• Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    pokračujeme v rokovaní 5. schôdze Národnej rady. Pokračujeme rozpravou o siedmom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku. Do rozpravy sú ešte prihlásení piati diskutujúci. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Marta Aibeková. Predtým sa o slovo hlási pán Slobodník s faktickou poznámkou.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi povedať niekoľko slov k inej téme, než o ktorej hovoríme. Podľa harmonogramu, ktorý nám nadiktovali z Liberálnej internacionály, mali by sme dnes prerokúvať - prečítam ten text: "Liberálna internacionála združujúca všetky liberálne strany sveta so sídlom v Londýne požiadala všetkých svojich členov, vrátane vládnúcej Liberálnej strany Kanady o zákrok, ktorý by zamedzil protiústavnému vylúčeniu poslancov Demokratickej únie Slovenskej republiky z parlamentu. List uvádza, že nehľadiac na fakt, že Demokratická únia získala vo voľbách 8,6 % hlasov, predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar vyvíja tlak na koaličných a opozičných poslancov, aby vo štvrtok 9. 3. 1995, teda dnes, dvojtretinovou väčšinou odsúhlasili vylúčenie poslancov Demokratickej únie z Národnej rady Slovenskej republiky." Potiaľ text.

    Samozrejme, ako všetci viete, nič také v programe nie je, nič také sa nenavrhuje. Je to súčasť taktiky, ktorú si opozícia v poslednom čase akosi vzala za svoj program. Prvou lastovičkou bolo Znepokojenie, uverejnené v pondelok v niektorých slovenských denníkoch. Hoci autori tohto Znepokojenia, ktorí sa údajne stretli s istými obyvateľmi zahraničia v Košiciach, kde si toto odsúhlasili, hoci vedeli z úst predsedu Národnej rady pána Gašparoviča a podpredsedníčky vlády pani Tóthovej, že nič také sa nechystá, napriek tomu uverejnili Znepokojenie.

    Táto taktika hroziť, vyhrážať sa Slovensku budúcimi činmi je priehľadná a lacná. A zakladať si politiku na ovplyvňovaní zahraničných síl, to je možno taktika, ku ktorej sa niektorí predstavitelia opozície uchýlili. Mohli by sme vymenovať rad-radom všetky opozičné strany, vrátane Maďarskej koalície, lebo si uvedomili, že dvakrát sa nedá vstúpiť do tej istej rieky a dnes, v marci 1995, sa nedá privolať podobná situácia, aká sa odohrala presne pred rokom 9. marca 1994, keď vystúpil so svojím prejavom o stave únie prezident republiky, a potom 11. marca, keď bol odvolaný premiér Vladimír Mečiar.

    Rovnakým pokusom, do ktorého sa zapojili aj isté zahraničné sily, rokujúce s niektorými aktívnymi predstaviteľmi novinárskej obce, bolo Znepokojenie. A ďalšia z týchto sérií - škoda, že tu nesedí pán Čarnogurský, veľmi by som bol rád, a rád mu to zopakujem - je akcia, keď predstavitelia vedenia KDH sa stretli s rakúskymi novinármi, ako o tom informuje časopis Die Furche ...

  • ... a je tam uverejnený článok, v ktorom sa hovorí, že vedúci predstavitelia KDH hovoria o sprisahaní /die Verschwöhrung/, presne toto slovo je tam použité, čo našťastie rozumní rakúski novinári pokladali za smiešne.

    Vážení páni, vážené dámy z opozície, takáto taktika - hrať sa na to, čo sa stane, je lacná...

  • Pán poslanec, uplynulo 30 sekúnd.

  • ... a skutočne si myslím, že nebude mať nijaký úspech. Tak vás prosím, nepokúšajte sa o to v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Prepáčte, pán podpredseda, chcela by som vás upozorniť, že prerokúvame úplne iný bod. Faktická poznámka sa netýkala vôbec bodu, ktorý prerokovávame. Chcela by som upozorniť pána poslanca Slobodníka, ak chce adresovať nejaké veci konkrétnym ľuďom, aby ich hovoril vtedy, keď títo ľudia sedia tu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Aibeková. Najskôr predseda Národnej rady pán Gašparovič - faktická poznámka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    včera, keď som sa prešiel po rokovacej miestnosti, našiel som päť hlasovacích kariet. Prosím vás, aby ste si na tieto karty dávali pozor, aby sa nestávalo aj to, čo sa stalo včera pri hlasovaní, že ste jednému kolegovi zobrali kartu z hlasovacieho zariadenia a nemohol hlasovať. Nie je to korektné. Dve karty som už vrátil, ešte mi tu ostávajú karty pána Kötelesa, pána Hrnku a pána Feketeho. Sú u mňa.

    Podpredseda NR SR J. Ľupták.

    Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok k predkladanému vládnemu návrhu zákona o Liečebnom poriadku, tlač 82.

    Prvý pozmeňovací návrh sa bude týkať § 3 ods. 3. Odporúčam vypustiť vetu v § 3 ods. 3, ktorá znie: "Úhrada poisťovne nesmie prekročiť maximálnu cenu určenú cenovými predpismi." Predmetné ustanovenie musí umožňovať pružnú reguláciu cien, čomu by doterajší text zabraňoval. Týmto by sa vyriešila aj problematika uhrádzania nákladov zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami poisťovni, o čom sa diskutovalo aj vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Týmto znením, ktoré navrhujem, by sa tento problém vyriešil.

    Druhý pozmeňovací návrh sa bude týkať Zoznamu zdravotných výkonov, časti I. Výkony zdravotnej starostlivosti, odsek G Neurológia, psychiatria a psychosomatika, časti V. Testovacie metódy, položky 895, 897. V týchto položkách odporúčam nahradiť doterajšie terminologické znenie "projekčné testovacie spôsoby" na termín "projektívne techniky". Správna odborná terminológia totiž znie "projektívne techniky", tak ako je to v časti P II. Klinická psychológia. Prijatím môjho pozmeňovacieho návrhu dôjde k terminologickému zosúladeniu časti G a P. Tento návrh bol prijatý vo výbore, ale žiaľ, v uznesení, ktoré išlo z výboru, sa nenachádza. Tam som našla porozumenie všetkých poslancov. Dúfam, že ho nájdem aj tu, u vás.

    Ďalší pozmeňovací návrh, o ktorom už hovoril pán spoločný spravodajca, sa týka písmena Q I Sestry, kde sa prikláňam tiež k tomu, aby bola táto časť doplnená o výkony, teda časť, ktorá sa nazýva Výkony stredných zdravotníckych pracovníkov a iných zdravotníckych pracovníkov, aby bola doplnená o výkony sestier pre sociálnu službu, tak ako sme už o tom tiež diskutovali vo výbore, kde som tiež našla porozumenie pre tento návrh. Dúfam, že ho nájdem aj tu. Je to veľmi dôležité, pretože naozaj sestry pre sociálnu službu v mnohých vedných odboroch medicíny vykonávajú takú činnosť, ktorá by sa nedala nahradiť žiadnymi inými výkonmi, najmä v oblasti psychiatrie, geriatrie, onkológie a v ďalších odboroch. Priklonil sa k tomuto návrhu aj pán spoločný spravodajca, ktorý má od rezortu, ktorý predkladá tento návrh, ten zoznam aj doplnený, takže je to prekonzultované s odborníkmi z tejto oblasti.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa bude týkať časti Zoznam liečiv a zdravotníckych pomôcok III. Zdravotnícke pomôcky, skupina N, pomôcky pre sluchovo postihnutých, naslúchadlá a príslušenstvo k nim. Tu odporúčam prvú vetu upraviť na nové znenie, a to takto: "Naslúchadlá odporúča otolaryngológ, výber, predpis a nastavenie robí foniater." Ďalší text zostáva zachovaný, ako je v pôvodnom znení až po odsek "Nárok na nové naslúchadlo..." upraviť na znenie "Nárok na nové naslúchadlo pri objektívne zistenom zhoršení sluchu posúdi príslušný foniater." Dochádza tu iba k terminologickému spresneniu, inak pôvodný text, tak ako je navrhnutý predkladateľom, zostáva.

    Prečo navrhujem toto znenie? Foniater je lekár, otolaryngológ s nadstavbovou špecializáciou pre poruchy hlasu, reči a sluchu. Doteraz sa iba foniatri venovali audioprotetike cez problematiku naslúchadiel a absolvovali mnohé školenia. Predpis, výber a nastavenie naslúchadla je pomerne zložitá, na čas a skúsenosť náročná záležitosť, po ktorej ešte nasleduje rehabilitácia pacienta s naslúchadlom. Na indikácii naslúchadiel špecialistami - foniatrami majú záujem aj zástupcovia Zväzu sluchovo postihnutých, ako aj výrobcovia. Týmto navrhovaným znením sa zachová aj doterajšia prísna kontrola a evidencia na foniatrických ambulanciách, čím budú sledované aj finančné náklady na naslúchadlá. Tam tiež by text zostal, dôjde iba k spresneniu napríklad v poslednom odseku, kde som navrhovala, nebude ošetrujúci lekár, ale foniater. Inak text zostáva zachovaný, aj zmysel tejto časti predkladaného návrhu zákona.

    A ešte mi dovoľte tiež sa vyjadriť k § 33, o ktorom sa tu včera v závere nášho rokovania rozpútala taká trošku protichodná diskusia. § 33 znie: "Zo zdravotného poistenia sa neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté poistencom pri - a teraz sú vymenované tie výkony. Včerajšia diskusia sa týkala najmä bodov b/ a c/, čiže sterilizácie a umelého oplodnenia. K tomuto bodu je aj bod spoločnej správy 26, ktorý bol odporúčaný spoločným spravodajcom, aby bol prijatý, čím by sa text poslednej vety odseku 1 upravil na znenie: "ak nie sú nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca". Čiže budú uhrádzané, ale iba v tom prípade, ak si to naozaj vyžaduje zdravotný stav. Keďže termín "zdravie" podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zahŕňa aj psychické zdravie, pri takto upravenom znení § 33 by sa akceptovali aj požiadavky, o ktorých včera hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Roman Kováč. Myslím, že takto upravené znenie vyhovie aj ľudským aj odborným požiadavkám, ktoré tu včera boli spomínané, pretože aj zo svojej profesie, zo psychológie sa prihováram, aby naozaj tam, kde je zdravotná indikácia, sa tieto výkony robili bezplatne, pretože napríklad sterilizácia pri sexuálnych agresoroch je niekedy jedinou možnou metódou, ako zabrániť tomu, aby tento deviant páchal znovu tento trestný čin.

    A čo sa týka umelého oplodnenia, vieme, že ak sa dá pomôcť, mnohé bezdetné manželstvá sa podarí zachovať a má svoj zmysel. Preto sa prihováram, aby bol prijatý bod 26 spoločnej správy, tak ako ho odporúčal aj pán spoločný spravodajca.

    To by z pozmeňovacích návrhov bolo všetko. Chcem sa vyjadriť iba k časti T - Klinická psychológia. Prekonzultovala som túto časť aj s kolegami, ktorí pracujú v tejto oblasti, vyjadrili s ňou spokojnosť, takže dúfam, že sa aj v praxi pozitívne prejaví.

    Podporujem prijatie tohoto zákona a dúfam, že aj u vás nájde také porozumenie, ako našiel vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde bol jednomyseľne prijatý.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Prosím, pán poslanec Roman Kováč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    včera tu bol prednesený návrh, aby bola cenovým výmerom určená minimálna cena zdravotníckeho výkonu a aby takáto povinnosť bola zakotvená aj v zákone. Stojíme pred problematikou privatizácie predovšetkým primárnej sféry v zdravotníctve. Ak by sme takúto povinnosť v zákone nezaviedli, môže sa nám stať, že zdravotnícki pracovníci, ktorí sa rozhodnú pre privátny výkon svojej činnosti, by vlastne nemali žiadnu istotu, aké finančné zdroje pre výkon svojej činnosti vôbec budú mať. Preto sa domnievam, že povinnosť zaviesť minimálnu cenu je povinnosť, ktorá umožní lekárovi alebo zdravotnej sestre veľmi presne si kalkulovať náklady alebo svoje možnosti a takto sa rozhodnúť, či pôjde alebo nepôjde do privátneho výkonu svojho povolania. To po prvé.

    A po druhé, k návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Aibeková na úpravu záverečnej vety § 33 ods. 1 si myslím, že tento návrh je správny, ale práve tento návrh podporuje, aby umelé oplodnenie bolo vyňaté, pretože v tom prípade je tam nadbytočné. Bol by som rád, keby ste mi ukázali ženu, ktorá dá prednosť umelému oplodneniu pred prirodzenou cestou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, pán Mikolášik. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k problematike Liečebného poriadku aj ako lekár, aj ako člen výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. A keď tu niektorí predkladali akúsi svoju kvalifikovanosť vyjadrovať sa k týmto veciam, napríklad ja sa venujem a publikujem v oblasti medicínskej etiky a niektoré články si možno vyhľadať v rôznych zborníkoch.

    Včera tu odznel taký úvod vo vystúpení pani kolegyne Gbúrovej, že rôzne medzinárodné konferencie zaväzujú Slovenskú republiku konať v oblasti reprodukčného zdravia určitým spôsobom. Musím uviesť niektoré veci na pravú mieru. Bola tu citovaná Káhirská konferencia a bola tu citovaná Szegedská deklarácia. Prosím, skutočnosť je taká, najmä sa dotknem Káhirskej konferencie, ktorá bola veľmi pertraktovaná v tlači, a ako viete, najmä pred Káhirskou konferenciou bola živá diskusia. Možno, že ste si tiež všimli, že po Káhirskej konferencii takáto diskusia už nebola, pretože Káhirská konferencia skončila určitým definovaným spôsobom.

    Teraz chcem povedať, že aj my, poslanci, sme dostali od určitej skupiny lekárov materiál už pri prerokúvaní Liečebného poriadku vo výbore, ktorý sa týka najmä § 33, kde sa tvrdí minimálne štyrikrát - v tomto texte, že sú akési záväzné závery Káhirskej konferencie, ktorým je vraj Slovensko zaviazané, lebo Káhirský dokument údajne podpísalo. Skutočnosť je však diametrálne odlišná. Káhirský dokument nedosiahol všeobecný konsenzus zúčastnených krajín a v žiadnom prípade nepredstavuje dokument vyššej právnej sily, než je zákon tej-ktorej členskej krajiny OSN. Slovenská republika a ani iné krajiny nijaký dokument v Káhire nepodpísali. Navyše, v kapitole 2 - princípy tohto dokumentu, je vyslovene stanovené, že každá krajina má pri tvorbe svojich zákonov právo a povinnosť postupovať výlučne podľa svojich kultúrnych, sociálnych, ekonomických, náboženských a iných skutočností. Preto by bolo dobré neodvolávať sa viac na Káhirský dokument, ani na jeho akúsi koersitívnu silu, pretože tá neexistuje, a skupina lekárov, ktorí takto informovali poslancov Národnej rady, ale aj verejnosť, sa minimálne dopustila zavádzania verejnej mienky. To isté platí o Szegedskej deklarácii, ktorá už vôbec nemôže činiť nárok na nejaký dokument vyššej právnej sily, vyššie stojacej, než sú zákony tej-krotej krajiny, ktoré sa snažíme tu spravodlivo definovať.

    Dotknem sa teraz § 33 odseku b/, ktorý sa týka sterilizácie. Spomínaná skupina odborníkov si lobbuje za čo najširšie použitie, využívanie tejto metódy regulácie počatia. Dáva nám za príklad krajiny, ako je Holandsko, Británia, Spojené štáty, Francúzsko, kde sa táto metóda už používa v oveľa širšej miere, ako u nás. Chcem vás upozorniť, že tieto vzorové krajiny, ktoré sú nám dávané za vzor, majú tzv. total fertility rate - celkový stupeň pôrodnosti veľmi nízky. Inými slovami tieto krajiny nie sú schopné ani reprodukcie svojej vlastnej populácie, svojho vlastného národa. Budem citovať. Veľká Británia má tento rate 1,82, Belgicko 1,62, Nemecko len 1,33, Španielsko 1,33, Taliansko 1,26, Francúzsko 1,65.

    Chcel by som vážené dámy a vážených pánov, aj odborníkov z iných oblastí upozorniť, že Slovensko takisto ako tieto krajiny potrebuje na jednoduchú reprodukciu svojej populácie rate 2,1. Je to taký výsledok, kedy sa národ udrží na tej istej populačnej úrovni, akú momentálne má.

    Musím vám s poľutovaním oznámiť, vážené dámy, vážení páni, že podľa Slovenského štatistického úradu a podľa tzv. Centra strategických štúdií Slovenskej republiky, čo je oficiálny štatistický orgán - citujem z tohto dokumentu z júla minulého roku, z kapitoly 2.1. pôrodnosť a plodnosť, že pôrodnosť sa znížila v období medzi rokmi 1980-1990 z 19,1 % na 15,2 %, a v roku 1991 až na 14,1%. Ale v inom odseku nižšie sa hovorí - citujem: "...prejavili sa najmä v poklese čistej miery reprodukcie pod záchovnú hodnotu. Znamená to, že nie je zabezpečená už ani na Slovensku ani jednoduchá reprodukcia obyvateľstva a budúce generácie sa budú postupne početne zmenšovať." Toľko citát z uvedeného dokumentu.

    Chcem vás upozorniť na ďalšie čísla z európskeho štatistického úradu EUROSTAT z roku 1993, že napríklad v spolkových krajinách bývalej NDR sa tento index plodnosti, ktorý som predtým uvádzal, zrútil na 0,83. To je katastrofálne číslo. Myslím si, že ani cestou Holandska, ani cestou Talianska, ani cestou Belgicka, ani spolkových krajín bývalej NDR by sme sa rozhodne nemali uberať a túžiť po vysokom a ešte ďalšom širšom zavedení sterilizácie, ktorá je nezvratná ako metóda plánovania rodičovstva a ktorá iste má svoje aj medicínske úskalia. Dalo by sa o tom dlho hovoriť.

    Dovoľte teraz, aby som sa, vážené dámy, vážení páni, dotkol ešte § 33 v bode c/. Už včera kolega doktor Kováč hovoril veľmi správne o umelom oplodnení, že je to metóda náročná, že vyžaduje veľké finančné prostriedky, ale tiež správne uviedol, že u nás je táto metóda alebo metodika zatiaľ veľmi málo úspešná. Akosi nezaznelo, aká je úspešnosť tejto metodiky. Musím konštatovať, že úspešnosť nepresiahla 6 % a rozhodne ani v najbližších rokoch nemožno čakať vyššiu úspešnosť ako 10 %. Inými slovami, zo 100 žien, ktoré sa uchádzajú vo svojom nešťastí, vo svojej neplodnosti, o pomoc v zmysle umelého oplodnenia, len 10 odchádza s vytúženým dieťaťom z takejto kliniky. Inými slovami, keď urobíme jednoduchý matematický úkon, z 10 žien iba jedna.

    Chcem ale upozorniť na niektoré etické, možno aj eticko-právne súvislosti in vitro fertilizácie. Je potrebné ju totiž definovať, aby sme sa správne rozhodovali. V prvom rade chcem upozorniť, že odborníci, ktorí vykonávajú umelé oplodnenie, postupujú vždy tak, že po hormonálnej situácii žiadateľky odoberajú operačným spôsobom naraz vždy niekoľko vajíčok, niekoľko zárodočných buniek, nikdy nie menej ako 5, môže to byť 7, niekedy 9 sa podarí naraz získať v jednom ovulačnom termíne. Tieto sú v laboratórnych podmienkach mimo tela matky oplodnené spermiami. Teraz nebudem rozvádzať, či sú to spermie manžela alebo neznámeho darcu. Po oplodnení sa u všetkých začne vývoj ľudského jedinca presne takým istým spôsobom ako v tele matky. Po niekoľkých dňoch sa zárodky vložia do kontajnerov, kde sa pôsobením veľmi nízkych teplôt vývoj jedinca zastaví. Čaká sa totiž na vhodnú fázu cyklu ženy, aby sa zárodok mohol do organizmu ženy operatívne implantovať s nádejou, že sa procedúra podarí a dieťa bude ďalej v organizme matky rásť až do doby pôrodu.

    Odborníci, ktorí umelé oplodnenie na klinikách vykonávajú, sú hlboko presvedčení, že "to", čo vkladajú do organizmu ženy, je ľudská bytosť. Keby totiž neboli o tejto pravde vedecky presvedčení, v žiadnom prípade by nemali etické oprávnenie vkladať do organizmu ženy zárodok iného živočíšneho druhu. Umelé oplodnenie totiž vo svojej podstate je experimentom na človeku, ale prinieslo najmä vedecký dôkaz, že ľudský život začína splynutím spermie a vajíčka, čiže oplodnením. Úspešnosť in vitro fertilizácie však nie je ani zďaleka taká, ako by si záujemci i odborníci želali, hoci v článkoch pre mládež, v časopisoch pre ženy, ale i v elektronických médiách sa vec prezentuje ako úspešná v 30 %, myslím teraz u nás.

    V živej pamäti máme televíznu reláciu Sondy, kde istý docent z takejto kliniky diskutoval na túto tému so svetoznámym profesorom Jerômeom Lejevnom z Paríža. Vtedy sa tento profesor čudoval nad úspešnosťou slovenských odborníkov. Totiž v tom čase v televízii išiel program, kde sa skutočne expressis verbis hovorilo, že tá metóda je z 30 % úspešná. On na to nadviazal a čudoval sa, že na Slovensku sme takí výborní, keď on vie, že v USA alebo v Austrálii, alebo i Západnej Európe je priemerná úspešnosť oplodnenia v skúmavke len okolo 6 %. Opakujem, okolo 6 %. V nijakom prípade však neprekračuje 10 %. Keď dotyčný odborník bol teda takto interpelovaný, aby povedal, ako je to s tými 30 % na Slovensku, povedal veľmi pohotove: Viete, my to počítame na tri pokusy. To len ako ukážka, ako sa dá narábať so štatistikou.

    Pritom netreba zabúdať ďalej na zložitosť procedúry, stimuláciu ovulácie vysokými dávkami hormónov, opakované laparoskopie a iné, aj bolestivé vyšetrenia. Vybičovaná túžba po dieťati dokáže však úplne zažmúriť oči aj nad týmito faktami. Nemožno si nepoložiť ešte jednu otázku. Viete, ľudské zárodky, ktoré čakajú v tých chladiarenských boxoch na príhodný čas, kedy budú vložené do organizmu ženy, nie sú zďaleka všetky použité. Často je totiž žiadateľka sklamaná prvými neúspešnými pokusmi o uhniezdenie plodu, a vtedy odchádza, prestáva mať záujem o získanie dieťaťa touto cestou. Ale čo s tými jedincami, ktorí čakajú na svoju šancu? Takýchto jedincov sú na klinikách s umelým oplodnením desiatky, stovky, alebo aj tisícky podľa veľkosti a obratu kliniky. Tieto zárodky sú v zahraničí využívané aj vďaka veľmi liberálnemu zákonodarstvu, a to je fakt, napríklad na experimentovanie, na skúšanie nových liečiv, dokonca ako surovina do pleťových krémov pre ženy.

    Z diskusie poslancov vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci pri prerokúvaní Liečebného poriadku vyplynulo, že plnenie rozpočtu zdravotníctva, ako aj rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako sme si všimli aj tu, v tejto sále pri prerokúvaní rozpočtu, že toto krytie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vôbec rezortu zdravotníctva bude veľmi napäté, ak nechcem povedať, alebo možno povedať, aj nedostatočné. Chcem veriť pánu ministrovi, ktorý nám vysvetľoval, z ktorých zdrojov chce získať tie chýbajúce miliardy, ale akokoľvek, všetci si uvedomujeme že rozpočet bude maximálne napätý. Keď si aj toto uvedomíme, aj to, čom som povedal predtým, potom podľa tvrdenia odborníka pre umelé oplodnenie, ktorý hovorí, že jedna procedúra stojí niekoľko desiatok až niekoľko stotisíc korún, resp. podľa bodového vyjadrenia má hodnotu viac ako 20 000 bodov, ja, ale aj poslanecký klub KDH budeme podporovať dikciu podľa § 33 tak, ako je pripravená predkladateľom. Čiže doslovnú citáciu, tak ako je pripravená predkladateľom, bude poslanecký klub KDH i ja sám podporovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi. Prosím, pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

    Prosím, faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosila by som diskutujúcich, aby tu nerozprávali o materiáli, ktorý bol dodaný do Národnej rady mnou osobne, ako div nie o nejakom panflete, ktorý sa našiel na stole. Ten materiál je podpísaný predsedom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, ktorej predsedá pán docent Štencl, volený lekármi, má ich maximálnu dôveru. Ďalej bol vypracovaný na základe poznatkov a analýz Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu a jeho prezidentom Michalom Klimentom a Dr. Cupaníkom.

  • Vypli ste si mikrofón. Zapnite mikrofón pani poslankyni.

  • Takisto prosím, aby sa neznevažovala ich účasť na tejto Káhirskej konferencii a nehovorilo sa o tom, a najmä nehovorili tí, ktorí tam neboli, čo sa na tomto fóre prerokovávalo. Navrhovaná liberalizácia zákona, ako ju navrhujú oni, zodpovedá súčasnej legislatíve vo vyspelých západných štátoch. V tomto duchu majú liberalizované napríklad sterilizačné zákony krajiny, ako Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Kanada, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia a USA. Prosím, aby sa neznevažovali lekári, ktorí sú zastúpení v týchto spoločnostiach. Lekár a ktokoľvek, aj poslanec, alebo poslanecký klub môže mať iný názor, ale nech sa bojuje v medziach argumentov a nie znevažovaním týchto spoločností.

  • Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou sa hlási pani Marcela Gbúrová.

  • Vážený pán poslanec, ja som vo svojom vystúpení nepovedala, a nikde v celom svojom texte som sa ani len nezmienila o tom, že medzinárodné konferencie, ktoré sú venované problematike zdravia, sú pre nás záväzné. Príliš si vážim slovo a jeho silu, aby som to takto bola konštatovala. Povedala som, že sú určite zdrojom pre analýzu nášho stavu v tejto oblasti. Veľmi opatrne som hovorila aj o sterilizácii a umelom oplodnení, ak si spomínate. Pri sterilizácii som hovorila o potrebe osobitného zákona, ktorého zásady sú už pripravené. A pri umelom oplodnení som konštatovala, že prichádza do úvahy v konsolidovaných a stabilizovaných rodinách.

  • Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Faktická poznámka - pán Roman Kováč.

  • Asi by nebolo správne, keby sa diskusia na tejto pôde dostala do polohy, že sa budú odborníci z rôznych oblastí medicíny medzi sebou sporiť o tom, čo je alebo nie je správne.

    Domnievam sa, že umelé oplodnenie ako spôsob liečby sterility je dokonca povinnosťou lekára. Dovoľte, aby som citoval článok II Hippokratovej prísahy, ktorá pre každého lekára je záväzná: "Spôsob svojho života zasvätím podľa svojich vlastných síl a svedomia úžitku chorých." Ak nepovažujeme ženu, ktorá je sterilná, a nepovažujeme za potrebné zasvätiť sily liečbe tejto choroby, tak si myslím, že sa spreneverujeme tejto prísahe. Skutočne sa domnievam, že niektoré údaje, ktoré tu pán poslanec uviedol, nie sú celkom presné, pretože musel by uviesť aj to, že tých 20 000 bodov nie je fertilizácia in vitro so všetkými vyšetreniami. Chcel by som podotknúť, že laparoskopia, o ktorej tu hovoril ako o bolestivej metóde, je štandardná metóda pri vyšetrení príčin sterility, pretože odhaľuje to, na akom podklade dochádza k neplodnosti predovšetkým na mechanických podkladoch.

    Ďalej by som chcel uviesť, že to, čo tu hovoril o stimulácii funkcie vaječníkov, je rovnako bežná metóda aj mimo oplodnenia in vitro. Máme množstvo dvojčiat, trojčiat, pán kolega, mám dvojičky a tiež vznikli na základe stimulácie hormonálnej funkcie tohto reprodukčného aparátu. Prosím, vážme slová, ktoré hovoríme, a hovorme skutočne v odbornej oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • Pani poslankyňa Belohorská sa sústredila vo svojej faktickej poznámke na to, že hovorila o tom, akí odborníci, akí renomovaní odborníci vypracovali materiál, ktorý, ako povedala, nám rozdala na stoly, a žiadala, aby sa neznevažovali odborné spoločnosti, ktoré sa vyjadrili k veci, títo odborníci a podobne.

    Pani kolegyňa, myslím si, že to je o inom. Doktor Mikolášik vo svojom prejave povedal niektoré fakty, napríklad percento úspešnosti metódy umelého oplodnenia, povedal napríklad demografické hodnoty vo Švédsku, vo Francúzsku, v Nemecku a v ďalších krajinách. A keď chce niekto s ním polemizovať, tak by mal povedať, že tieto fakty, ktoré povedal doktor Mikolášik, nie sú pravdivé, ale sú pravdivé nejaké iné fakty. Vy ste sa na to nesústredili, a preto si myslím, že jednoducho vaša poznámka bola o inom. Poznamenávam, že doktor Mikolášik bol členom slovenskej delegácie na konferencii v Káhire, a preto vie, o čom hovoril, keď hovoril o tom, že dokument z Káhire nie je záväzný, resp. je záväzný v tom zmysle, že každá krajina si upravuje zákonodarstvo podľa svojich vlastných tradícií.

    Preto si myslím, že diskutovať o tom, kto je aký odborník a kto má väčšie alebo menšie právo vyjadrovať sa k tejto veci, nie je tá najsprávnejšia metóda. Odzneli tu určité fakty, tak hovorme o faktoch, či sú správne, alebo nie sú správne.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani kolegyni Gbúrovej by som chcel povedať svoj názor na to, čo predniesla. Dovtedy, pokiaľ by nepovedala svoje pozmeňovacie návrhy o vypustení bodov b/ a c/, by som chápal túto jej snahu, že chce prispieť, že v budúcnosti sa to vyrieši zákonom. Ale ona fakticky dala takýto pozmeňovací návrh. Aké bude mať dôsledky takýto pozmeňovací návrh, si vieme veľmi ľahko predstaviť. Vieme si predstaviť, že keby prešiel takýto pozmeňovací návrh, jednoducho nebude mať nikto zábrany v sterilizáciách. Sterilizácie sa budú robiť bez toho, že by niekto za ne čokoľvek zaplatil. To znamená, že bude pokračovať stav, ktorý tu bol niekoľko desiatok rokov.

  • Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hostia,

    chcela by som zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Gbúrovej a pána poslanca Kováča a reagovať na vládny návrh zákona o Liečebnom poriadku, tlač 82, ktorý sa zdá, že v § 33 vyvolá určité rozdielne názory nielen u poslancov, ale aj u obyvateľov, občanov, na plné preplácanie umelého oplodnenia a sterilizácie Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Chcem zdôrazniť - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Vzhľadom na to, že v predvčerom schválenom rozpočte na rok 1995 pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Národná rada schválila len 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, čo, ako vieme, nielen nepokryje potreby zdravotníctva na úrovni roku 1994, ale tieto potreby budú i možno o celú štvrtinu krátené, navrhujem, aby umelé oplodnenie a sterilizácia neboli hradené automaticky z prostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a teda všetkých daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

    Mimochodom, vieme, že nie všetci občania Slovenskej republiky a ani len nie väčšina populácie Slovenska sa bude uchádzať o tieto zdravotné úkony, najmä umelé oplodnenie, ba dokonca s týmto úkonom súhlasiť. Všetci vieme, že zákony, a teda aj zákon o Liečebnom poriadku, by mal vyhovovať práve väčšine obyvateľov. Nezaväzujme zákonom paušálne hradenie umelého oplodnenia a sterilizácie. Predsa v podmienkach vznikajúcich, ale už aj vzniknutých zdravotných poisťovní je priestor pre súkromné zdravotné poisťovne, aby túto službu hradili a tiež vyjadrili tento vzťah k týmto úkonom aj v zásadách, teda v zmluve so svojím poistencom.

    Tu som len chcela upozorniť, ale pán kolega Mikolášik tu už hovoril o finančných prostriedkoch, koľko tieto úkony vlastne stoja, a prečo by mala väčšina ľudí doplácať na tieto úkony.

    V ďalšom bode sa chcem dotknúť § 6 ods. 2 písm. c/. Čo sa týka § 6 ods. 2, nesúhlasím s mojím predrečníkom, aj s niektorými ďalšími, aby v spoločnej správe v bode 7 § 6 ods. 2 písm. c/ bolo vypustené slovné spojenie "zo zdravotných dôvodov". K tomuto paragrafu chcem poznamenať, že na základe analýzy textu a konzultácií s mnohými odbornými lekármi celý odsek c/ v § 6 je potrebné vecne preformulovať, nakoľko sa dá - povedzme - súhlasiť s termínom "hormonálna antikoncepcia", avšak slovné spojenie "vnútromaternicová antikoncepcia" je samo osebe ako také nepresné a najmä kontraverzné. Vysvetlím. Antikoncepcia je pojem, ktorý znamená takú procedúru alebo lekársky postup, ktorý zabráni koncepcii, čiže počatiu. Vnútromaternicové teliesko DANA totiž v nijakom prípade si nečiní ambície zabrániť prieniku spermie k vajíčku, nakoľko k počatiu dochádza vždy vo vajíčkovode. A chcem podotknúť, že všetci ľudia sme sa počali vo vajíčkovode.

    Navrhujem pozmeňovací návrh preformulovať znenie v § 6 ods. 2 písm. c/, a to nasledovne: "ženám, ktoré používajú hormonálnu antikoncepciu a vnútromaternicovú reguláciu pôrodnosti zo zdravotných dôvodov". Žiadam o tomto písmene c/ samostatne hlasovať. V prípade, že moja zmenená formulácia písmena c/ v § 6 ods. 2 zákona nebude prijatá v samostatnom hlasovaní, žiadam hlasovať samostatne o § 6 ods. 2 písm. c/ vládneho návrhu zákona v plnom znení predloženého materiálu, ktorý sme obdržali. Domnievam sa, že by nebolo vhodné sa v tejto súvislosti - to je ešte ako poznámka - dotýkať § 33 bodu b/. Navrhujem tento bod v texte ponechať.

    A na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o Liečebnom poriadku § 33 bol zachovaný v pôvodnom znení predloženého návrhu a prosím vás o podporu tohto paragrafu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Sabolovej. Prosím, pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán poslanec Benčík Michal. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Prepáčte, že tak často vstupujem do diskusie, ale myslím si, že mali by sme skutočne rešpektovať veci, ktoré sa týkajú zdravotníctva po odbornej stránke. Poisťovací princíp je princíp solidarity zdravého s chorým. To vieme všetci. Teda argumentovať, že nie značná časť populácie bude žiadať o umelé oplodnenie, je presne taká istá argumentácia, ako keď povieme, že nie celá slovenská populácia bude žiadať o transplantáciu obličky. Myslím si, že takáto argumentácia asi nie je presne namieste. Preto sa domnievam, že treba zachovať v tejto chvíli zdravý rozum. Ak sa uvedie, že tieto výkony je možné robiť len na záchranu zdravia, alebo na záchranu zdravia pacienta, znovu opakujem, že sterilita je choroba a na zachovanie zdravia treba urobiť zákrok. Ten zákrok má rôzne spôsoby. Alebo sa nám podarí vyliečiť sterilitu u ženy rôznymi metódami, či už operačnými alebo formou podávania liečiv, a ak je príčina sterility inde, musíme túto príčinu liečiť.

    Samozrejme, že boli v medicíne robené opakované pokusy pri upchatí vajcovodov, pokusy o operačnú rekonštrukciu. Žiaľ, treba povedať, že tieto pokusy totálne zlyhali. A jediná metóda, akou je možné obísť prekážku vo vajcovode, je skutočne fertilizácia in vitro. Prosím vás, pochopme túto medicínsku objektívnu pravdu.

    Hlboko ľutujem, že málokto z vás mal možnosť stretnúť sa s pacientkou, ktorá túži po dieťati a ktorá je sterilná. Tu už nejde o problém jej základného ochorenia, že došlo k poruche transportu vajíčka, ale tu ide o hlboký psychologický problém tejto ženy. Mnohé z nich končia nielen na psychologických poradniach, ale mnohé z nich končia v psychiatrických ambulanciách. Mnohé tieto manželstvá končia rozvodom. Myslím si, že keď zvážime všetky tieto okolnosti a zvážime aj možnosť úspešnosti fertilizácie in vitro, musíme povedať, že sa k tejto metóde treba takisto prikloniť. Viete, ak by lekári na celom svete povedali, že úspešnosť metódy je príliš nízka na to, aby sa zavádzala, prepáčte, ale by sme v tejto chvíli nevedeli urobiť transplantáciu obličky, pretože v začiatkoch, v prvých desaťročiach svojho vývoja bola takisto mimoriadne neúspešná, nemali by sme pacientov, ktorí žijú s transplantovaným srdcom, pretože iste viete, aká bola neúspešnosť transplantácie srdca, a nemali by sme pacientov, ktorí dnes už chodia - povedzme - s kompletne transplantovaným komplexom srdce, pľúca, alebo transplantovanou pečeňou. Neznevažujme tie veci, ktoré medicína dosiahla vo svojom vývoji.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Prevažnú väčšinu toho, čo som chcel povedať ja, povedal pán poslanec Kováč odbornejšie, pretože som stavebný inžinier a nie gynekológ. Som hlboko presvedčený o tom, že realizácia zdravotných úkonov by mala nie vyhovovať schváleniu väčšiny, ale predovšetkým musí zodpovedať potrebe pacientov. O tom by sme sa tu nemali vôbec baviť. Otázka riešenia neplodnosti partnerov alebo jedincov nie je jav ani masový, a vôbec to nie jav, ku ktorému by prichádzalo z nedostatku inej zábavy alebo povyrazenia občanov, ktorí takto chcú zaťažovať ostatných daňových poplatníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som sa dotknúť § 6 ods. 2 c/, ktoré navrhovala pani poslankyňa Sabolová nie tak, ako navrhoval pán spoločný spravodajca bod spoločnej správy číslo 7 ponechať, čiže ponechať znenie "zo zdravotných dôvodov". Tento návrh som predniesla vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci a bola som veľmi rada, že som našla podporu aj u kolegu z KDH, pretože naozaj tu ide o problematiku, v ktorej sa má vyznať aj zdravotník. Ide totiž o dispenzárnu starostlivosť. A každá žena, ktorá berie antikoncepciu, či je to vyslovene na odporúčanie lekára alebo so súhlasom lekára, ale na vlastnú požiadavku pacientky, by mala byť v dispenzárnej starostlivosti, pretože antikoncepčné prípravky, aj moderné, majú vedľajšie účinky. Keď nebude takáto žena v dispenzárnej starostlivosti, môže sa narobiť viac škody ako úžitku. A myslím si, že žena, ktorá nechce antikoncepciu, ktorá ju neuznáva, nikdy o ňu nepožiada. A tá, ktorá o ňu požiada, pretože je to lepšia metóda ako interrupcie, mali by sme ju viac propagovať, pretože, ak by sa používala vo väčšej miere antikoncepcia, zabránili by sme mnohým a mnohým interrupciám, s ktorými v našej republike máme problémy. Preto by som chcela kolegov poprosiť, aby reagovali pri hlasovaní tak, ako odporúčal pán spoločný spravodajca, aby sme podporili to znenie bez toho "zo zdravotných dôvodov", pretože na antikoncepciu sa treba pozerať z takéhoto hľadiska.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Prosím pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Kolegyne, kolegovia, mám pocit, že v zápale diskusie nám uniká podstata sporu. Chcel by som pripomenúť, že tu nebudeme rozhodovať o tom, či je dovolená sterilizácia, či je dovolené umelé oplodnenie. Samozrejme, že sú dovolené a samozrejme, že sa robia na klinikách. My rozhodujeme o tom, či tieto úkony sa budú povinne platiť, teda či budú na ne povinne prispievať všetci občania tejto republiky, alebo ženy, ktoré majú o to záujem, majú možnosť prihlásiť sa do niektorej súkromnej zdravotnej poisťovne, ktorá tieto úkony bude platiť a jej klienti budú prispievať na výkony týchto úkonov. A preto, pán kolega Roman Kováč, keď ste hovorili o tom, aký hlboký psychologický problém ženy môže spočívať v tom, že nemôže mať dieťa, tak tento hlboký psychologický problém ženy si táto žena vyrieši zo dňa na deň obyčajným podpisom prihlášky do súkromnej zdravotnej poisťovne, ktorá takéto úkony platí. Nevidím v tom žiadny problém.

    Jednoducho, odkedy existujú súkromné zdravotné poisťovne, nepochybne budú existovať - a čo som čítal v novinách reklamy na niektoré súkromné zdravotné poisťovne, ktoré sa už zakladajú, tak existujú - tie, ktoré budú platiť tieto úkony. Tak potom o čom vlastne diskutujeme? Myslím si, že máme plné právo, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa platila naozaj tie úkony, ktoré nie sú sporné u niektorej skupiny obyvateľstva, to znamená, aby naozaj platila úkony, na ktorých je všeobecný konsenzus. Úkony, u ktorých konsenzus nie je, budú platiť súkromné zdravotné poisťovne, ktoré si občania zvolia.

  • Ďakujem. Chcel by som zareagovať na pána poslanca Čarnogurského. A čo s tými chudobnými ženami, ktoré nemajú peniaze?

  • Chudobné ženy, ktoré nebudú platiť príspevok do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, rovnaký príspevok budú platiť do niektorej súkromnej zdravotnej poisťovne, možno dokonca aj o niečo nižší.

  • Pán podpredseda, z toho, z čoho budú platiť do Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

  • Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Sabolová - faktická pripomienka.

  • Len veľmi krátko chcem zareagovať na pána poslanca Kováča. Nepovedala som, že žiadam nerobiť tieto úkony. To by som si nedovolila vstupovať do zdravotníckej problematiky. Ale ak to niekto chce, nech si to zaplatí. A preto som na začiatku zdôraznila, že hovorím o Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá vlastne má slúžiť skutočne pre väčšinu.

    A ešte chcem upozorniť pána poslanca Hofbauera, že som nehovorila o tom, že podlieha schváleniu väčšiny, ale som hovorila, že má slúžiť skutočne väčšej časti obyvateľov.

    A pani poslankyni Aibekovej, že mám právo na názor. Vy môžete svoj názor prejaviť hlasovaním. Ak má niekto iný názor na antikoncepciu, prosím.

    A ešte jednu vec - v žiadnom prípade by som nespájala transplantáciu obličiek ako nevyhnutnú so sterilizáciou, teda nevyhnutný úkon, ktorý ohrozuje skutočne život, s tým, či niekto pri sterilizácii má alebo bude mať deti. Máme na to aj mnoho iných príležitostí, ako možno riešiť tento problém. To sú rôzne ústavy. Všetci sa tu vyjadrujeme, aj v samotnom programovom vyhlásení, o akomsi cítení a neviem akých princípoch, a máme tu ústavy, v ktorých sú deti, ktoré sa potrebujú dostať do rodín. Čiže, máme tu aj iné spôsoby, ako sú tieto neprirodzené vstupy do života ženy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa pán minister. Prosím, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    viem, že máte právo vystúpiť predo mnou, ale keďže mám na vás otázku, tak som poprosil o prednosť. Mám na vás otázku. Chápem ten paragraf tak, že u tých žien, u ktorých bude indikovaná sterilita ako nemoc, bude hradiť úkon Všeobecná zdravotná poisťovňa. Prosím vás, odhadnite, v koľkých prípadoch je to nemoc a v koľkých prípadoch by to mohli byť nejaké iné príčiny.

  • Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Prosím, pán minister Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    pozorne počúvam výmenu názorov okolo § 33. Prosil by som vás, aby sme pri posudzovaní jednotlivých pripomienok hovorili v odbornej dimenzii a nie v nejakej inej. Dovolil by som si povedať asi toto: už dva dni čítam v novinách, ako strašíme pacientov, že pacientky nebudú mať na umelé oplodnenie. Na strane 21 je § 33, ktorý hovorí: "Zo zdravotného poistenia sa neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté poistencom pri akupunktúre, sterilizácii, umelom oplodnení, interrupcii, kozmetických operáciách, účasti na overovaní nových medicínskych poznatkov a metód a pri psychoanalýze - a končí to - "ak nie sú nevyhnutné na zachovanie života, zdravia poistenca." Keď je to málo jasné, môžeme tam prípadne ešte doplniť "nesleduje liečebný účel", aby to už bolo skutočne jasné.

    Aj tu, z tejto odbornej diskusie vyplynulo, že sterilita nie je porucha zdravia. Pokiaľ som mal možnosť konzultovať s odborníkmi - gynekológmi, keby som náhodou niečo povedal zle, tak som odborníkom na dutiny o poschodie vyššie, takže sa ospravedlňujem, ale každá sterilita sa lieči rôznymi spôsobmi. A keď všetky tie spôsoby zlyhajú, tak je zdravotná indikácia práve umelé oplodnenie a vtedy pacientka nebude platiť. Predpokladal som, že dnes sa bude o tom hovoriť dlhšie, no na nešťastie som nemohol nájsť články zo zahraničia, kde sa píše, že odkedy je známa metóda umelého oplodnenia, je veľa osamelých záujemkýň, ktoré chcú využiť práve tento spôsob liečby. Práve tento článok zaručuje to, že pri liečbe sterility pacientka má možnosť podstúpiť rôzne liečebné metódy, a toto je krajná metóda, o ktorej tu bolo hovorené, o jej úspešnosti a neúspešnosti. Nechcem sa ďalej o tom zmieňovať, ale myslím si, že takéto znenie paragrafu vyhovuje a prosil by som, aby sme sa skutočne o tom ďalšiu hodinu nebavili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, pán Roman Kováč - faktická poznámka.

  • Odpovedal by som pánu poslancovi Čarnogurskému v tom zmysle, že tento zákon o Liečebnom poriadku nehovorí nič o tom, že je to poistné, ktoré je platné len pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. V tom je obrovský rozdiel. Ak by to bol zákon, ktorý určuje, čo hradí Všeobecná zdravotná poisťovňa, v tom prípade by som s ním súhlasil, nech je to tak a nech súkromné zdravotné poisťovne poisťujú z niečo iného. Ale pozor, toto je zákon o Liečebnom poriadku, v ktorom sa hovorí "zo zdravotného poistenia" a nehovorí sa, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. V ľubovoľnej poisťovni sa neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté poistencom pri - a teraz sú tu vymenované. Myslím si, že by bola celkom oprávnená požiadavka, aby sa odtiaľ písmeno c/ vylúčilo.

    Pánu ministrovi by som chcel povedať, že in vitro fertilizácia nie je krajná metóda, to je jediná metóda liečenia sterility pri uzávere vajcovodov. Jediná, ktorá má úspešnosť. To nie je metóda, ktorá by sa mohla použiť, keď všetky ostatné metódy zlyhajú. Nie, toto je jediná možná metóda. Keď je tam uzáver, treba ho obísť. Žiaľ, inak sa to nedá urobiť. Ten uzáver sa nevie znovu prekanalizovať, to nevieme technicky, operačne zvládnuť, a musí sa táto prekážka obísť. A preto je metóda in vitro fertilizácia. Pre nič iné.

  • Ďakujem pánu poslancovi Romanovi Kováčovi. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Nechcem vstupovať do tejto diskusie, ale musím zareagovať na pani poslankyňu Sabolovú. Pani poslankyňa, ja som vám absolútne nebrala právo na váš názor, ja ho absolútne akceptujem. Ale považovala som za svoju povinnosť, keďže to bol môj pozmeňovací návrh, aby som si ho tu obhájila a aby som vysvetlila kolegom, o čo tu vlastne ide, pretože sú tu rôzne profesie. Pracovala som v zdravotníctve, takže som ani slovom nespomenula, že vám beriem váš názor. Ja ho akceptujem, podrobne som si ho vypočula, a nereagovala som na to, že vám zabraňujem vo vašom názore. Prosím, aby to takto bolo brané, a dúfam, že kolegovia si vypočuli moje vysvetlenie a že ho takisto budú brať do úvahy, ako váš názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Prosím, pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pán kolega Kováč, s poslednou poznámkou sme sa už dostali z oblasti zdravotníctva do oblasti práva, kde sa cítim predsa len trochu istejšie ako v oblasti zdravotníctva. Nebudem tu podrobne rozvádzať, len vás chcem ubezpečiť, že pri tomto znení Liečebného poriadku nič nebráni súkromným zdravotným poisťovniam, aby uzatvárali zmluvy, alebo aby všeobecne dali do svojho štatútu aj možnosť a v takom prípade potom aj povinnosť finančne hradiť aj sterilizáciu alebo umelé oplodnenie.

  • Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, kolegyne, teraz by som vás prosila o etiku, o rovinu, v ktorej by sme mali byť asi všetci odborníci, keď sedíme v tomto parlamente. Prosím vás, argumentujte vyslovene stroho, že sa hlásite k tomu a k tomu bodu s takou a s takou zmenou a nechajte rozhodnutie na hlasovanie. Veľmi vás prosím ako žena, aby ste nezachádzali do intímností, pretože množstvu termínov tu ani niekto nerozumie. Aj pánu Romanovi Kováčovi ako odborníkovi by som povedala, že nie je to jediná metóda, ale to si môžeme vydebatovať a vydiskutovať, aké sú iné metódy. Takže, rozdiely sú aj medzi jednotlivými lekármi.

    Ako žena vás prosím, aby ste nebrali matkám, ktoré sa stanú takýmto spôsobom matkami, právo na poláskanie svojho vlastného dieťaťa. Prestaňme s touto diskusiou, ktorá je skutočne dehonestujúca pre mňa ako ženu, ktorá sedí v tomto parlamente.

  • Ďakujem pani poslankyni Belohorskej. Prosím, pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Teraz budem vystupovať tak trošku zvláštne. Ako opozičný poslanec chcem povedať, že sa plne stotožňujem s tým, čo povedal pán minister. To, čo povedal pán minister, je naozaj takou bodkou za touto diskusiou. Keď prijmeme znenie § 33 ako ho predniesol pán minister, bude to asi najlepšie, plne sa s tým stotožňujem. To som chcel vyjadriť. Nechcem hovoriť a ďalej vás tu unavovať svojimi odbornými názormi iného druhu, ako má pán doktor Kováč alebo ďalší. Myslím si, že toto sme už vyčerpali. Ešte raz zdôrazňujem, stotožňujem sa s názorom pána ministra.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.

  • Veľa mi zobral z toho, čo som chcel povedať, môj predrečník pán poslanec Lauko. Chcel som vystúpiť, lebo ide tu aj o prepojenie postojov pána poslanca Kováča a pána poslanca Čarnogurského. Tiež by som chcel zostať v oblasti práva a chcem povedať, pán poslanec Čarnogurský, že absolútne akceptujem vaše filozofické východiská pri týchto úvahách.

    A teraz k tým právnym veciam: tam mám pochybnosti - a prosím, neberte ma konfrontačne - mám pochybnosti v tom smere, že ak akceptujem teda filozofické východiská, dokonca s mnohými sa osobne stotožňujem, ale mne ide teraz o to, že v podstate pri voľbe poisťovne, ak je pluralita, tak má byť rovnosť jednak poistencov a jednak poisťovní. Je otázkou, či ste to mysleli - nechytám vás za slovo, len chcel by som dotiahnuť váš názor - či by išlo o poistenie ad hoc len pre tento prípad, pretože vo väzbe na konkrétnu súkromnú poisťovňu, ktorá by riešila tieto úkony, to je jeden problém. Potom pre konkrétny prípad ad hoc by sa mohli meniť poisťovne. Veď na to je pluralita, že tam je možný voľný pohyb poistencov, myslím teda z hľadiska poistného práva. Ale ide skutočne o to, akým spôsobom to chápať. Preto sa viažem aj na pána poslanca Lauka s tým dodatkom, ktorý ako legislatívec považujem za nadbytočný, ale vzhľadom na to, že ide o takúto normu, som za to, aby bola aj s nadbytočnými textami. Popustím ako legislatívec, pretože takýmto vysvetľujúcim spôsobom je to norma pre ľudí, pre konkrétnu prax a tiež sa stotožňujem s tým, nech ten dodatok tam je. Ale mám pochybnosti nie v konfrontácii s vaším názorom, len aby sme si to ujasnili, či voľný výber poisťovní, aj tých súkromných, v rámci plurality by mal byť ad hoc. Predpokladám, že poviete, že ste to tak nestavali, ale je tu problém vo väzbe na zdravotné aspekty tejto skutočnosti diagnostikovať sporné javy ako chorobu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tkáčovi. Prosím, pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pán kolega Tkáč, prihlásil som sa preto, aby sme si to ujasnili. Pri súkromnej poisťovni nepôjde o ad hoc poistenie pre prípad umelého oplodnenia alebo sterilizácie. Už teraz sa hlási asi desať súkromných poisťovní, čo mám približne prehľad. To znamená, že niektoré z týchto desiatich poisťovní si dajú priamo do svojho štatútu, že budú uhradzovať takéto úkony, myslím sterilizáciu, umelé oplodnenie. Tieto poisťovne sú v takom prípade povinné svojim poistencom toto uhrádzať. Iné poisťovne si to nedajú do štatútu, tie nebudú povinné. To znamená, že občania budú mať slobodu sa rozhodnúť medzi takou poisťovňou alebo inou poisťovňou. To je všetko.

  • Ďakujem, pán Čarnogurský. Prosím, pani Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený parlament,

    moja pripomienka bude veľmi stručná, bude sa týkať § 10 ods. 2. Navrhujem zmeniť znenie prvej vety nasledovne: "Výdaj liečiv alebo zdravotníckych pomôcok lekárenskou pohotovostnou službou na lekársky predpis alebo lekársky poukaz, vydaný zdravotníckym zariadením mimo doby pohotovostnej lekárskej služby, podlieha príplatku 10 Sk." Zmena oproti pôvodnému textu spočíva v tom, že v pôvodnej textácii sa píše, že za vydanie liečiva alebo zdravotníckej pomôcky sa vyberá príplatok 10 korún. To znamená, že z tohto nie je jasné, či za každé liečivo sa vyberá 10 Sk, alebo sa vyberá príplatok za liečivá, za dané tlačivo, teda na lekársky predpis alebo lekársky poukaz. V druhom prípade toto nové znenie by riešilo tie prípady, keď si pacient alebo jeho rodinný príslušník príde prevziať liečivo alebo zdravotnícku pomôcku na recept v čase pohotovostnej lekárenskej služby, aj keď - dajme tomu - si mohol prevziať tieto liečivá cez deň. Zdá sa mi dosť nelogické, aby za liečivá alebo zdravotnícku pomôcku priplácali ešte aj tí, ktorí si idú kúpiť toto liečivo alebo zdravotnícku pomôcku za hotové peniaze.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pán poslanec Benčík. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová. Pán poslanec Švec - faktická pripomienka.

  • K tejto pripomienke pani kolegyne Rusnákovej by som chcel podať veľmi krátke vysvetlenie. Pacient, ktorý si ide v čase lekárenskej pohotovostnej služby pre liek, robí tak pravdepodobne z akútnych dôvodov, z dôvodov akútnej bolesti a podobne. V prípade, že bude nútený za jedno liečivo platiť v čase lekárenskej pohotovostnej služby 10 Sk, pravdepodobne navštívi pohotovostného lekára. Pohotovostný lekár musí pacienta vyšetriť, vyhotoviť zápis a napísať recept. Domnievam sa, že takýto postup je drahší, ako keby sme uvoľnili poplatky za jednotlivé lieky vydávané pohotovostnou lekárenskou službou. Iná je otázka receptu, ktorý je vybraný v čase normálnej zdravotnej služby, to znamená v priebehu celého dňa. Vtedy, myslím si, že je oprávnená pohotovostná lekáreň vyberať manipulačný poplatok 10 korún za realizáciu takéhoto receptu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Prosím, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    poteším predkladateľa, spravodajcu a predpokladám, že aj vás, lebo nemám k návrhu Liečebného poriadku pozmeňovacie návrhy a odporúčam ho prijať. Budem zaň hlasovať, najmä ak sa príjmu doplňovacie návrhy a tiež návrhy pani kolegyne Gbúrovej. Uvedomujem si, že absencia relevantnej právnej úpravy komplikuje fungovanie v tejto pre každého občana dôležitej a citlivej oblasti. Zároveň si uvedomujem, že legislatívna predloha Liečebného poriadku napriek enormnej prácnosti, ktorá si zasluhuje mimoriadne ocenenia najmä legislatívnych pracovníkov, je svojím spôsobom legislatívnotechnickým nepodarkom. Nielen rozsah návrhu, ale najmä jeho konštrukcia bude v našom právnom poriadku unikátom, a to v negatívnom slova zmysle.

    Jednou zo základných kritérií na aspoň priemerne dobrý zákon je určitý stupeň všeobecnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti tak, aby každý, koho sa tento zákon týka, bol uzrozumený s tým, aké práva a povinnosti mu z tejto normy vyplývajú. Vôbec nezávidím najmä tým, ktorí takto konštruovaný a rozsiahly zákon budú konkrétne aplikovať. Obávam sa, že sa bude vo veľkom rozsahu obchádzať a porušovať. To je však v rozpore s naším úsilím o smerovaní k právnemu štátu.

    Okrem toho problém vidím aj v tom, a niektorí ste to už naznačili, že prílišná podrobnosť a riešenie takých čiastkových otázok, ktoré nepochybne patria do nižších, t.j. vykonávacích noriem, bude nadbytočne zaťažovať aj tak dýchavičnú rezortnú, ale aj vládnu legislatívu. Už vidím, ako často sa budú predkladať novely, návrhy na novelizáciu tohto zákona, čo zrejme neprispieva k úrovni, a potom aj k aplikácii zákona a tým aj k právnej istote. Oprávnene sa natíska otázka: Mohol mať tento zákon a tento návrh aj inú a žiaducejšiu podobu? Podľa mňa mohol aj mal. Mal mať inú a vhodnejšiu podobu. Bez toho, aby som vás tu unúval a púšťal sa do podrobností, uvediem, že okrem iného sa ponúkalo riešiť legislatívne túto problematiku zákonnou úpravou základných, nosných vzťahov a zmocňovacím uznesením vymedziť kompetencie vlády alebo ministerstva zdravotníctva, upraviť konkrétnosti vo vládnom nariadení alebo vo vyhláške.

    Ak ma niekto chce vymedziť do patričného rámca, ako to už tu býva, s tým argumentom, že táto podoba právnej úpravy vyplýva zo známeho rozhodnutia Ústavného súdu, mimochodom, ktorý sa až dodnes nerešpektuje, tento argument neobstojí. Ústavný súd svojím rozhodnutím síce stanovil, že matéria v zmysle ústavy má byť upravená zákonom, ale z toho vôbec nevyplýva konkrétna forma a rozsah zákona. To je predsa vec legislatívno-technická, ktorá je v kompetencii jednak vlády a jednak toho, kto má zákonodarnú iniciatívu.

    Z tohto dôvodu, vážený pán minister, odporúčam, aby ste hneď po schválení tohto zákona pristúpili k vypracovaniu novej normy, a to k takej, ktorá bude v racionálnejšej podobe.

    A teraz preto, že sme v podstate na začiatku volebného obdobia, dovoľte mi, aby som sa niekoľkými slovami vyjadril k našej zákonodarnej činnosti, čo sme robili. Hoci sa priznám, som skeptický, lebo, a to ste si všimli aj vy, že v tomto parlamente sa nepočúva, čo sa hovorí, ale pozerá sa najmä na to, kto to hovorí. Patrím k nežiadanej opozícii, moje argumenty zrejme menej zavážia a často vyvolávajú aj nevôľu, ale som na to zvyknutý. Ani v predchádzajúcej vládnej koalícii zloženej z VPN, KDH, neskôr aj z HZDS vo Federálnom zhromaždení neboli ústretoví voči opozícii. A vôbec ma neuspokojuje, že naše výhrady, či už k zákonu o malej privatizácii, k zákonu o veľkej privatizácii, ale najmä k transformačnému zákonu družstiev neboli vypočuté a dospeli sme tam, kde sme dospeli. A všetci vieme, že sme mohli, ak aj nie predísť úpadku poľnohospodárstva, mohli sme aspoň zmierniť tento úpadok. Čo ma však mrzí ešte viac, že viacerí aj tu sediaci kolegovia z toho obdobia, patriaci do VPN, HZDS a KDH, aj dnes viac prihliadajú na to, kto to hovorí a nie čo hovorí. Je to na škodu veci a verte, že je to na škodu úrovne našej zákonodarnej činnosti.

    Keď som v predchádzajúcom volebnom období ako radový občan sledoval zákonodarnú činnosť našich predchodcov, nevedel som si vysvetliť prečo sú výhrady k úrovni a kvalite zákonov, prečo bolo treba často pripraviť a prijímať nové novely. A stal sa aj taký prípad, že na jednom zasadnutí naši predchodcovia i ten istý zákon menili dvakrát. Po niekoľkých zasadnutiach, ktorých som sa teraz zúčastnil, nadobúdam presvedčenie, že v tomto zlom príklade pokračujeme ďalej. Schvaľujeme vecne a legislatívne nie najlepšie zákony. A príčiny tohto stavu vidím v dvoch rovinách. Predkladatelia, teda vláda, ale aj naši kolegovia poslanci, všimnime si, ako sa činia, ako si myslia, že právny poriadok a zákony je trhací kalendár. Niekoho niečo napadne, politická účelovosť, a v pondelok sme mali jeden návrh, dnes sme mali v ústavnoprávnom výbore ďalší, atď.

    Neberiem zákonodarnú iniciatívu tým, ktorí ju majú, nepatrím medzi tých, ktorý by chcel obmedzovať práva, ale keď mám zákonodarnú iniciatívu, predsa len musím rozmýšľať, k čomu to speje a k čomu to prispeje. A takéto návrhy nám predkladajú.

    Po druhé - a to sa už týka nás, spôsob prerokovávania návrhov nám, poslancom, neumožňuje, a obávam sa, že niektorým to aj vyhovuje, kvalifikovane posúdiť, o čom rozhodujeme a ako rozhodujeme. Budem konkrétny. V našej zákonodarnej činnosti naďalej dominuje novelománia. Pozrel som si návrh vlády na legislatívnu činnosť, je tam 80 % noviel, hoci aj takých, kde je dostatok pripravenosti na to, aby sme prijali komplexnú normu. Pre nás je komplexná norma o to opodstatnenejšia, že mnohé veci preberáme ešte z bývalej federácie. Dokonca máme v návrhu na tento rok dvakrát novelizovať Zákonník práce. Ak mi niekto povie, že novela je možná, pripúšťam to, a niekde je nutná a potrebná, ale aby sme urobili to, čo sme urobili v dvoch zákonoch teraz, v posledných dvoch mesiacoch, že sme novelizovali 35 právnych noriem, tak si uvedomte, čo to znamená pre toho, kto to má aplikovať trebárs v zákone o dani, v zákone o sociálnom zabezpečení, atď.

    Osobitne bila do očí táto naša novelománia pri rozpočtovom provizóriu, ktoré je síce dočasné, má dočasnú platnosť, ale pritom sme zmenili a dokázali zmeniť 25 zákonov. Pokračujeme v tom ďalej. Tento spôsob novelizácie pri rozpočtoch úspešne zaviedol pán Klaus v bývalej federácii, keď v roku 1992 dal novelizovať 17 zákonov. Vtedy to vyvolalo veľkú nevôľu, lebo - a to by som vás prosil, aby sme si uvedomili - je iné posudzovať novelu zákona o sociálnom zabezpečení a daniach, keď je to predložené osobitne, keď to posudzujeme s textom zákona v ruke, a iné je novelizovať to v rozpočte, keď väčšia pozornosť je orientovaná na kvantifikáciu a na číselné údaje. Všimnite si, že tieto zákonné normy trochu už potom zanedbávame. Po predvčerajšom schválení štátneho rozpočtu na rok 1995 má vláda teraz dostatok času na to, aby nám pripravila potrebné legislatívne zmeny, ktoré sa budú týkať rozpočtu roku 1996 tak, aby sme ich mohli schváliť ešte pred schvaľovaním rozpočtu na rok 1996. Ak chceme prijímať dobré zákony, mali by sme, vážení kolegovia a kolegyne, trvať na tom, je to v našich silách. Neodporúčam akceptovať politickú účelovosť.

    A na záver ešte poznámku: Kvalitu pripravených zákonov ovplyvňuje aj taký spôsob rokovania a vytvorenia podmienok, v ktorom by aspoň tí poslanci, ktorí to chcú a majú záujem, vedeli, o čom hlasujú. V tomto parlamente sa na to nedbá. Bolo pre mňa nepochopiteľné pri schvaľovaní rozpočtu predvčerom, ako môže dať niekto hlasovať o návrhoch, ktoré dostane do ruky a je tam 46 pozmeňovacích návrhov. Neviem si to vysvetliť a pričítam to buď nezáujmu poslancov, povrchnosti, alebo naopak, genialite. Ja nepatrím k tým, aby som vedel za päť minút okamžite reagovať, ako mám o tom hlasovať. A viete, ako ste sa postavili k tomu, keď sme navrhli, aby ste nám dali aspoň 20 minút času na to, aby sme si to pozreli. Aj tak tvrdím, že o mnohých otázkach som hlasoval len intuitívne, alebo som sa odborníka, profesora Košnára opýtal: Čo povieš, Jožo, toto je dobre, alebo nie?

    Vážim si spravodajskú činnosť pána Maxona, zvládol ju vynikajúco. Ale naozaj si myslíte, že mnoho zložitých návrhov, ktoré boli predložené, si nezaslúžilo, aby sa zišiel rozpočtový výbor a kolektívne posúdil, ktorý návrh zapadá do rozpočtu, ktorý je vyargumentovaný a ktorý je náhodilý? Pokiaľ som informovaný, v nemeckom parlamente rozpočet nemôže byť predložený, pokiaľ sa rozpočtový výbor nezjednotí. Nie tak, že väčšinou hlasov prijme stanovisko, ale pokiaľ sa nezjednotí. Nám na tom asi tak nezáleží.

    Inak dobré a stabilné zákony nebudeme prijímať. Prosím vás o to, nechcel som hovoriť účelovo a nechcel som hovoriť všeobecne. Sme na začiatku volebného obdobia. Za zákony nebudeme môcť na nikoho hovoriť, že sú zlé, my za to zodpovedáme. A bol by som veľmi rád, ak by som sa za vlastnú prácu nemusel hanbiť.

    Ďakujem vám za trpezlivosť, aj keď niektorým vám to nevyhovovalo, ale ja už som na to zvyknutý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa hlási pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,

    pán poslanec, vážim si vás ako právnika, ale v tom, čo ste povedali, nie celkom budem s vami súhlasiť a poviem vám aj prečo. To, že ste povedali, že Liečebný poriadok je legislatívno-právny nepodarok, plne s vami súhlasím. Dúfam, že sa vám dostal do rúk zákon číslo 273, ktorý hovorí o zdravotnom poistení, o poisťovniach. V tomto zákone sa odvolávajú na Liečebný poriadok. Ďalší zákon, ktorý pojednáva o zdravotníckej starostlivosti, je zákon číslo 277, ktorý takisto v § 5 a ďalších sa odvoláva na Liečebný poriadok. Teraz budeme mať tri zákony, ktoré budú hovoriť o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti na podklade zdravotného poistenia. Keď sme analyzovali zákony číslo 273 a 277, budete so mnou súhlasiť, že ich treba novelizovať. A keď je to právna norma, ktorá nadväzuje na tieto zákony, nemôže byť skutočne iná.

    Výrok Ústavného súdu asi celkom nepoznáte, pretože sme tiež rozmýšľali, ako nájsť správnu kľučku a urobiť taký zákon, aby nemal tisíc strán, ako skoro bude mať. Konzultovali sme s právnikmi, legislatívcami, ba dokonca bola konzultácia aj na Ústavnom súde. A môžem vám povedať, že výrok Ústavného súdu je taký, že musíme predložiť formou zákona aj odborné prílohy. Keby sme ich prijali ako doplnok - katalóg alebo nariadenie vlády -, je to znova na Ústavnom súde. Prečítajte si výrok Ústavného súdu. Pokiaľ budeme chcieť urobiť to, čo ste navrhovali, aby katalógy a prílohy neboli formou zákona, ale ako dodatok zákona, samozrejme, že musíme urobiť nový zákon a z týchto troch zákonov, alebo aspoň z tých dvoch zákonov by mal byť jeden nový zákon, ktorý by hovoril o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti.

    Samozrejme, ešte by som si dovolil citovať z jednotlivých zákonov, pretože aj pani poslankyňa Gbúrová včera niečo podobné hovorila. Teda len by som chcel, aby sme brali do úvahy, že zákon číslo 277 hovorí, že upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej organizáciu, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní tejto starostlivosti. Zákon číslo 273 hovorí, že tento zákon upravuje zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť, organizáciu zdravotného poistenia, financovanie zdravotného poistenia, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. A zákon o Liečebnom poriadku hovorí, že tento zákon upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia, ako aj čiastočnú alebo celú úhradu poistencov. Plne s vami súhlasím, budeme musieť urobiť nový zákon, aby tie odborné prílohy vyšli ako katalóg alebo nariadenie vlády, len nesmie sa to už volať zákon o Liečebnom poriadku, ale nejak ináč.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Síce to, čo chcem teraz povedať, celkom vecne nesúvisí s touto problematikou, ale predsa len by som prosil trošku o strpenie. Mám veľa dôvodov, aby som si vážil vystúpenia nášho kolegu poslanca, ktorého sme pred chvíľočkou počuli. V jeho vystúpení skutočne bolo veľa vecí podnetných. Chcel by som vás naozaj ubezpečiť, že pokiaľ budem mať na to vplyv, tie veci, o ktorých hovoril, budeme akceptovať pri tvorbe rozpočtu na rok 1996. Skutočne vytvoríme maximálne pozitívne predpolie na to, aby sa prípadnými novelami zákonov vytvoril priestor na to, aby priebeh prerokúvania rozpočtu bol taký, ktorý považujeme za ideálny, alebo aspoň aby sa k tomu ideálnemu stavu priblížil. Takže to z hľadiska môjho pohľadu a z pohľadu budúcej činnosti výboru. Predsa len teda musím povedať, myslím si, že aj za mojich kolegov, aj za mňa, že za to, čo sa nám zatiaľ podarilo v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky, sa naozaj nemusíme hanbiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

  • Chcel by som tiež reagovať na spojenie v podstate legislatívneho prístupu a Liečebného poriadku. Pán poslanec Benčík hovoril aj o veľkej smršti noviel v súvislosti so štátnym rozpočtom.

    Pán poslanec Čarnogurský mi bol niekedy šéfom, keď viedol Legislatívnu radu federálnej vlády, bol tam aj pán poslanec Langoš, keď som tam mal tú česť byť tri roky, od roku 1990, v Legislatívnej rade federálnej vlády. A určite potvrdia, že keď sa začali modely tvorby právnej úpravy štátneho rozpočtu ešte federácie, tiež boli určité legislatívne názory na to, či pripájať k zákonu o štátnom rozpočte aj novely. Tiež som odporcom čiastkových noviel, plne sa stotožňujem s pánom poslancom Benčíkom, ale vtedy ešte za odborovú legislatívu sme tiež reklamovali mnohé veci. Domnievam sa, že je už čas, kedy by sa dalo ustúpiť z takéhoto modelu, ale tento model bol, podľa mňa, objektívne nevyhnutný, pretože sa robí transformácia spoločnosti. Štátny rozpočet bol vždy spojený s piliermi ekonomickej reformy, najmä pokiaľ ide o daňovú sústavu, pokiaľ ide o liberalizáciu a všetky reformné hlavné ťahy, ktoré v tejto súvislosti boli. Takže, aj za odbory sme ešte vtedy v legislatíve boli tolerantní, že je to objektívne nevyhnutné. Nevidím to ako prehrešok v čase, keď sa musí vylaďovať systém. Daňové predpisy by mali byť stabilné, to je jasné, ale asi nebol ani jeden štát na svete taký schopný hneď jedným zákonom všetko komplexne upraviť a riešiť.

    Takže, je tu otázka aj filozofického prístupu vôbec k tvorbe štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti budeme iniciovať zrejme aj určité ťahy na úrovni Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, aby sa toto predpolie pre štátny rozpočet riešilo nie vždy priamo v súčasti právnej úpravy zákona o štátnom rozpočte.

    Vo väzbe na Liečebný poriadok bude treba skutočne tiež zvážiť, pretože, prepáčte mi, aj v odborných kruhoch sme bez politiky hovorili, že novela zákona o Liečebnom poriadku a úplné znenie potom po nejakých čiastkových novelách v podstate bude tvoriť samostatnú knihu v Zbierke zákonov, každý rok, ak by k nejakým zmenám došlo. Tu pôjde zrejme o filozofický problém vymedziť si aj to, akým spôsobom to hodnotí Listina základných práv a slobôd, že miera alebo medze práv a povinností musia byť stanovené zákonom. Otázka je potom, pán poslanec Fogaš súhlasne prikyvuje, ako vidím, čo je tá miera alebo medze práv a povinností stanovených zákonom a akým spôsobom potom postupovať podzákonnými predpismi v tých limitoch, v ktorých je táto miera podľa Listiny základných práv a slobôd uvedená v zákonoch.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Ak dovolíte, pán predsedajúci, len v skratke by som chcel vyjadriť svoj názor k predchádzajúcej polemike medzi pánmi poslancami Čarnogurským, Tkáčom a Kováčom v tej otázke, či bude možné, aby v zmysle § 33 niekedy súkromná poisťovňa mohla hradiť tieto náklady. Chcem v prvom rade povedať, že plne podporujem vládnu predlohu alebo vládny návrh zákona aj v tejto otázke, to znamená pôvodný § 33. Pokiaľ ide o tento spor, domnievam sa, že zo samotného účelu zákona, ktorý je v § 1 uvedený, vyplýva, že základné poistné podmienky dané týmto zákonom sú pevné pre všetky druhy poisťovní, to znamená, že aj pre súkromné poisťovne. Z toho teda vyplýva, podľa môjho názoru, že ustanovenie § 33 bude platiť aj pre súkromnú poisťovňu. Na druhej strane ale nič nebráni poistencovi alebo súkromnej poisťovni, aby formou pripoistenia ako nadštandardnej formy poistného vzťahu boli pokryté prípadné nároky aj náklady vyplývajúce práve z tohto ustanovenia § 33.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. S ďalšou faktickou pripomienkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som len pripomenúť, že súčasťou našej práce je zodpovednosť. Domnievam sa, že by sme nemali zabúdať vlastne ako celý spor aj celý problém samotného Liečebného poriadku vznikol. Jednoducho treba povedať, že vaši kolegovia, pán minister, aj v minulej vláde neboli ochotní počúvať pripomienky, ktoré v tom období odzneli. V čase, keď sa pripravil ešte návrh zákona o Národnej poisťovni, vtedajší podpredseda vlády a minister zdravotníctva tvrdo obhajovali úpravu, ktorú dnes máme na stole. Ak súčasťou našej práce je zodpovednosť, tak si treba priznať, že v tom období sa urobila chyba. Osobne som viac ako hodinu a pol - je tu kolega Brňák, kolega Sečánsky a ďalší - v ústavnoprávnom výbore prednášal svoje pripomienky k tomuto návrhu. Ale aj vtedy nerozhodla sila rozumu, ale sila rúk. Nakoniec, ukazuje sa aj dnes, že sa to dalo vymyslieť inak.

    Súhlasne som kýval predovšetkým na to, že tá časť ústavy, ktorá hovorí o základných právach a slobodách, stanovuje presné limity pre to, čo musí byť vymedzené zákonom. Ale čo bude vymedzené zákonom, to sme si mohli vydiskutovať v dlhšom časovom slede a nie tak, ako to povedal pán kolega Benčík, že sme dostali návrh zákona 4 dni predtým a za pár hodín sme o ňom museli hlasovať. Takže, bolo by namieste si tu rovno povedať, že tá úprava, ktorá bola predložená v januári 1993, alebo v tom období, keď sa schvaľovala Národná poisťovňa, založila tento stav. Za to nesú konkrétni ľudia zodpovednosť. A myslím si, že to je to, čo by si mal každý uvedomiť. Je jedna vec si ju chlapsky priznať, a druhá vec je vyvodiť konzenkvencie a vymyslieť niečo, čo je rozumné a racionálne.

    Musím povedať, že ak charakterizujeme právny štát, a našu republiku tak charakterizujeme, tak len vtedy môžeme o ňom hovoriť, ak máme dobrú, prehľadnú, zrozumiteľnú i stabilnú právnu úpravu jednotlivých vecí. A my ju nemáme ani stabilnú, ani zrozumiteľnú, ani prehľadnú. Veď len keď v jednom zákone novelizujeme viac ako 20 právnych predpisov, garantujem vám, že špičkoví advokáti majú problémy sa v tom vyznať a nieto ešte jednoduchí ľudia, na ktorých nakoniec dôsledky tých právnych úprav dopadajú. Pán štátny tajomník Tkáč ešte v čase, keď predkladal návrh niektorých noviel, vrátane napríklad nemocenského poistenia, sám súhlasil s tým aj v ústavnoprávnom výbore, že je nutné zjednocovať tieto právne úpravy, vydať úplné znenia. Treba sa nad tým zamyslieť a, podľa mňa, týmto smerom ísť, pretože tu vznikne absolútny chaos v právnom vedomí. Takže, ak dnes hovoríme o Liečebnom poriadku ako o spornom zákone z hľadiska jeho rozsahu i dopadov, prosím, aby aj tí, ktorí vtedy sedeli vo vláde a dnes tu tiež sedia, si uvedomili, čo vlastne rozhodlo o tom, že máme tento problém. A prosím, aby sme sa naozaj riadili, pokiaľ je to len trochu možné, silou rozumu a nie silou rúk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

  • Potvrdzujem slová pána poslanca Fogaša v mnohých smeroch. Nechcem teraz rekriminovať ani osobnú zodpovednosť, len by som chcel zvýrazniť jednu skutočnosť. Vysvetľoval som to v podstate na zákone o štátnom rozpočte, že je tam smršť noviel. Ale treba zvážiť, že je tu aj určitá genéza a vývoj právneho poriadku. Keď som o tom hovoril v súvislosti s predpismi o sociálnom zabezpečení, skutočne, v oblasti sociálneho zabezpečenia je len niekoľko odborníkov, ktorí tomu rozumejú ako celku. Nemôžem si pomôcť, nikoho nechcem uraziť, ale skutočne je to veľmi úzka skupina. Ale to je dedičstvo aj z minulých rokov, keď od roku 1956, kedy bolo nemocenské poistenie postavené na zákone o vtedajšom národnom poistení, boli vydávané obrovské množstvá predpisov. Pokiaľ viem, tie veci som aj publikoval, sú tam vykonávacie predpisy, ktoré sú 30-40-krát novelizované a dať ich úplné znenie je umelecký zážitok.

    To chce systémové kroky v legislatíve, to chce riešenie aj v zdravotnej legislatíve, a to chce aj sociálne zabezpečenie. Vždy tvrdím, že ak chceme meniť sociálne zabezpečenie, tak v podstate jedným zákonom meníme alebo rušíme stovky ďalších. Keď sa vytváral predpis o tarifnej mzde, o tarifnom vyjednávaní, likvidovali sme 795 mzdových predpisov ako normatívnych právnych aktov. To je otázka genézy právneho poriadku. Našou ambíciou by malo byť robiť skutočne systémové prostredie z nesystémového prostredia.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tkáčovi. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, kolegyne, veľmi rada by som sa pripojila k názoru pána Fogaša, keď hovoril o tom, že jednotlivé zákony máme mať dobre naštudované a máme o nich dobre diskutovať. Len asi bude pravda aj to, čo hovoril pán poslanec Tkáč, že je veľmi málo odborníkov, lebo asi sme sa venovali z celého Liečebného poriadku najdlhšie len jednej problematike, kde sa asi všetci cítime veľmi dobrými odborníkmi. Škoda, že o ostatných stránkach tohoto Liečebného poriadku sme nediskutovali aspoň tak odborne, ako o tejto jednej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Belohorskej. Prosím, pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

    napriek tomu, že v plnej miere súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Benčík, som rada, že tie veci tu odzneli, pretože nie prvýkrát sa dostávame do situácie, že je potrebné prijať zákon, pričom návrh zákona je na míle vzdialený od optimálnych riešení a pravdepodobne od dokonalosti až na svetelné roky. Mala som celkom podobný pocit, keď som listovala tento návrh zákona v časti V, kde som mala dojem, že niekoľko strán pravdepodobne z môjho exempláru vypadlo. Časť V - dispenzárna starostlivosť sa končí stranou 259. V obsahu je niekoľko skupín chorôb, a niekoľko veľmi vážnych skupín chorôb v dispenzárnej starostlivosti úplne chýba.

    V tejto súvislosti chcem vás upozorniť na bod 45 spoločnej správy, keď som skeptická, ako v tejto chvíli možno tento nedostatok predloženého zákona nejakým spôsobom odstrániť. Napriek tejto mojej skepse chcela by som predniesť tri stručné pozmeňovacie návrhy.

    V časti V - dispenzárna starostlivosť navrhujem doplniť do zoznamu dispenzarizácie vývojových chýb rozštepy, retinované zuby a prekancerózy dutiny ústnej. Považujem tieto choroby za potrebné doplniť aj z toho dôvodu, lebo dispenzárna starostlivosť niekedy predchádza akútnym prípadom, keď už pomoc nie je možná, alebo pomoc v akútnych prípadoch je oveľa nákladnejšia.

    Navrhujem na strane 141 v písmene Q - výkony stredných zdravotníckych pracovníkov doplniť výkony dentálnych hygienikov, hygieničiek vzhľadom na to, že už tri roky existuje odbor dentálna hygiena a tento odbor je systemizovaný. Ich výkony nie sú zakotvené v návrhu.

    Na strane 243 navrhujem: "Na vyjadrenie náročnosti práce a na podporu prevencie v stomatologickej starostlivosti sa bodové hodnotenie výkonov násobí u mentálne postihnutých a ťažko ošetriteľných handicapovaných detí koeficientom 3, u detí vo veku 0 - 6 rokov koeficientom 2, u detí vo veku 7 - 10 rokov koeficientom 1,8, u detí 11 - 15 rokov koeficientom 1,5 a vo veku 16 - 18 rokov koeficientom 1,2." Tí, ktorí ste absolvovali návštevy zubného lekára so svojimi malými deťmi, asi viete, o čom hovorím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Keďže bola posledná z diskutujúcich, pýtam sa, či hlási sa ešte niekto do rozpravy.

  • Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave ešte vyjadriť pán minister Javorský?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    pozorne som si vypočul celú diskusiu o návrhu zákona o Liečebnom poriadku. Predniesli ste pozmeňovacie návrhy k Liečebnému poriadku, ktorými ste prejavili záujem o jeho skvalitnenie. Niektoré vaše návrhy sú už upravené a zahrnuté v pozmeňovacích návrhoch, ktoré predniesol pán spravodajca, ako napríklad výkony sociálnych sestier, spôsob financovania a výška úhrad za poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Na vysvetlenie k niektorým návrhom predneseným vami, páni poslanci a panie poslankyne, uvádzam:

    K návrhu na zmenu cenových výmerov: nepatrí to tematicky a obsahovo do tohto zákona. Ustanovenie § 3 ods. 3 bude umožňovať reguláciu cien, pružnejšie stanovovanie takých cien, ktoré budú reagovať na potreby zdravotníctva.

    Doplnenie zoznamov o výkony v telovýchovnej oblasti: Dlho sme o tom diskutovali a neodporúčame ich doplnenie, pretože ide o také špecifické výkony, ktoré majú povahu nadštandardnú. Účelom predloženého zákona je upraviť poskytovanie štandardnej starostlivosti na princípe solidarity, teda že každý poistenec má rovnaké právo. Zdravotná starostlivosť je aj bez doplnenia výkonov pre športovcov zabezpečená dostatočne. Je to v prílohách § 160, 160b a 160c.

    K doplneniu § 19 - zabezpečenie poistenca doma odborným lekárom: Nemôžeme súhlasiť s takým návrhom, pretože by zásadne pozmenil koncepciu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ošetrenie v domácnosti zabezpečujú lekári v primárnej sfére v zmysle § 18 zákona číslo 277/1994 Z. z. Odborná, čiže sekundárna starostlivosť sa poskytuje nad rozsah rámca primárnej starostlivosti.

    K doplneniu ošetrovateľskej starostlivosti - sociálne sestry: Nie je možné zohľadniť požiadavku, aby sa predchádzajúca ordinácia lekára nevzťahovala na výkony poskytované inými zdravotnými pracovníkmi, v tomto prípade ošetrovateľským personálom, a to najmä z dôvodu zodpovednosti lekára za zdravotný stav pacienta. Ošetrujúci lekár musí vedieť a rozhodnúť, v akom rozsahu sa má jeho pacientovi poskytnúť zdravotná starostlivosť, musí vedieť zhodnotiť a posúdiť výsledky takejto starostlivosti. Nie je možné, aby z prostriedkov poisťovne boli hradené náklady na jedného pacienta s tým, že ošetrujúci lekár nevie, že sa takáto starostlivosť poskytla.

    K návrhu doplnenia § 2 písm. c/ rozšíriť praktických lekárov o lekárov gynekológ a stomatológ: Nie je možné rozlíšiť pri profesiách, ako gynekológ a stomatológ, lekárov patriacich do primárnej sféry ako praktických a lekárov odborných, patriacich do sekundárnej sféry. Obe profesie sa uplatňujú v oboch sférach a nie je možné zákonom ich zaškatuľkovať len do primárnej sféry.

    K návrhu, kde pani poslankyňa hovorila, že odborníci tvrdili, že sa nemohli vyjadriť k Liečebnému poriadku: Návrh zákona prešiel veľmi širokým pripomienkovým konaním, a to jednak všetkými ústrednými orgánmi štátnej správy, profesnými združeniami, zväzmi a asociáciami. Stovky pripomienok boli predmetom ďalšieho pripomienkového konania, ktoré bolo neraz veľmi obtiažne, o čom svedčí celý rad písomných materiálov, podkladov. Dostali sme asi 320 pozmeňovacích návrhov a asi 200 bolo zapracovaných do Liečebného priadku.

    K problematike oceňovania krvi: Krv a transfúzne prípravky nie sú podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva číslo 72/1987 Zb. hromadne vyrábanými liečebnými prípravkami, a preto Ministerstvo financií Slovenskej republiky tejto skupine liečiv nestanovilo maximálne ceny výrobku, ani maximálne prirážky na obchodné výkony.

    Kategorizácia liečiv podľa zoznamu liečiv, ktorý je prílohou číslo 2 predkladaného zákona, sa vzťahuje len na liečivá, ktoré sa predpisujú na lekársky predpis a ktoré sa vyžadujú v lekárňach ambulantne liečeným pacientom. Pacientom, ktorí sú liečení v zdravotníckych zariadeniach, ústavnej starostlivosti, inými slovami, hospitalizovaným pacientom sa poskytujú všetky liečivá bezplatne a na predpisovanie a podávanie liečiv týmto pacientom sa katagorizácia liečiv podľa zoznamu liečiv nevzťahuje.

    Krv a transfúzne prípravky sa nepredpisujú na lekársky predpis a nevydávajú sa v lekárňach. Preto požiadavka zaradiť tieto liečivá do zoznamu liečiv je neopodstatnená. Ubezpečujem pani poslankyňu, že pacienti majú zaručené podávanie krvi a transfúznych prípravkov bezplatne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky požiadalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby schválilo cenu aj krvi a transfúznych prípravkov, aby sa sprehľadnilo preplácanie týchto liečiv medzi transfúznymi stanicami a zdravotníckymi zariadeniami ústavnej starostlivosti. Tento problém sa netýka účelu zákona o Liečebnom poriadku.

    K návrhu pani poslankyne Rusnákovej - príplatok 10 korún. Príplatok 10 korún vyberá lekáreň iba za lekársky predpis alebo na lekársky poukaz, ktorý nebol vydaný lekárom Lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby, no pacient si tento liek vybral v čase konania Lekárskej pohotovostnej služby, teda v noci alebo v dňoch pracovného pokoja. To znamená, že poistenec mal možnosť vybrať tento liek v riadnom prevádzkovom čase lekárne.

    Ešte by som sa dotkol dôvodovej správy, ktorú predniesol pán poslanec Šagát. Pri predložení návrhu zákona o Liečebnom poriadku do Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci boli pripomienky vznesené z legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, pripomienky Všeobecnej zdravotnej poisťovne a, samozrejme, pripomienky poslancov. To, čo bolo predložené, bolo konzultované, odsúhlasené aj s našimi odbornými pracovníkmi ministerstva zdravotníctva, preto tieto pripomienky, ktoré boli prednesené, tak ako boli prečítané včera, sú dohodnuté a odporúčam ich prijať. Pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené počas diskusie včera a dnes, cez prestávku dopracujeme a pán spravodajca povie, na ktorých pripomienkach sme sa dohodli a na ktorých nie.

    A nakoniec ešte k tomu, čo tu bolo hovorené, že ten zákon je taký alebo onaký. My si to uvedomujeme, ale uvedomme si jednu vec, že je to veľmi dôležitá právna norma, ktorú potrebujeme, aby sme mohli ďalej koncepčne pracovať, aby sme mohli pracovať možno aj na novom znení zákona, ktorý bude jednoduchší, a tie odborné prílohy budú snáď ako katalóg alebo ako vyhláška, doplnok tohto zákona. Budeme môcť pružnejšie reagovať na zmeny a vývoj v medicíne. Prosil by som vás aj v mene tých, ktorí niekoľko hodín a niekoľko týždňov na ňom pracovali, aby ste vlády návrh o Liečebnom poriadku prijali.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Šagát?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte, aby som povedal, že v rozprave vystúpilo 11 poslancov a pán minister. Predniesli spolu takmer 30 pozmeňovacích návrhov, čo spolu so 46 návrhmi, ktoré boli v spoločnej správe, je takmer 80. Preto prosím čas na to, aby sme ich mohli spracovať, aby nedošlo k nejakým chybám, ktoré by mohli ovplyvniť používanie tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spravodajcovi výborov pánu poslancovi Šagátovi. Vyhlasujem do 13.30 hodiny obedňajšiu prestávku aj na poradu klubov.

    Prosím, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len upozorniť, že poslanecký klub bude o 12.30 hodine.

  • Pán Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem. Po porade s mojimi kolegami sa vzdávam svojej faktickej poznámky.

  • Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

  • Keďže je tu pán minister vnútra, pýtam sa, či by sme nemohli prejsť k tomu bodu, ten ukončiť a poobede sa vrátiť k hlasovaniu o Liečebnom poriadku.

  • Kluby potrebujú prestávku, aby sa poradili o hlasovaní. Do 13.30 hodiny je prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozývam vás do rokovacej sály. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Nakoľko ešte nie sú spracované pripomienky k siedmemu bodu programu, budeme pokračovať ô s m y m bodom programu, ktorým je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 80 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 80a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súvislosti s rozsiahlymi politickými a ekonomickými zmenami v Strednej a Východnej Európe došlo k dynamickému nárastu migrácie cudzincov. V dôsledku následných opatrení v krajinách Západnej Európy, ktoré vyústili do zásadných legislatívnych zmien, sprísneniu azylantskej politiky v Spolkovej republike Nemecko, v Rakúsku alebo napríklad i v Maďarskej republike, značne narastajú migračné tlaky na Slovenskú republiku. Súčasná právna úprava vychádzajúca zo zákona číslo 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území ČSFR nedovoľuje primerane čeliť vznikajúcej migračnej vlne cudzincov, ktorí po príchode do Slovenskej republiky zotrvávajú nelegálne na jej území, pričom prostriedky na živobytie si zaobstarávajú nedovolenou podnikateľskou alebo zárobkovou činnosťou a páchaním rôznej činnosti kriminálneho charakteru. V dôsledku zvýšenej migrácie dochádza k nárastu sociálnoekonomických problémov. Táto skutočnosť vyúsťuje do radu ďalších závažných rizikových faktorov, negatívne vplývajúcich na bezpečnostnú situáciu v štáte, vzrastajúci obchod s drogami, zbraňami, pašovanie osôb, terorizmus, tzv. pranie špinavých peňazí, organizovanú kriminalitu a podobne.

    Riešenie uvedenej situácie komplikuje aj problémy, keď naše susedné štáty odmietajú preberať cudzincov, ktorí nespĺňajú podmienky pre vstup na územie ich republiky, najmä tých, ktorí na naše územie vnikli ilegálne. Tento stav zvýšenej migrácie dokumentujú aj nasledovné údaje o počte pricestovaných a vycestovaných cudzincov na a z územia Slovenskej republiky. Kým v roku 1989 pricestovalo na územie Slovenskej republiky celkove 15 078 tisíc cudzincov a vycestovalo 15 008 tisíc, v roku 1992 pricestovalo už vyše 18 525 tisíc a vycestovalo 18 204 tisíc cudzincov. V roku 1993 pricestovalo na územie Slovenskej republiky celkove 12 702 tisíc cudzincov a vycestovalo ich 11 808 tisíc a v roku 1994, teda v minulom roku pricestovalo na naše územie 19 265 tisíc cudzincov a vycestovalo ich 18 603 tisíc. Tieto štatistické údaje však mohli byť ovplyvnené tým, že až do mája 1994 Česká republika nevykonávala na hraničných priechodoch so Slovenskou republikou kontrolu cudzincov.

    Túto situáciu zvýšenej migrácie a jej dôsledky sa snaží Slovenská republika riešiť uzatváraním readmisných dohôd najmä so susednými štátmi, ako i ďalšími štátmi produkujúcimi migrantov. S cieľom čeliť vzrastajúcim emigračným tlakom a ich negatívnym dôsledkom bol Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky prijatý rad opatrení k obmedzeniu nežiadúcej migrácie, účinných už pred vstupom cudzincov na naše územie. Občanom z problémových štátov bol vstup na územie Slovenskej republiky podmienený predložením pozvania overeného orgánmi cudzineckej polície a zložením finančnej kaucie na zabezpečenie návratu do domovského štátu. V súlade so zásadami vízovej politiky boli vládou Slovenskej republiky vypovedané viaceré dohody o bezvízovom styku so štátmi, ktorých občania majú najväčší podiel na nelegálnej migrácii na územie Slovenskej republiky.

    V záujme vytvorenia legislatívneho mechanizmu kompatibilného s vyspelými európskymi štátmi na ochranu ekonomických a bezpečnostných záujmov štátu predkladám vám vládny návrh zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Pôvodne sa uvažovalo iba s novelou príslušných ustanovení zákona číslo 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území ČSFR, nakoniec však vláda rozhodla nahradiť tento zákon novou právnou úpravou, v ktorej už bude premietnuté i nové štátoprávne usporiadanie po zániku federácie. Postavenie ostatných kategórií cudzincov upravuje jednak zákon o utečencoch, a to kategórie cudzinec - utečenec, cudzinec - mandátny utečenec a cudzinec - odídenec, a jednak uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 583 z roku 1990, číslo 185 z roku 1991, číslo 307 z roku 1991 a číslo 664 z roku 1991, pokiaľ ide o kategóriu cudzincov - presídlencov, teda osôb slovenského pôvodu, žijúcich v oblasti Černobyľu. Postavenie kategórie cudzinca - krajana by mal upraviť osobitný zákon o postavení krajanov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás v stručnosti oboznámil s niektorými najpodstatnejšími zmenami v navrhovanej právnej úprave. V prvom rade sa upúšťa od možností žiadať o povolenie pobytu na území Slovenskej republiky a priori. Tým sa predíde najmä zneužívaniu krátkodobého pobytu k legalizovaniu ekonomickej migrácie. Obdobne ako v iných štátoch navrhuje sa aj v Slovenskej republike ustanoviť inštitút preukazovania finančných prostriedkov na zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky a návrat cudzinca do domovského štátu. V minulom roku prijalo susedné Maďarsko takúto úpravu. Ďalej sa navrhuje úprava podmienok vstupu a pobytu cudzincov za účelom zamestnávania na území Slovenskej republiky tak, že cudzinec bude môcť nastúpiť do zamestnania len v prípade, ak má na tento účel udelené vízum zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí. To sa však nevzťahuje na cudzincov s trvalým pobytom, u ktorých sa povolenie na zamestnávanie nevyžaduje.

    Všetky navrhované zmeny v predpokladanom návrhu zákona vychádzajú z našej ústavy, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, Európskeho dohovoru o ľudských právach, Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1959, dvojstranných a viacstranných zmlúv a dohôd uzatvorených Slovenskou republikou so susednými štátmi o právnom režime cudzincov, ako aj z uzatvorených readmisných dohôd.

    A teraz mi dovoľte vyjadriť sa v stručnosti aj k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých bol tento návrh prerokovaný. Ako vyplýva z jednotlivých uplatnených pripomienok, súhlasím so všetkými navrhovanými zmenami a doplnkami predkladaného návrhu zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, okrem pripomienok k bodom 3, t. j. § 7, a pod bodom 4 k § 8 ods. 1. Tieto pripomienky zásadne odporujú koncepcii zákona, a preto s nimi neodporúčam vysloviť súhlas.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že po prerokovaní vládneho návrhu zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky tento schválite.

  • Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dámy a páni,

    dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, parlamentná tlač 80.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 146 zo 6. februára 1995 na prerokovanie v lehote do 24. februára 1995 citovaným výborom. Koordináciou stanovísk výborov bol týmto rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ho prerokovali 22. februára 1995, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ho prerokovali 23. februára a Zahraničný výbor Národnej rady ho prerokoval 21. februára 1995.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok resp. pozmeňovacích návrhov.

    Dovoľte mi, aby som uviedol, že Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť navrhol Národnej rade uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

    A. schvaľuje vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe, parlamentná tlač číslo 80, a k pozmeňovacím návrhom poslancov,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky

    a/ predĺžiť platnosť uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 1136/1994 až do nadobudnutia účinnosti zákona o utečencoch,

    b/ žiada predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zásad zákona a návrh zákona o pobyte cudzincov - krajanov na území Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 3 predloženého návrhu zákona.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval na základe uznesenia výboru pre obranu a bezpečnosť o riešení návrhov vyplývajúcich zo spoločnej správy. Navrhujem an blok prijať pripomienky a pozmeňovacie návrhy uvedené v nasledovných bodoch spoločnej správy: 1, 2, 6, 7, 9, 13, 15, 16, 17, 18, 19 a 20. An blok navrhujem neprijať body číslo 3, 5, 8, 10 a 12.

    Ďalej navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 4, 11 a 14.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Polkovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy sú prihlásení štyria poslanci. Ako prvý bude diskutovať pán Árpád Duka-Zólyomi. Pripraví sa pán Langoš.

  • Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prudké, niekedy nekontrolovateľné zmeny v oblasti spoločensko-ekonomického rozvoja Slovenskej republiky za uplynulých päť rokov a zvýšená možnosť voľnejšieho pohybu občanov Slovenskej republiky, resp. cudzincov cez štátne hranice republiky má za následok intenzívny vzostup migračnej vlny. Následne narastá nekontrolovateľný a ilegálny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, ktorý je často len ich východiskom k ďalšiemu prenikaniu do iných štátov Európy. Súčasný stav vedie k nežiadúcemu prílivu cudzincov bez kontroly pobytu a činnosti a taktiež v prípade potreby bez možnosti postihu pozývajúcich osôb. Doteraz platná úprava dokonca bola výhodná pre postupné prisťahovanie ďalších príbuzných za cudzincom, ktorý mal už trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a tak vznikla lavína trvalého prisťahovania celých rodín.

    Súčasne platný zákon Federálneho zhromaždenia číslo 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nedokáže riešiť vzniklú situáciu v dostatočnej miere. Súčasným podmienkam tento zákon nevyhovuje. Je potrebný jasnejší a jednoznačnejším spôsobom formulovaný zákon s prísnejšími ustanoveniami.

    Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky definuje tvrdší rámec pre kontrolu vstupu, pobytu a vycestovanie cudzincov. Navrhuje prísny a zložitý systém pravidiel pre pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, realizácia ktorého bude vyžadovať široký aparát s pevnou disciplínou a dôslednosťou. Avšak v procese riešenia a formulovania pravidiel tohoto nie jednoduchého okruhu problémov nesmieme strácať zo zreteľa, že Národná rada a vláda Slovenskej republiky sa zaviazala akceptovať a dodržiavať princípy a normy rôznych medzinárodných dokumentov, ktoré garantujú dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Vymenujem len niektoré - Univerzálna deklarácia OSN o ľudských právach z roku 1948, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a iné.

    Dodržiavanie záväzkov je povinnosťou štátu, čo jednoznačne potvrdzuje aj článok XI Ústavy Slovenskej republiky - citujem: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Dôležitým ukazovateľom toho, že parlament Slovenskej republiky chce splniť svoje uvedené záväzky, je nielen prijímanie dôležitých zákonov a legislatívnych úprav, ktoré sa vzťahujú na otázky ľudských práv, ale aj ich obsah a jednoznačná legislatívna stavba, zodpovedajúca európskym právnym normám. Predložený návrh zákona zahrňuje komplexný problém, ktorý nadväzujúc na medzinárodné požiadavky treba riešiť spoľahlivo a realisticky.

    Dôkazom budovania právneho štátu a dodržiavania jeho princípov bude aj skutočnosť, v akom rozsahu a do akej miery dokáže vybudovať Slovenská republika svoje legislatívne predpoklady a právne normy tak, aby sa v súlade s medzinárodným štandardom dodržiavania ľudských práv zabezpečila právna istota nielen pre občanov Slovenskej republiky.

    Treba vysoko oceniť spoluprácu predstaviteľov Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov, v skratke UNHCR, a ich prínos vo forme vecných pripomienok k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Ich dôkladná analýza a vecnými argumentmi podložené pripomienky do značnej miery pomôžu odstrániť protirečenia a nedostatky predloženého návrhu zákona tak, aby konečná verzia zákona bola čistá a nebola v rozpore so zásadami spomínaných, pre Slovensko záväzných dohovorov a konvencií.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vám odporučiť do vašej pozornosti tie pozmeňovacie návrhy spoločnej správy, ktoré odsúhlasil a predkladá Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne by som vyzdvihol niektoré a odôvodnil ich opodstatnenosť.

    V bode 3 spoločnej správy je uvedené nové znenie § 7, ktoré odstráni jednostranné určenie udelenia povolenia na trvalý pobyt cudzincovi za účelom zlúčenia rodiny a taktiež akceptuje právo na rodinný život, ktoré nemôže byť prísne podmienené štátnym občianstvom. Vyplýva to priamo z ustanovenia článku VIII Európskej dohody o ľudských právach a základných slobodách. Zdôraznenie toho, že sú zvýhodnení cudzinci, ktorí majú povolený trvalý pobyt z humanitných príčin, vyplýva z praxe vo väčšine európskych krajín, najmä v tom prípade, keď cudzinec z objektívnych príčin sa nemôže vrátiť do svojej krajiny.

    Namiesto bodu číslo 6 spoločnej správy odporúčam podporovať bod číslo 10. Totiž odsek 4 § 16 určuje povinnosť cudzincovi hlásiť ukončenie dlhodobého alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. V zmysle odsekov 1 a 2 článku 23 Ústavy Slovenskej republiky tento paragraf nehovorí o nutnosti povolenia na vycestovanie cudzinca. Nakoľko sa však môžu vyskytnúť určité obmedzenia v zmysle odseku 3 článku 23 Ústavy Slovenskej republiky, odporúča sa doplniť § 16 návrhu zákona uvedeným textom, ktorý je v spoločnej správe.

    Odporúčam podporiť pozmeňovací návrh bodu číslo 11 spoločnej správy. Ustanovenie § 18 je totiž neprijateľné a nebezpečné, resp. je v príkrom rozpore s článkom VIII Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Snáď nechceme obnoviť neslávnu prax päťdesiatych rokov, alebo zaviesť odsúdeniahodné metódy uplatňované v Rumunskej republike alebo v Rusku. Navyše, obsah § 18 je v rozpore aj s ustanovením odseku 2 § 16, ktoré ukladá cudzincovi povinnosť ohlásiť svoj pobyt len vtedy, ak pobyt trvá dlhšie ako 30 dní. Ak porovnáme tento návrh s právnymi úpravami iných demokratických štátov, môžeme konštatovať, že takto uložená povinnosť súkromným osobám nikde neexistuje. Pre riešenie prípadov vyskytnutia zneužitia tejto slobody by malo ministerstvo vnútra vypracovať osobitné nariadenie.

    Posledná moja poznámka sa týka bodov číslo 14 a 15 spoločnej správy. Chcem len konštatovať, že pozmeňovací návrh k bodu 15 je dostatočný, lebo v prípade potreby umožňuje uplatniť aj ustanovenie, ktoré je uvedené pod písmenom c/ bodu 14.

    Vážená Národná rada, v spoločnej správe uvedené pozmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky nám umožnia docieliť, aby konečná verzia zákona bola kvalitná a pritom určovala prísnejší rámec kontroly vstupu, pobytu a vycestovania cudzincov tak, aby vcelku neodporovala všeobecným ľudským právam a právam slobody, poťažne Ústave Slovenskej republiky. Jedine tak sa dá predísť kritike medzinárodných organizácií, ktoré sú poverené kontrolou dodržiavania záväzkov štátov v oblasti ľudských práv, akými sú Rada Európy, jej Výbor ministrov, Parlamentné zhromaždenie, príslušné výbory a komisie OSN, ako aj Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov. Zákon treba prijať v takej forme, aby sme sa v maximálnej miere vyhli porušeniu základných ľudských práv.

    Na záver by som chcel vysloviť svoje presvedčenie, že tento zákon spolu s pripravovaným zákonom o utečencoch a readmisnými zmluvami medzi Slovenskou republikou a susedným štátmi zabezpečia v budúcnosti taký systém kontroly pohybu cudzincov cez hranice a na území Slovenskej republiky, ktorý bude maximálne účinný a bude aj v súlade s medzinárodnými konvenciami a záväzkami Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, páni ministri,

    nebudem sa podrobne vyjadrovať k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona, ktorý predkladá vláda. Predkladal som predlohu zákona, o ktorej hovoril pán minister, vo Federálnom zhromaždení. Tá vládna predloha bola podobne tvrdá, ako dnes predkladaná. Myslím si, že treba stanoviť tvrdé podmienky pre vstup a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Vo Federálnom zhromaždení medzi poslancami táto tvrdosť nenašla odozvu a pozmeňovacími návrhmi bol tento zákon zmäkčený.

    Popri tomto zákone vlastne má vláda alebo štát rôzne iné mechanizmy, páky alebo nástroje, ktorými môže zabezpečovať alebo zaisťovať bezpečnosť občanov. Tento pojem označuje veľmi zložitú skutočnosť, ktorá začína od osobného pocitu istoty, pokoja, dôvery k vláde, dôvery k justícii, dôvery k polícii, až vlastne po istotu, že polícia dokáže predchádzať a zabezpečiť tento pocit bezpečia.

    Podobne ako môj predrečník som však skeptický napríklad voči povinnosti súkromných osôb. Myslím si, že táto povinnosť nebude vykonávaná natoľko účinne alebo tak dôsledne, aby podporila potrebnú tvrdosť, alebo podporila zámer štátu. Chcem však sústrediť pozornosť na inú vec. Som rád, že v ustanovení § 1 vláda počíta so zmäkčením týchto podmienok pre krajanov. Nechajme na vládnu legislatívu, ako sa vysporiada s právnou definíciou alebo s právnym zakotvením pojmu krajan, i keď všetci vieme, o čo ide. Navrhujem ale v ustanovení § 1 ods. 3 za slovo "krajanov" doplniť slová "a občanov Českej republiky". Žili sme s dnešnými občanmi Českej republiky od roku 1918 v dobrom i v zlom vyše 70 rokov. Myslím si, že podobná mäkkosť osobitným zákonom, o ktorú sa vláda pokúsi voči krajanom, je potrebná i voči občanom Českej republiky. V prípade, ak odsek 3 v ustanovení § 1 bude vypustený, potom navrhujem nový odsek 3 v tomto znení: "Podmienky vstupu a pobytu občanov Českej republiky ustanoví osobitný zákon."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Prosím, pán poslanec Derfényi. Pripraví sa pán poslanec Gaulieder.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení k rozpočtu Slovenskej republiky som poznamenal, že rozvoj mladého štátu je podmienený riešením celého spektra otázok a problémov. Ako sa v dôvodovej správe uvádza, migračná vlna je v súčasnosti vážnym problémom pre vyspelé európske štáty, pričom sa bezprostredne dotýka aj Slovenskej republiky. Migrujúci cudzinci zotrvávajú na našom území, ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu najmä v okresoch priameho kontaktu. So znepokojením si pripomínam nedávnu smrť dvoch mladých policajtov v Košiciach. Prípad je celej snemovni iste známy. Je nepopierateľný fakt, že riešiť problémy vyplývajúce z migrácie je vykonať opatrenia ešte pred vstupom na územie druhého štátu. Preto veľmi pozitívne hodnotím predložený návrh zákona.

    Dôvod, prečo som si dovolil vystúpiť pred váženou snemovňou, je § 7 zmieneného zákona. Zmienený paragraf rieši trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pre cudzinca za účelom zlúčenia rodiny, pričom za správnu považujem formuláciu - citujem: "povolenie možno", zdôrazňujem možno "udeliť za účelom zlúčenia rodiny". § 12 tiež vymedzuje podmienky, za ktorých zanikne oprávnenie na pobyt. Potiaľ je všetko v poriadku. Pre zamedzenie zneužitia § 7 uvedeného zákona mi však chýba spätná väzba a kontrola.

    Aj keď zákon Národnej rady o pobyte cudzincov prerokúvame iba dnes, už v roku 1994 sa uzatvárali sobáše, napríklad v okrese Michalovce ich bolo šesť, ktoré vôbec nemali za cieľ zlúčenie rodiny, ale smele ich možno nazvať účelové či valutové. Sobáše boli uzatvárané medzi občanmi Ukrajiny či Ruska s dievčatmi Rómkami. Za tieto poskytnuté služby inkasovali nevesty vopred dohodnutú čiastku vo výške 1 500 dolárov a viac. Prieskum dokázal, že tieto sobáše sú účelové a uzatvárajú sa aj v iných okresoch Slovenskej republiky. Je predpoklad, že po prijatí zákona v nadväznosti na § 7 sa počet sobášov, účelových či tzv. valutových zvýši. Som presvedčený, že nikto z nás si nepredstavuje ani nepraje takto legalizovať pobyt určitej skupiny cudzincov na našom území.

    Vážená snemovňa, vážený pán spoločný spravodajca, odporúčal by som, aby vykonávací predpis k tomuto zákonu nezabudol na prísnu súčinnosť Policajného zboru a matrík v nadväznosti na § 12, a síce tú časť, ktorá hovorí o zániku účelu, na ktorý bol dlhodobý či trvalý pobyt udelený.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi ešte dve poznámky k uvedenému zákonu. Prvá poznámka: Vzhľadom na uvedené odporúčam ministerstvu financií zmeniť výšku poplatku za sobáš v zmysle zákona 320/1992 Zb. a prílohy zákona číslo 181/1993 Z. z. zo sumy 500 Sk na sumu 5 000 Sk, t. j. poplatok za sobáše cudzincov s občanmi Slovenskej republiky. Poznámka druhá: Bolo by žiadúce, aby ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru začalo venovať viacej pozornosti pobytu cudzincov u nás nielen legislatívne, ale aj prakticky. Dnes už pomaly niet jedného sídliska, v ktorom by trvale alebo prechodne v bytoch nebývali cudzinci. Mimo toho, že veselo obchodujú, predovšetkým ohrozujú bezpečnosť občanov a o ich pobyte veľmi ťažko možno hovoriť, že je legálny.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi ešte na záver jednu poznámku. Verím, že moje slová budú správne pochopené a interpretované. Žiaľ, presvedčil som sa, že to nie je samozrejmosťou. Ak poniektoré pondeľňajšie denníky priniesli na svojich prvých stránkach znepokojenie, chcel som miernejšími slovami vyjadriť svoje počudovanie. Počudovanie nad spôsobom, akým jeden zo znepokojených denníkov interpretoval moje vystúpenie k rozpočtu Slovenskej republiky. Povedal som v ňom - citujem: "Z jednotlivých argumentácií som takmer vždy nadobudol presvedčenie o správnosti zvýšenia výdajovej položky, nech to už bolo v zdravotníctve, školstve alebo iných rezortoch. Každý rozpočet má však aj svoju príjmovú časť. Ak reč čísiel vo všeobecnosti platí a pri porovnaní rozpočtov Moravčíkovej a Mečiarovej vlády nájdeme v mnohých položkách zhodu a v najčastejšie diskutovanom zdravotníctve a školstve sú plánované čiastky vyššie, potom je ťažko rozumieť kritike ako snahe o hľadanie lepšieho riešenia. V tejto súvislosti si dovolím dať pani ministerke školstva do pozornosti čerpanie, či skôr plytvanie finančnými prostriedkami v Ústave jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov v Bratislave a na jeho strediskách v Senci a v Košiciach." Koniec citátu. Znepokojený denník svojich čitateľov informuje: "Pavol Derfényi spochybnil protesty opozície voči nedostatku prostriedkov pre školstvo a poukázal na rezervy, ktoré sú podľa jeho slov aj vo výučbe jazykov." Pretože nezávislý denník Národná obroda žiadny slušný človek nemôže ani len podozrievať z úmyselnej dezinformácie, nazdávam sa, že ide jednoducho o neprofesionalitu.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi vysloviť počudovanie nad nízkou profesionalitou práce niektorých redaktorov nášho významného denníka, ktorá hrubo zasahuje do práv občana byť pravdivo informovaný. V tejto súvislosti oceňujem biele miesta na titulných stránkach pondelňajších vydaní niektorých denníkov a ľutujem, že aj v ďalších vydaniach nedostali prednosť voľné priestory pred neprofesionálnymi správami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Gaulieder. Pripraví sa pán poslanec Roman, ale predtým ešte faktická poznámka - pán Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste využili svoje právo upozorniť poslanca, keď nehovorí presne k veci.

  • Ak budete vy hovoriť, vás upozorním. Nepáči sa vám, keď niekto hovorí viac, keď dá faktickú pripomienku. Nič sa vám nepáči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    dovoľte mi bez nejakých širších úvodov predniesť moje doplňovacie návrhy k prerokúvanému návrhu zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, tlač číslo 80.

    V § 4 ods. 3 navrhujem zvýrazniť, že pri krátkodobom pobyte na základe pozvania cudzinec nemá právo vybavovať na území Slovenskej republiky žiadosť o povolenie pobytu za účelom zamestnania resp. podnikania. Tieto snahy sa prejavujú na základe poznatkov najmä u cudzincov zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Preto navrhujem v § 4 nový odsek 4 v nasledovnom znení: "Pri krátkodobom pobyte na základe pozvania cudzinec nemá právo žiadať o povolenie pobytu za účelom zamestnania resp. podnikania."

    Ďalej, vzhľadom k problematike vysokej nezamestnanosti v Slovenskej republike neodporúčam povoľovanie pobytu za účelom zamestnania a zmeny dlhodobého pobytu u bývalých zahraničných pracovníkov za účelom podnikania. Tento nedostatok v zákonoch využívajú najmä občania Vietnamskej socialistickej republiky a Rumunskej republiky. Z uvedeného dôvodu navrhujem v § 6 nový odsek 3 v tomto znení: "Dlhodobý pobyt za účelom zamestnania resp. podnikania sa povoľuje formou pracovného víza bez rozdielu, z ktorého štátu cudzinec pochádza."

    Po ďalšie - pri páchaní trestnej činnosti u cudzincov, i keď majú povolený trvalý pobyt a aj spoločné dieťa s občiankou Slovenskej republiky, by som navrhoval, aby súd ukladal trest vyhostenia, nakoľko z praxe jednoznačne vidno, že zákonným spôsobom je takmer nemožné vymôcť pohľadávky či platenie výživného na dieťa, resp. dlhy spôsobené podvodmi. Z uvedeného navrhujem v § 14 nový odsek 3 v nasledovnom znení: "Vyhostenie cudzinca v dôsledku páchania trestnej činnosti vykonávajú súdy."

    Záverom mi dovoľte ešte jednu poznámku k § 24. V zvýšení pokutových sadzieb nevidím reálnu možnosť riešenia priestupkov u cudzincov, nakoľko chýba zákonná možnosť ich vymáhania resp. spôsob realizácie. Jasne to potvrdzujú prípady, keď cudzinci s trvalým pobytom vzhľadom na vysokú nezamestnanosť nemajú finančné prostriedky na zaplatenie základného poplatku, 1000-korunového kolku pri žiadosti o predĺženie pobytu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Prosím, pán poslanec Roman.

  • Dámy a páni,

    chcel by som podporiť za klub nezávislých poslancov, ktorého som jediným členom, legislatívnu zmenu, ktorú navrhol pán poslanec Langoš, teda malú zmenu § 1 ods. 3 - upravenie podmienok vstupu a pobytu cudzincov - krajanov a občanov Českej republiky na území Slovenskej republiky ustanoví osobitný zákon.

    Dámy a páni, milé kolegyne, kolegovia, nezabudnime na väzby našich občanov k Českej republike, či už priateľské alebo - a to je hlavné - rodinné, na ktorých mne osobne veľmi záleží. Mnohí Slováci či už existenčných alebo pragmatických príčin prijali české občianstvo, no srdcom sú stále Slováci. Neurobme im umelú bariéru a neodtrhnime ich a ich deti od materskej zeme. Slováci mali vždy v sebe zakódovanú veľkorysú eleganciu, na ktorú niekedy zabúdame. Urobme na Slovensku v parlamente prvé ústretové gesto, na ktoré, o tom som presvedčený, bude musieť odpovedať česká strana. Porozmýšľajte o tom.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ľubomírovi Romanovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy k tomuto bodu?

    Prosím, pán poslanec Hrnko. Už som si myslel pán Hrnko, že nebudete vôbec vystupovať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené plénum, dámy a páni, kolegovia, kolegyne,

    predložený návrh zákona je, myslím si, veľmi potrebný a všetci vieme, že potom ako sa liberalizovali možnosti cestovania do a zo Slovenskej republiky, treba regulovať aj takú záležitosť, ako je pobyt cudzincov a že liberálna politika v tejto závislosti nie je vždy to najsprávnejšie, čo by sme potrebovali na to, aby sa zamedzil nežiadúci pohyb, nežiadúca migrácia, aby sa zamedzila nežiadúca imigrácia do Slovenskej republiky, aby sa formou týchto nežiadúcich javov prehlbovala kriminalita, rástla trestnosť, rástlo množstvo trestných činov. Preto si myslím, že predložený návrh zákona nemôže nikto spochybniť ako zákon potrebný, ktorý treba prijať a ktorý treba aj jasne a s plnou vážnosťou napĺňať.

    I keď boli vznesené rôzne náhľady a doplnky k tomuto zákonu, treba povedať, že tento náš návrh zákona bol podrobený pomerne prísnej kontrole zo strany Úradu vysokého komisára OSN a aj zo strany tohto úradu boli dané k nemu niektoré pripomienky, ktoré treba viac-menej akceptovať, pretože sú určitým spôsobom v súlade s našou ústavou i v súlade s naším právnym vzťahom.

    Podporujem aj návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca na doplnenie, avšak si myslím, že najmä pri bode 11, ktorý hovorí o § 18 tohto návrhu zákona, treba jednoznačne podporiť vypustenie tohto paragrafu, pretože pri porovnaní, resp. vo vzťahu k § 24 ods. c/, kde sa hovorí, že priestupku sa dopustil ten, kto porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak takým konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy, je vlastne tento paragraf nezmyselný. Pretože aj keď ho porušujem, priestupku sa dopustím len vtedy, keď sťažím plnenie úloh štátnej správy. A tam je už potom možnosť voluntaristického výkladu toho, čo je to sťaženie vo vzťahu k nenahláseniu pobytu nejakého cudzinca, ktorý sa u mňa či už z priateľských alebo nejakých iných náhodných dôvodov zastaví a ja ho ubytujem. Je to zároveň niečo, čo nie je typické pre právne systémy demokratických štátov. Takýto paragraf v najmodernejšej dobe bol zavedený len do právneho systému Rumunska za Ceausesca a po páde Ceausescovho režimu bol tento paragraf odstránený. Takže by sme sa stali určitou raritou. Myslím si, že aj do návrhu zákona sa dostal tento paragraf viacmenej nedopatrením a možno, že boli momentálne niektoré citové vzťahy napríklad k zavraždeniu dvoch policajtov v Košiciach dôležitejšie, resp. nejakým spôsobom vplývali na rozhodovanie sa členov vlády.

    Keďže tento zákon bol dlhodobejšie pripravovaný, pripravoval sa už počas prvej vlády pána Mečiara v slobodnej Slovenskej republike, pracovalo sa na ňom i počas vlády Jozefa Moravčíka, myslím si, že predložená predloha so schválením odporúčaných pripomienok by mohla byť určitým garantom toho, aby sa liberalizácia pohybu občanov vo vzťahu do a zo Slovenskej republiky nevyužila na nežiadúce javy. Preto predložený návrh odporúčam prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Prosím, hlási sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že by bolo mrhaním času hovoriť o tom, či tento zákon potrebujeme, či ho máme podporiť alebo nie. Len kvôli historickej pravde chcem povedať asi toto: Tak, ako dajme tomu zákon o Slovenskej informačnej službe sa prijal až poldruha mesiaca po existencii slobodnej Slovenskej republiky, podľa mňa, aj tento zákon už nemusel od júna minulého roku ležať na pôde Národnej rady a mohol sa už vtedy prerokovať a prijať. Chcem povedať, že trochu podceňujeme riziká, ktorým sa vystavujeme tým, že práve tieto zákony, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť Slovenskej republiky, nechávame dlho bez povšimnutia, neprerokujeme ich promptne a neprijímame ich tak, aby sa uvádzali do života.

    Keď dovolíte, podporil by som vypustenie odseku 3 § 1 z návrhu a do § 17 by som navrhoval vložiť nové znenie pod písmenom b/. Totiž v § 17, kde sa hovorí o evidencii cudzincov, nemáme nikde uvedené, čo všetko sa má zaevidovať z dokladu cudzinca, ktorý tu je na krátkodobý či dlhodobý pobyt, do domovej knihy. Preto navrhujem, aby pod písmenom b/ bolo toto znenie: "zapísať priezvisko, meno, dátum narodenia, trvalé bydlisko, čiže adresu v domovskom štáte cudzinca do domovej knihy". Terajšie označenie bodov b/ až e/ nahradiť písmenami c/ až g/.

    Navrhujem tiež vyňať zo spoločného hlasovania bod číslo 3, pretože sa mi zdá, že navrhované znenie v spoločnej správe je prijateľnejšie než pôvodný návrh.

    Samozrejme, že celý návrh zákona odporúčam prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Prosím, pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, milé kolegyne,

    treba oceniť, že predkladateľ volil namiesto novely vypracovanie a predloženie uceleného zákona. Je to príklad aj pre iné subjekty a nepochybne je to v prospech aplikácie a právnej istoty. Za poslanecký klub Spoločná voľba návrh zákona podporíme najmä preto, že spoločná správa obsahuje aj doplnky, ktoré sme predniesli vo viacerých výboroch, najmä v ústavnoprávnom výbore, ktoré aspoň sčasti zmierňujú pôvodnú tvrdosť zákona na úkor občianskych práv.

    Veľmi sa prihovárame za vypustenie § 18 v jednej, aj druhej podobe. To je bod 11 spoločnej správy. Či chcete alebo nechcete, asociuje do značnej miery to, že polícia zasahuje do práv občania viac, než to potrebuje štát. Niekto okolo mňa hovoril, že je to typické pre policajný štát, ja sa neodvážim povedať až také tvrdé slovo, ale vyvoláva to pochybnosti.

    Prosím vás, ešte maličkosť. V § 15 textu, kde sú prekážky vyhostenia, v druhej vete je povedané, že to neplatí, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu atď. Odporúčam spresniť: "To neplatí, ak cudzinec svojím konaním ...", lebo ak sa nechá pojem "ak ohrozuje štát", môže to byť nezladené, a mali by sme dbať na to, že to musí byť jeho konaním. Odporúčam to doplniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi. Prosím, pán poslanec Anton Juriš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, vážení poslanci,

    mal by som pripomienku k § 8 ods. 2. Navrhli sme tam nejakú zmenu, ale pán spoločný spravodajca to navrhol an blok neprijať. Prečítam len to, čo je nielen jasné, ale si myslím, že nie je správne. Druhá časť - "doklady potvrdzujúce skutočnosť, že sa v zahraničí alebo na území Slovenskej republiky nedopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom". Čo je to zahraničie? To je zhruba 180 štátov "zvyšku sveta". U nás sa osvedčenie vydáva z registra trestov, čiže, keby som mal 180 štátov poprosiť, aby mi dali výpis z registra trestov, je to dosť zložité. Myslím si, že nemôžme vedieť, aký je to svetobežník, v ktorých krajinách bol alebo nebol. Preto tam sme navrhli zmenu textu, že "v domovskej krajine".

    Ďalšia takáto záležitosť - "zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom". Myslím si, že v takej Saudskej Arábii, keď muž predá ženu, alebo vymení ju za ťavu, u nich to nie je podľa zákona trestný čin, teda nikto to neeviduje. Ale u nás by to bolo neprijateľné. Preto odporúčam, aby sme o bode 5 návrhu k § 8 ods. 2 buď hlasovali osobitne, alebo zaradili ho do návrhov, ktoré by sme mali schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

  • Ak nie, vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudek?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    k problematike účelových manželstiev: V prípade prijatia bodu 3 spoločnej správy môže nastať situácia nežiadúceho reťazenia účelových sobášov cudzincov na našom území len za účelom získavania trvalého pobytu. Otázku účelových manželstiev rieši bod 1. Je to v § 12 ods. 1 písm. j/, kde - citujem: "pominul účel, na ktorý mu bol povolený dlhodobý alebo trvalý pobyt".

    Návrh zákona rieši i otázku lektorov cudzích jazykov. Budú určené organizácie, ktoré bez problémov dostanú možnosť, aby mohli naďalej pôsobiť lektori cudzích jazykov u nás.

    Rovnako v nadväznosti na tento návrh zákona sú pripravované zásady zákona o utečencoch, ktorý bude zaradený na rokovanie vlády ešte tento mesiac. V tomto návrhu bude pobyt tzv. odídencov na našom území riešený formou zákonných inštitútov. S takýmto riešením súhlasil i predstaviteľ UNHCR v Slovenskej republike s tým, že dovtedy sa budú musieť predĺžiť, tak ako je to v navrhovanom uznesení, tie uznesenia vlády, ktoré sa dotýkajú práve tejto skupiny občanov.

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko.

  • Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Polka?

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k niektorým pripomienkam.

    Pokiaľ ide o návrhy pánov poslancov Derfényiho a Gauliedera, žiaľ, potvrdzuje sa stará známa skúsenosť, že Národná rada Slovenskej republiky akceptuje vládne návrhy bez vykonávacích predpisov. Je to chyba nás všetkých, legislatívnou radou počínajúc a parlamentu taktiež, že netrváme na tom, že súčasťou predloženého vládneho návrhu zákona by mali byť aj vykonávacie predpisy, pretože všetky vaše návrhy, či pána poslanca Derfényiho alebo pána poslanca Gauliedera, ale aj niektorých ďalších, by mali byť obsahom vykonávacích predpisov k tomuto návrhu zákona. Diskutoval som s pánom ministrom aj s jeho pracovníkmi z odborných referátov, všetky tieto návrhy budú akceptované vo vykonávacom predpise. Môžeme sa teda spoľahnúť na jeho slovo.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Gauliedera zaviesť pracovné vízum, je to pojem v našom právnom poriadku neznámy. Pracovné vízum nepoužívame. Rieši to trvalý pobyt, kde proste nie je podstatné, či je tu v pracovnom pomere alebo v nejakom inom zamestnaneckom pomere, alebo tu pôsobí ako študent na niektorej škole.

    Pokiaľ ide o návrhy pánov poslancov Langoša a pána poslanca Romana, osobne by som túto myšlienku podporoval ihneď, ale chcelo by to určitú zahraničnopolitickú aktivitu, aby došlo k recipročnému návrhu obidvoch republík. Som plne za to, aby sa ako Česi, tak Slováci pohybovali v nejakom inom režime než iní cudzinci, ale myslím si, že naša aktivita v tomto smere by mala začať cez ministerstvo zahraničných vecí, cez iné vládne orgány. Potom by sme snáď mohli prijať zákon, kde by sme stanovili osobitne výhodné podmienky pre pobyt trebárs krajanov, ktorí žijú v Českej republike. Zatiaľ sa mi zdá, že by sme trochu predchádzali dobu.

    Zatiaľ toľko moje pripomienky k predloženým návrhom.

  • Ďakujem. Faktická pripomienka - pán Tibor Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem poprosiť o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Treba ešte jeden klub. Pripojí sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku, stretneme sa o 15.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Polku, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás ešte raz informoval o tom, ako sme po vašich návrhoch a pripomienkach upravili návrh na hlasovanie an blok za alebo proti a čo bolo vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Ešte faktická pripomienka - pán Igor Urban.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem len oznámiť, že budem hlasovať s náhradnou kartou číslo 1.

  • Ďakujem. Prosím, pán Polka, uvádzajte hlasovanie.

  • Pán podpredseda, navrhujem an blok prijať body spoločnej správy 1, 2, 7, 9, 10, 13, 15, 16, 17, 18, 19 a 20. Odporúčam ich prijať.

    Tam je zmena na základe návrhu pána poslanca Duka- Zólyomiho. Bod 6 prešiel do druhej kategórie a bod 10 a je v prvej. Odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňovacie návrhy sme an blok prijali.

  • Ďakujem. Neprijať an blok odporúčam body spoločnej správy číslo 6, 8, 12 a 14. Odporúčam ich neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča tieto body prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 110 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

  • Na osobitné hlasovanie nám teda ostali body 3, 4 a 11. Bod 3 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán poslanec odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento bod sme neprijali.

  • Bod 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 96 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento bod sme neprijali.

  • Bod 5 spoločnej správy odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca tento bod neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Tento bod sme neprijali.

  • Ostal nám bod 11 spoločnej správy. Bod 11 odporúčam prijať.

  • Prosím, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem. Tento bod sme prijali.

  • Ďakujem. Tým sme vyriešili spoločnú správu. Z rozpravy, v ktorej vystúpilo 9 poslancov, návrh pána poslanca Duka- Zólyomiho bol v podstate akceptovaný.

    Dávam hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Langoša, ktorý navrhol doplniť v § 1 odsek 3 o občanov Českej republiky. Návrh neodporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať. Pán spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem za upozornenie, teda budeme hlasovať o druhej alternatíve dať do § 1 odsek 3, ktorý znie: "Podmienky pobytu občanov Českej republiky upraví osobitný zákon." Tento návrh neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tento bod sme neprijali.

  • Príspevok pána poslanca Derfényiho neobsahoval návrhy.

    Návrhy poslanca Gauliedera odporúčam an blok neprijať. Všetko bude obsahom vykonávacieho predpisu, pán minister sa zaručil.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spravodajca návrhy neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 110 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrhy sme neprijali.

  • Návrhy pána poslanca Romana a pána poslanca Hrnku neobsahovali legislatívne aspekty.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Javorského, ktorý navrhoval doplniť ustanovenia § 17 o nové znenie písmena b/, v ktorom navrhol uviesť konkrétne údaje, ktoré má polícia zapisovať pri prihlasovaní. Tento návrh neodporúčam prijať. Opätovne to bude vo vykonávacom predpise.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spravodajca návrh neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca Benčíka doplniť ustanovenie § 15 v druhej vete o slová "svojím konaním" odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

  • Pán podpredseda, všetky návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy boli vyčerpané. Navrhujem dať hlasovať o návrhu zákona ako celku. Návrh ako celok v zmysle schválených pripomienok odporúčam prijať.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o zákone ako celku. Pán spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky.

  • Vážená národná rada, vážený pán podpredseda,

    dovoľte, aby som ešte predniesol návrh uznesenia Národnej rady, ktorý vychádza z návrhu výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 9. marca 1995

    Národná rada Slovenskej republiky

    žiada vládu Slovenskej republiky

    A. predĺžiť platnosť uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 1136/1994 až do nadobudnutia účinnosti zákona o utečencoch,

    B. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zásad zákona a návrh zákona o pobyte cudzincov - krajanov na území Slovenskej republiky.

    Odporúčam toto uznesenie prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení, tak ako ho pán spoločný spravodajca prečítal. Odporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia prijali.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    teraz sa vrátime k hlasovaniu o návrhu zákona o Liečebnom poriadku. Prosím spravodajcu pána poslanca Šagáta, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby sme začali hlasovaním o bodoch spoločnej správy, tlač 82a.

    Zopakujem body, ktoré napriek rozprave odporúčam prijať hlasovaním an blok. Sú body 2, 3, 4, 5, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38, 42 a 47. O týchto bodoch odporúčam hlasovať an blok.

  • Budeme hlasovať. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Pán predsedajúci, bod 47 spoločnej správy nemá normatívnu podobu, treba ho vylúčiť zo spoločného hlasovania a nehlasovať o ňom.

  • Žiadate ho vylúčiť zo spoločnej správy?

  • Áno, ale ani o bode 46, ani o bode 47 nebude možné hlasovať, pretože ani jeden z nich nemá požadovanú normatívnu podobu.

  • Vôbec sa nebude o nich hlasovať.

  • Áno. Keďže body 46 a 47 nemajú normatívny charakter, nebudeme o nich hlasovať. Uvádzal som len bod 47, teda jedine bod 47 si vyčiarknite z hlasovania o bodoch, ktoré odporúčam prijať.

  • Prosím, bude hlasovať an blok o bodoch, ktoré pán spravodajca prečítal.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Ďakujem. Všetci prítomní 125 poslanci hlasovali za prijatie týchto bodov. To je dnes druhýkrát.

    Pán spravodajca, môžete uvádzať ďalšie body.

  • Ďalej z tlače 83a odporúčam an blok hlasovať a neschváliť tieto body: 1, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 25, 27, 40, 41, 44 a 45.

    Zostáva tam ešte potom 5 bodov, 3 body sa vylúčia tým, že sa schvália niektoré body a zostanú 2 body na samostatné hlasovanie.

    Odporúčam neprijať.

  • Pán poslanec Mikolášik - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán spoločný spravodajca,

    náš klub chcel navrhnúť jednotlivé hlasovanie k týmto bodom, ktoré ste uvádzali posledne na hlasovanie an blok, pretože o niektorých súdime, že by sme hlasovali inak. Hlásil som sa včas, predtým, než sa hlasovalo.

  • Môžete hlasovať proti, nič vám v tom nebráni.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Ak môžem, len na vysvetlenie, že sú dva sporné paragrafy. To je § 6 a § 33. Tie som vyňal zo spoločného hlasovania, hlasuje sa o nich osobitne. Sú to body 7 a 26.

  • Vidíte, bolo škoda času. Prosím, pán spravodajca Šagát. Vážení, budeme hlasovať tak, ako pán spravodajca čítal jednotlivé body. Pán spravodajca ich odporúča an blok neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 122 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    To znamená, že sme tieto body neprijali.

  • Tým, že sme prijali v skupine an blok body 33 a 38, sa vylučuje hlasovanie o bodoch 34 a 39 spoločnej správy, a tým, že sme nesúhlasili s bodom 41, sa vylučuje bod 43. Zostávajú nám teda dva body, ktoré sú na samostatné hlasovanie. To sú body 7 a 26. Oba tieto body sa nachádzajú v spoločnej správe.

    Prosím vás, pozrite si dikciu, ktorá tam je. Začneme bodom 7, ktorý sa týka § 6 a ku ktorému predniesla pozmeňovací návrh pani poslankyňa Sabolová. Budeme hlasovať o znení, ktoré je uvedené v vode 7 tlače 82a, kde sa majú v bode c/ vypustiť slová "zo zdravotných dôvodov". Toto vypustenie odporúča výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Odporúčam návrh prijať v znení, ako je uvedené v spoločnej správe.

  • Prosím, hlasujeme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať bod 7 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    To znamená, že sme tento bod spoločnej správy prijali.

  • Budeme osobitne hlasovať o bode 26. Tento bod rieši, ako si iste pamätáte, že zo zdravotného poistenia nebude platené umelé prerušenie, sterilizácia, oplodnenie, pričom sa podľa tohto návrhu vypúšťajú slová "ak sú vykonané na žiadosť fyzickej osoby" a zostáva tam "ak nie sú nevyhnutné pre zachovanie zdravia". Teda táto dikcia nezakazuje a dovoľuje v indikovaných prípadoch robiť tieto výkony, aj keď sa platia. Prihováram sa hlasovať za dikciu, ktorá je uvedená v spoločnej správe 82a.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať. Vážení, hlasujeme, je po rozprave. Pán Čarnogurský, je po rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento bod sme prijali.

  • Prepáčte mi jednu technickú chybu. Bol som upozornený legislatívnym odborom Národnej rady, že by sme predsa len mali hlasovať o bode 43. Ten bol riešený síce v bode 41, ktorý bude prednesený ako pozmeňovací návrh, takže musíme ho najprv neprijať. Prosím, keby ste boli takí láskaví a hlasovali o bode 43 spoločnej správy. Odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pán spravodajca odporúča bod 43 neprijať. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 111 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento bod sme neprijali.

  • V priebehu rozpravy vznikli pozmeňovacie návrhy, ktoré máte v tlači 82b. Prosím, keby ste si našli túto tlač. V prvých 14 bodoch som uviedol pozmeňovacie návrhy ja. Prosím, keby ste súhlasili s hlasovaním an blok.

    Takže, odporúčam prijať body 1 až 14 poslanca - mňa.

  • Prosím, pán spravodajca odporúča prijať an blok body 1 až 14 spoločnej správy 82b.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

  • Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tieto body sme an blok prijali.

  • Teraz dovoľte, aby sme sa venovali pozmeňovacím návrhom pani poslankyne Marcely Gbúrovej. Podala 5 pozmeňovacích návrhov. Musíme o nich hlasovať osobitne, lebo majú rôzny charakter. Prvý návrh odporúčam prijať v dikcii, ako je uvedená.

  • Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Mám procedurálny návrh. Po schválení § 33 v znení, ako bol schválený, sťahujem svoj návrh bod bodmi 2 a 3. Tá dikcia, ktorá je prijatá, je vyhovujúca. Hovorím o tom preto, že obdobný návrh dala pani poslankyňa Gbúrová.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento bod sme prijali.

  • Čo sa týka bodov 2 a 3, hlasovanie o nich sme vylúčili tým, že sme prijali bod 26 spoločnej správy tlače 82a. Čo sa týka bodu 4, tento bod odporúčam neprijať. Cena krvi sa nedá vyčísliť.

  • Budeme hlasovať. Pán spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Tento bod sme neprijali.

  • Bod číslo 5 pani poslankyne Gbúrovej odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 5. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Františka Šveca. K nemu len toľko, že napriek tomu, že som telom i dušou športovec, tento bod neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať. Pán spravodajca neodporúča tento bod prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Tento bod sme neprijali.

  • Teraz dovoľte, aby sme preskočili návrh pána poslanca Ferkóa a išli k návrhom pani poslankyne Aibekovej, pretože hlasovanie o jej návrhoch vylúči jeden bod návrhov pána Ferkóa. Prosím, keby ste venovali pozornosť bodu 6. Pani poslankyňa navrhla tri pozmeňovacie návrhy. Prvý odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Faktická pripomienka - pani Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Trošku predčasne som stlačila tlačidlo, pretože som chcela opraviť môj návrh pod bodom 2, nakoľko nie je tu presne napísaný tak, ako odznel. Aby som nezdržiavala, hneď teraz poviem, že môj návrh bol taký, zmysel zostáva, len to chcem spresniť, pretože v materiáli, ktorý nám bol rozdaný, je napísané iba "projekčné" na "projektívne", ale tak ako odznel, mám to písomne, ako som vám ho odovzdala, celý pozmeňovací návrh znie - nahradiť termín "projekčné testovacie spôsoby" na "projektívne techniky". Nejde tam len o tú výmenu slova "projekčné" na "projektívne", ale aj "spôsoby", to nie je správny termín. Takto to odznelo, takto je aj písomne odovzdané, tak by som potom prosila to takto spresniť, ako som teraz povedala.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spravodajca odporúča prijať. Áno?

  • Pripomienky v sále, že sa musí hlasovať v poradí, ako boli návrhy podané.

  • Ospravedlňujem sa za svoju neznalosť postupu, teda vráťme sa k návrhom pána poslanca Ferkóa.

    Lenže návrh pani poslankyne Aibekovej bude prijatý, stiahnite radšej váš návrh.

  • Poslanec Ferkó súhlasil so stiahnutím svojho prvého návrhu.

  • Pán poslanec teda sťahuje svoj prvý návrh.

  • Akceptujeme teda stiahnutie prvého návrhu pána poslanca Ferkóa a ideme hlasovať o bode číslo 2. Tento bod je veľmi závažný, ako ste si ho všimli. Nezaujímam k nemu oficiálne stanovisko a odporúčam, aby ste hlasovali podľa svojho svedomia, pretože tam sa zaťažuje obyvateľstvo platením 50 alebo 20 Sk za lekársku službu prvej pomoci. Môj osobný názor ako zdravotníka je, že sa veľmi zneužíva a že z hľadiska zdravotníkov to bude prijaté pozitívne, z hľadiska obyvateľov menej. Hlasujme. Nezaujímam stanovisko.

  • Dávate na zváženie každého poslanca. Áno? Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Tento bod sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 3 návrhu pána poslanca Ferkóa. Neodporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Romana Kováča. Ako viete, stiahol body 2 a 3.

  • Prosím, faktická poznámka - pán Fogaš.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    odhlasovali sme návrh pod bodom 2 pána poslanca Ferkóa, ale máme v ústave zakotvené právo na bezplatné zdravotnícke ošetrenie na základe poistenia. Pýtam sa, či si myslíte, že naozaj takáto dikcia je v súlade s ústavou. 68 poslancov bolo za. Domnievam sa, že to je presne tá istá situácia, ktorá nastala v školstve, keď sa zaviedlo školné, kde nakoniec predsa len sme museli zjednať nápravu zákonom. Viem, že sme to odhlasovali, ale myslím, že by bolo možné, aby sme prostredníctvom takého prostriedku, že sa otvorí rozprava, podali návrh na vypustenie a zrušili to, pretože sa domnievam, že spravodajca mal vedieť, že tento návrh nie je celkom v súlade s tým, čo sa sledovalo Ústavou Slovenskej republiky.

  • Prosím, faktická poznámka - pán Tkáč.

  • Podpísal by som sa pod každé slovo pána poslanca Fogaša, ale ešte navyše by som chcel argumentovať tým, že sú tam legislatívne neobvyklé termíny z hľadiska definície osôb sociálne odkázaných. Filozoficky súhlasím s tým, ale teraz je otázka, že v praxi spôsobí toto ustanovenie mimoriadne problémy. Ide len o legislatívnu čistotu, upozorňujem na ňu. Nie som proti tomuto princípu ako celku.

  • Faktická poznámka - pán Tarčák.

  • Len k pánu Fogašovi - Ústavný súd rozhodol, že vyberanie poplatkov za učebnice bolo v súlade s ústavou.

  • Ďakujem. Prosím, ešte pán Fogaš.

  • Chválabohu, ten súlad sme uviedli do života práve tým, že sme prijali zákon, ktorý zrušil školné. Ale myslím si, že naviac sa v tomto prípade nemalo ani hlasovať, keďže ide o návrh, ktorý je prinajmenšom sporný, je protiústavný. O tom sme nemali vôbec hlasovať. Je možné, aby sme zjednali eventuálne nápravu aj tak, ak snemovňa s tým bude súhlasiť, a už sme to tu niekoľkokrát tak urobili, že napriek tomu, že bolo hlasované, sa hlasuje ešte jedenkrát. Alebo teda keby pán minister otvoril svojím vystúpením rozpravu a podali by sme návrh na zrušenie odseku 1 § 21, ktorý bol teraz prijatý v znení návrhu pána poslanca Ferkóa, a tým by sme sa mohli vlastne dostať do súladu s teraz platnou právnou úpravou.

  • Ďakujem. Ešte pán Jaroslav Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, ak dovolíte, opýtal by som sa pána Fogaša, ako je v súlade s ústavou, že sa vyberá poplatok, keď si vyberáme recepty. Platí sa 5 Sk. Nie?

  • Prosím, pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Aby som to trochu skomplikoval - ono by sa dikcia ústavy dala vykladať v tomto prípade aj tak, že v ústave sa hovorí, že lekárska starostlivosť je bezplatná na základe zdravotného poistenia. Tu fakticky rozhodujeme o zdravotnom poistení, čo zdravotné poistenie hradí a čo zdravotné poistenie nehradí. Prosím, dá sa to vykladať tak, že súčasťou zdravotného poistenia je to, že sa platí 20 Sk alebo 50 Sk. Či tých oveľa viac korún zaplatíme tak, že nám to strhnú z platu, alebo 20 či 50 Sk zaplatíme vtedy, keď prídeme na lekársku prehliadku, to je iba technický rozdiel.

  • Ďakujem. Ešte faktická pripomienka - pán Fogaš.

  • To nie je technický rozdiel, ale je to zásadný rozdiel, pretože to, čo sa platí z poistného, je stanovené iným zákonom, nie týmto. A naviac si myslím, že to je stanovené percentuálnou čiastkou, ktorá sa odvádza do úplne iných rúk než sa to bude odvádzať v tomto prípade, pretože manipulačný poplatok sa má platiť Pohotovostnej zdravotnej službe. Opomeniem už podozrenia z toho, že pri priamej manipulácii s peniazmi práve týmito ľuďmi môže dochádzať aj k iným platbám, ktoré by som tu nenazval priamo. A pokiaľ ide o recept, to predsa nie je úkon, to je normálny obchod a treba tam brať do úvahy iný režim, nie iba ako pri zdravotníckych úkonoch.

  • Prosím, ešte pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nazdávam sa, že postup, ktorý navrhuje pán kolega Fogaš, nie je v súlade s rokovacím poriadkom, aby sa teraz otvorila ešte raz rozprava, aby sa vlastne revokovali naše rozhodnutia. Jediné, čo by bolo možné, je schváliť zákon a potom prípadne dať novelu zákona, v ktorom by sa to vypustilo. Oveľa jednoduchší postup by bol a asi zrejme to je aj jediná naša možnosť, dať na Ústavný súd, ktorý v prípade, že ide o podozrenie, že je tam spor s ústavou, o tom rozhodne.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ferkó.

  • Ďakujem za slovo. Nesúhlasím s pánom Fogašom už len kvôli tomu, že sme prijali pozmeňovacie návrhy pána poslanca Šagáta a tam v § 1 je "ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu poistencov".

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán Rózsa.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorý sa odvoláva pán kolega Fogaš, presne znie takto: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolil by som si povedať skúsenosť zo zdravotníckych zariadení. V zdravotníckych zariadeniach sa Lekárska služba prvej pomoci zneužíva. Zneužíva sa v tom zmysle, že chodia tam pacienti, ktorí by mohli ísť ináč k svojmu lekárovi cez deň. Pán poslanec Ferkó navrhoval túto dikciu kvôli tomu, aby sa táto služba nezneužívala. To znamená, v takom prípade, pán poslanec Fogaš, keď sa táto služba nebude zneužívať, sa neporuší ústava. Na konci prvého odseku je jasne povedané, že u tých, čo to budú zneužívať, bude sa postupovať takto.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

  • Mňa veľmi mrzí, že k tomu musím diskutovať, ale páni poslanci, pletiete si dve veci. Ak ide o úhradu poistného, to ide do poistných fondov. Tu ide o úhradu úplne niečoho iného, ktoré má ísť do fondov pohotovostnej zdravotnej služby. V návrhu nie je nikde uvedené, že to má ísť do poistných fondov. Tak prosím, nezmiešavajme tieto veci dohromady. To po prvé.

    A po druhé, pán poslanec Rózsa, je tam povedané, že má ísť o bezplatnú zdravotnú starostlivosť a stanovia sa len podmienky. To znamená, že nemôžu sa stanoviť podmienky, že to bude platené, lebo slovo "bezplatné" je vyjadrené presne. Mňa ťažko presvedčíte, pretože som bol pritom, keď ten článok vznikal ešte v Listine práv a slobôd. Cieľom a zmyslom bolo dosiahnuť práve bezplatnú zdravotnú starostlivosť u všetkých, ktorí si platia poistné. Výška poistného sa stanovuje zákonom. Všetky ostatné poplatky, ktoré chceme nanútiť, sú mimo zámeru ústavodarcu. Prosím, aby sme ústavu vykladali tak, ako bola myslená, a nie tak, ako to teraz vyhovuje vzhľadom na to, že sme schválili zlý návrh. Viem, že to, čo povedal pán poslanec Šimko, je pravda. Aj podľa mojej mienky môže byť v rozpore s rokovacím poriadkom ak teraz otvoríme rozpravu. Ale je nezmyselné, ak nezjednáme nápravu vtedy, keď to ešte môžeme urobiť trebárs opakovaním opravným hlasovaním. Nemáme to upravené v rokovacom poriadku, ale je to oveľa lepšie, ako naťahovať to na Ústavný súd a, samozrejme, preťahovať stav, ktorý tu je, pretože Liečebný poriadok je nutné prijať. Aspoň ja to tak chápem. Viacerí ste dokonca namietali, že je tu neústavný stav, tak ho teraz nevyvolajme.

    A ešte jednu poznámku - v súvislosti so schvaľovaním ústavy, ale aj zákona o súdoch a sudcoch práve tu sediaca kolegyňa podpredsedníčka vlády pani Tóthová v rozprave vystúpila a predniesla pozmeňovacie návrhy. Viem, že sme to aj vtedy kritizovali, ale myslím si, že ak nechceme takýmto spôsobom postupovať, je možné hlasovať o tej veci ešte raz a dosiahnuť opravné uznesenie.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. prosím, pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Výnimočne musím súhlasiť s pánom poslancom Rózsom. Má pravdu. Tieto práva v ústave sa nemôžu chápať absolútne. Väčšina týchto ľudských práv sa vykonáva zákonom. Takže, nemôže sa to chápať absolútne, ale musí sa chápať tak, ako ho vyloží zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi. Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme nevyrobili niečo, čo by sme mohli neskôr ľutovať, pokračujme v hlasovaní a pred záverečným hlasovaním v krátkej 10-15-minútovej prestávke zvolajte politické grémium v prítomnosti pána ministra a zvážte všetky následky, ktoré sme odsúhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, faktická poznámka - pán Gaľa Milan.

  • Pán predseda, vážení kolegovia, chcem poznamenať len toľko, že uvedená platba je za zneužitie, nie za poskytnutie zdravotnej služby.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

  • Už naposledy. Pán kolega Cuper, myslím, že je namieste, aby som vám pripomenul, že práva, ktoré sú tam uvedené, sú neodňateľné a nescudziteľné. Ani zákonom ich nemožno odňať. A konečne, keď už nechceme počúvať aj iný pohľad alebo legislatívne stanoviská, prosím, uvedomte si, koľkokrát je nutné, aby k malým deťom prišla lekárska pohotovostná služba, koľkokrát sme boli na to sami odkázaní. Myslime na tých, ktorých to priamo môže postihnúť a potom si uvedomíme, o čom tu rozhodujeme. Majme trochu zodpovednosti. Zákonom áno, ale len tie, kde to je uvedené, že to môže byť upravené odlišne od textu. A v tomto § 40 sa vôbec neuvádza veta, ktorá je uvedená pri iných ustanoveniach, že obmedzenia môže stanoviť zákon. Ak sa tu uvádza bezplatná zdravotná starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré stanoví zákon, to znamená, že tu nemôže ísť o obmedzenia, tak ako sa to predpokladá v predchádzajúcich ustanoveniach napríklad článku 37. A to je rozdiel.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Faktická poznámka - pán poslanec Andel.

  • Milé dámy, vážení páni,

    ctím si právne vedomosti poslancov, ale pozrite sa, takmer každý má iný názor. To veľmi ťažko vyriešime. Súhlasil by som aj s alternatívou, ktorú dal pán poslanec Černák, že by tam boli zástupcovia legislatívneho odboru. Ale ak chceme byť pragmatickí, mali by sme pokračovať v hlasovaní a, bohužiaľ, mal by o tom rozhodnúť Ústavný súd. Pozrite sa, čo právnik, to iný názor. Zrejme tu nedosiahneme nejakú dohodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andelovi. Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

  • Dámy a páni,

    za mojej parlamentnej praxe sa ôsmykrát dostávame k riešeniu takéhoto prípadu. Rokovací poriadok hovorí, že o každom návrhu rozhoduje Národná rada. Dovoľte, aby som dal návrh ako v predchádzajúcich prípadoch, aby sme odhlasovali, či sa k tomuto hlasovaniu chceme znova vrátiť. Ak povieme áno, tak sa k nemu vrátime. Ak povieme nie, tak sa k nemu nevrátime.

  • Čiže to je procedurálny návrh. Ďakujem. Prosím, ešte faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Nemôžem s Ľubom Fogašom súhlasiť. Chcel by som ešte odcitovať článok 51 ústavy. Pán Rózsa má skutočne pravdu a povedal som, že výnimočne s ním súhlasím len preto, lebo to isté sa dotýka aj práv národnostných menšín. Ale je tu ešte článok 51, kde sa hovorí: Domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36, 37 odsek 4, článkoch 38 až 42 - a ide o článok 40 ústavy - tejto ústavy sa môže len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Takže, hovorím ešte raz, uvedomujem si sociálne dôsledky toho, ale nie je to protiústavné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, posledná faktická pripomienka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, kolegyne,

    vidíme, že keby sme boli tieto problémy otvorili vtedy, keď sme mali o nich diskutovať, boli by sme sa uchránili opakovaného hlasovania. Aj keď viem, čo je to zneužitie lekárskych služieb, lebo som ich veľakrát v noci robila a veľakrát to človeka vytočí, napriek tomu, že som hlasovala za túto sumu, po tejto debate sa prikláňam k poslancovi Fogašovi z iného dôvodu. Potrestať 20-korunovým trestom niekoho, kto to chcel zneužiť, nehnevajte sa na mňa, ten to zneužije aj za tých 20 korún. Tu by sme nedošli k nejakému výhodnému riešeniu pre lekárov. Ak to má znovu rozvíriť hladinu nejakých právnych debát a Ústavného súdu, myslím si, že radšej voľme ten spôsob, ktorý sme volili, a s kľudným svedomím odporúčam hlasovať proti.

  • Pán poslanec Sečánsky, trváte na svojom procedurálnom návrhu?

  • Budeme hlasovať o tom, či k tomuto bodu sa vrátime pred záverečným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Prosil by som pána spravodajcu, aby tento bod zopakoval.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme hlasovať o bode 2, ktorý predniesol pán poslanec Ferkó. Ako som uviedol, nechal som to na vás, aby ste to rozhodli, takže v tej istej intencii hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Výnimočne pred týmto bodom, ktorý uvádzam, musím povedať, že sme to mali v rozprave vydiskutovať. Ale napriek tomu súhlasím s technickým riešením, ktoré povedal pán Čarnogurský, i keď väčšinou súhlasím s vami, pretože tým, že robíme strašne veľa výkonov v lekárskej pohotovostnej službe, kde nám uniká veľa peňazí, nemáme práve na tú základnú starostlivosť.

    Ideme k návrhom pána poslanca Romana Kováča. Ako som uviedol, pozmeňovacie návrhy v bodoch 2 a 3 stiahol, takže hlasujeme o bode 1. Odporúčam ho prijať.

  • Ďakujem. Pán spravodajca bod číslo 1 odporúča prijať. Prosím, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme prijali.

  • Pani poslankyňa Aibeková odporučila prijať tri pozmeňovacie návrhy. Prvý návrh odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať prvý bod návrhu pani poslankyne Aibekovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento návrh pani Aibekovej sme prijali.

  • Druhý návrh odporúčam prijať s tou zmenou, ako pani poslankyňa uviedla.

  • Ďakujem. Prosím, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pani Aibekovej sme prijali.

  • Tretí pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pani poslankyňa Sabolová predniesla pozmeňovací návrh, o ktorom, žiaľbohu, nemôžeme dať hlasovať, pretože sme samostatne hlasovali o bode 7, ktorý rieši § 6 bod c/, ktorý navrhla upraviť, zmeniť jeho dikciu.

    Prechádzame k pozmeňovaciemu návrhu pani poslankyne Evy Rusnákovej. Dovoľujem si uviesť, že tam išlo o technickú chybu, pretože má byť množné číslo - výdaj liečiv a zdravotníckych pomôcok, pokiaľ by ste prijali takéto technické riešenie. Pani poslankyňa, trváte na svojom návrhu?

  • V prípade, že tam išlo len o technický nedostatok, je to v súlade s tým, čo som navrhovala, takže svoj návrh sťahujem.

  • Ďakujem. Ideme k návrhom pani poslankyne Bauerovej. Pozmeňovací návrhu číslo 1 neodporúčam prijať, pretože je riešený, pani poslankyňa, na strane 259 v kolónke vrodené vývojové chyby. Tam sú riešené rozštepy a tam môžu patriť aj retinované zuby. A prekanterózy sú v širokom súvise riešené v onkológii. Takže nemyslím si, že odborne to tam treba riešiť. Je tam dostatočný priestor. Odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pán spravodajca bod číslo 1 pani poslankyne Bauerovej neodporúča prijať. Prosím, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 98 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    To znamená, že sme tento návrh neprijali.

  • Pozmeňovací návrh číslo 2 pani poslankyne Bauerovej odporúčam neprijať. Výkon, ktorý tam navrhuje, je v širokej súvislosti riešený hygienickou očistou pacienta, takže tam by sme museli potom hovoriť o iných úkonoch, ktoré by riešili jednotlivé orgány. Neodporúčam prijať.

  • Ďakujem. Pán poslanec druhý návrh pani Bauerovej neodporúča prijať. Prosím, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 95 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

  • Dovoľte, aby sme hlasovali o poslednom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bauerovej. V prílohe číslo 1 na strane 243 je koeficient obtiažnosti, ktorý bol dohodnutý so Stomatologickou komorou. Neviem, akú skupinu stomatológov ste momentálne reprezentovali. Odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca bod 3 pani poslankyne Bauerovej neodporúča prijať. Prosím, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Tento návrh nebol prijatý.

  • Vážený pán predsedajúci, všetky pozmeňovacie návrhy v tlači 82a a 82b sme odhlasovali. Odporúčam, aby sme hlasovali o celkovom návrhu zákona. V rámci pozmeňovacích pripomienok, ktoré boli prijaté, odporúčam zákon prijať.

  • Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku.

  • Dámy a páni, keďže sa nám podarilo schváliť Liečebný poriadok a zrejme všetci sme čiastočne unavení, prerušujem rokovanie schôdze na 20 minút.

  • Po prestávke.

  • Milé dámy, vážení páni,

    ďalším bodom programu 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 90 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 90a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím pani podpredsedníčku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi uviesť vládny návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších právnych predpisov. Je to už v poradí desiata novelizácia tohto zákona a vyžiadala si ju najmä potreba praxe a podmienky súčasnej situácie, ktoré vznikli v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Z tohto programového vyhlásenia vyplynula nutnosť zriadiť niektoré nové ústredné orgány štátnej správy, a to Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky a obnovenie postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky aj ako ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu.

    Úrad vlády Slovenskej republiky sa z hľadiska pôsobnosti dostane do dvojakej polohy. Jednak bude ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu a vybavovanie petícií, sťažnosti, oznámení a podnetov a jednak bude zabezpečovať, tak ako doposiaľ, odborné, organizačné a technické práce pre činnosť vlády.

    Zriadenie ministerstva výstavby a verejných prác má prispieť k podpore v programovom vyhlásení deklarovaného a predpokladaného ekonomického rozvoja Slovenskej republiky. V prospech tohto ministerstva sa z doterajšieho ministerstva dopravy, spojov a verejných prác vyčlení aktivita týkajúca sa verejných prác, verejného obstarávania štátnej bytovej politiky a z ministerstva hospodárstva aktivita týkajúca sa stavebnej výroby a výroby stavebných látok. Ako nová aktivita tohto ministerstva sa uvádza pôsobnosť v investičnej výstavbe a exporte stavebných prác. V súvislosti s uvedenými úpravami sa mení názov ministerstva na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

    Vo vládnom návrhu sa počíta s vytvorením aj Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky ako ústredného orgánu štátnej správy pre programovanie stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a aj pre regionálny rozvoj. Pôsobnosť v oblasti vedy ostáva na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, aj keď sa vypúšťa z názvu tohto ministerstva.

    Spresňuje sa tiež pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Okrem základných organizačných a kompetenčných úprav sú súčasťou predloženého vládneho návrhu novelizácie aj iné nevyhnutné zmeny. V nadväznosti na prechod práv a povinností sa v článku II predloženého návrhu rieši aj prevod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných vzťahov. Ďalej sa riešia aj doposiaľ neupravené otázky príslušnosti na určovanie platových náležitostí predsedov ďalších ústredných orgánov štátnej správy, vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, štátnych tajomníkov i vedúcich úradov na ministerstvách. Ďalej sa v navrhovanom § 2 ods. 2 nanovo upravuje postavenie štátnych tajomníkov, vrátane oprávnenia štátneho tajomníka zastupovať ministra.

    Vo vládnom návrhu zákona sa zakotvuje doposiaľ neupravené postavenie splnomocnencov vlády, ktorých vláda mala i doposiaľ, a oprávnenie vlády vytvárať si svoje pomocné orgány - rady, komisie, výbory, ktoré si vytvárala taktiež doposiaľ, pričom zároveň sa upravuje, že hlavné úlohy, zloženie, metódy práce týchto orgánov určia štatúty, ktoré schvaľuje vláda.

    Nové je aj ustanovenie o riadiacej činnosti predsedu vlády, o koordinačnom oprávnení podpredsedov vlády, ako aj ustanovenie o vymenúvaní a odvolávaní predsedu Štatistického úradu a predsedu Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky vládou.

    Zákon novoupravuje problematiku sídiel ústredných orgánov štátnej správy a do zákona sa opätovne, ako už bolo v minulosti, vkladá ustanovenie o štatútoch.

    Z dôvodov časovej naliehavosti novelizácia je čiastkovým riešením uvedenej problematiky. V súlade s programovým vyhlásením vlády sa uvažuje aj s komplexným riešením predloženej novely zákona, t. j. zákona o organizácii ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy novým zákonom v priebehu roku 1996.

    Záverom chcem osobitne zdôrazniť, že realizácia predloženej právnej úpravy si nevyžiada zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, ani zvýšenie počtu pracovníkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste predložený návrh novely zákona podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Prosím zároveň predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    dovoľte, aby som vám ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu, ktorú máme každý pred sebou pod číslom 90a s pečiatkou "nové znenie", lebo sme dostali nové znenie spoločnej správy. Dovoľte, aby som vám predniesol, ako bol predmetný zákon prerokovaný vo výboroch.

    Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 170 zo dňa 22. februára 1995 pridelil uvedený vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s termínom na prerokovanie do 2. marca 1995. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali tento návrh v dňoch 22. februára až 2. marca 1995. Okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovili s návrhom súhlas všetky ďalšie štyri výbory s tým, že k návrhu uplatnili pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.

    Tieto návrhy, vážené kolegyne, kolegovia, máme uvedené v správe. Dovoľte, aby som to iba doplnil. Prosil by som vás, aby ste si otvorili správu na strane 3, kde je bod 5. Je to pozmeňovací návrh z Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Prosím, keby ste si to tam láskavo niekde poznamenali, nie je to uvedené v správe. Na strane 7 tretí riadok odspodu sú poznámky pod čiarou s odkazmi 13 až 15, lebo jeden odkaz sme tam zabudli uviesť. Odporúčam, aby ste si ten odkaz dopísali. Odkaz 15 je na § 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Je to zákon o obecnom zriadení. Ďalej je to § 25 zákona Slovenskej národnej rady číslo 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Takisto je to zákon o obecnom zriadení, týkajúci sa Bratislavy, a § 20 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. Taktiež je to zákon, ktorý sa týka zákona o obecnom zriadení pre mesto Košice. Toľko na doplnenie.

    Ak dovolíte, navrhnem body, ktoré budem odporúčať a ako ich budem odporúčať, aby ich Národná rada prijala. Bod číslo 1 odporučím, aby sme ho prijali. Bod číslo 2 taktiež. Bod číslo 3 neodporučím na prijatie.

  • Pán spravodajca, prosím, ešte raz.

  • Beriem späť a vymenujem najprv tie, ktoré budem odporúčať. Číslo 4, číslo 7, číslo 8 odporúčam. Body číslo 10 a 11 vyjmem na osobitné hlasovanie s tým, že keď odporučím bod 11, tým bude vylúčený bod 10. Tie dám na samostatné hlasovanie, teda body 10 a 11.

    Nebudem odporúčať bod spoločnej správy 3, bod spoločnej správy 5, bod spoločnej správy 6, bod spoločnej správy 9.

    Tým som vyčerpal prednesenie spoločnej správy aj s návrhom na hlasovanie. Ak by ste dovolili, pán predsedajúci, prihlásil by som sa ako prvý do rozpravy, aby som predniesol niektoré ďalšie pozmeňovacie návrhy.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Keďže ste požiadali, že chcete vystúpiť ako prvý v rozprave, prosím, pokračujte vo svojom vystúpení. Samozrejme, otváram rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som k tomuto zákonu podal niektoré pozmeňovacie návrhy, a to v tomto poradí:

    V bode 3 vládneho návrhu zákona v § 2 ods. 2 je znenie, ktoré upravujem nasledovne: "Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník." Nové znenie vety bude také, aké som prečítal. Ďalší text ostáva. Takže, vynechal som tam niektoré slová.

    Ak dovolíte, v § 8, to je bod číslo 7 vládneho návrhu zákona, na strane 4 sú kompetencie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pod písmenami a/ až g/. Navrhujem ďalší bod h/, kde medzi kompetencie ešte dávam návrh na zaradenie "pošty a telekomunikácie".

    Ďalej v § 10, bod 8 vládneho návrhu zákona, ministerstvo výstavby a verejných prác sú opätovne uvedené kompetencie v písmenách a/, b/, c/ a d/. Pri písmene d/ by som sa zastavil a môj návrh je taký, že v písmene d/ ostanú nasledovné slová: "ministerstvo výstavby a verejných prác je ústredným orgánom pre stavebnú výrobu a výrobu stavebných látok," teda "projektovú činnosť" vynechať.

    Ďalej v § 16 - je to bod 11 vládneho návrhu zákona - v písmene e/ za slová "siete", kde končila veta, dať čiarku a doplniť "Policajného zboru a vojsk ministerstva vnútra".

    Ďalej je § 20b, kde je ten nový ústredný orgán štátnej správy. Ak dovolíte, dal by som pozmeňovací návrh v tom, že by sa menil jednak názov a v ďalšom texte navrhujem zmenu poradia slov tak, že by sa tento nový ústredný orgán volal "Úrad pre stratégiu rozvoja vedy, techniky a spoločnosti". A takisto v príslušnom texte bude: "Úrad pre stratégiu rozvoja vedy, techniky a spoločnosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre programovanie stratégie a rozvoja vedy, techniky, spoločnosti a pre regionálny rozvoj".

    A na dôvažok môj doplňovací návrh - za článok III dať nový článok IV s týmto znením:

    "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 72/1993 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona číslo 43/1970 Zb., zákona Slovenskej národnej rady číslo 692/1977 Zb., zákona Slovenskej národnej rady číslo 7/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 291 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 11/1993 Z. z. sa mení takto:

    1. § 13 ods. 1 bude znieť: "Na čele akadémie je predseda akadémie, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky z členov predsedníctva akadémie. Predseda akadémie je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde Slovenskej republiky."

    2. V § 13 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, z pozmeňovacích návrhov, ktoré som navrhol.

  • Pán Rea, chcel by som upozorniť, že terajší článok IV treba označiť ako článok V.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pochopiteľne, potom terajší článok IV bude ako článok V.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy a páni, doteraz sa do rozpravy prihlásilo 12 poslancov. Prvý je pán Fogaš zo Spoločnej voľby. Pripraví sa pán Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

    Ústava Slovenskej republiky charakterizuje našu vlasť ako právny štát. Žiaľ, dnes asi ťažko môžeme povedať, že tieto atribúty v plnom rozsahu napĺňame. Jednou z vlastností právneho štátu je efektívnosť právnej úpravy, efektívnosť výkonu štátnej správy. Právna úprava môže byť efektívna iba vtedy, ak je dobrá, prehľadná, ak je zrozumiteľná a stabilná. Žiaľ, naša práca často neprispieva k tomu, aby sme uvedené charakteristiky mohli nášmu právnemu poriadku vtláčať.

    Predložený návrh novely zákona je v poradí už šiestou novelou v období štyroch rokov a nespĺňa, podľa mojej mienky, ani jeden z atribútov, ktorý by mal prispievať k efektívnosti výkonu štátnej správy. Sústavné zmeny a nekoncepčný prístup k legislatívnym úpravám spôsobujú dokonca chaos v orientácii našich občanov, ale aj zahraničných partnerov najmä v súvislosti s ich ekonomickými aktivitami. Príkladom je potom i zriaďovanie či rušenie ústredných orgánov štátnej správy. Takéto kroky boli potrebné, alebo presnejšie povedané, nutné po vzniku Slovenskej republiky, ale dnes ich možno ťažko považovať za správne. Naopak, myslím si, že dnes možno hovoriť o zbytočnej byrokratizácii štátu a tá, samozrejme, znamená ďalšie náklady na jeho správu, a tým i nároky na daňových poplatníkov. Naviac, rozbujnenosť byrokracie znižuje účinné pôsobenie orgánov štátu, sťažuje jeho kontrolovateľnosť i financovateľnosť.

    Uvedené všeobecné poznámky ma vedú k tomu, aby som vyzval túto i budúce vlády, aby sa vyvarovali takýchto postupov. Slovenská republika je dosť silná na to, aby mohla byť i stabilná. Preto sa pýtam, kedy sa začnú napĺňať vyhlásenia, ktoré odzneli práve pri predkladaní novely zákona číslo 347/1990 Zb., teda toho istého zákona, ktorý teraz novelizujeme, 22. augusta 1992 z úst súčasnej podpredsedníčky vlády pani Tóthovej. Citujem ju: "Vláda nesleduje zvýšenie svojej moci, ale pokiaľ je to možné, zníženie počtu čiastkových novelizácií zákonov Slovenskej republiky." Skutočnosť je nasledovná: Len práve prerokúvaný návrh novely zákona sme novelizovali trikrát od toho obdobia, zákon o správe daní uvediem ako príklad, ekonomický zákon číslo 511/1992 Zb. bol novelizovaný celkom sedemkrát, z toho päťkrát v minulom roku, zákon číslo 222/1992 Zb. bol v rokoch 1993-1994 novelizovaný päťkrát, a to už ani nespomínam prax, podľa ktorej v jednom právnom predpise novelizujeme 10 až 25 právnych noriem naraz. Predseda ústavnoprávneho výboru to nazval "smršť noviel". Kedy teda bude možné začať veriť, že vláda skutočne má záujem znížiť počet čiastkových novelizácií?

    Súčasne v ten istý deň, teda 22. augusta 1992, sa vláda zaviazala k tomuto - citujem: "Vláda sa zaväzuje, že v najkratšom možnom čase pripraví a predloží Národnej rade Slovenskej republiky (vtedy Slovenskej národnej rade) komplexný návrh zákona o organizácii a pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky." Dnes na to bola ideálna príležitosť. Pýtam sa, prečo sa ani tento záver nepodarilo dnes splniť.

    Súčasne navrhujem, aby sme sa aspoň uzniesli, že po prijatí novely zákona zaviažeme na vydanie úplného znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky resp. Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb.

    K trom novelou nastoleným problémom chcem dať i pozmeňovacie návrhy. Jeden vyriešil už pán spoločný spravodajca vo svojom vystúpení. O ktoré problémy ide?

    1. To je problém postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť kontroly.

    2. Je to úprava postavenia štátnych tajomníkov.

    3. Je to presun Úradu priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice.

    4. A konečne je to navrhovaná pôsobnosť ministerstva výstavby a verejných prác pre oblasť, ktorú ste nazvali projektová činnosť, a tak to tam aj je. To ste navrhli už vypustiť a ja by som sa k tomuto návrhu len priklonil, pretože som hlboko presvedčený o tom, že projektová činnosť nie je štátnou správou, ale tvorivou prácou, ktorá smeruje k navrhovaniu stavieb. Štátnou správou sa stáva iba v momente povoľovania stavieb, keď stavebník musí predložiť stavebnému úradu aj projekt stavby, vyhotovený oprávneným projektantom. Túto problematiku upravuje stavebný zákon a sféra jeho aplikácie zostáva v kompetencii ministerstva životného prostredia. Niet teda dôvodu, aby sme nepodporili to, čo už pán Rea navrhol.

    K samotnému problému Úradu vlády: Podľa predloženej novely zákona Úrad vlády má mať vlastne dvojjedinú funkciu. Podľa § 3 je Úrad vlády jedným z ústredných orgánov štátnej správy a má plniť úlohy pôvodne vymedzené v § 3 až 9 zákona Slovenskej národnej rady číslo 418/1991 Zb. o štátnej kontrole. Úrad vlády sa tak stáva nadrezortným kontrolným orgánom s pôsobnosťou na všetky ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, dokonca v určitom slova zmysle i samosprávy, čo ma mrzí najviac. Druhou funkciou Úradu vlády je vlastne plniť úlohy odborného a technického organizačného charakteru. Teda sa pýtam: Čo bude robiť?

    Žiada sa pripomenúť, že nutnou podmienkou fungovania kontroly je jej nezávislosť. O akú nezávislosť však ide, ak sám Úrad vlády je v kontexte navrhovaných úprav priamo pod vplyvom šéfa vlády? Je jedno, kto to je v tom-ktorom období. Vedúci Úradu vlády je dokonca zodpovedný predsedovi vlády a predseda vlády mu môže dávať priamo pokyny. Aké je postavenie vedúceho Úradu vlády, keď v určitých činnostiach je podriadený vo vzťahu k predsedovi vlády a inokedy je vlastne rovnocenným partnerom, pretože šéf ústredného orgánu štátnej správy by takéto postavenie mal mať?!

    Naviac, je potrebné posúdiť systém finančnej kontroly, nakoľko prijatím navrhovanej úpravy sa rozširujú kompetencie Úradu vlády v porovnaní s doterajším právnym stavom aj na kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Upozorňujem na potrebu posúdenia previazanosti s ostatnými súčasťami finančnej kontroly, ktorú, ako vieme, a to len pripomínam, vykonáva Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. kontroluje hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Naviac sú tu územné finančné orgány, ktoré podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územných finančných orgánoch vykonávajú daňovú kontrolu spravovaných daní a kontrolu dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu a zo štátnych účelových fondov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, myslím, že vzťahy medzi týmito orgánmi sa prijatím novely môžu len skomplikovať a opäť budeme mať problémy - povedzme - právnici, ale nepochybne i vysokí štátni funkcionári s tým, či si zasahujú alebo nezasahujú do vzájomných kompetencií.

    Vzhľadom na uvedenú neujasnenosť odporúčam vypustiť v § 20 ods. 1 písm. a/ a § 20 písm. a/ celý a bod 11 spoločnej správy neschváliť. Tým vlastne bude platiť dnešná právna úprava a vytvorí sa priestor na to, aby sme celý systém fungovania kontroly domysleli a predložili ho trebárs v podobe novely zákona o kontrole, a nie nepriamo novelizovali zákon o kontrole, tak ako to navrhol môj predrečník.

    Znova sa vraciame, a to je druhý problém, i k návrhu postavenia štátnych tajomníkov ako úradníkov, prepáčte, že to tak nazvem, sui generis, lebo vždy keď sme nevedeli presne pomenovať nejaký vzniknutý inštitút, tak sme povedali, že je sui generis. Podľa predlohy zákona má štátny tajomník právo zastupovať ministra, vrátane práv a povinností člena vlády. Môže teda rozhodovať, dokonca bez obmedzenia, vo všetkých otázkach. Na druhej strane ale jeho zodpovednosť voči parlamentu nie je založená nijako. Nemožno ho interpelovať, nemožno mu klásť otázky, nemožno mu vyslovovať nedôveru, jednoducho ho nemožno brať na zodpovednosť. A to máme, prosím, parlamentnú formu vlády, teda zvrchovanosť parlamentu vo vzťahu k výkonnej moci. Pokiaľ ide o kontrolu, je tu daná ústavou.

    Pri dobre organizovanej práci sa tak môže stať, že tesná väčšina členov vlády za účasti štátnych tajomníkov prijme rozhodnutia, za ktoré však ponesie zodpovednosť iba časť členov vlády, teda tých, ktorí sú členmi vlády a ktorí musia byť prítomní v súlade s článkom 118 ústavy, kde sa požaduje ich nadpolovičná väčšina. Teda bude zodpovedná iba tá časť, ktorá podľa článku 118 musí byť na rokovaní vlády prítomná.

    Naviac, rád by som pripomenul, že zverenie oprávnenia štátnemu tajomníkovi zastupovať ministra aj v jeho postavení člena vlády -, to je vo výkone ústavných oprávnení - nie je možné vykonať obyčajným zákonom. Právo hlasovať o veciach, ktoré ústava zveruje vláde, môže mať len ústavný činiteľ a ústavným činiteľom môže byť len ten, koho postavenie upravuje ústava. Navrhované ustanovenie § 2 ods. 2 by teda obyčajným zákonom mohlo zvádzať k tomu, že sa nepriamo novelizuje ústava, napríklad jej článok 109 ods. 1. Myslím, že teda je možné, aby sme sa pokúsili formulovať toto ustanovenie inak práve preto, aby sme sa vyhli eventuálnym sťažnostiam či podaniam na Ústavný súd.

    Navrhujem, aby sme bod 3 navrhovanej novely zákona, teda § 2 ods. 2 upravili nasledovne: "Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a oprávnení štátny tajomník", teda vypustia sa slová "vrátane práv a povinností člena vlády". Tam bude bodka. Ďalej by pokračovala nová veta, ktorú navrhujem vložiť: "Štátny tajomník sa zúčastňuje zasadnutia vlády s hlasom poradným." Má to ten zmysel, že sa presne rozdelí zodpovednosť pri rozhodovaní vo vláde. Ostatný text by zostal tak, ako bol pôvodne navrhovaný. Je to čiastočne rozšírenie návrhu pána poslanca Reu, ktorý tu už odznel.

    K tretiemu problému, to je premiestnenie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky do Banskej Bystrice: Neviem, či si uvedomujeme dôsledky, ktoré v súvislosti s takýmto rozhodnutím môžu nastať. Ide predovšetkým o to, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sa predsa len postupne vybudoval na celkový počet 129 pracovníkov, pričom viacerí z nich absolvovali špecializované odborné stáže, napríklad v Európskom patentovom úrade, vo firme Sword vo Francúzsku, ďalej na francúzskom patentovom úrade, ktorý poskytol stáže 3 pracovníkom. Čo Úradu priemyselného vlastníctva chýbalo, je jeho umiestnenie spolu s patentovou knižnicou, ktorú získal delimitáciou z federálneho majetku. Ak, pán poslanec, namietate, že to môžu absolvovať aj tam, obávam sa, že pracovníci Úradu priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice nepôjdu. A ak tam nepôjdu, bude Úrad priemyselného vlastníctva v horšom stave ako je dnes a ako bol v roku 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika. Teda práve vtedy, keď technická verejnosť vyslovuje určitú pochvalu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, že v relatívne krátkom čase - a to je ťažká práca, preto hovorím v krátkom čase - od vzniku úradu dokázal rozbehnúť rozhodovaciu činnosť, a dokonca ho porovnáva s českým úradom, prichádza vládny návrh, v ktorom sa navrhuje jeho premiestnenie.

    Dalo by sa očakávať, že Úrad priemyselného vlastníctva získa v Banskej Bystrici do vlastníctva budovu, v ktorej bude môcť umiestniť aj svoje patentové spisy. Podľa informácií, ktoré som dostal, je opak pravdou. V Banskej Bystrici by Úrad priemyselného vlastníctva išiel do prenajatých priestorov a patentové spisy budú umiestnené "v blízkom okolí".

    Vedeckotechnická výskumná základňa Slovenskej republiky je v okolí Bratislavy a v Považskom regióne. To je realita, tú tiež nemôžeme len tak zmeniť. A v Trenčíne. Áno. V Bratislave je sídlo Slovenskej akadémie vied, Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského i ďalších vedeckovýskumných zariadení, ktoré sú blízke Úradu priemyselného vlastníctva, a to sú aj hlavní používatelia patentovej knižnice. Prečo teda im znemožniť využívať práve tieto zdroje? Pritom v Banskej Bystrici nie je ani jedna technická univerzita.

    Základným informačným zdrojom pre pracovníkov Úradu priemyselného vlastníctva je okrem patentovej literatúry aj knižničná literatúra, ktorú mu v Bratislave poskytuje Slovenská technická knižnica, knižnica Chemicko-technologickej fakulty STU a Univerzitná knižnica. Absencia týchto informácií, samozrejme, bude klásť ďalšie nároky na ich získavanie.

    A konečne treba vidieť i ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť v personálnej oblasti práve v súvislosti s premiestňovaním tohto úradu. Rád by som v tejto súvislosti, keďže sme na tomto zasadnutí schvaľovali i rozpočet Slovenskej republiky, pripomenul, že premiestnenie úradu bude mať i svoje ekonomické dôsledky. Odhaduje sa, že viac ako trojnásobne vyššie náklady ako v súčasnej dobe vzniknú na prevádzku, kedy je teda úrad umiestnený v budove vo VÚIS na Lamačskej ceste. Odhaduje sa, že by to mohlo byť okolo 10 miliónov. Za predpokladu, že odíde časť pracovníkov, treba počítať aj s určitou sumou výšky odstupného. Náklady na presťahovanie hmotného majetku a patentových fondov sa odhadujú na 3 milióny. Náklady na zvýšenie odmeňovania tým pracovníkom, ktorí by prešli pracovať do Banskej Bystrice - a nemám na mysli vyššie platy, ale náhrady za dopravu, ubytovanie a stravovanie, by predstavovali možno okolo pol milióna. Náklady na zapracovanie nových pracovníkov úradu z mesta a okolia Banskej Bystrice, teda i stáže v zahraničí pre zhruba 40 ľudí, ktorí ich teraz absolvovali, by mohli predstavovať 4,5 až 5 miliónov. Teda sa pýtam, či je rozumné, aby sme takýmto spôsobom zakladali pôsobnosť jedného z našich významných úradov v oblasti štátnej správy.

    Navrhujem preto, aby som dlho nerečnil, mohol by som pokračovať v tom výpočte, aby z prvej vety § 32 ods. 2 sme vypustili časť za čiarkou, t. j. slová "sídlom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica". Myslím si, že Banská Bystrica je mesto, ktoré si zaslúži sídlo orgánu štátnej správy, ale myslím, že by sme mohli tak postupovať v súvislosti s iným orgánom štátnej správy, ktorý nie je natoľko naviazaný, poviem to na rovinu, na silné intelektuálne kvalifikované zázemie práve v Bratislave. Myslím si, že mnohí z vás rozhodovali i o umiestnení Ústavného súdu v Košiciach. Viem, s akými ťažkosťami začínal a s akými sa stretáva dodnes. Aj ten orgán nesídli v budove, ktorá by mu patrila, ale sídli v prenajatej budove a platí vysoké nájomné. A sú úvahy o tom, že sa musí sťahovať. Tak prosím, aby sme aj o tejto otázke rozhodovali kvalifikovane.

    K otázkam Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky nechcem hovoriť podrobne, pretože bude o tom hovoriť kolegyňa Gbúrová, ale programovanie stratégie, akokoľvek je dôležité, nie je výkonom štátnej správy. Podstatou štátnej správy je rozhodovacia činnosť. Podľa dôvodovej správy má úrad obhospodarovať grantovú agentúru, čo by mohlo byť náplňou orgánu štátnej správy, ale táto časť dôvodovej správy nie je krytá samotným textom zákona. Voči myšlienke zriadiť ministerstvo pre vedu a vysoké školy je zriadenie úradu s uvedenou kompetenciou riešením na pol ceste. Nebolo by rozumné, aby sme sa zamysleli, či sa nevrátiť k návrhu, ktorý vlastne existuje, je vypracovaný a ktorý by mohol predsa len priniesť skvalitnenie práce práve na úseku školstva a vedy, dopracovať ten návrh a predložiť návrh na zriadenie ministerstva pre vedu a vysoké školy?

    A konečne, keďže som len tu počul, ako má byť kreovaný predseda Akadémie vied, domnievam sa, že je možné, aby sme zvážili, či predseda Akadémie vied má byť priamo podriadený vláde, a ak, tak by sa malo presne povedať v akých oblastiach, pretože všeobecne podriadiť vedu vláde je asi ťažko možné. Veda je tvorivá činnosť a ťažko ju určitým spôsobom riadiť tak, že ide o administratívnu nadriadenosť a podriadenosť.

    Neprerokúvame jednoduchý návrh zákona, nezaoberáme sa ním po prvýkrát. Viem, že je zložité aj počas zasadnutia náležite načúvať predloženým pozmeňovacím návrhom, ale myslím si, že by sme si na rozhodnutie pri prijímaní tohto zákona mohli nájsť čas.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady dávam slovo podpredsedníčke vlády pani Tóthovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nie je mojím zvykom vystúpiť hneď za prvým rečníkom, pretože ich bude 12. Asi z ekonomiky času by bolo múdre vystúpiť nakoniec a vyjadriť sa ku všetkým návrhom, ale to, čo som tu počula, mi nedá nevystúpiť. To, čo som tu počula, je viac propagačné - tie úvodné myšlienky, že predložený návrh nespĺňa podmienky dobrého zákona, že nespĺňa vývojové trendy, že je to chaos, že to potlačí ekonomické aktivity našej republiky, že vznikne byrokracia, že vznikne nadmerné zaťaženie daňových poplatníkov, atď. Vážený pán poslanec, to je rezonancia pre propagáciu a nie konkrétna odozva na predložený návrh. Môžem vám zopakovať všetky myšlienky, ktoré som aj v minulosti povedala. Áno, snaha je komplexne, bez noviel, ale môžem vám hneď aj povedať, že okrem tejto snahy, ktorú vláda bude realizovať, vám sľubujem do tohto parlamentu smršť noviel, teda novelizácií v rámci aproximačných aktivít našej republiky, pretože nebude možné dať hneď celý zákon, ale postupnosťou krokov, postupnosťou novelizácie budeme mnohé zákony novelizovať aj cestou nepriamej novelizácie. Takže, nie je možné takto vidieť veci a takto uvažovať.

    Ale teraz k obsahovým súvislostiam: Predovšetkým by som sa chcela zmieniť k otázke postavenia Úradu vlády a jeho kontrolnej funkcie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mne je veľmi smutno, ozaj veľmi smutno, keď sa argumentuje, že máme tu už nejaký systém kontroly v oblasti finančnej a Najvyšší kontrolný úrad. Prosím vás pekne, Najvyšší kontrolný úrad je kontrola čerpania a hospodárenia so štátnym rozpočtom. A bolo mi veľmi smutno, že bývalá vláda zrušila kontrolné oprávnenia Úradu vlády Slovenskej republiky, pretože v období takých transformačných zmien, aké sa uskutočňujú, je želateľná kontrola, ktorá sa aj prekrýva, a nie nechať biele miesta. A tie biele miesta sú na kontrolu zákonnosti rozhodovania v štátnej správe. Vážení, sťažnosť ako impulz ešte nie je kontrola, ani vybavovanie sťažností. Preto sa nielen domnievam, ale som hlboko presvedčená, že potrebujeme kontrolu plnenia úloh štátnej správy a prostriedkov hospodárenia určených na plnenie úloh štátnej správy, a to aj v oblasti preneseného výkonu štátnej správy na samosprávy.

    Pán docent Fogaš, viem, že vy ste občianskoprávny právnik, teda docent občianskeho práva, ale ja niečo z toho správneho práva viem, a toto je problematika správneho práva. Tu sa nekontroluje samospráva, ale sa kontroluje aktivita, ktorá má charakter štátnej správy, teda nezmiešavajme hrušky s jablkami. Pretože to je v zmysle príslušného zákona prenesený výkon štátnej správy. Je len samozrejmé, že bez ohľadu na to, ktorý subjekt túto štátnu správu uskutočňuje, treba, aby orgány štátnej správy mali tiež právo kontroly. Nielen naša teória, ale aj teórie západoeurópskych štátov systém kontroly štátnej správy okrem inštančnej, ktorá existuje teraz, rozvíjajú aj na iné druhy kontroly v rámci štátnej správy. A tú práve nemáme v súčasnosti pokrytú, práve tú bude prezentovať kontrola uskutočňovaná Úradom vlády Slovenskej republiky. Tým nedostáva Úrad vlády nijakú nadrezortnú a mimoriadnu výsadu, robí len určitý druh činnosti v jednotlivých odvetviach štátnej správy, a tým druhom činnosti je kontrola, akú som uviedla.

    Nie som vôbec toho názoru, že by sa kontrolné vzťahy len skomplikovali. Každý subjekt bude mať svoje oprávnenie a vôbec nie je na škodu, keď na určitú činnosť prídu aj dve kontroly za sebou. Podstatou je, aby sa odhaľovali nedostatky, pretože dnes občania sa môžu sťažovať a obracať sa na rôzne orgány a veľmi ťažko sa dovolávajú nápravy, pretože inštančná kontrola je predsa len v rámci rezortu a rezort častokrát nerád odhaľuje nedodržiavanie zákonov. Najvyšší kontrolný úrad, znovu opakujem, je kontrola na financie a rozpočet. A v právnom štáte okrem sledovania finančných tokov je veľmi významná úloha sledovanie a dodržiavanie zákonov, opakujem, na dodržiavanie zákonov v súčasnosti nemáme dostatočné systémy. Prokuratúra má v budúcnosti dostať postavenie štátneho zastupiteľstva. Prokuratúra nie je schopná natoľko kontrolovať celú aktivitu tak bohatej sústavy, akou je štátna správa. Poslanie prokuratúry je skutočne iné, ako ťažiskovo kontrolovať zákonnosť v štátnej správe. A znovu opakujem, veľmi vítam, keď bude paleta kontrol širšia.

    Ďalej by som sa v stručnosti zmienila o narastaní nákladov a zaťažovanie našich daňových poplatníkov. Vážení, kde máte kapitolu v rozpočte na zvýšenie výdavkov v rámci realizácie tohto zákona? Jasne sa deklaruje, že kompetencie napríklad na ministerstvo výstavby a verejných prác prechádzajú z jednotlivých ústredných orgánov a prechádzajú aj ľudia, vrátane delimitácie príslušných finančných prostriedkov. Takže, prosím aj ďalších poslancov, ktorí vystúpia, aby neamputovali do tohto zákona to, čo sa ním nepredpokladá, pretože je jasne deklarované, že k zvýšeniu nárokov na rozpočet nedôjde.

    Pokiaľ ide o otázku Úradu pre priemyselné vlastníctvo Slovenskej republiky...

  • Pán kolega, prosím, rozpráva pani podpredsedníčka. Potom môžete vystúpiť. Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pokračujte, pani podpredsedníčka.

  • Myslím, že netreba na pripomienku reagovať. Pokiaľ bude treba bežne, tak budem.

    Úrad pre priemyselné vlastníctvo - áno, určite každá zmena vyvoláva nepríjemné vedľajšie reakcie. Ale pozrime sa na svetový trend. Nie je účelné - a v zahraničí to robia - sústreďovať všetky orgány v centre. Aké boli diskusie pri Ústavnom súde? Prosím, prečo tento parlament odsúhlasil Ústavný súd do Košíc? Veď možno argumentovať, že celá legislatíva sa tvorí v Bratislave, všetci legislatívni odborníci sú v Bratislave a podobne. Mám iný argument. V Banskej Bystrici sa má vytvoriť určité ekonomické centrum. Práve Úrad priemyselného vlastníctva bude mať možnosť, bude výhodné, aby bol umiestnený v Banskej Bystrici.

    Ďalej k otázke, že stratégia nie je výkonom štátnej správy, že štátna správa je rozhodovacia aktivita: Áno, s tým súhlasím, lenže tento zákon, aj keď sa bežne nazýva kompetenčným zákonom, čo je hantírka, a dovolím si povedať nenáležitá, neurčuje kompetencie orgánov. Tento zákon je organizačný predpis. To sú organizačné ustanovenia, v rámci ktorých sa vymedzujú len základné úseky činnosti, aby sa ten-ktorý orgán charakterizoval. Kompetencia, teda rozhodovacie aktivity sú vždy určené v hmotnoprávnom predpise, vrátane procesnoprávnych ustanovení. Tak ako je presne kompetencia iných ministerstiev stanovená v iných zákonoch, tak bude aj príslušného orgánu.

    A k stratégii - pozrite sa, stratégia je svojím naplnením v realite štátnou správou. V zahraničí sa vytvára napríklad ministerstvo budúcnosti. Je to Francúzsko. A je to ministerstvo, je to ústredný orgán a je to tiež prevažne strategická rozhodovacia aktivita. Veď určovanie stratégie je vlastne v v rámci rozhodovacieho procesu stvárňovanie predstavy o budúcnosti. A rozhodovací proces je štátna správa.

    Ešte predposledná otázka - vytvorenie ministerstva výstavby a verejných prác: Vážení, pokiaľ sledujete vývoj ústredných orgánov a ministerstiev nielen u nás, ale aj v zahraničí, tento vývoj je charakterizovaný tým, že sa ministerstvá spájajú, znovu sa rozdeľujú a vytvárajú sa nové a poprípade zrušujú sa existujúce. Prečo je tomu tak? Je tomu tak jednoducho preto, že v tom-ktorom období vývoja určitá aktivita a jej riadenie nadobúda základný význam, nadobúda na aktuálnosti, a preto aj riadenie týchto aktivít spoločnosti si vyžaduje samostatný ústredný orgán. Vývoj napríklad ministerstva pôdohospodárstva bol veľmi bohatý. Raz to bolo ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, lesy, vody osobitne, potom to bolo ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, potom sa oddelili lesy. To je vývoj, ktorý signalizuje čo v tej-ktorej etape vývoja nadobúda na dôležitosti.

    Ak si pozriete programové vyhlásenie vlády, zistíte, že investičná výstavba, investičné aktivity, stavebníctvo, bude rozvojovou aktivitou, prostredníctvom ktorej budeme riešiť aj otázku nezamestnanosti a poskytnutie príležitostí zamestnať sa, a preto stavebníctvo bude mať osobitný význam. Z toho vyplýva, že zriadenie takéhoto ministerstva plne odpovedá tým zámerom, tým úlohám, ktoré túto spoločnosť v budúcnosti čakajú.

    Posledná otázka, ku ktorej sa zmienim: Tým, že bude menovaný predseda Akadémie vied vládou, bude jej podriadený. Vážení, je to viac, než úsmevné. Som menovaná prezidentom. Som mu podriadená? Ak to bude platiť u predsedu Akadémie vied, potom sa budem brániť tomu, aby som bola podriadená prezidentovi republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. S faktickými poznámkami chce vystúpiť päť poslancov. Samozrejme, že im slovo dám, len by som prosil, keby boli racionálni vo svojom vystúpení. Ako prvý sa prihlásil s faktickou poznámkou pán kolega Fogaš. Prosím, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milá kolegyňa,

    som veľmi rád, že vaše vystúpenie trvalo skoro viac ako moje, ale prosím, aby ste mi nepodsúvali to, čo som nepovedal. Nepovedal som, že sám návrh zákona pôsobí chaos v ekonomike, ale jednoducho tá legislatívna činnosť, ktorá sa realizovala v uplynulých dvoch rokoch, aj teraz, takýto chaos pôsobí. A keď to chcete počuť, tak aj prax - a skúsenosti mám v tomto smere - ukazuje, že vlastne tí, ktorí prichádzajú k nám a prichádzali pred dvoma rokmi, vlastne nevedia, s kým majú rokovať na úrovni vlády - a môžem vám dať k tomu listy aj zo zahraničia -, pretože sa mení pôsobnosť. Ale podstata spočívala v tom, a môžem to vyčísliť, ako sa pripravovali a realizovali legislatívne zámery vlády v uplynulom období. Je smutné, že predchádzajúca vláda, podľa vás, zrušila kontrolnú pôsobnosť Úradu vlády. Podľa mňa je smutné, že predchádzajúcou novelou v roku 1992 sa zrušilo ministerstvo kontroly. V tom je podstata mojej pripomienky. Naopak, som za to, aby sa kontrolovalo, a dvojnásobne, ale nie som za to, aby to uskutočňoval Úrad vlády.

    Je to úsmevné, že si to musíme takto povedať - citujem: "Na čele Úradu vlády je vedúci, ktorý za výkon svojej funkcie zodpovedá predsedovi vlády." To isté ste prečítali, pán poslanec Rea, v súvislosti s predsedom Akadémie vied. Potom o čom to je? To sa tu prečítalo, na to som reagoval. Myslím si, že sa treba počúvať. Ak je teda šéf Úradu vlády podriadený, som za to, aby bol podriadený, ale nie v kontrolnej oblasti. Tam predsa musí byť nezávislý a musí sa dokázať sám rozhodovať a nie konať na príkaz šéfa vlády. O to mi išlo. To je podstata veci. To je základ. Tá kontrola by mala byť nezávislá a nie podriadená tomu, kto velí vláde. V tom je podstata a rozdiel. Skutočne, keby sa nebolo zrušilo ministerstvo kontroly, celá prierezová kontrola, ktorú ste spomenuli, by fungovať mohla.

    Konečne, nekontroluje sa samospráva. Áno, nekontroluje sa samospráva, ale v § 4 pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol predložený v spoločnej správe, sa uvádza kontrolná pôsobnosť Úradu vlády, čo nepovažujem za správne. Na druhej strane, temer všetky obce, ktoré sú trošku väčšie, uskutočňujú aké-také úlohy štátnej správy. To znamená, že vlastne budú môcť byť aj v tejto oblasti kontrolované. To som povedal. Takže si to nepleťme, toto som povedal. A opakujem to znova, považujem za chybné, že to bude uskutočňovať Úrad vlády, ktorý v tomto podriadení, v tejto konštrukcii, nebude nezávislým. Znova zopakujem to, čo som ponúkol - upozorňujem na potrebu posúdiť previazanosť kontrolných orgánov.

  • Posledných tridsať sekúnd, pán kolega.

  • Ešte štyridsať, mám tiež hodinky.

  • Nie, ešte som ti desať pridal. Pokračuj.

  • Upozorňujem na potrebu posúdiť previazanosť s ostatnými súčasťami finančnej kontroly. Tam som povedal Najvyšší kontrolný úrad a finančné orgány. A toto nie je domyslené v tomto návrhu.

    Konečne dve posledné poznámky, veľmi krátko: Ústavný súd, jeho presun do Košíc - už dnes vieme, že to bola chyba. Myslím si, že to už vieme viacerí, takže sa k nemu nevracajme.

    Stratégia skutočne nie je štátnou správou, i keď existujú ministerstvá, mali sme kedysi Štátnu plánovaciu komisiu, ale to bolo o inom.

    O ministerstve stavebníctva som vôbec nič nehovoril, preto ani nekomentujem to, čo ste povedali, pani podpredsedníčka vlády, len sucho konštatujem, že podľa štatistík 73,6 % stavebnej výroby sa dnes realizuje mimo súkromnej sféry. A konečne, štátny rozpočet skrátil prostriedky, ktoré práve toto ministerstvo mohlo použiť. O ministerstve stavebníctva som však nehovoril, nespochybňoval som ho.

    K predsedovi akadémie, to je posledná veta - o podriadenosti vláde sa hovorilo v tom, čo predniesol pán poslanec Rea. Tak som to pochopil.

  • Ďakujem. Pán poslanec, je tu dobrým zvykom, že ak máme konkrétne pozmeňovacie návrhy, písomne sa odovzdajú. Prosil by som ťa, keby si mohol odovzdať návrhy, ktoré si mal v rozprave, písomne. Ďakujem.

    Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Filkus.

  • Mám štyri vecné poznámky. Mám ich preto, lebo si myslím, že keď si vysvetlíme niektoré veci, budeme sa môcť k tomuto návrhu aj lepšie postaviť. Bez ohľadu na to, či dám, alebo nedám pozmeňovací návrh, pán podpredseda.

    Nezávislosť kontroly - prvý problém: Samozrejme, že vieme, čo vo vašich predstavách bude znamenať orgán kontroly na Úrade vlády. Plnenie úloh štátnej správy. Súhlasím, možno vziať do úvahy, že tieto úlohy treba kontrolovať. Len, aby som sa neopakoval, nezávislosť kontroly na Úrade vlády vzhľadom na bezprostredné organizačno-inštitucionálne usporiadanie nie je jasná. To si treba povedať. Ako zabezpečíte nezávislosť tejto kontroly?

    Vieme, čo má robiť Najvyšší kontrolný úrad, že podstatou toho je, aby ustrážil finančné prostriedky štátneho rozpočtu. Len musím vám povedať, že keby napríklad včera nebolo štátneho tajomníka Tkáča, tak by si nikto nevšimol, že Najvyšší kontrolný úrad mal napríklad stanovisko k narábaniu s finančnými prostriedkami Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nikto si to nevšimol, dokonca bolo ľahostajné, či sme materiál Najvyššieho kontrolného úradu dostali, alebo nie. Chcem vás upozorniť na to, napriek tomu, že ak je taká politická štruktúra, ako je - nenamietam nič proti nej, ale taká politická štruktúra prostredníctvom hlasovania môže urobiť aj so závermi Najvyššieho kontrolného úradu čo chce. A keď bude nižší orgán na Úrade vlády, jeho podriadenosť Úradu vlády sa stane proste bariérou pri záujme objektívnejšie rozhodovať.

    Druhý problém - štátni tajomníci. Skutočne nie je jasné, ako vybudovať štátnemu tajomníkovi, alebo ako mu dať do vienka zodpovednosť voči parlamentu. Tú nemá, je to voľné pole, to treba povedať. Pán poslanec Fogaš hovorí o zdôraznení poradného hlasu vo vláde. To je jasné, to určite zoberiete, ale ide aj o ďalší problém, o zodpovednosť voči parlamentu.

    Tretí otvorený problém - veda.

  • Ďakujem vám pekne. Podriadenie vedy vláde pri tom inštitucionálnom usporiadaní, o ktorom ste hovorili, je jednoznačné. Musíte to znovu vecne zdôvodniť, prečo vám ide o podriadenosť vedy vo vzťahu k vláde.

    Štvrtý problém - stratégia vedy, techniky, spoločnosti. O tom budeme mať možnosť ešte diskutovať, ale prosím vás, viete čo v stratégii najmä potrebujeme? Koordináciu hospodárskej politiky a koordináciu sektorových politík, teda vychádzať a posilňovať predovšetkým stratégiu hospodárskej politiky. Teraz to nehovorím preto, že som bol ministrom pre hospodársku stratégiu v roku 1991. Predmetom našich úvah boli veda a technika, ale aj regionálna politika. V týchto súvislostiach nie je podstatné to, čo je stratégia vedy a techniky. Teraz ide o to, zdôvodniť, že úrad pre stratégiu sa musí zaoberať stratégiou hospodárskej politiky, koordináciou hospodárskej politiky a sektorových politík.

    Ďalší problém, ktorý je otvorený a v tejto veci by sme si mali ešte niečo povedať...

  • Pán kolega, hovoríte už štyri minúty. Je mi veľmi nepríjemné, nechcem vám odobrať slovo, buďte racionálny.

  • Odobrali ste ho. Ďakujem, skončil som.

  • Nie v zlom, ale ak sme dohodnutí na troch minútach, tak hovorme tri minúty. Prosil by som aj ďalších kolegov, aby to rešpektovali.

    Ďalej vystúpi pán kolega Tarnóczy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa vrátiť jednou myšlienkou k argumentácii pána poslanca Fogaša o ideálnej čistote legislatívy a aj o umiestnení úradov. Podľa mňa je to zavádzajúce a má to politicko-propagačnú funkciu. Chcem, aby sme si uvedomili, že sme na začiatku tvorby štátu, právneho štátu, že sme v transformujúcej sa krajine a že je tu potrebná táto flexibilita.

    Súčasná vláda dostala poverenie a súhlas od nás realizovať svoj vládny program. A jej predstava o tom, ako sa to dá, je vyjadrená práve vo vládnych návrhoch zákonov. Preto som za to, aby sme podporili tento zákon.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi rád, že pani podpredsedníčka vlády hovorila o tom, aby sa pri tomto zákone nemiešali hrušky s jablkami, pravdepodobne chcela povedať, aby sa do tohto zákona neimputovali veci, ktoré tam nepatria. Som veľmi rád, že toto povedala, pretože dala mi vlastne argument, aby som povedal, aby pošepkala pánu spoločnému spravodajcovi, aby neimputoval do toho zákona to, čo tam nepatrí. Nepatrí tam otázka menovania akademických funkcionárov, pretože máme zákon o akadémii.

    Ak chceme tento novelizovať, počul som, že vo výbore je už predložená novelizácia tohto zákona, tak novelizujme tento zákon a mal by sa k tomu vyjadriť minimálne výbor, ktorý je kompetentný pre školstvo, vedu a kultúru, a nie takýmto partizánskym spôsobom miešať hrušky s jablkami, teda v zákone o hruškách dávať novelu zákona o jablkách.

    Podľa môjho názoru, medzi základné akademické slobody patrí voľba akademických funkcionárov a ako kmeňový zamestnanec akadémie by som sa ich snažil obhajovať. Nehovorím, že nemal by byť menovaný vládou, prezidentom alebo predsedom Národnej rady, to mne je jedno, nech je menovaný, ale základný princíp voľby by mal byť zachovaný. V tom zmysle by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby stiahol tento návrh, resp. ak sa chce novelizovať zákon o akadémii, aby sa s ním zaoberal kompetentný výboru pre školstvo, vedu a kultúru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán kolega Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani podpredsedníčka vlády, nazdávam sa, že váš argument o tom, že Úrad vlády bude preskúmavať, alebo kontrolovať zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy nie je celkom vydarený, pretože práve ústava hovorí o tom, že súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, a to v článku 142 ods. 1. Nazdávam sa, že z dejín poznáme veľa príkladov, keď sa rovnaká kompetencia uskutočňovala podvojným spôsobom viacerými orgánmi, ale to neboli právne štáty, ktoré si zvolili tento spôsob výkonu svojich kompetencií.

    Druhá poznámka: Súhlasím s pánom Hrnkom, že takáto vonkajšia novelizácia týchto otázok, ktoré sa týkajú akadémie vied, nepatrí do tohoto kompetenčného zákona, aj keď hovoríte, že je to hantírka. Myslím si, že tá hantírka má čosi do seba, pretože ústava tiež hovorí o tom, o čo ide v tomto zákone. Tam je len jedna jediná organizačná záležitosť, a to je zriaďovanie ústredných orgánov štátnej správy. Ostatné sa týka pôsobnosti týchto orgánov, takže nazdávam sa, že naozaj je účelom tohoto zákona, aby sa zriaďovali ústredné orgány štátnej správy a aby sa vymedzovala ich pôsobnosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som zareagoval na slová pána Fogaša, ale aj pána Filkusa. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by riaditeľ ktoréhokoľvek závodu, podniku alebo spoločnosti nemal právo kontrolovať výkon svojich príkazov alebo nariadení, alebo rozhodnutí. A preto si myslím, že keď je štátna správa podriadená vláde, vláda má plné právo ju kontrolovať. O nezávislosti kontroly v tomto smere sa dá dosť ťažko diskutovať, pretože tam to musí byť presne naviazané na stratégiu a rozhodnutia vlády.

    Iná vec je otázka hospodárenia s finančnými prostriedkami, finančná disciplína a podobne, so štátnym rozpočtom, a práve preto je vyčlenený samostatný Najvyšší kontrolný úrad. Ak sa má vytvoriť ďalšia nezávislá kontrola, osobne nemám vôbec žiadne námietky proti tomu, ale nevedel by som si dosť dobre predstaviť, aby ktokoľvek z vlády a vláda samotná nemala právo kontrolovať, ako sa nakladá s jej rozhodnutiami.

    Ďalej by som sa rád vrátil k tomu, čo povedal pán Fogaš vo svojej faktickej poznámke. Ústavný súd - dnes už vieme, že to bola chyba. Teraz neviem, bola chyba ustanoviť ústavný súd, dať ho do Košíc, alebo zvoliť do ústavného súdu ľudí, ktorí sú tam?

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Slovo má pán poslanec Vanko.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovolil by som si povedať pár slov ku kontrole. Je tu návrh na zriadenie nového kontrolného úradu, teda kontrolnej inštitúcie pri Úrade vlády. Treba si uvedomiť, že to sú tri rôzne úrovne kontroly a sú to aj tri rôzne systémy kontroly. Rezortná kontrola, pochopiteľne, kontroluje v plnom rozsahu orgány, ktoré spadajú do rezortu. Úrad vlády robí prierezovú kontrolu a aj keď ju vykonáva v jednotlivom orgáne, vykonáva kontrolu trošku z iného pohľadu. Často je mýlna predstava, že Najvyšší kontrolný úrad robí bežnú účtovnú kontrolu. Na to nemá žiaden čas, ten robí len kontrolu špecificky zameranú. Takže, vidíte, že sú to tri úrovne kontroly a tri rôzne kontroly.

    Bola tu otázka, že tieto kontroly by mohli byť nejak zneužívané, alebo nejakým spôsobom by neboli objektívne. Práve opak je pravda. Ak existujú napríklad na finančné hospodárenie tri rôzne kontroly, každá jednotlivá kontrola si poriadne uvedomí, alebo poriadne si dáva pozor, aby jej kontrola bola správna. Mohol by som povedať veľa príkladov, kde robila rezortná kontrola kontrolu finančného hospodárenia. Prišiel tam Najvyšší kontrolný úrad, okamžite prišla ďalšia rezortná kontrola, lebo boli si istí, že nesplnili všetko v kontrole tak, ako mali. A úroveň bola celkom iná. Ale aj z opačného pohľadu, ak robí v štátnom orgáne kontrolu Najvyšší kontrolný úrad a po ňom pôjde rezortná kontrola, buďte si istí, že by veľmi radi našli nejaké nedostatky tejto kontroly. Ak by ich našli, určite by to netajili, ale by to zverejňovali, že oni, ktorí majú iné postavenie ako má Najvyšší kontrolný úrad, dokázali nájsť chyby v hospodárení napríklad s finančnými prostriedkami.

    Aj zo skúseností v zahraničí je známe, že tam, kde sa vytvorili viaceré úrovne kontroly a kde sa jednotlivé kontroly prekrývali, v podstatnej miere narástla kvalita a objektivita kontroly. Takže, v žiadnom prípade zavedenie tohto kontrolného orgánu na Úrade vlády nebude v neprospech, ale bude v prospech.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v podstate veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal pán poslanec Hrnko, ale predsa len mám otázku na pána spravodajcu, čo ho viedlo k tomu, že zaradil novelu zákona o SAV do kompetenčného zákona? Som posledný z tých, ktorý by si neprial novelizovať zákon o SAV, ale myslím si, že zvoliť takýto spôsob nie je adekvátne.

    Pýtam sa, prečo tento zákon normálne nebol zaradený do programu. To znamená, že ak došlo k nejakej technickej chybe, nemali by sme to riešiť takýmto spôsobom a zavádzať takéto spôsoby praxe do parlamentu, pretože určite aj ďalší poslanci by sa seriózne pripravili na túto novelizáciu a vystúpili by. Považujem za veľmi nekorektné z vašej strany novelu zákona SAV zahrnúť do kompetenčného poriadku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pekne by som prosil pani podpredsedníčku vlády a predkladateľku tohoto zákona, aby sa vyjadrila k otázke, ktorú jej položil vo svojom vystúpení pán poslanec Fogaš v súvislosti s predchádzajúcimi návrhmi na vytvorenie ministerstva pre vysoké školy, vedu a techniku. O tejto problematike sa diskutuje od roku 1991, kedy sa tento návrh prvýkrát predkladal do pozornosti vlády Slovenskej republiky v Rade vlády pre vedu a techniku. Úrad pre stratégiu rozvoja vedy, techniky a spoločnosti má, podľa mňa, jednu filozofickú výhodu, a síce v tom, že spája vedu, techniku a rozvoj spoločnosti. To je prvýkrát, čo sa dostáva na verejnosť takéto spojenie.

    Som veľmi rád, že konečne veda a technika nachádza v legislatíve Slovenskej republiky svoje miesto ako základný inštrument rozvoja spoločnosti. Len sa pýtam, prečo sa vraciame na úroveň Štátnej plánovacej komisie? Vieme veľmi dobre, čo táto komisia urobila v súvislosti s vedecko-výskumnou základňou Slovenskej republiky, ktorá je dnes tak roztrieštená, že naozaj potrebuje jeden ústredný orgán, ktorý by toto všetko dal dohromady. Ale prečo nie ministerstvo? Ministerstvo je priamo súčasťou vlády, je priamo súčasťou štátnej správy s exekutívnou právomocou.

    Myslím si, že pán poslanec Filkus už naznačil tie väzby k hospodárstvu. Myslím si, že naozaj, keby bolo vytvorené toto ministerstvo bolo by oveľa efektívnejšie práve v koordinácii vedy a techniky, už aj v súvislosti s pripravovaným zákonom o štátnej podpore vedy a techniky, s fondom pre vedu, grantovými agentúrami atď. Okrem toho takýmto spôsobom sa vyčleňujú vysoké školy spod riadiacej činnosti ústredného orgánu pre vedu a stávajú sa čímsi, čo je satelitom ministerstva školstva, ktoré nebude mať kompetencie pre riadenie vedy.

    A potom by som sa pridal k tým hlasom, ktoré hovoria o menovaní predsedu Slovenskej akadémie vied predsedom vlády. Ak sa takáto dikcia dostane do tohoto zákona, tak by som veľmi prosil, aby sa zachovala doterajšia demokratická forma voľby predsedu Slovenskej akadémie vied, pretože, ako je známe, predsedníctvo a predsedu volí rada vedcov a toho môže menovať do funkcie predseda vlády.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Slovo má kolega Fogaš.

  • Mám tri krátke poznámky. Ospravedlňujem sa, že hovorím druhýkrát, ale pánu poslancovi Tarnóczymu by som chcel povedať, že ak vecné argumenty, ktoré som sa usiloval povedať aj v číslach, považujete len za propagandu, tak sa obávam, že vám nie je jasné čo Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky robí a aké je zložité takýto úrad uviesť do života a uviesť ho do funkčných vzťahov.

    Pán Prokeš hovoril o tom, že vláda má právo kontroly. S tým súhlasím, ale čo je to vláda, je definované v článku 108 ústavy, kde sa hovorí, že vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci a skladá sa z predsedu - to je článok 109 - podpredsedov a ministrov. Žiadny Úrad vlády tam, podľa mojej mienky, nepatrí. Keď má niekto kontrolovať, má to byť osobitný orgán. Myslím, že vláda nie je podnik a nemožno teda vychádzať z toho, ako sa má kontrolovať. Ale na druhej strane ministri kontrolovať majú, a už to tu odznelo, že rezortná kontrola existuje, ale zdá sa vám nedostatočná. Mňa mrzí, že rezortná kontrola nemá dôveru.

    Tretia poznámka k tomu, čo hovoril pán poslanec Vanko. Ak sa má vytvoriť mechanizmus, že musí existovať viac orgánov, aby sa vzájomne kontrolovali, prepáčte, ale potom čo to je kontrola, načo je taká kontrola? Ak treba zosystematizovať jednotlivé mechanizmy kontroly, potom si myslím, že sa treba vrátiť k tomu, čo bolo zrušené, a to vytvoriť ministerstvo kontroly, ale nepodriaďovať to Úradu vlády. To je podstata veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nedá mi, aby som nepovedal poznámku. Viete, kritizujeme ženy, že rady veľa rozprávajú. Páni poslanci, pozrite sa, vlastne pán Vanko je sedemnástym poslancom, ktorý chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Niektorí vystupujete dvakrát, trikrát. Prosím vás, ak máte takýto spor, nie v zlom, myslím to veľmi seriózne, choďte si to, prosím, prerokovať a vysvetliť mimo miestnosť. Prosím vás, buďme racionálni. Je ešte 13 ľudí prihlásených do rozpravy. Ak po každom, kto vystúpi v rozprave, vystúpi 20 ľudí s faktickými poznámkami, budeme rokovať mesiac. Myslím si, že to nie je racionálne. Držme sa problému a merita veci.

    Slovo má pán kolega Benčík, prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani podpredsedníčka,

    stáva sa nejako pravidlom, že pri konkrétnej pripomienke namiesto toho, aby ste ju konkrétnym argumentom vyvrátili, používate všeobecnú argumentáciu, že sme v zložitom období. To je málo presvedčivé. Problém vidím v inom a budem veľmi stručný.

    Relatívne racionálny návrh Združenia robotníkov Slovenska vytvoriť ministerstvo výstavby je predložený vo forme, že sa tam stráca. Všimnite si, že aj diskusia nie je okolo jadra problému, nie o jeho kompetencii, ale sa tam nabalilo neústavné postavenie štátnych tajomníkov, vytvorenie kontrolnej činnosti štátneho úradníka nad ministrami - v tom je problém, že štátny úradník bude zasahovať do ústavnej kompetencie, ďalšie obmedzenie postavenia prezidenta s tým, že nebude vymenovávať predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky, a teraz sme sa dozvedeli, že ideme do tohto zákona namontovať aj problematiku predsedu Akadémie vied. Nezdá sa vám, že je to nefér voči jedinému racionálnemu návrhu, ktorý Združenie robotníkov Slovenska predložilo?

    Navrhujem, aby sme zúžili celý tento vládny návrh len na to, aby sa vytvorilo príslušné ministerstvo výstavby a presne vymedzili jeho kompetencie a ostatné veci riešili tam, kde to prináleží, kde to patrí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Tarnóczy.

  • Pánu poslancovi Fogašovi by som chcel povedať, že mu neprislúcha, aby hodnotil to, čo viem alebo neviem o tomto úrade. Nie je mojím učiteľom.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Fekete.

  • Budem veľmi stručný. Chcem sa vyjadriť k tomu, o čom sa tu už dosť bohato hovorilo, k problematike voľby, výberu alebo menovania šéfa Slovenskej akadémie vied. Bol som pri tom, keď sa tento zákon dával dokopy. Podieľali sa na ňom členovia DÚ, SDĽ a HZDS, teda opozícia tu bola v prevahe, ale napokon rozhodli slová troch prítomných pracovníkov Slovenskej akadémie vied.

    To, čo odporúča pán poslanec Rea, bude aj v pripravovanom zákone, ale menovania, a teda aj čiastkovej novelizácie sa dožadovali priamo pracovníci Slovenskej akadémie vied. Vieme, aká je tam zložitá situácia, pretože pán Lichardus, ktorý je teraz v USA, by nemal byť, podľa všetkého, predsedom Slovenskej akadémie vied, a vieme, že to tak nemôže byť. Tento zákon je už v podstate hotový, ale ešte neprešiel výbormi. Tam bude presne to, čo navrhuje pán poslanec Rea a ani sa neberie právomoc rady vedcov.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vanko.

  • Chcem odpovedať pánu poslancovi Fogašovi. Dokonca existuje ešte aj štvrtá kontrola. To je ministerstvo financií. Potom sú ešte orgány činné v trestnom konaní. To je ďalšia určitá, môže sa povedať kontrola. Som hlboko presvedčený, že v danej fáze rozvoja našej spoločnosti, najmä v terajšej fáze rozvoja, táto kontrola je vysoko aktuálna, vysoko potrebná. Bolo povedané, že je nedôvera voči rezortným kontrolám. Určite tá nedôvera je. V niektorých zásadných otázkach, napríklad keď vláda prijala opatrenia na šetrenie, práve rezortné kontroly sa nezapojili do procesu kontroly. Vláda musí mať určitý nástroj, kde môže prierezovým spôsobom zistiť okamžitú situáciu, ako sa reaguje na určité opatrenie.

    Takže, zhrnul by som to asi tak, že na základe mojej praxe a môjho poznania som hlboko presvedčený, že táto kontrola je potrebná, alebo kontrola takéhoto typu je veľmi potrebná a žiadúca v terajšej fáze transformácie a v určitej fáze hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa pánu poslancovi Fogašovi poďakovať za poučenie, dúfam, že to nebolo z krízového vývoja, ale každopádne chcem ubezpečiť pána poslanca, že som ústavu čítal viackrát, možno lepšie ako niektorí, ktorí podľa nej rozhodujú, alebo aspoň u ktorých sa predpokladá, že by ju mali poznať.

    Ale chcem povedať jednu vec. Pán poslanec, je mi ľúto, ale práve spôsob, akým si vláda zabezpečí tú kontrolu, ten výkon kontroly, by sme už mali rešpektovať. To neznamená, že má ísť kontrolovať minister, ale musí si nájsť spôsob, ako sa bude kontrolovať. Úrad vlády v tomto zmysle môžeme spokojne chápať ako takýto orgán vlády na výkon tejto funkcie, na tejto kontrole. Samozrejme, že nie v zmysle toho, že bude riadiť ako sa má kontrolovať, ale skôr pokynovo, že Úrad vlády bude kontrolovať, ako sa vykonávajú rozhodnutia vlády, ako sa rešpektujú, aké to má dôsledky.

    Ďakujem pekne.

  • Musím súhlasiť s pánom poslancom Vankom a nie s pánom poslancom Fogašom, lebo skutočne vláda má všeobecne nariaďovaciu právomoc v zmysle článku 120. Ak môže nariaďovať niekomu, má právo aj kontrolovať. Nemusí byť v ústave uvedené, či má toto postavenie Úrad vlády ako ústavný orgán, pretože ani ministerská kontrola nie je uvedená v ústave. A v článku 123 sa tiež dáva špeciálna nariaďovacia právomoc ministerstvám a tiež aj právo kontrolovať. Takže, myslím si, že tento spor je banálny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    len v krátkosti by som zareagoval na poznámku pána poslanca Feketeho. Pán veľvyslanec Lichardus s touto kauzou nemá nič spoločného. V akadémii sa chystajú nové voľby, ktoré sú legitímne naplánované, pretože predošlé predsedníctvo malo trojročné obdobie a to končí. Pokiaľ ho neodvoláte z funkcie veľvyslanca, určite na túto funkciu kandidovať nebude, čiže v tejto súvislosti je to irelevantný argument.

    Samozrejme, som za to, aby novelizácia zákona o SAV bola čo najskôr prerokovaná, aby sme sa meritórne k nej vyjadrili, ale dnes a takým spôsobom sa nemôžeme vyjadriť. Protestujem proti spôsobu, akým chceme novelizáciu zákona o Slovenskej akadémii vied riešiť.

  • Ďakujem. Prvá žena, ktorá vystupuje dnes s faktickou poznámkou, je pani Gbúrová.

  • Mám k tomuto bodu len veľmi stručnú poznámku. Nechcem poučovať, myslím si, že ani nie som kompetentná, ale snáď predsa by bolo potrebné povedať niekoľko skutočností. Všetci veľmi dobre vieme, že predsedu Akadémie vied menovalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. To toho času neexistuje. A keď sa riešil problém menovania profesorov vysokých škôl v Ústave Slovenskej republiky, na problém menovania predsedu Slovenskej akadémie vied sa zabudlo. Navyše tento problém sa umocnil po zániku Československej akadémie vied. Nepôsobí to stabilizujúco nielen na Slovenskú akadémiu vied ako inštitúciu, ale aj na vedu ako celok.

    Osobne sa teraz nebudem sporiť o tom, či menovanie predsedu Akadémie vied má byť predsedom vlády, alebo predsedom parlamentu, je však potrebné povedať, že skutočne tento problém nepatrí do tzv. kompetenčného zákona, ktorý teraz riešime, ale do novely zákona o Slovenskej akadémii vied.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že v plejáde faktických pripomienok odznievalo veľa zaujímavých názorov do tej miery, že by bolo možno vhodné, keby ste ich uplatnili formou normálneho vystúpenia, pretože potom je to poznamenané chvatom vtesnať sa do troch minút a vystupuje sa tri, štyri, päť až sedem razy. Považujem to za kvalitatívnu chybu, ale nechcem vám radiť.

  • Pani poslankyni Gbúrovej chcem odpovedať, že parlament nikdy nemenuje nijakých funkcionárov, a teda ani predsedu akadémie. Mohol by ho voliť, pretože je zastupiteľským orgánom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže už nikto nemá žiadnu faktickú poznámku, do rozpravy sa prihlásil pán Pacola za Združenie robotníkov Slovenska. Pripraví sa pán Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov rieši okrem iného i vytvorenie nového ústredného orgánu, a to Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky je v bode 8 predloženej novely deklarované ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné práce, verejné obstarávanie a štátnu bytovú politiku a hospodárenie s bytmi, stavebnú výboru, výrobu stavebných látok, projektovú činnosť, investičnú výstavbu a export stavebných prác. K navrhovaným kompetenciám pre novokoncipované ministerstvo mám nasledovné pripomienky a doplňovacie návrhy:

    a/ Navrhujem spresniť termíny "investičná výstavba" a "projektová činnosť". Pojmy "investičná výstavba" a "projektová činnosť" sú veľmi všeobecné a nepokryté legislatívnymi predpismi, na základe ktorých bude nový orgán vykonávať štátnu správu v tejto oblasti. Preto navrhujem nahradiť tieto termíny v súlade so zákonom číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov /skrátený názov Stavebný zákon/. Na základe toho by malo byť nové ministerstvo ústredným orgánom pre dohľad činnosti vo výstavbe, projektovaní, realizácii a vedení stavieb. Uvedené znenie má oporu v § 43, 44, 45, 46 a 46a citovaného stavebného zákona.

    b/ Po dodatočných konzultáciách so zodpovednými pracovníkmi tvoriaceho sa Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky neodporúčam doplniť do kompetencií nového ministerstva inžiniersku činnosť, ako je to navrhnuté v spoločnej správe k návrhu zákona, kde táto požiadavka vyplynula pri jeho prerokovaní vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento návrh zdôvodňujem tým, že inžinierska činnosť ako viazaná činnosť bola zrušená zákonom číslo 103/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník.

    c/ Ďalej chcem poukázať na skutočnosť, že v bode 8 predloženého návrhu je Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy, podľa písmena d/ pre stavebnú výrobu, výrobu stavebných látok a projektovú činnosť a podľa písmena f/ pre export stavebných prác. Vzhľadom na to, že nové Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky bude mať kompetencie v oblasti výroby stavebných látok, treba doplniť i kompetencie pre export stavebných látok.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    na základe týchto pripomienok k predloženému vládnemu návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, navrhujem tieto úpravy:

    V článku I upraviť bod 8 k § 10 nasledovne: "§ 10 Ministerstvo výstavby a verejných prác. Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre a/ verejné práce, b/ verejné obstarávanie, c/ štátnu bytovú politiku a hospodárenie s bytmi, d/ stavebnú výrobu a výrobu stavebných látok" - tento pozmeňovací návrh tu už predniesol pán spoločný spravodajca - "e/ dohľad na vybrané činnosti vo výstavbe, projektovanie stavieb, vedenie stavieb a uskutočňovanie stavieb, f/ export stavebných prác a stavebných látok."

    Vážení kolegovia, kolegyne, som presvedčený, že mnou navrhované úpravy predloženého návrhu novely zákona prispejú k jasnému rozdeleniu kompetencií v oblasti investičnej výstavby a vytvoria sa podmienky na vhodný legislatívny a procesný rámec tejto oblasti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Faktická poznámka - pán Juriš.

  • Chcel by som vysvetlenie od predkladateľa zmeny, čo myslí pod bodom e/, nech to konkrétne vysvetlí, pretože mám taký dojem, že on tomu nerozumie.

  • Vážený pán predsedajúci, tiež by som prosil, aby nám tu buď pán minister alebo predkladateľ zmien vysvetlil, o čo ide v dohľade nad projektovou činnosťou a ďalšie, čo tam spomenul.

  • Pán Pacola ešte nie je minister.

  • Keďže nie sú ďalšie faktické poznámky, v rozprave bude pokračovať pán Lysák.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predstavitelia vlády, vážení hostia,

    teším sa, že už konečne hádam bude pripravený rokovací poriadok tejto Národnej rady. Aby ten, kto sa poctivo prihlási s vystúpením, nebol v nevýhode voči tým, ktorí desaťkrát vystúpia s faktickými poznámkami. Teátro je tu, myslím, nenáležité.

    Dovoľte teraz sústrediť sa krátko na problematiku vytvorenia Úradu vlády pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Alebo ak chcete - s malou gramatickou úpravou - pre vedu a techniku. Myslím si, že sa zhodneme všetci ako sme tu, že je zvrchovaný čas, aby takáto inštitúcia začala čo najskôr a účinne fungovať. Všetci, ale predovšetkým vláda, a to nielen táto, ale aj predchádzajúce, pociťovali a aj teraz sa pociťuje chýbajúci komplexný koncept smerovania našej spoločnosti pri vstupe do tretieho tisícročia. Koncept smerovania ekonomiky, vedy, techniky, samozrejme, celej spoločnosti. V podstate je to dôsledok toho, ako hovoril mexický spisovateľ, že tak dlho nám vládli iní, až sme sa sami prestali zaujímať o to, kam smerovať.

    Sformovanie ucelenej stratégie rozvoja Slovenskej republiky je naozaj nástojčivo potrebné, a to predovšetkým pre hlboké poznanie a ocenenie nášho potenciálu. Existujú veľmi diferencované názory naň, a to najmä na potenciál ľudský, na tú šedú hmotu, aj na tie naše ruky a zapálené duše, ktoré sú v podstate naším najväčším bohatstvom. Ale aj oveľa exaktnejšie, ako doteraz existuje, poznanie potenciálu prírodného, pretože ho zatiaľ väčšinou oceňovali iní. Aj ekonomického a geoekonomického, aby sa na základe exaktného poznania mohli určovať smery a priority pre rozvoj vzdelania, pre vedu, pre techniku, pre hospodárske sektory a odvetvia, pre regióny aj pre obce. Tak bude predpoklad vyhnúť sa mnohým chybám, ktoré sa doteraz vyskytovali aj sa vyskytujú a na ktoré dopláca tak štát, ako aj obyvatelia.

    Vláda by teda mala dôsledne dbať na to, aby v rámci tejto novej organizácie, toho nového úradu, išlo predovšetkým o koncepčnú a koordinačnú činnosť, aby sa v nijakom prípade neobmedzila len na prerozdeľovanie prostriedkov pre jednotlivé vedné a technické odbory. K čomu - bohužiaľ, aj tu to sčasti odznelo - stále smerujú snahy niektorých skupín aj jednotlivcov. Nakoniec sa to odráža aj v snahe zmeniť vládou predložený návrh inštitúcie. Keď hovorím, že ide o koncepčnú, koordinátorskú a riadiacu činnosť, mám na mysli, že by to mala byť vládna inštitúcia, ale nezávislá od vlády, najmä v obsahovej činnosti, inštitúcia, ktorá by vykonávala ucelený a systematický monitoring hospodárskych, sociálnych, vedeckých a technických informácií, tak domácich, ako aj zahraničných; vypracovávala komplexné či globálne analytické a perspektívne strategické štúdie, geopolitické a geoekonomické štúdie, návrhy zásadných hospodárskych, sociálnych a vedecko-technických opatrení pre vládu, ktoré by nakoniec slúžili aj nám, poslancom a ďalším inštitúciám, pre ktoré by boli dobrou orientáciou.

    Táto organizácia by mala systematicky sledovať stav realizácie strategických cieľov, hodnotiť účinnosť nástrojov, ktoré by tiež pripravovala, a postupov pre dosiahnutie strategických zámerov Slovenskej republiky, ktoré boli formulované v programovom vyhlásení vlády. Mala by pripravovať ex ante i ex post aj dosahy zásadných hospodárskych opatrení, mám na mysli typu: devalvácia meny, priradenia sa k niektorému ekonomickému zoskupeniu a podobne.

    Pokiaľ ide o úsek vedy a techniky, ktorý vyvoláva nakoniec snahy aj o zmeny názvu novoutváraného úradu, zrejme sa zhodneme, že tu pôjde o plnenie úloh ústredného orgánu s prierezovými kompetenciami v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike, aby to bolo v nadväznosti, alebo, ak chcete, v súvzťažnosti na stratégiu rozvoja spoločnosti a hospodárstva. Tak, ako je to nakoniec vo všetkých vyspelých ekonomikách, aby sa takto zabezpečovala koncepcia stratégie smerovania, medzirezortná koordinácia, aby sa zabezpečovala spolupráca a riadenie základného výskumu, teda akadémie aj vysokých škôl, rezortných a ostatných výskumných organizácií.

    Okrem toho zrejme bude žiadúce, aby sa koordinovalo skvalitnenie výchovy a zvyšovanie kvalifikácie vedeckých pracovníkov. Dobudovať treba národné centrum vedeckých a technických informácií a zabezpečiť dynamickejší transfér výsledkov domácej i svetovej vedy do vývoja národného hospodárstva tak, aby sa to v konečnom dôsledku prejavilo čo najskôr aj v sofistikácii exportovanej produkcie.

    Pôjde nielen o vecné smerovanie, ale aj o rozpočet pre vedu a techniku v Slovenskej republike, časové a vecné priority, starostlivosť o efektívne vynakladanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a taktiež o koncipovanie stratégie a zabezpečovanie medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce v súlade so zahraničnou politikou Slovenskej republiky. Aké sú pre to podmienky? Je všeobecne známe, že na Slovensku sa aj vďaka federálnej koncepcii transformácie, ale, bohužiaľ, aj našou vinou väčšinou porozbíjali veľmi dobre fungujúce výskumné a vývojové organizácie a najmä výskumné a vývojové teamy. Mnohí ľudia z nich vzhľadom na to, že išlo väčšinou o tých najschopnejších, sa veľmi dobre uplatnili a fungujú teraz v bankovej sfére a ako dobrí podnikatelia, čo je však, bohužiaľ, na škodu tejto spoločnosti a jej ekonomiky.

    Bude teda naozaj záležať od schopnosti vedenia nového úradu, nového manažmentu, pretože zrejme nebude dostatok prostriedkov, aby okrem tých hmotných prostriedkov, ktoré bude mať vedenie tejto novej inštitúcie, existovali aj iné formy stimulácie, aby sa tam dostali ľudia nielen profesne vysoko zdatní, ale aj oddaní záujmom tejto samostatnej republiky.

    Hoci som sa stručne snažil vysvetliť, že uvedenému smerovaniu a primeranému postaveniu Úradu vlády zodpovedá aj pôvodný názov, teda názov Úrad vlády pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku, jednoznačne teda neodporúčam prijať spravodajcom navrhovanú opravu názvu, je naozaj účelová a nelogická.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán profesor Švec. Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, mám len veľmi krátku otázku. Keďže ide o úrad, pýtam sa, kto bude tento grandiózny projekt vlastne vykonávať.

  • Zapisoval som si: koncept smerovania ekonomiky, vedy, techniky, spoločnosti, koncepčná a koordinačná činnosť, pretože sú to záujmy skupín a jednotlivcov, monitoring hospodárstva, vedných, technických informácií, ústredný orgán s prierezovými funkciami, medzirezortná koordinácia. Vážení, kde sme sa to dostali? O čom to tu začíname hovoriť? Veď ide o niečo iné, preboha! Kde sme to? Veď tu máme podnikateľské subjekty, a to pri existencii trhového mechanizmzu. A ešte sa to má volať Úrad vlády... A tento Úrad vlády... povie rezortu: ty musíš toto robiť, ty toto. Kde sme sa to dostali? Veď hovoríme o koordinácii hospodárskej politiky prostredníctvom menovej, úverovej politiky. Samozrejme, že sú záujmy jednotlivcov, skupín, to všetko je, ale však sa chceme dostať k trhovej ekonomike. A čo ideme teraz robiť? Tomu nerozumiem. Tak si povedzme, o čo tu vlastne ide. To, čo som počul teraz, že koncept smerovania ekonomiky, vedy, techniky, spoločnosti bude tvoriť Úrad vlády ...nezodpovedá nášmu transformačnému procesu na ceste k trhovej ekonomike a do Európskej únie.

  • Myslím si, že sčasti si odpovedal autor poznámky sám. Pretože podobne ako som vystúpil a naznačil základné činnosti, podobné návrhy existujú nielen u jedného poslanca alebo skupiny. Existujú podobne programy činnosti viacerých štátov. Môžem preukázať, ak bude treba, japonské a iné. Nehovorí sa v nich síce presne týmito slovami, ale vo väčšine prípadov ide obsahovo práve o toto. Mám dojem, že to, kam sa snaží pán Filkus smerovať charakteristiku môjho vystúpenia, vôbec nesúvisí s tým, čo som hovoril. Vôbec to s tým nemá nič spoločné. Ak sa vrátim k základnej náplni, ide v podstate naozaj o koncepčnú a koordinačnú činnosť, kde sa vôbec nevylučuje samostatné fungovanie základného výskumu na Slovenskej akadémii vied, na vysokých školách, v rezortoch atď. Vôbec si toto neosobuje. Možno, že názov toho úradu znie trošku zavádzajúco, ale práve si myslím, že tak ako u stratégie rozvoja spoločnosti, ekonomiky, u koncepcie, po ktorej volala aj terajšia opozícia, je veľmi dôležité, aby išlo o základnú invenčnú činnosť. Možno, že by tam lepšie zaznel názov inštitút, alebo iný. Práve názov možno vedie k úvahám, že by to mal byť dirigistický inštitút. Ja to takto nevidím, ani som to takto vôbec neuvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v prvom rade by som chcel povedať, že principiálne nie som odporcom toho, aby nejaký úrad v tomto smere vznikol, ale nebolo mi jasné, koho predstavu nám tu teraz predložil pán poslanec Lysák. Pretože, ak toto je skutočná predstava tohoto úradu, už nič zmätenejšieho v živote som v tomto smere nepočul. Prosím vás pekne, ako môže jeden úrad mať kompetenciu na koordinovanie ministerstiev? To mi vysvetlite. Veľmi dobre poznám japonský systém EPA, pretože som tam bol na stáži, ale to je o inom, vážený pán kolega. To, čo ste tu predviedli, je taký galimatiáš, otvorene vám hovorím, že ak toto má robiť tento úrad, kľudne súhlasím, aby bol, pretože nikdy nič neurobí.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brňák. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán Pacola.

  • Vážený pán predsedajúci, oznamujem vám, že na vaše odporúčanie sme sa s predsedom Strany zelených dohodli a bolo mu to vysvetlené.

  • Ďakujem. Prosím, pán kolega Brňák. Ešte predtým pán Juriš.

  • Nie som predsedom Strany zelených. Môžem povedať, že skutočne sme sa zhodli. Ospravedlňujem sa za emotívnejšie vystúpenie, ale zhodli sme sa aj na tom, že skutočne nie je potrebné, aby tam bol bod e/, pretože túto činnosť majú pokrytú v investičnej výstavbe. Ten, kto zadáva projekty, môže kontrolovať, čo je samozrejmé, že má dohľad nad projektovou činnosťou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    vo svojom vystúpení si dovolím uviesť celkom dve výhrady dotýkajúce sa predmetného vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Prvá výhrada sa dotýka navrhovaného ustanovenia § 20b. Predmetný § 20b pôvodného návrhu má názov Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a je v tomto znení - citujem: "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre programovanie stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a pre regionálny rozvoj." V ústavnoprávnom výbore som navrhol zmenu citovaného § 20b. Tento návrh na zmenu § 20b si osvojil aj ústavnoprávny výbor, ktorý ho schválil. V spoločnej správe sa nachádza pod bodom 9. Podotýkam, že tento návrh na zmenu § 20b podporila vo výbore aj podpredsedníčka vlády pani Tóthová, ktorá vládny návrh zákona vo výbore predkladala. Spoločný spravodajca teraz vo svojej správe odporučil predmetný bod 9 spoločnej správy neprijať.

    Dovolím si preto, panie poslankyne, páni poslanci, aspoň v krátkosti a tézovitým spôsobom zdôvodniť, prečo je potrebné zvýrazniť postavenie vedy a techniky v predloženom návrhu zákona. Táto potreba plne korešponduje okrem iného aj so záväznými postojmi Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky prijatými v podstate od polovičky roku 1992. Pripomeniem len uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 28 z 25. 8. 1992, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 50 z 5. 11. 1992, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 107 z 21. 12. 1992 a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 302 z roku 1993. Základná myšlienka spomínaných uznesení spočívala v tom, že parlament ukladal vláde v stanovených termínoch vyčleniť ústredný orgán pre vedu z ministerstva školstva a za tým účelom zriadiť príslušný orgán. Ku všetkým spomínaným uzneseniam boli prijaté rozhodnutia vlády Slovenskej republiky adekvátneho obsahu.

    Myslím si, že nemá význam za každú cenu byť tvrdohlavý a trvať na presadení pozmeňovacieho návrhu, ktorý nepožíva ochranu dostatočného počtu hlasov poslancov. Dovolím si vám preto ponúknuť kompromisné riešenie znenia § 20b, ktoré sa viac-menej zhoduje s vládnym návrhom § 20b, iba o niečo viac zvýrazňuje postavenie vedy a techniky. Môj návrh znie nadpis pri § 20b "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku". Samotné znenie tohto § 20b navrhujem v tomto znení: "Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku a pre regionálny rozvoj." Navrhovaná zmena má charakter skôr formálny ako obsahový.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa v tejto súvislosti dotýka aj ustanovenia § 13. Vzhľadom na to, že v zmysle navrhovaného ustanovenia § 20b sa prenáša oblasť vedy a techniky na nový ústredný orgán štátnej správy, je potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do kompetencií ministerstva školstva, ktoré si aj naďalej ponechá ingerenciu v oblasti vedy na vysokých školách. Aby nevznikli v budúcnosti kompetenčné konflikty v oblasti vedy medzi ministerstvom školstva a prípadne novým ústredným orgánom štátnej správy, navrhujem doplnok v § 13 v tomto znení: za slovko "pre vedu" doplniť "na vysokých školách".

    Je pravdou, že k tejto problematike vystúpili viacerí poslanci v rozprave. Pán poslanec Rea ako prvý navrhol aj pozmeňovací návrh, aby sa tento novozriadený ústredný orgán pomenoval "Úrad pre stratégiu rozvoja vedy, techniky a spoločnosti". Domnievam sa ale, že tento úrad nie plne vystihuje samotný problém vedy a techniky a vlastne zužuje celý problém len na oblasť stratégie rozvoja vedy a techniky. Preto si myslím, že tento návrh, ktorý som podal, je v tomto smere ucelenejší.

    Druhá výhrada sa dotýka ustanovenia § 32 nového odseku 2, v zmysle ktorého sa sídlom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky má stať Banská Bystrica. Domnievam sa na základe dôvodov, ktoré som chcel ešte spomenúť, ale pretože vystúpil s nimi pán poslanec Fogaš, osobitne sa k nim vyjadrovať nebudem, že týmto krokom sledovaný efekt decentralizácie Bratislavy pôjde na úkor riadneho fungovania tohto úradu. Ak už chceme do Banskej Bystrice umiestniť významnejší štátny orgán, dajme tam taký, ktorého väzby na Bratislavu a bezprostredné okolie v cudzine nie sú také silné, ako v prípade Úradu priemyselného vlastníctva. Podotýkam, že nemám nič proti Banskej Bystrici a nie som ani slepo zaľúbený do Bratislavy.

    Dôvody, ktoré ma viedli k tomu vystúpeniu, sú výslovne praktickej povahy, o nich hovoril už pán poslanec Fogaš a ja sa s týmito dôvodmi stotožňujem.

    A snáď len na záver si dovolím doplniť návrh pána poslanca Fogaša, ktorý navrhol v § 32 vypustiť za čiarkou text "sídlom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je Banská Bystrica". Navrhujem, aby aj tá čiarka za Bratislavou bola nahradená bodkou.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Brňák si získal sympatie aj našich hostí.

    Vážené dámy a páni, v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 77 z roku 1993 prerušujem rokovanie dnešnej schôdze. Pokračovať budeme zajtra dopoludnia o 9.00 hodine.

    Ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu a želám dobrú noc.