• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 75 poslancov a medzitým viacerí prišli.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci v rokovaní budeme pokračovať

    t r e t í m bodom programu, ktorým je

    Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995.

    Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh rozpočtu fondu po prerokovaní vo vláde.

    Vláda Slovenskej republiky k rozpočtu fondu prijala 20. februára 1995 uznesenie pod číslom 90. Tento návrh ste dostali ako tlač 86 a spoločnú správu ako tlač 86a. Pripojený máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Chcem vás informovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1995, ako aj ďalší bod programu schôdze - Návrh na použitie majetku fondu v roku 1995 a odporučil, aby oba návrhy uviedol na schôdzi Národnej rady, samozrejme, so súhlasom Národnej rady, prezident prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pán Gavorník. Inak by mal predkladať tento návrh člen výboru, čo považujem za správne, ale keďže je tu tento návrh výboru, musím dať o ňom hlasovať. Teda budeme hlasovať o tom, či bude predkladať tento návrh prezident prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pán Gavorník. Ak to neodsúhlasíte, potom by predložil tento návrh pán poslanec Stanislav Husár.

    Faktickú poznámku má pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda, chcem len oznámiť v súlade so zásadami, aké sme tu prijali, že dnes použijem pri hlasovaní náhradnú kartu číslo 1.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hofbauer.

  • Predmet môjho vystúpenia ste povedali vy, pán predseda.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme hlasovať o tom, či návrh fondu bude predkladať pán Štefan Gavorník.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Výbor navrhuje, aby návrh predkladal prezident fondu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Prosím, aby ste uviedli pána Štefana Gavorníka a aby pán prezident predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som sa vám poďakoval za to, že ste prejavili vôľu a umožnili ste, aby som k obom materiálom Fondu národného majetku vystúpil.

    Ak dovolíte, začnem rozpočtom Fondu národného majetku Slovenskej republiky, tzv. malým rozpočtom, my ho tak nazývame. Tento sa predkladá v zmysle príslušného zákona. Na prvý pohľad pri čítaní tohto návrhu sa vám môže zdať, že je oproti roku 1994 nadhodnotený. Podľa nášho názoru je to však len zdanie. Chcel by som uviesť túto svoju poznámku na správnu mieru, asi tak, že vás uvediem trochu do minulosti.

    V marci roku 1994 mal Fond národného majetku Slovenskej republiky 67 ľudí. V roku 1995 sa očakáva, že bude mať 150 ľudí. V súčasnom období má 145. Prečo je tomu tak? Zvýšil sa rozsah prác, ktoré fond zabezpečuje, zvýšili sa kompetencie, zvýšili sa počty zástupcov v orgánoch. V minulosti v dozornej rade bolo 5 ľudí, vo výkonnom výbore 9, v prezídiu 7. Teraz je resp. bolo už minulý rok 7, 11 a 9. Väčšinou vtedy boli ľudia v prezídiu a v dozorných radách z Bratislavy, dnes sú viac mimo Bratislavy. Samozrejme, s tým súvisí viac cestovania, viac telefonovania.

    Prezídium zasadá každý týždeň. Napriek tomu, že zákon nám predpisuje, aby sme sedeli minimálne päťkrát za pol roka, k dnešnému dňu sme mali rokovanie už 17-krát, čiže sedíme každý týždeň. V roku 1994 mal Fond národného majetku jeden a pol poschodia, ktoré obsadzoval. Dnes má 5 poschodí. Samozrejme, mohol by som hovoriť o týchto veciach veľa, čo sa pomenilo a čo je už dnes v inej podobe než bolo predtým.

    Upozornil by som v rámci tohoto malého rozpočtu na dva momenty, ktoré sú zaujímavé a ktorým, myslím si, bola nezaslúžene venovaná prílišná publicita. To sú dva momenty, a to mzdy a byty, ktoré fond navrhuje zakúpiť.

    Pokiaľ ide o mzdy, tu musím otvorene priznať, že nemožno povedať, že by boli pracovníci fondu platení zle, ale nie je ani pravda to, že priemerné platy sú cez 22 tisíc korún. Viem ľahko dokázať, že to tak nie je. Priemerná mzda za rok 1994 predstavovala 16 760 korún, odmeny 2 940 korún. Priznávam, že je to slušný príjem, ale zodpovedne vám môžem prehlásiť, že nové vedenie fondu nezvýšilo mzdy ani o jednu - jedinú korunu. Pokračujeme v tom, čo bolo založené v minulosti. Chcel by som povedať, že 95 % zamestnancov sú vysokoškolsky vzdelaní kvalifikovaní pracovníci. Treba to vidieť v tomto kontexte. Teda prosím, aby ste to videli v tomto kontexte. Predsa len sa vo fonde narába s miliardami a potrebujeme schopných a kvalifikovaných ľudí. A tých, samozrejme, treba aj zaplatiť.

    Chcel by som ešte uviesť, že sme právnickou osobou, nie sme teda viazaní na štátny rozpočet. Myslím si, že nie je celkom vhodné, ak sme porovnávaní s inštitúciami štátnej sféry resp. štátnej správy.

    Pokiaľ ide o byty, tie už boli tiež tak medializované, že tu je ťažké k tomu aj čosi dodať, pretože si novinári navzájom aj odpovedali, čo všetko robíme, ako to robíme. Myslím si, že sa mýlia. V prezídiu aj v dozornej rade sme zvažovali, že vyjdeme v ústrety oprávneným požiadavkám pracovníkov fondu, vládnym činiteľom, pracovníkom štátnej správy, ktorí bývajú v súčasnej dobe - mnohí, nepoviem, že všetci - v slobodárňach, v nevyhovujúcich priestoroch. Predsa musia pracovať aj v sobotu, v nedeľu, musia svojím spôsobom reprezentovať. Zvážili sme, že by bolo vhodné, aby fond byty zakúpil. Pokiaľ bude odsúhlasená tá čiastka na byty, predpokladáme, že by boli prideľované ako služobné. Po ukončení funkcie toho - ktorého nájomcu bytu by sa, samozrejme, vracali fondu, platilo by sa za to nájomné, fond by to obhospodaroval.

    Predmetom kúpy je 40 bytov a objekt podzemných garáží, v ktorom je 34 boxov. Ide o 30 trojizbových bytov, ktorých výmera predstavuje 73,5 m2, 10 päťizbových bytov o výmere 97 m2, cenu za m2 zo 16 tisíc sa podarilo upraviť s predávajúcim na 13 800 Sk za m2. Cena bytu je vrátane ceny spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Cena objektu garáží predstavuje 6 409 000 korún, čiže obytné objekty predstavujú 43 761 000 korún, objekt garáží 6 409 000 korún, dohromady 50 170 000 korún. To znamená, že nie je to čiastka 65 miliónov.

    Chcel by som uviesť, ak dovolíte, jednu poznámku, pretože sme boli hodne za toto kritizovaní, možno oprávnene, možno nie. To treba zvážiť. Chcem však upozorniť, že žiaden socializmus, ani komunizmus, žiadne rozdávanie. Viedla nás k tomu naprosto zrelá úvaha a snaha pomôcť. Myslím si, že minimálne od predstaviteľa Združenia robotníkov Slovenska nie je možné očakávať, že tu bude šafáriť, ale v tomto mám podporu aj koaličných partnerov, takže k šafáreniu tu nedochádza. Môžem sľúbiť vzhľadom na to, že v roku 1994 sa prevádzkové náklady vyčerpali na 80,9 %, investičné náklady na 48,2 %, čiže spolu sa prostriedky čerpali niečo cez 60 %, že sme pripravení šetriť aj v tomto roku, pokiaľ len to bude možné. Vybavujeme, aby bolo nižšie nájomné v Doprastave a ďalšie veci. Čiže, predpokladáme, že minimálne o 10 % bude návrh, ktorý predkladám, nižší.

    Toľko by som mal na úvod. Prosím Národnú radu, aby po rozprave návrh rozpočtu Fondu národného majetku schválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu predsedovi. Teraz dávam slovo poslancovi pánu Líškovi, členovi Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby informoval o výsledku prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z 22. februára 1995 pridelil návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný výbor, ktorý skoordinuje stanoviská výborov k predmetnému návrhu.

    Obidva výbory prerokovali návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1995 v určenom termíne s týmito výsledkami: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu nesúhlasil s návrhom rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh predkladateľovi na prepracovanie a doplnenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s návrhom rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995 bez pripomienok a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Vzhľadom na to, že výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol, ako som už hovoril, určený ako gesčný na koordináciu stanovísk výborov, výbor inicioval poslanecký prieskum na Fonde národného majetku za účasti poslancov obidvoch spomenutých výborov. V rámci poslaneckého prieskumu poslanci obdržali dostatočné doplňovacie vysvetlenia a podklady k najviac rozporovaným otázkam v predloženom materiáli, týkajúcim sa bytov, týkajúcim sa platov.

    Na základe doteraz uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, v ktorom by sme schválili predložený návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1995.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s tým, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky - pána poslanca Vaškoviča a pána poslanca Volfa. Prosím, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    nebolo to tak dávno, čo predchádzajúce vedenie Fondu národného majetku predkladalo na prerokovanie podobný materiál do Národnej rady Slovenskej republiky. Bol by som veľmi rád, keby tí poslanci, ktorí boli vtedy v Národnej rade, spomenuli si na priebeh rokovania vo výboroch i v pléne o prevádzkovom rozpočte Fondu národného majetku. Tým zábudlivejším a novým chcem veľmi stručne pripomenúť hlavné výhrady, ktoré tu vtedy odzneli.

    Prvý okruh výhrad smeroval k výške miezd a odmien pracovníkov Fondu národného majetku. Druhý okruh výhrad sa orientoval k nedostatočnej zdôvodnenosti a detailizácii jednotlivých položiek a chýbajúcej detailnej správe o výdavkoch rozpočtu za minulý rok.

    Pokiaľ ide o prvý okruh problémov, mzdy pracovníkov Fondu národného majetku, skutočne, pravdou je to, že tento vývoj bol založený už v minulosti, to znamená, ani nie výkonným výborom, ktorý bol pred týmto, alebo prezídiom, ktoré bolo pred týmto prezídiom, ale prakticky bol založený už od počiatku fondu. Pomer medzi mzdovou a odmenovou stránkou miezd a odmien je však atypický voči iným inštitúciám. Treba si uvedomiť, že pracovníci môžu mať k mzde 50 % odmien a výkonný výbor až do 80 % mesačnej mzdy. Čiže, na jednej strane sú to široké koridory, na druhej strane nie je nikde napísané, že odmeny musia ísť na tých 50 % u bežných pracovníkov a u členov výkonného výboru až na hranicu 80 %. V doterajšom vývoji sa to využívalo skoro na 90 %.

    Pokiaľ ide o druhú stránku, prevádzkový rozpočet a investičný rozpočet, tie výhrady, ktoré boli dané nám, žiaľbohu, sa v tomto rozpočte neodstránili. Tento rozpočet je veľmi chudobný na dôvodovú správu. O tom, ako prebiehalo čerpanie prostriedkov v minulom roku, sa z nás nikto nedozvedel ani zo správy, ani z vystúpenia pána prezidenta. Preto by som aspoň stručne chcel pripomenúť, aká je realita čerpania prostriedkov v roku 1994 na Fonde národného majetku.

    Pre pamäť - parlament schválil rozpočet, ktorý bol o 25 % skrátený oproti návrhu, ktorý podal prezident Fondu národného majetku minulý rok, čiže schválený rozpočet predstavoval 122 500 000. Reálne čerpanie v minulom roku bolo 84 605 000, to znamená, že rozpočet sa vyčerpal na 70 %. Tu by som sa zastal Fondu národného majetku a tu by som sa prihovoril za to, aby sme z tohto čerpania nevychádzali, pretože Fondu národného majetku sa nepodarilo plne realizovať niektoré zámery, ktoré aj ja považujem za opodstatnené, aby sa realizovali. Takže tam bol výpadok v realizácii investičných prostriedkov a v časti neinvestičných prostriedkov. A je logické, že tieto náklady sa presunú aj do tohto roku.

    Napriek tomu by som ešte chcel dať vám ďalšie informácie o prevádzkových a investičných nákladoch Fondu národného majetku, a to za celé jeho doterajšie obdobie. V roku 1992 fond mal prevádzkové investičné náklady vo výške 15 756 000, v roku 1993 23 832 000, v roku 1994 84 605 000 a teraz máme predložený rozpočet vo výške 173 440 000. Je síce pravdou, že úlohy na fonde narástli, ale v žiadnom prípade nie jedenásťkrát. Len pre zaujímavosť, ak by sme vychádzali z toho, že rozpočet inštitúcií by mal závisieť od ich výkonov, tak by som chcel poukázať na to, že najväčšie výkony na fonde boli podané vtedy, keď tam bolo najmenej pracovníkov a najnižší fond, a to v roku 1992. Na fond sa transformoval majetok vo výške 163 981 000, z toho do kupónovej privatizácie šlo 91 miliárd, kúpne zmluvy sa uzavreli vo výške 15 miliárd a reálne príjmy boli vo výške 6 miliárd. Tento výkon už pravdepodobne pri metódach privatizácie, ktoré sme potom začali robiť, nikdy nedosiahneme. Čiže najefektívnejší výkon podal fond asi so 40 ľuďmi a 15-miliónovým rozpočtom.

    Pokiaľ ide o počet pracovníkov, v materiáli, ktorý sme dostali, sa hovorí o tom, že by bolo potrebné zvýšiť počet pracovníkov o ďalších 20. Osobne zastávam názor, že Fond národného majetku už viac úloh ako tento rok nikdy nebude mať. To znamená, že tento rok by mal počet pracovníkov kulminovať a nasledovné roky by sa mal znižovať až do momentu, kedy táto inštitúcia zanikne.

    Preto by som vás rád, vážení páni poslanci a poslankyne, informoval aj o tom, že napríklad niektoré sekcie, ako je koordinačná, po skončení kupónovej privatizácie nemajú opodstatnenie ďalej na fonde fungovať. Fond prechádza prakticky len na priame predaje, čiže sekcie pre predaje na kapitálovom trhu a verejné súťaže, vzhľadom na to, že tieto metódy sú reziduálne, môžu sa podstatne znížiť a títo pracovníci môžu byť presunutí na iné sekcie, a pokiaľ kvalifikačne nevyhovujú, aj uvoľnení. Z tohoto hľadiska je pre pracovníka Fondu národného majetku zamestnanie určitým rizikom. Všetci vieme, že to je inštitúcia, ktorá tu nebude večne, a takisto to veľmi dobre vedia aj pracovníci. A takisto veľmi dobre vedia, že je to nárazová práca a sú tam obdobia, kedy skutočne pracovníci sú tam v noci, v soboty aj nedele a niektorí podávajú aj nadľudské výkony.

    Z tohoto hľadiska sa mi zdá, že Fond národného majetku zvolil veľmi zlú stratégiu, keď na jednej strane chce zvyšovať počet pracovníkov a na druhej strane, vážení kolegovia, z Fondu národného majetku museli odísť ľudia, ktorí boli vysoko odborne kvalifikovaní, neboli príslušníkmi žiadnych politických strán, jedinú prednosť mali, že sa v tom veľmi dobre vyznali. Čiže, na jednej strane sa tu zdôvodňuje potreba nárastu pracovníkov, potreba pracovníkov mimo Bratislavy na byty, a na druhej strane sme z Fondu národného majetku veľmi ľahkovážne pustili, resp. doslovne vytlačili pracovníkov, ktorých som obdivoval za ich výkony, ktoré tam predviedli.

    Nakoniec by som sa chcel vyjadriť k položke bytov. Pokiaľ ide o túto položku, prakticky vôbec nebola v dôvodovej správe nejak vyargumentovaná. Teraz pán prezident stručne charakterizoval túto transakciu. Môj názor je taký, že špičkoví pracovníci fondu by skutočne mali mať dobré podmienky na fungovanie pre svoju prácu v Bratislave, a niektorí sú skutočne mimo Bratislavy. Ale podľa toho, ako poznám odbornosť pracovníkov vo funkčnom zatriedení, ide asi o 10 pracovníkov, pre ktorých by bolo potrebné vytvoriť dobré podmienky aj v tejto oblasti.

    Substituovanie bytov v štátnej správe Fondom národného majetku je, podľa môjho názoru, neprijateľné. Veď čo bráni ostatným ústredným orgánom štátnej správy riešiť tieto veci iným spôsobom, ako cez Fond národného majetku. Ja tomu hovorím, že toto riešenie je tzv. "mačkopes". Myslím si, že to nevyvolá dobrú odozvu už aj preto, že tu ideme schváliť 65 miliónov na byty a včera sme neschválili 10 miliónov baníkom na deputátne uhlie, neschválili sme nič na zvýšenie minimálnych miezd, neschválili sme 50 miliónov do životného prostredia, takže z tohoto hľadiska považujem tento krok za neprijateľný a nebudem hlasovať za takýto rozpočet.

    Nakoniec by som ešte chcel pripomenúť vedeniu Fondu národného majetku, aby si láskavo uvedomilo, že spravuje nie svoj a nie majetok svojich strán, ale majetok tohto ľudu. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, aby začali informovať o tom, čo sa deje na Fonde národného majetku aj verejnosť. Za mojich čias sa mohli na zasadnutí prezídia aj výkonného výboru zúčastňovať poslanci Národnej rady z výboru pre privatizáciu, a na každom rokovaní výboru sedeli. Okrem toho mali automaticky prístup ku všetkým projektom a ku všetkým rozhodnutiam Fondu národného majetku. Novinári, ktorí sú tu prítomní, mi môžu potvrdiť, že prakticky každé dva týždne sme ich detailne informovali o všetkých skutočnostiach na tlačových konferenciách. To, čo sa deje teraz v tejto oblasti na Fonde národného majetku, by sme nemali dopustiť. Jednoducho ide tu o majetok ľudu a ľud by mal byť o tom, čo sa tam deje, detailne informovaný.

    Preto navrhujem na záver nasledovný pozmeňovací návrh: znížiť rozpočet prevádzkových nákladov fondu o 10 % z výšky 90 840 000 na 81 756 000, znížiť rozpočet investícií z 82 600 000 na 27 600 000 a schváliť celkový rozpočet vo výške 109 356 000. Rozpočet Fondu národného majetku v porovnaní - aj keď hovoria, že sa nedá porovnávať, ja si to tiež myslím, s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy - je úctyhodný rozpočet a minimálne dvojnásobný na mzdách aj na neinvestičných prostriedkoch, ako má ministerstvo pre správu a privatizáciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Volf. Medzitým som dostal prihlášku pána poslanca Dzurindu.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán prezident prezídia Fondu národného majetku,

    Fond národného majetku Slovenskej republiky ako samostatná právnická osoba bol založený zákonom s taxatívne vymedzenými právomocami. Právne postavenie Fondu Národného majetku Slovenskej republiky podrobne upravuje štatút Fondu národného majetku Slovenskej republiky, schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 489 zo dňa 8. 6. 1994. Chcem sa vyjadriť len k trom veciam.

    1. Súčasná garnitúra Fondu národného majetku zrejme v návale iných činností, akosi pozabudla dať si schváliť zmenený štatút na základe zmeny činnosti a kompetencií, ktoré jej pripadli zákonom, čo jej vyplýva zo zákona číslo 369/1994 Z. z. Doteraz Fond národného majetku resp. jeho prezídium nepredložilo organizačnú štruktúru, ktorá by jasne charakterizovala zámery Fondu národného majetku z hľadiska personálneho obsadenia. Domnievam sa, že Národná rada Slovenskej republiky by sa mala mať právo vyjadriť k počtu pracovníkov tohto fondu.

    2. Fond národného majetku hospodári podľa rozpočtu, ktorý nie je súčasťou štátneho rozpočtu. To tu už zaznelo. Príjmy a výdavky fondu možno použiť v rozsahu určenom rozpočtom fondu len na náklady spojené s činnosťou fondu. Majetok Fondu národného majetku nie je vo vlastníctve štátu, a preto neobstojí tvrdenie, ktoré sme aj počuli vo výbore, že kúpené byty by boli využívané ako služobné aj pre ústredné orgány štátnej správy. Podľa platnej právnej úpravy môže Fond národného majetku poskytnúť služobné byty len svojim zamestnancom. Keďže nepredpokladám, že by Fond národného majetku chcel poskytnúť byty aj svojim radovým zamestnancom, najmä nie byty s takouto hodnotou, prichádzajú do úvahy len členovia výkonného výboru. Členovia ostatných orgánov nie sú zamestnancami fondu a v súvislosti s výkonom svojich funkcií majú nárok len na náhradu cestovného a ďalších nákladov spojených s výkonom ich funkcie v preukázanej výške.

    Pokiaľ by sa schválili náklady na služobné byty, chcem upozorniť, že by prideľovanie služobných bytov pre členov výkonného výboru malo byť len na prechodnú dobu, a teda malo by ísť o pridelenie ubytovania, aby nevznikol právny nárok na pridelenie náhradného bytu vtedy, keď člen výkonného výboru prestane zastávať svoju funkciu. Môžeme sa dostať do situácie, že pri každej zmene garnitúry budú vlastne dodatočne prideľované ďalšie náhradné byty v Bratislave, v situácii, keď radový občan nemá šancu takýto byť získať.

    Chcem sa vyjadriť aj k tomu, že 20 služobných áut cca na počet zamestnancov, ktorý je okolo 150, už teraz je neúmerný a neobstojí v porovnaní s ostatnými ústrednými orgánmi, tobôž nie s ostatnými podnikmi. Domnievam sa, že žiadať ďalšie služobné automobily je trocha neúnosné.

    3. Tretí problém vychádza z tohto: Bolo tu hovorené, že prebieha akýsi poslanecký prieskum. Pravdepodobne je to úloha, ktorá bola daná privatizačnej komisii, ktorú sú vytvoril výbor pre hospodárenie, privatizáciu a podnikanie. Táto komisia pozostáva len z členov koaličných strán. Domnievam sa, že keď chceme hovoriť o transparentnosti procesu privatizácie a objektívnosti jej hodnotenia, mali by byť členmi tejto komisie aj zástupcovia opozície.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

    domnievam sa, že je neúnosné, aby táto táto Národná rada Slovenskej republiky, a najmä poslanci, ktorí často hovoria o ochrane záujmov sociálne slabších občanov, neschválili doplnky do štátneho rozpočtu, ktoré sa priaznivo dotýkali dôchodcov, sociálne slabších ľudí, mladých rodín a dokonca učňov, ale aby súčasne schválili neúnosné náklady na mzdy a neúnosné finančné náklady na fungovanie Fondu národného majetku, ktorý doteraz nepredložil ani svoju predstavu, aké veľké personálne obsadenie by mal mať. Preto navrhujem:

    1. znížiť položku na nákup bytov na 5 miliónov Sk a zrušiť položku na nákup áut,

    2. odporúčať výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby prehodnotil zloženie privatizačnej komisie tak, aby v nej boli zastúpení aj poslanci opozície,

    3. prijať uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v nasledovnom znení: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá prezídiu Fondu národného majetku predložiť do konca mája tohto roku upravený štatút a návrh organizačnej štruktúry Fondu národného majetku Slovenskej republiky."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladaný návrh rozpočtu Fondu národného majetku nespĺňa základné požiadavky kladené na dokument tohoto druhu. V prvom rade neobsahuje rozbor jednotlivých položiek, ktorý by dokladoval ich opodstatnenosť. Základnou metódou, ktorú návrh ignoruje, je porovnanie jednotlivých výdavkových položiek s minulým obdobím a odôvodnenie zásadnejších odchýliek. Návrh rozpočtu obsahuje viacero takýchto výrazných položiek, o ktorých objektívnom stanovení sú pochybnosti, či už je to spotreba materiálu, alebo ostatné výkony materiálnej povahy, alebo iné.

    O čom nieto pochybností, to sú značne vysoké priemerné mzdy, mzdové náklady a ostatné osobné náklady. Táto položka predstavuje dohromady 38 miliónov Sk. Priemerná mzda bez začlenenia ostatných osobných nákladov predstavuje na 150 pracovníkov 18 888 Sk. Kým v roku 1992 bola priemerná mzda 11 159 Sk a Fond národného majetku realizoval 530 spracovaných privatizačných projektov, ktoré zabezpečovalo 56 pracovníkov, na rok 1995 to má byť temer 19 000 Sk, pričom niet žiadnych informácií o realizácii privatizačných projektov a počet pracovníkov by mal narásť na 170. Priemerný plat pracovníka Fondu národného majetku je teda na úrovni platu štátneho tajomníka našich ministerstiev. Súhlasím s pánom prezidentom Fondu národného majetku, že je to slušný priemerný plat. Myslím, že aj lekári, učitelia, ale napríklad aj železničiari budú súhlasiť s tým, že je to slušný priemerný plat.

    Ďalšou pozoruhodnou položkou na strane výdavkov je nákup bytov v objeme 65 miliónov Sk. Samozrejme, bez bližšieho vysvetlenia, samozrejme, nič nie je na papieri. Z diskusie vo výbore sme sa dozvedeli, že ide o 45 služobných bytov, z ktorých len časť bude vyčlenená pre potreby pracovníkov Fondu národného majetku, časť bude ponúknutá štátnej správe. Takýto prístup zaráža z troch strán.

    Po prvé, na aké obdobie predpokladá svoju činnosť Fond národného majetku, ktorého úlohou je čo najskôr a čo najefektívnejšie previesť rozhodujúcu časť štátneho majetku do súkromného vlastníctva.

    Po druhé, ako riešia svoju bytovú situáciu ministri, štátni tajomníci, riaditelia sekcií a odborov ostatných úradov štátnej správy, ale aj štátnych výskumných ústavov, univerzít a ostatných inštitúcií, podobných Fondu národného majetku? Kto sa stará o bytový problém radových občanov na Slovensku? Kto a ako sa im stará o riešenie bytovej situácie? Skrátka čiastkové riešenie Fondu národného majetku je nesystémové, problém ubytovania pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy a im podobných organizácií nerieši ani len zlomkovo.

    Po tretie, bytový fond obstaraný Fondom národného majetku by sa stal v nasledujúcich rokoch jeho záťažou, a to vzhľadom na údržbu a opravu tohoto bytového fondu.

    Z uvedeného stručného rozboru vyplýva, že návrh rozpočtu Fondu národného majetku je v nevyhovujúcej forme, s nepodloženými položkami a jasným sklonom k plytvaniu verejnými prostriedkami. Z hľadiska politického je zaujímavé to, čo povedal aj pán poslanec Volf, a síce, že vrcholové orgány Fondu národného majetku, teda jeho prezídium i dozornú radu tvoria ľudia delegovaní výlučne stranami vládnej koalície, to znamená HZDS, SNS a ZRS. Paradoxom je, že prezidenta prezídia Fondu národného majetku nominovalo Združenie robotníkov Slovenska, ktoré vstupovalo do vlády s najvyššou prioritou zamedziť privatizačnému rozkrádaniu, zabezpečiť transparentnosť privatizácie, zabezpečiť hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov.

    Dámy a páni, chcem vás upozorniť, že výbor pre financie, menu a rozpočet, i keď má v ňom koalícia prevahu, odmietol návrh rozpočtu Fondu národného majetku, myslím, že v zásade z dôvodov, ktoré som uviedol. Podotýkam, že odo dňa, keď sme návrh prerokovávali, vo výbore sa nič neudialo. Nedostali sme ani opravu, ani doplnok, ani spresnenia. Preto si myslím, že by sme mali tak nekvalitný, nekonkrétny a plytvaním verejnými prostriedkami evidentný návrh rozpočtu Fondu národného majetku odmietnuť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Ďalej nemám žiadnu písomnú prihlášku. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ásványi.

  • Ďakujem za slovo. Hovorím ako člen výboru pre financie a rozpočet a pripájam sa k námietke pána poslanca Dzurindu. Pán spoločný spravodajca povedal, že medzitým bolo spoločné zasadnutie poslancov - členov výborov pre financie aj pre hospodárstvo. Pýtam sa, kedy bolo toto zasadanie, nikto ma tam nevolal, nedostal som žiadny doplňujúci materiál, teda pretrvávajú námietky, ktoré boli skoro jednomyseľne odsúhlasené vo výbore pre financie.

    V tejto veci by som prosil, síce nie predsedu nášho výboru, pretože tu nie je, ale podpredsedníčku, keby nám vysvetlila, kedy sa uskutočnilo to zjednocovacie rokovanie dvoch výborov, alebo aspoň poslancov dvoch výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Najskôr sa hlási s faktickou poznámkou pani poslankyňa Nováková, potom pán poslanec Poliak do rozpravy, ale pred ním sa prihlásil pán spoločný spravodajca do rozpravy, takže až po ňom.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    odpoviem na otázku pána kolegu Ásványiho. Neviem o tom, že by bolo nejaké dohadovacie konanie, zrejme ste asi zle pochopili spoločného spravodajcu. Pán spoločný spravodajca povedal, že sa vykonal poslanecký prieskum na Fonde národného majetku. Ja som bola tá, ktorá ten poslanecký prieskum uskutočnila. Mám materiály, ktoré som tam dostala, a po preštudovaní materiálov môžem konštatovať, že ma uspokojili s tým, že som dostala prehľad rozpočtu, návrhu rozpočtu na rok 1994, čerpanie rozpočtu, čiže ten materiál, ktorý sme vo výbore postrádali, som dostala aj s takými vysvetleniami, ktoré požadovali moji predrečníci. Čiže, keby boli mali záujem, mohli navštíviť Fond národného majetku a boli by tieto materiály dostali. Takže, po tom prieskume, ktorý som tam uskutočnila, odporúčam rozpočet prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

  • Z vystúpenia pána poslanca Dzurindu vyplýva, že si ešte doteraz neuvedomil, že máme nový štát a kreujeme ústredné orgány. Ústredné orgány potrebujú aj svoje byty tak, ako to bolo kedysi v Prahe, ak si to nevšimol. Takže, ak nechceme mať v Bratislave iba úradníkov z Bratislavy, myslím si, že jeho poznámka k bytom, na riešenie bytovej otázky je bezpredmetná.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Nebudem sa vám, pani poslankyňa Zelenayová, veľmi venovať, pretože ste si možno nevšimli, že Fond národného majetku funguje od roku 1992 a drvivú väčšinu privatizácie mal na krku ešte za bývalej federácie. Funguje skôr ako od roku 1992. To torzo, ktoré zabezpečovalo Federálne ministerstvo financií, jednoducho nestojí za reč aj v časoch minulého štátu, takže to nebolo najkvalifikovanejšie. Ale to, čo povedala pani poslankyňa Nováková, ma veľmi znepokojilo. Vlastne sedíme v jednom kuse - výbory, plénum. To, čo ste povedali, je podľa môjho názoru dosť silnou manipuláciou s verejnou mienkou. Jednoducho nedôverujem vašej informácii, hoci máte právo mať na veci vlastný názor. Jednoducho rozpočet Fondu národného majetku v našom výbore bol zamietnutý. Tiež som odchádzal z rokovania výboru s tým, že dostaneme materiál v štandardnejšej podobe, kde bude skutočnosť roku 1994, plán na rok 1995 s odôvodnením položiek. Vaše vystúpenie vnímam a chápem ako istý "glejd", ktorým sa sama chcete zakryť, alebo aj tí poslanci z HZDS, ktorí mali rovnaký názor na plytvanie s verejnými prostriedkami Fondu národného majetku.

  • Ďakujem za slovo. Namietam proti slovám podpredsedníčky nášho výboru pani poslankyne Novákovej. Po prvé, poznačil som si, ako pán spoločný spravodajca uvádzal svoju správu, a dúfam, že to nepoprie, že začal s tým, že poslanci oboch výborov na spoločnom rokovaní sa zjednotili na inom uznesení, a potom nasledovali jeho slová o poslaneckom prieskume. Teda, takáto je holá pravda, a dúfam, že pán spoločný spravodajca mi to nevyvráti.

    Druhá vec - prosím vás pekne, poslanecký prieskum - koľko poslancov by sa malo zúčastniť poslaneckého prieskumu, lebo zo slov pani poslankyne Novákovej som vycítil, že ona sama bola, dostala podklady, zvážila, je to jej vlastná mienka, ale nemôže to byť mienka celého výboru. Záujem o veci tohoto orgánu stále prejavujem, resp. každý člen výboru, pretože sme v našom uznesení vyslovili požiadavku predložiť nám ďalší dodatočný materiál. A myslím, že niekoho povinnosťou je tento materiál, ak je, doručiť každému členovi.

    Ďakujem.

  • Dovolím si poznámku k stabilizácii pracovníkov cez byty práve u pracovníkov Fondu národného majetku. Hovoril som o tom vo výbore. Je minimálne nekorektné hovoriť o takejto sume na jeden byt zvlášť v Bratislave, kde sa tá suma pohybuje naozaj aj trojnásobne lacnejšie. Stabilizovať takýchto pracovníkov takýmito bytmi je nekorektnosť voči pracovníkom iných orgánov štátnej správy. Zamestnanec ministerstva financií na oddelení kontroly kapitálového trhu s priemerným platom 10 000 korún kontroluje maklérov s troj- až štvornásobným platom, a čudujeme sa, že odchádzajú. Takže, ak si vyberáme na stabilizáciu pracovníkov ústredných orgánov, teda naozaj robme to seriózne. A tá priemerka na jeden byt v Bratislave patrí k najvyšším.

  • Myslím si, že pán kolega Ásványi a vôbec výbor pre financie a rozpočet nie je právne relevantný v tejto veci, pretože gesčným výborom pre rozpočet Fondu národného majetku bol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor prijal právoplatné uznesenie a rozpočet Fondu národného majetku odporúčal plénu schváliť. Zúčastnil som sa rokovania výboru pre financie a rozpočet, tam sa neprijalo právoplatné uznesenie. To je v poriadku, pretože spoločný spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku aj takto vážené plénum informoval. Myslím si, že táto vec, ktorú tu pán kolega Ásványi rozvádzal, je interná záležitosť výboru pre rozpočet a financie a môžu si ho doriešiť dodatočne. Čiže kľudne v zmysle rokovacieho poriadku môžeme pokračovať v prerokovaní danej veci.

  • Ďakujem. Chcela by som odpovedať kolegom z výboru pánom poslancom Dzurindovi a Ásványimu nasledovne: Som poslankyňou prvé volebné obdobie, takže podobné materiály som videla predložené prvýkrát. Vzhľadom na to, že sama som nebola spokojná s materiálom, ktorý bol predložený, a nemala som ho s čím porovnať, využila som svoje právo poslankyne Národnej rady, tak ako ich mohol využiť aj pán poslanec Dzurinda alebo pán poslanec Ásványi, a navštíviť Fond národného majetku. Tam som dostala materiály, ktoré som požadovala, dostala som aj rozpočet, ktorý predkladal v Národnej rade váš a súčasne aj môj kolega Vaškovič, takže nevidím nijaké rozlíšenie medzi materiálom, ktorý bol predložený v auguste a teraz. Dostala som vysvetlenie, ktoré môžem dať k nahliadnutiu váženým kolegom. Hovorím ešte raz, presvedčila som sa o tom, že tieto požiadavky sú oprávnené, odporúčam ich prijať. A to, že so mnou nesúhlasí pán poslanec Dzurinda, ma vôbec neprekvapuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Mám pripomienku k služobným bytom, k sume 65 miliónov. Myslím si, že keď poslanci ako ústavní činitelia môžu bývať na ubytovni 3,5 m x 3 m dvaja - ja som s tým ubytovaním úplne spokojný, aj úradníkom Fondu národného majetku postačia jednoizbové byty s príslušenstvom. A ešte lepšie by bolo, keby bývali spoločne na ubytovni, lebo keď budú roztrúsení po meste, je možnosť skorumpovania. A ázijskí tigri, ako som to včera pripomínal, sa dostali dopredu práve týmto. Preto si myslím, že keď treba šetriť, tak na všetkých miestach.

    Ďakujem vám.

  • Keď susedovi zdochla koza, alebo mne, tak susedovi dve. Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, len stručne by som zareagoval na poznámku pani poslankyne Novákovej, že rozpočty sú predložené rovnako. Áno, ale my sme boli v inej situácii. My sme nastúpili v apríli, kedy už všetko malo byť schválené a vlastne sme dobiehali všetky rozpočty, ktoré tí, ktorí boli pred nami, vôbec nepripravili. Ešte raz zopakujem - tá kritika smerovala aj k tomu, že rozpočet nebol detailný, čiže kritika, ktorú som povedal na ten rozpočet, tá istá smerovala minulý rok k nášmu rozpočtu. My sme sa zaviazali, že sa to už nebude opakovať. Dokonca pri výške rozpočtu, ktorá sa znížila o 25 %, sme sa zaviazali, že tohtoročný rozpočet bude o jednu tretinu nižší, ako bol minulý. To znamená, že vychádzam z tohoto čísla s tým, že akceptujem to, že sa nerealizovalo okolo 25 miliónov, keď sa nemýlim, z minulého roku. Čiže, tú jednu tretinu dole, čo sme sľúbili, ste vy požadovali po nás, nie my. My sme s tým súhlasili, plus to, čo sa nerealizovalo. Čiže, rozpočet je tak, ako som ho navrhol, primeraný oproti tým rokovaniam, čo boli minulý rok.

  • Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, obsahovo vaše faktické poznámky sa už stotožňujú, takže prosím, keby sme sa mohli vrátiť k prerokovaniu veci. Prosím, ešte pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem, pán predseda. Pokúsim sa byť obsahovo nový alebo doplňujúci. Ide o to, že poslanecký prieskum nemôže kompenzovať nekvalitne pripravený materiál. Aj ja som si urobil poslanecký prieskum. Dovoľte dvoma vetami sa zdôveriť s mojimi poznatkami.

    Po prvé - je tam kopa eurotelov, do 20 eurotelov. Náklady na jeden sú 80 tisíc korún.

    Po druhé - pre prezídium a dozornú radu neboli v minulosti žiadne priestory, žiadne autá, žiadne sekretárky, dnes má tento orgán dve sekretárky, jedného tajomníka, jedného poradcu, polku poschodia z tých piatich, o ktorých hovoril pán prezident, platí sa za to nájom, jedno auto so šoférom, kopu nábytku a dobre vybavené kancelácie.

    Tretí môj poznatok je, že prezídium, jeho členovia dochádzajú z Košíc, z iných miest súkromnými autami, preplácajú sa im tieto súkromné autá, ako keby nemohli využiť lacnejšie spôsoby dopravy.

    To sú len tri nové poznatky z môjho poslaneckého prieskumu. Ale opakujem ešte raz, pani poslankyňa Nováková, poslanecký prieskum môže spresniť niektoré údaje, ktoré sú kvalifikovane podložené v materiáloch, ale nemôže kompenzovať šlendriánsky materiál.

  • Ďakujem. Chcem povedať, že som rád, že sa tu hovorí o znížení administratívy. Sám som proti tomu bojoval 4 roky, i proti zvýšeniu platov poslancov. Viete dobre, že som bol jediný, ktorý tu vystúpil. Udivuje ma, že vtedy poslanci VPN a KDH tvrdili, že všetci na vyšších postoch musia mať veľké platy, aby neboli podplatiteľní, že to inak nemôže ísť. Nehovorím, že pán Vaškovič vtedy tu bol, on nebol poslancom, ale tak to bolo prezentované. Bolo mi to odpovedané. Bol som jediný poslanec, ktorý proti platom poslancov a vládnych činiteľov vystúpil. Neviem, prečo to KDH a ďalší vtedy nepodporili To je jedna vec.

    Za pána Vaškoviča boli podpísané mnohé také zmluvy, že sú nedobytné, vážení. To tiež nevie, a nepovedal to. Teda, spätný kontrolný mechanizmus nemal na to, aby povedal: Môj milý, sprivatizoval si, to sme ti podpísali, ako narábaš s tým majetkom, kde s tým majetkom ideš? Také zmluvy boli prijaté, takto štát dochádza o veľké miliardy a potom nie sú peniaze ani v rozpočte a nikde. Takže, treba sa dívať aj na to. Ja byrokraciu neobhajujem, ani vysoké platy, ale keď sa už vtedy takto hovorilo a bojovalo sa proti mne, neviem, prečo dnes, keď nevládnete, toto hovoríte. Keby ste vládli, určite by ste mali na to iný názor.

    Myslím si, že áno, je to privysoký rozpočet, ale myslím si, že riešenie sa nájde. Pri bytoch musí byť zmluvne uzavreté, že akonáhle pracovník skončí prácu na Fonde národného majetku, musí byt uvoľniť. Teda, aj pre vládnych činiteľov treba byty. Je to pravda, že ak tu vládny činiteľ býva, mal by mať byt, pretože príde návšteva a ja ju tiež nemôžem prijať na ubytovni, keď som podpredsedom. Ale myslím si, že treba, aby vláda mala byty, aj Fond národného majetku. Pravda, je otázkou, či je to únosné alebo neúnosné. Treba zvážiť. Ale byt nežiadam. Pravdaže, nebývam v byte. Mohol som ho dostať, mám na to nárok, ale nebývam v byte. Bývam na ubytovni.

  • Vážená Národná rada,

    dávam k predloženému materiálu, tlač 86, pozmeňovací návrh podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby rokovanie bolo prerušené do predloženia nového návrhu zo strany príslušného výboru Národnej rady. O tomto mojom návrhu prosím podľa § 22 ods. 3 hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Volf.

  • Mám ešte jednu vetu. Tu sa stále dohadujeme, ktorý výbor je gesčný, čo urobila minulá vláda a prečo sa teraz títo ľudia ozývajú. Za seba môžem povedať, že som nesedel ani v minulej vláde, ani v minulom parlamente, a preto sa mi tieto veci vytýkať nemôžu, ale poviem k tomu jedno. Tu nezáleží vôbec na tom, či je gesčný ten alebo ten výbor. Tu nezáleží vôbec na tom, či poslanci KDH alebo DÚ kedysi hovorili tak a teraz hovoria tak. Tu dnes schvaľujeme jeden rozpočet, ktorý je asociálny a je zodpovednosťou každého poslanca, ako sa k nemu postaví. A to je všetko.

  • Pán poslanec Dzurinda, vaše silné sociálne cítenie, ktoré je očividné z vášho prvého i teraz posledného vystúpenia, akosi odsúva na politickú perifériu Stranu demokratickej ľavice a Združenie robotníkov Slovenska. Pretože ste ekonomickým expertom KDH, chcem sa opýtať, či to znamená aj zmenu v orientácii pravicového KDH.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na rozdiel od toho, čo povedal pred chvíľočkou pán kolega Volf, mne záleží na tom, čo sa v tejto snemovni hovorilo aj v minulosti. Pán podpredseda Ľupták, bol by som rád, keby ste povedali konkrétne, ktorý z poslancov KDH obhajoval vysoké platy vyšších štátnych úradníkov, ale nie takto strieľať. Povedzte to konkrétne zo stenografického záznamu. Naši poslanci hlasovali proti zvýšeniu vlastných poslaneckých príjmov. O tom sú predsa doklady, to si nalistujte. A, pán podpredseda Ľupták, je to celkom prirodzené, že sa vyhovárate teraz, keď obhajujete svojho kandidáta, ktorý je prezidentom prezídia, ale bol by som predseda len rád, keby ste sa vyjadrili k priemernej výške platov v tomto orgáne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, pán podpredseda Ľupták ma tu obvinil z toho, že som podpísal zmluvy, ktoré sú nedobytné. Prosil by som ho, aby špecifikoval, ktoré zmluvy to sú, v opačnom prípade žiadam o ospravedlnenie.

  • Myslím si, že pán podpredseda to nepovedal na vás, ale na fond.

  • Na mňa, povedal, že za čias Vaškoviča. Prosím vás pekne, za mojich čias sa iba opravovali a vylepšovali všetky zmluvy, ktoré sa dovtedy, dokedy som ja tam prišiel, pokazili.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová. Ale opäť prosím, páni poslanci, keby sme sa vrátili k realite.

  • Chcela by som vyjadriť stanovisko poslancov klubu za Stranu demokratickej ľavice. Nechceli sme predlžovať túto diskusiu, naše stanovisko je veľmi jednoznačné, návrh tohto rozpočtu nepodporíme. Za náš klub Spoločnú voľbu vystúpil v tomto zmysle pán poslanec Volf. Chcela by som poukázať na jednu vec. Niekoľkokrát sme pri prerokúvaní provizória, pri prerokúvaní a schvaľovaní rozpočtu na rok 1995 žiadali poslancov Združenia robotníkov Slovenska, aby skutočne prejavili svoju tzv. ľavicovú orientáciu, aby podporili niektoré návrhy, ktoré skutočne neznamenali veľký nárok na rozpočet a mohli aspoň čiastočne pomôcť v ťažkej sociálnej situácii ľudí, za ktorých ste kandidovali. Žiaľ, ani v jednom prípade ste pomoc pre týchto ľudí neposkytli.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Mne sa naozaj páčilo vystúpenie pána Vaškoviča. Naozaj, tie zmluvy boli všetky dobre poopravované, len neviem, v prospech koho ich opravoval. To je jedna vec.

    Druhá vec - pokiaľ sa týka toho, že na fonde majú dokonca aj nábytok a že chodia na autách. Do roku 1989 nebol tu žiaden Fond národného majetku. Zrušme ho, no a čo? A dobre bolo aj vtedy, no nie? Takže, keď už záleží na tom, že niekto má v dnešnej dobe mobilný telefón, že má zariadenú kanceláciu a že sa vozí na aute, pričom šetrí čas - však to je úplne normálne v dnešnej dobe. Potom vôbec nerozumiem, načo vlastne je tu táto debata.

  • Snáď už naposledy. Nemám rád, ak pravicová politička radí ľavicovému politikovi. Boli ste pravicová.

  • Smiech v sále.

  • To je jedna z vecí. Druhá vec - pán Dzurinda, vám len toľko chcem povedať, že ak by sme vytiahli záznamy, veľmi dobre si pamätám, keď bolo hovorené, že sudcovia, politici, poslanci, vládni činitelia, manažmenty musia mať vysoké platy, aby boli nepodplatiteľní. A boli to práve aj vaši poslanci z KDH. Nepovedal som, že ste to boli vy. Keby sa vytiahol záznam, videli by sme to, určite sa dá vytiahnuť, aby sme videli, ako to bolo. Ja som bol ten, ktorý proti tomu tvrdo bojoval. Takže, neviem presne dnes definovať, kto to bol, ale je to tak.

  • Dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Morica. Veľmi pekne nám tu vysvetlil, ako sa pracovníci Fondu národného majetku potrebujú voziť na autách. Takisto by sme mohli povedať, že v minulom storočí sa jedlo drevenou lyžicou, takže autá nepotrebujeme. Ale dovoľte, aby som položil otázku. Pred nedávnom vláda Slovenskej republiky svojím uznesením zrušila ochranku a služobné auto predsedovi Ústavného súdu. Domnieva sa pán poslanec Moric, je že dôležitejšie, aby sa radový pracovník fondu vozil na služobnom aute a z dôvodu úspory zrušíme služobné auto predsedovi Ústavného súdu? To po prvé.

    Po druhé - vrátim sa k otázke bytov. Domnievam sa, že byt v hodnote viac ako 1,2 milióna Sk v tejto chvíli treba zaradiť do kategórie luxusných bytov. Rád by som sa spýtal dnes, teraz tu sediacich členov vlády, ktorí dostali služobné byty, resp. dostali byty ešte v minulom období, či dostali byt takejto kategórie. A toto sú byty pre radových pracovníkov fondu. To nie je, prosím, pre ústavných činiteľov. Pán podpredseda Ľupták povedal, že je spokojný s tým, že býva na ubytovni. Myslíte si, že je správne, aby poslanec alebo podpredseda Národnej rady býval v ubytovni a radový úradník Fondu národného majetku býval v byte hodnoty 1,2 milióna Sk? Myslíte si, že vaši voliči a občania tejto krajiny budú spokojní s takýmto riešením?

    Ešte jednu krátku otázku. Chcem sa spýtať, čo s človekom, ktorý bude bývať v služobnom byte, keď skončí svoj pracovný pomer? Vzniká totiž jeden obrovský problém. Ten človek bude, povedzme, pracovať v Bratislave 4 roky. Presťahuje sa s rodinou, deťmi. Vyhodíte ho na ulicu? Alebo budete trvať na tom, že musí dostať byt? Ako prídu k tomu ostatní občania, ktorí čakajú 8, 9, 10 rokov na byt v poradovníku, a nedočkajú sa ho, a pracovníci fondu ho dostanú automaticky? Proste, ten rozpočet a návrhy evokujú niekoľko myšlienok, nad ktorými sa treba skutočne zamyslieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len povedať, že okrem predsedu Ústavného súdu vláda zrušila ochranku aj ministrovi zahraničných vecí.

  • No nie. Rezort má svoje vozy.

    Prosím, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán podpredseda Ľupták, povedali ste, že si pamätáte veľmi dobre, ale nepamätali ste si ani toľko, že sa na vás obrátil pán poslanec Šimko, nie ja. Ale keď ste sa už dotkli mňa, chcel by som vám povedať, že nie je pravdou to, čo ste opäť hovorili. Pán podpredseda Ľupták, nie je pravdou to, čo ste hovorili. My sme hlasovali len za zvýšenie platov sudcov, ale nie štátnych úradníkov. Jednoducho, máte možnosť to dokázať. Nehlasovali sme ani za platy ministrov, ani za platy štátnych úradníkov, ani za platy poslancov. Pripomínam, že zvýšenie platov poslancov bolo dielom HZDS.

    Pánu poslancovi Brňákovi, ktorý práve prichádza, by som, keď už mám slovo, len krátkou vetičkou chcel povedať: Viete, pán poslanec, ten môj diapazón smerom doľava smeruje len ku stredu, aby sme postupne preberali čo najviac aj vašich voličov. Dávam vám čestné slovo, že príliš doľava nezájdem.

  • Vážený pán predseda,

    pán poslanec Moric mi položil otázku, v prospech koho sme tieto zmluvy robili. Veľmi vtipne mu odpoviem - v prospech veci. Nech si preštuduje zmluvy, ktoré boli urobené na Fonde národného majetku do nášho nástupu, a tie, ktoré sme museli potom prerábať, pretože prakticky všetky pohľadávky boli nevymožiteľné. Teraz tam boli zanechané také zmluvy, ktoré zľahčia vymáhanie majetku, ktorý nebudú platiť jednotliví majitelia. Tak sme robili.

  • Ďakujem. Páni poslanci, opäť prosím, aby sme prestali s touto debatou, ktorá nevedie k ničomu. Budeme hlasovať.

    Prosím, pán poslanec Maxon.

  • Pán predseda, v podstate som chcel mať procedurálny návrh, aby sme ukončili rozpravu, ale predsa, keď už mám slovo, keď pán poslanec Vaškovič hovoril, že išlo o vec. Mňa evokuje včerajší deň, či aj včera napríklad išlo jednoznačne o vec, keď nám pán poslanec Vavrík zhruba 30 minút vysvetľoval, aké obrovské problémy má mestská doprava v Bratislave. Jedno-jediné nám zabudol povedať - stanovisko z previerky Najvyššieho kontrolného úradu. Určite o tomto dokumente vedel. Takže, aj včera išlo celkom o vec?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Rada by som reagovala na pripomienku pána poslanca Kováča, ktorý hovoril o tom, že ako k tomu príde radový občan, keď pracovník, ktorý skončí svoj pracovný pomer a odíde zo služobného bytu, automaticky potom dostane normálny byt. Chcem poukázať na skutočnosť, že pracovník, ktorý príde do služobného bytu, predtým už byt mal, takže dostane iba byt, ktorý mal už predtým, alebo iný byt. Čiže nedostane byt naviac. Takže radový občan, ktorý čaká, bude musieť čakať tak, ako kedysi čakal ten-ktorý pracovník, aby tiež dostal v rámci svojho poradovníka byt.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda, naozaj bude najlepšie ukončiť debatu, lebo dokonca sa dozvedám, že niektorí pracovníci ústredných orgánov budú mať dva byty. To by som nerád rozširoval ďalej. Chcem k tomu povedať len jednu vec. Naozaj, problém bytov v Bratislave je veľký. Kde dáme policajtov, odchádzajúcich zo služobného pomeru, kde dáme vojakov, kde dáme iné funkcie, ktoré jednoducho hrozia problémami? Takže v tomto duchu hľadajme priority.

    Ešte jedna poznámka: tie byty sú na Prievozskej ulici, tie byty sa nepredávajú už niekoľko rokov; patria k najdrahším panelákovým bytom. Takže, úspornosť je skutočne otázkou: Ako sa vlastne vybrala takáto lokalita?

  • Chcem uviesť iba jeden prípad hospodárnosti v oblasti privatizácie bývalej vládnej koalície, keď za jeden štvorparagrafový zákon o privatizácii plynárenského a energetického priemyslu bol istej právnickej firme vyplatený honorár vo výške 400 tisíc Sk, takže za jeden paragraf rovných 100 tisíc. Mohli by sme sa o tom tiež baviť ďalej. Chcem iba pánu poslancovi Dzurindovi povedať, že neviem o tom, že by sme už boli sprivatizovali súdnictvo. Pokiaľ viem, aj sudcovia sú stále platení zo štátneho rozpočtu, takže ide o štátnych úradníkov, či si to praje alebo nie. Zatiaľ sa súdi v mene Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    plne sa stotožňujem s apelom pána poslanca Vaškoviča, že ide o majetok ľudu, a ľud by mal byť o tom, čo sa tam deje, detailne informovaný. Je to vlastne predvolebná požiadavka Združenia robotníkov Slovenska. Rovnako detailne ľud má byť informovaný o tom, čo sa udialo od roku 1992. Aký majetok ľudu, komu a za akých podmienok odovzdalo 40 pracovníkov v roku 1992, 64 pracovníkov v roku 1993 a 133 pracovníkov v minulom roku. Od prezidenta vo svätyni národného majetku očakávam, že nás bude podrobne informovať, kto a ako s privatizovaným národným majetkom hospodáril a hospodári.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, chcel by som sa poďakovať kolegovi Maxonovi za lekciu, ktorú mi udelil, a samozrejme, chcem sa k nej vyjadriť. Áno, podrobne poznám záver Najvyššieho kontrolného úradu. Môžem ubezpečiť váženú snemovňu, že sme nechali podrobne preveriť prečo, kedy a za akých okolností došlo k tým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v tejto správe. Samozrejme, neodpustím si na záver jednu poznámku, že nové vedenie mesta je vo funkciách zhruba tri mesiace, a musím povedať, že všetky veci, ktoré zistila previerka, sa udiali v minulom volebnom období, a jeden exponovaný člen SNS zrovna v tom čase riadil dopravný podnik na úrovni námestníka primátora. Takže, len toľko k tomu, čo ste povedali. Treba hľadať v túto chvíľu iného adresáta.

    Ďakujem.

  • Prepáčte, chcem sa ešte raz spýtať pána poslanca Vavríka, či to bola výhodná zmluva, keď Chemické závody Nováky z 51 % predal Čechom, či to bola výhodná zmluva.

  • Ďakujem. Dúfam, že sme skončili s faktickými poznámkami.

    Musím zareagovať najskôr na návrh pána poslanca Rózsu, ktorý navrhuje, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a vrátili sa k nemu až potom, keď sa k tomu ... Ako ste to definovali, pán poslanec?

  • Vzhľadom na rozporné stanoviská predložené a prednesené na terajšom rokovaní aby sa k tomu opätovne vyjadril príslušný výbor alebo ďalšie výbory.

  • To by sme potom museli každý bod prerušiť, lebo vždy sú rozporné stanoviská. Ale pán poslanec Rózsa dal procedurálny návrh, takže dávam o ňom hlasovať.

    Prosím, hlasujeme o prerušení rokovania o tomto bode programu. Kto je za a kto je proti?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Budeme pokračovať v rozprave, do ktorej sa prihlásil pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážená snemovňa,

    vláda Slovenskej republiky vo svojom Národnou radou schválenom programovom vyhlásení venuje značnú pozornosť privatizácii ako neoddeliteľnej súčasti ekonomickej reformy. Svoje nazastupiteľné miesto v tomto procese má Fond národného majetku, na funkčnosť ktorého budú v tomto a v nasledujúcich rokoch kladené zvýšené nároky. Preto nesúhlasím s názorom exviceprezidenta fondu pána poslanca Vaškoviča, že najväčšie gro úloh, ktoré Fond národného majetku plnil, sa odohralo v roku 1992. Fond národného majetku jednoducho bude musieť zvýšiť dôraz pri dôslednejšom vymáhaní pohľadávok u neplatičov splátok kúpnych cien predaných podnikov. Bude musieť dôslednejšie ako doteraz vykonávať svoje práva akcionára spojené s kontrolou akciových spoločností, kde má trvalú majetkovú účasť schváleného privatizačného projektu. Bude musieť aktívne vstupovať do obchodovania na kapitálovom trhu ako vlastník zvyškových akcií nerealizovaných v prvej vlne kupónovej privatizácie, ktorých trvalá tržba v portfóliu Fondu národného majetku sa javí ako neúčelná. V neposlednom rade bude musieť riešiť celý komplex problémov spojených s odstupovaním od zmlúv v prípadoch, keď dôjde k závažným porušeniam záväzkov, ktoré na seba zmluvne prevzal nový vlastník privatizovaného podniku alebo jeho časti.

    Zvýšené nároky na Fond národného majetku kladie aj posledná novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou došlo k významnému posilneniu právomoci fondu najmä v oblasti priamych predajov. Finančné krytie nákladov spojených s plnením týchto úloh si musí fond zabezpečiť len z vlastných príjmov tak, ako sú uvedené v návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku na rok 1995, ktorý vzápätí by sme mali prerokovať.

    Vo výbore pre financie, rozpočet a menu odznelo k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku viacero pripomienok smerovaných najmä k formálnym náležitostiam tohto materiálu, absencii, vyargumentovanosti jednotlivých položiek, chýbajúcej špecifikácii príjmovej časti, prípadne aj porovnaním s rozpočtovými a reálne dosiahnutými výsledkami za rok 1994, pričom v tomto zmysle bolo skoncipované a prijaté aj uznesenie výboru. Tu treba zdôrazniť, že tento materiál, návrh rozpočtu Fondu národného majetku, ktorý predkladá prezídium fondu a pán prezident snemovni, čo sa týka skladby, sa prakticky neodlišuje a je postavený obdobne ako rozpočet predložený Národnej rade Slovenskej republiky v auguste minulého roku, ktorý bol schválený uznesením Národnej rady. Toto okrem akceptovaného a tu už uvedeného paušálneho krátenia celkovej navrhovanej rozpočtovanej sumy o 25 % neobsahuje žiadne pozmeňovacie návrhy. Vtedy však, a to by som chcel zdôrazniť, boli predkladané súčasne všetky štyri základné hospodársko-ekonomicko-finančné dokumenty Fondu národného majetku, a to správa o činnosti, ročná účtovná uzávierka, návrh rozpočtu a návrh na použitie majetku.

    Absencia porovnávacej analýzy návrhu rozpočtu s predchádzajúcim obdobím nebola preto vtedy prekážkou. V rozprave sa však objavili názory a odporúčania, ktoré smerovali k účelnosti predkladania rozpočtu Fondu národného majetku a návrhu na použitie majetku fondu v termíne predkladania štátneho rozpočtu, čo sa momentálne deje. Na druhej strane návrh ročnej účtovnej uzávierky fondu a výročnej správy o činnosti bolo odporúčané presunúť na termín predkladania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, čo nás ešte len čaká. To je k absencii porovnávacej základne.

    Termínové oddelenie týchto materiálov a najmä absencia jasných pravidiel boli zrejme jednou z hlavných príčin problémov pri prerokovávaní rozpočtu Fondu národného majetku vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Je preto na škodu veci, že pán bývalý minister financií zrejme nesplnil uznesenie vtedajšej vlády Slovenskej republiky číslo 660 zo dňa 30. 6. 1994 v tejto veci, keď mu bolo uložené zaoberať sa otázkou výkazníctva fondu. Považujem preto za účelné, aby sa vláda Slovenskej republiky vrátila k pôvodnému zámeru novelizovať smernice a pokyny na vedenie účtovníctva a vykazovanie Fondu národného majetku s ohľadom na jeho súčasné postavenie a pôsobnosť ako právnickej osoby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Poliak a ešte medzitým sa prihlásili pán poslanec Hofbauer a pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, vážení hostia,

    v podstate gro toho, čo som chcel povedať, už povedal kolega pán poslanec Glinský. Nedá mi však, aby som sa neopýtal, kde sa podeli prostriedky a majetok, o ktorom sa hovorí ako o majetku ľudu tejto krajiny, a akým spôsobom bol privatizovaný, keď tento ľud krajiny, Slovenskej republiky na privatizácii a na rozdeľovaní tohto majetku predtým neparticipoval. Dnes si dovolím tvrdiť, že sa robia všetky opatrenia a kroky pre to, aby aj ľudia tejto krajiny participovali na majetku, ktorí v minulých rokoch vytvorili.

    Taktiež, by som chcel pripomenúť otázku, že dnešné prezídium Fondu národného majetku má pohľadávku voči tým, ktorí majetok tejto republiky sprivatizovali. Je to v čiastke vyše dvoch miliárd korún. Pýtam sa, či nechýba tejto republike takýto dlh. Takže, skutočne by sa bolo treba objektívne k týmto veciam postaviť, zaujať objektívne stanovisko a vyvodiť z toho správne dôsledky.

    Ešte poviem jednu vetu k Strane demokratickej ľavice. Dnes táto strana veľmi rada podáva ľúbivé návrhy tzv. ľúbivej politiky najmä k sociálne slabším vrstvám, ktoré zastupuje Združenie robotníkov Slovenska. Ale chcem sa opýtať, kde boli títo páni, aj pani poslankyňa Schmögnerová, vtedy podpredsedníčka vlády, keď sa riešilo aj deputátne uhlie, keď ona sama navrhovala zrušiť deputát, a dnes hovorí navŕšiť o 10 % z čiastky 10,5 milióna. Tu jednoznačne vidieť tú ľúbivú politiku, ktorú chcú presadzovať, a nie teda objektívnosť a reálnosť tejto situácie a reálnosť formovania a tvorenia štátneho rozpočtu na rok 1995, ako aj schvaľovania rozpočtu Fondu národného majetku. Preto by som chcel dať pozmeňovací návrh, a myslím, že je to aj vzhľadom na návrhy, ktoré tu boli položené, a k určitým akceptujúcim stanoviskám sociálneho zmieru a sociálnych partnerov. Dávam návrh, aby sa rozpočet Fondu Národného majetku znížil o 15 %.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hofbauer a medzitým s faktickou poznámkou pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Skutočne ma prekvapuje, odkiaľ beriete informácie o deputátnom uhlí a mojom postoji k nemu. Pokiaľ by ste boli naozaj informovaný, zrejme by ste museli vedieť, že išlo o niečo úplne iné, pretože predchádzajúca vláda schválila zmenu použitia 17 miliónov Sk v kapitole ministerstva hospodárstva práve na úhradu deputátneho uhlia. Problémy vznikali skôr pri administrácii rozhodnutia. Neviem, či všetky prostriedky už nová vláda do konca roku 1994 doplatila, tak ako boli pripravené na úhradu deputátneho uhlia. Viete, ja som navrhla iba zvýšiť časť, ktorá je určená v rozpočte 10,5 miliónov o 10 %. Pokiaľ vieme dobre počítať, je to iba o niečo viac ako milión. Keď sa neschválilo ani toto, čo skutočne nemôže ohroziť štátny rozpočet na rok 1995, potom asi ťažko dávať na misku váh, kto je aký.

    Ďakujem.

  • Chcel by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Poliaka, pretože si myslím, že je zavádzajúce ohľadom toho, ako bolo riešené deputátne uhlie. Vysvetlila to čiastočne pani poslankyňa Schmögnerová. V rozpočte na rok 1994, ktorý bol schválený v decembri 1993, nebolo pre deputátne uhlie ani koruny. Ministerstvo hospodárstva zo svojich vlastných zdrojov našlo riešenie 10 miliónov z príjmovej časti, ktorá bola prekročená po súhlase ministerstva financií. Táto časť bola z rozpočtu ministerstva hospodárstva uhradená na deputátne uhlie. Nie je pravdou, že ako minister za Stranu demokratickej ľavice som neriešil deputátne uhlie. bezprostredne som to riešil. A to, čo tu povedal pán poslanec Poliak, je zavádzajúce.

  • Vážený pán predseda, mám len drobnú poznámku. Počúvam tu debatu o deputátnom uhlí a o tom, čo je ľavica, čo je pravica, kde sa kto pohybuje. Zhodou okolností teraz doniesli kolegovia výsledky hlasovaní a pozerám sa, že o deputátnom uhlí, o návrhu zvýšiť čiastku na deputátne uhlie ste napríklad vy, pán podpredseda Národnej rady Ľupták, hlasovali proti zvýšeniu čiastky na deputátne uhlie.

  • Chcem sa vás naozaj zo záujmu opýtať, či oproti tomu súhlasíte s priemerným platom na Fonde národného majetku na úrovni štátneho tajomníka.

  • Chcem sa vrátiť k rozpočtu, lebo to je predmetom nášho rokovania a nie všetko, o čom sa tu hovorí. Symbolicky sa tu hovorilo o čokoláde Orion, ale aj o súhvezdí Orion, teda o všeličom. Ešte k pánu spravodajcovi mám jednu technickú poznámku. Tá úloha o zmene výkazníctva, metodiky účtovníctva, bola splnená, ale nechcem o tom diskutovať, to si môžete overiť.

    Neviem, či ste si všimli, ale ja som si všimol pri vystúpení prezidenta Fondu národného majetku určité korekcie vo vzťahu k pôvodnému návrhu rozpočtu, čo považujem za vyslovene pozitívne, že už zobral do úvahy určité námety a korigoval to v rámci svojho vystúpenia. Ale už menej pán spravodajca. Tak by som veľmi prosil pána spravodajcu, aby na tento fakt nezabudol. Napríklad bolo by jednoduchšie, keby bol povedal, v čom sú teda zmeny, na čo sa reagovalo, aké korektúry nastali. Odhliadam teraz od toho, že mali sme dostať upravený rozpočet na základe námetov, ktoré sme dali a na čom sme sa dohovorili. Skutočne by bolo dobré v diskusii vypichnúť a povedať, ktoré sú to teda korekcie, čo akceptoval Fond Národného majetku. Mal som taký dojem, že prezident to mal na mysli a uviedol to.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte vrátiť sa k meritu veci, a to je predmet materiálu, ktorý je predložený na prerokovanie. Dovoľte, aby som sa dotkol niektorých skutočností, ktoré domnievam sa, by sme si mali pripomenúť a osviežiť v pamäti.

    Pokiaľ tu odznelo, že v rokoch 1991, 1992, resp. do súčasnosti sa v oblasti privatizácie urobilo maximum a toto maximum už nebude prekročené, nie je to tak, pretože do súčasnosti je sprivatizovaný finančný objem národného majetku približne 43 % pri výkone produkcie asi 50 %, teda viac ako 50 % finančného objemu národného majetku je ešte v štátnych rukách. Takže, ten väčší balík rozsahu privatizačnej práce je pred nami, ten menší je za nami. V tomto zábere ide o privatizáciu v rozsahu približne 220 miliárd, tak ako to bolo nakoniec potvrdené v závere roku 1993 a v priebehu roku 1994. Takže, to je čiastka, ktorú nie je možné prehliadať a ktorá je vyššia ako tých 180-190 miliárd, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcom období.

    Mzdová úroveň pracovníkov Fondu národného majetku je vysoká. Je vysoká, to je pravda, ale ak dovolíte môj názor, za najväčšie riziko v tejto sfére považujem zle platených pracovníkov v oblasti privatizácie. Prečo, to si môže vysvetliť každý po svojom, ale domnievam sa, že toto je jeden z najzraniteľnejších článkov. Môžeme tu viesť diskusiu, či tie platy sú malé, či sú veľké, či majú byť nižšie alebo polovičné. Domnievam sa, že na mzdovej záležitosti nestojí a nepadá problematika privatizácie resp. Fondu národného majetku.

    Otázka technického vybavenia, zariadenia - pripomenul by som, akým spôsobom privatizačný proces prebiehal v minulom roku, keď vlastne o privatizačných rozhodovaniach sa rozhodovalo mimo Bratislavy za takého technického vybavenia, že počítače, rozmnožovacie súpravy, prenosné telefóny, automobily boli zapožičiavané organizáciami a inštitúciami. Prosím vás, toto považuje niekto z prítomných za prijateľné? Ja to považujem za absolútne neprijateľné. Takáto inštitúcia predsa musí byť nezávislá na akýchsi sponzoroch, na akomsi vonkajšom okruhu, pretože toto je najspornejší spôsob, akým je možné vôbec ovplyvniť konanie a postupy privatizácie.

    Trošku ma rozveseľuje tá nekonečná diskusia o bytoch, pretože tým sa potvrdzuje Parkinsonov zákon, pričom sa diskusia obvykle zadrhne pri rokovaní o jadrovej elektrárni, nie o náklade 15 miliárd dolárov, ale pri platoch niektorých upratovačiek. Byty sa neminú, nezhrdzavejú a neodídu do šrotu, tak ako do šrotu odídu automobily, počítače, rozmnožovacie aparatúry, papiere a zariadenie kancelárií. Tie byty sú fixné, Fond národného majetku na tom neprerobí ani korunu, a keď ich predá, tak finančné prostriedky sa vrátia. 13 tisíc korún za m2, žiaľ, nie je cena v Bratislave premrštená, ale je to primeraná čiastka. Ak niekto pozná lacnejšie byty, ktoré sú v novostavbách, nech mi to poradí, ale nenájde ich. A prečo sú to paneláky na Záhradníckej? Lebo tam sú rozostavané. Ak sa bude riešiť problematika bytov, ktoré by sa mali začať stavať teraz, tak to bude vyriešené niekedy možno pre nejakú nasledovnú vládu, keď už balík privatizácie bude vyriešený.

    A čo sa týka ubytovania poslancov, kolegovia, ja nebývam na vašej ubytovni, a na rozdiel od toho, čo tu odznelo, nie som o tom presvedčený, že na ubytovni poslanci bývajú adekvátne. Bývajú hlboko neadekvátne, každý z vás býva naprosto neprijateľne. Každý poslanec by mal mať minimálne ubytovanie na úrovni dvojizbového bytu, pracovňu, spálňu, kuchynský kútik. To je minimum, čo existuje pre pracovníka parlamentu. Takže, ubytovanie na úrovni robotníckeho hotela v úzkej dvojposteľovej izbe považujem za podštandardnú úroveň pre prácu a život poslancov zákonodarného zboru.

    Nechcem sa tu vyjadriť ku komentárom na obdiv pracovníkov za ich predchádzajúce výkony, pretože by to asi vyzeralo tendenčne, a takisto by som sa nerád zmieňoval o spôsobe informácie práce v oblasti privatizácie v predchádzajúcom období. Starostlivo som sledoval tlačové porady o tejto problematike, boli dosť prekvapujúce. Samozrejme, názory na toto musia byť rozdielne, pretože máme rozdielne stranícke príslušnosti.

    Naprosto súhlasím s pánom Vaškovičom čo sa týka počtu pracovníkov s tým, že v roku 1994 tento počet bude kumulovať, už nikdy nebude narastať, bude sa len zmenšovať. A osobne pochybujem, že to pôjde preskupovaním do iných sfér, skôr sa domnievam, že pôjde redukciou pracovníkov, pretože Fond národného majetku skutočne nie je orgán fixný, vybudovaný na večné časy s tým, že sa bude budovať, rozširovať donekonečna, aj keď, samozrejme, každý inštitút, každý ústredný orgán má takúto tendenciu a žiadna byrokratická inštitúcia nemá tendenciu zrušiť sama seba. Ale v tomto prípade bezpochyby k tomu bude musieť prísť.

    Takže, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, môžeme diskutovať o tejto problematike z rôznych uhlov, z rôznych pohľadov, môžeme mať k tomu výhrady a pripomienky. Boli, sú a aj budú, pretože proces privatizácie v tomto štáte bude uskutočňovaný iba teraz a v podstate z prechádzajúceho obdobia niet sa na čom poučovať. Takže, o rok budeme skúsenejší o tohoročné skúsenosti a toho roku sa chceme vyvarovať zase chýb, ktoré sa uskutočnili v minulosti. Takže, prosím o zváženie týchto skutočností pri hlasovaní o tomto dokumente.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Kým vystúpi pán poslanec Kunc, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Prijímam výzvu pána kolegu Hofbauera a pozývam ho do Petržalky, kde mu ponúknem byty, kde by fond ušetril financie vo výške 50 až 60 % predpokladaných nákladov na kúpu nimi požadovaných bytov.

  • Len dve veci. Domnievam sa, že nie možné zľahčovať to, že diskusia tu prebieha najmä o bytoch, lebo byty tvoria veľmi významnú položku tohto rozpočtu a, navyše, neodôvodnenú. A druhá záležitosť - neviem, či bola myslená vážne otázka, že fond bude potom byty predávať, pretože potom by sa musel dostať na úroveň normálneho podnikateľského subjektu a zrejme by mal prísť potom o úľavy na daniach, ktoré voči štátnemu rozpočtu doteraz má.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dostávame sa do situácie, keď pomaly nastane moment, že nevieme, ako ďalej. Z tohto hľadiska by som obom výborom, tým povolaným, lebo skutočne návrh bol v rukách najpovolanejších výborov, chcel ani nie tak vyčítať, ako pripomenúť, že je to do istej miery ich vina. Nazdávam sa, že výbor pre financie, rozpočet a menu mal doplniť svoj nesúhlas niečím konkrétnejším, než čiste povedať, že treba vrátiť návrh predkladateľovi na prepracovanie a doplnenie. Bolo by sa žiadalo povedať v čom. Hneď potom možno ináč konať. A keby tento výbor bol povedal v čom, potom zas výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie by bol mohol aspoň do istej miery modifikovať svoje stanovisko, svoje uznesenie, pretože takýmto spôsobom, keď bez pripomienok odporučil Národnej rade návrh schváliť, vlastne sa dostáva do diametrálneho rozporu s výborom pre financie, rozpočet a menu. Nazdávam sa, že nemuselo to tak byť a nemuseli by sme teraz tomu venovať toľko času.

    Myslím si, že všetci sa zhodneme v tom, že chceme a táto ekonomika potrebuje, aby Fond národného majetku kvalifikovane, odborne a naozaj podľa nárokov záujmov tohto štátu a tejto ekonomiky mohol svoju funkciu plniť. Teda musí byť primerane vybavený. A tu nemôže byť rozhodujúca otázka, či na 3 roky alebo 5 rokov, ale musí byť primerane vybavený. Takže, nemali by sme sa baviť o tom, čo tu vybavenosť predstavuje, počnúc pracovníkmi až po techniku a technológiu. Aby sme sa ďalej pohli, navrhujem doplniť návrh uznesenia, ktorý je pripojený. Navrhujem uviesť nový bod C s takýmto znením: "Národná rada po A, kde schvaľuje, po B, kde ukladá hospodáriť podľa rozpočtu a hospodárne, bod C, ktorý by hovoril: "viaže použitie finančných prostriedkov na zakúpenie bytov na ubytovanie tých najvyšších výkonných funkcionárov fondu, ktorí v čase menovania do funkcie byt nemali alebo nebývali v jeho sídle".

    Pretože kameňom úrazu pre nás je práve tá veľká položka 65 miliónov, isteže odôvodnene, a treba prijať námietku pána poslanca Volfa, že skutočne sa nemôže Fond národného majetku starať o ubytovanie cudzích pracovníkov, teda nie tých, ktorí pôsobia preň a sú v jeho v stave. Týmto spôsobom, nazdávam sa, by sme preklenuli v tejto chvíli vážnu nezhodu a mohli by sme sa dostať ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Veľmi krátko k pánu Volfovi: Za c. k. monarcie boli železničiarske byty, poštárske byty, za prvej republiky v Bratislave boli byty cvernovky, dynamitky, apollky, byty bankové, dôstojnícke, a skutočne, myslím si, že je bezpredmetné to rekriminovať.

  • Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pripájam sa k slovám pána poslanca Filkusa, ktorý hovoril o tom, že pán prezident fondu vo svojom vystúpení povedal, že tie byty budú stáť 50 milión korún. A ak sa dobre pamätám, ešte povedal, že teda bude úspora oproti pôvodným číslam rozpočtu. Myslím si, že túto vec by sme mali predsa len vziať do úvahy a neschvaľovať pôvodne navrhovanú sumu výdavkov, predsa tých 15 miliónov môže byť použitých v ďalšom materiáli, ktorý budeme prerokovávať ako možnosti použitia zostatku Fondu národného majetku. Teda opakujem, aby sa neschvaľoval rozpočet v pôvodne predloženom obnose, pretože sám predkladateľ ho znižuje o 15 miliónov korún.

  • Ďakujem. To vyjadríte svojím hlasovaním, pán poslanec. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, chcel by som oznámiť, že budem hlasovať s náhradnou kartou.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave prezident prezídia pán Gavorník. Prosím, pán prezident.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    ak dovolíte, z toho, čo som tu počul z úst niektorých poslancov, mám naprosto rozpačitý dojem. Neviem, čo si tu môže dovoliť jednoduchý občan voči poslancovi, ale pán poslanec Vaškovič, to, čo hovoríte vy, v mnohých ohľadoch postráda objektívnosť a je to obyčajná politická demagógia. Keby ste mi boli mnohé veci povedali, čo ste tu uvádzali, a mali ste na to čas, možno by som bol zmúdrel aj ja, ale vy ste mi dodnes napriek dvom interpeláciám ešte neodovzdali úrad.

    Bývalý predseda vlády pán Moravčík mi to sľúbil naposledy 1. decembra. Dnes je 8. marca a vy ste mi dodnes neodovzdali úrad. Bol by som sa rád všeličomu priučil, čo ste tu rozprávali. V mnohých ohľadoch nemáte pravdu, pretože tí rozumní pracovníci, čo tam boli a my sme ich poslali preč, jedna vec je politická rovina, ktorú jednoducho nie je možné opustiť. To znamená, že keď si členovia prezídia, členovia výkonného výboru a členovia dozornej rady namýšľali, že po zmene vlády zostanú vo funkciách, tak si myslím, že nemali ísť do politiky. Z tých mnohých rozumných, čo ste menovali, boli takí, ja ich tu menovať nebudem, ale keď budete chcieť, tak ich poviem, ktorí si šúchali ruky, keď prišli na fond a ešte ani nevedeli, ako by čo ešte rýchlo sprivatizovali. Ani privatizovať nevedeli. Takí mnohí múdri boli tam, nehovorím, že všetci, aby som zasa nebol demagóg aj ja sám.

  • Šum v sále.

  • Kľud, páni poslanci, zatiaľ dávam slovo ja, pán poslanec. Pán prezident, prosím vás, aby ste sa vyjadrili k tým návrhom, ktoré tu boli vznesené k číslam rozpočtu a aby ste boli konkrétny.

  • Dobre, ja sa umravním. Niektoré tie zmluvy, ktoré sa uzatvárali za predchádzajúceho vládnutia, pozri firma Inekon, by mi mohol niekto vysvetliť, či toto mohol podpísať jeden roduverný Slovák, vážení páni poslanci.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • To je k veci, pán poslanec, vy ste tu neboli, to je k veci, čo tu teraz hovorím.

  • Pán prezident, nemôžete diskutovať s poslancami. Upozorňujem vás, aby ste sa vrátili k tým pripomienkam, ktoré sa týkajú konkrétnych čísel vášho rozpočtu.

  • Pardon, to som nevedel. Pokiaľ ide o poslancov, že sa zúčastňovali minulých sedení prezídia, takú istú možnosť majú aj naši poslanci. Takže, to je v poriadku. Pokiaľ ide o to, že poskytujeme málo informácií, informujeme o tom, čo uznáme za vhodné. Prvá tlačová konferencia bude budúci týždeň, kde povieme o privatizačnom procese aj z predchádzajúceho obdobia, aj z terajších období. Pokiaľ pán poslanec Volf hovoril, že nemáme v poriadku štatút so zákonom číslo 92, má pravdu. Nakoľko navrhujeme novelizáciu zákona číslo 92, potom to zrovnáme, aj štatút. Pokiaľ ide o autá, tie autá potrebujeme, musíme byť operatívni, pretože výkon práv akcionárov chceme zabezpečovať aktívne. Pán poslanec Dzurinda, chýba mu komparácia. Inak ju mám u seba. Myslel som si, že bude stačiť povedať, že v priemere sa splnil rozpočet na 80 a 40 %, čiže dohromady sa splnil predchádzajúci rozpočet na 60 %, ale mám tu čiastky z rozpočtovanej skladby, takže môžem ich uviesť, keď bude treba.

    Pokiaľ ide o realizáciu projektov, to uvedieme v záverečnej správe, ktorú budeme parlamentu predkladať za predchádzajúci rok. Pokiaľ ide o tie byty, samozrejme, možno máme na to rozdielne názory, nakoniec sú tu deklarované. Neviem, či som si dobre napočítal, že 5 ministrov je zvonku a skoro každý štátny tajomník je z vidieka. Chcem uviesť na pravú mieru, že tie byty nie sú len pre zamestnancov fondu, ale nie sú pre radových zamestnancov fondu. Pokiaľ ide o to, že máme snahu zamedziť privatizačnému rozkrádaniu, tak to zamedzujeme. Neviem, či sa malo na mysli, že sa predtým rozkrádalo, tá komisia to zrejme zistí a potom k tomu zaujmeme stanovisko.

    Pokiaľ ide o to, že sa zmenili počty pracovníkov v prezídiu, nie je to pravda. Tam je jedna sekretárka, jeden tajomník a jeden poradca, ktorý sa prednedávnom stal prezidentom Zväzu podnikateľov, čiže vlastne už ani toho nebudeme mať. A nábytok som zdedil. To je asi toľko, čo by som vedel k tomu povedať.

    Nie som zvyknutý chodiť medzi poslancov. Ospravedlňujem sa, pokiaľ som sa niekoho dotkol. Som ochotný rozprávať sa o týchto veciach s kýmkoľvek. Naopak, ešte raz vás prosím, aby ste schválili rozpočet tak, ako sme ho predložili, s výnimkou alebo s tou korekciou 15 miliónov na byty, čiže bude čiastka 50 miliónov a je možné zvažovať aj o desaťpercentom znížení položky na odmeny.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán prezident. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť aj pán poslanec Líška.

  • Ak nie, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie podľa pripomienok. Faktické poznámky už nie sú, pozrite sa do rokovacieho poriadku, prečítajte si rokovací poriadok, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Líška.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave odznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov.

    Prvý pozmeňovací návrh formuloval pán poslanec Vaškovič, v ktorom navrhuje znížiť prevádzkové náklady fondu o 10 % na čiastku 81 756 000 Sk, znížiť položku investičných nákladov na 27 600 000 Sk, čím celková výška nákladov rozpočtu Fondu národného majetku by predstavovala v prezentácii jeho pozmeňovacieho návrhu 109 356 000 Sk. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Chcem požiadať, aby sa o týchto dvoch návrhoch hlasovalo osobitne, pretože ten tretí je len sumárny.

  • Ďakujem. Takže, pán poslanec, rozdeľte návrhy pána poslanca na doplnenie uznesenia, na zmenu rozpočtu, na tie jeho tri návrhy osobitne.

  • Prvý návrh v tomto zmysle znie: "znížiť prevádzkové náklady rozpočtu Fondu národného majetku o 10 % na sumu 81 756 000 Sk." Návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Vaškoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča znel: "znížiť investičné náklady v rozpočte Fondu národného majetku na rok 1995 na 27 600 000 Sk". Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže, neprijali sme tento doplnok do uznesenia.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave, ktorý predložil pozmeňovacie návrhy, bol pán poslanec Volf. Vo svojom prvom pozmeňovacom návrhu k rozpočtu navrhol znížiť položku v rozpočte na nákup bytov na 5 miliónov Sk. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže, neprijali sme ani tento návrh pána poslanca.

  • Druhým pozmeňovacím návrhom poslanca Volfa k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku bolo zrušiť položku na nákup osobných automobilov. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Ďalej poslanec Volf predložil jedno odporúčanie pre výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a má návrh do záverečného uznesenia.

    Prešiel by som k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Poliak.

  • Pán spravodajca, prepáčte. Kľudne môžeme dať hlasovať o ďalšom návrhu pána poslanca Volfa. Dajme hlasovať o ňom teraz, potom budeme hlasovať o uznesení ako celku s pozmeňovacími návrhmi.

  • Čiže v odporúčaní pána poslanca Volfa sa navrhuje odporučiť výboru pre privatizáciu a podnikanie prehodnotiť zloženie komisie pre dohľad nad procesom privatizácie. Toto odporúčanie odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Zmenu uznesenia v tomto smere sme neschválili.

  • Ďalším bodom z vystúpenia v rozprave pána poslanca Volfa bol návrh na doplnenie uznesenia nasledovného znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá Fondu národného majetku Slovenskej republiky do konca mája 1995 predložiť upravený štatút a návrh organizačnej štruktúry Fondu národného majetku."

    Vzhľadom na vysvetlenie a stanovisko, ktoré k tomuto bodu zaujal pán prezident prezídia Fondu národného majetku s tým, že sa pripravuje novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tento návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Neprijali sme toto doplňovacie ustanovenie k uzneseniu.

  • Pán poslanec Poliak vo svojom vystúpení dal pozmeňovací návrh na zníženie návrhu rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1995 o 15 %. Tento návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Ďalším návrhom, ktorý odznel v rozprave, bol návrh pána poslanca Kunca, ktorý navrhol doplniť uznesenie o samostatný bod C sformulovaný nasledovne: "viaže finančné prostriedky na zakúpenie bytov tých najvyšších funkcionárov fondu, ktorí byt nemali alebo nebývali v jeho sídle".

    Myslím, že pán prezident Fondu národného majetku nám dal dostatočnú garanciu, že skutočne v tomto zariadení budú ubytovaní najvyšší funkcionári fondu. Navrhujem toto doplnenie uznesenia neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže, neschválili sme tento pozmeňovací návrh.

    Vážený pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995 aj s doplnkami, ktoré sme teraz schvaľovali.

    Pán poslanec Filkus, hlasujeme o konečnom návrhu uznesenia.

  • Keď som hovoril o zladení názoru spravodajcu a toho, kto ho predkladal, pozitívne som hodnotil, že prezident Gavorník sám povedal, a teraz musím expressis verbis povedať, lebo ste mi zrejme nerozumeli - o 15 miliónov znížiť výdavky na byty, o 10 % znížiť odmeny. Vy sa stotožňujete s týmto ale nie? Vy ste nič nepovedali, preto som hovoril, že medzi spravodajcom a predkladateľom musí byť súlad a vy toto musíte povedať.

  • Pán poslanec Filkus, už je debata o tom bezpredmetná, hlasujeme o uznesení ako o celku s návrhmi poslancov, ktoré sme schválili, to znamená aj s tým konečným znížením celého rozpočtu o 15 %.

  • Vážený pán predseda, návrh uznesenia, ktorým sa schvaľuje návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995, s tými zmenami a doplnkami, ktoré boli schválené, odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1995.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Š t v r t ý m bodom programu je

    Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vláde. Vláda Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu fondu prijala 20. februára 1995 uznesenie číslo 89.

    Návrh ste dostali ako tlač 87 a spoločnú správu výborov ako tlač 87a. Pripojený máte i návrh uznesenia Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    pri spracovávaní tohoto materiálu nám trochu chýbal vierohodnejší podklad z hľadiska ponuky do kupónovej privatizácie. Pokiaľ ide o portfólium Fondu národného majetku, to je zhruba jasné. Z hľadiska ponuky ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku túto prehodnocuje, a preto sme z objektívnych príčin využili materiál našich predchodcov, preto vás možno ten dátum 14. 10. 1994 môže mýliť. Domnievame sa však, že sme sa, pokiaľ ide o počty, veľmi nezmýlili.

    Čo je dôležité v tomto materiáli? Rok 1995 je kritický z hľadiska likvidity fondu. Tam sa dočítate, a nakoniec už iste všetci viete, že záväzky, ktoré musí fond plniť v tomto roku, predstavujú výšku 14,64 mld Sk. V roku 1996 by to malo byť zhruba 5,6 mld za predpokladu, že Fond národného majetku necháte doslova "vydýchnuť". Fond nemá na krytie dlhovej služby, ale to z hľadiska toho, že včera bol schválený rozpočet, už nie je momentálne zaujímavé. A to sme vláde vďační, že nás netlačila do pozície, aby sme kryli dlhovú službu. Nemá ani na rozvojové programy tohoto roku. Museli by sme sa rozhodnúť o predaji strategického podniku, a to za fond, samozrejme, pokiaľ môžeme do toho hovoriť, nechceme.

    Čísla, ktoré sú uvedené v tabuľkách za rok 1994 aj 1995, majú informatívny charakter a dokumentujú záväzky, záruky a ďalšie rozpočtované výdavky, resp. výdaje fondu v rokoch 1994 a 1995. Do pozornosti dávame posledné číslo, a to vlastne parlament má v podobe návrhu na schválenie, tých 565 miliónov korún, ktoré sú členené na tri čiastky, z ktorých 285 miliónov predpokladáme použiť na odstránenie následkov minuloročného sucha a ďalšie dve položky sú Považské strojárne a. s. 200 miliónov a 80 miliónov ZVS Dubnica. To sú podniky, ktoré sa nedopatrením v roku 1993 nedostali do zoznamu v súvislosti s oddĺžením konverzných podnikov.

    Chcel by som ešte upozorniť na pár čísiel na stranách 8 a 9 predmetného materiálu, aby som dokumentoval, že fond za predpokladu, že sa prijme to, čo navrhujeme, naozaj to nemá ľahké. Chcel by som uviesť, že v rokoch 1991 až 1994 výnosy z privatizácie predstavovali 13,3 mld korún. Je to na strane 9 v bode 2.2, 3 a 4. Keď si zrátate tých 3,6 mld a 5 mld korún, ktoré očakávame ako príjmy z privatizácie, je to 8,6 mld, ktoré potrebujeme. A v súvislosti alebo vo vzťahu k 13,3 mld za tri roky výnosov to čosi predstavuje. Čiže, to je mimoriadna záťaž, ktorá je kladená na Fond národného majetku už aj z toho titulu, že prvá vlna privatizácie sa niesla v znamení splátkového kalendára, ktorý predstavoval 5 rokov, a 30-percentnej prvej splátky. Terajšia, druhá vlna privatizácie predpokladá 10-ročný splátkový kalendár a 10-percentnú prvú splátku. To znamená, že keď chceme naplniť 8,6 mld, potrebujeme do štandardných predajov resp. do štandardných metód dostať minimálne 86 mld korún pri 10-percentnej prvej splátke. To znamená, keďže je to nemožné, že budeme musieť voliť 20-percentnú prvú splátku. Nebudem zatiaľ hovoriť o 10 rokoch splátkového kalendára, ale za tohto predpokladu treba dať na štandardné predaje zhruba 40 mld majetku. To nie je jednoduché. Z tohto titulu váha nášho podielu do kupónovej privatizácie klesá. Donedávna sme hovorili, že to bude okolo 6,2 mld, už sme zhruba o 300-400 miliónov nižšie, lebo sme predali 51 % akcií Benzinolu a sú tam ďalšie vyňaté podniky poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré do kupónovej privatizácie nedávame.

    Toľko len na ilustráciu. Ide o to posledné číslo, to ostatné nechcem povedať, že je nezaujímavé, to by nebola pravda, ale sú to záväzky, ktoré sú z minuloročných období, ktoré musíme plniť, niektoré sú sankcionované, niektoré nie. Prosím Národnú radu, aby po rozprave návrh na použitie majetku Fondu podľa uvedeného paragrafu schválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Prosím zase pána poslanca Líšku, ktorý je spoločným spravodajcom, aby predniesol spoločnú správu výborov.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, vážení členovia vlády, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 171 z 22. februára 1995 pridelil návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný výbor, ktorý skoordinuje stanoviská výborov k predmetnému návrhu.

    Výbory prerokovali návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. v určenom termíne a s týmito výsledkami:

    Obidva výbory, ktorým bol návrh pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zároveň odporučil požiadať prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky k 30. júnu 1995.

    Ako spoločný spravodajca výborov odporúčam snemovni predložený návrh na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, tak ako ho máte v tlači 87, prijať.

  • Ďakujem. Či ešte budete pokračovať, pán poslanec? Skončili ste?

  • Môžem pokračovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    chcel by som zdôrazniť niekoľko skutočností. Myslím, že najdôležitejšou je fakt, že väčšia časť výdajov fondu je spojená s krytím minulých záväzkov alebo záruk, určených Fondu národného majetku či už Národnou radou alebo vládou na oddĺženie podnikov, posilnenie kapitálových zdrojov bánk, dovoz technológie, modernizačné programy, prípadne spojených s konverziou. Podstatné je aj to, že použitie majetku fondu, tak ako sa s ním teraz zaoberáme, je ďalej stroho vymedzené zákonom číslo 92/1991 Zb. na plnenie záväzkov podnikov určených na privatizáciu, posilnenie zdrojov bánk, splnenie poskytnutých záruk, atď. a na rozpočtované výdaje a odvody do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva.

    Z celkových navrhovaných výdajov na rok 1995 vo výške 14,64 mld predstavujú minulé záväzky a záruky 8,5 mld Sk, t. j. 58 % výdajov. V roku 1994 to bolo 7,15 mld zo 16,87 mld, čo predstavuje teda v tomto roku nárast zaťaženia fondu takmer o 16 %. To však kladie nároky na udržanie likvidity fondu tak, ako táto úloha bola obsiahnutá v programovom vyhlásení vlády, do úplne inej polohy.

    Pre zaujímavosť by som ešte na záver chcel uviesť, že je možné zvýrazniť, alebo podčiarknuť ešte podiel toľko diskutovaného prevádzkového rozpočtu fondu, ktorý sme schvaľovali v predchádzajúcom bode, na celkových nákladoch a výdajoch fondu, ktorý v tomto roku predstavuje po úprave asi 1 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, s tým, že do rozpravy som dostal zatiaľ jednu písomnú prihlášku. Je to pán poslanec Vaškovič. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    predložený materiál - návrh na použitie majetku Fondu národného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b/ vyplýva z novely zákona číslo 92/1991 Zb. Tento materiál v podobnej štruktúre sme predkladali aj v minulom roku, a priznám sa, mali sme obrovské problémy z toho zákona zistiť, ako tento materiál má vyzerať. Nakoniec sa táto štruktúra, ako vidím, ujala. Pre to, aby sme vlastne objektívne posúdili možnosti fondu, ktoré sú v závere stanovené na 565 miliónov, predtým je vlastne dôvodová správa, ktorá má viac číselný ako slovne vysvetľovací charakter.

    Začnem od majetku fondu, pretože si myslím, že od toho, aký fond bude mať majetok, sa dá posudzovať objektívna skutočnosť v príjmovej stránke. Majetok fondu je rozdelený do dvoch bodov. Prvý tvoria akcie akciových spoločností k 31. 12. a táto štatistika je správna. Problém nastáva v bode 1.2, keď sa do celkovej bilancie dostávajú vlastne rozhodnutia, ktoré boli vydané 14. 10. 1994 a neviem, či nedopatrením, alebo ako, pretože mám ten istý materiál zo septembra, a tam vlastne sa už zahrnuli aj tie akcie z kupónovej metódy, ktoré boli v bode 1.2. To znamená, že treba korigovať bod 1. 2 zo 63 mld na kupónovú metódu na 43,5 mld. V opačnom prípade by sa naši majitelia investišných kupónov veľmi potešili, pretože by dostali k dispozícii 63 24,84 mld, a to zrejme nie je pravda. Takže, tam je bilančný nedostatok, na ktorý upozorňujem, a treba ho opraviť, pretože, keď si spočítate celkové možnosti, neboli by reálne. Čiže, zreálňujem celkové možnosti fondu. Takto zreálnený súčet hovorí o tom, že celkový majetok fondu bude v tomto roku okolo 246 mld, z toho v trvalej účasti ostane fondu 96 mld, na kupónovú metódu, ako sa hovorí a oznamuje, sa dá približne 50 mld, to znamená, že na iné použitie ostane fondu 99,64 mld. Je to objem, ktorý zatiaľ na disponovanie štandardnými metódami v histórii fondu nebol. Z toho vyplýva aj šanca príjmovú zložku nejak predsa len dynamizovať.

    Pokiaľ ide o záväzkovú stránku, myslím si, že tam sa už opakujú vlastne staré problémy. Väčšina týchto záväzkov vyplýva ešte z roku 1992, a tie sú vlastne pevné, to znamená, že fond nemôže tieto záväzky neplniť. Na druhej strane sú ale záväzky, ktoré plniť môže, alebo môže podmienene. Zvyšovanie základného imania o 1,5 mld - fond sa môže zúčastniť a nemusí. Taktiež položky v § 28 ods. 3 písm. b/ od e/ až po j/ sú v hodnote 1,4 mld. A môžem vám povedať, že za trojročnú históriu fondu sa minulo iba 80 miliónov, čiže je vysoká pravdepodobnosť, že táto položka nebude vyčerpaná ani na 5 %.

    Ďalšia položka, ktorá nezávisí od záväzkov, ale od toho, ako sa bude privatizovať, je pod písmenom k/, pretože tam sa objem naplní podľa toho, koľko sa vlastne zrealizuje predajov a podľa dvoch zákonov, ktoré sú uvedené, fond je povinný z tých príjmov odviesť časť do Štátneho poľnohospodárskeho podporného fondu a do Štátneho fondu zdravia. Čiže, to je položka, ktorá nie je pevná a vyslovene odvodená od stránky na strane príjmov. Takisto 500 miliónov v § 15 zákona treba zaradiť skôr do tých položiek, že s veľkou pravdepodobnosťou to fond nemusí plniť. Čiže, tvrdé záväzky zo 14 mld predstavujú 9,7 mld. Podľa môjho názoru v tejto časti sú voľné zdroje od 1,5 - 2 mld, čiže je tam určitý priestor, kde pravdepodobne nedôjde k plneniu týchto záväzkov.

    Pokiaľ ide o programované príjmy Fondu národného majetku, myslím si, že tieto sú vcelku objektívne programované, až na jednu položku, a to sú pohľadávky k 31. 12. 1994, kde sa mi zdá, že tá položka je chybne uvedená, pretože na strane predtým sú pohľadávky z kúpnych cien po lehote splatnosti 2 491 986 a potom sa hovorí, že očakávaný príjem bude v roku 1995 predstavovať 50 %, a 50 % z tejto sumy je o niečo vyššie ako jedna miliarda. Takisto si myslím, že z psychologického hľadiska je veľmi nesprávne, že v položke číslo 1 sa už hovorí, že očakávané platby z predaja majetku a akcií už podpísaných zmlúv budú len 80 %, čím platiteľom naznačujeme, že od nich neočakávame vysokú disciplínu. Myslím si, že tu v každom prípade bolo potrebné napísať 100 %.

    Pokiaľ ide o pohľadávky, po problémoch, ktoré sme mali v minulom roku, myslím si, že sú už čiastočne vytvorené predpoklady na tvrdšie postupy. Netvrdím, že už je vypracovaný mechanizmus na nejaký rýchly postup na zobratie majetku alebo akcií, ale v každom prípade v priebehu roka došlo na fonde v tomto smere k podstatnému zlepšeniu. Toto je hlavná parketa fondu, ktorú si bude musieť vysporiadať, pretože v opačnom prípade tých neplatičov bude stále a stále narastať.

    Keď si toto celé dáme dohromady, mne vychádza, že predsa je len tento rozpočet veľmi opatrný, a pokiaľ by bol programovaný záväzok na konci na nový majetok o jednu miliardu viac, ešte by som ho vôbec nepovažoval za riskantný. Preto navrhujem zmenu uznesenia v tom zmysle, aby sme schválili použitie majetku vo výške 1,5 miliardy.

    Na záver predsa by som sa ešte chcel vyjadriť k poznámke pána prezidenta a k môjmu neodovzdaniu úradu. Chcem upozorniť, že som v momente, keď bolo menované nové prezídium, už nebol členom Fondu národného majetku, pretože na vlastnú žiadosť som bol pozbavený funkcie tri dni predtým. Okrem toho funkciu prezidentovi odovzdáva prezident a nie viceprezident. Moju funkciu som odovzdal dvom podpredsedom a ich povinnosťou bolo odovzdať to predsedovi výkonného výboru pánu Rehákovi, takže týmto už viackrát opakovaným poznámkam pána prezidenta nerozumiem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dostal som ďalšiu prihlášku do rozpravy. Prosím, pán poslanec Cingel.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

    na oddĺženie podnikov dotknutých konverziou bolo prijatých niekoľko uznesení vlád. V Považských strojárňach Považská Bystrica bol tento dlh z konverzie vyčíslený na 430 miliónov korún. Oddĺženie bolo riešené niekoľkými spôsobmi. Predposledný návrh znel, že tento dlh sa umorí z výnosu pri mene peňazí. Posledné uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 554 zo dňa 27. 7. 1993 a rozhodnutie prezídia fondu zo dňa 3. 12. 1993 znelo, že dlh Považských strojární, akciovej spoločnosti a ZVS Dubnica nad Váhom sa stane záväzkom Fondu národného majetku. Ku dnešnému dňu nebolo riešené v ZVS Dubnica nad Váhom úhrnom 87 miliónov Sk a v Považských strojárňach, akciovej spoločnosti 198 miliónov Sk, pričom samotný úrok narástol na 122 miliónov Sk. Tieto podniky nie sú schopné tieto ťarchy samé vysporiadať, a preto podporujem riešenie uvedené v návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov, a toto použitie hlasovaním podporím.

  • Ďakujem, pán poslanec Cingel. Prosím, prihlásil sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, dámy a páni,

    v tomto stanovisku by som si dovolil uviesť len tri konkrétne skutočnosti. Po prvé je to nízky objem použiteľného majetku Fondu národného majetku pre rok 1995. Určité vysvetlenie nám podal už pán viceprezident Fondu národného majetku a pán Kato vo výbore, keď povedal, že Fond národného majetku dostal pre rok 1995 od vlády oddychový čas. Toto vlastne dnes potvrdil aj pán prezident Gavorník. Pri tomto prvom konštatovaní teda len pripomínam, že vláda má v programovom vyhlásení vlády pasáže hovoriace o zámere urýchliť proces privatizácie.

    Druhá moja poznámka sa viaže k návrhu použitia Fondu národného majetku. Aj to málo, čo by malo do Fondu národného majetku natiecť, nie je náležite rozpúšťané. Ide predovšetkým o 1 500 miliónov na zvyšovanie základného imania obchodných spoločností, ktorých akcionárom je fond, z toho minimálne je pol miliardy do banky Slovakia. Banka Slovakia sa zviecha na nohy už dva roky. Jej kreovanie skončilo evidentným neúspechom. Obávam sa teda o efektívnosť takto vynaložených prostriedkov v roku 1995. Omnoho efektívnejšie by bolo, podľa môjho názoru, tieto peniaze použiť na užitočné verejné investície. Včera som sa pokúsil navrhnúť čiastku 600 miliónov korún práve z tejto položky na dokončenie bytov rozostavaných v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby. Koalícia však tento návrh zamietla.

    Posledná moja pripomienka sa dotýka použitia majetku na rozvojové programy. Iste máme všetci dobre v živej pamäti, že programové vyhlásenie vlády, aj návrh štátneho rozpočtu zdôrazňujú podiel Fondu národného majetku ako jedného z najvýznamnejších mimorozpočtových zdrojov na verejných investíciách. V tejto súvislosti upozorňujem, že na všetky štyri tituly, ktoré spadajú po § 28b príslušného zákona, a len jeden z týchto štyroch titulov je podpora rozvojových programov, je 565 miliónov korún. Teda prakticky na rozvoj verejných investícii nie sú v súčasnom návrhu použitia prostriedkov Fondu národného majetku žiadne peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Ešte spoločný spravodajca sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám len jednu otázku na predkladateľa. Zákonom, s ktorým nesúhlasím a za ktorý som nehlasoval, boli presunuté všetky kompetencie v privatizácii na Fond národného majetku. Pri kalkulovaní s výdajmi fond zrejem musí vedieť, čo ho čaká, čo plánuje robiť. Preto sa pýtam: Bolo právoplatné rozhodnutie vlády o tom, že po presune privatizačných kompetencií na Fond národného majetku zasahovala do kompetencie 13 podnikov? Kto vlastne má kompetencie pre privatizáciu? Sú všetky na fonde, alebo bude do toho zasahovať vláda? Je to otázka na predkladateľa.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, mám takýto pozmeňovací návrh, ktorý vyplýva vlastne zo schválenej zmeny rozpočtovaných výdavkov Fondu národného majetku tak, ako sme ich schválili v prvom bode dnešného nášho rokovania. Pokiaľ si otvoríme návrh na použitie majetku Fondu národného majetku, vidíme, že rozpočtovaná čiastka výdavkov je súčasťou návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku. Je v ňom vybilancovaná.

    To znamená, že pokiaľ sme prijali uznesenie, ktorým sme navrhovaný rozpočet Fondu národného majetku krátili o 15 %, je možné z tohto titulu upraviť položku, ktorá hovorí o návrhu na použitie Fondu národného majetku na rok 1995, práve o túto sumu, o ktorú sa krátil rozpočet, a zvýšiť výdavkovú časť fondu. Predstavuje to sumu cca 25 miliónov korún.

    Čiže, o túto sumu navrhujem zvýšiť navrhovanú položku výdajov návrhu na použitie Fondu národného majetku, ktorý je pôvodne navrhovaný vo výške 565 miliónov.

  • Ďakujem. Nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram týmto rozpravu. Musím sa opýtať prezidenta pána Gavorníka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Prosím, pán prezident.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    budem reagovať len krátko. Bývalý viceprezident pán Vaškovič mal v mnohom pravdu, čo povedal. Pokiaľ ide o očakávané platby z predaja majetku a akcií z už podpísaných zmlúv, že tam očakávame príjmy na 85 %, tak sme realisti a možno sme mali byť ešte reálnejší, ale nechceme tým dávať možnosť - predpokladáme, že tento materiál je neverejný, aby sme už školili ďalších platičov alebo neplatičov, že nám budú platiť len na 85 %, pretože, teraz nám platia ani nie na 50. Aj tak, myslím si, sme boli prílišní optimisti.

    Pokiaľ ide o to, že návrh je opatrný, naozaj je opatrný. Chceli by sme poprosiť, aby ste zvážili situáciu. Fond naozaj nemá prostriedky nazvyš. Určitá rezerva tam je, myslím si, že bude väčšia, než to, čo sa navrhuje, teda zvýšiť o 25 miliónov. Samozrejme, nemáme námietky. Predpokladám, že je možné, že sa tam ušetrí aj pol miliardy, možno aj miliarda. Samozrejme, boli by sme neradi, aby ste nám ju teraz tu zakódovali, pretože tie peniaze samozrejme nikam nemôžu ísť. Samozrejme, priznáme ich, keď sa tam ušetrí, tak tá miliarda tam bude.

    Nechcem už polemizovať, nie je tu pán poslanec Vaškovič. Člen prezídia odovzdáva funkciu prezidentovi. Nič iného nepoznám. Takýto je predpis. Pán poslanec Dzurinda, na to som už odpovedal, áno, máte pravdu, je to nízky objem. Fond je príliš opatrný, pokiaľ ide o tieto prostriedky, nemáme ich. Pokiaľ ide o urýchlenie privatizácie, myslím si, že k tomu spejeme. Nakoniec tá tlačovka bude informovať. Máme pripravených niekoľko predajov. Zajtra je prezídium, takže budeme informovať.

    Pokiaľ ide o Banku Slovakia, o tej je už rozhodnuté. Banka Slovakia bude v Banskej Bystrici. Otázne je len, či prostriedky, zhruba tých 500 miliónov, dá Fond národného majetku do tejto banky, alebo základný vklad, základné imanie dajú iné banky.

    Pán poslanec Černák sa pýtal na kompetencie. Všetky kompetencie, pokiaľ ide o priame predaje, sú na Fonde národného majetku. Nikde inde. Zatiaľ je taký stav.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa ešte spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Ak nie, budeme hlasovať. Prosím, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rozprave k predloženému návrhu na použitie Fondu národného majetku odzneli dva pozmeňovacie návrhy. Jeden návrh predložil pán poslanec Vaškovič. Vo svojom pozmeňovacom návrhu navrhol schváliť výšku majetku na použitie Fondu národného majetku v zmysle § 28 písm. b/ vo výške 1 565 miliónov korún. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Druhým pozmeňovacím návrhom bol návrh zvýšiť v návrhu na použitie Fondu národného majetku na rok 1995 podľa § 28 písm. b/ o sumu, o ktorú bol krátený pôvodný návrh 173,4 milióna Sk rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1995. Tento návrh odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

  • Tým boli vyčerpané pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh na použite majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 odsek 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Spoločný spravodajca navrhuje prijať.

  • Predložený návrh uznesenia so zmenami a doplnkami, ktoré boli schválené, odporúčam prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1995 podľa § 28 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, kým vyhlásim prestávku, ešte s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Černák a pán poslanec Národa. Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, ospravedlňujem sa, hlásil som sa hneď po vystúpení pána prezidenta Gavorníka, pretože mi neodpovedal na otázku, ktorú som naniesol. Nechcem predlžovať, stačí mi odpoveď jedným slovom - áno alebo nie.

    Moja otázka bola: Mala vláda právo po tom, ako presunula kompetencie na Fond národného majetku, rozhodnúť o 13 privatizačných projektoch? Stačí mi odpoveď áno, alebo nie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, bola skončená rozprava, prihlásili ste sa po rozprave.

  • Nie, pred hlasovaním. Pán poslanec Národa.

  • Žiadam členov výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby v čase obedňajšej prestávky sa dostavili o 12.30 hodine do rokovacej miestnosti číslo 143.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrú chuť. Začneme o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni,

    budeme pokračovať v našom odpoludňajšom rokovaní. Vidím, že poniektoré naše dievčatá majú kytice, takže ešte raz, ako povedal kolega Fico, všetko najlepšie k vášmu sviatku.

    Dámy a páni,

    pristúpime k p i a t e m u bodu programu, ktorým je

    Návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995.

    Podľa § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní Všeobecná zdravotná poisťovňa je povinná v termíne na predloženie návrhu štátneho rozpočtu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu. Podľa § 42 ods. 6 uvedeného zákona návrh poistného rozpočtu schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, návrh vám bol rozdaný ako tlač číslo 85 a spoločná správa výborov ako tlač číslo 85a, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Rozdané máte aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Javorského, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    z poverenia Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne predkladám správu k návrhu rozpočtu na rok 1995. Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá návrh poistného rozpočtu na rok 1995, pretože podľa § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na nasledujúci rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

    Podľa § 49 ods. 3 toho istého zákona je Všeobecná zdravotná poisťovňa povinná predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu na nasledujúci kalendárny rok v termíne na predloženie návrhu štátneho rozpočtu.

    V predkladanom návrhu sú zapracované pripomienky Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá návrh poistného rozpočtu prerokovala v súlade s § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. na svojom zasadnutí dňa 14. februára 1995. Keďže podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona poistný rozpočet musí byť zostavený tak, aby výdavky neprevýšili príjmy, v návrhu každého variantu sú výdavky plánované v rovnakej výške ako sú príjmy.

    Návrh poistného rozpočtu je zostavený v troch variantoch, ktoré odzrkadľujú rôzne výšky zákonnej platby štátu. Prvý variant uvažuje so zákonnou platbou štátu vo výške 13,7 % z 93 % minimálnej mzdy, čo znamená udržanie úrovne zdravotníckych služieb na úrovni roku 1994 so zohľadnením systémovej zmeny v primárnej starostlivosti, ktorá sa začala realizovať v roku 1994. Druhý variant uvažuje so zákonnou platbou štátu vo výške 13,7 zo 70 % minimálnej mzdy, čo predstavuje krytie potrieb zdravotníckej starostlivosti na úrovni roku 1994. Tretí variant počíta so zákonnou platbou štátu vo výške 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, ako platil štát počas rozpočtového provizória, čo by znamenalo v porovnaní s rokom 1994 zníženie výdavkov na lieky a zdravotnícke pomôcky o 6 % a v úhradách za zdravotnícke výkony uplatnenie reštrikcie.

    Výška zákonnej platby štátu je podľa § 12 ods. 8 zákona Národnej rady 273/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady číslo 374/1994 Z. z. určená zákonom o štátnom rozpočte.

    Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poistného rozpočtu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na rok 1995 ako prvý variant, ktorú som prečítal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby informoval o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s priebehom prerokovávania poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 28. 2. 1995. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a poveril ho vypracovaním spoločnej správy výborov.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa predložila návrh v troch variantoch, z ktorých iba variant číslo 3 mal oporu v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci sa podrobne zaoberal návrhom poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Posudzoval ho so zreteľom a náväznosťou na návrh štátneho rozpočtu na rok 1995, osobitne na § 8 tohto návrhu zákona. Predložený návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 vzal na vedomie a odporučil riaditeľke Všeobecnej zdravotnej poisťovne hľadať riešenie vyššieho percenta zákonnej platby štátu podľa § 12 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov za vybranú skupinu osôb. Výbor odporučil následne upraviť poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne podľa prijatého zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 a odporučil Národnej rady Slovenskej republiky návrh predloženého rozpočtu schváliť s tým, že prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré uhradzuje štát za vybranú skupinu osôb, majú predstavovať 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu 7 131 800 000 Sk.

    Milé dámy, vážení páni, ako spoločný spravodajca príslušného výboru odporúčam návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne prijať v zmysle predloženého návrhu uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Paškovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o piatom bode nášho programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Dávam slovo pánu poslancovi Brockovi. Pripraví sa pán Oravec.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážená Národná rada,

    chcem v úvode oceniť skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prerokúva súčasne so štátnym rozpočtom na rok 1995 aj všetky ostatné verejné rozpočty, okrem rozpočtu Fondu národného majetku i rozpočty Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne na rok 1995, t. j. tých rozpočtov, ktorých finančným garantom je štát. Zmyslom spoločného prerokúvania verejných rozpočtov je však ich vzájomná previazanosť a sprehľadnenie finančných tokov. Zarážajúco preto pôsobí práve nekoordinovaný postup vlády, najmä ministerstva financií, vo vzťahu k týmto verejnoprávnym inštitúciám a k ich rozpočtom.

    Posúďte sami napríklad východiskové údaje pre konštrukciu rozpočtových vzťahov poisťovne. Rast priemernej mzdy uvažuje ministerstvo financií v inej výške ako Všeobecná zdravotná poisťovňa, čo znamená rozdielnu výšku príjmov z výberu poistného v údajoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ministerstva financií. Počet poistencov - ministerstvo financií uvažuje s vyšším počtom poistencov - zamestnancov o viac ako 20 tisíc. Tento optimistickejší predpoklad znamená dopad na rozpočet viac ako 200 miliónov korún. Podľa ministerstva financií bude vyšší o 200 miliónov korún, podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 200 miliónov nižší. Ďalší údaj je výber poistného, resp. úspešnosť výberu poistného. Ministerstvo financií počíta s vyššou úspešnosťou výberu o 3 % napríklad v porovnaní s výberom poistného v Sociálnej poisťovni. Toto rozpočtové riziko vo finančnom vyjadrení predstavuje ďalších 450 miliónov korún, ktoré sú tiež neisté v rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Zhrniem: ministerstvo financií uvažuje s vyššími príjmami od iných do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako sama Všeobecná zdravotná poisťovňa. To je pravdepodobne dôvod, okrem iného, prečo vláda predložila v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 najnižší podiel prispievania štátu za osobitné skupiny osôb na zdravotné poistenie do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne predložila rozpočet tejto verejnoprávnej inštitúcie v troch alternatívach. Rozdiel medzi nimi je v tom, že sa uvažuje iný podiel prispievania štátu, t. j. 13,7 % raz z 93 % minimálnej mzdy, v druhej alternatíve zo 70 % minimálnej mzdy a v tretej z 54 % minimálnej mzdy. Túto poslednú alternatívu môžeme spokojne nazvať katastrofickou alternatívou.

    Ak Všeobecná zdravotná poisťovňa očakáva, že schválenie tejto alternatívy bude znamenať napríklad zníženie výdavkov na lieky o 6 % oproti roku 1994, zníženie rozsahu zdravotníckych služieb o 10 %, myslím si, že negatívne dopady pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a teda pre väčšinu občanov Slovenskej republiky, budú ešte horšie. Vyplýva to práve z vyššie uvedených rozpočtových rizík. Včera som hovoril v rozprave k štátnemu rozpočtu, že 54 % podiel je vlastne rozpočtové provizórium z decembra 1994. Dnes, keď poznáme aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, si myslím, že je to horšie ako rozpočtové provizórium. Jednoducho vtedy a dnes 54 % nie je to isté. Klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia preto uznesenie s týmto katastrofickým variantom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne nepodporí.

    Dámy a páni, dovoľte poznámku na záver. Je pre mňa nepochopiteľným uznesenie garančného výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Citujem zo spoločnej správy, tlač 85a: "Výbor odporučil riaditeľke Všeobecnej zdravotnej poisťovne hľadať riešenie vyššieho percenta zákonnej platby štátu za vybranú skupinu osôb." Prosil by som, keby spoločný spravodajca z výboru vysvetlil, čo to má vlastne pani riaditeľka urobiť. Lebo viac ako ona môže urobiť vláda, alebo rovno my, poslanci, ktorí o tom rozhodujeme. Vlastne už rozhodli poslanci HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska, keď schválili včera zákon o štátnom rozpočte.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vystúpi pán poslanec Oravec. Pripraví sa pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi, aby som ako bývalý výkonný vedúci pracovník Všeobecnej zdravotnej poisťovne povedal pár slov k návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Diskusia k návrhu štátneho rozpočtu v kapitole zdravotníctva sa odvíjala od percenta z minimálnej mzdy, ktoré bude platiť štát za pracovne nečinné obyvateľstvo, ako keby len na tom bol postavený návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Keď sa pozriete do predloženého materiálu, zistíte, že hovorím pravdu. Sú tu predložené tri varianty, dokonca štyri, keď štát platí za pracovne nečinné obyvateľstvo vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy, označený v návrhu rozpočtu ako optimálny variant, 13,7 % z 93 % minimálnej mzdy, označený ako potrebný variant, 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy, označený ako základný variant a nakoniec 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, označený ako variant štátneho rozpočtu, a ako tu môj predrečník povedal, že kritický variant.

    Viem, že Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporučila Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne s variantom 13,7 % z 93 % minimálnej mzdy platby štátu za pracovne nečinné obyvateľstvo. No nedá mi, aby som k tomuto odporúčaniu a k vyjadreniu sa pánov poslancov Brocku a včera pána poslanca Šagáta, že platba štátu 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy je pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu nepostačujúca, nevyjadril svoj názor.

    Počas môjho krátkeho trojročného pôsobenia vo funkcii, ktorá priamo súvisela s financovaním zdravotníctva, som zistil, že financií v zdravotníctve podľa môjho názoru nie je málo, len je veľký neporiadok v systéme prerozdeľovania finančných prostriedkov a úplne kolabuje systém kontroly použitých finančných prostriedkov. Preto sa prikláňam k tvrdeniu niektorých západných ekonómov, že zdravotníctvo je pre finančné prostriedky čiernou dierou. Čím viac financií jej poskytuješ, tým viac zhltne a stále má málo. Preto v terajšej dobe nedostatku financií plne podporujem návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý zodpovedá schválenému štátnemu rozpočtu, keď odvod štátu za pracovné nečinné obyvateľstvo je 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy a odôvodním to aj číslami.

    Podľa schváleného štátneho rozpočtu v tabuľkovej časti - vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na strane 2 sa uvádza, že z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uvoľnia prostriedky vo výške 7 131,8 miliónov Sk a celkové kvantifikované príjmy z poistného sa očakávajú vo výške 26 998 miliónov Sk. Očakávaná skutočnosť výdavkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1994 je 22 736,2 miliónov Sk. Čiže, podľa štátneho rozpočtu sa počíta so zvýšením oproti skutočnosti roku 1994 o 4 261,8 miliónov Sk. Podľa vyjadrenia poslanca a exministra zdravotníctva pána Šagáta je potrebné zvýšiť v rozpočte o 38 % odvody do poisťovne, čo predstavuje 2 miliardy, to presne citujem z včerajšieho jeho vystúpenia, a 1,4 miliardy je potrebných na zvýšenie tarifných platov. Podľa týchto čísiel ostáva ešte 861,8 miliónov na zvýšenie cien liekov, potravín a energie. Z týchto čisiel je zrejmé, že pri malej skromnosti a pri zvýšenej aktivite kontrolnej činnosti a činnosti revízneho lekárstva by mali finančné prostriedky pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu postačovať.

    A ešte by som chcel v krátkosti zareagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku. Chcel by som mu pripomenúť, aby sa naučil počítať, nakoľko, keď výber poistného od zamestnancov uvádza štátny rozpočet vo výške 19 866,2 miliónov a návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 uvádza číslo 19 762,3 miliónov, rozdiel nie je 200 miliónov, len 103,9 milióna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosil by som pána poslanca Šagáta. Predtým pán poslanec Brocka.

  • Dovoľte, aby som zareagoval dvoma poznámkami na vystúpenie môjho predrečníka. Tá prvá je k spomínaným 200 miliónom, ktoré som spomínal ako jedno rozpočtové riziko. Pán poslanec mi nerozumel. Ten rozdiel 200 miliónov Sk vzniká z toho, že ministerstvo financií počíta s tým, že zamestnancov ako poistencov, ktorí platia zo svojho platu, bude o 20 tisíc viac, čiže od tejto skupiny osôb ministerstvo financií počíta, že prinesie poistné do Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 200 miliónov viac. Nespočítaval som žiadne čísla v tabuľkách, moje číslo vychádza z niečoho úplne iného.

    Dovoľte, aby som ešte zareagoval jednou poznámkou práve na úvodné slovo pána poslanca Oravca, ktorý je bývalým pracovníkom regionálnej Národnej poisťovne. Myslím, že to, čo povedal na začiatok, by si mali hlbšie uvedomiť všetci, ktorí v čase, keď sa schvaľovali zákony o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o Sociálnej poisťovni, hovorili o tom, že rozdelenie Národnej poisťovne je unáhlené a predčasné. Dokonca tieto termíny sú uvedené aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán poslanec Oravec aj vo výbore pre rozpočet, financie a menu zopakoval, že okamžite po rozdelení poisťovne sa to prejavilo v úspešnejšom výbere poistného.

  • Ďakujem. Pán poslanec Oravec - faktická poznámka.

  • Chcel by som sa vyjadriť k tvrdeniu pána poslanca Brocku. Veľmi dobre som ho počúval a povedal, že rozdiel medzi tým, čo navrhlo ministerstvo financií a čo navrhuje ako výber od zamestnancov poisťovňa, je rozdiel 200 miliónov. A keď si zoberieme tú tabuľkovú časť, ktorú som spomínal, tam je jasne napísané, aký výber predpokladá ministerstvo financií, tie čísla som už povedal, a aký výber predpokladá zdravotná poisťovňa. Ten rozdiel je 103,9 miliónov.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka - ešte faktická poznámka. Prosím vás, skončme tieto verbálne výmeny názorov.

  • Pán poslanec Oravec, prosil by som vás, keby ste si prečítali stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k tomuto návrhu rozpočtu. Tam nájdete to isté, čo som povedal.

  • Ďakujem veľmi pekne. Faktická poznámka - pán Filkus.

  • Včera sme sa dohovorili alebo sme si odhlasovali, v takej štruktúre v akej sme, makroekonomické východiská. Treba si ctiť aj makroekonomické východisko, ale treba si ctiť aj stanovisko kontrolného úradu. V makroekonomickom východisku uvažujeme s mierou inflácie 9 %. Aj Najvyšší kontrolný úrad postrehol, a veľmi správne, že rast priemernej mzdy má niekoľko dimenzií. Sociálna poisťovňa kalkuluje so 7 %, ale pre mzdy pracovníkov poisťovne 9 %. Ministerstvo financií 8 %, ale pri kvantifikácii - a teraz citujem "návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 predpokladá 10-percentný rast". Máte tu 9, 8, 7. Keď každý bude kalkulovať s niečím iným, nie s tým, čo sa blíži k makroekonomickému východisku, tak sme si zbytočne včera povedali o rozhodujúcej streche, o makroekonomických východiskách. Povedali sme, že miera inflácie bude do 9 %. Nie je možné kalkulovať s tým, čo som povedal. Môžeme ďalej diskutovať vtedy, ak sa teda dohovoríme, alebo niekto aspoň vysvetlí, prečo toto makroekonomické východisko nezohľadnil. Pre to ešte pre mňa hovorí aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu na stane číslo 5.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

    ctím si názor pána poslanca Filkusa, ale tu si skutočne treba uvedomiť, že podľa platnej právnej úpravy tieto návrhy rozpočtov, a aj ďalší, ktorý príde na rad, predkladajú správne rady. A správne rady sú v podstate dnes tripartitné inštitúcie, ktoré sú subjektom verejnoprávneho charakteru. Makroekonomické prístupy a pohľady na úspešnosť výberu poistného sú názorom jednej inštitúcie a ministerstvo financií má iný názor. Nechcem teraz hovoriť o zdravotnej poisťovni, ale pokiaľ ide o citát pána poslanca Brocku, že to je nekoordinovaný postup, nemôžem to tak hodnotiť, pretože dochádza ku konzultáciám, a je to postoj aj makroekonomický verejnoprávneho subjektu, ktorý si to odhlasoval, ktorý si za tým stojí. Otázka iná bude potom na záver roku a uvidí sa, kto ako správne odhadoval. To je skutočne predikcia a v tomto zmysle je to stanovisko verejnoprávnych subjektov, ktoré nemožno nejakým spôsobom hodnotiť z hľadiska politického. Práve naopak, je snaha, aby to boli apolitické inštitúcie. Nevidím v tom nejaký zásadný rozdiel, ak tieto subjekty majú odlišnú predikciu.

  • Pán Šagát, prosím o trpezlivosť. Prosím, pán Filkus.

  • Ale potom by som chcel vedieť, prečo ministerstvo financií uvažuje, kalkuluje s 8 %, ale pri kvantifikácii Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa predpokladá 10-percentný rast miezd. Potom aspoň toto. Povedali ste, je to subjekt, rada rozhodla, na konci roka príde rátanie. V poriadku, ale potom ministerstvo financií má dve miery týchto priemerných hodnôt, 8 a 10, a to už nie je jednoduché, pretože tam už je účasť štátu pri týchto transakciách. Tak aspoň toto mi vysvetlite.

  • Prosím, pán Šagát, konečne máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    veľmi sa ospravedlňujem na začiatku svojho príspevku, že musím sklamať pána poslanca Lexu, ale nedokážem to vysvetliť. Som si vedomý svojich mantinelov, v ktorých sa môžem pohybovať na pôde Národnej rady. Viem, že môj príspevok je dnes len upozornením, pretože veci tak, ako sú pripravené, sa schvália, ale nedá mi, aby som neupozornil predsa len na určité riziká.

    Iste ste pozorne počúvali pána pána poslanca Pašku, že gesčný výbor neschválil, na rozdiel od Sociálnej poisťovne, rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To iste svedčí o niečom, a nechám to na vás, aby ste si z toho vybrali, čo považujete za potrebné a nutné. Keďže neprijal uznesenie, iste tomu predchádzala veľmi búrlivá diskusia. Dovoľte, aby som z tejto diskusie zhrnul niekoľko vecí do niekoľkých bodov.

    Určité východiská, ktoré sú tam urobené, sú správne. Alternatíva, ktorá je zvolená na úrovni 54 % z 13,7 % minimálnej mzdy, je veľmi kritická. Rozpočet, tak ako veľmi správne povedal pán poslanec Oravec, sa dostáva na hranicu úrovne roku 1994. S tým možno súhlasiť. Ale čo to znamená v skutočnosti? Vieme, že ide nárast cien za vodné a stočné približne o 50 %. Vieme, že ide ďalší nárast energií o 20 %. Niet pochýb o tom, že inflácia bude minimálne 10 %. Ak toto pripočítate, a na to netreba mať vysokú školu zameranú na matematiku, zistíte, že rozpočet je kritický. Upozorňujem na to a dávam to do dimenzie, že zdravotníctvo používate všetci, aj vaši príbuzní, aj vy. A opäť si spomeňte na moje slová, ako budete hľadať zdravotnícke služby, keď sa to bude týkať vás bezprostredne. Potom budete chcieť, aby sa vám implantoval ten najdrahší bedrový kĺb, budete chcieť, aby vám bol implantovaný najdrahší pacemaker. A možno naň nebude. Alebo, možno si to vybavíte, pretože dnes sa to ešte dá vybaviť všelijako, inak, než regulárne podľa liečebného poriadku. A aby bola rovnosť pre všetkých, tá tu nebude, ani nemôže byť. Už dnes nie je.

    Okrem toho v roku 1989, keď prišla revolúcia, mali sme sklady - možno sa budú niektorí usmievať - relatívne plné. Mali sme zásobu liekov na 90 dní. To bol predpis. Choďte sa pozrieť do ústavných lekární dnes, na koľko dní máme zásobu liekov. Nemali sme plné sklady obväzového a špeciálneho materiálu, mali sme slušne obuté sanitky dobrými pneumatikami. Skúste sa vo svojich rodiskách, tam, kde sa pohybujete, opýtať, ako je to s vozovým parkom sanitiek. Keby sa postupovalo prísne, dopravné inšpektoráty by možno museli zakázať používať veľké počty sanitiek.

    Prosím, dohodli ste sa, máte na to politickú silu, odhlasujete rozpočet, odhlasujete rozpočet aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Považoval som za povinnosť upozorniť vás, že robíme chybu. A ak si tu dnes niekto dovolí povedať, že zdravotníctvo je čierna diera, do ktorej budeme hádzať peniaze, že tých peňazí tam môžeme nahádzať koľko chceme, že sa to tam zmestí, to je veľmi silná káva aj pre mňa. Nehnevajte sa, všade na svete zdravotníctvo stojí veľa peňazí a od ekonomiky štátu sa odvíjajú prostriedky, ktoré na neho idú. Usilujme sa, aby tam išli prostriedky a usilujme sa, aby sa efektívne využívali. Tomuto sa venujme. Tomu sa nevenujeme. Dnes sa handrkujeme, koľko tam dáme, a tam, kde je nedostatok, tam sa vyvíja čierny obchod, tam kde je nedostatok, doplatia na to nevinní ľudia, ktorí nemajú konexie. Takže, čestne prehlasujem, že nemôžem podporiť tento návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Iba by som chcel upozorniť, že pán Paška nie je docent, ale dúfam, že v čo najkratšej dobe docentom bude.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne. Pochopte, ani jeden gram konfliktnosti by som nechcel mať vo svojom vystúpení. Chráň boh. Myslím si, že je správne, že sa začína diskutovať o sociálnej reforme, pod ktorou vidím, samozrejme, aj reformu zdravotníctva. Faktom je, že ak mocnár, akýkoľvek subjekt kto má moc, rozhoduje o tom, či do rána dá milosť odsúdenému na smrť, pokiaľ je trochu citlivým človekom, musí ho to určitým spôsobom samozrejme trápiť. Hovorí sa, že ak sa niekde niekedy schvaľuje štátny rozpočet a len koruna alebo dolár zo štátneho rozpočtu ide do výroby nábojnice, do náboja, alebo do metra asfaltky, a nejde to do zdravotníctva, tak v podstate je to ujma na spoločenstve. To je objektívny fakt, pretože je faktom aj to, že ak by každý z nás mal mať osobný tomograf, je to tiež určitá vizitka investícii do zdravotnej sféry. Samozrejme, bohatšia spoločnosť rozdáva bohatším spôsobom.

    Chcel by som ešte zaujať stanovisko k výzve pána poslanca Filkusa. Znovu opakujem, je to bezkonfrontačné, prosím, aby som bol tak pochopený. Sám som si to skúmal aj počas zahraničných pobytov a problém je tu v tomto: U nás platí určitý režim, ktorý sme chceli minulý rok zmeniť. Budeme ho musieť spoločne meniť. Znovu opakujem, že tu nejde o rozpočet v sociálnej oblasti, o víťazstvo osemdesiatrojky, ale tu by sa mala hľadať skutočne zhoda všetkých, pretože tu sa reformné kroky musia robiť na desiatky rokov. V zahraničí, konkrétne vo Francúzsku, je taký stav, že ak má občan, ktorý je poistencom, dva alebo viac právnych vzťahov, tak sa mu zadefinuje jeden právny vzťah ako hlavný a z toho platí normálne poistné do jednotlivých fondov - sociálne poistenie, dôchodky, nemocenské, zdravotné poistenie, doplnkové pripoistenie, sčasti aj úrazové poistenie, platí daň z príjmov, analogicky zhruba asi ako je to teraz u nás. Problém je tam v tom, že sa tam zadefinuje jeden právny vzťah ako hlavný a z druhého alebo z ďalších právnych vzťahov potom už platí len poistné na zdravotné poistenie. Pýtal som sa, prečo je to tak, a odôvodnenie bolo veľmi jednoduché a prosté asi v tom, že u občana, ktorý má dva alebo viac právnych vzťahov, nápor na jeho zdravie je oveľa vyšší ako u toho, kto má jeden pracovný pomer alebo podniká a podobne.

    Mali by sme zvažovať aj v najbližších týždňoch a mesiacoch, akým spôsobom riešiť tento stav, pretože vidíte, aké má dôsledky aj rozdelenie Národnej poisťovne. Nevidím rozdelenie Národnej poisťovne na sociálnu a zdravotnú ako politický problém. Je to vec reformného prístupu a to je u mňa ďaleko nad politikou. Ale problém je v tom, že už tento rok kvôli tomuto rozdeleniu je dopad, že ľudia vracajú živnosti a v podstate nemôžeme počítať počet poistencov len cez jeden právny vzťah. Takže v tomto smere, znovu opakujem, mali by sa blížiť tieto čísla k sebe. Ale rozdiel v poistencoch je predovšetkým v tom, že ľudia dnes platia poistné aj do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, alebo do ďalších, z viacerých právnych vzťahov. A tam ten pohyb môže byť dokonca od januára už nastálo.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Oravec.

  • Chcel by som len pripomenúť, že pán exminister veľmi pekne nám tu zdôvodnil, čo je potrebné pre zdravotníctvo. Veľmi s ním súhlasím. Fakt, je to pravda, že rozpočet zdravotnej poisťovne je na kraji a na hrane. Ale chcel by som zacitovať, poučil som sa od kolegov z KDH a zobral som si na to noviny, Hospodárske noviny z 23. decembra 1994, v ktorých sa uvádza: "Stačilo však jedno rozhodnutie jedného človeka bez konzultácie so zástupcami spomenutej firmy a prístroje pre firmu Fresenius vymenia prístroje firmy Gambro." K tomu mám tu celý materiál.

    Napríklad prečítam vám vec, ktorá je napísaná pre pána Tibora Šagáta ohľadom výberového konania na dialyzačné prístroje, na ktoré predchádzajúca vláda vyčlenila sumu 30 miliónov korún. Bola totiž stanovená výberová komisia. Táto výberová komisia najprv urobila výberové konanie, potom výsledky toho výberového konania zrušila, no aj napriek tomuto zrušeniu - zase citujem z tohto článku: "dva týždne pred odchodom z funkcie pán minister svoje rozhodnutie odôvodnil údajnou hrozbou penále od firmy Gambro". Čiže bez platného výberového konania bolo rozhodnuté a bola zmenená firma, ktorá dodávala dialyzačné prístroje. A tieto peniaze, tých 30 miliónov boli dané firme, ktorá absolútne nebola zavedená na našom trhu, nikto nevedel, ako sa tieto prístroje používajú, a je dosť pochybné, ako to výberové konanie prebehlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Ľupták.

  • Pána poslanca Šagáta si veľmi vážim za jeho konštruktívne vystúpenie včera k rozpočtu, aj čo povedal dnes. Je to pravda. Má plnú pravdu, s ktorou musím súhlasiť. Povedali ste, pán poslanec Šagát, že sme mali lieky v roku 1989 na 90 dní. Keď som hovoril ja, že transformácia ekonomiky sa nemôže robiť tak, ako sa robí, bezhlavo a pre jednu skupinu alebo vrstvu obyvateľstva, že na to doplatí skupina ľudí dole, a doplatí na to zdravotníctvo a školstvo, vtedy práve vaši kamaráti zo strany, v ktorej ste vy, nechceli tomu veriť. A ani si nemyslím, že do tej strany patríte, lebo skutočne mi hovoríte zo srdca, tak ako sa patrí. Mohlo byť aj na školstvo, mohlo byť aj na zdravotníctvo, mohlo by na všetko, len transformáciu bolo treba robiť trošku inak. Plne vás chápem, ale žiaľ, treba sa pýtať týchto vašich priateľov, ktorí transformáciu po novembri 1989 začali a dotiahli ju tak ďaleko, že 95 % národa je na kolenách. A my sa máme dobre - vládni činitelia, bankári, manažment, aj poslanci. Ale čo tí druhí? Aj vaše nemocnice, v ktorých žijete, aj školy, kde žijú ľudia. Len čo teraz robiť, pýtam sa. Len toľko môžeme rozdeliť, koľko máme. A budeme sa musieť snažiť, všetci politici, ktorí tu sme, aby sme transformáciu robili tak, aby bolo na všetko. Na to sme tu.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán poslanec Šagát, ak dovolíte, zvykli sme si tu trošku navzájom dávať otázky. Mám na vás jednu otázku. Tú ekonomickú situáciu alebo dramatickosť ekonomickej situácie v zdravotníctve ste zvýraznili aj skutočnosťou, že očakávame 50-percentný nárast cien vodného a stočného. Pýtam sa, na základe čoho predpokladáte, že bude 50-percentný nárast vodného a stočného.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som krátko zareagoval. Napriek tomu, že nie je k meritu veci to, čo povedal pán Oravec, dovoľte krátko vysvetliť otázku nákupu firiem Fresenius a Gambro. Firma Gambro nie je neznáma. Sú dve veľké firmy, ktoré vyrábajú dialyzačné prístroje, to je Gambro a Fresenius. Ministerstvo zdravotníctva nerobilo výber. Ministerstvo zdravotníctva muselo poveriť, pretože nemôže robiť takýto výber, nemocnicu akademika Dérera na Kramároch, ktorá robila výber. V prvom sedení urobila taký výber, ako bolo povedané. Firma Gambro vyhrala, pretože dala kvalifikovanú a lacnejšiu ponuku. Firma Fresenius sa odvolala. Skúmal to odbor kontroly pána ministra Jablonského. Vyjadrovali sa k tomu z ministerstva dopravy, spojov a verejných prác, ktorí urobili vyhlášku o verejnom obstarávaní. Bol by som rád, keby si pán poslanec Oravec overil výsledky týchto šetrení na ministerstve zdravotníctva. Žiaden minister nemôže zastaviť alebo odobriť výber, pretože ten sa deje mimo ministerstva zdravotníctva. Takže, žiaľbohu, sú to nepodložené informácie.

    Pokiaľ sa týka pána Ľuptáka, chcel by som povedať, že od roku 1989, kedy bola transformácia, sa na politickej scéne pohybujú rôzni ľudia rôzne dlho. Nerád by som tu robil výpočet, kto koľko mesiacov a v akých funkciách ovplyvňoval vývoj. Myslím si, že viete, kto je za to zodpovedný. Samozrejme, neberiem vám váš názor.

    Pánu Maxonovi - dúfam, že stočné a vodné sa nezvýšia viac ako o 50 %. Nárast cien iste bude. Ak sa mýlim, ospravedlním sa v druhom polroku 1995.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil sa pán minister Javorský. Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    pozorne počúvam túto diskusiu a nedá mi, aby som nepredniesol aj trošku iný pohľad, aj vlastné zistenia z minulej praxe, aj teraz, čo chodím po Slovensku po zdravotníckych zariadeniach. Pravdou je, že ako ministrovi by sa mi ľahšie dýchalo, keby som mal o jednu alebo o dve miliardy Sk v rozpočte viac.

    Financovanie zdravotníckych zariadení sa prakticky praktizuje zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dovoľte, aby som vám povedal, ako sme dospeli k tomu rozpočtu, ktorý sme včera schválili. Neviem, či ste si všimli včera, keď mal záverečné slovo pán minister financií, kedy povedal jednu vec: Pôvodný návrh ministerstva financií na odvod pre poisťovňu bol 13,7 % zo 44 %. Môžem vám povedať, že to boli veľmi tvrdé vyjednávania. Asi tri týždne sme žili v tom, že dostaneme tých 44 % z minimálnej mzdy. Sedeli sme na ministerstve, sedeli sme spolu s transformačnou radou, ktorú mám pri ministerstve zdravotníctva, a ktorá je zložená zo sociálnych partnerov - odborárov a zamestnávateľov, Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcov ministerstva zdravotníctva a zástupcov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Keď sme hovorili o tom, že je len 44 %, rozmýšľali sme, čo asi budeme robiť. Všetci sme sa zhodli v jednom, že skutočne sa začali nejaké reštrikčné opatrenia, ktoré zastali na polceste. Keď som sa opýtal prítomných, či sú spokojní s liekovou politikou, ktorá sa robí v našich zdravotníckych zariadeniach, všetci tvrdili, že nie. Položil som druhú otázku: "Čo myslíte, koľko by sme dokázali ušetriť správnou liekovou politikou a určitými obmedzeniami v preskripcii?" Všetci sa zhodli, že 2 miliardy Sk. Skoro 8 mld dávame ročne na lieky. Povedal som im, že keď sa nám to podarí a ušetríme do konca roka len jednu miliardu, budem veľmi rád.

    Začali sa robiť úsporné opatrenia, začala sa redukcia lôžok. V minulom roku, dámy a páni, sa začala, bola vykonaná, ale len administratívne. Nemocnice skutočne administratívne, na papieri znížili počty lôžok. Na Slovensku bolo zredukovaných asi 3 000 lôžok, nemocnice na ne peniaze nedostávajú, ale využívajú ich naďalej, pretože sa to nedotiahlo do konca. A s reštrikciou lôžok nasleduje aj niečo iné. Keď v jednej nemocnici urobíme reštrikciu 120 lôžok, musí nasledovať aj krok b/.

    Rozbehla sa privátna sféra. Začalo sa platiť podľa kapitácie. Mám tu také poznatky, že keď zoberieme mesačné platby za kapitáciu a platby za výkony, je rozdiel 5 miliónov Sk v neprospech kapitácie. Ročne je to pol miliardy. Robíme v tom opatrenia. Systém odmeňovania bude trošku iný - časť kapitácie a časť výkonov.

    Hovoríme o optimalizácii zdravotníckej siete. Najskôr som hovoril o reštrikcii lôžok, ale hovoríme aj o optimalizácii zdravotníckych zariadení. Samozrejme, že sa to nedá urobiť za mesiac, za dva alebo za tri. Máme niektoré podklady, analýzy, ktoré sme zdedili z minulosti. Budeme pokračovať ďalej. To sa musí urobiť. Musíme si skutočne vytýčiť potrebnú štátnu zdravotnícku sieť. Zatiaľ čo boli rôzne analýzy od rôznych expertov z cudziny, jasne hovoria, že naša sieť je predimenzovaná. Máme veľmi veľa akútnych lôžok, ktoré musíme reprofilizovať na menej náročné finančne, na lôžka lacnejšie. Prosím vás pekne, len v troch nemocniciach na Slovensku existujú nákladové strediská na oddeleniach, o ktorých sa hovorí už dosť dávno. Skutočne by mali byť, a nemusím zdôvodňovať prečo.

    Máme 280 zdravotníckych zariadení. Je to 200 riaditeľov a 200 manažmentov, ktorí nie sú kontrolovaní ničím. Musíme znovu obnoviť funkciu správnych rád. Bola tu spomenutá otázka prístrojovej techniky a sanitiek. Je pravda, že na sanitky nemáme, nemáme na pneumatiky, ale máme na Slovensku 30 CT-prístrojov. Keď to podelíme podľa krajov, je to 10 prístojov na jeden kraj. Jeden kraj má 1,5 milióna obyvateľov. Podeľte to desiatimi, tak je 150 tisíc ľudí na jeden CT-prístroj. Máme nemocnice, kde máme nakúpené mamografy, lipotriptoly, CT-prístroje, a sú pracoviská, kde s tým nevedia ani robiť. Musíme sa na to tiež pozrieť.

    K zadĺženosti zdravotníckych zariadení - prosím vás pekne, nech mi niekto odpovie, ako je možné, že nemocnica, ktorá má 1 400 lôžok, a keď porovnáme ďalšie dve nemocnice s 1 400 lôžkami, jedna má dlh 60 miliónov, ďalšia nemocnica má 150 miliónov a ďalšia 240 miliónov - porovnateľné nemocnice. Robíme analýzy. Skutočne sme prišli na to, kde tie peniaze unikajú. To sú, vážení, rezervy. V každej domácnosti, keď donesiem 5 000 Sk, najskôr si musím pozrieť, či manželka nevarí obed pre desiatich a je nás len päť.

    Vrátim sa k tomu, že rozpočet je skutočne na doraz. Ale po tom, čo som tu spomínal, a urobíme to v čo najkratšom čase, myslím si, že zdravotníctvo nebude v takej kritickej situácii, ako sa hovorí.

    Spomeniem ešte odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Trápi ma otázka, že platy sú veľmi nízke. Už asi tri mesiace rozmýšľame, čo s tým. Určité riešenie je. Začali sme privatizáciou primárnej sféry. Pokiaľ budú platby, ktoré navrhujeme, príjmy v primárnej sfére sú podstatne vyššie, minimálne dvakrát tak vysoké, aké boli v štátnej sfére. Sú nemocnice, ktoré hospodárili dobre a ukončili rok 1994 tým, že nemali dlh. Dokonca niektoré boli mierne v pluse. Samozrejme, že sú zaťažené dlhom z minulého roka. Keď sa to podarí zlikvidovať a prídu jasné pravidlá financovania pre zdravotnícke zariadenia s určitými úspornými opatreniami, to je normálne, myslím si, že nemocnice sa vyrovnajú s negatívnou finančnou bilanciou a že niektoré už aj teraz sa dostanú do plusu, a v nemocniciach, ktoré by boli plusové, bude dôvod povedať, aby používali § 7 pre osobné príplatky diferencovane, do určitej výšky. Je to riešenie, ktoré sa dá v krátkom čase realizovať. Samozrejme, že všetko potrebuje čas, aby sme to mohli realizovať.

    O chvíľu sa dostaneme k liečebnému poriadku. Prosím vás pekne, je to skutočne dôležitá právna norma, ktorá mala byť už dávno prijatá. Od toho závisí aj naše ďalšie účinkovanie na ministerstve a, samozrejme, všetko to, čo chceme urobiť, je pre dobro pacientov a pre zdravotníckych pracovníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi stručne zareagovať na diskusiu, ktorá sa tu odvíja k prerokúvanému bodu programu. Včera i dnes sa v diskusii najmä opoziční poslanci točia okolo § 12 zákona číslo 273/1994 Z. z., ktorý pojednáva o percentuálnej platbe poistného. Tento zákon má aj § 28, ktorého odsek 4 hovorí - citujem: "Štát zaručuje platobnú schopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne." Čiže, aj keď nebudú stačiť prostriedky, ktoré sú v tomto rozpočte predložené, je povinnosťou štátu, ako to bolo aj v minulom roku pri existencii Národnej poisťovne, aby platobnú schopnosť zaručil. Takže sa pozrime na zákon aj z tejto strany a nevytŕhajme z neho iba jeden paragraf.

    Ďalšia poznámka: Keď sme vo výbore prerokúvali rozpočet pre zdravotníctvo na rok 1995 ešte za bývalého ministra, za bývalej vlády, tiež sa nepočítalo s tými percentami, ktoré tu odznievali včera, 70 %, 93 %, ale vtedy sa hovorilo maximálne o 58 %. Viem, aj to chápem, že je úlohou opozície, aby sa stavala do takejto populistickej pózy, ale pozrime sa na veci reálne.

    Tretia poznámka k vystúpeniu pána poslanca Brocku: Neprekvapuje ma vaše ironizujúce hodnotenie uznesenia, ktoré výbor prijal. Prepáčte, pán poslanec, ale výbor má právo prijať také uznesenie, ako sa rozhodne hlasovaním. Myslím si, že riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne je kompetentná osoba, aby túto inštitúciu zastupovala navonok a aby aj rokovala s príslušnými inštitúciami. Nič na tom nevidím. Čo sa týka rozdelenia Národnej poisťovne, či to bol správny krok a či to bolo správne riešenie, sa predsa neukáže po necelých dvoch mesiacoch, resp. po dvoch mesiacoch a pár dňoch. To ukáže až čas. Bola som veľmi príjemne prekvapená, keď som v novembri v týždenníku Nové slovo bez respektu čítala vyjadrenie pána exministra, resp. vtedy ešte ministra Magvašiho, ktorý tiež povedal, že rozhodnutie o rozdelení Národnej poisťovne bolo predčasné. Stačí si nalistovať tento týždenník, tam sa o tom dočítate. Čiže čas ukáže, či toto riešenie bolo správne alebo nie. Myslím si, že teraz s takýmito ironizujúcimi poznámkami vystupovať je bezpredmetné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Vystúpi pán poslanec Hrnko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Žiaľ, pán podpredseda Ľupták už odišiel, možno má niečo dôležitejšie. Chcel som len vyjadriť to, že nemôžem nesúhlasiť s tým, ako kritizoval transformáciu od roku 1989.

  • Pán kolega, nemôžeš nesúhlasiť, to je dvakrát zápor, čiže súhlasíš.

  • Áno. A nechám už na jeho svedomie ako sa vysporiada s tým, že dnes je v koalícii s hnutím, ktoré najviac ovplyvňovalo túto transformáciu za uplynulých 5 rokov, teda na jeho svedomie a svedomie jeho poslancov. Ale chcel by som povedať, keď už hovoril o tom, ako sme mohli prispieť tým ostatným ľuďom, nielen sebe, aby mali aj oni niečo viac z toho spoločenského koláča, mali sme možnosť včera napríklad súhlasiť s tým, aby sa trošku zväčšil podiel finančných prostriedkov na deputátne uhlie pre baníkov, alebo zvýšilo sa sociálne minimum. Neurobili sme to, tak to nekritizujme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, vážení kolegovia,

    prosila by som, aby sme sa bavili o tom, o čom sme sa mali baviť, a nie, aby sme si tu vymieňali názory na transformáciu zdravotníctva ako takého, pretože ak sa dostaneme do tejto polohy, verte, že v tomto ohľade by som vedela skutočne veľmi skritizovať transformáciu, ktorá prebehla v minulom roku, keď sa začalo platiť podľa starého dobrého osvedčeného lôžkodňa, čo veľmi zaťažilo rozpočet. Takže, poďme hlasovať. Dávam procedurálny návrh na ukončenie diskusie, poďme hlasovať a vyjadriť tak svoje stanovisko k rozpočtu.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne. Je to procedurálny návrh. Nie je rozprava, to sú faktické pripomienky.

    Dámy a páni, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý dala pani Belohorská.

    Prosím, pán Oravec.

  • Chcel by som exministrovi pánu Tiborovi Šagátovi obnoviť pamäť. Budem mu citovať pár listov, ktoré dostal. Jeden list pre pána ministra, vtedy ešte pre Tibora Šagáta z 13. 10. 1994:

    "Vážený pán minister, k nášmu protestu zo dňa 23. 9. 1994 doplňujeme ďalšiu závažnú skutočnosť. Naša firma predložila v spolupráci s firmou PKG Projekcia do užšej súťaže ponuku na projekt a prestavbu dialyzačného strediska Dérerovej nemocnice v cene 2 120 tisíc. V oficiálnej zápisnici z užšej súťaže je však uvedená cena 3 700 tisíc, čo skresľuje skutočnosť o 1 587 tisíc, znehodnocuje našu ponuku a je ďalším dôvodom, pre ktorý nemôže byť uvedené výberové konanie považované za korektné a regulárne."

    Bolo to dané na vedomie pánu Romanovi Kováčovi, podpredsedovi vlády a ďalším.

  • Pardon, prosím, pokračujte, pán kolega.

  • Na to píše dňa 14. 11. 1994 pani Ing. Husárová: "K vášmu protestu zo dňa 13. 10. 1994 týkajúcemu sa výberového konania na nákup dialyzačnej techniky vám oznamujeme, že obstarávateľ Dérerova nemocnica vyhlásila výsledky užšej súťaže zo dňa 22. 9. 94 za neplatné."

    A na to píše zase pani Husárová: "Na základe analýzy hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre nefrológiu Doc. MUDr. Alexandra Kováča operatívna porada ministra svojím uznesením zo dňa 14. 11. 1994 preto rozhodla o obstaraní plošného nákupu vybavenia dialyzačných stredísk Slovenskej republiky, ktorým bola poverená Dérerová nemocnica Bratislava. Výberové konanie prebehlo v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z."

    A teraz budem citovať z novín, ktoré som už menoval, stanovisko pána najvyššieho odborníka Dr. Kováča: "Dalo sa to riešiť aj ináč, tvrdí pán Dr. Kováč. Pacienti si už zvykli na prístroje firmy Fresenius, keď majú v strediskách 8 prístrojov od tejto firmy, a teraz sa musia preorientovať na iné, nadviazať aj na nové servisné služby. To skutočne komplikuje situáciu lekárov, sestier a najmä pacientov."

    Chcel by som sa spýtať, pán exminister, ako ste to rozhodli o nákupe prístrojov pre dialyzačnú techniku. Kto prešustroval 30 miliónov a komu ich dal? A chcel by som ešte povedať, že práve preto som hovoril, že kolabuje kontrola v oblasti zdravotníctva, ktorá sa má dotýkať aj ministrov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bajan. Prosím vás pekne, ale poďme k meritu veci. Pani Belohorská navrhla ukončiť rozpravu. Toto nie je rozprava, to sú faktické poznámky. Keď pani Belohorská povie, že ukončiť rozpravu aj s faktickými poznámkami, budeme o tom hlasovať.

    Prosím, pán Bajan.

  • Rešpektujem to, pán predsedajúci, že ste mi odčerpali 20 sekúnd môjho času, ale dovolím si jednu poznámku. Pán minister hovoril o tom, že prišli na to, kde sú peniaze. Predpokladám, že kompetentní členovia výboru sa touto vecou budú zaoberať, lebo naozaj výsledky sú zaujímavé. Ale chcel by som sa pána ministra opýtať na jednu vec v súvislosti s tým, čo hovoril pán kolega Oravec. Ide o tie CT-prístroje. Bolo by zaujímavé pozrieť si genézu vo veci tohto objednávania. Predpokladám, že to presahuje činnosť vlády pána Moravčíka, takže naozaj som za to, aby pán Oravec rozšíril svoju kontrolnú pôsobnosť i na tieto CT-prístroje. To je jedna vec.

    Druhá vec - ak sa povie a, treba povedať aj b. Naozaj, otázka onkologických ochorení má svoju vážnu dimenziu na Slovensku, takže bolo by dobre povedať, čo sa v tejto veci ďalej bude robiť v prípade, že budeme špekulovať o tom, či je dosť alebo málo CT-prístrojov.

    Ku kolegyni Marte Aibekovej by som chcel povedať len jednu vec. Tá otázka ani nesmerovala k pánu Magvašimu, skôr k pánu Oravcovi, pretože hovoriť o efektívnosti rozdelenia poisťovne - ten zlepšený výber je jasný. Tu by som prosil, aby sa zladili v rámci klubu, s čím prídu von. To je jedna vec.

    Druhá vec - platobná schopnosť podľa § 28 ods.4 na rozdiel od minulého roku je totiž v inom, nie v sanovaní rozpočtu, ale v návratnej pôžičke. A to sú dve rozdielne veci. Áno rozpočet bude sanovať, ale za pôžičku.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť, keďže som zdravotník a niektorí nezdravotníci tu hovoria o tom, aké je to pomaly skoro úžasné v zdravotníckych zariadeniach. Odporúčam im, aby zašli do každej nemocnice na Slovensku a zistia, aká je situácia. Situácia je taká, že pán minister tu síce hovorí o CT-prístrojoch a podobných bonbónoch, ale keby sme sa pozreli globálne na prístrojové vybavenie nemocníc, tak sú na pokraji krachu. Keď chceme hovoriť o tom, ako sa v nemocniciach pracuje, tak v nemocniciach pracujú lekári v priemere o 10 až 20 hodín viac ako všetci ostatní, pretože to majú ako pohotovostnú službu. A tretí faktor - zdravotnícki pracovníci sú na pokraji svojich možností a prejavuje sa to najmä v tom, že odchádzajú pracovať do zahraničia. Môžete si to preveriť, je to skutočnosť.

    Chcem vás ešte na záver, keďže pravdepodobne nebudem mať možnosť vystúpiť, oboznámiť s listom Slovenskej lekárskej komory, s ktorým sa plne stotožňujem, kde sa hovorí, že vládny návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v kapitole zdravotníctvo navrhuje, aby štát platil zdravotným poisťovniam za ekonomicky neaktívne osoby zdravotné poistenie vo výške 13,7 % len zo základu 54 % minimálnej mzdy. Takéto zníženie skoro na polovicu znamená reštrikciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti obyvateľstva oproti roku 1994 najmenej o 18 %.

    Pri tvorbe návrhu rozpočtu sa prinajmenšom nezodhľadnilo zvýšenie výdavkov - a prosím, tým sa obraciam na pána ministra, aby mi odpovedal, odkiaľ sa zoberú financie na tieto tri otázky: zvýšenie výdavkov zdravotníckych organizácií o 38 % mzdových výdavkov, odvody do povinných poistných fondov, ktoré v roku 1994 zdravotnícke organizácie neodvádzali, to je zvýšenie výdavkov o 3,4 miliardy, pán Oravec, a nie 2,8, ako ste hovorili, 10 % na zvýšenie tarifných miezd pracovníkov zdravotníckych organizácií od 1. januára 1995, zavedené v poslednom kvartáli 1994, to je zvýšenie výdavkov o 1,1 miliardy Sk, na 10 % infláciu, to je zvýšenie výdavkov o 1,1 miliardy Sk. Reštrikcia zdravotníckych služieb obyvateľstvu prakticky o pätinu je veľmi veľká a predstavuje vážne ohrozenie zdravia obyvateľstva. Aj s touto poslednou vetou sa stotožňujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán kolega Ftáčnik.

  • Vážený pán podpredseda, nemám faktickú poznámku, chcem poprosiť pani poslankyňu Belohorskú, aby umožnila vystúpiť ešte aspoň mne, keďže som sa chcel prihlásiť do rozpravy a povedať vety, ktoré tu ešte nezazneli, a ktoré súvisia s rozpočtom, ktorý práve prerokúvame. Mám vecné poznámky k tomu. Nechcem to teda na krátkom priestore komentovať, chcel by som sa dostať k rečníckemu pultu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Nič vám tomu nebránilo, mohli ste si vypísať lístok a bol by som vás vyzval.

    Pán kolega Šagát.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem váženú snemovňu informovať, že nákup dialyzačnej techniky na úrovni 33 miliónov, čo je prvý preddavok, bol jeden z veľkých úspechov, ktorý sa podarilo vykonať ministerstvu zdravotníctva v tom čase, pretože situácia v dialyzačných strediskách je kritická, môžete si to všetci overiť opäť doma. Tým sa nám podarilo otvoriť napríklad stredisko v Starej Ľubovni, dobudovať stredisko v Brezne, a som veľmi rád, že sa to podarilo. Pokiaľ by existovali skutočne vážne pochybnosti o tom, že som to zmanipuloval, skutočne prosím, aby pán poslanec zašiel na ministerstvo, pozrel si dokumenty z kontrolného odboru, aby nečítal noviny, pretože noviny sú dobré, ale niekedy pletú. Podrobne je to v protokole ministerstva zdravotníctva iste k dispozícii. Potom možno zmení názor.

    Ešte by som chcel podporiť to, čo povedal pán doktor Lauko. Pán minister tu hovoril, že spolu s transformačnou skupinou sa zaoberali rozpočtom. Mám dva listy. Jeden z lekárskej komory, ktorý upozorňuje na to, čo hovoril pán doktor Lauko, že rozpočet je kritický, a mám podobný list od odborárov. Takže, myslím si, že transformačná skupina určite nebola spokojná s rozpočtom, ako bol prijatý. Nikdy by som si tu nedovolil nejaké ironické poznámky. Ak ste to tak vnímali, pani poslankyňa Aibeková, ospravedlňujem sa. Povedal som svoj názor, takže zvyšok času dávam k dispozícii ostatným.

  • Ďakujem veľmi pekne. Slovo má pán poslanec Slota.

  • Vážení prítomní,

    chcel by som len zdôrazniť jedno, že terajší pán minister skutočne veľmi intenzívne pracuje na tom, aby v rámci svojich možností spravil pre zdravotníctvo všetko. Osobne som bol s ním niekoľkokrát na návšteve jednotlivých nemocníc a skutočne musím povedať, že pán minister vydáva zo seba všetko pre to, aby niečo pre zdravotníctvo spravil. Takže, tieto kritické hlasy, i keď by sa dalo povedať, že to nie je nekonštruktívna kritika, ale je to kritika za každú cenu. Keby pán minister urobil neviem čo, aj tak by bol kritizovaný. Pokiaľ ide o odbory a Lekársku komoru, bol som tiež pri tom, keď prezident Lekárskej komory veľmi konštruktívne rokoval s pánom ministrom a som presvedčený, že 15. tohto mesiaca, kedy sa majú stretnúť aj Asociácia nemocníc aj Lekárska komora s pánom ministrom, skutočne dôjdu k nejakému kompromisu. A pán minister sa tiež jednoznačne vyjadril, že niektoré veci sú v zdravotníctve nedobré, ale bohužiaľ, koľko je v tom našom spoločnom mešci? Čiže tí, ktorí chcú stále vecne poznamenávať, by mali radšej menej plácať tou vymlátenou slamou a mali by zohnať nejaké milióny a miliardy do nášho rozpočtu, som zvedavý skade, a potom by sme mohli niečo presunúť aj do zdravotníctva a predovšetkým do zdravotníctva a do školstva.

    Pán predsedajúci, vyzval by som ešte aj cez teba všetkých prítomných, aby sme skutočne prestali dávať kdejaké konštruktívne poznámky, pretože som presvedčený, že minister vie veľmi dobre, čo by bolo ideálne a čo by bolo dobré. Pre nás by bolo asi najefektívnejšie, keby sme išli konštruktívne k hlasovaniu a išli by sme ďalej v programe.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, to znamená, že navrhuješ ukončiť rozpravu aj s faktickými poznámkami, aby som mohol dať hlasovať? Priatelia, prepáčte, mám právo sa spýtať. Buďte takí dobrí, zachovajte pokoj v rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne za pochopenie. Pán Slota.

  • Áno, samozrejme, že toto pokladám za procedurálny návrh a pripájam sa k pani kolegyni Belohorskej, aby sme skutočne prešli k hlasovaniu, lebo s týmito poznámkami sa tu bude zabíjať čas ešte aj do večera a k ničomu to nevedie.

  • Ďakujem. Páni a dámy, keďže tu bol procedurálny návrh ukončiť rozpravu aj faktické pripomienky, dávam o tom hlasovať.

    Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Fogašovi. Prosím, pán docent.

  • Pán podpredseda, myslím si, že pokiaľ ide o prednesenie vecných návrhov, už sme tu minule o tom diskutovali, mohli by sme byť aspoň natoľko ústretoví, že i keď v skrátenom čase, ale tí, ktorí majú ešte vecné návrhy, mali by mať umožnené ich predniesť. Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Slotu pri všetkej úcte k nemu nemôže byť meritom toho, či táto snemovňa bude alebo nebude počúvať návrhy, ktoré tu majú odznieť. Parlament je od slova parlare, a mali by sme umožniť hovoriť tomu, kto chce predniesť návrhy, ktoré môžu spresniť, zlepšiť alebo pozmeniť to, čo je tu predložené. Myslím si, že prerušovať faktické poznámky, ktoré sú prihlásené, je nedemokratické. Dohodnime sa na 3 alebo 5 minútach pre tých, ktorí majú vecné vystúpenie, môžeme skrátiť debatu takto časovo, ale ja považujem za trochu smiešne, ak sa tu jednoducho niekto ozve a povie, že je to o ničom a skončíme debatu. Potom nemusíme otvárať rozpravu.

  • Pán kolega, súhlasím s vami. A myslíte si, že všetky faktické pripomienky boli k meritu veci? Zrejme nie.

  • Ale mnohé z nich veci osvetlili a o niektorých veciach som aspoň presvedčenejší, keď aj nie presvedčený, a viem, ako budem hlasovať. Veď to sú vyložene odborné záležitosti, ktoré tu nemôžeme rozhodnúť len tak, že sa rozhodneme skončiť rozpravu. Máme na to tri dni, tak si myslím, že by sme mali využiť čas. Prosím, aby sa schôdza viedla skutočne k tomu, aby sme smerovali k záveru, a prosím aj kolegov, aby sa nevybíjali v osobných výpovediach, nech si nekladieme otázky poslanci medzi sebou. Je tu pán minister, ktorý iste odpovie na otázky, ktoré mu boli položené. Skúsme teda predniesť aspoň vecné návrhy, ktoré existujú, v skrátenom čase. Navrhujem ako procedurálny návrh, aby sme skrátili vystúpenie každého na 5 minút, tých, ktorí majú vecné pripomienky, a verím, že kolegovia, ktorí chceli len všeobecne hovoriť, sa svojho slova vzdajú.

    Ďakujem.

  • V poriadku. Pýtam sa, páni a dámy, ktorí máte faktické pripomienky, sú tieto pripomienky vecného charakteru? Vzdáva sa niekto faktickej poznámky? V poriadku. Ďakujem veľmi pekne, priatelia, že ste mi pomohli.

    Dámy a páni, bola tu faktická pripomienka pani Belohorskej a pána Slotu. Do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne. Hlási sa pán Ftáčnik, ale musím dať hlasovať o procedurálnom návrhu.

    Dávam hlasovať, dámy a páni, kto je za ukončenie rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Teda rozprava je ukončená.

    Pán kolega Ftáčnik, skutočne ma mrzí, ale ako som povedal pred chvíľou, bola možnosť písomne sa prihlásiť. Mrzí ma to, lebo každý názor, samozrejme, si tu veľmi radi vypočujeme.

  • Smiech v sále.

  • Ale parlament demokraticky rozhodol.

    Takže, dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o piatom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave ešte pán minister Javorský?

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému, že sa nechce vyjadriť. Chce sa vyjadriť pán poslanec Paška?

  • Vážený pán predsedajúci,

    v rozprave nezaznel žiaden pozmeňovací návrh, preto napriek rozsiahlej rozprave budeme môcť pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

    Kvôli poriadku by som však ešte chcel reagovať na vystúpenie pána Brocku, ktorý uviedol, že v spoločnej správe gesčného výboru sú určité nezrovnalosti. Áno, je to pravda, vypadla tam časť vety. Za výrazom "skupiny osôb" malo pokračovať: "rokovaním so zástupcami ministerstva financií". Veľmi ma to mrzí, ale myslím, že to nie je naša chyba. Teda, ak by ste súhlasili, prikročili by sme k hlasovaniu o uznesení tak, ako je uvedené v predlohe.

  • Prosím o slovo pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážené kolegyne, nebudem vystupovať so svojím príspevkom, ale chcem sa vás spýtať, o čom ideme hlasovať. Pán kolega nám predniesol uznesenie pod bodmi A a B, v ktorom schvaľujeme poistný rozpočet. Ak si spomínate, včera sme schvaľovali štátny rozpočet tak, že sme povedali, aké sú príjmy a výdaje štátneho rozpočtu. Nič také nevidím pred sebou. Je tu len podiel štátu na platenie za poistné za osoby, ktoré platí štát. Ale v materiáloch, ktoré sme dostali v tlači 85, sú tri čísla, o ktorých by sme mohli hlasovať, myslím príjmy a výdaje, podobne sa spomínajú v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu. V materiáloch, ktoré sme včera schválili v príslušnej tabuľke, ktorú spomínal poslanec Oravec, sú úplne iné čísla. Tak aký bude rozpočet, prosím vás? Keď ste nedali k tomuto hovoriť, tak prosím, aby to teraz vysvetlil spravodajca alebo predkladateľ. To je vážna vec, pretože máme stanoviť proporcie, v akých sa bude odvíjať rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Mohol si včera vystúpiť, alebo sa prihlásiť do rozpravy.

  • Písomne si sa neprihlásil. V poriadku, ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, buď taký dobrý, uvádzaj hlasovanie.

  • Ak dovolíte, prečítal by som návrh uznesenia. Zrejme ste ho v prílohe dostali:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. Konštatuje, že návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 bol predložený v súlade s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu.

    B. Schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995 s tým, že príspevok štátu za zákonom stanovený okruh osôb podľa § 10 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov bude predstavovať sumu 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, to znamená predpokladanú sumu 7 131 800 000 Sk.

    C. Žiada Správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schváleného rozpočtu na rok 1995."

  • Ďakujem. Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. schvaľuje návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995. Pán poslanec Paška, odporúčate prijať?

  • Hlasujeme. Pán poslanec odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1995.

    Pán kolega Ftáčnik - faktická pripomienka.

  • Vážené dámy a páni, rád by som sa opýtal nejakého zodpovedného činiteľa, možno pána ministra zdravotníctva, čo sme vlastne schválili, aby nám to bolo celkom jasné. Ministerstvo financií včera v tabuľke číslo 2, ktorú citoval pán Oravec, stanovilo celkové príjmy zdravotnej poisťovne vo výške 26 mld a ďalej citoval nejaké drobné milióny. Toľko sú aj výdaje. V materiáloch, ktoré máme predložené pod tlačou 85, sú tri alternatívy. Tým, že sme rozhodli o platbe štátu, sme sa priklonili k jednej alternatíve. Ale tam, prosím, sú celkové výdaje 23 mld a nejaké drobné. Čo bude platiť, vážení kolegovia, pre rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne po tomto vašom skvelom hlasovaní? Čo bude platiť? Pýtam sa, aby sme to vedeli, pretože o tom ste teraz rozhodli. Bohužiaľ, neviete o čom. Nevedel to ani pán spravodajca a nedali ste mi slovo, bohužiaľ, nemohol som sa na to opýtať. Ale niekto by to teraz mal povedať, aby bolo jasné, čo vlastne schválil parlament Slovenskej republiky.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Prosím, pán kolega Filkus.

  • Mám otázku procedurálneho charakteru. Znovu vás prosím, nič nie je za tým v zátvorke, len chcem vedieť, či sa stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu berie do úvahy pri rozhodovaní o týchto otázkach alebo nie. Tam je jedna veľmi vážna vec, kde Najvyšší kontrolný úrad prišiel k záveru - citujem: "Východiskové údaje nezohľadňovali vzájomnú previazanosť návrhu rozpočtov Sociálnej poisťovne a štátneho rozpočtu ako celku a v rámci súhrnu verejných rozpočtov ich zmeny neboli vo viacerých prípadoch objektivizované." Chcem vedieť, na čo tu slúži stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, keď sme sa ním vôbec nezaoberali.

  • Dovoľte, aby som na to reagoval. Pán poslanec Ftáčnik povedal, že nevieme, o čom sme hlasovali. To nie je pravda. Hlasovaním sme schválili tretí variant, pretože sme jednoznačne povedali, aká má byť sadzba zo strany štátu voči poisťovni. Je to 13,5 % z 54 %. Tým sme jednoznačne vymedzili, ktorý variant rozpočtu bol prijatý.

  • Vážený prítomní, pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Filkusa, v ďalšom bode budem o tom tiež hovoriť, ale spomenul Sociálnu poisťovňu. Mám k tomu dve moje osobné poznámky, ak dovolíte. Bude treba zrejme aj vo vývoji legislatívy o týchto poisťovniach ako o verejnoprávnych inštitúciách doladiť právny stav. Ctím si platný zákon, urobím všetko pre to, aby sa dodržiaval, ale máme právo uvažovať ako by to malo byť. Tu treba skutočne zvážiť, či vôbec Najvyšší kontrolný úrad v budúcnosti po legislatívnych krokoch má sa k tomu vyjadrovať. Konkrétne v Sociálnej poisťovni je už dnes dozorový mechanizmus nad verejnoprávnou inštitúciou cez ministerstvo financií a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba zrejme pri transformácii zvážiť, aký je vstup Najvyššieho kontrolného úradu.

    A po druhé - podľa platného právneho poriadku Najvyšší kontrolný úrad vlastne plnil uznesenie Národnej rady, tuším z 15. 12., kde sa uložilo Národnej rade, aby Najvyšší kontrolný úrad zaujal stanovisko. Konkrétne, ak ste spomenuli už aj Sociálnu poisťovňu, pretože to je spoločné stanovisko vo väzbe na toto uznesenie, ktoré takto bolo formulované, vo svojom vystúpení ako predkladateľ v zastúpení správnej rady budem napríklad komentovať aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Ďakujem. Pán Ftáčnik, samozrejme, dostaneš slovo, ale bod rokovania sme ukončili.

  • Rád by som len vysvetlil kolegovi Paškovi ako spravodajcovi, že keby si pozrel napríklad uznesenie, ktoré budeme o chvíľu prerokúvať k Sociálnej poisťovni, toto je urobené tak, ako má byť urobené uznesenie k rozpočtu. Sú tam stanovené celkové príjmy, celkové výdavky. O to mi išlo, aby sme v našom uznesení povedali, a to sme, žiaľ, neurobili, aké sú celkové príjmy a výdaje. To, prosím, súvisí s otázkou rozporu medzi ministerstvom financií a poisťovňou. O tom som chcel hovoriť v rozprave. Nedovolili ste mi. Rešpektujem to, ale prosím, keby teraz niekto povedal, aké sú teda príjmy. Keby to niekto navrhol, aby sa to schválilo, alebo aby to niekto aspoň vysvetlil, čo sme vlastne prijali. O toto mi ide.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ak máš nejaké pripomienky, prosím, choď si ich s pánom spravodajcom vydiskutovať. Myslím to v dobrom, nie v zlom. Na mňa sa obraciaš a ja som nebol spravodajcom.

    Prosím, pán kolega Filkus.

  • To totiž nie je celkom zanedbateľná záležitosť. Vecne môžem súhlasiť s pánom štátnym tajomníkom, len musím vám povedať, že stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu dostal každý poslanec tejto snemovne. Každý poslanec, keď si ho prečítal, predpokladal, aspoň si myslím, že sa bude naň reagovať. Lebo načo sme prijali uznesenie, je to jedno, kedy a aké zaujal Najvyšší kontrolný úrad stanovisko? Ak poviete, že toto stanovisko sa zruší, súhlasím. Ale mám ho v ruke, každý z nás ho má na stole, a treba naň reagovať. Nič iného som nechcel povedať. Inak vecne beriem pripomienku pána poslanca Tkáča. V poriadku, ale rád by som počul aj stanovisko predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, keby sa k tomu vyjadril, lebo sme mu dali povinnosť, aby predložil stanovisko.

  • Ďakujem. Pán Filkus, veľmi si vás vážim, ale tento postoj ste mohli zaujať v rozprave. Mali ste to na stole. Takisto ako kolega Ftáčnik ste sa neprihlásili do rozpravy.

    Dámy a páni, či sa urazíte alebo nie, tento bod rokovania sme odhlasovali. Končíme. Ďalším nasledujúcim bodom je návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995.

    Pán minister sa hlási o slovo. Prosím, slovo má pán minister.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Paška. Prosím.

  • Chcel by som odpovedať pánu Ftáčnikovi, nech si nalistuje variant 3 v materiáli o rozpočte a tam to nájde kompletne - príjmy, výdavky.

  • Dámy a páni,

    n a s l e d u j ú c i m bodom je

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995.

    Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni správna rada Sociálnej poisťovne predkladá návrh rozpočtu na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Návrh vám bol rozdaný ako tlač číslo 95 a spoločná správa výborov ako tlač číslo 95a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Na základe odporučenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci návrh uvedie pán poslanec Vojtech Tkáč. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

    z poverenia správnej rady Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995. Citovaný zákon stanovuje správnej rade pripraviť a prerokovať návrh rozpočtu na rok 1995 a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie.

    Správnu radu zriadila v podstate v súlade so zákonom Národná rada Slovenskej republiky a bola kreovaná 15. februára tohoto roku, kde v tajných voľbách v súlade so zákonom bol zvolený predseda správnej rady a dvaja podpredsedovia. Zároveň v tajných voľbách bol zvolený riaditeľ Sociálnej poisťovne. Zároveň sa vyvinulo úsilie na vytvorenie ďalších orgánov Sociálnej poisťovne, a mám česť aj povinnosť vás informovať, že boli schválené základné dokumenty Sociálnej poisťovne, a to stanovy Sociálnej poisťovne, rokovací poriadok správnej rady a organizačné poriadky výkonných orgánov. Zároveň sa uskutočnila porada pracovníkov pobočiek, funkcionárov pobočiek Sociálnej poisťovne s vedením správnej rady a s vedením Sociálnej poisťovne. Zároveň sa vyvinulo maximálne úsilie na to, aby sa dalo zadosť zákonu a bol pripravený návrh rozpočtu, ktorý teraz predkladáme.

    V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 15. 12. 1994 sme kooperovali s Najvyšším kontrolným úradom pri tvorbe stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a po tieto dni prebiehajú práce na uzávierke Národnej poisťovne za rok 1994. Chcem vás ubezpečiť, že v tomto zmysle je Sociálna poisťovňa v súčasnosti stabilizovaným inštitútom. Pripravujeme ďalšie opatrenia spolu s vedením Sociálnej poisťovne pre dotvorenie normatívneho základu fungovania tejto inštitúcie. Vzhľadom na objem finančných prostriedkov temer 70 mld korún, ktoré kolujú, prebiehajú v rámci repartície v Sociálnej poisťovni, si myslíme, že bol vytvorený dobrý základ pre úspešné fungovanie tejto inštitúcie.

    Chcem vás zároveň ubezpečiť, že pri tvorbe rozpočtu Sociálnej poisťovne sme zvažovali všetky reality a východiská, ktoré umožňujú pri tak veľkom objeme finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom činnosti Sociálnej poisťovne, hľadať ďalšie racionálne opatrenia pre finančné toky a ďalšie systémové kroky, ktoré súvisia s koncepciou transformácie sociálnej sféry. V tomto systéme je Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia nie podriadeným subjektom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo vlády. Práve naopak, je to rovnocenný partner, ktorého angažujeme aj do prípravy transformácie sociálnej sféry pri zmene systémových záležitostí v oblasti dôchodkového poistenia a nemocenského zabezpečenia.

    Chcel by som vás ešte upozorniť na jednu zásadnú skutočnosť pri posudzovaní návrhu rozpočtu, a to je fakt, že v oblasti sociálnej v podstate prebehla v Slovenskej republike inštitucionálna reforma. Došlo ku zmenám inštitúcií, ale hmotné právo zostáva a má korene v podstate v hlbokom socializme, kedy vlastne platia v oblasti nemocenského poistenia právne predpisy z päťdesiatych rokov, v oblasti sociálneho zabezpečenia z obdobia šesťdesiatych rokov, právny poriadok je absolútne neprehľadný. Môžem si dovoliť konštatovať, že právo sociálneho zabezpečenia je z legislatívneho hľadiska azda najkomplikovanejším právnym odvetvím u nás. Z hľadiska financovania sociálneho zabezpečenia, ktorého podstatu tvorí nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, treba povedať, že je to veľmi komplikovaný systém, sme v podstate všetci jeho účastníkmi na jednej strane, ale na druhej strane aj súčasné poistné zaťaženie jednotlivých subjektov je mimoriadne vysoké, pričom efekt tohoto sociálneho zabezpečenia je nízky. Poznáme všetci problémy v oblasti dôchodkového zabezpečenia pri zabezpečovaní starobných dôchodcov, invalidných dôchodcov a ostatných sociálne odkázaných skupín občanov. Treba preto zvažovať, akým spôsobom sa bude meniť poistné zaťaženie jednotlivých subjektov.

    Chcel by som zvlášť zvýrazniť osobitnú skupinu osôb samostatne zárobkovo činných. Je to taký krkolomný termín, ktorý vznikol v podstate v roku 1990. Mal som tú česť osobne byť pritom na federálnej úrovni, keď sme hľadali vyjadrenie pre túto skupinu občanov. V podstate sme prevzali termíny z obdobia prvej Československej republiky a terminus technicus dnes je "osoby samostatne zárobkovo činné". Aj v súčasnosti sme svedkami toho, už bola aj v diskusii k predchádzajúcemu bodu o tom reč, že tieto skupiny občanov majú značné problémy v oblasti sociálneho zabezpečenia a má to dopad na vracanie živností a podobne.

    Dovolím si z tohto miesta povedať, a ono to veľmi úzko súvisí s rozpočtom sociálneho zabezpečenia, kde sme aj predikciu pre tvorbu zdrojov museli brať do úvahy z hľadiska predpokladaného vývinu, že bolo by naším spoločným hriechom, aj koalície aj opozície, ak by sme len kvôli sociálnemu zabezpečeniu dopustili stav, aby občania tieto živnosti vracali, aby malý a stredný podnikateľský stav, ktorý je, podľa mojej mienky, výraznou garanciou ekonomickej prosperity, bol likvidovaný len cez sociálne zabezpečenie. Tam musíme vyvinúť maximálne úsilie, a veľmi intenzívne sa na tom pracuje, aby jednotlivé poistné vzťahy tejto skupiny občanov neboli blokádou pre existenciu malého a stredného podnikateľského stavu.

    Posledná poznámka v tejto súvislosti, že v priebehu tohoto roku predpokladáme spustiť systémové zmeny v rámci transformácie sociálneho zabezpečenia a vznik nových poisťovacích systémov v oblasti sociálneho poistenia, že v tejto súvislosti budeme hľadať aj vnútorné zdroje poisťovne. Chcem upozorniť na niektoré z nich. Je to predovšetkým zabezpečenie racionálnych finančných tokov. Pri úpravách vymeriavacích základov, ako som už spomínal, najmä pri prípadnom znižovaní poistného alebo motivácie občanov pre zaradenie do systému osôb samostatne zárobkovo činných, počítame s tým, že dôjde k niektorým čiastkovým úpravám, ako som už spomínal v reagencii na vystúpenie pána poslanca Filkusa, pre jednotlivé typy poistenia, teda v oblasti nemocenského poistenia.

    Úprava a racionalizácia finančných tokov je veľmi závažná v oblasti prepojenia bankovej sústavy. Nie je možné, aby naše poistné všetkých poistencov z hľadiska aj ich prirodzených vlastníckych práv točila banka niekoľko týždňov a dní, než sa tieto prostriedky dostanú späť k občanovi.

    Medzi ďalšie rezervy počítam aj úpravu vzájomných vzťahov medzi štátom a Sociálnou poisťovňou z hľadiska platieb, ktoré je povinný realizovať štát. Ďalej zvažujeme nad racionalizáciou administratívnych úkonov, ktoré stoja nebývalé finančné prostriedky a pri účelnej optimalizácii administratívnych úkonov v tejto súvislosti, napríklad s doručovaním dávok, vo výmere poistného a podobne by sme mohli zvýšiť podstatne zamestnanosť pri nižších nákladoch, a všetky zdroje, ktoré takýmto spôsobom sú odčerpávané mimo systému vstupu a výstupu, môžeme dostať v podstate späť do systému.

    Potom v závere si dovolím aj pre pani spravodajkyňu predložiť návrh uznesenia, ktorý je širší, než máte v materiáli, kde by sme žiadali, aby Národná rada zaviazala správnu radu niektorými konkrétnymi opatreniami.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré skutočnosti, týkajúce sa aj stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu. V podstate súvisia s filozofiou tohto rozpočtu. Je to otázka príjmov a výdajov. Z hľadiska príjmov a výdajov, a to je podľa našej mienky pozitívny signál, počítame v tomto roku s prebytkom na strane vstupov, to znamená, že predpokladáme vyššie vstupy ako budú výstupy. Tento mechanizmus prerozdeľovania sa musí vrátiť späť do systému na nelukratívnom systéme a princípe. Počítame s celkovým prebytkom finančných prostriedkov v sume 1 248 miliónov Sk. Počíta sa s tým, že tieto prebytky sa použijú na realizáciu nových opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorých nevyhnutnosť sa dá reálne očakávať. Išlo by predovšetkým o zvyšovanie dôchodkov, o zvýšenie čistej dennej mzdy pre výpočet nemocenského a ostatných dávok nahradzujúcich stratu príjmu.

    Dovoľte, aby som upozornil, a Najvyšší kontrolný úrad to tiež hovoril, spomínal to včera aj pán poslanec Roman Kováč, prečo sú v stanovisku resp. v návrhu rozpočtu správnej rady Sociálnej poisťovne rozpory medzi rozdielom príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré sú uvádzané v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Chcel by som povedať, a teraz skutočne zase ma, prosím, pochopte nepoliticky a nekonfrontačne, že takéto rozdiely, podľa mojej mienky, nie sú ničím závažným a ničím katastrofickým. Je to stanovisko alebo návrh rozpočtu, ktorý vám predkladá verejnoprávna inštitúcia. V tomto smere reprezentujem správnu radu ako predseda správnej rady a tlmočím stanovisko správnej rady, ktorú nie je možné nejakým spôsobom ani politicky kategorizovať. Práve naopak. V tejto súvislosti aj pre budúcnosť možno predpokladať stav, že ak verejnoprávne inštitúcie tohoto typu budú predkladať tieto správy, nie je nutný absolútny synchrón medzi návrhom štátneho rozpočtu a takýmito verejnoprávnymi inštitúciami.

    V čom sme vychádzali z rozdielnych východísk pri predikcii týchto postupov? Treba povedať, že sme vychádzali z dôslednej analýzy roku 1994 s tým, že v prípade - a myslím si, že táto situácia je objektívna, pretože to je poistná matematika, ktorú nie je možné oklamať -, ak dôjde k prebytku v príjmoch na strane Sociálnej poisťovne, treba samozrejme aj prípadný vyšší rozdiel príjmov a výdavkov dostať späť do systému, to znamená do výplaty jednotlivých dávok. Aj napriek bezprostrednej väzbe medzi rozpočtom Sociálnej poisťovne a štátnym rozpočtom nie je možné apriori vyžadovať, aby rozpočet Sociálnej poisťovne sa prípadne uspôsoboval údajom, z ktorých vychádza štátny rozpočet. V tom by sa negoval aj verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne.

    Ale o čo ide z hľadiska redikcie, ktorú používajú obidva subjekty? Treba povedať, že sme vychádzali predovšetkým z priemernej mzdy, a to z pohľadu návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne predpokladaného jej rastu, ktorý je základným činiteľom, ktorý ovplyvňuje predpokladané príjmy. Sociálna poisťovňa vychádza z reálne stanovených 7 % rastu priemernej mzdy na rozdiel od ministerstva financií, ktoré počíta vo vzťahu k Sociálnej poisťovni s 8-percentným rastom priemernej mzdy. Vychádzali sme z oficiálne existujúcich údajov týkajúcich sa počtu poistencov.

    Treba povedať, že zohľadňujeme aj mierny pokles počtu samostatne zárobkovo činných osôb a ich spolupracujúcich osôb, ktoré sú podmienené právnou úpravou účinnou od 1. januára 1995. V tomto zmysle platí to, čo bolo povedané aj v mojej faktickej poznámke predtým, že existuje režim, kedy poistenec je v podstate z hľadiska vstupov viazaný na viac právnych vzťahov, v ktorých sa vyskytuje a v ktorých platí poistné. Ideálne riešenie bude predovšetkým v tom, že budeme riešiť tie otázky v rámci sociálnej transformácie tak, aby skutočne jeden právny vzťah mal definovaný ako hlavný, z toho by sa mala odvíjať jeho poisťovacia povinnosť, a z ostatných právnych vzťahov, ktoré sú viazané na poistné, by sa mala brať do úvahy len otázka zdravotného poistenia.

    V súvislosti s rastom priemernej mzdy teda počítame so 7-percentným rastom ako minimálnym a, samozrejme, rast priemernej mzdy bude mať vždy pozitívny dopad na zdroje Sociálnej poisťovne. Druhý predpoklad, z ktorého sme vychádzali rozdielne s ministerstvom financií, je úspešnosť výberu poistného. V tomto smere sme vychádzali z reality roku 1994. V tomto prípade v roku 1994 bola úspešnosť výberu poistného vo výške 90 %. Ministerstvo financií predikuje 93 %. Treba povedať, že v roku 1994 došlo k zvýšeniu miery neúspešnosti výberu poistenia, pretože podľa údajov z roku 1993 v čase ešte relatívne poštátnenej Národnej poisťovne bola neúspešnosť výberu asi 7-8 %. Ale to sú rozdiely, ktoré nie sú, podľa mojej mienky, nejak dramaticky vysoké.

    Znovu opakujem, čo som už povedal v úvode, že bude ambíciou Sociálnej poisťovne zabezpečiť úspešnosť výberu. Mechanizmy sú zrejmé, je zrejmé, že budeme zvažovať okrem iného aj otázky právnej zodpovednosti tých, ktorí poistné vyberú a potom ho, prepáčte za výraz, točia na kapitálovom alebo finančnom trhu bez toho, aby ho odviedli včas príslušný subjektom. Tu aj penále, sankcie a pokuty musia byť zrejme vyššie, než sa oplatí takéto finančné prostriedky točiť v nejakých iných finančných sférach.

    Ďalej predpokladáme zriadenie vymáhacích oddelení a odborov, kde si, podľa našej mienky, tí, ktorí to budú zabezpečovať, zaslúžia aj primerané ocenenie. Predpokladáme, že budeme znižovať aj objektívne a subjektívne príčiny nevymožiteľných poistných.

    V stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa hovorí, že z hľadiska príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne príjmami sú aj finančné prostriedky, ktoré len nepriamo súvisia s výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Ide napríklad o príjmy z majetku, o príjmy z využívania správneho fondu, o úroky, o dary a podobne. Aj napriek tomu, že existujú tieto zdroje pre príjmy Sociálnej poisťovne, po dosť dlhých diskusiách na úrovni správnej rady aj s expertmi Sociálnej poisťovne momentálne v tomto rozpočte ešte nepočítame s takýmito príjmami, pretože pri príprave napríklad rozpočtu Národnej poisťovne na rok 1994 sa nadhodnotil tento pohľad, a treba povedať, že ak by takéto príjmy boli a urobíme tiež osobitné mechanizmy, ktoré tiež predložíme Národnej rade na vedomie, urobíme všetko pre to, aby tieto nepriame príjmy boli a aby v tomto prípade tiež naplnili zdroje Sociálnej poistenia.

    Dovoľte uviesť jeden veľmi vážny prístup, ktorý sa objavil včera vo vystúpení pána poslanca Romana Kováča pri návrhu štátneho rozpočtu a objavil sa aj v správe Najvyššieho kontrolného úradu k problematike finančného krytia zvýšenia dôchodkov. Treba povedať, že podľa zákona o Sociálnej poisťovni, a to je úplne nový stav vo väzbe na Národnú poisťovňu, medzi príjmy tejto verejnoprávnej inštitúcie zákon radí aj príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na zvýšenie dôchodkov, ale len z titulu rastu životných nákladov. Podľa novely citovaného zákona výška týchto príspevkov je určená v zákone o štátnom rozpočte. Samotná vecná problematika zvyšovania dôchodkov je riešená osobitným zákonom, podľa ktorého sa majú dôchodky zvýšiť, a to opätovne a bez meškania, ak rast životných nákladov je aspoň 10 %. Vzhľadom na to, že uvedený tzv. valorizačný mechanizmu platil aj v roku 1994, je potrebné finančné krytie zvyšovania dôchodkov posudzovať v dvoch rovinách. Čiže, tu nejde o vecný konflikt tak, ako to aj včera v diskusii odznelo, ale o skutočné pochopenie reality finančných prostriedkov a ich zaradenia v systéme.

    Tieto dve roviny sú: po prvé - poskytovanie príspevkov na zvýšenie dôchodkov realizovaných od septembrovej splátky 1994, kedy došlo k zvýšeniu dôchodkov za rok 1994. Pretože toto zvýšenie sa prenáša aj do roku 1995 vo väzbe na rast životných nákladov, tu začína finančná výhybka, pretože zo štátneho rozpočtu sa budú saturovať zvýšenia dôchodkov vo väzbe na rast životných nákladov za rok 1994 od septembrovej splátky, a dochádza k výhybke - prepáčte za výraz - kedy sa budú uplatňovať prípadné zvýšenia dôchodkov vo väzbe na rast miezd a platov. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne logicky v súlade s platnou platnou právnou úpravou počíta s príjmami zo štátneho rozpočtu v roku 1995 tak, ako to bolo včera prijaté, a to je kryté.

    Druhou rovinou je prijatie právnej úpravy o zvýšení dôchodkov v roku 1995 za predpokladu, že rast životných nákladov bude aspoň 10 %. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 osobitne nepočíta s príspevkom zo štátneho rozpočtu, ale ak by došlo k naplneniu tohto valorizačného kritéria, zvýšenie dôchodkov by sa finančne vykrylo, a to v závislosti od prijatej právnej úpravy. Pričom, samozrejme, tu je taká predikcia, že sú neznáme skutočnosti. Jedna neznáma skutočnosť je, či u nás nastane rast zvýšenia životných nákladov, a druhá predikcia je, k akej výške valorizácie dôjde, a to je otázka určitej voľnej úvahy zdrojov a potom následne rozhodnutia parlamentu pri určení výšky, alebo prípadne vlády, pokiaľ by išlo o splnomocnenie určenia tejto výšky. Ak by došlo k takému naplneniu tohto valorizačného kritéria, zvýšenie dôchodkov by sa finančne krylo v závislosti od prijatej právnej úpravy, a to jednak z prostriedkov štátneho rozpočtu a jednak z prostriedkov Sociálnej poisťovne. V tomto zmysle návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 plne korešponduje s návrhom zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    K výdavkom základného fondu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a to bolo vystihnuté v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu a súvisí to aj s komentárom k návrhu rozpočtu, treba povedať, že došlo k vecným zmenám právnej úpravy. Od 1. septembra 1994 sa zvýšila suma maximálnej čistej dennej mzdy, z ktorej sa vypočítava nemocenské, zo 180 Sk na 200 Sk denne. Táto zmena logicky ovplyvňuje celkový úhrn vynakladaných finančných prostriedkov. Pokiaľ sa v roku 1994 vzťahovala iba na štyri mesiace, v roku 1995 je potrebné ju zohľadňovať, ale aj vidieť pri skúmaní týchto položiek, vo všetkých dvanástich mesiacoch.

    Pokiaľ ide o správny fond Sociálnej poisťovne, v súlade aj s európskou kultúrou a tradíciami v tejto oblasti v základnom systéme sociálneho poistenia je výška správneho fondu maximálne 3 % z vybratých prostriedkov a príjmov poisťovne, alebo z vybratého poistného. V doplnkových pripoisťovacích systémoch to osciluje medzi 6-8 % vybratých finančných prostriedkov. Počítame výšku 3 % z poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Je to plne v súlade so zákonom. V tejto súvislosti predpokladáme aj realizáciu správneho fondu s tým, že predpokladáme predovšetkým aktivity v oblasti investičnej, bez realizácie ktorej nie je predpoklad dôsledného zabezpečenia výkonu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a ide aj o realizáciu mzdových nárokov pracovníkov.

    Znovu by som chcel povedať, a to už tu odznelo v predchádzajúcom bode zo strany pána poslanca Filkusa, nechcem takto reagovať, ale chcem to vysvetliť, ide o to, že v relatívne krátkom čase došlo k rozdeleniu Národnej poisťovne na dva samostatné subjekty bez nárastu počtu pracovníkov. Od októbra 1994 však začal platiť mzdový poriadok výkonných orgánov Národnej poisťovne. Do uvedeného mesiaca sa uplatňovali zásady platné pre pracovníkov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácii. Z tohto dôvodu nie je adekvátne porovnávať priemernú výšku mzdy v roku 1994 s predpokladanou výškou priemernej mzdy pracovníkov Sociálnej poisťovne v roku 1995, v ktorom sa nový mzdový poriadok bude zasa uplatňovať 12 mesiacov. V tomto smere treba teda vidieť aj rozpory medzi výškou príjmov pracovníkov Sociálnej poisťovne.

    Okrem toho som povinný tlmočiť aj jednotné stanovisko správnej rady, ktorá posudzovala vnútornú skladbu správneho fondu v tom zmysle, že v podstate ide o 3 650 pracovníkov poisťovne, ktorej obrat temer 70 miliárd korún aj v období transformácie je vysoký. Chceme maximálne zvyšovať nároky na nich kladené, a ani takéto zvýšenie platov tejto skupiny zamestnancov nebude možné porovnať v konečnom dôsledku s finančnými inštitúciami s oveľa menším obratom finančných prostriedkov a s oveľa vyššími príjmami.

    V závere mi dovoľte ubezpečiť Národnú radu, že budeme obhajovať verejnoprávny inštitút a charakter Sociálnej poisťovne, že o týchto otázkach, predpokladáme, budeme diskutovať aj častejšie a rád by som bol, keby to bolo bez emócií a bez politiky aj pri príprave sociálnych zákonov, ktoré zmenia hmotno-právnu stránku fungovania týchto inštitúcií. Znova opakujem, slovenská forma reformy je taká, že došlo k zmenám v inštitucionálnom vyjadrení, bude treba teraz venovať všetky sily pri transformácii sociálnej sféry zmene hmotného práva.

    Vzhľadom na to, že som vlastne splnomocnencom správnej rady pred Národnou radou, odporúčam, aby v ukladacej časti uznesenia okrem schválenia návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 v celkovej výške príjmov 63 692,4 milióna Sk a výdavkov 62 443,6 milióna Sk okrem tejto schvaľovacej časti bolo uložené Sociálnej poisťovni vykonať analýzu možných ďalších ziskov súvisiacich s dôsledným plnením poistných povinností zo strany zákonom ustanovených subjektov, aby bolo uložené prijať potrebné opatrenia na maximálne efektívne využívanie finančných prostriedkov, ktoré sama obhospodaruje, a uložiť Sociálnej poisťovni použiť prípadný aktívny rozdiel príjmov a výdavkov na realizáciu nových opatrení v sociálnej oblasti v roku 1995.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo členke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslankyni Marte Aibekovej, aby informovala o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    vidím, že po vzrušujúcej diskusii o Všeobecnej zdravotnej poisťovni si mnohí poslanci museli ísť oddýchnuť, ale dúfam, že prítomní si pozorne prednesenú spoločnú správu vypočujete. Dovoľte mi teda predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995.

    Rozpočet Sociálnej poisťovne sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na základe ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni po predchádzajúcom prerokovaní správnou radou Sociálnej poisťovne.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 172 z 23. februára 1995 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 28. februára 1995. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a poveril ho vypracovaním spoločnej správy výborov.

    V stanovenom termíne prerokovali predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 obidva výbory. Ani jeden z výborov neformuloval doplňovacie pripomienky a návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasil s návrhom rozpočtu s tým, že stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu bude predložené dodatočne. Bolo nám predložené už na rokovanie schôdze Národnej rady dňa 7. 3. 1995. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 schváliť. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má dva body. Je to A - konštatačné, B - schvaľujúce. Teraz predniesol zástupca predkladateľa aj nové uznesenie, ktorá pozostáva z úloh, ktoré sa ukladajú Sociálnej poisťovni. Preto odporúčam, aby sme túto časť zaradili pod písmeno C, ak s tým bude súhlasiť predkladateľ.

    To by bolo z mojej strany všetko.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Dámy a páni, keďže naše rady trošku poredli, dovoľte mi, by som prerušil rokovanie schôdze a stretli by sme sa o 17.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím pani poslankyňu Aibekovú, aby zaujala svoje miesto spravodajkyne.

    Týmto zároveň otváram rozpravu o šiestom bode programu. Do rozpravy sú písomne prihlásení dvaja poslanci. Prosil by som pani poslankyňu Gbúrovú, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    veľmi pozorne som si vypočula vystúpenie pána poslanca Tkáča, a keďže odpovedal na mnoho otázok, ktoré som chcela na tejto pôde nastoliť, upozorním už iba na jeden-jediný problém. Rozpočet Sociálnej poisťovne tak, ako sme sa dozvedeli, bol na zasadnutí správnej rady tejto inštitúcie schválený. Jeden problém rozpočtu však ostal nedoriešený. Prostredníctvom Sociálnej poisťovne sa zabezpečuje aj výplata štátnych dávok, ako je rodičovský príspevok, prídavky na deti, pohrebné, sociálne dôchodky, dôchodky manželiek, bezvládnosť a podobne. Bližšie je to v tabuľke číslo 5. Krytie miezd pracovníkov, ktorí vykonávajú túto agendu, je zahrnuté do výdavkov zo správneho fondu poisťovne v sume takmer 303 miliónov Sk. Keďže ide o štátne dávky, túto sumu by mal štát uhradiť Sociálnej poisťovni. Ministerstvo financií však nesúhlasí s uvedeným krokom. Trvá na tom, aby Sociálna poisťovňa vrátila do rozpočtu Slovenskej republiky 625 miliónov Sk, ktorú dostalo riaditeľstvo Národnej poisťovne v roku 1994 na riešenie nepriaznivej situácie základného fondu, správy Fondu dôchodkového poistenia, na krytie výplat dôchodcov a finančnú výpomoc vo výške 495,3 milióna Sk, poskytnutú ministerstvom financií v mesiaci december 1994.

    Vzniká nerovnoprávny stav, keď na jednej strane štát požaduje vrátenie finančných čiastok za Národnú poisťovňu a na druhej strane nechce kryť výdavky súvisiace s realizovaním vyplácania štátnych dávok. Na niektorých miestach sa to hodnotí ako ignorovanie samostatnosti verejnoprávnej inštitúcie, akou je Sociálna poisťovňa.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne neobsahuje výdavky na valorizáciu dôchodkov, ktoré by sa mali uskutočniť v roku 1995. Je to aj z dôvodu, že táto suma nie je určená, alebo nebola určená ani v štátnom rozpočte na rok 1995. Je to nedostatok, nakoľko v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je len verbálne konštatované, že rozpočet ukladá možnosť valorizácie dôchodkov v prípade dosiahnutia podmienok určených v zákone číslo 46/1991 Zb. Napriek tomu je možné s návrhom súhlasiť, snáď s podmienkou, aby bolo uložené, prípadne aby sa zaviazala vláda doriešiť úhradu mzdových nákladov súvisiacich s vyplácaním štátnych dávok.

    Preto v závere svojho vystúpenia navrhujem uznesenie, tohto znenia: "Ukladá sa vláde doriešiť úhradu mzdových nákladov súvisiacich s vyplácaním štátnych dávok."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Ďalší do diskusie je prihlásený pán Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    napriek vysvetleniu štátneho tajomníka pána docenta Tkáča o rozpočte Sociálnej poisťovne dovoľte, aby som sa predsa len pristavil pri rozpore, o ktorom som hovoril už včera. Pán štátny tajomník v mene správnej rady predkladá návrh na uznesenie, ktoré hovorí o tom, že celkové príjmy Sociálnej poisťovne budú 63 692,4 milióna Sk a výdavky 62 443,6 milióna Sk, čo hovorí o tom, že tento rozpočet bude prebytkový. Pozorne som počúval výklad pána štátneho tajomníka Tkáča, napriek tomu je pre mňa jediná tabuľka, ktorá vysvetľuje práve tieto príjmy, tabuľka číslo 9. Láskavo vás prosím, aby ste si všimli, ako vzniká suma 63 692,4 milióna korún. Táto suma je totiž zložená z kolónky, ktorá je nazvaná § 13 ods. 1 písm. b/. Bez tejto kolónky by táto suma bola iba 61 372 miliónov. § 13 ods. 1 písm. b/ je v tomto zákone označený ako príspevok zo štátneho rozpočtu na úpravu dôchodkov pri raste životných nákladov. Keďže vo včerajšom zákone o štátnom rozpočte sa suma 2 280 miliónov neschválila a nie je ani zakomponovaná v štátnom rozpočte, domnievam sa, že by bolo chybou, keby sme dnes schválili takto postavené uznesenie, s takouto postavenou sumou. V tom prípade by sa totiž tieto dva rozpočty dostali do rozporu a nevieme, s akým rozpočtom by vlastne Sociálna poisťovňa pracovala. Ak by pracovala podľa uznesenia, ktoré je navrhované prijať, nutné by žiadala od štátu 2 280 miliónov. Ale tie sme im vo včerajšom schválenom rozpočte nezabezpečili.

    Vzhľadom na to, že včerajší zákon o štátnom rozpočte je prijatý, schválený, a po vyjdení nadobudne účinnosť, odporúčam, aby bolo zmenené uznesenie, kde sa bude hovoriť: "Schvaľuje návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 v celkovej výške príjmov 61 372,4 miliónov", teda po odpočítaní sumy, ktorá je skutočne v tejto chvíli vzhľadom na včerajší schválený zákon iba fiktívna. Domnievam sa, že aj keď tento rozpočet bude hneď na prvý pohľad vlastne schodkový, myslím si, že správne tu bolo povedané už predtým pri rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že podľa zákona štát garantuje v tejto chvíli solventnosť aj Sociálnej poisťovne, i keď len formou pôžičky. Myslím si, že keď by sme sa mali dôsledne držať čísiel, a teda schváliť rozpočet tak, aby nebol tento rozpočet v rozpore s už schváleným zákonom o štátnom rozpočte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o šiestom bode za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Tkáč?

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    chcel by som na záver svojho vystúpenia poďakovať aj za pozitívne hodnotenie zo strany diskutujúcich a aj za to, že sme si v podstate na úrovni obidvoch výborov vysvetlili viaceré skutočnosti. V podstate pripomienky, ktoré aj dnes odzneli, boli veľmi dlho vykladané aj na pôde Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tiež tieto záležitosti hodnotil a sú aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, ale chcel by som, aby skutočne bolo pochopené, že tu si treba vysvetliť niektoré súvislosti, ktoré azda sú viac zakódované v štátnom rozpočte, aj v rozpočte Sociálnej poisťovne a súvisia aj s ďalšími krokmi v tejto oblasti.

    Pokiaľ sa týka pripomienky pani poslankyne Gbúrovej k sume vyše 600 miliónov Sk, myslím si, že veľmi správne vystihla podstatu v tomto smere, pretože ide o protiprúd dvoch finančných tokov, teda štátu a Sociálnej poisťovne, s tým, že Sociálna poisťovňa relatívne dlhuje štátu určité skutočnosti. Treba si povedať trošku systémový pohľad na to, pretože to viac objasní. Fakt je, že v súčasnosti, a malo to byť od 1. januára 1995 inak, keby sa boli realizovali reformné kroky, v jednotlivých dávkach nemocenského poistenia a aj dôchodkového zabezpečenia existujú tzv. nesystémové dávky, ktoré majú prejsť transformáciou do štátnej sociálnej podpory. Počítame s tým, že v priebehu roku už sa nebude dať realizovať tento transfer a počítame s ich presunom do štátnej sociálnej podpory k 1. januáru 1996. Mali sme v pláne to urobiť k 1. januáru 1995. Bol by inak vyzeral aj štátny rozpočet na rok 1995. Ale realita je taká, už to nechajme, pozerajme sa do predného skla auta a nie do spätného zrkadla. V tomto zmysle teda je to skutočne prechodný rok. Nemám už rád tento termín, lebo sa často pod pojmom prechodného obdobia zakrývajú mnohé skutočnosti, ale skutočne chceme postaviť štátnu sociálnu podporu tak, aby jednotlivé nesystémové dávky z hľadiska sociálneho poistenia prešli skutočne do štátnej sociálnej podpory. V tomto zmysle je to otvorený problém a je to predmet vyjednávania.

    Môžem dať k dispozícii zápis zo správnej rady Sociálnej poisťovne, ale ak dovolíte, budem presne citovať, kde sa odporúča predsedovi a podpredsedom správnej rady zúčastniť sa prerokúvania návrhu rozpočtu vo výboroch Národnej rady a po druhé rokovania s ministerstvom financií o spôsobe kompenzácie pohľadávky Sociálnej poisťovne voči štátu z titulu zabezpečovania výplaty štátnych sociálnych dávok. V závere vystúpenia som jasne hovoril, že budeme tvrdo obhajovať na úrovni správnej rady verejno-právny charakter tejto inštitúcie. V tomto smere sú mechanizmy, akým spôsobom kompenzovať túto pohľadávku. Môžem vám dať k dispozícii zápis, že sme na to mysleli a štátu to len tak jednoducho nenecháme. To teda hovorím ako predseda správnej rady. V tomto zmysle sú tam určité techniky, akým spôsobom tieto veci riešiť. Máme vo vzťahu k ministerstvu financií a zároveň aj dopravy a spojov aj ďalšie kroky, kde sme už podnikli tieto vyjednávania, pretože dochádzalo v minulom roku k veľmi nevkusným situáciám, kedy prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bol štát povinný platiť vo vzťahu k Národnej poisťovni, sa napríklad oneskorovali, a to spôsobovalo debet na strane jednotlivých fondov. Chceme tieto finančné toky absolútne skrátiť, pretože to je strata pre verejno-právnu inštitúciu, a budeme potom prípadne aj požadovať zosobnenie takýchto záležitostí.

    Čiže, v systémovom pohľade pripravujeme zároveň balík predpisov - tak to voláme, prepáčte za odborné termíny, odbornú hantírku - veľkej novely o sociálnom zabezpečení, kde by sme postupne, a na to treba ale tabuľu, kriedu a nejakú chatu na 5 dní, na 10 dní, aby sme si to vykreslili, pretože nejde o jednoduchý transfer, už v priebehu roku navrhli čiastkovými novelami predpisov o sociálnom zabezpečení postupné vyňatie týchto nesystémových dávok zo súčasného sociálneho zabezpečenia, ktoré sa robia cez Sociálnu poisťovňu. Takže ani predpoklad tých predikcií, a toho, koľko by to stálo. Plne súhlasím s tým, že ak to verejno-právna inštitúcia robí pre štát, musí to robiť na komerčnej báze. Štát je normálny subjekt, ktorý si bude tieto služby kupovať. K pánu poslancovi Brockovi - znovu vás prosím, bez konfrontácie, emócií a politiky hodnotím, ale rozdelenie Národnej poisťovne má skutočne ľavú i pravú stranu, plusy a mínusy. Vieme o tom spolu, nie je to konfrontácia, práve naopak, ale bude treba zvažovať, akým spôsobom vstúpi Sociálna poisťovňa do série poskytovania služieb za odplatu, tak ako teraz toto riešime vo väzbe na štát. Teraz napríklad máme určité projekty, znovu opakujem, na expertnej úrovni, kde by mohla Sociálna poisťovňa poskytovať servis pre úrazové poistenie. Načo budovať pre úrazové poistenie osobitnú sieť inštitúcií, ak to môže na komerčnej báze pre verejno-právny fond úrazového poistenia robiť Sociálna poisťovňa?

    Takže, to sú aktivity, ktoré sú kryté aj v § 13, o ktorom hovoril pán poslanec Kováč, z hľadiska predpokladaných príjmov Sociálnej poisťovne. Je to kryté tým, že budeme hľadať mechanizmus kompenzácií. Znovu opakujem, máme viac neznámych pri príprave tohoto rozpočtu. To je predikcia 7-percentného rastu miezd. Bude taká? Neviem. Otázka zvyšovania dôchodkov, ešte sa k tomu chcem dostať. Bude rast životných nákladov? Neviem. Ak bude, tak bude. V tomto smere pri rozpočtovaní, a je fakt, že to robíme po prvýkrát v histórii, ale aj po skúsenostiach zo zahraničia, robíme s určitou predikciou. A je teória trhovej ekonomiky. Minule sme s pánom poslancom Vaškovičom vykladali o Samuelsonovi, o učebniciach, že je teória očakávania. Tak vystupujeme s teóriou očakávania aj v tomto smere. To je jedna rovina.

    Druhá rovina, pokiaľ ide o otázku valorizácie dôchodkov, a to už sú pripomienky aj pani poslankyne Gbúrovej a vystúpil s tým aj pán poslanec Kováč. To je tá predikcia. Znovu opakujem, je to viazané na rast životných nákladov a rast priemernej mzdy, platov a miezd, kde skutočne v tom paragrafe, ktorý citoval pán poslanec Kováč, ide o predpoklad, ak by narástli životné náklady o viac ako 10 %, v takom prípade to treba kryť zo štátneho rozpočtu. Ak by išlo o rast platov a miezd, tak sa to vykrýva z prostriedkov Sociálnej poisťovne. Idem spätne. Ak by rástli platy a mzdy, samozrejme, zvyšuje sa vymeriavací základ a rastú aj príjmy Sociálnej poisťovne. Som optimista v tom zmysle, že v poslednej tabuľke pravé okienko celkom dole o príjmoch bude oveľa vyššie. Ale to je zase moja teória očakávania, a našej správnej rady a expertov Sociálnej poisťovne.

    V tomto zmysle by som si dovolil ešte spomenúť aj otázku minimálnej mzdy. Včera pri diskusii o štátnom rozpočte pani poslankyňa Schmögnerová navrhovala uznesením zaviazať rast minimálnej mzdy. Chcem spojiť tieto otázky. K rastu minimálnej mzdy došlo, tuším, koncom roku 1993. Rast minimálnej mzdy vyvoláva, podľa mojej mienky, veľmi veľmi nechutné situácie, už som o tom hovoril v tejto sále, kedy sa vypláca minimálna mzda, to znamená z minimálnej mzdy sa platia poistné fondy, platí sa otázka príspevkov do Fondu zamestnanosti a platia sa aj dane. Je veľmi bežná prax, že po slovensky povedané, sa vypláca nad minimálnu mzdu zamestnancom určitá suma, z ktorej sa už neplatia ani dane, ani príspevky, ani poistné. Je to hrubé vykorisťovanie týchto ľudí, porušovanie základných práv týchto občanov. Obchádzajú sa fondy aj štátny rozpočet do príjmov, a najmä v prípade mimoriadnych sociálnych udalostí, ako je napríklad pracovný úraz, alebo, nedajboh, smrteľný pracovný úraz.

    Poznám taký prípad z Lučenca. Prišla vdova za podnikateľom, ten objektívne uznal svoju zodpovednosť za smrteľný pracovný úraz, chcela od neho potvrdenie o príjme, a dal jej papier, kde bolo 3 000 korún s podpisom nebohého pracovníka. Samozrejme, z tých 3 000 korún sa vyplácalo odškodnenie za smrteľný pracovný úraz, všetko čo podľa Zákonníka práce platí, a z toho sa vypočítavali aj vdovský dôchodok pre ňu a sirotské dôchodky pre pozostalé deti. Vdova povedala, dobre, ale manžel nosil domov 7 000 korún. To znamená, že 4 000 korún išlo na drevo, s prepáčením za výraz "keš", a obchádzalo sa všetko, čo sa dalo. Takže, tam sú určité zdroje.

    Počítame skutočne veľmi jednoznačne, aj v generálnej dohode je to tak. Mne filozoficky pripomienka pani Schmögnerovej včera vôbec nevadila, práve naopak, len išlo o formulačnú otázku a určenie výšky. Počítame aj s odbormi, aj v tripartite stanovenie vyššej minimálnej mzdy, a skutočne, dávame na ľavú stranu výhody, na pravú stranu nevýhody. Aj rast minimálnej mzdy má, samozrejme, multiplikačné negatívne ekonomické dôsledky. Zatiaľ nám vychádza na ľavej strane viac výhod, ako nevýhod zvýšenia minimálnej mzdy, takže skutočne sa vrátime asi k ľavej strane súvahy a minimálnu mzdu zvýšime. To má okamžite dopad na zdroje pre výpočet vymeriavacieho základu do fondov, do poisťovne. To je jeden zdroj.

    Chcel by som ešte zvýrazniť jednu skutočnosť v tomto zmysle, tak ako to formuloval aj pán poslanec Kováč a pani poslankyňa Gbúrová, že z hľadiska tvorby zdrojov - už som o tých zdrojoch teraz hovoril, ako pomôcť legislatívne - treba veľmi jasne riešiť vysoké poistné zaťaženie. A znovu opakujem, budeme v tomto zmysle naozaj preferovať osoby samostatne zárobkovo činné, to zodpovedne vyhlasujem, pretože, znovu opakujem, je to vážny hriech a bude to spoločný hriech tejto sály, či je to opozícia alebo koalícia, ak by sme likvidovali živnostníkov len preto, že majú platiť poistné. Znovu sa vrátim k tomu súbehu dvoch alebo viacerých právnych vzťahov, ale sú tam ešte ďalšie techniky vo svete bežné. Poviem príklad. Neviem si predstaviť, aby podnikateľ, ktorý má chrípku, si začal čerpať z poisťovne nemocenské dávky. Jednoducho, je to pre neho viac náročné, aby to začal čerpať, on normálne ďalej pracuje, čiže platí zo zákona poistné na nemocenský fond, ale výstupy z toho fondu má v podstate česky povedané "veškeré žádné". Prečo v tomto prípade neurobiť legislatívne opatrenie, aby nemusel platiť dávku nemocenského poistenia? Tieto prostriedky môže použiť do podnikateľských aktivít, ale potom, samozrejme, nebude mať nárok na dávky, on ich aj tak nečerpá, ale dnes ich zo zákona nútene čerpá. To je technika, akým spôsobom to riešiť.

    Ďalšia otázka je, prečo neriešiť, ak je to čistý poistný systém a chceme ísť na neho - iné šance v trhovej ekonomike nie sú - bez ohľadu na politickú stranu alebo hnutie, ktoré by to malo presadzovať, prečo neriešiť určitú bonifikáciu v rámci poistného v situácii, keď občan skutočne nečerpá dávky. Dajme tomu, teraz si vymýšľam, prepáčte za príklad, ale ak rok platí nemocenské do Fondu nemocenského poistenia a rok nečerpá dávky, prečo mu nedať bonifikáciu v ďalšom období, aby platil menej. A tieto prostriedky môže dávať v podstate do podnikateľskej akcie. Iná otázka dnes je, že platí aj opak, že je tak nízke nemocenské, že ľudia sú chorí a aj napriek tomu pracujú.

    V generálnej dohode, keď si ju prečítate, je tam klauzula, že budeme zvyšovať priemernú čistú dennú mzdu, z ktorej sa vypočítavajú nemocenské dávky, lebo platí skutočne potom iný opak, že chorí ľudia chodia do práce, pretože ich príjem je tak podstatne nižší pri čerpaní nemocenského, že im je to nevýhodné, a majú podstatný pokles príjmu za celé obdobie. Medzi týmito technikami je možné pracovať.

    Ešte dovoľte poslednú poznámku v súvislosti so zvyšovaním dôchodkov a s hľadaním zdrojov. Včera, myslím, že to povedal pán poslanec Langoš, aj pán poslanec Brocka, ak sa nemýlim, navrhovali určité pasáže, ktoré skutočne budú realizované v najbližších týždňoch, do konca júna, kde navrhovali transformáciu ústavov sociálnej starostlivosti a dávok sociálnej starostlivosti. Treba povedať, že s týmito vecami sa skutočne počíta. Poviem konkrétne. V ústavoch sociálnej starostlivosti chceme absolútne zvýšiť právnu subjektivitu týchto ústavov. Vážení, podľa našich indícií aj určitých skúseností 30 % kapacít týchto ústavov dnes vôbec nie je využitých na podnikateľskú činnosť. A vôbec sa im nedivím, že nepodnikajú, pretože tam platí tvrdé socialistické finančné právo, a to treba zlikvidovať. Výdaje majú práčovne, vývarovne stravy atď. pre dôchodcov v okolí. Dnes všetky náklady, ak by to chceli poskytovať mimo svojej kapacity, ktorú z 30 % nemajú využitú, idú z výdajovej karty, ale príjmy, ktoré by z toho mali, idú socialisticky na príjmovú kartu a odchádzajú do štátneho rozpočtu. Divil by som sa týmto ľuďom, keby to robili, poviem to otvorene.

    Takže, v tomto smere chceme to skutočne absolútne zrušiť a vytvoriť nový model ústavov sociálnej starostlivosti, kde môžeme diskutovať aj o prípadnej privatizácii, o presune fyzickým a právnickým osobám, pán poslanec Langoš to hovoril, ale s tým, že tam treba zvážiť, že tam skutočne bude platiť princíp nelukratívnosti, to znamená, že nikto nesmie parazitovať na biede a odkázanosti druhých. Ale dáme správne náklady, ktoré budú mať pri takýchto aktivitách zo zákona, kde majú šancu potom prijať aj ďalších zamestnancov. Dnes nemôžu. A dáme rozdelenie zisku spätne do systému zo zákona, kde budú môcť prípadne aj zvýšiť platy tým pracovníkom, ktorí tam sú. To sú všetko technické veci. Znovu hovorím, že ten istý koláč sa dá, podľa mojej mienky, rezať inak, iným spôsobom, spravodlivejšie, a vytvoriť podmienky, aby sa tam vyvolali tvorivé aktivity.

    Myslím si, že v štátnom rozpočte veta o tom, že zákonné nároky pre zvyšovanie dôchodkov sú vykryté, je správna, pretože pri raste životných nákladov to zo štátneho rozpočtu pôjde. Takto zákon hovorí a je to aj v zákone číslo 46 o zvyšovaní dôchodkov. Na to je Všeobecná pokladničná správa, kde sú zakódované predpokladané sumy na zvyšovanie dôchodkov. Pokiaľ pôjde o rast platov a miezd, v tomto prípade počítame s prebytkom. Pri našej predikcii, ktorá je nižšia, ľavá strana tej predikcie, to minimum je nižšie, než aj samotné ministerstvo financií hodnotilo, v takomto prípade sú zdroje už dnes zabezpečené v tomto rozpočte, ktorý je prebytkový. Našou snahou je, aby rozpočet bol na konci roku vyrovnaný, to znamená, že tieto prebytky sa vrátia späť do systému. Preto som odporúčal, a pani spravodajkyňa sa s tým stotožnila, aby bolo uložené vytvoriť podmienky pre efektívne racionálne fungovanie tejto inštitúcie a pre to, aby tieto prostriedky prešli spätne do systému. Takže, toľko k vystúpeniu v diskusii.

    Žiadam vás aj v mene správnej rady, aby ste takto pripravený rozpočet správnej rady schválili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tkáčovi. Chce sa ešte vyjadriť pani poslankyňa Aibeková?

  • Nie, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nakoľko nám podal zástupca predkladateľa erudovaný a podrobný výklad, už by som naozaj nemala čo k tomu dodať. Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch. Boli pozmeňujúce návrhy?

  • Tu musíme postupovať opačne, najskôr budeme hovoriť o pozmeňovacích návrhoch a potom o uznesení, pretože keby sme prijali uznesenie, potom by predložené návrhy boli bezpredmetné. Preto, ako bolo konštatované už predkladateľom tohto návrhu, odpovedal tým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. Bola to pani poslankyňa Gbúrová, ktorá navrhovala uznesenie v takomto znení: "Ukladá sa vláde doriešiť úhradu mzdových nákladov súvisiacich s vyplácaním sociálnych dávok." Myslím si, že po vysvetlení, ktoré sme dostali, naozaj je to vec dvoch inštitúcií - vlády a verejnoprávnej inštitúcie, akou je Sociálna poisťovňa. Preto si myslím, že toto uznesenie by bolo nadbytočné, a preto ho neodporúčam prijať.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Najprv sa budeme prezentovať. Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Aibeková. Neodporúča ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Kováč, ktorý tiež navrhoval zmenu uznesenia, ktoré máme písomne predložené k spoločnej správe, a to v takom duchu, aby sme nehovorili o príjmoch a výdavkoch, ale aby sme uviedli iba príjmy, a to nie v sume, ktorá je uvedená v spoločnej správe, 63 692 400 tisíc korún, ale aby tam bola uvedená suma 61 372 400 000 korún. Ale hlási sa pán poslanec, zrejme to chce opraviť.

  • Asi došlo k nedorozumeniu. Navrhujem, aby tam výdavky boli ponechané, ale príjmy v celkovej výške, teda aby to znelo: "návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995 v celkovej výške príjmov 61 372 miliónov", lebo to je skutočne reálne, čo môžu dosiahnuť. A tú druhú časť, tie dve miliardy tam štát nedal, včera sme to neschválili. Takže, toto by bol reálny rozpočet. Takéto zdroje sú a tie treba, podľa môjho názoru, schváliť. Opakujem znovu, jediná zmena je to číslo, nie 63 692, ale 61 372, čiže realita.

  • Ďakujem pekne za spresnenie. Nemusím opakovať návrh, keďže ho pán poslanec doplnil, ale hlási sa ešte pán poslanec.

  • Pán poslanec Kováč, zváž však jednu vec, prosím ťa. To je tiež predikcia príjmov. Ak vychádzame z 90-percentného úspešného výberu, to je všetko predikcia, ktorá je reálna na našu východiskovú bázu. Ak urobíme opatrenia na zvýšenie výberu, zase tento rozpočet je iný. Čiže, to je skutočne problém, pretože môžeme ísť jedine do plusu pri týchto opatreniach, ktoré sú, pretože menej nebude.

  • Pani poslankyňa, odporúčate návrh prijať?

  • Nie, neodporúčam prijať návrh, ktorý predložil pán poslanec Kováč, pretože odporučím ten, ktorý je v spoločnej správe návrhu uznesenia.

  • Pani poslankyňa neodporúča prijať. Prosím, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Teraz by sme mali prijať uznesenie, ktoré máme predložené, ktoré má body A a B. Nakoľko bod A je konštatačný, B je schvaľujúci, kde sú uvedené sumy príjmov a výdavkov, nebudem ich čítať, máte ich predložené písomne. Odporúčam, aby sme oba body prijali an blok, odporúčam ich prijať.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. schvaľuje návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uznesenie bolo prijaté.

  • Ďakujem pekne. Tým sme prijali návrh rozpočtu. Teraz ešte navrhujem, aby sme hlasovali o dodatku uznesenia, resp. o ďalšom uznesení, ktoré predložil pán zástupca predkladateľa v takomto znení, zopakujem vám ho. Prvé má ukladací charakter Sociálnej poisťovni, čiže ukladá sa Sociálnej poisťovni 1. vykonať analýzu možných ďalších príjmov súvisiacich s dôsledným plnením poistných povinností zo strany zákonom ustanovených subjektov, 2. prijať potrebné opatrenia na maximálne efektívne využívanie finančných prostriedkov, ktoré sama obhospodaruje, 3. použiť prípadný aktívny rozdiel príjmov a výdavkov na realizáciu nových opatrení v sociálnej oblasti v roku 1995. Tieto návrhy podrobnejšie zdôvodnil zástupca predkladateľa. Odporúčam ich prijať an blok ako jedno uznesenie.

  • Pán Kováč, máte pripomienku k tomuto bodu?

  • Teraz by som požiadal o pomoc legislatívcov, ale mám taký pocit, že parlament nemá právo ukladať verejno-právnej inštitúcii. To znamená, že toto celé ustanovenie je, podľa mňa, chybné a môže sa to prijať, ale len s odporúčaním, ale nie ukladať. Môže sa odporúčať, ukladať asi nie.

  • Áno, myslím si, že táto pripomienka je správna. Po tomto upozornení navrhujem, aby to malo odporúčací charakter, lebo skutočne Národná rada nemôže verejno-právnej inštitúcii ukladať. Ak súhlasíte, pán poslanec Tkáč, by sme to takto formulovali. Vy ste ho predložili, preto si pýtam váš súhlas, aby sme to dali ako odporúčacie uznesenie. Súhlasíte?

  • Áno, ďakujem, dáme teda hlasovať. Ešte pán poslanec Švec.

  • Chcem sa spýtať predkladateľa, či je logický bod 2, kde sa hovorí o efektívnom využívaní zverených prostriedkov. Myslím si, že to je samozrejmosť, to nemusíme nikomu ukladať.

  • Budeme hlasovať. Pani poslankyňa odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Túto pripomienku sme prijali.

    Ďakujem pani poslankyni, myslím, že už nemáme žiadne zmeny.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1995.

  • Ďakujem. Chcem ešte upozorniť, že uznesenie malo ešte aj bod C, ale ten sme vlastne nahradili tým pozmeňovacím, ktorý predniesol spoločný spravodajca, takže o bode C som nedávala ani hlasovať, aby nevznikli nejaké nedorozumenia.

    Ďakujem vám za spoluprácu.

  • Chcel by som ešte pred poslednou vetou odpovedať pánu poslancovi Švecovi, myslím si, že to je treba, aby nezostala otázka nezodpovedaná. Viem, že je to jasné, takto má byť, ale naším cieľom za správnu radu je, aby sme sa dostali aj takýmto spôsobom pod kontrolu Národnej rady. Budeme vás informovať o tom, aké opatrenia sa prijali, preto je to potrebné formulovať do uznesenia.

    A posledná veta: Ďakujem v mene správnej rady verejnoprávnej Sociálnej poisťovne za váš prístup ku schvaľovaniu rozpočtu.

  • Pristúpime k s i e d m e m u bodu, ktorým je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 82 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 82a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

    dovoľte, aby som predložil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku.

    Realizácia zdravotného poistenia vyžaduje nevyhnutne stanoviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti financovanej zo zdravotného poistenia. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia bolo doteraz upravené nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 220/1993 Z. z., ktorým sa vydáva Liečebný poriadok, a vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 221/1993 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrad poisťovne za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam.

    Ústavný súd na podnet generálneho prokurátora vyslovil nálezom dňa 6. októbra 1994, že nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 220/1993 Z. z., ako aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 221/1993 Z. z. sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu k Liečebnému poriadku bol zverejnený v Zbierke zákonov 4. novembra 1994, nález k vyhláške číslo 221/1993 Z. z. bol zverejnený 29. decembra 1994. Nesúhlas s ústavou vyslovil Ústavný súd preto, že podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia boli ustanovené podzákonnými normami - nariadením vlády, vyhláškou a zoznamom zdravotníckych výkonov. Zoznam liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb, ktoré tvorili prílohu vyhlášky číslo 221/1993 Z. z., boli vydané ako samostatná publikácia. Vychádzajúc z článku 132 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutné uviesť napadnuté právne predpisy do súladu s ústavou. Vzhľadom na to vypracovalo ministerstvo zdravotníctva predložený návrh zákona.

    Účelom predloženého návrhu zákona je teda upraviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti je ustanovený tak, aby každému poistencovi bola bezplatne poskytnutá taká zdravotná starostlivosť, akú si nevyhnutne vyžaduje jeho zdravotný stav a je potrebná na navrátenie zdravia a na upevnenie zdravia poistenca. Rozsah zdravotnej starostlivosti je uvedený v texte návrhu zákona a v jeho prílohách. Týmito prílohami sú zoznam zdravotných výkonov, zoznam liečiv a zdravotníckych pomôcok a indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť.

    V zozname zdravotníckych výkonov sú uvedené výkony, ktoré poskytuje ošetrujúci lekár poistencovi v rámci základnej starostlivosti, ďalšej odbornej starostlivosti a v ústavnej starostlivosti, a to v členení podľa jednotlivých medicínskych odborov. Osobitnou časťou zoznamu sú zdravotné výkony v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách, ktoré sú rovnaké pri poskytovaní všetkých druhov zdravotnej starostlivosti. Preventívne prehliadky sú uvedené v zozname ako samostatná časť s určením okruhu poistencov a ustanovením termínov, v ktorých sa prehliadky uskutočňujú.

    Príloha číslo 2 zákona, zoznam liečiv a zdravotníckych pomôcok, je rozdelená na dve časti, na zoznam liečiv a na zoznam zdravotníckych pomôcok. Podmienkou zaradenia liečiva do zoznamu liečiv je jeho registrácia a stanovenie ceny cenovým výmerom ministerstva financií. Z iniciatívy ministerstva zdravotníctva bola po dohovore s ministerstvom financií vytvorená kategorizačná komisia z popredných medicínskych a farmaceutických odborníkov. Táto komisia na základe farmakoterapeutických a farmakoekonomických kritérií zatriedila liečivá do troch skupín.

    Prvú skupinu tvoria liečivá plne hradené zo zdravotného poistenia. To sú tie liečivá, ktoré zachraňujú život, umožňujú vyliečenie, zabraňujú vzniku závažných komplikácií alebo progresy ochorenia, alebo zabezpečujú účinnú profylaxiu. Terapeutický účinok týchto liečiv je jednoznačne preukázaný. Do tejto skupiny sú zaradené liečivá, ktoré je možné podávať prevažnej väčšine pacientov. Do skupiny sú obvykle zaradené jedno až dve liečivá z určitej farmakoterapeutickej skupiny. Tieto liečivá sú charakterizované ako lieky prvej voľby.

    Druhú skupinu tvoria liečivá čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, ktoré v zásade zodpovedajú kritériám skupiny liekov prvej voľby s tým, že zahŕňajú ostatné lieky príslušnej farmaoterapeutickej skupiny a tak dopĺňajú sortiment v danej indikačnej oblasti. Sú to tzv. lieky druhej voľby. Tieto dve skupiny liečiv sú zaradené do zoznamu liečiv.

    Tretiu skupinu tvoria liečivá nehradené zo zdravotného poistenia. Sú to liečivá, ktoré prispievajú k dosiahnutiu liečebného účinku, ale nie sú na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Patria sem liečivá, ktoré ovplyvňujú menej závažné príznaky ochorení a používajú sa aj na doliečenie. Sem patria aj také liečivá, ktoré podľa súčasných farmakoterapeutických kritérií nemajú, alebo preukazateľne nevykazujú liečebný účinok, alebo je ich účinok relatívne slabý.

    Pri zaraďovaní do týchto skupín sa hodnotil terapeutický prínos každého zaradeného liečiva a porovnal sa s terapeutickým prínosom iných liečiv rovnakej indikačnej skupiny z hľadiska parametrov kvality, terapeutickej účinnosti a bezpečnosti používania. Zohľadňovala sa tiež lieková forma, t.j. či ide o tablety, kvapky, injekcie a podobne, zloženie prípravku, veľkosť balenia, indikácie a kontraindikácie liečiva.

    Okrem liečiv hromadne vyrábaných sú v zozname uvedené aj liečivá individuálne pripravované v lekárňach na základe predpisu lekára. Tieto liečivá sú všetky plne hradené zo zdravotného poistenia. Ich význam spočíva v tom, že umožňujú lekárovi individuálne stanoviť liečebný režim. Pokiaľ lekár výnimočne predpíše do individuálne pripravovaného liečiva hromadne vyrábané liečivo, ktoré nie je plne hradené zo zdravotného poistenia, rozdiel v cene hromadne vyrábaného liečiva hradí poistenec.

    Zoznam zdravotníckych pomôcok je rozdelený podľa druhu zdravotníckych pomôcok. V jednotlivých skupinách pomôcok boli stanovené štandardné pomôcky, ktoré sú plne hradené zo zdravotného poistenia. Na ich výber boli použité rovnaké kritériá ako u liečiv.

    Kúpeľná starostlivosť poistencom sa poskytuje zo zdravotného poistenia v prípadoch, ak ide o priame pokračovanie liečebného procesu. Podmienky poskytovania tejto starostlivosti sú uvedené v zákone. Zoznam ochorení, pri ktorých sa takáto kúpeľná starostlivosť poskytuje, a zoznam kúpeľných miest určených na jej poskytovanie tvoria prílohu zákona s názvom Indikačný zoznam kúpeľnej starostlivosti. Tento indikačný zoznam je určený aj pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti z nemocenského poistenia.

    Vzhľadom na to, že zdravotné poistenie je založené na princípe solidárnosti a jeho účelom je zabezpečiť a navrátiť zdravie poistencovi, nenavrhuje sa poskytovať zo zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v tých prípadoch, keď by sa nesledoval liečebný účel.

    Predložený návrh zákona neupravuje spôsob ani výšku úhrad zdravotnými poisťovňami za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami. Problematika úhrad je upravená v zmysle zákona o cenách cenovými výmermi Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z plurality poisťovní vykonávajúcich zdravotné poistenie liečebný poriadok určuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý je zdravotná poisťovňa povinná poskytnúť svojim poistencom.

    Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli k predkladanému návrhu vznesené aj pripomienky požadujúce rozšírenie návrhu zákona najmä o úpravy súvisiace s darcovstvom krvi, umelým prerušením tehotenstva, umelým oplodnením a podobne. Tieto otázky sú však predmetom iných právnych úprav.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pri vypracovaní návrhu tohto zákona sa spracovatelia usilovali o určenie takých podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia, ktoré zabezpečuje realizáciu základného práva občana zakotveného v článku 40 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň bolo nevyhnutné prihliadnuť k ekonomickým možnostiam poistného systému.

    Obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie predloženého návrhu zákona, ktorý je mimoriadne dôležitý pre fungovanie zdravotného poistenia a jeho podporenie.

    Na tomto zákone pracovalo šesť týždňov niekoľko ľudí, pracovali 12-15 hodín, pripúšťame, že sa tam urobili chyby. Tento zákon, samozrejme, nemôže byť dokonalý, pretože prílohy, ktoré sú súčasťou zákona, sa budú musieť postupne meniť a dopĺňať tak, ako sa vyvíja medicínske poznanie. Takže, predložil som vám vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku, a prosil by som vás, aby ste ho podporili.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tibora Šagáta, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

    dovoľte uviesť spoločnú správu. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. februára 1995 číslo 152 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 24. februára 1995. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory vládny návrh prerokovali v určenej lehote s tým, že vyjadrili s návrhom súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorý ho odporučil schváliť bez pripomienok.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona odporučili schváliť s pripomienkami, navrhli v ňom vykonať tie zmeny a doplnky, ktoré máte v tlači 82a. Dovoľte prejsť tieto pripomienky s tým, že ak dovolíte, vždy by som k príslušnému bodu povedal, či ho odporúčam alebo neodporúčam prijať. Urobil by som tento postup tým spôsobom, že uvediem osobitne tie, ktoré odporúčam a osobitne tie, ktoré neodporúčam, lebo si myslím, že je to pre vás jednoduchšie na orientáciu.

    Bod číslo 1 neodporúčam prijať, pretože prednesiem nový návrh, ktorý predpokladám, že bude ešte zlepšením. Teda, pôvodná iniciatíva na zmenu dikcie je dobrá, ale chceme ju ešte zlepšiť. Bod číslo 2 odporúčam prijať. Bod číslo 3 odporúčam prijať. Bod číslo 4 odporúčam prijať. Bod číslo 5 odporúčam prijať. Bod číslo 6 neodporúčam prijať. Krátko vysvetlím. Dispenzárna starostlivosť je u detí do jedného roku, potom je tam systém preventívnych prehliadok, ktorý považujeme za dostatočný. Bod číslo 7 odporúčam prijať.

    Body číslo 8 a 9 neodporúčam prijať, pretože prichádzam s dvomi novými návrhmi, ktoré vďaka týmto podnetom v týchto bodoch ešte chceme zlepšiť. Bod 10 neodporúčam prijať. Ide o odsek 5 § 9, z toho dôvodu, že tento paragraf ukladá povinnosť lekárom, ktorí nemajú zmluvu s poisťovňou, aby mali vlastné tlačivá a predpisovali to na vlastnom tlačive, čo si myslím, že pre administráciu je veľmi potrebné, keď chcú predpísať liek pri neodkladnej poruche zdravia.

    Body 11 a 12 neodporúčam prijať. Sú to parciálne čiastočne správne pripomienky, a preto ich preformulovávame do nových návrhov, ktoré ešte zlepšia úroveň toho zákona. Bod číslo 13 odporúčam prijať. Bod číslo 14 odporúčam prijať. Bod číslo 15 neodporúčam prijať. Pán profesor, to je z výboru pre životné prostredie, tam si treba pozrieť tú dikciu o prevoze mŕtveho. Myslíme si, že je to dobrá, dostatočná dikcia. Pacient, ktorý je pitvaný, je odvezený potom buď do zariadenia, kde zomrel, alebo k najbližšiemu miestu úmrtia. Bod číslo 16 je dobrá dikcia, odporúčam prijať. Aj bod 17, pričom to isté, čo je uvedené v tomto bode, platí aj pre odseky 3 a 6 § 15, aj pre § 16.

    Body 18, 19, 20, 21, 22, 23 a 24 odporúčam prijať. Bod číslo 25 neodporúčam prijať a predkladáme nový návrh po dohode s kompetentnými pracovníkmi ministerstva zdravotníctva aj legislatívnym odborom, ktorý by mal lepšie kvantifikovať povinnosti prijať osobu, ktorá sprevádza pacienta. Potom by som predniesol ten návrh a vy rozhodnete, ku ktorému sa prikloníte, či budete hlasovať za pôvodný bod 25, ako bol predložený, alebo ten, ktorý by som si dovolil predložiť ako pozmeňovací návrh. Bod číslo 26 odporúčam prijať. Bod číslo 27 neodporúčam prijať. Tam uvažujeme, že na zachovanie zdravia to stačí, tie úkony nie sú také, aby to bolo treba spájať so zachovaním života a až k takému extrémnemu variantu nedôjde.

    Body 28, 29, 30, 31, 32 a 33 odporúčam prijať. Bod 34 nebude treba schvaľovať, pretože ak bude prijatý bod 33, tak sa vzájomne vylučujú. Body 35, 36, 37 a 38 odporúčam prijať. Bod 39, pokiaľ bude prijatý bod 38, opäť netreba prijať, lebo sa vzájomne vylučujú. Bod 40 je podnetný, ale v tejto podobe sa nedá prijať, preto sme ho doplnili tak, že spĺňa požiadavku tohto bodu a predniesol by som ho ako nový návrh. To isté platí aj o bode 41, kde prednesiem nový návrh, teda ho neodporúčam prijať. Bod 42 odporúčam prijať. Bod 43 je riešený v bode 41, teda ak tento bod 41 v pozmeňovacom návrhu schválite, tak ho nebude treba prijať.

    V bode 44 je požiadavka, aby sa doplnil bod 6, ktorý znie: "kardiovaskulárnych ochorení nad 45 rokov jedenkrát ročne". Toto je dobre riešené v dispenzárnej starostlivosti na strane 259, kde sú riešené preventívne prehliadky, ktoré sa robia pri ochoreniach kardiovaskulárneho systému bez ohľadu na vek.

    Bod 45 neodporúčam prijať v tejto dikcii. Mám nový návrh, kde sa všetky uvedené veci zohľadnili. Bod 46 neodporúčam prijať. Bude pravdepodobne témou mnohých poslancov v rozprave. V tejto dikcii ho nemožno prijať. Sú na to iné spôsoby, ako sa to eventuálne dá naniesť pozmeňovacím návrhom. Táto dikcia sa nedá dať do zákona. Bod 47 odporúčam prijať.

    Keby som to mal zosumarizovať, odporúčam prijať body spoločnej správy, ktoré som uviedol. Ak si myslíte, že ich treba zopakovať, zopakujem ich. Hlasovaním an blok odporúčam neprijať body spoločnej správy, ktoré som uviedol. Tým by som považoval za dostatočné to, čo som uviedol zo spoločnej správy. Dovoľte, pán predsedajúci, aby som sa prvý prihlásil do rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o siedmom bode programu. Do diskusie sú písomne prihlásení 4 poslanci. Prvý vystúpi pán poslanec Šagát.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte, aby som predniesol pozmeňovacie návrhy. Aby ste sa v nich ľahšie orientovali, dovoľte, aby sme išli po jednotlivých bodoch.

    K bodu 1 predkladám návrh v § 1 pripojiť na konci slová "ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu poistencov".

    Ďalší návrh sa týka bodu 8, kde navrhujem, aby v § 7 ods. 8 na konci za slová "klinika pracovného lekárstva" sa pripojili slová "alebo oddelenie pracovného lekárstva". V tomto zmysle upraviť v prílohe číslo 3 časť 12 - choroby z povolania. Tento návrh je veľmi jednoduchý, aby to nemuseli robiť len kliniky, aby to mohli robiť aj oddelenia, aby ľudia nemuseli cestovať. A v tej istej dikcii sa potom mení príloha číslo 3, ktorá hovorí o kúpeľnej starostlivosti.

    V bode 9 dovoľte navrhnúť zmenu textu, teda v texte bodu 9 v § 9 ods. 3 upraviť. Tá dikcia, ktorá je tam, zostáva celá, len za slovami "môžu ich predpisovať" vložiť slová "na základe dohody s poisťovňou len na účet poisťovne" a text ďalej pokračuje.

    Dovoľte ďalší návrh, ktorý sa týka bodov 11 a 12. Odporúčam prijať takúto dikciu znenia § 10 odsek 1: "Ak lekáreň nemá uzavretú zmluvu s poisťovňou, na ktorej lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze sú predpísané liečivá alebo zdravotnícke potreby, lekáreň je povinná ich vydať. Poisťovňa, ktorú si poistenec vybral, je povinná hradiť lekárni cenu takto vydaných liečiv alebo zdravotníckych potrieb. Zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predpísané na lekárskom poukaze, vydáva poistencovi len ten výdajca, ktorý má uzavretú zmluvu s poisťovňou." Ak chcete vysvetlenie, to je veľmi jednoduché, aby nebolo možné predpisovať pomôcku, ako je napríklad vozík, kde je to zmluvne viazané na určitú výdajňu. Je to problém, ktorý je administratívny, ale aby pacient nebol nútený chodiť s receptom a hľadať zmluvnú lekáreň, myslím si, že to je dobrá dikcia, ktorá chráni občana.

    V ods. 2 § 10 slovo "pomôcky" sa nahradzuje slovom "potreby" a slovo "pomôcok" slovom "potrieb". Tam je to spomenuté dvakrát. Tam dávame pomôcky, pretože pre potreby tohoto zákona sa výraz "pomôcky" použil aj pre výraz "potreby" a potreba je vec, ktorú lekár môže napísať na recept, na poukaz, ide to len do výdajní. Myslím si, že tento návrh je dobrý.

    Dovoľte predniesť nový návrh, ktorý sa týka bodu 25, § 26, ktorý sa týka možnosti prijať sprievodcu. V § 26 ods. 1 a 2 upraviť takto: "/1/ Pri prijatí dieťaťa mladšieho ako 6 rokov do ústavnej starostlivosti možno prijať s ním na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako 6 rokov a mladšieho ako 15 rokov možno po posúdení jeho fyzického a psychického stavu prijať s ním na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu len so súhlasom revízneho lekára. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť. (2) Pri prijatí poistenca ťažko zdravotne postihnutého do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť." Myslím si, že toto riešenie je tak sociálne a humánne, že môžete s tým súhlasiť. To bolo k bodu 25.

    Dovoľte uviesť nový návrh k bodu 40. V prílohe číslo 1 na strane 67 v kóde 981 za slová "a deti" pripojiť slová "a novorodencov". Rieši to, že pre novorodencov možno použiť bodovacie kódy, ktoré sú uvedené v tom bode 981.

    Dovoľte ešte pozmeňovací návrh k bodu 41. Tento návrh znie nasledovne: V prílohe číslo 1, druhá časť, strana 146 na konci predposlednej vety za slovami "hodnoty výkonov" sa pripájajú slová "do výšky určenej poisťovňou".

    Pozmeňovací návrh k bodu 45 akceptuje pripomienku, ale jeho dikcia pre schvaľovanie je takáto: V prílohe číslo 1 na strane 255 sa pripája "zoznam dispenzárnej starostlivosti ochorení urogenitálnych, gynekologických a zažívacích". Tie zoznamy mám. Nedostali ste ich všetci, ale boli vypracované a doručené ministerstvom zdravotníctva.

    Ďalšie štyri pozmeňovacie návrhy nie sú k bodom správy, ale vyplývajú z upozornení na nedostatky, ktoré pri takomto zložitom zákone vznikli.

    Prvý návrh rieši platenie dopravnej a záchrannej služby, ktorá nebola riešená v zákone. Navrhujem pozmeňovací návrh doplniť § 11 o nový odsek 6 tohto znenia: "Výkony dopravnej a záchrannej služby a leteckej záchrannej služby sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia." Tam bude odvolávka 5, čo sú všeobecné predpisy o týchto podmienkach.

    Ďalší pozmeňovací návrh je určitým návodom na použitie prílohy číslo 1: Zaradiť do prílohy číslo 1 zoznamu zdravotných výkonov pred bod b/ základné výkony, prevencia a iné služby časť a/ zásady postupu pri vykazovaní zdravotných výkonov. Ako vidíte, príloha číslo 1 začínala bodom b/, vypadla tam časť a/, ktorá je určitým všeobecným pokynom zásad postupu pri vykazovaní zdravotných výkonov. Sú k dispozícii, nerozmnožovali sme ich, ostáva na dôvere, že odbornosť je zachovaná tým, že som to predložil.

    Nový návrh ďalej sa týka sociálnych sestier, ktoré neboli dostatočne dobre zakomponované vo výkonoch stredných zdravotníckych pracovníkov. Máme novú dikciu týchto výkonov. Dovoľujem si teda predložiť návrh nahradiť v prílohe 1, prvá časť na stranách 141 - 144 výkony pod písmenom q/ novým zoznamov výkonov stredných zdravotníckych pracovníkov a iných zdravotníckych pracovníkov. Teda tam celú časť q/ odporúčame vymeniť, lepšie to zabezpečí sociálnu starostlivosť o pacientov, ktorí potrebujú pomoc, vybavenie rôznych vecí na úradoch a podobne.

    Posledný pozmeňovací návrh sa týka prílohy číslo 2 na strane 388, bodu 6. Tento bod mal vlastne vysvetliť, že pokiaľ pacient si chce dať zhotoviť niečo, čo je nad štandard, bude musieť túto sumu doplatiť. Zdá sa, že formulácia nie je úplne jasná, a preto navrhujeme takúto úpravu bodu 6: "Spoluúčasť poistenca na zhotovení stomatoprotetickej náhrady, ktorá sa pri použití neštandardných materiálov (napríklad špeciálne živice, keramika a špeciálne druhy zliatin) neposkytuje na základe zdravotného poistenia, si musí vykalkulovať každé zdravotnícke zariadenie podľa skutočných nákladov na základe cenového výmeru. Túto spoluúčasť tvorí rozdiel ceny štandardného materiálu uhradeného na základe zdravotného poistenia a ceny použitého neštandardného materiálu. Tento rozdiel si uhrádza poistenec." Teda, aby nedošlo k tomu, že by mu vyúčtovali celé, to čo má zo zdravotného poistenia na štandard, rieši len tú časť, ktorá je nadštandardná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Prosím, do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Marcela Gbúrová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    každý zákon je pokusom o kompromis rôznych záujmov a potrieb spoločnosti, sociálnych skupín, profesných, národných, občianskych a ideových zoskupení. Preto sa pripravuje ťažko a prináša so sebou množstvo nedorozumení, nepokoja a obáv. Navyše, parlament reprezentuje našu spoločnosť a je bezprostredným odrazom týchto potrieb a záujmov. Je preto úplne prirodzené, že je často plný nepokoja, nedorozumenia a snáď aj obáv. Dobrý zákon sa pripravuje ťažko. Mal by odrážať potreby a záujmy väčšiny s prihliadnutím na potreby a záujmy menšiny. Musí ísť o maximálnu možnú mieru objektivity, ktorá dokáže spoločnosť stabilizovať.

    Prečo taký úvod? Pretože samotný návrh zákona o Liečebnom poriadku neodráža celkom ani záujmy ani potreby lekárskeho, teda profesného sveta ako celku. Pohľady na uvedený zákon sú rôzne, rozmanité a často si vzájomne protirečia. Preto je veľmi ťažké, aby parlament, poslanci, dokázali tieto subjektívne pohľady zblížiť alebo rozhodnúť, ktorý z týchto názorov, prístupov je objektívny, vyčerpávajúci problematiku bezo zvyšku.

    Pri príprave prerokúvaného zákona sa pravdepodobne nebrali do úvahy stanoviská odborníkov, ktoré vyplynuli nielen z potrebnej analýzy súčasného stavu v oblasti zdravotníctva, ale aj z rôznych medzinárodných dohovorov, výsledkov a uznesení konferencií a deklarácií. Mám na mysli Szegedskú deklaráciu, ktorej sa zúčastnili predstavitelia 18 medzivládnych, vládnych a mimovládnych organizácií s reprezentantmi vedeckých spoločností zo Strednej a Východnej Európy v októbri roku 1993 aj vo väzbe na oblasť reprodukčného zdravia, a medzinárodnú konferenciu OSN o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v septembri roku 1994 v Káhire.

    Napriek tomu, že každý štát má svoje špecifické a neopakovateľné črty a problémy v oblasti zdravia, predsa boli predstavitelia schopní dohodnúť sa a rešpektovať vyššie princípy, normy a hodnoty vyplývajúce nielen z ochrany zdravia, ale aj z etnogenetického a globálneho hľadiska.

    Napriek tomuto konštatovaniu predkladaný návrh zákona spĺňa svoj účel, to znamená, že určuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia a možno ho hodnotiť ako vyhovujúci. Je v súlade so základnými zdravotníckymi zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272, 273, 277/1994 Z. z. Neexistencia tohoto zákona zapríčinila protiústavný stav konštatovaný Ústavným súdom v októbri minulého roka. Preto Liečebný poriadok zabezpečuje poskytovanie nevyhnutnej zdravotníckej starostlivosti teraz už bezplatne na princípe zdravotného poistenia, dostupnosti a rovnosti pre všetky sociálne skupiny. Z tohoto hľadiska je ho možné viac než privítať. Navyše, umožňuje ďalšiu transformáciu zdravotníctva a vznik ďalších zdravotných poisťovní.

    Súčasťou zákona sú aj zoznamy liečiv a zoznamy zdravotných výkonov, čo môže spôsobiť komplikáciu pri zaradení nových cenove výhodnejších a liečebne prospešnejších liečiv do zoznamu, pretože si to bude vyžadovať novelizáciu v tejto časti zákona, čo môže časove trvať i mesiace. Rovnaký postup bude existovať aj vtedy, ak vznikne potreba vyradenia liečiva zo zoznamu, ak sa zistia jeho nebezpečné vedľajšie účinky, toxicita a podobne.

    Teraz, ak dovolíte, prejdem ku konkrétnym návrhom. V § 2 sú definované základné pojmy, kde pod písmenom c/ sa pod praktickým lekárom rozumie praktický lekár pre dospelých a praktický lekár pre deti a dorast. Podľa § 15 ods. 1 základnú ambulantnú a preventívnu liečebnú starostlivosť poskytujú: praktický lekár pre dospelých, praktický lekár pre deti a dorast, gynekológ a stomatológ. Odsek 2 hovorí o spôsobe poskytovania základnej ambulantnej starostlivosti, ale menuje len praktického lekára, čo by podľa § 2 bol len praktický lekár pre dospelých a praktický lekár pre deti a dorast.

    Preto navrhujem doplniť § 2 písm. c/ nasledovne: "praktickým lekárom praktický lekár pre dospelých, praktický lekár pre deti a dorast, gynekológ a stomatológ, ktorí poskytujú základnú liečebnú a preventívnu starostlivosť".

    Ďalší návrh sa týka § 33 v bode 1 na strane 22. Odporúčam vynechať písmeno b/. Ide o sterilizáciu. Nebudem podrobne analyzovať príčiny tohto konštatovania, chcem len upozorniť na to, že nie je možné zaradiť tento vážny problém do zákona a pritom ignorovať absenciu populačnej politiky štátu. Navrhujem, aby sa táto zložitá otázka riešila v samostatnom zákone, ktorého návrh je pripravený Slovenskou spoločnosťou pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu a navrhujem začleniť jeho posúdenie do legislatívneho plánu rezortu na rok 1995.

    Z toho istého dôvodu navrhujem vynechať v § 33 ods. 1 písmeno c/. Týka sa to umelého oplodnenia. Mnoho lekárov tvrdí, že ide vlastne o liečbu sterility a prichádza do úvahy najmä v úplných, konsolidovaných rodinách. Snáď by bolo vhodné uvažovať skôr o vypracovaní zákona o zdraví a zdravotnej starostlivosti, ktorý by spájal všetky existujúce zákonné normy vzťahujúce sa na zdravie, jeho ochranu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti nielen v prípade jeho narušenia, ale aj v prevencii.

    Posledný môj návrh, vážená Národná rada, sa týka zoznamu liekov. O tomto probléme som hovorila aj vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a týka sa krvi. Navrhujem zaradiť krv a krvné prípravky, erytrocitovú masu, ľudskú plazmu a výrobky z krvi a plazmy do I. kategórie zoznamu liekov s určenou cenou pre výrobcu a konečnou cenou dodávateľa. Tento krok je potrebné spraviť preto, aby mohli nasledovať ďalšie kroky smerujúce k zavedeniu konkurencie aj do oblasti náboru bezpríspevkových darcov krvi. Podľa mňa to povedie ku skvalitneniu a zefektívneniu tejto činnosti. Slovensko je jediný transformujúci sa štát v strednej Európe, kde počet odberov krvi z roka na rok mierne stúpa. V roku 1994 bolo vykonaných 176 323 odberov, z toho 154 754 bez nároku na príspevok. Má však smolu, že má vyspelé zdravotníctvo a operačné odbory, ktoré potrebujú pre pacientov viac krvi, ako je možné získať. Vzniká tým napätie medzi veľkými centrami, ako je Bratislava, Banská Bystrica, Martin a Košice - a ostatnými okresmi.

    V prvej skupine je väčšia spotreba, v druhej viac darcov krvi. Dochádza preto k presunom krvi aj darcov. Slovenský Červený kríž by bol schopný efektívnejšie organizovať nábor darcov, ak by mal viac finančných prostriedkov, pretože tie súčasné nestačia ani na oceňovanie darcov medailami - bronzovou, striebornou, zlatou a diamantovou. Príčinou je rovnaké množstvo peňazí na túto činnosť a najmä nárast cien na výrobu plakiet, cien občerstvenia, prenájom priestorov a všetko, čo k takejto slávnostnej atmosfére po roky patrilo. V neposlednom rade je to nárast počtu bezpríspevkových darcov krvi, pretože sa rozrástli nové techniky odberov, ako sú plazmaferéza a cytaferéza /možné teoreticky aj dvakrát týždenne u jedného darcu, resp. raz za dva týždne/.

    Vážená národná rada, uvedomujem si, že krv je nenahraditeľná a neoceniteľná, ale napriek tomu sa medzi jednotlivými nemocnicami "predáva", alebo predisponováva za cenu okolo 1 500 až 3 500 Sk za liter krvi /odber od jedného darcu/. V tejto cene je zarátaný materiál na odber, platy zdravotníckych pracovníkov, náklady na vyšetrenie darcu a darovanej krvi a náklady na jej skladovanie. Toto všetko tvorí asi polovicu z ceny. Dobrovoľní a profesionálni pracovníci Slovenského Červeného kríža sa pritom podieľajú na nábore darcov, na zvolávaní a na administratívnych prácach, ale, bohužiaľ, nezískavajú nič pre svoju budúcu prácu. Nie sú dnes už peniaze ani na pozvánky, ani na vysvetľujúce letáčiky, ktoré by objasňovali celú túto zložitú problematiku a zároveň propagovali darcovstvo krvi. V súčasnosti sú ročné náklady na odmeňovanie bezpríspevkových darcov krvi asi 4 milióny Sk ročne, vrátane náboru. Úspora zdravotných poisťovní a nemocníc za to, že neplatia darcovi 200 Sk za odber plus 30 Sk za občerstvenie, ale len 40 Sk za občerstvenie, je za rok 28 500 000 Sk. Slovenský Červený kríž by chcel 50 Sk za každý odber krvi u bezpríspevkových darcov krvi, čo by tvorilo ročne asi 7 500 000 Sk ročne. Sú to len 3 % z ceny, za ktorú sa krv predáva. Za túto sumu by Slovenský Červený kríž dokázal robiť na úrovni zodpovedajúcej dnešným potrebám to, v čom má viac ako 30-ročné skúsenosti.

    Môj posledný pozmeňovací návrh smeruje k § 34 ods. 1 písm. b/, kde navrhujem doplniť vetu nasledovne: "cesty do zahraničia a po návrate zo zahraničia, ak nejde o osoby vysielané Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Slovenským Červeným krížom, s výnimkou vyšetrenia na HIV". Veľmi stručne zdôvodním: Slovenský Červený kríž prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža a Medzinárodnej federácie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca vysiela v rámci humanitnej pomoci svojich delegátov do krajín ohrozených vojnovými konfliktmi, postihnutých živelnými a priemyselnými katastrofami. Pracovníci a spolupracovníci Slovenského Červeného kríža v krajine určenia pôsobia ako tzv. poľní delegáti rôzne dlhý čas.

    Vážená Národná rada, vážení poslanci, poslankyne,

    ďakujem vám za pozornosť. V závere svojho vystúpenia chcem konštatovať, že svoj príspevok som spracovala na základe analýz odborníkov z tejto oblasti, ktorým touto cestou ďakujem za pomoc.

  • Ďakujem pani poslankyni Marcele Gbúrovej. Faktická poznámka - pán Lauko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu kolegyne Gbúrovej, kde navrhuje vypustiť písmená b/ a c/ § 33. Keďže som zdravotník a pohyboval som sa viac ako 19 rokov v zdravotníckych zariadeniach, chcem vás upozorniť, kolegovia, že oblasť reprodukčného zdravia, tak ako tu bolo povedané, je úplne iná kategória, ako je Liečebný poriadok a zdravotnícka starostlivosť. To znamená, že zo zdravotného poistenia sa uhrádzajú tie výkony a tie úkony, ktoré sa považujú za liečebné výkony, kdežto sterilizácia a umelé oplodnenie sa nepovažujú za liečebné výkony.

    Navyše je táto záležitosť v našom štáte sprofanovaná. Rómske obyvateľky tohto štátu boli sterilizované bez súhlasu. Takisto boli na gynekologických oddeleniach sterilizované viacdetné ženy, to znamená s 3 a viac deťmi, bez toho, že by sa ich ktokoľvek opýtal. Veľmi správne ste povedali, pani kolegyňa, že táto záležitosť nie je zatiaľ v našom štáte riadne doriešená a vzťahy v tomto nie sú doriešené. Existujú komplikácie po takýchto zákrokoch a jeden by som si tu dovolil uviesť. Bratislavské lekárske listy číslo 7 z roku 1989 - autor Dr. Puchala z Popradu, kardiológ, uvádza vlastné pozorovanie 36-ročnej ženy, ktorá štyri roky po sterilizácii mala infarkt srdca. Podobné práce sú uverejňované, napríklad pán Katana upozorňuje v týchto prácach na predčasné klimaktérium mladých žien po sterilizácii. Pokles hormónov sa vysvetľuje poškodením cievneho riečišťa v oblasti vajíčkovodov. Sú publikované prípady, keď sa sterilizáciou poškodilo zdravie dovtedy zdravej ženy. Preto prosím kolegov poslancov, aby veľmi zvážili tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej, a navrhujem, aby sme tak, ako je navrhované v zákone, neprijali tento jej pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcela by som len nabádať svojho kolegu, aby tu nečítal lekárske nálezy alebo kazuistiky, ktorým nie všetci musia rozumieť a ktoré sa dotýkajú tak intímnej oblasti, ako je ženské zdravie.

    Ďakujem.

  • Ak dovolíte, tiež by som mal faktickú pripomienku. Pán podpredseda Húska mi hovoril, že tiež mal infarkt a nesterilizovali ho.

  • Smiech v sále.

  • Pán predsedajúci, ak dovolíte, myslím si, že sme v demokratickom štáte a nie je vhodné ani žiadúce, aby kolegovia hodnotili vystúpenia svojich kolegov. Myslím si, že by si to mohli poslanci odpustiť. Nikto mi nemôže zabrániť, aby som svoj názor povedal a prosil by som aj pani kolegyňu Belohorskú, aby nehodnotila moje vystúpenie.

  • Ďakujem. Prosím, pán Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem hodnotiť ničie vystúpenie, ale bol by som nesmierne rád, keby aj poslanci opozície sa skutočne držali toho, čo teraz povedal pán Lauko. Ale mimochodom, neviem kde zobral svoju vedomosť, že v demokratickom štáte nie je zvykom vyjadrovať sa na vyjadrenie iného.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi. Ďalší do diskusie je prihlásený pán poslanec František Švec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci sme venovali značný časový priestor diskusii o zaradení preventívnych lekárskych prehliadok športovcov do kategórie základnej zdravotnej starostlivosti. Upozorňujem, že ide o základné preventívne vyšetrenia. Nadštandardné vyšetrenia výkonných športovcov sú hradené telovýchovnými jednotami. Nakoľko v návrhu Liečebného poriadku neboli obsiahnuté špecifické diagnostické výkony v telovýchovnom lekárstve, prijali sme vo výbore uznesenie, aby sa vypracoval zoznam špecifikácie diagnostických výkonov v telovýchovnom lekárstve do termínu prerokovania v parlamente.

    Preto si dovoľujem predložiť návrh bodovníka diagnostických výkonov v telovýchovnom lekárstve, ktorý odporúčam začleniť do návrhu Liečebného poriadku v časti 1, VIII ako ďalší bod pod názvom "Diagnostické výkony v telovýchovnom lekárstve". V návrhu je 14 diagnostických výkonov od základného vyšetrenia cez vyšetrenia pohybového aparátu, ergometrického zaťaženia, po echokardiografické vyšetrenia. Návrh obdržal spoločný spravodajca i pracovníci ministerstva zdravotníctva. Žiadam, aby tento pozmeňovací návrh bol zaradený do hlasovania.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Do diskusie je prihlásený pán Ferkó Barnabás. Pripraví sa pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti predniesol niektoré pripomienky týkajúce sa predkladaného návrhu Liečebného poriadku. Ide o veľmi závažný a potrebný zákon, ktorý by mal rešpektovať sociálne aspekty a dávať pocit istoty poistencom. Som si vedomý toho, že ministerstvo zdravotníctva je pod tlakom nálezu Ústavného súdu, ktorým sa spochybnila forma vydania Liečebného poriadku. Za týchto podmienok predkladaný návrh do parlamentu nie je optimálnym variantom. Napriek tomu odporúčam urýchlene prijať jeho zákonnú formu s prednesenými pozmeňovacími návrhmi.

    Rád by som sa zmienil z pohľadu zdravotníckych organizácií o niektorých opatreniach a v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte, ktoré by zefektívnili a sprehľadnili najmä spôsob financovania zdravotníctva.

    V primárnej ambulantnej starostlivosti nie je vyriešený problém financovania, hoci sa uvažuje o kombinovanom systéme financovania v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Predkladaný návrh Liečebného poriadku hovorí iba o výkonnostných parametroch a o maximálnej cene. Preto § 3 ods. 3 odporúčam doplniť teda za slovami "za maximálnu" pridať slová "ani minimálnu". Úplné znenie poslednej vety by bolo: "Úhrada poisťovne nesmie prekročiť maximálnu ani minimálnu cenu určenú cenovými predpismi."

    Súhlasím s tým, že súčasný systém financovania primárnej ambulantnej starostlivosti u neštátnych lekárov na základe stopercentnej kapitácie nie je efektívny ani motivujúci, ale do vybudovania účelného kontrolného systému ho odporúčam ponechať. Po vybudovaní účelných kontrolných mechanizmov odporúčam kombináciu kapitácie s výkonnostnými parametrami v pomere 60 : 40. Striktnú limitáciu maximálneho počtu poistencov 1500 na jedného lekára nepovažujem za správnu. Pri zvažovaní hornej hranice odporúčam ponechať voľnú ruku okresným lekárom, pričom je potrebné zohľadniť geografické, demografické parametre a zdravotný stav obyvateľstva.

    Súčasťou Liečebného poriadku je aj zoznam zdravotných výkonov. V súčasnej podobe je administratívne náročný a podporuje vykazovanie aj neefektívnych, často len administratívnych úkonov, napríklad bod 1 až 3, ktoré pôsobia demotivačne na úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne. Odporúčam preto urýchlene prejsť na zjednodušenú formu bodovníka a zvýhodniť výkony, ktoré podporujú štátnu zdravotnú politiku, t.j. dôraz na preventívnu starostlivosť.

    Lekárska služba prvej pomoci: V záujme naozaj chorých poistencov, aby sa predišlo zneužitiu lekárskej služby prvej pomoci, odporúčam § 21 odsek 1 doplniť: "V rámci lekárskej služby prvej pomoci, okrem dôchodcov, občanov sociálne odkázaných, osôb zdravotne ťažko postihnutých, event. okrem predchádzajúcej písomnej ordinácie ošetrujúceho lekára, poistenec je povinný zaplatiť tzv. manipulačný poplatok na ambulanciách lekárskej služby prvej pomoci 20 Sk, na byte poistenca 50 Sk. Manipulačný poplatok je príjmom poskytovateľa." Tým by sa trošku vylepšila aj tak napätá finančná situácia v zdravotníctve.

    Posledný pozmeňovací návrh sa týka tiež § 21 ods. 2, kde slovo "úmyselne" odporúčam nahradiť slovom "neopodstatnene". Úplné znenie by bolo: "Ak poistenec neopodstatnene zneužije lekársku službu prvej pomoci alebo rýchlu zdravotnú pomoc, je povinný uhradiť poisťovni vynaložené náklady."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalší do rozpravy je prihlásený pán Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v mojom vystúpení sa dotknem pozmeňovacích návrhov k dvom paragrafom. Ide o odbornú tému, myslím si, že treba sa k týmto dvom paragrafom vysloviť.

    Odporúčam, aby v § 19 bol doplnený text: "Vo výnimočných prípadoch môže pacienta vyšetriť a ošetriť odborný lekár i v domácom prostredí na žiadosť ošetrujúceho lekára pacienta." Tento návrh zdôvodňujem tak, že je viacero situácií, keď je potrebné vyšetrenie odborného lekára u pacienta, keď nestačí vyšetrenie lekára prvého kontaktu. A ak má pacient vážne zdravotné ťažkosti, napríklad je imobilný, je aj ekonomicky efektívnejšie, aby odborník prišiel za pacientom a nie aby sa pacient privážal za lekárom. Myslím si, že takýchto príkladov nebude veľa, ale treba, aby zákon na ne pamätal.

    Ďalej dovoľte, aby som sa vyslovil k § 33 ods. 1 písm. b/ a c/. Dovoľte, aby som sa vyslovil k dvom otázkam, otázkam sterilizácie a umelého oplodnenia, najmä preto, že 27 rokov som robil gynekológiu a pôrodníctvo a z toho 15 rokov som riešil sterilné manželstvá. Myslím si, že táto prax ma dostatočne oprávňuje k tomu, aby som povedal názor na riešenie tejto situácie.

    Po prvé - termín, ktorý je zvolený v písmene c/, je veľmi nešťastný, pretože umelým oplodnením nazývame liečebné metódy, kde nedôjde prirodzenou cestou k oplodneniu. To znamená, že rátame medzi nich tak techniky inseminácie, či už semeno manžela alebo semeno darcu, ako aj fertilizáciu in vitro, známu skôr pod pojmom "dieťa zo skúmavky". Sterilita ako taká je medzinárodným klasifikačným zoznamom chorôb označená za ochorenie. Teda nemôžem súhlasiť s názorom, že umelé oplodnenie nie je liečebný zákrok. Každý zákrok, ktorý vedie k riešeniu ochorenia, je liečebný zákrok. To po prvé.

    Po druhé - na Slovensku máme zhruba 20 % sterilných manželských párov. Je potrebné, aby sme sa takýmto manželským párom venovali a rovnako sa venovali ich liečbe.

    Po tretie - zdá sa mi naprosto nelogické, keď zdravotná poisťovňa vynaloží obrovské finančné prostriedky na to, aby sa diagnostikovala príčina sterility, ale už jej liečbu, ktorá mnohokrát znamená zanedbateľnú sumu z pohľadu vyšetrovacích metód, odmieta platiť.

    Teda dovoľte, aby môj pozmeňovací návrh znel tak, že písmeno c/ vypustiť z § 33 ods. 1, čím podporujem to, čo hovorila pani poslankyňa Gbúrová. Rád by som povedal, že aj toľkokrát kritizovaná či znehodnocovaná technika oplodnenia in vitro, to znamená deti zo skúmavky, je vec, ktorá je jedinou liečebnou metódou sterilného páru vtedy, ak dôjde k uzáveru vajcovodov. Jediná liečebná metóda, podotýkam. Nič iného neexistuje. Akékoľvek operačné pokusy o rekonštrukciu sú odsúdené na neúspech. To je známa vec gynekológie.

    Dal som si predložiť štatistiku, u koľkých sterilných manželstiev táto metóda prichádza do úvahy. Treba povedať, že asi 3 % takýchto manželských párov je potrebné podrobiť tomuto spôsobu liečby. Na Slovensku máme vybudované alebo v štádiu budovania zatiaľ tri pracoviská. Vo svete existuje štandard na milión obyvateľov jedno takéto pracovisko. Máme dve pracoviská v Bratislave, jedno v Košiciach, to je zariadené zatiaľ najlepšie, a Gynekologická spoločnosť má v úmysle dobudovať pracovisko pre stredné Slovensko, to znamená Banskú Bystricu alebo Martin.

    Úspešnosť tejto metódy je zatiaľ na Slovensku slabá. Dôvodiť môžeme jedine tým, že zatiaľ je zlé technické vybavenie slovenských pracovísk. Úspešnosť tejto metódy vo svete dosahuje na špičkových pracoviskách 25 - 30 %, čím sa blíži k prirodzenej hodnote otehotnenia. Toľko k otázke umelého oplodnenia.

    Pokiaľ sa týka problému sterilizácie, je to otázka, kde človek musí zápasiť vlastne s dvomi problémami - budem hovoriť za seba - s problémom viery a s problémom medicínskeho poznania. Ak vynecháme sterilizáciu z tohto zoznamu, treba jasne povedať, že sterilizácia sa stane neprístupná pre sociálne slabšie vrstvy. Domnievam sa, že tento postup nie je adekvátny. Mali by sme predsa len zvážiť, či neodporúčať rovnako vypustenie písmena b/ z tých kategórií liečebných výkonov, ktoré sú hradené poisťovňou.

    A dovoľte ešte jeden návrh. V § 6 ods. 2 v bode c/ sa hovorí o sledovaní pacientiek po hormonálnej antikoncepcii. Tí, ktorí pracujeme v medicíne, vieme, že tento typ antikoncepcie prináša so sebou zdravotné riziká, či už je to v oblasti cievnych porúch, mozgu alebo ďalších, a je potrebné, aby takáto pacientka bola dispenzarizovaná, bola sledovaná. Domnievam sa, že vzhľadom na rozsah užívania antikoncepcie, a tu musíme byť viac pragmatickí, pretože ide skutočne o značný rozsah pacientiek, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, je potrebné, aby tieto pacientky boli sledované.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Romanovi Kováčovi. Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcem zdržiavať, mám len poznámku k poslednému pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Kováča. Tento návrh je obsiahnutý už v spoločnej správe pod bodom 7, bol prijatý aj vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde sme o ňom diskutovali. Takže, nie je potrebné o ňom hlasovať v rámci rozpravy, pretože je obsiahnutý v spoločnej správe. Iba toľko som chcela doplniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej. Nakoľko náš čas vypršal, o chvíľu je 19.00 hodín, vážené poslankyne, poslanci, prerušujem dnešnú schôdzu pri rozprave o siedmom bode programu. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

    Ďakujem.