• Vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia,

    otváram rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Zisťujem, že je prítomných 105 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na 6. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Gabriel Palacka, Miroslav Mikolášik, Milan Ftáčnik, Brigita Schmögnerová a Marcela Gbúrová. Na zahraničnej pracovnej ceste sa zúčastňujú títo poslanci: Ivan Gašparovič, Peter Magvaši, Robert Fico.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady po dohode s podpredsedami Národnej rady navrhol program 6. schôdze, ako ste ho dostali v pozvánke. Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie tohto návrhu programu?

    Prosím, pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi predniesť dva návrhy.

    Po prvé navrhujem uložiť predsedovi Národnej rady, aby požiadal Slovenskú televíziu o priame prenosy zo schôdzí Národnej rady. Naši voliči - občania majú právo v tomto dôležitom období budovania štátu a ekonomickej, politickej a právnej transformácie sledovať to, čo bolo úplne vylúčené za komunistického režimu - zámer zákonodarcu, ktorý napĺňa i duch každého zákona alebo iného záväzného rozhodnutia parlamentu. Nie je to iba dôvodová správa predkladateľa, ale i rozprava, ktorú vedú v tej-ktorej veci volení zástupcovia občanov pred prijatím záväzného rozhodnutia.

    Po druhé navrhujem, aby Národná rada rozhodla zaradiť na program svojej najbližšej schôdze rozpravu o zahraničnej politike vlády a uložila ministrovi zahraničných vecí uviesť rozpravu vyčerpávajúcou informáciou o stratégii a aktuálnych úlohách zahraničnej politiky a o konkrétnych krokoch, o ktoré sa vláda bude usilovať v tomto roku, spolu s vysvetlením očakávaných výsledkov. Zahraničná politika vlády, ktorá je úzko spojená s vnútornou politikou, s ekonomickými, politickými a bezpečnostnými záujmami Slovenska a jeho občanov, musí byť rovnako verejne zreteľná vo svojich zámeroch a pripravovaných krokoch ako napríklad jej ekonomická politika.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Borovský.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    klub poslancov Združenia robotníkov Slovenska navrhuje, aby do programu schôdze boli zahrnuté body číslo 11 a 12, a to ako bod číslo 11 návrh na odvolanie predsedu mandátového a imunitného výboru a ako bod číslo 12 voľba predsedu mandátového a imunitného výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kočnár.

  • Navrhujem do programu znovuotvorenie otázky sťahovania Úradu priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia,

    v mesiaci marci na 5. schôdzi Národnej rady som navrhol zaradiť do programu Národnej rady návrh zákona o konflikte záujmov. Predseda Národnej rady aj ďalší poslanci najmä z vládnej koalície nás všetkých ubezpečili, že tento návrh zákona bude na nasledujúcej schôdzi Národnej rady. Nestalo sa tak ani tento mesiac. Keďže v týchto dňoch aj iné politické strany deklarovali záujem iniciovať takýto návrh na schôdzi Národnej rady, medzi inými aj Združenie robotníkov Slovenska, opätovne navrhujem do programu 6. schôdze Národnej rady zaradiť návrh zákona podaný Ivanom Šimkom o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych úradníkov, je to tlač číslo 65, ako bod číslo 10 programu 6. schôdze Národnej rady.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    v ostatnom čase sme boli svedkami vyjadrení, že na Slovensku bola porušovaná sloboda slova a sloboda šírenia informácií. Do rámca tejto problematiky zapadá aj opatrenie týkajúce sa zákazu fotografovania počas zasadania pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Zasadnutia pléna Národnej rady Slovenskej republiky sú až na výnimky v súlade s článkom 83 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky verejné a isto súhlasíte so mnou, že fotografia patrí do kategórie obrazových informácií. Keďže novinárska a vlastne občianska verejnosť má právo sledovať zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky a šíriť informácie z nich, zákaz sprostredkovania obrazovej informácie pôsobí vskutku absurdne, navyše ak je v rozpore s článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na informácie a právo - citujem: "vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu".

    Tento zákaz je aj v rozpore s tvrdeniami poslancov jednotlivých strán a dovoľte, aby som citoval:

    Pani Zelenayová, HZDS: "Nemám k tomu žiadny komentár, pretože nemám proti foteniu námietky. Je to priestor vyhradený pre novinárov, tak prečo nie."

    Ivan Šimko, KDH: "Osobne nemám nič proti tomu, keď ma niekto fotografuje, a usilujem sa správať tak, aby som sa za to nemusel hanbiť."

    Peter Weiss, SDĽ: "Každý politický činiteľ si má na seba dávať pozor, ako sa správa na verejnosti. Je bežné, že verejní činitelia sa fotografujú v rôznych situáciách, a patrí k ich profesionalite, aby sa nenechali nachytať."

    Marian Polák, ZRS: "Nech si na balkón v zasadacej sieni Národnej rady Slovenskej republiky fotoreportéri pokojne chodia, koniec koncov, je to ich práca, mne to osobne nevadí."

    Víťazoslav Moric, SNS: "Ak si niekto vŕta počas celého zasadania Národnej rady Slovenskej republiky v nose, je asi proti tomu, aby bol fotografovaný v nestráženej chvíli. Kto pracuje, tomu to nevadí."

    Vyvstáva teda otázka, čo bolo podnetom pre pána predsedu Gašparoviča a v súlade s akým zákonom mal právo na vydanie zákazu fotografovania. Pri tejto príležitosti chcem podčiarknuť vzácnu zhodu koalície a opozície a fakt, že bez ohľadu na stranícku príslušnosť citovaným poslancom záleží na tom, aby u nás nebola obmedzovaná sloboda šírenia informácií, a teda im záleží aj na tom, aby dobré meno Slovenskej republiky nebolo spochybňované. Preto mi dovoľte, aby som navrhol ako bod programu dnešného rokovania prijatie uznesenia pléna Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší zákaz fotografovania počas zasadania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na časovú aktuálnosť problému nemám inú možnosť, len teraz pri schvaľovaní programu rokovania Národnej rady požiadať o stanovisko vládu Slovenskej republiky k príprave stretnutia obyvateľov Zakarpatskej oblasti a východoslovenských okresov, ktoré je už desiatky rokov organizované na hranici vo Vyšnom Nemeckom pri príležitosti víťazstva nad fašizmom v predvečer ukončenia 2. svetovej vojny. Tohtoročné stretnutie je veľmi významné, pretože sa uskutočňuje v rámci osláv 50. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

    Toto stretnutie bolo v minulom období vždy organizované a organizačne zabezpečované štátnymi orgánmi za účasti najvyšších predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. Zodpovednosť za dôstojnú prípravu niesol predtým Východoslovenský krajský národný výbor a jeho ukrajinský partner Rada národných poslancov Zakarpatskej oblasti. Od roku 1990 po zániku národných výborov celá ťarcha organizácie ostala len na bedrách Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, neskoršie to bola Spoločnosť priateľov národov Česko-Slovenska s národmi Sovietskeho zväzu a v minulom roku to bolo Združenie slovanskej vzájomnosti. Úroveň týchto stretnutí klesá najmä preto, že zo strany Slovenskej republiky nie je záujem štátnych orgánov.

    Požadujem preto počas rokovania Národnej rady odpoveď od zodpovedného člena vlády Slovenskej republiky, či súčasťou celoštátnych osláv 50. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v jubilejnom roku 1995 bude aj stretnutie na hranici a kto to zabezpečuje. Ďalej - kto z vlády je poverený jeho prípravou, aká delegácia Národnej rady a vlády Slovenskej republiky sa tam zúčastní. Zastávam názor, že ak sa členovia vlády zúčastňujú na rôznych akciách súvisiacich s oslavami slovenského štátu z obdobia fašistickej okupácie, právom očakávame aj účasť delegácie vo Vyšnom Nemeckom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, ale to nie je súčasť návrhov na program. Slovo má pán poslanec Kukan.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som podporiť návrh pána poslanca Langoša na to, aby predseda Národnej rady požiadal ministra zahraničných vecí o vystúpenie na pôde parlamentu k otázkam plnenia úloh v zahraničnopolitickej oblasti. Myslím si, že by to nemal byť nejaký problém, lebo vieme, že vláda asi pred dvoma alebo troma týždňami na svojom rokovaní takýto materiál prerokovala. Bolo to ešte v období, keď ministri vlády hovorili s predstaviteľmi masmédií a nepostavili medzi seba ani hovorcov. Sám som počul od pána ministra Schenka široký výklad k tomuto materiálu. V krátkej histórii tohto parlamentu koniec koncov už v minulosti boli prípady, že ministri zahraničných vecí vystúpili na pôde parlamentu s takýmito prejavmi. Domnievam sa, že s ohľadom na aktuálnosť a dôležitosť zahraničnopolitických otázok je logické, aby sa takýto bod zaradil. Neodpustím si poznámku, že ma trochu prekvapuje, a to nepríjemne, že o to musí žiadať opozícia, že tak vláda neurobila sama.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rád by som informoval pána poslanca Kukana, že pán minister požiadal o možnosť vystúpenia v Národnej rade o zahraničnej politike. Dohodli sme sa s ním tak, že zajtra má možnosť, na základe rokovacieho poriadku požiada o slovo a predstúpi so správou o zahraničnej politike.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    mal by som poznámku k návrhu pána poslanca Borovského. Totiž, ak mám hlasovať o tom, že má byť zaradený bod programu o odvolávaní a dokonca aj o navrhovaní a volení ďalšieho predsedu výboru, rád by som vedel, o čo ide, čo sa stalo. Veď ešte na minulej schôdzi som mal také informácie, že si koná svoje povinnosti veľmi zodpovedne. Keby ste nám povedali, či ide o nejaký rodinný spor alebo stranícky spor. Alebo o čo ide?

  • Nebolo to presne v návrhu programu.

    Prosím, pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som navrhnúť ďalšie body programu. Vzhľadom na to, že program 6. schôdze nenasvedčuje tomu, že je mimoriadna, ale je to riadna schôdza, chcel by som navrhnúť ako 11. bod programu odpovede na interpelácie poslancov, ako 12. bod interpelácie poslancov a ako 13. bod všeobecnú rozpravu. Prosím, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Mám len malú poznámku, že toto zasadanie sa koná v období, keď ešte neuplynulo 30 dní od podaných interpelácií, keď sú ministri povinní odpovedať. To je len vecná poznámka k tomu.

    Pán poslanec Koncoš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážení hostia,

    sme parlamentom prvej demokratickej Slovenskej republiky, ktorá vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Naša mladá republika je nástupníkom spoločného štátu Čechov a Slovákov, teda nadväzuje aj na jeho medzinárodnoprávne uznanie a postavenie počas 2. svetovej vojny, ako aj na to, že bol súčasťou víťazného medzinárodného protifašistického zoskupenia. Naša republika zvlášť pri orientácii na vstup do európskych hospodárskych a bezpečnostných štruktúr nadväzuje na hodnoty demokracie a slobody.

    Práve v týchto dňoch, keď mnohé mestá a dediny na Slovensku si pripomínajú oslobodenie, práve v tento rok 50. výročia víťazstva nad fašizmom musia aj slovenský parlament a jeho členovia, ako aj slovenská vláda a jej členovia zaujímať jednoznačné, demokratické a jasné postoje k skutočnostiam z obdobia 2. svetovej vojny. Účasť pána Slotu, podpredsedu výboru Národnej rady, a pani Slavkovskej, ministerky školstva, na podujatiach, kde sa pripomína vznik fašistického Slovenského štátu, ktoré tiež glorifikujú Jozefa Tisu ako jeho prezidenta, sú skutočnosťami, ktoré si žiadajú vysvetlenie tomuto parlamentu.

    Nechcem sa do smutne slávnej histórie vracať a je mi cudzia nenávisť voči politickým reprezentantom vtedajšieho štátu. V týchto prejavoch členky vlády a poslanca najvyššieho zákonodarného zboru vidím však veľké nebezpečenstvo pre súčasný vývoj spoločenského a vnútropolitického života na Slovensku. Týmto činom vrcholoví predstavitelia reprezentatívnych orgánov našej mladej republiky dali jasne najavo, že sa snažia do riadenia štátu zaviesť veľmi nebezpečné prvky národného socializmu, a rád by som veril, že "len" národného socializmu. Domnievam sa, že týmito svojimi činmi výrazne poškodili meno Slovenskej republiky.

    Nazdávam sa, že pani Eva Slavkovská by mala odstúpiť z postu ministerky. Tým, že sa zúčastnila na otvorení spomínanej výstavy, nedáva žiadne záruky, že z postu ministerky školstva a vedy bude ovplyvňovať výchovu mladej generácie v duchu humanity a tolerancie, že sa pričiní o pravdivé vysvetľovanie histórie a výchovu zameranú proti fašizmu, rasizmu a neznášanlivosti.

    Pán Slota ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky ...

  • Pán poslanec, ale toto vyzerá ako interpelácia.

  • Navrhnem úpravu programu. Pán Slota ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky s obľubou o sebe vyhlasuje, že všetko, čo robí, robí v záujme Slovenska. Jeho konanie súvisiace s výročím Slovenského štátu pred 56 rokmi nie je na prospech, ale na škodu republiky. Navrhujem preto, aby ako prvý bod programu schôdze bol zaradený bod, v rámci ktorého pani ministerka a pán poslanec Slota vysvetlia skutočnosti, že ako činitelia parlamentu a vlády uskutočňujú činy, ktoré sú proti medzinárodným záujmom mladej Slovenskej republiky a proti jej demokratickým hodnotám.

    O tomto návrhu žiadam hlasovať pri schvaľovaní programu.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Zelenayová.

  • Slovom sa dá veľa urobiť, ale aj veľmi veľa poškodiť. Tí, ktorí v súčasnosti organizujú mítingy za slobodu slova, dúfam, že si uvedomujú, ako škodia tejto republike. Musím vyhlásiť, že som sa stretla s takýmto názorom aj vo Veľkej Británii, kde sa nás pýtali, či u nás nie je sloboda slova. Bolo nás tam 12 poslancov, 6 opozičných, 6 koaličných, takže máte možnosť získať informácie aj od svojich poslancov. Chcela by som povedať, že som členkou dvoch novinárskych združení, alebo jedného syndikátu a združenia novinárov. Ani z jedného dosiaľ nezaznela od nijakého novinára námietka, že by sa nemohol slobodne vyjadrovať kdekoľvek. Myslím si, že poslancov sa to týka takisto. Môžu voľne debatovať aj tu, v tejto snemovni.

    Mám jednu pripomienku k fotografovaniu, o ktorom hovoril pán Kňažko, a k priamym prenosom, o ktorých hovoril pán Langoš. Opäť skúsenosť.

    Myslím si, že mi dáte za pravdu, že nemôžeme považovať Veľkú Britániu za nedemokratickú krajinu. Vo Veľkej Británii existujú priame prenosy zo zasadnutia parlamentu, ale kontroluje ich parlamentná komisia a len parlamentná komisia schvaľuje, čo môže ísť a čo nemôže ísť von do televízie. Ak teda takéto priame prenosy, ak chcete nasledovať vzory demokratických štátov, prosím. Vo Veľkej Británii neexistuje možnosť fotografovania v snemovni, ani v dolnej, ani v hornej. Horná je snemovňa lordov. Keby ste videli, ako tam sedia lordi s nohami vyloženými na stoloch, to by bolo veľké sústo pre našich novinárov. Keďže aj tam si potrebujú páni poslanci a členovia Hornej snemovne oddýchnuť počas dlhého rokovania, myslím si, že v takej demokratickej krajine, ako je Veľká Británia, nie účelovo alebo nejakým spôsobom zabraňujú demokracii, šíreniu slova alebo šíreniu pravdivej informácie...

  • ...že si zvolili takýto spôsob informovania.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Moric.

  • Chcel by som sa vyjadriť k tým veciam okolo fotografovania. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pozrite sa, pána predsedu Gašparoviča si predstavujem ako akéhosi otca tohto parlamentu, ktorý má vlastne celý tento parlament chrániť. A vlastne chráni najmä opozíciu tým, že zakázal tu fotografovať, pretože všetci sme v tomto parlamente nato, aby sme pracovali, a nie, aby sme odchádzali. A keby tu v niektorých chvíľach novinári fotografovali, zistili by, že tu pracuje najmä koalícia a že tá časť parlamentu, kde sedí opozícia, je mnoho ráz prázdna. Takže toto chápem ako ochranu opozície, pretože on nie je tu nato, aby chránil opozíciu alebo koalíciu, ale aby chránil parlament ako taký pred rečami, že sa tu nepracuje. To by ešte opozícia mohla dostať menej hlasov v budúcich voľbách.

  • Priatelia, vráťme sa k návrhu programu.

  • Pokiaľ sa týka, pán predsedajúci, vyjadrenia pána Koncoša a oslovenia fašistického štátu. Slovensko nebolo fašistický štát a som hrdý, že sme mali takého prezidenta, ako bol doktor Jozef Tiso. O to menej som hrdý na to, že sme mali takého prezidenta, ako bol súdruh Klement Gottwald, ktorý nechal popravovať svojich ľudí. A najviac ma mrzí na tom, že nechal popraviť takého človeka, ktorého som z hĺbky duše obdivoval, ako bol Vladimír Clementis. Takže o tomto rozprávajte. Prvý prezident slovensko-českého štátu, ktorý bol po roku 1948, bol ten, kto bol. A posledný prezident bol tiež ten, kto bol. Hanbím sa za obidvoch, ale nie za doktora Jozefa Tisu.

    Ďakujem.

  • Troška na inú tému, ktorá zrejme viac trápi ľudí. Vzhľadom na nejasnú situáciu v oblasti privatizácie, na neustály posun termínu začatia druhej vlny a znižovanie objemu majetku, ktorý vlastne vytvára z tejto vlny akúsi frašku so smutným koncom pre väčšinu našich občanov, navrhujem, aby osobitným bodom bola informácia o stave privatizačného procesu, o príprave druhej vlny kupónovej privatizácie, najmä v súvislosti s materiálom - ponuka majetku do 2. vlny kupónovej privatizácie, organizačné a finančné zabezpečenie, ktoré schválila vláda.

    Súčasne sa pridávam k tomu, aby súčasťou tejto schôdze bol aj bod interpelácie.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    navrhujem zaradiť na 6. schôdzu Národnej rady ako bod programu číslo 13 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 120.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chápem návrh pána poslanca Borovského na odvolanie predsedu mandátového a imunitného výboru a návrh na jeho nové menovanie ako úsilie o cirkuláciu funkcií v parlamente. Je to pozoruhodná myšlienka a aby sme v nej boli dôslední, na začiatok navrhujem rozšíriť bod, ktorý navrhuje pán poslanec Borovský, o návrh na odvolanie predsedov všetkých výborov a na menovanie nových predsedov.

    Ďakujem.

  • Vážení prítomní,

    musím reagovať na to, čo povedal pán kolega Koncoš, pretože sa veľmi úzkostlivo zaoberá problematikou prvého Slovenského štátu, prvej Slovenskej republiky. Nehovorím, že v tom období, keď Slovenskú republiku obklopoval fašistický mor dookola, bolo všetko v poriadku, ale v tej dobe skutočne tí ľudia, ktorí boli na čele toho štátu, urobili všetko preto, aby počas tohto vládnutia zachránili čo najviac slovenských životov. A to sa im podarilo.

    Za celé obdobie toho takzvaného fašistického štátu, pán Koncoš, nebol vykonaný jediný trest smrti. Väzenia boli skutočne poloprázdne a tresty boli symbolické, ktoré trvali len niekoľko dní alebo mesiacov. Naproti tomu za 45 rokov hrôzostrašnej vlády najzločineckejšej organizácie na svete bolo popravených vyše 300 až 400 ľudí, tisíce bolo umučených a desaťtisíce ľudí bolo väznených 10, 15, 20 rokov a viac. O toto by ste sa mali viac zaujímať, pán poslanec, vy, ktorý ste tiež boli jedným z tých komunistických potentátov, ktorí využívali ten "ľudomilný režim". A som skutočne veľmi rád, že sme mali prvú Slovenskú republiku, a som presvedčený o tom, že keby táto nebola, určite nemáme ani túto druhú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lauko.

  • Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, že nebudem navrhovať bod programu alebo zmenu programu. Zareagujem na slová pani poslankyne Zelenayovej, ktorá tiež nenavrhovala žiadny bod programu. Chcem ju poopraviť, lebo jej informácie neboli celkom úplné a objektívne. V satelitnej stanici Sky News sa každú stredu vysiela zasadanie anglickej Dolnej komory a je to priamy prenos, takže komisia parlamentu nemá žiadnu šancu nejakým spôsobom do toho zasiahnuť. Takisto jeden deň v týždni sa vo Francúzsku vysiela zasadanie z francúzskeho parlamentu, ktoré je priamym prenosom. Už nehovorím o Euronews, kde sa dáva priamy prenos z významných zasadnutí Európskeho parlamentu, Rady Európy atď. Čiže požiadavka pána Langoša je úplne opodstatnená. A ako novinárke sa jej trošku divím, že hovorí takýmto spôsobom a je proti tomu, aby sa ľuďom dávali objektívne informácie priamym prenosom.

  • Ďakujem. Slovo má predseda výboru pán Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    domnievam sa, že by sme sa mali vrátiť k meritu veci, k schvaľovaniu programu tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Bod interpelácie, bod rozprava môže byť zaradený v normálnej schôdzi, v normálnom programe. Odbiehame od programu a tento úvod sa rozbieha do šírky a do stratena.

  • Ďakujem za slovo. Ešte k fotografovaniu z balkóna. Pokiaľ budú priame televízne prenosy z parlamentu, občania si sami urobia svoj názor na to, kto v parlamente sedí a pracuje, resp. špára sa v nose, alebo koná nejako inak. Nebudú na to potrebovať sprostredkovanie novinárov a otcovia parlamentu nebudú musieť chrániť poslancov pred fotografovaním.

  • Priatelia, musíme sa vrátiť k prerokúvaniu tohto bodu. Už sme naozaj boli príliš solídni, že nechávame premeniť to na rozpravu. Teraz rozprava nie je, sú návrhy na doplnenie programu.

    Pani poslankyňa Lazarová, máte návrh? Ak nie, prosil by som vás, aby ste sa vzdali faktickej poznámky.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová, máte návrh?

  • Áno, k pánu Brockovi mám toľko, že sme návrh o konflikte záujmov neprerokovali vo výboroch, takže nie som za to, aby bol tento návrh zaradený. A k pánu Laukovi toľko, že ak som klamala, tak nás klamali britskí poslanci, ktorí nám túto informáciu poskytli, lebo aj priamy prenos môže byť pod kontrolou poslaneckej komisie.

  • Pán predsedajúci, v pléne Národnej rady sedia aj nečlenovia Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam, aby sa v tomto smere spravil poriadok.

  • Ďakujem. To nasleduje ako ďalší bod. Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem požiadať kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorí predložili návrh zaradiť do programu určité úpravy a zmeny v Obchodnom zákonníku, aby tak urobili normálnou legislatívnou cestou, to znamená, aby to predložili na rokovanie parlamentných výborov tak, ako býva zvykom v tomto parlamente, a po prerokovaní vo výboroch by bol zaradený na najbližšiu schôdzu Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Rád by som pani poslankyni Zelenayovej pripomenul, že v Národnej rade...

  • Ak dovolíte, pán podpredseda, navrhol som zaradiť do programu návrh zákona o konflikte záujmov. Návrhy zákonov k tomuto problému sa v Národnej rade Slovenskej republiky hromadia od apríla minulého roka. Ústavnoprávny výbor tri z týchto návrhov prerokoval v júli minulého roka. Preto som navrhol, aby to bol 10. bod programu, ten návrh zákona, ktorý navrhujem zaradiť do programu - je to poslanecký návrh Ivana Šimku, aby výbory mali dostatok času na jeho prerokovanie a môžeme o ňom rokovať aj v Národnej rade.

  • Chcel by som sa spýtať, či nechcete stiahnuť tento návrh. Z akého dôvodu? Viete, že v podstate sú na svete štyri návrhy. Sám hovoríte, že v podstate pred pol rokom už boli tri. Priatelia, pýtam sa, nemôžete sa stretnúť a urobiť jeden? Keď to dokázalo HZDS a SDĽ, nevieme sa k tomu pridať, aby sme mali skutočne jeden a poriadny? A nie takto z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac sa handrkovať, či zaradíme, či nezaradíme. Myslím si, že by to bolo korektné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko, k návrhu?

  • Áno. Súhlasím s názorom pána podpredsedu Andela. Pridajte sa k môjmu návrhu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, návrh?

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, chcem podporiť zaradenie zákona o konflikte záujmov o to viac, že pán predseda Gašparovič dal verejný prísľub tomuto plénu, že na nasledujúcej schôdzi bude zaradený, teda na dnešnej schôdzi musí byť zaradený. Ak nie, budeme sa snažiť vyvolať mimoriadnu schôdzu k téme - konflikt záujmov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som objasniť situáciu k tomuto bodu, nakoľko práve teraz sa v Legislatívnej rade vlády prerokúva spoločný návrh skupiny poslancov za HZDS a Spoločnú voľbu. Takže si myslím, že by bolo správne, tak ako to bolo v minulosti, aby dva rovnaké návrhy, tak ako sa to týka teraz konfliktu záujmov, boli prerokované spoločne. Takže verím, že na budúcu májovú schôdzu budú preložené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    nakoľko sa nenašiel medzi nami nikto, kto by sa opýtal pána poslanca Slotu na význam jeho slov, ja to tak učiním. To nadľudské úsilie "nebohého...

  • Pán poslanec, jednoducho končím tento ďalší hovor.

  • Veľmi pekne prosím, dovoľte mi to povedať.

  • Nie prosím, vážený pán poslanec, skončite.

  • Viem, že to chcete povedať, ale berte na vedomie, že musíme udržať túto schôdzu. Bude rozprava, môžete sa k tomuto bodu prihlásiť.

  • Nebude k tomu rozprava. Prosím pekne 20 sekúnd.

    Chcem sa opýtať pána poslanca Slotu. To nadľudské úsilie, podľa jeho slov, nebohého monsignora Jozefa Tisa je skutočne originálnou konštrukciou. A chcem sa opýtať, čo znamená záchrana slovenských životov. Znamená to snáď výmenu za životy občanov židovského pôvodu? Ďakujem pekne, že som sa to mohol opýtať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, k návrhu?

  • Áno, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vás požiadal ako zastupujúceho predsedu Národnej rady, aby ste vzhľadom na námet, ktorý vznikol v súvislosti s návrhom pána poslanca Šeptáka o zaradení návrhu na novelizáciu Obchodného zákonníka, požiadali alebo vyzvali výbor pre hospodárstvo a ústavnoprávny výbor, aby k tomuto zasadli cez obedňajšiu prestávku. Ide o veľmi krátku novelizáciu.

    Ďakujem.

  • Žiadam príslušné výbory, aby sa problematikou zaoberali.

    Slovo má pán poslanec Slota, ale prosím vás, len ak je to k návrhu programu. Majte pre to pochopenie.

  • Na krátku otázku krátka odpoveď. To bola aj ochrana ľudí, ktorí boli po napadnutí fašistickým Nemeckom priamo ohrozovaní. Napríklad aj to. A k otázke, ktorú ste položili, len toľko, že to ste vy položili túto otázku.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, zachovajme postup. Neumožním ďalej slovo, ak sa nebude týkať návrhu programu.

    Pán poslanec Brocka, je to takýto návrh?

  • Áno. Pán podpredseda, pripájam sa k pánu poslancovi Prokešovi, aby sa prestávka na rokovanie ústavnoprávneho výboru využila aj na prerokovanie môjho návrhu zákona o konflikte záujmov, teda poslaneckého návrhu Ivana Šimka.

  • Prosím, pán poslanec Černák, je to k návrhu? Nie. Pán poslanec Moric, je to k návrhu?

  • K návrhu, samozrejme. Bola položená otázka. Doktor Jozef Tiso nás chránil aj pred maďarskými honvédmi, ktorí tu začali bombardovať bezbranné obyvateľstvo. Toho ste sa mali dotknúť, pán kolega.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico, k návrhu programu?

  • Áno, pán predsedajúci. Keďže sa nám dostala teraz informácia, že má byť novelizovaný Obchodný zákonník a, žiaľ, nikomu dosiaľ návrh tejto novelizácie nebol rozdaný a zvolali ste výbory na obedňajšiu prestávku, bol by som rád, keby sa okamžite tento návrh rozdal, aby sme sa mohli s ním oboznámiť. Okrem toho chcem povedať, že sa odmietam zúčastniť na rokovaní ústavnoprávneho výboru za týchto podmienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosil by som organizačný útvar, aby zabezpečil rozdanie materiálu.

    Pán poslanec Černák, k návrhu programu?

  • Vážený pán predsedajúci, chcem len podotknúť, že bude potom potrebné zvolať aj mimoriadnu vládu, pretože bez stanoviska vlády nemôžeme rokovať o poslaneckom návrhu. Okrem toho vás chcem poprosiť, aby ste mali na všetkých rovnaký meter. Pokiaľ bude výbor zasadať k tomuto návrhu, nech prerokuje návrh zákona o konflikte záujmov pána poslanca Šimka. To znamená, že podporujem návrh pána Brocku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kňažko. K návrhu programu?

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, chcem vás upozorniť, že porušujete rokovací poriadok. Ešte nie je schválený program a vy už zvolávate k bodu programu výbory. To je naprosto neprípustné.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch doplnenia programu.

    Je tu návrh pána poslanca Langoša. Predovšetkým navrhuje, aby bola pozvaná televízia na zasadanie tejto schôdze. Kto je za takýto návrh riešenia?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Pán poslanec Langoš, môžem upustiť od hlasovania, keď som uviedol vyhlásenie pána ministra, že sa prihlási do rozpravy zajtra? Trváte na vašom návrhu.

    Prosím, návrh pána poslanca Langoša znie, aby bol zaradený osobitný bod o zahraničnej politike. Poznamenávam, že pán minister sa dostaví, požiada o slovo a bude vystupovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Langoša nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Borovského. Navrhuje, aby ako 11. bod programu bolo prerokované odvolanie predsedu mandátového a imunitného výboru a ako 12. bod voľba nového predsedu.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto dva body programu boli zaradené do programu 6. schôdze.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kočnára, ktorý navrhuje, aby bolo znovu prerokované sťahovanie Úradu priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice. Dobre som to interpretoval?

    Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, tento návrh je neopodstatnený, pretože tak či tak táto problematika tvorí súčasť jedného vráteného zákona, čiže je možné aj v rámci tohto návrhu zákona sa k tejto problematike vyjadriť, i keď si myslím, že bude to nad rámec vrátených vecí. Ale v žiadnom prípade ako osobitný bod to nemôže byť zaradené. Je to súčasť vráteného zákona pánom prezidentom.

  • Ďakujem. Postupujeme k návrhu pána poslanca Brocku. Navrhuje zaradenie zákona o rozpore záujmov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý.

    Pán poslanec Kňažko, mám tomu rozumieť, že navrhujete ako osobitný bod programu uznesenie Národnej rady o zrušení rozhodnutia predsedu Národnej rady?

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem za udelené slovo. Vážený pán podpredseda, osvojili ste si nesprávny a zavádzajúci názor kolegu Brňáka, že návrh pána poslanca Kočnára nemá byť posudzovaný kvôli tomu, že tento zákon budeme aj tak prerokovávať. Pravdou je len to, že ho budeme prerokovávať, ale len tie pasáže, proti ktorým pán prezident namietal. A táto časť tam nie je. Preto treba o návrhu pána Kočnára samostatne hlasovať a odporúčam, aby sme o tom rokovali.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcel som povedať to isté s tou výhradou, že ak, pán predsedajúci, dávate záruku, že v rámci prerokovania vráteného návrhu prezidentom bude prerokovaný bod, ktorý sa týka Úradu priemyselného vlastníctva, v tom prípade netreba hlasovať. Ak takúto záruku nedáte, v tom prípade sa prihováram za to, aby bol chápaný tento návrh pána poslanca Kočnára ako novela zákona.

  • Ale veď nie je prijatý. Pán poslanec, robíte z toho veľmi čudnú konštrukciu.

  • Nerobím čudnú konštrukciu, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Je mi osobne ľúto, že v podstate návrh pána poslanca Kočnára zdôvodňujú ďalší dvaja poslanci. Pokiaľ sa nemýlim, pán poslanec Kočnár navrhol tento bod ako samostatný bod programu tejto schôdze. Ak by to mal byť samostatný bod tejto schôdze, muselo by ísť, páni kolegovia, o akúsi novelizáciu tohto zákona, pretože pán prezident sa v dôvodoch vrátenia tohto návrhu zákona k tejto problematike nevyjadril. Ale povedal som, že ak pán Kočnár tento problém otvorí v rámci tohto zákona, bude vecou politickej vôle parlamentu, či sa k nemu vráti, alebo nie, hoci tento postup nie je v súlade s doterajšou praxou parlamentu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Krátko, nechcem zdržiavať. Ústava hovorí doslova: "Ústavný zákon a zákon vrátený prezidentom Národná rada prerokuje."

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec Kočnár, máte slovo.

  • Ďakujem pánu doktorovi Benčíkovi, že si všimol to, čo som nezbadal ja. Vždy som si práve takto predstavoval spoluprácu medzi robotníkmi a inteligenciou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, je úplne zrejmé, že o návrhu pána poslanca Kočnára môžeme rokovať len v intenciách zákona, ktorý bude vrátený. Plénum Národnej rady urobilo precedens pri schvaľovaní platov, keď rokovalo nad rámec prezidentom vrátených pripomienok, ale vzápätí potom tu boli ďalšie zákony, pri ktorých rokovalo len o vrátených pripomienkach. Preto odporúčam, aby sa pred týmto zákonom zvolalo politické grémium a aby sa chápal návrh pána Kočnára v tom bode, že napriek tomu, že pán prezident nespochybnil presun do Banskej Bystrice, plénum o tomto bude rokovať. Prikláňam sa k tomu aj preto, že napriek tomu, že som žiadal hlasovať samostatne o mojom návrhu, ktorý sa dotýkal tohto presunu, pán predsedajúci nedal o ňom hlasovať.

    Takže žiadam zvolať politické grémium, resp. navrhujem zvolať politické grémium pred rokovaním o vrátenom kompetenčnom zákone.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, k tomu zaujmem takéto stanovisko: Pretože vôľa jedného poslanca nie je v danom prípade rozhodujúca na zvolanie politického grémia, upozorňujem, že politické grémium je poradný orgán predsedu. Predseda je momentálne na služobnej ceste. Museli by sme sa vlastne pýtať poslancov, či považujú túto záležitosť naozaj za takú naliehavú, aby sa k tomu politické grémium vyjadrilo.

    Slovo má pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou.

  • Iba som chcel povedať, že súhlasím s pánom poslancom Brňákom, pretože v práve platí zásada - nie dvakrát o tom istom. To znamená, že ak by sme vychádzali z toho, že prezident sa k tomu nevyjadril, je tá časť návrhu schválená Národnou radou Slovenskej republiky, teda po uverejnení bude aj platná. Preto si myslím, že táto problematika by sa dala otvoriť jedine formou novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, tu skutočne nie je o čom diskutovať, to sme už urobili. Tu bol už precedens, že pri vrátenom zákone sa išlo nad jeho rámec a táto sieň to akceptovala. To, čo hovorí pán Brňák, v duchu toho, čo sme už urobili, jednoducho platí. Alebo potom musíme zrušiť všetko, čo sme v minulosti prijali. Nie je o čom diskutovať. Možno to urobiť v rámci vráteného zákona pánom prezidentom.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pripájam sa k tým hlasom, ktoré hovoria jasne, z ústavy, že vrátený zákon sa prerokuje. Tam sa nehovorí o tom, že sa prerokujú pripomienky. Musím sa opýtať kolegov, ktorí tak vehementne proti tomu broja, či sa jednoducho boja rokovať, prípadne znovu zvážiť naše rozhodnutie, ktoré bolo urobené vtedy. Máme k dispozícii niektoré ďalšie údaje. A myslím si, že tento parlament musí mať záujem nie na tom, aby rigidne trval na nejakom rozhodnutí, ale na tom, aby zákony, ktoré urobíme, skutočne boli uvádzané do života tak, aby prinášali prospech tomuto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci, opakovane upozorňujem, že v pléne sú prítomné osoby, ktoré nie sú poslancami ani členmi vlády. Prosím o dodržiavanie rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko. Prosím, je to k návrhom?

  • Myslím, že ide o problém, ktorý je aj širší. Ide o to, že keď je návrh zákona vrátený na opätovné prerokúvanie, tak sa opätovne prerokúva a súčasťou prerokúvania každého návrhu v tomto pléne je aj možnosť poslancov dávať akékoľvek pozmeňovacie návrhy. V tomto smere niet v rokovacom poriadku žiadneho obmedzenia. Keď si schválime nový rokovací poriadok, ktorý schváli nejaké obmedzenia pre tento prípad, v takom prípade nebudeme môcť ísť nad rámec pripomienok. Ale dosiaľ platí tento rokovací poriadok a ten hovorí, že pre akékoľvek prerokúvanie každý poslanec má právo podávať návrhy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Brňák, k návrhom?

  • Prepáčte, pán predsedajúci, ale musím reagovať aj na slová pána Mikloška. Myslím si, že niekedy skutočne platí zásada, že keď dvaja hovoria to isté, nie je to vždy to isté. V zásade netvrdím opak, ako tvrdí on, ba dokonca na minulej schôdzi som podporil samotný návrh, aby Úrad priemyselného vlastníctva nešiel do Banskej Bystrice. Ale chcem povedať, že každý znáša následky za svoj návrh sám. Samotná táto problematika bola uzavretá, pán poslanec Kočnár vystúpil, aby táto problematika bola zaradená ako osobitný bod. To nemôže byť zaradené ako osobitný bod, mne ide len o formu. To, či sa vrátime k tomuto problému v rámci samotného zákona, je druhá vec.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcela by som vás upozorniť, že v neprítomnosti predsedu Národnej rady ho zastupuje jeden z podpredsedov, ktorého poverí. To znamená, že máte moc zvolať politické grémium na základe § 11. O zvolanie politického grémia môžu požiadať dva poslanecké kluby. Prosila by som tie poslanecké kluby, ktoré pociťujú predsa len potrebu ešte raz prerokovať sídlo patentového úradu, aby sa k žiadosti o zvolanie pridali. Klub Demokratickej únie navrhuje zvolanie politického grémia. Okrem toho, pán predsedajúci, v § 11 je napísané aj to, že sa môže zvolávať aj podľa potreby, to znamená, že sú prípady, keď nemusia požiadať dva poslanecké kluby.

  • Ďakujem za vysvetlenie. Pán poslanec Gaľa.

  • Súhlasím s kolegom Šimkom, že je potrebné otvoriť rozpravu ku všetkým bodom zákona vráteného prezidentom, ktorý sa týka novelizácie zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov, lebo napríklad prezident nevrátil článok VI, kde sa hovorí, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1995. Tento termín sa bude musieť tiež zmeniť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Nechcem zdržiavať, ale nie celkom súhlasím s poslancom Šimkom v otázke výkladu "prerokuje". Už som povedal, že od rímskych čias platila zásada nie dvakrát o tom istom. Samozrejme, ak prezident dá pripomienky, to znamená, že sú to nové návrhy, takže v tých častiach s tým nesúhlasí. Ak by sme vyšli z tej filozofie, ktorú hovorí pán poslanec Šimko, museli by sme pripustiť, že vlastne zákon s konečnou platnosťou schvaľuje až pán prezident, a to by sme sa vrátili do absolutistickej monarchie, keď skutočne hlava štátu schvaľovala zákony, ktoré mu predložil parlament, tým, že ich akceptovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážení kolegovia, necítim sa kompetentný na poučovanie vás o tom, ako treba vykladať príslušnú časť ústavy v súvislosti s vrátením návrhu schváleného zákona prezidentom, ale vyjasnime si to. Nebol som v tomto parlamente, vy ste tu sedeli. Prijal sa úzus, a to je v prospech veci, že keď sa prerokúva prezidentov návrh, aby sa prerokovali len tie body, ktoré on namietal. To je veľmi principiálna otázka, ktorú si vyjasnime. Viem, že v ústavnoprávnom výbore o tom bola diskusia predtým, než sme my tam došli, a zhodli ste sa na tom. Teraz to niektorým vyhovuje inak, tak to vykladá iným spôsobom. To nebude dobre, lebo z toho bude veľa problémov.

    A pokiaľ ide konkrétne o návrh pána Kočnára, pripomienku si doslova vyprosujem. Hlasoval som za to, aby to zostalo tu, teda nepodozrievajte, že to nechcem prerokovávať, ale chcem, aby sa to procedurálne prerokovávalo tak, aby sme v budúcnosti z toho problémy nemali. Preto odporúčam, zvážte to, že by sme si túto otázku raz a navždy mali v tomto parlamente vyjasniť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, zase je celý počet faktických poznámok. Navrhujem taký postup, aby sme ďalej hlasovali o návrhoch, odhlasovali program, a máme možnosť potom sa ďalej k tomu vyjadrovať, resp. ak máme ďalšie námety, ktoré chceme uviesť. Podľa môjho názoru toto nie je dôstojný spôsob, aby sme teraz naďalej odďaľovali prerokovanie programu. Môžem to chápať ako váš akcept? Dám hlasovať o tom, že ukončíme rozpravu a faktické poznámky a budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch programu.

    Priatelia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali postup, pri ktorom budeme teraz hlasovať o ďalších návrhoch na doplnenie programu 6. schôdze.

    Ďalším je návrh zaradiť bod prijatie uznesenia Národnej rady o tom, že sa ruší rozhodnutie predsedu Národnej rady, pokiaľ ide o fotografovanie počas schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh pána poslanca Kňažku, ktorý navrhuje prijať uznesenie k problematike fotografovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh na zaradenie bodu nebol prijatý.

    Je tu návrh pána poslanca Sopku, ale nie je súčasťou navrhovaného programu.

    Pán poslanec Kukan, tá záležitosť je vlastne zhodná s návrhom pána poslanca Langoša. Pán minister tu vystúpi.

    Pán poslanec Komlósy navrhuje ako bod 11 odpovede na interpelácie, ako bod 12 otázky položené ministrom a ako bod 13 všeobecnú rozpravu. Vysvetlil som, že vlastne termín podania písomných interpelácií ešte nie je prekročený. Ale prosím, budeme o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

    Ďalší návrh na zaradenie do programu je od pána poslanca Koncoša, ktorý navrhuje ako bod číslo 1 zaradiť vysvetlenie pána poslanca Slotu a pani ministerky Slavkovskej k účasti na verejnom zhromaždení.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

    Ďalším návrhom na doplnenie programu je návrh pána poslanca Volfa, ktorý žiada zaradiť osobitný bod o stave a príprave privatizácie. Mám tomu rozumieť, že na túto 6. schôdzu?

  • Žiadal som, aby poslanci, ako by malo byť hádam dobrým zvykom, mali informáciu o stave privatizácie, o príprave druhej vlny najmä preto, že včera bol schválený vo vláde návrh. Myslím si, že by to nemalo robiť problém, aby za tieto tri dni, ktoré máme pred sebou, vystúpil kompetentný človek a informoval poslancov o stave prípravy druhej vlny kupónky. Zaujíma to, myslím, každého občana našej republiky.

  • Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V mojom návrhu som navrhoval tri ďalšie body programu a súčasne som žiadal, aby sa o týchto troch bodoch hlasovalo osobitne.

  • Nemám poznačené, že ste žiadali hlasovať osobitne.

  • Šum v sále.

  • Poslanec Zs. Komlósy:

    Povedal som na záver svojho vystúpenia, aby sa o týchto troch návrhoch hlasovalo osobitne. Zdôvodnenie, pán podpredseda, že neuplynula ešte lehota na odpovede ministrov, nie je dôvodom, aby nebol zaradený bod interpelácie a všeobecná rozprava.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať jednotlivo o všetkých týchto troch bodoch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Najskôr hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Komlósyho. Zachováme kvôli férovosti tento postup. Hlasujeme. Podľa môjho názoru všetci vyjadrili svoju vôľu a na základe toho budeme zrejme hlasovať i pri týchto troch ďalších hlasovaniach.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Komlósyho nebol prijatý.

    Budeme hlasovať o jeho druhom návrhu. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Všetky tri body sa dotýkajú interpelácií.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že ani druhý návrh pána poslanca Komlósyho nebol prijatý.

    Budeme hlasovať o jeho treťom návrhu. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že ani tretí návrh pána poslanca Komlósyho nebol prijatý.

    Pristupujeme teda k návrhu pána poslanca Volfa, ktorý odporúča, aby bol zaradený osobitný bod o stave privatizácie na Slovensku a o stave prípravy druhej vlny kupónovej privatizácie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, podľa môjho záznamu už nie sú žiadne ďalšie doplňovacie návrhy.

    Prosím, pán poslanec Šepták.

  • Pán predsedajúci, ešte je návrh zákona, tlač číslo 120, ktorý bol rozdaný. Moja pripomienka - novela Obchodného zákonníka.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, chcela by som vás potom na záver rokovania požiadať, aby ste sa vyjadrili, či zvoláte politické grémium, ktoré som navrhla zvolať.

  • Pani poslankyňa, nedostal som dva návrhy od dvoch klubov. Budeme o tom hovoriť po skončení tohto bodu. Samozrejme, môže sa o tom hovoriť, ale teraz nie je dôvod, aby sme o tom hovorili. To nie je súčasť tohto bodu.

    Pán poslanec Šimko, ide o návrh do programu?

  • Iste. Dal som návrh, pán podpredseda, ste zrejme prepracovaný, ale dal som návrh rozšíriť bod programu, ktorý navrhol pán poslanec Borovský, o návrh na odvolanie a menovanie všetkých predsedov výborov.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, je tu návrh pána poslanca Šimka. Má právo na to, aby dostal odpoveď.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Šimka nebol prijatý.

    Pán poslanec Šepták, prosím vás, zopakujte váš návrh.

  • Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 120.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, medzitým, čo nám pred 10 minútami tento návrh novely priniesli, som návrh prečítal a vyslovujem domnienku, že ide o účelovú novelizáciu Obchodného zákonníka, súvisiacu so zápasom o privatizáciu ŽOS Vrútky. Ide o účelovú novelizáciu vážneho zákona, ktorá súvisí s privatizáciou ŽOS Vrútky. Ide o to, že treba veľmi, veľmi rýchlo odvolať neposlušné predstavenstvo, aby to dostali do rúk tí "praví" ľudia.

    Vyslovujem vážne znepokojenie, že pod vplyvom takýchto účelových krokov ideme meniť právny stav tak násilne, tak narýchlo, že nemáme tu ani zákony, ani relevantné právne normy, aby sme sa tým dnes mohli naozaj zodpovedne zaoberať. Preto odporúčam, aby takéto vážne zásahy do právnych noriem boli predkladané náležite, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pripájam sa k návrhu pani poslankyne Rusnákovej a žiadam tiež zvolať politické grémium.

  • Áno, stane sa tak, až bude odhlasovaný návrh programu.

    Ešte pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, neodpovedali ste mi na otázku, či budeme mať k navrhnutej novele Obchodného zákonníka stanovisko vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Som v rozpakoch, ako môže niekto predkladať návrh na zmenu Obchodného zákonníka s tým, že to dostaneme do programu teraz. Neviem, o čo vecne ide, nemám so sebou Obchodný zákonník. A obdivujem, že všetci ostatní viete, že je to dobre. Okrem toho by som prosil, aby k tomu bolo stanovisko vlády. A vôbec, žiadam to ku každému poslaneckému návrhu kvôli jednotnosti zákonnosti. Zodpovedá za to najmä vláda. Aj v tomto prípade niet príčiny, prečo by sme vládu obišli. Prosím, aby sa vláda vyjadrila, či podporuje tento návrh novelizácie. Bez toho nemožno zaraďovať žiadny bod do nášho rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Kolegyne a kolegovia, s ohľadom na situáciu, ktorá vznikla, a je tu aj požiadavka na zvolanie politického grémia, dávam 30-minútovú prestávku nato, aby sa stretli kluby, prerokovali sporné otázky, aby sa zároveň stretlo politické grémium a na takom základe budeme ďalej postupovať.

    Kolegyne a kolegovia, politické grémium sa stretne teraz v miestnosti na I. poschodí, v ktorej sa vždy stretáva.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti. Zaujmite svoje miesta v rokovacej sieni, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás informovať, že na základe požiadavky dvoch klubov sa uskutočnilo grémium, ktoré prerokovalo otázku, ktorá bola predmetom jeho zvolania. Konštatujem, že návrh pána poslanca Košnára na prerokovanie toho postupu nebol prijatý. Konštatujem, že na spoločnom prerokovaní na grémiu sa nedošlo k rovnakej spoločnej interpretačnej vôli a z toho dôvodu postupujeme ďalej v hlasovaní o programe.

    Pán poslanec Šepták - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    na základe zváženia sťahujem svoj návrh s tým, že ho predložíme na budúce zasadnutie. Ubezpečujem vás, pán kolega Dzurinda, že nám nešlo o ŽOS, ale chceli sme, aby nebola medzera v zákone. Možno by to pomohlo aj pri privatizácii depa v Spišskej Novej Vsi, ktoré chce privatizovať nejaký Dzurinda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    politické grémium rokovalo, rozhodlo ako rozhodlo. Chcem len upozorniť, že pri rokovaní o platoch poslancov sme urobili precedens a rokovali sme nad rámec. A chcem ešte ctenej snemovni pripomenúť, že pri jednom z posledných návrhov zákonov, ktorý predkladal vtedy pán Rea, kde sme urobili chybu, na základe všeobecnej vôle sme sa k tomu vrátili a po odhlasovaní sme chybu opravili. Preto budeme predkladať pri rokovaní o kompetenčnom zákone aj náš názor, aby patentový úrad ostal v Bratislave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, je to zaznamenané. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Šepták, vaše vystúpenie ma utvrdilo, že som trafil in medias res. Ale keď ste spomenuli ten dovetok, tak vás ešte raz veľmi pekne prosím, aby ste zopakovali názov firmy a iste poznáte aj krstné meno toho, kto chcel privatizovať. Tak nech je informácia úplná, buďte taký láskavý.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Chcel som len doplniť pána poslanca Dzurindu pre tých, ktorí nevedia po latinsky, že in medias res znamená s drôtom do oka.

  • Smiech v sále.

  • Ale rád by som mal teraz svoju vážnu faktickú poznámku. Rád by som sa obrátil na pána poslanca Sečánskeho. Pán poslanec, v minulom období ste boli predsedom ústavnoprávneho výboru a práve vy ste tvrdili, že v zákone vrátenom prezidentom možno ísť aj nad rámec jeho pripomienok. Teraz HZDS tvrdí, aj na politickom grémiu sme to počuli, že nemožno ísť. Chcel by som vedieť, či sa zmenila medzitým ústava, alebo či ste zmenili svoj názor ako hnutie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, my sme o tom debatovali, nehovorili sme, že nie je možné, hovorili sme predsa celkom inak, ale zanášate veci, ktoré boli predmetom rozhovoru na politickom grémiu. Nie je to fér, chcem vás upozorniť.

    Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Chcel by som vás ubezpečiť, pán kolega Mikloško, že tým drôtom netrafil nikto z KDH, to by bolo inak veľmi zle dopadlo.

  • Ďakujem. Prosím vás, priatelia, musíme konečne hlasovať o programe.

    Ešte faktická poznámka pána poslanca Ficu a tým končíme, budeme hlasovať.

  • Pán podpredseda, rád by som sa vrátil k rokovaniu politického grémia, ktoré bolo, podľa mňa, veľmi dôležité. Poslanecký klub Spoločná voľba uznáva parlamentnú väčšinu v Národnej rade Slovenskej republiky, ale tá predsa neznamená vykladanie zákonov podľa momentálnej potreby. Zdá sa mi, že niektoré poslanecké kluby si nechali na politickom grémiu voľnosť, aby v prípade potreby v budúcnosti zmenili stanovisko a správali sa inak, ako dnes propagujú v súvislosti s otázkou, či možno rokovať o pripomienkach pána prezidenta, alebo rokovať aj o iných pripomienkach. To je príliš nebezpečné, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som povedal, že poslanecký klub Spoločná voľba nemal nikdy iný názor ako ten, podľa ktorého sa pri opätovnom prerokovaní vráteného zákona môže rokovať iba o pripomienkach, ktoré dal pán prezident. Oficiálne vyhlasujem, že poslanecký klub Spoločná voľba bude toto stanovisko dodržiavať aj v budúcnosti pri všetkých ostatných zákonoch, ak budeme o nich rokovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teraz dávam hlasovať o celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme program 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    P r v ý m bodom programu je

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. marca 1995, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 107. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 17. marca 1995 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 6. marca 1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 107a.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prezident Slovenskej republiky listom z 3. apríla 1995 predsedovi Národnej rady oznámil, že podľa § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 16/1993 Z. z. splnomocňuje Jána Findru, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, aby na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k bodom 1 až 3 návrhu programu predniesol v zastúpení pána prezidenta úvodné a záverečné slovo k zákonom, ktoré Národnej rade vrátil na opätovné prerokovanie.

    Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pána Jána Findru, aby vstúpil do miestnosti a aby v zastúpení prezidenta predniesol odôvodnenie vrátenia zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    z poverenia pána prezidenta vám prečítam dôvody, pre ktoré sa pán prezident Slovenskej republiky rozhodol v súlade s článkom 87 ods. 3 a článkom 102 písm. n/ ústavy vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 6. marca 1995, ktorým sa mení zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe na opätovné prerokovanie.

    Vážená Národná rada, skôr ako prejdem k problematike uvedeného zákona, chcem zaujať stanovisko k samotnému oprávneniu hlavy štátu vrátiť zákon alebo zákony parlamentu na opätovné prerokovanie. Rozhodne odmietam názor, že uplatnenie oprávnenia, ktoré mi dáva Ústava Slovenskej republiky, je pokusom o deštrukciu parlamentu a vlády, že tým brzdím rozvoj demokracie, ba dokonca že šlo o zneužitie právomoci. Také názory svedčia buď o vážnej neznalosti základných inštitútov parlamentnej demokracie, deľby moci, vzájomných vzťahov orgánov tejto moci v právnom štáte vôbec a v úprave našej ústavy osobitne, alebo o ich vedomom nerešpektovaní. Nie je bez zaujímavosti, že tieto hlasy nezazneli vtedy, keď som vracal zákony na základe uznesenia vlády, mimochodom, vedenej rôznymi predsedami, ale vtedy, keď som sa k takému kroku rozhodol sám.

    Právo vrátiť zákon na opätovné prerokovanie nie je nijakým privilégiom. Patrí do kategórie tzv. vzájomných bŕzd a systému vyvažovania medzi zákonodarnou a výkonnou mocou, čo sa považuje za jeden zo základných pilierov demokracie. Pritom v krajine, kde parlament nemá druhú komoru, býva vrátenie zákona hlavou štátu častejšie. Inštitút tzv. prezidentského veta v našej ústave nie je nijakou zvláštnosťou proti ústavám iných štátov. Zvláštne v našej ústave je iba to, že na rozdiel od úpravy obvyklej v iných ústavách naša pri opätovnom prerokúvaní nevyžaduje na schválenie zákona tzv. kvalifikovanú väčšinu. Z toho vyplýva, že v iných krajinách býva tento druh oprávnení prezidenta silnejší a účinnejší.

    Nie je nič mimoriadneho na tom, že vo vnútri parlamentu alebo medzi parlamentnou väčšinou a hlavou štátu niekedy dôjde k rozdielnym názorom, a to aj na otázku ústavnosti, súladu s medzinárodnou zmluvou alebo na vecnú správnosť niektorého zákona, prípadne jeho časti. Skutočnosť, že parlament už raz rozhodol, však nemôže byť dôvodom na kritiku použitia ústavného oprávnenia, ba dokonca na snahu obmedziť prezidenta republiky pri jeho uplatňovaní. Naopak, má byť príležitosťou dôkladnejšie a bez predsudkov sa zamyslieť, či vaše predchádzajúce rozhodnutie bolo správne.

    Od týchto všeobecných úvah prejdem teraz ku konkrétnej problematike.

    V rozhodnutí o vrátení novely zákona o Slovenskej informačnej službe na opätovné prerokovanie som preukázal, že dôvodová správa k novele zákona je mylná, že súvislosť medzi ústavným zákonom o Rade obrany štátu a zákonom o Slovenskej informačnej službe je presne opačná. Rozhodovali ste pod vplyvom chybných údajov o tom, že predseda vlády je zo zákona predsedom Rady obrany štátu. Stav podľa ústavného zákona o Rade obrany štátu je však taký, že o tom, kto bude vymenovaný za predsedu Rady obrany štátu, rozhoduje iba prezident republiky. Nejde tu teda o vytváranie súladu medzi dvoma zákonmi, ale o celkom nesprávne prispôsobenie jedného zákona iba faktickému stavu, ktorý sa vytvoril podľa druhého zákona.

    Vo svojich pripomienkach, ktoré tu nechcem opakovať, som zdokumentoval, že jediná z obidvoch zákonov vyplývajúca personálna súvislosť spočíva v ústavnom postavení hlavy štátu. Ak nie sú dôvodom vášho rozhodnutia, panie poslankyne a páni poslanci, tie údaje, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, potom sa treba spýtať, aké sú ozajstné príčiny, pre ktoré bola schválená novela posudzovaného zákona. Niektorí poslanci v rozprave k zákonu opierali svoje stanovisko o svoj negatívny postoj k hlave štátu. Právo na kritiku ktoréhokoľvek štátneho funkcionára nikomu neodopieram, pravdaže, ak vychádza z faktov, a nie z konštrukcií, a ak zachová patričnú formu. Tak či onak, názor jedného alebo niekoľkých poslancov nemá taký právny význam ako dôvodová správa.

    Ďalšie súvislosti možno vidieť v skutočnosti, že prezidentovi republiky sa odníma nielen toto právo, ale aj právo vymenúvať ďalších troch, teda všetkých vedúcich ústredných orgánov, ktorých dosiaľ vymenúval, i ďalšie menovacie právo mimo sféry štátnych orgánov.

    Moje stanovisko, ktoré spočíva v požiadavke zachovať stav uzákonený pred novelou, sa opiera o vecnú správnosť dôvodov, ktoré viedli k pôvodnej úprave, o dôvody ústavnoprávne i politologické. Ich spoločným menovateľom nie je záujem osoby prezidenta, ale záujem štátny. Veď ponúkam riešenie, pri ktorom by som sa vzdal tejto svojej kompetencie, a súčasne sa domáham zachovania pôsobnosti nie vlastnej, ale práv parlamentu.

    Vážená Národná rada, doterajšia právna úprava bola budovaná na požiadavke dohody prezidenta republiky a vlády o osobe, ktorá mala byť menovaná za riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Požiadavka dohody týmto spôsobom zvyšovala dôveru, ktorú musel mať riaditeľ informačnej služby, pretože musel mať už od počiatku dôveru uvedených dvoch orgánov a nesmel stratiť ani dôveru parlamentu. Z týchto dôvodov zákon založený na princípe zvýšenej dôvery považujem i naďalej za vecne správny. Ak však hlava štátu bude zbavená akéhokoľvek vplyvu na výber osoby riaditeľa Slovenskej informačnej služby, a práve v tom spočíva obsah novely zákona, nutne dôjde k oslabeniu dôvery, ktorej existenciu si vyžaduje záujem štátu.

    Ústavnoprávne dôvody vidím v rozdielnej ústavnej úprave menovacieho práva hlavy štátu a menovacieho práva vlády. Podľa článku 102 písm. g/ ústavy prezident vymenúva vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, kým podľa článku 119 písm. k/ ústavy vláda za tých istých zákonných podmienok rozhoduje o vymenovaní štátnych funkcionárov. Slovo "vyšších" pri úprave menovacieho práva vlády ústava neobsahuje. Z toho možno vyvodiť jediný záver, že ústave vyhovuje iba taký zákon, ktorý právomoc vymenúvať a odvolávať vyšších štátnych funkcionárov dáva hlave štátu, a nie vláde.

    Ak si uvedomíme skutočný význam Slovenskej informačnej služby i jej riaditeľa a premietneme do týchto úvah pozornosť, ktorú prerokúvanému zákonu venuje Národná rada Slovenskej republiky, masmédiá i široká verejnosť, a pridáme k tomu osobitne dôležité právomoci orgánov Slovenskej informačnej služby, nemôžeme dôjsť k inému názoru, než že riaditeľ Slovenskej informačnej služby je vyšším štátnym funkcionárom. Nakoniec, § 22 zákona výslovne dáva riaditeľovi Slovenskej informačnej služby vo vzťahu k jej príslušníkom tie isté oprávnenia, ktoré má voči príslušníkom polície minister vnútra.

    Politologické dôvody by sme mohli nazvať aj systémovými dôvodmi na zachovanie zákona v stave pred jeho novelizáciou, pretože vyplývajú z požiadavky systémového prístupu k normotvorbe. Zákony musia vychádzať zo všeobecných právnych princípov, zo všeobecne uznávaných zásad budovania demokratického štátu, jeho orgánov a ich vzájomných vzťahov, a nie z toho, ako a kým sú v danej etape obsadené príslušné funkcie. V právnom štáte je potrebné, aby ústavní a ďalší štátni činitelia konali podľa takto konštruovaných zákonov, a nie aby sa zákony vytvárali alebo menili podľa osobných predstáv a názorov. Preto doterajší systém, ktorý si žiadal konsenzus dvoch vrcholných orgánov - prezidenta a vlády pri vymenúvaní a prezidenta a vlády alebo Národnej rady pri odvolávaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby, zodpovedal požiadavkám riadnej deľby kompetencií najvyšších ústavných orgánov republiky i vnútorným zákonitostiam demokratického právneho štátu.

    Vážená Národná rada, okrem týchto zásadných dôvodov sú v mojom rozhodnutí uvedené aj ďalšie argumenty, ktoré nemienim opakovať. Iba v krátkosti poukazujem na sprostredkujúci podnet - zákonom zabezpečiť širokú parlamentnú kontrolu Slovenskej informačnej služby orgánom Národnej rady, ktorý by reprezentoval šírku politického spektra parlamentu. Širšia a reálna kontrola by mohla do značnej miery nahradiť možné oslabenie dôvery medzi hlavou štátu a osobou, na výber a vymenovanie ktorej by nemal prezident republiky nijaký vplyv. Ako súčasť takéhoto riešenia alebo aj bez neho však vidím nevyhnutnosť zachovať doterajšie právo Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Bez takej pôsobnosti môže byť parlamentná kontrola neúčinná.

    Uvedené dôvody ma vedú k záveru o vážnych nedostatkoch zákona zo 6. marca 1995, preto žiadam, aby ste prijali moje pripomienky k posudzovanej novele zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Findrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Danka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 20. marca 1995 číslo 212 pridelil zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. marca 1995, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedený zákon prezident Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 17. marca 1995 číslo 1904/95-20 podľa článku 102 písm. n/ Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokovali na svojich schôdzach v dňoch 27. - 31. marca 1995 s týmto výsledkom:

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o vrátenom zákone na svojej schôdzi 27. marca 1995 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo 30. marca 1995. Oba výbory z dôvodov uvedených v § 48 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o výsledku prerokovania vráteného zákona uznesenie neprijali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vrátený zákon prerokoval na svojej schôdzi 30. marca 1995. Vrátený zákon po opätovnom prerokovaní neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokovali na svojich schôdzach v dňoch 29. až 31. marca 1995. Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon po opätovnom prerokovaní podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky schváliť.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko k dôvodom, ktoré prezident Slovenskej republiky uvádza vo svojom rozhodnutí o vrátení zákona zo 6. 3. 1995, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 96/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.

    V bode 3 pán prezident zdôvodňuje nevyhnutnosť ingerencie hlavy štátu pri vymenovaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby, postavenia a úloh prezidenta republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl podľa článku 102 písm. j/ ústavy. Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá. Nie sú uvedené žiadne dôvody, aby hlavný veliteľ ozbrojených síl menoval šéfa tajných služieb, ktoré nemajú vojenský charakter. Jednak to nie je obvyklé v parlamentných demokraciách a jednak to nie je práve konzistentné so zákonom číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, ktorý pán prezident podpísal a v ktorom ako hlavný veliteľ ozbrojených síl nemá právo menovať a odvolávať riaditeľov vojenskej spravodajskej služby a vojenského obranného spravodajstva, a to i napriek tomu, že tieto spravodajské služby sú vojenského zamerania. Táto právomoc je zákonom daná ministrovi obrany Slovenskej republiky.

    Ako ďalší dôvod uvádza - citujem: "Úlohy Slovenskej informačnej služby získavať informácie o vnútorných a zahraničných aktivitách, ktoré ohrozujú zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky /§ 2 zákona číslo 46/1993 Z. z./, sú úlohami, ktoré Slovenská informačná služba a jej riaditeľ plnia priamo voči prezidentovi republiky." Koniec citátu. Tento dôvod takisto neobstojí, lebo v § 2 ods. 4 zákona 46/1993 Z. z. sa povinnosti Slovenskej informačnej služby vymedzujú z hľadiska poskytovania informácií nielen voči prezidentovi, ale rovnocenne aj voči parlamentu a vláde Slovenskej republiky. Teda v žiadnom prípade to nemôže byť právny dôvod na to, aby prezident republiky vymenúval a odvolával riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

    V bode 4 pán prezident vyjadruje svoj možný súhlas s obmedzením jeho kompetencie vymenovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby za predpokladu, že sa zákonom zabezpečí široká kontrola Slovenskej informačnej služby takým orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by bol zložený z poslancov koalície a opozície, teda orgánom, ktorý by reprezentoval rôznorodosť politického zloženia parlamentu. Tento návrh je z právneho hľadiska irelevantný, pretože sa netýka priamo navrhovanej novely zákona. V podstate je to návrh na ďalšiu novelu zákona číslo 46/1993 Z. z., ktorý je však bezpredmetný vzhľadom na to, že prezident nemá zákonodarnú iniciatívu.

    Dámy a páni, i keď argumentácia prezidenta k schválenému zákonu o Slovenskej informačnej službe je zjavne nepresvedčivá, z hľadiska ovplyvnenia nášho rozhodovania je to problém druhoradý. Za prioritný treba považovať problém, či novela zákona prispeje k sfunkčneniu práce Slovenskej informačnej služby a či vytvorí rámec na jej efektívne fungovanie. Niet sporu o tom, že tajné služby i v súčasnosti zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri zabezpečovaní základných potrieb štátu. Obrazne povedané, sú receptormi reflexného oblúka výkonnej moci štátu, kde funkciu centrálneho analyzátora nesporne zohráva vláda.

    Je síce pravdou, že podľa § 2 ods. 4 zákona číslo 46/1993 Z. z. - citujem: "Informačná služba poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie" /koniec citátu/, ale je tiež pravdou, že iba vláda Slovenskej republiky, ktorá je podľa článku 108 Ústavy Slovenskej republiky najvyšším orgánom výkonnej moci, môže zabezpečovať koordinovanú, operatívnu a včasnú reakciu na tieto informácie. Vláda je teda orgánom štátnej moci, ktorý disponuje príslušnými nástrojmi na efektívne využívanie spravodajských informácií, zohľadňujúce zahraničnopolitické, ekonomické, štátnobezpečnostné a iné aspekty.

    Dominantné postavenie vlády je implicitne zahrnuté i v § 3 ods. 4 zákona číslo 46/1993 Z. z., kde je uvedené - citujem: "Vláda Slovenskej republiky určuje celkové početné stavy informačnej služby a na návrh riaditeľa schvaľuje štatút informačnej služby, ktorý upraví zameranie, organizáciu a riadenie informačnej služby." Koniec citátu. Vidíme, že sú to zásadné právomoci zo strany vlády. Teda vláda plní funkcie, ktoré ju činia v rozhodujúcej miere zodpovednou za činnosť Slovenskej informačnej služby.

    Zodpovednosť vlády za tajné služby musí byť teda vyjadrená aj v primeraných riadiacich kompetenciách, a to aj v personálnej oblasti, ako je to bežné v krajinách Európskej únie, kde je táto právomoc obvykle daná buď vláde, alebo ministrovi vnútra. Tak je to napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku a Taliansku. I v Českej republike, ktorá je rovnako ako Slovenská republika nástupníkom právneho systému Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorá preto poskytuje najlepšie podmienky na porovnanie, vláda má príslušné personálne kompetencie k spravodajskej službe a má právo menovať a odvolávať riaditeľa Bezpečnostnej a informačnej služby.

    Novelu zákona o Slovenskej informačnej službe, ktorú tu dnes prerokúvame, z toho aspektu možno považovať za aproximáciu nášho právneho systému k právnemu systému Európskej únie v oblasti spravodajských služieb. Je to teda proces, ku ktorému sa Slovenská republika dobrovoľne zaviazala v Asociačnej dohode s Európskou úniou. Obava pána prezidenta vyjadrená v jeho stanovisku, že prijatím zákona môže byť parlamentná kontrola neúčinná, je takisto neopodstatnená. Práve naopak, v situácii, keď podľa zákona číslo 46/1993 Z. z. vymenúva a odvoláva riaditeľa Slovenskej informačnej služby prezident, ktorý nemá priamu zodpovednosť voči parlamentu, pôsobenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu Slovenskej informačnej služby nemusí byť účinná.

    Novela zákona, tak ako bola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky dňa 6. 3. 1995, tým, že dáva tieto personálne kompetencie vláde, ktorú Národná rada Slovenskej republiky môže prizývať na rokovania parlamentu a brať v tejto oblasti na zodpovednosť, vytvára lepšie podmienky na efektívnejšie plnenie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky voči spravodajským službám, a teda v konečnom dôsledku skvalitnením spätnej väzby lepšie podmienky na efektívnu a verejne kontrolovateľnú činnosť spravodajských služieb.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver poďakovať poslancovi Macuškovi, že upozornil na disproporciu medzi kompetenciami a zodpovednosťou vlády v oblasti riadenia tajných služieb v zákone číslo 46/1993 Z. z. a podal poslanecký návrh na novelu tohto zákona, ktorý túto disproporciu odstraňuje. Z tohto dôvodu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať zákon v znení, ako bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky dňa 6. marca 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Dankovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na čas, ktorý prebieha tak, ako prebieha, a že sme vlastne na začiatku prerokúvania, budeme robiť obedňajšiu prestávku takým spôsobom, že otvorím teraz rozpravu. O slovo sa prihlásil pán predseda vlády. Potom urobíme hodinovú obedňajšiu prestávku, aby sme mohli absolvovať obed v jedálni a budeme pokračovať v rozprave.

    Otváram rozpravu k prvému bodu programu. Slovo má pán predseda vlády.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    nevystupuje sa mi ľahko a toto moje vystúpenie považujem za jedno z tých, ktoré pred Národnou radou robím najneradšej, ale robím to po dohode so svojimi kolegami s tým, že skôr, ako budete o tomto zákone rokovať, mali by ste vedieť, akého skutkového stavu, akej podstaty sa vlastne dnes týka.

    Pokiaľ ide o vrátenie zákona, niet pochybnosti, že to vyvolalo veľkú pozornosť spoločnosti, pretože ide o mocenský štátny orgán, aj keď zbiera informačné správy, že zásah alebo deformovanie činnosti tohto orgánu vedie k hlbokým a závažným deformáciám v spoločnosti ako celku.

    Je tu otázka, kto má zabezpečiť nápravu - nie legislatívny výklad, ten je mimo mňa - kto má zabezpečiť nápravu deformácií, ktoré v Slovenskej informačnej službe dnes sú. Parlament s prezidentom, alebo parlament s vládou. Má parlament nástroje nato, aby mohol volať na zodpovednosť prezidenta? Myslím, že buď nemá, alebo vás veľmi neberie do úvahy. Máte nástroje nato, aby ste mohli brať na zodpovednosť vládu, aj keď ste v opozícii? Máte.

    Preto si myslím, že je správnejšie, ak sa do tohto čistenia pustí parlament spoločne s vládou. Zvažovať, kto je, a kto nie je vyšší štátny úradník, je zbytočné, tým viac, že v ústave je napísané, že zákon musí povedať, kto je štátny úradník. To nemôže sám od seba výkladom povedať nikto. Uvádzať príklady, že ide o veliteľa ozbrojených síl, je zbytočné, pretože ozbrojené sily majú dve spravodajské zložky, ani raz si prezident nevyhradil právo menovania.

    Hovoriť o niektorých ďalších skutočnostiach je takisto zbytočné najmä v súvislosti s tým, že pán prezident hovorí - citujem z bodu 3 na strane 2: "Úlohy Slovenskej informačnej služby získavať informácie o vnútorných zahraničných aktivitách, ktoré ohrozujú zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky, sú úlohami, ktoré Slovenská informačná služba a jej riaditeľ plnia priamo voči prezidentovi republiky." Položil som si preto otázku, či prezident, ktorý si prisvojuje právo, si prisvojuje aj zodpovednosť. Ak zodpovednosť, tak za to, čo je v Slovenskej informačnej službe dnes. To sú vyvážené nádoby. Nemôže existovať jedno bez druhého.

    Nevystupuje sa mi pred vami dobre ako predsedovi vlády, keď viem, že minulý týždeň Slovenská informačná služba dala výpoveď dôstojníkovi len preto, že ma odmietol po menovaní do funkcie predsedu vlády sledovať. Tým, že písomne odmietol poslušnosť, bol okamžite zbavený funkcie. Bolo to, prosím, v mesiaci marci roku 1995. Som predseda vlády, predseda Rady obrany štátu, ktorý má ústavné funkcie a zákonné funkcie i voči Slovenskej informačnej službe. Slovenská informačná služba je orgánom, ktorý má dávať informácie i mne, i predsedovi Národnej rady.

    Vzhľadom na to, že chcete vedieť konkrétnosti, dôstojníka Slovenskej informačnej služby, ktorý bol týmito úlohami poverený, som predstavil generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, požiadal som, aby vo veci konal, vrátane osoby, ktorá vydala príkaz na sledovanie predsedu vlády po nástupe do funkcie v budove Úradu vlády.

    Mlčal by som, keby to bol jediný prípad. Na poslanca Lexu ako funkcionára OKO bol úkolovaný takisto dôstojník Slovenskej informačnej služby, ktorý mal zabezpečiť jeho kompromitáciu. Podobne na poslanca Urbana bola požiadaná o súčinnosť vojenská zložka, ktorá mala preveriť jeho činnosť v rámci ministerstva národnej obrany preto, aby zistila materiály na jeho kompromitáciu. Títo ľudia vypovedali buď pred orgánmi OKO, alebo sú ochotní vypovedať pre iné inštitúcie.

    Mohli by sme povedať: je po voľbách, Slovenská informačná služba rozvíja svoje hry, čo sa deje ďalej. Ale poďme ďalej. Bolo po voľbách resp. pred voľbami, marec 1994. Moja vláda padla. Mnohí máte okolo toho rôzne pocity, my tiež, ale vraciame sa k poučeniam, ktoré z toho vyplynuli. Nechápeme, ako je možné, že riaditeľovi odboru Slovenskej informačnej služby Igorovi Cibulovi prichádza zo zahraničia gratulovať dôstojník spravodajskej služby cudzieho štátu, hodnotí to ako najlepšiu spravodajskú akciu Slovenskej informačnej služby. Iba náhodou sa v tom období pán Moravčík veľmi často stretával s pánom Cibulom. Sú o tom záznamy i iné dôkazy.

    Ak ideme ďalej, čo nasledovalo po marci - 31. januára alebo 30. januára 1994 v Bardejove prezident Slovenskej republiky obviňuje vtedajšieho predsedu vlády a terajšieho predsedu vlády, že vybudováva paralelné štruktúry na spravodajskú činnosť voči prezidentovi. Hneď po mojom odstúpení z funkcie mojich ochrankárov volajú, obviňujú z toho, že vykonávali špionážnu činnosť voči prezidentovi v môj prospech. Úkony vykonával pán Zemko, ktorý pracoval predtým v kancelárii ministra vnútra pána Pittnera. Tu sedí. Keď bol pán Zemko žiadaný o vysvetlenie, vysvetlenie podal tak, že je v najvyššom záujme štátu, aby o týchto skutočnostiach mlčal. Kto zohráva spravodajskú hru medzi ústavnými činiteľmi?

    Poďme ďalej. Po marci roku 1994 sme vytvorili tieňový kabinet. Slovenská informačná služba dostáva za úlohu preniknúť do tieňového kabinetu, získavať informátorov, preniknúť do štruktúry HZDS i podniku SALUS. Ak niekto pochybuje, sú o tom založené spisy v Slovenskej informačnej službe, ktoré preukazujú pravdivosť mojich tvrdení, sú dôstojníci, ktorí boli týmito úlohami poverovaní, alebo ktorí získavali informácie ďalej.

    Slovenská informačná služba sa nevenovala iba mne, venovala sa aj predsedovi Národnej rady. Je preukázané, že počas jeho služobnej cesty v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii, legalizovaný dôstojník Slovenskej informačnej služby zbieral o ňom informácie a tieto informácie poskytol cez Slovenskú informačnú službu prezidentovi republiky, ktorý mu o nich hovoril za mojej prítomnosti. Uvedený dôstojník Slovenskej informačnej služby bol identifikovaný. Je už vrátený späť na Slovensko.

    Ak ideme ešte ďalej a vraciame sa k úkonom, ktoré sa diali i pred rokom 1993, tak mi bolo jasné, že kým sa spravodajská zložka vybuduje, to trvá nejaký čas. Ale predsa len táto zložka začala pracovať na nepravých nepriateľoch. Tých nepravých nepriateľov hľadala v Hnutí za demokratické Slovensko a v legitímne zvolenej vláde a v legitímne zvolených poslancoch. Čo to je za zložka? Pre koho to robí? Pre mňa nie! Pre predsedu Národnej rady nie! Prezident by sa mal minimálne dištancovať, že o tých veciach nevedel, alebo že tie informácie nedostal, ale bohužiaľ, je ťažké povedať, že o tom nevedel. Alebo to robili pre niekoho iného? Treba si tieto veci jasne vysvetliť a povedať, čo sa tu dialo.

    Spravodajské hry tu prebiehali i predtým. Známe sú dokumenty z roku 1992, keď vychádza príkaz náčelníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, ktorým sa nariaďuje likvidovať doklady o činnosti FBIS na Slovensku. Náčelník bol z VPN, jeho zástupcom bol pán Palko z Kresťanskodemokratického hnutia. V roku 1992 vo volebnej kampani orgány FBIS na Slovensku, mnohé, ktorých ľudia majú blízko k osobnostiam z KDH, neviním tým KDH ako celok, prosím, iba odsudzujem takúto formu práce, poskytovali informácie a pracovali na nás. Ako je to možné? My sme nič také nerobili na nikom a boli sme obviňovaní z toho, aj v tejto kampani. Tam sedí jeden fúzatý poslanec, ktorý to vykrikoval dokonca všade, že máme spravodajskú službu. Nemali sme a nerobili sme takéto špinavosti. Chceme preto vedieť, čo sa v týchto veciach dialo.

    Požiadal som o vyšetrenie prokuratúru, dal som podnet v roku 1994 Generálnej prokuratúre so žiadosťou o prešetrenie. Na základe toho, že som uviedol prísne tajné skutočnosti, môj podnet bol zabalený do obálky, označený PRÍSNE TAJNÝ a založený ad acta bez prešetrenia. Ak existuje od roku 1991 podozrenie s tým, že bolo vykonávané šetrenie voči mojej osobe, a orgány činné v trestnom konaní ho nevedeli posúdiť, nuž tak som sa dal do práce sám. Dal som im mená, dal som im adresy. Dokonca som napísal, v ktorej kancelárii kto sedel. Dal som im dôkazy o tom, akým spôsobom sa falšovali doklady pri prešetrovaní, aby nebolo možné získať nápravu. Už je nový generálny prokurátor, dúfam, že sa bude vecou zaoberať seriózne a veci dovedie do konca tak, ako záujem a zákony štátu evidujú. Ale pýtam sa: Ak ideme súdiť za likvidáciu spravodajských dokumentov, alebo má byť trestné stíhanie voči Lorencovi, prečo nie aj voči týmto? Prečo ich dnes vystavujeme na námestiach, dávame im funkcie štátnych tajomníkov na školstve a iných ako ukážky morálneho výkvetu pred občanmi? Len preto, že boli spojení so štruktúrami KDH?

    Ak sa vraciam k spravodajským hrám, tak sa musím vrátiť aj k roku 1992, k hanebnej správe branno-bezpečnostného výboru o činnosti ministerstva vnútra, pozostávajúcej zo lží a neprávd, pri ktorej ten, kto správu potvrdzoval - mám už kópie všetkých dokladov, ktoré ste mali vy z FBIS, môžem vám ich doložiť, že ste na základe toho, čo ste mali vy, informovali Národnú radu nesprávne. Dokedy tento Augiášov chliev budeme trpieť? Kto bude zaň niesť politickú zodpovednosť pred občanmi? Začneme sa báť jeden druhého, kto je čí legalizant, kto koho špehuje, kto na koho donáša? Som suverénnym predstaviteľom suverénnej republiky a výkonnej moci vlády, ktorá je závislá a podriadená len parlamentu, alebo sme podriadení takým parlamentným orgánom, ktoré sa vymykajú spod vašej aj našej kontroly? Prečo je kritika práve na zloženie komisie OKO, ktorý okrem týchto vecí zisťuje aj to, ak napríklad v septembri 1994 boli na ministerstvo vnútra adresované poznatky o podozrení z trestnej činnosti Michala Kováča mladšieho, prečo vyšlo moratórium, že sa tieto veci prešetrovať nemajú? Ak sa dnes do toho OKO púšťa, dostávam informáciu, že OKO je akosi nevhodne zložené. Tak kto má toto robiť?

    Vážení páni poslanci, vážené dámy poslankyne, za každým slovom, čo som povedal, si stojím, každé slovo je možné preukázať. Pri rozhovoroch a dokumentoch, ktoré sa zhromažďovali pred mojím vystúpením, som nebol sám, mnohé vykonali iné, legitímne oprávnené orgány. A o toto dnes ide. Kto bude naprávať deformáciu Slovenskej informačnej služby? Dokáže to pán prezident? Veď tvrdí, že táto služba patrí jemu. Prečo to neurobil doteraz? Môžeme to urobiť len spoločne. Preto si myslím, že okrem legislatívno-technických špekulácií a vymýšľania musíme sa postarať všetci o to, aby sme nežili v strachu pred novou cudzou mocou. Som za to, aby tieto orgány boli pod kontrolou štátu, pod kontrolou parlamentu a pod kontrolou vlády Slovenskej republiky.

    Som predsedom tretej vlády. Podpora občanov viedla k tomu, že sme sa nemuseli uchyľovať k tomu, aby sme zneužívali slabosti ľudí, ich slabé stránky, snažili sa ich kompromitovať a spravodajsky nivočiť. Ak by vláda tolerovala takéto činnosti riaditeľovi, máte nástroje, ako dosiahnuť cez vládu nápravu. Dnes tie nástroje nemáte. Dnes bez týchto nástrojov nezmeníte nič. Ak hlasujete za to, aby kompetencie zostali tak, ako sú, hlasujete za to, aby zostal konzervovaný stav, ktorý dnes existuje. Taká je reálna obsahová pravda. Je mi ľúto o týchto veciach rozprávať, pretože sú aféry v iných štátoch, ale prekročili sme hranicu, kde už o nich nemožno mlčať, ak treba volať po zodpovednosti politickej, aj po zodpovednosti trestnej bez ohľadu na to, kto dnes v akej funkcii sedí. Je pre mňa obzvlášť zarážajúce, že dôstojníci, ktorí o týchto veciach minimálne vedeli, alebo ich organizovali, sa dnes odvolávajú, že oni sú lojálni prezidentovi, ale nie sú lojálni vláde. Ako to? Môže byť takto? Však tá vláda vychádza z vôle ľudu vyjadrenej vo voľbách. Ak to takto staviame a takto berieme, potom je legitímne postavená otázka kompetencií vlády a pôsobnosti a postavenia vlády a parlamentu v tom, aby sme nemali zasa nové krízy, aby nevznikali nové spoločenské zmeny, ktorých pozadie bude málokto poznať.

    Samozrejme, že hlasovať budete vy a rozhodnúť môžete vy, ale považujem za správne, aby vo veci menovania, odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby a kontroly bola posilnená pozícia vlády Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý z vás vzišiel a vám zodpovedá. Nestojí mimo vás a netvári sa, že je nad vami. Je vašou súčasťou. Preto si myslím, že v záujme pravdy a spravodlivosti treba návrh podporiť. Ďakujem za čas, ktorý ste mi venovali, a je mi veľmi ľúto, že som o týchto veciach musel informovať verejne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne premiérovi vlády.

    Vážené kolegyne a kolegovia, je 13 hodín 14 minút. Bude obedňajšia prestávka, ako som avizoval, do 14.15 hodiny.

  • Šum v sále.

  • Potom budete mať možnosť hovoriť, priatelia. Je prestávka na obed, avizoval som ju. Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, dostavte sa do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní. Do rozpravy mám doteraz písomné prihlášky deviatich záujemcov. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Šimko za KDH. Pripraví sa pán poslanec Benčík za SDĽ.

    Faktickú poznámku má pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Doobeda sme si tu mohli vypočuť pána premiéra, ktorý nám fakticky vsugeroval praktiky obdobia pred rokom 1989. Buď sú to len dohady pána premiéra, alebo má aj v skutočnosti dôkazy v rukách. Ak ich má, potom nerozumiem tomu, že komisia, ktorá bola založená na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, sa týmito - ak to môžem nazvať "dohadmi" - nezaoberala, prečo neexistuje správa, ktorú by dostali aspoň poslanci výboru pre bezpečnosť a obranu, prečo nie sú oboznámení poslanci s týmito skutočnosťami, ak tieto skutočnosti existujú. Totiž pán premiér žiada, aby sme sa pri návrhu tohto zákona rozhodovali na základe tých vecí, ktoré on povedal, ale ich nedokázal. To sú len jeho dohady.

    Žiadam vás, aby sme pri rozhodovaní o návrhu tohto zákona, pri hlasovaní o návrhu tohto zákona nebrali do úvahy tvrdenia, ktoré tu predložil pán premiér, lebo ich nedokázal.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Domnievam sa, že otázka, ktorú nastolil pán poslanec Bugár, je namieste. Je to zásadná otázka, či táto snemovňa sa má zaoberať rôznymi nepodloženými obvineniami, rôznymi dohadmi. Osobne som presvedčený, že takúto dobu už máme definitívne za sebou. Pokiaľ ide o náznak nejakého obvinenia, ktoré sa objavilo vo výpovedi pána premiéra Mečiara, môžem zodpovedne povedať, že v čase, keď som vykonával funkciu predsedu vlády, som nikoho nedal stíhať, nikoho som nedal sledovať, nikoho som nežiadal sledovať, ani nikto z členov vtedajšej vlády. To, čo tu odznelo, sú bludy, nič viac ako bludy. Myslím si, že by sa poslanecká snemovňa nemala zaoberať bludmi. Bludy sú predmetom rozboru iných odborníkov, napríklad z oblasti psychiatrie.

  • Pán poslanec Moravčík, odporúčam nepoužívať takéto prímery. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Lexa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som z titulu funkcie predsedu Osobitného kontrolného orgánu potvrdiť, že vystúpenie pána predsedu vychádzalo z poznatkov, ktoré získal Osobitný kontrolný orgán, ktoré v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej službe poskytol vláde, to znamená predsedovi vlády, a nie sú to bludy, ale je to holá pravda. Chcel by som zároveň požiadať a dať návrh, ale to by som dal aj mimo rámca tejto parlamentnej rozpravy, že členovia Osobitného kontrolného orgánu pracujú v tejto chvíli na vypracovávaní komplexnej správy, ktorú by sme chceli predložiť na neverejné zasadnutie, na najbližšiu Národnú radu Slovenskej republiky, vzhľadom na to, že rad ďalších zistení, ktoré pán predseda nespomínal, je v prešetrovaní, je v behu, a členovia Osobitného kontrolného orgánu sa s tým veľmi podrobne zaoberajú.

    Čiže ešte raz: vystúpenie pána predsedu, predovšetkým o otázkach, ktoré súvisia s rokmi 1993, 1994 a 1995, vychádza na základe informácie, ktorú som ako predseda Osobitného kontrolného orgánu poskytol predsedovi vlády v súlade so zákonom na základe tých kontrolných zistení, skutkov a faktov, ktoré sme zistili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, aj ja sa pripájam k tým kolegyniam a kolegom, ktorí považujú vystúpenie pána premiéra za nešťastné. Dokonca si myslím, že to bolo jeho najslabšie vystúpenie na pôde Národnej rady. Pri Paničovom liste mal v rukách aspoň falzifikát toho listu, teraz hovoril z hlavy také fakty, ktoré už komentoval pán kolega Moravčík.

    Dávam preto procedurálny návrh. Ak to, čo hovoril pán premiér, a to, čo potvrdil pán Lexa, je pravda, prerušme rokovanie, nech sú poslancom rozdané písomné materiály, aby sme sa mohli presvedčiť o pravdivosti týchto faktov, a potom pokračujme v rokovaní. Prosím, aby sa môj návrh chápal ako procedurálny, to znamená, že navrhujem prerušiť tento bod, rozdať poslancom písomné materiály a až po ich oboznámení sa s nimi pokračovať ďalej v rokovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Černáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, sú tu ešte ďalšie faktické poznámky, potom bude nasledovať vystúpenie pána poslanca Šimka. Pán poslanec Urban, máte slovo na faktickú poznámku.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem hovoriť o tom, čo hovoril pán poslanec Lexa, predseda Osobitného kontrolného orgánu, len potvrdím, že je to presne tak, ako to povedal. Na druhej strane súhlasím s pánom Bugárom, že skutočne takéto praktiky sú praktikami rokov minulých a všetci v Osobitnom kontrolnom orgáne sme si mysleli, že s takýmito zisteniami sa nemôžeme ani stretnúť. Bohužiaľ, stalo sa. Závažnosť týchto zistení prinútila Osobitný kontrolný orgán na svojom predposlednom zasadnutí prijať rozhodnutie v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej službe informovať bezodkladne o týchto skutočnostiach predsedu vlády, a teda vládu.

    Chcem zároveň povedať, pretože nás poveril pán premiér opravou vo svojom vystúpení v tom zmysle, že to, čo povedal o pánu poslancovi Dankovi, neplatí o poslancovi Dankovi, ale o poslancovi Urbanovi.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pittner s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vo svojom vystúpení pán premiér v dvoch prípadoch spomenul aj moje meno. Dovoľte mi na to reagovať faktickou poznámkou.

    Po prvé spomenul riaditeľa Zemka, teda riaditeľa bývalého Úradu na ochranu ústavných činiteľov, ktorý údajne z tých dôvodov, že to bolo služobné tajomstvo, odmieta vypovedať. Čudujem sa, že takýto argument pán premiér použil, pretože ako bývalý minister vnútra a ako právnik zaiste vie, že tam stačí jednoduchý úkon súčasného ministra vnútra, ktorý zbaví mlčanlivosti tohto funkcionára, a musí vypovedať. Takže z tohto hľadiska pokladám to za signifikantné aj pre ostatné tvrdenia.

    Pokiaľ ide o druhú záležitosť v súvislosti s Michalom K. mladším, i keď pán premiér pre mňa z nepochopiteľných dôvodov spomenul plné priezvisko, ktoré opäť popiera prezumpciu neviny, tam spomenul dve veci. Po prvé, že to už v septembri minulého roku došlo na ministerstvo vnútra, čím zrejme naznačuje, že som mal o tom vedieť. Vyhlasujem z tohto miesta: nič také som nedostal. A po druhé, že bol daný príkaz na ututlanie, prosím, mohli ste čítať vyjadrenia súčasného generálneho prokurátora, súčasného ministra vnútra, súčasného ministra spravodlivosti, ani jeden z nich nenašiel dôvod na to, aby konali. Potom sa pýtam, ako to, že je apríl, a doteraz sa v tejto veci nekoná. O čo sa tu vlastne opiera toto tvrdenie a o čo sa tu hrá?

  • Ďakujem pekne.

    Vážení poslanci vládnej koalície, ak je pravda, čo hovoria pán poslanec Lexa a pán poslanec Urban, potom sa čudujem, prečo ste nedovolili vaším hlasovaním, aby sa oboznámili s týmito skutočnosťami aj ostatní poslanci, aj poslanci opozície, aby na základe týchto skutočností rozhodovali pri hlasovaní. Tu sú asi úplne iné zámery. Vaše hlasovanie mi to potvrdilo.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    v minulosti sme zažili niekoľko situácií, pri ktorých bol pokus o ohrozenie bezpečnosti pána Mečiara alebo jeho osoby, prípadne pokus o jeho diskreditáciu. Z celej tejto plejády by som len náhodne vybral pokus o atentát v Spolkovej republike Nemecko, Paničov list a ďalšie aféry. Fakt je jeden, že vždy sa vyskytujú tieto vyhlásenia v situácii, medzi ne radím aj dnešné vystúpenie pána premiéra, keď treba odviesť pozornosť verejnosti od iných, oveľa vážnejších vecí. Chcem len potvrdiť, že náš poslanecký klub bude veľmi starostlivo sledovať, ktorá vec a ktorá aktivita sa má práve takýmito vyhláseniami zakryť, od ktorej treba odviesť pozornosť - či je to proces privatizácie, či je to neprijatie zákona o minimálnej mzde, či sú to aktivity v školstve a ďalšie. Budeme veľmi starostlivo sledovať, čo sa vlastne malo zakryť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    ex post sme sa dozvedeli, že komisia pracuje a že po istých tvrdeniach budú dokonca poskytnuté aj argumenty. Normálne to býva naopak, najprv sú argumenty a potom sú závery. Chcel by som v tejto chvíli požiadať, aby komisia, ktorá tieto veci prešetruje, tá kontrolná komisia nad Slovenskou informačnou službou, ktorá je tak monotónne zložená iba z členov koalície - a preto, že mám množstvo a množstvo prípadov, kde môžem uviesť, ako zoskupenie HZDS narába s pravdou - bola doplnená o členov ostatných politických strán aj z opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Lexa tu potvrdil, že to, čo povedal pán premiér, je pravda. Pán poslanec Urban povedal, že to, čo povedal pán Lexa, je pravda, len s malým dodatkom, že nie pán poslanec Danko, ale Urban.

    Vážení páni poslanci Lexa, Urban, vaše svedectvá nás vôbec nezaujímajú z jednoduchého dôvodu, že nevieme, o čom je reč. To, čo tu pán premiér povedal, je typická bublina, fašírka zmiešaná zo všetkých kúskov mäsa, proste, to je nič. Na úrovni premiéra takéto svedectvo nie je možné podať. Dajte nám materiály a potom môžeme hovoriť tak, ako sa hovorí v parlamente.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lexa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    chcem len doplniť a zopakovať to, čo som povedal, že v Osobitnom kontrolnom orgáne sme sa uzniesli, že správu na neverejné zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá komplexne bude zahrnovať všetky skutočnosti zistené osobitným kontrolným orgánom, prednesieme na májovej schôdzi.

    Faktom je, že sme zistili veci, z ktorých vychádzal pán predseda vlády vo svojom vystúpení, o ktorých sme ho bezodkladne informovali. Treba však povedať, že je ešte rad ďalších vecí, ktoré sú dnes v behu, ktoré sú v prešetrovaní, ktoré dolaďujeme, ktoré došetrujeme, ktoré si preverujeme. O všetkých týchto skutočnostiach bude slovenský parlament informovaný.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, len krátko reagovať na vystúpenie pána kolegu poslanca Mikloška. Doteraz som nevystúpil s tým, že ma jeho tvrdenia nezaujímajú, hoci to bola pravda, a nikdy som si ani nemyslel, že budú niekedy predmetom mojich vystúpení. Dnes to tak robím, a teda pán Mikloško, pán kolega poslanec Mikloško, naozaj, ani vaše tvrdenia mňa nezaujímajú.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Ak dovolíte, budem krátko reagovať na vystúpenie pána poslanca Lexu.

    Už v minulom volebnom období existoval kontrolný orgán na kontrolu, na dohľad nad prácou Slovenskej informačnej služby. Pokiaľ som dobre informovaný, predsedom tohto kontrolného orgánu bol predseda parlamentu pán Gašparovič. Ak predchádzajúca komisia pracovala nedôsledne a nevedela získať žiadne informácie nad prácou tejto služby, vyjadruje vlastne pán poslanec Lexa hlbokú nedôveru predsedovi Národnej rady pánu Gašparovičovi, ktorý túto úlohu nezvládol. Až teraz, keď prišiel človek, ktorý dokáže pracovať podstatne kvalitnejšie, až teraz odhalil niektoré skutočnosti. Domnievam sa, že v tejto chvíli sa budeme musieť spýtať, keď sa vráti pán predseda Národnej rady, aby zdôvodnil parlamentu, prečo komisia pod jeho vedením nedošla k takýmto prevratným objavom skôr.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za udelenie slova, pán predsedajúci. Rozvíja sa tu opäť náš typický pingpong medzi opozíciou a koalíciou, ale tiež by som sa k tomu veľmi rád vyjadril. Považujem prejav pána premiéra za veľmi vážny. Neviem ho ohodnotiť, do akej miery je pravdivý, alebo nepravdivý, ale na to, aby sa naplnili veci, ktoré povedal, uviedol ich určite preto, aby ovplyvnil hlasovanie o tomto zákone. Potom skutočne treba prerušiť rokovanie o tejto veci, oboznámiť sa s materiálom, ktorý tu signalizujú poslanci, a potom môžeme skutočne zodpovedne rozhodnúť. Inak si myslím, že je to skutočne len na úrovni dohadov.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Benčík z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    "Kto nemá čisté svedomie, počuje trávu rásť" - napísal pred niekoľkými storočiami klasik. A dodajme k nemu i potvrdenú skúsenosť - keby ste dali viac peňazí na humanitné vzdelanie, možno by ste sa dozvedeli, že to bol Machiavelli - a dodajme k nemu i potvrdenú skúsenosť, že nato, aby vládca rast trávy počul lepšie, slúži i jeho predĺžené ucho - tajná služba. Isteže, štát sa v súčasnosti nezaobíde bez mocenských nástrojov, ako je armáda, polícia a i tajná služba. Vtip je v tom, aké majú tieto zložky postavenie. Ak sa začínajú vymykať spod kontroly zákona a verejnosti v jej pluralite, ak sa v ich organizácii uskutočňujú politicky účelové zmeny, ak ich početný rast presiahne rámec nevyhnutnosti, dochádza k ohrozovaniu občianskych a ľudských práv. To je cesta k policajnému štátu.

    Novela zákona o Slovenskej informačnej službe, ktorú vrátil prezident na opätovné prerokovanie parlamentu, je vyložene účelovou novelou. Súčasnej vláde sa nepáči súčasná osoba prezidenta, a preto, kde sa to dá, odníma mu jeho právomoci. Obsahom tejto novely je menovanie a odvolávanie šéfa slovenskej tajnej služby. Keby nešlo o vážnu vec, bola by to pre činnosť súčasnej vládnej koalície už príznačná infantilná schválnosť, na aké sme si už zvykli. Truc, ktorý prekonávame, má však i oveľa vážnejšie súvislosti. Ide o celkovú koncepciu a zmysel činnosti tajných služieb.

    Pregnantne o tom v Sme 24. marca 1995 písal Juraj Kohutiar. Citujem: "S koncom bipolárneho rozdelenia sveta boli tajné služby nútené predefinovať zmysel svojej existencie. Americká CIA je príkladom krízy, ktorú to v niektorých službách spôsobilo. Táto kríza je i odrazom presvedčenia širokej verejnosti, že utajený spôsob činnosti CIA v čase mieru je ohrozením demokracie a že je v rozpore s tradičnými americkými hodnotami. Spravodajská komunita v USA len ťažko vzdoruje kongresu a jeho tlaku na skrátenie jej rozpočtu, ba dokonca i na jej zrušenie. Zahraničná rozviedka ruskej federácie podobnú krízu evidentne neprežíva. Teší sa tradičnej úcte a podpore z najvyšších vládnych miest. Prezident Jeľcin na adresu špeciálnych služieb pred necelým rokom povedal, že zápas o sféry geopolitického vplyvu vystriedal ideologické konflikty, a preto Rusko potrebuje efektívne a akcieschopné služby, rozviedky a kontrarozviedky." Koniec citátu.

    Ktorým smerom sa uberá tajná služba na Slovensku? Už kontrolné očko parlamentnej väčšiny naznačuje odpoveď: Záujem vládnucej koalície je nadriadený záujmom štátu. Skutočnosť, že v tomto orgáne niet poslanca z opozície, je škandalózna a kazí renomé dnešnej vlády. A pritom úplne zbytočne, veď vážené kolegyne a vážení kolegovia z vládnej koalície, azda si nemyslíte, že ak by kontrolný orgán vykonával činnosť v rozpore so zákonom, napríklad, keby - nedajbože - vypočúval pracovníkov Slovenskej informačnej služby, že by to zostalo iba medzi vami. Azda ste si takí istí, že vaši ľudia, ktorých do takýchto parlamentných funkcií dávate, majú zámky na ústach? Ľudia často, len aby boli zaujímaví, nepovedia iba to, čo nevedia, a jednoducho neudržia nič. Ale to je váš problém.

    Oceňujem zmysel pre čierny humor, ktorý je vlastný vedeniu HZDS, keď napríklad návrh zákona o konflikte záujmov dá podpísať poslancovi, ktorý je verejne až po uši v takomto konflikte. Ale s tajnou službou sa nežartuje. Také vtipkovanie sa spravidla končí zle, ba môže sa skončiť i trpkou iróniou, ukrývajúcou sa v známom výroku starého Zigmunda Freuda, ktorého v tridsiatych rokoch donútili príslušníci nemeckej tajnej služby po všetkom šikanovaní podpísať vyhlásenie, že sa s ním dobre zaobchádzalo. Freud to podpísal a k podpisu pripojil sarkastickú vetu: "Gestapo môžem každému vrele odporúčať."

    Dámy a páni, čo si tu schválime, to budeme mať.

  • Slovo má pán poslanec Benčík z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Pittner z KDH.

    Prepáčte, faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán kolega Šimko, dúfam, že viete, na porovnanie, akým spôsobom je organizovaná tajná služba v Českej republike. Je to, myslím si, podnetné. Šéfa Bezpečnostnej informačnej služby menuje predseda vlády na základe odporúčania vlády, na základe návrhu vlády. Šéfa rozviedky menuje minister vnútra, vojenskej rozviedky minister národnej obrany. To je v poriadku, či nie je to v poriadku?

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, milé kolegyne,

    pri predchádzajúcom posudzovaní návrhu na zmenu zákona o Slovenskej informačnej službe som sa pokúšal presvedčiť predkladateľa návrhu kolegu Macušku o tom, že svojím návrhom nezávisle od toho, či si je toho vedomý, alebo nie, prispieva k sústreďovaniu moci do rúk vlády a jeho predsedu. Upozornil som, že princíp deľby moci, ktorý slúži k vyváženosti kompetencií a k nutnosti ak nie zosúlaďovania, tak určite ku kooperatívnosti subjektov, sa týka aj jednotlivých článkov moci. Aj preto doteraz platná úprava menovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby prezidentom mala a má svoje opodstatnenie a doteraz nebol vznesený žiaden vecný, ani právny zreteľahodný argument, ktorý by navrhovanú zmenu podporil.

    Vyslovený názor, že návrh sleduje - a teraz citujem - "logickú dekoncentráciu moci", v danom prípade azda predkladateľ nemyslí vážne. Ak doteraz iný orgán navrhoval a iný menoval riaditeľa Slovenskej informačnej služby, tak je stupeň ovládania tohto mocensky citlivého orgánu jedným subjektom menší, než vtedy, keď kompetencia navrhovať a menovať riaditeľa sa dostane do rúk jedného orgánu, či už prezidenta, alebo vlády. Argumentovať preto, že návrh sleduje dekoncentráciu moci, je nelogický.

    Pri opätovnom prerokúvaní návrhu po vrátení zákona prezidentom sa objavil nový argument, podľa ktorého menovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby vládou je demokratickejšie, lebo vláda je kolektívnym orgánom. Z článku 119 písmena k/ ústavy skutočne vyplýva, že vláda rozhoduje v zbore o vymenovávaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch, keď to stanovuje zákon. Verím, že na zasadnutí vlády prítomní štátni tajomníci napriek nejednoznačnému zneniu návrhu tzv. kompetenčného zákona, s prihliadnutím aj na znenie článku 118 ústavy, by sa pri menovaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby nezúčastnili, a preto by takéto rozhodnutie bolo ústavné a demokratické. Len sa mi nezdá, že menovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby by oproti terajšiemu stavu bolo demokratickejšie.

    Ak si nalistujeme zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, v ustanovení § 3 ods. 2 sa dočítame: "Riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenúva a odvoláva na návrh vlády prezident. Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať prezidentovi aj Národná rada." To znamená, že bez návrhu vlády prezident nemôže vymenovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby a bez návrhu vlády a Národnej rady tiež nemôže prezident riaditeľa Slovenskej informačnej služby odvolať. Pýtam sa, v čom je demokratickejší navrhovaný postup, podľa ktorého z menovania a odvolania riaditeľa Slovenskej informačnej služby sa vylučuje prezident a z odvolania sa vylučuje aj Národná rada.

    Vláda okrem návrhu na menovanie a odvolanie bude tieto úkony vykonávať sama, nehovoriac o tom, a na to by som vás, vážení kolegovia, osobitne rád upozornil, že prijatím tohto návrhu sa stáva fikciou aj kontrolná funkcia Národnej rady voči Slovenskej informačnej službe, lebo ak Osobitný kontrolný orgán, zložený doteraz len z koaličných poslancov, zistí určité, ale aj vážnejšie pochybenia, tomuto orgánu po schválení novely zostáva len právomoc informovať Národnú radu, informovať generálneho prokurátora a informovať vládu. To prakticky znamená, že inštitút parlamentnej kontroly voči Slovenskej informačnej službe v zmysle ustanovenia § 5 a 6 citovaného zákona sa navrhovanou zmenou zákona stane platonickým a sterilným. Zámer účelovo obmedziť právomoc prezidenta by som ešte ako-tak momentálne chápal. Nechápem, prečo sa má obmedziť právomoc parlamentnej kontroly.

    Bolo by v prospech veci, aby každá legislatívna predloha bola vecne a právne aspoň priemerne argumentovaná a nehrali sme sa na schovávačku, ako je to aj v tomto prípade. Predložený návrh sleduje ďalšie sústreďovanie moci v rukách vlády, oproti doterajšiemu stavu je to spôsob menej demokratický, a preto je to krok späť v demokratizácii nášho ústavného a právneho poriadku. Odporúčam vyhovieť návrhu prezidenta a návrh na zmenu zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe neschváliť.

    Pôsobivá informácia, ktorú tu predniesol pán premiér Mečiar, ma len presvedčila o tom, že riaditeľa Slovenskej informačnej služby by mal naďalej menovať prezident, že by sa mala nad Slovenskou informačnou službou dôslednejšie a účinnejšie zabezpečovať kontrola v parlamentnej činnosti a nedávať kompetenciu Slovenskej informačnej služby do rúk jedného orgánu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pittner. Pripraví sa pán poslanec László Köteles zo Spolužitia.

    Pardon, ešte faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Chcem povedať, že prirovnanie k Českej republike nie celkom súvisí so Slovenskou republikou, alebo nie je možné robiť paralelu medzi českým prezidentom, ktorého menovacie právomoci sú výslovne v článku 61 českej ústavy obmedzené súhlasnou vôľou ministerského predsedu, a tak je teda obmedzené aj jeho absolutistické právo, zatiaľ čo náš Ústavný súd nášmu prezidentovi priznal absolútne neobmedzené menovacie právomoci, teda posledné slovo pri menovaní, nie súhlasný konsenzus. Bolo potrebné zo strany SDĽ protestovať vtedy, keď Ústavný súd rozdelil akosi jednu moc ešte na ďalšie dve moci a postavil proti sebe prezidenta a ministerského predsedu. Takže nič iné teraz nezostáva, len to vrátiť trochu späť a obmedziť túto absolutistickú právomoc prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Len veľmi krátko: páni poslanci z HZDS, keby ste sa dohodli o tejto veci a nezdržovali parlament.

  • V poriadku, zdržal som sa komentára. Pán poslanec Pittner, máte slovo.

    Prepáčte, pán poslanec. Ešte pán poslanec Cuper. Pán poslanec, mali ste slovo predtým.

  • Áno, ale chcem ešte odpovedať pánu poslancovi Šimkovi, že keď on s pánom poslancom Mikloškom trikrát testovali, aké je zloženie dnešného parlamentu, neprotestovali sme, aj keď zdržiavali toto plénum celé doobedie.

  • Ďakujem. Máte konečne slovo, pán poslanec Pittner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    o tejto problematike sme viacerí vraveli už na predchádzajúcom pléne i v masmédiách. Preto mi dovoľte na úvod stručnejšie sa vyjadriť a potom dám pozmeňovacie návrhy.

    Priznám sa, že obdivujem našich kolegov poslancov z HZDS, ktorí ako predkladatelia tohto návrhu dokázali tromi riadkami rozkolísať vlastne celú právnu istotu verejnosti oproti terajšej Slovenskej informačnej službe, pretože týmito tromi riadkami nielen rozkolísali rovnovážny stav medzi jednotlivými ústavnými orgánmi - prezident, vláda, parlament, ale dokázali vlastne úplne zamedziť možnosti, istoty občanov, že táto služba, táto tajná služba nebude stranícka.

    Musím povedať, že veľmi mi dnes nepriamo pomohol prejav pána premiéra Mečiara, pretože ak by sme si aj z určitých našich povahových vlastností zvykli robiť zo všetkého vtip, tak práve jeho vyhlásenie - vôbec teraz nekomentujem, či ho pokladám za pravdivé, alebo nepravdivé - ale už toto jeho samotné vystúpenie stačí na to, aby sme pochopili vážnosť tajnej služby, vážnosť z hľadiska občianskych práv a z hľadiska našej spoločnosti vôbec. Tu pán predsedajúci svojho času použil, dúfam, že už až legendárnu vetu: "Preboha, nás je 83, už si to konečne uvedomte!" Chcem poukázať na riziko tejto vety.

    Komunistická strana, nie 83, alebo vlastne všetko mala v rukách. Mala v rukách cez článok 4 vtedajšej ústavy vlastne všetky svoje oprávnenia. Napriek tomu vieme, k čomu to viedlo. Tieto služby nazývali ozbrojenou päsťou robotníckej triedy. A prosím, aby som bol dobre pochopený, že toto bola najväčšia demagogická lož, pretože podľa našich oficiálnych údajov, ktoré má naša Konfederácia politických väzňov, až 80 % postihnutých Štátnou bezpečnosťou najmä v päťdesiatych rokoch boli robotníci a maloroľníci. Robotníci väčšinou z dôvodov, že podporovali ochranu kňazov, ktorých v tom čase Katolícka akcia ako prebiehajúca akcia režimu išla likvidovať, a maloroľníci najmä preto, že odmietli vstupovať do kolchozov, do JRD.

    Prečo to hovorím? Vždy každá tajná služba žije svojím vlastným režimom. Nerobme si ilúzie, že je to inak v demokracii a že je to inak v totalite. Vidíme, že aj taká demokratická krajina, akou sú Spojené štáty, sa dostala do problémov - pozri aféra Watergate. Spomínal som to v nedávnych Krokoch. A nebyť toho, že tento kongres a táto komisia je zložená nielen z republikánov, ale aj z demokratov, nikdy by nemohlo prísť k tomu, že prezident Nixon musel abdikovať za nezákonné zneužitie tejto služby.

    A teda chcem povedať aj o našich podmienkach. Nejdem sa už teraz prieť o to, či prezident, alebo vláda, kto má menovať, pretože vidím, že väčšina, 83, je rozhodnutá, ako je rozhodnutá. Ale chcem povedať jedno: Prosím vás, uvedomme si, ako vlastne prišlo k procesom proti tým, ktorí zakladali bývalú ŠtB, či to bol Husák, Clementis, či to boli ďalší a ďalší funkcionári strany. Jednoducho frakčné boje, usilovanie o iný výklad viedli k tomu, že garnitúra, ktorá ovládala Štátnu bezpečnosť, dokázala zvalcovať tých, ktorí mali iný názor v rámci tej komunistickej strany.

    Ak sa chceme vyhnúť tomu, aby táto tajná služba pôsobila či proti opozícii, alebo dokonca aj proti vám, páni poslanci z HZDS, ktorí budete mať časom na niektoré veci iné názory, potom urobme také opatrenie, ktoré jednoducho znemožní, aby táto tajná služba mohla byť zneužitá. Apelujem na vaše ani nie svedomie, ale na váš pud sebazáchovy. Jednoducho nepripustime ako parlament, aby sme z kontrolnej funkcie parlamentu voči tajnej službe boli vyšaltovaní. Ak už teda ignorujeme vzťah medzi ústavnými orgánmi - prezident a vláda a rovnovážnosť tohto stavu, prosím vás, o to viac dbajme na to, aby parlament nebol zbavený oprávnení, ktoré terajší zákon číslo 46 parlamentu dáva. Tu niektorí páni poslanci hovorili, že veď aj inde menuje vláda, aj inde je tajná služba podriadená vláde, ale všetky tieto štáty, ktoré ste spomenuli, majú jednu poistku. Aspoň tú jednu, že majú silný kontrolný orgán v parlamente, ktorý umožní, aby takáto služba nebola zneužitá voči občanom, ale znovu podotýkam, i voči nám ako parlamentu.

    Preto mi dovoľte na záver predložiť tieto pozmeňovacie návrhy, o ktorých prosím potom hlasovať osobitne:

    1. Doplniť § 3 ods. 3 návrhu takto: "Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať vláde Slovenskej republiky aj Národná rada Slovenskej republiky."

    2. Zmeniť § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe vzhľadom na to, že pán prezident sa zmieňuje vo svojom ústretovom variante aj o možnosti § 5, teda navrhujem tento § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe zmeniť takto: "Kontrolu činnosti informačnej služby vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje osobitný kontrolný orgán /ďalej len ,kontrolný orgán'/, zložený z poslancov parlamentných strán /koalície i opozície/."

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán poslanec Peter Weiss z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som tlmočil stanovisko Maďarskej koalície k novelizácii zákona o Slovenskej informačnej službe. Maďarská koalícia po bolestných skúsenostiach s pôsobením tajnej služby v minulom režime sa plne stotožňuje so stanoviskom a obavami pána prezidenta Michala Kováča. Prezident Slovenskej republiky je hlavou štátu a hlavným veliteľom ozbrojených síl. Z tejto funkcie je priamo zodpovedný za bezpečnosť a demokraciu v Slovenskej republike. Nemôže prijať závažné rozhodnutia bez toho, aby nemal plnú dôveru v orgáne, ktorého hlavnou úlohou je získať a spracúvať informácie o vnútorných a zahraničných aktivitách, ktoré ohrozujú naše demokratické zriadenie a zvrchovanosť Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu právna argumentácia navrhovateľa vôbec neobstojí.

    Ďalším závažným faktom, ba aj nebezpečenstvom pre našu krehkú demokraciu je svojské a nelogické zriadenie Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Kým v minulom období bola z tohto orgánu vylúčená len Maďarská koalícia, teraz tam z parlamentnej opozície nemá nikto zastúpenie.

    Národná rada má okrem zákonodarnej funkcie aj kontrolnú úlohu výkonných orgánov. V tejto kontrolnej úlohe je nenahraditeľná účasť parlamentnej opozície. Keď špeciálna činnosť Slovenskej informačnej služby vylúči možnosť kontroly zo strany občanov a masmédií, je svätou povinnosťou Národnej rady, aby uspokojivo vyriešila túto chúlostivú otázku, nie improvizáciou a šitím horúcou ihlou, ale zákonnými prostriedkami. Z tohto dôvodu už tretíkrát v tomto parlamente navrhujem, aby každý parlamentný subjekt mal svoje zastúpenie v tomto kontrolnom orgáne.

    Z tohto dôvodu Maďarská koalícia podporuje prvý návrh pána Pittnera a navrhuje do zákona číslo 46/1993 Z. z. v § 5 do odseku 1 vložiť doplnenie "v ktorom je zastúpený každý parlamentný klub". Keby môj návrh Národná rada neodsúhlasila, navrhujem text uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe zriaďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, do ktorého každý parlamentný klub deleguje jedného člena."

    Môj návrh je v súlade aj s návrhom pána prezidenta, ktorý by bral na vedomie obmedzenie svojej kompetencie pri vymenovaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby v prípade - citujem jeho slová: že by sa zákonom zabezpečila široká kontrola Slovenskej informačnej služby orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by bol zložený z poslancov koalície aj z poslancov opozície, t.j. orgánom, ktorý by prezentoval rôznorodosť politického zloženia parlamentu". Som pevne presvedčený, že také zloženie Osobitného kontrolného orgánu by našlo priaznivú odozvu u nás aj v zahraničí.

    Vážená Národná rada, z úst pána premiéra dnes odzneli tvrdé obvinenia. Prosím vás, dokedy opozícia nebude mať dôstojné zastúpenie v kontrolnom orgáne, Maďarská koalícia také obvinenia považuje za neopodstatnené fámy.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Peter Weiss z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Anton Hrnko z DÚ.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    prezidentom republiky vrátená novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe má veľký politický význam. Tento zákon nie je právnickou prekáračkou. Je to spor o chápanie demokracie a spôsob uplatňovania moci v tejto krajine. História je plná príkladov zneužívania tajných služieb a ľudských drám a spoločenských tragédií, ktoré to prinieslo. Svoje dávnejšie, menej dávne i dosť čerstvé skúsenosti v tomto smere má i naša spoločnosť. Aj ja by som bol veľmi nerád, keby sa občania Slovenskej republiky znovu začali báť tajnej služby svojho vlastného štátu, keby sa jej činnosť stala stranícko-politickou a používala by sa na odstavovanie tzv. vnútorných nepriateľov.

    Argumenty, ktoré používajú v tomto spore predkladatelia novely, pokladám za účelové najmä preto, že tieto argumenty vyslovujú aj tí, ktorí predkladali a schvaľovali pôvodný zákon o Slovenskej informačnej službe. Čože také závažné sa stalo, že po krátkom čase títo ľudia tak zmenili názory? Prečo sa na dnes používané argumenty neodvolávali vtedy, keď spolu s nami schvaľovali zákon o Slovenskej informačnej službe? Spolu s ústavou táto pôvodná norma zabezpečovala krehkú mocenskú rovnováhu a systém poistiek proti možnému zneužívaniu moci. Myslím, že k zmene názoru ich neviedol iba ľudský a politický konflikt s prezidentom Kováčom, ktorý, mimochodom, bol do tejto funkcie navrhnutý práve nimi. K zmene názoru došlo, podľa mňa, predovšetkým preto, že súčasná vládna koalícia HZDS, ZRS, SNS a RSS vsadila na tvrdé uplatňovanie politickej a hospodárskej moci, ako aj na posilňovanie osobnej moci premiéra, na stále porušovanie svojich programových zásad a predvolebných sľubov.

    Koaličné strany robili a robia v bezprecedentnom rozsahu personálne zmeny nielen v štátnej správe, ale aj v inštitúciách, kde nevyhnutne hlavným kritériom obsadzovania postov by mala byť odbornosť. Proces privatizácie riadený v straníckych kabinetoch nie je dostatočne kontrolovaný parlamentom. Občania nie sú otvorene a kvalifikovane informovaní o privatizačných postupoch pri predaji majetku štátu. To len preto, aby týmto majetkom boli výhodne odmenení politickí priaznivci vládnucich strán. Koalícia sa naďalej usiluje o ovládanie verejnoprávnych médií, o čom svedčí jednofarebné obsadenie Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu a spôsob, akým spravodajstvo Slovenskej televízie informuje, alebo skôr neinformuje, o činnosti opozičných politických strán a ich predstaviteľov. Mám v tomto smere aj sám osobné skúsenosti.

    Vládne koaličné strany svojím spôsobom vládnutia sústavne vyvolávajú obavy demokratických síl na Slovensku i v zahraničí. Za to, kolegyne a kolegovia, nemôžu novinári, ani domáci, ani zahraniční, keď o týchto konkrétnych krokoch píšu. Takisto, ako nemôžu robiť novinárov zodpovedných za negatívne dopady výrokov, ktoré dnes v parlamente urobil predseda Slovenskej národnej strany pán Slota. Napokon aj tieto výroky pokazia imidž Slovenska v zahraničí.

    A prepáčte, neodpustím si malú poznámku, že tieto výroky sú prejavom programovej, organizačnej a personálnej krízy vládnej koalície. Veď ako inak možno vysvetliť, že na jednej strane predseda vlády ide, a veľmi správne, na oslavy 50. výročia víťazstva nad fašizmom do Moskvy, na ktorých sa zúčastnia hlavy štátov protifašistickej koalície, a na druhej strane predseda jednej z vládnucich strán koalície velebí doktora Tisu, prezidenta režimu, ktorý bol do poslednej chvíle satelitom hitlerovského Nemecka, ktorý bol prezidentom, čo vyznamenával esesákov za statočnosť pri potláčaní Slovenského národného povstania?

    Dámy a páni, novela zákona o Slovenskej informačnej službe teda zapadá do celého radu iných krokov vládnej koalície, smerujúcich k tichej postupnej zmene politického režimu v Slovenskej republike. Do tejto mozaiky patrí napríklad aj odňatie niektorých právomocí prezidentovi v rámci novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, premena Úradu vlády na autonómny mocenský orgán podriadený premiérovi. Patria sem účelové zmeny zákonov týkajúcich sa privatizácie, patrí sem aj návrh na novelu zákona o štátnej správe v školstve, podľa ktorej sa majú zrušiť kompetencie územných školských rád pri vymenovávaní a odvolávaní riaditeľov škôl.

    Snaha podriadiť Slovenskú informačnú službu vláde a premiérovi, odstaviť prezidenta od spolurozhodovania o riaditeľovi Slovenskej informačnej služby a vyňať Slovenskú informačnú službu fakticky spod kontroly parlamentu v kontexte toho, čo som povedal, je ďalším veľmi významným krokom smerom k autoritatívnemu režimu, ďalšou dôležitou tehličkou v jeho budovaní. To je, podľa mňa, dámy a páni, podstata problému, nie obvinenia, ktoré tu bez dôkazu boli vznesené pánom premiérom o skutočnostiach, ktoré sa stali aj pred niekoľkými rokmi či mesiacmi. Úplne inak by tieto závažné výroky o deformáciách orgánov Slovenskej informačnej služby vyzneli, keby boli vyslovené na uzatvorenom zasadnutí parlamentu a po prerokovaní v parlamentnej kontrolnej komisii, v ktorej by boli zastúpení aj poslanci opozičných strán, a po predložení overených dôkazov. Takto je všetko v polohe "kto chce, nech verí", každý podľa svojich pocitov a podľa svojich skúseností.

    Myslím si, že táto komisia bola vytvorená predovšetkým pre tento parlament a až potom pre vládu. To, čo povedal pán premiér, dalo iba ďalšie argumenty v prospech vyváženého systému bŕzd a poistiek proti možnému zneužitiu tajných služieb. Takéto vážne problémy nemožno predsa riešiť na základe pocitov osobnej dôvery či nedôvery voči niekomu.

    Nie sme politickí sprostáčikovia, aby sme nevedeli, o akú hru sa tu hrá. Vari zárukou pred možným zneužitím tajnej služby má byť to, že niekto o sebe vyhlási, že je čestný a spravodlivý, a preto mu možno bez obáv dať Slovenskú informačnú službu plne pod palec? Vari zárukou majú byť dobré osobné vzťahy ústavných činiteľov? Na čom má spočívať napríklad záruka, že nebudú dôstojníci Slovenskej informačnej služby, ktorí budú lojálni iba voči premiérovi, ale už nebudú lojálni voči prezidentovi a predsedovi parlamentu? Iba na nejakých osobných poznatkoch? Myslím si, že tieto záruky musia byť tak, ako je to všade vo svete, vybudované na inštitúciách a na prerozdelení kompetencií a majú byť predovšetkým v rukách poslancov parlamentu, nie iba koaličných poslancov, ale aj opozičných poslancov. Práve o to je tu, dámy a páni, dnes spor. Práve preto, aby sme nemali strach, musíme mať účinný systém poistiek a bŕzd. Novela zákona o Slovenskej informačnej službe, ktorá je tu druhýkrát predložená, podľa môjho názoru tento systém poistiek a bŕzd oslabuje, a nie posilňuje.

    Vážené dámy a páni, Strana demokratickej ľavice sa zrodila na poznaní historickej skúsenosti, že skutočne ľavicovú politiku nemožno presadzovať bez demokracie. Tým je daný aj náš postoj k zabezpečeniu kontroly Slovenskej informačnej služby. Moje pochybnosti k tejto veci môžu poslanci vládnej koalície aspoň čiastočne rozptýliť tým, že v hlasovaní, ktoré touto cestou žiadam, podporia môj návrh, ktorým opakujem návrhy mojich predrečníkov, aby Osobitný orgán Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby bol ešte na tejto schôdzi doplnený o zástupcov opozície, ktorých navrhnú predsedovia poslaneckých klubov.

    Inak, samozrejme, som za to, aby sa novela zákona o Slovenskej informačnej službe neschválila.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko z DÚ. Predtým je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Prokeša.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K vystúpeniu pána poslanca Weissa by som len rád povedal, že kdesi je napísané: "Nie po reči, ale po čine ich poznáš." Kto nás to školí o demokracii?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Gaulieder.

  • Dovolil by som si predrečníkom pánu poslancovi Kötelesovi a pánu Weissovi pripomenúť, či si spomínajú, kedy bol odsúhlasený početný stav a zloženie Osobitného kontrolného orgánu, a či si spomínajú, že opozícia sa na tomto rokovaní nezúčastnila. Takže, dosť neskoro lamentujú nad rozliatym mliekom.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    rovnako chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Weissa k tomu, že konštatoval, že je tu snaha odnímať právomoci alebo kompetencie prezidentovi Slovenskej republiky. Samozrejme, nikomu z koalície to ani nenapadlo. Ale je tu snaha dodržiavať asociačnú dohodu, ktorú Slovenská republika podpísala len nedávno, teda je to snaha prispôsobiť naše právne normy normám Európskej únie. Ak to chceme, potom to rešpektujme, ak to nechceme, potom nepodpisujme asociačnú dohodu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som sa spýtať pána poslanca Urbana, ktoré európske štáty majú pripravené také normy, aby bola jasne odobraná možnosť parlamentu kontrolovať činnosť informačnej služby štátu. Pretože, ak v tejto chvíli máme zloženú parlamentnú komisiu iba z predstaviteľov koalície, nejde o kontrolu celého parlamentu a celej verejnosti. Konieckoncov môžeme si spočítať, koľko percent voličov predstavuje teraz silu vládnej koalície, a je tu nezanedbateľný počet občanov, ktorí takisto si celkom oprávnene takúto kontrolu žiadajú. Teda predpokladám, že takýto príklad v zákonodarstve Európy asi nenájdeme. To, že sú štáty, ktoré rôznym spôsobom riešia vymenovanie riaditeľa kontrolnej informačnej služby alebo inej informačnej služby, je prejavom aj toho, že celá Európa nemá prijatý jednotný systém. Takže vyhovárať sa na to, že budeme vstupovať alebo podpisovať asociačnú dohodu, a preto treba prispôsobiť naše zákonodarstvo niektorým typom európskych štátov, je prinajmenšom pochybné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Naozaj veľmi stručne, pán predsedajúci. Už tu dnes raz odznelo, že opozícia nenavrhla svojich ľudí do Osobitného kontrolného orgánu. Jednoducho nebola prítomná. To je ich problém. A druhá vec, myslím si, že pán poslanec Kováč sám potvrdil, že aj taký systém, aký sa tu navrhuje, je v Európe.

  • Pán poslane Urban - faktická poznámka.

  • Dovolím si reagovať na výzvu pána poslanca Kováča. V novele sa ani jedným slovom nenavrhuje obmedzenie kompetencie Osobitného kontrolného orgánu. A na to, že ma vyzval, aby som vymenoval tie štáty, reagujem tým, čo už povedal nedávno pán poslanec Moric, že ak by tu väčšinou, keď sa prerokúvajú vážne otázky, zákony a podobne, bola opozícia, tak by to počula napríklad od spravodajcu. Spravodajca jasne povedal príklady štátov, kde takéto zákony platia.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - ďalšia faktická poznámka.

  • Ospravedlňujem sa za niekoľko vstupov, ale predsa len treba povedať, že tento návrh zbavuje parlament možnosti dať návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dáva sa to do rúk vlády, teda je to jasný krok proti tomu, aby parlament mohol uplatniť svoje kontrolné právo, pretože ak komisia dôjde k presvedčeniu, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby nekoná v súlade s rozvojom demokracie na Slovensku, vlastne nemôže urobiť nič. Nemôže urobiť nič. Jediný krok, ktorý môže urobiť, je odvolať predsedu vlády, ktorý je zodpovedný za jeho vymenovanie. Iste chápete, že vláda môže pracovať veľmi dobre a radi by sme si ju podržali vo funkcii, ale zle bude pracovať riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Asi chápete sami, že je hlúposť kvôli tomu odvolávať celú vládu, pretože odvolaním premiéra by musela odstúpiť celá vláda. Takže, celá táto konštrukcia je urobená veľmi, veľmi chybne s prenosom zodpovednosti.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tiež sa ospravedlňujem, že znovu vystupujem, ale pán poslanec Kováč sám povedal, že nie je parlament tak celkom bezmocný, pretože má vždy ingerenciu na vládu. A myslím si, že každá vláda, ktorá chce pracovať, si veľmi dobre rozmyslí, či sa bude stavať proti parlamentu v otázke - povedzme - riaditeľa Slovenskej informačnej služby, alebo si to dokáže vyargumentovať. Na druhej strane, ak bude parlament neustále zasahovať do kompetencie vlády, najmä v oblasti exekutívnej, aj vymenovávania jednotlivých - povedzme - štátnych tajomníkov, alebo potom to pôjde na šéfov úradov, potom to pôjde na okresné úrady atď., jednoducho paralyzuje činnosť vlády. Premiér nesie zodpovednosť a vláda ako celok aj za túto činnosť a musí sa za ňu zodpovedať pred parlamentom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Máte slovo pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Vypočul som si veľmi zaujímajú diskusiu, ktorá skutočne asi prejde do histórie slovenského parlamentarizmu ako jej zlatý poklad. To, čo tu človek počuje, už od vystúpenia premiéra niekedy skutočne zastáva normálny sedliacky rozum, lebo mnohé veci skutočne patria skôr do skúmania parapsychológov, ako do bežnej parlamentnej debaty.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predmetná novela zákona o Slovenskej informačnej službe, vrátená prezidentom, ako som už povedal pri jej pôvodnom prijímaní na minulej schôdzi, nie je v rozpore so žiadnym ústavným princípom, na ktorom stojí ústavný poriadok Slovenskej republiky. Povedzme si to na rovinu, je to tak, môže to byť rôznym spôsobom vykladané, v rôznych štátoch je to upravované rôznym spôsobom. Je systém, kde je politická zodpovednosť oddelená od zodpovednosti vecnej. Je systém, kde je politická zodpovednosť a vecná zodpovednosť na ramenách jedného a toho istého človeka. A tu musím konštatovať, že tak, ako je zákon o Slovenskej informačnej službe postavený, predpokladá, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby ju zastrešuje nielen v jej odborno-technickom riadení, ale je aj plne politicky zodpovedný za výkon svojej funkcie. To znamená, že všetky veci, ktoré tu boli nastolené, vrátane politického špicľovania, jednoznačne sú na zodpovednosti riaditeľa Slovenskej informačnej služby podľa zákona, ako je postavený. To znamená, že skutočne odborno-technické riadenie Slovenskej informačnej služby je sústredené v tej istej osobe aj politicky. Preto v pôvodnom znení novelizovaného paragrafu ho menoval prezident na návrh vlády a zodpovedal sa tak vláde, ako aj parlamentu.

    Odstránenie tohto princípu a prenesenie politickej zodpovednosti za výkon funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby výlučne na premiéra, bez ktorého rozhodnutia nemôže dôjsť ani k menovaniu, ba ani k odvolaniu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, je nebezpečným precedensom, ohrozujúcim vyváženosť vzťahov medzi ústavnými inštitúciami republiky. Toho by sme si mali byť vedomí, pretože v tom momente, ako sa naruší tento vzťah, táto rovnováha, môže dôjsť k problémom. Netajme sa však, že táto novela by nebola vôbec potrebná, keby premiér vlády Slovenskej republiky nechcel do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby menovať osobu Ivana L., o ktorej sa prezident vyjadril, že nemá predpoklady, aby ho menoval do akejkoľvek štátnej funkcie. Uznajte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vytvárať zákonné predpoklady na narúšanie rovnováhy ústavných vzťahov a ohrozovať tým cestu Slovenska k demokracii kvôli jednej osobe je skutočne poriadne pritiahnuté za vlasy.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    keď budú v budúcnosti hodnotiť našu prácu, tak ju budú hodnotiť podľa našich skutkov, nie podľa našich finančných záväzkov voči hocikomu. Keď sa budú historici pýtať, kto hamoval cestu k demokracii, a teda aj k prosperite Slovenska, budú nás menovať osobitne. Každý sa svojím spôsobom zapíše do tejto veľkej knihy histórie, všetci by mali dbať o to, aby ich mená neboli zaradené pod hlavičkou "podieľal sa na likvidácii demokracie na Slovensku". Preto by ste mali hlasovať tak, ako vám to prikazuje článok 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odmietnite túto novelizáciu, je zlá, je proti duchu zákona o Slovenskej informačnej službe a ohrozuje cestu Slovenska k demokracii, pretože sústreďuje právomoci v oblasti spravodajských služieb do jedných rúk a znemožňuje sa kontrola.

    Novela sama osebe je nebezpečnou najmä tým, že vládna koalícia odmieta podrobiť Slovenskú informačnú službu nezávislej kontrole všetkých parlamentných subjektov. A aby som sa presvedčil, či je to tak, alebo nie, navrhujem po prijatí tohto zákona, ak nebudú prijaté návrhy pánov poslancov Pittnera, Weissa a pána Kötelesa, ktorý to tiež podporil, takéto uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že opozícia nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom orgáne Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva verejnú kontrolu Slovenskej informačnej služby." Ak toto uznesenie nebude prijaté, žiadam, aby sa okamžite pristúpilo k doplneniu kontrolného orgánu Slovenskej informačnej služby v paritnom pomere pre zástupcov koalície a opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Mám len jednu malú poznámku. Hovorili ste o veľkej knihe histórie. Chcel by som pripomenúť, že jestvuje jeden starý rímsky výrok, ktorý hovorí, že históriu, teda to, čo sa stalo, nezmení nikto, ani bohovia, iba historici.

    Slovo má pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Mikloško z KDH. Pardon, ešte faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že sme si vypočuli veľmi zaujímavé vystúpenie pána poslanca Hrnka, len rád by som ho upozornil na to, že demokracia je aj dodržiavanie zákonov. Aj pri získavaní podpisov pod petičné listiny pri vstupe do volebnej kampane. A myslím si, že by na to nemal zabúdať, najmä ak takýto človek nás ide školiť o demokracii. A potom, pán Hrnko, vy ste sa už do histórie najmä tohto parlamentu skutočne zapísali. Myslím si, že taký obrat o 180 stupňov, ako sa podaril vám, sa nepodarí hocikomu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Prokeš, rozprávate také hlúposti, že nestoja ani za komentár.

  • Pán poslanec Langoš, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni na galérii,

    chcem sa vyznať krátko z toho, že asi pred dvoma a pol hodinami som zažil taký krátky stav čohosi, čo Francúzi nazývajú déj÷ vue alebo déj÷ pluie. Na chvíľu som sa ocitol niekde na rozhraní komunistickej reality pred rokom 1989 a sveta dobrodružnej špionážnej literatúry. Predseda vlády ma však presvedčil o jednom - jednoznačne a nevyvrátiteľne, mňa osobne, že celý dôvod, ktorý začal predkladateľom novely kolegom Macuškom, celý dôvod, jasný a jednoznačný, je tento: predseda vlády chce a potrebuje spravodajské služby dostať pod svoju kontrolu a riaditeľa spravodajských služieb, nech je to ktokoľvek, dostať do absolútneho závislého postavenia, nech to bude ktokoľvek. Tento jednoznačný fakt sa ukázal pri vystúpení predsedu vlády. Ukázal však niečo, čo som sledoval od začiatku - v podstate uvádzané klamné dôvody, kvázi právne dôvody predkladateľov a kritikov prezidentom vrátenej novely. Už jedenásťriadková dôvodová správa predkladateľa návrhu tohto zákonu bola odfláknutá a právne nesprávna. Súdnemu človeku mohlo byť jasné, že je vlastne nepotrebná, že zakrýva čisto mocenský záujem vládnych strán. Môžeme len zbožne dúfať, že sa nedožijeme schvaľovania návrhov právnych noriem bez dôvodových správ a z rozhodnutia väčšiny i bez rozpravy.

    Pozoruhodná bola i argumentácia kolegu spravodajcu Jána Danku minulý týždeň vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Kolega Danko vyvracal jasnú právnu argumentáciu prezidenta takto - povedal: "Tak odvolávať sa na vzťah šéfa Slovenskej informačnej služby a Rady obrany štátu je síce možné, ale vzhľadom na záznam z výboru, že zákon o Rade obrany štátu je ešte federálny zákon, vzťahuje sa na federálneho prezidenta, by bola dlho trvajúca diskusia." Veru by nebola. Tento výrok svedčí len o trápnej argumentačnej schopnosti. Podľa článku 152 Ústavy Slovenskej republiky okrem iného ústavné zákony zostávajú v platnosti, ak neodporujú ústave. Len Národná rada alebo Ústavný súd Slovenskej republiky môžu meniť alebo rušiť ústavné zákony federácie, a teda i ústavný zákon číslo 10/1969 Zb. v platnom znení. Do tej doby však tvoria súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Je absurdné spochybňovať jedinú právnu normu na Slovensku, ktorá sa zaoberá obranou štátu a ktorej ustanovenia sa dnes aplikujú i v praxi. Bolo by rovnako absurdné dlho diskutovať aj o platnosti iných federálnych základných právnych noriem, ako sú Trestný zákonník, Trestný poriadok, Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, Zákonník práce.

    O druhom bode prezidentovej správy povedal kolega Danko toto: "Podľa tohto bodu by to znamenalo, že takisto sekčného šéfa musí vymenovať prezident, pretože tento zodpovedá za svoju činnosť ministrovi, ktorého prezident menuje." Toto bola iracionálna poznámka, ktorá nemá oporu ani v ústave, ani v žiadnom zákone.

    K tretiemu bodu dôvodovej správy povedal: "Slovenská informačná služba je civilná, a nie vojenská a je tam aj paradox v tom, že prezident pred rokom podpísal zákon 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, kde mu akosi nevadilo, že šéfov vojenskej spravodajskej služby a vojenského obranného spravodajstva nemenuje on, ale minister obrany. Takže je tu jasná disproporcia medzi týmito postojmi." Spravodajcovi výboru pre obranu a bezpečnosť ani nenapadlo pozrieť si ustanovenie § 3 zákona číslo 198/1994 Z. z., z ktorého je zrejmé, že Vojenské spravodajstvo riadi minister, teda nie riaditeľ. Na čele Slovenskej informačnej služby je riaditeľ a ten ju i riadi. Na čele vojenského obranného spravodajstva je minister, ktorý má voči svojim podriadeným rovnaké právomoci ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

    Toto boli jediné argumenty, na základe ktorých gesčný výbor pre tento zákon odmietol prezidentov návrh. Niektoré výbory údajne prijali zamietavé uznesenia bez rozpravy. A toto je teda charakteristika tyranie väčšiny - bezohľadne voči duchovnému bohatstvu, bezohľadne voči iným, bez elementárnej poctivosti a pracovitosti získavať moc nad všetkým, čo je v dosahu.

    Dámy a páni, vznešený európsky obhajca demokracie francúzsky politik Alexis de Tocqueville pred 150 rokmi povedal doslova: "Zásadu, že pokiaľ ide o vládu, má väčšina národa právo na všetko, považujem za bezbožnú a odpornú." Túto vznešenú myšlienku venujem, nech mi to prepáčia, všetkým obhajcom absolútnych práv väčšiny a spomedzi nich najmä pedagógom z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, pánu predsedovi docentovi Gašparovičovi, kolegovi poslancovi docentovi Cuperovi a pani profesorke Kataríne Tóthovej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán Mikloško z KDH. Pripraví sa pán Javorský z KDH. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi za adresné blahoprianie, či ako som to mal pochopiť. S poniektorými jeho argumentmi by som súhlasil. Áno, v článku 152 či 151, musím si to nalistovať, prepáčte, je síce tzv. recepčná norma, to je pravda, to mu dobre poradili jeho poradcovia, lenže mám pred sebou aj ústavný zákon číslo 10 a tam nikde nie je napísané, že prezident Slovenskej republiky menuje predsedu Rady obrany štátu. V článku 5 je iba povedané, že predsedu, podpredsedov a ostatných členov Rady obrany štátu vymenúva a odvoláva prezident Československej socialistickej republiky. Prinajlepšom môžeme hovoriť o analógii legis zákona. Preto som aj v televízii povedal, že si tú právomoc pán prezident akosi prisvojil. Ale on si prisvojil toho viac, samozrejme, alebo niečo mu ešte prisúdil Ústavný súd. Na tom trvám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán kolega, mňa trošku zarazila dikcia. Tvrdili ste, že Ústavný súd môže meniť zákony štátu? Vari nie! Tento výrok z vašich úst, pán Langoš, odznel. Predpokladám, že to bol brept, pretože takúto moc Ústavný súd nemal, nemá a mať ani nebude. Prosím vás, zanechajme obligatórne tvrdenia, že pokiaľ z volieb vzídený predseda vlády je z volieb vzídený, obligatórne nehovorí pravdu. Pravdu hovoria v tomto parlamente len predsedovia vlády, ktorí z volieb nevschádzajú? Tak to je veľmi jednostranná vaša dikcia a nanajvýš skresľujúca. Keď kompletne všetko predtým bola nepravda, a čo tu pán Mečiar uviedol, bola podľa vás nepravda, prosím vás, pán Bačinský ako šéf Bezpečnostnej informačnej služby nedal písomný príkaz na likvidáciu archívov v roku 1992? Nedal? Skutočne nie? Vy o tom neviete ako federálny minister vnútra, fajn. A takisto ak pán prezident neprijal pozvanie parlamentu, ktorý ho zvolil do tejto funkcie, to sa považuje za prejav demokracie, slobody, humanizmu, tolerancie a rešpektovania väzieb vo vnútri štátu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Niekedy žasnem nad tým, ako dokážeme do krásnych slov zabaliť jednoduchú snahu, ako dokážeme hovoriť, prečo je to potrebné a ako je to potrebné či už z jednej, alebo z druhej strany. Ale prosím vás, veľmi krátky výpočet: Vládnuce hnutie chce privatizovať, a nemá zostavenú vládu. Čo urobí? Zmení zákon. Chce menovať svojho riaditeľa štatistického úradu, predsedu akadémie. Čo urobí? Zmení zákon. Chce zvolať predstavenstvo ŽOS, a nemá na to právnu oporu. Snaží sa zmeniť zákon. Chce sa zbaviť Ivana Ľuptáka, protiprávne ho najprv volíme do Prezídia Fondu národného majetku, a porušíme pritom zákon. Nevyhovujú nám náhradníci, ktorí majú nastúpiť do Národnej rady. Čo urobíme? Zmeníme zákon. Chceme menovať človeka za riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorého pravdepodobne prezident nevymenuje. Čo urobíme? Zmeníme zákon. Takže tá snaha je úplne jednoduchá, je to skutočne tak, ako to nazval môj predrečník, tyrania väčšiny.

    Dovoľte mi zareagovať jednou otázkou na referát pána Lexu, ktorý tu niekoľkokrát potvrdzoval, kto všetko dal pána premiéra sledovať, a v máji nám má predložiť písomnú správu o tom, ako komplexne pracovala Slovenská informačná služba. Kvôli záznamu mu kladiem otázku. Prosím, keď komplexné hodnotenie, treba ísť aj pred marec 1994. A moja otázka je: "Je pravdou, že premiér Mečiar dal sledovať Slovenskou informačnou službou pred marcom 1994 svojich najbližších spolupracovníkov a spolupracovníčky? Niektorého zo svojich najbližších spolupracovníkov a spolupracovníčok?"

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Langoš, vo svojom vystúpení ste okrem iného tiež uviedli, že vystúpenie pána Mečiara vo vás evokovalo isté prostredie alebo obdobie. Dovoľte mi podeliť sa s vami o podobnú aj moju skúsenosť pri vašom vystúpení. Toto vystúpenie vo mne zase evokovalo tiež isté obdobie alebo isté konkrétne prostredie. Išlo o väznicu v Leopoldove v roku 1990 a môžem vás ubezpečiť, že to nebol ružový pohľad.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Myslím si, pán predsedajúci, že s teóriou elitnej menšiny a hlúpej väčšiny by sa tu nemalo zahrávať, pretože inak sa ťažko dajú interpretovať slová, ktoré na záver povedal pán poslanec Langoš vo svojom vystúpení. Myslím si naozaj, že demokracia je rešpektovanie rozhodnutia väčšiny národa a uplatňuje sa jedenkrát za štyri roky alebo skôr, ak o tom rozhodne parlament, ale nie tým spôsobom, že sa nerešpektujú rozhodnutia voličov a mení sa situácia počas samotného volebného obdobia. Takisto opakujem znovu, že stavať to na akejsi elitnej menšine, ktorá, možno si niekto myslí, že zhltla všetku múdrosť na svete, by nemuselo viesť ani k stabilite nielen v tomto štáte, ale ani na celom svete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Mám faktickú poznámku k výpočtu pána poslanca Černáka. Zabudol povedať, že k tomu, aby sme to mohli urobiť, bolo treba vyhrať voľby. Takže máme legitímne zvolenie občanov, aby sme toto mohli urobiť. To treba k tomu pripomenúť, aby sme mohli takto pokračovať.

  • Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len zopakovať, že, samozrejme, nikto z opozície nespochybňuje výsledky volieb, len jednoducho žiada, aby sa dodržiavali zákony a nemenili sa zákony účelovo preto, lebo nemáme na to, aby sme 90 hlasmi zmenili ústavu, takže si účelovo vykladáme aspoň zákony. To je to, čo žiada opozícia.

    A k pánu Hofbauerovi by som ešte chcel povedať, že žiaden premiér podľa našej ústavy nevzišiel z volieb. Je to smiešne, čo rozprávate. Každý premiér v tejto republike vzchádza z parlamentu a na základe parlamentných počtov. Však váš premiér hovoril, že nechce ísť do vlády, tak čo rozprávate, že vzišiel z volieb?

  • Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Rád by som mal repliku na vystúpenie pána poslanca Prokeša a na vystúpenie pána poslanca Reu. Pán poslanec Rea, nemáte právo uskutočniť to, čo chcete. Vy máte povinnosť uskutočňovať to, čo ste sľúbili voličom. V žiadnom volebnom programe ani HZDS, ani SNS som nenašiel zmienku o tom, že by súčasťou programu bola táto zmena v kompetenciách funkcií. Našiel som napríklad v programe ZRS, že chcú zriadiť ministerstvo stavebníctva. Myslím si, že splnili svoj cieľ a v návrhu zákona je takéto ministerstvo realizované. Ale tieto dva návrhy, tie ste nesľubovali. Sľubovali ste niečo iné. Sľubovali ste prosperitu, sľubovali ste zvýšenie minimálnej mzdy, zvýšenie dôchodkov, stopercentné zvýšenie platov učiteľov a ďalšie veci. To ste sľubovali v predvolebnej kampani a v programe. Takže, prosím vás, držte sa toho, čo ste sľúbili v programe, a neoháňajte sa tým, že máte právo. Je to rozhodnutie hnutia, že bude takto postupovať, ale nie je to vôľa voliča.

  • Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

  • Chcem povedať pánu kolegovi Hrnkovi, že sa mi dosť ťažko počúvajú jeho argumenty, ktoré tu hovorí o tom, ako sa uspôsobujú zákony. Chcem z celej plejády zákonov, ktoré hektickým spôsobom pred koncom volebného obdobia uspôsobovali, spomenúť len jeden zákon, od ktorého si tak veľmi veľa sľubovali, a to bol zákon o voľbách do Národnej rady. Napriek tomu, že ho ošetrovali tak, ako ho ošetrovali, tento národ sa pomýliť nedal a výsledok je tu a treba ho rešpektovať.

    Pánu kolegovi Romanovi Kováčovi hovorím len toľko, že bez HZDS by tu ani on nikdy nesedel. Spomínam si na to, keď nemali absolútne žiadny program, tá strana, za ktorú sa on sám delegoval do parlamentu pred týmito voľbami, nemali žiadny program a napriek tomu niekoho tu chceli zastupovať. Myslím si, že tá hra sa tu hrá znova.

    Pán predsedajúci, chcem povedať, že všetky reči, ktoré odzneli, aj predtým, aj potom, majú za účel len zahmlievať. Dávam návrh, aby sa ukončila rozprava.

  • Nie, neprichádza to do úvahy. Ja tu budem a ten prejav poviem, to vám sľubujem, pán predsedajúci. Toto si môžete robiť inde, ale nie tu.

  • Samozrejme, nemienim na vás zaviesť nejakých ošetrovateľov. Nemienim. Nebojte sa.

  • Ja hovorím, že odtiaľto neodídem.

  • Dnes ste už raz zmanipulovali schôdzu, pán predsedajúci, tak vám hovorím, že neodídem odtiaľto.

  • Vytrvalosť je pekná vec. Priatelia, prosím vás, vypočujme si pána poslanca Mikloška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené plénum,

    moje poznámky k predkladanému návrhu zákona, k prezidentom vrátenému zákonu a k tomu, čo sa tu udialo dnes, zhrniem do ôsmich bodov:

    Po prvé - protestujem, pán predsedajúci, proti spôsobu, akým ste dnes viedli schôdzu. Pán predseda vlády prišiel, vychrlil tu obvinenia a odišiel. Vy dobre viete to isté, čo ja, že toto je jeho typický spôsob. Príde, vypustí niekoľko balónikov a odíde. Ale polemiky sa už bojí. Prosím vás, keby ste mu odkázali, že to nie je chlapské, že proste nie je chlap, že sa bojí.

  • Prosím vás, zachovávajme slušnosť, vzájomnú úctu. Nebudeme sa presvedčovať, kto je tu chlap.

  • Smiech v sále.

  • Po druhé - pán premiér vôbec nehovoril k veci. Hovoril naprosto od veci, pretože prerokúvaným bodom programu bol vrátený zákon.

    Po tretie - pán premiér Mečiar prišiel a vychrlil:

    a/ Niekto dal sledovať premiéra po voľbách v roku 1994.

    b/ Bol sledovaný aj pán Lexa, pôvodne pán Danko, ale potom to vyšlo, že to je pán Urban.

    c/ Odvolanie vlády v marci 1994 bolo komentované, že je to najlepšia spravodajská akcia za posledné roky. Lieta v tom DÚ.

    d/ Predseda parlamentu Gašparovič sledovaný v Londýne.

    e/ FBIS sledovala po roku 1990 pána Mečiara. Lieta v tom aj KDH, nie celé, ale čiastočne, ako povedal pán predseda. Lieta v tom aj pán Palko, ten, ktorý vedie mítingy na námestí SNP za slobodu slova. Teda lietajú v tom už aj humoristi.

    Pán predseda vlády vypúšťal takéto balóniky vždy. Stotisíc pracovných miest z Nemecka, atentáty, tisíckorunáčky, päť miliónov dolárov pod lipou či pod gaštanom, maďarské lietadlá, ktoré narušujú vzdušný priestor. Pán predseda vlády už stál na čele troch plukov na ukrajinskej hranici. Paničov list. Milión korún, ktoré Černák pýtal od Tótha. To všetko tu bolo, nič sa z toho nedokázalo, ale podstatné je, že sa to vypovedalo. Televízia o tom bude dnes hovoriť. Som presvedčený, že prejav predsedu vlády bude celý v televízii, noviny budú písať, rozhlas bude hovoriť. To stačí, nič viac nie je potrebné.

    Pán premiér tu oznámil, že vec dal osobne pánu prokurátorovi, ale pán premiér tu nehovoril dohady, pán premiér tu hovoril tvrdenia. Pán premiér tu povedal, aký je skutkový stav. On už vie, ako sa skončí vyšetrovanie. A ešte aj povedal, že dúfa, že pán prokurátor bude postupovať rezkejšie ako minulý prokurátor. Prepáčte, čo to je?

    Pán premiér tu prvýkrát vyslovil meno Michal Kováč mladší. Toto si doteraz nedovolila ani Republika, a to už je čo povedať.

  • Smiech v sále.

  • Pán premiér asi nepozná ako doktor práv, čo je to prezumpcia neviny.

    Celým prejavom pána premiéra sa niesol jeden obyčajný stihomam. Bola to správa o sprisahaní. Všetci sa sprisahali, tajná služba, DÚ, KDH - všetci. A po takomto prejave má byť vláda a premiér na čele Slovenskej informačnej služby a určovať jej riaditeľa. Práve toto vystúpenie premiéra najlepšie potvrdzuje prezidentove i naše výhrady, že riaditeľa Slovenskej informačnej služby má menovať prezident, a nie vláda.

    A na záver, vážení páni, táto vláda nič nerobí. Nič. Od decembra nedala jediný zákon. Táto vláda stihla zmeniť kupónovú privatizáciu zo 70 miliárd na 40 miliárd. Táto vláda nevie rozhodnúť o Mochovciach. Táto vláda nič iné nerobí len škandály, a tým zakrýva svoju absolútnu neschopnosť. Vážení páni, ale toto je slovenská spoločnosť, toto je budovanie mladej slovenskej demokracie. Prepáčte, ale k tomu už nie je čo dodať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Chcem ctené plénum upozorniť, že moja poznámka nie je k vystúpeniu pána poslanca Mikloška, lebo ma predbehol. Pôvodne som sa chcel na neho aj hnevať, ale keďže ma veľmi pobavil, tak mu to odpúšťam, ale bude to k predchádzajúcemu vystúpeniu. Za prejavy v snemovni nakoniec nikto nezodpovedá, samozrejme, ani pán poslanec Mikloško, ani pán premiér nemôžu byť braní na zodpovednosť.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ale chcel som hovoriť úplne o niečom inom.

  • Prosím vás, pokoj. Zachovajme určitú úroveň vzájomnej reakcie.

  • Chcem prejsť k tej poznámke. Stále sa tu operuje s účelom v práve. Áno, o tom boli napísané už hádam tisícky kníh a od čias, keď Savigni napísal jednu prácu, ktorá sa volá Zweck im Rechts, teda o účele v práve. Odvtedy bolo skutočne napísaných veľa prác o skúmaní účelu alebo efektívnosti, a to nielen u nás, ale najmä v západných krajinách. Ba naopak, vo Francúzsku nijaký zákonodarný návrh nesmie prísť do parlamentu bez toho, aby sa neskúmala jeho efektívnosť, jeho účel, cieľ, zmysel, poslanie, až tak môže prísť na prerokovanie do parlamentu. Takže neviem, prečo sa tu stále oháňame účelom v zákone. Každý zákon je na nejaký účel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že čo sa týka úrovne vystúpenia pána poslanca Mikloška, vysoko prevyšoval vystúpenie pána Markoviča v televízii, takže v tomto smere som skutočne potešený, že tu máme aj komikov.

    Na druhej strane musím dôrazne protestovať proti tomu, aby tu niekto nútil predsedajúceho porušovať rokovací poriadok, pán Mikloško. To nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s kresťanstvom. Znova ste ukázali, že vaše hnutie je vyslovene účelové, ktoré klame voličov svojím názvom. Znova ste vystúpili nedemokraticky, pretože ste donútili predsedajúceho porušiť rokovací poriadok. Bol tu procedurálny návrh, malo sa o ňom hlasovať. Mimochodom, pán Mikloško, nespomínate si náhodou na výrok, že "máme väčšinu, môžeme si odhlasovať, čo chceme"?

    Ešte k pánu poslancovi Romanovi Kováčovi. Som za to, aby skutočne poslanci robili to, čo sľubujú svojim voličom, a nerobili iné. Preto sa ho musím spýtať, kde a kedy sľúbil voličom, že bude destabilizovať vládu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Javorský. Upozorňujem vás však, že ste zároveň na rade v rozprave.

  • Áno, lenže využívam poslednú možnosť, ktorá mi vlastne bola odňatá tým, že bolo navrhnuté skončiť rozpravu. Takže v rámci trojminútovej faktickej poznámky poviem v skratke to, čo som chcel povedať za týmto pultíkom.

    My, ktorí sedíme v tomto parlamente už dlhšie, vieme, že pán Mečiar takýmto spôsobom a takto vystupuje vtedy, keď má krízu vo vláde, krízu v strane, krízu v sebe, alebo keď chce niekoho urobiť zodpovedným za niečo, alebo keď si pripravuje pôdu na nejaký zámer, ktorý má. Toho by som sa chcel dotknúť, lebo hoci už ma neoslovil menom, ukázal na mňa prstom ako na jedného z vinníkov za to, čo tu bolo. Chcel by som povedať takto: len si spomeňme, kto vlastne navrhoval riaditeľa SIS Mitra a pána Cibulu. Boli sme to my, či to bol pán Mečiar? Kto zodpovedá za stav tejto tajnej bezpečnosti? My, alebo pán Mečiar, ktorý riadil vládu po vzniku Slovenskej republiky, ale až v polovičke februára bol prijatý zákon o Slovenskej informačnej službe? Dovtedy prakticky Slovensko bolo totálne odkryté. Kto je zodpovedný za to, že vláda hneď neschválila štatút a organizačný poriadok Slovenskej informačnej služby, až v roku 1994? My, alebo predseda vlády? Tak by som mohol pokračovať ďalej, ale nie je na to čas.

    Chcem povedať, že naozaj som bol na jednom zasadaní Osobitného kontrolného orgánu. Pán Gašparovič ako predseda Osobitného kontrolného orgánu sa venoval len tomu, že žiadal od riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby mu hlásil, aké sú výsledky prešetrovania zväzku Skarabeus. Vieme, čo je pod tým. To bolo všetko, čím sa pán Gašparovič zaoberal, čo ho zaujímalo.

    Ďalej by som chcel povedať, že to, čo tu naznačil, že aj FBIS vyšetrovala jeho v spojitosti s vyšetrovaním činnosti ministerstva vnútra, áno, FBIS vyšetrovala príslušníkov ŠtB v spojitosti s krádežou materiálov ŠtB z trenčianskej Tisovej vily. FBIS tiež vyšetrovala, lebo to bolo v jej právomoci, ako je možné, že sú vytrhnuté práve tie listy v registri spolupracovníkov na tunajšej správe ŠtB, kde je uvedený pán Mečiar a ďalší. Tým sa FBIS zaoberala, ale toto nie je žiaden objav, pretože tieto doklady pán Mečiar mal k dispozícii hneď, ešte skôr, než sme túto správu odovzdali parlamentu, lebo pán poslanec Okres ešte predtým, ako bola prijatá táto správa v parlamente, mu donášal kópie všetkých týchto dokladov.

    Na záver chcem povedať, že pán Mečiar tu vyslovil veci, ktoré naozaj nepatria na verejné zasadanie Národnej rady. To nám potvrdil aj pán poslanec Lexa, že ide o údaje, ide o formulácie, ide o závery, ktoré môžeme prebrať na uzavretom zasadaní Národnej rady. Preto žiadam, aby Mandátový a imunitný výbor Národnej rady preskúmal, či týmto vystúpením pán Mečiar neporušil zákon číslo 102 o služobnom tajomstve, a aby Národná rada ešte na tomto zasadaní dostala stanovisko tohto výboru.

    Ďakujem.

  • Chcem vás len upozorniť, pán poslanec Javorský, že ste takisto s veľkou vehemenciou viedli vtedy vyšetrovanie o dôkaze KGB atď., bolo množstvo indícií a žiaden dôkaz. Na to chcem práve upozorniť, že tento postup je práve nie celkom v poriadku.

    Slovo má pán poslanec Kňažko s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, kolegyne,

    počuli sme tu závažné obvinenia z úst premiéra vlády menovite na niektorých kolegov poslancov. Ten prejav bol z hľadiska svojho obsahu a dotýkajúc sa konkrétne niektorých osôb skutočne závažný. Preto nepovažujem za normálne, že po takomto prejave pán premiér odišiel a nepočkal si ani na diskusiu k tomuto bodu. Okrem toho, že ľudsky to možno charakterizovať ako aroganciu, z hľadiska jeho funkcie to treba vnímať ako vzťah k parlamentu ako k inštitúcii. Bez komentára.

    Pokiaľ ide o ustavičné zdôrazňovanie, že ste vyhrali voľby, vážení kolegovia z HZDS - naposledy to hovoril pán Urban -, a preto môžete účelovo meniť zákony vo vzťahu k personálnym predstavám na niektorých dôležitých funkciách, chcel by som povedať iba jedno: Voľby ste nevyhrali. Získali ste najviac percent, to je pravda, ale bez podpory Ľuptákových neoboľševikov a bez podpory Slotových neofašistov by ste v tej vláde nesedeli.

    Ďakujem.

  • Navrhujem, aby sme v takejto forme označovania ľudí ďalej nepokračovali. Pán poslanec Kňažko, prosím vás, ušetrite sa takýchto charakteristík.

    Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Prokeš, prosím vás, čo je kresťanské na snahách umlčať menšinu, zobrať jej slovo ukončením rozpravy?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámkou.

  • Rovnako žiadam, pán predsedajúci, aby výroky pána Kňažka preskúmal mandátový a imunitný výbor, pretože tu boli vyslovené hrubé a sprosté invektívy, osočovanie z fašizmu ako zločineckej ideológie. To nie je v poriadku. To je prvá vec.

    Pán poslanec Kňažko, ty tu sedíš podvodom, tak sa nerúhaj tomuto parlamentu a svojim voličom, pretože vaše hnutie sfalšovalo listiny, aby sa vôbec mohlo dostať do parlamentu. To je druhá záležitosť.

    A tretia záležitosť, pán poslanec Javorský, vo vašom vystúpení bolo toľko neprávd, že je to až zarážajúce. Myslím si, že je bezpredmetné, aby sme si to navzájom vysvetľovali, však?

    Bol tu procedurálny návrh na ukončenie tejto rozpravy, tak skutočne nechápem, prečo pokračuje.

  • Pán poslanec Polka, vzdávate sa faktickej poznámky, alebo chcete hovoriť?

  • Nevzdávam sa, pretože tu už odznelo toľko faktických poznámok, ktoré absolútne vybočujú z rámca prerokovávaného predmetu, že chtiac-nechtiac sa zapojím do toho množstva všelijakých názorov. Ale k návrhu pána poslanca Javorského musím uviesť, že jeho návrh je v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože mandátový a imunitný výbor napriek svojim rôznorodým snahám a záujmom, trebárs ak ide o dopravné nehody poslancov, nie je kompetentný skúmať výroky alebo postupy členov vlády. Je oprávnený a kompetentný zaoberať sa výrokmi poslancov, myslím poslancov aktívnych, nie v nejakých "činných zálohách" alebo s neuplatňovanými mandátmi. Myslím, že keď už by mandátový a imunitný výbor chcel niečo robiť, tak tu pred chvíľou odznel jeden "podnetný príspevok" na jeho rokovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Len hlupák môže nazvať poslancov SNS neofašistami.

  • Ďakujem. Prosím vás, nepoužívajme tieto spôsoby. Jednoducho nepoužívajme jedno aj druhé. Nepatrí to do tohto parlamentu.

    Pán poslanec Kňažko.

  • Súhlasím. Prosím, aby imunitný výbor preskúmal to, čo som povedal. Súčasne nech preskúma činnosť v súvislosti s výročím Slovenského štátu pani ministerky Slavkovskej, vyjadrenia pána Víťazoslava Morica, ako je hrdý na prvého slovenského prezidenta, a takisto vyjadrenia, činnosť a aktivity pána Slotu vo vzťahu k tomuto výročiu. A takisto nech preskúma vyjadrenie pána Hofbauera, kto je podvodom v tomto parlamente, na základe čoho to pán Hofbauer tvrdí, keď komisia neskončila svoje vyšetrovanie a keď tu máme vyjadrenie Ústavného súdu, krajskej a Slovenskej volebnej komisie. Takže imunitný a mandátový výbor bude mať asi hodne práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

  • Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Polkovi a práve z toho titulu mením svoj návrh a žiadam pána generálneho prokurátora, ktorý tu je, aby si plnil z toho, čo som navrhol, svoje povinnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Chcel by som ešte k tomu dodať, vážený pán predsedajúci, že som ešte nezabudol na výrok pána Kňažku, keď prvýkrát zaviala slovenská zástava na námestí a keď vykrikoval do mikrofónu "zhoďte niekto tú handru dole". Jediný, kto je v tomto parlamente neofašistom, je pán Kňažko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som pána Kňažka poprosiť, aby sa v budúcnosti vyvaroval takýchto osočovaní Ľuptákovej strany. Osobne by som to od neho zobral ako od herca, ale ako od poslanca Národnej rady teda nie, prepáčte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kňažko, dúfam, že je to posledná faktická poznámka.

  • Ja tiež dúfam. To, čo pán Moric hovorí o slovenskej zástave, vidí asi vo svojich ťažkých snoch. Zrejme nemôže spávať, nemôže sa dočkať tej privatizácie ŽOS Vrútky. To je všetko. Tára nezmysly.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec...

  • Šum v sále.

  • Dobre, je tu požiadavka na ukončenie rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurálnom návrhu na ukončenie rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že končíme rozpravu k tomuto prvému bodu.

    Pán spoločný spravodajca, začnite uvádzať hlasovanie. Ešte raz upozorňujem všetkých kolegov a kolegyne, aby sa dostavili do sály, bude sa hlasovať o prvom bode.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    v rozprave bolo prednesených deväť príspevkov a bolo navrhnutých šesť návrhov, z ktorých považujem tri za relevantné k tomuto zákonu, o ktorých možno dať hlasovať, a tri návrhy sa toho netýkajú. Budem to presne komentovať.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Pittner a znie - doplniť § 3 ods. 2 - citujem: "Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať vláda Slovenskej republiky, aj Národná rada Slovenskej republiky."

    Ako spravodajca odporúčam neprijať tento návrh.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Druhý návrh predniesol takisto pán poslanec Pittner a znie - zmeniť § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe - citujem: "Kontrolu činnosti informačnej služby vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje Osobitný kontrolný orgán, (ďalej len "kontrolný orgán") zložený z poslancov parlamentných strán /koalície a opozície/."

    Môj osobný názor je taký, že toto nie je potrebné dávať do zákona, pretože každá strana má právo navrhovať svojich zástupcov pri tom, keď sa schvaľuje zloženie osobitného kontrolného orgánu, a je na slobodnej vôli poslancov tohto parlamentu, či tento návrh budú akceptovať, alebo nie. Schváliť takýto zákon by znamenalo predurčovať rozhodovanie poslancov a do značnej miery obmedzovať výber. Preto odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Pittnera nebol prijatý.

  • Podľa môjho názoru v podstate aj tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa bol teraz odsúhlasený. Prečítam druhý návrh: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe zriaďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, do ktorého každý poslanecký klub deleguje jedného člena. Máte pravdu, nie je to presne zhodné s tým, o čom sme hlasovali. V podstate platí tá istá výhrada, ktorú som povedal. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kötelesa nebol prijatý.

  • Ostatné tri návrhy v podstate považujem za irelevantné k tomuto zákonu, ktorý prerokúvame, preto by nemali byť súčasťou hlasovania o tomto zákone, ktorý vrátil pán prezident. Pre istotu, aby ste ma mohli kontrolovať, ak sa mýlim, rád sa dám opraviť.

    Návrh pána poslanca Weissa znie tak, aby Osobitný orgán Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby bol ešte na tejto schôdzi doplnený o zástupcov opozície, ktorých navrhnú predsedovia parlamentných klubov. V podstate to nie je návrh k novele zákona. Podľa môjho názoru sa netýka tohto návrhu.

  • Pripomienka z pléna, že je to návrh na uznesenie.

  • Samozrejme, o návrhu na uznesenie možno dať hlasovať, ale v podstate sme o tom hlasovali pri návrhu..., ale procedurálne musíme dať o tom hlasovať.

  • Samozrejme, musíme dať o tom hlasovať.

  • Iná je novela zákona, iné uznesenie. Pán poslanec Weiss, ospravedlňujem sa.

  • Treba dať o tom hlasovať, je to odchodnejšie.

  • Áno, ale až po zákone. Mali by sme odsúhlasiť zákon a potom návrhy na uznesenie. Pre istotu, aby sme neurobili zbytočnú chybu, prečítam aj ďalšie dva návrhy pána Hrnku. Podľa môjho názoru sú to návrhy na uznesenie. Prvý návrh: "Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že opozícia nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom orgáne Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva verejnú kontrolu Slovenskej informačnej služby." To je prvý návrh na uznesenie. Druhý návrh: Ak toto uznesenie nebude prijaté žiadam, aby sa okamžite pristúpilo k doplneniu kontrolného orgánu Slovenskej informačnej služby v proporcionálnom pomere pre zástupcov koalície a opozície. To je v podstate zhoda s návrhom na uznesenie pána Weissa.

  • Pripomienka z pléna, že nie celkom.

  • Nie celkom, to je iné? Dobre, budeme hlasovať.

    Odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku, pričom ako spravodajca odporúčam, aby sme prijali tento zákon v znení, ako sme ho prijali 6. marca 1995. Potom budeme hlasovať o týchto troch návrhoch na uznesenie.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nakoľko neboli k vrátenému zákonu žiadne...

  • Šum v sále.

  • Ako spravodajca odporúčam schváliť tento zákon v znení, ako sme ho schválili 6. marca, teda pripomienky pána prezidenta neakceptujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nakoľko k vrátenému zákonu neboli prijaté žiadne pozmeňovacie návrhy, v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 6. marca 1995.

    Prosím, pán poslanec Hrnko, máte slovo.

  • Chcem sa opýtať, či sme predtým, než budeme schvaľovať zákon ako celok, nemali hlasovať o prezidentových pripomienkach, ktoré boli vecné. Tam boli niektoré návrhy na zmenu.

  • Pán Hrnko, predsa veľmi dobre viete, že pán prezident nemá zákonodarnú iniciatívu, a teda nemá právo dávať pozmeňovacie návrhy k zákonom. Preto nevidím žiadny dôvod, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o pripomienkach pána prezidenta ako o pozmeňovacích návrhoch k zákonu. Je to jasné.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, teda hlasuje sa takým spôsobom - pardon, priatelia, nehnevajte sa, urobili sme to raz, aby bolo možné doplniť, ale nemôžeme to znova rozťahovať, je hlasovanie. Budeme teda hlasovať, to znamená ten, kto je za to, aby bol zákon znova potvrdený, hlasuje za.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

  • Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno považovať pôvodné uznesenie zo 6. marca 1995 číslo 81 k tomuto zákonu za bezpredmetné.

    Ešte je hlasovanie o uznesení. Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Uznesenie číslo 1 v poradí, ako boli prednesené. Návrh na uznesenie podáva pán poslanec Weiss a znie tak, aby Osobitný orgán Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby bol ešte na tejto schôdzi doplnený o zástupcov opozície, ktorých navrhnú predsedovia poslaneckých klubov. Vzhľadom na to, že sme hlasovali o zložení Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby na minulých zasadnutiach, kde opozícia mala možnosti navrhnúť svojich kandidátov, nevidím dôvod, aby sme túto procedúru opakovali. Odporúčam neprijať toto uznesenie.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu tohto uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že toto uznesenie nebolo prijaté.

  • Ešte pred hlasovaním o druhom návrhu pána poslanca Hrnka na uznesenie rád by som sa pána poslanca spýtal, či trvá na svojom návrhu.

  • Trvá, tak ďalej nehovorím a predkladám ho. Návrh pána poslanca Hrnku znie: "Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že opozícia nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom orgáne Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva verejnú kontrolu Slovenskej informačnej služby." Ako spravodajca odporúčam tento návrh neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh uznesenia neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia predložený pánom poslancom Hrnkom nebol prijatý.

  • Predkladám ďalší návrh pána poslanca Hrnku na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení...

  • Pardon, pán poslanec Hrnko zrejme chce k tomu niečo povedať. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Druhý nie je procedurálnym návrhom, to je vlastne zdôvodnenie toho predchádzajúceho. Tým, že Národná rada povedala, že teda máme možnosť, ten druhý návrh je závislý od toho, že teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o tom, kto bude za opozíciu zastúpený v Osobitnom kontrolnom orgáne. O tom sme hlasovali už v tom prvom hlasovaní.

  • Pán poslanec Hrnko, veľmi pekne ďakujem za zvláštny výklad právnych vzťahov. Sebakriticky priznávam, že nie som právnik, ale ešte som nevidel v Národnej rade alebo niekde inde hlasovať o určitých návrhoch, ktoré jednoznačne jeden na druhý nadväzujú, a Národná rada je viazaná pri hlasovaní o nejakom návrhu tým, čo prijme pri predchádzajúcom hlasovaní. Myslím, že Národná rada je svojprávny zákonodarný zbor, ktorý sa pri každom návrhu rozhoduje procesne samostatne a nemožno jedno hlasovanie viazať na druhé. Preto predkladám ten návrh tak, ako to povedal pán Hrnko, a to: "Žiadam, aby sa okamžite pristúpilo k doplneniu kontrolného orgánu Slovenskej informačnej služby v proporcionálnom pomere pre zástupcov koalície a opozície." Ešte raz musím zopakovať argument, ktorý vám ako spravodajca predkladám: O zložení Osobitného kontrolného orgánu na kontrolu Slovenskej informačnej služby sme hlasovali, opozícia navrhovala kandidátov, a preto nevidím dôvod, prečo by sme procedúru opakovali. Odporúčam uznesenie neprijať.

  • Pripomienka poslanca Hrnka z pléna k návrhu.

  • Pán Hrnko, môžem k tomu dodať? Súhlasím s tým. Možno neviem presne čítať. Môžem poprosiť, aby si to predniesol sám?

  • Kvôli presnosti, priatelia. Konieckoncov je dôležité, aby to znenie bolo presné.

  • Môj návrh bol: ak nebude prijatý predchádzajúci návrh, máme pristúpiť k hlasovaniu o doplnení kontrolného orgánu. Ak to tak nie je, ak nechcete pristúpiť na základe predchádzajúceho hlasovania k doplneniu Osobitného kontrolného orgánu, žiadam, aby sa o tomto nehlasovalo.

  • Ďakujem. Je to uľahčená situácia, šetrite, pán poslanec, čas Národnej rade. Ďakujem vám za to.

  • Priatelia, prosím vás, nemôžeme pokračovať, je koniec rozpravy, hlasuje sa. Len preto som dal slovo pánu poslancovi Hrnkovi, že som myslel, že chce spresniť svoje stanovisko pred hlasovaním. Zachovajme ten postup, prosím. Prosím vás, skončme, nie je teraz rozprava. Zachovajme tento postup. Pán spoločný spravodajca, máte ešte niečo?

  • Chcel som ešte reagovať na vystúpenie pána Langoša, žiaľ, nie je tu. Myslím, že sa zdržím, šetrím aj ja čas.

  • To znamená, že sme skončili prerokúvanie prvého bodu a prechádzame k druhému bodu. Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

  • Pripomienky poslancov z pléna, že sa nehlasovalo o návrhu poslanca Kötelesa.

  • Prosím vás, formulujte to ešte raz. Pán spoločný spravodajca hlasovanie uvádza, má záznamy, predpokladám, že podľa toho postupujeme. Prosím, spresnite spoločne ten návrh.

  • Prosím vás, aby ste ho spresnili, pretože to beriem ako pozmeňovací návrh a o tom sme hlasovali. Ak je to návrh na uznesenie, ospravedlňujem sa. Nie je to jasné.

  • Citujem sám seba: "Keby môj návrh Národná rada neodsúhlasila, navrhujem text uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe zriaďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Osobitný kontrolný orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby, do ktorého každý parlamentný klub deleguje jedného člena."

  • Ďakujem pekne. Prosím stanovisko spoločného spravodajcu k tomuto návrhu uznesenia.

  • Moje stanovisko je, že odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia Národná rada neprijala.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nie je teraz rozprava. To znamená, že prechádzame na druhý bod programu. Je ním

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 112. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 21. marca 1995 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 9. marca 1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 112a.

    Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pána Jána Findru, aby vrátenie zákona odôvodnil. Prosím, máte slovo.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme v rokovaní, slovo má pán Findra. Prosím vás, sústreďme sa na jeho slová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    opäť, podobne ako v prvom prípade, prečítam stanovisko pána prezidenta k vrátenému zákonu.

    Podstata problematiky týkajúca sa zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky sa koncentruje do dvoch otázok.

    Po prvé - či je § 7 zákona v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak na túto otázku odpovieme negatívne, že nie je v súlade, musíme si položiť druhú otázku, t. j. či mienime dodržiavať citovaný dohovor aj vtedy, keď je pre nás, čo i v najmenšom rozsahu, v konkrétnej situácii nevýhodný. Odpoveď na druhú otázku považujem za jednoznačnú, lebo povinnosť dodržiavať medzinárodné záväzky je nespochybniteľná. Preto sa sústreďme na skúmanie problematiky uvedenej v prvej otázke. A tu, žiaľ, musím konštatovať, že zákon z 9. marca v § 7 nie je v súlade s článkom 8 citovaného dohovoru.

    K uvedenému záveru ma vedú tieto argumenty. Podľa článku 8 Európskeho dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho rodinného života. Aby neboli pochybnosti o význame slova "každý", ustanovuje článok prvý citovaného dohovoru, že práva a slobody uvedené v hlave prvej, t. j. aj práva uvedené v článku 8, štáty - citujem - "priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii". Koniec citátu. A jurisdikcii Slovenskej republiky podliehajú aj cudzinci, ktorí sa nachádzajú na našom území.

    Rodinný život nie je možné rešpektovať a chrániť, ak manželia nemôžu žiť v tom istom štáte, ak sú rodičia a ich maloleté deti vzdialené stovky kilometrov a oddelené štátnymi hranicami. Preto sú stanoviská Európskej komisie pre ľudské práva a konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačné, keď požadujú od všetkých signatárov dohovoru, aby ich zákonodarstvo umožnilo spájanie sa rodín tak vlastných štátnych príslušníkov, ako aj cudzincov.

    O týchto skutočnostiach, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nehovorím iba ja. Už pred prijatím zákona listom z 8. februára 1995 vás, poslancov, na nesúlad návrhu novely zákona s dohovorom upozornil Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov. Listom z 29. marca adresovaným mojej kancelárii uvedené pochybnosti potvrdil. A z tých istých dôvodov zahraničný výbor nášho parlamentu už po druhý raz a takmer jednomyseľne navrhol zmenu § 7 zákona. Urobil tak nepochybne vo vedomí, že iba rešpektovanie štandardov Európskej únie a úplné dodržiavanie medzinárodných zmlúv je pre nás cestou do európskych štruktúr, do spoločenstiev politických, vojenských i hospodárskych.

    Vážená Národná rada, pri týchto úvahách treba ešte odpovedať na otázku, či pripustenie práva na spájanie rodín aj pre cudzincov bude mať negatívne dôsledky v našom vnútropolitickom a vnútroštátnom živote. Odpoveď spočíva v dobrej a dôslednej aplikácii § 12 zákona. Toto ustanovenie umožňuje nepovoliť trvalý ani prechodný pobyt v Slovenskej republike, alebo zrušiť už vydané povolenie z celého radu dôvodov. Uvedené dôvody platia aj vtedy, keď sa týkajú osoby, ktorej rodinný príslušník býva a zostáva bývať na našom území. Nemusíme a nesmieme teda povoliť trvalý pobyt cudzincovi, a to ani za účelom spájania sa rodín, ak je tu dôvodná obava z narušenia nášho právneho poriadku niektorým z radu spôsobov, ktoré sú v citovanom ustanovení uvedené. Ak by tieto dôvody nestačili, navrhol som uzákoniť ďalšie dôvody, zamerané proti sobášom, ktorými by sa obchádzal pravý zmysel manželstva, proti vážnejšiemu ohrozovaniu stavu zamestnanosti a proti kriminálnym živlom nie až vtedy, keď už došlo k narušeniu verejného poriadku, ale aj vtedy, keď zistené okolnosti nabádajú konať už preventívne. Niet teda dôvodu na vážne obavy z navrhnutej úpravy § 7.

    Pravdaže, aj pri najlepšie formulovanom zákone a pri najlepšej práci nášho Policajného zboru môže dôjsť k ojedinelým prípadom, keď sa k nám i prostredníctvom účelového sobáša dostane nežiaduci cudzinec. Pritom však nemožno nevidieť, že uzavretie manželstva zďaleka nebude najdôležitejší a najpočetnejší spôsob nežiaducich príchodov. Predovšetkým členovia zločineckých organizácií k nám prichádzajú celkom inak, nie prostredníctvom sobášov.

    Ak sa mám po týchto úvahách vyjadriť k otázke, či mám obavy z možného zneužitia inštitútu spájania rodín, musím pravdivo odpovedať, áno, mám. Moje obavy sú neveľké, ale sú. Oveľa väčšie, ba neporovnateľne väčšie obavy mám však z toho, že nedodržiavanie medzinárodných záväzkov, prehliadanie vážnych upozornení a nerešpektovanie medzinárodných administratívnych i súdnych orgánov nám na dlhý čas oddiali vstup do tých štruktúr demokratickej Európy, v ktorých sa uchádzame o členstvo.

    Vážená Národná rada,

    každá zmluva je svojím spôsobom kompromisom. Z každej zmluvy vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Dokonca aj z darovacej zmluvy má povinnosti aj obdarovaný, prinajmenšom povinnosť platiť daň. Zmluva, a osobitne medzinárodná zmluva, nie je koláčom, z ktorého si môžeme vyberať hrozienka a stvrdnutý alebo prihoretý okraj nechať ostatným. Len plné rešpektovanie všetkých medzinárodných záväzkov je cestou, po ktorej môže a má kráčať Slovenská republika. Preto vás žiadam, aby ste návrhy uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona z 9. marca 1995 prijali a zákon schválili s navrhnutými zmenami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu Findrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou všetkých výborov Národnej rady, okrem mandátového a imunitného, o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov, vrátený na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 226 z 22. marca 1995 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zákon Národnej rady z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, ho prerokovali s týmto výsledkom:

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky schváliť v pôvodnom znení, sú tieto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Skupina výborov, ktoré neprijali uznesenie o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých prítomných poslancov: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Tretia skupina výborov sú výbory Národnej rady, ktoré zákon o pobyte cudzincov odporúčajú schváliť so zmenami navrhnutými prezidentom Slovenskej republiky a ktoré si tieto návrhy osvojili. Ide o návrh k § 7 v druhej vete - vypustiť slová "sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky". Boli to výbory Národnej rady: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Druhá pripomienka k § 12 ods. 1 - za ustanovenie písmena i/ vložiť nové ustanovenia pod písm. j/ a l/ tohto znenia:

    "j/ je to nevyhnutné v záujme udržania životnej úrovne, najmä zamestnanosti občanov Slovenskej republiky,

    k/ je to nevyhnutné v záujme predchádzania nepokojom a trestnej činnosti,

    l/ je to nevyhnutné na ochranu morálky.

    Doterajšie ustanovenia označiť ako nasledujúce písmená m/ a n/. Boli to pripomienky, s ktorými sa stotožnil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Dovoľte, aby som záverom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky tieto pripomienky neschváliť a zároveň odporúčal Národnej rade schváliť zákon o pobyte cudzincov z 9. marca 1995 bez pripomienok v pôvodnom znení.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Polkovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o druhom bode programu. Do rozpravy sa ako prvý písomne prihlásil pán poslanec Robert Fico z SDĽ. Má slovo. Pripraví sa pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi za Spolužitie.

    Prepáčte, pán poslanec Fico. Pán poslanec Černák sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Len kvôli procedurálnemu pochopeniu sa pýtam, či má právo vystúpiť v mene pána prezidenta v záverečnom hodnotení aj pán Findra, pretože keď predkladal návrhy pána prezidenta, podľa môjho názoru v záverečnom slove sa mal vyjadriť k rozprave. Takže sa pýtam, či to bolo len nedopatrenie v predchádzajúcom bode, alebo či má právo vystúpiť v závere ako predkladateľ návrhu.

  • Áno, ak bude mať záujem, môže vystúpiť. Prosím, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    od vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy 30. júna 1993 je to po prvýkrát, čo sa slovenský parlament zaoberá problematikou zložitého, opakujem, veľmi zložitého právneho vzťahu medzi vnútroštátnym poriadkom Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach ako záväzného právneho predpisu. Pripomienku pána prezidenta k vrátenému zákonu o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, konkrétne k § 7, chápem iba v tom zmysle a v tom zmysle sa jej aj chcem v krátkosti venovať.

    Európsky dohovor o ľudských právach vo svojom článku 8 ods. 1 garantuje každému občanovi žijúcemu na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, či je štátnym príslušníkom, alebo nie, právo na rešpektovanie rodinného života. Pri porovnaní Európskeho dohovoru so slovenskou ústavou môžeme konštatovať, že dohovor garantuje väčší rozsah práv občanom v oblasti rodinného života, čo znamená prednosť Európskeho dohovoru o ľudských právach pred naším zákonodarstvom a jeho priamu aplikovateľnosť v právnej praxi, ako predpokladá článok 11 Ústavy Slovenskej republiky.

    Orgány Rady Európy vykladajú slovné spojenie "rodinný život" v článku 8 prinajmenšom ako vzťahy medzi blízkymi príbuznými, napríklad medzi prarodičmi a vnukmi, pretože tieto zväzky môžu v rodinnom živote zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu. V každom prípade spadá pod ochranu článku 8 Európskeho dohovoru manželstvo a spoločný život manželov. Rada Európy ide pri výklade článku 8 Dohovoru dokonca ďalej. Podľa nej štát nemôže, a to aj vtedy, ak taký postup je v súlade so zákonom daného štátu, urobiť opatrenia smerujúce k rozbitiu rodiny prostredníctvom rozvodu rodičov. Napríklad v jednom konkrétnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva proti Holandsku marocký otec ženatý a neskôr rozvedený v Holandsku, ktorý však udržiaval úzke kontakty so svojou maloletou dcérou a pravidelne prispieval na jej výživu, úspešne obhájil, že rozhodnutie o jeho vyhostení z Holandska je v rozpore s článkom 8 Dohovoru, a k jeho vyhosteniu nedošlo, hoci holandské orgány mali právny základ na vyhostenie tohto marockého občana z krajiny.

    Samozrejme, musíme hovoriť aj o odseku 2 článku 8 Európskeho dohovoru. Štát podľa tohto ustanovenia môže obmedziť právo na rodinný život, ak je to v súlade s vnútroštátnym zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. Odsek 2 a jeho aplikácia v praxi umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi právami jednotlivca a všeobecnými záujmami demokratickej spoločnosti ako celku vtedy, keď sa môžu dostať do rozporu. Treba povedať aj to, že Rada Európy ponecháva štátu určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ štát rozhoduje o zlučiteľnosti určitého opatrenia, obmedzujúceho právo na rodinný život s požiadavkami Európskeho dohovoru. Na druhej strane treba zdôrazniť aj to, že vnútroštátny rámec voľnej úvahy štátu pri obmedzovaní práva na rodinný život ide ruka v ruke s európskou kontrolou.

    Zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v § 7 neumožňuje spájanie rodín cudzincov v zmysle článku 8 dohovoru, garantujúceho občanom právo na nerušený rodinný život. Takéto obmedzenie rodinného života by bolo možné len a len vtedy, ak by štát v zákone expressis verbis formuloval dôvody obmedzenia vychádzajúce z obáv o národnú bezpečnosť, hospodársky blahobyt, zdravie alebo morálku, alebo z obáv zo zločinnosti, ako ich definuje samotný Európsky dohovor o ľudských právach. Aj v takomto prípade by však zákon musel vo všeobecnom ustanovení najskôr každému občanovi žijúcemu na území Slovenskej republiky zaručiť právo na spoločný život v manželstve a až potom stanoviť podmienky, kedy by štát mohol vstúpiť a nepriaznivo zasiahnuť do rodinného života.

    Formulácia obsiahnutá v § 7 zákona o pobyte cudzincov nezodpovedá teda predstavám a výkladovej praxi Európskeho dohovoru. Ak sme aj prijali obmedzenie spoločného manželského života cudzincov žijúcich na našom území a mali sme na mysli ochranu štátu napríklad pred chorobami, páchateľmi trestných činov, nemali sme právo urobiť tak plošne. Mal byť prijatý presne opačný postup, ako navrhuje prezident. Akceptovaním pripomienky prezidenta, ktorá definuje aj obmedzenia práva na rodinný život z dôvodu obáv o životnú úroveň a zamestnanosť občanov Slovenskej republiky, z obáv z nepokojov, trestnej činnosti a porušovania morálky, dosiahneme účel napadnutého § 7 zákona. Dosiahneme nielen ten istý účel a zabezpečíme ochranu republiky pred negatívnymi javmi sprevádzajúcimi imigráciu, ale naplníme aj požiadavky na našom území platného Európskeho dohovoru o ľudských právach a minimalizujeme možnosti vzniku sporov na základe sťažností podávaných na Európsku komisiu pre ľudské práva.

    Vážené dámy a páni, zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky je naozaj dôležitou právnou normou. Dôležitou už len z toho pohľadu, do akej miery sa napríklad cudzinci podieľajú na najzávažnejšej trestnej činnosti. Odmietnutie pripomienky pána prezidenta k § 7 zákona nemôže mať, samozrejme, za následok odmietnutie celého zákona. Mali by sme však pri každej príležitosti upozorňovať na význam vplyvu Európskeho dohovoru na vnútroštátne právo, ktorý stále, stále podceňujeme. Prosím preto, vážené panie poslankyne a páni poslanci, nehodnoťme pripomienku pána prezidenta z hľadiska politického, ale ako pripomienku právnu, poukazujúcu na komplikovaný právny vzťah medzi Európskym dohovorom a vnútroštátnym právom.

    Osobne navrhovanú zmenu považujem za vhodné východisko. Podobné stanovisko nakoniec zaujal aj zahraničný výbor a ďalšie dva výbory, ako nám uviedol pán spoločný spravodajca. Pozorne preto zvážme pozitíva aj negatíva prezidentovho návrhu a berme do úvahy skutočnosť, že máme dobrú príležitosť urobiť viditeľný krok k Európskemu dohovoru a k európskemu chápaniu ochrany ľudských práv.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Derfényi z HZDS.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem poslancovi Ficovi, že som si vypočul už druhýkrát tú istú prednášku o význame a zmysle ľudských práv a ich akceptovaní Európskym parlamentom, Európskou radou, ale nič som sa nedozvedel o tom, aké výhrady má voči konkrétnemu návrhu vlády na novelizáciu zákona o pobyte cudzincov. Vari nás pán poslanec Fico nechce presvedčiť o tom, že máme zovšeobecniť prípad jedného pána z Maroka a urobiť z toho normu, ktorá by mala platiť na území Slovenskej republiky? Myslím si, že aj v našom právnom poriadku platí vo vzťahu k medzinárodnému právu výhrada verejného poriadku. Každý štát si má právo upraviť normy medzinárodného práva alebo ich realizáciu na území tak, ako to vyhovuje jemu, samozrejme, v istých hraniciach, ktorými je viazaný v dodatkových protokoloch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelené slovo. Pomaly už rezignujem na to, aby som sa prihlásil a upozornil, že sa porušuje rokovací poriadok, dnes aspoň v štyroch prípadoch, ale neodpustím si, aby som sa neopýtal pána spravodajcu. Pokiaľ referoval, hovoril, že tri výbory odporúčali prihliadnuť na názor pána prezidenta, dva alebo tri výbory, neviem presne, neprijali žiadne stanovisko a ostatné výbory prijali. Ako spravodajca ste zaujali taký názor, že to treba schváliť v pôvodnom znení. Ako ste k tomu došli? Mechanickým spočítaním výborov, alebo hovoríte za seba? Spravodajca má hovoriť za výbory a zrejme sa má zdržať svojich osobných názorov, ako by on hlasoval, ak sa na to nepýtajú. Takže spôsob, ako ste došli k vášmu záveru, pre mňa je záhadný.

    Druhá vec, ak by som mohol poprosiť pána ministra, azda neurobím chybu, keď ho poprosím, aby sa osvedčil a vyjadril sa, či si myslí, že ustanovenie § 7 tak, ako tu bol schválený, zodpovedá európskym normám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Polka ako spoločný spravodajca chce reagovať.

  • Ďakujem pekne. Bol som v podstate vyzvaný na preskúšanie.

  • Ak dovolíte, len jednu malú poznámku by som chcel povedať. Samozrejme, nesmie zamlčať žiadne údaje, ktoré vzišli zo záverov výborov, ale pán spoločný spravodajca môže mať svoj názor a môže ho prezentovať. Prosím, máte slovo.

  • Na vysvetlenie pánu doktorovi: výbory zaujali stanoviská v pomere 3, 3, 3, takže nemôžem zaujať z hľadiska výborov nejaké rozhodujúce stanovisko. Preto som prijal za svoje uznesenie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého som členom, a je to aj moje osobné stanovisko.

  • Ďakujem. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Rád by som reagoval na poznámku pána poslanca Cupera. Myslím si, že som bol celkom jasný, pokiaľ išlo o moju výhradu k § 7 prijatého zákona. Problém spočíva v tom, že sme plošne v podstate obmedzili spájanie rodín cudzích štátnych príslušníkov na území Slovenskej republiky. Takýto prístup nie je známy v Európskom dohovore. V Európskom dohovore sa naopak plošne umožňuje, aby sa spájali rodiny, a súčasne sa určujú výnimky, kedy to nie je možné z hľadiska ochrany spoločnosti, ochrany zdravia, trestnej činnosti a podobne. Takže v tomto je problém. Rovnako som povedal, že ide o komplikovaný právny stav medzi Európskym dohovorom a vnútroštátnym právom, a bol by som nerád, keby sme vždy každú pripomienku, ktorá smeruje k Európskemu dohovoru, apriori odmietali, že naše právo je perfektné, dobré. Práve naopak, myslím si, že článok 5, ak ho prijmeme v takom znení, ako bol prijatý prvýkrát, nám spôsobí problémy a môže sa stať, že niektorí cudzí štátni príslušníci využijú svoje právo a budú žalovať Slovenskú republiku v konaní pred Európskou komisiou. Čiže, bol som dosť zreteľne jasný, pokiaľ išlo o moje výhrady k tomuto zneniu § 7.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len vyjadriť svoje prekvapenie nad otázkou pána poslanca Benčíka. Predsa všetci tu vieme, že spoločný spravodajca dokonca vyjadruje svoj názor k jednotlivým pozmeňovacím návrhom. A keďže spoločná správa výborov nie je nič iné len súbor pozmeňovacích návrhov, vždy predsa vyjadruje aj spoločný spravodajca názor ako o spoločnej správe hlasovať, resp. o jednotlivých jej častiach.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Fica, nesmierne si jeho názor vážim a myslím si, že to, čo tu prezentoval, skutočne bolo v dobrej vôli. Má to len jednu malú chybu krásy. Ak by sa prijal pozmeňovací návrh pána prezidenta, tak vlastne tento zákon nevylučuje, aby aj cudzinec, ktorý je tu na krátkodobý pobyt, si požiadal, aby mu prišiel potom manželský partner a ten by mal podľa tohto zákona možnosť dostať trvalý pobyt na tomto území. Osobne som presvedčený, že na spájanie rodín je možné využiť inštitút dlhodobého pobytu a z tohto hľadiska by skutočne mohol po niekoľkých opakovaniach požiadať o štátne občianstvo a problém by v žiadnom prípadne nevznikol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pittner. Máte slovo.

  • Ďakujem. Chcem reagovať na túto poznámku pána poslanca Prokeša. Tu práve ide o to, aby nebola táto tvrdá podmienka v zákone, ktorý som pôvodne ešte aj ja predkladal do parlamentu v júni, a síce podmienka štátneho občianstva. Teda stačí trvalý pobyt. A o to ide aj v návrhu prezidenta.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

  • Chcem iba spresniť tvrdenie, ktoré pred chvíľkou predniesol pán poslanec Prokeš. Práve naopak, k takým situáciám nemôže dôjsť, že by nejaký cudzí štátny príslušník mal u nás krátkodobý pobyt a potom by prizval k sebe manželku alebo manžela aj s deťmi, pretože zákon výslovne hovorí o trvalom pobyte a nehovorí o žiadnom inom druhu pobytu.

    A ešte jednu poznámku k pánu poslancovi Cuperovi. Hovorili ste o určitých výhradách k Európskemu dohovoru. Slovenská republika pri podpisovaní Európskeho dohovoru urobila iba jednu jedinú výhradu k Európskemu dohovoru. Tá sa, žiaľ, netýkala rodinného života, ale týkala sa ukladania disciplinárnych trestov vo výkone základnej vojenskej služby, takže ani touto cestou, žiaľ, nemôžeme ísť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Hovoril som o výhradách, ktoré sú buď v protokoloch, alebo v Ústave Slovenskej republiky. To je prvá vec. Druhá vec - myslím si, že musíme uvažovať aj tak, že čo je lepšie - niečo plošne zakázať a potom umožňovať výnimky, alebo nedať tam nič a nahrnú sa nám a potom ich jednotlivo riešiť, alebo skúmať, či tie manželstvá boli spojené za legitímnym alebo legálnym účelom, alebo či tu prišli za účelom toho, aby rozvracali hospodársky systém, alebo páchali nejakú inú trestnú činnosť. Ak ich tu štát prijme, musí sa o nich starať, samozrejme, a to ide z vrecka daňových poplatníkov. Sme tu nato, aby sme našich daňových poplatníkov ochraňovali.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Musím reagovať na to, čo hovorí pán poslanec Cuper, pretože podľa článku 11 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Čiže už v ústave nemôžeme mať žiadne ďalšie obmedzenia. Dokonca sme celkom jednoznačne Konvenciu o ochrane základných ľudských práv a slobôd podpísali s tou jednou výhradou, vrátane dodatkových protokolov a tých je už teraz dvanásť, a jedenásty sme už aj my podpísali, a podpísali sme ich bez výhrad. Nemôžeme dodatočne vznášať výhrady. A teraz nejde len o konvenciu, to hovorím všeobecne. Myslím si, že tu ide o vecný problém, o žiadny iný problém tu nejde, aby sme správne posúdili to, o čom rozhodujeme, a vyhli sa eventuálne rozporu so samotnou konvenciou, aby sme nemuseli skutočne potom vynakladať energiu a prípadne prostriedky na spory. Teda ani ústava nemôže stanoviť ďalšie výhrady teraz, momentálne. Tak to jednoducho je.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Rád by som pánu poslancovi Fogašovi odcitoval článok 13 Ústavy Slovenskej republiky: "Zákonné obmedzenie základných práv a slobôd musí platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky." Samozrejme, to je jediné obmedzenie. A ešte je potom obmedzenie článku 51.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že meritum veci je nám všetkým jasné, aj keď zdanlivo rozprávame o rôznych veciach. Ide o rodinný život. Plne chápem obhajcov rodinného života, ja som tiež rodinne veľmi založený, len sa pýtam, či do tejto kategórie napríklad nepatrí aj právo na byt a či sa nám náhodou nestane potom taká maličkosť, že niekto bude tvrdiť, že jeho právo na rodinný život nie je rešpektované, pretože nemá byt. Treba sa pozrieť aj do detailov, ktoré to všetko so sebou bude prinášať. Pretože budem tvrdiť, aj keď budem občanom tohto štátu, že jednoducho tu nie je rešpektované moje právo na byt, pretože sa k nemu neviem dostať. Jednoducho možno aj preto, že na to nemám dosť financií, ale to je druhá vec. A keď príde k nám cudzinec a bude sa oháňať týmto, tak mu jednoducho budeme musieť zabezpečiť byt, lebo to bude dokonca nadradené nad možnosti našich občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega, skúste pochopiť, že obmedzenia v článkoch 13 a 51 sa môžu sťahovať len na práva, ktoré sú uvedené v našej ústave, nie na medzinárodné zmluvy, ktoré sme implantovali a povýšili nad zákon, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv ako naše právne normy, dokonca majú prednosť pred zákonom. Je to tam jasne, zrozumiteľné formulované. Nie je možné použiť článok 13, vo vzťahu ku Konvencii o ochrane základných ľudských práv a slobôd to nie je možné. Nehovorím o vzťahu k ďalším budúcim záväzkom, ktoré budeme prijímať a ktoré by sme mohli eventuálne prijať s výhradou, ale nesmie ísť o také medzinárodné zmluvy, ktoré zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd, ktoré sme ratifikovali. Toto už raz musíme odlíšiť, to nejde zmiešavať dohromady.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Fogaš, my si stále nerozumieme. Samozrejme, aj konvencia musela byť ratifikovaná, teda stala sa súčasťou vnútroštátneho práva, to znamená, že sa na ňu tiež vzťahuje toto zákonné ustanovenie. Nebudeme sa tu poúčať o transformácii generálnej alebo špeciálnej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka, ale bolo by dobré, keby sme mohli postúpiť ďalej.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že nám tu vyrastá veľmi pekný právny problém. Dovolím si ho sformulovať nasledovnou otázkou: Môže hlasovanie zodpovedajúce obyčajnému zákonu prevýšiť ústavný zákon? To znamená, že ak povedzme 38 poslancov, keď nás bude 76 alebo 75, odhlasuje ratifikáciu nejakej zmluvy, môže to byť viac ako Ústava Slovenskej republiky, na ktorú treba 90 hlasov?

  • Ďakujem pekne. Prosím, ešte pán poslanec Fogaš.

  • Bol som oslovený, tak musím odpovedať. Pokiaľ ide o medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd, my sme ústavou, teda nie iným hlasovaním, ale trojpätinovým, im dali prednosť pred zákonmi. To sme už urobili, čiže to treba zobrať na vedomie. O ostatné zmluvy, ktoré budú prijímané a netýkajú sa ľudských práv a slobôd, jednoducho v tomto prípade nejde a neplatí na ne článok 11 Ústavy Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec Duka-Zólyomi, máte slovo do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Pavol Derfényi z HZDS.

  • Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov, ktorý prijal parlament 9. marca 1995, obsahuje veľmi prísne kritériá pre prípad umožnenia zlúčenia rodiny, ak ide o občana cudzej štátnej príslušnosti. Podmienkou je, aby manžel cudzinca, alebo jeho nezaopatrené dieťa mladšie ako 18 rokov, okrem povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky mali aj štátne občianstvo Slovenskej republiky. Pozmeňovací návrh zahraničného výboru, ktorého cieľom bolo odstránenie tejto tvrdosti, bol parlamentom odmietnutý, avšak uvedené ustanovenie nie je v súlade s princípmi a normami medzinárodných dokumentov, ktoré garantujú dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, ktorými je aj Slovenská republika viazaná.

    Požiadavka občianstva je príliš prísne obmedzenie v prípade podpory zlúčenia rodín a je v rozpore s článkami 1 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, uverejneného pod číslom 209/1992 Zb. Podľa tohto dokumentu každý, kto sa oprávnene zdržuje na území Slovenskej republiky, má právo na ochranu rodinného života bez ohľadu na štátne občianstvo. Zjednotenie rodiny podľa článku 8 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách treba vykladať v súvislosti s prvým článkom tohto dokumentu, v zmysle ktorého vysoké zmluvné strany, teda aj Slovenská republika, priznávajú každému práva a slobody bez ohľadu na občianstvo, ako je to uvedené v hlave prvej, aj v článku 12 dohovoru. Z toho vyplýva, že každá osoba, muž a žena spôsobilá vekom na uzavretie manželstva, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s platnými zákonmi daného štátu.

    Súčasne sa zakazuje diskriminácia akéhokoľvek druhu. Uvedený výklad potvrdzuje ak judikatúra Európskej komisie a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Nutnosť spresnenia ustanovenia § 7 prijatého zákona vyplýva aj z posudku a navrhovaných pripomienok Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov. Ako príklad pre správnosť uvedenej úvahy môžem uviesť, že v právnom poriadku Rakúska, Fínska, Spolkovej republiky Nemecko, Maďarska, Švédska, Českej republiky a ďalších štátov sa v plnej miere akceptujú princípy zjednotenia rodiny, zakotvené v Európskom dohovore.

    Z týchto dôvodov môžeme konštatovať, že argumentácia prezidenta Slovenskej republiky a navrhovaná úprava zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky je opodstatnená, a preto aj akceptovateľná. Po podrobnejšej diskusii a rozbore aj členovia zahraničného výboru dospeli k tomuto záveru, ktorý je zahrnutý v spoločnej správe. Ako zo spoločnej správy vyplýva, aj ďalšie výbory Národnej rady došli k podobnému záveru.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, podporou prezidentom navrhovanej úpravy zákona docielime to, aby konečná verzia bola kvalitná, súčasne však určovala prísnejšie pravidlá vstupu, pobytu a vycestovania, ale tak, aby vcelku neodporovala základným ľudským právam a právam slobody a taktiež Ústave Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Derfényi z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Prokeš zo SNS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení pri prerokúvaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky som poukázal na skutočnosť, že migračná vlna je problémom pre celú Európu, ale aj pre Slovenskú republiku, ako aj na to, že migrujúci cudzinci ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu na celom území Slovenskej republiky, ale najmä v okresoch priameho kontaktu.

    Aj v tomto svojom vystúpení sa opäť chcem vrátiť k § 7 zmieneného zákona. Zmienený paragraf rieši trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pre cudzinca za účelom zlúčenia rodiny, pričom za správnu považujem formuláciu - citujem: "Povolenie" - rozumie sa trvalý pobyt - "možno udeliť za účelom zlúčenia rodiny, ak manžel cudzinca je štátnym občanom Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky." § 12 vymedzuje podmienky, za ktorých zanikne oprávnenie na pobyt. Opätovne zdôrazňujem, že znenie paragrafu považujem za správne, a opäť pripomínam, že chýba spätná väzba a kontrola na zneužitie tohto paragrafu na účelové či valutové sobáše, čo sa dnes bežne deje.

    Vážená snemovňa, dôvod, prečo som si dovolil vystúpiť pred Národnou radou, je opäť § 7 a pripomienky k nemu v rozhodnutí pána prezidenta o vrátení zákona. V ňom sa uvádza - citujem: "Zákon teda neumožňuje spájanie rodín cudzincov." Kladiem si otázku, z čoho vychádza toto tvrdenie. Nie sú tu zmiešané dva pojmy? Cudzinec sa môže trvale zdržiavať na území štátu na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt. Toto povolenie možno udeliť aj za účelom zlúčenia rodiny, čo prakticky znamená, že sobášom s občanom Slovenskej republiky získa toto povolenie na trvalý pobyt. Nerobím si ilúzie, že ustanovenie tohto paragrafu nebude aj v budúcnosti zneužívané. Naopak, mám vážne obavy z toho, že vypustenie slov "so štátnym občanom Slovenskej republiky" podľa návrhu pána prezidenta bude viesť k sobášom, ktoré budú vyslovene účelové a opäť pootvoria dvierka pre nežiaduci príliv cudzincov a ich etablovanie na našom území.

    Ak to zhrniem, potom musím konštatovať, že tvrdenie vráteného návrhu je neopodstatnené. Prečo? Pretože spája prvú a druhú vetu § 7, pričom obidve sú o inom. § 7 vôbec nebráni spájaniu rodín cudzincov, teda ani nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, teda ani s článkami 1 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Vychádzajúc z uvedeného nemôžem akceptovať pripomienku pána prezidenta k § 7, a preto odporúčam pripomienku neprijať a hlasovať za pôvodné znenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Prokeš. To je zároveň posledná písomná prihláška do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    prikláňam sa k vystúpeniu môjho predrečníka. Takisto som presvedčený, že zmena zákona, tak ako bolo pôvodne schválené, nevylučuje spájanie rodín ani cudzincov, umožňuje im to inštitút dlhodobého pobytu u nás. Naopak, obávam sa toho, že dôjde k zneužívaniu možnosti získavania trvalého pobytu pre cudzincov v Slovenskej republike, ak by sa akceptoval návrh pána prezidenta. Vznikla by totiž aj taká otázka, či štát je pre štátnych občanov, alebo či vlastne sa budeme viac starať o cudzincov, než o záujmy občanov tejto republiky.

    Dovoľte mi však, aby som upriamil vašu pozornosť, keďže sme tu hovorili o ochrane síce rodinného života, ale do určitej miery to súvisí s ochranou osobných údajov, a obrátil vašu pozornosť na § 18 ods. 3. Aj keď to nie je v súvislosti s tým, čo namietal pán prezident, dovolím si vás upozorniť, že v znení tohto paragrafu na požiadanie hociktorého orgánu ministerstvo vnútra alebo Policajný zbor je vlastne povinný oznámiť adresu cudzinca, ktorý sa zdržuje na našom území, čo môže viesť znova k určitým rozporom s inými zákonnými normami, dotýkajúcimi sa ochrany osobnosti a určitých osobných údajov. Preto si dovoľujem napriek tomu, že je to mimo pripomienok pána prezidenta, požiadať vás, aby ste zvážili môj nasledujúci návrh: V § 18 ods. 3 za slová "štátneho orgánu" vložiť "a v odôvodnených prípadoch i". Potom celý odsek 3 § 18 bude znieť: "Na základe písomnej žiadosti štátneho orgánu a v odôvodnených prípadoch i právnickej osoby alebo občana poskytne policajný útvar alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky písomné oznámenie o adrese miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky."

    Myslím si, že by bolo veľmi zle, ak by napríklad na základe takýchto veľmi jednoduchých žiadostí dostávali možno ľudia, ktorí si chcú vyrovnať nejaké účty, informácie o tom, kde ktorý cudzinec na území Slovenskej republiky býva. Mohlo by to zvádzať aj ku kriminalite iného typu, napríklad vydieraniu a podobne. Myslím si, že slovíčka "a v odôvodnených prípadoch i" dostatočne dávajú možnosť ochrany týchto cudzincov. Prosím, môžeme sa na to dívať aj tak, že by sme tu mali niekoho, koho by mal štát ako cudzinca v záujme chrániť, také prípady sa vo svete stávajú, a vlastne na požiadanie ktoréhokoľvek občana by bol povinný dať mu informáciu, kde sa tento človek na území Slovenskej republiky zdržuje.

    Pravda, existuje v tomto zákone alebo návrhu zákona, pretože budeme o ňom znovu hlasovať, aj určitá poistka, ktorá hovorí o zmiernení tvrdosti zákona, len problém je v tom, že toto môže robiť minister, ale kým sa Policajný zbor dozvie, že to nemá vydať, pretože by to bola tvrdosť voči tomu cudzincovi, ktorého chceme chrániť, dovtedy to vydá. Preto si myslím, že slovíčka "a v odôvodnených prípadoch i" dostatočne dávajú možnosť Policajnému zboru, ale aj ministerstvu vnútra vydať určité predpisy, na základe ktorých a v akých prípadoch sa budú vydávať tieto informácie. Opakujem znova, že slovíčka "a v odôvodnených prípadoch i" sa týkajú len právnickej osoby a občana. Štátnemu orgánu na písomné požiadanie musia byť vydané vždy - aj od právnickej osoby, aj od občana, ale pre štátny orgán očakávam, že to budú odôvodnené prípady, keď bude štátny orgán žiadať, tak tam ani nevkladám tieto slovíčka.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. To je posledný prihlásený do rozpravy. Je tu však ešte prihláška pána ministra vnútra. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    so záujmom som si vypočul dnešné vystúpenia a sám som tvrdo analyzoval všetky aspekty, ktoré vznikli v stanovisku k vráteniu zákona o pobyte cudzincov prezidentom Slovenskej republiky. Štatistické údaje hovoria, že na našom území žije v súčasnej dobe na dlhodobom pobyte 11 444 cudzincov, na trvalom pobyte 13 506 cudzincov. Za minulý rok bolo vybavených na našich hraničných priechodoch 62 miliónov osôb, z toho bolo bezmála 40 miliónov cudzincov. Zo štátnych hraníc bolo vrátených 78 480 osôb a zadržaných 1 506 pre páchanie rôznej trestnej činnosti.

  • Vážení kolegovia, prosím, venujte pozornosť týmto informáciám.

  • To sú štatistické údaje, ktoré nám hovoria o cudzincoch, o pobyte ktorých vieme. Žiaľ, máme i cudzincov, ktorí sú na nelegálnom pobyte, o ktorých sa údaje dosť značne rozchádzajú. Vrátim sa však k samotným právnym aspektom vrátenia zákona o pobyte cudzincov.

    Treba povedať, že z článku 8 citovaného dohovoru nevyplýva skutočnosť, že má na zreteli aj zlučovanie rodín. Keď si prečítame článok 8, druhý bod hovorí o tom, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom. Ďalej tam vymedzuje dôvody, keď je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti.

    Zlučovanie rodín cudzincov na území Slovenskej republiky je možné tak formou trvalého pobytu, ako i formou dlhodobého pobytu, ktorý je možné neobmedzene predlžovať. Túto skutočnosť stanovisko prezidenta republiky opomenulo. Je vecou vnútroštátneho zákonodarstva, pre ktorú formu pobytu sa pri zlučovaní rodín rozhodne. 9. marca ste sa vy, zákonodarcovia, v § 7 rozhodli preferovať formu trvalého pobytu pri zlučovaní rodín, ak jeden z partnerov je štátnym občanom Slovenskej republiky. V takomto prípade je predpoklad, že i cudzinec po určitom čase požiada o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Toto riešenie bolo zvolené okrem iného aj preto, že cudzinec s trvalým pobytom má nárok na sociálne dávky, ako je podpora v nezamestnanosti, rodinné prídavky, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti za podmienok ako občan Slovenskej republiky. Udelenie trvalého pobytu má teda pre náš štát ekonomický dosah a udeľovanie trvalého pobytu by malo byť úmerné našim ekonomickým možnostiam.

    Takéto riešenie nie je preto v rozpore s článkom 8 ods. 2 citovaného dohovoru a nemožno tiež preto súhlasiť ani so stanoviskom Úradu vysokého komisára OSN z 8. februára 1995. Tu sa mi žiada dodať i to, že ani prezident republiky - i vo vystúpeniach dnes sa to objavilo - v materiáli, ktorým odôvodňuje vrátenie návrhu zákona o pobyte cudzincov na našom území, neprevzal návrh Úradu vysokého komisára OSN, hoci ste sa viacerí i vo svojom stanovisku naň odvolávali. Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov predsa navrhoval, že nie "sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky", ale "majú povolený pobyt na území Slovenskej republiky".

    V stanovisku prezidenta sa uvádza, že ak by sa pri podaní žiadosti cudzinca o trvalý pobyt riadne prešetrili súvisiace okolnosti, nemali by byť dôvody na obavy z následkov spájania rodín cudzincov na území Slovenskej republiky. K tomu je potrebné uviesť, že žiadosť o trvalý pobyt sa podáva až po uzavretí manželstva a preverovanie jeho účelu by bolo oveľa vážnejším zásahom do súkromného rodinného života cudzincov, než je stav, ktorý je upravený zákonom. Treba povedať, že náš právny poriadok nepodmieňuje uzavretie manželstva súhlasom akýchkoľvek inštitúcií alebo orgánov, vyžaduje iba vyhlásenie o uzavretí manželstva pred orgánom štátu alebo pred orgánom cirkví, príslušné doklady, rodný list a aby nenastali okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.

    K zlučovaniu rodín cudzincov teda môže dochádzať, nebudeme ho obmedzovať, pretože môže, ako bolo uvedené, ísť i o formu dlhodobého pobytu. Ako príklad možno uviesť, že ak má jeden z manželov na území Slovenskej republiky povolený dlhodobý pobyt za akýmkoľvek účelom, môže druhý manžel a jeho deti získať dlhodobý pobyt na území nášho štátu za účelom zlúčenia rodiny. V praxi doteraz nebol zaznamenaný ani jeden prípad, kedy by takáto žiadosť bola zamietnutá.

    Z vyššie uvedených dôvodov zastávam teda názor, že zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky z 9. marca tohto roku je plne v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Stanovisko prezidenta vyjadrené v tejto súvislosti považujem za nenáležité a nezodpovedajúce právnemu stavu, ktorý zakotvuje zákon. Zmenu § 7 teda neodporúčam prijať. Podľa terajšieho znenia možno teda cudzincovi za účelom zlúčenia rodiny s iným cudzincom podľa § 6 udeliť dlhodobý pobyt a uvedené riešenie nie je v rozpore s dohovorom, nakoľko dohovor neurčuje, aký druh pobytu sa má udeliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o druhom bode programu za skončenú. Pýtam sa pána Findru, vedúceho Kancelárie prezidenta republiky, či chce uviesť slovo na záver.

    Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    dovoľte mi najprv vysloviť ľútosť, že som nemohol vystúpiť na záver prerokúvania predchádzajúceho zákona, kde som chcel vyjadriť isté konštatácie; teraz v podstate vyslovím dve poznámky, ktorými by som reagoval na vystúpenie pána ministra.

    Nerád by som sa stotožnil s argumentáciou, že v článku 8 dohovoru vyhovuje povoľovanie dlhodobého pobytu na jeden rok s možnosťou jeho predlžovania. Takýto postup, podľa môjho názoru, je v rozpore so samotným princípom manželstva, ktorý zákon o rodine vyjadruje tak, že ide o trvalé životné spoločenstvo. Trvalé spoločenstvo nemožno založiť na jeden rok a potom ho obnovovať alebo neobnovovať.

    Ďalej by som sa vyslovil k názoru, že prezident republiky nereagoval, resp. neprevzal návrhy vysokej komisárky OSN pre utečencov, resp. že vyjadril svoje pripomienky inou formuláciou, než navrhol Úrad vysokej komisárky. Táto formulácia nie je presná. Na strane 3 stanoviska tohto úradu z 8. februára 1995 sa zhodne požaduje, aby text § 7 za slovami "18 rokov" neobsahoval požiadavku štátneho občianstva, ale aby pokračoval iba slovami "majú povolený pobyt". Medzi citovaným stanoviskom a pripomienkami prezidenta republiky je teda úplná zhoda.

  • Ďakujem pekne pánu Findrovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Polka?

    Prosím, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v prvom rade vysoko ocenil úroveň diskusie alebo rozpravy k tomuto materiálu, ktorá miestami mala charakter vedeckej dišputy, za čo kolegom úprimne ďakujem. Pokúsim sa aspoň trošku priblížiť doterajšej úrovni a povedať aj ja niekoľko slov k prerokúvanému zákonu.

    Pri pozornom štúdiu článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd musíme najskôr zvážiť záver, či tento citovaný článok sa vôbec zaoberá otázkou zlučovania rodín. Vysoko si vážim stanovisko pána kolegu Fica, ktorý ma teda ubezpečil, že ide skutočne o článok, ktorý sa v prvom odseku zaoberá problematikou zlučovania rodín. Nie som o tom úplne presvedčený, ale predsa možno takéto stanovisko akceptovať. On má omnoho viac skúseností z riešenia sporov pred orgánmi Európskej únie. Podľa môjho názoru však tento článok má v prvom rade za cieľ chrániť občana, človeka, pred svojvôľou štátnych orgánov a priamo expressis verbis rešpektuje právo štátu zasahovať len na základe zákona. To znamená, že tieto spory sú spory medzi občanom a štátom, nie medzi občanom a zákonodarcom. Takisto si myslím, že európske orgány nemajú právo a nemajú kompetenciu zasahovať do normotvorby suverénnych štátov, či už sú mladé, alebo sú podľa ich ponímania staršie. To nie je žiadne deliace kritérium.

    V tomto článku 8 sa jednoznačne hovorí a stanovujú sa taxatívne dôvody, v ktorých nemôže štátny orgán zasahovať do výkonu práv, okrem prípadov - a tie sú tu uvedené konkrétne. Sú to prípady nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. To znamená, že ide o pripomienky, ktoré sú buď zakotvené v našom už spomínanom § 12 zákona o pobyte cudzincov a sú obsiahnuté aj v stanovisku pána prezidenta, ktorý sa dovoláva tohto článku. Čiže máme dve právne normy, ktoré sa týmito otázkami zaoberajú.

    Mediálna diskusia sa obmedzila, nevedno prečo, najviac na otázku sobášov, čo tento zákon vôbec nerieši a je to predmetom úplne inej právnej úpravy. Vôbec sa teda neobávam, že by naše štátne orgány bezdôvodne bránili zlučovaniu rodín. Ako vyplynulo zo stanoviska ministra vnútra, zo štatistiky a jeho ďalších dokumentov, nestretli sme sa v našej praxi s prípadom, že by sa bránilo zlučovaniu rodín. Pokiaľ ide o samotné sobáše, nimi sa zaoberá článok 12 spomínaného Európskeho dohovoru, kde sa hovorí: "Muži a ženy, spôsobilí vekom na uzavretie manželstva, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva." To znamená, že každý, kto tu býva, alebo má tu taký alebo onaký pobyt, je povinný rešpektovať pri uzatváraní manželstva právny stav, ktorý u nás existuje, o ktorom už hovoril minister vnútra.

    Pokiaľ ide o zlučovanie rodín, skutočne je tu celý rad ďalších právnych inštitútov, ktoré by boli, alebo stoja na strane toho, ktorý si chce založiť rodinu, zlúčiť rodinu, alebo priviesť svojich rodinných príslušníkov, keby tu mal trvalý pobyt. Článok 27 Ústavy Slovenskej republiky mu umožňuje dovolať sa rozhodnutia Ústavného súdu, pretože ide o ochranu občianskych práv. Je oprávnený obrátiť sa na príslušný súd z dôvodov právomoci súdov preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov. To znamená, že keby policajný orgán bol zamietavý k takejto žiadosti, môže sa obrátiť na súd. Máme tu nakoniec ustanovenie § 31 predmetného zákona o pobyte cudzincov, ktorý umožňuje ministrovi vnútra v záujme odstránenia tvrdosti zákona povoliť takéto zlúčenie rodín a môže riešiť tento problém. To znamená, že máme celý rad inštitútov, ktoré by mohli a ktoré môžu predchádzať prípadným sporom takýchto uchádzačov o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pred európskymi orgánmi. Nevidím v tom skutočne žiaden zásadný problém.

    Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na stanovisko ministra vnútra, s ohľadom na prebiehajúcu diskusiu, teda opakujem svoj pôvodný návrh, že odporúčam návrhy výborov, pokiaľ ide o § 7 a 12, neprijať. Naopak, odporúčam tento zákon v pôvodnom znení z 9. marca Národnej rade Slovenskej republiky prijať.

    Pokiaľ ide o pripomienku pána kolegu Prokeša, neodporúčam Národnej rade Slovenskej republiky sa touto pripomienkou zaoberať, pretože ide nad rámec predloženého návrhu prezidenta Slovenskej republiky a vybočuje z rámca jeho predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Prosím tých, ktorí sa nenachádzajú v rokovacej miestnosti, aby sa dostavili.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, uvádzajte hlasovanie návrhov.

  • Pripomienku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody v § 7 vypustiť slová "sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky" neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu výborov. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Druhú pripomienku k § 12 ods. 1, ktorú predložili citované výbory, máte ju v parlamentnej tlači 112, nebudem ju celú opakovať, neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom návrhu zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento ďalší návrh zo spoločnej správy nebol prijatý.

  • V zmysle Ústavy Slovenskej republiky po opakovanom prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky odporúčam zákon schválený 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky prijať bez zmien.

  • Ďakujem. Nakoľko neboli k vrátenému zákonu schválené žiadne pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol prijatý 9. marca 1995. Kto je za opätovné schválenie uvedeného zákona? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno považovať pôvodné znenie uznesenia z 9. marca 1995 číslo 87 k tomuto zákonu za bezpredmetné.

    Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem aj ja.

    Pristúpime k t r e t i e m u bodu programu, ktorým je

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 113. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 21. marca 1995 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 10. marca 1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 113a.

    Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pána Jána Findru, aby vrátenie zákona v zastúpení odôvodnil. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    opäť prečítam stanovisko pána prezidenta k predmetnému zákonu.

    Predmetom môjho rozhodnutia o vrátení zákona z 10. marca 1995 sú tri okruhy problematiky upravenej novelou zákona, a to:

    1. postavenie štátnych tajomníkov,

    2. charakter a vymedzenie orgánu, prípadne orgánov pre vedu a

    3. odňatie kompetencií prezidenta republiky a ich presunutie do pôsobnosti vlády.

    Najprv k prvému okruhu námietok, ktoré spočívajú v otázke, či z posudzovaného zákona vyplýva oprávnenie štátnych tajomníkov vykonávať funkcie, ktoré ústava zveruje ústavným činiteľom, t. j. iba ústavným činiteľom, a ak áno, či sa im také postavenie môže zveriť obyčajným, teda nie ústavným zákonom. Prijatá formulácia nedáva na uvedenú otázku jednoznačnú odpoveď. Vypustenie slov, ktoré boli ešte obsahom vládneho návrhu, t. j. že štátny tajomník zastupuje ministra - citujem "vrátane práv a povinností člena vlády" by mohlo nasvedčovať tomu, že štátny tajomník pri ústavnom rozhodnutí svojho ministra nemôže zastúpiť. Tak vykladali posudzované znenie vo výboroch niektorí poslanci. Ale text ustanovenia hovorí niečo iné.

    Podľa § 2 ods. 2 posudzovaného zákona štátny tajomník zastupuje ministra - citujem - "v rozsahu jeho práv a povinností". Nijaké obmedzenie tohto rozsahu zákon neobsahuje. Rozsah práv a povinností ministra však zahrnuje aj jeho ústavné kompetencie, preto iní poslanci vykladali prijatý text tak, že oprávnenie zastupovať zahrnuje aj pôsobnosti ministra upravené v ústave.

    Ak už v čase prijímania zákona sú zásadné úplne protikladné rozdiely v jeho interpretácii, treba urobiť kroky, ktoré problém vyriešia. Za predpokladu, že štátny tajomník sa nemá touto cestou stať ústavným činiteľom, treba oprávnenie zastupovať doplniť slovami "s výnimkou práv a povinností vyplývajúcich z ústavy". Nič tomu nebráni a krátkym doplnkom predídeme dlhým sporom. Bez tohto doplnenia by pre výklad ustanovenia bolo rozhodujúce porovnanie textu v znení pred 10. marcom a po ňom, lebo ak ste chceli ponechať stav, ktorý tu bol pred 10. marcom, nebolo dôvodu prvú vetu § 2 ods. 2 meniť. Každá novelizácia môže mať iba dva dôvody: buď chce odstrániť spornosť, čo sa nestalo, alebo chce predchádzajúci stav zmeniť. Nemôžem teda urobiť iný záver, než že citované ustanovenie dáva štátnemu tajomníkovi aj ústavné práva, čo je však neprípustné.

    Štátny tajomník sa úpravou v obyčajnom zákone nemôže stať ústavným činiteľom už preto, že o jeho existencii a postavení ústava nič nehovorí. Právo rozhodovať, napríklad hlasovať o veciach, ktoré ústava zveruje členovi vlády, možnosť uplatňovať v parlamente tie oprávnenia, ktoré má člen vlády, nie je možné bežným zákonom ani na základe zastúpenia presunúť na niekoho, kto nie je ústavným činiteľom. Otázka, či a akým zákonom by bolo možné zveriť štátnemu tajomníkovi ústavné kompetencie, nie je formálnou otázkou, ale má vecný a zásadný charakter. Má odpovedať na to, či si vážime ústavu ako základný zákon štátu a či ju mienime dodržiavať.

    Vážená Národná rada,

    druhý okruh problematiky sa týka Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Zriadenie ústredného orgánu štátnej správy, ktorý by vytváral podmienky na rozvoj vedy a techniky, plne podporujem. Na jeho oprávnenú existenciu a riadne fungovanie však treba splniť predpoklady, ktoré posudzovaný zákon neposkytuje. Prvým predpokladom, a to pojmovým, je, aby ústredný orgán štátnej správy vôbec vykonával štátnu správu. Z diskusie o charaktere tohto orgánu som sa však dozvedel, že nebude vykonávať štátnu správu, to znamená nariaďovaciu a rozhodovaciu činnosť, resp. že nebude vykonávať štátnu správu v ozajstnom zmysle slova. Ale orgán štátnej správy bez výkonu štátnej správy si sotva možno predstaviť. Náplň, ktorú úrad má mať, teda programovanie stratégie rozvoja, je veľmi dôležitou činnosťou, ale sama osebe by odôvodňovala iba zriadenie štátnej agentúry alebo podobnej ustanovizne, nie však ústredného orgánu štátnej správy.

    Okrem toho podľa posudzovanej novely zákona majú v oblasti vedy pôsobiť dva ústredné orgány, a to ministerstvo školstva a tento úrad. Ministerstvu sa síce z názvu slovo "veda" vypustilo, ale vo vyjadrení kompetencie zostalo zachované bez zmeny. Tým sa však vopred vytvárajú zákonné predpoklady na kompetenčné konflikty. Pritom jednou zo základných úloh posudzovaného zákona je rozhraničiť pôsobnosť ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy tak, aby sa kompetenčné konflikty vylúčili.

    Všetky uvedené problémy odstraňuje riešenie v podobe zriadenia ministerstva vysokých škôl a vedy, ktoré navrhujem. Ustanoví sa riadna náplň a pôsobnosť požadovaná pre ústredný orgán štátnej správy, umožní sa spolu s touto činnosťou aj programovať stratégiu rozvoja, odstránia sa kompetenčné konflikty a navyše, a nie na poslednom mieste, zabezpečí sa prepotrebné inštitucionálne prepojenie spojenia vedy a vysokých škôl. Tento stav môžeme dosiahnuť v podstate bez nových finančných nákladov. Nezastupiteľný význam vysokých škôl, vedy a techniky si, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takýto prístup zaslúži.

    Pre tretí okruh problematiky, t. j. pre odňatie kompetencií hlave štátu a ich presunutie do pôsobnosti vlády, platia v podstate tie isté argumenty, ktoré som uviedol v novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Nechcem ich opakovať a viac sa zameriam na niektoré špecifiká. Aj na tieto prípady sa vzťahuje ustanovenie článku 102 písm. g/ ústavy, ktoré som citoval pri požiadavke rozlišovať medzi pôsobnosťou vymenúvať vyšších a ostatných štátnych úradníkov. Podľa inej časti tohto ustanovenia však prezident republiky vymenúva - citujem - "vedúcich ústredných orgánov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon". Všimnime si, že ústava nehovorí "ak to ustanoví zákon", nepoužíva podmieňovací tvar. Ustanovuje zásadu a zákonodarstvu zveruje iba rozsah jej realizácie. Po prijatí posudzovanej novely však prezident republiky nebude mať nijakú právomoc vymenúvať a odvolávať vedúcich tzv. ústredných orgánov štátnej správy. Národná rada a jej zákonodarstvo tak prestane rešpektovať zreteľný príkaz ústavy.

    Nemyslím si, že prezident republiky musí nevyhnutne vykonávať všetky doterajšie pôsobnosti, preto som nemal námietky pri zmene týkajúcej sa vymenúvania predsedu Úradu jadrového dozoru, ale vymenúvanie predsedu štatistického úradu hlavou štátu má u nás dávnu tradíciu, ktorá sa opiera o skutočnosť, že štatistický úrad nie je politickým, ale odborným orgánom. Na rozdiel od ďalších ústredných orgánov štatistike nemožno určiť, aké má mať výsledky. Možno jej len prikázať, ktoré zisťovania má urobiť, a takým právom vláda disponuje.

    U predsedu Slovenskej akadémie vied platia rovnaké dôvody, predovšetkým pokiaľ ide o výlučne odborný charakter orgánu, ale vo zvýšenej miere. Je tu však ďalšia významná osobitosť. Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca sa neprerokúval zákon o Slovenskej akadémii vied, ani nijaký iný materiál, ktorý by sa týkal tejto vedeckej ustanovizne. Ustanovenie článku 4 sa pripojilo k zákonu o organizácii ministerstiev, s ktorým nemá nič spoločného, celkom neorganicky sa tam pričlenilo a navyše na základe návrhu, ktorý bol prednesený až na schôdzi parlamentu. Tento návrh nemal charakter pozmeňovacieho alebo doplňovacieho návrhu k prerokúvanej problematike, ako to požaduje váš rokovací poriadok. Ak by sa postupovalo riadnym legislatívnym procesom, určite by sa najprv posúdila otázka, či nedozrel, ba neprezrel čas, aby sme sa vrátili k demokratickým princípom tvorby orgánov akadémie. To by znamenalo opustiť menovací systém vôbec, opustiť teda obmedzenie zavedené v období normalizácie a vrátiť sa k princípu voľby predsedu Slovenskej akadémie vied vedcami akadémie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    tvorba zákonov nie je realizáciou predstáv, ktoré zodpovedajú momentálnemu personálnemu obsadeniu určitých funkcií, sympatií alebo nesympatií k určitým osobám. Tvorba zákonov musí vychádzať zo všeobecných právnych princípov, zo všeobecne uznávaných zásad budovania demokratického právneho štátu, jeho orgánov a ich vzájomných vzťahov. Posudzovaný zákon v ustanoveniach, ktoré som uviedol vo svojom rozhodnutí, týmto princípom nezodpovedá. Preto vás žiadam, aby ste zákon pri opätovnom prerokúvaní schválili so zmenami, ktoré som navrhol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vedúcemu Kancelárie prezidenta republiky pánu Findrovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Prosím, máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som k predmetnému prerokúvanému zákonu predložil spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania pripomienok prezidenta Slovenskej republiky k vrátenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca tohto roku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Túto správu máme ako parlamentnú tlač 113a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. marca 1995 pridelil na opätovné prerokovanie uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995, a to podľa pripomienok prezidenta Slovenskej republiky z 21. marca 1995, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky v dňoch 27. marca až 30. marca tohto roku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vyslovili súhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, prijatý uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93 z 10. marca 1995, a s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky tieto výbory nesúhlasili.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov návrh na uznesenie nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci súhlasil iba s jednou pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s pripomienkami prezidenta vyslovil súhlas a navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po opätovnom prerokovaní zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, aj v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, jednotlivé zmeny a doplnky, tak ako ich prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, máme v spoločnej správe, parlamentná tlač 113a, uvedené pod bodmi 1 až 11. Dovoľte, aby som ich necitoval, pretože spoločnú správu máme všetci pred sebou. Navrhujem hlasovať o spoločnej správe tak, že o bodoch spoločnej správy 1 až 11 navrhujem hlasovať en bloc a odporúčam ich neprijať. Toľko zo spoločnej správy, vážený pán predsedajúci.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o treťom bode programu. Ako prvá sa písomne prihlásila pani poslankyňa Alena Kolesárová z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Juraj Švec z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    v rámci rozpravy k vrátenému zákonu o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy prezidentom republiky chcem podporiť pôvodný vládny návrh v tej jeho časti, ktorá sa týka vytvorenia Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, ako aj menovania predsedu Slovenskej akadémie vied vládou Slovenskej republiky na základe návrhu rady vedcov akadémie. Vo svojom stanovisku vychádzam z nasledovných skutočností:

    Z analýzy rozvojových zdrojov Slovenska vyplýva, že nemáme ani surovinové, ani energetické, ani finančné zdroje a nemáme ani veľký trh. Znamená to, že najvýznamnejší a rozhodujúci potenciál na presadenie sa Slovenskej republiky tvoria ľudské zdroje. Pochopiteľne, za podmienky, že budú jednak nositeľmi vedomostí a schopností, ktoré zodpovedajú úrovni tretej rozvojovej informatizačnej vlny, a jednak ich smerovaním ku konkurencieschopnosti vo všetkých rozhodujúcich oblastiach.

    Ak chce vláda podporiť a rozvíjať existujúci ľudský potenciál v kontinuite so zabezpečením budúcej prosperity nášho štátu, musí vyriešiť spôsob riadenia ekonomiky z dlhodobého hľadiska. Aj krátkodobejšie riešenia v oblasti privatizácie, obchodu, zahraničnej či regionálnej politiky, školstva atď. by mala odvodzovať z dlhodobej stratégie. Rovnako dôležité pre ňu je potreba mať istý systém spätnej väzby, ktorý zabezpečí zosúladenie významných rozhodnutí s dlhodobou stratégiou a z nej odvodzovaných dlhodobých kritérií. Zasadenie stratégie do širšieho medzinárodného kontextu iste povedie napríklad aj k definovaniu pozície Slovenskej republiky v európskej ekonomike.

    Význam tohto orgánu je i v tom, že bude sledovať prierezové prepojenie a kompatibilitu v činnosti rezortov pri ich dlhodobom smerovaní a zabezpečovať korekčné opatrenia vlády. Takýto nadrezortný orgán by napríklad existenciu, funkčnosť a výhodnosť colnej únie s Českou republikou prehodnotil nielen z hľadiska výhodnosti pre jednotlivé rezorty, napríklad pôdohospodárstva alebo hospodárstva, ale aj z takého hľadiska, či vyhovuje domácim výrobcom a ich obchodným plánom a ako ovplyvňuje rozhodujúce ukazovatele ekonomiky, akými sú nezamestnanosť, produktivita práce, využiteľnosť výrobných kapacít a podobne.

    Je zrejmé, že útvar zameraný na stratégiu rozvoja Slovenska nemôže byť bez inovačného predpolia a zázemia. Preto jeho spojenie s útvarom pre vedu a techniku je celkom logické. Jednak zo stratégie môže odvodiť nosné štátne programy a jednak systematicky podporovať vedecko-technický rozvoj, a to či už formou výskumu v jednotlivých rezortoch, alebo aj licenčnej politiky. Môžeme si pripomenúť napríklad, že také Japonsko veľmi dlho nerobilo základný výskum. Podporu vyspelej Európy takémuto rozhodnutiu vyjadruje dokonca aj dotácia vo výške 500 tisíc ECU z projektu PHARE, avšak viazaná priamo na vznik útvaru vedy a techniky ako ústredného orgánu štátnej správy.

    Odvíjanie a orientácia výskumných úloh od potrieb rozvoja spoločnosti by nasmerovalo aj činnosť našej vedeckovýskumnej základne. V tejto súvislosti chcem uviesť, že v minulom období som s kolegyňami a študentmi z Katedry sociológie Filozofickej fakulty uskutočnila výskum stavu a podmienok života a práce vo vedeckovýskumných pracoviskách Slovenskej republiky. Zistili sme, že respondenti rovnako zo Slovenskej akadémie vied, rezortných ústavov i vysokých škôl úplne absolútne najnegatívnejšie spomedzi všetkých uvedených činiteľov hodnotili práve úroveň riadenia vedy a výskumu príslušným ministerstvom a vládou, či už z hľadiska formulovania stratégie, priorít a podobne. Hodnotenie na úrovni 25 % oproti 100-percentnému optimu bolo dokonca o 15 % nižšie, ako ich spokojnosť s finančným ohodnotením práce. Tieto potreby vedcov zohľadňujú aj súčasné ciele vlády.

    Treba tiež vidieť, že štát cez rozpočet prideľuje vedeckovýskumným pracoviskám prostriedky, ale tieto si neraz výsledky svojej práce nechávajú pre seba, resp. sa stáva, že ich predávajú do zahraničia. Poznatková a technická základňa je pritom budovaná už generáciami a výsledky za lacný peniaz využíva zahraničie.

    Zo všetkých uvedených dôvodov pokladám za správne, že predsedu Slovenskej akadémie vied na návrh rady vedcov akadémie menuje a odvoláva vláda. Tiež sa domnievam, že by bolo krokom späť, keby sa pre stratégiu a riadenie vedecko-technického rozvoja vyčlenil iba rezortný priestor. Rešpektujúc naše podmienky a vývin našich výchovno-vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúcií za niekoľko posledných desaťročí vysoké školy tvoria dominantnú súčasť školského systému. Ich úlohou je vzdelávať a pedagógovia robia svoju vedeckovýskumnú činnosť predovšetkým preto, aby mohli učiť svoje vlastné, a nie knižné alebo nebodaj skriptové poznatky a aby mohli do vedeckovýskumnej činnosti zapájať svojich odborných nasledovníkov.

    Faktom síce zostáva, že vo svete sa veda vyvíjala predovšetkým na vysokých školách, avšak dnes sa situácia mení. Napríklad ETT alebo GM majú svoje kvalitné výskumné pracoviská a tieto majú oprávnenie školiť aj študentov. Aj analýza situácie v 25 najvyspelejších štátoch sveta poukazuje na to, že iba v pätine z nich je spojené riadenie vedy a techniky s vysokými školami.

    Vážení prítomní, záverom by som chcela uviesť, že Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky predstavuje orgán novej kvality. Vzniká z naliehavej potreby sústrediť a zosúladiť všetky ľudské a materiálové zdroje k prebudeniu našej ekonomiky z jej letargie a priameho zapojenia vedy a techniky do strategicky cieleného rozvoja nášho mladého štátu. Ostáva veriť, že nepôjde o rigídnu inštitúciu, ale vďaka rôznorodým programovacím aktivitám ohýbateľa pokroku v prospech života nás, a čo by som chcela povedať, nielen nás, ale aj našich detí a našich vnúčat.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Kolesárovej. S písomnou prihláškou je tu druhý v rozprave pán poslanec Juraj Švec. Pripraví sa pán poslanec Ľudovít Harach za Demokratickú úniu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

    môj príspevok nebude dlhý, nebude obsažný, ale predsa len mi dovoľte, aby som sa zastavil pri niektorých záležitostiach, ktoré sa týkajú orgánu, ktorý v rámci tohto zákona má riadiť rozvoj vedy a techniky a determinovať stratégiu rozvoja našej spoločnosti.

    S predchádzajúcim príspevkom pani kolegyne Kolesárovej možno v plnej miere súhlasiť a prikláňam sa takisto k názoru, že otázka stratégie a rozvoja spoločnosti vo väzbe na vedu a vzdelávanie je absolútnou dominantou pre budúce vzdelané populácie 21. storočia. Ak teda chceme pre našu vedu niečo urobiť, musíme určite zmeniť štruktúru našich riadiacich orgánov. Snahou bolo túto štruktúru upraviť už aj v minulosti a podávali sme opakovane návrhy, aby sa Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pretransformovalo na dva orgány štátnej správy. Teda nie na jeden orgán štátnej správy a jeden úrad, ale na dva orgány štátnej správy, a to na ministerstvo pre vzdelávanie a šport a ministerstvo pre vysoké školy, vedu a techniku. Máme na to mnoho pragmatických dôvodov.

    Dovoľte mi trošku zamyslenia sa nad vývojom vedy v poslednom období. Ešte si mnohí pamätáme na parný rušeň, ktorý donedávna brázdil naše železnice. Dnes už je v múzeu. Vývoj elektrickej lokomotívy predstavoval asi tridsaťročné úsilie. Vývoj pracieho prášku, ktorý poznáme dnes, trval len niekoľko málo rokov a bol viazaný na objav biotechnológií. Biotechnológie sú nové technológie, nové spôsoby, ktoré dovoľujú lacným spôsobom pripraviť enzýmy, ktoré sú zložkou pracích práškov a ktoré sa voľakedy izolovali veľmi ťažko a nebolo ich možné v praxi použiť. To, že dnes máme biotechnológie, vďačíme objavu profesora Temina. Bol to vysokoškolský učiteľ v Spojených štátoch, ktorý objavil jeden enzým, ktorý je schopný prepísať genetickú informáciu z RNA do DNA a kópiu DNA integrovať do bunkového genómu. Na základe tohto jediného enzýmu dnes vieme syntetizovať hormóny a ďalšie preparáty, ktoré používame v liečbe najrozličnejších chorôb. Flemingovi nikto nepredpísal, akým spôsobom mal objaviť penicilín, Kaplanovi nikto nedal návod, akým spôsobom má postupovať pri objave turbíny. A preto aj veda musí byť slobodná, pretože len vedci najlepšie vedia, čo majú objavovať, na čom majú pracovať. To však neznamená, že veda nemá byť koordinovaná. Veda musí byť koordinovaná, a síce vo svojej inštitucionálnej forme.

    Vo vedeckovýskumnej základni Slovenskej republiky máme tri kompartmenty. Sú to vysoké školy, je to Slovenská akadémia vied a sú to rezortné výskumné ústavy, ktoré riadia jednotlivé ministerstvá. Tie proporcie sú známe. Dnes prevalencia našich kapacít je v rezortných výskumných pracoviskách. Ideme však do privatizácie, a je teda otázka, komu budú tieto inštitúcie slúžiť. Nedávno som navštívil National Research Council v Kanade, ktorý na 27 miliónov obyvateľov Kanady predstavuje asi jednu dvadsatinu toho, čo máme my v rezortných pracoviskách. Rezortný výskum sa musí financovať sám, ale inštitucionálne musí mať podiel na jeho rozvoji aj štát, pretože štát vie takisto determinovať, čo pre rozvoj svojej spoločnosti potrebuje.

    Vysoké školy sú základným elementom výskumu vo všetkých krajinách vyspelej Európy a celého sveta. Teda oddeliť vysoké školy od základného výskumu i od aplikovaného výskumu sa jednoducho nedá. Vysoké školy sú nato, aby rozvíjali základný výskum, ale mnohé z nich rozvíjajú aj aplikovaný výskum. Sú teda prospešné spoločnosti v mnohom. Základný výskum je tu nato, aby rozvíjal bázu pre nové technológie, pre to, aby naši ľudia vedeli s týmito technológiami narábať, ale zároveň jeho materializácia je vo väzbe na vysoké školy, pretože základný výskum nám pomáha vychovávať generácie, a to nielen generácie vedcov, ale generácie kvalifikovaných ľudí, ktorí vedia pomôcť nášmu priemyslu, nášmu poľnohospodárstvu, našej ekonomike, bankovníctvu v iných sférach.

    Pokiaľ by sme mali úrad, ktorý by mal determinovať stratégiu rozvoja spoločnosti, bude na svoju vlastnú realizáciu potrebovať tieto bázy vedeckovýskumnej základne Slovenskej republiky. Ale nebude vstave koordinovať všetko, čo tieto jednotlivé zložky vykonávajú, pretože ide o úrad, nejde o ústredný orgán štátnej správy s rozhodovacou funkciou.

    Je tu ešte veľmi veľa argumentov, ktoré by som mohol predložiť, ale nechcem zneužívať vašu trpezlivosť, len vás opätovne prosím, zvážme túto druhú eventualitu. Vytvorme to, čo sme navrhovali už dva roky, vytvorme ministerstvo pre vysoké školy, vedu a techniku. Budeme mať ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude mať svojho ministra, ten bude vo vláde, ten bude spolupracovať so všetkými ministrami. Tento orgán bude mať aj exekutívnu právomoc a bude môcť toto svoje postavenie využiť na skutočne kvalitnú koordináciu rozvoja vedy. Hovoríme, že dávame pol percenta hrubého národného produktu do vedy. To je pravda, vážení, ale z toho ide len asi pol promile na skutočnú vedu, všetko ostatné ide do inštitucionálnych financií. A to treba zvážiť, koľko tých peňazí máme dávať do inštitucionálnych výdavkov a koľko ich máme dávať do skutočnej vedy. A keď toto všetko zvážime, myslím, že je celkom logické, že potrebujeme takéto ministerstvo. To nie je otázka politická, to je otázka pragmatická. Prosím, keby tento návrh bol skutočne seriózne zvážený.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. O slovo sa písomne prihlásil pán poslanec Harach. Prosím, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Roman Kováč z DÚ.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    vystúpenia oboch mojich predrečníkov, ale najmä slová pána rektora Šveca boli, myslím si, k tejto problematike, ku ktorej chcem hovoriť aj ja, úplne vyčerpávajúce. Dovoľte mi len z vlastnej skúsenosti z minulého roku, prípadne z mojich poznatkov ako radového výskumníka na Technickej univerzite, radového pracovníka, povedať niekoľko námetov, názorov na tú časť kompetenčného zákona - dovoľte použiť takýto skrátený názov, ktorá sa dotýka zriadenia Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky.

    Jednoznačne možno súhlasiť s tým, že takýto návrh je vôbec predkladaný, a so stanoviskom pána prezidenta v tom, že je potrebné vytvoriť ústredný orgán štátnej správy, ktorý sa problematikou, ako to tu bolo veľmi pekne povedané mojím predrečníkom, koordinácie vedy a techniky bude zaoberať. Myslím si, že v tom stanovisku je veľmi správne aj povedané, že tak ako je to navrhnuté, je to cesta polovičatá, je to polovičné riešenie.

    Dámy a páni, nie je mojím cieľom robiť lobby vysokým školám. To vonkoncom nie. Mojím cieľom však určite je urobiť určité lobby u vás dobrému zámeru. Tak ako tu už odznelo, i ja sa domnievam, že inštitucionálne vybudovať len úrad, ktorý bude koordinovať problémy, riešenie problémov v oblasti vedy a techniky, znamená inštitucionálne zaniesť, či chceme, alebo nechceme, úradnú bariéru medzi koordinovanie týchto činností v oblasti vysokoškolského výskumu a v oblasti ostatných vedeckovýskumných inštitúcií. Tu nie celkom súhlasím s mojou predrečníčkou pani poslankyňou Kolesárovou, ktorá predsa len posunula vysokoškolský výskum do polohy kvázi sledovateľského výskumu, kde ja ako učiteľ, teda v oblasti, v ktorej pedagogicky pôsobím, budem do istej miery sledovať problematiku, ktorá tam je, tak, aby som mohol dobre prednášať. To je menšia časť mojej práce ako vysokoškolského učiteľa. Oveľa väčšia časť mojej práce ako vysokoškolského učiteľa je taká, aby som sa priamo podieľal na riešení projektov aplikovaného základného výskumu, ak teda použijem toto predsa len trošku zastarané delenie, a aby som aj s ohľadom na to, čo som dosiahol, si pripravoval prednášky a prednášal na úrovni poznania, ktoré je v danom predmete, a pritom svoj výskum robil na úrovni aktuálnych výsledkov vedy, ktorá v tomto predmete je. Teda pozor, máme sledovateľský výskum na univerzitách, ale nielen tento výskum sa tam robí.

    Viete, postavenie univerzít v uplynulých rokoch sa u nás dostalo do trošku inej polohy, ako by malo byť, aj do trošku inej polohy, ako je v krajinách s nami komparovateľných. Neustále zdôrazňujem a nesúhlasím celkom s tým, že vysoké školy sú predovšetkým pedagogické inštitúcie. Zdôrazňujem, že vysoké školy sú predovšetkým vedeckovýskumné inštitúcie. Dokonca ten diapazón vo svete je ponímaný asi takto: prestížne univerzity vo svete sú vedeckovýskumné inštitúcie s primeraným pedagogickým úväzkom. Situácia u nás je obrátená. U nás sme vyrobili a vedieme všetko k tomu, aby sme mali predovšetkým pedagogické inštitúcie s malým, spravidla menším vedeckovýskumným úväzkom. Použil som možno zjednodušenú formu, ale niekde, možno v strede alebo v máličko vybalancovanom vzťahu medzi pedagogikou vysokej školy a vedou na vysokej škole bude pre nás ako pre krajinu, ktorá nemôže pokryť všetky vedné a výskumné oblasti v tom najtvorivejšom zábere, asi to správne miesto.

    Ešte raz by som chcel zdôrazniť aj to, čo tu už odznelo, teda povedať aj trošku z inej optiky pohľadu na úrad, ktorý sa navrhuje, ak tento úrad bude úradom, ktorý bude koordinovať vedu a techniku a nebude mať priamo v kompetencii aj univerzity a vysoké školy. Pán poslanec Švec tu povedal, že máme trojkoľajnosť v oblasti vedy a výskumu - rezortné výskumné ústavy, dobre rozvinutú Slovenskú akadémiu vied a výskum na univerzitách. Privatizácia evidentne povedie rezortné výskumné ústavy k tomu, že prevažná väčšina z nich nejakou formou privatizácie prejde. Bolo by totiž veľmi divné, aby štát dával do štátnych rezortných výskumných ústavov štátne peniaze, ktoré sa budú zhodnocovať v súkromnej sfére. Však to by bolo postavené na hlavu.

    To znamená, že to, čo musí byť už teraz rozpracovávané v tejto oblasti privatizácie, sú jasné, výborné, dobré pravidlá, podľa ktorých bude súkromný sektor tvoriť svoju vedeckovýskumnú základňu, prípadne si objednávať to, čo potrebuje, a podporovať to, čo potrebuje v oblasti štátneho výskumu. Čiže vetva rezortných výskumných ústavov - veľmi hrubo povedané, ako som to naznačil - sa možno bude vyvíjať takto.

    Niekde v strede máme ústavy Slovenskej akadémie vied, ktoré zaberajú svojou výskumnou aktivitou problematiku od základného výskumu, toho teoretického, až po aplikovaný alebo možno už dnes s prevahou aplikovaný výskum, ten, ktorý by sa mal priamo realizovať potom či už v súkromnej sfére - akým spôsobom, to by mali povedať tie pravidlá - alebo formou aj štátnych objednávok v niektorých oblastiach hospodárstva, ako sú telekomunikácia a podobne, kde má štát eminentný záujem o podporu.

    Aký bude vývoj Slovenskej akadémie vied, nedovolím si to exaktnejšie formulovať, ale podľa mojich osobných skúseností z minulého roka očakávam, že záujem - a pani poslankyňa Kolesárová o tom hovorila, že mnohé výskumné inštitúcie v GM pôsobia už aj tak, že majú pedagogické úväzky - Slovenská akadémia vied má enormný záujem robiť postgraduálne doktorandské štúdium. No pochopiteľne, veď je tam obrovský mozgový potenciál. Proste, je tam prostredie a ľudia, ktorí na to majú, aby toto robili. Inými slovami, ona to dobre cíti a život ju k tomu tlačí, že sa vyvinie v inštitúciu, ktorá bude možno špecifickou formou univerzity či univerzitného vzdelávania. Núka sa mi teraz akési postupné nie splývanie, ale akési približovanie sa - to je dobrý termín. Približovanie sa Slovenskej akadémie vied k vysokým školám je evidentné. Ale aj opak je pravdou.

    Nemyslime si, dámy a páni, že vysoké školy sa zmieria s polohou, do ktorej by sme ich dávali, do ktorej, či chcete, alebo nechcete, ich takýto inštitút, takýto úrad jednoducho odsúdi. Nezmieria sa s tým a budú pretláčať svoj výskum. Ale k čomu to povedie? Dovoľte mi vlastnú skúsenosť. Ako radový referent na ministerstve školstva som kedysi mal na starosti program elektronizácie. Bola tam úloha A 08, na to do smrti nezabudnem, kde bolo zopár devízových korún, ale na tú dobu veľmi cenných, ktoré sa mali dať na nákup počítačov a modernej technológie na vysoké školy. To boli galeje jednoducho to vydolovať. To boli galeje dostať sa k tomu. V našom výbore poslanci koalície hovorili o tom, že tento úrad bude mať dominanciu v rozdeľovaní prostriedkov. To je vážna vec. To zakladáme nie dobrý prístup k silnému lobbizmu a k vytváraniu nie konkurencie, ale k vytváraniu nie zdravého prostredia pri uchádzaní sa o takéto prostriedky. Ale toho sa ešte dotknem.

    Vrátim sa ešte jednou vetou k vysokým školám. Na vysokých školách, dámy a páni, každý učiteľ, ktorý chce odborne rásť, musí robiť výskum. To znamená, že tam musí mať štát eminentný záujem výskum podporovať aj vtedy, keď to nie je v prioritách štátu. Mohol by som teraz menovať oblasti, o ktorých by sme sa evidentne hneď teraz zhodli, že nie sú v prioritách, a ťažko by sme ich aj my do tých priorít odsúhlasovali, ak by sme sa k tomu vyjadrovali. Ale na vysokej škole výskum musí byť. Študenti musia byť pripravovaní v prostredí, ktoré predovšetkým robí výskum.

    Veľmi dôležitá úloha tohto úradu bude spočívať v oblasti tvorby priorít. Keď sa prvýkrát prerokovával tento zákon, s veľkým záujmom som si vtedy vypočul príspevky, ktoré k tomu odzneli. S tým možno jednoznačne súhlasiť. Tvorba priorít je veľmi dôležitá. Nemáme ju zvládnutú. Nemáme zvládnuté techniky tvorby priorít, zber informácií pre tvorbu priorít, ich formy, a najmä vyhodnocovanie ich napĺňania, t.j. evalváciu už samotných projektov. Vždy sme sa utiekali k tomu a, žiaľbohu, to nám zostáva, v činnosti tohto úradu som to znovu vyčítal, že budeme vyhodnocovať výsledky vedy a výskumu. Skúsme sa nad tým zamyslieť trošku ináč a nemyslieť si, že keď napíšeme siahodlhé správy o tom, aký to malo obrovský prínos, že tým sa výsledky stali tým, čím sme ich chceli mať. Vôbec nie. Objednávky súkromného sektora akciových spoločností na výsledky vedy a výskumu povedia, ako sa v praxi zhodnocuje, ale nie výskumné správy.

    Či bude tento úrad, a zrejme bude, situácia je asi tak nastavená, ale nech už bude v akejkoľvek forme, bude sa potýkať s dvoma základnými principiálnymi prístupmi k financovaniu vedy, techniky, technológií v našej spoločnosti, v našej republike. To je financovanie tzv. štátnych objednávok, t. j. tých projektov, ktoré budú tvorené smerom zhora nadol. Položme si teraz otázku, ako prakticky bude postupovať tento úrad, keď bude chcieť takéto priority zostaviť. Na jednej strane tento úrad, a to je veľmi cenné, bude vypracovávať z akýchsi podkladov alebo z istých podkladov z hospodárskych a ostatných rezortov koncepciu a na základe koncepcie stratégiu, či stratégie, tu možno bude množné číslo, rozvoja spoločnosti v jednotlivých jej oblastiach a podobne. Potom k tomu bude tvoriť priority v oblasti vedy a techniky. Na základe akých podkladov? Čo urobí? Obráti sa na rezorty, pretože by bolo divné, aby ministerstvo hospodárstva nehovorilo do toho, akým spôsobom budú tieto priority urobené. Teda čo sa udeje? To tu tiež odznelo, keď sme prvýkrát hovorili o tomto zákone. Udeje sa to, že tento úrad na pohľad tlačený nižšie, ako je ústredný orgán štátnej správy, bude mať zrazu také kompetencie, že bude nadrezortným orgánom. Aj to tu odznelo. Akým spôsobom toto teda vyvážime? Dá sa to?

    Takže, to sú štátne objednávky. Tie sa, samozrejme, premenia na projekty a tie by sa mali - to uvidíme, k tomu už u nás nábeh máme - konkurzným, konkurenčným spôsobom realizovať. Tá druhá cesta, ktorá takisto už v našej vedeckovýskumnej komunite je rozbehnutá, je celkom dobrá, je tvorba vedeckovýskumných námetov - použijem približný termín - zdola nahor. Pán poslanec Švec veľmi pregnantne povedal, že vedeckovýskumný pracovník musí najlepšie vedieť, čo sa v danej oblasti má riešiť. Nemyslime si, že by naši vedeckovýskumní pracovníci nevedeli to, čo sa má riešiť, aj nadviazať na potreby nášho priemyslu, súkromného sektora a podobne. Len treba pre to vytvoriť korektné pravidlá. Oni vedia, čo treba riešiť, vedia to sformulovať do návrhu na projekty a tie sa musia kdesi stretnúť. To je tá cesta zdola nahor, od vedeckých tímov hore, ktorá bude vytváraná alebo spracovávaná formou určitých grantov.

    Medzi štátnymi objednávkami a grantmi nevyhnutne musí byť harmonizácia. Kto ju bude robiť? Tento úrad bude robiť tú harmonizáciu? Alebo ju bude robiť niekto, kto bude zodpovedný za štátne objednávky, a niekto, kto bude zodpovedný za granty. To znamená, bude ju robiť grantová agentúra? Dve grantové agentúry - pre vedu, pre techniku? A možno ešte nejaká tretia pre transfer technológií, o ktorom sa tu zatiaľ nehovorilo? Ako dôjde k tej harmonizácii? Môžeme si povedať, dobre, veď ten úrad to vyrieši. Verím. Som presvedčený a dúfam, že to vyrieši. Do obidvoch týchto tokov, do štátnych objednávok i do grantov, budú nevyhnutne vstupovať vysoké školy. Ak vytvoríme a budeme mať iné ministerstvo, ktoré bude hodnotiť a tvoriť priority pre vysoké školy, a iný úrad, ktorý bude tvoriť priority pre výskum všeobecne, prosím vás, kam to potom dospeje? Ako sa bude riešiť nevyhnutná trecia plocha, ktorá tam vznikne?

    Tento môj vstup k tejto časti si dovolím ukončiť tým, že to nepodporujem, plne sa prihováram a rovnako i ja mám prosbu na vás, aby ste zvážili, či by predsa len nebolo lepšie dobre pripraviť a vybudovať ústredný orgán pre vedu, techniku a vysoké školy. Úmyselne som ich menoval ako tretie v poradí, aby sme videli, že môžeme pokojne dať už aj formálne väčšiu prioritu vede a technike.

    Veľmi dôležitou oblasťou, ktorá nebola dotknutá, je oblasť transferu technológií. To je oblasť, kde sa predovšetkým budú realizovať súkromné vedeckovýskumné inštitúcie. Prepáčte mi, že to poviem celkom priamo, dúfam, že sa to nikoho nedotkne, že nebude si myslieť, že dehonestujem našu republiku, ale opakujem, nemáme na to, aby sme vo všetkých oblastiach robili základný a aplikovaný výskum. V mnohých základný výskum robiť musíme, najmä v oblasti univerzít, ale aplikovaný nie. To si nemôžu dovoliť bohatšie a silnejšie štáty. Jednoducho budeme musieť nakupovať technológie. Ale nákup technológií je možno entý krok. Ten nultý, rozhodujúci krok je príprava transferu technológie. Kto bude za toto zodpovedať? To je výsostne vec súkromných výskumných, podnikateľských a iných inštitúcií, ale v istom slova zmysle by mala byť koordinovaná. A najmä - a teraz vzniká tá dôležitá väzba medzi vzdelávaním a transferom technológií - čo sa udeje, keď to pôjde nejakým iným kanálom? Udeje sa to, že sa začnú dvíhať kritické hlasy v spoločnosti: A čo tie vysoké školy robia? K nám prišiel inžinier, máme tu špičkovú technológiu od Siemensa a on nevie s ňou robiť. Pochopiteľne. Preto, že univerzita ju nemá. Preto, že keď už len informačne, je mimo toho, že takáto úloha, takýto projekt sa zrealizoval a takýto transfer technológie bol uskutočnený.

  • Šum v sále.

  • Dlho hovorím? Vidíte, to je tá pedagogická záťaž. Ďakujem pekne za upozornenie. Budem to skracovať.

    Kolegyne a kolegovia, inštitucionalizácia koordinácie činnosti v oblasti vedy a techniky je nemysliteľná. Ale pozor, a to tu tiež minule odznelo, ak inštitucionalizácia dostane vyššiu prioritu nad meritom veci, je nebezpečná. Najmä pre vedu a techniku môže byť niekedy jej hrobárom. To si dobre uvedomme.

    K ostatným otázkam sa nebudem vyjadrovať. Dovoľte mi, aby som však vyjadril svoje stanovisko i k niečomu, čo je možno nad rámec zákona alebo toho, čo teraz prerokovávame, a to je otázka umiestnenia - budem to nazývať stručne - patentového úradu.

    Dámy a páni, každý, kto má osobné skúsenosti s vybudovaním inštitúcie, s vybudovaním jej informačnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry, personálneho vybavenia, domácich a najmä medzinárodných kontaktov, ktoré táto musí mať, a všetkého, čo s tým súvisí, mi určite dá za pravdu, že posun inštitúcie, ak je dobre vybudovaná, ak je takto budovaná, je vždy na škodu veci. Veď teraz uvažujeme o dvoch nových ústredných orgánoch. Nebolo by dobré zvážiť možno posilnenie miest Banská Bystrica, Košice niektorým z týchto novouvažovaných a obrazne povedané na zelenej lúke budovaných ústredných orgánov? Dávam to na zváženie, ale v žiadnom prípade neodporúčam, aby sme patentový úrad, takto vybudovaný, takto rozbehnutý, presúvali do Banskej Bystrice.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Ospravedlňujem sa za záber času.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Roman Kováč z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Ľudovít Černák.

    Prosil by som, keby sme prihliadali na čas, blíži sa devätnásta hodina a bolo by naozaj dobre, keby sme zvládli tento bod.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    budem rešpektovať požiadavku na stručnosť. Pán prezident po analýze zákona stanovil tri základné okruhy problémov, pre ktoré sa rozhodol vrátiť zákon na opakované prerokovanie. Dovoľte, aby som sa zmienil len o dvoch.

    Dotknem sa problému právomoci štátneho tajomníka. Dikcia, ktorú mu v tejto chvíli zákon dáva, je zastupovať ministra počas jeho neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povinností. To je však málo. V tomto zákone sa objavuje ešte ďalšie: v prípade jeho neprítomnosti, ale aj v iných prípadoch. Domnievam sa, že práve toto vyjadrenie spôsobuje presvedčenie pána prezidenta, a moje hlboké tiež, že je potrebné zaviesť obmedzujúce pravidlá. Neviem si totiž predstaviť, ako štátny tajomník v prítomnosti ministra ho bude zastupovať v rozsahu jeho práv a povinností. V neprítomnosti je to jasné, to je definované. Ak tam nie je prítomný, je tam štátny tajomník. Iná situácia nastane, keď je prítomný. Sú len dve možnosti, buď tam je, alebo tam nie je. Ak je prítomný, to je ten iný prípad, aj tak ho môže zastupovať štátny tajomník.

    Pri argumentácii pri predkladaní tohto zákona je dobré sa pozrieť na dôvodovú správu. Ak dovolíte, budem z nej citovať: "Zmena oproti vlastnému právnemu stavu spočíva v tom, že štátny tajomník alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky štátni tajomníci zastupujú ministra, vrátane jeho práv a povinností člena vlády Slovenskej republiky." Pri argumentácii pani podpredsedníčka vlády v Krokoch hovorila, že nejde o žiadnu zmenu oproti súčasnému stavu. V tom prípade by vlastne táto dôvodová správa bola asi nasledovná: Pravda je to preto, lebo je to pravda. To je celá argumentácia, žiadne iné zdôvodnenie, prečo sa musí takáto dikcia v zákone objaviť, tu nie je.

    Ďalej pani podpredsedníčka argumentovala tým, že predsa ústava jasne vymedzuje práva a povinnosti ministra, a teda štátny tajomník nemôže tieto práva plniť, pretože nie je ústavný činiteľ. Áno, domnievam sa, že v tomto bode má skutočne pravdu, pretože ústava ako náš najvyšší zákon skutočne definuje práva a povinnosti ministra. Samozrejme, že okrem toho, čo je v ústave, sú ešte ďalšie práva a povinnosti, ktoré plní ministerstvo, a teda musí ich plniť aj minister, a zrejme tieto povinnosti má na mysli zákon. Ak je to tak, potom by som sa rád spýtal, prečo sa bránime tomu, aby bola vyslovená v tomto zákone obmedzujúca podmienka, ktorú navrhuje pán prezident "mimo práv a povinností, ktoré ministrovi určuje ústava". Domnievam sa, že táto príčina je tu najmä preto, že sa tu objavuje neprítomnosť a iné prípady a nie je tu časový limit.

    Vážené dámy a vážení páni, v tomto zákone nie je stanovené, že vôbec musí byť minister, pretože ak v iných prípadoch ho môže zastupovať štátny tajomník, znamená to, že pre ministerstvo vôbec žiadny minister nemusí byť menovaný, len iný člen vlády je poverený a štátny tajomník vlastne vedie ministerstvo sám. Ako isto viete, túto situáciu sme zažili, bolo to na ministerstve pre správu a privatizáciu a bolo to na ministerstve školstva istú dobu. Domnievam sa práve preto, že treba podporiť obmedzujúcu podmienku, ktorú navrhuje pán prezident. Tá obmedzujúca podmienka je v súlade s naším zákonom a domnievam sa, že keby bola vsunutá do textu zákona, tento zákon bude jednoznačný a jednoznačne bude deklarovať, že nie je v rozpore s ústavou.

    Ďalej dovoľte, aby som sa dotkol problematiky kompetencie menovania predsedu štatistického úradu. Vždy, keď sa zákon novelizuje, novela má nejaký význam. Je potrebné vedieť, prečo sa to robí. Žiaľ, hlboko ľutujem, ale v dôvodovej správe k tomuto zákonu nie je o tejto kompetenčnej zmene ani slovka, to znamená, že je nezdôvodnená. Čo je pre štatistiku významné? Pre štatistiku je predovšetkým významné, aby bola vierohodná, aby bola nezávislá. Len takéto výsledky štatistického úradu alebo takto vedeného štatistického úradu sú ochotné akceptovať nielen národné inštitúcie, nielen ministerstvá, nielen občianske združenia a ďalšie, pre ktorých je štatistika určená, ale aj medzinárodné inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, ako je Svetová banka, ako sú bankové konzorcie, ako sú ďalšie medzinárodné obchodné spoločnosti, ktoré čerpajú údaje zo Slovenského štatistického úradu. Plne by som chápal, keby vláda prišla s návrhom zvýšiť rozpočet pre Slovenský štatistický úrad, pretože to skvalitní jeho prácu, ale skutočne sa pýtam, ako sa zvýši vierohodnosť, pravdivosť, ako sa zvýši kvalita práce tým, že predsedu bude vymenovávať predseda vlády, a nie prezident.

    Chcem povedať, že štatistika nie je vec, ktorá podlieha vôli voličov. Štatistika je objektívna veda, ktorá pracuje s exaktnými metódami a tie sú nezávislé od vôle voličov. To znamená, že obhajovať to tým, že vláda vznikla z vôle voličov, a preto má právo menovať predsedu štatistického úradu, je na prvý pohľad, ale aj po analýze nezmysel, pretože štatistika je skutočne nezávislá od vládnej moci, ona len prijíma úlohy. Preto si myslím, že námietka pána prezidenta je oprávnená, keďže touto novelizáciou nedôjde k skvalitneniu práce štatistického úradu. Naopak, domnievam sa, že práve takouto novelizáciou by mohol o štatistickom úrade vzniknúť dojem, že nie je tak úplne nestranný. Myslím si, že práve preto je potrebné nechať v právomoci prezidenta menovanie predsedu štatistického úradu.

    A dovoľte na záver vysloviť sa k Slovenskej akadémii vied. Akokoľvek som študoval tento zákon, zistil som, že sa nazýva takto: "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov". Teda hľadal som, kde v tomto zákone je uvedená Slovenská akadémia vied, teda v jeho pôvodnej dikcii. Ministerstvo to zjavne nie je, ostatné ústredné orgány štátnej správy definuje § 20, a tam rovnako nenachádzam Slovenskú akadémiu vied. Pýtam sa, prečo vytvárame takýto právny guláš.

    Zvykli sme si zákonom o štátnom rozpočte novelizovať spústu ďalších zákonov, ale všetky mali niečo spoločného, súviseli so štátnym rozpočtom, či už s jeho plnením, alebo s výdavkami. V tejto chvíli bol prijatý zákon o organizácii ministerstiev, ktorým sa novelizuje zákon o Slovenskej akadémii vied. Domnievam sa, že bolo by správne aj z hľadiska právnej čistoty nášho poriadku prijať v tejto chvíli pripomienku pána prezidenta a poprosiť poslancov alebo predkladateľa návrhu, aby predložil novelizáciu zákona o Slovenskej akadémii vied, v ktorej bude stanovené - a o tom môžeme potom diskutovať -, že predsedu Slovenskej akadémie vied vymenováva vláda. Myslím si, že to aj právni experti, ktorí pracujú v tomto parlamente, uznajú, že je to po právnej stránke podstatne čistejší krok ako tento nepodarok, ktorý sa podarilo vyrobiť.

    Teda záverom dovoľte, aby som vyslovil svoj názor. Pripomienky, ktoré predložil pán prezident, v plnom rozsahu akceptujem a prosím kolegov, aby zvážili argumenty, ktoré tu odzneli, a súhlasili s mojím názorom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Švec. Bude nasledovať pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne za ústretovosť, pán predsedajúci. Mám procedurálny návrh, aby spoločná správa číslo 113a k tomuto problému vyčlenila body 1, 4, a 9 z hlasovania en bloc a aby sa tieto tri návrhy odsúhlasovali hlasovaním spolu v takom menšom bloku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    Podávam tento pozmeňovací návrh, vedomý si diskusie, ktorá prebiehala už pri programe, či môžeme rokovať nad rámec pripomienok pána prezidenta, alebo nie. Podávam ho preto, že som ho podával už pri prvej rozprave, a napriek tomu, že som žiadal vyňať ho na samostatné hlasovanie, nebolo o ňom hlasované. Chcem pripomenúť tým, ktorí by sa odvolávali na to, že je úzus, ktorý dovoľuje rokovať len o pripomienkach pána prezidenta, že tento úzus sme porušili, keď sme rokovali o vlastných platoch, a vtedy išlo o podstatne menšie náklady pre štát, ako je presun úradu.

    Zároveň by som chcel prítomného pána spravodajcu poprosiť, aby si uvedomil, že keď on predkladal zákon, v ktorom sme spravili chybu, porušili sme úzus, vrátili sme sa k už odhlasovanému zákonu a chybu sme napravili. Takže predkladám návrh, o ktorom žiadam, aby sa hlasovalo, a dopredu hovorím pánu spravodajcovi, že nemá oporu v rokovacom poriadku, aby nedal o ňom hlasovať. Môj pozmeňovací návrh znie: v § 32 v ods. 2 navrhujem bodkočiarku nahradiť bodkou a text "Sídlom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica" vypustiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Končíme o 19.00 hodine. Je ešte prihlásený pán poslanec Baránik a dnešné rokovanie ukončíme. Prosím vás udržať rozsah príspevku čo možno najstručnejší.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som povedať pár poznámok, skutočne krátkych poznámok k predstavám, ktoré tu vyzneli k formovaniu koncepcie Úradu pre stratégiu. Chcem nadviazať na to, čo povedala pani kolegyňa Kolesárová, pán profesor Švec a pán docent Harach. S ich vystúpeniami plne súhlasím, ale podľa môjho názoru tu ide o dva samostatné problémy, ktoré treba rozlíšiť. Jeden - inštitúcia pre stratégiu rozvoja spoločnosti a hospodárstva a druhý - samostatný orgán pre riadenie vedy a vysokých škôl. Ako vysokoškolský pedagóg viem a plne oceňujem, čo tu predo mnou obidvaja hovorili, že vysoké školy a veda majú dominantné postavenie v našom budúcom rozvoji a takto tento problém aj treba chápať. Avšak v tomto prípade ide predovšetkým o zriadenie úradu pre spracovanie stratégie rozvoja spoločnosti a hospodárstva. Prihováram sa za to, aby takýto orgán bol vytvorený. S tu prítomným pánom poslancom Lysákom sme pripravovali návrh na zriadenie takéhoto orgánu, máme presnú predstavu, ako má vyzerať, a vieme aj, ako by mal fungovať.

    Takéto inštitúcie existujú vo všetkých vyspelých ekonomikách, pretože každý štát, ktorý je budovaný na trhovom systéme, sa presvedčil o tom, že živelné pôsobenie trhu nedáva predpoklady na to, aby sa ekonomika vyvíjala efektívne. Preto je potrebné mať samostatnú inštitúciu, ktorá pripravuje koncepciu rozvoja spoločnosti a hospodárstva, pripravuje návrh opatrení pre hospodársku politiku, ktorá sa podľa týchto opatrení má potom realizovať. A úlohou tohto orgánu by bola len táto funkcia. Samozrejme, tento orgán musí mať vzťah k vede a výskumu, pretože odtiaľ bude brať prvotné informácie, ale on by už bol objednávateľom na riešenie prioritných úloh. Nijaké iné funkcie vo vzťahu k vede, výskumu a vysokým školám by, samozrejme, táto inštitúcia nemala mať, len objednávať si riešenie niektorých úloh, ktoré bude považovať za prioritné pre rozvoj hospodárstva a spoločnosti. Toľko k tomuto problému.

    K druhému problému by som sa chcel zmieniť, že objektívnosť štatistických informácií, vážení prítomní, nezávisí od toho, kto menuje predsedu štatistického úradu. Zber štatistických informácií a vyhodnocovanie štatistických informácií, ich spracovanie má samostatnú technológiu a nemá v podstate nič spoločného s tým, kto menuje predsedu štatistického úradu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte máme dva príspevky a ukončíme dnešné zasadanie uzavretím rozpravy. Buďte takí dobrí, majte pre to pochopenie, aby sme zvládli problém. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

    Prosím, pán poslanec Gaľa, máte slovo. Potom nasleduje pán poslanec Sopko z SDĽ.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    budem hovoriť asi štyri minúty, prosím vás o trpezlivosť. Chcel som v rámci rozpravy k prezidentom vrátenému kompetenčnému zákonu zaujať stanovisko k presťahovaniu Úradu priemyselného vlastníctva, teda patentového úradu, mimo Bratislavy, zdôrazňujem mimo Bratislavy. Dnes dopoludnia politické grémium Národnej rady Slovenskej republiky prijalo úzus, že pri prezidentom vrátených zákonoch sa neprerokúva zákon ako celok, len tie časti, ktoré sú dôvodom vrátenia. Presťahovanie patentového úradu nie je, bohužiaľ, takýmto dôvodom. Vzdávam sa teda svojho slova v rozprave, ale zotrvávam v hlbokom presvedčení, že presťahovanie Úradu priemyselného vlastníctva je nelogické, odborne nezdôvodnené, politicky účelové a ťažko poškodí dobré meno Slovenska v oblasti patentových práv.

    Stotožňujem sa s pozmeňovacím návrhom, ktorý podal poslanec Černák, to znamená v článku I pod číslom 20 § 32 ods. 2 vypustiť slová "Sídlom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica." Zároveň si dovolím podať ešte jeden procedurálny návrh, aby sa o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovalo jednotlivo, nie ako navrhol pán spoločný spravodajca, aby sa hlasovalo en bloc.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ. Prosím, máte slovo.

  • Oznámenie z pléna, že nie je prítomný.

  • V poriadku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým teda končíme dnešný deň rokovania. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine, ale chcel by som vám prečítať jedno upozornenie, ktoré som tu dostal z personálneho oddelenia.

    "Prosíme všetkých pánov poslancov, ktorí parkujú s vozidlami v priestore zastávky MHD umiestnenej pri budove Národnej rady smerom do mesta, aby v záujme bezpečnosti cestujúcej verejnosti tieto osobné autá preparkovali na iné miesto. Vytvára sa tam situácia, ktorá môže vyústiť do vážneho úrazu občanov." Prosím vás, dbajte na to.

    Vážené kolegyne a kolegovia, končím dnešné rokovanie, končím rozpravu. Zajtra budeme pokračovať hlasovaním o treťom bode.

    Ďakujem vám. Dovidenia zajtra ráno o 9.00 hodine.