• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy je prihlásený pán Miroslav Novák a pripraví sa pán Pavol Derfényi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia,

    predložený návrh rozpočtu v kapitole pôdohospodárstva vychádza z programového vyhlásenia vlády. Zohľadňuje a konkretizuje zámer založenia novej kvality hospodárskej stratégie. Návrh rozpočtu z tohto hľadiska predpokladá ofenzívnejšie pôsobenie a zameranie hospodárskej politiky, ktoré predpokladám, že budú podporené konkrétnymi opatreniami. Zabezpečuje sa ňou konsolidácia vidieckeho života, a to ofenzívnym zakladaním poľnohospodárskej výroby. Je tu namieste pripomenúť súčasnú finančnú napätosť a zvyšujúcu sa dôležitosť zachovania resp. získania platobnej neschopnosti. Hrozba likvidáciou, konkurzným vyrovnaním si čím ďalej tým dôraznejšie budú v našej spoločnosti vyžadovať zvýšený záujem o riadenie a analýzu finančných tokov.

    Nadväzne na uvedené väčšiu časť navrhovaných výdavkov tvoria dotácie právnickým osobám a podnikateľom. V spracovateľskom priemysle a v rozvoji výskumu sa budú podporovať koncepcie spracované podľa kritérií Európskej únie. V lesnom hospodárstve sa budú podporovať ozdravné opatrenia lesov, počíta sa so zalesňovaním. Vo vodnom hospodárstve sa ráta s podporou výstavby vodárenských nádrží a vodných sietí pre regióny a obce. V porovnaní s rokom 1994 sa zvyšujú dotácie do agrokomplexu o 160 miliónov korún a investičné dotácie pre vodné hospodárstvo o 200 miliónov. Druhú časť výdavkov tvoria dotácie do fondov v čiastke 1 290 miliónov Sk. Je správne, že dotácia do Fondu zveľaďovania lesa sa zvýšila oproti roku 1994 o 15 miliónov Sk.

    Na druhej strane sa mi javí, že Fond ochrany a zveľaďovania pôdy je ochudobnený, aj keď si myslím, že ekonomický dlh na pôde je v posledných rokoch dosť vysoký. Niektorí odborníci ho odhadujú až na 15 miliárd. Poľnohospodári veľmi dobre vedia o podpornom fonde a prijali jeho zriadenie. Súčasne je to jediný najlacnejší zdroj pre pôdohospodárov. Podporný fond je príkladom mimorozpočtových aktivít v pôdohospodárskych investíciách, pôdohospodári ho majú. Poskytuje pôžičky do 4 rokov za 5-percentný úrok.

    Poslednú časť tvoria výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií, ako aj vlastnej správy. V rámci nich sa zabezpečujú nevyhnutné výdavky. Dovoľte pri tejto príležitosti pripomenúť, že vláda správne zvážila požiadavky Úradu geodézie a kartografie a zvýšila rozpočet. Tým umožnila nárast pracovných kapacít o 101 osôb. Som presvedčený, že služby geodézie, kartografie a katastra sa podstatne zlepšia a urýchlia.

    Z predloženého návrhu možno konštatovať, že v porovnaní so skutočnosťou v roku 1994 sa výdavky kapitoly ministerstva pôdohospodárstva zvyšujú o 637 miliónov korún. Príjmy z daní a poplatkov od podnikateľských subjektov rezortu sú priamo príjmami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Je potrebné pripomenúť, že príjem rezortu bude zvýšený o 1,3 miliardy oproti roku 1994. Je to výsledok systémovej práce za posledné tri roky. Vyváženosť príjmov oproti výdavkom je v prospech príjmov a pritom výdaje v rozpočte sú väčšie. Vysoko oceňujeme navýšenie rozpočtu o 250 miliónov, aj keď rezort dáva tiež viac do rozpočtu, ale napriek tomu je to na kritickej úrovni.

    Toľko spomínaná daň z pridanej hodnoty sa dotýka aj pôdohospodárstva. Napriek uvedenému rezortný minister pán Baco vyhlásil, že rezort urobí všetko pre to, aby v tomto roku občan vydal za potraviny aspoň o jedno percento menej. Toto vyhlásenie má nasledovníkov, ktorí pomôžu zhodnotiť naše výrobky tak, aby boli konkurencieschopné.

    Spoločenský význam odvetví v rezorte pôdohospodárstva je podstatne širší, ako jeho príspevok v tvorbe hrubého domáceho dôchodku. Rieši úlohy v oblasti sociálnej zamestnanosti vidieka, ekológie, krajinotvorby, verejnoprospešnej činnosti v odvetví vodohospodárstva a lesníctva.

    Vážené dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého rozpočtu na rok 1995, ako aj o pomoc a podporu pri riešení úloh rezortu. Poslanci Roľníckej strany Slovenska podporujú rozpočet a budú hlasovať za jeho prijatie.

    V závere mi dovoľte zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Schmögnerovej. Včera vo svojom vystúpení rozoberala a vyjadrila sa, že investičné dotácie do pôdohospodárstva sú nižšie. Preštudoval som rozpočet a odvolávam sa na kapitolu na strane 4, kde je uvedené, že v roku 1994 do pôdohospodárstva bolo investovaných 7 143 miliónov a v roku 1995 je to 7 260 miliónov. Tak je to v rozpočte. Je jasné, že je to zvýšenie.

    Takisto mi dovoľte poopraviť pána poslanca Borosa. Rezort Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky nezamlčuje a nezavádza prognózou hospodárskeho výsledku za rok 1994 nikoho a nezamlčuje skutočnosti, lebo hospodársky výsledok je prognózovaný vrátane platenia úrokov za prevádzkové a investičné úvery. Splátky prevádzkových úverov sú taktiež nákladovou položkou, čiže predmetom hospodárskeho výsledku. Ak sa teda hospodársky výsledok zlepšuje, zlepšuje sa vrátane splátky úverov a úrokov. Subvenčný systém dopadá najprv priamo na podnikateľský subjekt a až potom je významný jeho globálny rozmer.

    Rezort pôdohospodárstva si je vedomý, že viac zdrojov pre tento rok nebude, a preto budoval už v roku 1993 ekonomické doplňujúce inštrumenty, kde sa čerpajú nielen zdroje zo štátneho rozpočtu, ale aj zdroje komerčného a privatizačného charakteru. Mám na mysli Podporný fond, Štátny fond trhovej regulácie a ďalšie fondy. Zapojenie nie štátnych prostriedkov do rezortu bude v tomto roku predstavovať viac ako 2,5 milióna Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím pána Pavla Derfényiho. Pripraví sa pán Tibor Šagát.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    rozvoj mladého štátu je podmienený riešením celého spektra otázok a problémov. Za rozhodujúcu prioritu považujem vytvorenie podmienok pre oživenie ekonomiky a jej dlhodobý rast. Jedným z predpokladov úspešného pokračovania tohto procesu okrem iných závažných otázok je schválenie návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    Stanovenie rastu hrubého domáceho produktu na 5 % ako jeden z predpokladov, o ktorý sa tvorba rozpočtu opiera, vychádza z podpory investícií a exportu. Je príznačné, že toto percento rastu sa spochybňuje rovnako, ako sa pri posudzovaní minuloročného rozpočtu spochybňoval tzv. nulový rast. Dnes už hospodárske výsledky z roku 1994 založené koncepciou vlády premiéra Mečiara poznáme. Vieme zhodnotiť aj výsledky hospodárskych krokov vlády expremiéra Moravčíka. Mali sme k dispozícii tiež jeho návrh rozpočtu na rok 1995, môžeme teda s plnou zodpovednosťou posúdiť, kto dokáže pozitívne odhadnúť výsledky a pripraviť zodpovedajúce kroky hospodárskej politiky. Rovnako vieme posúdiť, nakoľko je kritika rozpočtu objektívnou snahou opozície upozorniť na jeho reálne riziká a kde začína snaha hľadať politický profit bez ohľadu na primeranosť obsahu a formy kritiky.

    Pri prerokúvaní jednotlivých rozpočtových kapitol vo výboroch odznelo množstvo pripomienok a požiadaviek na ich zvýšenie. Z jednotlivých argumentácií som takmer vždy nadobudol presvedčenie o správnosti zvýšenia výdavkovej položky, nech to už bolo v zdravotníctve, v školstve alebo v iných rezortoch. Každý rozpočet má však aj svoju príjmovú časť. Aj keď reč čísiel vo všeobecnosti platí a pri porovnávaní rozpočtu Moravčíkovej a Mečiarovej vlády nájdeme v mnohých položkách zhodu a v najčastejšie diskutovaných, v zdravotníctve či v školstve sú plánované čiastky vyššie, potom je ťažko porozumieť kritike ako snahe o hľadanie lepších riešení. Ako chápať chystaný štrajk v školstve, načasovaný podľa informovaných zdrojov blízkych odborom na obdobie prijímacích pohovorov či maturít?

    V tejto súvislosti si dovolím dať do pozornosti pani ministerke školstva čerpanie, alebo skôr plytvanie finančnými prostriedkami v Ústave jazykovej alebo odbornej prípravy zahraničných študentov v Bratislave a v jeho strediskách v Senci a v Košiciach. Podrobnejšie údaje jej doručím po skončení rokovania. V čase, keď všetci cítime nedostatok peňazí, sú ťažko pochopiteľné informácie o plytvaní finančnými prostriedkami práve v rezorte školstva.

    Ako zástupcu samosprávy ma medziiným zaujímal aj príjem do rozpočtu obcí. Aj keď súčasná štruktúra príjmov obcí nezabezpečuje dostatok zdrojov na riešenie rozvojových programov a otázok životného prostredia, predsa je potešiteľná skutočnosť, že pri rokovaní Združenia miest a obcí Slovenska s vládou došlo k zvýšeniu príjmov do rozpočtu obcí z výnosu daní z príjmov fyzických osôb a z príjmov zo závislej činnosti. Som veľmi rád, že aj v zložitej finančnej situácii našla vláda spôsob, ako potvrdiť pozitívny trend posilňovania samosprávy najmä v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som sa dotkol aj návrhu rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Medzi najcitlivejšie oblasti rozpočtu, ale aj denných starostí našich občanov patrí oblasť dávok sociálneho zabezpečenia a dávok sociálnej starostlivosti. Dávky sociálnej starostlivosti sú zahrnuté v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v celkovej čiastke vyše 7 miliárd Sk. Výdavky kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sú navrhované v sume vyše 20 miliárd Sk, pričom dávky sociálneho zabezpečenia predstavujú sumu vyše 14 miliárd Sk. Ťažiskom výdavkovej časti rozpočtu a jeho neinvestičných výdavkov sú teda výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľov. Dávky sociálneho zabezpečenia hradené štátom sú navrhované s prihliadnutím na ich skutočné čerpanie v roku 1994. Rizikom podľa predkladateľa sa javí zvýšená potreba na prídavky pre deti a ich príplatky.

    Rozpočet a jeho rozpočtové dávky sociálneho zabezpečenia vychádzajú zo súčasného platného právneho stavu, pričom sa predpokladá zvýšenie životného minima o 10 %. Návrh rozpočtu tiež uvažuje so zvýšením rastu dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov.

    Skúsenosť i prax jednoznačne poukazujú na skutočnosť, že je nevyhnutné prehodnotiť celý systém poskytovania dávok sociálnej starostlivosti so zámerom zvýšenia adresnosti. Je tiež potrebné výraznejšie diferencovať rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami. Len tak bude možné odstrániť paradoxný stav, keď nemalej časti obyvateľstva, žiaľ, aj mladým ľuďom, je výhodnejšie byť na podpore ako prijímať prácu. Napriek zmieneným rizikám v časti prídavkov pre deti považujem tento návrh rozpočtu vzhľadom na príjmovú časť štátneho rozpočtu za taký, ktorý zabezpečuje oblasť sociálnej politiky štátu, a aj preto ho pri hlasovaní podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Vystúpi pán poslanec Tibor Šagát. Pripraví sa pán poslanec Roman Kováč. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vážení hostia,

    vývoj zdravotníctva v ostatných štyroch rokoch možno z viacerých dôvodov nazvať viac ako problematickým. Všeobecne možno konštatovať, že nádeje občanov, ako aj zdravotníckych pracovníkov, ktoré vkladali do premeny nášho systému zdravotníckej starostlivosti, sa doposiaľ nenaplnili. Naopak, mnohí z nás sú rozčarovaní tým, ako tento zložitý proces prebieha. Sme ako obyčajne netrpezliví a chceme výsledky hneď, i keď je jasné, že sa môžu dostaviť až v priebehu niekoľkých rokov, rovnako, ako tomu je v iných oblastiach ekonomického a sociálneho života.

    Áno, transformácia v systéme zdravotníckej starostlivosti je proces veľmi zložitý, ktorý sa vo všetkých vyspelých krajinách deje na základe dôkladnej analýzy kladov a nedostatkov predošlého systému a vytýčením cieľov s ich presným načasovaním, s určením kontrolných bodov, ktoré hodnotia dosiahnuté výsledky, aby sa mohli korigovať chyby, ktoré vzniknú a vznikli. Je na nás, aby sme tieto chyby čo najskôr zistili, aby boli vo frekvencii čo najmenšie a vo svojej závažnosti nemali príliš závažný negatívny dopad na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.

    Je preto jasné, že tento zložitý systém a jeho prechod môže byť vo veľmi napätej situácii a môže dôjsť k porušeniu u nás veľmi krehkej rovnováhy medzi objektívnymi možnosťami zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych zariadení a potrebami v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti o zdravie. Tu budeme často na úplne opačných koncoch. Na úplne odlišnom budeme vtedy, keď sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude týkať nás, alebo našich najbližších. Vtedy budeme chcieť, aby sme boli svetoví v možnostiach, v úrovni technickej i etickej, a budeme sa veľmi rozhorčovať, keď niečo nebude fungovať, keď nás nebude liečiť skutočný odborník. Žiaľ, iné postoje budeme zaujímať, keď treba vytvoriť priaznivé podmienky pre zachovanie zdravia, keď treba vyčleniť primerané prostriedky na fungovanie zdravotníckeho systému. Vtedy, keď sa táto služba nedotýka bezprostredne nás.

    Za týchto okolností hľadáme často riešenia a východiská, ktoré sú na úkor kvality zdravotníckej starostlivosti, ktoré sa nepochopiteľne a príliš kruto dotýkajú tých, ktorí sú jej nositeľmi - zdravotníckych pracovníkov. A vtedy sú dobré všetky argumenty, dokonca aj Hippokratova prísaha. Akoby sme zabúdali, že zdravotníci sú takí istí ľudia ako my, z mäsa a kostí, že jedia, že sa obliekajú, a keď chcú, aby boli na vysokej profesionálnej úrovni, musia neustále pravidelne kontinuálne študovať, pretože medicína je celoživotné štúdium.

    Pokles zdrojov pre zdravotníctvo v ostatných rokoch je jedným z najkrutejších fenoménov súčasnej reformy. Vyvrcholil v kritickom roku 1994, kedy bol chod zdravotníckych zariadení reálne ohrozený, kedy deficit vo financovaní dosiahol obludnú hodnotu 6 miliárd. Nedostatok financií brzdí transformáciu v zdravotníctve. Vnáša nepredstaviteľný chaos do trhu liekov a zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ale aj energií, potravín a podobne.

    Predstavy niektorých ekonómov, že naše výdavky na zdravotníctvo sú dostačujúce, ba dokonca, že transformácia by mala viesť k zlacneniu tejto služby, sú nepodložené a chybné. Možno absolútne seriózne povedať, že ak chceme poskytovať zdravotnícku starostlivosť na úrovni vyspelých krajín, naše výdavky na zdravotníctvo sa musia v budúcnosti postupne zvyšovať. Pritom je však nesporné a naliehavé vynakladané prostriedky na akejkoľvek úrovni poskytovania zdravotníckej starostlivosti, od obvodného lekára po vysoko špecializovanú nemocnicu účelne a kontrolovateľne využívať. To by mal byť jeden z hlavných cieľov reformy v zdravotníctve. Toto by sa malo predovšetkým odraziť v rozpracovaných úlohách ministerstva zdravotníctva, ktoré mu vyplývajú z programového vyhlásenia vlády. Je to úloha náročná a dúfam, že nás o nej bude ministerstvo zdravotníctva v krátkej dobe informovať.

    Vážená Národná rada, veľkosť zdrojov pre zdravotníctvo je len jedným z mnohých problémov, ktoré treba v procese transformácie zdravotníctva riešiť. K ďalším patrí zmena štruktúry a riadenia zdravotníckych zariadení, zdravotné poistenie, privatizácia a podobne. Hovorím len o financovaní, pretože dnes prerokúvame a schvaľujeme rozpočet na rok 1995. Vo vládnom návrhu sú nedostatočne riešené predovšetkým dve veci - investičné prostriedky a zdroje pre zdravotné poistenie.

    Investičné prostriedky vzhľadom na vysokú rozostavanosť zdravotníckych zariadení, na jej úbohý technický stav, čo sa týka budov, technologických zariadení, ale aj medicínskej techniky, čo sa odhaduje na úroveň vnútornej zadĺženosti vo výške asi 50 miliárd, je stav, ktorý ohrozuje fungovanie zdravotníckych zariadení. Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte poznamenať, že v ostatných rokoch prakticky prestala údržba zdravotníckych zariadení a sústredili sme sa len na odstraňovanie havárií. Samozrejme, zabudnime na roky, kedy bolo možné robiť aj jednoduchú reprodukciu základných prostriedkov. Toto všetko prinieslo v ostatných rokoch neúmerné pnutie do financovania na úrovni investícií.

    Dovoľte ešte krátko povedať o zdrojoch pre zdravotné poistenie za osoby ekonomicky nečinné, za ktoré mieni štát platiť v roku 1995 len vo výške 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy. Považujem preto za nereálne tvrdenie predkladateľa návrhu štátneho rozpočtu v tabuľkovej časti, kde sa v časti o Všeobecnej zdravotnej poisťovni uvádza, že kvantifikované príjmy vo výške 26,9 miliardy vytvárajú rámec na riešenie nepriaznivých dôsledkov situácie poisťovne v roku 1994. Z tohto objemu peňazí treba odpočítať približne 2 miliardy, ktoré budú odvádzať zdravotnícke zariadenia do iných fondov, vrátane Sociálnej poisťovne, a 1,4 miliardy na vykrytie 10-percentného zvýšenia tarifných platov k 1. 1. 1995. Výsledný objem je teda na úrovni 23,5 miliárd, čo pri predpokladanom náraste cien nezabezpečí úroveň roku 1994.

    Dovoľte ešte upozorniť na jednu chybu. V tej istej časti sa uvádza, že celkové náklady na zdravotníctvo budú predstavovať 31 miliárd korún. Samozrejme, túto sumu takisto treba zvýšiť približne o 2 miliardy, tak ako som uviedol v príjmoch zdravotnej poisťovne. Aby sa neprehlboval nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, aby sa aspoň čiastočne postupne a plynule mohla riešiť nepriaznivá situácia v investičnej oblasti, absolútne neprijateľné zásobovanie zdravotníckych zariadení potrebným materiálom, liekmi, potravinami a podobne, alarmujúce nízke odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov, ktoré nezodpovedá spoločenskému významu práce, ktoré vykonávajú, odporúčam prijať pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ferkó, aby štát platil poistné na zdravotné poistenie vo výške 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy.

    Ďalej si dovoľujem predložiť ďalší pozmeňovací návrh tohto znenia: V kapitole ministerstva zdravotníctva zvýšiť neinvestičné prostriedky o 20 miliónov na financovanie dojčenských ústavov a detských domovov, ktorých financovanie nie je riešené zdravotnou poisťovňou.

    Vážená národná rada, kultúra zdravia je neoddeliteľnou súčasťou kultúry národa. Každá vyspelá spoločnosť, každý kultúrny národ jej venuje mimoriadnu pozornosť, rozvíja ju a zdokonaľuje. Je skutočnou snahou každého vyspelého národa, nielen proklamovanou prioritou. Prosím vás preto, aby ste pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sa týkajú financovania zdravotníctva v roku 1995, starostlivo zvážili všetky okolnosti, i tie, na ktoré som si dovolil upozorniť ja, a v navrhovanej podobe ich schválili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Prosím, pán poslanec Roman Kováč. Pripraví sa pán poslanec Jozef Klein.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa na strane 21 dočítame nasledovné: Rozpočet zakladá možnosť valorizácie dôchodkov v prípade dosiahnutia podmienok uložených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov. Na tieto úpravy bude možné použiť prostriedky Sociálnej poisťovne, resp. čiastočne i zdroje rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Máme to šťastie, že môžeme na tejto jedinej schôdzi porovnávať takéto tvrdenia s údajmi uvedenými priamo v tomto zákone, ale aj údajmi uvedenými v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. Materiály máte všetci k dispozícii, stačí si vybrať tabuľkové časti a pokúsiť sa porovnávať. Skúsme teda spolu hľadať v týchto materiáloch, kde sú ukryté prostriedky určené na valorizáciu dôchodkov.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne skutočne uvádza v tabuľke číslo 9 prebytok vo výške 1,248 mld Sk. Teda tu sú prostriedky, ktoré zákon o štátnom rozpočte uvádza ako možnosť valorizácie dôchodkov. Bolo by to v poriadku, a to je dôležité, ak by sa v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne neobjavila v príjmovej oblasti kolónka s označením § 13 ods. 1 písm. b/ a pod ňou suma 2,28 mld Sk. Čo tento paragraf zákona číslo 274/1994 Z. z. hovorí? Pod písmenom d/ - citujem: "príjmom Sociálnej poisťovne sú príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na zvýšenie dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov". Tento fakt už mení pohľad na prebytok rozpočtu Sociálnej poisťovne. Prostá matematika totiž hovorí, že prebytok, určený možno i na valorizáciu dôchodkov, sa dosiahne iba ak štátny rozpočet prispeje okrem všetkých svojich zákonných povinností aj sumou 2,28 mld Sk. Ak touto čiastkou neprispeje, všetky reči o valorizácii dôchodkov sa stávajú iba nevkusným žartíkom s dôchodcami a nielen, že nebudú prostriedky na valorizáciu, ale nebude dostatok prostriedkov ani na vyplácanie zákonných a zákonom stanovených dôchodkov.

    Pátrajme však ďalej, či v návrhu štátneho rozpočtu nie sú uvedené prostriedky vo výške 2,28 mld, či už v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Akokoľvek som študoval uvedené kapitoly, zistil som, že iba v kapitole Všeobecná pokladničná správa je uvedená suma 1 miliarda ako rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Pri vystúpení pána poslanca Šagáta ste videli, aký problém prinesie zdravotná poisťovňa. Zdá sa teda, že o sumu jednej miliardy budú súťažiť vlastne obidva subjekty, aj Sociálna poisťovňa, aby mohla naplniť zákonom stanovené dôchodky, aj zdravotná poisťovňa, aby mohla zabezpečiť to, čo jej zákon ukladá, to znamená starostlivosť o zdravie našich občanov.

    Navyše, ministerstvo práce a sociálnych vecí v materiáli, ktorý predložilo na výbor o svojom rozpočte, uvádza: Zvýšenie dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov si vyžiada zo štátneho rozpočtu v nadväznosti na zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov v roku 1995 čiastku 1,345 mld Sk. A táto čiastka opäť nie je uvedená v tabuľkovej časti ministerstva práce a sociálnych vecí, teda s takouto sumou sa nepočíta. Ak teda zosumarizujeme pohľad na obidva rozpočty, je jasné, že ak štátny rozpočet neprispeje do rozpočtu Sociálnej poisťovne sumou vo výške 2,28 mld, a návrh štátneho rozpočtu nepočíta s takýmto príspevkom, žiadna valorizácia dôchodkov nebude. A navyše, rozpočet Sociálnej poisťovne v oblasti dôchodkového zabezpečenia bude v deficite viac ako 1 mld korún, a teda nebude schopný kryť ani zákonom stanovené dávky.

    Dovoľte teda uviesť návrh na uznesenie, ktorým by bolo možné uvedený nedostatok odstrániť.

    Navrhujem zvýšiť vymeriavací základ pre príspevok štátu za osoby, za ktoré štát povinne platí do dôchodkového zabezpečenia, teda do Sociálnej poisťovne, z 80 % na 95 % minimálnej mzdy, čo vytvorí predpoklad zisku 2 mld korún, ktorá by mohla zabezpečiť výplatu zákonom stanovených dôchodkov. Ak tento návrh neprejde, navrhujem, aby v kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 bola presunutá 1 miliarda z čiastky rezerva vyplývajúca z pričlenenia sa k Viedenskej konvencii o občianskej zodpovednosti za jadrové škody a riešenie dopadov nových zákonných úprav do kapitoly rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Rovnako uvedenú čiastku, to znamená zvýšenie základu, navrhujem hradiť z prostriedkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

    Ďalší návrh: z textu návrhu zákona vypustiť text o valorizácii dôchodkov, pretože aj úprava, ktorú som navrhol, zabezpečí iba zákonné dávky, a pokiaľ sa vláda rozhodla žartovať s dôchodcami, domnievam sa, že Národná rada by na takýto spôsob jednania s vyše miliónom dôchodcov tohto štátu nemala pristúpiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vystúpi pán Klein. Pripraví sa pán poslanec Roman Vavrík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    pri hodnotení návrhu štátneho rozpočtu pre pôdohospodárstvo je potrebné analyzovať situáciu v tomto rezorte za uplynulé obdobie a porovnať to troška s minulosťou, nakoľko mám dojem, že čísla sú pravdivé a sú zbavené aj politiky.

    Hrubá poľnohospodárska produkcia v porovnaní s rokom 1989 je na úrovni 68 %. Index rastu cien priemyselných výrobkov je na úrovni zhruba 220 %, služby, spoje a ďalšie 236 %. Je to všetko štátny monopol. Pohonné hmoty na úrovni 391 %, elektrická energia na úrovni 309-310 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov vzrástli na úroveň 127 %, spotrebiteľské ceny na úroveň 241 % a u mlieka a mliečnych výrobkov na úroveň 345 %. Hovorím to preto, lebo vzniká dojem, že poľnohospodári zvyšujú ceny a sú na príčine zvyšovania spotrebiteľských cien. Poľnohospodári bez rozdielu formy podnikania dosiahli v roku 1994 nasledovné realizačné ceny: za jeden kilogram pšenice potravinárskej 3,49 Sk, za jeden kilogram sladovníckeho jačmeňa 3,35 Sk, za jeden kilogram zemiakov 5,41 Sk a v roku 1993 sme predali zemiaky za 2,98 Sk obchodníkom. Myslím, že každý súdny človek pochopí, kde sú tieto rozdiely, ktoré sa prejavujú potom v týchto cenách v obchodoch.

    Veľmi nepriaznivo sa, podľa nás, vyvíja aj spotreba základných druhov potravín. Tak ako hovoria zdravotníci, školstvo a ďalší, keď sme v roku 1989 mali spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na jedného obyvateľa 253 kg, teraz je odhad 173-172 kg. Podobne je to v masle, sušenom mlieku, atď. Poľnohospodárstvo ide na doraz. Poľnohospodári nemajú v povahe nejako plakať, veľmi veľa prosiť, ale myslím, že ideme na doraz. Reprezentujú to zasa číselné údaje: nákup strojov, ktoré sú rozhodujúce pre poľnohospodárstvo - traktory, ich počet bol k 31. 12. 30 854, za minulý rok sa nakúpilo 132 nových traktorov, to je 0,4 % obnovy traktorového parku, ktorý by mal byť minimálne 8 %. Tento park je zastaralý, tam sú už potom zvýšené spotreby pohonných hmôt, náhradných dielov a celková efektívnosť klesá. Podobne je to najmä u obilných kombajnov, kde máme 5 822 kusov, nových bolo zakúpených len 35, čo je obnova z 0,6 %.

    Za veľmi nepriaznivé, čo zvyšuje náklady, považujeme nevyužitie kapacít nášho potravinárskeho priemyslu, keď mäsový priemysel bol využitý len na 30 až 60 %, hydinársky priemysel na 40 až 50 % a mliekárenský priemysel na 40 %. Poľnohospodárstvo stratilo polovicu svojich pracovníkov. Keď porovnávam index počtu pracovníkov s rokom 1989, tak je 49,6, čiže 50 % pracovníkov z poľnohospodárstva odišlo. Nie je to zlý ukazovateľ, lebo sa zvýšila produktivita práce, zvýšila sa priemerná zamestnanosť, na 100 ha pôdy poklesla z 12,4 pracovníkov na 7,3 a myslím, že ešte ďalej bude klesať, keby bola istota, že títo pracovníci nájdu zamestnanie v iných rezortoch. Sú to pracovníci, ktorí obyčajne nemajú nejaké vysoké vzdelanie, patria do kategórie starších ľudí, pomaly už tretej generácie a veľmi ťažko nájdu uplatnenie. Agrárna nezamestnanosť je jedna z najťažších foriem nezamestnanosti. Títo ľudia sa nemajú šancu uplatniť. Keď počúvam tu porovnávanie platov v rôznych rezortoch, poľnohospodárstvo má suverénne najnižšie platy. Vážení kolegyne a kolegovia, 4 544 korún to je suverénne najnižší priemerný plat. Kvalifikovanosť je tam určite iná ako v zdravotníctve, ale títo ľudia takisto si zaslúžia za svoju prácu viac peňazí.

    Veľmi pálčivým problémom a terčom kritiky vo verejnosti sú aj dotácie poskytované poľnohospodárom. V roku 1989 to bolo 17,8 mld, teraz plánuje štátny rozpočet pre agrokomplex 7,46 mld korún. Sú to dotácie, ktoré slúžia na to, aby sme prežili. Chcem vám pre porovnanie uviesť, aké dotácie dostávajú poľnohospodári v iných štátoch. V Japonsku na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v roku 1992 to bolo 14 tisíc amerických dolárov, Japonsko je ďaleko, celkom iná filozofia myslenia, ale priemer v štátoch Európskej únie je 1 100 dolárov na hektár poľnohospodárskej pôdy. Slovenskí poľnohospodári bez rozdielu formy vlastníctva dostávajú 3 830 Sk na jeden hektár, čo je 111 amerických dolárov. Myslím, že keby sme dostávali také dotácie, ako je priemer Európskej únie, tak požičiavame bankám peniaze. To by sme ani nechceli. Ale podľa metodiky Európskej únie naši poľnohospodári by si zaslúžili okolo 24-28 mld Sk dotácie. Vieme, že štátna pokladňa na to nemá a nie sme takí, aby sme za každú cenu žiadali to, na čo nemáme.

    Sú rôzne možnosti ako tieto dotácie využiť. Myslím si, že by bolo vhodné systémové dotácie teraz použiť a zálohove vyplatiť poľnohospodárom v marci, do 31. júna. Tým by veľa poľnohospodárov nemuselo čerpať žiadny úver, čím by sa znížilo úverové zaťaženie a ďalšie zhoršovanie situácie. To je bez rozdielu vlastníctva. Každý, kto podniká v poľnohospodárstve, má svoje problémy.

    Za jeden z hlavných cieľov agrárnej politiky považujeme zabezpečiť sebestačnosť. Je to slovo teraz už nepoužívané, ale uvažujeme zabezpečiť sebestačnosť v základných potravinách z vlastných zdrojov. Túto vec na európskom kontinente vymyslel Konrád Adenauer, ktorý bol bývalým kancelárom Nemeckej spolkovej republiky a s kancelárom Erhardtom položili základ a vznik ekonomického zázraku Nemecka. On bol prvý, kto žiadal, aby Nemecko bolo sebestačné na túto dobu. V tejto dobe sme teraz my. Myslím si, že žiadna chyba sa nestane, ak naše sýpky, silá budú plné alebo až preplnené. Za väčšiu chybu budem považovať, keď budú poloprázdne alebo prázdne.

    Za jeden z ďalších ukazovateľov úspešnosti agrárnej politiky sa považuje spolupráca poľnohospodárov, vlády a ďalších činiteľov štátu, podiel výdavkov na potraviny z čistých príjmov. U nás 35,63 % z čistých príjmov dáva priemerná slovenská rodina na potraviny. U tých rodín, ktoré sú na tom sociálne slabšie, to je až 50 %. Keď porovnávam Nemecko, vrátane bývalej NDR, tam sa vydáva na potraviny priemerne 13,7 až 19,6 %. Samozrejme, takisto to závisí od výšky príjmov.

    Chcem upozorniť, aby sme neprepadli dojmu, že poľnohospodárstvo sa nejak pozbieralo alebo naberá na tempe rozvoja na základe výsledkov straty, zisku a podobne. Poľnohospodárstvo ide na úkor svojej podstaty, to som predtým zdôraznil. Sú neúmerné úroky, ktoré ničia poľnohospodárskych prvovýrobcov, ceny energie, pohonných hmôt, náhradných dielov, pneumatík, hnojív, chemických prípravkov nezodpovedajú skutočnosti. Energetici chcú znovu zvýšiť ceny elektrickej energie. Som predsedom družstva a mesačne pozerám fakturáciu za elektrickú energiu. Keď porovnávam zloženie tejto faktúry, 30 % je za odobratú elektrickú energiu, zvyšok, tých 70 % sú rôzne maximá, minimá a podobné veci. Vykazuje sa, že je to 0,72 kW, ale keď to prepočítame s tými ďalšími ukazovateľmi, je to najmenej 2,30 až 2,40 kW. Myslím si, že už nie sme v dobe, keď naše továrne pracovali na tri smeny, keď boli energetické špičky a podobné veci. Chcel by som požiadať pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby sa pozrel na tie cenníky. Najlepšie by bolo, keby každý platil za odobrané služby, aby to bolo kontrolovateľné.

    Podobné je to so službami. Sú to všetko monopoly, štátne podniky. Majú na rôzne iné výdavky, ale nemajú na to, aby hľadali rezervy ako znížiť poplatky za svoje služby. Tak, ako som sa nedovolal pred 5 rokmi z Kežmarku alebo z Vŕbova do Bratislavy, nedovolám sa ani teraz, ale poplatky za telefóny tú trikrát tak veľké, nezodpovedajú im vôbec. Mám taký dojem, že je to príprava na privatizáciu tak, aby ani vnúčatá nemuseli investovať potom do týchto sprivatizovaných podnikov.

    Som toho názoru, že sa nemôže formovať skupina bohatých vlastníkov bez ohľadu na spôsob získania majetku. Nikto nezávidí tým, čo poctivo podnikajú. Oceňujeme konštatovanie, že súčasné daňové zaťaženie je maximálne. Sme toho názoru, že sa musí vytvoriť situácia, aby sa oplatilo pracovať, podnikať, ako získavať prostriedky na podpory v nezamestnaní. Treba zaviesť verejno-prospešné práce. Tým sa zabezpečí aj kontrola nezamestnanosti. Je veľké percento skrytej nezamestnanosti. Myslím, že ani koruna nesmie ísť zadarmo, práce je dosť.

    Chcem zamerať vašu pozornosť na ďalšie veci. Sú to dôchodcovia. Priemerná výška starobného dôchodku predstavuje 44 % dosiahnutej priemernej mzdy. Najhoršie sú na tom dôchodcovia - poľnohospodári, lebo tí mali najnižšie mzdy aj predtým, teraz majú aj najnižšie dôchodky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, do roku 2015 sa musí svetová agrárna produkcia podľa štúdie OSN zvýšiť dvojnásobne. Ten, kto bude mať výhodu, kto bude na to pripravený, bude exportovať a bude na tom zarábať. Myslím si, že táto možnosť existuje aj teraz, že máme na to, aby sme mohli vyvážať potraviny a za to voziť iný tovar systémom bartru. Sme proti tomu, aby akákoľvek plocha bola neosiata, neošetrená. Myslím, že prebytky, keď dve tretiny ľudstva hladujú, je kde vyviesť, keď nie za doláre, tak za nejaký tovar.

    Treba povedať, že agrárna politika musí byť politikou celej vlády. Tak, ako povedal pán kolega Boros, že poľnohospodárom by mali dať aj z fondu, alebo z ministerstva sociálnych vecí a rodiny, aj z ministerstva životného prostredia, lebo udržujú krajinu, udržujú určitý sociálny zmier na vidieku, a tento je veľmi ťažký. Myslím si, že poľnohospodári sú v súčasnej dobe na tom najhoršie zo všetkých rezortov.

    Na záver: Aj keď sme v strede Európy, myslím si, že za vzor by nám mali slúžiť východoázijské ekonomiky, tzv. ázijskí tigri, kde ekonomický rast v týchto krajinách neobohatil len úzku skupinu ľudí, ale zabezpečil obrovské zvýšenie životnej úrovne širokých skupín obyvateľstva. Keď sa robil rozbor, robili ho rôzne inštitúcie rôzneho zamerania - konzervatívci, liberáli, atď., dospeli k jednotnému záveru, ako to dosiahli. Dosiahli to nízkou infláciou, relatívne pevnými cenami, pozornosťou vzdelaniu, štátnymi intervenciami. Súhrnom toho bolo, že musí tu byť vysoká odbornosť a nízka skorumpovanosť štátneho aparátu alebo celej tejto vrstvy. U nich sa to veľmi trestá. Myslím, že máme na to predpoklady, aby sme v budúcnosti dosiahli aj ich úroveň.

    Na záver mi dovoľte odporučiť niektoré pozmeňovacie návrhy. Odporúčam prijať pozmeňovací návrh vyčleniť 10 % z príjmov Fondu národného majetku na krytie časti dlhovej služby a o túto čiastku znížiť výdavky štátneho rozpočtu na krytie dlhovej služby a použiť ju na zvýšenie dôchodkov.

    Ďalej vyplatiť systémové dotácie na pôdu v mesiaci marec zálohove do 30. 6. 1995. Týmto opatrením veľká časť poľnohospodárskych subjektov nemusí čerpať úvery na jarné práce, a tým sa ďalej nezadlžovať. Je to, myslím, aj v právomoci rezortu ministerstva pôdohospodárstva, ide o presun finančných prostriedkov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Vavrík. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    dovolím si upriamiť vašu pozornosť na najaktuálnejší problém hlavného mesta Slovenskej republiky, a to na dramatickú situáciu v mestskej hromadnej doprave a zároveň na jeho širšie súvislosti. Nevyhnutné náklady na prevádzku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave predstavujú čiastku 1,1 mld Sk. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava požadovalo z tejto sumy ako účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu čiastku vo výške 675 miliónov a v návrhu štátneho rozpočtu sa uvažuje a navrhuje, aby táto dotácia štátu na bratislavskú dopravu predstavovala sumu 435 miliónov Sk. V roku 1990 predstavovali štátne dotácie do bratislavskej mestskej hromadnej dopravy čiastku 644 miliónov Sk, v roku 1991 to bolo 760 miliónov Sk a v roku 1992 dokonca až čiastku 786 miliónov Sk.

    Od roku 1993 výška štátnej dotácie na prevádzku dopravy v Bratislave trvale a výrazne klesá. Zatiaľ čo mestský rozpočet nemusel do roku 1992 uvoľniť na dopravu ani halier, v roku 1993 dotovalo mesto Dopravný podnik 100 miliónmi Sk, v roku 1994 191 miliónmi. Podľa ekonomických analýz si zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v tomto roku vyžiada až 325 miliónov Sk z mestského rozpočtu. Súčasná situácia vyzerá tak, že mesto nenachádza optimálne riešenie na to, aby pridelilo na mestskú hromadnú dopravu túto sumu, ktorá je potrebná na pokrytie základných prevádzkových nákladov. Za optimálne riešenie nemožno považovať uvažované zvýšenie cestovného, ktoré by mohlo priniesť ročne okolo 80 miliónov Sk, no neprinieslo by žiadnu kvalitu cestovania a u mnohých ľudí by prekročilo hranicu sociálnej únosnosti. Za optimálne riešenie tiež nemožno považovať ani zníženie nákladov na kultúrne podujatia, na mestské osvetlenie, údržbu, čistenie komunikácií a podobne. Riešením by nebolo ani zníženie výkonov mestskej hromadnej dopravy, pretože na významnú zmenu podielu osobnej a hromadnej dopravy v Bratislave nie sú ani sociálne ani technicko-komunikačné podmienky.

    Tým, samozrejme, nechcem povedať, že situácia je bezvýchodisková. Riešenie existuje, a to v podobe systémových zmien v legislatívnej a vo finančnej oblasti. Je nevyhnutné spravodlivým spôsobom naplniť zdroje Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, ktoré na základe tohto štatútu plní viacero funkcií a na ktorého teritóriu sa vytvára vyše tretiny hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Žiadne mesto, tobôž nie hlavné mesto republiky, nie je porovnateľné s firmou, ktorá môže skrachovať. Štát má povinnosť buď zabezpečiť mestám a obciam dostatok dotácií, alebo optimálne prerozdeliť dane a umožniť im na báze legislatívy získavať financie vlastnými silami. Je potrebné napríklad zohľadniť v štátnom rozpočte, aby do rozpočtu v obci neprúdila iba časť daní podľa osôb s trvalým bydliskom, ale aj časť za občanov, ktorí v obci pracujú a trávia tam minimálne tretinu dňa. Služby Bratislavy takto používa vyše 150 tisíc ľudí, ktorí denne prichádzajú za prácou alebo tu majú prechodný pobyt.

    Keďže zlyhali doterajšie pokusy predstaviteľov hlavného mesta presvedčiť podniky, aby sa vo vlastnom záujme podieľali na financovaní mestskej hromadnej dopravy, alebo ju aspoň dotovali, je prirodzené a nevyhnutné, aby právnickým osobám vyplývala táto povinnosť platenia na mestskú hromadnú dopravu zo zákona. Tieto dva kroky by mohli byť základom systémových zmien, ktorým z logického hľadiska nemožno uprieť právo na realizáciu. Skôr by im mohli stáť v ceste dôvody politické. Sme svedkami rozporu proklamovanej ochoty vlády vychádzať v ústrety mestám a obciam a jej konkrétnych činov. Návrh štátneho rozpočtu ráta pre obce a mestá iba s necelou 21-percentnou časťou podielových daní z príjmu fyzických osôb, čo predstavuje o 8 % menej ako vo vlaňajšom roku.

    Ak sme aj počuli sľuby o účelových dotáciách pre potreby jednotlivých miest a obcí, zatiaľ sú nerealizované. Zostáva totiž otázkou, kto a podľa akých kritérií rozhodne, kedy, kde a koľko dotácií poputuje. Alebo to už nie je otázka? Veď čím viac kompetencií a prostriedkov budú obce mať, čím väčší podiel z daní im zákon prisúdi, tým menej bude mať centrálna výkonná moc a politické sily, ktoré ju reprezentujú. Len slepí a hluchí neregistrujú kardinálny nástup upevňovania moci vládnúcich politických síl tým najnevyberanejším a arogantným spôsobom, ktorý nerešpektuje často prvoradé kritérium odbornosti, a teda s úspechom možno pochybovať o úprimnom záujme vlády posilňovať právomoci samosprávy. Veď rozhodnutím podporiť svojich primátorov, starostov a poslancov samospráv prideľovaním účelových dotácií ich podržia, a občania tých miest a obcí, ktorých mestá v komunálnych voľbách zlyhali, budú mať jednoducho smolu. Takýmto spôsobom sa má občan presvedčiť o schopnostiach svojich politických predstaviteľov. V tom je zámer uprednostňovania systému prideľovania účelových dotácií z moci úradnej pred optimálnym prerozdeľovaním podielových daní.

    Jedným z príkladov sú aj dotácie na mestskú hromadnú dopravu. Kým Žilina na čele s primátorom podporovaným vládnymi politickými silami dostala oproti pôvodnému návrhu štátneho rozpočtu pridaných 50 miliónov korún, čo predstavuje vyše 100 %, Bratislava iba 41 miliónov korún, čomu zodpovedá 7 %. V kuloároch bratislavského mestského zastupiteľstva, v ktorom poslanci vládnej koalície tvoria najmenší klub, zaznievajú návrhy na kupčenie. Za konkrétne funkcie v meste a za širšie zastúpenie v komisiách mestského zastupiteľstva sa vraj dá so zvýšením štátnej dotácie na mestskú hromadnú dopravu ešte niečo urobiť. Inými slovami, kolapsová situácia v mestskej hromadnej doprave v hlavnom meste Slovenskej republiky je hrubo politicky zneužívaná na mocenské ciele a umelú korektúru výsledkov komunálnych volieb.

    Bude hlboko poľutovaniahodné, ak si vládnúca politická garnitúra urobí z miest a obcí živý štít a nástroj manipulácie. Tým by podala svedectvo o svojej neschopnosti zhostiť sa svojej úlohy v demokratických podmienkach. Nie je to hrubý dirigizmus, prospechárstvo jednotlivcov, arogancia moci, čo potrebuje náš mladý štát. Naopak, je to zdravý rozum, tvorivosť a presadzovanie naozajstných schopností samostatného rozvoja. Sú to demokratické pravidlá, sú to dobré zákony, čo potrebujeme. Tento vážený zákonodarný zbor je povinný ich vytvoriť a dbať na to, aby sa dodržiavali. Dovoľujem si apelovať na vás, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda, aby sme si túto povinnosť splnili. Určite ju splníme, ak bude naším radcom zdravý rozum, svedomie, úprimný záujem o naozaj spravodlivé spravovanie veci verejných.

    Želám si, aby sme spolu hovorili vecne, aby sme počúvali najmä to, čo sa hovorí, aby sme prijímali alebo odmietali argumenty a nie ich autorov. Preto žiadam zodpovedné a objektívne prehodnotenie dotácie pre bratislavskú mestskú hromadnú dopravu v kontexte plnenia úloh hlavného mesta Slovenskej republiky, vytvorenie základných legislatívnych noriem, o ktorých som už hovoril, aby vznikli podmienky na reálne možnosti rozvoja miest a obcí.

    Navrhujem v predloženom návrhu rozpočtu upraviť čiastku na neinvestičné účelové dotácie pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave zo 434,7 milióna korún na 675 milióna korún a tým všetky súvisiace položky. Som presvedčený o tom, že posilňovanie samosprávnych kompetencií uvítajú vo všetkých mestách a obciach bez ohľadu na pomer politického zastúpenia. Ak by sme takýto krok urobili, bol by to najjasnejší dôkaz o tom, že som sa mýlil, ak som podľahol podozreniu, že na Slovensku sa po voľbách presadzuje centrálna výkonná moc. A mýlil by som sa veľmi rád.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Stanislav Líška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

    návrh rozpočtu predchádzajúcej vlády odmietol predseda Hnutia za demokratické Slovensko s tým, že príjmy sú nereálne a výdavky mikulášske. Získal tak možnosť, aby jeho vláda predložila vlastný rozpočet. A čuduj sa svete, príjmy sú ešte podstatne vyššie a výdavky sú v podstate tie isté. Je zrejme, že nielen novinár, ale aj Mikuláš môže byť dobrý a zlý. Z uvedeného tiež vyplýva, že najlepším kritikom predloženého rozpočtu je vlastne predseda vlády, ktorá ho predložila.

    Dámy a páni, napriek tomu, že v rozprave viackrát zaznelo porovnanie predloženého rozpočtu s návrhom rozpočtu predchádzajúcej vlády, nie toto je meritum našej diskusie. Nie je predsa rozhodujúci pohľad, či táto vláda dáva na čosi viac alebo menej ako predchádzajúca, ale hlavnou otázkou pre nás je a musí byť, ako pokrýva rozpočet potreby, ktoré by mal pokryť, a aké sú jeho riziká. Napriek tomu, že sa kapitoly školstva dotkli viacerí predrečníci, pokúsim sa vás získať pre myšlienku, že školstvo má dostať naozaj krátku perinu. Začnem od rozpočtu príjmov v školstve. To bol vždy taký záchranný pás. Školstvo ako celok urobilo nadpríjmy a ministerstvo financií ich rozpočtovým opatrením vrátilo späť do rezortu. To, čo nebolo úplne domyslené, bolo ako zainteresovať toho, čo tie príjmy vyrobil, aby práve k nemu sa dostali dodatočne získané zdroje. Inak totiž odpadá motivácia. Ak chcete napríklad prenajať telocvičňu, máte s tým určité náklady, ale príjmy, ktoré získate, treba odviesť do štátneho rozpočtu a neviete, či sa vám vrátia späť. Toho roku sú po metodickej zmene príjmy nasadené tak vysoko, že nebude také jednoduché ich naplniť a stále ešte chýba oná motivácia.

    Druhým záchranným pásom by sa mohla stať vedľajšia hospodárska činnosť či už na vysokých alebo stredných školách. Žiadalo by sa však oslobodenie tejto činnosti od dane z príjmu vtedy, ak sa získané prostriedky nepoužijú na podnikanie, ale na rozvoj vzdelávania. To by motivovalo rozvíjať intenzívnejšie túto činnosť a rozširovať vlastné príjmy organizácie, pretože tieto prostriedky sa neodvádzajú, ale ukladajú sa na osobitný účet. Viac rokov sľubovalo ministerstvo financií, že pripraví návrh príslušného zákona, ale keďže to stále neurobilo, treba, aby s takouto iniciatívou prišli poslanci.

    Teraz dovoľte k rozpočtu výdavkov. Suma 24 722 miliónov korún sa zdá ohromujúca oproti 17 432 miliónom, ktoré boli plánované na minulý rok pre rezort školstva. Ak odpočítame platby do poistných fondov vo výške 4 940 miliónov, tak skutočná suma na školstvo je vyššia oproti minulému roku o 887 miliónov korún. Mám na mysli oproti upravenému rozpočtu vo výške 18 895 miliónov Sk. Keďže iba na mzdy sa rozpočet oproti minulému roku zvyšuje o viac ako 1 400 miliónov a skutočný nárast je tých spomenutých 887, je jasné, že oproti minulému roku budú kdesi chýbať prostriedky. Konkrétne klesnú prostriedky na prevádzku zhruba na úroveň 85 %. Bude teda menej peňazí, ešte menej ako v minulom roku, na údržbu, materiálne zabezpečenie, čistiace potreby a ďalšie veci, o ktorých píšu učitelia vo svojich petíciách.

    Podľa ministerstva školstva medzi najhlavnejšie problémy rozpočtu patrí, že kryje len nevyhnutné prevádzkové potreby, nemá na nové úlohy, chýba v ňom na dokončovanie prístavieb a sú tu nezaplatené faktúry z minulého roku. Aké vidí ministerstvo školstva východiská? Priority financovať na úrovni roku 1994 a ostatné financovať za zvýšenej spoluúčasti obcí a rodičov. Pritom však na naše otázky ako a kedy sa tak stane, neposkytla pani ministerka žiadne konkrétne odpovede. Obávam sa, že preto, že ich zatiaľ nepozná.

    Aké sú ďalšie problémy tohto rozpočtu? Rozpočet nekryje prevádzku najmä školských zariadení ani na úrovni minulého roku, z čoho vyplýva, že ak chýba konkrétna predstava o spoluúčasti rodičov a obcí, tak niektoré zariadenia bude treba pravdepodobne zatvoriť. Hoci sa formálne v rozpočte zvýšil príspevok na stredné odborné učilištia, nie je jasné krytie potrieb stredných odborných učilíšť. Či stanovená čiastka bude stačiť, alebo nie, na to nevedia odpovedať ani ministerské úradníčky. Môj vlastný odhad je taký, že sa úroveň zabezpečenia stredných odborných učilíšť ďalej zníži, čo dokazujú aj vyjadrenia Odborového zväzu KOVO, ktoré tlmočili pani ministerke.

    Osobitnou kapitolou v školstve sú mzdy. Diskusia medzi Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy sa práve v tejto oblasti zauzlila natoľko, myslím medzi odborovým zväzom a vládou, že tento odborový zväz len podmienečne akceptuje Generálnu dohodu. Ak sa predseda vlády snažil dať požiadavkám odborárov politický charakter, nie je to seriózne, pretože na to nemá žiadny dôkaz. Ak sa predseda vlády pýtal, kto rozdúchava nepokoje v školstve, prezradím vám malé tajomstvo: je to on sám. Práve on vzbudil v učiteľoch nádej, že sa začnú riešiť ich problémy. Vladimír Mečiar ako prvý prišiel 5. septembra 1994 na mítingu v PKO s myšlienkou zvýšiť platy vysokoškolským učiteľom a vedeckým pracovníkom o 100 %. Teda nie Strana demokratickej ľavice alebo iné strany, ani nie odborári, ale predseda Hnutia za demokratické Slovensko. Klamal snáď vtedy pán Mečiar? Vzhľadom na to, že už pol roka pracoval tieňový kabinet a jeho predseda musel poznať, čo takýto návrh znamená, považujem takúto možnosť za vylúčenú. Nevylučujem však, že nebol presne informovaný. Že nešlo o náhodný výrok, dokazuje jeho rozhovor v Zmene krátko na to, kde sa síce vyjadril opatrnejšie, ale veľmi zrozumiteľne: začiatkom roku 1995 dôjde k výraznému nárastu miezd vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov.

    Chápal som, že rozpočtové provizórium nie je najlepší priestor na riešenie týchto prísľubov. Zrejme preto neprešiel môj návrh na zvýšenie prostriedkov v kapitole o 300 miliónov Sk, ale už 30. decembra 1994 sa predseda vlády v rozhovore pre Slovenský rozhlas vyjadril: "Učitelia dostanú, čo im patrí". Očakával som, že sa tak stane v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Nestalo sa. Z výrazného nárastu sa stalo 5 až 6 %, pretože už nariadenie 279 z minulého roku prinieslo zvýšenie o 10 % v tarifných zložkách mzdy. Hoci je to spolu 15 až 16-percentný nárast oproti minulému roku, viacerí učitelia šli začiatkom roka s platmi dole.

    Chcel som a chcem napomôcť predsedovi HZDS splniť jeho predvolebné sľuby, preto som vo výbore navrhol zvýšiť mzdové prostriedky v kapitole školstva účelovo viazané na stopercentné zvýšenie platov vysokoškolských učiteľov. Dôvody tu nebudem opakovať. Zazneli na minulej schôdzi aj v tejto snemovni, a je to najmä zlá situácia na vysokých školách. Tu totiž nejde o vylepšovanie sociálneho postavenia vysokoškolských učiteľov. Ide o to, aby na školách mali záujem zostať tí najlepší a aby mali záujem učiť ďalších. Na moje počudovanie som zistil, že poslanci HZDS akoby si nevážili svojho predsedu, pretože vôbec nehlasovali za jeho návrh. Nepodporila ho ani pani ministerka, ktorá povedala, že aj ona by bola za 100-percentné zvýšenie, ale len pre tých, ktorí sa naplno venujú pôsobeniu na vysokej škole a nepomáhajú si rôznymi vedľajšími zárobkami. Odhadol som, že takých bude najmenej polovica a navrhol som polovičnú sumu. Návrh neprešiel, ale už len o jeden hlas. Pretože pre mňa je slovo predsedu hnutia a predsedu vlády slovom chlapským, som nútený svoje návrhy zopakovať v tejto snemovni.

    Navrhujem teda zvýšiť mzdové prostriedky v kapitole ministerstva školstva o 700 miliónov Sk pravdepodobne na úkor deficitu, alebo z akýchkoľvek iných zdrojov sa to dá urobiť. Ak tento návrh neprejde, navrhujem zvýšiť mzdové prostriedky v kapitole ministerstva školstva o 350 miliónov Sk. Je to vlastne návrh pani ministerky, ktorý považujem za reálnejší, a vedeli by ho uplatniť aj predstavitelia vysokých škôl diferencovaným zvýšením platov v jednotlivých platových triedach tak, aby v triede 12, do ktorej patria vysokoškolskí profesori, naozaj prišlo k 100-percentnému zvýšeniu, čo už by mohlo znamenať stimul. Potiaľ návrhy inšpirované predsedom vlády a pani ministerkou školstva.

    Teraz jeden môj návrh, nezávislý na predošlých návrhoch. Za minimálnu akceptovateľnú rovinu mzdového nárastu považovali odborári z Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy rast nie 5 až 6 %, ale 10 % na mimotarifné zložky, čo v korunovom vyjadrení predstavuje okolo 400 miliónov Sk. Navrhujem teda zvýšiť mzdové prostriedky v kapitole o 400 miliónov Sk na všeobecné zvýšenie platov v školstve. Ak prejde ktorýkoľvek z tých prvých dvoch návrhov, navrhujem znížiť túto sumu na 300 miliónov Sk, pretože vysokoškolskí učitelia by boli už riešení osobitne.

    Vážené dámy a páni, ktorý z týchto návrhov podporíte, záleží na vás. Už sa nedá uspokojiť svedomie ako v rozpočtovom provizóriu, že veď to v rozpočte napravíme. Obávam sa, že škody na tomto poli sa naprávajú ťažko. Ak budete namietať, že týmto zvýšime deficit a zaťažíme rozpočet - povedzme - o 650 miliónov Sk, opýtam sa vás: Ak vláda našla zdroje na dodatočné zvýšenie príjmov a vládni poslanci tvrdia, že sú to reálne zdroje, prečo nemožno ich časť venovať na investície do našej budúcnosti? O tom totiž nemôžeme len hovoriť. Tu treba konať. Inak dôsledky pocítime všetci.

    Vážené poslankyne a poslanci, ak nepomôžeme školstvu, nezostane nám iné nič, len konštatovať, že problémy školstva ako celku sa opäť odsúvajú a budú sa tlačiť počas roku 1995. Nebude sa riešiť zaostávanie platov pedagógov za priemernou mzdou, nebude sa riešiť zúfalý nedostatok prevádzkových prostriedkov, bez ktorých sa nám začínajú rozpadávať budovy a priestory, klesá kvalita vyučovania, a budú sa zrejme obmedzovať školské zariadenia, pretože nie je jasná predstava ako ich zachovať v súčasnom rozsahu. Napriek nominálne vyššej sume bude školstvo opäť stáť namieste, alebo upadať, čo však nemôže podporovať pravdepodobne nikto z nás.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Prosím, faktická poznámka.

  • Nesúhlasím s pánom poslancom Ftáčnikom. Naopak, tvrdím, že všetko, čo HZDS sľúbilo pred voľbami, platí, sú tam len malé korektívy. Pamätáme sa, keď Rádio Jerevan hlásilo, že v Moskve na Červenom námestí sa rozdávajú automobily. Druhá správa bola, že všetko platí, len je tam malá oprava, že nie automobily, ale bicykle. Tretia správa bola, že takisto všetko platí, len sa nerozdávajú, ale kradnú. Takže, myslím si, že takto platia aj predvolebné sľuby HZDS o zvyšovaní platov učiteľom.

  • Nechám Jerevan pánu Mikloškovi, myslím, že je v tom expert. Ale ak dovolíte, chcem povedať len toľko, že som bol na tom stretnutí v PKO. Pán Mečiar povedal, že školskí pracovníci si zaslúžia, aby dostali nie zvýšenie, ale 100-percentné zvýšenie platov. To znamená, že tá interpretácia je celkom iná. Pán Ftáčnik, veľmi voľne manipulujete s informáciami. To je iné, keď hovorím, čo si niekto zaslúži, ako keď hovorím, že ja garantujem alebo dávam takéto možnosti. To sú dve rozdielne veci.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda, bol by som veľmi nerád obvinený z toho, že manipulujem s faktami. Nebol som na tom mítingu. Vychádzal som zo správy, ktorá vyšla na druhý deň v novinách v denníku Práca, kde informovali o tom, čo sa v PKO dialo. Takže prepáčte, vychádzal som z týchto faktov a z tých som predložil svoje návrhy. A boli vedené naozaj dobrým úmyslom.

  • Chcel by som reagovať na pána Ftáčnika len dvoma slovami. Ako ľavicový politik si ťa vysoko vážim, ale k ľavici máš asi ďaleko, pretože si obhajoval plne platy učiteľov. Chápem, učitelia majú nízke platy, aj profesori, aj docenti, niektorí majú až vysoké. To tiež treba povedať. Ale či si ako ľavicový politik povedal, že robotníci zarábajú 2 300 alebo 3 500 Sk? To si nikdy nepovedal. To ťa už netrápi, koľko zarába 1 200 tisíc robotníkov. Vieš, trošku sa treba aj tam pozrieť. Nepozeraj sa len na jednu vrstvu. Celkove je v spoločnosti málo peňazí. Áno, treba zvýšiť platy, ale len keď na to budeme mať.

    Ďakujem.

  • Šum v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia,

    expertmi opozície v diskusiách o rozpočte bolo poukazované na isté komparatívne výhody terajšej vlády pri zostavovaní rozpočtu z dôvodu jeho neskoršieho predkladania. Odhliadnuc od toho, že získanie časového priestoru na predloženie dôkladného a dobrého rozpočtu bolo jedným z dôvodov rozpočtového provizória, je zbytočné posudzovať vierohodnosť takéhoto tvrdenia. Je to vecou vlády. Na druhej strane je vecou poslaneckého zboru, aby využil možnosti, ktoré mu tento marcový termín prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 dáva, a preto môže siahnuť po materiáloch, ktoré sú už k dispozícii. Aj keď to nie je štátny záverečný účet alebo správa o plnení štátneho rozpočtu za rok 1994, ktoré budú predložené neskôr, sú k dispozícii oficiálne podklady Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré nám môžu slúžiť ako určité východisko pri posudzovaní reálnosti návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995.

    Dovoľte niekoľko príkladov. Nebudem sa zaoberať číselným kvantifikovaním jednotlivých položiek uvedených v spomenutom materiáli. Za dôležité pokladám zdôrazniť nárast príjmov štátneho rozpočtu. Rád by som pripomenul pozitívnu bilanciu v zahranično-obchodnej oblasti, keď nárast vývozu prekonal nárast dovozu viac ako o 20 %, čím sa dosiahlo aktívne saldo zahraničnej platobnej bilancie plus 4 mld Sk, zdôrazním rast priemyselnej produkcie o 6,4 %, rast objemu tržieb za maloobchodný predaj v bežných cenách o 15 %, v stálych o 1 %, rast nominálnej mesačnej mzdy, pričom je rýchlejší ako rast inflácie, a zároveň aj rast reálnej úrovne priemernej mesačnej mzdy. Ako pozitívny faktor uvedený v tomto materiáli pokladám aj nárast počtu právnických podnikateľských subjektov, aj fyzických podnikateľských subjektov, ktorý na konci roku 1994 bol o 4 108 vyšší ako na začiatku roka.

    Návrh štátneho rozpočtu sa teda má o čo oprieť. Okrem toho vo vyargumentovanej forme uvádza opodstatnenosť predpokladu nárastu príjmov z daní, či to už je daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane alebo dane z príjmov. Pamätá však pritom aj na minimalizáciu negatívnych javov únikov prostriedkov mimo štátny rozpočet, či už oznamovaním účtov podnikateľov bankami daňovým úradom, masovým nasadením a uplatňovaním registračných pokladníc, reguláciou burzových predajov spotrebných tovarov či označovaním výrobkov z liehu a podobne.

    Rozvojové aktivity smerované do národného hospodárstva by mali byť prioritne kryté z mimorozpočtových zdrojov okrem iného aj za pomoci zahraničných kapitálových investícií. S týmto zámerom korešponduje aj vývoj priamych zahraničných kapitálových investícií, ktorý v minulom roku vzrástol o 54 %. Aby tento pozitívny trend pokračoval, považujem za veľmi dôležité vnímanie súčasného stavu našej ekonomiky v zahraničí. Napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj zaraďuje Slovensko medzi krajiny, kde transformácia pokročila najďalej, čomu zodpovedajú aj prognózy Inštitútu Planekon, ktorého prognóza vývoja hlavných makroekonomických ukazovateľov, ako rast hrubého domáceho produktu, nezamestnanosť a inflácia sú veľmi blízke k číselným údajom obsiahnutým v návrhu štátneho rozpočtu.

    S celkovým rastom slovenskej ekonomiky ráta výskum viedenského Girocreditu, pričom najvýznamnejšie faktory rastu vidí v súkromnej spotrebe, v oživení zahraničného obchodu a exportu do krajín Európskej únie z dôvodov novej hospodárskej konjunktúry v týchto krajinách, z dôvodov nárastu priamych zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky a v neposlednom rade súvisí aj s vyjasnením politickej situácie po voľbách a so stabilizovaním politickej scény, či sa už to niekomu páči alebo nie. Tak by som mohol pokračovať vo faktoch uvádzaných trebárs v Handelsblatt alebo Algemeine Zeitung. Jednoducho, východiská štátneho rozpočtu na rok 1995 sú priaznivejšie, než sa všeobecne očakávalo.

    Konštrukcia štátneho rozpočtu a aj jeho jednotlivé ukazovatele zohľadňujú výsledky minulého roku, reagujú na pozitívne trendy založené v našej ekonomike a, samozrejme, berú do úvahy aj hospodárske oživenie v zahraničí a zlepšenie obchodno-exportných možností z dôvodu uvoľnenia ciel a kvót po podpísaní Uruquayského kola GATT.

    Predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Maxon v nedeľňajšej televíznej relácií Kroky pomenoval predkladaný rozpočet ako reálne optimistický. Na základe doteraz uvedeného je možné s týmto konštatovaním bez problémov súhlasiť, a verím, že aj ctení kolegovia z opozície nezaváhajú, využijú ponúknutú šancu tentokrát nebyť zo zásady proti a pri hlasovaní vyjadria štátnemu rozpočtu na rok 1995 svoju podporu. Veď ako prehlásila v Krokoch 15. januára tohto roku vo svojom povšimnutiahodnom vystúpení pani poslankyňa Schmögnerová, strana Demokratickej ľavice chce pomôcť. Nie je dôležité kto vládne, vlády prichádzajú a odchádzajú.

    Takže na záver: Vlády sa vymenili a je tu čas, vážené kolegyne a kolegovia, pomôcť a pomáhať. Myslím, že by stálo za to, keby si tento prístup osvojili i ďalší poslanci z radov opozície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Je veľká škoda, že sme nemali možnosť podľa rokovacieho poriadku predniesť naše faktické pripomienky k predchádzajúcemu diskutujúcemu, ale keďže iná možnosť nebola, budem reagovať aspoň teraz.

    Chcela by som upozorniť pána predsedajúceho a zároveň predsedu Združenia robotníkov Slovenska, že prerokúvame návrh zákona o štátnom rozpočte. Štátny rozpočet určuje výdavky do rozpočtovej sféry a určuje výdavky na mzdy do rozpočtovej sféry a nie do hospodárskej sféry. To znamená, že keď prerokúvame štátny rozpočet, celkom bezprostredne nemôžeme diskutovať o mzdách robotníkov. Ale predsa len by som chcela pri tejto príležitosti požiadať poslancov za Združenie robotníkov Slovenska, aby podporili pozmeňovací návrh, ktorý som predniesla na zvýšenie minimálnej mzdy, t. j. na novelizáciu zákona o minimálnej mzde. Toto už bezprostredne súvisí aj so mzdami robotníkov. Vieme, že v národnom hospodárstve iba 1 % pracovníkov je platených vo výške minimálnej mzdy, ale minimálna mzda predurčuje aj ďalšie najnižšie mzdy. Jej zvýšením by sa dosiahol tlak i na zvýšenie ostatných nízkych miezd, v tom aj na zvýšenie miezd robotníkov.

    Zároveň by som chcela poprosiť poslancov Združenia robotníkov Slovenska, aby podporili návrh ďalšieho poslanca z nášho klubu, ktorý navrhuje zvýšenie odvodov zo štátneho rozpočtu do poisťovacích fondov, osobitne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Iba vtedy budeme môcť zabezpečiť, aby sa skutočne oprávnené požiadavky aj robotníkov, ale nielen robotníkov, napríklad na ochranu ich zdravia, starostlivosti v prípade onemocnenia, mohli uskutočniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pani Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, chcela by som vás požiadať, aby ste dodržiavali zákon o rokovacom poriadku, pretože v ňom sa v § 17 píše, že pokiaľ sa poslanec prihlási s faktickou poznámkou, ste povinný udeliť mu slovo bez meškania. Potom môže nastať, ak tak neurobíte, práve taká situácia, aká je teraz, že viacerí sme sa chceli vyjadriť k oblasti školstva, ku ktorej mal pán poslanec Ftáčnik prejav v rozprave, a činíme tak potom, keď už vlastne bol prejav iného zamerania.

    Dovoľte mi teda povedať len veľmi krátku faktickú poznámku ako druhý bod. To, či pán Mečiar hovoril alebo nehovoril o zvyšovaní platov vysokoškolských pracovníkov, je posudzovať v tejto chvíli asi nezmyselné, že to nepovedal, pretože existujú záznamy. V Bratislave na mítingu pán Mečiar 5. septembra 1994 povedal doslovne: "Od roku 1995 sa zvýšia platy vedeckým vysokoškolským pracovníkom na dvojnásobok, teda na 12 000 Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán podpredseda, budem krátky a vecný. Aj ja si ťa vážim ako ľavicového politika. A vieš dobre, že v klube sme mali podelenú zodpovednosť za určité úseky a mne pripadla zodpovednosť za školstvo. Môžem povedať, že aj mňa trápi nízka zárobková úroveň robotníkov, ale najhoršie, čo môžeme urobiť, je stavať proti sebe ubiedeného robotníka a ubiedeného učiteľa. Veď obaja vieme, že šikovné ruky robotníkov potrebujeme práve tak, ako kvalitné vzdelanie.

  • Vážený pán predsedajúci, chápem, že prvýkrát vediete schôdzu, a preto to nemienim ako výčitku, ale len ako odporúčanie. Predsedajúci nemá právo vchádzať do dialógu s poslancami, schôdzu len vedie a nekomentuje. V prípade, že sa prihlási s faktickou pripomienkou, musí odovzdať predsedanie niektorému z podpredsedov, prípadne predsedovi. Tak to robil stále aj pán Gašparovič, keď chcel vystúpiť s faktickou poznámkou, odovzdal vedenie niektorému z podpredsedov.

    Ďakujem.

  • Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nedá mi, aj keď nechcem rozvirovať hladinu faktických poznámok, aby som sa nespýtal, kde pán Černák prišiel na toto pravidlo. Pokiaľ viem, odovzdáva sa vedenie schôdze vtedy, keď chce niekto vystúpiť s prejavom.

    Ďakujem.

  • Prosím, ako ďalší vystúpi pán poslanec Juraj Švec. Ešte pán poslanec Poliak má faktickú pripomienku.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som len trošička upriamiť pozornosť pani poslankyne Schmögnerovej, že tak ako odvody z rozpočtových a príspevkových organizácií, tak sa týkajú príjmov štátneho rozpočtu aj odvody z miezd robotníkov a roľníkov, takže priama väzba tu je. Ako ekonomický expert by o tom mala vedieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Bárdos.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ctené dámy a páni, poslankyne a poslanci, vážení hostia,

    svojím vstupom do rozpravy si dovoľujem upriamiť vašu vzácnu pozornosť na už toľko diskutovaný staronový problém financovania školstva a vedy v rámci navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 1995. Nechcel by som zneužívať vašu pozornosť, dámy a páni, a preto budem čo možno najstručnejší.

    Na úvod svojho príspevku by som odporúčal prijať nasledovný pozmeňovací návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohoto znenia:

    1. Zvýšiť výdavky rozpočtu rezortu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky v kapitole Veda a technika s účelovým určením pre vysoké školy o 30 miliónov Sk, a to presunom z kapitoly Rezervy štátneho rozpočtu, podkapitola Veda a technika, kde, ako vieme, je plánovaných 210 miliónov Sk a táto kapitola bola navýšená oproti roku 1994 o 100 miliónov Sk.

    2. Zvýšiť výdavky rozpočtu na rok 1995 o čiastku 400 miliónov Sk v kapitole Mzdy rezortu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky účelovým určením na krytie nárastu miezd učiteľov slovenských vysokých škôl od 12. po 9. tarifnú triedu o 100, 75, 50 a 30 %. Vážené dámy a páni, všeobecný úpadok slovenského školstva a vedy sa, ako to už tu bolo konštatované, najvýraznejšie začína prejavovať najmä na vysokých školách. Tieto slová sa zle počúvajú. Ešte horšie sa vyslovujú učiteľovi, ktorý už viac ako 34 rokov pôsobí ako vedec a pedagóg na najstaršej a nepochybne najvýznamnejšej vysokej škole Slovenskej republiky - Univerzite Komenského v Bratislave. Dôvodom tohoto úpadku je sústavný pokles rozpočtu rezortu školstva a vedy, ktorý sa v tomto roku ocitá na hranici 30 % reálneho rozpočtu roku 1991. Tento úpadok pociťujeme v čase, kedy bojujeme o kvalitu vzdelávania nastupujúcej populácie, ktorá bude do každodenného života vstupovať v čase nášho vstupu do Európskej únie a bude vystavená konkurenčnému prostrediu medzinárodného trhu práce a diametrálne odlišným pracovným podmienkam. Nehovorím o odborných požiadavkách a odbornej orientácii, ktorá bude takisto iná.

    Rozpočet roku 1994 poklesol v reálnych číslach z 24 mld roku 1991 na neuveriteľných 17,4 mld Sk. Už v začiatku druhej polovice roka bolo jasné, že jeho výška je absolútne nedostačujúca. Vláda reagovala na stupňujúci sa tlak rezortu zvýšením rozpočtu v kapitole školstva a vedy o 1,2 mld Sk a upravený rozpočet vo výške 18,6 mld korún dovolil prežiť vysokým školám na hranici únosnosti, avšak bez finančných prostriedkov na vedecký výskum, zahraničnú odbornú literatúru a časť finančne náročných laboratórnych cvičení na fakultách, pri minimálnych mzdách učiteľov a ostatných pracovníkov. Žiaľ musím konštatovať, že tento úpadok, už možno povedať kríza, sa prejaví i v tomto roku napriek tomu, že rozpočet roku 1995 ráta pre rezort školstva a vedy s čiastkou 24,7 mld Sk.

    Rád by som, vážené dámy a páni, využil túto príležitosť a doplnil informácie, ktoré vám predložil môj kolega pán poslanec Ftáčnik, a rád by som tiež odpovedal na poznámku, ktorú tomuto vzácnemu plénu predložil pán poslanec Derfényi. Pri podpore súčasného návrhu štátneho rozpočtu pre školstvo a vedu sa operuje konštatovaním, že tohoročný rozpočet je v porovnaní s rozpočtom roku 1994 vyšší o 6 034 miliónov Sk. Žiaľ, ide tu o skreslenie skutočnosti. Nikde sa totiž nespomína, a to už tu avizoval pán poslanec Ftáčnik, že v roku 1995 musí rezort odviesť do fondov zdravotného a sociálneho poistenia a Fondu nezamestnanosti čiastku 38 % objemu mzdových prostriedkov, čo predstavuje sumu 3,6 mld Sk. Teda z toho navŕšenia zostáva už iba 2,43 mld Sk. Ďalej sa neuvádza, že z prostriedkov určených na zabezpečenie chodu škôl sa účelovo vyčleňuje cca 2,6 mld Sk pre príspevkové organizácie a mimorezortné školské ustanovizne. Teda skutočný rozpočet rezortu v roku 1995 bude iba 17 266 miliónov korún, čo oproti 17 432 miliónov korún v roku 1994 predstavuje 99 % rozpočtu roku 1994. Nechcem túto problematiku rozvádzať ďalej, ale treba si uvedomiť, že sa tu nikde nepočíta s vládou deklarovanou infláciou, nárastom cien energie atď.

    Podobná, a snáď i horšia je situácia v oblasti miezd. Zavedením novej platovej sústavy sa mzdy pracovníkov rezortu školstva a vedy zvýšili o 9,89 % a v nadtarifnej zložke sa ešte školám pridalo ešte 5,3 %. Týchto 5,3 % však zahrňuje popri osobnom ohodnotení i zákonom stanovené poplatky za prácu v zdraviu škodlivom prostredí, za sťažený výkon funkcie a príplatky za riadenie. Na osobné ohodnotenie pracovníkov rezortu školstva zostane iba 2,5 %. Ak teda odhliadneme od nepomeru medzi sľubovaným stopercentným zvýšením miezd a reálnym 12-percentným zvýšením miezd v rozpočtových organizáciách, včítane vysokých škôl, musíme konštatovať, že mzdová politika vlády Slovenskej republiky je v nesúlade s jej programovým vyhlásením o diferencovanom odmeňovaní podľa kvality a podľa odbornosti.

    Dovoľte mi, dámy a páni, uviesť v tejto súvislosti tri skutočné pozoruhodnosti predkladaného rozpočtu kapitoly školstva a vedy.

    Vďaka mzdovým úpravám vzrástol mesačný plat univerzitného profesora v najvyššej platovej triede od roku 1990 z 8 200 Sk na 9 840 Sk, t.j. o 1 640 Sk, čo predstavuje zvýšenie mzdy za 6 rokov od roku 1990 o 20 % pri 236,9-percentnom zvýšení životných nákladov. U ostatných učiteľov a pracovníkov rezortu je situácia, samozrejme, ešte horšia. A tak si dávam dávno zodpovedanú otázku, kde mimo rozpočtových organizácií vzrástli mzdy menej ako o 50 %?

    Druhou osobitosťou rozpočtu je skutočnosť, že reálne zvýšenie miezd v rezorte školstva ide na vrub jeho položky vecných neinvestičných nákladov, ktoré sú určené na financovanie chodu zariadení, údržby, opráv a energie, ktorá poklesla z minuloročných 6,016 mld Sk na púhych 5,155 mld Sk, čo predstavuje 85,7 % čiastky roku 1994. To znamená, že rezort v rozpočte roku 1995 nedostal na zvýšenie miezd naviac ani korunu, pretože 12-percentné zvýšenie miezd ide na úkor prevádzky školy.

    Pozoruhodné je ešte čosi, čo predo mnou avizoval pán poslanec Ftáčnik. Predpísané príjmy rezortu školstva a vedy do štátneho rozpočtu sa v porovnaní s rokom 1994 zvýšili v rozpočte roku 1995 o 11,5 %. Na vysvetlenie pre tých, ktorí netušia, v čom spočíva nebezpečenstvo tejto položky, uvádzam, že podľa rozpočtových pravidiel o akú sumu škola príjmy nesplní, o toľko sa jej skráti rozpočet na prevádzku. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu školy a platné právne normy školy nebudú schopné toto navýšenie splniť a stratia ešte kúsok z toho málo, čo sa im z rozpočtu dostáva. A tak sa vás, dámy a páni, pýtam: Divíme sa, že zo škôl odchádzajú najlepší pracovníci?

    Súčasný rozpočet zaručí funkčnosť školského systému na bazálnej úrovni. O tom niet sporu. Netrúfam si však odhadnúť dokedy. Na vysokých školách niet motivácie pre vedecko-pedagogickú kariéru a výrazne sa prehlbuje vákuum v oblasti kvalifikovaných vedecko-pedagogických pracovníkov strednej vekovej kategórie. Počet učiteľov s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta, profesora neustále klesá tak, ako klesajú celkové počty zamestnancov v rezorte. Zaznamenali sme napríklad nárast počtu ústavov, katedier a kliník, ktoré vedú pracovníci bez vedecko-pedagogickej hodnosti docenta alebo profesora. Pri platnosti európskej legislatívy by to znamenalo, že tieto oddelenia, tieto kliniky, tieto pracoviská by sa mali v podstate zavrieť.

    Budú teda vysoké školy na konci roku 1995 ešte vysokými školami? Odpoveď na túto otázku, vážené dámy a páni, vážené poslankyne a poslanci, nájdete v rozpočte roku 1995. Máme naozaj poslednú šancu tento trend, tento negatívny trend aspoň zabrzdiť, keď nie úplne zastaviť. A preto vás opätovne, dámy a páni, prosím o schválenie mojich návrhov uznesení.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Prosím, pán poslanec Bárdos Gyula a pripraví sa pán poslanec Anton Juriš.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prítomní členovia vlády, vážení hostia,

    prerokovávaný návrh štátneho rozpočtu je závažný materiál, ktorý sa bytostne týka všetkých oblastí nášho života. Moji kolegovia z poslaneckého klubu MKDH, aj poslanci a poslankyňa za Maďarskú koalíciu už hovorili o viacerých oblastiach, preto nebudem opakovať to, čo tu už odznelo. Vo svojom krátkom príspevku sa orientujem výlučne na návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, presnejšie na otázky týkajúce sa financovania, resp. finančného nezabezpečenia potrieb menšinových kultúr.

    V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s formuláciou, ktorá je v návrhu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dovoľte mi citovať: "Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov možno konštatovať, že sa nepotvrdila potreba a účelnosť osobitne limitovať prostriedky vyčlenené na menšinové kultúry v rámci príspevkových organizácií rezortu kultúry." Koniec citátu. Práve absencia štátneho rozpočtu a rozpočtové provizórium, resp. dôvody, ktoré už včera spomínala poslankyňa Edit Bauer, spôsobili, že väčšina príspevkových organizácií, vydavateľstvá, tlač národnostných menšín má existenčné problémy. Deklaratívnosť a všeobecnosť programového vyhlásenia a taktiež návrhu štátneho rozpočtu, ktorý práve prerokúvame, absolútne nerieši kardinálne problémy činnosti menšinových kultúr.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorého som členom, žiadal Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby nás oboznámilo s princípmi, metódami a konkrétnymi formami rozdelenia finančných prostriedkov, potrebných na činnosť menšinových kultúr. Namiesto odpovedí na naše otázky predstaviteľ ministerstva nás informoval o vyčlenení finančných prostriedkov na I. štvrťrok v rámci rozdelenia rozpočtového provizória. Teda to bola informácia ex post. Po upozornení, že chceme vedieť, akým spôsobom budú jednotlivé položky vyčlenené na tieto účely v návrhu štátneho rozpočtu, predstaviteľ ministerstva nám nevedel odpovedať, lebo bol len druhý týždeň vo funkcii. To bola odpoveď.

    Prosím vás, k takej pseudoargumentácii, myslím, že niet čo dodať. A nie je to dobrá vizitka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Nakoniec predstaviteľ Ministerstva kultúry sľúbil, že požadované materiály a informácie budú k dispozícii na ďalšom zasadnutí výboru. Na ďalšie zasadnutie výboru však predstaviteľ ministerstva kultúry ani neprišiel. Správa, ktorú výbor dostal, väčšinou obsahovala informácie a čísla z rozpočtového provizória, a nie požadované rozdelenie financií v zostávajúcich štvrťrokoch. To bola tá istá informácia, ktorú sme dostali vtedy ústne, len písomne podaná.

    Dovoľte mi citovať zo správy ministerstva kultúry, ktorá nám bola dodaná na schôdzu nášho výboru - citujem: "Rozdelenie finančných prostriedkov v zostávajúcich štvrťrokoch roku 1995 bude vyplývať z posúdenia kultúrnych projektov predložených národnostnými kultúrnymi zväzmi alebo i právnickými osobami, pričom sa bude skúmať ich účelnosť, efektívnosť a cielenosť. Kvalita projektov sa bude posudzovať odborníkmi, ktorí budú pracovať v jednotlivých odborných komisiách, ktoré schválilo ministerstvo kultúry." Ďalej citujem: "Na základe doteraz uvedených skutočností nemôžeme s presnou určitosťou uviesť rozpis finančných prostriedkov na zostávajúce tri štvrťroky. Rozpis finančných prostriedkov však bude vychádzať z nových prístupov v práci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, čo v praxi bude znamenať, že sa budú finančné prostriedky v minimálnej miere ako doteraz poskytovať na uskutočňovanie kultúrnych aktivít." Koniec citátu. Teda ministerstvo posúdi, z nových prístupov bude vychádzať. Nie je tu konkrétne uvedené, akým spôsobom sa to bude diať. Je tu veľmi veľa otáznikov, a preto je táto časť veľmi všeobecná a nie je prijateľná z našej strany.

    Ubezpečenia, že bude toľko financií, ako v roku 1994 pre potrebu menšinových kultúr, sú len sľubmi. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 je na tieto účely vyčlenených transparentným spôsobom len 58 miliónov Sk, čo je v porovnaní s predošlým rokom o 82 miliónov menej. Namiesto sľubov je potrebné transparentne vyčleniť jednotlivé položky, ktoré by sa mali dostať do návrhu štátneho rozpočtu a po prijatí by nadobudli právnu silu zákona. Teda potrebujeme garancie, a nie sľuby.

    Z tohto dôvodu navrhujem, aby sa v návrhu štátneho rozpočtu osobitne vyčlenili účelové prostriedky na finančné krytie potrieb menšinových kultúr úmerne ich počtu predstaviteľov, vychádzajúc z vnútorných potrieb rozvoja kultúr národných menšín. Konkrétne navrhujem, aby sa v rozpočtovej kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky časť 137 - Menšinové kultúry, vyčlenili osobitne účelové prostriedky na financovanie menšinových kultúr v čiastke 140 miliónov Sk, teda ako to bolo v roku 1994 a ako to už viackrát sľúbili predstavitelia rezortu ministerstva kultúry. Rozdiel 82 miliónov Sk navrhujem hradiť z časti rezervy, a to z rezervy vlády Slovenskej republiky, príloha číslo 4, časť Neinvestičné výdavky súvisiace so zmenami kompetencií a s nepredvídanými mimoriadnymi udalosťami.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že v roku tolerancie podporíte môj návrh.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Bárdosovi. Teraz vystúpi pán poslanec Anton Juriš a pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci, hostia,

    nechcem zdržiavať nejakým rozsiahlejším vystúpením, ale len krátko k jednému bodu a k jednej položke štátneho rozpočtu na rok 1995. Je to položka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to je dotácia do Fondu životného prostredia.

    Pokiaľ sledujem zriadenie a vývoj tohto fondu, každým rokom klesá absolútny objem finančných prostriedkov odvádzaných zo štátneho rozpočtu do tohto fondu, a to pomerne veľmi veľkým rozdielom. Tento rok je najnižší podiel. Je to 250 miliónov do Štátneho fondu životného prostredia. Nebudem rozprávať, ako si ceníme a vážime zdravé životné prostredie, aký to má potom dopad na zdravotníctvo, na sociálne záležitosti. Ale dávať z rozpočtu 0,15 % na ozdravovanie životného prostredia, myslím, je "strašne" málo.

    V návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 v § 2 sa udáva, že štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel odvedie osobitný odvod zo zisku po zdanení za rok 1995 do štátneho rozpočtu 1,2 mld Sk. Je to ziskový podnik, a pomerne vysoko, a pritom si neplní základnú povinnosť budovať plynové potrubia až k odberateľom. Musia to robiť obce zo svojich skromných rozpočtov. Keď to vybudujú a keď chcú mať plynofikovanú obec, potom to bezodplatným prevodom musia dávať Slovenskému plynárenskému priemyslu. Je to anomália z minulosti. Pokiaľ sa tieto akcie budovali v tzv. akcii "Z", jedno bol štátny rozpočet, i druhé bol štátny rozpočet. Ale teraz je to rozpočet obcí a tie skutočne na budovanie týchto zariadení si požičiavajú peniaze z banky na pomerne vysoký úrok. Navrhujem zmenu v tejto položke, nie v príjmovej, ale vo výdavkovej, aby sa aspoň 10 % sumy 120 miliónov previedlo ako dotácia do Fondu životného prostredia, kde by bola účelove viazaná na plynofikáciu obce. To je môj prvý návrh.

    Druhý bod ohrozenia príjmu Fondu životného prostredia vidím v tom, že v novele zákona číslo 511/1992 Zb. je pasáž v tretej hlave, bod 9, kde sa plánuje povoľovanie úľav z penále, pokút, úrokov a zvýšenia daní aj nižšími orgánmi. Tu je jeden problém, že sa vyrúbi pokuta za nadmerné znečisťovanie ovzdušia alebo vody a nejaký nižší orgán, ako v minulosti to bolo ministerstvo financií, pokutu odpustí a môže sa veselo ďalej znečisťovať. Navrhujem tu dodať na záver vetu, "že sa to netýka pokút a iných postihov v poškodzovaní životného prostredia, napríklad prekročenie povolených limitov za znečisťovanie ovzdušia a vody".

    Ešte je jeden moment v rozpočte, kde by bol ohrozený príjem Fondu životného prostredia. Je to navrhovaná zmena v spoločnej správe výborov 83a, a to body 31 a 32, kde touto zmenou by poplatky za odoberanie zo zdrojov vody pre priemyselné účely nešli do Fondu životného prostredia, ale išli by do Vodohospodárskeho fondu. Ide zhruba o 20 miliónov Sk. Skutočne, fond sa aj tak nenapĺňa, pretože nie všetci postihovaní majú na pokuty alebo penále, a napriek tomu ešte aj týmto chceme znižovať naplňovanie tohto fondu.

    Takže, prosil by som o pochopenie, zvážme tieto moje pozmeňovacie návrhy. Myslím to v dobrom, aby sa rozpočet vylepšil tak, ako hovorili niektorí poslanci koalície, že všetci by sme mali pracovať na tom, aby sa rozpočet zlepšil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Jurišovi. Prosím, pán poslanec Hofbauer a pripraví sa pán poslanec Ľubo Roman.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh štátneho rozpočtu je spravidla okamihom pravdy politických strán a hnutí, okamihom pravdy poslaneckých klubov, okamihom pravdy vlády, ktorá tento rozpočet predkladá, a, prirodzene, predovšetkým okamihom pravdy poslaneckého zboru, ktorý rozpočet hospodárenia vlastného štátu prerokúva.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie rokoval o rozpočtovej kapitole rezortov hospodárstva, dopravy a spojov, výstavby a verejných prác, privatizácie, Protimonopolného úradu, nadväzujúcich materiáloch Fondu národného majetku a rozpočte ako celku. Vyslovené otázky a rozprava potvrdili nielen kvalifikovanosť dialógu, potvrdili predovšetkým fakt, že prerokúvaný materiál obsahuje predpoklady ďalšieho nadväzujúceho procesu, že obsahuje aj riziká a neistoty, ktoré vláda musí nevyhnutne následne riešiť a po celý fiškálny rok starostlivo sledovať a korigovať. Čo je však podstatné, rokovanie výboru nepotvrdilo existenciu konkurenčného antagonisticky rozdielneho návrhu rozpočtu. To nakoniec potvrdila aj predchádzajúca vláda, ktorá až do konca svojho pôsobenia v decembri roku 1994 nepredložila žiadny vlastný návrh rozpočtu na rok 1995, na ktorý sa však mnohí z diskutujúcich z radov opozície odvolávali. Odvolávali sa na dokument neexistujúci.

    Mnohí poslanci vo svojich vystúpeniach opakovali nároky a potreby, ktoré prízvukovali presadiť v návrhu štátneho rozpočtu. Naprostá väčšina z nich však bola tak protismerná, že sa vlastne vzájomne eliminovali. Zníženie daňového zaťaženia a zvýšenie podielu príjmov obcí a miest by bolo východiskom pre zmenšenie príjmu štátneho rozpočtu, ktorý zasa kryje výdavky na školstvo, kultúru, sociálne veci, zdravotníctvo, no aj obranu i bezpečnosť.

    Odznelo tu tvrdenie z radov opozície, že vláda podviedla voličov vo veci privatizácie. Je to pravda, no nepovedalo sa, že ide o vládu predchádzajúcu, pretože kupónovou privatizáciou Fond národného majetku nezíska pre rozvojové impulzy ani korunu a samotná kupónová privatizácia tak, ako bola pripravená v decembri 1994, predstavovala obyčajný podvod na občanoch, inflačné a zavádzajúce strašenie občanov a verejnosti tým, že oddialenie začatia dezolátne pripravenej privatizácie predchádzajúcou vládou poškodí držiteľov kupónových knižiek. Netreba mať obavu o začatie jej predkola ani o jej priebeh v prvom polroku 1995.

    Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu je triezvy a je reálny. Stavia však aj následné nevyhnutné kroky a úlohy pre vládu. Nie sú to úlohy ľahké. V oblasti zahraničných vecí, na rozdiel od niektorých predrečníkov, Slovensko si musí vytvárať efektívnu a účinnú pozitívnu propagandu presne tak a nie za menej prostriedkov, ako to robia aj ostatné vyspelé štáty sveta, včítane Česka, Maďarska, či Spojených štátov amerických. Sú to najefektívnejšie vynaložené prostriedky, ktoré sú pre štát dôležitejšie ako vybudovanie jedného kilometra diaľnice za rok, ako sa tu uvádzalo, pričom, mimochodom, chýba nám tých kilometrov 400.

    V oblasti financií a rozpočtu je dobré počúvať zahraničných poradcov a expertov, no ešte lepšie je riadiť sa vlastnými potrebami a záujmami. Takto totiž robí každý suverénny a vyspelý štát na svete. Veď nekriticky akceptované stanoviská napríklad Medzinárodného menového fondu vo viacerých štátoch predchádzalo ich následnú potravinovú nesebestačnosť a uviaznutie v dlhovej pasci.

    V oblasti vzdelávania a školstva nesmie byť ani jedna obec, v ktorej deti občana Slovenskej republiky sa nemôžu vzdelávať vo svojej materinskej reči. Na to tu nepoukázal žiadny z poslancov. Slováci nemôžu a nesmú byť genetickou zásobárňou pre národy, ktoré svoj prirodzený úbytok tradične riešili asimiláciou. A ak sa niekde rozpadávajú školy, ako tu bolo spomínané, tak je to na južnom Slovensku. Jediná, ktorú poznám, ktorá skutočne spadla, je v Komárne.

    V oblasti privatizácie je nevyhnutné jasne a rýchlo stanoviť strategické záujmy štátu, včítane jeho dominantného postavenia, a následné taktické a operačné kroky, ktoré budeme starostlivo posudzovať a kriticky hodnotiť, pretože privatizácia je prostriedok a nie cieľ a proces privatizácie nie je možné si vecne a termínovo mýliť s akousi kampaňou s vopred vytýčeným dátumom jej ukončenia.

    Odznelo tu tvrdenie, že nie materiálna výroba je hybnou silou dynamiky rozvoja štátu. Domnievam sa, že pravdou je opak. Bohatstvo a prosperita štátu nemôže byť postavená na finančných špekuláciách a burzových transakciách, ale na dynamike, produkcii, a predovšetkým na produktivite. Komu sa to zdá podozrivé, nech preskúma dôvody dynamického rastu tigrov východu a potácanie sa ekonomík v štátoch stojacich na finančných špekuláciách.

    Vstup zahraničného kapitálu je nesporne dôležitý, no musí to byť kapitál a musí to byť do rozvojových oblastí našich národných a štátnych záujmov. Nesmie to zdegradovať na vypracovávanie nekonečných štúdií, ktorými sa predurčuje stagnácia, od deformácie nášho ekonomického rozvoja, ktorými už disponujeme za niekoľko kamiónov objemu takýchto štúdií. Štáty Európskej únie za svoje prostriedky takto nezriedka zamestnávajú svojich ľudí, ktorí na teritóriách štátov Strednej a Východnej Európy vykonávajú v podstate priemyselný a ekonomický prieskum so zámerom ovládnutia týchto trhov. Pre tých, ktorí o tom pochybujú, odporúčam preštudovať dokumentáciu, ktorá bola poslancom k dispozícii vo vestibule včera. Je to veľmi kvalitne vypracovaný materiál, nevznikol na Slovensku, ale v Bruseli.

    Náš ďalší rozvoj je žiadúci v stabilných vnútroštátnych aj zahraničných vzťahoch. Pri ich konštruovaní nie je možné pustiť zo zreteľa historické skúsenosti Slovákov. Pri uzatváraných zmluvách každý štát sleduje predovšetkým svoje záujmy. Aj my musíme prioritne sledovať vlastné záujmy. Nie je možné pustiť zo zreteľa dôveryhodnosť aj druhých zmluvných strán. Ten, kto sa nezdráhal nerešpektovať medzištátne dokumenty v minulosti, nebude sa to zdráhať urobiť ani kedykoľvek v súčasnosti či budúcnosti. Rokovať teda treba, dokumenty prijímať taktiež, ale zabúdať neslobodno. Európske štruktúry sú a aj budú naším smerovaním, nemôžu sa však stať obuškom pre Slovensko a pre Slovákov. Európsky meter musí mať pre nás rovnakých sto centimetrov, ako pre našich najbližších aj vzdialenejších susedov.

    Dámy a páni, dovoľte ešte zmieniť sa o troch okruhoch. Tým prvým, trochu epizodickým, sú noviny, ktoré včera vyšli s bielou titulnou stranou a s varovným textom podpísaným radou signatárov. Na rozdiel od viacerých rečníkov vo mne tento krok nevzbudil rozčúlenie, ale skôr rozveselenie. Takáto akcia sa vo vojenstve nazýva totiž prieskum bojom, a signatári včerajších bielych novinových stránok iba priznali svoju prisatosť k životodarnému mlieku vemienka kravičky, ležiacej za hranicami, v zmysle korigovaného porekadla, že čie mlieko ciciaš, toho verše súkaš.

    Druhý okruh je trošku vážnejší, a tým sú doslova vydieračské akcie na vládu, pričom rukojemníkmi sú spravidla pracovníci určitých sociálnych, presne ohraničených skupín. Je ich celý rad a spravidla sa aktivizujú po nástupe legitímnej vlády ustanovenej po voľbách. Sú to učitelia a ich žiaci, lekári a ich pacienti. V prípade Bratislavy ide o vyhrážky z oblasti mestskej hromadnej dopravy a rukojemníkmi sú vodiči mestskej hromadnej dopravy, a najmä cestujúci občania, nad hlavami ktorých sa vznáša hrozba zdraženia cestovného, pretože zlá vláda nechce poskytnúť pre bratislavskú mestskú hromadnú dopravu 1,7 mld investičných dotácií a 670 miliónov neinvestičných dotácií, ako tu uvádzal pán poslanec Vavrík.

    Pravda je však kdesi úplne inde. Mlčaním sa obchádza fakt, že Bratislavský dopravný podnik z pôvodného rozsahu a štruktúry v roku 1990 nabobtnal na molocha so štyrmi samostatnými riaditeľstvami - elektrické trakcie, autobusy, dielne, ústredné riaditeľstvo, že každé z týchto riaditeľstiev má personálny rozsah prevyšujúci stavy pracovníkov ministerstiev, že platy vedúcich pracovníkov násobne presahujú platy členov vlády, včítane premiéra, že platy ich manažmentov prevyšujú platy poslancov parlamentu.

    Takže, tu vôbec nejde o boj o platy vodičov a výšku cestovného pre občanov, ale o finančné a sociálne istoty týchto pracovníkov, že práce a služby sa realizujú cez spoločnosti s ručením obmedzeným pracovníkov týchto podnikov, keď Mišo zadáva Ďurovi a Ďuro Mišovi, pričom obaja sedia v tej istej kancelárii, že vlani úvahy o výstavbe metra zhltli takmer štvrť miliardy korún, že materiál k výstavbe metra, ktorý schválila vláda premiéra Moravčíka, vypracovali páni Dzurinda, Kresánek a Tatár, pričom hlavnými gestormi tohto skvostného dokumentu boli profesní pracovníci z oblasti histórie umenia a psychiatrie. Takže, tomu výsledku sa ani nedivím, pretože zodpovedá profesnej úrovni jeho tvorcov. Takýto spôsob zaobchádzania so štátnymi dotáciami by finančne neutiahol ani Kuvajt. Takže, vláda by mala bezodkladne vytvoriť aj mechanizmus kontroly štátnych dotácií.

    Nuž, a posledný okruh sa týka oblasti možných rezerv, výdavkov štátu, ktorého sa zatiaľ tu nikto nedotkol. Je to, dámy a páni, samotná Národná rada Slovenskej republiky. Včera sa tu totiž udiala kuriózna situácia, ktorá dokumentovala, že plná tretina poslancov tu sedí zbytočne, že platy je síce ochotná poberať, no, že občanov a svojich voličov vlastne podviedli. Problematika rozvoja tohoto štátu nielen, že ich nezaujíma, no ani ju nechcú. A to do tej miery, že ani nie sú ochotní o nej rokovať. Včera totiž presná tretina poslaneckého zboru, rovných 50 poslancov nehlasovalo za prijatie programu tejto schôdze. Do Bratislavy sa teda zišli na to, aby dokumentovali, že o štátnom rozpočte Slovenskej republiky rokovať nechcú, a teda ani nechcú diskutovať, či je dobrý alebo menej dobrý, alebo či s ním súhlasia alebo vôbec nesúhlasia. Päťdesiati poslanci jednoducho dokumentovali svoje odhodlanie, že rokovať nechcú. Domnievam sa, že ich odhodlanie by malo byť rešpektované a 100-členný poslanecký zbor, pre tak veľký štát ako je Slovensko, by v budúcnosti bol úplne postačujúci. Štátny rozpočet by takto nemálo usporil.

    Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 v súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúčam prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu Hofbauerovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán Bárdos Gyula.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som hneď reagoval na niektoré formulácie pána Hofbauera. Podľa môjho názoru predseda výboru Národnej rady by si mal dať väčší pozor na také výrazy, ktoré používa. Myslím, že do tejto sály nepatria. Ale to nechajme bokom.

    Chcel by som reagovať na to, že prosím pána Hofbauera, aj ostatných, aby z prípadu komárňanskej školy na Hraničnej ulici nerobili tendenčne národnostnú otázku. Vo výbore sme sa tým zapodievali. Bol som taktiež členom trojčlennej delegácie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. V denníku Slovenská republika 27. 2. dostala možnosť reagovať pani Kolláriková ako podpredsedníčka výboru a vedúca našej delegácie, ktorá tam robila poslanecký prieskum, a pán poslanec Garai. Dovoľte mi citovať aspoň niektoré vety, ktoré tam odzneli, lebo súvisia s tým, čo povedal pán Hofbauer. Pán poslanec Garai: "Boli sme sa pozrieť aj v maďarských školách. Rozdiel medzi nimi a slovenskými je očividný. Je to hanba, ako sa staráme o deti chodiace do slovenských škôl na zmiešaných územiach."

    Prosím vás pekne, neboli sme v žiadnej maďarskej škole. Náš poslanecký prieskum bol v tom, že sme rokovali so zástupcom prednostu mestského úradu, vedúcou investičného oddelenia mestského úradu, vedúcou oddelenia investícií a údržby, riaditeľom školskej správy i so zástupcom Pozemných stavieb Nitra. Je to problém, ktorý súvisí s bývalou komplexnou bytovou výstavbou. Takže, prosím vás, nerobte z toho národnostnú otázku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pán Hofbauer, samozrejme, že sa patrí, aby predseda výboru vystúpil, predseda takého dôležitého výboru, aby vystúpil k rozpočtu. Očakával som stanovisko predovšetkým k makroekonomickým ukazovateľom, návrhy výboru na to, akým smerom sa ďalej uberať, prípadne formulovanie konkrétnych návrhov. Nepočul som ani jedno číslo, ale dozvedel som sa o tom, že kupónová privatizácia je podvod, že Slovensko je genetickou zásobárňou pre iné národy, že novinári doja kravičku, ktorá leží za hranicami, že projekt metra robili psychiatri a sociológovia, a že by úplne postačovalo 100 poslancov v Národnej rade. Nebudem to komentovať, je to pod našu úroveň. Takýto prejav je pod úroveň Národnej rady, pod úroveň predsedu. Končím so zbožným želaním, nech každý rozpráva do toho, čomu rozumie, a nech je čím menej takýchto vystúpení v Národnej rade.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Dovolím si len zareagovať na poznámku, týkajúcu sa mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Protestujem voči zjednodušeniu problému, že tam ide len o problematiku platov. Ten problém je oveľa širší. Ide predovšetkým o otázku investícií, energií, prevádzkových nákladov, čo, samozrejme, pán Hofbauer ako bývalý primátor veľmi dobre vie, takže by som bol ďaleko od toho, aby som si myslel, že hovorí o niečom, o čom nevie, o čom hovorí. Chcel by som len upozorniť, že čo sa týka nosného dopravného systému, len dve hlavné mestá v Európe nemajú žiaden nosný systém. Je to Tirana a Bratislava. Pri takomto posudzovaní nosného dopravného systému sa môže stať, že Tirana ho bude mať a Bratislava bude tým jasným svetlom na konci. Bol by som rád, keby sme opatrne hovorili o nosnom systéme. Môžeme sa baviť o tom, či ľahké alebo ťažké metro, alebo ťažké metro francúzskeho systému VAL alebo električka, ale jednoducho všetci vieme, že systém dopravy v meste je nevyhovujúci a treba sa ním zaoberať, osobitne preto, že je to hlavné mesto.

  • Ďakujem. S faktickou sa hlási pán poslanec Dzurinda.

  • Chcel by som povedať, že veľmi jasne formuloval podstatu toho, čo som chcel povedať, pán poslanec Černák. Ja k tomu dodám len toľko, že vy ste, pán poslanec Hofbauer, polemizovali sám so sebou a vymýšľali ste si. Ja som nič nevypracovával. Predložil som návrh materiálu magistrátu mesta, lebo téma metra mi bola vecne príslušná, teda som to do vlády predkladal. Jednoducho, vy si veľmi často vymýšľate, pán poslanec, a zahmlievate to, čo je podstatné.

    V rozpočte je podstatné to, že vláda aj v rozpočte, ako často ináč, vodu káže, ale víno pije. Vy ste nasľubovali mohutné verejné investície. Vo výboroch ani v pléne ste nevedeli povedať, kde zoberiete peniaze. Nasľubovali ste okamžité zvyšovanie prídavkov na deti a v rozpočte nemáte peniaze. Ešte nedávno ste sľubovali aspoň 70 mld Sk do kupónovej privatizácie, teraz vy, pán Hofbauer, hovoríte, že je to podvod na občanoch. Ale 2 miliardy z tohto podvodu pekne rozpúšťate v štátnom rozpočte. Toto bola podstata vášho vystúpenia, toto je podstata správania sa vlády, o ktorej ste nehovorili.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Sopko.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    rovnako aj ja by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Hofbauera. Myslím si, že problém nie zjednodušil, ale doslova zbagatelizoval. Iste, rezervy v práci sú v každej organizácii, to znamená, že aj v dopravných podnikoch, ktorých zakladateľmi sú mestá. Zo strany finančných orgánov sú veľmi účelové a náročné kontroly na použitie týchto štátnych dotácií. To znamená, že nemusíme mať obavy, že sa používajú neoprávnene. Musíme si však uvedomiť, že náklady na prevádzku osobnej dopravy niekoľkonásobne stúpli a dotácie výrazne klesajú. Bolo to tu dokumentované.

    Aké sú možnosti? Úpravou taríf cestovného zaťažiť užívateľa, to znamená občana. Cítime, že je to už kdesi na hrane únosnosti. Potom sú tu dotácie štátu. Tie sú obmedzené. Môžu tu byť dotácie jednotlivých obcí. Rozpočty im nedovoľujú vyčleniť na túto dopravu niekoľko miliónov. A pritom nejde o dopravu len v mestách, ale aj v priľahlých obciach. Štvrtá možnosť je redukcia dopravy, to znamená zásah do grafikonov, a tým veľmi výrazné zhoršenie dopravných služieb. Iné možnosti, prosím, nie sú.

    V pripomienkach viacerých poslancov odzneli požiadavky na zvýšenie týchto dotácií, ale myslím, že predovšetkým sa tu hovorilo o nevhodnom procese prerozdeľovania vyčlenenej štátnej dotácie. Na to musia byť veľmi objektívne kritériá, trebárs na jeden kilometer dopravných výkonov. A práve tieto rozdielne prístupy vytvárajú pocity rôznych krívd a vytvárajú aj takúto polemiku v tomto parlamente. Pripustil som, že podpredseda vlády pán Kozlík, alebo tí, ktorí sa snažili prerozdeľovať túto dotáciu, mali veľmi ťažkú úlohu, lebo každé mesto má svoje špecifiká a osobitosti, ale treba to robiť verejne, objektívne a vyhneme sa takýmto polemikám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi za faktickú pripomienku. Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická pripomienka.

  • Pán poslanec Hofbauer, vždy som vás uznával ako ideológa hnutia HZDS, dokonca aj keď ste boli ministrom dopravy, uznával som vás viac ako ideológa, ako ministra, pretože písali ste články v novinách nie o doprave a rezorte, ktorý vám patril, ale ideologické články. Som však prekvapený, že v tejto ideologizácii idete tak ďaleko, že si sám protirečíte. Hovoríte, že tak dôležitý bod programu ako rozpočet sme nepodporili, že päťdesiati sme nehlasovali. Pán poslanec, váš poslanec HZDS navrhol miesto tohto dôležitého a prvého bodu návrh zákona o Slovenskej informačnej službe, a to ste predradili tomuto mimoriadne dôležitému zákonu o rozpočte. Vy ste takisto zaň hlasovali a my sme sa z tohto dôvodu a, navyše, ešte z dôvodu protikomunistického odboja zdržali hlasovania. Tak prosím vás, keď už ideologizujete, nech to má aspoň trošku logiku.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi. Pani poslankyňa Kolláriková - faktická poznámka.

  • Chcem sa vyjadriť k poslaneckému prieskumu, ktorý sme vykonali s pánom Garaiom a pánom Bárdosom v Komárne. Boli sme si pozrieť nedostavanú komárňanskú školu - dvadsaťtriednu základnú školu. Bola tu poznámka, že nebol daný správny výklad do novín. Dvadsaťtriedna základná škola, ktorú začali stavať v roku 1987, bola pozastavená z nedostatku finančných prostriedkov v roku 1993. Vedľa tejto nedostavanej dvadsaťtriednej základnej školy stojí dostavaná maďarská škola, ktorej výstavba bola ukončená v roku 1986. Čiže, keď pán Garai hovoril s novinárom, porovnával vlastne úroveň školy - dvadsaťtriednej školy pre deti slovenskej národnosti, keď to bola tá nedostavaná základná škola, a pre deti maďarskej národnosti, ktorá bola dostavaná a v ktorej sa deti učili. Chcela by som to poopraviť, nie že sme neboli vnútri, že sme nevideli túto školu, my sme mali možnosť tieto dve školy porovnať, a skutočne, rozdiel bol očividný. A ešte by som potom chcela doplniť, že pán Garai mimo toho bol navštíviť aj túto maďarskú školu, čiže my dvaja sme už tam neboli prítomní. Teda mali sme možnosť porovnať tieto dve školy a rozdiel bol skutočne v neprospech dvadsaťtriednej základnej školy. To je všetko.

  • Ďakujem pani poslankyni Kollárikovej. Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa dotknúť problematiky, ku ktorej sa tu už viacerí prihlásili, a to je prerozdelenie prostriedkov, investičných prostriedkov na mestskú hromadnú dopravu v rámci Slovenska.

    Ako veľmi dobre vieme, v rámci Slovenska sú len štyri mestá, ktoré majú mestskú hromadnú dopravu. Medzi nimi je aj Žilina. Chcel by som zdôrazniť, že všetky tieto mestá majú vybudované ako električkovú, tak aj trolejbusovú dopravu. Tam kde je električková, tam nie je trolejbusová. Všetky tieto mestá mali postavené električkové alebo trolejbusové dráhy za štátne prostriedky. Chcel by som len zdôrazniť, že za vlády pána Čarnogurského sa budovala trolejbusová doprava v meste Košice, kde trolejbusy ešte neboli, a dotácia zo štátu tam išla vo výške 126 miliónov Sk. Trolejbusová doprava v Košiciach je slabá šestina toho, čo je v Žiline. Slabá šestina.

    Mesto Žilina začalo trolejbusovú dopravu stavať zo svojich vlastných zdrojov, z úverových zdrojov. Celkové náklady predstavujú vyše 600 miliónov Sk. Z toho dostaneme od štátu dotáciu len slabých 100 miliónov. Minulý rok sme dostali 50 miliónov, tento rok máme dostať ďalších 50 miliónov. Takže, chcel by som tých pánov skutočne upozorniť na to, že mesto Žilina a priemysel, ktorý je skoncentrovaný v meste Žilina, za vyše 40 rokov vyprodukoval skutočne dosť na to, aby sa tomuto mestu vrátili aspoň takto čiastočne nejaké zdroje na to, aby sa tam trolejbusová doprava postavila.

    Chcel by som zdôrazniť, že to je výsostne ekologická stavba. Žilinská kotlina je známa tým, že sú tam pomerne časté inverzie a skutočne smog, ktorý tam je, či už z chemických fabrík, alebo z mestskej hromadnej dopravy, myslím si, že aj týmto spôsobom bude zásadne eliminovaný. Takže, tým závistlivcom chcem len zdôrazniť, že to je skutočne len chabá kvapka k tomu, aby sme veľmi ťažký úver, ktorý máme ako mesto, nejako zvládali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Kolegovia poslanci, bol by som vám povďačný, keby ste nevytŕhali z kontextu časti viet, prípadne jednotlivé slová, pretože to postráda logiku a s takouto polemikou je jednoducho bezpredmetné diskutovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovolil by som si povedať pár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Hofbauer. Počet administratívnych pracovníkov v Dopravnom podniku mesta Bratislavy klesol zhruba o štvrtinu oproti primátorovaniu, keď šéfoval radnici zrovna pán Hofbauer. To je jedna faktická poznámka.

    Druhá - mzdy v iných štátnych akciových spoločnostiach sú neporovnateľne vyššie, ako v dopravnom podniku, a odmietam tvrdenie pána Hofbauera o výškach miezd terajšieho vedenia akciovej spoločnosti. Tieto mzdy sú zanedbateľné oproti potrebám dopravného podniku na prevádzku.

    A posledná faktická poznámka - nosným dopravným systémom hlavného mesta sa vedenie radnice zase za primátorovania pána Hofbauera veľmi nevenovalo. Takže, akým právom sa, pán poslanec, tu znevažujúco vyjadrujete o pánu primátorovi Kresánkovi a ďalších, ktorí začali túto problematiku nosného dopravného systému v Bratislave riešiť, keď nemali na čo nadviazať po vašom šéfovaní, pripravili istú štúdiu, a vy ju tu takým spôsobom znevažujete? To sa nepatrí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem. Chcel by som reagovať na slová pani Kollárikovej. Veľmi si cením, že pani Kolláriková chce pomôcť. A ona, myslím, môže to tiež potvrdiť, že ako člen toho poslaneckého prieskumu a našej delegácie výboru som tiež bol a som za riešenie týchto problémov, konkrétne aj v Komárne. Ale vo svojom príspevku, keď som reagoval na vystúpenie pána Hofbauera, som hovoril, že to je tendenčnosť, že z tejto otázky a z takejto tragédie, havárie, ktorá sa stala, sa robí národnostná otázka. A maďarská škola, ktorú spomínala pani Kolláriková, ktorá je vedľa tej rozostavanej na siedmom sídlisku v Komárne, absolútne nemá nič spoločné s tou rozostavanou školou, akurát to, že je to blízko. Preto hovorím, že je to tendenčnosť. Prosím vás pekne, som za riešenie tých problémov, ale aby sme to nestavali takýmto spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bárdosovi. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Kolega Vavrík, navštívte útvar dopravného inžinierstva, nechajte si predložiť dokumentácie o príprave rýchlodráhy od roku 1970 a potom zmeníte názor.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková - faktická poznámka.

  • Veľmi krátko. Reagovala som len na vašu poznámku, na to, čo bolo uvedené v novinách, že v podstate pán Garai a my sme nenavštívili tú školu. Ešte raz opakujem, pán Garai vychádzal z toho, čo sme videli zvonku, kompletne dokončenú školu, ktorá bola ukončená, v ktorej sa deti učili, a na druhej strane nedokončenú školu, kde deti boli porozhadzované, učili sa v materskej škole, učili sa na tej inkriminovanej škole na Pohraničnej ulici, kde došlo k situácii, že tam padol strop. Čiže, len toľko, to je všetko.

  • Ďakujem pani poslankyni. Toto by ste si asi mali vykonzultovať vonku.

    Ešte sa hlási pán poslanec Bárdos. Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem a sľubujem, že hovorím k tejto téme poslednýkrát. Denník Slovenská republika som citoval kvôli tomu, lebo tam pod názvom "Poslanecký prieskum" pán Garai hovorí, že naša delegácia navštívila školy a mali sme takéto konštatovanie. Myslím si, že by sme s tým mali skončiť. Súhlasím s tým. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán Ľubo Roman. Pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia,

    môj vstup bude krátky. Nechcem hovoriť o rozpočte ako o celku, ale o rozpočte kultúry, teda rezortu, ktorý som donedávna viedol. Rozpočet, ktorý predkladá terajšia vláda pre rezort kultúry, je skoro totožný, aký som predložil ako úradujúci minister do výboru pre vzdelanie a kultúru. Nie je to výčitka, skôr pre mňa dobrý pocit, že som ho pripravil tak, že sa dá akceptovať akoukoľvek vládou.

    Chcel by som vás o niečo požiadať, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste podporili môj pozmeňovací návrh, ktorý už schválil výbor pre vzdelanie a kultúru, zvýšiť kapitolu kultúry o 10 miliónov korún, teda sumu, ktorá zabezpečí najmä odvody do národnej poisťovne a naozaj minimálny nárast miezd v príspevkových organizáciách ministerstva kultúry. Viete, píšeme, hovoríme, kričíme o kultúre slovenskej, národnej, európskej, a predstavujeme si tu kultúru ako niečo neosobné, ako rezort, a zabúdame na ľudí, ktorí tú kultúru robia. Bez nich totiž kultúra nebude žiadna. Preto vás prosím, aby ste podporili môj pozmeňovací návrh a tým mysleli na tých, ktorí vám síce neposkytnú veci hmatateľné, veci, do ktorých sa dá obliecť, veci, ktoré sa dajú zjesť, ale to, čo všetci veľmi potrebujeme - radosť, smiech, krásny sen, pieseň, nevídanú farebnosť života a očistný kúpeľ duše.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi Romanovi. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolesárová. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrh predpokladá celkové výdavky vo výške 10 442 953 tisíc Sk, z toho na investičné prostriedky 1 900 miliónov korún a na prevádzkové prostriedky 1 411 170 tisíc korún. V rámci prevádzkových prostriedkov sa ráta s neinvestičnými výdavkami vo výške 1 174 432 tisíc korún a na prevádzku sa vyčlenilo niečo vyše 200 miliónov korún. Najväčšou výdavkovou položkou je poistné do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, platené štátom za vybrané skupiny obyvateľstva, to znamená za deti, za dôchodcov a ženy na materskej dovolenke. Táto suma predstavuje 7 131 783 tisíc korún.

    V príjmovej časti štátneho rozpočtu, ktorá predpokladá sumu 60 miliónov korún, sú zahrnuté príjmy stredných zdravotníckych škôl, štátnych zdravotných ústavov a ostatných rozpočtových organizácií, z ktorých najvyššie položky už tradične vykazuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv za vykonávané rozbory a testovanie liečivých prípravkov.

    Treba povedať, že v tomto období sa do návrhu rozpočtu výdavkov premieta metodická zmena v platení poistného do fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a príspevku do Fondu zamestnanosti, nakoľko od začiatku tohto roku sa poistné, ktoré platí zamestnávateľ, štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, účtuje na ťarchu svojich výdavkov resp. nákladov.

    Ďalšou metodickou zmenou je aj platenie poistného do fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za vybrané skupiny osôb, za ktoré platí poistné štát. Tieto úhrady robilo doteraz ministerstvo financií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

    V návrhu neinvestičných výdavkov sú okrem prevádzkových potrieb a mzdových prostriedkov rozpočtových organizácií zahrnuté i prostriedky potrebné pre rozpočtové organizácie na úhradu 38 % poistného plateného zamestnávateľom do poistných fondov vo výške 200 839 tisíc korún. Ďalej tiež účelové prostriedky na zabezpečenie obstarania očkovacích látok a diagnostických prípravkov pre štátne zdravotné ústavy vo výške 56 miliónov korún, spresnené mzdové prostriedky rozpočtových organizácií z titulu udržania zárobkovej úrovne v zdravotníckych rozpočtových organizáciách z roku 1994, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 866/1994 s účinnosťou od 1. septembra 1994, ako i spresnené mzdové prostriedky pre aparát ministerstva zdravotníctva.

    Tieto sú z titulu nových úloh súvisiacich s nadobudnutím účinnosti zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Na základe citovaného zákona sa v aparáte ministerstva konštituuje samostatný odborný útvar, sekcia pre styk s poisťovňami, ktorého hlavnou náplňou je organizácia zdravotného poistenia na Slovensku v prostredí plurality zdravotných poisťovní.

    Ďalšími výdavkami v kapitole zdravotníctva sú príspevky a dotácie príspevkovým organizáciám a neštátnym subjektom. Sú tu zahrnuté príspevky pre organizácie vedeckovýskumnej a vývojovej základne a príspevky na výskumnú činnosť fakultných nemocníc, príspevky na prevádzku cirkevných stredných zdravotníckych škôl, príspevky pre Slovenský Červený kríž a Slovenskú lekársku spoločnosť vo výške 20 miliónov korún. Sú účelovo viazané. Možno konštatovať, že s uvedenými finančnými prostriedkami za existujúcej cenovej úrovne a pri dodržiavaní zásad maximálnej hospodárnosti a úspornosti je možné udržať existujúci stav.

    Zo štátneho fondu zdravia majú byť financované prioritné projekty prijaté na realizovanie úloh programového vyhlásenia vlády a jeho rozpracovania v rezorte zdravotníctva. Ide o projekty, ktoré sa majú realizovať v rámci Národného programu podpory zdravia. Reálna potreba dotácie zo štátneho rozpočtu na financovanie týchto projektov predstavuje čiastku 161 120 tisíc korún. Návrh štátneho rozpočtu však so žiadnou dotáciou do Štátneho fondu zdravia neuvažuje. Je tomu tak preto, že prostriedky sem budú plynúť z privatizácie v rezorte zdravotníctva.

    Nedá mi nepripomenúť, že osobitne mi veľmi záleží na tom, aby sa do Levického okresu, kde je najnižší priemerný vek, lokálne u mužov niekde len 58 rokov, dostala potrebná štátna pomoc. Minulá vláda pána Mečiara na riešenie tohto zlého zdravotného stavu vyčlenila 17 miliónov korún, avšak vláda pána Moravčíka tieto prostriedky pridelila niekam celkom inam - údajne na deputátne uhlie. Samozrejme, je pravdou, že peňazí na zdravotníctvo máme málo. Zdieľam však názor podpredsedu vlády a ministra financií pána Kozlíka, že rezort musí čo najhospodárnejšie pracovať s prostriedkami, ktoré má k dispozícii. Vieme totiž, že čím menej máme peňazí, o to viac rozumu, uplatňovania moderných prístupov v riadení a tvorivosti je potrebných na zabezpečenie fungovania každého jedného organizačného subjektu.

    Za jednu z významných rezerv možno pokladať činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V jej rozpočte sa medzi príjmami neobjavujú také položky, akými sú prostriedky za regresy, za úroky, za predávané tlačivá, či zníženie príspevkov pre zdravotné zariadenia po privatizácii. Nie ako racionálne sa javí aj zvýšenie počtu pracovníkov a takmer stopercentný požadovaný nárast správneho fondu, teda prevádzkových a investičných nákladov. Tieto položky predstavujú rezervu minimálne v hodnote jednej miliardy Sk.

    Práve v tomto kontexte jasných rezerv mi nedá nepovedať, že po prečítaní si predmetnej kapitoly návrhu rozpočtu vlády pána Moravčíka ma prekvapuje vystúpenie pána poslanca Šagáta, pretože vtedy čiastka do Všeobecnej zdravotnej poisťovne činila 7 618 804 korún, čo je oproti číslu v súčasnom návrhu viac len o 487 021 Sk. To predstavuje 13,7 % z 58 % minimálnej mzdy a nie o 70 %. Pochopiteľne, ľudsky chápem, že iné je niesť zodpovednosť a iné byť, i keď objektívnym vo vzťahu k reálnym potrebám občanov, avšak v pozícii bez potreby získať odpoveď na to, odkiaľ požadované peniaze vziať.

    Záverom mi dovoľte popriať nám všetkým spoločne, aby sa slovenská ekonomika čo najskôr prebrala z agónie, bola vysoko produktívna, aby sme sa mohli presúvať z hranice prežívania zdravotníctva do jeho rozvoja prostredníctvom výrazného zlepšenia zdravotnej starostlivosti o našich občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni Kolesárovej. Prosím, pán poslanec Miklušičák. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    v predvolebných materiáloch najsilnejšieho politického subjektu súčasnej vládnej koalície, v tzv. desatore sa napríklad v desatore finančnej politiky, v jeho ôsmom bode píše - citujem: "Zvýšime úlohu obcí a miest v celkovej finančnej a daňovej politike štátu tak, aby sa stali základom hospodárskeho a sociálneho rozvoja svojho regiónu." V inom desatore, v desatore dopravy, spojov a verejných prác, v jeho prvom bode je napísané: "Rozvojom výstavby vytvoríme predpoklady na to, aby každá rodina, i osamelí ľudia mohli mať byt, alebo zabezpečené bývanie." Záverom ešte z desatora štátnej správy a samosprávy posledný, desiaty bod: "Spokojný občan - prosperujúca obec - silný štát." Keďže sľuby sa patrí plniť, zrejme aj preto sa v nedávno schválenom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky objavujú nasledovné záväzky - citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania samosprávy miest a obcí, budeme presadzovať ďalšie posilňovanie jej kompetencií súčasne s postupným zlepšovaním finančných podmienok." Alebo na inom mieste: "Racionalizácia výdavkov štátneho rozpočtu sa bude opierať okrem iného o postupné posilňovanie zodpovednosti miest a obcí za svoj rozvoj s nadväzným posilňovaním vlastnej príjmovej základne a odstránením prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami miest a obcí."

    Napokon ešte krátka citácia z kapitoly Výstavba a verejné práce: "Za závažnú celospoločenskú úlohu vláda pokladá rozvoj bývania. Je najvyšší čas zastaviť útlm bytovej výstavby a oživiť ju." Iste, úvahy resp. plány pekné a zrejme podľa väčšiny z nás aj dobré a správne.

    Ako sa však tieto úvahy premietli do návrhu tohtoročného rozpočtu, najmä tej jeho časti, ktorá sa týka miestnych rozpočtov? V časti II - Zámery rozpočtovej politiky v roku 1995 správy k návrhu štátneho rozpočtu v bode 11 vláda uvádza, že vo vzťahu k rozpočtom miestnych samospráv nedochádza v roku 1995 k zmenám štruktúry daňových príjmov a že - citujem: "Postupne by sa mala posilňovať zodpovednosť miest a obcí za svoj rozvoj s nadväzným posilňovaním vlastnej príjmovej základne a odstraňovaním prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami miest a obcí." Opäť niečo, s čím by väčšina z nás mohla súhlasiť. Štruktúra daňových príjmov je síce rovnaká ako v minulom roku, ale percentuálny podiel príjmov obecných rozpočtov na republikových daniach je podstatne menší. U daní z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti miesto 29,92 % len 20,27 %, miesto 5,87 % daní z príjmov právnických osôb len 4,51 %.

    Ak by sme porovnali napríklad vývoj podielu účasti výnosu republikových daní na vlastných príjmoch miest a obcí, vychádzajúc pritom len z rozpočtových odhadov vlády, nieto ešte zo skutočných výnosov, ako na to včera poukázal môj kolega, pán poslanec Dzurinda, zistili by sme, že kým v roku 1993 bol tento podiel ešte 49,2 %, dnes je to už iba 36,6 %, čo je pokles zhruba o štvrtinu. Pritom konštatujem, že oba návrhy pripravovala vláda pod vedením toho istého predsedu. Pritom práve tieto príjmy by mali byť jedným zo stabilizujúcich prvkov rozpočtov samospráv. Naopak, vláda naproti tomu vyčleňuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa nad rámec uvažovanej bilancie príjmov a výdavkov obcí a miest sumu 649 miliónov korún, z ktorých 603 je určených na riešenie rozdielov medzi obcami. Na jednej strane proklamovaná snaha vlády o odstraňovaní prerozdeľovacích procesov, na druhej strane rezervy v kapitole Všeobecná pokladničná správa. To vyvoláva domnienky, a niektorí predstavitelia samospráv to aj signalizujú, že sa uvažuje s heslom "Rozdeľuj a panuj".

    K podobným úvahám "Rozdeľuj a panuj" vedie aj spôsob rozdelenia účelových dotácií pre mestskú hromadnú dopravu, na ktorú poukázal aj včera zástupca Spoločnej voľby a dnes zástupca Demokratickej únie.

    Najväčší nárast v príjmoch miestnych rozpočtov vláda uvažuje v nedaňových príjmoch, a to 1 733 miliónov Sk, na celkových 5 183 miliónov Sk. Tiež optimistické číslo. Avšak navrhuje obciam zadĺžiť sa vyše pol miliardou, respektíve ich odkazuje na fiktívne príjmy, pozri ostatné nedaňové príjmy vo výške 2 198 miliónov korún, ktoré, ako aj včera poukázali moji predrečníci, sú jednak iba lokálne a jednak podľa odhadov predstaviteľov samospráv splniteľné tak na 5 %.

    Počas uplynulých dní som sa stretol so starostami a primátormi niektorých okresov svojho volebného kraja, podotýkam, že to neboli iba z KDH, kde sme sa seriózne pokúšali posúdiť navrhovaný rozpočet obcí a miest. Za všetkých snáď uvediem iba názor jedného z nich. "Rok od roku sú obce ubíjané." Áno, takto to cítia všetci, dokonca i tí, čo sa im podarí sem-tam vychodiť niečo navyše voči ostatným. Čo teda vyplynulo z uvedených spoločných rozborov navrhovaného rozpočtu?

    Po prvé - obce nemajú šancu spoľahnúť sa na stabilné pravidlá pri tvorbe svojich rozpočtov. Nemajú teda zatiaľ ani šancu pustiť sa systémovo do riešenia nahromadených problémov.

    Po druhé - plnenie sľubov, či už tých predvolebných, alebo sformulovaných v programovom vyhlásení vlády, sa určite odsúva na neskôr.

    Po tretie - zrejme niekomu prekážajú vzťahy samostatného a demokratického rozhodovania nezávislého od vôle vládnej väčšiny a nemožnosť použiť obdobné praktiky ako v prípadoch štátnej správy, a vymeniť všetkých nepohodlných na základe koaličných dohovorov vládnej väčšiny.

    Aby do budúcnosti nemuseli byť niekým ďalším konštatované podobné uzávery, pripájam sa k návrhom svojho kolegu pána poslanca Dzurindu s dôrazom na návrh pojať do uznesenia z prerokovania návrhu rozpočtu nasledovné: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby najneskôr v termíne predloženia návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 predložila aj návrh zákona, ktorým sa bude riešiť trvalý a stabilný podiel miest a obcí na republikových daniach, resp. objektívny a trvalý vzťah daňovej sústavy na strane jednej a štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí na strane druhej."

    Takýto zákon považujem za jedno zo systémových opatrení na stabilné riešenie financovania obcí. Verím, že aj prijatím takéhoto uznesenia, resp. v budúcnosti tohto zákona, prispejeme k tomu, aby napríklad primátor mesta Čadca nemusel v budúcnosti na otázku "Skúste byť chvíľu jasnovidcom, kedy bude na Kysuciach lepšie" odpovedať anekdotou - citujem: "Môj zástupca vraví, napadnime Ameriku. Ak vyhráme, bude nám dobre, ak prehráme, nech si nás ako porazených berú."

    Na záver by som sa ešte dotkol vystúpenia pána Hofbauera, že o tom, či sme chceli rokovať o tomto bode programu, nesvedčí naše hlasovanie, ale naše vystupovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Andrejčák a pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda, vážené panie a páni poslanci,

    v priebehu terajšej schôdze Národnej rady odzneli len niektoré výhrady k navrhovanej výške výdavkov pre rezorty, ktoré sú nám príslušné. Dovoľte však pár slov k objasneniu situácie v rezorte obrany.

    Po dlhú dobu existencie Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky poslanci na Slovensku neriešili vlastne zásadným spôsobom otázky obrany štátu. Bolo to po prvé preto, že oblasť obrany patrila do kompetencie bývalej federácie, a po druhé preto, že v rokoch 1993 a 1994 riešila Národná rada najmä vnútropolitické a ekonomické otázky. Po tieto dva roky Armáda Slovenskej republiky bola nútená preklenúť nedostatok finančných prostriedkov čerpaním prostriedkov zo zásob, ktoré buď boli pri delení armády dovezené na Slovensko, alebo jednoducho zásoby v skladoch znižovala. Zároveň radikálne obmedzila intenzitu výcviku a zastavila výcvik záloh. Aby som vás presvedčil, vážení poslanci, že Národná rada podceňovala v tejto oblasti dopad nízkeho rozpočtu na obranu a málo sa zaoberala otázkami obrany, uvediem dva dôkazy.

    Po prvé - v roku 1994 vyčlenilo Slovensko na oblasť obrany 55 amerických dolárov na obyvateľa na rok. V tom istom roku Česká národná rada vyčlenila 87 dolárov. Napríklad Maďarsko vyčlenilo o 10 dolárov viac ako Slovensko. Neutrálne Rakúsko vyčlenilo dokonca 210 amerických dolárov na osobu na rok. Aspoň vidíme, čo stojí neutralita. Menej už vyčleňuje naozaj len Ukrajina a Albánsko. Môžeme si položiť otázku: Je pre suverenitu nutné vyčleňovať pre obranu na jedného obyvateľa za rok toľko ako v susedných štátoch, alebo tie vyčleňujú zbytočne veľa? Alebo iba sme už dva roky stav podceňovali?

    Druhý príklad: Česká republika po rozdelení federácie sa k rezortu obrany zachovala inak než Slovensko. Národná rada Slovenskej republiky pre ministerstvo obrany vyčlenila o jednu miliardu menej než bola jedna tretina pôvodného federálneho rozpočtu v roku 1992. Česká národná rada v ten istý rok, teda v roku 1993 zabezpečila vyčlenením pre rezort o 4 miliardy viac než boli dve tretiny pôvodného federálneho rozpočtu. Môžeme teda urobiť záver, že ekvivalentný rozdiel medzi Armádou Českej republiky a Armádou Slovenskej republiky v roku 1993 bol 3 miliardy. O to sme museli byť skromnejší.

    Ako som už spomínal, aj v roku 1994 tento rozdiel pokračoval a Česká národná rada vyčlenila 87 dolárov na obyvateľa. Iste bude správne, ak si pripomenieme, že vonkajšie ohrozenie Českej republiky a Slovenskej republiky, čiste teoreticky, je rovnako naliehavé. Nič viac Českej republike nehrozí, než nám. Ak to vezmeme za pravdivé, potom uvidíme, že poslanci a vláda Českej republiky si uvedomujú viac než my na Slovensku, že udržanie bojaschopnosti sa nedá znižovať alebo zvyšovať ako napríklad konzervy v sklade alebo v obchode. Udržanie bojaschopnosti vojsk je naozaj dlhodobý zložitý proces, ktorý sa síce dá veľmi ľahko znížiť, ale veľmi ťažko sa úroveň bojaschopnosti obnovuje.

    Dovoľte preto urobiť záver, že Slovenská republika dlží nie vojakom, nie ministerstvu obrany, ale svojej suverenite za prvé dva roky existencie, a to uvádzam ako rozdiel oproti Českej republike, už zhruba 6 až 8 miliárd Sk. Preto je dôsledok taký, že velitelia strácajú schopnosť veliť, lebo postupujú už piaty rok vo funkciách bez toho, aby mali potrebnú prax z velenia. Len riadia denný život vojakov. Vojská necvičia, prechádzajú do zálohy už piaty rok vojaci, ktorí neprešli riadnym vojenským cvičením. Narastá nám počet záloh, ktoré dlhodobo necvičia a počet neopravenej techniky tiež narastá. Len ako argument uvediem, že v roku 1985 musí ministerstvo obrany zabezpečiť v letectve buď vykonanie 75 generálnych opráv leteckých alebo vrtuľníkových motorov alebo drakov lietadiel, kalkulačne každý v hodnote 10 miliónov korún, alebo o počet generálnych opráv primeranú časť lietadiel zrušiť.

    Možno ešte bude vhodné použiť jeden argument k vyčlenenej výške rozpočtu pre ministerstvo obrany. V Slovenskej republike je vyše 10 % nezamestnaných. Hovorím 10 % kvôli tomu, že máme posádky, kde je nezamestnanosť nízka a inde je aj vyššia. Iste polovica týchto nezamestnaných je mužská populácia. Ale stále v armáde chýba 30 % vojakov z povolania. Ešte dnes je pre nezamestnaného muža lepšie zostať nezamestnaným, ako vstúpiť do služieb armády.

    Preto si myslím, že argumenty o tom, že armáda dostala veľa prostriedkov, sú nepravdivé, zavádzajúce. Ak už tretí rok budeme pre obranu vyčleňovať menej, než primerane vyčleňujú okolité štáty, nedovoľme aspoň v tejto situácii, v ktorej sa nachádza dnes rezort, ďalej okliešťovať podmienky. Nehorujem za zvýšenie nákladov v tomto roku. Chápem zložitosť situácie v zdravotníctve, školstve a v iných oblastiach. Len prosím vás, páni poslanci, odmietnime akékoľvek snahy o ďalšie znižovanie.

    Som presvedčený, že v tomto roku ministerstvo obrany spolu s generálnym štábom dokončia kalkuláciu a včas nás budú informovať, ako predísť úplnej strate bojaschopnosti, ak aj v roku 1996 bude pre ministerstvo obrany vyčlenených menej prostriedkov, než u našich susedov. Bude to poznanie síce kruté, ale musíme ho vedieť včas, aby sme potom nezažili veľké prekvapenie. Pán poslanec Pásztor má iste svoj dôvod, prečo včera práve z rozpočtu pre Armádu Slovenskej republiky navrhol ešte ubrať. Odporúčam, vážená Národná rada, jeho návrh odmietnuť a potvrdiť navrhovanú výšku 12,9 mld, ktoré je naozaj minimom pre tento rezort, ako som sa pokúsil to už vysvetliť.

    Zároveň dovoľte vyjadriť spokojnosť, že v rozprave nebol spochybnený návrh rozpočtu pre ministerstvo vnútra, kde skutočne je tiež minimum, Slovenskú informačnú službu, ani štátne hmotné rezervy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi. Prosím, pán poslanec Rea Jozef. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte v krátkosti, aby som sa v rozprave aj ja dotkol kapitoly, ktorá prislúcha nášmu výboru. Je to kapitola ministerstva vnútra, jeho civilnosprávneho úseku. Je to úsek verejnej správy. Ide o časť rozpočtu, v ktorej sú zabezpečované popri potrebách vlastného ministerstva vnútra predovšetkým finančné potreby orgánov miestnej štátnej správy, to znamená okresných, obvodných úradov, úsekov sociálnej starostlivosti, úsekov mimoústavnej starostlivosti v pôsobnosti týchto úradov. Ďalej potreby archívnictva, potreby požiarnej ochrany, potreby civilnej ochrany, potreby hospodárskej mobilizácie a mnohých ďalších úsekov štátnej správy v pôsobnosti civilnej časti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prostredníctvom rozpočtu tejto časti ministerstva vnútra štát prispieva tiež na činnosť niektorých dobrovoľných spoločenských organizácií, napríklad je to Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Konfederácia politických väzňov Slovenska.

    O význame a rozsahu tejto časti rozpočtu svedčí aj navrhovaný rozsah výdavkov zo štátneho rozpočtu pre rok 1995, ktorý predstavuje sumu takmer 10 mld Sk. K samotnému návrhu rozpočtu pre úsek verejnej správy ministerstva vnútra by som chcel najprv celkom pozitívne hodnotiť, že oproti predchádzajúcim obdobiam i rozpočtu na prvý štvrťrok, rozpočtového provizória, rozpočet na rok 1995 zohľadňuje aspoň tie minimálne a najzákladnejšie potreby, nevyhnutné pre fungovanie a plnenie úloh príslušných úsekov verejnej správy. Tak to bolo konštatované aj pri prerokúvaní návrhu rozpočtu vo výbore pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    K príjmovej časti rozpočtu, ktorá predpokladá pre rok 1995 príjmy v objeme 528 miliónov korún, možno konštatovať, že ide síce o mimoriadne náročnú, ale na základe poznatkov reálnu úlohu. Podstatnú časť týchto príjmov sa predpokladá zabezpečiť v oblasti sociálnej starostlivosti, čím sa na jednej strane vyvolá určitý tlak na príslušné zariadenia sociálnej starostlivosti, avšak na druhej strane sa aspoň sčasti takto kompenzujú vysoké výdavky štátu pre oblasť sociálnej starostlivosti.

    Pokiaľ ide o výdavky, ako som už uviedol, návrh predstavuje presne 9,7 mld Sk. Zabezpečuje základné prevádzkové potreby úseku verejnej správy. Zohľadňuje tiež metodické zmeny, ktoré vyplývajú z nových právnych predpisov na úseku sociálneho a na úseku zdravotného poistenia, ako aj zmenu platových predpisov v rozpočtových organizáciách. Čiastočne sú zohľadnené aj dopady prijatých zákonov v roku 1994, a to zákona číslo 255/1994 Z. z. o Poľnej stráži, zákona číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia obyvateľstva, z ktorých vyplývajú nové kompetencie aj pre okresné a obvodné úrady štátnej správy.

    Treba však uviesť, že rozpočet mzdových prostriedkov zabezpečuje úroveň odmeňovania pracovníkov miestnej štátnej správy a zariadení sociálnej starostlivosti na veľmi nízkej úrovni a výrazne zaostáva za inými sektormi, a to nielen za súkromným sektorom alebo bankovníctvom, ale tiež za niektorými sektormi v pôsobnosti vlády. To znamená, že pri celkovom pozitívnom hodnotení rozpočtu rezortu vnútra a jeho civilnej časti treba vidieť, že ide o relatívne pozitívne hodnotenie z hľadiska reálnych možností štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1995.

    Chcem vysloviť presvedčenie, že vláda si plne uvedomuje, že dlhodobejšie pretrvávanie stavu, keď rozpočet pokrýva iba tie najnevyhnutnejšie prevádzkové potreby štátnych orgánov, zabezpečuje odmeňovanie pracovníkov v štátnej správe na dolnej hranici, keď rozpočet nezabezpečuje ani jednoduchú obnovu materiálnotechnickej základne štátneho aparátu, môže byť akceptovatelné iba v súčasnom prechodnom období ekonomickej transformácie v našom štáte. Podľa údajov, ktoré návrh rozpočtu úseku verejnej správy ministerstva vnútra obsahuje, možno konštatovať, že si vláda úlohy tohto sektoru uvedomuje a v rámci možností ekonomiky zabezpečuje jeho najzákladnejšie potreby.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    v rozprave odznelo mnoho požiadaviek na posilnenie rozpočtov miest a obcí. Pri prerokúvaní návrhu rozpočtu vo výbore práve návrh rozpočtu obcí na tento rok bol podrobený analýze, z ktorej vyplýva, že ja osobne a podľa rozpravy celá Národná rada by si želala podstatné zvýšenie miestnych rozpočtov. Podobné predstavy sú však aj pri ostatných kapitolách štátneho rozpočtu. Avšak štátny rozpočet Slovenskej republiky môže do jednotlivých kapitol a taktiež do miestnych rozpočtov rozdeliť iba to, čo je schopný naakumulovať v príjmovej časti štátneho rozpočtu. V predloženom návrhu rozpočtu na rok 1995 sú uvedené výdavky, ktoré zabezpečujú základné funkcie jednotlivých kapitol a takisto základné funkcie miestnych rozpočtov. Som hlboko presvedčený, že zvýšením finančnej disciplíny, zvýšením účinnosti kontrolného systému budú i proklamované riziká štátneho rozpočtu zvládnuté.

    Chcem však v súvislosti s metodikou tvorby štátneho rozpočtu poukázať na negatívnu skutočnosť dopadu vnútropolitickej krízy v marci 1994, spojenú s výmenou vlády. V decembri roku 1993 pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1994 prijala Národná rada uznesenie, ktorým žiadala vládu Slovenskej republiky - citujem: "upustiť od doterajšieho používaného nárokovo prídelového princípu tvorby štátneho rozpočtu na rok 1995". Toto nebolo akceptované a vláda Jozefa Moravčíka nielenže neakceptovala toto uznesenie, ale rozpočet do Národnej rady vôbec nepredložila. Tu, vážení poslanci, hľadajme nedostatok zdrojov, pretože i bohaté a aj veľmi bohaté štáty svoj rozpočet navrhujú na základe normatívnej spotreby prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Nech je pre Národnú radu Slovenskej republiky cieľom už možno pre rok 1996 skoncovať s týmto tzv. fasovacím systémom štátneho rozpočtu a prejsť na systém tvorby štátneho rozpočtu na základe normatívov potreby zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    A nakoniec, aby som dokázal, že základné potreby aj miest aj obcí budú pre rok 1995 dostatočné, porovnám výsledky hospodárenia miestnych samospráv vo výdavkovej časti v oblasti neinvestičných výdavkov pre samosprávne funkcie, kde úvaha vlády pre rok 1994 bola v tejto oblasti samosprávnych funkcií miestnych samospráv 10,2 mld, rozpočet obcí bol taktiež 10,2 mld, skutočnosť za rok 1993 bola v tejto oblasti 10,3 mld a úvaha štátneho rozpočtu pre rok 1995 v tejto oblasti je 10,3 mld. Skutočne prostriedky chýbajú pre rozvoj obcí, pre ich investovanie, ale tu je celý štátny rozpočet skutočne limitovaný iba prostriedkami, ktoré dokážeme rozdeliť. A som presvedčený, že už pre ďalšie roky, keď pristúpime k tvorbe rozpočtu na základe skutočných normatívnych spotrieb, aj do tejto oblasti sa ujde, ako do jednotlivých kapitol, a budem sám proklamovať, aby sa do rozpočtov miestnych samospráv dostali prostriedky v dostatočnej miere.

    Ďakujem pekne a odporúčam Národnej rade, aby predložený návrh štátneho rozpočtu schválila.

  • Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Ďalší do diskusie je prihlásený pán Cuper. Nie je tu, stráca poradie. Prosím, vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    v mojom vystúpení by som sa chcela v krátkosti zamerať na niektoré problémové časti návrhu štátneho rozpočtu pre rok 1995 z pohľadu bývalého pracovníka samosprávy.

    O položkách príjmov obcí v § 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 1995 z dane fyzických osôb zo závislej činnosti a právnických osôb odznelo tu už niekoľko konkrétnych pozmeňovacích návrhov na ich zvýšenie, ktoré plne podporujem, pretože toto je trvalý príjem obce v zmysle zákona. Zastavím sa pri niektorých položkách návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 1995.

    V § 5 odseku 7 sa hovorí, že výnos z penále vyrubeného daňovými úradmi podľa osobitných predpisov je vo výške 50 % príjmom rozpočtu obce. Keďže príjem je viazaný na oznamovaciu povinnosť príslušnej obecnej samosprávy na porušenie daňových povinností, dávam pozmeňovací návrh na prerozdelenie v pomere 70 : 30, t.j. 70 % je príjmom obce. Týmto ustanovením by boli obecné úrady motivované napomáhať štátu pri vyhľadávaní daňových neplatičov.

    V druhej časti môjho príhovoru sa chcem zamerať na veci, ktorých gesčným výborom je vlastne výbor pre životné prostredie, ktorého som členkou. V spoločnej správe, tlač 83a, pod bodom 27 sa dopĺňa bod 5 v článku 5 o písmeno o/, ktoré znie: "investície do výstavby čističiek odpadových vôd v Košiciach, Poprade a Trnave". O tomto bode žiadam hlasovať samostatne. V prípade, že zníženie v tomto bode na 3 čistiarne odpadových vôd neprejde, dávam návrh na ďalšie hlasovanie, kde bod o/ bude znieť: "investície na dokončenie rozostavaných čističiek odpadových vôd".

    V ďalšej časti môjho príhovoru sa zamerám na druhú časť spoločnej správy, tlač 83b, k prílohe a návrhom rozpočtu kapitol a žiadam v bode B1 o písmene d/ hlasovať samostatne. Ide o to, aby v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky - je chyba v spoločnej správe, je potrebné opraviť ministerstvo hospodárstva na pôdohospodárstva - sa zvýšili výdavky o 230 miliónov Sk a účelovo sa viazali na dostavbu čiastiarní odpadových vôd mesta Trnava a Košice.

    Vzhľadom na nevyhovujúci stav vodohospodárskych stavieb na Slovensku a množstvo žiadostí obcí o pomoc štátu pri dokončovaní týchto stavieb navrhol výbor životného prostredia ako gesčný výbor kapitoly ministerstva životného prostredia zvýšenie dotácie do Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky. Rozpočet uvažuje s dotáciou 250 miliónov Sk. Na základe rozpravy vo výbore bol uznesením výboru do spoločnej správy, tlač 83b, zapracovaný bod B1 písm. e/. Z toho dôvodu žiadam, aby sa o tomto bode B1 písm. e/ hlasovalo samostatne. Ide o zvýšenie dotácie do Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky o 150 miliónov Sk.

    Nedá mi nespomenúť neúmerné prerozdelenie dotácií pre mestskú hromadnú dopravu, porovnanie miest Bratislava, Košice, Prešov, k návrhu dotácie pre Žilinu. Pán poslanec Slota síce hovorí, že má vysoký úver na trolejbusovú dopravu a že ho treba splácať. Máte pravdu, pán poslanec, veď úvery treba platiť, ale je potrebné zvažovať na čo máme a čo si to-ktoré mesto môže dovoliť, a nielen na to, že si síce volebnú kampaň zabezpečíme, ale zadĺžime mesto pre budúcnosť. Asi týmto, vlastne zvýšením dotácií, takýmto spôsobom sa bude snažiť primátor mesta Žiliny vyrovnať schodok mestského rozpočtu, ktorý bol schválený vo výške cca 700 miliónov Sk. Toto je zhruba celkový rozpočet mesta Košice. V Žiline ide o schodok.

    Na záver chcem vyjadriť nádej, že pripravované zmeny legislatívnych noriem v zmysle predloženého plánu legislatívnych úloh budú pripravované v prospech samospráv, ktoré najlepšie vedia rozhodnúť o potrebách občanov Slovenska, pretože sú jej najbližšie. Verím, že nepôjde len o prenos kompetencií, ale aj o prenos primeraných zdrojov zo štátneho rozpočtu, ktorým sa tieto kompetencie budú môcť zabezpečovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pán poslanec Moric. Faktická poznámka - pán poslanec Sopko.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem reagovať na vystúpenia tých kolegov poslancov, ktorí tu navrhujú osobitné a prednostné riešenie dostavby vytypovaných čističiek odpadových vôd v meste Košice, Poprad a Trnava. Áno, môže to byť aj takto. Neviem, kto stanovil tieto priority, ale ja som za zásadové riešenie dokončiť a nájsť formu dokončiť všetky ostatné rozostavané čističky odpadových vôd na Slovensku. Veď najstaršia rozostavaná - my už ju nazývame bradatou čističkou odpadových vôd - je prešovská. Uplynulo 15 rokov od doby, keď sa táto stavba začala. Popradská je len dvojročná. Stupeň rozostavanosti je rovnako vysoký a na dokončenie chýba necelých 60 miliónov Sk.

    Preto by som prosil, buďme v týchto veciach veľmi triezvi. Dostaneme sa opäť do neriešiteľnej situácie, že zvýhodňujeme len niektoré mestá. Čo povieme na krompažskú čističku odpadových vôd? Nezaslúži si toto mesto, táto oblasť prednostné dokončenie čističky? Čo povieme Svidníku? Veď tu predsa nemôžme riešiť pilotným projektom jednu alebo dve čističky. A nakoniec, nech priority stanoví buď pán minister Baco alebo pán minister životného prostredia, nie skupina poslancov len preto, že niekto konkrétne sedí v tom alebo onom výbore. Som toho názoru, že treba podporiť a nájsť formu urýchlenej dostavby čističiek, ale musí to byť objektívny prístup a musí to byť zásadové riešenie pre všetky mestá rovnaké.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Zahatlan.

  • Prosím vás, som veľmi rád, že máte takú dojemnú starostlivosť o Žilinu. Príďte sa pozrieť, zhodnoťte prácu z pohľadu toho, že to uvidíte pána primátora a uvidíte, že Žilina vyzerá ako jedno z najkrajších miest po nežnej revolúcii. Príďte sa pozrieť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    výbor pre životné prostredie sa zaoberal problematikou rozostavaných čističiek odpadových vôd na niekoľkých svojich zasadnutiach. Samozrejme, že také systémové riešenie, ako napríklad navrhoval môj predrečník pán kolega Sopko, by bolo optimálne, ale ministerstvo financií odmieta zatiaľ takéto riešenie, pretože efekt a vplyv na štátny rozpočet by bol nevypočitateľný. Preto ste správne použili slová pilotný projekt, ako pilotný projekt, pri ktorom by sa overila ochota investorov ísť do riešenia komunálnych problémov, pri ktorých štát by zobral na seba polovičku tohto bremena. Nemôže byť veľa projektov.

    Včera som zdôvodnil, na základe akých kritérií boli vybraté projekty v Košiciach a v Trnave ako vyslovene havarijné a región Tatry s predstihom pripravovať pre možnosť kandidovať na budúce Zimné Olympijské hry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu Černákovi. Prosím, pán poslanec Moric. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia a najmä vážená kolegyňa Sabolová,

    toto nie je rádio Jerevan. Povedali ste, že pán primátor sa sťažuje, že on má veľký úver na autobusovú dopravu. Nesťažuje sa sa pán primátor, pán primátor hovorí o meste Žiline, že mesto Žilina má úver a nie na autobusovú, ale na trolejbusovú dopravu. Nevadí, povedali ste.

    Pokiaľ sa týka vlastného rozpočtu, najviac ma zaujalo to, že má rozpracovanú optimálnu štruktúru výdajov k predpokladaným príjmom tak, aby bol finančne autonómny a nevťahoval do seba externú pokladničku, t. j. zdroje z Fondu národného majetku. Vláda v podstate vyšla s tézou "viac úverových peňazí do ekonomiky". Vytvára podmienky pre vstup finančného a investičného kapitálu do Slovenskej republiky zo zahraničia tak, aby bol doplnkovým zdrojom rozvoja ekonomiky. Zvýrazňuje sa úloha bankového sektoru ako účinného sprostredkovateľa peňazí prostredníctvom úverov. Zároveň sa predpokladá, že Fond národného majetku prispeje k rozvojovým trendom reštrukturalizácie pohľadávok voči štandardne privatizovaným podnikom v prípadoch, ktorým to preukázateľne pomôže k zlepšeniu ich ekonomickej aktivity a k rozvoju.

    Pokiaľ sa týka prioritných smerov použitia štátneho rozpočtu, pre Slovenskú národnú stranu sú najmä v oblasti obrany, školstva, zdravotníctva. Súčasne by sme chceli poukázať, že zníženie kapitoly štátneho rozpočtu pre Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky považujú poslanci Slovenskej národnej strany za opodstatnené a rozpočtový objem 121,3 miliónov Sk za postačujúci, ba dokonca aj prekračujúci potreby, ktoré sa kladú na spoločenskú úlohu tejto inštitúcie. Pre porovnanie Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý plní funkciu výkonnej politicko-administratívnej centrálnej inštitúcie, má rozpočet 150 miliónov Sk. Čiže vidíte, že návrh rozpočtu na Kanceláriu prezidenta je až vysoký.

    Pokiaľ sa týka školstva, podľa nášho názoru je najdôležitejším spoločenským strategickým rezortom. Výchova a vzdelanie zakladá mieru budúcej kvality spoločnosti a tomu zodpovedá aj rozpočtovaný objem rezortu, t.j. 24,7 miliárd Sk. Náročnosť rezortu prezentuje aj fakt, že neinvestičné náklady predstavujú až 80 % výdavkov sektoru. Na vedu a výskum a na úlohy rozvoja vedy a techniky sa predpokladá vynaložiť približne 270 miliónov korún. Túto sumu nepovažujeme ani my za dostačujúcu, ale mala by pokrývať základnú nevyhnutnú potrebu v tejto oblasti. Zároveň sa však predpokladá, že veda a výskum budú vyvíjať snahu privyrobiť si na seba súčinnosťou s podnikateľskou sférou.

    Pokiaľ sa týka zdravotníctva, tento rezort naozaj prežíva zložité obdobie svojej transformácie, a poslanci Slovenskej národnej strany budú venovať osobitnú pozornosť tomuto rezortu.

    Rezort obrany zabezpečuje plnenie úloh s nedostatkom zdrojov. Ministerstvu to neumožňuje rozvíjať armádu tak, aby sa občan tohto štátu cítil bezpečným, a tiež tak, aby to bolo v súlade s medzinárodnými kritériami. Súčasný tabuľkový stav našej armády 52 tisíc osôb nie je naplnený, armáda má takmer o desaťtisíc vojakov menej. Podľa odzbrojovacích zmlúv, ktoré Slovenská republika plní, má mať naša armáda v polovici novembra 46 667 ľudí, vojakov.

    Národná rada Slovenskej republiky a Rada obrany štátu musí povedať, akú armádu táto republika chce mať a potom tomu treba prispôsobiť aj financie. Aj keď v porovnaní s predchádzajúcim rokom je objem výdavkov nominálne vyšší, aj tak sa nevytvára priestor pre jej modernizáciu, nákup nových zbraňových systémov alebo techniky.

    Len legislatívne zmeny v platení poistného za zamestnávateľov a úprava platových stupníc od 1. 1. 1995 predstavuje sumu 1,6 mld Sk. Zvyšok je armáda nútená za účelom zabezpečenia výcviku a udržania obranyschopnosti využiť na opravu techniky, nákup náhradných dielov a materiálu, ktoré s ohľadom na nedostatok prostriedkov v predchádzajúcich rokoch nebolo možné zabezpečiť. Je potrebné si uvedomiť, že v Armáde Slovenskej republiky nejde len o prevádzkové potreby, ale aj o rozvojové programy, znovu zopakujem, o nákup novej techniky a zbraňových systémov, ktoré má armáda v zámere nakúpiť. Prevádzkové náklady armády sú dané existujúcou organizačnou štruktúrou a počtami bojovej techniky. Z tohoto dôvodu považujem navrhovaný objem výdavkov rozpočtu rezortu obrany v sume 12,9 miliárd korún za reálny na úrovni zákonných dávok. To znamená, že i takto schválený rozpočet rezortu obrany nepokrýva prevádzkové potreby v požadovanom rozsahu.

    Ako jedno z čiastočných riešení ako zlepšiť ekonomickú situáciu rezortu obrany navrhujem uložiť Armáde Slovenskej republiky, aby zvýšila svoju aktivitu, aby sa príjem z jej činnosti zvýšil. Tým by sa hradila úhrada rozpočtovo nezabezpečených výdavkov na čiastočnú modernizáciu armády z mimorozpočtových zdrojov, vytvorených z odpredaja nadbytočnej techniky a materiálu. Je potrebné, aby táto činnosť bola koordinovaná tak, ako to vyžadujú medzinárodné dohovory. Túto vetu navrhujem dať do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného poslanci Slovenskej národnej strany v Národnej rade Slovenskej republiky tento rozpočet schvália.

    Nakoniec mi dovoľte, aby som predložil dva návrhy na zmenu. V § 24 ods. 2 písmeno a/ a v § 24 ods. 2 písm. h/ navrhujem pod týmito dvomi písmenami text zmeniť, pretože uvedená úprava by viedla k prudkému zníženiu celkového odbytu väčšiny typov nových osobných automobilov, ktorý by nebol nahradený prípadným zvýšením odbytu lacnejších typov, čo by znamenalo likvidáciu mnohých predajcov a servisov, špeciálne materiálovo a technicky na to vybavených. Ide o to, že pri osobných automobiloch, ktoré sú nakúpené, by boli odpisy v úhrne najviac do 500 000 na jeden osobný automobil, a u tých, ktoré sú prenajaté, by boli odpisy do výšky 700 000. Nový text by znel nasledovne:

    "Pri osobných automobiloch obstaraných po dni účinnosti tohto zákona odpisy v úhrne najviac do 700 000 na jeden automobil, s výnimkou daňovníkov, ktorí využívajú osobné automobily len na priame zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov vykonávaním činnosti taxislužby, prenájmu (požičovne) vrátane prenájmu s právom kúpy najatej veci, a to za podmienok, že príjmy z takejto činnosti pri poskytovaní služieb predstavujú za zdaňovacie obdobie počas celej činnosti odpisovania najmenej 20-percentný podiel tržieb z celkovej činnosti /výnosov/. U daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb ide o príjmy z činností, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 1 písm. b/."

    Písmeno h/ navrhujem upraviť nasledovne:

    "Pri osobných automobiloch obstaraných po dni účinnosti tohto zákona s dohodnutým prenájmom podľa podmienok ustanovených v ods. 4, s výnimkou osobných automobilov využívaných nájomcom na zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov využívaných na činnosť taxislužby. Ak tržby daňovníka (nájomcu) z výkonu činnosti taxislužby predstavujú v zdaňovacom období najmenej 20-percentný podiel z jeho celkových výnosov, sa do výdavkov (nákladov) zahrnie suma najviac do výšky 800 000 Sk počas celej doby trvania nájomnej zmluvy, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Móricovi. Ešte pán poslanec Cuper. Dúfam, že je posledný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda, milí hostia,

    v tomto parlamente sme rôzneho filozofického, ideového aj náboženského zamerania. Ani sme sa mnohí nenazdali a spor čechoslovakisti a národniari prerástol v spor liberálov a konzervatívcov o definovanie základných hodnôt a inštitúcií ústavného systému Slovenskej republiky. Je logické, že v tomto spektre sa rôznia aj naše názory na problematiku rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu a v jeho rámci aj prostriedkov potrebných na fungovanie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Konzervatívna časť nášho parlamentu, najmä poslanci KDH, konkrétne poslanec Šimko vo svojom včerajšom vystúpení na margo rozpočtu prezidentskej kancelárie, najmä zníženia mzdových prostriedkov na rok 1995 oproti roku 1994 o 64,1 % tvrdí, že zámer dusiť prezidenta Slovenskej republiky v tom nevidí iba slepý.

    Dovolím si tvrdiť, že zdanlivo dobre technokraticky vyargumentovanému vystúpeniu poslanca Šimka je potrebné oponovať. Anglický publicista Edward Pears tvrdí, že morom dnešnej politiky sú technokrati, ktorí nás mystifikujú svojimi precízne prepracovanými, žiaľ, mylnými argumentmi. Je pravda, že percento zníženia mzdových prostriedkov pre pracovníkov prezidentskej kancelárie vyzerá na prvý pohľad hrozivo a u nezasväteného by mohlo dokonca vyvolať zdanie kolapsu inštitúcie prezidenta. Skutočnosť je však taká, a tú poslanec Šimko zrejme účelovo zamlčal, že aj cez toto pomerne veľké zníženie finančných prostriedkov na platy prezidentových úradníkov nebude ohrozené plnenie ústavných funkcií prezidenta, ba nedôjde ani k zníženiu vysokých platov 60 pracovníkov kancelárie.

    Ak totiž vyjdeme z ústavne definovaných právomocí prezidenta, zistíme, že do jeho právomoci vôbec nepatrí riešenie sťažností občanov. Čo iné môže prezident so sťažnosťami občana urobiť, ako na sťažnosť odpovedať a dať sťažovateľovi akúsi duchovnú útechu? Na to však máme kňazov a nie prezidenta a jeho úradníkov. Na riešenie nezákonnosti a domáhanie sa práv občanov máme súdnictvo a v konečnej inštitúcii Ústavný súd. Ak bude treba, je potrebné uvažovať s inštitúciou ombudsmana. Nemôžeme donekonečna pestovať vo vedomí občanov predstavu, že prezident môže všetko. To mohol iba Husák alebo iní komunistickí prezidenti, ktorí boli zároveň generálnymi tajomníkmi strany, a preto mohli príkazmi riešiť sťažnosti občanov. V demokratickom štáte takéto právomoci prezident nemá ani podľa ústavy. Ba dovolím si tvrdiť, že ak by sa pán prezident riadil princípom rozumnej dostatočnosti, zrušil by v tomto hektickom období Slovenskej republiky aj pobočku Kancelárie prezidenta v Košiciach, kde pracuje, ak sa nemýlim, 5 pracovníkov. Tým by sa ušetrili ešte aj ďalšie mzdové prostriedky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes zdôrazňuje, že tí, ktorí sa chcú venovať poslaniu politika, nech nehľadia na svoje výhody, ani hmotný zisk. Aj po skúsenostiach, ktoré som získal z poslaneckého prieskumu a po tom, čo som si v poslednom období prečítal v slovenských masmédiách, a to bez toho, aby som mal rád krasokorčuľovanie, ale šachy mám rád, si myslím, že navrhované zvýšenie v kapitole prezidentská kancelária vo štvrtom stĺpci poslancom Šimkom na 17 302 tisíc Sk je privysoké. Neviem si totiž predstaviť, načo by bolo pánu prezidentovi tak veľa úradníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi. Prihlásil sa pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán premiér, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte aj mne ako členovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody veľmi stručne sa vjadriť ku kapitole rezortu ministerstva životného prostredia, konkrétne k dotáciám do štátneho fondu. Navrhovaná výška dotácie do Štátneho fondu životného prostredia v sume 250 miliónov Sk je v porovnaní s dotáciou v roku 1994 o 50 miliónov Sk nižšia. V porovnaní s rokom 1992 je to menej až o 700 miliónov Sk.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi uviesť niekoľko čísiel vyjadrujúcich percentuálny pomer výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia a výdavkov štátneho rozpočtu celkom. V roku 1992 to bolo 1,9 %, v roku 1993 0,94 %, a návrh na rok 1995 je 0,79 %. Čiže vidíme, že ide o pomerne veľké zníženie, viac ako dvojnásobné. Ak vyjadríme podiel dotácie do Štátneho fondu životného prostredia k výdavkom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkom, zistíme, že v roku 1992 to bolo 0,81 % a plán na rok 1995 je 0,15 %. V porovnaní s inými vyspelými krajinami je to veľmi nízky percentuálny podiel. Ak si uvedomíme, že environmentálna zadĺženosť, čiže objem finančných prostriedkov, ktorý je potrebný na odstránenie škôd v životnom prostredí, na zosúladenie aktivít negatívne pôsobiacich na životné prostredie, je asi 120 až 140 mld Sk, vlastne táto suma sa rovná jednému štátnemu rozpočtu.

    Požiadavky obcí na výstavbu kanalizácií, vodovodov, plynofikáciu, odpadové hospodárstvo a ochranu prírody dosahujú niekoľko miliárd. Len rozostavanosť jedných z týchto tzv. ekologických stavieb - čistiarní odpadových vôd je viac ako 4 mld Sk. O čistiarňach odpadových vôd hovorili viacerí kolegovia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pri svojej poslaneckej práci sa stretávate so starostami a primátormi obcí a miest. Najčastejšou témou rozhovorov je práve dotácia obciam zo Štátneho fondu životného prostredia. V snahe pomôcť obciam, pomôcť životnému prostrediu, a tak vlastne nám všetkým, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody prijal uznesenie, ktoré je zahrnuté v spoločnej správe, tlač číslo 83b pod bodom B1 písm. e/. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto bode samostatne, aby sme ho vyňali zo spoločného hlasovania. Samozrejme, prosím vás o podporu tak, ako moji ďalší kolegovia. V prípade, že tento návrh nezíska potrebnú väčšinu, navrhujem zvýšiť dotáciu do Štátneho fondu životného prostredia o 50 miliónov Sk, teda na úroveň minulého roka, aby mohli pokračovať niektoré rozostavané stavby a nevynakladali sa zbytočne tak chýbajúce finančné prostriedky na ich konzervovanie.

    Vážené dámy, vážení páni,

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pripravuje novelu zákona o Štátnom fonde životného prostredia a predloží nový zákon o tzv. otočnom alebo obrátkovom fonde. Ako nás uistil vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody pán minister Zlocha, urobí to vo veľmi krátkom čase. I z tohto dôvodu nesúhlasím s bodmi 31 a 32 spoločnej správy, tlač číslo 83a, a navrhujem, aby sme o nich hlasovali osobitne. Tu sa totiž navrhuje novelizovať zákon o Štátnom fonde životného prostredia v § 3 písm. b/. Ak tento návrh schválime, potom odplaty za odber podzemnej vody budú plynúť do Štátneho vodohospodárskeho fondu rezortu pôdohospodárstva. Ak to vyjadríme číslom, pôjde o sumu približne 20 miliónov Sk na rok 1995. Pri nedostatku finančných prostriedkov v štátnom fonde, ako som o tom hovoril v úvode môjho krátkeho príspevku, i toto zníženie sa negatívne prejaví pri plnení úloh štátnej environmentálnej politiky práve rezortom životného prostredia. Preto vás ešte raz prosím o podporu týchto návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pokornému.

    Bol posledným z prihlásených. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

  • Nikto už nechce vystúpiť v rozprave. Týmto vyhlasujem rozpravu za ukončenú a vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.30 hodiny. Potom budú odpovedať členovia vlády a pristúpime k hlasovaniu. Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 5. schôdze. Dopoludnia sme ukončili rozpravu a teraz sa obrátim na pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Prosím, máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi v záverečnom vystúpení dotknúť sa priebehu rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu niekoľkými poznámkami. V prvom rade by som chcel hodnotiť celú rozpravu. Pripomienky sa niesli, podľa môjho názoru, v znamení dobrej vôle, v znamení prispieť k určitému pohľadu na konštrukciu štátneho rozpočtu. Myslím, že treba veľmi citlivo vnímať celú diskusiu a myslím, že aj keď mnohé veci nebudú premietnuté do návrhu štátneho rozpočtu, treba perspektívne zobrať na zreteľ, že mnohé veci, ktoré tu zazneli či z radov opozície, či z radov koalície, sú nadčasové a v rámci toho, ako sa bude vyvíjať celková hospodárska, sociálna či politická situácia, doznajú svojej realizácie. Samozrejme, pohybujeme sa v určitom reálnom priestore pri určitých obmedzeniach, ktoré rámcujú štátny rozpočet, ktoré vlastne vytvárajú pole jeho možného naplnenia.

    Vážené poslankyne, poslanci, skúste si predstaviť návrh štátneho rozpočtu s nasledovnými parametrami: rast hrubého domáceho produktu do 5 %, keď rok predtým vykazoval hrubý domáci produkt pokles 4 %, infláciu cca 11 %, ak predtým rok bola vykázaná inflácia 23 %, nezamestnanosť zhruba 14 %, rast exportu cca 20 %, pričom rok predtým bola pasívna obchodná bilancia, rast daňových príjmov o cca 40 %, pritom v absolútnom vyjadrení o 32,5 miliardy Sk, keď dva-tri roky predtým v priereze sa vykázal 30-percentný pokles príjmov. Pokiaľ by ste pozerali na takéto parametre pred rokom, určite by ste ich nepovažovali za reálne. Avšak nedávna minulosť dokázala, že takéto parametre boli reálne a že sú to vlastne výsledky ekonomiky Slovenskej republiky za rok 1994. Ak by bol koncom roku 1993 ktokoľvek vyšiel s takouto predikciou, bol by označený za človeka neznalého, prípadne priamo za blázna. Aj keď obdobný vývoj pri konštrukcii Slovenskej republiky, štátneho rozpočtu a vývoja ekonomiky sme do istej miery predznamenávali, nikto sa nenazdal, že by predsa len tie výsledky dosiahli až takéto rozmery.

    Tento príklad uvádzam z jediného dôvodu - znovu chcem zopakovať to, čo som viackrát konštatoval vo výboroch Národnej rady, vo výboroch parlamentu, že v transformujúcej sa ekonomike krátkodobé údaje môžu zaznamenávať prekvapujúce zmeny, a dôležitejší než konkrétne krátkodobé ukazovatele je celkový trend, a najmä systémové zmeny, ktoré sa zakladajú do sústavy hospodárskych vzťahov. Tieto nemusia vždy prinášať okamžité prorastové zmeny, aj keď niekedy prinesú okamžité rastové tendencie, a dokonca často ani nie sú príliš populárne a je preto veľmi pravdepodobné, že v krajinách prechádzajúcich transformáciou členovi vlády je obtiažne byť prorokom, a ministrovi financií zvlášť.

    Akcentovanie systémového prístupu je dvakrát dôležité v situácii, keď výkonnosť ekonomiky je radove nižšia než v roku 1989, keď príjmy štátneho rozpočtu za uvedené obdobie poklesli o 30 %. Východisko naznačuje štúrovské heslo: "Menej troviť a viac tvoriť". A v súvislosti s existujúcim štátnym dlhom treba ešte dodať "a platiť dlhy". Preto uvedený systémový prístup, ktorý je vlastne subsumovaný do štátneho rozpočtu, "Menej troviť, viac tvoriť a platiť dlhy" je vlastne základom konštrukcie štátneho rozpočtu na rok 1995 a bude musieť byť aj krédom rozpočtov na ďalšie roky.

    Dovoľte mi teraz dotknúť sa niektorých systémových makroekonomických parametrov, v prvom rade troch systémových odlišností tohto štátneho rozpočtu od rozpočtu predchádzajúcej vlády.

    Predovšetkým tento návrh rozpočtu zvyšuje, dynamizuje príjmy oproti roku 1994 o 5 %, resp. o 8 % proti návrhu predchádzajúcej vlády. Ďalej utlmuje dlhovú službu na konto štátneho rozpočtu a nie sčasti podielom na konto Fondu národného majetku. Znižuje deficit štátneho rozpočtu z pôvodných 26 miliárd na 21 miliárd Sk napriek tomu, že dlhová služba sa utlmuje v rámci štátneho rozpočtu. To vlastne predznamenáva aj celú kvalitu štátneho rozpočtu, ktorý je postavený na dynamizácii príjmov a na tvrdej úspornosti v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ sa dotknem makroekonomických ukazovateľov, vo väčšine výborov boli veľmi diskutované a boli diskutované aj tu, v rámci diskusie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ sa dotknem predikcie hrubého domáceho produktu, myslím si, že či ide o predstaviteľov opozície, či predstaviteľov vládnej koalície, názorove sme oveľa bližšie ako sme boli trebárs pred rokom, keď sme sa pohybovali v rozmedzí od -5 % do 3 % rastu alebo poklesu hrubého domáceho produktu. Dnes vlastne sa pohybujeme v rozmedziach - zoberiem za smerodatné vystúpenie aj pána poslanca Filkusa od 3 do 5. To znamená, že sme v rozdieli, ktorý nám môže možno závidieť veľká skupina nielen postsocialistických krajín, ale možno aj vyspelých stabilizovaných západných krajín, ak sa pohybujeme v priestore možného rozptylu rastu hrubého domáceho produktu 2 %.

    Pokiaľ ide o konštrukciu predikcie hrubého domáceho produktu, aj vo výboroch som zdôvodňoval, že sme sa odrážali nielen od trendov minulého vývoja, od predpokladaných predikcií rôznych inštitúcií. Vychádzali sme z výsledkov konjunkturálnych prieskumov Štatistického úradu Slovenskej republiky čo sa týka možného vývoja exportu, dynamiky rastu produkcie, odbytu, atď. a aj z diskusií s príslušnými podnikateľskými zväzmi, asociáciami, najmä podnikovými pracovníkmi, predstaviteľmi najväčších podnikov na Slovensku, ktorých dynamika predurčuje aj dynamiku Slovenskej republiky.

    Pokiaľ sa týka nezamestnanosti, ona vždy začiatkom roku vzrastie, pretože sa spochybňuje ukazovateľ 14 %. Samozrejme, pokiaľ sa týka krytia možného vývoja nezamestnanosti, štátny rozpočet musí rátať aj s určitou víziou menej pozitívnou, to znamená, že je krytý vývoj do výšky 16 %, ale základná konštrukcia rozpočtu je viazaná na 14-percentnú nezamestnanosť.

    Pokiaľ tu zazneli kritické hlasy, že už teraz je vlastne nezamestnanosť vyššia ako 14 %, musím zasa pripomenúť známy vývoj, že začiatkom roka nezamestnanosť vždy vzrastá, potom v priebehu prvého polroka mierne klesá, aby zase po prvom polroku, po nástupe nových ročníkov absolventov škôl do praxe znovu vzrástla a smerom ku koncu roku nezamestnanosť mierne klesá, pokiaľ je normálny vývoj ekonomiky. Treba na rovinu povedať, že systematický pokles nezamestnanosti môže byť viazaný len na reštrukturalizačné prostriedky, a teda môže byť len dlhodobejšieho charakteru.

    Ak sa dotknem miery inflácie, myslím si, že tu jednoznačne je snaha, záujem o konzistentnosť menovej a rozpočtovej politiky. Myslím, že tento postoj deklaroval aj guvernér Národnej banky, takže nevidel by som v tomto zmysle problém, že by sa zakladali vlastne z vlastného systému inflačné impulzy. Ďalej deklarujeme úspornosť v rozpočtovej politike, deklarujeme zdokonalenie systému verejného obstarávania, predpokladáme aj pristúpenie k vecnej regulácii cien verejných investícií, takže aj v systémovej stránke zakladáme protiinflačné brzdy a v roku 1995 nezakladáme inflačné impulzy v ekonomike.

    Pokiaľ sa dotknem ďalšieho bloku, veľmi diskutovaného, to je otázka reálnosti príjmovej stránky štátneho rozpočtu. V podstate vývoj príjmov štátneho rozpočtu, ak znovu vychádzame z toho, že príjmy štátneho rozpočtu celkom za rok 1994 dosiahli takmer 140 miliárd Sk, nemáme mať potom ambície dosiahnuť 146 miliárd Sk v roku 1995? Samozrejme, máme tu znalosť výsledku roku 1994, a teda o tento vývoj môžeme opierať určitú reálnosť príjmov štátneho rozpočtu, ktorý konštruujeme pre rok 1995.

    Ďalej, ak daňové príjmy v roku 1994 vzrástli takmer o 40 %, absolútne o 32,5 miliardy Sk, nemáme mať ambíciu v roku 1995 dosiahnuť rast daňových príjmov o 15,2 miliardy Sk? Vieme, že dynamika už nebude taká, ako v roku 1994, keď systémovými opatreniami na zlepšenie správy a výberu daní sa vlastne po roku 1993 zabiehal celý systém daňovej prestavby a prestavby poistných systémov. Samozrejme, tam sa dosiahol kulminačný bod, ale ten predsa v roku 1995 nespadne na nulu, nehľadiac na to, že ideme s ďalšími systémovými opatreniami, zameranými na zlepšenie správy a výberu daní a zvýšenie finančnej disciplíny, ktoré nielen sú rámcované štátnym rozpočtom, ale budú rámcované aj nad rámec štátneho rozpočtu v priebežných krokoch vlády, exekutívy, a tie by mali znovu zaznamenať určité rastové tendencie v príjmových zložkách štátneho rozpočtu. Musím súhlasiť, že niektoré opatrenia už boli pripravované v predošlom období, ale nielen vláde pána Moravčíka, aj v období predchádzajúcej Mečiarovej vlády, či už ide o označovanie liehovín páskami, či ide o systém registračných pokladníc, ale viaceré opatrenia sú zbrusu nové, či už ide o oznamovanie otvorených bankových účtov pre účely daňového zisťovania, prísnejší režim vratiek dane z pridanej hodnoty, či niektoré ďalšie kroky pripravované na spustenie v relatívne krátkom čase.

    Ďalej by som sa chcel vyjadriť k niektorým otázkam usporiadania vzťahov štátu a obcí, predovšetkým spomínal to pán Miklušičák, dúfam, že som dobre povedal meno. Pokiaľ ste sa dotkli programového vyhlásenia, ale aj viacerí poslanci takto vystupovali, treba si uvedomiť, že je režimované na štyri roky a nie je možné už dnes vyžadovať konkrétne výsledky, konkrétne precízne formulované opatrenia a stabilizačné opatrenia trebárs na vzťah obcí a štátu, pretože to je všetko v dynamickom vývoji a je to záležitosť, ktorá je dlhodobá. Takže, je ťažko a je neschodné dnes žiadať, aby vláda preukazovala už splnenie svojho štvorročného programu. Tie presuny kompetencií zo štátu na obce a mestá budú postupné, to znamená, že je to dlhodobejšia záležitosť.

    Pokiaľ sa týka príjmovej stránky alebo možnosti dotácií pre obce a vôbec riešenia príjmovej otázky obcí a miest, predpokladáme rast základne a od neho potom aj určité rastové odvíjanie príjmov obcí a miest. V tomto zmysle sme rokovali s obcami a mestami. Dospeli sme k určitému kompromisu, ktorý v návrhu štátneho rozpočtu tak, ako teraz je v záveroch predkladaný, zodpovedá týmto dohodám so Združením miest a obcí Slovenska.

    Pokiaľ sa týka mestskej hromadnej dopravy, chcel by som len spresniť, že pokiaľ ide o Žilinu, má najnižší index prírastku zdrojov proti ostatným mestám, ktoré dostávajú dotácie na mestskú hromadnú dopravu. Samozrejme, vždy je to otázka základne predchádzajúceho roka. Pokiaľ sa týka mesta Bratislava, práve mesto Bratislava dostáva najväčší podiel dotácie na hlavu obyvateľa. Riešenie celej tejto záležitosti je nesmierne zložité. Teraz som sa dočítal, že mesto Prešov rieši túto vec dokonca tak, že znovu musia občania nastupovať prednými dverami, aby v najväčšej možnej miere postihli čiernych cestujúcich. Myslím si, že aj toto je určitý krok, ktorým by možno mohli aj ostatné mestá zlepšiť príjmové zložky pre mestskú hromadnú dopravu, pretože čiernych pasažierov určite za posledné roky nesmierne veľa pribudlo. Nehovoriac o tom, že treba hľadať aj vzťahy k príslušným podnikom, ktoré na území toho-ktorého mesta podnikajú. Nie všetko môže odtiahnuť štát, pretože to, čo tu zaznelo na margo obcí a miest, v tých istých, ak nie väčších, a podotýkam, väčších problémoch sa momentálne nachádza štát, prežiť musí aj štát, ale prežiť musia aj obce a mestá. To znamená, že ide o spoločný problém.

    Pokiaľ tu bola otvorená otázka usporiadania vzťahov štátu a obcí v rámci malej privatizácie, chcel by som uviesť, že počas trvania procesu malej privatizácie sa v roku 1992 zálohovo vyplatilo do rozpočtu miest a obcí v zmysle zákona číslo 501/1991 Zb. 12,5 % prostriedkov, ktoré obdržal osobitný účet Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky za vydražené prevádzkové jednotky, kde zakladateľskú funkciu plnili mestá a obce Slovenskej republiky. Obdobne na prelome rokov 1993 a 1994 sa výška zálohovej platby zvýšila až na 22 %. Nakoľko v zákone je povedané, že 22 % sa vyplatí z čistého výnosu za vydražené prevádzkové jednotky počas trvania malej privatizácie a neukončených súdnych sporov s vydražiteľmi, pritom za neuplatnené odstupné pracovníkov uvedených prevádzkových jednotiek, investičných úverov a úverov z PTS a DKP, tak bolo v máji roku 1994 vykonané opätovné prepočítanie poskytnutých prostriedkov, z ktorého sa zistilo, že obce a mestá by mali dokonca na osobitný účet vrátiť 70 miliónov korún, a naopak, na osobitný účet by sa malo uhradiť a doplatiť do rozpočtu obcí a miest 69 miliónov korún. Teda rozdiel činí v prospech osobitného účtu 419 tisíc korún.

    Ďalej by som chcel upozorniť, že naďalej je v riešení okolo 80 až 90 súdnych sporov v rámci malej privatizácie, ktoré môžu negatívne ovplyvniť poskytované prostriedky do rozpočtu miest a obcí.

    Na margo otázok, ktoré boli otvárané v sociálnej oblasti, by som rád povedal niekoľko poznámok, predovšetkým k otázke prídavkov na deti. Prídavky na deti sú v rozpočte kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zabezpečené v celkovej sume 9 389 miliónov korún a zodpovedajú nárokom podľa súčasne platných predpisov. Chýbajúce prostriedky v sume 161,5 milióna korún vyplývajú zo súčasného hodnotenia vývoja a vzhľadom na objem sú riešiteľné v priebehu roka na základe zhodnotenia čerpania jednotlivých druhov nesystémových štátnych dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj plnenia príjmov štátneho rozpočtu. Úprava prídavkov na deti vo väzbe na zvýšenie životného minima o 10 % sa predpokladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 1995. Zdroje na túto úpravu 480 miliónov korún plne garantuje návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.

    Vláda Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh predpokladá s účinnosťou od 1. júla 1995 zvýšiť aj hranicu životného minima o 10 % a v nadväznosti zvýšiť dôchodky z titulu jediného zdroja príjmu, účasti na odboji, rehabilitácie, dôchodky za bezvládnosť, sociálne dôchodky, rodičovský príspevok a tiež dávky sociálnej starostlivosti. V prospech starých občanov vláda Slovenskej republiky zabezpečí s účinnosťou od tohto termínu zvýšenie dôchodkov z titulu rastu životných nákladov. Zvýšenie dôchodkov súhrnne predstavuje 1 345 miliónov korún. Na sociálne služby poskytované neštátnymi subjektmi sa vyčleňuje suma 50 miliónov korún. Pre porovnanie s rokom 1994, keď sa na tento účel vynaložilo 23 miliónov korún, ide o zvýšenie na viac ako dvojnásobok. I keď ide o sumu nižšiu, aká sa navrhovala v istej etape rozpočtových prác vládou pána Moravčíka, tam sa pôvodne uvažovalo 80 miliónov korún, rozpočtové prostriedky vytvárajú dobrý základ pre naštartovanie razantného vstupu neštátnych subjektov do sociálnej sféry. Na odštátnení a transformácii zariadení sociálnej starostlivosti na špecifické neziskové organizácie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky programovo pracuje a v roku 1995 vydá pre toto riešenie príslušné právne predpisy.

    Rozpočet tohto ministerstva, aj výdavky na sociálnu starostlivosť v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci z 22. februára 1995 sa budú štvrťročne prehodnocovať s prihliadnutím na plnenie príjmov štátneho rozpočtu, čím by sa mal otvoriť priestor na riešenie naliehavých úloh v priebehu roka. Napriek zložitej situácii v návrhu rozpočtu na sociálnu starostlivosť je premietnuté zvýšenie počtu pracovníkov o 180 pre nové kapacity odovzdávané v roku 1995 a finančne zabezpečená opatrovateľská služba so zvýšením o 40 miliónov korún oproti roku 1994, plne podľa požiadaviek okresov.

    Pokiaľ sa dotknem otázok zdravotnej poisťovne, rozoberali sme tieto veci aj vo výbore. Len by som pripomenul, že v čase, keď sme konštruovali rozpočet zdravotnej poisťovne, keď sa teda riešila aj otázka týchto vzťahov, navrhovali sme pre túto kapitolu odvod vo výške 44 % ako prieskum bojom. Reakcia Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola taká, že 44 % by neprežili, proste na prežitie skutočne na doraz by bolo treba 54 % a ideálnych by bolo 70 %. Skutočnosť, ktorú potom aj predkladajú v rámci alternatív Národnej rade, sa vyšplhala až na 93 %. To len naznačuje, kam sa až môžu pohnúť požiadavky či rezortov, či jednotlivých inštitúcií, pokiaľ tomu nie je daná jasná zábrana. Takže, tu jednoznačne by som akcentoval tie prístupy alebo tie názory poslancov, ktorí hovoria na jednej strane áno, treba vykryť základné potreby, na druhej strane treba akcentovať jednoznačne úspornosť výdavkov a tvorbu kontrolných systémov, či sa týka rezortov, či sa týka jednotlivých inštitúcií alebo najmä poistných inštitúcií.

    Pokiaľ tu boli otázky investícií, jednoznačne deklarujeme, a podľa môjho názoru, takto bol stavaný aj rozpočet predtým, že rozpočty bez ohľadu na to, ktorá vláda ich bude v budúcnosti konštruovať, nebudú môcť byť základom oživovacích alebo rastových impulzov, budú musieť skôr garantovať stabilitu rozpočtového prostredia. Bude ideálne, pokiaľ vývoj príjmov v rozpočtoch bude taký, že bude môcť z kladných výnosov nad rámec výdavkov riešiť aj určité príspevky do investičnej výstavby. To znamená, že musia nastúpiť ako nepriame nástroje podpory investičnej výstavby, najmä súkromných investícií, kde za dva mesiace nebolo možné ešte dostať tieto nástroje do konštrukcie štátneho rozpočtu, ale predpokladáme, že v krátkom čase, sú už v podstate zadefinované, objavia sa v návrhu noviel alebo v návrhoch nových daňových zákonov. A treba doriešiť aj otázku financovania verejných investícií, kde intenzívne rokovania s Národnou bankou bežia. V podstate určitý model sme minulý týždeň v piatok s Národnou bankou už dohodli a budeme ho v krátkom čase precizovať.

    Takže, snáď toľko k rozhodujúcim pripomienkam tak, ako som to videl z pohľadu vašich vystúpení.

    Na záver svojho vystúpenia by som chcel znovu povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 je reálnym návrhom, bude si vyžadovať obrovské množstvo práce, samozrejme, aj v priebehu roka, aby sme vedeli zabezpečiť jeho jednotlivé proporcie, ale domnievam sa, že je to návrh, ktorý by skutočne mohol týmto parlamentom hlasovaním prejsť.

    Na záver by som chcel ešte povedať na margo pánov poslancov Šimka a Morica, že aj ja mám rád krasokorčuľovanie, mám rád aj šach a občas mám rád aj wrestling.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov predseda výboru pán Maxon?

  • Nie. Vážení, teda pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu poslanca pána Maxona, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

    Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Komlósyho.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Chcel by som, vážené kolegyne, vážení kolegovia, upozorniť na jednu vážnu vec, ktorú sme si odskúšali cez obedňajšiu prestávku, a ešte pred hlasovaním by som chcel toto zverejniť a upozorniť na to. S pánom poslancom Fogašom sme si odskúšali to, čo už pán predseda Národnej rady raz zakázal, a to používanie mobilných telefónov. Ich používanie v tejto sieni je naozaj nebezpečné a je veľký predpoklad toho, že môžu ovplyvniť aj jednotlivé hlasovania, môže prísť k nejakým šumom v hlasovaní. S pánom poslancom Fogašom sme dva či trikrát odskúšali, že vtedy, keď volá telefónom alebo on je volaný mobilným telefónom, môže sa hlasovanie ovplyvniť. Bez toho, že by bola prítomná obsluha, že by to niekto ovplyvnil manuálne, zapol sa mu mikrofón a bol úplne funkčný. Čiže tým, že použil mobilný telefón, sa mu zapol jeho mikrofón. Na základe tohto predpokladáme, že jednotlivé signály tohto hlasovacieho zariadenia môžu byť ovplyvnené použitím mobilného telefónu. Onedlho budeme hlasovať o veľmi vážnej veci, takže som považoval za nutné oboznámiť túto snemovňu s touto záležitosťou a chcel by som poprosiť, aby sme tento zákaz používania mobilných telefónov brali vážne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, počuli ste, budeme ešte pokračovať vo faktických poznámkach, ale je prijatá zásada, že tieto zariadenia sa nemajú nosiť do rokovacej siene. Ak sa tak stalo, prosím, vypnite ich, alebo sa dohodneme na 5-minútovej prestávke, aby ste si ich odniesli prípadne do šatne, alebo na iné miesto, kde uznáte za vhodné a bezpečné. To sa, samozrejme, dotýka aj našich vážených hostí na balkóne.

    S ďalšou faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Fico. Máte slovo.

  • Pán podpredseda, na politickom grémiu bola dosiahnutá politická dohoda, na základe ktorej sa mala dnes večer skončiť rozprava k štátnemu rozpočtu a zajtra ráno sa malo hlasovať. Mal sa tým vytvoriť priestor na rokovanie poslaneckých klubov na riadne zhodnotenie pozmeňovacích návrhov. Len teraz sme dostali na stôl spracované pozmeňovacie návrhy, tak ako boli predložené v rozprave. Preto žiadam, aby v tomto momente bolo prerušené rokovanie Národnej rady, aby sa mohli stretnúť kluby k týmto pozmeňovacím návrhom. Žiadam hodinovú prestávku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len upozorniť, že dohoda znela tak, že to sú krajné termíny, priatelia, že nepripustíme, aby rozprava trvala dlhšie a že potom hlasovanie bude v nasledujúci deň. To znamená, že to nebolo stanovené takýmto spôsobom. Ak budú trvať kluby na takomto riešení, samozrejme, že to budeme akceptovať.

    S ďalšou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, keď sme išli na obedňajšiu prestávku, bola ohlásená tým, že o pol tretej pokračujeme odpoveďami členov vlády k otázkam, prípadne kritickým pripomienkam poslancov k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995. Ak nevystúpil nikto iný z vlády, iba pán podpredseda Kozlík, prepáčte za emotívne vyjadrenie, som tým šokovaný. Toto je neuveriteľný precedens v novodobých dejinách slovenského parlamentarizmu, že nevystúpil ani jeden minister. Prepáčte, páni poslanci. Tu odznelo veľmi veľa vážnych otázok a nedostali sme odpovede.

  • Ďakujem pekne. Práve sme dostali tlač číslo 83b, pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995. Prosím ctených pánov poslancov, aby boli takí láskaví a opravili si odsek číslo 42 na strane 10. Údaj z môjho návrhu zvýšiť výdavky kapitoly Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky v časti veda a technika s účelovým určením pre vysoké školy nie je o 300 miliónov, ale o 30 miliónov. Bol by som veľmi rád, keby bolo možné získať 300 miliónov pre vedu, ale myslím si, že 30 miliónov bude to, čo by sme si mohli dovoliť.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Klub MKDH sa pripája k požiadavke klubu Spoločnej voľby. Taktiež žiadame hodinovú prestávku pred hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slota.

  • Chcel by som požiadať, keď už by mala byť prestávka, tak nech je maximálne 15 minút. Nevidím dôvod, prečo by sa mal niekto radiť hodinu, keď aj tak dopredu je rozhodnutý, že nebude hlasovať za. Takže neviem, o čom sa majú hodinu dohadovať.

  • Šum v sále.

  • Prosím vás, nedvíhajte to, pán kolega Ftáčnik, ja to vidím. Veď s tým nesúhlasíte tak či tak.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, urobíme dohovor. Nebude to 15 minút, bude to pol hodiny.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predsedajúci, pri posledných hlasovaniach sa stávalo, že keď sa poslanec hlásil počas hlasovania s faktickou poznámkou, nedostal slovo. Preto navrhujem, aby sme si pred hlasovaním dohodli pravidlá hry, že poslanec, ktorý má procedurálny návrh, napríklad chce stiahnuť svoj návrh, alebo ak bol nesprávne prečítaný, keď sa prihlásil ešte aj zdvihnutím ruky, deklaroval, že má záujem len o procedurálnu pripomienku, vtedy by mal dostať slovo, pretože ináč počas hlasovania nemá možnosť vyjadriť sa k tomu návrhu.

    Ďakujem.

  • To je počas hlasovania, keď už hlasovanie prebieha, nemôžeme zastaviť ten chod. To robíme vždy. A samozrejme, keď pred hlasovaním bude faktická poznámka, poskytneme ju. Totiž jednoducho nie je možné udržať v chode celý systém, ak by sme aj počas hlasovania umožňovali tieto faktické poznámky.

    Prosím, pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, dva poslanecké kluby žiadali hodinovú prestávku. Myslím si, že štátny rozpočet je príliš vážna vec na to, aby parlament z nejakého imaginárneho dôvodu chcel zrazu ušetriť pol hodinu. Prosím vás, aby hodinová prestávka skutočne bola daná podľa požiadavky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fico.

  • Pán podpredseda, nechcem stavať vašu požiadavku konfliktne. Je to naozaj niekoľko desiatok veľmi závažných pripomienok, o ktorých by sme sa radi poradili v klube, pretože si myslíme, že veľa z nich je takých, ktoré sa dajú podporiť. Takže opätovne vás prosím, aby sme mali k dispozícii hodinu na poradu klubu.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem len upozorniť, že keď sa tu už dovolávame určitej dohody, tá dohoda platila, pokiaľ dva kluby požiadajú prestávku kratšiu ako pol hodinu, tak ju predsedajúci vyhlási. Akonáhle to bolo dlhšie ako pol hodinu, vždy sme museli o tom hlasovať.

  • Dohodneme sa takým spôsobom, že do 16.00 hodiny dávame prestávku na poradu klubov. Ďakujem vám.

  • Po prestávke.

  • Pozývam vážené panie poslankyne a pánov poslancov do rokovacej miestnosti. Prosím vás, zaujmite svoje miesta, začneme hlasovanie.

    Pán Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážená Národná rada, chcem sa ospravedlniť za komplikáciu, ale myslím si, že mám právo informovať o niečom, čo sa mi prihodilo v podstate nedopatrením. V ústnom príspevku v rozprave som navrhol jeden pozmeňovací návrh, posledný zo šiestich, ktorý sa nedopatrením nedostal do písomného návrhu, ktorý som odovzdal spoločnému spravodajcovi. Je to veľmi jednoduchý návrh, vypustiť bod číslo 4 z článku V predkladaného zákona. Radil som sa s pánom podpredsedom, radil som sa s pánom kolegom Maxonom. V podstate, podľa mňa, spoločný spravodajca nemá právo stavať svoj súhlas alebo nesúhlas na písomne odovzdaných pozmeňovacích návrhoch. Mám právo požiadať snemovňu, aby sa vyjadrila k môjmu ústne vyslovenému návrhu na pôde snemovne. Neviem, či som to vyslovil dostatočne presne. Teda, môj posledný zo šiestich pozmeňovacích návrhov je vypustiť v navrhovanom zákone z článku V bod číslo 4.

  • Priatelia, navrhujem, aby sme pripustili túto možnosť s ohľadom na to, že ústne bol tento návrh predložený. Prosím vás, v budúcnosti nech sa nám tieto veci nedejú. Dávajme pozor a keď predkladáme spoločnému spravodajcovi písomne formulované svoje stanoviská, tie nemôžu byť v rozpore s tým, čo bolo ohlásené. Buďte tak dobrí, dbajme na to pre budúcnosť.

    Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, aby zohľadnil túto okolnosť a zahrnul tento návrh do návrhov. Prosím ho zároveň, aby hlasovanie začal uvádzať v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,

    celkom na úvod len stručná rekapitulácia. V rozprave k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 vystúpilo celkom 45 poslancov s pozmeňovacími návrhmi a pripomienkami v oblasti zákona o rozpočte a v oblasti legislatívnych úprav.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás požiadať, aby ste mali pri ruke tlače 83a, 83aa, 83b a 83bb. V súlade s rokovacím poriadkom budeme najskôr hlasovať o spoločnej správe 83a.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe vašich pripomienok v rozprave a na základe môjho osobného rozhodnutia z hlasovania an blok boli vyňaté body 2, 6 a 27. Ak dovolíte, budeme teda najskôr hlasovať osobitne o týchto bodoch, ktoré boli z hlasovania an blok vyňaté. Ako prvý je bod číslo 2. Vážené dámy, vážení páni, ako spoločný spravodajca neodporúčam bod číslo 2 v spoločnej správe 83a prijať.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, už začíname hlasovanie. Faktické poznámky už teraz nie sú namieste.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh spoločnej správy 83a nebol prijatý.

  • Zo spoločného hlasovania an blok bol vyňatý i bod číslo 6, takže dávam teraz hlasovať o bode číslo 6 spoločnej správy 83a. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento bod číslo 6 prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že tento šiesty bod spoločnej správy sme prijali.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, jednoducho sme si stanovili termín, dokonca sme počkali 15 minút po tomto termíne. Prosím pána Knappa, keby informoval klub SDĽ. Ďakujem.

    Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode číslo 27 spoločnej správy 83a, ktorý bol vyňatý zo spoločného hlasovania. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento bod neprijať.

  • Ďakujem. Bod 27 spoločnej správy pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že bod 27 spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 83a an blok, ktoré ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať. Ide o body 1, 3, 5, 7, 8, 9, 11, 18, 21, 22, 26 a 33. To je všetko. Dámy, páni, tieto body, ktoré som uviedol, odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spoločnej správy 1, 3, 5, 7, 8, 9, 11, 18, 21, 22, 26 a 33. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body sme neprijali.

  • Vážené dámy, páni, body číslo 4, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 23, 24, 25, 28, 29, 30, 31, 32 a 34 spoločnej správy 83a odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Šum v sále.

  • Vážené dámy, páni, z osobitného hlasovania na základe vašich požiadaviek boli vyňaté body 2, 6 a 27 spoločnej správy 83a.

  • Šum v sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nehnevajte sa, ale už sme v hlasovaní. Prosím, pán poslanec Fogaš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V bodoch 23 a 24 je nejaká závada, pretože v bode 23 sa vlastne nedokončuje to, čo pokračuje v bode 24. Preto by som navrhoval, aby sme o bode 24 hlasovali osobitne. V bode 23 je prepísaný nezmysel. Až v bode 24 je text, ktorý sa má alebo chce schváliť.

  • Pán pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Moje stanovisko je, že trvám na tom návrhu o hlasovaní.

  • Trváte na tom, že treba prijať návrh v bode 23 a opakovane bod 24. Takže, dvakrát tam bude tá istá veta bez pokračovania v texte? V bode 23 sa hovorí: "§ 24 ods. 2 písm. j/ sa dopĺňa bodom 5, ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 21a znie:" Nepokračuje. A v bode 24 je ten istý text a pokračuje sa: "mzdové, osobné, pracovnoprávne nároky zamestnancov ... atď." To je ten zmätok, na ktorý chcem upozorniť, a navrhoval by som, aby ste o tomto dali ešte raz hlasovať potom osobitne. Teda bod 23 zamietnuť a, podľa mňa, bod 24 tiež, ale to je už váš návrh, aký urobíte.

    Vy ste to už v úvode povedali a už vtedy sme došli na to, že je tam tá závada, len sme sa až teraz radili a je možné to povedať. To je, podľa mojej mienky, zle prepísaná správa.

  • Pán spoločný spravodajca, skúsme hlasovať o tomto bode osobitne.

  • Navrhujem nechať to na osobitné hlasovanie, odsúhlasiť to ostatné, čo ste navrhli, a o týchto dvoch bodoch hlasovať osobitne. Tak to bude vybavené, bude to čisté.

  • Odporúčam, aby sme z hlasovania an blok vyňali bod 23.

  • Dobre. V poriadku. Môžeme to akceptovať, pán poslanec Pokorný? Prosím, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, hovoril som o iných bodoch. Vo svojom vystúpení som upozornil a požiadal som vyňať zo spoločného hlasovania body 31 a 32. Odovzdal som to písomne. To sa týka novelizácie zákona o Štátnom fonde životného prostredia. Ak toto prijmeme, tak som uviedol príklad, že Štátny fond životného prostredia príde približne o sumu 20 miliónov Sk. Pôjde to do rezortu pôdohospodárstva. Tu bol ten problém, na ktorý som upozorňoval a takisto som žiadal, aby sa osobitne hlasovalo, to bolo tiež odovzdané písomne, k tlači 83b, bod B1 písmeno e/. Rovnako sa to nenachádza v spoločnej správe 83bb. Neviem prečo.

  • Pán poslanec, v tom prípade akceptujem vašu požiadavku, aby body 31 a 32 boli vyňaté zo spoločného hlasovania s tým, že hovoríte, že ste dali dva návrhy. Dali ste jeden návrh, teda na jednom nemôžem to nazvať spisovom papieri a jeden z vašich návrhov bol nečitateľný. Takže, dámy a páni, pre rekapituláciu - zo spoločného hlasovania vynímame body 23, 31 a 32.

    Ako spoločný spravodajca tie body, ktoré zostali v spoločnom hlasovaní an blok, odporúčam prijať.

  • Čiže, uvedené body z tlače 83a, to znamená 4, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 24, 25, 28, 29, 30 a 34 pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy 83a sme an blok prijali.

  • Vážené dámy, páni, budeme hlasovať osobitne o bode 23 spoločnej správy 83a. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento bod 23 neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 23 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 100 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že bod 23 spoločnej správy 83a sme neprijali.

  • Hlasovať budeme o bode 31 spoločnej správy 83a. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento bod prijať.

  • Budeme hlasovať o bode 31 spoločnej správy 83a. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 31a zo spoločnej správy 83a sme prijali.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 32 spoločnej správy 83a. Odporúčam tento bod prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca bod 32 zo spoločnej správy 83a odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že bod 32 spoločnej správy 83a sme prijali.

  • Vážené dámy, vážení páni, prosil by som vás, aby ste si zobrali spoločnú správu 83b. Na základe vašich požiadaviek a môjho rozhodnutia z hlasovania an blok budú vyňaté body B1b, B1d, B1e, B2a a B2d.

  • Ešte raz zopakujte, prosím vás, a pomalšie.

  • Z hlasovania an blok budú vyňaté body B1b, B1d, B1e, B2a a B2d.

  • O týchto predpokladáte hlasovať osobitne?

  • Áno. Vážené dámy, vážený páni, dávam teraz hlasovať o bode B1a spoločnej správy 83b a ako spoločný spravodajca túto pripomienku odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode B1a spoločnej správy 83b. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy 83b sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Dámy, páni, bod B1 pod písmenom b/ ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode B1b spoločnej správy 83b. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že bod B1b zo spoločnej správy 83b sme prijali.

  • Budeme hlasovať o bode B1d spoločnej správy 83b a ako spoločný spravodajca odporúčam tento bod neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode B1d spoločnej správy 83b. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

  • Hlasovať budeme o bode B1e spoločnej správy 83b. Odporúčam tento bod neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode B1e spoločnej správy 83b. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že bod B1e spoločnej správy 83b sme neprijali.

  • Hlasovať budeme o bode B2a. Ako spoločný spravodajca ho odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode B2a zo spoločnej správy 83b. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod B2a zo spoločnej správy 83b nebol prijatý.

  • Hlasovať budeme o bode B2d. Ako spoločný spravodajca odporúčam bod B2d schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode B2d zo spoločnej správy 83b, ktorý pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod B2d zo spoločnej správy 83b sme prijali.

  • Vážené dámy, páni, teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 83b an blok, ktorý ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať. Ide o body B1c, B1f, časť C písmeno a/. Je potrebné, aby som to zopakoval?

  • Pán predsedajúci má prianie, takže opakujem - ako spoločný spravodajca odporúčam an blok neprijať tieto body: B1c, B1f a v časti C písmeno a/.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených bodoch spoločnej správy 83b. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy 83b sme neprijali.

  • Vážené dámy a páni, budeme hlasovať o bodoch, o ktorých odporúčam hlasovať an blok, s mojím návrhom tieto body prijať. Ide o body B2b, B2c, B2e, B2f, B3a, časť C písmeno b/ a časť C písmeno c/. Odporúčam tieto body prijať.

  • Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených bodoch. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať an blok.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy 83b sme prijali.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme pokračovať pozmeňovacími návrhmi k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, ktoré ste obdržali ako tlač 83aa.

    Pod bodom 2 tlače 83aa v bode 1 je návrh, ktorý sme už odsúhlasili v rámci hlasovania o spoločnej správe 83a v bode 6, takže o tomto bode nie je potrebné hlasovať a bod 2 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Ásványiho odporúčam ako spoločný spravodajca neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o bode 2 návrhu pána poslanca Ásványiho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý návrh pána poslanca Ásványiho nebol prijatý.

  • Hlas z pléna, že je faktická pripomienka.

  • Prosím vás, už som povedal, že je hlasovanie a podľa prijatých postupov...

  • Hlas z pléna, že návrh, ktorý spoločný spravodajca odporúčal, aby sa o ňom nehlasovalo, je iný ako návrh, o ktorom sa hlasovalo a bol prijatý.

  • Šum v sále.

  • Priatelia, je to k tomuto bodu ako nesprávna interpretácia?

    Pán poslanec Černák, je to k tomuto bodu?

  • Vážený pán predsedajúci, vznikajú tu nezrovnalosti, páni poslanci nemajú možnosť napríklad stiahnuť svoj návrh, modifikovať ho. Znovu opakujem, keď sa prihlási na tabuli a keď dvihne ruku, znamená to vyslovene, že má technickú pripomienku. Prosím vás, udeľte vtedy slovo, lebo vznikajú tu situácie, ktoré sú chaotické.

  • Priatelia, modifikovať tak či tak už návrh nemôžeme.

  • Ale môže ho napríklad stiahnuť.

  • Stiahnuť môže. Pán poslanec Ásványi, máte pripomienku tohoto typu? Chcete návrh stiahnuť?

  • Návrh nestiahnem, ale prosím vás, spravte mi tú radosť, že dáte hlasovať, aby sa to zamietlo.

  • Veď sa hlasovalo. Pán spoločný spravodajca, prosím, pokračujte.

  • Vážené dámy, vážení páni, tým, čo sme odsúhlasili v súvislosti s návrhom pána poslanca Ásványiho, sme zrejme spravili oprávnenú radosť obciam a nevidím dôvod, prečo by sme naše hlasovanie mali orientovať tak, aby sme niektorým poslancom robili radosť. Prepáčte, odpusťte mi túto poznámku, hlasovanie o tomto bode by bolo úplne irelevantné.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby sme pokračovali bodom 3. To, čo som uviedol v predchádzajúcom, sa týka aj bodu číslo 1, ktorý navrhoval pán poslanec Sopko. O tomto návrhu hlasovať je bezpredmetné a body číslo 2 a 3 odporúčam ako spoločný spravodajca neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch číslo 2 a 3 návrhu pána poslanca Sopku. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 142 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Sopku nebol prijatý.

  • Pod číslom 4 sú dva návrhy pani poslankyne Schmögnerovej. Návrh číslo 1 aj návrh číslo 2 ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o oboch návrhoch pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto dva návrhy pani poslankyne Schmögnerovej neboli prijaté.

  • Vážené dámy, vážení páni, mám jednu procedurálnu otázka, či súhlasíte s tým, aby som podľa jednotlivých návrhov, tak ako ich jednotliví poslanci predkladali, využil možnosť dávať hlasovať an blok.

  • Šum v sále.

  • Môj návrh je, aby som teda mohol využiť právo a dával hlasovať an blok o jednotlivých poslaneckých návrhoch.

  • Šum v sále.

  • Ide o procedurálnu otázku, preto sa domnievam, že mám právo vstúpiť do tejto diskusie. Myslím si, že takýto návrh nie je prijateľný, pán spoločný spravodajca, pretože pán poslanec dával návrhy k rôznym bodom. Možno, že niektorý ten bod by bol prijatý väčšinou parlamentu, ale nie v súhlase s ostatnými, keďže ide o úplne iné veci.

  • Vážený pán poslanec, v poriadku. Akceptujeme to, budeme hlasovať jednotlivo. Prosím, pokračujeme v hlasovaní. Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, samozrejme, budem to rešpektovať, budem dávať hlasovať podľa jednotlivých návrhov. Využil by som tento inštitút jedine s vaším súhlasom.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Volfa. S návrhom v bode 1 ako spoločný spravodajca odporúčam nesúhlasiť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

  • Dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 2. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento bod číslo 2 neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

    Pán poslanec Šimko, je to k problematike tohto hlasovania?

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Je to k procedúre hlasovania. Chcem vám vlastne pomôcť, pretože podľa rokovacieho poriadku sa má hlasovať o každom návrhu. Návrh dáva poslanec, teda by ste sa mohli spýtať každého poslanca, či o návrhoch sa môže hlasovať spolu, alebo treba hlasovať oddelene. To je vlastne najjednoduchšie.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujte. V podstate takým spôsobom sa teraz vlastne hlasuje.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o bode číslo 3. Ako spoločný spravodajca bod číslo 3 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 3 návrhu pána poslanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tretí návrh pána poslanca Volfa nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 8. Je to spoločný návrh pána poslanca Ferkóa a pána poslanca Šagáta. Ako spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Šagáta. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Pán poslanec Pásztor, môžem dať návrh hlasovať o vašich pozmeňovacích návrhoch an blok?

  • O každom žiadam hlasovať osobitne.

  • Takže, dámy, páni, pôjdeme osvedčeným spôsobom. Hlasovanie o bode číslo 1 je irelevantné, pretože bolo to odsúhlasené v rámci spoločnej správy 83a v bode 6. Takže, dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pásztora v bode číslo 2. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Pásztora. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Pásztora nebol prijatý.

  • Vážené dámy, vážení páni, poslanecký návrh pod bodom 3 pána poslanca Pásztora odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pásztora. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Pásztora sme neprijali.

  • O bode číslo 1 poslaneckého návrhu pána poslanca Dzurindu nie je potrebné hlasovať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dzurindu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Dzurindu nebol prijatý.

  • Bod číslo 3 ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom pozmeňovacom návrhu pána Dzurindu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Dzurindu nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som sa opýtal pána poslanca Prokeša, či nie je ochotný stiahnuť tento návrh, pretože jeho presná dikcia je v ďalšej časti.

  • Prosím, pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som priamo požiadať, aby prípadné hlasovanie o tomto mojom návrhu bolo zaradené až za hlasovanie o návrhu, o ktorom hovoril teraz pán spoločný spravodajca, ak by nebol prijatý.

  • Šum v sále.

  • V tom prípade sťahujem a nechávam to na presnú dikciu.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o bode 13 - poslaneckom návrhu pani poslankyne Bartošíkovej. Ako spoločný spravodajca body číslo 1 a 2 odporúčam prijať.

  • Budeme hlasovať jednotlivo, keď sme prijali zásadu, teda najprv o bode číslo.

  • Poslankyňa Bartošíková vyjadrila súhlas so spoločným hlasovaním.

  • Pani poslankyňa súhlasí. Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch číslo 1 a 2 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Bartošíkovej. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto dva pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Bartošíkovej boli prijaté.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 14 - poslaneckom návrhu pána poslanca Langoša. Bod číslo 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Langoša číslo 1. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

  • Dámy, páni, bod 2 poslaneckého návrhu pána poslanca odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Langoša nebol prijatý.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Tretí návrh pána poslanca Langoša pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša nebol prijatý.

  • Vážené dámy, vážení páni, v zmysle požiadavky pána poslanca Langoša je potrebné, aby sme si pripomienky v tlači 83aa doplnili o bod 4, ktorý znie: "vypustiť v článku V bod 4 navrhovaného zákona". Ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Lagoša nebol prijatý.

  • Dámy, páni, dovoľte, aby som požiadal pána poslanca Lysáka, či nesťahuje svoj návrh pod bodom číslo 1.

    Pán poslanec ho sťahuje v prípade, že ide o presnejšiu dikciu. Teda, dámy, páni, o bode číslo 1 nebudeme hlasovať. Budeme hlasovať o bode číslo 2. Ako spoločný spravodajca odporúčam bod číslo 2 neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lysáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 97 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Lysáka nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, poslanecký návrh pána poslanca Brocku pod bodom 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý.

  • Poslanecký návrh pod bodom číslo 2 pána poslanca Brocku odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Bauerovej nebol prijatý.

  • Požiadavku pána poslanca Černáka obsiahnutú v bode 1 som akceptoval. Pán poslanec, môžem dať hlasovať o bodoch 2, 3 a 4 an blok?

  • Body 2 a 3 navrhujem na samostatné hlasovanie, bod 4 sťahujem.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 1 poslanec.

    Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Černáka nebol prijatý.

  • Vážené dámy, vážení páni, bod 4 pán poslanec Černák stiahol.

    Pokiaľ sa týka poslaneckých návrhov pod číslom 27 pána poslanca Nagya, o jeho prvom poslaneckom návrhu vzhľadom na to, že neboli jasne špecifikované pripomienky, teda neboli dostatočne legislatívne vyjadrené, podľa môjho názoru nie je potrebné hlasovať. Snáď len taká poznámka, že to, čo sledoval pán poslanec Nagy v rámci svojej pripomienky, by malo byť jasne definované v novele o štátnom podniku. Myslím, že by to tam podľa spracovateľov malo byť dostatočne vyjadrené.

    Rovnako si myslím, že nie je potrebné hlasovať o bode číslo 5, pretože tam tiež neboli jasne vyjadrené legislatívne pripomienky. Týka sa to deblokácie našich pohľadávok k Českej republike s otázkou, čo s ostatnými pripomienkami. Myslím si, že v súvislosti so štátnym rozpočtom nie je potrebné o tom hlasovať.

    A rovnako nie je potrebné hlasovať o bode číslo 7, pretože sme tento bod v podstate odsúhlasili v spoločnej správe 83a pod bodom 6.

    V nadväznosti na to, čo som povedal, pýtam sa vás, pán poslanec Nagy, či môžem dať hlasovať an blok o vašich pripomienkach 2, 3, 4 a 6.

  • Prosím, pán poslanec Nagy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za opýtanie. Vzhľadom na to, že sa tu nehlasuje "baj očko" podľa poslancov, žiadam, aby sa hlasovalo predmetne ku každej otázke.

  • Takže, dámy a páni, budeme hlasovať o bode číslo 2 poslaneckého návrhu pána poslanca Nagya. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 2 návrhu pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya sme neprijali.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 3 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 4 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 6 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Nagya. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya nebol prijatý.

  • Pod poradovým číslo 37 je poslanecký návrh pána poslanca Juriša. Odporúčam tento poslanecký návrh neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a v zápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Poslanecký návrh pani poslankyne Sabolovej pod číslom 1 odporúčam neprijať.

  • Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Sabolovej nebol prijatý.

  • O bode 2 návrhu pani poslankyne Sabolovej nie je potrebné hlasovať. Ten dovetok sa týka prípadu, že návrh nebude schválený a tento návrh bol schválený.

  • Šum v sále.

  • Pardon. Máte, pravdu. v tom prípade musíme hlasovať o bode 2, ktorý vlastne súvisí s dodatkom. Ako spoločný spravodajca dávam návrh tento bod 2 neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Sabolovej nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. K poslaneckému návrhu pána poslanca Morica som bol upozornený, že z hľadiska legislatívnej čistoty chce k tomu niečo povedať.

  • Prosím vás, tam treba vyňať text "pri osobných automobiloch" a potom pokračovať až "odpisy v úhrne najviac", čiže "obstaraných po dni účinnosti zákona" treba vybrať. To je z textu číslo 1. A z textu číslo 2 takisto treba vybrať "ktorých zmluvný prenájom bol dohodnutý po dni účinnosti tohto zákona". Potom sa tam dostalo - ja som to takto nediktoval, to je tam nejaký omyl - "využívaných" nie na podnikateľské činnosti, ale "na činnosť taxislužby". A potom "z výkonu činnosti taxislužby predstavujú v zdaňovacom období". Ja som ho tak čítal, to nie je nový návrh. Dokonca aj pán Langoš prisvedčuje, že je to tak.

  • Smiech v sále.

  • Bol čítaný ako taxislužba, to celkom určite. Priatelia, samozrejme, že potrebujeme aj trocha uvoľnenia, ale prosím vás, berme to vážne, aby sme náhodou neurobili chyby.

  • Prosím vás pekne, keby ste boli takí láskaví a keby ste si to tam opravili.

  • Vážené dámy, vážení páni, ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh pána poslanca Morica s tými pripomienkami, ktoré predniesol, schváliť. Pán poslanec, môžeme hlasovať an blok?

  • Moment. Urobíme tak, že pán poslanec Moric prečíta text prvého návrhu v spresnenom znení. Prosím.

  • Po slovensky. Pri osobných automobiloch odpisy v úhrne najviac do 700 000 korún na jeden automobil - a teraz pokračuje ďalej celý text. Znovu opakujem: Pri osobných automobiloch odpisy v úhrne najviac do 700 000 Sk na jeden automobil - a pokračuje to ďalej.

    Číslo 2: Pri osobných automobiloch s dohodnutým prenájmom podľa podmienok ustanovených v ods. 4 - a pokračuje to ďalej. A potom - prostredníctvom osobných automobilov využívaných na činnosť taxislužby, a nie na podnikateľské činnosti. Na činnosť taxislužby. Ak tržby daňovníka (nájomcu) z výkonu činnosti taxislužby predstavujú v zdaňovacom období najmenej 20-percentný podiel.

    Podpredseda NR SR A. M. Húska_

    Ďakujem. Prosím, budeme hlasovať. Pán poslanec Boros, je to k hlasovaniu?

  • Áno. Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi rád, že ste mi dali slovo. Mám skutočne snahu pochopiť pána kolegu Morica, ale to je úplné prepracovanie celého, zle formulovaného. On to formuloval, nie snemovňa, a teraz to tu budeme opravovať. Nech to stiahne, ja by som to skutočne navrhoval. Je to nejasne formulované.

  • Domnievam sa, že je to nejasné, a navrhoval by som, aby sa ten odsek za účasti pracovníkov legislatívy presne doformuloval a hlasovali by sme o tom až na konci, pretože v bode 2 sa vylúčili iné podnikateľské činnosti, ale lízing, ak tomu dobre rozumiem, v odseku 1 zostáva, pričom všetka ostatná činnosť môže byť iná a stačí 20 % taxislužby na to, aby sa mohli nakúpiť autá bez limitu. Myslím si, že týmto zákonom sa to nesledovalo. Ak teda tá úprava má byť až takto veľká, tak je to iný návrh, a potom sme nemali pripustiť o tom diskusiu. Ale ak by úprava bola taká, že zostane taxislužba a tí, ktorí sa živia motorovým vozidlom ako pracovným nástrojom, lebo inak sa nemôžu, mohli by sme zmenu podporiť, ale potom 20 % musí ísť von, lebo otvárajú priestor pre zneužitie. Navrhoval by som však, aby pán Moric spolu s pracovníkmi legislatívy skúsili doformulovať návrh tak, aby sa nám to mohlo jasne prečítať, a môžeme o tom hlasovať, lebo ten návrh je lepší, ako je ten, ktorý je v rozpočte. To je všetko.

  • Dobre. Priatelia, myslím, že je to prijateľné. Pán poslanec Moric, prosím vás spolu s odborníkmi z legislatívy spresnite formuláciu tohoto návrhu.

    Prosím, pán poslanec Roman.

  • Chcem ešte upozorniť, že takéto znenie je retroaktívne, pretože by sa vzťahovalo aj na tých, ktorí si obstarali predtým, pred znením, lebo je tam "obstaraných po dni účinnosti tohto zákona". Je retroaktívne, páni. To by bolo trošku zle. Takéto znenie dáva základ retroaktivity - tak, ako to povedal pán poslanec Moric. Preto to žiadam spresniť.

  • Každá zákonná norma, ak nie je v nej priamo uvedené, je vždy platná až od doby jej normálneho vyhlásenia.

  • Rozumiem, pán podpredseda, ale potom načo to dávať von?

  • Dohodli sme sa, že pán poslanec Moric spresní oba návrhy.

    Pani poslankyňa Rusnáková, máte faktickú poznámku k tejto problematike?

  • Pán predsedajúci, pán poslanec Moric dal nový návrh. Návrhy je možné dávať v rozprave. Vzhľadom na to, že pravdepodobne ten návrh by bol priechodný ...

  • Pani poslankyňa, to nie je pravda. To nie je nový návrh. V návrhu sa vyslovene napríklad uvádzala taxislužba.

  • Pán predsedajúci, veľmi rada by som dokončila, keď ste mi dali slovo.

    Keďže je predpoklad, že upravený návrh by prešiel a bol by dobrý, opakujem znovu, že nebol uvedený v rozprave. Teraz ho chce snemovňa nejakým spôsobom modifikovať. Bolo by vhodné, aby niektorý z pánov ministrov otvoril rozpravu. Počas tejto rozpravy je možné, aby pán poslanec Moric vystúpil s upraveným návrhom textu tak, aby bol v poriadku. Rozprava sa uzavrie a môžeme hlasovať.

  • Tento spôsob sme použili aj predtým. Nie je to zmena textu. On upozorňuje, že tam bolo niečo vynechané, napríklad pojem taxislužba, v danom prípade nie je to zmena textu, je to v podstate len vynechanie určitej časti. Prosím, nekomplikujme tieto veci. Je to možné uskutočniť v rámci tohto riešenia. Už sme takýmto spôsobom robili predtým.

    Prosím, pán poslanec Moric.

  • Pani kolegyňa, ubezpečujem vás, že to nie je nový návrh. Je to pôvodný návrh, tak ako som ho čítal. Všimol som si, že ste tu vtedy neboli, keď som ho čítal.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko - k tomuto problému?

  • Ďakujem pekne. Predsedajúci môže vyzvať poslanca, ktorý dal svoj návrh, aby ho spresnil, ale musí to byť, samozrejme, ten návrh.

    V prípade, že pán poslanec Moric v rozprave prečítal, že má ísť o tie vzťahy, ktoré vznikli aj pred účinnosťou tohoto zákona, ale od účinnosti tohoto zákona na ne bude platiť toto pravidlo, v takom prípade to nie je nový návrh, ale je to spresnenie oproti chybnému textu. Tam asi bude treba pozrieť, čo pán poslanec Moric naozaj povedal. Ale v prípade, že to nepovedal tak a že tam bolo "po dni účinnosti tohoto zákona", by to bol nový návrh, to by nebolo spresnenie.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - k tomuto problému?

  • Áno. Mne je veľmi ľúto, snažila som sa hovoriť k veci, a nie k tomu, či som tu bola alebo nebola. Musím však povedať pánu poslancovi Moricovi, že som tu sedela a keď pomaly čítal návrh, ktorý je koniec-koncov zmenou na začiatku prečítaného textu, tak ho mám tu pred sebou veľmi podrobne zachytený. Akákoľvek zmena, či už niečo dopĺňate alebo vypúšťate, je zmena.

  • Presne ten istý postup sme použili už pri tomto hlasovaní. To znamená, keď došlo len k spresneniu na základe toho, že text bol pôvodne uvedený nesprávne.

    Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,

    pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Fogaš, pretože tu ide len o vylúčenie nadbytočnej časti textu. Samozrejme, je jasné, že tento zákon nemôže ísť do zmluvných vzťahov pred účinnosťou tohoto zákona. To je len vylúčenie nadbytočnej časti. Pán poslanec Fogaš jasne zdôraznil, že ten dodatok, tak ako to bolo čítané, na tú taxilužbu, je lepší, ale treba to spresniť legislatívne. Odporúčam teda, aby si skutočne sadli legislatívci a dotiahli to, lebo tento nový návrh je lepší, a nemyslím si, že by sa z toho mala robiť slovná dráma.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Je úplne evidentné, že formálne by sa malo postupovať tak, ako povedala kolegyňa Rusnáková. Myslím si však, že návrh, ktorý dal kolega Fogaš, bol procedurálny a je potrebné dať o ňom hlasovať, či snemovňa súhlasí s tým, aby sa o tomto hlasovalo ako o poslednom návrhu. Zatiaľ nech sa legislatívne vybrúsi a potom sa ukáže, či je úplne nový, alebo či ostáva len s malou modifikáciou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, prosím, pristúpme k ďalšiemu hlasovaniu a zatiaľ pán poslanec Moric spolu s odborníkmi návrh spresní.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste si zobrali tlač číslo 83bb - pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 k návrhom rozpočtov kapitol.

    Bod 1 uvedených pripomienok tlače 83bb odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Hlasovanie o bode číslo 2 tlače 83bb je bezpredmetné, pretože neboli odsúhlasené v tlači 83aa body 2.1 a 2.2.

    Pokiaľ sa týka bodu číslo 3 tlače 83bb, ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento bod tlače 83bb sme neprijali.

  • Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode 4 tlače 83bb. Bod 4 tejto tlače odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 5 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, teraz nasledujú pripomienky číslo 6, 7, 8 a 9. Pán poslanec Volf, môžem dať o týchto pripomienkach hlasovať an blok?

    Ďakujem pekne. Už vám kolegyňa našepklala, že nie.

  • Nie som z tých, ktorým treba našepkávať.

  • Takže, vážené dámy, páni, dávam hlasovať o bode číslo 6 tlače 83bb. Odporúčam tento návrh neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 6 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že bod 6 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 7 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 7 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod číslo 8 tlače 83bb odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 8 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 8 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 9 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 9 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus nie je prítomný, tak pokračujeme hlasovaním ...

  • Prepáčte, niekoľkokrát za deň ste zmenili miesto, takže som si nevšimol.

  • Smiech v sále.

  • Môžem vás požiadať, či môžeme hlasovať an blok?

  • O prvom bode osobitne, o ďalších dvoch spolu.

  • Ďakujem pekne. Dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 10. Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 10 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 10 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bodoch 11 a 12. Odporúčam tieto body neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 11 a 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto dva body tlače 83bb neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 11 a 12 tlače 83bb neboli prijaté.

  • Bod číslo 13 tlače 83bb odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 13 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 13 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že návrh pod číslom 10.1 tlače 83aa nebol prijatý, o tomto bode nie je potrebné hlasovať. Rovnako sa to týka bodu číslo 15, pod číslom 10.2 návrh prijatý nebol, tak nie je potrebné o tom hlasovať.

    Budeme teraz hlasovať o bode číslo 16 poslaneckého návrhu a podľa priania pán poslanca Dzurindu aj o bode číslo 17. Ako spoločný spravodajca odporúčam tieto návrhy neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacích návrhoch číslo 16 a 17 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto dva body tlače 83bb neboli prijaté.

  • Pán poslanec Prokeš, pýtam sa vás, či je možné hlasovať o týchto bodoch an blok.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bodoch 18, 19 a 20. Odporúčam tieto body neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 18, 19 a 20 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 98 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 18, 19 a 20 neboli prijaté.

  • Pán poslanec Rózsa, máte prianie pokračovať jednotlivo?

  • Takže, vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bodoch 21 a 22 poslaneckého návrhu pána poslanca Rózsu. Ako spravodajca odporúčam tieto body neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 21 a 22 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy 83bb neboli prijaté.

  • Pán poslanec Langoš, máte prianie hlasovať jednotlivo?

  • O prvých dvoch návrhoch možno hlasovať spoločne, o poslednom osobitne.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o bodoch číslo 23 a 24 tlače 83bb. Odporúčam tieto návrhy neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch 23 a 24 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

  • Ak dovolíte, k bodu 23 by som mal len jednu poznámku, že správa o počte a výške povolených úľav z penále je prerokovávaná pravidelne vo výbore pre financie, rozpočet a menu, predkladá nám ju Najvyšší kontrolný úrad a je súčasťou aj štátneho záverečného účtu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že body 23 a 24 z tlače 83bb neboli prijaté.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 25. Odporúčam tento bod neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 25 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 25 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážená pani poslankyňa Bauerová, máte prianie hlasovať jednotlivo?

  • Takže, dámy, páni, budeme hlasovať o bode číslo 26 tlače 83bb. Odporúčam túto pripomienku neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 26 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 26 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod 27 tlače 83bb odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 27 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 27 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod 28 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 28 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod z tlače 83bb nebol prijatý.

  • Poslanecký návrh pána poslanca Szigetiho pod poradovým číslom 29 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 29 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 29 z tlače 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Poslanecký návrh pána poslanca Černáka pod číslom 30 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 30 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 30 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, poslanecký návrh pána poslanca Nagya pod poradovým číslom 31 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 31 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pod tlačou 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, páni, poslanecký návrh pod poradovým číslom 32 tlače 83bb odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 32 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 32 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Pán poslanec Kováč, máte požiadavku hlasovať jednotlivo?

  • Takže, dámy, páni, budeme hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Kováča pod číslom 33. Ako spravodajca odporúčam tento návrh neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 33 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že bod 33 tlače 83bb sme neprijali.

  • Bod číslo 34 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 34 tlače 83bb, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 34 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, bod číslo 35 tlače 83bb odporúčam neprijať. Domnievam sa, že ide o neodôvodnenú požiadavku, pretože text nie je súčasťou zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 35 tlače 83bb, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 35 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, návrh pod číslom 36 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 36 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 36 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, v snahe dospieť k racionálnemu riešeniu...

    Pán podpredseda - faktická poznámka k meritu veci.

  • Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

  • Chcem sa vyjadriť k bodu 37. Je dosť nejasne formulovaný. Moja požiadavka bola vyplatiť systémovú dotáciu na pôdu zálohove za I. polrok v mesiaci marec, lebo z toho môže vyplynúť, že vyplatiť dotáciu za pôdu v mesiaci marec do 30. 6. a cieľom mojej poznámky či požiadavky bolo vyplatiť to zálohove, aby sa nemuseli brať úvery.

  • Z dikcie tohto pozmeňovacieho návrhu snáď bolo jasné, o čo ide, len sme diskutovali o tom, že nie je to možné zabezpečiť v období rozpočtového provizória, pretože zákon o rozpočte bude platiť až v apríli. Takže, pokiaľ by ctená snemovňa a predkladateľ s tým súhlasili, je to možné do konca apríla.

  • Takže potom by dikcia toho bola "vyplatiť zálohu na systémové dotácie na pôdu v mesiaci apríl za obdobie do 30. 6. 1995".

  • Prosím, budeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Vážené dámy, vážení páni, ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o spresnenom bode číslo 37 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 37 tlače 83bb bol prijatý.

  • Poslanecký návrh pod poradovým číslom 38 tlače 83bb odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 38 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 38 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Pán poslanec Ftáčnik, máte prianie hlasovať jednotlivo?

  • Ďakujem pekne. Takže, dámy, páni, budeme hlasovať o pripomienke pána poslanca Ftáčnika pod bodom číslo 39. Ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 39 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 39 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vzhľadom na to, že neprešiel bod číslo 39, budeme hlasovať o bode číslo 40. Ako spoločný spravodajca odporúčam bod číslo 40 neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 40 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 40 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Bod číslo 41 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 41 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 41 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážené dámy, vážení páni, bod číslo 42 ako spoločný spravodajca odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 42 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že bod 42 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Vážené dámy, páni, požiadavku pána poslanca Šveca pod bodom 43 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 43 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 43 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Požiadavku pána poslanca Bárdosa pod bodom číslo 44 odporúčam neprijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 44 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 44 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Návrh pána poslanca Juriša pod číslom 45 odporúčam neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 45 tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že bod 45 tlače 83bb nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne. Návrh pána poslanca Pokorného pod bodom číslo 46 odporúčam neprijať. Pánu poslancovi Pokornému sa súčasne ospravedlňujem, pretože v požiadavkách na osobitné hlasovanie som jeho požiadavky mal, v čistopise som ich mal zahrnuté.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo tlače 83bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 46 tlače 83bb nebol prijatý.

    Teraz by sme mali hlasovať o spresnenom návrhu pána poslanca Morica. Prosím, pán poslanec Moric, keby ste prečítali svoj návrh.

  • Je to takto. Overili sme si to, naozaj som to čítal tak. V bode 2 riadok 6 znie: "automobilov využívaných na činnosť taxislužby". Tak som to čítal, tak to je aj v zázname. A v riadku 7 - "daňovníka (nájomcu) z výkonu činnosti taxislužby predstavujú". Čiže v šiestom riadku to treba opraviť a v siedmom doplniť "taxislužby".

    Pokiaľ sa týka retroaktivity - pre pána poslanca Romana, je to ošetrené v článku X bod 4, kde sa hovorí, že tento zákon nadobudne platnosť až po schválení tohto zákona, až po účinnosti tohto zákona. Teda, tam to je ošetrené, a preto nie je treba, aby to bolo v bode 1 aj v bode 2.

    Potom bod 1 bude znieť:

    "Pri osobných automobiloch odpisy v úhrne najviac do 700 000 Sk na jeden osobný automobil s výnimkou daňovníkov, ktorí využívajú osobné automobily len na priame zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov vykonávaním činnosti taxislužby, prenájmu (požičovne) vrátane prenájmu s právom kúpy najatej veci, a to za podmienok, že príjmy z takejto činnosti pri poskytovaní služieb predstavujú za zdaňovacie obdobie počas celej doby odpisovania najmenej 20-percentný podiel tržieb z celkových príjmov /výnosov/. U daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb ide o príjmy z činností, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 1 písm. b/."

  • Budeme hlasovať o prvom návrhu. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Morica.

  • Vážené dámy, páni, ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Morica bol prijatý.

  • Druhý bod: "Pri osobných automobiloch s dohodnutým prenájmom podľa dohodnutých podmienok ustanovených v odseku 4, s výnimkou osobných automobilov využívaných nájomcom na zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov, využívaných na činnosť taxislužby, ak tržby daňovníka (nájomcu) z výkonu činnosti taxislužby predstavujú v zdaňovacom období najmenej 20-percentný podiel z jeho celkových výnosov, sa do výdavkov nákladov zahrnie suma najviac do výšky 800 000 Sk celej doby trvania nájomnej zmluvy, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva."

  • Ďakujem. Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Morica. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

  • Odporúčam tento návrh prijať.

  • Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Morica bol prijatý.

  • Vážené dámy, vážení páni, súčasťou spoločnej správy 83b je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 83.

    Vážené dámy, vážení páni, ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh na uznesenie prijať.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia. Pán spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia bol prijatý.

  • Teraz v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, pán poslanec Fico.

  • Vážený pán podpredseda, v mene poslaneckého klubu Spoločná voľba vás prosím o 10-minútovú prestávku na záverečnú poradu klubu pred záverečným hlasovaním.

  • Pán predsedajúci, poslanecký klub Demokratickej únie sa tiež pripája k žiadosti o prestávku.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, bude 10-minútová prestávka na požiadanie klubov. Po desiatich minútach vás prosím disciplinovane sa dostaviť, budeme robiť záverečné hlasovanie.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozývam vás do rokovacej miestnosti. Bude záverečné hlasovanie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca, zrejme odporúčate návrh zákona prijať.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 3 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

  • Ďakujem vám za spoluprácu. Dúfajme, že sa nám ho podarí úspešne plniť. Ďakujem za spoluprácu pánu predsedovi výboru. Prosím, ešte máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi veľmi úprimne poďakovať za spoluprácu. Predsa len sa nám stalo také malé nedorozumenie v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1995. Predkladateľ mal snahu pozvať nás hore do bufetu na pohár šampanského, ale práve túto maličkosť sme si zabudli v štátnom rozpočte odsúhlasiť.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne za spoluprácu.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    napriek tomu, že sa menia časy, zvyky sa nemenia. Dovoľte mi, aby som vám, teda ženskej časti tohto parlamentu, v mene mužskej časti poslaneckého klubu Spoločná voľba a verím, že aj v mene mužskej časti celého parlamentu, poblahoželal všetko dobré v súvislosti so zajtrajším sviatkom. Rovnako želám všetko dobré ženám, ktoré sú na balkóne, ako aj všetkým ženám, ktoré nám pomáhajú v našej práci. Takže, všetko dobré, veľa zdravia a šťastia.

  • Ďakujem pekne. Bol to namáhavý deň, máme ho za sebou úspešne. Prosím, rozíďme sa, zajtra pokračujeme. O 9.00 hodine ráno pokračujeme v 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dobrú noc. Dobré strávenie zvyšku večera. Ďakujem.