomôže.

  • Pán poslanec, nainštalovanie prenosových vozov trvá jeden deň až jeden a pol dňa. Ak chcete, aby sme prerušili rokovanie na jeden a pol dňa, dám hlasovať.

  • Šum v sále.

  • Pán predseda, to možno niekedy trvalo jeden deň, ale dnes to už jeden deň netrvá. Dnes je možné priamy prenos zabezpečiť v priebehu niekoľkých minút.

  • Pán poslanec Zahatlan.

    Pokoj, prosím, páni poslanci!

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcel by som upozorniť pána Šimku, že my sme to umožnili, a verejnoprávnej inštitúcii nemôžeme prikázať. Chcem ho na to upozorniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Napriek tomu dám hlasovať. Páni poslanci budeme hlasovať.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca, že prerušíme schôdzu až do inštalovania priameho prenosu.

  • Zaznel gong.

  • Tak ste to povedali, pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. To platí len pre túto schôdzu, samozrejme, pre 8. schôdzu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu je 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k vystúpeniu pána ministra Schenka.

  • "My, ľud Spojených národov" - to sú úvodné slová Charty Organizácie Spojených národov, podpísanej 26. júna 1945 v San Franciscu. V mene svojho ľudu tak 51 štátov založilo univerzálnu svetovú organizáciu.

    Od tých čias sa k Organizácii Spojených národov pripojilo ďalších 134 krajín a dnes slová "my, ľud" znamenajú miliardy ľudí, žijúcich takmer vo všetkých krajinách sveta, spojených v spoločnom odhodlaní spolupracovať pri hľadaní mieru, spravodlivosti a pokroku.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    možnosť prehovoriť v Národnej rade Slovenskej republiky k významnému výročiu Organizácie Spojených národov ma ubezpečuje o tom, že vy, poslanci Národnej rady, citlivo vnímate dôležitosť medzinárodných udalostí a že vláda Slovenskej republiky pri napĺňaní svojho programu v oblasti zahraničnej politiky nájde v Národnej rade Slovenskej republiky takú dôležitú podporu.

    Samostatné Slovensko sa vo svojej novodobej histórii stalo nielen pevným článkom Organizácie Spojených národov a medzinárodného spoločenstva vôbec, ale aktívne prispieva aj k všeobecnému vytváraniu ovzdušia priateľstva a konštruktívnej spolupráce medzi krajinami.

    Práve ako výročie inštitucionalizovanej formy širokého spektra medzinárodnej spolupráce si naša republika pripomína tohtoročné jubileum Organizácie Spojených národov. V dňoch 22. až 24. októbra tohto roku, v rámci osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ho oslávia v New Yorku všetky členské krajiny spoločne.

    Počas svojej existencie Organizácia Spojených národov ako unikátne medzinárodné fórum preukázala mnohokrát svoju životaschopnosť. Osobitne dôležitú úlohu plní pri zachovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti a je nezastupiteľná pri podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

    Päťdesiate výročie jej vzniku je dôvodom nielen na zrekapitulovanie jej doterajšej činnosti, ale aj na zamyslenie nad smerovaním do budúcnosti.

    Ako všetci dobre vieme, Organizácia Spojených národov sa zrodila z historickej situácie druhej svetovej vojny, zo spravodlivého boja národov proti fašistickej tyranii, za národné oslobodenie a nezávislosť. Už zo skúseností po prvej svetovej vojne bolo zrejmé, že nestačí z vojny vyjsť ako víťaz, ale treba zabrániť vzniku vojny novej. Po prípravách na vytvorenie funkčného mechanizmu, ktoré sa začali už podpisom Atlantickej charty v auguste a v septembri roku 1941 a neskôr Deklarácie Spojených národov v januári 1942, bol na konferenciách v Dumbarton Oaks, Jalte a San Franciscu pričinením predstaviteľov vtedajších spojeneckých mocností položený základ vzniku novej organizácie.

    Táto organizácia pri založení deklarovala ako svoje ciele zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvíjanie priateľských vzťahov medzi štátmi, rešpektovanie ľudských práv, dôstojnosti a hodnôt ľudskej osobnosti, podporu sociálneho pokroku a zlepšenie životnej úrovne. Aj keď sa text charty tejto organizácie vzhľadom na diferencované mocenské záujmy rodil veľmi ťažko, nakoniec sa predsa dosiahol istý kompromis a účastníkom konferencie v San Franciscu bola 26. júna 1945 predložená na podpis Charta Organizácie Spojených národov. 24. október 1945, keď po ratifikácii nadobudla táto Charta účinnosť, bol vyhlásený za Deň Organizácie Spojených národov.

    Eufória spolupráce všetkých členských štátov, ich spoločné úsilie zabrániť každej ďalšej vojne a uchovať vo svete mier a bezpečnosť pre budúce pokolenia však netrvali dlho. Zostrený mocenský boj dvoch novovzniknutých táborov nemohol zabezpečiť OSN také postavenie, aby sa mohla stať nástrojom spolupráce v plnom zmysle svojej Charty.

    Organizácia prešla zložitým vývojom. Obdobia prechodného uvoľnenia sa striedali s obdobiami napätia.

    V rokoch 1955 až 1964 nastal prudký nárast členských štátov a rozvojové krajiny vytvorili v Organizácii Spojených národov jednu z hlavných skupín, ktorá začala zreteľne presadzovať svoje záujmy. V činnosti OSN sa okrem bezpečnosti začala zdôrazňovať aj otázka hospodárskeho a sociálneho rozvoja a medzinárodnej hospodárskej pomoci. V oblasti bezpečnosti sa zvyšovali tlaky na úplné a všeobecné odzbrojenie. Riešili sa problémy boja proti rasizmu a diskriminácii. Uvedené pohyby pomohli tiež presadiť demokratizáciu zloženia a fungovania niektorých hlavných orgánov a tak ich lepšie zladiť s Chartou Organizácie Spojených národov.

    Od začiatku sedemdesiatych rokov si postupne začal raziť cestu proces všestranného uvoľňovania medzinárodnej situácie. Činnosť OSN v tomto období dokumentovala, že mierumilovné sily môžu na jej pôde dosiahnuť významné rozhodnutia o upevnení mieru, potlačení agresie, likvidácii ohnísk napätia a o prehlbovaní všestrannej spolupráce. Osemdesiate roky sa následne stali obdobím prevratných udalostí. Radikálne zmeny v bývalom Sovietskom zväze viedli aj k zmene medzinárodných vzťahov, čo sa prejavilo predovšetkým znížením napätia, najmä potom, keď sa obom superveľmociam podarilo dosiahnuť sériu významných odzbrojovacích dohôd.

    Hoci po páde tzv. železnej opony nastalo obdobie všeobecného uvoľnenia a podstatne sa znížila hrozba globálnej nukleárnej vojny, objavili sa nové nebezpečenstvá konfliktov založené na historických reminiscenciách, náboženskom radikalizme a nacionálnom extrémizme. Čierno-biely politický bilateralizmus na osi Východ-Západ prešiel do širokého multilaterizmu a práve v tomto štádiu sa vytvorila väčšia príležitosť pre Organizáciu Spojených národov zohrať významnejšiu úlohu ako v predchádzajúcich dekádach. Studená vojna, ktorá často urobila organizáciu pasívnou a neefektívnou a ktorá paralyzovala riešenie mnohých medzinárodných problémov, je už za nami. Ľudstvo vstúpilo do éry, kde rozhodujúcim kritériom sa stala medzinárodná spolupráca a zlaďovanie medzinárodných záujmov.

    Svet pochopil, že veľa dôležitých problémov stojí mimo kompetencie akokoľvek mocných národných vlád. Súčasný trend v medzinárodných vzťahoch, ktorý sa začal v osemdesiatych rokoch, pripravil nové možnosti pre medzinárodnú spoluprácu. Hlavné trendy, ktorými by sa mala Organizácia Spojedných národov v blízkej budúcnosti zaoberať, sú predovšetkým konsolidácia mieru, všeobecný a udržateľný rozvoj, demokratizácia, trhové hospodárstvo a globálny environmentalizmus.

    Vo svetle týchto skutočností je činnosť Organizácie Spojených národov nielen nezastupiteľná, no vzrastá potreba jej posilnenia. Žiada sa efektívnejšie napĺňať jej úlohy a funkcie, ktoré boli obsiahnuté v Charte Organizácie Spojených národov. V súčasnosti len ťažko nájsť oblasť, ktorej by sa nedotkol jej duch. Pri riešení globálnych, či už bezpečnostných, ekonomických, sociálnych problémov, problémov životného prostredia, ale aj lokálnych problémov našej planéty je spolupráca svetového spoločenstva nevyhnutná.

    Aj preto je celkom prirodzené, že hneď po svojom vzniku Slovenská republika požiadala o členstvo v Organizácii Spojených národov.

    19. január 1993 - deň prijatia Slovenska za plnoprávneho člena svetového spoločenstva národov - bude nepochybne patriť k významným dátumom v dejinách nášho národa. Zapojenie Slovenska do multilaterálneho medzinárodného života je vyjadrením našej snahy aktívne sa podieľať na realizácii integračných procesov v rámci medzinárodného spoločenstva.

    Napokon, nie je to po prvýkrát, čo sme sa prihlásili k cieľom a zásadám Spojených národov. Už viac ako pred piatimi desaťročiami, 1. septembra 1944, Slovenská národná rada vyhlásila, že slovenský národ sa pripája k spojeneckým národom, ktoré svojím bojom a obeťami zabezpečujú slobodný a demokratický život národom celého sveta. Bývalé Československo bolo jedným z pôvodných 51 členských krajín, ktoré v roku 1945 podpísali Chartu Organizácie Spojených národov. Slovensko tak stálo pri kolíske Organizácie Spojených národov. Reprezentant slovenského národa, Dr. Štefan Osuský, významný diplomat a politik, bol jedným zo spoluzakladateľov Spoločnosti národov, predchodkyne dnešnej Organizácie Spojených národov. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť meno ďalšieho významného predstaviteľa slovenského národa, Dr. Jána Papánka. Ten stál pri samom zrode OSN a v roku 1945 bol členom výboru, ktorý formuloval jej dodnes platnú Chartu. Dr. Papánek sa osobne zúčastnil na utvorení Organizácie Spojených národov a bol prvým stálym predstaviteľom Československa v OSN. Bez ohľadu na politickú orientáciu týchto osobností tak slovenský národ zanechal v základoch OSN výraznú stopu, ku ktorej sa môže neustále vracať.

    Za viac ako dva roky svojho členstva v Organizácii Spojených národov sa Slovenská republika naplno včlenila do jej systému. Po svojom vstupe prevzala po bývalom Česko-Slovensku členstvo vo viacerých orgánoch Organizácie Spojených národov. Hneď na 48. Valnom zhromaždení OSN, kde sa Slovenská republika prvýkrát zúčastnila ako samostatný štát, bol náš veľvyslanec pri OSN v New Yorku zvolený za predsedu 3. sociálneho, humanitného a kultúrneho výboru, ktorý je jedným zo šiestich hlavných výborov Valného zhromaždenia. Okrem iného sa tým Slovenská republika pričinila o vytvorenie postu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Do jedného roka sa Slovenská republika stala členom všetkých relevantných organizácií systému OSN. Je členom takých svetových renomovaných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Svetová organizácia obchodu, Svetová zdravotnícka organizácia, Medzinárodná organizácia práce a ďalšie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, prosím, aby som aspoň naznačil problémy, ktorými sa v súčasnosti Organizácia Spojených národov zaoberá, a prístup Slovenskej republiky k nim.

    Už úvodné slová Charty OSN hovoria, že prvotnou snahou Spojených národov je zachovávať mier a bezpečnosť vo svete.

    V práci OSN je preventívna diplomacia základným prístupom pri riešení sporov. Nové rozmery jej aplikácie predznačil "Program za mier" - správa generálneho tajomníka OSN Butrusa Butrusa-Ghálího pre členov organizácie k napĺňaniu jedného z jej hlavných cieľov. V tejto súvislosti sú v súčasnosti najdôležitejším nástrojom mierové operácie. V roku 1988 boli mierové operácie OSN dokonca ocenené Nobelovou cenou za mier.

    K štátom, ktoré sa iniciatívne zapájajú do mierových operácií OSN, patrí aj Slovenská republika. 606 príslušníkov Armády Slovenskej republiky pôsobí v rámci mierovej operácie UNPROFOR na území Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Vojenských pozorovateľov má v súčasnosti Slovensko v mierovej misii UNAVEM v Angole. V uplynulom období sme sa zúčastnili na misiách v Libérii a Ugande. Participácia Slovenskej republiky na mierových operáciách sa v rámci OSN hodnotí veľmi pozitívne a Slovensko týmito aktivitami získalo značný politický kredit. V novembri 1994 udelila OSN nášmu ženijnému práporu v UNPROFOR "Čestné uznanie". Slovenský prápor bol takto ocenený ako prvý z práporov pôsobiacich na území bývalej Juhoslávie.

    Do medzinárodného povedomia, vytvárajúceho tiež zahraničnopolitický kredit, sa Slovenská republika dostáva aj tým, že zabezpečuje preškoľovací výcvik mierových síl OSN z cudzích armád vo výcvikových priestoroch Armády Slovenskej republiky.

    Na pôde OSN sa však objavujú aj názory na prehodnotenie procesu vzniku a organizovania mierových operácií z dôvodov ich lepšej operatívnosti, efektívnosti a nevyhnutnosti širokospektrálneho zamerania aj s ohľadom na humanitnú pomoc, pomoc pri obnove krajiny, obnove politického systému a podobne. Slovenská republika najmä svojimi skúsenosťami môže plodne prispieť k tvorbe novej koncepcie mierových operácií.

    Čoraz väčší dôraz sa na pôde OSN pripisuje problematike globálne ponímaného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. V tejto súvislosti "Program pre rozvoj" - správa generálneho tajomníka k hospodárstvu a rozvoju, navrhuje určité riešenia. V rámci navrhovaných zmien je však nevyhnutná reforma a posilnenie funkcie Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Slovenská republika aj ako krajina s transformujúcou sa ekonomikou má čo povedať medzinárodnému spoločenstvu i v tejto oblasti. Veď naše skúsenosti z poľnohospodárstva, vedy a výskumu a v neposlednom rade aj priemyslu sú pozitívne hodnotené vo viacerých krajinách sveta. Hlavným trendom rozvoja môže tak Slovensko nezanedbateľne prispieť aj z globálneho aspektu. Slovenská republika v tomto smere aktívne vystupuje napríklad v Organizácii OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO), v Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), kde zastáva funkciu člena Riadiacej rady, v Organizácii OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), v rámci ktorej sa okrem iného podarilo presadiť zaradenie troch slovenských lokalít Spišský hrad, Vlkolinec a Banskú Štiavnicu do zoznamu medzinárodného kultúrneho dedičstva.

    Významným úspechom slovenskej diplomacie a uznaním nášho postavenia v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu je zvolenie zástupcu Slovenskej republiky do Rady guvernérov tejto organizácie. Organizácie, ktorá napomáhaním rozvoju mierového využívania jadrovej energie a snahou o zabránenie zneužitia tohto progresívneho energetického zdroja spája v sebe úlohy rozvoja a zachovania jadrovej bezpečnosti zároveň. A práve v oblasti jadrovej bezpečnosti prezentovala nedávno Slovenská republika svoj zásadný postoj. Na 5. hodnotiacej konferencii k Zmluve o nešírení jadrových zbraní jednoznačne podporila bezpodmienečné predĺženie Zmluvy na neobmedzené časové obdobie.

    Vzhľadom na to, že Slovenská republika má záujem sa aj naďalej aktívne podieľať na práci Organizácie Spojených národov, predložila ako súčasť svojho iniciatívneho prístupu návrh na kandidatúru reprezentanta Slovenskej republiky na post predsedu 52. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v roku 1997.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    novým fenoménom súčasnosti, ktorý súvisí s hospodárskou pomocou, je na pôde OSN preventívna diplomacia v hospodárskej oblasti, teda vytvorenie multilaterálneho hospodárskeho mechanizmu na predchádzanie kritickým hospodárskym problémom, ktoré môžu v súčasnom svete viac ohrozovať mier a bezpečnosť ako akty agresie. Sme toho názoru, že uplatňovanie takéhoto prístupu len zvýši prestíž medzinárodnej spolupráce v rámci OSN.

    Aktuálne tendencie v Organizácii Spojených národov naznačuje aj vytvorenie postu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, zriadenie Medzinárodného tribunálu pre trestné činy v bývalej Juhoslávii a Medzinárodného tribunálu pre stíhanie osôb zodpovedných za porušovanie medzinárodného humanitného práva v Rwande počas roku 1994.

    Organizácia Spojených národov sa v tomto období nachádza na historickej križovatke. Jej potrebná reforma nachádza v koncentrovanej podobe odraz v úsiliach o rozšírenie Bezpečnostnej rady a zmenu procedurálnych pravidiel jej rokovania.

    Návrhy na zmenu vychádzajú z požiadavky rovnoprávneho regionálneho zastúpenia, ale nazanedbateľná je aj požiadavka na schopnosť stálych členov plniť si záväzky vyplývajúce zo stáleho členstva v Bezpečnostnej rade. Ide predovšetkým o pomerne vysoké platby do rozpočtov, poskytovanie globálnej finančnej a technickej pomoci, schopnosť prijať na seba povinnosti akútneho riešenia globálnych problémov a podobne a požiadavka na operatívnosť a efektívnosť práce rozšírenej Bezpečnostnej rady.

    Kandidátmi na rozšírenie počtu stálych členov Bezpečnostnej rady sú Japonsko a Nemecko, ale existuje aj veľký tlak na rozšírenie o zástupcov regiónov Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Prezentujú sa aj snahy o posilnenie proporcionálnosti regionálneho zastúpenia medzi nestálymi členmi Bezpečnostnej rady.

    Nemecko a Japonsko ako dvaja najväčší prispievatelia do rozpočtu OSN zdôrazňujú pripravenosť prevziať na seba zodpovednosť stálych členov Bezpečnostnej rady. Organizácia bude musieť v tomto prípade prekročiť svoj Rubikon, ktorého "brehy" boli vytýčené ešte víťazmi 2. svetovej vojny.

    Slovenská republika podporuje rozšírenie počtu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Kladie však dôraz na ich zodpovednosť a schopnosť plniť si záväzky vyplývajúce z tohto členstva, vrátane ekonomických. Pri rozširovaní počtu nestálych miest v Bezpečnostnej rade by sa, s ohľadom na efektívnosť jej práce, malo uvažovať síce o proporcionálnom, ale racionálnom zastúpení jednotlivých regiónov sveta.

    Zreteľnou tendenciou pri súčasných úvahách o reforme Bezpečnostnej rady je snaha o zmenu spôsobu hlasovania formou zrušenia práva veta jej stálych členov. Zrušenie práva veta sa presadzuje s cieľom demokratizácie metód práce OSN. Slovenská republika je toho názoru, že aj keď zrušenie práva veta zodpovedá demokratizácii pri rozhodovaní v Bezpečnostnej rade, je potrebné brať do úvahy geopolitickú realitu a fakt, že k tomuto špecifickému nástroju ovplyvňovania postojov Organizácie Spojených národov sa musia v prvom rade vyjadriť stáli členovia Bezpečnostnej rady, bez súhlasu ktorých môže byť ohrozená sama existencia organizácie.

    Reforma OSN je úzko spätá s problémom financovania jej činnosti. OSN sa nachádza vo finančnej kríze, ktorá je spôsobená hlavne oneskorenými platbami členských krajín. V snahe o reformu v tejto oblasti sa prehodnocuje, okrem iného, aj otázka výšky príspevkov členských krajín do pravidelného rozpočtu a do rozpočtu na mierové operácie. Uvažuje sa s koncepciou vychádzajúcou zo stanovenia príspevkov podľa tzv. "schopnosti platiť". Takýto prístup k príspevkovým povinnostiam by Slovenská republika uvítala.

    Organizácia Spojených národov sa v súčasnom období vo veľkej miere angažuje aj v rozsiahlych kolektívnych analýzach v ekonomickej a sociálnej sfére. Organizuje viacero medzinárodných konferencií venovaných problémom, ktoré presahujú hranice krajín a predurčujú budúcnosť a osud celého ľudstva.

    V tomto duchu treba chápať Konferenciu o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro v roku 1992. V rovnakom duchu iniciovala OSN minulý rok v septembri zvolanie konferencie do Káhiry, ktorej cieľom bolo analyzovať populačné problémy a demografickú budúcnosť planéty. Len nedávno sa v Paríži konala Svetová konferencia o boji proti AIDS a vlani v novembri v Neapoli vypracovali členské krajiny OSN Globálny akčný plán boja proti organizovanej cezhraničnej zločinnosti.

    Predovšetkým však v marci tohto roku malo pri príležitosti Svetového summitu o sociálnom rozvoji medzinárodné spoločenstvo po prvýkrát v histórii príležitosť načrtnúť široký rámec nového sociálneho poriadku v medzinárodnom meradle, ktorý má umožniť zmiernenie chudoby, rozšírenie produktívnej zamestnanosti a posilnenie sociálnej integrácie. S podobným cieľom sa v septembri v Pekingu uskutoční 4. svetová konferencia o ženách.

    Slovenská republika intenzívne sleduje toto dianie na medzinárodnej scéne a aktívne sa zúčastňuje na medzinárodných stretnutiach ku globálnym problémom dnešného sveta. Osud Slovenska a všetkých ľudí našej planéty nás nenecháva ľahostajnými.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Organizácia Spojených národov a jednotlivé členské štáty osobitne pripravili a realizujú v spojitosti s 50. výročím OSN široko koncipované oslavy vo všetkých členských krajinách. Dôležitou súčasťou zabezpečenia osláv je vytvorenie národných prípravných výborov s cieľom koordinovať jednotlivé aktivity. V Slovenskej republike túto úlohu plní Slovenský výbor na zabezpečenie osláv 50. výročia vzniku OSN a prípravná komisia, zložená zo zástupcov zainteresovaných rezortov a inštitúcií.

    K 50. výročiu OSN bude v Slovenskej republike napríklad vydaná príležitostná známka, budú mu venované symfonické koncerty, veľká konferencia "OSN a Slovensko", kde ako jeden z prednášajúcich vystúpi pán Vladimír Petrovsky, námestník generálneho tajomníka OSN a generálny riaditeľ Úradovne OSN v Ženeve. Pripravuje sa niekoľko významných seminárov, viacero knižných publikácií, výstavy, propagácia v televízii, v rozhlase a podobne.

    Napokon aj toto moje vystúpenie je jednou zo súčastí tohto programu. Verím, že oslavy vzniku OSN na území Slovenskej republiky budú dôstojným príspevkom Slovenska k pripomenutiu si tohto významného výročia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    akokoľvek analyzujeme klady a zápory Organizácie Spojených národov a agentúr jej systému, dospievame vždy k záveru, že takéto usporiadanie sveta je pravdepodobne nevyhnutné. Systém OSN ako aj regionálne organizácie zabezpečujú v súčasnosti prepojenie medzi starým a novým svetovým poriadkom. Na jednej strane sa správajú ako konzervatívne sily namierené proti radikálnym zmenám a potvrdzujúce status quo, na druhej strane odrážajú potrebu spolupráce pri riešení spoločných problémov ľudstva. Keďže rozsah globálnych problémov sa zväčšuje, je zrejmá aj potreba ich globálneho riešenia. Vzhľadom na to, že spolupráca závisí od vôle zainteresovaných strán a vôľu tvarujú ich potreby, zdá sa, že vzrastajúca úloha medzinárodných organizácií systému OSN je vývinovou nevyhnutnosťou.

    Ľudstvo si vytvorilo systém multilaterálnej spolupráce ako nástroj na prežitie, ako nástroj, ktorý umožňuje zlaďovať záujmy jednotlivých štátov s celkovým záujmom svetového spoločenstva. Aj Organizácia Spojených národov je demonštráciou miery ľudského dôvtipu a prispôsobivosti. Nemožno však tvrdiť, že práve OSN je zenitom globálnej medzinárodnej spolupráce. Ak sa v budúcnosti ľudská spoločnosť dopracuje k lepšiemu nástroju poskytujúcemu perspektívy prežitia, bude jeho akceptácia len samozrejmosťou. Zatiaľ treba vychádzať zo známej zásady, že každá - aj tá najlepšia - je optimalizovateľná. Optimalizácia OSN je dnes jednou z jej najvýznamnejších úloh.

    Slovenskej republike sa prácou v rámci systému Organizácie Spojených národov otvára nezanedbateľná možnosť prispievať k riadeniu celosvetového diania a ako malý štát má tak jedinečnú príležitosť zúčastňovať sa na vytváraní svojich perspektív, ako aj perspektív celého ľudstva.

    Ako fórum na diskusiu a varovanie, ako nástroj spolupráce a rozhodovania a ako inštitúcia na realizáciu multilaterálnej akcie môže v súčasnosti OSN významne pomôcť k dosiahnutiu pre svet takého potrebného globálneho konsenzu. 50. výročie je veľkou príležitosťou na výzvu všetkým členským krajinám, všetkým ľuďom tejto planéty, aby ocenili a upevnili úspechy minulosti, aby s výhľadom na ciele budúcnosti riešili problémy súčasnosti a prostriedkami súčasnosti vytvorili a realizovali predstavu spojených národov budúcnosti.

    V newyorskom sídle Organizácie Spojených národov sa tretí utorok v septembri začne 50. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, na ktorom sa v koncentrovanej podobe a v medzinárodnom kontexte premietnu všetky aktuálne problémy, nádeje a túžby dnešného sveta.

    Pri ich riešení chce, a som presvedčený, že aj bude, Slovenská republika hrať svoju dôstojnú úlohu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme pristúpili k rokovaniu, k prvému bodu programu. Pán minister by predniesol návrh a potom by pani spravodajkyňa predniesla správu a urobili by sme obedňajšiu prestávku. Rozprava by bola poobede.

    P r v ý m bodom programu je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

    Máte ho ako tlač 151 a správu výborov ako tlač 151a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážení páni, vážené dámy,

    v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín. Slovenská republika podpísala dohovor 1. februára 1995.

    Dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení stručne zameral na vývoj, ktorý viedol k prijatiu dohovoru, na obsah tohto dokumentu ako aj na dôsledky, ktoré z neho vyplývajú pre Slovenskú republiku.

    Rada Európy sa niekoľko desaťročí zaoberala problematikou ochrany národnostných menšín. Neexistovala však politická vôľa prijať právne záväzný dokument k tejto otázke. Na pozadí etnického konfliktu v bývalej Juhoslávii ako aj v súvislosti s podstatným rozšírením členov Rady Európy o krajiny, na území ktorých žijú početné národnostné menšiny, summit Rady Európy v októbri roku 1993 určil ako prioritu svojej činnosti kodifikáciu menšinovej otázky. Bolo rozhodnuté vypracovať dva právne dokumenty: Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ktorý máme pred sebou, a Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach v kultúrnej oblasti s osobitným zreteľom na osoby patriace k národnostným menšinám.

    Podobne ako kultúra, aj situácia národnostných menšín v Európe je veľmi rozmanitá. To determinuje aj rôzne názory a prístupy európskych krajín k otázke ochrany národnostných menšín. Výsledkom zložitých rokovaní expertov je text dokumentu, ktorý odráža súčasnú politickú realitu v Európe. Dokument je úmyselne formulovaný voľnejšie, s cieľom dať štátom možnosť zobrať do úvahy svoju špecifickú a konkrétnu situáciu. Rámcový dohovor je dôsledne vyvážený. Nehovorí len o právach, ale aj o povinnostiach osôb patriacich k menšinám. Na jednej strane sa má chrániť identita menšín, ale súčasne je potrebné, aby štát vytváral také podmienky, ktoré umožnia plnohodnotnú integráciu menšiny do spoločnosti a štátu, na území ktorého žijú.

    Rámcový dohovor definitívne vyriešil spor medzi koncepciou individuálnych práv a koncepciou kolektívnych práv, a to tak, že kolektívne práva neboli prijaté. Naopak, dohovor kladie dôraz na ochranu osôb, ktoré patria k menšinám.

    Toto sú len niektoré z charakteristických čŕt dokumentu, ktoré viedli k tomu, že dohovor dostal širokú podporu celej Európy a k dnešnému dňu ho už podpísalo 27 štátov. Chcem len dodať, že ho môžu podpísať aj ďalšie štáty, vrátane tých, ktoré nie sú členmi Rady Európy. Je to v tomto zmysle otvorený dokument.

    Dohovor sa okamžite po jeho prijatí na pôde Rady Európy stáva kľúčovým referenčným dokumentom v oblasti ochrany menšín. Tu by som chcel pripomenúť, že napríklad hodnotiaca schôdza Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa konala v decembri minulého roku v Budapešti, vysoko vyzdvihla prijatie dohovoru, ako aj fakt, že záverečný dokument Konferencie o Pakte stability v Európe z Paríža priamo odkazuje na Rámcový dohovor. Navyše, čo má pre Slovenskú republiku osobitný význam, je fakt, že Rámcový dohovor je fundamentálnou súčasťou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná v Paríži 19. marca tohto roku. Je to prvý dokument o ochrane národnostných menšín, na tvorbe ktorého sa Slovenská republika mohla aktívne podieľať. V tejto súvislosti s uspokojením konštatujem, že naše stanoviská k riešeniu menšinovej otázky Európa chápala a akceptovala. Mám na mysli najmä dôraz na rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosti, dôraz na výlučnosť koncepcie individuálnych práv, potrebu vyučovania v úradnom jazyku a podobne. Na druhej strane sme nemali problém stotožniť sa s názormi tých delegácií, ktoré sa do textu presadili.

    Objavili sa otázky, či je Rámcový dohovor minimum či maximum toho, čo je možné poskytnúť národnostným menšinám. Nazdávam sa, že to nie je správne položená otázka. Rámcový dohovor predstavuje súčasný európsky štandard v danej oblasti, teda vyváženú sústavu práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám, na ktorej sa členovia Rady Európy boli schopní v istej fáze zhodnúť, ktorú rešpektujú a hodlajú dodržiavať. Komplexnosť a špecifickosť menšinovej problematiky v celej Európe je známa. Rovnako je známe, že práve tento faktor predstavuje hlavnú komplikáciu pri jej riešení.

    Ukázalo sa, že neexistuje jediný univerzálny, no pritom korektný a spravodlivý model jej riešenia. Takých modelov je viac. V kontexte Rámcového dohovoru a v plnom súlade s ním má každá krajina možnosť riešiť túto zložitú problematiku nielen na úrovni súčasného európskeho štandardu, ale aj so zreteľom na svoje špecifické podmienky, vrátane vlastného zákonodarstva a vlastného právneho systému. Iný prístup by bol kontraproduktívny a mohol by vyvolať zrejme politickú destabilizáciu, opierajúcu sa o možnosť nekonečného stupňovania požiadaviek zo strany menšín žijúcich v jednotlivých európskych krajinách na úkor celistvosti, integrity a funkčnosti štátu. Reťazové reakcie tohto typu sú v protiklade so súčasnou dominujúcou snahou udržať politickú stabilitu v Európe.

    Na druhej strane Rámcový dohovor nie je posledným slovom v danej oblasti. Na princípy, ktoré sú zakotvené v rámcovom dohovore, priamo nadväzuje pripravovaný Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach v kultúrnej oblasti s osobitným zreteľom na práva osôb patriacich k národnostným menšinám. Tento pripravovaný dokument plne rešpektuje princíp individuálnych práv a súčasne konkretizuje tieto práva v kultúrnej oblasti, teda v oblasti, na ktorú sa osoby patriace k národnostným menšinám odvolávajú v zmysle zachovania vlastnej kultúrnej a etnickej identity. Chcel by som dodať, že Slovenská republika plne podporí podpis aj tohto dohovoru, keď sa dostane do záverečnej fázy.

    Účelom Rámcového dohovoru je špecifikovať právne princípy, ktoré sa štáty zaväzujú rešpektovať s cieľom zabezpečiť ochranu menšín. Dohovor obsahuje väčšinou ustanovenia programového charakteru, stanovujúce cieľ, ktorý majú štáty sledovať. Nenariaďuje teda štátom, ako a do akej miery majú tieto princípy uplatňovať vo svojej národnostnej politike. Záleží predovšetkým na možnostiach a vôli danej krajiny. Príklad Slovenska dokazuje, že ak je politická vôľa zo strany štátu, je možné na báze garantovania individuálnych práv vytvoriť vhodné podmienky na ochranu národnostných menšín.

    Rámcový dohovor, podobne ako aj iné prijaté medzinárodné dokumenty, napríklad Deklarácia OSN o právach osôb patriacich k menšinám, Kodaňský dokument KBS o ľudskej dimenzii a podobne, rozumie pod pojmom "ochrana menšín" zabezpečenie ochrany identity, teda jazyka, kultúry, náboženstva, etnicity, ale aj právnej a faktickej rovnosti medzi menšinovým a väčšinovým obyvateľstvom. Cieľom ochrany menšiny teda nie je separovať ju od väčšinového obyvateľstva. Práve naopak, chrániac identitu osôb patriacich k menšine, má štát súčasne vytvárať také podmienky, aby tieto osoby mohli byť plnohodnotnými občanmi, plnohodnotne integrovanými občanmi spoločnosti a štátu, na území ktorého žijú. V tomto duchu dohovor chápe ako samozrejmosť, že národnostné menšiny sa vyučujú najmä v úradnom jazyku. Pochopiteľne, že osoby patriace k menšinám majú právo učiť sa svoj jazyk, ako aj učiť sa v ňom. Ako sa uvádza vo výkladovej správe k dohovoru, dvojjazyčné vyučovanie môže byť jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa.

    Vážené dámy a páni, z porovnania textu Rámcového dohovoru nielen s našou legislatívou, ale, a to najmä, s faktickým postavením menšín na Slovensku jasne vyplýva, že na našom území majú menšiny vytvorené priaznivé podmienky na svoj rozvoj. Zatiaľ čo pre niektoré štáty v Európe je dohovor programom, my sme už tento program naplnili.

    Dovoľte mi, aby som s prihliadnutím na uvedené, ale najmä na to, že dohovor plne zodpovedá našim predstavám o riešení menšinovej otázky, požiadal v mene vlády o vyslovenie súhlasu s predkladaným dohovorom. Súčasne navrhujem, aby sa Národná rada vo svojom uznesení zaviazala pri zabezpečovaní ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám vychádzať z Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

    Celkom na záver je mojou povinnosťou vás ešte informovať, že dokumenty takéhoto typu môžu národné rady a parlamenty prijať s určitými výhradami. V tomto prípade je možné, teoreticky možné, daný dokument prijímať s výhradami všeobecného charakteru. V mene vlády Slovenskej republiky však odporúčam prijať tento Rámcový dohovor bez výhrad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Melániu Kollárikovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

    dovoľte, aby som vám ako spoločná spravodajkyňa podala spoločnú správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšn.

    Rámcový dohovor je prvým právne záväzným dokumentom venovaným problematike ochrany národnostných menšín. Naplnenie princípov obsiahnutých v Rámcovom dohovore sa bude realizovať prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva a príslušnej vládnej politiky daného štátu, ktorý dokument prijme. Rámcový dohovor neuznáva kolektívne práva osôb patriacich k národnostným menšinám. Uznáva len práva individuálne.

    Tvorcovia Rámcového dohovoru čerpali z týchto základných zdrojov: z Kodaňského dokumentu KBSE, ktorý bol prijatý 29. júna 1990, z deklarácie Organizácie Spojených národov, ktorá bola prijatá 28. decembra 1992, a z Európskeho dohovoru o ľudských právach. Cieľom Rámcového dohovoru je ochrana národnostných menšín a práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Táto ochrana sa má zabezpečovať v rámci právneho štátu, rešpektujúc územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť. Rámcový dohovor je v súlade so zásadami národnostnej politiky Slovenskej republiky a s vnútroštátnym právnym poriadkom Slovenskej republiky. K dnešnému dňu podpísalo Rámcový dohovor 27 členských štátov Rady Európy. Naša republika sa podieľala na podpísaní medzi prvými štátmi, a to 1. februára 1995. Ratifikačnú listinu odovzdali zatiaľ dva štáty, a to Rumunsko 11. mája 1995 a asi pred troma týždňami Španielsko.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 348 zo dňa 29. mája 1995 na prerokovanie do 16. júna 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a zahraničný výbor prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vysloviť s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín súhlas.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej odporúča ratifikovať Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín v časovom predstihu pred ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a taktiež požiadať uznesením vládu Slovenskej republiky o vypracovanie a predloženie koncepcie vstupu Slovenskej republiky do kontrolného mechanizmu uplatňovania Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na svojom zasadnutí dňa 14. júna 1995 po prerokovaní návrhu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s uznesením súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

  • Ďakujem pani poslankyni Kollárikovej za podanie správy.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, je 12 hodín, urobíme si prestávku. O jednej vás pozývam na otvorenie malej výstavky pri príležitosti 50. výročia OSN. Prosím, keby sme sa o 14.00 hodine stretli včas, pretože k tomuto bodu bude hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám procedurálny návrh. Nazdávam sa, že je veľmi dobré, že sme sa uzniesli na tom, aby schôdza bola v priamom prenose Slovenskej televízie. Na druhej strane sme sa však dostali do situácie, keď do istej miery diskriminujeme ostatnú časť novinárskej obce, a preto dávam návrh, aby sme aspoň na tejto schôdzi zrušili zákaz fotografovania. Je to návrh.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, oznamujem, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som upozornil pána poslanca Šimka, že rokujeme o určitom bode a v rámci tohto bodu, ak by mali byť povedané nejaké iné návrhy alebo niečo iné, ktoré sa netýkajú tohto bodu, tak to môže urobiť iba člen vlády alebo člen Predsedníctva Národnej rady.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k prvému bodu programu našej schôdze. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky - od pána Jozefa Prokeša a od pána Bartolomeja Kunca. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,

    v tejto chvíli prerokúvame dokument, ktorého závažnosť si možno všetci ani neuvedomujeme. Je to jeden z najdôležitejších dokumentov hneď po Deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky a prijatí Ústavy Slovenskej republiky. Pokladám ho za taký závažný, že sme spolu s pani poslankyňou Belohorskou skončili o dva dni skôr svoju účasť na zasadnutí Západoeurópskej únie a vrátili sme sa, aby sme sa mohli zúčastniť na tomto rokovaní. Škoda, že nás v tomto nenasledovali aj naši dvaja opoziční kolegovia, pán poslanec Lauko a pán poslanec Kukan, ktorí zrejme pokladajú problémy Baltu za dôležitejšie než etablovanie Slovenskej republiky v rámci istej štruktúry a riešenie našich domácich záležitostí, ktoré práve tento dokument jasne deklaruje. Je to dokument, ktorý jasne spája náš rozvoj, rozvoj Slovenskej republiky, s určitými základnými trendmi, názormi a predovšetkým, dalo by sa povedať, myšlienkovými prúdmi v demokratickej Európe.

    Myslím si, že dokument, ktorý dnes máme pred sebou predložený, jasne - ak ho schválime, a dovolím si vás požiadať všetkých, aby ste pozitívne hlasovali za tento návrh - deklaruje, že Slovenská republika rešpektuje práva národnostných menšín, jej príslušníkov, berie ich do svojej ochrany, ale na druhej strane, tak ako to hovorí tento dokument, bude si chrániť aj svoju identitu. Pokladám tento dokument, a hovorím teraz za všetkých poslancov Slovenskej národnej strany, za nesmierne vyvážený, za dokument, ktorý garantuje vysokú úroveň práv príslušníkov národnostných menšín, ale súčasne si všíma aj druhú stranu tejto mince, otázky stability štátu, v ktorom tieto menšiny žijú.

    Dámy a páni, vzhľadom na skúsenosti západnej Európy dovolím si však navrhnúť, aby sme akceptovali tento dokument s jednou všeobecnou výhradou, napriek tomu, že pán minister nás vyzval, aby sme ho akceptovali bez výhrady. A táto výhrada by znela, že budeme tento dokument a z neho odvodené právne predpisy vždy vzťahovať na občanov Slovenskej republiky. Nechcem to deklarovať takým spôsobom ako v Nemeckej republike, že sa to nevzťahuje na cudzincov. Slovenská republika musí brať predovšetkým do ochrany svojich štátnych občanov, pretože by sa nám v budúcnosti, keď budeme členmi Európskej únie a keď bude voľný pohyb pracovných síl, mohlo stať, že budeme zaplavení niekým iným. Z tohto dôvodu a aj v súvislosti s našimi vnútroštátnymi predpismi a zákonmi si vám dovoľujem odporučiť, aby sme súhlasili s ratifikáciou predloženého dokumentu s uvedenou výhradou.

    Dámy a páni, dovolím si vás nielen vyzvať, ale aj poprosiť, aby ste všetci podporili prijatie tohto dokumentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán Bartolomej Kunc. Medzitým som dostal ešte prihlášky od pána Csákyho, Figeľa, Fogaša. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predseda, chcel by som pánu poslancovi Prokešovi povedať, že pán poslanec Lauko za KDH a pán poslanec Kukan za DÚ sú riadne vyslaní Národnou radou Slovenskej republiky do Paríža. Ostatní poslanci odtiaľ odišli bez toho, aby udali dôvod. Pán poslanec Lauko nám o tom telefonoval. Prosil by som preto pána poslanca Prokeša, aby nedával ich ďalšiemu pobytu v Paríži žiadny iný zmysel ako ten, že ďalej si plnia povinnosti, ktorými ich poverila Národná rada. To je prvá vec.

    Druhá poznámka - ďakujem pánu poslancovi Prokešovi, že nás vyzýva k podpore tohto dokumentu, ale my to nepotrebujeme, my túto menšinovú európsku politiku robíme od roku 1989, na rozdiel od vás, pán poslanec, a od vašej strany, čiže nemusíte nás vyzývať, my to všetko vieme dávno.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi ma mrzí, že musím zareagovať na vystúpenie pána Mikloška. Ak by sa pohyboval v európskych štruktúrach tak, ako mám možnosť pohybovať sa ja, ale aj poslanci, ktorí sú z opozičných strán, tak by vedel napríklad, že konkrétne teraz na zasadnutí Západoeurópskej únie sa prvý deň nezúčastnili poslanci maďarského parlamentu, pretože pokladali za dôležitejšie to, čo sa dialo u nich v parlamente, a takisto napríklad poslanci českého parlamentu včera ráno opustili rokovania, pretože takisto pokladali za dôležitejšie to, čo sa deje u nich doma v parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ak dovolíte, cítim aj ja potrebu niečo k tomu dodať, nakoľko som vedúcou delegácie v Západoeurópskej únii. Ja som po porade navrhla, aby slovenská delegácia toto rokovanie opustila, pretože si myslím, že ako poslanci sme boli zvolení do tohto parlamentu a naša účasť v Západoeurópskej únii ako asociovaného člena je bez práva hlasovania. Prvé dva dni boli rokovania, ktoré sa čiastočne týkali aj našej budúcnosti, bolo rokovanie o budúcej bezpečnostnej architektúre v Európe, boli rokovania o Maastrichtskej zmluve II. Ďalšie dva dni sa nás ten program o Baltiku a Ukrajine až tak netýkal. To po prvé. Vystúpenie nemal nikto. To je po druhé. A po tretie, znova opakujem, nemáme právo hlasovať. Všade, všetky delegácie, či ide o Anglicko, Francúzsko, ktorýkoľvek štát, ak má rokovanie vlastného parlamentu, odchádzajú domov, dokonca aj tí, ktorí predkladajú materiály. Aj takí dôležití poslanci rokovanie opúšťajú. Podobné prípady tu už povedal pán poslanec Prokeš.

    Ja som toto navrhla, ale dala som na výber poslancom, aby sa rozhodli sami. Pán Kukan to akceptoval vcelku spôsobom, ktorý je hodný poslanca, pán poslanec Lauko zase svojím spôsobom, agresívnym a vulgárnym, na to mám svedkov, vrátane ostatných, ktorí sa na rokovaní zúčastnili.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nazdávam sa, že tu asi nevzniká spor o to, či bude táto zmluva prijatá, alebo či nebude táto zmluva prijatá. Ide o zmluvu, ktorá bola pripravená európskou inštitúciou a myslím si, že tu vlastne žiaden konflikt z nej nenastane. To, čo naznačujú poslanci, ktorí sa vrátili z Paríža, asi má mať za úlohu zvýrazniť dôležitosť tejto zmluvy, a jej dôležitosť by sa mala zvýrazniť podľa nich aj účasťou týchto dvoch ďalších poslancov. Potom sa pýtam, prečo tu nesedí celá vláda. Prečo neprišla celá vláda, prečo neprišiel premiér?

  • Chcel by som povedať pani poslankyni Belohorskej, že nám vytýka, že náš poslanec neprišiel kvôli tomuto rokovaniu z Paríža, pričom ste však dali voľnosť v rozhodnutí. A kde sú vaši poslanci? Veď vaše rady sú úplne prázdne. Kde sú vaši poslanci? Veď sú tu.

  • Ďakujem. Páni poslanci, budeme pokračovať. Ešte pán poslanec Zahatlan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len by som sa chcel spýtať poslancov za KDH, či podľa ústavy hlasuje vláda.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bartolomej Kunc, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    možno vás zarazím konštatovaním, ktoré vypoviem, ale náležite ho vysvetlím. Vidím totiž veci tak, že ratifikovaním Rámcového dohovoru vykročíme v Slovenskej republike vo veci chránenia národnostných menšín, čo je jeho jediný a hlavný zmysel, v určitom zmysle do neznáma. Prečo?

    Nie preto, že by sme nevedeli, na čo sa zaväzujeme a akým spôsobom budeme prijatý záväzok plniť i uskutočňovať. To vieme veľmi dobre a máme bohaté skúsenosti i vôľu a ochotu trvale preukazovať takú mieru tolerancie i ústretovosti, ktorá vždy postačovala a aj naďalej by mala postačovať na pokojné spolujestvovanie i spolužitie slovenského národa so spolužijúcimi menšinami a etnickými skupinami. O tom presvedčivo hovorí história tohto spolužitia tak z čias súnáležitosti slovenskej krajiny do Uhorského kráľovstva, ako aj z čias jej súnáležitosti do bývalého československého štátu. Tá svedčí nielen o súžití vedľa seba, ale na územiach so zmiešanými etnikami aj o súžití medzi sebou so všetkými jeho organickými prejavmi, ako sú napríklad etnicky zmiešané manželstvá, spoločná hospodárska činnosť, spoločná kultúrna tvorba, spoločné postupy pri presadzovaní a ochrane rovnakých záujmov, vzájomnej pomoci v prípade potreby atď. atď.

    Tieto organické prejavy spolužitia boli a vďaka Bohu zatiaľ ešte aj ostávajú dominantnými príznakmi súžitia spoluobčanov Slovenskej republiky v každodennom živote všade tam, kde ich nenarušili tendenčne organizované politické šarvátky mieriace, žiaľ, na základy tohto pokojného organického súžitia. Práve zachovanie tohto súžitia aj s jeho politickými a ostatnými spoločenskými prejavmi znamená v našom štáte už toho času úplné naplnenie Rámcového dohovoru v jeho vzorovej podobe. Ale ak je to tak, prečo ten krok do neznáma?

    Odpoveď na túto rozhodujúcu otázku nie je ničím iným než inverzným popretím ustanovenia článku 20 Rámcového dohovoru, ktoré hovorí, že pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore každá osoba patriaca k národnostnej menšine bude rešpektovať vnútroštátny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám. V záujme pravdy však treba povedať, že tento prístup nie je vlastný predstaviteľom všetkých menšín a etnických skupín. Treba povedať, že nie je vlastný predstaviteľom maďarskej, teda práve tej menšiny, ktorá má svoje zastúpenie v parlamente, čo je, mimochodom, viac než stopercentné plnenie článku 15 Rámcového dohovoru. Práve preto by sa dalo logicky predpokladať, že v dôsledku účasti zástupcov tejto menšiny v celom rozpätí politického života krajiny, a teda ich aktívnej účasti aj v zastupiteľských štruktúrach na medzinárodnej úrovni, práve táto menšina naplno využíva nielen všetky zaručené občianske práva, ale aj ďalšie výhody poskytované menšinám v tomto štáte už tradične, vrátane čias totality. Žiaľ, tento logický predpoklad neplatí a plná účasť zástupcov i predstaviteľov maďarskej menšiny neprináša osoh, ktorý celá naša štátna pospolitosť v tejto súvislosti očakáva. Vynára sa preto otázka, prečo je to tak.

    Namiesto analytickej odpovede, aká by sa iste dala pripraviť, uvediem ilustračný príklad, ktorý dostatočne jasne osvetlí, prečo je v tejto veci vývin taký, aký je.

    Pred dvoma rokmi jeden z vtedajších predstaviteľov našej maďarskej menšiny, teraz aj poslanec Národnej rady, programovo vyhlásil: naším najbližším cieľom je politická, hospodárska samospráva a celková autonómia. A ďalej: My sami sa musíme vyhlásiť za národ, už nesmieme byť nálepkovaní názvom menšina. K tomu pripájam, že dobre známe zhromaždenie v januári 1994 v Komárne vo svojom vyhlásení v skutočnosti prevzalo tento program a zdôraznilo, že mu nejde o postavenie ochraňovanej menšiny, ale o vyjadrenie jej politickej subjektivity, a to ako národného spoločenstva, čo by bolo typické kolektívne právo. V našej krajine by sa tak objavil druhý národ a nevyhnutne by vznikli tendencie vyhlásiť jeho zvrchovanosť a následne vytvorenie súštátia so všetkými dôsledkami na terajší stav. Vznikla by snaha uskutočniť slovensko-maďarské štátno-politické vyrovnanie a rozbitie jestvujúceho štátu. Poznamenávam, to nie je vízia, to je hypotéza. Musím poznamenať ešte, že autor týchto myšlienok a programu vedúceho k ich uskutočneniu sa zásadne pritom odvolával na Radu Európy a jej dokumenty, hoci takéto požiadavky v nich nemali ani vtedy ani teraz čo aj najmenšiu oporu.

    Uvedený ilustračný príklad zreteľne svedčí o tom, že správanie autora myšlienok účastníkov oboch zhromaždení v Komárne i politické závery, ktoré z nich vzišli a ktorými sa riadia politickí predstavitelia i poslanci maďarskej menšiny, česť tým, o ktorých to neplatí, týmto činom sa pohybujú mimo platformy Rámcového dohovoru a jeho ustanovení. Je to tak preto, že toto správanie je v priamom rozpore s treťou časťou, článkami 20, 21 a 22 Rámcového dohovoru, o ratifikovaní ktorého sa máme v priebehu tohto rozhodovania uzniesť. Pritom nie je od veci pripomenúť, že z 32 článkov Rámcového dohovoru sa len tieto tri venujú správaniu občanov príslušníkov menšín dohovorových krajín, ktoré dohovor podpísali. V tom možno totiž vidieť aj určitú slabšiu stránku Rámcového dohovoru najmä vo svetle správania, ktoré som uvedeným ilustračným príkladom charakterizoval.

    Toto je odpoveď na otázku v úvode i odôvodnenie môjho názoru, že ratifikácia Rámcového dohovoru je pre Slovenskú republiku v tejto chvíli v určitom zmysle krokom do neznáma. To neznámo, o ktoré ide, vyvoláva skutočnosť, že nevieme, ako sa budú správať predstavitelia a politici našej maďarskej menšiny. Nemám na mysli celú menšinu, pretože jej mnohí príslušníci považujú Slovenskú republiku za svoju vlasť a chcú byť jej lojálnymi občanmi. Nakoľko však celkovú klímu spolunažívania a jej vývin rozhodujúcim spôsobom utvárajú a ovplyvňujú práve predstavitelia a politici menšín, nie je ich terajšie i budúce správanie z hľadiska plného a bezchybného plnenia Rámcového dohovoru neutrálne. Naopak, musí byť určité a navyše zodpovedajúce už spomenutým článkom 20, 21 a 22 Rámcového dohovoru. Ak nebude také, potom to nebezpečné neznámo sa nevyhnutne utvorí a plnenie Rámcového dohovoru sa zákonite sproblematizuje.

    Čo platí z tohto hľadiska, panie a páni, v tejto chvíli? Žiaľ, nič nesvedčí o tom, že nositelia charakterizovaných preexponovaných neprimeraných ašpirácií v radoch predstaviteľov a politikov našej maďarskej menšiny čo by len modifikovali svoje myslenie a upustili od naznačených programových zámerov. Ich prejavy i vystupovanie, tak doma, ako aj v zahraničí, to jednoznačne potvrdzujú až do týchto chvíľ. Ich vyjadrenia o Rámcovom dohovore a tobôž o medzištátnej Zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou si sám odôvodnene interpretujem tak, že sú rozhodnutí oba tieto medzinárodné dokumenty využiť na svoje ciele. A to nie je cesta, ktorá potvrdí etickú i politickú hodnotu Rámcového dohovoru. Tu už totiž nepôjde o spor v politike vlády Slovenskej republiky, ale o spor so všeobecne prijatými zásadami a normami politiky medzinárodnej.

    Preto, panie a páni, by som rád počul, čo súdia a ako hľadia na tieto veci naši kolegovia poslanci za politické strany maďarskej menšiny a ďalší politickí činitelia. Oni totiž jediní môžu rozptýliť obavu, ktorú som vyslovil, to neznámo je v ich moci.

    Ratifikáciu Rámcového dohovoru podporujem, lebo skutočne je cestou k cieľom, ktoré si vytyčuje vo svojej preambule a plne potvrdzuje správnosť menšinovej politiky a jej praxe na Slovensku. Ale urobil by som to s ľahším srdcom, keby som nemusel rátať s tým neznámom, ktoré som v tomto svojom vystúpení sčasti reálne a sčasti hypoteticky ilustroval.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, nerekriminujem, ani neobviňujem, iba upozorňujem a volám po zdravom rozume.

    Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Csáky. Ešte predtým pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Kunc hovoril o tom, že tento dohovor je krokom do neznáma, ale zároveň tento krok do neznáma vlastne schvaľuje aj on a povedal, že bude zaň hlasovať. Tak tu vidím nejaký rozpor, ale to je asi moja záležitosť.

    Ale chcel by som reagovať na niektoré veci. On hovorí, že nikoho neobviňuje. On tu obviňoval politických predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku. Pán poslanec, chcel by som vás upozorniť na to, že tvrdenie, ktoré ste hovorili, neobstojí, lebo vyše 90 % občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike volilo práve týchto politických predstaviteľov.

    Čo sa týka vášho názoru, že maďarské politické strany by mali modifikovať svoje myslenie, ja vás upozorňujem len na to, že práve maďarské politické strany, ale aj slovenská opozícia sú zaradené do západoeurópskych štruktúr, majú v nich svoje miesto. Vládna koalícia nie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Szigeti - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kunc, chcel by som vás ubezpečiť, že nielen niektorí občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku, ale všetkých 600 tisíc maďarských občanov pokladá za svoju vlasť Slovenskú republiku. A neviem si predstaviť väčšiu lojalitu ako to, že všetci sme takými istými daňovníkmi tejto republiky ako ostatní ľudia, a všetci takisto dodržiavame zákony ako ostatní občania.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Csáky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    problematike úrovne menšinových práv sa začali venovať významné európske inštitúcie po roku 1990 po rozpade bývalého socialistického systému. Jedným z charakteristických znakov bývalého totalitného režimu totiž bolo, že nepripustil existenciu takýchto problémov vo svojej sfére vplyvu. Predsa v roku 1990 si každý uvedomil, že medzi neriešené problémy východnej Európy patria aj etnické, konkrétne menšinové problémy.

    KBSE a Rada Európy a neskoršie aj OSN prijali svoje prvé významné dokumenty v období rokov 1990 až 1993 na riešenie tejto problematiky. Čoskoro sa však vynoril problém, že medzinárodné inštitúcie mohli prijať len také dokumenty, na ktorých sa vedeli dohodnúť všetky členské štáty, to znamená celý mechanizmus fungoval na báze najmenšieho spoločného menovateľa, na základe všeobecného konsenzu. Prihliadajúc na skutočnosť, že počet členov týchto organizácií sa rapídne zvýšil v období rokov 1990 až 1993, dosiahnutie konsenzu sa stalo čoraz viac problematickejším a medzinárodné dokumenty, ktoré predstavovali minimálnu možnú principiálnu, to znamená maximálnu konsenzuálnu úroveň, boli čím ďalej tým viac všeobecné a znížila sa ich sila riešiť skutočné problémy.

    Veľmi signifikantne sa prejavil tento problém na úrovni Rady Európy, a to medzi dvoma hlavnými rozhodujúcimi telesami tejto organizácie, medzi Parlamentným zhromaždením Rady Európy a medzi Výborom ministrov. Prvý orgán pozostáva z nepriamo volených poslancov Parlamentného zhromaždenia a stelesňuje predovšetkým principiálny prístup k problémom. Je charakterizovaný taktiež priamymi väzbami na občanov Európy a citlivejším vnímaním reálne existujúcich problémov. Pôsobenie Výboru ministrov na druhej strane je poznačené predovšetkým mocenským, úradníckym a, s prepáčením, byrokratickým prístupom k veciam.

    Tento odlišný pohľad oboch inštitúcií sa plne prejavil, bohužiaľ, aj v prístupe k národnostnej problematike. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy začiatkom roka 1993 prijalo veľmi sympatické odporúčanie číslo 1201, v ktorom sa snažilo vyjsť v ústrety na jednej strane menšinovým skupinám a ich požiadavkám, na druhej strane však plne zohľadňovalo aj hľadiská štátov. Je príznačné, že Výbor ministrov sa snažil tento dokument neprijať v pôvodnej podobe a Rámcový dohovor, ktorý vznikol ako produkt týchto snáh, nesie na sebe, bohužiaľ, všetky nedostatky a deformácie vyplývajúce z uvedených disproporcií.

    Nemôžeme sa potom čudovať, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy po podpísaní Rámcového dohovoru vyslovilo nespokojnosť nad celým procesom ako aj nespokojnosť s úrovňou prijatého Rámcového dohovoru a zdôraznilo zotrvanie na vlastných principiálnych pozíciách v tejto otázke tým, že znova potvrdilo platnosť odporúčania číslo 1201 a dokonca zaradilo tento dokument do monitorovacieho systému Rady Európy.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    poslanci Maďarskej koalície vo veci názoru na problém postavenia národných menšín v demokratických spoločnostiach zastávajú skôr názor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a dovoľujú si poukázať na niektoré vecné nedostatky Rámcového dohovoru Rady Európy ako aj na niektoré skreslené interpretácie tohto dokumentu zo strany niektorých členov vlády Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov poslanci Maďarskej koalície nemôžu prisľúbiť plnú a bezvýhradnú podporu tomuto dokumentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Figeľ, potom pán poslanec Fogaš.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, ctení hostia,

    oceňujeme Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, pretože je to prvý právne záväzný dokument v európskom duchu, na ktorého príprave sa zúčastnila aj Slovenská republika. Bol potrebný a už dlho očakávaný. Veľmi často sa hovorí, hlavne na pôde Rady Európy, ale aj v členských štátoch Rady Európy, o jej odporúčaniach a o jej dohovoroch.

    Tento dohovor v porovnaní s odporúčaním trebárs 1201 alebo aj ďalšími, ktoré sa vzťahujú k ľudským alebo národnostným právam, je voľnejší, ponecháva priestor štátom, aby pri ochrane národnostných menšín prihliadali na vlastné podmienky. Ide teda o kompromis kompromisov. Na rozdiel od odporúčania 1201 je vyvážený, obsahuje práva i povinnosti osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám. Rámcový dohovor zasadzuje menšinovú problematiku do kontextu, do ktorého patrí. Je to integrálna súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktoré sa majú zabezpečovať v rámci územnej integrity jednotlivých nezávislých štátov. To po prvé.

    Po druhé, Slovensko so svojou legislatívou nemá problém s jeho ratifikáciou, lebo táto je už len logickým zavŕšením nášho doterajšieho úsilia v oblasti národnostnej politiky na medzinárodnom poli. Potrebné je už len napĺňať tento rámec konzistentnou pokojnou a principiálnou politikou v menšinových otázkach, pričom naša krátka demokratická minulosť ukazuje, že, aj keď s ťažkosťami, na Slovensku sme ju schopní realizovať.

    A po tretie, vyplýva z toho jedno poučenie. Ak sme prítomní a aktívni pri rokovaniach medzinárodných organizácií, môžeme priamo ovplyvňovať výsledok spoločnej práce tak, aby bol v súlade s našimi záujmami, nie v protiklade s nimi. To je aj prípad Rámcového dohovoru. A to je zároveň i výzva na našu vyššiu aktivitu aj na iných medzinárodných fórach. Preto klub Kresťanskodemokratického hnutia podporí vyjadrenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru bez výhrad.

    V súvislosti s dnešným programom a s našou zahraničnou politikou dovoľte mi vyjadriť ešte ďalšiu myšlienku, pretože dopoludnia sme odmietli byť informovaní o našich krokoch na európskom summite, pričom aj tento Rámcový dohovor aj iné udalosti v našej politike by mali zapadať do európskej orientácie našej zahraničnej a verím, že v tomto zmysle aj domácej politiky. Tu sa celkovo málo diskutuje o zahraničnej politike a potom sa nedivme, že nie je dostatočne úspešná.

    Pán minister v úvode svojho dopoludňajšieho vystúpenia pozitívne vyzval k podpore zahraničnej politiky. Myslím si však, že každá podpora si predtým vyžaduje jasnú transparentnú informovanosť. Myslím, že viac diskusie, otvorenosti, koordinácie zahraničnej politiky Slovenska nie je na jeho škodu, ale na úžitok. Spomeňme si, ako sme zachraňovali znenie našej bilaterálnej slovensko-ruskej zmluvy, ako sme boli prekvapení niektorými z dvanástich medzivládnych dohôd s Ruskou federáciou, aké rozpaky či rozpory vyvolal a vyvoláva rýchly proces podpisu slovensko-maďarskej zmluvy.

    Pred dvoma mesiacmi som bol, a zrejme aj mnohí iní, prekvapený, že táto Národná rada odmietla zaoberať sa správou o zameraní a realizácii zahraničnej politiky, stačila jej informácia bez diskusie. Dnes som bol znovu prekvapený, keď odmietla zaradiť do programu informáciu o prihláške Slovenskej republiky do Európskej únie, napriek tomu, že prihláška je čerstvo schválená a pán minister je zrejme schopný podať o tom informáciu.

    Proces európskej integrácie je úžasne náročný a obsažný. Zasiahne všetky sféry nášho života, spoločenskú, politickú, bezpečnostnú, ekonomickú, sociálnu, ba i kultúrnu. Niet divu, že mnohí z poslancov nedokážu teda vnímať dostatočne konzistentne a komplexne tento proces, a teda tým aj náš budúci vývoj s jeho výhodami i nárokmi. Niet divu, pri takomto prístupe, že sa ešte objavuje porovnávanie súčasného Bruselu s minulou komunistickou Moskvou, že si mnohí mýlia Radu Európy a Európsky parlament. Ak v Národnej rade nebude prevládať otvorená pluralitná politika európskeho ducha, môžeme očakávať od občanov, že budú našej zahraničnopolitickej orientácii rozumieť a podporovať proces našej integrácie?

    Pán minister, nedávno ste v Pravde uviedli, že o chystanom stretnutí premiérov Maďarska a Slovenska ste sa dozvedeli z novín. Ja ako poslanec Národnej rady a člen zahraničného výboru, a predpokladám, že aj väčšina poslancov tohto pléna, by sa nerada dozvedala len z novín o závažných krokoch našej zahraničnej politiky. Vyzývam vás teda, pán minister, aby ste zvážili a na základe svojho práva požiadali po hlasovaní o ratifikácii tohto Rámcového dohovoru o slovo a informovali Národnú radu o obsahu prihlášky Slovenska do Európskej únie i o súvisiacich krokoch našej diplomacie na blížiacom sa summite Európskej únie v Cannes.

    Vopred vám ďakujem za porozumenie a ochotu.

  • Ďalej je pripravený pán poslanec Fogaš a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím, že podrobnú analýzu predloženého dokumentu uviedol pán minister vo svojej predkladacej správe a na čo-to už poukázal i môj predrečník pán poslanec Figeľ, preto sa sústredím iba na niekoľko všeobecných poznámok.

    Po summite Rady Európy, ktorý sa konal v dňoch 8. až 9. októbra 1993 vo Viedni, nadobudol proces medzinárodnej kodifikácie práv osôb patriacich k národnostným menšinám iné smerovanie a vzhľadom na to, že Dodatkový protokol o právach národnostných menšín v Európskej konvencii o ľudských právach, tak ako ho predložilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom odporúčaní číslo 1201/93, sa ukázal nepriechodný, rozhodli predstavitelia členských štátov Rady Európy vypracovať nové dokumenty o právach osôb patriacich k národnostným menšinám. Nepriechodnosť odporúčania 1201 bola okrem iného spôsobená i snahou odmietnuť tendencie smerujúce ku kolektívnym právam, zakotveným napríklad v článku 11 odporúčania 1201.

    Rozhodnutie viedenského summitu je kompromisným riešením, ktoré spočíva v tom, že sa ešte v priebehu roku 1994 súbežne mali vypracovať dva dokumenty, z ktorých si členské štáty Rady Európy vyberú ten, ktorý im viac, vzhľadom na ich vlastné špecifiká, bude vyhovovať a súčasne mali byť spracované dva dokumenty rôzneho právneho charakteru, ktoré by mali, samozrejme, i rôznu právnu silu. Malo ísť o Rámcový dohovor, a ten sa nám dnes predkladá, o ochrane práv menšín, ktorý by špecifikoval princípy, na ktorých sa signatárske štáty a aj štáty, ktoré nie sú členmi Rady Európy, dohodnú a ktoré sa zaviažu rešpektovať s cieľom chrániť základné práva národnostných menšín. Druhý dokument sa mal volať Dodatkový protokol k Európskej konvencii o ľudských právach, garantujúci individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti kultúrnej.

    Práca na oboch dokumentoch mala byť dokončená ešte v roku 1994. Výbor ministrov k tomu zaujal presné stanovisko 4. novembra 1993, keď stanovil na spracovanie Rámcového dohovoru, ktorý dnes prerokúvame, termín 30. jún 1994 a pre Dodatkový protokol 31. december 1994. Ako viete, tento druhý dokument zatiaľ ešte nie je hotový a nie je ani predložený, čo len svedčí o zložitosti rokovaní o ňom, ale na druhej strane i o dobrej vôli členských štátov Rady Európy, ktoré sa usilujú predsa len nájsť určité východiská. Národnostné menšiny vznikli v dôsledku dejinných zvratov v Európe a musia byť ochraňované a rešpektované tak, aby mohli prispieť k stabilite a mieru. Z toho vyplýva potreba:

    a) zabezpečiť ochranu práv príslušníkov menšín v rámci platných zákonov,

    b) rešpektovať pritom teritoriálnu integritu a národnú suverenitu štátov,

    c) podporovať kultúrnu identitu príslušníkov menšín a tým vytvárať prínosy i pre štátne "spoločenstvá".

    Kroky štátov by teda mali smerovať k rešpektovaniu nasledovných princípov:

    1. rovnosť pred zákonom,

    2. zamedzenie diskriminácie, teda vytvorenie podmienok na rovnaké možnosti uplatnenia sa v spoločnosti,

    3. zabezpečiť slobodu združovania a zhromažďovania,

    4. zabezpečiť účasť príslušníkov menšín vo verejnom živote, teda napríklad tak, že sa budú zúčastňovať na verejnom živote prostredníctvom svojich parlamentných strán, či v komunálnych voľbách prostredníctvom zastupiteľstiev a podobne.

    Tieto princípy predkladaný dokument plne rešpektuje a ide o princípy, ktoré sú stanovené v národnostnej politike Rady Európy. Rád by som uviedol, že nami prerokúvaný dokument sa rodil veľmi ťažko. Komisia ad hoc zasadala v roku 1994 každý mesiac a sám dohovor je výsledkom možného kompromisu, možnej dohody. Sporných bolo veľa otázok, ja spomeniem len dve. Na šiestich z tých niekoľkých zasadnutí sa rokovalo napríklad o právach používať bilingválne značenie na územiach, kde žijú príslušníci menšín. Takmer na každom zasadnutí sa rokoval kontrolný mechanizmus a hľadali sa také formulácie, ktoré by boli všeobecne prijateľné. Teda rozhodujeme tu nielen o tom, ako chceme rešpektovať tento dohovor, ale rozhodujeme aj o tom, či si vážime prácu všetkých, ktorí hľadali prijateľné formulácie rešpektujúce vyššie naznačené princípy.

    Rozhodnutie viedenského summitu Rady Európy možno hodnotiť ako prezieravé. Myslím si totiž, že ak by nepadlo toto rozhodnutie, dodnes by nebol spracovaný žiadny dokument o postavení práv menšín a my by sme márne hľadali akýsi štandard, o ktorý by sme sa mohli aj v našich postojoch opierať. Slovenská republika totiž už aj predtým deklarovala vôľu riadiť sa vo svojej národnostnej politike princípmi obsiahnutými v odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1201 z roku 1993, a to napriek tomu, že k jednotlivým článkom textu, najmä k článkom 11 i 12, bolo možné mať vážne výhrady.

    Možno dnes konštatovať, že po summite vo Viedni sa Rámcový dohovor vzhľadom na jeho charakter, ktorým sa orientuje na individuálne práva smerované do oblasti menšín, stal pre Slovenskú republiku prijateľnejším. Jeho plným akceptovaním bude možné neutralizovať možný negatívny vplyv a aj možné negatívne výklady, ktoré sa často v bežnej praxi používajú. Som presvedčený o tom, že tento dokument umožní viacerým európskym krajinám zvážiť svoje zákonodarstvo a vytvoriť rovnaký rámec na zachovávanie práv menšín na starom kontinente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Ftáčnik, potom pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci,

    rád by som sa k predloženému návrhu Rámcového dohovoru vyjadril z pohľadu diskusie, ktorú nedávno skupina poslancov a ďalších predstaviteľov menšín, ale i politického života absolvovala vo Washingtone za okrúhlym stolom o problematike ochrany národnostných menšín na Slovensku a o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. Nešlo o presilovku opozície, ako napísala Slovenská republika. Atmosféra, ktorá sa vytvorila na tomto stretnutí, bola veľmi príjemná a ústretová a dokázali si povedať svoje názory, aj keď nie vždy súhlasné, predstavitelia rozličných politických strán, a výsledkom bola myšlienka, že treba, aby sme v dialógu o problematike ochrany národnostných menšín pokračovali aj na domácej pôde, nielen vo vzdialenom Washingtone.

    Diskusia za okrúhlym stolom ukázala, že táto téma je v značnej miere prehistorizovaná, že sa používajú historické príklady z jednej či druhej strany, ale to, čo nám pomôže, je najmä pohľad uprený dopredu, pretože z histórie problémy prenášané do dnešnej situácie môžeme používať ako príklad, ako ilustráciu, ale nesmieme ostať v ich zajatí. Takisto v tejto téme prevláda množstvo nedôvery na jednej či na druhej strane a túto nedôveru treba prekonať, aby sme pokročili pri riešení týchto problémov.

    Pri diskusii za okrúhlym stolom sme sa zhodli na tom, že po roku 1990 sa postupne vytvoril a vytvára legitímny priestor na diskusiu o problematike národnostných menšín a predstavujú ho jednotlivé medzinárodné dokumenty, ktoré v európskom či svetovom meradle boli prijaté a odsúhlasené. Už sa tu spomínal Kodaňský dokument z roku 1990, spomínala sa tu deklarácia Organizácie spojených národov z roku 1992 a konečne máme pred sebou Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín z roku 1994, na ktorého príprave a schválení sa podieľala už aj Slovenská republika. Toto vytvára priestor, v ktorom môžeme a chceme riešiť problematiku ochrany národnostných menšín aj na Slovensku.

    Prečo hovorím chceme riešiť? Vychádzam z toho, že dohovor je rámcový a napriek tomu, že pán minister zahraničných vecí povedal, že my sme už tento program naplnili, súhlasím s ním, je to pravda, ale zostávajú tu otázky, resp. problémy, ktoré by som rozdelil na aktuálne a perspektívne. O tých aktuálnych i perspektívnych by sme mohli viesť diskusiu, resp. dialóg, pokračovať v tej ceste, ktorá bola naznačená washingtonským stretnutím.

    Rámcový dohovor, resp. Ústava Slovenskej republiky, pokrýva vlastne všetky základné oblasti, ktoré predstavujú súčasť ochrany identity národnostných menšín. Po prvé je to otázka vzdelania. V nej aktuálnym problémom, aspoň z pohľadu predstaviteľov menšín, je otázka alternatívneho školstva. Je to projekt, s ktorým sa zatiaľ oficiálne neoboznámil ani výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, napriek tomu, že sa má uskutočniť už od 1. 9., teda od budúceho školského roku.

    Perspektívna diskusia v tejto oblasti je otázka zabezpečenia práva na zakladanie vzdelávacích inštitúcií, ktoré uvádza Rámcový dohovor. Túto časť rieši školský zákon - kedy je možné zakladať súkromné školy, základné a stredné. Zakladanie neštátnych vysokých škôl by mala riešiť novela vysokoškolského zákona, o ktorej sme sa dočítali, že bola zaradená dnes do programu Legislatívnej rady vlády.

    Takisto aktuálnou otázkou, aspoň podľa informácií, ktoré dostáva výbor Národnej rady, je zabezpečenie prípravy učiteľov na školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským. Pretože učitelia na týchto školách sú v staršom veku, treba ich nahradiť dostatočným počtom ďalších učiteľov.

    Druhou oblasťou, ktorá je zahrnutá do Rámcového dohovoru a ktorá je takisto veľmi senzitívna, je otázka kultúry. Aktuálnym problémom v nej je dostatok či nedostatok prostriedkov, ktoré poskytol štátny rozpočet na problematiku národnostných menšín, na zabezpečenie ich kultúrnej identity, ktorá v porovnaní z minulým rokom poklesla o viac ako 60 %, hoci žiadne ďalšie kapitoly, samozrejme, s výnimkou kapitoly prezidenta republiky, neboli krátené takýmto spôsobom.

    Perspektívna je tu otázka, ktorú spomínal pán minister, a to je prijatie Dodatkového protokolu, ktorý sa má venovať podrobnejšej ochrane, resp. ktorý by sa mal podrobnejšie venovať oblasti kultúry. V oblasti jazyka Slovenská republika prijala už v roku 1990 zákon o používaní menšinových jazykov v úradnom styku. Iste si spomínate, že zákon bol sprevádzaný rozličnými pohľadmi z najrôznejších strán a zrejme je kompromisom, ktorý neuspokojil nikoho, ale predstavuje polohu kdesi v strede medzi tými najrozličnejšími názormi.

    To, čo je aktuálne na diskusiu, je včera vládou schválený návrh zásad o štátnom jazyku, ktorý bol prezentovaný takým spôsobom, že u kolegu, bývalého poslanca nášho klubu maďarskej národnosti, vzbudil obavy. Dúfam, že tieto obavy nevzbudí, vzhľadom na ubezpečenia predstaviteľov vlády, že sa nedotkne práva menšín používať ich jazyk v úradnom styku.

    Problematika úpravy používania mien a priezvisk a dvojjazyčného označovania sa riešila v tomto parlamente v minulom volebnom období. Je to téma, ktorá je v podstate uzavretá, aj keď si spomíname, že veľmi nejednoznačne bol prijímaný tento zákon v tomto parlamente a predseda vtedy opozičnej strany kričal na hanbu vláde, že prijímala takýto zákon. Dnes hovoríme, že napĺňame príslušnú súčasť Rámcového dohovoru, ktorá pokrýva tieto oblasti.

    Ďalej je to problematika prístupu menšín do oblastí médií, resp. otázka zaručenia výkonu náboženského práva, resp. duchovných obradov v jazyku menšín. Najdôležitejšia súčasť je otázka participácie, teda účasti príslušníkov národnostných menšín, teda občanov hlásiacich sa k menšinám, na riešení ich problémov. Takéto právo formuluje Ústava Slovenskej republiky a toto právo predpokladá dialóg s predstaviteľmi menšín. Nemyslím len s predstaviteľmi politických strán, ale aj s predstaviteľmi rôznych spolkov, kultúrnych organizácií, pretože nemáme na Slovensku len jednu menšinu, ktorá je zastúpená v parlamente. Je tu podstatne viac menšín, ktoré nemajú vždy svoju politickú reprezentáciu.

    Tento dialóg by mohol a mal pokračovať na viacerých úrovniach. Na úrovni parlamentu je to úvaha o zriadení osobitnej komisie pre národnosti vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Na úrovni vlády zrejme pôjde o zefektívnenie fungovania Rady vlády pre národnosti a isté spresnenie jej štatútu z hľadiska jej právomocí a účasti predstaviteľov jednotlivých menšín na práci tejto rady.

    Máme skúsenosť i s okrúhlym stolom, ktorý organizoval prezident Slovenskej republiky trikrát, i keď podľa môjho názoru bez konkrétneho výsledku.

    Tieto práva, ktoré som spomínal a ktoré uvádza i Rámcový dohovor, vnímam v rovnováhe s princípom lojality, ktorý - možno nie takto presne - je formulovaný v Rámcovom dohovore, ale ktorý treba vnímať ako druhú stránku tej istej mince. Možno nie celkom jednoznačné alebo nejednoznačné vyjadrenia najmä predstaviteľov maďarských politických strán práve v tejto oblasti vytvárajú tú nedôveru, ktorú treba prekonať, aby sme boli schopní viesť dialóg - jedna, druhá, či tretia strana - o riešení problémov národnostných menšín na základe Rámcového dohovoru a Ústavy Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi na záver povedať, že podľa môjho názoru prijatím Rámcového dohovoru sa vytvorí priestor, ktorý je potrebný nato, aby sme konkrétne zvládli aktuálne problémy, čím naplníme tento dohovor v praktickom prístupe k ochrane menšín v politike vlády, resp. štátnej politike voči menšinám, že prijatím tohto dohovoru tento priestor bude naplnený a na nás ostáva, či dobrá vôľa, ktorú sme ukázali pri washingtonskom dialógu, či dobrá vôľa, ktorá sa prejavila pri stretnutí najsilnejšieho hnutia v tomto parlamente s predstaviteľmi menšín po troch rokoch, sa prejaví v tom, že tieto problémy prestanú byť najaktuálnejšími, resp. horúcimi témami, ktoré budeme adresovať našim občanom, ale ktoré dokážeme riešiť v pokojnom a vecnom tóne a dialógu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper, potom pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    problematika ochrany národnostných menšín nie je predmetom záujmov medzinárodných európskych organizácií iba posledných 40 rokov, ako sa to uvádza v predkladacej správe návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín. Len na ozrejmenie chcem povedať, že je oveľa skoršieho dáta.

    Prvé pokusy vytvoriť univerzálne pravidlá medzinárodného práva, ktoré by upravovali postavenie menšín tak na kolektívnej, ako aj na individuálnej báze, sa objavujú už na začiatku 20. storočia najmä v súvislosti s realizáciou sebaurčovacieho práva národov, ktoré sformulovali americkí politici Grey a Wilson vo svojich vystúpeniach v januári 1918. Z realizácie sebaurčovacieho práva národov, rozpadom viacnárodných monarchií po prvej svetovej vojne totiž vznikol problém vytýčenia štátnych hraníc, ktoré sa nie vždy zhodovali s etnickými hranicami. Tak vznikli v nástupníckych štátoch rakúsko-uhorskej monarchie etnické menšiny popri už existujúcich náboženských. A práve vtedy sa začínajú kryštalizovať dva princípy riešenia problematiky národnostných menšín, ktoré sú predmetom sporu do dnešných dní.

    Mocnosti spojené a víťazné už vtedy v roku 1918 navrhli, aby sa problematika úpravy práv národnostných menšín zahrnula do bilaterálnych medzištátnych zmlúv upravujúcich hraničný režim. Proti tomu však vystúpili niektoré štáty, Československo, ale najmä Rumunsko, ktoré sa listom z 27. 5. 1918 ohradilo proti tomu, aby menšinové záväzky boli v podobe kolektívnych práv zahrnuté do medzištátnych zmlúv upravujúcich hraničné režimy.

    Ešte ďalej išiel nemecký návrh ochrany menšinových práv, ktorý Nemecko 7. 5. 1919 zaslalo Spoločnosti národov vo svojej verbálnej nóte. Nemecko vtedy navrhlo, aby Spoločnosť národov prijala univerzálny dokument na ochranu menšinových práv ako súčasť medzinárodného práva. Spoločenstvo víťazných mocností vtedy nemecký návrh odmietlo s tým, že nové štáty budú viazané poskytnutím osobitných práv menšinám vo Versailleskom zmluvnom systéme, čo sa aj realizovalo. Žiaľ, neprospelo to budúcemu mierovému vývoju v Európe, aj keď sa vo vzťahu medzi štátmi pri uplatňovaní národnostných práv mal uplatňovať princíp reciprocity.

    Ak dnes po sedemdesiatich rokoch máme pred sebou dokument, ktorý má povahu univerzálneho medzinárodného práva vo vzťahu k menšinám, je potrebné ho ratifikovať prednostne pred medzištátnou slovensko-maďarskou zmluvou. Sedemdesiatročná skúsenosť uplatňovania menšinových práv v rámci bilaterálnych zmlúv aj v stredoeurópskom regióne neviedla k mieru, ale iba k medzištátnym sporom. V tomto smere úsilie pána Balladura zakotviť odporúčanie 1201 do medzištátnej slovensko-maďarskej zmluvy možno hodnotiť ako podcenenie historickej skúsenosti. Naopak, treba oceniť snahu Rady Európy, ktorá si zobrala dobré poučenie z histórie, a preto vypracovala Rámcový dohovor o právach menšín.

    Dohovor zároveň menšiny ochraňuje, aj zrovnoprávňuje s ostatnými občanmi štátu, tak ako to požadovali už niektoré štáty pri zakladaní Spoločnosti národov. Preto osobne budem za dokument hlasovať.

    Príslušníkom menšín na Slovensku prajem, aby k blahu nášho spoločného štátu užívali svoje individuálne menšinové práva spolu so slovenským národom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    Európa ako kontinent je skutočne popretínaná hranicami. Vlastne okrem jedného prípadu, a tým je ďaleko v mori od európskych brehov umiestnený Island, nie je v nej krajina, ktorá by nemala národnostné menšiny.

    Osud národnostných menšín v našej dávnej i nedávnej histórii bol vždy veľmi vážny, vždy mal vplyv na bežný život občanov a neraz sa kvôli nim rozpútali aj vojny. Keď si zoberieme napríklad druhú svetovú vojnu, tak vlastne celé rozpútavanie nacistickej agresie išlo v znamení boja za údajné práva nemeckých národnostných menšín v susedných krajinách.

    Slovenská republika nie je v Európe výnimkou a už v čase svojho osamostatňovania sa stala centrom európskej pozornosti, čo sa týka otázok súvisiacich s postavením národnostných menšín na Slovensku. Treba povedať, že táto pozornosť nebola vždy primeraná. Niekedy vlastne pozorovatelia i krajiny, ktoré sa na Slovenskú republiku dívali ako krajinu, v ktorej žijú národnostné menšiny, pristupovali k nám predpojato a len ťažko sa do vedomia politickej Európy dostával skutočný obraz postavenia národnostných menšín na Slovensku.

    Treba povedať, že v rámci prípravy dokumentov, ktoré majú medzinárodný charakter, Slovenská republika vždy vystupovala veľmi aktívne a vždy sa snažila nejakým spôsobom ovplyvniť konečnú podobu daného dokumentu. Minulá vláda, najmä minister zahraničných vecí pán Kukan, sa aktívne podieľala na formovaní Rámcového dohovoru, pretože Slovensko malo, má, aj vždy v budúcnosti bude mať eminentný záujem, aby existovala nejaká medzinárodná norma, s ktorou bude možné porovnávať vnútroštátne postavenie príslušníkov národnostných menšín.

    Na druhej strane treba povedať, že Slovensko nemá čo zakrývať, pokiaľ ide o národnostnú politiku. My sme vlastne iniciovali aj to, že vysoký komisár Max van der Stoel skúmal postavenie menšín tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku. Toto monitorovanie sa vlastne teraz završuje, počkáme si na výsledok.

    Treba však povedať aj to, že mnohé pochybnosti o slovenskej národnostnej politike nevznikajú z toho, že existuje reálna situácia, ale vznikajú z toho, že nie všetci politici si uvedomujú dosah svojich vystúpení, nie všetci si uvedomujú, že v týchto otázkach treba zvažovať slová. I dnes sme mali niektoré vystúpenia, ktoré skutočne nezvažovali slová a našu menšinovú politiku takto dostávajú do pochybností.

    Podmienky, ktoré sú obsiahnuté v Rámcovom dohovore, Slovensko už dnes vo veľkej miere spĺňa, takže po jeho ratifikácii Slovensko nebude musieť nejakým zásadným spôsobom meniť svoju menšinovú politiku. Bolo by dobré, keby sa menšinová politika dostávala čoraz viac do občianskej roviny, a preto môžeme len ľutovať, že pri príprave Základnej zmluvy s Maďarskom sa nezohľadnil všeobecný trend v Európe, pokiaľ ide o postavenie národnostných menšín, a že sa tam vlastne dostalo ako záväzne právny dokument odporúčanie rady Európy číslo 1201, ktoré nielen vo svojom článku 11, ale už v definícii menšiny do určitej miery hovorí o menšine ako o kolektíve, a myslím si, že práve kolektívne práva, ktoré sa uplatňovali v medzinárodnej politike v medzivojnovom období, boli tou príčinou, že menšiny sa zneužili na nie veľmi humánne ciele.

    Spochybňovanie Rámcového dohovoru sa mi preto zdá nie celkom seriózne, lebo skutočne je v ňom kus práce, kus európskeho konsenzu, a treba len vítať, že takýto dokument existuje. Poslanecký klub Demokratickej únie podporí jeho prijatie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystúpenie, na ktoré som mal písomnú prihlášku. Viac písomných prihlášok do rozpravy nemám, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi len dve alebo tri veľmi stručné poznámky na margo tejto diskusie. Po prvé, chcel by som poďakovať drvivej väčšine poslancov, ktorí na tejto diskusii participovali, pretože vystúpili s ďalšími doplňovacími, vysvetľovacími a rámcujúcimi poznámkami. Ani jedna z nich nešla nad rámec danej veci alebo proti návrhu.

    Druhý fakt, ktorý by som chcel zdôrazniť, je to, že vyjadrujeme svoj názor v súvislosti s medzinárodnou normou, ktorá má nadobudnúť istú všeobecnú, záväznú platnosť. Domnievam sa, že aj táto diskusia potvrdila, že je tu istá vôľa podporiť takýto zámer zaradiť sa do radu krajín, ktoré v rámci Rady Európy hodlajú túto problematiku ochrany osôb patriacich k národnostným menšinám, vrátane ich práv, riešiť na úrovni súčasného európskeho štandardu. Domnievam sa, že pozitívne stanovisko k tomuto návrhu je súčasne pozitívnym príspevkom k napĺňaniu tohto štandardu. No opakujem, ide o právny dokument, druhá otázka sú reálne problémy, reálny stav, možné diskusie o tom, ako ďalšie veci zlepšovať, na čo upozornil pán poslanec Ftáčnik.

    Tretia poznámka celkom na okraj. Bolo by, samozrejme, možné diskutovať o mnohých veciach, ktoré sekundárne súvisia s týmto Rámcovým dohovorom. Nerád by som túto diskusiu príliš rozvíjal, dovolil by som si len jednu poznámku k myšlienke, ktorá tu odznela od pána poslanca Csákyho, a to je otázka konsenzu ako mechanizmu. Povedal by som, že mechanizmus konsenzu sa osvedčil. Osvedčil sa najmä v senzibilných, citlivých otázkach, umožňuje vytvárať také situácie, aby sa niekto nestal takpovediac obeťou presily, aby mu nebolo možné vnútiť isté stanoviská, ktoré z nejakých dôvodov prijať nechce. Konsenzus vždy obmedzuje jedného aj druhého, ale je to mechanizmus, ktorý platí, a ukázal sa ako efektívny aj inde. Niet dôvodov, prečo by sa práve v tejto citlivej problematike ochrany osôb, ktoré patria k národnostným menšinám, nemalo na základe konsenzu pokračovať aj ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pani poslankyne Kollárikovej, či si žiada slovo.

  • Z rozpravy vyplynul jeden doplňovací návrh pána poslanca Prokeša, ktorý žiadal do uznesenia zapracovať, aby sa v súvislosti s Rámcovým dohovorom používal výraz "občania Slovenskej republiky". Nevidím tu pána poslanca, aby nám potvrdil, či chce, aby sme o tom hlasovali, alebo nie.

    To je všetko. Ináč odporúčam svojim kolegyniam a kolegom, aby hlasovali za ratifikáciu tohto Rámcového dohovoru.

  • Dobre, takže budeme, vážení páni poslanci, panie poslankyne, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    druhým bodom programu je návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994. Prihlásil sa však ešte pán minister zahraničných vecí, takže podľa § 19 rokovacieho poriadku mu udeľujem slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dúfam, že dnes hovorím naposledy, ale v dôležitej veci. Ako som naznačil, nie je nejakým problémom poskytnúť vám aspoň základnú rámcovú informáciu v súvislosti s Memorandom vlády Slovenskej republiky k žiadosti o členstvo v Európskej únii. Dovoľte mi na margo tohto dokumentu niekoľko neučesaných myšlienok.

    Chcel by som po prvé pripomenúť, že už vo vládnom programe bol stanovený 30. jún tohto roku ako dátum odovzdania žiadosti Slovenskej republiky o plné členstvo. Som veľmi rád, že môžem na tejto pôde a pred poslancami zákonodarného orgánu, ktorý dal istú aprobáciu vládnemu programu, skonštatovať, že tento cieľ je, teda až na doručenie memoranda, splnený. Dúfam, že nám nejaká iná technická prekážka do daného zámeru nevstúpi.

    Tak ako sme informovali, dňa 27. júna na summite v Cannes odovzdáme našu žiadosť a memorandum do rúk Francúzska ako predsedníckej krajiny Európskej únie. Rovnako ako boli reprezentanti asociovaných krajín z Európskej únie pozvaní a zúčastnili sa na summite v Essene, tak pokračuje táto dobrá tradícia a dostali sme pozvánku aj do Cannes, menovite prišla pozvánka na meno premiéra a na funkciu ministra zahraničných vecí. V oficiálnej delegácii budú ešte ďalší dvaja členovia, ktorí sa zúčastnia na tomto pracovnom rokovaní, pretože je to vždy limitované určitými možnosťami. Za každú delegáciu asociovaných krajín sa zúčastnia iba štyria. Tretím, predpokladám, bude náš veľvyslanec pri Európskej únii pán Lišúch a ďalší pracovník ministerstva zahraničných vecí.

    Pokiaľ ide o memorandum, ktoré včera prerokovala a schválila vláda, chcem povedať, že vlastne tvorí podstatnú súčasť našej prihlášky, pretože sama prihláška adresovaná francúzskemu prezidentovi Chiracovi je len formálny list. Toto memorandum, ktoré má asi 11 alebo 12 husto tlačených strán, má predstavovať ďalší zo série zásadných dokumentov, ktoré v procese nášho pridružovania do Európskej únie postupne predkladáme jednotlivým inštitúciám Európskej únie.

    Chcel by som dodať, a vy iste viete, že sú to zhruba dva týždne, keď sa v Bruseli uskutočnilo prvé zasadnutie Asociačnej rady medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, kde sme predložili dva zásadné dokumenty. Prvý bola stratégia približovania sa Slovenska k Európskej únii a druhý naša predstava o regionálnej spolupráci. Toto tretie podanie, toto memorandum, myslím, bude už jasným dôkazom toho, že naša snaha stať sa plnoprávnym členom Európskej únie je realitou, že je to nespochybniteľný základný prioritný politický cieľ.

    Na príprave tohto memoranda vláda, a tým chcem naznačiť, že aj všetky rezorty, pracovali pomerne dlhý čas. Venovali sme tomu veľmi veľkú pozornosť, pretože tento dokument pokladáme za veľmi dôležitý. Nie je to čisto formalita. Slovenská republika bude v poradí tretia z asociovaných krajín, ktorá takýto krok urobí, a mali sme možnosť poučiť sa aj na istých, povedzme, chybách, ktoré urobili naši predchodcovia. Mám na mysli tie asociované krajiny, ktoré už tento krok urobili pred nami - Maďarsko a Poľská republika. Preto sme kládli veľký dôraz na to, aby tento materiál bol nielen komplexný, ale aby bol predovšetkým objektívny a aby sme veľmi jasne a čo najpresnejšie naznačili situáciu a vývinové trendy, aké sú u nás, aby sme ich podložili veľmi jasnými jednoznačnými konkrétnymi údajmi a aby sme poskytli vyvážený pohľad na naše zámery.

    Samozrejme, nemám možnosť a myslím si, že to v tejto chvíli ani nie je potrebné, aby som vám čítal z tohto memoranda. Chcem vám naznačiť skôr niektoré základné body jeho obsahu tak, ako ho pokrývajú jednotlivé kapitoly. Chcem zdôrazniť, že tých kapitol je 14, čiže ide o pomerne štruktúrovaný dokument, ktorý sa vytváral na základe kooperácie všetkých zúčastnených rezortov.

    V tomto dokumente sú predovšetkým definované základné ciele, teda pridruženie do Európskej únie ako základný cieľ v kontexte ďalších cieľov smerovania Slovenskej republiky. V ďalšej kapitole je stručná historická reflexia vývinu na teritóriu dnešnej Slovenskej republiky. Tretia kapitola definuje stratégiu Slovenska ako asociovanej krajiny. No a v štvrtej a ďalších kapitolách práve začína to, čo som chcel naznačiť na začiatku, teda ekonomické výsledky v retrospektíve od vzniku republiky, teda za roky 1993 - 1994 v základných makroekonomických parametroch plus naša snaha začleniť sa, vstúpiť do OECD.

    Nasledujúca kapitola spracúva základné princípy regionálnej spolupráce. Šiesta vývoj kontaktov s Európskou úniou, siedma definuje naše predstavy o jednotnom trhu, ôsma rekapituluje existujúci stav v oblasti zahraničného obchodu a jeho vyhliadky na najbližšie obdobie. Na to celkom logicky nadväzuje problematika širšej medzinárodnej ekonomickej spolupráce, predovšetkým v rámci zoskupenia, ktoré je známe ako CEFTA. Osobitne veľmi senzitívny bod Európskej únie, a teda aj nášho memoranda, predstavuje poľnohospodárska politika. Na to nadväzuje ďalší prvok, na ktorý sa aj zo strany Európskej únie pri týchto asociačných rozhovoroch kladie veľký dôraz, a to je bankový sektor, jeho transformácia, jeho plná funkčnosť v podmienkach trhovej ekonomiky.

    Dvanásta kapitola je politický dialóg medzi asociovanými krajinami a Európskou úniou. Trinástka je veľký problém - legislatívna oblasť a aproximácia práva a v štrnástej záverečnej sú naznačené a istým spôsobom skôr načrtnuté očakávania Slovenskej republiky vo vzťahu k výsledkom pripravovanej medzivládnej konferencie Európskej únie, ktorá sa má začať v roku 1996 a ktorá by mala rozhodnúť v otázke, či vôbec, a ak áno, ako a akým spôsobom sa Európska únia ďalej bude vyvíjať v tom procese svojej vlastnej vnútornej modifikácie, ktorá je pre to nevyhnutným krokom.

    To je základná informácia o tomto veľmi významnom dokumente. Chcel by som ešte spresniť to, že momentálne nie je veľmi presne definovaný program našich rokovaní na summite v Cannes, ale predpokladáme, že tieto rokovania sa budú týkať týchto štandardných otázok, ktoré sa neustále vracajú na stôl rokovaní a ktoré pri týchto príležitostiach naši partneri z Európskej únie pokladajú za vhodné istým spôsobom ventilovať a dať akýsi odpočet v tom zmysle, čo sa stalo od minulého obdobia, ktoré krajiny ako pokročili.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994.

    Návrh ste dostali ako tlač 137 a spoločnú správu výborov ako tlač 137a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Ešte pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    veľmi pekne ďakujem, že ste mi udelili slovo. Aj keď viem, že nemožno diskutovať k tomu, čo povedal pán minister zahraničných vecí, chcem sa poďakovať ministrovi zahraničia, že veľmi korektne vystúpil k téme, ktorú sme navrhovali na širšiu diskusiu. Keďže nie je možné túto diskusiu konať, verím, že toto jeho vystúpenie bude základom diskusie o problematike začleňovania Slovenska do Európskej únie v jednotlivých orgánoch parlamentu, či už je to zahraničný výbor, alebo spoločný výbor Európskeho parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by sa mal ustanoviť v novembri tohto roku, a že aj opozičné strany, ktoré podporujú vládu v jej zámere začleniť Slovensko do Európskej únie, budú mať príležitosť zúčastniť sa na príprave jednotlivých rozhodnutí, aby sme mohli pomôcť naplniť cieľ, ktorý pokladáme za záujem Slovenskej republiky ako celku.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyzývam pána ministra financií, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu máte rozdané ako tlač 169.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova. Môžete si zobrať k pultu aj kufrík.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predložila v máji Národnej rade na prerokovanie návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 1994. Tento návrh štátneho záverečného účtu v uplynulých dňoch prerokovali vo výboroch Národnej rady a v piatok 16. júna za účasti všetkých spravodajcov výborov bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Dovoľte mi, aby som vám vo svojom úvodnom slove priblížil ekonomický vývoj a dosiahnuté výsledky v roku 1994.

    Celkový hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 1994 možno hodnotiť pozitívne. Táto charakteristika vyplýva aj z analýzy rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov. Hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách vzrástol oproti roku 1993 o 8,4 miliardy korún, čo predstavuje 4,8-percentný nárast. Priemyselná výroba pritom vzrástla o 6,4 %, pričom pokles bol zaznamenaný naďalej pri stavebných prácach. Miera inflácie, odvodená z rastu spotrebiteľských cien roku 1994, v porovnaní s rokom 1993 dosiahla 13,4 %. Pritom miera inflácie v decembri roku 1994 proti decembru 1993 dosiahla 11,7 %. Miera nezamestnanosti ku koncu roka dosiahla 14,8 %. V roku 1994 došlo k zlepšeniu situácie v celkovej obchodnej bilancii Slovenska, čo charakterizuje i dosiahnuté kladné saldo vo výške viac ako 4 miliardy korún. Obdobne je možné charakterizovať i vývoj v oblasti platobnej bilancie. Celková hodnota platobnej bilancie dosiahla výšku 42,8 miliardy korún, t.j. 1,3 miliardy dolárov.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    štátnym rozpočtom na rok 1994, ktorý bol schválený zákonom Národnej rady číslo 325/1993 Z. z. a upravený zákonmi Národnej rady číslo 172/1994 a 364/1994 Z. z., boli príjmy štátneho rozpočtu stanovené vo výške 134,7 miliardy korún. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu v roku 1994 dosiahli hodnotu 139,1 miliardy korún. Došlo teda k prekročeniu o 4,4 miliardy korún. Možno povedať, že vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu v priebehu roka bol rovnomerný s výnimkou prvého štvrťroka. V porovnaní so schváleným rozpočtom boli príjmy splnené na 103,3 %.

    Daňové príjmy boli v roku 1994 rozhodujúcim zdrojom príjmov štátneho rozpočtu a svojím objemom sa na celkových rozpočtovaných príjmoch podieľali viac ako 75 percentami. Plnenie daňových príjmov malo v roku 1994 pozitívny trend. Z tejto skutočnosti vychádzala aj novela zákona o štátnom rozpočte číslo 172 Z. z., ktorým sa zvýšil rozpočet celkových príjmov o 10,2 miliardy korún. Na tomto zvýšení sa daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane podieľali sumou 3,5 miliardy korún.

    Najväčší podiel na dosiahnutých príjmoch štátneho rozpočtu za rok 1994 mali výnosy z dane z pridanej hodnoty, a to 26,6 %. Treba však vidieť, že zámery štátneho rozpočtu neboli v tejto dani naplnené, splnila sa na 91 %. Výpadok príjmov z tejto dane predstavuje hodnotu 3,7 miliardy korún. Vzhľadom na to, že situácia v plnení dane z pridanej hodnoty je obdobná i za obdobie prvých piatich mesiacov roku 1995, podotýkam však, že už v júni dochádza k obratu v tejto dani, ministerstvo financií prijalo určité opatrenia na odstránenie nedostatkov v danej oblasti, vrátane opatrení na zabránenie daňových a colných únikov.

    Dane z príjmov právnických osôb sa na plnení celkových príjmov podieľali cca 20 percentami pri splnení ročného objemu príjmov tejto dane na 106,3 %.

    Spotrebné dane predstavovali na celkových príjmoch 15 %, výnosy dane z príjmov fyzických osôb cca 8 %. Veľmi dobré plnenie bolo pritom pri výnosoch dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, kde bolo naplnenie na 150 %.

    Pri nedaňových príjmoch, ktoré na rok 1994 boli rozpočtované čiastkou 29,4 miliardy korún, došlo k výpadku 818 miliónov korún. Rovnako neboli naplnené ani predpoklady príjmov štátneho rozpočtu z vládnych úverov a pohľadávok. Príjmy zo splátok v minulosti poskytnutých vládnych úverov sa na rok 1994 rozpočtovali vo výške 6,4 miliardy korún. Tento rozpočet vychádzal hlavne zo zmlúv o splátkach z plynárenských vybraných integračných akcií, zo splátok civilných a špeciálnych vládnych úverov poskytnutých bývalými vládami Československej republiky do zahraničia. Skutočné príjmy dosiahnuté z tejto oblasti po celý rok značne zaostávali za rozpočtovými predpokladmi. Najväčšie riziká vyplývali zo stagnácie celkového postupu pri vymáhaní pohľadávok v zahraničí. Nesplnil sa príjem z deblokácií, ktorý sa predpokladal v objeme 2 miliárd korún. Plnenie rozpočtových zámerov v oblasti príjmov zo splácania v minulosti poskytnutých vládnych úverov v značnej miere záviselo od objektívnych príčin priamo nadväzujúcich na ekonomickú a politickú situáciu dlžníckych krajín. Tým sa stalo, že príjmy z vládnych pohľadávok a vládnych úverov sa splnili v sume 3,8 miliardy korún, čo je iba 59,8 % predpokladov ročného rozpočtu.

    Vážená Národná rada,

    tak ako som už uviedol, že daňové príjmy boli rozhodujúcim zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, tak je tiež pravdou, že v tejto oblasti je mnoho problémov s plnením daňových povinností daňovníkov voči štátnemu rozpočtu. Celkový rozsah daňových nedoplatkov ku koncu roku 1994 predstavuje hodnotu 14,7 miliardy korún. Ide celkove o vyše 99 tisíc prípadov rôznych nedoplatkov. Súčasne daňové úrady vykazujú 114 tisíc prípadov preplatkov v celkovej sume 5 miliárd korún. Rozdiel preplatkov a nedoplatkov v hodnote vyše 9,7 miliardy korún je možné v podstate považovať za potenciálny zdroj príjmov štátneho rozpočtu v ďalšom období.

    Nedoplatky u všetkých druhov daní vyplývajú prevažne z nedostatku finančných prostriedkov daňových subjektov ako aj následnej platobnej neschopnosti, na ktorú vplýva ich snaha v prvom rade investovať do podnikania. Okamžité vymáhanie nedoplatkov by však pre tieto daňové subjekty znamenalo ich likvidáciu. Pokiaľ ide o preplatky, vykazujú sa preto, že daňové subjekty nepožiadali o ich vrátenie alebo nesprávne smerovali platby daní. Väčšia suma preplatkov vznikla zadržaním nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty správcom dane z dôvodu prešetrenia ich opodstatnenosti.

    Pokiaľ ide o oblasť výdavkov, výdavky štátneho rozpočtu boli na rok 1994 stanovené vo výške 149,3 miliardy korún. Skutočne dosiahnutá hodnota vynaložených výdavkov v roku 1994 predstavuje 162 miliárd korún, čo je 108,5 % výdavkov stanovených na rok 1994 štátnym rozpočtom.

    Na celkovom rozsahu výdavkov roku 1994 majú najväčší podiel bežné výdavky štátneho rozpočtu na financovanie neinvestičných potrieb nevyhnutých na zabezpečenie funkcií štátu, potrieb podnikateľskej sféry a obyvateľstva. Na plnenie záväzkov štátu voči zahraničiu boli vynaložené finančné prostriedky, ktoré tvoria 14,7 % z celkových výdavkov. Výdavky na zabezpečenie potrieb v rezorte obrany a vnútra predstavujú 13,8 % z celkových výdavkov.

    Rozsahom vynaložených výdavkov boli v roku 1994 zabezpečené všetky dôležité a rozhodujúce funkcie štátu. Pritom treba vidieť, že v priebehu celého roka bolo čerpanie výdavkov prísne sledované, došlo k regulácii a v poslednom štvrťroku i k viazaniu výdavkov. Tento postup mal značný vplyv na udržanie výdavkov štátneho rozpočtu na únosnej úrovni. Napriek tomu u niektorých rozpočtových kapitol neboli dodržané zámery štátneho rozpočtu v oblasti výdavkov na rok 1994. Vláda preto po prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994 dňa 2. mája tohto roku uložila svojím uznesením číslo 284 príslušným ministrom, správcom rozpočtových kapitol, u ktorých došlo k prekročeniu limitu za výdavky, vysporiadať svoje záväzky so štátnym rozpočtom za rok 1994 aj za rok 1993. Mne ako ministrovi financií bolo týmto uznesením vlády uložené v prípade nesplnenia uvedenej úlohy viazať správcom príslušných kapitol najneskôr do 31. júla 1995 zodpovedajúci objem finančných prostriedkov na rok 1995.

    Vážená Národná rada,

    výsledkom celkového rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky je schodok vo výške 22 854 miliónov Sk. Treba však vziať do úvahy skutočnosť, že v schválenom štátnom rozpočte na rok 1994 sa neuvažovalo s rozpočtovými dosahmi, ktoré mohli vzniknúť z titulu clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou. Skutočný vývoj clearingového zúčtovania s Českou republikou a s tým súvisiace rozpočtové dosahy zaťažili výdavkovú časť štátneho rozpočtu hodnotou vyše 14 miliárd korún.

    Krytie vykázaného schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 22 854 miliónov Sk navrhuje vláda riešiť prakticky v plnom rozsahu emisiou štátnych dlhopisov s dobou splatnosti do piatich rokov. V tomto zmysle je koncipovaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu, ktorý budete prerokúvať pod číslom 138.

    Na záver, vážené poslankyne, poslanci, vás chcem informovať o tom, že Najvyšší kontrolný úrad vykonal na ministerstve financií v období od januára do marca tohto roku kontrolu správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu a kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a kapitole ministerstva financií. Po prerokovaní záverečného protokolu k zisteniam v uvedených troch rozpočtových kapitolách boli zo strany ministerstva financií prijaté opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pokiaľ ide o správnosť zostavenia štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994, kontrolnou skupinou Najvyššieho kontrolného úradu neboli zistené nedostatky, ktoré by spochybňovali správnosť zostavenia celkových príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vykázaného schodku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1994. Preto odporúčam Národnej rade navrhovaný materiál prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Prosím pána Štefana Balejíka, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1994.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády,

    v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky.

    V našom stanovisku sa vyjadrujeme k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994 z hľadiska dodržiavania zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 65/1994, zákona číslo 172/1994, zákona číslo 364/1994, ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších predpisov súvisiacich s hospodárením s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Naše stanovisko sa člení na hodnotenie návrhu štátneho záverečného účtu z hľadiska jeho formálno-právnych náležitostí, z hodnotenia celkových výsledkov rozpočtového hospodárenia, z časti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a obsahuje aj poznatky z kontroly zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu v kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh.

    V závere stanoviska na základe zovšeobecnenia našich kontrolných poznatkov uvádzame legislatívne námety ako aj ďalšie odporúčania pre najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Naše stanovisko bolo prerokované v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad svoje stanovisko opiera o svoje protokoly o výsledku kontrol hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a majetkom štátu za rok 1994, ako aj z kontrol zostavenia záverečných účtov kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994. Výsledky týchto kontrol poukazujú v oblasti príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu najmä na ekonomické dosahy financovania clearingu s Českou republikou, daňové a colné nedoplatky a ich vymáhanie, daňové a colné úľavy, odpustenia penále a pokút, oslobodenia a odkladov daní a ciel, dodržiavanie rozpočtovej disciplíny, kde vidíme neprimeraný počet rozpočtových opatrení v roku, verejného obstarávania tovarov, služieb a verejných prác a vedenie účtovníctva v kontrolovaných subjektoch. Uvedené nedostatky sú rozhodujúcou mierou zapríčinené existenciou subjektívnych faktorov, negatívne vplývajúcich na rozpočtové hospodárenie.

    V prílohe nášho stanoviska prikladáme prehľad nápravných opatrení, ktoré správcovia kapitol prijali k výsledkom kontrol Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1994 a ktoré by mali garantovať odstránenie zistených nedostatkov a nálezov. Aj touto cestou potvrdzujem, že vykonanými kontrolami hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, majetkom štátu a správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994 Najvyšší kontrolný úrad nezistil rozdiely a potvrdzuje príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu tak, ako sú uvedené v predloženom návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994 s tým, že zúčtovanie a vysporiadanie finančných vzťahov organizácií v riadení ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky a obcí so štátnym rozpočtom Slovenskej republiky za rok 1994 má byť vykonané do 31. 7. 1995.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vám predkladám s odporúčaním využiť ho v procese schvaľovania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994 ako aj pri ďalšej činnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi.

    Teraz by som poprosil predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maxona, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    výbor pre financie, rozpočet a menu na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277 prerokoval návrh štátneho rozpočtu za rok 1994. Návrh štátneho záverečného účtu bol pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 13. júna 1995 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady do 16. júna 1995. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bol poverený vypracovať spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994.

    Vážené dámy, vážení páni, v časti A spoločnej správy, ktorú ste všetci dostali, sú zhrnuté výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1994. V časti B spoločnej správy ako tlač číslo 137a sú výsledky rokovania jednotlivých výborov ku kapitolám. V časti B pod číslom 3 je odporúčanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré má písmeno a) a b).

    Vážené dámy a páni, túto skutočnosť uvádzam preto, že v tlači číslo 137 - štátny záverečný účet za rok 1994 - práve v časti B pod číslom 3 a pod písm. a) a b) sú uvedené dva body, o ktorých by malo hlasovať plénum. Ako spoločný spravodajca odporúčam, aby sa o časti 4, v ktorej sú požiadavky a odporúčania výborov ministerstvám a vedúcim ústredných orgánov štátnej správy, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nehlasovalo, pretože sú to uznesenia, ktoré môžu byť priamo doručené jednotlivým ústredným orgánom štátnej správy.

    Prílohou spoločnej správy je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvážili sme, že v časti A tohto návrhu uznesenia pod číslom 1 a 2 je potrebné tieto veci v konštatačnej časti uviesť. V časti B sú explicitne vyjadrené číselné údaje hospodárenia v súlade s výsledkami štátneho záverečného účtu za rok 1994. V časti D, pokiaľ by boli odsúhlasené tie dva návrhy, ktoré boli smerované do Národnej rady Slovenskej republiky, by sa tieto dva návrhy premietli.

    Vážené dámy a páni, máte k dispozícii spoločnú správu, máte k dispozícii návrh na uznesenie k štátnemu záverečnému účtu za rok 1994. Chcel by som vás poprosiť, ak budete mať pripomienky alebo pozmeňovacie návrhy k uzneseniu, keby ste ich formulovali písomne. Z mojej strany je to všetko.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o druhom bode programu. Doteraz som dostal 4 písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Dzurinda, potom pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni,

    základnými ukazovateľmi rozpočtového hospodárenia v tom-ktorom roku je plnenie príjmov a čerpanie výdavkov, čo v rozdielovej podobe dáva výslednicu, teda buď schodok, prebytok alebo rovnováhu medzi naplnenými príjmami a čerpanými nákladmi. Táto základná charakteristika hospodárenia v roku 1994 hovorí, že príjmy štátneho rozpočtu predstavovali 139 148 miliónov Sk, výdavky 162 002 milióny Sk, štátny rozpočet teda skončil schodkom 22 854 miliónov Sk. V roku 1993 bol schodok štátneho rozpočtu 23 012 miliónov Sk. Z uvedeného jednoduchého porovnania schodkov štátneho rozpočtu v roku 1994 a 1993 teda vyplýva, že schodok štátneho rozpočtu v roku 1994 sa oproti schodku štátneho rozpočtu v roku 1993 podarilo mierne znížiť.

    Omnoho výstižnejšie porovnanie hospodárenia s verejnými financiami v roku 1994 a 1993 dostaneme, ak zohľadníme vplyv clearingového zúčtovania s Českou republikou na štátny rozpočet. Vieme, že strana, ktorá je v aktívnej platobnej bilancii, úveruje, alebo požičiava prostriedky štátneho rozpočtu tej strane, ktorá je vo vzájomnom obchode pasívna. Kým v roku 1993 bola pasívnou stranou slovenská strana, v roku 1994 to bola strana česká. Konkrétne to znamená, že k 31. decembru 1993 úveroval štátny rozpočet Českej republiky náš slovenský štátny rozpočet sumou 5 801 miliónov Sk, kým k 31. decembru 1994 naopak, slovenský štátny rozpočet úveroval český štátny rozpočet sumou 14 031 miliónov Sk.

    Keď teda zohľadníme dosah tohto clearingového zúčtovania v štátnom rozpočte, vidíme, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 31. 12. 1993 vykazovalo schodok alebo mínus 28 813 miliónov Sk, kým k 31. 12. 1994 len 8 823 miliónov Sk.

    Teda porovnanie kvality rozpočtového hospodárenia rokov 1993 a 1994 je mínus 28,8 miliardy v roku 1993 ku mínus 8,8 miliardy v roku 1994. Tento nesporne úspešný výsledok rozpočtového hospodárenia roku 1994 by bol ešte výraznejší, keby bolo došlo k plynulejšiemu vystriedaniu vlád v poslednom štvrťroku 1994. Vidieť to z vývoja rozpočtového hospodárenia v jednotlivých mesiacoch štvrtého štvrťroku 1994. Kým v októbri bol schodok štátneho rozpočtu 15 835 miliónov, výdavky z clearingového zúčtovania predstavovali 15 931 miliónov. Teda čistý výsledok rozpočtového hospodárenia bol ešte v októbri dokonca plusový - 96 miliónov Sk.

    K 30. novembru 1994 bol rozdiel medzi príjmami a výdavkami mínus 16 684 miliónov Sk. Po započítaní clearingu celkový rozpočtový výsledok bol mínus 1 307 miliónov Sk. Teda vývoj čistého rozpočtového výsledku v mesiacoch posledného štvrťroku 1994 bol takýto: október 0,1 miliardy november - 1,3 miliardy december - 8,8 miliárd.

    Teda za december 1994 čistý rozpočtový schodok poskočil o 7,5 miliardy Sk z 1,3 na 8,8 miliardy Sk.

    Je nedostatkom, že ministerstvo financií nevenovalo priestor analýze tohto javu. Tento jav, keď koniec roku negatívne ovplyvňuje rozpočtové hospodárenie, sa totiž opakuje každý rok. V roku 1994 bol však osobitne výrazný a nepochybne ho ovplyvnila aj politická klíma, ktorá sprevádzala výmenu vlád v poslednom mesiaci roku 1994.

    Víťazná koalícia sa sústredila na prípravu parlamentnej noci, na odvolávanie ministrov vlády, ktorá bola po demisii, na vyvolávanie strachu a napätia. Nesústredila sa na pevné uchopenie finančného hospodárenia, preto sa dovtedy pevný rozpočtový mešec koncom roka pretrhol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Košnár a pripraví sa pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia poslanci, dámy a páni,

    navrhnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky schvaľuje štátny záverečný účet v jeho najkoncentrovanejšej podobe, t.j. len celkové príjmy, výdavky a schodok, a osobitným zákonom určuje jeho krytie emisiou štátnych dlhopisov. Politicky i vecne je však význam štátneho záverečného účtu oveľa širší a oveľa obsažnejší. Je to totiž výpoveď o stave a vývoji ekonomiky, o hospodárskej politike vlády a vyslovenie akéhosi absolutória tejto politike ako aj výpoveď o možnostiach ďalšieho smerovania rozpočtovej a finančnej politiky. Z tohto hľadiska správa k návrhu štátneho záverečného účtu a jej prílohy majú vysokú vypovedaciu schopnosť, sú spracované nesporne vecne a vysoko kvalitne a nazdávam sa, že v kontexte s tými návrhmi zákonov a ďalších predlôh, ktoré budeme na tejto dlhej schôdzi prerokúvať, budú mať značný, aj keď nechcený dosah na naše rozhodovanie.

    Už môj predrečník hovoril o výraznej zmene makroekonomických východísk, ale aj výsledkov štátneho rozpočtového hospodárenia v roku 1994 oproti roku 1993. Nebudem tieto údaje opakovať. Chcem však povedať, že štátny rozpočet na rok 1994 bol rozpočtom troch vlád a takrečeno na tri razy. Pri tvorbe tohto rozpočtu koncom roku 1993 bola ambícia uplatniť niektoré nové prístupy.

    Po prvé, uznala sa nereálnosť dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet a rozpočtovaný schodok sa mal uplatniť predovšetkým ako mobilizačný faktor tvorby zdrojov na rozvojové programy investičného zamerania. Poskytovaním štátnych záruk za úvery sa mal vytvoriť širší priestor na vstup zahraničného kapitálu ako potenciálneho zdroja ekonomického rozvoja. Pravdaže, uplatnenie zásady deficitného rozpočtu okrem uvedených pozitívnych očakávaní od začiatku prinášalo aj viaceré riziká, najmä nebezpečenstvo zreťazenia rozpočtových deficitov a možného zrýchlenia inflačného vývoja.

    Druhou zásadnou zmenou bolo vyčlenenie zdrojov Národnej poisťovne, ktoré v roku 1993 predstavovali viac ako tretinu celkového objemu štátneho rozpočtu. Už v prvom štvrťroku minulého roku sa celkom zreteľne obnažili rozpočtové riziká. Výmena vlád neznamenala a ani nemohla znamenať zásadnú zmenu rozpočtovej politiky a obe vlády, obe vládne garnitúry uplatňovali reštriktívnu rozpočtovú politiku pri rozdielnych prístupoch k aktivizácii rozvojových ekonomických faktorov.

    Analýza rizík udržania fiškálneho deficitu v roku 1994 na úrovni rozpočtovaných 14 miliárd Sk sa vykonala v apríli roku 1994 v súvislosti s rokovaním s Medzinárodným menovým fondom. Tieto riziká odhadlo ministerstvo financií na strane príjmov očakávaným výpadkom príjmov v rozsahu 8 až 10 miliárd a na strane výdavkov očakávaným prekročením rozpočtovaných výdavkov v rozsahu asi 15 600 miliónov Sk. A tak boli navrhnuté východiská ako krajný variant, pri ktorom by sa dosiahlo zvýšenie príjmov presunom niektorých tovarov zo 6-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty do 25-percentnej sadzby, zvýšením spotrebných daní, krátením dotácií i niektorých rozpočtových kapitol ako aj opatreniami na zvýšenie daňovej a colnej disciplíny a podobne.

    Tak novelizácia zákona o štátnom rozpočte z júla minulého roku v porovnaní s pôvodným rozpočtom zvýšila príjmy štátneho rozpočtu a zhodne aj výdavky štátneho rozpočtu o 10 200 miliónov Sk, čo znamenalo, že schodok sa opäť rozpočtoval na úrovni 14 miliárd.

    Bolelo to a treba povedať, že predovšetkým strany vtedajšej vládnej koalície utrpeli na svojich predvolebných ašpiráciách aj cez takéto opatrenia, ktoré znamenali isté dôsledky na strane zvýšených príjmov cez daňové zaťaženie a obmedzených výdavkov cez krátenie niektorých položiek. Ale na druhej strane tieto opatrenia umožnili prežiť sektoru zdravotníctva a školstva a zabrániť vysokému prekročeniu schodku štátneho rozpočtu.

    Zostáva nepopierateľnou skutočnosťou, že výsledky rozpočtového hospodárenia sú predovšetkým výsledkami vlády Jozefa Moravčíka a tej menovej politiky Národnej banky Slovenska, ktorú sme pozitívne oceňovali na pozadí hospodárskych výsledkov minulého roku na nedávnej schôdzi Národnej rady.

    Za týchto okolností sú veľmi závažné zistenia obsiahnuté tak v správe k návrhu štátneho záverečného účtu, ako aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu. Dovoľte mi dotknúť sa iba dvoch.

    Po prvé: Odpustené penále, pokuty a oslobodenia od daní v roku 1994 tvorili 5 690 miliónov Sk, pričom daňové úrady aj po 20. júli 1994, keď vstúpil do platnosti príslušný zákon, ktorý to neumožňoval, naďalej poskytovali úľavy, hoci podľa zákona číslo 172/1994 už na to nemali oprávnenie. Ešte viac zarážajúce je konštatovanie Najvyššieho kontrolného úradu, nájdete ho na strane 14 Stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, že, citujem: "chýbajú kritériá na poskytovanie daňových úľav a ministerstvo financií doteraz nevypracovalo vnútrorezortné pokyny, ktoré by stanovovali základné kritériá tohto druhu".

    Po druhé: Daňové nedoplatky za uplynulý rok tvoria 14,7 miliardy, čo je viac ako 13 % zo skutočných príjmov štátneho rozpočtu minulého roku. Vymáhanie týchto nedoplatkov bude síce zlepšovať príjmovú základňu štátneho rozpočtu v roku 1995, ale je to slabá útecha na stav finančnej, daňovej, colnej atď. disciplíny.

    Dámy a páni, prebiehajúca transformácia finančnej obsluhy reálnej ekonomiky dospela do zlomovej etapy vývoja. Buď bude pokračovať také znižovanie podielu štátu na financovaní reálnych ekonomických procesov, ktoré zvýši výkonnosť ekonomiky a zachová stabilitu makroekonomického prostredia, alebo financovanie ekonomiky cez štátny rozpočet bude možné iba za cenu destabilizácie a zvýšenia inflácie. Je to dané na jednej strane tým, že dosiahnutý transformačný rast nepriniesol ešte také zvýšenie dôchodkotvorných procesov, ktoré by mohlo prispieť k výraznejšiemu zlepšeniu príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    Pripomeňme si, že jedno percento prírastku hrubého domáceho produktu môže priniesť pre štátny rozpočet miliardu možno miliardu a pol. Na druhej strane však podpora pokračovania začatého hospodárskeho rastu v podmienkach sociálne vysilenej ekonomiky a splácania narastajúceho štátneho dlhu kladie zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    V tomto roku 1995 bude podiel nepriamych daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu zhruba 47 %, teda dostali sme sa do daňovej štruktúry, ktorá je príznačná pre rozvojové krajiny. Možnosti zvyšovania výnosu nepriamych daní sú tiež veľmi obmedzené, ak nie pre najbližšie obdobie už vlastne vyčerpané - mám na zreteli dane z príjmov právnických a fyzických osôb atď. Preto sa do kvalitatívne novej polohy dostávajú príjmy z privatizácie a z výnosov súvisiacich s majetkovou účasťou štátu, ako aj do novej polohy sa dostávajú príjmy, ktoré by mohli byť získané pri zvyšovaní legalizácie skrytej ekonomiky, ktorej výkon sa na rok 1995 odhaduje na sumu zhruba 80 miliárd Sk.

    Dámy a páni, naznačené súvislosti, ktoré ponúka hlbšie štúdium štátneho záverečného účtu, nielen suché konštatovanie cifier príjmy, výdavky, schodok, by sme si mali zvlášť dobre uvedomiť práve teraz na tejto schôdzi, pri prerokúvaní balíkov zákonov súvisiacich s daňovou problematikou, sociálnou problematikou, ale najmä s problematikou privatizácie a ďalších predlôh, ktoré budú ovplyvňovať hospodársku politiku a aj rozpočtové hospodárenie v roku 1995.

    Budem hlasovať za prijatie štátneho záverečného účtu v takej podobe, v akej bol predložený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Filkus. Pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, že ma mrzí, že ekonomickým otázkam sa nevenuje taká pozornosť, respektíve nie je taký záujem vidieť to tu aj dolu, aj hore. Nuž ale hádam si zvykneme aj vecným problémom venovať väčšiu pozornosť. Všade na svete je to tak, že ak sa schváli štátny záverečný účet, ak sa prijme, tak je to satisfakcia pre ministra financií, ale, samozrejme, aj pre vládu. V tomto prípade pre všetkých troch ministrov financií, aj pre všetky tri vlády.

    Nepoložil som si za cieľ, aby som povedal, ktorá vláda má najväčší podiel, samozrejme, to sa dá ľahko posúdiť. Treba povedať niekoľko súvislostí, ktoré sa týkajú najmä nesplnenia zákonných súvislostí vo vzťahu k rozpočtu. O vecných problémoch sme detailne a dlho hovorili v rámci výboru pre financie, rozpočet a menu a skutočne sme prišli k pozitívnemu hodnoteniu výsledkov za rok 1994. Tým anticipujem aj záver, samozrejme, že som za schválenie štátneho záverečného účtu a za jeho prijatie. Ale chcel by som povedať, že dobré výsledky, ktoré tu uviedol aj pán podpredseda vlády, tých 22 800 miliónov ako deficit štátneho rozpočtu, berúc do úvahy viac ako 14 miliárd clearingových vzťahov, a že akceptovanie tohto deficitu, spomínaného aj pánom poslancom Dzurindom, 8 miliárd, konečne dá bodku aj za tými nie korektnými, nereálnymi vyhláseniami, ktoré frekventoval pán premiér v rôznej podobe, až do 50 miliárd. Dúfam, že toto je už definitívna bodka.

    Teraz k niektorým ešte otvoreným problémom. Chcem odporučiť niektoré šetrenia pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií z hľadiska porušenia niektorých zákonných súvislostí.

    Prvá, vo vzťahu k Národnej banke Slovenska. My sme si tu predsa v tejto miestnosti povedali čosi o odvode zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu. Čísla nie sú zaujímavé, ale bolo to 10,6 miliárd. V skutočnosti odviedla Národná banka 6,7 miliárd. Ministerstvo financií zaplatilo však na úrokoch 8,9 miliárd, podstatne viac ako odvod Národnej banky Slovenska. Samozrejme, viem, že v rámci úrokovej miery, zníženia úrokovej miery zo strany banky došlo k určitým ústretovým krokom, ale i tak treba z pohľadu plnenia zákonov túto vec vyčistiť. Teda vzťah k Národnej banke Slovenska pokiaľ ide o odvody a o vzťah tohto menového partnera k fiškálnemu partnerovi.

    Po druhé - zákonitá súvislosť alebo súvislosť vyplývajúca zo zákona číslo 172/1994 vo vzťahu k Fondu národného majetku. Tu v tejto miestnosti sme odhlasovali 3,5 miliardy na rozvojové programy. O týchto 3,5 miliardách na rozvojové programy sa nič nevie. Prosil by som takisto, pripúšťam aj takú možnosť, že sa formálne povie, že napríklad v prvom prípade vzhľadom na to, že prišlo k určitým iným krokom z hľadiska úrokovej miery, tento zákonitý vzťah, ktorý parlament schválil, už neplatí. To, samozrejme, sa dotýka aj vzájomných zákonných súvislostí k Fondu národného majetku. Na každý pád je nevyhnutné tieto vzájomné vzťahy tak vecne, ako aj legislatívne upraviť.

    Po tretie - pracoviská Ústredného daňového riaditeľstva, a to má pravdu pán poslanec Košnár, keď spomína, že po júli 1994 napriek tomu, že už nemohli podľa zákona 172 poskytovať odpustenie penále, pokút, sankcií, dodatočných odvodov atď., skoro do výšky 1 miliardy tieto možnosti využili v protirečení so zákonom z júla minulého roku.

    Tieto tri rôzne zákonité súvislosti vo vzťahu k banke, vo vzťahu k Ústrednému daňovému riaditeľstvu alebo k pracoviskám Ústredného daňového riaditeľstva a k Fondu národného majetku, s tými by sa bolo treba vysporiadať. Jedno uznesenie tohto druhu sme prijali a akceptovali ho aj pracovníci ministerstva financií v osobe štátneho tajomníka Magulu, kde sme odporučili určité opatrenia vo vzťahu k pracoviskám Ústredného daňového riaditeľstva, pretože to inštitucionálne nie je komplikované. Ústredné daňové riaditeľstvo a pracoviská sú v rámci inštitucionálneho usporiadania časťou ministerstva financií. S tými druhými to bude ťažšie.

    Uvedomujem si aj to, a to chcem pozitívne hodnotiť, že ministerstvo financií vypracovalo návrh opatrení aj pokiaľ ide o daňové nedoplatky, i keď by som s rezervou bral číslo 14 miliárd daňových nedoplatkov ku koncu roku 1994, pretože ide o celý balík daňových nedoplatkov za všetky predchádzajúce roky. Napriek tomu ministerstvo financií má vypracované opatrenia rôzneho charakteru, ako tieto daňové nedoplatky získať a ako ďalej pokračovať, najmä pokiaľ ide o príjmy z oblastí daní.

    Na záver chcem povedať, že som veľmi rád vzhľadom na dodržanie kontinuity transformačného procesu, vzhľadom na oživovací proces v ekonomike, že sa podarilo dosiahnuť tie výsledky, ktoré spomínal tak v makro ako aj mikrosúvislostiach pán podpredseda vlády. Súčasne však vystríham. Akýmkoľvek porušením kontinuity transformačného procesu, aby som nehovoril v tajničkách, mám na mysli od makroekonomickej reštriktívnej politiky rozpočtového charakteru cez liberalizáciu cien a obchodu, cez snahu dosiahnuť konvertibilitu meny, ale najmä dodržať kroky privatizačného procesu, je možné, že príde k zabrzdeniu ďalších pozitívnych výsledkov v oživovacom procese. Ide najmä o nové návrhy pri formovaní privatizačného procesu, kde sa jednoznačne porušuje kontinuita transformačného procesu a môže prísť k tomu, že ďalšia etapa transformačného procesu bude značne deformovaná.

    Nakoniec ešte raz, samozrejme, že som za prijatie a schválenie tohto štátneho záverečného účtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    rozpočtové hospodárenie v roku 1994 má niekoľko pre budúcnosť už neopakovateľných čŕt, ktoré väčšinou pozitívne ovplyvnili celkový výsledný efekt rozpočtu.

    Po prvé. V marci 1994 z iniciatívy vlády Slovenskej republiky sa zaviedla 10-percentná dovozná prirážka, ktorá zlepšila celkové plnenie príjmov štátneho rozpočtu v celkovej sume 2 243 miliónov Sk. Pôvodný rozpočet na rok 1994, ale ani neskôr upravený, nerátal s príjmami takéhoto charakteru.

    Po druhé. Rok 1994 bol posledným rokom, keď počas celého rozpočtového obdobia bol v platnosti clearingový zúčtovací systém s Českou republikou.

    Po tretie. V roku 1994 boli poskytnuté daňové úľavy a odpustenia penále a pokút na doteraz najvyššej možnej úrovni v celkovej sume 5 694 miliónov Sk.

    Štátny rozpočet schválený zákonom číslo 325/1993 Z. z., ako už pán minister uvádzal, predpokladal schodok v objeme 14 miliárd Sk, čo zabezpečovalo dosiahnutie pomeru schodku k hrubému domácemu produktu na úrovni 4 %. Takýto schodok by bol ešte akceptovateľný z hľadiska udržania makroekonomickej stability a sociálneho zmieru, ale neposkytoval možnosti rezortom, najmä školstva, kultúry a zdravotníctva, na zabezpečenie nerušeného a plynulého chodu a na zabezpečenie potrieb rozvoja týchto rezortov na požadovanej úrovni.

    Pôvodne rozpočtovaný schodok koncom roku 1994 bol zvýšený o 650 miliónov Sk. Tieto prostriedky sa poskytli na podporu poľnohospodárskej výroby. Ale skutočné plnenie štátneho rozpočtu ukazuje niečo iné, než sa predpokladalo. K 31. 12. 1994 bol vyprodukovaný schodok vo výške 22 854 miliónov Sk, teda o 8 204 miliónov Sk viac, než sa s tým pôvodne rátalo po upravenom štátnom rozpočte, a to je už výrazné prekročenie, celkove o 56 %. A teraz budeme mať veľké problémy s krytím až takého vysokého schodku. A veru vláda nemá inú možnosť, len navrhnúť kryť tento značný schodok ďalšou emisiou štátnych dlhopisov, lebo prostriedky štátnych finančných aktív, vytvorené z prebytku rozpočtového hospodárenia z minulých rokov, sú nulové a v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska nie je možné, aby Národná banka Slovenska kryla schodok štátneho rozpočtu. Ale s vydávaním ďalších štátnych dlhopisov je spojená aj ďalšia otázka, či sú k dispozícii dostatočne voľné domáce kapacity na nákup uvedených štátnych dlhopisov bez viazania prostriedkov komerčných bánk. Ak tieto dlhopisy budú nakupovať komerčné banky, potom nebudú dostatočne voľné prostriedky na poskytnutie úverov pre podnikateľskú sféru a tým aj komerčné banky nepriamo, ale budú financovať program vlády a štátny rozpočet. Takýto krok by neznamenal ďalšie úspešné riešenie reštrukturalizácie výroby a ďalšiu plynulú transformáciu nášho hospodárstva.

    Milé dámy, vážení páni,

    vo svojom vystúpení sa chcem ďalej zaoberať príjmovou stránkou štátneho rozpočtu, ktorá je zaujímavá. Poukazuje na viaceré doteraz nevyriešené problémy nášho hospodárstva. V absolútnych číslach príjmy štátneho rozpočtu dosiahli k 31. 12. 1994 hodnotu 139 148 miliónov Sk a boli prekročené o 3,3 % oproti rozpočtovaným príjmom. Naplnenie príjmovej stránky však vo výraznej miere ovplyvnili aj viaceré príjmy, s ktorými sa nepočítalo pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Je to už viackrát spomínaná dovozná prirážka, ktorá zlepšila príjmovú stránku o nerozpočtované príjmy vo výške 2 241 miliónov Sk. Z nedaňových príjmov tu môžeme spomenúť ostatné nedaňové príjmy, z toho tzv. doplnkové zdroje, ktoré zlepšili príjmovú stránku rozpočtu o nerozpočtované príjmy vo výške 4 874 miliónov Sk. Ďalej splátky daňových príjmov z minulých rokov tiež zlepšili príjmovú stránku rozpočtu o nerozpočtované príjmy vo výške 2 241 miliónov Sk.

    Teda môžeme konštatovať, že v minulom roku došlo k výrazným rozpočtovaným príjmom štátneho rozpočtu, ktoré výrazne zlepšili príjmovú stránku rozpočtu. Iba tu spomínané tri položky činia spolu 9 358 miliónov Sk, a to je už značná suma. Nebyť týchto príjmov celkový schodok štátneho rozpočtu by činil až 32 212 miliónov Sk. Teda javí sa to ako skrytá rezerva štátneho rozpočtu.

    Zo všetkých príjmových položiek najvýznamnejšiu príjmovú položku tvoria príjmy z dane z pridanej hodnoty, ktoré boli splnené iba na 91 % a výpadok je značný - mínus 3 658 miliónov Sk. Nesplnil sa ani pôvodne rozpočtovaný príjem. Táto skutočnosť poukazuje na to, že novela zákona číslo 172/1994 Z. z. vôbec nepriniesla očakávaný efekt, nebola realisticky odhadnutá a zámer, ktorý uvažoval s čiastočnou zmenou štruktúry konečnej spotreby obyvateľstva ako reakcie na zmeny sadzieb, bol mylný. Nedaňové príjmy boli splnené iba na 97,2 % a vôbec najväčšie problémy v plnení sa ukazujú pri položkách, splnenie ktorých zabezpečuje vláda Slovenskej republiky. Tu mám predovšetkým na mysli príjmy z vládnych úverov a vládnych pohľadávok, ktoré sa splnili iba na 59 % a výpadok činí 2 574 miliónov Sk.

    Nie je uspokojivý ani odvod zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu. Bol splnený iba na 63 % a výpadok oproti rozpočtu činí 3 854 miliónov Sk. Sú to vážne pretrvávajúce ekonomické problémy. Jednoducho nejdú nám deblokácie vládnych pohľadávok v zahraničí. Asi bude treba voliť inú metódu, cestu na zabezpečenie týchto pohľadávok do štátneho rozpočtu. A veru nie sú to zanedbateľné čiastky. Takisto bude treba prísne sledovať zo strany štátneho rozpočtu aj odvody Národnej banky Slovenska a v rozpočtovej sfére normalizovať vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a štátnym rozpočtom, ako to už spomínal aj pán poslanec Filkus predo mnou.

    Vzťah medzi kreditným a debetným úrokom so štátnym rozpočtom musí byť jasný, plynulý a pružný. Daň z príjmov fyzických osôb z ostatnej činnosti bol splnený iba na 91,4 % a celkový výpadok tu činí 328 miliónov Sk. Značné zníženie príjmov nastalo až v 4. štvrťroku 1994, približne o 13 % z ročného rozpočtu, a to je už veľa. Tento fakt by mal byť signálom pre vládu Slovenskej republiky, že podnikatelia - fyzické osoby - už nedokážu uniesť tú nesmiernu záťaž, ktorú na nich navalili nové zákony a všeobecné právne predpisy. Predovšetkým tu mám na mysli prijatie zákona o Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a zákona o povinnom používaní a zavedení registračných pokladníc. Pôsobením týchto zákonov živnostníci vo IV. štvrťroku 1994 začali hromadne vracať svoje živnostenské oprávnenia a väčšinou títo podnikatelia už stoja v širokých zástupoch pred štátnymi úradmi a čakajú na sociálne dávky na ťarchu štátneho rozpočtu.

    Veru sú to vážne problémy, ktoré treba riešiť, veď živnostníci na to už poukázali dávno a viackrát. Ale akoby to vláda Slovenskej republiky nechcela riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bol posledný pán poslanec v rozprave na základe písomnej prihlášky. Viac písomných prihlášok niet. Pán poslanec Baránik, máte faktickú poznámku, alebo sa hlásite do rozpravy?

  • Chcem reagovať na hodnotenie výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu v minulom roku. Treba upozorniť na jedno, že makroekonomické hodnoty sa nedajú hodnotiť na základe zjednodušeného prístupu. Tie vždy vyžadujú hlbší ponor do chápania vzťahov. Ak sa hodnotí rok 1994 v porovnaní s rokom 1993 a vychádzajú lepšie výsledky za rok 1994, je to logické z nasledujúcich dôvodov. Naša ekonomika v roku 1993 vzhľadom na to, že vznikol nový samostatný štát atď., vznikli s tým problémy, ale v ekonomike došlo k dosiahnutiu dna, pretože recesia dosiahla najnižšiu úroveň.

    V roku 1994 dochádza k oživeniu ekonomiky, preto výsledky musia byť iné. Prejavilo sa to v celkových výsledkoch hodnotenia makroekonomických vzťahov, ale aj vo vzťahoch ku clearingovému zúčtovaniu. To znamená, že ak v roku 1994 bola Slovenská republika na clearingovom účte aktívna, sú výsledky o to priaznivejšie. Hodnotenie činnosti vlády za december minulého roku tak, že spôsobila prepad 8 miliárd Sk, je neobjektívne, pretože po prvé, v decembri sú vždy vyššie výdavky štátneho rozpočtu, po druhé bolo potrebné uhradiť schodok zdravotnej poisťovni 3 miliardy Sk, čo navýšilo celkový prepad štátneho rozpočtu. Chcem upozorniť na to, že ak by sme takouto zjednodušenou logikou hodnotili činnosť vlády, došli by sme k nesprávnym záverom. Mám na to ďalšie údaje. Clearingové zúčtovanie v tomto polroku je ešte výhodnejšie, ako bolo v roku 1994. Stav štátneho rozpočtu k dnešnému dňu, keďže na tento rok sa predpokladal schodok 21 miliárd Sk, teda za I. polrok by mal byť zhruba 10 miliárd Sk, ale k dnešnému dňu je schodok štátneho rozpočtu 772 mil. Sk. Čiže podľa takejto logiky možno hodnotiť činnosť vlády za tento polrok vynikajúco.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, ešte ste mali 15 sekúnd. Pán poslanec Palacka sa hlási do rozpravy. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážení poslanci, poslankyne,

    pri štúdiu návrhu štátneho záverečného účtu som dospel k jednej nejasnosti a bol by som rád, keby nám pán podpredseda vlády mohol vysvetliť, ako je to s tým záverečným vyúčtovaním clearingového zúčtovania s Českou republikou. Konkrétne ide o dosah na štátny rozpočet, ktorý sa uvádza vo výške 14 031 miliónov Sk. Tento rozdiel je zrejme tvorený saldom clearingového účtu, kde došlo k prekročeniu v decembri o 16,7 miliónov ECU a uhradeným medzným úverom vlastne 2 x 130 miliónov ECU, čo mi pri súčte dáva 277 miliónov ECU, a to je zhruba 10,5 miliardy Sk. Kurzové rozdiely sa uvádzajú v záverečnom účte 1,5 miliardy Sk, čiže spolu je to asi 12 miliárd Sk. Bol by som rád, keby sme dostali odpoveď, prečo vlastne je dosah na štátny rozpočet 14 miliárd Sk.

    Ďakujem pekne.

  • dovoľte mi niekoľkými slovami vyjadriť sa k priebehu rozpravy k predloženému materiálu. Predovšetkým vo vstupnom vystúpení som sa vyhol, zámerne som sa vyhol, jeho politickému sfarbeniu. Ani jednu vládu, ani druhú, ani tretiu som nespomínal z hľadiska toho, či prispela viac alebo menej k úspešnosti roku 1994. Ak došlo k zafarbeniu celého tohto materiálu, tak, vážení poslanci, pričinili ste sa o to sami.

    Je fakt, že v krajine, ktorá prechádza transformačným procesom, ekonomické parametre skutočne prechádzajú veľmi búrlivým vývojom a vplývajú na ne mnohé okolnosti, či vnútorné, ktoré sa viažu predovšetkým na celý systém, na zmeny systému ekonomických pák, nástrojov, a viete, že ide o masívne zmeny, že ročne sa schvaľujú kvantá ekonomických zákonov, sú to desať-, dvadsaťnásobky ekonomických zákonov oproti vyspelým západným krajinám, a každý takýto nový ekonomický nástroj prináša so sebou nové vplyvy na ekonomické parametre toho-ktorého štátu aj s mimoriadne vysokými rizikami, kedy tieto páky zaberú, kedy začnú fungovať. To je jedna poznámka.

    Druhá vec je, že každá krajina sa vyvíja v akýchsi podmienkach. Pán profesor Baránik správne spomenul, že tu je aj zahraničnoekonomická politická oblasť. Slovensko je malá krajina, je zavesené viac ako 50 percentami svojich výstupov do oblasti zahraničnoekonomických vzťahov, to znamená, že toto okolie nemôže nevplývať na vývoj ekonomiky. Správne sa tu podotklo, opäť, myslím, pán profesor Baránik, pán poslanec Baránik spomínal, že tie roky, ktoré prebiehali od samostatnosti, boli úplne neporovnateľné. Rok 1993 nie je možné porovnávať s rokom 1994, keď sme nastupovali do samostatnosti nového štátu, keď sme, napriek tomu, že sme sa museli vysporiadať so samostatnosťou štátu, s vytváraním nových inštitúcií, orgánov štátu, s vytvorením vlastnej meny, Národnej banky, obrany, zahraničného zastúpenia, to všetko stálo jednorazovo mnoho peňazí. Rok 1993 je neporovnateľný s každým rokom, ktorý príde po ňom.

    Napriek tejto situácii sme si v roku 1993 trúfli spustiť daňovú reformu, reformu poisťovacieho systému, čo boli zase obrovské nárazy do ekonomického systému. Prejavilo sa to aj vo vyššej miere inflácie. Ak miera inflácie v roku 1992 bola zhruba 11-12 %, v roku 1993 to bolo 23 %, a napriek tomu to bol mimoriadne úspešný rok, pretože sme dokázali mieru inflácie udržať v určitých rámcoch. Spomeňte si, Česká republika v tom istom roku dosiahla 21-percentnú infláciu, bola velebená vo svete, Slovensko dostávalo poza uši, akú má vysokú mieru inflácie. To isté sa udialo v Českej republike čo v Slovenskej, že sme nabiehali do reformy daňového, poistného systému, ktorý spôsobil infláciu zhruba o 10 %.

    V roku 1994, keď tento systém už začal prinášať ovocie, keď nám zdvihol príjmy zhruba o 32 % a v podstate už aj stlačil infláciu, nedá sa byť do pŕs ani jednej, ani druhej, ani tretej vláde, že to bola práve ona. Boli to nástroje, ktoré spustila v roku 1993 vtedajšia Mečiarova vláda. Druhá vec je tá, že v závere roka 1993 sa prijali ďalšie nástroje, ktoré pomohli otočiť clearingové vzťahy, zaviedla sa dovozná prirážka, kde bola riešená otázka 10-percentnej devalvácie, kde sa začal spúšťať systém certifikátov atď. Takže úspešnosť roku 1994 bola rámcovaná ešte v II. polroku 1993. Čiže ak hovoríme o nejakých výsledkoch, o výsledkoch konkrétnych rokov, treba to vidieť v širších súvislostiach.

    Dotknem sa jednotlivých vystúpení. Už sa to tu spomenulo, ale hovoriť o decembri ako o mesiaci, keď sa naštartovali výdavky štátneho rozpočtu a keď všetko to dobré, čo bolo predtým, sa vlastne anulovalo, je predsa nezmysel. Pán Dzurinda, vy to viete. Dodržali sa všetky zámery rozpočtového hospodárenia tak, ako boli dohodnuté ešte v polovici decembra pred nástupom novej vlády, dodržali sa všetky princípy regulácie alebo rozpočtového viazania a regulácie štátneho rozpočtu, takže ešte dokonca ani to, čo bolo plánované z hľadiska deficitu, nebolo v plnom rozsahu naplnené. V tomto zmysle tvrdenia o tom, že v decembri došlo v štátnom rozpočte k nejakému nekontrolovateľnému vývoju, je, samozrejme, nezmyselné.

    Aj v júni v tomto roku dôjde k prudšiemu nárastu výdavkov štátneho rozpočtu, pretože v polroku dobieha čerpanie štátneho rozpočtu tak, ako je viazané na polrok, a v decembri znovu dôjde k rastu výdavkov, pretože sa budú dočerpávať výdavky celého roku, budú sa zúčtovávať výdavky celého roku. To sa opakuje každoročne ako osýpky a žiadna vláda to nezmení. Ale podstatné je udržať základné rámce rozpočtu tak, ako zákonom stanovila pre ten-ktorý rok Národná rada.

    Keď už som dospel k tomu, že svoje vystúpenie trošku farbím politicky, tak by som pripomenul na margo vystúpení opozície, ako konštruovala rozpočet 1995, aké mala ambície, keď vydáva rok 1994 za výsledok svojej činnosti, keď predpokladala a maľovala 26 miliárd schodku štátneho rozpočtu, pritom ďalších 10 miliárd sa malo uhradiť na konto Fondu národného majetku. Nová vláda proti tomu postavila 21 miliárd schodku štátneho rozpočtu bez toho, že by sme čo len korunu štátneho dlhu umorovali na konto Fondu národného majetku. Takisto ako na začiatku roku 1994, keď nás vtedajšia opozícia kritizovala za nekorektné zostavenie štátneho rozpočtu na rok 1994, podobne sme boli vystavení kritike za konštrukciu štátneho rozpočtu na rok 1995. Dnes sa ukazuje, že tá konštrukcia bola korektná, že mala racionálne jadro a že zatiaľ parametre štátneho rozpočtu tak, ako sme ho postavili, držíme.

    Znovu by som zdôraznil, že k rozpočtovým vzťahom, k vývoju ekonomiky transformujúcich sa krajín treba skutočne pristupovať s náležitou pokorou. Kým nestabilizujeme všetky mechanizmy, všetky nástroje, ktorými sa riadi ekonomika, sociálne vzťahy a ďalšie vzťahy transformujúceho sa štátu, tak je situácia veľmi pohyblivá a nesmierne zložitá. Takže by som prosil, samozrejme, týka sa to aj členov vlády, ale určite sa to týka aj poslancov parlamentu, s náležitou pokorou hodnotiť ten-ktorý rozpočtový rok.

    Dotknem sa niektorých ďalších námetov. Pán profesor Filkus spomínal otázky znižovania tieňovej ekonomiky, otázky postihovania daňových úradov, ktoré pripúšťali úľavy na daniach, na pokutách, na penále, napriek tomu, že boli prijaté nové zákony. Pán profesor, aj vy ste boli vo vláde v čase, keď sa prijal tento zákon, a gro týchto porušení sa viaže ešte tesne na obdobie po júli 1994. Samozrejme, vyvodím a vyvodzujem patričné personálne závery z porušení zákonov.

    Pokiaľ ide o všeobecné zlepšenie dynamizácie celého výberu správy daní, naznačili sme svoju ambíciu pri nástupe do vlády a pri konštrukcii rozpočtu 1995. Neboli sme spokojní s tým, ako modelovala rozpočet predchádzajúca vláda, a povedali sme, že treba dynamizovať príjmy štátneho rozpočtu novými opatreniami, hoci aj čiastkovými, v celom daňovom systéme. Takéto opatrenia sme prijali pri schválenom rozpočte na rok 1995, v tom veľkom rozpočte platnom od 1. apríla tohto roka, a výsledky sa začínajú prejavovať. Koncom mája a v priebehu júna je už dynamika príjmov rozpočtu taká, že oproti minulému roku je o 10 % vyšší príjem z daní do štátneho rozpočtu ako za rovnaké obdobie v roku 1994. Myslím, že aj v tomto smere teda dynamizujeme celú situáciu.

    Tým nehovorím, že nebudeme ďalej pokračovať v sprísnení celej daňovej a colnej disciplíny. Ale, to pán profesor Filkus správne povedal, že treba znižovať podiel štátneho rozpočtu na celkových ekonomických tokoch, budeme mať záujem znižovať daňové zaťaženie podnikateľskej sféry.

    Pán poslanec Farkas spomínal enormné znižovanie počtu najmä živnostníkov, odovzdávanie podnikateľských listín a podobne. Pripomenul by som, že odovzdávali predovšetkým takí podnikatelia alebo takí živnostníci, ktorí túto živnosť vykonávali popri hlavnej činnosti. Odovzdaných bolo vyše 30 tisíc živnostenských listov, naproti tomu sa vydalo vyše 25 tisíc nových živnostenských oprávnení. Takže aj toto je, samozrejme, v pohybe. Je tu určite veľká politická zodpovednosť aj politické riziko, ak vláda nastupuje do opatrení, ktoré smerujú k vyššej finančnej a daňovej disciplíne, ale niet iného východiska, ak chceme ďalšej veľkej skupine podnikateľov a živnostníkov vytvoriť dobré podnikateľské zázemie, to znamená cez väčší výber daní ísť cestou znižovania daňového zaťaženia.

    Vážená Národná rada,

    ešte dlhujem jednu odpoveď o clearingovom zúčtovaní. Tam si treba uvedomiť, že nedošlo len k preklopeniu clearingového vzťahu z roku 1993, potom nárastu smerom na medzný úver roku 1994, plus tam došlo k tomu, že v decembri bolo prevýšenie medzného úveru, ktorý sa vlastne zúčtovával až v januári. Takže keď sa toto všetko dohromady sčíta, dáva to tú príslušnú čiastku, ktorá, utvrdzujem Národnú radu, je v predloženom materiáli správne spočítaná.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu podpredsedovi.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Maxona, či sa chce vyjadriť, alebo chce uvádzať hneď hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    veľmi dlho som rozmýšľal, či využijem možnosť po ukončení rozpravy ako spoločný spravodajca sa vyjadriť k niektorým veciam. Rozhodol som sa, že je potrebné sa k tým veciam, ktoré odzneli v rozprave, vyjadriť.

    Chcel by som všetkým cteným dámam a pánom pripomenúť, že hrubý domáci produkt v Slovenskej republike v roku 1994 dosiahol rast 4,8 %, miera inflácie 13,4 %, miera nezamestnanosti 14,8 %.

    Vážené dámy, páni, to je výsledok troch vlád za rok 1994, to je výsledok, ktorý transformujúce ekonomiky východnej Európy nepochybne Slovensku závidia. To sú výsledky, ktoré by mohli politickú scénu na Slovensku zjednocovať k hľadaniu spoločného riešenia ekonomických problémov Slovenska. V tomto zmysle mi dovoľte poďakovať za vystúpenie pánu poslancovi Košnárovi, pánu poslancovi Filkusovi, pánu poslancovi Farkasovi i pánu poslancovi Palackovi. Ich vystúpenia odzneli v duchu kritických pripomienok, ale v duchu hľadania riešení a upozorňovaní na problémy slovenskej ekonomiky. V súvislosti s tým mi dovoľte veľmi dôrazne odmietnuť hodnotenie rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, ktoré sme počuli z úst lídra Kresťanskodemokratického hnutia pána poslanca Dzurindu.

    Vážený pán poslanec, vy sám si uvedomujete, že vaše hodnotenie bolo neobjektívne. Vy sám veľmi dobre viete, že vývoj rozpočtového hospodárenia založila jedna vláda, druhá dodržiavala istú kontinuitu a tretia realizovala to, čo bolo potrebné v súlade so štátnym rozpočtom, schváleným štátnym rozpočtom na rok 1994.

    V súvislosti s tým by som chcel ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec. Experti Kresťanskodemokratického hnutia sa nám snažia stále nahovoriť, že transformujeme slovenskú ekonomiku neprimerane, že hľadáme zlé riešenia. Samozrejme, aj názory opozície treba brať vážne, aj názory, ktoré by mohli prispieť k dobrému riešeniu. Len by som cteným kolegom z opozície chcel pripomenúť, a na to skutočne celkom zabudli: Ak by sa nebola realizovala agrárna politika, pod ktorú sa podpísali perá lídrov Kresťanskodemokratického hnutia, rozpočtové hospodárenie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva v roku 1994 mohlo byť celkom iné a v súvislosti s tým aj iné rozpočtové hospodárenie štátneho záverečného účtu za rok 1994 ako celku. Naozaj som nechcel vniesť do takého dokumentu, ako je štátny záverečný účet, princíp politických šarvátok, ale skutočne si myslím, že na vystúpenie pána poslanca Dzurindu bolo potrebné z našej strany reagovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1994. Chcel by som sa vám ešte ospravedlniť za nesprávny údaj v návrhu na uznesenie, kde v časti A, konštatačnej, pod číslom 1 je nesprávne uvedená miera inflácie. Prosil by som, aby ste si tento údaj opravili na 13,4 %. Ďakujem pekne.

    Vážené dámy, vážení páni, budeme teraz hlasovať o časti B.3 pod písmenom a). Treba, aby som tento návrh prečítal? Je to na strane 5, písm. a). Je tu pripomienka, že pre zápis by bolo potrebné tento pozmeňovací návrh prečítať.

    V časti A - kryť v rámci finančného zúčtovania vzťahov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1994 prekročenie neinvestičných dotácií v čiastke 63,3 milióna Sk úsporou na neinvestičných výdavkoch rozpočtových organizácií.

    Ako spoločný spravodajca odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme prijali takto prednesený návrh.

  • Ďakujem pekne. Rovnako na strane 5 pod písmenom b) - riešiť dostatok úspory v rozpočte kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky za rok 1994 v zmysle bodu B.8 uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 80 zo 14. februára 1995 na usporiadanie vzťahov k štátnym fondom za roky 1992 a 1993. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Ďakujem. Takže sa budeme prezentovať a hlasovať o takto prednesenom návrhu spoločnej správy. Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy, vážení páni, o ostatných požiadavkách, odporúčaniach Národnej rady ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy netreba dať hlasovať, lebo ako som pri predkladaní spoločnej správy uviedol, tieto ústredné orgány a ministerstvá budú priamo zaviazané uznesením príslušného výboru. V rozprave neodznel ani jeden pozmeňovací návrh, ktorý by mal legislatívnu podobu.

    Takže, ak dovolíte, pán predseda, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1994 tak, ako je v prílohe k tlači číslo 137a s tou opravou, o ktorú som vás požiadal.

  • Áno, ďakujem. Rozumeli sme, takže hlasujeme o uznesení ako celku.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam uznesenie prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Ďakujem, pán poslanec, aj vám, páni poslanci.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, navrhujem, aby sme urobili 20-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k t r e t i e m u bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 138 a spoločnú správu výborov ako tlač 138a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámil s predloženým vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1994. Tak ako som uviedol vo svojom vystúpení k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1994, štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1994 bol zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. schválený ako schodkový vo výške 14 miliárd korún. V priebehu roka 1994 bol následne opravený novelami zákonov o štátnom rozpočte číslo 172 a 362 z roku 1994 Z. z. na 14 650 miliónov korún.

    Skutočný schodok štátneho rozpočtu za rok 1994, vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky, dosiahol výšku 22 854 008 tisíc korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v snahe zamedziť vzniku priameho úveru vládnemu sektoru z titulu schodkového rozpočtového hospodárenia v roku 1994 už v priebehu roka 1994 vydalo emisiu štátnych krátkodobých cenných papierov, štátnych pokladničných poukážok, ktorou kryje vykázaný schodok štátneho rozpočtu za rok 1994. Tieto cenné papiere kryjú vykázaný schodok štátneho rozpočtu v podstate do konca tretieho štvrťroka 1995.

    Ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky navrhujú kryť vykázaný schodok štátneho rozpočtu za rok 1994 transformáciou týchto krátkodobých cenných papierov do dlhodobých štátnych cenných papierov, t.j. do štátnych dlhopisov s lehotou splatnosti do piatich rokov. Tieto štátne dlhopisy sa navrhujú vydať v nominálnej hodnote vydanej v celých tisícoch slovenských korún bezo zvyšku a ich násobkoch v sume 22 854 008 tisíc korún. Vzhľadom na to, že schodok štátneho rozpočtu bol účtovne vykázaný vo výške 22 854 008 210 korún, je potrebné, aby suma 210 korún bola uhradená použitím štátnych finančných aktív Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky vám predkladá na odsúhlasenie návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994 v sume 22 854 008 tisíc korún finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov na kapitálovom trhu, pričom časť emisie vláda navrhuje vydať podľa potreby aj v cudzej mene.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Baránika, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu plénu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločnú správu prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 311 z 11. mája 1995 na prerokovanie všetkým výborom v lehote do 16. júna 1995 okrem mandátového a imunitného výboru. Skoordinovaním stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994 prerokovali v stanovenom termíne všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994 a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho v predloženom znení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v časti b) bod 2 uznesenie číslo 83 zo 7. júna 1995 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zaviazala vládu Slovenskej republiky zabezpečiť emisné podmienky tak, aby boli prístupné fyzickým osobám.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994 a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení týchto zmien a doplnkov:

    Výbory dohromady dali 5 pripomienok. Pripomienku 1, 2, 3 a 4 odporúčam schváliť spoločne a bod číslo 4 odporúčam na osobitné hlasovanie.

    Súčasne je uznesenie Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994 a použitie štátnych finančných aktív vo výške 210 korún na krytie časti schodku štátneho rozpočtu za rok 1994. V bode B súhlasí s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1994 vydaním štátnych dlhopisov v sume 22 854 008 tisíc korún, pričom časť emisie môže znieť aj na cudziu menu.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tretiemu bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán vicepremiér, dámy a páni,

    medzi materiálom, ktorý sme prerokúvali pod bodom číslo 2, a terajším bodom je bezprostredná väzba. Schodok vyprodukovaný v roku 1994 treba pokryť. Myslím, že niet inej možnosti, ako sú štátne obligácie, aj keď vytlačovací efekt, keď štátne cenné papiere vytlačia z úverového portfólia podnikateľov a občanov, bude nepochybný. Čím viac peňazí z komerčných bánk pôjde na krytie schodku štátneho rozpočtu, tým menej peňazí sa dostane medzi podnikateľov a občanov, tým viac to bude tlačiť na výšku úrokových sadzieb z úverov. Preto nie je jedno, či kryjeme 22 alebo napríklad 15 miliárd korún. Takže argumentáciu podpredsedu vlády pána Kozlíka, že plánovaný schodok bol ešte vyšší, nemožno prijať a mrzí ma, že ako minister financií nevysvetlil a konkrétne nerozviedol, prečo z deficitu 1,3 miliardy k 30. 11. došlo k jeho prudkému nárastu na 8,8 miliardy k 31. 12. 1994.

    Na záver chcem poprosiť pána spoločného spravodajcu, pána poslanca Baránika, aby pri záverečnom slove k záverečnému účtu za rok 1994, resp. o krytí schodku štátneho záverečného účtu za rok 1994, nehovoril o poľnohospodárstve v roku 1991, ako pán poslanec Maxon. Inými slovami, aby nezneužíval záverečné slovo spoločného spravodajcu na urážky a hrubú politickú demagógiu.

  • Šum v sále.

  • Vystúpenie pána poslanca Maxona mi pripomenulo diskusný príspevok prednesený v duchu kritického marxizmu-leninizmu.

  • Šum v sále, potlesk.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi rád by som povedal pánu poslancovi Dzurindovi, aby on zase nezneužíval rozpravu k jednému bodu programu k vybavovaniu si osobných účtov z iného bodu programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    pri nástupe novej vlády a pred voľbami v roku 1994 sme niekoľkokrát počuli o tom, že vláda Jozefa Moravčíka urobila 50-miliardový dlh, že narobila škody, ktoré sa nedajú vyčísliť. Chcel by som teda pri tomto bode poznamenať, že 22 miliárd, ktoré budú kryté emisiou štátnych cenných papierov, sú z dvoch tretín, to znamená zo 14 miliárd, spôsobené dosahom clearingového zúčtovania s Českou republikou a len 8 miliárd je deficit, ktorý bol vyprodukovaný. To znamená, že je podstatne nižší, ako bol plánovaný, a že vláda Jozefa Moravčíka dosiahla výsledok, ktorý je ocenený všetkými medzinárodnými finančnými inštitúciami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Prokeš, nejde o žiadne vybavovanie si osobných účtov, je to vecná téma, vecná otázka. Tak ako som nepostrehol ani to, že by bola pánu poslancovi Palackovi daná presná odpoveď, prečo sú výdavky z clearingu až vyše 14 miliárd, aby bolo povedané po prvé, po druhé, po tretie, po štvrté, počul som skôr ubezpečenie, že je to dobre spočítané. Nie som celkom spokojný s takou odpoveďou, a ani jedno slovo som neprečítal a dobre som čítal štátny záverečný účet, prečo k takému naozaj enormnému nárastu došlo. Jediný, ktorý sa pokúsil o nejaký príklad, bol pán poslanec Baránik, ktorý hovoril o jednorazovej dotácii do poisťovne. Ale ja som to neprečítal v materiáli a očakával som, že pán minister financií by nám mohol povedať, keďže ide o 7,5 miliardy korún, ktoré rezorty, na ktoré položky a ktoré konkrétne sa pričinili o ten enormný nárast.

  • Nedá mi, aby som nezareagoval na to, čo tu povedal pán kolega Černák. Myslím si, že bolo povedané, že v roku 1994 tu boli tri vlády, kde istým spôsobom prevládal zdravý rozum a kontinuita. On vystupuje s tým, že vláda Jozefa Moravčíka tento schodok znížila. Myslím si, že práve naopak, že vďaka tomu, že tu bola vláda pána Mečiara, podarilo sa jej ten schodok, ktorý tam Moravčíkova vláda založila vo výške 50 miliárd (smiech v sále), na konci roka stiahnuť práve na výšku tých 14 miliárd.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cingel, musím povedať, že ste preukázali značné národohospodárske vedomosti.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Černák a potom poslanec Cingel.

  • Dovolím si len k vystúpeniu pána Cingela pripomenúť, že ak ma pamäť neklame, tak tretia vláda v roku 1994, vláda občasného premiéra, bola vymenovaná 13. decembra, a keďže predpokladám, že slávila vianočné sviatky a na Silvestra asi tiež nezasadala, tak ten zásadný obrat, o ktorom hovoril, urobila v priebehu asi štyroch pracovných dní.

    Ďakujem.

  • Myslím, že je zbytočné o tom debatovať, pretože rozhodnutie bolo také, aké bolo, a ten výsledok je taký, aký je.

  • Šum v sále.

  • Bolo konštatované, že je výsledkom všetkých troch vlád. Vážení, keby sme si spomenuli na marec 1994, čo tu odznelo a potom čo nasledovalo v priebehu roka, tak si myslím, že také reči, aké tu vedieš, pán Černák, neobstoja. Treba hovoriť jednoznačne, že áno, pričinili sa o to všetci, ktorí poctivo pracovali v roku 1994, ináč sa to dá chápať iba ako púha demagógia.

  • Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, nikto sa neprihlásil do rozpravy. Končím rozpravu a pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    skutočne veľmi krátko. Zvýšenie deficitu v decembri vyšlo z úhrady výdavkov, ktoré zapríčinili, ale to vari nie je správny výraz, ale ktoré uplatnili rezorty a okrem iného aj rezort vedený pánom exministrom Dzurindom, a ja si myslím, že v dobrej vôli a v prospech tohto štátu, v priebehu roku 1994. Takže znovu: december, alebo jún pre polrok, december pre celý rok, sú mesiace, kde sa kumulujú výdavky, kde sa kumulujú zúčtovacie vzťahy, takže tieto mesiace sú vždy nárastové. Teda vystúpenie pána Dzurindu by som označil ako účelovú naivitu smerom k tomuto materiálu. Taký dokument, aký momentálne schvaľujeme, sa zbytočne politizuje.

    Podstatu schodku sme si vysvetlili v predošlom materiáli, myslím, že bol dostatočne hrubý na to, aby podstatu schodku a podstatu celkového mechanizmu štátneho rozpočtu alebo štátneho záverečného účtu vysvetlil, takže by som prosil pragmaticky, aby sa skutočne pristúpilo k hlasovaniu a aby sa tento materiál prijal v podobe, ako ho vláda Národnej rade navrhla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Baránik, chcete sa vyjadriť, alebo pristúpime k hlasovaniu?

  • Vážené dámy, páni,

    chcel by som vás upozorniť na to, že v záverečnom účte boli uvedené údaje a ja ich zopakujem, v dôsledku ktorých došlo k zvýšeniu schodku štátneho rozpočtu. Ide o tieto údaje: Zvýšili sa v priebehu roku 1994 úrokové sadzby zúčtovania štátneho rozpočtu s Národnou bankou a to zvýšilo výdavky štátneho rozpočtu o 3 miliardy, všeobecná pokladničná správa zvýšila svoje výdavky o 5,9 miliardy v dôsledku výdavkov do fondov. Pre rezort školstva boli uvoľnené ďalšie prostriedky v objeme 1,2 miliardy a pre poľnohospodárstvo 650 miliónov. Naproti tomu pozitívne pôsobili ministerstvo obrany, ktoré znížilo výdavky o 500 miliónov, ministerstvo pôdohospodárstva o 400 miliónov a ministerstvo dopravy o 320 miliónov. Okrem toho treba vziať do úvahy to, že došlo k zmenám rozpočtových pravidiel a k zmenám niektorých rozpočtových opatrení. To je na vysvetlenie k tomu, prečo došlo k zvýšeniu schodku štátneho rozpočtu v roku 1994. To je všetko.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Takže faktické poznámky nie sú. Páni poslanci, je po rozprave. Je po rozprave, nie sú faktické poznámky. Prečítajte si rokovací poriadok. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Šum v sále.

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni, v spoločnej správe je uvedených päť zmien. O zmenách v bodoch 1, 2, 3 a 5 odporúčam hlasovať spoločne a pripomienku v bode 4 vyňať na osobitné hlasovanie. Pripomienky v bodoch 1, 2, 3 a 5 odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za, aby sme ich prijali.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

  • Pripomienku v bode 4 odporúčam neprijať, pretože problémy, ktoré rieši, sú lepšie riešené v predchádzajúcich pripomienkach.

  • Takže hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu na rok 1994 odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Keďže z rozpravy neboli pripomienky, budeme hlasovať o uznesení Národnej rady s prijatými zmenami podľa spoločnej správy.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krytí schodku štátneho rozpočtu za rok 1994.

    Ďakujem, páni poslanci, ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nasleduje š t v r t ý bod programu, a to

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 145 a spoločnú správu výborov ako tlač 145a.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, predstavuje jeho desiatu novelizáciu. Obsahuje prevažne legislatívne spresnenia textu jednotlivých ustanovení zákona tak, aby sa zlepšila jeho praktická aplikácia v praxi pre daňové subjekty i pre správcov daní. Sú v ňom zohľadnené návrhy, námety a pripomienky územných finančných orgánov, vyplývajúce z praktických poznatkov i opodstatnené pripomienky rezortov.

    V predloženej novele zákona dochádza k zásadnejším zmenám v týchto smeroch: Navrhuje sa zmena miestnej príslušnosti pri dani z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, a to podľa sídla organizačnej jednotky, ktorej platiteľ dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, z dôvodu jednoznačnosti spresňuje a dopĺňa ustanovenie o účastníkoch daňového konania, o oprávnení správcu dane priznať práva, alebo určiť povinnosť účastníkom daňového konania aj tretím osobám, napríklad podlžníkom daňového dlžníka, spresňujú sa ustanovenia upravujúce zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci v prospech štátu, v porovnaní s doteraz platnou právnou úpravou sa navrhuje ustanovenie o daňovej kontrole doplniť o zákaz vzťahujúci sa na daňový subjekt, u ktorého sa daňová kontrola vykonáva, predaja alebo darovania svojho majetku počas výkonu daňovej kontroly. Tento zákaz sa navrhuje uplatňovať aj pri dorubení dane na základe výsledkov daňovej kontroly, a to do doby úplného nahradenia daňového nedoplatku.

    S cieľom preventívne pôsobiť na zlepšenie stavu v oblasti vymáhania daňových nedoplatkov sa navrhuje umožniť správcovi dane zverejňovať zoznamy daňových dlžníkov s veľkým daňovým nedoplatkom a daňovým nedoplatkom obzvlášť veľkého rozsahu, čo je bežné i v krajinách s vyspelou ekonomikou. Zmenou formulácie o registračnej povinnosti sa jednoznačnejšie definujú prípady, keď je právnická alebo fyzická osoba povinná registrovať sa v mieste príslušného správcu dane.

    Dôležitými navrhovanými zmenami sú aj doplnenia a spresnenia ustanovení o súčinnosti tretích osôb, o vyrubení dane a jej doplatku, o spôsobe platenia daní, ktorým sa limituje výška splatenia dane v hotovosti priamo u správcu dane do výšky 10 000 korún, spresňuje sa a dopĺňa úprava o záložnom práve v tom smere, že v prípade viacerých záložných práv sa prednostne uspokojí záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ako aj ustanovenia o vymáhaní daňových nedoplatkov. Z dôvodu nevyhnutnej potreby sa navrhuje, aby trovy konania vymáhal ten orgán štátnej správy, ktorý uložil pokutu a s ktorou trovy konania bezprostredne súvisia.

    Vzhľadom na charakter navrhovanej právnej normy jej realizáciou nezaniknú negatívne nároky na štátny rozpočet.

    Vážené dámy, vážení páni,

    prosím o podporu a schválenie predmetného návrhu novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Baránika, aby nám predniesol návrhy z výborov v rámci spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 333 18. mája 1995 na prerokovanie v lehote do 16. júna 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Skoordinovaním stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky poverený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, prerokovali v stanovenom termíne do 16. júna 1995 všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovil s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho v predloženom znení.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    V spoločnej správe je uvedených 17 pripomienok. Ako spoločný spravodajca odporúčam o pripomienkach k bodom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 10, 11, 12, 13, 17 hlasovať spoločne a navrhujem tieto pripomienky prijať. Pripomienky pod bodmi 7, 8, 9, 14, 15 a 16 odporúčam neprijať.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto spravodajcu a otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia,

    niekoľkokrát som na tomto mieste vystupoval a hovoril o tom, že termín zavedenia registračných pokladníc je nereálny, cena registračných pokladníc je taká, že zlikviduje predovšetkým tých najmenších, služby, obuvníkov, kaderníkov, o služby ktorých je veľký záujem. V tomto zmysle som aj interpeloval pána podpredsedu vlády. Dostal som odpoveď, že nepredpokladá možné úľavy a od 1. 7. musia byť zavedené registračné pokladnice. Dnes je 21. júna. Podľa informácií asi 20 % subjektov, ktoré majú mať registračné pokladnice, majú zavedené registračné pokladnice, a dokonca sa hovorí o tom, že príslušné daňové orgány dostali pokyn, aby boli benevolentnejšie pri posudzovaní týchto sankcií. Ostáva nám jedna jediná možnosť ako legislatívne otvoriť dvierka ministrovi financií, aby mohol legalizovať odpúšťanie sankcií, aby mohol odborne posúdiť, kto na to má a koho by zakúpenie dvadsaťtisícovej pokladnice zlikvidovalo. Dovoľte mi pripomenúť, že skutočne 21. júna ten, ktorý si mohol kúpiť registračnú pokladnicu, už si ju kúpil.

    Chodíte po Slovensku takisto ako my, stretávate sa s ľuďmi a viete, že mnohí, predovšetkým tí najmenší, klampiari, drobní holiči, obuvníci, sa pripravujú, že svoje živnosti odovzdajú a skončia so svojou činnosťou. Dovoľte mi položiť otázku vám, kolegyne a kolegovia, ktorí cestujete po svete, a predovšetkým zástupcovia vládnej koalície teraz veľmi často cestujete: Videli ste niekde vo svete medzi cibuľou a cesnakom, jabĺčkami položenú registračnú pokladnicu?

    A preto mi dovoľte, aby som dal doplňovací návrh. Navrhujem, aby sme do návrhu novely vložili ďalší bod, môže byť posledný, to znamená 79, ktorý znie: V § 103 vložiť nový odsek c), ktorý znie: "povoliť odklad sankcií za nezavedenie registračných pokladníc". Týmto nič neurobíme, len otvoríme dvierka ministrovi financií, aby vedel posúdiť, či má dať odklad, komu má dať odklad a aký odklad. Všetko si upraví sám. Viem, že organicky by to patrilo do inej právnej normy, ale vzhľadom na dátum a vzhľadom na zákon 511, ktorý máme práve otvorený, je toto prakticky posledná možnosť, ako množstvo drobných živnostníkov zachrániť pred krachom, ako z nich nevyrobiť ďalších nezamestnaných.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    uvedomujem si, že predložená novela rieši niektoré výkladové problémy a spresňuje postup v konaní, vymedzuje pojmy, a to považujem za pozitívne. Hoci sám by som privítal menej zmien v daňových predpisoch a v konaní o nich, lebo je veľmi dôležité, aby sa daňové úrady a daňovníci mohli dobre oboznámiť so svojimi povinnosťami a právami a aby boli vytvorené relatívne stabilné podmienky na to, aby si mohli zvážiť, ako podnikať, ako svoje zámery uskutočňovať. To je totiž podmienkou podnikania a na druhej strane podmienkou príjmu štátu do štátnej kasy.

    Viem však aj to, že sa vyskytujú prípady, keď daňovník, využijúc legislatívne medzery, ale prečo nepovedať, často aj zo zlého úmyslu získať neoprávnený prospech, neplní svoje povinnosti, a preto je správne vytvoriť také mechanizmy, ktoré prispejú k dôslednému zabezpečeniu daňových povinností.

    Keď som však podrobnejšie študoval predložený návrh, cítil som určitú tendenciu, ktorá sa prejavuje na niektorých miestach, a tá tendencia spočíva v sprísňovaní postupu daňových orgánov plošne, a v rozširovaní kompetencie daňových orgánov. Prihováram sa za to, aby sme tu poznali určitú mieru. Štát síce môže, má na to aj možnosti a prostriedky, ale nenadraďujme daňové orgány nad občana, nad daňovníka, a najmä nedávajme také práva, ktoré sú ľahko voči daňovníkovi zneužiteľné. Predovšetkým štát potrebuje daňovníkov a mal by mať k nim preto aj úctu a tak by mal koncipovať aj daňové predpisy, ale aj konanie v týchto otázkach.

    Preto oceňujem spoločnú správu, že v zmysle rokovaní niektorých výborov, aj nášho ústavnoprávneho výboru, konkrétne v bode 1 a v bode 15, vykonala niektoré menšie korektúry, ktoré aspoň sčasti zmierňujú tvrdosť voči daňovníkom. Konkrétne - podľa platného znenia zákona doteraz správca dane mal postupovať v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní mal použiť len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú. Z hľadiska ochrany práv daňovníka pred možným šikanovaním je to obmedzenie daňového úradu, to "najmenej zaťažuje", veľmi dôležité a významné.

    Oceňujem, že aj pán spravodajca navrhol ponechať túto záležitosť v tomto ustanovení. Pokiaľ ide o bod 15, zvažujme spoločne, čo tam je. Tu pán podpredseda vlády sa prihováral a ja som tiež za to, aby sa upravilo aj záložné právo. Ale v návrhu bodu 69 sa navrhuje zabezpečenie záložného práva budúcej istej daňovej pohľadávky. Prosím vás, bez výšky, bez časového obmedzenia? Je to správne? Nie je to obmedzovanie vlastníctva? Dohodli sme sa, že aspoň sumu určíme. Lebo tu nejde o to, že on neplatí, on v budúcnosti môže neplatiť, ale je rozdiel, či neplatí 5 korún, alebo bude viac. My sme sa dohodli, že záložné právo je opodstatnené, keď je to nad milión korún.

    Je mi trochu ľúto, že pán spravodajca tento návrh nepodporuje. Ja sa prihováram, vážení kolegovia, aby ste bod 1 a bod 15 z dôvodov vyrovnanosti a úcty voči daňovníkom podporili, tak ako je to v návrhu spoločnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viac písomných pripomienok do rozpravy nemám. Keďže sa nikto nehlási, končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    boli tu vlastne dve vystúpenia a veľmi krátko by som na ne reagoval.

    Pán poslanec Černák vystúpil s určitým námetom na povolenie odkladu pokút pre ministerstvo financií, nejaké splnomocnenie, že by mohlo takéto splnomocnenie mať. Ja by som toto splnomocnenie nechcel, zatiaľ nie, pretože to by minister financií iné nerobil, len by riešil problémy odkladov, úľav a povolení. Registračné pokladnice sa musia stať normou. Pán poslanec, vy ste sa pýtali, či poznáme taký trh. Stačí ísť do Talianska a nájdete také trhy, kde fungujú registračné pokladnice aj na miestnych trhoch.

    Ak chceme hovoriť o znižovaní tieňovej ekonomiky a chceme hovoriť o norme, najmä obchodného podnikania (pretože si spomínal aj služby, ktoré nebudú spadať pod registračné pokladnice, takže treba si v prvom rade vyjasniť, na čo sa registračné pokladnice vzťahovať budú, na čo nebudú, veľký rozsah činností registračným pokladniciam priamo nebude podliehať), túto normu zaviesť musíme. Druhá vec, samozrejme, na základe zavedenia registračných pokladníc sa bude vykazovať väčší príjem trebárs do štátneho rozpočtu. Na to je možné bezprostredne ísť s novelami zákonov, cez ktoré by sme mohli znižovať daňové zaťaženie. Bol by som rád, keby sme vnímali to sprísňovanie, aj to, ktoré tu právom spomínal pán Benčík. Myslím, že treba hľadať logiku toho tlaku na podnikateľov, na daňových platcov, a nájsť na tých váhach správnu mieru zaťaženia, aj správy a výberu daní, ale na druhej strane registračné pokladnice musia byť normou.

    Takže v tomto zmysle nemienime momentálne ustupovať, život niečo ukáže. Druhá vec je, ako budeme organizovať celý systém postihovania za neuplatňovanie registračných pokladníc. Chcel by som povedať, že iste nepôjdeme na kontrolu ako na prvé miesto na Téryho chatu, ale, samozrejme, že rozklad tejto kontroly pôjde cez klasických užívateľov registračných pokladníc smerom nadol. Medzitým sa iste všeličo ukáže. S celým systémom, vrátane postihov, od 1. 7. 1995 bezpodmienečne musíme ísť, bude to nesmierne zložité, aj politicky, ale ak chceme radikálne obmedziť možnosti daňových únikov, touto cestou musíme ísť.

    Ešte k vystúpeniu pána Benčíka. Myslím, že znovu treba hľadať správnu mieru. Ale sám uznal za najproblémovejší bod 15, záložné právo do budúcnosti. Ale, pán poslanec, ako logiku ste to uznali. Staviate proti tomu už len to, aby tam bol istý spodný limit, od akej sumy. Ibaže to je zase veľmi zložité. V tom momente musíte zobrať pero a začať si do budúcnosti určitým spôsobom ujasňovať, koľko to môže byť, a pritom tieto prípady vznikajú a pomerne v hojnom počte. Takže ja by som sa k tomu neprikláňal a skôr by som podržal vládny návrh, to znamená nechať to bez limitujúcej čiastky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť, alebo pristúpime k hlasovaniu.

  • Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch.

  • Najprv žiadam hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka.

  • Najskôr budeme hlasovať o návrhoch spoločnej správy, pán poslanec.

  • Prepáčte. V spoločnej správe, ako som predtým uviedol, je 17 pripomienok na úpravu jednotlivých paragrafov. Opakujem, pripomienky v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 10, 11, 12, 13 a 17 odporúčam prijať.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o týchto pripomienkach zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať a prijať ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto pripomienky zo spoločnej správy sme prijali.

  • Pripomienky pod číslami 7, 8, 9, 14, 15, 16 odporúčam neprijať.

  • Pán spoločný spravodajca, takto ste to prezentovali predtým, ale v rozprave pán poslanec Benčík, aj keď to nepovedal jednoznačne, ale bol za to, aby sme bod číslo 15 prijali. Zrejme tým myslel, aby sme o ňom hlasovali osobitne.

  • Dobre, tak vylučujem bod číslo 15.

  • Čiže hlasujeme o všetkých ostatných bodoch spoločnej správy, ktoré ste čítali. Navrhujete ich neprijať. O bode číslo 15 budeme hlasovať osobitne.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje tieto body neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Pripomienku k bodu 15 vzhľadom na vysvetlenie pána podpredsedu vlády a moje stanovisko odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže tento pozmeňovací návrh spoločnej správy sme tiež neprijali.

  • Doplňovací návrh pána poslanca Černáka, aby sa rozšíril paragraf citovaného zákona v bode 103 o bod c) v znení "povoliť odklad sankcií za nezavedenie registračných pokladníc" odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu pána poslanca Černáka. Spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, ďakujem vám.

  • Pán spoločný spravodajca, ešte musíme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených doplnkov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Spoločný spravodajca navrhuje novelu zákona prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, páni poslanci. Ďakujem aj vám, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    p i a t y m bodom programu je

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 140 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 140a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    novela zákona číslo 182 z roku 1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vychádza najmä z potreby urýchliť prevod vlastníctva bytov z doterajších vlastníkov obytných domov na nájomcov bytov a tým umožniť otvorenie trhu s bytmi, ako aj zabezpečiť lepšiu údržbu bytového fondu zo strany nových vlastníkov bytov.

    Novela zákona reaguje najmä na poznatky a potreby praxe. Spresňuje tie ustanovenia, ktoré sú vlastníkmi domov pri prevode vlastníctva bytov na nájomcov rozlične vykladané. Predložený návrh novely zákona bol prerokovaný aj so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska, a to najmä v časti týkajúcej sa prevodu vlastníctva pozemkov a ceny bytu. Hlavné zmeny, ktoré novela zákona upravuje, sa dajú zhrnúť do niekoľkých oblastí.

    Novela zákona spresňuje pojem "spoločné zariadenia" v § 2 ods. 5 tak, aby bolo zrejmé, že pri prevode vlastníctva bytu vo vzťahu k spoločným zariadeniam vždy musí ísť o spoločné zariadenia, ktoré slúžia výlučne konkrétnemu domu, aj keď sú umiestnené mimo domu. Súčasne spresňuje pojem "priľahlý pozemok" a "príslušenstvo" v tom smere, že za priľahlý pozemok nie je možné pokladať parkoviská, chodníky a iné verejné priestranstvá, ktoré síce bezprostredne súvisia s domom, ale neslúžia výlučne domu. Touto úpravou sa sleduje zamedzenie prevodu spoluvlastníctva k verejným priestranstvám.

    Nový pojem je "podlahová plocha bytu", ktorý dosiaľ zákon neupravoval. Keďže pri výklade zákona vznikali pochybnosti, či pivnica sa započítava do podlahovej plochy bytu, novela zákona upravuje pojem podlahová plocha bytu tak, aby sa jednoznačne špecifikoval uvedený pojem. Novela zákona navrhuje úpravu nákladov spojených s prevodom vlastníctva bytov v tom smere, aby predávajúci vždy znášal náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu, pričom nadobúdateľ bude znášať len náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku a v prípade, že o vypracovanie znaleckého posudku požiadajú viacerí nadobúdatelia, budú znášať náklady pomerne.

    Novela zákona rozširuje aj úpravu vzťahov spoločenstva, ako aj správcovstva. Spoločenstvo ako právnická osoba je zriaďované za účelom správy bytov a nebytových priestorov, nemôže do vlastníctva nadobudnúť žiadny nehnuteľný majetok. Spoločenstvo vlastníkov ako právnická osoba vzniká výlučne za účelom správy bytov a nie za účelom vykonávania obchodnej činnosti. Ak by bol úmysel pri tvorbe zákona, aby spoločenstvo mohlo vykonávať aj obchodnú činnosť, resp. inak podnikať, zvolila by sa forma obchodnej spoločnosti v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.

    Súčasne novela zákona podrobnejšie upravuje vzťah správcu k vlastníkom bytov, a to v časti uzatvárania a vypovedania zmluvy o správcovstve.

    Novela zákona navrhuje trojmesačnú výpovednú lehotu, pričom výpoveď začína plynúť prvým kalendárnym dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dôležitá úprava v novele zákona je poradie uspokojovania pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči tým vlastníkom, ktorí si neplnia svoje povinnosti, a to hneď po uspokojení pohľadávok daní a poplatkov pred ostatnými pohľadávkami. V prospech vlastníkov bytov v domoch bývalých bytových družstiev je aj nadobudnutie spoluvlastníctva k nebytovým priestorom, ktoré vznikli na základe rozhodnutia o užívaní stavby zo spoločných častí domu. Prenajímaním týchto priestorov sa zvýši príjem fondu, prevádzky, údržby a opráv.

    V prospech nájomcov bytov domov vo vlastníctve bola prijatá v novele úprava v § 17 odsek 5, podľa ktorého nie je možné dom alebo jeho časť, ktoré sú vo vlastníctve obce, previesť do vlastníctva tretej osoby, ak požiadali nájomcovia o prevod vlastníctva bytov. Týmto ustanovením sa zamedzí prevodu celých obytných domov na tretie osoby bez toho, aby boli byty v obytných domoch prevedené do vlastníctva nájomcov, ak títo prejavili záujem o kúpu bytu.

    Novelou sa upravuje znenie § 18 tak, aby pri výpočte ceny bytu a ateliéru nedochádzalo k mínusovým hodnotám ceny bytu a ateliéru. Novou úpravou ceny bytu sa nezvyšuje podstatne cena bytu, ale iba sa zamedzuje mínusovým hodnotám pri výpočte ceny bytu, a to v tom smere, že zníženie obstarávacej ceny domu po odpočítaní amortizácie a štátneho príspevku na porovnateľný družstevný byt môže byť maximálne 80 %. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že najnižšia cena bytu sa vypočítava z 20 % obstarávacej ceny domu, čím sa zamedzilo mínusovým hodnotám ceny bytu.

    Pri cenách pozemku v § 18a je stanovená maximálna cena pozemku ako cena zistená podľa vyhlášky ministerstva financií číslo 460/1991 Zb. o cenách stavieb, trvalých porastov a pozemkov v znení neskorších predpisov, a to u pozemkov, ktoré sa prevádzajú do spoluvlastníctva spolu s vlastníctvom bytov. Pre prevod spoluvlastníctva pozemku tých vlastníkov bytov, ktorí byty nadobudli do vlastníctva podľa zákona 52 z roku 1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov, sa cena pozemku upravuje do výšky maximálnej ročnej výšky nájomného a jedného metra štvorcového, zistenej podľa vyhlášky o oceňovaní nehnuteľností.

    Novela zákona doplnením nových odsekov 4 až 6 do § 29 zabezpečuje právo nájomcu na prevod vlastníctva bytu za cenu určenú zákonom aj v tých prípadoch, keď štátny podnik vypracúva privatizačný projekt a bude privatizovaný. Súčasne obmedzuje prevod vlastníctva domu v tých prípadoch, kde je vlastníkom štát, vrátane Slovenského pozemkového fondu, obec, obchodná spoločnosť s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku alebo obce, obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla domy podľa zákona číslo 91/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, len na prevod medzi uvedenými subjektmi, a to z dôvodu, aby sa zamedzilo prevodu domov do vlastníctva tých subjektov, ktorí by nájomcom bytov predávali byty za trhové ceny.

    Novela zákona v novom § 29a upravuje povinnosť obcí previesť vlastníctvo bytov v dome, kde o prevod požiadalo 50 % nájomcov bytov. V prípade, ak nájomca v takomto dome nemá vôbec záujem o prevod vlastníctva bytu, môže obec za predpokladu, že opätovne ponúkla nájomcovi byt na prevod vlastníctva, byt previesť do vlastníctva inej osoby. Pritom je povinná takémuto nájomcovi prideliť rovnocenný byt v dome, ktorý je vyňatý z prevodu vlastníctva bytov. Zákon neukladá povinnosť obciam odpredávať byty do vlastníctva tretích osôb, ale v § 16 je jednoznačne uvedené, že byt môže obec previesť do vlastníctva len nájomcovi. V § 29a novely sa umožňuje za predpokladu, že nájomca bytu nemá vôbec záujem o odkúpenie bytu do vlastníctva, aby obec previedla byt inému, ale za podmienky, že takémuto nájomcovi pridelí náhradný rovnocenný byt v dome, kde sa byty v súlade s § 31 zákona nebudú prevádzať do vlastníctva. Touto úpravou sa sleduje umožniť obci previesť celé obytné domy do vlastníctva vlastníkov bytov, aby neboli domy v zmiešanom vlastníctve obce a občanov, čím sa zabezpečí lepšia údržba bytového fondu.

    Navrhovaná novela zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov by mala zrýchliť prevod vlastníctva bytov, ale za maximálnej ochrany nájomcov bytov. Prosím parlament, aby túto úpravu podporil.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu pani Ivetu Novákovú, aby podala správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Uvedený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 312 z 11. mája 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 16. júna 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

    Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v čase od 6. júna do 15. júna 1995. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade schváliť s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 27.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    navrhujem takéto hlasovanie k pozmeňovacím a doplňovacím návrhom spoločnej správy: body 2, 3, 8, 9, 11, 12, 15, 17, 21, 25, 26 a 27 prijať en bloc. Neprijať en bloc navrhujem body: 1, 4, 5 a 19. A na samostatné hlasovanie odporúčam body 6, 7, 10, 13, 14, 16, 18, 20, 22, 23 a 24.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, aby ste mi pozmeňovacie a doplňovacie návrhy potom odovzdali písomne.

    Vážený pán predseda, po otvorení rozpravy sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, keďže je o niekoľko minút 19.00 hodín, chcem navrhnúť, aby sme dnes skončili. Rozpravu otvorím zajtra. Súhlasíte?

  • Hlasy z pléna, že áno.

  • Ďakujem. Prajem vám dobrú noc a do videnia. O 9.00 hodine začíname.