• Vážené dámy, vážení páni,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nadviažeme na prerušený bod programu, a to Interpelácie a otázky poslancov.

    Do rozpravy je ešte stále prihlásených 15 poslancov. Ako prvý dnes vystúpi pán poslanec Gaľa, pripraví sa pán Hrnko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    keďže určite si mnohí z vás všimli v slovenských masmédiách rozporuplné správy o privatizácii štátneho podniku Imuna v Šarišských Michaľanoch, dovoľte mi z tohto miesta uviesť niekoľko údajov a položiť otázky s tým súvisiace kompetentným členom vlády.

    Vážení, Imuna, štátny podnik, sa zaoberá výrobou krvných derivátov, spracovaním ľudskej plazmy, výrobou infúznych roztokov, živných roztokov a pôd, výrobou celého radu virologických a bakteriologických diagnostických prípravkov, očkovacích látok, živočíšneho uhlia atď. Podnik aj v minulosti, ale najmä v posledných rokoch, napriek zložitým spoločensko-ekonomickým podmienkam, vykazuje výborné hospodárske výsledky. V roku 1994 bolo vyrobených a do zdravotníckych zariadení vyexpedovaných prípravkov v hodnote asi 373 miliónov Sk. Táto čiastka je najvyššia v doterajšej histórii podniku. Priemerný zárobok sa zvýšil o 1 300 korún. V tomto roku má dosiahnuť 7 500 slovenských korún pri výrobe tovaru zvýšenej o 100 miliónov Sk. V podniku pracuje 750 ľudí z prešovského regiónu, ktorý sa, bohužiaľ, radí k okresom s vysokou nezamestnanosťou. Podnik zápasí s druhotnou platobnou neschopnosťou, nedostatkom základnej suroviny - ľudskej plazmy. Potrebná je komplexná prestavba podniku na podmienky efektívnej výroby a podobne.

    A teraz dovoľte k histórii privatizácie Imuny, štátny podnik, Šarišské Michaľany. 1. júna 1992 podnik dostáva rozhodnutie ministerstva privatizácie, registrované pod číslom 491 - spôsob privatizácie založenia akciovej spoločnosti. 9. augusta 1994 podnik dostáva rozhodnutie toho istého ministerstva, ktorým sa ruší schválenie pôvodného privatizačného projektu s odôvodnením, že projekt bol vrátený Fondom národného majetku Slovenskej republiky ako nerealizovateľný. 1. decembra 1994 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky oznamuje, že vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 553 zo 7. júna 1994 schválila návrh privatizácie Imuny v rámci druhej vlny s nasledovným rozdelením akcií: 3 % RIF, 34 % trvalá účasť Fondu národného majetku, 12 % kupónová privatizácia, 51 % štandardné privatizačné metódy s odvolaním, že o tom informovalo podnik listom z 31. 8. 1994.

    Riaditeľstvo podniku 7. marca 1995 sa obracia na riaditeľa sekcie pre správu a privatizáciu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky so žiadosťou o zjednotenie názorov na transformáciu podniku a informuje, že manažment podniku navrhuje po prerokovaní s odbormi Imuny pretransformovanie na akciovú spoločnosť s plnou účasťou štátu. Tento list urgujú 5. 4. 1995. 6. 4. 1995 ministerstvo zdravotníctva, sekcia privatizácie, oznamuje riaditeľstvu Imuny, že podnik bude transformovaný na štátnu akciovú spoločnosť, čím bude začatý proces privatizácie po schválení vládou Slovenskej republiky, nakoľko ide o podnik strategického významu.

    Strategickú dôležitosť podniku Imuna pri zabezpečovaní ozbrojených síl a obyvateľstva Slovenskej republiky v období brannej pohotovosti štátu liečivami potvrdzuje aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia logistiky, listom z februára 1995 s odôvodnením, že uvedená fabrika je výrobcom a ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, určeného sortimentu liečiv a diagnostických prípravkov s určením na priamy odber armádou Slovenskej republiky. Riaditeľ sekcie generálmajor Leopold Bilčík odporúča transformáciu Imuny na štátnu akciovú spoločnosť z horeuvedenýchd dôvodov. Rada obrany okresu Prešov listom podpísaným predsedom rady Ing. Mathé vyjadruje totožné stanovisko s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky s odôvodnením nutnosti rešpektovať ustanovenia dodatku k zásadám vlády Slovenskej republiky na zostavenie zoznamov podnikov určených na privatizáciu tak, aby sa zachoval majetok štátu na zabezpečenie obranyschopnosti republiky.

    19. apríla 1995 sekcia privatizácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky oznamuje Imune, že na základe vládou schválenej analýzy postupu v inventarizácii a privatizácii majetku s návrhom na uplatnenie štandardných a neštandardných metód v druhej vlne privatizácie, preradilo na požiadanie vlády Slovenskej republiky štátny podnik Imuna do druhej vlny privatizácie založením akciovej spoločnosti s nasledovným rozdelením akcií: 3 % RIF, 46 % trvalá účasť Fondu národného majetku Slovenskej republiky, 51 % predaj akcií vopred určenému vlastníkovi. Spracovaný privatizačný projekt s príslušnými dokladmi a trhovým ohodnotením ministerstvo žiada dodať v štyroch vyhotoveniach do 31. apríla 1995.

    Odbory Imuny reagujú dňa 29. apríla 1995 listom premiérovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi, v ktorom ho informujú o uvedených skutočnostiach a vyslovujú nesúhlas s postupom vlády. Zároveň zvolávajú na 3. mája 1995 mimoriadnu konferenciu odborov, ukladajú závodnému výboru odborovej organizácie rokovať s predsedom Odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a podľa situácie vypracovať zákonné podmienky na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti.

    Mimoriadna konferencia odborov žiada ministra zdravotníctva po prvé - prehodnotiť spôsob privatizácie Imuny Šarišské Michaľany, po druhé - podporiť privatizačný projekt vypracovaný manažmentom podniku, po tretie - na základe dosahovaných hospodárskych výsledkov potvrdiť vo funkcii riaditeľa Imuny PhMr. Ladislava Kováča vo funkcii riaditeľa podniku.

    Pýtam sa preto pána ministra zdravotníctva Ľubomíra Javorského, pána ministra privatizácie Ing. Petra Bisáka, predsedu Fondu národného majetku Slovenskej republiky doc. Štefana Gavorníka, predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a v neposlednom rade aj predsedu vlády Vladimíra Mečiara:

    1. Komu má tento prekvitajúci podnik s výbornými hospodárskymi výsledkami, s progresívnou výrobou, o čom svedčí aj nákup licencie na spracovanie krvných derivátov metódou CD Bloodcenter New York, jednanie o licencii na výrobu plazmaferínu, faktora 10 a podobne, s dobre zavedenými obchodnými vzťahmi či už v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj v USA, Rakúsku, Švajčiarsku, podnik, ktorý zamestnáva 750 ľudí zo širokého okolia v okrese Prešov, v okrese, ktorý, ako som už uviedol, má vysokú nezamestnanosť, komu teda má tento podnik padnúť do rúk, aké sú garancie zo strany zakladateľa, že nový majiteľ udrží doterajší stav výroby, ekonomiky, zamestnanosti a obchodných vzťahov, a prečo sa zvolil taký spôsob privatizácie, aký odporúča ministerstvo?

    2. Prečo sa pri privatizácii štátneho podniku Imuna ignorujú stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Rady obrany okresu Prešov, hovoriace o strategickej dôležitosti podniku pri zabezpečovaní ozbrojených síl a obyvateľstva Slovenskej republiky v období brannej pohotovosti štátu, pretože podnik je výrobcom a ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv?

    3. Prečo do dnešného dňa nebolo zo strany ministerstva zdravotníctva uskutočnené stretnutie so zamestnancami štátneho podniku Imuna, na ktorom by sa vysvetlil spôsob transformácie podniku a dôvody, ktoré vedú ministerstvo k preferovaniu zvoleného spôsobu transformácie?

    4. Prečo ministerstvo zdravotníctva neberie do úvahy návrh privatizačného projektu, ktorý predkladá vedenie podniku v súlade s názorom odborov podniku, s názorom Konfederácie odborových zväzov, v súlade so zahraničnými skúsenosťami s podnikmi podobného typu v Európe, teda prečo zakladateľ odmieta transformáciu na štátnu akciovú spoločnosť, resp. zamestnaneckú akciovú spoločnosť, zvlášť v súvislosti s tým, že posledné dve formy odporúča uprednostňovať aj vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení?

    5. Zároveň žiadam, aby sa k uvedeným skutočnostiam vyjadril aj predseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím poslancov, ktorí hlasujú náhradnou kartou, aby to oznámili.

    Prosím, pán kolega Hrnko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    určite si všetci uvedomujeme, akú závažnú úlohu pri organizácii štátu, jeho funkčnosti a jeho výkonnosti zohrala dobrá štátna správa. Fungujúca štátna správa, nezávislá od politických zmien a výkyvov, ktorá je, samozrejme, aj dostatočne odborná, býva stabilizujúcim prvkom štátu. Je zárukou jeho prosperity a spokojnosti občanov, ktorí takýto štát pokladajú za svoj a sú ochotní preň aj niečo obetovať.

    Naopak, nefungujúca štátna správa, nedostatočná odbornosť jej úradníkov, najmä vo vedúcich funkciách, štátna správa, ktorá podlieha častým zmenám vyvolaným politickými dôvodmi, je na ťarchu občanom, býva byrokratická, šablónovitá, neakčná. Je potom príznačným javom, že nie je stabilizačným prvkom štátu, pôsobí rozkladne a vytvára priepasť medzi občanom a štátom. Občan potom chápe štát ako niečo cudzie, s čím sa nestotožňuje, čo je proti nemu. V našej dávnej i nedávnej minulosti máme dostatočne veľa príkladov, aby sme pochopili, o čom je reč. Preto si myslím, že občan by mal vedieť, aký je momentálny stav štátnej správy. Preto kladiem otázku nasledujúcim členom vlády:

    1. Predsedovi vlády Slovenskej republiky, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených výmen prednostov okresných úradov, aká bola vzdelanostná úroveň odvolaných prednostov okresných úradov a aká je vzdelanostná úroveň novovymenovaných prednostov. Zároveň žiadam, aby pri novovymenovaných prednostoch bola uvedená aj priemerná dĺžka praxe v odbore štátnej správy.

    2. Pýtam sa ministra vnútra Slovenskej republiky a žiadam od neho, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených výmen prednostov obvodných úradov, aká je vzdelanostná úroveň novovymenovaných prednostov a aká je ich priemerná dĺžka praxe v odbore štátnej správy.

    3. Pýtam sa ministra životného prostredia Slovenskej republiky a žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených výmen prednostov okresných a obvodných úradov životného prostredia, aká je vzdelanostná úroveň a kvalifikácia vymenovaných prednostov okresných a obvodných úradov životného prostredia a aká je ich priemerná dĺžka praxe v odbore životného prostredia.

    4. Pýtam sa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených výmen riaditeľov nemocníc a vedúcich okresných hygienikov.

    5. Pýtam sa ministra kultúry Slovenskej republiky a žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených výmen riaditeľov organizácií riadených ministerstvom kultúry.

    6. Pýtam sa ministerky práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky a žiadam, aby zdokumentovala, koľko bolo uskutočnených zmien vo funkciách prednostov okresných a obvodných úradov práce, aká bola vzdelanostná úroveň odvolaných a aká je vzdelanostná úroveň vymenovaných prednostov okresných a obvodných úradov práce. Taktiež žiadam, keďže otázka nezamestnanosti je jedným z našich najväčších problémov, ktorý si vyžaduje kvalifikované riešenie, aby bola uvedená aj priemerná dĺžka praxe novovymenovaných prednostov.

    Uvedený štatistický prehľad žiadam vyhotoviť za čas od vymenovania novej vlády Vladimíra Mečiara do 1. mája 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Šimko, pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Dámy a páni, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som predniesol interpeláciu, ktorú adresujem v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky celej vláde.

    Vážená vláda Slovenskej republiky,

    úspech premeny našej spoločnosti, rozprúdenie života našej ekonomiky, zlepšenie materiálnych podmienok života našich ľudí, to všetko je naším spoločným cieľom. Na spôsoby, ako ho možno dosahovať, máme zaiste rozličné názory, ale to je v slobodnej spoločnosti normálne. Bezhlavé nasledovanie pastiera, hoci aj silného či šikovného, je charakteristické pre stádo oviec, nie pre ľudskú spoločnosť. Preto je dobré, že od roku 1990 v našej krajine jestvovala a jestvuje permanentná diskusia o každom kroku transformácie. Na tejto diskusii sa vyhrávali a prehrávali voľby, padali a nastupovali vlády, ale krajina sa postupne prebrala zo šoku, ku ktorému nás doviedol štyridsaťročný experiment. Na pozadí našich politických zápasov Slovensko už v minulom roku zaznamenávalo mimoriadne priaznivý makroekonomický vývoj, i sociálna situácia našich ľudí sa pomaly, ale predsa začala zlepšovať. V utorok nás o tom v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu informovala i pani ministerka Keltošová.

    Po voľbách v roku 1994 však koalícia, ktorá neskôr utvorila vládu, vniesla do života spoločnosti nový prvok. Prvok, ktorý tu však už desaťročia pred novembrom 1989 jestvoval. V diskusiách prestali rozhodovať argumenty. Základným kritériom rozhodovania sa stala znovu straníckosť. Začalo sa presadzovať heslo, že ten, kto vyhral voľby, môže už odteraz všetko. S touto logikou sa však nerozhoduje iba tu, v parlamente, kde sa bude vždy uplatňovať väčšinový princíp, ale ňou ste začali oživovať starý a vyskúšaný mechanizmus ovládania spoločnosti založený na existenčnom strachu. Bez ohľadu na odbornosť ste začali vymieňať zďaleka nielen politické špičky úradov, ale pustili ste sa cestou rozsiahlych plošných čistiek. V štátnej správe i v miestnej, ale i v ďalších štátnych zariadeniach si dnes nie je istý nikto. Ani ten, koho kvalifikácia je všeobecne známa, a to i vtedy, ak sa politicky doteraz vôbec neangažoval.

    Vážená vláda, naposledy to bola konsolidácia v sedemdesiatych rokoch, ktorá zlomila ducha tohto národa tak, že 99 % ľudí volilo kandidátov Národného frontu, že v rozpore so svojím súkromným presvedčením ľudia prijímali nezmyselné záväzky, odsudzovali veci, ktoré nečítali, a vítali to, čo ich zotročovalo. Toto chcete opäť obnoviť? Škody, ktoré na morálnom stave našej spoločnosti politika konsolidácie spôsobila, sú nevyčísliteľné, a mnoho z toho, s čím sa dnes len bolestivo a namáhavo vyrovnávame, má pôvod v nich. Politika, ktorú ste v oblasti personálnej práce naštartovali, vážená vláda Slovenskej republiky, smeruje týmto smerom. Tu už ani nejde o to, či sa vám s novými ľuďmi podarí lepšie dosiahnuť váš volebný program, či urýchlite transformáciu ekonomiky. Napokon v sedemdesiatych rokoch životná úroveň stúpala, síce na účet budúcnosti, ale koho to vtedy trápilo?

    Vaša politika, a za to nesiete osobnú zodpovednosť, smeruje k opätovnému zlomeniu ducha tohto národa. Národa, ktorý sa pred piatimi rokmi pokúsil oslobodiť spod ťažkého dedičstva siete neustálych mravných kompromisov. Pustili ste žilu tomuto novému životu. Nikto vám neupiera právo vládnuť, kým máte väčšinu v parlamente, ale zlú službu tomuto Slovensku robíte, keď znovu staviate na existenčnom strachu. A že to robíte, o tom jestvujú dôkazy. To, že vymieňate svoje ministerstvá a úrady, je všeobecne známe, tak ako sú známe i vaše mená ako ľudí, ktorí nesiete za čistky zodpovednosť.

    Táto činnosť sa však premieta i na celé územie nášho štátu. V jednotlivých okresoch pôsobia tzv. akčné päťky, resp. vaši politickí predstavitelia, a títo rozhodujú o osudoch svojich spoluobčanov. Aj oni nesú za to zodpovednosť a nebolo by dobré, aby zostali v anonymite. Aby sa tak nestalo, prečítam ich mená, nech zostanú pre históriu v dokumentoch Národnej rady.

    Okres Považská Bystrica: za HZDS Ing. Tomáš Cingel, za SNS Rastislav Šepták, za ZRS Alojz Španihel, prednosta okresného úradu Ing. Stanislav Kobela z HZDS.

    Liptovský Mikuláš: za HZDS Emília Grendelová, SNS Ing. Stanislav Mican, ZRS Hudec, prednosta okresného úradu Eduard Galko z HZDS.

    Banská Bystrica: za HZDS Ing. Viera Sokolovská, za SNS Ing. František Jančí, za ZRS Ján Ľupták, prednostkou okresného úradu je PhDr. Anna Novotná z HZDS.

    Veľký Krtíš: Ján Kalmar, SNS Ján Bardejovský, ZRS Štefan Káloši, prednosta okresného úradu Jozef Kóša z HZDS.

    Prievidza: Arpád Tarnóczi, SNS, Dr. Eugen Svitok, ZRS, Jana Pavlíková, ZRS, Ing. Jozef Fabián, prednosta okresného úradu Mgr. Miroslav Mikla z HZDS.

    Rimavská Sobota: Ladislav Čížik, ZRS Ján Štulajter, prednosta okresného úradu Dr. Jozef Šimko, menovec.

  • Smiech v sále.

  • Neviem, čo je na tom smiešne, ale ľudia mávajú menovcov.

    Martin: Ing. Ivan Zachar, SNS Ing. Víťazoslav Moric, CSc., ZRS Ján Kôrka, prednosta okresného úradu sa volá Miroslav Cyprián a je z HZDS.

    Žilina: Karol Zahatlan, SNS Ing. Ján Slota, prednosta okresného úradu Milan Kontra z HZDS.

    Žiar nad Hronom: Mgr. Juraj Prôčka, SNS Vladimír Hrkéľ, ZRS Dr. Vladimír Hodružský, prednosta okresného úradu Martin Hajšel.

    Zvolen: Ján Šulan z HZDS, za SNS je pán Fidluš, ZRS pán Anton Národa, prednosta okresného úradu je Jozef Pinka z HZDS.

    Dolný Kubín: Ján Sitek, ZRS Peter Turčák, prednostka okresného úradu je Zuzana Michalíková z HZDS.

    Čadca: Ing. Jozef Grapa z HZDS, SNS Dr. Malíková, ZRS pán Šarlak, prednosta okresného úradu je Ing. Jozef Grapa z HZDS.

    Lučenec: pán Dušan Macuška, SNS pán Líška, ZRS má pani Anežku Poradovú, prednosta okresného úradu Štefan Jačmeník z HZDS.

    Považská Bystrica: Stanislav Kobela z HZDS, Marián Vanko taktiež z HZDS, Ľuboš Lackovič taktiež z HZDS, Jozef Zábojník, SNS, Alojz Španihel, ZRS.

  • Smiech v sále.

  • Je to, vážení kolegovia a kolegyne, smiešne, ale títo ľudia rozhodujú o osudoch svojich spoluobčanov, o ktorých sa ešte zmienim.

    Dunajská Streda: Ing. Jozef Šutovský, HZDS, Anton Benkovský, SNS, Ing. Eva Vojteková, riaditeľka Zdravotnej poisťovne, bývalá predsedníčka Matice slovenskej v Dunajskej Strede.

    Galanta: Viliam Kubáni z HZDS, je aj prednostom okresného úradu, Ing. Viktor Plézel, SNS, Vladimír Beno, predseda okresného predstavenstva HZDS.

    Komárno: Ernest Macho, prednosta okresného úradu, pán Ťulpík, predseda HZDS, Milan Krasko, SNS, Ing. Jozef Bukor, ZRS, Michal Pajdušák, ZRS.

    Levice: Ing. Štefan Fašánek, prednosta okresného úradu, pán Čalovka, HZDS, pani Proksová, SNS, pán Adamovič, ZRS, pán Karlov, RSS.

    Nitra: Ján Kovarčík, HZDS, pán Mada, ZRS, Jozef Šedovič, SNS, Emil Peško, RSS, Ing. Rajčan, prednosta okresného úradu.

    Nové Zámky: Ing. Vlastimil Vicen, HZDS, Ing. Stanislav Becík, RSS, Vladimír Augustín, SNS, Ján Garai, ZRS.

    Senica nad Myjavou: pán Halabrín, HZDS, Milan Kodaj, ZRS, pán Kažmír, SNS, Jaroslav Dobiáš, RSS.

    Topoľčany: Tibor Cabaj, HZDS, Vladimír Remiš, ZRS, Viera Zacharová, SNS, Jozef Palcát, RSS.

    Trenčín: Ing. Marta Šajbidorová, HZDS, Ing. Ivan Kobelár, predseda OP HZDS, Cyril Vrzguľa, SNS, Ing. Miroslav Maxon, ZRS, Marián Polák, ZRS.

    Trnava: pán Arpád Matejka, HZDS, Milan Zachar, SNS, Eduard Hronský, prednosta okresného úradu.

    Bardejov: Dr. Andrej Fedor, HZDS, Jozef Bača, ZRS, Jaroslav Honz, SNS, Ing. Andrej Revák, RSS.

    Humenné: Ing. Jozef Čopík, HZDS, Jaroslav Hladík, HZDS, Imrich Goga, SNS, Michal Sekerák.

    Košice-mesto: Ing. Dušan Dugáček, HZDS, Ing. Ladislav Hruška, SNS, pán Barna, ZRS.

    Košice-vidiek: Mgr. Ján Uhrín, prednosta, JUDr. Alica Hoholková, SNS, Imrich Demko, ZRS, Ing. Ondrej Drotár, ZRS, Ing. Miroslav Novák, ZRS.

    Michalovce: Pavol Derfényi, HZDS, Ing. Milan Matejovič, HZDS, prednosta, Ing. Vladimír Tomáš, SNS, Jozef Hric, ZRS.

    Poprad: Alfonz Zoričák, HZDS, Mgr. Grossingerová, HZDS, Ing. Rudof Šuster, predseda SNS, Miroslav Garčár, ZRS.

    Prešov: Ing. Igor Maté, prednosta HZDS, Klement Kolník, ZRS, Ing. Cvengroš, SNS, Ing. Miroslav Sopko, ZRS.

    Rožňava: Ing. Suchodolský, prednosta HZDS, Ing. Róbert Erdölyi, HZDS, Dr. Ján Endrek, HZDS.

    Spišská Nová Ves: Ing. Gustáv Krajčí, HZDS, Jozef Jarab, HZDS, pani Mikulajová, SNS, Ing. Rutkaj, ZRS, Ing. Marián Brna, RSS.

    Stará Ľubovňa: Rudolf Žiak, HZDS, František Horal, HZDS, pán Lukáč, RSS, pán Prochocký, SNS, pán Želonka, ZRS.

    Svidník: Michal Špak, HZDS, Gustáv Markovič, SNS, Emil Križanovský, ZRS, Dr. Marta Maskalíková, ZRS.

    Trebišov: Dr. Ján Danko, HZDS, Ing. Imrich Šamu, SNS, Ing. Jozef Cifranič, RSS, pani Machová, ZRS.

    Vranov nad Topľou: Ing. Ján Duraník, HZDS, Ing. Martin Oravec, HZDS, Helena Zavodová, ZRS, Jozef Lenic, SNS, Ing. Július Čačko, RSS.

    Mohol by som, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítať i stovky mien obetí ich činnosti. Mám ich tu. Zďaleka nie je úplný, ale je reprezentatívny, a som ochotný ho poskytnúť tlači. Nebudem ho čítať, lebo by sme tu museli byť dlho.

    Vážená vláda, moja otázka znie: Koľko ľudí ešte plánujete vymeniť?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Skutočne sme si vypočuli pozoruhodnú kázeň. Len ma veľmi prekvapuje, že akčné päťky sa skladajú z troch alebo štyroch ľudí, ale to je zrejme logika KDH. Plne súhlasím s tým, čo povedal pán Šimko na začiatku, že netreba nasledovať pastiera, aj keď je akýkoľvek silný, len potom ma veľmi zaráža, prečo pán Šimko aj svojimi pohybmi kopíruje šéfa svojej strany pána Čarnogurského, nielen svojím výrazom. A keby hneď bola pravda to, čo tu čítal, veľmi ma prekvapuje, že napríklad v prípade Považskej Bystrice čítal dva rôzne zoznamy, neviem, či sú z rôzneho dátumu, alebo jednoducho jeho informátori sú natoľko nepresní. Ale v každom prípade keby to bola všetko pravda, čo hovoril, je to stále demokratickejšie, než keď to robila predtým úzka skupina KDH okolo pána Čarnogurského a pána Šimka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz sa hlásim s faktickou pripomienkou ja.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Buďte slušní, prihláste sa, sú interpelácie. I ja môžem vystúpiť s faktickou poznámkou. Prosím vás, buďme na jednej i na druhej strane rovnakí, a prihláste sa. Ono je to možno smiešne, alebo na smiech, čo povedal pán Šimko. Ale kolegovia, kolegyne, verte, mne prebehol mráz po chrbte. Prečo? To sú skutočne reálne mená našich funkcionárov na celom Slovensku. Pán Šimko ani s jeho odborným aparátom sa nemohol k týmto menám dostať sám. Niektoré veci sú tam neaktuálne, ako napríklad v Dolnom Kubíne, čo aj pán minister podčiarkol. To znamená, že tieto zdroje sú asi mesiac, mesiac a pol staré. A to je zarážajúce, keď to porovnáme so správou o Slovenskej informačnej službe, priatelia, podľa môjho názoru tieto podklady išli zo Slovenskej informačnej služby. A preto mi behá mráz po chrbte. Bol to vynikajúci výkon. Ďakujem pekne, že ste potvrdili informáciu, ktorú sme dostali od Osobitného kontrolného orgánu.

    Ďakujem, budeme pokračovať.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    mala by som jednu otázku na pána Šimka. Ja pána Čížika z Rimavskej Soboty nepoznám. Prosím, aby mi to ozrejmil, aby som vedela, kto to je. Toľko hlúpostí pokope, ako bolo povedaných teraz, som skutočne už dávno nepočula.

  • Pán kolega, si vykladačom rokovacieho poriadku, prosím ťa, prihlás sa, si v snemovni.

    Prosím, pán Mikloško.

  • Ja posledný poruším rokovací poriadok, pretože nie sú faktické poznámky.

    Po prvé - poznám pána Čarnogurského a pána Šimka roky a nebadal som, že by pán Šimko kopíroval pána Čarnogurského. To sú len také myšlienky, čo sa babe zachcelo, to sa jej prisnilo.

    Po druhé - pri takom riedkom zasadaní Národnej rady tie informácie musia byť staré. Veď Národná rada prakticky nezasadá.

    A po tretie - ak hovoríte, pán Prokeš, že tie päťky majú len troch členov, tak čo chcete pri strane, ktorá má 5 % ? No nestačíte to všade obsadiť.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán kolega Miklušičák, ale nie je tu. Prosím, pán poslanec Oravec. Pripraví sa pán poslanec Bugár.

  • Vážená Národná rada, pán predsedajúci, svoje pripomienky som odovzdal písomne a vzdávam sa verejného vystúpenia.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár, pripraví sa pán poslanec Milan Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení ministri vlády, vážená Národná rada,

    interpelujem pána ministra vnútra a zároveň aj pána ministra spravodlivosti vo veci, ktorá sa výsostne týka bezpečnostnej situácie tak v okrese Dunajská Streda, ako aj v ďalších okresoch Slovenskej republiky.

    Pri prerokúvaní súhrnnej informácie o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku l994 som poukázal na nárast závažnej kriminality v I. štvrťroku 1995. Násilná trestná činnosť oproti I. štvrťroku 1994 narástla o 25,9 % a osobitne vraždy o 33,3 %. Za I. štvrťrok 1995 objasnenosť klesla o 8,5 %. S prácou polície a s klesajúcou objasnenosťou násilnej trestnej činnosti súvisia aj kritériá hodnotenia policajtov. Ako sa môže policajt zaoberať s plným nasadením napríklad nezvestnosťou, nech je hlásená, alebo nehlásená, keď je hodnotený predovšetkým podľa toho, koľko objasní za mesiac prípadov. U polície sa tomu hovorí, koľko má čiarok, a to nezávisle od závažnosti prípadu. Nemyslím si, že za úspešné vyriešenie vykradnutia pivnice má byť policajt rovnako ohodnotený ako za vyriešenie vraždy. Ďakujem, páni poslanci, že ma počúvate.

  • Pýtam sa pána ministra vnútra, či sa uvažuje so zrušením tohto "čiarkového systému" vyhodnocovania, a ak áno, kedy a aké budú nové kritériá.

    Ďalej som navrhol do opatrení k súhrnnej informácii osobitne sledovať trestnú činnosť súvisiacu s organizovaným zločinom. Som totiž presvedčený, že niektoré trestné činy sú úzko viazané na organizovaný zločin. Uvedomujem si, že práve proti tejto skupine trestných činov sa najťažšie bojuje, a práca polície je o to náročnejšia, že jej korene siahajú niekedy do "vyšších kruhov".

    Pred niekoľkými týždňami občania okresu Dunajská Streda kvitovali zásah polície v Dunajskej Strede, keď pomocou tzv. kukláčov boli zadržaní páchatelia podozriví z vydierania občanov podnikateľov. Krátko po tomto úspešnom zásahu polície som robil poslanecký prieskum v Dunajskej Strede a zistil som, že Dunajskostredčania, ale aj iní obyvatelia okresu začali dôverovať polícii, a to aj napriek tomu, že mnohí ešte nezabudli na prípad Eurostar a Biotera. Táto dôvera však trvala veľmi krátko, nakoľko zadržaní boli prepustení z väzby, dokonca pri prepúšťaní troch zo štyroch, štvrtý vtedy ešte bol v nemocnici, ich čakala tzv. uvítacia komisia, t.j. kamaráti, ktorí presne vedeli, kedy budú zadržaní prepustení. Dokonca medzi obyvateľstvom sa povráva, že pred ich prepustením sa konala finančná zbierka v radoch ich kamarátov.

    Ďalším poznatkom z toho prieskumu bolo, že strach medzi obyvateľstvom narastá, lebo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov a je len otázka času, dokedy títo budú mať odvahu proti nim svedčiť.

    Chcel by som sa v tejto súvislosti opýtať pána ministra vnútra, či polícia nemala dostatok dôkazov na ich držanie vo väzbe. Zároveň sa pýtam pána ministra spravodlivosti, aké boli skutočné dôvody, pre ktoré sudca usúdil, že dôvody väzby pominuli. Je všeobecne známe, a dúfam, že polícia má tie poznatky, že išlo len o malé ryby a v pozadí sú oveľa dôležitejšie ich riadiace osoby.

    S organizovaným zločinom viac-menej súvisí aj počet nezvestných osôb. Vo väčšine prípadov ide o tzv. fakturantov, ktorí po splnení svojej úlohy pre tých, ktorým dopomohli k miliónom, sa stali nepohodlnými. Pýtam sa pána ministra vnútra, aký je počet týchto nezvestných osôb v okrese Dunajská Streda a z tohto počtu koľkí majú, alebo môžu mať spojenie s organizovaným zločinom. Nemyslíte si, pán minister, že by sa už bolo treba rozhodnúť, kto na ministerstve vnútra bude mať na starosti riešenie týchto prípadov?

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Ftáčnik, pripraví sa pán poslanec František Javorský. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za udelenie slova. Musím reagovať na pána kolegu Šimka, že predstavoval predsedov jednotlivých politických strán a akčné päťky. Doplnil by som to za Nové Zámky. Akčnú päťku tvorí v Nových Zámkoch Ivan Tóth z SDĽ, Juraj Karvaj z KDH, Dr. Fiľakovský zo Spolužitia, Igor Korbela z DÚ, Ladislav Nagy z MKDH. Len tak na spresnenie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

    myslím si, že do otázok a interpelácii faktické poznámky nepatria, pretože sa majú prednášať v rozprave podľa rokovacieho poriadku. Poslanci nimi komentujú vyjadrenia ostatných poslancov. Každý z nás má právo obrátiť sa na člena vlády alebo iného štátneho funkcionára, ktorý má postavenie na úrovni s členom vlády, s otázkami či interpeláciami vo veci ich pôsobnosti. Nie je príslušné, aby ostatní komentovali, pretože by sme tu boli zbytočne dlho. Toto právo nám dáva ústava.

    Chcem sa obrátiť s piatimi otázkami, dvoma podnetmi, jednou interpeláciou, jednou kolegiálnou radou, dvoma žiadosťami o informácie a vysvetlenia a jedným podnetom. Budem veľmi stručný. Chcem vás informovať, že tých otázok a podnetov bude preto tak veľa, že napríklad pani ministerka školstva sa nestýka pravidelne s Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby bola možnosť položiť niektoré z tých otázok tam.

    Začnem teda otázkami na pani ministerku školstva. Prvý problém je projekt, ktorý sa nazýva Konštantín. Dlhodobý projekt rozvoja školstva, ktorý predložil ešte bývalý minister školstva v septembri minulého roku a vyhlásil celoročnú, teda ročnú diskusiu v učiteľských kolektívoch a vo verejnosti. Na moju otázku pani ministerke pri prerokúvaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, či vláda mieni pokračovať vo vyhodnotení tejto diskusie, v zhrnutí pripomienok a vypracovaní konečnej verzie tohto projektu, ktorá by mohla byť predložená do parlamentu a tvoriť dlhodobý základ rozvoja školstva v Slovenskej republiky, pani ministerka odpovedala, že áno, že plánuje takúto úlohu splniť. Ale v úlohách, ktoré nám poslala a ktoré hovoria o úlohách ministerstva školstva a vedy na rok 1995, takáto úloha nie je.

    Otázka číslo 1: Vyhodnotí ministerstvo školstva diskusiu k programu Konštantín a predloží upravený program do Národnej rady a kedy sa tak stane?

    Problém číslo 2 - porady riaditeľov školských správ. Podľa mojich informácií od decembra roku 1994, teda od nástupu novej vlády, sa ešte nekonala ani jedna porada riaditeľov okresných školských správ. Považujem to za celkom nenormálne. Informácie z kuloárov hovoria o tom, že pani ministerka čaká na uplatnenie novelizovaného zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, teda na výmenu riaditeľov školských správ, a s nimi sa potom stretne.

    Moja otázka číslo 2 je takáto: Prečo sa doteraz nekonali porady riaditeľov školských správ s ministerkou školstva a kedy sa budú konať?

    Problém číslo 3 je rozpis rozpočtu školstva na rok 1995. Bývalo dobrým zvykom, že keď ministerstvo školstva rozpísalo rozpočet, zverejnilo kritériá a rozpis rozpočtu na jednotlivé školské správy v Učiteľských novinách. Zatiaľ sa tak nestalo, preto kladiem otázku číslo 3: Kedy bude zverejnený rozpis rozpočtu školstva na rok 1995 na školské správy a ostatné organizácie a kritériá tohto rozpisu?

    Problém číslo 4 - vyhláška o základných školách. Táto vyhláška má priniesť okrem iného aj zmenu počtu žiakov v triedach, teda maximálneho a minimálneho počtu. Plánuje sa aspoň podľa doterajších informácií, že by sa znížil počet žiakov v základnej škole, ktorí by mohli naplniť triedu. Inými slovami to povedie k tomu, že nám narastie potreba učiteľov na zabezpečenie výučby takého istého počtu žiakov. Riaditelia škôl a školských správ, prirodzene, požadujú, aby táto vyhláška bola dostatočne včas predložená, pretože podľa toho plánujú prípravu budúceho školského roku, ktorá prebieha už v týchto dňoch a týždňoch. Pýtam sa teda, kedy bude vyhláška a či budú poskytnuté prostriedky na jej zabezpečenie, pretože druhý problém je to, vraj na ministerstve vládne predstava, že síce vydá takúto vyhlášku, ktorá prinesie nárast počtu učiteľov, ale neposkytne prostriedky nato, aby riaditeľ školy mal z čoho tých učiteľov zaplatiť. Chcem tu upozorniť na § 33 zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý by mali tvorcovia vyhlášky rešpektovať a prerokovať s ministerstvom financií dosahy na štátny rozpočet pri všeobecne záväznom predpise, ktorým vyhláška o základných školách nepochybne je.

    Čiže moja otázka číslo 4: Kedy bude vyhláška a či budú poskytnuté prostriedky na jej zabezpečenie?

    Posledná otázka sa týka mestskej materskej školy v Poprade. Nechcem tu vnášať problém jednej konkrétnej materskej školy, ale je to jediná mestská materská škola, alebo nazvime ju obecná, ako to hovorí zákon o školských zariadeniach, a používam ju ako modelový príklad. Túto školu sa rozhodlo zobrať do svojich rúk mesto Poprad, teda namiesto zrušenia si zobralo priestory, je pripravené platiť prevádzkové náklady a všetko, čo súvisí s prevádzkou tejto materskej školy. Očakáva, že štát zaplatí pedagogickú, teda výchovnú zložku, že zaplatí pracovníkov, ktorí sa budú starať o výchovu v tejto škole. Takéto ubezpečenie dostali od ministerstva školstva, ktoré v minulom roku zaradilo túto mestskú materskú školu - škôlku v zmysle zákona o školských zariadeniach do siete. Problém je v tom, že ministerstvo, aspoň súčasné, podľa vyjadrení, ktoré mám k dispozícii od primátora mesta, sa pozerá na túto mestskú materskú škôlku ako na súkromnú škôlku. Myslím si, že to nie je to isté, že by sme mali vytvoriť model, akým budeme spravovať materské školy i v súvislosti s tým, že je tu zámer vlády presunúť materské školy a neskôr aj školy pod správu obcí a miest, pričom predpokladám, že štát zachová svoj vplyv na to, akí pracovníci budú učiť v týchto školách, teda že to budú ďalej štátni zamestnanci, na platy ktorých bude poskytovať prostriedky ministerstvo školstva.

    Moja otázka číslo 5 teda znie: Bude ministerstvo školstva riešiť zabezpečenie obecných materských škôl len ako súkromných materských škôl, alebo ich bude zabezpečovať inak, napríklad tak, že prevádzkové náklady bude hradiť obec a mzdy pedagogických pracovníkov bude hradiť ministerstvo školstva? Podotázka: Ako sa bude riešiť problém mestskej materskej školy v Poprade?

    Nasledujú dva krátke podnety podľa § 91 ods. 1 rokovacieho poriadku. Prvý sa týka zabezpečenia rekvalifikácie učiteľov. Vieme, že učitelia vo viacerých odboroch nemajú patričnú kvalifikáciu, resp. majú inú kvalifikáciu, ako požaduje zamestnanie. Podľa príslušnej vyhlášky sú zaradení ako nekvalifikovaní a pritom majú záujem zúčastniť sa na rekvalifikačných kurzoch. Problém je v tom, že zatiaľ sa predpokladá, že tieto kurzy si zaplatia sami a mnohí z tých učiteľov príslušné čiastky nemajú. Myslím si, že by sa tu mohli využiť prostriedky Fondu zamestnanosti. A keďže ide o "štátnych zamestnancov", pretože nemáme na to zákon, vytvoriť republikový rekvalifikačný program, ktorý by mohol byť krytý zo štátnych prostriedkov, prípadne z Fondu zamestnanosti. Môj podnet teda znie: Navrhujem, aby ministerstvo školstva pripravilo republikový rekvalifikačný program, ktorý by aspoň čiastočne mohol byť krytý z Fondu zamestnanosti.

    Môj druhý podnet podľa toho istého paragrafu sa týka šetrenia energiou a teplom. Stretol som sa s viacerými riaditeľmi škôl a školských správ, ktorí dávajú jednoznačné argumenty, že keby štát bol schopný poskytnúť na reprofiláciu kotolní, ktoré mnohé školy majú na pevné palivo, povedzme na plyn alebo na inú technológiu, že by dokázali ušetriť prostriedky, ktoré dnes dávame na kúrenie, tzv. fixné náklady - na ministerstve školstva to veľmi dobre poznajú - a znížili by sme potrebu prostriedkov, ktoré školstvo v tom či onom roku potrebuje. Mnohí riaditelia by potrebovali malý preklenovací úver, aby svoju kotolňu dokázali dokončiť, alebo zmeniť, a v budúcom roku už by potrebovali len polovičné náklady na kúrenie v tej či onej škole.

    Chcem tu pripomenúť aj fakt, ktorý som prečítal kdesi v tlači, že až 50 % prostriedkov sa vydáva na kúrenie, teda z tých nákladov, ktoré by sa mohli použiť efektívnejšie. Navrhujem teda vo svojom podnete na ministerstvo školstva, aby pripravilo program na šetrenie energiami a teplom na školách, ktorý, ako nedávno zaznelo v tlači, by mohol byť financovaný nielen zo štátnych zdrojov. Žiadam k týmto dvom podnetom, aby predseda Národnej rady podľa § 91 ods. 2 informoval pani ministerku o týchto dvoch podnetoch a aby pani ministerka podľa toho istého paragrafu informovala poslancov o opatreniach, ktoré k tomu vykonala.

    Moja interpelácia sa týka ministra kultúry. Formu interpelácie používam preto, že som s pánom ministrom už o probléme hovoril a osobný hovor nestačil na jej vyriešenie, preto používam najvyšší ústavný prostriedok, ktorý mám k dispozícii, a tým je interpelácia.

    Problém sa týka problému poskytovania prostriedkov na menšinovú kultúru, o ktorom sa diskutovalo. Vystupujem tu z podnetu predsedu Zväzu Rusínov a Ukrajincov, ktorý zastupuje rusínsko-ukrajinskú menšinu. Problém, aby som ho priblížil aj pre vás, kolegov, je taký, že v štátnom rozpočte síce parlament vyčlenil 58 miliónov na menšinovú kultúru, ale zatiaľ z týchto prostriedkov žiadna menšina nič nedostala, pretože pán minister kultúry rozhodol, čo podľa môjho názoru nie v súlade so zákonom, že sa tieto prostriedky budú poskytovať prostredníctvom fondu Pro Slovakia. Ak by takýto zámer mal parlament, nepochybne by kolónku Pro Slovakie, ktorý sme v rozpočte určili sumou 100 miliónov Sk, zväčšil a povedal by, že tieto prostriedky majú byť poskytnuté do fondu Pro Slovakia. My sme ich určili účelovo na menšinovú kultúru. Vzhľadom na to, že je máj, mám pocit, že by sa malo prijať riešenie zodpovedajúce zámeru Národnej rady, ktorá schválila zákon o štátnom rozpočte, a že prostriedky budú poskytnuté, pretože jednotlivé menšinové časopisy, jednotlivé spolky a kultúrne zväzy jednoducho nemajú prostriedky, s ktorými počítali.

    Argumenty pána ministra, ktoré mi tlmočil v osobnom rozhovore, boli také, že nechce poskytovať prostriedky len tak, že by bol rád, keby sa poskytovali na projekty, pretože fond Pro Slovakia poskytuje peniaze na projekty. Myslím si, že táto myšlienka sa môže zvážiť, ale prosím, keby sa pozrel na podobný príklad, ktorý síce zatiaľ tu nebol schválený, ale dlho sa o ňom uvažuje, a to je podpora vedy, kde je prirodzené, že sa snažíme o istú konkurencieschopnosť jednotlivých subjektov vedeckého bádania, ale napriek tomu zákon o podpore vedy a techniky v jednotlivých svojich verziách rátal s tzv. inštitucionálnymi prostriedkami, ktoré zabezpečia činnosť jednotlivých inštitúcií na určitej úrovni, a zvyšok si musia získať grantmi, to znamená projektmi. Neviem, či chce pán minister dosiahnuť súťaživosť spolkov v oblasti menšinovej kultúry. Myslím si, že tento princíp nie je celkom namieste.

    Moja interpelácia znie na pána ministra: Na základe akého zákona alebo predpisu rozhodol minister kultúry preradiť účelové prostriedky na menšinovú kultúru a aj ostatné účelové prostriedky do fondu Pro Slovakia, keď tak neurobila Národná rada pri hlasovaní o rozpočte? Kto a na základe akých kritérií bude rozhodovať o prideľovaní prostriedkov na menšinovú kultúru?

    Ďalej nasleduje, alebo mala nasledovať tradičná otázka na poslanca Národnej rady, predsedu ústavnoprávneho výboru, štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí a predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne pána Vojtecha Tkáča. Dnes už viem, dokedy bude vykonávať alebo dokedy najneskôr bude vykonávať tieto štyri funkcie. Viem, že po včerajšom schválení zákona o rozpore záujmov to bude najneskôr do 1. 11. 1995, pretože tým dňom nebude môcť uplatňovať mandát, ak sa rozhodne vykonávať funkciu štátneho tajomníka. Chcem sa naňho kolegiálne obrátiť a adresovať mu túto myšlienku: Pretože teraz už viete, že nebudete môcť uplatňovať mandát a nebudete môcť ani vykonávať funkciu predsedu ústavnoprávneho výboru, pokladal by som za korektné, aby ste sa funkcie predsedu výboru vzdali už teraz, aby ste umožnili inému poslancovi vykonávať túto funkciu v celom volebnom období.

    Na záver sú to otázky, na ktoré som nedostal odpoveď, resp. žiadosti o informácie podľa § 92 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktoré som adresoval predsedovi Národnej rady. Ako ma informoval, žiadne moje podnety nedostal. Považujem teda za potrebné ich stručne zopakovať. Prvý sa týkal toho, aké opatrenia pripravuje pán predseda na zvýšenie poriadku a disciplíny v tomto parlamente. Mám na mysli to, aby sa schôdze Národnej rady začínali v oznámenom začiatku, a to nielen ráno, ale aj poobede. Navrhujem predsedovi Národnej rady, ale aj vám, vážení kolegovia, aby tu bol veľmi jednoduchý recept. Podľa všetkých dobrých kritérií, ktoré sa používajú v iných parlamentoch, ak Národná rada nepotrebuje rozhodovať, môže začať rokovať aj v počte trebárs 5 poslancov, ako to bolo včera o 14.00 hodine. Nič tomu nebráni, ani rokovací poriadok. Rokovací poriadok a ústava vyžaduje, aby boli poslanci prítomní a aby tu bola nadpolovičná väčšina všetkých poslancov pri hlasovaní. Ak by pán predseda chcel zvýšiť disciplínu, je tu veľmi jednoduchý prostriedok. Stačí v príslušnej hodine, keď je oznámený začiatok schôdze, urobiť prezentáciu a zverejniť ju na nástenke, ktorá je dolu. Aj tak tam niet čo vyvesovať. Aspoň by novinári videli, ktorí poslanci chodia načas do práce, a ktorí nie. Priznávam sa, že som tiež jeden z tých, ktorý chodia neskoro, ale aspoň by som bol donútený byť tu načas. Myslím si, že v iných zamestnaniach to nikomu netolerujú, prečo by sa to malo tolerovať tu. Rozhodne by sa to nemalo tolerovať predsedovi alebo predsedajúcemu, ktorý má viesť schôdzu. Ak sa má schôdza začať o 14.00 hodine, o 14.00 hodine treba povedať, čo sa bude ďalej diať.

    Môj druhý podnet sa týkal toho, že predseda Národnej rady je podľa § 36 písm. j) povinný poskytovať Predsedníctvu Slovenskej národnej rady informácie o opatreniach, ktoré vykonal. Zatiaľ sme, a to tu už sedíme nejaký čas, žiadne informácie o opatreniach predsedu nedostali. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nemáme, ale túto informáciu by mal predseda Národnej rady poskytovať plénu, teda nám všetkým, keďže užší orgán Predsedníctva Slovenskej národnej rady už nie je. Pýtam sa teda pána predsedu, aby mi vysvetlil, kedy začne poskytovať tieto informácie, aby sme vedeli aj my, ktorí nesedíme na poradách predsedu a podpredsedov, čo vlastne rozhodol predseda vo svojej právomoci.

    Posledný podnet, a už skončím, aby som nenapínal vašu trpezlivosť, sa týka problému, ktorý sme si zatiaľ nezobrali za svoj a ktorý ostáva otvorený. Týka sa členov, ktorých zvolili do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zvolili sme tam aj takých občanov, ktorých záujmy siahajú aj do iných zdravotných poisťovní, a v zmysle vydaných povolení, resp. chystaných povolení ministerstva zdravotníctva, sa majú v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie, ktorá má zahŕňať záujmy všetkých ostatných poistencov, zúčastňovať aj tí, ktorí majú svoje záujmy v tzv. súkromných poisťovniach. Nepokladám to za korektné, opakujem to už tretíkrát v tejto snemovni, zatiaľ sme neurobili v tomto smere nič. Problém je v tom, že nemôžeme zmeniť zloženie rady správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože to môžu urobiť len tí, ktorí delegovali svojich členov do tejto rady, v tomto prípade zamestnávatelia, prípadne, ak sa to týka aj odborových funkcionárov, aj odborári. Čo však môžeme urobiť, je odporučiť, a to prosím pána predsedu, aby to urobil, keďže tak zatiaľ neurobilo plénum, odporučiť príslušnej zložke, v tomto prípade zamestnávateľskej, aby navrhla odvolať tých členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, u ktorých by mohlo dôjsť k istému konfliktu záujmov v tom, že sú v dvoch správnych radách a využívajú know-how, ktorý dnes má Všeobecná zdravotná poisťovňa, na budovanie súkromnej zdravotnej poisťovne.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, akceptujem váš názor, takisto ako názor pána Mikloška a Čarnogurského. Vám, dámy a páni, sa ospravedlňujem, že som dal priestor na faktické poznámky, ale nehnevajte sa, bol som toho názoru, že niektoré vystúpenia našich kolegov mali skôr charakter rozpravy ako interpelácií a otázok. Takže akceptujem vaše názory, ďalej pôjdeme bez faktických poznámok. Ďakujem vám.

    Pán František Javorský, pripraví sa pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem interpelovať ministra spravodlivosti pána Jozefa Liščáka a ministra financií pána Sergeja Kozlíka k problémom odstránenia prekážok pri vybavovaní úhrad odvlečeným do bývalého Sovietskeho zväzu a poškodeným pri okupácii Slovenskej republiky Sovietskou armádou po auguste 1968.

    Vážení páni ministri, podľa osobných poznatkov, ale aj podľa údajov z oznamovacích prostriedkov, vybavovanie žiadostí osôb alebo pozostalých po osobách odvlečených do Sovietskeho zväzu a uplatňujúcich si nárok na odškodnenie v zmysle zákona číslo 319/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, je i naďalej zdĺhavé a nepružné. Je nesporné, že určitý podiel na tomto stave má i pomalosť administratívy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Nie sú zriedkavé prípady, keď sú žiadatelia až po dlhom čase od uplatnenia nároku upovedomení, že ich žiadosti nie sú úplné, požiadavky zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na doplnenie žiadostí sa postupne rozširujú o ďalšie a ďalšie body, prípadné dopyty často neskúsených a bezradných žiadateľov o bližšie špecifikovanie chýbajúcich dokumentov zostávajú bez odpovede atď.

    Dovoľujem si vás preto požiadať, vážený pán minister spravodlivosti, o prehľadnú informáciu o celkovom počte evidovaných žiadostí o odškodnenie podľa zákona číslo 319/1991 Zb. v Slovenskej republike, o počte vybavených prípadov za jednotlivé roky, o počte doteraz nevybavených žiadostí a o hlavných príčinách, ktoré brzdia proces odškodňovania, ako aj o opatreniach, ktoré hodláte prijať, aby sa celý proces urýchlil. Žiadam zároveň o preverenie správnosti postupu vybavovania žiadosti o odškodnenie pozostalých po odvlečenom Jozefovi Grosmanovi, evidenčné číslo žiadosti 8597/92-95/3864/IV-1384/92, o jednoznačné spresnenie ďalšieho postupu, ktorý v spolupráci so žiadateľmi umožní v blízkej budúcnosti prípad uzavrieť.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 905 z decembra roku 1993 schválila návrh riešenia odškodnenia občanov Slovenskej republiky pozostalých po obetiach a občanov Slovenskej republiky poškodených na zdraví a majetku v súvislosti so vstupom, pobytom a odchodom Sovietskej armády z územia Slovenskej republiky. Príslušná dokumentácia k odškodneniam bola vládou Slovenskej republiky prevzatá z úradu na riešenie dôsledkov pobytu sovietskych vojsk na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Prahe. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na riešenie odškodnenia občanov Slovenskej republiky poškodených na zdraví a majetku bývalou Sovietskou armádou požaduje od postihnutých doplnenie dokumentácie potrebnej na posúdenie ujmy na zdraví a majetku.

    V poslednom čase sa obracajú na mňa viacerí postihnutí a poukazujú na zdĺhavé vybavovanie ich žiadostí o odškodnenia. V mene týchto ľudí a menovite aj v mene Jána Berníka, Andovce číslo 21, okres Liptovský Mikuláš, vás žiadam, pán minister financií, aby ste urýchlili ukončenie vyplácania úhrad spomínaným poškodeným občanom.

    Prosím aj o poskytnutie informácie o počte žiadateľov o odškodné zo spomínaného titulu, o počte vybavených žiadostí a o problémoch, pre ktoré nemohli byť doposiaľ uspokojení všetci oprávnení žiadatelia odškodného.

    S druhou interpeláciou sa obraciam na ministra kultúry pána Ivana Hudeca vo veci zodpovednosti za zničené muzeálne expozície na Bratislavskom hrade.

    Vážený pán minister kultúry, ako je všeobecne známe, v spojitosti s návrhom na rozšírenie priestorov pre Kanceláriu prezidenta na Bratislavskom hrade, aj napriek odporu pracovníkov Slovenského národného múzea a významných osobností vedy a kultúry Slovenskej republiky, urobil vtedajší riaditeľ Úradu vlády Slovenskej republiky pán Ivan Lexa nekompetentné rozhodnutie, na základe ktorého boli zlikvidované expozície archeológie a numizmatiky na II. poschodí Bratislavského hradu. Znova chcem len pripomenúť, že pán Ivan Lexa listom zo dňa 15. 12. 1992 vyzval Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky k urýchlenému vyprázdneniu expozičných priestorov na II. poschodí Bratislavského hradu. Štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Mjartan listom zo dňa 21. 12. 1992 vydal príkaz riaditeľovi Slovenského národného múzea na uvoľnenie týchto priestorov. Demontáž archeologickej a numizmatickej expozície sa uskutočnila v rekordnom čase, do 8. januára 1993, a priestory sa Národnej rade odovzdali 17. februára 1993.

    Škody, ktoré pritom vznikli na zbierkových predmetoch, sú ťažko vyčísliteľné. Priame škody tohto rozhodnutia pána Ivana Lexu sú vyjadrené vo výške 5 900 872 Sk. Nezávislí hodnotitelia z radov pracovníkov múzea hovoria však o škodách presahujúcich dvojnásobok tejto cifry. Samozrejme, že v tom nie sú zahrnuté straty na vstupnom, ktoré pri priemernej 300-tisícovej návštevnosti ročne už predstavujú straty niekoľkých miliónov.

    Aj napriek mojej interpelácii na 19. schôdzi bývalej Národnej rady doposiaľ sa neurobilo nič v tom, aby sa prešetrila priama zodpovednosť za tieto finančné i morálne škody, ktorými sa podstatne ochudobnila hodnota muzeálnych expozícií, ktorými sme reprezentovali našu vlasť ako významné územie v pravekých i stredovekých dejinách Európy. Nezakryté je sklamanie najmä zahraničných návštevníkov Bratislavského hradu. Myslím si, že všetkým nám ide o dôstojnú reprezentáciu Slovenska i všetkých hodnôt, ktorými sa pýšili zlikvidované expozície na Bratislavskom hrade. Dnes, takmer dva a pol roka po zlikvidovaní týchto expozícií, priestory sú nevyužité a zívajú prázdnotou.

    Prehistória slovenských, ale i veľkomoravských dejín pre našich občanov, ale aj pre zahraničných návštevníkov nášho hlavného mesta sú zemou neznámou. A pýtam sa vás, pán minister, dokedy ešte.

    Prosím vás, aby ste mi na uvedené problémy dali vyčerpávajúcu a kvalifikovanú odpoveď. Myslím tým na hmotno-právnu zodpovednosť za vzniknuté škody a na zámery ministerstva pri realizácii nových primeraných expozícií na Bratislavskom hrade.

    Tretia moja interpelácia je adresovaná predsedovi vlády pánu Vladimírovi Mečiarovi vo veci objasnenia tzv. krízy v Slovenskej informačnej službe.

    Vážený pán predseda vlády, na minulom neverejnom zasadaní Národnej rady bolo povedané, že Slovenská informačná služba je v kríze. Okrem toho ste nám pri svojom verejnom vystúpení v Národnej rade 5. apríla tohto roku povedali - citujem: "Kto má zabezpečiť nápravu deformácií, ktoré v Slovenskej informačnej službe sú?" Aj ja som si kládol takúto otázku, a preto som chcel vedieť, kedy sa začali vytvárať podmienky na tzv. krízu v Slovenskej informačnej službe. Preto som v tejto spojitosti položil niekoľko otázok predkladateľom správy Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej informačnej služby, ale, žiaľ, ako všetci viete, odpoveď som nedostal. Som presvedčený, že zárodky spomínanej krízy v Slovenskej informačnej službe sú najskôr v podmienkach a okolnostiach jej vzniku. Preto mi dovoľte pripomenúť okolnosti a podmienky, v ktorých Slovenská informačná služba vznikala a začala svoju činnosť.

    Z hľadiska legislatívneho zabezpečenia podmienok vzniku Slovenskej informačnej služby bol rozhodujúci federálny zákon číslo 543/1992 Zb. z 13. novembra 1992, ktorým sa stanovila doba zániku Federálnej bezpečnostnej informačnej služby na 31. decembra 1992. Týmto zákonom sa určilo, že majetok, majetkové záväzky a práva, ktoré prechádzajú na Českú republiku, preberie Bezpečnostná informačná služba Českej republiky, a tie, ktoré prechádzajú podľa tohto zákona na Slovenskú republiku, prevezme bezpečnostná služba Slovenskej republiky. Česká vláda zákonom o Bezpečnostnej informačnej službe Českej republiky z 22. októbra 1992 to aj naplnila. Slovenská vláda 27. októbra 1992 menovala len zmocnenca, ktorý bol poverený rokovaniami s Federálnou bezpečnostnou informačnou službou. Ako vieme, do funkcie zmocnenca vlády Slovenskej republiky bol menovaný pán Ing. Anton Kerty, ktorého pôsobnosť sa mala skončiť 1. januára 1993, po vzniku Slovenskej informačnej služby. Podľa pána Kertyho zákon o Slovenskej informačnej službe mal byť pôvodne parlamentu predložený ešte v roku 1992 s účinnosťou od 1. januára 1993. Ale návrh zákona o Slovenskej informačnej službe bol v Národnej rade schválený až 21. januára 1993 s účinnosťou od 15. februára 1993. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol menovaný až 19. apríla 1993.

    Treba pritom zdôrazniť, že výkon Slovenskej informačnej služby aj po prijatí zákona o Slovenskej informačnej službe bol podmienený schválením štatútu Slovenskej informačnej služby, organizačného poriadku a schválením celkových početných stavov príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Návrh štatútu riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro vláde predložil už 19. mája 1993, ale vláda ho odsúhlasila až 23. novembra 1993, teda s polročným omeškaním. Početné stavy príslušníkov Slovenskej informačnej služby vláda odsúhlasila až 23. novembra a organizačný poriadok Slovenskej informačnej služby vláda schválila až 1. januára 1994.

    Treba jednoznačne konštatovať, že v dôsledku takéhoto nezodpovedného prístupu vlády k potrebám tohto bezpečnostného orgánu Slovenskej republiky nemala Slovenská republika celý prvý rok svojej štátnosti funkčnú tajnú službu so všetkými negatívnymi dôsledkami pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Aby sme si uvedomili závažnosť takéhoto stavu a dôsledkov pre Slovenskú republiku vo sfére jej bezpečnostných, ba až existenčných záujmov v zahranično-politickej oblasti, dovoľte mi to pripomenúť konkrétnou situáciou.

    Pán Jozef Šesták, terajší štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, dňa 4. 10. 1993 v rámci svojho vystúpenia pred členmi Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k problému vstupu Slovenskej republiky do NATO a k ďalším zahranično-politickým otázkam hovoril o určitých signáloch v zahraničí, ktoré v niektorých politologických úvahách naznačujú, ako hovorí - citujem: "v záujme mieru v Európe aj možnosť zániku Slovenskej republiky ako takej". A preto s poľutovaním ďalej konštatoval slovami - citujem: "Pokiaľ by sme mali profesionálne schopnú diplomaciu a schopnú zahraničnú rozviedku, bola by musela tieto signály už zaregistrovať, vyhodnotiť ich, vedenie štátu informovať a navrhnúť kvalifikovanú obranu či protiofenzívu." Tak totiž pracujú všetky tajné služby vo svete, lenže naša zahraničná rozviedka bola v tom čase zo spomínaných príčin nefunkčná a nemohla tieto úlohy plniť.

    Z toho, čo som uviedol, je evidentné, že vláda Slovenskej republiky koncom roka 1992 a v roku 1993 hrubo zanedbala povinnosti pri vybudovaní Slovenskej informačnej služby tým, že nepripravila zákon o Slovenskej informačnej službe ešte v roku 1992, teda pred vznikom Slovenskej republiky, a nezodpovedne, pomaly pristupovala aj k menovaniu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, k schváleniu štatútu, organizačného poriadku a počtu príslušníkov Slovenskej informačnej služby.

    Vážený pán predseda vlády, kladiem vám otázku, kto bol za spomínané nedostatky vo vašej vtedajšej vláde zodpovedný. Kto je zodpovedný za evidentné ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky, lebo na toho padá aj zodpovednosť za vami spomínanú krízu v Slovenskej informačnej službe.

    Napokon by som chcel dať ešte jednu otázku pánu predsedovi vlády. Pán predseda vlády, 30. novembra 1992 ste poslali list predsedovi Konfederácie politických väzňov pánu Júliusovi Porubskému tohto znenia: "Vážený pán predseda, ďakujem Vám za Váš list zo dňa 12. novembra 1992, v ktorom ste mi navrhli, aby v rámci pobytu oficiálnych štátnych návštev v Bratislave boli kladené vence k pamätnému pomníku obetí odboja proti bývalému totalitnému režimu v rokoch 1948-1989. Po vzhliadnutí pomníka a preverení možností organizačného zabezpečenia slávnostného kladenia vencov na príslušnej protokolárnej a spoločenskej úrovni súhlasím so zahrnutím návrhu tohto aktu do programu oficiálnych štátnych návštev v Slovenskej republike. Verím, že pietny akt pri pamätnom pomníku dôstojne vyplní program pobytu oficiálnych zahraničných hostí, ktorí tak budú môcť prejaviť úctu našim občanom, ktorí položili svoje životy na poľudštenie bývalého totalitného režimu. S pozdravom Vladimír Mečiar."

    Pretože Konfederácia politických väzňov od roku 1992 eviduje pri tomto pamätníku len návštevu talianskeho prezidenta, žiadam vás o informáciu, koľko oficiálnych štátnych návštev tento pamätník navštívilo a ako chcete do budúcnosti splniť to, čo ste v citovanom liste sľúbili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, na interpeláciu a otázky poslanca Ftáčnika odpovie predseda Národnej rady pán Gašparovič.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nejdem odpovedať na interpeláciu pána poslanca Ftáčnika, pretože poslanec poslanca nemôže interpelovať, takže pán poslanec Ftáčnik mi už pripadá ako veľký umelec Paganini, keď hral na base. Pán poslanec mi vyčíta, že sa schôdze Národnej rady začínajú neskoro, že sa nezačínajú včas. Chcem vás všetkých upozorniť, že predseda Národnej rady vypracoval rozhodnutie, v ktorom navrhoval určité opatrenia, aby Národná rada fungovala tak, ako sa dopredu uznesie a ako si určí. Na rokovaniach grémia, to ešte bolo v minulom roku, pán poslanec Ftáčnik nesúhlasil s týmito opatreniami a povedal - a podporil ho v tom pán poslanec Kňažko -, že poslanec je slobodný a nemôže mu nikto nič prikazovať. Takže toto moje rozhodnutie existuje, kedykoľvek si ho môže pán poslanec Ftáčnik zobrať. Nesúhlasil s tým.

    Po druhé, že mám podávať správu. Rokovací poriadok hovorí o niečom inom, pretože to zaväzuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, a Predsedníctvo Národnej rady Slovenskej republiky neexistuje. Napriek tomu, páni poslanci, predseda Národnej rady informuje o každom svojom rozhodnutí predsedov výborov, teda výbory. Každé moje rozhodnutie ide do výboru.

    A po tretie, každý pondelok predseda Národnej rady má pracovnú poradu. Z každej porady je záznam, ktorý je k dispozícii na nahliadnutie hociktorému poslancovi Národnej rady. Takže pán poslanec Ftáčnik rád niekedy zavádza. Prirovnal som ho k Paganinimu hrajúcemu na base preto, lebo je dobrým poslancom, ale nie vo všetkých odboroch. Myslím si, že nový rokovací poriadok, ktorý urobil, mu dáva právo vysvetľovať aj starý rokovací poriadok. Len toľko k pánu poslancovi Ftáčnikovi a považujem to za odpoveď pánu poslancovi Ftáčnikovi.

  • Ďakujem, pán predseda. Slovo dávam pánu poslancovi Figeľovi, ale vidím, že tu nie je, zrejme interpeláciu dá písomne. Teraz vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    od nástupu novej vlády k moci uplynulo už päť mesiacov, t.j. viac ako polovica obdobia, ktorú mala k dispozícii predchádzajúca vláda. Je to dostatok času nato, aby vláda uskutočnila aspoň niektoré pozitívne kroky v hospodárskej a sociálnej sfére. Urobila ich? Ak hodnotíme uskutočňované opatrenia v priebehu piatich mesiacov, musíme konštatovať, že vláda vo sférach, ktoré sú z hľadiska potrieb spoločnosti najakútnejšie, neurobila nič pozitívne. Naopak, jej činnosť v plnom rozsahu charakterizuje politika zameraná proti niečomu. Jej úplne prvé rozhodnutie bolo zrušenie predkola kupónovej privatizácie, za ktorým nasledovalo zníženie ponuky a podstatné zhoršenie bonity ponuky do kupónovej privatizácie. Vzápätí začala kampaň proti investičným fondom a investičným spoločnostiam.

    Neexistenciu účinného štátneho dozoru nad nimi a ďalšími finančnými inštitúciami, ako sú poisťovne, sporiteľne a podobne, vláda chce nahradiť jednorazovými raziami, neprimeranými sankciami, ktoré poškodzujú záujmy individuálnych účastinárov a ktoré sú nepochybne i politicky motivované. Chcela by som preto požiadať pána ministra financií, aby oboznámil Národnú radu, aké ďalšie opatrenia chystá vláda, ktoré budú mať dosah na investičné fondy a koniec koncov na všetkých individuálnych účastinárov fondov.

    Odvolávacia mašinéria nepostihla iba štátnu správu, ale i hospodársku sféru, riaditeľov štátnych podnikov, resp. prezidentov spoločností, v ktorých má Fond národného majetku určitý dosah. Odvolali sa riaditelia napríklad Dunajskej plavby, š. p., štátneho podniku Telekomunikácie, mnohých obchodných spoločností. Vláda povýšila bývalého prezidenta Všeobecnej úverovej banky, a. s., na viceguvernéra. Toto rozhodnutie výrazne poškodí dôveru kľúčovej bankovej inštitúcie v zahraničí, ktorú horko-ťažko získala. Mám vážne pochybnosti, či takýmto kádrovým opatrením sa zlepší aj úverová politika Všeobecnej úverovej banky a či naopak nebude znamenať zhoršenie jej úverového portfólia tak, ako sme boli toho svedkami v roku 1993, keď bol vykonávaný tlak na Všeobecnú úverovú banku poskytovať úvery podľa iných ako odborných kritérií.

    Vláda zamedzila rozvíjanie činnosti šiestim okresom v rámci iniciatívy Karpatského euroregiónu, ktorá mohla pomôcť riešiť nezamestnanosť v okresoch najviac ňou postihnutých. A mohla by som ďalej pokračovať. Tieto rozhodnutia idú proti vnútorným záujmom väčšiny ľudí žijúcich v Slovenskej republike. Kladiem si preto otázku, čie záujmy vláda Slovenskej republiky napokon reprezentuje.

    Časť rozhodnutí, ktoré neboli orientované proti niečomu, ale za niečo, nemôžem hodnotiť inak ako nekompetentné, škodlivé alebo riskantné. Rozhodnutie o spôsobe dokončenia Jadrovej elektrárne Mochovce a jeho financovania by sa malo uskutočniť predovšetkým na základe odborného posúdenia, ktoré musí zahrnovať aj posúdenie bezpečnosti prevádzky, ktorú z hľadiska ochrany života a zdravia pokladám za mimoriadne dôležitú. Zdá sa však, že i v tomto prípade sú prednejšie politické body a záujmy. Pán premiér sa vyjadril, že vláda nemôže pokračovať v rokovaní o pôžičke s Európskou bankou pre rekonštrukciu a rozvoj, pretože jej návrh je drahší a okrem toho táto požaduje, aby sa slovenská vláda zaviazala zvýšiť ceny elektrickej energie.

    Ale ak sa pozorne oboznámime s alternatívnym variantom financovania ukončenia výstavby prvého a druhého bloku Mochoviec, dozvedáme sa, že nie je zrejmá štruktúra ani úroveň ceny, za ktorú predbežne chce stavať Konzorcium českých bánk, a že Slovenské elektrárne, a. s., ako ďalší zdroj financovania uvažuje so zvýšením elektrickej energie o 30 % do konca roku 1995. Zároveň sa dozvedáme, že premiér Mečiar sa pred dvoma-troma dňami dohodol s premiérom Ruskej federácie o dohode účasti Ruskej federácie, Českej republiky, Électricité de France na dostavbe Mochoviec, ale Électricité de France sa k takémuto projektu stavia negatívne. Kladiem teda otázku premiérovi vlády, či a ako chce vláda urýchlene dokončiť dostavbu Mochoviec tak, aby spĺňala všetky požiadavky bezpečnosti, primeraných nákladov a pritom brala do úvahy i názory našich najbližších susedov - Rakúska a Maďarska.

    Vláda sa rozhodla skrátiť program výstavby diaľnic z roku 2020 na rok 2005. Bude to znamenať investovať ročne v priemere 11 miliárd Sk, z čoho sa uvažuje poskytnúť 4-5 miliárd Sk z rozpočtových prostriedkov, t. j. z daní, napríklad z cestnej dane, zo spotrebných daní, a ročne použiť znovu v priemere asi 7 miliárd Sk z úverových prostriedkov. Chcem položiť otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, či toto rozhodnutie zodpovedá možnostiam a zámerom Slovenskej republiky v nasledujúcich rokoch v rozpočtovej sfére. Pretože nikto v súčasnej vláde nemá na starosti hospodársku politiku, žiadam pána premiéra zodpovedať, či sa zvážili národohospodárske dôsledky skrátenia horizontu výstavby diaľnic o 15 rokov a do akej miery toto rozhodnutie zodpovedá prioritám hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Chcela by som interpelovať aj pána ministra pre výstavbu a verejné práce, prečo sa s rovnakou vitalitou ako minister Rezeš za diaľnice neangažuje on za bytovú výstavbu, ktorá by mohla riešiť blížiacu sa bytovú krízu a ktorá by tiež mala multiplikačné účinky na rozvoj hospodárstva. Aké konkrétne kroky a s akým časovým horizontom chce ministerstvo pri riešení bytovej otázky uskutočňovať?

    Pri prerokúvaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, provizória a potom štátneho rozpočtu sme opätovne žiadali, aby vláda riešila sociálnu situáciu sociálne najpotrebnejších, zvýšila najnižšie dôchodky, zvýšila minimálne mzdy a podobne. Boli sme ubezpečení, že zvýšenie najnižších dôchodkov je už pripravené. Dosiaľ sa však nerealizovalo ani to, ani žiadne iné opatrenie smerujúce k zlepšeniu sociálnej situácie sociálne najslabších skupín. Preto by som chcela poprosiť pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, aby informovala, kedy a ktoré opatrenia chce vláda v tomto smere uskutočniť.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne,

    moja interpelácia je na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Schenka.

    Vážený pán minister, v roku 1992 vznikol z iniciatívy tragicky zosnulého Svetoslava Bombíka Slovenský inštitút medzinárodných štúdií. Vďaka neúnavnej aktivite zakladateľa a jeho pracovníkov sa zakrátko stal prestížnym pracoviskom, spracujúcim teoretické podklady a analýzy dôležité pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Stal sa partnerom obdobných inštitúcií, ktoré existujú v západoeurópskych krajinách a fungujú ako tzv. mozgový trust pre exkluzívne orgány krajiny. V pomerne krátkom čase sa inštitútu dostalo uznania z dôležitých miest a inštitúcií pre medzinárodné vzťahy. Už v čase Bombíkovho vedenia bolo toto pracovisko často atakované najmä z politických príčin na stránkach Republiky a Literárneho týždenníka, pričom však pracovisko vždy konzekventne vychádzalo z koncepcie zahraničnej politiky Slovenskej republiky a nikdy neprezentovalo názory, ktoré by odporovali zahranično-politickej orientácii Slovenskej republiky. Práve naopak, podnikalo priekopnícku prácu v oblasti približovania sa k NATO a k Európskej únii, k čomu vypracovalo niekoľko dôležitých projektov.

    Po tragickej smrti Svetoslava Bombíka bol vami, pán minister, za riaditeľa vymenovaný prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc. Na pracovisko nastúpil 14. februára tohto roku, zamestnaný ako riaditeľ však bol so spätnou platnosťou od 1. februára. Keďže neviem, nakoľko sú vám známe aktivity menovaného v nedávnej minulosti, ktoré sú vo vážnom rozpore s poslaním inštitútu a znižujú jeho dôveryhodnosť vo svete, obraciam sa na vás s touto interpeláciou. Pán Cúth je známy v právnických kruhoch svojou nomenklatúrnou minulosťou. Zastával vysoké posty v čase tzv. normalizácie, v dobe pôsobenia previerkových komisií KSČ. V rokoch 1969-1972 bol dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, neskôr podpredsedom Socialistickej akadémie Slovenskej socialistickej republiky. Jeho činnosť bola ocenená vyznamenaním Za zásluhy o výstavbu v roku 1976. Veľmi zaujímavá je jeho vedecká a publikačná činnosť. Spomeniem len niektoré tituly: Mierovou cestou, Zahraničná politika Sovietskeho zväzu vo svetle záverov XXV. zjazdu KSS, Bratislava z roku 1976. Niektoré aspekty medzinárodno-právnej zásady socialistického internacionalizmu, Právny obzor 5 z roku 1979, RVHP - činiteľ rozvoja socializmu, mieru a pokroku, Právny obzor 2 z roku 1980 atď. Korunou všetkého je pamflet, ktorý vyprodukoval spolu s niektorými svojimi kolegami a je namierený proti Charte 77 pod výstižným názvom Medzinárodné právo a hanopis stroskotancov, príloha Nového slova 6 z roku 1977.

    Uvedená i ďalšia spisba pána Cútha je zhlukom ideologických zlátanín, ktoré v mene pokroku a mieru bojujú proti západnému imperializmu, tzv. európskym inštitúciám a buržoáznej demokracii. Na ilustráciu uvediem len jeden výrok: "Všetko v súčasnom svete namierené proti imperializmu je pokrokové, lebo podporuje oslabovanie imperializmu." Ako môže človek, ktorý celý život strávil tým, že písal proti tzv. európskym inštitúciám, viesť dnes pracovisko, ktoré má úzko spolupracovať s poprednými organizáciami fungujúcimi pri európskych integračných štruktúrach? Okrem toho ide o dôchodcu vo veku 69 rokov, ktorý nielenže na polovičný úväzok prednáša na Právnickej fakulte UK, ale aj riaditeľa inštitútu vykonáva len na polovičný úväzok. K tomu navyše si našiel ďalší čiastkový úväzok na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.

    Za krátky čas stihol nový riaditeľ činnosťou inštitútu paralyzovať, zrušiť niekoľko výskumných projektov, pozastavil edičné aktivity inštitútu. Napokon, ako na to upozornili aj na nedávnom stretnutí predstaviteľov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky viacerí naši diplomati, kontakty, ktoré nadviazal v minulosti, sa strácajú vďaka tomu, že nový riaditeľ je neakceptovateľnou osobou partnerskej inštitúcie. Menovanie bývalých komunistov podieľajúcich sa na tzv. normalizácii v sedemdesiatych rokoch nie je možné označiť miernejším výrazom ako "tupá kontrarevolúcia". Ešte zarážajúcejšie však je, že tento postup používa rezort zahraničných vecí a aj týmto aktom znižuje hodnovernosť našej snahy o skutočnú demokraciu a integráciu do západných štruktúr.

    Vážený pán minister, uvedené personálne rozhodnutie poškodzuje kredibilitu a budúcnosť mladého inštitútu pre medzinárodné štúdie, jediného svojho druhu na Slovensku. Ak vás motivovala snaha o zmenu jeho orientácie, urobili ste k tomu podstatný krok. Mám však obavu, že je to súčasne krok smerujúci k strate nielen prestíže, ale aj významu inštitútu, čo môže znamenať jeho postupnú faktickú likvidáciu. Ak však chcete skutočne pomôcť veci, žiadam vás o prehodnotenie vášho rozhodnutia a o vypísanie verejného konkurzu na post riaditeľa inštitútu. Na základe ústavy očakávam vašu odpoveď do 30 dní.

    Moja druhá interpelácia smeruje na ministra životného prostredia pána Zlochu. Dňa 10. marca 1995 som interpelovala ministra životného prostredia vo veci menovania rady fondu a vydania rozhodnutí o pridelení dotácie zo Štátneho fondu životného prostredia do konca marca 1995. Pán minister radu fondu vymenoval a jej prvé zasadnutie sa podľa odpovede pána ministra uskutočnilo 16. a 17. marca 1995 vo Svidníku. Dokonca, ako sa v odpovedi uvádza, po zasadnutí rady boli spracované aj rozhodnutia 21. marca 1995 a tieto boli predložené pánu ministrovi na podpis. Keďže odpoveď na interpeláciu mi bola doručená ešte na aprílovom zasadnutí Národnej rady, požiadala som pána ministra za komisiu pri výbore životného prostredia na preverenie prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia ešte dňa 4. apríla po zaslaní zoznamu rozhodnutí o pridelení dotácií s uvedením inštitúcie a výšky pridelených prostriedkov. Počas celého mesiaca apríla sme sa niekoľkokrát poslanci pokúšali získať zoznam rozhodnutí cez ministra, riaditeľa fondu životného prostredia. Telefonáty, osobná návšteva. Raz bolo povedané, že pán minister ešte nepodpísal všetky rozhodnutia, inokedy že tam nie je, inokedy, že chce najprv urobiť tlačovku ministra a potom to zverejní, inokedy, že majú pracovníci zakázané podávať informácie o rozhodnutiach, ktoré boli aj podpísané. Dokonca pán minister nepovažoval za potrebné ani odpoveď zaslať do 30 dní.

    Konečne som desiateho našla na stole tu, v rokovacej miestnosti, odpoveď pána ministra. Je to nehoráznosť ministra aj Fondu životného prostredia, nehovoriac už o porušovaní zákona, keď poslanci Národnej rady nemajú poznať rozhodnutia o pridelených dotáciách, aj keď ich postupne už chodia podpisovať starostovia, prípadne zástupcovia inštitúcií, ktorými boli pridelené. Týmto svojím počínaním bráni minister životného prostredia a riaditeľ Štátneho fondu životného prostredia poslancom vykonávať zodpovedne uznesenie výboru, ktorým mala komisia zložená z poslancov preveriť využitie prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia. Nečudujte sa potom, ak sú indície zo strany samosprávy a inštitúcií na porušovanie kritérií pri prideľovaní prostriedkov zo štátneho fondu a prideľovanie dotácií sa robí len podľa straníckeho trička, resp. náklonnosti k vládnym hnutiam a stranám.

    Žiadam vás teda, pán minister, dodržiavať zákonnú lehotu na odpoveď poslancovi. Žiadam vás zdôvodniť, prečo bránite svojím počínaním vykonávaniu poslaneckej funkcie, ako aj práci komisii poslancov pri životnom prostredí na preverovanie využitia prostriedkov fondu. Žiadam vás, pán minister, informovať svojich podriadených o ich povinnostiach v zmysle § 92 zákona o rokovacom poriadku.

    Moja ďalšia interpelácia smeruje na ministra privatizácie, pána Bisáka. Zatajuje vláda pána Vladimíra Mečiara pred verejnosťou dôležité okolnosti tichej privatizácie? Informuje vláda o svojich rozhodnutiach verejnosť pravdivo? Dúfam, že pán minister dá odpoveďou na uvedený prípad jasnú odpoveď na predložené otázky.

    Pán minister Bisák na tlačovke na Úrade vlády Slovenskej republiky v utorok 28. februára 1995 po rokovaní vlády vyhlásil, že sporných 13 podnikov zaradených do privatizácie rozdelili do troch skupín, pričom podniky Víno Košice a Mäsopriemysel Humenné patria do tretej skupiny, v ktorej sa budú opätovne posudzovať projekty a hľadať noví záujemcovia. Večer v ten istý deň v Pressclube pán minister informoval, že u podniku Víno Košice je potrebné vysporiadať len nejaké formality na súde. Moja poznámka je, že nie na súde, ale na prokuratúre. Posledné informácie však hovoria, že vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, že majetok štátu, štátneho podniku Víno Košice, dostane v privatizácii štvorica, traja pracovníci bývalého vedenia štátneho podniku a podnikateľ z Opavy, aj keď celý prípad hospodárenia štátneho podniku je od jari 1994 v štádiu vyšetrovania na Obvodnej prokuratúre Košice I. na základe hĺbkovej kontroly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Protokol o previerke Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky obsahuje niekoľko desiatok strán a poukazuje na predprivatizačnú činnosť bývalého vedenia štátneho podniku.

    Pýtam sa vás, pán minister, či vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 28. februára 1995 prípadne neskôr schválila privatizačný projekt pre štátny podnik Víno Košice vopred určenému záujemcovi, bývalému generálnemu riaditeľovi a spoločníkom. Ak áno, bude zaujímavé sledovať, ako sa vyvinie celý prípad, keď už majetok štátu bude v súkromných rukách spomínaného bývalého vedenia štátneho podniku. Podotýkam, že prípad vyšetruje prokuratúra. Ak áno, chcem sa vás tiež opýtať, pán minister, ako zástupcu Združenia robotníkov Slovenska vo vláde, ako je vyššie spomínaný prípad v súlade s vašou vyhlasovanou kontrolou privatizácie a jej čistotou. Zároveň vás, pán minister, žiadam o poskytnutie zoznamu rozhodnutí vlády o privatizácii štátnych podnikov, o ktorých vláda rozhodla doteraz, prípadne rozhodne do doručenia interpelácie.

    Moja posledná interpelácia je pre pána ministra Javorského. Pri našich stretnutiach s občanmi sa mnohí pýtajú na možnosti poskytovania služieb a zdravotníckych úkonov súkromnými zdravotnými poisťovňami. Chcem sa vás preto, pán minister, spýtať, či boli pridelené licencie pre súkromné zdravotné poisťovne, či chcete obmedziť počet licencií pre zdravotné poisťovne, pretože ste sa v jednom televíznom vysielaní vyjadrili, že ich obmedzíte na 10. Ak chcete počet obmedziť, na koľko licencií a aký dôvod vás k tomu vedie. Na záver vás žiadam, pán minister, o zoznam doteraz vydaných licencií zdravotných poisťovní, prípadne vydaných do doručenia odpovede, s uvedením ich sídla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec Ásványi. Predtým na interpeláciu a otázky pani poslankyne Sabolovej odpovie pani podpredsedníčka vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    neprichodí mi odpovedať na interpeláciu, pretože je to výsostné právo príslušného ministra. V tomto momente vystupujem ako kolega pána profesora Cútha, ktorý s ním pracoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Nejdem sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v interpelácii. Chcem len podotknúť, že pri charakteristike profesora Cútha sa mi zdalo, že sa postupovalo jednostrannne, pretože boli vymenované jeho funkcie, aktivity, ale neboli tam tie, ktoré z dnešného pohľadu môžeme vysoko hodnotiť. Spomínam si len na dve. Dlhé roky bol predsedom Svetového mierového hnutia, čo je aktivita pozitívna. Ďalej z hľadiska odborného, pretože aj tu to bolo spochybnené, dlhé roky bol sudcom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán Ásványi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážený parlament,

    moja interpelácia a otázky sa budú týkať otázok kultúry, teda ich adresujem ministrovi kultúry pánu Ivanovi Hudecovi.

    Vážený pán minister, všetkých, ktorým leží na srdci blaho slovenskej kultúry, už niekoľko mesiacov znepokojuje projekt integrácie kultúrnych inštitúcií bez ohľadu na ich špecifiká, poslanie a význam v systéme miestnej, ale aj národnej kultúry. V tejto súvislosti vás chcem požiadať o odpovede na otázky, ktoré sú podľa môjho názoru v spojitosti s týmto zámerom veľmi dôležité. Po preštudovaní dostupných koncepčných materiálov spracovaných príslušnými odbornými útvarmi vami riadeného ministerstva ma osobitne zaujíma niekoľko otázok. Predtým, ako k týmto otázkam pristúpim, dovolím si informovať poslancov Národnej rady, ktorí sa touto oblasťou bližšie nezaoberajú, o ktoré hlavné kľúčové problémy a ich riešenie ide.

    V návrhu na riešenie nového usporiadania siete kultúrnych zariadení sa píše: "Model horizontálnej integrácie predpokladá splynutie doteraz samostatných rezortných, kultúrnych zariadení v jednom okrese do jednej vyšše organizovanej inštitučnej jednotky. Súčasne štatutárnym orgánom bude riaditeľ. Integrované organizácie sa stanú organizačnou súčasťou novej organizácie v podobe špecializovaných pracovísk s vymedzeným rozsahom práv vo vzťahu k výkonu svojej pôvodnej vecnej pôsobnosti a s riaditeľom, ktorého menuje vedúci štátny intendant organizácie.

    Podmienky na výkon ich činnosti v novej organizačnej štruktúre zabezpečuje nová organizácia ako celok, prostredníctvom spoločných hospodársko-administratívnych intendančných útvarov. Riaditelia špecializovaných pracovísk sú členmi vedenia novej organizácie a majú delegovanú právomoc vo vymedzenom rozsahu. Toto riešenie uchováva charakter príspevkovej organizácie ministerstva kultúry pre novú vyššie organizovanú inštitúciu, ktorá bude svojím rozpočtom zapojená na rozpočet ministerstva kultúry. Rozpočty integrovaných zariadení sa stanú súčasťou celkového rozpočtu novej organizácie. Minister kultúry svojím rozhodnutím" - a na toto zvlášť upozorňujem - "odvolá riaditeľov pôvodných zariadení a vymenuje štátneho intendanta novej organizácie. Vymenovaný štátny intendant vydá do 14 dní organizačný poriadok príslušného regionálneho kultúrneho centra, vrátane organizačnej štruktúry, schváli pracovné náplne pre jednotlivé funkčné miesta, vymenuje vedúcich pracovníkov jednotlivých organizačných útvarov, prerokuje s nimi ich úlohy a rozpočty, zabezpečí otvorenie nového bankového účtu a podúčtu a poverí dispozičným oprávnením svojho zástupcu a ďalších vedúcich pracovníkov."

    Súčasne by som chcela informovať, že toho času tvorí sieť regionálnych kultúrnych zariadení 36 okresných knižníc, 34 regionálnych kultúrnych stredísk, 52 okresných a ďalších múzeí, 17 galérií, 15 hvezdární, 17 divadiel, 1 kultúrne stredisko Vysoké Tatry a 1 zoologická záhrada. Všetky tieto organizácie majú toho času plnú právnu subjektivitu s vlastným štatutárom, vymedzený predmet činnosti ako aj vlastné hospodárenie.

    Z príslušného materiálu je veľmi zaujímavá predstava, že regionálna kultúra sa vlastne bude zabezpečovať takým spôsobom, že bude do nej možné po schválení príslušného modelu vstupovať z pozície štátu a vytvorí sa systémovejší vstup rezortu kultúry do procesu rozvoja kultúry. Pri proklamácii toho, že miestna samospráva a miestna kultúra a činnosti, ktoré sa spájajú s určitým regiónom, by mali postupne prechádzať do právomoci tohto regiónu, je to veľmi zaujímavý moment.

    Otázka prvá, ktorú teda kladiem pánu ministrovi: Prečo sa ministerstvo kultúry rozhodlo pripraviť a aj realizovať projekt integrácie miestnej kultúry, keď ako okrem iného sa uvádza aj v materiáli pod spomínaným názvom "Návrh na riešenie nového usporiadania siete kultúrnych zariadení", spracovanom zrejme pracovníkom ministerstva kultúry, aj keď nie je datovaný ani podpísaný, ide len o riešenie dočasné, ako to samotný materiál uvádza?

    Druhá otázka: Prečo ministerstvo kultúry neprizvalo k príprave projektu zástupcov profesných združení, dotknutých organizácií, resp. robí pritom prísnu selekciu podľa neznámych kritérií? Domnievam sa, že takto pripravený materiál a priori postavil hrádzu medzi ministerstvom kultúry a ním riadenými organizáciami. Ak sa ministerstvo kultúry rozhodlo realizovať program integrácie, logicky by malo mať spracované ekonomické kvantifikácie, ktoré by modelovo špecifikovali ekonomické výhody projektu, sprehľadnenie finančných tokov, zníženie personálnej a finančnej náročnosti. Žiaľ, existujúci dokument takéto presné ekonomické kvantifikácie neobsahuje, a je teda otázne, na základe čoho sa počíta k výhodám projektu tzv. šetrenie finančných prostriedkov.

    Z uvedeného materiálu, ako aj z materiálu schváleného vládou Slovenskej republiky ako podkladu na experimentálne overenie projektu v okrese Čadca, nie je jasné, ako budú vysporiadané pracovno-právne vzťahy zanikajúcich organizácií a ich zamestnancov. Moja ďalšia otázka teda znie: Prevezme ich všetkých novovzniknutá organizácia, alebo budú niektorí z nich prepustení? Ak áno, aké finančné nároky z toho vzniknú? Bude prepusteným pracovníkom vyplatené odstupné?

    Organizácie, ktoré by mali tvoriť regionálne kultúrne centrum, spravujú v celom rade prípadov veľmi hodnotný a jedinečný majetok, ktorého hodnota sa prakticky nedá vyčísliť. Ide o zbierkové fondy, pamiatkové objekty a ďalšie nehnuteľnosti. Moja ďalšia otázka znie: Ako bude zaručená ochrana tohto majetku a ako chce ministerstvo kultúry predísť možným stratám, keď má štátny intendant, vedúci novovzniknutej organizácie, ihneď po uvedení do funkcie odvolať všetkých doterajších riaditeľov? Budú zároveň poverení dočasným vedením svojich organizácií práve oni, alebo niekto iný? Ak to bude niekto iný, logicky by mal žiadať inventarizáciu, aby vedel, čo preberá a za čo dočasne nesie zodpovednosť. Kto teda bude zodpovedný v tomto čase za ochranu majetku? Môžete zaručiť, že sa týmto spôsobom neotvárajú dvierka tichej privatizácii majetku štátu do rúk správne politicky orientovaných ľudí v oblasti kultúry?

    Na základe rozhovorov s odborníkmi som nadobudla dojem, že projekt integrácie bude mať zlý dosah najmä na postavenie múzeí a galérií, ktoré ako fondové inštitúcie ochraňujú podstatu vecného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. V ich prípade by realizáciou pripravovaného projektu došlo k porušeniu zákona číslo 109/1961 Zb., ktorým múzeá a galérie sú celkom jasne definované ako špecializované inštitúcie, ktorých základom a podstatou sú zbierky. Ak je potrebné podľa pána ministra spraviť takýto experiment v Slovenskej republike, bolo by dobré, aby sa zmenil aj príslušný zákon.

    V tejto súvislosti je navrhovaná strata právnej subjektivity priamym ohrozením samotnej podstaty, existencie týchto ustanovizní. S tým súvisí, podľa mňa, ohrozenie výkonu správy majetku so špecifickým spôsobom evidencie zbierok, strata značky aj takých múzeí, ktoré majú 50-ročnú tradíciu a sú vo svete známe, a pretrhnutie bezprostredných väzieb a kontaktov na obchodné inštitúcie v zahraničí, i komplikáciu spolupráce aj v rámci Slovenskej republiky. Chcela by som vedieť, či si toto všetko ministerstvo kultúry jasne uvedomuje a či si to jasne uvedomujú aj pracovníci, ktorí tento materiál pripravili.

    Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že projekt integrácie kultúrnych organizácií tak, ako ho pripravilo ministerstvo kultúry, je neprofesionálny, bohužiaľ, formálny a nefunkčný, s veľmi vážnymi dosahmi osobitne na galérie a múzeá. Podľa názoru špecialistov, ktoré boli zverejnené aj v tlači, nejde o nič iné ako o snahu centralizovať celú kultúrnu obec a mocensky ju ovládnuť.

    Vážený pán minister, žiadam vás o predloženie jasne ekonomicky kvantifikovaných dosahov zamýšľaného projektu, vrátane presnej analýzy činnosti kultúrnych zariadení, s presným vyčíslením osobných a vecných nákladov vo väzbe na spravovaný majetok za každý typ organizácie osobitne a s dôrazom na fondové inštitúcie ako ochrancov kultúrneho dedičstva.

    Zároveň žiadam o vyčerpávajúce odpovede na všetky otázky uvedené v mojom vystúpení, pretože mám voči návrhu námietky nielen ja, ale aj časť verejnosti, napríklad aj Rada galérií Slovenska a Zväz múzeí na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Ásványi, pripraví sa pán poslanec Harach.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    svoju interpeláciu adresujem pánu predsedovi vlády. Zákon číslo 455/1991 Zb. v znení neskorších doplňujúcich zákonov o živnostenskom podnikaní a jeho príloha 3 na vydanie koncesnej listiny na vykonávanie niektorých živností predpisuje okrem iného preukázanie osvedčenia podľa zákona číslo 451/1991 Zb. - lustračného zákona. Toto osvedčenie pôvodne vydávalo Federálne ministerstvo vnútra na žiadosť občana. Predpokladám, že pri rozdelení federálneho štátu táto povinnosť prešla, i keď len na obmedzený čas, na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože v roku 1993 a ešte aj na začiatku roku 1994 osvedčenia sa vydávali vďaka spolupráci so Slovenskou informačnou službou. Už dva roky sa osvedčenia nevydávajú, lebo nie je splnomocnený a zaviazaný žiadny orgán alebo úrad touto právomocou a povinnosťou. To však znamená, že pre zle fungujúcu výkonnú moc občan nemôže uplatniť ústavou a zákonmi umožnené právo na existenciu, ak ostatné požadované podmienky spĺňa.

    Podľa mojich vedomostí sa na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky kopia žiadosti na vydanie osvedčenia, a na druhej strane zostávajú nevybavené ambície a žiadosti našich občanov na vykonávanie koncesovanej živnosti. Stretol som sa s niekoľkými zainteresovanými, ktorí hodlajú žalovať štát za zodpovednosť, za zmarenie ich právom podložených ambícií. Neviem posúdiť očakávané úspechy žaloby, jedno je však isté, že naša byrokracia znovu škrípe a vynecháva.

    Žiadam pána predsedu vlády, aby našiel spôsob na riešenie tejto patovej situácie a v najkratšom možnom čase riešil tento akútny problém. Má vytvorené všetky orgány a úrady nato, aby zákonom určený a zavedený systém fungoval. Nebol by som rád, ak by riešenie smerovalo k zrušeniu povinnosti predkladania osvedčenia. To by bola najjednoduchšia cesta, ale medzi koncesovanými živnosťami sú aj také, ktoré by nemali vykonávať ľudia zaťažení minulosťou.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Harach, pripraví sa pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

    je mi ľúto, že tu nie je ministerka školstva pani Eva Slavkovská, pretože moje otázky, interpelácie a pripomienky budú smerovať predovšetkým ku školstvu. Mojou snahou, samozrejme, bude naznačiť aj isté riešenia, ktoré by bolo možné v školstve využiť, vychádzajúc z názorov odborníkov z oblasti školstva i z vlastných skúseností, z názorov rodičov, občanov a podobne.

    Prvá sa dotýka Ústrednej školskej inšpekcie. Táto interpelácia, resp. otázka, má dve roviny. Prvá rovina je inštitucionálno-vecná. Z doterajších krokov ministerstva školstva, osobne teda najmä pani ministerky, pri riešení tohto problému nevidieť, aká koncepcia riešenia postavenia, úloh a činností Ústrednej školskej inšpekcie je na ministerstve školstva, ako je vytvorená a ako sa vôbec bude realizovať. Vás, dámy a páni, nebudem zaťažovať opisovaním tohto problému, pretože si myslím, že by to malo byť predovšetkým pre užších pracovníkov ministerstva školstva, resp. pani ministerky. Mám teda otázku, či existuje na ministerstve školstva a vedy koncepcia postavenia Ústrednej školskej inšpekcie, inšpekcie ako celku. Ak áno, aká táto koncepcia je, či sa z Ústrednej školskej inšpekcie znovu stáva politický poradný orgán, alebo sa zachová táto inštitúcia ako nezávislá, ako odborná?

    Uvedomme si, dámy a páni, že úlohou inšpekcie je predovšetkým kontrolovať, hodnotiť a logickou spätnou väzbou ovplyvňovať a zvyšovať kvalitu vzdelávacieho procesu a činnosti školských inštitúcií a školskej sústavy ako celku. Toto je, v kocke povedané, postavenie Ústrednej školskej inšpekcie, inšpekcie ako takej v školskej sústave.

    Špecifickým problémom súčasnosti v Ústrednej školskej inšpekcii je jej vedenie. Už som v jednom zo svojich predchádzajúcich vystúpení položil pani ministerke školstva otázku, na základe akého zdôvodnenia, na základe akých dôvodov, námietok bol odvolaný predchádzajúci riaditeľ Ústrednej školskej inšpekcie pán doc. Dr. Vladimír Rosa, CSc., a do vedenia Ústrednej školskej inšpekcie bola vymenovaná bez konkurzného konania pani Viková. Nič nemám, samozrejme, proti pani Vikovej, ale mám veľmi veľa námietok voči spôsobu, akým bol pán docent Rosa odvolaný. Bolo to bez udania dôvodov, bez poďakovania za doteraz vykonanú prácu. Na jeho bedrách bola ťarcha vybudovania školskej inšpekcie. Myslím si, že takýmto spôsobom sa s pracovníkmi v rezorte školstva, najmä v rezorte školstva, nemá nakladať. Preto sa pýtam pani ministerky a interpelujem ju, aby uviedla dôvody, na základe ktorých bol dovtedajší riaditeľ Ústrednej školskej inšpekcie odvolaný.

    Dámy a páni, dostávame sa k praktikám, ktoré nemajú obdoby. Pán docent Rosa dnes pôsobí, obrazne povedané, vo funkcii skladníka na Ústrednej školskej inšpekcii. Je docent, je vysoko kvalifikovaný, je jedným z najuznávanejších odborníkov na školskú problematiku u nás. To je objektívny fakt bez akéhokoľvek politického podfarbovania. Kladiem otázku nám všetkým: Toto je v poriadku? A kladiem ju, samozrejme, neprítomnej pani ministerke, aby na ňu odpovedala.

    Ďalej ju žiadam, aby na obsadzovanie takýchto funkcií bol vypisovaný verejný konkurz. Bojí sa verejného konkurzu? Ústredná školská inšpekcia je odborný, nezávislý orgán zo zákona. Obzvlášť na takéto inštitúcie by sa vedúce posty mali obsadzovať verejnými konkurzmi. Žiaľbohu, takto to nie je.

    Druhý môj vstup sa dotýka postavenia Akadémie Istropolitana. Ten by som si dovolil uviesť trochu širšie. Jedným z problémov nášho školstva, ktoré sa do týchto problémov dostalo z predchádzajúceho obdobia, bola jeho obrovská unifikácia. Dámy a páni, náš mladý občan, absolvent strednej školy, nemal a ešte ani dnes nemá príliš veľkú voľbu svojho ďalšieho vzdelávania, pokiaľ by išlo o vzdelávanie, ktoré by bolo stupňovité, diverzifikované podľa obsahu, podľa dĺžky, podľa priznaného titulu. Len s ťažkosťami sa zavádza zatiaľ bakalárske štúdium, ale všetko ostatné je takmer unifikované a dnes možno povedať, len univerzitné vzdelávanie. Väčšina našich vysokých škôl má dnes štatút univerzít. Prosím, to je v poriadku, ale medzitým neexistuje žiadny medzistupeň, taký, ktorý by urobil našu školskú sústavu napríklad kompatibilnú s požiadavkami domáceho i európskeho trhu práce. Domáceho už dnes.

    Jedným z takýchto prístupov k diverzifikácii, ktorá bola odporučená tak domácimi odborníkmi na základe viacerých analýz stavu vysokoškolského vzdelávania u nás, ako aj stanoviskami zahraničných odborných grémií alebo zahraničných individuálnych špecialistov a odborníkov, bolo diverzifikovať školskú sústavu, vytvoriť medzistupeň. Je to aj jedno z odporúčaní analýzy vykonanej v rámci projektu zaštítovaného Organizáciou pre ekonomický rozvoj a spoluprácu. V rámci takejto diverzifikácie vznikla napríklad aj Akadémia Istropolitana ako inštitúcia, ktorá mala vyplniť požiadavky na také formy vzdelávania, pre ktoré je vzdelávanie v univerzitnom prostredí neadekvátne, v stredoškolskom prostredí príliš náročné. Takýto typ inštitúcie bol vytváraný, obsahovo nasmerovaný na tie oblasti, ktoré ani naše univerzity, ani stredné školy nepokrývajú. Dnes je táto inštitúcia, ktorá si vybudovala veľmi dobré meno u nás i v zahraničí, ohrozovaná spôsobom, ktorý je, povedal by som, pofidérny. Je to taký zaujímavý spôsob, ak ekonomicky "pridrhnem", prepáčte, že používam také pejoratívne slovo, istú inštitúciu, a poviem, že až keď urobí personálne zmeny, potom nejaké prostriedky uvoľním. Táto inštitúcia nemá prostriedky, nemôže vyplácať štipendiá domácim študentom, nemôže zamestnávať v tomto okamihu zahraničných lektorov, ktorých tam má, atď. Tých problémov by sme mohli vymenovať celý rad.

    Toto nie je spôsob práce hodný rezortu školstva. Takto sa nepracuje s inštitúciami. To nie je spôsob riešenia diverzifikácie. Existuje dnes na ministerstve školstva nejaká koncepcia diverzifikácie vysokoškolského vzdelávania? Ak áno, prosím, predložte ju, nech to posúdia odborníci. Odborníci by ju mali aj tvoriť. Nech to posúdi vysokoškolská verejnosť, a keď bude dobrá, sám zdvihnem za ňu obidve ruky. Ale zdá sa, že takáto koncepcia zatiaľ neexistuje, a to, čo tu bolo vybudované, čo má dobré meno, čo robí dobré meno Slovenska v zahraničí, takýmto spôsobom likvidujeme. Pýtam sa teda pani ministerky, či toto bude spôsob práce i s ďalšími inštitúciami. Či má záujem, aby Akadémia Istropolitana pôsobila v školskej sústave, a či pristúpi k personálnym zmenám na poste riaditeľa, resp. riaditeľky Akadémie Istropolitany, spôsobom - chcel by som teraz použiť možno výstižný termín - jej vlastným, odvolám a vymenujem bez toho, aby som sa pýtal na odborné predpoklady tých, ktorí tam budú nastupovať, alebo formou verejného konkurzu, verejnej súťaže našich odborníkov.

    Dámy a páni, mám tu pripravený celý prehľad disciplín, celkom konkrétnych, ktoré sa tam vyučujú, počty študentov, ktorí tam sú, počty lektorov, zahraničné projekty, ktoré sa teraz realizujú. Ak bude záujem, môžem to sprístupniť.

    Iným alebo ďalším prístupom k diverzifikácii nášho školského systému bolo vybudovanie, ako som už naznačil, medzistupňa medzi strednou úrovňou vzdelávania a univerzitnou úrovňou vzdelávania, tzv. vysokých odborných škôl, ktoré by mali celkom prirodzene vyrásť napríklad na báze fakúlt odborných štúdií alebo na báze dnes šiestich, verím, že v budúcnosti viacerých experimentujúcich stredných škôl, ktoré v horizonte 10 až 15 rokov, podľa možností a potreby i viacerých rokov alebo kratšieho času, budú zárodkami takýchto vysokých odborných škôl.

    Čo sa však deje dnes? Na fakulty odborných štúdií, ktoré boli zákonným spôsobom ustanovené, boli prijatí študenti. Občania, s ktorými som sa stretol, ma upozorňujú na to, že fakulty odborných štúdií zanikajú a že títo študenti sa vlastne stávajú do istej miery bezprízornými. Neverím tomu, ako som dostal informácie z ministerstva školstva a vedy, že univerzity nebudú tomu venovať pozornosť. Tomu neverím. Univerzity budú venovať pozornosť študentom fakúlt odborných štúdií, ale tu je bod, do ktorého musí vstúpiť svojou koordinačnou činnosťou práve ministerstvo školstva a vedy. A preto sa pýtam a interpelujem pani ministerku, akým spôsobom bude koordinovaná činnosť medzi fakultami z rôznych vysokých škôl, nie na jednej vysokej škole, aby študenti, ktorí študujú na fakultách odborných štúdií, sa jednoducho nestratili. To je zo zákona nemožné.

    Blíži sa nový školský rok. Univerzity prijali, v súlade so zákonom o vysokých školách, opatrenia voči fakultám odborných štúdií. Je to v ich kompetencii. Ale pokiaľ by títo študenti mali, a z hľadiska svojich odborných zámerov aj budú musieť hľadať svoje ďalšie uplatnenie v štúdiu na iných vysokých školách, tak to predsa nemožno nechať len na dohovor týchto vysokých škôl. Tu je úloha ministerstva školstva a vedy, príslušných sekcií, aby tento problém v spolupráci s predstaviteľmi univerzít skoordinovali.

    Dámy a páni, ešte raz sa vraciam k otázke oveľa vážnejšej. Znovu zničíme to, čo tu bolo vybudované ľuďmi, ktorí pripravovali študijné učebné plány na fakultách odborných štúdií? Bez toho, aby sme posúdili koncepciu, alebo teda mali novú koncepciu rozširovania, rozvrstvovania vysokoškolského vzdelávania? To sme takí bohatí, že si to môžeme dovoliť?

    Dámy a páni, ku všetkým týmto výhradám, otázkam, interpeláciám, ktoré som povedal, mám písomnú dokumentáciu, ktorá je vypracovaná či už pracovníkmi príslušných inštitúcií, alebo odborníkmi v oblasti školstva. Bez všetkého ju môžem poskytnúť, aj pani ministerke.

    Ďalšia moja otázka sa dotýka činnosti grantových agentúr. Obrátili sa na mňa viacerí predsedovia grantových komisií, odborných grantových komisií, pracujúcich v rámci grantovej agentúry pre vedu a techniku. Vcelku možno ich námietky zhrnúť do týchto troch konštatovaní. Dovoľte mi, aby som citoval ich konštatovania:

    1. Nesúhlasia so zložením "výberovej komisie", ktorá rozhodovala o nových komisiách grantovej agentúry pre vedu, pretože v tejto výberovej komisii nebola náležite zastúpená vedecká komunita.

    2. Nesúhlasia s navrhovaným vysokým zastúpením, až tretinovým, rezortných pracovísk a súkromného sektora v nových komisiách grantovej agentúry, ktorá, ako to má v názve, je určená pre vedu.

    3. Trvajú na tom, aby za členov komisií grantovej agentúry pre vedu a do predsedníctva grantovej agentúry pre vedu boli navrhovaní výlučne vedci a vysokoškolskí profesori, prípadne docenti, tak ako boli v roku 1994 navrhnutí vedeckými radami ústavov základného výskumu a vysokých škôl.

    Len na priblíženie problematiky - tí pracovníci, ktorí boli navrhovaní na prácu v komisiách grantovej agentúry pre vedu, prešli od návrhov z jednotlivých katedier či častí vedecko-výskumných inštitúcií robiacich základný výskum cez vedecké rady fakúlt, vedecké rady vysokých škôl. Inými slovami, ich odbornosť prešla veľmi hustým sitom. Tieto návrhy sa sústredili na ministerstve školstva a vedy, ktoré ich všetky anulovalo a ustanovilo novú komisiu, ktorá si vyberala ďalšie návrhy a z nich zostavovali predsedníctvo grantovej agentúry pre vedu a komisie grantovej agentúry.

    Vedecká komunita, ako vidíte, pokladá tento prístup - a ja sa s ich názorom stotožňujem - za neadekvátny, ja by som dokonca slušne povedal, mininálne za nedôstojný.

    Dámy a páni, predo mnou k problematike školstva vystupoval kolega poslanec Milan Ftáčnik. Veľmi trefne hovoril o piatich problémoch. Jedným z nich bol rozpočet rezortu školstva. Pripájam sa k jeho požiadavke, aby rozpočet rezortu školstva, najmä rozpis, použité kritériá a algoritmy, mechanizmy, ako sa tieto kritériá použili na rozdelenie peňazí, bol publikovaný minimálne v Učiteľských novinách. Vo svete býva zvykom a pravidlom, a myslím si, že také pravidlo by sme mali zaviesť aj my, že rozpis rozpočtu je publikovaný bežne v dennej tlači. Prečo? Ako rodič, ako daňový poplatník mám záujem a právo vedieť, ako sú použité peniaze, ktoré parlament odsúhlasil pre školstvo.

    Ďalej chcem požiadať pani ministerku, aby zabezpečila prostredníctvom riaditeľov školských správ, aby sa rozpis prostriedkov z úrovne riaditeľa školskej správy takisto publikoval v regionálnych denníkoch či v inej tlači. Z toho dôvodu, aby ľudia v regióne vedeli, akým spôsobom sú prostriedky rozpísané na jednotlivé školy, či skutočne sa stáva, alebo nestáva, že niektoré školy dostanú viac prostriedkov prepočítaných napríklad na žiaka, iné menej, či to je, alebo nie je odôvodnené. To hneď nemusí byť zlé, diferencia tu byť môže. Ako je to odôvodnené, aké kritériá boli použité.

    Veľmi dôležitý problém, ktorý budeme v najbližšej budúcnosti v školstve musieť riešiť, je znižovanie počtu detí v triedach. Možno málokto z nás má presné informácie, ako vyzerá súčasný stav v školstve, ako sú preplnené niektoré triedy, niekde, pravda, nie sú naplnené ani doterajšie, alebo stanovené počty. Tendencia, ktorú spomínal aj pán Ftáčnik, v spomínanom programe Konštantín je však taká, že v súvislosti s vývojom populácie u nás treba pristúpiť k znižovaniu počtu detí v triedach. Tým sa vytvoria lepšie podmienky na prácu detí, lepšie podmienky na prácu učiteľa a na ich vzájomnú interakciu. K tomu pristupuje tretí faktor, materiálno-technické vybavenie. O tom budem hovoriť niekedy v budúcnosti, ale toto zníženie je momentálne žiaduce. Mám relatívne podrobnú analýzu, aký počet tried, aký nárast v počte tried vyvolá toto zníženie a aký nárast v počte učiteľov vyvolá. Uvažuje sa, že by sme v ročníkoch 1. až 4. mali 26 detí v triedach a na vyšších stupňoch z 35 na 30 detí v triedach. Očakávame nárast okolo 1 000 tried. Počet učiteľov je okolo 700. V mzdových prostriedkoch možno v hrubom očakávať nárast asi 150 miliónov korún. Prevádzkové prostriedky je v tomto okamihu náročnejšie vyčísliť, pretože na to by bolo potrebné poznať umiestnenie, lokalizáciu týchto tried. Moja otázka, pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, je taká, aby pani ministerka minimálne vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport informovala, akým spôsobom sa tieto dodatočné prostriedky získajú.

    Ďalšie moje otázky alebo pripomienky, námety sa dotýkajú našej samotnej práce. V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k technickým podmienkam. Bol alebo je tu formulovaný akýsi "zákaz" na používanie telefónov vo vnútri, celkom korektný. Som toho názoru, že tu nemajú čo telefóny vyzváňať. Pokiaľ niekto chce, telefóny môže používať vonku. Ale súčasne s týmto zákazom s odôvodnením, že tento zákaz sa dotýka elektronického systému, ktorý zabezpečuje hlasovanie, bolo zakázané používať aj personálne osobné počítače, či iné zariadenia, ktoré sú možno dnes už bežné v administratívnej práci, v osobnej práci mnohých ľudí. Pýtam sa pána predsedu parlamentu, či skutočne dôvodom zákazu používania personálnych počítačov je elektronické zariadenie na hlasovanie. Pokiaľ by to tak bolo, bol by som trošku v rozpakoch, pretože keď sa povie Philips, to je predsa u mňa predstaviteľ elektroniky, elektrotechniky, audiovizuálnej a inej techniky, ktorý má isté renomé. A ak by firma Philips pre parlament Slovenskej republiky inštalovala zariadenie, ktoré nedovolí používať to, čo je dnes takmer samozrejmé v práci každého človeka, ktorý potrebuje uchovávať informácie a dáta v behu, v reálnom čase, tak ako to v živote ide, zdá sa mi, že by firma Philips takúto argumentáciu neprijala a minimálne by sa musela buď zahanbiť, alebo toto technologické zariadenie reinštalovať a zdokonaliť. Kde to sme, ak by takéto obmedzenie bolo dané technologicky?

    Ak by takéto obmedzenie bolo dané z iných dôvodov, prosím, možno ho asi pokladať za vecné, jeho vysvetlenie nepoznám. Ale v tom prípade by som mal taký návrh, aby bola pre poslancov vyčlenená jedna miestnosť, kde by boli možno pracovné stanice rovno s počítačmi, prípadne len zásuvky tak, aby sme sa kedykoľvek mohli napojiť na počítačové siete, na svoje pracoviská, na čokoľvek, vybrať si dáta, ktoré potrebujeme, spracovať si to, čo spracovať potrebujeme. Inými slovami, dámy a páni, neviem, či budete so mnou súhlasiť, bol by som rád, keby áno, myslím si, že tendencia by mala byť nie robiť brzdu technologickým prostriedkom v našej práci, ale naopak, vytvárať podmienky nato, aby sme najmodernejšie osobné technologické prostriedky mohli používať.

    Druhá poznámka je všeobecnejšia a má i taký konkrétny príklad. Dotýka sa nášho rokovania. Dámy a páni, veľmi ma mrzí, keď naše rokovanie, ktoré môže byť akokoľvek búrlivé, sa stane rokovaním, v ktorom lietajú invektívy z jednej strany na druhú stranu, z druhej strany na prvú. Týka sa to nás všetkých. Je to môj apel, aby sme tieto invektívy zo svojho slovníka vypustili. Vecne sa môžeme, obrazne povedané, rúbať akokoľvek, to je namieste, ale osobne sa urážať, to tu nemá čo robiť. Stále zdôrazňujem to, čo som tu už raz povedal, prosím, uvedomme si, že táto atmosféra sa prenáša aj do spoločnosti. Ak je to v spoločnosti tak, ako to teraz je, máme na tom podiel aj my. Teda všetkých prosím, aby sa tu také invektívy viac neopakovali.

    O to viac ma mrzí odpoveď pána predsedu parlamentu, ktorý tu teraz nie je, pánu poslancovi Milanovi Ftáčnikovi, ktorý mal vecné, konštruktívne vystúpenie. V žiadnom prípade nežartoval, keď mal otázku na pána predsedu parlamentu. Keď ešte tie invektívy lietajú medzi poslancami, nech, ale predseda parlamentu pre mňa ako občana, pre mňa ako poslanca je druhá najvyššia funkcia v štáte. Je to post, ktorý bez ohľadu na to, kým je obsadený, si ako poslanec a ako občan vážim. A preto ma zarazilo, že pán predseda Ivan Gašparovič reagoval na celkom vecnú pripomienku poslanca spôsobom, akým reagoval. Chcem si to vysvetliť len tak, že možno v atmosfére, ktorá tu bola a ktorá, žiaľbohu, panuje, to bolo pošmyknutie jazyka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nemalo by sa komentovať, tak nebudem komentovať. Ďakujem vám za to, čo ste povedali, najmä za záver, ale vystúpenie pána predsedu beriem za vecne správne a neboli v tom, podľa môjho názoru, žiadne invektívy.

    Pán poslanec Pokorný a pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a traja páni ministri vlády,

    chcel som osloviť a pozdraviť celú vládu, lebo interpeláciu smerujem na vládu, ale, žiaľ, má asi iné povinnosti.

    V rozprave k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky som vyjadril stanovisko, že projekt dostavby jadrovej elektrárne Mochovce bude pre Slovensko ekonomicky nevýhodný. Stanovisko našej strany bolo podložené argumentmi a konkrétnymi údajmi, uvádzanými v dokumentácii projektu Mochovce, ktorý bol sprístupnený verejnosti na pripomienkovanie. K podobným záverom pravdepodobne dospela i vláda Slovenskej republiky, keď 22. marca 1995 požiadala Európsku banku pre rekonštrukciu a rozvoj o odklad rozhodnutia o úvere na tento projekt. S ponukou Škody Praha, českých bánk, úveru Ruskej federácie a ďalších opatrení, ako zvýšenie ceny elektrickej energie na Slovensku, daňové úľavy, oddlženie a podobne, základná otázka a politicko-ekonomický kontext dostavby elektrárne Mochovce zostáva nezodpovedaná. Dokončenie jadrovej elektrárne Mochovce na dlhé obdobie totiž posilní centralizáciu a štátnu kontrolu energetického sektoru na Slovensku. Zároveň účinne zablokuje financovanie, t. j. realizáciu progresívnych a všestranne výhodnejších alternatív. Pritom tieto alternatívy, mnohé z nich dokonca rozpracované na úroveň konkrétnych projektov, by mohli naštartovať proces demonopolizácie a decentralizácie energetiky. A o to v hre o Mochovce ide. Alternatívne riešenia by totiž vytvorili prostredie, v ktorom by im jadrová výroba nemala šancu ekonomicky konkurovať.

    Rozhodnutie o dokončení jadrovej elektrárne Mochovce bude teda predovšetkým protireformným rozhodnutím. Dokončenie výrazne posilní strategicky nevýhodnú závislosť Slovenska od jadrových megazdrojov elektrickej energie. Posilní závislosť približne 50 % všetkých odberateľov od týchto rizikových zdrojov, pričom sa neodstráni závislosť Slovenska od dovozu palív. Dokončenie elektrárne na dlhší čas predurčí charakter štátnej energetickej koncepcie, ktorú sa vláda Slovenskej republiky zaviazala novelizovať do septembra 1995, a zmení diskusiu o podobe tejto koncepcie na bežnú formalitu.

    Vážené dámy a páni, rád by som sa mýlil, ale možno predpokladať, že ani nový projekt dostavby elektrárne Mochovce ako elektrárne jadrovej, uspokojivo nevyrieši kľúčovú a rozhodujúcu fázu výroby energie z jadra, čiže likvidáciu jadrových reaktorov a vyhoretého jadrového paliva.

    Svoju interpeláciu adresujem vláde Slovenskej republiky, najmä podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ministrovi hospodárstva a ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky. Pýtam sa, či vláda zvolí zásadne inú a logickú postupnosť krokov pri výbere optimálneho riešenia pre Slovensko a zohľadní závažné pripomienky slovenských občianskych organizácií, a to najmä

    1. V prvom rade je nutné spracovať skutočne komplexnú a serióznu analýzu najnižších nákladov pre reálne alternatívy s kvalitnou vedeckou, skutočne nezávislou oponentúrou.

    2. Posúdiť energetickú koncepciu Slovenskej republiky, ktorú sa vláda zaväzuje v krátkom čase inovovať v intenciách zákona číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, konkrétne § 35 o povinnosti hodnotenia návrhov rozvojových koncepcií. Pred týmto krokom je nelogické rozhodnúť o realizácii projektu, ktorý by podstatnou mierou determinoval ďalší vývoj energetiky na Slovensku.

    3. Posúdiť ekonomicky najvýhodnejšie alternatívy z hľadiska bezpečnosti.

    4. Až následne, keďže z tohto postupu vyplynú isté najprijateľnejšie alternatívy, je logické pristúpiť k samotnému hodnoteniu týchto alternatív, jednej, alebo viacerých, z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie.

    Pretože existuje celý rad nevysvetlených dôležitých skutočností, pýtam sa vlády Slovenskej republiky, čo viedlo vládu k uvedenému rozhodnutiu o odklade pôžičky z Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Prečo sa zrazu v priebehu niekoľkých dní postoj kompetentných diametrálne zmenil? Aké budú možnosti verejnosti zadosťučiniť jej ústavne zakotvenému právu na informovanosť? Ako a kedy poskytne vláda relevantné informácie o súčasnom stave projektu Mochovce a predpokladaných trendoch jeho riešenia? V tejto súvislosti sa objavili nové skutočnosti s ponukou firiem Škoda Praha a Ruskej federácie. Ktoré konkrétne kroky a akú ich postupnosť predpokladá vláda v ďalšom procese projektu Mochovce? Aký je postoj vlády k nejadrovým riešeniam energetickej situácie na Slovensku? Aký je skutočný postoj vlády Slovenskej republiky k podmienkam Európskej banky pre obnovu a rozvoj a ostatných západných partnerov menovite k otázke liberalizácie cien energie a k odstaveniu jadrovej elektrárne Bohunice? Je vláda pripravená akceptovať podmienky Európskej banky pre obnovu a rozvoj a v akej konkrétnej formulácii? Aké bezpečnostné normy bude vláda rešpektovať v prípade dostavby jadrovej elektrárne Mochovce? V akom štádiu je dohoda s nemeckou spoločnosťou Siemens o rekonštrukcii jadrovej elektrárne Bohunice? Kedy a za akých podmienok sa má uzatvoriť a aká je celková suma kontraktu? Kto nesie zodpovednosť za doterajší neprofesionálny a nekompetentný postup v projekte Mochovce v oblasti štátnej správy ako aj rezortu energetiky a hospodárstva, vrátane poškodenia kreditu Slovenska v medzinárodných finančných a obchodných kruhoch? Myslím na odstúpenie od tejto pôžičky. Aké dôsledky budú z takéhoto konania, poškodzujúceho záujmy Slovenska, vyvodené voči zodpovedným osobám? Aké konkrétne opatrenia podnikne vláda Slovenska a subjekty v jej kompetencii na zabezpečenie serióznej, celospoločenskej diskusie o riešení energetickej situácie Slovenska? Ako konkrétne plánujú zaangažovať do tejto diskusie subjekty presadzujúce alternatívne riešenia, napríklad mimovládne organizácie a odborníkov zaoberajúcich sa uvedenou problematikou? Aké konkrétne opatrenia plánuje vláda a jej podliehajúce subjekty na realizáciu trvalo udržateľných, po všetkých stránkach efektívnych riešení energetických problémov Slovenska, a v ktorých oblastiach, legislatíva, ekonomické nástroje, štátny rozpočet, hospodárstvo, energetika atď.?

    Pre závažnosť tejto problematiky navrhujem, aby vláda predložila Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody informáciu o stanovisku vlády k tejto problematike. Ďalej navrhujem zaradiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky bod "Rozprava na tému ekonomické a environmentálne aspekty dokončenia elektrárne Mochovce, nejadrová a jadrová alternatíva". Predpokladám, že po diskusii a uskutočnení takejto rozpravy sa otvoria mnohým poslancom oči v otázke jadrovej energetiky na Slovensku, a nebudeme tu dvaja zelení ako Don Quijote a Sancho Panza.

    Otázku z inej oblasti chcem položiť pani ministerke Keltošovej. Týka sa sčasti problematiky, na ktorú už pani ministerka odpovedala pani poslankyni Gbúrovej. Zaujíma ma, kedy bude predložená novela zákona číslo 274/1994 Z. z. v znení zákona 374/1994 Z. z. a ako bude riešená otázka ohraničenia veku študentov. V odpovedi ste spomínali, že na príslušnej novele pracujete. Dnes platná právna úprava totiž diskriminuje študentov nad 25 rokov v otázkach sociálneho, nemocenského a dôchodkového poistenia. Títo študenti nemajú zľavy vo vlakoch a ďalšie výhody, sú teda určitým spôsobom oproti svojim mladším kolegom diskriminovaní, a nie svojou vinou sa napríklad na niektoré školy nedostali a študujú v staršom veku. Ako príklad by som uviedol 82 študentov Vysokej školy výtvarných umení, čo predstavuje 20 % všetkých študujúcich. Nie je to jediná vysoká škola na Slovensku, ktorej študenti majú tieto problémy, preto sa na vás, pani ministerka, obraciam s prosbou o pomoc v mene týchto študentov a ich rodín.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo dávam pánu poslancovi Brockovi, pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom volebnom programe, ale i vláda vo svojom programovom vyhlásení v časti "Privatizácia" preferovalo formu zamestnaneckých akciových spoločností. Mám svoj názor na túto formu privatizácie, to však v tejto súvislosti nie je podstatné. Na Slovensku nie je veľa prosperujúcich podnikov s hospodárskymi výsledkami, aké dosahuje štátny podnik Skloplast Trnava. Určite patrí k rodinnému striebru Slovenskej republiky. V minulom roku dosiahol zisk 260 miliónov a za prvý štvrťrok viac ako 112 miliónov Sk. Priemerná mzda v minulom roku bola v tomto podniku 8 900 Sk a tento rok by mala byť podľa kolektívnej zmluvy zvýšená na 10 000 Sk. V súčasnosti zamestnáva okolo 1 300 zamestnancov.

    Prečo o ňom hovorím? V súčasnosti sa rozhoduje o privatizácii tohto podniku. 30 % majetku Skloplastu je určených do kupónovej privatizácie, 3 % na reštitúcie a 67 % je určených na priamy predaj. O kúpu týchto 67 % akcií štátneho podniku sa uchádza niekoľko záujemcov - zamestnanecká akciová spoločnosť Glasplast, vytvorená zo zamestnancov podniku a manažmentu. Tento týždeň akciová spoločnosť upisuje akcie pre svojich zamestnancov. Ďalší záujemca o kúpu 67 % tohto superatraktívneho štátneho podniku je trnavský podnikateľ Vladimír Pór a spol., vrátane manželky poslanca Arpáda Matejku. Keďže pán Pór je predsedom Mestskej organizácie HZDS, inými slovami, ide o privatizačný podnet HZDS. Podľa listu závodného výboru odborového zväzu, ktorý visí na nástenke podniku a je adresovaný predsedovi vlády Mečiarovi, práve poslanec Arpád Matejka vytvára už od volieb atmosféru Mečiarovej podpory ich privatizačnému zámeru. Ďalším záujemcom o privatizáciu Skloplastu a veľkým konkurentom trnavskej skupiny je údajne bývalý minister financií Július Tóth, čiže tiež HZDS.

    Chcem sa spýtať predsedu vlády a ministra hospodárstva, aké zámery má vláda so štátnym podnikom Skloplast Trnava. Má šancu v privatizácii zamestnanecká akciová spoločnosť "v súťaži" s ľuďmi, ktorí s výrobou sklených vláken nemajú nič spoločné a niektorí z nich ani nevedia, kde sa spomínaný podnik nachádza?

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Bauerová, pripraví sa pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení štyria členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    na základe ods. 3 § 89 rokovacieho poriadku poslanec môže na schôdzi Slovenskej národnej rady interpelovať prítomného člena vlády Slovenskej republiky ústne. Vzhľadom na to, že členovia vlády, ktorých chcem interpelovať, nie sú tu, nevidím dostatočnú oporu v zákone, aby som ich mohla ústne interpelovať. Chcem však položiť otázku, aký zmysel majú ústne interpelácie, keď členovia vlády nie sú prítomní. Preto v zmysle § 89 ods. 1 podávam svoju interpeláciu písomne. Chcela by som však požiadať predsedu Národnej rady v zmysle § 15, ktorý hovorí, že člen vlády Slovenskej republiky je povinný prísť na schôdzu, ak sa na tom uznesie Slovenská národná rada bez rozpravy, čo, myslím si, v tomto prípade nemá význam, keďže interpelácie sa schyľujú ku koncu, alebo ak o to požiada Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. V tomto zmysle funkciu predsedníctva preberá predseda Národnej rady. Preto žiadam pána predsedu, aby interpelácie na ďalších zasadnutiach Národnej rady určil na pevný čas a pozval členov vlády, pretože problémy, ktoré tu boli prednášané, sú spoločensky závažnej povahy, lenže zákon nedáva dostatočnú oporu, aby boli neprítomní ministri ústne interpelovaní.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Köteles, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    Maďarská koalícia dňa 7. apríla 1995 v zmysle § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. interpelovala ministerku školstva a vedy Slovenskej republiky a v zmysle § 92 zákona číslo 45/1989 Zb. žiadala informáciu a vysvetlenie od generálneho prokurátora Slovenskej republiky v mene protestujúcich pedagógov a rodičov mesta Rožňavy. Na vysvetlenie: Prednosta školskej správy okresu Rožňava pán Ján Leško bez uvedenia dôvodov svojím listom zo dňa 3. 4. 1995 odvolal z funkcie jedného z najschopnejších riaditeľov v okrese Rožňava, pána Alexandra Tótha, riaditeľa Základnej školy na ulici Komenského v Rožňave. Ján Leško sa vo svojom liste odvoláva na § 66 ods. 2 Zákonníka práce v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona číslo 542/1990 Zb. Z dôvodu, že § 66 Zákonníka práce je už dávno zrušený a § 3 ods. 1 zákona číslo 542 bez návrhu príslušnej školskej rady neumožnil odvolať riaditeľa, odvolanie pána Tótha sme považovali za neplatné a protizákonné. Od pani ministerky sme žiadali urýchlené prešetrenie tohto protizákonného stavu a patričné opatrenia, aby sa predišlo podobným nezákonnostiam. Od pána generálneho prokurátora ako ochrancu zákonnosti v Slovenskej republike sme žiadali, s poukazom na článok 149 Ústavy Slovenskej republiky, písomné stanovisko a jeho oznámenie na verejnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Pán generálny prokurátor k odvolaniu písomne neodpovedal, ani na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa nevyjadril. Žiaľ. Tým porušil zákon číslo 45/1989 Zb.

    Chcel by som dodať, že 4. apríla som sa obrátil písomne aj na Jána Leška, riaditeľa Školskej správy v Rožňave, v súvislosti s nezákonným odvolaním pána riaditeľa Tótha. Pán riaditeľ školskej správy napriek tomu, že ho § 20 zákona číslo 45/1989 Zb. zaväzuje do 30 dní reagovať na otázky poslancov, doteraz mi protizákonne ani neodpovedal. Pani ministerka reagovala na interpeláciu a dosť obšírne vysvetľovala zákonnosť odvolania pána riaditeľa. Namiesto nej by som bol kratší. Jednoducho, pán prednosta Školskej správy v Rožňave nepozná Zákonník práce a v odvolaní pána riaditeľa uvádza už dávno zrušený § 66.

    Vážená neprítomná pani ministerka, ešte raz by som vás chcel upozorniť na zjavné porušenie zákona číslo 542/1990 Zb. zo strany pána prednostu Jána Leška. Zákon číslo 542 vtedy, zdôrazňujem vtedy, ešte neumožnil bez návrhu školskej rady odvolať pána riaditeľa. Napriek protestom školskej rady, rodičov a občanov regiónu Rožňava odvolanie pána Tótha ste ešte dôkladne neprešetrili a, žiaľ, neurobili ste nijaké opatrenia na obnovenie zákonného stavu v Základnej škole na ulici Komenského. Z tohto dôvodu vás opätovne interpelujem, aby ste zabránili porušeniam platných zákonov v Slovenskej republike zo strany prednostu Školskej rady v Rožňave pána Jána Leška a urobili patričné opatrenia, aby sa predišlo podobným nezákonnostiam.

    A opäť navrhujem, aby pán generálny prokurátor verejne a písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o zákonnosti odvolania pána Alexandra Tótha, riaditeľa Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave, a o navrhovaných opatreniach na nápravu.

    Vážená vláda, vážený pán premiér, v mene rodičov, občanov a pedagógov z Rožňavy a rožňavského regiónu vás žiadam ako najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, aby ste urobili kroky na obnovenie zákonnosti na Okresnej školskej správe v Rožňave a na Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským na ulici Komenského v Rožňave vyvodením patričných konkluzív voči tým osobám, ktoré vedome porušili platné zákony Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, podľa § 92 ods. 2 rokovacieho poriadku žiadam vysvetlenie od predsedu parlamentu.

    Vážený pán predseda parlamentu, ste hlavou slovenského parlamentu. Podpredseda parlamentu a váš najbližší spolupracovník Ján Ľupták v dnešnej Národnej obrode na otázku, prečo počas prezidentovho prejavu v Národnej rade Slovenskej republiky odišiel, odpovedal: "Išiel som na WC, potreboval som ísť." Na otázku, prečo je teda v bufete, odpovedal: "To nevadí, pretože som tu. To je moja vec. Čo sa do toho staráte. Ja som pána prezidenta nevolil. Čo je mne pán prezident?"

    Pán predseda parlamentu, takéto reči môžu obstáť v IV. cenovej skupine bez obsluhy, ale nie z úst ústavného činiteľa. Povedať, že v čase prezidentovho prejavu som bol na WC, lebo som potreboval ísť, a zároveň dodať, čo je mne pán prezident, to je kultúrna stoka. Pán predseda parlamentu, žiadam vás, aby ste sa vyjadrili k slovám vášho podpredsedu. Takáto kultúra nemá nič spoločné s kultúrou tejto krajiny. Slováci nie sú dobytok, aby na ich čele stáli takíto ľudia.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    keďže už nemám viac prihlášok, chcem sa spýtať, či chce niekto z poslancov podať ešte interpeláciu?

    Ak tomu tak nie je, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať.

    Prepáčte, dohodli sme sa, že nebudú faktické pripomienky. Prosím, zapnite mikrofón pánu Čarnogurskému.

  • Mám procedurálnu otázku alebo poznámku v tom zmysle, že o ľudskej úrovni pána Ľuptáka najlepšie svedčí to, že počas interpelácie Františka Miklošku sa pán Ľupták smial.

  • To nebola procedurálna otázka, to bolo zneužitie, pán Čarnogurský, prepáčte.

    Pýtam sa teda členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov, ale zároveň vás chcem požiadať, aby ste svoju odpoveď dali pánom poslancom aj v písomnej forme.

    Prosím, pán minister Ducký.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

    priznám sa, že to, čo sa tu dnes povedalo k problematike Mochoviec, bolo pre mňa prekvapením z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že rozhodnutie o dostavbe Mochoviec prijala vláda pána Moravčíka. Čiže nastúpili sme do vlaku, i keď sa osobne s tým rozhodnutím stotožňujem, že prvý a druhý blok Mochoviec musia byť dobudované. Jednoznačne za týmto názorom stojím a stál som aj vo funkcii ministra, aj v opozícii, aj dnes.

    Jedna zásadná poznámka: Už pred rokom a niekoľkými mesiacmi pri mojom prvom stretnutí vo funkcii ministra hospodárstva som avizoval francúzskym predstaviteľom konzorcia na čele s EDS, že cena za dostavbu prvého a druhého bloku je vysoká a že budeme tam mať spoločné problémy s cieľom znížiť náklady na efektívnu alebo optimálnu úroveň, bez dosahu na jadrovú bezpečnosť prevádzky a všetko, čo s tým súvisí. Máme dokumenty o tom, že Francúzi alebo konzorcium išlo s cenou dole z 1 300 miliónov nemeckých mariek približne na 1 100 miliónov nemeckých mariek. Potom, počas našej opozície, sa cena vyšplhala na 1 452 miliónov mariek.

    Jeden z mojich prvých krokov po nástupe do funkcie bol, že som vydal pokyn na previerku všetkých nákladov na dostavbu Mochoviec. To by som bol urobil bez ohľadu na minulosť a na kontinuitu cez funkciu. Naši experti ocenili náklady na dostavbu Mochoviec pri zachovaní všetkých atribútov bezpečnosti približne na miliardu mariek, teda okolo 400 miliónov mariek dole, čo, samozrejme, stojí za to, i keby sa nič viac neudialo, pretože 400 miliónov mariek je okolo 8 miliárd Sk. V rozpočte sme našli položku 220 miliónov mariek za vedenie projektu pri dohodnutých podmienkach, že všetky záruky a riziká za bezpečnosť prevádzky berie prevádzkovateľ, v tomto prípade Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, eventuálne Slovenská republika v podobe i vami schváleného zákona o jadrovej bezpečnosti a vytvorení fondu v rozsahu 2 miliárd korún ročne, ktorý je súčasťou rozpočtu na rok 1995. Ruská ponuka na 150 miliárd dolárov je tu minimálne 1,5 až 2 roky. Konkretizovala sa pri poslednej návšteve ruských predstaviteľov a zatiaľ sa zdá, že ruský partner za ponukou stojí a vo svojom rozpočte uvažuje s touto sumou. Myslím si, že je to veľmi dobré. Niet dôvodu, aby sme túto ponuku odmietali jednak preto, lebo je bezkonkurenčne najlepšia zo všetkých ponúk na peniaze na dostavbu Mochoviec z hľadiska ceny peňazí. A navyše, sami Francúzi konštatujú, a všetci, ktorí sa tým zaoberáme, vieme, že Mochovce sa nedajú dostavať bez ruskej dokumentácie a bez českej technológie.

    Opakujem, že dostavba a spôsob financovania Mochoviec nebude mať žiadny vplyv na bezpečnosť prevádzky, pretože všetko, čo z tohto pohľadu v Mochovciach má byť, už v Mochovciach je od firmy Siemens, a dokonca je to už aj zaplatené. Čiže spôsob financovania sa nedotkne bezpečnosti prevádzky, nech to bude ktokoľvek.

    Ako to už na svete býva, keď sa jednému menej darí, druhý môže mať z toho dokonca aj osoh, dúfam, že nie radosť. Česká strana mešká s dostavbou Temelína podľa vyjadrenia kolegu Dlouhého sedem až deväť mesiacov. Jednak majú voľné zdroje, ale jednak z výpadku a z časového posunu im nastáva disproporcia v zdrojoch elektrickej energie, teda budú potrebovať elektrickú energiu. Navyše, samozrejme, majú eminentný záujem na dodávkach Škodovky na dostavbu Mochoviec, pretože, ako som už povedal, bez českej technológie sa Mochovce dokončiť nedajú.

    Pri návšteve podpredsedu vlády pána Kočárnika, ministra financií, som prvýkrát počul od českých predstaviteľov ponuku, že by sa chceli i finančne - technologicky je to automatické, že sa zúčastnia - zúčastniť na dostavbe Mochoviec. Vtedy hovorili o rozsahu 5 až 6 miliárd korún, vzhľadom na súvislosti, o ktorých som tu pred chvíľou hovoril. Navyše, čo ma mimoriadne potešilo, chcú, aby tých 6,5 miliárd korún bolo vrátených v dodávkach elektrickej energie zo Slovenska. Je to mimoriadne výhodné, nie sú skoro žiadne tranzitné poplatky, nadradená energetická sústava, a samozrejme, z toho dôvodu i patričná ekonomika vo väzbe na platné ceny elektrickej energie v Českej republike a Slovenskej republike, ktoré sú lepšie, ako nám ponúka konzorcium v prípade, keby ono bolo jediným financovateľom v rámci tej trojkombinácie EDF, BAYERWERK a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Boli by sme urobili veľkú chybu, keby sme na túto ponuku neboli zareagovali pozitívne. Tým viac, že Škodovka a jej experti ocenili nevyhnutnú výšku nákladov na dostavbu prvých dvoch blokov Mochoviec vyjadrenú percentuálne 68 percentmi za predpokladu, že cena konzorcia je 100 %, čo je okolo 900 miliónov mariek, teda minimálne o 500 aj viac miliónov mariek menej, ako bola pôvodná ponuka konzorcia.

    Samozrejme, že tento negociačný faktor sa snažíme využiť. Je to naša povinnosť, aj moja, a oznámili sme partnerom z Francúzska, že musia prehodnotiť výšku nákladov na dostavbu Mochoviec. Odklad nášho vyjadrenia voči Európskej banke pre obnovu a rozvoj nebol len z tohto dôvodu, ale najmä z toho dôvodu, že Rada Európy odporučila banke, aby pôvodný termín odložila, a my sme nevideli dôvod, keď oni odkladajú svoj termín, aby sme my neodložili svoje rozhodnutie. Bola by to taktická chyba predbiehať časové poradie takého závažného rozhodnutia z hľadiska logickosti postupu.

    Mojím želaním je, aby sa na dostavbe Mochoviec zúčastnili všetci traja partneri s tým, že výška nákladov musí byť prehodnotená na opodstatnenú úroveň, o ktorej som už hovoril. Samozrejme, nie je definitívna, pretože rozhodnutie nie je ešte urobené.

    Už som prevečeral, našťastie, nie naše peniaze, s predstaviteľmi firiem a konzorcií na paro-plynový cyklus určite slušný objem peňazí. Verbálne všetci vedia zdôvodniť, že paro-plynový cyklus je lepší. Naša podmienka bola jednoduchá. Sme ochotní ísť do dostavby Mochoviec na alternatívu, keď bude alternatívne riešenie v tom čase, ako počítame s Mochovcami, v tom výkone a v tej ekonomike. Môžem vás ubezpečiť a, samozrejme, dodáme dokumentáciu, že to nikto nevie splniť, lebo sa to splniť nedá. Ak niekto hovorí niečo iné, vedome zavádza, pretože v prípade Mochoviec nejde o nič, o žiadnu politiku, ide o peniaze. Ide o peniaze, a nie o malé peniaze, a Slovensko si musí ustrážiť svoju energetickú rovnovážnosť, pretože Slovensko dovážalo elektrickú energiu v rozsahu 20 % dlhodobe, a v prípade neriešenia Mochoviec by išlo o ťažké miliardy za energiu, ktorá by sa musela dovážať do spotreby pre slovenskú ekonomiku.

    Týždenne sledujem grafy spotreby elektrickej energie v Slovenských elektrárňach. Chvalabohu, spotreba elektrickej energie neustále stúpa. Kto tomu rozumie, vie, že približne 1 % vzrastu spotreby elektrickej energie znamená 1 % nárastu hrubého domáceho produktu. Čiže bolo by nezodpovedné od tejto vlády aj od poslaneckého zboru a od kohokoľvek, kto to myslí so Slovenskom dobre, keby sme túto slabinu odhalili a neriešili ju tak, ako je pripravená na riešenie. Prijímam skupiny mladých ľudí najmä z Výskumného ústavu jadrovej energetiky, ktorí ma presviedčajú, že ani znížená výška nákladov nie je nevyhnutná, bez toho, že by sa to dotklo bezpečnosti prevádzky jadrovej elektrárne Mochovce.

    Mojím tichým želaním je, a robíme na tom, aby sa na financovaní dostavby zúčastnili všetci traja partneri s tým, že náklady budú takto prísne prehodnotené, a so zabezpečením účasti slovenských subjektov, najmä Výskumného ústavu jadrovej energetiky a našich podnikov, ktoré v tejto oblasti pracujú, pokiaľ bude možné, aby subdodávky boli zabezpečené. Siemens, s ktorým som rokoval minulý týždeň, jednoznačne povedal, že podporuje dostavbu tejto elektrárne, je pripravený pracovať v rámci konzorcia, kde pracuje s českou Škodovkou, a je pripravený na variant s Rusmi. Takže z ich strany niet žiadnych pochybností. Minister Dlouhý na poslednom stretnutí v Brne proklamatívne vyjadril aj pred Českou televíziou záujem českej vlády na účasti na financovaní Mochoviec v tom rozsahu, že ostatné je vecou podnikateľských subjektov, ako sa dohodnú.

    Koncepcia slovenskej energetiky do roku 2005 je na svete. Dostavbou Mochoviec by sa mala končiť éra jadrovej energetiky a počíta sa do roku 2005 na báze paro-plynových jednotiek, kogerenovaných jednotiek, s inštalovaným výkonom necelých 1000 megawattov s tým, že by tieto jednotky boli postavené decentralizovaným spôsobom po trase plynovodu pri veľkých mestách, ktoré by mohli využívať nielen elektrickú energiu, ale i tepelnú energiu, aby bola vyššia účinnosť. Z tohto pohľadu si myslím, že táto koncepcia je v súlade, a dokonca sa viaže aj na Energetickú chartu a na všetko, čo súvisí s rozvojom energetiky v rámci medzinárodných uzancií, či už v rámci Európskej únie, alebo aj v širšom meradle.

    Na informáciu - s veľkou pravdepodobnosťou energetický problém Číny nebude riešený fosílnymi palivami, ale bude riešený výstavbou 20 atómových elektrární s podstatne vyšším výkonom ako u nás z toho dôvodu, že je spočítané, že keby Čína riešila svoju potrebu pri tej dynamike ekonomiky, akú má, klasickými formami výroby elektrickej energie, teda spaľovaním uhlia, ktorého má dostatok, znamenalo by to celosvetovú katastrofu z hľadiska ozónovej vrstvy a všetkého, čo s tým súvisí.

    Odmietame politický aspekt tohto problému. Slovenské elektrárne dostali včera pokyn na základe rozhodnutia vlády zvolať všetkých troch partnerov. Úvodné stretnutie bude u mňa s odporučením postupu, ako tu hovorím, aby sa všetci traja zúčastnili na dostavbe pri maximálnej optimalizácii nákladov, aby občan nemusel zbytočne platiť za to, čo v tomto prípade nepotrebujeme.

    Prvé dva bloky v Jaslovských Bohuniciach nebudú odstavené v roku 2000, budú odstavené jeden rok po rutinnej prevádzke Mochoviec. Hrajú na nás habaďúru, ako povedal pán exminister Dzurinda v iných súvislostiach. Hrajú na nás habaďúru, odsúvajú nám dostavbu Mochoviec a chcú sa držať roku 2000, ako sľúbila predchádzajúca vláda, aby nenastal súbeh kapacít, aby sme tým nemohli zlacniť jednak produkciu Mochoviec, ale najmä aby sme sa dostali do závislosti a nestali sa ani na krátky čas štátom, ktorý by mohol vyvážať elektrickú energiu, ale naopak, musel by ju buď konzumovať, ale v tom prípade bude nápor na devízové rezervy Národnej banky, pretože každý, kto to zaplatí, si svoje oprávnené investície zoberie v dolároch a budeme musieť konvertovať slovenskú korunu, pričom nejde o malé peniaze. Čiže naše stanovisko je jednoznačné: dostavba prvých dvoch blokov Mochoviec, skúšobná prevádzka plus jeden rok komerčnej alebo rutinnej prevádzky, a potom môžeme hovoriť o odstavení V1. A nie tak, že sa napíše rok 2000, bude sa odsúvať dostavba Mochoviec, tá nebude načas, a potom sa povie "však ste sa zaviazali". Tlmočil som to na medzinárodných fórach a takto zreteľne to hovorím aj tu, aby nám bolo všetkým jasné, o čo sa v prípade Mochoviec hrá.

    Elektrickú energiu nebude od koho doviezť, keby sme boli trvale závislí od dovozov, a draho by sme to preplácali. Vláda má eminentný záujem na skrátení procesu rozhodovania, samozrejme, pri rešpektovaní ekonomiky tak, aby sme zabezpečili slovenskej ekonomike, ktorá je na vzostupe, a dúfam, že na dlhodobejšom, nie na krátkodobom vzostupe svojich parametrov, aby sme neboli závislí, pretože je oveľa horšie byť závislí od dodávok elektrickej energie, ako byť závislí od dodávok paliva, v tomto prípade paliva v koncentrovanej podobe. Koniec koncov, kolegovia v Čechách dokončujú väčšiu elektráreň, ako sú Mochovce, prvé dva bloky, a takisto sú závislí od dodávok paliva dokonca s tým, že vyhoreté palivo budú musieť dlhodobo alebo trvale uskladňovať u nich, zatiaľ čo v našom prípade dodávateľ paliva dostáva šancu len vtedy, keď sa zmluvne zaviaže na odobratie vyhoretého paliva, čo šetrí pre Slovensko ďalšie miliardy. Ale najmä neviem si predstaviť reakciu obyvateľstva a zelených v tom dobrom slova zmysle, keby sme museli budovať trvalé úložisko paliva. V prípade dodávok jadrového paliva z Ruska je zabezpečený odber vyhoretého paliva. Je to zmluvne takto podchytené a z našej strany je to podmienka účasti Rusov i napriek tomu, čo som povedal, že bez ruskej dokumentácie sa nedajú Mochovce dokončiť.

    Nevidíme v tejto etape ani alternatívu za tých podmienok, ktoré som tu povedal. Samozrejme, každý alternatívny zdroj energie má podporu, a dokonca je na to vytvorený na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky osobitný fond. Je to len otázka toho, či podnikateľské subjekty dokážu splniť to, o čom sa tu hovorilo v interpelácii, že je to výhodnejšie, lacnejšie a výkonnejšie.

    V tejto etape toľko. Samozrejme, vážení páni poslanci, bude dodaná i písomná odpoveď a stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ako som už uviedol, prosím členov vlády, vrátane pána ministra, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote 30 dní.

    Vážené dámy, vážení páni, p o s l e d n ý m bodom programu je

    Všeobecná rozprava.

    Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Ako prvej dávam slovo poslankyni pani Rusnákovej. Pripraví sa poslanec pán Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážený parlament,

    do všeobecnej rozpravy mám pripravené dva príspevky. Prvý sa bude týkať mandátového a imunitného výboru a druhý včerajšieho rokovania počas prítomnosti pána prezidenta.

    Poslanecký klub Demokratickej únie dňa 16. 1. 1995 podal Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky podnet na začatie disciplinárneho konania voči pánu poslancovi Slotovi za jeho nevhodné výroky na 3. schôdzi Národnej rady v decembri roku 1994, a to podľa § 93 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Mandátový a imunitný výbor na svojom zasadnutí dňa 25. 4. 1995 rozhodol, že výroky pána Slotu nie sú nevhodné a de facto sú v súlade so spôsobom výkonu funkcie ústavného činiteľa.

    O čo v tomto podaní išlo? Z výrokov pána Slotu len na oživenie pamäti budem citovať: "Päťtisíc študentov na čele s nejakým pánom Szalajom z Együttélésu je podplatených a vytvárajú dojem, že Slováci sú proti slovenskému štátu. Neviem prečo by sme tu mali niekoľko hodín počúvať niečo, čo aj tak nebude presadené. Keď je niekto vo väčšine, tak môžete navrhovať neviem čo, aj tak budeme hlasovať o tom, na čom sme sa dohodli my, ktorí vládneme, a nebudeme hlasovať o tom, čo navrhujete vy, ktorí ste boli porazení. Stretnutie Slovákov v Žiline je stretnutie slovenského národa, ktorý podporuje svoju slovenskú vládu." Toto všetko je teda podľa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v poriadku. Pán poslanec sa vyjadril v zmysle demokratického zmýšľania, študenti sú podplatení záškodníci, Együttélés má prsty vo všetkom, v parlamente sa nebude zbytočne diskutovať. Niektorí, čo tam sedia a chcú hlasovať o svojich návrhoch, sú porazení, tak načo, no a slovenský národ miluje slovenskú vládu.

    Mňa najviac pobúrilo, dovolím si povedať, hodnotenie študentov. Študenti nie sú podplatiteľní a v dejinách slovenskej spoločnosti vždy boli tou najrevolučnejšou zložkou. Spomeňme si, akí sme boli na nich hrdí v roku 1989. V čase, keď niektorí dospeli sa ešte len rozhodovali, či pôjdu na námestia podporiť VPN, oni tam už stáli. Som presvedčená o tom, že študenti aj dnes veľmi presne vedia, čo chcú a čo odmietajú, a možno práve toto niekomu prekáža. Dovolím si teda veľmi ostro protestovať proti rozhodnutiu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v mene študentov a v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie.

    Pán Slota sa naozaj nemusí nikomu ospravedlniť. A ak si mandátový a imunitný výbor myslí, že toto jeho rozhodnutie bolo v súlade s tým, ako sa má správať ústavný činiteľ, tak k ich zodpovednej práci im môžem len gratulovať.

    Moja druhá pripomienka sa bude týkať včerajšieho rokovania. Poslanecký klub Demokratickej únie protestuje proti včerajšiemu vedeniu schôdze pánom Gašparovičom v čase, keď do parlamentu prišiel prezident Slovenskej republiky. Pán prezident oznámil presný čas svojho príchodu a vystúpenia. Na otázku poslancov, či pán predseda Národnej rady vedel o tomto presnom čase, pán Gašparovič oznámil, že dostal list, v ktorom sa píše len to, že pán prezident príde do Národnej rady. Je zistené, že v liste bol uvedený aj čas. To znamená, že pán Gašparovič oklamal parlament a dal tým priestor pre poslanecký klub HZDS, aby robil zbytočné obštrukcie. Máme teda podozrenie, že to urobil zámerne. Poslanecký klub Demokratickej únie žiada predsedu Národnej rady, aby sa oficiálne vyjadril k tomuto protestu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko, pripraví sa poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    Slovensko je krajina, pred ktorou sú dnes veľké možnosti. Nemôže si však dovoliť neustále vnútorné konflikty vyplývajúce zo súkromných sporov a averzií politikov, ktorí zastávajú vysoké ústavné funkcie. Biblická pravda, ktorá hovorí, že dom, ktorý je vnútorne rozdelený, neobstojí, nech je pre nás vážnym varovaním. Na čo je to neustále podnecovanie nenávisti a sporov? Rešpektujme, že moc v demokratickom štáte je rozdelená. Plňme si každý na svojom mieste úlohy, ktoré nám boli zverené - vláda i opozícia, prezident, vláda, parlament, súdy, pretože v konfliktoch, ktoré neustále vyhrocujete, nejde len o politický osud toho-ktorého ústavného činiteľa. Napokon, keby šlo len o to, tak by bola ľahká pomoc. Prezident by mohol veľmi ľahko odísť. Nikoho a iste ani jeho neteší byť terčom neustálych intríg a útokov, ale vážené poslankyne, vážení poslanci, tu nejde o jeho osobu. Tu ide o osud tejto krajiny. Nie je možné rozkolísať celú jej ústavnú konštrukciu bez toho, aby tým Slovensko neutrpelo ďalekosiahle škody.

    Prebuďte sa, vážené kolegyne a kolegovia, a nepovyšujte súkromný spor a averziu na štátnopolitickú konfrontáciu medzi ústavnými orgánmi. Je to nezodpovedné, a i keby ste svoj politický zámer dosiahli, uškodíte tejto krajine. Mám pocit, že vaše ťaženie voči prezidentovi Kováčovi vediete tak trochu ako športový zápas s neosobným zápalom a zanietením. Ale ak aj ponecháme bokom zbabelosť, v ktorej niekoľko desiatok ľudí koncentruje svoj pohon na jediného starého pána a chce ho jednoducho uštvať, tak si aspoň spomeňme na svoj ústavný sľub, ktorý sme tu na začiatku volebného obdobia slávnostne predniesli. Sľubovali sme v ňom, že svoje povinnosti chceme plniť v záujme občanov Slovenskej republiky, a nie v záujme svojich strán, či našich vlastných. Pohon na prezidenta nikdy nemôže byť v záujme občanov žiadneho štátu.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, je znakom veľkých ľudí, že si dokážu vážiť i svojho protivníka. Mnohí si i tu, v tejto snemovni, azda celkom nevyhovujeme, ale napriek dakedy vzrušeným a expresívnym diskusiám musíme sa rešpektovať. Myslím si, že to aj robíme. Rešpektujme preto i prezidenta tohto štátu, ktorý bol zvolený v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa nej jeho volebné obdobie je iné ako volebné obdobie parlamentu. Preto je celkom normálne, že i prezident, ktorý vo chvíli voľby má požadovanú väčšinu, v priebehu volebného obdobia podľa výsledkov volieb nemusí túto väčšinu po celý čas mať. Jeho úloha je podľa ústavy iná. Skoncujte preto s nezodpovedným pohonom na prezidenta a začnime sa radšej venovať serióznej zákonodarnej činnosti. To je naša základná ústavná právomoc a to je i to, čo od nás potrebujú občania Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo dávam predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánu Gašparovičovi, ktorý odpovie na vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej.

  • Škoda, že pani poslankyňa Rusnáková odišla. Je tu. Som veľmi rád, pretože v poslednom čase sa tak štylizujú otázky k môjmu rozhodovaniu, že ma to až mrzí.

    Pani poslankyňa, musíte sledovať, čo poviem. Veľakrát ste už povedali, čo som nepovedal. Prečítal som list tak, že som povedal: Pán prezident mi v popoludňajších hodinách tesne poobede poslal list, kde mi oznamuje, že chce vystúpiť na tejto schôdzi, a kde mi oznamuje, že chce vystúpiť podľa článku ústavy. Nespomenul som ani § 19 rokovacieho poriadku, ktorý sa nevzťahuje na vystúpenie pána prezidenta, úmyselne, aby som nevyvolal okolo toho diskusiu, oprávnenú, a nespomenul som ani hodinu. A bolo 20 minút pred štvrtou, dal som prestávku na 20 minút. To si tiež pozrite do zápisu, že som povedal 20 minút, nie pol hodinu, čiže začalo by sa presne o 16.00 hodine, ako pán prezident povedal.

    Pán prezident prišiel, ja som si s ním sadol do salónu a spolu sme rozoberali situáciu, kde sme sa dohodli, že hneď o 16.00 hodine vystúpi. Spolu sme sa dohodli. Nato prišli zástupcovia klubov a povedali, že nie, že chcú dať iný návrh, že chcú dať návrh, aby sa začalo, resp. pokračovalo, v hlasovaní o pôvodnom bode programu. Nato som sa sám pýtal pána prezidenta, či chce počkať tu, alebo či chce vystúpiť ako prvý. Sám som mu povedal, že bolo by lepšie, keby vystúpil hneď, aby nečakal, ale že súhlasím s tým, ak povie, že príde neskôr, oznámim to snemovni. Chvíľu sme sa o tom rozprávali, pán prezident na to povedal, že aj keď to bude dlho trvať, radšej ide a skúsi, či bude môcť odpovedať ako prvý. Ja som povedal áno, ja ten návrh poviem.

    Prišiel som sem - hovorím to preto podrobne, lebo už nevidím cestu, ako sa s vami zhovárať - vystúpil pán poslanec Cabaj a dal požiadavku, ktorú dal, a nato došlo k tej situácii. Nato pán poslanec z Maďarskej koalície dal tento presný návrh, prečo teda predseda nepovedal prezidentovi, aká je situácia. Čiže presne to som urobil, pán poslanec Ásványi, myslím, že vy ste sa to pýtali. Takže s týmto pán prezident sem do snemovne išiel a potom bola tá situácia, ktorá bola, a ja som dal slovo pánu prezidentovi.

    Pani poslankyňa, nezavádzajte. Skutočne nezavádzajte. Takto bol celý priebeh rozhovoru. Pán prezident to určite potvrdí, ak sa ho spýtate.

  • Chcel by som povedať ešte jednu informáciu poslancom, že ak chcú dnes odletieť lietadlom, schôdza sa musí skončiť do 13.00 hodiny. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Roman Kováč. Prosím. Ďalej pán Ftáčnik. Teraz nie sú faktické poznámky.

    Prosím, pán Kňažko.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda,

    rád by som sa ešte vyjadril k tomu, čo si nám pred chvíľou hovoril.

    Po prvé nebolo o 20 minút štyri hodiny, ale o 10 minút. To po prvé. A dal si 20-minútovú pauzu, ale bolo o 10 minút štyri, a nie o 20 minút. To iste potvrdia všetci, ktorí majú hodinky.

    Ďalej by som sa chcel opýtať, prečo si neoznámil Národnej rade, že pán prezident v liste požiadal o vystúpenie a že požiadal o 16.00 hodine. To znamená, že si nepodal presnú informáciu parlamentu. Napriek tomu, že pán poslanec Fico na to upozornil, nepovažoval si za potrebné povedať, že to je o 16.00 hodine. A zámerne si na čas, keď požiadal pán prezident o vystúpenie, dal pauzu, čo môžem označiť minimálne za nezdvorilé, ale to skutočne minimálne.

    Po ďalšie - to rozhodnutie troch klubov, že ťa prekvapilo (to, čo povedal pán Cabaj), o tom vyslovujem teda vážne pochybnosti, ako aj o celej manipulácii s rokovaním, ktorá sa týkala práve § 19, či môže pán prezident, alebo nemôže vystúpiť. Dokonca si chcel dať hlasovať o niečom, kde nebolo požiadané o hlasovanie. Mám kópiu z toho, kde pán Cabaj tlmočil názory klubov, ale nežiadal o tom hlasovať. Túto myšlienku si mu vnukol ty so zjavným zámerom. Takže pokiaľ by sme hovorili o tom, čo sa včera odohralo, tak môžeme pokojne konštatovať, že si vedome manipuloval túto schôdzu a nepodal si kompletnú informáciu parlamentu týkajúcu sa vôle prezidenta vystúpiť a kedy presne, t.j. o 16.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Pán predseda Národnej rady odpovie hneď.

  • Pán poslanec, zase hovoríte iné, ako som povedal. Teraz som povedal, že som neoznámil hodinu a že som neoznámil ani článok rokovacieho poriadku. To som predsa povedal pred chvíľou. A urobil som to úmyselne, aj to som predsa povedal pred chvíľou a prečo a s tým, že som vedel, že najskôr budem s pánom prezidentom hovoriť. Aj sa tak stalo, aj som s pánom prezidentom hovoril a pána prezidenta som informoval o všetkom, pretože som sa chcel vyhnúť niektorým možným situáciám, o ktorých som mohol predpokladať, že tu budú. Takže to bol odo mňa skutočne úmysel, tak ako pán poslanec hovoríš. A na toto všetko, tak ako som povedal, môžete si vybrať zápis, čo teraz hovorím, dať to pánu prezidentovi, a verím, že to takto presne potvrdí.

  • Ďakujem, pán predseda. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne,

    chcel by som len reagovať na to, čo pred chvíľou povedal pán poslanec Šimko. Včera som sa z vystúpenia pána prezidenta dozvedel, že je prvým občanom tohto štátu. To teda vyvoláva nejaké asociácie, že zrejme je tu aj nejaký posledný občan tohto štátu. Poznám ústavu a v nej je uvedené, že pán prezident je hlavou Slovenskej republiky, hlavou nášho štátu. A preto chcem poprosiť pána Šimka, aby nedehonestoval pána prezidenta a nenazýval ho tak, ako to uviedol, že je starým pánom.

  • Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Tkáč. Prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia najmä z opozície,

    nemyslím si, že patrím medzi konfrontačné typy, a skutočne vás prosím, aby ste toto moje vystúpenie nechápali ako konfrontáciu. Ale niektoré veci mi nejdú do hlavy, vysvetlím vám, ktoré. Ak pán prezident požiadal včera poobede, že chce vystúpiť s tým, na čo právo má, myslím si, že článok 105 ústavy písmeno o) mu jednoznačne toto právo dáva. Nesúhlasím a nechcel som včera zvyšovať konfrontáciu cez právne výklady s tým, že by sme mali používať nejakú analógiu legis, analógiu juris a § 19 rokovacieho poriadku, ale berte ma, že zas nechcem konfrontovať ani vyvolávať právnické debaty. Urobme všetci spolu preto všetko, aby sme už tento nešťastný rokovací poriadok mali za sebou, pretože bude to ovplyvňovať a traumatizovať túto snemovňu. Dohodnime si spoločný postup, ako včera pri konflikte záujmov, všetky poslanecké kluby, lebo je to vnútorný zákon parlamentu, máme plné právo ho prijať, nikto, ani vláda nám ho nemôže nakresliť. Máme plné právo ho väčšinou schváliť, nie 83 alebo 82, ale všetci, pretože sa bude týkať nás všetkých. Poďme to spolu urobiť, ja vás vyzývam, pretože si budeme ničiť nervy na procedúrach namiesto toho, aby sme skutočne riešili závažné otázky, ktoré táto snemovňa riešiť má.

    Nechcem teraz riešiť článok § 19, ale nejde mi do hlavy jedna vec. S takým vážnym vystúpením, s akým včera vystúpil pán prezident, a znovu opakujem, ctím si ústavu aj tento post, má právo vystúpiť kedykoľvek. Ja by som to bral. Aj už keď ten nešťastný § 19 nebudeme interpretovať, platí aj morálny princíp, vy ste na to včera apelovali. Myslím si, že áno, nech vystúpi, ale prosím vás, keby bol regulérny vývoj pri prerokovaní akéhokoľvek zákona, kde nevieme, kedy sa dohodneme, kedy skončíme, to beriem. Vtedy som schopný, hovorím teraz za seba, nehovorím za nikoho iného, akceptovať prestávku, vytvoriť podmienky nato, aby hlava štátu vystúpila, ak sa domnieva, že v danom čase a v priestore vystúpiť chce. Ale vážení, pán prezident sa ohlásil na prerokovanie prvého ústavného zákona po voľbách. Viete dobre, za akých peripetií sa tento ústavný zákon rodil. Venovali sme na to obrovské množstvo energie, najmä úzka skupina tých, ktorí expertne vyjednávali pri príprave tohto zákona.

    Aj to by som ešte toleroval, že sú také vážne veci, s ktorými hlava štátu chce vystúpiť, keby tento zákon nebol na programe. Ale prosím vás pekne, my sme si odhlasovali štvrtok, v prvý deň rokovania parlamentu sme si presne stanovili, že vo štvrtok o 9.00 hodine začíname prerokúvať konflikt záujmov. Veď to bolo dávno dopredu známe, to nebolo viazané ani na rozpravu, ani na to, že sa tvorila rozprava k nejakým iným predchádzajúcim zákonom. Prečo potom sa nerešpektovali aj tieto skutočnosti a prečo sa také závažné vystúpenie nenaladilo napríklad na dnes, prečo sa nenaladilo v čase, keď sa neprerokovali ústavné záležitosti a ústavnoprávna norma? A prečo sa pán prezident neinformoval o tom, akým spôsobom snemovňa rozhodla, že vo štvrtok bude prerokúvať ústavný zákon? Prečo sa to potom ladilo dokonca ešte v čase, keď sme mali pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach, kde sme skutočne mali aj vyjednávať o určitých veciach, aby ten zákon nakoniec ako ústavný bol priechodný? A toto mi skutočne nejde do hlavy.

  • Ďakujem. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku sa prihlásila o slovo podpredsedníčka vlády pani Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som povedala niekoľko myšlienok k tomu, čo som pred chvíľou tu vnímala. Dovoľte mi, aby som vyjadrila plne pochopenie pre postup predsedu Národnej rady, ktorý sa rozhodol rokovať s pánom prezidentom predtým, než sa ohlásil jeho príchod do tejto snemovne. V čase príchodu pána prezidenta som sedela dole vo vestibule a nebola som informovaná o jeho príchode. Môžem vám povedať, že prvý môj vnem bol, preboha, ako dopadne hlasovanie o zákone o strete záujmov. Prečo som spojila videnie pána prezidenta s týmto výsledkom? Zákon o strete záujmov, tak ako to tu už povedal pán poslanec Tkáč, bol prvým ústavným zákonom, prvou skúškou schopnosti spolupráce koalície s opozíciou, pretože dosiahnuť v parlamente 90 hlasov nie je jednoduchá vec. Osobne som na zladenie predstáv Hnutia za demokratické Slovensko a predstáv Strany demokratickej ľavice o tomto zákone vydala hodne energie a vďaka pochopeniu zástupcu SDĽ pána poslanca Fogaša ako aj vďaka ďalším pozitívnym aktivitám pána poslanca Tkáča sa podarilo zladiť cítenie poslancov tak, aby sa vytvorila pozitívna atmosféra, pozitívne naladenie poslancov na dosiahnutie 90 hlasov. Priebeh rokovania tomu v plnom nasvedčoval.

    Tesne pred hlasovaním má vystúpiť v parlamente osoba, na ktorú poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a poslanci SDĽ nemajú totožné hodnotenie a totožné cítenie. Položila som si otázku, či toto vystúpenie bude podporovať zladenie názorov týchto poslancov. Reakcie na toto vystúpenie pred hlasovaním z jedného a druhého klubu prispejú k tomu, aby sme dosiahli 90 hlasov? Poviem vám, že som mala z toho obavy. A plne som pochopila žiadosť poslancov, ktorí v myšlienkovom slede a v pracovnom tempe chceli ukončiť to, čo sa začalo. Myslím, že by nebol problém, keby dnes doobeda v pohode bol pán prezident vystúpil, alebo keby bol dal odkaz predsedovi Národnej rady, prosím, aby bolo moje vystúpenie zaradené po ukončení toho a toho bodu. Zaradiť vystúpenie v priebehu bodu nebýva obvyklé. Na takéto zaradenie určite treba určité chcenie. Ja to chcenie nechcem hodnotiť.

    Záverom chcem len povedať, že prijatie zákona o strete záujmov bol jeden z významných predvolebných sľubov občanom. Včera som cítila, že vystúpenie prezidenta dosiahnutie 90 hlasov môže ohroziť. Preto plne chápem postavenie a postup predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a z tohto miesta chcem ako jedna z tých, ktorí pracovali na návrhu zákona o strete záujmov, poďakovať všetkým poslancom, ktorí hlasovali za tento zákon, pretože zákon bol naším obyvateľstvom očakávaný, bol veľmi sledovaný tak obyvateľmi, ako aj masmédiami, a včerajšie prijatie zákona o konflikte záujmov, stručne povedané, je jasným dôkazom, že tento parlament má na to, aby aj koalícia, aj opozícia prijímali zákony, ktoré sú v prospech našej spoločnosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

  • Určite nechcem dramatizovať svoje vnímanie ako pani podpredsedníčka aj kvôli času, aj kvôli veci, lebo to dramatizovanie vnímania má, samozrejme, aj akcent podozrievavosti. Omnoho lepšie sa mi páčilo nekonfrontačné vystúpenie pána poslanca Tkáča. Chcem len povedať, že som hlasoval za "zákon o strete záujmov", a nie som konfrontačný typ. Preto vám chcem povedať, že takto subjektívne dramatizovať svoje pocity a dávať to za určité objektívne kritérium vám neprislúcha, pani podpredsedníčka.

    A ďalej chcem povedať, že si myslím, že keby bola včera akokoľvek komplikovaná situácia, stačil jeden úplne jednoduchý model, ktorý by bol založený na tom, že predseda parlamentu povie: Napriek tomu, že prerokúvame tento vážny zákon, navrhujem, aby pán prezident povedal to, čo chce, a budeme pokračovať. A nič viac nebolo treba, lebo nevieme si vysvetliť ten § 19. Všetko, čo povedal predseda výboru pán Tkáč, akceptujem, podčiarkujem, a takto by sme mali ďalej pokračovať, ale nie v tomto tóne.

    Ďakujem.

  • Zareagovať chce predseda Národnej rady pán Gašparovič.

  • Pán poslanec Filkus, ale veď to bola moja prvá veta. Ak si pamätáte, povedal som, že prvý vystúpi pán prezident, a až nato sa prihlásil do diskusie pán Cabaj. Veď to bola prvá veta, pozrite si záznam.

  • Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Anton Poliak.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené členky vlády, kolegyne, kolegovia,

    zareagujem na vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej, ktorá mandátovému a imunitnému výboru popriala dobré rokovanie v ďalšom období. Môžem povedať len toľko, čo sa týka problému pána poslanca Slotu, kde bol podaný návrh zo strany Demokratickej únie, že mandátový a imunitný výbor sa tým zaoberal a nevyjadril súhlas na začatie disciplinárneho konania.

    Chcem v tej súvislosti povedať aj to, že súčasne platný zákon o rokovacom poriadku v podstate nedovoľuje žiadne disciplinárne sankcie voči poslancovi, ktorý urobí výrok v tejto Národnej rade, akurát že, pokiaľ má úroveň a zhodnotí svoje vystúpenie, mal by sa ospravedlniť.

    Takže z tohto pohľadu by som chcel povedať, že pri hlasovaní sa rozhodlo, že sa nezačne disciplinárne konanie, pani poslankyňa Rusnáková. A pokiaľ boli prijaté iné uznesenia, zase musím povedať, že o tom rozhodol mandátový a imunitný výbor hlasovaním. Osobne by som bol najradšej, keby sme sa s takýmito otázkami ani v mandátovom a imunitnom výbore nemuseli zaoberať a aby takéto výroky v tejto Národnej rade neboli.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik.

  • Len krátko zareagujem na vystúpenie pani podpredsedníčky a pána predsedu. Aj my chápeme, pani podpredsedníčka, prečo pán predseda postupoval tak, ako postupoval. Máme na to svoj názor, ktorý môžeme vyjadriť. Ale prosím, keby ste si v tej chronológii, ktorá tu zaznela, pozreli odpoveď pána predsedu na otázku predsedu nášho klubu Róberta Ficu o 15.50 hodine, že pán prezident chcel prísť o 16.00 hodine. Tá odpoveď je sporná, ale to tu nechcem rozvádzať. Pán predseda povedal, že v liste žiadna informácia takéhoto druhu nebola. Takto to bolo, to si pozrime v zázname, nehádajme sa o tom teraz. Pán predseda, možno to skomentujete inak. Ale on dal priamu otázku, o 15.50 hodine sa opýtal, či nebolo v liste požadované o 16.00 hodine. Predseda odpovedal, že nie, takýto údaj tam nebol. Toto sme včera počuli.

  • Dávam slovo predsedovi pánu Gašparovičovi.

  • Pán poslanec Ftáčnik, spýtajte sa vždy, keď si pozriete záznam. Tak si pozrite záznam. Pán poslanec Fico povedal, že som oznámil, že pán prezident príde o 16.00 hodine, a ja som povedal, že takýto oznam som ja nedal. Prosím, prečítajte si to a potom uvidíte, čo som povedal. Takže nezavádzajte.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kňažko.

  • Odpusťte, je to pravda, presne takto to znelo, ale moja otázka bola, prečo si nám takúto informáciu nedal, pán predseda, keď si nás oboznamoval s tým, že pán prezident má prísť. Inak ten záznam je presne citovaný. Je pravda, že si povedal "ja som to neoznámil, ja som túto informáciu nepodal". Nuž ale prečo?

    Ďakujem.

  • Dávam slovo poslancovi Romanovi Kováčovi, pripraví sa pán Ftáčnik.

  • Vážené kolegyne, matky, vážené matky na celom Slovensku,

    v mene poslancov Demokratickej únie vyslovujem úprimné blahoželanie všetkým ženám matkám k nadchádzajúcemu Dňu matiek. Mnoho ráz som v živote zažil ten najkrajší okamih, keď sa žena stáva matkou, keď prvýkrát počuje plač svojho dieťaťa, a viem presne, že je to pre každú ženu najvzácnejšia chvíľa. V tejto chvíli zasväcuje život svojmu dieťaťu a nehľadí pritom na obete, na prebdené noci i na starosti, ktoré ju čakajú. Vedie ju iba láska.

    Vážené panie poslankyne matky, milé mamy na celom Slovensku, vďaka vám.

  • Ďakujem. Slovo dávam pánu Ftáčnikovi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa na úvod ospravedlniť pánu predsedovi za moju nepresnú pamäť. A vzhľadom na čas a oznámenú potrebu skončenia schôdze, aby poslanci stihli lietadlo, sťahujem svoje vystúpenie v rozprave. Ak bude politika HZDS a vládnej koalície pokračovať takým smerom, ako doteraz, môj príspevok bude aktuálny aj na ďalšej schôdzi, kde sa ho pokúsim predniesť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani kolegyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi v mene svojom aj v mene všetkých žien prítomných v parlamente poďakovať za želanie pánu poslancovi Kováčovi.

    Ďakujem pekne.

  • Aj ja som tak chcela urobiť. Súčasne by som rada požiadala pána poslanca Dzurindu, ktorý na adresu tých, ktorí spievali Vivat Slovakia, povedal, že sú gaunermi, keby nám k tomuto sviatku poskytol ospravedlnenie. My matky, ktoré sme spievali túto pesničku, sa necítime byť gaunerkami.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

  • Dámy a páni, už viackrát sa počas tejto schôdze spomínal rokovací poriadok. Dokonca odznela požiadavka, aby bola podaná informácia o stave prác na rokovacom poriadku. Chcem vás informovať, že návrh zákona o rokovacom poriadku skupina poslancov pán Brňák, Ftáčnik a ja podala na normálne legislatívne pokračovanie, teda schvaľovacie pokračovanie Národnej rade pánu predsedovi Gašparovičovi. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka: Včera sa tu spomínal duch § 19 rokovacieho poriadku. Ja toto beriem, ctím si aj filozofiu zákona, ale mám pripomienku, aby sme rešpektovali duch celého rokovacieho poriadku, nielen § 19, ktorý predpokladá slušné, vecné a predovšetkým konštruktívne vystúpenia, rokovania Národnej rady. Takto chápem rokovací poriadok a bol by som naozaj rád, keby sme ho takto chápali všetci.

    Tretia moja veľmi stručná poznámka: Dnes a včera boli interpelácie. Mnohé z týchto podľa § 89 v podstate neboli interpeláciami. Interpelácie možno podať členovi vlády, a člen vlády je viazaný povinnosťou odpovedať v príslušnej lehote. Iné sú otázky, ktoré dáva poslanec podľa § 92, ale tam platí iná zákonnosť. Tam nie je povinnosť odpovedať v príslušnej lehote. Tam sa odpovedá na otázky, ktoré poslanec potrebuje pri výkone svojej činnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vidím, že nie sú žiadne požiadavky na faktické poznámky.

    Chcem sa vás ešte spýtať, vážené dámy, vážení páni, či chce niekto vystúpiť vo všeobecnej rozprave.

  • Ak tomu tak nie je, tým sme program 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem vám všetkým za účasť a vyhlasujem 7. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 13.00 hodine.