• Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    otváram rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

    Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa najskôr prezentovali a zistili našu prítomnosť.

    Prosím, prezentujme sa.

    Ďakujem. Prítomných je 114 poslancov, takže Národná rada je schopná sa uznášať.

    Ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi písomne žiadali títo páni poslanci: pán poslanec Gabriel Palacka, pán poslanec Ján Tužinský, pán poslanec Robert Fico a myslím, že ešte stále je na zahraničnej ceste pán poslanec Dzurinda.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    po dohode s podpredsedami Národnej rady Slovenskej republiky a v politickom grémiu navrhujem program 7. schôdze tak, ako vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo na podanie návrhov na zmenu alebo doplnenie programu, chcem vám oznámiť, že v rozdanom návrhu programu je zaradený ako bod 16 vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Trestný zákon. Máte ho ako tlač číslo 134. Tento bod som zaradil do programu na výslovnú žiadosť vlády Slovenskej republiky.

    Ďalej vám chcem povedať, že na požiadanie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky som zaradil ako bod 13 žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Langoša.

    Na návrh Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby som do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod číslo 14 zaradil správu Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Predmetom tejto správy a rokovania o nej sú skutočnosti tvoriace štátne tajomstvo. Vzhľadom na to je potrebné, aby podľa § 14 ods. 2 o rokovacom poriadku táto časť schôdze bola neverejná. O tomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy.

    Ešte predtým vás chcem informovať, že včera som dostal dva návrhy na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva návrhy sa týkajú 50. výročia skončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Ako prvý som dostal návrh z klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a ako druhý som dostal návrh od pána Jaroslava Volfa, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ako bod číslo 1 navrhujem zaradiť hlasovanie o týchto dvoch uzneseniach. To boli návrhy z mojej strany.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že na doplnenie programu sa hlási už desať poslancov. Prosím, pán poslanec Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán podpredseda vlády,

    Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej republiky zriadený na kontrolu Slovenskej informačnej služby v zmysle zákona číslo 46/1993 Z. z. má v § 5 vymedzené svoje úlohy. Som presvedčený, že by bolo porušením elementárnych princípov demokracie a výsmechom úloh kontroly, ak by členmi tohto Osobitného kontrolného orgánu mali byť príslušníci Slovenskej informačnej služby. Navyše, ak by riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol i vedúcim tohto Osobitného kontrolného orgánu. Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky odvolala riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Ivana Lexu z tohto Osobitného kontrolného orgánu, a žiadam, aby návrh na odvolanie bol zaradený ako druhý bod programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • K tomuto vystúpeniu pána poslanca chcem povedať, že pán poslanec Lexa dal žiadosť o pozastavenie členstva v HZDS a dal žiadosť o vystúpenie z klubu HZDS. Ak si prečítate § 6 zákona o Slovenskej informačnej službe, tam sa hovorí, že ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za takéhoto člena navrhne klub poslancov nového člena.

    Pán poslanec Weiss.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    verejnoprávna Slovenská televízia, ktorá je platená z peňazí koncesionárov a daňových poplatníkov, stratila objektivitu spravodajstva. Naplnili sa slová prednesené vo vláde vo februári minulého roku,...

  • Pán poslanec, ale doplňovacie návrhy sa dávajú z miesta, a nie za pultom.

  • ...že stačí dostať do rúk elektronické masmédiá a všetko bude na Slovensku vyzerať inak. Naše Slovensko a najmä politický život vyzerá v skutočnosti naozaj inak ako v spravodajstve Slovenskej televízie.

  • Pán poslanec, robíme návrh na zmenu programu.

  • Zdôvodňujem návrh, pán predseda, nechajte ma dohovoriť, prosím.

  • Pán poslanec, ale ja vás prosím, aby ste zaujali svoje miesto v poslaneckej lavici. Robíme zmenu programu, nevystupujeme pred parlamentom od rokovacieho pultu. Prosím vás, aby ste predniesli svoj návrh.

  • Prečo, prosím vás pekne? Kde je to napísané? Na minulej schôdzi vystupovali k zmenám programu z tohto miesta.

  • V organizačnom poriadku, pán poslanec.

  • Myslím si, že tie dve minúty ma môžete vypočuť, keď už som tu. Chcel by som povedať, dámy a páni, že zo zjazdu Strany demokratickej ľavice bolo spravodajstvo oproti iným stranám neporovnateľne obmedzené. Na základe mojej sťažnosti Rada Slovenskej televízie, ako som bol informovaný, dala zistiť minutáž venovanú v Televíznych novinách jednotlivým politickým stranám. Verím, že čoskoro zverejní výsledky. Jediný raz si nás nedovolili vystrihnúť, keď som sa s poslancom Kanisom pri oslavách 50. výročia oslobodenia Banskej Bystrice postavil za pána podpredsedu Ľuptáka a pána poslanca Konárika. Keby totiž vystrihli nás, vystrihli by aj ich. Spravodajstvo z osláv 1. mája bolo škandalózne ignorantské. Rozhorčenie občanov vyvolalo najmä to, že v spravodajstve videli 1. máj z Moskvy a ďalších európskych miest, ale nie z Bratislavy, Bystrice či Košíc. Zato vidia každý deň drobné nevýznamné udalosti.

    Dámy a páni, ak to takto pôjde ďalej, Slovenská televízia príde nielen o reklamy v prospech stanice Nova a ďalších komerčných staníc, ale diváci, ktorí nemajú možnosť pozerať iné stanice ako Slovenskú televíziu, prídu o objektívny a pluralitný pohľad na dianie vo svojej vlasti.

    Preto navrhujem, aby bol do programu schôdze zaradený návrh nasledujúceho uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Radu Slovenskej televízie, aby jej podala návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, pretože nebol schopný zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť spravodajstva Slovenskej televízie."

  • Šum v sále.

  • Ak sa vám, dámy a páni, zdá táto moja formulácia nezvyčajná, zo zákona nie je možné inak navodiť poriadok.

    Ďalej žiadam v mene skupiny poslancov, aby do programu bol zaradený návrh novely zákona číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa ktorého sa 8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom, má stať dňom pracovného pokoja. Tento návrh, kolegyne, kolegovia, možno prerokovať vo výboroch v priebehu dnešného dňa, keďže ide o veľmi jednoduchú normu.

    A napokon žiadam, aby pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky umožnil Slovenskej televízii vysielať priamy prenos z Národnej rady Slovenskej republiky.

    Napokon, pán predseda Gašparovič v Rádiožurnáli 2. 11. 1994 povedal, že nič nebráni, aby Slovenská televízia mohla robiť prenosy, dokedy chce. Aj v tejto sále už zazneli slová, aby boli priame prenosy, nech občania tejto krajiny vidia, kto ich ako zastupuje. Verím, že môj návrh, aby bol prenos z rokovania o zákone o konflikte záujmov, z bodu interpelácie a otázky poslancov a rozprava, nájde podporu väčšiny ctených kolegov poslancov. Inak sa niektoré poslanecké kluby môžu dostať do podozrenia, že sa boja robiť politiku pred tvárou verejnosti. Určite to však nie je prípad poslancov z klubu Spoločná voľba za Stranu demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickú stranu Slovenska, Hnutie poľnohospodárov a Stranu zelených na Slovensku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec, ale do budúcnosti by som prosil, keď sa schvaľuje program, aby sme skutočne dodržali spôsob.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Šimko bol za mnou, že ako druhé v poradí bolo na displeji jeho meno a že ho niekto vyhodil. Musím sa spýtať pán Csákyho, či súhlasí s tým, aby vystúpil pán Šimko, a pán Csáky bude po pánu Cingelovi. Takže prosím, pán poslanec Šimko.

  • Kolegyne, kolegovia,

    v návrhu programu sú dva návrhy na riešenie problému konfliktu záujmov. Občania čakajú na prijatie pravidiel na výkon štátnych funkcií a nazdávam sa, že by nebolo dobrým signálom tohto parlamentu, keby sme ani jeden z týchto dvoch návrhov neprijali. Nazdávam sa však, že vyššia pravdepodobnosť prijatia niektorého z nich by bola vtedy, keby sa o týchto dvoch návrhoch hlasovalo v opačnom poradí, než boli navrhnuté do programu.

    Preto dávam dva procedurálne návrhy k tomuto programu. Jeden sa týka efektívnosti nášho rokovania: Podľa § 13 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku žiadam, aby sa zlúčila rozprava k bodom 11 a 12 v tomto novom návrhu programu. A ďalej žiadam, aby sa po skončení rozpravy hlasovalo skôr o ústavnom zákone - bod číslo 12, tlač číslo 108 - a až ak neprejde, aby sa pristúpilo k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý som predložil ja - bod číslo 11, tlač číslo 65. Takýto postup by zvýšil pravdepodobnosť prijatia aspoň niektorého z týchto dvoch návrhov. Žiadam, aby sa o týchto mojich dvoch procedurálnych návrhoch hlasovalo osobitne.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    poslanci Maďarskej koalície podporujú návrh pána Pittnera na zaradenie nového bodu programu na riešenie personálnych otázok Osobitného orgánu Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujeme rozšíriť tento bod o rekonštrukciu Osobitného orgánu Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby tak, aby tam dostali miesto aj poslanci z opozičných politických strán. Prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali ako o samostatnom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, členovia vlády,

    na 6. schôdzi som navrhol zaradiť do programu ako osobitný bod zahraničnopolitickú rozpravu. Napriek tomu, že rokovací poriadok vylučuje rozpravu pri prerokovávaní zmeny programu alebo pozmeňovacích návrhov na zmenu programu, predsedajúci, podpredseda pán Húska, pred hlasovaním o mojom návrhu povedal, že minister zahraničných vecí pán Schenk vystúpi počas schôdze Národnej rady. Národná rada neprijala môj návrh. Po vystúpení pána ministra zahraničných vecí sa rozpútala dosť divoká zmes faktických pripomienok, kde vlastne poslanci chceli v krátkom časovom rozmedzí vysloviť svoje názory na zahraničnú politiku a iné veci. V tomto virvare zazneli dosť znepokojujúce názory tuším dvoch vládnych poslancov o akejsi neutralite vhodnej pre Slovensko. Preto opäť navrhujem pred bod všeobecná rozprava zaradiť bod zahraničnopolitická rozprava.

    Vážený pán predseda, na stenách parlamentu visia komerčné reklamy v priestore, ktorý je prístupný i verejnosti, novinárom i nám poslancom. Okrem toho ešte vždy je na balkóne vyvesený zákaz fotografovania. Som presvedčený a ubezpečujú ma o tom i názory ľudí, s ktorými sa stretávam, že tieto veci znižujú dôveryhodnosť a úctu k tomuto snemu, a opäť vás vyzývam, aby ste využili svoju autoritu a rozhodli o zrušení zákazu fotografovania v priestoroch balkóna a aby ste nariadili odstrániť zo stien parlamentu všetky komerčné reklamy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, pokiaľ ide o návrh zaradiť zahraničnú rozpravu, o tom dám hlasovať. Pokiaľ ide o vašu poznámku k zákazu fotografovania, nič nemením, pretože je to rozhodnutie politického grémia, v ktorom boli všetci predsedovia klubov, a všetci predsedovia klubov ma podporili, až na predsedu poslaneckého klubu KDH pána Mikloška, ktorý mi povedal, že sa ešte poradí a príde mi to oznámiť. Takže ďalej to trvá. Všetci predsedovia sa zhodli v tom, že nie je to potrebné, že fotografi majú priestor a čas, keď môžu fotiť. Opakujem, je to všade vo svete, nikde nie je možné v parlamente fotografovať, niekde ani tú chvíľku, ktorú dávame my. Takže bol som rád, že ma v tomto páni predsedovia klubov podporili. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Volf.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy, vážení páni,

    to, že sa v podstate objavili až dva návrhy k 50. výročiu víťazstva nad fašizmom, hovorí o tom, že ide o významnú vec. Bol by som veľmi rád, keby tu nedošlo k akejsi súťaži alebo konkurencii. Bolo by veľmi dobré, keby nakoniec vzniklo jedno vyhlásenie. Tým by sme dali najavo, že Národná rada sa vie dohovoriť aspoň na takomto probléme, ktorý je skutočne problémom alebo otázkou celej Slovenskej republiky a jej miesta v Európe. Preto navrhujem, aby sa tento bod zaradil do programu až ako prvý bod poobede a aby bol pokus vytvoriť určitú redakčnú pracovnú skupinu minimálne zo zástupcov obidvoch týchto skupín, ktorí by sa pokúsili vypracovať jeden návrh a ten by mohli poobede predložiť. Chcem povedať, že môj návrh sa prediskutoval v klube poslancov Spoločnej voľby a bol rozšírený a doplnený aj o poslanca Petra Weissa.

  • Ďakujem. Je to váš návrh, samozrejme, dám o ňom hlasovať. Nemyslím si, že tento návrh, pán poslanec, je šťastný, pretože som presvedčený, že budete sedieť celé poobedie a nedohodnete sa na obsahu textu. Ale, samozrejme, dám o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, mám k programu dve pripomienky. Po prvé chcel by som doplniť to, čo povedal pán poslanec Pittner. Myslím, že došlo k nedorozumeniu z vašej strany. Pán poslanec Pittner povedal, že pán poslanec Lexa je riaditeľom Slovenskej informačnej služby a zároveň je predsedom Osobitného kontrolného orgánu parlamentu na kontrolu Slovenskej informačnej služby. Pán poslanec Pittner povedal, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemôže zároveň kontrolovať sám seba. Z tohto dôvodu pán poslanec Pittner žiadal, aby bol pán poslanec Lexa odvolaný z postu predsedu kontrolného orgánu. Nič iné. Toto by som chcel spresniť, lebo ste potom spomínali nejaké členstvo v klube a členstvo v HZDS. O tom nebola reč.

  • Pán poslanec, musíte si prečítať zákon. Zo zákona je jednoznačné, že ak poslanec vystúpi z klubu, tým prestáva byť členom Osobitného kontrolného orgánu a aj predsedom Osobitného kontrolného orgánu. To vyplýva zo zákona, takže o tom nediskutujme. Ale potom si to povieme. Samozrejme, že zaradím návrh pána poslanca.

  • Ale ak to vyplýva zo zákona, tak to netreba zaradiť, lebo je to automatické, ale nie som si až taký istý, že to vyplýva zo zákona.

  • Zákon číslo 46/1993 Z. z., § 6 ods. 2.

  • Buďte taký dobrý a prečítajte to. Tam sa o členstve v Osobitnom kontrolnom orgáne nehovorí nič.

  • Ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za tohto člena navrhne klub poslancov nového člena.

  • Tak potom môžeme súhlasiť, že je to vybavená vec.

  • Odporúčam zmysel pre pravdu aj poslancom HZDS, aby si to vedeli priznať.

    Druhá moja poznámka je podstatná. Na minulej schôdzi som navrhol návrh zákona o protikomunistickom odboji. Ako všetci dobre vieme, neprešiel. Pán predseda Národnej rady na politickom grémiu povedal, že ho dá do všetkých výborov. Bohužiaľ, pán predseda, nesplnili ste tento svoj sľub, lebo nebol napríklad v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktorý je rozhodujúci pre takýto zákon.

    Vo výboroch Národnej rady, napríklad v zahraničnom, sa ozývali hlasy: načo otvárať tieto problémy, načo preberať taký zákon a podobne. Aby som presvedčil ľudí, načo tieto zákony otvárať, pokiaľ by tento zákon dnes neprešiel na rokovanie, čo navrhnem vzápätí, tak na budúcom pléne by som na začiatku prečítal uznesenie ÚV KSČ z roku 1951, v ktorom rozhodlo už pred súdnym konaním, že traja mladíci študenti budú popravení. Púčik, Tuner a Tesár boli obesení, pokiaľ by ste o tom nevedeli. Podobné podrobnosti môžem rozvádzať na jednotlivých parlamentných schôdzach, aby som presvedčil niektorých poslancov, že treba tieto problémy otvárať. Pokiaľ to niekoho nezaujíma, samozrejme, nemusí tu byť, nemusí počúvať.

    Myslím si, že o tomto zákone by sme mali rokovať aj preto, lebo parlament prakticky od decembra 1994 nemá o čom rokovať. Vláda nedáva skoro žiadne zákony a máme dosť priestoru nato, aby sme tu mohli diskutovať na tieto témy. Navrhujem, aby zákon o protikomunistickom odboji bol zaradený na tejto schôdzi ako bod číslo 5. Zároveň pripomínam, že poslanci, ktorí by sa chceli pridať k tomuto zákonu, môžu kedykoľvek pripísať svoje podpisy, pretože KDH toto nechápe ako prestížnu záležitosť zo svojej strany, KDH ide v tejto chvíli čiste o vec ako takú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Čiže navrhujete to zaradiť ako bod číslo 5 na túto schôdzu.

    Pán poslanec Kňažko.

  • Vážená Národná rada, vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na informácie a právo na slobodné vyjadrovanie názorov, by som rád opäť predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší zákaz fotografovania počas verejného zasadania pléna Národnej rady Slovenskej republiky. V záujme občana a jeho lepšej informovanosti o činnosti zákonodarného zboru navrhujem, resp. pripájam sa k návrhu pána kolegu Weissa, aby sa zasadnutia pléna, alebo aspoň jeho najdôležitejšie body rokovania, vysielali v priamom prenose Slovenskej televízie. Je čím ďalej tým evidentnejšie, že zo Slovenskej televízie sa stáva interné vysielanie Hnutia za demokratické Slovensko, prípadne vládnej koalície.

    V záujme objektívnejšieho informovania tejto verejnoprávnej inštitúcie navrhujem zaviazať uznesením predsedu Národnej rady pána Ivana Gašparoviča, aby požiadal vedenie Slovenskej televízie o vysielanie diskusnej relácie po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde by mali svoje zastúpenie všetky parlamentné kluby a formou dialógu by mohli vyjadriť názory jednotlivých klubov k priebehu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O každom z týchto návrhov žiadam hlasovať osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri,

    mám návrh na zmenu programu. Navrhujem, aby bod 18 - písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie - bol bodom 19 a ako bod číslo 18, lebo som človek skromný, navrhujem, aby sme prerokovali návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o regulácii a etike reklamy. Je na to dosť času. Je to veľmi praktický zákon. Podporujú ho vlastne poslanci koalície aj opozície. Ak by prišlo ešte k nejakým nezrovnalostiam, je možnosť ho prerokovať. Je naozaj potrebný pre športovcov, kultúru, cirkevné organizácie, pretože nemáme zákon o nadáciách a neziskových organizáciách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, ak zo zákona vyplýva, že pán Lexa už nie je predsedom Osobitného kontrolného orgánu, potom si myslím, že bolo potrebné pripraviť návrh na voľbu nového predsedu Osobitného kontrolného orgánu. Žiadny návrh poslanci Národnej rady nedostali, takže si v tejto chvíli dovolím navrhnúť pred bod číslo 14 bod číslo 13 - voľba predsedu Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

  • Ďakujem, vážený pán predseda.

    Národná rada alebo Slovenská národná rada od roku 1990 prijala niekoľko významných uznesení dotýkajúcich sa minulosti či už slovenského národa, alebo v podstate ľudstva v tomto priestore strednej Európy, a vždy pri takomto uznesení dospela k dohode všetkých politických klubov. Myslím si, že tak to bolo v židovskej otázke, tak to bolo v otázke deportácie Nemcov i ďalších. Preto nevidím príčinu, prečo by nemohlo dôjsť k dohode ohľadne uznesenia k 50. výročiu skončenia 2. svetovej vojny, jednej z najväčších katakliziem v dejinách ľudstva. Nevidím dôvod, prečo by práve v tomto mali byť nejaké spory alebo nejaké vytĺkanie politického kapitálu. Skôr by malo dôjsť aspoň v tejto veci k dohode všetkých politických subjektov.

    Preto, pán predseda, nedávam konkrétny návrh, ale apelujem na vás, či by ste sa o takýto spoločný návrh ako predseda Národnej rady a vedúci politického grémia predsa len nepokúsili, aby sme sa skutočne nehandrkovali o tom, či budeme hlasovať za to, alebo za ono uznesenie ku skončeniu 2. svetovej vojny.

  • Vážený pán predseda, mám len dve technické spresnenia. Môj návrh na uznesenie týkajúce sa riaditeľa Slovenskej televízie by som žiadal zaradiť ako bod 6 a môj návrh na zaradenie novely zákona o štátnych sviatkoch do programu ako bod 7 s tým, že potom sa ostatné čísla posúvajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda, dámy, páni,

    prosím o prepáčenie, ide o reklamy na pivo Martiner, ktoré visia na stenách bufetu, a možno i ďalšie reklamy, ktoré som nepostrehol.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    v minulosti už niekoľkokrát bol kritizovaný súčasný rokovací poriadok Národnej rady. Bývalý podpredseda Národnej rady pán Weiss bol, ako človek za to zodpovedný, niekoľkokrát kritizovaný, že pracujeme ešte na základe Šalgovičovho rokovacieho poriadku. Počas volebnej kampane niekoľkokrát bolo počuť, že návrh nového rokovacieho poriadku je prakticky hotový. Preto navrhujem, aby sme pred bod písomné odpovede členov vlády na interpelácie zaradili bod informácia o návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    chcem len potvrdiť skutočnosť, že naozaj v § 6 zákona o Slovenskej informačnej službe možno to ustanovenie vyložiť tak, ako ste ho, pán predseda, prečítali, ale práve preto, že takýmto spôsobom korešpodencie plénum Národnej rady nie je dopredu informované, a preto, že o týchto veciach rozhoduje plénum, som napriek tomu toho názoru, že či už pri zaradení bodu pána poslanca Csákyho, alebo pani poslankyne Rusnákovej by mala Národná rada konštatovať, že predsedom Osobitného kontrolného orgánu prestal byť pán poslanec Lexa.

  • Prosím vás, pán poslanec, váš návrh som zaradil do hlasovania.

    Pán poslanec Weiss.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    na augustovú schôdzu Národnej rady minulého funkčného obdobia na základe návrhu pána poslanca Ftáčnika mal byť zaradený nový rokovací poriadok. Vzhľadom na to, že medzi predkladateľmi nedošlo k úplnej zhode, tento rokovací poriadok sa dopracováva. Mám informáciu, že je v takom stave, že by mohol byť zaradený na niektorú z ďalších schôdzí Národnej rady. Preto sa pripájam k požiadavke, ktorá tu zaznela, aby sme dostali na tejto schôdzi stručnú informáciu od niektorého z predkladateľov, ako je tento dôležitý zákon pripravený a kedy sa uvažuje s jeho zaradením.

  • Ďakujem. Ak sa už nikto nehlási, ešte som zabudol povedať, že na začiatku ma požiadali zástupcovia klubov SDĽ a HZDS, ktorí vypracovali zákon o strete záujmov, aby sme tento bod programu stanovili striktne na deň a hodinu. Navrhli mi zaradiť ho vo štvrtok ako prvý bod programu, to znamená o 9.00 hodine. Toto je môj ďalší návrh. Samozrejme, na budúci týždeň vo štvrtok, nie tento. Požiadali ma, že je potrebné ešte si spolu sadnúť a zladiť niektoré pozmeňovacie návrhy. Dávam návrh na štvrtok 11. mája ako bod číslo 1.

    Vážené panie kolegyne, kolegovia, nemám už prihlášku na doplnenie alebo zmenu programu. Budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch programu.

    Prvý návrh som predniesol ja s tým, že máte pred sebou dva návrhy na uznesenie k 50. výročiu skončenia vojny. Budeme hlasovať o tom, aby sme tieto dva body zaradili do programu dnešnej schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že 104 poslancov hlasovalo za zaradenie tohto bodu do programu.

    Druhý vystúpil pán poslanec Pittner a žiadal, aby sme hlasovali o odvolaní pána poslanca Lexu z funkcie predsedu Osobitného kontrolného orgánu a z členstva. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, pán poslanec Pittner.

  • Vzhľadom na to, že sa veci okolo toho vysvetlili, netrvám na tom, že o tom treba hlasovať, ale potom v ďalšom bode navrhujem, aby Národná rada zobrala túto skutočnosť na vedomie.

  • Áno, to je samozrejmé. Takže nebudeme hlasovať, pán Pittner vzal svoj návrh späť.

    Tretí vystúpil pán poslanec Weiss, ktorý žiada, aby Národná rada prijala uznesenie k výzve Rade Slovenskej televízie, aby Rada Slovenskej televízie dala návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie. Neviem, či Národná rada má takéto právo, či sa má zasahovať do takej organizácie, ako je televízia. Ale návrh tu je, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Weissa na prijatie predmetného uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca sme neprijali.

    Druhý návrh na zmenu programu bol taký, aby sme ako bod 7 zaradili novelu zákona číslo 241/1993 Z. z., kde sa hovorí o štátnych sviatkoch. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Ani tento návrh pána poslanca Weissa sme neprijali.

    Ďalej s návrhom na zmenu programu vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý predniesol - ak by som to zle povedal, pán poslanec, prosím, opravte ma - zmenu poradia v programe. Na základe § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku žiada, aby sme zlúčili rozpravu k zákonom pod bodmi 11 a 12.

    Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Najskôr by bolo dobre, teda tak som to navrhol, aby sme hlasovali o zlúčení rozpravy k obidvom bodom. Bolo by to efektívnejšie, pretože nakoniec ide vecne o tú istú problematiku a nemá význam, aby sme dvakrát rokovali o tom istom. Citoval som tam ustanovenie rokovacieho poriadku, ktorý to umožňuje. A potom druhé hlasovanie bude o tom, aby sa najskôr rozhodlo o ústavnom zákone a potom o jednoduchom zákone.

  • Dobre, takže najskôr hlasujeme o tom, aby rozprava o týchto dvoch bodoch bola spoločná.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento pozmeňovací návrh pána poslanca neprešiel.

    Druhý návrh pána poslanca je taký, aby sme vymenili poradie týchto dvoch zákonov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Takže neprešiel ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Šimka.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Csáky, ktorý žiada doplniť Osobitný kontrolný orgán. Tento návrh je - dá sa povedať - zhodný s návrhom pani poslankyne Rusnákovej, a chcel som navrhnúť, či by sme nemohli hlasovať o týchto dvoch návrhoch - pani poslankyne Rusnákovej a pána poslanca Csákyho - naraz.

    Pani poslankyňa s tým nesúhlasí, takže budeme hlasovať len o návrhu pána poslanca Csákyho, že za odstúpeného člena Osobitného kontrolného orgánu treba tento orgán doplniť, čiže zaradiť to ako bod programu.

    Pán poslanec Csáky.

  • Vážený pán predseda, navrhol som celkovú rekonštrukciu Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu Slovenskej informačnej služby, novú voľbu všetkých členov.

  • Mám to chápať tak, že chcete voľbu celého nového Osobitného kontrolného orgánu?

  • Dobre. Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Csákyho, ktorý chce, tak ako to povedal, rekonštrukciu Osobitného kontrolného orgánu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže návrh pána poslanca Csákyho sme neprijali.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Langoš a žiada, aby sme do programu zaradili nový bod, a to zahraničnopolitickú rozpravu, pred všeobecnú rozpravu, ktorú máme v návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh neschválili.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Volf. Žiada, aby sme uznesenie, ktoré chceme prijať k 50. výročiu skončenia vojny, preložili na poobedie, resp. aby sme vypracovali spoločné uznesenie.

    Myslím, že nezáleží na tom, kto to uznesenie vypracuje, pretože je to uznesenie Národnej rady a budeme, alebo nebudeme zaň hlasovať, ale ak sa na tom chcú podieľať všetky politické strany, dávam o tomto návrhu pána poslanca hlasovať s tým, že by bolo prerokované poobede, hoci sme to schválili už ako prvý bod programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme tento návrh pán poslanca Volfa neprijali.

    Pán poslanec Mikloško navrhuje, aby sme ako bod číslo 5 zaradili prerokovanie zákona o protikomunistickom odboji.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže tento návrh pána poslanca sme neprijali.

    Pán poslanec Kňažko navrhuje, aby sme prijali rozhodnutie Národnej rady, že sa ruší zákaz fotografovania z balkóna.

    Stále mám na mysli telefóny, pretože som dostal list od príslušnej firmy, na grémiu som už o tom informoval predsedov politických klubov, neviem, či vám tú informáciu odovzdali, že do miestnosti sa nemôžu nosiť telefóny ani malé digitálne počítače.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Knažka.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Takže tento návrh pána poslanca sme neprijali.

    Ďalej pán poslanec Knažko navrhuje, aby po každom zasadnutí schôdze Národnej rady televízia pripravila klub poslancov k priebehu schôdze, kde budú zástupcovia všetkých parlamentných klubov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec Roman dáva doplňovací návrh, aby sme ako bod číslo 18 zaradili do programu zákon o regulácii reklamy.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

    Len upozorňujem, že zákon som okamžite legislatívnou cestou postúpil vláde, legislatívnej rade, ešte som nedostal o ňom oznámenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca neprešiel.

    Pani poslankyňa Rusnáková vystúpila s návrhom, aby ako bod číslo 13 bola zaradená voľba nového predsedu Osobitného kontrolného orgánu, keďže tento orgán už nemá predsedu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel ani tento návrh.

    Pán poslanec Hrnko, váš návrh je vlastne totožný s návrhom pána poslanca Volfa.

    Pán poslanec Černák navrhol zaradiť do programu informáciu o rokovacom poriadku. Skôr ako dám hlasovať o tomto návrhu, môžem dvoma-troma vetami povedať, že rokovací poriadok je dokončený, má sa prerokovať ešte s administratívou Národnej rady, pretože sú tam niektoré absolútne nové úkony, a chcem, aby sa k nim vyjadrila aj administratíva Národnej rady, jednak legislatíva aj organizačný a zahraničný odbor. Predpokladám, že na júnovú schôdzu bude môcť byť zaradený. O vašom návrhu dám hlasovať, ale inú informáciu asi nedostaneme.

    Prosím, pán poslanec Pittner.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Keďže neprešiel ani návrh pána poslanca Csákyho, ani návrh pani poslankyne Rusnákovej, ale z kontextu diskusie k môjmu návrhu bolo cítiť, že je tu zhoda, aby Národná rada zobrala na vedomie, že predsedom Osobitného kontrolného orgánu prestáva byť pán poslanec Lexa, žiadam, aby bol takýto bod zaradený a aby z toho vzišlo takéto uznesenie.

  • Pán poslanec, návrhy sme skončili, už len hlasujeme o návrhoch. To nejde, nemôžem to zaradiť. Súhlasím s tým, čo hovoríte, ale už sme to odhlasovali.

    Budeme hlasovať o mojom návrhu, ktorý som tlmočil na požiadanie predkladateľov z HZDS a SDĽ, aby návrh zákona o strete záujmov bol zaradený do programu na budúci týždeň vo štvrtok ako prvý bod programu.

    Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme prijali.

    Predtým som dával informáciu o rokovacom poriadku a zabudol som dať hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka, keďže ho nestiahol.

    Prosím, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, pokiaľ ešte svoju informáciu doplníte časovým údajom, asi kedy by mohol byť nový rokovací poriadok zaradený do výborov, sťahujem svoj návrh.

  • Predpokladám, že môže byť už na ďalšej schôdzi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V súvislosti s tým, čo ste povedali pánu poslancovi Pittnerovi, chcem povedať, že každý poslanec môže kedykoľvek navrhnúť doplnenie programu. Okrem toho tu sme ani neuzavierali rozpravu, nebola rozprava o programe, tu sa jednoducho dávali návrhy, dokonca ešte ani nebol celý program schválený, takže si myslím, že nie je žiaden procedurálny dôvod, pre ktorý by nebolo možné podávať ďalšie návrhy na doplnenie návrhu programu.

  • Nie je to celkom tak, ako ste povedali, ale prosím, pán poslanec Pittner, dajte mi váš návrh, budeme o ňom hlasovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam návrh, aby Národná rada prijala uznesenie o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie žiadosť pána poslanca Lexu o vystúpenie z klubu HZDS a na základe toho pán poslanec Lexa prestáva byť členom Osobitného kontrolného orgánu.

  • Počuli ste návrh pána poslanca, hneď o ňom dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže návrh pán poslanca Pittnera sme prijali.

  • Potom určím ja, kedy ho zaradíme, dobre?

    Pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem. Pán predseda, žiadam ešte hlasovať o mojom návrhu, aby pri prerokúvaní zákona o konflikte záujmov, pri interpeláciách poslancov a rozprave bol priamy prenos Slovenskej televízie.

  • Počuli ste pána poslanca Weissa. Prosím, dávam hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže tento návrh neprešiel.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme vyčerpali všetky doplňovacie návrhy, budeme hlasovať o celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami, aj v zmysle návrhov v súvislosti s Osobitným kontrolným orgánom, ako som ich prečítal, a v poradí bodov programu, ako ste navrhovali.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. Aby som vedel, o čom budem hlasovať, predsa len mám dve otázky. Jednak ktorým bodom bude ten bod, ktorý navrhol pán poslanec Pittner. Myslím si, že to má význam. A druhá otázka, pokiaľ ide o správu Osobitného kontrolného orgánu, o ktorej ste hovorili, že bude neverejná, je potrebné, aby sa o tom hlasovalo osobitne. Nazdávam sa, že to nechcete spojiť s hlasovaním.

  • S hlasovaním o celkovom programe?

  • Áno, načo budeme hlasovať trikrát?

  • Nazdávam sa, že o tom treba hlasovať osobitne. V takom prípade to navrhujem.

  • Navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o vašom návrhu, že rokovanie o správe Osobitného kontrolného orgánu bude neverejné.

  • O vašom návrhu musím dať hlasovať. Pán poslanec navrhuje osobitné hlasovanie o tom, aby správa, ktorú bude čítať Osobitný kontrolný orgán, bola na neverejnom zasadnutí. Navrhol som, aby sme schválením celého programu odhlasovali aj to, že o tomto bode bude neverejné zasadnutie. Takže to bol môj návrh, a teraz hlasujeme o návrhu pána poslanca Šimka, aby to bolo osobitne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ešte pán poslanec Tarčák.

  • Chcem len povedať, že to uznesenie, ktoré navrhuje pán Pittner, logicky zapadá do bodu 14, kde bude správa o Slovenskej informačnej službe. Patrí to tam, tak to treba zaradiť ako súčasť toho bodu.

  • To tam veľmi nezapadá. Prosím, hlasujme. Prosím, pán poslanec Pittner.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Keď dovolíte, navrhujem, aby ten môj bod bol zaradený pred rokovaním o správe, ktorú má predložiť Slovenská informačná služba.

    A pokiaľ ide o toto hlasovanie, chcem upozorniť na to, čo navrhol pán poslanec Šimko. Podľa článku 83 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky neverejná schôdza sa môže konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Pripomínam, že v tomto smere ste vydali uznesenie číslo 409, kde Národná rada rozhodla, že na prijatie pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhov k návrhom, o ktorých Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Je to uznesenie zo 17. marca 1994 číslo 409. Takže len chcem povedať, že návrh poslanca Šimka je logický a mohol by viesť k tomu, že ak by bol spojený, alebo ak by nedostal trojpätinovú väčšinu, vtedy tento návrh o neverejnom zasadaní je neplatný.

  • Pán poslanec, dovoľte, aby som povedal, že toto uznesenie sa netýka hlasovania o verejnej alebo neverejnej schôdzi. To uznesenie je o hlasovaní o pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhoch k ústavnému zákonu, kde sme prijali uznesenie, že bude dvojtretinovou väčšinou. Teraz ideme hlasovať o tom, či schôdza bude verejná, alebo nebude verejná, s tým, že v článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ste čítali, sa hovorí, ak zákon neustanovuje niečo iné. A keď si pozriete zákon o Slovenskej informačnej službe a zákon číslo 102/1971 Zb., nájdete tam, že zákon ustanovuje aj inú formu rozhodnutia v takomto prípade, keďže ide o prísne utajované skutočnosti, ktoré vo vzťahu k štátnemu tajomstvu sú prioritné. Takže z tohto pohľadu, pán poslanec, nemáte pravdu. V tom druhom prípade áno, v tom s vami súhlasím.

    Takže budeme hlasovať tak, ako som povedal.

    Ešte pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som len upozornil na to, že v zmysle rokovacieho poriadku sa hlasuje o pozmeňovacích návrhoch tak, ako boli predložené, teda v tom poradí. Váš predchádzal návrh pána Šimka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pri všetkej úcte musím povedať, že žiaden zákon nehovorí o tom, že správa Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej informačnej služby sa musí prerokovať na neverejnom zasadaní. To je návrh, ktorý je celkom legitímny, ale musí sa o ňom osobitne hlasovať, pretože je potrebné iné kvórum, ako je potrebné na prijatie návrhu programu. Na prijatie návrhu programu je potrebná nadpolovičná väčšina, na prijatie návrhu o neverejnom prerokúvaní konkrétneho bodu je potrebných 90 hlasov. Takže o tomto vašom návrhu treba osobitne hlasovať.

  • Pán poslanec, povedal som, že nie je potrebných 90 hlasov.

  • To hovorí ústava, tak si myslím, že ústavu by sme mali rešpektovať.

  • Ja ju rešpektujem, práve preto. Ústava hovorí a odvoláva sa na iné ustanovenia zákona.

  • Povedzte mi ustanovenie hociktorého zákona, ktoré hovorí o tom, že správa Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej informačnej služby musí byť neverejná. Také ustanovenie nenájdete, pretože to žiaden zákon neustanovuje.

  • Pán poslanec, ustanovuje to zákon o Slovenskej informačnej službe, ktorý sme pred chvíľou čítali, ustanovuje to zákon číslo 102 z roku 1971, ustanovuje to aj nariadenie vlády, teda len konštatuje, tam to nemôžeme zobrať ako zákonné, z roku 1990. Keď si pozriete ustanovenie § 5 zákona číslo 102/1971 Zb. v znení zákona číslo 558/1991 Zb., tam sa hovorí o nevyhnutnosti ochrany štátneho tajomstva. Takže ja som presvedčený, že mám pravdu, vy ste presvedčený, že máte pravdu. Dávam hlasovať o návrhoch tak, ako boli predložené, budeme o nich hlasovať, aj o vašom návrhu, resp. o návrhu pána poslanca Pittnera.

    Ešte je prihlásený pán Andrejčák.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcem len pripomenúť, že konštrukcia zákona číslo 102 je takáto: Ten, kto informáciu poskytuje, musí stanoviť jej charakter utajenia. Ak chceme počuť verejnú správu, tak si odhlasujeme verejné zasadanie, ak chceme podrobnejšiu správu, konkrétnejšiu, ako sa minule požadovala, s dôkazmi, musí byť utajená, pretože inak to nebudú môcť urobiť verejne. Inak nastane situácia, že prednášajúci musí povedať: v súlade so zákonom číslo 102 poskytujem len verejnú informáciu. A budeme sa k prípadu vracať.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, domnievam sa, že pokiaľ ide o správu ako takú vo všeobecnosti, platí to, čo povedal pán poslanec Šimko. Ale pokiaľ predmetom tejto správy bude nejaký predmet štátneho tajomstva alebo niektoré skutočnosti, ktoré požívajú ochranu zákonov, ktoré ste spomínali, vyplýva to skutočne priamo z týchto zákonov, že táto správa nemôže byť na verejnom zasadnutí. Myslím si, že skôr by sa mal vyjadriť niektorý z predkladateľov, či v tejto správe je niečo také spomínané, pokiaľ ide o predmet štátneho tajomstva. Ak áno, je to automatické, že by to mala byť neverejná schôdza.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Chcel by som sa obrátiť na pána Šimka a spýtať sa ho: Keď si dobre pamätám, bol som spravodajcom k novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Pán premiér vystúpil so zásadnými tvrdeniami a bola to požiadavka opozície, aby pán premiér povedal konkrétne. Pýtam sa vás, ako sa môže konkrétne vyhodnotiť činnosť Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej informačnej služby, ako sa môžu zverejniť veci, ktoré sú meritom k tomu, čo bolo povedané, ak to nebude utajené. Predsa sa tam musí povedať, ktorý spravodajca čo urobil. A ako to možno povedať na verejnom zasadnutí a neporušiť zákon 102? To sa vás pýtam. To znamená, že z logiky veci jasne vyplýva, a podľa môjho názoru vôbec o tom netreba hlasovať, že Osobitný kontrolný orgán je povinný vystúpiť pred Národnou radou, ak zistil okolnosti, ktoré porušujú zákon, to mu ukladá zákon o Slovenskej informačnej službe. A zo zákona 102 jasne vyplýva, že musí to byť neverejné rokovanie, pretože sú tam otázky štátneho tajomstva. Myslím si, že je to veľmi jasné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,

    chcem upozorniť v duchu toho, čo povedal predrečník pán poslanec Danko, že na poslednom zasadnutí Národnej rady sa práve časť opozície z radov Kresťanskodemokratického hnutia dožadovala toho, aby bola do parlamentu dodaná správa, ktorá dosvedčuje skutočnosti, o ktorých hovoril pán premiér. Myslím, že teraz sa tu kladú akési prekážky, aby táto správa bola do parlamentu dodaná a bola tu prečítaná. V súvislosti s tým, čo sa tu povedalo, Osobitný kontrolný orgán sa zaoberal otázkou, akým spôsobom správu predloží parlamentu. A domnievam sa, ako to vyložil pán predseda parlamentu, že pri čítaní správy nie je nevyhnutná trojpätinová väčšina, ktorá by odsúhlasovala odznenie tejto správy na neverejnom zasadnutí Národnej rady.

  • Pán poslanec Danko aj váš pokračovateľ, podsúvate mi tu úplne iné zámery. Možno budem celkom súhlasiť s tým, aby prerokúvanie bolo neverejné v prípade, že nám predkladateľ povie, že skutočnosti, o ktorých chce hovoriť, budú chránené zákonom 102. Ale tu je reč o niečom inom, o dodržiavaní zákonov a ústavy, ktoré platia. V takom prípade sa hovorí, že normálne, všeobecne prerokúvanie akéhokoľvek bodu, pokiaľ to neustanovuje zákon, sa má uskutočňovať ako verejné v prípade, že nie je podaný návrh na neverejné rokovanie. Ak je podaný návrh na neverejné rokovanie, na to je potrebná 90-percentná väčšina hlasov. V podstate tu máme situáciu, ktorú musíme riešiť v súlade so zákonom.

    Zákon o Slovenskej informačnej službe neobsahuje ustanovenie o tom, že by správa Osobitného kontrolného orgánu musela byť na neverejnom rokovaní. A zákon číslo 102/1971 Zb. - však v roku 1971 Osobitný kontrolný orgán ani neexistoval, ten predsa nemohol stanovovať, že prerokúvanie takejto správy musí byť neverejné. Ten hovorí o tom, že existujú skutočnosti, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva, a ak správa takéto skutočnosti obsahuje, predkladateľ môže požiadať, aby sme hlasovali o neverejnom rokovaní. V prípade, že by sme to neodhlasovali, nemohol by o nich Národnú radu informovať. Tak na tom stojíme procedurálne. O nič iné mi nejde, len aby sme dodržiavali ústavu a zákon.

  • Pán predseda, pokiaľ viem, včera ste sa pre masmédiá vyjadrili, že neviete, kto tú správu podá. Prosil by som vás, keby ste povedali, kto vám oznámil, že túto správu tu prednesie, kto ju prednesie a odkiaľ teda viete, že sú v nej veci týkajúce sa štátneho tajomstva.

  • Pán poslanec, musíme dávať pozor, o čom hovoríme. Na začiatku som povedal, že som dostal list od OKA.

  • Dostal som list od Osobitného kontrolného orgánu, kde ma žiadajú, aby som ako bod programu zaradil to, o čom teraz hovoríme, pričom navrhujú, keďže ide o veci, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva a dôverné, aby táto schôdza bola neverejná. Plním to, čo som dostal od tohto orgánu.

  • Pán predseda, naozaj by som prosil to meno, keby to bolo možné, lebo je možné, že tak ako teraz nechcete povedať meno, aj všetky vyšetrovania Osobitného kontrolného orgánu vlastne nie sú žiadne vyšetrovania, lebo mám obavy, že pritom nebola prítomná žiadna komisia.

  • Pán poslanec, veď práve preto chceme, aby nám tú správu predložili. Žiadali ste to vy.

  • Tu je podpísaný Igor Urban - člen OKO poverený oznámiť mi toto rozhodnutie.

  • Vážený pán predseda,

    dovolím si byť trochu osobný a musím povedať, že úvod tejto schôdze ma veľmi sklamal, pretože musím konštatovať, že z vašej strany je vedený veľmi neodborne. Veľmi jednoducho to odôvodním.

    Schválili sme bod programu, ktorý bude ako prvý, kde mám dve uznesenia. Pýtam sa, o ktorom budeme hlasovať ako o prvom. O tom nikto nerozhodol. Bol tu návrh, aby sa poslanci o tom dohodli, vy ste to odblokovali svojím postupom. Tu momentálne ste dosvedčili, že poslanec Šimko má pravdu. Osobitný kontrolný orgán vám navrhol, aby časť schôdze bola neverejná. Navrhol. Teda musí ktosi rozhodnúť, či to tak bude, alebo nie.

    Ústava, ktorú treba v tejto veci poznať, hovorí, že automaticky zo zákona je časť schôdze neverejná, ak tak stanoví zákon. Pýtame sa ktorý? Ak je to tak, potom netreba navrhovať, ale povedať, že schôdza bude zo zákona neverejná, alebo treba o tom hlasovať troma pätinami, a nie ako ste navrhli, že pri programe to akosi zoberieme na vedomie. Veď to tak nejde, pán predseda! Tak ste to povedali, že poslanci pri programe povedia, že to bude neverejné. Buď to ktosi navrhol, teraz ste prečítali, že navrhli, my rozhodneme troma pätinami, že áno. Dajte si prehrať záznam, pán predseda! Tak ste to povedali, že poslanci pri programe rozhodnú, tak ste sa na to spoliehali, že o tom netreba osobitne hlasovať. O nič iné nám nejde, len aby bola dodržaná procedúra. My napríklad podporíme, aby to prerokúvanie bolo neverejné. Nemáte sa teda čoho báť, ale dajte o tom legálne hlasovať.

  • Pán poslanec, musím vám povedať, že treba počúvať. Dám vytiahnuť záznam, kde som o prvom bode povedal: Ako prvý v poradí je návrh HZDS a druhý pána poslanca Volfa. Potom vám to dám prehrať, keď sa mi potom ospravedlníte, budem rád. Tak som to povedal. Takže k tomu len toľko.

    A k vašej druhej poznámke - prečítajte si ústavu, čo hovorí v druhej vete. Ja som povedal, na základe čoho sa prikláňam k tomu. Je to môj názor. Ak by Národná rada nemala povinnosť dbať o ochranu štátneho tajomstva a vecí, ktoré sú štátnym tajomstvom, potom by členovia kontrolného orgánu nikdy nemohli Národnej rade predložiť žiadnu správu, keďže § 24, tuším odsek 2 zákona o Slovenskej informačnej službe ich zaväzuje k mlčanlivosti. Nikdy.

    Prosím, ešte pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda,

    chcel som povedať, že ma to zaráža, ale vlastne ma to nezaráža, napriek vysokej hustote právnikov alebo ľudí s právnym vzdelaním na pôde parlamentu. Predsa by som len povedal, že poslanci, ako tu sedíme na schôdzi Národnej rady a na schôdzach výborov, sme povinní poznať dva zákony - Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok. Ústava sa odvoláva na iný zákon. Ten iný zákon je len rokovací poriadok, ktorý hovorí o neverejnom rokovaní. Ja som si to ešte pred začiatkom tejto schôdze prečítal. Je to ustanovenie § 14 ods. 2: "Z dôvodov ochrany dôležitého štátneho záujmu sa Slovenská Národná rada na návrh" a teraz sú tam vymenované "predsedu, výboru alebo poslanca, alebo vlády, alebo jej člena môže uzniesť na tom, že schôdza alebo jej časť je neverejná. O takomto návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy." Takže v podstate tento zákon hovorí jednoznačne, že ak je tu návrh, ak je tu navrhovateľ, ústava hovorí o trojpätinovom kvóre. Ak v tomto zákone nie je stanovené kvórum, potom nechám rozhodnutie na vás právnikov. Ale využijem procedurálny návrh, aby sa ešte pred hlasovaním o verejnosti alebo neverejnosti tejto časti schôdze hlasovalo o tajnom hlasovaní o tejto veci.

  • Beriem aj váš návrh, lenže ten je po mojom návrhu a po návrhu pána Pittnera, pretože aj to sú procedurálne návrhy.

    Ešte je prihlásený pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že už dlhý čas diskutujeme o niečom, čo naozaj nie je až také dôležité. Nech už bude toto zasadnutie prebiehať akokoľvek, či bude utajené, alebo verejné, som za to, aby bolo utajené. A tí, ktorí by sa chceli dozvedieť ďalšie podrobnosti, dozvedia sa to z obvyklých zdrojov v Športovej hale na Pasienkoch. Takže zbytočne strácame čas.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    keďže som členom Osobitného kontrolného orgánu, prosil by som vás, aby ste podporili návrh na prerokovanie tejto správy na neverejnom zasadnutí, nakoľko táto správa obsahuje skutočnosti, ktoré sú - povedal by som - predmetom ochrany štátneho tajomstva. Z toho dôvodu si myslím, že by bolo korektné, keby to väčšina poslancov, teda trojpätinová väčšina poslancov podporila.

    A ešte pánu poslancovi Langošovi: myslím si, že poslanci by mali poznať podstatne viac zákonov ako tie dva.

  • Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,

    tak ako to citoval pán predseda Národnej rady, Osobitný kontrolný orgán odporúčal na rokovaní 7. schôdze prerokovať správu Osobitného kontrolného orgánu na neverejnom zasadnutí. Nepožiadal predsedu Národnej rady o to, aby zvolal neverejnú schôdzu Národnej rady. Opakujem, požiadali sme o to, aby to bolo prerokované na 7. schôdzi Národnej rady k bodu správa neverejne.

    Článok 83 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. My sme o neverejnú schôdzu nepožiadali. Požiadali sme o neverejné rokovanie k tomuto bodu programu schôdze Národnej rady. To je jedna vec.

    Druhá vec: Potvrdzujem zároveň to, čo povedal pán Gaulieder, že na rozdiel od vystúpenia pána premiéra k novele zákona o Slovenskej informačnej službe, táto správa Osobitného kontrolného orgánu obsahuje skutočnosti, ktoré sú predmetom štátneho a služobného tajomstva. Ani zákon číslo 102/1971 ani zákon číslo 46 nepredpokladá, že by mohli byť zverejňované údaje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Čiže nie sú tu splnené zákonné podmienky na to, aby sa správa mohla prečítať na verejnom zasadnutí a pre verejné informačné prostriedky. To je to, o čom hovorí pán predseda Národnej rady, že zákon stanovuje inak.

    Ďakujem.

  • Sú tu tri návrhy, budeme o nich hlasovať, ale ešte sa hlási pán poslanec Černák.

  • Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Černákovi. Dávam hlasovať o mojom návrhu, potom bude návrh pána Pittnera, potom návrh pána poslanca Langoša, tak ako boli povedané. Svoj návrh som predniesol, prosím, budeme hlasovať.

    Hlasujeme o programe ako celku s tým, že predmetný bod rokovania o Osobitnom kontrolnom orgáne bude ako neverejná časť schôdze.

  • Šum v sále.

  • Povedal som svoj návrh. Ďalší poslanci dali svoj návrh. Mám také isté právo ako ostatní.

    Prosím, ešte pán poslanec Šimko.

  • Pán predseda, dal som procedurálny návrh, aby sa o správe Osobitného kontrolného orgánu hlasovalo osobitne. Predsa je absurdné, aby sme najprv schválili celý program a potom osobitne hlasovali o tom bode. Z logiky veci vyplýva, že musíte dať najskôr hlasovať o tom. A to ste akceptovali. Už som vám vypadol z pamäti.

  • Nie. Dal som takisto procedurálny návrh, to som hneď povedal, a môj bol prvý. Hlasovanie je procedurálny návrh.

    Prosím, pán poslanec Langoš.

  • Pán predseda, môj návrh sa týkal spôsobu hlasovania. Z logiky akejkoľvek procedúry vyplýva...

  • Aj môj návrh. Prosím, pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, je logické, že ak treba rozdielne kvórum na výsledok, nemožno spojiť dva body do jedného. Ak treba prostú väčšinu na schválenie programu, a tá iste bude, to ešte neznamená, že môžeme súčasne s tým hlasovať o trojpätinovej väčšine, tak ako vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Viacerí tu ubezpečili o dobrej vôli, a aj my podporujeme neverejné zasadnutie k tomuto bodu dnešnej schôdze. Prosím vás teda, aby ste dali hlasovať najskôr o tejto veci samostatne, a myslím si, že nič nebráni tomu, aby sme potom odhlasovali program schôdze. A je to čisté. Jednoducho to nemožno spojiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, tu nejde o kvórum. Vysvetlil som, že v tomto prípade sa nehlasuje dvoma tretinami. To je môj návrh a tak som ho vysvetlil. Ústava hovorí, ak o tom nehovorí iný zákon. A ja som vám to prečítal. Expressis verbis nehovorí zákon, ale prečítal som vám všetky zákony, ktoré o tom hovoria, čo sú utajované veci a kedy ich treba zachovať ako utajené. A v tom prípade nemôže ísť o iné hlasovanie ako o hlasovanie tajné.

  • Pán predseda, veľmi si vážim to, že ste nám uviedli zákony, ktoré hovoria o tom, kedy treba dodržiavať štátne tajomstvo. Ale nato, aby sme mohli zo zákona hovoriť o tom, že schôdza alebo jej časť je neverejná, by muselo byť uvedené v zákone, že o týchto veciach sa rokuje neverejne. Je tu politická vôľa viesť rokovania o tomto bode neverejne, tak prosím, dajte hlasovať najskôr procedurálne o návrhu, že táto časť schôdze bude neverejná, a potom schváľme program. Som presvedčený o tom, že to prejde. Ale jednoducho ústavu nemožno obísť.

  • Pán predseda, chcem dodať, že budem hlasovať za neverejné prerokúvanie toho bodu, lebo to chcem počuť, ale podľa môjho náhľadu by bolo dobré v tomto dodržať ústavu.

  • Ja ústavu neporuším. Pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda, už len pridám to, že ak by vaša interpretácia bola správna, tak o veci netreba hlasovať, pretože ústava hovorí, že neverejná schôdza sa koná vtedy, keď tak stanoví zákon. To je jedno, či schôdza, alebo jej časť. To zasa vysvetľuje rokovací poriadok. To tu bolo citované. Vy to dobre viete. Nemôžete dať hlasovať o veci, ak chcete o nej rozhodovať v pléne. Buď to vyplýva zo zákona, a potom o tom netreba hlasovať, alebo to nevyplýva, a treba o tom hlasovať. Potom má pravdu kolega Fogaš, ktorý hovorí, že sú potrebné tri pätiny. Tak vy sa rozhodnite, čo podporujete, pretože ste niekde medzi tým, a to dosť dobre nie je možné.

  • Pán poslanec, na rozdiel od vášho myslenia vám chcem povedať, že málokedy sa rozhoduje na základe jedného ustanovenia toho-ktorého zákona. Skoro každý zákon je odkazný na iný zákon. Ústava odkazuje na iný zákon, takisto odkazuje na rokovací poriadok a na zákony, ktoré som prečítal. Čiže spolu s týmito zákonmi ide výklad a potom sa rozhoduje. Takže neupravujte ma a neopravujte ma, ako som mal rozmýšľať a ako som mal myslieť. To vari viem.

    Pán poslanec Urban.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcem len vyzvať tých právnikov a legislatívcov opozície, ktorí používajú výklad o potrebnej trojpätinovej väčšine pri tomto hlasovaní, aby citovali ustanovenie zákona, buď zákona 46, alebo 102, ktoré skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva umožňuje zverejňovať verejným informačným prostriedkom. Ktoré ustanovenie týchto zákonov toto umožňuje? To je jedna vec.

    Druhá vec: Pán predseda, zároveň dávam procedurálny návrh skončiť o týchto návrhoch rozpravu, ak teda bola vôbec otvorená, a začať hlasovať.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán predseda, myslím, že si treba vziať k srdcu aj slová pána Ftáčnika, ktoré tu povedal. Áno, pokiaľ chce také vysvetlenie, tak váš návrh, tak ako ste ho predložili, presne súhlasí s tým, čo povedal on. Preto možno hlasovať spolu o programe a o neverejnej časti schôdze.

    Ďakujem.

  • Odpustite, dámy a páni, že vstupujem do tejto debaty, ale zdá sa mi, že ide o výsostne vedeckú debatu o tom, ako vykladať Ústavu Slovenskej republiky a zákony, ktoré sa vzťahujú k tomuto bodu. Pán predseda, navrhujem polhodinovú prestávku, nech sa všetci právnici v tomto parlamente poradia a vyriešia záležitosť skutočne odborne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže dám hlasovať o návrhu pána poslanca Šveca, ktorý chce prestávku. Prosím, hlasujte o tom, či má byť prestávka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže prestávka nebude. Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, sú tu tri návrhy na spôsob hlasovania, ten, ktorý som predniesol ja, ten, ktorý predniesol pán poslanec Pittner, a ten, ktorý predniesol pán poslanec Langoš. Pán poslanec Langoš návrh stiahol, povedal, že je to nelogické.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu. Hlasujeme o celom bode programu s tým, že bod, ktorý rieši správu Osobitného kontrolného orgánu, bude na neverejnej časti schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme prijali bod programu tak, ako som ho navrhol.

    Pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, keďže neverejné zasadnutie nebolo schválené patričným kvórom stanoveným ústavou, chcem čestne a korektne povedať, že sa nebudem cítiť viazaný týmto neverejným zasadnutím.

  • Čudujem sa pánu poslancovi Fogašovi, že to povedal ako právnik, pretože ho k mlčanlivosti nezaväzuje verejnosť alebo neverejnosť, ale poznatok.

  • Ja viem, čo je neverejné zasadnutie, a rešpektujem jeho výsledky, ale tu sa nerozhodlo podľa ústavy. To je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem ešte doviesť do dôsledkov to, o čom hovoril pred chvíľkou pán poslanec Fogaš. Keďže ide o verejné rokovanie, aj pokiaľ ide o spôsob informovania verejnosti o rozprave, ktorá tu bude vedená ku ktorémukoľvek z bodov tohto hlasovania, nemôže sa to posudzovať takým spôsobom, ako keby išlo o neverejné rokovanie. Ak by mal niekedy nezávislý súd posudzovať, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona, bude nepochybne prihliadať na túto skutočnosť, či sa schválilo, alebo neschválilo neverejné rokovanie. To len upozorňujem najmä kvôli zástupcom tlače.

  • Vážený pán predseda,

    v zmysle rokovacieho poriadku zatiaľ sme sa dostali len tak ďaleko, že sme si odhlasovali program ako celok, pretože spôsob, ktorým ste určili tento bod ako neverejný, je nezákonný.

    Navrhujem modus vivendi, nezaoberajme sa tým teraz. Keď sa tento bod bude prerokovávať, či už vy, pán predseda, člen vlády, alebo hociktorý poslanec sa postaví, využije § 14 ods. 2 rokovacieho poriadku a odhlasuje sa schôdza podľa toho, akú máte predstavu. Takže nechajme to už tak.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    som si absolútne vedomý, vychádzajúc z ustanovení všetkých citovaných právnych noriem, ktoré som tu predniesol, že moje rozhodnutie vôbec neporušilo ústavu, pretože ústava okrem toho, že hovorí, že o neverejnosti schôdze sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou, hovorí aj o tom, že sú tu iné právne normy, ktoré túto povinnosť menia. Menia ju tak, že sa to môže prijať riadnym hlasovaním väčšinou prítomných. Takže všetky citované normy, ktoré som tu uviedol, aj keď som povedal, že expressis verbis jednoznačne nie je povedané, ktorý zákon to tak hovorí, vyplývajú z toho, že ide o štátne tajomstvo, že ide o veci, ktoré sú v záujme ochrany štátu utajované, ktoré sa nesmú zverejňovať. To znamená, že je možnosť rozhodnúť tak, ako som rozhodol. Ale keď chcete tak, ako povedal pán poslanec Černák, hoci aj teraz to dám odhlasovať.

  • Šum v sále.

  • Prosím, ak nechcete, nedám.

    Pán Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vyslovil prekvapenie nad dnešným vystupovaním niektorých poslancov v tejto sále, menovite aj pána poslanca Fogaša, pretože celé ich vystupovanie je zamerané na rozbitie tejto schôdze, na nič iné. V skutočnosti sa skrýva za ústavu, za dodržiavanie zákona, ale v pozadí je niečo úplne iné, pretože takisto pán poslanec Fogaš, takisto pán poslanec Šimko a ďalší, ktorí tu sedia, veľmi dobre vedia, čo je to štátne tajomstvo, čo je jeho zverejnenie bez súhlasu kompetentného orgánu, ktorý zaviazal. V takom prípade páni poslanci môžu svojím vystupovaním dosiahnuť len jedno jediné, že sa tu správa Osobitného kontrolného orgánu vôbec čítať nebude. Ak chceli podporovať, tak ako rozprávali pred chvíľou, že politická vôľa je, a nechceli si len presadiť svoje a svoj postup, mohli hlasovať za program a bolo by tam bývalo 90 hlasov. To je všetko. To znamená, že v skutočnosti vôbec nejde o právny problém, ale ide o snahu deštruovať túto schôdzu.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, moje vystúpenie bude smerovať k tomu, aby som podporil váš názor, že hlasovanie je platné. Budem sa opierať o článok 83 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku 4 sa hovorí, že neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Rokovací poriadok v § 14 ods. 2 ďalej hovorí, že z dôvodov ochrany dôležitého štátneho záujmu sa Slovenská národná rada na návrh... atď. môže uzniesť na tom, že schôdza alebo jej časť je neverejná.

    Pýtam sa, pán Fogaš, či ide o neverejnú celú schôdzu, alebo o jej časť, lebo ústava hovorí o neverejnej celej schôdzi Národnej rady, a my sme si tu odhlasovali, že časť schôdze Národnej rady bude neverejná, a na to sa nevzťahuje trojpätinové kvórum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, chcel by som len povedať, že si treba všimnúť to, čo povedal predseda branného výboru pán Andrejčák, že zodpovedný je ten, kto informáciu dáva, a nie ten, kto ju rozširuje.

  • Šum v sále.

  • Preto, samozrejme, keď niekto dá nekompetentným ľuďom štátne tajomstvo na vedomie, tak je zodpovedný on, a nie ten, kto to podá ďalej. Ja ako človek, ktorý som podpísal stodvojku, sa tým budem cítiť viazaný, ale podľa mojich informácií stodvojku podpisovali len príslušníci branného a bezpečnostného výboru. Preto navrhujem, keď príde tento bod na rokovanie, aby sa o tom dalo riadne hlasovať, aby to bola tajná schôdza. To je jedna vec. A druhá vec, skončime s touto trápnou fraškou a začnime rokovať.

  • Ďakujem za udelené slovo. Myslel som si, že vydržím, aby som sa do toho nezapojil. Z takej jednoduchej a prehľadnej záležitosti sa urobila komplikovaná vec. A nemá to ani logiku, že ste to takto pomotali, hoci chcem byť citlivý, lebo vy ste zase veľmi citlivý na moje poznámky.

    Prosím vás, v zákone nikde nenájdete, kde by sa hovorilo, že o tomto bode rokovania má byť neverejné zasadnutie. Zákon 102 hovorí o štátnom tajomstve, o Slovenskej informačnej službe, hovorí o iných veciach. Čiže zo zákona nevyplýva neverejné zasadnutie. Prichádza do úvahy iný moment, že sme si mohli, a podľa môjho názoru mali odhlasovať 90 hlasmi neverejné zasadnutie. Vtedy by to bolo v súlade s ústavou. Teraz ste nás postavili, konkrétne mňa osobne, hovorím za seba, pred zložitú dilemu, či som za program, tak ako sme ho doplnili, a či som za to, aby po tomto bode bolo neverejné rokovanie. Tým, že ste dali hlasovať neústavne, musel som sa buď zdržať, alebo musel som byť proti.

    Načo komplikovať situáciu? Teraz ste odovzdali do rúk predkladateľov celú záležitosť, a to preto, lebo predkladatelia si musia uvedomovať, že neverejné zasadnutie nie je odsúhlasené v súlade s ústavou, a predkladateľ bude musieť dbať, aby nedal na zasadnutie také veci, ktoré by mohol dať vtedy, keby to bolo neverejné. Pýtam sa vás, čo ste sledovali skomplikovaním tejto jednoduchej záležitosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ak vám môžem hneď odpovedať, odpovedám vám otázkou. Čo ste sledovali tým, keď ste chceli, aby bolo rokovanie neverejné, že ste zaň nehlasovali?

    Pán poslanec Fogaš.

  • Odpoviem rovno, sledovali sme dodržanie ústavy. V § 14 rokovacieho poriadku sa hovorí o tom, že Národná rada Slovenskej republiky má hlasovať o tom, či schôdza alebo jej časť bude neverejná. Do prijatia Ústavy Slovenskej republiky sa hlasovalo vždy jednoduchou väčšinou. Spôsob hlasovania a kvalifikované kvórum sa ustanovilo až našou ústavou. Bol som pri tom, keď sa tento článok tvoril, viem, ako sa to tvorilo, aj viem, prečo sme tam hovorili o trojpätinovej väčšine. Preto, pán poslanec Prokeš, odmietam také reči o tom, že sa tu rozbíja schôdza. Ako poslanec som sľúbil, že budem dbať na to, aby sa dodržiavala ústava a aby sa dodržiavali zákony, a tomuto sľubu dostojím. A to isté som urobil dnes, k ničomu inému som nediskutoval, iba k tejto jednej otázke. A opäť verejne vyhlasujem, že som pripravený hlasovať za to, aby tá časť schôdze bola neverejná. Poslanec Ftáčnik vás ubezpečil, že celý náš klub bude hlasovať za neverejnú túto časť. Tak prosím vás pekne, nepodsúvajte nám rôzne nekalé úmysly, ktoré možno sami sledujete.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som len pripomenúť niektorým pánom poslancom, že tu nie je priamy prenos televízie, takže vystúpenia môžeme skrátiť.

    A po druhé, ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi, že ma "zapísal do histórie", keď ma citoval ako autora. Ale nie je to tak. Zodpovednosť je naozaj u autora správy, ale len voči tomu, komu ju dáva. A ak ju dostal, a ten ju rozširuje, tak je zároveň v postavení už ochrancu štátneho tajomstva. Takže ak sa niečo dozvieme, čo má charakter štátneho tajomstva, nemôžeme to posúvať ďalej len z dôvodu, že sme sa to dozvedeli. Naopak, tým nás zákon viaže tak, ako viazal toho, kto nám údaj poskytoval.

    A myslím si, že táto debata je umele vyvolaná, len aby sa predseda Národnej rady znervóznil. Navrhujem, aby sme ju skončili tým, že si všetci doprajeme psychický odpočinok, že pôjdeme na obed.

  • Ďakujem. Pán predseda, mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby bod číslo 14 - správa Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby -, ktorý bol už schválený ako bod programu, sa prerokoval na neverejnej časti schôdze.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, o tejto otázke sme už rozhodovali v predchádzajúcom hlasovaní, ale aby som predišiel všetkým ďalším diskusiám, poddám sa tomu a dám hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Šimku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o tom, aby bod správa Osobitného kontrolného orgánu bol prerokovaný na tejto schôdzi na neverejnom zasadnutí. Kto je za?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Pripomínam však, že nebola potrebná trojpätinová väčšina, takže nebolo treba o tom hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k p r v é m u bodu programu, ktorým je

    Návrh uznesenia k 50. výročiu skončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom.

    Návrh prednesie pán podpredseda Húska.

  • Vážení prítomní, vážený pán predseda, vážená vláda,

    dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 3. mája 1995 k 50. výročiu skončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom.

    Národná rada Slovenskej republiky pri päťdesiatom výročí skončenia európskej časti druhej svetovej vojny sa s hlbokou pietou skláňa pred miliónmi obetí a ťažkými utrpeniami vyvolanými touto hroznou kataklizmou.

    Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že naše historické vedomie plodne zužitkuje strastiplnú skúsenosť z toho, že súčasné storočie bolo svedkom dvoch horúcich a jednej studenej svetovej vojny. Táto skúsenosť nás vedie k poučeniu, že každému národnému alebo triednemu sebectvu treba včas postaviť účinné hrádze, inak zvedie našu civilizáciu do barbarského úpadku. Súčasné ohniská krvavých konfliktov v Európe i vo svete nám dostatočne pripomínajú, že neustála starosť o demokratický vývoj sa musí stať súčasťou nášho odhodlaného úsilia, trpezlivosti, cti a vôle.

    Národná rada Slovenskej republiky je takisto presvedčená, že cez autentickú skúsenosť z vojnového utrpenia slovenská spoločnosť do základného kameňa našej novej štátnosti vložila pevné odhodlanie vyvarovať sa bludných ciest egoizmu a totalitarizmu a jednoznačne viesť našu spoločnosť k demokratickej a sociálne zodpovednej budúcnosti. Prvou úspešnou skúškou tohto odhodlania bola vzorovo priateľská forma emancipovania oboch následníckych republík z unitárneho štátu.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje hlboké presvedčenie, že zvrchované, demokratické, duchovne i hmotne prosperujúce a sociálne solidárne Slovensko je a nemenne bude pevným prínosom k mierovému a demokratickému rozvoju Európy a sveta.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Pán poslanec Volf. Myslel som, že máte pozmeňovací návrh.

  • Procedurálny. Krátku poznámku.

  • Vzhľadom na to, že som tu už dal návrh, aby došlo k určitému zjednoteniu stanoviska Národnej rady, nechcem, a zrejme sa k tomu ani nedostanem, prednášať návrh, ktorý bol daný podľa poradového čísla ako druhý. Navrhujem, aby toto vyhlásenie bolo doplnené o krátku časť, ktorú by som si teraz dovolil prečítať, a dávam to súčasne ako pozmeňovací návrh poslancov SDSS a SDĽ v rámci klubu Spoločná voľba.

    Návrh je takýto: v treťom odseku skončiť vetu ..."vyvarovať sa bludných ciest egoizmu a totalitarizmu" a doplniť nasledujúcu vetu: "Aj preto, vyjadrujúc úctu všetkým, ktorí položili životy za veľké ideály humanity a demokracie, odsudzuje všetky pokusy ospravedlňovať a glorifikovať predstaviteľov režimu vojnového Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nemeckým fašizmom, spájať tento režim so súčasnou Slovenskou republikou, so súčasnou slovenskou štátnosťou budovanou na demokratických politických a právnych základoch." Môže potom nasledovať veta: "Prvou úspešnou skúškou odhodlania viesť našu spoločnosť k demokratickej a sociálne zodpovednej budúcnosti bola vzorovo priateľská forma"... atď. V podstate text zostáva zachovaný.

    Ďakujem pekne.

  • Mám jeden pozmeňovací návrh. Tam, kde sa v návrhu vyhlásenia, ktoré prečítal pán podpredseda Húska, hovorí "...emancipovania oboch následníckych republík z unitárneho štátu", v súlade s právnym poriadkom a v súlade s historickou skutočnosťou navrhujem, aby tam bolo "federálneho štátu". Je to na prvej strane textu uznesenia v poslednom riadku. Navrhujem namiesto "unitárneho štátu" slová "federálneho štátu", pretože mali sme federáciu, mohli sme s ňou byť viac alebo menej spokojní, alebo nespokojní, bola tu federácia.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Weiss práve v tejto chvíli narazil na jednu, podľa mňa, veľmi vážnu skutočnosť. Keď sa hovorí o právnom štáte, musí sa hovoriť predovšetkým o forme. A preto sa veľmi čudujem jeho kolegovi zo Spoločnej voľby pánu Volfovi, že predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý jasne zaváňa tvrdým totalizmom, keď sa názor vyjadroval zákonom, resp. zakázalo sa polemizovať, mať iný názor než niekto iný.

    Doteraz sme tu dosť počúvali o fašistickom štáte, ale štát nemôže byť fašistický, pretože to je niečo ako dom. Takisto dom nemôže byť fašistický. Napriek tomu za všetky zmienky o Slovenskom štáte a keď Slovenská národná strana oslavovala vznik štátu, podčiarkujem štátu, 14. marca, sme boli označovaní za fašistov. Nestotožňovali sme ho s režimom, ale užili sme si toho dosť. A dnes sa zakáže ešte aj historikom polemizovať o tom, kto mal akú úlohu, a čo vlastne v histórii slovenského národa toto obdobie znamenalo.

    Je skutočne pozoruhodné, ak sa bude Slovenský štát, jeho režim, ktorý vtedy bol, myslím obdobie vojny, vytrhávať z historického kontextu vtedajšej Európy a bude sa hodnotiť dnešnými očami, a nie očami vtedajšej Európy. Je skutočne pozoruhodné, ak z Maďarska utekali utečenci do tohto fašistického štátu alebo fašistického režimu, ktorý vtedy na Slovensku bol. Áno, je skutočne pozoruhodné, že dodnes sa robia mätúce transparenty, z ktorých, keď sa urobia fotografie, tak sa nerozoznáva, o ktorý štát kedy išlo, a idúc do sveta obviňujú Slovensko z fašizmu.

    Myslím si, že skutočne, pán kolega Volf, zbavte sa už konečne svojej snahy totalitného myslenia vnucovať niekomu predstavu, čo si má o čom myslieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo povedal pán Prokeš. Ja by som tú históriu predsa len nechal historikom a nemeditoval o tom. Ale nesúhlasím celkom s tým, čo povedal pán Weiss, pretože tak ako je to tu napísané, je to pravda, pretože emancipácia bola postupná - z unitárneho štátu na federáciu a z federácie na dve samostatné republiky. Takže si myslím, že z hľadiska historickej pravdy je tá formulácia správna, lebo postupnosť bola z unitárneho štátu k federácii a k samostatnosti.

  • Ďakujem. Ak dovolíte, budem stručný. V prípade, že prejde návrh pána poslanca Volfa, navrhujem doplniť text uznesenia o ďalší odsek, ktorý bude znieť: "Odmietnuť pokusy glorifikovať komunistický režim napríklad aj niektorými politickými predstaviteľmi počas prvomájových osláv."

    Ďakujem.

  • Chcem povedať, že pokiaľ by moje vystúpenie a návrh, ktorý som predložil, boli dôkazom totalitárskeho myslenia, žiaľ, toto myslenie si osvojujú milióny ľudí len u nás na Slovensku a ďalšie stámilióny okolo nás. Chcel by som však povedať, že pán Prokeš sa mýli. Ja tu nehodnotím štát, hodnotím tu režim. Tu nie je ani slovo o hodnotení vtedajšieho štátu alebo štátnosti. Tu sa hodnotí vtedajší režim a to je trocha iné.

  • Pán poslanec Hrnko v tomto prípade má úplnú pravdu. Záver tretieho odseku vyjadruje proces, ktorý prebiehal od unitárneho štátu až po vznik dvoch samostatných republík. Považujem ho za správny, a aby tá veta bola úplnejšia, myslím, že by bolo vhodné vsunúť do časti "oboch následníckych republík z unitárneho štátu" slovo "pôvodného".

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vychádzam z toho, ako je tá veta napísaná, z jej gramatickej skladby. Ak sa tam hovorí "emancipovania oboch následníckych republík z unitárneho štátu", tak to je jednoducho protirečenie, pretože z unitárneho štátu nemôžu byť následnícke republiky. Následnícke republiky môžu byť iba z federálneho štátu. Akokoľvek ho chápeme za centralistický, unitaristický atď., mali sme tu federálne orgány. Potom by bolo treba tú vetu úplne inak preštylizovať.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som pánu poslancovi Volfovi odpovedal. Hovoril som o tom, čím sme prešli ako Slovenská národná strana, z čoho všetkého sme boli obviňovaní, hoci to nebola vôbec pravda. Vzťahovalo sa to na dve rôzne skutočnosti. Vy skutočne hovoríte o režime. Ja teraz nevystupujem ako obhajca vtedajšieho režimu, vystupujem ako obhajca práva vyslovovať svoj názor, hoci to bude jednotlivec, a vy sa ho snažíte uznesením Národnej rady, ktoré má takmer váhu zákona, znemožniť. Aj keď tu bude len jeden, čo si bude myslieť niečo iné. Vy v podstate zakážete historikom pracovať na tom a vysvetľovať históriu, pozerať sa na to inými očami, než sa to robilo za posledných 40 rokov.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som, ak bude akceptovaný návrh pána poslanca Volfa, navrhnúť doplnenie nasledujúcim textom:

    "Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom vyjadruje svoje odsúdenie aj všetkým minulým, súčasným i budúcim pokusom oslavovať predstaviteľov politického systému, ktorý spolupracoval so stalinsko-beriovskou mašinériou a uplatňoval genocídu voči vlastným občanom bývalej Československej republiky v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Nikdy nesmieme zabudnúť, že v tomto období bolo zatknutých viac ako milión osôb, 597 tisíc ich bolo z politických dôvodov prenasledovaných a odsúdených, 247 tisíc poslaných na prevýchovu do táborov nútených prác, 158 tisíc bolo zaradených do pomocných technických práporov, 293 ľudí bolo popravených, 295 zastrelených pri prechode hraníc a 19 826 bolo zastrelených a ubitých k smrti pri výsluchoch a výkone trestu. Je neprípustné, aby pohrobkovia tohto režimu, ktorí nesú ťarchu zodpovednosti za tieto zverstvá čiastočne aj na svojich pleciach, pod rúškom demokracie vnášali chaos a anarchiu do spoločnosti s cieľom očierňovať mladú Slovenskú republiku."

    Tieto informácie boli čerpané z listu Konfederácie politických väzňov Slovenska adresovaného Národnej rade predsedom tejto inštitúcie dr. Júliusom Porubským, čím vyjadríme svoje obavy o budúcnosť nášho národa a štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo.

    Reagujem na slová poslanca Volfa, ktorý hovoril, že tento názor si osvojil celý okolitý svet. Ako by potom vysvetlil tú skutočnosť, že v Maďarsku s veľkou pompou pochovávali Horthyho, ktorý vlastnoručným podpisom poslal na smrť 600 tisíc Židov? Pritom na tomto pohrebe sa zúčastnili poprední predstavitelia maďarského parlamentu aj maďarskej vlády a proti tomuto pohrebu a jeho rozhlasovému a televíznemu prenosu, na moje veľké prekvapenie, aspoň neviem o tom, neprotestoval v Maďarsku nikto, dokonca ani jeden jediný židovský rabín.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    mám pocit, že táto diskusia, ktorú vedieme k uzneseniu k 50. výročiu skončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, skĺzla a má stranícky charakter. Namiesto toho, aby sme si dôstojne pripomenuli a uctili uznesením túto významnú udalosť a jej 50. výročie, dali sme prednosť tomu, aby sa tu šermovalo s uznesením, ktoré pripravila jedna politická strana. Žiaľ, pán predseda, vy ste tomu pomohli, a namiesto toho, aby predstavitelia jednotlivých politických klubov pripravili vyhlásenie, ktoré bude natoľko nekonfliktné, že dokážeme namiesto toho, aby sme tu viedli rozpravu, v ktorej si navzájom stúpame na otlaky, možno rozpravu potrebnú, ale zjavne nepripravenú, aby sme tu predniesli uznesenie, pod ktoré budeme schopní sa podpísať všetci, a dôstojne si pripomenúť toto výročie.

    Toto navrhoval kolega Volf, aby sa vytvoril časový priestor. Vy ste tomu, pán predseda, zabránili svojím postupom, že ste trvali na tom, aby to bol bod číslo 1. Viem, že to bolo odhlasované, ale tak, že pán predseda povedal, že do programu, a potom zrazu povedal, že to bude bod číslo 1. Vy ste mohli prispieť k tomu, aby toto uznesenie bolo prediskutované v poslaneckých kluboch a pripravené v takej podobe, aby tu nevznikali takéto diskusie a názory. Nie som proti debate, ale nie je to dôstojné veci, o ktorej hovoríme.

  • Pán poslanec, ale na to vám skutočne musím odpovedať. Ja som ako prvý navrhol rokovací bod 1 a rozdal som všetkým poslancom návrh jedného aj druhého uznesenia. To ste si odhlasovali vy. Ja som dal návrh. Môj návrh ste nemuseli prijať. Ja som nevedel o tom, že pán poslanec dá po mne iný návrh. Myslím si, že takéto obviňovanie, dnes už tretie z vašej strany, je účelové, ale pre niečo iné, nie pre toto uznesenie.

    Pán poslanec Husár.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    už som sa mylne domnieval, že pánu kolegovi Ftáčnikovi budem nútený zatlieskať. Nestalo sa tak. Áno, je to pravda, z tohto sa stáva rýdzo preferenčná rozprava jednotlivých politických strán. Preto hovorím, že návrh uznesenia, ktorý prečítal pán podpredseda Húska, je obsahovo, formálne, absolútne výstižný, slušný a, myslím, prístupný pre každého slušného človeka, aby ho podporil.

    Všetky návrhy na rozširovanie a dopĺňanie smerujú iba k tomu, aby sa eliminovala určitá časť poslancov tohto parlamentu, aby toto uznesenie nemohli podporiť. Toto je, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už nie politické, to je hlboko nekolegiálne a neslušné. Preto odporúčam, aby sa rozprava k tomuto bodu skončila nie hlasovaním, ale dobrovoľným súhlasom všetkých, ktorí chcú takéto uznesenie podporiť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    veľa z toho, čo chcem povedať, povedal môj predrečník pán Ftáčnik. Naozaj je negustiózne, keď diskutujeme o uznesení takýmto primitívnym spôsobom, a predháňajú sa poslanecké kluby, kto bude podpísaný pod uznesením. Myslím si, že je to dehonestácia celého jeho obsahu, a jednoducho nie sme schopní vzdať úctu padlým hrdinom pri 50. výročí. Vážený pán predseda, skončte diskusiu.

  • Pán predseda, musím pripomenúť, že keď sme prijímali vyhlásenie k židovským deportáciám, ako predseda parlamentu som pozval všetky poslanecké kluby, aby sme pripravili vyhlásenie. To isté bolo v prípade deportácií Nemcov zo Slovenska, karpatských Nemcov. Mali sme pripravené ešte prijatie vyhlásenia k 40 rokom komunizmu. Takisto som pozval všetkých predsedom klubov, a vzhľadom na to, že nebol všeobecný konsens, hoci sme mali väčšinu v parlamente a bolo by to prešlo, ustúpil som od toho.

    Naozaj si myslím, že takýmto spôsobom vyhlásenie k niekoľkým desiatkam miliónov obetí nemôžeme prijať. Takisto nemôžeme rozpravu zrazu skončiť. Navrhujem za náš klub, aby sa k tomuto vyhláseniu zvolalo politické grémium. Viem si predstaviť, že sa nájde vyhlásenie, ktoré nepôjde k žiadnym špecifickým problémom, čo sa tu vynárajú, prípadne po nejakých vyhláseniach členov strán, že sa prijme jedno slušné vyhlásenie. Ale nech je to konsens, pretože ak sa o tomto znova bude písať doma i v zahraničí, naozaj si myslím, že strácame ako parlament na úrovni.

    Za náš klub navrhujem politické grémium k tomuto bodu programu.

  • Pán poslanec, na to, čo ste urobili v minulosti, nemôžem odpovedať, lebo som tu nesedel, ale chcem vám povedať, že včera na tlačovej besede s novinármi sa ma novinári pýtali, či Národná rada niečo pripravila k 50. výročiu. Povedal som, že od žiadnej politickej strany ani politického klubu som nič nedostal. Nato som dostal návrh z klubu HZDS a asi o hodinu a pol alebo o dve hodiny mi doručili od pána poslanca Volfa také isté vyhlásenie. Takže na vysvetlenie z mojej strany len toľko.

    Pán poslanec Filkus.

  • Ďakujem. Prosím vás pekne, v tejto snemovni sa dá pomaly zdehonestovať všetko. Uvedomme si, odhliadnuc od technických možností, čo sa dalo pripraviť, ako sa dalo dohovoriť, že pred nami je jedno vážne uznesenie, a nerobme z toho naivné divadlo. Pani Lazarová, vy budete bodovať, ak nebudete vystupovať, prosím vás pekne. Myslím to vážne, vy skutočne získate na svojom profile, ak nebudete vystupovať.

    Súhlasím s týmto uznesením, len na prvej strane poslednú vetu "Prvou úspešnou skúškou tohto odhodlania bola vzorovo priateľská forma..." navrhujem doplniť slovami "postupného procesu emancipácie oboch následníckych republík z unitárneho štátu". Nič viac. A ešte raz všetkých veľmi pekne prosím, zoberte vážne do úvahy toto uznesenie, veď to nás prezentuje najmä vo vzťahu k zahraničiu. Pán Brňák, tými navrhovanými dodatkami sa znevažujete, netreba ich. To je vážny dokument, prosím vás, prijmime ho.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pripájam sa k návrhu kolegu Františka Mikloška, pretože po tejto trápnej dvadsaťminútovke, ktorá sa dostane do parlamentných záznamov, prijať text vyhlásenia znamená urobiť z neho kus potlačeného papiera.

  • Poslanecký klub Demokratickej únie sa tiež pripája k návrhu pána Mikloška. Myslím si, že treba získať čas nato, aby sa pripravil dokument, ktorý prijme celý parlament. Tu sa jednoducho nedá takéto vyhlásenie podporiť 75 alebo 82 hlasmi. Myslím si, že na politickom grémiu nájdeme riešenie, ako prijať takýto dokument. Ja ho tam navrhnem.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme vyhlásili obedňajšiu prestávku, prerušili prerokúvanie tohto bodu a v čase prestávky zvolali politické grémium. Pridávam sa teda za náš klub Spoločnej voľby.

  • Obedňajšiu prestávku urobíme do 14.00 hodiny, pričom o 13.45 bude u mňa grémium.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    prečítam upravený a dohodnutý text.

    Národná rada Slovenskej republiky pri päťdesiatom výročí skončenia európskej časti druhej svetovej vojny a porážke fašizmu sa s hlbokou pietou skláňa pred miliónmi obetí a ťažkými utrpeniami vyvolanými touto hroznou kataklizmou.

    Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že naše historické vedomie plodne zužitkuje strastiplnú skúsenosť z toho, že súčasné storočie bolo svedkom dvoch horúcich a jednej studenej vojny. Osobitne však skúsenosť z druhej svetovej vojny nás vedie k poučeniu, že každému národnému alebo triednemu sebectvu treba včas postaviť účinné hrádze, inak zvedie našu civilizáciu do barbarského úpadku. Súčasné ohniská krvavých konfliktov v Európe i vo svete nám dostatočne pripomínajú, že neustála starosť o demokratický vývoj sa musí stať súčasťou nášho odhodlaného úsilia, trpezlivosti, cti a vôle.

    Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že cez autentickú skúsenosť z vojnového utrpenia slovenská spoločnosť do základného kameňa našej novej štátnosti chce stále vkladať pevné odhodlanie vyvarovať sa bludných ciest egoizmu a totalitarizmu a jednoznačne viesť našu spoločnosť k demokratickej a sociálne zodpovednej budúcnosti. Prvou úspešnou skúškou tohto odhodlania bola vzorovo priateľská forma postupného procesu emancipovania oboch následníckych republík z unitárneho štátu.

    Už Slovenská národná rada slobodne zvolená po roku 1989 a vláda Slovenskej republiky prijali vyhlásenia k tragickým udalostiam, ktoré sa počas druhej svetovej vojny udiali na Slovensku.

    Slovenská republika patrí do veľkej celosvetovej rodiny demokratických štátov, ktoré nie sú a nebudú ľahostajné k akýmkoľvek prejavom fašizmu, rasovej, triednej alebo nacionálnej nenávisti.

    Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje hlboké presvedčenie, že zvrchované, demokratické, duchovne i hmotne prosperujúce a sociálne solidárne Slovensko bude stále viac pevným prínosom k mierovému a demokratickému rozvoju Európy a sveta.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, svojím potleskom ste deklarovali, že nemienite navrhovať doplňovacie vety k tomuto uzneseniu. Preto mi dovoľte, aby som vás hneď vyzval k hlasovaniu. Prosím, budeme hlasovať za prijatie uznesenia k 50. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny s textom, ako ho prečítal pán podpredseda.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

  • Nikto nebol proti. Nikto sa hlasovania nezdržal. Hlasovali všetci prítomní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pristúpime k d r u h é m u bodu programu, ktorým je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 106 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 106a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    používanie zákona Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v praxi ukázalo potrebu legislatívnych spresnení textu jednotlivých ustanovení a doplnenia niektorých častí.

    V predloženej novele zákona dochádza k zásadnejším zmenám v týchto smeroch: navrhuje sa, aby daňové poradenstvo mohla poskytovať len právnická osoba zriadená ako verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, o ktorej, zdôrazňujem, je osobné ručenie. Zároveň sa určuje povinnosť ich zápisu do zoznamu daňových poradcov, pričom podmienky zápisu právnickej osoby do zoznamu daňových poradcov sa navrhujú zmeniť z dôvodu zabezpečenia odbornosti a nezávislosti daňového poradenstva vykonávaného touto osobou. Navrhuje sa, aby daňové poradenstvo mohli vykonávať aj absolventi obsahovo ucelenej časti vysokoškolského štúdia ekonomického alebo právnického zamerania, ktorým sa priznal titul bakalár. Zavádza a definuje sa pojem "asistent daňového poradcu", ktorý bude oprávnený vykonávať činnosť len ako zamestnanec daňového poradcu a bude oprávnený vykonávať tie úkony, na ktoré ho daňový poradca splnomocní.

    Navrhuje sa zvýšenie pokút v prípadoch, ak daňové poradenstvo vykonáva za úplatu osoba, ktorá nemá osvedčenie na výkon tejto činnosti, a to u fyzických osôb z 20 000 Sk na 200 000 Sk a u právnických osôb zo 100 000 Sk na 1 000 000 Sk.

    Predložený návrh zákona obsahuje aj ďalšie legislatívne spresnenia smerujúce k jednoznačnému uplatňovaniu zákona v praxi. Realizáciou navrhovaných úprav a zmien nevzniknú nároky na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, odporúčam Národnej rade predložený vládny návrh prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi a prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Filkusa, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    spoločná správa je výsledkom práce, úvah, prístupov štyroch výborov: výboru pre financie, rozpočet a menu, samozrejme, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Všetky pripomienky, ktoré sa objavujú v spoločnej správe, majú charakter jednoznačne vecných pripomienok, najmä tie, ktoré spomenul pán podpredseda vlády, ktoré sú nové, a niektoré sú formálne. Všetky, tak ako sú uvedené od čísla 1 až do čísla 9. Pritom hovorím, že vecné problémy sa sústreďujú asi do troch okruhov, o ktorých hovoril pán podpredseda vlády.

    Doplním len mieru kvalifikácie vzdelanosti toho, kto je daňovým poradcom, a toho, kto je asistentom. To bolo aj predmetom často frekventovaných úvah. Nakoniec sme prišli k záverom, akého typu to majú byť ľudia, aké majú mať vzdelanie. Myslím si, že bez akýchkoľvek predsudkov alebo aj politických zámerov, ale aj odborných prístupov je to správa, ktorá má záujem zlepšiť postavenie aj poradcov, aj asistentov, aj komory, aj pokiaľ ide o využitie úhrad, už nie poplatkov, ale úhrad na ciele komory. Bol by som veľmi rád, aby sme z toho, čo o tomto viem, a z toho, čo sme rokovali, túto spoločnú správu prijali tak, ako je koncipovaná. Predtým mi však dovoľte ešte citovať to, čo spravodajca vždy musí citovať, a preto chcem prečítať nasledovné:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 237 z 29. marca 1995 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v lehote do 27. apríla 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Lehota sa dodržala, všetko sa udialo v rámci tohto rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Koordinácia stanovísk, skoordinovanie a príprava správy bola úloha Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Ten ma aj z tohto titulu vymenoval za spravodajcu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona Národnej rady, tlač 106, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Rozdiel je v tom, že ostatné tri výbory, to znamená výbor pre financie, rozpočet, menu, výbor pre pôdohospodárstvo a ústavnoprávny výbor návrh prerokovali a doplnili ho tak, ako sa uvádza v tejto spoločnej správe. Odporúčam ho najmä preto, že si myslím, že všetky "zlepšováky", ktoré sú tu uvedené, majú význam pre ďalšiu lepšiu aplikáciu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to pána poslanca Kvardu. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, vážený parlament,

    vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 106, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, predpokladá vylúčenie spoločností kapitálového typu z možnosti poskytovať daňové poradenstvo. Nové znenie § 3 ponecháva poskytovať daňové poradenstvo len spoločnostiam nekapitálového typu, t.j. verejným obchodným spoločnostiam a komanditným spoločnostiam. Zákon, ktorý ideme teraz novelizovať, pôvodne umožnil vykonávať daňové poradenstvo aj spoločnosti s ručením obmedzeným. Také isté riešenie nachádzame aj v zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov. Navrhuje sa odlišné riešenie, hoci ide o podobnú príbuznú činnosť. Poznamenávam, že daňoví poradcovia často vykonávajú aj audítorskú činnosť.

    Predložený návrh zákona zužuje okruh daňových poradcov, čo pokladám za nesprávne a pre rozvoj daňového poradenstva za škodlivé z niekoľkých dôvodov. Komora doposiaľ udelila licenciu na vykonávanie daňového poradenstva právnickým osobám len typu spoločnosti s ručením obmedzeným, a to v počte 45. To znamená, že prípadným prijatím návrhu zákona sa všetky spoločnosti s ručením obmedzeným budú musieť pretransformovať buď na verejnú obchodnú spoločnosť, alebo na komanditnú spoločnosť, alebo zrušiť. Ich zrušenie alebo pretransformovanie narazí na rad závažných problémov, napríklad ak si spoločnosti uplatnili odklad, úľavu alebo oslobodenie od dane, ako sa budú riešiť uvedené záväzky spoločnosti voči klientom a podobné problémy.

    Chcel by som zdôrazniť, že tak fyzické, ako aj právnické osoby poskytujú daňové poradenstvo na základe osobnej licencie udelenej daňovému poradcovi. Zo zákona sú povinné byť poistené všetky subjekty poskytujúce daňové poradenstvo. To znamená, že poskytovanie daňového poradenstva všetkými typmi právnických osôb a riziká vyplývajúce z ich činnosti sú zabezpečené uzavretou zmluvou. Je prirodzené, že je to tak aj u fyzických osôb. Ukladá im to súčasné, ale aj budúce znenie zákona. Musím povedať, že vo všetkých krajinách, v ktorých sa skúmal tento problém, ako Rakúsko, Veľká Británia, Holandsko, USA, sa vykonáva daňové poradenstvo aj spoločnosťami kapitálového typu, t.j. spoločnosťami s ručením obmedzeným a akciovými spoločnosťami. To, čo sa navrhuje, je krok späť. Je namieste sa domnievať, že práve kapitálové spoločnosti, vzhľadom na to, že nad rámec povinného poistenia disponujú značným vlastným imaním a rezervnými fondmi, môžu poskytovať klientovi väčšiu istotu.

    Schválením nového znenia § 3 dochádza k obmedzeniu rozvoja daňového poradenstva na Slovensku, vzniknú problémy s pracovníkmi s licenciou aj bez licencie v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným. Túto legislatívnu zmenu môže vnímať zahraničie s určitým nepochopením vzhľadom na to, že najrozšírenejšia forma v rámci právnických osôb je v západných štátoch práve spoločnosť s ručením obmedzeným. Zahraničie to môže hodnotiť ako neznalosť a nízku odbornú úroveň legislatívnych pracovníkov v daňovom systéme Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov považujem vypustenie spoločností s ručením obmedzeným za neopodstatnené a všeobecne poškodzujúce rozvoj súčasného daňového poradenstva u nás. Preto navrhujem v § 3 vládneho návrhu zákona za "verejná obchodná spoločnosť" dať čiarku, vynechať slovo "alebo", pokračovať "komanditná spoločnosť", vynechať bodkočiarku, pokračovať "a spoločnosť s ručením obmedzeným", bodkočiarka a pokračovať ďalej bez zmien.

    Ďalší problém vidím v § 6 ods. 3 vládneho návrhu zákona. Ide o to, že tento odsek ukladá preskúšavať daňových poradcov pri zmene daňových zákonov, najmenej však raz za tri roky. Treba upozorniť na to, že pri frekvencii zmien daňových zákonov by skúšobná komisia daňových poradcov musela skúšať nepretržite, navyše takto vzniknuté náklady hradia daňoví poradcovia z vlastných prostriedkov. Je celkom prirodzené, že aj v zahraničí sa vynakladá značné úsilie nato, aby daňoví poradcovia boli kvalifikovaní, odborne zdatní, ale po získaní licencie nikde nevykonávajú nové pravidelné preskúšavanie. Ide o povolanie, ktoré sa nemôže ani inde, ale ani u nás vykonávať bez absolvovania vysokej školy a náročnej odbornej skúšky. Preto nie sú žiadne dôvody, aby sa v budúcnosti stovky daňových poradcov ročne preskúšavali. Je to jednoducho nezvládateľné.

    Majme na mysli aj to, že skúšobná komisia bude každoročne skúšať aj novoprihlásených záujemcov o toto povolanie. Rád by som upozornil aj na skutočnosť, že permanentné preskúšavanie môže vyvolať u daňových poradcov aj istý pocit neistoty. V zmysle navrhovaného odseku každý, kto bude vykonávať daňové poradenstvo, bude počas svojho aktívneho pôsobenia skúšaný 10 až 15 krát. To nie je v žiadnej civilizovanej krajine. Navyše na základe stále rastúcej zložitosti daňových zákonov dochádza k špecializácii daňových poradcov, aby sa dosiahol vysoký odborný štandard. Predpokladaný spôsob preskúšavania môže pôsobiť proti prehlbovaniu špecializácie a tým aj proti kvalite daňového poradenstva. O toto nám určite nejde.

    Uvedený problém navrhujem riešiť tak, že komora zabezpečí povinné vzdelávanie svojich členov, teda daňových poradcov, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi novelizáciami daňových zákonov. V prípade neabsolvovania povinného vzdelávania organizovaného komorou by sa príslušnému členovi pozastavilo členstvo a nemohol by vykonávať poradenstvo. Tento systém je bežný v zahraničí, je efektívny, kontrolovateľný a zabezpečuje vysoký kvalifikačný štandard daňových poradcov, čo môže byť v podstate aj naším cieľom. Preto navrhujem nové znenie § 6 ods. 3 takto: "Komora pravidelne zabezpečuje povinné vzdelávanie daňových poradcov." Ostatné navrhujem z tohto odseku vynechať.

    V § 7 ods. 2 vládneho návrhu zákona sa hovorí o tom, že za skúšku, za opakovanie skúšky a za vydanie osvedčenia platí uchádzač komore úhradu. Výšku týchto úhrad ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Súčasná štruktúra týchto platieb nie je vhodná, pretože úhrady za vykonanie skúšky nepokrývajú ani priame náklady komory, takže časť týchto úhrad sa musí uhrádzať z členských príspevkov. Je preto potrebné ponechať, aby si komora na základe kalkulácie stanovila tieto úhrady sama. Ide o príjem komory, a nie o príjem štátneho rozpočtu. V Ústavnoprávnom výbore Národnej rady som navrhol, aby výšku úhrad stanovil štatút komory po dohode s ministerstvom. Vzhľadom na to, že s týmto návrhom sa stotožnil aj sám predkladateľ, navrhujem v § 7 ods. 2 znenie poslednej vety takto: "Výšku týchto úhrad ustanoví štatút komory po dohode s ministerstvom."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kvardovi. Ďalšiu písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Keďže zisťujem, že sa viac nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o druhom bode za skončenú. Chce sa vyjadriť pán podpredseda vlády? Prosím.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, páni,

    dovoľte mi stručne sa vyjadriť k pozmeňovacím návrhom, ktoré predniesol môj predchodca. Ako som si poznačil, ide v podstate o tri body, ktorými sa navrhujú určité zmeny, predovšetkým k bodu 1 § 3 v osobitnej časti, kde v zmysle teraz platnej právnej úpravy daňové poradenstvo môže poskytovať aj právnická osoba, ak má túto činnosť zapísanú v obchodnom registri. Ide teda o problém spoločnosti s ručením obmedzeným. V podstate nové znenie zákona určuje, že daňové poradenstvo môže poskytovať len právnická osoba zriadená ako verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, u ktorých je osobné ručenie. To som zdôraznil aj pri svojom vystúpení. Ide skutočne o výkony účtované v miliónových čiastkach, ktoré nesú v prípade určitých chýb riziká v desiatkach, stovkách miliónov korún. V tom zmysle sa teda posilňuje dikcia, kto môže vykonávať činnosť daňového poradenstva. Skôr je tu problém, ako sa dokážu spoločnosti, ktoré doposiaľ daňové poradenstvo robia, pretransformovať. Myslím, že je to avízo pre ľudí tohto typu, ktorí sú zbehlí a sledujú vývoj legislatívy, že skutočne už mohli konať konkrétne kroky a do účinnosti zákona ešte konať môžu. Takže v každom prípade sa prihováram za dikciu vládneho návrhu.

    Pokiaľ ide o druhý bod, viazal sa skôr na výraz "komora pravidelne zabezpečuje povinné vzdelávanie". Vládny návrh vymedzuje výraz "pravidelne" pri zmene daňových zákonov, najmenej však raz za tri roky. Ak vyhodíme túto dikciu, ako môj predchodca navrhoval, tak by v podstate výraz "pravidelne" bol neidentifikovateľný. Preto sa znovu prihováram za znenie vládneho návrhu. Je dôležité vzdelávať a preskúšavať daňových poradcov pri zmene daňových zákonov. Predpokladajme, že postupom času novely a pohyby daňových zákonov, tá frekvencia, sa bude znižovať. Myslím si, že smerodajné je "najmenej však raz za tri roky". Myslím si, že raz za tri roky v danej situácii toto vzdelávanie a preskúšavanie je iste odôvodnené. Takže opäť sa prihováram za vládny návrh zákona.

    Pokiaľ ide o § 7 ods. 2, to je tretia pripomienka, kto má ustanoviť výšku úhrad, vo vládnom návrhu je znenie: "Výšku týchto úhrad ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom." Ide o určitý monopolný výkon. Myslím si, že ministerstvo je kompetentné a vie posúdiť po dohode s príslušnou komorou úroveň takýchto sadzieb. Znovu sa prihováram, že by to mohlo byť tým všeobecne záväzným predpisom, vyhláškou ministerstva financií. Takýchto analógií v právnom stave Slovenskej republiky je pomerne veľa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Žiadam o záverečné slovo spoločného spravodajcu pána Rudolfa Filkusa.

  • I keď nejaká osobitná diskusia tu nebola, ide o veci, ktoré si treba skutočne vyčistiť.

    Pri prvom návrhu pána poslanca Kvardu sa stotožňujem s pánom podpredsedom vlády najmä preto, že ide o to, aby bol zodpovedný celým svojím majetkom, nielen stotisíc korunami, tak ako to býva v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Keď teda pokazí celé daňové priznanie, alebo znehodnotí ho, alebo niekoho poškodí, a urobí škodu za viac ako 100 tisíc korún, môže urobiť miliónové škody, a preto, že je to spoločnosť s ručením obmedzeným, bude ručiť len 100 tisíc korunami? To je predsa malá zodpovednosť. Jednoznačne nie som za a navrhoval by som, aby zostalo pôvodné znenie.

    K druhému návrhu: Komora pravidelne - tam sa to dá zvládnuť cez tento návrh, tak ako je uvedený.

    Prikláňam sa k tretiemu návrhu. I keď je pravda, pán podpredseda, že sa to dá urobiť vyhláškou ministerstva financií, ale dikcia § 7 ods. 2 "výšku týchto úhrad ustanoví štatút komory", keď bude štatút komory, je možné vychádzať po dohode s ministerstvom, samozrejme. Teda navrhujem tretiu pripomienku pána poslanca Kvardu akceptovať. Tie prvé dve jednoznačne nie, tretiu pripomienku k § 7 ods. 2 áno.

    Ešte je problematický jeden bod, o ktorom treba hovoriť. Chcem vám veľmi otvorene a korektne odporučiť, ako sa k tomu postaviť, aby neboli zbytočné problémy. Je to problém § 5 písmena c), kde hovoríme o tom, že sa vypúšťajú slová "alebo jeho obsahovo ucelenú časť". Chcem to vecne vysvetliť. Najmä preto, že v transformačnom procese sú systémy, ktoré dozrievajú, a daňový systém je taký, ktorý dozrieva a ktorý z roka na rok nebude hotový, lebo daňové systémy dozrievajú päť, sedem až osem rokov, myslíme si, že najmä pri dozrievaní treba vysoko kvalifikovaných pracovníkov, pokiaľ ide o daňových poradcov. A preto sme boli toho názoru, že to majú byť vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Po dozretí procesu daňového systému to môže byť inak, alebo v súvislosti s asistentom to môže byť tiež inak. Ten nemusí mať vysokú školu. Preto sme navrhovali aj obsahovo ucelenú časť, napríklad bakalárske štúdium dať von, lebo to je človek, ktorý ešte nedokončil vysokú školu. Toto je, samozrejme, na zváženie, teda hrám tu s otvorenými kartami, že napriek tomu by to mal byť človek so skončeným vysokoškolským vzdelaním, nielen s ucelenou časťou. To je vec na vaše zváženie. Myslím si, že najmä tí, ktorí už s daňami prišli do bezprostredného kontaktu, vedia posúdiť, aká je to vážna vec. Z tohto pohľadu odporúčam bod 1 - citujem spoločnú správu: "byť tolerantní aj k určitým predstavám, potrebám ministerstva financií". Neodporúčam schváliť bod 1.

  • Pán spoločný spravodajca, teda pristupujeme k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch spoločnej správy. Teraz ste predniesli spoločnú správu k bodu 1, ktorý sa týka bodu 4 § 5 písm. c). Spoločná správa hovorí, že sa vypúšťajú slová "alebo jeho obsahovo ucelenú časť". Čo navrhujete?

  • Pán spoločný spravodajca bod 1 spoločnej správy neodporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Takže bod 1 spoločnej správy týkajúci sa § 5 písm. c) sme neprijali.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.

  • V spoločnej správe je 9 bodov. Pán spoločný spravodajca odporúča všetky ďalšie body zo spoločnej správy prijať.

    A navrhujete hlasovať o nich spoločne. Áno?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 až 9 spoločnej správy sme prijali.

  • Z návrhov pána poslancu Kvardu navrhujem akceptovať návrh k § 7 ods. 2.

  • Pán poslanec, prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Kvardu bol k § 3, kde navrhoval vypustiť niektoré slová. Presne som si to nezapísal.

  • Chcel som postupovať od pozitívneho, ale to je jedno, poďme od negatívneho. Dobre. Prvý návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kvardu. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kvardu sme neprijali.

  • Druhý pozmeňovací návrh bol k § 6 ods. 3: "Komora pravidelne zabezpečuje povinné vzdelávanie daňových poradcov." Neodporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca prijať. Ide o § 6 ods. 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neschválili tento pozmeňovací návrh.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Tretí pozmeňovací návrh v § 7 ods. 2 "výšku týchto úhrad ustanoví štatút komory po dohode s ministerstvom" odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Takže hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu týkajúcom sa § 7 ods. 2. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme ho schválili.

    Prosím, budeme sa prezentovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže ľutujem, pán poslanec, ani tento váš návrh neprešiel.

    V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o tomto zákone ako celku.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje zákon prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec.

  • Ďakujem za to, že som vás mohol ovplyvniť.

  • T r e t í m bodom programu je

    Návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 122 a spoločnú správu výborov ako tlač 122a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave. Návrh na doplnenie zmluvy predložila česká strana slovenskej strane, nakoľko sa ukázala potreba a nutnosť zavedenia pasovej služby na štátnych hraniciach, pričom boli do znenia tejto zmluvy zapracované pripomienky slovenskej strany.

    Predkladaný návrh zmeny sa netýka obsahu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ale rozširuje subjekty, ktoré môžu podľa tejto zmluvy vykonávať vybavovanie na štátnych hraniciach spoločne na území druhej zmluvnej strany, o orgány cudzineckej polície a pasovej služby. Predkladanú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave na základe splnomocnenia prezidentov oboch republík podpísali v Bratislave dňa 23. januára 1995 podpredsedovia vlády Českej republiky a Slovenskej republiky.

    Po prerokovaní a schválení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ju v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 654 zo dňa 28. 6. minulého roka predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Michala Baránika, aby podal správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som oboznámil plénum so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

    Návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 254 zo dňa 6. apríla 1995 na prerokovanie do 27. apríla 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Informujem vás, že som zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási, preto rozpravu končím. Chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády, či sa chce ešte vyjadriť.

  • Nechce. Chce sa vyjadriť pán poslanec Baránik?

  • Keďže nie, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predloženou Zmluvou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje š t v r t ý bod programu, ktorým je

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 96 a spoločnú správu ako tlač 96a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister hospodárstva pán Ján Ducký. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    už v priebehu roku 1993 aj v nadväznosti na vstup Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode do platnosti sa zo strany Rumunska pri stretnutiach na rôznych úrovniach s predstaviteľmi Slovenskej republiky dostávala na program aj možnosť prípravy dohody o voľnom obchode. Prejavom politickej vôle zintenzívniť vzájomné obchodné vzťahy a súčasne sa prihlásiť k európskym integračným tendenciám bolo Memorandum o liberalizácii obchodných vzťahov, ktoré podpísali premiéri Slovenskej republiky a Rumunska v marci 1994.

    Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom v októbri toho istého roku. Dohodu podpísali 11. novembra 1994 v Bukurešti minister hospodárstva Slovenskej republiky a minister obchodu Rumunska. Vykonáva sa od 1. januára tohto roku priebežne až do ukončenia ratifikačného procesu. Vzhľadom na postupy schvaľovania medzinárodných dohôd v Rumunsku rumunská strana už dohodu ratifikovala v decembri minulého roku.

    Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného obchodu postupným odstránením tarifných i netarifných prekážok. Liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa v zásade dosiahnuť v prechodnom období, ktoré sa končí 1. januára 1998. Predkladaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom nepredpokladá však plnú liberalizáciu agrárneho obchodu a rozsah v nadväznosti poskytnutých koncesií pri poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch je malý.

    Pri stanovovaní podmienok liberalizácie obchodu v priemyselných výrobkoch boli východiskom zásady určené memorandom a súčasne stupeň citlivosti jednotlivých výrobkov pre národné ekonomiky. V zásade sa priemyselné výrobky rozdelili do dvoch skupín: skupina výrobkov, pri ktorých sa clo odstránilo vstupom dohody do platnosti, a skupina výrobkov, pri ktorých sa clo zredukuje a odstráni postupne v prechodnom trojročnom období.

    Okrem týchto základných skupín boli dohodnuté na obidvoch stranách výnimky, u ktorých sa prechodné obdobie predlžuje. Obojstranne ide o 6 vybraných položiek automobilového priemyslu s colnou ochranou postupne zredukovanou k 1. januáru roku 2OO2. Okrem ochrany je dôvodom osobitného režimu aj zladenie postupu liberalizácie v tomto dôležitom sektore s Európskou úniou.

    Z hľadiska dovozu priemyselných výrobkov do Slovenskej republiky na listine citlivých výrobkov, t. j. chránených postupným odbúravaním ciel v prechodnom trojročnom období, zostali výrobky, pri ktorých sa prihliada na potrebu ochrany domácej výroby. Ide najmä o výrobky textilného, oceliarskeho, elektrotechnického priemyslu a spotrebnú elektroniku. Naopak, rýchlejšia liberalizácia z hľadiska slovenského dovozu je orientovaná najmä na výrobky pre výrobnú spotrebu, náhradné súčiastky a farmaceutické výrobky. Podobne rumunská strana vstupom dohody do platnosti liberalizuje pri svojom dovoze najmä výrobky pre výrobnú spotrebu a recipročne si chráni v prechodnom období niektoré výrobky textilného, oceliarskeho a strojárskeho priemyslu.

    Poľnohospodárska politika a vysoká citlivosť trhu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov sa premietla do minimálneho rozsahu navzájom si poskytnutých koncesií a zatiaľ nie je predpoklad, najmä z rumunskej strany, dosiahnuť výraznejšiu liberalizáciu obchodu s týmito komoditami.

    Predkladaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom svojou štruktúrou, obsahom a všeobecnými záväzkami zodpovedá už uzavretým mnohostranným dohodám (Európska dohoda o pridružení, Dohoda medzi štátmi EZVO a Slovenskou republikou, Európska dohoda o voľnom obchode a bilaterálne dohody medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko). Pritom predkladaná dohoda prísne rešpektuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku zo Všeobecnej dohody o clách a obchode.

    Záväzky, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, rešpektovali obidve strany. Rokovania sa viedli na trojstrannom základe spoločným rokovaním delegácie Slovenskej republiky a delegácie Českej republiky s rumunskou stranou v pracovných skupinách i na úrovni vedúcich delegácií - expertov. Pri posudzovaní prínosu dohody treba vidieť dve roviny: politickú, kde podpisom a realizáciou tejto dohody Slovenská republika podporila európske a celosvetové liberalizačné tendencie a prihlásila sa k nim, a ekonomickú rovinu, ktorej prínos sa prejaví predovšetkým vytvorením podmienok zlepšujúcich prístup našich podnikateľských subjektov na rumunský trh.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom je v poradí druhou bilaterálnou dohodou, ktorej cieľom je vytvorenie zóny voľného obchodu. Okrem nesporných výhod a vytvorenia priestoru na lepšie etablovanie sa slovenských výrobcov najmä priemyselných komodít na rumunskom trhu podpísaním a realizáciou tejto dohody akcentuje Slovenská republika svoju podporu integračným tendenciám a prispieva k postupnému vytváraniu zón voľného obchodu v rámci krajín strednej a východnej Európy. Preto vás prosím, vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, o vyslovenie súhlasu s predloženou Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Peter Magvaši. Prosím, aby podal správu o jej prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister hospodárstva, vážené kolegyne, kolegovia,

    ako spoločný spravodajca by som chcel uviesť, že Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou, ktorá sa uplatňuje od 1. 1. 1995 na dočasnom princípe, je výslednicou viac ako ročného vyjednávania medzi Rumunskou republikou a Slovenskou republikou spolu s Českou republikou na základe Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Delegácia Slovenskej republiky bola pri rokovaniach vedená rámcovými zásadami uzatvorenými medzi premiérmi vlády Slovenskej republiky pánom Mečiarom a vlády Rumunskej republiky pánom Vakariom z 3. 3. 1994 a smernicou na rokovanie o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou, ktorú schválila vláda uznesením z 10. 5. 1994.

    Dohoda napĺňa rámcové zásady dané Memorandom predsedov vlád Slovenskej republiky a Rumunskej republiky a smernicou na rokovanie dané vládou Slovenskej republiky. Chcel by som zvýrazniť veľmi dôležitý fakt, že táto dohoda pristupuje k poľnohospodárskym výrobkom veľmi zdržanlivo z obidvoch strán, takže dohoda neohrozí domáci trh s poľnohospodárskymi výrobkami. Pretože Slovenská republika výrazne viac vyváža, ako dováža z Rumunskej republiky, a miera colných poplatkov bola na dovoz nižšia, je vplyv nových colných taríf postupným nulovým clom do rozpočtu Slovenskej republiky takmer 13-násobne nižší ako do štátneho rozpočtu Rumunskej republiky. To je na báze roku 1993.

    Chcel by som zvýrazniť, že táto zmluva je výrazom kontinuity prác vlád Vladimíra Mečiara a Jozefa Moravčíka a napĺňa aj zámery novej vlády Vladimíra Mečiara vyjadrené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky o postupnej liberalizácii zahraničného obchodu v intenciách záverov Uruguajského kola GATT a Svetovej obchodnej organizácie. Chcel by som teda zvýrazniť, že v dohode sú uplatnené:

    1. rámcové zásady Memoranda predsedov vlád Slovenskej republiky a Rumunskej republiky,

    2. zásady smernice na rokovanie,

    3. spoločný postup s Českou republikou podľa Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a

    4. výhodnosť pre príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Tento návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 232 zo dňa 27. marca 1995 na prerokovanie do 27. apríla 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výborov. Pretože všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou súhlas, odporúčam, aby Národná rada SR súhlasila s touto dohodou.

  • Ďakujem pánu poslancovi Petrovi Magvašimu. Do rozpravy som zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

  • Konštatujem, že môžem rozpravu vyhlásiť za skončenú. Pýtam sa pána ministra Duckého, či sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Magvaši takisto. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec Magvaši.

  • Môžeme pristúpiť k p i a t e m u bodu programu, ktorým je

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom energetickej charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 104 a spoločnú správu ako tlač 104a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh uvedie minister hospodárstva pán Ducký. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu dve medzinárodné prezidentské zmluvy z oblasti energetiky, a to Dohovor energetickej charty a Protokol energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch. Dohovor energetickej charty vychádza z Európskej energetickej charty, ktorú ako vyjadrenie svojej politickej vôle podpísala Slovenská republika v Bruseli dňa 5. februára 1993. Doteraz ju podpísalo 52 štátov, vrátane štátov Európskej únie, krajín bývalého Sovietskeho zväzu, USA, Kanady, Austrálie a Japonska.

    Dohovor energetickej charty má zabezpečiť medzi zmluvnými stranami dlhodobú medzinárodnú spoluprácu v oblasti palív a energetiky na princípoch trhu v konkurenčnom prostredí a bez diskriminácie. Pre Slovenskú republiku vyplývajú z účasti na predmetnom dohovore jednoznačné výhody, ktoré v konečnom dôsledku umožnia rýchlejšiu modernizáciu energetického odvetvia. Vzhľadom na právnu záväznosť predmetného dohovoru, ktorý garantuje zmluvným stranám nediskriminujúce podmienky na investovanie, prístup k zdrojom, riešenie majetkových náhrad v prípade vyvlastnenia majetku, možno očakávať zvýšený záujem o investovanie v Slovenskej republike.

    Nezanedbateľným prínosom pre Slovenskú republiku je aj vytvorenie priaznivých podmienok na technickú spoluprácu v rôznych oblastiach energetických aktivít s možnosťami ich čiastočného financovania z niektorých zdrojov vytvorených na ten účel vo vyspelých štátoch, a predovšetkým Slovenská republika chce profitovať z tranzitu energie z východu na západ Európy.

    Protokol energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch je dôležitý pre Slovenskú republiku z hľadiska ochrany životného prostredia. Jeho cieľom je vytvorenie podmienok na efektívne využitie energie pri súčasnom obmedzení nepriaznivých dosahov na životné prostredie.

    Návrh na podpis Dohovoru energetickej charty a Protokolu energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch odsúhlasila vláda Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1994 uznesením číslo 1190. Na základe jej súhlasu a plnej moci prezidenta republiky obidva zmluvné dokumenty podpísal za Slovenskú republiku dňa 17. decembra 1994 veľvyslanec Slovenskej republiky v Portugalskej republike.

    Prosím o odsúhlasenie týchto dvoch dohovorov.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister,

    vláda Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s dvoma medzinárodnými zmluvami, a to s Dohovorom energetickej charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

    Oba predmetné medzinárodné dokumenty sú významnými mnohostrannými medzinárodnými zmluvami, ktoré majú zabezpečiť právny základ na dlhodobú spoluprácu a riešenie sporov medzi signatárskymi štátmi a ich podnikateľskými subjektmi v oblasti palív a energetiky založené na trhových princípoch a bez diskriminácie. Vzťahuje sa na všetky druhy používaných palív a elektrickú energiu zahrnutých pod pojmom energetické materiály a produkty, ktoré sú uvedené v prílohe Dohovoru energetickej charty, a všetky činnosti v oblasti palív a energetiky, ako je prieskum, ťažba, rafinácia, výroba, skladovanie, doprava, rozvod, obchod a všetky investície spojené s týmito činnosťami.

    Z obsahu obidvoch zmlúv vidno jednoznačný prínos pre ekonomiku a energetiku signatárskych štátov. Pre Slovenskú republiku prínos spočíva najmä v tom, že možno očakávať zvýšený záujem o investovanie v Slovenskej republike, pretože zahraniční investori budú mať právny dokument garantujúci im podmienky na investovanie. Výrazne sa sprehľadní, zjednotí a zjednoduší uzatváranie zmlúv a kontraktov medzi našimi a zahraničnými investormi. Zabezpečí sa ochrana investícií a príjmov nielen zahraničného kapitálu v Slovenskej republike, ale aj investícií a výnosov slovenských investorov v zahraničí v signatárskych štátoch. Budú zabezpečené liberálne a nediskriminujúce podmienky pre Slovensko v oblasti dopravy a tranzitu energií, a to aj z hľadiska bezpečnosti a plynulosti dodávok zásobovania zo susedných tranzitujúcich alebo produkčných štátov, čo má zásadný význam pre Slovenskú republiku ako pre tranzitujúci štát. Uľahčia sa podmienky prístupu našich podnikov k novým efektívnym technológiám a kapitálu. Vytvoria sa podmienky na efektívne využitie energie pri súčasnom obmedzení nepriaznivých ekologických dosahov. Umožní sa orientovať našu energetiku na najefektívnejší spôsob krytia potrieb Slovenska palivami a energiou. Vytvoria sa priaznivé podmienky na technickú spoluprácu v rôznych oblastiach energetických aktivít s možnosťami ich čiastočného financovania z niektorých zdrojov vytvorených na ten účel vo vyspelých štátoch. Zachováva suverenitu Slovenskej republiky v rozhodnutí, či vôbec a ako intenzívne bude využívať energetické zásoby a zdroje na svojom území.

    Vyslovenie súhlasu a následná ratifikácia obidvoch predmetných medzinárodných zmlúv je v súlade s celkovou tendenciou Slovenskej republiky, s jej zapájaním sa do európskych a svetových ekonomických štruktúr a vo vytváraní plnohodnotného trhového prostredia.

    Dámy a páni, návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s Dohovorom energetickej charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 271 zo dňa 18. apríla 1995 na prerokovanie do 27. apríla 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výborov.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom energetickej charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

    V súlade s uzneseniami uvedených výborov predkladám návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom energetickej charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania. Konštatujem opäť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Ak sa nikto do rozpravy nehlási, uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána ministra Duckého, či sa chce vyjadriť.

  • Nechce. Pán predseda Hofbauer sa tiež nechce vyjadriť, takže pristúpime k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom energetickej charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Ach, bodaj by nám tá zhoda vydržala.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje š i e s t y bod programu, a to

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej podpore malého a stredného podnikania.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 125, spoločnú správu ako tlač 125a.

    Aj tento vládny návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ján Ducký. Prosím, pán minister, keby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania je významným faktorom v systéme vytvárania novej štruktúry hospodárstva, ktorý dlho požadovala podnikateľská sféra. Tento zákon vymedzuje legislatívny rámec na podporu podnikateľských subjektov, upravuje vzťah štátu a podnikateľov a deklaruje záujem štátu podporovať rozvoj malého a stredného podnikania.

    Malé a stredné podnikanie dopĺňa štruktúru hospodárstva tvorenú veľkými podnikmi na celok, v rámci ktorého môže dochádzať k optimalizácii rozdelenia pôsobnosti. Malé a stredné podnikanie má v tomto období viaceré výhody. Je flexibilné, pružnejšie reaguje na potreby v sektore priemyslu a služieb. Má perspektívnejšie možnosti odbytu vzhľadom na to, že zasahuje i malé segmenty trhu. Vytvára pracovné miesta s relatívne nižšími kapitálovými nákladmi. Vytvára pracovné miesta aj v období, keď veľké podniky z rôznych príčin znižujú zamestnanosť. Prijímaný zákon predstavuje systémové opatrenie, na ktoré sa nemôže hľadieť len z úzkeho pohľadu súčasných podmienok v hospodárstve a dnešných možností štátneho rozpočtu. Tak podnikateľská sféra, ako aj zahraničie očakáva garancie štátu na podporu tejto oblasti podnikania.

    Po prijatí zákona bude štát každoročne stanovovať priority a na ich základe vytvárať programové preferenčné podmienky na malé a stredné podnikanie. Pôjde o vytváranie záručných fondov, úhradu časti úrokov, poskytovanie úverov za výhodnejších podmienok a ďalšie úľavy podľa daných možností. Kombináciou rôznych foriem podpory v rámci vyhlasovaných programov sa zvýši efektívnosť poskytovanej podpory. Zákon predpokladá aj vykonávanie kontroly nad využitím štátnej podpory.

    Návrh zásad zákona aj návrh paragrafovaného znenia zákona bol prerokovaný v zmysle stanoveného postupu. Vyjadrili sa k nemu všetky ústredné orgány štátnej správy, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ďalšie orgány a inštitúcie. Snahou predkladateľa bolo zapracovať do zákona všetky odôvodnené pripomienky. Tento zákon je kompatibilný s úpravami prijatými v rámci Európskej únie. Jeho prijatie predpokladá aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Ako systémové legislatívne opatrenie v dlhodobom horizonte vytvára podmienky na uľahčenie vzniku a rozvoja malého a stredného podnikania, rast jeho špecifickej úlohy v národnom hospodárstve, zvýšenie tvorby nových pracovných miest, modernizáciu technológií, zlepšenie akosti a rast objemu výroby aj exportu.

    Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky dňa 15. 3. 1995 a následne dňa 11. 4. 1995 vláda Slovenskej republiky (číslo uznesenia 225).

    Vládny návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, životné prostredie a ochranu prírody, pôdohospodárstvo, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    S poukazom na uvedené odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby s predloženým návrhom zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania vyslovila súhlas.

  • Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Jaroslav Fidrik. Prosím pána poslanca, aby predniesol závery z rokovaní vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu, tlač 125a, k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej podpore malého a stredného podnikania, ktorú pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 267 z 13. apríla 1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do 27. apríla 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona, ale neprijal k nemu uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ostatné určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona, vyjadrili s ním súhlas, odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňovacími návrhmi a doplnkami obsiahnutými v spoločnej správe.

    Preto navrhujem hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy takto: hlasovať en bloc a prijať bod 2 - ak sa tento bod schváli, bod 3 je bezpredmetný -, body 4 a 6 - ak sa bod 6 schváli, bod 7 je bezpredmetný -, body 8 a 9 - ak sa bod 9 schváli, bod 10 je bezpredmetný - a body 11, 12, 13 a 14.

    O bodoch 1 a 5 navrhujem hlasovať en bloc a navrhujem ich neprijať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a konštatujem, že do tejto rozpravy som dostal 5 písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán Ľudovít Černák a nasleduje pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    doteraz každá vláda, ktorá predkladala Národnej rade svoje vyhlásenie, definovala ako jednu z priorít podporu malého a stredného podnikania. Len ojedinele sa objavujú zo strany vládnych úradníkov také názory, ako prezentoval v nedeľňajších Krokoch pán štátny tajomník z ministerstva financií, ktorý sa vyjadril, že táto vrstva Slovensko z biedy nevytrhne. Ja si myslím, že práve naopak. Táto vrstva sa už dnes významne podieľa na dobrých ekonomických výsledkoch Slovenska. Ale o tom, že by bola premyslená, cieľavedome vládou podporovaná, sa zatiaľ ešte nedá hovoriť.

    Podnikateľov predovšetkým ubíja vysoké daňové zaťaženie, neúmerné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, podnikatelia oprávnene považujú tieto dávky za ďalšiu tzv. sociálnu daň, neexistencia zdrojov na podporu prioritných odvetví, konkrétne cestovného ruchu, výroby a podobne, vysoké úrokové miery, malá dostupnosť úverov často spojená s požiadavkou na 150- až 200-percentné krytie garanciou. Ak k tomu pripočítame nelogické opatrenia s dosahom na podnikateľov a živnostníkov, napríklad registračné pokladnice, nekoncepčnú privatizáciu, musíme konštatovať, že doterajšie sľuby ostali len sľubmi. Je v záujme nás všetkých, ale predovšetkým slovenskej ekonomiky, aby sa definovala politika podpory malého a stredného podnikania a aby sa začala realizovať. Často netreba na to ani veľké prostriedky, teda neznamená to ani záťaž pre štátny rozpočet, ale stačí zdravý sedliacky rozum a dobrá vôľa.

    Treba úplne otvorene povedať, že mnohí podnikatelia a malí živnostníci sú na hranici bankrotu, že tí, ktorí nemajú za sebou známosti, ale čestne podnikajú, uvažujú, či by nebolo pre nich lepšie ukončiť živnosť a stať sa nezamestnanými. Namiesto toho, aby od rána do večera dreli, aby nevedeli, čo bude zajtra, aby nevedeli, z čoho si kúpia registračnú pokladnicu, bude sa o nich starať štát. Čo im v tom bráni? Predovšetkým viera v zdravý rozum, že nakoniec predsa len vláda a parlament vytvorí pre nich dôstojné podmienky. Predložený návrh zákona môže byť prvým krokom. Hovorím prvým krokom preto, lebo možnosti podpory malého a stredného podnikania zo strany štátu sú veľké, predovšetkým však v oblasti daňovej a odpisovej politiky a najmä v ochrane voľnej hospodárskej súťaže. O týchto možnostiach zákon nehovorí a bude pravdepodobne potrebné pripraviť novelizáciu konkrétnych zákonov podľa možnosti štátneho rozpočtu.

    Návrh zákona je rámcový návrh definujúci oblasti štátnej podpory malého a stredného podnikania. Už vo výbore pre životné prostredie poslanci Demokratickej únie predkladali návrhy, ktoré majú za cieľ objektívne určiť adresáta podpory. Konkrétne, aby podnikatelia boli považovaní za malých a stredných len vtedy, ak majú maximálne 100 zamestnancov, a nie do 500, ako sa hovorí v zákone, aby sa do účelu zahrnul aj cestovný ruch, aby sa dali odpustiť nielen časti úrokov, ale prípadne aj celé úroky, aby podpora nebola riadená len jedným ministerstvom, ale aby boli na základe dohody využité existujúce finančné inštitúcie, najmä Záručná banka, aby rozhodovanie bolo odborné, nie politické. Tieto návrhy nájdete v spoločnej správe pod bodmi 1, 3, 5, 7, 10, 12 a 13 a týmto vás žiadam o ich podporu.

    Zvlášť dôležitý je bod číslo 3, ktorý akceptuje obecné aj komunálne podniky ako privátnu sféru a je v zmysle s našimi vyhláseniami, že chceme podporiť podnikateľské aktivity miest a obcí. Týmto teda žiadam bod číslo 3 v prípade, že nebude schválený bod číslo 2, na samostatné hlasovanie a žiadam vás o jeho podporu.

    Dámy a páni, okrem týchto návrhov, o ktorých, ako som už hovoril, sme rokovali vo výboroch, po konzultáciách s podnikateľmi, ale predovšetkým s Úniou podnikateľov a živnostníkov, predkladám ďalší pozmeňovací návrh, cieľom ktorého je zahrnúť do možnosti podpory aj ďalší veľký okruh podnikateľov a živnostníkov, a to sú tí, ktorí sa zúčastnili v malej privatizácii. Viem, že tento zákon sa dotýka predovšetkým tých, ktorí ešte splácajú úvery z malej privatizácie, a že môžu namietať tí podnikatelia a živnostníci, ktorí už svoje úvery krvopotne splatili, alebo ich splácajú, pre tých však ostáva možnosť využiť tú časť zákona, ktorá je definovaná ako štátna podpora.

    V malej privatizácii totiž vznikol stav, že táto privatizácia priniesla so sebou výrazné znevýhodnenie malých a stredných podnikateľov v porovnaní s podnikateľskými subjektmi, ktoré sa zúčastňujú v tzv. veľkej privatizácii. Táto rozdielna situácia vznikla z dôvodu financovania vydražených prevádzkových jednotiek v malej privatizácii výlučne prostredníctvom peňažných ústavov pri vysokom úverovom zaťažení. Toto zaťaženie z roka na rok narastá, a pritom na druhej strane majetok, ktorý sa privatizuje dnes vo veľkej privatizácii, je uhrádzaný priamo Fondu národného majetku pri diskontnej úrokovej sadzbe v časovo veľmi výhodnom splátkovom kalendári.

    V rámci právnej úpravy podpory malého a stredného podnikania je preto potrebné a účelné vytvoriť predpoklady na nápravu tohto stavu formou podpory dotyčných podnikateľov. Keďže výnosy z predaja majetku štátu v rámci malej privatizácie sú sústredené na osobitnom účte ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a stali sa majetkom Fondu národného majetku podľa § 28 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, je vhodné použiť na tento účel prostriedky Fondu národného majetku.

    Navrhujeme preto vládny návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania zmeniť a doplniť nasledovne:

    Kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že som požiadal organizačný odbor, aby vám písomne rozdal tento pozmeňovací návrh, podľa rokovacieho poriadku ho musím prečítať, pretože hlasovať sa môže len o takom návrhu, ktorý odznel v rozprave. Takže návrhy Demokratickej únie sú nasledovné:

    1. Z názvu zákona vypustiť slovo "štátnej", takže názov by znel: "o podpore malého a stredného podnikania".

    2. Návrh zákona rozdeliť na tri časti, a to prvá časť "Úvodné ustanovenia" bude § 1 až 3. Druhá časť "Štátna podpora" bude § 4 až 10 a tretia časť "Podpora z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky" budú nové § 11 až 15. V zmysle uvedeného preto nad § 1, vrátane jeho nadpisu, navrhujem doplniť označenie "Prvá časť".

    3. V § 1 v prvom riadku vypustiť slovo "štátnu".

    4. Nad § 4 doplniť označenie "Druhá časť" s nadpisom "Štátna podpora". Pod § 4 doplniť nadpis "Úlohy ústredných orgánov štátnej správy".

    5. Nadpis nad § 9 zmeniť takto: "Spoločné ustanovenia".

    6. Za § 10 zaradiť tretiu časť, ktorá, vrátane nadpisu, znie:

    "Tretia časť

    Podpora z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    § 11

    Z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fond") možno za účelom zmiernenia negatívnych dosahov rozdielnych podmienok prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitných predpisov8/ poskytnúť podporu9/ na prekonanie ťaživej hospodárskej situácie inak perspektívnych malých a stredných podnikateľov v súvislosti s nadobudnutím ich majetku alebo jeho časti verejnou dražbou podľa osobitného predpisu10/.

    § 12

    (1) O podporu sa môže uchádzať malý alebo stredný podnikateľ, ktorý nadobudol majetok verejnou dražbou podľa osobitného predpisu10/ a s týmto majetkom podniká.

    (2) O podporu sa môže uchádzať aj malý alebo stredný podnikateľ, ktorý bol ako právnická osoba založený (spoluzaložený) vydražiteľom a do ktorého majetku bol vložený majetok nadobudnutý verejnou dražbou podľa osobitného predpisu10/.

    § 13

    Formy podpory sú najmä:

    a) úhrada zostatku úveru alebo jeho časti, poskytnutého na splatenie kúpnej ceny podľa osobitného predpisu10/,

    b) úhrada časti úrokov z úveru podľa písmena a),

    c) príspevok na vyrovnanie rozdielu medzi skutočne zaplatenou výškou úverov a diskontnou úrokovou sadzbou platnou v čase uzavretia zmluvy o úvere v súvislosti s nadobudnutím majetku verejnou dražbou podľa osobitného predpisu.

    § 14

    (1) O podpore rozhoduje fond na základe písomnej žiadosti doloženej príslušnými dokladmi po prerokovaní v komisii zloženej zo zástupcov fondu, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, bánk, výboru Národnej rady Slovenskej republiky a záujmového združenia podnikateľov. Členov komisie vymenuje predseda výkonného výboru fondu.

    (2) Ustanovenie § 6 ods. 3 sa použije primerane.

    § 15

    Fond ročne informuje o podpore poskytnutej z jeho prostriedkov Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré využije tieto informácie pri spracovaní správy podľa § 10 ods. 2.

    A ďalej sú tam potom už konkrétne odkazy 8, 9 a 10 na príslušné zákony.

    Dámy a páni,

    veľmi rád by som zdôraznil, že prijatím týchto pozmeňovacích návrhov sa zatiaľ ešte nikomu nič nezaväzujeme, ale jednoducho legislatívne pootvoríme dvierka pre Fond národného majetku, aby mohol využívať aj túto formu v zmysle potom už svojich postupov a svojich vnútorných predpisov. Takže z toho nevyplýva žiadna záťaž na štátny rozpočet a je to legislatívne pootvorenie dvierok, ktoré by mohlo byť veľmi užitočné v prospech predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov.

    Okrem toho, dámy a páni, dovoľujem si dať ešte jeden návrh na uznesenie, a prosím, aby sa o ňom hlasovalo po hlasovaní o zákone. Toto uznesenie znie nasledovne:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade na prerokovanie štátnu politiku podpory malého a stredného podnikania. Termín do 31. júla 1995."

    V návrhu zákona v záverečnom ustanovení sa totiž zákonodarca odvoláva na štátnu politiku podpory malého a stredného podnikania. Keďže zatiaľ tento materiál ešte komplexne nebol spracovaný, veľmi vítam, že táto zmienka tam je, a odporúčam, aby ho vláda vypracovala a predložila Národnej rade na prerokovanie.

    Kolegyne, kolegovia, opätovne vás žiadam, aby ste pri rozhodovaní o týchto pozmeňovacích návrhoch zvážili predovšetkým fakt, že je to prvý krok, ktorým sa len pootvoria legislatívne dvierka a môžu pomôcť množstvu živnostníkov, ktorí dnes uvažujú, či živnosť ďalej prevádzkovať, alebo zavrieť. Preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa hlási pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte zaujať stanovisko k návrhu zmien, ktoré predložil pán poslanec Černák. Jednou z podmienok, ktorá bola často uplatňovaná v rámci expertných skupín a pracovníkov či už z fondu PHARE, alebo expertov Európskej únie, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, bolo, aby štát zaujal stanovisko k podpore malého a stredného podnikania zo štátnych zdrojov. Nemyslím si, že vzhľadom na to, že štátny rozpočet počíta s určitou sumou zdrojov, by bolo nevyhnutné alebo vhodné vypustiť slovo o štátnej podpore, pretože jednak by to mohlo indikovať situáciu, že štát sa nechce takejto úlohy zhostiť, a štát koná práve v zmysle toho, že sa chce tejto úlohy zhostiť. Koniec koncov, na tretej strane dôvodovej správy je napísaná i štruktúra zdrojov, ktoré predpokladáme použiť na podporu malého a stredného podnikania. Sú to dve skupiny zdrojov. Jedna je skutočne zo štátnych zdrojov v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev a druhá skupina je v rámci príslušných inštitúcií tak, ako sú tu vypísané.

    Takisto vo vystúpení pána poslanca odznela poznámka, že sa nemyslí na podporu cestovného ruchu. Dokonca účelovo je vyčlenených 50 miliónov Sk na podporu cestovného ruchu, nehovoriac o tom, že vláda prijala rozhodnutie o vytvorení agentúry na podporu cestovného ruchu a turistiky, ktorá by mala vzniknúť v druhej polovici tohto roku, prípadne na prelome rokov v súlade s možnosťami, ktoré budú vytvorené najmä vo väzbe na príjmy štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ hovoríme o vyrovnaní podmienok podnikateľov, ktorí privatizovali v prvej a druhej vlne, nemyslím si, že by to malo byť súčasťou tohto zákona. Jednak to nesúvisí so samotným meritom veci a s obsahom a cieľom zákona o podpore malého a stredného podnikania, ale na druhej strane i formálne, pretože pán minister Bisák predkladá osobitný zákon o vyrovnávaní podmienok podnikateľov, ktorí privatizovali v prvej a druhej vlne. Čiže keby som to postavil do pozitívneho svetla, vláda sa týmto problémom zaoberá a je to osobitný zákon, ktorý pán minister Bisák a jeho ľudia spracovávajú a bude predložený vláde na rokovanie.

    Z tohto pohľadu si myslím, že to nemusí byť v tomto kontexte chápané tak, ako to postavil pán poslanec Černák, pretože vláda s tým aktívne pracuje a už aj priebežne dochádza k zjednocovaniu podmienok podnikateľov prvej a druhej vlny tam, kde podnikatelia o to požiadajú a zdokumentujú, že pre rozdielne podmienky majú určité ťažkosti pri financovaní svojej podnikateľskej činnosti. V minulosti sa to robilo ad hoc, a teraz to upravíme, dá sa povedať, jednotným systémovým prístupom.

    Z toho dôvodu, i keď najmä v druhej časti zjednotenia podmienok vidím určité ratio, vzhľadom na to, čo som povedal, nemyslím si, že by to bolo nevyhnutné, a neodporúčam to zapracovať do návrhu zákona, ktorý je dnes predložený na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte sa chcem spýtať, pán minister, pán poslanec navrhuje aj uznesenie, v ktorom sa má zaviazať vláda k 31. 7. 1995 predložiť návrh štátnej politiky podpory malého a stredného podnikania.

  • Myslím si, že po prijatí zákona to nie je potrebné, pretože by sme hovorili v podstate o tom istom, a v rámci vypracovania stratégie hospodárskej politiky malé a stredné podnikanie má patričné zvýraznenie, čoho dôkazom je i to, že dnes vám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, predkladáme tento návrh. Takže nevidím takúto nevyhnutnosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Baránik. Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Černák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem len spresniť, že v § 10 vládneho návrhu sa v odseku 1 hovorí: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koordinuje a usmerňuje rozvoj malého a stredného podnikania v súlade so štátnou politikou podpory rozvoja malého a stredného podnikania." Keďže doteraz takýto materiál neexistuje, je to odkaz na neexistujúci materiál, preto som navrhoval uznesenie tak, ako som navrhoval. Pri predkladaní vo výbore pán štátny tajomník v princípe akceptoval takýto návrh s tým, že aj tak sa bude podávať správa do Národnej rady, takže môže byť súčasťou tej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    v transformácii našej ekonomiky zohráva malé a stredné podnikanie dve významné úlohy. Pomáha dynamizovať ekonomiku, prispieva k rýchlejšej transformácii vlastníckych vzťahov a tým aj k vytvoreniu strednej vrstvy našej spoločnosti. Z týchto dôvodov všetky vlády našej republiky vynakladali úsilie na pomoc rozvoju malého a stredného podnikania. Malé podniky zohrávali v minulosti významnú úlohu v niektorých tradičných odvetviach služieb. V priemyselných odvetviach vystupovali len v tieni veľkých korporácií, napojené na ich odberateľsko-dodávateľské vzťahy.

    V posledných desaťročiach nastal boom v rozvoji malého a stredného podnikania, najmä v odvetviach špičkovej technológie, kde tieto firmy vznikajú ako konkurenti veľkých firiem. Tento problém je aj naším problémom. Zakladateľmi týchto firiem sú u nás väčšinou výskumní pracovníci alebo manažéri, ktorí predtým pracovali vo veľkých firmách a v ich výskumných a projekčných útvaroch alebo vo výskumných inštitúciách, ale v dôsledku buď nedostatku finančných prostriedkov, alebo nemožnosti plne uplatniť vlastné tvorivé schopnosti, sa rozhodli osamostatniť a založiť vlastné firmy. Svojou kvalifikáciou, miestom v sociálnej štruktúre i celkovou psychológiou sa títo noví podnikatelia líšia od tradičných predstaviteľov malého podnikania.

    Miera rastu malých firiem je veľmi vysoká, ale aj miera bankrotov je veľmi vysoká. Relatívne nízku mieru bankrotov majú práve tie firmy, ktoré vznikli z výskumných a manažérskych popudov. Príčinou ich vyššej stability je to, že majú vysokú rentabilitu a vysokú dynamiku rastu najmä v podmienkach, keď stagnujú štátne podniky a štátne akciové spoločnosti, a sprivatizované väčšie podniky sa ešte nedokázali adaptovať na nové podmienky.

    Značná časť našich malých firiem živorí. Ako argumenty sa uvádzajú, že je vysoké daňové zaťaženie. Áno, daňové zaťaženie je vysoké, ale nie také vysoké, aby neumožňovalo firmám existenciu pri určitej miere rentability. Problém je v tom, že naše firmy majú nízku mieru rentability. Významnejšou príčinou živorenia a zániku malých firiem je nedostatok kapitálu a cena kapitálu. To je osobitný problém, ktorý treba riešiť samostatne. Na druhej strane prostriedky z nadácií sa často nečerpajú pre nedostatok vhodných podnikateľských zámerov.

    Základnými črtami rozvoja malého a stredného podnikania sú podpora vnášania nových invencií a tvorba nových pracovných miest. Preto sa malé firmy často nazývajú aj laboratóriá technického pokroku. Treba úprimne povedať, že i v našich podmienkach sa malé a stredné podniky často a úspešne orientujú na realizáciu technického pokroku. Cieľavedomá podpora malého a stredného podnikania vedie v každom štáte k tvorbe nových pracovných miest. Najvýznamnejší je údaj z USA, kde v osemdesiatych rokoch podpora malého a stredného podnikania umožnila vytvoriť 20 miliónov pracovných miest, čo predstavovalo 90 % z celkového počtu nových pracovných miest. Z toho dôvodu sa v USA udomácnil názor, že malé podniky sú budúcnosťou Ameriky. Aj v našich podmienkach malé a stredné podniky zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe nových pracovných príležitostí, ale vzhľadom na vysokú prepojenosť našej ekonomiky na svetové trhy, kde sa dokážu úspešne adaptovať najmä kapitálovo silné firmy, nemožno od malých a stredných firiem očakávať, že nám výrazne posilnia našu pozíciu na svetovom trhu. Východisko v tomto smere ukazuje Japonsko, ktoré má kartelový zákon na podporu malého a stredného podnikania.

    Pomoc malým a stredným podnikom musí byť komplexná, ale aj vysoko cielená. Hlavnú úlohu musí hrať finančná pomoc, poradenská a informačná. Cielenosť je dôležitá hlavne pre finančnú pomoc. Ak nie je presne cielená a ak nie je zabezpečená kontrola, či sa finančné prostriedky aj účelovo použili, zásadne sa pomoc míňa cieľa. Nie náhodou je v USA taká dôsledná kontrola každého dolára, ktorý sa vydá z prostriedkov štátu.

    Vzhľadom na túto skutočnosť odporúčam, aby v prerokovanom zákone bola priamo zakotvená podmienka, že finančná pomoc z prostriedkov štátu sa môže použiť len na dva účely splnenia základného cieľa podpory malého a stredného podnikania, a to na modernizáciu technickej základne a na tvorbu nových pracovných miest. Každé iné použitie prostriedkov štátu sa míňa základného cieľa tejto podpory. Preto navrhujem do § 4 nový odsek 3 tohto znenia: "Finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu ako aj úľavou na dani sa môžu použiť len na obstaranie novej progresívnej techniky alebo na tvorbu nových pracovných miest."

    Každé iné použitie je v zásade mrhanie prostriedkami štátu, lebo je to podpora tým, ktorí nemajú na to, aby boli úspešní. V takom prípade ide o podporu, ktorá neprinesie nijaký efekt pre spoločnosť, čiže sa úplne míňa cieľa. Kto tomu neverí, nech sa presvedčí, koľko prostriedkov od roku 1990 sa vynaložilo na rôzne formy podpory a aký efekt priniesli. A ten efekt sa blíži k nule. Ak by sme mali v takejto praxi pokračovať, svedčilo by to o tom, že nevieme, aký je skutočný stav v ekonomických a spoločenských vzťahoch. Čoraz viac sa šíri heslo, že len hlupák nekradne z prostriedkov štátu. My sme tu nato, aby sme takejto praxi urobili koniec.

    Ďalej odporúčam rozšíriť § 8 o bod g) slovami "úľavy na dani".

    Chcem sa ešte zmieniť o regionálnom aspekte podpory malého a stredného podnikania. Znižovanie nezamestnanosti je priamo závislé od regionálneho rozvoja, ktorý nevykazuje požadovanú dynamiku, ale naopak, na tvorbe hrubého domáceho produktu sa čoraz viac podieľajú tri až štyri regióny našej republiky. Riadenie regionálneho rozvoja je v súčasnosti sústredené na Centrum strategických štúdií, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo vnútra. Naplnenie cieľov programového vyhlásenia si vyžaduje koordinovaný postup týchto štátnych inštitúcií na horizontálnej úrovni a premyslenú konkrétnu činnosť v regiónoch. K tomu musí prispievať aj samospráva, ZMOS, banková štruktúra a podnikateľská sféra.

    Ako zaujímavosť chcem uviesť príklad z okresu Spišská Nová Ves. V rámci aktívnej politiky zamestnanosti sa v tomto okrese vyplatilo prostredníctvom úradov práce 82 miliónov korún, ale najväčšia banková inštitúcia poskytla v okrese úvery ani nie za polovicu. Treba sa zamyslieť nad uvedenou skutočnosťou a prehodnotiť tvrdenie, že nie je dostatok projektov. Veď keď ich našiel Fond zamestnanosti, prečo ich neidentifikoval bankový sektor? Poskytovaním zdravých úverov v regiónoch si banky vytvárajú svoju budúcu klientelu, a preto je ich rezervovaný prístup nanajvýš čudný. Kým v rámci malého a stredného podnikania sa nám darí úspešne transformovať inštitucionálne zabezpečenie a programy Európskej únie na naše podmienky, v rámci regionálneho rozvoja takí úspešní nie sme, hoci ingerencia štátu je vysoká, zakladateľská.

    Kým vo väčšine postkomunistických krajín regionálne rozvojové agentúry a regionálne rozvojové fondy sú jedným z pilierov rozvoja regiónu, u nás sa nedarí naplno rozbehnúť ani činnosť považského a kysuckého podnikateľského fondu, ani žilinskej regionálnej rozvojovej agentúry. Treba uviesť, že regionálny rozvojový považský fond a kysucký fond má k dispozícii 8 miliónov ECU. Chápme, že je to viac ako štvrť miliardy korún. Z tohto fondu sa pre nedostatok vhodných projektov doposiaľ nevyčerpala ešte ani koruna. Napriek dlhodobo pripravovaným projektom uvedené inštitúcie neprinášajú regiónom to, čo sa od nich očakáva. Aj preto je pre Európsku úniu náš program regionálneho rozvoja nečitateľný a neujasnený. Jednou vetou: Konkrétna regionálna politika a jej programové spracovanie zatiaľ absentuje. Nie je jednoduché hľadať recept na zlepšenie. Vidím ho v skvalitnení spolupráce medzi centrálnymi orgánmi, vo vymedzení ich zodpovednosti v oblasti regionálneho rozvoja a zároveň vo vytvorení podmienok na intenzívnu interakciu centra s regionálnou úrovňou reprezentovanou okresnými úradmi a samosprávou.

    Podľa môjho názoru regionálny problém a riadenie regionálneho rozvoja by sa na centrálnej úrovni mali zabezpečiť vytvorením Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, kde jedna časť tohto programu by sa orientovala práve na regionálny rozvoj. Na základe vybudovanej regionálnej inštitucionálnej siete pokrývajúcej celé Slovensko možno pripraviť stratégie, plány a konkrétne projekty oživenia regiónov a začať to najdôležitejšie - realizáciu projektov. Treba upustiť od nekonečných analýz a sústrediť sa na konkrétne akcie vedúce k rozvoju regiónov. Len tak sa môžeme dostať aj k trvale sa znižujúcej nezamestnanosti.

    Ako ukázali skúsenosti zo zahraničia, najvhodnejšími rozvojovými projektmi regiónov sú tie, ktoré využívajú miestne zdroje - surovinové, ale aj ľudské. Úlohou regiónov je detektovať uvedený potenciál a úlohou centra je vytvárať podmienky na ich využitie v plnom rozsahu, podnecovať regionálne aktivity, analyzovať existujúci stav a prijímať opatrenia na ďalšie systémové kroky a programy, čo je zmyslom prerokúvaného zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Košnár a potom pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    potreba vytvoriť zákonný základ a rámec na podporu malého a stredného podnikania iste nie je nová a bola aktuálna už dávnejšie spolu s významnejším rozvojom tohto pružného sektora národného hospodárstva. Už pred dvoma rokmi sa naliehavo pociťovala potreba komplexným spôsobom sa zmocniť zákonnej úpravy podpory malého a stredného podnikania v Slovenskej republike, definovať formy tejto štátnej podpory finančnými, inštitucionálnymi i legislatívnymi nástrojmi, pričom v systéme finančných nástrojov podpory, prirodzene, významnú úlohu majú také formy, ktoré znamenajú podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Je nepochybné, že v súvislosti s koordináciou tejto finančnej podpory treba dať rozmanitým aktivitám pevnejší legislatívny rámec vo forme zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania.

    Máme teda pred sebou vládny návrh zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania. Nazdávam sa však, že tento zákon nie je celkom konzistentný. Mám na zreteli jeho názov s jeho skutočným obsahom. V skutočnosti podpora malého a stredného podnikania je oveľa širší, obsažnejší proces, obsahuje oveľa širšie inštrumentárium, než je ten, s ktorým sa v tomto vládnom návrhu zákona počíta. Preto sa nazdávam, že je možné uvažovať o tom, ak nebudú akceptované pozmeňovacie návrhy smerujúce k úprave názvu tohto zákona v súvislosti s navrhovaným členením do ďalších častí, ktoré predniesol pán poslanec Černák, dávam na uváženie pozmeňovací návrh - upraviť návrh tohto zákona takým spôsobom, že sa bude v názve zákona za slovom "podnikania" pokračovať slovami "z prostriedkov štátneho rozpočtu".

    Ďalej chcem navrhnúť nové znenie § 10 a síce v tom zmysle, že odsek 1 z § 10 navrhujem vypustiť a následne ďalšie dva paragrafy prečíslovať. Odsek 2 by sa upravil takým spôsobom, že by ukladal vláde povinnosť dvakrát ročne prerokovať správu o stave malého a stredného podnikania s návrhom nových programov podporovaných zo štátneho rozpočtu a odsek 2 by ukladal vláde povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh programov podporovaných zo štátneho rozpočtu v nasledujúcom rozpočtovom roku spolu s návrhom štátneho rozpočtu.

    Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka § 6 ods. 2. Bodku za vetou navrhujem vynechať a pokračovať slovami "verejným konkurzom". Ide o to, aby sa výber uchádzačov o podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu uskutočňoval priehľadným spôsobom, aby to konanie bolo konaním, ktoré zaručuje objektivitu pri dodržiavaní podmienok, ktoré obsahuje program na poskytnutie takejto podpory.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bartolomej Kunc, po ňom pán poslanec László Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, milí hostia,

    pravdivosť očakávanosti a mimoriadnej aktuálnosti tohto zákona už netreba zdôrazňovať, pretože tá už zdôraznená bola. Ale predsa len by som ešte rád zdôraznil, že to, čo chýba, je skutočne inštitucionálna podpora malého a stredného podnikania, a treba dodať, že štátna inštitucionálna podpora. Štát, ktorý predstavuje transformujúcu sa spoločnosť a ekonomiku, musí v tomto procese odohrať svoju rolu tak, ako vyplýva z aktuálnosti jeho postavenia, z jeho sily, dokonca z jeho poslania. Aj to je pravda, že nejde práve o to, že by vrstva podnikateľov, ktorú štát podporí, vytrhla tento štát z biedy. V každom prípade však prispeje k reštrukturalizácii hospodárstva a takisto k jeho oživovaniu.

    Ale treba ešte zdôrazniť ďalší moment, o ktorom si myslím, že má veľký podnecujúci a pobádací význam. Je tu nemálo ľudí, ktorí by do toho aj šli, teda podnikali by, ale sa boja práve preto, že niet tu evidentnej inštitucionálnej podpory s dlhším časovým rozmerom, o ktorú by sa mohli oprieť. Totiž dobre vieme, ako si počínajú finančné inštitúcie, nakoniec im to ťažko zazlievať, ale štát práve preto, že vie veľmi dobre, ako finančné inštitúcie a banky pôsobia, musí to zastúpiť a pôsobiť tam, kde ich pôsobnosť nie je z hľadiska veci dostatočne účinná.

    Vieme, že pôsobí Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, ale tá má zatiaľ skôr podobu nadácie, a tak jej strediská môžu skôr radiť, než poskytovať účinnú podporu. Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa v budúcnosti vyvinie, pretože sa nazdávam, že v tejto chvíli je síce osožná, ale z hľadiska samotného poslania nie je v ekonomickom procese taká účinná, ako by mala byť. Ale nechcem teoretizovať. Chcem povedať v súvislosti s navrhovaným zákonom toto: Je dobrým rámcom na tie aktivity, ktoré treba rozvinúť zo štátnych prostriedkov a inštitúciami, čo určitým spôsobom podliehajú a budú podliehať štátu. Ale čo mu chýba, to je určitá dynamizačná iskra, určité sprocesnenie, aby tie aktivity, ktoré sa majú založiť a ktoré majú prebiehať podľa tohto zákona v príslušných inštitúciách, mali svoj dynamizmus a aby čím skôr prebiehali.

    V tejto súvislosti chcem predložiť štyri doplňovacie návrhy. Ospravedlňujem sa, mám ich síce písomne pripravené, ale nestačil som ich rozmnožiť a rozdať. Prosím, keby ste to láskavo sledovali v tlači číslo 125, ktorú máte poruke.

    Navrhujem do § 4 doplniť nový odsek 3 s nasledujúcim znením: "Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy vyhlásia programy na podporu malého a stredného podnikania vo svojej pôsobnosti, zabezpečené prostriedkami zo štátneho rozpočtu na príslušný rok, najneskôr do troch mesiacov po schválení štátneho rozpočtu."

    Do § 6 odporúčam doplniť nový odsek, taktiež číslo 3, s takýmto znením: "Ministerstvo alebo príslušná organizácia najneskôr do 60 dní po výbere a prijatí žiadosti rozhodne o poskytnutí žiadanej podpory." Totiž v tomto návrhu nie je o tom nič povedané, a teda podnet na aktivitu je taký neurčitý.

    Do § 7, kde sa hovorí o cieľoch a zámeroch, na ktoré možno poskytovať finančnú podporu, odporúčam doplniť písmeno m) s textom: "výroba ekologicky čistých energií" a písmeno n) "úspora spotreby všetkých druhov energií".

    Pretože ministerstvu hospodárstva je podľa návrhu zákona pririeknutá veľmi vážna koordinačná usmerňovacia funkcia, navrhujem do § 10 doplniť ako odsek 2 nasledujúci text: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhláškou vymedzí obsah, metódy a nástroje svojej koordinačnej a usmerňovacej pôsobnosti a vo svojej organizačnej štruktúre určí tie odborné útvary, ktoré budú túto pôsobnosť vykonávať." Totiž takto poňatá koordinačná a usmerňovacia pôsobnosť vo všeobecnej polohe by spôsobila veľa problémov v tom zmysle, že kto, ako, prečo, začo. A vieme veľmi dobre, že dosť často prichádza medzi našimi výkonnými orgánmi štátnej správy k problémom práve preto, že nie je čosi vymedzené.

    Nazdávam sa, že keby sme prijali tieto štyri doplňovacie návrhy, dali by sme zákonu potrebnú dynamizačnú iskru, ktorá by sa prejavila v jeho účinnom pôsobení. Preto vás prosím, aby ste ich prijatie podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Ďalej sa prihlásil pán poslanec László Nagy a potom ešte pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    po prvé - zákon má vytvoriť iba rámcové podmienky na podporu malého a stredného podnikania. Jej konkrétna podoba, t. j. odvetvové a regionálne zameranie, formy a rozsah jej finančného zabezpečenia, bude závisieť od vládou schváleného programu podpory a od rozpočtových možností každoročne schvaľovaných v zákone o štátnom rozpočte.

    Po druhé - realizačná fáza štátnej podpory v rámci podmienok uvedených vyššie je v plnom rozsahu delegovaná na jednotlivé rezortné ministerstvá. Ministerstvá zabezpečujú vo svojom rozpočte vyčlenenie prostriedkov určených na podporu, vyhlasujú programy podpory, posudzujú žiadosti o podporu a zabezpečujú výberové konanie, uzatvárajú zmluvy o poskytnutí podpory a vykonávajú kontrolu použitia podporných prostriedkov podnikateľským subjektom. Z toho vyplýva, že na podporu neexistuje právny nárok. Ministerstvo určuje predmet, účel, podmienky a zásady poskytnutia podpory, predovšetkým však rozhoduje o tom, komu, kedy a koľko podpory poskytne. Štát teda aj týmto zákonom petrifikuje centralistické postavenie, naplňuje zásadu "rozdeľuj a panuj", neumožňuje uplatnenie objektivizácie rozdeľovania štátnej podpory.

    Po tretie - v § 7 zákon vymedzuje účel, t. j. smery a oblasti poskytovania podpory, s ktorými v zásade možno súhlasiť. Z koncepcie zákona však vyplýva, že konkrétne kritériá na poskytnutie podpory v rámci predkladaných projektov určujú ministerstvá, rovnako ako formy podpory definované v § 8 zákona. Škála foriem podpory je rôznorodá s extrémne rozdielnymi dosahmi na ekonomiku podnikania. Predsa je iné poskytnúť dotáciu, ako poskytnúť návratnú finančnú pôžičku.

    Zásadný rozdielny dosah na ekonomiku podnikania má poskytnutie záruky na úver ako úhrada časti úrokov a podobne. Formy podpory koncipované v zákone by boli adekvátne podnikateľskému záujmu vtedy, ak by na poskytnutie podpory v konkrétnej forme existoval právny nárok po splnení zákonom určených podmienok. To by však vyžadovalo definovať hierarchickú škálu foriem podpory, ktorých uplatnenie by nezáviselo od subjektívneho a účelového rozhodovania ministerstiev, ale výlučne od plnenia súboru podmienok podnikateľským subjektom. Samozrejme, tejto požiadavke by bolo treba podriadiť aj obsah a formu predbežnej, priebežnej a následnej kontroly, vyhodnotenia a prípadného sankcionovania.

    Po štvrté - propagačnú validitu návrhu zákona potvrdzuje aj dôvodová správa pri predpokladaných finančných objemoch podpory uvažovaných na jednotlivé roky, ak neprehliadneme, že na účelovo určené formy podpory v súlade s uznesením vlády číslo 175 zo dňa 21. marca 1995 je na podporu malého a stredného podnikania na rok 1995 vyčlenených iba 200 miliónov Sk, na ďalšie tri roky dôvodová správa predpokladá ročný objem podpory tiež 200 miliónov Sk. Vzhľadom na podkapitalizovanie tejto podnikateľskej sféry a na zrejmú účelovú a formovú rozdrobenosť koncipovanej podpory ide o celkom nedostačujúci objem, ktorý výrazne zaostáva za reálnymi potrebami malého a stredného podnikania.

    Po piate - vládny návrh zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania je exemplárnym prípadom účelového konania vlády. Na jednej strane zákon je koncipovaný tak, že prostredníctvom neho vláde, a predovšetkým ministerstvám, zaručuje prakticky neobmedzenú subjektívnu rozhodovaciu právomoc, neumožňuje objektivizáciu podmienok poskytovania podpory, neguje nárokovateľnosť podpory v závislosti od plnenia objektívne definovateľných, merateľných a kontrolovateľných podmienok. Na strane druhej predpokladané ročné objemy podpory sú kvapkou v mori, ktorá na uspokojovanie skutočných stabilizačných a rozvojových potrieb malého a stredného podnikania bude mať minimálny dosah. Poskytovanie podpory pomôže malej skupine vybraných podnikateľských subjektov, podstatná väčšina malých a stredných podnikov nemá šancu na jej získanie jednoducho preto, lebo vládou určený objem podpory to neumožní.

    Prosím vás, aby ste zákon posudzovali v intenciách týchto piatich bodov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Nagyovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Gaľa a po ňom pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    v § 4 prerokúvaného vládneho návrhu zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania sa pod bodom 1 uvádza: "Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len ministerstvo) prijímajú opatrenia na podporu malého a stredného podnikania, najmä zabezpečujú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zriaďujú organizácie na podporu tohto podnikania (ďalej len organizácia)."

    Zákon jasne nestanovuje, ktoré by to mali byť organizácie a na akých princípoch by mali pracovať. Pritom v súčasnosti existujú organizácie, a dôvodová správa ich uvádza, napríklad Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj, Slovenská záručná banka atď., ktorých cieľom je práve podpora malého a stredného podnikania. Znamená to teda, že budú vytvorené ďalšie organizácie? Aké, s akými cieľmi? Nepôjde len o nárast nepotrebných administratívnych síl k duplicite foriem štátnej podpory a v konečnom dôsledku o neefektívne vynakladanie rozpočtových prostriedkov? Má vláda jasnú predstavu, o aké organizácie by malo ísť a aký program by mali plniť?

    Ak nie, potom je účelné plne využívať už vytvorené organizácie, ktoré som spomínal, a takto ich definovať v predmetnom zákone s ich príslušným programom. Prosím zástupcu predkladateľa, aby k tomu zaujal stanovisko.

    A ďalej mi dovoľte, kolegyne a kolegovia, ešte upozorniť na jednu malú chybičku v spoločnej správe výborov. Ide o bod 13 k § 8 písm. c), kde sa hovorí o úhrade nárokov alebo časti úrokov. Zrejme ide o preklep, má tam byť úhrada úrokov, resp. časti úrokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    oživiť a podporovať efektívne podnikanie, ktoré je súčasťou súkromného sektoru, je jednou z hlavných úloh súčasnej ekonomiky. V našich podmienkach je pre našu ekonomiku charakteristické, že malé a stredné podnikanie, ktoré v predchádzajúcej spoločensko-ekonomickej formácii bolo potláčané, sa dostáva pomaličky do popredia pozornosti a stáva sa rozhodujúcim tvorcom hrubého domáceho produktu. Veľké gigantické podniky, ktoré boli postavené v minulom režime, sú v značnej kríze, stoja pred privatizáciou a vyrábajú - česť výnimkám - neefektívne.

    Aj preto je pochopiteľný a odôvodnený postup vlády a snaha vlády Slovenskej republiky formou predloženého návrhu zákona vytvárať legislatívny rámec na podporu stredného a malého podnikania. Je to nepochybne potrebný krok najmä v období reštrukturalizácie privatizácie národného hospodárstva.

    Som rád, že po dlhšom časovom období sa v našom parlamente hovorí už aj o priamej podpore podnikania, a nie iba o novelizácii daňových zákonov, o sprísnení daní či iných právnych noriem, ktoré finančne značne zaťažujú podnikateľské subjekty. Aj preto pozitívne hodnotím snahu a filozofiu predloženého zákona. Na jednej strane je deklarovaná snaha vlády Slovenskej republiky aj v predloženom návrhu podporiť podnikanie a na strane druhej treba analyzovať aj skutočnosť, že podnikatelia a živnostníci neustále vracajú svoje podnikateľské oprávnenia, stoja v radoch pred úradmi práce a čakajú na sociálny príspevok, lebo nedokázali uniesť značné bremeno, ktoré na nich vnáša náš daňový systém, finančné zákony a predpisy alebo zdravotná či sociálna poisťovňa, ako aj zákon o zavádzaní registračných pokladníc.

    Keď hovoríme a deklarujeme snahu o vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia pre malých a stredných podnikateľov, treba prehodnotiť a spomenúť túto skutočnosť. Predpokladaná čiastka podpory 200 miliónov Sk ročne je, podľa môjho názoru, veľmi nízka. Táto čiastka môže tvoriť iba kvapku v mori požiadaviek na finančnú podporu zo strany podnikateľov, najmä vzhľadom na § 7, kde sa hovorí o takých účeloch podpory, ktoré si zasluhujú aj všeobecnú podporu a pozornosť. Tu mám na mysli najmä také účely, ako zavádzanie progresívnych výrobkov a technológií, ochrana životného prostredia, podpora exportu, rozvoj vedy a techniky a ich aplikácia v praxi atď. Sú to úlohy, s ktorými zápasí celá naša ekonomika.

    Preto navrhujem prehodnotiť otázku navrhnutej výšky podpory na ďalšie tri roky a zvýšiť ju na úroveň celkovej podpory roku 1995, keďže 200 miliónov Sk je iba symbolická čiastka. Na odôvodnenie takéhoto tvrdenia a na jednoduchšie porovnanie by som chcel upriamiť vašu ctenú pozornosť na jeden výrok pani ministerky školstva Slovenskej republiky z predminulého týždňa zo stretnutia s pedagógmi v Trnave, že na zavedenie alternatívneho školstva na maďarských školách bude potrebné až 600 miliónov Sk. Je to trojnásobne vyššia čiastka a bude vyčerpaná napriek zjavnému nesúhlasu a protestom rodičov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vláda Slovenskej republiky prijala súbor opatrení, ktoré smerujú k vytvoreniu vhodného podnikateľského prostredia na Slovensku. K tomuto cieľu budú zrejme smerovať aj ďalšie právne predpisy, ktoré by mali zlepšiť podmienky na rozvoj malého a stredného podnikania. Jedným z nich má byť aj tento vládny návrh zákona o štátnej podpore malého a stredného podnikania, ktorý má definovať úlohy štátu v tejto oblasti.

    Predložený návrh zákona podporu štátu zužuje len na podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo pokladám za nedostačujúce, a preto oceňujem doplnok zmien od pána poslanca Černáka. Pozamýšľajme sa však pred schvaľovaním tohto zákona nad účelom poskytovania podpory tak, ako to vymedzuje § 7. Myslím si, že na účely ochrany životného prostredia je dostačujúci Štátny fond životného prostredia a na účely podpory vytvárania nových spoločensko-účelových pracovných miest je vytvorený Fond zamestnanosti. Tým, že tieto fondy rovnako boli zriadené zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky, pokladám tento stav za duplicitný. Netreba duplicitu, len treba, aby sa tieto fondy naplňovali. Preto navrhujem zmenu, to znamená z § 7 vypustiť odseky pod bodom b) a pod bodom f), a prosím spoločného spravodajcu, aby tieto pozmeňovacie návrhy zaznamenal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pamätám si, že som mal aj písomnú prihlášku pána poslanca Fogaša, zrazu ju nemám. Pán poslanec Fogaš, hlásili ste sa do rozpravy k tomuto bodu? Nie? Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, písomné prihlášky do rozpravy už nemám. Pýtam sa preto, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. S faktickou poznámkou pán Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy, páni, vážení hostia,

    budem veľmi stručný. To, čo som chcel povedať, tie pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré som chcel predniesť, už odzneli, a nechcem ich opakovať. S tým, čo už odznelo, väčšinou súhlasím, teda budem stručný, prednesiem len dva pozmeňovacie návrhy, ktoré stručne aj odôvodním.

    Návrh zákona chápeme ako rámcovú legislatívnu úpravu a v určitom zmysle táto dáva možnosť, ale aj povinnosť, ktorá je v § 4 rozpísaná, pre vládu a jednotlivé ministerstvá vytvárať priaznivé a najmä finančné podmienky podpory tohto podnikania a vypracovať konkrétne programy a zásady podpory. Z tohto hľadiska je vláda, a nielen táto, ale každá vláda, zodpovedná, v nadväznosti na svoje programové vyhlásenie, za konkrétne kroky a smerovanie tejto finančnej podpory. Preto tie účely, ktoré sú vymenované v § 7, považujeme za ustanovenie nad rámec tohto návrhu zákona a najmä zbytočne obmedzujúce. Totiž môžu vzbudiť dojem, že okrem účelov vymenovaných v § 7 sa podpora nebude poskytovať, dáva to takúto možnosť interpretácie, a tiež odzrkadľujú momentálny stav, terajšie nedostatky, súčasné určité priority podpory. Preto navrhujem z tohto návrhu zákona vypustiť celý § 7. Tým je však dotknutý aj bod 12 spoločnej správy, a teda súčasne navrhujem, aby sa o bode 12 spoločnej správy hlasovalo osobitne.

    Viacerí už poznamenali aj to, že tento vládny návrh zákona má určitý proklamatívny a propagandistický charakter. V určitom zmysle sa stotožňujem s týmto pohľadom, ale uvedomujem si aj to, že tento zákon je potrebný práve nato, ako poznamenal pán poslanec Černák, že treba pootvoriť dvierka, aby sme mohli pomôcť malým a stredným podnikateľom. Ale aby sme trošku pritvrdili a uzavreli ten rámec aj z finančného hľadiska, navrhujem v § 4 doplniť odsek 3, resp. ak sa prijme návrh pána poslanca Kunca, on tiež navrhoval nový odsek 3, tak tento bude odsek 4 tohto znenia: "Celkové prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sú vyčlenené na účely tohto zákona v rámci rozpočtových kapitol ministerstiev, sú najmenej 1 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže sa nikto nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Černák.

  • Ďakujem pekne. Hlásil som sa ešte pred uzavretím rozpravy. Chcem formulovať procedurálny návrh a bol by som veľmi rád, keby sa k nemu potom v záverečnom kole vyjadril aj pán minister Ducký. Vzhľadom na to, že pri stanovisku, ktoré zaujímal k môjmu bloku pozmeňovacích návrhov, ich po vecnej stránke nevylúčil, vyjadril len presvedčenie, že by mali byť súčasťou iného zákona a že by bol potrebný návrh, resp. názor Fondu národného majetku, dávam procedurálny návrh, o ktorom prosím, aby sa hlasovalo ako o prvom, nehlasovať dnes o tomto zákone, rozprava je uzavretá, hlasovanie odložiť ako posledný bod tejto schôdze Národnej rady, čím sa vytvorí priestor skoro týždeň nato, aby sa mohol vyjadriť Fond národného majetku. Bojujeme o čas, a myslím si, že takýto odklad by veľmi pomohol malým podnikateľom. Takže prosím, aby sa pán minister vyjadril k tomuto môjmu návrhu a aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom procedurálnom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka, aby hlasovanie o jednotlivých návrhoch vyplývajúcich z rozpravy a o zákone ako celku nebolo dnes, ale až po spracovaní pripomienok s tým, že bude požiadaný Fond národného majetku o stanovisko k týmto pripomienkam. Musíme dať o tom hlasovať.

    Pán minister, chcete vystúpiť? Prosím.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    už samotná diskusia a rozprava k tomuto vládnemu návrhu zákona hovorila o rozkolísanosti názorov z hľadiska formy i z hľadiska obsahu. Použijem príklad z § 7 - od návrhov na ďalšie rozšírenie titulov na pridelenie alebo na získanie podpory až po zlikvidovanie celého § 7 a jeho vynechanie. Myslím si, že obsah § 7 je v súlade s nadpisom "Účel a formy" a nevylučuje aj iné tituly, ako sú uvedené, pretože v úvode je napísané, že podpora sa poskytuje najmä na tieto účely. Čiže nevylučuje iné. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či fond na ekológiu pokrýva všetky potreby malých a stredných podnikateľov a či to ako titul má byť, ale to by bola rozprava bez konca, pretože ako som už naznačil, na niektoré paragrafy je názor úplne na iných koncoch, od rozšírenia až po likvidáciu. Na druhej strane tí istí páni poslanci, ktorí navrhovali niektoré veci vypustiť, vo svojich návrhoch zároveň požadujú rozšírenie iných titulov, iných paragrafov, o ktorých tu bolo dnes hovorené.

    Takisto si myslím, že nie je žiaduce do tohto návrhu zákona dávať vzťah na malú privatizáciu, ale nie je to ani obsahovo kompatibilné, pretože je to iná problematika, ktorá, ak ju bude nevyhnutné riešiť, tak ju bude vláda riešiť iným prístupom vo väzbe na zjednotenie podmienok prvej a druhej vlny privatizácie. Takže z tohto pohľadu si myslím, že ak uznáte za vhodné, netreba rozširovať zákon o tento návrh, o ktorom hovorí pán poslanec Černák.

    Takisto pri rozsahu prostriedkov ma trošku zaráža, že hovoríme o 200 miliónoch, keď je tam 800 miliónov. Tých 200 miliónov je zo štátneho rozpočtu a ďalších 600 miliónov je tam taxatívne vymenovaných na tituly a inštitúcie, ktoré musia poskytnúť tieto prostriedky na podporu malého a stredného podnikania. I vo vláde som bol odporcom jednopercentného prístupu k rozdeľovaniu štátneho rozpočtu, pretože už bola požiadavka 1 % na šport, už bola požiadavka 1 % na podporu, už bola požiadavka 1 % na ďalšie a ďalšie tituly, a mám pocit, že tých percent by bolo, keby sa im začalo vyhovovať, viac ako 100 a ministrovi financií by sa to rozpadlo pod rukami. Pokiaľ hovoríme o budúcnosti, predpokladáme, že tých 200 miliónov je tam ako minimálna čiastka. Samozrejme, ak bude vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu v budúcnosti lepší, ako s tým počítame, tá suma nemusí byť fixná, len sme sa poistili, aby nebola menšia.

    Na druhej strane si myslím, že program vlády v oblasti daňovej politiky je najsilnejšou podporou všetkých druhov podnikania, teda malého i stredného. V úvahách vlády do budúcnosti je znižovať daňové sadzby jednak pre právnické a fyzické osoby a takisto aj daň z pridanej hodnoty. Už dnes je daňové zaťaženie pri priamych daniach nižšie ako v Českej republike.

    Takže z tohto pohľadu si myslím, že v danom čase vládny návrh zákona rešpektuje aj potreby, ale rešpektuje, žiaľ, i možnosti, ktoré ekonomika má. Preto by som prosil, vážení páni poslanci, aby ste predložený návrh zákona odsúhlasili tak, ako je predložený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Napriek tomu musím dať hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Líška.

  • Ďakujem, pán predseda. Faktickou poznámkou by som reagoval na procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Černák, preto som sa vlastne prihlásil ešte skôr, ako sa pristúpilo k hlasovaniu. Rád by som pripomenul, že nie tak dávno sme hlasovali o návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku. Tým sme vlastne rozhodli o tom, akým spôsobom sa použije majetok Fondu národného majetku v roku 1995. Čiže z tohto pohľadu je v podstate, podľa môjho názoru, zbytočné čakať s hlasovaním o predloženom návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania na vyjadrenie Fondu národného majetku.

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi ešte zdôrazniť dve malé poznámky. Neviem, či sme dosť správne pochopili vzťah medzi trhom veľkých podnikov a stredných a drobných podnikov. Z tohto, ak necháme § 10 - samozrejme, poslanec Košnár navrhoval ods. 1 vyčiarknuť -, ak by sme to tam nechali, tak si predstavte, že trh malých a stredných podnikov bude koordinovať a usmerňovať ministerstvo hospodárstva, a trh veľkých podnikov bude riadený trhovým mechanizmom. Veď to je zásadné protirečenie.

    A ešte mám jednu poznámku k § 3. Potrebujeme aj určitý stimul na zrýchlenie procesu privatizácie v poľnohospodárstve. Myslím si, že ak aj poľnohospodárske stredné drobné podniky dostávajú dotácie, pomáhame im. Iná vec je, že tak ako som hovoril dnes o daňovom systéme, ktorý dozrieva, aj keď proces privatizácie dozreje, budeme sa musieť vrátiť k novelizácii zákona podobného druhu. Jednoducho by som tak jednoducho nevypustil § 3.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.

  • Rád by som odpovedal pánu Líškovi. Hovoril som vo svojej minipredkladacej správe o prostriedkoch, ktoré ležia na špeciálnom účte. Sú to prostriedky, ktoré sú v zmysle § 28 ods. 2 zákona číslo 92/1991 na osobitnom účte ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, to znamená, že neboli predmetom rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Dovolil by som si pripomenúť to, čo sme prerokovali vo výbore pre financie, rozpočet a menu k § 10. Myslím si, že by malo byť v záveroch, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koordinuje a usmerňuje podporu rozvoja malého a stredného podnikania atď., čo podstatne mení obsah a zodpovedá obsahu celého zákona.

  • Mám tomu rozumieť, že dávate doplňovací návrh?

  • Doplnenie toho, čo sme prijali vo výbore.

  • Môžeme ho prijať, lebo rozprava sa otvorila tým, že vystúpil pán minister potom, ako som uzavrel rozpravu. Takže môže sa to zaznamenať ako doplňovací návrh. Pán spravodajca, keby ste si ho zapísali.

    Ak sa nikto nehlási, znovu uzatváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že najskôr dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Černáka, aby sme hlasovanie o tomto bode odložili a hlasovali až potom, keď dostaneme z Fondu národného majetku stanovisko k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré dal pán poslanec Černák.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Černáka. Pán spravodajca, aký je váš návrh, pretože vy to spracúvate?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento návrh pána poslanca Černáka sme neprijali.

    Pán spravodajca, chcem sa spýtať, či nepotrebujete určitý čas na spracovanie návrhov. Navrhujem, aby sme, kým pán spravodajca bude spracúvať tieto pripomienky, prešli na ďalší bod rokovania. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca hovorí, že potrebuje niekoľko minút na spracovanie týchto návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prejdeme k s i e d m e m u bodu programu, ktorým je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 121 a spoločnú správu výborov ako tlač 121a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva pán Peter Baco. Prosím, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložiť vám návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat. Tento návrh je vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251 z 12. júla 1993. Úloha vypracovať návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat je motivovaná snahou Slovenskej republiky pristúpiť k príslušným dohodám a konvenciám Rady Európy, ako aj tým, že právna úprava ochrany zvierat patrí v zmysle článku 70 Asociačnej dohody medzi tie oblasti spoločenských vzťahov, pri ktorých sme sa zaviazali zladiť náš právny poriadok s príslušnými normami Európskej únie. Ide tu predovšetkým o Európsku dohodu o ochrane zvierat pri medzinárodnej doprave, o Európsku dohodu o ochrane zvierat v chovoch, o Európsku dohodu o ochrane jatočných zvierat, o Európsku konvenciu o ochrane stavovcov používaných na pokusné a vedecké účely a Európsku dohodu o ochrane obľúbených zvierat.

    Pri príprave predmetného návrhu zákona boli zohľadnené popri týchto normách Európskej únie i zákony o ochrane zvierat platné v štátoch krajín Európskej únie, ako aj analogický zákon v Českej republike, ktorá v právnej úprave o ochrane zvierat značne pokročila v smere aproximácie s právom Európskej únie.

    Prístup k riešeniu predmetnej problematiky v predloženom návrhu zákona o ochrane zvierat vychádza z postulátu, že vzťah človeka k prírode odráža jeho úroveň uvedomenia si ľudskej dôstojnosti. Vychádzajúc z toho, je návrh zákona orientovaný predovšetkým na plnenie preventívnych funkcií pri ochrane zvierat. V záujme zabezpečenia takejto prevencie sa jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona prelína všeobecná povinnosť nedopustiť sa úmyselného alebo nedbanlivého konania, dôsledkom ktorého by bolo týranie zvierat. Konkretizácia uvedeného postulátu si vyžiadala pomerne rozsiahle zakotvenie zákazov konkrétnych spôsobov zaobchádzania so zvieratami i doslovné vymedzenie primeraných dôvodov a spôsobov usmrcovania zvierat. Zároveň sa každému chovateľovi ukladá pozitívna povinnosť zabezpečiť zvieraťu výživu, opateru a vhodné umiestnenie zodpovedajúce jeho fyziologickým potrebám a povahe každého zvieraťa.

    Návrh osobitne ustanovuje povinnosti a mechanizmy ochrany jednotlivých kategórií zvierat, definovaných na účel zákona. Negatívne skúsenosti z praktického správania sa ľudí k zvieratám i značný stupeň pozornosti zo strany ochranárskych organizácií sú dôvodom pomerne rozsiahlej úpravy ochrany spoločenských zvierat a stanovenia režimu nakladania s túlavými zvieratami.

    Zvlášť významnú, a preto i rozsiahlu časť návrhu tvorí úprava ochrany pokusných zvierat. Účelom tejto úpravy je normatívne zabezpečiť, aby sa pokusné zvieratá používali výlučne na pokusy, ktorých výsledok sa nedá verifikovať ináč dostupnými metódami, aby sa im pritom bolesť, utrpenie, strach alebo tvrdé poškodenie spôsobovali iba v skutočne nevyhnutnej miere. Dôsledkom tejto snahy je to, že návrh obsahuje veľmi prísne podmienky na uskutočňovanie pokusov na zvieratách. Porušenie všeobecných i konkrétnych povinností pri starostlivosti o zvieratá a brutálne správanie sa k nim považuje predkladaný návrh za priestupky, resp. iné správne delikty sankcionované značnými pokutami.

    Ako predkladatelia sme pri príprave dnes predkladaného návrhu zákona o ochrane zvierat museli zvažovať a podľa možností i zladiť vyhranené ochranárske stanoviská s požiadavkou nezakladať návrhom finančné nároky na štátny rozpočet. V dôsledku toho ako aj v dôsledku pozitívnych skúseností v niektorých krajinách Európskej únie navrhujeme, popri orgánoch veterinárnej správy, ktorá bude plniť aj úlohu orgánov štátnej správy na úseku ochrany zvierat, zriadiť osobitný inštitút inšpektorov ochrany zvierat, ktorí budú pôsobiť na základe dobrovoľnosti, pritom však budú mať niektoré v návrhu taxatívne vymedzené oprávnenia, ktoré im určí podľa konkrétnych podmienok príslušná okresná veterinárna správa.

    Predkladaný vládny návrh zákona o ochrane zvierat posúdilo šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pri jeho prerokúvaní bol posudzovaný tak z hľadiska celkového systému, ako i z hľadiska použitého právneho jazyka a dikcie v jeho jednotlivých ustanoveniach. Výsledkom je precizovanie viacerých ustanovení, pričom však treba otvorene povedať, že zohľadnenie pozmeňovacích návrhov v niektorých ustanoveniach narážalo na diametrálne odlišné požiadavky jednotlivých poslancov a výborov.

    Najčastejšie sa opakujúcimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré vedú k zjasneniu a sfunkčneniu predkladaného návrhu, sú tie, ktoré smerujú k vymedzeniu podmienok použitia zvierat na filmové a reklamné účely, ustanovujú zákaz využitia zvierat na niektoré druhy pokusov a podobne. Pozmeňovacie návrhy spresňujú aj v návrhu zákona upravenú výnimku pre náboženské obce z hľadiska rituálnych spôsobov usmrcovania zvierat.

    Veľmi sa diskutovalo aj o otázke usmrcovania zvierat pri tzv. domácich porážkach. Domnievam sa, že pripravený pozmeňovací návrh rieši aj túto problematiku reálne, čo prispeje k možnosti dodržiavať predmetné ustanovenia zákona i pri usmrcovaní domáceho zvieratstva na osobnú spotrebu. Podobný cieľ sledujú tiež pozmeňovacie návrhy umožňujúce usmrcovanie tzv. živočíšnych škodcov, pochopiteľne, za presne stanovených podmienok.

    Podobne by som mohol vymenovať celý rad ďalších pozmeňovacích návrhov, ktoré predkladaný návrh zákona zlepšujú a premietli sa v konečnom dôsledku do stanoviska spoločného spravodajcu.

    Rád by som sa vám, dámy a páni, za aktívne pozitívne prístupy pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch poďakoval.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol, vzhľadom na to, že v tejto predlohe, v tomto návrhu zákona ide o zladenie nášho právneho stavu s právnym stavom Európskej únie na tomto poli, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána Rosivala, aby predniesol správu o rokovaniach vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na ochranu zvierat ako špeciálny predpis je odôvodnený integračnými snahami Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie a tiež členstvom Slovenska v Rade Európy. Je žiaduce, aby problematiku ochrany zvierat upravoval osobitný predpis adekvátny európskemu štandardu.

    Predložený návrh sleduje preventívne i represívne ciele. Vychádza pritom z postulátu humanity spoločnosti a má za cieľ upraviť vzťah človeka k svojmu okoliu. V súčasnosti je úprava ochrany zvierat obsiahnutá v zákone číslo 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, v § 203 Trestného zákona a v niektorých ďalších právnych predpisoch.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat prerokovalo šesť výborov Národnej rady. Boli to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a napokon náš Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý bol súčasne aj výborom určeným na koordináciu stanovísk.

    Priebeh prerokúvania vládneho návrhu zákona o ochrane zvierat v jednotlivých výboroch je uvedený v predloženej spoločnej správe výborov, tlač 121a. Nebudem preto čítať úvodné state spoločnej správy, iba ich zhrniem. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal platné uznesenie. Všetky ostatné výbory, ktoré návrh prerokovali, s ním vyslovili súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť. Prijali však viaceré pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú tiež zhrnuté v tlači 121a. Dovolím si poznamenať, že týchto návrhov bolo viac ako 120.

    Ako spoločný spravodajca výborov - touto funkciou ma poveril svojím uznesením výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo - odporúčam po zohľadnení pripomienok vládny návrh zákona schváliť.

    Dovoľujem si odporúčať, aby sme jedným hlasovaním rozhodli a prijali nasledujúce body spoločnej správy: 1, 4, 6, 7, 9, 10 - § 4 písm. l), 11, 13, 15, 16, 19, 20, 23, 24, 27, 29, 34, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 53, 54, 56 a 57. V ďalšom kroku si dovoľujem odporúčať jedným hlasovaním neprijať nasledujúce body spoločnej správy: 2, 3, 5, 8, 10 - z tohto bodu § 4 písm. m), ďalej 12, 14, 17, 18, 21, 22, 25, 26, 28, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 40, 51, 52, 55, 58 a 59. Odporúčam neprijať tieto body spoločnej správy, pretože v niektorých prípadoch je vypracované nové znenie návrhov.

    V ďalších bodoch navrhovateľ trvá na pôvodnom znení z vecného hľadiska a v záujme zachovania ducha zákona. So stanoviskom navrhovateľa sa gesčný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, stotožnil. So stanoviskom navrhovateľa sa stotožňujem aj ja ako spoločný spravodajca.

    Osobitne budeme hlasovať o pripomienkach, ktoré vznesiete, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Prosím, aby ste mi svoje pripomienky odovzdali písomne. Pán predseda, prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som zatiaľ dostal štyri písomné prihlášky. Ako prvá sa prihlásila predsedkyňa výboru pani Lazarová, ďalej pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci,

    predkladaný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe je vypracovaný v súlade s požiadavkou prispôsobiť našu legislatívu podmienkam krajín Európskeho spoločenstva. Zlaďovanie právneho poriadku Slovenskej republiky s príslušnými medzinárodnoprávnymi normami aj v tejto oblasti vytvára podmienky na integračné procesy Slovenskej republiky s Európskym spoločenstvom. Zákonná ochrana zvierat je súčasťou legislatívy vo väčšine civilizovaných krajín. Mnohí naši obyvatelia očakávajú tento zákon s veľkou netrpezlivosťou, o čom svedčia aj mnohé listy, ktoré prichádzajú na náš výbor, a tiež viaceré pripomienky, doplnenia a návrhy týkajúce sa uvedeného zákona, ktoré poskytli nášmu výboru nasledujúce organizácie a strany: Inšpektorát ochrany zvierat, Slovenská zelená alternatíva, Sloboda zvierat, Strana zelených na Slovensku a Svetová spoločnosť na ochranu zvierat.

    Diskusia vo výbore životného prostredia a ochrany prírody o zákone na ochranu zvierat za prítomnosti odbornej verejnosti bola veľmi živá. Trvala asi tri hodiny. Po prerokovaní a prijatí väčšiny predložených pripomienok a návrhov však, žiaľ, práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal uznesenie o výsledku prerokovania tohto návrhu, a preto predkladám v rozprave niektoré zmeny a doplnky k návrhu, ktoré neboli ešte zahrnuté do spoločnej správy. Väčšinu pripomienok, ktoré odzneli v našom výbore, si buď osvojili iné výbory, prípadne mali podobné návrhy, takže tieto sa do spoločnej správy dostali.

    Navrhujem doplniť v § 6 ods. 1 za vetu: "Bez zbytočnej bolesti a utrpenia", doplniť text "vyblokovanie vedomia pri usmrcovaní hydiny nie je nevyhnutné". Myslím si, že doplnenie tejto vety nemusím zdôvodňovať, každý, kto žije na dedine, chápe, že pokutovať babku alebo dedka zato, že podreže kohúta alebo kačicu bez vyblokovania vedomia, je nereálne.

    V § 24 ods. 2 navrhujem doplniť text "pokiaľ nie sú chránené medzinárodnými konvenciami". Ide o to, že pokusy na ľudoopoch, to znamená gorilách, šimpanzoch, orangutanoch, sa nemôžu robiť, pretože sú celosvetovo chránené konvenciou ICITES. Slovenská republika je tiež viazaná týmito medzinárodnými dohovormi, takže si myslím, že tento doplnok je v tomto paragrafe žiaduci.

    Ďalej v § 28 ods. 1 za slovo "na zvieratách" vsunúť text "a chov laboratórnych zvierat".

    V § 28 ods. 2 písm. c) navrhujem vypustiť, pretože poznám prax, že tak na vysokých školách, ako aj v rámci pokusov Slovenskej akadémie vied ohlasovať vykonanie pokusu najmenej tri dni vopred je veľmi diskutabilné a problematické vzhľadom na prísun experimentálnych zvierat, ako aj vzhľadom na rôzne zmenené podmienky pri experimentoch. Navrhujem tento text celkom vypustiť, a ak vypustený nebude, navrhujem ho potom doplniť slovami "okrem akreditovaných pracovísk pre pokusné zvieratá".

    V § 32 písm. a) navrhujem doplniť text "s výnimkou chránených živočíchov". Okresné veterinárne správy totiž vykonávajú kontrolu ochrany zvierat, ale Inšpektorát ochrany prírody má práve vo svojej náplni vykonávanie kontroly ochrany chránených živočíchov podľa zákona o ochrane prírody a krajiny číslo 287/1994 Z. z.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani predsedkyni. Ďalej je pripravený pán poslanec Švec a pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi vyjadriť potešenie nad tým, že vláda Slovenskej republiky iniciovala návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat, pretože tento zákon nemá iba etický a humánny charakter, ale je veľmi dobrým, vhodným a očakávaným legislatívnym prínosom pre rozvoj priemyslu, menovite farmácie, a legislatívny podklad na testovanie chemických látok farmaceutického priemyslu na zvieratách.

    V nadväznosti na tento zákon bude treba prijať ešte jeden ďalší, a to zákon o chemických látkach, ktorý bol pripravovaný už od roku 1992, a nebol predložený Národnej rade Slovenskej republiky pre nesúlad stanovísk Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    V súvislosti s kompatibilitou legislatívy v správnej laboratórnej praxi Organizácie pre európsku spoluprácu a rozvoj v Paríži, to je norma, ktorá sa tu nespomínala, si dovoľujem navrhnúť doplnky k tej časti vládneho návrhu zákona o ochrane zvierat, ktorá sa týka laboratórnych zvierat chovaných v chovných staniciach a používaných na laboratórne pokusné účely v medicíne, vo farmácii a v prírodných vedách.

    V súlade so znením § 24 ods. 3 a § 31 písm. a) navrhujem doplniť § 28 tohto návrhu zákona predradením dikcie v bode 1. takto: "chov laboratórnych zvierat v chovných staniciach (zverincoch)" - a potom pokračovanie už jestvujúceho textu - "a schválené pokusy na zvieratách možno vykonávať len v zariadeniach, ktoré majú na to oprávnenie podľa § 31 písmena a) (akreditáciu)."

    V § 26 písm. e) navrhujem doplniť znenie takto: "výučby v oblasti medicíny, farmácie a prírodných vied".

    Text § 27 ods. d) doplniť znením: "v súlade s podmienkami správnej laboratórnej praxe".

    V § 28 písm. c) o ohlasovaní pokusov súhlasím s predloženým návrhom pani doktorky Lazarovej. Naozaj nie je vhodné takýmto spôsobom predkladať ohlasy pokusov, pretože tie pracoviská, ktoré sú akreditované na pokusy s laboratórnymi zvieratami, jednoducho nemôžu každý pokus ohlasovať, to je prirodzené. Nemôžem súhlasiť s alternatívou, ktorú pani Lazarová uvádzala ako druhú, pretože táto dikcia vlastne odporuje podmienkam práce s laboratórnymi zvieratami, lebo iba tie pracoviská, ktoré sú akreditované na túto prácu, môžu vykonávať pokusy na laboratórnych zvieratách.

    V § 31 o úlohách štátnej veterinárnej správy k odseku a) predradiť nový odsek a) tohto znenia: "udeľuje a odníma oprávnenie (akreditáciu) na chov laboratórnych zvierat v chovných staniciach a pokusných zverincoch podľa osobitného predpisu". A odsek a), ktorý je v tomto paragrafe, potom citovať ako odsek b), kde sa udeľuje a odníma oprávnenie na vykonávanie pokusov na zvieratách.

    V § 35 o priestupkoch proti týmto legislatívnym normám a pravidlám navrhujem ešte doplniť odsek u) - priestupku sa dopúšťa ten "kto chová laboratórne zvieratá na pokusné účely v zariadeniach, ktoré neboli na tento účel akreditované".

    Ak sa tento zákon prijme s týmito pozmeňovacími návrhmi, myslím, že bude mimoriadne dobrou legislatívnou normou, ktorá skutočne bude mať európsky charakter.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, vážení hostia,

    som rád, že sa nám dostal na stôl zákon o ochrane zvierat. Ako veterinárny lekár často sledujem správanie sa ľudí k zvieratám a toto správanie by mala práve predložená právna norma upraviť. Bolo viacero pokusov predložiť podobné zákony od rôznych skupín ochrancov, ale ich paragrafy, ako som čítal, obsahovali rôzne extrémne a veľmi ťažko prijateľné ustanovenia. Myslím si, že tento vládny návrh je rozumným kompromisom medzi držiteľmi, chovateľmi a ochranármi zvierat, a preto tento návrh podporím. Veľa som o tomto zákone diskutoval v našom pôdohospodárskom výbore aj s predkladateľmi a väčšina mojich návrhov sa objavila v spoločnej správe a tieto moje návrhy pán spoločný spravodajca odporučil prijať. Mám však niekoľko spresňovacích návrhov k paragrafom, ktoré pán spoločný spravodajca odporučil v spoločnej správe neprijať, a preto si ich dovolím predložiť.

    Pán spoločný spravodajca navrhoval, aby body 17 a 18 spoločnej správy neboli prijaté. Tie sa dotýkajú § 6 ods. 1 a tu si dovolím navrhnúť nové znenie, kde slová "vyblokovaní vedomia" navrhujem nahradiť slovami "zbavení vedomia". Túto zmenu navrhujem vykonať vo všetkých nadväzujúcich ustanoveniach.

    Ďalej v § 5 ods. 1 písm. d) na koniec ustanovenia vložiť slová "a deratizácii".

    A môj posledný pozmeňovací návrh sa týka § 15 ods. 1, kde v prvej vete slovo "zabitie" navrhujem nahradiť slovom "usmrtenie" a slová "všeobecnú konzumáciu" nahradiť slovami "verejnú konzumáciu". Poslednú vetu § 15 pôvodného vládneho návrhu zákona vypustiť a doplniť tieto ďalšie dve vety: "Chovateľ je povinný mať k dispozícii na naliehavé situácie nástroje a pomôcky spôsobujúce zbavenie vedomia a vykrvenia. Prítomnosť spôsobilej osoby ani zbavenie vedomia sa pri usmrtení jatočných zvierat určených na vlastnú spotrebu chovateľa nevyžaduje."

    To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy. Myslím, že týmto pozmeňovacím návrhom sa vyrieši aj to, čo chcela dosiahnuť pani doktorka Lazarová.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný s písomnou prihláškou je pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    zákon na ochranu zvierat sa začal u nás pripravovať na jar roku 1990. Odvtedy sa objavilo azda 12 verzií tohto zákona, ale prijatá nebola žiadna. V súčasnom období zákon na ochranu zvierat nemá v Európe len Albánsko a Slovensko. Verím, že po dnešnom dni ho Slovensko už mať bude. Pritom nejde o nejakú problematiku vzbudzujúcu úsmev. V krajinách Európskej únie prikladajú tomuto zákonu veľkú dôležitosť. Je preto veľmi potešujúce, že vládny návrh tohto zákona sa konečne dostal na rokovania výborov a pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Túto problematiku dosiaľ upravoval len zákon číslo 87 z roku 1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti a § 203 Trestného zákona.

    Na príprave zákona sa od začiatku podieľala i Strana zelených na Slovensku. Po päťročnej príprave tohto zákona možno povedať, že jeho text je z nášho hľadiska a z hľadiska ochranárskych organizácií pomerne vyhovujúci. Žiaľ, v návrhu zákona nie je doriešená celková filozofia nazerania na zviera. Ide o to, ako legislatívci ponímajú zviera - ako obyčajnú vec, alebo ako živého tvora, teda vec osobitnej zreteľahodnosti. Podľa našej strany je správny ten druhý pohľad.

    S otázkou rozdielneho ponímania termínu "zviera" súvisí však aj právo zákazu chovu zvierat a prepotrebné právo odňatia zvieraťa. Návrh zákona § 34 umožňuje zakázať chov zvieraťa, o odňatí zvieraťa však návrh zákona už nehovorí, pretože by to bol vraj zásah do vlastníckych práv občanov. A tak ten, kto nerešpektuje vydaný zákaz chovu zvieraťa, môže vlastne pokračovať v chove aj naďalej, hoci ho chová za podmienok, ktoré možno označiť ako týranie. Návrh zákona by mal teda v takýchto prípadoch poskytovať možnosť bezodkladného rozhodnutia o odňatí zvieraťa. Pritom sa však v § 23 hovorí, že nájdené, opustené zviera sa po 21 dňoch strávených v útulku stáva jeho majetkom. Teda ani pôvodný majiteľ, ktorému sa mohlo zviera stratiť, nemá viac naň nárok. V týchto dvoch paragrafoch je teda zjavný nesúlad vo filozofii nazerania na zviera a vo výklade vlastníckych práv.

    Za určitý nedostatok zákona pokladáme aj skutočnosť, že v časti zákona, v ktorej sa vymenúvajú orgány ochrany zvierat, sa síce spomína možnosť menovať tzv. inšpektorov ochrany zvierat, ale nie je to jednoznačne zákonom uložené. V § 34 nie je jasne stanovené, aké právomoci budú mať títo inšpektori. Predstava ministerstva pôdohospodárstva ako predkladateľa zákona je taká, že úlohu inšpektora ochrany zvierat bude vykonávať pracovník OVS poverený okresným veterinárnym lekárom.

    Predstava ochranárov zvierat je, že na tejto práci sa budú podieľať aj inšpektori z radov spôsobilých občanov, to znamená napríklad ochranári zvierat, ktorí zložia potrebnú skúšku - to zdôrazňujem. Jeden poverený pracovník OVS v okrese totiž nebude môcť stihnúť venovať sa dostatočne tejto problematike. Navyše išlo by do značnej miery o kontrolu pracovníkov rezortu nad vlastným rezortom. Prítomnosť dobrovoľných inšpektorov ochrany zvierat v zložkách orgánov ochrany zvierat, ktorým by stačila funkcia vyhľadávacia a oznamovacia, by predsa len posilnila i určitú nezávislosť orgánov ochrany zvierat. Vytvorením takéhoto štatútu inšpektora ochrany zvierat by sa vytvorila analógia napríklad s už schváleným a platným zákonom na ochranu prírody a krajiny číslo 287 z roku 1994.

    Rada Európy prijala k problematike ochrany zvierat viacero konvencií pre jednotlivé druhy zvierat, citoval ich aj pán minister, na ich transport, zaobchádzanie s nimi a podobne. Podľa predkladacej správy vládny návrh vychádza z týchto konvencií, ale opäť je tu určitá nezrovnalosť, pretože už v roku 1987 bola prijatá Európska dohoda o ochrane obľúbených zvierat, ktorá zakazuje zvieratám kupírovať uši a chvosty z iných než veterinárno-lekárskych dôvodov. Návrh nášho zákona v podstate umožňuje neobmedzené kupírovanie zvierat, pričom ide jednoznačne o bolestivý zákrok, ktorý je vykonávaný len z ľudského rozmaru a nemá racionálny dôvod.

    Poslanci vo výboroch sa tiež akosi zdráhali, čo som mal možnosť si overiť, zaradiť do textu zákona i nasledujúcu vetu: "Zakazuje sa vykonávať pokusy na zvieratách pre potreby zbrojárskeho, tabakového priemyslu a vývoja dekoratívnej kozmetiky a pracích prostriedkov." Široko zdôvodňovať potrebnosť tejto vety azda netreba v časoch, keď sa na náš trh dostávajú zahraničné kozmetické monopoly, ktoré chcú svoj vývoj umiestniť tam, kde im zákon umožňuje používať všetky metódy overovania. Použitie živých tvorov na tieto účely je neetické. Preto podporujem bod 44 spoločnej správy, ktorý je určitým kompromisom a rieši určitú problematiku.

    Teraz si dovolím upriamiť pozornosť na konkrétne pozmeňovacie návrhy. Dovoľujem si požiadať o vyňatie bodov zo spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca navrhol en bloc neprijať. Tieto navrhujem vypustiť. Je to bod číslo 11 a bod číslo 41. Teda žiadam tieto body na osobitné hlasovanie a odporúčam ich neprijať. Z bodov, ktoré pán spoločný spravodajca navrhol neprijať, žiadam vypustiť body 26, 30, 40 a 58. Tieto body odporúčam prijať, čo je v súlade s prijatými stanoviskami v ústavnoprávnom výbore a v prípade bodu 58 v zhode s výbormi pre pôdohospodárstvo a zdravotníctvo.

    Problematiku kupírovania, o ktorej som hovoril, riešil § číslo 17. Dovolím si navrhnúť vypustiť slová v § 17 "nad rozsah uznaných plemenných znakov" a ďalej vypustiť slová "z dôvodu osobitného záujmu významného pre zviera". Návrh zákona takto pripúšťa možnosť kupirácie z iných ako zdravotných dôvodov, teda, ako som hovoril, z ľudského rozmaru. Jestvuje Európska dohoda z roku 1987, ktorú podpísalo 10 európskych krajín. V tejto dohode sa jednoznačne zakazuje kupírovanie uší a chvostov. Výnimka je možná buď z dôvodov veterinárno-zdravotných, alebo ak je tento zákrok v osobitnom záujme zvieraťa. Tu sa však nevysvetľuje, čo je osobitný záujem zvieraťa.

    Ďalej v § 33 ods. 1 navrhujem nové znenie, týka sa to v úvodnej reči spomínaných inšpektorov, čiže "Okresné veterinárne správy ustanovujú na výkon kontroly inšpektorov ochrany zvierat i z radov spôsobilých občanov a vymedzia im rozsah ich oprávnení."

    Záverom odporúčam, tak ako spoločný spravodajca a väčšina z nás, zákon na ochranu zvierat prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpal som všetky písomné prihlášky do rozpravy. Ešte sa hlási pani poslankyňa Rusnáková do rozpravy a medzitým pán poslanec Sečánsky s faktickou poznámkou.

  • Samozrejme, že je právom pána poslanca navrhnúť niektoré body spoločnej správy na prijatie a niektoré neprijať. Mňa však prekvapuje, že mnohé z bodov, ktoré spresňujú text, alebo zavádzajú legislatívne skratky alebo povinnosti, ktoré boli v pôvodnom návrhu stanovené dosť nejasne, a ktoré sa v stanovisku ústavnoprávneho výboru hodne zjasňujú, teda nepripúšťajú dvojaký výklad, tieto pán poslanec nenavrhol. Preto som nútený navrhnúť body 2, 3, 5, 12, 17, 21, 22, 27, 28, 30, 31, 34, 36, 40, 52 a 55 na osobitné hlasovanie v tom prípade, ak by pán spravodajca nezrevidoval svoje stanovisko k týmto bodom. Ak by odporučil niektoré prijať, návrh na osobitné hlasovanie, samozrejme, nepodávam.

  • Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

    predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje prvú právnu úpravu, ktorej cieľom je vytvoriť právne a materiálne predpoklady na ochranu života zvierat. Ide už o niekoľkokrát prepracovanú verziu a podľa predkladacej správy vychádza zo základných právnych dokumentov Európskej únie upravujúcich ochranu zvierat. Celá štruktúra návrhu zákona je dosť netypická. Zvlášť definovanie jednotlivých pojmov priamo v texte zákona je neobvyklé a vhodnejší by bol spôsob, ktorý bol použitý v pôvodnej verzii, kde bol na výklad pojmov určený vždy samostatný paragraf. Podobne definovanie niektorých pojmov zavádza a vnáša do celého zákona zmätok. Niektoré pojmy nie sú dostatočne definované. Predefinovanie, resp. zmena jednotlivých pojmov, by však predstavovalo prepracovanie znenia viacerých paragrafov.

    Zvlášť dôležité je vyhnúť sa v zákone takým ustanoveniam, o ktorých je už vopred známe, že ich dodržiavanie bude problematické, prípadne nemožné. Keďže na návrhu tohto zákona sa pracovalo posledné štyri roky a je objektívna potreba takýto zákon schváliť, návrh zákona v plnej miere podporujem, ale dávam k nemu nasledujúce pripomienky.

    K § 3 ods. 2 písm. b) - znenie písmena b) nahradiť nasledovne: "mláďatá vyžadujúce materinskú starostlivosť bez prítomnosti matky alebo adekvátnej starostlivosti človeka." Odôvodnenie je nasledovné: V praxi navrhované ustanovenie prakticky nie je možné dodržať, nakoľko sa bežne transportujú jednodňové kurčatá a iné druhy aj vo veku 2 dní bez toho, aby týmto transportom trpeli. Na druhej strane je mnoho druhov, napríklad plazy, u ktorých transport okamžite po narodení alebo vyliahnutí môže mláďatám ublížiť. Túto úpravu navrhujem preto, aby v zákone nebolo ustanovenie, o ktorom je vopred známe, že by sa nemohlo dodržať.

    V § 5 navrhujem doplniť nové písmeno g), to znamená, že navrhujem doplniť k primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa aj dôvod "usmrtenie kŕmnych zvierat". Zoologické záhrady, rôzne chovateľské zariadenia ako aj súkromní chovatelia majú vo svojej opatere často také druhy zvierat, u ktorých podmienkou na zabezpečenie ich plnohodnotnej výživy je aj použitie iných zvierat ako potravy. Zákon musí dať možnosť takýmto chovateľom a chovateľským zariadeniam chovať a usmrtiť v prípade potreby takéto druhy zvierat a používať ich ako potravu pre iné zvieratá.

    Tretí návrh: Je potrebné vhodne definovať pojem "kŕmne zviera". Preto navrhujem v § 5 ods. 2 nové znenie: "Pod kŕmnym zvieraťom rozumieme zviera chované v ľudskej opatere vo väčšom množstve ako krmovinová základňa pre iné mäsožravé druhy zvierat. Ako kŕmne zvieratá sa môžu používať len laboratórne zvieratá. Iné druhy sa na kŕmne účely môžu použiť len so súhlasom orgánu ochrany zvierat. Na kŕmne účely sa zakazuje používať mačky a psov a osobitne chránené živočíchy." Odkaz na číslo 1 pod čiarou: "§ 24 zákona Národnej rady SR číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny". Terajší odsek 2 dva navrhujem prečíslovať na odsek 3.

    Štvrtý návrh: V § 6 ods. 2 na koniec odseku navrhujem doplniť vetu: "Takéto usmrtené zvieratá je zakázané vyvážať mimo územia Slovenskej republiky." Pozmeneným znením odseku 2 by sa malo zamedziť vývozu rituálne usmrtených zvierat zo Slovenska.

    Piata pripomienka je k § 7. Bolo by podstatne vhodnejšie v odseku 2 a ďalej v celom zákone zmeniť pojem "divé zviera" za pojem "voľne žijúci živočích". Termín "divé zviera" nie je dostatočne výstižný. Podľa definície nie je možné jednoznačne zaradiť konkrétneho jedinca do tejto kategórie. Podľa návrhu tohto zákona môže byť ten istý jedinec raz divým zvieraťom, inokedy zas spoločenským zvieraťom. Použitím termínu "voľne žijúci živočích" by bolo však potrebné zmeniť všetky príslušné znenia paragrafov, ktorých sa tento návrh dotýka, a predefinovať aj niektoré pojmy, napríklad "spoločenské zviera", čo by, samozrejme, v tejto situácii vyvolalo určitú komplikáciu, a preto od definície "spoločenského zvieraťa" v tejto chvíli ustupujem a dávam len návrh na definíciu "voľne žijúceho zvieraťa".

    V § 7 ods. 4 teda navrhujem nové znenie odseku 4: "Voľne žijúce zviera je jedinec živočíšneho druhu, stavovec, ktorého populácia sa udržuje samovoľne vo voľnej prírode. Za voľne žijúce zviera sa považuje každý jedinec nezávisle od toho, kde sa nachádza." Odsek 2 tohto paragrafu presne definuje miesta, v ktorých sa tieto voľne žijúce zvieratá môžu nachádzať. Dôvodom na takéto znenie je to, že nie je vhodné taxatívne vymenovať, ktoré zariadenia môžu chovať divé zvieratá, voľne žijúce živočíchy, pretože tým by došlo k zániku chovateľstva fyzickými osobami. Prakticky každý chovateľ chová voľne žijúce živočíchy pochádzajúce buď priamo z prírody, alebo z odchovov ľudskej opatery. Pokiaľ ide o osobitne chránené druhy živočíchov, § 24 zákona Národnej rady číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ich držba v ľudskej opatere je podmienená súhlasom obvodného úradu životného prostredia podľa § 30 spomenutého zákona a mal by byť predmetom samostatného vykonávacieho predpisu k zákonu.

    Šiesta pripomienka: V § 7 ods. 3 navrhujem nové znenie: "Ustanovenie ods. 2 sa nevzťahuje na chov a držbu osobitne chránených živočíchov." V odkaze na číslo 4 pod čiarou zmeniť § 26 na § 24, ktorý v skutočnosti naozaj určuje, ktoré živočíchy sú osobitne chránené.

    Pripomienka číslo 7: V § 10 na konci druhej vety za "do jeho prirodzeného prostredia" navrhujem doplniť text "a v areáli jeho výskytu". Text potom ďalej pokračuje podľa pôvodného návrhu. Hlavným dôvodom tohto doplnenia je to, že zamedzuje introdukciu nepôvodných druhov, čo nakoniec upravuje § 7 písm. e) zákona Národnej rady číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kde je potrebné na zámerné rozširovanie nepôvodných druhov živočíchov súhlas ministerstva životného prostredia.

    Pripomienka číslo 8 k § 16 ods. 1: Navrhujem doplniť termín "spoločenské zviera" o nasledujúce znenie: "Ide o domestifikované druhy živočíchov, psy a mačky, ktoré sa v prírode v tejto forme už nevyskytujú." Podľa definície predkladateľa návrhu zákona by spoločenským zvieraťom, na čo som upozorňovala už v predchádzajúcich odôvodneniach, mohol byť v skutočnosti akýkoľvek živočích, to znamená aj živočích voľne žijúci - divý.

    Ďalšia pripomienka je alternatívna. V prípade ponechania pôvodnej definície § 16 ods. 1 navrhujem nový odsek 4 v § 16, ktorý by mal nasledujúce znenie: "Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na chov a držbu osobitne chránených živočíchov." Odkaz číslo 4 pod čiarou znie: "§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z."

    K § 20 - navrhujem celý paragraf vypustiť a to z nasledovného dôvodu: Po konzultácii s odborníkmi vyjadrili presvedčenie, že nie je vhodné akúkoľvek činnosť spojenú s reprodukciou zvierat v ľudskej opatere podmieňovať súhlasom orgánu ochrany zvierat. Pokiaľ ide o obchodnú činnosť spojenú s chovom zvierat, bolo by vhodnejšie podľa nich zmeniť chovateľstvo ako predmet živnostenského podnikania z voľnej činnosti na živnosť viazanú. Držba a chov osobitne chránených druhov živočíchov podľa § 24 zákona číslo 287 o ochrane prírody je upravená v § 30 ods. 1 spomínaného zákona a je podmienená súhlasom obvodného úradu životného prostredia. Bude, alebo by mala byť predmetom samostatného vykonávacieho predpisu k zákonu.

    Posledná 11 pripomienka sa týka § 34. Navrhujem doplniť odsek 2 o oprávnenie povereného pracovníka vykonať opatrenie, ktoré neznesie odklad. Text bude znieť nasledovne: "V prípade, ktorý neznesie odklad, je poverený pracovník oprávnený vykonať opatrenie priamo." Pri kontrole sa môže vyskytnúť taký prípad, keď je potrebné zakročiť pri nevhodnom zaobchádzaní s chovaným zvieraťom okamžite. Pôvodné znenie paragrafu takýto zákrok neumožňuje.

    Súčasne žiadam, aby tie návrhy, ktoré kolidujú s bodmi spoločnej správy, o ktorých sa malo hlasovať en bloc, boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Hofbauer.

  • Prosil by som predkladateľa o vysvetlenie niektorých nejasností, ktoré sú mne skutočne nečitateľné a nezrozumiteľné, možno som ťažšie chápavý.

    § 3 ods. 4 - preprava hospodárskych zvierat musí byť vykonaná čo najkratšou cestou. Musí byť. Železničné aj cestné nákladné prepravy ani zďaleka nechodievajú po najkratších trasách, ale idú po prepravných trasách. Takže ako sa toto mieni dodržať? Ani osobná doprava ľudí nejde po najkratších trasách.

    V § 4 písm. f) sa zakazuje zasahovať do priebehu pôrodu spôsobom, ktorý spôsobuje spokojnosť samice. Priznám sa, že je nad moju chápavosť, ako sa dá merať spokojnosť samice pri pôrode. Prosím vás, pri usmrcovaní zvierat sa myslelo na prípravu takých, ako sú napríklad ustrice alebo raky? To sú dosť osobitné záležitosti a osobitné usmrcovanie. Ďalšia záležitosť, čo s kupírovaním psov? Nie som chovateľ psov, ale existuje také niečo. A § 7 ods. 2 som si starostlivo preštudoval a v prípade nájdenia mláďaťa divého zvieraťa vlastne ten človek je nútený nechať to mláďa zahynúť, pretože sa ho nesmie ujať. Tento zákon mu to zakazuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dovoľte aj mne, aby som sa spýtal, alebo dám to ako pozmeňovací návrh. V § 6 sa hovorí, že zvieratá môžu byť usmrtené len najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom po predchádzajúcom vyblokovaní vedomia bez zbytočnej bolesti, utrpenia. Pani poslankyňa Lazarová tu už navrhla, aby sa to doplnilo asi takto: "Vyblokovanie vedomia pri usmrtení hydiny nie je potrebné." Ale pýtam sa, čo na dedine, kde konzumujú napríklad zajace alebo niektoré iné zvieratá a je to nejaká stará babka, ktorá ani nevie, čo je to predchádzajúce vyblokovanie? Alebo poľovník, ktorý trafí diviaka tak zle, že ho naháňa ešte štyri dni? Myslím si, že potom by sa to mohlo upraviť v § 6 asi takto: "Zvieratá môžu byť usmrtené len najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom podľa možnosti po predchádzajúcom vyblokovaní vedomia." Dávam to ako pozmeňovací návrh.

    Ešte pán poslanec Novotný - faktická poznámka.

  • Pán predseda, navrhli ste pozmeňovací návrh, doplnili ste pani poslankyňu Lazarovú, ale ja som tiež dal doplňovací návrh práve tam, kde je usmrcovanie jatočných zvierat, ktorý upravuje aj túto vašu pripomienku, aj pripomienku pani poslankyne Lazarovej. Pán spoločný spravodajca ho prednesie.

  • Ďakujem. Skončili sme rozpravu. Ešte pán spoločný spravodajca sa hlási do rozpravy.

  • Dovoľte mi predniesť ešte ďalší návrh do rozpravy. Do § 5 ods. 2 písm. c) navrhujem doplniť text "s výnimkou tlmenia nebezpečných nákaz". A vzhľadom na množstvo pripomienok predovšetkým legislatívneho charakteru a ďalších doplňovacích návrhov si dovolím požiadať, pán predseda, o poskytnutie času na spracovanie týchto návrhov, teda o prestávku.

  • Áno, pán poslanec, ale najskôr sa musím spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť. Prosím, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    myslím si, že aj táto diskusia potvrdzuje to, čo som povedal na začiatku, že máme dobrý vzťah, snažíme sa byť kultúrni vo vzťahu k zvieratám, nášmu nemému spoločníkovi, a že máme spoločný záujem tento zákon dnes prijať a zlepšiť ho. Takto chápem aj všetky pripomienky. Myslím, že posledný návrh pána spoločného spravodajcu odpovedá na veľa vašich pripomienok, čo s hlodavcami. Týmto jeho návrhom, teda doplnením § 5 o ustanovenie "s výnimkou nebezpečných nákaz", by to bolo možné riešiť.

    K pripomienke pána predsedu Národnej rady na vyblokovanie vedomia. Bol by som rád, keby ste podľa možnosti dali prednosť návrhu spoločného spravodajcu v § 16, kde sa precizuje definícia spôsobilej osoby, to znamená, že vtedy by bola aj tá teta spôsobilá, ak by išlo o malochov a o usmrtenie zvieraťa na vlastnú potrebu chovateľa. Vyblokovanie vedomia - v návrhu spoločného spravodajcu tiež hovoríme, že nie je potrebné, pretože ak by sme to celkom vyňali z § 6 a dali tam "podľa možnosti", mohlo by sa to potom interpretovať aj na bitúnkoch, pri veľkovýrobe, že by sa to mohlo posudzovať, že aj tam by sa zviera mohlo usmrcovať bez vyblokovania vedomia, čo by sme a priori nechceli, a boli by sme radi, keby tento zákon striktne povedal, že na bitúnkoch musí byť zviera pred usmrtením vyblokované z vedomia.

    Pokúsim sa odpovedať pánu poslancovi Hofbauerovi na niektoré jeho otázky. Robil som zootechnika 6 rokov a z tohto hľadiska môžem povedať, že poznám v živočíšnej ríši samice, ktoré sú spokojné, keď majú vytvorené podmienky nato, aby sa mohli pripravovať na donosenie plodu, aby porodili a mohli sa postarať o svoje potomstvo. Myslím si, že spokojnosť samice nie je taký pojem, ktorý by naozaj bol nedefinovateľný. Čo sa týka najkratšieho spôsobu, možno že by to mohol byť najrýchlejší spôsob. Tu by sa určite zasa našli nejaké námietky, vieme si predstaviť, že by mohli byť pripomienky aj k tomu najkratšiemu. Myslíme tu na kombináciu z hľadiska vzdialenosti aj z hľadiska času, že je to najkratší spôsob. Možno táto dikcia nie je najšťastnejšia, ale myslím si, že nebudú pochybnosti pri výklade a nenastanú z toho problémy.

    Kupírovanie uší a chvostov u psov je problém, o ktorom sa diskutovalo. Tento problém tu znova otvoril aj pán poslanec Pokorný, ktorý navrhol, aby to bolo iba v záujme zdravia tohto zvieraťa a ochrany jeho zdravia, alebo, hovoríme, že v záujme vôbec tohto jedinca, tohto zvieraťa. Chcem povedať, že považujeme za záujem zvieraťa aj to, že ak je plemenným znakom tohto zvieraťa kupírovaný chvost, tak mu chvost kupírujeme, lebo keď to neurobíme, prestane byť štandardným zvieraťom, zostáva v podstate bastardom, ktorý nemá chovateľskú perspektívu a perspektívu reprodukcie. Takže si myslíme, že aj toto je v záujme zvieraťa, ak to vyžaduje plemenný štandard, aby zviera bolo takto ošetrené.

    Veľa pripomienok mala pani poslankyňa Rusnáková, myslím, že sa až úpenlivo snažila niektoré veci zlepšiť, určite s dobrým úmyslom. Chcel by som povedať, že rad-radom ich pokladám za neakceptovateľné, pretože pojem kŕmneho zvieraťa je rozšírenie tohto zákona v rozsahu, ktorý už nie je potrebný. Ak usmrtíme zviera preto, aby sme ním nakŕmili iné zviera, to zviera je jatočné, teda vzťahuje sa naň ustanovenie o jatočnom zvierati, a ak to zviera neusmrtíme a zožerie ho živé, zaživa iné zviera, vlastne nejde o zabitie podľa tohto zákona o usmrtení, ale ide o prirodzený akt, prirodzený vzťah v rámci živočíšnej ríše.

    Nevyvážať zvieratá usmrtené rituálnym spôsobom nepovažujeme za opodstatnené obmedzenie obchodu, pretože je to normálna vec. Snaha premeniť divé zviera na voľne žijúce je takisto dobre mienená, ale nepovažujem to za potrebné, pretože len čo voľne žijúce zviera dám do nejakej klietky alebo zoologickej záhrady, alebo do akvária, prestalo byť voľne žijúcim zvieraťom, ale, myslím si, znaky divého zvieraťa ešte nezmenilo. Myslím si, že dikcia "divé zviera" je trošku lepšia a lepšie to vystihuje. Definícia, ktorú pani poslankyňa predložila na voľne žijúce zviera, by to do istej miery zúžila a nepomohla by tomuto zákonu. Pokiaľ je obava, že spoločenským zvieraťom by mohlo byť aj divé zviera, viem si to predstaviť a nepokladám za nutné, aby sme z toho robili problém a aby sa akceptoval takýto návrh.

    Ďalej by som veľmi stručne chcel odpovedať ešte pánu poslancovi Pokornému, že na jednej strane tu vyslovil návrh, aby sme sa pozerali na zviera ako na vec s osobitným zreteľom, a na druhej strane hovoríme o tom, že by malo byť zviera odňaté, že by nemal stačiť len zákaz chovu tomu, kto sa nestará o zviera a kto porušuje ustanovenia tohto zákona. Zdá sa mi to trošku v rozpore, lebo si vieme predstaviť, že môžu vzniknúť určité citové väzby. Vieme si to predstaviť u ľudí, že sa nemôže odňať napríklad dieťa človeku, rodičom za určitých štandardných podmienok. Tento návrh sa mi zdá trošku rozporný. Naopak, myslím si, že má pravdu v tej situácii, keď to berieme tak trošku emotívne, vzťah človeka a zvieraťa, pri možnosti odňatia zvieraťa, ktoré chovateľ stratil. Myslím, že tento jeho návrh je kompatibilný s celkovou filozofiou tohto zákona.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Šveca, chcel by som ho poprosiť, aby ešte raz zvážil myšlienky, ktoré tu pertraktoval, a navrhol riešenia vo vzťahu k zlepšeniu niektorých paragrafov najmä u laboratórnych zvierat, ktoré sa vzťahovali na chov. Máme tu paragraf, ktorý hovorí o laboratórnych zvieratách, a z toho je zrejmé, že laboratórnym zvieraťom na účely tohto zákona sa rozumie zviera chované výlučne na pokusné alebo iné vedecké účely v zariadeniach, ktoré majú na to oprávnenie podľa § 31 písm. a). To znamená, že si viem predstaviť, že chovám škrečka doma, a nie je laboratórnym zvieraťom, lebo ho nechovám na pokusné účely, ale keď tohto škrečka predám na pokusné účely do zariadenia, ktoré je na to spôsobilé, stane sa toto zviera chované výlučne na pokusné účely a vtedy sa stáva laboratórnym zvieraťom. Osobne sa domnievam, že táto myšlienka je v § 24 ods. 3, alebo treba tu vyjadriť vzťah aj k chovu. Pokiaľ by bol na to iný názor, je to vec, o ktorej by sme sa vedeli dohodnúť, alebo by sa mohlo o nej hlasovať.

    Na pripomienky pani poslankyne Lazarovej v zásade reaguje spoločná správa. Myslím, že sa akceptuje aj to vyblokovanie vedomia.

    Myslím si, že tak ako navrhol spoločný spravodajca, s pripomienkami, ktoré sú kompatibilné s filozofiou zákona, možno súhlasiť. V zásade som sa snažil poukázať na niektoré principiálne návrhy a povedať vám svoj názor, kde by sme považovali vaše návrhy za zlepšujúce, kde považujem tie návrhy za síce dobre mienené, ale možno nie potrebné nato, aby sa filozofia tohto zákona dodržala, a možno niekde by priniesli aj kolíziu s tými ustanoveniami, ktoré sú tu. V tomto duchu by som prosil, aby ste moje odporúčania zobrali do úvahy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána poslanca Rosivala, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pán spoločný spravodajca požiadal o prestávku, aby mohol spracovať pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, chcem dať takýto návrh. Teraz by sme mali hlasovať o predchádzajúcom bode programu. Po odhlasovaní tohto bodu programu by sme skončili dnešnú schôdzu a hlasovanie o tomto zákone by bolo hneď zajtra ráno. Súhlasíte?

  • Všeobecný súhlas poslancov.

  • Ďakujem.

    Takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých bodoch z rozpravy k zákonu o štátnej podpore malého a stredného podnikania. Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch, ako som vám to už predtým navrhol. To znamená, že navrhujem en bloc prijať body 2, 4, 6, 8, 9, 11. O bodoch 12, 13 a 14 bude samostatné hlasovanie. Čiže ešte raz dávam návrh, aby sa hlasovalo en bloc o bode 2 - ak sa tento prijme, bod 3 je bezpredmetný, o bode 4, bode 6 - ak sa tento bod prijme, bod 7 je bezpredmetný, o bode 8, bode 9 - ak sa tento prijme, bod 10 je bezpredmetný, o bodoch 11 a 13. Odporúčam prijať ich en bloc.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prosím, aby sme sa prezentovali. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy, ako ich prečítal a navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať en bloc o bodoch 1 a 5. Neodporúčam ich prijať.

  • Takže hlasujeme en bloc o bodoch 1 a 5. Pán spravodajca ich neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tieto návrhy spoločnej správy neprijali.

  • Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu o bode 12. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 12 spoločnej správy. Pán spravodajca ho navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Hlasujeme o bode 14. Odporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 14 spoločnej správy. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

  • Ďakujem. V rozprave ako prvý dal pozmeňovacie návrhy pán Černák, ktorý dal celý elaborát návrhov, zmien a doplnkov k vládnemu návrhu zákona. Neodporúčam celý prijať.

  • Teraz som nerozumel, navrhujete hlasovať en bloc o všetkých pripomienkach?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Černáka. Spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali pozmeňovacie návrhy pána poslanca.

  • Ďakujem. Ako druhý vystúpil pán Baránik, ktorý potom stiahol svoje návrhy.

    Ako tretí vystúpil pán Košnár. V prvom návrhu v názve zákona za slovo "podnikanie" navrhol pridať slová "z prostriedkov štátneho rozpočtu". Neodporúčam ho prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Košnára. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Takže tento návrh neprešiel.

  • Druhý pozmeňovací návrh - v § 6 ods. 2 znie: bodku za vetou vynechať a pokračovať slovami "verejným konkurzom". Odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh neprijali.

  • V treťom pozmeňovacom návrhu v § 10 pán Košnár dáva nové znenie odseku 1: "Vláda dvakrát ročne prerokúva správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania, vrátane vyhodnotenia účinnosti podporných opatrení a hospodárnosti využívania prostriedkov štátneho rozpočtu podľa tohto zákona." Odsek 2: "Vláda predkladá správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom programov podporovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu v nasledujúcom rozpočtovom roku, spolu s návrhom štátneho rozpočtu." Neodporúčam prijať tento návrh.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste posledný návrh pána poslanca Košnára. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento návrh pána poslanca Košnára neprešiel.

  • Ďakujem. Ďalší vystúpil pán Kunc so štyrmi pozmeňovacími návrhmi.

    Prvý pozmeňovací návrh je do § 4 doplniť nový odsek 3 s nasledujúcim znením: "Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy vyhlásia programy na podporu malého a stredného podnikania vo svojej pôsobnosti, zabezpečené prostriedkami zo štátneho rozpočtu na príslušný rok, najneskôr do troch mesiacov po schválení štátneho rozpočtu." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kunca. Spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca neprešiel.

  • Druhý pozmeňovací návrh - do § 6 doplniť nový odsek 3 s nasledujúcim znením: "Ministerstvo alebo príslušná organizácia najneskôr do 60 dní po výbere a prijatí žiadosti rozhodne o poskytnutí žiadanej podpory." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • V treťom pozmeňovacom návrhu do § 7 doplniť písm. m) a písm. n) s nasledujúcim znením: m) výroba ekologicky čistých energií, n) úspora spotreby všetkých druhov energií. Neodporúčam prijať.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať tento návrh pána poslanca Kunca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ako pozmeňovací návrh číslo 4 - do § 10 doplniť odsek 2 s nasledujúcim znením: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhláškou vymedzí obsah, metódy a nástroje svojej koordinačnej a usmerňovacej pôsobnosti a vo svojej organizačnej štruktúre určí tie odborné útvary, ktoré budú túto pôsobnosť vykonávať." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o poslednom návrhu pána poslanca Kunca. Spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Takže sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

  • Ďalší vystúpil pán Farkas. Jeho pripomienka však nemá normatívny charakter, nedá sa o nej hlasovať.

    Ďalší vystúpil pán Sopko, ktorý dal jediný pozmeňovací návrh v § 7 vypustiť bod b) a bod f). Neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Sopka k § 7. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Ďalší vystúpil pán Komlósy, ktorý dal dva pozmeňovacie návrhy. Prvý je vypustiť celý § 7. O tomto nebudeme hlasovať, je to bezpredmetné, pretože v spoločnej správe sme prijali pod bodom 12 celý § 7.

    Ďalší pozmeňovací návrh mal k § 4 - doplniť ho odsekom 3 tohto znenia: "Celkové prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sú vyčlenené na účely tohto zákona v rámci rozpočtových kapitol ministerstiev, sú najmenej 1 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

  • Ako posledný v rozprave vystúpil pán Lysák, ktorý mal jeden pozmeňovací alebo doplňovací návrh v § 10 ods. 1. Prečítam pôvodné znenie: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koordinuje a usmerňuje rozvoj malého a stredného podnikania v súlade so štátnou politikou podpory malého a stredného podnikania." Pán Lysák navrhuje za slovom "usmerňuje" dať slovo "podporu" rozvoja malého a stredného podnikania. Prečítam ešte raz, ako bude nové znenie: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koordinuje a usmerňuje podporu rozvoja malého a stredného podnikania v súlade so štátnou politikou podpory rozvoja malého a stredného podnikania." Tento návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu pána poslanca Lysáka s odporučením spoločného spravodajcu prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento pozmeňovací návrh prijali.

  • Pán predseda, môžeme hlasovať o zákone ako celku s týmito pripomienkami. Odporúčam tento zákon prijať.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán Líška, ale len ak je procedurálna. Inak nie.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť pána spoločného spravodajcu, že sa budeme musieť vrátiť k hlasovaniu o bode 12 spoločnej správy výborov, pretože v tejto správe sme prijali rôzne znenie k tomu istému bodu. Tam máme dva návrhy z dvoch výborov a týkajú sa toho istého bodu, bodu h), a pritom ide o rôznu dikciu, takže vlastne sme schválili dvojaké znenie jedného jediného bodu. Ide o § 7 nové písm. h).

    Ďakujem.

  • Myslím si, že tu sa nemení podstata a dá sa to upraviť v rámci legislatívnej úpravy. Vyčiarkne sa jedno slovo a bude to, čo hovorí pán poslanec Líška. Áno?

    Pán poslanec Kunc, ale musí to byť procedurálna otázka.

  • Ďakujem, pán predseda, bude to procedurálna poznámka. Ja som totiž navrhoval doplňovacie návrhy a všetky boli uvádzané ako pozmeňovacie. To považujem za nesprávne.

  • Ako doplňovacie boli aj pozmeňovacie, lebo menili návrh.

    Pán poslanec Komlósy, ale prosím len procedurálnu pripomienku.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda. V bode 12 máme dve znenia nového bodu h) - rozvoj cestovného ruchu, alebo podpora cestovného ruchu, toto treba rozlíšiť.

  • Musíme sa rozhodnúť, či chceme rozvoj, alebo podporu. A prečo by nemohol byť aj rozvoj, aj podpora? Takže si myslím, že to môžeme nechať tak. Podpora rozvoja môže byť. Súhlasíme?

    Prosím, pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím si, že rozvoj a podpora je rozdiel, ale treba nejakým spôsobom vyriešiť tento pojmový problém. Doteraz sme to riešili vždy tak, že keď sme už prijali zlé uznesenie, Národná rada potom rozhodla uznesením podľa § 2, že bude hlasovať ešte raz. Myslím, že by sme nemali ani v tomto prípade postupovať inak, ako sme postupovali v iných prípadoch. Možno by sme si mohli dať od spravodajcu pošepkať, čo je z hľadiska ekonomickoprávnického vhodnejšia formulácia, a hlasovať za jednu z nich.

  • To, čo navrhol pán poslanec Fogaš, sa môže realizovať, ale nemôže to byť podpora rozvoja? Pýtam sa. Pán poslanec Fogaš hovorí, že takýto návrh v rozprave nikto nedal, ale je takto schválený - podpora a rozvoj, čiže sa to upraví v rámci legislatívnej úpravy.

    Prosím, bol by som nerád, aby sme zase urobili novú rozpravu.

    Pán Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    § 7 návrhu znie: "podpora sa poskytuje najmä na tieto účely" - myslím si, že tým písmeno h) podpora cestovného ruchu je vlastne vylúčená, stačí to prvé. Je to totiž nezmysel - podpora podpory. Hore je účel "podpora sa poskytuje na tieto účely", a malo by platiť len "rozvoj cestovného ruchu", lebo hore je "podpora" v nadpise odseku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fogaš má pravdu. Ak to chceme napraviť, podpora a rozvoj neboli v rozprave, takýto návrh nebol. Myslím, že treba hlasovať o tom, že sa znova vrátime k tomuto bodu 12, a navrhujem podporiť písm. h) "rozvoj cestovného ruchu".

  • Nový návrh nemôžeme dávať, môžeme len odhlasovať jeden z týchto, prikloniť sa k nemu.

    Budeme hlasovať o písmene h) - rozvoj cestovného ruchu.

    Prosím, pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, legislatívno-technicky je možný len postup, ktorý navrhol kolega Fogaš. Keďže formuláciu "podpora cestovného ruchu" predkladali poslanci Demokratickej únie vo výbore pre životné prostredie, prikláňam sa k vysvetleniu, ktoré urobil kolega Miklušičák, a tento názov by sme odporúčali nahradiť názvom "rozvoj cestovného ruchu".

    Ďakujem.

  • Áno, tak sme sa dohodli, čiže budeme hlasovať, že v bode 12 k § 7 písm. h) hlasujeme o rozvoji cestovného ruchu, aby sa takto zaznamenal v novej legislatívnej úprave, v zákone. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Hlasovali sme o zmene a touto zmenou je práve nový názov "rozvoj cestovného ruchu".

  • Teraz už môžeme hlasovať o celom zákone. Odporúčam tento zákon s pripomienkami prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených doplnkov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej podpore malého a stredného podnikania.

    Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem aj vám, páni poslanci.

  • Aj ja ďakujem všetkým za trpezlivosť.

  • Prerušujem dnešnú schôdzu. Zajtra začíname o 9.00 hodine.