• Prosím poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať rozpravou k bodu číslo 9 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ešte predtým, než začneme prerokúvať náš program, chcel by som sa obrátiť na vedenie parlamentu. Hore na balkóne sa objavila taká ružová výveska, na ktorej je napísané "Zákaz fotografovania z balkónu". Myslím si, že to je smiešne. Je to ako na klietkach v zoologickej záhrade, kde je niekedy zákaz fotografovania. Myslím si, že keď majú prístup na balkón aj zástupcovia tlače, tak by mali mať možnosť fotografovať. Viem, že je to niekedy pre nás nepríjemné, lebo nás zachytávajú aj v okamihoch, ktoré nám nie sú príjemné, ale nazdávam sa, že by sme to nemali takýmto spôsobom riešiť. Skôr by sme sa mali kontrolovať a správať sa tak, aby sme sa nemuseli za to hambiť.

  • Ďakujem. Súhlasím s vami, mali by sme sa skutočne kontrolovať a správať tak, aby sme sa nemuseli hambiť.

    Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán kolega Šimko, skúste to uplatniť v americkom kongrese alebo v britskom parlamente. Dožili by ste sa prekvapenia.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som pripomenul, že vo včerajšom svojom vystúpení som sa snažil vysvetliť svoj pohľad, svoj názor na potrebu tvorby stratégie Slovenskej republiky a charakter inštitúcie, ktorá by to náležite zabezpečovala. A možno nový prvok, ak dovolíte, aby riadenie vedy a techniky úzko súvislého a nadväzovalo na tú stratégiu, po ktorej volá tak koalícia ako aj opozícia. Myslím si, že názor na to môže mať každý a že to nemusí viesť k takým dehonestujúcim výrokom, aké si dovolil pán Vaškovič.

    Ešte mi dovoľte malú poznámku. Nie je tu nejaká snaha po obnovovaní plánovacieho alebo nejakého iného úradu. Od toho sme ďaleko, pretože sme sami pocítili, ako sa poškodzovali záujmy Slovenska, keď všetky náležitosti sa dirigovali zvonku. Tu sa robili síce nejaké úvahy, ale ak sme urobili v niektorom ústave seriózne analýzy, povedzme o tom, že na Slovensko sa nedopláca, všetky správy boli utajené. Takže, toto všetko poznáme, k tomu naozaj nie je dôvod sa vracať.

    Ak môže Nemecko mať a uvažovať s riadnou činnosťou ministerstva pre budúcnosť, myslím si, že ani my nemusíme byť takí bigotní a pridržiavať sa iba istých zaužívaných schém. Tí, ktorí sa pridržiavali kedysi katastrofických scenárov, teraz plačú, že nemajú nejaké vzory. Mám taký dojem, že už sme pokročili ďalej a vytvorenie úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, inštitúcie čiastočne kombinovanej, je podľa môjho hlbokého presvedčenia pokrokom a môže naozaj viesť k lepšiemu využívaniu potenciálu Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pán Vaškovič.

  • Vzhľadom na to, že včera už bol pokročilý čas a nemal som nejak náladu vám tu desať minúť rozvádzať ako oponentúru k vášmu vystúpeniu a označil som to iba slovom "galimatiáš", ak je to dehonestujúce, tak sa ospravedlňujem a vymyslím si na to iný názov. Poviem, že to bolo péle-méle.

    Ak operujete japonskými ministerstvami alebo japonskými úradmi, ak operujete nemeckými ministerstvami o budúcnosti, potom jasne formulujte, čo robia tieto ministerstvá. Podľa môjho názoru v Nemecku je celkom iná štruktúra ministerstiev. Tam existuje ministerstvo pre výskum a technológie. A ministerstvo budúcnosti, to zrejme bude orgán, ktorý bude robiť štúdie o budúcnosti, ale nie je to prierezové ministerstvo, o akom ste včera rozprávali. Úrad nemôže byť prierezovým ministerstvom. A takisto to nebude ministerstvo, ktoré bude mať koordinačné kompetencie. Ako iste viete, v Japonsku je osobitná štruktúra vlády. Na jednej strane sú to ministerstvá a na druhej strane je tam 15 alebo 19, to si už presne nepamätám, úradov. Čiže na tú predstavu, ktorú ste včera vložili do jedného úradu, v Japonsku ich je niekoľko. Môj názor je iba taký, že táto predstava je nerealizovateľná v tom podaní, ako ste ju včera prezentovali. Ak toto označujeme za dehonestujúce, tak sa ospravedlňujem.

  • Už som vo svojich vystúpeniach naznačil aj predtým, že niekedy sa mi zdá, vážení páni poslanci, panie poslankyne, akoby sme uvažovali v iných rozmeroch, než má tento štát, takže niektoré naše úvahy a myšlienky vyznievajú tak, že vlastne chceme čosi tvoriť, uskutočňovať pre celkom iný štát, než o aký ide. Preto by som vás chcel požiadať, aby sme sa vrátili k uvažovaniu v našich dimenziách. Predsa Slovenská republika so svojimi duchovnými, kultúrnymi, etickými i hmotnými možnosťami má určité možnosti a určité predpoklady.

    Bolo by dobré, keby sme sa dokázali vo svojich úvahách dostať do takýchto dimenzií pri riešení všetkých vecných problémov, ktoré nám teraz treba riešiť, a do istej miery uvažovali aj s tým, že je to veľmi dynamický transformačný stav. Myslím si, že keby sme prijali a aplikovali takúto bázu úvah, lepšie by sa nám uvažovalo a možno by sme našli aj lepšie vzájomné pochopenie. O toto by som vás rád požiadal, pretože aj z verejnosti som už zachytil také signály, že ľudia - občania si myslia, akoby sme hovorili o niečom inom, než čo potrebuje tento štát. A to nás nectí. To je nám skôr na hanbu preto, lebo je potom oprávnená otázka, či tu vlastne pracujeme pre tento štát a toto štátne spoločenstvo.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    som rád, že kolega Vaškovič nakoniec dospel k tomu istému galimatiášu, čo pán kolega poslanec Lysák, lebo samozrejme, aj v Japonsku aj na Slovensku sú ministerstvá a ostatné orgány ústrednej štátnej správy. Samozrejme, tie môžu byť buď prierezové, alebo môžu byť odvetvové. Ak sa predpokladá vytvorenie nejakého prierezového ústredného orgánu štátnej správy, ničím by sa nelíšil možno od japonských ústredných orgánov, samozrejme, len s tým rozdielom, že Japonsko je stomiliónový štát a zrejme asi má širšiu vedeckovýskumnú a inú spoločenskú základňu, takže tých orgánov môže mať viac. Myslím si, že mala by sa viesť diskusia asi v tej rovine, prečo ministerstvo alebo prečo ústredný orgán štátnej správy, ale v inej rovine vidím to ako zbytočnú politizáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Konečne máme zahrievacie kolo faktických pripomienok a poznámok za sebou, môžeme pokračovať v rozprave. V rozprave vystúpi pán poslanec Baránik z HZDS a pripraví sa pán Šimko.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    rád by som povedal pár slov a svoj názor k tomuto zákonu, ktorý je predmetom nášho rokovania. Chcel by som sa predovšetkým sústrediť na otázku existencie Úradu pre stratégiu spoločnosti, vedy a techniky. Tento orgán, ak by v našich podmienkach vznikol, mal by slúžiť na to, aby zvýšil profesionálnu úroveň návrhov opatrení vlády v oblasti hospodárskej politiky. Iste je nám všetkým veľmi dobre známe, že čím ďalej, tým viac vstupuje technika do rozhodovacích a ekonomických procesov a tým tieto procesy sú zložitejšie a náročnejšie. Preto náhodné návrhy nevedú k úspechu. To znamená, že musíme mať inštitúciu, ktorá bude mať predstavu o tom, kde sme, kam chceme ísť a ako sa tam máme dostať. A to sa na amatérskej úrovni, ktorou je poznačená doterajšia naša prax, ďaleko nedostaneme.

    Chcel by som upozorniť na to, že napríklad scenár ekonomickej reformy, ktorý sme realizovali počnúc rokom 1991, tým, že nebol dôsledne zladený, že neboli zladené jeho jednotlivé kroky, popri úspechoch, ktoré spôsobil, vyvolal aj zbytočné straty v našom národnom hospodárstve. Preto sa prihováram za existenciu takého orgánu pre stratégiu, aby sme sa v budúcnosti nedopúšťali takýchto chýb na základe amatérskeho prístupu v rámci rozhodovania o zásadných spoločenských a ekonomických otázkach. Tento orgán by mal byť zameraný len na prípravu stratégie hospodárskej politiky a na spracovanie konkrétnych krokov a návrhov opatrení pre vládu, ktoré má urobiť v rámci realizácie svojho programu hospodárskej politiky.

    Vzťah tohoto orgánu k vede by mal byť taký, že by len pomocou grantov staval nároky na inštitúcie vedy a výskumu. To znamená, že na základe priorít, ktoré bude realizovať hospodárska politika, mal by objednávať riešenie niektorých problémov, ktoré sú dôležité z hľadiska budúceho rozvoja. Som toho názoru, keďže naša ekonomika a spoločnosť v budúcnosti sa bude opierať predovšetkým o využitie vlastného potenciálu, a predovšetkým ľudského potenciálu, v takomto prípade to znamená, že nákup invencií by bol pre nás drahý, a preto by sme sa mali opierať o invenčné schopnosti vlastného obyvateľstva. Z tohoto dôvodu je dôležité, aby sme vyššiu pozornosť ako doposiaľ venovali vede a výskumu. Ak prijmeme takúto koncepciu, potom je náležité, aby sme mali inštitúciu, ktorá by sa starala o rozvoj vysokého školstva a vedy. Preto sa prihováram, aby sa pripravil návrh ústredného orgánu pre riadenie vedy a vysokého školstva, ale v žiadnom prípade by som tieto dve inštitúcie nespájal dohromady. A opakujem, k tejto inštitúcii, ktorá bude zameraná na stratégiu hospodárskej politiky, bude taký vzťah, aby pomocou grantov sa zadávali úlohy alebo objednávky, ktoré problémy je potrebné v rámci hospodárskej stratégie riešiť.

    Vychádzam predovšetkým z toho, že všetky úspešne sa vyvíjacúce ekonomiky dosiahli náležité hospodárske výsledky práve preto, že sa opierali o existenciu takýchto orgánov, ktoré v týchto krajinách existovali. Klasickým príkladom pre nás v tejto oblasti je Francúzsko, ktoré začalo svoj rozvoj po vojne tým, že malo inštitút pre indikatívne plánovanie, to znamená nezáväzné plánovanie, ktoré neskoršie sa pretvorilo na orgán pre štrukturálne zmeny a dnes figuruje ako inštitúcia pre stratégiu. Podobné inštitúcie pre stratégiu hospodárskej politiky majú úspešne sa rozvíjajúce krajiny, predovšetkým Belgicko, Holandsko, Nórsko, Nemecko, Švédsko atď. Nechcem spomínať Japonsko a ázijské tigre, kde tiež podobné inštitúcie existujú a úspešne pracujú. Ide tu len o to, aby sme skutočne vniesli prvok predvídania do riadenia budúcich procesov, aby sme nepracovali tak, že budeme opatrenia, ktoré sa príjmu, v priebehu niekoľkých mesiacov korigovať.

    Pri riešení týchto problémov existuje takáto kaskáda: v prvom stupni sú inštitúcie, ktoré spracovávajú parciálne prognózy. My takéto inštitúcie máme, ktoré tieto úlohy môžu riešiť. V ďalšej etape sa spracúva globálna prognóza. My máme Prognostický ústav, ktorý tento problém môže riešiť. Nasleduje spracovanie hospodárskej stratégie a konkrétnych návodov na to, čo má vláda v príslušnom období riešiť. A toto by mal robiť práve tento orgán, ktorý je navrhnutý.

    Prosil by som preto spoločného spravodajcu, aby zmenil svoje rozhodnutie, ktoré navrhol na premenovanie tohto orgánu, aby zostal pôvodný návrh, ako ho predložila vláda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka - pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v tomto vystúpení odznela ďalšia inovácia tohoto orgánu, a to je rozšírenie, že by mal prevziať funkcie grantovej agentúry. To je ďalšie prekvapenie. Pokiaľ viem, existuje pripravený zákon o Štátnom fonde pre podporu vedy a techniky. Čiže tu je moja otázka, akú úlohu má okrem formulácie nejakej orientácie všeobecnej stratégie, kde sa zrejme zhodneme na takom bode, že tento orgán by mohol riešiť určité strategické otázky, strategické štúdie, ako orgán prognostický alebo nejaký inovačný, ale mne tam chýba, aký je vzťah k riadeniu. Na to, aby robil grantové projekty, je grantová agentúra. A potom sa pýtam, aký je vlastne rozdiel medzi súčasným Centrom pre strategické štúdie a novovznikajúcim orgánom. Bolo by som rád, keby ste mi odlišnosti od Centra pre strategické štúdie a toho nového orgánu vysvetlili.

    Ďakujem.

  • Centrum strategických štúdií malo spracované pôvodný zámer, od ktorého sa pomerne značne odchýlilo. Pôvodný zámer bol orientovaný v podstate podobným spôsobom, ako sa teraz navrhuje Úrad pre stratégiu spoločnosti, hospodárstva, vedy a techniky. Ale tento orgán je relatívne malý. Za dva roky síce dosiahol nejaké úspechy, spracoval celý rad informácií pre vládu, ale nie je pripravený na to, aby robil takúto náročnú úlohu, aká je potrebná pre cieľavedomé riadenie našej ekonomiky. Nechcem, ani som to nemyslel, ani snáď z môjho vystúpenia nevyplynulo, že by tento navrhovaný orgán mal byť orgánom grantovým, ale samozrejme, ako každý centrálny orgán bude disponovať určitými prostriedkami, z ktorých si bude objednávať niektoré služby. V mojom prípade som to myslel len v tomto zmysle, v nijakom inom.

  • Ďakujem. Prosím, faktická poznámka - pán Cuper.

  • Iba som chcel povedať, že Fond rozvoja vedy a techniky, to je zhromaždenie peňazí, kdežto úrad bude v zmysle § 20 inštitúciou, teda ústredným orgánom štátnej správy, ktorý bude riadiť. Samozrejme, že fond nemôže riadiť nič. Fond môže prideľovať peniaze na granty. Bude riadiť podriadené výskumné ústavy alebo tie, ktoré mu budú patriť do kompetencie. Aspoň tak si myslím. Podrobnosti budú určené zrejme asi v nariadeniach vlády, pretože kompetenčný zákon, pán kolega Ftáčnik, nemôže všetko detailne určiť.

    Ďakujem.

  • Len veľmi stručne. Ale pán poslanec, štátny fond môže riadiť iba ministerstvo, nie úrad.

  • Ďakujem. Pán Cuper. Pán Šimko, predpokladám, že tak o hodinku budete môcť vystúpiť.

  • Pán Vaškovič, nepovedal som, kto môže riadiť štátny fond. Povedal som, že štátny fond je zhromaždenie peňazí na istý účel, z ktorých sa majú financovať isté projekty na základe grantov. Kto bude riadiť fond, to neviem. Jeden zo zákonov, ktoré sme tu prerokovali, predpokladá, že ho bude riadiť ministerstvo školstva, ale môže ho riadiť aj iný ústredný orgán. Nevidím v tom nijaký problém.

    Ďakujem.

  • Tak, ako som včera vecne, dosť s výhradami hodnotil vystúpenie pána Lysáka, som veľmi rád, že dnes vystúpil profesor Baránik, pretože dostal veci na pravú mieru. Samozrejme, o detailoch teraz nechcem hovoriť, dá sa to vyčistiť, ale že ide skutočne o stratégiu hospodárskej politiky a o koordináciu hospodárskej politiky a nie o Štátnu komisiu pre riadenie vedy a techniky, ktorá bola kedysi podriadená Štátnej plánovacej komisii. Samozrejme, bolo to v plánovacích podmienkach. A to, čo sme počuli včera o obsahu a funkciách tohto úradu, je naozaj diametrálne odlišné od toho, čo povedal pán profesor Baránik. Som rád, že sme to dostali do takejto polohy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vidím, že tá tabuľa "Nefotografujte poslancov" tam stále ešte je, ale sústredím sa na svoje vystúpenie.

    Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé poslankyne, ctihodní poslanci, dámy a páni,

    z predloženého návrhu novely tzv. kompetenčného zákona som si prečítal štyri správy. Prvá správa: Táto vláda chápe samu seba iba ako čosi prechodné. Neviem, prečo inak po prvých voľbách v novom štáte, po nadobudnutí účinnosti novej ústavy, za existencie spoľahlivej väčšiny v parlamente nepredložila celkom nový zákon. Predkladá štvrtú novelizáciu zákona, ktorý bol pôvodne prijatý úplne v iných ústavných podmienkach. Vidím tu iba jediné vysvetlenie, akému sa dá veriť, že tu ten, kto zákon predkladá, predpokladá ešte rozsiahlejšie zmeny, a nový kompetenčný zákon chce predložiť až po nich. Môže to byť napríklad zmena ústavného systému, alebo to môže byť nestabilita koalície alebo klubov.

    Druhá správa: Vláda si nečíta ústavu, alebo si ju číta iba tam, kde sa jej to páči, alebo jej nerozumie, či nechce rozumieť, pretože to, čo je pre jej postavenie rozhodujúce, je ústavný fakt, že ako celok podľa článku 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale i každý jej jednotlivý člen podľa článku 116 ods. 1 ústavy sú za výkon svojej funkcie zodpovední tomuto zboru. Nikde v základnom zákone nášho štátu niet zmienky o tom, že by mohol člena vlády v plnom rozsahu jeho práv a povinností zastupovať niekto, kto členom vlády nie je, kto nebol menovaný ústavou stanoveným spôsobom, nezložil príslušný sľub a nie je zodpovedný Národnej rade. Predložený návrh v bode 3 ustanovuje postavenie štátneho tajomníka v jasnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa tohoto návrhu by štátni tajomníci mohli v neprítomnosti ministra, prípadne na základe jeho pokynov, pri zasadnutí vlády hlasovať, rozhodovať v rezortoch, na ktorých pôsobia, i tam, kde je to v právomoci člena vlády, a to všetko bez toho, aby pred zástupcami občanov, teda pred týmto parlamentom niesli za túto činnosť priamu zodpovednosť.

    Správa číslo tri - tuším najdlhšia: Vláda celkom nepokryte rozhoduje o organizácii ústredných orgánov štátnej správy, nie podľa vecných potrieb štátu, ale podľa politických zámerov. Zriadenie Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky v bode 8 návrhu nie je výsledkom diskusií o jeho potrebe, ale už niekoľko mesiacov sa tu nikto ani neusiloval zakrývať, že ide o koaličný politický obchod. Azda ani netreba pripomínať, že je to obchod za peniaze daňových poplatníkov. Ale dobre, budeme mať ministerstvo výstavby a verejných prác. Predsa však aspoň mu do pôsobnosti nedávajme činnosti, v ktorých nemá zmysel vykonávať štátnomocenské administratívne rozhodnutia. V § 10 písm. d/ sa navrhuje, aby bol tento úrad ústredným orgánom štátnej správy pre projektovú činnosť. Čo to bude? V súčasnosti sa voči projektovej činnosti vykonáva štátna správa tak, že vyhláška zakotvuje udeľovanie oprávnenia o spôsobilosti na projektovú činnosť: Viac nič. Ale pokiaľ viem, vážne diskusie o tomto probléme smerujú k tomu, že túto vyhlášku i s oprávneniami treba naopak, zrušiť a nie vtesať do kameňa zákona.

    Drahý žart s celkom jasným politickým pozadím je tiež úmysel zákona premiestniť Úrad priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice. Je to rozhodnutie, z ktorého je cítiť atmosféru predvolebných kortešačiek. Vecne to ale znamená zbúranie všetkého, čo sa tu v tejto oblasti za posledné desaťročia vybudovalo. Vláda tým začne nanovo akoby na zelenej lúke stavať patentový úrad, ktorý rozhoduje o udeľovaní ochrany na predmety priemyselného vlastníctva. Keby niekto nevedel, že Úrad priemyselného vlastníctva nie je úradom, ktorý niečo vlastní, chcem len pripomenúť, že to je vlastne patentový úrad. Hoci je jasné, že napríklad Slovenská technická knižnica, ktorú úrad pre svoju činnosť neustále využíva, zostane v Bratislave. Ani 60 pracovníkov, ktorí sa od roku 1993 zaškoľovali za prostriedky, poskytnuté Európskou úniou, sa asi do Banskej Bystrice nepresťahuje. Ale vláda tu nevychádza z vecných dôvodov. Azda i preto v rozpočte schválila výdavky na tento úrad oproti porovnateľnej základni roku 1994 tento rok na 295 %. Zaplatia to občania tohoto štátu. A čo je ešte horšie, tento úrad asi roky nebude dobre fungovať.

    Vláda sa usiluje sústrediť do svojich rúk čo najviac moci, a to hneď vo dvoch smeroch - to je správa číslo 4 - jednak zakotvením postavenia Úradu vlády ako ústredného orgánu štátnej správy a jednak odobratím pôsobnosti prezidentovi republiky pri menovaní vedúcich niektorých úradov a zverením tejto právomoci vláde. Navrhované postavenie Úradu vlády je, podľa mňa, vecne neodôvodnené, pretože kontrolu hospodárenia so štátnymi prostriedkami má podľa ústavy vykonávať Najvyšší kontrolný úrad, kontrolu zákonnosti rozhodovania zabezpečuje súdnictvo, prípadne i prokuratúra, zatiaľ to ešte nie je štátne zastupiteľstvo, a potom už neviem, akú inú kontrolu by mal tento úrad vykonávať, azda iba politickú. A zriaďovať osobitný ústredný orgán štátnej správy iba pre vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov je nezmysel, to sa dá zabezpečiť aj inak.

    Vláda sa týmto vracia k neobyčajne pozoruhodnému usporiadaniu svojich vnútorných vzťahov, keď vedúci Úradu vlády, sám nečlen vlády, bude mať kontrolné oprávnenia voči ministerstvám, na čele ktorých sú členovia vlády. A navyše, keďže vedúci Úradu vlády podľa navrhovanej novely bude podriadený predsedovi vlády, mení tento mechanizmus ústavné postavenie premiéra ako prvého medzi rovnými na predsa len rovnejšieho.

    Odobratie právomoci, ktorú mal prezident pri menovaní vedúcich niektorých ústredných orgánov štátnej správy, je jednoznačným potvrdením koncepcie oklieštiť jeho pôsobnosť. Je to jasne politický zámer. I tu zostáva vecná stránka popoluškou. Veď predsa predsedu štatistického úradu by mal menovať iný orgán ako vláda, bez ohľadu na to, či sa páni Kováč a Mečiar majú alebo nemajú radi. Jednoducho preto, lebo inak bude tento úrad pod tlakom politickými stranami zostaveného kabinetu, ktorý neustále vie, že sa bude uchádzať o hlasy vo voľbách, a preto mu nebude príliš po chuti, ak hoci aj pravdivé štatistické zistenie nebude preň priaznivé. To, že v doterajšej právnej úprave bol predseda štatistického úradu menovaný prezidentom, bolo zárukou relatívnej nezávislosti štatistiky od vlády. Mnohí si pamätáme, aké zázraky dokázala komunistická moc v minulosti vyčarovať obratným ohýbaním štatistiky podľa svojich zámerov. I keď, a to by bolo dobré, keby vláda mala i teraz na pamäti, vtedy sa to nakoniec obrátilo proti vtedajšej moci, lebo napokon už ani sama nevedela, čo je pravda. Koncentrácia moci je totiž efektívna iba určitý čas.

    Myslím si, že to, čo predložila vláda dnes, nie je potrebné. Bol by potrebný nový zákon o organizácii ministerstiev, zákon, ktorý by však vychádzal z vecných potrieb riadenia a správy štátu a nie zo straníckych zámerov subjektov, ktoré zostavili vládu. Napriek tomu dávam k predloženému vládnemu návrhu štyri pozmeňovacie návrhy. Písomne som ich už pánu spravodajcovi odovzdal.

    Prvý návrh - v článku I bod 3 vypustiť, to sú štátni tajomníci.

    Druhý návrh - v článku I bod 8 § 10 písm. d/ vypustiť slová "a projektovú činnosť". Tento návrh tu už odznel, ale opakovanie je matka múdrosti a dovolím si ho dať taktiež.

    Tretí návrh - bod 20 celý vypustiť. To sa týka vlastne sídla patentového úradu.

    A štvrtý návrh je komplexný, týka sa Úradu vlády a koncentrácie personálnych právomocí - v článku I bod 11 vypustiť. Bod 12 znie v § 20 ods. 1 doplniť písmeno i/ v znení, teda je to vlastne nové znenie: "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky". V bode 13 vypustiť navrhované znenie § 20a a navrhované znenie § 20b označiť ako odsek 1 § 20a a doplniť odsek 2 v znení: "Predsedu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky menuje na návrh vlády prezident Slovenskej republiky." Body 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 21 vypustiť a článok III vypustiť.

    Žiadam, aby sa o mojich návrhoch, ktoré som označil ako návrhy 1, 2 a 3, hlasovalo osobitne a o návrhoch pod číslom 4 sa hlasovalo spolu, pretože ide o komplexný návrh.

    Vážená Národná rada, súčasný právny stav rozdelenia pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy nie je dobrý. Pôvodný zákon bol prijatý v značne odlišných podmienkach. Napriek tomu, kde naň v predloženom návrhu vláda siahla, tam tento neuspokojivý stav ešte zhoršila asi preto, že tam, kde sa žiada vecný prístup, dala prioritu politickým zámerom. Keďže však naším zámerom nie je iba kritizovať a škodoradostne sa dívať, ako sa vláde nedarí, chceme pomôcť. Preto som si dovolil predniesť drobné zmeny v navrhovanom zákone. Prijatím týchto pozmeňovacích návrhov by sa výrazne znížil rozsah politických zásahov do organizácie ústredných orgánov štátnej správy. Prosím preto o ich podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Vanko.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    reagujem na tú časť vystúpenia pána poslanca Šimka, v ktorej sa zmienil o kontrolnom úrade alebo kontrolnom orgáne pri Úrade vlády. Včera som to vysvetľoval, ale pravdepodobne neboli tu prítomní niektorí poslanci a zopakovalo sa to. Pokúsim sa čo najstručnejšie vysvetliť celú záležitosť. Existujú zhruba tri základné úrovne, ale aj stupne kontroly alebo systémy kontroly.

    Prvý stupeň je rezortná kontrola. Nebudem zachádzať do podrobností, každému je jasné, že rezortná kontrola má kompetencie na kontrolu orgánov a inštitúcií, ktoré sa nachádzajú priamo v príslušnom rezorte.

    Ďalšia úroveň alebo stupeň, ktorý je potrebný, ktorý sa vyžaduje, teda skutočnosť, prax ho vyžaduje, je prierezová kontrola. Práve kontrolný systém na Úrade vlády má vykonávať túto prierezovú kontrolu. Logické je, že ak Úrad vlády má kompetenciu, teda môže nariaďovať, môže prijímať určité opatrenia, musí mať aj možnosť tieto nariadenia opatrenia kontrolovať. Teda v tomto systéme vstupuje ako prierezový kontrolný orgán.

    Tretia úroveň je Najvyšší kontrolný úrad, ale Najvyšší kontrolný úrad nemôže vykonávať bežnú kontrolu napríklad v oblasti finančného hospodárenia, bežnú finančnú účtovnú kontrolu. Na to Najvyšší kontrolný úrad nebol zriadený. Ten používa trošku odlišné metódy, postupy, formy práce, ktorými potrebuje vo väčšom rozsahu sledovať hospodárenie štátu s financiami a majetkom. Ešte chcem doplniť, že okrem tohto existujú ďalšie kontroly, napríklad ministerstvo financií má právo kontroly, má i finančnú kontrolu, alebo napríklad orgány činné v trestnom konaní tiež vykonávajú napríklad v oblasti financií určitú kontrolu, ak je podozrenie spáchania trestného činu.

    Včera som ešte konštatoval, že práve skúsenosti z transformácie národného hospodárstva a z terajšieho stavu rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky si vyžadujú, aby boli takéto stupne kontroly. Dovolím si ešte veľmi stručne uviesť previazanosť, ktorá prichádza pri týchto troch úrovniach kontroly. Včera tu bolo tiež povedané, že je to určitá nedôvera napríklad k rezortnej kontrole a pod. Ak sa zavedú tieto stupne kontroly, ktoré sa prekrývajú - to nie je len prax alebo poznatky od nás, z nášho štátu - kvalita kontroly, jej úroveň, automaticky ide vyššie.

    Poviem aspoň niektoré príklady. Rezortná kontrola robila nejakú kontrolu vo svojom orgáne a skončila s výsledkom, že všetko je v poriadku. Najvyšší kontrolný úrad tam poslal svojich kontrolórov, zistil nezrovnalosti, okamžite aj rezortná kontrola poslala ďalšiu kontrolnú skupinu, ktorá sa potom pripojila k tomu a dokončila alebo spresňovala kontrolu. To znamená, že ak kontrolóri z rezortnej kontroly vedia, že môže prísť ďalšia skupina kontrolórov z Úradu vlády alebo z Najvyššieho kontrolného úradu, určite si nedovolia nejako ľahostajnejšie vykonávať túto kontrolu. Možno sa zdá, že nie je to celkom tak, ale skutočne zase opačne je, že ak bol na niektorom orgáne vykonať kontrolu Najvyšší kontrolný úrad, tak rezortná kontrola s obľubou tam išla sa pozrieť, či nenájde nejaké nedostatky aj po tejto kontrole. To znamená, že samotní kontrolóri vedia, že môže byť ich kontrola ešte raz prekontrolovaná a úroveň a efektívnosť stúpa, mimoriadne stúpa.

    Záverom by som chcel povedať, že zo svojich poznatkov a skúseností môžem povedať, že je to veľmi potrebné. Som hlboko presvedčený, že takáto prierezová kontrola je mimoriadne potrebná v terajšej fáze transformácie a stavu rozvoja nášho hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Šimka, kde hovorí o tom, že zvýšenie rozpočtu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bolo trojnásobné z toho dôvodu, že sa tu prihliada aj na náklady presťahovania a že treba v tom vidieť v istom slova zmysle plnenie predvolebných sľubov alebo novú volebnú kortešačku. Ja si to nemyslím. Iste, pánu Šimkovi ako podpredsedovi vlády by malo byť známe, že tento úrad, ktorý je nesmierne dôležitý, a možno skoro tak dôležitý, ako Úrad prezidenta, no, trochu menej, nemá doteraz budovu. Takže, tých 50 miliónov je rozpočtovaných na novú budovu tohoto úradu. Aj keby sa nesťahoval a ostal v Bratislave, aj tak mu treba kúpiť novú budovu. Takže, chcem iba poslancovi Šimkovi pripomenúť, aby tak vehementne bojoval aj za novú budovu pre Úrad priemyselného vlastníctva, ako za prezidentský palác.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na názor pána poslanca Vanka. Snažil sa tu vecne vysvetliť tri stupne kontroly a ich vzájomnú previazanosť. Chcel by som len upozorniť aj napriek tomuto vecnému vysvetleniu pána poslanca Vanka, že máme v čerstvej pamäti, keď tento kontrolný úrad Úradu vlády v roku 1993 vypracovával stanoviská na odvolávanie prednostov okresných úradov a chodil po Slovensku vždy predtým, ako bol daný prednosta okresného úradu odvolaný. Len si kladiem otázku, keď teraz sú už všade koaliční prednostovia okresných úradov, čo teraz budú robiť títo kontrolóri. Jedine, že by si navzájom koaliční partneri nedôverovali a že by sa navzájom potrebovali kontrolovať. Takže, toto je zas druhá stránka vecného vysvetlenia pána poslanca Vanka, to je praktická stránka fungovania tohto orgánu v minulosti.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Langoš. Pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová za SDSS.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená Národná rada, páni ministri, dámy a páni na galérii,

    plynule nadviažem na svojho predrečníka a priateľa poslanca Ivana Šimka. Navrhujem doplniť v § 16 zákona za písm. e/ nové písm. f/, ktoré znie: "vydávanie osvedčení o skutočnostiach uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona číslo 451/1991 Zb." Táto navrhovaná úprava reaguje s dvojročným oneskorením na zmeny spojené so štátoprávnym usporiadaním bývalej ČSFR a na znenie ustanovenia článku 152 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého okrem iného zákony zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. Z citovaného článku je zrejmé, že zákon číslo 451/1991 Zb. v znení nálezu Ústavného súdu ČSFR, publikovaného v Zbierke zákonov v čiastke 116, ročník 1992, je na území Slovenskej republiky platný a účinný.

    Z ustanovenia § 1 ods. 5 uvedeného zákona je zrejmé, že pre možnosť prevádzkovania niektorých koncesovaných živností je nutné tiež splniť podmienky spoľahlivosti. Nakoľko v súčasnej dobe neexistuje orgán, ktorý by v súlade so zákonom číslo 451/1991 Zb. vydával osvedčenie o spoľahlivosti na prevádzkovanie koncesovanej živnosti, nie je možné v súlade s ustanovením § 27 ods. 2 zákona číslo 455/1991 Zb. v platnom znení (ide o Živnostenský zákon) vydávanie koncesnej listiny, a tým dochádza k obmedzovaniu podnikateľských aktivít a k porušovaniu jedného zo základných ústavných práv občana podľa článku 35 ods. 1 ústavy, podľa ktorého má každý právo na podnikanie.

    Predkladaný návrh je nutný aj z toho dôvodu, že v Slovenskej republike nebol prijatý obdobný ústavný zákon ako v Českej republike, v ktorom by sa explicitne uviedlo, že pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy ČSFR preberajú ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky. Predkladaný návrh má odstrániť akékoľvek pochybnosti o väzbe na prechod kompetencií vo sfére zákona číslo 451/1991 Zb. Táto úprava § 16 reaguje na potrebu určenia príslušného orgánu štátnej správy pre vydávanie osvedčenia o spoľahlivosti vzhľadom na skutočnosti uvedené vo všeobecnej časti.

    Pokiaľ ide o nároky na štátny rozpočet, nepredpokladám, že navrhovaná úprava zvýši požiadavky. Databázu a zaškolenie obsluhy je možné získať bezplatne od českého ministerstva vnútra na základe medzinárodnej dohody o spoločnom využívaní stanovených informačných a archívnych fondov, ktoré vznikli z činnosti ministerstiev vnútra v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti. Minister vnútra Slovenskej republiky o tom vie všetko.

    V súvislosti s navrhovanou úpravou je nutné si uvedomiť, že sa tým odstráni protiprávny stav, ktorý okrem iného narúša zásadu právneho štátu uvedenú v článku 1 ústavy. Právny štát znamená predovšetkým vládu zákona, ako už bolo niekoľkokrát povedané, rovnosť všetkých pred zákonom. Znamená tiež, že žiadny politický účel, ani keď má podporu väčšiny, neospravedlňuje nedodržanie platného zákona. Len na tomto princípe môže, podľa nás vôbec existovať demokratický štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Gbúrová. Pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážená Národná rada,

    pokúsim sa o to, aby moje vystúpenie bolo krátke a vyjadrím sa k štyrom okruhom problémov a postupne k niektorým článkom resp. paragrafom novelizovaného predkladaného vládneho návrhu číslo 90/1995. Ak dovolíte, začnem trochu z iného konca.

    Pozitívne hodnotím skutočnosť, že v § 10, v ktorom sú obsiahnuté kompetencie novozriaďovaného ministerstva výstavby a verejných prác, nie je obsiahnutá kompetencia územného plánovania a stavebného poriadku, že táto kompetencia je ponechaná v zmysle novely zákona číslo 453/1992 Zb. z 25. 8. 1992 v § 6 v časti d/ na ministerstve životného prostredia. S uspokojením môžem konštatovať, že sa tak nevraciame pred rok 1989, kedy práve táto kompetencia sústredená v rezorte stavebníctva spôsobila nenávratné škody na našej historicite, urbanizme a prírode, konkrétne napríklad doslovným ničením niektorých historických jadier miest, krajinných a historicko-urbanistických celkov.

    Taktiež podporujem znenie § 14, v ktorom sa definujú kompetencie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, v tomto prípade osobitne v starostlivosti o krajinu a pamiatky. Spoluprácou uvedených ministerstiev môžeme totiž naplniť význam slova známeho v celom svete pod pojmom "historická krajina", ktorého výsledky vidíme napríklad vo Švajčiarsku, kde podobné ministerstvá, ako v našom prípade, sa zrejme zaslúžili o vzácne spojenie histórie a súčasnosti určite aj cestou dodržiavania výsledkov analýz zo strany ochranárov prírody, historikov, archeológov a pamiatkárov. Ak sa tieto naše dve ministerstvá budú uberať touto cestou, je to vynikajúci cieľ a ja ho môžem iba podporiť.

    Tretí okruh problémov, ku ktorému sa chcem vyjadriť, je § 20, a to časť 1, k zriadenému Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Napĺňa sa tým, i keď iba sčasti, jedno z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v predchádzajúcom volebnom období, ktoré prijal parlament v októbri 1993 jednomyseľne. Vtedy podporil v celosti návrh výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru a uložil vtedajšej vláde pána premiéra Mečiara vytvoriť podmienky pre vznik ústredného orgánu štátnej správy pre vedu a techniku. Samozrejme, že ide o prierezový orgán štátnej správy v rovnakom vzťahu ku všetkým ministerstvám, na ktorých mala veda a technika svoje postavenie i vyčlenenú čiastku do rozpočtu. Týmto aktom sa totiž spriehľadňujú toky peňazí, ktoré boli pod pokrievkou jednotlivých ministerstiev, a najmä možnosti, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe na strane 4 v bode 11, a to k bodu 13 § 20a a 20b, obhospodarovať grantovú agentúru pre vedu a grantovú agentúru pre techniku.

    Nie je predsa možné, aby tieto právomoci malo jedno, prípadne dve ministerstvá. Nech je to skutočne nadrezortný orgán, nech sa vytvárajú skutočne nadrezortné vedecké kolektívy a nech konečne v tejto oblasti bude rozhodovať kvalita. Mal by to byť prvý krok k zbaveniu sa tradičnej choroby z minulých čias inštitucionalizmu, teda nech vedecké kolektívy variované z rôznych rezortov, oblastí, intendisciplinárne orientované sa presadia v konkurencii tak zo Slovenskej akadémie vied, vysokých škôl, ako aj rezortných výskumných ústavov. Preto tento prvý krok podporujem, samozrejme, v precizovaní vzťahu novozriadeného ústredného orgánu štátnej správy k jednotlivým ministerstvám i k Slovenskej akadémii vied. Podľa môjho názoru sa totiž konečne utvárajú podmienky pre konkurenčné prostredie vo vede a technike. Pravdepodobne sa budú brániť možno iba tí, ktorí na vedu a na vedecké bádanie už dlhší čas nemajú, nech sú v ktoromkoľvek rezorte či vednom odbore.

    Vážená Národná rada, ak by sa mal však urobiť iba tento krok, bolo by to neúplné riešenie, ktoré by skôr skomplikovalo ako vyriešilo situáciu vo vede a spoluprácu tých inštitúcií, na ktorých sa veda realizuje. Keďže sa u nás veda vyvíjala prirodzene na vysokých školách, v Slovenskej akadémii vied a v rezortných výskumných ústavoch, tými prvými krokmi, ktoré mali postavenie vedy riešiť, mali byť zákony o Slovenskej akadémii vied, o vysokých školách a o podpore vedy a techniky, ktoré nakoniec už boli pripravené v minulom volebnom období. Myslím, že na základe týchto nových zákonov by bolo možné oveľa kvalitnejšie riešiť postavenie vedy v našej spoločnosti.

    Ak dovolíte, veľmi stručne sa vyjadrím k myšlienke o zriadení ministerstva vedy a vysokých škôl. Som o tom presvedčená, že je tiež rovnako správna. Zrodila sa zrejme z dôvodu rešpektovania našej konkrétnej situácie a histórie, ktorou naše národy prešli v oblasti inštitucionalizácie vedy. Sú štáty, kde existuje iba ministerstvo školstva, ministerstvo vedy osobitne, sú štáty, ktoré poznajú štatúty vládnych výborov, sú štáty, ktoré riešia postavenie vedy ako ústredných orgánov štátnej správy. Každý štát si tento problém rieši v závislosti od rešpektovania svojej kultúry, histórie a tradície, ktorou v oblasti vedy prešiel.

    Som presvedčená, že zakomponovanie problematiky Slovenskej akadémie vied do tohto zákona môže spôsobiť nežiadúce komplikácie a môže destabilizovať celý vedecký svet. Viem, že napriek tomu zákon prejde a viem, že sa bude v rámci neho riešiť aj postavenie predsedu Akadémie vied. Preto navrhujem, aby tam bola doplnená myšlienka "na návrh rady vedcov".

    Vážená Národná rada, v závere sa vyjadrím k problému, ktorý je rovnako dôležitý ako predchádzajúce. Napriek tomu, čo povedala pani podpredsedníčka vlády, ide o vážny politický problém. Týka sa nového postavenia a právomoci Úradu vlády, ktorý nadobudne postavenie ústredného orgánu štátnej správy. Netrúfam si v tejto chvíli presne a vyčerpávajúco vymedziť obsah kancelárskej demokracie, ktorú vysoko hodnotím, ale to, čo je uvedené v predloženom materiáli, viac než len naznačuje, že sa týmto smerom uberáme.

    Politický systém je totiž možné zmeniť nielen zmenou ústavy, ale aj postupnými zmenami v existujúcich zákonoch, a to napríklad i zákonom kompetenčným a volebným. A práve zmenami v týchto zákonoch k inému typu politického systému, bohužiaľ, smerujeme. A to už podporiť nie je možné. Politický systém je totiž výsledkom a odrazom histórie, kultúry každého štátu, prípadne národa, a rieši sa demokraticky zmenou ústavy, na čo je potrebná dvojtretinová väčšina. Našou históriou, kultúrou a tradíciou je parlamentná demokracia. A hoci je to najťažšie ovládateľný typ politického systému, musíme si ho posilňovať a stabilizovať, a nie zmeniť. Nezbavujme sa, poslanci, vlastnej sily a právomoci len preto, že niekto kalkuluje s naším slabým, alebo slabším politolotickým a právnym vedomím. Právo kontroly nepatrí totiž úradu, pre ktorý sa toto právo pripravuje, ale predovšetkým parlamentu - inštitúcii, ktorá tvorí pilier parlamentnej demokracie. Preto ešte raz prosím, aby sme si boli vedomí predovšetkým tejto skutočnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Hofbauer.

  • Pani kolegyňa, vo vašom vystúpení bolo také kvantum nepresností, že mám pochybnosti, či ten, kto vám pripravoval ten referát, vedel, o čom je reč. Ten príklad Švajčiarska ako ochrany pamiatok, myslím si, je absolútne nešťastný, pretože švajčiarski architekti by vám povedali presný opak. To, čo obdivujeme vo švajčiarskych starých mestách, sú fasády, a vnútri sú vypitvané objekty, ktoré majú železobetónové stropy. Takže, Švajčiari obdivujú, kupodivu, naše chátrajúce pamiatky preto, že sú originálne. Je to tak. Rozpadávajúca sa pamiatka sa dá obnoviť do pôvodného stavu, ale betónová atrapa už nie.

    Čo sa týka nášho ochranárstva, v súčasnosti rozhodovanie o stavebnom zákone je v kompetencii orgánov životného prostredia a tí, kupodivu, rozhodujú v prospech zástavby parku na Šafárikovom námestí v prospech budovy. Rozhodovanie o ochrane prírody a pamiatok v prvom rade závisí od ľudí a v druhom rade od usporiadania príslušných orgánov. No, a na tej istej úrovni sú podobné aj pripomienky k ústredným orgánom štátnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Gbúrová - faktická poznámka.

  • Vážený pán Hofbauer, tak ako vždy, ani teraz ste nepochopili podstatu môjho vystúpenia /potlesk/, pretože ste si nevšimli, že som pochválila vzácne spojenie ministerstva kultúry a ministerstva životného prostredia, o ktoré usiluje táto vláda. To po prvé.

    A po druhé, pán minister - bývalý, ja si na rozdiel od vás svoje diskusné vystúpenia pripravujem sama.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán Nagy. Pripraví sa pán Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky sa dožíva svojej štvrtej novely. Tento fakt sám osebe svedčí o nízkej stabilite politického systému v Slovenskej republike. Keď k tomu dodám, že okrem toho, že autorom a predkladateľom samotného zákona číslo 347/1990 Zb., ako aj troch jeho noviel, bol súčasný priemér vlády, svedčí to o dosť veľkej premenlivosti jeho názorov aj na výstavbu orgánov ústrednej štátnej správy.

    Na úvod musím konštatovať, že zmeny obsiahnuté v novelách sa často dotýkajú tej istej veci, len s opačným znamienkom ako predchádzajúca novela. V tejto súčasnej novele sa to týka ministerstva výstavby a verejných prác, ktorého predchodca bol zrušený v novele z roku 1992. Týmto som sa dostal k vlastnej novele tohoto zákona.

    1. Všetci dobre chápeme, že ministerstvo výstavby a verejných prác je vytvárané na nátlak Združenia robotníkov Slovenska, ktoré vytvorenie ministerstva výstavby a verejných prác malo vo svojom volebnom programe. Čiže, tu ide o výsostne politickú vec, preto je zbytočné farizejsky argumentovať spoločenskou potrebou a tzv. systémovými opatreniami na vytvorenie podmienok fungovania stavebného trhu.

    2. Odčleňuje sa od ministerstva školstva pôsobnosť vo veciach techniky a vedy, a tým sa zakladá duálny systém v riadení školstva a vedy. Naviac, názov nového ústredného orgánu štátnej správy - Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti pripomína staré časy francúzskeho socializmu z 18. storočia, keď vtedajší socialisti boli presvedčení, že môžu plánovať a riadiť rozvoj spoločnosti voluntaristicky podľa vlastných predstáv.

    3. Podstatu tejto novely však tvorí časť o Úrade vlády - Úrad vlády ako ústredný orgán. Doteraz Úrad vlády predstavoval odborný organizačný a technický útvar na zabezpečenie činnosti vlády. Bol akýmsi servisom pre zabezpečenie plynulého chodu vlády. Touto zmenou sa v sústave ústredných orgánov štátnej správy vytvára nový, silný mocenský orgán so širokými kontrolnými právomocami. Úrad vlády podľa tejto novely bude kontrolovať činnosť všetkých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Bude kontrolovať aj činnosť orgánov miestnej štátnej správy, ako aj časť činnosti obcí, pokiaľ plnia úlohy štátnej správy. Týmto sa z Úradu vlády stáva najvýznamnejší orgán kontroly štátnej správy, ktorý preberá aj kompetencie ministerstva vnútra v oblasti kontroly. Práva zakladania nových organizácií, iných než sú príspevkové a rozpočtové, zrejme budú slúžiť k posilneniu kontrolnej funkcie vlády.

    Skutočnosť, že vedúceho Úradu vlády rovnako, ako aj vedúceho Slovenskej informačnej služby a predsedu štatistického úradu, bude menovať predseda vlády a Úrad vlády poznatky zo svojej činnosti, teda zo svojej kontrolnej činnosti, bude predkladať vláde, svedčí o premyslenom zámere posilniť výsostné postavenie predsedu vlády. Aj týmto krokom sa poruší uznávaná demokratická a ústavná zásada, že predseda vlády je iba primus inter pares, prvý medzi rovnými.

    Vážené dámy, vážení páni, kruh sa uzatvára. Táto novela zákona je jasným krokom k ďalšej koncentrácii moci v jedných rukách, v rukách premiéra vlády Slovenskej republiky. Zámer je jasný. Keď sa nedá zaviesť prezidentský systém politickej moci, treba zaviesť aspoň systém koncentrovanej moci v rukách premiéra vlády. Keďže Maďarská občianska strana od svojho založenia bola a je zástancom princípu demokratickej deľby moci a dekoncentrácie moci, navrhujem, aby vládny návrh novely zákona číslo 347/1990 Zb. nebol prijatý.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Prokeš. Predtým faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Pán poslanec Nagy, vo svojom vystúpení v zmienke o úrade stratégie ste prezentovali chorobnú neznalosť, ako sú riadené moderné ekonomiky. Veď tu 6 diskutujúcich vystúpilo a upozornilo, ako je to riadené vo vyspelých a prosperujúcich ekonomikách, že každý štát má ústredný orgán pre riešenie problémov stratégie, atď. Nechcem menovať znovu, pretože by sme sa opakovali.

    Druhá otázka - pýtam sa vás, pán poslanec Nagy, myslíte si, že Združenie robotníkov Slovenska nemá nárok, aby vo svojom programe vyjadrilo spoločenský záujem, že to je vyhradené len pre niektoré vybraté inštitúcie? Domnievam sa, že Združenie robotníkov Slovenska reprezentuje určitú časť našej sociéty, a ak vyjadrí svoj názor, vyjadruje tiež názor spoločenského záujmu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení zákonodarcovia,

    percentuálne koľko úradníkov štátnej správy je neúplatných? Poznám mnoho odhadov a priemerné číslo je veľmi nízke. Kto je za to zodpovedný? Vytvorením navrhovanej kontrolnej inštitúcie pri Úrade vlády premiér a vláda berú na seba znásobenú zodpovednosť za čistotu rúk svojich úradníkov a za hospodárnosť ich činnosti. Chcem podporiť argumentáciu pána poslanca Vanka. Pán poslanec Šimko v pondelok v tejto sále hovoril o vládnúcej filozofii wrestlingu, o hre bez pravidiel, v ktorej víťazí silnejší a krutejší. Je faktom presmutným a krutým, že na uliciach i v tlači vládne takmer úplná neviera, že Augiášov chliev sa podarí aspoň zastaviť v expanzii. Terajšia moc peňazí a násilia akútne volá po zdvojení, strojení i po zviacnásobení kontroly, aby každý kontrolovaný i kontrolujúci si uvedomil, že prípadný pokus o podplácanie či zastrašovanie musí byť spáchaný viacnásobne na konkurujúcich si inštitúciách, že tu vládne vôľa zastrašovanie a podplácanie zneúčinniť a odstrániť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, mám vás veľmi rád, ale keď ma citujete, keby ste mohli povedať, kde je koniec toho citátu, lebo s tým ostatným sa už potom nestotožňujem.

  • Ďakujem za slovo. Samozrejme, že otázka čistých rúk, otázka toho, aby kontrola bola efektívna, je otázka, ktorá zaujíma nielen nás ako príslušníkov jednotlivých strán a hnutí, ale zaujíma najmä našich občanov a my sme zodpovední za to, aby sme občanom ukázali cestu, ktorá povedie k naplneniu ich záujmov.

    Chcem ale povedať, že tu je nedorozumenie, pán poslanec Glinský. Nie sme proti tomu, aby kontrola nebola efektívna, ale sme proti tomu, aby ten, kto túto kontrolu má zabezpečovať v danej situácii, v danom návrhu je to Úrad vlády, aby to vykonával človek, ktorý nebude pod kontrolou parlamentu, pretože ak takúto funkciu bude vykonávať človek, ktorý bude len pod kontrolou predsedu vlády, tak sa stáva vlastne nástrojom jeho vôle. A toto je to, na čo aj pani poslankyňa Gbúrová upozorňovala, že nenápadne sa tu približujeme k zmene jestvujúceho systému. My ako parlament si strážme bez ohľadu na to, z akej sme strany alebo hnutia, kompetencie parlamentu. Nerobme nič proti tomu, čo ich oslabuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi dve faktické poznámky. Začnem odzadu k pánu poslancovi Pittnerovi. Parlament má kontrolovať vládu a môže kontrolovať premiéra, ale brať možnosť vláde a jej členom kontrolovať vlastnú štruktúru, je trošku postavené na hlavu a, podľa mňa, je to snaha zavádzať anarchiu do štátnych štruktúr.

    Druhá poznámka sa týka pána poslanca Nagya, ktorý uviedol, dovolím si to povedať bez nároku na presnosť citácie, že premiér mení svoje názory a novelizácie sa týkajú často toho istého s opačným znamienkom. Áno, pokiaľ si to vyžaduje cesta, po ktorej kráčame, pretože žiadna cesta nie je rovná, ale má zákruty, tak na ne treba reagovať a podľa toho treba robiť aj korekcie. Ale pokiaľ som dobre čítal, aj pán poslanec Nagy robil korekcie s rôznym znamienkom, hoci cesta išla rovno.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Pittner, vaše slová sú dosť typickým a u nás častým, žiaľ, podceňovaním Združenia robotníkov Slovenska. Absolútne sa necítime byť nástrojmi vôle jedného človeka. Vláda je štvorkoaličná a participujeme na zodpovednosti za všetky skutky, ktoré učiní táto vláda, a chceme participovať aj na kontrole, ktorú bude táto vláda robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Glinský, nikde a nikdy som nepovedal, že Združenie robotníkov Slovenska je podriadené predsedovi HZDS. Hovoril som o podriadenosti vedúceho úradu. To po prvé.

    Po druhé chcem povedať, keďže pán poslanec Prokeš, neviem prečo, zdôvodňuje moju poznámku ako cestu k anarchii. Veď mne predsa ide o to, a to ste sa mohli od môjho počiatku pôsobenia v politike presvedčiť, aby tu práve nebola anarchia. Anarchia je tam, kde nie sú jasne stanovené práva a povinnosti. Ak teda je tu Najvyšší kontrolný úrad, a pán poslanec Vanko dosť presne ukázal na nedostatky rezortnej kontroly, ktorá predsa len je poplatná tomu, že v rezorte potom ďalej aj pôsobí, práve toto som mal na mysli a na zreteli, keď hovorím, že Najvyšší kontrolný úrad alebo ministerstvo kontroly je zodpovedné nielen tomu, kto ho ustanovuje, ale je zodpovedné aj parlamentu.

    A tu chcem ďalej povedať, pokiaľ ide o problematiku kontrolného úradu vlády, tento, samozrejme, pôsobí v rámci vlády ako rezortná kontrola. Nepôsobí nijako inak. Aj keď to nazývate prierezovou kontrolou, je to len zástierka slov.

    A k programu čistých rúk, našťastie, ste ma pochopili, väčšina poslancov to odsúhlasila, keď som hovoril, že treba pokračovať v rekodifikácii trestnoprávnych a trestnoprocesných poriadkov. Z tohoto hľadiska si myslím, že nezastierajme to kampaňou. Tu treba jednoznačne vybudovať právny systém, ktorý ešte stále nemáme dokonalý, a potom je možné hovoriť o tom, ako toto právo sa vysluhuje, ako ho uplatňujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    na margo kontroly: dosadzujme na jednotlivé zodpovedné miesta kompetentných a kvalitných ľudí, pretože žiadna kontrola nenahradí ani kompetentnosť ani kvalitu ľudí. Ak budeme dávať ľudí nie podľa odborných znalostí, ale len podľa straníckej príslušnosti, darmo ich budeme stokrát kontrolovať. A to isté platí aj o kontrole.

  • Chcel som iba reagovať na vystúpenie pána poslanca Pittnera, ale nie v negatívnom slova zmysle. Chcel som iba rozviesť, že stále sa nechápeme v jednom. Je tu problém politickej zodpovednosti parlamentu a vlády a politickej zodpovednosti parlamentu a Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kontroluje v zmysle článku 60 iba plnenie štátneho rozpočtu. Už včera som povedal, že činnosť vlády ako najvyššieho nariaďovacieho orgánu je rozsiahlejšia. A pod vládou nechápme iba pána premiéra, lebo vláda je kolektívny orgán, aj z ústavy to vyplýva, že je kolektívnym orgánom. Ak má parlament právomoc kontrolovať formou poslaneckých prieskumov, nevidím, prečo vláda ako kolektívny orgán by si nemohla zriadiť takýto orgán, aby kontroloval, ako sa plnia nariadenia vlády. Netvrdím, že treba hľadať v tom nejaké politikum. Skôr si myslím, že je to prínosom. Skôr sa mi zdalo, že keď bol zrušený tento útvar na Úrade vlády, mohlo to prispieť práve k tomu, že vláda nemala spätné informácie, ako sa plnia jej nariadenia alebo teda jej riadiaco-mocenské akty. Takže, v tom vidím skôr naopak, a to bez ohľadu na to, že som vo vládnej koalícii, vidím v tom práve prínos pre to vládnutie.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ako vidíte, kontrola naozaj je jeden veľmi dôležitý inštitút, ktorý musí mať spoločnosť zavedený. Nechcem k jednotlivým názorom vystupovať alebo prijímať nejaké stanovisko, ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Koncom roku 1993 vykonali spolu viaceré inštitúcie alebo orgány kontrolu účinnosti, lepšie povedané, vyhodnotili účinnosť kontrolného systému v Slovenskej republike. Tam sa došlo k záverom, aké sú prednosti a obmedzenia alebo nedostatky jednotlivých kontrol, ktoré v tom čase existovali, ktoré sa vykonávali. Z tohto materiálu, ale potom aj zo skúseností z iných štátov, kde kontrola je úplnou samozrejmosťou, jasne vyplýva, kedy, ako, v akom rozsahu je potrebné kontrolu robiť. Teda nie je to len záležitosť názoru alebo nejakého politického prístupu, ale je to priamo nutnosť, ktorá vyplýva z praxe. Na toto chcem poukázať.

    Nechcem zachádzať do nejakých podrobností alebo do nejakých vecí, ktoré by mohli vyvolať ďalšiu vlnu konfrontačných výmien, ale chcem upozorniť na jednu vec. V roku 1994 pri zmene Mečiarovej vlády, ako viete, prvé čo bolo zasiahnuté, bola kontrola, kontrolné systémy. Nechcem ďalej o tom rozprávať. Dopad bol veľký, evidentný, dá sa preukázať. Zmena na samotnom Najvyššom kontrolnom úrade, ktorá tam nastala v štruktúre kontrolného úradu, jasne povedala, čo sa stalo. Bola vytvorená opäť sekcia verejnej spotreby. Jedna sekcia mala kontrolovať viac ako polovicu výdavkov štátneho rozpočtu. Absolútne nezmyselné. Nie je možné zabezpečiť takúto kontrolu, aby ten počet pracovníkov v sekcii - to bolo 8 pracovníkov, 10, 12 - aby vôbec mohol do toho systému vojsť a niečo vykonať. Preto by som vás prosil, aby sme o kontrole nehovorili ako o nejakom stave alebo jave, ktorý podlieha nejakým politickým prístupom, ale je nutnosťou.

  • Poučenie z takých štátov ako je Nemecko alebo Spojené štáty, teda Nemecká spolková republika, jasne hovoria, kde bola kontrola zavedená, ako bola zavedená, napríklad expozitúry a ďalšie veci. To bolo prvé, čo sa zrušilo, pritom bez toho nie je možné vykonávať kontrolu efektívne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len požiadať predstaviteľov koalície, aby pochopili, že naše postoje smerujú k tomu, aby program "čisté ruky" neznamenal, že ruka ruku myje.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán Prokeš. Pripraví sa pán Poliak zo Združenia robotníkov Slovenska.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte, aby som sa dotkol predloženého materiálu a uviedol niekoľko pozmeňovacích návrhov.

    Podporujem predovšetkým bod číslo 9 spoločnej správy k článku I bod 13, kde sa uvádza upraviť text v § 20b nasledovne: "Úrad pre vedu a techniku". V prípade, že tento názov by nebol odsúhlasený, dávam nový pozmeňovací návrh, aby tam bolo "Úrad pre vedu, techniku a stratégiu rozvoja spoločnosti". Súčasne ale s oboma týmito návrhmi, to znamená doplnok k bodu 9 spoločnej správy, alebo, ak by bol akceptovaný ten druhý pozmeňovací návrh - "Úrad pre vedu, techniku a stratégiu rozvoja spoločnosti" dávam doplnok, aby sa tieto názvy aj v ostatnom texte zmenili, a to konkrétne v článku I bod 12 upraviť text § 20 odsek i/ podľa tohto zmeneného názvu, a takisto v článku II treba nahradiť text "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky" textom podľa toho, ako bude odsúhlasený - buď "Úrad pre vedu a techniku" alebo "Úrad pre vedu, techniku a stratégiu rozvoja spoločnosti". Prípadne, ak by bol odsúhlasený iný pozmeňovací návrh pre tento názov, myslím si, že takisto treba akceptovať, aby sa to všade vymenilo.

    Ďalej si dovolím mať ďalší pozmeňovací návrh, a to v článku I, bode 20 v novonavrhnutom odseku 2 § 32 bodkočiarku za slovom "Bratislava" nahradiť bodkou a ďalší text vypustiť. Nebudem to odôvodňovať takým spôsobom, ako to urobil pán poslanec Fogaš. Ide totiž o to, aby nebol premiestnený Úrad pre priemyselné vlastníctvo do Banskej Bystrice. Nejde mi o to, aby Banská Bystrica nemala nejaký ústredný orgán štátnej správy, ani si nemyslím, že by tam neboli takí šikovní ľudia, ako sú tu, v Bratislave, aj keď možno koncentrácia je tu vyššia, ale vedú ma k tomu úplné iné dôvody. Predovšetkým je to problém prístupnosti k tomuto úradu. Tento úrad sa konečne začal rozbiehať, a jeho presťahovaním a potrebou vyškoliť nových pracovníkov, pretože nemožno očakávať, že by tí, ktorí sú dnes tu, pretože sú väčšinou priamo viazaní na Bratislavu, prešli do Banskej Bystrice, podľa môjho názoru by sa zabrzdila činnosť tohto úradu, alebo aspoň čiastočne zabrzdilo minimálne na dva roky, čo by malo veľmi negatívny dopad práve na vzťahy so zahraničím. A možno by to niekto mohol chápať aj v tom zmysle, že je to umelá administratívna prekážka, aby sme plnili svoje záväzky v rámci GATT a podobne.

    Prosím, aby ste skutočne brali tie moje slová tak, ako znejú. Ide o to, že vlastne po troch rokoch si tento úrad začal skutočne plniť svoje úlohy, aj keď má ťažké podmienky. A myslím si, že by bolo omnoho efektívnejšie vynaložiť prostriedky na zabezpečenie budovy tu, v Bratislave, než na preškoľovanie a vôbec spojené s prenosom tohto úradu do iného mesta - ktoréhokoľvek.

    Ďalej si dovolím predniesť ďalší pozmeňovací návrh, a to za článok III zaradiť nový článok IV s tým, že ostatné sa posunú, ktorý by znel: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 74/1993 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona číslo 43/1970 Zb., zákona Slovenskej národnej rady číslo 692/1977 Zb., zákona Slovenskej národnej rady číslo 7/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 291 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 11/1993 Zb. sa mení takto:

    1. § 13 odsek 1 znie: "Na čele akadémie je predseda akadémie, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh rady vedcov akadémie vláda Slovenskej republiky z členov predsedníctva akadémie. Predseda akadémie je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde Slovenskej republiky.

    2. V § 13 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta."

    Tento môj návrh je prakticky takmer totožný s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Rea, až na to, že sa tam vkladajú slová "na návrh Rady vedcov akadémie". Myslím si, že je to aj presne v súlade s tým, čo tu povedala o tom pani poslankyňa Gbúrová.

    Vážené poslankyne vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán Prokeš. Teraz vystúpi pán Poliak. Pripraví sa pán Pokorný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená podpredsedníčka vlády, člen vlády, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    zásadným, keď nie najdôležitejším rozvojovým faktorom ekonomiky sú výskum a technológie. Taký výskum a také technológie, ktoré sú zviazané s ich komerčným využitím. Toto si uvedomili ekonomicky úspešné krajiny sveta v dobe, keď sa u nás len verbálne proklamovala potreba vedy a techniky. Jednou z mála komparatívnych výhod Slovenska je veľmi dobrá úroveň ľudských zdrojov, ktoré sú ďalším rozvojovým faktorom ekonomiky. Spojením týchto dvoch faktorov, teda výskumu a technológií s ľudskými zdrojmi má Slovensko reálnu možnosť zabezpečiť si medzinárodnú komparatívnosť nášho priemyslu, ale aj ostatných odvetví hospodárstva, čo však znamená tiež konkurencieschopnosť našich výrobkov na svetových trhoch.

    Realita vo vede a technike na Slovensku od roku 1991 nezodpovedá významu tejto oblasti pre rozvoj ekonomiky. Výskumná a vývojová základňa počtom pracovníkov má dnes asi 40 % svojho stavu v porovnaní s rokom 1989. Kompetencie v riadení vedy a techniky sú od roku 1988 - povedal by som - pohadzované po rôznych ústredných orgánoch a zastavili sa na ministerstve školstva. Na tomto ministerstve sa mimo jeho premenovania na školstvo a vedu tiež ďalej v ničom nepokročilo.

    Veda a technika sa stala predmetom licitácií istých skupín spoločnosti. Je snaha považovať vedu a techniku za odnož vysokých škôl a taktiež silnejú tlaky považovať rezortnú výskumnú a vývojovú základňu za prvok, ktorý treba zrušiť a všetko sústrediť na vysoké školy. Verbálne proklamácie o potrebe vedy a techniky majú aj reálne vyjadrenie. Pracovníci sekcie vedy a techniky predstavujú asi 8 % stavu pracovníkov stavu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. Hodnoty, ktoré sa vybudovali vo výskumnej a vývojovej základni, sa stávajú zdrojom sociálneho napätia, úniku mozgov, zvýšenej nezamestnanosti. Rastie závislosť na importovaných tovaroch, poznatkoch a technológiách.

    Už tu bola v podstate položená otázka, prečo sa nesplnili uznesenia parlamentu, ako tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, k zriadeniu ústredného orgánu štátnej správy pre vedu a techniku už v minulosti. Myslím si, že túto situáciu treba rázne doriešiť ako súčasť systémových opatrení v rámci novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.

    Zriadenie ústredného orgánu pre vedu a techniku aj v spojení s programovaním stratégie rozvoja spoločnosti je dobrá investícia do budúcnosti. Je to investícia, ktorá spojí prostriedky daňových poplatníkov s ochotou a úsilím podnikateľskej sféry a inovačným potenciálom Slovenska. Je to investícia, ktorá aktivizáciou približne 25 tisíc pracovníkov výskumnej a vývojovej základne má rozhýbať inovačný proces na zabezpečenie konkurencieschopných výrobkov, ktorá zrýchľovaním inovačného procesu môže vytvárať nové pracovné príležitosti, iniciovať potenciál regiónov a umožňuje posilňovať vytváranie štruktúr trhového mechanizmu. Je to investícia, ktorá upevňovaním trhového mechanizmu stabilizuje ekonomiku, vytvára väčšie možnosti pre sociálnu sféru a tak napomáha vytvárať žiadané pozície Slovenska v politickej, ekonomickej rovine v medzinárodnom meradle. Inými slovami, tento orgán by mal napomôcť uvoľniť tvorivý potenciál Slovenska, o ktorom hovoril aj pán podpredseda vlády a minister financií pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1995, že teda viac nám treba tvoriť, menej troviť a pripravovať sa na splácanie dlhu. Je to jedna z ciest, ktorá by nám ten dlh mohla pomôcť splatiť a čo najrýchlejšie.

    Myslím si, že tento zámer vlády je diametrálne odlišný od postoja istých skupín najmä z vysokých škôl, ktoré mimo toho, že preceňujú svoj príspevok do svetovej a domácej vedy, si prisudzujú akési výnimočné postavenie. Jeho vyjadrením je tiež podriadenie riadenia vedy a techniky do pôsobnosti vysokých škôl. V tejto súvislosti by som chcel dať do pozornosti, tak ako tu už bolo povedané mojimi predrečníkmi, či to je na úrovni Európy alebo sveta, organizácia tejto sféry skutočne je riešená špecificky. Myslím si, že aj u nás, na Slovensku, treba hľadať také spôsoby riešenia tohto problému, aby boli na prospech Slovenskej republike.

    Nie reči a nátlak, ale technológie budeme potrebovať pre investície, ktoré bude realizovať ďalší navrhovaný ústredný orgán štátnej správy, a to ministerstvo výstavby a verejných prác. Tu by som chcel poopraviť pána kolegu Nagya, že skutočne nešlo o nátlak zo strany Združenia robotníkov Slovenska, ale jednoznačne išlo o návrh riešenia, a je na parlamente, ako sa k tomuto návrhu postaví. Myslím si, že vo všetkej činnosti treba hľadať princíp osobnosti, založený na odbornosti, výkonnosti a morálke a s tým súvisiacej nepodplatiteľnosti. Skutočne tu musia byť ľudia, ktorí sú charakterovo pevní a čistí, a potom niet obavy, nech je to ktokoľvek a z ktorejkoľvek strany.

    Politickú vôľu na zriadenie ústredného orgánu pre hospodársku stratégiu, vedu a techniku dokumentujú aj uznesenia parlamentu Slovenskej republiky, ktoré tu tiež už odzneli. Vláda ju napĺňa predloženým návrhom novely zákona číslo 347/1990 Zb., ktorý odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré tu už presne formuloval pán poslanec Brňák, a pritom sme spolu skutočne nekomunikovali. Ide o článok I bod 9 § 13, ktorý znie: "Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre základné, stredné a vysoké školy, pre školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, pre vedu na vysokých školách a pre štátnu starostlivosť o mládež a šport." Myslím si, že skutočne treba ponechať aj vedu na vysokých školách, pretože študentská vedecká odborná činnosť tam jednoducho patrí a tam sa pripravujú absolventi na svoje ďalšie pôsobenie po ukončení vysokej školy.

    Druhý návrh je tiež k článku I bod 13 § 20b, kde navrhujem, aby znel nasledovne: "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku". Čiže sa vzácne s pánom poslancom Brňákom zhodujeme a myslím, že to môžeme dať do jedného návrhu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani Rusnáková. Pripraví sa pán Líška. Ospravedlňujem sa, vystúpi pán Pokorný, pripraví sa pani Rusnáková a potom pán Líška.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení sa chcem dotknúť dvoch oblastí. Jednej, o ktorej sa už veľmi veľa diskutovalo. Je to problematika ústredného orgánu pre vedu a techniku, a včerajšie vystúpenie kolegu poslanca Pacolu ma viedlo k tomu zareagovať na možný konflikt v kompetenciách medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

    Veda a technika sú považované za najvýznamnejší zdroj rozvoja spoločnosti. V mnohých krajinách sú preto prijaté osobitné zákony, ktorými štát vytvára podmienky pre činnosť svojho výskumného a vývojového potencionálu. Vo väčšine krajín zodpovednosť za realizáciu týchto zákonov zabezpečuje samostatné ministerstvo resp. na jeho úroveň postavený orgán pre vedu a techniku.

    Strana zelených na Slovensku pri tvorbe svojho programu zvážila postoj k otázkam vedy a techniky a považuje túto oblasť za významnú aj preto, že umožňuje riešiť otázky životného prostredia a je jednou z ciest zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Nielen naša strana, ale aj Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana a koalícia Spoločná voľba mala vo svojom volebnom programe zriadenie ústredného orgánu pre vedu a techniku. Z tohto dôvodu pozitívne hodnotím novelu kompetenčného zákona, ktorá vytvára Úrad pre vedu a techniku. Tento orgán však musí mať zodpovedajúce kompetencie a nemôže kopírovať stav z roku 1988, kedy bola na Slovensku veda a technika riadená cez viacero kanálov. Táto roztrieštenosť pokračuje dodnes. Veda a technika je prierezovou, nadrezortnou problematikou ekonomiky a nemôže byť podriadená akýmkoľvek odvetvovým predstavám a tlakom.

    Vážené dámy a páni, ako bývalý pracovník Slovenskej akadémie vied mohol by som konkrétne hovoriť o riadení vedy u nás, o jej nedostatočnom spoločenskom, a najmä ekonomickom ohodnotení jej pracovníkov, o úniku mozgov do zahraničia, no nie je priestor v tejto rozprave zaoberať sa až tak do hĺbky touto problematikou. Vašu pozornosť chcem sústrediť na konkrétne pozmeňovacie návrhy.

    Po prvé - navrhujem vyňať z hlasovania an blok bod 9 spoločnej správy a odporúčam tento bod prijať tak, ako bol prijatý Ústavnoprávnym výborom Národnej rady. Po druhé - v prípade, že tento návrh nebude akceptovaný, navrhujem štylistickú úpravu pôvodného návrhu § 20b strana 7 na "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku". Ďalší text, rovnako, ako navrhol pán poslanec Brňák. Stotožňujem sa s jeho návrhom. Predkladateľ v zmysle uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré citoval konkrétne pán poslanec Brňák, a volebných programov vládnej koalície, mal pravdepodobne v úmysle zriadiť úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, úrad pre vedu a techniku a nie úrad pre stratégiu vedy a techniky. Toľko k tejto problematike.

    Ďalej v súvislosti s návrhom pána poslanca Pacolu, čiže je to tretí návrh - stotožňujem sa s návrhom spoločného spravodajcu neprijať bod 5 spoločnej správy, čiže nerozšíriť kompetencie ministerstva výstavby a verejných prác o projektovú a inžiniersku činnosť. A za ďalšie - vypustiť projektovú činnosť z § 10 písm. d/ vládneho návrhu. Je to naša tlač 90. To podporil aj spoločný spravodajca, aj pán poslanec Šimko a ďalší.

    Po štvrté - nesúhlasím s návrhom pána poslanca Pacolu, ktorý rozšíril § 10 o písmeno e/ - citujem: "dohľad na vybrané činnosti vo výstavbe, projektovanie stavieb, vedenie stavieb a uskutočňovanie stavieb". Uvedený návrh zasahuje do kompetencií ministerstva životného prostredia, konkrétne do stavebného zákona číslo 50/1976 Zb., a je teda v rozpore so zákonom. Požiadavka rozšíriť kompetencie ministerstva výstavby a verejných prác o dohľad na vybrané činnosti vo výstavbe, čiže terajší § 46a, je neopodstatnená. Viac ako dva roky ministerstvo životného prostredia pripravovalo zákon, ktorý bol už pred krátkym časom predložený vláde a rieši uvedenú problematiku. Osobne som sa zúčastňoval rokovaní s Komorou architektov a Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Preto znovu zdôrazňujem, že požiadavka je pre ministerstvo životného prostredia neprijateľná.

    Nemožno ďalej akceptovať návrh, že Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky bude mať dohľad nad povoľovaním stavieb. Stavebný zákon pozná len jeden pojem, a to štátny stavebný dohľad. Tento môžu vykonávať iba poverení pracovníci stavebných úradov a obecných úradov. Nikto iný. Len títo majú právo vstupovať na stavby, kontrolovať, či sa uskutočňujú podľa schválenej projektovej dokumentácie a v súlade so stavebným povolením.

    Verím, že po našej rozprave pán minister Zlocha obháji kompetencie svojho rezortu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani Rusnáková a pripraví sa pán Líška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcela by som sa vyjadriť k jednému bodu, pretože viaceré pripomienky, ktoré som mala k novele tohto zákona, ktorý prerokúvame, už niektorí predrečníci povedali, takže považujem za zbytočné ich znovu opakovať.

    Chcem sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Reu, ktorý navrhol začleniť nový paragraf, ktorý by sa týkal Slovenskej akadémie vied. Vzhľadom na to, že ide o dva rôzne zákony, navrhujem, aby pán poslanec tento bod stiahol, pretože ide o zákon číslo 74/1963 Zb. a myslím si, že so zákonom 347/1990 Zb. má málo spoločného. V prípade, že pán poslanec svoj návrh nestiahne, potom by som navrhla doplniť text o nasledovné znenie: "Na čele akadémie je predseda akadémie, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh rady vedcov akadémie vláda Slovenskej republiky." K ďalšiemu textu sa nevyjadrujem, ani ho nedopĺňam. Myslím si, že túto formu demokracie, aby rada vedcov akadémie mohla dávať návrh, by sme nemali vypustiť. A myslím si to nielen ja, ale aj mnohí vaši kolegovia.

    Chcela by som poprosiť členov vládnej koalície, aby ste si súčasne uvedomili aj to, že vaši kolegovia z výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru podali návrh na novelu zákona práve o Slovenskej akadémii vied. Tento návrh dňa 13. februára 1995 predseda Národnej rady pán Gašparovič pridelil na prerokovanie výboru. Keďže tento návrh novely predkladá celý výbor, to znamená, že - dovolím si to teraz tak povedať - aj kolegovia Haťapka, Hornáček, Glinský, Mušková, Fekete, Halabrín, Rapaičová a Tarčák majú ten istý názor, ako som si dovolila navrhnúť teraz toto doplnenie, pretože v ich návrhu novely zákona je táto formulácia použitá. Takže ich vyzývam, aby môj návrh podporili, pretože je to návrh, s ktorým sa aj sami zosobnili, dokonca v takej forme, že ho podali ako návrh novely zákona o Slovenskej akadémii vied.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán Líška. Pripraví sa pán Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, milí hostia,

    vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť k včerajšej časti rozpravy, v ktorej bol viackrát spomínaný § 30 ods. 2, ktorý pojednáva o sídlach ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ten totiž uvádza, že sídlo jedného z ústredných orgánov štátnej správy by malo byť mimo Bratislavy. Z toho vyplýva, že tento úrad by sa mal sťahovať, pričom uvádza aj to, kam. Zhodou okolností do Banskej Bystrice. Dovoľte, aby som sa pozastavil pri uvažovanom sťahovaní.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie je gesčným výborom práve spomínaného úradu a pán predseda tohoto úradu z tohto dôvodu viackrát v našom výbore vystupoval, keď išlo o odpočet programového vyhlásenia minulej vlády, návrhu rozpočtu kapitoly úradu. Pán predseda vtedy využil možnosť aj na prezentovanie pôsobnosti a úloh, ktoré zabezpečuje táto inštitúcia, a aké podmienky má k tomu vytvorené v Bratislave.

    Vtedy sme sa s prekvapením dozvedeli, že dva roky po rozdelení federácie a Federálneho úradu pre vynálezy má úrad patentové fondy umiestnené provizórne v prenajatom hangári na letisku v Ivanke. Tam sú prakticky nedostupné a pre rešerše chodia do Prahy pracovníci úradu. Pán predseda vtedy veľmi názorne fotografickým materiálom dokumentoval, ako je v úhľadných kvádroch na paletách naskladaných 8 miliónov kusov patentového fondu, ku ktorému sa nedá dostať. A to podotýkam, že okrem iného má tento úrad viesť fond patentovej dokumentácie a sprístupňovať ho verejnosti.

    Terajšie sídlo samotného úradu je v prenajatých priestoroch Hydrokonzultu, ktoré kapacitne nevyhovujú. Takže, ako už povedal pán poslanec Cuper, sťahovať sa má a musí v najbližšej dobe, aj keby hneď ostal v Bratislave. A prečo do Banskej Bystrice? Banská Bystrica sa k problémom úradu s jeho sídlom a umiestnením patentových fondov postavila inak a bez dlhých rečí. Ponúkla predsedovi úradu pri jeho návšteve Bystrice budovu, ktorá by prichádzala do úvahy. Na druhej strane všetci iste chápeme starosť a veľký pocit zodpovednosti pána predsedu úradu Priemyselného vlastníctva o funkčnosť celého úradu. Iste, sťahovanie predstavuje určitý časový, aj keď obmedzený, ale vážny zásah do jeho chodu. Ponúkajú sa však riešenia, ktoré splnia zámer zákona a na druhej strane neohrozia kontinuitu ním zabezpečovaných činností v oblasti ochrany vynálezov, priemyselných vzorov, úžitkových vzorov, ochranných známok, poskytovania patentových informácií, označovania pôvodu výrobkov, atď.

    Najväčším problémom, z ktorého zrejme chodí pánu predsedovi mráz po chrbte, je termín, ku ktorému by sa zmena sídla mala vykonať. Personálne a technické záležitosti súvisiace so sťahovaním, otázky sťahovania výpočtovej techniky, archivačných systémov, patentového fondu na jednej strane, na druhej strane problém uvoľnenia ponúknutej budovy v Banskej Bystrici, vyriešenia prípadných požiadaviek na byty a ubytovanie si vyžiadajú určitý čas, určité prechodné obdobie. Navrhujem preto dva pozmeňovacie návrh k predloženému návrhu zákona.

    Upraviť dikciu § 32 ods. 2 navrhovaného zákona tak, že sa tento odsek rozdelí na dve časti. Dikcia nového odseku 2 bude: "Sídlom ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky je Bratislava."

    Zaviesť nový odsek 3: "Sídlom úradu Priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica."

    A upraviť dikciu odseku 4 navrhovaného zákona: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1995, okrem odseku 3 § 32, ktorý nadobúda účinnosť od 1. 10. 1995."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vystúpi pán Černák. Pripraví sa pán Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    už pri programovom vyhlásení som apeloval na rovnomerné rozloženie kompetencií medzi jednotlivé ministerstvá Slovenskej republiky. Uvádzal som príklady z Európy, konkrétne aj z Českej republiky, že oveľa lepšie by bolo rozdeliť existujúce ministerstvo hospodárstva na dve, ako vytvárať samostatné ministerstvo výstavby a verejných prác. Ak si niekto myslí, že vytvorením takého ministerstva sa bude viac stavať a že sa oživí investičný trh, je to mylná domnienka. V tejto oblasti je už množstvo podnikov privatizovaných, nepotrebujú nič iné, len finančné prostriedky a stavať budú tak, len sa budeme pozerať.

    Považujem si za svoju povinnosť navrhnúť ako človek, ktorý rezort ministra hospodárstva skladal dokopy z pomaly piatich rezortov, aby v kompetenčnom zákone, v návrhu novely, ktorú máme pred sebou, bol vypustený § 10 a aby tento paragraf bol nahradený novým § 10, ktorý bude znieť: "Ministerstvo priemyslu, obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky pre a/ priemyselnú výrobu, b/ zahraničný obchod, c/ cestovný ruch." Následne by potom v § 1 bol nahradený text vloženého písmena n/ novým textom "Ministerstvo obchodu, priemyslu a cestovného ruchu".

    Takto rozdelené kompetencie ministerstiev by umožnili lepšie podporovať priority programového prehlásenia, dali by na adekvátnu úroveň zahraničný obchod, ktorý je kompetenčne nevyjasnený medzi Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministerstvom hospodárstva, a dali by aj patričnú váhu cestovnému ruchu, pretože cestovnému ruchu v programovom vyhlásení sú venované tri rozvinuté vety.

    Sú to priority, ktoré pre Slovensko bez ohľadu na to, kto bude pri moci, sú prioritami a bolo by potrebné už teraz, pri tejto novelizácii založiť takú organizáciu, ktorá pomôže. Dokonca si myslím, že by neboli potrené ani personálne zmeny vo vláde, že existujúci ministri by mohli bez najmenších problémov obhospodáriť rezorty hospodárstva, do ktorého by patrili základné výroby, energetika, stavebná výroba a rezort priemyslu, obchodu a cestovného ruchu.

    Dámy a páni, moji traja alebo štyria predrečníci hovorili o druhom probléme. Druhým problémom sú kompetencie pre kontrolu Úradu vlády. Mám pripravený pozmeňovací návrh, nebudem ho prednášať, pretože už tu zaznel, ale chcem podporiť práve pána Šimka, ktorý o tomto hovoril. Je to znovu založenie možného ohniska rozbrojov.

    Tu prítomná, alebo v kuloároch prítomná podpredsedníčka vlády pani Tóthová a neprítomný exminister Dolgoš by vedeli rozprávať o tom, že v prípade malej disharmónie vo vláde už sedí kontrolný úrad na druhý deň v kancelárii ministra a kontrola sa nerobí tak ako sa má robiť, to znamená vecne a podľa príslušných pokynov.

    Dámy a páni, aj tretí problém, ktorý som tu chcel nadniesť, už spomenuli moji predrečníci. Venovali sa mu pán Šimko, pán Fogaš, pán Prokeš, pán Líška. Týka sa presunutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky do Banskej Bystrice. Keďže opätovne som bol pri zrode tejto myšlienky po nástupe vlády v roku 1992, ministerstvo hospodárstva zakladalo tieto orgány štátnej správy, ktoré neskôr boli povýšené na ústredné orgány štátnej správy, už vtedy som bol veľmi náchylný k myšlienke, aby sme tie orgány, ktoré fyzicky nie sú viazané na Bratislavu, rozložili rovnomerne po Slovensku a ja konkrétne som prišiel s návrhom, aby Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky išiel do Banskej Bystrice. Vtedy som osobne prerokovával tento problém s premiérom Mečiarom. Argumentoval personálnou infraštruktúrou ústredných orgánov štátnej správy a predovšetkým nevhodnosťou budovy v Banskej Bystrici, pretože tento úrad potrebuje veľmi špecifické budovy, že to znemožňuje dať ho do Banskej Bystrice. A hoci vtedy som túto myšlienku propagoval, teraz podporím všetkých tých, ktorí budú hlasovať za zotrvanie tohto úradu v Bratislave, pretože v tom čase tento úrad mal jedného človeka, vládou určeného vedúceho, aj ten bol z Liptovského Mikuláša, a dnes je to už 130 ľudí, vybudovaná infraštruktúra a skutočne by to boli nielen materiálne a finančné vysoké náklady, ale aj personálne škody, keby sa už rozbehnutý úrad prekladal do Banskej Bystrice. Takže podporím všetkých mojich predrečníkov a ich pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vystúpi pán Dzurinda. Pripraví sa pán Kunc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    z návrhu novely zákona, ani z dôvodovej správy nie sú zrejmé predovšetkým dve veci. Prvá, prečo sa vytvára nové ministerstvo výstavby a verejných prác. Ani v dôvodovej správe nie je žiadne odôvodnenie. A po druhé, aké konkrétne kompetencie bude mať toto ministerstvo.

    V § 10 sa napríklad píše, že Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky je ústredným orgánom Slovenskej republiky pre investičnú výstavbu. Otázka by mohla azda znieť, v akom rozsahu. V úplnom? Bude napríklad pripravovať aj výstavbu nemocníc? Z článku II zákona vyplýva, že tomu tak samozrejme nie je. Na Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky prechádzajú len kompetencie z Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Nič viac. Nuž, ale kto sa zaoberá verejnými investíciami, napríklad bytovou politikou, vie, že na realizácii štátnej bytovej politiky a hospodárení s bytmi, čo je, podľa môjho názoru, najvýznamnejšia kompetencia novovznikajúceho ministerstva výstavby a verejných prác, sa podieľa viacero ministerstiev významnými spôsobmi.

    V prvom rade je to Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré je gestorom stavebného zákona, teda, dalo by sa povedať, územnoplánovacej a stavebnej prípravy investícií, ktorá je veľmi zdĺhavá, komplikovaná a poznačená veľkým množstvom stanovísk mnohých inštitúcií, ktoré sú často protichodné. Ďalej je to Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré je gestorom pôdneho fondu, gestorom výkupu pozemkov vo verejnom záujme, ale aj gestorom technickej infraštruktúry k bytom, predovšetkým kanalizácie a vodovodov. Potom je to Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky. Toto by malo veľmi umne a postupne zabezpečovať kompenzáciu spôsobenú postupnou liberalizáciou nájomného, adresné konkrétne dávky tým skupinám občanov, ktoré jednoducho nebudú schopné utiahnuť zvyšujúce sa nájomné nad úroveň 15 až 20 % príjmov rodiny. Ďalej je to Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Toto musí zohrať významnú úlohu v oblasti zavádzania nových ekonomických nástrojov na podporu bývania. Je to spojené s veľkým množstvom noviel, daňových zákonov a iných zákonov, napríklad s novelou zákona číslo 182 o bytoch tak, aby sa zjednoznačnil vzťah medzi kupujúcim a pozemkom pod bytovým domom, aby sa urýchľoval predaj bytov, aby sa urýchľovalo kreovanie obecných fondov rozvoja bývania. Ministerstvo financií má aj ohromnú úlohu a kompetenciu v oblasti citlivej postupnej liberalizácie nájomného.

    Z uvedeného je zrejmé, že ide o veľmi zložité, komplikované vzťahy. Každý si pamätá veľmi zdĺhavé polemiky o zjednodušení a urýchlení územnej a stavebnej prípravy investícií, o prechode časti kompetencií z ministerstva životného prostredia na novokreované ministerstvo výstavby a verejných prác. Tieto polemiky, myslím si, boli veľmi časté aj v súčasnej vláde, ale všetko zostáva tak, ako bolo. Podobné polemiky je možné pozorovať aj v otázke odštátnenia Vodární a kanalizácií. Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác pripravovalo decentralizáciu a odštátnenie týchto zariadení tak, že budú zverované obciam a možno aj bezodplatne. Ministerstvo pôdohospodárstva chce tieto podniky privatizovať obchodným spoločnostiam. Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác pretlačilo významné úlohy pre ministerstvo financií v oblasti deregulácie nájomného a novely zákona číslo 182. Nový minister financií sa rýchlo poponáhľal, navrhol vláde tieto úlohy zrušiť, pretože mu bolo ťažko ich plniť. Tým prakticky prerušil realizáciu koncepcie rozvoja bytov do roku 2000, ktorú schválila vláda v júni 1994.

    Z uvedeného veľmi stručného, ale predsa len, podľa môjho názoru, podstatu vystihujúceho rozboru vyplýva, že ide naozaj o veľmi komplikované vzťahy prinajmenšom piatich ministerstiev - ministerstva dopravy, spojov a verejných prác, ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny a predovšetkým a najmä ministerstva financií.

    Konštatujem, že novela zákona číslo 347 z roku 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy nerieši a nezjednodušuje ani jeden z uvedených problémov. Kompetencie a pozícia nového ministerstva výstavby a verejných prác nie sú ani o jedno promile výraznejšie, ako kompetencie súčasného ministerstva dopravy, spojov a verejných prác. O finančných prostriedkoch ani nehovoriac, či už z pohľadu štátneho rozpočtu alebo použitia Fondu národného majetku v roku 1995. Budeme teda mať nové ministerstvo so starými kompetenciami a menším mešcom peňazí.

    Z uvedenej stručnej analýzy vyplýva jedna jasná otázka: Na čo je dobré takéto nové ministerstvo? Neponúka sa žiadna iná logickejšia odpoveď ako tá, že kreovanie nového ministerstva výstavby a verejných prác s uvedenými kompetenciami a pomenovanými okolnosťami nie je inou, len výlučne politickou otázkou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Kunc a rozpravu by mala uzatvoriť pani Schmögnerová. Faktická poznámka - pán kolega Ásványi.

  • Ďakujem za slovo. Ešte predtým, než sa uzatvorí, skončí rozprava, mal by som jednu námietku proti obsahu spoločnej správy, tlač 90a. Pýtam sa, na základe čoho sa dostal do bodu 11 pod firmou Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet ten doplnok článku 3, kde sa vymenováva kompetencia vlády prevzatá z bývalého ministerstva pre kontrolu. Totiž o tejto náplni, o týchto bodoch kontrolnej činnosti v našom výbore slovo nepadlo. Neviem, či niečo také sa nájde v uznesení nášho výboru. Pýtal som sa aj mojich kolegov, nikto sa nepamätá, že by sme o tomto vôbec len slovo počuli alebo rokovali. Iste by sa mala pamätať aj podpredsedníčka vlády pani Tóthová, ktorá bola prítomná na našom výbore, že o tejto novej náplni vlády jedno slovo nepadlo. Pýtam sa, ako sa to dostalo do spoločnej správy.

    Ešte jednu vec, že pod bodom 11 spoločnej správy je uvedené "k článku III". K článku III v našom výbore nikto žiadnu pripomienku nemal, veď článok III v pôvodnom návrhu zákona v tlači 90 sa týka iba zrušovacích ustanovení.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia poslanci,

    predmetom rozpravy je inštitucionálne a právne riešenie ústredných orgánov vlády a ústredných úradov. V zásade sa zhodujeme v tom, že riešenia sú potrebné, ale vôbec sa nezhodujeme v tom, ako a aké inštitúcie či orgány organizovať a aké postavenie im pririecť. Je prirodzené a logické, že inštitucionálne riešenia navrhuje jestvujúca vládnúca moc z hľadiska svojich potrieb. Škoda, že nemá rezervoár riešení, veď sa nevyvinul, nebolo naň čas. A jej ešte ani nie trojmesačná lehota pôsobenia naozaj neposkytla priestor na prípravu nového zákona o organizácii ústredných orgánov vlády, a už vonkoncom nie na nový ústavný systém. Za tohto stavu je tu otázka: Mala a mohla vláda stavať svoje programové vyhlásenie pevne vo väzbe na jestvujúce inštitucionálne riešenia, ktoré sú tu z doterajšieho vývinu? Keby nemala programové ciele presahujúce zabezpečiteľnosť či dosiahnuteľnosť touto štruktúrou, potom nie, ale pretože ona také ciele má, tak áno, a teda musí navrhnúť a uskutočniť v terajšom stave inštitucionality zmeny, a to vrátane platnej právnej úpravy.

    Priebeh rozpravy nás vracia na začiatok začiatkov, t.j. k rozprave o programovom vyhlásení vlády a s ňou súvisiacim stanoviskám cez rozpravu k návrhu štátnemu rozpočtu a k nej odznelým názorom i požiadavkám až po dnešok. Celý doteraz prebiehajúci proces svedčí o tom, že nie sme ochotní a schopní sa dorozumieť vo veci základnej stratégie postupu transformačného procesu a jeho obsahu a v tomto znamení konáme stále a vo všetkom. Vo svojom vystúpení k rozpočtu som zdôraznil, že odlišovať sa môžeme v názoroch, ale v uskutočňovaní praktickej politiky i vo vedení štátu sme na jednej lodi, kde by sme mali byť v zmysle svojho statusu poslancov aj uskutočňovateľmi, aj pozorovateľmi, aj kontrolórmi. To od nás očakávajú naši voliči, národ i celá štátna pospolitosť. Keby sa nám podarilo nájsť porozumenie v tomto základnom prístupe, ľahšie by sme našli vzájomné pochopenie aj v inštitucionálnom riešení a vo formovaní orgánov či inštitúcií v ich právnom vyjadrení.

    Dovoľte ešte takúto poznámku z praxe: Vláda sa môže spoliehať vo svojej pôsobnosti najmä na vlastné uznesenia a ich plnenie a na osobné funkčné rozhodovanie svojich členov i ostatných predstaviteľov ústredných orgánov. U tých má záruky. Tomu musia zodpovedať aj inštitucionálne riešenia, o ktoré v tejto chvíli ide, a ich právne zakotvenie. Týka sa to aj vedy a techniky. Ony sú totiž skeletom, na ktorom stojí tak stabilita vlády, ako aj účinnosť jej pôsobenia. A pretože o to ide celej štátnej pospolitosti, malo by ísť aj nám ako jej predstaviteľom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani Schmögnerová. Nebude posledná, lebo som dostal ďalšiu prihlášku do rozpravy od pána Rózsu, ktorý sa teda pripraví. Prosím, pani kolegyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcela by som sa dotknúť otázky Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, osobitne tej časti, kde sa hovorí o tom, že tento úrad by mal mať v kompetencii aj regionálny rozvoj. Pokiaľ som mala možnosť sledovať diskusiu, k tomuto sa zatiaľ nikto nevyjadril. Pri posudzovaní vhodnosti začlenenia regionálneho rozvoja pod Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky si treba uvedomiť niekoľko skutočností. Za posledných päť rokov sa výrazne prehĺbila diferenciácia regiónov na Slovensku. Tá sa odrazila nielen vo výraznej diferenciácii mier nezamestnanosti - uvediem príklad: miera nezamestnanosti sa trvale v Bratislave pohybuje okolo 4 % a v niektorých východoslovenských okresoch dnes už nad 25 % a vyššie, ale odrazila sa aj vo veľmi diferencovanej miere vstupu zahraničných investícií, ktoré by mohli vytvárať predpoklady na prekonanie regionálneho zaostávania, v miere podnikateľskej aktivity a podobne.

    Výsledok je taký, že dnes máme regióny, kde je sociálna situácia ľudí už skutočne na pokraji únosnosti a ak v blízkej budúcnosti môžeme čakať určité sociálne nepokoje, tak hľadajme a čakajme ich predovšetkým tam. Myslím si, že vláda nedoceňuje vážnosť rastúcej regionálnej diferenciácie a zatiaľ len ad hoc pristupuje k riešeniu najakútnejších problémov, ktoré v niektorých regiónoch vznikajú. Ako príklad uvediem Rimavskú Sobotu. Myslím si, že ani výjazdové zasadnutia vlády a podobných orgánov túto situáciu neriešia.

    Chcela by som uviesť niekoľko príkladov, ktoré dokumentujú to, že súčasná vláda si naozaj neuvedomuje vážnosť rastúcej regionálnej diferenciácie. Chcela by som položiť otázku, prečo napríklad vláda na predminulom zasadnutí zrušila niektoré záruky, napríklad záruku, ktorú poskytla naša vláda na výstavbu obchodno-výstavného centra v Lučenci, záruku na projekt výroby tabelačného papiera v Spišskej Novej Vsi a podobne. Obidva príklady sú z okresov, ktoré skutočne patria medzi okresy najviac postihnuté posledným vývojom za ostatné roky.

    Aj spôsob inštitucionálneho riešenia regionálneho rozvoja, ktorý sa tu navrhuje, ukazuje, že sa nedoceňuje význam regionálneho rozvoja a úlohy vlády pri ovplyvňovaní regionálneho rozvoja. Kladiem otázku: Aké je prepojenie ústredného orgánu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky s regionálnym rozvojom? Nebude postavenie regionálneho rozvoja v tomto úrade skutočne iba okrajové, na okraji dôležitosti?

    Chcela by som pripomenúť, že napriek tomu, že sme mali k dispozícii také krátke obdobie, začali sme sa regionálnym rozvojom a jeho podporou pomerne systematicky zaoberať. Ešte v apríli 1994 sa vytvorila Nadácia pre podporu regionálneho rozvoja, ktorá už aj stihla založiť niekoľko regionálnych agentúr na podporu rozvoja a založila aj Kysucko-žilinský podnikateľský fond, ktorý už má prvé činnosti aj za sebou. Rovnako same začali pripravovať a už je aj k dispozícii nultý projekt založenia Národnej agentúry pre podporu regionálneho rozvoja, na založenie ktorej sme získali prísľub pomoci z Európskej únie, a to nielen pomoci poskytovanej vo forme know-how, ale aj finančnej pomoci. Obnovili sme činnosť Rady vlády pre regionálny rozvoj, ktorá mala pomôcť koordinovať regionálnu politiku.

    Preto by som chcela na záver svojho krátkeho vystúpenia navrhnúť takýto pozmeňovací návrh: Navrhujem, aby z kompetencie Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky bola vyčlenená kompetencia pre regionálny rozvoj. Zároveň navrhujem, aby bola zriadená Národná agentúra pre podporu regionálneho rozvoja. Táto Národná agentúra by bola vládnou agentúrou, ktorá by koordinovala a pripravovala regionálnu politiku vlády, zároveň by koordinovala regionálnu politiku regionálnych agentúr, umožňovala by transferovať zahraničné zdroje predovšetkým z Európskej únie a zároveň aj alokovať zdroje vlády na regionálnu politiku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Rózsa. Pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ak dovolíte, reagoval by som na to, čo povedal pán poslanec Ásványi. Býva dobrým zvykom, alebo malo by byť dobrým zvykom, že pokiaľ sa o niektorých veciach na výbore rokuje a nie sú tie veci dostatočne jasné, bolo by potrebné, aby príslušný poslanec požiadal o vysvetlenie.

    Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že spoločná správa veľmi jasne nadväzuje na uznesenie, ktoré sme prijali v našom výbore. V spoločnej správe nie je nič viac a nič menej, ako bolo prijaté v platnom uznesení vo výbore. Ak dovolíte, v bode 6 zmien a doplnkov, ktoré sme prijali, sa hovorí práve o článku IV a chcem vám vysvetliť k tomu jednu vec. Postupovalo sa zo strany predkladateľa nie celkom obvyklým spôsobom, pretože do zrušovacej doložky nie je možné, alebo v uznesení nie je možné jednoducho obnoviť to, čo predtým bolo zrušené. To znamená, že pokiaľ sme vo výbore prijali bod 6, tak musela by tam byť znova uvedená pôvodná dikcia, ktorá v roku 1994 bola zrušená. Vzhľadom na to, že je to teda vecne a obsahovo veľmi dôležité, v spoločnej správe to nepochybne muselo byť uvedené a aj uvedené je.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    budem veľmi stručný. K predloženému vládnemu návrhu dávam tieto pozmeňovacie návrhy:

    1. V záujme zachovania ústavnosti a predchádzania vzniku diktatúry navrhujem, aby navrhovateľ svoj návrh vzal späť a zosúladil s ústavou našej republiky.

    2. Ak sa tak nestane, navrhujem podľa § 22 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku prerušiť prerokovanie o tomto návrhu, vrátiť ho navrhovateľovi na prepracovanie a po zjednotení a prerokovaní návrhu vo všetkých výboroch Národnej rady prerokovať to na 6. schôdzi Národnej rady.

    3. Ak nebude prijatý tento môj návrh, navrhujem bod číslo 11 spoločnej správy /nové znenie/, tlač 90a vyradiť na osobitné hlasovanie s návrhom zamietnuť.

    4. Ak neprejde ani tento môj návrh, tak navrhujem v bode 11, tlač 90a, písmeno a/ v treťom riadku pozmeniť tak, že sa vynechajú slová "právnické osoby zriadené zákonom". Ďalej v písmene c/ tohoto bodu za slová "obce" vsunúť slovo "len" a potom by znelo: "obce len pri plnení úloh štátnej správy".

    5. A posledný návrh - z § 6 ods. 2 tohto pozmeňovacieho návrhu poslednú vetu začínajúcu "Na požiadanie obcí.." vynechať.

    Prosím o pochopenie a podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Ásványi.

  • Ďakujem. Pekne by som poprosil predsedu nášho výboru, keby chvíľočku ešte zotrval, pretože otázka na základe jeho odpovede bude smerovaná predovšetkým na neho. Prosím vás pekne, počuli sme tu ako poučenie, že sa nič nedostalo do spoločnej správy, čo neodznelo na rokovaní nášho výboru. Znovu tvrdím, že tých päť paragrafov, ktoré sú tu na troch stranách uvedené, slovo o nich hovorené nebolo. Pekne by som prosil, keby pán predseda nášho výboru prečítal uznesenie, tuším spomínal šiesty, či ktorý bod, čo je tam uvedené, či je tam tento obsah, ktorý je uvedený v spoločnej správe, alebo ako znie vôbec bod 6 nášho uznesenia.

  • Ďakujem. V zmysle § 19 rokovacieho priadku Slovenskej národnej rady dávam slovo podpredsedníčke vlády pani Tóthovej.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým pán poslanec,

    chcem vás ubezpečiť, že to bol môj návrh, ktorý som predniesla ako prosbu výboru, že v prípade, ak odhlasuje nestotožnenie sa s návrhom, aby bod 11 bol, čo výbor odhlasoval, to znamená, aby sa zrušilo zrušené, aby potom bolo to, s čím sa nesúhlasilo zrušiť, zahrnuté do nového textu. Inak by totiž celá konštrukcia navrhovaného predpisu nemala zmysel. Ak totiž to neoživíme v zákone o kontrole, treba to zahrnúť do predloženého zákona. Toto som uviedla a moja žiadosť bola hlasovaním splnená. Samozrejme, že sa tam celý text nečítal, alebo odkaz na príslušné ustanovenia zákonov. Je to bežný legislatívny postup. Ak ste ho neuznali a odhlasovali ste splnenie môjho želania, tak to, čo je teraz v predloženej správe, je vlastne ten text zákona. Neviem, čo v tom nie je pochopiteľné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

  • Keď zoberiem do úvahy aj vysvetlenie pána predsedu Maxona, aj hypotézu, že akceptujem pani podpredsedníčku, chcem vám povedať, že včera v rámci diskusie, ale nielen v rámci diskusie, ale aj pri vystúpení pani podpredsedníčky vlády, pána spravodajcu, pána Vanka sme si navzájom vysvetlili špecifiká kontroly úradu vlády. Dohodli sme sa a niekoľko razy podčiarkli, dokonca pán spravodajca aj včera v televízii, že hlavnou úlohou kontroly Úradu vlády je kontrolovať plnenie úloh, ale pokiaľ ide o financie, to ostáva na Najvyššom kontrolnom úrade.

    Zoberte si stranu 5, inkriminovaný článok III, kde sa hovorí: "Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje a/ plnenie úloh štátnej správy, b/ hospodárenie s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy". To nezodpovedá tým špecifikám, ktoré sme si tu navzájom včera vysvetľovali. Hovorili sme, že financie, ktoré prechádzajú prostredníctvom štátneho rozpočtu, prináleží kontrolovať Najvyššiemu kontrolnému úradu, prípadne finančnej kontrole ministerstva financií. To je v rozpore s tým, čo sme si tu dnes vysvetľovali.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán Maxon.

  • Ani som sa tak veľmi nehlásil, ako som bol vyzvaný. Oceňujem prístup pána poslanca Filkusa, že sa snaží dostať problém do vecnej roviny. Na druhej strane musím zdôrazniť, pán poslanec Ásványi, že procedurálne je to v poriadku. Náš výbor prijal uznesenie pod bodom 6, kde sa hovorí: Nové znenie v § 3 vstupuje do zrušovacej doložky predchádzajúcej právnej úpravy legislatívne neobvyklým a nepoznaným spôsobom. Obnovuje platnosť už raz zrušených ustanovení o kontrolnej pôsobnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 83/1994 Z. z. Legislatívne správny postup by si vyžadoval znovu ustanoviť pôsobnosť Úradu vlády ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti kontroly. Toto u nás vo výbore bolo odsúhlasené a v nadväznosti na to predkladateľ zaslal nám do výboru, i spracovateľovi spoločnej správy fax s dikciou, ako to má byť v príslušnej právnej norme.

  • Doplňujem informáciu pre pána poslanca Filkusa. Je potrebné, aby aj kontrolný orgán na Úrade vlády mal kompetenciu aj finančnej kontroly. Pochopiteľne, nie v takom rozsahu alebo v takom zameraní, ako sú rezortné kontroly, ale ide tam o určitú kontrolu opatrení Úradu vlády v oblasti napríklad nariadenia úspor alebo ďalších niektorých vecí, takže by bolo potrebné mať aj túto finančnú kompetenciu. To je to prekrytie. Potom sa prekrývajú aj ďalšie kontroly. Žiadna rozpočtová alebo príspevková organizácia si nemôže dovoliť nedodržať nariadenia vlády, alebo opatrenia, ktoré boli prijaté, lebo okamžite by sa to prejavilo v tomto kontrolnom systéme.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že to nie je obvyklý legislatívny postup rokovania vo výbore, že sa dostane ani nie do uznesenia, ale do spoločnej správy niečo také, čo paragrafovo nebolo prerokované vo výbore.

    Druhá vec: priznávam si aj ja chybu, že keď som videl - pretože to, čo čítal pán Maxon, je v informácii legislatívneho odboru -, ako poslanec som sa mal spýtať a žiadať prečítať pôvodné znenie § 3 až 9 zákona číslo 418. V tom si priznávam chybu. Ale opakujem, to nie je obvyklý legislatívny postup, že sa niečo dostane do materiálu, ktorý môžeme čítať už len pri prerokovávaní zákona.

    Ďakujem.

  • Tiež sa domnievam, že je to nielen neobvyklý, ale aj nevhodný spôsob, ktorého sme svedkami, takto vlastne predkladať návrhy vo výbore a premietať ich do spoločnej správy. Domnievam sa, nie som si istý, nakoľko je to právne správne alebo nesprávne, ale myslím si, že je to nevhodné. Je z toho celkom jednoduché východisko, keď to vyjmeme zo spoločnej správy a dáme to ako konkrétny pozmeňovací návrh hociktorého poslanca. Tak bude vec, myslím si, vyriešená k spokojnosti všetkých.

  • Ďakujem za slovo. Chcela som navrhnúť presne to isté, aby sme už ukončili rozpravu o tom, či tento postup je, alebo nie je správny. Odporúčam spoločnému spravodajcovi, aby o bode 11 nedal hlasovať. Osvojujem si ten návrh, poslanci ho majú predložený písomne. Týmto spôsobom procedurálne bude dodržaný postup, ktorý sa nemusí spochybňovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Keďže počas môjho vystúpenia pani podpredsedníčka nebola v sále, chcel som sa spýtať jednu konkrétnu vec, ak môžem, aj keď je to trošku nad rámec faktických poznámok, ktoré tu boli doteraz. Môžem?

  • Keď budete v rámci časového limitu, prosím.

  • V § 20a, kde sa hovorí o pôsobnosti Úradu vlády, v ods. 3 sa hovorí, že Úrad vlády môže zo svojho rozpočtu alebo iným spôsobom so súhlasom ministerstva financií založiť alebo zriadiť iný subjekt, než rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. Jednoducho tomu nerozumiem. Úrad vlády bude tým zakladať podnikateľské firmy, štátne podniky?

  • Ak sme si v bode 6 osvojili to, čo sme si osvojili a vo výbore odsúhlasili, iný postup nebol možný.

  • Ďakujem. Vychádzajúc z § 19 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam slovo ministrovi životného prostredia. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená vláda,

    pán poslanec Pokorný ma vyzval, aby som sa vyjadril k dvom návrhom, ktoré sa týkajú kompetencií, zasahujúcich do rezortu životného prostredia. Preto tak robím. Hneď na začiatku by som chcel upozorniť, že obidva tieto návrhy sú v rozpore so zákonom.

    Vybraté činnosti vo výstavbe upravuje zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý bol novelizovaný zákonom číslo 103/1990 Zb., a zákon číslo 262/1992 Zb., teda územný plán a stavebný poriadok je v kompetencii ministerstva životného prostredia. V § 43, ktorý má nadpis Oprávnenie k projektovej činnosti, je zakotvené, že projektovanie môžu vykonávať právnické osoby iba na základe a v rozsahu udeleného oprávnenia, a fyzické osoby, teda aj občania, len na základe preukazu osobitnej spôsobilosti. § 44 tohoto zákona upravuje podmienky oprávnenia na uskutočňovanie stavieb.

    Ďalšie § 45,46 a § 46a, ktoré súvisia s prípravou, projektovaním, uskutočňovaním a kolaudáciou stavieb, ďalej definujú, čo sú to vybraté činnosti vo výstavbe. Práve z § 46a stavebného zákona ods. 2 vyplynulo, že ministerstvo životného prostredia má vypracovať k tomuto zákon, ktorý ako vykonávací predpis stanoví presné podmienky pre výkon uvedených činností. Tento zákon sa tvoril tak, aby podmienky boli upravené obdobne, ako v štátoch Európskej únie. Práce na ňom trvali takmer tri roky a súlad s názormi odbornej verejnosti, najmä Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov sa dosiahol až v roku 1994. Vypracovaný návrh zákona po riadnom medzirezortnom pripomienkovaní bol predložený na rokovanie vlády 3. 3. 1995 a podľa vládou schváleného plánu legislatívnych úloh má byť predložený v I. polroku 1995 na rokovanie do Národnej rady. Môžem vám ukázať, tento návrh zákona je už tu a skutočne bol už na vládu predložený.

    Tento návrh zákona už novelizuje práve tie paragrafy, ktoré som spomínal zo stavebného zákona, a to § 43, 44, 45, 46 a § 46a. Niektoré z nich budú úplne vypustené, niektoré novelizované. Bolo by v rozpore so zásadami práva, aby minister výstavby mal akýsi dohľad nad činnosťami upravenými v stavebnom zákone, keď za výkon štátnej správy by mal zodpovedať, samozrejme, minister životného prostredia. Schválenie takýchto kompetencií podľa predložených dvoch návrhov by okrem iného malo za následok, že spomínaný návrh zákona o vybratých činnostiach vo výstavbe, na ktorý odborná verejnosť najmä vo sfére projektovej prípravy stavieb a ich uskutočňovania tak dlho čaká, by sa vlastne musel prepracovať úplne od začiatku.

    Z tohoto návrhu opäť vyplýva, že minister výstavby by mal právo kontrolovať ministra životného prostredia pri výkone štátnej správy, čo je v rozpore nielen so zákonom o kontrole a Ústavou Slovenskej republiky, ale, samozrejme, aj so samotným kompetenčným zákonom.

    Ďalej podotýkam, že predkladatelia alebo predkladateľ návrhu si pravdepodobne dobre nepreštudoval stavebný zákon, pretože by prišiel na to, že už od roku 1990, teda od novely stavebného zákona číslo 103/1990 Zb. sa inžinierska činnosť nepovažuje za takú činnosť, na ktorú by bolo potrebné osobitné oprávnenie, teda preukaz odbornej spôsobilosti. Žiadny zákon Národnej rady Slovenskej republiky pojem "inžinierska činnosť" už ani nedefinuje, a teda ho ani nepozná.

    Preto nemôžem odporučiť, aby bol schválený pozmeňovací návrh uvedený v spoločnej správe pod bodom 5, kde sa navrhuje doplniť bod d/ projektová a inžinierska činnosť, ba ani pozmeňovací návrh pána poslanca Pacolu, ktorý navrhuje doplniť bod d/ dohľad na vybrané činnosti vo výstavbe, projektovanie stavieb a uskutočňovanie stavieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže nemám už žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, chcem sa spýtať, či sa chce niekto z vás prihlásiť do rozpravy. Počas vystúpenia pána ministra máte čas na rozmyslenie.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nebudem vo svojom vystúpení hovoriť o tom, aké som mal názory pri tom, keď sa tento ústredný orgán štátnej správy vytváral, a nejdem si to ani navzájom tu vysvetľovať s pánom kolegom, pretože toto sme vo vláde uzavreli. Či to bolo úplne v súlade s mojimi predstavami, alebo nebolo, ani to tu nekomentujem. Ako člen vlády sa cítim viazaný týmto rozhodnutím a v súlade s týmto uznesením budem aj vystupovať. Dovoľte mi však, aby som predsa len zaujal stanovisko k niektorým vystúpeniam, ktoré tu boli, ktoré ma trošku vzrušili a s ktorými nie celkom súhlasím a mám voči nim vážne výhrady.

    Predovšetkým ide o to, aby sme prestali vidieť v Združení robotníkov Slovenska jedných neogabaných - prepáčte mi za ten výraz - robotníkov v montérkach s kladivom, ktorí nevedia pomaly ani čítať. Uisťujem vás, že všetci, ktorí sme vo vysokých štátnych funkciách za Združenie robotníkov Slovenska, máme patričné vzdelanie, dovolím si tvrdiť, že sme dosť erudovaní na to, aby sme tie funkcie, ktoré zastávame, vedeli dobre zastávať. O tom vás uisťujem.

  • Nejdem tu vysvetľovať, alebo zaujímať stanovisko k takým názorom, ako tu vyzneli, napríklad pán Nagy - nátlak Združenia robotníkov Slovenska a podobne. Myslím si, že toto by sme si mohli odpustiť a myslím, že duplom preto, keď zastávate funkciu poslanca za maďarské menšiny. Keby ste boli politikom, určite by ste hľadali iné politické formy, ako týmto menšinám pomôcť, tak, že by ste sa vyjadrovali o koaličnom partnerovi ináč, než ste sa vyjadrili.

    Pokiaľ ide o stanovisko pani Gbúrovej o tom, či stavbári alebo stavebníctvo ničili historické časti mesta, zdevastovali prírodu a tak ďalej, myslím si, že toto prirovnanie je aspoň tak pritiahnuté za vlasy, akoby som tu teraz povedal, že lekári môžu za to, že je zlý zdravotný stav nášho obyvateľstva. Stavbári stavali v podmienkach, ktoré boli. Prežil som celý život od svojich pätnástich rokov na stavbách a nehanbím za to, čo som postavil a čo som robil.

    Prečo sa vytvára ministerstvo výstavby a verejných prác? Boli o tom rôzne polemiky. Myslím si a osobne som o tom presvedčený, že takýto ústredný orgán štátnej správy, takéto ministerstvo z reálneho pohľadu súčasnosti a triezveho hodnotenia skutočne bolo namieste. Nejdem to rozvádzať, nie je na to priestor ani čas, že by som tu mohol teraz rozvádzať všetky aspekty, ktoré viedli predovšetkým Združenie robotníkov Slovenska k tomu, aby iniciovalo tento návrh a s koaličnými partnermi sme sa dohodli na tom, že takýto návrh budeme podporovať. Súčasná situácia v riešení problémov v oblasti verejných prác, tvorby legislatívnych aktov a ich kontroly v oblasti výstavby, v oblasti rozvoja bývania a územného rozvoja jednotlivých regiónov Slovenska je charakterizovaná roztrieštenosťou v kompetenčných úlohách jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, medzi ktoré patria najmä Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Centrum strategických štúdií, ale i Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Snáď trošku reagujem na to, čo hovoril pán poslanec Dzurinda, že nevieme vlastne prečo toto ministerstvo bolo. Ku kompetenciám sa nevyjadrujem.

    V dôsledku tohto stavu je možné registrovať neuspokojivú situáciu v riešení problémov spojených s uskutočňovaním investičných aktivít, smerujúcich k územnému rozvoju jednotlivých regiónov Slovenska efektívnym využívaním disponibilných verejných prostriedkov, ako aj uskutočňovaním aktivít v oblasti bývania. V konečnom dôsledku tieto vplyvy negatívne ovplyvňujú odvetvie stavebníctva, a to z hľadiska výkonnosti, zamestnanosti, rozvoja potrebných technológií a kvality stavebných procesov. Neumožňuje to hospodársky rast Slovenska a nepriaznivo vplýva na dopravu a odvetvia priemyslu produkujúce výrobky pre naše stavebníctvo. Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tu dnes predložený návrh vytvoriť ústredný orgán štátnej správy v súlade s praxou bežne používanou vo vyspelých krajinách, ktorý by zabezpečoval plnenie väčšiny úloh v uvedených oblastiach.

    Takéto riešenie, na ktorom musí mať záujem v prvom rade štát, umožní efektívne riešenie problémov predovšetkým v oblasti servisu pre efektívne vynakladanie štátnych prostriedkov v oblasti verejných prác, objektivizovania vynakladania finančných prostriedkov štátu ako podkladu pre rozhodovanie vlády, tvorby podmienok pre rozvoj bývania, legislatívy a technických podmienok, koordinácie dlhodobých infraštrukturálnych zámerov s regionálnymi cieľmi a stavebnými investičnými programami, tvorby legislatívy pre verejné práce, metodiky a dohľadu nad procesom verejného obstarávania, technického, technologického rozvoja a kvality, štandardizácie stavebnej produkcie, technických požiadaviek na výstavbu, zbližovania zákonov, predpisov a administratívnych nariadení, vzťahujúcich sa k stavbám, ochrany stavebného trhu a podpory prác v zahraničí, surovinovej koncepcie výroby stavebných materiálov.

    Na dosiahnutie tohoto cieľa je pre novovytvorený orgán štátnej správy potrebné presunúť určité kompetencie z pôvodných inštitúcií. Ide o verejné obstarávanie, metodiku a dohľad, legislatívu pre verejné práce, bývanie, vrátane ekonomických nástrojov, ekonomické nájomné, zákon o bytových a nebytových priestoroch. Privatizácia a zakladateľské funkcie štátnych podnikov stavebnej výroby a priemyslu stavebných látok - tu chcem podotknúť, že tu ide len o dobu určitú, pretože táto zriaďovateľská funkcia v podstate je len v sprivatizovaní zhruba ešte 100 stavebných podnikov, ktoré ešte nie sú sprivatizované. Týmto zakladateľská funkcia vo vzťahu k týmto štátnym podnikom vlastne končí.

    Akceptovaním takéhoto návrhu sa vytvorí systémové riešenie vo vertikálnej a horizontálnej polohe v oblasti riadenia investičného procesu, odstráni sa roztrieštenosť v kompetenciách, sprehľadní sa využitie dostupných finančných prostriedkov, sústredí sa na jedno miesto metodika, legislatíva a kontrola činností spojených s výstavbou a zosúladia sa verejné práce z hľadiska previazanosti jednotlivých regiónov a odvetví.

    Odporúčam vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať tak, ako bol predložený spoločným spravodajcom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Faktická poznámka - pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, povedali ste, že počas vystúpenia pána ministra Mráza sa ešte môžeme prihlásiť do rozpravy. Prihlásil som sa predtým, len som bol vypnutý, takže som sa opätovne prihlásil. Chcel by som mať dve poznámky a potom jeden návrh.

  • Pán kolega, keďže je to rozprava, prosím vás, aby ste prišli k rečníckemu pultu. Zatiaľ s faktickou poznámkou sa hlási pán Černák.

  • Ako obyčajne, veľmi pozorne som počúval vystúpenie kolegyne, poslankyne Gbúrovej, ktoré vždy majú hlavu a pätu, pretože si ich pripravuje sama a zodpovedne, ale nezachytil som tam pasáž o tom, že stavbári ničia stred mesta a podobne, ako sa vyjadril pán minister. Zrejme ide o nedorozumenie, pretože vystúpenie kolegyne Gbúrovej malo hlavu aj pätu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    v § 3 navrhovanej úpravy v bode b/ sa píše, že Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje hospodárenie s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy. V § 4 ods. c/ sa ďalej píše, že kontrolná pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky sa vzťahuje na obce pri plnení úloh štátnej správy. Dovoľte, aby som namodeloval situáciu napríklad v Bratislave. Bratislava zabezpečuje výkon štátnej správy na úseku požiarnej ochrany a niektoré úlohy pri plnení úloh štátnej správy v sociálnej oblasti, a to pri spravovaní domovov dôchodcov, domovov penziónov, kde mesto vydáva rozhodnutie v správnom konaní. Čiže plníme v meste Bratislava aj úlohy štátnej správy, tak ako je to definované v písmene c/ § 4. Avšak na hospodárenie alebo na chod týchto našich dvoch útvarov, konkrétne požiarnikov a domovov dôchodcov a domovov penziónov i napriek požiadavkám, ktoré sme uplatnili v liste vláde, predsedovi parlamentu, mesto nedostalo ani halier.

    Pýtam sa, ako chce štát, v tomto prípade úrad vlády, kontrolovať hospodárenie s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ktoré sme nedostali. S tým nemôžem ako poslanec tejto snemovne súhlasiť, a preto navrhujem, aby v § 3 v bode b/ bolo za slovami "hospodárenie s prostriedkami" vsunuté "štátneho rozpočtu", a potom by to pokračovalo, ako je. Totiž úrad vlády by nám chcel kontrolovať to, čo z našich miestnych zdrojov určíme na výkon štátnej správy, a s tým nemôžeme súhlasiť.

    Ďakujem vám za pozornosť a verím vo vaše kladné posúdenie.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto z poslancov hlási do rozpravy.

  • Ak tomu tak nie je, dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani podpredsedníčka vlády? Prosím, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    moje vyjadrenie bude veľmi krátke, pretože už včera v mojom vystúpení na stanoviská uvedené pánom poslancom Fogašom som reagovala vysvetľujúcimi a objasňujúcimi vetami k predloženému návrhu a z vypočutej rozpravy mám dojem, že moje vysvetlenia boli úplne zbytočné, pretože to, čo som argumentovala, nebolo počuté, a mám pocit, že mnohé veci, ktoré tu odzneli, boli skôr argumenty, ktoré mali zaznieť, so vzácnou výnimkou niektorých pripomienok, na ktoré už aj poslanci reagovali, a vlastne aj pán predkladateľ vo svojom úvodnom slove.

    Chcela by som reagovať na poslednú otázku pána poslanca Šimka, ktorá skutočne nebola tu uvedená a je otázkou meritórnou. Už zákon o rozpočtovom provizóriu dáva takúto možnosť aj ministerstvám, aby zriadili iný subjekt. Túto možnosť dávame aj úradu vlády z toho dôvodu, že treba riešiť niektoré otázky. Napríklad hotel Bôrik nevyhovuje potrebám a nie je možné kryť zo štátneho rozpočtu schodky a a finančné potreby. Preto sa uvažuje, aby si obdobná alebo táto inštitúcia mohla na seba určitým spôsobom zarobiť, aby sme nemuseli z rozpočtu pokrývať prípadné schodky. Myslím, že je to návrh účelný, návrh, ktorý bude šetriť prostriedky rozpočtu, ak by sa v takejto podobe realizoval. Preto chcem požiadať poslancov, aby predložený návrh v tomto zmysle podporili, pretože má ekonomické racio, dajme tomu, k riešeniu ubytovacích otázok, ubytovacích potrieb úradu vlády pre prezentáciu.

    Ako som spomenula, nebudem sa k jednotlivým pripomienkam konkrétne vyjadrovať. Viete, mám zmiešaný pocit, ktorý by som tu rada uviedla. Pred asi dvomi týždňami Nový čas publikoval článok k tomuto zákonu. Neboli tam presné údaje. Preto ako predkladateľka tohto zákona, aby skutočne verejnosť vedela, čo sa ním sleduje, a zároveň na opravu nesprávnych termínov, keď sa v článku Novom čase uvádzalo, že úrad vlády sa stane štátnou organizáciou, a myslím, že aj poslanci tak vládnej koalície ako opozície vedia, že tu nejde o štátnu organizáciu, ale o ústredný orgán štátnej správy, teda nie ústredný orgán štátnej organizácie, som reagovala v dobrej viere a veriac v objektívnosť tlače, že keď uvedie jedno nesprávne stanovisko k predkladanému zákonu, uvedie aj druhé. Prosím vás pekne, po štyroch urgenciách nieže nebol článok publikovaný, ale ani neodpovedali, redakcia ani nereagovala. Nie je záujem objasniť problém. A ten pocit mám aj tu, v parlamente, žiaľ.

    Preto ďakujem vám, že ste venovali tomuto zákonu toľko času a chcem požiadať panie poslankyne a pánov poslancov, aby za predložený návrh hlasovali, pretože je dobrý, pretože chce rozšíriť kontrolu štátnej správy takým spôsobom, aký aj literatúra a platná právna úprava v zahraničí pripúšťa kontrolu v oblasti štátnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Rea?

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne,

    skutočne iba v krátkosti chcem povedať, že v rozprave vystúpilo 22 poslancov, z ktorých osemnásti podali pozmeňovacie návrhy. Tieto spracujem v správe, ktorú vám chcem predložiť písomne tak, ako v poradí odzneli v rozprave. K rozprave sa nebudem vracať. Chcem vás požiadať, aby ste podporili zriadenie úradu vlády ako ústredného orgánu štátnej správy práve pre oblasť kontroly, pretože z jedného seminára, ktorý robili krajiny OICD na Slovensku v otázkach kontroly, som si dobre zapamätal, že celým týmto seminárom znela požiadavka - kontroly nie je nikdy dosť. A kontrolu nielen vykonávať ex post, ale túto kontrolu skutočne treba vykonávať ex ante. Z toho dôvodu, aj vzhľadom na to, že podľa návrhu nedôjde k potrebe zvýšiť prostriedky zo štátneho rozpočtu, odporúčam, aby sme zákon prijali tak, ako potom budem odporúčať niektoré doplňovacie a pozmeňovacie návrhy, ktoré návrh vylepšujú.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    keďže pán poslanec Rea, ktorý robil spoločného spravodajcu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k bodu číslo 9, potrebuje určitý čas na spracovanie pripomienok, prikročili by sme k d e s i a t e m u bodu rokovania.

    Až pán poslanec Rea tieto pripomienky spracuje, vráti sa späť, pristúpili by sme k hlasovaniu o bode číslo 9. Myslím si, že z hľadiska šetrenia a racionalizácie nášho pracovného času budete so mnou súhlasiť.

    Dámy a páni,

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám ste dostali ako tlač číslo 99 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 99a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Juraj Schenk. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Viedenským dohovorom sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky. Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám bol prijatý 23. augusta 1978 na diplomatickej konferencii vo Viedni, ktorá bola zvolaná pod záštitou OSN. Vtedajšia Československá socialistická republika podpísala Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám 30. augusta 1979. Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky dohovor neratifikovalo. Slovenská republika na základe vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentom a národom sveta zo dňa 3. decembra 1992 sukcedovala do podpisu a stala sa tak signatárskym štátom dohovoru.

    Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám podlieha v zmysle svojich záverečných ustanovení ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom nasledujúcim po dni uloženia 15. ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u depozitára dohovoru, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. Dosiaľ ratifikovalo dohovor 13 štátov. Ide predovšetkým o štáty, ktorých sa problematika sukcesie do zmlúv bezprostredne dotýka. Význam ratifikácie dohovoru Slovenskou republikou spočíva najmä v dvoch skutočnostiach:

    1. Slovenská republika sa ihneď po svojom vzniku prihlásila na základe uvedeného vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k zachovaniu kontinuity, pokiaľ ide o záväzky bývalej Československej federatívnej republiky, tým, že dôsledne od začiatku svojej existencie dodržiava zásadu automatickej sukcesie a nie zásadu tabula rasa, podľa ktorej by štát z pohľadu medzinárodných zmluvných záväzkov začínal úplne od začiatku. Bolo by preto vhodné potvrdiť tento postoj i ratifikáciou dohovoru a vykonaním vyhlásenia v zmysle článku 7 ods. 2 a 3 dohovoru, ktoré umožňujú štátu vykonať vyhlásenie o tom, že použije ustanovenia tohto dohovoru na svoju vlastnú sukcesiu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím platnosti dohovoru voči signatárskym štátom, čo je odsek 3, zmluvným štátom alebo stranám dohovoru, čo sú odseky 2 a 3, ktoré vykonajú vyhlásenie, ktorým prijímajú vyhlásenie štátu - nástupcu.

    2. V zmysle článku 49 dohovoru dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom nasledujúcim po dni uloženia 15. ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe. Je teda zrejmé, že ratifikácia dohovoru Slovenskou republikou významne prispeje k nadobudnutiu platnosti dohovoru, lebo v najbližšom období sa očakáva ratifikácia dohovoru aj v Českej republike. Slovenská republika sa tak stane 14. alebo 15. zmluvným štátom tohto dohovoru.

    Ratifikácia dohovoru zodpovedá záujmom Slovenskej republiky, lebo kodifikuje dôsledky sukcesie štátov vzhľadom na zmluvné záväzky štátu - predchodcu. V prípade sukcesie štátov sa uplatní zásada kontinuity zmluvných vzťahov. Rovnako sa uplatní zásada pacta sunt servanda, to znamená zásada poctivého dodržiavania medzinárodných zmlúv, čo prispieva k posilneniu právnej istoty a stability v medzinárodných vzťahoch.

    Na základe uvedeného navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím poslankyňu Alicu Bielikovú, aby informovala o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, dámy a páni,

    problematika sukcesie štátov, čiže nástupníctva v zodpovednosti za medzinárodné vzťahy území má v súčasnosti, keď v Európe i na celom svete vznikajú nové štátne útvary, veľký politický a medzinárodný význam. Schválením predloženého dokumentu sa zavŕši legislatívny a právny rámec, ktorého začiatkom bolo Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentom a národom sveta. Toto vyhlásenie obsahuje ustanovenie, že Slovenská republika ako jeden z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa bude od 1. januára 1993 považovať za viazanú mnohostrannými a dvojstrannými zmluvami a dokumentmi, ktorými bola k tomuto dňu viazaná ČSFR. Ratifikácia dohovoru zodpovedá záujmom Slovenskej republiky a je v súlade s jej ostatnými medzinárodnými záväzkami.

    Z ratifikácie nevyplýva žiaden dopad na finančný rozpočet Slovenskej republiky.

    Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 183 zo dňa 2. marca 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 8. marca 1995 a zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov.

    Obidva výbory prerokovali návrh 6. marca 1995, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vysloviť súhlas s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám. Zároveň Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča v celom texte prekladu Dohovoru a v predkladacej správe nahradiť slová "prehlásenie" a "prehlásiť" správnymi slovenskými slovami "vyhlásenie" a "vyhlásiť".

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, ako spoločná spravodajkyňa výborov dovoľujem si vás požiadať, aby ste Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám podporili a vyslovili s ním súhlas.

    Ďakujem za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu a v prípade, že nebude, aby ste dali o tom hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslankyni Bielikovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, napriek tomu rozpravu otváram a pýtam sa, kto z vás chce v rozprave vystúpiť.

  • Keďže sa do rozpravy nikto nehlási, zároveň vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za skončenú. Pán minister sa nemá k čomu vyjadriť, rozprava nebola.

    Prosím, dámy a páni, budeme hlasovať. Spoločná spravodajkyňa výborov odporučila dohovor prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám.

    Dámy a páni,

    keďže ešte tu nie je spoločný spravodajca k deviatemu bodu, ďalším bodom nášho rokovania bude j e d e n á s t y bod programu, a to

    Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 81. Správu o výsledku prerokovania vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci ste dostali ako tlač číslo 81a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    predpokladám, že prekonáme rýchlostný rekord ministra Schenka.

    Predkladám vám návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení. Tento návrh predkladáme na základe expertných rokovaní zástupcov nášho ministerstva a zástupcov Ministerstva práce a sociálneho poistenia Cyperskej republiky. Zmluva bola ešte 6. septembra 1994 prerokovaná vládou Slovenskej republiky a odsúhlasená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 958. Pri príležitosti návštevy cyperského ministra práce a sociálneho poistenia v Bratislave bola 20. septembra aj podpísaná.

    Hlavným cieľom prípravy tejto zmluvy je sociálne zabezpečiť tých občanov obidvoch zmluvných strán, ktorí vykonávali zamestnanie na území druhej zmluvnej strany, alebo v budúcnosti budú takéto zamestnanie vykonávať. Podľa nám dostupných informácií je v Cyperskej republike nulová nezamestnanosť a Cyper trpí nedostatkom pracovných síl. Momentálne sa odhaduje počet občanov, ktorí budú touto zmluvou ošetrení, na 30 osôb u nás, zhruba na ten istý počet na Cypre, ale v každom prípade rátame s možnosťou zamestnávania našich občanov na Cypre v budúcnosti.

    Finančné náklady spojené s vykonávaním zmluvy nebudú mať vplyv na štátny rozpočet, pretože budú hradené sociálnou poisťovňou. Svojím obsahom a rozsahom je zmluva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím členku výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Ústava Slovenskej republiky v článku 86 písm. e) ustanovuje, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon. Predseda vlády Slovenskej republiky predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 150 z 13. februára 1995 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 24. februára 1995 s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu. Uvedený výbor prerokoval túto zmluvu na svojej 8. schôdzi 23. februára 1995, zaujal k návrhu vlády pozitívne stanovisko a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení. Vážené kolegyne a kolegovia, dúfam, tak ako to bolo v predchádzajúcej zmluve, že aj k tejto zaujmete pozitívne stanovisko a že ju jedmyseľne podporíte.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem poslankyni Aibekovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o jedenástom bode nášho programu. Takisto ako v predchádzajúcom prípade, ani teraz som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

  • Ak tomu tak nie je, zároveň vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Samozrejme, nemá sa k čomu vyjadriť ani pani ministerka ani poslankyňa Aibeková, teda pristúpime k hlasovaniu.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme. Pani spravodajkyňa odporučila zmluvu prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh zmluvy sme prijali.

  • Keďže posledné dva body sa nám podarilo veľmi racionálne odhlasovať a nie je tu spravodajca k deviatemu bodu, dovolil by som si pokračovať v našom rokovaní a pristúpiť k d v a n á s t e m u bodu, ktorým je

    Návrh smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poverenú členku Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňu Evu Zelenayovú, aby návrh výboru uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    prerokúvanie predložených smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vychádza z iniciatívy Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Už v uplynulom volebnom období bol pripravený prvý variant tohto dokumentu, ktorým sa zavádza určitý systém v oblasti spojenej s reprezentáciou Národnej rady Slovenskej republiky v zahraničí. Vzhľadom na závažnosť dokumentu bola mu venovaná aj adekvátna pozornosť. Už v uplynulom volebnom období bol predložený na pripomienkovanie do jednotlivých politických klubov, preto terajší zahraničný výbor sa zameral na dopracovanie predložených pripomienok, aj vlastných, nových, a opätovne prerokoval smernice na svojich dvoch schôdzach.

    Výsledkom rokovania Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo vyslovenie súhlasu so smernicami a odporúčanie predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť ich na prerokovanie do programu 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keďže predpokladám, že smernice sa dotknú takmer každého z nás, dovoľujem si vás požiadať o podporu a hlasovať za schválenie týchto smerníc. Súčasne prosím predsedajúceho, ak by neboli žiadne pripomienky v rozprave, aby dal hlasovať o týchto smerniciach.

  • Ďakujem veľmi pekne pani Zelenayovej. Prosím, keby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Do rozpravy sa prihlásil pán kolega Hrnko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy a páni,

    tieto smernice sa pripravovali veľmi dlho už v minulom zahraničnom výbore, ktorého som bol členom, a ako človek, ktorý v minulom volebnom období veľmi veľa cestoval v zastúpení Národnej rady Slovenskej republiky do zahraničia v rámci rôznych stálych delegácií pri vzniku Slovenskej republiky, chcel by som sa k predmetným smerniciam vyjadriť v jednej veci. Nehovorím už teraz vo svojom mene, resp. nie až tak vo svojom mene, pretože v tých delegáciách dnes už nie som, som v inom výbore, cestujem už menej, ale chcel by som sa zastať tých ľudí, ktorí Národnú radu Slovenskej republiky zastupujú v zahraničí a veľmi sa ich dotýka to, koľko prostriedkov na svoju činnosť v zahraničí majú. Keby som sa chcel vyjadriť z hľadiska našich skúseností a z hľadiska porovnania s ostatnými porovnateľnými krajinami, teda krajinami bývalého východného bloku, tak slabo vybavenými, ako sú naši poslanci, sú len poslanci Českej republiky a, myslím, Ukrajiny, ktorí sú na tom horšie. Ostatné krajiny, s poslancami ktorých sme sa stretali v zahraničí, boli vždy lepšie vybavení. Napríklad ruskí poslanci mali bez ohľadu na to, ako boli zabezpečovaní vonku, plnú diétu, podobne takisto mali zabezpečenie maďarskí poslanci, poľskí poslanci a ďalší.

    Viem, že toto všetko závisí od momentálnej finančnej situácie štátu a nedá sa vždy vyjsť celkom v ústrety, aby naši poslanci skutočne reprezentovali našu krajinu tak, ako by sa patrilo, pretože sú tam rôzne nárazové záležitosti, ktoré by mali plniť a dostávajú sa potom niekedy do konfliktu so svojou peňaženkou. Nechcem urobiť žiadne nejaké návrhy na zmenu. V podstate súhlasím s tým, čo je uvedené v článku 13, kde sa hovorí o náhradách, i v článku 14, kde sa hovorí o vreckovom v tom zmysle, koľko sa prideľuje jednotlivým činiteľom Národnej rady. V podstate je to môj návrh, ktorý akceptoval predchádzajúci zahraničný výbor a dostal sa aj do tohto návrhu. Chcel by som sa však vyjadriť k obligatórnosti tohto vreckového resp. dávky vreckového. Myslím si, že 40 %, ktoré dostane poslanec pomimo stravného, resp., ktoré dostane poslanec, keď má zabezpečenú svoju gážu prijímacou stranou, nie je tak veľa, že by sme z toho museli robiť nejakú tragédiu.

    Preto navrhujem, aby v článku 14 - vreckové odsek 1 sa zmenilo znenie nasledovne: "Účastníkovi zahraničnej pracovnej cesty sa popri stravnom poskytne vreckové v cudzej mene do výšky..." tak, ako je uvedené ďalej. Teda, aby to nebolo na nejakom subjektívnom rozhodnutí, ale aby skutočne táto dávka, ktorá tam je určená, 150 % stravného pre predsedu, 100 % pre podpredsedu, 50 % pre predsedu výboru, resp. vedúceho delegácie a 40 % pre ostatných, aby to bola obligatórna dávka, nie dávka fakultatívna, pretože skutočne poslanec by mal aj nejakým spôsobom túto krajinu reprezentovať a nielen chodiť ako chudobný príbuzný a čakať, kým mu niekto niečo dá. Preto by potom bolo treba vynechať aj body tohto článku 2, 4 a 5, kde sa určuje, akým spôsobom sa to dáva. Myslím, že by sme tým vyšli v ústrety stálym zástupcom Národnej rady v rôznych delegáciách a aj našim poslancom, a nebude to Národnú radu až tak veľa stáť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Prosil by som pani poslankyňu Zelenayovú, aby uviedla hlasovanie o týchto pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch.

  • Myslím si, že návrh pána poslanca Hrnka je možné akceptovať v plnej výške, a preto dávam hlasovať o týchto smerniciach aj s týmto jeho pozmeňovacím návrhom.

  • Nemôžeme to tak urobiť, musíme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán kolega Hrnko.

    Takže, budeme hlasovať o návrhu kolegu poslanca Hrnku. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh poslanca Hrnka prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh poslanca Hrnka prešiel.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje návrh smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Keďže nie je tu spoločný spravodajca výborov k deviatemu bodu, dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 14.30 hodine, teda o pol tretej popoludní.

    Prosím, pán Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem len upozorniť, prečo taký dlhý čas. Spravodajca spracováva spoločnú správu resp. pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli. O 14.00 hodine budeme mať v poslaneckých kluboch už tento materiál k dispozícii. To znamená, že o 14.00 hodine môžeme mať poslanecké kluby.

  • Práve v zmysle toho som navrhoval pokračovanie schôdze o 14.30 hodine.

    Prosím, pán poslanec Mikloško.

  • Prosím vás, rád by som upozornil, že kvôli tomu vlastne zvolal predseda parlamentu krátke politické grémium, kde sme povedali, že ak chceme dnes skončiť schôdzu, tak by sme tam mali nejako vtesnať interpelácie. Najbližšia schôdza je až 5. mája. Prečo nemôžeme začať bodom interpelácie? Keď spravodajca príde, bude pokračovanie, ale ináč neskončíme schôdzu, budeme musieť pokračovať budúci týždeň. Je rozumné skončiť schôdzu dnes. Ak začneme o pol tretej, hlasovanie skončí o štvrtej a z interpelácií nebude absolútne nič.

  • Prečo? Tak budeme o štvrtej pokračovať interpeláciami. Pokračujeme o 14.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, skôr ako budeme pokračovať v našom odpoludňajšom rokovaní, pán docent Cuper, člen HZDS vám oznamuje, že smerom, ako sa ide do ubytovne, našiel okuliare. Ako mi povedal, nežiada nálezné, či patria koaličnému, či opozičnému poslancovi. Ak niekomu tieto okuliare chýbajú, budú tu položené.

    Dámy a páni, otváram odpoludňajšie rokovanie našej snemovne. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov Národnej rady pána poslanca Reu, aby nás oboznámil so stavom spracovania pripomienok.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som uvádzal hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ako prvé budem uvádzať hlasovanie zo spoločnej správy s tým, že navrhnem body, ktoré odporúčam an blok prijať, body, ktoré odporučím an blok neprijať, s tým, že pán poslanec Pokorný a niektorí ďalší požadovali bod číslo 9 vyňať na samostatné hlasovanie a sám som navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body 10 a 11.

    Navrhujem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby sme an blok hlasovali o bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 7 a 8 s tým, že tieto body odporúčam schváliť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    Vzhľadom na to, že som dal procedurálny návrh v druhom bode svojho návrhu, v ktorom je päť bodov, treba o tomto návrhu ako procedurálnom hlasovať najprv.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Rózsu, ktorý navrhuje návrh zákona neprijať a vrátiť ho. Pán spoločný spravodajca Rea neodporúča prijať návrh pána poslanca Rózsu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Rózsu neprešiel.

  • Ďalšie pozmeňovacie návrhy pána poslanca sa týkajú bodu 11, ktoré budem uvádzať v spoločnej správe.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dávam návrh na hlasovanie o bodoch spoločnej správy číslo 90a s tým, že odporúčam an blok prijať body číslo 1, 2, 4, 7 a 8.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať body spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 7 a 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána spoločného spravodajcu bol prijatý.

  • V nasledujúcom hlasovaní dávam návrh, aby sme an blok hlasovali s tým, že neodporúčam prijať nasledovné body spoločnej správy 90a: 3, 5 a 6.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať body spoločnej správy 3, 5 a 6.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 97 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že návrh neprešiel.

  • Pán poslanec Pokorný mal požiadavku vyňať bod 9 na samostatné hlasovanie. Takto činím a odporúčam tento bod neprijať.

  • Budeme hlasovať. Na samostatné hlasovanie je zaradený bod číslo 9. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh neprešiel.

  • Budeme pokračovať. Navrhol som taktiež na samostatné hlasovanie body 10 a 11. Tieto majú priamu nadväznosť jeden na druhý. Bol tu spochybnený legislatívny postup v bode 11 spoločnej správy. Tento bod si potom pani poslankyňa Bartošíková osvojila. V spoločnej správe by sme mali o ňom hlasovať v bode 21. Dávam návrh, aby sme hlasovali o bode 11 spoločnej správy teraz s tým, aby sme ho prijali a bod 10 je potom bezpredmetný. Dávam najprv hlasovať o bode 10 a odporúčam ho neprijať. Potom budeme hlasovať o bode 11.

  • Takže budeme hlasovať o bode 10, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy nebol prijatý.

    Pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa vyjadriť k bodu 11, o ktorom hovoril spoločný spravodajca už predtým. Pani poslankyňa Bartošíková vystúpila ako predposledná a podľa zákona o rokovacom poriadku máme hlasovať o návrhoch v poradí, ako boli predložené. Teda navrhujem, aby sme takto aj postupovali v súlade so zákonom. To je celé.

  • Súhlasím, len bol tu spochybnený legislatívny postup, ako sa ten bod dostane do spoločnej správy. Odporučím v správe bod číslo 11 schváliť a potom už je osvojenie návrhu pani poslankyňou Bartošíkovou bezpredmetné.

  • Ale ako sa ten bod dostal do spoločnej správy?

  • To tu bolo vysvetlené, pán poslanec. Bohužiaľ, neboli ste tu.

  • Musíme hlasovať o jej návrhu v poradí, ako ho predložila.

  • Musíme o ňom hlasovať vtedy, kedy príde na poradie. To je celé.

  • Pán spoločný spravodajca, prejdeme k bodu 11.

  • Budeme hlasovať o ďalšom bode spoločnej správy. Je to bod 11, ktorý odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 11 spoločnej správy bol prijatý.

  • Ak dovolíte, tým sme vyčerpali hlasovanie o bodoch uvedených v spoločnej správe pod číslom 90a. Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhoch tak, ako odzneli v rozprave a sú v správe číslo 90b zaznamenané tak, ako jednotliví poslanci vystúpili v rozprave.

    Ako prvý som vystúpil ja a v bode 1 som navrhol zmeniť prvú vetu § 2 ods. 2. Pochopiteľne, odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča bod 1 prijať. Je to materiál 90b - pozmeňovacie návrhy strana 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 1 návrhu pána poslanca Reu bol prijatý.

  • Ďakujem pekne za dôveru. Takisto bod 2 odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča bod 2 jeho návrhu prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 2 z materiálu 90b bol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Bod 3 taktiež odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Bod číslo 3 pozmeňovacích návrhov pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod číslo 3 bol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ako navrhovateľ bod 4 stiahol. Po prerokovaní tejto správy legislatívno-technická skratka, tak ako som uviedol, nepasuje. Takisto si dovolím stiahnuť bod 5. Podobne sťahujem bod 6 s tým, že po dohode s ďalšími navrhovateľmi dám návrh, aby sme hlasovali podľa návrhu pána poslanca Prokeša, ktorý uviedol návrh identický s mojím, s tým, že odsek 1 znie tak, ako je tam uvedené.

    Ako druhý vystúpil pán poslanec Fogaš. Odporúčam bod číslo 1 jeho návrhu neschváliť.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 1, ktorý predložil pán poslanec Fogaš. Je to strana 2 pozmeňovacích návrhov. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod neprešiel.

  • V bode číslo 2 pán poslanec navrhoval nové znenie prvej vety § 2 ods. 2. Myslím, že je bezpredmetné, pán poslanec, o tom hlasovať.

  • Šum v sále.

  • Beriem späť. Budeme hlasovať. Odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 2 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento bod neprešiel.

  • Ďakujem pekne. Bod 3 návrhu pána poslanca Fogaša taktiež neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať ani bod číslo 3 návrhov pána poslanca Fogaša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento bod návrhov pána poslanca Fogaša nebol prijatý.

  • Budeme pokračovať s tým, že štvrtý návrh pána poslanca Fogaša bol identický s návrhom, ktorý sme už odsúhlasili, takže je o ňom bezpredmetné hlasovať.

    Návrh pána poslanca Pacolu taktiež neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Pacolu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána kolegu Pacolu nebol prijatý.

  • V ďalšom vystúpil pán poslanec Švec. Predniesol tri kvázi pozmeňovacie návrhy. Pán poslanec tu nie je. Odporúčam hlasovať o všetkých troch an blok, lebo na seba nadväzujú a nemalo by zmysel hlasovať o každom samostatne. Odporúčam o všetkých troch hlasovať an blok a neodporúčam ich prijať.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča hlasovať an blok o návrhoch pána poslanca Šveca a neodporúča tieto návrhy prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Šveca neprešiel.

  • Pán poslanec Lysák nemal konkrétny pozmeňovací návrh. Pán poslanec Peter Brňák má tri pozmeňovacie návrhy. Prvé dva majú súvislosť. Pán poslanec, moja otázka znie, či môžem dať hlasovať o prvých dvoch an blok.

  • Prosím hlasovať samostatne.

  • Beriem späť. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka v bode číslo 1. Neodporúčam ho prijať.

  • Budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Brňáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Brňáka neprešiel.

  • Budeme pokračovať. Bod 2 návrhu pána poslanca taktiež neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Brňáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento bod návrhu pána poslanca Brňáka neprešiel.

  • Budeme hlasovať o návrhu pod bodom číslo 3. Taktiež ho neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Brňáka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tretí návrh kolegu poslanca Brňáka nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Vidieť, že sme v tomto bode rozpoltení presne na polovičku.

    Pán poslanec Baránik nemal pozmeňovací návrh. Ďalej vystúpil pán poslanec Šimko. Bod číslo 1 jeho návrhu neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

  • V bode číslo 2 návrh pána poslanca Šimka je uvedené písm. d/ § 10, ktorý sme prijali. Netreba o ňom hlasovať.

    Ďalší návrh v bode tri neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca tretí návrh pána poslanca Šimka neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána kolegu Šimka neprešiel.

  • Pán poslanec Šimko mal požiadavku o návrhoch v bode 4 hlasovať an blok. Dávam takto hlasovať a neodporúčam tento návrh prijať.

  • Budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Ani tento návrh pána poslanca nebol prijatý.

  • Ďalší vystúpil pán poslanec Langoš. Mal jeden pozmeňovací návrh. Neodporúčam tento návrh prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča návrh pána poslanca Langoša prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh kolegu Langoša nebol prijatý.

  • Pani poslankyňa Gbúrová dala návrh, ktorý neodporučím prijať, pretože návrh pána poslanca Prokeša v bode tri jeho návrhu je komplexnejší.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh kolegyne Gbúrovej neprešiel.

  • Pán poslanec Nagy nemal pozmeňovací návrh. Ďalej vystúpil pán poslanec Prokeš, ktorý mal tri pozmeňovacie návrhy. Jeho prvý pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca prvý návrh pána poslanca Prokeša neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Prokeša neprešiel.

  • Podobne odporúčam neprijať návrh pod bodom číslo 2.

  • Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že neprešiel ani tento návrh.

  • Pán poslanec Prokeš v treťom návrhu ústne uviedol, že dáva identický návrh tak, ako som ho uviedol v mojom bode 6 s tým, že bod 1 mení, tak ako je to uvedené, takže návrh pána poslanca Prokeša bude znieť tak, ako môj návrh v bode 1. Odporúčam prijať. Tu práve riešime Akadémiu vied, že predseda bude vymenovaný na návrh rady vedcov akadémie.

  • Budeme hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tretí návrh pána poslanca Prokeša bol prijatý.

  • Pani poslankyni Gbúrovej chcem povedať, že pán poslanec v rozprave uviedol, že jeho pozmeňovací návrh znie tak, ako som ho dal ja, len v bode 1 menil jedno slovo. Už som ho potom neprepisoval celý.

    Pán poslanec Poliak nedal pozmeňovací návrh.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Pokorný. Jeho návrh v bode 1 bol už realizovaný tým, že sme vyňali na osobitné hlasovanie bod číslo 9. Návrh v druhom bode pána poslanca Pokorného neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Pokorného. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána kolegu Pokorného neprešiel.

  • Ďalej mala pozmeňovací návrh pani poslankyňa Rusnáková, ktorý sme v predchádzajúcom hlasovaní už akceptovali a schválili.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Líška, ktorý mal dva pozmeňovacie návrhy. Jeho návrh v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Líšku nebol prijatý.

  • O bode číslo 2 nemusíme hlasovať.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Černák. Jeho návrh bol síce zhutnený, ale požadoval hlasovať an blok jedným hlasovaním. Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

    Chcem sa spýtať, aký procedurálny návrh má pán kolega Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, dával som tri pozmeňovacie návrhy. O prvom sa hlasovalo, ten bol zamietnutý. Keďže už trikrát sme hlasovali o Banskej Bystrici, žiadam, aby sa hlasovalo aj o mojom treťom pozmeňovacom návrhu. A všetkých kolegov, ktorí sa zdržali, prosím, aby si uvedomili, že musia jednoznačne deklarovať svoj postoj, pretože vzniknú obrovské škody preložením toho úradu. Hlasovali sme už trikrát, pretože dal návrh pán Fogaš, pán Brňák a pán Prokeš. O všetkých troch sme hlasovali, takže žiadam, aby sa hlasovalo aj o mojom treťom pozmeňovacom návrhu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ale mám poznamenané podľa vášho výsostného priania, že ste si priali takto hlasovať a ja som to tak uviedol.

  • Pán kolega, bohužiaľ, mrzí aj mňa.

  • Predpokladal som, že budeme hlasovať len raz, ale hlasovali sme o návrhu pána Fogaša, pána Brňáka a pána Prokeša, takže žiadam hlasovať aj o svojom návrhu číslo 3.

    Ďakujem.

  • Dobre. Budeme pokračovať. Pán kolega, bohužiaľ, mrzí aj mňa, nechcem to naťahovať, ja som tiež hlasoval za Bratislavu. Neprešli tri návrhy. Budeme pokračovať hlasovaním, pán kolega.

  • Váš návrh budem uvádzať presne tak, ako som ho uviedol. To bolo vaše výsostné prianie.

    V ďalšom, prosím vás pekne, vystúpil pán poslanec Dzurinda, ktorý nemal pozmeňovací návrh, taktiež pán poslanec Kunc, ani pani poslankyňa Schmögnerová.

    V ďalšom vystúpil pán poslanec Rózsa. O jeho návrhu v bode číslo 2 sme už hlasovali. Návrhy v bodoch číslo 3, 4, 5 a 6 sa týkajú bodu číslo 11 spoločnej správy, ktorý sme už prijali v znení tak, ako je. Teraz sa pýtam, k bodu 1 aké má byť hlasovanie?

  • Hlasy z pléna, že žiadne.

  • Dobre, ďakujem pekne. V ďalšom vystúpila pani poslankyňa Bartošíková. Osvojila si bod 11 správy, ktorú sme už hlasovaním prijali, takže toto hlasovanie je bezpredmetné.

    Ako posledný po opätovnom otvorení rozpravy pán poslanec Vavrík mal taktiež návrh k bodu 11 správy 90a, ktorú sme už hlasovaním prijali.

  • Pán kolega, mám obavy, že treba o tom hlasovať, pretože to je doplnenie toho, čo sme schválili zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. To je tá vsuvka, ktorú navrhoval pán poslanec Vavrík.

  • Ešte pán poslanec Rózsa chce niečo spresniť. Mám však uvedené, že aj jeho šiesty návrh je k bodu 11 spoločnej správy, ktorý sme prijali.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánu Rózsovi.

  • O bodoch číslo 4 a 5 treba predsa hlasovať.

  • Opakujem, bod číslo 11 spoločnej správy sme prijali hlasovaním pri spoločnej správe. Pán poslanec Rózsa má pozmeňovací návrh práve k tomuto.

  • Budeme hlasovať o bodoch 4 a 5 návrhu pána kolegu Rózsu.

  • Dobre, akceptujem to. Návrh pána poslanca Rózsu v bode číslo 4 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že štvrtý návrh pána poslanca Rózsu neprešiel.

  • Je tam ešte aj v bode 5 rozširujúci pojem. Odporúčam návrh pána poslanca Rózsu v bode 5 neprijať.

  • Budeme hlasovať o piatom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Rózsu neprešiel.

  • Ako posledný vystúpil pán poslanec Vavrík. Jeho návrh v bode 1 neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Vavríka neprešiel.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne,

  • Vážený pán kolega Černák, dohodli sme sa, že počas hlasovania nebudú žiadne faktické pripomienky. Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca konštatoval, že sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, ako i návrhy a pozmeňovacie pripomienky jednotlivých pánov poslancov.

    Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Dámy a páni, prosím vás, prezentujme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča predložený materiál schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Aj ja ešte raz všetkým ďakujem a podľa výsledkov hlasovania odporúčam Ferkovi Mikloškovi, aby pozval tých, čo nehlasovali, na halušky do Banskej Bystrice.

  • Ďakujem, dámy a páni, spoločnému spravodajcovi, ako i vám všetkým za spoluprácu.

    P o s l e d n ý m bodom nášho programu sú

    Interpelácie a otázky poslancov.

    Písomne sa s interpeláciami prihlásilo 12 poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko zo Spoločnej voľby a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová. Prosím, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    o dva mesiace si pripomenieme 50. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. S týmito spomienkovými oslavami sú bezprostredne spojené aj pietne akty, kde vyjadrujeme úctu obetiam tejto strašnej a nezmyselnej vojny. Určite vláda Slovenskej republiky zabezpečuje dôstojný priebeh osláv tejto svetodejinnej udalosti. Chcem však upozorniť na stav vojenských cintorínov obetí druhej svetovej vojny. Väčšie či menšie pohrebiská sú takmer vo všetkých mestách. Úmyselne chcem poukázať nie na centrálne vojenské cintoríny na Dukle, vo Svidníku, v Liptovskom Mikuláši.

  • Pán kolega prepáčte, na sekundu vás preruším. Prosím vás pekne, kolegyne a kolegovia, ctime si názor každého z nás. Pán kolega zrejme do interpelácií sa neprihlásil iba preto, aby niečo povedal. Zrejme chce niečo veľmi závažné povedať. Prosím vás pekne, počúvajme ho. Ďakujem vám veľmi pekne za pochopenie. Prosím, pán kolega, pokračujte.

  • Úmyselne chcem poukázať nie na centrálne vojenské cintoríny na Dukle, vo Svidníku, v Liptovskom Mikuláši či na Slavíne, ale na tie ostatné, kde v menšom či väčšom počte sú desiatky padlých nielen sovietskych vojakov, ale aj slovenských, rumunských, poľských, či vojakov iných národov a národností. Po uplynutí polstoročnice je stavebno-technický stav cintorínov veľmi zlý a vyžaduje si rozsiahlejšie stavebné úpravy a rekonštrukciu. Kto to má zabezpečiť? Bežnú údržbu plôch, trávnikov a čistotu týchto miest zabezpečujú správcovia cintorínov, to znamená obce. Úpravy väčšieho rozsahu sú však povinnosťou štátu, ktorý je viazaný medzinárodnými dohodami zabezpečovať starostlivosť o hroby padlých vo vojenských konfliktoch. Konkrétne sú to Ženevské dohovory z roku 1949.

    Pokiaľ som informovaný, štát tieto kompetencie na obce nepreniesol. Preto povinnosti zostávajú na bedrách štátnej správy, a som toho názoru, že sú to okresné úrady. Je najvyšší čas sa týmto problémom zaoberať, ale predovšetkým je už dnes nevyhnutné vyčleniť zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky súvisiace finančné prostriedky a formou účelových dotácií bezodkladne pristúpiť k týmto prácam. Ostáva nám doslova niekoľko týždňov. Žiadam preto podpredsedu vlády pána Kozlíka, aby boli v rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa určené finančné prostriedky na obnovu vojenských cintorínov padlých obetí druhej svetovej vojny a aby cestou okresných úradov štátnej správy bola vykonaná pasportizácia týchto hrobov, vykonaná prehliadka ich technického stavu a zabezpečené nevyhnutné stavebno-technické úpravy tak, aby spoločne s dôstojnými oslavami tohto výročia boli dôstojné aj tieto vojenské cintoríny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vystúpi pani poslankyňa Gbúrová a pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

    v úvode svojej interpelácie si vám dovolím prečítať jeden list študentky postgraduálneho štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Podotýkam, nie je dlhý, ale patrí tak predchádzajúcim ministrom školstva a vedy a práce a sociálnych vecí, ako aj terajším ministerkám spomenutých ministerstiev.

    "Dňa 1. 10. 1994 som nastúpila na interné postgraduálne štúdium Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Prijímací dekrét na túto formu štúdia obsahoval žiadosť o potvrdenie dokladajúce, že doktorant nepracuje v žiadnej inej organizácii, prípadne čestné prehlásenie o tom. Zároveň mi v ňom bolo priznané mesačné štipendium vo výške 2 400 Sk. Začiatkom februára 1995 som obdržala prípis Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky, sekcie vysokých škôl, oznamujúci okrem iného nasledovné: Zmenami právnych predpisov došlo k situácii, že študenti postgraduálneho štúdia už nie sú nemocensky ani dôchodkovo poistení. Tým sa im toto štúdium nezapočítava ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia. Podľa zákona číslo 273/1994 Z.z. si musia doktorandi uhrádzať zdravotné poistenie ako samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon číslo 274/1994 Z.z. neumožňuje doktorandom platiť si nemocenské poistenie ani dôchodkové poistenie. To znamená, že ani čas trvania doktorandského štúdia sa nezapočítava pre dôchodkové účely. Z uvedeného dôvodu študenti postgraduálneho štúdia vo vzťahu k zdravotnému poisteniu, nemocenskému poisteniu a zabezpečeniu a dôchodkovému zabezpečeniu, ako aj poberaniu prídavkov na deti rodičmi, ktorých deti pokračujú v postgraduálnom štúdiu, stratili práva študentov vysokej školy. V danom prípade sa konštatuje, že uvedené zmeny platia so spätnou účinnosťou od 1. 9. 1994.

    Pre interných doktorandov z toho vyplýva záver: Z mesačného štipendia 2 400 Sk platiť 1226 Sk, to znamená 792 Sk nemocenské, plus 336 Sk zdravotné, plus 98 Sk dôchodkové poistenie, plus doplatiť rovnakú čiastku za mesiace spätne až k 1. 10. 1994, zabezpečiť si ubytovanie, platiť cestovné v plnej výške, atď. Interný doktorand má v tejto situácii dve možnosti. Žiaľ, ani z jednej nevyjde s najčistejším mravným profilom. Buď v rozpore so zákonom si nájde bočné zamestnanie, schopné ho uživiť, alebo v rozpore so svojím svedomím sa nechá naďalej vydržiavať svojimi rodičmi, samozrejme, len pokiaľ na to majú. Alebo tretia možnosť - s čistým štítom odísť, zanechať vedeckú prácu, predstavujúcu v tomto smere nepotrebný luxus a začať sa živiť iným "poctivým" zamestnaním." Koniec listu.

    Vážení prítomní,

    vývoj legislatívy v oblasti zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia v rokoch 1993 až 1994 zapríčinil veľké ťažkosti aj študentom postgraduálneho štúdia. Zabudlo sa na početných v súčasnosti 1477 doktorandov internej formy na vysokých školách v Slovenskej republike. Nebudem tu citovať zákony a právne normy, ktoré spôsobili tento stav, precíznejšie ho obsahuje list pána Mariána Tolnaya, riaditeľa sekcie pre vysoké školy z 3. 1. 1995 adresovaný prorektorom a prodekanom vysokých škôl. Podstatné je to, že uvedenými právnymi predpismi sa vytvorila skutočne neľahká situácia, keď práve študenti tohto postgraduálneho štúdia už nie sú nemocensky ani dôchodkovo poistení, a tým sa im toto štúdium nezapočítava ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia. Výrazne sa tým zhoršilo ich postavenie.

    Keďže navrhovaná novela zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách nie je v dohľadnom čase zaradená na rokovanie parlamentu Slovenskej republiky, je žiadúce tento problém urýchlene vyriešiť nie navrhovanými úradníckymi administratívnymi opatreniami s dopadom na rozpočet vysokých škôl, ktorý je i tak dosť napätý, ale vrátiť sa k návrhu novely vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu číslo 317/1991 Zb., teda upraviť výšku hraníc rozpätia štipendia, prípadne uskutočniť príslušné doplnenie noviel zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a číslo 274/1994 Zb. o Sociálnej poisťovni. S týmto návrhom sa obrátil pán exminister Ľubomír Harach ešte 21. 11. 1994 na pána exministra Júliusa Brocku listom. Žiaľ, doteraz táto situácia nebola doriešená.

    Z uvedeného dôvodu sa obraciam na obe ministerstvá, teda Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky podniknúť urýchlene právne, legislatívne kroky na vyriešenie tohto problému, pokiaľ možno už do aprílového rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ako členka Výboru Národnej rady pre sociálne veci a zdravotníctvo som ochotná podporiť i pomôcť vyriešiť tento problém a verím v úzku spoluprácu predsedov i poslancov môjho výboru i výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Skôr ako vystúpi pán poslanec Šimko, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás informovať, že podľa § 89 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku boli vami predložené štyri písomné interpelácie na členov vlády Slovenskej republiky. Dve interpelácie 28. februára 1995 podal poslanec Ján Langoš na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Jozefa Liščáka a ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca. Interpelácie boli postúpené predsedovi vlády a príslušným členom vlády. Počas tejto schôdze 9. marca podal poslanec Ľudovít Černák dve interpelácie na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara k otázke rozhodovania vlády v oblasti privatizácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 369/1994 Z. z., ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a vo veci legitimity predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Tieto interpelácie spolu s tými, ktoré boli podané ústne, resp. písomne v rámci tohto nášho bodu Interpelácie a otázky poslancov, budú postúpené príslušným členom vlády.

    Prosím, pán kolega Šimko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, ctihodní kolegovia, dámy a páni,

    túto interpeláciu adresujem predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi, pretože len on pozná skutočné zámery jeho vlády a jeho hnutia v otázke slobody tlače a slobody slova v tejto republike. Neverím, že by to mohli vedieť členovia vlády, poslanci, a už vôbec nie jeho koaliční partneri.

    Vážený pán predseda vlády, keď v pondelok 6. marca 1995 vyšlo viacero slovenských denníkov s bielou prvou stranou, vyjadrujúc tak znepokojenie nad signálmi o možnom úsilí zvýšiť daň a diskriminovať zahraničný kapitál v oblasti periodickej i neperiodickej tlače, bola to udalosť, ktorá vyvolala viacero reakcií. Predsedovia klubov strán, ktoré utvorili vašu vládu, obvinili denníky, že sa usilujú zvýšiť napätie v spoločnosti, diskriminovať parlament a vládu a obmedziť objektívnu informovanosť. Vaša podpredsedníčka Katarína Tóthová sa parlamentu zdôverila, že vláda ani HZDS nemajú záujem, aby zákon, ktorého sa spomínané periodiká obávajú, v parlamente prešiel. Reakcia vydavateľov týchto denníkov v pondelok ju preto zarazila.

    Vážený pán predseda vlády, ja vás však skutočne nepovažujem za takého amatéra, aby ste ani netušili, že váš poslanec Fekete vystúpi vo výbore Národnej rady s návrhom novely daňových zákonov smerujúcim k diskriminácii tlače. Napokon aj vy sám ste sa pohrávali s myšlienkou využiť ekonomické nástroje na to, aby došlo k urýchleniu kryštalizácie, teda vlastne koncentrácie na trhu denníkov v televíznom Pressclube 31. januára 1995. Iste sa pamätáte, že vtedy ste sa zmýlili, keď ste uviedli, že na Slovensku vychádza 61 denníkov, kým v skutočnosti je ich iba 20.

    Nebudem sa vyjadrovať ku stanovisku Združenia slovenských novinárov, ktoré ste svojho času označili ako skupinu vzniknutú pri HZDS, hovoriacu o prebiehajúcom zápase o informačnú suverenitu Slovenskej republiky. Skôr je pozoruhodný výrok podpredsedníčky vlády pani Kataríny Tóthovej, ktorá pred poslancami povedala, že osobne nepovažuje takýto návrh, majúc na mysli návrh poslanca Feketeho, za obmedzenie tlače na Slovensku. Zaujímavé je porovnanie, ktoré bolo viackrát publikované, ako je to s daňovým zaťažením novín v krajinách Európskej únie. Všade je sadzba dane z pridanej hodnoty výrazne nižšia, než je jej bežný štandard. Belgicko, Dánsko, Portugalsko - je to nula, Francúzsko 2,1,. Nemecko 7, Španielsko 6, Grécko a Taliansko 4, Luxembursko 3, Holandsko 6 a jedine v Írsku je rovných 10. Zďaleka nikde však nemajú toľko, koľko vo svojej štedrosti navrhol poslanec vášho hnutia Fekete. A pritom iste viete, že trhy týchto krajín sú zväčša väčšie, než je ten náš.

    Realizácia návrhu vášho poslanca by bola pre pluralitu slovenskej tlače zničujúca. Preto je tu znepokojenie. Vyvolávajú ho rozporuplné vyhlásenia a signály z vašej dielne. Práve ony vyvolávajú napätie v spoločnosti. Biele strany denníkov sú už iba dôsledkom tohoto napätia. A vy to nepochybne viete. Napriek tomu považoval by som za chlapské urobiť si v tejto veci jasno. Láskavo vás preto prosím, pán predseda vlády, o otvorenú odpoveď, aké sú vaše zámery v oblasti mediálnej politiky. Máte v úmysle prijať zákony, ktoré by zvyšovali súčasné daňové zaťaženie periodickej a neperiodickej tlače? Chcete obmedziť, alebo zamedziť účasť zahraničného kapitálu v tejto oblasti podnikania?

    Podľa článku 80 Ústavy Slovenskej republiky vás žiadam o odpoveď na otázky obsiahnuté v tejto interpelácii do 30 dní. Vopred vám za ňu ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Lauko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na predsedu vlády. Poslanec za HZDS Ján Cuper v rozhovore pre týždenník Extra S dňa 12. januára 1995 povedal: "Nemyslím si, že poslanci HZDS budú kupovateľní. Keby aj, tak budú veľmi drahí. Každopádne drahší ako päť miliónov. Každý náš poslanec totiž podpísal, že toľko dlhuje hnutiu za predvolebnú kampaň." 20. 1. 1995 v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa na repliku redaktora, že v tejto otázke vychádza z citovaného rozhovoru v týždenníku Extra S, pán poslanec povedal - citujem: "Je to pravda, samozrejme, že je to pravda, je to vec každej politickej strany. A ja si myslím, že takisto zabezpečili svoju stabilitu v poslaneckých kluboch v tejto nestabilnej politickej situácii aj iné poslanecké kluby."

    Ten istý deň v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec povedal - citujem: "Takže neviem o tom, že by poslancom HZDS bol niekto niečím viazaný. Každý bude rozhodovať určite podľa svojho najlepšieho svedomia. A to, aké má záväzky v HZDS, to je jeho vnútorná záležitosť." Neskôr pre rádiožurnál Slovenského rozhlasu dňa 17. februára 1995 pán poslanec Cuper povedal, že poslanci HZDS - citujem: "Odo dňa, keď boli zvolení za poslancov slovenského parlamentu, nijaký dlh voči HZDS nepodpísali."

    Keďže článok 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky definuje poslancov ako zástupcov občanov, nie politických strán, a výslovne ustanovuje, že poslanci pri výkone svojho mandátu nie sú viazaní príkazmi, finančný záväzok voči politickej strane nie je vnútornou záležitosťou tejto strany, je vecou verejného záujmu, pretože vytvára veľmi jednoduchý a účinný tlak na poslancov, aby sa pri výkone svojho mandátu správali nie podľa svojho presvedčenia, ale podľa príkazov svojho veriteľa, teda politickej strany, voči ktorej majú finančný záväzok. Pritom nie je vôbec rozhodujúce, či tento záväzok vznikol pred voľbami alebo po nich.

    Vážený pán predseda vlády, Národná rada Slovenskej republiky má podľa ústavy rozsiahle právomoci voči vláde. Prijíma zákony, ktoré sú záväzné aj pre vládu, vyslovuje dôveru vláde, prípadne nedôveru, môže vysloviť nedôveru predsedovi vlády alebo jednotlivým ministrom. Národná rada môže rozsiahlym spôsobom ovplyvniť funkčnosť vlády. Nie je preto ľahostajné, či poslanci Národnej rady zobrali na seba záväzok, ktorý by ovplyvňoval výkon ich mandátov. Vzhľadom na uvedené prosím o odpoveď na nasledovné otázky:

    1. Či viete o tom, že poslanci za HZDS pred voľbami alebo po voľbách podpísali záväzok na zaplatenie 5 miliónov Sk pre prípad zmeny obsahu výkonu ich mandátu.

    2. Či ste videli aspoň jeden takýto písomný záväzok.

    3. V kladnom prípade či viete, kde sa toho času nachádzajú takéto písomné záväzky poslancov HZDS.

    4. Bez ohľadu na to, či takéto písomné záväzky vznikli alebo nevznikli, či si myslíte, že možno považovať za platný záväzok poslanca na finančnú úhradu v prípade, žeby opustil poslanecký klub, do ktorého bol zvolený.

    Žiadam vás, pán predseda vlády, o písomnú odpoveď.

    V druhej interpelácii by som sa chcel obrátiť na ministra zdravotníctva.

    Vážený pán minister, ako na poslanca sa na mňa obrátili listom predstavitelia Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kde uvádzajú - citujem: "Prítomní zástupcovia zdravotníckych zariadení jednoznačne konštatovali, že prostriedky vyčlenené pre kapitolu zdravotníctva a výška neinvestičnej dotácie pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sú natoľko nedostatočné, že budú spôsobovať vážne problémy v prevádzke zdravotníckych zariadení a v konečnom dôsledku budú znamenať zníženie úrovne poskytovania zdravotníckych služieb, ako aj pokračujúcu stagnáciu v odmeňovaní zamestnancov rezortu."

    Podobné argumenty sa uvádzajú v priložených záveroch konferencie predsedov odborových organizácií zo dňa 16. februára 1995 - citujem: "Predsedovia základných organizácií osobitne dôrazne požadujú, aby vláda zaujala zásadné a zodpovedné stanovisko ku zdraviu občanov tohoto štátu a k zamestnancom zdravotníckych zariadení. Základným predpokladom prežitia zdravotníctva po predchádzajúcich rokoch nedostatočného financovania je to, aby štát platil za svojich poistencov čiastku určenú zákonom. Toto je nevyhnutné fungovanie poisťovní, privatizácie, zlepšeného odmeňovania zdravotníckych pracovníkov a skvalitnenia poskytovania zdravotníckych služieb."

    Keďže pri prerokovávaní štátneho rozpočtu neboli zohľadnené požiadavky odborárov zdravotníckych zariadení, správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Slovenskej lekárskej komory a pri rokovaní o rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne ste mi, pán minister, neodpovedali na moje otázky, obraciam sa opäť s týmito otázkami na vás. Vládny návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v kapitole zdravotníctvo bol schválený napriek našim požiadavkám v nižšom rozsahu tak, aby štát platil za ekonomicky neaktívne osoby zdravotné poistenie vo výške 13,7 % zo základu 54 % minimálnej mzdy. Takéto zníženie skoro na polovicu znamená reštrikciu poskytovania zdravotníckej starostlivosti obyvateľstva oproti roku 1994 najmenej o 18 %, ako sa uvádza v liste Slovenskej lekárskej komory.

    Preto sa vás, pán minister, opäť pýtam, odkiaľ budú financie na:

    1. zvýšenie výdavkov zdravotníckych organizácií o 38 % mzdových výdavkov, odvody do povinných poistných fondov, ktoré v roku 1994 zdravotnícke organizácie neodvádzali, t.j. zvýšenie výdavkov o 3,4 mld Sk,

    2. na 10-percentné zvýšenie tarifných miezd pracovníkov zdravotníckych organizácií od 1. 1. 1995 zavedené v poslednom kvartáli 1994, t.j. zvýšenie výdavkov o 1,1 mld Sk,

    3. na 10-percentnú infláciu, t.j. zvýšenie výdavkov na 1,1 mld Sk.

    Reštrikcia zdravotných služieb obyvateľstva prakticky o pätinu je veľmi veľká a predstavuje vážne ohrozenie zdravia obyvateľstva. Tento názor Slovenskej lekárskej komory zdieľam aj ja, a preto ako zdravotník vás žiadam o odpoveď na moje otázky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Moric. Pán poslanec Mikolášik podal svoju interpeláciu písomne cez podateľňu. Chcem ctených kolegov a kolegyne upozorniť, že do interpelácií máme ešte prihlásených 12 poslancov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    denník Slovenská republika priniesol vo svojom vydaní dňa 7. marca 1995 a denník Nový čas dňa 8. marca 1995 správu o vydaní zatykača mníchovskou prokuratúrou na nášho občana Michala K. mladšieho, Michala K. juniora. Najprv som nevedel, kto to môže byť, ale potom som mal telefonáty a včera i dnes som dostal spolu 14 listov, v ktorých mi naši občania oznámili, pýtajú sa ma moji voliči, či je to pravda, že údajne ide o syna nášho prezidenta. Úplne som zdupnel. To predsa nemôže byť pravda! Alebo azda môže? Rozdiel medzi optimistom a pesimistom každý chápe inak. Pesimista hovorí: Bože, už vari horšie ani byť nemôže! A optimista hovorí: Ale môže, môže. V tomto prípade by som bol veľmi rád pesimistom. Bohužiaľ, na základe toho, čo som počul a videl, som optimistom. Môže byť v tomto prípade horšie, a asi aj je. To bude asi tak dovtedy, dokiaľ nedostanem odpoveď na otázku, ktorú položím teraz: Majú denníky, Republika a Nový čas pravdu?

    Časť mojich voličov sa prostredníctvom mňa pýta pána prezidenta Kováča a pána generálneho prokurátora Vaľa. Reakcia pána prezidenta, ktorý ju poskytol včera prostredníctvom svojho hovorcu, totiž vôbec nestačí. Tam, kde chýbajú argumenty, nastupuje osočovanie. Považovať zatykač mníchovskej prokuratúry za eštebácku dezinformáciu je netaktné a neadekvátne slovníka hlavy štátu. Ako vieme, denník Slovenská republika priniesol 8. marca vyjadrenie vedenia podniku Technopol, ktoré spis a skutočnosti v ňom uvedené plne potvrdili. V tomto zmysle vzniká paradoxná situácia, keď hlava nášho štátu sa vyjadruje k trestnému spisu Spolkovej republiky Nemecko, ako by išlo o Bantustan.

    Čo, ak však Spolková republika Nemecko prijme jeho vyjadrenie ako urážku svojho štátu? Môže prezident takto odpovedať? Nepotvrdzuje náhodou svojou odpoveďou fakty uverejnené v Slovenskej republike a v Novom čase? Odpoveď nám a všetkým občanom Slovenska môže dať iba pán prezident a nikto iný. Generálny prokurátor môže iba informovať, či dostal zatykač od nemeckých justičných orgánov, alebo nie. Na túto otázku totiž nemôže odpovedať ani pán minister spravodlivosti, ani pán minister vnútra, nehnevajte sa na mňa. Tí konajú iba na podnet prokuratúry. Odpoveď pána prezidenta očakávam nie ja, ale celá slovenská verejnosť. Obvinenie mníchovskej prokuratúry z eštebáctva totiž môže vážne ohroziť meno Slovenska v demokratických krajinách, a to je hazard, ktorý nemôže riskovať ani prezident štátu. Pýtam sa preto: Je pravda, že v Spolkovej republike Nemecko bol vydaný zatykač na človeka, ktorý sa menuje Michal K. a je prezidentovým synom?

    Tak isto generálneho prokurátora pána Vaľa sa pýtam, či žiadali nemecké trestné orgány vydanie, alebo dali nám k dispozícii tento zatykač.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán Pásztor. Pripraví sa pán Komlósy.

  • Vážený predsedajúci, vážená Národná rada,

    interpelácia na pána ministra vnútra Slovenskej republiky:

    Vážený pán minister,

    využívajúc svoje právo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa na vás obraciam s interpeláciou vo veci súčasného stavu v zabezpečení zákonných garancií ochrany života, bezpečnosti osôb a majetku, že zo strany subjektov, ktoré v rámci podnikania vyvíjajú činnosť na úseku ochrany života, zdravia, majetkových a iných práv osôb, tieto sa nestanú legalizovanými inštitúciami organizovaného zločinu v našej republike.

    Obavy, ktoré ma viedli k tomuto záveru, sú priame a sprostredkované informácie o činnosti bezpečnostnej služby Slovakia Panda, Kráľovský Chlmec, spoločnosť s r. o. so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Hlavná ulica číslo 688. Táto bezpečnostná služba v rámci predmetu podnikania zabezpečuje ochranu majetku a osôb na základe koncesnej listiny Obvodného úradu Trebišov pod značkou č.j. ŽO 2057/1993 zo dňa 13. 12. 1993 schváleným zástupcom pre živnosť ochrany majetku a osôb Júliusom Tóthom, trvale bytom Kráľovský Chlmec, Horecká ulica číslo 46. Svoju činnosť vykonáva priamo v meste a jeho okolí. Táto bezpečnostná služba tým, že vyvíja svoju činnosť v meste Kráľovský Chlmec, určitým spôsobom začala participovať nielen na ochrane majetku a osôb, ktorí si priamo tieto služby objednali, ale aj priamym ovplyvňovaním verejného poriadku, ktorý zabezpečujú ozbrojené zložky vykonávajúce svoju činnosť na základe zákonov.

    Participácia sa začala na začiatku jej činnosti zastrašovaním rómskych občanov a v niekoľkých prípadoch aj prevzatím spravodlivosti do vlastných rúk na základe požiadania. Mám tu na mysli konkrétne tzv. vyrovnávanie si účtov medzi rôznymi osobami. U väčšiny tento krok vyvolal určité sympatie z dôvodu, že predmetom ich útoku boli osoby, ktoré sa už v minulosti dopúšťali trestnej činnosti alebo priestupkov a s týmito osobami mal opakujúce sa problémy aj Policajný zbor. Takže, našiel sa niekto, kto dokázal naučiť ich poriadku. To, že tento postup určitým spôsobom zabezpečil, že sa znížil počet prípadov, ktoré sa oznamovali a ktoré má ďalej šetriť Policajný zbor najmä na miestnej úrovni, vytvorilo väčší dojem bezpečnosti a istoty v meste. Dôsledkom bolo zníženie autority Policajného zboru a na druhej strane nárast autority bezpečnostnej služby.

    Za danej situácie je zrejmé, že občania vo veciach, v ktorých bolo podozrenie zo spáchania trestného činu alebo priestupkov touto bezpečnostnou službou, sa báli a aj v súčasnej dobe boja poskytnúť vysvetlenia, alebo priamo podať trestné oznámenia. O tejto skutočnosti by ste sa mohli priamo presvedčiť na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Kráľovskom Chlmci. Ak niekto má v rukách ozbrojenú zložku v počte asi 50 ľudí, je táto obava pochopiteľná. Rastom autority bezpečnostnej služby sa zvyšoval počet prípadov, ktoré začínajú mať znaky organizovaného zločinu, ako je napríklad násilné vysťahovanie rómskych občanov z nelegálne obsadených rodinných domoch v okolitých dedinách, zastavovanie motorových vozidiel na území mesta v nočných hodinách a kontrola dokladov, vystatovanie sa zbraňami na verejnosti a ich používanie. Pri takomto postupe začínajú chýbať garancie, ktoré som uviedol v úvode mojej interpelácie, a občania si kladú otázku,, či sa môžu cítiť v meste a jeho okolí ešte bezpečne a či je možné spoľahnúť sa na Policajný zbor.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v danom prípade disponuje právomocami, ktoré na jednej strane v rámci procedúry povoľovania živnosti môžu zamedziť udeleniu živnostenského oprávnenia osobám, ktoré v žiadnom prípade nezaručujú ich zneužitie na vyššie uvedené zámery, ďalej vaše ministerstvo vykonáva správu vo veciach zbraní a strelív a môže zamedziť, aby sa tieto zbrane dostali do rúk osôb, u ktorých nie sú záruky, že nedôjde k ich zneužitiu. V neposlednom rade je tu Policajný zbor s úlohami uloženými mu zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

    Vážený pán minister, v tejto súvislosti žiadam zodpovedanie nasledovných otázok:

    1. Zo strany jednotlivých zložiek Policajného zboru je venovaná týmto bezpečnostným službám náležitá pozornosť pri ich vzniku a počas ich činnosti, či sa nedopúšťajú trestnej alebo inej činnosti v rozpore so živnostenským zákonom alebo iba na základe trestných alebo iných oznámení a poznatkov?

    2. V koľkých prípadoch bola v rámci Slovenskej republiky zrušená koncesná listina pre podniky zabezpečujúce ostrahu majetku osôb z iného ako vlastného podnetu podnikateľa?

    3. V koľkých prípadoch nebola vydaná koncesná listina pre tento druh živnosti z dôvodu chýbajúcej osobitnej podmienky spoľahlivosti vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov?

    4. Považujete za postačujúce pre vydanie koncesnej listiny posudzovať iba odbornú a inú osobitnú spôsobilosť týchto osôb, stredoškolské vzdelanie ukončené maturitnou skúškou a vydanie osvedčenia podľa zákona číslo 451/1991 Zb.?

    5. Posudzujú obvodné úrady v rámci vydávania koncesnej živnosti aj iné okolnosti spoľahlivosti za súčinnosti napríklad aj s Policajným zborom?

    6. Je súčasná právna úprava dostačujúca k tomu, aby sa v prípade, že sú okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k zmene spoľahlivosti, a inej ako je uvedená v bode 4, zrušila koncesná živnosť?

    7. V záujme zamedzenia možnosti zneužitia týchto bezpečnostných služieb v budúcnosti neuvažuje vaše ministerstvo o vypracovaní a predložení návrhu zákona, ktorý by taxatívne stanovil tak podmienky vykonávania tejto živnosti, ako aj otázku spoľahlivosti osôb, ktoré ju vykonávajú?

    Za odpoveď ďakujem.

    V ďalšej časti svojej interpelácie by som sa chcel obrátiť na pani ministerku školstva a vedy.

    Vážená pani ministerka, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa na vás obraciam s interpeláciou vo veci dobudovania rozostavaných objektov základných škôl, ktorých výstavba bola začatá v rámci komplexnej bytovej výstavby miest Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany. Obidve stavby boli zaradené do štátneho plánu komplexnej bytovej výstavby a zákonom o majetku obcí číslo 138/1991 Zb. prevedené do vlastníctva týchto miest zo Stavoinvesty Košice v roku 1991 pri existencii uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorá počítala so zabezpečením finančných prostriedkov na dokončenie tejto kategórie rozostavaných stavieb komplexnej bytovej výstavby.

    24-triedna základná škola na sídlisku nad nemocnicou v Kráľovskom Chlmci: pôvodný plán počítal s termínom ukončenia v mesiaci máj roku 1993. V roku 1991 v rámci určených dotácií vo výške 14 548 tisíc Kčs dostalo mesto upravenú čiastku 5 384 tisíc Kčs, v dôsledku čoho bolo nútené pozastaviť práce od 1. 4. 1991 až do 1. 1. 1992. V roku 1992 mesto dostalo dotáciu vo výške 10 500 tisíc korún, ktoré boli prestavané do konca októbra 1992. Mesto pokračovalo vo výstavbe aj v roku 1993 v domnení, že aj v roku 1993 budú poskytnuté finančné prostriedky. Takto v roku 1993 v záujme urýchleného dokončenia stavby boli preinvestované finančné prostriedky v celkovej výške 8 455 tisíc Sk. Po oznámení, že nebudú poskytnuté ďalšie prostriedky, boli práce pozastavené do dnešnej doby.

    K dnešnému dňu je urobená hrubá stavba učebňovej časti a hrubá stavba hospodárskeho pavilónu. V dôsledku opakovaných pozastavení prác sa termín dokončovania odďaľuje s tým, že nie je predpoklad, aby mesto zabezpečilo prostriedky na jej dokončenie pri súčasných cenových reláciách vo výške 46 975 tisíc Sk. Je nutné zároveň podotknúť, že predmetná stavba sa nachádza na sídlisku so šiestimi bytovými jednotkami, kde je 80 % mladých rodín so školopovinnými deťmi.

    Potrebu dobudovania tejto stavby odôvodňujú aj nasledovné skutočnosti: Na území mesta sa nachádza jedna budova, v ktorej je umiestnená základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s kapacitou 800 miest. Samotná budova bola daná do užívania v roku 1962 bez vykonanej generálnej opravy. Kapacita tejto budovy toho času je prekročená o 70 %. V súčasnom období na území mesta a priľahlého okolia je asi 1400 detí, ktoré navštevujú základnú školu. Riaditeľstvá škôl nedostatok existujúcej kapacity riešili umiestnením nižších ročníkov v provizórnych priestoroch s nevyhovujúcimi hygienickými požiadavkami.

    Ďalšia časť - 12-triedna základná škola a CO-kryt v rámci sídliska Centrum I vo Veľkých Kapušanoch: Stavba bola začatá v roku 1989 s rozpočtovým nákladom 40 miliónov Kčs. V roku 1991 bola na stavbu poskytnutá účelová dotácia vo výške 21 752 tisíc Kčs, ktorá sa však znížila na 6 721 tisíc Kčs. Ďalšia suma vo výške 9 877 tisíc Kčs bola poskytnutá v roku 1992. V roku 1993 na základe žiadosti mesta boli pridelené štátne dotácie vo výške 7,9 miliónov Sk formou nákupu štátnych dlhopisov prostredníctvom komunálnej banky s úhradou úrokov vo výške 920 tisíc Sk. Združená investícia vo výške 1,5 miliónov Sk prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola určená a použitá na samotný objekt CO-krytu, ktorý tvorí súčasť tejto stavby. Pre mesto, a dúfam, že aj pre štátnu správu, je dokončenie stavby odôvodnené aj tým, že základná škola s vyučovacím jazykom maďarským je umiestnená v budove, ktorá bola postavená ako dočasná stavba a nevyhovuje požiadavkám bezpečnostnej a zdravotnej nezávadnosti pre žiakov. O tejto skutočnosti bola už informovaná aj Školská správa v Trebišove a samotné ministerstvo.

    Záverom treba podotknúť, že mestá z vlastných prostriedkov nedokážu zabezpečiť dokončenie týchto stavieb z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov, ktoré však nemôžu zabezpečiť ani prostredníctvom úverov, nakoľko už v súčasnej dobe splácajú splátky úverov a úrokov. Na druhej strane investované prostriedky sú takto umŕtvené a je otázne, či vôbec budú niekedy dokončené za situácie neustále sa znižujúcej príjmovej časti rozpočtov miest.

    V rámci mojej interpelácie by som považoval za potrebné, aby ste odpovedali na nasledovné otázky:

    1. Počíta Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky s uvedenými základnými školami v sieti škôl a školských zariadení? Ak áno, od ktorého roku?

    2. Má ministerstvo záujem o dokončenie týchto rozostavaných objektov a vyriešenie nepriaznivej situácie v existujúcich školách v uvedených mestách?

    3. Nemieni Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky podieľať sa na dofinancovaní týchto stavieb v budúcnosti?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Upozorňujem, priatelia, že ešte stále je 9 poslancov prihlásených do bodu interpelácie. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Cuper.

  • Upozornenie z pléna, že faktické poznámky sú iba v priebehu rozpravy.

  • Pán kolega, podľa rokovacieho poriadku faktické poznámky sú stále možné. Robíte nový rokovací poriadok už tri roky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    poslanci KDH pán Čarnogurský, Šimko, Figeľ už raz navrhovali zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie, či sú pri vykonávaní svojho mandátu niektorí poslanci finančne viazaní príkazmi politickej strany. Pýtam sa týchto pánov, či chcú tomuto národu vážne nahovoriť, že na ich zvolenie do parlamentu nevynaložilo KDH ani halier. Alebo si poslanci KDH financovali volebnú kampaň sami? V každom prípade by potom musela takáto vyšetrovacia komisia, ktorú navrhovali, vyšetrovať aj ich finančnú viazanosť na politickú stranu.

    Predstava, že poslanec je absolútne nezávislý aj finančne od politickej strany, za ktorú kandidoval, sa totiž, pán Čarnogurský, hodila pre liberálneho malomeštiaka v prvej polovici 19. storočia. Reálny vývoj politických vzťahov aj v Slovenskej republike na konci 20. storočia túto revolučnú ideu Francúzskej revolúcie, ktorá sa stala ideou bez skutočného vnútorného obsahu a zotrvačnosťou sa píše do každej ústavy, prekonal. Objavila sa aj v našej ústave v článku 73. Prečo si na nej zakladá práve konzervatívec Čarnogurský, to iste nie je veľká záhada. Samotná vznešená idea tu mala poslúžiť ako pláštik na zakrytie politických prehmatov, prestupovanie a kupčenie s poslancami v minulom volebnom období.

    Prestaňme občanov vodiť za nos. Poslanec v každom parlamente na konci 20. storočia je závislý od politickej strany. Aj v našom. Ustanovujú to ostatné normy verejného práva. Aj samotná ústava prelamuje zásadu absolútnej reprezentácie občanov poslancami, keď niektoré ich právomoci zveruje občanom v článku o referende. To už nehovorím o tom, že cesta poslanca do parlamentu je absolútne závislá a viazaná na politickú stranu a jeho reálne pôsobenie zasa na stranícky politický klub. Dovolím si preto tvrdiť, že poslanec má morálne právo na mandát iba dovtedy, pokiaľ je príslušníkom strany, za ktorú ho voliči volili. Bolo by politicky etické, ak poslanec prestane byť príslušníkom tejto strany, aby vrátil strane mandát, alebo aby bol nezávislý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec mal k dobru ešte minútu a 20 sekúnd. Prosím, faktická poznámka - pán Mikloško.

  • Pánu poslancovi Cuperovi ušetrím čas, ktorý on pretiahol. Chcel by som sa spýtať, z čoho ste to čítali, či sú to vaše skriptá, alebo je to nejaká iná učebnica.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miklušičák.

  • Iba pre spresnenie, pán podpredseda, § 17 rokovacieho poriadku hovorí - citujem: "Poslancovi, ktorý sa v priebehu rozpravy prihlási s faktickou poznámkou."

    Ďakujem.

  • Pán kolega, máte pravdu, chcel som sa ospravedlniť, myslel som, že vystúpi iba pán Cuper, ale zase by bolo veľmi neseriózne, keby som nedal priestor pánu Mikloškovi. Plne s vami súhlasím, urobil som chybu a porušil som, bohužiaľ, dosť chorý rokovací poriadok. Áno, súhlasím, poslanec má dostať faktickú poznámku iba v procese rozpravy.

    Prosím všetkých ctených poslancov, aj pána poslanca Ftáčnika, ktorý ma upozornil a musím mu dať za pravdu, ak bude hlasovanie, bude priebeh hlasovania a bude ukončená rozprava, aby sme to rešpektovali. Svoju chybu som si priznal.

    Prosím, pán Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    vážený pán minister kultúry, interpelujem vás vo veciach týkajúcich sa Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Ide o dva druhy problémov, ktoré vzájomne súvisia. Prvý okruh je reštitučný spor týkajúci sa nehnuteľností v Rimavskej Sobote a druhý okruh sa týka postoja ministerstva kultúry vo veci petície pracovníkov Gemerského múzea.

    Najprv mi dovoľte krátku rekapituláciu k prvému problému. Gemerské múzeum získalo nehnuteľnosť na ulici Bélu Bartóka číslo 20 v Rimavskej Sobote bezplatným prevodom od okresného národného výboru v roku 1989. Ide o zastavanú plochu o rozlohe 808 m2 na parcele číslo 2015 a o starú budovu bývalého zjednoteného protestantského gymnázia stojacu na uvedenej parcele. Pôvodným zámerom Gemerského múzea bolo zriadiť v objekte gemerskú galériu ako galerijnú časť Gemerského múzea. Vami nedávno odvolaný riaditeľ Gemerského múzea krátko po svojom nástupe do funkcie riaditeľa, stalo sa tak 15. mája v roku 1990, zabezpečil vypracovanie projektovej dokumentácie na obnovu objektu, čo bolo finančne zabezpečené zo strany vtedajšieho zriaďovateľa - to bol odbor kultúry Okresného národného výboru - a uzavrel pre Gemerské múzeum zjavne výhodnú nájomnú zmluvu s Roľníckym družstvom Chanava, v zmysle ktorej sa nájomca zaviazal vykonať rekonštrukciu objektu podľa vypracovanej projektovej dokumentácie a rozpočtu tvoriaceho jej súčasť s tým, že náklady rekonštrukcie budú kompenzované nájomným za obchodné priestory na prízemí objektu.

    Začatá akcia však musela byť prerušená na jeseň 1991, nakoľko na predmetnú nehnuteľnosť bol uplatnený reštitučný nárok dňa 30. septembra 1991. Gemerské múzeum po preskúmaní právneho stavu a po dôkladnom zvážení situácie odmietlo vydať nehnuteľnosť. Žiadateľka v súlade so zákonom o mimosúdnej rehabilitácii sa domáhala vydania objektu súdnou cestou. Agenda je vedená na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 2. 6. 1993 zamietol návrh navrhovateľky v plnom rozsahu ako neodôvodnený. Po odvolaní navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením dňa 9. 9. 1993 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd vyniesol nový rozsudok 29. decembra 1993, v zmysle ktorého odporca je povinný vydať nehnuteľnosť. Aj proti tomuto rozsudku sa odvolal odporca, teda Gemerské múzeum. Krajský súd po prejednaní opätovne vrátil vec okresnému súdu, ktorý vo svojom ďalšom rozsudku zo dňa 24. januára tohto roku zamietol návrh navrhovateľky, teda opäť vyniesol rozsudok v prospech Gemerského múzea. Aj proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie.

    Toto je momentálny stav. Zdôrazňujem, že pre Gemerské múzeum a rezort, v neposlednom rade pre širokú verejnosť Rimavskej Soboty a okolia potrebný rozvoj kultúry, je súčasný rozsudok súdu jednoznačne výhodný.

    V takejto situácii sú nepochopiteľné signály, ktoré v poslednom čase prenikajú na verejnosť, že nové vedenie Gemerského múzea vážne zvažuje kroky smerujúce k prerušeniu súdneho sporu a uzavretiu dohody o vydanie predmetnej nehnuteľnosti. Tieto informácie vyvolávajú vážne znepokojenie v radoch verejnosti. Obavy sú umocnené tým, že sa to údajne deje na podnet Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Preto vám kladiem, pán minister, nasledovné otázky:

    Zodpovedá skutočnosti, že vydanie nehnuteľnosti iniciovalo vaše ministerstvo? Ak áno, žiadam vás o vysvetlenie prečo. Zdôrazňujem, že proti doterajšiemu postupu Gemerského múzea Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nič nenamietalo, hoci o prebiehajúcom spore bolo priebežne informované. Nechápem, prečo by mal nastať zrazu taký zásadný obrat, a to hneď po odvolaní riaditeľa. Prečo by sa mal rezort kultúry vzdať nehnuteľnosti v centre Rimavskej Soboty, ktorá má trhovú hodnotu niekoľko miliónov korún, nehnuteľnosti, ktorá môže znamenať pre Gemerské múzeum i pre celý región Gemera a Malohontu nové perspektívy v oblasti kultúry, nehovoriac už o tom, že objekt môže byť aj výdatným zdrojom finančných príjmov z prenajímania prízemnej časti budovy. Predpokladané príjmy môžu dosahovať pri terajších cenových reláciách výšku presahujúcu tretinu štátneho príspevku. V čí prospech sú tieto aktivity? Ťažko sa dá vyhnúť podozreniu, že sa tu môžu objaviť individuálne či skupinové záujmy v rozpore s dobrými mravmi a zvyklosťami, a najmä spoločenskými záujmami.

    Žiadam vás o zaujatie stanoviska a v prípade potreby o vykonanie opatrení, aby prípadné pripravované kroky k vydaniu nehnuteľnosti boli zastavené až do vynesenia právoplatného rozsudku. Verím, že vládou hlásaný program čistých rúk vytvára vhodný rámec na ich realizáciu.

    K druhej problematike chcem uviesť nasledovné: S platnosťou od 3. januára tohto roku, vážený pán minister, ste odvolali z funkcie riaditeľa Gemerského múzea doktora Kovácsa a súčasne ste poverili vedením organizácie pani Svetlanu Bornayovú. Dôvody svojho rozhodnutia ste neuviedli.

    Dňa 5. januára podpísalo 13 pracovníkov Gemerského múzea petíciu, v ktorej protestujú proti povereniu pani Bornayovej vedením organizácie. V petícii uvádzajú - citujem: "Opätovné odvolanie riaditeľa Gemerského múzea a najmä opätovné poverenie pani Bornayovej vedením organizácie vyvoláva veľký rozruch a odmietavé stanovisko kolektívu pracovníkov Gemerského múzea." Koniec citátu.

    Na bližšie ozrejmenie uvediem niekoľko faktov. Bývalého riaditeľa Gemerského múzea doktora Kovácsa prvýkrát odvolal dňa 10. marca 1994, teda tesne pred odstúpením predošlej vlády pána Mečiara, vtedajší minister kultúry pán Dušan Slobodník, ktorý zároveň poveril vedením organizácie pani Svetlanu Bornayovú. Dôvody odvolania ani vtedy neboli uvedené. Že išlo o politicky motivované rozhodnutie, bolo viac než zrejmé už aj vtedy, a názorne to vyplýva i z odpovede zaslanej na predmetnú petíciu pracovníkov. Váš predchodca pán Ľubo Roman po vykonaní kontroly v Gemerskom múzeu uvedené rozhodnutie anuloval a potvrdil pána Kovácsa vo funkcii riaditeľa Gemerského múzea.

    Terajší protest kolektívu proti povereniu menovanej osoby vedením Gemerského múzea je motivovaný predovšetkým skutočnosťou, že pani Bornayová bola iniciátorkou viacerých udaní na riaditeľa, ktoré po prešetrení ich opodstatnenosti odborom rezortnej kontroly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa ukázali z veľkej časti ako neopodstatnené a účelové. S obsahom udaní i výsledkami vykonaných šetrení oboznámil bývalý riaditeľ kolektív múzea pri prvom svojom odvolaní.

    V zmysle petičného zákona bolo povinnosťou vášho ministerstva reagovať na petíciu v zákonom stanovenom termíne a odpoveď doručiť tým, ktorých sa to týka, t.j. pracovníkom, ktorí petíciu podpísali.

    Žiadam vás preto o vysvetlenie:

    1. Ako je možné, že odpoveď vášho ministerstva bola doručená nie pisateľom petície, ale poverenej pani riaditeľke? Vaša odpoveď je datovaná zo dňa 13. januára 1995, do Gemerského múzea však bola doručená až 23. januára 1995.

    2. Ako je možné, že poverená riaditeľka prečítala síce obsah listu, odmietla však odovzdať ho spolu aj s kópiou aj napriek výzve ľudí podpisujúcich petíciu, ba i napriek telefonickému pokynu zástupcu sekcie pamiatok, múzeí a galérií dňa 24. januára 1995? Vaša odpoveď je dodnes u pani riaditeľky a pracovníci majú k dispozícii jej kópiu len za cenu menšieho incidentu, ktorý sa odohral medzi bývalým riaditeľom a terajšou poverenou riaditeľkou. Mimochodom, tento incident slúžil pre poverenú riaditeľku ako dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru.

    Mám na vás v tejto súvislosti ďalšie otázky: Kedy zabezpečíte, aby vaša odpoveď na petíciu, teda originál listu, bola odovzdaná zástupcom petície? Kto podpísal vo vašom mene odpoveď na petíciu?

    Druhú otázku vám dávam aj z toho titulu, že citovaná odpoveď obsahuje aj množstvo nepravdivých tvrdení. Nebudem sa podrobne zaoberať všetkými tvrdeniami podrobne rozpisovanými v deviatich bodoch na troch stranách. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť i pozornosť Národnej rady iba na jednu perličku, ktorá sama osebe názorne a dostatočne osvetľuje svojrázny postup a oprávnenosť a odôvodnenosť odvolania riaditeľa Gemerského múzea.

    V snahe o zdôvodnenie odvolania sa opierate o výsledky šetrenia vykonané odborom rezortnej kontroly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v dňoch 11. - 12. novembra 1992. Nebudem Národnú radu zaťažovať podrobnosťami, dovoľujem si však upozorniť na list riaditeľa sekcie pamiatok, múzeí a galérií zo dňa 27. novembra 1992, v ktorom vyslovuje riaditeľovi Gemerského múzea napomenutie, a to na základe vykonanej analýzy a záverečného hodnotenia preverených skutočností. Napomenutie vyslovuje jednak za výrazné narušenie pracovno-právnych vzťahov a tiež za závažné nedostatky v spôsobe evidencie zbierok a ich povinnej ochrany a bezpečnosti. Jediná chyba krásy je v tom, že záznam zo šetrenia tieto nedostatky neobsahuje. Spôsob evidencie bol šetrený v prípade historického knižného fondu. Píše sa tam, že kontrola nezistila neodborné zaobchádzanie s knižničným fondom a umiestnenie kníh zodpovedá smerniciam Ministerstva kultúry číslo, atď.

    O výraznom narušení pracovno-právnych vzťahov, na ktoré sa odvolávate, niet tam ani zmienky. Navyše, dňa 8. decembra 1992, teda o tri týždne, vtedajší minister kultúry pán Slobodník priznáva riaditeľovi odmenu vo výške 7500 Sk predovšetkým za plnenie úloh pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zbierok, ako aj za zlepšenie úrovne dokumentácie zbierok. Podľa vyjadrenia v odpovedi na petíciu vtedajší minister pán Slobodník po uplynutí jedenapol roka a po uzavretí kontroly spôsobom, ako to bolo vyššie uvedené, a vy, pán minister, po vyše dvoch rokoch sa spamätáte a ste "nútený" vyvodiť náležité opatrenie.

    Ešte jedna poznámka čo sa týka koncepčnosti práce Gemerského múzea za čias pôsobenia doktora Kovácsa a čo sa vytýka v predmetnej odpovedi. V citovanom liste riaditeľa sekcie pamiatok, múzeí a galérií bolo uložené riaditeľovi Gemerského múzea predložiť návrh programu úloh, ktorý umožní kvalitatívne na vyššej úrovni plniť úlohy kultúrno-spoločenského poslania organizácie, ktorá pôsobí v národnostne zmiešanom regióne. Požadovaný program bol zaslaný na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 11. 12. 1992, vyjadrenie čakáme dodnes. Podobný osud mali i ďalšie koncepčné materiály, napríklad o vytvorení dokumentačného centra pre rómsku kultúru.

    Vopred vám ďakujem, pán minister, za odpoveď a vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    v uznesení Obecného zastupiteľstva obce Čimhová číslo 4 z roku 1995 zo dňa 10. 2. 1995 sa v časti "Berie na vedomie" v bode 2 píše: "Informáciu riaditeľa školskej správy v Dolnom Kubíne, ktorú tlmočila riaditeľka základnej školy a materskej školy v Čimhovej Mgr. Nowaková, že finančné prostriedky na rekonštrukciu materskej školy a základnej školy v Čimhovej budú uvoľnené zo štátneho rozpočtu len vtedy, ak obecné zastupiteľstvo dá súhlas na výstavbu Pílnice Čimhová pre Firmu KOJA Trstená, spoločnosť s r.o. Pýtam sa vás, pani ministerka školstva a vedy, ako je možné, že jeden štátny úradník, konkrétne riaditeľ Školskej správy v Dolnom Kubíne pán Miroslav Gandi, mimochodom bývalý poslanec Národnej rady za HZDS, podmieňuje uvoľnenie financií na rekonštrukciu škôl podporou podnikateľských aktivít súkromnej firmy. Je to, podľa vás, pani ministerka, v súlade s výkonom štátnej správy na úseku školstva?

    Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    otvorenie hraníc a zvýšená spolupráca Slovenskej republiky so zahraničím v ekonomickej, politickej, ako aj v iných oblastiach prináša Slovenskej republike nesporné výhody. Podpísanie Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou posunulo našu spoluprácu s krajinami Európskej únie na vyššiu úroveň a predstavuje dôležitý krok na ceste k našej integrácii do európskych štruktúr. Zvýšenie pohybu osôb a tovaru cez hranice štátov prináša so sebou aj niektoré nevýhody. Medzi najdôležitejšie nevýhody patrí zvýšenie kriminality a pribúdanie počtu trestných činov so zahraničným prvkom pri jeho páchaní.

    V týchto dňoch priniesli niektoré slovenské denníky informáciu o vydaní zatykača na slovenského občana nemeckou prokuratúrou v súvislosti s podozrením z hospodárskej trestnej činnosti na škodu slovenského podniku Technopol. Pred chvíľou sa tu o tomto zmienil aj pán poslanec Moric.

    V septembri minulého roku informovali niektoré noviny o inom prípade, kedy bol vydaný nemeckými orgánmi zatykač na dvoch nemeckých občanov, ktorí však podnikali aj na Slovensku. Nemecká súkromná firma bratia Helbigovci je generálnym dovozcom automobilov typu Mercedes na Slovensko, aj do Českej republiky. 21. septembra minulého roku táto firma otvorila svoju pobočku v Bratislave. Podľa správ tlače pásku pred novým strediskom ste prestrihli vy, pán predseda, a na slávnosť ste prišli v Mercedese. Proti bratom Helbigovým vedú nemecké úrady trestné stíhanie pre daňové podvody a bratia sa skrývajú na neznámom mieste.

    Pán predseda, moja otázka na vás znie: Z akého dôvodu ste prijali účasť na slávnostnom otvorení strediska bratov Helbigovcov v Bratislave? Druhá otázka: Či Mercedes, na ktorom ste prišli na slávnostné otvorenie, bol služobný alebo súkromný a či bol dodaný firmou Helbig?

    Vopred ďakujem za odpoveď.

  • Priatelia, vidím, že ste sa v klube nie dobre dohodli, ale to sa občas stáva.

    Ďalej vystúpi pani kolegyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na svojom zasadnutí 17. januára 1995 zriadil komisiu na preverenie využitia prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky. Táto komisia dňa 8. marca 1995 vykonala pracovné stretnutie na Štátnom fonde životného prostredia s riaditeľom fondu pánom Ing. Mertusom.

    Z informácií pána riaditeľa sme sa dozvedeli, že na fond bolo zaslaných cca 1900 žiadostí na I. polrok 1995 s požiadavkou na 7,57 mld korún. Žiadosti na poskytovanie prostriedkov fondu boli zaslané na Štátny fond životného prostredia z okresných úradov životného prostredia už v termíne do 31. 12. 1994. Keďže ide o veľké množstvo žiadostí s vysokými požiadavkami na finančné prostriedky fondu, fond disponuje zhruba jednou miliardou, ako aj o pokročilé ročné obdobie pre začiatok realizácie týchto ekologických stavieb, je veľmi žiadúce, aby sa žiadosťami už začala zaoberať rada fondu, ktorá predsedovi Slovenskej komisie pre životné prostredie, t.j. ministrovi životného prostredia predkladá svoje stanovisko na rozhodnutie. Do tohto stretnutia na štátnom fonde, t.j. do 8. marca, však rada fondu nebola menovaná. Radu fondu menuje v zmysle zákona číslo 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia v zmysle § 2 ods. 2 minister životného prostredia.

    Vážený pán minister, na základe predloženého vás žiadam o neodkladné menovanie rady fondu. A keďže vyhláška číslo 176/1992 nepredpisuje termín vydania rozhodnutia o žiadostiach, chcem vás, pán minister, požiadať o vydanie týchto rozhodnutí do konca marca 1995.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Ďalej vystúpi pán Volf, pripraví sa pán kolega Ftáčnik.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovolím si dať dve interpelácie. Pokúsim sa byť veľmi stručný, pretože viem, že už je to veľmi únavné.

    Prvá interpelácie je na podpredsedu vlády a ministra financií pána Sergeja Kozlíka a hovorí nasledovné: Z hľadiska vedenia evidencie tržieb elektronickými registračnými pokladnicami je pre potreby podnikateľských subjektov nevyhnutná novelizácia vyhlášky ministerstva financií číslo 55/1994 Z. z. Pán štátny tajomník príslušného rezortu prisľúbil podnikateľom v televíznej relácii Kroky ako termín tejto novelizácie začiatok marca tohto roku. Doteraz sa tak nestalo a táto skutočnosť bráni v zakúpení vybavenia registračných pokladníc. Podnikateľské subjekty boli už raz absenciou legislatívy v tejto oblasti postihnuté pri zavádzaní dane z pridanej hodnoty neskorým vydaním vykonávacej vyhlášky. Žiadam, aby ministerstvo financií bez zbytočného odkladu verejne oznámilo termín vydania novelizácie uvedenej právnej normy.

    Ďalšia interpelácia je na ministra hospodárstva pána Jána Duckého. V súhlase so stanoviskom zástupcov odborových organizácií Odborového zväzu Kovo a po konzultáciách s vedením tohto odborového zväzu podávam interpeláciu na ministra hospodárstva vo veci modelu zamestnaneckých akciových spoločností. V programovom vyhlásení vlády v časti týkajúcej sa privatizácie je deklarovaný zámer vlády presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú. Týmto sa sleduje cieľ zvýšenia sociálnej priechodnosti privatizácie.

    Dňa 1. 2. tohto roku pod vaším osobným vedením sa uskutočnilo stretnutie zástupcov privatizovaných podnikov, v ktorých dochádza k prehodnocovaniu privatizačných projektov. V prípade tých dôvodov záujmu zamestnancov o privatizáciu bol vo väčšine prípadov presadzovaný model privatizácie 51 % priamy predaj zamestnaneckej akciovej spoločnosti, 46 % kupónová privatizácia a 3 % reštitučný investičný fond. V časti týkajúcej sa priameho predaja zamestnaneckých akciových spoločností bolo ešte spresnenie, že tieto akcie sa delia v pomere 34 % pre manažment a 17 % pre zamestnancov, t.j. v pomere 2 : 1.

    Model presadzovaný ministerstvom hospodárstva pre privatizáciu zamestnancami je v rozpore s deklarovaným cieľom sociálne priechodnej privatizácie a diskriminuje radových zamestnancov pri ich rozhodovaní o základných otázkach rozvoja a riadenia podniku. Vzhľadom na pomer akcionárov v modelovej zamestnaneckej akciovej spoločnosti bude vedenie podniku prakticky rozhodovať o všetkých otázkach, teda aj o tých, kde je potrebný dvojtretinový súhlas akcionárov.

    Chcel by som poznať odpoveď, či Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bude naďalej trvať na tomto modeli nevýhodnom pre radových zamestnancov aj napriek ich nesúhlasnému stanovisku a ako je tento podiel v súlade s deklarovaným spravodlivým prístupom k účasti zamestnancov na privatizácii podnikov, kde pracujú.

    Ďakujem pekne vopred za odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďalej vystúpi pán poslanec Ftáčnik, pripraví sa pán kolega Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené trpezlivé kolegyne a kolegovia, ktorí ste vydržali doteraz počúvať interpelácie a otázky opozície,

    chcem povedať, že zrejme by stálo za to, keďže prvýkrát máme na programe interpelácie a otázky, aby sme pre všetkých kolegov poslancov rozmnožili, o čo ide pri predkladaní otázok a interpelácií, aby sme tento inštitút parlamentnej kontroly využívali uvážlivo a nezneužívali interpeláciu, ktorú osobne považujem - a myslím, že tak to robí aj Ústava Slovenskej republiky - za najvyšší stupeň parlamentnej kontroly. Preto si vo svojom krátkom vystúpení dovolím predniesť jednu interpeláciu, dve otázky a štyri žiadosti. Upozorňujem, že sa budem snažiť byť veľmi krátky, pretože myslím, že dlho hovoriť nemá zmysel.

    Interpeláciu používam v kauze, ktorá tu už zaznela, ale ktorú považujem za natoľko vážnu, že sa k nej treba ešte raz vyjadriť. Časť toho, čo som chcel povedať, už vlastne predniesol pán poslanec Šimko, ja by som tu chcel zreprodukovať určité fakty, ktoré s tým súvisia. Ide mi teda o daň z pridanej hodnoty pre tlač.

    31. 1. 1995 vystúpenie premiéra v Pressclube.

    10. 2. 1995 vyjadrenie podpredsedníčky vlády v denníku Pravda o tom, že takúto alternatívu, o ktorej hovoril premiér, sa vláda nechystá aplikovať v praxi.

    22. 2. 1995 poslanec Fekete vystupuje s návrhom na zvýšenie DPH pre tlač so zahraničným kapitálom. Že nejde o individuálnu akciu, dokazuje aj vyjadrenie pána Smolca v denníku Slovenská republika.

    1. až 2. 3. 1995 sa uskutočnili rokovania predstaviteľov vlády a parlamentu so Združením vydavateľov periodickej tlače.

    6. 3. 1995 vychádza v novinách Znepokojenie. Reaguje pani podpredsedníčka vlády, ktorá tvrdí, že niet dôvodov na znepokojenie, že išlo o individuálnu akciu poslanca, že vláda nič takéto nechystá, ale dodala, že podľa nej návrh pána Feketeho nie je obmedzovaním tlače, čo necháva otvorený priestor do budúcna.

    Z toho súdim, že je nutné interpelovať vládu, aby v tejto oblasti bolo pre parlament úplne jasno. Žiadam aj ja o odpoveď na otázky pána Šimka, ktoré sa týkajú zvýšenia dane a podielu zahraničného kapitálu. Pripájam ešte ďalšie dve otázky. Žiadam, aby vláda objasnila, či chce pristúpiť k obmedzeniu reklamy v tlači, a ďalej, aby objasnila, aké sú jej zámery v oblasti podpory tlače, aby sa dosiahol európsky štandard v tejto oblasti, to znamená podpora plurality tlače.

    Prvá otázka je na pani ministerku školstva. Nechcem opisovať genézu, pretože prípad, na ktorý sa budem pýtať, je verejnosti veľmi dobre známy. Ide o zastavenie menovania 16 profesorov. Pýtam sa, pani ministerka, aké dôvody vás viedli k tomuto kroku, aký je súčasný stav v menovaní 16 profesorov a kedy budú predložení na menovanie.

    Tretí prípad sa týka otázky, ktorú sme spoločne s pánom poslancom Moricom otvorili na predošlej schôdzi Národnej rady. Chcel som k nej vystúpiť v bode rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Žiaľ, nedostal som sa do diskusie. Ide o nedoriešený problém, že v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne pôsobia traja členovia, ktorí pravdepodobne sú v istom konflikte alebo kolízii záujmov, aby som to voľne povedal, pretože hodlajú sa zúčastniť aj v riadiacich orgánoch súkromných poisťovní. Túto otázku sme položili pánu ministrovi. Obom nám odpovedal, že zákon v tejto veci nehovorí jednoznačne nič, že je vylúčené členstvo v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre pracovníkov poisťovne a podobne, ale kolízia týchto dvoch funkcií nie je zákonom riešená. Potiaľ odpoveď pána ministra.

    Osobne považujem za neetické, aby členom správne rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol člen samosprávneho alebo výkonného orgánu rezortnej alebo inej poisťovne. Myslím si, že to nemôžeme dovoliť, pretože tu môže dochádzať k úniku know how z poisťovne, ktorú sme zriadili zákonom. Obraciam sa teda na predsedu Národnej rady, aby svojím listom odporučil reprezentatívnym zástupcom zamestnávateľov, pretože tam došlo k tej kolízii, aby podľa § 41 navrhli odvolanie tých členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, u ktorých by mohlo dôjsť ku kolízii, ktorú som spomínal. Ak si to menovaní páni, členovia správne rady, vyriešia tak, že sa vzdajú svojho členstva v inej, nepríde ku kolízii a nebude čo riešiť. Dúfam, že toto oznámia pánu predsedovi.

  • Ešte mám tri krátke otázky, resp. druhú otázku, ktorú budem klásť na každom zasadnutí Národnej rady, kým sa nie ja, ale občania nedozvedia odpoveď. Otázku adresujem poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, štátnemu tajomníkovi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a predsedovi správnej rady Sociálnej poisťovne pánu Tkáčovi. Dokedy, pán poslanec, dokážete vykonávať štyri funkcie a poberať požitky z nich?

    Moje posledné tri žiadosti sú adresované na predsedu Národnej rady podľa § 12 písm. e/ zákona o poslancoch číslo 45/1989 Zb. V tomto písmene sa píše, že poslanec má právo požadovať od Predsedníctva Slovenskej národnej rady - to už, žiaľ, nemáme - pomoc a informácie potrebné na výkon poslaneckej funkcie a požadovať informácie od predsedu Národnej rady. Obraciam sa teda na predsedu Národnej rady v súlade s týmto paragrafom a žiadam o nasledovné informácie: Ako chcete, pán predseda, využívať oprávnenie podľa § 75 rokovacieho poriadku o predkladaní návrhu na skrátenie 60-dňovej lehoty na prerokovanie zákona, ktorú vám zverila Národná rada na ustanovujúcej schôdzi? Doteraz ste toto oprávnenie nevyužili, hoci napríklad návrh pána Macušku, ani návrh kompetenčného zákona nespĺňal požiadavku 60-dňovej lehoty.

    Moja druhá požiadavka o informáciu je: Kedy budete Národnej rade Slovenskej republiky podávať správy o opatreniach, ktoré ste vykonali? Podľa § 36 písm. j/ zákona o rokovacom poriadku podáva predseda Národnej rady Predsedníctvu Slovenskej národnej rady správy o opatreniach, ktoré vykonal. Predsedníctvo Národnej rady nemáme, ale je tu plénum. Myslím si, že predseda by mal informovať Národnú radu o opatreniach, ktoré vykonal vo funkcii predsedu, keďže táto povinnosť z rokovacieho poriadku mu vyplýva.

    Moja posledná poznámka, a tou končím svoje vystúpenie, sa týka žiadosti na pána predsedu o informáciu: Aké opatrenia chcete urobiť, pán predseda, na zvýšenie poriadku v Národnej rade, konkrétne mám na mysli včasnosti rokovania? Diskutoval som včera s kolegami poslancami zo Združenia robotníkov, ktorí mi potvrdili, že ak robotník príde osem, desať či pätnásť minút neskôr do práce, ak má prísneho majstra, je to neospravedlnená absencia resp. neospravedlnený čas. To isté sa deje v tejto Národnej rade, kde predseda Národnej rady, alebo predsedajúci oznámi začiatok rokovania o štrnástej či inej hodine a, žiaľ, o štrnástej hodine ani on tu nesedí. Viem, že tu nesedia ani poslanci.

    Navrhujem pánu predsedovi, aby urobil to, že v príslušnú hodinu, ktorú oznámil, príde do sály, nechá urobiť prezentáciu a túto zverejní na informačnej tabuli, ktorú sme si vytvorili dolu. Bude prístupná verejnosti, takisto zástupcom masmédií, a každý sa dozvie, kto z nás si ctí svoj príchod do práce natoľko, aby v čase oznámeného začiatku rokovania bol na svojom mieste. Myslím si, že toto by mohol byť prvý krok, aby predseda alebo predsedajúci prišli načas a ujali sa vedenia schôdze, pretože tak im to ukladá povinnosť a zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcel by som sa iba pána kolegu spýtať, ako je to v prípade, keď poslanec má sedieť na dvoch alebo na troch miestach, a pritom berie plat zo štátnej kasy. Či sa má prezentovať v parlamente, na vysokej škole, alebo v nejakom výskumnom ústave.

    Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Szigeti a pripraví sa pán Köteles.

    Skôr ako si pán Szigeti zoberie slovo, chcem oznámiť cteným kolegom a kolegyniam, že lietadlo zajtra nepoletí pre malý záujem poslancov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    vo svojej interpelácii by som sa chcel obrátiť na pani ministerku Slávkovskú vo veci zriaďovania cirkevných základných škôl.

    V priebehu vlaňajšieho roka zo zákonom stanoveného termínu boli predložené Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky tri žiadosti o zriadenie cirkevných základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, a to v Kleňanoch, Čebovciach a Nových Zámkoch. Vo všetkých troch prípadoch ministerstvo zaujalo odmietavé stanovisko k predmetnej záležitosti. Na požiadavku voličov skupina poslancov za MKDH žiadala prijatie u kompetentnej riaditeľky sekcie na Ministerstve školstva a vedy Slovenskej republiky. Po opakovaných odkladoch zo strany ministerstva sa uskutočnilo jedno stretnutie na Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky v predmetnej veci. V prípade odstránenia istých nedostatkov bola nádej na vydanie súhlasu so zriadením Cirkevnej základnej školy v Kleňanoch. Žiaľ, už vyše mesiaca sa nám nedarí dohodnúť sa na termíne s kompetentnou osobou, čo sa týka ďalšieho rokovania, z dôvodu jej pracovného zaneprázdnenia.

    Prosím vás, pani ministerka, aby pracovníci rezortu pružnejšie reagovali na požiadavky poslancov a aby boli ústretovejší v prerokúvaní jednotlivých záležitostí. Zároveň vás prosím o zmenu rozhodnutia Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky vo veci zriadenia Cirkevnej základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Kleňanoch, pretože nedostatky uvedené v toho času platnom rozhodnutí Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky sa už odstránili. Za pochopenie a za vydanie kladného rozhodnutia vám vopred ďakujem.

    V ďalšej časti mojej interpelácie, vlastne to už nie je interpelácia, ale otázka, chcel by som položiť niekoľko otázok pani ministerke. Dňa 27. februára 1995 v denníku Slovenská republika bol uverejnený rozhovor s pani ministerkou pod názvom "Neprijateľné požiadavky odborárov". V tom článku na otázku redaktora pána Miroslava Šaškiho: "Môžete nám prezradiť, aké sú v súčasnosti platy pedagógov?" pani ministerka odpovedá nasledovne: "Nie je to tajomstvo. Priemerné platy v ôsmej tarifnej triede sú 5 636 Sk, v deviatej platovej triede, ktorá sa vzťahuje na pedagógov stredných škôl, je plat 6 234 Sk. Samozrejme, ide tu o priemerné mzdy. Napríklad riaditeľ stredného odborného učilišťa, patriaci do deviatej platovej triedy, má 11 190 Sk a u riaditeľa strednej školy (desiata trieda) je to 13 876 Sk." Tento článok, tento rozhovor, podľa môjho posúdenia, zverejňuje zavádzajúce fakty a vyvoláva veľké rozhorčenie v radoch pedagogických pracovníkov, predovšetkým u riaditeľov stredných škôl.

    Chcel by som sa opýtať pani ministerky, na základe akého zákona, akej vyhlášky, akého vládneho nariadenia tvrdí, že riaditelia stredných škôl sú zaradení do desiatej platovej triedy. Podľa môjho vedomia a podľa súčasne platného vládneho nariadenia riaditelia stredných škôl sú zaradení do deviatej platovej triedy. A druhá otázka: Na základe akých štatistických údajov zverejnila priemerný plat riaditeľov stredných škôl na 13 876 Sk? Tiež si myslím, že je to zavádzajúci údaj, a preto prosím pani ministerku o dementovanie tejto informácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Ďalej vystúpi pán Köteles a pripraví sa pán Brocka.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda, vážený pán predsedajúci,

    v zmysle § 89 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. interpelujem vládu Slovenskej republiky v mene občanov a kolektívov, ktorým poľnohospodárske majetky vyvlastnili na základe tzv. štrbského dôverného protokolu. Konkrétnejšie, tie poľnohospodárske pozemky súkromných vlastníkov resp. urbariátov, ktoré pri vytváraní štátnych hraníc v roku 1920 a v roku 1947 pripadli na územie susedného štátu. Treba však pripomenúť, že väčšina týchto pozemkov až do päťdesiatych rokov zostala majetkom pôvodných vlastníkov, ktorí ich mohli neprerušene používať. Zvrat nastal až po podpísaní dohody medzi Maďarskou republikou a Československou republikou dňa 25. 6. 1949 na Štrbskom Plese, keď obidve strany v duchu stalinských metód rozhodovali o majetku súkromných osôb bez ich súhlasu, splnomocnenia, ba i vedomia. Táto zmluva má aj neuverejnený dôverný dodatkový protokol, v ktorom zmluvné strany sa dohodli - citujem článok 16: "Medzi oboma vládami je zhoda v tom, že otázky nehnuteľností, ktoré ležia na oboch stranách spoločných hraníc do hĺbky 15 km, majú byť vyriešené tak, že československý majetok na území Maďarska prechádza do vlastníctva maďarského štátu a doteraz nekonfiškovaný majetok na československom území do vlastníctva československého štátu. Dva štáty teda uzavreli dohodu v neprospech tretej strany, ktorú predstavovali súkromní vlastníci.

    Vážená vláda, Slovenská republika s Maďarskou republikou v blízkej budúcnosti sa chystá podpísať základnú zmluvu, teda zmluvu v snahe spoločne riešiť naše dodnes existujúce problémy. Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som v mene občanov, ktorým na začiatku päťdesiatych rokov na základe tzv. štrbského dôverného protokolu bez odškodnenia vyvlastnili nehnuteľnosti, navrhol: Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou aspoň jednou vetou by mala vysloviť, že zmluvné strany cítia svoju zodpovednosť za podpísanie už aj v tej dobe protiústavného štrbského dôverného protokolu, sú ochotné v dohľadnej dobe odškodňovať svojich občanov, ktorým bol súkromný majetok bez odškodnenia vyvlastnený na základe už spomínaného protokolu.

    Ostatné interpelácie odovzdám písomne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    mám interpeláciu na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľgu Keltošovú.

    V rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 som položil v súvislosti s finančnými prostriedkami vyčlenenými v štátnom rozpočte na štátne sociálne dávky niekoľko otázok, na ktoré som vtedy nedostal odpoveď. V schválenom štátnom rozpočte je na prídavky na deti vyčlenených 9 miliárd korún. Táto čiastka je nepostačujúca i podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, keďže mesačné čerpanie je viac ako 800 miliónov korún, čo zodpovedá celoročnej potrebe 9,6 miliardy korún. Pritom je potreba ešte vyššia, ak sa budú valorizovať sumy životného minima. V prípade účinnosti takéhoto zákona od 1. júla 1995 ide o ďalších 500 miliónov korún.

    Namieste by bola otázka, ako to chce vláda riešiť, resp. pani ministerka práce a sociálnych vecí, keďže je všeobecne známe, alebo sú všeobecne známe jej výroky o tom, že ako prvý zákon sa bude novelizovať práve zákon o prídavkoch na deti. K zvýšeniu okruhu príjemcov tejto štátnej dávky sa nakoniec vláda zaviazala i sociálnym partnerom v Generálnej dohode na rok 1995. Moja otázka znie: Ako sa budú upravovať prídavky na deti, komu, kedy a tiež, samozrejme, z čoho?

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, keďže už nemám viac písomných prihlášok do bodu interpelácie, pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť?

    Prosím, pán kolega Figeľ.

  • Vážení prítomní, vážení členovia vlády,

    v dňoch 12. a 13. januára tohto roku sa uskutočnila cesta 30-člennej slovenskej delegácie do Spojených štátov amerických, kde sa zúčastnila na konferencii Bieleho domu o investíciách a obchode v Strednej a Východnej Európe. Delegácia za vládu bola skutočne reprezentatívna. Päť ministrov nebolo hádam v žiadnej inej delegácii zo všetkých štrnástich krajín.

    Okrem zmienok v tlači od účastníkov návštevy o "veľmi úspešnej ceste" a podpísaní grantu pre telekomunikácie sme sa doteraz nedozvedeli konkrétny prínos tak drahej návštevy. Vedúci delegácie citoval predsedajúceho konferencie ministra obchodu Spojených štátov amerických Ronalda Browna, ktorý sa mal vyjadriť o "zázračných výsledkoch Slovenska" a o tom, že Slovensko sa dostáva na "vedúcu pozíciu medzi seberovnými", aj o tom, že prezident Bill Clinton sa aj vo svojom prejave o Slovensku zmienil "v jednoznačnej pozitívnej rovine".

    Preštudoval som si prejavy oboch amerických politikov. Minister obchodu vo svojom prejave Slovensko ani nespomenul napriek tomu, že spomínal Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, Albánsko a ďalšie štáty. Prezident Spojených štátov amerických spomenul Slovensko v súvislosti s finančnou pomocou, ktorá siaha - citujem "od pomoci Českej republike navrhnúť modernú legislatívu o bankrote cez výcvik obchodných bankárov na Slovensku po vybavovanie moderných a nezávislých médií v oblasti". To bolo všetko.

    Informovanie o tejto konferencii spravodajcom Slovenského rozhlasu vo Washingtone vyvolalo ostré reakcie denníka Slovenská republika, a tým pravdepodobný popud na jeho odvolanie a na zrušenie miesta spravodajcu Slovenského rozhlasu vo Washingtone definitívne, a to napriek tomu, že Peter Susko počas svojho doterajšieho pôsobenia prejavil vysokú profesionalitu svojej práce a napriek tomu, a to považujem za oveľa dôležitejšie, že vzhľadom na vážnosť našich vzťahov so Spojenými štátmi americkými a deklarovanú zahranično-politickú orientáciu na západoeurópske a transatlantické štruktúry je zrušenie takéhoto postu jednoznačne poškodením záujmov Slovenska.

    Vážený pán premiér, vzhľadom na uvedené vás žiadam o odpoveď na otázku, aké boli náklady vlády na túto návštevu a aké sú jej praktické výsledky po odstupe dvoch mesiacov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či ešte chce niekto z poslancov podať interpeláciu.

  • Ak tomu tak nie je, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov, prípadne vystúpiť. Chcem ich však zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali pánom poslancom aj v písomnej forme.

    Prosím, minister minister životného prostredia pán Zlocha.

  • Keďže ďalšie plenárne zasadnutie bude trošku vzdialené, rád by som odpovedal na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej.

    Pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    posledných členov rady fondu som vymenoval dnes. Budú v nej zástupcovia ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, Komunálnej banky, Združenia miest a obcí Slovenska, Národnej rady Slovenskej republiky, okresných úradov životného prostredia, agentúry životného prostredia a ministerstva životného prostredia. Celkove rada fondu má 15 členov. Budúci týždeň, v dňoch 16.- 18. marca rada fondu zasadne a pripraví návrh na rozhodnutie o pridelení prostriedkov fondu. Predpokladám, že 19. a 20. marca tieto rozhodnutia podpíšem, samozrejme, po prekontrolovaní. V nasledujúcich dňoch bude riaditeľ štátneho fondu postupne prizývať žiadateľov, teda tých šťastnejších, na podpísanie dohôd. Urobíme všetko pre to, aby sa to stihlo do konca marca, ako nás o to vo svojej interpelácii požiadala pani poslankyňa Sabolová.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa ďalších členov vlády, či chcú vystúpiť. Prosím členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, teda myslím konkrétne pána ministra Zlochu, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote 30 dní.

    Vážené dámy, vážení páni,

    tým sme program 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 5. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Želám vám príjemný víkend.

  • Rokovanie schôdze skončené o 17.20 hodine.