• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali.

    Prezentovalo sa 82 poslancov, takže môžeme pokračovať v rokovaní.

    Skôr ako pristúpime k prerokovaniu dvanásteho a trinásteho bodu schváleného programu, teda k návrhom zákonov o zamedzení rozporu záujmov, chcem vás informovať, že včera 10. 5. 1995 som dostal list od predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara, v ktorom mi zaslal návrh vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Pán premiér ma súčasne požiadal, aby som vás poprosil o možnosť prerokovania tohto návrhu ešte na tejto schôdzi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako viete, došlo k zmene na postoch vo Všeobecnej úverovej banke a v Národnej banke, kde je potrebné zvoliť viceguvernéra. Chcem vám dať tento návrh a dám o ňom hlasovať. Myslím si, že by sme mohli vyhovieť vláde. Včera som návrh vlády dal do výboru, takže bol prerokovaný aj vo výbore, ktorého predsedom je pán Maxon.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali, či súhlasíme so zaradením bodu, aby sme hlasovali o viceguvernérovi Národnej banky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže, ak dovolíte, hlasovanie o tomto návrhu by sme dali po skončení bodov 12 a 13.

    Budeme pokračovať d v a n á s t y m bodom programu, ktorým je

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 65 a spoločnú správu výborov ako tlač 65a.

    Návrh zákona odôvodní pán poslanec Ivan Šimko. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, milé poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,

    predkladám vám návrh zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, častejšie tiež označovaný ako zákon o konflikte záujmov. Tento zákon je v istom zmysle dotváraním novembrovej revolúcie. Je normou, ktorá by mala systémovo zastaviť proces strácania dôvery obyvateľov tejto krajiny vo svojich predstaviteľov vo verejnom živote.

    Záujmy sú pre človeka jedným z motivačných motorov jeho konania. Je celkom legitímne, že každý má vlastné predstavy o živote, vlastné túžby a vlastné záujmy. I človek, ktorý vstúpil do verejného života, ktorý získal mandát, ktorý bol vymenovaný do nejakej funkcie, aby v mene svojich spoluobčanov prijímal rozhodnutia vo veciach spoločného záujmu, nemôže v sebe celkom potlačiť svoje vlastné predstavy, svoju individuálnu motiváciu. Preto je potrebné stanoviť jasné pravidlá, hranice toho, kde realizácia individuálneho záujmu človeka vo verejnom živote sa stáva brzdou uskutočňovania skutočného záujmu.

    Táto diskusia je v poslednom období čoraz živšia i v krajinách s oveľa dlhšou skúsenosťou s parlamentnou demokraciou, než máme my. Vo väčšine z nich už nejaká úprava zaoberajúca sa riešením konfliktu záujmov jestvuje, ale neustále sa spresňuje a diskusie na túto tému bývajú neobyčajne živé. Osobitne dôležitou sa však táto otázka stáva v štátoch, ktoré len nedávno nastúpili na cestu utvárania slobodnej spoločnosti. V čase, keď sa uskutočňuje rozsiahla operácia odštátňovania veľkého objemu bohatstva, význam jasnej úpravy hraníc medzi individuálnym a spoločenským záujmom pre ľudí rozhodujúcich o najzásadnejších verejných veciach neobyčajne vzrastá.

    Prijatie pravidiel na riešenie rozporu záujmov vo verejnom živote má nesmierny morálno-politický význam. Iste si všetci pamätáme na obrovský potenciál nádeje, ktorý sprevádzal novembrové dni roku 1989. Väčšina ľudí tejto krajiny verila, že pádom totalitného mocenského mechanizmu sa uvoľní pozitívna energia zakliata ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke a v priebehu nedlhého času sa stratí každá spomienka na skončenú neslobodu, na krivdy, na nespravodlivosti bývalého režimu, a nastane zlatý vek slobody a blahobytu. Krajina snívala svoj veľký sen o šťastí, ktoré je na dosah ruky, o zasľúbenej krajine, kde baránok sa hrá s tigrom. Ľudia na okamih zabudli na rozpory, v ktorých vyrastali od kolísky.

    Netrvalo však dlho a sen sa skončil. Ideológia egoizmu a neprekonateľnej nenávisti medzi veľkými skupinami obyvateľstva, systematicky vbíjaná do mysle každého nevinného dieťaťa, ktoré prešlo cez výchovno-vzdelávaciu sústavu komunistického štátu, nemohla ostať bez následkov. Aj niekoľko rokov po vypustení článku 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany z ústavy bývalého štátu dokáže stále v dušiach generácií, poznačených minulým obdobím, podnecovať novú nenávisť, novú závisť, prebúdzať v človeku nie to, čo je v ňom veľké, ale kriesiť v ňom šelmu.

    Sny o novom veku ľudskej spolupráce a solidarity sa rýchlo skončili. Zápas o moc a bohatstvo začal určovať atmosféru postkomunistických krajín. Sloboda, ktorú sme ako občania a národy získali, sa zrazu začala ukazovať ako draho vykúpená. I začali vznikať nové mýty, usilujúce sa ten základný životný rozpor, ktorý si v duši musí vlastne vybojovať každý sám, za riešenie ktorého každý nesie osobnú zodpovednosť a znáša jeho následky, zahmliť fikciou o novej nečistej moci. Zvolení zástupcovia ľudu sa často stávali hromozvodom všetkých nahromadených rozporov v spoločnosti.

    Tí obratnejší v reči veľmi šikovne využili a využívajú rozorvanosť posttotalitného občana tak, aby v ňom vzbudili nedôveru v tých, ktorých si zvolili. Majstri tejto metódy si azda ani neuvedomujú, že tým pília konár, na ktorom i sami s úľubou sedia, ba pília základ toho, na čom je slobodná spoločnosť postavená, totiž na dôvere. Tak sa akosi utvárala legenda o hrabivých garnitúrach demokratickej moci. A treba povedať, že o argumenty nebola núdza. Veď aj poslanec či člen vlády je človek a má i svoje osobné záujmy a ambície, niektoré legitímne. Pri tých iných, ktoré sú už v rozpore so záujmami spoločnosti, sa však môže ľahko dostať do pokušenia. A v pokušeniach je to všade rovnako. Jeden zlyhá a iný im dokáže odolávať.

    Poznám osobne väčšiu časť politickej špičky tejto krajiny a som presvedčený, že je tu veľa tých, ktorí vstúpili do verejného života preto, lebo im nie je ľahostajné, v akej spoločnosti budeme všetci žiť, v akej spoločnosti budú žiť naše deti. A to hovorím i o takých, ktorí majú iné politické názory než ja. V skúške obstáli, pokušeniu odolávajú. Iste, nájdu sa aj takí, ktorí si z politiky učinili živnosť.

    Zákon na zamedzenie konfliktu záujmov dopredu určuje jasné pravidlá hry. Umožňuje, aby sa ľudia rozhodli, či sa dajú do služieb záujmov spoločnosti, alebo či budú zveľaďovať bohatstvo tejto krajiny tak, že naplno rozvinú motivačný potenciál svojich osobných záujmov, ale mimo sféry verejného života. Je praktickým nástrojom odbúravania nedôvery občanov v bezúhonnosť a čistotu cieľov svojich zástupcov vo verejnom živote. Problémy, v ktorých sa dnes Slovensko nachádza, sa bez tejto zásadnej dôvery prekonať v reálnom čase asi nedajú.

    Zákon o zamedzení rozporu záujmov však súvisí i s čímsi, čo je z hľadiska našich dejín ešte významnejšie. Ohraničením možnosti realizovať svoje osobné záujmy sa politickej špičke vlastne určujú pravidlá, v ktorých má presvedčenie prioritu pred záujmom. Politický zápas slobodnej krajiny je predovšetkým súťažou názorov, nie záujmov individuálnych či skupinových. Také bolo poradie hodnôt civilizácie, ktorá vyrástla na našom kontinente.

    Veľký ospevovateľ týchto hodnôt západnej kultúry ruský filozof Čaadajev píše, citujem: "Celé dejiny novodobej spoločnosti sa odohrávajú na pôde názorov. Preto sú skutočnou školou ľudstva. Spoločnosť už od začiatku budovaná na tomto základe kráčala dopredu iba silou myslenia. Záujmy boli v tejto spoločnosti druhotné, nasledovali až za ideami, nikdy ich nepredchádzali. Presvedčenie tam nikdy nebolo odrazom záujmov, naopak, záujmy sa rodili vždy z presvedčenia. Všetky tamojšie" - a tým myslí západnú Európu - "politické revolúcie boli v podstate revolúciami duchovnými. Ľudia hľadali pravdu a cestou k nej nachádzali slobodu a blahobyt."

    Slovensko si v tomto období postupne hľadá svoje miesto v tomto európskom civilizačnom priestore. Zodpovednosť tých, ktorí prijímajú rozhodnutia vo verejných veciach, je v tomto procese nesmierne veľká, i keď zďaleka nie výlučná. Čím budú pravidlá pre túto činnosť lepšie, čím viac bude pravdou zámer navrhovaného zákona, že verejná činnosť bude pluralitnou súťažou názorov, a nie bojom o osobné výhody a privilégiá, čím intenzívnejšie to budú cítiť všetci občania, tým hlbšie a pevnejšie sa pričleníme do toho európskeho kultúrneho priestoru, ku ktorému sa už pred stáročiami prihlásili naši predkovia.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že tento zákon nie je predmetom stranícko-politických kalkulácií, pretože v ňom ide o oveľa viac. Preto vás prosím, aby ste ho svojím hlasovaním podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Prosím spoločného spravodajcu Národnej rady pána poslanca Hrušovského, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkami o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo všetkých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona o rozpore záujmov ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov vytvára právny základ na ustanovenie povinností uvedených v návrhu štátnym funkcionárom na zamedzenie rozporu osobného a verejného záujmu, za nesplnenie alebo porušenie ustanovených povinností. Vzhľadom na to, že ide o úpravu formou zákona, snaží sa navrhovateľ pri definovaní rozporu osobného záujmu so záujmom verejným upraviť obsahovo pojem rozporu osobného so záujmom verejným a z toho vyplývajúci zákaz určitých činností tak, aby návrh zákona neodporoval ústave, resp. nepôsobil nad jej rámec.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 75 z 12. decembra 1994 a rozhodnutím číslo 268 z 18. apríla 1995 pridelil uvedený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady v termíne do 27. apríla 1995. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady prerokovali tento návrh s týmto výsledkom: Súhlas s návrhom vyslovil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že v návrhu uplatnil pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú uvedené aj v spoločnej správe pod bodmi číslo 1 až 7. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s návrhom nesúhlasil. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky neprijali platné uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Dovoľte mi teraz, aby som sa vyjadril, resp. aby som predniesol odporúčanie alebo neodporúčanie k jednotlivým pripomienkam uvedeným v spoločnej správe.

    Súhlasím, aby boli en bloc prijaté doplňovacie návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6 a 7. Neodporúčam prijať návrh uvedený pod bodom 2.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, po rozprave a prípadnom zohľadnení návrhov, ktoré z nej zídu, odporúčam prijať zákon ako celok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram o tomto bode programu rozpravu s tým, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Prvá prihláška je od pána poslanca Romana Kováča. Ďalej je tu prihláška pani poslankyne Rusnákovej a prihláška pána poslanca Duku-Zólyomiho.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    pri prerokúvaní tohto veľmi dôležitého zákona vo výboroch sa vari najčastejšie vyskytovala otázka sankcií za nedodržanie tohto postupu. A druhá bola otázka taxatívneho určenia tých činností, ktoré sú pre štátneho funkcionára týmto zákonom nepovolené. Dovoľte, aby som sa venoval skôr druhej otázke. Myslím si, že k prvej otázke bude ešte diskusia.

    Aj v našom výbore sme zvažovali, do akej miery môže tento zákon postihnúť kvalitu poslaneckého zboru, nielen terajšieho, ale aj budúcich, do akej miery môže narušiť prirodzené väzby, ktoré má každý poslanec so svojím prostredím, z ktorého vychádza, do akej miery môže tento zákon ovplyvniť pre každého z nás ďalší osud a ďalší život. Dovoľte teda, aby som sa predovšetkým dotkol problematiky zákazu zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti, tak ako sme o nej diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo.

    Domnievam sa, že každý z nás vie pochopiť, že existujú u nás rôzne druhy zamestnania, ktoré umožňujú dlhšie alebo kratšie trvajúcu neprítomnosť v práci. Takou osobitnou výnimkou sú zdravotnícke povolania, kde neprítomnosť alebo strata kontaktu so zdravotníckym prostredím vlastne znamená pre človeka, ktorý sa rozhodne prijať kandidatúru na poslanca, stratu jeho špecializácie, stratu vlastne všetkého, čo v živote vybudoval. Zvažovali sme, že do tohto zákona budeme uplatňovať výnimku pre zdravotnícke povolanie. Takýto návrh smeroval k tomu druhému, to znamená k ústavnému zákonu aj z výboru pre zdravotníctvo.

    Veľmi som rozmýšľal nad tým, či je, alebo nie je správne uplatňovať výnimky, no najmä z hľadiska toho, že článok 12 ústavy hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Čo očakáva verejnosť od tohto zákona? Predovšetkým očakáva, aby štátny funkcionár nemohol zneužiť informácie, ktoré získa pri výkone štátnej funkcie na svoj osobný prospech alebo prospech svojich blízkych. Po druhé očakáva, aby štátny funkcionár nemohol pôsobiť v ďalších zamestnaniach, kde sám seba môže kontrolovať, pretože potom by vlastne význam tejto kontroly bol spochybnený. Po tretie očakáva, aby jeho príjem nepresahoval určitú výšku stanovenú zákonom, alebo, povedzme to inými slovami, aby nebral dva platy.

    Dovoľte, aby som práve v záujme riešenia článku 12 ústavy, tak aj v záujme zachovania prirodzeného kontaktu s prostredím, z ktorého poslanci vychádzajú, aj v záujme riešenia všetkých troch požiadaviek, o ktorých som hovoril, ktoré verejnosť očakáva, navrhol zmenu v § 2 písm. e) tohto zákona. Písmeno e) hovorí, že za rozpor osobného záujmu so záujmom verejným sa pre účely tohto zákona považuje vykonávanie ďalšieho zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti, okrem správy vlastného majetku, ak nejde o podnikanie podľa osobitných predpisov, a okrem vedeckej, pedagogickej a literárnej činnosti. Dovoľte teda, aby som uviedol navrhovanú zmenu. Za slová "zárobkovej činnosti" bude doplnok "alebo inej zárobkovej činnosti, ktorá podlieha kontrole vyplývajúcej z funkčnej pôsobnosti štátneho funkcionára, a súhrnný príjem zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti nepresahuje minimálnu mzdu ustanovenú príslušným zákonom". Takáto úprava by pre každého z nás, pretože predpokladám, že úplná väčšina nás je v pracovnom pomere, zachovala kontakt so svojím prostredím pravdepodobne na veľmi nízky pracovný úväzok, keď hovoríme o minimálnej mzde. Takáto úprava by zabezpečila pre povolania, ktoré potrebujú udržiavať svoju odbornosť, denný kontakt, takáto úprava by zabezpečila funkcionárom, ktorí boli zvolení v komunálnych voľbách, aby mohli pokračovať vo výkone svojich funkcií, a domnievam sa, že takáto úprava skutočne rešpektuje aj požiadavky, ktoré občania z hľadiska rozporu záujmu majú.

    Viem, že tento zákon všetky rozpory záujmu neodstráni, pretože skutočný rozpor môže nastať nielen vtedy, keď je rozpor medzi výkonom štátnej funkcie a osobnými záujmami, ale keď je to rozpor medzi výkonom štátnej funkcie a výkonom alebo organizáciou, v ktorej štátny funkcionár mimo svojej funkcie pracuje. Uvediem konkrétny príklad, ako som hovoril už minule.

    Zo zákona vyplýva, že predstaviteľ vlády je súčasne členom správnej rady poisťovne, či už Sociálnej poisťovne alebo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sme tu často ventilovali iné požiadavky poisťovne a iné možnosti štátu. Štátny úradník, vládny úradník, ktorý je súčasne členom správnej rady, sa dostáva do skutočného rozporu so svojím svedomím. Má obhajovať požiadavky poisťovne a poistencov, povedzme, voči štátnemu rozpočtu, alebo má obhajovať štátny rozpočet v rozpore so záujmami poistencov. Toto vidím ako skutočný stret záujmu a ani jeden z navrhovaných zákonov takýto stret neodstraňuje. Preto si myslím, že prijatie takéhoto zákona je veľmi potrebné. Budúcnosť nám ukáže, že niektoré ustanovenia v tomto zákone alebo inom obdobnom prijatom zákone budeme musieť spresňovať.

    Verím, že pochopíte dôvody, ktoré ma viedli k navrhovanej úprave textu, a verím, že tento môj pozmeňovací návrh podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Ďalej v diskusii vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Vážený pán predseda, vážený parlament,

    dovoľte mi k návrhu zákona predniesť niekoľko pripomienok. Prvý pozmeňovací návrh sa bude týkať § 1 ods. 2, kde navrhujem v druhom riadku vynechať slová "prezident republiky". Dôvodom tohto návrhu je to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 103 ods. 4 a 5 presne definuje prípady, keď je prezident zvolený a je súčasne v nejakej inej funkcii, alebo by chcel vykonávať inú platenú funkciu. Táto jeho pôsobnosť je presne vymedzená. Ak dovolíte, prečítam to: "Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, člen Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť." Práve z tohto dôvodu, že v ústave je to veľmi presne definované, pokladám spomínaný text za nadbytočný.

    Druhá pripomienka k § 2 ods. 2 písm. g). Navrhujem zmeniť text nasledovne: "Podnikanie2) alebo členstvo v riadiacich alebo kontrolných orgánoch právnických osôb" - text pokračuje ďalej tak, ako je pôvodne napísaný. Je to len štylistická a technická úprava, lebo keby sme nechali štylizáciu "byť podnikateľom", vznikla by analógia, že podnikateľom niekto neprestáva byť, môže prestať podnikať, a použitie slovesného podstatného mena vlastne pokračuje v línii ostatných písmen v odseku 2 tak, ako sú formulované. Teda ide o formuláciu "zneužívanie", "prijímanie", "používanie", "vykonávanie", a preto navrhujem úpravu "podnikanie", a nie "byť podnikateľom".

    Tretia pripomienka sa týka § 25. Navrhujem celý tento paragraf vypustiť a následné paragrafy prečíslovať. Súvisí to už s vypustením ustanovení o prezidentovi v § 1, s tým upozornením, že v článkoch 106 a 107 Ústavy Slovenskej republiky je presne definované, kedy je možné prezidenta odvolať a stíhať, takže osobitný paragraf o správaní sa prezidenta, aj keď hovorí o tom, že z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami tohto zákona sa nepreskúmava, považujem práve preto za nadbytočný tak, ako to bolo aj v § 1.

    Posledná pripomienka sa týka spoločnej správy. V prípade, že neprejde bod 6 spoločnej správy, navrhujem hlasovať o nasledovnom pozmeňovacom návrhu: "K § 26 ods. 2 - v § 26 ods. 1 a 2 vypustiť slová "predseda Národnej rady" a nahradiť slovami "Mandátový a imunitný výbor Národnej rady zložený na pomernom princípe zo zástupcov všetkých parlamentných strán".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Pán poslanec Duka- Zólyomi.

  • Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    jedným z najdôležitejších zákonov Slovenskej republiky, o ktorom má Národná rada rozhodovať, je zákon o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Už dlhé obdobie, takmer dva roky, sa diskutuje o príprave najvhodnejšej zákonnej úpravy tohto znenia. Bolo vypracovaných a predložených už niekoľko variantov návrhu, ale to správne, najoptimálnejšie riešenie sa nenašlo. Takmer neprekonateľnou prekážkou sú rôznorodé názory a silne subjektívne, osobné záujmy každého poslanca Národnej rady, resp. vyššieho štátneho funkcionára Slovenskej republiky.

    Takýto zákon je potrebný. Voliči, občania Slovenskej republiky, už netrpezlivo očakávajú, že v najvyššom zákonodarnom zbore Slovenskej republiky sa zrodí taká právna norma, ktorá prísne, ale racionálne a objektívne určí hranice intervalu pohybu a možnosti ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov tak, aby nedošlo k zneužitiu ich kompetencií a rozporu záujmov pri výkone ich funkcií. Cieľom je to, aby nedochádzalo k rozporu osobných záujmov so záujmami verejnými, aby sa uplatnila priorita verejného záujmu pred osobným záujmom. Ale treba veľmi racionálne a triezvo zvažovať, do akej šírky a hĺbky bude obmedzovať činnosť a určovať povinnosti ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov pri výkone ich funkcií. Základnou, principiálnou požiadavkou by malo byť, aby sa akceptovala nezlučiteľnosť funkcie v zákonodarnom zbore a vyšších funkcií v štátnej správe a taktiež nezlučiteľnosť určitých aktivít s výkonom ústavných funkcií a vrcholných štátnych funkcií.

    Predložený návrh zákona rieši uvedenú problematiku formou obyčajného zákona. Preto je dôležitým predpokladom, aby navrhnuté ustanovenia boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toto sa vzťahuje najmä na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, lebo nezlučiteľnosť ich funkcie s určitými štátnymi funkciami je zakotvená v článku 77 Ústavy Slovenskej republiky. Nedokonalosti tohto rázu sa objavujú v § 2 a 5 návrhu, lebo uvedené ustanovenia presahujú rámec článku 77 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý taxatívne vymedzuje nezlučiteľnosť, a zmocňovacie ustanovenia alebo odkaz na zákon neobsahujú. Nedostatkom návrhu zákona je však to, že nedefinuje rozdiel medzi obmedzením a povinnosťami poslancov najvyššieho zákonodarného zboru a vrcholných štátnych funkcionárov, u ktorých, vychádzajúc z ich postavenia a zaradenia, by obmedzenia a povinnosti mali byť určené prísnejšie ako v prípade poslancov Národnej rady (pozri § 1).

    Je diskutabilné, že podnikateľská činnosť a členstvo v riadiacich alebo kontrolných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, by sa mali hodnotiť ako rozpor osobného záujmu so záujmom verejným, najmä v prípade poslancov Národnej rady. Táto forma nezlučiteľnosti vo väčšine západných krajín neexistuje. Ale ak si uvedomíme, že naša spoločnosť v tejto republike je ešte ďaleko od toho, aby bola zrelá na skutočnú demokraciu, na demokratický systém, ktorý má svoje prísne definované pravidlá, potrebujeme prísnejšie právne normy, ktoré zabránia zneužitiu právomoci ústavných činiteľov a vzniku neprehľadných väzieb, výhod a vymožeností. Ustanovenia § 26 pripisujú takú právomoc predsedovi Národnej rady a následne aj Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá môže viesť k politickému zneužitiu moci, k rozhodovaniu podľa politickej príslušnosti. Rozšírenie právomoci Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o možnosti navrhovania sankcií vyplývajúcich z porušenia tohto zákona voči štátnym funkcionárom, najmä pri súčasnom zložení výboru, tiež nie je vhodné riešenie. Národná rada by mala, podobne, ako je to v niektorých európskych krajinách, ustanoviť na tento účel osobitný výbor, zložený pomerne zo zástupcov všetkých parlamentných strán.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    napriek tomu, že predložený návrh zákona obsahuje niekoľko nedostatkov a nie je úplne jasná a vykryštalizovaná jeho filozofia, je prijateľnejší ako druhý návrh, tlač 108, najmä preto, lebo akceptuje pôvod a postavenie mandátu poslanca Národnej rady a nenabáda k narušeniu parlamentného systému. Mandát poslanca pochádza od voličov, každý poslanec získa mandát vo voľbách a vyjadruje dôveru a vôľu voličov občanov Slovenskej republiky. Preto žiadny orgán nemá právo odňať, zrušiť tento mandát. Samozrejme, výnimku tvorí obzvlášť vážny úmyselný trestný čin podľa článku 81 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada,

    v záujme odstránenia uvedených nedostatkov návrhu zákona a dosiahnutia čistejšej právnej normy podporujeme pozmeňovacie návrhy uvedené v spoločnej správe všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem bodu 6. K § 26 ods. 1 a ods. 2 predkladám pozmeňovací návrh nasledovného znenia: V § 26 ods. 1 a 2 vypustiť slová "predseda Národnej rady" a nahradiť slovami "osobitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zložený pomerne zo zástupcov všetkých parlamentných strán".

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemám ďalšiu písomnú prihlášku do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcem sa vyjadriť k predloženému návrhu zákona, najmä k § 2 ods. 2 písm. e) o vykonávaní ďalšej pracovnej činnosti, a chcem, aby sa moje vystúpenie hodnotilo ako podpora pozmeňovacieho návrhu, ktorý odovzdal pán kolega Roman Kováč. Chcem sa tu vyjadriť k tým skutočnostiam, ktoré sú v tomto paragrafe a takisto v ústavnom zákone v článku 4 ods. 3 písm. f), kde sa rovnako hovorí, že sa za rozpor osobného záujmu so záujmom verejným na účely tohto zákona pokladá vykonávanie ďalšieho zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti, okrem správy vlastného majetku, ak nejde o podnikanie podľa osobitných predpisov, a okrem vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti. Chcem tu poukázať na určitý rozdiel v chápaní ďalšieho zamestnania.

    Je rozdiel, keď je toto ďalšie zamestnanie v ústrednom orgáne štátnej správy, keď je toto ďalšie zamestnanie v miestnej štátnej správe, keď je toto ďalšie zamestnanie volené v komunálnej sfére, samospráve, a takisto keď je to pôsobenie podnikateľa, a je rozdiel udržanie si kvalifikácie pre prípad, keď po skončení volebného obdobia poslanec nebude kandidovať, alebo by nebol zvolený, a vráti sa do svojho pôvodného zamestnania. Zákon o poslancoch nám umožňuje návrat do pôvodného zamestnania zo zákona, ale ak bol niekto poslancom, napríklad zdravotník, viac ako 5 rokov, pri návrate do pôvodného zamestnania bude postihnutý tým, že sa stane nekvalifikovaným, resp. stratí kvalifikáciu. Tým, že sa zakazuje a sú tam výnimky pri vedeckej, pedagogickej a umeleckej činnosti, chcem poukázať na osobitné postavenie zdravotníckych pracovníkov a chcem to doložiť svojím vlastným príkladom. Žiadny vedecký, pedagogický alebo umelecký pracovník nemôže vykonávať svoju činnosť tak, že by bola v rozpore so zákonom. Keď si chce udržiavať ďalšiu kvalifikáciu, nemusí brať peniaze za svoju činnosť, môže vypomáhať trebárs na vysokej škole v pedagogickej činnosti, umelec môže ďalej pôsobiť popri svojom povolaní poslanca. Pedagóg alebo literát môže ďalej tvoriť.

    Zdravotnícky pracovník má jedinú šancu - konkrétne lekár. Ja ako poslanec, keď si chcem udržať kvalifikáciu, zvolil som si minimálny úväzok v mojom pôvodnom zamestnaní. Tento minimálny úväzok O,118, samozrejme, keď ho dokážem naplniť za jeden mesiac, čo sa mi podarí možno trikrát do roka, jednoznačne mi umožňuje kontinuitu kvalifikácie, to znamená, že nestratím kvalifikáciu. V prípade prijatia tohto zákona riaditeľ nemocnice, môj primár oddelenia, každý riadiaci pracovník zdravotníckeho zariadenia, šéf polikliniky, takisto súkromný lekár, sa dostane do situácie, že keď zoberie čo i len špachtľu a vyšetrí jedného pacienta, a náhodou sa mu tá špachtľa zlomí a poraní pacienta a ten sa bude sťažovať alebo súdiť, tak tento zdravotnícky pracovník porušil zákon. Ten zákon, ktorý dnes prijmeme.

    Preto vás prosím a žiadam, ak máte trošku súdnosť, podporte návrh, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč, ktorý svojím spôsobom rieši toto osobitné postavenie zdravotníckych pracovníkov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Prosím, hlási sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni,

    navrhujem rozšíriť § 2 navrhovaného zákona o ďalšie písmeno, teda písmeno i) s nasledujúcim znením: "uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve". Odkaz bude na § 673 a 681 zákona číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda Obchodného zákonníka.

    Prijatím návrhu sa potom za rozpor osobného záujmu so záujmom verejným na účely tohto zákona bude pokladať aj skutok, ak štátny funkcionár uzatvorí zmluvu o tichom spoločenstve. Tento návrh podávam preto, aby ekonomické aktivity štátnych funkcionárov boli pod plnou kontrolou verejnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že už nie je viac prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som sa poďakoval za vecnú rozpravu aj návrhy, ktoré sa usilujú zlepšiť návrh zákona.

    Na záver by som chcel povedať ešte niekoľko slov k procedurálnej situácii, do ktorej sme sa dostali, že sú vlastne na stole dva návrhy zákonov, ktoré riešia tú istú problematiku. Nechcel som, aby sa v rozprave a v úvodnom slove stali predmetom nejakého licitovania, ale napriek tomu si myslím, že je potrebné, aby sme povedali, aký je vlastne medzi nimi rozdiel. Z toho dôvodu sa o to pokúsim.

    Obidva tieto návrhy zákonov sú výsledkom diskusií o probléme riešenia zamedzenia konfliktov záujmov. Obidva vystihujú úroveň diskusií, do ktorých sme sa dostali v spoločnosti i tu, v parlamente. A obidva vychádzajú z veľmi podobnej alebo takmer rovnakej koncepcie, pokiaľ ide o okruh osôb, na ktorých sa vzťahuje, pokiaľ ide o okruh činností, ktoré sa kvalifikujú ako rozpor so záujmami, ale základný rozdiel je v sankciách voči poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh, ktorý som predložil ja, kladie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predovšetkým pod spoločenskú kontrolu voliča. V prípade, že poslanec sa dostane do súbehu činnosti, ktoré zákon kvalifikuje ako rozpor záujmov a v ňom pretrváva, stane sa to o ňom známym a voliči v ďalších voľbách rozhodnú, či im tento súbeh prekáža, alebo neprekáža. Vytvárame tu vlastne systém politickej zodpovednosti tak, ako platí v mnohých ďalších veciach. Nakoniec aj v súčasnej Národnej rade môžeme hovoriť o príkladoch, kde je všeobecne známe, že poslanci vykonávajú práce, činnosti, funkcie, ktoré bude zákon kvalifikovať ako rozpor so záujmami, a napriek tomu, aj keď je to verejne o nich známe, voliči za nich hlasovali, dávali im preferenčné hlasy. Dokonca mnohí alebo niektorí z nich dostali preferenčných hlasov tak veľa, že sa dostali dopredu. Tým chcem len povedať, že v takom prípade vlastne volič ako najvyšší arbiter rozhodol, že tento súbeh činností nepokladá za rozpor so záujmami. Z toho dôvodu sa mi zdá a som toho názoru, že ani zákonom by sme túto možnosť voličovi nemali odňať.

    Návrh ústavného zákona hovorí o ďalšej možnosti zániku mandátu. Ústava okrem pravidelných spôsobov zániku mandátu, ktorými sú ukončenie volebného obdobia, smrť poslanca, či jeho dobrovoľné vzdanie sa mandátu, pozná jediný ďalší dôvod zániku mandátu, a to keď poslanec spácha obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. V prípade ústavného zákona sa tu otvára ďalší ústavný dôvod na zánik mandátu, čo je veľmi vážna otázka. Chcem len pripomenúť, že vlastne týmito návrhmi zákonov sa dotýkame dvoch neuralgických bodov každej zastupiteľskej demokracie. O jednom som hovoril vo svojom úvodnom slove, je to otázka dôvery. V prípade, že volení zástupcovia občanov strácajú dôveru svojich občanov, dostáva sa zastupiteľská demokracia do krízy. Rovnakým spôsobom však nesmierne dôležitým inštitútom zastupiteľskej demokracie je mandát, ktorý sa utvára na základe hlasovania voličov. Nazdávam sa, že návrh, ktorý som predložil ja, viac rešpektuje túto vôľu voličov, preto vás prosím, aby ste ho podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu predkladateľovi. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Ale pred hlasovaním sa ešte hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Figeľ.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcel som vystúpiť v diskusii, ale vlastne myšlienky, ktoré mám pripravené, sa týkajú obidvoch zákonov. Keďže sme vylúčili spojenie rozpravy k obidvom zákonom, radšej ich prednesiem pri tomto ústavnom návrhu, pretože mám obavu, že ak tento zákon neprejde a budeme rokovať o ústavnom, a ani ten neprejde, je tu riziko, že neprijmeme ani jeden, ani druhý návrh. Chcem dať procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone s pozmeňovacími návrhmi, ktoré odzneli v rozprave, hlasovali až po prerokovaní a hlasovaní o nasledujúcom návrhu ústavného zákona.

  • Pán poslanec, samozrejme, rešpektujem váš návrh a dám o ňom hlasovať, ale už pri schvaľovaní programu bol tento návrh a tam neprešiel. Dávam o tom hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Figeľa. Budeme hlasovať o tom, aby sme o konečnom schválení návrhu tohto zákona hlasovali až potom, ako prediskutujeme ďalší spoločný návrh HZDS a SDĽ.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Takže návrh pána poslanca Figeľa neprešiel.

    Pán poslanec Hrušovský, prosím, uvádzajte hlasovanie k jednotlivým pozmeňovacím a doplňovacím návrhom.

  • Vážený pán predseda, navrhol by som, aby sme najskôr hlasovali o jednotlivých návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Tak ako som povedal v úvodnom slove, navrhujem, aby sme o bodoch 1, 3, 4, 5, 6 a 7 hlasovali en bloc. Odporúčam ich prijať.

  • Takže budeme hlasovať o návrhoch spoločnej správy v bodoch 1, 3, 4, 5, 6 a 7. Pán spravodajca odporúča, aby sme ich prijali.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Takže konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy neprijali.

  • Odporúčam, aby sme hlasovali o bode 2 spoločnej správy. Neodporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme bod 2 spoločnej správy neprijali.

  • Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Kováč, ktorý navrhuje rozšírenie § 2 ods. 2 písm. e) o tento text - prečítam ho tak, ako by tento odsek znel po doplnení pozmeňovacieho návrhu pánom poslancom Kováčom:

    "Vykonávanie ďalšieho zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti, ktorá podlieha kontrole vyplývajúcej z funkčnej pôsobnosti štátneho funkcionára, a súhrnný príjem zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti nepresahuje minimálnu mzdu stanovenú zákonom, okrem správy vlastného majetku, ak nejde o podnikanie podľa osobitných predpisov a okrem vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti." Návrh odporúčam prijať.

  • Takže budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý sa týka § 2 ods. 2 písmena e).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento návrh pána poslanca Kováča neprešiel.

  • Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Rusnáková, ktorá navrhuje, aby v § 1 ods. 2, kde je vymenovaný okruh štátnych funkcionárov, na ktorých sa tento zákon vzťahuje, bol vypustený prezident republiky. Odporúčam prijať.

  • Takže budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslankyne Rusnákovej. V § 1 ods. 2 navrhuje vypustiť slová "prezident republiky".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme nepodporili návrh pani poslankyne.

  • Druhý návrh pani poslankyne Rusnákovej sa týkal § 2 ods. 2 písm. g), kde navrhuje nahradiť text "byť podnikateľom" "podnikanie" alebo "členom" nahradiť "členstvo v riadiacich alebo kontrolných orgánoch". Odporúčam prijať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne k § 2 ods. 2 písm. g). Spoločný spravodajca navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento pozmeňovací návrh pani poslankyne neschválili.

  • Tretí pozmeňovací návrh, ktorý podala pani poslankyňa Rusnáková, sa týka § 25 predloženého návrhu zákona, ktorý navrhuje vypustiť a ostatné paragrafy prečíslovať. Odporúčam ho prijať.

  • Pán spravodajca, pozmeňovací návrh pani poslankyne, ktorý nadväzoval na tento, sme neprijali, takže ak by sme tento teraz prijali, asi by to nebolo dobré.

  • Myslím si, pán predseda, že predsa len treba o tom hlasovať, pretože ten paragraf hovorí o niečom inom. Hovorí o okruhu funkcionárov, na ktorých sa tento zákon vzťahuje, a § 25 vlastne hovorí, že nie je možné preskúmavať správanie prezidenta republiky.

  • Prosím, hlasujme. Navrhuje sa vypustiť § 25.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

  • Ako tretí v poradí v rozprave vystúpil pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, ktorý navrhol zmenu v § 26, kde odporúča, aby boli slová "predseda Národnej rady" nahradené slovami "osobitný výbor Národnej rady zložený pomerne zo zástupcov všetkých parlamentných strán". Odporúčam prijať.

  • Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Spoločný spravodajca ho navrhuje prijať. Mení sa tam text, pokiaľ ide o predsedu Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme tento návrh nepodporili.

  • Ako posledný v rozprave s pozmeňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Dzurinda, ktorý navrhuje rozšírenie § 2 ods. 2 o ďalšie písmeno i) tohto znenia - teda za rozpor osobného záujmu so záujmom verejným sa na účely tohto zákona považuje, a teraz by nasledovalo po písmene g) písmeno i) "uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve". Odkaz pod čiarou bude na § 673 a 681 zákona číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda Obchodný zákonník. Návrh odporúčam prijať.

  • Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dzurindu, ktorý navrhuje § 2 ods. 2 rozšíriť o písm. i) znenia, ako ho čítal pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže § 2 ods. 2 písm. i) doplňovať nebudeme.

  • Vážený pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Chcem vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Konštatujem, že zákon sme neprijali.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k t r i n á s t e m u bodu nášho programu, ktorým je

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač číslo 108 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 108a. Takisto dodatok k nej.

    Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní pán poslanec Ľubomír Fogaš. Prosím, pán poslanec, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda, milé poslankyne, vážení poslanci,

    pristupujeme k druhému návrhu zákona, ktorý sa zaoberá z hľadiska cieľov tým istým, zaoberá sa zamedzením vzniku možného konfliktu verejných a osobných záujmov. Postavenie občana ako predstaviteľa štátu bez ohľadu na to, či ide o poslanca Národnej rady, o člena vlády alebo sudcu Ústavného súdu na jednej strane, ako plnoprávneho občana, ku ktorého základným právam okrem iných patrí aj právo slobodne podnikať a v plnom rozsahu uplatňovať vlastnícke právo na druhej strane, v sebe obsahuje výrazný rozpor. Ide o nutnosť chrániť záujmy štátu a jeho občanov a zákonný záujem jednotlivca.

    V čase transformácie ekonomických a politických systémov krajín strednej a východnej Európy potreba zlaďovania záujmov štátu a osobných záujmov jednotlivca je zvýraznená najmä účasťou predstaviteľov štátu na zmene vlastníckych vzťahov. Vymenovanie alebo zvolenie do štátnej alebo, ako sme to pracovne nazvali, verejnej funkcie, stavia občana do nového postavenia, v ktorom osobný a súkromný život a záujem musí byť obmedzený v záujme nestranného výkonu funkcie štátnej. Verejný záujem vystupuje ako záujem vyššieho radu a osobný záujem ako druhoradý v tejto konkrétnej súvislosti.

    Nedostatok právnej regulácie zamedzenia rozporu medzi záujmami osobnými a verejnými môže viesť nielen k morálnym rozporom, ale aj k oslabovaniu dôvery občanov k štátnym orgánom. Napokon prieskumy verejnej mienky o tejto skutočnosti aj naozaj svedčia.

    Už na tomto mieste sa žiada uviesť, že súčasná právna úprava obsiahnutá v zákone číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu je v dôsledku ústavných zmien v Slovenskej republike obsolétna. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nebolo nahradené žiadnym iným orgánom, a tým, že niet orgánu, ktorý by vo veci mohol konať a rozhodovať, vlastne nie je možné túto právnu úpravu v plnom rozsahu vykonávať.

    Iniciatívna skupina poslancov pri tvorbe tohto ústavného zákona vychádzala zo skúseností viacerých rozvinutých demokratických štátov. V značnej časti z nich sa vyžaduje od verejných činiteľov, aby počas výkonu funkcie odovzdali svoje súkromné podnikanie a svoje aktivity mimo verejnej funkcie do rúk iných osôb, aby sa zdržali činností, ktoré by mohli dehonestovať úrad či osobu, ktorá vykonáva verejné funkcie. Autori predkladaného návrhu ústavného zákona si uvedomujú, v akom období nedôvery žije naša súčasná spoločnosť. Je im známa aj skutočnosť, že v súčasnosti viacerí ústavní činitelia vykonávajú funkcie, ktorých výkon si žiada protichodné stanoviská pri posudzovaní rôznych situácií. Napríklad funkcia poslanca a štátneho úradníka sú asi ťažko zlučiteľné z hľadiska funkcií, ktoré sa majú plniť. Naznačený stav vytvára atmosféru nedôvery občanov i voči štátnym orgánom. Prijatie navrhovanej právnej úpravy preto pokladá skupina poslancov za veľmi dôležité a potrebné pri budovaní právneho štátu a posilňovaní demokratických princípov spoločnosti.

    Návrh ústavného zákona predkladáme v presvedčení, že jeho prijatie pomôže k ozdraveniu spoločenskej klímy na Slovensku, ale i v presvedčení, že nikdy nebude zneužitý na iné ciele než tie, ktoré predkladatelia sledovali a ktoré sú v príslušnom článku aj vyjadrené.

    V rámci pripomienkového konania k zásadám navrhovaného zákona boli v Legislatívnej rade vlády už 25. 9. 1993 prerokované a vyslovené rôzne požiadavky. Medzi takéto požiadavky patrilo definovať pojem kolízia verejného záujmu so záujmom osobným. O to sme sa pokúsili. Súčasne sa žiadalo, aby sa okruh osôb uvedených v ods. 1 v príslušných ustanoveniach spresnil a zúžil vzhľadom na zásadné odlišnosti medzi charakterom, náplňou a významom jednotlivých štátnych a verejných funkcií. I túto pripomienku sme v plnom rozsahu rešpektovali. Legislatívna rada vlády ďalej žiadala bližšie špecifikovať pojem dar. Ako viete, vo všeobecných ustanoveniach navrhovaného ústavného zákona je táto špecifikácia uvedená. Ďalej sa žiadalo, aby zákazy rôznych činností boli uvedené taxatívne, a nie iba príkladmi. Aj túto pripomienku sme v plnom rozsahu rešpektovali. Ďalej sa žiadalo, aby oprávnenie nahliadnuť do písomných oznámení príslušných ústavných činiteľov bolo zúžené iba na občanov, ktorí majú volebné právo. I táto skutočnosť je v článku 11 navrhovaného ústavného zákona rešpektovaná. Súčasne sa v článku 7 žiadalo, aby vo veci mohol konať aj Ústavný súd, ktorý by mohol nestranne rozhodnúť. Navrhovaná právna úprava podľa pripomienok Legislatívnej rady vlády ešte z roku 1993 mala byť vykonaná ústavným zákonom. Obidve pripomienky sme tiež v plnom rozsahu rešpektovali. Ako viete, v druhom stupni, ak to tak môžem voľne nazvať, by preskúmanie uznesenia Národnej rady v konkrétnej veci bolo zverené do právomoci Ústavného súdu a Ústavný súd by na návrh dotknutej osoby vo veci rozhodoval. Predložený návrh ústavného zákona rešpektuje i skutočnosť, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa môže funkcie poslanca vzdať. Teda návrh ústavného zákona nezakladá zánik poslaneckého mandátu, ani si nekladie za cieľ stanoviť iné obmedzenia než tie, ktoré súčasná ústava v tomto smere, teda vo vzťahu k mandátu poslanca, sleduje.

    Ďalej nám bolo uložené doplniť prehľad obdobných právnych úprav niektorých európskych štátov. Dovoľte, aby som sa pri splnení tejto podmienky pri nich trochu pozastavil. Predkladatelia sa preto orientovali najmä na právne úpravy členských štátov Rady Európy. Celkove sme získali pomerne široké informácie o viac ako 17 štátoch a parciálne o 26 členských štátoch Rady Európy. Zásadne možno konštatovať, že nezlučiteľnosť výkonu funkcií v parlamente alebo v orgánoch výkonnej moci je viazaná na osoby, ktoré už konkrétne funkciu vykonávajú, spravidla nie na kandidátov na tieto funkcie. Povolania, ktoré sa môžu vykonávať súbežne s výkonom verejných funkcií, sú uvedené v troch druhoch právnych predpisov - v ústavách, zákonoch, ale i v právnych predpisoch nižšej právnej sily, prípadne v kombinovaných úpravách, ako ústava a vykonávací predpis.

    Aj s ohľadom na uvedené pri rešpektovaní pripomienky Legislatívnej rady vlády sme volili formu ústavného zákona. Možno konštatovať, že takmer vo všetkých právnych úpravách sa označujú ako nezlučiteľné funkcie v zákonodarnom zbore a v štátnej správe. Takto nezlučiteľné sú napríklad funkcie poslancov a vyšších štátnych úradníkov, sudcov, policajtov, vojenských zamestnancov v činnej službe, diplomatov, civilných pracovníkov pracujúcich vo verejných službách. Z členských štátov Rady Európy iba v Lichtenštajnsku, Poľsku a Švédsku neexistujú žiadne predpisy týkajúce sa nezlučiteľnosti funkcií či povolaní, pričom aj v Poľsku už dnes platí isté obmedzenie, pokiaľ ide o možné príjmy, ktoré môže mať príslušný ústavný činiteľ.

    Pre úplnosť treba uviesť, že iba Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Poľsko, Francúzsko a San Marino dovoľujú členom parlamentu držať viac ako jeden mandát. Kandidát, ktorý je zvolený do parlamentu, musí rezignovať na druhú volenú funkciu. My sme volili väčšinový názor. Návrh ústavného zákona rešpektuje to, že táto právna úprava je prijímaná v období, keď sme po komunálnych i parlamentných voľbách, a preto nezakazujeme, alebo nesnažíme sa nájsť riešenie, ktoré by zakázalo držať viac ako jeden mandát.

    Závažné je tiež zistenie, že po skončení výkonu funkcie sa v drvivej väčšine krajín umožňuje, aby sa osoby, ktoré ich vykonávali, mohli vrátiť k výkonu akejkoľvek práce. Tri krajiny to v plnom rozsahu neumožňujú. Ide o to, aby sme zabezpečili príslušným ústavným činiteľom aj určité istoty z hľadiska ich ďalšej perspektívy.

    Značný počet krajín má upravenú nezlučiteľnosť výkonu funkcií poslanca a člena vlády. Z toho počtu, ktorý som uviedol, je ich 15. V niektorých krajinách, napríklad v Belgicku či v Dánsku, ústavy túto otázku výslovne neupravujú, ale v praxi sa rešpektuje, že členovia vlády sa nezúčastňujú na práci parlamentných výborov. Keďže u nás žiaden úzus neplatí, pokúsili sme sa riešiť tento problém už v súvislosti s prípravou ústavy a je riešený i v súvislosti s navrhovaným ústavným zákonom.

    Hľadali sme tiež odpoveď na otázku, v pôsobnosti ktorých orgánov je kontrola záležitostí týkajúcich sa nezlučiteľnosti výkonu funkcií. Možno konštatovať, že v 15 krajinách je táto činnosť zverená do výhradnej pôsobnosti parlamentu a v ďalších 12 do pôsobnosti ústavného súdu. V tých prípadoch, kde v uvedených veciach koná parlament, sú spravidla vyčlenené pre príslušný orgán špeciálne právomoci, teda vytvára sa na to buď osobitný výbor, alebo príslušný orgán má osobitné právomoci. I túto skutočnosť sme rešpektovali a v pozmeňovacích návrhoch máte dokonca predložený variantný návrh, ktorý by znamenal, že vznikne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý by bol vybavený osobitnými právomocami. Je to tak preto, aby bolo možné obstarať si potrebnú dokumentáciu a dôkazy na zistenie potrebných skutočností. Rozhodnutie povinných osôb medzi výkonom funkcie alebo povolaním, ktoré sú inkompatibilné, je spravidla po zvolení či vymenovaní do funkcie na slobodnej vôli dotknutej osoby. I túto skutočnosť sme sa usilovali rešpektovať a zákon teda nestanovuje osobitné povinnosti v tomto smere, stanovuje však prísnu lehotu, v ktorej sa treba rozhodnúť.

    Z hľadiska výkonu povolania je takmer všade stanovený osobitný režim na výkon vedeckej, publicistickej či umeleckej činnosti. Vždy sa však žiada, aby táto činnosť nebránila výkonu funkcie. Uvedené poznatky nás viedli k hľadaniu takých zákonných ustanovení, ktoré budú zodpovedať naznačeným európskym trendom či normám. Podľa názoru predkladateľov si zákon nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet. Bude klásť nároky na intenzívnu personálnu prácu a na rozloženie funkčnej zodpovednosti za ďalší vývoj spoločnosti.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh ústavného zákona sa rodil postupne od roku 1992 s jediným cieľom, a to zamedziť vzniku negatívnych javov vo funkciách vyšších štátnych úradníkov, vo funkciách ústavných činiteľov. Jeho cieľom bolo tiež zvýšiť dôveru v parlament, vo vládu, v príslušných funkcionárov súdov, prokuratúry či ďalších, ktorí sú tam uvedení. Žiadne iné ciele predkladatelia nikdy nesledovali. Prosím preto, aby ste predložený návrh ústavného zákona v znení zmien, ktoré budú navrhnuté a ktoré sme rešpektovali, podporili.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Fogašovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Brňáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem predniesť túto správu o prerokovaní ústavného zákona o strete záujmov vo výboroch a odôvodniť navrhované zmeny.

    Podotýkam, že vláda Slovenskej republiky dňa 13. apríla 1995 vyslovila s týmto návrhom ústavného zákona súhlas v znení doplnkov a zmien.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 213 dňa 20. marca 1995 a rozhodnutím číslo 268 z 18. apríla 1995 pridelil uvedený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 27. apríla 1995. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh skupiny poslancov prerokovali v dňoch 19. až 27. apríla 1995. Štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, t.j. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, vyslovili s návrhom súhlas a súčasne k nemu uplatnili pozmeňovacie a doplňovacie návrhy v celkovom počte 48.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu neprijali platné uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.

    Dňa 10. 5. 1995 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky opätovne prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov podľa § 72 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a vyslovil s týmto návrhom súhlas v znení prijatých pripomienok. Ďalej konštatoval, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil so spoločnou písomnou správou všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, tlač 108a. Ďalej v rámci pôsobenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na zjednotenie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky a) odporučil prijať pripomienky výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 108a, pod poradovým číslom 1, 2, 4, 6, 9, 13, 16, 17, 18, 22, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 38, 39, 41, 44 a 48. Podotýkam, že toto všetko je v doplnku spoločnej správy.

    Ďalej neodporučil prijať pripomienky výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 108a, pod poradovým číslom 3, 5, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 19, 20, 21, 23, 28, 34...

  • Pán poslanec, viem, že jednotlivé body ešte budeme opakovať, keď budeme hlasovať, ale tak rýchlo čítate, že ak si to niekto chce zaznamenať...

  • Toto je všetko v doplnku, ktorý má každý pred sebou na stole, preto som to čítal rýchlejšie. Body 28, 34, 35, 36, 37, 40, 42, 43, 45, 46 a 47.

    Ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil prijať celkove 10 ďalších pripomienok. Ako spoločný spravodajca si osvojujem stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala body tak, ako som ich teraz čítal, podľa tohto dodatku spoločnej správy, podľa písmena A a ďalej celkove 10 ďalších pripomienok a pozmeňovacích návrhov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade, že tieto návrhy nebudú výslovne napadnuté v rámci rozpravy, navrhujem, aby sa o všetkých týchto bodoch hlasovalo en bloc.

    Teraz pristúpim ku krátkemu zdôvodneniu jednotlivých bodov spoločnej správy, tak ako to ukladá spoločnému spravodajcovi už citované ustanovenie § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    V bode 1 spoločnej správy sa navrhovalo vypustiť článnok 2, pretože pojem vyšších štátnych funkcionárov vo všeobecnosti nie je spresnený a pre potreby tohto zákona je uvedený v článku 1 a 3. Toto ustanovenie je nadbytočné a treba ho vypustiť. Preto odporúčam uvedený bod schváliť.

    K bodu 2, tento sa dotýka článku 3 - v článku 3 písmena a) v treťom riadku zdola nahradiť slovo "členovia" slovom "člen". Vzhľadom na to, že ide o legislatívno-technickú úpravu, odporúčam bod 2 schváliť.

    Bod 3 spoločnej správy k článku 3 - v článku 3 písm. a) doplniť aj funkciu vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, vedúceho úradu ministerstva a štatutárnych zástupcov predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy (podpredsedov). Navrhované doplnenie nemá normatívnu podobu. Pokiaľ ide o vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujeme iné riešenie, preto neodporúčam schváliť bod 3 spoločnej správy.

    K bodu 4 spoločnej správy, ktorý sa dotýka článku 3 - v článku 3 písm. b) nahradiť slová "záujmom všetkých alebo mnohých občanov (verejným záujmom)" slovami "verejným záujmom všetkých alebo mnohých občanov". Pretože ide o presnejšie vyjadrenie, odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    K bodu 5 spoločnej správy, ktorý sa dotýka článku 3 - tu sa navrhuje v článku 3 písm. b) vypustiť text v zátvorke. Prijatie tohto bodu vylučuje bod 4, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    V článku 6 si dovolím upozorniť na chybu, ktorá sa stala v prepisovaní. V druhom riadku zhora v tomto bode 6 spoločnej správy namiesto "takú funkciu" má byť správne "taká funkcia". Išlo o zrejmú chybu, takže je to možné riešiť aj týmto spôsobom.

    V článku 3 písmeno c) sa navrhovalo podľa tohto bodu vypustiť a nahradiť týmto znením: "takú funkciu, ktorú vykonávajú štátni funkcionári uvedení v písmene a)". Ide o zladenie textu s predvetím, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    K bodu 7, tá sa dotýka článku 3, kde sa navrhuje v písmene c) vypustiť pomlčku a slová "uvedenými v písmene a)". Prijatie tohto bodu vylučuje bod 6, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    K bodu 8 spoločnej správy, ktorý sa dotýka článku 3 písm. d), kde sa navrhuje nahradiť slovo "poskytované" slovom "poskytnuté" - citované znenie je obsiahnuté v bode 9 spoločnej správy, ktorého znenie odporúčam schváliť, preto neodporúčam schváliť bod 8.

    Bod 9 spoločnej správy sa dotýka článku 3 písm. d), kde sa navrhuje nahradiť slovo "poskytované" slovom "poskytnuté" a za slovo "hodnota" vložiť slová "v každom jednotlivom prípade". Ide o presnejšie vyjadrenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 10 sa dotýka článku 4, kde sa navrhuje text odseku 2 priradiť k odseku 1 a za poslednú vetu pripojiť vetu "Za tým účelom štátny funkcionár nesmie:". Označenie odseku 3 spolu s uvádzacou vetou "štátny funkcionár nesmie:" vypustiť a znenie písmen a) až h) zaradiť do novoupraveného odseku 1. Nasledovné ostatné odseky 4 a 5 článku 4 prečíslovať. Pretože navrhujeme lepšie znenie navrhovanej zmeny pod bodom 3 stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 11 spoločnej správy sa dotýka článku 4, kde sa navrhuje odseky 1 a 2 vypustiť a zostávajúce odseky prečíslovať. Z dôvodov, ktoré som uviedol pri bode 10, neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    K bodu 12 spoločnej správy, ktorý sa dotýka článku 4 ods. 2, kde sa navrhuje nahradiť slovo "dôveru" slovom "dôveryhodnosť", z dôvodov ako pri bode 10 neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 13 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3, kde sa navrhuje vypustiť znenie písmena b) a nahradiť ho novým znením v tomto znení: "b) prijímať dary alebo navádzať iného na poskytovanie darov v súvislosti s výkonom štátnej funkcie; to neplatí, ak ide o dary poskytované obvykle pri výkone štátnej funkcie alebo na základe zákona alebo kolektívnej zmluvy." Ide o správne nadviazanie na uvádzaciu vetu a spresnenie druhu právneho predpisu, preto odporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 14 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 písmeno b), kde sa navrhujú vypustiť slová "v súvislosti s výkonom štátnej správy". Prijatie tohto bodu je vylúčené bodom 13, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť .

    Podobne je to pri bode 15, ktorý má taktiež priamo súvis na článok 4 ods. 3 písm. b), ktorý nie je možné prijať z obdobného dôvodu ako pri bode 14.

    Bod 16 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 písmeno c), kde sa navrhuje v tomto písmene c) nahradiť slová "reklamno-komerčné" slovami "reklamno-obchodné". Ide o jazykové spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 17 sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. e), kde sa navrhuje nahradiť slová "sprostredkovať za úplatu" slovami "sprostredkovať za odplatu" a v poslednom riadku nahradiť slovo "spravovanou" slovom "založenou". Ide o legislatívne a jazykové spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 18 sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. e), kde za slová "štátnym fondom" sa navrhujú vložiť slová "Fondom národného majetku a jeho organizáciami". Z obsahu článku 4 ods. 3 písm. e) vyplýva, že medzi dotknutými právnickými osobami chýba Fond národného majetku a jeho organizácie, preto odporúčam navrhované doplnenie schváliť.

    Bod 19 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 písmeno f). Nový návrh znie: "vykonávať ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; to sa nevzťahuje na výkon pedagogickej, vedecko-pedagogickej, literárnej, umeleckej činnosti a činnosti v oblasti medicínskych vied, a výkon samosprávnych činností volených poslancov a funkcionárov, ak nejde o riadiacu funkciu a správu vlastného majetku". Pretože v stanovisku ústavnoprávneho výboru pod bodom 4 navrhujeme lepšie znenie článku 4 ods. 3 písmeno f), neodporúčam navrhované znenie schváliť.

    Bod 20 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 písmeno g), kde sa na konci textu navrhujú pripojiť slová "a je bez nároku na finančnú odmenu." Pretože v stanovisku ústavnoprávneho výboru pod bodom 5 navrhujeme lepšie znenie, neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Podobné stanovisko sa dotýka bodu 21 spoločnej správy, ktoré sa opätovne dotýka článku 4 ods. 3 písm. g).

    Bod 22 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 písmeno h), kde sa navrhuje vložiť pred slovo "funkcie" slovo "vykonávať". Ide o legislatívne spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 23 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3, kde sa navrhuje vložiť ďalšie písmeno ch) v tomto znení: "nadobúdať majetok štátu podľa zákonov číslo 92/1991 Zb. a číslo 278/1993 Z. z., majetok obcí na podnikateľské účely a majetok verejnoprávnych inštitúcií". Pretože v stanovisku ústavnoprávneho výboru sa pod bodom 6 navrhuje lepšie riešenie, neodporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 24 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 4, kde vo štvrtom riadku ods. 4 sa navrhuje slovo "túto" nahradiť slovami "takúto funkciu, povolanie alebo činnosť". Ide o legislatívne spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 25 spoločnej správy nadpis tretej časti navrhuje upraviť takto: "Oznámenie činností, funkcií a majetkových pomerov". Ide o legislatívne a jazykové spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 26 spoločnej správy navrhuje v článku 6 ods. 1 v predvetí odseku 1 nahradiť slová "odo dňa úkonu, ktorým sa štátnej funkcie ujíma" slovami "odo dňa, keď sa ujal štátnej funkcie". V predvetí ods. 1 v poslednom riadku nahradiť slová "oznámenie, v ktorom písomne osvedčí" slovami "písomné oznámenie, v ktorom uvedie". Ide o legislatívne spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 27 spoločnej správy sa dotýka článku 6 ods. 1 písmeno b), kde sa navrhuje vypustiť slová "inú hospodársku alebo inú samostatnú zárobkovú". Pre účely článku 6 ods. 1 písm. b) je citované znenie nadbytočné, preto odporúčam navrhované znenie bodu 27 schváliť.

    Bod 28 spoločnej správy sa dotýka článku 6 ods. 1 písmeno c), kde sa navrhujú vypustiť slová "prípadne v iných orgánoch alebo inštitúciách" a nahradiť slovami "v orgánoch iných právnických osôb". Pretože v stanovisku ústavnoprávneho výboru pod bodom 7 navrhujeme lepšie znenie, neodporúčam navrhované znenie schváliť.

    Bod 29 spoločnej správy sa dotýka článku 6 ods. 2, kde sa navrhuje v predvetí odseku 2 vypustiť slovo "ustanovení" a v písmene b) nahradiť slová "pomenovanie a adresa každej právnickej" slovami "názov a adresu každej právnickej osoby". Ide o legislatívne spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 30 spoločnej správy sa dotýka článku 7, kde sa v nadpise k článku 7 slovo "osvedčenie" chce nahradiť slovom "oznámenie". Vzhľadom na dôvody uvedené pri bode 25 spoločnej správy odporúčam navrhované znenie schváliť.

    K bodu 31 spoločnej správy, ktorý sa dotýka článku 8 ods. 2 - terajšie znenie ods. 2 vypustiť a nahradiť v tomto znení: "Deklaračná povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na majetok, ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní." Ide o legislatívne spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 32 spoločnej správy sa dotýka článku 10, kde sa navrhuje terajšie znenie článku 10 označiť ako ods. 1 a článok doplniť odsekom 2 tohto znenia: "Oznámenie podľa ods. 1 sa predkladá orgánom uvedeným v článku 9." Ide o doplnenie údajov o mieste splnenia povinnosti, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 33 spoločnej správy sa dotýka článku 11, kde sa navrhuje ustanovenie článku 11 vypustiť. Pre rozpor citovaného článku s článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    V ďalších bodoch spoločnej správy pod poradovými číslami 34, 35, 36 a 37 ide o návrhy, ktoré sa dotýkajú článku 11. Hlasovanie o týchto je bezpredmetné prijatím bodu 33, ktorý som odporučil na schválenie.

    Bod 38 spoločnej správy sa dotýka článku 12, kde sa v odseku 5 za prvú vetu navrhuje vložiť veta tohto znenia: "V uznesení sa uvedie, v čom je konanie štátneho funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom a poučenie o opravnom prostriedku." Ide o potrebné náležitosti uznesenia vzhľadom na to, že sa v návrhu ráta s dvojinštančným konaním, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 39 spoločnej správy sa dotýka článku 12 ods. 6, kde sa za prvú vetu navrhuje vložiť veta tohto znenia: "Podanie návrhu má odkladný účinok." Navrhovaná zmena dôsledne dodržiava princíp právnej istoty postihnutého subjektu, preto odporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 40 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 1, kde sa navrhuje na koniec vety v odseku 1 doplniť slová "a dotknutému štátnemu funkcionárovi". Pretože dotknutému štátnemu funkcionárovi bude doručené rozhodnutie ešte pred nadobudnutím právoplatnosti, neodporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 41 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 2, kde sa v piatom riadku ods. 2 navrhuje nahradiť slová "jej zanechanie" slovami "odstránenie tohto rozporu". Táto formulácia by mala vyjadriť možnosť, že štátny funkcionár podľa vlastnej úvahy si má možnosť vybrať, ktorú z činností nezlučiteľných podľa návrhu ústavného zákona zanechá. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 42 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 2, kde sa navrhuje za ods. 2 druhú vetu označiť ako samostatný odsek. Pretože vo svojom vystúpení navrhnem presnejšie znenie, neodporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 43 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 3, kde sa v ods. 3 za poslednú vetu navrhuje doplniť ďalšia veta tohto znenia: "V prípade, že poslanec využije svoje právo podať návrh na začatie konania na Ústavný súd, mandát poslanca až do rozhodnutia Ústavného súdu nezaniká, iba sa neuplatňuje." Toto znenie je v rozpore s bodom 39, ktorý som odporučil schváliť, kde sa naopak hovorí o odkladnom účinku odvolania, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 44 spoločnej správy sa dotýka článku 14, kde sa koniec vety článku 14 navrhuje doplniť slovami: "a oznámiť to mandátovému a imunitnému výboru.". Ide o spresnenie tohto ustanovenia, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    V bode 45 spoločnej správy k článku 16 sa navrhuje účinnosť určiť dňom 1. októbra 1995. Pretože v stanovisku ústavnoprávneho výboru navrhujeme iný termín, neodporúčam navrhovanú zmenu. Podobne aj v bode 46 spoločnej správy.

    Bod 47 spoločnej správy navrhuje v celom texte ústavného zákona použiť neskrátené slovo "článok". Pretože v stanovisku ústavnoprávneho výboru navrhujeme presnejšie znenie, neodporúčam navrhované znenie schváliť.

    Bod 48 - v celom ústavnom zákone upraviť spojenie "právnická a fyzická osoba" na spojenie "právnická osoba a fyzická osoba". Ide o jazykové spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Pokiaľ ide o vlastné návrhy ústavnoprávneho výboru v celkovom počte 10, ktoré som si ako spoločný spravodajca taktiež osvojil a odporúčam ich na schválenie, dotknem sa aj týchto desiatich bodov.

    Prvý, ktorý je v dodatku na strane 2 doplnku k tlači 108a, sa všeobecne dotýka bodu 47 spoločnej správy a v celom texte ústavného zákona okrem označenia článkov navrhuje použiť neskrátené slovo "článok". Pretože ide o jazykové spresnenie, odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Druhý bod sa dotýka článku 3 v tom, že v písmene a) sa navrhuje doplniť za slová "vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky" slová "vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky". Vzhľadom na okruh subjektov uvedených v článku 3 písm. a) patrí do tohto aj vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 3 stanoviska ústavnoprávneho výboru k článku 4 - text odsekov 1 až 3 sa navrhuje nahradiť textom podľa odseku 1, prvý odsek textom tohto odseku 1: "Štátny funkcionár sa musí pri výkone štátnej funkcie ako i v osobnom živote zdržiavať všetkého, čo môže byť v rozpore so svedomitým výkonom štátnej funkcie a čo môže ohroziť jeho dôveryhodnosť. Za týmto účelom štátny funkcionár nesmie... atď." V ďalšom zaradiť text z pôvodného odseku 3 písm. a) až g) v znení pozmeňovacích návrhov, ako budú prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky. Ide o jazykové a logické spresnenie pôvodného textu, preto odporúčam navrhované znenie schváliť.

    Bod 4 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. f), kde sa navrhuje toto znenie: "vykonáva ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu". Navrhovaná zmena stanovuje rovnaké podmienky pre všetkých poslancov, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 5 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. g), kde sa navrhuje toto znenie: "vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného zhromaždenia a členskej schôdze. To neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu1)". Ide o legislatívne a logické spresnenie pôvodného písmena g) článku 4 odseku 3, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 6 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článku 4 ods. 3, kde sa navrhuje vložiť nové písmeno ch) v tomto znení: "nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného majetku podľa osobitného predpisu inak ako vo verejnej súťaži, vo verejnej dražbe alebo prostredníctvom kupónovej privatizácie". Pretože ku stretu záujmov vymedzených ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov môže prísť aj v súvislosti s procesom privatizácie, treba túto skutočnosť premietnuť aj do sféry zákazov. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Ďalej bod 7 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článku 6 ods. 1 písm. c), kde sa navrhuje vypustiť slová "prípadne v iných orgánoch alebo inštitúciách" a nahradiť slovami "a v orgánoch iných právnických osôb". Ide o presnejšie legislatívne vymedzenie. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť .

    Bod 8 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článkov 12 a 13. Tu vám dávam do pozornosti, panie poslankyne a páni poslanci, že pri prepisovaní došlo k istej chybe a správne znenie článkov 12 a 13 je obsiahnuté v opravenom znení doplnku k tlači 108a - uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 55a z 10. mája 1995 bod B)c)8 - nové znenie. Čiže v ďalšom treba vychádzať už z takto koncipovaného znenia bodu 8, stanoviska ústavnoprávneho výboru. Nešlo o nejakú následnú zmenu, išlo o zmenu, ktorá bola riadne odsúhlasená ústavnoprávnym výborom, ale zle premietnutá do tohto písomného pôvodného stanoviska. Tu sa navrhuje nové znenie článkov 12 a 13, ktoré sa navrhuje vložiť za článok 11 s nasledovným textom:

    Článok 12 ods. 1: "Konanie vo veciach rozporu osobného záujmu so záujmom verejným je dvojstupňové." Odsek 2: "V prvom stupni rozhoduje o návrhu Národná rada Slovenskej republiky uznesením." Odsek 3: "Dotknutý štátny funkcionár môže napadnúť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky návrhom na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky."

    V článku 13 ods. 1: "Na preskúmanie, či konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom, zriaďuje Národná rada Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov." Odsek 2: "Členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov volí Národná rada Slovenskej republiky z poslancov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky. Odsek 3: "Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky."

    Následné pôvodné články 12, 13 a ďalšie sa prečíslujú a v texte pôvodných článkov 12 a 13 sa nahradia slová "Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky" slovami "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov" v príslušnom páde v celom ďalšom texte. Ide o legislatívne spresnenie, ktorého zmyslom je zvýšiť právnu a politickú istotu dotknutých štátnych funkcionárov. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 9 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článku 13 ods. 3, kde sa navrhuje vypustiť posledná veta odseku 3. Znenie, ktoré sa navrhuje vypustiť, vzbudzovalo spochybňovanie momentu zániku mandátu poslanca. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Bod 10 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka článku 16, ktoré sa navrhuje nahradiť týmto znením: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1995." Vzhľadom na závažnosť nových ústavných skutočností, viažucich sa na dôsledky nerešpektovania tohto ústavného zákona, javí sa byť potrebné stanoviť primeraný čas na vyriešenie si prípadného konfliktu. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    to je všetko, pokiaľ ide o jednotlivé body spoločnej správy a moje stanovisko k nim z hľadiska odporučenia a z hľadiska neodporučenia. Chcel by som vás na záver poprosiť, aby všetky prípadné pozmeňovacie a doplňovacie návrhy boli zároveň okrem ústneho prednesu doložené aj písomne a odovzdané mne. Zároveň, pán predseda, sa hlásim do rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Pán poslanec, len sa chcem spýtať, či neprikročíme k otvoreniu rozpravy až po obedňajšej prestávke.

    Pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    skôr ako pristúpime k rozprave, mal by som jednu procedurálnu otázku. Máme na stole uznesenie, teda spoločnú správu 108 a doplnok k tlači 108a. Počuli sme stanovisko spoločného spravodajcu aj zdôvodnenie, prečo sa ústavnoprávny výbor ešte raz vrátil k prerokúvanej problematike a postupoval, ja som na to upozorňoval, v rozpore s rokovacím poriadkom. Áno, treba si dôslednejšie prečítať § 72. Súhlasím s tým, že ústavnoprávny výbor bol ten, ktorý mal zjednotiť stanoviská, ale rokovanie ústavnoprávneho výboru nebolo zjednocovaním stanovísk, ale vypracovaním nových znení niektorých článkov navrhovaného ústavného zákona. Preto odporúčam, aby tento doplnok, ktorý je označený ako doplnok k tlači číslo 108a, nebol súčasťou prerokúvania tejto spoločnej správy. Ak pán spoločný spravodajca hovoril o rokovaní ústavnoprávneho výboru a o prijatom uznesení, tak je tu možnosť, aby tieto pozmeňovacie návrhy uplatnil v rámci rozpravy, ale tieto nemôžu byť v takejto pozmenenej forme zahrnuté do spoločnej správy 108a.

  • Ďakujem. Chce odpovedať pán spoločný spravodajca, ale predtým sa hlásil ešte pán poslanec Národa. Myslím, že bude lepšie, keď najskôr pán spoločný spravodajca odpovie hneď na tieto otázky.

  • Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom na to, že sa hovorí o obedňajšej prestávke, chcel by som len predniesť jeden oznam pre členov výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, že hneď po prerušení tohto rokovania sa cez prestávku zídeme vo vlastnej rokovacej miestnosti na prerokovanie dôležitého bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcel by som zareagovať na postoj pána poslanca Hrušovského. Je pravdou, že doplnok k tlači 108a pozostáva z dvoch častí. V prvej časti sa ústavnoprávny výbor zaoberal spoločnou správou a svojou povinnosťou vyplývajúcou z § 72 rokovacieho poriadku ako garančného výboru, kde vyjadril svoje stanovisko k jednotlivým bodom spoločnej správy. V ďalšej časti, a tu asi máme rozdielny názor, sa ústavnoprávny výbor opätovne vrátil k prerokovaniu tohto návrhu ústavného zákona. Chcem podotknúť, že predtým, než to urobil, dal riadne hlasovať o tomto návrhu, či sa vrátime opätovne k návrhu ústavného zákona. Nevidím tu žiadny rozpor s terajším znením rokovacieho poriadku, pretože podľa § 48 ods. 1 rokovacieho poriadku na platné uznesenie výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Vzhľadom na to, že pri pôvodnom rokovaní ústavnoprávneho výboru tento nezaujal žiadne platné stanovisko, pretože toto uznesenie nezískalo potrebný počet hlasov, nič nebráni tomu, aby kedykoľvek, ak sa prejaví vôľa vyjadrená v hlasovaní, sa mohol vrátiť k opätovnému prerokovaniu tohto návrhu ústavného zákona. Čiže s týmto vedomím ústavnoprávny výbor prijal aj ďalších 10 po sebe idúcich pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Brňák, ale tu ide o iný problém, či uznesenie ústavnoprávneho výboru, vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na rokovaní, sa stávajú súčasťou spoločnej správy. Myslím si, že sa nemôžu stať, je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Ak ústavnoprávny výbor pôsobil ako gesčný výbor na zjednotenie návrhov, potom ak sa nepodarilo návrhy zjednotiť, a myslím si, že sa to nepodarilo, pretože v niektorých článkoch bol vytvorený úplne nový text, tak to mal oznámiť v zmysle § 72 odsek 2 rokovacieho poriadku predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a ten mal rozhodnúť o tom, že môže vrátiť celý zákon opätovne na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady.

  • Pán poslanec Hrušovský, domnievam sa, že nemáte pravdu, pretože spoločná správa pozostáva práve z uznesení jednotlivých výborov. A je normálne, že ak sa ústavnoprávny výbor uzniesol len včera, v čase, keď už bola vytlačená spoločná správa, že sa k nej pridajú uznesenia ústavnoprávneho výboru. Navyše vás chcem upozorniť na § 73 rokovacieho poriadku, podľa ktorého - citujem: "Správa výboru alebo spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona Slovenskej národnej rady sa zašle všetkým poslancom a navrhovateľovi." Teda keby sme akokoľvek uvažovali, je namieste, aby stanoviská ústavnoprávneho výboru boli predložené, podľa mojej mienky, i ako súčasť spoločnej správy, pretože všetky výbory sa na niečom uzniesli a to je v spoločnej správe. Nič iné tam nemá byť. A pokiaľ som bol prítomný v ústavnoprávnom výbore, ten sa uznášal platne. Alebo keby sme už akokoľvek chceli rozmýšľať, podľa § 73 je možné túto správu predložiť samostatne a stáva sa súčasťou prerokúvania tak, ako to predložil pán spravodajca. Myslím si, že vecne to nič nemení, najmä ak je tu snaha zlepšiť predložený text návrhu ústavného zákona, prípadne urobiť také opatrenia, aby sa výklad jednotlivých ustanovení nemohol v budúcnosti zneužiť.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca.

  • Chcel by som k tomu dodať, že je to pravda a o tom svedčí aj prax z minulosti, keď napríklad pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky sa ústavnoprávny výbor vrátil k tejto problematike asi tri alebo štyrikrát napriek tomu, že prijal v jednotlivých čiastkových hlasovaniach samostatné rozhodnutie, aby si dôsledne plnil garančnú funkciu, ktorá mu vyplýva z rokovacieho poriadku a ktorú, pravdu povediac, doteraz nie dostatočným spôsobom napĺňa.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem. Keby bol býval organizačne zabezpečený proces prerokúvania tohto návrhu vo výboroch tak, že ústavnoprávny výbor ako garančný výbor rokuje ako posledný a zjednocuje stanoviská ostatných výborov, ktoré by sa boli dostali na rokovanie gesčného výboru, súhlasím so všetkým, čo hovoríte. Aj s tým, pán poslanec Fogaš, že § 73 umožňuje, aby správa jednotlivého výboru, teda uznesenie z výboru, boli zaslané všetkým poslancom. Áno, samozrejme, len tu treba mať na zreteli, akým spôsobom si kto osvojí a dá hlasovať o jednotlivých bodoch, ktoré sú predmetom týchto uznesení. Teda odporúčam, aby sme zvážili, že stanovisko ústavnoprávneho výboru nemôže byť súčasťou spoločnej správy. Som toho názoru, že je to v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • Chcel by som len dodať, že ústavnoprávny výbor už raz právoplatne o veci prerokúvania tohto návrhu zákona rozhodol 19. apríla 1995.

  • Neprávoplatne, neprijali sme uznesenie.

  • Ale aj neprijatie uznesenia je rozhodnutie, prosím vás.

  • Pán poslanec Hrušovský, skončili ste?

  • Pán predseda, neskončil som. Ak hovoríme, že nebolo platne prijaté uznesenie, potom treba vrátiť tento zákon všetkým výborom, ktoré sú uvedené, že neprijali platné uznesenie, pretože vy ste ho prikázali prerokovať všetkým výborom Národnej rady.

  • Pri všetkej úcte k pánu poslancovi Hrušovskému to nemôžem komentovať inak ako obštrukciu. Predsa na rokovaní ústavnoprávneho výboru sme včera absolvovali tú istú diskusiu, to je v podstate len záťaž pléna v tejto otázke. Naozaj sme postupovali v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku. Aj to nové uznesenie je v podstate konvalidáciou predchádzajúceho uznesenia s tým, že sme postupovali podľa rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o postupe pri zjednocovaní stanovísk jednotlivých výborov a o práve výboru v podstate na rokovanie pléna predložiť hoci aj samostatnú správu. My sme to zvážili tak, že je to v podstate dodatok k spoločnej správe všetkých výborov, a uznesením sme presne podľa rokovacieho poriadku určili, ktoré ustanovenia spoločnej správy odporúčame prijať, a ktoré nie.

    Chcel by som ešte v závere zvýrazniť, že nejde o jednoduchý zákon. Nakoniec tu je konkurencia dvoch návrhov - návrhu zákona a návrhu ústavného zákona. Aj o jednotlivých ustanoveniach, keď treba trojpätinovú väčšinu, sa vyjednávalo veľmi intenzívne, hľadali sa spoločné riešenia tak, aby tento zákon skutočne bol prijatý. Preto sa domnievam, že uznesenie ústavnoprávneho výboru ako dodatok je plne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a niet o čom diskutovať.

    V závere si ešte dovolím potvrdiť, že uznesenie bolo odhlasované, čiže v tejto súvislosti niet o čom diskutovať, a rokovací poriadok je plne naplnený, dokonca mimoriadne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

  • Bol by som nerád, keby sa toto moje vystúpenie kvalifikovalo ako obštrukcia. My si tiež želáme, aby tento zákon bol už konečne prijatý, ale nedalo mi, aby som sa nevyjadril k tomu, akým spôsobom ústavnoprávny výbor pristupoval k prerokúvaniu tejto veci. Tu ústavnoprávny výbor nezjednocoval stanoviská, ústavnoprávny výbor svojím druhým prijatým uznesením vlastne vytvoril v niektorých ustanoveniach inú filozofiu zákona, ako bol pôvodný návrh a ako boli niektoré stanoviská, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Takže tu nešlo o zjednotenie stanovísk tak, aby neboli niektoré ustanovenia v právnej kontradikcii, ale tu išlo o niečo iné.

    Ďakujem.

  • Ospravedlňujem sa, že druhýkrát diskutujem, ale myslím, že to je debata, ktorú si treba vyjasniť, aby nám boli jasné aj procedurálne postupy. Nerozumiem logike pána kolegu, ktorý vyčíta, že ústavnoprávny výbor prijal nejaké uznesenia, ktoré sa tu predkladajú, a nemajú byť súčasťou spoločnej správy, keď vlastne spoločná správa je zostavená z uznesení ostatných výborov. Ak by ani ostatné výbory nemohli dať návrhy, spoločné správy by neexistovali. Čiže ústavnoprávny výbor mal také isté právo ako ktorýkoľvek iný výbor prijať uznesenia i pozmeňovacie návrhy. A Paľko, celkom nesúhlasím s tebou, že tam nebola snaha zjednocovať stanoviská, pretože body, ktoré sa vzájomne vylučovali, sú aj teraz navrhnuté práve týmto výborom ako koordinujúcim na neschválenie, pretože tým, že sa vylučovali, by mohli vzniknúť kontrahlasovania tu.

    Nezúčastňujem sa pravidelne na zasadnutiach ústavnoprávneho výboru, ale teraz som tam bol a myslím si, že to bolo normálne zasadnutie, ktoré organicky nadväzovalo na predchádzajúce rokovanie, na ktorom ústavnoprávny výbor nezaujal vlastné stanovisko. Včera sa ústavnoprávny výbor uzniesol a myslím si, že je normálne, že predkladá svoje uznesenie aj ako dodatok spoločnej správy. Myslím si teda, že vedieme teraz skutočne už planú debatu, mohli by sme pristúpiť k vecnému prerokúvaniu. Ak sa ten zákon zlepšoval, alebo menila sa filozofia v zmysle toho, ako prebiehala rozprava v politických kluboch či v jednotlivých výboroch, myslím si, že by to mohlo byť skôr vítané ako odsudzované stanovisko.

  • Pán predseda, prosím vás o odpoveď na jednu otázku. Chápem procedurálne, podľa rokovacieho poriadku, že ústavnoprávny výbor mal povinnosť, a tak hovorí aj dodatok k spoločnej správe všetkých výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov, ale keďže sa v tomto doplnku objavila nová vec, kde sa zásadným spôsobom mení filozofia celého zákona, kde sa nahrádza imunitný výbor nejakým novým výborom Národnej rady, tak my sme to v zahraničnom výbore ako poslanci nemali. Čiže je to nová skutočnosť a o tom pán poslanec Hrušovský hovorí, či ústavnoprávny výbor mal právo na takomto zasadaní dávať doplnky a či tieto doplnky majú byť súčasťou spoločnej správy. Toto je meritum veci. Žiadam vás, aby ste mi na túto otázku odpovedali.

  • Áno, pán poslanec, jednoznačne mal právo, pretože je taký výbor ako ostatné, aj keď je gesčný, tak zjednocuje a dáva tam svoje stanovisko, čiže je to jednoznačné. A pokiaľ ideme ďalej, treba si všimnúť aj § 74, kde odsek 2 hovorí, že úlohou spravodajcu je podať Slovenskej národnej rade správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a odôvodniť prípadné navrhované zmeny. Pán spravodajca to teraz robí, takže je to teraz len taká hračka a škriepka medzi nami. Bolo by dobre, keby sme pokračovali.

  • To je zásadná vec, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    v § 72 je skutočne výnimočné postavenie, exkluzívne postavenie ústavnoprávneho výboru pri prerokúvaní návrhov zákonov. Akým spôsobom chcete vykladať túto vetu pri pôsobení na zjednotenie? V podstate by nebolo vôbec nič komplikované, aby si hociktorý člen tejto snemovne osvojil dodatok ústavnoprávneho výboru, ale skutočne to považujem za zbytočné, pretože sa domnievame, že je to v súlade s rokovacím poriadkom. V podstate predsedovi Národnej rady sme neoznamovali, aby sme vylúčili zo spoločnej správy niektoré nejednotné stanoviská. Máte na stole stanovisko a jednotlivé návrhy, zmeny, doplnky všetkých výborov. Všetky tieto stanoviská a všetky informácie o zmenách sú na stole. Práve tento dodatok vlastne stanovuje postoj ústavnoprávneho výboru v rámci zjednocovacej funkcie, ktorú exkluzívne má v rokovacom poriadku. Preto sa domnievam, že to je skutočne planá debata a chce odpútať pozornosť od podstatnejších vecí.

  • Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,

    ospravedlňujem sa, že prerušujem túto superdôležitú debatu v úrovni filozofickej, myslím, a nie v úrovni právnickej. Chcem sa poďakovať 17 poslancom Národnej rady, ktorí odovzdali krv. Chcem sa opýtať, či ešte má niekto záujem, pretože zdravotnícki pracovníci tam čakajú a tešia sa na ďalších 17, ktorí by tam prišli.

  • Ďakujem. Myslím, že vždy bolo viac poslancov ako 17.

    Pán poslanec Cuper.

  • Chcem podporiť svojich predrečníkov, najmä docenta Fogaša, ale aj pána predsedu a pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že povinnosti výboru v § 72 rokovacieho poriadku sú formulované ako dispozitívne povinnosti. Preto je plne v dispozičnom práve ústavnoprávneho výboru, ako naloží so spoločnou správou, najmä podľa druhej vety: "Ak sú stanoviská výborov rozdielne, Ústavnoprávny výbor Národnej rady pôsobí na ich zjednotenie." Myslím si, že nič iné sme nerobili, iba to, že sme zjednocovali stanoviská výborov.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    rozumiem poslancovi Hrušovskému asi tak, že sa nám snaží povedať, že výbory by mali postupovať tak, že sa návrhom zákona zaoberajú na jednom či viacerých zasadnutiach a na konci dospejú k nejakému rozhodnutiu. Tieto rozhodnutia sa zídu v jednom výbore, dnes je to podľa zákona a § 72 ústavnoprávny výbor, ktorý má pôsobiť na ich zjednotenie, teda nájsť to, čo je možné, aby bolo zhodné a prijaté v Národnej rade ako úprava zákona. Má tú možnosť, že keď sa mu to nepodarí, pretože tie pripomienky sú príliš rozdielne, požiada o znovuzasadnutie výborov prostredníctvom predsedu Národnej rady. To sa nestalo. Ústavnoprávny výbor nám tlmočil, ktoré stanoviská pokladá za prospešné na úpravu zákona, ktoré stanoviská odporúča neprijať. Navyše sa však druhýkrát zaoberal zákonom a to je to, čo namieta kolega Hrušovský, že výbory po akomsi rozhodnutí by to nemali robiť opakovane. Myslím si, aby sme neviedli ten spor do nekonečna, urobme to, čo navrhol predseda ústavnoprávneho výboru, aby si spravodajca osvojil tie pripomienky formálne. Pripomienky sú predložené písomne, budú to pripomienky ústavnoprávneho výboru, ktoré si osvojí spravodajca, a budeme o nich hlasovať tak, ako tu bolo povedané. Proste neveďme spor o tom, ako to malo byť, pretože rokovací poriadok v tomto nie je presne jednoznačný. Ak kolega Hrušovský tvrdí, že je proti rokovaciemu poriadku, ťažko nájde na to ustanovenie, keď tvrdíme, že je to tak. Nemôžeme povedať, že sa výbor tým nemôže zaoberať dvakrát. Nikde to tu nie je povedané, ale nie je povedané ani to, že sa má dvakrát zaoberať. Logika je taká, že by sa mali zaoberať výbory a v jednom bode by sa to malo stretnúť ako podaná správa Národnej rade. To sa stalo. Navyše sú tu podané návrhy, ktoré si formálne osvojí jeden poslanec, napríklad spravodajca, a nebudeme nútení viesť ďalej túto debatu.

  • Ďakujem pekne. Zdá sa mi, že celá diskusia uteká trochu vedľa. Prosím vás, asi máme záujem na tom, aby zákony boli na rokovanie pléna dobre pripravené. Preto rokujú výbory a divím sa, že niektorým prekáža, že jeden výbor, konkrétne ústavnoprávny výbor, využije svoje práva a tiež má svoje stanovisko, uplatňuje svoje stanovisko. Nesúhlasím s tým, aby si návrh, ktorý odsúhlasil celý výbor kvalifikovane, osvojoval len jeden poslanec. Prosím vás, znižujeme úroveň týchto návrhov. Skutočne nám teraz ide o to, aby sme vyvolali spor o tom, že procedurálne to pripravujeme nedostatočne? Viem si predstaviť, že trebárs prerušíme rokovanie, vyskytne sa ďalší problém a jeden výbor alebo viac výborov, ktoré tomu rozumejú, ešte posúdia návrhy. Tak o čom sa tu teraz hádame? Ústavnoprávny výbor prijal platné stanovisko a má byť súčasťou celkovej spoločnej správy, aj keď to nie je v tom texte tak, ale je to dodatok k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Brňák.

  • Dovolíte, vo svojom úvodnom slove som uviedol, že som si ako spoločný spravodajca osvojil všetky tieto body, čiže v tom nie je problém. Problém je však v tom, že to, čo by ste mali všetci pochváliť ako činnosť výboru, že sa nadbytočne zaoberá a má snahu sa zaoberať touto problematikou, čo by malo byť aj do budúcnosti akýmsi normálnym postupom výboru, tak toto ešte spochybňujete. Na takú argumentáciu, aká bola uvedená, sa dá povedať len to, že ústavnoprávny výbor sa tým nezaoberal dvakrát, alebo neprijal dve uznesenia. Prijal len jedno uznesenie. Prvýkrát neprijal platné uznesenie a normálnym spôsobom, hlasovaním vo výbore, sa k tejto problematike vrátil. A to, ako uvádzal pán poslanec Lauko, že protestuje proti tomu, že nepoznal v zahraničnom výbore stanovisko alebo pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v ústavnoprávnom výbore, v právnických kruhoch je táto myšlienka presne taká istá, ako keby som ja do jeho fachu hovoril, že bežne sa operuje sekerou. Veď to je nezmysel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ešte pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Dámy, páni, chcem len oznámiť členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že zasadnutie výboru bude o 13.00 hodine a predmetom rokovania bude parlamentná tlač číslo 146.

    Ďakujem pekne.

  • Žiadam členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na krátke stretnutie v rokovacej miestnosti výboru 15 minút pred začiatkom odpoludňajšieho rokovania. Ide o výjazdový výbor.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme mať obedňajšiu prestávku do 14. hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej schôdzi. Do rozpravy sa prihlásilo zatiaľ šesť poslancov. Ako prvý vystúpi pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

    jeden môj pozmeňovací návrh sa dotýka článku 13 ods. 2, kde navrhujem v článku 13 ods. 2 druhú vetu označiť ako samostatný odsek a v pôvodnom odseku 2 slová "v predchádzajúcej vete" nahradiť slovami "v predchádzajúcom odseku". Ide v podstate o legislatívno-technickú a štylistickú záležitosť, ktorá nič nemení na vecnom obsahu samotnej normy.

    A aby som predišiel prípadnej neproduktívnej debate o tom, čo ústavnoprávny výbor nemôže, alebo môže, opätovne si osvojujem ako poslanec všetkých desať návrhov, ktoré vzišli z rokovania ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ospravedlňujem sa, ešte predtým som vám chcel prečítať jednu správu. Dostal som list od prezidenta republiky, kde oznamuje, že v súlade s druhou časťou článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky chce vystúpiť na našej dnešnej schôdzi.

    Ako druhý vystúpi pán poslanec Mikolášik. Ešte predtým pán Roman Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som predložil návrh obdobného znenia, pozmeňovací návrh, tak ako som ho predkladal pri poslaneckom návrhu pána poslanca Šimku. Vedie ma k tomu predovšetkým návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý predpokladá, že akákoľvek činnosť, ktorá je vo vzťahu k pracovnému pomeru alebo k obdobnému zaradeniu, bude vlastne nedovolená. Nebudem ďalej argumentovať, pretože si myslím, že všetky potrebné argumentácie som povedal. Chcel by som povedať len toľko, že predkladaný návrh, tak ako ho formuloval ústavnoprávny výbor, znamená úplnú profesionalizáciu poslancov. Treba si položiť otázku, či máme podmienky na to, aby sa naša činnosť úplne profesionalizovala. To je prvá otázka.

    Druhá otázka: Domnievam sa, že napriek takto striktne postavenému stanovisku ústavnoprávneho výboru zostanú stále medzi nami nie rovní, ale rovnejší, lebo ani takáto dikcia nezabráni tomu, aby niektorí naši kolegovia mohli uplatňovať svoje povolanie, a iní kolegovia nemohli. Uvediem príklad. Je dosť ťažko zabrániť novinárovi, aby napísal článok, čiže vykonáva svoju profesiu. Je dosť ťažko zabrániť hercovi, aby odohral predstavenie. Je dosť ťažko zabrániť výkonnému umelcovi, aby odviedol napríklad koncert. Je dosť ťažko zabrániť maliarovi, aby namaľoval obraz. To znamená, že stále zostávame v rovine, že sme si síce rovní, ale niektorí z nás sú rovnejší.

    Apelujem teda na vás, aby ste návrh, ktorý predkladám, aby v článku 4 ods. 3 písm. f) za text "v obdobnom pracovnom vzťahu" sa doplnil text "ktoré podliehajú kontrole vyplývajúcej z funkčnej pôsobnosti štátneho funkcionára, a súhrnný príjem zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti presahuje minimálnu mzdu určenú zákonom", podporili s argumentáciou, ktorú som predložil na doobedňajšej schôdzi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Mikolášik a po pánu poslancovi Mikolášikovi pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení reagoval na vystúpenie kolegu Romana Kováča. Chcem jednoznačne poukázať na fakt, že podstatou rozporu záujmu je zamedzenie zneužívania informácií a svojho postavenia v inom zamestnaní, resp. vzhľadom na možné záujmy v inom zamestnaní zamedziť možnému účelovému správaniu napríklad v postavení poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Rovnako plne podporujem tú stránku nutnosti prijatia zákona o rozpore záujmov, aby dotknutí ústavní činitelia nepoberali plnohodnotný druhý plat. Prijatím pozmeňovacieho návrhu, tak ako ho navrhol poslanec Kováč, by mohli aj ústavní činitelia pokračovať v obmedzenej miere v udržiavaní kontinuity vo svojom pôvodnom povolaní a odbornosťou v súlade s inými platnými normami, za plat, ktorý by nepresahoval výšku minimálnej mzdy.

    Prijatím tohto návrhu by sme, vážené dámy a vážení páni, umožnili neprerušiť kontakt so svojou pôvodnou odbornosťou nielen lekárom, ale i psychológom, sociológom, pedagógom, vedeckým pracovníkom, umelcom a ďalším, ktorí celkom prirodzene tým, že napríklad vykonávajú činnosť poslanca, sú celkom iste obohatením odbornosti a šírky záberu nášho parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Kunc a po ňom pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    keby v tejto chvíli bol priamy televízny prenos z tohto parlamentu, a sám by som proti tomu určite nemal námietky, sledovalo by nás státisíce očí a počúvalo státisíce uší našich voličov. Prečo? Preto, lebo chcú vidieť a vedieť, s akou vážnosťou pristupujeme k plneniu záväzkov a povinností, ktoré sme na seba vzali pri uchádzaní sa o získanie mandátu poslanca Národnej rady.

    A sám odmietam názor, že zo strany voličov ide o závisť, o to, že vraj nám nedožičia veľké poslanecké platy. Nie, nezávidia nám platy, ale oprávnene očakávajú, že všetky svoje schopnosti a sily budeme venovať zákonodarnej a kontrolnej činnosti ako poslaniu tohto parlamentu, od intenzity a úrovne ktorých nevyhnutne závisí tak rýchlosť a úspešnosť prebiehajúceho procesu všeobecnej spoločenskej premeny, ako aj šanca v čo najkratšom čase uskutočniť vytúžené ideály slobody a demokracie v našej štátnej pospolitosti. Preto si naši voliči želajú, aby sme sa venovali takto videnej parlamentnej práci, a najmä jej, pretože nie je bežným úkazom, že niekto vykonáva s náležitou úspešnosťou nie jednu, ale viaceré činnosti, resp. zastáva viacero funkcií.

    Isteže, pri takomto videní sa nevyhnutne dostávajú buď do úzadia, alebo naopak, do popredia niektoré ďalšie aspekty pôsobnosti a života nás poslancov, na ktoré nemožno nebrať zreteľ a pri navrhovanej zákonnej úprave na ne treba pamätať. Veď práve to je cieľom, aby v duchu ústavy vytvorila súlad medzi spoločenskou vážnosťou, morálnymi i vecnými výhodami, vyplývajúcimi zo statusu poslanca na jednej strane a spoločenskými nárokmi i obmedzeniami z tohto statusu vyplývajúcimi na druhej strane. Voľba, ktorú každý z nás bude musieť podstúpiť, nemôže byť pre nás ničím novým, pretože už v čase prijatia kandidatúry na funkciu poslanca sme vedeli, že sa uchádzame o službu verejnosti, ktorá nevyhnutne vedie k určitým osobným obmedzeniam.

    Som presvedčený o tom, že článok 4 návrhu ústavného zákona túto skutočnosť náležite vystihuje. No zložitejšie je to, čo všetko pojať do systému zákazov, ktoré svojím charakterom siahajú do oblasti práv a slobôd zaručených ústavou a predstavujú bezprostredný obsah neobmedzenej občianskej sebarealizácie, aj keď sa uskutočňujú v pracovnom pomere alebo v podobnom pracovnom vzťahu.

    Skutočná tvrdosť tohto zákazu je odôvodnená tým, že takýto vzťah priamo a nevyhnutne zužuje priestor i čas, napriek prípadnej ochote na uvoľňovanie či poskytovanie neplateného voľna, na plynulú a nepretržitú poslaneckú pôsobnosť a stáva sa jej skutočnou vecnou prekážkou. Keďže tento dôvod sa vzťahuje na každú osobne a v určitom požadovanom či určenom čase vykonávanú činnosť či zamestnanie, nie je dosť dobre možné nevzťahovať tento zákaz aj na vedeckú, pedagogickú a umeleckú činnosť, vykonávanú v pracovnom alebo jemu podobnom vzťahu.

    V tejto súvislosti však pokladám za odôvodnené zo systému zákazov vyňať ako činnosť spravovanie vlastného majetku, ktorá, keď sa uskutočňuje primeraným spôsobom, nemusí znamenať rozpor záujmov ani v poslaneckej, ani v inej štátnej funkcii. Nemala by však zostať otvorená otázka, ktorý, či aký spôsob spravovania majetku je na účely navrhovaného zákona primeraný. Iste ten, ktorý nezúži ani priestor, ani čas na vykonávanie štátnej funkcie a nevyvolá snahu a vôľu zneužívať postavenie v štátnej funkcii, presnejšie povedané, tie vzťahové a informačné relácie, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

    Zaslúženú pozornosť v návrhu zákona vzbudzuje terajší článok 13, podľa ktorého v dôsledku neodstránenia zisteného rozporu záujmov môže zaniknúť mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Argumentom proti takému postupu je to, že by nerešpektoval vôľu voliča a najmä ním daný preferenčný hlas. Protiargumentovať sa dá napríklad tvrdením, že volič nemohol vedieť, aké záujmové strety sa v správaní poslanca môžu vyskytnúť a vyskytnú, a teda nemohol to vziať do úvahy pri hlasovaní. Sám sa v tejto súvislosti nazdávam, že rozhodujúcim by mal byť z hľadiska konania pri odstraňovaní rozporu záujmov aspekt komplexnosti navrhovanej právnej úpravy.

    Ak má zákon splniť svoje poslanie a presvedčiť občana voliča o tom, že bude skutočne účinný, nemôže zostať polovičatý, bez sankcie, a to aj najtvrdšej. Veď tá nasleduje až po vyjadrení poslanca, resp. štátneho funkcionára, pri ktorom on sám rozhoduje o tom, či sa dá viesť vôľou voliča, alebo svojou vôľou. A ak sa dá viesť vlastnou vôľou, nastupujúci náhradník má predsa svoj mandát od toho istého voliča a z jeho vôle.

    Preto nie je pravdou, že riešenie nerešpektuje vôľu voliča. Naopak, rešpektuje vôľu oboch zainteresovaných subjektov a zároveň napráva to, čo v dôsledku nejestvovania takejto právnej úpravy nemohli ako predmet voľby poznať ani kandidáti na funkciu poslancov, ani občania voliči. Preto som presvedčený o tom, že voľba, pred ktorou v prípade prijatia tohto návrhu ústavného zákona budú stáť všetci poslanci Národnej rady, a v ňom vymenovaní štátni funkcionári, vo svojich dôsledkoch bude jednoznačne kladne vplývať na politické i na všeobecné občianske ovzdušie a napomôže rast dôvery občanov tak voči nášmu zákonodarnému zboru, ako aj voči štátnym orgánom a inštitúciám, na čele ktorých títo funkcionári stoja.

    Milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    prednášam podobný doplňovací návrh ako v prípade kolegu Šimka, a síce článok 4 ods. 3 navrhujem rozšíriť o písmeno i) s nasledujúcim znením: "uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve". Odkaz bude na § 673 a 681 zákona číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda Obchodného zákonníka. Prijatím návrhu potom štátny funkcionár nebude smieť uzatvoriť žiadnu zmluvu o tichom spoločenstve. Tento návrh podávam, tak ako v predchádzajúcom prípade, preto, aby ekonomické aktivity štátnych funkcionárov boli pod plnou kontrolou verejnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, potom pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte iba niekoľko slov k predloženému návrhu ústavného zákona. Zaiste všetci sme sa zhodli na tom, že prijatie tohto zákona je vlastne riešením otázky dôvery medzi poslaneckou snemovňou, medzi parlamentom a medzi našimi voličmi. Je všetkým jasné, že túto dôveru musíme neustále obnovovať a že pre nastolenie a obnovovanie tejto dôvery potrebujeme definovať aj určité pravidlá. A zrejme tento návrh zákona zapadá do tohto procesu. Popri otázke dôvery si v tejto súvislosti treba všimnúť aj takú ľudskú vlastnosť, akou je podozrievavosť. Myslím si, že do akej miery dokážeme prekonať podozrievavosť aj v tomto prípade, do tej miery môžeme byť aj pri koncipovaní tohto zákona užitočnejší.

    Tento návrh je zameraný predovšetkým na odstránenie rozporu záujmov. To je veľmi pozitívne, ale domnievam sa, že tento cieľ, tento zámer by sa mal dôsledne rešpektovať a nemali by sme ísť tam, kde je to zbytočné a niekedy aj na škodu, nad rámec tohto zámeru. Rozpor záujmov je v návrhu dostatočne definovaný, ale obsah tohto zákona, to znamená vylúčenie niektorých ďalších činností z činností poslanca, ktoré nie sú zlučiteľné podľa tohto projektu s činnosťou poslanca, už prekračuje tento základný rámec. Tam, kde skutočne dochádza k rozporu záujmov, treba jednoznačne stanoviť prísne pravidlá na to, aby sa rešpektoval verejný záujem. Existuje však celý rad činností, ktoré by sa dali nazvať komplementárnymi, doplňujúcimi činnosťami a ktoré, aj keď ich tento zákon sankcionuje, vylučuje ich, domnievam sa, že môžu byť v mnohých prípadoch veľmi užitočné na výkon poslaneckého mandátu.

    Dôvera, ktorá sa má neustále obnovovať, nastoľovať medzi poslancom a voličom, závisí aj od stupňa, ako je poslanec zaangažovaný do konkrétneho života ľudí, do akej miery prežíva problémy voliča, problémy našich občanov. V tejto súvislosti neviem nájsť rozpor záujmov poslanca Národnej rady a poslanca miestneho zastupiteľstva alebo starostu. Jeho poznatky môžu veľmi úspešne doplniť alebo podporiť prácu poslanca Národnej rady, jeho aktivitu v tejto snemovni. Z tohto hľadiska je predložený návrh veľmi paušálny. Niekde treba diferencovať. Diferencovať treba tam, kde rôznosť je užitočná. Myslím si, že tento zákon to dostatočne nerobí. Argumenty v tomto smere boli dostatočne predložené ešte pri prerokovaní predchádzajúceho návrhu zákona poslanca pána Šimka.

    Čo je však najpodstatnejšie z môjho hľadiska, je strata mandátu, možnosť straty mandátu, ktorá sa v tomto zákone zakotvuje. Mandát poslanca je najväčšia hodnota a jeho strata je najprísnejšou sankciou. Domnievam sa, že sankcie, ktoré sú uložené, alebo možnosť straty, ktorá vyplýva zo súčasnej ústavy, je takouto sankciou, a je dostatočnou sankciou, netreba sankcie takéhoto druhu rozširovať. To znamená, že zámer, ktorý sa sleduje, sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom.

    Nenamietal by som tak rigorózne proti strate mandátu, keby u nás fungovali všetky garancie právneho štátu. Žiaľbohu, nefungujú. Ústavný súd, ktorý má byť garantom aj v tomto prípade, sa niekedy nazýva chorým článkom. Pokiaľ budú takéto tendencie, dovtedy nebudeme mať garancie. Takže v tejto politickej situácii varujem pred tým, aby sa zakotvila do tohto zákona možnosť straty mandátu. Z týchto dôvodov poslanci za Demokratickú úniu nepodporia tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Langoš. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som len zareagovať práve na posledne vyslovenú výhradu pána poslanca Moravčíka. Veľmi stručne by som chcel povedať, že návrh ústavného zákona neobsahuje ustanovenia o strate mandátu poslanca, ale vlastne opakuje to, čo je uvedené v ústave, že poslanec sa môže svojho mandátu vzdať, stanovuje len lehotu, v ktorej sa to môže uskutočniť. Treba veci nazývať tak, ako v skutočnosti sú. A tá posledná veta, ktorá bola pôvodne uvedená v článku 13 ods. 3, ktorá akosi evokovala k takémuto záveru, pokiaľ viem, je všeobecná zhoda práve na základe rokovania výborov, že sa vypustí. Takže si myslím, že v tomto smere by sme vlastne mohli ešte zlepšiť ten výklad, ktorý by mohol byť polemický.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,

    prerokúvame návrh ústavného zákona, ktorý má brániť konfliktom štátnych činiteľov medzi verejným a iným záujmom. Ako v dôvodovej správe píšu navrhovatelia, o takomto zákone sa už dlho diskutuje a je potrebný, lebo je to jeden zo základných protikorupčných zákonov. Dovolím si však vysloviť údiv i znepokojenie nad niektorými, podľa nás podstatnými, vecami. Hoci sa vláda hrdí programom Čisté ruky, návrh tohto dôležitého zákona nezaradila do svojho plánu legislatívnych prác na tento rok.

    Prerokúvanú predlohu predložili spoločne poslanci opozičnej Strany demokratickej ľavice a poslanec vládneho hnutia. Je to síce dojemná, ale i tak mňa prekvapujúca zhoda. Nie som zástancom nekompromisného opozičného odmietania všetkého, je však na vládnej koalícii príprava skutočne dobrých a užitočných návrhov v zhode so svojimi programami. Ale opozično-koaličná predloha vyvoláva skutočne otázky o jej zmysle.

    Chcem len pripomenúť, čo znamenal vznik Národného frontu po vojne v roku 1944. Znamenal likvidáciu opozície. Čo však pokladám za nesmierne závažné, je vzťah navrhovateľov k ústave. Ústava Slovenskej republiky je konštitučný dokument a základný zákon nového štátu. Je platná len 29 mesiacov. Boli sme veľkými kritikmi nedostatkov a záludností, ktoré predkladaný návrh Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 obsahoval ako narýchlo namaľovaný politický transparent Hnutia za demokratické Slovensko. Ale po prijatí si tento zákon, ktorý je základom ústavnej konštitúcie nového štátu, zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť. Pozornosť skúsenostiam pri jej vykonávaní, všeobecnej diskusii, ale predovšetkým úctu.

    Táto účelová zmena urobí z ústavy pokusného králika a bude viesť k jej ďalším nedôstojným príležitostným a účelovým zmenám. Takéto zmeny môžu radikálne zhoršiť našu konfliktnú vnútropolitickú situáciu a prehĺbiť nedôveru a nezáujem o Slovenskú republiku na západe. I takéto konania sú pokračovaním dnešnej proruskej politiky vládnych politických strán.

    Nebudem sa tu vyjadrovať k ústavnej stránke a k zle a nevhodne postavenej koncepcii samotného návrhu. Z praktických dôvodov a pre závažnosť problému konfliktu záujmu verejných činiteľov navrhol kolega Šimko a dnes i kolega Figeľ zmenu poradia pri prerokovaní dvoch podobných návrhov, čo ste neschválili. Upozorňujem, že je možné hľadať zhodu i pri novelizácii platného zákona Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb.

    Vážené kolegyne, kolegovia, varujem vás pred prijatím tohto zákona, ktorý nie je dobrý, ako zákona, ktorý prvýkrát zmení ústavu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Pittner. Predtým faktická poznámka - poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán kolega Langoš, Národný front, pokiaľ mi pamäť dobre slúži, od roku 1948 prvý raz vznikol v marci 1994, keď vznikla koalícia červeno-čierna, skutočne skvostná a pozoruhodná. Takže nehádžte nám pod nohy to, čo ste splodili vy.

  • Pán poslanec Ftáčnik. Prosím, vážení páni kolegovia, keby sme hovorili skutočne k norme, ktorú prerokúvame.

  • Vážený pán predseda, moja faktická poznámka bude smerovať k tomu, že sa čudujem nad výrokom pána Langoša o spolupráci dvoch zoskupení, z ktorých jedno je v opozícii a druhé je v koalícii. Zrejme si nevšimol, že na prijatie ústavného zákona iný postup asi nebol možný. Tu sme sa mohli hrať na to, že by poslanci za HZDS trvali na svojom návrhu a poslanci za SDĽ na svojom návrhu, a výsledkom by bol neprijatý návrh, akokoľvek by sme sa usilovali presvedčiť tých ostatných, že ten náš je lepší.

    Tu cestou alebo východiskom k prijatiu zákona môže byť len dohoda, napriek tomu, že sme v opačnom tábore z hľadiska postavenia k moci. Jednoducho snaha o prijatie toho zákona viedla k tomu, že sme sa snažili dohodnúť. Ak sa toto niekomu nepáči, nerozumie logike troch pätín, ktorá je potrebná na prijatie tohto zákona.

  • Ďakujem vám, vážený pán predseda. Na vystúpenie pána Hofbauera by som chcel povedať, že znalosť histórie patrí k základnému vzdelaniu. Národný front nevznikol v roku 1948, ale v roku 1945.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolím si len veľmi krátku poznámku. Iste nebývala veľkým zvykom taká spolupráca medzi opozíciou a koalíciou, ale dovolil by som si upozorniť na dve veci. Po prvé je dobré, že takáto spolupráca vzniká, po druhé si myslím, že tento zákon nie je vecou ani opozície, ani koalície, ale jednotlivých poslancov.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    v parlamente často vznikajú účelové koalície. Chcel by som pripomenúť napríklad účelovú koalíciu pri hlasovaní o rozpočtovom provizóriu. Pánu Langošovi by som teraz mohol povedať to isté, čo on hovorí nám. Jednoducho ak chceme mať zákon, za ktorý bude aspoň 90 hlasov, musíme dosiahnuť minimálnu zhodu medzi časťou opozície a aspoň časťou koalície. To je všetko a netreba okolo toho robiť politické špekulácie.

  • Chcel som sa opýtať pána kolegu Weissa, či existuje aj neúčelová koalícia.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, poslednú prihlášku mám od pána poslanca Tkáča. Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Weiss.

  • Niekedy existujú, samozrejme, aj programové koalície, ak sa napríklad toleruje pokus o rehabilitovanie režimu vojnového Slovenského štátu.

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec Pittner. Vašu prihlášku som dal nabok, ako som vás zahlásil. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som bez veľkého vysvetľovania, pretože sa nazdávam, že problematika spravodajských služieb je nám všetkým dostatočne známa, dovolím si v súvislosti s návrhom ústavného zákona Národnej rady, ktorý prerokúvame, a s článkom 5, v ktorom sú vymenované funkcie za predpokladu, v ktorých mandát poslanca nezaniká, iba sa neuplatňuje, dal tento pozmeňovací návrh: V článku 5 vypustiť slová "riaditeľa Slovenskej informačnej služby", a navrhujem, aby bol zaradený nový článok 6, kde by bol tento text: "Ak bol za riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát zaniká a na jeho miesto nastupuje náhradník zvolený v tom istom volebnom kraji." Ďalšie články by sa prečíslovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda Tkáč.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som vo svojom vystúpení ako jeden zo skupiny poslancov, ktorý sa podpísal pod tento návrh ústavného zákona, nadviazal na vystúpenie pána poslanca Fogaša, ktorý uviedol za skupinu poslancov ako predkladateľ tento návrh ústavného zákona. Chcel by som v úvode zaujať svoje vlastné stanovisko. Domnievam, že tento zákon má byť skutočne ústavným zákonom. Je na to veľa dôvodov a veľa príčin, prečo povýšiť takýto návrh zákona na ústavnú rovinu.

    Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť ústavnoprávny postulát, že aj v iných štátoch je z hľadiska ústavnoprávneho vývoja normálne a bežné, že sa ústavná sféra legislatívy rozvíja. V tejto súvislosti sa domnievam, že tento návrh zákona má byť len jedným z radu ďalších potrebných skutočností, ktoré treba riešiť.

    Ak odhliadneme od toho, čo časť opozície, resp. jej reprezentanti, radi používajú, že vytýčia pred zátvorku nezmysel a potom ho tvorivo rozvíjajú, chcel by som, aby som bol dobre pochopený. Nejde mi teraz o riešenie vzťahu najvyšších orgánov štátu, ako je napríklad vymedzenie vzťahu prezident - parlament - vláda. Ide o to, že v ústavnoprávnom systéme krajiny nám skutočne absentujú aj ďalšie vecné úpravy, ktoré sa dajú riešiť tiež len na základe ústavy. Myslím tým napríklad otázky postavenia právnych vzťahov ústavných činiteľov, resp. ak budeme držať už jazyk navrhovaného ústavného zákona, myslím tým právne vzťahy štátnych funkcionárov. Tieto skutočne nemáme kvalitne vyriešené.

    Pokiaľ ide napríklad o právny vzťah ministra, ktorému vzniká v podstate analógia určitého pracovného pomeru vymenovaním do funkcie, tieto otázky máme len čiastočne riešené v zákone číslo 120 o platových pomeroch, kde sú aj poslanci aj iní ústavní činitelia. Nemáme napríklad vyriešené otázky, ak si spomínate, ani väzbu na správu Najvyššieho kontrolného úradu, nie sú tam napríklad riešené otázky odmien ministrov alebo ich platových otázok. Chýba tam napríklad príplatok za riadenie. Akým spôsobom potom riešiť napríklad u ústavného činiteľa, člena vlády, otázky pracovného úrazu? Len analogicky cez platný Zákonník práce a podobne. Tieto záležitosti vyriešenia komplexného právneho vzťahu ústavného činiteľa bude treba, podľa mojej mienky, v ústavnoprávnom vývoji zvažovať. A je dobré, že sa to môže a musí riešiť trojpätinovou väčšinou, aby sa to neriešilo jednoduchým zákonom a väčšinou v parlamente. V tomto smere je tiež zakódovaná demokracia.

    Ďalej by som chcel zvýrazniť, že nemáme riešené otázky právnej zodpovednosti ústavných činiteľov. To sú veci, ktoré sú inak riešené aj v iných ústavnoprávnych systémoch. Je jasné, že rozhodovanie ústavného činiteľa alebo v našom ponímaní štátneho funkcionára je niečo iné, ako je rozhodovanie iných skupín občanov.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte upozorniť na niektoré problémy, ktoré vznikali pri príprave tohto návrhu ústavného zákona. V podstate aj na úrovni výborov a potom na pôde ústavnoprávneho výboru je azda najväčším neuralgickým bodom problematika výnimiek. Aj v rozprave k tomu boli už tieto otázky komentované. Chcel by som pre úplnosť uviesť, že otázky výnimiek, tak ako sú tam stanovené tie štyri skupiny - umelecká, literárna, pedagogická a vedecká činnosť, v našom právnom poriadku už tieto inštitúcie v podstate zakódované máme. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti upozornil na § 73 Zákonníka práce, ktorý už bol novelizovaný po roku 1989, kde v odseku 2 § 73 boli vymedzené určité funkcie. Budem ich veľmi stručne citovať. Sú to pracovníci orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúr, Kancelárie prezidenta, Kancelárie Národnej rady, Úradu vlády, štátnej banky a štátnych fondov. To sú okruhy skupín zamestnancov, kde pracovníci uvedení v tomto odseku 2 môžu vykonávať podnikateľskú činnosť len s predchádzajúcim písomným súhlasom organizácie, v ktorej sú zamestnaní. Podľa odseku 5 tohto § 73 obmedzenie ustanovené v predchádzajúcom odseku sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku.

    Obdobne v § 74 a 75 sú v Zákonníku práce uvedené základné právne povinnosti na úrovni zákona pre vedúcich pracovníkov. Ide najmä o vedúcich organizácie a vedúcich pracovníkov v jeho priamej riadiacej pôsobnosti. Tí nesmú popri svojom zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamestnaní. Obmedzenia ustanovené v odseku, ktorý som teraz citoval, sa tiež nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti, čiže inštitút alebo režim výnimiek pre tieto skupiny občanov, ak si teraz premietneme osobný rozsah nášho návrhu, majú všetci podriadení, ktorí sú v riadiacej sústave tých špičkových funkcionárov, ktorých sme nazvali štátnymi funkcionármi, v tomto ústavnom zákone.

    Ďalej by som chcel ešte upozorniť, že v oblasti štátnej správy sú tieto otázky riešené v platovom zákone, v zákone o platoch, a obdobne sú tieto veci už riešené v súlade s článkom 54 Ústavy Slovenskej republiky v oblasti súdov a prokuratúry. Preto sme pri dlhších vyjednávaniach na rôznych úrovniach museli vysvetľovať aj to, že v podstate skupiny zamestnancov štátnej správy a sudcovia, prokurátori a podobne, sú už dnes aj v intenciách ústavy v podstate zahrnutí pod režim zvýraznenia konfliktu záujmov alebo stretu záujmov.

    K výnimkám si ešte dovolím povedať, že sú určité prístupy k týmto otázkam. Chcel by som upozorniť na jednu vec, že ak sa hľadali, alebo budú hľadať pri rozhodovaní techniky, akým spôsobom tieto výnimky riešiť, je veľmi komplikovaný prípad, keď by hociktorý zo štátnych funkcionárov pracoval napríklad pre organizáciu a nebral by príjem, mzdu alebo plat v tejto organizácii. Aj také návrhy boli. Chcem upozorniť, že to po právnej stránke nejde, pretože platný Zákonník práce to rieši v podstate dvoma smermi. Po prvé, že pracovník sa nesmie vopred vzdávať svojich práv. Takýto právny úkon je z jeho strany neplatný. To by bol teda aj ten štátny funkcionár. A po druhé na strane organizácie by takýmto spôsobom vznikol neoprávnený majetkový prospech. Pracovník odvedie prácu tejto organizácii, ona by mu podľa platných právnych predpisov neuhradila mzdu alebo plat a získala by neoprávnený majetkový prospech. Takže to sú veci, na ktoré sme museli myslieť pri konštrukcii výnimiek.

    Chcel by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť pri výnimkách, na čo sa dosť často pri vytváraní postojov k tomuto inštitútu zabudlo, že tým sa vôbec neobmedzuje kreatívna činnosť, teda tvorivá práca. Cieľom tu bolo, aby nevznikol ďalší právny vzťah, teda sa aby táto činnosť nevykonávala v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere. To bude zrejme potom aj vecou výkladu, či má ísť o pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, voľbou alebo vymenovaním, alebo či má ísť o obdobný vzťah založený na základe dohody o pracovnej činnosti podľa platného Zákonníka práce, alebo dohody o vykonaní práce. Potom to možno riešiť aj inými spôsobmi, a to zmluvou o dielo alebo nejakými ďalšími právnymi vzťahmi. Filozofia je tu tá, a v tom je zrejme aj neuralgický bod tohto návrhu, či prejsť na absolútnu profesionalizáciu týchto štátnych funkcionárov, alebo nie. Cieľom v pôvodnom návrhu bola otázka, aby sa tieto ďalšie činnosti mohli vykonávať v pracovnom alebo v inom obdobnom právnom vzťahu.

    Dovoľte mi ešte niekoľko slov k podnikateľskej činnosti, tak ako je to v návrhu aj v doplnkoch. Domnievam sa, že podstata podnikateľskej činnosti po právnej stránke je jasná z Obchodného zákonníka, ktorý presne definuje, čo podnikateľská činnosť je. To obsahuje veľmi presné znaky. Má to dosah na vytváranie právnych vzťahov živnostníkov alebo ďalších subjektov obchodných spoločností z hľadiska zamerania ich činnosti pri udeľovaní licencií a podobne. To treba veľmi presne odlíšiť od správy vlastného majetku. Správa vlastného majetku je, znovu opakujem, už dnes zakódovaná v platnom Zákonníku práce.

    Chcel by som ešte uviesť jeden systémový pohľad na tieto otázky. Ak zoberieme do úvahy, že by takýto návrh ústavného zákona bol prijatý a bol účinný, treba ho skutočne vidieť potom v nadväznosti aj na platný Zákonník práce a tiež na zákon o plate. A v tejto súvislosti by týmto ústavným zákonom boli riešené špičkové funkcie, to znamená štátni funkcionári tak, ako sú tam navrhovaní, a Zákonník práce potom upravuje pracovné vzťahy v oblasti štátnej správy, súdov, prokuratúry a v tých inštitúciách, ktoré Zákonník práce v súčasnosti upravuje. Zásadné riešenie v tejto súvislosti by mal priniesť potom zákon o verejnej službe. To je pracovný názov tohto dokumentu. Zákon o verejnej službe v podstate rieši skutočnosti, ktoré sú už určitým spôsobom naznačené v tomto ústavnom zákone. Čiže tento ústavný zákon by mal tiež plniť funkciu, že vytvára predpolie pre komplexnú právnu úpravu verejnej služby.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok v tejto súvislosti. Veľa sa diskutovalo aj na úrovni výborov k článku 4. V ňom sa v podstate uvádzajú isté morálne či etické kategórie, ktoré boli stanovené ako určitá ústavná povinnosť. Ak by ste si porovnali článok 4 ods. 1 a 2 s platným Zákonníkom práce, tak ako som ho citoval, tieto otázky nestrannosti alebo ohrozenia dôvery k úradu, ktorý ten pracovník zastáva, sú už tiež upravené v Zákonníku práce. Po dohode sa tieto odseky zúžili s tým, že sa potom taxatívne vymedzujú obmedzenia, ktoré by štátny funkcionár mal mať v tomto ústavnom zákone. Ustanovenia, ktoré boli uvedené a sú uvedené v návrhu článku 4, pred redukciou a doplnkami zo strany ústavnoprávneho výboru, sú inštitúty, ktoré sú typické pre právnu úpravu štátnej služby alebo verejnej služby aj vo vyspelých štátoch, kde už táto právna úprava roky funguje. To by som chcel zvýrazniť. My sme potom aj po diskusiách v podstate redukovali tieto mechanizmy cez vylúčenie mandátového a imunitného výboru. Skutočne to, čo sa predvídalo, že sme mali záujem odložiť na určitý čas poslancov, alebo že tam sa mali zakódovať nejaké nekalé praktiky väčšiny v parlamente, bez troch pätín, tam takýto zámer skutočne predkladatelia nemali.

    Prosil by som, aby neboli takéto indície ani chápané ako realita. Práve naopak. Preto sme aj pristupovali k vytvoreniu určitého subjektu x, ktorým je Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, a sme aj za trojpätinové hlasovanie pri prijímaní uznesení a potom dvojstupňové konanie opravných prostriedkov až po Ústavný súd. Domnievam sa, že takto vymodelovaný záver, ako je teraz v návrhu, je už konformný aj s praktikami, ktoré sú v iných demokratických štátoch, kde štátny úradník na nižšej úrovni - nehovorím teraz o štátnych funkcionároch v našom ponímaní v návrhu - má skutočne obrovské množstvo právnych povinností v zákone o verejnej službe, alebo o štátnych úradníkoch, o štátnej službe, a tieto povinnosti sú stanovené potom tak, že pri ich porušení existuje ako opravný subjekt orgán, ktorý je nezávislý.

    Chcel som tieto skutočnosti uviesť len preto, aby bola pochopená aj genéza vývoja tohto návrhu až po úroveň ústavnoprávneho výboru. A na záver mi dovoľte povedať svoj názor, že pri prijímaní tohto zákona treba 90 hlasov. Nebude ani víťaz, ani porazený, tak ako by nebol ani víťaz, ani porazený vtedy, ak by tento návrh nebol v pléne Národnej rady prípadne priechodný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Medzitým som ešte dostal dve prihlášky do rozpravy. Prihlásili sa pán poslanec Fico a pán poslanec Benčík. Pán poslanec Kováč má faktickú poznámku.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    s veľkým záujmom som si vypočul to, čo povedal pán poslanec Tkáč. Vo svojom vystúpení vlastne nepriamo poukázal na istú anomáliu, ktorá sa týka zdravotníckych profesií, pretože na jednej strane hovorí, že zákon, ktorý predkladá, umožňuje pedagogickú činnosť, ale pedagogická činnosť práve v zdravotníctve je spojená s výkonom zdravotníckeho povolania. Asi nikto z vás si nevie predstaviť, že by, povedzme, docent chirurgie učil tak, že by mával skalpelom vo vzduchu. On skutočne musí tých medikov učiť, ako sa vykonáva operačný výkon, tak, že ho robí. Ale nemôže ho robiť, ak nemá zmluvu so zdravotníckym zariadením o výkone zdravotníckeho povolania. Samozrejme, zákonadarca a predkladateľ nemôže myslieť na všetky detaily, ktoré prináša život, a preto sme tu my, aby sme na niektoré takéto anomálie upozornili, aby na ne zákon myslel, aby potom nevytvárali skutočne prekážku. Takže toto je špecifikum, pre ktoré aj výbor pre zdravotníctvo zahrnul medicínske činnosti do súboru výnimiek, pretože inak by to nebolo možné.

    A dovoľte ešte druhú poznámku smerovanú vám všetkým. Predložil som pozmeňovací návrh k pôvodnému zneniu zákona, to znamená k článku 4 ods. 3 písm. f). Chcel by som požiadať v prípade, že prejde pozmeňovací návrh ústavnoprávneho výboru k písmenu f), ktoré tento článok upravuje, aby bolo hlasované o mojom návrhu ako doplnku tohto ustanovenia. Pán spoločný spravodajca, buďte taký láskavý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol aj ja niekoľko poznámok k návrhu ústavného zákona. Chcel by som predovšetkým povedať, že v diskusii sa návrh ústavného zákona o konflikte záujmov zúžil iba na problematiku postavenia poslancov Národnej rady a ich možnosti alebo nemožnosti vykonávať ďalšie platené zamestnanie. Hovorím teraz o diskusii, ktorá prebieha vo verejnosti. Myslím si, že takéto zúženie problematiky nie je celkom správne. Domnievam sa, že zákon plní oveľa dôležitejšie funkcie v spoločnosti, ako iba to, či jeden z vypísaných štátnych funkcionárov môže, alebo nemôže vykonávať platené zamestnanie.

    Rovnako sa domnievam, že každú profesiu, ktorú poslanci Národnej rady vykonávali pred výkonom poslaneckého mandátu, alebo ju vykonávajú počas výkonu poslaneckého mandátu, si treba svojím spôsobom ceniť, a domnievam sa, že takáto profesia menším alebo väčším dielom prispieva ku kvalite práce v poslaneckom zbore. V tomto smere sa prihováram za argumenty, ktoré tu napríklad predniesol aj pán poslanec Kováč, a nevidím dôvody, prečo by sme sa mali bližšie touto otázkou ešte zaoberať. Plne sa prihováram za zachovanie aspoň čiastočnej kontinuity pôvodného zamestnania pri výkone štátnej funkcie, a teraz to naozaj nechcem zúžiť iba na postavenie poslancov Národnej rady, ale hovorím o všetkých zainteresovaných funkcionároch, ktorí by mohli prichádzať do úvahy podľa navrhovaného zákona.

    Pokiaľ by sme prijali návrh tak, ako ho formuloval ústavnoprávny výbor a ako je uvedený v bode 4 informácie ústavnoprávneho výboru, nedomnievam sa, že podobný zákaz by vo faktickom živote úplne zabránil štátnym funkcionárom vracať sa k svojmu pôvodnému zamestnaniu. Takéto návraty by však so sebou prinášali veľa komplikovaných právnych vzťahov, ktoré by neboli regulované. Preto si myslím, že by bolo vhodné nájsť skôr právne riešenie, ktoré bude myslieť na tieto situácie, ale také právne riešenie, ktoré nebude mať vplyv na riadny výkon štátnej funkcie, ktorej sa predmetný návrh zákona dotýka.

    Nadviazal by som v podstate na návrh pána poslanca Kováča, ktorý by som rád spresnil. Tento návrh sa teda dotýka článku 4 ods. 3 písm. f) navrhovaného ústavného zákona s tým, že takisto tento pozmeňovací návrh smeruje k pôvodnému zneniu návrhu zákona a toto písmeno. f) by znelo, v podstate to návetie by bolo, že "štátny funkcionár nesmie" a potom by bolo písmeno f) "za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu, určenú podľa všeobecných právnych predpisov". Je to vlastne spresnený návrh pána poslanca Kováča, a dávam k tomu ešte alternatívny návrh, ktorý by znel tak, že článok 4 ods. 3 písm. f) znie: "za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci 25 % platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky". Bola by tam označená poznámka číslo 1, ktorá by znela: "§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky."

    Povedzme si niečo ku konštrukcii tohto pozmeňovacieho návrhu. Nie je to nič zvláštne, nič nevšedné v našom právnom vzťahu, pretože donedávna sme poznali súbeh pracovného pomeru s poberaním starobného dôchodku, keď popri starobnom dôchodku mohol napríklad dôchodca pracovať do výšky 22 000 korún ročne. Takto by vlastne mohlo dôjsť k situácii, že poslanec alebo hociktorý iný štátny funkcionár dotknutý zákonom by vykonával ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale len v príjme, ktorý nepresahuje minimálnu mesačnú mzdu, určenú všeobecne záväzným právnym predpisom.

    Pokiaľ ide o alternatívny návrh, kde som použil sumu 25 % platu poslanca Národnej rady, je zrejmé, o čo ide. Išlo by približne o sumu 4 200 Sk hrubého. V tomto prípade naozaj nejde o finančnú záležitosť, v tomto prípade ide o prijatie takej právnej úpravy, ktorá bude myslieť na situácie, keď sa štátni funkcionári budú takým alebo onakým spôsobom vracať k svojmu pôvodnému zamestnaniu, a regulovať tieto vzťahy, pretože ich neregulácia a absolútny zákaz môžu spôsobiť viac problémov ako úžitku.

    Úplne na záver by som chcel ešte povedať, že pokiaľ mám informácie aj od ostatných poslancov, podobný návrh alebo podobná regulácia by mohla nájsť podporu. Z tohto dôvodu však musím navrhnúť, aby sme osobitne hlasovali o bode 4 doplnku k tlači 108a k spoločnej správe, pretože pán spoločný spravodajca, pokiaľ som dobre pozoroval, navrhol, aby bod 4 bol v bodoch, o ktorých sa má hlasovať en bloc a ktorý má byť prijatý. Preto navrhujem, aby sme bod 4 vyňali zo spoločného hlasovania a hlasovali o ňom osobitne, a samozrejme, potom aby sa hlasovalo o pozmeňovacích návrhoch v tom poradí, ako som uviedol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    jeden môj kolega z hnutia, ktoré pravdepodobne nebude hlasovať za tento zákon, mi dnes hovoril, že tento návrh ústavného zákona sa veľmi zmenil v porovnaní s tým, ako sme ho dostali do parlamentných lavíc. Som rád, že si to všimol. Myslím, že zákony by sa mali robiť takým spôsobom, že by sme mali tvorivo dopracúvať vecné pripomienky všetkých nás, aby sme s dobrým svedomím mohli za zákon zdvihnúť ruku. Z toho vyplýva, že aj predkladatelia boli ústretoví. Vidieť to z toho, že všetky racionálne návrhy, ktoré ste predložili vo výboroch alebo jednotlivo, sa prejavili v legislatívnom vyjadrení.

    Veľmi veľa pripomienok vo výboroch bolo k zárukám, najmä k zárukám, aby tento zákon nemohol byť politicky zneužitý. Myslím, že to je skutočný problém, najmä ak prihliadneme na to, čo sa v týchto niekoľkých dňoch v tomto parlamente udialo či už s Obchodným zákonníkom, či s novelou Trestného zákona, alebo s niektorými inými, kde vecné argumenty nepostačujú a prekrúcame mnohé otázky tak, ako nám to politicky vyhovuje. A teraz vysvetľujte svojim kolegom, že aj dobre myslený ústavný zákon sa nemôže zneužiť. Preto sme ho v záujme toho, aby tu boli záruky, postupne dopracúvali.

    Dovoľte, aby som charakterizoval, že to síce nebude legislatívno-technické veľdielo, ale slušný štandard, ak by sme ho schválili v tejto podobe, a dokonca aj v oblasti záruk. Predovšetkým bude tu prevenčná záležitosť. Môj kolega Fogaš správne poukázal na to, že každý sám rozhodne, či sa vzdá, alebo nevzdá mandátu, a len potom následne by bolo určité konanie. A aby toto konanie bolo správne, zabezpečili sme dvojstupňovosť.

    V návrhu je zabezpečený osobitný výbor s pomerným zastúpením, je tu ústavný súd. A aby to bolo zabezpečené, dovoľte, aby som predniesol ďalší návrh na záruku, aby Národná rada hlasovala o uznesení kvalifikovanou väčšinou, to znamená 90 hlasmi. To nie je politikárčenie, týka sa to každého. Myslím si, že keď budeme vidieť, že niekde je skutočný rozpor záujmov a môže byť tento rozpor, tých 90 hlasov na to nájdeme.

    Odporúčam preto konkrétne doplniť článok 12 v tom znení, ako je v dodatku, kde odsek 2 bude znieť takto: "V prvom stupni rozhoduje o návrhu Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov." To je to, čo som vysvetlil. Má to zmysel, aby sme mali všetci pocit, že sa to účelovo nebude zneužívať, lebo pomer síl sa môže meniť a zákon bude platiť aj po voľbách, teda aby sme nikoho neohrozovali.

    O tom, že je to veľmi dôležitý a citlivý zákon, svedčí aj to, že niektoré veci sme vo výboroch, aj v ústavnoprávnom výbore, prerokúvali viackrát, a teraz, keď dochádzame k záveru, sa to tam neobjavuje. Napríklad vo výbore pána Reu sa ma pýtali, ako to bude so správou vlastného majetku. Všetci máme o tom predstavu, a všimnite si, že nám to dokonca aj v ústavnoprávnom výbore uniklo. Aby to nebolo tak, do článku 4 ods. 3 písm. g) odporúčam doplniť na záver za bodkočiarkou, že to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu. To tam všetci máte, a to nové je tu doložené.

    A pokiaľ ide o správu vlastného majetku, zákonom zakotvujeme, že správu vlastného majetku môže spravovať každý. Platí to, čo povedal pán Tkáč, alebo aj čo hovoril kolega Fogaš, že máme právne vymedzené, čo je podnikateľská činnosť a čo je v tomto smere zakázané.

    A ešte jeden návrh. Pretože môj návrh aj ostatné doplňovacie návrhy majú rôzne vzťahy k iným ustanoveniam, aby sme v ústavnom zákone neurobili nepodarok, odporúčam, pán predseda, aby ste uložili ústavnoprávnemu výboru všetky návrhy, ktoré boli predložené, ešte posúdiť, a ak by sa tam niečo našlo, aby sme ich potom upravili. Hlasovať by sme mohli až po rokovaní ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pán podpredseda Ľupták a potom je prihlásený pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    uplynuli dve volebné obdobia, teda štyri kalendárne roky, ktoré boli časom na prípravu zákona o strete záujmov. Osobne si myslím, že tento zákon mal byť predložený ako prvý ponovembrový zákon už aj preto, že rečníci v novembri 1989 z tribún volali po novej, čistej a nezištnej spravodlivosti. Kriticky poukazovali na výhody vtedajších politikov. Žiaľ, len čo sa dostali do parlamentu a vlády, česť výnimkám, zabudli na to, čo ľudu tejto krajiny sľubovali. Vidina majetku, peňazí nad mnohými z nich zvíťazila, a tak sa mnohí vôbec neobávali poberať dva aj tri platy, privatizovať prednostne pred tými, ktorí na pracoviskách niekoľko desaťročí tvorili, pracovali. Niektorí politici, ale aj poslanci, si prestali uvedomovať, alebo môžem tu povedať, konečne sa im otvorili dvere trinástej komnaty, v ktorej bez kontroly, sebaúcty mohli priehrštím brať a brať.

    Z môjho pohľadu poslanci, politici, vládni činitelia musia rešpektovať a brať to, že idú do politiky bez ohľadu na svoje postavenie s tým zreteľom, že idú slúžiť svojim voličom, teda ľudu tejto krajiny. Jedným slovom zopakujem svoju myšlienku, ktorú tu štyri roky tvrdím. Politik si musí byť vedomý, že do politiky nejde pre svoje blaho a bohatstvo, ale preto, aby slúžil ľudu.

    Myslím si, že bez ohľadu na postavenie osobnosti, či je to umelecký kováč, alebo len kováč, lekár, učiteľ, technik, inžinier, spisovateľ, všetci za štyri roky volebného obdobia rovnakým dielom strácajú na svojej zručnosti a odbornosti, ale s vedomím tým, že dostali najvyššiu dôveru, dôveru ľudu, ktorému slúžia. Poslanci Združenia robotníkov Slovenska si túto nutnosť a potrebu uvedomujú, preto podporia zákon o strete záujmov bez výnimiek. Volebný program Združenia robotníkov Slovenska dáva prioritnú priečku takto spracovanému zákonu o strete záujmov, čo hlasovaním o tomto zákone bez výnimiek poslanci Združenia robotníkov Slovenska podporia. Zároveň mi prichodí konštatovať, že 95 % obyvateľov Slovenskej republiky tento zákon žiada. Preto Združenie robotníkov Slovenska bude tou stranou, ktorá zákon o strete záujmov bez výnimiek podporí.

    Pánu Langošovi by som chcel povedať, že ste nás už dosť napoučovali, pán Langoš. Nebolo by dobré, aby ste nás ďalej poúčali, už vám aj tak neveríme, teda zbytočne nás poúčate, čo je, alebo nie je dobré. My vieme, kam ste nás doviedli.

    Chcel by som dať pozmeňovací návrh, a to v článku 4 ods. 3 písm. f) znie: "vykonávať ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, pokiaľ finančný príjem z takejto činnosti nie je žiadny". Prečo som to povedal, vážení páni a dámy. Ak sa pamätáte, ešte v minulom režime sme sa zadarmo narobili dosť a dosť, ja osobne, aj dedinčania, ktorí sme žili na dedinách. Ak sme chceli niečo vybudovať, akcie "Z" boli na dennom poriadku - soboty, nedele, od rána do večera. Nikto nám nedal ani jesť, ani vody vypiť. Sami sme si museli doniesť. V našej dedine sme postavili kostol bez nároku na mzdy, postavili sme škôlku, postavili sme kultúrny dom, postavili sme cestu. Nikto nám nedal ani halier. Občania robili, a nielen v našej dedine, v stovkách a tisíckach dedín a miest ľudia robili zadarmo.

    Myslím si, že poslanci, ktorí chcú robiť, aby nestratili svoj fortieľ, veď každý deň tam nebudú, ak pôjde lekár operovať, aby nestratil zručnosť, alebo učiteľ chce učiť, môže ísť a tomuto chudobnému štátu môže trošku pomôcť. Veď nebude celý život poslancom. Alebo nech uvoľní mandát druhému a nech nastúpi náhradník. Podeľme sa už so všetkým, keď sme v minulosti skutočne museli robiť - neviem koľko ľudí robilo zadarmo, tak ako sme mnohí museli robiť, teda osobne som robil, aj niektorí druhí na akciách "Z". A dnes prišiel privatizér, a ani obchod nemáme v dedine, lebo čo sme postavili, on si ho kúpil a má tam sklad. Do obchodu musíme chodiť, čo som aj v minulosti hovoril, do Banskej Bystrice. My sme si na sídlisku postavili obchod, a musíme teraz chodiť do Banskej Bystrice. To sa stalo aj s privatizáciou, aj s dražbami, so všetkým.

    Takže, vážení, dávam tento procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán podpredseda Ľupták použil svoje obľúbené klišé o tom, aby sme ho nepoučovali, že poučovalo sa už dosť. Použil to vo vzťahu k pánu Langošovi. A ako obyčajne znovu poučoval. Poučoval o tom, kto ide do politiky, prečo ide do politiky a komu má slúžiť. Pán podpredseda Ľupták, tým, že ste včera odmietli vypočuť odborárov, zamestnancov, teda akcionárov zamestnaneckej akciovky, v ktorej je 90 % ľudí, a teraz ste sa vyjadrili, že prišiel privatizér a takému privatizérovi ste dali prosperujúci slovenský podnik, teda komu ste slúžili? Slúžili ste ľudu tejto krajiny?

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, so záujmom som si vypočul pozmeňovací návrh pána podpredsedu Jána Ľuptáka. Žiaľ, pred chvíľou o tom hovoril predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Tkáč, že tento návrh z právneho hľadiska nie je možné takto koncipovať. Okrem toho, že sme viazaní Zákonníkom práce, kde bezplatná činnosť nie je povolená, teda bezplatný pracovný pomer nie je povolený, sme viazaní aj dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Ak by sme prijali takýto zákon, obávam sa, že by sme boli v rozpore. Preto v mojom návrhu som šiel na dolnú hranicu, ktorá je definovaná, to znamená na minimálnu mzdu, a nešiel som na bezplatnú prácu, i keď sa mi tá myšlienka páči, ale po porade s expertmi som dospel k názoru, že to jednoducho legislatívne nejde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Nedá mi nereagovať na slová pána Kováča. Uznávam, že sme rovní a rovnejší. Sme rovní, rovnejší, no musím pripomenúť pánu Kováčovi, že nie sme všetci rovnakí, a preto budem zákon podporovať bez výnimky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy, vážení páni,

    predkladám vám osem pozmeňovacích návrhov k tlači číslo 108.

    Prvý pozmeňovací návrh: Rozšíriť odsek a) v článku 3 návrhu zákona, tlač 108, o slová "a námestník riaditeľa Slovenskej informačnej služby, predseda prezídia Fondu národného majetku a riaditeľ Fondu národného majetku".

    Druhý pozmeňovací návrh: Vypustiť odsek 1 a odsek 2 článku 4 návrhu zákona, parlamentná tlač číslo 108. Odseky 1 a 2 článku 4 deklaratívnym spôsobom formulujú normy mravného správania. Podľa dôvodovej správy odseky 1 a 2 článku 4 majú slúžiť ako interpretačné pravidlá na posudzovanie takých aktivít, ktoré nie sú vyslovene zakázané podľa odseku 3, ale preukázateľne smerujú k vzniku rozporu záujmov. Problém je iba v tom, že kritériá uvádzané v odsekoch 1 a 2 sú gumové, pripúšťajú veľkú dávku subjektivizmu. Veď také výrazy ako "svedomitý výkon" alebo "dobré mravy", ďalej "všeobecná dôvera" alebo "povinná nestrannosť" môžu byť vykladané ľubovoľne. Výpočet zakázaných činností a vzťahov musí byť taxatívny, inak sa tento zákon môže stať nástrojom najabsurdnejšej politickej manipulácie.

    Tretí pozmeňovací návrh: Doplniť odsek 3 článku 4 parlamentnej tlače 108 o nový bod h) tohto znenia: "nadobúdať majetok štátu alebo Fondu národného majetku podľa osobitného predpisu". Pod čiarou poznámka číslo 1: "Inak ako vo verejnej dražbe, vo verejnej súťaži alebo prostredníctvom kupónovej privatizácie."

  • Ak to máme, tak ten návrh podporím s tým, že tu pôjde v prvom rade o vylúčenie štátnych funkcionárov z niektorých uzavretých privatizačných foriem, ako napríklad formy prechodu majetku vopred určenému vlastníkovi. Opodstatnenosť možného protiargumentu, že by tu išlo o isté zúženie základných občianskych práv štátnych funkcionárov, nie je presvedčivá, veď v prípade štátnych funkcionárov aj tak pôjde o dobrovoľné zrieknutie sa určitých základných ľudských práv v prospech výkonu vysokej štátnej funkcie.

    Štvrtý pozmeňovací návrh: Vypustiť článok 9 parlamentnej tlače číslo 108 a namiesto neho zaradiť nový článok znenia paragrafov 15, 16 a 17 parlamentnej tlače číslo 65 tohto znenia:

    "1. Údaje o majetkových pomeroch sa oznamujú predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    2. Odovzdané oznámenia uschováva predseda Najvyššieho kontrolného úradu oddelene od ostatných písomností, ktoré sú v jeho úschove.

    3. Do oznámení uschovávaných predsedom Najvyššieho kontrolného úradu možno nazrieť s predchádzajúcim súhlasom prezidenta republiky, predsedu Národnej rady alebo predsedu vlády.

    4. V prípadoch, keď predseda Najvyššieho kontrolného úradu zistí, že odovzdané oznámenie nezodpovedá zárobkovým pomerom štátneho funkcionára, podá o tom písomnú správu prezidentovi republiky, predsedovi Národnej rady alebo predsedovi vlády v súlade s ich príslušnosťou. Iné správy vo veciach deklarácie majetkových pomerov podáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu vtedy, ak si ich podanie vyžiada prezident republiky, predseda Národnej rady alebo predseda vlády. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu môže žiadať od toho, kto podá oznámenie o svojich majetkových pomeroch, aby predložil v určenej lehote majetkové priznania týkajúce sa jeho majetkových pomerov a dal mu k nim prípadne aj iné potrebné vysvetlenie. Totiž v prípade Najvyššieho kontrolného úradu ide aspoň teoreticky v politickom zmysle o nezávislý orgán, ktorý údaje o majetkových pomeroch štátnych funkcionárov dokáže aj odborne skontrolovať.

    Piaty pozmeňovací návrh: V odseku 5 v článku 12 parlamentnej tlače číslo 108 v predposlednej vete vymeniť slovo "môže" za slovo "má". Zdôvodnenie je také, že ak posudzovaná činnosť je v protiklade so zákonom, štátnemu funkcionárovi treba uložiť zanechanie protizákonnej činnosti a nenechať to na jeho vôľu, resp. na ľubovôľu.

    Šiesty pozmeňovací návrh: Zrušiť text článku 13 parlamentnej tlače číslo 108 a nahradiť ho textom § 26 parlamentnej tlače číslo 65. Prečítam:

    1. Ak sa zistí, že štátny funkcionár nesplnil niektorú zo svojich povinností ustanovených v tomto zákone, predseda Národnej rady ho písomne vyzve, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vzdal funkcie, ktorú vykonáva, teda podal demisiu.

    2. Ak sa štátny funkcionár po uvedenej výzve vykonanej funkcie nevzdá, predseda Národnej rady navrhne, aby pre porušenie tohto zákona Národná rada

    a) ak ide o poslanca Národnej rady, rozhodla o pozastavení jeho platu, funkčného príplatku, paušálnych náhrad a náhrad ďalších výdavkov, a to až do doby, keď zaniknú dôvody tohto pozastavenia

    b) ak ide o člena vlády, vyslovila mu nedôveru,

    c) ak ide o predsedu alebo podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, odvolala ich z funkcie,

    d) dala podnet Ústavnému súdu na disciplinárne stíhanie sudcov Ústavného súdu za správanie, ktoré je v rozpore s týmto zákonom,

    e) dala podnet ministrovi spravodlivosti alebo predsedovi Najvyššieho súdu na disciplinárne stíhanie sudcu za správanie sa v rozpore s týmto zákonom,

    f) ak ide o generálneho prokurátora, riaditeľa Slovenskej informačnej služby alebo vedúceho Kancelárie prezidenta republiky, navrhla prezidentovi republiky, aby ho odvolal z funkcie.

    3. Pred hlasovaním o návrhu podľa odseku 2 Národná rada umožní štátnemu funkcionárovi, aby sa na jej schôdzi vyjadril k prerokovanej veci.

    Siedmy pozmeňovací návrh: Po upravenom texte článku 13 parlamentnej tlače 108 zaradiť nový článok znenia § 25 parlamentnej tlače číslo 65 tohto znenia: "Správanie prezidenta republiky sa z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami tohto zákona nepreskúmava."

    Ôsmy pozmeňovací návrh: Zmeniť v parlamentnej tlači číslo 108a v pozmeňovacom návrhu číslo 19 text slova "sa nejedná" na slovo "sa jedná".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Nemám už žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Prosím, pán predkladateľ.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predovšetkým by som sa chcel všetkým poďakovať za vecnú diskusiu i za predložené návrhy. Myslím si, že o nich rozhodnete v konečnom dôsledku vy, ale predsa by som len urobil niekoľko poznámok k tým, ktoré pokladám za zapracovateľné a systémovo ich možno vložiť do pripraveného návrhu ústavného zákona, eventuálne vás usmerniť v tom, či niektoré návrhy by nebolo možné ešte zvážiť v inej podobe, pretože tu odznel aj procedurálny návrh, ktorý smeroval k tomu, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor pred uzavretím rozpravy, aby prípadne bolo možné dohodnúť niektoré kompromisy, ktoré sa tu navrhujú. Neviem, pán predseda, či po mojom vystúpení a vystúpení spravodajcu sa rozprava uzatvára.

  • Ale tu bol procedurálny návrh pána poslanca Benčíka, aby sa umožnilo ešte zísť ústavnoprávnemu výboru, aby posúdil návrhy, ktoré sú predložené. Taký návrh tu odznel. Myslím, že by sme mohli eventuálne dať o ňom hlasovať.

  • Pán poslanec, keď som vás vyzýval, predtým som uzavrel rozpravu.

  • Považoval som za rozumné, aby sa kolektívne posúdilo to, čo tu bolo predložené.

    Myslím si, že boli tu vyslovené isté obavy ohľadne toho, či zákon bude, alebo nebude možné zneužiť. Domnievam sa, že zdôvodnenie, ktoré v tejto veci predniesol môj spolupredkladateľ, je namieste. Opakujem svoju myšlienku, že predkladatelia sú presvedčení, že po prijatí pozmeňovacích návrhov i vypustení častí, ktoré sú sporné, vrátane napríklad ods. 1 a 2 v článku 4, ktorý by mohol eventuálne zvádzať napriek dobrému úmyslu predkladateľov k nejakým iným výkladom, a jeho preformulovaním tak, ako návetie k taxatívne vymenovaným veciam uvedeným v terajšom odseku 3 článku 4 sa predsa len zmení myslenie tých, ktorí majú takého obavy.

    Navyše si myslím, že by mohlo byť všeobecne prijateľné i to, čo pán poslanec Benčík navrhol v súvislosti s prijímaním uznesenia Národnej rady, a že by sme sa o týchto otázkach, keď spravidla pôjde o otázky týkajúce sa aj ochrany osobnosti v tom najširšom slova zmysle, o takomto uznesení mohli uznášať kvalifikovanou, teda trojpätinovou väčšinou, tak ako to predpokladá ústava. Ústava predpokladá tri pätiny, nehovorí sa, že v tomto prípade. Dr. Sečánsky sa na mňa prísne pozrel, ale myslel som to tak.

    Myslím si, že už to, že sme napriek tomu, že po rokovaniach výborov boli vyslovované rôzne výhrady, akceptovali návrh na vytvorenie osobitného výboru, v ktorom by mohlo byť pomerné zastúpenie všetkých strán v parlamente, vytvára ďalšiu záruku, aby veci boli rozumne prediskutované a predkladané Národnej rade spravidla zrelé návrhy, a tým by sme vlastne odblokovali, resp. zablokovali, zbytočné prerokúvanie niektorých vecí na Ústavnom súde. Chcem vás v tejto súvislosti ubezpečiť, že je pripravený návrh novely zákona číslo 38, ktorý zhruba bude spočívať v novelizácii jednej časti zákona číslo 38/1992 Zb. o konaní pred Ústavným súdom, kde by sme chceli, aby po vašom súhlase Ústavný súd mohol konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

    K jednotlivým návrhom sa pokúsim veľmi stručne vyjadriť, tak ako boli predkladané.

    Pán poslanec Roman Kováč navrhol alternatívu článku 4 ods. 3 písmena f) eventuálne, ak prejdú pozmeňovacie návrhy k článku 4 písm. f). Navrhujem, aby ste o tom rozhodli vy, pretože je to jedna z možných alternatív. Myslím si, že je prijateľná. K tomuto článku odzneli rôzne návrhy a je na nás, aby sme rozhodli, ktorý z nich budeme akceptovať. V každom prípade si myslím, že tento návrh je jeden z tých, o ktorom treba hlasovať.

    Rovnako tento návrh podporoval pán poslanec Mikolášik i niektorí ďalší. Pán poslanec Dzurinda navrhol vylúčiť uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve a vsunúť to do článku 4 písm. i). Nemám nič proti tomu návrhu, ale zmyslom tichého spoločenstva je práve to, aby zostalo tiché. Na druhej strane si myslím, že ten návrh by predsa len mohol odbúrať akékoľvek podozrenia, ktoré by v budúcnosti mohli vzniknúť, a je na vašom rozhodnutí, či i takýto zákaz tam uvedieme. Potom, samozrejme, systémovo by bolo treba, aby sme súčasne povedali, že to tiché spoločenstvo bude treba oznámiť v skutočnostiach, ktoré sa inak budú oznamovať, čo už by negovalo podstatu tohto obchodno-právneho vzťahu. Myslím si, že to potom ešte treba posúdiť v kontexte s ostatnými ustanoveniami.

    Pokiaľ ide o určitú výhradu pána poslanca Moravčíka, či tam nie je zakódovaný rozpor medzi poslancami samosprávy a Národnej rady, s určitým odkazom na to, že je možné v súčasnom období rešpektovať i to, že dostali veľa preferenčných hlasov, rád by som povedal, že predložený návrh ústavného zákona nevylučuje dvojmandátovosť. Výslovne tam vylúčená nie je. V tej podobe, v akej je predložený, samozrejme, vylučuje akékoľvek platené funkcie. Vylučuje teda i to, že by poslanci miestnych a obecných zastupiteľstiev, či primátori, a poslanci Národnej rady, eventuálne ministri, lebo aj taká kombinácia by bola možná, že bude minister zvolený za poslanca nejakého mestského zastupiteľstva, by teda nemohli brať žiadne odmeny. To zákon jednoducho v tej podobe, pokiaľ nebudú prijaté pozmeňovacie návrhy, umožňuje. Teda zásadne by som nesúhlasil s tým, že by tam dochádzalo ku konfliktu medzi dvoma mandátmi v súčasnom období.

    Diskutovalo sa i o takom riešení, že by sa v záverečných ustanoveniach vyslovilo, že poslanci, ktorí boli zvolení v tomto volebnom období za primátorov či starostov alebo poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev, budú vykonávať svoje funkcie v nezmenenej podobe až do najbližších volieb, a od najbližších volieb by pre nich platil iný režim. Nakoniec ústavnoprávny výbor usúdil, že by to nebolo vhodné riešenie, pretože by vlastne stanovovalo rozdielny režim účinnosti pre určitú kategóriu ľudí.

    Pokiaľ ide o obavu z možnosti straty mandátu, ktorá tu bola vyslovovaná, pokúsil som sa to vysvetliť vo faktickej poznámke. Dúfam, že vypustenie poslednej vety článku 13 ods. 3 predsa len jasne predznačilo, o čo tu má ísť. Základom je teda vôľa príslušného ústavného činiteľa, vôľa rozhodnúť sa o tom, či bude, alebo nebude vykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie, ktorú vykonáva ako verejný činiteľ.

    Myslím si, že pán poslanec Langoš nepredložil žiadne pozmeňovacie návrhy. Je fakt, že Ústava Slovenskej republiky sa týmto návrhom ústavného zákona istým spôsobom mení, ale práve preto je to ústavný zákon v tejto podobe, aby nebolo možné inplantovať iné ďalšie zmeny do ústavy. Existovala, povedzme, politická vôľa urobiť ďalšie zmeny. Ja si tiež myslím, že čas nie je vhodný nato, aby sme teraz urobili zásadnejšie zmeny v ústave, lebo vlastne na jej základe sme boli akceptovaní ako štát, ktorý vytvára dobré predpoklady na dobudovanie právneho štátu i na vstup do Rady Európy. Základom hodnotenia nášho právneho poriadku sa stala ústava i v zmluve o pridružení. Práve preto, že tieto procesy sú buď čerstvé, alebo ešte prebiehajú, bolo by dobre, aby sme nerobili zásadnejšie zmeny v ústave.

    Podstata tohto návrhu nespočíva v zmenách v ústave, ale predovšetkým v tom, že ústavným činiteľom nemožno obyčajným zákonom ukladať obmedzenia, či stanovovať povinnosti, preto je to návrh ústavného zákona.

    Myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Pittner, má svoje racionálne jadro, dokonca zastávam mienku, že sme ho mali istým spôsobom zohľadniť v súvislosti s prípravou predlohy návrhu zákona. Obávam sa však, že tak, ako ste to navrhli, pán poslanec, to nie je možné inplantovať do tohto ústavného zákona, pretože ide o inú problematiku úpravy vzťahov, než sa sleduje práve týmto návrhom ústavného zákona. Ale prosím, nech to posúdi spravodajca, eventuálne plénum. Ja si myslím, že pokiaľ ide o riaditeľa SIS, naozaj by nemal byť založený rovnaký režim, ako je založený pre ministra, štátneho tajomníka či sudcu, že predsa len ide o rozdielnu funkciu. Riaditeľ SIS je vymenovaný medzi tými osobami, ktoré nazývame ústavnými činiteľmi alebo štátnymi funkcionármi, lebo to navrhla Legislatívna rada vlády a navrhla to vláda pri prerokúvaní ešte návrhu zásad zákona. A nakoniec, stalo sa tak i pri poslednom prerokúvaní už tohto článkového znenia v Legislatívnej rade vlády. Obávam sa teda, že tento návrh sa nebude dať akceptovať práve v súvislosti s týmto návrhom ústavného zákona.

    Pokiaľ ide o návrhy, ktoré podal pán poslanec Fico, k nim som sa už vyjadril v súvislosti s návrhom pána poslanca Romana Kováča. Je na rozhodnutí pléna, prípadne porady klubov, ku ktorému variantu článku 4 písm. f) sa prikloní.

    Podporujem návrh pána poslanca Benčíka o tom, aby sme v súvislosti s prijímaním uznesenia Národnej rady hlasovali kvalifikovanou väčšinou.

    Myslím, že nie je možné akceptovať návrhy, ktoré predložil pán poslanec Nagy. Žiaľ, ide o taký veľký zásah do samej systematiky návrhu ústavného zákona, ktoré by možno znamenali prerušenie prerokúvania a posúdenie v širšom grémiu, a navyše si nemyslím, že treba rozširovať okruh osôb, ktoré sú charakterizované ako štátni funkcionári. Obávam sa, že ten okruh osôb je už i tak široký. V súvislosti s návrhom pána poslanca Pittnera som naznačoval, že jeho rozširovanie by vlastne stratilo zmysel, ktorý sa sledoval, teda mať vplyv na tých funkcionárov, ktorí sú tam uvedení. Myslím si však, že pokiaľ ide o prezidenta Fondu národného majetku, tak jeho neaktivitu v iných činnostiach, než vyplývajú z tejto funkcie, by sme mohli ovplyvniť iným právnym predpisom, nie týmto. Myslím si, že nie je možné zmeniť tie sankcie tak, ako sa navrhovali, a že vôbec nie je možné podriadiť konanie podľa tohto návrhu ústavného zákona predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Vyslovili sa isté pochybnosti, či poznáme pojem podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Myslím, že tento pojem je presne definovaný, pretože pod pojmom podnikatelia podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka možno mať na mysli osoby zapísané ako podnikateľov v obchodnom registri, ďalej osoby, ktoré nie sú síce zapísané v obchodnom registri, ale majú na rozsah predmetu podnikania živnostenské oprávnenie a sú evidované v živnostenskom registri, a osoby, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri, ani nemajú živnostenské oprávnenie, ale podnikajú na základe osobitných predpisov podľa výpočtu v § 3 živnostenského zákona, to sú napr. advokáti, komerční právnici, audítori, daňoví poradcovia a pod. Postavenie podnikateľa má aj osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie v zmysle § 2a až 12a až 12e zákona číslo 105/1990 o súkromnom podnikaní občanov. To len na vysvetlenie.

    V zásade súhlasím s predloženými zmenami uvedenými v spoločnej správe, vrátane uznesení ústavnoprávneho výboru, pričom, pokiaľ som dobre porozumel, o bode 4, je to, myslím, návrh ústavnoprávneho výboru, sa bude musieť osobitne hlasovať, pretože boli k nemu vznesené viaceré výhrady.

    Ešte raz sa vám chcem všetkým poďakovať za vecné pripomienky i trpezlivosť pri prerokúvaní tohto návrhu ústavného zákona. Chcem vás poprosiť, aby sme veľmi zvážili, aké zmeny prijmeme, aby to nezasiahlo funkčnosť, aby sa naozaj ani návrh ústavného zákona v budúcnosti nemohol použiť inak než na prospech nás všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte by som chcel vysvetliť. Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Benčíka, ja som to nepokladal za procedurálny návrh, ani on nepovedal, že je to procedurálny návrh. Myslel som, že mi pán poslanec odporúča, aby po skončení rozpravy zasadol ústavnoprávny výbor a vybral z podaných návrhov tie najlepšie. Tak som to pochopil. Pán poslanec, nepovedali ste, že dávate procedurálny návrh. Chcem sa spýtať pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Chce. Ešte pán Borovský - faktická poznámka. Aj pán Maxon.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Poslanecký klub ZRS žiada pred hlasovaním 30-minútovú prestávku na poradu.

  • Poslanecký klub HZDS sa pripája.

  • Čiže môžeme naplniť to, čo povedal pán poslanec. Ak chce zasadnúť aj ústavnoprávny výbor, môže. Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pretože úlohou spoločného spravodajcu nie je prednášať nejaké subjektívne súdy k rozprave, myslím si, že by nebolo ani správne, aby som sa vyjadroval k vystúpeniu jednotlivých poslancov, ktorí navrhovali ďalšie zmeny nad rozsah spoločnej správy. Navrhoval by som, pán predseda, aby v danom prípade, aj v súvislosti s návrhmi dvoch poslancov na zasadanie poslaneckých klubov, sa prípadne hlasovalo aj o procedurálnom návrhu pána poslanca Benčíka, a ak by ústavnoprávny výbor mal sedieť nad týmito návrhmi, potom by som tlmočil stanovisko ústavnoprávneho výboru. Osobne sa domnievam, že návrhy, ktoré boli v rozprave vznesené, nemajú taký závažný charakter, aby bolo potrebné zasadanie ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku a zasadnutie ústavnoprávneho výboru nechám na predsedu výboru. Pán poslanec Fico, ale len procedurálne otázky, lebo nie je rozprava.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, oznámili ste, že o štvrtej hodine má vystúpiť pán prezident v parlamente, takže tých 30 minút nám nejako nevychádza.

  • Neviem, kto oznámil, že o štvrtej, ja nie.

  • Tak prepáčte, ja som počul, že o štvrtej.

  • Ja som povedal, že vystúpi poobede, ale nepovedal som, že o štvrtej.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zaujmime svoje miesta.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    tak, ako som vás poobede informoval, dostal som list od pána prezidenta, ktorý ma požiadal o možnosť vystúpiť na dnešnom zasadnutí Národnej rady. Požiadal ma o vystúpenie v tomto čase.

    Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol názor z porady klubov. Pýtali sme prestávku na poradu klubov, poradili sme sa a kluby HZDS, SNS a ZRS zastávajú názor, že najskôr by sme mali dokončiť hlasovanie o tom zákone, ku ktorému sme pýtali prestávku, a potom nech vystúpi pán prezident.

    Ďakujem.

  • Je to v rámci rokovacieho poriadku, je to faktická poznámka, ktorá sa týka procedúry nášho zasadnutia. Preto pán poslanec Cabaj žiadal, aby sme dali hlasovať.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj. Je tu pán prezident, aspoň teraz hovorme vtedy, keď máme slovo.

  • Šum v sále.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som vám pripomenul, že v súčasne platnom rokovacom poriadku je článok 19, ktorý umožňuje, aby členom bývalého Predsedníctva Slovenskej národnej rady a členom vlády bolo udelené slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze. Je mi jasné, že v rokovacom poriadku nemôže byť spomínaná funkcia prezidenta Slovenskej republiky, pretože táto funkcia bola zriadená ústavou omnoho neskôr, ako bol prijatý tento rokovací poriadok.

    Návrh nového rokovacieho poriadku, samozrejme, počíta s tým, že prezident ako najvyšší ústavný činiteľ má rovnaké právo ako členovia vlády, ako predseda Národnej rady, jej podpredsedovia či predsedovia výborov. Myslím si, že by sme mali rešpektovať, že prezident Slovenskej republiky požiadal tento parlament o vystúpenie, a v duchu § 19 rokovacieho poriadku rešpektovali toto jeho právo a vypočuli ho.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, vykladáte stále zákony podľa práva. Zatiaľ takéto právo pán prezident nemá, a preto si osvojujem návrh pána poslanca Cabaja a žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.

  • Pán predseda, neviem, akým spôsobom som mal ešte reagovať, keď som tlmočil stanovisko troch poslaneckých klubov. Kolegovi Ftáčnikovi chcem pripomenúť, že aj vtedy sme mali prezidenta, síce federálneho, ale mali sme.

  • Ja som zase chcel pripomenúť pánu poslancovi Ftáčnikovi článok 2 ods. 2 ústavy, že štátne orgány smú konať iba to, čo im dovoľuje ústava a zákon. Lebo pred dvoma dňami nám to pripomínali oni.

  • Nazdávam sa, že toto vôbec nie je vecou rokovacieho poriadku, ale vecou slušnosti. Jednoducho je to hanba, keď nechcete hlave...

  • Jednoducho je to hanba, keď malicherne nechcete hlave štátu dovoliť prehovoriť vtedy, keď sem príde, keď sa tu všetci zhromaždíme. A táto malichernosť sa nemôže hlavy štátu nejakým spôsobom dotknúť, tá malichernosť padá na vašu hlavu.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    som rád, že pán poslanec docent Cuper si osvojil ten názor, ktorým sme argumentovali, keď sa tu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky hlasovalo o vyslovení nedôvery prezidentovi, pretože takéto hlasovanie nemá oporu v ústave.

    Druhá poznámka, ktorú by som chcel urobiť: Úcta k vlastnej štátnosti je viazaná aj s úctou k hlave štátu. Prosím vás pekne, založme tu dobrú tradíciu pre nie tak dávno osamostatnenú Slovenskú republiku a nevytvorme precedens, za ktorý sa potom možno niekedy aj o desať rokov budeme hanbiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, vážený pán predseda.

    Som hlboko dojatý (smiech v sále) tým, akým nehoráznym spôsobom chcete znevážiť hlavu štátu, hlavu Slovenskej republiky, ktorá si zaslúži úctu všetkých nás, a protestujem proti spôsobu, ktorý je síce HZDS vlastný, ale nepatrí do kultúrnej a civilizovanej spoločnosti.

  • Pán predseda, právo prezidenta vystúpiť už teraz na základe svojho požiadania je súčasťou práva. Prezident má na to právny nárok. Má na to právny nárok na základe toho, že medzery v práve, to znamená problémy, ktoré právo nerieši, sa vykladajú buď analógiou legis, alebo analógiou juris.

    V tomto prípade, keďže rokovací poriadok bol prijatý v čase, keď ešte funkcia prezidenta Slovenskej republiky neexistovala, ale v § 19 rokovací poriadok obsahuje, vymenúva funkcie alebo, lepšie povedané, funkcionárov, ktorí majú právny nárok vystúpiť vtedy, keď o to požiadajú, na základe analógie legis má toto právo aj prezident Slovenskej republiky, keďže jeho funkcia vznikla neskôr, a preto nemáme o čom diskutovať a najmä nemáme o čom hlasovať, pretože prezident republiky má právny nárok na vystúpenie. A ak by mu tento právny nárok nebolo umožnené realizovať, znamenalo by to porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady.

  • Vážení priatelia, nebudem už ďalej komentovať neslýchanú aroganciu a primitivizmus, ktorým sa tu prezentujete. Ale rád by som upozornil z vecného hľadiska na to, že už v čase, keď fungoval tento rokovací poriadok, vtedajší predseda parlamentu zastupoval aj hlavu štátu a aj z toho dôvodu mohol prehovoriť. A my už tú hlavu štátu, prosím, máme, tak aspoň v tejto chvíli sa správajme korektne, slušne, kultivovane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Mnohí tu volajú po korektnosti, po ľudskosti, mnohí sú hlboko dojatí. Ale mnohí sa správajú ako šašovia.

    Treba si uvedomiť, že v tomto parlamente sú zástupcovia ľudu, ktorých zvolil ľud, nikto nechce znevážiť hlavu štátu. Pán prezident mal možnosť vystúpiť, keď sme ho pozývali, 83 poslanci. Osobne som ho prosil s pánom poslancom Kuncom, aby prišiel medzi nás a vysvetlil nám veci, ktoré žiadame vysvetliť. My nie sme tu nato, aby sme počúvali len my pána prezidenta, ale tento parlament je nato, aby aj pán prezident vypočul zvolených zástupcov ľudu. To je ľudské a je to korektné. Tento parlament doteraz prerokúval jeden vážny zákon a chce ho dokončiť. Myslím si, že je úplne normálne, aby si aj pán prezident vypočul, ako sa tento zákon pri prerokúvaní dokončí, a potom môže vystúpiť. Na tom nie je nič zlé, nič znevažujúce a nič neľudské. Netreba byť pritom vôbec dojatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán Moric ma predbehol, chcel som to isté povedať opozícii. Keby boli mali menej faktických pripomienok, mohli sme už zákon odhlasovať, pán prezident sa s ním mohol zoznámiť, vypočuť si ho a potom mohol prehovoriť on k nám.

    Pánu Čarnogurskému chcem povedať, že sú aj iné ustanovenia v ústave, o ktoré by sa mohlo oprieť právo prezidenta. My sme nepopierali právo prezidenta vystúpiť, my sme sa bavili o procedúre, kedy má pán prezident vystúpiť.

    Ďakujem.

  • Vendetta a pýcha vám zaslepili oči, pán poslanec Moric. Verím, alebo zdá sa mi, že máte beľmo na očiach, ale verím, že ho nebudete mať vy, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pán Gašparovič, a verím, že po týchto faktických pripomienkach dáte slovo pánu prezidentovi.

  • Pán predseda, keď ste vyhoveli požiadavke pána prezidenta a pozvali ste ho sem, tak, prosím vás, zatrhnite tento škandál a dajte mu slovo. Ináč ste mu mali možnosť povedať, príďte o pol hodiny alebo o hodinu neskôr, chceme dokončiť zákon. Ale, prosím vás, to čo sa tu robí, to nie je súce do parlamentu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Pán kolega Dzurinda, je možné, že mám choré oči, ale rozum mám zdravý. V tom je rozdiel medzi nami.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Chcel by som povedať v tomto parlamente, že doteraz som nereagoval na žiadne výpady, na žiadne označenia a na žiadne nekultúrne vložky. Chcel by som však reagovať na to, čo povedal pán poslanec Kňažko, že sa cítim najmenej taký slušný človek a poslanec, ako sa cíti on, a že s celou vážnosťou svojho poslaneckého mandátu odmietam akékoľvek označenia na svoju osobu, že som arogantný a primitívny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím, že nikto z nás nechce spochybniť úrad hlavy štátu. Je nesporné, že pán prezident má právo vystúpiť v tejto snemovni, ale je takisto nesporné, že v parlamentnej demokracii sa moc prezidenta odvíja od parlamentu, a nie opačne, moc parlamentu od prezidenta. A nemôže pán prezident diktovať, v ktorom momente, v ktorej chvíli v parlamente vystúpi. O tom musia rozhodnúť poslanci ako priamo zvolení vo voľbách. To, prosím, je urážka parlamentnej demokracie, aby prezident diktoval parlamentu, kedy vystúpi. Na tom trvám, pán predseda.

  • Chcel by som, podobne ako pán Delinga, požiadať pána Hrnka, aby neurážal pána prezidenta tým, že útočí na HZDS. Pán prezident je členom HZDS s prerušeným členstvom.

  • Ďakujem pekne. Prosím vás, páni kolegovia z vládnej koalície, keby ste boli prišli načas, na 16.10 hodinu, ako to bolo avizované, už by sme dávno mohli vypočuť prejav pána prezidenta. Tých šašov nerobia poslanci opozície, tých šašov robí niekto iný a dokonca škodíte dobrému menu Slovenskej republiky, to si uvedomte.

  • Hlučný prejav nesúhlasu.

  • Pánu poslancovi Dankovi chcem povedať, že ani moc prezidenta sa neodvíja od moci parlamentu, ani moc parlamentu sa neodvíja od moci prezidenta. Jednoducho ide o dva najvyššie alebo z najvyšších ústavných orgánov, z ktorých má každý svoje postavenie podľa Ústavy Slovenskej republiky, a zákonmi, okrem iného aj rokovacím poriadkom, má stanovené svoje práva a povinnosti. Právo prezidenta a nárok prezidenta vystúpiť, kedykoľvek o to požiada, vyplýva z § 19 rokovacieho poriadku Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán prezident, kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že by sme sa mohli vrátiť ku konštruktívnemu a zmierlivému tónu, v ktorom sme prerokúvali návrh ústavného zákona o konflikte záujmov. Myslím si, že naozaj by sme si mali zachovať všetci vlastnú dôstojnosť a uvedomiť si, že je rozdiel medzi návštevou pána prezidenta v Národnej rade podľa článku 102 písm. p), keď má právo byť prítomný na schôdzach Národnej rady a môže to urobiť kedykoľvek, a je rozdiel medzi tým, čo sa hovorí v písm. o), teda že podáva Národnej rade správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach. Zrejme o to druhé v tomto prípade ide.

    Domnievam sa, že ak § 19 rokovacieho poriadku hovoril o tom, že členovia Predsedníctva Národnej rady a členovia vlády, a to podčiarkujem, členovia vlády, môžu vystúpiť kedykoľvek, a na členov vlády sa to, myslím, vzťahuje sústavne, pretože tak sa im udeľuje aj slovo, a tento úzus sme už zaviedli, treba si uvedomiť, že prezident je nielen hlavou štátu, ale v ústave sme ho zaradili do moci výkonnej. Teda neviem, prečo práve prezident, keď je zaradený práve do tejto štruktúry vzťahov a môže dokonca predsedať vláde, môže sa zúčastňovať na jej schôdzach, by nemal mať právo na požiadanie vystúpiť. Som presvedčený o tom, že by sme sa mali skutočne riadiť tým, aký duch má sprevádzať naše zákony, a riadiť aj tým, aby sme čo najskôr a čo najracionálnejšie stihli obidvoje, teda vystúpenie pána prezidenta a súčasne dorokovanie toho návrhu zákona, ktorý všetci pokladáme za veľmi dôležitý.

    Teda vás chcem poprosiť, aby sme zbytočnými faktickými poznámkami už nepokračovali v tejto polemike, aby sme prejavili vôľu nehlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, aby sme umožnili pánu prezidentovi vystúpiť a potom aby sme pokojne pokračovali na dokončení tej práce, ktorú sme začali. Prosím vás o to práve v záujme Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    v minulom období som v parlamente zažila situáciu, keď si poslanci Národnej rady odhlasovali, že by si chceli zahrať futbal v Žiline so žilinskými fanúšikmi, a boli ochotní pre to pol dňa obetovať. Budem veľmi zvedavá, či práve tí poslanci, ktorí vtedy pre futbal veľmi ochotne hlasovali za prerušenie rokovania, mnohí z nich tu dnes sedia, takúto blahosklonnosť prejavia aj k tej možnosti, aby pán prezident vystúpil. A pán predseda, chcela by som vám pripomenúť to, čo tu už raz zaznelo, že nesiete plnú zodpovednosť, vy osobne, za to, čo sa v tejto chvíli v Národnej rade deje.

  • Vážený pán predseda, moja predrečníčka predsedkyňa klubu poslancov Demokratickej únie položila otázku, ktorú som aj ja chcel položiť. Prečo ste pripustili takúto frašku, pán predseda? Keď vám to vyhovuje, keď predsedáte vy alebo pán podpredseda Húska, nepripustíte faktické poznámky, poviete, že tie môžu byť len v rozprave. Vy sám ako predsedajúci máte absolútne právo navrhnúť, že o zákone sa bude hlasovať neskôr, vy ste vedeli, že pán prezident má prísť o 16.00 hodine, napriek tomu ste o 15.45 hodine vyhlásili polhodinovú prestávku, čo bola prvá frčka z vašej strany. Prosím vás pekne, neznevažujte túto snemovňu, nikto tu nespochybňuje právo prezidenta vystúpiť na základe § 19, nech pán prezident vystúpi. Tibor Cabaj neformuloval svoj návrh ako procedurálny návrh, čítal stanovisko klubov. Môžete si pozrieť stenografický záznam. Napriek tomu ste chceli dať o tom hlasovať. Prečo to manipulujete, pán predseda? Prečo znevažujete hlavu štátu?

    Ďakujem.

  • Pán Černák, fraškou je už to, že vy ste vôbec v tomto parlamente. Dostali ste sa sem podvodom, a tak buďte taký láskavý a nepoučujte, kto tu robí frašku, a kto nerobí.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Lauko.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som vyjadril, že sa hanbím za vás, že ste pripustili takúto situáciu v parlamente, a dúfam, že ju už nezažijem.

  • Pán poslanec, máte právo sa vzdať mandátu.

  • Smiech v sále, potlesk.

  • A dovoľte mi, aby som vám povedal, že pán prezident mi poslal list, kde mi oznamuje, že sa chce zúčastniť na tomto zasadnutí a že chce vystúpiť. Nejdem citovať, ktoré články a ktoré paragrafy tam uvádza.

    Chcem vám povedať jedno, že pán prezident podľa ústavy má právo byť prítomný na zasadnutí Národnej rady, ale my poslanci si schvaľujeme program Národnej rady. Pán prezident má právo a povinnosť mi oznámiť, že sa chce zúčastniť v Národnej rade a že chce vystúpiť, a ja tento bod programu dám odsúhlasiť parlamentu. A po odsúhlasení parlamentu je pán prezident, kedykoľvek sa v parlamente prihlási, vítaný s jeho vystúpením. Takže nikde inde nenájdete, že je to inak, pán poslanec Hrušovský, nikde inde to nenájdete. Chcem vám teda povedať len jedno, pokiaľ tu padol návrh, že poslanci chcú, aby sme dokončili bod programu, nie je porušený žiadny rokovací poriadok a nie je porušená ani ústava. Napriek tomu, páni poslanci, ktorí ste tu s takým entuziazmom hovorili, ako to má v tejto Národnej rade vyzerať, kto by tu mal ostať, a kto nie, že som nikdy neporušil rokovací poriadok, poruším ho teraz a vyzvem pána prezidenta, aby vystúpil. Pán prezident, prosím, vystúpte.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky mi pri prerokúvaní správy Osobitného kontrolného orgánu o činnosti Slovenskej informačnej služby 5. mája 1995 nedala príležitosť, aby som si mohol dôkladne preštudovať predloženú správu, pripraviť si stanovisko k nej a predniesť ho skôr, než ste prijali uznesenie. Došlo tak k porušeniu všeobecne uznávanej zásady "audiatur et altera pars", po slovensky - vypočujme aj druhú stranu - a k smutne známemu konaniu "o nás bez nás".

    V ten istý deň som požiadal predsedu Národnej rady, aby mi obratom poslal správu a uznesenie, ktoré Národná rada prijala, a aby mi poslal stenografický záznam, len čo bude prepísaný. Musím však konštatovať, že ani šiesty deň po doručení mojej požiadavky som ani jeden z týchto materiálov nedostal. Na správu Osobitného kontrolného orgánu preto reagujem podľa textu, ktorý bol publikovaný v tlači. Ak sa správa a publikovaný text odchyľujú a ak je preto niektorý čiastkový údaj môjho vystúpenia nepresný, je to vinou toho, že si predseda Národnej rady nesplnil svoju povinnosť.

    Cieľom môjho prejavu nie je dosiahnuť zrušenie uznesenia, ktoré ste prijali. Znova len konštatujem, že toto uznesenie nemá oporu v nijakom ustanovení platnej Ústavy Slovenskej republiky. Je v zjavnom rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého - citujem: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon." Preto z neho pre mňa nevyplývajú žiadne ústavnoprávne dôsledky. Využívam však právo, ktoré mi dáva druhá časť článku 102 písm. o) ústavy a § 19 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby som vyjadril svoje stanovisko k tejto veci.

    Keďže nemám žiadne tajnosti pred občanmi Slovenskej republiky, nepožiadal som, aby toto rokovanie bolo neverejné. Občania majú právo vedieť, čo ich prezident robil, a čo nie, a ako mieni postupovať. Okrem toho pri utajení konkrétnych mien nebude v mojom vystúpení nič, čo by som pokladal za predmet štátneho tajomstva. Naproti tomu chápem, prečo bola správa Osobitného kontrolného orgánu, prednesená 5. mája 1995, i rokovanie o nej neverejné aj po tom, ako boli skutočné mená nahradené krycími menami. Práve predkladatelia správy a iniciátori uznesenia k nej potrebovali utajiť pred občanmi, že správa neobsahuje nijaký konkrétny, právne významný dôkaz o tom, že údajné nezákonné postupy sa diali s vedomím prezidenta republiky, alebo že by o údajných protiprávne získaných poznatkoch bol prezident republiky naozaj informovaný. Napriek tomu, že Osobitný kontrolný orgán podľa vlastných údajov intenzívne pracoval od 5. novembra 1994 do 3. mája, ale vlastne až do 5. mája 1995, t. j. pol roka, nepodarilo sa mu splniť zámer, dokázať prezidentovi republiky nezákonné konanie. Občan sa jednoducho nesmel dozvedieť, že celá konštrukcia, ktorú vystaval Osobitný kontrolný orgán, stojí na piesku.

    Všimnite si, panie poslankyne, páni poslanci, na základe čoho sa urobili závery. Napríklad príslušník Slovenskej informačnej služby s krycím menom Lovec opiera svoje tvrdenie namierené proti prezidentovi o údajné pokyny svojho riadiaceho dôstojníka, ale o výpovedi riadiaceho dôstojníka, o rozkazoch, ktoré on mal dostať napríklad od niektorého z riaditeľov úseku alebo od riaditeľa Slovenskej informačnej služby, sa správa nezmieňuje. A, samozrejme, už vôbec nič nehovorí o mojich pokynoch riaditeľovi Slovenskej informačnej služby. Zrátajme si teda, koľko osôb je v reťazi medzi Lovcom a mnou. Svedectvo Lovca o činnosti riadiaceho dôstojníka je tzv. svedectvom z druhej ruky. Voči činnosti riaditeľa rozviedky alebo kontrarozviedky ide o svedectvo z tretej ruky. Voči riaditeľovi Slovenskej informačnej služby o svedectvo zo štvrtej ruky. A voči prezidentovi republiky o svedectvo z piatej ruky. Obdobne príslušníci Slovenskej informačnej služby s krycími menami Líška a Vlk vedia len od Orla, že nimi získané informácie išli priamo prezidentovi Slovenskej republiky. Ale sám Orol a jemu nadriadený vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby to nehovoria. Ide teda o svedectvo zo štvrtej ruky. A iných dôkazov niet.

    Vo všetkých civilizovaných štátoch je svedectvo z druhej, nieto zo štvrtej či piatej ruky, buď úplne neprípustné, alebo mu teória dôkazov a právna prax nepripisuje nijaký význam. Ale na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky to, žiaľ, stačilo. Pýtam sa preto vás, čo ste zdvihli ruku za prijatie uznesenia, ak vám takýto "dôkaz" stačil na usvedčenie prvého občana štátu, aká je vaša úcta k právu a akú právnu istotu má radový občan? Keď niektorí poslanci žiadali predloženie zápisníc z výsluchov alebo predloženie iných dôkazov, predkladateľ správy tvrdil, že zo zákona mu nevyplýva povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dôkazy. Podľa toho môže teda parlament rozhodnúť o zodpovednosti hlavy štátu bez dôkazov. Je to poľutovaniahodné poškodenie dobrého mena slovenskej demokracie, je to čierna škvrna v činnosti nášho parlamentu.

    Všimnime si aj ďalšie skutočnosti. Z posledných informácií, ktoré mi vtedy ešte riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro podľa zákona poskytol, viem, že na prvé výsluchy predvolal pán Lexa príslušníkov Slovenskej informačnej služby do sídla Hnutia za demokratické Slovensko na Tomášikovej ulici. Došlo k tomu napríklad 23. marca 1995. Správa o tom je u mňa k dispozícii. Nepripomína vám to, páni poslanci, výsluchy, s ktorými sa začalo proti tzv. sprisahaneckému centru v päťdesiatych rokoch v sídle KSČ?

  • Nenapadlo vám, že ak dnes nechcete poznať pravdu o tejto komisii, raz môžete byť jej obeťou vy sami?

  • Osobitne závažné je konanie výsluchov v rozpore s § 23 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. Podľa tohto ustanovenia príslušníkov Slovenskej informačnej služby môže zbaviť mlčanlivosti iba riaditeľ Slovenskej informačnej služby, a to iba na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. Viem však, že prinajmenšom do 4. apríla, t.j. do odvolania riaditeľa Mitru, nebol ani jeden príslušník Slovenskej informačnej služby pozbavený mlčanlivosti. Výsluchy, ktoré sa uskutočnili pred týmto dátumom, a nebolo ich málo, sa konali v príkrom rozpore so zákonom, preto nemajú právnu silu dôkazu. To je všeobecne platná právna zásada, ktorú, mimochodom, výslovne vyjadruje § 89 ods. 2 Trestného poriadku.

    Autori správy si tieto vážne rozpory uvedomujú, preto sa pokúšajú zdôvodniť výsluchy vykonané v rozpore s § 23 ods. 2 citovaného zákona ustanovením § 2 ods. 5 zákona o Slovenskej informačnej službe. Ale toto zdôvodnenie nemožno prijať, lebo § 2 ods. 5 dáva oprávnenie Slovenskej informačnej službe ako inštitúcii, za ktorú konajú jej štatutárne orgány, a nie jednotliví príslušníci a Národná rada, resp. jej zložka, nie je iným štátnym orgánom v zmysle citovaného ustanovenia, lebo spôsob poskytovania informácií Národnej rade je výslovne upravený v predchádzajúcom odseku.

    Zámery posudzovanej správy jasne osvetľuje aj ďalšia skutočnosť. Pri výsluchu 23. marca 1995 sa vtedajší predseda Osobitného kontrolného orgánu pýtal vypočúvaného dôstojníka Slovenskej informačnej služby aj na okolnosti môjho pôsobenia v londýnskej pobočke Živnobanky v rokoch 1967 až 1969. Zisťovanie týchto skutočností úplne vybočilo z rámca pôsobnosti Osobitného kontrolného orgánu. Osobitný kontrolný orgán má podľa § 5 zákona číslo 46/1993 Z. z. kontrolovať činnosť Slovenskej informačnej služby, ale v rokoch 1967-1969 Slovenská informačná služba neexistovala, preto Osobitný kontrolný orgán a jeho predseda neboli oprávnení zisťovať okolnosti, ktoré nevyplývali, ani nemohli vyplývať z činnosti Slovenskej informačnej služby. Tým vtedajší predseda Osobitného kontrolného orgánu vážne porušil ustanovenia § 5 citovaného zákona. Navyše konal v rozpore s článkom 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, lebo uvedeným spôsobom neoprávnene zhromažďoval informácie o mojej osobe.

    Osobitný kontrolný orgán postúpil svoju správu generálnemu prokurátorovi. Bude však potrebné, aby sa generálny prokurátor osobitne zaoberal uvedenými porušeniami zákona niektorými členmi kontrolného orgánu, predovšetkým porušením § 5 a § 23 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. Pritom viem, že na porušovanie citovaného ustanovenia viacerí vypočúvaní príslušníci Slovenskej informačnej služby upozorňovali, ale výsluch pokračoval za použitia nátlaku tvrdením o obštrukcii a marení práce parlamentu. Aj o tomto je dôkazový materiál u mňa k dispozícii. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, ako budú kvalifikovať výkon právomoci verejného činiteľa spôsobom, ktorý odporuje zákonu, t. j. článku 19 ods. 3 ústavy, § 5 a 23 ods. 1 a 2 zákona číslo 46/1993 Z. z., a prekračovanie právomoci verejného činiteľa.

    Vážená Národná rada, účelovosť tejto správy potvrdzuje, že sa do nej neorganicky včlenila kauza syna prezidenta Slovenskej republiky. Môžem vás uistiť, že som nikde a nikdy nepodnikol žiadne kroky na zmarenie vyšetrovania. Naopak, mám záujem, aby sa vec rýchlo a dôkladne vyšetrila. Som presvedčený, že môj syn sa nijakého trestného činu nedopustil.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, oboznámili ste sa s mojím stanoviskom, s viacerými faktmi, ktoré sú preukázané dôkazmi, ktoré sú vám k dispozícii. Nič z toho, čo sa v správe o mne tvrdí, nebolo preukázané. Ubezpečujem vás, i všetkých občanov Slovenskej republiky, že som nevedel o nijakom porušovaní zákona Slovenskou informačnou službou, že nedokázaným tvrdeniam o tomto porušovaní neverím. Vykonával som a aj naďalej budem vykonávať svoju funkciu podľa ústavy s plným dodržiavaním zákonov a pravidiel ľudskej slušnosti. Na to vyzývam aj vás a pripomínam, že pravda, právo a spravodlivosť sú vždy viac ako slepá stranícka poslušnosť.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vo svojom vystúpení sa nemôžem nedotknúť niektorých politických súvislostí a okolností, ktoré rámcujú vznik správy Osobitného kontrolného orgánu. Nepochybujem ani v najmenšom, že správa je len jedným z kamienkov v dnes už bohatej mozaike najrôznejších útokov proti mne ako prezidentovi Slovenskej republiky, ktoré sa s rôznou intenzitou vedú už druhý rok a ktoré sa vystupňovali po minuloročnom marcovom pléne Národnej rady Slovenskej republiky a ešte väčšmi po predčasných parlamentných voľbách. Táto kampaň sa vedie proti mne napriek známemu gestu zmierenia.

    Podstatou sporu, a to by som chcel jednoznačne zdôrazniť, nie sú osobné vzťahy medzi mnou a predsedom vlády pánom Mečiarom. Tie síce hrajú svoju rolu, no celkom určite len druhoradú popri názorových rozdieloch na charakter a štýl politiky, aká sa má uplatňovať v parlamentnej demokracii a vôbec v slobodnej otvorenej spoločnosti. Táto otázka je v slovenskej politike o to významnejšia, že sme nielen mladou demokraciou, ale aj mladým nezávislým štátom.

    Z obidvoch dôvodov je nesmierne dôležité, aký štýl politiky si osvojíme, nakoľko a či vôbec sa budú v našej krajine uplatňovať všeobecne uznávané pravidlá demokracie, či budeme rozvíjať kultúru právneho štátu spočívajúcu na rešpektovaní ústavy a celého právneho poriadku, a v nemenšej miere, či budeme schopní oprieť svoju politiku o široké spoločenské porozumenie a dohodu v najzákladnejších otázkach nášho spoločenského a štátneho života. To neboli a nie sú akademické úvahy, ale veľmi živé a dnes ešte nástojčivejšie otázky vyplývajúce už z pomaly chronických problémov nášho politického života.

    Bol som a doteraz som hlboko presvedčený o tom, že zmyslom vlády nemôže byť jej každodenný zápas o holé prežitie. Taká vláda nemôže efektívne fungovať a riadiť štát. Chcel by som vás opäť ubezpečiť, že len starosť o našu krajinu, o náš štát ma viedla k opakovaným návrhom premiérovi, aby vytvoril vládu opierajúcu sa o dostatočne širokú a spoľahlivú väčšinu v parlamente. Odpoveďou predsedu vlády na moje návrhy, najmä na tie, ktoré som sformuloval v novoročnom prejave v minulom roku, bola rastúca averzia až otvorené nepriateľstvo voči mojej osobe, ktoré sa prenieslo aj na časť funkcionárskeho aktívu Hnutia za demokratické Slovensko a koaličného partnera Slovenskú národnú stranu. Konfrontácia sa vyostrila po marcovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej som sa okrem iného pokúšal objasniť príčiny napätia medzi predsedom vlády a mnou.

    Aj na tomto mieste sa však musím kategoricky ohradiť voči všetkým obvineniam z podnecovania akéhosi parlamentného puču. Takéto tvrdenia nielenže nemajú nijakú vecnú oporu v realite, ale sú aj svedectvom neznalosti alebo ešte skôr vedomého ignorovania elementárnych politických pravidiel parlamentnej demokracie.

    Marec roku 1994 neznamenal nič viac a nič menej než to, že parlamentná väčšina vyslovila legálne a legitímne nedôveru predsedovi vlády. Tento presun politickej sily medzi vládou a dovtedajšou opozíciou bol spôsobený v prvom rade vnútornou krízou a následne diferenciáciou vnútri dovtedajšej koalície. Áno, taká je pravda o zmene vlády v marci minulého roka. Som presvedčený, že na tom nič nezmení nijaká vyšetrovacia komisia, a to ani vtedy nie, ak sa ponorí do hmly najrôznejších kombinácií a konfabulácií.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    nemusím azda pripomínať vlny nezmieriteľných, protiprezidentských atakov, ktoré nasledovali po zmene vlády v marci minulého roka. Sú súčasťou spomínanej mozaiky účelových a nekultúrnych protiprezidentských kampaní. Zaráža na nich až fanatická zaslepenosť, ignorujúca okrem už spomenutých reálnych príčin, vedúcich k zmene vlády, ďalšie dve závažné politické skutočnosti. Po prvé tú, že Slovensko malo možnosť získať síce krátku, no pre náš politický systém užitočnú skúsenosť z fungovania širokospektrálnej koalície, ktorá sa dovtedy javila ako nerealizovateľná. Po druhé, zmena vlády otvorila cestu k dohode o predčasných parlamentných voľbách. Sám občan opäť rozhodol, kto ho bude v najvyššom zastupiteľskom orgáne krajiny reprezentovať.

    Viem, že časť poslancov nebude s mojím názorom súhlasiť, musím však zdôrazniť, že vo voľbách išlo v prvom rade o zloženie nového parlamentu, nehlasovalo sa v nich o novej vláde. Najlepšie to dokumentujú výsledky volieb a pomerne dlhý čas rokovaní o zložení novej vlády. Výsledky volieb iba potvrdili moje hlboké presvedčenie, ku ktorému som dospel už v prvom roku nášho samostatného štátneho života, že totiž Slovensko si želá a potrebuje koaličnú vládu, opierajúcu sa o spoľahlivú parlamentnú väčšinu. Taká vláda sa po istých peripetiách koaličných rokovaní v decembri minulého roku vytvorila. Ja som ju nielen vymenoval, ale aj privítal v dobrej viere, že sa naplno sústredí na riešenie naliehavých problémov a úloh, ktoré stoja pred našou ešte vždy sa transformujúcou spoločnosťou. Túto nádej som si dlhý čas uchovával, a to aj napriek pochybnostiam a znepokojeniu, ktoré vo mne vzbudila pamätná novembrová noc v parlamente.

    Nechcem hovoriť o tom, ako sa vláda a parlamentná väčšina v posledných mesiacoch stavala voči prezidentovi a jeho úradu, hoci medzi civilizovanými demokratickými krajinami ide v tomto ohľade o unikum, ktoré nemá inde vo svete obdobu. Oveľa viac ma znepokojuje spôsob, akým dnešná vláda a jej parlamentná väčšina uplatňujú moc v oblasti štátnej správy a verejného života.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v tomto čase, takom významnom pre budúcnosť našej krajiny a nášho štátu, pre budúcnosť všetkých jeho občanov, chcem vysloviť výzvu a možno aj prosbu. Spamätajme sa, kým nie je neskoro. Prestaňme s neustálymi útokmi a konfrontáciami. Hľadajme cestu ku skutočnému porozumeniu. Usilujme sa o vytváranie pokojnej a stabilnej pracovnej atmosféry, ktorá bude blahodarne pôsobiť na celú našu verejnosť.

  • Pravda a slušnosť musia zvíťaziť nad klamstvom, nečestnosťou a aroganciou. Za seba chcem uistiť vás a všetkých občanov Slovenska, že ma nikto a nič nezlomí, že budem pevne stáť na strane pravdy, práva a zákona. Budem brániť právo každého občana na dôstojný život v pravde a slobode.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze. Prosím, aby ste sa vrátili vo vlastnom záujme, aby sme do siedmej hodiny mohli skončiť hlasovanie k prerokúvanému zákonu.

    Páni poslanci, keďže ide o zákon, kde potrebujeme pri hlasovaní trojpätinovú väčšinu, prosím, aby ste sa všetci vrátili do rokovacej miestnosti. Každý hlas je potrebný, aj koaličný, aj opozičný, alebo si odhlasujme, že budeme hlasovať zajtra.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pokračujeme v prerušenej schôdzi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Aj keď sa trošku vrátim k tomu, čo tu bolo predtým, nejdem sa dotýkať samotného vystúpenia pána prezidenta. Obraciam sa však s apelom na všetkých právnikov, ktorí sú v tejto miestnosti. Neustále sa tu mnohí oháňajú tým, že uznesenie, ktoré prijala Národná rada o strate dôvery Národnej rady k prezidentovi, je neústavné, nezákonné. Dovolím si povedať, že rovnako nezákonný by bol potom aj návrh pána Mikloška, ktorý tu odznel, o vyslovení dôvery, ale rovnako nezákonné a protiústavné by boli uznesenia, ktoré sme prijali k holocaustu alebo k 50. výročiu ukončenia vojny a víťazstva nad fašizmom, pretože je to v úplne rovnakej polohe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Prvý okruh pozmeňovacích návrhov, o ktorých treba dať hlasovať, vyplýva zo spoločnej správy, z doplnku k tlači 108a. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila hlasovaním en bloc body 1, 2, 4, 6, 9, 13, 16, 17, 18, 22, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 38, 39, 41, 44 a 48 pôvodnej spoločnej správy a ďalej body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 v rámci stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového hlasovania vypadol bod 4 stanoviska ústavnoprávneho výboru, o ktorom dám hlasovať osobitne, vzhľadom na návrh pána poslanca Fica. Tento okruh pozmeňovacích návrhov odporúčam ako spoločný spravodajca schváliť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch spoločnej správy 108a.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca ich navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže tieto pozmeňovacie návrhy spoločnej správy pod číslom 108a sme schválili.

  • Ďalej z hľadiska doplnku v tlači 108a odporúčam ako spoločný spravodajca v hlasovaní en bloc neprijať nasledovné body spoločnej správy: 3, 5, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 19, 20, 21, 23, 28, 34, 35, 36, 37, 40, 42, 43, 45, 46 a 47.

  • Čiže všetky tieto body spoločnej správy pán spoločný spravodajca navrhuje en bloc neprijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže tieto body spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalší v poradí je už vypustený bod spoločnej správy, resp. stanovisko ústavnoprávneho výboru pod bodom 4, ktorý sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. f) s tým, že navrhuje nové písmeno f) článku 4 ods. 3, ktoré bude znieť: "vykonávať ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu". Teda ide, v skratke povedané, o plnú profesionalizáciu poslaneckého zboru. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode číslo 4 spoločnej správy. Spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Čiže sme bod 4 spoločnej správy prijali.

  • Ďalšie pozmeňovacie návrhy vyplývajú zo samotnej rozpravy k tomuto bodu programu. Prvý pozmeňovací návrh som predniesol ja, dotýka sa článku 13 ods. 2. V článku 13 ods. 2 navrhujem druhú vetu označiť ako samostatný odsek a v pôvodnom odseku 2 slová "v predchádzajúcej vete" nahradiť slovami "v predchádzajúcom odseku". Ako spoločný spravodajca odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu spoločného spravodajcu. Navrhuje, aby sme ho prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže pozmeňovací návrh pána spoločného spravodajcu sme prijali.

  • Ďalší v poradí bol návrh pána poslanca Kováča, ktorý navrhol doplnok článku 4 ods. 3 písmeno f). Aj keď je to nezvyklé, ale v záujme veci sa chcem opýtať, ak je to teda možné, pán predseda, či pán poslanec Kováč trvá na tomto návrhu, pretože podobný návrh, ale legislatívne čistejší, predniesol pán poslanec Fico. Myslím si, že by bolo asi lepšie dať hlasovať o návrhu pána poslanca Fica.

  • Stiahnem tento návrh za predpokladu, že prejde návrh pána Fica. Ak nie, potom trvám na tom, aby sa o mojom návrhu hlasovalo. Dávam prednosť návrhu pána poslanca Fica, ale ak neprejde, trvám na tom, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča.

  • Pán poslanec Kováč súhlasil s touto výmenou.

  • Ale budeme potom musieť hlasovať neskôr, ak sa neprijme návrh pána poslanca Fica. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Dobre. Pán poslanec Kováč navrhol v článku 4 ods. 3 písm. f) za text "v obdobnom pracovnom pomere" doplniť "ktoré podliehajú kontrole vyplývajúcej z funkčnej pôsobnosti štátneho funkcionára, a súhrnný príjem zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti presahuje minimálnu mzdu určenú zákonom". Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca hovorí, že ho nemáme prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Neprijali sme návrh pána poslanca Kováča.

  • V poradí ďalší bol návrh pána poslanca Dzurindu, ktorý navrhol v článku 4 ods. 3 založiť nové písmeno i) s nasledujúcim znením: "uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve" s poznámkou pod čiarou. Táto poznámka bude znieť: "§ 673 až 681 zákona číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník)." Ako spoločný spravodajca odporúčam uvedený návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslanca Dzurindu. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Prijali sme návrh pána poslanca Dzurindu.

  • V poradí ďalší bol návrh pána poslanca Pittnera, ktorý navrhol v článku 5 vypustiť slová "riaditeľa Slovenskej informačnej služby" a následne založiť nový článok 6 v tomto znení: "Ak bol za riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát zaniká a na jeho miesto nastupuje náhradník zvolený v tom istom volebnom kraji." Ďalšie články sa úmerne tomu prečíslujú. Chcem sa opýtať, pán poslanec Pittner, či navrhujete o týchto dvoch návrhoch hlasovať en bloc? Áno. Ako spoločný spravodajca nezaujímam k tomuto návrhu žiadne stanovisko, ponechávam to na úvahu poslancov.

  • Takže hlasujeme. Kto je za? Hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera sme neprijali.

  • V poradí ďalší je návrh pána poslanca Fica, ktorý navrhol v článku 4 ods. 3 písm. f) nové znenie v tomto znení: "za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu". Ako spoločný spravodajca odporúčam uvedený pozmeňovací návrh schváliť.

  • "Za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu". Tam je uvádzacia veta v negatívnom ponímaní, čiže je v správnom ponímaní.

  • Takže hlasujeme o Ficovom návrhu.

  • Šum v sále.

  • Môžeme hlasovať len o tom, čo navrhol. Predsa nemôže teraz návrh zmeniť. Pán spravodajca, ešte raz ho prečítajte, lebo nepočuli, o čo ide.

  • Návrh pána poslanca Fica znie: "Štátny funkcionár nesmie..."

  • Nesmie nič. Dajte to tam, je to dobré.

  • Smiech v sále.

  • "...za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu".

  • Čiže hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Ficu bez tej mojej poznámky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

  • Prijatím tohto návrhu je vylúčený druhý alternatívny pozmeňovací návrh pána poslanca Fica.

    V poradí ďalší návrh bol od pána poslanca Benčíka. Navrhol v článku 12 v druhom odseku, už v novoprijatom, doplniť druhú vetu v tomto znení: "Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov." Celý druhý odsek znie, myslím si, že bude lepšie, keď ho prečítam: "V prvom stupni rozhoduje o návrhu Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov." Ako spoločný spravodajca odporúčam prijatie tohto návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

  • V poradí ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka sa dotýka ustanovenia článku 4 ods. 3 písm. g). Nové znenie je takéto: "vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného zhromaždenia a členskej schôdze. To neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu," - a teraz ide doplňovací návrh pána poslanca Benčíka "a pokiaľ ide o správu vlastného majetku". Odporúčam ako spoločný spravodajca tento doplnok schváliť.

  • Takže ideme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka s odporúčaním spravodajcu prijať ho, teda hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • V poradí ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán podpredseda Ľupták, ktorý sa dotýkal článku 4 ods. 3 písm. f). Pretože sme prijali pozmeňovací návrh pána poslanca Fica, nie je potrebné dať hlasovať o tomto návrhu.

    Záverečný blok pozmeňovacích návrhov je od pána poslanca Nagya, ktorý predložil celkove 8 zmien. Chcem podotknúť, že druhá a tretia zmena boli súčasťou spoločnej správy a už sme sa k nim vyjadrili hlasovaním. Čiže pôjdeme v postupnosti po jednotlivých návrhoch, okrem druhého a tretieho návrhu. Prvý jeho pozmeňovací návrh má za cieľ rozšíriť odsek a) článku 3 návrhu zákona, tlač 108, o slová "a námestník riaditeľa Slovenskej informačnej služby, predseda prezídia Fondu národného majetku a riaditeľ Fondu národného majetku". Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu poslanca Nagya. Spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya hovorí o vypustení článku 9 parlamentnej tlače číslo 108 a namiesto neho zaradiť nový článok znenia § 15, 16, 17 parlamentnej tlače 65. Ako spoločný spravodajca ho neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o ďalšom návrhu pána poslanca Nagya. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • V poradí ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya v článku 12 ods. 5 v predposlednej vete vymeniť slovo "môže" za slovo "má". Ako spoločný spravodajca neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

  • V poradí ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya navrhuje zrušiť text článku 13 parlamentnej tlače 108 a nahradiť ho textom § 26 parlamentnej tlače 65. Ako spoločný spravodajca neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

  • Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya znie: po upravenom texte článku 13 parlamentnej tlače 108 zaradiť nový článok znenia § 25 parlamentnej tlače 65 tohto znenia: "Správanie prezidenta republiky sa z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami tohto zákona nepreskúmava."

    Pretože sme neprijali zmenu textu článku 13 parlamentnej tlače 108, na ktorú uvedená zmena nadväzuje, nie je potrebné dať hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Nagya.

    V poradí posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya navrhuje zmeniť v parlamentnej tlači 108 v pozmeňovacom návrhu číslo 19 text slova "sa nejedná" na slovo "sa jedná". Neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať ani túto zmenu návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme ani tento návrh zmeny.

  • Pán predseda, viac návrhov k tlači 108 nebolo.

  • Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh. Ide o pomerne závažný zákon, ústavný zákon. Pokiaľ viem, vlastne v tomto zložení prijímame prvý ústavný zákon, a v minulom parlamente ich nebolo prijatých veľa. V tomto zákone sme schválili viac ako 35, pokiaľ som dobre počítal, možno aj viac, pripomienok a neschválili sme zhruba 50. Dávam procedurálny návrh, aby organizačné oddelenie vykonalo prepis nového znenia zákona tak, ako bude vyzerať, a aby sme o návrhu zákona ako celku hlasovali zajtra. Je to zákon, ktorý sa dotýka nás všetkých, myslím si, že na takýto postup majú poslanci právo. Žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca, aby sme o zákone ako celku hlasovali až zajtra s tým, že Národná rada zapracuje doň pripomienky.

    Takže prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neschválili tento procedurálny návrh.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred začatím tejto schôdze sme si odsúhlasili nový bod programu, takže by sme prerokovali teraz

    Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov viceguvernéra vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky po schválení Národnou radou. Návrh ste dostali ako tlač 146.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som krátko zdôvodnil predložený návrh na schválenie pána Jozefa Mudríka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Predovšetkým by som chcel ozrejmiť, že Národná banka sa konštituovala v priebehu roku 1993 ako nový orgán zvrchovanej samostatnej Slovenskej republiky s tým, že dlhodobejšie nebol plne obsadený manažment tohto veľmi dôležitého orgánu a do dnešného času nie je obsadené miesto ďalšieho viceguvernéra. Po niekoľkomesačných rokovaniach a hľadaní vhodného kandidáta došlo k určitej dohode, došlo aj na základe osobných rozhovorov k akceptácii ponúkaného miesta pánom Jozefom Mudríkom, myslím, že väčšina z vás toto meno dobre pozná. Viete, že je to šedá eminencia slovenského bankovníctva. Je to človek, ktorý dlhé roky pracoval vo sfére bankovníctva a je to mimoriadne vhodný kandidát na túto funkciu. V zmysle uvedeného dohovoru bol pán Mudrík uvoľnený z funkcie prezidenta Všeobecnej úverovej banky.

    Návrh tejto kandidatúry prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky v utorok tento týždeň a v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky sa tento návrh predkladá Národnej rade Slovenskej republiky. Odporúčam Národnej rade v zmysle predloženého návrhu schváliť pána Jozefa Mudríka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Návrh bol pridelený na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Prosím pána predsedu Maxona, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, parlamentná tlač 146. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu sa uzniesol na tomto uznesení:

    A. súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska;

    B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Jozefa Mudríka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Súčasne mi výbor uložil informovať o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu v našom výbore Národnú radu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu predsedovi Maxonovi. Aj k tomuto bodu otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som do rozpravy nedostal. Hlási sa pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    personálny návrh na vymenovanie pána Mudríka do funkcie viceguvernéra Národnej banky podporím, pretože pán Mudrík je odborník, ktorý podržal všetky doterajšie porevolučné vlády. Všeobecná úverová banka bola inštitúcia, ktorá financovala 90 % štátnych podnikov a pod jeho vedením dosiahla výsledky, ktoré sú slušné. Napriek tomu si dovolím upozorniť na to, že HZDS sa pokúsilo odvolať pána Mudríka z funkcie prezidenta Všeobecnej úverovej banky asi pred dvoma mesiacmi jedným neúspešným pokusom, a keď videlo, že vzhľadom na jeho odbornosť pravdepodobne toto nie je cesta, aby ovládlo túto finančnú inštitúciu, zvolilo cestu uvoľnenie miesta smerom nahor. Takže Všeobecnú úverovú banku Mudrík vybudoval, postavil ju na nohy, mohol byť prospešný v tejto funkcii ešte ďalej. Keďže sme potrebovali dosadiť za prezidenta, teraz myslím vás, vážená vládna koalícia, svojho človeka a ovládnuť jednu z najdôležitejších finančných inštitúcii, po odvolaní pána Janštu z funkcie viceprezidenta po personálnych zmenách nakoniec musel uvoľniť miesto postupom nahor. Takže jeho kandidatúru podporím, ale urobili ste ďalší krok, ktorý normalizuje slovenskú spoločnosť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni,

    konštatujem, že návrh vlády na menovanie druhého viceguvernéra Národnej banky Slovenska prišiel do parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky akosi naponáhlo. Tak, že sme ho prerokúvali dnes cez obedňajšiu prestávku v našom gesčnom výbore. Prerokovali sme ho tak, že navrhovaný adept nebol na rokovaní nášho gesčného výboru ani prítomný a na toto rokovanie nebol ani prizvaný. Chcel som sa pána Mudríka opýtať, čo hovorí na môj názor.

    Môj názor je taký, že pán Mudrík chcel zotrvať vo funkcii prezidenta Všeobecnej úverovej banky. Svedčí o tom aj rad článkov v našej dennej tlači. Ale záujem vládnej koalície bol iný. Vládna koalícia vykonáva rozsiahle celoplošné personálne čistky na všetkých úrovniach, od riaditeľov okresných správ ciest až po prezidentov našich finančných inštitúcií. Zmyslom týchto celoplošných čistiek je buď odstrániť nepohodlných, alebo do funkcií dosadzovať poslušných. Elegantné je to vtedy, keď to budí dojem, že ide o povýšenie. Kedysi sa tomu hovorilo, že neposlušných vykopli vyššie. Preto aj menovanie druhého viceguvernéra Národnej banky Slovenskej republiky treba vidieť predovšetkým v týchto súvislostiach.

    Ďakujem.

  • Keďže do rozpravy sa už nikto nehlási, uzatváram rozpravu. Prosím pána poslanca Maxona. Prepáčte, pán poslanec, ešte som sa nespýtal pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    počuli sme vystúpenia dvoch poslancov. Myslím, že vyjadrili svoje individuálne názory, takto ich aj tlmočili vo svojich vystúpeniach, ja som tlmočil názor vlády. Pokiaľ by som priblížil rokovanie výboru, pán poslanec Dzurinda takisto vyjadril názor, že dochádza k plošným výmenám. Boli mu pripomenuté plošné výmeny, ktoré sa diali za vlády, v ktorej bolo účastné KDH. Keď povedal, nech mu jedného takého človeka pomenujú, prihlásila sa naša poslankyňa. Čakal som, že sa jej ospravedlní. Nekonal tak. Znovu podotýkam, že zazneli tu dva individuálne názory a ja som tlmočil názor vlády. Znovu odporúčam tento návrh schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Dzurinda, rozprava je skončená.

    Pán poslanec Maxon, chcete sa vyjadriť?

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky:

    "Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska."

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Jozefa Mudríka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme prerušili dnešné rokovanie schôdze a začali zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Chcem ešte poprosiť pánov poslancov, aby o 20.00 hodine prišli na charitatívne podujatie Hafling - pomocník hipoterapie, ktoré sa uskutoční v Istropolise v divadelnej sále Theatro. Boli sme tam všetci pozvaní, takže aj ja vás pozývam.