• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prítomných je 94 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme včera prerušili ukončením rozpravy o treťom bode programu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Pán predsedajúci, budem dnes hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem. Pán poslanec Urban má tiež faktickú poznámku.

  • Pán predsedajúci, budem dnes tiež hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, pýtam sa vedúceho Kancelárie prezidenta republiky pána Findru, či chce predniesť slovo na záver.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie ministerky, panie poslankyne, páni poslanci,

    v rámci záverečného slova prečítam vyhlásenie pána prezidenta Slovenskej republiky k včerajšiemu vystúpeniu pána premiéra.

  • Šum a prejav nesúhlasu v sále.

  • Nebolo mi udelené slovo po prerokovaní zákona.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády v Národnej rade Slovenskej republiky k vrátenej novele zákona o Slovenskej informačnej službe...

  • Pán Findra, prosím vás, na chvíľu počkajte. Chcem len upozorniť, že nechajme vysloviť toto stanovisko, je to v poriadku. Len kvôli formálnej stránke upozorňujem, že tu môže vystupovať len sám pán prezident, keď ide o takúto záležitosť. No, predsa nebudeme o tom hlasovať, nechajme vysloviť toto stanovisko.

  • Znova si dovolím pripomenúť, že som chcel včera vystúpiť, nedostal som slovo. Môžem pokračovať, pán predsedajúci?

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády v Národnej rade Slovenskej republiky k vrátenej novele zákona o Slovenskej informačnej službe je žalostným príkladom vydávania domnienok a dezinformácií za nesporné skutočnosti či fakty. Mrzí ma, že je ďalším dôkazom, že podaná ruka na zmierenie pri ustanovení vlády nebola úprimná. Je poľutovaniahodné, že pán predseda vlády nerozlišuje to, čo bolo, čo sa skutočne stalo, od toho, čo si on myslí, že bolo, alebo že sa mohlo stať. Dôkazy o tom, že všetko, o čom hovoril, je pravda, sa máte dozvedieť až neskôr, keď Osobitný orgán Národnej rady pre kontrolu Slovenskej informačnej služby predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu. Včera bolo dôležité, aby ste uverili tomu, čo hovoril pán premiér, a podľa toho aj hlasovali. Žiaľ, mnohí ste tomu uverili. Verím, že neskôr sa budete môcť presvedčiť o skutočnej pravde. Priznám sa vám, že tomu, o čom hovoril pán predseda vlády, neverím. Predpokladám, že k obvineniam na adresu Slovenskej informačnej služby sa vyjadrí bývalé vedenie Slovenskej informačnej služby. V tomto stanovisku stručne zareagujem iba na niektoré narážky a otázky smerované k prezidentovi Slovenskej republiky.

    Pán predseda vlády ma vyzval, že by som sa mal minimálne dištancovať, že som o tých veciach nevedel, alebo že som tie informácie nedostal. Som rád, že môžem vyhlásiť, že sa nemám od čoho dištancovať, lebo tie veci, o ktorých hovoril pán premiér, sa nestali a písomné informácie, ktoré som od Slovenskej informačnej služby dostával, neobsahovali nič také, o čom hovoril pán predseda vlády. Napokon, o tom sa možno presvedčiť.

    V celom vystúpení je predsa len jedno tvrdenie pravdivé, totiž to, že som presvedčený, že predseda HZDS pán Mečiar budoval a buduje nelegálne paralelné štruktúry pre spravodajskú činnosť nielen voči prezidentovi, ale aj voči iným osobám. Nepriamo sa k tomu pán premiér priznal, keď vo včerajšom vystúpení v súvislosti so žiadosťou o prešetrenie sledovania jeho osoby orgánmi činnými v trestnom konaní povedal, že keď predmetnú žiadosť - citujem doslovne - "nevedeli posúdiť, nuž tak som sa dal do práce sám. Dal som im mená, dal som im adresy," - a pokračuje - "napísal som dokonca, v ktorej kancelárii kto sedel, dal som im dôkazy o tom, akým spôsobom sa falšovali doklady pri prešetrovaní, aby nebolo možné získať nápravu".

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pán premiér okrem iného vo svojom vystúpení uviedol, že si stojí za každým slovom, čo povedal, že všetko je možné preukázať rozhovormi a dokumentmi, ktoré zhromažďovali pred jeho vystúpením, a že to nerobil sám, mnohé vykonali iné, legitímne oprávnené orgány. V tejto súvislosti som vám povinný oznámiť, že minulý týždeň dnes už bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán dr. Mitro ma informoval, že členovia Osobitného kontrolného orgánu pri predvolávaní a vypočúvaní príslušníkov Slovenskej informačnej služby hrubo porušovali zákon číslo 46/1993 Z. z., že vyšetrovali bez predchádzajúceho zbavenia mlčanlivosti. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby je oprávnený zbaviť mlčanlivosti predvolaného príslušníka Slovenskej informačnej služby len na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. Tak hovorí § 23 ods. 2 zákona o Slovenskej informačnej službe. Predpokladám, že bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby si splní občiansku povinnosť a dá podnet na prešetrenie podozrenia z porušovania zákona o Slovenskej informačnej službe príslušnými členmi Osobitného kontrolného orgánu. Rovnako bude treba preskúmať, či zverejnením informácií, získaných z rozhovorov členov Osobitného kontrolného orgánu s príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, pred prerokúvaním súhrnnej správy o Slovenskej informačnej službe a jej činnosti v Národnej rade Slovenskej republiky nedošlo k ďalšiemu porušeniu zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    som presvedčený, že predseda HZDS rozohrával a rozohráva tzv. spravodajské hry aj medzi ústavnými činiteľmi. Súhlasím s pánom predsedom vlády, že by sa nemali robiť také špinavosti. Chcem vás uistiť, že ja takéto špinavosti nerobím, ani sa k nim nikdy neznížim. Ak to bude vyžadovať situácia, podrobnejšie stanovisko k vystúpeniu predsedu vlády poskytnem neskôr.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    aby sme neustálili taký princíp, že pre styk medzi parlamentom a pánom prezidentom sa uskutočňovali sprostredkované postupy, v budúcnosti budeme postupovať tak, že zakaždým bude tento parlament hlasovať o tom, či prijíma taký postup, že pán prezident sa nedostaví a určuje svojho splnomocnenca. Ako som rokoval včera s odborníkmi legislatívneho odboru, konštatovali, že v zmysle ústavy pán prezident nemôže postúpiť svoju kompetenciu v tejto oblasti ďalej. On má svoju kompetenciu vzájomného vzťahu s parlamentom bezprostrednú.

    Budeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade som vo včerajšom vystúpení upozornil, že prvý, kto hovoril od veci, a nie teda k prerokovávanému zákonu, bol pán predseda vlády. Nehovoril k výhradám prezidenta, hovoril veci, ktoré vôbec s tým nesúviseli. To je prvá vec. V tomto zmysle aj pán zastupujúci, teda člen prezidentskej kancelárie, má právo v záverečnom slove povedať a uznať za vhodné, čo s tým súvisí, a čo nesúvisí.

    Ďalej to, o čom ste hovorili, že parlament nebude tu sprostredkovávať kontakty medzi predsedom vlády a prezidentom, sa týka...

  • ...to sa týka v prvom rade predsedu vlády, pretože on porušil tento princíp a on tu včera rozprával veci, ktoré nesúvisia s parlamentom, ktoré mal hovoriť medzi štyrmi očami, alebo mal hovoriť na iných miestach.

    A splnilo sa presne to, čo som predpovedal včera. Takzvaná nezávislá Slovenská televízia a takzvaný nezávislý Slovenský rozhlas, tu máme niekde jeho riaditeľa, dali len vystúpenie pána premiéra a nič z toho, čo hovorila opozícia, resp. pripomienky nepovedali. Prepáčte, ale takto vyzerá demokracia na váš spôsob.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Predovšetkým by som chcel povedať, že televízia ako nezávislé médium si vyberá to, čo považuje za najdôležitejšiu správu pre občanov. To je jedna vec.

    Pán Mikloško, demokracia na váš spôsob vyzerala omnoho horšie.

    Po druhé - došlo k porušeniu rokovacieho poriadku a podľa mňa aj ústavy, pretože Národná rada neodhlasovala vystúpenie pána Findru ani predtým, a takisto rokovací poriadok resp. Ústava Slovenskej republiky umožňuje vystupovať v tejto sále ústavným činiteľom, pokiaľ Národná rada neodhlasuje vystúpenie niekoho iného. Pán Findra nemá splnomocnenie Národnej rady na to, aby zastupoval tu pána prezidenta, a preto nemal ani právo uvádzať a komentovať jednotlivé pripomienky, ktoré prišli od pána prezidenta. Prosím, uvedomte si, že je to rovnaké, ako keby tu vystupoval štátny tajomník, alebo dokonca riaditeľ niektorého ministerstva. Nemám nič proti pánu Findrovi, nesmierne si ho vážim, ale myslím si, že predovšetkým my musíme ctiť zákony, ktoré sme tu prijali, a podľa nich sa správať.

    Premiér alebo ktorýkoľvek minister podľa článku 19 rokovacieho poriadku môže vystúpiť s čímkoľvek, aj ak to nesúvisí s prerokúvanou vecou. To sa netýka iných vystupujúcich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

  • Chcem len doplniť, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, svojho predrečníka. Pán premiér Slovenskej republiky nevystúpil od veci, ale vystúpil presne k tomuto zákonu, o ktorom sme práve vtedy rokovali, a vystúpil o tom, akým spôsobom by sa mal parlament spolu s vládou podieľať na kontrole a zodpovednosti za stav, ktorý je v Slovenskej informačnej službe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Urbana. Pán premiér včera povedal, že sa dozvedel závažné skutočnosti od parlamentnej komisie. Potvrdili to obaja členovia tejto parlamentnej komisie. Pýtam sa, kedy im dal parlament splnomocnenie, aby informácie, ktoré sú určené pre parlament, dostal premiér vlády, prečo nebola s týmito skutočnosťami najprv oboznámená Národná rada a prečo sa poskytovali premiérovi. Na to nemá komisia právo ani povinnosť zo svojho štatútu. Má právo a povinnosť tieto skutočnosti oznámiť parlamentu a až potom ich môže odovzdávať ďalším osobám.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Dovolím si reagovať na vystúpenie pána poslanca Romana Kováča. Odporúčal by som mu preštudovať si zákon 46 o Slovenskej informačnej službe. Osobitný kontrolný orgán sa neriadil žiadnym štatútom, pretože ho nemá, ako to ani nevyžaduje zákon, ale riadil sa presne podľa zákona, kde dokonca Osobitný kontrolný orgán je povinný oznámiť tieto skutočnosti okrem Národnej rady a generálneho prokurátora aj vláde Slovenskej republiky.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, určite si spomínate na to, ako sme vo vedení Národnej rady pri vrátenom zákone diskutovali o možnosti vystúpiť pred plénom Národnej rady. V zákone je jasne napísané, že vystupuje pán prezident alebo ním písomne poverený pracovník. To znamená, že vystúpenie pána Findru pred Národnou radou, či už ako predkladateľa vráteného zákona, alebo v záverečnom slove, má oporu v zákone a je kompetentné bez hlasovania Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Roman Kováč, ubezpečujem vás, že nie Osobitný orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby informoval pán predsedu vlády Mečiara, ale pán Mečiar informoval Osobitný kontrolný orgán, aké sú skutočnosti.

  • Máme tu už jasnovidné výroky. Vážené kolegyne a kolegovia, ak dovolíte, vrátime sa k meritu veci. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Rea?

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené členky vlády, kolegovia, kolegyne, milí hostia,

    predtým, ako budem uvádzať hlasovanie, dovoľte, aby som uviedol, že vystúpilo sedem pánov poslancov, ôsmy - pán poslanec Sopko - bol vyzvaný, ale vzhľadom na to, že nebol prítomný, stratil túto možnosť.

    Poslanci v rozprave vystupovali k trom okruhom otázok, ktoré sa týkali vrátenia zákona pánom prezidentom a článku 4 zákona, ktorý sa dotýka menovania predsedu Akadémie vied. Všetci diskutujúci ohľadne ústredného orgánu štátnej správy - Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky mali stanovisko nie k vecnému plneniu, ale aby tento orgán sa stal, tak ako to pán prezident predkladá Národnej rade, ústredným orgánom štátnej správy formou ministerstva vysokých škôl a vedy. Dovoľte, aby som pristúpil k uvádzaniu hlasovania s tým, že ako spravodajca som navrhol hlasovať o prvom až poslednom bode spoločnej správy en bloc. Tento svoj návrh beriem späť, pretože v rozprave sa k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy vyjadril pán poslanec Švec, ktorý navrhol o bodoch 1, 4 a 9 hlasovať osobitne. Tie sa práve týkajú konštituovania ústredného orgánu či ministerstva. Pán poslanec Gaľa navrhol hlasovať o všetkých bodoch samostatne. Tieto dva návrhy akceptujem. Bod 11 navrhnem odporučiť, ale s malým technicko-legislatívnym spresnením. Tento bod sa týka účinnosti zákona. Budem navrhovať, že zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Je to iba legislatívno-technické spresnenie.

    Bol ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý dal pán poslanec Černák. Týkal sa § 32, kde navrhuje vypustiť z textu umiestnenie Úradu priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici.

    Budem uvádzať hlasovanie tak, ako poslanci vystúpili. Prvé hlasovanie bude o spoločnej správe. Pán poslanec Švec navrhol, aby sa o bodoch 1, 4 a 9 hlasovalo osobitne. Prosím, aby sme takto hlasovali. Neodporúčam tieto body prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1, 4 a 9. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy neboli prijaté.

  • Budeme postupovať v uvádzaní hlasovania postupne po jednom bode, tak ako to navrhol pán poslanec Gaľa. Bod 2 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod spoločnej správy neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať bodom 3 spoločnej správy, ktorý odporúčam taktiež neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o bode 5 spoločnej správy. Odporúčam tento bod neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalšie hlasovanie sa bude týkať bodu 6 spoločnej správy. Taktiež odporúčam bod 6 spoločnej správy neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o bode 7 spoločnej správy. Bod 7 spoločnej správy taktiež odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy nebol prijatý.

  • Ďalšie hlasovanie sa bude týkať bodu 8 spoločnej správy. Taktiež odporúčam bod 8 spoločnej správy neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy nebol prijatý.

  • Podotýkam, že to bol bod číslo 8, pán predsedajúci.

  • Budeme pokračovať v hlasovaní o bode číslo 10 spoločnej správy. Bod číslo 10 spoločnej správy taktiež odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prijatý.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej správy. Je to posledný bod. Pri uvedení hlasovania som navrhol jeho legislatívno-technické spresnenie s tým, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Odporúčam bod 11 spoločnej správy prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o spoločnej správe k predmetnému návrhu zákona. Jediný pozmeňovací návrh mimo spoločnej správy podal pán poslanec Černák a znie: V paragrafe 32 v odseku 2 navrhujem bodkočiarku nahradiť bodkou, to znamená ukončiť vetu a text "sídlom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica" vypustiť. Znamená to, že pán poslanec Černák ako sídlo Úradu priemyselného vlastníctva navrhuje Bratislavu. Ako spravodajca odporúčam neprijať tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o jednotlivých bodoch spoločnej správy a o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som ako spravodajca zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý bol vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade, po prerokovaní odporučil schváliť s pripomienkou, ktorú sme prijali a týka sa nadobudnutia účinnosti zákona.

  • Áno, bola pripomienka, ktorá sa týka účinnosti zákona. Odporúčam hlasovať a odporúčam prijať.

  • V súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada Slovenskej republiky vrátený zákon z 10. marca 1995 po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení schválených pripomienok. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za opätovné schválenie uvedeného zákona. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Nakoľko sme schválili vrátený zákon s pripomienkami, možno považovať pôvodné znenie uznesenia z 10. marca 1995 číslo 93 k tomuto zákonu za bezpredmetné.

  • Ďakujem priatelia. Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem všetkým za spoluprácu.

  • Pokračujeme š t v r t ý m bodom programu, ktorým je

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 102. Spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady máte ako tlač číslo 102a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Bartolomej Kunc. Prosím, pán poslanec, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené členky vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    navrhovaná novelizácia zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a samospráve je čo do rozsahu malá, no čo do významu podstatná. Jej cieľom je prehĺbenie účinnosti riadenia a správy vo vnútornej štruktúre rezortu, čo predpokladá najúplnejší možný súlad medzi pôsobnosťou, právomocou a zodpovednosťou na jednotlivých stupňoch organizačnej štruktúry a postavením i vzťahmi ich štatutárnych vedúcich predstaviteľov vo vnútri štruktúry i navonok. Keďže ide o štátnu správu školstva, tento súlad ako predpoklad účinnosti štátnej správy treba zabezpečiť zákonom. Toto je jediný zmysel a cieľ novely, ktorej návrh predkladáme. Inú ctižiadosť ani zámer táto novela nemá.

    Ak chceme mať jasno a pochopiť, prečo je uvažovaná úprava vzťahov v podobe navrhovanej zmeny potrebná, musíme sa vrátiť do tých čias, keď vznikala. V tom čase ešte pretrvávala, ba vrcholila všeobecná eufória zo znovuzískania ľudskej i občianskej slobody a rodiacej sa demokracie. Predstavy nás všetkých sa pritom neopierali len o to, že sa vytvárajú vecné podmienky na nový, slobodný a dôstojný život, ale aj o to, že všetci ako občania nadobudneme novú ľudskú kvalitu, kvalitu slobodných ľudí a sebavedomých občanov, a ako takí budeme utvárať svoj nový život so zodpovedajúcimi spoločenskými vzťahmi.

    V takýchto podmienkach sa rodili aj naše predstavy o vrchole občianskeho sna nás všetkých, o samospráve ako o najdôstojnejšom, a teda aj najprijateľnejšom spôsobe i podobe života človeka-občana v spoločenstve organizovanom štátom. Z toho v tom čase evidentne s dobrou snahou vychádzali aj normatívne úpravy, najmä zákony, ktoré mali neľahké poslanie - normatívne a predvídavo konštituovať to nové, čo v skutočnosti ešte nejestvovalo, ale čo sme si spolu so zákonodarcami vrúcne želali bez toho, aby sme si uvedomovali, aké to má riziká v našej vlastnej nepripravenosti.

    Veľmi by ma trápilo, keby ste sa, panie a páni, nazdávali, že ladím nôtu proti samospráve. Ako som už vyznal, je aj mojím krásnym snom, aj keď na rozdiel od niektorých z vás ju priznávam nielen človeku-občanovi, ale aj národu ako spoločenstvu ľudí s identitou národa, a to v podobe zvrchovanosti, a dokonca aj štátu ako optimálne známej organizačnej forme tejto zvrchovanosti. No dovoľte mi konštatovať, že naša terajšia samosprávna prax nemá len finančné a rozpočtové problémy, ktorých skutočné jestvovanie sme bez akýchkoľvek výhrad pripustili, ba aj zdôrazňovali v nedávnej parlamentnej rozprave o štátnom rozpočte na bežný rok s tým, že na dotáciu samospráv treba určiť väčšiu rozpočtovú sumu finančných prostriedkov. Ona totiž má aj svoje číro ľudské, a to mravné, vzťahové a záujmové problémy, o ktorých sme v tejto fáze jej vývinu povinní hovoriť ako o jej tienistých stránkach a ktoré sú vecným prejavom rizík, čo jej jestvovanie i prax sprevádzajú.

    Nemôžem považovať za dobré a správne, že uskutočňujeme veľa seminárov a podobných podujatí o tom, aká je samospráva dobrá, čomu má slúžiť, ako je vrcholom občianskej sebarealizácie, ale neuskutočňujeme žiadne podujatia, kde by sme hovorili o analýzach pôsobenia samosprávy a o jej rizikách i problémoch. Je to chyba a tuším, že bude sa nám s tým, či chceme, alebo nechceme, treba čo najskôr zaoberať. Evidentné je, že platná právna úprava v § 3, 4 a 5 zákona, podľa ktorej je menovanie riaditeľov škôl, školských zariadení a územných školských správ viazané na návrh rady školy resp. územnej školskej rady, veľkoryso založila svoje riešenie na zohľadnení princípu samosprávnosti a konštituovala v školskej správe, zdôrazňujem v školskej správe štátneho školstva, dôležitú časť riadiaceho systému a vzťahy v ňom tak, aby sa tieto orgány samosprávy v školstve naplno uplatnili. Tým otvorila široký priestor radám škôl i územným školským radám na to, aby práve ony boli zárukou toho, že do vedúcich funkcií v školskej správe, miestnej i územnej, sa dostanú z radov činovníkov v školstve tí najschopnejší a najhodnotnejší, a teda aj želaní.

    Ak v tejto chvíli musíme konštatovať, že sa doterajšou pôsobnosťou spomenutých samosprávnych orgánov v rezorte školstva tento úspech nedostavil, tak to nie je len neúspech, ale aj škoda. Táto škoda je o toľko väčšia, že sa funkčným pôsobením samosprávnymi orgánmi navrhovaných funkcionárov nielenže nezabezpečovali úlohy súvisiace s nevyhnutnou modifikáciou učiva a jeho inštitucionálne z úrovne ministerstva školstva a vedy organizovanej inovácie i výučby v znamení potrieb nášho zvrchovaného štátu, ale najmä, že sa v školstve nezískava spôsobilosť na kvalitatívne systémové zmeny, vyžadované našou všeobecnou spoločenskou transformáciou na slobodnú a demokratickú spoločnosť.

    Evidentné je, že spôsobilosť škôl i orgánov školskej správy je v tomto procese rozhodujúca a treba ju čo najskôr dosiahnuť. To, že základným predpokladom jej dosiahnutia je osobnostná kvalita a odborná fundovanosť príslušných funkcionárov, teda riaditeľov škôl, školských zariadení a riaditeľov školských správ, ktorí sú zamestnancami rezortu školstva a nositeľmi riadiacej a spravovacej pôsobnosti v ňom, je nevyvrátiteľné. Pôjde teda o to, aby títo funkcionári boli tými správnymi ľuďmi, ktorí sa dostanú na tieto funkčné miesta so schopnosťami spomenuté inštitúcie viesť a s ministerstvom školstva vedy plnohodnotne spolupracovať. Som presvedčený o tom, že ich vyhľadávanie, výber a vymenúvanie jednoznačne patrí v prípade funkcie riaditeľov školských správ do pôsobnosti vrcholového predstaviteľa rezortu, teda ministra, v prípade škôl a školských zariadení do pôsobnosti riaditeľov školských správ i ministra v príslušných zariadeniach. Títo funkcionári sú povolaní a plne zodpovední za to, aby cieľavedome a v intenciách svojej ústavnej a funkčnej zodpovednosti za pôsobnosť rezortu plánovali i uskutočňovali personálnu politiku ako dôležitú časť svojej pôsobnosti a právomoci s priamou zodpovednosťou podľa organizačných stupňov. Je to tak v štátnej správe v demokratických krajinách, ktoré dosahujú vysokú úroveň výkonu štátnej správy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vec, o ktorej hovoríme, má v tejto chvíli videnia dva rozmery - rozmer uplatnenia samosprávnosti a jej pôsobenia a rozmer účinnosti štátnej správy. Odmietam prístup konfrontujúci tieto dva rozmery, lebo je nenáležitý, a vo väzbe na to, čo som doteraz povedal, by som chcel podstatu veci ilustrovať v záujme správneho pochopenia nasledujúcim odlíšením: Rozmer samosprávnosti vyjadruje miestne čiastkové záujmy, podliehajúce a mnohostranne ovplyvňované tak osobne, ako aj skupinovo pôsobiacimi podnetmi vyplývajúcimi z neregulovateľných stavov vecí v danom prostredí.

    Som presvedčený o tom, že takto chápaný rozmer samosprávnosti má dostatočný priestor na uplatnenie v tých pôsobnostiach školských rád i územných školských rád, ktoré im podľa § 3 ods. 5 a § 6 ods. 6 zákona ostávajú a v ničom sa v návrhoch neobmedzujú. Rozmer účinnosti štátnej správy v takej dôležitej oblasti života národa i štátnej pospolitosti, ako je školstvo, má celkom iné základné charakteristiky. Ako navrhovatelia novely sme presvedčení o tom, že tento rozmer môže zabezpečiť len ministerstvo a územné školské správy svojou meritórnou pôsobnosťou podľa tohto a ďalších zákonov, a to v tvorivej spolupráci, ktorú nebudú narušovať neprimerané záujmy.

    Pri tomto rozmere však ešte musím poukázať aj na teoreticko-pragmatické aspekty účinnosti riadenia a správy a ich praktický prejav v personálnom obsadzovaní vedúcich funkčných miest v organizačnej štruktúre vôbec, a teda aj rezortu školstva. Podľa známych teoretických princípov a v praxi riadenia aspektov je výber spolupracovníkov a ich menovanie jedným z vrcholových oprávnení najvyššieho vedúceho, spravidla vedúceho inštitúcie. Ich skutočný zmysel je v tom, že tak si zabezpečuje ľudskú i odbornú kvalifikovanosť spolupracovníkov a štatutárnych vedúcich inštitúcií, patriacich, a teda vedených rezortom v záujme ich úspešného pôsobenia a účinnosti jeho vlastnej práce.

    Vychádzajúc z uvedeného musím konštatovať, že v platnej právnej úprave je jednoznačne založený rozpor medzi ústavnou zodpovednosťou ministra a funkčnou zodpovednosťou riaditeľov územných školských rád i riaditeľov škôl na jednej strane, a kolektívnou zodpovednosťou samospráv, ktorá, ako dobre vieme, nepozná skutočne zodpovedný a postihnuteľný subjekt a je anonymná i symbolická, teda v skutočnosti žiadna, a na druhej strane takto sa aj prejavuje. To, že je to stav nežiaduci a škodlivý, netreba dokazovať. A aké možnosti má minister ako vrcholový predstaviteľ rezortu, keď zistí nedostatky a chyby? Môže sa ísť vyplakať na plecia alebo prsia školskej rady alebo územnej školskej rady, ak tie budú také láskavé, že jeho nárek prijmú. Ale neurobí sa nič.

    Počul som argument, že navrhovaná novela narušuje demokraciu, ba že je protidemokratická. Kladiem si teda otázku: V čom je taká, ktorý princíp demokracie, ktoré ustanovenie ústavy sa navrhovanou novelou porušuje, alebo ktoré právo občana sa ohrozuje? Všetci veľmi dobre vieme a v praxi spoločne vyznávame, že demokracia potrebuje na svoj rozvoj stabilné prostredie. Ide teda o to, ako možno toto prostredie vytvoriť, čo ho podmieňuje a čo je jeho vhodným rámcom. Nemožno pochybovať o tom, že pevným rámcom demokracie je popri ústave a ústavných inštitútoch na ich bezchybnom fungovaní založený právny poriadok ako zdroj a nositeľ atribútu "právny štát" a racionálne organizovaná, dôsledne pôsobiaca štátna správa.

    Ani teória, ani prax najstarších a najvyspelejších demokracií na európskom kontinente neprichádza s názorom, a tobôž tiež s riešeniami v tom zmysle, že by samospráva nahradzovala štátnu správu v tých pôsobnostiach, ktoré udržiavajú a naplňujú základné funkcie štátu, uplatňujú jeho existenčné záujmy a vytvárajú mu predpoklady práve nato, aby zabezpečoval žiaduce stabilné prostredie demokracii a jej rozvoju. Ilúzie niektorých našich publicistov sú v tejto veci v prebiehajúcej fáze vývinu našej štátnej pospolitosti čírym snom a nemajú v ničom oporu.

    Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vystríham nás všetkých a prosím, aby sme do tejto rokovacej sály nevzniesli popri logickom a parlamentne zvyčajnom rozdelení na koalíciu a opozíciu určitú ďalšiu rozdelenosť na zástancov a na odporcov demokracie, čiže na demokratov a nedemokratov so všetkou nezmyselnosťou, nepravdivosťou, ba zlobou takéhoto postoja. Uvedomme si, prosím, že všetci sme boli zvolení v slobodných a demokratických voľbách a naši spoluobčania nás volili práve preto, že boli a dúfam aj sú presvedčení o našich demokratických postojoch a prístupoch a vidia v nás záruku demokratického rozvoja našej vlasti. Dôverujú nám teda aj v tom, že nájdeme a uzákoníme politicky, kultúrne i mravne zodpovedajúce vzájomné relácie priestoru i pôsobnosti štátnej správy a samosprávy a vytvoríme predpoklady na ich harmonické spolupôsobenie ako základnej podmienky rozvoja a stability nášho štátu. Prosím vás preto, aby ste starostlivo zvážili dôvody, ktoré viedli navrhujúcu skupinu poslancov k predloženiu prerokúvaného návrhu novely zákona číslo 542/1990 Zb. o školskej správe a prijali ich ako dostatočne významné na ich prijatie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku sa o slovo prihlásila pani podpredsedníčka vlády. Prosím, udeľujem vám slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa vyjadrila k problematike, ktorá je mi profesne veľmi blízka. Problematikou štátnej správy a samosprávy som sa zaoberala po dlhé roky, vyše 20 rokov, na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po roku 1989 problematika miestnej správy ma natoľko nadchla, že som iniciatívne organizovala kolokvium k problematike miestnej samosprávy. Pán poslanec Moravčík tu sedí a vtedy ako dekan vedel, že toto kolokvium sa organizovalo, malo veľký ohlas a hneď v júli 1990 vyšiel z tohto kolokvia zborník. Na tomto kolokviu boli predmetom diskusie aj otázky vzťahu štátnej správy a samosprávy, ktorú sme v tom čase začali budovať.

    Veľmi dobre si pamätám, že koncepcia vtedajšej československej tvorby miestnej správy, na ktorú nadväzujeme, bola taká, že štátna správa sa má oddeliť od samosprávy, alebo ak chcete, naopak, samospráva sa má oddeliť od štátnej správy. Majú to byť dva nezávislé subjekty, vrátane nezávislosti na kreačných oprávneniach tak štátnej správy, ako aj samosprávy.

    Tento princíp bol prijatý, na tomto princípe všade, aj v zahraničí, kde je oddelená štátna správa od samosprávy, sa ich vzťah buduje. Samozrejme, máme v zahraničí aj také modely, kde štátna správa so samosprávou je spojená, je pod jednou strechou, a keď pôjdete do zahraničia, v určitých štátoch vám nebudú vedieť odlíšiť, čo je samospráva a čo štátna správa.

    Preto ma veľmi zaujal článok pána poslanca Ftáčnika - ľutujem, že tu nie je -, ktorý uverejnil v Pravde 5. 4. 1995, kde sa vyjadruje k navrhovanej novele a hovoril o demontáži princípov, ktoré majú uľahčiť demontáž osôb. Dovolím si uviesť, že nejde o demontáž princípov, ale ide o dotiahnutie, o realizáciu princípu oddelenia štátnej správy od samosprávy, vrátane kreačných oprávnení. Určitý krok sa urobil už aj v zákone o obecnom zriadení, kde sa pôvodné nepochopenie princípu vzťahu štátnej správy a samosprávy napravilo v tom zmysle, že menovanie okresných prednostov už nie je determinované názorom, súhlasom starostov, pretože takéto zmiešanie nie je účelné.

    Vážení, štátna správa je činnosť, prostredníctvom ktorej štát presadzuje svoju politiku v určitom rezorte. Nato, aby ju mohol presadiť, musí mať kreačné oprávnenia, musí mať možnosť realizovať vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, možnosť realizovania, vyvodenia zodpovednosti osôb, ktoré stoja hierarchicky v nižšej štruktúre, pri neplnení zákonov, a dovolím si tvrdiť - interných inštrukcií nadriadených orgánov, ktoré determinujú činnosť podriadených orgánov. Preto je plne náležité a odôvodnené, aby subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu, mohli byť kreované vyššími orgánmi štátnej správy a jej plne zodpovedné.

    Dovolím si tvrdiť znovu, že tu nejde o demontáž princípov, ale o dôsledné presadenie princípov vzťahu štátnej správy a samosprávy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčke. Pokračujeme v rokovaní. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Kováča.

  • Vážený pán predsedajúci, mám len krátku prosbu na pána poslanca Kunca, ktorý uvádzal tento materiál. Prosil by som ho, či by mi svoje úvodné slovo, v ktorom tak vynikajúco zhodnotil prínos samosprávy, mohol písomne poskytnúť. Rád by som ho predniesol na zasadnutí snemu Združenia miest a obcí Slovenska. Takže, pán poslanec, buďte taký láskavý, keby ste mi mohli poskytnúť tento materiál.

  • Je to, samozrejme, možné, ale mám oveľa pragmatickejší návrh - pohovoriť si s pánom Kuncom priamo.

  • Nie, ja by som potreboval práve ten prejav.

  • Ďakujem za slovo. Opäť som zažil déj÷ vu alebo déj÷ pluie, ako sila presvedčenia predkladateľa a sila presvedčenia pani ministerky, taká istota, vôľa a viera, zakrýva vlastne jednu jedinú vec - centralizáciu riadenia školstva centrálnymi orgánmi štátnej moci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Rád by som len upozornil pána poslanca Kováča, že nemusí mať obavy, že sa tu nerobí stenografický záznam. Nie je problém vyžiadať si prejav pána Kunca.

    A k pánu poslancovi Langošovi len toľko, že zabúda na to, že ak niekto má niesť zodpovednosť za niečo, musí mať možnosť aj kontroly a skutočného výkonu riadenia aj s personálnymi výmenami. Pokiaľ mu do toho hovorí aj niekto iný, potom nemôžeme žiadať ani od ministerstva alebo od ministra - to už je jedno, na ktorom je to rezorte, aby niesol zodpovednosť. Dnes už nejde o centralizáciu z jednoduchého dôvodu, pretože máme alternatívne školstvo tak, ako to myslí zákon, to znamená neštátne školy, a tieto, samozrejme, nespadajú do takejto priamej gescie ministerstva. Čiže, nejde o výlučný monopol jedného školstva, ako to bolo voľakedy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Vanko.

  • Dovolím si krátku poznámku k pánu poslancovi Langošovi. Pracujem v štátnej správe, teda pracoval som v štátnej správe do decembra 1994. Okresné školské správy majú právnu subjektivitu. To je úplne nový prvok, teda hovoriť o centralizácii, keď okresná školská správa má plnú právnu subjektivitu, nie je namieste.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

  • Tiež by som pánu kolegovi Langošovi odporúčal, keď by chcel vidieť tých zanietených, ako to tu kritizoval, mal sa zúčastniť na tom snemovaní, alebo čo to mali tí naši maďarskí pedagógovia v Rožňave. Tam sa mal pozrieť na tú zanietenosť a lojálnosť voči Slovensku.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zavedenie prvkov samosprávy do oblasti školstva bolo vlastne v roku 1990 realizáciou vypustenia vedúcej úlohy komunistickej strany v tejto oblasti. Tým, že znovu zavádzame ten systém, ktorý tu bol predtým, a vypúšťame možnosť, aby rodičia sami spolurozhodovali o tom, kto bude učiť ich deti, vlastne sa vraciame k princípu, ktorý tu bol pred rokom 1989, čiže k vedúcej úlohe vládnucej strany.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pani podpredsedníčka vlády, vy ste v prvej časti hovorili, že nejde o demontáž princípov, ale zabudli ste povedať, že v skutočnosti ide o demontáž osôb, ako to napríklad pripomenul aj pán poslanec Slota. Pozri Rožňava. Na základe ešte neschválenej novely zákona, ktorú budeme za chvíľočku prerokúvať, pán Leško, riaditeľ školskej správy, odvoláva riaditeľa školy na základe ešte neschválenej novely. Teda v skutočnosti tu nejde o nič iné, len o demontáž osôb, len o posilnenie centrálnej moci.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Zdá sa mi, že pán poslanec Šimko stráca invenciu, keď prirovnáva suverenitu štátu k suverenite politickej strany a jej vedúcej úlohe. Myslím si, že treba urobiť rez alebo rozdiel medzi tým, čo je samospráva, a čo je štátna správa. Za školstvo v každom demokratickom štáte zodpovedá štát, najmä za jeho metodické riadenie. Samozrejme, ak chcú mať obce vlastné školy, tak to bolo aj v školskom zákone za prvej republiky, a ten bol hlboko demokratický, pán Langoš, takže ide o "hluboké nedorozumění". Boli tiež školy, ktoré riadil štát a menoval aj ich riaditeľov, ba dokonca sa na nich muselo vyučovať len v štátnom jazyku, a ak obce, teda samosprávne korporácie, ktoré sú od štátu nezávislé, chceli mať vlastné školy, mohli si v nich učiť, v akom chceli jazyku, ale štát na takéto školy neprispieval, pretože to nebolo jeho povinnosťou. Aj dnes, ako to tu už bolo povedané, máme školstvo štátne aj alternatívne. Za metodické vedenie štátnych škôl je zodpovedné ministerstvo, a preto má mať právo aj stanovovať riaditeľov.

    Ak mám odpovedať Bélovi Bugárovi, pardon, pánu poslancovi Bugárovi, musím povedať, že to, čo sa stalo v Rožňave, je zase iný prípad, keď spolková organizácia, ktorá je registrovaná na základe spolkového zákona, sa snaží spojiť so štátnou správou a poriadať akési metodické semináre k školstvu. Aj to je oddelené. Spolky a politické strany aj v zmysle ústavy sú oddelené od štátu, a ak štátna správa chce metodický seminár usporiadať v Rožňave, nikto jej v tom nemôže brániť. Ale nemôže sa nerobiť rozdiel, že na tom seminári bude mať hlavné slovo Csemadok, iné organizácie a Zväz maďarských učiteľov na Slovensku, ktoré sú spolkové organizácie, a pritom samotnú organizáciu sa snaží nakamuflovať, akoby ju organizovala okresná štátna správa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán kolega Cuper, vážim si vašu niekoľkodesaťročnú odbornú erudovanosť, ale rozprávam sa s učiteľmi základných škôl a s rodičmi detí, ktoré do týchto škôl chodia. Komunisti mali svojho triedneho nepriateľa, proti ktorému v podstate navádzali deti, a vy máte svojho nového nepriateľa.

  • O slovo sa hlási pani ministerka školstva. V zmysle rokovacieho poriadku jej udeľujem slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nedá mi, aby som nezareagovala práve na vystúpenie pána poslanca Bugára, ktorý tu začal rozprávať o kauze Rožňava. Osobne sa domnievam, že práve on by o tejto kauze rozprávať nemal. Keď už sme pri tom, využívam svoje právo a rada by som povedala o tejto kauze, pretože sa práve dotýka problematiky štátnej správy a územnej samosprávy. Dovoľte mi teda, vážení poslanci, aj keď to navonok nesúvisí s predkladanou novelou zákona, aby som vás informovala o tej udalosti, ktorá sa udiala 31. marca 1995 v Rožňave.

    Vôbec tu nešlo o porušenie zákona, ktorý teraz ideme novelizovať, pretože odvolanie riaditeľa školy a riaditeľky metodického centra nebolo robené podľa tohto zákona, ale boli tam vyvodené opatrenia pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to je niečo celkom iné. Ako iste viete, v ten deň v Rožňave, 31. marca, sa začalo dvojdenné rokovanie prvého celoštátneho stretnutia maďarských pedagógov na Slovensku. Jedným z hlavných organizátorov bol Zväz maďarských pedagógov na Slovensku so sídlom v Komárne. Iba mimochodom, mám tu z Národnej obrody zo 16. 9. správu tohto Zväzu maďarských pedagógov, kde vyzývajú k občianskej neposlušnosti, ak sa u nás začne hovoriť o alternatívnom školstve.

    Ak už hovoríme o Zväze maďarských pedagógov na Slovensku, to samotné je veľmi divné, pretože nepoznám maďarských pedagógov na Slovensku, poznám iba občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť. V mene týchto občanov Slovenska maďarskej národnosti, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť, som rozhodla, aby v mojom mene prijali pozvanie na podujatie riaditeľka odboru na národnostne zmiešanom území pani Lýdia Benčová a tlačový tajomník Ján Felix. Obaja zástupcovia prišli na rokovanie v poobedňajších hodinách, keď bola na programe odborná konferencia na tému "Školská autonómia" za priameho vstupu predstaviteľov politických strán občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky svojou účasťou na podujatí chcelo, prirodzene, podporiť tie zámery pedagógov maďarskej národnosti pôsobiacich v Slovenskej republike, ktoré smerujú v prospech slovenského školstva. V tomto prípade sa však o ich zámeroch vôbec nedozvedelo, pretože organizátori podujatia odmietli požiadavku riaditeľky odboru škôl pani Benčovej, aby rokovanie pokračovalo v úradnom jazyku, a v konečnom dôsledku nezabezpečili ani eventuálny preklad.

    Sme toho názoru, že požiadavka zástupkyne ministerstva školstva bola rozhodne oprávnená, pretože vzhľadom na tému rokovania a účasť spomenutých politických subjektov činnosť Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku prekročila rámec, obsah a rozsah prijateľných aktivít, vyplývajúcich zo zákona číslo 83/1990 Zb. a nastala atmosféra plnej platnosti dikcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úradnom jazyku v Slovenskej republike zo dňa 25. 10. 1990. Tento zákon, alebo tento paragraf zákona hovorí o tom, že úradníci štátnej správy nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny, a ak sa zúčastňujú výkonu svojho povolania aj na územiach obývajúcich vyše 20 % národnostnou menšinou, všetky rokovania sú povinné viesť v úradnom jazyku. Tento zákon svojím rozhodnutím organizátori podujatia popreli zásadným spôsobom. V urážlivej atmosfére účastníkov rokovania zástupcov ministerstva školstva, aj riaditeľa školskej správy prinútili odísť a opustiť tým rokovaciu miestnosť.

    V deň rokovania boli porušené aj ďalšie právne predpisy. Bez súhlasu riaditeľa Školskej správy v Rožňave bezdôvodne bol uvedený deň vyhlásený za celookresný metodický deň s priamou súvislosťou s podujatím. Chcem iba doplniť, že celookresný metodický deň v zmysle rokovacieho a organizačného poriadku školskej správy môže byť vyhlásený iba vtedy, ak bol zakotvený v celoročnom pláne. Takýto metodický deň nebol zakotvený. Na základných školách Komenského v Rožňave, v Plešivci, v Drnave, v Jablonove sa nevyučovalo. Podobné nesprávne rozhodnutia vydali riaditelia škôl v Čoltove, Gemerskej Hôrke, Hrhove, Hucíne, Kečove, v Krásnohorskej Dlhej Lúke, Krásnohorskom Podhradí a v Silici. Podobné kroky sme zaznamenali aj v dvanástich materských škôlkach.

    Znovu podotýkam, že podľa zákona môže riaditeľ školy dať maximálne štyri dni v školskom roku pre žiakov voľno, a to iba vo výnimočne vážnych dôvodoch - technických alebo organizačných. Ani jeden z týchto dôvodov nebol splnený. Takže ešte aj títo riaditelia vlastne porušili pracovnú disciplínu a v tomto smere budeme musieť ešte podniknúť ďalšie kroky, pán poslanec Bugár.

    Porušené boli aj interné hospodárske smernice školskej správy jej niektorými pracovníkmi, ktorí konali bez vedomia riaditeľa. Tu mám na mysli práve pani vedúcu metodického centra, ktorá rozposlala pozvánky aj v mene riaditeľa školskej správy, ktorý o tom vôbec nemal ani tušenia.

    Celkove možno povedať, že bol vážnym spôsobom narušený chod škôl s vyučovacím jazykom maďarským v okrese Rožňava. Je paradoxom, že evidentné porušenie zákona i pracovnej disciplíny je v tomto prípade pre niektorých predstaviteľov Zväzu maďarských pedagógov zrazu neviditeľné, ba dokonca v masmédiách, ale i na rôznych iných fórach nedôstojne napádajú a osočujú Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky, že tam prišlo provokovať. Proti takémuto postoju dôrazne protestujem a žiadam mandátový a imunitný výbor, pretože na týchto útokoch voči ministerstvu sa zúčastňujú aj poslanci Národnej rady, aby sa celou problematikou zaoberal, pretože poslanci, ktorí porušujú zákony, alebo napomáhajú porušovaniu zákonov, nemajú právo na dôstojnosť mandátu a imunity.

  • V tomto kontexte ešte upozorňujem, že dôležitý dokument - Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorú bude mať česť Národná rada Slovenskej republiky ratifikovať, v článku 15 ods. f/ navrhuje, aby osoby patriace k národnostným menšinám sa správali takým spôsobom, ktorý nie je v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom. Všetko, čo sa udialo v Rožňave, bolo v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom. Sme presvedčení, že ak išlo o rokovanie na tému "Školská autonómia" a účasť predstaviteľov štátnej správy Slovenskej republiky, rokovanie jednoznačne malo pokračovať v úradnom jazyku. Rozhodnutie organizátorov prvého celoštátneho stretnutia maďarských pedagógov pokračovať v maďarskom jazyku bolo protizákonné a zároveň sa stalo demonštratívnym aktom pokusu o popretie princípov suverenity Slovenskej republiky, preto si žiada komplexné odsúdenie.

    Ako iste viete, niektoré subjekty predstaviteľov občanov maďarskej národnosti žijúcich v Slovenskej republike organizujú v týchto súvislostiach protestné zhromaždenia. Jedno z nich sa udialo včera spôsobom, keď do verejného rozhlasu boli občania vyzývaní na osobné útoky voči riaditeľovi školskej správy. Takéto akcie môžu negatívne pôsobiť aj na výchovno-vzdelávací proces na školách nielen s vyučovacím jazykom maďarským s aspektmi zasahovania do procesu štátnej správy. Preto žiadam Národnú radu, aby sa touto vážnou situáciou zaoberala. Preto je potrebná aj táto novela zákona, keďže sa stávajú takéto prípady, ministerstvo školstva je napádané neadekvátne a podľa rozdelenia kompetencií, keď poradnému orgánu, a to územnej školskej rade, prislúcha právo výkonné, nemôže ministerstvo školstva v žiadnom prípade robiť nápravu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím, budeme ešte pokračovať vo faktických poznámkach. Pán poslanec Cuper.

  • Chcem iba odpovedať pánu poslancovi Langošovi, že som si nikdy nehľadal nepriateľov, práve naopak, a už vonkoncom nie príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Mohol by som sem doviesť veľmi veľa študentov, ktorým som nezištne na fakulte pomáhal, pretože nevedeli zvládnuť základy, pretože nemali základy zo slovenského jazyka, a to aj tento rok. Takže si nepriateľov z príslušníkov maďarskej národnosti nehľadám v nijakom prípade. Práve naopak, na veci sa snažím pozerať vždy triezvo, s nadhľadom. Ale nenechám sa tu presviedčať o tom, že neviem, čo je štátna správa, čo je obecná samospráva a čo je záujmová samospráva, ako je napríklad v prípade Združenia maďarských učiteľov na Slovensku alebo slovenských učiteľov maďarskej národnosti na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka Slavkovská, rožňavskú kauzu, ak to môžem takto nazvať, som nezačal ja, ale pán poslanec Slota. A čo sa týka toho, čo tvrdíte, že v prípade tohto odvolania nejde o zákon, alebo sa neodvoláva na zákon, ktorý ideme, alebo ak to môžem takto nazvať, idete novelizovať, tak vám prečítam ten odvolací list, ktorý dokazuje, že nemáte pravdu:

    "Odvolanie z funkcie riaditeľa základnej školy. V súlade s ustanovením § 66 ods. 2 Zákonníka práce" - mimochodom, ktorý je už neplatný - "v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve odvolávam vás z funkcie riaditeľa Základnej školy na ulici Komenského v Rožňave dňom 3. apríla 1995." Podpis: riaditeľ školskej správy v Rožňave Ján Leško. To je jedna moja pripomienka.

    Druhá - tvrdíte, že úradníci, ktorí sa zúčastňujú na hocijakých rokovaniach, majú právo rokovať v úradnom jazyku. Máte pravdu, aj pani Benčová mala právo vystupovať v slovenskom jazyku, teda v úradnom jazyku. Prečo to nevyužila? Bol zabezpečený aj preklad. Nechcela tam ostať. Dokonca, keď tam prišla, prišla s redaktorom Slovenskej Republiky, ako keby vedela, že toto nastane, bolo to asi pripravené dopredu.

    A čo sa týka toho, čo ste citovali z medzištátnej zmluvy, ktorú vraj budeme...

  • Moment. Prosím vás, zapojte pána poslanca Bugára.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Tiež budem citovať. V článku 9 rámcového dohovoru, ktorý sme 1. februára podpísali, zatiaľ ešte neratifikovali, sa hovorí: Strany sa zaväzujú uznať, že právo na slobodu prejavu každého príslušníka národnostnej menšiny bude zahrnovať slobodu názoru, slobodu prijímať a oznamovať informácie a myšlienky v jazyku menšiny bez zasahovania štátnej moci." V Rožňave sa nič iné nerobilo.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi uviesť niektoré skutočnosti na správnu mieru. Veľmi ma mrzí, pani ministerka, že nemáte autentické informácie. Pani Benčová a pán Felix sa zdržali na stretnutí maďarských pedagógov nie viac ako pol hodiny. A v tom čase vystupoval hosť z Transylvánie, z Rumunska. Témou toho popoludnia bola autonómna škola, čo je napríklad škola, ktorá má právnu subjektivitu. Vari chceme vysvetliť, že subjekt, ktorý má právu subjektivitu, nie je do určitej miery autonómny? Veľmi ma zaráža, že hovoríte o atmosfére zákona. Myslím si, že pani Tóthová mi dá za pravdu, že takýto terminus technicus právo asi nepozná. Naopak, poznám § 3 a § 6 zákona číslo 428, ktoré vymedzujú, v ktorých prípadoch sa v úradnom styku používa štátny jazyk. Upozorňujem vás, pani ministerka, že tieto ustanovenia neboli vyčerpané. Naopak, chcela by som vás láskavo upozorniť na článok 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje právo používať ich jazyk, t.j. národnostných menšín, v úradnom styku. A dovoľujem si vás upozorniť tiež na článok 26, ktorým sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené slovenskou ústavou.

    Naopak, pani ministerka, nesmierne ma zarazilo to, že pani Benčová prišla s takým odkazom pre 300 maďarských pedagógov, že považovala za potrebné povedať iba toľko, že ju teší, že týchto pedagógov zaujímajú problémy slovenského školstva a že vás bude informovať o dianí na tomto stretnutí. A požiadala, aby sa ďalej rokovalo v štátnom jazyku. Nič iné pre 300 pedagógov nepriniesla, žiadnu informáciu, žiaden odkaz od vás. Keď dnes počúvam, o čo opierate zdôvodnenie potreby tohto návrhu novely zákona, je mi celkom jasné, prečo pani Benčová tam prišla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, ale preberáme novelu zákona číslo 542. O chvíľu mám svoje vystúpenie a nebudem hovoriť o problematike Rožňavy, na to je ministerstvo a prípadne iný bod programu, ale budem hovoriť o slovenských školách. Pretože to sa týka v prvom rade slovenských škôl. Buďte taký dobrý, vráťte rozpravu tam, kde má byť. Nerozumiem, prečo nám tu pani ministerka odrazu povedala celý prípad rožňavskej školy.

  • Nádejam sa, že sa z obdobia, keď ste boli predsedom Národnej rady, pamätáte, že v zmysle rokovacieho poriadku môže člen vlády vystúpiť kedykoľvek na tému, ktorú uzná za vhodnú. Pán poslanec, takto sa veci majú.

    Pán poslanec Slota - faktická poznámka.

  • Pán kolega Mikloško, už začínam veriť, že asi ste tiež maďarskej národnosti alebo pôvodom maďarskej národnosti, lebo tak sa chováte, pretože toto je meritum veci, toto je meritum aj tohto zákona. A keď to nerozumiete...

  • Šum v sále.

  • Vyzývam pánov poslancov, že máme celkom formálne procedurálne postupy, akým spôsobom vchádzať tu do reči.

  • Chcel by som len zdôrazniť, pán podpredseda, že odvolanie riaditeľa, ktorý v podstate inicioval na škole - dá sa povedať - asi pán riaditeľ zabudol, že je riaditeľom na území Slovenskej republiky, a nie na území Maďarskej republiky. Z toho dôvodu takýto riaditeľ predsa nemôže byť riaditeľom, ktorý iniciuje na škole doslovne vzburu proti štátnej moci. To je asi trošku čudné. Takže, chcel by som zdôrazniť aj pánu poslancovi Mikloškovi, ako primátor Žiliny tiež poznám problematiku škôl, školských rád a územných školských rád. Osobne si myslím, že tento zákon všetci rozumní predstavitelia samospráv uvítajú aj v ostatných častiach Slovenska. Tí, ktorí sa tým zaoberajú.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Garajová s faktickou poznámkou.

  • Dovoľte tri krátke poznámky, vážení kolegovia. Po prvé vám chcem prečítať § 19 rokovacieho poriadku: "Členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady a členom vlády Slovenskej republiky sa udelí slovo kedykoľvek, ak o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze."

    Druhá moja poznámka: Mne z tejto diskusie jednoznačne vyplýva, že je nutné novelizovať čo najskôr zlý zákon o úradnom jazyku a prijať nový, jednoznačný zákon o štátnom jazyku, aby mu rozumeli konečne už aj naši maďarskí poslanci. Môže byť aj v maďarskom preklade.

  • Tretia poznámka: Aby sme sa vrátili k meritu veci, je zaujímavé, že ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pôdohospodárstva majú kompetenciu menovať a odvolávať riaditeľov škôl vo svojej pôsobnosti. Sú to, upozorňujem, stovky stredných odborných škôl a odborných učilíšť na Slovensku. Nerozumiem tomu, prečo by táto kompetencia mala prekážať v prípade ministerstva školstva. Aspoň sa tieto rozdielne kompetencie konečne zjednotia.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že pán Weiss včera tu povedal jednu pravdu. Chceme tu vybudovať nejaký demokratický systém a naučiť sa jeho základné hodnoty a pravidlá. Pani poslankyňa Bauerová, viem, že všetko sa môže prehnať do absurdna. Zo samotnej právnej subjektivity nejakého právneho subjektu, lebo aj vy ste právnym subjektom, aj ja, ešte nevyplýva absolútna autonómia, lebo tá je potom anarchiou.

    Samozrejme, existuje nejaký systém noriem a ich hierarchia. To znamená, že aj samotná škola, ktorá je v obci, je v hierarchii autonómna do tej miery, pokiaľ ju zákon nepodriaďuje nejakým vyšším subjektom. Ale vy sa tu stále snažíte nám všetkým nahovoriť niečo úplne iné, že Zväz slovenských učiteľov maďarskej národnosti na Slovensku má právo metodicky riadiť školstvo na južnom Slovensku. Taký zákon nepoznám. To znamená, ani školskú autonómiu na južnom Slovensku, lebo tá sa dotýka len personálne, teda osôb. V tom by som s vami súhlasil. Áno, môžu hovoriť v maďarčine alebo v maďarskom jazyku do tej miery, ako to stanovuje zákon. To znamená, že ak sa tam vykonáva nejaká štátna správa a niektorí úradníci nerozumejú po maďarsky, je jasné, že buď mal byť učiteľom stanovený tlmočník, a nie tomuto pracovníkovi štátnej správy, a malo sa rokovať po slovensky. Ak by to bolo zasadnutie Zväzu slovenských učiteľov maďarskej národnosti na Slovensku, prosím, tam by bola rokovacia reč maďarčina, a pani Benčovej by sa mohol stanoviť tlmočník, pretože to je spolok, ktorý môže rokovať v jazyku, v akom chce jazyku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Na vystúpenie pani ministerky by som chcel zareagovať tým, že by som citoval jej slová - dosť často citujem jej slová. Na jednom rokovaní nášho výboru, keď som sa snažil argumentovať proti zavedeniu alternatívneho dvojjazyčného vyučovania a načrtol som isté možnosti riešenia, odpoveď zo strany pani ministerky bola stručná, v podstate nereagovala na moje pripomienky. Odpovedala: viete, pán poslanec, to je vec názoru, to je vec pohľadu. Žiaľ, aj toto je vec názorov a vec pohľadu a ľutujem, veľmi ľutujem, pani ministerka, že máte taký názor a taký pohľad na stretnutie pedagógov v Rožňave. Ľutujem, skutočne to veľmi ľutujem.

    Som rád, že pán Slota povedal, čo sa sleduje touto novelizáciou zákona, čo je meritom veci. Áno, jednoznačne ide o to, že ak niekto z akýchkoľvek príčin nevyhovuje terajšej moci, tak ho treba odvolať. Tento zákon tomu pomôže.

    Pán poslanec Cuper, k tomu, čo ste tu spomínali, vám presne poviem názov toho zväzu. Je to Zväz maďarských učiteľov na Slovensku. Nie tak, ako ste to povedali vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ivan Šimko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Je to skutočne pravda, tak ako ste povedali aj vy, aj pani kolegyňa, že pani ministerka môže vystúpiť kedykoľvek a môže hovoriť aj od veci, ale my ostatní nie, takže ja vás vyzývam, aby ste vrátili diskusiu tam, kam patrí, aby sme sa vrátili k legislatívnemu klenotu, ktorý prerokúvame.

  • Veľmi rád pán kolega, i keď nie sme v klenotníctve. Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú ste dostali ako tlač číslo 102.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 542 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 423 zo 6. marca 1995 na prerokovanie, a to po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Koordináciou stanovísk výborov bol poverený Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali 7. marca a 9. marca. Okrem troch výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov predsedom pridelený na prerokovanie, prerokoval ho aj Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. V uznesení z 30. marca 1995 nesúhlasí s návrhom. Ústavnoprávny výbor k návrhu neprijal platné uznesenie, nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Zostávajúce dva výbory vyslovili s návrhom súhlas - Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport bez pozmeňovacích návrhov a Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti s pozmeňovacími doplnkami, ktoré ste dostali v tlači a máte ich pred sebou pod bodmi 1 až 13. Keďže nejde o vecné, ale technické pripomienky, kde sa zosúlaďuje momentálny stav, ktorý je v reálnom živote v oblasti školstva, dám v záverečnom hlasovaní hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch en bloc a budem ich odporúčať všetky schváliť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Tarčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o štvrtom bode programu. Mám tu zoradené písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ. Ďalej sa pripraví pani poslankyňa Zora Lazarová zo Slovenskej zelenej alternatívy.

    Prosím, pán poslanec Sopko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia,

    rovnako aj mňa veľmi zaujala dôvodová správa a príčiny, ktoré navrhovateľov tejto právnej úpravy viedli k rozhodnutiu obmedziť kompetencie územných školských rád a školských rád pri menovaní riaditeľov školských správ aj riaditeľov škôl. Školské rady v zmysle uvedeného zákona sú iniciatívnym a poradným orgánom školy. Tu sa zamýšľam, komu je na obtiaž poradný a iniciatívny orgán a prečo chceme zabrániť, aby sa školské rady vyjadrovali k personálnym návrhom na riaditeľov alebo k ich práci. Takýmto krokom sa predsa znižuje podiel účasti na riadení školy nielen zo strany rodičov, pedagógov a žiakov, ale aj zo strany obcí a miest. Pred takýmto krokom by bolo správne zhodnotiť a zovšeobecniť skúsenosti z činnosti a práce samospráv na školách.

    Dochádzam k názoru, že navrhovatelia právnej úpravy nesprávne zovšeobecňujú ojedinelé negatívne a odsúdeniahodné prípady, ktoré boli zaznamenané v niektorých južných okresoch Slovenska. Veď sú aj iné, pozitívne skúsenosti. Preto si myslím, že by sa orgány samospráv v školstve nemali obmedzovať, ale naopak, mali by sme od nich vyžadovať dôslednú prácu, a tým prehĺbiť spoluprácu vedenia školy s pedagogickým zborom, rodičmi, žiakmi aj so samosprávnym orgánmi obcí.

    Pri doterajšom prerokúvaní úpravy zákona vo výboroch Národnej rady som dospel k názoru, že dôvodom na zníženie kompetencií školských rád je neschopnosť ministerských úradníkov zvládnuť zložitú situáciu v školských správach aj na školách. Nemôžem sa stotožniť s názorom, že školské rady sú prežité a že už splnili svoje historické poslanie. Potom je namieste otázka, aké poslanie mali školské rady vlastne plniť. Len to, že ich vládne hnutia v rokoch 1990-1991 zneužili na výmenu riaditeľov škôl? Vari iba za týmto jediným účelom bola samospráva v školách ustanovená? Myslím, že hlavnou podstatou bola spoluúčasť na riadení škôl a pri riešení ich potrieb aj problémov. Táto funkcia je aj v súčasnosti žiaduca a veľmi potrebná.

    Ministerstvo školstva je zodpovedné za plnenie úloh pri vzdelávaní, pri výchove detí a mládeže, je zodpovedné aj za zvyšovanie kvalitatívnej úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu. Túto úlohu v plnom rozsahu nezvláda pri udržiavaní a rozširovaní materiálno-technickej základne škôl. Preto sa školy dovolávajú a žiadajú pomoc od obcí aj od rodičov. Príčinou takéhoto stavu je výška rozpočtu pre rezort školstva na rok 1995, ktorá nepokrýva plnú prevádzku škôl a školských zariadení, ako aj oprávnené nároky pedagógov na platy. Obce sú preto nútené poskytovať finančné prostriedky na prevádzku predškolských zariadení a základných škôl aj napriek tomu, že ich rozpočty sú oproti minulému obdobiu podstatne obmedzené a sú rovnako ako rezort školstva v nezávideniahodnej situácii. Táto skutočnosť je vlastne podstatou dilemy. Finančná spoluúčasť na zlepšenie prevádzkových podmienok škôl je nevyhnutná.

    Pri tomto trende sú na druhej strane presadzované tendencie obmedzovať možnosti, aby sa zástupcovia samospráv obcí mohli vyjadrovať k práci riaditeľov škôl či školských správ. Treba sa zamyslieť nad každým prípadom, kde vznikli spoločenské napätia vo vzťahoch školskej správy, riaditeľov škôl a školských rád. Po ich analýze dospejeme k názoru, že napätia spôsobujú konkrétni, často konfliktní ľudia, že bol schválený nevhodný štatút, ktorý umožňuje presadzovať skupinové záujmy pedagogických pracovníkov a často narúša riadiacu činnosť školy, že školská rada nepracuje systematicky, ale účelovo a nepravidelne. Tieto prípady, ktoré si zaslúžia kritiku, je predsa možno riešiť miestnymi opatreniami, a nie úpravou príslušného zákona.

    Teraz sa na problém pozerajme z pohľadu časového vývoja. Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve bol prijatý koncom roku 1990 za prvej vlády Vladimíra Mečiara. V rámci procesu demokratizácie školstva samosprávne orgány sa mali stať priestorom pre rodičov, žiakov, pedagógov aj pre obecné úrady na ovplyvňovanie vývoja na konkrétnej škole, v konkrétnom okrese. Už v roku 1990 sa do zákona vložilo demokratické ustanovenie, že menovanie riaditeľov škôl, resp. riaditeľov školských správ možno vykonať na návrh rady školy, prípadne územnej školskej rady. Podobne sa postupuje pri odvolávaní. Nie je divom, že práve tieto ustanovenia sa stali tŕňom v oku druhej vlády Vladimíra Mečiara. Pamätáme sa na postup ministra školstva Matúša Kučeru, ktorý odvolal takmer všetkých dovtedajších riaditeľov školských správ s odôvodnením, že neboli menovaní podľa tohto zákona. Pri menovaní nových riaditeľov rešpektoval samosprávne orgány školstva aj zákon. Pripomeňme si, že odvtedy sa žiadne veľké zmeny vo funkciách riaditeľov školských správ nerobili. Vo funkciách sú teda ľudia, ktorých menoval minister Kučera z vlády Hnutia za demokratické Slovensko.

    Dnes máme tretiu vládu Vladimíra Mečiara. Už ide o koalíciu, ktorá má, samozrejme, svoje nároky, a preto ustanovila smutne známe akčné úderky, ktoré rozhodujú o všetkých funkciách v okrese. Rozhodujú aj o riaditeľoch školských správ, ale tu narazili na ustanovenie zákona o samosprávnych orgánoch. Nemôžu riaditeľov odvolať, ak tu nie je návrh príslušnej územnej rady. A preto nám bol predložený návrh zákona. Ide teda o účelovú normu určenú na odvolávanie riaditeľov najskôr preto, že už dnes nevyhovujú, že sú málo verní, alebo sú iní, "osvedčenejší" ľudia. Preto odmietam, a spolu so mnou aj kolegovia poslanci za Spoločnú voľbu, takýto účelový postup. Som za zachovanie kompetencií a skôr za posilnenie samosprávy v školstve, ako to, čo je tu predložené.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mali by sme si uvedomiť, že vyjadrenie sa k návrhom na vymenovanie a odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia neznamená, že orgán, do ktorého pôsobnosti patrí vymenovanie alebo odvolanie riaditeľa, musí stanovisko samosprávneho školského orgánu vždy a bezvýhradne akceptovať. Nenachádzam preto dostatočný a presvedčivý argument pre to, že by v záujme skvalitnenia riadiaceho procesu v štruktúre školstva mal byť tento demokratický prvok odbúraný. Vychádzam aj zo skutočnosti, že školské rady sú podľa § 7 ods. 4 a územné školské rady podľa § 7 ods. 7 konštituované vo vyhovujúcej štruktúre a demokratickým spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má predsedníčka výboru pani Lazarová. Pripraví sa pán poslanec Mikloško z KDH.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci,

    na stretnutí učiteľských iniciatív organizovaných učiteľským fórom, nezávislými kresťanskými odbormi Slovenska a Zväzom maďarských pedagógov Slovenska za prítomnosti poslanca Národnej rady László Szigetiho za Maďarskú koalíciu sa prijalo komuniké k pripravovanej novele zákona číslo 542/1990 Zb., v ktorom sa hovorí, že prijatie uvedenej novely by viedlo k znefunkčneniu činnosti samosprávnych orgánov vo vzťahu k riešeniu personálnych otázok v školstve. Tým by sa vylúčila možnosť tých pedagógov, ktorí sú zastúpení v samospráve školy, ale najmä nepedagogických pracovníkov, t.j. poslancov miestneho zastupiteľstva, zástupcov rodičov a iných verejnoprávnych inštitúcií sa spolupodieľať na formovaní charakteru školy. Taktiež podľa informácií z tlače sa na tomto stretnutí hovorilo, že novelizácia tohto zákona smeruje k obmedzeniu takých akcií, ako je štrajk. Nikde som sa však nedočítala, že by na tomto stretnutí bola vyslovená obava týkajúca sa kvality učiteľského zboru, kvality a organizačných schopností toho-ktorého riaditeľa a najmä kvality výučby.

    Jedným dychom sa tu hovorí, že štát je povinný školstvo na všetkých stupňoch financovať, splniť všetky jeho požiadavky, a to okamžite, ale čo si s týmito financiami školy urobia a najmä na čo ich použijú, to je už vec škôl, školských samospráv, do toho štát už nemá čo hovoriť. Ak sa okamžite nesplnia požiadavky pracovníkov školstva týkajúce sa stopercentného zvýšenia platov, nie preto, že štát ich splniť nechce, ani nie preto, že by si myslel, že požiadavky učiteľov sú neodôvodnené, ale jednoducho preto, že momentálne nemá finančné prostriedky na krytie týchto požiadaviek a zlepšovanie hmotného postavenia učiteľov mieni realizovať postupne, tak sa po prvé - pôjde do štrajku, a po druhé - štát je okamžite obviňovaný z neúcty k učiteľom, z neúcty k výchove mládeže a z neúcty ku vzdelaniu ako takému vôbec.

    Dnes tí, čo štrajk organizovali, štrajk, ktorý mal slúžiť celkom iným zámerom než reálnemu vyriešeniu finančnej situácie v školstve a najmä už po schválení štátneho rozpočtu, nechcú priznať, že sa im nepodarilo štrajk zorganizovať pre nedostatočný počet učiteľov, ktorí by boli ochotní, uvedomujúc si všetky súvislosti, ísť do štrajku. Dnes tvrdia - citujem: "Štrajk v školstve bude mať význam iba vtedy, keď sa nám podarí presvedčiť rodičov, aby do toho išli s nami." Čo v preklade do slovenčiny znamená vyvolať štrajkovú situáciu celoplošne v celej krajine a otriasť tak stabilitou terajšej vlády. K tomu vlastne potrebujú mať na školách signatári uvedeného komuniké svojich riaditeľov.

    Čo sa týka znamienka rovnosti medzi tzv. demokraciou a kvalitou učiteľov /hovorím takzvanou a mám na to veľmi vážne dôvody, ale to by si žiadalo ďalšiu hodinu prednášky/, čiže medzi tzv. demokraciou a kvalitou učiteľov, dovoľte mi vysloviť určitú pochybnosť. Napríklad donedávna na vysokých školách boli u nás veľmi presné a záväzné kritériá na dosiahnutie vedecko-pedagogických titulov docenta a profesora, vychádzajúce z dlhoročnej tradície a veľmi dobrej úrovne nášho školstva. Donedávna platilo pravidlo, a to veľmi správne, že vysokoškolským profesorom sa mohol stať iba ten docent, ktorý dosiahol vedeckú hodnosť doktora vied a mal publikovanú aspoň jednu monografickú prácu. Prosím, výnimky sa mimoriadne môžu udeliť, ale nie, aby sa z výnimky stalo pravidlo. Nikdy, čo sa pamätám /a pamätám toho veľa, ba dokonca ako bývalá nestraníčka pamätám toho ešte viac/, sa neudeľovali pedagogické tituly v takom masovom meradle, podľa českého hesla "Já na bráchu, brácha na mne", ako teraz.

    Nikdy sa nevytvárali kritériá na udeľovanie hodnosti profesora od buka do buka nejednotne na vysokých školách ako teraz. Rukolapným dôkazom toho je aj udelenie profesorských titulov 16 docentom, ktorých menoval prezident aj napriek protestom a bez súhlasu ministerky školstva, z ktorých iba štyria - ešte raz zdôrazňujem - iba štyria majú titul doktora vied. To znamená, že 75 % z uvedených učiteľov tento titul nedosiahlo a dvaja z nich dokonca nedosiahli ani len vedeckú hodnosť kandidáta vied. Prosím vás pekne, tak o akej kvalite to vlastne chceme hovoriť?

    Podľa mňa prvoradou povinnosťou štátu je zabezpečiť nielen kvalitu výučby a učiteľského zboru, ale i formovanie charakteru škôl. Zostáva otvorená otázka, či práve určití vybraní rodičia ako aj zástupcovia neučiteľských inštitúcií a záujmových skupín sú tí praví, ktorí nebudú brať ohľad v prvom rade na svoje vlastné alebo skupinové záujmy viac, ako na skutočnú kvalitu daného adepta na funkciu riaditeľa a na zabezpečenie kvality výučby. Som hlboko presvedčená, že štát, ktorý financuje a súčasne nesie zodpovednosť za formovanie charakteru škôl a kvalitu výchovy našej mládeže, má nielen právo, ale najmä veľkú povinnosť zabezpečiť cez ministerstvo školstva, aby sa na riadiace miesta dostali tí najkvalifikovanejší a najschopnejší jedinci, ktorí budú zabezpečovať chod, kvalitu a formovanie charakteru školy tak, aby to zodpovedalo požiadavkám nášho štátu a potrebám celej našej spoločnosti.

    Pevne verím, že tí poslanci, ktorým leží osud nášho školstva a kvalita výučby na srdci, budú hlasovať za novelu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec František Mikloško z KDH. Pripraví sa pani Edit Bauerová z Maďarskej koalície.

    Faktická poznámka - pán poslanec Švec.

  • Dámy a páni,

    nehnevajte sa, ale musím zareagovať na toto vystúpenie a poopraviť stanovisko pani poslankyne Lazarovej. Zákon číslo 172 z roku 1990 o vysokých školách nevyžaduje pre profesúru titul doktora vied, vyžaduje však medzinárodne uznávanú vedeckú školu, dostatočný počet kvalitných publikácií v zahraničných odborných a medzinárodne uznávaných periodikách a dostatočný citačný index. Navyše sa na prominentných vysokých školách Slovenskej republiky vyžadujú aj posudky zahraničných odborníkov. Obávam sa, že pani poslankyňa prekročila svoje kompetencie a spochybnila na pôde Národnej rady Slovenskej republiky najmenej dve vedecké rady prominentných vysokých škôl.

  • Ďakujem. Predsedníčka výboru pani Lazarová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Áno, je pravda, že dnes sa titul doktora vied už nevyžaduje. Nejde o tento titul, ale o to, že v rámci dosiahnutia tejto vedeckej hodnosti boli predtým dané určité presné, fixné kritériá, ktoré v sebe obsahovali napríklad takú maličkosť, ako je napísanie a uverejnenie jednej monografickej práce. Dnes si kritériá vytvárajú jednotlivé fakulty podľa toho, koho majú na čele a komu to ako vyhovuje. Tieto kritériá naozaj nezodpovedajú v mnohých prípadoch - a mohla by som uvádzať veľmi konkrétne príklady - kritériám, ktoré by sa pri menovaní na vysokoškolského profesora mali vyžadovať. Veľmi ľutujem, ale spochybňujem niektoré vedecké rady, a myslím si, že tým je spochybnená aj akreditačná komisia, ktorá akreditácie udelila tým fakultám, ktoré nevyžadujú ako jedno zo základných kritérií pri udeľovaní titulu vysokoškolského profesora mať napísanú a uverejnenú aspoň jednu monografickú prácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Lazarovú, totiž na to sa nedá nezareagovať. Musím sa jednoznačne postaviť na stranu diskusného príspevku pána profesora Šveca, pretože pokladám dnešný systém udeľovania profesúry za prehľadný, kvantifikovateľný. Mám ho tu k dispozícii, keby ho niekto z poslancov chcel vidieť. Skutočne vychádza z vyváženej roboty profesora vysokej školy, ktorá zahrnuje tri mimoriadne druhy činnosti - pedagogiku, výskum a publikačnú činnosť. Naopak, tento systém dovoľuje každému, kto na to má, sa o túto hodnosť uchádzať. Nedovoľuje tam žiadnu politickú manipuláciu. Som absolútne zhrozený, že dnes vedúci výboru Národnej rady má takýto názor. Preboha, kde sme sa to dostali? A ak niekto spochybňuje vysoké školy, ktoré boli vždy tou alma mater a pýchou krajiny, a nakoniec tie množstvá uznaní, čo vo svete majú, to je pre Slovensko vhodné vystupovanie člena tohto parlamentu?

  • Pán poslanec Szigeti - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem pani poslankyni za to, že propaguje moje meno v súvislosti s rokovaním učiteľského fóra. Ale k úplnosti patrí aj to, že okrem mňa tam boli aj iní, teda bol aj iný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, a to ste nespomínali. A veľmi ľutujem, že tam neboli iní páni poslanci, ktorí takisto dostali pozvánku. Neprišli tam najmä z koalície. A veľmi ľutujem, že tam neprišli ľudia z rezortu ministerstva školstva, ktorí takisto dostali pozvánku na toto stretnutie, aby sme mohli riešiť ozajstné problémy v školstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Musím konštatovať, že pani poslankyňa Lazarová nás opäť zviedla z cesty, teda témy, ktorú prerokúvame. Prosil by som, keby sme sa mohli vrátiť do nášho klenotníctva.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mal som poznámku k predchádzajúcim vystúpeniam, ale pripájam sa k pánu poslancovi Šimkovi. Vráťme sa k vecnej rovine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

  • Ešte k tomu, čo tu bolo povedané. Áno, to, čo ste povedali, pán poslanec, je pekná teória. Prax je však celkom iná. Napríklad na určitej fakulte nie je umožnené ani len nahliadnuť do habilitačnej práce, o ktorú prejavíte záujem, ani pred udelením docentúry a už vôbec nie po udelení docentúry. A keď sa toho dožadujete, ste obviňovaný zo všetkého možného, len habilitačná práca sa vám nedá k dispozícii možno z toho dôvodu, aby sa nevidela jej kvalita. To je skutočná prax. Ale myslím si, že na túto tému by sa už nemala viesť ďalšia diskusia. Vráťme sa radšej k pôvodnému diskusnému príspevku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival, ale prosím, bude to posledná poznámka. Pozrite sa, ako nedočkavo čaká pán poslanec Mikloško.

  • Smiech v sále.

  • Po včerajšku som sa rozhodol, že neopustím rečnícky pult, lebo včera som skoro prišiel o slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím, že vniesť sem kauzu menovania vysokoškolských profesorov bolo úplne od veci a nesúvisí s našou prerokúvanou témou, ale preto, že boli obvinené nielen vedecké rady, prípadne spochybnená úroveň a rozhodovacia schopnosť vedeckých rád, ale aj akreditačnej komisie, rád by som k tomu povedal pár slov.

    Akreditačná komisia sa v činnosti slovenských vysokých škôl, vedeckých ústavov v oblasti slovenskej vedy prejavila úplne jednoznačne ako mimoriadne pozitívny prvok, ktorý spôsobil zvýšenie úrovne vedeckovýskumnej činnosti vo všetkých oblastiach. A toto nie sú domnienky, to sú fakty, ktoré možno dokladovať na počte publikácií vo vedeckých časopisoch, na odozve týchto publikácií, citačným indexom možno dokladovať využitie poznatkov v aplikovanom výskume, teda využitie pre prax. Veľmi dôrazne protestujem proti zneváženiu úrovne akreditačnej komisie na tomto mieste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážený parlament,

    na úvod svojho príspevku chcem povedať dve poznámky.

    Po prvé - podpredsedníčka vlády pani Tóthová tu povedala, že sa dlhé roky venovala a študovala problematiku štátnej správy a samosprávy. Podotýkam, že zabudla len povedať, že za vedúcej úlohy komunistickej strany.

    Po druhé - celý úvod, ktorý tu vniesla pani ministerka školstva, odmietam. Budem diskutovať o zákone, ktorý bude platiť na celom Slovensku, mňa volili slovenskí voliči a týchto, teda slovenských rodičov, zaujíma, kto bude riaditeľom na ich školách a kto bude vyučovať ich deti. Po tomto úvode dovoľte, aby som pristúpil k zákonu.

    Preberáme krátku novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 542 bol prijatý 26. novembra 1990 a podpísali ho František Mikloško a Vladimír Mečiar. Ako som už povedal, novela navrhovaná poslancami SNS a HZDS je krátka, dohromady má päťnásť riadkov, a teda by sa mohlo zdať, že nemôže podstatnejšie zasahovať do pôvodného zákona. Ale pravdou je pravý opak. Týchto päťnásť riadkov v podstate mení celú ponovembrovú filozofiu, ktorou vláda vtedy pristupovala k takej delikátnej oblasti, ako je školstvo.

    Podľa § 3 ods. 1 pôvodného zákona číslo 542/1990 Zb. riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia zriadeného školskou správou vymenúva a odvoláva na návrh rady školy riaditeľ príslušnej školskej správy. Podľa novely "na návrh rady školy" vypadne a riaditeľa školy a školského zariadenia bude menovať priamo riaditeľ príslušnej školskej správy. Teda zvolení zástupcovia pedagógov a rodičov, delegovaní zástupcovia obecného zastupiteľstva, ďalej zástupcovia škôl, kde prechádza väčšie množstvo absolventov danej školy, prípadne zvolení zástupcovia žiakov na stredných školách, títo všetci sú tým von z hry. Osud riaditeľa bude v jedných rukách, a to riaditeľa školskej správy.

    Podľa § 5 ods. 10 pôvodného zákona číslo 542/1990 Zb. na čele školskej správy je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister školstva na návrh územnej školskej rady. Podľa novely zákona menovať a odvolávať riaditeľa školskej správy bude priamo minister školstva. Členov územnej školskej rady volia rady škôl, patriacich do pôsobnosti školskej správy. Územná školská rada je teda pri menovaní a odvolávaní svojho riaditeľa takisto z hry von.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne, filozofia zákona číslo 542/1990 Zb. bola postavená na princípe demokracie zdola. Na takom princípe, na akom sme my, a teda aj vy všetci, boli zvolení. Filozofia novely, ktorú navrhujú poslanci SNS a HZDS, sa zakladá na takom uchopení moci ministerstvom školstva, na takom direktívnom riadení rezortu školstva, aké nemalo obdobie za čias komunizmu. Viem pochopiť pohnútky ministerky Slavkovskej. Celý život chodila v predklone pred komunistickou mocou a robila dvornú historičku na želanie komunistickej moci. Prečo by chvíľu aj pred ňou nechodili ľudia v predklone, trasúc sa o miesto riaditeľa školskej správy, resp. riaditeľa školy, ktoré v konečnom dôsledku bude závisieť len od nej?

    Chápem, že aj vedúcemu kancelárie ministra pánu Chamulovi, ktorého sme mali tú možnosť poznať, padne dobre, ak bude môcť sedieť vo foteli vo svojej kancelárii, hladkať si briadku a počúvať, ako mu jednotliví riaditelia škôl dokazujú, akí sú dobrí Slováci, aby sa za nich u pani ministerky prihovoril. Už trochu menej chápem, prečo sa pod návrh takejto novely podpísali takí poslanci, ako je napríklad poslanec Tužinský. Zdá sa, že pán poslanec a zároveň riaditeľ Slovenského rozhlasu Ján Tužinský bol na Kube nielen preto, aby podpísal kontrakty o rodinných rozhlasových seriáloch, ale že tam bol zberať aj skúsenosti z kubánskeho školstva.

    Vystúpenie navrhovateľa pána doktora Kunca považujem za vrchol jeho politickej kariéry. Jediné, čo by som mu chcel povedať, že si myslím, že za posledných päť rokov jeho politickej kariéry to jediné rozumné, čo urobil, bolo to, že odišiel z KDH.

    Novela tohto zákona zapadá do série noviel zákonov a rozhodnutí tohto parlamentu, ktoré vracajú všetko späť. Dámy a páni, ak udalosti v novembri 1989 sme nazvali nežnou revolúciou, tak toto všetko, čo tu predvádzate, nemožno nazvať ináč ako primitívnou kontrarevolúciou. Kontrarevolúciou preto, lebo z kroka na krok všetko vraciate pred november 1989. Zapisujete sa týmto do kultúrnych dejín tohto národa. Primitívnou preto, lebo výsledkom všetkého vášho konania bude tuposť a primitívnosť. Vy nie ste schopní riadiť systém, ktorý vydáva viac signálov.

  • Prosím vás, používajte slušnejší slovník.

  • Bohužiaľ, neexistujú na to lepšie slová.

  • Obmedzenie vlastného slovníka je veľmi zlé.

  • Vy nie ste schopní riadiť systém, ktorý vydáva viac signálov. Vy viete riadiť len taký systém, ktorý vydáva len jeden signál, a to je poslušnosť. Už máme možnosť vidieť kádrovú prácu pani ministerky školstva. V Ústave informácií a prognóz ministerstva školstva už vymenila riaditeľa pána Haracha, o ktorého kompetencii nemôže nikto pochybovať, a dala namiesto neho telocvikára. Gratulujem vám, pani ministerka. Zrejme ide o nejakého dobrého Slováka.

    Dámy a páni,

    politická garnitúra, ktorá prišla k moci po novembri 1989, a ja som patril medzi nich, zdedila školstvo štyridsať rokov devastované komunistami, ale aj tak sa rozhodlo dať školstvu samosprávu, pretože verila v prirodzenú schopnosť ľudí rozhodnúť sa nakoniec pre prirodzenú autoritu a takto pomaly očisťovať túto zničenú oblasť. Vy samozrejme takémuto niečomu neveríte. Veríte len sebe, ale aj to nie som si istý, že vždy. Vy chcete držať každého riaditeľa školy pod krkom. Ale to tu už bolo. A ak sa nepamätáte, skončilo to všetko v blate.

    Svoj diskusný príspevok končím tým, že dávam procedurálny návrh, aby návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. nebol prerokúvaný na tejto schôdzi, aby bol vrátený poslancom-navrhovateľom a títo nech si ho odložia doma a ukazujú svojim vnukom, ako budovali demokraciu na Slovensku v apríli roku 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem len upozorniť, že procedurálny návrh, ktorý navrhuje zrušiť bod, ktorý Národná rada prijala, nie je možné uskutočniť.

  • Ja som navrhol, aby pred začatím hlasovania bol vrátený zákon navrhovateľovi. To je iné.

  • Dobre, ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Ale prosil by som vás, používajme navzájom slušné výrazy. Jedno, čo je veľmi dôležité, čo sa z histórie, z tzv. duchovnej skúsenosti môžeme poučiť, je vzájomná úcta a určitý stupeň vnútornej pokory. Ďakujem pekne.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Bohužiaľ, znova sme si vypočuli podobu demokracie po vzore KDH: Keď nemám vecné argumenty, rozdávam facky, rozdávam nadávky. Pánu poslancovi Mikloškovi by som len rád povedal, že staré príslovie hovorí, že podľa seba súdim teba. Ak hľadá neustále nejaké osobné pohnútky u iných, zrejme tak postupuje sám v tých prípadoch, keď predkladajú návrhy poslanci KDH, resp. celé hnutie KDH.

    Rád by som upozornil na maličkosť. Je úplne iná situácia v školstve, než bola v roku 199O, keď vznikal zákon, ktorý teraz chceme novelizovať. Vtedy bol monopol štátneho školstva. Vtedy aj príslušné opatrenia zaručujúce určitú demokraciu zdola, resp. samosprávu na štátnych školách, boli plne opodstatnené. Dnes je už situácia iná. Aj zákon umožňuje vznik iných než štátnych škôl, ktoré sú podporované zo štátneho rozpočtu, teda nemá sa pri ich otváraní vyhovárať na finančné nedostatky, resp. na problémy tohto rázu, a teda je plne načase vrátiť sa k tomu, aby ministerstvo mohlo plne vykonávať zodpovedne svoju prácu vo vzťahu k školám a k ich úrovni.

    Ak niekto s tým nesúhlasí, má možnosť otvoriť si obecnú školu, súkromnú školu, či cirkevnú školu alebo iný typ školy a vyučovať tam v jazyku, v akom chce, najať si tam takých učiteľov, akých chce, vrátane riaditeľa. Ale štátne školstvo nesie základnú zodpovednosť za úroveň školstva, a preto minister musí mať možnosť ovplyvňovať úroveň tohto školstva, pretože sa nám veľmi ľahko môže stať, že sa dostaneme do úplného školského kolapsu.

    Áno, slovenské školstvo malo vysokú úroveň a malo zvuk, tak ako celé československé školstvo. Skutočne, vedomostná úroveň našich detí vysoko prevyšovala iné. Samozrejme, mali sme aj nedostatky vo výučbe, napríklad v určitých deformáciách a podobne. To však neznamená, že dnes máme priviesť ku kolapsu celé naše školstvo len preto, že niekomu sa nehodí, že sa chce znova zabezpečiť plynulosť, stabilita výkonu štátneho školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, na pôde parlamentu už dosť dlhú dobu prednášate v podstate "duchaplné bonmoty", ktoré vás stavajú do postavenia človeka, ktorému, aj keď bude kričať, že mu horí dom, už nikto neuverí, aj keby to skutočne bola pravda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Chcel by som povedať pánu Mikloškovi, že platí staré slovenské príslovie: Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Tým som chcel k tomuto problému povedať, že existujú pravidlá riadenia a podľa týchto pravidiel sa uplatňujú všeobecné zásady. Školské správy a školy sú hospodárske organizácie, sú financované zo štátneho rozpočtu. Nositeľom štátneho rozpočtu pre školstvo je ministerstvo školstva, čiže podľa elementárnych pravidiel riadenia prislúcha tomu, kto je zodpovedný za rezort, menovať aj vedúcich funkcionárov príslušných podriadených organizácií, ktoré sú ako hospodárske organizácie nadviazané na štátny rozpočet. Platí to pre všetky ostatné rezorty, neplatí to pre školstvo. Novela tohto zákona práve túto chybu, túto medzeru odstraňuje. Zmyslom tejto novely je zdokonaliť tento systém riadenia vo vzťahu ministerstvo a podriadené organizácie. Preto ho treba podporiť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Garai.

  • Ďakujem za udelenie slova. Budem veľmi krátky a stručný. Vážení, neviem, prečo sa bránite alternatívnemu školstvu. Prosím, choďte sa pozrieť do Šurian, tam už to niekoľko rokov beží. To sa týka obchodnej akadémie, gymnázia, ekonomickej školy. Nikto sa tomu nebráni. Neviem, prečo sa bránia takí vzdelaní ľudia, ktorí tu sedia po ľavej strane. Zároveň dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy k tomuto bodu.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem pekne. Je tu procedurálny návrh, vážené kolegyne a kolegovia. Myslím, že sme už o tom hovorili, ale sú tu ešte písomné prihlášky do rozpravy. Navrhujem, aby sme ukončili faktické poznámky, ale aby sme umožnili ešte vystúpiť tým štyrom písomne prihláseným.

  • Požiadavka z pléna, aby sa hlasovalo.

  • Páni poslanci, prosím vás, zachovajte pokoj. Moja povinnosť je organizovať túto schôdzu, ponechajte ju mne. Je tu procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prezentovalo sa 68 poslancov. Konštatujem, že nie je to dostatočný počet na ďalšiu uznášaniaschopnosť, teda budeme pokračovať v rozprave.

    Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová. Pardon, ešte faktická poznámka pána poslanca Urbana.

  • Vážený pán poslanec Mikloško, nedá mi, aby som sa tiež nevyjaril k vášmu vystúpeniu. Podľa mňa vaše vystúpenie bolo typickou demonštráciou vystúpenia nositeľa hodnôt kresťanstva a demokracie, za ktorého sa, myslím, aj považujete, najmä svojím slovníkom, ale taktiež aj obsahom vystúpenia, ktorý ste použili. Ak dovolíte, nazvem ho podobne ako vy primitívnosťou, použitou na pôde Národnej rady.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, poslanec Ján Langoš použil vo svojej faktickej poznámke termín "déj÷ vu". Ide o termín zo psychológie, ktorý označuje tzv. ilúziu už raz videného. Myslím si, že ilúzia čohosi, milá spomienka na čosi videné - povedzme - pred rokom 1989, je vedúcim motívom novelizačných snáh v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som len upozorniť, že tento prípad, ktorý sa uvádza v psychológii, nie je prípad už raz videného, ale je to videnie čohosi, čo potom môže ešte raz nastať.

    Prosím, pán poslanec Lauko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pánu kolegovi Prokešovi a pánu Urbanovi by som chcel dať do ich pozornosti vystúpenie pána poslanca Baránika, ktorý tu excelentne predviedol predstavu o riaditeľovi školy socialistického typu. Pevne verím, že o tri roky, keď prijmete túto novelu zákona, sa budem môcť opýtať pánov poslancov, ktorí sú títo riaditelia, a ktorí sú tí riaditelia spred roku 1989. Som zvedavý, čo potom povedia.

    A k tým, čo vystupujú na adresu pána Mikloška - keď tu vystupujete proti nemu, na Slovensku platí aj to, že pravda bolí, páni.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Garajová s faktickou poznámkou.

  • Dovoľte, aby som svoju prvú poznámku adresovala pánu poslancovi Sopkovi, pánu poslancovi Mikloškovi a pánu poslancovi Šimkovi. Všetci protestujete proti "nedemokratickosti" novely. Prosila by som, aby ste ma nechali teraz hovoriť. Protestujete proti "nedemokratickej" novele, o ktorej hovoríme. A opäť sa pýtam: Kompetencie ministerstva zdravotníctva, ktoré menuje a odvoláva všetkých riaditeľov zdravotníckych škôl a zdravotníckych školských zariadení v celej republike, kompetencie ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva, ktoré menujú a odvolávajú stovky riaditeľov stredných odborných učilíšť a odborných škôl, sa vám zdajú demokratické? Pýtam sa pána poslanca Šimka: Taký "klenot", akým je právny predpis o kompetenciách ministerstva zdravotníctva, ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva, ktoré menujú a odvolávajú stovky všetkých svojich riaditeľov odborných škôl a odborných učilíšť, vám neprekáža?

    A na záver mi dovoľte poznámku k účelovému a znevažujúcemu vystúpeniu pána poslanca Mikloška. Pán poslanec kritizuje pani ministerku Slavkovskú za jej minulosť. Komunistická minulosť vašich koaličných ministrov v predchádzajúcej vláde Kresťanskodemokratickému hnutiu neprekážala? Nikdy som nebola členkou žiadnej strany, z komunistickej minulosti ma skutočne nemožno podozrievať, a túto novelu zákona podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Gaľa.

  • Pani kolegyňa, dotkli ste sa rezortu zdravotníctva. Pochybujem o tom, že by bolo namieste, keby príbuzní pacientov mali rozhodovať o riaditeľoch nemocníc. Ale prosím vás, neberte túto kompetenciu rodičom, ktorí sa môžu k tejto veci vyjadriť cez školské správy.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Myslím si, že táto diskusia je úplne zbytočná, pretože sú dva princípy - jeden je menovací, druhý je nastupovanie do funkcií voľbou. Samozrejme, ak ide o to, že štát dáva na niečo peniaze zo štátneho rozpočtu, je prirodzené, že chce mať svojich riaditeľov a chce to aj kontrolovať a je jeho povinnosťou to kontrolovať. Nikto neznemožňuje rodičom, aby neuplatňovali demokraciu aj zdola, pretože je Združenie rodičov a priateľov školy, ako bolo kedysi, alebo nikto nebráni tomu, aby rodič využil masmediálne prostriedky, ak sa mu učiteľ nepáči, má petičné právo a ďalšie demokratické prostriedky, ale riadenie škôl, myslím si, patrí ministrovi a právo menovať riaditeľov školských správ by mu malo patriť tiež.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    pani Garajová už niekoľkokrát, resp. dvakrát spomenula spôsob organizovania školstva v iných rezortoch. Chcel by som jej teda odporučiť, aby v súlade s dnes platným zákonom o školskej správe navrhla zmenu týchto zákonov tak, aby aj riadenie školstva na týchto úsekoch bolo demokratickejšie, tak ako to je vo všeobecnom školstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Tú príležitosť má každý poslanec. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega docent Cuper, to bola domnienka do roku 1989. Dnes už je jasné, že štát, v tomto prípade vláda, nemá ani jednu korunu vlastnú. Každá koruna, s ktorou vláda narába, je získaná z konsenzu platenia daní obyvateľstva, občanov, ľudí, rodičov, učiteľov, zdravotníkov, zdravotných sestier. Ani koruna nie je vlastná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za udelenie slova, vážený pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa vyjadril k prvej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Garajová. Myslím si, že model riadenia zdravotníctva nie je šťastný a bolo by ho treba čo najskôr zmeniť. Chcel by som osloviť všetkých poslancov a poslankyne, aby zvážili vec, ktorú dnes máme schváliť. Myslím si, že treba dať právomoci samosprávam, treba dať právomoci regiónom.

    Ak si dnes vedenie ministerstva školstva myslí, že by dokázalo riadiť niekoľkotisíc škôl a školských správ, ubezpečujem vás, že tomu tak nebude. Nebudú mať čas. Ministerstvo nemôže byť predsa zaťažené operatívou riešenia problémov jednotlivých škôl. Ministerstvo by malo mať z pohľadu jeho fungovania úplne iné funkcie. Malo by byť predovšetkým iniciátorom vzniku zákonov, podľa ktorých by organizácie v samosprávach mali fungovať, a malo by to len kontrolovať, a pokiaľ niekto nevybočí z medzí zákona, podľa ktorých má fungovať, nech si to riadia dolu, pretože inak to nebude dobre. Centrálne riadenie sme tu už mali a žiadne veľké výsledky sa nedosiahli, nehnevajte sa. Preto vás prosím, zvážte to, čo dnes odhlasujete, že to je skutočne krok späť.

  • Pán poslanec Šagát, len chcem upozorniť, že rozloženie štátnej správy do priestoru je tiež určitá forma samosprávy a určitá forma decentralizácie. To znamená, že ministerstvo nepostupuje priamym kontaktom na školy v tomto slova zmysle.

    Pán poslanec Cuper. Ale prosil by som vás všetkých, ukončime tieto faktické poznámky, nechajme dokončiť prihlásených, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Uctime si aj týchto.

  • Keď už sa tu cvičíme v základných demokratických inštitútoch, pán poslanec Langoš, je síce pravda, že občania dobrovoľne priznávajú dane štátu, ale pravidlá stanovuje štát a štátu sa dane odvádzajú, teda sú to jeho dane, o čom svedčí aj článok 93 ústavy, kde je v odseku 3 povedané: "Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet." To znamená, že ja som to nevymyslel, je to taký demokratický princíp, bohužiaľ, občania nemôžu rozhodovať o rozdeľovaní daní, lebo sú to štátne dane alebo dane, ktoré priznávame štátu. Štát s nimi nakladá a zodpovedá za to občanom. Teda v tomto prípade dokonca my, pretože sme schválili štátny rozpočet a budeme občanom aj skladať účty, ako sa s ním hospodárilo. Nám bude vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou.

  • Tým, čo sa pohoršili na mojom vystúpení a na mojich výrazoch, pripomínam, že vláda má v rukách rozhlas, televíziu, vláda má v rukách Fond národného majetku, vláda má v rukách Slovenskú informačnú službu, vojenskú kontrarozviedku, vláda má v rukách štatistický úrad, vláda má v rukách Slovenskú akadémiu vied, vláda bude mať v rukách po tejto novele školstvo, vláda má v rukách kontrolné orgány tajnej služby, tak vojenskej kontrarozviedky, ako Slovenskej informačnej služby. Páni a pán Brňák, moje vystúpenie nebolo bonmotom, to bolo veľmi vážne vystúpenie. A ešte vám to pripomeniem, keď sami zbadáte, ako sa táto moc dá zneužiť aj voči vám. Zbadáte to.

  • Ďakujem. Prosím vás, obmedzme to. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Bol by som rád, keby sme sa začali skutočne vracať k vecnej rovine, pretože napríklad vystúpenie pána poslanca Šagáta by bolo veľmi zaujímavé, keby nebol dosť dlhú dobu sám býval ministrom zdravotníctva a mohol tie návrhy realizovať, alebo predložiť parlamentu. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, ako budú rodičia rozhodovať o kvalite výučby na tej-ktorej škole, ak budú hovoriť do toho, kto tam má byť napríklad učiteľom alebo riaditeľom. Samozrejme, že ten, kto bude dávať ich deťom jednotky, bude omnoho lepší, ako ten, ktorý im bude dávať päťky. Ale to sa prejaví potom, keď pôjdu deti na vyšší stupeň školy. Je veľmi ťažko takto zhodnocovať.

    Prosím, vráťme sa skutočne k vecnej rovine, k diskusii o predloženom návrhu novelizácie zákona.

    Ďakujem.

  • Chcel by som sa spýtať pána exministra Šagáta, prečo ako minister sa nepýtal samospráv, koho má menovať a odvolávať do funkcií riaditeľov zdravotníckych zariadení, ale celoplošne, bez týchto otázok na samosprávy, vo veľkom množstve odvolával a menoval riaditeľov zdravotníckych zariadení.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Cuper, povedali ste, že dane určuje štát, že teda sú to jeho peniaze. Rád by som vás vyviedol z omylu. Dane určuje parlament zákonom, napriek tomu to nie sú naše peniaze.

  • Ďakujem. Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Chcel by som poprosiť všetkých poslancov Národnej rady - vieme, že sa pripravuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a opakovane sa tu objavujú jasnovidecké schopnosti pána poslanca Františka Mikloška, aby sme potom zapracovali do tohto návrhu aj funkciu parlamentný astrológ a navrhnem tam potom pána poslanca Mikloška.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Tá inflácia slov v tzv. argumentoch, ktorá sa tu objavuje, parlament dehonestuje. Nemal som v úmysle sa prihlásiť, ale prosím vás pekne, vyberajte pri argumentoch aspoň slová alebo fakty, ktorými sa dá niečo povedať. Vo viacerých vystúpeniach sa hovorilo o zdrojoch a o tom, ako to so štátnou správou a samosprávou vzájomne súvisí. Pozrite sa, napríklad v rozpočte - a nielen naša vláda, nebudem tu robiť vôbec žiadne rozdiely, ale vlády, ktoré to ozaj myslia vážne s transformačným procesom, dali do vienka, že celý balík daní sa rozdelí najmenej na tri časti: časť zostane v štátnom rozpočte, časť v nejakých regiónoch a časť v obciach. Ale tie dane tam zostanú preto, aby sa samospráva o svoj rozvoj starala. Tento pohľad je na školstvo, ale aj na iné veci, ktoré sa týkajú samosprávy. Nie je to však krátkodobý proces. Kým Švajčiarsko prišlo k tomu, že rozdelilo celý daňový balík na kantóny, regióny a federáciu s podielom jednej tretiny, tak to trvalo nejaké desaťročia. To je dlhodobý proces.

    Keď my tento proces zakladáme, a zakladáme ho tak, že vyslovene okliešťujeme participáciu samosprávy na vážnych problémoch rozvoja, zakladáme úplne negatívne kroky. Toto si uvedomte, lebo potom sa dostanete do protirečenia s tým, čo hovoríte o daniach, o zdrojoch a o priestore, ktorý zostáva na využitie možných kompetencií. Prosím pekne, aspoň tieto základné súvislosti si uvedomte.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Veľmi sa ospravedlňujem, že opätovne zdržujem ctený parlament. Súhlasím s pánom profesorom Filkusom, že niektorí poslanci tu nepoužívajú vždy správne argumenty a ani nie sú podložené. Chcem reagovať krátko na pána poslanca Oravca. Keby si prečítal Zdravotnícke aktuality z minulého roku, našiel by tam analýzu výmen v rezorte zdravotníctva. Kritériá boli presne určené. Do konkurzu boli daní len tí riaditelia, ktorí boli predchádzajúcimi ministrami dosadení bez výberového alebo konkurzného konania. Na to sú dôkazy, že to tak bolo. Okrem toho z tých, ktorí sa zúčastnili na výberovom konaní, 50 % bolo znovu inštalovaných do funkcie riaditeľa. Takže bol by som rád, keby pán poslanec Oravec používal správne argumenty.

    Pánu poslancovi Prokešovi len krátko: ministerstvo zdravotníctva za tri mesiace dokončilo prácu ostatných ministrov, ktorí pripravovali zákony. Boli predložené do parlamentu tri zákony, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Povedali sme to tu. Nebolo času riešiť ďalšie veci, ktoré iste treba a iste budú podnetom pre súčasnú garnitúru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

  • Na margo toho, čo povedal pán poslanec Filkus, by som chcel zdôrazniť, že k tejto problematike treba pristupovať skutočne pragmaticky. Ako predstaviteľ samosprávy - neviem, či pán poslanec Filkus robil niekedy v samospráve - môžem povedať, že skutočne tento zákon bude v prospech aj samosprávy, samozrejme, slovenskej, to zdôrazňujem, v tom, že samospráva určite nebude a nemala by metodicky zasahovať do riadenia škôl. Samospráva má problém s údržbou škôl, s údržbou striech a neviem akých zariadení na školách, ale určite sa nebude starať do úrovne učiteľov, riadenia alebo výučby. To je nezmysel. To je úplný nezmysel.

    A na margo toho, čo povedal pán poslanec Šagát, tam ste tiež uviedli skutočne veľmi skreslený názor, keď si myslíte, že ministerstvo menuje riaditeľov stoviek a dá sa povedať tisícok škôl, škôlok a neviem koho. Ono by malo mať priamy dosah len na 42 riaditeľov školských správ a tí menujú ďalej. Takže treba sa tiež vyjadrovať jasne a zrozumiteľne a zas neskresľovať niečo, že by ministerka riadila 1500 alebo 2000 základných škôl.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Som rád, že pán Filkus zrejme asi na moje vystúpenie nepriamo reagoval. Môžem mu odpovedať. Samozrejme, som rád, že vybral práve Švajčiarsko. Švajčiarsky štát je uvádzaný v literatúre už od 19. storočia ako jediný príklad v Európe vznikania štátu samosprávnych obcí, neskôr polokantónov, kantónov, až vznikla konfederácia. Samozrejme, že tam sa samospráva vyvíjala viac ako 1 500 rokov, pretože Rétorománi sú pokračovateľmi rímskeho impéria. Ale nebudem tu robiť prednášku.

    Samozrejme, všetky ostatné štáty vznikali zhora, teda pôvodná právomoc bola centrálneho štátu a ten postupoval právomoci obciam alebo samosprávnym regiónom či istým územným celkom. Samozrejmé tiež je to, že postupuje s nimi aj dane, ale nemusí. To závisí od miery centralizácie alebo dekoncentrácie moci. Som za to, aby sa aj u nás urobil tento poriadok a rozdelili sa dane, ale s daňami sa delia tiež kompetencie. Nenašiel som nijaký zákon, ktorý by postupoval obciam v súčasnej dobe peniaze zo štátneho rozpočtu na školstvo. Je vecou príslušného obecného úradu, v rámci svojej autonómie môže prispieť aj školám z rezervných fondov alebo z iných fondov, ale to nie sú peniaze, ktoré by postupoval priamo štát na školstvo. Školstvo je skutočne financované len zo štátneho rozpočtu. Ale nehovoríme tu len o financovaní. Nepoznám demokratický štát, v ktorom štát zodpovedá za školstvo, aby zároveň nezodpovedal za jeho riadenie, najmä metodické a odborné riadenie, pretože za to zodpovedá štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Som tiež toho názoru, čo povedal pán Šagát, že mali by sa tu používať správne argumenty a skutočne by sa tu malo vychádzať len so správnymi argumentmi. Rozvážil som si to, čo tu bolo včera povedané na adresu našej strany, a môžem povedať, že to neboli správne argumenty, s akými to bolo použité, nebola to správna rétorika. A to, čo tu bolo povedané, sa môže zrodiť skutočne len v chorom a liekmi opantanom a vypreparovanom mozgu.

    Ďakujem.

  • Prosím vás, pán poslanec, nepoužívajme tieto postupy. Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Slota, prosím vás, mohli by ste nám láskavo objasniť, ako samospráva vstupuje do metodického riadenia školstva?

  • Ďakujem. Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, navrhujem, aby ste ukončili túto neproduktívnu debatu s tým, že by ste urobili obedňajšiu prestávku.

  • Priatelia, ak to blahodarne pomôže, je určitá súvislosť medzi naplneným žalúdkom a pokojom mysle, prijímam tento návrh, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny. Vox populi - vox Dei.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Harach za Demokratickú úniu. Pripraví sa pán poslanec Szigeti z MKDH. Prepáčte, pani Bauerová bola na rade. Prosím, pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    predložený návrh novely zákona číslo 542 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve po vypočutí siahodlhej vecnej i nevecnej diskusie k tejto téme môže spĺňať dva ciele.

    1. Môže prispieť k demontáži prvkov samosprávy - žiaľ, ani ja som nenašla lepší výraz na to, čo sa v skutočnosti sleduje týmto návrhom, prvkov demokratizmu v systéme riadenia školstva. Ak vládni činitelia a predkladatelia vyslovujú názor, že zákon v tomto smere je prekonaný, potom je možné s týmto názorom súhlasiť, lenže v opačnom zmysle. Ak vláda chce skutočne budovať demokraciu, ak to nemá byť iba bonmot tentokrát na zlepšenie imidžu Slovenskej republiky v zahraničí, alebo deklarácia, ktorá má zastierať ďalšiu centralizáciu moci, potom dávno dozrela situácia na posilnenie samosprávneho princípu, princípu subsidiarity a ďalšej decentralizácie právomocí v riadení školstva.

    Vzťahuje sa to na všetky stredné školy riadené centrálne rezortmi. Už dávno dozrela situácia, aby tieto boli riadené regionálne cez samosprávne orgány. Samozrejme, je a zostáva opodstatnená i otázka kvality vyučujúcich a procesov výučby, ale aj riadiacich pracovníkov. Potom sa však natíska otázka, prečo sa výberové konania a konkurzné konania vytrácajú z praxe ministerstva školstva. Je celkom dobre možné zákonom usmerňovať kvalitu týchto procesov. Prečo by samosprávy verejnými súťažami, ktoré sa vzťahujú na vrece zemiakov alebo dodávky stavebných prác, nemohli mať určené zo zákona, že výber riaditeľov sa musí konať konkurzom alebo výberovým konaním?

    2. Je viac ako oprávnená obava, že predložený návrh novely zákona číslo 542 je prípravou ďalších personálnych čistiek, v ktorých doteraz boli v oblasti základného a stredného školstva jedinou prekážkou školské rady resp. územné školské rady. Doterajšie odvolania riaditeľa školskej správy, riaditeľov škôl mali jednu jedinú chybu krásy, totiž to, že boli protizákonné. Nie je možné čudovať sa, že poslanecké kluby a predpokladám, že i výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, dostali v tejto veci desiatky protestov, ktoré odmietajú takúto novelizáciu zákona. Len na ilustráciu: iba náš klub dostal protestné listy, telegramy zo Šiah, Tornale, Senca, Galanty, Dunajskej Stredy, Okoča i ďalších miest. Dovoľte mi z nich zacitovať aspoň niekoľko viet.

    "Po schválení tohto návrhu zákona ani občania, ani pedagogický zbor, ale ani obecné zastupiteľstvo nebude mať žiadny vplyv na to, kto bude vykonávať najdôležitejšie funkcie v oblasti školstva, t. j. na úrovni miestnych škôl, školských zariadení a územných školských správ. Školy zápasia s finančnými nedostatkami a vo väčšine prípadov ich získavajú od obecných samospráv. Štát totiž nie je schopný zabezpečiť ani svoju ústavnú povinnosť v tejto oblasti. Tento návrh zákona nerieši základný problém školstva a môže poslúžiť len nato, aby sa vykonali celoplošné personálne zmeny. Aj touto cestou chceme upozorniť všetkých poslancov, že táto cesta nevedie nikam. Demokratické vymoženosti budeme chrániť aj naďalej a vždy budeme protestovať, ak sa prejavia opačné snahy."

    Z ďalšieho listu: "V prípade prijatia tejto novely by sa porušili doteraz platné demokratické princípy pri menovaní a odvolávaní riaditeľov škôl a školských zariadení vylúčením demokraticky zvolených školských rád a nadväzne aj rodičov z procesu menovania. Takýto krok vyvoláva ďalšie znepokojenie a obavy širokej učiteľskej a rodičovskej verejnosti." Mohla by som pokračovať.

    V súvislosti s týmto návrhom novely zákona treba však opäť položiť otázku ponímania funkcie štátu. Je krajne nebezpečné považovať imaginárny štátny záujem za akýsi vyšší princíp, všetko ospravedlňujúci, všetko legitimizujúci, nehovoriac o tom, že najčastejšie za štátny záujem sa vydáva záujem úzkej mocenskej skupiny. Štát založený na občianskom princípe má ochraňovať predovšetkým záujmy svojich občanov, pričom daňoví poplatníci v demokratickom zriadení majú mať oveľa viac právomocí, a v demokratických krajinách aj majú, a príležitosti vyjadriť svoj názor, ako sa majú verejné prostriedky, zdôrazňujem verejné prostriedky, rozdeliť. A som veľmi vďačná, že táto téma sa tu nadhodila, pretože tak, ako štátny záujem je imaginárnou veličinou, takisto sú imaginárnou veličinou štátne peniaze.

    Objavil sa tu, našťastie prvýkrát pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, určite si budete pamätať, vážené poslankyne, vážení poslanci, pojem verejné rozpočty. Ide o verejné peniaze daňových poplatníkov. V demokraciách daňoví poplatníci majú oveľa viac právomocí vyjadriť sa, ako sa tie peniaze majú použiť a investovať aj, alebo lepšie povedané predovšetkým, v školstve. O to viac, že ide zároveň o neodňateľné a neodcudziteľné právo rodiča rozhodovať o budúcnosti svojho dieťaťa. Predložený návrh novely zákona 542 na základe od začiatku mylnej logiky uberá podstatným spôsobom z týchto právomocí.

    Chcem tiež upozorniť na bod 5 spoločnej správy, ktorý nebadane a bez ďalšieho zdôvodnenia ruší nezávislé ústredné inšpekčné centrum, pričom, vážení poslanci, vážené poslankyne, sa dovolávajú metodického riadenia zo strany štátu v oblasti školstva.

    Dôsledky tohto zákona pre pedagogickú verejnosť budú nedozerné. Po schválení zákona sa zo služobného pomeru môže stať služobnícky pomer, stav neprimeranej závislosti, porušenie autonómneho postavenia pedagóga na škodu nás i nasledujúcich generácií. Preto mám nasledujúce procedurálne návrhy.

    Žiadam predkladateľov, aby svoj návrh vzhľadom na kontrafinalitný charakter v porovnaní s deklarovanými cieľmi, ako hovoril pán Kunc, vzhľadom na to, že nezvyšujú deklarovanú slobodu občana a nevytvárajú ani stabilné prostredie v školstve, vzali späť. Ak sa to nestane, navrhujem, aby sa prerušil bod rokovania, aby sa návrh vrátil vláde na prehodnotenie jej stanoviska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pani poslankyňa Bauerová, poznám síce jednu inštitúciu, ktorá má v názve verejné, ale mali sme tu aj jednu verejnosť proti akémusi imaginárnemu násiliu, ale všeobecné verejné prostriedky neviem, či sú, alebo nie sú, ale poznám jedného múdreho pána, ktorý sa volá Sören Kierkegaard, dánsky filozof, a ten vo svojej eseji Súčasnosť hovorí, že verejnosť je monštruózne nič, že ak niečo za niečo má zodpovedať, že vždy musí byť identifikované. To znamená, že aj tie verejné prostriedky nie sú verejnými, lebo sú rozdelené buď medzi štát, alebo občianske korporácie, alebo medzi záujmové korporácie, ako to tu už niekoľkokrát bolo povedané, ale verejnosť je skutočne monštruózne nič.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Harach. Pripraví sa pán poslanec László Szigeti z MKDH. Pardon, faktická poznámka - pani Edit Bauerová.

  • Ďakujem. Prepáčte, pán Cuper, myslím si, že nie je tu miesto, aby sme si vzájomne odporúčali základné a klasické diela. Napriek tomu dovoľte, aby som vás upozornila na príslušnú kapitolu základnej učebnice ekonómie od pána Samuelsona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vzájomne sme sa poučili. Prosím, pán poslanec Harach, máte slovo. Pán poslanec Cuper, prosím vás, skončme to. Prosím.

  • Iba som chcel dodať pani Bauerovej, že v tej eseji Súčasnosť je to "monštruózne nič" s veľkými písmenami "M" a "N".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Harach, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec László Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie a páni poslanci, milí hostia,

    keď som sa pripravoval na toto vystúpenie a tak nejak vo svojom vnútri som si pripomínal priority, ktoré by bolo treba zdôrazniť v súvislosti s predkladaným zákonom, pociťoval som isté zadosťučinenie, že sa bude hovoriť o školstve, aj keď návrh tohto zákona dopredu je pre mňa neprijateľný tak, ako je predložený, ale predsa len som si len myslel, že školstvo sa dostáva akosi do popredia nášho záujmu. Ale to, ako sa tu rokuje o školskej problematike, dámy a páni, svedčí nielen o nekompetentnosti niektorých poslancov a poslankýň, ktoré sa k tomu vyjadrujú, ale svedčí o tom, že vytvárame tu, v tejto budove, taký prístup ku školstvu, ktorý sa potom prenáša do rodín, prenáša sa do spoločnosti, a potom sa zodpovední činovníci čudujú, že učitelia a iní školskí pracovníci majú také názory, aké majú, majú také vystúpenia, aké majú, označované od radikalizmu až po neviem čo. Čomu sa divíme?

    Prosím vás, ako to rokujeme o tom, čo by nám malo byť najsvätejšie? Tam chodia deti robotníkov, tam chodia deti inteligencie, tam chodia všetky naše deti, tie, ktoré sa budú o nás starať, keď možno budeme nevládni, budeme starí. Takto rokujeme o tom, ako bude vyzerať naše školstvo? To je hanba. Prepáčte mi, že som takto sugestívne do toho vstúpil, ale to je skutočne hanba.

  • Namiesto toho, aby sme sa s úctou vyjadrovali k problémom, ktoré treba riešiť.

    Ak je niektorá oblasť našej spoločnosti doslova, do písmena prepojená so slovom demokracia, tak by to malo byť naše školstvo. Tam, kde sa pripravujú naše deti, tam by mala byť tá atmosféra, ktorá sa vyznačuje všetkými charakteristikami, ktoré demokratická a pluralitná spoločnosť má mať.

    Ak by som si dovolil aspoň stručne zhodnotiť to, čo november 1989 priniesol pre školstvo ako najvýznamnejšie výsledky, boli to dva základné parametre, dve základné charakteristiky. Prvá sa dotýkala prostredia vysokých škôl a bola to autonómia a samosprávnosť vysokého školstva. Tá druhá sa dotýkala základných a stredných škôl a boli to práve prvky samosprávnosti, samospráv, presadené zákonmi či inými legislatívnymi normami do života viac alebo menej úspešne, realizované v praxi, ale predsa len presadené do života našich škôl.

    Veľa sa tu skloňovali slová riadenie školstva, koordinácia, zodpovednosť štátu a podobne. Vážení, k tomu len veľmi stručný, pragmatický pohľad: Ak bude musieť minister, ministerka, úradník ministerstva rozhodovať o problémoch, ktoré sa dotýkajú príslušného regiónu, v jeho špecifických otázkach, ak zavedieme taký mechanizmus a pripravíme zákony v tomto zmysle, konali sme zle. Naopak, legislatívne normy, pravidlá hry musia byť urobené tak, že sa táto zodpovednosť a kompetencia presúva na čo najnižší článok a ten musí v tomto smere konať. Čiže tvrdenia, ktoré tu vyznievali v tom, že treba posilniť riadenie týmto smerom, aby sa presadzovali záujmy štátu, nie sú postavené na dobrom základe, na dobrých východiskách. V súčasnosti je koordinácia či riadenie činnosti v rezorte školstva u nás trojúrovňová. Mám na mysli školstvo v správe školských správ. Základná a najvyššia úroveň je ministerstvo, školské správy a potom školy. Keď to personifikujem a poviem vedúcich týchto inštitúcií, tak vieme, že ide o ministra, riaditeľa školskej správy a riaditeľa školy. Medzi nimi existujú vertikálne riadiace, koordinačné či iné väzby.

    To, čím sa tu argumentuje, a nie raz to zaznelo, že veď predsa minister ako štátny úradník je zodpovedný za to, čo je v školstve - iste, že je za to zodpovedný. Je tu riadiaca väzba a tok informácií medzi ministrom a riaditeľom školskej správy, riaditeľom školskej správy a riaditeľom školy. Kladiem rečnícku otázku. Nehľadám na ňu odpoveď, pre mňa je samozrejmá, môžeme však o tom diskutovať: Ktorá z týchto väzieb je dôležitejšia? V inej podobe povedané, čo je dôležitejšie, aby som ja - pripusťme na chvíľu, že som riaditeľom školskej správy - bol poslušný úradník, alebo mal prirodzenú autoritu v prostredí, ktoré riadim? Čo je dôležitejšie, dámy a páni? To prvé? Áno, súhlasím s tým, že aj, aj. Ak aj, aj, potom tento zákon to aj realizuje a netreba ho novelizovať. Prečo to realizuje? Preto, že predstavitelia, ktorí z tohto zákona môžu dnes do toho hovoriť, sú predstavitelia združení v územnej školskej rade. Súhlasím s tým, čo tu odznelo, že nie všade si územné školské rady plnia svoje povinnosti, že sú problémy v efektívnosti ich práce, v schádzaní sa. Sám som to zažil. To však neznamená, že je zlý zákon. Aké sú vykonávacie predpisy, ktoré by bližšie špecifikovali prácu územných školských rád?

    Dovoľte mi malú reminiscenciu do minulosti. Na porade riaditeľov školských správ som ako jednu z vážnych vecí vždy zdôrazňoval: Vážení, starajte sa o územné školské rady. Je to ten orgán, ktorý nám musí prvý povedať, že niečo vo vašej práci nie je dobré. Ak vám to mám povedať ja ako minister, tak vám to už musím povedať so sankciou, a to je rozdiel. Ale toto má byť váš partnerský orgán, ktorý bude s vami komunikovať a bude vám do vašich záležitostí hovoriť. Ak to teda takto má byť, tak by sa územné školské rady mali vyjadrovať k tomu, kto ich bude zastupovať ako riaditeľ ich školskej správy. Ak by takýto vzťah - a ešte oveľa dôležitejší - bol použitý, alebo bol zobrazený na postavenie riaditeľa školy a jeho spolupráce s radou školy, tak opakujem a zdôrazňujem, tam to platí ešte viac.

    V žiadnom prípade, a to súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, by sa tieto orgány nemali starať do niečoho, ako sú metodické činnosti a podobne. Na to predsa musia byť odborné útvary. To je úplne iná záležitosť, ktorá nesúvisí s činnosťou, ktorú majú vykonávať územné školské rady. To, na čo trpí naše základné a stredné školstvo a čo nie je ročná záležitosť, ale možno generačná - žiaľbohu, je otázka spolupráce školy s rodičmi. Táto je v kritickom stave už dlhé, dlhé roky.

    Územné školské rady a školské rady mali byť tie inštitúcie, cez ktoré, dámy a páni, ja ako rodič prostredníctvom svojho zástupcu budem presadzovať svoje záujmy od okamihu inštitucionalizovania tohto orgánu, cez voľby alebo menovania príslušných funkcionárov až po výkon ich činností, kontrolu a hodnotenie. Preto si myslím, že je pomýlené odoberať - chcel som použiť slovo scestné, ospravedlňujem sa, myslím si, že by bolo silné, ale myslím si, že je skutočne pomýlené odoberať samosprávnym orgánom v školstve práva, ktoré teraz majú. Naopak, a je to moje odporúčanie aj vo forme uznesenia uložiť ministerstvu školstva, aby v spolupráci s týmito inštitúciami primeranou formou vypracovalo nižšie následné legislatívne normy, ktoré takúto ich prácu, spoluprácu budú upravovať.

    V územných školských radách nie sú, dámy a páni, zastúpení len rodičia, sú tam zastúpení, samozrejme, aj učitelia. Ale to, čo u nás chýba, a to, čo hodne sme podceňovali aj v diskusii, ktorá tu odznela, je zastúpenie rôznych regionálnych inštitúcií s osobitným zreteľom na tzv. tretí sektor. Nikto tu o tom nehovoril. Skôr naopak, tu zazneli dehonestujúce názory na rôzne dobrovoľnícke organizácie či iné inštitúcie, ktoré by sa mali k otázkam a k problémom školstva vyjadrovať. Dajme si na to veľký pozor a viďme budúcnosť činnosti týchto inštitúcií predovšetkým vo vzťahu k školstvu. Naopak, zazneli tu mylné názory o tom, že veď máme alternatívne školstvo, pričom sa alternatívnym školstvom myslelo v tomto okamihu neštátne školstvo, to je jedno z ponímaní alternácie v školstve, a teda však tam nech sa to robí iným spôsobom, ale v štátnom školstve bude tvrdá disciplína, naordinovaná atď. Disciplína musí byť, iste, ale tú treba definovať formou pravidiel, nie formou personálnou. To nie, to nepomôže. To uvidíte o chvíľu sami.

    Okrem toho sa v územných školských radách a v školských radách škôl nevyužívala doteraz možnosť, aby tam mali zastúpenie hospodárske inštitúcie. Nemáme rozvinutý systém neštátnej podpory vzdelávania. Keď urobíme takéto opatrenia ako navrhujete, a postupne ich budete prehlbovať, tak to eliminujete celkom, namiesto toho, aby sme otvárali priestor pre neštátnu finančnú podporu riešenia problémov vo vzdelávaní. Aký je však súčasný stav? A to je vážna otázka, toto mám výčitku voči predkladateľom, že síce konštatovali, že analýza nebola urobená, ale tam skončili. Pýtam sa, či ministerstvo školstva a vedy má urobenú analýzu, ako to vyzerá s využívaním kompetencií v územných školských radách, v školských radách. Navštívili sme niekoľko územných školských rád? Veď ich máme len 46 na Slovensku. To nie je až tak veľa. Hovorili sme s nimi, aké sú ich predstavy, ich názory? Bola nejaká expertíza ich činnosti? Aby som iba nehovoril, iste môžem očakávať teraz okamžite otázku, a čo si urobil ty, keď si bol ministrom, ako to vyzerá? Urobil si si takú analýzu? Prosím. Mám so sebou isté podklady, ktoré svedčia o tom, ako to vyzerá u nás.

    Tak radi sa tu vždy odvolávame na to, ako to vyzerá v zahraničí. A teraz sa nikto na to neodvoláva? Nepoznám štát v Európe, ktorý by nemal posilnené a veľmi silné samosprávne orgány v školstve. Dovoľte, dámy a páni, kto má záujem, veľmi rád to poskytnem. Nórsko je s nami zrovnateľná krajina, dá sa povedať. Dánsko - mnohokrát si tam chodíme po príklady najmä v oblasti poľnohospodárskeho vzdelávania a je tam o čom sa poučiť. Veľká Británia má mimoriadne pekne prepracovaný systém samosprávnych orgánov s veľkými kompetenciami aj vo finančnej oblasti. Konieckoncov vždy to, či chceme, alebo nechceme, konverguje k otázke financií. Švédsko, Fínsko a tak ďalej. Dokonca aj Japonsko by sme tu našli, čo je predsa len krajina s inou mentalitou v rodinách a tým aj vo vzdelávaní. Takže máme urobenú takúto komparáciu. Urobila sa aj analýza, ako to vyzerá v našich školských správach. Môj bývalý materský Ústav informácií a prognóz riešil úlohu, ktorá bola zameraná na optimalizáciu štruktúry školskej správy. To, že sa výsledky nevyužili, bolo to ukončené niekedy v roku 1992, možno v polovičke roku 1993, i o tom možno diskutovať, ale takáto analýza je k dispozícii, možno na nej stavať. Ale čo si myslím, že je veľmi dôležité, že predtým, ako prijmeme takúto novelu, analýzu a jej výsledky treba mať v rukách. Takže takto asi vyzerá informácia o súčasnom stave. A mňa strašne mrzí, že nemáme podrobnejšie zdôvodnenie, ktoré by povedalo: áno, na základe prieskumov sme prišli k tomuto a k tomuto záveru.

    A aká bude budúcnosť v prípade novely takéhoto zákona? No, veľmi jednoduchá. Zrejme dôjde k odvolaniu riaditeľov školských správ a k vymenovaniu nových riaditeľov školských správ. Územné školské orgány, či už rada, alebo územná školská rada sa, pochopiteľne, k tomu vyjadrovať nebudú. Niet dôvodu, aby sa k tomu vyjadrovali. Každý takýto riaditeľ, či to už bude konformný, alebo nekonformný človek, časom asi každý dospeje k istému akémusi nie vždy konformnému vzťahu s ministerstvom. A kiež by to tak bolo. Dovoľte mi povedať, že ako minister nemal som veľmi rád to, keď som videl, že riaditeľ pri problémoch, ktoré máme riešiť, čaká na to, čo poviem, a potom povie, že takto to budeme riešiť. Vôbec nie. Život a prostredie okolo ho donúti k tomu, že bude musieť byť aj v istých sporoch. Ale to nie je zmysel toho, aby sme mali riaditeľov, ktorí budú v spore s ministerstvom. Isteže, musia to byť riaditelia, ktorí budú vykonávať zámery školskej politiky tej-ktorej vlády. To je prirodzené. Keby to tak nebolo, je to zle, to ináč nemôže byť. Ale opakujem a zdôrazňujem, že autoritu týchto ľudí nemožno stavať na tom, že okolie ich bude len brať na vedomie a nebude mať šancu nejakým spôsobom sa vyjadriť k ich menovaniu, odvolaniu a podobne. To nie. Autorita musí byť postavená na inom - na prirodzenom základe.

    Prosím, môžeme pripustiť, že teda budú riaditelia odvolaní, ale čo mňa najviac trápi a už to tu odznelo, je to, že sme zabudli na inštitút konkurzu. Dnes pomaly už ako keby sme ani nevedeli, čo to je konkurz. A toto sú predsa funkcie, ktoré treba jednoznačne obsadzovať konkurzom na základe dobre definovaných kritérií, nie na základe straníckej príslušnosti.

    Aký je súčasný stav? Skúsme sa zamyslieť nad tým, či v rámci existujúceho zákona sa to nedá realizovať. Bežne sa to robilo, podčiarkujem slovíčko "bežne", pretože neexistovali vnútorné normy. Robilo sa to takým spôsobom, že územná školská rada predložila tri, možno päť návrhov, urobila si podľa kritérií rešpektujúcich zásady, ktoré stanovilo ministerstvo a na regionálne podmienky, výber najmenej troch, menej nemohlo byť, a potom viac, povedzme optimálny počet bol 5 až 7 ľudí, ktorí prichádzali do úvahy, a z nich vyberal minister, alebo vyberalo ministerstvo. Čo je na tom zlé? Čo sme totiž tým dosiahli? Tým sme dosiahli to, po čom sme roky volali, aby sa región o vzdelávanie konečne zaujímal, aby sa spoločnosť, rodičia o vzdelávanie zaujímali. Potom totižto nie v alibistickej polohe, ale predsa len v racionálnovecnej polohe môže ktorýkoľvek minister povedať: vážení, ten riaditeľ vyšiel z vašich návrhov, musíte rešpektovať, alebo mali by ste rešpektovať to, čo ste si vybrali. A to nie je alibizmus. To je priame prenesenie zodpovednosti na ľudí v regióne, na ich zaangažovanosť, zainteresovanosť do riešenia školskej problematiky. Prosím vás, čo bráni, aby sa tento postup upravil? Čo bráni tomu, aby nebol v spore - aj ja som naň niekedy narazil - Zákonník práce s týmto zákonom? To, že riaditeľ školskej správy mal nejaké problémy, bolo ho treba uvoľniť a bolo treba k tomu stanovisko územnej školskej rady? Čo tomu bráni, aby sme toto upravili vnútorným predpisom? Pozor, zákon hovorí po vyjadrení, a to sa dá upraviť detailnejšie, precíznejšie nižšou legislatívnou normou.

    Programové vyhlásenie vlády hovorí o prenose kompetencií aj v oblasti školstva. Aj keď ako riaditeľ ústavu ešte donedávna som nemal k dispozícii plán činnosti ministerstva školstva a vedy, a pokiaľ viem, nemajú ho ani iné priamo riadené organizácie, dostal som sa vlastne k nemu až ako poslanec. Tam väčší presun kompetencií nevidím, okrem úvahy o materských školách. I napriek tomu, že ministerská legislatíva počas môjho pôsobenia takéto zásady mala za úlohu pripravovať. Žiaľ, nedá mi to, aby som to nekonštatoval, aj keď to nerád robím, časté personálne zmeny, robené tak ako na ministerstve školstva a vedy, vedú k tomu, že sa absolútne pretrhla kontinuita aj na prácach, ktoré prechádzajú ako úlohy od jednej vlády k druhej. Je to strašná, ale strašná škoda.

    Ale akým spôsobom vlastne chceme, aspoň teoreticky si to rozoberme, presúvať kompetencie na samosprávne orgány vo vzťahu k materiálnemu, prevádzkovému či inému zabezpečeniu škôl zo strany obcí a miest, keď tu prijímame takéto opatrenie, ktoré vlastne nedá šancu žiadnemu starostovi a primátorovi iným spôsobom ako cez ministra riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú s riaditeľom školskej správy, s riaditeľom školy a podobne? Nemyslím si, že spory vznikať budú, ale teoreticky takýto priestor problémov sa tu otvára.

    Dámy a páni, nedá mi ináč ako konštatovať, že už z tohto pohľadu je predkladaný zákon v rozpore, v priamej kontradikcii s programovým vyhlásením vlády. Alternatívne školstvo...

  • Len by som upozornil, že uplynulo 20 minút.

  • Veľmi sa ospravedlňujem, mám nejakú smolu, nehnevajte sa, pán podpredseda, ako minister som bol vtedy, keď ste zastavili predkladanie zákonov. Veľa hovorím, ako hovorí spravodajca.

  • Prosím vás, aby sme si trochu ujasnili niektoré informácie, aby sme sa neodvolávali zbytočne na alternatívne školstvo, že je to tam, kde sa takéto opatrenie neuplatňuje. Cez alternatívne školy u nás neprechádzajú ani dve percentá populácie, tam zatiaľ niet o čom hovoriť, vážení. Tam treba len tie brány otvárať. Financovanie alternatívnych škôl - neexistuje štát, kde by sa na ich financovaní nepodieľal štát. Neexistuje taká krajina. Takže ani tu nevymýšľajme, že by nemali dostávať a podobne.

    Kontrola prostriedkov - iste s tým možno súhlasiť, že štát dáva prostriedky. Kto to je ten štát? On je reprezentovaný niekým. V tomto prípade ministerstvo školstva dáva prostriedky na školstvo. Ale dáva na školstvo naše prostriedky, nie svoje vlastné. Teoreticky povedané, peniaze niekoho dáva niekomu, ale nie vlastné. A zodpovednosť za použitie týchto peňazí treba posilňovať, prenášať a posilňovať ju v regiónoch, nie naopak. Myslíte si, a to hovorím s plnou vážnosťou, že existuje ministerský úradník, ktorý obsiahne problémy všetkých základných škôl na celom Slovensku? To je absurdné! To znamená, že rozdelenie musí byť založené na pravidlách, na kritériách, ktoré nám chýbajú.

    Môj návrh ďalšieho uznesenia, pretože tento zákon neodmysliteľne súvisí s kompetenciami územných školských rád, regionálnych školských orgánov v tej najvážnejšej, najdôležitejšej činnosti časti života škôl, t. j. vo financovaní, bude smerovať práve k tomuto. Mám otázku - už vlani sme s ňou uvažovali a je potrebné to riešiť - prečo sa nezverejňujú z úrovne ministerstva školstva rozpisy prostriedkov na jednotlivé školské správy? Prečo školská správa v regionálnom denníku nezverejní - a na tom som veľmi trval a ako poslanec to budem obhajovať - rozpis prostriedkov na jednotlivé školy? Prečo nie kritériá, podľa ktorých sa ten rozpis urobil, ako napĺňajú požiadavky, ktoré potrebujú školy a podobne? To mňa ako rodiča zaujíma. To je dôležitá činnosť, dôležitá časť života školy. To chcem vedieť.

    Nedá mi, vážené dámy a páni, aby som nezareagoval na niektoré časti, ktoré boli vo vystúpení pani poslankyne Lazarovej. Nerád to robím, nikdy nechcem používať tvrdé slová, ale zdá sa mi, že toto vystúpenie zachádzalo za hranice poznania, za hranice istých ciest, ktoré by sme mali používať, keď hovoríme o našom školstve. Spájali sme eklektickým spôsobom, ladom-skladom, ako sme len chceli, kvalitu výučby s menovaním atď. atď. V prvom rade si treba uvedomiť, že v oblasti menovania profesorov a docentov neexistuje u nás fakulta, ktorá by nemala vypracované - dnes môžem s plnou vážnosťou povedať - perfektné kritériá a perfektné pravidlá. Naopak, akreditačná komisia sa stretávala s požiadavkami rektorov a dekanov asi tohto typu: vážení, veď to nedokážeme naplniť. To je problém, nie tak, ako to vyznelo.

    Je absurdné v parlamente hovoriť o tom, že sa nemožno dostať k nejakej habilitačnej práci. Zo zákona je každá uložená v študijnom informačnom stredisku príslušnej fakulty, zo zákona musí byť prístupná verejnosti. Ktokoľvek - obrazne povedané - kto ide okolo, zablúdi na pedagogické oddelenie fakulty, nalistuje a povie, mám námietky voči tomu a tomu. To ostatné je možno technický problém, ktorý by tu nemal byť.

    A o akreditačnej komisii sa už toho pohovorilo toľko, a myslím si, že neprávom. Akreditačná komisia má byť apolitickým, nezávislým orgánom, vyslovene odborným, ktorá má hodnotiť a zostavovať na základe hodnotenia rebríček škôl a toto hodnotenie premiestniť do kritérií na rozpis finančných prostriedkov na jednotlivé fakulty s tým, že sa podporia aj rozvojové programy atď. Táto akreditačná komisia, ktorá pracovala, odviedla kus roboty, treba sa jej len poďakovať. Urobila aj chyby, kto robí, robí aj chyby.

  • Takže by som prešiel už len k návrhu uznesení a k záveru. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, takisto by som vás chcel požiadať, aby sme neprijali novelu tohto zákona, alebo aby sme urobili rozumné praktické rozhodnutie prerušiť tento bod, vyžiadať si - a zároveň to formulujem aj ako uznesenia Národnej rady:

    1. vypracovať a predložiť koncepciu personálnej politiky v rezorte školstva,

    2. vypracovať a predložiť koncepciu financovania školstva, to znamená, kritériá a postup rozpisu prostriedkov.

    Keď budeme mať koncepciu riadenia personálnej politiky školstva na stole, keď budeme vedieť, akým spôsobom sa táto bude realizovať, myslím si, že sa možno k tomuto vrátiť. Pokiaľ to bude zdôvodnené, zdvihnem nie jednu, ale obidve ruky.

    Na záver mám otázku na pani ministerku školstva a vedy. Vážená pani ministerka, v súvislosti s personálnymi zmenami, ktoré sa teraz dejú, bol odvolaný aj riaditeľ Ústrednej školskej inšpekcie doc. Dr. Vladimír Rosa, CSc. Docenta Rosu poznám od roku 1990 ako človeka veľmi kultivovaného, vynikajúceho odborníka, s veľkým renomé medzi učiteľmi, žiakmi, študentmi. Pôsobil tak na stredných školách externým spôsobom, ako aj na matematicko-fyzikálnej fakulte. Skutočne ide o človeka, ktorý je výborný po všetkých stránkach. Mne osobne je veľmi ľúto, že tento človek bol odvolaný z riadenia inštitúcie, ktorú zakladal, ktorá prekonávala ako každá inštitúcia svoje detské choroby. O to viac mi je to ľúto, že bol odvolaný bez jediného slova poďakovania, bez jediného slova uznania. Keby hneď aj boli dôvody na odvolanie, tak to sa takto nerobí. Mám otázku, pani ministerka, ak je to možné, keby ste zdôvodnili, prečo bol pán docent Rosa odvolaný z funkcie. Ako vidíte, toto je jeden z mnohých dôvodov, ktoré ma viedli k tomu, že som naformuloval také uznesenia, aké som naformuloval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Odovzdajte svoje návrhy uznesení pánu spoločnému spravodajcovi. S faktickou poznámkou sa ako prvý hlási pán poslanec Prokeš.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Harach nám predviedol, čo je to sila slova. Počúvajúc vystúpenia v tejto sále k tomuto bodu, musím konštatovať, že sa v podstate delíme na dve skupiny. Jedna, ktorá bojuje za efektívnosť riadenia, a druhá, ktorá robí všetko pre to, aby riadenie bolo neefektívne. Možno je to úplne náhoda, že deliaca čiara ide aj podľa toho, ako kto hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky. A opakujem, možno je to celkom náhoda, že sa to prejavuje práve v oblasti školstva. Všetci predsa vieme, že školstvo je vlastne budúcnosťou každého jedného štátu. Môžeme povedať, môžeme rozprávať aj o demokratickom školstve v Spojených štátoch, ale nezabudnime pripomenúť, že je hodnotené ako jedno z najhorších na svete vo výsledkoch a že Spojené štáty viac-menej žijú z imigrácie mozgov.

    Dovolím si ešte povedať pár slov k rečníckej otázke, ktorú si položil pán Harach, či štátny úradník má byť poslušným úradníkom, alebo či má byť prirodzenou autoritou. Celkom určite sa obidve tieto veci musia spolu snúbiť. Ale ak si spomenieme na odvolaných 26 predsedov okresných správ, za to, že boli prirodzenými autoritami, musím konštatovať, že celé vystúpenie pána poslanca Haracha nemalo nič spoločné s vecnou stránkou predloženej novely, ale bolo čisto politické.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

  • Vážení kolegovia,

    hovorilo sa tu o porušovaní demokracie, ak odnímeme v zákone možnosť školským radám navrhovať a odvolávať riaditeľov, no nepovedalo sa, že tento paragraf nadväzoval v pôvodnom zákone na paragraf, ktorý hovoril, že práve tieto rady prevoľujú riaditeľov každé štyri roky, aby bola zabezpečená rotácia kádrov, po ktorých tak volala a ešte stále volá učiteľská verejnosť. Tento paragraf zabezpečujúci demokraciu bol zrušený za pána ministra Pišúta, a teda následné paragrafy nadväzujúce na tento zrušený mechanizmus prevoľby, o ktorých sa teraz bavíme, sú vlastne nadbytočné.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Kočnár.

  • Ďakujem. Tento môj vstup sa vlastne bude týkať najmä členov mandátového a imunitného výboru. Všetkých členov tohto výboru žiadam, aby zajtra o pol deviatej prišli do našej zasadačky na čísle 183.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Harach, nevystúpila by som, lebo sama som navrhla, aby sa diskusia na túto tému uzavrela. Keďže ste ma však menovite vyzvali, musím vám odpovedať.

    Pracujem na vysokej škole už 34 rokov, a preto veľmi dobre a dôverne poznám mechanizmy, ktoré tam fungujú. Jedna vec je teória, druhá vec je prax. Sú vypracované kritériá na udeľovanie vedeckých hodností, ale tieto kritériá sú vypracované rôzne na veľmi podobných typoch fakúlt podľa toho, ako sa hodili práve danému vedeniu. Na jednej fakulte je kritérium také, na druhej onaké a na tretej celkom iné. Ale keby sa aspoň takto vypracované kritériá uplatňovali. Ani tie sa však, pán poslanec Harach, neplnia. Dôkazom toho napríklad je, že keď určitá vedecká rada (aj napriek veľkým tlakom) hlasuje proti udeleniu hodnosti vysokoškolského profesora uchádzačovi, ktorý nezodpovedá daným kritériám, tak sa jej hlasovanie vyhlási za neplatné. Zrejme sa predpokladá, že pri druhom hlasovaní budú už "niektorí" členovia vedeckej rady benevolentnejší.

    Jedno zo základných kritérií pri udeľovaní vedeckej hodnosti profesora by mala byť uverejnená monografická práca. Ukážte mi, pán poslanec Harach, koľko z tých 16 nových profesorov má naozaj uverejnenú monografickú prácu. Obávam sa, že ani 25 %. Prepáčte, ale keď na post univerzitného profesora sú menovaní dvaja docenti, ktorí nemajú hodnosť ani len kandidáta vied, pýtam sa, za čo im vlastne bola udelená vedecko-pedagogická hodnosť docenta? A nieto profesora.

    Čo sa týka vášho názoru, že habilitačné práce majú byť v knižniciach verejne prístupné, máte stopercentnú pravdu. Majú byť. Lenže iba majú byť. Skutočnosť je však taká, že nie sú.

    Na danú tému by sa mohla viesť ešte veľmi dlhá diskusia, ale naozaj si myslím, že nie na pôde parlamentu. Ak by ste mali záujem, môžeme si o tom pohovoriť súkromne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, chcela by som vás poprosiť, aby ste vystupujúcim poslancom nevstupovali počas rozpravy do ich prejavu, pretože sme sa neuzhodli na žiadnom časovom limite. Máte právo napomenúť poslanca vtedy, ak hovorí od veci. Na základe § 16 má Národná rada možnosť obmedziť rozpravu, rečnícku dobu, ale tak, aby nebola kratšia ako 10 minút. Vzhľadom na to, že sme to nespravili, buďte taký dobrý a nevyrušujte poslanca počas rečníckej doby, ktorú nemá ešte dnes v tejto chvíli obmedzenú. Pána Haracha, myslím si, vypočula celá sála v tichosti bez toho, aby nejakým spôsobom prejavovala nevôľu s jeho názormi. Kolegovia sa vyjadrili po jeho prejave. Prosím vás, aby ste to rešpektovali aj vy.

  • Pani poslankyňa, len som upozornil, kedy uplynul čas. Keď uplynul dvojnásobok toho, ako je zvykom hovoriť, nič iné som nepovedal, len som upozornil, že uplynulo 20 minút a potom 25 minút. To je veľmi slušný spôsob a myslím, že aj akceptovateľný.

    Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Dovolím si podobne reagovať na pána poslanca Haracha, ktorý pred chvíľou navrhoval uznesenie. Chcem len pripomenúť, že v čase, keď vláda pána Moravčíka navrhovala rozpočet na rok 1995, ktorý sa do parlamentu nedostal, táto vláda nepotrebovala finančnú politiku rezortu školstva. Napriek tomu to dokázala predložiť. Rovnako chcem upozorniť, že predložiť návrh uznesenia, alebo od ministerky žiadať personálnu politiku rezortu školstva, by som skôr chápal ako čosi, čo vyvoláva asociácie niekde spred novembra. Ak by tu bolo povedané, že chceme od ministerky školstva predložiť napríklad zákon o verejnej službe alebo zákon o štátnom zamestnancovi, pochopil by som, že tu ide o dobrý úmysel. Ale predložiť personálnu politiku rezortu školstva mi pripomína akúsi kádrovú alebo inú politiku akéhosi iného útvaru.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na margo vystúpenia pána Prokeša by som chcel povedať, že Rimania mali jedno príslovie: "Si tacuisses, philosophus mansisses" - Keby si bol mlčal, bol by si býval filozofom. Myslím, že sa to presne hodí k tomu, čo povedal. A myslím si, že to jeho linkované delenie je len strata pamäti, že nevie, kto hlasoval za ústavu, a kto hlasoval proti.

  • Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem povedať, že sila slova, o ktorej hovoril pán poslanec Prokeš, bola preto taká silná, lebo za ním stojí pravda. Chcem na tomto mieste povedať, že som hrdý, že pán Ľubomír Harach bol ministrom školstva v bývalej vláde, a myslím si, že Slovensko mohlo byť na neho hrdé. Ale chcel som povedať niečo iné. Hovorí sa tu o tom, že spôsob riadenia škôl je neefektívny, pokiaľ nie je prijatá táto novela, ale chcem pripomenúť, že z tých 64 mesiacov, čo uplynuli od novembra 1989, po 34 mesiacov bol predsedom vlády pán Vladimír Mečiar, a doteraz sa nehovorilo o tom, že by bolo toto riadenie neefektívne. Musela prísť zrejme duchovná sila Slovenskej národnej strany s týmto klenotom, aby tento problém odhalila.

  • Ďakujem pekne. Ostaňme mimo klenotníctva. Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

    s mnohými názormi, ktoré tu odzneli z úst pána Haracha, súhlasím. Bol to však pohľad zhora, z ministerského kresla. Dovoľte pohľad zdola, zo zborovne školy. Zhora možno nevidno, že ak ponecháme naďalej rozhodovanie o funkcii riaditeľa škôl, školského zariadenia alebo školskej správy iba v rukách školskej rady, čiže učiteľov, zakonzervujeme aj nepríjemný stav na školách, a to nivelizáciu osobných ohodnotení. Na mnohých školách učitelia dostávajú všetci rovnaké alebo takmer rovnaké, aj keď veľmi nízke osobné ohodnotenie, lebo riaditeľ školy často nerobí rozdiely v odmeňovaní, aby si nikoho nenahneval, aby nestratil žiadny hlas v budúcich riaditeľských voľbách. Takže v mnohých prípadoch sa na školách odmeňuje nie podľa zásluhy a výsledkov, ale účelovo a s istým cieľom.

    K tomu, že v školských radách sú zastúpení aj rodičia a žiaci, len toľko, že ich účasť je zanedbateľná. Rodič a žiak školy súhlasí väčšinou zo známych dôvodov s návrhom učiteľov, ktorí sú zastúpení v školskej rade. Zhora možno nevidieť ani to, že školská rada si veľmi často vyberá za kandidáta na riaditeľský post toho najmäkšieho kolegu, aby v škole mali čo najmenej problémov, a dovolím si povedať, aby niekedy s ním mohli svojvoľne manipulovať. Inde zasa stačí, aby si riaditeľ školy postupne menil a dopĺňal členov pedagogického zboru alebo školskej rady podľa svojej chuti a podľa svojho názoru, dovolím si povedať, že na južnom Slovensku aj podľa svojej národnosti, a majú doživotne funkciu riaditeľa školy zabezpečenú.

    Ku konkurzom toľko: Dnes sa do konkurzov na riaditeľské miesta učitelia nehrnú masovo, skôr naopak, väčšinou za ten plat a za tú zodpovednosť to nikto robiť nechce.

    Posledná moja poznámka: o nebezpečenstve toho, aby napríklad slovenské školy na južnom a juhovýchodnom Slovensku záviseli len od rozhodovania mestských a obecných zastupiteľstiev, nechcem hovoriť vôbec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kováč s faktickou poznámkou.

  • Dovoľte, aby som zareagoval na dve poznámky pani poslankyne Garajovej. Predsa len sa domnievam, že poslanci miestnych zastupiteľstiev nielen na južnom Slovensku, ale po celom území Slovenska sú predstavitelia, ktorých si zvolili občania. Zákon vyžaduje, aby v školskej rade boli poslanci miestneho zastupiteľstva. Tým vzniká prepojenie medzi školou a miestnou samosprávou. My ho teraz budeme násilne trhať. To po prvé.

    Po druhé - nehnevajte sa, hovorili ste, pani poslankyňa, o tom, že prítomnosť rodičov v tejto rade je o ničom. Prepáčte, veľmi silne ste podcenili úlohu rodiča v riadení školy alebo možnosti ovplyvňovať školský systém. A myslím si, že s takýmto vystúpením by ste pravdepodobne pred rodičmi neobstáli. Ak budete pokračovať v ďalšom takomto chápaní úlohy rodičov, navrhnite, aby sme sa vrátili k združeniu rodičov a priateľov školy a likvidujme úplne školské rady. Hneď potom tento váš prístup by skutočne viedol k ničomu.

    A ak dovolíte ešte malú poznámku predsedníčke výboru pani Lazarovej. Pani predsedníčka, určite veľmi dobre viete, že titul kandidáta vied bola funkcia, ktorú schvaľoval okresný alebo obvodný výbor strany. Kandidáta musel schváliť. Čo v takom prípade, keď títo ľudia nedostali povolenie a nemohli byť kandidátmi vied napriek tomu, že ich vedecká práca bola vynikajúca?

    Mám v ruke dokument, ktorý sa volá "Kritériá na habilitáciu a návrh na profesora Lekárskej fakulty Univerzity Komenského". Ak sa pozriete do týchto kritérií, je potrebné na získanie titulu docenta 300 bodov v bratislavskej fakulte, za získanie doktora vied 10 bodov, za získanie kandidáta vied 5 bodov. Ak spĺňa všetky ostatné kritériá, nevidím dôvod, prečo by nemohol dostať takýto titul.

    A pokiaľ ide o monografickú prácu, dovoľte, aby som citoval: "za každú monografiu vydanú v našom vydavateľstve 10 bodov, vydanú v zahraničnom vydavateľstve 20 bodov". Myslím si, že ak budeme takto argumentovať, že to nie je presné. Donesme si kritériá, porovnajme si ich a nezaťažujme takýmito vecami parlament.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán László Szigeti z MKDH. Prepáčte, ešte chvíľu, pani poslankyňa Lazarová - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Kováč, prosím vás pekne, keď tých 300 bodov za monografickú prácu pri dnešných kritériách je iba 10 bodov, potom navrhujem, aby to bolo 0 bodov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Nováková - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    chcem podporiť pani poslankyňu Garajovú, pretože plne vystihla problematiku školstva a školských rád, s ktorými som sa aj ja stretla počas mojej praxe stredoškolskej profesorky na strednej priemyselnej škole. Myslím si, že pán poslanec Kováč si osobuje skutočne odbornosť aj tam, kde nerobil. Raz som už mala vyjadrenie na jeho odbornosť v štátnej správe a zdá sa mi, že aj v školskej problematike sa vyzná podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pani poslankyňa Lazarová, vy tu dnes celý deň zápasíte proti vysokoškolským profesorom a zrejme sa zastávate vysokoškolských docentov. Pýtam sa, či by nezmenilo trošku situáciu, keby ste sa aj vy stali profesorkou a bol by pokoj.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, znova upozorňujem, vnútorná pokora by kázala, aby sme boli vzájomne slušní a nepokúšali sa urážať. To nie je ostrovtip, to je urážka.

    Pani poslankyňa - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Zdá sa, že diskusia na uvedenú tému je mimoriadne zaujímavá.

    Pán poslanec Mikloško, nebudem profesorkou, a to z jedného dôvodu. Kedysi jediný rozdiel medzi straníkmi a nestraníkmi bol ten, že pokiaľ straníci pri získavaní vedeckopedagogických hodností museli splniť kritériá na 100 %, nestraníci ich museli splniť na 300 %. Čiže ja ako nestraníčka som bola zvyknutá kritériá nie iba splniť, ale ich splniť trikrát, aby som vôbec mohla o niečo požiadať. Aj potom som dostala iba prísľub "k príprave na začatie prípravy". Avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti som si vypracovala veľmi presné kritériá, čo môžem a nemôžem. Keďže nemám monografickú prácu, ktorú považujem za jedno zo základných kritérií na udelenie hodnosti profesora, tak sa o túto hodnosť na rozdiel od mnohých dnešných "tiežprofesorov" uchádzať nebudem. Prosím však, ukončme už diskusiu na túto tému v parlamente. Ešte raz opakujem: Ak by ste mali záujem, veľmi ochotne urobím diskusný klub na chodbe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Pán predsedajúci, to sú osobné problémy pani Lazarovej, mňa to nezaujíma, nehnevajte sa.

  • Smiech v sále.

  • Súhlasím s vami, že vás to nezaujíma.

    Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, práve ste mi zobrali slovo tým, čo ste povedali.

  • Ďakujem. Pán poslanec László Szigeti, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Kunc zo SNS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené panie a páni poslanci, milí hostia,

    návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, vyvolal veľký rozruch nielen v radoch pedagógov, ale aj širokej verejnosti. Zmeny v oblasti školstva sa dotýkajú priamo či nepriamo skoro každého občana našej krajiny, veď všetci sme istým spôsobom účastníkmi výchovno-vyučovacieho procesu - tí najmladší v školských laviciach, staršia populácia ako rodičia či pedagógovia.

    Všetky zmeny novely zákonov, nové zákony, predpisy, vyhlášky a nariadenia, ktoré napomôžu riešenie akútnych problémov v rezorte školstva a vedú k zlepšeniu a zvyšovaniu úrovne vyučovacieho procesu, privítam, ale, žiaľ, novelizácia zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. nepatrí k tým zmenám, ktorých praktický dosah by pozitívne ovplyvnil chod rezortu školstva.

    Cieľom tejto novelizácie zákona podľa dôvodovej správy je - citujem: "urýchliť a skvalitniť riadiaci proces na jednotlivých stupňoch štátnej správy v školstve". Domnievam sa, že ozajstným cieľom navrhovateľov je niečo úplne iné, až príliš priezračné, veď zmeny sa týkajú len kompetencií v oblasti personalistiky.

    Novelu zákona považujem za priamy útok voči školským radám a územným školským radám. Je to spochybňovanie ich existencie, životaschopnosti a dehonestuje ich funkčnosť a kompetencie. Samosprávne školské orgány sa napriek počiatočným problémom s ich funkčnosťou ukázali ako mimoriadne dôležitý prvok v procese transformácie vzdelávacej sústavy na Slovensku smerom k demokratickému riadeniu.

    Domnievam sa, že niet demokratickejšieho, objektívnejšieho a spravodlivejšieho orgánu v rámci školskej samosprávy ako školská či územná rada školy, ktoré sú iniciatívnymi a poradnými samosprávnymi orgánmi, vyjadrujúcimi a presadzujúcimi miestne záujmy a záujmy rodičov, pedagógov a žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania. Sledujú dodržiavanie deklarácie práv dieťaťa vydanej organizáciou UNESCO v podmienkach školy. V podmienkach školy majú v každej demokraticky zmýšľajúcej spoločnosti dôležité a historicky osvedčené postavenie. Plnia funkciu verejnej kontroly práce riadiacich pracovníkov priamo na školách, v školských správach a školských zariadeniach.

    Odnímaním kompetencie dať návrh na vymenovanie a odvolanie riaditeľov škôl a školských zariadení, riaditeľov školských správ spomínaná verejná kontrola zaniká a činnosť školských rád sa stane skutočne formálnou, bez žiadnych právomocí. Domnievam sa, že predložený návrh novelizácie zákona jasne odkrýva charakter súčasnej moci. Ak jej niekto z akýchkoľvek príčin nevyhovuje, tak ho jednoducho odvolá z funkcie. O tom svedčí aj kauza odvolania riaditeľa Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave.

    V súvislosti s tým treba poznamenať, že odvolanie je protiprávne, protizákonné, a tým neplatné, pretože sa opiera na jednej strane o neplatné zákonné normy, na druhej strane nie je v súlade s doteraz platným zákonom Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb., podľa ktorého sa k odvolaniu riaditeľa školy má vyjadriť príslušná školská rada. Novelizácia zákona ešte nie je ani schválená, a už sa uplatňuje. Čo môžeme očakávať po schválení? Predpokladám, že je to jasné pre každého z nás.

    Znepokojujú ma snahy, ktoré by v prípade prijatia novely zákona číslo 542/1990 viedli k nefunkčnosti orgánov školskej samosprávy vo vzťahu k riešeniu personálnych otázok v školstve. Tým by sa zásadným spôsobom narušila ich kompetencia reálne vplývať na proces demokratického fungovania škôl.

    Pripravovanou novelou by sa z tohto procesu totiž prakticky vylúčila možnosť vplyvu rodičov, pedagogickej verejnosti, predstaviteľov samospráv a ostatných zainteresovaných odborných kruhov spolu sa podieľať na formovaní charakteru školy. Zrušenie najdôležitejších právomocí školských rád nijakým spôsobom neskvalitní a neurýchli riadiaci proces na jednotlivých stupňoch orgánov štátnej správy v školstve. Naopak, ak má demokratický proces premeny nášho školstva pokračovať v doterajšom trende, myslím si, že je potrebné kompetencie orgánov školských samospráv skôr rozšíriť.

    Maďarská koalícia predloženú novelizáciu zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve nepodporí a bude hlasovať proti jej prijatiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bartolomej Kunc za Slovenskú národnú stranu. Pripraví sa pán poslanec Prokeš za Slovenskú národnú stranu.

  • Pán podpredseda, prihlásil som sa pôvodne s tým, že uvediem návrh, takže teraz sa neuchádzam o slovo. Potom na konci rozpravy, ak by bolo možné, by som rád povedal niekoľko viet.

  • Samozrejme. Pán poslanec Prokeš, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Eva Rusnáková za DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pred chvíľou som vo v faktickej poznámke povedal, že sa delíme vlastne na dve skupiny, ktoré zhodou okolností dosť jasne korešpondujú s tým, kto ako hlasoval o Ústave Slovenskej republiky. Je mi skutočne nesmierne ľúto, keď počúvam v dnešnej dobe o tom, že sa tu niekto usiluje zbaviť školstvo demokracie. Dovolím si upozorniť, že demokracia spočíva v práve výberu, a nie v tom, že každý bude zasahovať do rozhodnutia nadriadených orgánov.

    Je dosť ťažko klásť na niekoho zodpovednosť, ak súčasne nemá výkonné právomoci vo svojich rukách, ak nemá právo vybrať si ľudí, ktorí budú realizovať jeho rozhodnutia, resp. ak niekto pre svoju neschopnosť ich nebude vykonávať, nemá to nič spoločné s politickou otázkou, ale jednoducho zo svojej neschopnosti alebo dokonca možno z politických dôvodov nebude sa správať ako štátny úradník, pretože je krytý územnou školskou správou alebo nejakým orgánom miestnym, v takom prípade je dosť ťažké brať na zodpovednosť ministra školstva alebo ktoréhokoľvek iného nadriadeného štátneho úradníka.

    Rozprávať dnes o tom, ako potrebujeme, aby mohli hovoriť do menovania riaditeľov škôl na miestnej úrovni alebo riaditeľov školských správ miestne samosprávne orgány, resp. zoskupenia rodičov, je síce veľmi pekné, len akosi veľmi obchádza fakt, že už tu niekoľko rokov platí zákon umožňujúci vytváranie alternatívneho školstva. A na tomto mieste by som veľmi rád zdôraznil a poprosil kolegov z Maďarskej koalície, aby láskavo prestali pliesť verejnosť, a najmä zahraničnú, čo sa týka alternatívneho školstva, pretože náš zákon pozná jeden význam tohto pojmu, a to ako neštátne, a nie bilingválne, a tým, používajúc pojem alternatívne školstvo, zámerne zavádzajú verejnosť a rovnako zavádzajú zahraničných partnerov. Preto sa vraciam k pojmu alternatívne školstvo, ktorý pozná náš zákon. Ak sa niekomu zdá, že sa tu prejavuje alebo je snaha presadzovať politickým smerom naše školstvo, má možnosť aj na miestnej úrovni vytvárať školy neštátneho typu.

    Pánu poslancovi Harachovi by som ešte rád pripomenul, že myšlienka, ktorú sa tu snažil podsunúť, že tu niekto povedal, že štát by sa nemal finančne podieľať na financovaní alternatívneho školstva, odznela len z jeho úst. Naopak, ja som tu zdôraznil, že štát sa plne podieľa na financovaní neštátneho školstva, a teda finančné problémy z tohto hľadiska by nevznikali. A pán poslanec Cuper hovoril o tom, čo bolo za prvej Československej republiky, teda pred druhou svetovou vojnou. Nemalo to nič spoločné s dnešnou realitou.

    Dámy a páni, myslím si, že je najvyšší čas stabilizovať znova činnosť nášho školstva najmä na úrovni základného a stredného školstva, takisto dať možnosť riaditeľom školských správ a riaditeľom škôl pocit istoty, že s nimi nebude zametané podľa toho, ako sa skončia komunálne voľby, ale naopak, aby si bol každý vedomý, že tu musí existovať určitá celoplošná, celoslovenská realizácia stratégie rozvoja nášho školstva a rozvoja vzdelanosti na území Slovenskej republiky. Ono sa veľmi dobre počúva o tom, aké je to demokratické, keď k tomu môže hovoriť ten alebo onen, ale, dámy a páni, demokracia je právo výberu.

    Ak by sme ho veľmi zúžili, tak by sme mohli o tom hovoriť vo vzťahu k voľbám, že je to každé štyri roky, pokiaľ sa parlament nerozhodne inak, že to skráti, a tam je vždy možnosť, aby dala väčšina obyvateľstva najavo, čo si o tomto spôsobe riadenia myslí alebo nie. Preto som presvedčený, že demokracia je u nás plne zachovaná jednak inštitúciou volieb a existenciou viacerých politických strán, ktoré nijako nie sú jedna druhej podriadené, nie sú závislé od štátu, čo je garantované, ale jednak aj výberom školy, do ktorej rodič svoje dieťa zapíše.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, bol by som vám veľmi povďačný, keby ste o tomto a o takomto význame slova alternatívneho školstva presvedčili aj odborníkov ministerstva školstva. Totiž oni už nejeden materiál vypracovali, kde slovo alternatíva sa chápe úplne ináč.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa spýtať pána Prokeša, či by nám mohol vysvetliť, ako závisí riaditeľ školy od komunálnych volieb. Pokiaľ viem, zástupca samosprávy v školskej rade je z mnohých členov len jeden. Ako tých ostatných prehlasuje?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne. O práve výberu hovorí darvinizmus, nie demokracia.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Eva Rusnáková z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Michal Baránik z HZDS. Pardon, ešte si vypočujeme faktickú poznámku pána poslanca Prokeša.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pokiaľ viem, darvinizmus hovorí o prirodzenom výbere, a nie o práve na výber.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

  • Len doplním pána poslanca Prokeša. Poznám viacero zákonov, ktoré v parlamente boli prijaté väčšinou jedného hlasu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, prosím, máte slovo.

  • Vážený parlament, vážená pani ministerka,

    dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu zákona skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Pracovala som na jednej zo školských správ ako zástupkyňa riaditeľky, a preto si dovolím povedať, že viem presne, o čo v tomto zákone ide.

    Novela zákona hovorí - po prvé o odstránení poslednej prekážky, aby mohla pani ministerka školstva odvolať tzv. zabetónovaných učiteľov školských správ a aby noví riaditelia školských správ mohli odvolať nepohodlných riaditeľov škôl. Po druhé hovorí o odstránení jednej z kompetencie predstaviteľov spoločenského života - rodičov a učiteľov, na základe ktorej bolo možné hovoriť do toho, kto bude riaditeľom školskej správy a školy.

    Chcela by som upozorniť vážený parlament, že pod zákonom nie sú podpísaní, možno až na jedného, učitelia vládnej koalície tohto parlamentu. Asi vedia, prečo tak robia. Chcela by som pripomenúť, že samotná pani ministerka Slavkovská poskytla nedávno rozhovor, v ktorom konštatovala, že poslanecký návrh zákona nie je dokonalý, nie je dopracovaný, a preto sama bude iniciovať predloženie vládneho návrhu zákona o štátnej správe v školstve. Vláda však vyslovila súhlas s novelou zákona číslo 542/1990. Vyzývam preto pani ministerku, aby sa vyjadrila, či teda poslanecký návrh zákona podporuje, alebo nie. Na základe akej analýzy predložili poslanci tento návrh zákona - pýtam sa predsedu výboru pre vzdelanie, ktorý tiež podpísal túto novelu zákona.

    Pani ministerka, páni poslanci, panie poslankyne, ak chcete týmto návrhom zákona a podporou tohto návrhu zákona prehlbovať demokraciu, skvalitniť riadiaci proces a dodržiavanie zákonov, nepotrebujete k tomu novelu tohto zákona. Zariaďte len to, aby na školských správach boli takí riaditelia, ktorí neporušujú zákony, ktorí poznajú zákony, a preto neprehrávajú súdne spory za štátne peniaze so svojimi spolupracovníkmi, ktorých buď vyštvali zo školskej správy, alebo títo radšej odišli, lebo neboli schopní spolupracovať s arogantnými nadriadenými, ktorí majú nižšie právne vedomie ako oni sami, ktorí dávajú príplatky svojim "najbližším spolupracovníkom" protizákonne a potom ich musia vracať, neposielajú kontroly na riaditeľov škôl a školských zariadení tam, kde si riaditeľ dovolil kritizovať samotného riaditeľa školskej správy. Zabezpečte to, aby to neboli takí riaditelia školských správ, ktorí nebudú tajne nahrávať rozhovory so svojimi spolupracovníkmi, aby ich potom dakedy využili, ktorí nechcú nič podpisovať, lebo sa vo veciach nevyznajú, ktorí neterorizujú kolegov pracovným tempom a dobrými nápadmi, ale výstrahami a upozorneniami o tom - to sú, prosím, príklady zo skutočnosti, pán poslanec -, že treba zamkýnať dvere na kancelárii, pokiaľ pracovník vyjde z kancelárie, že štrajky sú protizákonné a že pokiaľ žiaci nahnevajú svojho učiteľa, tak je dosť možné, že aj učiteľ bude nahnevaný a bude dávať horšie známky. Som rada, že ste na tieto príklady zo života zareagovali, lebo to sú príklady konania niektorých konkrétnych riaditeľov terajších školských správ.

    Súhlasím, a budem zvedavá, či pani ministerka vymení aj tých, ktorí takéto veci robili a sú za HZDS.

    Ak sú územné školské rady nefunkčné, a niektoré, musíme to pripustiť, že nefunkčné naozaj boli, dá sa to riešiť aj iným spôsobom. Treba vyvinúť iniciatívu na zmenu štatútu územných školských rád, treba iniciovať, aby územné školské rady skladali účty zo svojej práce, pretože ak nepodporili návrh na odvolanie riaditeľa školskej správy, ktorý porušoval zákony, porušoval ich veľmi dlho a nebol schopný splniť ani len 50 % ministerstvom školstva uložených nápravných opatrení, potom taká územná školská rada by mala byť vymenená. Ale kvôli tomu predsa nebude parlament meniť zákon. Ľudí treba učiť zodpovednosti za výkon svojej funkcie. Treba ich učiť zbaviť sa strachu z toho, že keď budú kritizovať svojho nadriadeného, vráti sa im to ako bumerang. Ale k tomu ich nenaučíte takýmito zákonmi.

    V mene poslaneckého klubu Demokratickej únie odmietam návrh tohto zákona a oznamujem ctenej učiteľskej verejnosti a ostatným pracovníkom školstva, že tento návrh zákona odmietame ako účelový a veľmi nebezpečný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik z HZDS.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážení hostia, vážená Národná rada,

    myslím si, že málokto mohol tak prihrať na olej tomuto zákonu, ako vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej, pretože aj také školské správy sú, aj takí riaditelia školských správ sú, a preto treba prijať zákon, aby takí riaditelia školských správ neboli, aby sa tomu zabránilo.

  • Vážená národná rada, každá norma, ktorú predložila nová vláda za tých necelých 6 mesiacov, hneď bola spochybňovaná a každý videl jej dôsledky podľa vlastných vízií, samozrejme, zo svojho pohľadu, vždy len negatívne. To znamená, že čokoľvek táto vláda predložila, všetky opatrenia prinesú podľa ich predstáv negatívne dôsledky. Vážení, pamätám si všeličo a viem, čo predchádzajúce vlády pána Mečiara urobili, že neurobili nič zlého, aby sa dalo na základe toho dedukovať, že aj teraz pripravované legislatívne normy by priniesli negatívne dosahy. Vzhľadom na to, že mám bohaté skúsenosti z pedagogickej práce, z riadiacej práce a z personálnej práce, môžem kvalifikovane k tomuto zákonu zaujať stanovisko.

    Chcem povedať, že základom každého riadenia je dokonalá personálna práca. Bez personálnej práce nemôže nijaký riadiaci orgán, nijaká inštitúcia dosiahnuť významnejšie úspechy. Nechcem uvádzať príklady z hospodárskej praxe, ale všade tam, kde personálnej práci venovali náležitú pozornosť, dosiahli, alebo dosahujú pravidelne výsledky, ktoré sú skutočne neporovnateľné s tými, ktorí tejto činnosti nevenujú pozornosť. A v personálnej práci platia niektoré pravidlá. Personálna práca a zodpovednosť je nedeliteľná, to znamená, že v rámci rezortu musí byť jeden, kto je za to zodpovedný, aby personálna práca v jeho rezorte bola na náležitej úrovni. V rezorte školstva touto osobou je minister školstva. Samozrejme, že organizácia musí mať vnútorné normy, ako realizovať personálnu prácu. V tom súhlasím s pánom poslancom Harachom, ktorý tu spomínal, že je potrebné mať pravidlá hry, ako sa bude robiť výber riaditeľov školských správ a, samozrejme, aj škôl.

    Prihováram sa za to, ako je bežná prax, aby sa výber riaditeľov konal na základe konkurzu. Mechanizmus konkurzu treba pripraviť náležite a realizovať ho s ľuďmi, ktorí majú predpoklady na to, aby vedeli objektívne ohodnotiť kandidáta. Bez náležitého výberu sa skutočne nedá robiť zodpovedná personálna práca.

    K rozdeľovaniu prostriedkov - domnievam sa, že rozdeľovanie prostriedkov by skutočne malo byť zabezpečené tiež náležitou kontrolou. Žiaľ, zatiaľ nie je. A rád by som sa spýtal pána exministra Haracha, čo on urobil v prospech toho, aby sa skutočne zaviedol systém, aby sa prostriedky prerozdeľovali tak, aby boli pod náležitou, aj verejnou kontrolou.

    Vážení, idealizujú sa tu školské správy a tvrdí sa, že zmenou zákona sa poruší demokracia. Zúčastnil som sa jednak v predvolebnej kampani, ale najmä v povolebnej kampani na celom rade stredných škôl a môžem vám povedať, že na každej strednej škole - môžem ich menovať - bolo množstvo pripomienok, ako neobjektívne, nekvalifikovane pracujú školské správy. Takže riaditelia alebo personál škôl má veľmi vážne výhrady proti činnosti súčasných školských správ. Domnievam sa na základe toho, že výber riaditeľov školských správ nebol náležite urobený, je potrebné tento výber zdokonaliť. Nedomnievam sa, že skladba, ktorá teraz je, a postup, aký je teraz zaužívaný, umožňuje to, aby sa výber urobil na náležitej úrovni. Domnievam sa, že skutočne je potrebné, aby ministerstvo školstva pripravilo seriózny materiál, ako sa má realizovať personálna práca, ako postupovať pri výbere, a na základe toho prijať náležitý výber riaditeľov škôl a školských správ.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť k tu mnohokrát diskutovanej problematike akreditačnej komisie, ktorú pani ministerka navrhla odvolať. Vážení, bol som členom dvoch vedeckých rád, kde sa hodnotila činnosť akreditačnej komisie. Ekonomická univerzita má šesť vedeckých rád. Všetkých šesť vedeckých rád bolo výhradne proti tejto akreditačnej komisii, ktorá bola odvolaná. Mali veľmi vážne výhrady, že nebola personálne vhodne zložená, že mala neobjektívne kritériá na hodnotenie a výber kandidátov na profesorov, docentov a podobne. Proti tejto akreditačnej komisii boli výhrady od roku 1992. Celý rok 1993, celý rok 1994 vedecké rady poukazovali na to, že práca akreditačnej komisie nie je taká, ktorá by zodpovedala potrebám vysokého školstva, a že výber, ktorý sa robí na základe jej kritérií, nie je objektívny, nezvažujú sa konkrétne podmienky, ktoré sú na jednotlivých vysokých školách.

    Nechcem povedať, v záujme ktorých kategórií vysokých škôl bol výber robený, to je už záležitosť, z akej štruktúry sa táto akreditačná komisia skladala. Môžem vám však povedať, že väčšina učiteľov Ekonomickej univerzity veľmi uvítala, že sa spochybnila existencia tejto akreditačnej komisie, a že je potrebné, aby sa vytvorila nová akreditačná komisia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    všetci poznáme, určite aspoň sčasti, aké veľké problémy sú v školstve, žiaľ, aj v iných oblastiach života na Slovensku, avšak ich riešenie určite nespočíva v prijatí navrhovanej novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve. Jej zmyslom je iba ustúpiť nostalgii štátnych ministerských úradníkov za ich mocou. Celá táto kauza je opäť len typickou bublinou, ktorá má odviesť pozornosť od skutočného riešenia problémov. Zo všetkých týchto bublín cítiť iba jedno: strach z nezávislosti, strach zo slobodného myslenia, strach z demokracie a najmä strach zo straty moci a trafík.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Chcela by som zareagovať na podnet, že ak sú takí riaditelia školských správ, treba ich odvolať. Chcem vám povedať na to len jeden jediný príklad. Kontrola ministerstva školstva dokázala porušovanie zákona riaditeľovi školskej správy. Bývalý pán minister - nebudem menovať - požiadal územnú školskú radu, aby mu dala stanovisko. Bola taká nefunkčná, že bola až demokratická, a rozhodla sa, že rozhodnutie ponechá v právomoci pána ministra. Prvá otázka, na ktorú sa ma bývalý pán minister pri prerokúvaní tejto veci, pri osobnom rozhovore, spýtal - dovolím si to v tejto chvíli povedať: A čí je, náš, alebo váš? Vtedy som mu s hrôzou odpovedala: To je predsa úplne jedno, ide o to, čo robí v školskej správe. Ak terajšia pani ministerka tohto istého človeka po odvolaní znovu menovala do funkcie, pýtam sa, kde je záruka aj zo strany pani ministerky, že nedôjde po prejdení tohto zákona k menovaniu takých riaditeľov školských správ, u ktorých sa evidentne dokázalo porušovanie zákona a sú príslušníkmi politických strán a hnutí vládnucej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že problematika akreditačnej komisie nepatrí na toto rokovanie, ale keďže pán poslanec Baránik sa vyjadril o tejto komisii veľmi negatívne, dovolím si predostrieť aj druhý názor, aby bol parlament informovaný objektívne. Iste, aj ja viem o tom, že boli protesty voči činnosti akreditačnej komisie. Boli aj na škole, kde som pracoval, a poznám tieto protesty a túto nespokojnosť. Táto nespokojnosť a protesty pochádzali od tých ľudí, ktorí nestačili plniť kritériá, ktoré požadovala akreditačná komisia, pretože táto komisia nastolila vyššie požiadavky, vyššie kritériá, jej snahou bolo prácu vysokých škôl posunúť na vyššiu úroveň porovnateľnú s medzinárodnou úrovňou. A pochopiteľne, časť pracovníkov vysokých škôl nestačila, nevyhovovala týmto kritériám. Isteže boli nespokojní, ale viniť z tohto titulu akreditačnú komisiu je veľmi nesprávne.

    Naopak, treba povedať, že táto komisia bola skutočne veľkým prínosom pre vysoké školy na Slovensku. Dokázala pozdvihnúť úroveň vysokých škôl. A treba poukázať na tých pracovníkov, ktorí nestačili splniť požadované nároky, a žiadať od nich, aby buď zo škôl odišli, alebo aby zvýšili svoje pracovné úsilie. V žiadnom prípade nie je správne stavať akreditačnú komisiu do nejakého negatívneho svetla. Verím, že nová komisia, ktorá bude vymenovaná pani ministerkou, bude mať rovnako vysoké kritériá a bude rovnakým prínosom pre slovenské vysoké školy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Baránik vo svojom peknom vystúpení položil celkom priamu otázku, čo som urobil v otázke financovania v predchádzajúcom období.

    Pán poslanec, môžem vás informovať, že v uplynulom období boli vypracované zásady financovania školstva. Dokument, ktorý bol predmetom rokovania prvej celoslovenskej alebo celorepublikovej konferencie učiteľov v septembri v minulom roku. Samozrejme, je potrebné ďalej na týchto zásadách pracovať. Ich zámerom bolo vypracovanie samostatného zákona o financovaní školstva. To po prvé.

    Po druhé - každý rok, aj minulý rok, dúfam, že aj tento rok to tak bude, sa vypracovávajú isté kritériá na objektivizáciu, sprehľadnenie rozpisu finančných prostriedkov alokovaných v rozpočte v kapitole školstva a v ďalších, ktoré idú do školstva. Tieto boli vypracované tak pre úroveň školstva riadeného školskými správami, ako aj pre vysoké školy.

    Po tretie - bola spracovaná analýza mimorozpočtových zdrojov financovania najmä vysokého školstva s dôrazom na tretí sektor.

    Po štvrté - boli vypracované rozsiahle prehľady nákladovosti financovania na úroveň jednotlivých štatistických vykazovacích jednotiek. Treba si teda uvedomiť, že ide približne o 14 000 vykazovacích jednotiek v rezorte školstva a nákladovosť v oblasti miezd atď. je spracovaná. Boli urobené, keď už o tom hovoríme, aj štúdie v rámci medzinárodnej spolupráce. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že v rámci OECD, teda vysokoprestížnej inštitúcie, sa Slovenská republika podieľala na riešení projektu "Ekonomika a vzdelávanie v krajinách strednej a východnej Európy". Druhý projekt bol "Efektívnosť školovania a manažment školských zdrojov", ktorý priamo tú problematiku, o ktorej teraz hovoríme, dával do súvislosti. Mohol by som menovať ďalšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Ďakujem pánu kolegovi Harachovi. Kvitujem to, čo nám povedal, ale pravdou je, že v hospodárskej praxi to nebeží tak, ako to tu predostrel. Aspoň ako som poznal na Ekonomickej univerzite, boli tam veľmi vážne výhrady voči deleniu prostriedkov. Možno, že je to zavinené prevodovým mechanizmom, ktorý je medzi ministerstvom a školami, medzistupňami, ktoré rozhodujú o týchto prostriedkoch, alebo sa k nim vyjadrujú.

    Ale, ak mám slovo, chcel by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť. Vážení, ak sú výhrady voči školským samosprávam, mám tu jeden fax, jeden úradný dokument, ktorý sa rieši už štyri roky, kde školská správa nezodpovedným konaním ukradla, hovorím, ukradla škole časť priestorov a pririekla ich podnikateľskej organizácii. Tento problém sa rieši už od roku 1992, lebo sa to stalo v roku 1991. Mám tu citáty z listov, kde orgány ministerstva prikazovali školskej správe, konkrétnej, aby rozhodnutie, ktoré prijala o odňatí priestorov, zrušila. Žiaľ, do dnešného dňa sa tak nestalo.

  • Prosím znova zapojiť pána poslanca Baránika.

  • Ako som sa na ministerstve školstva dozvedel, to nie je ojedinelý prípad. Takých prípadov je veľa, že školské správy takouto formou hospodária, že proste, opakujem, "berú" majetok školám, ktorý im patrí zo zákona, pretože sú vlastníkmi tohto majetku, a poskytujú ho na podnikateľské účely súkromným firmám. Samozrejme, keby to bol podnikateľský účel v prospech školy, je všetko v poriadku, ale to je na úplne iné účely.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, sme na konci rozpravy. O slovo na konci rozpravy ma požiadal ešte pán poslanec Kunc. Prosím, máte slovo.

    Pán poslanec Bajan - ešte faktická poznámka.

  • Chcel by som uviesť len maličký dodatok k pánu profesorovi Baránikovi. K objektivite treba povedať, že ak sa stáva, že sa poskytujú tieto nevyužité priestory, je táto činnosť úplne legálna. Školské správy väčšinou poskytujú budovy bývalých predškolských zariadení, deje sa to po celom Slovensku. Je to úplne v poriadku v prípade, že sa vôbec budova zachová, lebo školstvo nemá na údržbu.

  • Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

  • Chcel som sa hlásiť ešte do rozpravy, lebo nebolo ešte vyhlásené, že je koniec rozpravy. Môžem sa počas rozpravy prihlásiť kedykoľvek. Hlásim sa do rozpravy.

  • Prosím, pán poslanec Rózsa, máte slovo.

    Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Chcem odpovedať pánu poslancovi Bajanovi, že v mojom prípade ide presne o opačný prípad, že na podnikateľské účely boli poskytnuté priestory školy, ktoré škole chýbajú.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia,

    budem veľmi stručný. Vzhľadom na to, čo všetko tu bolo povedané, v záujme skutočného zmierenia, v záujme skutočného vytvárania dobrých vzťahov v budúcnosti, v záujme dobrého spolužitia, prosil by som navrhovateľov, aby zvážili všetko to, čo sa tu prednieslo, a vzali svoj návrh späť. Ak sa tak nestane, s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 5 zákona číslo 44/1989 Zb. v znení zmien a doplnkov navrhujem návrh skupiny poslancov, tlač číslo 102, na zmenu zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve vrátiť navrhovateľom na prepracovanie so žiadosťou smerom na vládu Slovenskej republiky, aby prehodnotila svoje stanovisko z 30. marca 1995, a to najmä z týchto dôvodov:

    Okrem toho, čo tu už bolo povedané, tento návrh je v rozpore s ustanovením článku 15 ods. 1, článku 15 ods. 2 písm. f/ a článku 15 ods. 4 písm. a/ nedávno uzavretej Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky z 21. marca 1995 o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci.

    Prosím, aby sme dali možnosť vláde Slovenskej republiky zosúladiť svoje stanovisko s prevzatými zmluvnými záväzkami, aby v budúcnosti nemohla byť spochybnená vierohodnosť zmluvného prejavu vlády Slovenskej republiky najmä preto, že sa to deje už pred ratifikáciou týchto zmlúv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pretože nemám už ďalšie písomné prihlášky do rozpravy, ako posledný sa hlásil do rozpravy pán poslanec Kunc. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne poslankyne, vážení priatelia poslanci,

    v tých niekoľkých vetách, ktoré chcem povedať, v žiadnom prípade nechcem a ani nemôžem reagovať na názory, stanoviská, ktoré odzneli, dokonca na argumenty, resp. dobre myslené vysvetľovanie určitých pojmov, a dokonca aj odporúčania.

    Na jednu vec by som chcel upozorniť menovite v súvislosti s vystúpením pani Edity Bauerovej. Totiž povedala, že štátny záujem je imaginárna veličina. Nie, panie a páni. Štátny záujem je práve taká reálna veličina, ako je reáliou štát. Ak by sme si nevedeli štátny záujem vymedziť a potom ho, pochopiteľne, sledovať a napĺňať, v tom prípade by tento štát nemal zmysel. A on predsa má, ako všetci vieme veľmi dobre, určitý vrcholový zmysel. Takže štátny záujem je veľmi konkrétna veličina, lenže musíme ho vedieť vymedziť.

    Musím však odpovedať na odporúčanie, ktoré nám dala pani kolegyňa Bauerová, aby sme vzali návrh späť. Nie, panie a páni, nevezmeme návrh späť, a tých zopár viet, čo chcem povedať, práve s týmto súvisí. Veľmi rád súhlasím s názorom pána poslanca Haracha, že treba analyzovať a na základe analýz konať. Iste, jednoznačne, pretože predpokladom úspešného, účinného riadenia i spravovania je spätná väzba. Spätná väzba nie je nič iné než sledovanie, analyzovanie vecí, vyslovovanie záverov a určovanie nových smerov a ciest. Takže stopercentne súhlasím a chcem povedať, že ministerstvo nemôže obísť túto metódu a cestu ako najvhodnejší postup v riadení. Isteže, predpokladám, že aj na základe tých metód a spôsobov analýz, ktoré sú v jeho praxi zavedené aj zásluhou pána poslanca Haracha, bude náležite využívať ich použiteľné výsledky.

    Chcel by som však opätovne zdôrazniť, čo som povedal vo svojom prvom vystúpení, že medzi mierou účinnosti riadenia a spravovania a osobnostnou vybavenosťou inštitúcie je nesporne priama úmernosť. Toto je významný dôvod na to, aby bez obmedzenia menoval ten, kto zodpovedá za spoločensky požadovanú účinnosť fungovania inštitúcií. A to platí o celej ich štruktúre. Preto nejde v tomto prípade o dehonestovanie školských rád. Prečo? Predsa som jasne povedal, že nechcem porovnávať alebo stavať proti sebe to, čo je tu výrazom demokracie, a to, čo je nevyhnutné z hľadiska účinného pôsobenia takého orgánu vlády a štátnej správy, ako je ministerstvo školstva. Veď je tam rad ďalších pôsobností samosprávy a na tie predsa nikto nesiaha. Prečo o tých nehovoríme, prečo na tie nemyslíme? Hovoríme len o jednej jedinej, aby sme vyzdvihli, aký je tu rozpor? Myslím si, že to nie je dobrá cesta a nemali by sme po nej kráčať.

    Všetkým nám je iste jasné, že človek vo vedúcej funkcii je človek závislý, že práve to, čo najťažšie dosahuje, je príslušná nevyhnutná miera nezávislosti vo funkcii, aby mohol konať tak, ako kážu zákony, spoločenské normy, etika, atď. atď. Priatelia, mne nie je jedno, keď z tohto hľadiska hľadím či už na riaditeľa školy, alebo na riaditeľa územnej školskej správy a predstavujem si, resp. na základe určitého poznania konštruujem, aká je jeho miera závislosti a voči komu. A som presvedčený o tom, a spolunavrhovatelia so mnou, že miera závislosti v prípade uplatňovania terajšej normy je oveľa väčšia, horšia a nevýhodnejšia, než bude miera závislosti v prípade nezávislého menovania týchto funkcionárov zo strany toho vyššieho vedúceho, ktorý je zodpovedný za ich pôsobnosť.

    Chcem ešte spomenúť to, či vari školské rady, územné školské rady môžu prísť voči riaditeľom s inými požiadavkami, než aké vyplývajú z ich postavenia, z ich funkcie, než je to, čo od nich žiada a bude žiadať Ministerstvo školstva? Veď ak by také niečo tam bolo, to je rušivý moment ich pôsobnosti. Veď keď raz riaditeľ nastúpi do funkcie za riaditeľa školy, tak všetky tie povinnosti, ktoré v tejto funkcii robiť má a musí, bude robiť bez ohľadu na to, aby som povedal okrajový prípad, či tam školská rada bude, alebo nie. Veď je zodpovedný za fungovanie tejto školy. A práve v tejto súvislosti by som chcel povedať, že tu predsa nejde o to, či ministerstvo pozná problémy všetkých základných škôl alebo všetkých stredných škôl. Isteže nie. Problémy jednotlivých škôl na území školskej správy v území predsa musí poznať príslušný riaditeľ a ten ich musí aj riešiť, zaoberať sa nimi a nepripustiť, aby ďalšie vznikali. Ale ministerstvo naozaj musí poznať problémy školstva, a nielen problémy, musí poznať jeho účelovú funkciu v štátnej správe. Musíme vytvárať predpoklady na to, aby ich dobre poznalo a aby ich náležite potom aj plnilo. Takže prečo vedieme diskusiu do polôh, z ktorej naozaj nenájdeme východisko? Na čo je to dobré? Prečo nemyslíme na ostatné pôsobnosti pre samosprávne orgány, ktorých je tu skutočne rad? Prečo to nechceme pripustiť?

    V tejto súvislosti, nemôžem si pomôcť, pokiaľ chceme racionálne riešenie, musíme vychádzať z princípov teórie organizácie riadenia tak, ako som sa už v prvom vystúpení pokúsil vysvetliť, a musíme ich rešpektovať. V opačnom prípade ideme nielen proti teórii, ale ideme proti skúsenosti, proti tomu, čo vieme z praxe. Tak na čo je to dobré? Prečo teda nevieme nájsť rovnováhu, ktorá nie je proti demokracii?

    Nuž, priatelia, po tomto môžem jedine zopakovať, že návrh novely nevezmeme späť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kuncovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Tarčák?

    Prosím, máte slovo.

  • Milé kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k niektorým konštatovaniam, ktoré vyriekli moji predrečníci. Predovšetkým rozprava jednoznačne ukázala, že i vystúpenia jednotlivých poslancov boli rozporované, a to sebe i navzájom. Ako dôkaz môžem uviesť niekoľko skutočností.

    Na jednej strane pán Mikloško a pán Langoš tvrdia, že tento paragraf, ktorý rieši územné školské rady a školské rady, je jeden z demokratických princípov, na druhej strane pán Sopko hovorí, že tieto rady boli konštituované iba nato, aby sa zneužili v roku 1990 na preobsadenie riaditeľov škôl. Z praxe dobre vieme, že sa asi zrejme minuli účinkom, pretože drvivá väčšina riaditeľov ostala tá istá, spred roku 1989, a sú tam dodnes. Ďalej je tu rozpor, keď pán Miklušičák hovorí, že prerokúvaná novela je jedna z bublín, kvázi o ničom. Na druhej strane zase pán Harach to veľmi zjednodušene spojuje s celým školstvom ako takým. Pani Rusnáková hovorí o tom, aké sú nedostatky v územných školských radách, na školských správach, na druhej strane nechce podporiť tento zákon. A už nehovoriac o tom, že niektorí hovorili úplne od veci, pretože prerokúvame jeden jediný proces z celej spleti zložitej situácie školstva, kde je nespočetne veľa, tisíce interakcií v sociálnej a hospodárskej sfére, a jeden proces, nehovorím, že zanedbateľný - proces obsadzovania riaditeľov škôl, chceme stotožniť s touto zložitou problematikou školstva ako takou.

    Hovoriť tu o tom, že porušujeme, alebo o snahe porušiť nejakú demokraciu a oklieštiť samosprávne orgány, je jasným dôkazom toho, že nemáme preštudovaný zákon, pretože nikto neokliešťuje právomoci samosprávnych orgánov v rozhodujúcich oblastiach. O tom hovorí a jednoznačne v zákone ostáva i ďalej, že sa vyjadruje predovšetkým školská rada k bodom, ktoré sú obsiahnuté v § 3 ods. 5. Dovoľte mi, aby som citoval, k čomu sa vyjadruje a k čomu je povinný riaditeľ školy dať materiály na vyjadrenie sa územnej či školskej rade: návrhy na počty prijímaných žiakov, návrhy na zavedenie študijných odborov, plánov dokonca nepovinných predmetov, ďalej informáciu o pedagogickom, organizačnom a materiálnom zabezpečení, ďalej je povinný predkladať správu o výchovno-vzdelávacích výsledkoch, o rozpočte, o vykonávaní a spravovaní financií školstva. To rozhodujúce, čo je na školách, tam naďalej aj ostáva. Hovoríme len o jednej malej časti, a to je obsadzovanie riaditeľov škôl.

    Pán Mikloško sa nám tu snažil navodiť atmosféru, že jedným z predkladateľov tohto zákona bol i pán Mečiar. Áno, bol. Niektorí ste tu boli fyzicky prítomní, keď sa prerokoval tento zákon. Pozoroval som to len sprostredkovane a viem, že bola veľmi živá diskusia a k tomuto zákonu bolo predložených vyše 100 pripomienok a návrhov. I preto sa stalo, že do samotného zákona sa dali rozporuplné súvislosti, a to v § 3, kde sa v odseku 1 hovorí, a potom v § 5 ods. 10, že riaditeľa školy vymenúva a odvoláva na návrh územnej školskej správy v jednom prípade a školskej rady v druhom, pričom v § 7 ods. 6 a 8 pod bodom b/ sa hovorí, že jednou z vecí, ktoré robia školské rady a územná školská rada, je, že sa vyjadrujú ku kandidátom na riaditeľa, ba dokonca i zástupcov. Čiže tento zákon je sám v sebe rozporovaný. Ďalej nehovoriac o tom, že je v rozpore s inými legislatívami, kde na jednej strane hovoríme, že zodpovednosť za chod školstva je na ministerke, na druhej strane rozhodovaciu právomoc pri obsadzovaní funkcie riaditeľa dáme iniciatívnemu a poradnému orgánu. Nemám nič proti tomu, ak tento parlament rozhodne, že túto právomoc presunie na samosprávne orgány, ale, prosím vás, ak dáme právomoci, musíme ich adekvátne vyvážiť i povinnosťami a zodpovednosťami. A tento prípad je anachronický. Na jednej strane sme dali obrovskú právomoc, a na druhej strane žiadnu zodpovednosť. Na druhej strane chceme zodpovednosť, a nemá právomoci. Aj z tohto hľadiska je nutné zosúladiť a dať do súladu so zdravým rozumom a právnym stavom tento stav, ktorý je momentálne v oblasti školstva. Hovoriť tu o nejakej antidemokracii je azda iba účelová politická demagógia zo stany opozície, ktorú beriem ako politikum. Vecné opodstatnenie nemá.

    Pán Harach posunul svoju reč z bodu rokovania niekde mimo. Predsa nemožno dať znamienko rovnosti medzi menovanie riaditeľov a školstvo ako také. Takisto nie je namieste, aby sme tu rozoberali vysoké školy, ktoré majú značnú a veľkú dávku autonómie, spochybňovali a rozoberali to tu, keď riešime predovšetkým základné a stredné školy. Pritom chcem zdôrazniť pánu Šagátovi, že pýchou nie sú len vysoké školy, ale i stredné a základné školy.

    Ďalej k tomu, čo povedal a na čo sa odvolával pán kolega Harach, že by mal byť aj, aj. Samozrejme, ide nám o to, a dôkazom toho, že by to malo byť tak, je i skutočnosť, ktorá momentálne pretrváva v školách, ktoré sú zriaďované inými ministerstvami. Predsa na ministerstve hospodárstva je asi 170 učilíšť, na ministerstve pôdohospodárstva niekoľko desiatok. Ďalšie sú na ministerstve dopravy, ďalšie u družstevníkov a nikde som nezachytil, že by nastal enormný posun v menovaní riaditeľov, ako sa menili jednotliví ministri. Na ministerstve hospodárstva sa menili prakticky každý rok, a poznám riaditeľov, ktorí sú tam už niekoľko rokov. Ak máte nejakú vedomosť, že by došlo k zásadnej zmene, potom je vaša obava oprávnená.

    To isté potvrdzuje i skutočnosť, že pani Bauerová sa obracia, alebo tu konštatovala, že sa na ňu obrátilo niekoľko desiatok sťažujúcich sa pedagógov, že chceme oklieštiť právomoci školských rád a územných školských rád. Vo výbore, ktorý to má v gescii, sa na mňa neobrátili. Mal som obavu, že som nie dôveryhodná osoba. Pýtal som sa kolegov. Na náš výbor prišiel jediný podnet, a to z Popradu, nehovoriac o tom a nechcem hovoriť, ktorý pán poslanec túto školskú správu navštívil, pretože nie je medzi nami. Okrem tohto podnetu žiaden iný. Stretávam denne niekoľkých pedagógov a garantujem vám, že to bubnovanie na poplach je úplne zbytočné, pretože drvivá väčšina školských rád svoje možnosti nevyužíva a nekoná v praxi tak, ako by bolo treba a ako im to umožňuje zákon. Preto dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu s tým, že odporúčam, tak ako som povedal na úvod, všetky pripomienky v spoločnej správe en bloc schváliť.

  • Upozorňujem kolegov, že je už ukončená rozprava a žiadne faktické poznámky nebudú, bude sa hlasovať. Prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu. Upozornil som, vážené kolegyne a kolegovia, že je skončená rozprava.

  • Chcem sa opýtať pána Mikloška, či jeho návrh vrátiť zákon späť chápe ako procedurálny. Potom sme mali o ňom hlasovať okamžite a neviesť diskusiu.

  • To je v takom poradí, ako vystúpil pán poslanec.

  • Tento návrh bol podaný ako prvý. Pýtam sa pána Rózsu, ktorý dal obdobný návrh s tým, že ho rozšíril o to, že žiada zmenu stanoviska vlády, myslím si, že to nie je najšťastnejšie naformulované, či sa stotožní s tým, že by sme hlasovali v jednom hlasovaní aj o jeho návrhu.

  • Urobíme výnimku pre pani poslankyňu Rusnákovú. Prosím, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, chcela som len veľmi slušne pripomenúť, že som vyzvala pani ministerku počas rozpravy, aby sa vyjadrila k novele tohto návrhu zákona. Myslím si, že jej stanovisko je veľmi dobré, a bolo by dobre, keby aj odznelo. Ak ona sama nechce v tejto chvíli odpovedať, je to pre mňa zarážajúce, ale bola by som predsa len rada, ak by ste jej to umožnili.

  • Vážená kolegyňa, samozrejme, máte právo požiadať každého, ale podstata je taká, že každý môže, ale nemusí na to reagovať. To je práve to isté právo. Ak bude chcieť reagovať, bude reagovať.

    Pán poslanec Fogaš, trváte na vystúpení? Prosím - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť spravodajcu, že podľa § 65 rokovacieho poriadku a nasledujúcich je jeho úlohou informovať nás o stanoviskách výborov, stanoviskách poslancov, o výsledkoch prieskumu, ak nejaké sú, prípadne o stanoviskách, ktoré tu odzneli, a nie komentovať rozpravu a zaujímať k nej stanovisko. Dôrazne protestujem proti tomu, aby sa to tu nabudúce dialo. Prosím vás, aby ste sa držali toho, čo v zákone je.

    V druhej poznámke chcem povedať iba toľko, že poslanci majú právo klásť ministrom otázky a interpelácie a ministri sú povinní odpovedať, nie že sa môžu rozhodnúť. Minister je povinný odpovedať buď na schôdzi priamo, alebo do 30 dní písomne. Myslím si, že keď pani ministerka je tu prítomná, je namieste, aby odpovedala, pretože sa jej nepýtal len jeden poslanec, ale viacerí. A domnievam sa, že aj stanovisko vlády k tomuto zákonu by mohlo byť tlmočené priamo ministerkou. To vyplýva z ústavy.

  • Ako prvý pozmeňovací návrh, ktorý chápem ako procedurálny návrh, navrhol pán Mikloško, kde po dohode sme ho trochu skrátili, nakoľko jeho pôvodný návrh znel, že "vrátiť zákon späť všetkým predkladajúcim poslancom, aby ho interpretovali svojím vnukom, ako bojovali za demokraciu v roku 1995". Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedenom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Dovolím si tvrdiť, že tým sme dali svoj nesúhlas i s návrhom pána Rózsu, ktorý navrhoval vrátiť návrh navrhovateľom s požiadavkou, aby vláda zmenila svoje stanovisko. Dávam hlasovať s tým, že odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu nebol prijatý.

  • Istým spôsobom procedurálny bol i návrh pani Edit Bauerovej, ktorá žiadala prerušiť bod rokovania a vrátiť návrh vláde na prehodnotenie svojho stanoviska. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Edit Bauerovej nebol prijatý.

  • Tým sme vyčerpali podnety, ktoré vzišli z rozpravy. Nakoľko pán Harach má dva návrhy, ale tie sú smerované smerom k uzneseniu, teraz by sme prešli k spoločnej správe, kde Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prijal 13 doplnkov, ktoré majú technický charakter, zlepšujú a legislatívne čistia tento zákon. Preto navrhujem hlasovať o všetkých 13 návrhoch en bloc a odporúčam ich prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o všetkých 13 bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že všetky uvedené body spoločnej správy boli en bloc prijaté.

  • Keďže sme odhlasovali všetky pripomienky, odporúčam, aby sme vykonali záverečné hlasovanie o novele ako takej v zmysle pripomienok, ktoré sme si schválili. Odporúčam tento návrh prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 524/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

  • Ďakujem vám, vážené kolegyne, kolegovia.

  • V rozprave bol podaný návrh na uznesenie poslancom Harachom, ktorý znie:

    "1. ukladá ministerstvu školstva vypracovať koncepciu personálnej politiky v školstve,

    2. vypracovať kritériá prerozdelenia finančných prostriedkov na rok 1995 v rezorte školstva."

    Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti by mali byť samozrejmosťou každého ministerstva, nevidím dôvod utvrdzovať sa v tom, čo je povinnosťou každého ministerstva. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Harach. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia neprijali.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi, ďakujem aj vám.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Juraj Schenk požiadal o možnosť vystúpenia na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby Národnú radu informoval o plnení úloh zrejme v roku 1994 ako celku a o aktuálnych cieľoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Prosím pána ministra Schenka, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,

    pri hodnotení výsledkov našich zahraničnopolitických aktivít nesmieme strácať zo zreteľa fakt, že efektívnosť zahraničnej politiky závisí nielen od reálnosti stanovenia jej vlastných cieľov a voľby primeraných prostriedkov na ich dosahovanie, ale aj od nášho vnútorného vývoja a stability.

    Zahraničná politika nedávno vzniknutého štátu je jednou z oblastí, v ktorej je nevyhnutné sústavne hľadať a nachádzať vysokú mieru konsenzu všetkých alebo aspoň prevažnej väčšiny politických strán, predovšetkým pokiaľ ide o jej smerovanie. Z tohto dôvodu aj súčasná vláda zdôrazňuje princíp kontinuity a z neho priamo odvodzuje svoje programové ciele v danej oblasti. Samozrejme, iné môže byť posudzovanie efektívnosti konkrétnych krokov a opatrení. Zrejme v tomto ohľade môžeme mať aj odlišné názory.

    Dovoľte mi teda, aby som v tomto zmysle predložil informáciu o najvýznamnejších výsledkoch našej zahraničnej politiky za rok 1994 tak, ako mi to vyplynulo z uznesenia vlády. Nemám ambície rekapitulovať všetky detaily. Mám však ambície podať objektívny a vyvážený obraz situácie na tomto poli v minulom roku. Chcel by som zdôrazniť, že túto formu volím nielen vzhľadom na prijatý princíp kontinuity, ale aj vzhľadom na to, že súčasná vláda nesie zodpovednosť výlučne za posledných 14 dní tohto obdobia, teda roku 1994. Zdôrazňujem, že nie je mojím úmyslom vyhľadávať nedostatky a z takejto kritiky získavať nejaké body politickej prestíže. Z toho dôvodu by som bol veľmi rád, keby ste sa pri hľadaní možných vysvetlení motivácií, ale aj prípadných omylov láskavo obracali predovšetkým na tých, ktorí za dané obdobie nesú politickú a odbornú zodpovednosť. Predpokladám, že i tým sa v zahraničnopolitickom myslení a konaní posunieme jasne vpred. To je totiž, podľa mojej mienky, jediný racionálny zmysel prerokúvania tejto problematiky v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Budem osobne neobyčajne rád, ak sa pohyb bude orientovať práve týmto smerom tak, aby súčasná vláda i náš rezort jeho výsledky mohli efektívne využiť pri napĺňaní cieľov, ktoré boli nedávno predložené a schválené Národnou radou Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády.

    Základné ciele zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 1994 boli stanovené v správe o plnení úloh a aktuálnych cieľoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky v januári 1994 a následne prerokovaná v Národnej rade. Ich plnenie v roku 1994 bolo ovplyvňované závažnými vnútropolitickými udalosťami hneď od začiatku hodnoteného obdobia. Priebeh medzinárodnopolitických aktivít bol poznačený rezignáciou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Moravčíka dňa 23. februára 1994 a vyslovením nedôvery vláde premiéra Mečiara 14. marca 1994. Následne konštituovaná vláda pána Moravčíka sa vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo prednesené v apríli 1994 a schválené v Národnej rade, prihlásila k zahraničnopolitickým prioritám predchádzajúcej vlády. Výkon zahraničnej politiky Slovenskej republiky v druhej polovici minulého roku bol tiež do značnej miery poznačený predčasnými voľbami v septembri 1994 a tvorbou nového vládneho kabinetu.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k hlavným problémovým oblastiam. Prvá cieľová oblasť, prvá priorita, je problematika Európskej únie. Zahraničnopolitické aktivity Slovenskej republiky v roku 1994 charakterizovalo predovšetkým zintenzívnenie a prehĺbenie dialógu Slovenska s osvedčenými medzinárodnými integračnými zoskupeniami. V tejto súvislosti má z hľadiska zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky mimoriadnu prioritu rozvoj vzťahov s Európskou úniou. V oblasti rozvíjania vzájomných vzťahov sa v roku 1994 naplnili základné priority zamerania zahraničnej politiky a bola zachovaná kontinuita procesu približovania sa Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Zavŕšil sa proces ratifikácie Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, čím sa vytvorili podmienky na to, aby Európska dohoda mohla nadobudnúť platnosť od 1. februára 1995, čo sa medzitým stalo. Súbežne s ratifikačným procesom prebiehal aj proces inštitucionalizácie uplatňovania Európskej dohody o pridružení, vrátane zbližovania právnych a technických noriem. Svoju činnosť začala novokonštituovaná Rada vlády pre uplatňovania Európskej dohody. Chcel by som pripomenúť, že po vytvorení novej vlády bola vytvorená Rada pre európsku integráciu a na všetkých ministerstvách zodpovedajúce odbory pre európsku integráciu.

    Ukončil sa aj proces sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, uzatvorených medzi európskymi spoločenstvami a bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, a to tým, že bola podpísaná a ratifikovaná dohoda medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou o zriadení Zastúpenia Komisie Európskej únie v Slovenskej republike a o jeho výsadách a imunitách.

    Slovenská republika sa zapojila do rozvíjajúceho sa politického dialógu s Európskou úniou v rámci druhého piliéra Maastrichtskej dohody o Európskej únii, teda v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

    Spoločné zasadanie ministrov zahraničných vecí Európskej únie a šiestich asociovaných krajín, vrátane Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo 31. októbra 1994 v Luxemburgu, položilo základ procesu vypracovania dokumentu Európskej komisie, ktorý pod názvom "Stratégia prípravy pre vstup asociovaných krajín strednej a východnej Európy" schválila Európska rada za účasti týchto krajín na decembrovom summite v Essene.

    V záujme ďalšieho približovania Slovenskej republiky k Európskej únii bude potrebné v krátkom čase detailne rozpracovať úlohy vyplývajúce z Európskej dohody, pripraviť prvé zasadnutie Asociačnej rady, bude ďalej nevyhnutné sledovať a vyhodnocovať vývoj v orgánoch Európskej únie a konštruktívne prispievať k príprave medzivládnej konferencie Únie v roku 1996. Slovenská republika bude musieť urýchlene prijať a realizovať koncepciu aproximácie práva a v tejto súvislosti efektívne spolupracovať na príprave tzv. "Bielej knihy", ktorá bude predložená v I. polroku 1995. Tiež by som rád dodal, že medzičasom vláda aj v tejto oblasti stanovila svoje priority. Osobitná pozornosť sa bude venovať aj kontaktom medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym parlamentom a urýchlenému vytvoreniu príslušného výboru Národnej rady.

    Slovenská republika bude pokračovať vo využívaní technickej pomoci poskytovanej Európskou úniou a efektívnym spôsobom sa bude zapájať do programov Európskej únie v oblastiach vedecko-technickej spolupráce, informatiky, životného prostredia, vzdelávania mládeže, sociálnej politiky, dopravy a tiež boja proti drogám. Bude potrebné presadzovať urýchlenie asymetrickej liberalizácie zahraničného obchodu medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Potvrdzujem, že do 30. júna bude vypracovaná oficiálna žiadosť Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii a že po jej vypracovaní spolu s memorandom bude Európskej únii následne predložená.

    Druhou prioritou, druhým cieľovým bodom je problematika Paktu stability v Európe. Projektom spoločnej zahraničnej politiky Európskej únie, zameraným na budúcich členov Európskej únie, je, resp. bol Pakt stability v Európe. Prípravná fáza Paktu stability sa zavŕšila Inauguračnou konferenciou v Paríži 26. a 27. mája 1994. V podpísanej deklarácii sa podarilo za prispenia Slovenskej republiky predísť neúmernému spájaniu otázok stability s postavením menšín. V rámci komplexnejšieho chápania stability sa ťažisko projektu presunulo z otázok hraníc a menšín na zabezpečenie dobrých susedských vzťahov a všestrannú spoluprácu v oblasti ekonomickej, kultúrnej, legislatívnej a environmentálnej.

    V priebehu obdobia máj-december 1994 sa uskutočnili štyri rokovania okrúhlych stolov pre krajiny strednej a východnej Európy. Slovenská republika deklarovala ochotu zaradiť svoje existujúce dvojstranné zmluvy do Paktu stability za predpokladu, že tak urobia aj všetci ďalší účastníci. Jednoznačne však bol odmietnutý záujem Európskej únie pôsobiť pri týchto bilaterálnych rokovaniach v úlohe sprostredkovateľa. Slovenský návrh, aby sa o menšinovej problematike rokovalo len na základe poznania skutočných pomerov v jednotlivých krajinách, napokon spôsobil, že menšinová problematika sa nestala na okrúhlych stoloch dominantnou zložkou diskusie.

    Nesporným úspechom slovenskej diplomacie a prínosom k Paktu stability v Európe bolo podpísanie základnej slovensko-maďarskej zmluvy v Paríži 19. marca 1995.

    Ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ďalšími rezortmi pripravilo Indikatívny program pomoci Európskej únie PHARE na roky 1994-1996, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila 31. mája 1994. Memorandum k Indikatívnemu programu PHARE bolo podpísané v Bratislave v júni 1994 a na rok 1994 nám boli pridelené prostriedky vo výške 40 miliónov ECU. Očakávame, že tento program bude v roku 1995 zameraný na podporu aktivít spojených s realizáciou Európskej dohody a najmä projektov zameraných na približovanie našej legislatívy k legislatíve Európskej únie. Predpokladáme postupné znižovanie podielu technickej pomoci a zvyšovanie použitia finančných prostriedkov na investície.

    Prijatím Rakúska do Európskej únie sa budeme môcť zapojiť aj do programu Cezhraničnej spolupráce s Rakúskom. V tejto súvislosti bude potrebné stanoviť priority spoločných záujmov a vypracovať indikatívny program na roky 1995 až 1999 a následne projekty na financovanie tohto programu. Niekoľko slov k ďalšej oblasti, k Rade Európy. Členstvo Slovenskej republiky v Rade Európy sa plne využívalo na zapájanie sa do širokého spektra aktivít tejto európskej inštitúcie. Podarilo sa preniesť ťažisko od otázok výlučne politických, spojených s plnením našich politických záväzkov pri vstupe, na všetky pracovné úrovne štruktúrovanej mnohostrannej spolupráce v rámci Rady Európy. Efektívna bola účasť delegácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zasadnutiach orgánov a pléna Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Prostriedkom zlepšovania vzájomnej komunikácie bola realizácia viacerých oficiálnych i pracovných návštev predstaviteľov Rady Európy a jej Parlamentného zhromaždenia na Slovensku.

    Medzi najvýznamnejšie aktivity Slovenskej republiky na pôde Rady Európy v roku 1994 patrí účasť slovenských expertov na vypracovaní "Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín". Ako viete, bol podpísaný 1. februára 1995.

    Významné bolo aj pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o zabránení mučenia a neľudského zaobchádzania alebo trestania a jeho protokolov číslo 1 a 2, ako aj k 11. Dodatkovému protokolu o reforme kontroly mechanizmov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    V rámci členstva v Rade Európy bude ťažiskovou úlohou Slovenskej republiky skúmanie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s dohovormi Rady Európy, ktorých zmluvnou stranou zatiaľ Slovenská republika nie je, a postupne harmonizovať legislatívne opatrenia Slovenskej republiky s medzinárodnoprávnymi normami. Chcel by som zdôrazniť, že súčasná vláda i v tejto oblasti prehodnotila danú situáciu a určila priority. V tomto zmysle sa skúma možnosť prístupu Slovenskej republiky k Európskej sociálnej charte, k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, k Európskej charte miestnych samospráv, k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnosprávnymi celkami a orgánmi, k Európskemu dohovoru o cezhraničnej televízii, ako aj k ďalším dohovorom spadajúcim do pôsobnosti jednotlivých rezortov Slovenskej republiky. Bude tiež žiaduce v ďalšom období zintenzívniť aktivity Výboru na realizáciu Akčného plánu boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii. V tomto zmysle tiež chcem dodať, že tento výbor sa plne aktivizoval v rámci prvého týždňa kampane v Roku tolerancie.

    Ďalším okruhom je problematika NATO. V sledovanom období bol dosiahnutý významný posun vo vzťahoch s NATO a bezpečnostným pilierom Európskej únie, teda Západoeurópskou úniou. Základom rozvoja vzťahu Slovenskej republiky s NATO bol program Partnerstvo za mier, prijatý na summite NATO v januári 1994. Podpísaním Rámcového dokumentu Partnerstva za mier predsedom vlády Mečiarom 9. februára 1994 v Bruseli Slovenská republika pristúpila k tomuto programu.

    Predložením Prezentačného dokumentu a spracovaním Individuálneho partnerského programu medzi Slovenskou republikou a NATO, účasťou na spoločných vojenských cvičeniach s NATO v rámci programu Partnerstvo za mier a aktívnou účasťou na realizácii Pracovného plánu Severoatlantickej rady pre spoluprácu ako aj ďalšími diplomatickými aktivitami uskutočnila Slovenská republika v roku 1994 kroky, ktoré ju priblížili k NATO.

    Nedostatky v komplexnejšom prístupe pri plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 1994 v bezpečnostnej oblasti by do určitej miery mala riešiť realizácia projektu Príprava Slovenskej republiky na členstvo v Severoatlantickej Aliancii, to je známy projekt Prename, ktorý bol medzitým vypracovaný a ktorý počíta so širšou účasťou odborníkov z parlamentu, rezortov i vedeckých ústavov. Západoeurópska únia: Rozhodnutím Rady ministrov Západoeurópskej únie 9. mája 1994 bol Slovenskej republike udelený štatút pridruženého partnera Západoeurópskej únie.

    Cieľom zahraničnej politiky Slovenskej republiky v bezpečnostnej oblasti vo vzťahu k NATO a Západoeurópskej únii je prispievať k upevňovaniu bezpečnostnej stability v regióne a dbať na rozvíjanie dobrých susedských vzťahov. Severoatlantickú alianciu považujeme za najefektívnejšie existujúcu bezpečnostnú organizáciu a členstvo v nej za jedinú jestvujúcu možnosť získania efektívnych bezpečnostných záruk. Prostredníctvom aktívnej účasti na programe Partnerstvo za mier bude potrebné v koordinácii Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyvíjať snahy na prezentovanie záujmu Slovenska o vstup do NATO.

    Slovenská republika bude aktívne pôsobiť v Severoatlantickej rade pre spoluprácu, kde sa stretáva nielen s členmi NATO a kandidátmi na vstup, ale aj s ďalšími štátmi, ktoré sú za intenzívny dialóg v politickej a bezpečnostnej oblasti. Záujem našich partnerov o rozšírenie NATO o štáty strednej a východnej Európy podporíme z našej strany realizáciou programu konkrétnych krokov.

    V roku 1995 budeme iniciovať zvolanie stretnutia ministrov zahraničných vecí, prípadne aj ministrov obrany krajín V-4 k bezpečnostnej problematike. V súlade so štatútom asociovaného partnera Západoeurópskej únie budeme hľadať konkrétne možnosti zapojenia Slovenskej republiky do aktivít Západoeurópskej únie v oblasti humanitárnych, záchranných a mierotvorných operácií.

    Ďalšou oblasťou je KBSE. Slovenská republika využívala Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe na presadzovanie svojich národných záujmov. V hodnotenom období Slovenská republika dôsledne plnila záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, Zmluvy o otvorenom nebi a pôsobila vo Fóre pre bezpečnosť a spoluprácu.

    Vo vzťahu k Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe kladie Slovenská republika dôraz na politickú dimenziu organizácie ako nástroja preventívnej diplomacie a riešenia vzniknutých konfliktov. Zmyslom inštitucionálnych zmien by mala byť premena OBSE na plnohodnotnú medzinárodnú regionálnu organizáciu podľa kapitoly VIII Charty OSN, ako aj vyšpecifikovanie kompetencií OBSE vo vzťahu k OSN a ďalším európskym a transatlantickým organizáciám.

    Niekoľko slov k OSN: Pôsobenie zahraničnej politiky Slovenskej republiky v rámci OSN v roku 1994 sa sústreďovalo na medzinárodné odzbrojenie a bezpečnosť, mierové operácie OSN, medzinárodnú ekonomickú spoluprácu a rozvoj, medzinárodný sociálny rozvoj a dodržiavanie ľudských práv, kodifikáciu medzinárodného práva.

    Medzinárodným spoločenstvom bola pozitívne hodnotená účasť Slovenskej republiky na mierových operáciách OSN v počte približne 600 osôb, z ktorých 586 pôsobilo na území bývalej Juhoslávie v rámci misie UNPROFOR. Významným úspechom bolo zvolenie zástupcu Slovenskej republiky do Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu za skupinu východoeurópskych krajín na obdobie 1994-1996.

    Najvýznamnejšou stykovou akciou bola návšteva generálneho riaditeľa UNESCO pána Frederika Majora v Slovenskej republike.

    Ocenením aktívnej zahraničnej politiky v oblasti kontrolných režimov je prijatie Slovenskej republiky do exkluzívneho klubu kontroly exportu látok, technológií a zariadení citlivých na využívanie vo vojenskej oblasti, teda známej Austrálskej skupiny, pozostávajúcej z 24 členov prevažne z vyspelých západných krajín. K upevneniu prestíže Slovenska v rámci Konvencie o zákaze chemických zbraní prispela návšteva výkonného tajomníka Organizácie pre zákaz chemických zbraní pána Kenyona na Slovensku. Napriek vynaloženému úsiliu sa nepodarilo zrealizovať členstvo Slovenskej republiky v Konferencii o odzbrojení v Ženeve, o ktoré sa uchádzame na základe vzájomnej dohody s Českou republikou.

    OECD: Spolupráca s Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj pokračovala v rámci programu Partneri v transformačnom procese. Najvýznamnejšou udalosťou tu bolo podanie oficiálnej prihlášky Slovenska na členstvo v tejto organizácii 28. februára 1994. Vláda Slovenskej republiky v novembri 1994 schválila "Postup približovania Slovenska k OECD". Jeho súčasťou bolo vypracovanie Memoranda Slovenskej republiky k materiálu OECD, rozhodnutia, odporúčania a iné nástroje k platnosti, ktoré bolo OECD odovzdané na posúdenie 14. decembra 1994.

    GATT: Slovenská republika sa stala priamym účastníkom ukončenia Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode - GATT, ako aj podpísania Záverečného aktu vrátane dohody o vytvorení novej Svetovej obchodnej organizácie v apríli 1994 v Marrákeši. Ratifikáciou tejto dohody v Národnej rade Slovenskej republiky v decembri 1994 sme sa stali plnoprávnym členom a spoluzakladateľom novej organizácie nahradzujúcej dohodu GATT.

    Slovenská republika bola na piatom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady OSN v apríli 1994 zvolená za člena Výkonnej rady Rozvojového programu OSN na trojročné obdobie, počnúc januárom 1995. V máji 1994 bol schválený program na podporu transformačného procesu na Slovensku v rokoch 1994-1996. FAO: Počas 106. zasadnutia Rady OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, teda FAO, v Ríme bola stála predstaviteľka Slovenska pri tejto organizácii zvolená za podpredsedníčku Rady FAO na funkčné obdobie máj až november 1994. V novembri 1994 začal svoju činnosť Slovenský výbor pre spoluprácu s FAO. Zároveň boli dohodnuté tri nové projekty pre Slovensko. Nepodarilo sa však umiestniť subregionálny úrad FAO pre krajiny Strednej a Východnej Európy na Slovensku.

    V júni 1994 sa delegácia Slovenskej republiky pod vedením ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a za účasti všetkých zložiek tripartity zúčastnila na 81. zasadnutí Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve. Slovenská republika sa zúčastnila na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji v Káhire, kde podporila prijatie akčného programu, ktorého cieľom je stabilizovať rozvoj svetovej populácie.

    Boli ratifikované konvencie Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji, teda Rámcová konvencia o biodiverzite a Konvencia o klimatických zmenách. Výsledkom spolupráce s Programom OSN na kontrolu drog bolo podpísanie programu boja proti narkotikám, v rámci ktorého bude slovenským inštitúciám poskytnutá technická pomoc vo výške 356 tisíc USD.

    V Dunajskej komisii sa počas jej 52. zasadnutia podarilo presadiť, aby kompetentné orgány Slovenskej republiky a Maďarskej republiky boli povinné predložiť zasadnutiu expertov Dunajskej komisie pre technické otázky spoločný návrh na zlepšenie plavebných podmienok na úseku Dunaja medzi Sapom a ústím Ipľa do Dunaja, teda medzi kilometrami 1811-1708,2.

    V-4: Spolupráca štyroch krajín višegrádskej skupiny sa vzhľadom na absenciu výraznejšej politickej vôle bližšie koordinovať vzájomné kroky v rámci približovania sa k európskym integračným štruktúram obmedzovala predovšetkým na ekonomickú oblasť. Činnosť Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode medzi Poľskom, Maďarskom, Českou republikou a Slovenskom bola orientovaná na postupnú liberalizáciu vzájomného obchodu. Významný pokrok v tomto smere predstavovalo najmä podpísanie Doplnkového protokolu o skrátení prechodného obdobia v apríli 1994 v Budapešti. Rozšírenie spolupráce signalizoval i výsledok rokovania premiérov na summite "CEFTA", ktorý sa uskutočnil koncom novembra v Poznani.

    Stredoeurópska iniciatíva: Základnou úlohou Slovenskej republiky v rámci činnosti v Stredoeurópskej iniciatíve bola revitalizácia jej pôvodného zámeru, teda rozvoj regiónu prostredníctvom efektívnej hospodárskej spolupráce. Túto úlohu sa podarilo čiastočne splniť. Stredoeurópska iniciatíva sa začína, aj keď veľmi nerozhodne, sústreďovať na konkrétnu pragmatickú spoluprácu a realizáciu konkrétnych projektov.

    Na rokovaní ministrov zahraničných vecí Stredoeurópskej iniciatívy v Turíne nebol prijatý známy Inštrument SEI o národnostných menšinách na ministerskej úrovni.

    EZVO: Spolupráca s Európskym združením voľného obchodu bola zameraná na využívanie výhod a možností, ktoré poskytuje Dohoda o voľnom obchode medzi krajinami EZVO a Slovenskou republikou. Druhé zasadnutie Spoločného výboru medzi Európskym združením voľného obchodu a Slovenskou republikou, ktoré sa uskutočnilo v marci 1994 v Bratislave, potvrdilo obojstrannú prospešnosť vzájomnej spolupráce.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dámy a páni,

    osobitnú pozornosť venujem vzťahom so susednými krajinami. Úsilie o dobré a intenzívne vzťahy so susedmi sa stalo trvalou prioritou slovenskej zahraničnej politiky, ktorá chce takto prispieť k stabilite a rozvoju stredoeurópskeho regiónu. Pri hodnotení bilaterálnej spolupráce s ostatnými krajinami za rok 1994 sa budem snažiť naznačiť aj orientáciu vzájomnej činnosti na rok 1995.

    S Maďarskom bol po vzájomnej dohode spor o stavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu a súčasne pokračovali rokovania expertných skupín k problematike Dočasného vodohospodárskeho režimu na Malom Žitnom ostrove. V súlade so závermi rokovania premiérov oboch krajín bol otvorený nový hraničný priechod Salka-Letkés a z iniciatívy slovenskej strany medzinárodné hraničné priechody v Štúrove a Domici. Napriek absencii základnej medzištátnej zmluvy sa rozvíjala spolupráca medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch krajín. V auguste 1994 obe krajiny podpísali readmisnú dohodu. Vo vzájomnom obchode dosahovala Slovenská republika aktívnu bilanciu. Ekonomická spolupráca však stále nebola na úrovni možností a potrieb oboch krajín. Nový kvalitatívny krok sme vo vzájomných vzťahoch dosiahli počas návštevy premiéra Mečiara v januári v Budapešti, a najmä podpísaním základnej zmluvy v marci v Paríži.

    V oblasti bilaterálnych vzťahov nadobúdala spolupráca s Českou republikou čoraz štandardnejší charakter. Uskutočnili sa rokovania prezidentov, ministrov zahraničných vecí i ďalších ústavných činiteľov oboch krajín. Dosiahla sa úprava režimu na slovensko-českej hranici a boli podpísané Dohoda o zriadení kultúrnych stredísk, Protokol medzi ministerstvami školstva o spolupráci v oblasti vzdelávania a Dohoda o výmene niektorých predmetov kultúrneho dedičstva. Na oboch stranách boli prijaté opatrenia v colnej, daňovej a platobnej oblasti, ktoré priamo ovplyvnili vývoj hospodárskej spolupráce a bilanciu vzájomného obchodného obratu. Niektoré z nich neboli na českej strane prijaté s pochopením. Aj napriek miernemu nárastu obchodného obratu s Českou republikou pretrvávajúcimi problémami zostávajú nerovnovážny stav v clearingovom zúčtovaní, nedoriešené problémy uznávania certifikátov, neuzavretá problematika dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, otázky priechodnosti hraníc ako aj viaceré administratívno-colné prekážky. Nedoriešené ostali i problémy detí so slovenským štátnym občianstvom žijúcich v zariadeniach Českej republiky, problematika získavania štátneho občianstva Českej republiky pre občanov Slovenskej republiky, oblasť vízovej politiky a neukončené ostalo i delenie majetku bývalej federácie.

    Takmer identické zahraničnopolitické ciele vytvárajú podmienky na koordináciu postupu Slovenska a jeho ďalšieho suseda Poľska. Uskutočnili sa oficiálne návštevy prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, pracovná návšteva ministra zahraničných vecí i návštevy viacerých vládnych predstaviteľov medzi oboma krajinami. Boli podpísané dohody v hospodárskej oblasti a v oblasti ochrany životného prostredia. Bola uzavretá aj dohoda o cezhraničnej spolupráci, vytvárajúca legislatívny rámec pre rozvoj spolupráce regiónov. Obe strany vyjadrili záujem na koordinovanom postupe pri budovaní železničnej, diaľničnej a cestnej siete na osi Sever - Juh. Nevyriešené zostali otázky otvorenia Generálneho konzulátu v Krakove, vytvorenia spoločnej obchodnej a priemyselnej komory a zavŕšenia prác na príprave dohody o dialničnom prepojení.

    Vývoj vzťahov s Rakúskom v politickej oblasti pokračoval v priaznivom trende. Uskutočnila sa oficiálna recipročná návšteva prezidenta Slovenskej republiky v Rakúsku a návšteva rakúskeho spolkového kancelára pána Vranitzkého u nás. Zo zmluvných dokumentov treba spomenúť dohodu o spolupráci v oblasti cestovného ruchu, dohodu o diaľničnom prepojení oboch krajín, dohodu o vzájomnej výmene údajov so systémom včasného varovania pred žiarením, o spolupráci v oblasti priestorového usporiadania a regionálnej politiky. Nepodarilo sa eliminovať pocit ohrozenia Rakúska zo strany slovenských atómových elektrární, pričom do silnejúceho tlaku proti dostavbe atómovej elektrárne v Mochovciach sa zapojila rakúska vláda. V pôvodných termínoch sa nepodarilo zastrešiť novou dohodou vzájomné školské a kultúrne styky a začať činnosť Slovenského inštitútu vo Viedni. Členstvo Rakúska v Európskej únii je impulzom na vytvorenie širšieho základu vzájomných vzťahov, čo sa dá realizovať rozvíjaním väzieb na rakúske kruhy, tak politické, ako aj ekonomické. Chcel by som dodať, že veľmi vážne impulzy k dynamike týchto vzťahov priniesla návšteva premiéra Mečiara v marci vo Viedni.

    Vzťahy s Ukrajinou nezaťažuje existencia vážnejších problémov v politickej oblasti. Do platnosti vstúpili zmluvy podliehajúce ratifikácii, vrátane Zmluvy o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci. Nepodarilo sa uskutočniť oficiálne stretnutia premiérov a predsedov parlamentov. Otvoreným problémom naďalej ostala ekonomická spolupráca, kde bude potrebné vyriešiť najmä otázku poklesu vzájomného obchodného obratu. Chcel by som tiež dodať, že bola pripravená práve na tento týždeň návšteva najvyšších vládnych predstaviteľov, ale bola na požiadanie ukrajinskej strany vzhľadom na vyslovenie nedôvery vláde v ukrajinskom parlamente odložená na neskoršie obdobie.

    Politické vzťahy s Rumunskom dosiahli vysokú úroveň. Podarilo sa vytvoriť solídnu zmluvno-právnu základňu. Rovnako možno konštatovať, že priaznivo sa rozvíjajú vzájomné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Bulharskom. V ďalšom období nadviažeme na úspešný rozvoj bilaterálnych vzťahov a taktiež budeme koordinovať kroky na rozširovanie interakcie so štátmi Európskej únie a NATO.

    Vzťahy s Nemeckom predstavovali aj vzhľadom na jeho predsedníctvo v Európskej únii v druhom polroku 1994 jednu z priorít slovenskej zahraničnej politiky. Uskutočnili sa stretnutia prezidentov oboch krajín v Alpbachu a v Litomyšli, pracovná návšteva ministrov zahraničných vecí a hospodárstva Slovenskej republiky v NSR a návšteva ministra obrany pána Rüheho v Slovenskej republike. Chceme zdôrazniť, že tieto dobré intenzívne kontakty pokračovali a pokračujú i naďalej. Treba oceniť, že v celkovom objeme zahraničných investícií predstavujú investície pochádzajúce z Nemeckej spolkovej republiky v roku 1994 rozsah 26 % a sú teda na prvom mieste, a že dokonca za rok 1994 Slovensko nielen s Nemeckou spolkovou republikou, ale aj s ďalšími krajinami Európskej únie malo aktívnu platobnú bilanciu. Úspešne sa však rozvíjali aj kontakty s jednotlivými spolkovými krajinami, najmä z Bavorskom. Otvorenou otázkou ostáva naďalej odškodnenie slovenských občanov, bývalých väzňov koncentračných táborov, kde nemecká strana naďalej zaujíma zdržanlivý postoj.

    K rozvoju vzťahov s Francúzskom prispeli návštevy najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky vo Francúzsku. Na pozvanie prezidenta Francúzskej republiky pána Mitterranda sa na oslavách 50. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii v júni 1994 zúčastnil prezident Slovenskej republiky pán Kováč. Uskutočnila sa návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky vo Francúzsku. Na žiadosť francúzskej strany bola odložená návšteva prezidenta Francúzskej republiky na Slovensku v roku 1995. Veľmi dobre sa však rozvíjala spolupráca medzi Armádou Slovenskej republiky a Armádou Francúzskej republiky.

    Úroveň bilaterálnych vzťahov Slovenskej republiky a Veľkej Británie sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila. V roku 1994 sa uskutočnili významné stretnutia za účasti najvyšších ústavných činiteľov. Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč sa zúčastnil na britskej časti osláv 50. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Predseda Národnej rady pán Gašparovič vykonal na pozvanie predsedníčky Dolnej komory britského parlamentu oficiálnu návštevu v Spojenom kráľovstve. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pán Douglas Hogg navštívil Slovenskú republiku.

    Potvrdením vysokej úrovne bilaterálnych stykov s Talianskom bola návšteva talianskeho prezidenta na Slovensku v novembri 1994. Rezervy ešte existujú v oblasti obchodnoekonomickej spolupráce, kde talianska strana vyjadrila pripravenosť umožniť štúdium svojich skúseností z rozvoja malého a stredného podnikania.

    Spomedzi členov Európskej únie patrí Holandsko medzi krajiny najviac sa usilujúce o rozširovanie stykov s krajinami strednej a východnej Európy. Dôležitým momentom v rozvoji vzťahov Slovenska s Holandským kráľovstvom bola oficiálna návšteva ministra zahraničných vecí v Holandsku. Napriek uskutočneným pracovným návštevám predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v Holandsku sa nenaplnili všetky možnosti parlamentných a vládnych kontaktov.

    Vzťahy s Belgickom možno hodnotiť ako bezproblémové. Prispel k tomu aj rad návštev zo Slovenska na vysokých úrovniach. Nepodarilo sa uskutočniť oficiálne návštevy predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Belgicka na Slovensku. Doteraz absentuje analýza stavu zmluvnej základne a rezervy stále pretrvávajú v hospodárskej a kultúrnej spolupráci.

    Španielsko a Portugalsko podporujú snahy Slovenska o začlenenie sa do európskych štruktúr. Vzájomné kontakty dosiahli najvyššiu úroveň návštevami prezidenta Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky v oboch krajinách. Obchodná výmena má stúpajúci trend, nedosahuje však ešte želanú úroveň.

    Úroveň bilaterálnych vzťahov Slovenska a Dánska sa v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim rokom skvalitnila vo všetkých oblastiach, s výnimkou hospodárstva. Štátna návšteva dánskej kráľovnej Margaret II. v októbri 1994 bola zároveň prvou návštevou hlavy členského štátu Európskej únie na Slovensku vôbec. Výmenou nót bola potvrdená sukcesia Slovenska do bilaterálnych zmlúv platných pre ČSFR a Dánske kráľovstvo. Vzájomná hospodárska spolupráca však ostáva stále na pomerne nízkej úrovni. Podpísaná bola dohoda v oblasti životného prostredia.

    Vzťahom s Gréckom naďalej chýbalo zastrešenie na vysokej politickej úrovni. Grécko oficiálne podporuje záujem Slovenska i ďalších krajín V4 o ich členstvo v západoeurópskych štruktúrach, hoci z jeho strany existujú určité obavy z postupného rozširovania Európskej únie.

    Spojené štáty americké postupne zaraďujú Slovenskú republiku k vyspelejším krajinám strednej a východnej Európy z hľadiska rozvoja demokratických reforiem a ekonomickej transformácie a podporujú naše úsilie o začleňovanie sa do transatlantických politických a bezpečnostných štruktúr. Pozitívna reakcia na iniciatívny dokument USA Partnerstvo za mier a aktívny prístup Slovenskej republiky k jeho realizácii vytvoril priaznivú atmosféru v bilaterálnych vzťahoch, predovšetkým v bezpečnostnej a vojenskej oblasti.

    Chcel by som dodať, že toto hodnotenie plne potvrdila aj posledná návšteva vo Washingtone. Na oslavách 50. výročia SNP v Banskej Bystrici sa zúčastnila americká delegácia, vedená členkou vládneho kabinetu a stálou predstaviteľkou USA v OSN Madlen Albrightovou.

    V roku 1994 došlo i k zintenzívneniu vzťahov s Kanadou. Po počiatočnej váhavosti zaznamenanej v predchádzajúcom období dochádza k pozitívnemu obratu v kanadských postojoch voči Slovensku. Kanada podporuje myšlienku transformácie NA- TO a jeho rozšírenia o ďalšie krajiny strednej Európy.

    V nasledujúcom období vo vzťahoch s členskými krajinami Európskej únie a NATO bude prvoradou úlohou vyvíjanie aktivity smerom k podpore našich snáh o plné členstvo v Únii a pri presadzovaní našich záujmov na medzinárodnom poli vôbec. To sa bude dosahovať stykovými aktivitami na všetkých úrovniach, užším prepojením politických sfér, aktívnym prezentovaním svojich postojov a výraznou účasťou na politickom dialógu o budúcnosti európskej integrácie.

    Tu by som tiež chcel dodať, že v tomto zmysle vyzneli všetky návštevy na najvyššej úrovni v Bruseli, Bonne, Washingtone i v Paríži.

    Vo vzťahu k Ruskej federácii sa pokračovalo v rozvoji hospodárskych a obchodných stykov. Korektný charakter vzájomných vzťahov potvrdzuje aj úroveň a rozsah vzájomných návštev a stretnutí predstaviteľov oboch krajín v uplynulom období. Počas summitu KBSE v Budapešti v decembri 1994 sa uskutočnilo stretnutie prezidentov oboch štátov. Vývoj domácej politickej situácie spôsobil ďalší odklad návštevy ruského premiéra Černomyrdina aj ministra zahraničných vecí Kozyreva na Slovensku. Ako viete, prvá návšteva sa uskutočnila tohto roku. Prebiehal vyvážený dialóg vo všetkých oblastiach, v rámci ktorého si Slovensko vytvára maximálne priaznivú atmosféru a podmienky na realizáciu prioritných, a to zdôrazňujem, obchodných a hospodárskych záujmov.

    V nasledujúcom období bude potrebné upriamiť sa na zlepšenie nepriaznivej platobnej bilancie vzájomnej obchodnej výmeny a na hľadanie spôsobov riešenia ruskej zadlženosti. Úsilie o dosiahnutie týchto cieľov predpokladá vytvoriť priaznivú atmosféru a realizovať vzájomné návštevy na vysokej a najvyššej úrovni. Ďalej bude potrebné vo zvýšenej miere využívať možnosť priameho politického dialógu na prezentáciu zahraničnopolitickej orientácie Slovenska a náš záujem o začlenenie sa do západných integračných štruktúr, najmä NATO.

    Z ostatných európskych krajín sa podarilo oživiť styky vo všetkých oblastiach so Švajčiarskom.

    Úroveň vzťahov Slovenskej republiky so Švédskom, Nórskom a Fínskom sa v sledovanom období výraznejšie nerozvíjala i vzhľadom na skutočnosť, že neboli realizované všetky plánované stretnutia na najvyššej štátnej úrovni, resp. na úrovni parlamentov. Z plánovaných stretnutí najvyšších predstaviteľov sa uskutočnila návšteva prezidentky Islandskej republiky. Počas Zimných olympijských hier sa uskutočnilo stretnutie prezidenta Slovenskej republiky a predsedu Národnej rady s nórskym kráľom a s nórskou premiérkou.

    Vzťahy medzi Slovenskom a Slovinskom sa v minulom roku úspešne rozvíjali vo všetkých spoločných záujmových oblastiach, v ktorých sa súčasne vytvára zmluvno-právna základňa na ich praktickú realizáciu. Rovnako vzťahy medzi Slovenskom a Chorvátskom sa vyvíjajú bezproblémovo. Vojnový konflikt na území bývalej Juhoslávie však neumožňuje dynamický rozvoj vzájomných vzťahov a spolupráce.

    Slovenská republika úspešne nadviazala na dobrú úroveň vzťahov so Svätou stolicou. Významné bolo menovanie apoštolského nuncia v Slovenskej republike so sídlom v Bratislave. Osobitnou formou prezentácie dobrých vzťahov so Svätou stolicou bolo poskytnutie daru Svätému Otcovi - vianočného stromčeka. Na slávnostnom odovzdaní sa zúčastnila oficiálna delegácia vedená prezidentom Slovenskej republiky.

    Hlavným cieľom zahraničnej politiky Slovenskej republiky voči krajinám Spoločenstva nezávislých štátov, s výnimkou Ruskej federácie, v roku 1994 bolo uplatňovanie diferencovaného prístupu a utváranie ďalších predpokladov na rozvoj a zvýšenie úrovne bilaterálnych vzťahov, a to najmä v hospodárskej oblasti.

    Pri hodnotení aktivít v bilaterálnej oblasti sme prirodzene nezabudli ani na vzdialenejšie regióny sveta. Spolupráca s krajinami Ázie, Blízkeho a Stredného východu, Latinskej Ameriky a Afriky sa ukazuje pre nás perspektívou najmä v hospodárskej oblasti. Z hľadiska nadviazania dôležitých hospodárskych kontaktov plne splnili svoj účel predovšetkým návštevy predsedu vlády v Číne, v Thajsku vo februári a v Indii, Vietname a Indonézii v júli.

    Región juhovýchodnej Ázie je v súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou sveta. Štáty zoskupenia ASEAN vytvorili najefektívnejšiu fungujúcu Zónu voľného obchodu AFTA na svete a dosahujú významné ekonomické úspechy, rovnako ako členovia voľného združenia APEC. Preto je žiaduce nielen získavať poznatky o ekonomických procesoch, ale vo zvýšenej miere ako doposiaľ na nich aj participovať.

    Obdobné záujmy sledujeme i v regióne Blízkeho a Stredného východu. Etablovanie sa Slovenska v tejto oblasti významne podopreli návštevy ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky v Egypte, Jordánsku a v Sýrii.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,

    oblasť zahraničnej politiky je prirodzeným predmetom zvýšeného záujmu nielen politikov, ale aj verejnosti. Rezort, na čele ktorého mám teraz česť stáť, si uvedomuje rozsah svojich úloh i zodpovednosti a v rámci svojich ústavne vymedzených kompetencií sa usiluje o ich čo najzodpovednejšiu realizáciu. Naše zahraničnopolitické ciele a záujmy sme niekoľkokrát veľmi jasne deklarovali a praktické kroky v našej každodennej práci realizujeme v súlade s týmito cieľmi.

    Vítame všetky podnety, ktoré odznejú s cieľom pomôcť pri presadzovaní našich spoločných úloh v oblasti zahraničnej politiky. Mali by sme si byť vedomí toho, že práve dnes od každého z nás závisí, či sa staneme stabilným a stabilizujúcim prvkom demokratickej Európy, a preto teraz viac ako nikdy je potrebné vytvoriť súdržnú demokratickú spoločnosť, vedomú si svojich skutočných možností a záujmu i potrieb našich občanov. Len pokiaľ dáme prednosť zosúladeniu našich spoločných záujmov predovšetkým v oblasti vnútornej politiky a vecnému riešeniu problémov, môže byť naše spoločné úsilie o zaujatie miesta medzi politicky, hospodársky a kultúrne vyspelými európskymi štátmi, teda miesta, na ktoré našimi dejinami, kultúrou i pracovitosťou našich ľudí prirodzene patríme, úspešné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Schenkovi. Priatelia, predpokladal som, že je to len informácia. Vidím, že chcete mať k tejto informácii faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ale ja sa hlásim do rozpravy. Keďže sa otvoril bod rokovania, aj keď sme o ňom nehlasovali, ale otvoril sa, každý bod, o ktorom sa rokuje, musí mať aj rozpravu.

  • Je to tak. Nalistujte si rokovací poriadok.

  • Toto je informácia, pán kolega. Nezaraďovali sme to ako špeciálny bod.

  • Aj informácia je bod programu.

  • Pán Šimko, ak chcete faktickú poznámku, prosím, hovorte faktickú poznámku.

  • V poriadku. To, čo chcem, môžem povedať aj v rámci faktickej poznámky. Chcel som sa predovšetkým poďakovať pánu ministrovi za vyčerpávajúcu správu, ktorá, myslím si, veľmi komplexne pokryla vlastne všetky oblasti našej zahraničnej politiky. Je to vlastne prvýkrát od nástupu tejto vlády. Chcel som vyjadriť aj isté zadosťučinenie, alebo vyjadriť pozitívny pocit z toho, že existuje istá zhoda a kontinuita v zahraničnej politike, pokiaľ ide o jej zásadné zámery aj medzi koalíciou a opozíciou, a najmä pokiaľ ide o smerovanie Slovenskej republiky do európskej integrácie.

    Ale práve vzhľadom na tieto zásadné ciele, ktoré boli charakterizované aj v programovom vyhlásení vlády a ktoré tu aj pán minister zopakoval, by som sa predsa len chcel opýtať na niekoľko bližších informácií, predovšetkým pokiaľ išlo o rokovanie s predstaviteľmi Ruskej federácie. Podľa programového vyhlásenia vlády zámerom vlády je dosiahnuť plné členstvo v Severoatlantickom pakte a, ako vieme, existuje množstvo vážnych vyhlásení predstaviteľov Ruskej federácie, ktoré sú proti rozširovaniu Severoatlantického paktu o krajiny bývalej Varšavskej zmluvy. Len na pripomenutie niekoľko prečítam.

    Vo vyhlásení pre tlač z 30. novembra minister obrany Ruska Pavel Gračov povedal, že Rusko je proti rozšíreniu NATO o východoeurópske štáty a štáty bývalej Varšavskej zmluvy a podnikne ďalšie bezpečnostné opatrenia, ak NATO prijme nových členov.

    1. decembra roku 1994 minister zahraničných vecí Ruska Andrej Kozyrev oznámil, že Rusko odstupuje z programu Partnerstvo za mier z dôvodu, že títo vo svojom komuniké z toho istého dňa oznámili rozhodnutie rozšíriť NATO. Kozyrev obvinil NATO z toho, že uprednostňuje rozšírenie pred Partnerstvom za mier, kým ešte nevyčerpalo možnosť Partnerstva, a vyhlásil, že rozšírenie NATO alarmuje verejnú mienku v Rusku. Rusko je proti rozšíreniu NATO na východ, pretože by tak dosiahlo spoločnú hranicu s Ruskou federáciou, povedal zástupcom tlače prezident Jeľcin 4. decembra.

    Takéto vyhlásenia pokračujú vlastne až do súčasnosti. Posledné z takýchto vyhlásení - prečítam dve. Minister Kozyrev sa 22. marca v Paríži vyjadril, že Moskva má záujem rozvíjať kontakty so Severoatlantickým paktom v štyroch oblastiach: vypracovanie bezpečnostnej koncepcie, politické konzultácie, vojenské kontakty a vojensko-technické styky. Potom budeme mať pocit - citujem: "že NATO je pre nás úplne priateľskou silou, s ktorou môžeme spolupracovať. Najprv koncepcia všeobecnej bezpečnosti, do ktorej sa začlení NATO, nie naopak. Rozšírenie NATO nám v najbližšej perspektíve vôbec nevyhovuje."

    A naposledy v pondelok minister obrany Gračov vyhlásil, že Rusko bude uvažovať o vypovedaní Zmluvy o konvenčných a ozbrojených silách v Európe ohľadne znižovania stavu konvenčných zbraní, ak Severoatlantický pakt rýchle prijme za svojich členov východoeurópske krajiny. Zaregistroval som, že ste zdôraznili, že pri rokovaní s predstaviteľmi Ruskej federácie išlo predovšetkým o hospodárske kontakty, ale napriek tomu, že ide o pomerne veľa vyhlásení tohto typu, si myslím, že by bolo dobré, keby ste povedali k tejto otázke viac.

  • Ďakujem. Ďalší sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Weiss. Len chcem upozorniť, že pán Černomyrdin výslovne konštatoval, že akceptuje naše rozhodnutie aj v prípade vzťahu k NATO.

    Prosím, pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. So záujmom sme si vypočuli informáciu, ktorú nám podal pán minister zahraničných vecí. Chcel by som začať tým, že Strana demokratickej ľavice podporila tú časť programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o kontinuite zahraničnej politiky a o našom jednoznačnom smerovaní do Európskej únie a do transatlantických bezpečnostných štruktúr. Teda je tu blízka programová zhoda a je tu možnosť spolupráce aj opozičnej strany s vládou. Chcel by som však povedať, že je škoda, že táto informácia najprv nebola poskytnutá Zahraničnému výboru Národnej rady, že nebolo dostatok času podrobne ju prerokovať. Zahraničný výbor vôbec je málo informovaný o koncepčných otázkach zahraničnej politiky. Nemáme informácie napríklad o reorganizácii ministerstva zahraničných vecí a jej funkčnosti, nemáme informácie o zahraničnopolitických aktivitách vlády, o jej výsledkoch. Členovia Zahraničného výboru Národnej rady neboli pozvaní napríklad na poradu, ktorá sa teraz uskutočňuje s našimi veľvyslancami v zahraničí. Dnes ráno sme o tom rokovali v zahraničnom výbore a stretnutie bolo zorganizované iba s predsedom parlamentu a s predsedom zahraničného výboru. Som rád, ak to je inak.

    Dávam pri tejto príležitosti návrh, aby pred našimi veľvyslancami dostali možnosť vystúpiť aj predstavitelia opozičných strán, pretože zaujímajú často postoje k dôležitým otázkam a je potrebné, aby naši veľvyslanci boli informovaní z prvej ruky aj o postojoch opozičných strán, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.

    Naša zahraničná politika stojí v tomto roku pred veľmi závažnými rozhodnutiami. Ide, súhlasím s vami, o Európsku úniu aj o NATO. Vieme, že už v tomto roku prebieha vnútorná diskusia v NATO o rozšírení o stredoeurópske štáty. Bude trvať do leta. Po lete prídu delegácie aj do týchto krajín, aj do Slovenskej republiky. Myslím si, že vo vašej informácii neboli definované hlavné problémy, ktoré musí Slovenská republika vyriešiť, aj čo sa týka Európskej únie. Ide predovšetkým o stratégiu slovenskej vlády voči blížiacej sa medzivládnej konferencii krajín Európskej únie. Budú padať kľúčové rozhodnutia, a ak niečo zanedbáme, zmeškáme, môže nás to vyjsť veľmi draho.

    Chcel by som tiež povedať, že ma znepokojuje skutočnosť, že jednotliví predstavitelia vládnucich politických strán majú diametrálne odlišné vyhlásenia k veciam, ktoré sú presne zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Pamätáme si vyhlásenia napríklad spochybňujúce Európsku úniu ako organizáciu, ktorá robí barbarskú politiku. Nerobí to dobrý obraz o vláde v zahraničí. Nechcem sa o tom dlho rozširovať, je to jedna z vecí, ktorú si treba prediskutovať.

    Myslím si, že bude treba si tiež premyslieť možnosti súčinnosti vlády Slovenskej republiky s parlamentnými politickými stranami, pretože pri našom vstupe do organizácií, o ktorých som hovoril, pri našej práci v Rade Európy, v jej Parlamentnom zhromaždení, v Parlamentnom zhromaždení NATO majú kľúčový význam politické frakcie. Práca s jednotlivými politickými frakciami by mala byť aj predmetom pozornosti vlády.

    Vzhľadom na všetky tieto veci dovoľujem si navrhnúť, aby na májovú schôdzu Národnej rady bola zaradená diskusia o zahraničnej politike Slovenskej republiky, aby materiál, ktorý poskytne vláda, bol prerokovaný vo výboroch, ktorých sa to najviac týka, aby sa predovšetkým uskutočnila diskusia v Zahraničnom výbore Národnej rady, teda aby toto bola predbežná informácia a meritórna diskusia k zahraničnej politike aby sa urobila v máji.

  • Pán poslanec Kukan - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný, pretože môj predrečník vyjadril to, čo som chcel povedať. Chcem sa poďakovať pánu ministrovi za podrobnú informáciu o zahraničnopolitických aktivitách v minulom roku. Domnievam sa, že zahraničná politika osobitne dnes, v súčasnej etape vývoja na Slovensku, je taká dôležitá, že si zasluhuje to, aby sa jej Národná rada venovala komplexne v plnej šírke a v plnej škále, aby toto prerokúvanie malo štruktúrovaný charakter.

    Domnievam sa, že nech už dopadne dnešná naša diskusia, rozprava, alebo ako to budeme nazývať, akokoľvek, rozhodne by bolo užitočné, a toto chcem navrhnúť, aby na najbližšiu budúcu schôdzu Národnej rady bola zaradená ako riadny osobitný bod programu otázka zahraničnej politiky a aby sme k tomuto bodu dostali písomné podklady od vlády, aby tieto materiály boli pridelené do výborov, aby sa vo výboroch podrobne prerokovali. V zahraničnom výbore určite máme možnosť a rezervy vyjadriť sa k tomu kvalifikovane. Dnes už Národná rada Slovenskej republiky vymenovala svoje delegácie v parlamentných zhromaždeniach európskych a transatlantických štruktúr, určite nájdeme možnosti, ako by parlament prispel k naplneniu našich úloh v zahraničnopolitickej oblasti, aby sme potom tieto otázky prerokovali v pléne a aby bolo prijaté uznesenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by bolo jasné, konkrétne a kontrolovateľné. Domnievam sa, že takto by sme mali postupovať, pretože dnešná rozprava, dnešná diskusia, myslím si, bude do značnej miery improvizovaná, a táto problematika si naozaj zaslúži, aby sme sa jej venovali komplexne a s riadnou prípravou.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    verím, že sa zhodneme v tom, že svet nás posudzuje aj podľa toho, kto nás vo svete reprezentuje. Myslím si, že demokratické Slovensko by nemali reprezentovať ľudia, ktorí v minulosti spolupracovali s takými nedemokratickými inštitúciami, ako bola Štátna bezpečnosť a podobne. Myslím si tiež, že všetci funkcionári Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky by mali mať určitý odstup od vnútroštátnych politických sporov a mali by sa podľa toho správať nielen v zahraničí, ale aj doma. Prečo to všetko hovorím?

    Pred skončením dnešnej obedňajšej prestávky bol som nechceným svedkom rozhovoru, pretože sa odohral tu, tesne predo mnou, medzi pánom Húskom, podpredsedom Národnej rady, a pánom Šestákom, štátnym tajomníkom Národnej rady Slovenskej republiky. Pán štátny tajomník hovoril o amorálnych postojoch pána prezidenta a rozhovor skončil týmito slovami: "Čím sa ho skôr zbavíme, tým lepšie." Vážení, to hovoril štátny tajomník, ktorému ste len pred niekoľkými hodinami svojím hlasovaním priznali určité právomoci ministra vlády.

    Vážený pán minister, nakoľko medzi evidovanými spolupracovníkmi ŠtB je aj meno pána Šestáka, prosím vás, aby ste nám povedali, či pri jeho menovaní do funkcie štátneho tajomníka nebol náhodou porušený zákon 451/1992 Zb., tzv. lustračný zákon, a keď áno, ako chcete túto chybu napraviť.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Langoš s faktickou poznámkou.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Položím niekoľko otázok, na ktoré nečakám od pána ministra odpoveď, len chcem zvýrazniť dôležitosť rozpravy, zahraničnopolitickej rozpravy, ktorá by sa mala o zahraničnej politike Slovenska konať v tomto parlamente. Tieto otázky nekladiem len vám, kladiem ich aj verejnosti.

    Pán minister tu predniesol v podstate takú kompaktnú a konzistentnú predstavu zahraničnej politiky jeho vlády alebo našej vlády. Ale v slovenskej diplomacii alebo v slovenskej zahraničnej politike sa v poslednom čase udialo niekoľko udalostí, alebo vláda urobila niekoľko krokov, ktoré prinajmenšom, trúfam si povedať, nezodpovedajú tejto všeobecnej deklarácii cieľov a zámerov zahraničnej politiky. Predovšetkým chcem spomenúť niekoľko zahraničných návštev na najvyššej úrovni.

    Tá najkritickejšia a najnejasnejšia bola návšteva ministra zahraničných vecí Iránu Velajátího práve v čase, keď OSN prijímala uznesenie veľmi tvrdo označujúce Irán za materskú krajinu terorizmu. Počas tejto návštevy vláda alebo slovenská diplomacia nedala nijako najavo postoj Slovenska k tomuto v podstate celosvetovému problému. Teda vláda by mala verejne deklarovať, aký má vzťah ku krajinám, ktoré sú všeobecne krajinami Európskej únie, štátmi NATO považované verejne za domovské krajiny terorizmu.

    Ďalšia návšteva, návšteva ministra zahraničných vecí Číny Chen Čchi Chena, vietnamská a kórejská návšteva, neboli sprevádzané aspoň jemným naznačením, jemným diplomatickým jazykom, že slovenská vláda verejne odsudzuje hrubé porušovanie ľudských práv v týchto krajinách, kde sú ešte stále väznené desaťtisíce politických odporcov režimu. Tieto návštevy neboli sprevádzané istým takým jemným stanoviskom slovenskej vlády. To je tých niekoľko návštev, ktoré sú v podstate prijímané prinajmenšom so zdvihnutím obočia krajinami, kam chceme smerovať, kam naša zahraničná politika má Slovensko smerovať.

    Ďalšia, a to len náhodne, je návšteva poslanca tohto parlamentu, poslanca za vládnu stranu, na Kube, kde vláda skutočne ešte dá strieľať do ľudí, ktorí sa snažia utiecť z Kuby, hoci v susednom Nemecku už dnes sa vedú trestné procesy s politickými predstaviteľmi komunistického režimu za podobnú streľbu do svojich občanov pri pokuse o útek na Západ.

    Ďalší taký problematický a nezreteľný je problém budovania slovenskej diplomacie, ktorý vyvoláva prinajmenšom nedôveru, a to viem i z osobnej skúsenosti. Diplomatické zastúpenie Slovenska ešte stále je istou sinekúrou za domáce politické alebo neviemaké zásluhy, bez ohľadu na individuálne osobné schopnosti diplomata.

    Ďalšia vec, ktorá sa pravdepodobne ani nedá napraviť v istom zmysle, ktorý vysvetlím, je obsadzovanie...

  • Pán poslanec, uplynuli tri minúty. Dokončte myšlienku.

  • Ospravedlňujem sa. Poznám obsah rozhovoru ministra zahraničných vecí ČSFR Dienstbiera s ministrom Kozyrevom, kde sa minister Dienstbier sťažoval na tlak parlamentu na výmenu diplomatov, ktorí študovali na moskovskej diplomatickej škole, že v podstate sú agentmi KGB. Hovoril, ale sú skúsení diplomati, kvalitní a podľa neho nenahraditeľní. Minister Kozyrev povedal: áno, každý absolvent tejto školy bol v spojení s KGB a bol v podstate pod vplyvom KGB, ak bol vyslaný do diplomatického zastúpenia svojej krajiny v inej krajine. Minister Dienstbier sa opýtal ministra Kozyreva, ako riešia tento problém. Minister Kozyrev odpovedal stručne: Je to naša služba. Ide o to, že medzi štátmi prebieha istá výmena dôverných informácií, keď sa harmonizuje zahraničnopolitický vzťah k nejakým neočakávaným veciam, ktoré sa udejú v Európe, na Blízkom východe atď., a na to sa používajú tieto diplomatické kanály. V zásade západná diplomacia bude mať trvalú nedôveru k týmto ľuďom nie preto, či sú riadení, alebo nie sú riadení KGB, ale kvôli možnému úniku týchto správ do tretej krajiny.

    Ďakujem pekne. Budem spolu s kolegami navrhovať na najbližšej schôdzi zaradenie bodu rozprava k zahraničnej politike.

  • Ďakujem. Mám len jednu malú poznámku ku Kube. Pán Fidel Castro naopak organizuje úteky a dokonca to používa ako zbraň na znepokojovanie amerických úradov, aby im veľkým počtom utečencov spôsoboval problém. Takže vám navrhujem trochu iný výber príkladu.

    Pán poslanec Mikloško, upozorňujem, že budem poskytovať trojminútové intervaly. Riaďme sa tým.

  • Pán predsedajúci, mám dve otázky na pána ministra zahraničných vecí. Prvá: Nedávno navštívil Slovenskú republiku predseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie pán Lobov. Ktoré dohody podpísal pán Lobov na Slovensku, s ktorými rezortmi a kto ich za slovenskú stranu podpisoval? To je prvá otázka.

    Druhá otázka: Pán kolega Langoš už povedal, moja otázka je k tomu istému. Slovenskú republiku navštívil minister zahraničia Číny. V Číne sú stovky politických väzňov, z ktorých niektorí sedia vo väzení viac ako 20 až 30 rokov. Či v rozhovoroch - pán minister, zdá sa, že vás nudí moja otázka -, či v rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí ste hovorili o týchto veciach - o politických väzňoch v Číne. V takej krajine ako Slovensko, hoci je malé, ale vieme, čo znamená byť politickými väzňami. Na Slovensku ich bolo vyše 60 tisíc, pokiaľ by ste nevedeli.

    A tretia otázka - dovoľte, aby som vyjadril svoje poľutovanie, že v čase, keď poslanec Langoš hovoril o možnosti infiltrácie KGB do našich zahraničných služieb, vy kričíte "čas". Inak to neviem vysvetliť, len tak, že máte s tým takisto nejaké skúsenosti.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Klein s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    nie som kompetentný miešať sa do zahraničnej politiky, ale ako poľnohospodár mám taký dojem, že keď nás niekde veľmi nechcú, druhí nás nechcú veľmi pustiť, prečo nevyužijeme danú situáciu na získanie neutrality?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne,

    stalo sa pravidlom v tomto parlamente, že opozícia zaúkoluje vládu, zaúkoluje ministra, zahrnie ho otázkami a zmení nám program, ktorý sme si odhlasovali. Pán predsedajúci, žiadam a prosím, hoc aj ako procedurálny návrh, aby sa ukončila informácia pána ministra, aby si tu neskúšala opozícia zvyky možno bývalých - nechcem ich pomenovať ŠtB - vypočúvania ministra, aby mu dávali otázky, ktoré ako poslanci mu môžu položiť alebo vedľa v snacku, alebo ho môžu navštíviť, podebatovať s ním, ak majú taký veľký záujem. Prosila by som takisto kolegov zo zahraničného výboru, aby pripomienky, ktoré teraz síce hovoril pán poslanec Weiss, ráno ich na výbore hovoril pán poslanec Fogaš, sme si vybavili vo výbore priamo. Ale tiež trvám na tom a prosím, aby poslanci opozície chodili na rokovania výboru tak, ako majú. Aj dnes prišli, a stalo sa pravidlom, že začíname len s poslancami HZDS a poslanci z opozície chodia o 15, 20, 30 minút pozdejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Je to procedurálny návrh.

    Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o tom, aby sme ukončili sériu faktických poznámok.

  • Prezentovalo sa 38 poslancov, neboli sme uznášaniaschopní.

    Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka. Prosím, nechajte, schôdzu riadim ja a rozhodujem o tom.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby prišli skrutátori a aby sa to spočítalo ručne. Zrejme to nefunguje, 38 určite tu nie je, skôr tých 83.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, obraciam sa teda na naše organizačné oddelenie, uskutočníme hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu. Obraciam sa na organizačný útvar. Prosím, aby sme mohli uskutočniť hlasovanie tak, ako bolo požadované. Vyzývam zvolených skrutátorov, aby nastúpili, a uskutočníme prepočítanie. Prosím pokoj. Prosím zvolených poslancov, aby uskutočnili sčítanie hlasov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zdvihnutím ruky rozhodnite o procedurálnom návrhu, aby sme ukončili faktické poznámky a ukončili tento bod. Prosím, hlasujme, kto je za to.

    Po spočítaní hlasov prosím informáciu.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Na to treba jednoduchú väčšinu, vážení priatelia, trošku sa na to rozpomeňte.

    Kto je proti takémuto návrhu? Vážení páni poslanci, prosím vás, nepredvádzajte tu nedôstojné správanie sa.

    Nikto nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Ďakujem. Vážení, skončili sme tento bod.

    Prosil by som pána ministra a navrhujem, nakoľko tu boli položené otázky, aby pán minister odpovedal k tomuto bodu písomne. V opačnom prípade po vystúpení pána ministra sa znova otvára rozprava a to znamená, že týmto spôsobom vlastne negujeme predchádzajúce rozhodnutie. Z toho dôvodu navrhujem, aby pán minister odpovedal písomne. Máme možnosť navrhnúť na budúcom zasadaní, na 7. schôdzi, pri príprave programu 7. schôdze, aby bol súčasťou tohto programu 7. schôdze aj bod o zahraničnej politike. Tam môžeme uskutočniť všetky procesy, ktoré chceme uskutočniť, aby sme sa vzájomne mohli informovať. Ďakujem pekne pánu ministrovi, ďakujem vám, vážené kolegyne, kolegovia.

    V poriadku, pán minister chce reagovať ústne.

  • Ak dovolíte, rád využijem blahovôľu, aj možné porušenie rokovacieho programu, dúfam, že mi to budete tolerovať.

    Chcem povedať, že vláda alebo ja, alebo náš rezort sa nebránime diskusii o koncepcii zahraničnej politiky. Vítame ju. To je po prvé. Po druhé - viem, že politika je založená na hre s fázovými posunmi v sémantickom priestore. Jeden sa tu odohral. Chcem povedať, že som predkladal informáciu o plnení úloh slovenskej zahraničnej politiky v roku 1994 s výhľadovými cieľmi, so zdôraznením kontinuity v týchto prioritách. Nepredkladal som koncepciu.

    Pokiaľ ide o ďalšie veci, dovoľte mi, aby som veľmi stručne zareagoval len na niektoré, na ďalšie budeme reagovať potom pri patričnom bode. Veľmi by som bol rád, keby sa do celej záležitosti tak, ako bola predložená, nevťahovali ďalšie záležitosti, ktoré s ňou nesúvisia. Nehovorili sme o budovaní diplomacie, diplomatickej siete, nehovorili sme o stave rezortu. Bol by som tiež rád, keby sa v týchto diskusiách neoperovalo s náhodne vypočutými informáciami, ktoré možno majú, možno nemajú objektívny charakter. Takisto by som bol veľmi nerád, tak ako sa to stalo a stáva doteraz, aby sa na margo nášho rezortu dokonca na stránkach novín operovalo možnými obavami, predtuchami a niečím podobným. Prosím fakty!

    Ďalej - rád by som povedal ešte jednu veľmi dôležitú vec. Rád by som ubezpečil, že štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí bol riadne prelustrovaný. Môžeme to písomne dokázať.

    Ďalej by som rád chcel uviesť ešte jedno: priorít, ktoré vláda deklarovala, sa aj bude držať. Preto nehovoríme o neutralite. Rád by som tiež zdôraznil v súvislosti so všetkými možnými a neutíchajúcimi úvahami na tému, čo všetko hrozné sa tu vlastne dohodlo počas návštev ruských predstaviteľov - dohodlo sa iba to, čo bolo zverejnené. Bolo podpísaných 12 dohôd ekonomického charakteru, žiadne iné dohody. Rád by som tiež zdôraznil, že pri týchto rozhovoroch - a znovu opakujem a prosím vás, verte alebo neverte, tie rokovania boli venované ekonomickým otázkam a na týchto rokovaniach sa nehovorilo o iných otázkach, nota bene nie o našom možnom vstupe do NATO. Počas návštevy pána Černomyrdina táto otázka nezaznela, zaznela iba na tlačovej konferencii ako odpoveď na otázku novinárov. Chcel by som ešte tiež zdôrazniť a zopakovať, že ruská strana sa vyslovila veľmi jasne a potvrdila to aj v Bratislave, že otázka vstupu do NATO je otázkou suverénnej Slovenskej republiky a že ruská strana si nenárokuje akékoľvek právo vysloviť v tejto záležitosti svoje veto. Vyslovila sa len v tom zmysle, že nerozumie, prečo to má byť tak rýchlo.

    Pokiaľ ide o iné stanoviská, všetky tieto záležitosti sme veľmi podrobne diskutovali aj na iných fórach, aj v Bruseli, aj počas návštevy vo Washingtone. Chcel by som povedať, že v tejto otázke, v otázke našej orientácie a našej snahy o integráciu do týchto štruktúr, nevznikali akékoľvek pochybnosti. Význam toho, že najprv je potrebné vyriešiť otázku internej reštrukturalizácie NATO, si uvedomuje aj americká strana a ďalší partneri NATO. Takisto si veľmi jasne uvedomujú, že najprv sa musia dohodnúť medzi sebou, NATO, s Ruskou federáciou, ako tento postup, tento proces bude prebiehať, ako bude organizovaný. Viete, že v tomto zmysle sa takáto diskusia už začala. Preto by som znovu rád poprosil, aby sme rešpektovali prirodzený vývoj tejto situácie, v rámci ktorého Slovensko, a to bolo potvrdené, patrí do skupiny reálnych uchádzačov o vstup do týchto štruktúr.

    Takže to sú azda najvýznamnejšie záležitosti. Samozrejme, rád privítam diskusiu na tému zahraničnej politiky a koncepcie súčasnej vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, chcem niečo povedať k jednej kauze. Je nesporné, že už aj ja mám niekedy problémy s mojimi sluchovými orgánmi. Neviem, čo počul pán poslanec Javorský. Ja som s pánom Šestákom o pánu Kováčovi nehovoril. Pána Šestáka som informoval, že ho upozorňujem, že by mohli byť námietky, keby bol prítomný tu, v miestnosti dole, keď sa prerokúva záležitosť, v ktorej vystupuje pán minister, a požiadal som ho, aby bol na balkóne. To je všetko, o čom som s pánom Šestákom hovoril.

    Priatelia, konieckoncov tento bod sme uzavreli a tým sme uzavreli aj tento programový postup. Navrhujem, aby sme prešli k ďalšiemu bodu, prípadne, aby sme urobili prestávku, dá sa povedať, že zdravotne je namieste. Je pol šiestej, navrhujem pokračovať o šiestej hodine.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Vráťte sa do rokovacej miestnosti a zaujmite svoje miesta.

    Skončili sme bodom, ktorý sme na žiadosť pána ministra Schenka otvorili. Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Gauliedera.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    pred chvíľou v druhej časti faktickej poznámky odznela veta pána kolegu poslanca Javorského, ktorú si dovolím citovať zo záznamu: "Vážený pán minister, nakoľko medzi evidovanými spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti je aj meno pána Šestáka, prosím vás, aby ste nám povedali, či pri jeho menovaní do funkcie štátneho tajomníka nebol náhodou porušený zákon 451/1992 Zb., tzv. lustračný zákon, a keď áno, ako chcete túto chybu napraviť."

    Vážené dámy, vážení páni, nakoľko pán štátny tajomník sa v tomto pléne nemôže brániť, poprosil ma, aby som predniesol a prečítal pripomienku k tomuto výroku pána poslanca Javorského. Pán Ing. Jozef Šesták dostal lustračné osvedčenie pod číslom jednacím 1D 18871/1-LU z roku 1991 14. 8. 1992, podpísané federálnym ministrom vnútra Petrom Čermákom. V osvedčení je uvedené, že pán Ing. Jozef Šesták, narodený 19. 11. v Michalovciach, nie je evidovaný ako osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ zákona číslo 451/1991.

    Vážené dámy, vážení páni, navrhujem, aby výroky pána Javorského prehodnotil mandátový a imunitný výbor, a zároveň by som poprosil pána Javorského, aby sa už prestal venovať koníčkom podozrievania so zväzkami Štb, a kladiem si otázku, odkiaľ nabral túto informáciu, že pán Šesták je evidovaný v zväzkoch ako spolupracovník Štb. Zároveň žiadam, aby sa za tento výrok okrem iného aj tu verejne ospravedlnil. Prosil by som vás, pán poslanec Javorský, aby ste sa prestali venovať tomuto nie veľmi zdravému a v tejto dobe už nie veľmi aktuálnemu koníčku. Sú na to iné orgány a iné kompetentné inštitúcie. A poobzerajte sa aj vo vlastných radoch, medzi vašimi kolegami, ako sú tieto zväzky a zoznamy zakomponované aj vo vzťahu k vášmu hnutiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Andel.

  • Chcem sa spýtať toho pána, ktorý má tie mastné a dlhé vlasy, teraz mu neviem prísť na meno, ktorý povedal, že všetci absolventi moskovskej diplomatickej školy boli členmi KGB. Ja si vážim absolventov tejto školy. Jeden z nich sedí aj tu, medzi nami. Pán Kukan, neviem, či ste boli členom KGB, ja som vás nevidel na žiadnych zoznamoch. Proste ste v opozícii, to je váš vnútorný problém. Len by som sa chcel spýtať, odkiaľ tento pán čerpá informácie, ktoré sú veľmi závažného významu. Samozrejme, tento pán má veľmi dobré skúsenosti s VPN a s nejakým SKOI. Neviem, čo je to SKOI, viem, že je to občianska iniciatíva, tie prvé dve písmená akosi neviem rozlúštiť.

    Aha, už ide ten pán, pánboh zaplať. Keďže je kresťan, tak by som ho poprosil, aby nám vysvetlil, keďže je členom nejakej občianskej iniciatívy, kedy vráti 150 miliónov, čo si požičali na voľby, keď ešte bol členom VPN. Keby som mal dnes ako podpredseda parlamentu 150 miliónov - pán kolega, buďte slušný, zapneme vám mikrofón - keby sme mali 150 miliónov, detské domovy na Slovensku nemajú problémy, pán kolega Langoš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím vás, zachovajme pokoj. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Iba som chcel poznamenať, že takmer 90 % stredovekej kresťanskej literatúry sa dotýkalo morálky a veľmi častým pertraktovaním morálky sa kresťanstvo udržalo po 2000 rokov. Elementárne v každej kresťanskej rodine každé dieťa, ktoré načúva za dverami, vyzauškujú. Ak chceme zaviesť takúto prax v parlamente, že budeme chodiť a špehovať po parlamente jeden druhého, neviem, kde v tomto parlamente dospejeme. Mne sa taká predstava akosi nepáči a obracia sa mi z nej žalúdok. Ak to pán Javorský mieni robiť aj naďalej, nech povie, aby sme si dávali všetci pozor, či za nami náhodou nechodia nevidiace oči alebo nepočujúce uši.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

  • Ďakujem. V prestávke som poďakoval pánu ministrovi zahraničných vecí za to, že napriek tomu, že tu bola atmosféra, aby sa nepokračovalo, alebo neodpovedal na otázky, mal taký politický rozhľad, ktorý ho viedol k tomu, aby odpovedal. V tejto súvislosti chcem povedať, že pre nás, ktorí tu sedíme, by malo byť imperatívom, aby sme nekonali nič také, čo ohrozuje záujmy tejto republiky. A z toho dôvodu si myslím, netvrdím, že konáme ako opozícia vždy ideálne, ale nemyslite si to ani vy, páni z koalície, že konáte vždy ideálne. Najväčšia chyba, ktorá by sa stala, ak by z tohto dnešného expozé, ktoré tu mal pán minister, mohli vyvodiť masovokomunikačné prostriedky, či naše, alebo zahraničné, že po nepríjemných otázkach odišiel. Preto si vážim to, že nielen ostal, ale aj odpovedal.

    Pokiaľ ide o záležitosť pána Gauliedera, chcem povedať, nech sa neobáva o čistotu radov KDH, nikto z nás nemusí po tej stránke, ktorú naznačil, sa cítiť nejako ohrozený. Po tejto stránke sme si dali veľký pozor, a pokiaľ tu v minulosti isté veci boli, nie sú medzi nami.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že je dobre, keď tieto slová odzneli. Naozaj, vo vášňach, v ktorých často strácame mieru, je dôležité, najmä keď sa hovorí o zahraničných otázkach, dávať veľký pozor. Myslím si, že veľmi účelne konajú, a pritom iste veľmi diskrétne konajú aj diplomacie pri vzájomnom styku napríklad s veľmocami. Preto sa nazdávam, že nie je namieste napríklad taká otázka, aká bola formulovaná pánom Mikloškom, pokiaľ ide o vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Vážení priatelia, sme veľmi radi, že máme s ňou veľmi dobré vzťahy a chceme tieto dobré vzťahy s ňou naďalej pestovať a ako s priateľmi budeme s nimi rokovať a budeme s nimi konzultovať všetky problémy, ktoré uznáme za vhodné. Celkom určite sa nebudeme tváriť ako mentori.

    Pán poslanec Miklušičák.

  • Pán podpredseda Andel, chcem sa len ospravedlniť, že som vykrikoval počas vašej faktickej poznámky.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Ako to tu dnes sledujem, skutočne vystupuje väčšinou opozícia a robí takú deštrukčnú politiku, že sa to nepatrí. Musím otvorene povedať, že o vstupe do NATO, ako aj pán Weiss povedal, nerozhodne naša krajina, rozhodne o tom niekto iný. To mi verte. Môžeme sa tam pchať, koľko chceme, rozhodne o tom niekto iný. K tomu toľko.

    K ďalšej veci: Je mi ľúto, že sú to práve kresťanskí poslanci, alebo KDH, ktorí sa tak stavajú za lásku k blížnemu, ale, žiaľ, poznám pozadie mnohých. Nesledujem eštebákov, ani nikoho. Je mi jedno, či to je kresťan, jehovista, baptista, komunista. Vidím čestných ľudí. Vy však hľadáte vždy len nepriateľa. Takže, vážení, aj pán poslanec Langoš, môžete si svoje svedomie spytovať za to, čo sa stalo v Leopoldove. Nechcem ďalej o tom hovoriť. Sám ste sa pred národom ukázali ako minister národnej obrany. Takže nemáme o čom hovoriť. Viete, nezáleží mi, či je to kresťan. Bol som možno lepším kresťanom, keď som staval kostoly, keď som opravoval kostoly, ale vy ste stále len brojili. Neviete nič iné, len brojiť. Nie ste pri moci, tak len brojíte proti tomu, kto je pri moci. Nehnevajte sa, voľby ukázali tak, rozhodlo sa tak, ľud rozhodol, tak si to vybral. Keď zvolí vás, vládnite, robte, ja vás podporím, ale prosím vás, ako ste tu dnes vystupovali, aj pán poslanec Mikloško, veď to sa nepatrí na kresťana. A ak by ste už boli takí veriaci, až tak hlboko, neviem, či pán Mikloško pôjde do neba. Pochybujem o tom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi pozorne som si vypočul slová pána poslanca Pittnera. Priznám sa, že som vždy pozitívne orientovaný a som naklonený veriť tomu, že naozaj medzi prívržencami resp. členmi KDH nie je nikto, kto by mal problém s lustračným zákonom. Bohužiaľ, túto moju vieru sami spochybňujú, lebo staré slovenské príslovie hovorí, že vždy hľadám svoje negatíva u toho druhého. Ak cítia potrebu neustále hľadať u druhých niečo také, musím sa pýtať prečo, čo ich doma žerie, že toto hľadajú u tých ostatných. Pokiaľ idú rozprávať niečo o menovaní niektorého štátneho funkcionára v rozpore so zákonom, rád by som upozornil, že pokiaľ si dobre pamätám, jeden minister v predchádzajúcej vláde bol dokonca menovaný v rozpore s ústavou, pretože zastával funkciu, ktorá vylučovala, aby bol súčasne aj ministrom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

  • Nie som zástancom faktických poznámok, ale myslím, že tento priebeh je taký voľnejší. Chcel by som len povedať, že osud viedol niť života každého z nás asi takto - alebo Boh, alebo osud, nech si to každý vyloží, ako chce: Keby sme išli desať pokolení dozadu, každý z nás má 1 024 prarodičov. Keby sme išli dozadu dvadsať pokolení, nakoľko sú tu matematici, musím byť presný, tak je to 1 048 576 prarodičov, a keby sme išli do roku tisíc, tak je to 33 554 432 prarodičov. Čiže, všetci sme tu zhruba rodina. Áno?

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Preto by sme mali hľadať také konštruktívne spôsoby, aby sme rokovali tak, aby to bolo v záujme občanov tohto štátu. Mám taký názor, že ešte niekedy za ruských cárov, aj cisárov, možno historici mi to potvrdia, alebo vyvrátia, najlepšie vojenské školy, ktoré vyštudovali japonskí dôstojníci, boli v Rusku, a ruskí dôstojníci v Japonsku. Nebolelo to ani japonského cisára, nebolelo to ani ruského cára. Najťažšie vojny boli vždy rusko-japonské. Nikto nezradil svoju zástavu, ani svoju vieru. Tieto roky, ktoré tu boli, treba už zanechať a venovať sa budúcnosti.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka. Prosil by som však, keby sme pomaly ukončili aj faktické poznámky. Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ďakujem. Azda ste už za tú dobu zistili, že nie som vôbec ten, ktorý by chcel vnášať do toho nejakú nervozitu alebo nejaké spory, ale keďže náš kolega pán poslanec Mikloško nie je prítomný, pokladal som si za nutné povedať asi toto: Poznám pána poslanca Mikloška najmenej sedemnásť rokov. Viem, čo všetko podstúpil. Samozrejme, každý z nás a každý, ktorý tu je prítomný, by mohol o sebe hovoriť to isté, pretože v každom z nás je kus boľševika, aj v tých, ktorí sme nikdy neboli v komunistickej strane. To vidno aj z toho, s akou nevraživosťou pristupujeme jeden k druhému. Nám by práve malo ísť o to, aby sme od tejto nevraživosti odstúpili. To však nič nemení na tom, že pokiaľ tu platia určité zákony, nehnevajte sa, každý z nás, teda i ostatní, majú právo sa spýtať, či tento zákon sa rešpektuje, alebo nie. Ale to je už vec iných našich kolegov.

    Chcem len povedať, že aj ten spomínaný pán minister - po prvé, nebol z KDH, a po druhé, opäť treba rozlišovať, na akom úseku bol evidovaný. Ako viete, ako minister vnútra som presadil, a práve za predsedníctva pána Mikloška, vtedy ako predsedu Slovenskej národnej rady, zákon, ktorý v rámci mojej kompetencie bolo možné prijať, kde sme rozlišovali medzi tými, ktorí boli na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi, a medzi tými ostatnými, ktorých každý štát potrebuje. Teda aj náš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Budem veľmi stručný. Chcel by som sa len môjho cteného priateľa Prokeša opýtať, či to svoje vyjadrenie o tom, že každý rozpráva, čo ho najviac tlačí vo vlastnom vnútri, v jeho vlastnej duši, sa vzťahuje aj na včerajšie vystúpenie pána premiéra.

  • Chcel by som poďakovať pánom poslancom Kleinovi i Pittnerovi. Skutočne, poďme ďalej. Minulosť môže vlastne každého ťažiť, či sa pozrieme na pravú stranu, či na ľavú stranu. Kto bol v strane, kto bol v ŠtB, nie každý, ale môžeme sa pozrieť aj tu, aj tam. Pán Pittner, ako bývalý minister vnútra, ak by sa pozrel aj po tejto strane, vedel by čosi povedať. I po tej strane by vedel čosi veľmi dobre povedať.

    Priatelia, na čo sú dobré tieto spory, tieto hádky? Na čo sú dobré tieto faktické poznámky, ktorých máme pri každom probléme 20 až 25? Hádame sa, kvárime sa. Na čo je to dobré? Poďme ďalej. Vráťme sa vždy k meritu veci. Buďme takí silní, či sme z jednej, alebo z druhej strany, či sme z koalície, či z opozície. Ideme trošku mimo, tak ako aj tu zazneli hlasy. Prosím vás, vráťme sa k meritu veci.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, priatelia. Dáme ešte slovo pánu Šimkovi, ale prosím vás, buďme struční, prejdime k nášmu programu.

    Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Súhlasím s tým a mojím založením je skôr sa pozerať do budúcnosti, aj keď si myslím, že sa môžeme niekedy o nej trochu kváriť a diskutovať o nej, keďže máme na ňu rozdielny názor. Vlastne v tom spočíva pluralitná politika. Nemôžeme však tak úplne nehľadieť aj na to, čo bolo v minulosti. Bolo tu 60 tisíc rehabilitačných rozsudkov. Boli tu tragédie ľudí, ktorí boli zavretí. Tých 60 tisíc nespravodlivo odsúdených ľudí musel niekto odsúdiť. Musel tam niekto pripraviť celé portfólio na to odsúdenie. Boli tam ľudia, ktorí ich udávali. Nemôžeme to zase nebrať do úvahy. Je tu aj otázka, čiste právna, že existuje lustračný zákon, ktorý platí. Takže po tejto stránke nemožno zľahčovať to, čo bolo v minulosti.

    Myslím si, že mnoho negatívneho aj v našich národných dejinách vyplývalo z toho, že sme sa tak trošku stavali k veciam, že všetko pominie, a že sme si nevedeli mnohokrát vyvodiť dôsledky aj z vlastných činov, každý sám. Myslím si, že bola chyba, že bol spomenutý pred chvíľou konkrétny človek, a keďže som cez prestávku videl lustračné osvedčenie pána Šestáka, ako podpredseda KDH sa mu ospravedlňujem.

  • Vážený pán predsedajúci, v parlamente sedím tretie funkčné obdobie, a ak mi niečo prekáža na týchto rokovaniach, tak to je narastajúca miera hrubozrnnosti tohto rokovania. Domnievam sa, že penzum hrubozrnnosti na dnešok sa už vyčerpalo. Navrhujem na dnešný deň rokovanie ukončiť a prosím, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo bez rozpravy.

  • Priatelia, je to procedurálny návrh. Prosím vás, pokojne. Myslím si, že je rozumné to zvážiť. Je tu procedurálny návrh, a ak v túto chvíľu poruším postup, zase sa otvorí ďalšia lavína poznámok. Mám tomu tak rozumieť, pán predseda výboru Hofbauer, že navrhujete ukončenie dnešného dňa?

  • Priatelia, je tu taký návrh. Konieckoncov, je naozaj pol siedmej, ale prosil by som vás, ak prijmeme tento procedurálny návrh, aby sme zajtra začali presne o 9.00 hodine, aby sme sa pokúsili byť naozaj racionálni, aby sme zvládli celý program, presnejšie, všetky zvyšné body programu, ktoré ešte máme, tak, aby sme mohli skončiť rokovanie 6. schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána predsedu výboru Hofbauera, ktorý navrhuje, aby sme ukončili dnešné rokovanie, teda prerušili 6. schôdzu a pokračovali v nej zajtra.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bol prijatý procedurálny návrh, podľa ktorého prerušujeme 6. schôdzu a budeme pokračovať zajtra.

    Priatelia, dobre sa vyspime a podľa možnosti nechajme v snoch odísť veľkú nevraživosť.

    Ďakujem.