• Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    otváram rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na začiatku prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Konštatujem, že v sále je prítomných 126 poslancov, takže Národná rada je schopná sa uznášať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlnenie svojej neúčasti na 5. schôdzi písomne oznámili páni poslanci Palacka, Hrušovský, Harach, Weiss a Kňažko. Na služobnej ceste organizovanej Národnou radou sú pani Belohorská, pán Národa a pán Kukan.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    kým pristúpime k schvaľovaniu programu dnešnej schôdze tak, ako vám bol predložený, chcem informovať, že oproti pôvodnému pracovnému návrhu, ktorý som vám poslal, boli z návrhu programu vypustené dva body, ktoré určovali spôsob práce osobitných kontrolných orgánov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V návrhu programu je zaradený ako bod 8 vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Máte ho ako tlač číslo 90, ktorý už bol prerokovaný v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na požiadanie vlády som dodatočne zaradil ako bod 9 jej návrh na vyslovenie súhlasu s Viedenským dohovorom o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám. Bolo naliehavé a nutné, aby sme tento bod zaradili. Tento návrh bol prerokovaný v zahraničnom výbore.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pán poslanec Urban.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia,

    navrhujem zaradiť do programu Národnej rady návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Macušku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Tento návrh navrhujem zaradiť ako bod číslo 1 programu 6. schôdze Národnej rady.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni, navrhujem doplniť program. Ako iste viete, náš kolega, poslanec za HZDS Ján Cuper viackrát hovoril o tom, že poslanci za jeho hnutie podpísali, že dlhujú HZDS 5 miliónov za predvolebnú kampaň. Je jasné, že finančný záväzok voči politickej strane nie je vnútornou záležitosťou strany, je vecou verejného záujmu, pretože vytvára veľmi jednoduchý a účinný tlak na poslancov, aby sa pri výkone svojho mandátu správali nie podľa svojho presvedčenia, ale podľa príkazov svojho veriteľa, teda politickej strany, voči ktorej majú finančný záväzok. Preto navrhujem, aby sa do programu tejto schôdze zaradil návrh skupiny poslancov na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie, či sú pri vykonávaní svojho mandátu niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky finančne viazaní príkazmi politickej strany. Tento materiál predložila skupina poslancov písomne minulý týždeň.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážený snem,

    november 1989 vstúpil do našich i svetových dejín s prívlastkom nežný. Po desaťročiach násilia a nespočetných obetí z večera na ráno padol komunistický systém bez toho, aby padol jediný výstrel, úder, alebo dokonca zlé slovo. Politická garnitúra po prvých slobodných voľbách pokračovala v tejto línii. Prvý november 1990 bol jednorázovo vyhlásený za deň zmierenia. V decembri 1990 Slovenská národná rada a vláda Slovenskej republiky prijali vyhlásenie k židovským deportáciám za druhej svetovej vojny. Vo februári 1991 prijala Slovenská národná rada vyhlásenie k deportáciám karpatských Nemcov zo Slovenska. Pôvodný cieľ bol prijať ešte spoločné vyhlásenie slovenského a maďarského parlamentu k niektorým spoločným problémom z minulosti a zaujať nakoniec postoj ku všetkému, čo sa tu, na Slovensku za posledných viac ako 40 rokov dialo.

    K 31. 12. 1994 dosiahol počet politicky rehabilitovaných väzňov na Slovensku viac ako 69 tisíc. Počet nespravodlivo odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu sa stále ešte kompletizuje, ale boli to tisíce ľudí často náhodne pochytaných na ulici a odvlečených na dlhé roky do sovietskych gulagov. Vysťahovalecká akcia B, tábory PTP, internačné tábory pre rehoľníkov a rehoľnice, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi, tisíce nespravodlivo vylúčených zo stredných a vysokých škôl, títo všetci spolu s ich rodinami a často i príbuznými a priateľmi čakajú, aby sme zaujali stanovisko i k tejto perióde našich dejín.

    Predkladám preto, pán predseda, návrh, aby bol na túto schôdzu zaradený na prerokovanie zákon o protikomunistickom odboji. Návrh tohto zákona sme vám odovzdali minulý týždeň. Zákon nekladie žiadne nároky na štátny rozpočet. Súčasťou môjho návrhu teda je, aby ste ho pridelili ústavnoprávnemu výboru, prípadne ďalším výborom tak, aby mohol byť prerokovaný na pléne Národnej rady Slovenskej republiky v piatok ako prvý bod programu.

    Vážení prítomní, treba mi ešte zaujať stanovisko k tomu, že návrh tohto zákona predkladal po 11. marci 1994 poslanec Brňák na každom pléne a konkrétne my, poslanci za KDH sme tento návrh nepodporili s tým, že sme sa pri návrhu o zaradenie zdržali hlasovania. Hneď po 11. marci 1994 nová vláda vyhlásila, že svoje pôsobenie vidí v stabilizovaní situácie a v príprave na pokojný priebeh predčasných parlamentných volieb. Preberanie takéhoto zákona sa nemôže stáť predmetom predvolebných krokov. Preberanie takéhoto zákona si žiada takú politickú atmosféru, kde sa poslanec nemusí rozhodovať z politických dôvodov.

    Podotýkam, že zákon má 8 paragrafov a je napísaný na troch stranách. Verím, páni poslanci, že podporíte zaradenie tohto zákona na prerokovanie a v konečnom dôsledku podporíte aj jeho prijatie. Môj návrh teda znie zaradiť do ústavnoprávneho výboru, prípadne do ďalších podľa vášho uváženia a v piatok ráno ako prvý bod programu.

  • Pán predseda, dovolím si zareagovať v podstate aj s jedným návrhom k obom predrečníkom. A k návrhu pána poslanca Šimka by som chcel uviesť, že ak je jeho návrh mienený vážne, a ak tento návrh by prešiel aj v rámci samotného hlasovania, navrhujem doplniť obsah činnosti predmetnej vyšetrovacej komisie aj tým, aby sa zaoberala otázkou samotných mandátov Demokratickej únie a posúdením ústavnosti v činnosti predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia, keď na základe jeho rozhodnutia bol de facto vylúčený kvôli svedomiu jeden poslanec poslaneckého klubu KDH. Čiže opätovne aj v danom prípade ide o rozpor s ústavne vymedzenou zásadou svedomia poslancov, ku ktorej vlastne smeruje, ak je mienený návrh poslanca Šimka vážne.

    A pokiaľ ide o návrh pána poslanca Mikloška, samozrejme, je to jeho právo a dovolím si vyjadriť presvedčenie, že v danom prípade ide o vážny záujem KDH riešiť aj túto otázku. Chcel by som len podotknúť, že v zahraničných masmédiách sa predseda KDH pán Čarnogurský vyjadril, že predmetný návrh zákona, ktorý navrhuje zaradiť do programu tejto schôdze, chápe ako prejav principiálneho postoja KDH k tejto problematike. Podľa môjho názoru principiálnosť vo vzťahu k účelovosti predstavuje akúsi trvalosť a nemennosť názorov a postojov. Poznajúc práve genézu teraz vami predkladaného návrhu zákona dovolím si vysloviť subjektívny názor, že vo vašom prípade, pán poslanec Čarnogurský, sa táto principiálnosť riadila podľa vzoru kohúta na hasičskej zbrojnici.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    pod tlačou číslo 86 bod 2 a pod tlačou číslo 87 bod 3 sú materiály Fondu národného majetku. Vzhľadom na to, že súčasný rokovací poriadok neumožňuje vystúpenie vedúcich predstaviteľov týchto inštitútov, pretože v štádiu konštituovania zákona o rokovacom poriadku Národnej rady takéto inštitúty vôbec neexistovali, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma poveril, aby som navrhol plénu, aby mohol tieto materiály uvádzať prezident prezídia Fondu národného majetku pán Štefan Gavorník, a to tlač číslo 86 aj tlač 87. Toto je ale podmienené tým, že to plénum musí odsúhlasiť.

  • Pán poslanec, s týmto návrhom vyjdite pred bodom toho programu, ktorého sa to týka, a tam sa bude hlasovať.

  • Vážený pán predseda,

    chcela by som navrhnúť vzhľadom na to, že Národná rada sa zišla najmä kvôli prerokovaniu rozpočtu Slovenskej republiky, aby pán poslanec Urban zvážil svoj návrh. Navrhol novelu zákona o Slovenskej informačnej službe prerokovať ako bod číslo 1. Chcela by som ho požiadať, aby presunul tento svoj bod prinajmenej ako bod číslo 2 alebo ako ďalší nasledovný bod, ktorý zváži.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,

    v zásade by sme nemali podporovať myšlienku inflácie vyšetrovacích komisií na pôde parlamentu. Máme na to iné orgány a týmto orgánom v plnom rozsahu dôverujeme. Preto, ak máme nejaké podozrenie z nejakých protizákonností, nemali by sme v tomto smere využívať parlament.

    A druhá moja všeobecná poznámka: Pokiaľ ide o návrhy legislatívnych predlôh, ktoré predkladajú kolegovia poslanci, to sa týka všetkých vecí, prosím, aby zvážili a stiahli svoj návrh, pokiaľ nie je stanovisko vlády. Predsa tu nebudeme prerokovávať návrhy legislatívnych predlôh, je to v rozpore aj s rokovacím poriadkom. Mala by byť daná možnosť, aby sa vláda k týmto návrhom vyjadrila.

    Preto tie legislatívne návrhy, ktoré neboli doteraz predložené vláde, vláda sa k nim nevyjadrila pozitívne alebo negatívne, prosím, aby stiahli, alebo aby sme pri hlasovaní prihliadli na to a čo vláda zatiaľ neprerokovala, aby sme nezaradili do programu nášho rokovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda,

    chcel by som len urobiť opravu, pretože vo svojom pôvodnom návrhu som uviedol, že navrhujem predmetný bod zaradiť ako prvý bod šiesteho zasadnutia. Samozrejme, myslím piateho zasadnutia. Zároveň chcem povedať, že som zvažoval, čo mi navrhuje pani poslankyňa Rusnáková a trvám na zaradení predmetného návrhu ako prvého bodu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, vážená vláda,

    navrhujem zaradiť do programu tejto 5. schôdze poslanecký návrh zákona podaný Ivanom Šimkom o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych úradníkov, je to tlač číslo 65, ako bod číslo 9 alebo za ostatné prerokované zákony.

    Vážení kolegovia, od apríla minulého roku sú v Národnej rade zhromaždené štyri návrhy zákonov, ktoré majú za cieľ vyriešiť pretrvávajúci problém rozporu verejných a osobných záujmov vrcholných štátnych funkcionárov. Tri z nich prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady ešte 15. júla 1994. Plénum Národnej rady ich už však už neprerokovalo a zanechalo ich novému parlamentu, ktorý vzišiel z predčasných volieb. Po voľbách k spomínaným trom pribudol štvrtý poslanecký návrh podaný poslancom Ivanom Šimkom. Náš poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia i napriek neexistencii právnej normy o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov ctí zásady, z ktorých táto norma vychádza a riadi sa podľa nich. Predložený návrh zákona je vypracovaný podľa zásad, ktoré ešte v januári 1994 prerokovali výbory Národnej rady. Je v záujme celej spoločnosti, aby sme tento zákon urýchlene prerokovali a schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, na poslednom politickom grémiu bola dosiahnutá politická dohoda, na základe ktorej mal ako prvý bod programu byť prerokovaný návrh zákona o štátnom rozpočte s tým, že rozprava mala byť ukončená, pokiaľ to bude možné, zajtra večer, a hlasovanie v stredu ráno. Preto by som prosil pána poslanca Urbana, aby zvážil svoj návrh. Pokiaľ teda trvá na predložení návrhu zákona pána poslanca Macušku, nech tak urobia až potom, čo bude prerokovaný návrh zákona o štátnom rozpočte. Inak sa môže stať, že budeme vystavení časovej tiesni a nebude dosť priestoru na vyjadrenie vlastných názorov.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    hľadal som určité logické zdôvodnenie v návrhu pána poslanca Urbana a hľadal som, kde je väzba medzi štátnym rozpočtom a návrhom pána poslanca Macušku. Túto väzbu sa mi nepodarilo nájsť. Naopak, domnievam sa, že bod 8 súčasnej schôdze, to znamená vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii ministerstiev, je v hlbokej logickej väzbe na štátny rozpočet, pretože sa tam uvažuje s finančnými prostriedkami v rezerve pre nové ústredné orgány štátnej správy, ktoré ešte nevieme, či schválené budú, alebo nie.

    Teda predkladám návrh, ak dôjde k zmene programu, to znamená, že štátny rozpočet nebude bod číslo 1 tohto rokovania, aby sa bodom číslo 1 stal bod číslo 8, to znamená prerokovať najprv kompetenčný zákon a potom zákon o štátnom rozpočte. Opätovne prosím pána poslanca Urbana, aby zvážil, resp. aby sa pokúsil tejto snemovni vysvetliť, prečo by mal byť tento návrh zákona o Slovenskej informačnej službe predradený návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde je tam logická väzba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem sa len opätovne vrátiť k poznámke pána doktora Benčíka, ktorý veľmi správne poznamenal, že by sme nemali prerokúvať také návrhy, ktoré neboli prerokované vo vláde, a ja k tomu pridávam - aj vo výboroch. Je fakt, že problém riešenia konfliktu záujmov sa ťahá už viac ako rok týmto parlamentom, ale je tiež fakt, že existuje politická vôľa predložiť návrh, ktorý by mohol celkom presne vyriešiť postavenie nielen ministrov a ostatných štátnych funkcionárov, ale aj štátnych tajomníkov, ktorí sa opätovne návrhom novely zákona 347 zavádzajú a ich postavenie sa posilňuje. Preto si myslím, že ak sa má prerokovať takýto návrh zákona, a to nie je štvrtý návrh, ale je to vlastne pôvodný vládny návrh zákona, to je to, čo predkladá pán poslanec Šimko, myslím, si, že by sa mali všetky návrhy prerokovať vo výboroch a až na základe pokusu o zjednotenie by sa mali dostať na rokovanie tohto pléna. Ja si to môžem dovoliť povedať, pretože som bol spolutvorcom zásad ešte v roku 1992, ktoré vláda aj vtedy schválila a odobrila s pripomienkami. Som spoluautorom, samozrejme, aj toho kompromisného návrhu, ktorý je dnes predložený v Národnej rade a je podpísaný už šiestimi poslancami. Myslím si, že by sme sa mohli veľmi rozumne pokúsiť na budúcu schôdzu zaradiť predlohu, ktorá bude všeobecne priechodná.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Tkáč.

  • Pán predseda, chcel by som podporiť vystúpenie pána poslanca Fogaša v tom zmysle, že skutočne existuje politická vôľa dotiahnuť návrh právnej úpravy konfliktu záujmov. Vzhľadom na to, že má ísť o ústavný zákon, sú skutočne už len formálne zábrany pre to, aby oficiálne tento návrh nebol podaný, a som presvedčený, že vo veľmi krátkom časovom úseku a ešte možno aj v priebehu tejto schôdze - a teraz hovorím aj na základe rozhodnutia vedenia poslaneckého klubu - sme spôsobilí z viacerých strán tento návrh podporiť tak, aby mohol prejsť normálnym legislatívnym procesom. Preto odporúčam, aby sme neprerokovali na tejto schôdzi v podstate bývalý vládny návrh zákona o konflikte záujmov.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nikto sa viac nehlási k programu, takže končíme s ďalšími návrhmi. Dám hlasovať o jednotlivých návrhoch.

    Ako prvý je návrh pána poslanca Urbana, ktorý žiada novelizáciu zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Navrhuje, aby tento návrh bol zaradený ako bod číslo 1 na rokovanie tejto schôdze.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

    Druhým návrhom bol návrh pána poslanca Šimka, aby Národná rada prijala uznesenie k návrhu, ktorý obsahuje zriadenie vyšetrovacej komisie o finančnom viazaní poslancov HZDS k voľbám. Prosím, dávam hlasovať.

    Prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca na zmenu programu neprešiel.

    Ďalej pán poslanec Mikloško navrhuje zaradiť do programu ako bod číslo 1 v piatok 10. 3. 1995 zákon o protikomunistickom odboji.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh na doplnenie programu sme neprijali.

    Pán poslanec Brňák mal návrh doplniť návrh pána poslanca Šimka, ak bude schválený, o mandáty Demokratickej únie. Pokiaľ ide o návrh v súvislosti s vylúčením poslanca KDH, po hlasovaní nie je potrebné dať o ňom hlasovať, keďže predošlé dva body neprešli.

    Pán poslanec Hofbauer dal návrh na schválenie vystúpenia. Dohodli sme sa, že to bude pred bodom programu, ktorého sa to týka.

    Pani poslankyňa Rusnáková navrhla zmeniť poradie, pokiaľ ide o Slovenskú informačnú službu, teda nie ako bod 1, ale bod 2. Tento bod bol schválený, teda nemusíme dať hlasovať.

    Pán poslanec Benčík nemal konkrétny návrh, ale všetky návrhy zákonov a noviel žiada najskôr dať na vyjadrenie vlády.

    Pán poslanec Brocka predkladá návrh, ktorý sa týka tzv. konfliktu záujmov, ktorý je označený ako tlač 65. Navrhuje tento návrh zákona zaradiť za ostatné návrhy, ktoré sú v tomto bode programu.

    Ešte pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, teraz sme dostali spoločnú správu k zákonu o Slovenskej informačnej službe. Po hlasovaní o celkovom programe za náš klub žiadam polhodinovú prestávku, pretože takto sa nedá pristúpiť k žiadnemu zákonu, že teraz dostaneme správu a máme ho hneď prerokovávať. Žiadam polhodinovú prestávku.

  • To ste mali navrhnúť po skončení hlasovania.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku - o strete záujmov.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani návrh pána poslanca Brocku sme neschválili.

    Návrh pána poslanca Ficu je už tiež bezpredmetný. Takisto je bezpredmetný návrh pána poslanca Kováča.

    Pán Fogaš a pán Tkáč navrhli zaradiť zákon, ktorý sme pred chvíľou neschválili, do výborov. Ani o tom nemusíme dať hlasovať. To bude moja povinnosť, keď tento zákon bude predložený Národnej rade.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás teraz požiadal o hlasovanie o programe ako celku.

    Prosím, prezentujme sa hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k rokovaniu s tým, že prvým bodom programu je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    Pardon, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Mikloško žiadal prestávku. Ak ešte niektorý klub požiada o prestávku, vyhlásim ju. Vidím, že áno, takže vyhlasujem prestávku. Začneme presne o 11.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

    P r v ý m bodom programu je

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Macušku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 94 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 94a.

    Návrh zákona odôvodní poslanec Dušan Macuška. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážená Národná rada, vážení hostia,

    návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý prerokúvame, je v súlade s ústavou, ostatnými zákonmi nášho štátu, a konkrétne ustanovenie § 3 ods. 2 v novom znení bude aj v súlade s ostatnými ustanoveniami tohto zákona.

    Doposiaľ vykonávaná právomoc vymenúvať riaditeľa informačnej služby prezidentom Slovenskej republiky vyplývala z aplikácie článku 102 písm. g/, kde je vyslovene uvedené, že prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon. Jedným z týchto prípadov predvídaných ústavou je aj ustanovenie § 3 ods. 2 v pôvodnom znení, kde riaditeľa informačnej služby vymenúva a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky.

    V písomnom odôvodnení tejto tlače 94 som uvádzal argumenty, kde som konkrétne uviedol, že riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenúva prezident i napriek tomu, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby zodpovedá za výkon svojej funkcie Rade obrany štátu, ktorej predsedom je predseda vlády Slovenskej republiky, a Rada obrany štátu a vláda Slovenskej republiky je pritom zodpovedná za bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky. Táto navrhovaná novelizácia zákona logicky sleduje aj súvislosť medzi jednotlivými orgánmi zodpovednými za bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky s príslušnými personálnymi kompetenciami v tomto smere.

    Pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch som často narážal na argumentáciu, že ide o nejaký nedemokratický krok, alebo o nejakú koncentráciu moci. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že práve táto navrhovaná novelizácia zabezpečuje dekoncentráciu moci, pretože moc v podstate mohla byť takýmto spôsobom koncentrovaná v jedných rukách, kde len prezident v konečnom dôsledku rozhodoval o riaditeľovi Slovenskej informačnej služby. Podľa tohto návrhu teraz bude predseda vlády mať právo iba navrhovať a rozhodovať bude kolektívny orgán - vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Macuškovi. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jánovi Dankovi, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    v predloženom návrhu zákona, ktorým sa mení doterajší zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, jeho predkladateľ poukázal na zodpovednosť Slovenskej informačnej služby Rade obrany štátu. Návrh na vymenovanie a odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby predkladá vláda prezidentovi podľa § 3 ods. 1. Výrazná previazanosť Slovenskej informačnej služby je však na Radu obrany štátu, ktorá prostredníctvom svojho predsedu ukladá úlohy Slovenskej informačnej službe v rozsahu jej pôsobnosti. Vláda a Rada obrany štátu je výkonným orgánom vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe. Prezident Slovenskej republiky nie je členom Rady obrany štátu, hoci má právo sa zúčastňovať, dokonca viesť jej zasadnutia.

    Predloženú zmenu pri menovaní a odvolaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby považujem za logickú a správnu aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 102 písm. g/ prezident vymenúva - citujem "vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon" - koniec citátu. Podľa článku 119 písm. k/ vláda rozhoduje - citujem "o vymenúvaní a odvolaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom" - koniec citátu. Domnievam sa, že polemika, ktorú v danom prípade populisticky vedú niektoré masmédiá s niektorými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, je bezpredmetná so zreteľom na vecné riešenie exekutívy k informačnej službe.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. 2. 1995 číslo 173 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Macušku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie po obdržaní stanoviska vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 28. februára 1995 a uznesením číslo 140 vyslovila s ním súhlas.

    Ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk obidvoch výborov a ich premietnutie v spoločnej správe bol uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh zákona prerokovali dňa 6. marca 1995, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ako spravodajca k predloženému návrhu zákona odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Dankovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Ladislav Pittner. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán premiér, vážená vláda, vážení hostia,

    o spravodajských službách má naša spoločnosť aj mnohí z nás tu prítomných svoje i zlé, a veľmi zlé skúsenosti, najmä pokiaľ takéto služby boli podriadené jednej strane. Mám tu na zreteli skutočnosti, ktoré sa vzťahujú jednak k rannému obdobiu našich skúseností, teda skúseností z obdobia vojny, kde ste videli ako Abwehr bol pohltený Siecherheistdienstom len preto, že nacistická strana si vytvorila svoju vlastnú spravodajskú službu, ktorá nakoniec zlikvidovala Canarisa ako šéfa Abwehru. Máme skúsenosti s ŠtB, kde vieme, ako komunistická strana vychádzajúc z článku 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany bez toho, že by dokonca zákonom podriadila Štátnu bezpečnosť nejakým vymedzeniam, dokázala túto službu natoľko ovládnuť, že dodnes s následkami činnosti tejto služby sa naša spoločnosť ešte nevysporiadala. Preto teda je veľmi dôležité v tejto chvíli dobre si rozvážiť, čo sa tu môže stať.

    Ak pán spoločný spravodajca resp. navrhovateľ tohoto zákona o zmene zákona číslo 46/1993 Z. z. odôvodňuje vymenovanie riaditeľa predsedom vlády tým, že Slovenská informačná služba, presnejšie riaditeľ Slovenskej informačnej služby zodpovedá Rade obrany štátu, ktorej predsedom je predseda vlády, chcem tu upozorniť na niekoľko momentov.

    Po prvé predsedovi vlády v prvom rade zodpovedajú ministri. A napriek tomu, že zodpovedajú v prvom rade predsedovi vlády, sú menovaní do funkcie na návrh predsedu vlády prezidentom. V zákone číslo 46/1993 Z. z. sa jednoznačne hovorí, že na príslušníkov Slovenskej informačnej služby sa vzťahuje zákon o Policajnom zbore Slovenskej republiky a zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Všade tam, ako je explicitne uvedené v tomto zákone, kde je spomínaný v tamtých zákonoch minister, je v prípade Slovenskej informačnej služby kompetentný riaditeľ Slovenskej informačnej služby, čiže má plné kompetencie ministra. Chcem teda povedať, že to je tiež jeden z vážnych dôvodov na zamyslenie sa, ako budeme rozhodovať.

    Ale poďme k samotnej Rade obrany štátu. Ako tu už sám spoločný spravodajca uviedol, v Rade obrany štátu sa zúčastňuje podľa svojho uváženia na jej rokovaniach i prezident a v takom prípade predsedá Rade obrany štátu. Okrem toho zo zákona o Slovenskej informačnej službe priamo vyplýva, že Slovenská informačná služba okrem toho, že informuje Radu obrany štátu, presnejšie predsedu vlády, alebo aj predsedu parlamentu, informuje aj prezidenta. A prezident má jedno osobitné postavenie, ktoré nemá ani predseda vlády a ktoré nemá ani predseda Národnej rady, a síce je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Z tohoto hľadiska vyradenie prezidenta z celej procedúry menovania riaditeľa je záležitosť, ktorá nielen okliešťuje práva prezidenta, ale vlastne znefunkčňuje funkciu hlavného veliteľa ozbrojených síl.

    A tu chcem povedať ešte ďalšiu vec: Pripusťme, že tento zákon prejde. V takom prípade každá ďalšia vláda bude mať dôvod na to, aby pri svojom nástupe zvážila, a pravdepodobne to urobí, menovanie riaditeľa podľa svojich predstáv. To ale znamená, že všetci, ktorí v tejto službe pracujú, budú apriórne zneistení, a to nielen vedúci pracovníci, ale všetci výkonní pracovníci a najmä agentúrna sieť.

    A po ďalšie, a to pokladám za mimoriadne významné, Slovenská informačná služba nie je izolovaný ostrov. Ak má byť funkčná pre tie úlohy, pre ktoré je postavená, nevyhnutne musí spolupracovať s podobnými službami. Vážená Národná rada, viete si predstaviť, že CIA alebo ruská spravodajská služba, alebo iné spravodajské služby budú sa deliť o svoje informácie so službou, o ktorej bude známa táto skutočnosť? Boli by veľmi proti záujmom svojich služieb, ak by tento fakt prehliadli.

    Preto chcem povedať, že po tejto stránke každé rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade s predloženým návrhom, bude proti záujmom Slovenskej republiky.

    Ďalej chcem konštatovať, že kontrolu nad Slovenskou informačnou alužbou má zo zákona vykonávať parlamentný orgán. Ale tento parlamentný orgán, tak ako je zostavený, nerešpektuje parlamentné zoskupenie. Je vyslovene utvorený z príslušníkov terajšej koalície. Aká teda parlamentná kontrola? A ak zoberieme do úvahy to, akým spôsobom prebiehajú diskusie o zneužití Bezpečnostnej informačnej služby, či už oprávnené alebo neoprávnené, chceme sa dožiť podobného stavu tu? Aký dojem to vyvolá vo verejnosti, či našej alebo zahraničnej? Preto záverom v mene nášho klubu neodporúčam zákon o zmene zákona o Slovenskej informačnej službe prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem poslancovi Pittnerovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Áno, pán poslanec Hrnko. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy, páni, milí kolegovia,

    poslanec Pittner v podstate vyčerpávajúco povedal, aké dôvody sú pre to, aby sa daná novela neakceptovala a odmietla. Ja by som ešte pridal jeden, že ak si niekto myslí, že prostredníctvom takejto novely získa kontrolu nad niekým iným, musí predpokladať, že nemusí to byť on, kto v konečnom dôsledku takýto zákon môže využiť vo svoj prospech, pretože časy sa menia a niekedy sa povie aj dovidenia. Ale to je v podstate hudba budúcnosti. Preto by som si dovolil prečítať stanovisko poslaneckého klubu Demokratickej únie k tejto novele.

    Predmetná novela zákona o Slovenskej informačnej službe neporušuje žiaden ústavný princíp. V dnešnej situácii však túto novelu považujeme za účelovú, smerujúcu ku koncentrácii spravodajskej služby do rúk jednej strany resp. jedného politického zoskupenia. Keďže osobitný kontrolný orgán pre Slovenskú informačnú službu sa skladá výlučne z predstaviteľov vládnej koalície, vidíme v tomto vyňatie Slovenskej informačnej služby spod verejnej kontroly prostredníctvom parlamentu. Ak tento návrh zákona bude prijatý, žiadame preto, aby sa táto domienka vyvrátila, aby sa ešte na tejto schôdzi zmenil osobitný kontrolný orgán pre Slovenskú informačnú službu tak, aby v ňom boli zastúpené všetky parlamentné kluby. Myslím si, že tým by sa určitým spôsobom odstránila aj pochybnosť o tejto novele. Budeme hlasovať proti tejto novele, ale zároveň žiadame, aby sa o tejto novele hlasovalo tajným spôsobom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Benčík. Pripraví sa pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

    ak niekto očakáva, že budem argumentovať legislatívnou nemožnosťou riešiť menovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby vládou, tak ho sklamem. Možnosť menovať riaditeľa vládou je prípustná, ale z ústavného pohľadu, ale aj z politicko-právneho pohľadu považujeme navrhovanú zmenu za nevhodnú, politicky účelovú, a preto poslanci klubu Spoločná voľba návrh nepodporia.

    Totiž z povahy veci, ktorou je moc, vyplýva vždy úsilie o to, aby sa koncentrovala. To je vlastné každej moci a na každom stupni. Je to lákavé, a na začiatku sústreďovania moci nemusia byť ani zlé úmysly. Ale výsledky, ako ukazujú skúsenosti, sú vždy a vždy negatívne, často vedú k zneužívaniu moci. Aj preto sa v histórii vždy hľadajú ústavné, právne, ale aj iné mechanizmy, ktoré by vyvažovali moc a vytvorili podmienky na to, aby sa vzájomne kontrolovali. Základom toho je deľba moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Ale všimnite si, že aj v rámci týchto sfér je zakotvený mechanizmus, aby nemohlo ani v rámci nich dochádzať k zneužívaniu moci.

    Chcel by zdôrazniť, že je v prospech našej novej, aj keď nie dokonalej ústavy, že deľbu moci nielen zakotvuje, ale doslova vytvára podmienky na vzájomný súlad, kooperatívnosť výkonnej moci pri menovaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby tým, že vláde zodpovedá, vláda navrhuje a prezident menuje riaditeľa, tým viac, že prezident je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl. Je zrejme, že to znižuje závislosť riaditeľa Slovenskej informačnej služby na jednom subjekte výkonnej moci. Naša ústava je v tomto smere predvídavá, a ak to teraz meníme, bude to krok späť. Pripúšťam, že tí kolegovia, ktorí návrh predkladajú, majú dobrý úmysel, ale výsledky sú nie vždy v zhode s tým, čo sme pôvodne chceli, bez toho, aby som vec zbytočne dramatizoval. Pristupujme, vážení kolegovia, kolegyne, k tomuto návrhu uvážene, triezvo, a nielen pod tlakom momentálnej politickej účelovosti. Odporúčam návrh neprijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec František Javorský. Pripraví sa pán poslanec Igor Urban.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda, vážení hostia,

    aj napriek tomu, že stanovisko za poslancov KDH vyjadril pán Pittner, v prípade, že by táto novela zákona bola prijatá, myslím si, že je potrebné uplatniť v tomto zákone aspoň maličké zmeny či doplnky. Myslím si, že nie je prijateľné, aby ten, ktorý zo zákona môže úkolovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby, to znamená prezident, predseda vlády, predseda parlamentu, zároveň mohol byť aj predsedom kontrolného orgánu, ako to bolo v minulom období, keď predsedom kontrolného orgánu bol pán Gašparovič. Taktiež si myslím, že táto služba, aby bola dôveryhodnejšia vo všetkých smeroch, najmä členovia kontrolného orgánu nemali by byť v podozrení, že sú viazaní či už v súčasnosti alebo aj minulosťou na iný orgán tajnej bezpečnosti. V prípade že budeme prerokúvať tento návrh zákona, navrhujem túto zmenu: Navrhujem v § 5 nový odsek číslo 2 tohoto znenia: "Členom kontrolného orgánu nemôže byť osoba uvedená v odseku 2 § 4, to znamená predseda vlády, prezident a predseda Národnej rady, a občan, ktorý bol spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti v kategórii rezident, agent, dôverník alebo kandidát tajnej spolupráce." Terajšie odseky 2 až 5 prečíslovať na 3 až 6.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Igor Urban. Pripraví sa pán poslanec László Köteles.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi vystúpiť s krátkou faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Pittnera.

    V úvode by som ho chcel najsamprv poprosiť, aby ani na pôde tohoto parlamentu nepoužíval také historické analógie, ktoré sú neadekvátne, nesprávne a - povedal by som - až vulgárne. Myslím tu teraz na porovnanie našej mladej Slovenskej informačnej služby s neslávne známou službou v čase fašistického Nemecka.

    Ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť, je otázka zneistenia pracovníkov Slovenskej informačnej služby pri prípadnom odvolaní či výmene riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Pán poslanec, ak by sme prijali takúto vašu interpretáciu, tak zrejme riaditeľ Slovenskej informačnej služby by bola asi funkcia doživotná tak, aby náhodou nedošlo k zneisteniu pracovníkov.

    A poslednú vec, ktorú chcem spomenúť, myslím si, že aj dôveryhodnými medzinárodnými zahraničnými organizáciami bola Ústava Slovenskej republiky, ako aj úroveň ostatných právnych zákonných noriem v Slovenskej republike hodnotené ako zákony vysoko demokratické. Nenavrhujeme meniť ústavu, navrhujeme zmeniť jeden článok jedného zákona v súlade s ústavou. Prosil by som, aby sme využili túto možnosť, a myslím si, že poslanci koalície túto zmenu podporia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec László Köteles. Pripraví sa pán poslanec Ladislav Pittner.

  • Vážená vláda, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    Maďarská koalícia podporuje stanovisko KDH, Demokratickej únie a Spoločnej voľby s tým, že nepodporujeme prijatie návrhu zákona. A dovoľte mi, aby som doplnil ich stanovisko.

    Vážená Národná rada, každá demokracia má dopredu určené pravidlá spoločenského života. Jedným zo základných pravidiel je premyslený a dobre fungujúci kontrolný mechanizmus občanov a ich zástupcov. Aj Národná rada Slovenskej republiky má okrem zákonodarnej funkcie kontrolnú úlohu výkonných orgánov. V tejto kontrolnej úlohe výrazným spôsobom vystupuje úloha parlamentnej opozície, ktorá by mala byť vždy prísnym strážcom krehkých demokratických pilierov nášho štátu. Špeciálna činnosť Slovenskej informačnej služby pritom vylúči možnosť kontroly zo strany občanov a masmédií, z čoho vyplýva obrovská zodpovednosť nášho parlamentu, veď zo strany občanov jedine ich parlamentní zástupcovia majú možnosť, ba aj povinnosť kontrolovať takú organizáciu, ktorá sa v nezodpovedných rukách dá veľmi ľahko zneužiť. Z toho dôvodu je pre nás zaväzujúce nájsť čo najuspokojivejšie riešenie.

    Dnešný stav, teda zloženie kontrolného orgánu v počte len piatich členov, a naviac každého z vládnej koalície, podľa mojej mienky neumožní, ba znemožní účinnú kontrolu. Aby sme uspokojivo riešili túto veľmi citlivú otázku, navrhujem, aby bola umožnená účasť všetkých parlamentných zoskupení v tomto kontrolnom orgáne. Z tohto dôvodu navrhujem do zákona číslo 46/1993 Z. z. v § 5 do prvého odseku vložiť znenie "v ktorom je zastúpený každý parlamentný klub". Som presvedčený, že také zloženie osobitného kontrolného orgánu by našlo priaznivú odozvu u nás doma, aj v zahraničí, aby aspoň čiastočne sme umlčali tých, ktorí obviňujú náš parlament a našu vládu z používania nedemokratických metód.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ladislav Pittner.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená Národná rada,

    chcem len reagovať na poznámky, ktoré k môjmu vystúpeniu mal pán poslanec Urban. V žiadnom svojom vystúpení, ani v dnešnom, som neporovnával Slovenskú informačnú službu s ŠtB alebo so spravodajskými službami fašistických krajín. V úvodnej časti som hovoril všeobecne o tom, aké sú skúsenosti so spravodajskými službami potiaľ, pokiaľ sa nezakladajú a neriadia na princípoch demokracie, na princípoch pluralitného riadenia. Len z tohoto dôvodu som povedal tú analógiu v úvodnej časti svojho vystúpenia. Nie analógiu so Slovenskou informačnou službou, ale analógiu so spravodajskými službami všeobecne.

    Pokiaľ ide o problematiku dotýkajúcu sa určitej konzistentnosti a stability spravodajskej služby, tu ide o to, že funkcia prezidenta má ešte aj jednu z ústavy plynúcu výhodu pre zachovanie tejto stability, a síce, že obdobie ustanovenia prezidenta čo do času prekračuje obdobie vlády. Okrem toho na rozdiel od volieb, ktoré môžu vládu vymeniť, u prezidenta je možné opakovane dosiahnuť jeho zvolenie. Z tohoto hľadiska i po tejto stránke funkcia tohoto riaditeľa má dlhodobejšiu perspektívu, ak si bude plniť svoje úlohy a bude menovaný prezidentom. No, a okrem toho aj vo svete nie je nikde vylúčené, že takýto riaditeľ spravodajskej služby nemôže byť i pri rôznych prezidentoch alebo pri rôznych iných ustanovujúcich činiteľoch vo funkcii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Macuška? Prosím, máte slovo.

  • Chcel by som sa vyjadriť iba k dvom pripomienkam pánov poslancov Pittnera a Hrnku, k otázke, kde nás pán Pittner varuje pred zneužívaním Slovenskej informačnej služby, a ku komentáru pána Hrnka - časy sa menia, niekedy dovidenia. Nikdy sme nemali úmysel nejakým spôsobom zneužívať tento orgán proti opozícii, ale práve z vyjadrenia pána poslanca Hrnka sa mi zdá, že na niečo podobné by sa v budúcnosti tešil. Dúfam, že tie časy nikdy v živote neprídu.

    Pán poslanec Benčík vyjadril vieru v náš dobrý úmysel. Ten úmysel je v skutočnosti taký. Je predsa nelogické, aby v demokratických voľbách ľudia dali podporu určitým stranám a hnutiam, aby tie mali väčšinové zastúpenie v parlamente, a tým podporu parlamentu, aby parlament vytvoril vládu, táto mala väčšinovú podporu parlamentu, a pritom by mohla existovať nejaká konštelácia, za danej konštelácie, ako je napríklad v súčasnosti, aby mohol mať personálne k dispozícii riaditeľa Slovenskej informačnej služby prezident republiky, ktorý nemá podporu parlamentu a podporu väčšiny obyvateľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov, pán poslanec Danko?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    v rozprave vystúpili piati poslanci. Boli predložené štyri pozmeňovacie návrhy. Štvrtý pozmeňovací návrh pravdepodobne presahuje rámec tohto zákona - to je pozmeňovací návrh pána Kötelesa. Odporúčam, aby sa o ostatných hlasovalo v poradí, v ktorom boli predkladané.

    Prosím pána predsedajúceho, aby som mohol uviesť prvý pozmeňovací návrh.

  • Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

    Faktická poznámka nemôže byť, rozprava je skončená.

  • Návrh pána poslanca Hrnku: Osobitný kontrolný orgán pre Slovenskú informačnú službu sa doplní ešte na 5. schôdzi o zástupcov všetkých parlamentných klubov, zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky. Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Presne citujem, pán poslanec Hrnko.

  • Prosím, pokračuje hlasovanie. Pán spoločný spravodajca neodporúča návrh pána poslanca Hrnka prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hrnka sme neprijali.

  • Návrh pána poslanca Javorského: V zákone Národnej rady z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe číslo 46/1993 Z. z. v § 5 vsunúť nový odsek 2 tohoto znenia: "Členom kontrolného orgánu nemôže byť osoba uvedená v odseku 2 § 4, a občan, ktorý bol spolupracovníkom ŠtB v kategórii rezident, agent, dôverník alebo kandidát tajnej spolupráce." Terajšie odseky 2 až 5 prečíslovať na 3 až 6.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa: v § 5 do prvého odseku vložiť vetu: "v ktorom je zastúpený každý poslanecký klub". Neodporúčam o tom hlasovať, pretože to presahuje rámec návrhu.

  • Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh pána poslanca Kötelesa prijať.

  • Neodporúčam o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa nebol prijatý.

  • Bolo navrhnuté tajné hlasovanie pánom poslancom Hrnkom, ale keď mi odovzdal písomný materiál, dával len ten prvý pozmeňovací návrh, to znamená, ten, o ktorom sme hlasovali.

  • Šum v sále.

  • Môžem ho predniesť. Poslanec Hrnko navrhoval: Zároveň žiadam, aby sa o návrhu zákona ako celku hlasovalo tajným hlasovaním. Neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča návrh pána poslanca Hrnka prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hrnka nebol prijatý.

  • Vzhľadom na to, že nebol prijatý žiadny pozmeňovací návrh, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Macušku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe tak, ako bol predložený.

  • V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Macušku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.

    D r u h ý m bodom programu je

    Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 83. K nemu máte rozdané dve spoločné správy ako tlač číslo 83a a 83b. V tlači 83b je pripojený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní jej podpredseda a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

    Pán poslanec Hrnko, vaše nahlásenie bolo ešte počas hlasovania. Predpokladal som, že sa pokúšate dostať sa k slovu po ukončení rozpravy. Preto som vás nezobral do poradia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády a členovia vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    s pomerne obsiahlou charakteristikou návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 som vystúpil pri spoločnom zasadnutí výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme odštartovali prerokúvanie návrhu rozpočtu na pôde parlamentu. Nechcem opakovať už vyslovené myšlienky. Považujem však za potrebné v skratke charakterizovať predložený návrh rozpočtu, a pritom sa sústrediť na otázky, ktoré boli najčastejšie predmetom doterajších diskusií pri prerokovávaní návrhu rozpočtu vo výboroch.

    V prvom rade chcem akcentovať, že pri posudzovaní predloženého návrhu štátneho rozpočtu je potrebné rešpektovať doterajšie výsledky transformácie ekonomiky Slovenska a zámery, ktoré vytýčila vláda vo svojom programovom vyhlásení. Takéto komplexné zohľadnenie minulosti, ako aj poznanie zámerov vlády umožňuje pochopiť, z čoho vyplývajú ambície vlády naplniť rozpočet prijímaný vo výške 146,4 mld Sk, vystačiť s výdavkami v sume 167,4 mld Sk a neprekročiť schodok rozpočtu vo výške 21 mld Sk.

    Pri klasifikácii rozpočtovaných príjmov sa značná pozornosť venuje východiskovým ekonomickým charakteristikám zostavenia rozpočtu. Bez toho, aby som spochybňoval očakávanú klasifikáciu makroekonomických veličín, neodporúčam preceňovať stupeň previazanosti tvorby príjmov štátneho rozpočtu najmä s predpokladanou tvorbou hrubého domáceho produktu. Aj členovia predchádzajúcej vlády si osvojili tézu, že jedno percento hrubého domáceho produktu bezprostredne prináša zhruba 1 miliardu Sk príjmov rozpočtu. Preto nepovažujem za opodstatnené pri posudzovaní kvantifikácie rozpočtovaných príjmov v sume 146 miliárd Sk rozhodujúcu pozornosť venovať tomu, či rast hrubého domáceho produktu dosiahne 4 alebo 5 %. V tejto súvislosti však chcem upozorniť, že podľa najaktuálnejších kvantifikácií Štatistického úradu vzrástol hrubý domáci produkt v minulom roku o 4,8 %.

    Pre lepšiu názornosť by som problematiku stupňa previazanosti tvorby hrubého domáceho produktu a rozpočtových príjmov prirovnal k tomu, či len kondičná pripravenosť športovcov, napríklad našich hokejistov, podmieni postup zo skupiny B do skupiny A majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Vieme, že okrem kondície je pre dosiahnutie postupu mimoriadne dôležitá taktika zvolená trénerom, schopnosť hráčov taktiku realizovať, súhra celého družstva, sila súperov, ale aj náklonnosť fanúšikov a kus športového šťastia. Na všetky tieto faktory by bolo možné uviesť obdobné príklady z oblasti rozpočtového hospodárenia.

    Diskusia sa vedie o tom, či podnikateľské a iné subjekty sú schopné vytvoriť dostatočné zdroje a či vláda má stanovenú dobrú taktiku na ich pretavenie do podoby príjmov štátneho rozpočtu. Vo svojich vystúpeniach sme zdôrazňovali, že zakladáme systémové smery, ktorých prínosy nie je možné do haliera vybilancovať. I keď viaceré z týchto otázok boli predmetom vystúpenia na úvodnom spoločnom zasadnutí výborov, považujem za potrebné ešte sa k nim vrátiť.

    Za rozhodujúci faktor tvorby vyšších rozpočtových príjmov z krátkodobého hľadiska považujeme získanie tých zdrojov, ktoré síce naša ekonomika vyprodukuje, ale z dôvodu rôznych daňových únikov sa v štátnom rozpočte nepremietajú.

    Už som informoval, že v tomto smere navrhujeme zásadnejšie opatrenia súvisiace s ohlasovaním otvorených účtov podnikateľov, novým postupom pri odpočtoch daní, označovaní alkoholických nápojov v spotrebiteľskom balení kontrolnými páskami, zavedením registračných pokladníc a ďalšie opatrenia. S týmito opatreniami vo všeobecnosti bol v parlamentných výboroch vyslovený súhlas. Isté nedorozumenie vyvolal zámer obmedziť predaj spotrebných predmetov na burzách. Vláda vôbec nemá záujem na tom, aby zanikol systém trhovísk a búrz. Ide nám však o to, aby sa na týchto miestach nepredával tovar, ktorý takto uniká zdaneniu a ktorý patrí do regulárnej obchodnej siete. Ide nám o dosiahnutie takého stavu, ktorý požadujú mnohí poctiví obchodníci a ktorí pre nekalej konkurencii nezdanených priekupníkov nemajú často veľké možnosti ekonomicky prežiť. Teda ide o opatrenia, ktoré by mali privítať aj podnikateľské kruhy.

    Príjmovú stránku rozpočtu by malo pozitívne ovplyvniť i opatrenie súvisiace s návrhom zohľadniť v daňovom základe výšku výdavku súvisiacu s obstaraním osobného automobilu v sume 500 resp. 600 tisíc Sk. Pretože tento návrh vyvolal niektoré pripomienky, rád by som zdôraznil, že ním nebránime podnikateľom kúpiť si aj drahšie autá, ide však o inú formu ich finančného krytia, pričom chceme orientovať vynakladanie prostriedkov podnikateľov skôr do iných investičných aktivít. Ohromný rozsah nákupu často drahých osobných áut znamenal v minulom období rozplynutie jedného veľkého rozvojového impulzu.

    Ako podporný argument reálnosti kvantifikácie príjmov na úrovni 146,4 miliardy Sk možno uviesť aj predbežné stanovisko Medzinárodného menového fondu, ktorý v pracovnom znení memoranda konštatuje - citujem: "Rozpočtové plány sú založené na rozumných predpovediach príjmov."

    Značná pozornosť sa pri prerokovávaní návrhu rozpočtu vo výboroch venovala výdavkovej stránke. Do tejto oblasti smerovala aj rozhodujúca časť pozmeňovacích návrhov.

    Osobitnú pozornosť vyvolávala najmä situácia mzdových a neinvestičných výdavkov v rezorte školstva. V skratke by som chcel uviesť, že okrem všeobecného zvýšenia mzdových nákladov v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére o takmer 10 % sa v školstve najviac zvýšili tieto prostriedky, o 660 miliónov Sk, pričom naviac bola zohľadnená aj 38-percentná platba poistného k týmto prostriedkom. V riadených organizáciách, to znamená nie v aparáte ministerstva, sa táto skutočnosť v raste priemernej mzdy mala premietnuť nasledovne: Rozpočtom na rok 1994 bola založená priemerná mzda 5 155 Sk. Návrh rozpočtu na rok 1995 predpokladá 6 162 Sk priemernej mzdy, čo je nárast o zhruba 1 000 Sk. Sme toho názoru, že sa tým vytvára lepší priestor pre hmotné zabezpečenie pedagogických pracovníkov. Netvrdíme, že sa tým vyriešili všetky problémy rezortu. Vzhľadom na napätosť v rozpočte je to však nesporne pokrok. Je vecou ministerstva v spolupráci s príslušným odborovým zväzom správne diferencovať spomenuté prostriedky v platoch pedagogických pracovníkov.

    Značné diskusie sa viedli aj o kapitole Kancelárie prezidenta republiky. Som rád, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady sa aj na základe vlastného poslaneckého prieskumu priklonil k schváleniu vládou navrhovaného rozpočtu kapitoly.

    Aj pri posudzovaní návrhov rozpočtov iných kapitol sa diskusia často niesla v duchu kritiky údajného nedostatku vyčlenených prostriedkov. Ozvali sa názory, že vyčlenené výdavky nebudú stačiť na zabezpečenie funkčnosti chodu štátu a pokrytie garantovaných záväzkov. S takýmto tvrdením sa možno stotožňovať iba za predpokladu, že sa nebudú realizovať viaceré opatrenia zamerané na zvýšenie efektívneho, hospodárneho a účelného vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu. Vláda prijala aj v tomto smere viacero opatrení, ktorým sa však neoprávnene nevenuje dostatočná publicita.

    Viaceré konkrétne úlohy sú formulované aj v uznesení, ktoré vláda prijala pri prerokovaní návrhu rozpočtu. Dovoľte, aby som na niektoré z týchto opatrení upriamil teraz vašu pozornosť.

    Viaceré z nich smerujú napríklad do oblasti hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, kde chceme na základe analýz dôsledne posunúť úroveň ich hospodárenia, prípadne aj opodstatnenosť organizácie resp. jej hospodársko-právnej formy. Zahmlenie je napríklad v prehľade o hospodárení týchto organizácií so štátnymi bytmi, ktoré majú v správe. Máme mnohé poznatky o nedôslednom postupe v oblasti verejného obstarávania prác, tovarov a služieb. Často sa neopodstatnene a ekonomicky nepreukazateľne zvyšujú rozpočtové náklady stavieb, financovaných zo štátneho rozpočtu. Obdobná situácia je aj v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu na úlohy rozvoja vedy a techniky. Zdroje unikajú aj pri benevolentnom prenajímaní štátneho majetku, napríklad pozemkov, budov a skladov. Na druhej strane sme často svedkami toho, že rezorty uprednostňujú služby neštátnych subjektov i napriek tomu, že na rovnaké účely majú zriadené rozpočtové alebo príspevkové organizácie.

    Prijali sme opatrenia smerujúce do znáročnenia poskytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Prehodnocujeme mechanizmus poskytovania dotácií. Chceme ďalej znáročňovať priznávanie dávok sociálnej starostlivosti v nadväznosti na skutočnú odkázanosť občanov.

    Naším zámerom je výraznejšie diferencovať vzťah existenčného minima, životného minima a minimálnej mzdy. Ak nedosiahneme reálne vyššiu úroveň hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, bude sa vytvárať značný tlak na rozpočet a rezorty sa neustále budú vyhrážať kolapsom. Pri zlom hospodárení nebude nikdy v štátnom rozpočte dostatok zdrojov.

    Náročnejší prístup využívania zdrojov štátneho rozpočtu je potrebné uplatniť napríklad aj v mestskej hromadnej doprave, to znamená v oblasti, ktorá sa taktiež stala predmetom značnej diskusie. Chcem upozorniť, že oproti roku 1994 dochádza v tejto oblasti k zvýšeniu týchto dotácií o 6,3 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 58 miliónov Sk. Preto nepovažujem za opodstatnené tvrdenia o výraznom zhoršovaní situácie mestskej hromadnej dopravy z dôvodu absencie finančných prostriedkov poskytovaných štátom. Práve naopak, zámery štátneho rozpočtu v tejto oblasti vytvárajú určitý priestor na prijatie ďalších transformačných opatrení na úrovni miest a prevádzkovateľov mestskej hromadnej dopravy.

    Napriek napätosti vo výdavkovej stránke rozpočtu chceme hľadať možnosti riešenia niektorých návrhov prednesených na rokovaniach výborov. Týka sa to napríklad výdavkov na štátnu športovú reprezentáciu aj v súvislosti s prípravou hokejových majstrovstiev sveta skupiny B v Bratislave, prostredníctvom ktorých si môžeme otvoriť ďalšie okno do sveta.

    Obdobne by nemal byť neriešiteľný problém vyčleniť dodatočné prostriedky na zabezpečenie tlmočníkov pre sluchovo postihnutých občanov. Prikláňame sa aj k prijatiu zmeny v súvislosti s hospodárením miestnych rozpočtov. Našli sme kompromisný spôsob postupu so Združením miest a obcí Slovenska tým, že sa zvyšuje podiel miestnych rozpočtov na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti reprezentovaných výškou 303 miliónov Sk. V záujme zachovania úrovne schodku štátneho rozpočtu sa o túto čiastku zníži kapitola Všeobecnej pokladničnej správy. Na druhej strane neodporúčam sústreďovať sa na také problémy hospodárenia kapitol, ktoré je možné vyriešiť presunom prostriedkov v rámci kapitol v priebehu roka. Ako už odznelo v doterajších diskusiách k návrhu rozpočtu, ťažiskovou otázkou ovplyvňujúcou najmä výdavkovú stránku rozpočtu je spôsob krytia výdavkov kapitoly Štátny dlh. Podrobne som sa tejto problematike venoval pri spoločnom zasadnutí výborov a vysvetlil som stanovisko vlády k použitiu prostriedkov Fondu národného majetku. Na podporu chcem uviesť ešte jeden argument. Fond národného majetku predložil na rokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svoj rozpočet na rok 1995 a na jeho základe sa dá objektívne posúdiť, či v tomto fonde sú alebo nie sú prostriedky na krytie štátneho dlhu v rozsahu, v ktorom sa pohybovala predošlá vláda.

    Počas prerokúvania návrhu rozpočtu pre financie, rozpočet a menu odzneli poslanecké návrhy smerujúce k doplneniu textovej časti zákona. Nakoľko tento výbor odporúča návrhy prijať, dovoľte, aby som sa o nich stručne zmienil.

    Časť týchto návrhov súvisí s Generálnou dohodou na rok 1995, ktorú sme podpísali až po predložení návrhu štátneho rozpočtu do parlamentu. Navrhuje sa zrušiť tá časť zákona číslo 374/1994 Z. z., ktorá uplatňovala mzdovú reguláciu podnikateľských subjektov. Súčasne sa navrhuje doplniť v novele zákona o dani z príjmov možnosť zohľadňovať v nákladoch zamestnávateľov výdavky súvisiace so mzdovými a ostatnými pracovnoprávnymi nárokmi zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, to znamená aj nad rámec Zákonníka práce. Takýto postup môžu uplatniť organizácie už za rok 1993.

    Navrhuje sa tiež upraviť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré sa uskutočňuje na základe všeobecne záväzných právnych predpisov. Najväčší objem týchto dotácií prechádza rezortom ministerstva pôdohospodárstva, ale ich formu nie je možné vopred stanoviť. Preto sa navrhuje upraviť znenie príslušného zákona tak, aby sa všeobecne záväzný právny predpis vzťahoval na dotácie ako celok.

    Návrhom noviel zákonov v Štátnom fonde životného prostredia a Štátnom vodohospodárskom fonde sledujeme predovšetkým zmenu smerovania novovytváraných príjmov z odplát za odber podzemnej vody a ich účelové vynakladanie s cieľom zrovnomernenia ekonomických podmienok činnosti Vodární a kanalizácií v súvislosti s ich budúcim vlastníckym riešením.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi ešte informovať o jednom dodatočnom návrhu na doplnenie zákona o štátnom rozpočte na rok 1995. Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ústredné orgány štátnej správy rozhodujú o výdavkoch v rámci schváleného štátneho rozpočtu formou určovania a otvárania rozpočtových limitov pre organizácie v ich pôsobnosti na účtoch týchto organizácií vedených v Národnej banke. Platné zákony však nedávajú Ministerstvu financií Slovenskej republiky a ústredným orgánom právo získavať údaje o stavoch na účtoch organizácií v ich pôsobnosti, pričom podľa § 40 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska stavy na všetkých účtoch ňou vedených podliehajú bankovému tajomstvu.

    Vzhľadom na tento právny stav považujeme za potrebné doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. o navrhnuté ustanovenie, aby ministerstvo financií a ústredné orgány dostali právo získavať údaje o účtoch štátneho rozpočtu. Je to nevyhnutné na zabezpečenie kontroly a priebežného hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a následné prijímanie opatrení na zabezpečenie plnenia schváleného štátneho rozpočtu.

    Predložený návrh je označený ako nový § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. vzhľadom na to, že systematicky nadväzuje na predchádzajúce ustanovenia o kontrole rozpočtového hospodárenia. Tento návrh bude predložený dodatočne ako pozmeňovací návrh a prosím o jeho podporu, pretože sa tým pre ministerstvo financií a ďalšie ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy naplní elementárny predpoklad vedieť o priebehu rozpočtového roka odkiaľ ideme a kam smerujeme. Podotýkam, že tento návrh je prerokovaný a odsúhlasený s Národnou bankou Slovenska a pre zabezpečenie sú vytvorené príslušné podmienky.

    Vážené poslankyne, poslanci, s blížiacim sa záverom môjho vystúpenia dovoľte mi ešte krátky pohľad dopredu. Pri rozpočte na rok 1995 sa, dúfam, poslednýkrát stretávame s tradičnou skladbou štátneho rozpočtu. Už pre návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 sa bude vychádzať zo systému novej rozpočtovej klasifikácie príjmov a výdavkov, ktorá zodpovedá medzinárodnému štandardu. V súčasnom období sú práce na nej takmer ukončené, prebiehajú ešte čiastkové konzultácie k zaradeniu niektorých podpoložiek a k formulácii definícií a vysvetliviek. Nová klasifikácia bude vyhovovať potrebám ekonomických analýz, technickým aspektom účtovníctva, kontrole, transakcii, požiadavkám na zostavenie národných účtov. S novou rozpočtovou klasifikáciou príjmov a výdavkov predpokladáme oboznámiť v čo najkratšom čase aj Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Vážená Národná rada, ak som už použil v predošlých slovách príklad zo športu, dovoľte mi, aby som týmto spôsobom svoje vystúpenie aj ukončil. Čaká nás náročný rozpočtový rok, výsledok ktorého bude v podstatnej miere závislý od toho, nakoľko vhodnú rozpočtovú politiku sme zvolili, ako ju dokážeme v praxi aplikovať, či dosiahneme súhru všetkých zainteresovaných subjektov, a v neposlednom rade aj od toho, či budeme našim farbám fandiť alebo pískať, ak sa práve nebude dariť. Ak sa aj v diskusiách vo výboroch objavovali kritické pripomienky, domnievam sa, že prevládala snaha nájsť najoptimálnejšie riešenia.

    Ďakujem vám za doteraz prevládajúci konštruktívny prístup a verím, že ho prejavíte aj v záverečnej diskusii k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 26. januára 1995 číslo 80 podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade požiadala Najvyšší kontrolný úrad pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky vypracovať stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 po jeho predložení Národnej rade Slovenskej republiky, a to do 3. marca 1995. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač číslo 91.

    Dávam hlasovať o návrhu, aby stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Štefan Balejík.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu. Opakujem, hlasujeme o návrhu, aby mohol pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu predniesť stanovisko k rozpočtu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby stanovisko uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Štefan Balejík.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby sa ujal slova. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a v nadväznosti na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80 z 26. januára 1995 vám predložil stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislý štátny orgán v stanovisku hodnotí návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 z hľadiska reálnosti východísk jeho zostavenia, zabezpečenia nevyhnutných potrieb financovania funkcií štátu a ústavou garantovaných spoločenských potrieb.

    Stanovisko sa člení na hodnotenie súhrnnej charakteristiky návrhu štátneho rozpočtu, jeho príjmovej a výdavkovej časti, na odporučenia k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 o zmene a doplnení niektorých zákonov a záver. Súčasťou stanoviska je aj prílohová časť, v ktorej sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vyjadruje k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 podľa kapitol.

    Svoje stanovisko Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky opiera o analýzu vlastných kontrolných poznatkov, materiálov Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, správcov kapitol, ako aj o štatistické údaje. Najvyšší kontrolný úrad v hodnotení návrhu štátneho rozpočtu akceptuje špecifiká a objektívne vplyvy, charakterizujúce proces jeho zostavenia na rok 1995, najmä zmeny vlád v roku 1994 s nadväznými dopadmi na metodiku tvorby štátneho rozpočtu. Napriek tomu poukazujeme na aktuálnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370 z 22. decembra 1993 k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1994, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky upustiť od nárokovo prídelového princípu tvorby štátneho rozpočtu, a to pri vypracovaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ako aj pri plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1994.

    V časti stanoviska k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu konštatujeme, že vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 z komplexného hľadiska nadväzuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., ktorým boli prijaté niektoré opatrenia na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizória v roku 1995, a súčasne je kontinuálny s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v oblasti stratégie a základných zámerov hospodárskeho rozvoja z hľadiska uvažovaných makroekonomických parametrov, a to predpokladaný rast hrubého domáceho produktu do 5 %, udržať mieru inflácie do 10 % a mieru nezamestnanosti do 14 %.

    V časti k príjmom štátneho rozpočtu sme pri hodnotení poukázali jednak na riziká možného vývoja, ako aj na niektoré potenciálne zdroje príjmov štátneho rozpočtu a na rezervy v príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    V časti k výdavkom štátneho rozpočtu sme stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu zamerali na porovnanie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 s upraveným rozpočtom a dosiahnutou skutočnosťou v roku 1994 a poukázali sme tiež na niektoré riziká a rezervy najmä v oblasti dlhovej služby.

    V časti stanoviska k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme na základe kontrolných poznatkov odporučili resp. navrhli do vašej pozornosti úpravy niektorých navrhovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. V stanovisku sme vyslovili názor, že pre ekonomiku Slovenska je žiadúce zabezpečiť plynulý prechod z podmienok rozpočtového provizória do podmienok krytých štátnym rozpočtom, nadväzujúcim na stratégiu a základné zámery hospodárskeho rozvoja v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky.

    Za predpokladu prijatia a dôsledného dodržiavania navrhovaného zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995, rozpočtových pravidiel a ďalších súvisiacich predpisov, patričnej úrovne riadiacej činnosti subjektov rozpočtového hospodárenia štátu, ich efektívnej súčinnosti, vrátane účinného kontrolného mechanizmu, považujeme zvládnutie rizík rozpočtového hospodárenia v roku 1995 za reálne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Balejíkovi za prednesené stanovisko. Prosím spoločného spravodajcu výborov predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážení hostia, dámy a páni,

    spoločnú správu k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1995 ste dostali ako tlač číslo 83a a ako tlač 83b. Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, k spoločnej správe uviesť niekoľko pripomienok a rozhodujúcich okolností.

    V samotnej spoločnej správe je uvedené, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 165 z 15. februára pridelili návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1995 všetkým výborom, prirodzene, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako príslušný na vypracovanie spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným uznesením číslo 165 učený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor určil ako spoločného spravodajcu predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako som uviedol, prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky veľmi stručne s týmto výsledkom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh zákona dňa 22. februára 1995 a neprijal uznesenie o výsledku jeho prerokovania. Rovnako Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona a v zmysle rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s ním svoj súhlas potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Naopak, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, vyslovil s ním súhlas a odporúčal ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Ďalšie výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na spoločnú správu 83a. V tejto spoločnej správe sú uvedené všetky pozmeňovacie návrhy a pripomienky, ktoré boli schválené v jednotlivých výboroch a sú číslované od čísla 1 do 34. Ako spoločný spravodajca chcem navrhnúť súbor jednotlivých pripomienok, o ktorých by sme potom hlasovali an blok. Teraz budem menovať tie pozmeňovacie návrhy a pripomienky, ktoré ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

    Vážené dámy, vážení páni, začíname na strane číslo 4. Odporúčam prijať body číslo 4, 6, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 23, 24, 25, 28, 29, 30, 31, 32 a bod číslo 34.

    Vážené dámy, vážení páni, to bol môj návrh hlasovať an blok s odporučením tieto pozmeňovacie pripomienky a návrhy prijať. Ak dovolíte, pre poriadok veľmi rýchlo by som vymenoval ostatné body, o ktorých dávam návrh hlasovať an blok s odporučením neprijať. Sú to body číslo 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9, 11, 18, 21, 22, 26, 27 a 33.

    Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej správe 83b je úvodná časť venovaná rozboru, o ktorom som tu už hovoril, teda je venovaná priebehu a celkovým výsledkom prerokovania v jednotlivých výboroch. Vážené dámy, vážení páni, veľmi krátko by som charakterizoval prerokovanie jednotlivých návrhov, pokiaľ sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol.

    Na strane číslo 3 pod písmenom A máte uvedené rozpočtové kapitoly, ktoré boli schválené bez návrhov na zmeny. S návrhmi na úpravu boli schválené kapitoly Ústavný súd Slovenskej republiky, ministerstvo školstva, ministerstvo kultúrny, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva, Slovenský rozhlas, Všeobecná pokladničná správa a Úrad jadrového dozoru.

    S pripomienkami inými ako priamo rozpočtovými boli schválené kapitoly Tlačová agentúra Slovenskej republiky Slovakia a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

    Ku všetkým kapitolám okrem kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky boli prijaté platné uznesenia, práve ku kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky jednoznačné uznesenie prijaté nebolo.

    Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej správe sú v časti B, v časti C uvedené pripomienky a odporúčania k jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu. Dovoľte mi, aby som vám teraz predložil návrh spoločného spravodajcu, o ktorých pripomienkach a pozmeňovacích návrhoch dávam návrh, aby sa hlasovalo an blok s návrhom tieto pripomienky a pozmeňovacie návrhy prijať, alebo s návrhom schváliť.

    Vážené dámy, vážení páni, odporúčam prijať tieto pripomienky a pozmeňovacie návrhy: v časti B2 na strane 6 písm. b/, c/, d/, e/, f/, v časti B3 písm. a/, v časti C požiadavka na vládu Slovenskej republiky v súvislosti s jednotlivými rozpočtovými kapitolami písm. b/ a c/.

    S návrhom spoločného spravodajcu hlasovať an blok s odporúčaním pozmeňovacie pripomienky a odporúčania k jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu neprijať odporúčam tieto pripomienky: v časti B1 písm. b/, c/, d/, e/, f/, v časti B2 písm. a/, v časti C písm. a/.

    Dámy a páni, o písmene a/ v časti B/1 odporúčam hlasovať osobitne.

    Vážené dámy, vážení páni, prílohou spoločnej správy číslo 83b je návrh na uznesenie. Ako spoločný spravodajca odporúčam tento návrh uznesenia prijať.

    Vážené dámy, vážení páni, stalo sa dobrým zvykom a dobrou tradíciou, že pripomienky, ktoré odznejú v rozprave, ako spoločný spravodajca mám možnosť obdržať písomne, takže chcel by som vás požiadať, aby sa tak udialo, pretože to potom veľmi uľahčuje prácu spoločného spravodajcu.

    Vážené dámy, páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru Národnej rady poslancovi Maxonovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o druhom bode programu. Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, dovoľte, aby som vás informoval, že v súlade so závermi politického grémia bolo dohodnuté, že rozprava k tomuto bodu programu sa skončí najneskôr v utorok do 19.00 hodiny a hlasovanie o vládnom návrhu zákona bude v stredu 8. marca o 9.00 hodine.

    Do rozpravy sa písomne prihlásilo doteraz 23 poslancov. Dávam slovo ako prvému poslancovi pánu Ivanovi Šimkovi. Pripraví sa pán poslanec László Ásványi. Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, milé poslankyne, ctihodní poslanci, dámy a páni,

    jestvuje jedna veľká ilúzia, ktorú v generáciách postihnutých komunistickým valcovaním utvorila vábivá predstava, že jedného krásneho dňa, keď sa všetko vybuduje a keď už ľudia budú dobrí, nastane hojnosť všetkého. Kým sa však tak nestane, je tu akási prechodná doba. Čas, keď rozsah našich prostriedkov je obmedzený, a preto ich treba vynakladať tak, aby sa rozvíjalo to, čo zabezpečí materiálny rast, a to, čo smeruje k tomu, aby sa polepšili ľudia. Tak sa vždy dá ospravedlniť i potreba rôznych mimoriadnych opatrení.

    Táto ideologická droga utvorila závislosť, ktorú v myslení ľudí v postkomunistických krajinách možno ako červenú niť sledovať ešte i päť rokov potom, ako sa komunistický režim, neschopný ďalšieho života, celosvetovo zosypal. Ešte stále tu mátožia predstavy o tom, že sa tu zakladajú nejaké nové programy, že žijeme v prechodnom období a príde čas, keď nastane hojnosť všetkého. Nenastane. Človek nikdy nebude mať dostatok prostriedkov na to, aby si iba vyberal z toho, čo dokáže spotrebovať. Spoločnosť bude vždy musieť voliť medzi hodnotami, ktoré chce uskutočňovať z obmedzeného rozsahu prostriedkov. V tom je celé čaro toho, čo jej dáva vlastnú vnútornú orientáciu.

    Pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike "Centesimmus annus" napísal - citujem: "Rozhodnutie investovať radšej tu než tam, radšej v tomto a nie v inom sektore, toto rozhodnutie je vždy i morálnym a kultúrnym rozhodnutím." Koniec citátu. I dnešní epigóni marxisticko-leninskej ilúzie klamú, ak tvrdia, že rozhodnutie komu dať viac peňazí a komu menej z jedného a konečného mešca je čiste odbornou, technickoekonomickou, alebo dokonca matematickou úlohou. Toto rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré jasnou rečou faktov hovorí o tom, o aké hodnoty sa ten, kto prostriedky investuje, usiluje.

    Štátny rozpočet je typickým príkladom takéhoto rozhodovania. Na jednej strane je to odhad príjmov, a to je naozaj sčasti technicko-ekonomickou úlohou, ale tiež i svedectvom toho, do akej miery je vedenie štátu schopné si o tom pred občanmi povedať pravdu. Pravdu o tom, že zdroje sú limitované. Na to treba odvahu, pretože to zároveň znamená, že nemožno reálne sľubovať a i naplniť všetko, čo sa nám zažiada. Do akej miery je navrhovaný rozpočet v tejto veci poctivý, bude ešte hovoriť za KDH môj kolega Mikuláš Dzurinda.

    Moje vystúpenie smeruje k rozhodnutiu vlády kam chce peniažky zo spoločného vrecka vydať. To je totiž predovšetkým svedectvom o jej hodnotovej orientácii. A vážne je to tým, že túto orientáciu vlastne mocou svojho úradu vtláča ako pečať i nášmu mladému štátu. Zázraky sa v tom robiť nedajú. Hodnotové vzťahy a minimálne potreby na prežitie sa oklamať nedajú. V tomto je zotrvačnosť tak zložitého organizmu, akým je štát, veľmi veľká a vlastne by bolo možné iba na základe jednoduchého počítačového programu rozpisovať odhadnuté príjmy republiky podľa proporcií, ktoré tu boli pred rokom, bez zásahu ľudského činiteľa. Ale ako som už povedal, čaro jedinečnosti každého človeka, ale i vlády, je práve v tom, ako sa na základe toho, aké zámery a hodnoty sleduje, rozhodne konkrétny človek či konkrétna vláda.

    Sústreďme preto pozornosť na to, čo sa vo výdavkoch rozhodla v navrhovanom rozpočte vláda oproti minulému roku zmeniť, teda na to, čo svedčí o jej hodnotovej orientácii, o smerovaní, ktoré sa rozhodla, ak rozpočet schválime, vtlačiť i Slovensku.

    Je nepochybne pozoruhodné, že popri nie celkom jasne zdôvodnenom vzraste na výdavky v kapitole Úradu priemyselného vlastníctva pre výrazne vyšší vzrast výdavkov oproti iným kapitolám sa vláda rozhodla pri tajnej službe. Kapitola Slovenskej informačnej služby predstavuje 142,8 % oproti porovnateľnej základni z minulého roka. Všetky ostatné kapitoly majú vzrast výrazne nižší. Len pre ilustráciu, tento ukazovateľ predstavuje pri Najvyššom kontrolnom úrade 129,3 %, Úrade vlády 124,8 %, Kancelárii Národnej rady 124 %, ministerstve financií, obrany, ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku je to vzrast na 122 %, kým napríklad pri ministerstve školstva a vedy už len 113 %. Jediné dve kapitoly, ktorých výdavky sa vláda rozhodla oproti minulému roku skrátiť, sú kapitola Správa štátnych hmotných rezerv a, čuduj sa svete, Kancelária prezidenta republiky. Obidve predstavujú tesne nad úroveň 90 % úrovne výdavkov roku 1994.

    Politický zámer vlády je ešte čitateľnejší, ak si porovnáme výdavky pre jednotlivé kapitoly na ľudsky najcitlivejšiu sféru - na mzdy. Jediné dve kapitoly z celkového počtu 35, v ktorých vláda rozhodla dať menej peňazí na mzdy než za porovnateľné obdobie minulého roka, sú kapitoly Ústavného súdu a Kancelária prezidenta. U Ústavného súdu je to 98,9 %, avšak Kancelárii prezidenta republiky nadelila vláda 64,1 % prostriedkov na mzdy oproti roku 1994. Zámer dusiť prezidenta Slovenska v tom nevidí iba slepý.

    Tento návrh štátneho rozpočtu nám takto dáva jasnú odpoveď na to, aké hodnoty si váži naša vláda. Investuje do tajnej služby a pritom kráti prostriedky inštitúciám, ktoré v demokratickej spoločnosti predstavujú základné brzdy výkonnej moci podporovanej parlamentnou väčšinou. Z rozpočtu na nás dýcha jasná nechuť nad skutočnosťou, že moc v tomto štáte je stále ešte rozdelená. Iba preto, aby sa jasne ukázalo, kto z poslancov podporuje svojím reálnym hlasovaním túto orientáciu, a bez toho, že by som si robil ilúzie, dávam v tejto súvislosti drobný pozmeňovací návrh. Navrhujem, aby sa v prílohe číslo 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 zvýšili výdavky na mzdové prostriedky v kapitole Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, stĺpec 4, na 17 302 tisíc korún. Zvýšenie navrhujem pokryť z rezerv obsiahnutých v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Túto zmenu premietnuť i do ostatných stĺpcov, súčtov, tabuliek a textu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995.

    Ale poďme ďalej. V liste, ktorý dostali poslanci tohoto ctihodného zhromaždenia od predsedu Odborového zväzu pracovníkov vedy a školstva Kamila Vajnorského, je okrem vážnych údajov o tom, ako je priemerná mzda v tomto odvetví pod úrovňou ostatných, veľmi vážna veta - citujem: "Vzdelanie sa u nás stáva pomaly, ale iste nie cťou, ale hanbou občana. Je to smutné konštatovanie, zodpovedá však slovenskej realite." Vážení spoluobčania, to je vážnejšie než mocenský čardáš. Vzdelaní ľudia sa i tu, v tomto zhromaždení, viackrát označili za ľudí, ktorí dostali svoje vzdelanie od štátu.

    Bolo v tom politikum, pretože sa tým myslel štát komunistický. Ale, vážení kolegovia, vzdelanie nikto od žiadneho štátu nedostal. Každý, kto je vzdelaný, sa musel na to, aby sa takým stal, tvrdo učiť a študovať. Ak nepochopíme hodnotu vzdelania, tak sa nám môže stať, že v budúcnosti si budeme voliť chirurgov, aby tu bol niekto, kto bude mať mandát na vyrezanie slepého čreva, pretože tí, ktorí to vedia, odišli tam, kde si ich ľudia vážia. To je totiž ďalšia fikcia, ktorú splodil marxizmus, a ona tu stále mátoží. Je to blud, ktorý hovorí o tom, že základom hospodárskeho, ba vôbec ľudského rozvoja je výroba. Fatálny omyl. Krásne, a som presvedčený, že i pravdivo píše náš krajan žijúci v USA Michael Novak, že to, čo je významné na prosperujúcej ekonomike slobodných krajín je ich - citujem "pôvodný objav, že primárnou príčinou ekonomického rozvoja je duch, príčinou bohatstva je invencia, schopnosť objavovať a podnikať". Koniec citátu.

    Preto ak nebudeme podnecovať rozvoj ľudského ducha, márne budeme kopírovať inštitúcie slobodného sveta, márne budeme uskutočňovať veľké majetkové presuny. A z predloženého rozpočtu toto úsilie necítiť. Investície do vzdelania, úsilie o posilňovanie inštitúcií, ktoré rozdelením moci budú chrániť slobodu človeka, to je základná hodnotová orientácia slobodného sveta. Štátny rozpočet, ktorý máme pred sebou, vychádza z inej filozofie. Dovolím si tiež športovú terminológiu, o ktorej tu hovoril pán podpredseda vlády. Je to filozofia wrestlingu. Pre tých, ktorí majú radi tento surový západ bez pravidiel, v ktorom víťazí silnejší a krutejší. Ja mám radšej krasokorčuľovanie a šach, a takých je nás v tejto krajine viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec László Ásványi. pripraví sa pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    koaličná vláda pána premiéra Mečiara musí ukázať národu, že volebné sľuby nie sú iba zabudnutou rétorikou. To je normálna povinnosť nastupujúcej vlády, inak by nasledovalo veľké sklamanie. Nesmie však nastať dodatočné sklamanie z neplnenia úloh a cieľov. Zázraky sa nedejú, aj keď pán premiér v piatkovom hovore po odznelých slovách uznania zástupcu Medzinárodného menového fondu pána Johana Prátera o dosiahnutom výsledku hospodárenia za rok 1994, vo výbore pre financie a rozpočet hovoril o zázraku. Áno. Nečakane prospešné výsledky môžu byť považované za zázračné, tvoria ich však vždy ľudia svojím umom, usilovnosťou, kolektívnou prácou a pobádaní zainteresovanosťou. Na dobrých výsledkoch sa dá ďalej rozvíjať prospešná budúcnosť rozumnou, reálnou úvahou v medziach daných a vytváraných možností.

    Makroekonomické ciele vlády sú veľkolepé, povznášajúce, musia tešiť každého občana a zasluhujú si všestrannú pomoc a podporu. Takto sme sa vyjadrovali k cieľom vládneho programu, aj keď sme vyriekli, že spoluzodpovednosť za ich plnenie nepreberáme jednak preto, že z tvorby spoločného diela sme boli vylúčení, a preto, že sme postrádali hmotné a zdrojové zabezpečenie týchto cieľov. Teraz, na základe poznania návrhu štátneho rozpočtu to tvrdíme s ešte väčšou rozhodnosťou. Ciele a úlohy vo viacerých disciplínach sú nereálne optimistické, prekračujú naše možnosti. Ešte väčšou chybou je, že potencionálne zdroje nekoncentrujeme v prospech ťažiskových úloh. Dovoľujeme si ďalšie rozrastanie štátneho aparátu a tvorby nových orgánov, ktoré pred tromi rokmi sme po vedeckom i praktickom zdôvodnení odhlasovali na zrušenie. Vytvárame nevídane vysoké rezervy a účelovo orientované prostriedky na nepresvedčivo potrebné a ťažko kontrolovateľné použitie. Na prorastovú orientáciu, na dynamizovanie ekonomiky, na verejnú investičnú činnosť zostalo menej prostriedkov, ako naznačujú úlohy a ciele programu.

    Spoliehanie sa na mimorozpočtové zdroje, ktoré ešte nikto neinventoval a nepreskúmal ich mobilnosť, je, skromne povedané, riskantnou odvážlivosťou. Na pokrytie rozpočtovaných výdavkov a dodržanie trojpercentného limitu schodku štátneho rozpočtu, meraného k celkovej tvorbe hrubého domáceho produktu, ministerstvo financií siahlo po veľmi pochybnom, ale už len jedinom ostávajúcom spôsobe - nereálnom navýšení príjmov rozpočtu, i to v oblasti daňových príjmov. V rozpočte rastú indexom 117 a pol boda, absolútne o 19 miliónov Sk v porovnaní so skutočnosťou roku 1994.

    Daň z pridanej hodnoty rastie o 17 %, i keď hrubý domáci produkt iba o 5 %. Úzka závislosť medzi týmito veličinami je nepopierateľná. Inak vládni činitelia prehlásili, že sa nebude zvyšovať sadzba dane z pridanej hodnoty. O dodržaní tohoto sľubu sa môžeme zakrátko presvedčiť v súvislosti s kauzou vydávania tlače subjektmi so zahraničnou finančnou účasťou. Spotrebná daň porastie o 21 %. Ak nebudú stačiť na predpokladaný rast plánované opatrenia na prelepovanie uzáverov fliaš alkoholu a ďalšie kontrolné opatrenia, budeme musieť asi páliť viac benzínu, viac fajčiť a spotrebovať viac alkoholu. Objem dane z príjmov právnických osôb je zvýšená o 16 %. Ak bol vládny program nazvaný prorastovým a aj štátny rozpočet bude schválený vo forme podporenia tejto tendencie, toto zvýšenie by bolo prijateľné. V skutočnosti sa viacej spolieha na vplyv povinného zavedenia registračných pokladníc od 1. júla pod ťarchou sankcií.

    Ak berieme do úvahy nutnosť prednostnej tvorby bankových rezerv a štátneho fondu na likvidovanie jadrového odpadu, aj tento uvažovaný rast príjmov je spochybniteľný.

    Najväčšiu obavu si vynucujú úvahy o raste príjmov z dane fyzických osôb zo závislej činnosti, po našom dane z miezd a odmien. Už aj preto, že podiel z nej pre obce je jednou z nosných položiek rozpočtu samosprávy. Blízko 38-percentný nárast inkasa dane v porovnaní s rokom 1994 je neakceptovateľný. Takýto rast by sa dal dosiahnuť úplnou likvidáciou nezamestnanosti so súčasným zvýšením objemu miezd, alebo enormným zvýšením priemerných miezd. Ani jedno, ani druhé nie je obsahom vládneho programu. Bude úspechom znížiť nezamestnanosť na 14 %. Proti nekontrolovanému rastu miezd je skôr oživovaná tendencia mzdovej regulácie. Veď pred niekoľkými dňami bola ešte tvrdým bodom úvahy vlády na zabezpečenie makroekonomických cieľov.

    Bol by ohrozený aj ďalší cieľ neprekročenia inflácie nad 10 %. Na týchto proporciách je založená aj menová politika Národnej banky Slovenska. Vysvetlenie zodpovedného pracovníka ministerstva financií na moju nástojčivú otázku vo výbore pre financie a rozpočet o zdokumentovaní úvahy o raste objemu tejto dane bolo veľmi jednoduché, ale nepresvedčivé. Vraj stupnica zdanenia miezd, t. j. príjmov zo závislej činnosti, je progresívna. To je nám známe. Ale musí predchádzať rast miezd. Pomer vzťahov je asi 3 : 1 v prospech miezd. V tejto oblasti nepomôžu ani registračné pokladnice. Ak neveríte mne, preštudujte si tlač číslo 91 - Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995. V tomto materiáli vymenované riziká k úvahám o jednotlivých príjmoch štátneho rozpočtu sú širšie a pádnejšie, ako ich uvádza ministerstvo financií. Obsahujú obavy z nesplniteľnosti ukazovateľov. Iste súhlasíte so mnou, že Najvyšší kontrolný úrad nie je zaujatý proti ambíciám vlády a nechce zlo pre občanov Slovenskej republiky.

    Na základe skúseností z rokovania a výsledkov hlasovania v našom výbore dovoľte mi apelovať na panie poslankyne a pánov poslancov, že v týchto otázkach nesmie rozhodovať oddanosť straníckym farbám. Tu je reč o tvrdých objektívnych ekonomických kategóriách, o realite a splniteľnosti predsavzatí.

    Vážené dámy a páni, najväčšou chybou exekutívy by bolo zvýšenie sadzby ktorejkoľvek dane, alebo zavedenie novej dane pre splnenie rozpočtových príjmov. Daňové zaťaženie je už i teraz nad mierou únosnosti. Svedčia o tom tisíce prípadov vrátenia povolenia na vykonávanie živnosti podnikania práve pre neúnosnosť zaťaženia daňami a poistnými odvodmi. Ďalšiu vlnu odchodu z podnikateľskej činnosti je potrebné očakávať v súvislosti so sankcionovaním z nezavedenia registračných pokladníc od júla. Znovu nám odchádzajú nositelia daní. Zvyšovanie daní by bolo protiekonomické, protipodnikateľské a namierené proti širokej verejnosti. Ani spotrebiteľ pri nákupe tovaru a služieb, ani zamestnanec pri výpočte mzdy neznesie ďalšie zaťaženie.

    Druhou skupinou tvorby prostriedkov štátneho rozpočtu sú nedaňové príjmy. Sú rozpočtované indexom 60 bodov a donesú do rozpočtu menej o 9 mld Sk ako v minulom roku. Odvody rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, ktoré sú riadené a kontrolované orgánmi štátnej správy, klesnú pod 50 % skutočnosti roku 1994. Inkasované pokuty a penále vo výške cca 4 mld Sk sa stávajú mimorozpočtovými zdrojmi. Nepovažujeme toto za zdôvodnené. Národná banka Slovenska odvedie do štátneho rozpočtu o 4,5 mld Sk menej v zmysle najnovšej dohody s ministerstvom financií o znížení sadzby úrokov z pohľadávok a záväzkov vo vzájomnom styku. Zo slov pána guvernéra Národnej banky Slovenska pána Masára vo výbore sa mi nezdá, že ministerstvo financií urobilo veľmi výnosný obchod a ani nie vo vhodnom čase.

    Do jednej vety možno zhrnúť: Celý rozpočet je stavaný na výraznom a veľmi pochybnom zvýšení daňových príjmov. Čo sa stane, ak sa nesplnia tieto nepodložené očakávania?

    Všeobecne je známy a diskutovaný vzťah medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom obcí. Na daňových príjmoch od právnických osôb a fyzických osôb zo závislej činnosti sa podieľajú obce. Ich rozpočet je dotovaný aj 30-percentným podielom z inkasovanej cestnej dane. Objem rozpočtovaných daní z príjmov právnických a fyzických osôb v prospech štátneho rozpočtu rastie v porovnaní s minulým rokom o 28 %, v prospech obcí len o 13,9 %. Absolútna čiastka je síce o 588 miliónov Sk navýšená, ale z iluzórneho základu, najmä v prípade daní od fyzických osôb. Pôvodne rozpočtovaný znížený podiel 20,27 % ministerstvo financií pod doterajším tlakom kritiky už upravilo na 22,53 %, t. j. už nad úroveň z roku 1994. Ani tento zvýšený podiel nie je adekvátny tej skutočnosti, že základ pre výpočet týchto republikových daní sa tvorí z veľkej časti v obciach. Mal by byť viacej pobádavý na poskytovanie a vytváranie vyhovujúcich podmienok a prostredia pre podnikanie a podnikateľov.

    Štedrejšie bolo ministerstvo financií pri rozpočtovaní nedaňových príjmov obcí, t. j. u príjmov z rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií obcí, u miestnych a iných poplatkov a vôbec činnosti obcí. Tam sa predpokladá nárast príjmov až o 50 %. Ak to inak nepôjde, enormným zvyšovaním poplatkov od občanov a podnikateľov inkasovaním pokút a penále. Obecné zastupiteľstvá si nemusia vylepšovať imidž v kruhu obyvateľov? Ministerstvo financií zabúda i na to, že obce ako právnické osoby sú aj daňovými poplatníkmi. Napríklad z uvažovaného príjmu 350 miliónov korún z nájomného sa 40 %, t. j. 140 miliónov korún odvedie do štátneho rozpočtu, ale aj z iných príjmov z podnikateľskej činnosti obcí. Krátkodobá je politika donucovania obcí na čerpanie úverov, núteného zadlžovania až k hospodárskemu kolapsu. Nakoniec, záväzky obcí bude musieť prevziať a sanovať štát, ale spokojnosť a dôvera občanov bude už stratená.

    Na zreálnenie rozpočtu obcí a vytvorenie podmienok fungovania samosprávy v mene Maďarskej koalície, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia navrhujem podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti z pôvodne uvažovaných 20,27 % zvýšiť na 25 %, u príjmov z daní od právnických osôb z uvažovaných 4,51 % zvýšiť na 5 %. Takto by sa mali zvýšiť príjmy obcí z podielu na republikových daniach o 803 miliónov korún. Na zachovanie výšky z celkove rozpočtovaných výdavkov štátneho rozpočtu odporúčam zrušiť výdavkovú položku 603 miliónov korún na vyrovnanie medziobecných disproporcií v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy a znížiť položku na výdavky súvisiace so zmenami kompetencie o 200 miliónov korún takisto v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Konkrétny návrh na zmenu rozpočtu odovzdám pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ásványimu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nasleduje obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny. Po nej prvý bude mať slovo pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ a pripraví sa pani poslankyňa Brigita Schmögnerová.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v odpoludňajšom zasadaní. Prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. S prihláškou je tu pán poslanec Viliam Sopko zo Strany demokratickej ľavice. Pripraví sa pani poslankyňa Brigita Schmögnerová z SDĽ. Pozývam pána poslanca Viliama Sopku, prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    uplynulo len niekoľko mesiacov od decembra roku 1994, keď Národná rada schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Je správne sa vracať k tomuto koncepčnému materiálu, pretože od neho sa musia odvíjať postupné kroky už v tomto roku 1995. Svoje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu chcem odvíjať od tej časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá stanovuje postup posilňovania zodpovednosti obcí a miest za svoj rozvoj s postupným posilňovaním vlastnej príjmovej základne a s odstraňovaním prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami miest a obcí. Áno, to je cieľ, ku ktorému by sme sa mali v druhom volebnom období existencie samospráv konečne dopracovať.

    Osobne som predpokladal, že návrh štátneho rozpočtu jasne stanoví, ako sa má príjmová základňa miest a obcí posilniť. Je to predsa možné dosiahnuť len zmenou legislatívy, to znamená úpravou zákonov o daniach a poplatkoch, ktoré stanovujú, komu patria výnosy a akým podielom sa prerozdeľujú medzi výnosy republikových daní, medzi štátny rozpočet a rozpočet samospráv. Trend stanovený pre rok 1995 v návrhu rozpočtu je úplne opačný a tieto plnovýznamové vety o posilňovaní príjmovej základne samospráv sú nepravdivé a zavádzajúce. Koho chceme pomýliť? Veď už dnes samosprávne orgány miest a obcí poznajú dopad tohto návrhu, majú kvantifikované reálne príjmy rozpočtov obcí a miest na rok 1995 a vedia si veľmi jednoducho porovnať stav oproti skutočnosti minulého roku, prípadne roku 1993.

    Základným nedostatkom navrhovateľa štátneho rozpočtu je akési porovnávanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 s úvahou vlády Slovenskej republiky na rok 1994. Rozpočet vychádza z vysoko nadhodnotených príjmov. Tým, že všetky daňové položky sú nadhodnotené, príjmová základňa je nereálna. Inými slovami, nielen že sa znižuje percento dvoch rozhodujúcich republikových podielových daní, ktorými sa prerozdeľujú výnosy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom samospráv, ale vychádza sa aj z nereálnej základne. Ak nezinkasuje dane štát, nedostane svoj podiel ani samospráva.

    Musím reagovať na slová podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Kozlíka, ktorý vždy zvýrazňuje odvahu vlády ísť do rizika. Vláda riskuje a dáva svoju hlavu - to sú jeho slová. Lenže do rizika nejde len vláda, ale celá spoločnosť. Rozpočet je tvrdý, prosím, buďte k nemu láskaví, podporte ho. Ale budú láskaví občania v mestách a v obciach voči primátorom a starostom, voči miestnym poslancom, ak rozpočet nevykrýva základné potreby a nezabezpečuje základné funkcie samospráv a poskytuje menej prostriedkov na rozvojové ciele? Prečo neporovnávame návrh vo vzťahu k samosprávam ku skutočnosti minulého roku? Preto, že oproti skutočným výnosom daní v roku 1994, ktoré boli príjmom obecných rozpočtov, i pri naplňovaní výnosu z cestnej dane dostávajú mestá a obce o 1 432 miliónov menej. Tento rozdiel je určený najmä znížením percenta výnosu republikových daní, určených pre obce, a rovnako nadhodnotenými daňovými základňami.

    Musíme si uvedomiť, že mestám a obciam bolo ťažko už v minulom roku 1994. Ak sa výrazne nezvýšil počet tých miest a obcí, ktoré sa dostali do finančného kolapsu v minulom roku, tak len preto, že podielové dane, z ktorých boli transferované príjmy aj rozpočtov obcí, sa v štátnom rozpočte preplňovali, z čoho rezultoval vyšší príjem aj pre obce. Proklamovanú pomoc a vytvorenie podmienok samosprávam na plnenie základných funkcií možno zabezpečiť len cez navýšenie príjmu z podielových daní aspoň na úrovni dosiahnutej skutočnosti minulého roku. Každé zníženie výnosu z týchto daní je vážnym zásahom do ich hospodárenia, pretože tieto príjmy tvoria viac ako 33 % celkových príjmov obcí a miest.

    Treba oceniť tvorivý dialóg vlády Slovenskej republiky so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska, aj snahu riešiť niektoré oprávnené požiadavky samospráv. No aj napriek ústretovému prístupu vlády, konkrétne zohľadnením zvýšenia výnosu dane z príjmov zo závislej činnosti o 303 miliónov Sk sa postavenie obcí podstatne nemení. Len z týchto dvoch daní, t. j. dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov a dane z príjmov právnických osôb je ich výnos oproti dosiahnutej skutočnosti nižší o 1 144 miliónov korún. V prepočte na jedného obyvateľa to predstavuje 215 Sk. Myslím si, že dôležitosť úloh, ktoré samosprávy plnia, si zaslúži objektívnejší postoj vlády Slovenskej republiky aj Národnej rady. Veď tento orgán - Národná rada poverila obce výkonom správnych funkcií v území.

    Východiskom z tohto kritického postavenia miest a obcí je len zvýšenie podielových republikových daní na úrovni roku 1994, a to navrhujeme.

    K ostatným navrhovaným príjmom by bolo možné tiež veľa diskutovať. Sústredím sa len na nedaňové príjmy z činnosti obce, pri ktorých návrh uvažuje s objemom 2 198 miliónov a prihliada na dosiahnutú skutočnosť roku 1993, aj vývoj v roku 1994. Veľmi zdvorilo povedané, tento návrh je až príliš odvážny, vecne nedoložený a z hľadiska štruktúry zahmlený. Nechcem autorom návrhu vstupovať do svedomia, ale v žiadnom prípade tento objem nemôžu obce zinkasovať z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia a za uloženie odpadov. Tvrdím to preto, že ak sa tieto poplatky inkasujú, môžu ich inkasovať len tie obce, na území ktorých existujú znečisťovatelia, prípadne obce, na katastri ktorých sú umiestnené skládky odpadov. Ide teda o príjmy lokálne a nie o príjmy vyberané celoplošne.

    Rovnako chcem poukázať na to, že ak v roku 1993 bol obciam prisunutý výnos z malej privatizácie - odhadujem v objeme 1,3 miliardy Sk, potom v skutočných príjmoch obcí tieto nedaňové príjmy vykázané už boli, v ďalších rokoch sa však neopakujú, a preto nemôžu byť východiskom pri stavbe rozpočtu. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku má voči obciam ešte malý záväzok, pretože im nebolo poukázaných celých 25 % z vyťaženej ceny majetku. Prosím preto pána ministra Bisáka, aby zaujal k tomu stanovisko.

    Posúďme spolu, prosím, nelogičnosť niektorých postupov voči mestám a obciam. Na jednej strane ich tlačíme do odpredaja majetku, ktorý sa postupne znižuje. Tlačíme ich do predaja majetku preto, aby získali príjmy, ktoré sa im znižujú podielovými daňami a znížením alebo krátením dotácií, a na druhej strane za rok 1994 požadujeme od nich zaplatiť daň z príjmov z tohto predaja. Tvrdosť zákona o dani z príjmov v tomto prípade na mestá a obce pôsobí v plnom rozsahu a je to absurdné, veď obce majetok nepredávajú za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom zabezpečenia zdrojov pre základné potreby fungovania samospráv, a to je predsa rozdiel. Ak sa mýlim, žiadam zástupcov ministerstva financií zaujať k spôsobu zdaňovania príjmov z predaja majetku obcí záväzné stanovisko.

    Zložitá diskusia vznikla rovnako okolo návrhu štátnych dotácií pre mestskú hromadnú dopravu v štyroch mestách. Musím priznať, že autorom resp. navrhovateľom je ťažko stanoviť objektívne kritériá pre poskytovanie investičnej aj neinvestičnej dotácie. Je to veľmi ťažké preto, že je ťažko vystihnúť špecifiká miest a osobitosti podmienok prijímateľov dotácií. Dnes schválime neinvestičné a investičné dotácie pre mestskú dopravu v mestách, ktoré majú zriadené vlastné dopravné podniky. Investičné dotácie komentovať nebudem. Predsa každé mesto má záujem rozširovať trolejovú sieť pre výhodnosť tejto dopravy a rovnako pre zlepšenie životného prostredia. Preto by mal byť meter na všetky mestá rovnaký.

    K neinvestičnej dotácii len pre porovnanie uvediem, ako návrh dotácie pre jednotlivé mestá kryje náklady miest na jednu korunu dopravných výkonov. V Žiline na 9,71 Sk, v Bratislave 9,15, v Košiciach 8,37 a v Prešove 7,82. Pokiaľ by sme podiel dotácií celkom na korunu výkonov napočítavali z celkovej dotácie, potom Žilina dostala 22,47 Sk, Bratislava 12,64, Košice 12,38, Prešov 10,75. Je to veľmi citlivá oblasť, a preto prosím o prehodnotenie rozpisu tak, aby sa pri rozdeľovaní vychádzalo z objektívnych a vopred stanovených kritérií. Iný postup spôsobuje a už spôsobil veľké spoločenské napätia a vytvára oprávnené či neoprávnené pocity krivdy. Tieto čísla je veľmi ťažko vysvetliť. A mnohí sa odvolávajú len na vládu Slovenskej republiky.

    Aj druhú časť svojho vystúpenia chcem odvíjať od programového vyhlásenia vlády. Ide o problém bývania a s tým súvisiace problémy dokončovania rozostavanej komplexnej bytovej výstavby v mestách. Budem užívať výraz "bývalej komplexnej bytovej výstavby", pretože tak je obsiahnutý aj v programovom dokumente. Ak chceme hovoriť o súčasnom stave, potom je správne vrátiť sa k uzneseniu vlády Slovenskej republiky číslo 60 z 5. februára 1991, podľa ktorého výstavba bytov formou komplexnej bytovej výstavby mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu postupným útlmom. Týmto uznesením vlády boli v podstate stanovené pravidlá dokončenia a dofinancovania rozostavanej komplexnej bytovej výstavby.

    Predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara po voľbách 1992 veľmi razantne prístup ku komplexnej bytovej výstavbe zmenila. Od 1. januára 1993 financovanie v ďalšom období v podstate zastavila s tým, že sa mali dotvoriť nové viacrozmerné formy financovania bez dotačnej politiky štátu. Toto rozhodnutie vzhľadom na stav rozostavanosti obytných súborov v mestách aj s odstupom dvoch rokov pokladám za škodlivé a veľmi unáhlené, pretože spôsobilo nielen značné ekonomické škody, ale aj veľké sociálne napätie v oblasti bývania. Všetko by bolo ako-tak v poriadku, ak po zrušení financovania bývalej komplexnej bytovej výstavby z úrovne štátneho rozpočtu by boli plnené harmonogramy opatrení na zabezpečenie štátnej bytovej politiky tak, ako sa predpokladalo. To sa však nestalo. Odvtedy sme prežívali vyše dvojročné obdobie veľkých rozpráv a malých činov.

    Ak hodnotím súčasný stav z pohľadu reálneho života, som ešte viac presvedčený, že odlúčenie účasti štátu od financovania komplexnej bytovej výstavby bolo treba riešiť citlivejšie postupnými krokmi v dlhšom časovom období. Citeľne tu chýba tzv. prechodné obdobie medzi ukončením účasti štátu na financovaní bytovej výstavby a celej infraštruktúry na jednej strane a priamej účasti občana na strane druhej. Je predsa naprosto logické, že najprv občan a obce sa musia stať finančne solventnými a až potom možno úplne ponechať riešenie týchto problémov na ich strane. To sa, žiaľ, doteraz nestalo ani v reálnych príjmoch občana, ani vo finančných zdrojoch obcí.

    Kto pozná podmienky bývania a života ľudí v rozostavaných obytných súboroch na sídliskách, kde dlhodobou stavebnou činnosťou je narušený život tisícov rodín v nedotvorenom obytnom prostredí, potvrdí vážnosť aj aktuálnosť zámeru dokončiť súbory rozostavané v komplexnej bytovej výstavbe. Dnešný stav je taký, že mestá prebrali všetky povinnosti a problémy spojené s dokončením rozostavených bytových domov, ale predovšetkým občianskej vybavenosti a technickej vybavenosti, pričom veľká časť týchto objektov je po ukončení odovzdávaná iným užívateľom, prevažne štátnym organizáciám - školské objekty rezortu školstva, zdravotnícke objekty rezortu zdravotníctva, penzióny a domovy dôchodcov rezortu práce a sociálnych vecí, kanalizácia a vodovody organizáciám vodného hospodárstva - tak je tomu doteraz, inžinierske siete, ako je plyn, elektrické či slaboprúdové rozvody štátnym organizáciám, ktoré sú poverené správcovstvom týchto sietí. Preto je účasť štátu nevyhnutná aj v súčasnom období.

    To všetko je už za nami a naše poučenie by malo vyústiť do spoločnej iniciatívy samospráv a vlády Slovenskej republiky. Nech je to vecou nás všetkých, pretože nikto iný tento časovo odsúvaný viac ako dvojročný problém nevyrieši, a už vôbec nie bez dopadu na štátny rozpočet. K tomuto záveru zrejme smerujú aj súčasné kroky vlády opätovne zriadiť ministerstvo stavebníctva a verejných prác ako samostatný rezort. V rozpočte však nenachádzam zdroje na dofinancovanie bývalej komplexnej bytovej výstavby a na ďalšiu bytovú výstavbu. Objem 300 miliónov Sk z čiastky určenej na riešenie medziobecných či medziregionálnych disproporcií je suma veľmi zanedbateľná. Nemá zmysel v rámci celého Slovenska o nej rozprávať.

    Až do tejto doby som oceňoval programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti, ale i tú časť volebného programu Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré sa týka aktivizácie bytovej výstavby a stanovuje zabezpečiť na Slovensku ročne minimálne 15 tisíc nových bytov. Tento cieľ je konkrétny, nemali by sme na neho už v tomto prvom roku zabúdať. Oceňoval som v programovom dokumente to, že s odstupom dvoch rokov uznávame chybný a mylný krok vládneho rozhodnutia z roku 1992 a v tomto funkčnom období súčasnej vlády pána Mečiara ho chceme napraviť. Aj v programovom vyhlásení sa hovorí, že je najvyšší čas zastaviť útlm bytovej výstavby a oživiť ju. Škoda, že sme k takémuto poznaniu prišli až po dvoch rokoch poučení z vlastných chýb.

    Žiadam preto, aby boli spresnené rozpočtové, prípadne nerozpočtové zdroje pre túto citlivú a vážnu spoločenskú oblasť. Pozmeňovacie návrhy za poslanecký klub Spoločná voľba predložíme spoločnému spravodajcovi pánu Maxonovi písomne. A vás, kolegov a kolegyne, prosím, aby ste v záujme riešenia zložitej situácie miest a obcí tieto návrhy podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Slovo má pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Jaroslav Volf.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so základným hodnotením klubu Spoločnej voľby k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 a navrhla niektoré pozmeňovacie návrhy.

    1. Návrh štátneho rozpočtu neprináša žiadne diametrálne nové prvky v rozpočtovom hospodárení v porovnaní s návrhom štátneho rozpočtu predchádzajúcej vlády, s výnimkou dvoch: vychádza z nepodložených predpokladov o vysokom prírastku zdrojov štátneho rozpočtu a z odlišného riešenia dlhovej služby štátu, ktorú v celom rozsahu prenáša na daňových poplatníkov. Dlhy štátu, ktoré sme chceli čiastočne hradiť z prostriedkov z privatizácie, sú spojené s nákladmi transformácie od roku 1991 a s nákladmi na vytvorenie nového štátu, takže sú jednorazové a historicky bezprecedentné. Ich hradenie by sa preto malo rovnomernejšie rozložiť na dlhšie obdobie, aby sa aspoň čiastočne zmiernila už i dnes ťažko znesiteľná sociálna záťaž väčšiny spoločnosti. Je nespravodlivé, aby práve tí, ktorí sa nepodieľajú na procese privatizácie, boli nútení prispievať zvýšenými daňami, neúmerným uťahovaním opaskov v zdravotníctve, školstve, v dôchodkoch a podobne, o ktorom sa dopočuli v predvolebnej kampani, že mu už bude koniec.

    2. Návrh štátneho rozpočtu je v porovnaní s návrhom predchádzajúcej vlády podstatne rizikovejší. V porovnaní so skutočnosťou v roku 1994 sa v roku 1995 predpokladá rast daňových príjmov o 19,4 mld Sk. Daňová dynamika oproti návrhu predchádzajúcej vlády predstavuje rast 17,5 % a v absolútnom vyjadrení 15,4 mld Sk. Podotýkam, že i v návrhu štátneho rozpočtu Moravčíkovej vlády sa predpokladalo zavedenie registračných pokladníc, označovanie liehovín, ako aj iné opatrenia na zvýšenie daňovej disciplíny, i také, ktoré sa v návrhu tohto rozpočtu neuvádzajú. Z nich najdôležitejšie je nepochybne zníženie daňových nedoplatkov, ktoré napríklad v roku 1993 predstavovali čiastku 18,5 mld a ktoré boli predovšetkým dôsledkom insolventnosti v podnikovej sfére.

    O tom, či a akým spôsobom vláda predpokladá zníženie daňových nedoplatkov v roku 1995, sa návrh zákona o štátnom rozpočte ani nezmieňuje. Naopak, návrh rozpočtu uvádza niektoré kroky, ktoré by sa odrazili v znížení daňových príjmov v roku 1995, i keď perspektívne by mohli mať aj iný účinok, napríklad prerozdelenie produktov a služieb medzi dvoma daňovými sadzbami z pridanej hodnoty z 50 % - 50 % na 60 % - 40 % v prospech nižšej daňovej sadzby. Nadhodnotenie odhadu daňových príjmov predstavuje iba jedno z rizík štátneho rozpočtu.

    Medzi riziká na výdavkovej strane rozpočtu patrí udržanie jednocifernej inflácie. Podotýkam, že každé percento zvýšenia rastu cien pri tých istých výdavkoch znamená zníženie reálnych výdavkov v danej rozpočtovej kapitole tiež o jedno percento. Napríklad v kapitole pôdohospodárstva neinvestičné dotácie do poľnohospodárstva sú reálne na nižšej úrovni ako v roku 1994 asi o 7 %, čo presahuje 400 miliónov korún a každé zvýšenie inflácie bude predstavovať ďalšie ukrajovanie z nich. Vláda nebude disponovať žiadnou protiinflačnou kotvou. Naopak, má zámery zvyšovať mimorozpočtové zdroje zvýšenou úverovou emisiou. Znamená to, že udržanie 9-percentnej inflácie je viac ako problematické.

    Náklady na nezamestnanosť sú rozpočtované čiastočne aj z rozpočtu štátu, ostatné z Fondu zamestnanosti. Je to jedno, akonáhle uvážime, že fiškálny rozpočet zahrňuje aj rozpočet poisťovacích fondov. Náklady z nezamestnanosti sú rozpočtované na úrovni 14-percentnej miery nezamestnanosti. Z čoho sa pri napätosti rozpočtu pokryjú zvýšené náklady, ak vzrastie nezamestnanosť? Ak si vláda, ako sa vyjadril pán minister Kozlík, uvedomuje tieto ďalšie riziká, aké chce uskutočniť opatrenia, aby ich eliminovala?

    3. Vláda i vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila určité sociálne priority. Pri jeho prerokúvaní náš klub vyjadril viacero pochybností o tom, či vláda ich bude vo svojej politike aj realizovať. Z návrhu štátneho rozpočtu je evidentné, že vláda nevytvára žiadne predpoklady pre ich naplnenie. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sú i podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu podhodnotené prostriedky na rodinné prídavky. V návrhu predchádzajúcej vlády sme na rodinné prídavky rezervovali 10,27 mld, pretože sme uvažovali o valorizácii životného minima. V návrhu štátneho rozpočtu je na rodinné prídavky určených iba 9 mld korún.

    V diskusii k programovému vyhláseniu vlády pán štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ubezpečil, že sa uvažuje o zvýšení minimálnej mzdy. V rozpočte nie sú rezervované prostriedky na zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré by sa odrazilo v rámci poistného uhrádzaného zo zákona štátom do poisťovní. V návrhu rozpočtu Moravčíkovej vlády, i keď Strana demokratickej ľavice proti tomu argumentovala, sa tiež predpokladalo zmeniť garancie vlády voči poistným fondom na prechodnú finančnú výpomoc. Lenže náš vládny návrh štátneho rozpočtu navrhoval vyššie poistné do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tento návrh navrhuje znížiť zákonné poistenie do Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 13,7 % z 58 % minimálnej mzdy na 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy. Tým sa vedome vytvára deficit Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý budú musieť poistenci uhrádzať v nasledujúcich rokoch i s úrokmi. Alebo sa budú musieť ďalej redukovať výdavky hradené z poisťovne na lieky a na ostatné zložky zdravotnej starostlivosti. V návrhu štátneho rozpočtu nie sú rezervované zdroje na zvyšovanie dôchodkov. Z čoho chce vláda hradiť zvýšenie dôchodkov, ak sa v priebehu roka vytvoria zákonné predpoklady na ich zvýšenie? Analogicky, z čoho chce vláda v kapitole ministerstva vnútra pokryť zvýšenie výdavkov na sociálne dávky pri pokračujúcom negatívnom vývoji sociálnej situácie obyvateľstva?

    Zhrniem: Návrh štátneho rozpočtu nerealizuje vlastné zámery programového vyhlásenia v sociálnej sfére. Vytvára značné sociálne riziká, ktoré sa môžu odraziť na sociálnych nepokojoch a hrozbách.

    Naviac, napriek predpokladanému zvýšeniu rozpočtových zdrojov o 19,4 mld sa rozpočtové výdavky bez dlhovej služby v návrhu rozpočtu v porovnaní s návrhom predchádzajúcej vlády znižujú o 2,2 mld. Pri uvádzaných rizikách je možné predpokladať, že výdavky rozpočtových kapitol sa budú reálne a je pravdepodobné, že aj nominálne znižovať. Posledné bude závisieť od toho, či vláda dá prednosť udržaniu nominálnej úrovne výdavkov štátneho rozpočtu a zvyšovaniu deficitu štátneho rozpočtu, alebo naopak. Inými slovami, je reálne predpokladať, že návrh rozpočtu pri predpoklade takých priaznivých východísk, ako sú založené konštrukciou rozpočtu, je reštriktívnejší ako návrh Moravčíkovej vlády a môže byť, a zrejme bude ešte reštriktívnejší, pretože reálny vývoj od predpokladaného priaznivejší nebude.

    4. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom hospodárskej politiky vlády. Vo svojom programovom vyhlásení vláda sa zaviazala realizovať novú hospodársku stratégiu, prorastovú makroekonomickú politiku a podobne. V rozpore s tým štátny rozpočet neprináša žiadne diametrálne nové prvky v porovnaní s Moravčíkovým návrhom na podporu rozvoja. Rovnako sme aj my predpokladali vložiť do podporného úverového fondu 200 miliónov korún, analogicky ako súčasná vláda zvýšiť podporu poisťovania úverov o 200 miliónov korún. Okrem toho sme navrhovali poskytnúť viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu na infraštruktúru, diaľnice, komplexnú bytovú výstavbu a podobne.

    Štátny rozpočet nie je podľa toho nástrojom novej hospodárskej politiky vlády. Zdroje na tzv. rozvojové impulzy nie sú rezervované ani v návrhu použitia majetku Fondu národného majetku a pri všetkej ústretovosti Národnej banky Slovenska, resp. ak použijem iný výraz, koordinovanosti vlády a Národnej banky Slovenska, základné menové nástroje rešpektujú ciele stability slovenského hospodárstva. Využitie domácich úverových zdrojov je podmienené aj finančnou reštrukturalizáciou bánk a podnikov a väčšie súkromné investície by mohla motivovať odpočitateľnosť investícií zo zisku a ich zahrnutie do nákladov, ako sa uvádza v návrhu štátneho rozpočtu. Na vytváranie vhodnejšej investičnej klímy, väčšiu podporu exportu, projekt finančnej reštrukturalizácie sa ale v rozpočte nevytvára dostatok zdrojov. Na základe toho máme pochybnosti o tom, že zdrojom rastu budú súkromné investície resp. domáce úverové zdroje. Hospodárska politika vlády, vyjadrená v štátnom rozpočte pre to nevytvára podmienky.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som na záver predniesla niekoľko doplňovacích a pozmeňovacích návrhov.

    1. Navrhujem zaviazať vládu Slovenskej republiky pripraviť návrh novely zákona o minimálnej mzde a zvýšenie minimálnej mzdy aspoň o 10 %. V súlade s tým vytvoriť vo Všeobecnej pokladničnej správe rezervu na zvýšenie odvodov poistného do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne v rozsahu 1,5 mld korún. Zvýšenie minimálnej mzdy by sa pozitívne mohlo odraziť na zvýšení najnižších miezd a zvýšiť motiváciu k práci, ktorá by sa pozitívne prejavila na raste zamestnanosti.

    2. Neodporúčame rozširovať pôsobnosť vlády v tom smere, aby mohla upravovať záväzné limity a úlohy štátneho rozpočtu bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na úrovni 10 % a navrhujeme obmedziť túto právomoc do 5 % výšky výdavkov štátneho rozpočtu.

    3. V snahe nezvyšovať rizikovosť štátnych rozpočtov v nasledujúcich rokoch odporúčame upustiť od splnomocnenia vlády preberať štátne záruky do výšky 40 % rozpočtovaných príjmov a neuplatňovať režim zakotvený v rozpočtových pravidlách.

    4. V návrhu štátneho rozpočtu je zahrnutá rovnaká čiastka na úhradu deputátneho uhlia, ako to bolo v roku 1994. Keďže rast cien uhlia pokračuje, navrhnutá čiastka nepostačí na uhradenie deputátneho uhlia v rovnakých hmotných jednotkách ako vlani. Navrhujem preto zvýšiť čiastku 10,5 miliónov, určenú na deputátne uhlie, aspoň o 10 % tak, aby sa rast cien aspoň čiastočne zohľadnil.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Jaroslav Volf. Pripraví sa pán poslanec Rudolf Filkus z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

    programové vyhlásenie súčasnej vlády sľubovalo celkom nový, netradičný prístup k ekonomickej politike. Občanov určite zaujíma, ako sa táto nová koncepcia preniesla do návrhu štátneho rozpočtu. Musím povedať, že dosť zvláštnym spôsobom.

    Po prvé: Príjmová časť návrhu štátneho rozpočtu je postavená na odvážnych makroekonomických ukazovateľoch, ktoré však nemajú podporu ani v súčasnej ekonomickej situácii, ani v navrhovaných rozvojových impulzoch.

    Po druhé: Objemy daňových príjmov do štátneho rozpočtu tak, ako sú navrhované, sú nerealistické, nezodpovedajú ani stavu podnikovej a podnikateľskej sféry, ani kúpyschopnosti obyvateľstva a protirečia úvahám o daňových úľavách, ktoré obsahuje programové vyhlásenie.

    Po tretie: Príspevok štátneho rozpočtu na potrebné a sľubované rozvojové impulzy do ekonomiky je veľmi nízky, a tie sú prakticky závislé od tzv. mimorozpočtových zdrojov, ktorých kontúry sú hmlisté a ktoré sú do značnej miery postavené na vode.

    Po štvrté: Optimizmus príjmovej časti sa neprenáša do časti výdavkovej. Optické navŕšenie výdavkov zhltne prakticky dlhová služba. Fond národného majetku, ktorý by mohol pomôcť aspoň čiastočne odbremeniť štátny rozpočet v tejto veci, zostáva bokom. Nečudo, veď jeho aktivita na naplnenie svojej kasy je minimálna a zdá sa, že táto inštitúcia dostáva postupne iné úlohy, ako jej pôvodný zákon a štatút schválený Národnou radou Slovenskej republiky ukladal.

    Po piate: Finančný tlak a nedostatočné pokrytie nevyhnutných potrieb rezortu zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, ale aj obecných rozpočtov zostáva charakteristikou aj tohto návrhu štátneho rozpočtu a nepodporuje ľudový a celkovo priaznivý tón, ktoré nasadilo programové vyhlásenie súčasnej vlády.

    Po šieste: Nereálny odhad príjmov, podľa našich ekonomických expertov nadhodnotenie v časti daní až o 7 mld Sk, a napriek tomu reštriktívny charakter rozpočtu vytvárajú celý rad obrovských rizík pri nenaplnení jeho príjmovej časti. Môže to totiž znamenať nielen zvýšenie aj tak už kritickej úrovne deficitu, predpokladaného v predloženom návrhu štátneho rozpočtu, ale aj ďalšie ohrozenie životne dôležitých rezortov pre občanov tejto krajiny, a teda ich základných sociálnych práv. Preto poslanci SRSS v súhlase so svojimi partnermi zo spoločného poslaneckého klubu a na základe celého radu konzultácií najmä s odborármi, osobitne s Odborovým zväzom KOVO, zastupujúcimi záujmy robotníkov a ďalších zamestnancov na Slovensku, ale aj s Jednotou dôchodcov a so samosprávou obcí a miest žiadajú:

    1. Prehodnotiť platby štátu na nezárobkovo činných občanov do zdravotnej poisťovne tak, aby boli vo výške 90 % minimálnej mzdy namiesto 54 %. Je to nevyhnutné pre zachovanie funkčnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    2. Prehodnotiť zákonom stanovené zvýhodnenie štátu ako platiteľa poistného do poistných fondov, ktorý diskriminuje ostatných poistencov, najmä sociálne slabých občanov.

    3. Zaručiť zo strany štátu platobnú schopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne.

    4. Zrušiť ustanovenie § 4 zákona číslo 374/1994 Z. z., ktorým sa zakladá možnosť uplatnenia mzdovej regulácie a ktoré je v rozpore s podpísanou Generálnou dohodou.

    5. Zvýšiť percento podielu obcí na republikových daniach, tvoriacich zdroj príjmov obecných rozpočtov na Združením miest a obcí požadovanú úroveň.

    6. Zvýšiť výšku dávok dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia, ktoré sú vzhľadom na súčasnú sociálnu situáciu obyvateľstva veľmi nízke a neprimerané povinným platbám poistného.

    7. Odstrániť nerovnosť medzi zvýšením tarifných platov o osobný príplatok vo výške 5 % pre zamestnancov štátnej správy a len 2 % pre podriadené rozpočtové organizácie, kde už teraz je platová situácia kritická. Ide často o spoločensky dôležité zariadenia sociálnej starostlivosti.

    8. Zvýšiť objem mzdových prostriedkov v rezorte školstva vzhľadom na neudržateľnú situáciu v tomto rezorte, pokračujúci úbytok a starnutie učiteľov a vysokoškolských pedagogických pracovníkov, doterajší nízky mzdový nárast a pritom mimoriadne vysokú spoločenskú dôležitosť postavenia učiteľa a vládou sľubovanú vysokú dynamiku rastu tohto odvetvia. Viac o tom povie určite kolega zo Spoločnej voľby poslanec Ftáčnik.

    9. Osobitne podporiť učňovské školstvo oslobodením od daní z tých prostriedkov, ktoré školské zariadenia získajú z podnikateľskej činnosti a úľavami daní pre fyzické a právnické osoby, ktoré financujú prípravu žiakov na svoje povolania. Konkrétne návrhy v paragrafovom znení predkladám písomne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nami navrhované zmeny a doplnky k zákonu o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 vychádzajú zo súčasnej sociálnej situácie obyvateľstva a princípu udržania životnej úrovne našich občanov. Nič viac a nič menej, ale o to by nám asi malo ísť všetkým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Rudolf Filkus z DÚ a pripraví sa pán poslanec Boros zo Spolužitia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení prítomní,

    verte mi, že bolo by pre mňa jednoduché, ak by som bez výhrad prijal návrh štátneho rozpočtu na rok 1995, ktorý predkladá vláda premiéra Mečiara. Bolo by to jednoduché za určitého predpokladu mojej škodoradosti, že aj tak sa príjmy nenaplnia, teda nech sa rozpočet schváli. Ale nejde mi o to, pretože mám záujem, aby sme mohli posúdiť na tejto schôdzi parlamentu reálny návrh štátneho rozpočtu, aby sme mohli s čistým svedomím zvážiť úroveň príjmov, výdavkov, jednotlivé súvislosti údajov tohto dokumentu. A preto mi dovoľte vysloviť niektoré výhrady, týkajúce sa makroekonomických východísk, obsahu a úrovne príjmov, osobitne daňových, a prispieť - ak to bude príspevok, posúdite sami - do rozpravy určitými návrhmi.

    O mimoriadnom raste daňových príjmov na rok 1995 sa už pohovorilo v rôznych príspevkoch. Tých 15,4 mld viac vo vzťahu k tomu, čo bolo navrhované vládou Jozefa Moravčíka, je, samozrejme, fakt. V navrhovanom rozpočte sa predpokladá, že rast týchto príjmov, ktorý sa javí ako najväčší, možno dosiahnuť najmä týmito cestami: rastom hrubého domáceho produktu, obmedzovaním daňových únikov, zavedením registračných pokladníc, odstránením takého burzového predaja spotrebného tovaru, prostredníctvom ktorého dochádza k daňovým ujmám; správne podčiarkol pán podpredseda vlády, že nejde o úplné vylúčenie burzového spôsobu predaja spotrebného tovaru, ale toho, ktorý zapríčiňuje bariéry, daňové ujmy. Ďalej označovaním výrobkov z liehu kontrolnými páskami a podobne. Proste to sú všetko faktory, ktorými možno dosiahnuť rast daňových príjmov.

    Z týchto faktorov možného rastu sa ukazuje ako málo reálne splniteľným makroekonomické východisko rastu hrubého domáceho produktu o 5 %, a to najmä preto, že zo strany agregátnej ponuky v roku 1995 sa predpokladá vývoj, o ktorom možno uvažovať a v súvislosti s ním aj kalkulovať s trojpercentným rastom hrubého domáceho produktu. To som nevymyslel len ja, ale predovšetkým je to výsledok viacerých ústavov ekonomického charakteru, ale aj Národnej banky Slovenska. Vychádza sa z agregátnej ponuky, v ktorej ako výsledok sa ráta s rastom priemyselnej výroby o 6 až 7 %, s rastom stavebnej výroby až do 2 %, s rastom nemateriálnej spotreby o 5 až 6 %, neráta sa s rastom v oblasti dopravy, a s rastom hrubej poľnohospodárskej výroby o 4 až 5 %.

    Vychádzajúc z toho, a to tiež dnes spomenul pán podpredseda vlády, že jedno percento rastu hrubého domáceho produktu prezentuje v daňových príjmoch asi jednu miliardu výnosu, treba z tohto pohľadu kalkulovať o 2 mld menej na príjmoch. Pritom určite nepodceňujem význam rôznych systémových opatrení v oblasti daní, o ktorých som už hovoril. Samozrejme, že si viem tiež predstaviť, že efektívnou realizáciou zámerov dynamizácie ekonomiky, koordináciou finančnej a rozpočtovej politiky so zámermi úverovej a menovej politiky by sa dal dosiahnuť predpokladaný objem príjmov. Možno súhlasiť tiež s tým, že ofenzívne pôsobenie a zameranie hospodárskej politiky musí byť sprevádzané konkrétnymi opatreniami ako v rozpočtovej tak aj v mimorozpočtovej rovine. To všetko akceptujem.

    Aká je však realita? Vychádzame z toho, že ako program vlády, tak aj návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 rátajú s tým, že rozvoj sa bude dynamizovať najmä na báze investičných aktivít, realizovaných najmä formou verejných investícií, a to predovšetkým mimo rozpočtových zdrojov. Ako mimorozpočtové zdroje sa aj v tomto materiáli uvádzajú bankové zdroje, podnikateľské zdroje, zdroje Fondu národného majetku, zahraničný kapitál. Navzájom sa nebudeme o tom škriepiť, to sme si potvrdili - získať podnikateľské a bankové zdroje bez reštrukturalizácie bankovej a podnikateľskej sféry nebude možné. Nie je to len krátkodobý proces, ktorý by doniesol svoj efekt v priebehu jedného roka.

    O zdrojoch Fondu národného majetku ako mimorozpočtových zdrojoch sme sa dozvedeli veľmi presne, že predstavujú pol miliardy korún pre potreby dynamizácie ekonomiky. Väčší príliv zdrojov zahraničného kapitálu možno očakávať vtedy, ak budeme jednoznačne vydávať signály o našej politickej stabilizácii a o ustálenej koncepčnosti predovšetkým v procese privatizácie a o ďaľších krokoch úspešnosti transformačného procesu. Bez toho sa dôchodkové alebo iné kanály zahraničného kapitálu do tejto ekonomiky rozširovať nebudú. Získať teda zdroje pre výstavbu diaľnic, vodných diel, železničnej infraštruktúry, bytovej výstavby nebude také jednoduché.

    Z hľadiska príjmov do štátneho rozpočtu na rok 1995 treba tiež vedieť, že príklady takýchto investičných aktivít, ktoré som spomínal, prinesú príjmy do štátneho rozpočtu predovšetkým z dlhodobého hľadiska, nie z roka na rok. Preto sa neobjavia už ako veľký balík daní alebo daňových príjmov v roku 1995. Zostáva teda zamerať sa na zvýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu v roku 1995 len cestou odhaľovania rezerv, obmedzenia daňových únikov, zavedenia registračných pokladníc a podobne. Všetko to, čo som hovoril. Či toto však bude dostatočné z hľadiska naplnenia daňových príjmov, o tom som na pochybách. Nespochybňujúc významný dopad týchto opatrení na príjmovú časť štátneho rozpočtu predsa však som vyslovene na pochybách, že možno v návrhu na rok 1995 rátať s príjmami na daniach vo výške 129 846 miliónov. Preto tento návrh:

    Navrhujem znížiť makroekonomické východisko rastu hrubého domáceho produktu z 5 % na 3 %.

    Po druhé, z tohto dôvodu, ale aj z iných, ktoré som v tomto príspevku uviedol, navrhujem znížiť príjmovú časť štátneho rozpočtu o 5 mld, t.j. na čiastku 124 846 miliónov. Je to netradičný prístup najmä z pohľadu opozičného politika, ale z hľadiska reálnych súvislostí sa mi to tak javí.

    Po tretie, výdavky takisto znížiť o 5 mld v časti C - dlhová služba na sumu 24 652 miliónov tak, ako je to uvedené s tým, že 5 miliardami zaviazať Fond národného majetku jeho participáciou pri splácaní štátneho dlhu.

    Myslím si, že týmito vzájomnými súvislosťami a opatreniami by sa dostalo do reálnej polohy aj naplnenie príjmov štátneho rozpočtu v oblasti daní.

    Pokiaľ ide o ostatné čiastkové návrhy, napríklad týkajúce sa Kancelárie prezidenta, stotožňujem sa s návrhom pána poslanca Šimka. Návrhy vám odovzdám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Boros zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Barnabás Ferkó z MKDH.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážení členovia vlády,

    som rád, že je mi umožnené vyjadriť svoj názor k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995. Moja radosť je pochopiteľná, pretože podobné potešenie pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády mi to značná unudenosť väčšiny nedopriala. K návrhu ako celku mám iba niekoľko pripomienok.

    Po prvé: Nevidím objektívnu reálnosť docielenia ani jedného z troch východísk štátneho rozpočtu na rok 1995, a to dosiahnutie nárastu hrubého domáceho produktu až o 5 %, udržať mieru nezamestnanosti pod hranicou 14 % a takisto nepokladám za celkom reálnu schopnosť národného hospodárstva odolať očakávanému inflačnému tlaku tak, aby nepresiahol 10 % v ročnom meradle. Sú to cifry písané ružovou farbou. Aj keď sa čítajú príjemne, vzbudzujú nádej aj optimizmus, žiaľ, sú nedostatočne podložené. Existuje tu zreteľný protiklad medzi deklarovanými cieľmi prejavenými výrazmi, ako prorastové, proexportné, rozvojové, dynamizácia a oživenie podnikateľskej sféry, trhu atď., a medzi značne obmedzenými možnosťami väčšiny kapitol s výnimkou niektorých z rôznych zámerov preferovaných.

    Krehkosť a labilnosť relatívne zvýšených prostriedkov umocňuje na druhej strane nebezpečne vysoko nasadená latka v oblasti príjmov v sume až 146,4 miliárd Sk. Rozvojovú orientáciu silne determinuje aj to, že podľa návrhu štátneho rozpočtu zdroje pre rozvoj sú odsunuté do sféry mimorozpočtovej, čo je, ľudovo povedané, vo hviezdach.

    Po druhé: Považujem za nezdravo vysokú sumu prostriedkov vyčlenených pre kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy v sume vyše 15 mld Sk, pretože podľa mojej mienky to nesie v sebe riziko a dáva priestor na protekcionárske manévrovanie.

    Po tretie: Znepokojuje ma z viacerých zdrojov už známy prepočet, podľa ktorého každý občan Slovenskej republiky cestou daní, odvodov a rôznych poplatkov prispeje do štátneho rozpočtu sumou nemalou, vyše 27 tisíc korún. Toto číslo je ohromujúce zvlášť vtedy, keď ho porovnávame s reálnymi príjmami.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby ako člen Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo som sa trochu širšie zmienil o rozpočtovej kapitole tohoto rezortu. Všeobecne v oblasti poľnohospodárskej politiky vlády súhlasím s názorom a predsavzatím, že jej rozvoj musí mať prioritu a že má byť jedným z pilierov národného hospodárstva. Je totiž nepopierateľným faktom obrovský dosah stavu poľnohospodárstva na zamestnanosť, infraštruktúru, sociálnu a životnú úroveň a vôbec životaschopnosť práve v najhoršej ekonomickej a sociálnej situácii sa nachádzajúcich regiónov. A v tomto ponímaní je poľnohospodárska politika organicky spätá s regionálnou politikou štátu.

    Návrh rozpočtu kapitoly pôdohospodárstva na prvý pohľad skutočne vzbudzuje dojem, že vládou deklarovaná priorita rezortu má reálny podklad. Vychádza z programového vyhlásenia vlády a zároveň sa opiera o koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky prijatú Národnou radou v júli l993. Celkove 11,750 miliárd Sk je vyčlenených na to, aby sa rezort nielen udržal nad vodou, ale dokázal aj určitý rozmach. A tu je hneď prvý problém. Podľa objektívnych odborných posudkov je totiž optimálna ročná potreba rezortu až 28 miliárd, reálna sa pohybuje medzi 15 a 16 miliardami a uvažovaných 11,75 je variant na minimum, je variant nulový. Z toho priamo vyplýva otáznosť hocijakého rozvoja. V tejto súvislosti je zavádzajúce zdôvodnenie, že stratovosť rezortu z výšky 10,3 miliardy v roku 1992 klesla ku koncu roku 1994 na 1,2 miliardy Sk, pretože sa pritom cudne zamlčiava medzičasom značne nahromadené úverové zaťaženie.

    V príjmovej časti kapitoly považujem za ireálne zvýšenie príjmov od podnikateľských subjektov oproti vlaňajšku o skoro 2,5 miliardy Sk. Toto moje tvrdenie vychádza z poznatkov, že podnikateľské subjekty stále narážajú na bariéry, akými sú nedostatok impulzov a nástrojov pre súkromne hospodáriacich roľníkov, vlastnícke poľnohospodárske družstvá a ďalšie subjekty, roky sa vlečúci problém privatizácie štátnych majetkov, snahy o centrálny dirigizmus, o brzdenie samostatnosti, hatenie vytvorenia zdravého konkurenčného prostredia a stále trvajúca anonymita vlastníctva, chýbajúci trh s pôdou a ďalšie.

    Najvýznamnejšiu položku výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva tvoria neinvestičné dotácie podnikateľských subjektov v celkovej sume 7,46 miliárd. Som nútený poznamenať, že členovia Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo dodnes nemajú k dispozícii záväznú právnu normu, t.j. smernice ministerstva pôdohospodárstva na poskytovanie dotácií pre poľnohospodársko-potravinársky komplex, ktorá vymedzuje systém podmienok čerpania týchto dotácií. Nie je prijateľné vysvetlenie, že už vyše tri týždne ich študuje ministerstvo financií. Je tu namieste oprávnená otázka poľnohospodárov, čo majú oni študovať a načo majú oni čakať, veď majú na krku jar. Domnievam sa, že fakt nepoznania platného systému čerpania dotácií nás, poslancov "odbremení" od zodpovedného rozhodovania, čo je pomerne absurdné.

    Konkrétne smery podpory, žiaľ, potvrdzujú predošlé roky praktizovaný podnikateľským aktivitám nežičiaci trend posilniť závislosť od centra, od štátu, naďalej uplatňovať prežitý princíp znovurozdelenia, čo jednoznačne diskriminuje intenzívnu poľnohospodársku výrobu, výrobcov, ktorí hospodária na tradične dobrých úrodných pôdach. Som tej mienky, že takýto subvenčný systém je prekonaný, drahý a neefektívny. Má dokonca brzdiaci účinok, nakoľko nepodporuje priamo prvovýrobu, gazdu, farmára, poľnohospodárske družstvo, čo by malo byť prirodzené a účinné, ale agrokomplex ako celok. Týmto nepriamo dostáva do nevýhodnej pozície aj skutočný, tak prepotrebný vlastnícky prístup. Domnievam sa, že podpora oblastí s horšími prírodnými podmienkami na poľnohospodárstvo je otázkou sociálnej politiky vlády a nie je prospešné to riešiť subvenovaním cez rozpočet kapitoly pôdohospodárstva.

    Mimo uvedeného považujem za zásadný nedostatok všetkých doterajších rozpočtov, myslím to od roku 1989, že subvenčný systém nie je vypracovaný pevne na viac rokov, nemá minimálne päťročný časový horizont, a že nie je postavený na takých kritériách, ktoré by zaručili ich právnu nárokovateľnosť.

    Vážené dámy a páni, aby som nebol iba jednostranne kritický, pozitívne možno hodnotiť časť návrhu kapitoly, kde poučení z mimoriadne nebezpečných nákaz minulých dvoch rokov sa vyčleňuje na účely komplexnej prevencie 500 miliónov Sk. V tejto súvislosti podporujem tiež zámer vytvoriť protinákazový fond.

    Tiež môžem s uspokojením konštatovať, že vláda berúc do úvahy odporúčanie Výboru národnej rady pre pôdohospodárstvo umožní Úradu geodézie, kartografie a katastra zvýšenie počtu jeho zamestnancov o cca 460 osôb na tento rok. Takže teraz právom môžeme očakávať od Úradu geodézie, kartografie a katastra značné urýchlenie a zlepšenie kritického stavu zapisovania listín vkladov vlastníctva do katastra nehnuteľností a zvládnuť ešte aj jedno veľmi nepríjemné dedičstvo - prevziať plnú zodpovednosť za obdobie rokov 1951-1990, totálne zanedbanú funkciu štátneho informačného systému katastra nehnuteľností.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Borosovi. Slovo má pán poslanec Ferkó z MKDH. Pripraví sa pán poslanec István Pásztor z Maďarskej koalície.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

    vládny návrh štátneho rozpočtu v kapitole zdravotníctvo navrhuje, aby štát platil zdravotným poisťovniam za ekonomicky neaktívne osoby zdravotné poistné vo výške 13,7 % len zo základu 54 % minimálnej mzdy. Na pokrytie základných potrieb organizácií a na dodržanie existujúcej úrovne poskytovanej starostlivosti sú však potrebné prostriedky vo výške 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy, čiže zvýšenie o 2,5 miliardy korún, ale upozorňujem, že ani táto úroveň zdrojov nezohľadňuje potrebu tvorby odpisov, reprodukcie zastaralého prístrojového vybavenia, nevyhnutnej údržby autoparku a budov. Optimálnym variantom by bola platba zo základu 93 % minimálnej mzdy. Zákon hovorí o 100 %.

    Úroveň zdrojov, ktoré predpokladá štátny rozpočet vo výške 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, vyžaduje jednoznačné reštrikcie rozsahu zdravotníckych služieb poskytovaných poistencom v roku 1994. V návrhu štátneho rozpočtu nie je premietnuté: 1. 38 % úhrady poistného zo mzdových prostriedkov, 2. 10-percentné zvýšenie tarifných platov od 1. 1. 1995 a 3. 10-percentná inflácia.

    Platenie uvedeného poistného má veľmi nepriaznivý dopad na výšku finančných zdrojov zdravotníckych organizácií. V súčasnom období zdravotnícke zariadenia sú v takej finančnej situácii, že nemajú dostatok prostriedkov na úhradu poistného do poistných fondov. Navrhujem preto, aby platba štátu za ekonomicky neaktívne osoby bola 13,7 % zo základu 70 % minimálnej mzdy, aby sa aspoň zachovala terajšia úroveň zdravotnej starostlivosti. Jej ďalší pokles by mohol byť skutočne kritický.

    Investičné výdavky: Návrh rozpočtu investičnej výstavby zahrňuje prostriedky pre všetky organizácie, vrátane tých, ktoré sú v prevádzkovej oblasti financované prostredníctvom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V návrhu rozpočtu na rok 1995 navrhuje ministerstvo financií investičné výdavky v kapitole zdravotníctva vo výške 1 900 miliónov korún, mimo Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá rieši iba zahraničné úvery vo výške 745 miliónov korún. Táto čiastka nepokrýva investičné potreby rezortu. Najnutnejšia potreba finančných prostriedkov na investičnú výstavbu roku 1995 na rozostavené stavby a havarijné stavby spolu predstavuje 1 672 miliónov, havária SZNR plus obnova SZNR spolu vyše 3 miliardy, teda spolu 4 700 miliónov.

    Po dôkladnom prehodnotení požiadaviek zdravotníckych organizácií ministerstvom zdravotníctva sa javí ako reálna potreba na krytie najnutnejších potrieb 2 850 miliónov Sk. Upozorňujem na to, že nedostatok financií v konečnom dôsledku spôsobuje po prvé predražovanie stavieb, po druhé znížený štandard ošetrení, po tretie prevádzkovanie v nevhodných priestoroch. Preto navrhujem uznesenie na zvýšenie limitu investičných výdavkov za rezort zdravotníctva z 1 900 miliónov na 2 850 miliónov mimo Všeobecnej pokladničnej správy.

    Prosím vás, aby ste hlasovaním o zvýšení rozpočtu pre rozort zdravotníctva vyjadrili snahu a ochotu pomôcť svojim voličom a občanom celej Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ferkóovi. Slovo má pán poslanec Pásztor. Pripraví sa pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vážené dámy a páni,

    ak predložený návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 má vychádzať z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré deklaruje prorastovo orientovanú makroekonomickú politiku Slovenskej republiky, mal by počítať aj s jej realizáciou v mestách a obciach. Túto skutočnosť však návrh miestnych rozpočtov neodráža. Máme to chápať ako orientáciu prorastovej ekonomiky mimo našich miest a obcí? To môže svedčiť iba o zvyšujúcej sa centralizácii moci súčasnej vlády, ktorá v tomto rozvoji nepočíta s obcami a mestami ako objektami tejto orientácie. Ak nie v našich mestách a obciach sa majú realizovať rozvojové programy, tak nevyhnutné na vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia, tak potom kde? Pýtam sa predkladateľa tohto návrhu.

    Dôsledné naplnenie požiadavky financovania potrieb obcí predovšetkým z vlastných príjmov, zakotvenej v zákone o obecnom zriadení číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov si vyžaduje, aby predkladatelia návrhu štátneho rozpočtu zvážili všetky priame, ale aj nepriame kroky, majúce vplyv na príjmovú časť rozpočtov obcí. Programové vyhlásenie vlády deklaruje záujem podporovať pozitívne prvky v činnosti samospráv obcí v súlade s Európskou chartou samospráv, ale zatiaľ nemá záujem o pristúpenie k nej, lebo to by vyžadovalo od vlády Slovenskej republiky rozšíriť kompetencie samospráv v súlade so zásadou subsidiarity v rámci decentralizácie štátnej moci a následne poskytnúť také množstvo finančných prostriedkov obciam, ktoré zaručujú realizáciu povinností obcí v oblastiach, ktoré patria do ich právomoci.

    Aj tento návrh miestneho rozpočtu odzrkadľuje prax posledných štyroch rokov, keď v každom roku sa svojským spôsobom vykladala otázka financovania predovšetkým z vlastných prostriedkov. Miera potreby vyjadrená predovšetkým z vlastných príjmov, ako vyplýva z údajov, ktoré budú uvedené, nezískala také kontúry, ktoré by boli vyjadrením aspoň smerovania k určitej stabilite v tejto oblasti. Postaviť návrh miestnych rozpočtov na porovnávacej metóde, ktorej základom je ako jeden z najpodstatnejších údajov úvaha vlády rok 1994, svedčí o nedostatku znalosti problematiky predkladateľa. Ide o zahmlené a najmä nereálne plusy. Prečo vláda pri zostavení tohto návrhu nevychádzala z dostupných údajov plnenia rozpočtov obcí za rok 1994? Alebo chýba vlastná argumentačná základňa, ktorá by získala parlament svojou silou? Práve na túto nereálnosť plusov by som chcel v ďalšom mojom vystúpení poukázať.

    Ak rozhodujúcou skupinou príjmov rozpočtov obcí majú byť zdroje, vytvorené z vlastného hospodárstva, je nutné poukázať na to, že z celkového počtu vyše 2 800 obcí a miest prevažnú väčšinu tvoria obce a mestá do 10 000 obyvateľov, ktoré o zdrojoch z vlastného hospodárstva nemôžu ani uvažovať. Nemajú dostatok zdrojov, ktoré by mohli uvoľniť pre účely podnikania, a ani nie je vytvorené vhodné prostredie pre podnikanie obcí. Ak prostriedky zo štátneho rozpočtu, podiely na výnose republikových daní nepostačujú na zabezpečenie samosprávnych funkcií, ťažko možno očakávať od obcí, aby začali podnikať. Naše obce sa nestali súčasťou prorastovo orientovanej makroekonomiky a návrh na úseku financovania nepočíta zo štátneho rozpočtu s investičnými výdavkami obcí.

    Vážené dámy a páni, z predložených ukazovateľov vyplýva, že príjmy obcí v roku 1995 by mali byť väčšie o 1 558 miliónov Sk vďaka zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov o 503 miliónov Sk, dane z príjmov právnických osôb o 45 miliónov Sk a cestnej dane o 40 miliónov Sk. Zvýšenie daní je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi - zvýšením daňovej zaťaženosti, ktorú vláda nechce realizovať, alebo zvýšením príjmov týchto subjektov. Neustále rastie počet osôb, ktoré svoje živnostenské oprávnenia vracajú, a preto nie je možné počítať v tejto oblasti so zvýšením daní. Otázne je aj to, z akého dôvodu sa miestne rozpočty nepodieľajú na všetkých daniach z príjmov fyzických osôb, ale iba zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Ak dane z časti príjmov fyzických osôb a právnických osôb si bude výlučne prisvojovať štát iba ako svoje príjmy, neberúc do úvahy, že tieto dane vytvorili občania žijúci v konkrétnych obciach, dovtedy veľkosť príjmov zo štátneho rozpočtu bude iba prejavom veľkodušnosti vlády, koľko sa rozhodne dať obciam.

    Vnútorné zdroje pre rozvoj podnikateľov sú ťažko prístupné. Je možné zabezpečiť tieto prostriedky najmä zo zahraničných zdrojov. Pre zahraničný kapitál sa u nás doposiaľ nevytvorili také podmienky, ktoré by boli zaujímavé. Chýba zatiaľ politická stabilita, nedotknuteľnosť vlastníckych práv. Z tohoto dôvodu opodstatnenosť rastu podielov na výnose republikových daní je nereálna.

    Najväčšou položkou rastu príjmov majú byť podľa návrhu nedaňové príjmy, ktoré percentuálne predstavujú 36,2 % z celkových príjmov obcí. Návrh počíta s úvermi pre obce vo výške 525 miliónov Sk. Pri takýchto príjmoch môžu si dnes naše obce dovoliť úvery s 20 a viacpercentnými úrokmi, ktoré v najlepšom prípade môžu obce dostať ako strednodobý úver s realizáciou záložného práva na nehnuteľný majetok obcí vo výške okolo 150 % poskytnutého úveru berúc do úvahy aj atraktívnosť týchto nehnuteľností. Ak tieto obce nemajú vhodný nehnuteľný majetok na realizáciu záložného práva, a najmä istotu príjmovej časti v budúcnosti, môžu si tieto obce s kľudným svedomím zobrať úver? A dostanú ho vôbec?

    Výška správnych poplatkov, nakoľko ide o jednorazové platby, je v mnohých prípadoch problematická. Preto počítať s touto úrovňou je tiež málo reálne. Bolo by potrebné bližšie kvantifikovať časť nedaňových príjmov z činnosti obce vo výške 2 198 miliónov Sk. Odkazuje sa na poplatky za znečisťovanie ovzdušia a poplatky za uloženie odpadu, a zároveň sa v časti miestne a ostatné poplatky objavila suma 750 miliónov Sk. Nejde o duplicitné zahrnutie príjmov z poplatkov? Medzi poplatky patriace správe obce patria miestne poplatky, poplatky za znečistenie ovzdušia a poplatky za uloženie odpadu. K poplatkom za uloženie odpadu je nutné uviesť, že v prípade, ak sa skladuje na skládke, ktorá je provizórna, časť platieb sa musí odvádzať do štátneho rozpočtu. Takto sa teda peniaze dostanú späť. Preto je zaujímavá otázka, koľko našich miest a obcí má zabezpečené vyhovujúce skladovanie odpadu. Podľa všetkého do tejto časti sú zahrnuté snáď aj prebytky z mimorozpočtových zdrojov. Existujú vôbec tieto zdroje a v akej výške?

    Výnos z majetku obce počíta s príjmami z prenájmu vo výške 350 miliónov Sk pred zdanením alebo po zdanení s 25-percentou sadzbou dane. Nakoľko tieto podliehajú dani z príjmov, v tejto súvislosti by bolo nutné novelizovať zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov, aby prostriedky určené v štátnom rozpočte na zabezpečenie samosprávnych funkcií sa nemuseli vracať späť do štátneho rozpočtu vo forme daní. To isté sa vzťahuje na príjmy z obecných cenných papierov. Podľa rozpočtu ostatné príjmy z nakladania s majetkom obce vo výške 540 miliónov Sk nie sú bližšie určené, klesá záujem o odkúpenie a z hľadiska perspektívy nie je účelné zbavovať sa majetku, z čoho by sa mal vytvoriť tento výnos. Pri takomto zostavení príjmovej časti rozpočtu obcí výnos majetku obcí nebude môcť slúžiť na realizovanie rozvojových programov, najmä väčšiny obcí do 10 000 obyvateľov, ale iba na zabezpečenie samosprávnych funkcií.

    Spochybnením výšky príjmovej časti je podložená aj nereálnosť výdavkovej časti, najmä ak sa počíta s vyrovnaným rozpočtom. Znižujúce sa príjmy obcí neumožňujú obciam vytýčenie takých strategických zámerov, ktorých realizácia by v budúcnosti najmä z hľadiska časovej postupnosti bola realizovateľná.

    V tejto súvislosti by som si dovolil poukázať na vývoj rastu podielu príjmov zo štátneho rozpočtu na celkovom rozpočte nášho mesta. V roku 1991 tento podiel predstavoval 14,7 %, v roku 1992 18,3 %, v roku 1993 19 % a v roku 1994 už 45,7 %.

    Vážené dámy a páni, považujem za nutné podotknúť, že celý návrh štátneho rozpočtu v časti miestny rozpočet odráža tendencie vlády Slovenskej republiky za každú cenu udržať obce v bezprostrednej politickej a v hospodárskej sfére svojho vplyvu bez rešpektovania ich samostatnosti. Záverom navrhujem zmeniť § 5 ods. 1 písm. a/ návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995: "výnos dane z príjmov fyzických osôb z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov zdaňovaných príjmov podľa osobitného zákona vo výške 70,08 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 29,92 % príjmom rozpočtov obcí".

    Ďalej § 5 ods. 1 písm. b/ tohto návrhu zákona: "výnos dane z prímov právnických osôb z príjmov zdaňovaných podľa osobitného zákona vo výške 94,19 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 5,81 % príjmom rozpočtov obcí".

    Na zachovanie výšky celkových výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy navrhujem znížiť celkové výdavky o 1 003 milióny Sk, konkrétne v skupine 1 zrušiť rozpočtovanie položky medziobecné disproporcie, výdavky na regionálnu politiku a znížiť výdavky súvisiace so zmenami kompetencií o 300 miliónov Sk. Nakoľko aj programové vyhlásenie vlády deklaruje skutočnosť, že Slovenská republika nepociťuje nijaké bezprostredné ohrozenie a nepovažuje ani jeden cudzí štát za svojho nepriateľa, navrhujem kapitolu ministerstva obrany znížiť o 800 miliónov Sk.

    Za účelom zreálnenia príjmovej časti rozpočtov obcí a miest ďalej navrhujem v článku V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 novelizovať zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov, aby sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 neobjavila suma, ktorá sa zdaní a takto časť sa opäť vráti do tohto rozpočtu. Ide o § 18 ods. 5 citovaného zákona, v ktorom navrhujem vypustiť "obce, ktoré sú platcami dane z príjmov a vykonávajú činnosti, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou".

    Filozofia môjho návrhu vychádza z toho, že obce, ak prenajímajú svoj majetok, alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť priamo, účelom využitia získaných prostriedkov je zabezpečovanie samosprávnych funkcií alebo zabezpečenie rozvojových programov, ktoré zo strany štátu sú neustále obmedzované, a takto vytvárať čo najlepšie podmienky svojim občanom, ktoré majú charakter všeobecne prospešných činností.

    Oboznámenie sa s návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 a osobná znalosť štyroch rokov fungovania samospráv ma donútila, aby som sa zaoberal § 5 ods. 7., ktorý si dovoľujem citovať: "Výnos penále vyrubeného daňovými úradmi podľa osobitných predpisov je vo výške 50 % príjmom rozpočtu obce, ktorej orgán obecnej samosprávy porušenie daňových povinností písomne oznámil daňovému úradu." Finančné orgány štátu nedokážu v rámci vyhľadávacej činnosti minimalizovať daňové úniky inými spôsobmi ako takýmto zapojením, motivovaním obcí? Máme to chápať ako suplovanie tejto činnosti a ako výnosné podnikanie obcí, na čo sa oplatí zamerať v budúcnosti a snáď uvažovať aj o vybudovaní vlastných špecializovaných orgánov, ktoré by naháňali tieto osoby a pracovali s takým vysokým efektom?

    Ak sa objaví v návrhu štátneho rozpočtu čiastka 15,68 miliárd Sk pod označením Výdaje všeobecnej pokladničnej správy, ktorá by mala slúžiť na regionálny rozvoj, podporu malého a stredného podnikania, vyvstane otázka, kto a akým spôsobom a najmä na základe akých kritérií bude rozdávať taký objem finančných prostriedkov. Z dôvodu odstránenia týchto nejasností a podozrievania o účelnosti a najmä spravodlivosti ich rozdeľovania by som navrhoval zverejnenie týchto kritérií tak, aby boli všeobecne prístupné a najmä umožňovali každému, aby mal rovnakú možnosť sa o ne uchádzať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem poslancovi Pásztorovi. Slovo má poslanec Mikuláš Dzurinda z KDH. Pripraví sa pán poslanec Jozef Prokeš zo Slovenskej národnej strany.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 obsahuje viaceré pozitíva, ale podľa môjho názoru aj negatíva a riziká. Medzi pozitíva návrhu štátneho rozpočtu patrí skutočnosť, že spolu s návrhom štátneho rozpočtu boli predložené aj návrhy rozpočtov poisťovní, Fondu národného majetku i Národnej banky Slovenska, čo poskytuje naozaj ucelený pohľad na verejné financie v roku 1995.

    Druhým pozitívom je úspornosť na strane vecných výdavkov. Keď abstrahujeme položku Dlhová služba, tak výdavky v návrhoch štátnych rozpočtov súčasnej i predchádzajúcej vlády sú takmer totožné, 139 400 miliónov Sk na jednej strane, 137 700 miliónov Sk na strane druhej. O 1 700 miliónov Sk je úspornejšia súčasná vláda. Výdavky súčasnej vlády sú oproti návrhu výdavkov predchádzajúcej vlády s výnimkou Dlhovej služby teda totožné na 99 %.

    Najvýraznejšie otázniky a negatíva vidím predovšetkým v troch oblastiach: 1. oblasť reálnosti rozpočtu, 2. zdroje krytia verejných investícií a 3. diskriminácia rozpočtov miest a obcí.

    Štátny rozpočet je reálny vtedy, keď má reálne odhadnuté príjmy a základné makroekonomické ukazovatele. Reálnosť udržania jednocifernej inflácie spochybňuje stagnácia v oblasti reštrukturalizácie hospodárstva, zámery vlády v oblasti liberalizácie ďalších spotrebiteľských cien, ako energia, cestovné, telekomunikačné služby a iné, veľký optimizmus na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, ktorý môže výraznejšie tlačiť na deficit štátneho rozpočtu, i skúsenosť z januára, kedy inflácia predstavovala 1,4 %.

    Pre reálnosť štátneho rozpočtu je mimoriadne dôležitý objektívny odhad príjmov do štátneho rozpočtu. Reálnosť príjmov je odvodená od reálnosti odhadovaného hospodárskeho rastu a vývoja daní. Vyhovujem návrhu pána podpredsedu vlády, nebudem sa venovať odhadu hrubého domáceho produktu aj z dôvodov, ktoré uviedol on, ale osobitne sa chcem venovať otázke stanovenia daňových príjmov štátneho rozpočtu, ktoré tvoria rozhodujúcu položku príjmov.

    Daňové príjmy sú, podľa mňa, buď výrazne nadhodnotené, alebo odborní pracovníci ministerstva financií neboli lojálni s predchádzajúcou vládou. Vláda Jozefa Moravčíka predpokladala daňové príjmy 114 424 miliónov, súčasná 129 846 miliónov. Teda daňové príjmy by podľa súčasnej vlády mali byť vyššie o 15 500 miliónov Sk než podľa predchádzajúcej vlády, čo je zvýšenie o 13,5 %. Teda súčasná vláda s tými istými odbornými pracovníkmi na ministerstve financií nafúkla príjmy v priebehu dvoch mesiacov o 13,5 %. Pýtam sa, na základe čoho. Čo také dramatické a odlišné sa za taký krátky čas udialo ?

    9. decembra 1994 Národná rada rozosielala poslancom materiál vtedajšieho ministra financií pána Filkusa, ktorý mal názov "Informácia o pokladničnom plnení štátneho rozpočtu Slovenska za rok 1994". V materiáli je uvedené, že za 10 mesiacov boli daňové príjmy na úrovni 85,7 % z plánovaných daňových príjmov, z čoho bolo možné urobiť záver, že plnenie daňových príjmov pri lineárnom vývoji - a vieme, že v decembri sa plnia dane lepšie - bude minimálne na hranici 108,5 miliardy Sk.

    V prerokovávanom návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza, že skutočné daňové príjmy boli 110,5 miliárd Sk. Chcem tým povedať, že poznanie vývoja daňových príjmov v čase schvaľovania štátneho rozpočtu vládou Jozefa Moravčíka a vládou Vladimíra Mečiara bolo prakticky totožné v maximálnom rozdiele 2 miliárd Sk. Ďalšie 2 miliardy Sk môžeme priradiť, ako tu už dnes odznelo, predpokladu výraznejšieho rastu hrubého domáceho produktu. Rozdiel je však 15,5 miliardy Sk. Pritom, opakujem ešte raz, odborné vedenie ministerstva financií je rovnaké ako za predchádzajúcej vlády.

    Z uvedeného vyplýva, že ide zrejme o politickú direktívu vynútenú prešľapovaním v privatizácii na strane jednej a úlohou udržať deficit štátneho rozpočtu na úrovni 21 miliárd Sk na strane druhej, ktorý plánovala predchádzajúca vláda a ktorý je akceptovateľný aj zo strany Medzinárodného menového fondu.

    Uvedený záver podopiera aj odhad daňových príjmov Národnej banky Slovenska v menovom programe Národnej banky Slovenska na rok 1995 z februára tohoto roku. Národná banka odhadovala úroveň celkových príjmov v objeme 138 až 140 miliárd korún. Odvod Národnej banky sa mal na týchto príjmoch podieľať sumou 5 miliárd korún. Banková rada však následne schválila iný návrh úročenia záväzkov a požiadaviek štátu, pričom odvod Národnej banky poklesol na 1 400 miliónov. Teda pri novom úročení záväzkov a pohľadávok štátu je odhad celkových príjmov štátneho rozpočtu z pohľadu Národnej banky 134,4 až 136,4 miliardy Sk. Štátny rozpočet však uvažuje so sumou vyššou o 10 až 12 miliárd.

    Ide teda o to, že súčasná vláda robí také formy privatizácie, ktoré neumožnia čerpať prostriedky z Fondu národného majetku, preto jej dlhová služba financovaná zo štátneho rozpočtu je o 13 600 miliónov Sk vyššia, než dlhová služba predchádzajúcej vlády. Teda prakticky o túto sumu nafúkol súčasný kabinet príjmy, aby výsledok - deficit štátneho rozpočtu - bol na úrovni deficitu predchádzajúcej vlády. Inými slovami, ak chcel súčasný kabinet dodržať deficit projektovaný predchádzajúcou vládou, musel o zvýšenú hodnotu dlhovej služby prefúknuť príjmy.

    Druhou vážnou oblasťou návrhu štátneho rozpočtu je oblasť verejných investícií. Návrh rozpočtu preberá tézy programového vyhlásenia vlády, hovoriace o výraznom štartovaní verejných investícií. Mal by to byť - citujem "zásadne nový prvok hospodárskej politiky" /strana 4 správy k návrhu štátneho rozpočtu/. O tomto novom prvku sa však nič konkrétne nedozvedáme, iba že - citát "sa predpokladá 7 až 10 miliárd Sk na výstavbu diaľnic, vodných diel, železničnej infraštruktúry, bytovej výstavby a ďalších aktivít". Dozvedáme sa tiež o závažnom zámere kryť uvedené aktivity prioritne mimorozpočtovými zdrojmi, zdrojmi bankovej sféry, Fondu národného majetku, podnikateľských subjektov a zahraničným kapitálom. Uvedené konštatovania je, myslím, potrebné spresniť.

    Štátny rozpočet sa nepodieľa na uvedených zámeroch vôbec, lebo čiastky vyčleňované zo štátneho rozpočtu sú tak nízke, že vystačia sotva na krytie prevádzkových potrieb ciest, diaľnic a železníc. V súčasnom návrhu štátneho rozpočtu je o 1 miliardu korún menej na diaľnice, nič na dokončenie bývalej KBV, nič do Štátneho fondu rozvoja bývania, nič do obecných fondov rozvoja bývania, nič na nový infraštruktúrny rozvoj železníc. Štátny rozpočet sa odvoláva na čiernu skrinku - mimorozpočtové zdroje. Dnes vieme, že Fond národného majetku v rozpore s vyššie uvedenou citáciou a formuláciou v štátnom rozpočte neposkytne na rozvojové programy prakticky žiadne prostriedky. Tých 565 miliónov je vyčlenených na štyri tituly, pričom podpora rozvojových programov je len jedným z nich. Na všetky štyri tituly vyčlenil Fond národného majetku 565 miliónov, za čo sa dá postaviť napríklad 2,5 km diaľnice.

    Jediným reálnym mimorozpočtovým zdrojom sú teda úvery a ich rôzne podoby. To v sebe skrýva dve nebezpečenstvá, ako ich získať za prijateľnú cenu a odkiaľ ich splácať. Komerčná úroková miera je u nás veľmi vysoká, návratnosť týchto investícií veľmi dlhá. Vydanie dlhopisov vyčerpáva kapitálový trh a znemožňuje realizovať iné podnikateľské investície s kratšou dobou návratnosti. A najmä pripomínam zámer vlády v programovom vyhlásení o postupnom znižovaní domácej a vonkajšej zadĺženosti, pripomínam stranu 34 správy k štátnemu rozpočtu, kde sa píše - citujem: "Zvládnutie rastu výdavkov dlhovej služby sa stáva ťažiskovou úlohou rozpočtovej politiky. Bude potrebné ako kardinálnu otázku finančnej a rozpočtovej politiky formulovať konkrétne opatrenia vedúce k zvládnutiu založeného trendu rastu dlhovej služby. Výdavky dlhovej služby následne môžu paralyzovať výdavkovú stránku rozpočtu."

    Keď k tomu primyslíme neodvratnú obrovskú pôžičku na dostavbu elektrárne Mochovce, je evidentné, že bez výraznejšieho podielu štátneho rozpočtu sa vidina rozvojových impulzov rozplýva. Vláda by si mala jasnejšie postaviť otázku, či chce zo štátneho rozpočtu podporovať vznik nových úradov, nových ministerstiev, či chce finančne dotovať vznik nových bánk, či chce vyhadzovať milióny na štátnu propagáciu Slovenska v zahraničí, alebo či chce podporovať rozvojové programy. Bez výraznejšieho podielu štátneho rozpočtu to jednoducho nebude možné. Česká republika vyčlenila toho roku 20 miliárd korún na verejné investície. Otázka stojí napríklad takto: Dáme 150 miliónov korún z našich daní na akúsi propagáciu štátu, alebo na jeden kilometer novej diaľnice? Myslím si, že keď nebudeme posielať do Ameriky podnikateľov a ministrov, ktorí sa hanbia alebo boja postaviť k nášmu obchodnému stánku, ako sa to stalo nedávno v Cleevelande, keď sa naši ministri nebudú báť sadnúť si na Svetovom ekonomickom fóre v Davose za panel s predsedami vlád, ministrami a finančníkmi z iných štátov, keď bude na Slovensku pokoj a viac dobrých ciest, bude to najlepšia a najlacnejšia propagácia Slovenska aj v zahraničí.

  • Dámy a páni, doteraz som sa venoval dvom z môjho pohľadu dôležitým oblastiam štátneho rozpočtu, a síce príjmom a verejným investíciám. V poslednej, tretej časti by som sa chcel venovať tomu, čo sa mi zdá byť v súčasnosti najdôležitejšie, a síce rozpočtu miest a obcí. Najprv uvediem fakty charakterizujúce vývoj, stav a perspektívy obecných rozpočtov, potom ekonomické a politické súvislosti uvedených skutočností a nakoniec v tretej časti prednesiem niekoľko konkrétnych pozmeňovacích návrhov.

    Najprv zopakujem, myslím, všeobecne známe fakty, a síce po prvé - prudký pokles percentuálnej participácie na republikových daniach - daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oproti roku 1994 z 29,92 % na 20,27 %, daň z príjmov právnických osôb z 5,87 % na 4,51 %. Zaujímavejšie je však uviesť prudký pokles podielu obecných rozpočtov na republikových daniach v korunovom vyjadrení. Skutočnosť v roku 1993 je 5 650 miliónov, skutočnosť v roku 1994 je 5 640 miliónov. Plán v roku 1995 je 4 810 miliónov. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa plánované, ale podľa mňa značne nadhodnotené príjmy naplnili, bol by podiel rozpočtov miest a obcí na úrovni 85 % skutočnosti v roku 1994. Ak však zahrnieme do úvah infláciu i riziko nadhodnotených príjmov, môžeme konštatovať, že podiel miestnych rozpočtov sa oproti skutočnosti roku 1994 znižuje približne o jednu štvrtinu, teda do úrovne 75 %.

    Po tretie - plánovaný podiel daní miest a obcí na republikových daniach je 7 030 miliónov korún, čo predstavuje 5,12 % z celkového objemu republikových daní. A po štvrté - na obce sa postupne a spontánne prenáša stále viac zodpovednosti nad rámec zákonných povinností. Napríklad obce a mestá sú vystavené rastúcemu tlaku našich podnikov Slovenskej autobusovej dopravy, aby prispievali na autobusové spoje, ináč spoj bude vynechaný. A obce prispievajú, hoci zákonnú povinnosť nemajú, ani finančný príspevok nedostávajú. Rovnako je to v oblasti materských škôl, ale aj zdravotníckych zariadení, sociálnych príspevkov, kultúrnych zariadení, športových podujatí a podobne.

    Ako náhradu za priškrtenie reálnych, teda daňových príjmov, vláda obciam navrhuje fiktívne príjmy - pozri ostatné nedaňové príjmy v objeme 2 198 miliónov korún. Tieto sú charakterizované ako ostatné nedaňové príjmy, špecifikované najmä ako príjmy z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a z poplatkov za uloženie odpadov. Kvalifikované odhady skúsených starostov a primátorov, ktoré sme získali, hovoria, že reálny výnos týchto poplatkov bude na úrovni 5 % navrhovanej sumy. Z toho vyplýva, že vyrovnanosť obecných rozpočtov stojí na vode, je vykonštruovaná umelo. Systém prerozdeľovania daní nie je pre obce motivačný. Obce napríklad nedostávajú ani korunu z dane z príjmov fyzických osôb z ostatnej činnosti. Ide o oblasť podnikania drobných živnostníkov. Pričom práve obce a mestá im môžu vytvárať podmienky na činnosť prenájmom priestorov, úľavami na miestnych poplatkoch a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že rozpočty samospráv budú opäť chudobnejšie.

    Mnohí aktívni predstavitelia obcí a miest riešili neružovú situáciu svojich rozpočtov intenzívnym využívaním majetku mesta - prenájmy, podnikanie a podobne. Vláda však aj tu nezabudla na svoj mešec. Podľa zákona číslo 326/1993 Z. z. obec musí platiť daň z príjmov právnických osôb. Pritom prostriedky obcí sú verejnými prostriedkami a vzťahuje sa na ne zákon o verejnom obstarávaní.

    Na záver, ak dovolíte, zhrniem. Vláda obciam a mestám berie reálne príjmy, dáva im za to fiktívne lízatká a núti ich brať si úvery, naďalej rozpredávať obecný majetok, nemotivuje obce na podporu podnikania. Pritom z celkovej sumy daní vybratých na Slovensku v roku 1995 minú obce len 5 % a 95 % výnosov daní prerozdelí štát. Toto si musí uvedomiť občan, keď hľadá zodpovedného za svoju situáciu. Pritom vláda vybrala od občana aj novú, veľmi netradičnú daň, 2 miliardy korún z kupónových knižiek. Vláda tieto peniaze vybrala, súčasná vláda sa chystá ich aj minúť, ale sľúbený podiel na majetku občanovi zadržiava, ba čo viac, predchádzajúca vláda sľúbila občanom, že za tisíc resp. 700 korún investície dostanú v priemere 23 minimálne však 20 tisíc korún. Teraz, keď občan zaplatil, súčasná vláda hovorí, že to bude už len niečo vyše 14 tisíc korún.

    Súčasná vláda občana dobehla hneď dva razy. Prvýkrát tým, že parazituje na jeho peniazoch a znižuje dohodnutú hodnotu, druhýkrát tým, že míňa jeho peniaze bez toho, že by sa občana opýtala či s takými zmenenými podmienkami súhlasí. Občan si teda bude musieť uvedomiť, že štát strhol na seba 95 % zodpovednosti za život v našich mestách a dedinách, zato, že dusí obce a mestá nevídaným spôsobom.

    Na základe uvedeného predkladám na záver svojho vystúpenia nasledujúce pozmeňovacie návrhy.

    Po prvé - navrhujem v návrhu zákona o štátnom rozpočte v § 5 ods. 1 písm. a/ číslo 20,27 zmeniť na číslo 29,92 %. Išlo by teda o podiel tak, ako v roku 1994. Realizáciou uvedeného návrhu by v absolútnom vyjadrení nebol podiel obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti 2,7 miliardy, ale 4 011 miliónov korún, čo je o 1,3 miliardy korún viac. Takto by podiel miest a obcí na republikových daniach nebol 4,813 miliardy, ale 6,113 miliardy, čo pri predpokladanej inflácii predstavuje prakticky skutočnosť roku 1994. Sumu 1 300 miliónov navrhujem pokryť nasledovne: 603 miliónov Sk zo Všeobecnej pokladničnej správy vypustením položky riešenie medziobecných disproporcií v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, 500 miliónov Sk z rezervy vlády vyčlenenej na neinvestičné výdavky, súvisiace so zmenami kompetencií a s nedprevídanými mimoriadnymi udalosťami, pretože v návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev sa uvádza, že kreovanie ministerstva výstavby a verejných prác, ako i ďalších dvoch ústredných orgánov, si nevyžiada zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ani zvýšenie počtu pracovníkov. A 200 miliónov Sk opäť zo Všeobecnej pokladničnej správy, a to vypustením položky prostriedky na doplnenie Záručného a podporného fondu a na zvýšenie základného kapitálu Slovenskej záručnej banky.

    Zníženie výdavkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy odporúčam kompenzovať do úrovne 800 miliónov nasledovne: položku 200 miliónov na doplnenie Záručného podporného fondu a na zvýšenie základného kapitálu Slovenskej záručnej banky presunúť do položky G - návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1995, tlač 87, kde je na zvyšovanie základného imania obchodných spoločností vyčlenených 1,5 miliardy korún konkretizovaných len pol miliardy na banku Slovakia. Teda 1 miliarda nemá určenie. Medzi § 6 a § 7 vložiť nový § 6, ostatné následne prečíslovať, ktorý bude znieť: "Na dokončenie objektov bývalej KBV sa v roku 1995 použijú prostriedky Fondu národného majetku v objeme 600 miliónov Sk." Toto je súčasne môj pozmeňovací návrh číslo 2, bez ohľadu na výsledok hlasovania o prvom. Uvedené prostriedky navrhujem vyčleniť z položky G návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1995, kde by po 500 miliónoch Sk na banku Slovakia, 200 miliónoch na Slovenskú záručnú banku a navrhovanom presune 600 miliónov na dokončenie bývalej KBV zostalo ešte 200 miliónov bez bližšieho určenia. Presunuté prostriedky navrhujem začleniť do kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

    Po tretie - navrhujem do uznesenia z prerokovania návrhu rozpočtu aj takýto bod: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 predložila Národnej rade aj návrh zákona, ktorým sa bude riešiť trvalý a stabilný podiel miest a obcí na republikových daniach, resp. objektívny a trvalý vzťah daňovej sústavy na strane jednej a štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí na strane druhej."

    Po štvrté - navrhujem v zákone číslo 567 Zb. o rozpočtových pravidlách z roku 1992 v znení neskorších predpisov vypustiť v § 25 odsek 5. Odsek 5 tohto zákona bol do rozpočtových pravidiel doplnený zákonom číslo 374 z roku 1994 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1995. Je to zákon o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenska v roku 1995. Problém je v tom, že v roku 1995 by malo dôjsť k výraznému zníženiu podielu miest a obcí na republikových daniach a ešte časť tohto podielu chce vláda obciam prísne účelovo viazať. Pritom na výraznejšiu opravu miestnych ciest by bolo potrebné kumulovať v obciach zdroje cestného fondu viacero rokov, počas ktorých by tieto peniaze boli umŕtvené. Nepovažujem vôbec za správne, aby štát diktoval obciam, ako majú či môžu používať svoj podiel na republikových daniach. Aj tak je mizerný. Myslím, že ide aj o rozpor so zákonom o obecnom zriadení.

    V prípade, že nebudú prijaté predchádzajúce pozmeňovacie návrhy, navrhujem ešte nasledujúci pozmeňovací návrh: Zahrnúť celú položku 603 miliónov Sk určenú vo Všeobecnej pokladničnej správe na riešenie medziobecných disproporcií v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska do objemu určeného ako podiel miest a obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Takto by konečný objem tohto podielu miest a obcí predstavoval čiastku 3 390 miliónov Sk, čo predstavuje 24,76 % podielu miest a obcí a 75,24 % podielu štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem poslancovi Dzurindovi. Slovo má pán poslanec Jozef Prokeš zo SNS. Pripraví sa pán poslanec Ernö Rózsa zo Spolužitia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    myslím si, že každý z nás by bol spokojnejší, keby časť príjmová vykazovala dvojnásobok toho, čo je napísané v štátnom rozpočte. A samozrejme, od toho by sa odvíjali potom aj jednotlivé kapitoly. Myslím si, že mnoho rečí, ktoré tu odznelo, by potom vyzeralo ináč, ale možno by vyzerali rovnako, pretože sú jednoducho systémové a nemajú nič spoločné s realitou.

    Veľmi dobre si spomínam, ako v roku 1993, keď sa diskutovalo o štátnom rozpočte na rok 1994, zaznievali od opozície hlasy, ktoré takisto tvrdili, že príjmová časť je nadhodnotená, že je nereálny rozpočet, najmä jeho príjmová časť. Skutočnosť ukázala, že vtedajší odhad bol realistický. Myslím si, že návrh rozpočtu Slovenskej republiky, jednotlivých jej kapitol, ich vzájomná súvzťažnosť je skutočne vyvážená, aj keď samozrejme, každý jeden rezort a každý jeden poslanec podľa toho, k čomu má bližšie, by rád videl tú svoju kapitolu trošku posilnenú v tej či onej oblasti. Samozrejme, ak chce dať návrh niekam pridať, musí vedieť povedať aj to, odkiaľ to zobrať a musí si byť vedomý aj dôsledkov, ku ktorým to povedie.

    Napriek tomu ale musím povedať, že niektoré položky, ktoré sú v štátnom rozpočte, nie sú mi celkom jasné a bol by som rád, keď by sa tieto peniaze použili ináč. Nebýva totiž zvykom, aby jedna krajina sa akýmkoľvek spôsobom vmiešavala alebo vstupovala do prezidentskej kampane v inej republike a aby na to dokonca vyčleňovala prostriedky v štátnom rozpočte, ako to dnes robí Slovenská republika vo vzťahu k Francúzskej republike, aj keď sa tomu hovorí Pakt stability. Pretože, povedzme si otvorene, že celá aktivita Paktu stability nie je nič iné, len veľmi dôkladne premyslená prezidentská kampaň súčasného premiéra francúzskej vlády. Je to protekcionizmus, ktorý v podstate nemôže viesť k stabilite a nemôže viesť ani k riešeniu, pretože vyžaduje od určitej skupiny štátov Strednej a Stredovýchodnej Európy, aby sa správali ináč, podľa iného metra, než Západná Európa používa sama na seba.

    Navyše, treba povedať, že v Západnej Európe medzi jednotlivými štátmi, a dali by sa menovať, sú omnoho väčšie napätia, než má Slovenská republika s ktorýmkoľvek susedom, a preto si myslím, že pokiaľ sa Pakt stability nevzťahuje na tieto krajiny, ktorých vzťahy sú skutočne vyhrotené, môžem menovať napríklad Turecko - Grécko, ale aj problémy okolo Severného Írska, a keď si ešte uvedomíme, že celý Pakt stability prichádza z krajiny, ktorá apriori neuznáva existenciu menšín, a Pakt stability dosť veľa práve vo vzťahu k Slovensku hovorí o menšinách, tak to dostáva celé dosť pikantnú príchuť.

    Preto navrhujem, aby sa v návrhu rozpočtu na rok 1995 v návrhu kapitoly Všeobecná pokladničná správa v skupine 6 v poslednom odseku vypustili slová "a účasť Slovenskej republiky na konferencii o Pakte stability v Európe /5 000/" a číslo 62 640 sa nahradilo číslom 57 640. Tým sa ušetrí 5 miliónov Sk, ktoré boli na toto vyčlenené, pretože treba povedať aj to, že v podstate Pakt stability pre Slovenskú republiku znamená otázku zmluvy s Maďarskou republikou, a tu je, samozrejme, naša snaha túto zmluvu uzavrieť bez akéhokoľvek protekcionizmu, uzavrieť ju tak, aby stabilizovala túto situáciu. Ale nedá mi nepovedať, že práve s Maďarskou republikou má Slovenská republika v otázke dodržiavania zmlúv veľmi zlé skúsenosti - pozri prípad Gabčíkovo - Nagymaros. A preto si dovolím povedať, že buď tá zmluva bude platiť bez akéhokoľvek protekcionizmu od kohokoľvek zo Západnej Európy, alebo bude porušená, tak ako bola porušená zmluva o Gabčíkove - Nagymaros.

    Ďalej navrhujem použiť 5 miliónov, ktoré by sa tu získali, nasledovne: v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy v skupine 1 v položke rezerva predsedu vlády pridať 2 milióny Sk, to znamená že číslo 30 000, ktoré je tam, sa nahradí číslom 32 000. Je to v tisícoch Sk, preto toto číslo je takto. Ďalej v kapitole ministerstva zahraničných vecí v časti výdavky rozpočtových organizácií v položke investičné výdavky nahradiť číslo 285 000 v návrhu rozpočtu na rok 1995 číslom 288 000 a upraviť príslušne i posledný riadok tabuľky - výdavky spolu z 1 862 462 na 1 865 462. Tam sú zasa tie tisíckoruny. To je prvý môj návrh.

    Druhý môj návrh, ktorý bol konzultovaný aj s pánom podpredsedom vlády a ministrom financií, sa týka otázky odpisu u podnikateľských subjektov pri nákupe automobilov. V zásade nebudem diskutovať o otázke systémového opatrenia, pretože zásadne vyznávam tézu, že kto nesie zodpovednosť, musí mať právo aj určiť spôsob, akým sa to bude riešiť. Išlo skôr o to, že sme diskutovali, aká je priemerná cena dovážaného automobilu, o tom, aký je náš vozový alebo automobilový park na Slovensku a možnosti jeho obnovy. Preto si dovolím navrhnúť, opakujem znovu, že to bolo konzultované s pánom podpredsedom vlády a ministrom financií, v článku 5, v bode 1 návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995, je to na strane 13, číslo 500 000 nahradiť číslom 700 000 a v bode 2 číslo 600 000 číslom 800 000. Tým sa dostávame na približne priemernú cenu dovážaného automobilu, resp. nie priemernú cenu, ale cenu áut strednej kategórie. Verím, že v prípade potreby, ak sa ukáže, že sa domáca výroba automobilov tak zvýši, že nebude potrebný taký dovoz, že bude toto možné potom v ďalšom upravovať. V dnešnej dobe ale musíme vychádzať skutočne zo zastaralosti automobilového parku na Slovensku a kvôli bezpečnosti aj z potreby jeho obmeny.

    Dámy a páni, vážená vláda, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Prokešovi. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni,

    chcel by som upozorniť a poukázať na to, že pán poslanec Prokeš vo svojom teraz práve odznelom prejave sa vyslovil fakticky proti uzavretiu zmluvy s Maďarskou republikou, prinajmenšom v tej koncepcii, ktorú prezentoval predseda vlády pán Mečiar ako koncepciu, na základe ktorej bude táto zmluva stáť. Pán poslanec Prokeš sa vyslovil proti účasti Slovenska na rokovaní o Pakte stability, ktoré je jedným z najdôležitejších medzinárodných mnohostranných rokovaní, ktoré v súčasnosti už vlastne v Európe prebiehajú. Pán poslanec Prokeš, a to neviem, či tým vyjadroval názor celej Slovenskej národnej strany ako časti vládnej koalície, sa tým postavil vlastne proti jednému kľúčovému článku zahraničnopolitickej koncepcie súčasnej vlády. Urobil tak zhruba mesiac a niečo po schválení programového vyhlásenia vlády, v ktorom bola zabudovaná aj táto zahraničnopolitická koncepcia slovenskej vlády.

    Preto sa pýtam, akým spôsobom chce vláda vôbec uskutočňovať svoj program, či má potom vôbec význam schvaľovať tento navrhnutý rozpočet v takej podobe, v akej je vládou navrhnutý, keď jedna strana - ak teda pán poslanec Prokeš vyjadroval názor Slovenskej národnej strany - sa stavia vlastne proti jednému z kľúčových prvkov politiky súčasnej vlády, voči ktorej napríklad KDH je v opozícii, ale ktorá vláda bez podpory Slovenskej národnej strany nie je schopná uskutočniť svoj vlastný program prinajmenšom v plnom rozsahu. Preto kladiem túto pravdepodobne iba rečnícku otázku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Ale bolo by dobre, keď by sme sa držali najmä rozpočtu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som upozornil na niekoľko vecí. Obdivujem pána poslanca Čarnogurského, že dokáže vytvoriť takúto konštrukciu, akú povedal, pretože som sa nepostavil proti zmluve s Maďarskou republikou. Povedal som len, že ju dokážeme uzatvoriť aj bez akéhokoľvek protekcionalizmu alebo bez akéhokoľvek tútorstva niekoho. A samozrejme, že máme záujem na jej uzatvorení. Povedal som len toľko, že vzhľadom na zlú skúsenosť s dodržiavaním medzinárodných zmlúv s Maďarskou republikou je otázka jej platnosti a dodržiavania zo strany Maďarskej republiky. Nie je podmienené, či bude uzatvorená bez tohto tútorstva Paktu stability, alebo či bude uzatvorená s tútorstvom Paktu stability. To je to, čo som povedal na toto margo. Čo som povedal k otázke Paktu stability, nikdy som sa netajil tým, že považujem Pakt stability jednoducho za diskrimináciu krajín Strednej a Stredovýchodnej Európy, pretože, opakujem znovu, rovnaké problémy a mnohokrát väčšie v Západnej Európe nie sú takýmto spôsobom riešené a tieto krajiny vôbec odmietajú diskutovať o tom, že by do nejakého Paktu stability mali vstupovať. Slovenská republika si musí narovnať chrbát, chceme žiť v spoločnom Európskom dome a nie v dome niekoho iného, ako niečo druhej kategórie. O tomto som hovoril. Je to môj názor, pán poslanec Čarnogurský.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Ernö Rózsa. Pripraví sa pani poslankyňa Bartošíková z HZDS.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená vláda, milí hostia,

    vládny návrh rozpočtu na rok 1995 prerokovávame v roku 25. výročia ochrany európskej prírody, v roku, ktorý je vyhlásený za Rok ochrany európskej prírody. Preto mi dovoľte, aby som pripomenul v ústave zakotvenú povinnosť štátu v článku 44 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a veľmi stručne si dovolím navrhnúť niektoré zmeny.

    1. Výdavkovú časť štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, tabuľková časť označená písmenom F-12, v oddieli 47 § 01 Štátny fond životného prostredia zvýšiť z 250 miliónov korún o 1 miliardu Sk, v dôsledku čoho v kolónke číslo 10 súhrnná suma 1 267 miliónov sa zvýši na 2 326 990 tisíc Sk.

    2. V tejto súvislosti navrhujem znížiť štátny rozpočet v časti "rezerva", príloha číslo 4, z 3 446 850 tisíc Sk na 2 446 850 tisíc Sk a docieliť to znížením rezervy vlády o 400 miliónov, rezervy neinvestičných výdavkov o 300 miliónov a rezervy na štátne záruky na bankové úvery o 300 miliónov korún.

    Dovolím si uviesť, že nepredvídané výdavky možno riešiť podľa ustanovenia § 3 ods. 2 predloženého vládneho návrhu o rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    3. Bod B/1 písm. e/ spravodajskej správy na strane 5 - tlač 83b žiadam vyňať na osobitné hlasovanie.

    Svoj návrh odôvodňujem s poukazom na článok 44 Ústavy Slovenskej republiky, kde medziiným je uvedené: "Každý má právo na prirodzené životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo." Ďalej: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie." Prosím preto všetkých poslancov, aby podporou tohto návrhu splnili svoju občiansku povinnosť, aby Slovenská republika sa skutočne účinne mohla starať o životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne poslancovi Rózsovi. Slovo má pani poslankyňa Mária Bartošíková z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Ján Langoš z klubu KDH.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    predložený návrh štátneho rozpočtu je výsledkom v podstate rok trvajúceho procesu. V priebehu tohto obdobia bolo po prijatí východísk zostavenia rozpočtu vypracovaných niekoľko verzií, ktoré odzrkadľovali vývoj názorov, ale aj prístupov zostavovateľov rozpočtu. Základným rozlišovacím znakom verzií rozpočtu bolo prípadné využitie zdrojov Fondu národného majetku na krytie časti výdavkov štátneho dlhu. Predložený návrh rozpočtu nepredpokladá takéto využitie, opodstatnenosť čoho sa potvrdila aj v návrhu Fondu národného majetku o použití jeho majetku v roku 1995. Presvedčili sme sa, že v tomto roku Fond národného majetku sa musí dostať z pasívnej pozície a jeho použitie v prospech financovania štátneho dlhu v budúcich rokoch je otvorené.

    Postup navrhovaný predchádzajúcou vládou bol riskantný aj z toho dôvodu, že v prípade neschopnosti fondu plniť záväzky naň prenesené by sa Slovensko dostalo do pozície nekorektného a nespoľahlivého partnera voči zahraničiu. Kladom predloženého návrhu je dynamickejší prístup k mobilizácii zdrojov, o čom svedčia aj predložené návrhy noviel zákonov. Pozornosť sa sústreďuje nielen na krátkodobé a jednorazové zdroje, ale predovšetkým na perspektívnosť rastu príjmov rozpočtu z dlhodobého hľadiska. Práve príjmová časť rozpočtu bola zo strany opozičných poslancov takmer vo všetkých výboroch spochybňovaná, a to predovšetkým vo vzťahu k makroekonomickým ukazovateľom. Som však toho názoru, že naša ekonomika ešte zďaleka nevykazuje taký stupeň stability, v ktorom by nastal posun v tvorbe príjmov len z dôvodu pohybu makroukazovateľov resp. legislatívnych zmien.

    Jednoznačne nám to dokumentuje aj porovnanie rokov 1993 a 1994, keď pri viac ako 5-percentnom raste hrubého domáceho produktu vzrástli daňové príjmy o zhruba 30 %. Tento nárast v roku 1994 nás vedie k tomu, že zdroje, ktoré by mal štát získať, nie sú podchytené a vláda v tomto smere vidí rozhodujúci rezervoár vyšších príjmov. Myslím si, že v nadväznosti na túto skutočnosť nie je namieste spochybňovanie dynamiky rastu príjmov, ak pri 5-percentom raste hrubého domáceho produktu v roku 1995 je rozpočet založený na 17 % rastu daňových príjmov. Naviac sme boli zo strany predkladateľa ubezpečení, že v najbližšom období budú predkladané ďalšie systémové opatrenia, zamerané na minimalizáciu daňových únikov a efektívnejšie získavanie zdrojov.

    Chcela by som upriamiť vašu pozornosť aj na ďalšiu rovinu rozpočtového hospodárenia, súvisiacu s posúdením verejných rozpočtov ako celku. Skutočnosť, že sa dosiahla určitá previazanosť štátneho rozpočtu s ostatnými verejnými rozpočtami, považujem za ďalšiu prednosť predloženého návrhu štátneho rozpočtu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Vlastne po prvýkrát v našej krátkej histórii dostal parlament možnosť komplexnejšie posúdiť tvorbu a rozdeľovanie zdrojov štátu. To znamená, že okrem štátneho rozpočtu a miestnych rozpočtov máme k dispozícii aj rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a Fondu národného majetku.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu požiadal aj o predloženie rozpočtu Fondu zamestnanosti, aby dosiahol úplný prehľad o zosúladení a transferoch finančných tokov. Na základe posúdenia predložených rozpočtov sme mohli dospieť k záveru, že existuje dosť vysoký stupeň ich previazanosti s predloženým návrhom štátneho rozpočtu. Súčasne sa ukázalo, že v zásade dosiahnutá vybilancovanosť zdrojov a potrieb jednotlivých súčastí verejných rozpočtov vyústila do schodku štátneho rozpočtu, v čom sa premieta stále pretrvávajúca ochranná ruka štátu. Aj z tohto dôvodu považujem za potrebné dôsledne posudzovať hospodárenie jednotlivých súčastí verejných rozpočtov nielen pri schvaľovaní ich rozpočtov, ale aj neskôr, počas celého rozpočtového roka.

    Náš výbor prerokoval i rozpočet a menový program Národnej banky Slovenska, v ktorom sa potvrdila koordinácia postupu vlády a Národnej banky pri formulovaní vzájomných rozpočtových vzťahov. Aj na tomto úseku sa takýto prístup dosiahol prakticky prvýkrát, čo svedčí o tom, že aj v tomto smere vláda plní svoje záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že existujúci právny stav neumožňuje bezproblémovú spoluprácu ministerstva financií a Národnej banky Slovenska. Náš výbor bol informovaný o zámeroch dosiahnuť také operatívne sledovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré umožní denný prehľad o pohyboch na účtoch organizácií napojených na štátny rozpočet. Je to jeden z predpokladov postupného zavádzania funkčnej štátnej pokladnice. Z toho dôvodu navrhujem doplniť článok 2 v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorým sa novelizuje zákon číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách, nový § 18a, ktorý znie:

    "/1/ Ministerstvo financií má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.

    (2) Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, ktoré vedie Národná banka Slovenska. Ústredný orgán má tiež právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených v Národnej banke Slovenska, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu príslušného ústredného orgánu."

    K článku 9: odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vypustiť celý článok 9. Tento článok sa týka úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie v pravidelných mesačných splátkach. Úrady práce, ktoré realizujú uvedenú úhradu, postupujú obdobne ako zamestnávatelia a poistné uhrádzajú do 15-ho dňa nasledujúceho mesiaca. Pri realizácii tejto úhrady využívajú aktuálne zdroje z mesačného výkazu poistného a dávok. Konkrétny odvod poistného vyplýva z uvedených údajov a nie je možné ich určiť vopred. Tieto aktualizované údaje sú presnejšie a je možné spôsob splátok akceptovať.

    K prvému svojmu návrhu: nechcela som zneužívať čas, ktorý mám, pretože podrobnejšie zdôvodnil potrebu takejto novely predkladateľ návrhu zákona o štátnom rozpočte podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej. Slovo má pán poslanec Ján Langoš. Pripraví sa pán poslanec Lysák z HZDS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, členovia vlády,

    vláda uvádza svoj návrh s optimistickými makroekonomickými charakteristikami ako rozvojový a úsporný a podpredseda vlády a minister financií hovorí o potrebe nájsť odvahu a podstúpiť aj niektoré riziká pre oživenie ekonomiky. Áno, všeobecne sú také zámery chvályhodné a očakávané, ale pozrime sa spolu bližšie na tieto charakteristiky. Moje argumenty a návrhy sú podložené dôkladným rozborom odborníkov zo stálej konferencie občianskeho inštitútu a podrobnejšie formulované sú tu, v Národnej rade k dispozícii.

    Makroekonomické východiská pre navrhovaný rozpočet sa odchyľujú od prognózy vývoja hospodárstva. Vývoj nezamestnanosti už v januári nesplnil predpokladaný trend. V júni vyjde zo škôl demograficky silný ročník. Pre taký počet absolventov nebudú pripravené pracovné príležitosti. V rovnakom období vzrastie cena energie, vody, cestovného, čo ovplyvní cenový index, a teda mieru inflácie. I vládni ekonómovia vedia, že ani teoreticky nie je možné súčasne znížiť nezamestnanosť aj infláciu. Doteraz sa to nikomu nepodarilo.

    Deficitné financovanie je možné prijať len vtedy, ak prinesie do rozpočtu nové dôchodky a nie je celé určené na verejnú spotrebu, ako je to v predkladanom návrhu. Vláda síce otvorene priznáva, že zdroje rozvojových impulzov sú mimorozpočtové, ale keď sa na tieto možnosti pozrieme bližšie, uvidíme, že sú prinajmenšom neisté. Ak by vláda prijala mimorozpočtové prostriedky zo zahraničia, znamenalo by to neprijateľne vysoké spoplatnenie služieb, financovaných z týchto prostriedkov a následné zníženie dopytu po takých službách. Ide o stavbu diaľníc, telefónnu sieť a podobne. Vlastné bankové úvery sú spojené s vysokou komerčnou úrokovou mierou a úvery do infraštruktúry majú dlhú návratnosť. Vydanie dlhopisov vyčerpáva kapitálový trh a znemožňuje realizovať podnikateľské investície s kratšou dobou obratu.

    Pre nedostatok finančných zdrojov sú rozvojové impulzy pravdepodobne len vidinou. Priame investičné prostriedky v rozpočte sú len do rozostavaných stavieb alebo na ich konzerváciu.

    Vládny návrh neprináša ani nové príjmy ani nové rozdelenie výdavkov. Úrovňou je rozpočet porovnateľný s rokom 1993. Bremeno vlastnej nehospodárnosti prenáša štát daňovým zaťažením na obyvateľstvo. Ak porovnáme výnosy štyroch hlavných daní - dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a daní z príjmov fyzických a právnických osôb s návrhom rozpočtu predchádzajúcej vlády, vidíme nárast o 16,1 %. Toto zvýšenie výnosov budú musieť zaplatiť občania a podnikatelia. Každý dospelý občan zaplatí na daniach v tomto roku do štátneho rozpočtu 27 300 Sk, mesačne teda 2 275 Sk. O podnikateľoch ani nehovoriac. Veľké zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľstva má zastrieť podstatne vyšší deficit, ako je očakávaný a nepriaznivý obraz o hospodárení štátu.

    Jeden nový príjem sa tu však objavil. Dve miliardy korún zo sumy, ktorú zaplatili občania za privatizačné kupóny a kolky. Tento výnos mal byť podľa príslušného platného zákona použitý na vykonanie kupónovej privatizácie. Získaná suma má byť rozpustená v štátnom rozpočte a nikto z dotknutých sa nedozvie, na aký účel. Je to príjem z dane, ktorú môžeme pokojne nazvať daň za dôveru vláde. Ak sa vláda rozhodla nevrátiť tieto peniaze občanom, čo by bolo poctivé, potom ich má použiť na taký verejný účel, s ktorým bude môcť bez výhrad súhlasiť každý. Preto navrhujem ustanovenie § 6 zákona doplniť za poslednou vetou takto: "Z týchto finančných prostriedkov použije vláda na účinnú podporu sociálnych služieb, poskytujúcich starostlivosť o opustené deti, ťažko zdravotne postihnutých a nevládnych a na podporu prevencie a liečby drogových závislostí 0,5 miliardy Sk a na udržanie štandardného chodu zdravotníctva 1,5 miliardy Sk."

    Od roku 1990 sa ukazuje, a dôkazy o tom má aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, že sociálne služby neštátnych subjektov sú kvalitnejšie a podstatne znižujú nároky na štátny rozpočet. Vláda vo svojom programe hovorí o razantnom vstupe neštátnych subjektov do sociálnej sféry, ale ani v rozpočte, ani v pláne legislatívnych prác na tento rok nevidíme žiadnu razantnú zmenu. Navrhujem preto prijať nasledovné uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republike vytvoriť podmienky pre transformáciu ústavov sociálnej starostlivosti spravovaných štátom na neziskové organizácie spravované fyzickými alebo právnickými osobami." V tomto vidíme okrem humanitnej naliehavosti aj istotu v úspore verejných výdavkov štátu.

    Návrh rozpočtu poskytuje štátnej správe nadbytok prostriedkov na úkor verejnej spotreby obyvateľstva. Dokonca má byť vláde priznaná výsada na rezervu na odmeny vo výške 5 %, podriadeným rozpočtovým organizáciám pritom priznáva iba 2 %, hoci na nich spočíva hlavná ťarcha výkonu verejných služieb. Má to byť azda odmena za politickú lojálnosť? A ako sa máme pozerať na objem finančných prostriedkov v kapitole Všeobecná pokladničná správa? V roku 1993 to bolo 9,6 mld, v minulom roku 7,9 mld a teraz 15 609 mil. Sk. Mnohé tituly z tejto kapitoly patria prirodzene do rezortných kapitol. V tejto kapitole majú byť len prostriedky na všeobecné záväzky vlády. Nemáme nič proti podpore ušľachtilých cieľov, ale namietame napríklad proti úhradám majetkových újm bohatým peňažným ústavom a výdavkom na reklamnú politickú kampaň vlády.

    Sme presvedčení, že z nedostatku finančných prostriedkov je ohrozené poskytovanie štandardných zdravotníckych služieb obyvateľstvu. Toho sa týkal môj predchádzajúci návrh. Je tu však jeden zvlášť chúlostivý a závažný problém. Tento problém sa volá likvidácia tzv. patologického odpadu zo zdravotníckych zariadení. Navrhujeme preto zoštíhliť kapitolu Všeobecná pokladničná správa prijatím uznesenia v nasledujúcom znení: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky použiť finančné prostriedky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na financovanie stavby dvoch spaľovní biologického odpadu, ktoré budú poskytovať bezplatné služby, vrátane odvozu odpadu pre všetky zdravotnícke zariadenia Slovenskej republiky a na všetky opravy čističiek tzv. patologického odpadu v týchto zariadeniach." Mestské kanalizácie sú deravé a mestské čističky nie sú schopné takýto odpad filtrovať.

    Ak môžem túto časť zhrnúť, potom podľa nás je navrhovaný rozpočet jasne reštriktívny a neprináša žiadne úspory. Zásada, že štát by sa už ďalej nemal zadlžovať, je postavená na slabých nohách. Rozpočet pokračuje v politike deficitného financovania, dlh štátu ďalej zvyšuje o 8 mld Sk. Vláda nedokázala eliminovať nároky jednotlivých kapitol. Z 35 kapitol 15 kapitolám pridala, 11 málo zobrala a ostatné nezmenila. Vláda nikdy nemala také vysoké rezervy. Rad odsekov je určených na politické, nie ekonomické ciele. Pritom pokračuje devastácia sektorov verejnej spotreby, zdravotníctva a školstva. Riziká nie sú rizikami vlády, ale prípadný neúspech bude znášať obyvateľstvo a už tradiční neprajníci. My vidíme riziká ešte v inom. Jedno riziko je v spornej účinnosti niektorých navrhovaných nástrojov na zvýšenie príjmov rozpočtu. Druhé riziko je s ním spojené a spočíva vo vytváraní podmienok pre nekontrolovateľnú korupciu a svojvôľu štátnych úradníkov. Napríklad ustanovením § 9 sa vláda splnomocňuje prevziať štátne záruky za dlhopisy vydávané podnikateľmi a za bankové úvery, poskytované podnikateľovi. Je vylúčené a voči daňovým poplatníkom veľmi nezodpovedné, ak vláda bude musieť z ich daní sanovať možné bankroty, alebo iné ako pre vládu potrebné podnikateľské aktivity. Takýto výber bude nutne subjektívny a bude vytvárať možnosť pre korupciu.

    V návrhu novely zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vláda navrhuje povoľovať úľavy z penále, pokút, úrokov a zvýšenia dane a súčasne splnomocnenie určiť príslušné orgány. V žiadnom prípade nemôže jeden orgán vyrubovať penále a súčasne povoľovať z neho úľavu. Každý si vieme dobre predstaviť príležitosti pre nekontrolovateľnú korupciu. Navrhujeme preto v článku III v bode 9 písmene b/ návrhu vypustiť časť začínajúcu slovami "určiť orgány" až do konca vety. Navrhujeme tiež uznesenie v takomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá ministrovi financií predložiť spolu so štátnym záverečným účtom správu o počte a výške povolených úľav z penále, pokút, úrokov a zvýšenia dane a komu a z akých dôvodov boli tieto úľavy poskytnuté."

    Nakoniec chcem rozhodne povedať jedno: Ak prijmeme predkladaný návrh zákona spolu s navrhovaným písmenom "w" v ustanovení § 24 ods. 2 zákona o daniach z príjmov, staneme sa tuším jedinou krajinou popri Kube, ktorá takýmto spôsobom obmedzuje reklamu, základ voľného trhu, trhovej ekonomiky a voľného toku myšlienok a informácií. Vážené kolegyne a kolegovia, ubezpečujem vás, že nič tým neušetríme, naopak, veľa môžeme stratiť. Toto ustanovenie navrhujem z návrhu vypustiť.

    Vážená Národná rada, dnes ráno mnoho slovenských alebo na Slovensku vychádzajúcich novín vyšlo z prázdnou titulnou stranou, na ktorej vydavatelia novín a časopisov, Slovenský syndikát novinárov a Prezídium Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska sa ...

  • Pán poslanec, ostaňte pri veci, prerokúvame rozpočet.

  • Áno, téma sa týka veci, niektorých návrhov vo vládnom návrhu zákona o rozpočte.

  • Využívam právo poslanca Národnej rady.

  • A pretože zdieľam toto znepokojenie, rozhodol som sa, že bude veľmi dôležité a potrebné, aby na pôde tohoto váženého parlamentu odznel hlas týchto ľudí.

    "Vyjadrujeme znepokojenie nad snahami zvýšiť daň z pridanej hodnoty pre periodickú a neperiodickú tlač, diskriminovať zahraničný kapitál v tejto oblasti, obmedziť výdavky na reklamu, čo by zvýšilo predajnú cenu tlače, a ďalšími opatreniami skomplikovať už i tak zložitú situáciu novín a časopisov. To ohrozuje fungovanie systému tlače na Slovensku a tým vážne zasahuje do ústavného práva občanov slobodne si vybrať zdroj informácií.

    Signály o pripravovaných pokusoch neštandardnými ekonomickými opatreniami zasiahnuť do plurality a demokracie tlače a slobody slova sa množia a vyvolávajú v nás obavy z negatívnych dôsledkov. Považujeme preto za nevyhnutné bielym miestom na našich stránkach vyjadriť znepokojenie a upozorniť verejnosť na nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva za snahami nepriaznivo ovplyvňovať fungovanie systému tlače na Slovensku. V záujme tejto krajiny je rozvíjanie periodickej tlače ako základne šírenia slobodných informácií a názorov. K tomuto cieľu chceme svojou činnosťou prispievať. Proti krokom opačným smerom sa musíme energicky postaviť a veríme, že nájdeme podporu širokej verejnosti. Bolo by zarážajúce, ak by takéto kroky vyšli práve z parlamentu, ktorý by mal symbolizovať samotnú podstatu nášho demokratického vývoja."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Lysák. V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala podpredsedníčka vlády.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    moje vystúpenie je úplne neorganizované, ale je nutné na vystúpenie poslanca pána Langoša, ktorý do stanoviska k rozpočtu vmontoval tému, ktorá podľa jeho názoru s rozpočtom súvisí, prosím, ale ktorá má vysoko politický akcent.

    Stanovisko, znepokojenie znepokojuje vlastne aj mňa. Znepokojuje ma z toho dôvodu, že v piatok som sa stretla so zástupcami Združenia vydavateľov periodickej tlače na Slovensku, s ktorými v rozhovore sme urobili analýzu problematiky, a vychádzajúc a rešpektujúc demokraciu a právo poslanca podať návrh, ktorý si nemusí nechať odsúhlasiť hnutím, pretože Hnutie za demokratické Slovensko nie je systémom ako - dovolím si tvrdiť - KDH, ktoré aj podľa vyjadrenia predsedu môže čítať noviny v parlamente a hlasuje podľa impulzu jedného poslanca, ktorý dáva pozor, teda v Hnutí za demokratické Slovensko každý poslanec si môže prejaviť svoju vôľu, a so stanoviskom k nej, k tejto vôli, som oboznámila zástupcov spomínaného združenia. Ubezpečila som ich, že ani vláda, ani Hnutie za demokratické Slovensko nemá záujem na obmedzovaní tlače na Slovensku, a preto nebude presadzovať v parlamente tento návrh, aj keď osobne sa domnievam, že takýto návrh nie je obmedzením tlače na Slovensku.

    Moje slová potvrdil aj pán Šimák v rozhovore pre Rádiožurnál 3. 3. 1995, keď uviedol: "Podpredsedníčka vlády Katarína Tóthová nás dnes prijala a pani podpredsedníčka vlády nás ubezpečila, že vláda ani Hnutie za demokratické Slovensko nemajú záujem, aby taký návrh v parlamente prešiel." A teraz si dovolím upozorniť na slová pána Šimáka: "Nemáme dôvod neveriť pani podpredsedníčke vlády, jej argumenty boli dosť presvedčivé."

    Obdobné ubezpečenie dostali žurnalisti a zástupcovia spomínaného združenia deň potom doobeda na tlačovej besede od predsedu parlamentu.

    Vážení, o čo ide? O čo ide? Aké znepokojenie, keď ubezpečenie z úst - dovolím si tvrdiť - vierohodných osôb odzneli a aj druhá strana vyjadrila, že táto vierohodnosť nie je nimi spochybnená. Kto je v pozadí? Kto má záujem na znepokojovaní situácie na Slovensku? O čo tu ide? O záujem Slovenska a o dobré meno Slovenska vo svete určite nie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Dnešný deň sa mi veľmi dobre začal. Keď som si išiel kúpiť noviny, zistil som, že kopa z nich má prvú stránku bielu. Neviem sa dočkať zajtrajška, možno že už budú mať až dve strany biele. Bolo by to vynikajúce.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal stanovisko klubu poslancov HZDS, Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany v Národnej rade:

    "Znepokojenie nad Znepokojením. Vyjadrujeme znepokojenie nad snahami viacerých periodík zvýšiť napätie v spoločnosti, diskriminovať parlament a vládu Slovenskej republiky, obmedziť objektívnu informovanosť verejnosti a tak komplikovať celkovú situáciu v spoločnosti. Tieto snahy ohrozujú aj fungovanie systému nezávislej tlače na Slovensku a vážne zasahujú do ústavného práva občanov slobodne si vybrať zdroj informácií. Jednostranné, neoverené a zavádzajúce snahy novinárov v nás vyvolávajú obavy.

    Predmet znepokojenia, ktoré dnes, 6. 3. 1995 uverejnili niektoré slovenské denníky, je zavádzajúci a reakcia vydavateľov novín bola zbytočná. Návrh na zvýšenie dane z pridanej hodnoty nebol a nie je predložený na rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v žiadnej podobe, ani ako súčasť návrhu zákona o rozpočte, ani ako návrh novely akéhokoľvek zákona. Obavy preto absolútne nezodpovedajú realite. Vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky išlo o iniciatívu poslanca, ktorú mu a každému poslancovi umožňuje Ústava Slovenskej republiky. Odsudzovanie takejto iniciatívy vôbec nesvedčí o podpore demokracie a zákonnosti.

    Želáme si, aby toto naše stanovisko uverejnili denníky na tom istom priestore novín, ako svoje znepokojenie."

    Podpísaní sú predsedovia klubov HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Pani ministerka, zrejme takú slobodu, akú majú vaši poslanci, majú asi aj ministri vlády, lebo som bol na rokovaní výboru pre kultúru, keď pán poslanec vyšiel s týmto návrhom a pán minister Hudec vtedy povedal, že to je v poriadku a začal sa vyjadrovať k tomuto návrhu s tým, že sme to potom prerušili, pretože že sme povedali, že to s týmto bodom nesúvisí. Nebudem už spomínať to, že vaši poslanci HZDS hlasovali za tento návrh pána poslanca Feketeho. O tom je správa. Ale aj to, čo dnes priniesla Republika, by som rád citoval. V úvodníku pán poslanca a zároveň šéfredaktora Smoleca sa píše - nevedel teda, že deň predtým Vladimír Mečiar v poslaneckom klube upozorňoval prívržencov návrhu, o ktorom hovoríme - novely zákona o dani z pridanej hodnoty, aby zvážili, čo to prinesie. Tí reálnejší upozorňovali, že napríklad Soros zaplatí aj zvýšenú daň z pridanej hodnoty, atď., atď. Veď ste o tom deň predtým rokovali, tak nehovorte o tom, že pán poslanec Fekete sám slobodne odrazu vystúpil. Veď my čítame aj vašu tlač, my sme inteligenti.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    k znepokojeniu pani podpredsedníčky vlády a k znepokojeniu koaličných poslaneckých klubov by som chcel uviesť, že dnešné znepokojenie vydavateľov tlače je založené na viacerých aktoch vašich poslancov, vašich poslaneckých klubov a predstaviteľov vlády, z ktorých niektoré vymenujem. Najskôr to bolo druhé zasadnutie Národnej rady, tzv. nočné zasadnutie v novembri, kedy ste vymenili rady rozhlasu, televízie, kedy ste vymenili riaditeľov rozhlasu a televízie, a tým ste zasiahli prinajmenšom do plurality oznamovacích prostriedkov. Ďalej, predseda vlády pán Mečiar predsa oznámil asi pred dvoma-troma týždňami, že sa uvažuje o zvýšení dane z pridanej hodnoty na tlač, pretože na Slovensku vychádza príliš veľa denníkov, dokonca spomenul, že až 61. Ďalej, pán poslanec Fekete navrhol zvýšenie dane z pridanej hodnoty na rokovaní výboru Národnej rady a nikto z HZDS, a nakoniec ani z vlády to verejne nedementoval, hoci všetky tieto akty, ktoré som vymenoval, boli verejné. Ani vy, pani podpredsedníčka vlády, ste sa verejne nevyjadrili, že toto zvýšenie nebude, až teraz, dnes tu, v parlamente.

    Pani podpredsedníčka vlády, ak ste položili rečnícku otázku, že kto je v pozadí tohto znepokojenia, tejto - ako to chápete - kampane, tak vám môžem odpovedať, že v pozadí sú vaše poslanecké kluby, ktoré na druhom zasadnutí Národnej rady prijali rozhodnutia, týkajúce sa oznamovacích prostriedkov, v pozadí je predseda vlády pán Mečiar, ktorý oznámil verejne, že sa uvažuje so zvýšením DPH z tlače, a samozrejme, v pozadí je aj váš poslanec pán Fekete, ktorý to navrhol vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Rád by som vás poprosil, aby sme prešli k téme. Sme pri téme štátny rozpočet, hovorme o tom, naozaj neprechádzajme do vzájomného obviňovania, lebo na druhej strane vari je všetkým celkom jasné, že práve v minulosti bolo preukázané, že v masmédiách išlo o jednoznačnú monotypiu, nie o pluralizmus postojov. V masmédiách takmer všetko hralo len na jednu bránku, priatelia, a vtedy bola "pluralita". To je predsa postup, ktorý by sme nemali používať. Pán Černák, mám také isté právo faktickej poznámky ako každý iný poslanec.

    Slovo má pán poslanec Ftáčnik s faktickou poznámkou.

  • Vážená pani podpredsedníčka, veľmi si ctím, že sa dovolávate toho, že dané slovo platí. Myslím si, že keby platilo prvé slovo, a povedalo by sa, že nič také sa nechystá, a naozaj by sa nič nestalo, tak by nebol dôvod na znepokojenie zo strany šéfredaktorov ani na vaše znepokojenie. To, že ste hovorili, že nebude, a potom zrazu bolo, to predsa nebola náhoda, to nebola osobná iniciatíva pána poslanca, to bolo z toho priebehu schôdze úplne jasné. Ak budú platiť slová, ako to v normálnej politike má byť, tak nebude dôvod na znepokojenie.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.

    Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán poslanec Čarnogurský, že toto znepokojenie je založené na aktoch. Je to veľmi príznačné pre KDH, že svoje konštatovania zakladá na aktoch. Malo by ich zakladať na faktoch, lebo nie je žiadny fakt, pre ktorý by bolo znepokojenie zodpovedajúce, pre ktoré by bolo znepokojenie tu, v tomto štáte. Žiaden den fakt tomu nehovorí.

  • Ďakujem. Už by sme mali s tým skončiť. Je tu so slovom pán poslanec Lysák z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Viliam Vaškovič z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, vážená vláda, dámy a páni,

    časť poslancov označuje posudzovaný návrh štátneho rozpočtu za ambiciózny, niektorí za nereálne optimistický a podobné epitetá. Vyčítajú mu veľkú rizikovosť, najmä v príjmovej časti. Zostal by som v tejto rovine, ak dovolíte. Používa sa veľmi často parciálny štatistický prístup, vypočítavajú sa percentíčka niektorých malých položiek. Samozrejme, aj to je veľmi dôležité. Ale myslím si, že treba aj pre nás vzájomne, aj pre občanov uvedomiť si, aký štátny rozpočet sa posudzuje. Je to naozaj niečo, čo tu hrozí, ako sa snažia niektorí vykresliť, katastrofou? Vedie tento návrh štátneho rozpočtu do záhuby, ako z niektorých vystúpení vyplýva?

    Zoberme fakt a trošku si pomôžme aj pozíciami pána Prádera z MMF, s ktorým sme diskutovali v našom výbore pre financie, rozpočet a menu. Voči minuloročnému nárastu hrubého domáceho produktu okolo 5 % vláda stavia takmer zhodné číslo, o niečo vyššie ako minulý rok. Možno toto pokladať za nereálne? Alebo opačne. Ak by vláda nepostavila takto rozpočet, možno nás pokladať za štát, ktorý má ambície rastu? Štát, ktorý obdivujú? Netreba sa nad tým usmievať, ani spochybňovať to, že nás pokladajú za perspektívnych v skupine transformujúcich sa krajín Strednej a Východnej Európy. Ako by sme posudzovali vládu, keby nepredložila takýto návrh? Myslím, že by som nebol sám, ktorý by hlasoval proti tomu, ak by vláda takýto návrh nepostavila.

    Zoberme aj ďalšie čísla, ak dovolíte. Je tu návrh veľmi mierneho rastu priemyselnej výroby. Priznám sa, že keby som bol mohol do toho vstupovať, videlo by sa mi tých 6 až 8 % málo. Opatrne je tam programované stavebníctvo, poľnohospodárska výroba, cestovný ruch, aj niektoré ďalšie položky štátneho rozpočtu. Dostaneme sa k nim. Myslím si, že keď chceme my, aj iní posudzovať tento návrh štátneho rozpočtu, pokiaľ ide o ambicióznosť, je dôležité postaviť si hádam dve cifry vedľa seba. Príjmovú časť, ktorá hovorí o 146,4 miliardách a o náraste voči minulému roku o niečo vyše 8 miliárd korún. To je necelých 6 %.

    Vážení, ako môžeme potom hovoriť a posudzovať, že ide o nereálny a neracionálny postup, keď sú tu reálne náznaky oživenia nielen na Slovensku, ale aj v ďalších transformujúcich sa krajinách a v ostatnej Európe? Naozaj, ak by vláda nebola postavila aspoň takýto návrh rozpočtu, zaslúžila by si kritiku.

    Na druhej strane by som chcel kvitovať, a to som pripomenul aj v našom výbore, že podľa toho, čo sme doteraz počuli, aj opozícia pristupuje - aj keď kriticky - racionálne k posudzovaniu návrhu štátneho rozpočtu. To si myslím, je aj pre vládu istý dobrý signál k tomu, že sa uberá správnym smerom.

    Dovoľte povedať niečo k avizovaným rizikám, ktoré tu veľmi často zaznievajú. Najmä poslanci z KDH s tým vystupovali. Verím, že je to uvádzané v dobrej snahe. Vážení, myslím, že málo, možno nedostatočne vláda zdôvodnila prínosy zo systémových opatrení, ako sú v návrhu uvádzané. Možno, že to trochu mýli - uvádzam to v dobrej vôli. Faktom je, že sa uvažuje so znížením úrokových mier. Nie je to bohvie čo, jedno-dve percentá, je to ale prvý dobrý signál na začiatku roka.

    Áno, myslím si, že je to dobrý signál pro domo aj pre zahraničie. A môže to znamenať naozaj výrazné oživenie. Aj keď je dosť málo prostriedkov uvažovaných konkrétne na niektoré prorastové opatrenia. Ale ak zoberieme do úvahy, že chceme reštrukturalizovať výrobnú sféru, sú tam uvádzané konkrétne prístupy a postupy a sú prijaté návrhy konkrétnych opatrení na reštrukturalizáciu bankovej sféry. Je teda možné veľmi seriózne očakávať, že tie príjmové položky, ktoré niektorých tak trápia, môžu byť splnené.

    Myslím si, že vláda mohla byť v niektorých úvahách odvážnejšia - popri úvahe o pozitívnej platobnej bilancii je uvažované relatívne vysoké mínusové saldo v obchodnej bilancii. Z hľadiska doterajších mojich poznatkov a aj z vývojových tendencií sa mi vidí, že tu možno predpokladať isté rezervy, ktoré svojím spôsobom môžu byť využité. Číslo nárastu dovozu o 15 %, najmä strojov a zariadení, možno pokladať za pozitívum, ale nechce sa mi veriť, že by sme voči minulému roku boli tak málo dynamickí v exporte. Osobne si myslím, že tu možno očakávať vyššie príjmy a že je to garancia niektorých zdanlivo ambicióznych položiek, ktoré sú v rozpočte uvádzané.

    Dovoľte teraz dve parciálne poznámky. Už tu predo mnou bolo povedané, že v článku X v § 5 v súvislosti s nahlasovaním nových účtov, ale i retrospektívne účtov od začiatku roku 1990, otváraných správcom daní, aj asociácia bánk vyjadrovala, že je v podstate za uskutočnenie tohoto opatrenia. Keď sme ale podrobnejšie diskutovali v našej komisii pre peňažníctvo, menu a zahranično-ekonomické vzťahy, vyjadrila Asociácia zamestnávateľských združení návrh a požiadavku, a to dávam ako návrh, pán predseda, aby sa čas realizácie tohoto opatrenia predĺžil zo 60 na 90 dní. Zdôvodnenie vidím predovšetkým v tom, že prebratý systém ABO z bývalej ŠBČS nerozlišoval medzi fyzickými a právnickými osobami. Možno by tak mohlo dôjsť k časovému sklzu a zrejme nie je žiadúce, aby sme to pripustili.

    Pokiaľ ide o druhú vecnú pripomienku k nákupu drahých osobných automobilov, obmedzenie v tomto smere pokladám jednoznačne za potrebné. Treba, aby sme tento návrh podporili predovšetkým kvôli tomu, aby sa nám náš automobilový park naďalej nezapĺňal ojazdenými vozidlami a aby toto opatrenie nesmerovalo len k podpore jednej alebo mála značiek, ktoré by z toho enormne profitovali na našom trhu.

    Celkove teda, vážení, tak od koalície aj od opozície v podstate nezazneli závažné výhrady voči tomuto návrhu štátneho rozpočtu. Dúfam, že sa to prejaví aj pri záverečnom hlasovaní pozitívne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Slovo má pán poslanec Viliam Vaškovič z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Michal Baránik z HZDS.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené torzo vlády, vážené kolegyne, vážení hostia,

    vzhľadom na to, že prevažná časť mojich predrečníkov sa venovala prevažne konkrétnym otázkam tohoto rozpočtu, v mojom vystúpení sa chcem sústrediť najmä na všeobecné problémy rozpočtu.

    Rozpočet, rovnako ako ďalšie atribúty ekonomiky, je potrebné hodnotiť tak v kontexte minulého vývoja, ako aj súčasnej situácie a budúcich očakávaní. Hlavne minulý vývoj totiž do značnej miery utvára determinanty súčasných i budúcich možností. Rozpočtové hospodárenie na začiatku transformácie predstavoval konglomerát ťažko prehľadných vzťahov medzi štátom, podnikovou sférou a obyvateľstvom. Odvtedy prešiel množstvom zmien, ktoré smerovali k obmedzeniu štátnych zásahov do ekonomiky, realizácii postupných zmien daňového systému, pomalému prechodu na fondový typ umiestňovania zdrojov a obmedzenému presunu zdrojov v prospech komunálnej sféry, tiež postupnej rekonštrukcii sociálnych transferov. Dnes sa zo systémového hľadiska nachádzame približne na polceste smerovania k rozpočtom v štandardných ekonomikách.

    Efektívnosť umiestňovania a racionalita spotreby zdrojov tak v štátnych i verejných inštitúciách, fondoch aj v samospráve je ešte vzdialená kvalite vyspelých ekonomík. Toto je jeden zo zdrojov napätia vo výdavkovej časti. V príjmovej časti zvádzame súboj medzi výškou daňového zaťaženia a daňovými únikmi. Tiež štruktúra daňových príjmov, kde podstatnú časť tvoria nepriame dane, pripomína štruktúru daňového systému rozvojových krajín. Nastúpená cesta sprísňovania kontroly daní a zámer v budúcnosti znižovať celkové daňové zaťaženie podnikateľov a štruktúru daní orientovať na výkonnosť podnikateľských subjektov je správna, jej realizácia však bude nesmierne obtiažna. Výkonnosť ekonomiky totiž závisí aj od množstva ďalších správne dávkovaných systémových zmien.

    Cestu k efektívnej trhovej ekonomike, ale aj konsolidácii rozpočtovej sústavy komplikujú a spomaľujú štátne dlhy. Treba zvážiť, či budeme prenášať bremeno týchto dlhov na plecia daňových poplatníkov, alebo využijeme na to príjmy Fondu národného majetku. Zahrnutie príjmov z privatizácie medzi kapitálové príjmy štátneho rozpočtu je metodologicky správne a zodpovedá aj bežnej medzinárodnej praxi. V opačnom prípade výška dlhovej služby v najbližšom období bude v značnej miere komplikovať výdavkovú zložku rozpočtu.

    Súčasný rozpočet, tak ako aj rozpočet vlády Jozefa Moravčíka, pracuje s prijateľnou výškou deficitu rozpočtu. V nasledujúcich rokoch však bude nevyhnutné urobiť rozhodné kroky smerom k vyrovnanému rozpočtu. Deficity rozpočtu totiž nemožno prefinancovať ináč ako zo zdrojov, ktoré má k dispozícii podnikateľský sektor, či už prostredníctvom bankovej sústavy alebo finančného trhu. V situácii, keď tieto trhy sú poddimenzované, uvedená operácia má zjavne protiinvestičný dopad. Okrem toho deficitné financovanie nie je riešením problémov, ale drahším odložením riešenia problémov do budúcnosti. Nevyhnutnosť konsolidácie dlhovej služby a znižovanie deficitu bude naďalej stláčať možnosti na výdavkovej strane.

    Pokiaľ ide o makroekonomické východiská štátneho rozpočtu, sú náročne postavené. Dosiahnutie rastu vo výške 5 % pri udržaní jednocifernej inflácie a stabilizácie miery nezamestnanosti by znamenalo neobyčajný úspech.

    Porovnanie s rozpočtom vlády Jozefa Moravčíka poukazuje na tri hlavné odlišnosti. Je to presun financovania verejných investícií mimo štátny rozpočet, krytie dlhovej služby z prostriedkov štátneho rozpočtu a zvýšenie príjmovej časti tak, aby sa dosiahla požadovaná úroveň deficitu. Obecne však možno konštatovať, že v celkovej výške príjmov a výdavkov, ak metodicky zahrňujeme aj prostriedky Fondu národného majetku v rozpočte vlády Jozefa Moravčíka, nie sú tieto rozpočty príliš odlišné. Rozdiely sú najmä v štruktúre výdavkovej časti, kde rozpočet súčasnej vlády menej favorizuje rezorty školstva, vedy, životného prostredia a obce, a naopak, benevolentnejšie pristupuje k výdavkom ministerstva obrany a ponecháva značné rezervy v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy.

    Napriek tomu, že došlo k oddeleniu poistných fondov od štátneho rozpočtu, nemožno považovať systém financovania najmä v zdravotníctve za optimálny a očakávať od tejto zmeny výrazné efektívnejšie využívanie prostriedkov. Napätie v tejto časti fondového hospodárenia môžu zvýšiť tiež sociálne transfery, z ktorých vyplýva, že niektoré zámery v sociálnej politike nie sú finančne kryté.

    Ukazuje sa vzhľadom na značný počet rozpočtových a príspevkových organizácií, ako aj umiestňovanie zdrojov prostredníctvom štátnych fondov, potreba podstatne prehĺbiť skvalitnenie podávania ročných správ o činnosti týchto inštitúcií, ako aj zvýšiť kontrolu zo strany Národnej rady a ďalších kontrolných orgánov.

    Problém, ktorému treba venovať osobitnú pozornosť, je otázka financovania verejných investícií z mimorozpočtových zdrojov. Tak z programového vyhlásenia vlády, ako aj z dôvodovej správy štátneho rozpočtu nie je celkom jasne definovaný mechanizmus tejto operácie. Na jednej strane možno privítať presun financovania týchto prostriedkov mimo štátny rozpočet, na druhej strane je tu obava, či nedôjde k takému typu regulácie, ktorý naruší tvorbu trhového prostredia. Vyhlásenia o zachovaní dvoch cementární v štátnom vlastníctve v súvislosti s reguláciou cien cementu pre verejné investície vyvolávajú pochybnosti o efektivite tejto schémy. Podobne je to so záručnými schémami, ktoré sa budú poskytovať na tieto verejné investície. Tento problém síce sme vyhodili von oknom, ale do štátneho rozpočtu sa nám môže vrátiť v budúcnosti. Nie je tiež zvykom, že v priebehu roka sa vydávajú predpisy o možnosti daňových úľav z investícií a ďalších selektívne orientovaných daňových úľav. Ich dopad môže ohroziť odvážne programovanú výšku príjmov.

    Záverom možno konštatovať, že zo strany rozpočtových i mimorozpočtových zdrojov pre verejnú sféru možno očakávať určité efekty na rast hrubého domáceho produktu. Neumožní to očakávať multiplikačné efekty z nich už v tomto roku, ale až v budúcnosti. Predložený rozpočet by som kvalifikoval ako rozpočet rôznych pretlakových situácií, ktorý bude vyžadovať nesmierne nároky na jeho manažment zo strany ministerstva financií i vlády, pričom nevylučujem možnosť zavedenia regulácie i novelizácie štátneho rozpočtu. Nie je to síce rozpočet katastrofický, ale iste ide o rozpočet na hranici prežitia. Ak chce vláda zabrániť opakovaniu tohtoročnej situácie v nasledujúcom roku, i v budúcom období, bude musieť enormne koncentrovať svoje sily na urýchlené ukončenie systémovej transformácie a protrhové pôsobenie hospodárskej politiky, podstatne sprísniť kontrolu a zaviesť také systémy fungovania alokácie zdrojov vo verejnej sfére, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie zdrojov štátneho rozpočtu. V opačnom prípade realizácia tohoto rozpočtu bola prechádzkou ružovou záhradou oproti tomu, čo nás čaká v budúcnosti.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Baránik. Pripraví sa pán poslanec Július Brocka z KDH.

  • Vážený pán podpredseda, vážená vláda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    prerokovanie štátneho rozpočtu patrí k najdôležitejším povinnostiam parlamentu v každej demokratickej spoločnosti. Keďže v minulosti sa rozpočtu nevenovala takáto pozornosť, mnohým našim spoluobčanom sa zdá, že štátnemu rozpočtu venuje parlament prehnane veľkú pozornosť. Preto sa mnohí pýtajú, či hurhaj, ktorý sa okolo rozpočtu robí, nie je zbytočný luxus a či súčasne nebráni parlamentu sa venovať dôležitejším problémom spoločnosti a ekonomiky. Treba urobiť v tom jasno.

    V minulosti schvaľovanie rozpočtu bola síce formálna procedúra, ale tiež mimoriadne dôležitá úloha parlamentu, lebo schvaľovaním rozpočtu sa legalizovali vzťahy štátneho plánu k rozpočtovej sfére. V spoločnosti založenej na fungovaní trhových vzťahov má schvaľovanie rozpočtu mimoriadny význam. Štátny rozpočet udáva smer hospodárskej politike. Transformujúce sa ekonomiky zatiaľ hľadajú priestor pre rozpočtovú politiku v sústave nástrojov hospodárskej politiky. Štandardné postupy zaužívané v konsolidovaných trhových ekonomikách sa u nás nedajú plne aplikovať. Máme ešte nedokonale fungujúce trhové hospodárstvo, nemáme plne dobudovanú štátnu sféru. Existujúce orgány, vrátane ministerstva financií a Národnej banky Slovenska si zatiaľ hľadajú svoje miesto. Nemáme ustálené vlastnícke vzťahy a celý rad ďalších neriešených problémov, čo nás núti voliť vlastný postup. A keďže nám absentujú aj teoretické návody pre rozpočtovú politiku, nie je div, že stav v rozpočtovej politike je taký, aký je. Chvalabohu, nie je zlý.

    Štátny rozpočet je centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré vytvárajú, rozdeľujú a využívajú orgány štátu. Vláda štátny rozpočet využíva na reguláciu sociálnych a ekonomických procesov, ako aj na financovanie orgánov štátu, vrátane obrany a bezpečnosti. Primárne funkcie štátneho rozpočtu sú zamerané na zabezpečenie fungovania štátu a na podporu sociálnej funkcie štátu. Ekonomická funkcia má dva rozmery: jeden zameraný na tvorbu príjmu a druhý na podporu ekonomiky, aby sa tvorili stále väčšie zdroje. Škoda, že tento rozmer nie vždy sa primerane doceňuje. Jeho funkcia je mimoriadne dôležitá v období, keď je potrebné nasmerovať ekonomiku na obnovu rozvoja alebo zrýchlenie rozvoja. Táto funkcia je vždy závislá od toho, akými zdrojmi disponuje podnikateľská sféra a akú pozíciu má zahraničný kapitál v ekonomike.

    Vo všeobecnosti štátny rozpočet je významným nástrojom podnecovania ekonomiky. Preto plní oživovaciu a rozvojovú funkciu. Sociálna funkcia rozpočtu vyplýva zo skutočnosti, že trhový mechanizmus vo svojej živelnej podobe rozdeľuje spoločnosti na tri skupiny. Prvú tvorí relatívne malá skupina úspešných, formovaná z rôznych vrstiev obyvateľstva, ako sú podnikatelia, lekári, výskumníci, konštruktéri, herci, speváci, advokáti, poradcovia a podobne. Druhú menej úspešní, a tretiu neúspešní. Úlohou štátu v trhovej ekonomike je zmierňovať takto vznikajúce rozdiely. Štát k tomu využíva daňovú sústavu a sociálnu politiku. Avšak sociálna politika musí byť vždy konfrontovaná s mierou zdanenia. Miera zdanenia pôsobí motivačne alebo protimotivačne k práci a podnikaniu. Výrazné zvyšovanie daní nemotivuje k výkonu, ale k daňovým únikom, podvodom, nahradzovaniu vlastnej práce, k nakupovaniu platených služieb, k nákupom vecí a služieb, ktoré nie sú naliehavé, ale robí sa to preto, aby sa znížil daňový základ.

    Štátny rozpočet pre rok 1995 je skutočne napätý. Vláda sa usiluje využiť oživenie ekonomiky. Pritom maximalizuje príjmy, aby mohla vo výdavkovej časti uspokojiť naliehavé potreby, ktoré sa nahromadili ešte z rokov pred revolúciou a tesne po nej. Výdavkovou časťou štátneho rozpočtu sa ovplyvňuje agregátny dopyt, a tým napomáha k oživeniu ekonomiky. 4,7 % rastu hrubého domáceho produktu v roku 1994 je dobrým východiskom do roku 1995. Je to súčasne 6,7 % absolútneho prírastku a súčasne aj rozdiel oproti predpokladom rôznych inštitúcií, ktoré tvrdili, že pre rok 1994 môžeme dosiahnuť maximálne mínus 2 %. V súčasnosti sa diskutuje, či to má byť 2, 3 %, alebo 5 %. Som tohoto názoru, že vláda správne predpokladá, že môžeme počítať celkom reálne pre rok 1995 5-percentný prírastok hrubého domáceho produktu. Posledný výsledok, taký ako sme dosiahli v roku 1994, naša ekonomika dosiahla v rokoch 1970 až 1975 po efektívnych investičných aktivitách v rokoch 1964 až 1969.

    Úspech, ktorý sa dosiahol v roku 1995, umožňuje očakávať zvýšenie daňových príjmov celkom reálne až o 18 mld. Na podporu takejto tvorby daňových príjmov možno uviesť multiplikačný efekt zo zvýšenia príjmov a výdavkov v roku 1994, multiplikačný efekt zo zvýšených výdavkov, ktoré prebehnú v prvej polovici roku 1995, opatrenia vlády na podporu podnikania, a to ako prijatie záruk za úvery, prijatie záruk za dlhodobé dlhopisy podnikovej sféry, opatrenia na využívanie registračných pokladníc, opatrenia na kontrolu burzového predaja a taktiež opatrenia proti daňovým únikom. Podľa vyjadrenia Ústredného daňového úradu eviduje daňový úrad koncom decembra 15,2 mld nedoplatkov na daniach, a 5,3 mld preplatkov.

    Vážené dámy a páni, ak bude fungovať hospodárska politika a jej infraštruktúra, dá sa veriť v reálnosť príjmov štátneho rozpočtu na rok 1995. Výdavková zložka rozpočtu je ešte viac napätá ako príjmová. Vláda nemá iné východisko. Musí začať riešiť problémy, ktoré sa nahromadili za dlhé roky a prehĺbili sa najmä v rokoch 1990 a 1993. Ide o to, že sa znižuje funkčnosť celého radu činností, počnúc štátnym aparátom, zdravotníctvom, školstvom, kultúrou, ale najmä v sociálnej sfére. Výdavky štátneho rozpočtu budú síce vyššie len o 5,4 mld v porovnaní s rokom 1994, ale nie sú celkom porovnateľné, pretože dochádza k určitým štrukturálnym zmenám.

    K výdavkovej časti treba úvodom uviesť nasledujúce: Zmena v našom spoločenskom systéme, ktorá nastala v našej spoločnosti, sa zatiaľ plne nepreniesla do fungovania štátnych inštitúcií. Všade, česť výnimkám, zatiaľ vládne prístup z konca osemdesiatych rokov, ba ešte aj horší. Nezodpovedne sa hospodári s prostriedkami rozpočtu, je málo funkčný kontrolný systém, na čo negatívne vplývajú personálne zmeny. Je málo úsilia zdokonaliť a zhospodárniť chod organizácií. Časť organizácií funguje na úkor starostlivosti o majetok. Centrálne orgány nedokonale metodicky usmerňujú rozpočtové a príspevkové organizácie, ale aj štátne podniky a štátne akciové spoločnosti. Treba novelizovať zákon o štátnom podniku a tiež novelizovať Obchodný zákonník. Treba presne vymedziť, ktoré činnosti, ktorá forma obchodných organizácií smie vykonávať a môže vykonávať, a pre výkon ktorých nemá personálne, ekonomické alebo technické predpoklady. Napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným je poverená v súčasnosti výberom cla. To je ako urobiť capa záhradníkom.

    Nehospodárnosť štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností je všeobecne známa. Nikto zatiaľ nebol braný na zodpovednosť. Je známa podobná nehospodárnosť v rozpočtových a príspevkových organizáciách, ktoré využívajú rozpočtové prostriedky. USA sú najbohatšou krajinou sveta, ale podľa ich expertov, ktorí robili u nás školenie, majú veľmi dokonalý a prísny kontrolný režim, čo je u nás zatiaľ nepredstaviteľné. Poskytujú sa prostriedky na dotácie, daňové úľavy, ale dôsledne sa nekontroluje na aký účel boli použité. Pri rozdeľovaní prostriedkov prevláda rovnostárstvo, rozpočtované prostriedky sa rozdeľujú podľa zaužívaných schém.

    Chcem to ilustrovať na školstve. Napríklad na školách by bolo najvhodnejšie rozdeľovať prostriedky podľa záujmov o štúdium pri zohľadnení aj ostatných špecifík, samozrejme. Zohľadnili by sa tým aj podmienky na trhu práce. Časť škôl, ktoré nechcú pochopiť zmeny, ktoré nastali, stále vychováva absolventov, ktorí rozširujú rady nezamestnaných. Sú školy, kde na učiteľa pripadajú štyria študenti, na iných 24 študentov, ale vo finančných prostriedkoch sa to neodráža. Nízka diferencovanosť je aj v odmeňovaní. Vedúci organizácie, riaditelia škôl, dekani fakúlt a rektori nemajú dosť odvahy, aby prekonali stereotyp v prístupe k zdokonaleniu odmeňovania a jeho sfunkčneniu. Čiastka, o ktorú sa zvýšia mzdové prostriedky pre školstvo, je len náznakom cesty, po ktorej treba ďalej pokračovať. Pre školstvo musí byť prijatý zákon, a síce novela pre stredné školy, ale najmä pre vysoké školy, ktorá by umožnila, aby školy mohli vykonávať podnikateľskú činnosť. Na základe toho by schopní a usilovní učitelia v niektorých odboroch mohli si zvýšiť príjmy na dvoj až trojnásobok a súčasne by sa získali prostriedky na financovanie vybraných položiek. Do týchto činností je potrebné zapojiť aj študentov, lebo značná časť vysokoškolských študentov dnes je zamestnaná a časť z nich pracuje určite v nevhodných, protizákonných podmienkach.

    Vážené dámy a páni, štátny rozpočet je len jeden z nástrojov hospodárskej politiky, z hľadiska štátu najdôležitejší, ale vždy sa musí využívať v kontexte s ostatnými nástrojmi. Tým, že sa schvaľuje za podmienok, keď sa v Národnej rade budú schvaľovať a prerokovávať rozpočty aj ostatných inštitúcií, dáva nádej, že štátny rozpočet budeme chápať ako jeden z nástrojov v celom systéme nástrojov, a že tým sa sfunkční postavenie štátneho rozpočtu, ale aj ostatných nástrojov.

    Osobitný význam má koordinácia rozpočtovej politiky s monetárnou politikou. Ak chceme podporiť ekonomický rast, nie je to len nevyhnutné, ale je to aj príkaz dňa. Musíme k tomu využiť všetky nástroje. Banková sústava ako reprezentant monetárnej politiky sa nesmie chovať ako nezávislý pozorovateľ. Musí aktívnejšie vstúpiť do podpory rozvojových procesov, a to ako podporou veľkých podnikov bez ohľadu na formu ich vlastníctva, tak aj podporou drobného podnikania.

    Guvernér Národnej banky vyhlásil pri schvaľovaní rozpočtu vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, že banková rada po prerokovaní štátneho rozpočtu prehodnotí diskontnú sadzbu. Bárs by sa to stalo už zajtra. Tým vytvorí predpoklady pre to, aby sa zlacnili peniaze. Súčasná úroveň úrokovej miery bráni realizácii veľkého množstva podnikateľských zámerov aj v takých prípadoch, kde je zaručený odbyt. Bez aktívnej účasti bánk štátny rozpočet nedokáže dostať ekonomiku do obrátok, aby sa vytvorili predpoklady pre ďalší rast. Banková sústava musí zhospodárniť svoju činnosť a na druhej strane zrýchliť obeh peňazí tak, aby zníženie úrokovej miery nemalo záporný vplyv na doterajšiu úroveň zisku bánk, ale naopak, aby sa zisk bánk ešte zvýšil.

    Vláda v súčasnosti považuje za prioritu hospodárskej politiky rast investícií, čo predpokladá zväčšiť zásobu kapitálu a tým vyvolať rast hrubého domáceho produktu. Súčasne musí dbať, aby nedošlo k poklesu dopytu. Výdavková zložka rozpočtu má tomu zabrániť. Rastom objemu investícií je potrebné podporiť nielen rast hrubého domáceho produktu, ale aj zvyšovanie efektívnosti ekonomiky, a to najmä scientifikáciou výroby v priemysle a v poľnohospodárstve. Riešenie je v tom, aby sa realizovala expanzívna monetárna politika, ktorá zníži úrokovú mieru a zvýši objem investícií. Rozpočtová politika pritom musí byť v tomto období úsporná. Vláda chce len mierne zvýšiť výdavky, aby nemusela zaťažiť podnikateľskú sféru a zamestnané obyvateľstvo vyššími daňami. Znížili by sa disponibilné dôchodky domácností a tým aj spotreba. Riešením je rast hrubého domáceho produktu stimulovať investíciami a zvýšením verejných úspor.

    Kombinácia rozpočtovej a monetárnej politiky nemôže byť ľubovoľná. V Spojených štátoch v minulých rokoch kongres schválil odporúčanie pre vládu, aby sa prijali opatrenia na zvýšenie investícií na úkor spotreby. V reálnom živote sa dosiahli presne opačné výsledky. Nevhodná kombinácia rozpočtovej a monetárnej politiky by mohla mať za následok rast deficitu a rast úrokovej miery. Následne by sa to prejavilo vo zvyšovaní spotreby a výdavkov na spoločenskú spotrebu na úkor investícií a vývozu pri súčasnom znižovaní miery úspor a tým aj investícií.

    Vážené dámy a páni, veľmi často sa na našej schôdzi diskutuje o tom, ako sa majú využiť prostriedky Fondu národného majetku. Mnohí z vás tu diskutovali, že je potrebné využiť zdroje Fondu národného majetku pre dlhovú službu. Chcem uviesť jedno: Mnohí z vás pochádzate z dedín, poznáte, aká je situácia a viete, že každý roľník, ktorý riešil svoju spotrebu na účet predaja majetku - to bola cesta k vytváraniu skupiny želiarov, alebo bírešov. Vážení, platí to aj pre národné hospodárstvo. Ak budeme riešiť bežné výdavky na účet predaja majetku, buďme si vedomí toho, že zabránime tomu, aby v budúcnosti naša spoločnosť mohla úspešne prosperovať. Národy sú chudobné, aj menej chudobné a bohaté. Vážení, ale chudobné sú predovšetkým tie národy, nie žeby boli sprostejšie, lenivejšie atď., ale preto, že nezodpovedné vlády predali ich prírodné bohatstvo zahraničnému kapitálu, ktorý z toho ťaží a tieto národy žijú v biede. Ak máme úctu k vlastnej spoločnosti, musíme zabrániť tomu, aby naša spoločnosť sa nedostala do takejto situácie.

    Chcel by som upozorniť ďalej, že rasť hrubého domáceho produktu sa bude zabezpečovať najmä rastom spotreby, vývozu a voľných kapacít. Vážení, uvedomte si jedno, že ak máme využité kapacity na 40 až 60 %, niekde síce viacej, ale aj menej, to pri dostatku úverových zdrojov vytvára skutočne výhodné podmienky pre to, aby sme mohli prakticky zo dňa na deň zabezpečiť relatívne rýchly prírastok hrubého domáceho produktu. Domnievam sa, že tým, čo sme dokázali v minulom roku, že naša spoločnosť je adaptabilná, že sa dokáže prispôsobiť na nové podmienky, že sa podstatná časť podnikateľských subjektov na tieto nové podmienky už prispôsobila, som si istý, že aj v tomto roku dokážeme dosiahnuť výrazný úspech.

    Vzhľadom na to, že predložený štátny rozpočet je formovaný tak, ako je, to znamená, že je vyvážený, je reálny, prosím vás, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste návrh štátneho rozpočtu podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gaulieder.

  • Vážený pán podpredseda, vzhľadom na to, že po obedňajšej prestávke rokujeme už viac ako tri hodiny a berúc do úvahy vaše poslanie a poslanie spoločného spravodajcu požiadal by som vás, aby ste vyhlásili desaťminútovú prestávku.

  • Ďakujem. Priatelia, bude desaťminútová prestávka.

    Prosím, pán poslanec Mikloško.

  • Vzhľadom na to, že je potrebné, aby prestávku žiadali dva kluby, pridávam sa, ale po vystúpení pána Brocku.

  • Ďakujem. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Priatelia, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať. Slovo má pán poslanec Július Brocka. Pripraví sa pán poslanec Bartolomej Kunc.

    Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej sále. Prosím, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážená Národná rada,

    štátny rozpočet je vždy konkrétnym finančným vyjadrením politiky vlády, nástrojom jej hospodárskej politiky a rozpracovaním jej programového vyhlásenia. Je preto prirodzené, že analýza tohto materiálu sa robí nielen z hľadiska posudzovania našich možností a potrieb spoločnosti, ale tiež i vo vzťahu k predvolebným sľubom strán, na základe ktorých sa občania rozhodovali vo voľbách, v tomto prípade najmä strán vládnej koalície. Tiež je nezanedbateľná skutočnosť, že je podstatne ľahšie dnes v marci odhadovať vývoj tohto roka, ak sú známe napríklad výsledky rozpočtového hospodárenia za rok predchádzajúci. Keďže tie výsledky boli mimoriadne priaznivé v našich podmienkach transformujúcej sa spoločnosti, je to ďalšia pozitívna skutočnosť. Po tomto všetkom, a najmä po tak rozsiahlej diskusii na všetkých úrovniach by sme očakávali, že dnešný návrh rozpočtu na rok 1995 bude tým najreálnejším, najobjektívnejším, najvyváženejším rozpočtom, aký sme tu, v parlamente po roku 1989 prerokúvali. Iní sa už viackrát dnes vyjadrovali k jeho reálnosti v oblasti príjmov, ja sa chcem zastaviť pri výdavkovej časti štátneho rozpočtu najmä do sociálnej sféry a zdravotníctva.

    Tí občania, ktorí očakávali koniec reštrikcií, koniec uťahovania opaskov po víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v predčasných parlamentných voľbách, musia ešte počkať. Použijem príklad. Pozrime sa na najznámejšiu zo štátnych sociálnych dávok - prídavky na deti. 21. septembra 1994 na mítingu v Žiari nad Hronom Vladimír Mečiar sľúbil - citujem: "Po voľbách sa zákon o rodinných prídavkoch zmení v prospech občanov." Koniec citátu. Pani ministerka Keltošová to viackrát prisľúbila i po voľbách už ako členka vlády. Dokonca sa dostal tento návrh i do plánu legislatívnych úloh vlády na tento mesiac, marec 1995. Aj v Generálnej dohode z februára 1995 je zakotvený tento záväzok vlády tak, že vláda zvýši hranice maximálneho príjmu pre existenciu nároku na túto štátnu sociálnu dávku.

    Na prvý pohľad je zrejmé, že ide o rozšírenie okruhu príjemcov tejto dávky, to znamená, že pri dnes platných sumách prídavkov na deti aj bez ich valorizovania bude potrebných viac finančných prostriedkov na ne, ako napríklad v minulom roku. Hovorím preto na prvý pohľad, lebo v správe k návrhu štátneho rozpočtu na strane 9 sa hovorí, že sa bude naďalej zvyšovať adresnosť, že prijatú zákonnú úpravu poskytovania prídavkov na deti treba naďalej precizovať. O aké precizovanie ide, hovorí zrejme Generálna dohoda na rok 1995, kde sa doslovne hovorí - citujem: "Výšku prídavkov na deti vláda prispôsobí skutočným zámerom štátnej rodinnej politiky." Koniec citátu. Čiže už nie je reč o prospechu občanov, ale o nejakých zámeroch štátnej rodinnej politiky, o niečom, čo ešte nepoznáme. Namieste je otázka, o aké zámery štátnej rodinnej politiky ide. Pýtam sa preto, lebo tých 9 miliárd korún, ktoré sú v rozpočte vyčlenené na prídavky na deti, nezodpovedá ani skutočným potrebám, nieto ešte volebným sľubom lídrov HZDS.

    Skutočné čerpanie za posledných 5 mesiacov platnosti zákona o prídavkoch na deti bolo 800 miliónov v priemere za mesiac, čo celoročne znamená potrebu 9,5 mld korún. A to je potrebných ďalších 515 miliónov korún, ak sa od 1. júla 1995 uvažuje s úpravou súm životného minima. Žiadam o vysvetlenie kompetentného člena vlády, akým spôsobom sa budú upravovať prídavky na deti, kedy naozaj, komu a, samozrejme, z čoho. Pre porovnanie uvediem, že v návrhu rozpočtu 1995 schválenom vo vláde Jozefa Moravčíka bolo na prídavky na deti 10 242 miliónov korún, čo je o 1 242 miliónov viac, ako v tomto návrhu.

    Dámy a páni, súčasťou transformácie sociálnej sféry je odštátnenie a pluralita v poskytovaní sociálnych služieb. Od roku 1992, kedy je v platnosti zákon číslo 135 o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami, pôsobia v sociálnej sfére na Slovensku veľmi úspešne, aj keď s veľkými ťažkosťami, neštátne subjekty. Ide o jednoznačne rozvojový impulz, ktorý v konečnom dôsledku znamená znižovanie výdavkov štátu, skvalitňovanie sociálnych služieb a tiež poskytovanie služieb tam, kde absentujú štátne služby v požadovanej štruktúre. Preto ma veľmi mrzí, že pôvodne vybojovanú sumu 80 miliónov nedokázala pani ministerka Keltošová obhájiť ani medzi úradníkmi ministerstva financií, ani vo vláde. O to viac, že práve ona vyhlásila, že rok 1995 bude rokom rozvoja a nie uťahovania opaskov.

    Ďalšia moja poznámka a zároveň aj pozmeňovací návrh sa týka článku I § 8 návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý hovorí o tom, že štát prispieva v roku 1995 na zdravotné poistenie z kapitoly ministerstva zdravotníctva za osobitné skupiny osôb 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy. Takáto miera účasti štátu na zdravotnom poistení občanov, za ktorých zo zákona platí štát, je nedostatočná. Je to pokračovanie rozpočtového provizória z decembra minulého roku a bude znamenať vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni okrem iného zníženie výdavkov na lieky o 6 % a zníženie rozsahu zdravotníckych služieb o 10 %. Navrhujem preto upraviť tento podiel na 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy tak, ako je to v druhom variante rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne prerokovanom minulý mesiac v správnej rade. Predstavovalo by to krytie potrieb zdravotníckej starostlivosti na úrovni roku 1994. Pripomínam, že správna rada odporučila Národnej rade schváliť prvý variant rozpočtu, t.j. 13,7 % z 93 % minimálnej mzdy.

    Ak by tento môj pozmeňovací návrh neprešiel, navrhujem druhý, ústupový návrh, 13,7 % z 58 % minimálnej mzdy. Tieto 4 %, už som to spomínal, predstavujú 13 korún naviac za poistenca od štátu v porovnaní s pôvodným návrhom.

    Moja posledná poznámka smeruje do rezortu školstva, kde situácia oprávnene vyvoláva znepokojenie širokej verejnosti. Aj keď to nie sú iba platy, ale fakt, že hlboko zaostávajú za ostatnými rezortmi, je urážkou akademickej obce a pedagogického stavu vôbec. Hovorili k tomu už viacerí poslanci. Nariadenie vlády číslo 279 z októbra minulého roku, ktorým sa upravila stupnica platových taríf zamestnancov rozpočtových organizácií v priemere o 10 %, bolo prvým krokom k riešeniu neúnosnej situácie. Druhým mali byť tomu zodpovedajúce finančné prostriedky v štátnom rozpočte na rok 1995. Nestalo sa tak. Naopak, vláda sa v Generálnej dohode vzdala možnosti regulovať mzdy v podnikateľskej sfére, čo bude mať za následok ďalšie prehlbovanie rozdielu medzi platmi v rozpočtových a príspevkových organizáciách oproti podnikateľskej sfére, i napriek tomu, že sa vláda zaviazala v Generálnej dohode, že nebudú zaostávať.

    Dámy a páni z vládnej koalície, dovoľte vetu na záver. Uťahovanie opaskov i napriek vašim predvolebným sľubom neskončilo. Práve naopak, skončilo možno pre tých, ktorí okrem iného ťažia z neexistencie zákona o konflikte záujmov, k čomu ste aj dnes prispeli neschválením môjho návrhu zaradiť tento bod na program rokovania 5. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kunc. Pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi začať toto vystúpenie aktuálnou poznámkou o sebe samých, presnejšie o našom vystupovaní na 4. schôdzi Národnej rady. Televízny prenos schôdze totiž umožnil našim občanom nielen sledovanie, ale aj pozorovanie, a teda aj kritiku nášho správania. Neviem, nakoľko ste si ju všimli, ale ja som jej venoval pozornosť. Z rozpätia hodnotení, ktoré som počul, resp. čítal, odcitujem dva. To krajšie znelo takto: Naši poslanci nám zase pripravili humoristickú reláciu. To menej lichotivé - zase sa predvádzali a nadávali si horšie ako baby na trhu. Ďalšie nebudem citovať, lebo nie sú povzbudivé, ale nemôžeme si ich nevšímať, a to bez ohľadu na to, kto ich hovorí. Sám to vidím tak, že konštatovaný zlý dojem vyvolávajú najmä osobne zamerané faktické poznámky, ktoré sú často útočné, dehonestujúce, až zhadzujúce, čo nakoniec znechucuje aj nás samotných v sále a z procedurálneho hľadiska znamená zneužitie možnosti reagovania faktickou poznámkou.

    Chcem vás požiadať, panie a páni poslanci, pokúsme sa vyhnúť takýmto nežiadúcim intermezzám v rokovaní a vráťme mu vážnosť i dôstojnosť zodpovedajúcu našej zákonodarnej činnosti, ktorá ako jediná nás oprávňuje na pobyt a vstupovanie do tejto sály. Za pochopenie ďakujem. Máme tú poctu i potešenie, že zakladáme budúce parlamentné tradície Národnej rady, nuž, robme to zodpovedne a tak, aby sa ani terajší najmladší z nás nemuseli po čase červeňať za naše neuvážené postupy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prerokúvame druhý rozhodujúci štátno-vládny dokument vlády vzišlej z predčasných parlamentných volieb a pôsobiacej v jestvujúcom koaličnom zoskupení a danom opozičnom obkolesení. Nejde o nič menej, než o štátny rozpočet na rok 1995. A všetci veľmi dobre vieme, že všetky štátne rozpočty tohto transformačného obdobia majú mimoriadne závažnú nástrojovú rolu ničím nenahraditeľnú prinajmenšom z troch hľadísk. Po prvé, z hľadiska vytvorenia podmienok za udržanie dôvery štátnej pospolitosti a sociálneho zmieru. Po druhé, z hľadiska vytvorenia politicko-ekonomických podmienok na priebežné úspešné pokračovanie transformačného procesu vzhľadom na jeho význam pre upevňovanie a rozvoj slobody a demokracie v našej vlasti. Po tretie, z hľadiska zabezpečenia národno-štátnych záujmov našej vlasti v zahraničnej politickej i hospodárskej spolupráci.

    Nespornosť tejto trojitej záujmovej orientácie štátu a nevyhnutnosť jej zabezpečenia umnou, politicky i hospodársky vhodne založenou rozpočtovou politikou štátu je natoľko jednoznačná a nesporná, že je naším spoločným záujmom, ktorý neznesie žiadne spochybňovanie. Taký by mal byť logický záver nášho rokovania, umocnený hlasovaním za prijatie návrhu predkladaného zákona, a to hoc aj plným počtom hlasov.

    Svedčí priebeh našej rozpravy v tejto chvíli o tom, že sa približujeme k takto znejúcemu záveru? Nie, nesvedčí. Aspoň zatiaľ nie. Horšie zaznelo, čo som počul v jednom vystúpení, že vraj zodpovednosť nepreberáme. Toto považujem za nebezpečné, pretože vyvoláva otázku, načo sme tu, a všetci. Ako na ňu zodpovieme? Alebo nemusíme odpovedať? Alebo len koalícia musí a opozícia nemusí? Ale musí. Na jednej strane síce môže nehlasovať za prijatie zákona o štátnom rozpočte, alebo nehlasovať vôbec, ale nemôže sa prinajmenšom vzdať práva a povinnosti uskutočňovať priebežnú kontrolu vládnutia, a teda aj rozpočtového hospodárenia. A v rozsahu tejto povinnosti nesie aj zodpovednosť.

    Vzhľadom na vážnosť citovaného výroku sa zamýšľam nad tým, z čoho asi vychádza. A ponúka sa mi odpoveď, že najskôr zo stanoviska už mnoho razy zdôrazneného a zopakovaného zo strany opozície, založeného na tom, že opozícia odmieta spôsob uplatňovania moci koalíciou. Tu, žiaľ, nie je priestor na to, aby sme toto konštatovanie širšie rozoberali, ale na druhej strane treba povedať, že koalícia má argument, že pri utváraní koalície ponúkala priestor na účasť vo vláde, a teda priamo vyzývala na tvorbu spôsobu uplatňovania moci. To sa nielenže nepodarilo, ale práve spôsob odmietnutia spoluúčasti na uplatňovaní moci viedol k takému uplatňovaniu moci zo strany koalície, k akému nakoniec siahla. Takže, sú tu dva spôsoby, doteraz navzájom uplatňované, a otvorená otázka, či sa budú aj naďalej takto uplatňovať. Komu to bude na osoh? Čo ak nám ktorémukoľvek, keď vykročíme z tohto parlamentu, položí občan otázku, či sa chceme donekonečna hašteriť.

    Panie a páni, hľa, tu je príležitosť na zamyslenie, či sme tie spôsoby, oba, správne zvolili, a či môžu byť vhodné na tvorivé vládnutie v tomto štáte. Nemýľme sa vo veci zodpovednosti. Po schválení zákona totiž bude prijatý štátny rozpočet tak či tak spoločným programom vládnutia koalície i opozície v tom zmysle, ako som to pred chvíľou charakterizoval. Nakoniec, v rokovaní výborov sa to aj potvrdilo a okrem niekoľkých pripomienok v rozprave odzneli skôr určité výčitky, než zásadné výhrady. Jednu výhradu, a síce výhradu pána poslanca Dzurindu, že čo sa týka príjmov, je to politická direktíva pre ministerstvo financií, myslím si, že priamo vyvrátili viacerí rečníci svojimi podrobnejšími pohľadmi na ich reálne zdroje.

    Vraciam sa však k pôvodnej myšlienke o spoločenstvosti štátneho rozpočtu ako programu hospodárenia štátu pre koalíciu i opozíciu s úmyslom vyvolať podnet, aby sme zauvažovali o tom, či by nebolo možné a osožné modifikovať naše spôsoby s veľkým "S" v reálnej parlamentnej i vládnej praxi. Sám som totiž presvedčený o tom, že je to nevyhnutné a že sme tým zaviazaní svojim voličom i celej štátnej pospolitosti tohto štátu. Ak sa to podarí, koalícia bude môcť viac sústrediť sily na tvorivé činy v uskutočňovaní prijatého vládneho programu a opozícia zasa na pozornú, ale zároveň tvorivú kontrolu a kritiku.

    Dovoľte mi ešte zdôrazniť, že si nemôžeme dovoliť prepych urobiť zo štátneho rozpočtu nástroj boja o moc. Bol by to ten najhorší krok, ktorý by sme mohli urobiť a ktorý by nevyhnutne viedol k zostreniu napätia v spoločnosti. Naopak, ak ho prijmeme ako spoločný program, vnesieme do celej štátnej pospolitosti uspokojenie a vyvoláme dôveru i nádej. Urobme tak v znamení svojho poslaneckého sľubu, ktorý sme nezložili tak dávno, aby sme ho už mohli zabudnúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani Edit Bauerová. Faktická poznámka pána poslanca Dzurindu. Prosím.

  • Vážený pán poslanec Kunc, všimol som si len jedného poslanca, ktorý sa pokúsil vyvrátiť moje námietky v oblasti umelo nafúknutých príjmov. Bol to pán poslanec Baránik. Pán poslanec Baránik sa naozaj pokúsil načrtnúť víziu akýchsi multiplikačných efektov zo zvýšených výdavkov v uplynulom období. Pán poslanec Baránik však zabudol dodať, že tieto výdavky išli v drvivej väčšine do spotreby, a dokonca objem investícií voči hrubému domácemu produktu aj v minulom roku poklesol. Takže, ak sa niekde multiplikačné efekty prejavia, obávam sa, že to budú len naše pupky.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová. Pripraví sa pán poslanec László Szigeti z MKDH.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

    vyhlasujem na svoju česť, že prvú vetu som nepísala vtedy, keď som počúvala pána Kunca, ale táto znie takto: "Vzhľadom na zodpovednosť parlamentu za použitie jedného z najvýznamnejšieho nástroja, ktorú parlament má na usmerňovanie a kontrolu vládnej politiky, chcela by som vám priblížiť niektoré riziká vládneho rozpočtu." Dovoľte mi stručnú poznámku k filozofii rozpočtu. Určite, myšlienky, ktoré nadhodil pán poslanec Kunc, sú nesmierne závažné. Odporúčam však tvorcom rokovacieho poriadku, aby rozpočet bol schválený dvojtretinovou väčšinou. Takto sa totiž vytvára rozpočet, takto sa rozpočet schvaľuje v demokratických krajinách preto, že to chce konsenzus.

    Dovoľte mi pokračovať. Z hľadiska zodpovednosti parlamentu je potrebné si uvedomiť riskantnosť niektorých krokov, ktoré parlament dáva do vienka štátu a jeho občanov schválením rozpočtu. Tie sú tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Riziká na strane príjmov boli dostatočne rozoberané. Chcem dodať k tomu len jednu stručnú poznámku. Kým ekonomické prognózy pri 2,5 až 4,5-percentnom raste hrubého domáceho produktu počítajú s 10-percentným rastom nepriamych a 8-percentným rastom priamych daní, predložený rozpočet vychádzajúc z 5-percentného rastu hrubého domáceho produktu predpokladá 17 až 20-percentný rast nepriamych a 38-percentný rast priamych daní. Prepáčte, že opakujem tieto údaje. Nie je totiž možné nevidieť, že rizikovosť daňových príjmov zhruba vo výške 9 až 10 mld Sk môže zvýšiť deficit štátneho rozpočtu a môže sa objaviť budúci rok na druhej strane rozpočtu - na strane výdavkovej v položke dlhová služba.

    Riziká sú, samozrejme, aj na strane výdavkov. Práve jedným je spomínaná dlhová služba, ale sú aj ďalšie. Dovoľte mi aspoň spomenúť reorganizáciu štátnej správy, ktorá nie je zahrnutá do rozpočtu, a kompetenčný zákon ani nepredpokladá, že reorganizácia štátnej správy by mohla stáť nejaké rozpočtové prostriedky, sociálnu tenziu z neplnenia povinností vlády daných zo zákona a ďalšie skutočnosti, znehodnotenie rozpočtového zabezpečenia rozpočtových a príspevkových organizácií prostriedkami neskorým uvoľňovaním prostriedkov štátneho rozpočtu. Dovoľte mi stručne sa vyjadriť k niektorým.

    Dlhová služba i pri opatreniach, ktoré vláda vykonala, dosahuje okolo 17 % výdavkov štátneho rozpočtu. Viac ako výdavky na školstvo a kultúru spolu, viac ako výdavky štátu na veci sociálne, a zhruba toľko, ako výdavky na obranu a bezpečnosť.

    Napriek tomu, že rozpočet je predkladateľmi považovaný za rozvojový, ukazovateľ, ktorým sa meria rozvojovosť rozpočtu, nie je z hľadiska medzinárodného príliš priaznivý. Takýmto ukazovateľom je porovnanie výdavkov na obranu k výdavkom na vzdelávanie a zdravotníctvo. V predloženom rozpočte tento rozpočet dosahuje 37 bodov. Kvôli porovnaniu treba uviesť, že v roku 1988 bol tento údaj za Japonsko 10, Dánsko 16, Nórsko 26, Holandsko 22 a susedné Rakúsko 12.

    Riziko, ktoré zakladá štátny rozpočet, je i sociálnej povahy - nedostatočné zabezpečenie mzdovej úrovne pedagógov a lekárov, keďže ich platy sa dostávajú nielen hlboko pod úroveň zamestnancov štátnej správy, ale aj pod priemerný plat v priemysle.

    Vláda, podľa nášho názoru, nezvážila priority tejto krajiny a jej obyvateľov. To isté je možné tvrdiť aj o situácii, do akej dostáva vláda najslabšie sociálne vrstvy, starých ľudí a deti. Predložený návrh rozpočtu opäť len sľubuje to, čo zákon ustanovuje pre vládu ako neodkladnú povinnosť zvýšiť životné minimum, keď sa naplnia zákonom stanovené podmienky. Tie sa naplnili zhruba v októbri minulého roka. Odkladanie úpravy najnižších dôchodkov voči občanom odkázaným na dôchodok ako jediný zdroj príjmov nemôžem nazvať inak ako hanebné. Iba kvôli ilustrácii chcem uviesť, že v Českej republike od 1. januára je zákonom stanovené životné minimum pre jednu samostatnú osobu 2 440 Čk, na Slovensku 1 980 Sk.

    Je tiež alarmujúce, že rozpočet podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu neobsahuje prostriedky na valorizáciu dôchodkov, pričom vám odporúčam do láskavej pozornosti údaj o priemernom dôchodku, ktorý je na Slovensku 2 775 Sk.

    V závere mi dovoľte predložiť niekoľko návrhov s ich stručným zdôvodnením. 1. Navrhujem vyňať zo spoločného hlasovania z tlače 83a bod 2 s tým, že navrhnutá výška, ktorú by týmto dal parlament do kompetencie ministra financií, upraviť záväzné limity rozpočtu do výšky 10 %, je vyššia ako rozpočty niektorých kapitol. Pri takto napätom rozpočte, podľa môjho názoru, parlament by mal mať dozor nad vývojom rozpočtových ukazovateľov, preto považujeme za potrebné znížiť túto hranicu na 5 % týchto limitov, ktorá je beztak značne vysoká, dosahuje zhruba 1,3 miliardy korún.

    2. Zaradiť do článku I návrhu zákona nový paragraf, napríklad pod číslom 10: "Penále a pokuty, ktoré vznikajú rozpočtovým, príspevkovým a im podobným organizáciám z dôvodov dokázateľného neskorého uvoľňovania limitov prostriedkov zo štátneho rozpočtu, sú výdavkami Všeobecnej pokladničnej správy."

    Dôvodová správa k štátnemu rozpočtu predpokladá zvýšenie finančnej disciplíny a zamedzenie situáciám, keď rozpočtové, príspevkové a im podobné organizácie môžu prostriedky zo štátneho rozpočtu uložiť do banky a získať primerané úroky. Neuvažuje však s opačnou situáciou, s ktorou sme sa vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru veľmi často stretávali, s vysokými čiastkami, ktoré fakticky znižujú aj tak napäté rozpočty rozpočtových a príspevkových organizácií práve preto, že dostávajú neskoro uvoľnené prostriedky na zaplatenie faktúr a vznikajú neprimerane vysoké penále a pokuty. Myslím si, že ak sa uvažuje so zvýšením disciplíny z jednej strany, je spravodlivé, aby sa tak urobilo aj na strane druhej.

    3. Navrhujem vyčleniť účelové prostriedky pre národnostnú kultúru vo výške 7,5 % rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry a doplniť ich na túto úroveň na úkor Všeobecnej pokladničnej správy. Stručne by som chcela zdôvodniť výšku 7,5 %. Všetkých príslušníkov národnostných menšín na Slovensku žije 15 % obyvateľstva. Títo sú tiež daňovými poplatníkmi. Ak predpokladáme, že sa zúčastňujú aj na slovenskej kultúre, považujeme za spravodlivé počítať s polovičnou sumou výdavkov na kultúru, na rozvoj ich vlastnej kultúry.

    Navrhujem ďalej doplniť návrh uznesenia v časti C. Doterajší text označiť písmenom A, zaradiť nové písmená B a C.

    Pod písmenom B: "Žiada vládu rozdeliť 90 % účelových prostriedkov pre menšinové kultúry proporcionálne podľa početnosti jednotlivých národných menšín." Na vysvetlenie dodávam: ďalších 10 % použiť tak, aby málopočetné národnostné kultúry mohli prežiť.

    V bode C: "Žiada vládu o neodkladnú úpravu životného minima v zmysle odseku 2 článku II zákona 195/1994 Z. z. vzhľadom na to, že zákonné podmienky na zvýšenie životného minima boli dávno naplnené a zákon ukladá vláde v tomto prípade neodkladne zvýšiť životné minimum."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec László Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Kamil Haťapka z SNS.

    Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi veľmi stručne zareagovať na niektoré poznámky, ktoré predniesla pani poslankyňa Bauerová.

    Zameriam sa na sociálnu sféru. Veľmi ma prekvapilo, že teraz uvádza, že zákonom stanovený limit, resp. zákonom stanovené podmienky pre určenie životného minima boli naplnené v októbri. Prečo nevystúpila s touto požiadavkou vtedy na vtedajšiu vládu? Vláda Vladimíra Mečiara začala svoju činnosť až 13. decembra 1994, takže ma prekvapuje, že vystupuje s touto požiadavkou teraz. Neviem, či si prečítala podrobne rozpočtovú kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože tu sa počíta so sumou viac ako 14 miliárd korún, je to presne 14 613 810 tisíc Sk na dávky, ktoré sa týkajú aj dôchodkov.

    Rozpočet, ktorý sme dostali do výboru napríklad ešte za exministra Brocku, vôbec nepočítal s valorizáciou dôchodkov, a teraz sa s touto valorizáciou počíta. V tejto kapitole sú uvedené sumy na zvýšenie dôchodku z titulu jediného príjmu, na čo sa, bohužiaľ, pri zvyšovaní dôchodkov v lete minulého roku zabudlo. Je tu dávka na zvýšenie dôchodkov z titulov účasti na odboji a rehabilitácie, zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť a ďalšie dávky. Bola by som rada, keby si tieto informácie a údaje doplnila, pretože na všetky tieto dávky sa v rozpočte pamätá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pani Edit Baureová.

  • Vážená pani poslankyňa, ustanovujúca schôdza parlamentu bola v novembri. Odvtedy už si pripadám, prepáčte, ako papagáj, hovorím práve tretíkrát o tomto probléme. Hovorila som o tom pri prerokúvaní vládneho programu, pri prerokúvaní rozpočtového provizória, a považujem za svoju povinnosť hovoriť o tom dovtedy, kým sa náprava neurobí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Brocka.

  • Chcel by som zareagovať na poznámku pani poslankyne Aibekovej, že v rozpočte, ktorý som ja ako minister predkladal do zdravotného a sociálneho výboru, neboli prostriedky na valorizovanie dôchodkov.

    Pani poslankyňa si nevšimla, že rozpočet, ktorý predkladala, resp. ktorý schválila vláda Jozefa Moravčíka, to znamená aj kapitola ministerstva práce a sociálnych vecí vtedy vychádzala z iných predpokladov, napríklad aj z inej miery inflácie. To znamená, že v tom prípade pri nižšej miere inflácie, ak sa nenaplní podmienka 10-percentného rastu životných nákladov, ani nie je potrebné uvažovať v rozpočte o zvyšovaní dôchodkov z tohoto dôvodu. Dôchodky sa totiž zvyšujú aj z iného dôvodu, keď rastú priemerné mzdy, a z tohto pohľadu terajší návrh rozpočtu, aj návrh rozpočtu vlády Jozefa Moravčíka je úplne rovnaký.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vo svojom príspevku by som sa chcel zmieniť o návrhu rozpočtu rezortu školstva a vedy Slovenskej republiky na rok 1995. Na prvý pohľad absolútne ukazovatele rozpočtu kapitoly sú priaznivé a dávajú nádej na finančné oživenie rezortu školstva a vedy. Žiaľ, po hlbšej analýze však zistíme, že v mnohých ukazovateľoch zostáva na úrovni roku 1994 a po zohľadnení inflačných dopadov je prakticky nižší ako v predchádzajúcom roku. Samotný rozpočet kapitoly sa dostáva do protirečenia s programovým vyhlásením vlády pre oblasť školstvo, vzdelávanie a vedu. Napríklad v programovom vyhlásení sa hovorí o zvyšovaní kvality výchovnovzdelávacej činnosti, alebo inde za jednu z priorít bude vláda považovať rozvoj osobnosti učiteľa a posilnenie jeho spoločenského postavenia, morálneho a hmotného ocenenia i sociálnych istôt. Žiaľ, do návrhu rozpočtu kapitoly sa to premietlo nasledovne: Na druhej strane je uvedené, že rozpočet výdavkov neuvažuje s finančným krytím nových úloh, a tým ani so zvyšovaním kvalitatívnej úrovne výchovnovzdelávacieho procesu. Čo sa týka mzdových prostriedkov v hodnote 10 904 miliónov korún, čo v porovnaní s predchádzajúcim návrhom dohodnutým s odborovým zväzom predstavuje zníženie o 300 miliónov korún, nezabezpečuje deklarované závery v programovom vyhlásení o spoločenskom postavení učiteľov. Spomínaným znížením o 330 miliónov korún sa zabezpečuje prevádzka zo mzdového hľadiska v podstate na úrovni roku 1994. Objem mzdových prostriedkov zabezpečuje pokrytie tarifných platov na súčasný stav pracovníkov, ďalej časť nárokových zložiek a osobné príplatky pracovníkov vo výške 2 %, teda pracovníci v rezorte školstva môžu počítať len s 2 %, čo sa týka osobných príplatkov.

    Ďalším protirečením návrhu rozpočtu oproti programovému vyhláseniu je, že podľa programového vyhlásenia vláda bude podporovať zriadenie osemročných gymnázií s cieľom lepšej možnosti profilovať sa podľa záujmu a nadania žiakov. Je všeobecne známe, že po ukončení štvrtého ročníka na osemročných gymnáziách žiaci neodchádzajú zo školy, ale pokračujú ďalej a tým vzniknú zvýšené požiadavky na priestorové vybavenie jednotlivých škôl, čo súvisí s urýchlením dokončenia rozostavaných stavieb. Žiaľ, investičné výdavky v rozsahu 1 206 miliónov korún v porovnaní s potrebami rezortu na dokončenie rozostavaných objektov sú nízke a budú mať za následok odsun termínov dokončenia prevažnej väčšiny rozostavaných stavieb, čím sa oddiali odovzdávanie priestorových kapacít do užívania. Vyvoláva to ďalšie chátranie školských objektov a pokračovanie výučby v mnohých neúčelových objektoch, čím sa negatívne ovplyvní celý proces vzdelávania. Dá sa teda konštatovať, že stagnuje investičný rozvoj.

    Vecné výdavky určené na prevádzku zostávajú zhruba na úrovni roku 1994. Školy z pridelených rozpočtových prostriedkov na zabezpečenie chodu školy, na prevádzku ledva stačia zaplatiť faktúry za energiu, vodu, za spoje, za poštovné, za potraviny, za základné hygienické prostriedky, o učebných pomôckach, o odbornej literatúre, o vylepšení materiálno-technickej základne sa riaditeľom škôl ani nesníva. A kde sú havarijné situácie, údržba, maľovky atď.? Nie náhodou sa píše - citujem: "Nebude možné plne prevádzkovať súčasný rozsah siete škôl a školských zariadení z návrhu rozpočtu kapitoly."

    Návrh rozpočtu síce hovorí o spoluúčasti obcí, miest i rodičov na financovaní prevádzky, avšak legislatívny rámec pre obce nie je vytvorený, čo sa týka spoluúčasti na financovaní a uskutočňuje sa na báze dobrovoľnosti. V tejto súvislosti je potrebné vypracovať zákon o financovaní školstva a urýchliť proces pričlenenia predovšetkým materských škôl a základných škôl k miestnym samosprávam. Spoluúčasť rodičov na financovaní školstva, predovšetkým materských škôl, základných škôl a stredných škôl nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Značným nedostatkom návrhu rozpočtu je, že zárobková úroveň pracovníkov sa nerieši v súlade s požiadavkami. V rezorte je najnižšia úroveň platov za najvyššiu kvalifikáciu. Školstvo sa dostáva medzi najslabšie platené rezorty. Výsledkom tohoto stavu je odchod pracovníkov z rezortu, pokles úrovne výchovnovzdelávacieho procesu a postupný rozpad školstva. Preto je potrebné riešiť platové pomery pracovníkov rezortu a zabezpečiť priemerné zárobky aspoň na úrovni iných, lepšie prosperujúcich rezortov. Zodpovednosť je v rukách parlamentu a vlády Slovenskej republiky. Súhlasím s návrhom pána poslanca Brocku a navrhujem zvýšenie osobných príplatkov v rezorte z 2 % na 10 % z rezervy vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kamil Haťapka zo SNS. Pripraví sa pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    skutočnosti, ktoré som prezentoval v súvislosti so športovou reprezentáciou Slovenskej republiky a ďalším rozvojom telesnej výchovy a športu i na pôde našej Národnej rady, sú všeobecne známe a nebudem sa opakovať. Je známa skutočnosť, že sa dramaticky zhoršuje zdravotný a telesný stav obyvateľstva, znižuje sa veková hranica úmrtnosti a priemerného veku, naopak, zvyšuje sa podiel negatívnych javov v živote mládeže, nezamestnanosť, kriminalita, drogová závislosť, alkoholizmus a podobne. V tejto súvislosti sa žiada výrazne zvýšiť podiel štátnej starostlivosti v oblasti telesnej výchovy a športu na riešenie týchto dnes už aktuálnych a akútnych problémov.

    Výraznejšia starostlivosť štátu o telesnú výchovu a šport v tejto vekovej skupine by mala byť preventívna a odraziť sa v pozitívach a pozitívnych sociálnych účinkoch. Zanedbávanie športovej starostlivosti o mládež môže mať za následok aj výrazný pokles angažovanosti Slovenskej republiky na poli štátnej športovej reprezentácie v budúcom období. Uvediem len dve čísla, ktoré dokumentujú, že športovou reprezentáciou konkrétne zviditeľňujeme Slovensko, a tým prispievame k vytváraniu priaznivého imidžu vo svete. Len v uplynulom roku športoví reprezentanti Slovenskej republiky na najvýznamnejších medzinárodných športových súťažiach dosiahli 37 titulov "majster sveta" a 18 titulov "majster Európy", čo hovorí za všetko. Ich obhájenie resp. získanie ďalších úspechov si vyžiada aj naďalej sa stretávať so športovým svetom, teda zúčastňovať sa rozhodujúcich športových podujatí svetového a európskeho charakteru doma i v zahraničí.

    Táto účasť však musí byť podmienená intenzívnou, na vedeckých základoch podloženou prípravou a tréningom. To všetko si vyžaduje mať k dispozícii potrebné finančné prostriedky. Najviac prostriedkov len pre športových reprezentantov bolo k dispozícii v čase existencie federácie. Táto suma dosahovala ročne v priemere 430 miliónov korún. Vznikom samostatnej Slovenskej republiky za podpory štátu sme vedeli rýchle a pomerne úspešne prevziať a plniť nové úlohy vyplývajúce zo samostatnosti Slovenska. Napriek tomu, že slovenská štátna športová reprezentácia je svojím programom i rozsahom činnosti rovnaká ako bývalá federálna, finančné zdroje na jej zabezpečenie sú výrazne nižšie. V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky výška dotácie na športovú reprezentáciu predstavovala 185 miliónov Sk. V uplynulom roku to bolo len 113 miliónov Sk a v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 sa dnes uvažuje len so sumou 75 miliónov Sk. A to, vážení kolegovia, kolegyne, vážená vláda, hovorím o prostriedkoch, ktoré majú slúžiť priamo reprezentačným družstvám, ich príprave, materiálnemu vybaveniu, účasti na domácich a medzinárodných podujatiach.

    Štátny rozpočet bude takto pokrývať činnosť slovenských reprezentačných družstiev na necelých 20 % ich potrieb. A to nehovorím už o starostlivosti o talentovanú mládež, o športe pre všetkých, údržbe, modernizácii a prevádzke telovýchovných zariadení, ktoré boli v uplynulom období vybudované zo štátnych prostriedkov a v súčasnosti väčšina z nich chátra a dostáva sa do havarijného stavu.

    Posudzovali sme tento stav veľmi objektívne, vychádzajúc z argumentov, a ako viete, navrhli sme v našom výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zvýšenie prostriedkov na štátnu športovú reprezentáciu pre rok 1995 o 100 %, t.j. zo 75 miliónov na 150 miliónov Sk z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čo bolo vo výbore jednomyseľne prijaté.

    Doteraz je nejasná otázka doplnkových zdrojov, ktoré by mali v oblasti športu plynúť z výťažku číselných lotérií. Ak by sa mala opakovať situácia v tejto oblasti z minulého roku, mohlo by sa stať, že dôjde ku kolapsu vo finančnom zabezpečovaní športu a telesnej výchovy. Jednoznačne zastávame stanovisko vytvorenia jedinej štátnej obchodnej spoločnosti, ktorá bude vytvárať prostriedky na zebezpečenie štátnej športovej reprezentácie a športu vôbec. Tým môžeme v budúcnosti odbremeniť nároky na štátny rozpočet.

    Nemám v úmysle mechanicky sa porovnávať s Českou republikou, ale údaje, ktoré máme k dispozícii, hovoria o tom, že štátny rozpočet Českej republiky je v športe neporovnateľne reálnejší. Bolo uvoľnených 100 miliónov Čk na investície, 250 miliónov Čk pre reprezentačné družstvá, 283 miliónov Čk na prípravu športovcov v rezortoch a 589 miliónov Čk na činnosť občianskych združení, z toho má telovýchova ďalších 65 %. Spolu to reprezentuje 1 220 miliónov Čk. K tomu treba pripočítať ešte 350 - 400 miliónov Čk z výťažku prevádzkovania číselných lotérií a stávkových hier.

    O týchto a ďalších problémoch slovenskej telovýchovy a športu som mal možnosť hovoriť s pánom premiérom Mečiarom. Podporuje komplexné riešenie otázok športu. Uvedomujeme si však, že k tomu je potrebné urobiť, prijať a plniť viaceré systémové opatrenia a nenatŕčať len ruku - štát daj.

    V súvislosti so štátnym rozpočtom a napĺňaním športovej kasy aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu sme pripravení iniciovať a riešiť tieto otázky ďalšieho efektívneho fungovania slovenskej telovýchovy:

    V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky pripraví Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky ako doterajší garant štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport stratégiu ďalšieho rozvoja telesnej výchovy a športu v Slovenskej republike.

    Náš výbor bude iniciovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a zároveň ponúka aktívnu spoluprácu na spracovaní efektívneho systému prevádzkovania číselných lotérií a ostatných hier v Slovenskej republike ako doplnkového zdroja financovania telesnej výchovy a športu a tomu prislúchajúcich nevyhnutých administratívnych zmien. Veľmi vážne sa budeme zaoberať súčasným stavom telovýchovného a športového majetku spravovaného občianskymi združeniami, najmä však SZTK, ktorého hodnota dosahuje viac ako 7 mld Sk. Správa tohto majetku si v budúcnosti vyžiada omnoho efektívnejšie a racionálnejšie využívanie a súčasne aj udržovanie v prevádzkyschopnom stave.

    Okrem vytvorenia finančných predpokladov pre správu majetku bude nutné racionalizovať aparát, ktorý doteraz túto činnosť vykonáva. V tomto smere treba domyslieť novú organizačnú štruktúru štátnej starostlivosti o šport a telesnú výchovu na všetkých stupňoch štátnej správy. Riešenie týchto záležitostí, ako aj potrebu nového zastrešenia štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport bude potrebné v čo najkratšom čase zohľadniť v novele zákona o telesnej kultúre a Štátnom fonde telesnej kultúry.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vám poprosiť o pomoc pri riešení týchto otázok a o vyjadrenie súhlasu nami navrhnutého stopercentného zvýšenia návrhu rozpočtu v roku 1995 pre oblasť slovenskej štátnej športovej reprezentácie, pričom plne podporujem predložený návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ. Pripraví sa pán poslanec Juraj Švec - nezávislý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

    návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 hodnotili podrobne moji kolegovia z Demokratickej únie, a preto mi dovoľte len stručne pripomenúť, že keby ste hľadali v návrhu rozpočtu rozvojové impulzy a zdroje na podporu vládou stanovených priorít rozvoja, nenájdete ich. Argumentácia je vcelku jednoduchá. Nemám, nedám. Na takúto odpoveď sa však natíska otázka: Čo budeme žať, ak nezasejeme? Aký bude príjem štátneho rozpočtu v budúcnosti, ak budeme pokračovať v likvidácii malých a stredných podnikateľov, ak budeme privatizáciu odďaľovať a ak podpora zahraničného obchodu a cestovného ruchu zostane len v proklamatívnej rovine?

    Rozpočet na rok 1995 nemá charakter rozvojového rozpočtu, pokúša sa však o stabilizáciu slovenskej ekonomiky. Som veľmi rád, že vládna koalícia, ale predovšetkým premiér Mečiar a vicepremiér Kozlík nepokračovali vo svojej predvolebnej rétorike o lacných úveroch a o tom, že sa neboja dvojcifernej inflácie. Pokúšajú sa v rozumnej miere o rozpočtovú reštrikciu, o úsporné hospodárenie, podobne ako sa to nachádzalo v návrhu rozpočtu, ktorý vypracovala vláda Jozefa Moravčíka. Určite si spomínate na môj návrh, aby sa už pri rozpočtovom provizóriu bral ako základ návrh predchádzajúcej vlády. Žiaľ, súčasná vláda nenašla odvahu hľadať ďalej kompromisy, ale zakomponovala do rozpočtu niekoľko takých prístupov, ktoré ho ako celok robia menej reálnym a zvyšujú dopady na podnikateľskú sféru, na mestá a na obce.

    V oblasti sociálnej vláda zaostáva za svojím programovým vyhlásením, ponecháva si príliš veľký priestor pre nekontrolovateľné manévrovanie, príliš veľký priestor pre rezervy, a ťarchu prenáša vo väčšej miere na občana. Neúmerný nárast príjmov už komentovali kolegovia a kolegyne z opozície. Dovoľte mi len pripomenúť, že argumentácia zvýšeného príjmu z daní zavedením registračných pokladníc je nereálna. Skutočnosť je taká, že plošným zavedením registračných pokladníc likvidujete tisíc drobných a malých podnikateľov, ktorých zisk je príliš malý na to, aby si mohli zakúpiť pokladnicu, pretože ekonomicky by ich to položilo. Na druhej strane možnosť opätovne dávať úľavy zvyšuje riziko zníženia príjmu, pretože tí "veľkí" si to vedia vybaviť, a mnohým vládna koalícia musí prejaviť vďačnosť. Tam budú unikať prostriedky sľúbené na zvýšenie platov učiteľov, zdravotných pracovníkov a podporu vedy. Tam je aj pôvod pokračovania tlaku na komunálnu sféru, ďalšie znižovanie podielu miest a obcí na príjmoch z daní.

    Ak bude pán Kozlík argumentovať tým, že rozpočty miest a obcí hospodária s prebytkom, a že to je signál toho, že ešte majú rezervy, je to klamlivá argumentácia. Máloktorý "otec obce" si dovolí postupovať tak, že zadlží mesto spôsobom, ako zadlžil pán Slota Žilinu. Primátor, starosta musí kalkulovať s tým, aby zabezpečil základné funkcie obce, aby zabezpečil osvetlenie, odvoz smetí, čistenie komunikácií atď. Preto hospodári na úkor budúcnosti. Neinvestuje, lepí deravé vodovodné a kanalizačné potrubia, pozerá sa, ako chátrajú obecné komunikácie, likviduje ochotnícke kultúrne telesá a čaká. A žiaľ, bude musieť ešte chvíľu počkať. Takisto, ako čakajú podnikatelia, ako čaká zahraničný obchod, ako čaká cestovný ruch a ako verí v spravodlivosť zákonov Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ako čakajú na dokončenie rozostavané školy, byty, čističky odpadových vôd napríklad v Košiciach, v Trnave, v Poprade a ďalšie.

    Teraz pristúpim k formulovaniu konkrétnych návrhov. Pán spoločný spravodajca odporúčal prijať bod číslo 6 spoločnej správy, ktorý vracia podiel obcí a miest z daní do výšky, ktorá bola v roku 1994. Podporujem tento návrh, a preto nebudem formulovať ďalší konkrétny. Takisto podporujem návrh kolegu Šimka o tom, aby sa voči prezidentskej kancelárii postupovalo tak, ako sa má postupovať voči kancelárii hlavy štátu. Okrem toho dávam tieto nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

    V kapitole Všeobecná pokladničná správa v šiestej skupine za text "projekt prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí" navrhujem vložiť slová "ako krajiny turizmu". Takže, celý text bude znieť "projekt prezentácie slovenskej republiky v zahraničí ako krajiny turizmu". Po taktom doplnení bude tých 100 miliónov Sk lepšie investovaných, ako keby sa využili len na politickú prezentáciu.

    Dámy a páni, mnohí z vás sa mali možnosť počas školských prázdnin pozrieť do hotelov a do reštaurácií. Reštaurácie zívajú prázdnotou a hotely to, čo zarobia v ubytovacej časti, prerobia v reštaurácii. Preto navrhujem v článku IV zaradiť ďalší bod 8, ktorý znie: "z prílohy 2 vypustiť položku reštauračné stravovanie". Takýmto opatrením by sa DPH z 25 % v reštauráciách dala na 6 % a prejavil by sa efekt, že reštaurácie by nezívali prázdnotou.

    Takisto navrhujem v článku IV zaradiť ďalší bod, t. j. z prílohy 2 vypustiť položku "služby cestovného ruchu", pretože 25 % DPH v službách cestovného ruchu je neúmerne vysoká. Takýto malý krok by mohol prospieť podpore cestovného ruchu.

    Okrem toho, dámy a páni, žiadam, aby bod číslo 27 spoločnej správy bol vyňatý na samostatné hlasovanie a zároveň by som vás chcel poprosiť o jeho podporu. Vo výbore pre životné prostredie sme sa už niekoľkokrát zaoberali problematikou rozostavaných čističiek odpadových vôd v Košiciach a v Trnave. Prečo práve týmito? Obom je spoločné to, že asi na 90 % sú ukončené, že udržiavaním tam vznikajú veľké náklady a ich dokončenie by urobilo poriadok vo veľkých mestských konglomeráciách. Takisto sme sa zaoberali aj Popradom, ktorý je atypický, nie je až tak rozostavaný, ale rieši celý región Tatier. Mali sme úvahy o tom, že keď nie tieto, tak budúce zimné olympijské hry by mohli byť v Tatrách. Už teraz musíme rozmýšľať dopredu, a tento krok je pre Poprad bezpodmienečne nutný.

    Keďže sme niekoľkokrát hľadali cesty ako dokončiť tieto čističky odpadových vôd, peniaze nie sú a podľa toho, čo sa rysuje ani nebudú, navrhujeme spôsob rozdeliť zodpovednosť na polovičku medzi podnikateľskú sféru a štát a dať ustanovenie, aby tie podnikateľské subjekty, ktoré budú investovať do čističiek odpadových vôd v Trnave, Poprade a Košiciach, mohli si tieto investície odpočítať ako odpočitateľnú položku. Viem, že sa pripravuje novelizácia daňového zákona, viem, že sa vyjadrujú všetci, ktorí tu sedia, v takom duchu, že investície do kultúry, do športu a do ekológie by mali tvoriť odpočitateľnú položku. Preto by som vás chcel poprosiť, vyskúšajme ako pilotný projekt tieto tri mestá.

    Viem, že nie je to legislatívne najčistejšie, ale na týchto troch mestách si môžeme s ročným predstihom vyskúšať, či podnikateľská sféra bude mať záujem spolupracovať s komunálnou sférou a či toto je cesta, ktorá vedie k riešeniu komunálnych problémov.

    Dámy a páni, už som sa o tom zmienil, že vláda si ponecháva príliš veľký priestor pre manévrovanie, najmä ustanovenie v § 3 ods. 1 a 2 umožňuje bez parlamentnej kontroly prekročenie rozpočtu až o 10 %. Táto hranica je veľmi vysoká, 5-percentnú hranicu už sleduje Medzinárodný menový fond a všetky medzinárodné inštitúcie. Na rozdiel od kolegyne Bauerovej, ktorá navrhovala túto číslicu znížiť na 5 %, myslím si, že 2,5 %, to znamená v rozsahu niekoľkých miliárd, je dostatočný priestor. Preto navrhujem, aby v § 3 ods. 2 číslica 10 % bola nahradená číslicou 2,5 %.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. Návrhy, ktoré som prednášal, som myslel úprimne a konštruktívne a svoje záverečné stanovisko budem formulovať podľa toho, ako prejdú pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Švec sa musel vzdialiť z úradných dôvodov, stráca týmto poradie. Nasleduje pán poslanec Polka a pripraví sa pán poslanec László Nagy z Maďarskej občianskej strany.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som po celom rade závažných pripomienok k návrhu rozpočtu venoval aj ja niekoľko poznámok k rozpočtu, a to kapitole ministerstva vnútra pre rok 1995 v časti pre bezpečnostný úsek. Zrejme sa budem líšiť od svojich predrečníkov, pretože tento rozpočet považujem v tejto časti za celkom reálny, svojím spôsobom podnetný pre plnenie úloh, ktoré stoja pred Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

    Je potrebné konštatovať, že predložený návrh nie celkom uspokojivo rieši všetky objektivizované požiadavky Policajného zboru, najmä v oblasti rozvoja technickej základne. Nedostatky v technickom vybavení polície sú všeobecne známe. Kritický stav je predovšetkým v rozvoji telekomunikačnej techniky, vybavení modernými a výkonnými dopravnými prostriedkami. Za vyspelými štátmi zaostávame v informačných systémoch. Dlhodobo neriešené problémy pri obnove materiálnej základne sa však postupne nakumulovali, a teda nie je možné predpokladať ich okamžité vyriešenie.

    Zvyšujúce sa finančné nároky Policajného zboru sú determinované predovšetkým veľmi intenzívnym nárastom závažnej trestnej činnosti, páchanej veľmi často vysoko kvalifikovane a s využitím najnovších možností techniky. Tieto formy trestnej činnosti je možné efektívne odhaľovať iba dostatočne odborne pripravenými policajtmi a s podporou príslušných technických prostriedkov. Policajný zbor však práve v tomto období dosahuje limitnú hranicu doterajšieho extenzívneho vývoja v personálnom vybavení a vstupuje do etapy, keď bude nutné intenzívne využívať existujúce ľudské zdroje a rozvíjať predovšetkým technickú podporu ich práce.

    Rok 1995 je možné v tejto súvislosti považovať za počiatok odlišného prístupu k plánovaniu a využívaniu rozpočtových prostriedkov rezortu, než tomu bolo doposiaľ. Východiskovým kritériom pre využitie navrhovaného objemu rozpočtových prostriedkov rezortu je fakt, že z hľadiska policajnej hustoty, to znamená pomeru počtu obyvateľov na počet policajtov dosahujeme európsku úroveň. Ďalší extenzívny nárast počtu policajtov by už čoraz viacej a výraznejšie narušoval proporcionálnu vyváženosť osobných a vecných výdavkov, čo by v budúcnosti pri reálnom posudzovaní ekonomického vývoja štátu mohlo spôsobiť úplné ochromenie Policajného zboru.

    Účinnou stabilizáciou osobných výdavkov v roku 1995, avšak zaručujúcou sociálne istoty policajtov a zabezpečujúcou objektívne potrebný nárast počtov súvisiacich s plnením nových úloh, sa podarí v tomto roku aspoň čiastočne prekonať doterajšiu stagnáciu v modernizácii technického vybavenia polície. Táto filozofia si však bude vyžadovať skutočne objektívny prístup všetkých riadiacich pracovníkov rezortu k posudzovaniu personálnych nárokov. Jedným z predpokladov ich úspešného naplnenia bude prebudovanie terajšej organizačnej štruktúry rezortu na štruktúru fungujúcu podľa zásad moderného riadenia a využívajúcu intenzívne existujúce ľudské zdroje. Znížením počtu pracovníkov v riadiacej sfére je možné veľmi účinne posilniť výkonné policajné zložky aj bez nároku na ďalšie zdroje štátneho rozpočtu.

    Jedným zo zdrojov efektívnejšieho využitia rozpočtových prostriedkov bude aj prehodnotenie doterajšieho silne decentralizovaného ekonomického systému rezortu, ktorý sa vzhľadom na súčasný stav ekonomických možností štátu jednoznačne neosvedčil. Diverzifikácia obmedzených rozpočtových prostriedkov neumožňuje rezortu riešiť systémovým spôsobom zásadné problémy vybavenia polície objektmi, dopravnými prostriedkami, telekomunikačnou, výpočtovou a špeciálnou technikou. Na druhej strane zakladá možnosti výdavkov často neodôvodnených alebo nekoncepčných z hľadiska nutných priorít Policajného zboru.

    Efektívne využívanie rozpočtových prostriedkov priamo volá po aktívnejšom prístupe mnohých alebo viacerých policajných služieb. V Slovenskej republike, tak ako v ďalších štátoch Strednej a Východnej Európy, priamo pod nosom polície kvitne audiovizuálne pirátstvo. Nespomínam si však počas troch rokov parlamentnej praxe, že by ministerstvo vnútra alebo Policajný zbor tento problém signalizoval.

    Nespomínam si, že by Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pri riešení problémov s koncesnými poplatkami, ktoré sa avizovali v návrhu rozpočtu, zaujalo nejaké pozitívne stanovisko, napríklad pri nezmyselných kontrolách vodičov dopravných prostriedkov, že by sa niekto pýtal na to, či má vodič zaplatené koncesné poplatky. Načo sa pýtať na takéto veci, veď pri odcudzených motorových vozidlách to uhradí poisťovňa bez problémov.

    S veľkým očakávaním sa zriadila finančná polícia. Jej prostredníctvom sa mali uchrániť miliónové, ba až miliardové hodnoty na daňových únikoch či iných podvodoch finančného charakteru. Výbor zatiaľ prijímal hrdé hlásenia o počte prípadov a o výške daňových únikov. Napríklad tohto roku bolo už realizovaných 10 prípadov s priemernou škodou 23 miliónov korún. Kde sú však peniaze? Na otázku, kde sa strácajú tieto financie z daňových únikov, dostávate vyhýbavú odpoveď o tom, že je zlá koordinácia orgánov činných v trestnom konaní, že boli neskoro vydané predbežné rozhodnutia, pretože spravidla sa iba zistí, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným so stotisícovým vkladom a nejakým sekretariátom.

    Na jednej strane v rozpočte konštatujeme pol miliardy na výstavbu colných priestorov, na druhej strane ministerstvo vnútra lamentuje nad tým, že nemá priestory pre hraničnú políciu. Pritom nemáme žiadne informácie o tom, že by vedúci predstavitelia Policajného zboru a Colnej správy hľadali spoločné riešenie v nejakom spoločnom dialógu. Poslanci z výboru pre obranu a bezpečnosť môžu sami potvrdiť, že pri poslaneckých prieskumoch sme našli policajné oddelenia zaplavené autami zahraničných značiek. Na mnohé iniciatívy poslancov, spomeniem pána poslanca Frenu i niektorých ďalších, ktorí sa snažili iniciovať nejaké riešenie zo strany ministerstva vnútra alebo ministerstva financií, nebolo dosiaľ urýchlené konanie s týmito automobilovými prostriedkami, ktoré sú zadržané alebo zabavené u polície. Častokrát zástupcovia zahraničných poisťovní, ktorí prichádzajú pre odcudzené prostriedky, chcú platiť parkovné, chcú platiť ďalšie veci súvisiace s týmto, ale naša polícia nevie a nemôže tieto prostriedky prijať, pretože na to nie sú predpisy.

    Takže, skutočne by som chcel apelovať na aktívny prístup k čerpaniu rozpočtových prostriedkov, aby si ekonomické zložky ministerstva vnútra už odvykli vždy dostať požadované, a aby si aj ony privykli na to, že musia k tomuto problému pristupovať aktívne. Zmeny v prístupoch čerpania rozpočtových prostriedkov budú predmetom pripravovaných zásad ekonomickej politiky rezortu pre rok 1995, ktoré by mali byť východiskom pre systémové kroky v budovaní Policajného zboru koncepčným spôsobom.

    Napriek tomu, že navrhovaný rozsah rozpočtových prostriedkov pre rezort nemôže v plnej miere uspokojiť všetky objektivizované potreby, pripravované zmeny organizácie a ekonomickej politiky by mali vytvoriť predpoklad pre úspešné plnenie úloh Policajného zboru aj v súčasných zložitých ekonomických podmienkach. Navrhovaný rozpočet za predpokladu splnenia uvedených faktov tak umožní realizovať aj základné etapy niektorých systémových opatrení v materialnom vybavení polície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, ohlásili sme ešte posledný príspevok. Pravdepodobne je pripravený pán poslanec Nagy, tak navrhujem ešte ten jeden predniesť a uzavrieme dnešné rokovanie. Buďte takí dobrí, vydržte ešte tento jeden príspevok. Ostáva nám v takom prípade na zajtrajšok ešte 10 príspevkov.

    Prosím, pán poslanec Nagy, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    nemôžem za to, ale mám pripravený príspevok zhruba na 12 minút, tak prosím o chvíľočku strpenia.

    1. Ciele rozpočtu vychádzajú z protirečivých predpokladov. Rast hrubého národného produktu predpokladá investičný rozvoj v strategických oblastiach. Súčasne rozpočet vychádza z toho, že tieto rozpočtové investície budú financované z mimorozpočtových zdrojov, t. j. zo zahraničných pôžičiek, zahraničných a domácich úverov. Všetky tieto zdroje sú akcentujúcimi faktormi rastu inflácie, preto je nereálne predpokladať, že za týchto predpokladov bude možné udržať infláciu na rozpočtom deklarovanej úrovni 5 %.

    V súhrnnej charakteristike rozpočtu rozvojové investície a ďalší rozvoj zahraničného obchodu sú základnými predpokladmi a podmienkami rastu hrubého domáceho produktu. Ak je úvaha o 5-percentnom raste hrubého domáceho produktu reálna, teda, ak sa získajú mimorozpočtové zdroje na financovanie investičnej činnosti, potom bez zásadných dodatočných reštrikčných opatrení nie je možné proklamovanú mieru inflácie udržať. Preto vláda by mala v parlamente konkrétne a jednoznačne definovať pripravovaný arzenál týchto opatrení a neodbyť tento sociálne-ekonomicky citlivý okruh problémov okrajovou poznámkou o nutnosti takýchto opatrení v kompetencii vlády resp. ministra financií.

    2. Predpoklady rozpočtu sa opierajú o stabilizačnorozvojové opatrenia. Rast hrubého domáceho produktu vo všeobecnosti bez konkretizácie zámerov a bez posudzovania ich finančného zabezpečenia sa o ne opiera ako o reálne zabezpečené faktory rastu. V takomto prístupe sa skrývajú závažné riziká predkladaného návrhu rozpočtu. Parlamentu je predkladaný návrh, ktorý svojou nereálnosťou sám osebe generuje tieto riziká.

    3. Na strane príjmov zvýšenie príjmov z dane z pridanej hodnoty o 17,5 % v porovnaní s rokom 1994 je možné dosiahnuť len hrubým, nesystémovým zásahom, formou novely zákona číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navyše, zdroje zo zvýšenia príjmov z dane z pridanej hodnoty budú limitované ďalším prepadom kúpyschopnosti obyvateľstva.

    4. Na strane príjmov zvýšenie príjmov z dane z príjmov fyzických osôb o viac ako 6 % v porovnaní s rokom 1994 je iluzórne. Predpoklad tvorcu rozpočtu ignoruje útlm živnostenského podnikania, ktorý sa výrazne prejavil už v prvom štvrťroku 1995 hromadným vracaním živnostenských oprávnení.

    5. Na strane výdajov rozpočet nie je schopný pokryť požiadavky školstva, zdravotníctva, vedy a výskumu, kultúry národnostných menšín ani na úrovni minimálnych potrieb, nevyhnutných na fungovanie týchto oblastí spoločenskej spotreby. Tieto oblasti verejnej spotreby nemôžu za daných rozpočtových podmienok plniť svoje funkcie, čo v konečnom dôsledku povedie k ďalšiemu neúnosnému zhoršeniu zdravotného, vzdelanostného a kultúrneho stavu spoločnosti.

    6. Výdaje rozpočtu určené na účelové dotácie, na financovanie verejnej hromadnej dopravy najmä v Bratislave, prinútia mesto na ďalšie obmedzenie tejto dopravy, resp. na ďalšie zvýšenie ceny cestovných lístkov. V prípade Bratislavy ide zrejme o politicky motivovanú reštrikciu, zameranú proti politickému zloženiu personálneho obsadenia volených funkcionárov mesta. To isté sa týka aj mesta Košíc a mesta Prešova. Pravda, to sa netýka mesta Žiliny.

    7. Budú to pozmeňovacie návrhy. V článku I § 2 ods. 1 návrhu zákona o štátnom rozpočte sa používa termín "osobitný odvod". Musím vám povedať a upozorniť vás, že termín "osobitný odvod" sa nenachádza v žiadnom daňovom zákone. Podľa môjho názoru, zavedením tohoto termínu sa poruší ústavný zákon číslo 212/1992 Zb. o sústave daní, kde v § 1 ods. 2 sú vymenovanové všetky dane, ktoré sa u nás platia, a žiadny odvod tam uvedený nie je. Preto navrhujem, aby tento termín bol zmenený na iný vhodný termín.

    8. Je to druhý pozmeňovací návrh. V článku I § 3 ods. 1 a 2 sa uvádza: "Vláda Slovenskej republiky alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky môže v priebehu roka upraviť záväzné limity a úlohy štátneho rozpočtu na rok 1995, uvedené v prílohách číslo 2 a 4." Odsek 2: "Opatrením podľa odseku 1 môžu byť prekročené celkové výdavky štátneho rozpočtu ... atď. najviac o 10 %." Upravovať záväzné limity rozpočtu, podľa môjho názoru, by mal ten, kto schvaľuje rozpočet, t. j. Národná rada Slovenskej republiky. Preto navrhujem, aby v odseku 1 § 3 sme vynechali slová "vláda Slovenskej republiky alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky" a doplnili slová "Národná rada Slovenskej republiky". Čiže § 3 odsek 1 bude znieť: "Národná rada Slovenskej republiky môže v priebehu roka upraviť záväzné limity ..." atď. V odseku 2 navrhujem vyčiarknuť číslicu 10 a zmeniť na číslicu 5. To znamená, že i Národná rada bude môcť rozhodovať iba do výšky 5 % zmeny limitu.

    9. Zhodou okolností je to aj § 9 článku 1, ktorý hovorí o tom, že vláda sa splnomocňuje prevziať štátne záruky za dlhopisy. Štátne záruky v roku 1994 boli vo výške 20 % pre podobné účely. Je to forma štátneho protekcionalizmu, nakoľko na jednej strane ako štátne rozvojové programy a priority zostanú tzv. vybrané subjekty a ešte budú mať aj štátnu záruku, čo bude pre nich výhodné. Preto navrhujem číslicu 40 v texte § 9 zmeniť na pôvodných 20, teda tak, ako bolo v minulom roku.

    10. Článok II bod 6 písmeno g/ sa týka vymáhania pohľadávok v zahraničí, konkrétne v Českej republike. Mám len dotaz na pána ministra, čo bude s pohľadávkami v ostatných krajinách. Naši podnikatelia resp. náš štát má aj inde pohľadávky, nielen v Českej republike.

    11. Článok I § 5 bod 3 uvádza koeficienty pre kategórie obcí podľa veľkostných skupín. Navrhujem zmenu koeficientu pre obce do 500 obyvateľov z navrhovaného 0930 na 1020. Dôvodom k tomu je viacnásobná handycapovanosť obcí v porovnaní s ostatnými kategóriami. Malé obce aj tak sú vo všeobecnosti handycapované, nech ich nehandycapuje ešte aj štátny rozpočet. Prostriedky potrebné na zabezpečenie uvedenej položky navrhujem vziať zo skupiny 6 Všeobecná pokladničná správa, to je skupinka rezerva na mzdy na nové úlohy ústredných orgánov.

    12. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy v skupine 4, ktorá má znenie "platenie poistného do zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a do Fondu zamestnanosti za pracovníkov štátnych príspevkových organizácií, okrem zdravotníckych zariadení a ostatné" ide o to, že istej skupine zamestnancov bude štát prispievať, teda zaplatí poistné do zdravotných poisťovní. Navrhujem do tohoto textu doplniť po slovách "príspevkových organizácií" slová "súkromné školy". Zdôvodnenie je jednoduché. Podľa ústavy všetky typy vzdelávacích zariadení sú rovnocenné, preto treba zabezpečiť aj pre súkromné školy rovnaké podmienky fungovania.

    13. Zo spoločnej správy 83a navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 6, pričom prosím pána spravodajcu zohľadniť všetky ostatné návrhy, ktoré sa týkajú tohto bodu. To je problematika obcí.

    To je všetko. Ďakujem vám za pozornosť a prajem vám príjemný odpočinok.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tým sme skončili prvý deň 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zajtra pokračujeme dopoludnia o 9.00 hodine. Prosím vás, buďme dochvíľni. Prajem vám dobrý večer.