• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram 49. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 86 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sa z rokovania dnešnej schôdze ospravedlnili títo poslanci a poslankyne: pani poslankyňa Bauerová, páni poslanci Benčík, Brocka, Hrnko, Pribilinec, Juraj Švec a Vavrík.

    Na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú páni poslanci Stanislav Líška a Marián Polák. Náhradníkmi budú poslanci Karol Zahatlan a Terézia Chlebová.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem program 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako vám bol predložený na pracovné stoly.

    Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na doplnenie alebo zmenu programu, chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu (bod 40) uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu, správu o menovom vývoji v Slovenskej republike, ktorá je pod bodom 41, uvedie guvernér Národnej banky Slovenska, účtovnú uzávierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne (bod 43) uvedie predseda jej správnej rady a správu a účtovnú uzávierku Fondu národného majetku, ktoré sú uvedené pod bodmi 46 a 47, uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku.

    Na to, aby títo páni mohli predniesť správy, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto navrhujem, tak ako už máme zaužívané v praxi, že schválením programu schválime aj súhlas na ich vystúpenie. Ak nemá nikto iný návrh, budem považovať môj návrh za súhlasný.

    Ďakujem.

    Takže pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 49. schôdze Národnej rady. Podotýkam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku máte jednu minútu na doplnenie alebo zmenu programu.

    Píšem si poradie zo svetelnej tabule. Takže s pripomienkou sa hlási pán poslanec Pittner, pán poslanec Šimko, pán poslanec Sopko, pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Brňák, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Duka-Zólyomi, pán poslanec Boros, pán poslanec Hrušovský, Kolláriková, pán poslanec Kováč, Kvarda, Harach, Szigeti. To je všetko, áno? Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k udeleniu slova pánom poslancom. Prosím pána poslanca Pittnera.

  • Šum v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci.

    Môžete zosilniť hlasitosť? Nie je počuť. Prosím, aby ste zmenili čas pánu poslancovi, čiže bude mať minútu tridsať.

    Nech sa páči.

  • V Nitre dňa 23. júna vo večerných hodinách počas verejne ohláseného stretnutia občanov s predstaviteľmi SDK v klube Stará pekáreň prišlo k závažnému incidentu, ojedinelému od novembra 1989. Do sály počas pokojnej schôdze vtrhla prepadová skupina policajtov v kuklách v plnej výzbroji pod zámienkou hľadania drog, a to na základe anonymného telefonátu. Tento zásah cvičený na boj s organizovaným zločinom vyvolal svojím priebehom zdesenie medzi prítomnými, dokonca s nutnosťou vyhľadania lekárskej pomoci. Vzhľadom na medzitým zverejnené okolnosti zásahu je zrejmé, že prišlo k hrubému zneužitiu polície. Žiadam, pán predseda, aby pán minister vnútra dal Národnej rade vysvetlenie o tomto zásahu, a to 1. júla, teda zajtra v prvom bode programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám jednu otázku v súvislosti s programom a potom dva návrhy do programu.

    Najskôr otázka. Keď po 2. marci vláda Slovenskej republiky prebrala niektoré kompetencie prezidenta, prijala oficiálne vyhlásenie, že keď do konca júna nebude zvolený prezident, tak v skrátenom legislatívnom konaní navrhne návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. Chcem sa spýtať, či vláda takýto návrh poslala do parlamentu a v prípade, že neposlala, tak vás chcem požiadať, pán predseda, aby ste to pripomenuli vláde. To je prvá vec.

    Ďalej dva návrhy. Navrhujem dva body programu ako posledné dva body programu tejto schôdze - návrh uznesenia na zrušenie uznesenia Národnej rady číslo 482 z roku 1996 a návrh uznesenia na zrušenie uznesenia Národnej rady číslo 530 z roku...

  • Po uplynutí stanoveného času technické zariadenie prerušilo vystúpenie poslanca.

  • Ďakujem.

    Pod bodom 5 máte vládny návrh.

    Takže ďalej pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda,

    v zmysle rokovacieho poriadku v znení § 24 ods. 1 navrhujem doplniť program rokovania 49. schôdze Národnej rady o ďalší bod. Opätovne navrhujem do programu ako bod 35 zaradiť správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za obdobie rokov 1996 - 1997, ktorú má predložiť riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Ivan Lexa. Veľmi dobre vieme, že v zmysle príslušného paragrafu zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe Národná rada má túto správu prerokovať najmenej raz ročne. Upozorňujem, pán predseda, že došlo k porušeniu zákona a zodpovední môžu byť len dvaja ľudia: predseda Národnej rady Ivan Gašparovič alebo riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Doterajšie vaše stanoviská sú alibistické.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    navrhujem zaradiť nový bod 42 a ostatné body prečíslovať, aby sme v bode 42 prerokovali správu ministerstva školstva o stave financovania základných a stredných škôl a školských zariadení v roku 1998. Táto správa bola predložená do vlády Slovenskej republiky, tá sa ňou zatiaľ nezaoberala, my sme o nej dostali informáciu vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, na základe čoho, a aj po rokovaní s predstaviteľmi krajských úradov, výbor prijal uznesenie, v ktorom konštatoval, že školstvu v základných a stredných školách v tomto roku chýba okolo 1,5 mld. korún. Vláda by sa touto správou mohla alebo mala zaoberať. Ak by usúdila, že je potrebná súčinnosť Národnej rady, mala by to urobiť čo najskôr. Myslím si, že Národná rada by sa k tejto situácii mala vyjadriť a podporiť stanoviská ministerstva školstva, aby boli vzaté do úvahy na rokovaní vlády.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem vypustiť bod 27 návrhu programu, ktorým je vládny návrh Trestného zákona (tlač 925), ktorý bol zaradený do druhého čítania, nakoľko doteraz nepominuli dôvody, pre ktoré gestorský výbor - ústavnoprávny výbor prerušil svoje rokovanie o tomto bode. A navrhujem ako bod 51 zaradiť nový bod pod názvom Správa o poznatkoch Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o stave zákonnosti v Slovenskej republike a o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1997, nakoľko tento materiál prerokoval ústavnoprávny výbor a podľa zákona o rokovacom poriadku by ho mala prerokovať aj Národná rada ako taká.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím presunúť bod číslo 9 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky na štvrtok 2. júla niekedy v dopoludňajších hodinách vzhľadom na rokovania výborov, ktoré ešte neprebehli. A žiadam stiahnuť bod číslo 10 - Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Straňáka (tlač číslo 942) vzhľadom na neodporúčajúce stanovisko vlády k tomuto materiálu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhujem, aby sme nezaradili do programu 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod číslo 8 návrhu programu - návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a doplňujú ďalšie zákony (tlač 998).

    Zdôvodňujem to tým, že tento návrh je jednoznačne proti princípu samosprávy a okliešťuje právomoci samospráv.

    Ďakujem.

  • Ktorý? Nestihol som to zapísať.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Bod číslo 8 návrhu. To je tlač číslo 998.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    v zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem zaradiť nový bod do programu 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pod názvom Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky. Navrhujem zaradiť ju ako bod 35 po bode, ktorý má názov Odpočet plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za roky 1994 - 1998.

    Ďakujem.

  • Navrhujem to ako bod 35 po bode 34.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem zaradiť do programu 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov - zákon o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín, parlamentná tlač číslo 441, ako bod číslo 28 po plánovanom prerokovaní Trestného zákona, a ostatné body prečíslovať.

    Dovoľte mi poznamenať, že poslanecký návrh zákona by sa mal prerokúvať ešte podľa pravidiel starého rokovacieho poriadku, takže je tu daná neopakovateľná a zároveň posledná šanca pre parlament tohto zloženia.

    Ďakujem.

  • Ako bod 28, po Trestnom zákone.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som navrhol bod číslo 50 predradiť na rokovanie tejto schôdze ako bod číslo 4. Ide o bod programu, kde máme prerokúvať petíciu občanov Za spravodlivý volebný zákon, za priamu voľbu prezidenta a za zamedzenie ústavnej krízy. Myslím si, že vecne súvisí s tým, čo budeme prerokúvať pod bodmi 5 až 6 navrhnutého bodu programu, preto odporúčam, aby sme predradili tento bod pred tieto body.

    Ďalej chcem spresniť pozmeňujúci návrh k bodu - k návrhu programu pána kolegu Šimka. To druhé uznesenie je číslo 530/1997 Z. z. a týka sa Emila Spišáka. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme prerokovali obidva tieto body. Bolo by dobré, keby Národná rada dokončila svoje funkčné obdobie, tak ako bolo vynesené v náleze Ústavného súdu, teda v takom zložení.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade s § 24 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam dva návrhy na zmenu programu 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prvý návrh: Žiadam predsunúť a zaradiť bod 26 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o sústave základných a stredných škôl (tlač 988) ako bod 4 tohto programu.

    Druhý návrh: Žiadam presunúť a zaradiť bod 31 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o presune kompetencií z prezidenta Slovenskej republiky na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 986) na 10. 7. 1998 ako prvý bod hneď ráno.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    mám dva návrhy, a síce prvý návrh, aby sa z rokovania dnešnej schôdze vypustil bod číslo 6, kde sa má prerokovať novela zákona o zdravotnej starostlivosti. To je prvý návrh.

    A druhý návrh je, aby sme na 7. 6. zaradili ako prvý bod nový bod so znením: Rekonštrukcia Prezídia Fondu národného majetku.

  • Pán poslanec, povedali ste na 7. 6.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem nezaradiť bod číslo 7 programu - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 981.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    dávam návrh na zmenu v programe rokovania Národnej rady. Slovenská televízia sa totiž čím ďalej, tým viac vzďaľuje od princípov verejnoprávnej inštitúcie. Stala sa jednoducho ideologickým nástrojom Hnutia za demokratické Slovensko používaným na ohlupovanie a vymývanie mozgov občanom. Aj keď plnú zodpovednosť za devastáciu Slovenskej televízie nesie jej vrcholový manažment, svoje úlohy si neplní ani Rada Slovenskej televízie. Je zrejmé, že Rada Slovenskej televízie v jej súčasnom zložení nie je schopná usmerniť činnosť Slovenskej televízie a kontrolovať jej výkon. Navrhujem preto do programu tejto schôdze Národnej rady zaradiť ako bod číslo 49 rekonštrukciu Rady Slovenskej televízie, odvolanie členov Rady Slovenskej televízie, voľbu nových členov Rady Slovenskej televízie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    v zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem vypustiť z programu 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod číslo 28 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov vzhľadom na to, že sám pán premiér Mečiar a ďalší iní vedúci ústavní činitelia označili túto novelizáciu zákona za protiústavnú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To boli všetci prihlásení.

    Pán poslanec sa prihlásil až potom, ale nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    mám tri pozmeňujúce návrhy. V zmysle zákona o rokovacom poriadku, ak máme dnes v prvom čítaní návrhy zákonov, tak už nestihneme druhé čítanie, a preto môj prvý návrh je vypustiť z programu všetky body, ktoré sú v prvom čítaní, okrem tých, kde vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie.

    Môj druhý návrh, pán predseda, dávam, ak by neprešiel náhodou prvý pozmeňujúci návrh, vypustiť z nášho programu bod číslo 30 (tlač 1009). Je to zákon, ktorý vláda neodsúhlasila, ktorý neodporúča. Je to zákon o knižniciach, ktorý neodporúča ani príslušný výbor a ktorý odporúčam stiahnuť z nášho rokovania.

    Posledný, tretí môj pozmeňujúci návrh je, aby sme body číslo...

  • Po uplynutí stanoveného času technické zariadenie prerušilo vystúpenie poslanca.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, ale máte minútu, rokovací poriadok hovorí o minúte. Dal som vám slovo, aj keď ste neboli prihlásený. Jeden chce 5 sekúnd, druhý 20 sekúnd, a bude po "rokováku".

    Dajte slovo pánu Černákovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Navrhujem body číslo 7 a 8 presunúť tak, aby boli po voľbe prezidenta a po bodoch, ktoré navrhovala pani kolegyňa Kolláriková.

    Ďakujem.

  • To je to isté.

    Ďakujem pekne aj vám, páni poslanci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, štyria páni poslanci sa prihlásili, že nemajú karty. Prosím, keby ste urobili náhradné karty týmto pánom poslancom, aby mohli hlasovať. Bude to na tabuli.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Takže sú vybavené všetky hlasovacie lístky. Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť ku schvaľovaniu jednotlivých návrhov pánov poslancov a poslankýň.

    Prvý návrh na doplnenie programu má pán poslanec Pittner a žiada, aby sme schválili alebo rozhodli, aby 1. júla jeden z bodov programu bolo vystúpenie ministra vnútra a podanie informácií o udalostiach v Nitre.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh sme neprijali.

    Druhý návrh dáva pán poslanec Šimko a žiada nás, aby sme zaradili ako bod programu prerokovanie a zrušenie uznesení číslo 482 z roku 1996 a 530 z roku 1997.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Sú to uznesenia vo veci pána Gauliedera a Spišáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Sopko žiada, aby sme ako bod číslo 35 zaradili správu Slovenskej informačnej služby za roky 1996 a 1997, ktorú by sme mali vyžiadať od jej riaditeľa. Tu chcem len pripomenúť, že všetky správy, ktoré žiadame od vlády i od vyšších štátnych úradníkov, sú správy, ktoré majú lehotu do 30 dní, prípadne skrátenú lehotu 15 dní. To len upozorňujem, aby sme vedeli, ako pôjde čas.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Ftáčnik požaduje, aby sme ako bod 42 na tejto schôdzi zaradili správu ministerky školstva o financovaní stredného a základného školstva za rok 1998.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán predseda výboru Brňák dáva návrh, aby sme vypustili bod 27. Je to bod, v ktorom sme mali prerokovať Trestný zákon. Odôvodnil prečo.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 132 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh, prvý návrh pána poslanca Brňáka, prijali.

    Druhý návrh pána poslanca Brňáka je, aby sme ako nový bod pod číslom 51 prijali správu generálneho prokurátora, ktorý si vyžiadal ústavnoprávny výbor o stave zákonnosti. Takže je to správa, ktorú prerokoval len ústavnoprávny výbor. Ak prijmeme tento návrh, správa bude rozdaná všetkým.

    Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Aj druhý návrh predsedu ústavnoprávneho výboru sme akceptovali.

    Ďalší návrh má predseda výboru pán Hofbauer. Navrhuje, aby sme bod číslo 9 zaradili na 2. júl, t. j. vo štvrtok. Bod číslo 9 - zákon o zabezpečení strategických záujmov štátu atď.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zaradiť ho na 2. júl v dopoludňajších hodinách.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 14 poslancov.

    Pán poslanec mal aj druhý návrh, a to, aby sme stiahli bod číslo 10 (tlač 942).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Bod číslo 10 je návrh pána poslanca Straňáka na vydanie a doplnenie zákona číslo 92/1991 Zb.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Aj tento druhý návrh pána poslanca sme prijali.

    Ďalej pán poslanec Bárdos navrhuje, aby sme z rokovania tejto schôdze stiahli bod číslo 8.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Pán poslanec Duka-Zólyomi žiada, aby sme do programu zaradili správu o sociálnej situácii v Slovenskej republike. Môžem to takto nazvať, áno?

  • Súhlas poslanca z pléna.

  • A aby sme to dali ako bod 35.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Takže sme neprijali návrh pána poslanca.

    Pán poslanec Boros žiada, aby sme ako bod 28 zaradili tlač 441, to je zákon o jazyku národnostných menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Pán poslanec Hrušovský navrhuje, aby sme bod číslo 50 zaradili do rokovania tejto schôdze ako bod číslo 4.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pani poslankyňa Kolláriková chce, aby sme bod 26 zaradili ako bod 24.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, zopakujte to ešte raz.

  • Definovala som, že je to zákon o základných a stredných školách - 28.

  • Ale to je 28 a povedali ste vtedy 26.

  • Tak som si to zapísal.

    Prosím, budeme hlasovať ešte raz. Čiže bod 28 chce ako bod 4.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Pani poslankyňa mala aj druhý návrh, aby sme bod 31 dali na 10. 7. 1998.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, máte sa pozrieť do materiálov na stole.

    Takže, prosím, páni poslanci, bod 33 na 10. 7. 1998.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Kováč navrhuje, aby sme vypustili bod číslo 6. Je to zákon o zdravotnej starostlivosti.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec mal ďalej návrh, aby sme na 7. júla ako bod číslo 1 navrhli rekonštrukciu Prezídia Fondu národného majetku. Takto to definoval pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento druhý návrh sme do programu nezaradili.

    Pán poslanec Kvarda žiada, aby Národná rada rozhodla o vypustení bodu 7 (tlač 981).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Ďalej, pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Harach žiada, aby sme ako bod 49 zaradili rozpravu k Rade Slovenskej televízie s možnosťou odvolať a voliť nových členov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Szigeti žiada, aby sme vypustili bod rokovania číslo 28. Je to zákon z roku 1994 číslo 29 o sústave základných a stredných škôl.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Posledný návrh na úpravu programu mal pán poslanec Černák. Navrhuje, aby sme vypustili všetky body rokovania, ktoré boli zaradené do prvého čítania, okrem bodov o skrátenom konaní, ktoré predkladá vláda. Chcem k tomu povedať, páni poslanci, dá sa to urobiť aj tak, ale mali by sme ich, keď sú zaradené, nechať v programe a keď príde na rad ten-ktorý bod, stiahnuť ho z rokovania. Dá sa to urobiť aj takto, ale zo zákona je to čistejšie tak, ako som povedal.

    Prosím, hlasujme o návrhu pána poslanca Černáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme tento návrh prijali.

    Druhý návrh, ktorý bol vypustiť bod 30, neprichádza do úvahy. A ešte navrhuje, aby sme body 7 a 8 zaradili na deň rokovania po voľbe prezidenta.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný návrh, o ktorom sme rozhodovali.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o programe, tak ako sme si ho schválili s doplnkami a zmenami.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili program 49. schôdze Národnej rady.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristupujeme k prvému bodu programu, ktorým je

    Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím povereného člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby podal správu výboru.

    Prosím, pán poslanec Macuška.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Arpád Tarnóczy listom z 27. mája 1998 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa dňom 30. júna 1998 vzdáva funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že bol 12. mája 1998 vymenovaný do funkcie veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarskej republike.

    Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1995 Z. z. zo 7. apríla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine v tom istom kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov. V tomto prípade nie je taký náhradník, ktorý by získal potrebný počet prednostných hlasov, a preto nastupuje náhradník, ktorého z volebnej listiny kraja určí politická strana.

    Predseda Hnutia za demokratické Slovensko oznámil listom číslo 1170/1998 zo dňa 24. júna 1998 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že nastupujúcim náhradníkom na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Stredoslovenskom je pán Pavol Bahna.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 24. schôdzi dňa 30. júna 1998 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Zistil, že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov je nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Stredoslovenskom za poslanca Arpáda Tarnóczyho pán Pavol Bahna.

    Pán Pavol Bahna sa narodil 22. júla 1943, trvalé bydlisko má v Prievidzi, Dlhá číslo 34/1. Je ženatý, má tri deti, je invalidným dôchodcom, pôvodným povolaním knihovník.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka a tiež jeho voliteľnosť. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky poveril podpredsedu výboru, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu výboru o nastúpení náhradníka na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa uprázdnil. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 30. júna 1998 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Arpád Tarnóczy sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 30. júna 1998;

    2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán Pavol Bahna vo volebnom kraji Stredoslovenskom;

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja vám.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a súčasne vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia o nastúpení náhradníka Pavla Bahnu na uprázdnený mandát poslanca Arpáda Tarnóczyho.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Pavla Bahnu na uprázdnený mandát bývalého poslanca Arpáda Tarnóczyho.

  • Osvedčujem týmto, že sa pán Pavol Bahna stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 30. júnom 1998 a osvedčenie mu odovzdám po zložení sľubu.

    Môžeme pristúpiť k druhému bodu, ktorým je

    sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem len pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie slovo "sľubujem", podá predsedovi Národnej rady ruku. Potom pán poslanec svojím podpisom zloženie sľubu potvrdí.

    Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    chcem popriať nášmu novému kolegovi poslancovi, aby v týchto ostatných dňoch trvania nášho volebného obdobia sa mu v práci darilo, aby bol jeho prínos tým, že prispeje v dobrej vôli k všetkému, čo sa v tejto miestnosti deje.

    Dovoľte mi, aby som poďakoval aj bývalému poslancovi pánu Arpádovi Tarnóczymu so želaním veľa zdravia a najmä, aby sa mu práca na novom pracovisku darila v prospech Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, chvíľočku budeme musieť počkať, pretože technika musí do počítača naniesť novú hlasovaciu kartu a prehodiť všetky náhradné karty.

  • Po technickej prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Hlasovací systém bol uvedený do poriadku.

    Takže môžeme pokračovať tretím bodom rokovania, ktorým je

    voľba poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje, aby pán poslanec Pavol Bahna bol zaradený do Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Aj tu konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky. Pýtam sa vás preto, či sa niekto hlási do rozpravy z pléna, alebo nie. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať, pani poslankyne, páni poslanci.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku v tomto prípade sa voľba uskutočňuje tajným hlasovaním. Národná rada sa môže dohodnúť aj na verejnom hlasovaní. Pýtam sa teda, či ste za to, aby sme uskutočnili verejnú voľbu. Ak áno, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Ešte raz prosím, páni poslanci, poslankyne, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.

    Prezentujme sa a hlasujme o zaradení pána poslanca Bahnu do výboru Národnej rady Slovenskej republiky. HZDS ho navrhlo do zahraničného výboru.

    Prezentovalo sa len 72 poslancov.

    Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby ste zaujali svoje miesto.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa mojej kontroly zrakom by nás malo byť dosť. Preto ešte raz prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ide len o zaradenie nového pána poslanca do výboru, tak ako som to prečítal.

    Pán poslanec Kováč, zabudli ste hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme pána poslanca Pavla Bahnu zvolili za člena Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    tým sme sa dostali k štvrtému bodu nášho rokovania, a to je

    vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

    Návrh ste dostali ako tlač 1027. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová.

    Prosím, pani podpredsedníčka, keby ste nás oboznámili s návrhom.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    z poverenia vlády mi dovoľte uviesť jej návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. Napriek deklarovanému rozhodnutiu vládnej koalície výrazne prispieť k zvoleniu prezidenta Slovenskej republiky v nasledujúcich dňoch, a keďže nemožno nevnímať, že na splnenie tohto zámeru sú nutné i hlasy opozície, stáva sa v prípade nezvolenia prezidenta Slovenskej republiky obzvlášť aktuálnou otázka vytvorenia ústavného základu na zabezpečenie výkonu aj niektorých z tých oprávnení prezidenta, ktoré v súlade s Ústavou Slovenskej republiky nie sú prenesené na iný štátny orgán.

    Ide najmä o riešenie otázky, kto môže prijímať demisiu, ak ju za situácie, ktorú predpokladá článok 105 ods. 1 ústavy, podá vláda, jej člen alebo predseda vlády, ako aj otázky, kto v tomto čase je oprávnený vymenúvať a odvolávať predsedu vlády a ostatných členov vlády a poverovať ich riadením ministerstiev. Rovnako sa javí potreba riešiť aj otázky vymenúvania a odvolávania vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, ako aj vymenúvanie profesorov a rektorov vysokých škôl a vymenúvanie a povyšovanie generálov. Riešenie týchto otázok nadobúda na dôležitosti v súvislosti s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky 25. a 26. septembra 1998, a to hlavne otázka podania demisie, keď je vláda povinná podľa článku 117 Ústavy Slovenskej republiky podať túto demisiu.

    Vládny návrh ústavného zákona v alternatívach navrhuje riešiť prenos oprávnení prezidenta uvedených v článku 102 písm. f) a g), ktoré Ústava Slovenskej republiky podľa článku 105 ods. 1 na iný štátny orgán nepreniesla. Riešením týchto otázok by mohlo dôjsť k takým mimoriadnym okolnostiam v prípade, ak by sme ich neriešili, aké predpokladá § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Preto si vám dovolím odporúčať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie odsúhlasili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, aj ja.

    Ako spravodajca bol gestorským výborom určený pán poslanec Cuper. Prosím ho preto, aby nás oboznámil s prerokovaním tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na svojej 123. schôdzi vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. Dostali ste tento návrh na skrátené legislatívne konanie ako tlač 1027. Vo svojom uznesení číslo 664 konštatuje, že:

    a) súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., tlač 1027,

    b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. (tlač 1027), schváliť,

    c) poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Cupera, aby pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu plnil úlohu spoločného spravodajcu,

    d) ukladá poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Jánovi Cuperovi informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Pán poslanec Prokeš. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Prokeša, aby vystúpil v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegovia a kolegyne,

    skrátené legislatívne konanie sa má použiť vtedy, keď naozaj treba urgentne riešiť nejakú záležitosť. Predložený návrh zákona však doslovne kopíruje návrh, ktorý je pod bodom 33 (tlač 986), ktorý už ide do druhého čítania, je predložený v parlamente skupinou poslancov, prešiel výbormi, dostal podporu. A preto je namieste otázka spýtať sa pani podpredsedníčky, prečo idú s identickým znením návrhu zákona a na skrátené legislatívne konanie, keď v normálnom konaní je rovnaký text. Je to alternatíva A alebo prvá alternatíva, ktorá je v predloženom návrhu vlády.

    Alternatíva B mení systémovo ústavu, ale iba v istej situácii, teda v tej situácii, keď nie je zvolený prezident. Čiže nemení ju pre každý prípad. A nemajte mi za zlé, kolegyne, kolegovia, ale považujem to za miešanie jabĺk s hruškami. Buď by tu mal byť kancelársky systém vždy, a teda parlament by mal voliť premiéra, alebo by ho nemal voliť ani vtedy, keď nie je prezident a premiéra by mala navrhovať jedna osoba, tak ako to predpokladá návrh, ktorý máme pod bodom 33, o ktorom budeme rokovať neskôr, pokiaľ tento nebude prijatý. Ale nie je možné mať kancelársky systém, a ak nie je prezident, vtedy by volil premiéra parlament, ale ak je prezident, tak ho bude vymenúvať prezident. Veď to sa naozaj dostaneme do systémových rozporov v budúcnosti, pretože iné postavenie bude mať premiér, ak ho navrhne prezident, keď bude zvolený, a iné postavenie bude mať premiér z hľadiska tejto voľby, ak bude dezignovaný vtedy, keď nie je prítomný alebo keď nemôže vykonávať svoju funkciu prezident Slovenskej republiky. Okrem toho si dovolím poukázať na to, že premiér, aj keď je navrhovaný prezidentom, vždy podlieha kontrole, a vlastne schváleniu parlamentom, lebo parlament má vždy moc 76 hlasmi vysloviť navrhnutému premiérovi nedôveru a premiér musí byť vymenený.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    dovolím si len poznamenať doplnenie k vystúpeniu pána poslanca, že nejde o doslovné kopírovanie, pretože hlavne tá druhá alternatíva absolútne nie je kopírovaním predloženého návrhu doposiaľ. Ďalej by som chcela povedať, že sa systémovo ústava nemení, ba práve naopak, v druhej alternatíve sa uplatňuje aj doteraz v ústave zvolený systém prenosu kompetencií, lebo pokiaľ nie je zvolený prezident, tak doterajšia ústava má systém prenosu týchto kompetencií len v rámci výkonnej moci. A to, že sa v rámci výkonnej moci niečo prenáša z kompetencií f) a g), je vlastne práve v systéme doterajšej ústavy. Doterajšia ústava nemá systém prenosu na mocenský orgán v prípade nezvolenia alebo nevýkonu funkcie prezidenta, čo je prvá alternatíva. Takže by som si dovolila takto vyjadriť svoj názor.

    A pokiaľ ide o postavenie Národnej rady, tam sa mení terminológia, obsah v podstate nie veľmi, pretože voľba predsedu vlády je vyjadrenie stanoviska Národnej rady k predsedovi vlády. Obdobne stanovisko k predsedovi vlády a vláde sa vyjadruje pri hlasovaní o dôvere. Takže tu by som nevidela také podstatné zmeny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dovolím si položiť jednu otázku pani podpredsedníčke. Vy pani podpredsedníčka, skutočne s takýmto výkladom ústavy by ste si trúfali postaviť sa pred svojich študentov?

  • Budete odpovedať, pani podpredsedníčka?

  • Veľmi krátko. Samozrejme, dokonca aj vo vedeckej štúdii to zdôvodniť.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Zrejme sa pani podpredsedníčka už nebude vyjadrovať k rozprave. Pýtam sa pána poslanca Cupera. Tiež nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Ešte raz vyzývam poslancov a poslankyne, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pristúpili sme k hlasovaniu o uznesení, ktoré máte predložené k návrhu vlády na uznesenie o skrátenom konaní. Ak dáme súhlas, o tomto bode programu aj v druhom a treťom čítaní sa bude rokovať na tejto schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s predloženým uznesením.

    Budeme pokračovať piatym bodom programu našej schôdze, ktorým je

    vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

    Vládny návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 1028. Návrh na pridelenie vládneho návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2264.

    Z poverenia vlády nás s obsahom tohto návrhu oboznámi podpredsedníčka vlády pani Katarína Tóthová.

    Prosím, pani podpredsedníčka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    z poverenia vlády mi dovoľte uviesť vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Podľa článku 105 ods. 1 ústavy v prípade, ak nie je zvolený prezident, alebo ak sa úrad prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, výkon funkcie prezidenta patrí vláde okrem oprávnení podľa článku 102 písm. d) a g). V súčasnosti z dôvodov, na ktoré som už v predchádzajúcom svojom vystúpení poukázala, sa stáva aktuálnou otázka vytvorenia ústavného základu pre prípad potreby zabezpečenia výkonu aj niektorých z tých oprávnení prezidenta, ktoré v súlade s Ústavou Slovenskej republiky nie sú prenesené na iný štátny orgán.

    Ako som v predchádzajúcom svojom vystúpení zdôraznila, aktuálnou sa stáva otázka najmä v súvislosti s voľbami do Národnej rady.

    Predloženým návrhom ústavného zákona sa navrhuje riešiť prenos oprávnení prezidenta uvedených v článku 102 písm. f) a g) ústavy. Podľa prvej alternatívy sa prenos týchto oprávnení navrhuje riešiť na predsedu Národnej rady. Podľa druhej alternatívy sa rozčleňujú kompetencie medzi tri subjekty, a to takto: Podľa návrhu na Národnú radu prechádza kompetencia voliť, odvolávať a prijímať demisiu predsedu vlády. Na predsedu vlády prechádza kompetencia vymenúvať a odvolávať ministrov a prijímať ich demisiu a na predsedu Národnej rady prechádza kompetencia vymenúvať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, profesorov vysokých škôl a povyšovať generálov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    odporúčam, aby ste rozhodli v rámci navrhovaných alternatív riešenia a aby ste návrh ústavného zákona podporili na postúpenie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, aj ja vám.

    Poslanec a predseda výboru pán Cuper bol znovu poverený gestorským výborom, aby nás informoval o stanovisku z rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., ktorý ste dostali ako tlač 1028, ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. O tom, že predmetný návrh prerokujeme v rámci tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ste hlasovali pred chvíľou.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný. Neobstojí tvrdenie, že ide o identický návrh s návrhom, ktorý predložila Slovenská národná strana. Tento identický návrh je iba v prvej alternatíve. V druhej alternatíve ide o širší návrh, ktorý rozdeľuje tieto vymenúvacie právomoci medzi zákonodarnú a výkonnú moc a, samozrejme, v tomto hektickom čase, keď hlava štátu nie zvolená, je potrebné konštituovať novú vládu, aby nevznikalo interregnum, teda bezvládie, javí sa ako priaznivá aj alternatíva, keď by sa zaviedla tzv. pozitívna deštrukcia vlády. Pritom by všetky ostatné ústavné inštitúty, ktoré doteraz v ústave fungujú, to znamená hlasovanie o dôvere a nedôvere vláde, ostali zachované.

    Možno diskutovať a polemizovať o tom, či teda uvedený návrh posilňuje a do akej miery posilňuje postavenie ministerského predsedu, alebo do akej miery zavádza tzv. kancelársky model. Myslím si, že ide skôr len o prvú časť tohto modelu, to znamená o takzvanú pozitívnu deštrukciu vlády, ktorá sa svojím spôsobom osvedčila v Nemecku od roku 1948.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie popri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. 6. 1998 a gestorský výbor v lehote do 14. 6. 1998.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Pani poslankyne, páni poslanci, preto sa vás pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Fogaš. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Fogaša.

    Pán poslanec Fogaš, vy ste sa prihlásili zle, vy ste sa prihlásili na ten prvý bod o skrátení konania.

    Pán poslanec, nech sa páči, informujem vás o tom, čo mi bolo oznámené.

  • Pán predseda, prihlásil som sa v čase, keď skrátené konanie dávno prebiehalo a tam bol ešte stále ten hárok vonku.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi urobiť niekoľko poznámok k predloženému návrhu novely ústavy. Myslím si, že všetci si veľmi dobre uvedomujeme, že je potrebné prijať riešenie, ktoré zamedzí vzniku ústavnej krízy, ktoré vytvorí predpoklady na pokojný prechod výkonnej moci z jedných rúk do druhých pri zmene vlády, a verím, že po voľbách je možné vytvoriť také predpoklady, aby k zmene moci došlo.

    Som presvedčený, že o týchto veciach sme tu hovorili niekoľkokrát a netreba možno opakovať to, čo sa povedalo. Je faktom, že návrh, ktorý rieši základný problém, je v parlamente predložený a prešiel prvým čítaním, je faktom, že návrh rieši len najzákladnejšie vzťahy, ktoré by v prípade núdze bolo potrebné vyriešiť prechodom prezidentských kompetencií na predsedu Národnej rady predovšetkým vo vzťahu k vymenovaniu vlády, k demisii vlády a otázkam, ktoré súvisia s kreovaním výkonnej moci. Preto nevidím žiadny dôvod, prečo vláda prichádza s alternatívou číslo 1, keď takýto návrh tu už je predložený, dokonca jedným z poslaneckých klubov jednej z vládnych strán.

    Po druhé, legislatívnotechnické spracovanie návrhu ústavného zákona je netradičné, podľa mňa nemá historickú paralelu u nás, a musím povedať úprimne, že budí úsmev. Veď si uvedomme, že je to návrh ústavného zákona, ktorým sa má meniť ústava, a ja si nepamätám, žeby sa Národná rada zaoberala alternatívami v čase, keď má byť jasne navrhované riešenie. I formulácia alternatívy číslo 2 v článku 105 ods. 1, kde sa majú pripojiť niektoré formulácie, je prinajmenšom nedopracovaná. Vôbec neviem, napríklad čo má znamenať slovo "pričom predsedu vlády volí". Pričom, pritom - myslím si, že je legislatívnotechnický pojem, ktorý ústava ako celok vôbec nepozná. Jednoducho si myslím, že vláda je neistá, nebola v tejto veci dostatočne aktívna, a preto predkladá alternatívy.

    Voľba predsedu vlády v Národnej rade Slovenskej republiky má za následok zmenu. Po prvé, v postupe pri kreovaní vlády, po druhé, vzťahov prezidenta a premiéra. Podľa mojej mienky musí vyvolať ďalšie zmeny, t. j. zmenu vzťahu zodpovednosti premiéra, vlády ako celku a zodpovednosti premiéra a parlamentu. Z návrhu nie je jasné, kto bude vymenúvať ostatných členov vlády. Ak teda mám tomu rozumieť dobre, tak podľa článku 102 písm. f) nových členov vlády bude vymenúvať predseda vlády na návrh predsedu vlády? Lebo ten postup v ústave sa jednoducho nemení. Členov vlády navrhuje predseda vlády, a ak by prešli naňho kompetencie vymenovať vládu, to znamená, sám sebe si navrhne a sám aj vymenuje? Nehnevajte sa, to je skutočne nedomyslené. Domnievam sa, že z návrhu nie je jasné ani to, komu budú ministri a ostatní členovia vlády zodpovedať, pretože ak premiér v kancelárskom systéme navrhne vymenovanie niekoho za člena vlády, on sám navrhuje jeho odvolávanie a aj ho odvoláva, keď už chceme byť teda čistí. Ale ponechať situáciu, v ktorej budú ministri zodpovedať parlamentu a súčasne budú na návrh predsedu vlády a predsedom vlády odvolaní, myslím si, že nie je celkom domyslené.

    Rovnako sa domnievam, že novelu, ktorú posudzujeme, je potrebné skúmať zo širších systémových hľadísk. Svojím spôsobom nesystematicky zasahuje do základných vzťahov jednotlivých štruktúr moci. Treba si totiž na rovinu povedať, že ak chceme zaviesť iný systém, ako je parlamentná forma vlády, musíme zmeniť vzájomné vzťahy medzi výkonnou a zákonodarnou mocou a myslím si, že i v určitom vzťahu musíme meniť svoj vzťah alebo upraviť vzťahy k súdnej moci. Je to nutné práve preto, aby ten stroj, ktorý nazývame štát alebo štátna moc, ako celok fungoval. Implantovať len jeden prvok, a to ešte nesúrodý, do súčasného textu ústavy môže znamenať, že to spôsobí také komplikácie, že krátko po voľbách by bolo jednoducho nutné pristúpiť k urýchleným prácam na novej ústave.

    Som teda hlboko presvedčený, že alternatíva 2 nie je v tejto chvíli dostatočne premyslená ani pripravená, a to nie je pripravená ani legislatívnotechnicky, ani vecne, preto sa domnievam, že je potrebné ju jednoducho vypustiť. Samozrejme, že to môžeme urobiť počas prerokúvania návrhu ústavného zákona vo výboroch. Zákon je však dnes predložený ako celok na prvé čítanie. Preto ako celok vzhľadom na poznámky, ktoré som tu uviedol, ho náš klub, klub Strany demokratickej ľavice, nepodporí.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Len, pán poslanec, aby sme si boli na jasno od začiatku, doniesli mi zoznam poslancov rečníkov prihlásených do rozpravy. Prihlásený za klub SDĽ poslanec Fogaš, podpísaný vlastnou rukou, tlač 1027. Takže tu je to.

  • Reakcia poslanca Fogaša z pléna.

  • Áno, súhlasím s vami, ale ste sa podpísali na zlý papier. Tak neveríte vlastnému podpisu?

    Prosím, do rozpravy nebol nikto prihlásený.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fico.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem sa len pripojiť k otázke, ktorú postavil pán poslanec Fogaš, pokiaľ ide o to, kto bude navrhovať kandidátov na ministrov, ako títo ministri budú potom vymenovaní do svojho postu. Ale najpodstatnejšia otázka, ktorá nie je vyriešená v súvislosti s alternatívou 2, je to, kto bude navrhovať tohto predsedu vlády, kto to bude, pretože pri každom funkcionárovi v Ústave Slovenskej republiky je presne stanovené, kto ho nominuje. Je to buď skupina poslancov, je to výbor, alebo je to nejaký iný spôsob. Či to je generálny prokurátor, či to je prezident, či to je predseda Národnej rady atď. atď. Zrazu tu hovoríme o tom, že predsedu vlády bude voliť Národná rada Slovenskej republiky a nie je tu odpoveď na otázku, kto ho navrhne. Myslím si, že to je veľmi dôležité, to je dôležitá ústavnoprávna otázka, a treba jednoducho odpovedať na túto vec, aby sme vedeli, ako to bude celé prebiehať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani podpredsedníčka, budete sa vyjadrovať? Áno.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    myslím si, že názor poslancov, že to nie je domyslené, je názorom poslancov. Za vládu chcem povedať, že alternatíva je domyslená, pretože sme to aj v legislatívnej rade prerokúvali a s rôznymi alternatívami.

    Je zaujímavé - začnem od faktickej poznámky -, že pán poslanec Fico dáva otázku, kto navrhne voľbu premiéra. No predsa, parlament má svoj systém, keď sa dávajú návrhy na voľbu aj iných funkcionárov. Ale prosím vás pekne, kladiem otázku, kto navrhne premiéra predsedovi Národnej rady v prvej alternatíve. Tiež to nie je doriešené, vážení, to nie je doriešené v prvej alternatíve.

  • Hlasy z pléna.

  • Národná rada? No tak vidíte, tiež tu máte nedoriešenú otázku. Absolútne nesúhlasím s tým, že v druhej alternatíve nie je to doriešené. Keď má voliť Národná rada, je tu 150 poslancov, sú tu kluby, ktorí majú navrhovacie oprávnenie v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Ak sa poslanec pýta, kto navrhne, myslím si, že budúci parlament nebude mať s týmto vôbec problémy.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Fogaša. Alternatívy - nezvyklosť. Nezvyklé situácie často prinášajú nezvyklé riešenia. Je to na vôli 150 poslancov, aby svojimi hlasmi podporili tú alternatívu, ktorú budú považovať za vhodnú. Vláda ústretovo vzhľadom na vytvorenú situáciu, ktorú sme nepredpokladali, predkladá dve alternatívy, je skutočne len na slobodnej vôli poslancov. Zodpovednosť nie je jasná. Myslím si, že zodpovednosť premiéra, členov vlády, ako i ostatných je jasná z celej systémovej súvislosti. Je to doplnenie článku 105, ktorý je pre krátky úsek mimoriadnej situácie, ak nie je prezident z jedného, druhého, tretieho, štvrtého dôvodu, a všetky ďalšie vzťahy upravuje ústava v ostatných článkoch. Teda po kreovaní vlády celý zodpovednostný systém nastupuje taký, aký je upravený v úprave za situácie, že by ich vymenoval prezident. Prečo nie je možné? Zodpovední sú členovia vlády predsedovi, odvolať ich môže parlament, tak ako to je doposiaľ. Pokiaľ je otázka delenia týchto písmen do kompetencie troch subjektov, ako som uviedla.

    Z toho, čo tu bolo vo vystúpení pána poslanca Fogaša a pripojil sa pán poslanec Fico, je zrejmé, že namietajú práve kompetencie predsedu vlády, na ktorého prechádza niečo z písmeniek g) a f). Vážení, toto je najsystémovejšia časť, pretože opakujem, dosiaľ podľa ústavy zo systému výkonnej moci, keď jeden subjekt je neprítomný alebo nie je schopný výkonu, t. j. prezident, kompetencie prechádzajú len v systéme výkonnej moci na vládu alebo na predsedu vlády. To znamená, že v rámci systémového myslenia túto časť nemožno namietať ako nesystémovú, pretože týmto spôsobom, touto cestou tvorca ústavy postupoval a považoval za logické, ústavné a správne v prípade, ak jeden subjekt výkonnej moci, t. j. prezident nie je schopný výkonu, že prechádzajú tieto úlohy práve v rámci výkonnej moci. To, že niektoré funkcie z tej druhej alternatívy prechádzajú na predsedu parlamentu alebo parlament, je riešenie, ktoré vlastne nevyvolalo v diskutujúcich akosi spochybnenie, pretože, ako sa vyjadrili, podporia prvú alternatívu, ktorá je vlastne systémovo konštruovaná - kreovaná tak, že úlohy z výkonnej moci prechádzajú do zákonodarnej moci. Tak je v rámci členenia systému ústavy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovolím si opakovať to, čo som uviedla. Vláda predkladá dve alternatívy, pričom si nerobí nárok na preferovanie ani jednej z nich. Otázka voľby alternatívy, ako aj priechodnosť tej-ktorej alternatívy je výlučne v dispozícii a rozhodnutí poslancov tohto parlamentu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo.

    Hlásim sa viac-menej preto, lebo boli položené niektoré otázky, na ktoré asi treba odpovedať, pretože vláda sa nad nimi nezamýšľala.

    Po prvé, myslím si, že predseda parlamentu bude postupovať pri vymenovaní štandardným spôsobom, teda tak ako prezident, to jest má šancu jednoducho na základe výsledkov volieb voliť postup, ktorý je štandardný. Parlament takúto možnosť nemá. Parlament musí rešpektovať svoje ústavné kompetencie vrátane kompetencií, ktoré má v rokovacom poriadku, a kompetenciu voliť predsedu vlády ani nemá upravenú, pretože doteraz ju ústava neupravovala. To po prvé.

    Po druhé. Je neprijateľný výklad, pani podpredsedníčka vlády, že môže zodpovedať minister premiérovi a súčasne parlamentu. Z toho, čo ste navrhli, sa jednoducho tieto dve zodpovednosti bijú a nebolo by možné v budúcnosti ponechať tento stav, pretože by vlastne znamenal, že posilnenie pozície premiéra je súčasne oslabením pozície parlamentu a je potom otázka, či to je možné v tejto ústave ešte urobiť. Rád by som odcitoval článok 111 ústavy, ktorý hovorí: "Na návrh na predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva ďalších členov vlády atď." Teraz sa znovu pýtam, na návrh predsedu vlády predseda vlády vymenuje? No to hádam nie. To už je skutočne tautológia, ktorú by sme zaviedli do ústavy. Ale keby to mohol robiť predseda parlamentu, tak bude postup jednoduchý: na návrh predsedu vlády predseda parlamentu vymenuje členov vlády. V tomto prípade, vo vašom návrhu ide o návrh, ktorý systematicky zasahuje do konštrukcie fungovania moci, v tom prvom prípade ide len o vyriešenie problému. Som rád, že ste vo svojom úvodnom vystúpení priznali, že ide o riešenie, ktoré ešte nepoznáme, netradičné. Alternatívy sa nepredkladajú do parlamentu. Myslím si, že patrili do Legislatívnej rady vlády a tá to mala i riešiť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fico.

  • K vystúpeniu pani podpredsedníčky. Stále je napríklad otvorená otázka, ako bude volený predseda vlády, ak prijmeme alternatívu 2, mám na mysli kvórum. Bude to jednoduchá väčšina, bude to kvalifikovaná väčšina? Kto povie, akou väčšinou zvolíme predsedu vlády v tomto parlamente? V ústave to nie je napísané. Predsa prijímame alternatívu 2, kde sa zasa hovorí, že predsedu vlády volí Národná rada. Pýtam sa, aké kvórum, kde je upravené kvórum v tomto prípade. V ústave? Kde v ústave, pán predseda? Ústava túto otázku nikdy neriešila, nikdy sme v ústave neriešili otázku voľby predsedu vlády. To sú technické otázky. Vážne sa pýtam, ako budeme voliť, pokiaľ ide o kvórum. Bude to jednoduchá väčšina alebo kvalifikovaná väčšina? To je otázka na pani podpredsedníčku.

  • Ďakujem.

    Ak sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce vyjadriť ešte k rozprave. Nechce sa vyjadriť. Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

    nebol by som sa chcel vyjadriť, ak by pán Fogaš nebol použil niekoľko expresívnych výrazov. V prvom rade chcem povedať, že ak opozícia má záujem, aby sa táto novela nemusela prijímať, stačí, ak zahlasuje za navrhnutého kandidáta a ústavný systém bude fungovať tak ako doteraz. Takže nič tomu nebráni, aby kandidatúru pána Tomečka na úrad prezidenta podporila, a tým ukázala aj občanom Slovenskej republiky dobrú vôľu, že nielen hovorí o tom, že my nechceme zvoliť prezidenta, ale v prvom rade, že páni z opozície nemajú záujem o zvolenie prezidenta.

    Udivuje ma, pán Fogaš, to vyjadrenie, že alternatívy v ústavnom zákone vyvolávajú úsmev najmä v tom hektickom období alebo období, keď ide o riešenie krízových situácií. Musím povedať, že vo Federálnom zhromaždení, keď sme riešili niektoré ústavné zákony, práve vo väčšine z nich bolo vždy uvedených niekoľko alternatív, pretože tu sme na rázcestí a tu sa musia ponúknuť niekoľké riešenia, nie jedno, ktoré si kladie za úlohu byť patentom na všetko alebo teda absolútnym riešením, alebo absolútne dokonalým riešením.

    Ďalší alogizmus vo vystúpení pána Fogaša vidím v tom, že tvrdí, že chceme oslabiť parlamentný systém. Práve naopak, pozitívna deštrukcia vlády je posilnením klasickej parlamentnej demokracie, pretože v klasickej parlamentnej demokracii je vláda naozaj výborom parlamentu a ďalej priamou voľbou predsedu vlády sa znemožňuje, aby vzniklo nejaké bezvládie alebo interregnum, pretože stará vláda je povinná vládnuť dovtedy, než sa parlament neuznesie na novom ministerskom predsedovi. Takže, naopak, tu je len vrátenie toho, čo páni sudcovia z Ústavného súdu posilnili tým, že povedali, že pán prezident vymenuje podľa svojich predstáv ministrov, a tým vlastne posunuli niekde náš ústavný vývoj tiež tam, kde ho pán Fogaš ako jeden z ústavodarcov zrejme asi nechcel dostať, to znamená, urobili niečo, čomu sa hovorí prezidiálny parlamentarizmus alebo lepšie povedané jeho slabšia odnož. Takže ak to vrátime trochu naspäť pre prípad, teda výnimočný, podotýkam, naozaj samotné umiestnenie druhej alternatívy do článku 105 hovorí o tom, že ide o výnimočné riešenie a riešenie, keď teda tu nie je zvolená hlava štátu.

    Takže to sú tiež pohľady, ktoré môžeme prezentovať z druhej strany. Prinajlepšom to vidím tak, že môžeme o tom diskutovať, môžeme si vyjasňovať stanoviská, technické detaily môžeme dopracovať, ale nevidím ako scestné riešenie, ak sa ponúkne viacero alternatív. Hovorím, ale prvou a najdôležitejšou alternatívou by bolo to, aby sme zvolili hlavu štátu dovtedy, než budeme rokovať o tomto návrhu.

    To je všetko, pán predseda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme po rozprave pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.

    Najskôr pristúpime k prvému hlasovaniu na základe § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby po uskutočnení rozpravy, ktorá odznela, bol predmetný návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Hlasujeme o posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla tento návrh zákona, ktorý predkladá vláda, zaradiť do druhého čítania.

    Môžeme pokračovať druhým hlasovaním.

  • Vážený pán predseda,

    v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím odporúčam návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s vaším návrhom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. 6. 1998 a gestorský výbor do 14. 7. 1998.

  • Budem akceptovať váš návrh, ale môj pôvodný návrh bol pre výbory do 8. júla a gestorský výbor do 10. júla s tým, že 14. júla, tak ako sme schválili v programe, má byť druhé a tretie čítanie.

  • Prikláňam sa k vášmu návrhu, pán predseda.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení predmetného návrhu do jednotlivých výborov, určení gestorského výboru a lehotách, dokedy výbory majú prerokovať tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh ústavného zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem pekne pani podpredsedníčke a pánu spravodajcovi.

  • Pán predseda, milé dámy, vážení páni, aj ja ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je tretie čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Tlač máte pod číslom 909.

    Chcem pripomenúť, že hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v druhom čítaní sme na 47. schôdzi Národnej rady skončili.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Aibekovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

    Otváram tretie čítanie o tomto návrhu zákona. To znamená, že hneď otváram aj rozpravu k tomuto zákonu. Ako prvá do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Aibeková a mám tu písomnú prihlášku do rozpravy za klub KDH od pána poslanca Gaľu.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v zmysle § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložila pozmeňujúce návrhy doložené podpismi 31 poslancov, ktoré vám boli rozdané. Ide iba o spresnenia bodu 10 spoločnej správy a o termín účinnosti. Dovoľte mi, aby som prečítala tieto spresňujúce návrhy.

    Po prvé, je to spresnenie bodu 10 spoločnej správy (tlač 909a), a to § 21a, ktorý znie: "Súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré môžu predpisovať lekári na tlačivách ustanovených osobitným predpisom pri dodržaní postupov podľa súčasných poznatkov farmakoterapie7b) určených liekovým formulárom vydaným ministerstvom." Poznámka pod čiarou v odkaze 7b) znie: "§ 39 zákona číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame."

    Bod 31 súvisí s týmto predkladaným návrhom. V bode 31 v § 54 odsek 4 znie: "Odbornú spôsobilosť na výkon pracovných činností zdravotníckych pracovníkov, iných zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov (ods. 1) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva."

    A posledný sa týka termínu účinnosti. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 1998, nakoľko pôvodne platný termín účinnosti bol 1. júl, a to by sme nestihli.

    To by bolo z mojej strany, pán predseda, všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    podľa § 85 je pravdou, že je možné opraviť legislatívnotechnické chyby, jazykové chyby alebo spresnenia, tak ako hovorí pani poslankyňa, ale tu ide o taký zásah do textu a do významu tohto paragrafu, že sa naň vzťahuje § 85 ods. 3, to znamená - vysvetlím to v prihláške do diskusie, prečo ide o zásadnú zmenu textu -, ale treba skutočne vrátiť ten návrh do druhého čítania a v druhom čítaní sa pokúsiť túto opravu urobiť, ak je taká vôľa poslancov, ktorí predkladajú tento návrh. Nemyslím si, že môžeme v treťom čítaní ľubovoľne meniť význam textu.

  • Pani spravodajkyňa, kedykoľvek sa prihlásite, musím vám dať slovo, takže ak chcete, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec Kováč, mýlite sa, pretože tento bod bol prijatý v druhom čítaní a obsahovala ho spoločná správa, a skutočne tu ide iba o spresnenie bodu 10, čiže naozaj je to v zmysle § 85 ods. 3, a je to doložené tridsiatimi podpismi, čiže tento bol prijatý už v rámci druhého čítania.

  • Ďakujem.

    Prosím, pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Kolegyne, kolegovia,

    chcem vlastne hovoriť o tom istom, o čom hovoril pán poslanec doktor Kováč. Takisto sa domnievam, že pozmeňujúce návrhy pre tretie čítanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré sme dostali do lavíc, skutočne vecne menia pôvodnú textáciu, ktorá prešla druhým čítaním.

    Takisto dochádza k novej poznámke k zákonu, a opäť v ďalšom bode meníme bod 50 pôvodnej spoločnej správy a takisto dochádza k zmene pôvodnej textácie. Čiže skutočne je to v rozpore s § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, i keď je tu 31 podpisov poslancov vládnej koalície, ale tieto podpisy mali byť dané na to, aby sa zákon vrátil do druhého čítania, aby sa tieto veci v druhom čítaní implantovali do znenia paragrafov, ktoré chcete meniť v treťom čítaní.

    Budem citovať § 85: "V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb." Odsek 3 hovorí: "Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa odseku 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov." Ale vy neopravujete chyby. Vy implantujete do zákona nové skutočnosti, ktoré takýmto spôsobom nie je možné robiť.

    Ak sa to už má nejakým spôsobom udiať, tak skutočne má pán poslanec Kováč relevantný návrh - vrátiť zákon tridsiatimi podpismi do druhého čítania. To je legislatívne čisté. To, čo sa dostalo do lavíc, je irelevantné a je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem aj ja.

    Znovu sa hlási pani spravodajkyňa.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, keď som predkladala tento návrh, konzultovala som problém s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky. Ale aby som urobila zadosť aj vášmu výkladu, tak mám pripravených aj 30 podpisov na vrátenie do druhého čítania. No myslím si, že návrh, tak ako som ho predniesla, je legislatívne správny, pretože sa nemení podstata. Skutočne sa tam iba dopĺňalo slovo, čiže toto sme už prerokovali v druhom čítaní, a ide naozaj iba o spresnenie, tak ako vám je to predložené v písomnej podobe. Myslím si, že by bolo zbytočné, aby sme návrh vracali do druhého čítania. Môžeme to odhlasovať aj v treťom čítaní.

  • Ďakujem.

    Nehlási sa nikto s faktickou poznámkou. Nemám ďalšiu písomnú prihlášku do rozpravy, takže sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Kováč. Ak sa nehlási nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    prosím vás, aby ste si ma veľmi pozorne vypočuli a zdôvodním, prečo tento zákon v podobe, ako ho navrhla pani poslankyňa Aibeková, nie je možné prijať.

    Prosím vás, dobre si prečítajte, alebo budem pomaly čítať text, k čomu by sme dospeli podľa tohto zákona. "Súčasťou primárnej a sekundárnej následnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré môžu predpisovať lekári na tlačivách ustanovených osobitným predpisom" - doteraz je situácia jasná, niekto vydá osobitný predpis, na tom osobitnom predpise sa budú predpisovať lieky, ale teraz, pozor - "pri dodržaní postupov podľa súčasných poznatkov farmakoterapie, a tieto postupy sú stanovené zákonom."

    Vážení páni, boli by sme prvý štát na svete, ktorý by povedal, že súčasné postupy farmakoterapie určuje zákon. Súčasné postupy farmakoterapie robí klinická prax, robí farmaceutický výskum, výskum klinickej farmakológie a odborníci. To nerobí zákon, to je predsa nezmysel. V predchádzajúcom znení to bolo skutočne lepšie formulované, pretože tam bolo napísané: "pri dodržaní najnovších postupov liečby". Teda nie podľa nejakého zákona, ale v súlade so zásadami racionálnej farmakoterapie, to je logické. Ale predsa nemôžeme zákonom povedať, čo je najnovším výdobytkom farmakoterapie vo svete. To je predsa nezmysel. Však sa nám bude smiať celý svet, že sme jediný štát, ktorý povie svojím vlastným zákonom: Tak toto je teraz najnovší výdobytok. A čo keď zákon nebudeme meniť päť rokov, nebude vôľa poslancov ho meniť? Päť rokov nebudú platiť výdobytky farmakoterapie, pretože nám určuje zákon, že toto sú súčasné, a nie tie, ku ktorým dospeje medicínsky výskum o 5 rokov? Veď to je hlboký nezmysel. Toto nie je možné jednoducho prijať. To po prvé.

    Po druhé, text, ako je písaný, je nezreteľný, pretože ak by ste tam dali, povedzme, len písmeno a, tak by bolo jasné, že súčasné poznatky farmakoterapie nie sú určené liekovým formulárom. To by bol ešte korunovanejší nezmysel. Znelo by to inak, keby tam bolo: "pri dodržaní postupov podľa súčasných poznatkov farmakoterapie a určených liekovým formulárom". To áno. Ale súčasné poznatky farmakológie po prvé nemôže určovať náš zákon, to určuje svetový farmakologický vývoj, a po druhé ani liekový formulár nemôže určovať súčasné poznatky farmakoterapie. Skutočne si myslím, že je to hlboký zásah do textu, lebo ideme, respektíve ste odhodlaní schváliť, že v Slovenskej republike ako v jedinom štáte na svete bude zákon, ktorý schvália poslanci, hovoriť o tom, čo je svetový výsledok farmakoterapeutického výskumu. No to azda nie! Veď skutočne žiaden štát na svete nemôže schváliť takýto nezmysel.

    Veľmi pekne vás prosím, vráťme tento zákon do druhého čítania a pokúste sa nájsť inú formuláciu. Mne je jasné, o čo ide. Formulácia § 21a nemôže zostať tak, ako bola schválená, pretože je v rozpore s ústavou. Ústavný súd už jasne povedal, že podmienky musí stanoviť zákon. A pokiaľ to bude len nejaký liekový formulár, tak to nemôže platiť. To už povedal Ústavný súd vtedy, keď sa minister Soboňa pokúšal nariadeniami ministra alebo ministerským vestníkom nariadiť, ktoré lieky budú bezplatné, ktoré treba finančne doplatiť a ktoré bude pacient hradiť celkom sám. Preto tam bolo treba dostať slovíčko zákon, a preto je tam odkaz na zákon o liekoch. Ale to nejde v takej formulácii, v akej to máte. To sa jednoducho nedá. Dúfam, že ma pochopíte a nechcete, aby sme sa stali vo svete absolútne smiešnymi. To je, akoby ste povedali, že Slovensko určí zákonom, čo je najnovším výdobytkom v nukleárnej fyzike. Je to taký istý nezmysel. A to predsa nikto z vás neschváli. Ale tu chcete schváliť, že súčasné poznatky určuje slovenský zákon. No to je blbosť! Nehnevajte sa za výraz.

    Takže odporúčam vám, ak máte, pani poslankyňa, 30 podpisov na vrátenie do druhého čítania, vráťme to do druhého čítania. A druhé čítanie odložte na nejaký iný deň, zožeňte si 15 podpisov poslancov a formulujte to iným spôsobom, ale nie týmto, aby sme sa nestali smiešnymi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi ešte k tomu, čo uviedol pán poslanec Kováč, povedať, aby sme si uvedomili, že naším schválením § 21a obmedzíme alebo chceme dať, aby nižšia zákonná norma, ako je zákon o Liečebnom poriadku, bola tou, ktorá bude regulovať predpisovanie liekov, čo určite nie je možné. To je vlastne nepriama novela zákona číslo 98. A chcem vás upozorniť, že skutočne to bude predmetom toho, aby naši experti vypracovali podnet na Ústavný súd, lebo sme presvedčení, že to tak nemôže byť. Samozrejme, vieme akceptovať liekový ambulantný formulár, ale v legislatíve musí byť umiestnený celkom iným spôsobom, ako to robíte teraz v poslednej minúte, lebo čo ste neurobili počas štyroch rokov, teraz chcete vyriešiť na poslednom pléne Národnej rady. Týmto sa financovanie zdravotníctva nevyrieši. Mali ste dosť veľký priestor na to, aby ste to vyriešili normálnym postupom a boli by sme to aj podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ak sa nikto nehlási do rozpravy, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Hlasy v pléne.

  • Prosím? Oni dali návrh na vrátenie. Dávate návrh? Ja som to bral, že ste dali návrh. Takže nedávate návrh do tretieho čítania.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som trošku poopravil tvrdenie, ktoré hovorí pán poslanec Šagát, že daná novela zákona je v rozpore s Liečebným poriadkom.

    Proste mi dovoľte, aby som uviedol ďalšie zákony, ktoré ste schválili a nadväzujú na to, ako sa má viesť správna lieková politika. Dovoľte mi, aby som to citoval. Podľa článku 31 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré stanoví zákon. Toto právo občana je v rovnakom rozsahu zakotvené v článku 40 ústavy.

    Podmienky poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti v súlade s citovaným článkom listiny a ústavy upravuje predovšetkým zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Zákon číslo 98/1995 Z. z. upravuje podmienky a rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona sa na základe zdravotného poistenia poskytujú zdravotné výkony, liečivá obsiahnuté v liekoch a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú indikované zo zdravotných dôvodov, zodpovedajú súčasnému stupňu rozvoja medicínskych a biomedicínskych vied a pri danej indikácii dosahujú efektívny účinok, dodržiavajú zásady účelnej terapie, osobitne farmakoterapie.

    Od 1. júna 1998 nadobudli účinnosť dva zákony, ktoré priamo zakotvujú pre lekárov povinnosti na úseku farmakoterapie. Zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v § 39 ods. 6 uvádza: "Pri predpisovaní liekov a zdravotníckych pomôcok sú lekári povinní postupovať podľa súčasných poznatkov farmakoterapie účelovo a hospodárne." Podľa ods. 7 citovaného paragrafu sú lekári povinní predpísanie liekov zaznamenať v zdravotnej dokumentácii pacienta.

    Podľa § 60 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach ministerstvo zdravotníctva odborne usmerňuje činnosti spojené so zaobchádzaním s liekmi a účelnou farmakoterapiou. Plnenie úloh uložených ministerstvom zdravotníctva týkajúcich sa účelnej farmakoterapie zabezpečujú v zmysle § 62 a 63 citovaného zákona krajské a okresné úrady.

    Novú povinnosť lekárov na úseku farmakoterapie priniesol aj zákon číslo 124/1998 Z. z., novela zákona číslo 273 o zdravotnom poistení, ktorý v § 38 ods. 2 zakotvil štátnym a neštátnym zdravotníckym zariadeniam povinnosť vykonávať analýzu účelového predpisovania liekov vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Kontrolu účelného predpisovania liekov vykonáva podľa § 27 a § 35 zákon 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti ministerstvo zdravotníctva.

    Z uvedeného vyplýva, že povinnosť dodržiavať účelnú farmakoterapiu lekármi je zakotvená v celom rade platných právnych ustanovení. V nadväznosti na už citovaný § 39 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach je pripravený návrh spresňujúceho znenia § 21a, ktorý je plne v súlade s týmito novozavedenými povinnosťami.

    § 21a znie: "Súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré môžu predpisovať lekári na tlačivách ustanovených osobitným predpisom pri dodržiavaní postupov podľa súčasných poznatkov farmakoterapie účelovo a hospodárne, určených liekovým formulárom vydaným ministerstvom." Poznámka pod čiarou k odkazu 7b) znie: "§ 39 zákona číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame."

    Chcem len podotknúť, že je to skutočne stanovisko legislatívcov a tí majú opačný názor na to, ako tu bolo povedané, že je to v rozpore s Liečebným poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť k rozprave.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Ešte raz prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tri poslanecké kluby ma požiadali o prestávku pred záverečným hlasovaním.

    Prosím, teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, ktorý v rámci tretieho čítania v rozprave predniesla spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže tri kluby požiadali o prestávku, vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Uplynul čas vymedzený na prestávku. Prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Pani spoločná spravodajkyňa, budeme hlasovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku o predmetnom zákone ako celku.

    Prosím, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona schválili.

    Ďakujem, pani poslankyne aj pán minister.

  • Ďakujem všetkým za spoluprácu, aj keď to dlhšie trvalo, ale nakoniec si myslím, že sa podarila dobrá vec.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v programe druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pripomínam, pani poslankyne, páni poslanci, že pri uvedenom vládnom návrhu zákona Národná rada vyslovila súhlas s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 981 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom ako tlač 981a.

    Vládny návrh odôvodní z poverenia vlády minister vnútra pán Gustáv Krajči.

    Prosím pána ministra, aby nás informoval o návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložený návrh zákona vychádza z poznatkov volebných komisií všetkých stupňov a využíva skúsenosti štátnych orgánov a obcí v ostatných voľbách do orgánov samosprávy obcí.

    Návrh novely zákona podrobnejšie upravuje problematiku zostavovania a vedenia zoznamov voličov oproti doterajšej úprave. Zakotvuje inštitút stálych zoznamov voličov s tým, že zoznam zostavuje obec a vedie ich priebežne.

    Ďalej návrh konkretizuje podklady, na základe ktorých túto činnosť má obec vykonávať. Ukladá povinnosť súčinnosti pri plnení tejto úlohy štátnym orgánom a občanom, presne uvádza údaje, ktoré má zoznam voličov obsahovať. Ide o riešenie, ktoré je zhodné s novelou zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky schválenou 20. mája 1998.

    Oproti doteraz platnému zákonu je návrh koncipovaný tak, aby sa zabezpečila aj účasť národnostných menšín a etnických skupín v zastupiteľských zboroch. Preto sa navrhuje v obciach, v ktorých je najmenej 5 %, nie však viac ako 95 % obyvateľov národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny, upraviť volebný systém tak, aby počet poslancov, ktorý sa má zvoliť, bol rozdelený na dve skupiny tak, aby toto rozdelenie reprezentovalo zloženie obyvateľstva z hľadiska národností, a to podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu, domov a bytov.

    Navrhovaná úprava zasahuje aj do niektorých ďalších zákonov. Nezlučiteľnosť funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu je doteraz upravená v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a v osobitných zákonoch, ktoré upravujú postavenie určitej kategórie zamestnancov. Takéto riešenie je nesystémové a vo viacerých prípadoch je aj duplicitné. Týkalo sa napríklad sudcu, prokurátora, vyšetrovateľa prokuratúry. Vzhľadom na to sa táto problematika navrhuje vypustiť zo zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a upraviť novelou zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Okrem toho navrhovaná úprava spresňuje zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce. Vzhľadom na to, že o registrácii alebo neregistrácii kandidáta rozhoduje miestna volebná komisia, navrhuje sa, aby príslušným súdom na preskúmanie jej rozhodnutia bol okresný súd. Účastníkom konania bude politická strana, združenie alebo kandidát a miestna volebná komisia. Preto sa súčasne navrhuje novelizovať Občiansky súdny poriadok.

    Podmienky volebnej kampane sú pre všetky kandidujúce politické strany a združenia rovnaké. Volebná kampaň sa však povoľuje len prostredníctvom miestneho rozhlasového a televízneho vysielania. Vylepovanie volebných plagátov na iných miestach ako tých, ktoré vyhradila obec, nie je povolené.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh tohto zákona odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dám slovo predsedovi výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pánu poslancovi Reovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania vo výboroch a gestorskom výbore.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 981), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len gestorský výbor), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1072 z 12. mája 1998 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 19. 5. 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 639 zo 14. mája 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti svojím uznesením číslo 354 z 20. mája 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport uznesením číslo 560 z 15. mája 1998.

    V uznesení gestorského výboru podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku poslanci Jozef Miklušičák, František Javorský, Gyula Bárdos, Viliam Sopko a Anton Juriš vyjadrili nesúhlas s predloženým návrhom zákona a žiadali predložený návrh zákona neprerokovať.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú to návrhy v bodoch 1 až 45 a na strane 15 tejto spoločnej správy je návrh, ako gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať. Budeme osobitne hlasovať o bodoch 2, 4, 11, 19, 31, 34 a 36, ďalej spoločne s odporúčaním prijať o bodoch 5, 6, 7, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 33, 35, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44 a 45 a napokon spoločne hlasovať o bodoch 1, 3, 8 a tieto neprijať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 981), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov poslanca Jozefa Reu predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 981a), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako gestorského výboru číslo 354 z 20. mája 1998.

    Tým som, pán predseda, skončil s návrhmi zo spoločnej správy.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Prosím pána poslanca Palacku, aby išiel telefonovať mimo rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k uvedenému bodu programu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky za kluby od pána poslanca Kvardu a pána poslanca Nagya.

    Prosím pána poslanca Kvardu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený parlament, dámy a páni,

    proces novelizácie zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky skupinou poslancov parlamentu, ktorý zásadným spôsobom upravuje pravidlá volieb najvyššieho zákonodarného orgánu, zatienil prípravu nového, o nič menej dôležitejšieho zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy.

    Nedá mi nepripomenúť nedávno zmarené referendum a zároveň upozorniť aj na skutočnosť, že v ostatnom čase v demokratickej Európe krátko pred voľbami zmenili volebný poriadok len francúzski socialisti v roku 1986 a prehrali, a dvakrát sa to stalo ešte v Grécku. Ale nikde inde sa to potom neopakovalo.

    Kauza volebného zákona o voľbách do zákonodarného zboru sa stala známou, dalo by sa povedať, aj na celom svete hlavne preto, že sa bezprostredne pred voľbami zmenili pravidlá hry parlamentných volieb, čo je absolútne neprijateľné a neprípustné. Teraz tu máme kauzu na pokračovanie, keď štyri mesiace pred voľbami do orgánov samosprávy miest a obcí sa v základoch mení aj volebný poriadok komunálnych volieb. To, že v súčasnosti účinný parlamentný volebný zákon iniciovali predovšetkým poslanci vládnej koalície a novelu komunálneho volebného poriadku predkladá vláda Slovenskej republiky, ešte neznamená, že obe nemajú ten istý rukopis nacionalistického antidemokrata.

    Minister vnútra pán Gustáv Krajči pri predkladaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, zdôvodňoval potrebu tejto úpravy hlavne v troch oblastiach. Sú to administratívne náležitosti volieb, problematika zastúpenia národnostných menšín a etnických skupín v zastupiteľských zboroch a rovnosť podmienok volebnej kampane.

    Je potrebné na rovinu povedať, že najpodstatnejšou zmenou po novelizácii volebného poriadku do orgánov samosprávy obcí bude zmena volebného systému, a to z väčšinového na pomerný systém podľa politických strán, združení, Matice slovenskej a národností. O snahe reštaurovať socialistický Národný front a o problematike verejnoprávnych inštitúcií v súvislosti s voľbami dnes už hovoriť nebudem.

    Čo sa týka zavedenia národnostného princípu do miestnych volieb, štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky túto skutočnosť označil v ústavnoprávnom výbore za špecifické slovenské riešenie tohto problému. Len podotýkam, že toto riešenie sa v skutočnosti veľmi podobá južnotirolskému modelu s tým rozdielom, že v Taliansku južné Tirolsko patrí k tým piatim regiónom z dvadsiatich, ktorý má autonómny status. To znamená, že je územnou autonómiou tam žijúceho nemeckého a talianskeho etnika.

    Národnostný princíp v návrhu novely zákona je zakotvený v § 9 pod nadpisom Volebné obvody v ods. 4 takýmto spôsobom, citujem: "V obciach, ktorých obyvateľstvo tvoria okrem Slovákov aj príslušníci národnostných menšín a etnických skupín, obec rozdelí počet poslancov podľa ods. 3 zákona tak, aby toto rozdelenie zodpovedalo pomeru Slovákov a jednotlivých národnostných menšín a etnických skupín v obci podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu, domov a bytov."

    Vo všeobecnej časti dôvodovej správy v tejto súvislosti sa píše, že úlohou návrhu novely zákona je predovšetkým zabezpečiť účasť národnostných menšín v zastupiteľských zboroch na úrovni základného stupňa územnej samosprávy, a preto sa v § 9 vytvára osobitný právny režim pre voľby poslancov miestneho zastupiteľstva v obciach a mestách, ktorých obyvateľstvo tvoria Slováci, a od 5 % do 95 % príslušníci národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V osobitnej časti dôvodovej správy na strane číslo 5 sa k tomuto ešte dodáva, citujem: "Zároveň sa navrhuje zohľadniť aj postavenie Slovákov ako príslušníkov štátotvorného národa v tých obciach, v ktorých tvoria oproti príslušníkom národnostných menšín menšiu časť obyvateľov."

    Pre objektívnosť pripomeniem, že počet obcí, kde 50 % a viac miestneho obyvateľstva tvoria príslušníci maďarského národného spoločenstva, je 432, ale vo väčšine prípadov súčasný volebný poriadok nepredstavuje také závažné problémy, že by mala vzniknúť akútna požiadavka na úrovni spoločenskej objednávky mimoriadnym spôsobom a podstatne zmeniť príslušnú právnu normu. Skôr ide o to, že je potrebné aj prostredníctvom tohto volebného zákona rozlíšiť občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí patria k štátotvornému národu, a na tých, ktorí tam nepatria, a to majú byť príslušníci národnostných menšín a etnických skupín, teda občania inej než prvej kategórie. Pritom treba povedať aj to, že právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje pojem národnosť, neukladá občanom povinnosť hlásiť sa k určitej národnosti a je slobodným rozhodnutím každého občana považovať sa za príslušníka určitého národa, národnosti alebo etnickej skupiny.

    Na tomto mieste je potrebné upozorniť na príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, napríklad na článok 12 ods. 2, kde sa uvádza, že základné práva a slobody sa zaručujú na území republiky všetkým občanom bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie a nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Ani uvedené skutočnosti nebránili predkladateľovi konštatovať v dôvodovej správe, že, citujem: "Osobitný právny režim pre národnostne zmiešané obce sa navrhuje v ods. 4 a 5 tak, aby počet poslancov, ktorý sa má zvoliť, bol rozdelený na dve skupiny tak, aby toto rozdelenie reprezentovalo zloženie obyvateľstva z hľadiska národnosti."

    V návrhu novely volebného poriadku (v § 9 ods. 5) je uvedené, že v obci, v ktorej nemožno rozdeliť počet poslancov vzhľadom na početnú veľkosť miestneho zastupiteľstva, musia byť príslušníci štátotvorného slovenského národa, ak tvoria v obci menšinu obyvateľov národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny, ktorá tvorí aspoň 5 % obyvateľov obce, zastúpení v obecnom zastupiteľstve jedným poslancom. V tomto prípade však bude porušený ústavný princíp rovnosti hlasov, ktorý je zakotvený aj v Ústave Slovenskej republiky v článku 30 ods. 3, citujem: "Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním."

    Spomenuté riešenie odporuje aj ustanoveniu ods. 4 uvedeného článku ústavy, kde sa hovorí: "Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Treba taktiež pripomenúť, že prihlásenie sa občanov k určitej národnosti pri sčítaní ľudu predurčuje počet poslancov v obecnom zastupiteľstve podľa pomeru jednotlivých národností, a to napriek tomu, že táto skutočnosť občanom pri sčítaní ľudu nebola známa. Príslušnosť k národnosti obmedzuje rovnosť volebného práva a obmedzuje možnosť kandidovať za poslanca do miestneho zastupiteľstva, t. j. obmedzuje možnosť uplatnenia pasívneho volebného práva.

    Tým, ktorí tak často volajú po reciprocite v prípade národnostných otázok, uvádzam, že získanie aspoň jedného miestneho poslanca prakticky bez potreby pridelenia hlasov voličov, ak znamená výhodu pre maďarské národné spoločenstvo v desiatich obciach, potom pre štátotvorný slovenský národ to znamená, že v sto obciach budú zvýhodnení.

    Obdobne by bolo možné analyzovať aj tie časti volebného návrhu novely zákona, kde sa hovorí o ústrednej, okresnej a miestnej volebnej komisii a položiť si otázku tak, ako sa to kládlo i v prípade volebného zákona do zákonodarného zboru: Kto vlastne riadi voľby? Prečo sa posilňuje postavenie okresného prednostu na úkor starostu obce a primátora mesta v prípade konštituovania miestnej a okrskovej volebnej komisie? Prečo sa tou novelou menia aj ďalšie štyri zákony, kde to legislatívne pravidlá tvorby zákonov nedovoľujú? Prečo sa vo volebnej kampani nemôže používať miestny rozhlas, keď vo väčšine prípadov obce iné komunikačné možnosti ponúkať politickým subjektom ani nemôžu?

    Vzhľadom na to, že na položené otázky predkladatelia seriózne odpovede buď nevedia, alebo ani nechcú dať, nezostáva mi nič iné, než v mene poslancov klubu Maďarskej koalície podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhnúť nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Garajová sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    veľmi ma prekvapuje, ako poslanci za Maďarskú koalíciu, veční bojovníci za menšinové práva, chcú vlastne znemožniť menšinám účasť na správe vecí verejných. My totiž chápeme tento vládny návrh zákona, to znamená rozdeliť kandidátov podľa národností, ako ústretový krok voči menšinám, či už menšine maďarskej, rómskej, alebo slovenskej na južnom Slovensku. V skutočnosti, pán poslanec Kvarda, sa obávate aj toho, aby sa do zastupiteľstiev na južnom Slovensku dostali aj iní zástupcovia menšín, ako je to v súčasnosti a hlavne vám vyhovuje, že Slovákov je v zastupiteľstvách na južnom Slovensku ako šafranu. Ale prihlásila som sa preto, že chcem upozorniť občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť, aby si všimli, ako chápu ľudské práva politickí zástupcovia maďarskej menšiny na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhuje také významné zmeny v zákone, ktoré spôsobujú veľmi hlboké zmeny v doterajšom volebnom poriadku a zároveň v budúcom živote miestnej samosprávy. Najväčšiu zmenu však možno očakávať v živote a v práci miestnych samospráv na území, na ktorom spolunažívajú občania slovenskej národnosti a občania národnostných menšín.

    Najvýznamnejšia zmena v štruktúre zákona sa týka zmien kandidátnych listín. Mení sa tiež pojem volebného obvodu, vytvára sa pre celú obec jeden viacmandátový obvod, nie európska, ale celosvetová rarita, okrem Slovenska to majú iba v Libanone a v Džibutsku. A myslím si, pani Garajová, hovorí vám niečo libanonizácia, však? Libanonizácia znamená etnický konflikt v Afrike a my predkladáme, resp. vy predkladáte taký návrh, ktorý umožňuje, dúfam, že nie libanonizáciu.

    V prípade voľby starostu celá obec tvorí jeden jednomandátový obvod. V obciach, kde národnostný podiel obyvateľstva dosiahne 5 %, mandáty poslancov sa budú rozdeľovať podľa pomeru národnostného zloženia obyvateľstva v obci. Významnou zmenou je aj skutočnosť, že popri politických stranách a hnutiach kandidátov môže postaviť aj Matica slovenská a občianske združenia. Zakazuje sa aj vytvorenie volebných koalícií.

    Zasluhuje si pozornosť aj spôsob vytvárania volebných komisií. Občianske združenie síce môže kandidovať do volieb svojich zástupcov, ale do komisií ich tiež nemôžu vysielať. Vznikne znovu taká rarita na Slovensku, že aj keď je strana Maďarskej koalície 10-percentnou stranou a bude mať, predpokladám, okolo 400 až 500 starostov a k tomu príslušný počet poslancov v miestnom zastupiteľstve, nebude mať svojho zástupcu v Ústrednej volebnej komisii, pretože nebude môcť navrhovať svojich kandidátov v jednej tretine okresov - veď Maďari žijú iba v 16 okresoch Slovenskej republiky, a to nie je jedna tretina okresov. Chýbajúcich členov volebných komisií budú teda dopĺňať nielen v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch, predstavitelia štátnej správy, prednostovia, ktorí sú všetci členmi alebo prívržencami Hnutia za demokratické Slovensko.

    Návrh zákona vo svojich viacerých častiach je protiústavný. Je protiústavný v tých častiach, v ktorých zabezpečuje vytváranie zloženia samospráv podľa národnostného zloženia obyvateľstva. Tento princíp totiž porušuje princíp ako aktívneho, tak aj pasívneho volebného práva. Jednoducho treba povedať, že tento princíp zavádza na Slovensku národnostnú segregáciu obyvateľstva a pripomína apartheid bývalej Juhoafrickej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • Podľa Ústavy Slovenskej republiky hlas každého občana má rovnakú váhu a podľa tohto návrhu sa môže stať, že darmo bude občan hlasovať za svojho kandidáta, aj keď jeho kandidát dostal viac hlasov, nedostane sa do samosprávy, lebo kvóta danej komunity, či už ide o slovenskú, alebo národnostnú komunitu, je už naplnená. Ústava Slovenskej republiky v článku 33 hovorí o tom, že nikomu, ale nikomu nemôže byť na ujmu jeho príslušnosť k národnosti a na tomto základe sa nemôže dostať do nerovnocenného a nerovnoprávneho postavenia ani vo voľbách do miestnych samospráv. V Slovenskej republike totiž neexistuje žiadny právny predpis, ktorý núti občanov, aby si priznali alebo zverejňovali svoju národnostnú príslušnoť.

    Na základe uvedeného v mene poslancov strany Maďarskej koalície navrhujem, aby sa v zmysle § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovalo v prerokúvaní návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Garajová - faktická poznámka.

  • Keď dovolíte, kolegyne, kolegovia, chcela by som vysvetliť pánu poslancovi, prečo my vítame - myslím tým Slovákov na južnom Slovensku - návrh, aby bol v obciach a mestách iba jeden volebný obvod. Máme totiž skúsenosti s tým, že obecné zastupiteľstvá alebo mestské zastupiteľstvá na jazykovo zmiešaných územiach rozdeľovali v minulosti volebné okrsky "veľmi múdro". Slovenských kandidátov stavali zásadne do okrskov s väčšinovým obyvateľstvom maďarskej národnosti, a potom, samozrejme, neboli zvolení. Chcem poprosiť pána poslanca, zároveň predsedu Maďarskej občianskej strany, vážený pán predseda, doprajte vy ako bojovník za menšinové práva všetkým menšinám, aby mohli mať zastúpenie v obecných a mestských zastupiteľstvách. Alebo máte ten istý názor ako väčšina maďarského parlamentu, že menšiny do parlamentu nepatria?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či páni poslanci, ktorých mená sú na svetelnej tabuli, sa hlásia s faktickými poznámkami. Prosím, aby sa vymazali tí, ktorí sa hlásia do rozpravy. Najprv pôjdu faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Lazarová, nech sa páči.

  • Neviem, čo si pán poslanec Nagy predstavuje pod etnickým konfliktom. Ak sa schváli predložený návrh, znamená to napríklad takúto reálnu situáciu: v obci, v ktorej žije 95 % maďarskej národnosti a 5 % slovenskej a z toho je napríklad 40 % Rómov, čo je na Slovensku veľmi reálna situácia, bude miestny parlament vyzerať takto: bude tam 1 Slovák, 8 Rómov a 11 Maďarov.

    Pán poslanec hovorí, že nikomu nemôže byť na ujmu jeho príslušnosť k národnosti. Veď práve o tom je predložený návrh zákona, aby k tomu neprišlo. Hovorí o národnostnej segregácii. Národnostná segregácia na južnom Slovensku už je, ale v neprospech štátotvorného národa. Predložený návrh hovorí práve o tom, aby neprišlo k etnickým konfliktom, aby boli spravodlivo rozložené poslanecké mandáty medzi jednotlivé národnosti, etnické skupiny a príslušníkov štátotvorného národa.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pán predseda výboru Hofbauer.

  • Pán poslanec Nagy, vy ste v súvislosti s Libanonom viackrát uviedli africký kontinent. Prosím vás, pozrite sa na mapu sveta a nielen na južnú hranicu Slovenska. Hodno vám to za to.

  • Ďakujem.

    Ak sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, pýtam sa, kto sa hlási z pléna do rozpravy.

    Páni poslanci Bajan, Čarnogurský, Horál, Ľupták, Ftáčnik, Zahatlan, Köteles, Rea, Miklušičák. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    sme v druhom čítaní a veľmi ťažko sa nám bude diskutovať, pretože rokovanie vo výbore bolo síce zaujímavé, prinieslo niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov, ale tie najvážnejšie, povedal by som, nie vecné, ale politické, ostali tak, ako sú. Čiže je tu projektované určité rozhodnutie, ktoré je takou červenou niťou v tomto zákone, a predpokladám, že sa nezmení, ale napriek tomu mi dovoľte povedať niekoľko poznámok.

    Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby takisto bod 8, ak sa dá, vyňal na osobitné hlasovanie, pretože vôbec nesúvisí s bodmi 9 a 10, tak ako je naznačené v spoločnej správe. Takže z časti c) - Neprijať body - odporúčam bod 8 presunúť do časti a) - Osobitné hlasovanie.

    Keď sme diskutovali o tomto zákone, snažil som sa naznačiť niekoľko nezmyslov, ktoré na prekvapenie zákon obsahoval. Tie najkrikľavejšie už aj samotná spoločná správa určitým spôsobom akceptovala, a to je forma hlasovacieho lístka vo väčších mestách, príprava a celková realizácia volieb. Samozrejme, akceptovala i nezmysel ambície Matice slovenskej kandidovať alebo politicky sa angažovať a odpadol okrem iného aj taký nezmysel, že by sme kandidovali alebo volili starostu, ktorý je momentálne vo väzbe a následne sa mu končí mandát v ďalšom článku. Tých nezmyslov bolo viac. Samozrejme, že sa opravili, a to len naznačuje, ako narýchlo bol spracovaný, resp., že nie všetko, čo sa doň vložilo, vyšlo z dielne ministerstva vnútra. To je môj osobný pocit, samozrejme.

    Čo znamená takýto zákon? Treba jasne povedať, že tým, že je zavedený jeden viacmandátový obvod vo veľkých mestách, vo väčších mestách, znamená to, že niektoré mestské časti alebo mestá, alebo časti miest môžu zostať bez svojich poslancov. Nepovažujem to za priblíženie sa výkonu samosprávy k občanom. Obávam sa, že sa dosiahne presne opak, ale asi o to ide.

    Evidentne, ak prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja, ktorý dal vo výbore a v ktorom sa hovorí, že na kandidovanie nezávislého poslanca treba minimálne 10 % voličov, skúste si predstaviť, že v Petržalke by bolo potrebné získať 14 000 podpisov a v Bratislave do 50 000. Znamená to, že nechceme nezávislých kandidátov, chceme mať straníckych kandidátov. To je absolútny obrat od roku 1990 od zákona číslo 569. A pritom stačí, aby si tento poslanec založil stranu priateľov Vlada Bajana, stačí mu 1000 podpisov a môže ísť do volieb. Ak by tam bola dolná hranica - áno, ale najviac 1000 hlasov -, viem si to predstaviť, ale toto je absolútny nezmysel. No dobre, povedzme, navrhol to pán poslanec, má na to právo, bude sa o tom hlasovať. Ja, samozrejme, nesúhlasím s tým, aby sme to schválili tak, ako to predniesol spoločný spravodajca, takže tiež odporúčam o tejto veci hlasovať osobitne.

    Hovorilo sa tu veľmi dlho o neodôvodnenom presune právomocí zo samosprávy na štátnu správu. To je už krok, ktorý nie je prvý, je tendenčne projektovaný niekoľko rokov a len postupuje ďalej a ďalej. Pravdepodobne koncovka tohto celého by mala smerovať ku kreovaniu nových národných výborov alebo k úplnému zániku samosprávy ako takej, myslím si, funkčnej.

    Čo je najväčšou hrozbou tohto zákona? Podľa mňa je to skutočnosť, že sa doň vložila možnosť hlasovať podľa straníckych kandidátok a hrozia nám veľmi jasne kreované stranícke zastupiteľstvá. Toto je oveľa vážnejšie, ako si hocikto v tejto chvíli môže predstaviť. Ide o veľmi veľký zásah do činnosti obcí, pretože malá skupina, menšia skupina, ako je rôznorodosť názorov obcí, bude hovoriť o tom, akým spôsobom sa budú vykonávať funkcie zverené zo zákona, resp. akým spôsobom sa bude schvaľovať, čerpať a míňať rozpočet.

    Pre vašu informáciu, môžete to považovať za okrajovú informáciu, ale ak prieskum verejnej mienky, povedzme, v Bratislave hovorí o tom, že 38 % občanov je zatiaľ priaznivcov SDK, 18 % priaznivcov HZDS - nemusí to vo voľbách tak byť. Znamená to, že aj keby bolo 30 % priaznivcov SDK a 29 % HZDS, ani jeden poslanec z HZDS tam nebude. Podobne to môže byť pri iných mestách, ale opačne. Pýtam sa, či toto je naozaj cesta, že budeme mať jednofarebné miestne a mestské zastupiteľstvá. Obávam sa, že je to evidentne proti záujmom tej-ktorej obce a nakoniec aj proti záujmom strán, pretože poslanci potrebujú mať spätnú brzdu. To sme zažili, aspoň ja osobne, v poslednom zastupiteľstve.

    Mohli by sme takto pokračovať hodiny a hodiny. Mám len maličkú poznámku. Nie je tu kolegyňa Garajová, ktorá hovorila k pánom predrečníkom, hovorila o tom, že v zmiešaných obciach dávajú slovenských kandidátov do takých obvodov, kde nemôžu prejsť. Prosím vás pekne, to je absolútny nezmysel. Kandidát kandiduje tam, kde uzná za vhodné, čiže závisí to od kandidáta, kde bude kandidovať, nikde ho nikto nedáva. To aby bolo jasné, že si absolútne mýlime pojmy s dojmami.

    Ale aby som prikročil k predneseniu pozmeňujúcich návrhov. Keďže sme v druhom čítaní, mám 15 podpisov - myslím si, že to už máte rozdané - mám dve sady pozmeňujúcich návrhov s tým, že ich budem uvádzať.

    Navrhujem, aby sa vypustil bod 5. Ak tento bod neprejde, odporúčam, aby § 9 znel takto:

    "§ 9 Volebné obvody

    (1) Pre voľby do obecných, resp. mestských zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, z ktorých sa volia poslanci obecného, resp. mestského zastupiteľstva, pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom volebnom obvode.

    (2) V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov, môže sa vytvoriť iba jeden volebný obvod.

    (3) Volebné obvody a počet poslancov v nich podľa odseku 1 alebo 2 určí a zverejní obecné zastupiteľstvo (odvolávka) najneskôr do 65 dní pred dňom volieb.

    (4) V mestách, ktoré sa členia na mestské časti, sa hranice volebných obvodov zhodujú s hranicami mestských častí.

    (5) V obciach, ktorých obyvateľstvo tvoria okrem Slovákov aj príslušníci národnostných menšín a etnických skupín, obec rozdelí volebné obvody a počet poslancov podľa odseku 1 až 3 tak, aby rozdelenie zodpovedalo pomeru Slovákov a jednotlivých národnostných menšín a etnických skupín v obci podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu, domov a bytov.

    (6) Postup podľa odseku 5 sa vzťahuje na obec, ktorej počet príslušníkov národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu, domov a bytov tvorí najmenej 5 %, nie však viac ako do 95 % z celkového počtu obyvateľov obcí. V obci, v ktorej nemožno rozdeliť počet poslancov podľa odseku 5 vzhľadom na počet poslancov, ktorý určilo obecné zastupiteľstvo, musia byť príslušníci národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny, ktorá tvorí aspoň 5 % obyvateľov obce, zastúpení v obecnom zastupiteľstve jedným poslancom.

    (7) Ustanovenia odsekov 5 a 6 platia rovnako aj pre obec, ktorej menšinu obyvateľov tvoria Slováci.

    (8) Pre voľbu starostu, resp. primátora, tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod."

    V § 20 ods. 3 sa odvolanie na § 9 odseky 4, 5 mení na § 9 odseky 5, 6.

    Ďalej k bodu 6 znenie prvej vety odseku 4 upraviť takto: "Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán a politických hnutí a ich koalícií, ktoré podávajú samostatné kandidátne listiny (ďalej len "politické strany"), a to za podmienok uvedených v § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a § 15 ods. 1."

    Mám pocit, pán spoločný spravodajca, že to treba pozrieť a porovnať aj so spoločnou správou, či to nie je identické.

    K bodu 12. V § 16 ods. 1 na koniec prvej vety doplniť slová "a to osobitne za každý volebný obvod".

    Ďalej ešte k bodu 12 vypustiť odsek 2 § 18, a tým i číslovanie odsekov.

    K bodu 15 - vypustiť odsek 2, resp. o tom budeme asi hlasovať skôr - bod 15 vypustiť a nahradiť novým znením:

    § 20 ods. 4 znie:

    "(4) Všetci kandidáti a údaje o nich musia byť uvedené len na jednej strane hlasovacieho lístka. Hlasovacie lístky sú na konci zoznamu kandidátov opatrené odtlačkom pečiatky obce."

    Opäť odsek 5 vypustiť.

    V § 20 ods. 3 v poslednej vete za slová "ktorý má byť" vložiť slová "v tomto volebnom obvode".

    K bodu 24 - odporúčam vypustiť celý bod 24 z návrhu novely zákona.

    Ešte jedna malá poznámka, ktorú by som odporúčal do pozornosti. Tento zákon je v rozpore so zákonom číslo 369/1990 Zb. v tom, že zákon o voľbách do samosprávy hovorí o tom, že poslanec môže byť zamestnancom obce, zákon číslo 369 hovorí o tom, že nemôže byť. Tak sa pýtam, čo sa bude uplatňovať.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Čarnogurský.

    Predtým s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec,

    neviem si dobre predstaviť realizáciu bodu 5, v ktorom sa hovorí, že v obciach, ktorých obyvateľstvo tvoria okrem Slovákov aj príslušníci národnostných menších a etnických skupín, budú rozdelené volebné obvody a počet poslancov tak, aby toto rozdelenie zodpovedalo pomeru Slovákov a jednotlivých národnostných menšín a etnických skupín v obci podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu, domov a bytov.

    Dajme tomu, zoberme ako príklad Bratislavu. Predstavme si, že v Biskupiciach býva veľká časť rómskeho etnika, ale v obvode Bratislava I v podstate nebývajú, alebo ich je málo. Ako bude možné rozdeliť tieto obvody tak, aby to percentuálne zodpovedalo poslednému sčítaniu ľudu? To chcete spojiť Bratislavu I s časťou Biskupíc? Pretože keď vytvoríte samostatný obvod Biskupice, tak tam bude, dajme tomu, prevaha Rómov. Neviem, aké obyvateľstvo tam v skutočnosti býva, hovorím to iba ako príklad. Ale to isté platí vo väčších mestách i dedinách. V mestách i dedinách sú najčastejšie vytvorené rómske osady na jednom mieste. Podľa vášho návrhu bude nutné rómsku osadu rozdeliť medzi rôzne obvody, lebo keď ju začleníte iba do jednej lokality, tak potom nie je možné splniť kritériá, ktoré uvádzate v bode číslo 5. Čiže neviem si predstaviť, ako chcete váš návrh realizovať v praxi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bajan mi oznámil, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste dostali, ktoré navrhoval a rozmnožovala ich kancelária, vypadla pripomienka k bodu 24 pod jeho bodom 6. Takže dovolím pánu poslancovi Bajanovi, aby ju prečítal s tým, že sa zapracuje do jeho pozmeňujúcich návrhov.

  • Budem pokračovať. Ak bod 24 hlasovaním nevypustíme, alternatíva je vypustiť bod 24 a v § 31 ods. 4 pôvodného znenia vložiť za predposlednú vetu novú vetu v tomto znení: "V obci podľa § 9 ods. 5 môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť zvolený pre jednotlivé národnosti."

    § 31 ods. 4 by po úprave znel:

    "(4) Po prevzatí obálky volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného, resp. mestského zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce, resp. primátora. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného, resp. mestského zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom obvode zvolený. V obci podľa § 9 ods. 5 môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť zvolený pre jednotlivé národnosti. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce, resp. primátora, zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, dajte to pánu spoločnému spravodajcovi.

    Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    na úvod by som chcel pripomenúť, že táto snemovňa už zažila niekoľko akože veľkolepých projektov riešenia nejakého spoločenského problému, ktoré sa nakoniec v podaní zákona alebo uznesenia schváleného touto snemovňou zvrtli do svojho priameho protikladu. Pripomeniem ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý sme prijali niekedy začiatkom tohto funkčného obdobia, a dnes je stav taký, že ešte nikdy nebolo toľko poslancov Národnej rady zaangažovaných do privatizácie, a to buď priamo, alebo prostredníctvom svojich blízkych príbuzných, ako je to v tejto snemovni.

    Pripomeniem ďalší projekt - Čisté ruky. S veľkou slávou vláda prijímala - nakoniec aj s podporou tejto snemovne, samozrejme, väčšiny tejto snemovne - projekt Čisté ruky, ktorý mal potláčať korupciu v tomto štáte. Ale výsledok je taký, že ešte nikdy nebolo toľko korupcie na Slovensku, ako je teraz.

    Do tretice pripomeniem, že podpredseda Národnej rady pána Ján Ľupták išiel do volieb v roku 1994 s programom bdieť a kontrolovať privatizáciu, bdieť nad čistotou privatizácie. A dnes je stav taký, že všetky ženy okolo pána Ľuptáka sú "uplacírované" v nejakej banke. Myslím tým jeho ženu, svokru a švagrinú.

    A preto, keď dnes máme na stole ďalší taký veľký projekt, ktorý by mal akože chrániť Slovákov, najmä, pokiaľ správne rozumiem úmyslu predkladateľov, pri komunálnych voľbách, prinajmenšom príklady, ktoré som vymenoval, by nás mali pobádať k tomu, aby sme sa starostlivo a vecne pozreli na predložený projekt a pokúsili sa predvídať dôsledky, ktoré nastanú, ak by tento návrh zákona bol prijatý.

    Dovoľte mi preto, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby som sa nahlas zamyslel nad niektorými dôsledkami tohto predloženého zákona a takpovediac už na úvod povedal, že opäť, samozrejme, povedú k priam protikladným dôsledkom. Najskôr tým, že zákon vychádza z predstavy, že relatívne najsilnejšia strana v komunálnych voľbách berie všetko, tak to povedie k tomu, že v mestách budú jednofarebné mestské a obecné zastupiteľstvá. A prakticky - no s nejakými malými výnimkami, ak sa pozrieme reálne na súčasné rozloženie politických síl, myslím, na komunálnej úrovni - na Slovensku budú len tri strany ovládať komunálne zastupiteľstvá, a síce Slovenská demokratická koalícia, niekde sem-tam HZDS a na južnom Slovensku Maďarská koalícia. A preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zamyslite sa nad týmto dôsledkom.

    Ďalší dôsledok tohto zákona, ktorý vyplýva z toho, že mestá a obce tvoria jeden volebný obvod, bude spočívať v tom, že bude veľa neplatných hlasov, a to najmä v takom prípade, ak bude prijatý pozmeňujúci návrh, o ktorom už v parlamente vrabce čvirikajú, a síce, že sa vylúči strana, teda vylúči sa krúžkovanie strany, a tým volenie automaticky akoby všetkých kandidátov niektorej strany, ktorá bude zakrúžkovaná a ktorá získa, hovorím, relatívnu väčšinu. V takom prípade to povedie k veľkému množstvu neplatných hlasov.

    Zoberme si, že aj keď sa v Bratislave zníži počet poslancov mestského zastupiteľstva tým, že napríklad Bratislava bude jeden volebný obvod a bratislavské mestské zastupiteľstvo bude mať povedzme 50 poslancov - teraz má okolo 80.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Áno, pardon, všetky detaily som si ani nenaštudoval. To znamená, že Bratislava má 80 členov mestského zastupiteľstva, a keď prejde pozmeňujúci návrh, ktorý, povedzme, vylúči strany z krúžkovania, z volenia z kandidátky strany en bloc, tak v takom prípade každý volič Bratislavy by mal zakrúžkovať až 80 kandidátov alebo najviac 80 kandidátov. Samozrejme, môže menej, ale každý, kto by zakrúžkoval 81 kandidátov, hlasuje neplatne, pretože jeho hlas bude neplatný. Jednak už ten volebný akt, skúste si ho predstaviť, že volič bude pri voľbách krúžkovať a počítať 80 mien, a v iných mestách, dajme tomu, že to bude o niečo menej, ale stále to bude veľa. Ako dlho budú trvať voľby? Ako budú prebiehať? A hovorím, s istotou sa dá povedať, že vyústia do veľkého množstva neplatných hlasov.

    Tu mi dovoľte takú cynicko-ironickú poznámku, že vzhľadom na sociologické rozloženie a politické rozloženie voličov je predpoklad, že voliči Slovenskej demokratickej koalície budú asi najmenej hlasovať neplatne, pretože budú vedieť napočítať do 80, a tým pádom my na tom relatívne získame.

  • Hlasy z pléna.

  • Teraz mi dovoľte, aby som trochu použil na svoj ďalší výklad logiku predkladateľov tohto zákona. Netvrdím, že je to moja logika, ale chcem aplikovať na tento návrh zákona logiku predkladateľov návrhu, aby si uvedomili, k čomu to povedie.

    Predložený návrh zákona, predovšetkým v podobe, v akej je teraz, pretože nakoniec pozmeňujúce návrhy zatiaľ neboli prijaté, povedie k tomu, že na južnom Slovensku budú obecné a mestské zastupiteľstvá prevažne, teda nie prevažne maďarské, ale čisto maďarské, a aj tam, kde Slováci majú aké-také zastúpenie, tak ho nebudú mať, lebo relatívne najväčšou, najsilnejšou stranou bude - ako sa to teraz nazýva - spolková Strana maďarskej koalície alebo tak nejako. A nezmení to ani etnický princíp. Nezmení to ani etnický princíp, ktorý je zabudovaný v tomto zákone ako veľký objav a ako veľká prednosť tohto zákona, pretože v rámci kandidátky Strana maďarskej koalície môže a s najväčšou pravdepodobnosťou bude na svojej kandidátke kandidovať aj, takpovediac, etnických Slovákov. Čiže ono sa to vcelku dá odhadnúť a vypočítať, koľko má kandidovať, opakujem, etnických Maďarov a koľko etnických Slovákov, aby to približne zodpovedalo etnickému pomeru obyvateľstva v jednotlivých obciach a mestách. A to znamená, takýmto spôsobom sa dosiahne, že vlastne Strana maďarskej koalície celkom ovládne mestá a obce na južnom Slovensku.

    Buďme totiž realisti. V súčasnosti je stav taký, že ak v niektorom meste alebo v niektorej obci je približne 40 % a viac maďarského obyvateľstva, opakujem, prípadne aj menej ako polovica, možno, že by sa dalo ísť dokonca ešte nižšie, tak už obyčajne majú kandidáti maďarských strán väčšinu v zastupiteľstve, v mestskom alebo obecnom. To znamená, premietnite si teraz túto realitu, ktorá sa nezmení, ktorá je proste taká, premietnite si tento zákon a musíte zákonite dospieť k tomu, že obecné a mestské zastupiteľstvá na južnom Slovensku budú politicky maďarské.

    Ďalší dôsledok tohto zákona. Keď bude tento zákon prijatý, takpovediac per definitionen založí volených zástupcov na etnickom princípe. To znamená, že na komunálnej úrovni budú definične zástupcovia maďarskej menšiny a, samozrejme, rómskeho etnika, Ukrajincov a neviem, koho všetkého tu máme. No ale to je najdôležitejší krok k tomu, aby trebárs náš kolega Miklós Duray mohol uskutočniť návrh, ktorý bol, ktorý prešiel na tzv. komárňanskom zhromaždení v januári 1994. Pretože opakujem, budú tu definične etnickí zástupcovia proste istého etnika zo Slovenska a žiaden zákon im nebráni, aby si zvolali svoje celoslovenské zhromaždenie. To znamená, že okamžite po komunálnych voľbách, ktoré by sa uskutočnili podľa tohto zákona, možno uskutočniť, takpovediac, druhé dejstvo komárňanského zhromaždenia, každý, ktorýkoľvek poslanec zvolený na ktoromkoľvek komunálnom zhromaždení, kdekoľvek na Slovensku alebo hociktorý občan. Proste, čo nie je zakázané, je dovolené.

  • Hlas z pléna.

  • Hovorte vecne, pán kolega Rea, a nie iba inak.

    Teraz sa vrátim k obecnej problematike tohto zákona. Tento zákon povedie opäť k tomu, že dosť častým javom bude, že v mestách budú zastúpené, v mestskom zastupiteľstve iba, takpovediac, najsilnejšie mestské časti, ktoré si zvolia svojich zástupcov, a veľmi častým javom bude, že niektoré, najmä menšie mestské časti nebudú zastúpené vôbec. Proste nebudú mať vo svojom mestskom zastupiteľstve svojho zástupcu. K čomu to povedie? V prvom rade to povedie k väčším hádkam vo vnútri mesta, k väčším konfliktom a rozporom vo vnútri mesta, lebo je jasné, že mestské časti, ktoré nebudú zastúpené v mestskom zastupiteľstve, sa budú cítiť diskriminované. Či to bude pravda, alebo to nebude pravda, jednoducho budú nespokojné s existujúcim stavom. Teraz by som opäť ironicko-cynicky mohol povedať, že so zasievaním konfliktov a rozporov v štáte máte veľké skúsenosti, niektorí kolegovia z vládnych strán, takže nič nové pod slnkom. Ale predsa by som len chcel na vás apelovať v záujme obyvateľov našich obcí a miest, aby ste ich ušetrili ďalšieho dejstva a ďalšieho stupňovania rozporov.

    Ale ďalší dôsledok povedie k tomu, že mestské časti alebo obecné časti, ktoré nebudú zastúpené v zastupiteľstve a budú sa cítiť diskriminované, opakujem, bez ohľadu na to, či to bude skutočnosť, alebo to nebude skutočnosť, tam bude rozhodujúci ich subjektívny pocit, samozrejme, že takéto časti budú mať snahu sa odtrhnúť od obce alebo mesta. A to znamená, že zažijeme novú vlnu pokusov a tých miestnych referend o odtrhnutie sa mestských častí.

    Čiže ak by som chcel sumarizovať tento zákon, ak prejde, tak povedie presne k opačným výsledkom, ku ktorým chce viesť, zhorší existujúcu situáciu a jednoducho poškodí Slovensko.

    Chcem povedať, že dôsledky, ktoré som teraz vypočítal, som bol schopný vypočítať na základe toho, že KDH chcelo v roku 1990 prijať nejaký takýto zákon. My sme o tom hovorili, uvažovali a diskutovali. Áno, vtedy, keď sa prijímal zákon o obecnom zriadení, na jeseň roku 1990, mali sme takúto nejakú ideu - založiť etnický pomerný princíp, pretože sme si mysleli, že by bol spravodlivý. Po dôkladnejšej analýze, nie až po prijatí zákona, ale v rámci prípravy zákona a práve aj po starostlivom zvážení námietok voči našim predstavám o takomto zákone, sme nakoniec dospeli k presvedčeniu, že naozaj tá naša pôvodná predstava o zákone, ktorý by zohľadňoval etnický princíp, by vo svojom dôsledku viedla k poškodeniu jednotlivých etnických skupín. A preto, takpovediac, na našu chválu, vtedajšiu aj terajšiu, chcem povedať, že sme to proste pustili. Vzdali sme sa tejto svojej pôvodnej predstavy, lebo sme sa proste nechali presvedčiť vecnými, racionálnymi argumentmi.

    A preto končím svoj diskusný príspevok prosbou alebo apelom na vás, aby ste sa nechali presvedčiť, a keď nie presvedčiť, aby ste sa aspoň zamysleli nad vecnými a racionálnymi argumentmi.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    udivuje ma veľkorysosť pána Čarnogurského, že upustili od tejto filozofie. Priznám sa, ani ja nie som veľmi jednoznačne presvedčený, čo vyvolá tento zákon, a nikto nemôže byť presvedčený. Ale, pán Čarnogurský, dovoľte mi, aby som vám povedal, že nie na základe hlbokých úvah v rámci KDH ste dospeli k tomu presvedčeniu, ale mám tu pred sebou istú právnu analýzu návrhu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí Slovenskej republiky. Posudok vypracoval nejaký pán Robert Dahl, to je americký sociológ a odborník na volebné systémy, to je pravda, poznáme ho z literatúry. Redigovala to nejaká Katarína Dujková alebo Dujchová, zrejme Dujková, programová asistentka pre Európu a Áziu, a bolo to vypracované vo Washingtone D. C. Takže, samozrejme, pokračujete v známej tradícii našej slávnej obrodenej KSČ, ktorá sa so všetkým obracala o rady do Moskvy. Vy sa teraz obraciate o rady do Washingtonu. Ja som to sledoval, ako ste pekne hovorili, a čo je napísané v tejto správe.

    Niežeby som chcel robiť advokáta pánu predsedovi Združenia robotníkov Slovenska, ale vy tiež máte takých anjelikov, ktorí sa správajú ako anjelici, ale pritom si stavajú vily za mnohomiliónové, desiatkymiliónové sumy. Tiež na Bôriku, kde stál len jeden hotel predtým bývalej rodnej strany, si stavajú opoziční poslanci, ktorí ovládajú mestské zastupiteľstvo v Bratislave, za desiatky miliónov vrátane bývalého pána prezidenta. Takže, pochváľte sa aj tým.

  • Hlasy z pléna.

  • Neviete? No, vidíte! Škoda, že som vám stačil osviežiť pamäť...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Horál.

  • Ďakujem, pán predseda,

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    doterajšia právna úprava volieb do orgánov samosprávy obcí v niektorých ustanoveniach neumožnila plniť niektoré úlohy v prípade volieb tak, aby nedošlo k určitým nepresnostiam a následne sťažnostiam zo strany voličov a odporúčaniam volebných orgánov obcí s návrhmi na vypracovanie novely zákona.

    V prvom rade si novelu zákona vyžadujú ustanovenia upravujúce zostavenie a vedenie zoznamu voličov. Navrhnutá podrobná úprava vyhotovenia zoznamu voličov sleduje cieľ, aby boli vyhotovené čo najpresnejšie, aby bola zabezpečená aj súčinnosť obce s tými orgánmi, v ktorých kompetencii je riešenie otázok spojených so skutočnosťami súvisiacimi so vznikom alebo zánikom volebného práva. Úpravu registrácie alebo neregistrácie kandidátnych listín, ktoré predložia politické strany, politické hnutia, ich koalície alebo nezávislí kandidáti, navrhuje predložená novela riešiť tak, že konanie odvolania proti rozhodnutiam miestnej volebnej komisie sa zveruje do kompetencie príslušného okresného súdu.

    Predložený návrh novely tiež navrhuje riešenie otázky účasti zástupcov národnostných menšín a etnických skupín v obecných a mestských zastupiteľstvách. Prijatie tohto návrhu by riešilo prípady, keby v obciach s národnostnými menšinami a etnickými skupinami nemali svoje primerané zastúpenie v týchto zastupiteľstvách.

    S ohľadom aj na iné skutočnosti, ktoré boli povedané, odporúčam predložený návrh novely po prijatí ďalších návrhov na spresnenie prijať.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán podpredseda Ľupták.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený predsedajúci, pán predseda,

    dávam pozmeňujúci návrh, aby sa o bode 40 zo spoločnej správy, o ktorom sa má hlasovať en bloc, hlasovalo samostane.

    Ďalej chcem len poznamenať na pána Čarnogurského. Pán Čarnogurský, ste taký úbohý človek, akého som ešte nikdy v živote nevidel. A viete, pán Čarnogurský, vy ste asi právnik, rozumiete všetkému právu, to vám ďakujem, a viete, čo je konflikt záujmov, takže nebudem vám to vysvetľovať. Ale vy ste toľko zla narobili tejto republike, toľko zla ako ešte nikto v živote. To bolo vaše poľnohospodárstvo, alebo naše, lepšie povedané, zbrojársky priemysel, stavebníctvo, školstvo, zdravotníctvo, všetko ste rozbili.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, ticho, počkajte, chcem vám ešte niečo povedať. Neskáčte mi do reči! Ste kultúrny človek, ja som vám do reči neskákal.

    Pán Čarnogurský, ten váš privatizér, ktorý za vás privatizoval Sabinu Sabinov a Vizo Prešov, komu ste to dali? Povedzte! Dobre viete, ako sa to skončilo. Robotníci nedostali výplatu. Nehanbíte sa, pán Čarnogurský? Nehanbíte sa za to? Nie, určite, vy sa v živote nebudete hanbiť, máte, viete... Prepáčte.

  • Ďakujem.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    pokúsim sa byť vo svojom vystúpení veľmi vecný, nebudem nikoho obviňovať, ale budem sa snažiť vás presvedčiť o tom, že niektoré časti tohto zákona je jednoducho nutné zmeniť, aby zákon viedol k cieľom, ktoré sme si vytýčili.

    Už pán kolega Čarnogurský pripomenul, že problém zastúpenia národnostných menšín a istého pomeru medzi Slovákmi a príslušníkmi menšín alebo občanmi patriacimi k menšinám je starý od roku 1990, keď sa po prvýkrát prerokúval vtedy ešte v Slovenskej národnej rade zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Naozaj sa vtedy objavil návrh, aby sme to administratívne podelili. Diskutovali sme o tom z právneho, ústavného hľadiska. Riešenie, ktoré bolo navrhované, bolo odmietnuté - teda takýto administratívny návrh - v tom, že porušuje princíp ústavnej rovnosti hlasov, lebo sa nemôžem rozhodnúť, či osobitne hlasujem za občana maďarskej, ukrajinskej, alebo slovenskej národnosti, že to nezodpovedá princípu, ktorý stanovuje ústava. Vtedy sme mali ešte Ústavu Česko-slovenskej republiky, ale naša ústava prebrala túto otázku rovnosti z hľadiska prístupu k funkciám a z hľadiska rovnosti volebného práva.

    Návrh bol teda odmietnutý. Potom, v roku 1994, ak si spomínate, vtedajšia koalícia sa pokúšala, takpovediac, na poslednú chvíľu opäť riešiť trošku iným spôsobom problém zákona o komunálnych voľbách. Bolo povedané, že zmena by bola taká komplikovaná a taká zložitá a prišla tak neskoro, keďže vláda vlastne vládla 6 mesiacov, že sme upustili od zásadnej zmeny princípu zákona o komunálnych voľbách.

    Dnes sme krátko pred komunálnymi voľbami 1998 a prichádza opäť pokus, ktorý podľa môjho názoru nie je riešením. Keď som počúval výroky predstaviteľov Slovenskej národnej strany, ale aj predstaviteľov HZDS, že je nutné riešiť tento problém zastúpenia menšín, ale aj Slovákov tam, kde sú v menšine na južnom Slovensku, úprimne sa vám priznám, že som očakával návrh zákona, ktorý by to riešil asi tak, že časť poslancov alebo možno všetci poslanci obecných zastupiteľstiev by sa volili na princípe pomerného zastúpenia. To by bolo absolútne korektné. Volič by si vybral stranu a strana pomerne k počtu hlasov, ktorý by dostala, by bola zastúpená v obecnom zastupiteľstve. Nie je to ideálne riešenie, ale čakal som, že by bolo možné to urobiť tak, že sa, povedzme, polovica poslancov zvolí tak, aby bolo jasné, že kde je 15 % Slovákov a budú voliť niektorú zo strán, ktorá nie je založená na etnickom princípe, majú šancu úmerne k svojmu počtu - ak sa rozhodnú voliť práve túto stranu alebo tieto strany - mať zastúpenie v obecnom zastupiteľstve. Dnešný väčšinový princíp takúto možnosť nepozná, pretože do zastupiteľstva postupuje ten, kto má najviac hlasov.

    Tento princíp na moje prekvapenie nebol akceptovaný a bol zvolený ten, ktorý je navrhovaný, čiže administratívne delenie. A tomuto administratívnemu deleniu je podriadený vlastne celý návrh zákona, pretože podľa vysvetlenia pracovníkov ministerstva vnútra a predkladateľov v jednotlivých výboroch práve pre toto etnické delenie je nutné vymyslieť obvody, ktoré sa rovnajú celej obci alebo celému mestu. Zo žiadnych iných dôvodov, zo žiadnych iných dôvodov, ale práve a len z tých, že na úrovni mesta máme zrátané, koľko sme mali obyvateľov v roku 1991, koľko z nich bolo Slovákov, koľko bolo príslušníkov národnostných menšín, a že len tam sa dá presne nakresliť čiara alebo hranica medzi jednotlivými etnikami.

    Ale osud tohto zákona, vážené kolegyne a kolegovia, môže byť aj takýto. Po jeho prijatí, ak sa rozhodnete, že najlepšie vyhovuje vašim predstavám, opozícia, ktorá vyznáva princíp rovnosti volebného práva, podá tento návrh na Ústavný súd. Ústavný súd, povedzme, posúdi, že je to naozaj v rozpore a vypustí všetky ustanovenia o zastúpení menšín na základe etnického delenia. Zostane nám to, čo nikto nechcel. Zostanú nám veľké obvody, ktoré sa rovnajú celým mestám a celým obciam a v nich jednofarebné výsledky.

    To, čo naznačil pán kolega Čarnogurský, vám poviem z pohľadu voliča.

    Predstavte si, že ste občanom Petržalky a prídete do volebnej miestnosti. Dnes má Petržalka 60 poslancov, aj keby ich znížila, zostaňme pri čísle 60. Prídete do volebnej miestnosti a tam podalo 10 politických strán svoje kandidátne listiny. Až v miestnosti dostanete, lebo žiadny iný návrh tu zatiaľ nezaznel, lístok so 600 menami usporiadanými podľa politických strán, prípadne podľa koalícií - v spoločnej správe sa uvažuje, že aj koalície - 600 mien a z týchto 600 mien môže volič ručne zakrúžkovať 60 kandidátov alebo môže dať prednosť jednej politickej strane, či koalícii. Čo si myslíte, čo asi urobí? Volič si povie: Mne je sympatická tá alebo oná strana, zakrúžkuje stranu a odchádza. Má to hotové za pol minúty. Keby lovil 60 mien, tak jednoducho medzi tými 600 menami ich bude ťažko hľadať, pretože lístok uvidí po prvýkrát až vo volebnej miestnosti. Tak je konštruovaný tento zákon. Čo z toho vzíde pri spočítavaní hlasov? A tam je, prosím, jednofarebnosť.

    Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska argumentovali, že sa tu zavádza pomerný systém. Žiadny pomerný systém sa nezavádza, pretože všetci kandidáti jednej politickej strany, ktorej volič dal krúžok, dostanú akoby všetci naraz hlas, teda namiesto 60 krúžkov jedným zakrúžkovaním strany sa dá uprednostniť, teda voliť 60 kandidátov naraz a vyhrávajú tí kandidáti, ktorí majú najviac hlasov. Keď si najväčší počet voličov vybralo stranu HZDS, tak všetci jej kandidáti, v tomto prípade by ich postúpilo 60 do zastupiteľstva mestskej časti Petržalka, ale keď si tam voliči vyberú Demokratickú úniu, alebo si vyberú Stranu demokratickej ľavice, budeme mať zastupiteľstvo v Petržalke, ktoré bude mať 60 poslancov tej istej politickej príslušnosti. Pre mňa je to hrozná predstava a verím, že pre všetkých, ktorí uznávajú pluralitu a rozličné názory.

    Čiže priestor pre súboj politických strán a mechanizmus, ktorým sa tieto názory vo vzťahu k voličovi a k jeho výberu majú presadiť, by mal byť predsa len iný, než aby hrozil, že v Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici a vo všetkých väčších mestách, kde majú aspoň 40 poslancov a kde volič dostane do ruky kandidátnu listinu 400, možno 500 kandidátov, aby teda neuprednostňoval hlasovanie strán, ale hlasoval len za kandidátov. V tomto je problém tohto zákona. A osobne si myslím, že filozofia, ktorú ste sa, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, rozhodli hájiť, teda delenie na etnickom princípe, sa dá skĺbiť s predstavou malých volebných obvodov, ktoré by vylúčili jednofarebnosť zastupiteľstiev tým, že ak volič dostane hárok rovnajúci sa dvom A4 a uvidí tam sto mien, tak zo sto kandidátov sa dá vyberať osobne, lebo toto voliči robili aj v posledných voľbách, ktoré sme mali v roku 1994. Tam bolo nešťastie v tom, že niektoré mená boli napísané na druhej strane hlasovacieho lístka a volič sa k nim nedostal. Preto máme napríklad mestské zastupiteľstvo v Bratislave, kde sa všetci vyskytujú z prvej polovice abecedy, a len výnimočne sú takí, ktorí sa prebojovali aj z druhej strany, lebo volič stránku obrátil a našiel si kandidáta pod V alebo pod S. Ale jednoducho poslanci sú od A po K. Takto to približne poviem.

    Ale keby sme prijali to, čo bolo navrhované v novele, že to musí byť na jednom lístku, to znamená, že na jednej dvojstrane uvidím všetkých kandidátov, nehrozí, že by sa volič rozhodoval od A po K, ale vyberie si zrejme tých, ktorí sa mu zdajú najsympatickejší, najpríťažlivejší a podobne. Tu chcem, prosím, povedať, že samotný princíp zavedenia toho hlasovania za strany a za kandidátov nie je až taký neobvyklý. V susednej Českej republike, to by zrejme pán minister povedal vo svojom záverečnom slove, takýto princíp uplatnili, ale uprednostňujú - myslím si, že by sme to mali urobiť aj my a k tomu chcem predniesť pozmeňujúce návrhy - uprednostňujú hlasovanie za jednotlivých kandidátov. Nemajú veľké volebné obvody, ale majú to pekne nakrájané, tak ako sme to mali my, od 5 do 15 kandidátov na jeden volebný obvod, náš pôvodný zákon, teraz platný, hovorí o 12 kandidátoch na jeden volebný obvod. Oni uprednostňujú hlasovanie za jednotlivých kandidátov a ak volič zakrúžkuje aj stranu, tak dostanú hlasy v strane z tých 12 našich kandidátov len toľkí kandidáti, koľkí zostávajú do počtu 12. Ak si napríklad vybral 5 individuálnych kandidátov, že sa mu niekto páčil z HZDS a niekto sa mu páčil z KDH, ale svoj hlas dal, povedzme, pre SDĽ, ak zakrúžkoval 5 individuálnych kandidátov a v tom danom volebnom obvode sa volí 12 kandidátov, tak SDĽ získa ďalších 7. Prvých sedem akoby dostalo hlas. Takto to funguje v Českej republike. Má to svoje ratio a voľby sa tam uskutočňujú, myslím si, v rovnakom čase ako u nás a žiadna novela volebného zákona sa v Českej republike nepredkladá.

    Čiže tento princíp je z tých menej problematických vo vzťahu k zákonu. Ale kľúčová vec je nahradiť veľké volebné obvody malými. Je to zásadná výhrada aj Združenia miest a obcí Slovenska a je to zásadná výhrada všetkých, ktorí sa zamýšľajú, k čomu to vlastne povedie. My tu 4 roky budeme mať politické reprezentácie, ktoré dnes nevieme predvídať, pretože nevieme, ako sa volič zachová. A dávame mu do ruky pomerne zložitý nástroj. Chcem vás presvedčiť o tom, že je možné urobiť takýto krok: Vrátiť sa od veľkých obvodov, ktoré sa rovnajú celým obciam a celým mestám, k tomu, že umožníme vytváranie volebných obvodov najviac do 12 kandidátov a etnický princíp premietneme podobne, ako to navrhol kolega Bajan. Ak povedzme v Lučenci treba zo 40 poslancov 15 zvoliť za inú národnosť, tak zastupiteľstvo povie, že v 6 volebných obvodoch alebo v 8, ktoré tam majú, dvoch zvolíme v prvom obvode, troch zvolíme v treťom obvode, ale v niektorom možno bude nula, pretože tam nikto nebýva.

    Kolegovia, aby ste ma rozumeli, teraz hovorím ku kolegom z Maďarskej koalície alebo Strany maďarskej koalície, aby som bol presný, neobhajujem tento etnický princíp. Som presvedčený, že Ústavný súd ho do dvoch mesiacov zruší a v tomto zákone jednoducho nebude, ale ak prijmeme logiku tohto princípu, som presvedčený, že ten princíp sa dá zlúčiť s malými volebnými obvodmi, a ak Ústavný súd rozhodne inak, ako si predstavujem, a je to zvrchované právo Ústavného súdu, je možné vykonať zákon o voľbách aj vtedy, keď budú malé volebné obvody. K tomu smerujú moje návrhy, ktoré som označil súhrnne pod bodom A a skladajú sa z 9 čiastkových pozmeňujúcich návrhov, všetci ste ich dostali, ale musím ich zrejme formálne prečítať, odôvodnenie čítať nebudem, lebo som ho vysvetlil.

    Návrh pod bodom A 1 znie takto: V bode 5 sa nadpis § 9 a ods. 1 až 3 menia a znejú takto:

    "§ 9 Volebné obvody

    (1) Pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom volebnom obvode. V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov, môže sa utvoriť iba jeden volebný obvod.

    (2) Pre voľby starostu obce (primátora) tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.

    (3) Volebné obvody a počet poslancov v nich podľa odseku 1 alebo 2 určí a zverejní obec podľa osobitných predpisov4) najneskôr 65 dní predo dňom volieb."

    Bod A 2, teda druhá časť toho návrhu: V bode 5 v § 9 sa na záver odseku 4 vkladá nová veta tohto znenia: "Obec podobne rozdelí počty poslancov v jednotlivých volebných obvodoch tak, aby celkový počet poslancov zodpovedal stanovenému rozdeleniu poslancov v zastupiteľstve; prihliada pritom na zastúpenie Slovákov a jednotlivých národnostných menšín a etnických skupín vo volebnom obvode." To je to, čo som povedal, že obecné zastupiteľstvo okrem toho, že rozhodne, že zo 40 má byť toľko a toľko Slovákov, toľko a toľko inej národnosti, rozhodne aj o tom, v ktorých volebných obvodoch sa tento pomer prejaví tak, aby celkový pomer bol zachovaný.

    Bod A 3: V bode 12 v § 16 ods. 1 prvá veta znie: "Kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva môžu podávať politické strany, a to osobitne za každý volebný obvod."

    Bod A 4: V bode 12 v § 16 odsek 5 znie takto: "(5) Politická strana môže na kandidátnej listine uviesť najviac toľko kandidátov, koľko má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva; v obci podľa § 9 ods. 5 môže uviesť najviac toľko kandidátov, koľko poslancov príslušnej národnosti má byť zvolených v príslušnom volebnom obvode, a to pre každú národnosť osobitne. Kandidát pre voľby do toho istého obecného (mestského) zastupiteľstva môže kandidovať iba v jednom volebnom obvode."

    Bod A 5: V bode 15 v § 20 sa na záver odseku 2 aj odseku 3 pripájajú slová "v príslušnom volebnom obvode".

    Bod A 6: V bode 24 v § 31 ods. 4 piata, šiesta a siedma veta znie: "Volič môže zakrúžkovaním označiť aj jednotlivých kandidátov, pre ktorých hlasuje. Môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. V obci podľa § 9 ods. 5 môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť zvolený pre jednotlivé národnosti v príslušnom volebnom obvode. Hlasovať súčasne za politické strany a za jednotlivých kandidátov nie je prípustné, ak súčet kandidátov takto volených prevyšuje počet poslancov v príslušnom volebnom obvode." Tu to hlasovanie za stranu a jednotlivých kandidátov preberá znenie zo spoločnej správy, kde presne takto to navrhuje gestorský výbor.

    Bod A 7: Vypustiť body 29, 33, 35 a 36. To je, prosím, technická úprava, ktorá súvisí s tým, že nechceme, resp. keď sa vypustia tieto body, budú môcť volebné komisie spočítať volebné výsledky po jednotlivých volebných obvodoch. Ak by tam tie body ostali, tak by ich museli zrátať len za celé mesto.

    Bod A 8: V bode 37 zmeniť označenie písmena f) na písmeno g).

    Bod A 9: V bode 41 v § 44 odsek 1 znie: "(1) Za poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov." To je celé znenie. Ak ste si všimli, to znenie je prakticky skoro identické so znením, ktoré predložil kolega Bajan, ale ja by som ho vyzval, aby svoje znenie stiahol z tých dôvodov, že nevystihol niektoré legislatívnotechnické drobnosti. Zdá sa mi tento návrh úplnejší, ale môžeme si o tom povedať v prestávke, lebo sledujeme ten istý cieľ, jeho aj môj návrh, len sa mi zdá, že tento návrh je o čosi presnejší.

    Druhá skupina pozmeňujúcich návrhov, ak prejdú malé volebné obvody, sa týka spôsobu hlasovania. Navrhujem, aby sme ho zmenili takto: Sú to len dva pozmeňujúce návrhy B 1 a B 2.

    V bode B 1 to znie takto: V bode 15 v § 20 ods. 3 posledná veta znie: "Na hlasovacom lístku musí byť uvedený aj počet členov obecného (mestského) zastupiteľstva, ktorý má byť v tomto obvode zvolený." Tam ten odkaz na § 3, ktorý je v písomnom dokumente, teda odsek 3 treba vyčiarknuť. To je chyba.

    V bode B 2 je takéto znenie: V bode 24 sa znenie § 31 ods. 4 nahrádza takýmto znením: "(4) Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva môže zakrúžkovaním poradových čísel označiť tých kandidátov, pre ktorých hlasuje, a to v zozname ktorejkoľvek politickej strany. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. V obci podľa § 9 ods. 5 môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť vo volebnom obvode zvolený pre jednotlivé národnosti. Volič môže tiež označiť zakrúžkovaním politickú stranu, pre ktorú hlasuje, a súčasne môže zakrúžkovaním označiť aj jednotlivých kandidátov, pre ktorých hlasuje, a to v zozname ktorejkoľvek inej politickej strany. Takto volí prednostne jednotlivo označených kandidátov a ďalej toľko kandidátov označenej politickej strany, koľko činí rozdiel počtu členov zastupiteľstva, ktorí majú byť zvolení v danom volebnom obvode, a počtu označených jednotlivých kandidátov, a to v poradí, v akom sú kandidáti označenej politickej strany uvedení na hlasovacom lístku. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje." Toto sa týka teda iného postupu pri hlasovaní, ktorý je len doplnkom na vytvorenie malých volebných obvodov.

  • Hlasy zo sály.

  • Nehovoril som, že budem krátky, pretože je to vážny zákon a tu sa nedá byť krátky, minimálne chcem predniesť všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré som si pre vás pripravil.

  • Hlasy zo sály.

  • Janko, hovorím ku všetkým poslancom, ale ku kolegovi Cuperovi sa mi prihovára zvlášť ťažko, pretože ma nechce počúvať.

    Nebudem čítať zdôvodnenie, máte ho uvedené písomne, ale snažil som sa vysvetliť, že tento spôsob, ktorý som tu navrhol, by uprednostňoval hlasovanie jednotlivých poslancov, čím by sa znížila pravdepodobnosť, že aj v malom volebnom obvode sa skončí všetko jednofarebne, čo predsa len by bol menší problém, ako keby sa to skončilo v celom meste rovnako.

    Mám posledné dva pozmeňujúce návrhy, ktoré uvádzam ako legislatívnotechnické, aj keď si uvedomujem, že majú, aspoň ten druhý, aj vecný obsah.

    Návrh označený C 1 znie takto: Navrhujem vypustiť § 27 zákona. Odôvodnenie: Ak bude schválený bod 6 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča prijať, treba riešiť existujúci § 27 zákona, ktorý sa tiež týka informovanosti voličov ako novonavrhovaný § 6a a ktorý by sa dostal do kontradikcie s týmto paragrafom, preto navrhujem pôvodné znenie § 27 vypustiť. Zrejme to uniklo pri záverečnom kontrolovaní, lebo...

  • Hlasy z pléna.

  • Ak vám to neprekáža, že 25 dní pred voľbami niečo zašleme voličovi a 15 dní obvyklým spôsobom to isté vyhlásime v obci, mne to neprekáža, ale myslím si, že mal by byť len jeden spôsob informovania voliča.

    Návrh pod bodom C 2 znie takto: Navrhujem do nového § 6a doplniť novú poslednú vetu, ktorá znie: "Obec v rovnakom čase zašle voličovi informáciu o podaných kandidátskych listinách, ktorú získa po vyhlásení kandidatúry od miestnej (mestskej) volebnej komisie." Tu chcem poďakovať kolegyni Garajovej za pozorné prečítanie pozmeňujúceho návrhu, pretože tam chýba predložka od. Mám tam len "o" miestnej, a nedával by ten návrh žiadny zmysel. Čiže, upravujem to tak, ako ma upozornila pani kolegyňa - po vyhlásení kandidatúry od miestnej, resp. mestskej volebnej komisie. Odôvodnenie: Toto znenie bolo prijaté vo vzťahu k parlamentným voľbám a je absolútne nevyhnutné aj vo vzťahu ku komunálnym voľbám, v ktorých majú podľa pôvodného návrhu obce tvoriť jeden volebný obvod a občan by mal vo volebnej miestnosti čítať volebný lístok, na ktorom môžu byť stovky mien. Navrhujem teda, aby domov dostal zoznam, ktorý by mu umožnil preštudovať si a prísť do volebnej miestnosti pripravený, a akokoľvek už dopadne otázka veľkosti volebného obvodu, resp. spôsobu hlasovania, aby volič bol pripravený na to, čo vo volebnej miestnosti chce urobiť na úradnom tlačive, teda volebnom lístku, ktorým bude uskutočňovať svoje hlasovanie. Preto toto céčko neviažem na prijatie ani jedného z predošlých pozmeňujúcich návrhov a verím, že zvážite aj prijatie alebo podporu týchto legislatívnotechnických návrhov. Rovnako vás prosím, aby ste posúdili aj otázku vytvorenia menších volebných obvodov či už v znení kolegu Bajana, alebo v tomto navrhovanom znení, pretože by sme sa tým viac priblížili k praxi, ktorá tu funguje, s ktorou máme relatívne svoje skúsenosti, ale najmä ich má volič, ktorý by ich mohol uplatniť pri hlasovaní.

    Chcem ešte upozorniť, že ak by ste sa rozhodli podporiť návrhy pod bodom A, teda tých 9 pozmeňujúcich návrhov, ktoré dávam na spoločné hlasovanie, museli by sme neprijať bod 31 spoločnej správy, o ktorom budeme hlasovať najprv a samostatne podľa návrhu gestorského výboru, a to z tých dôvodov, že ak prijmeme bod 31, tak odpadne požiadavka, aby všetky mená kandidátov boli vytlačené na jednom lístku, na jednej strane jedného lístka. To sa v prípade 600 mien zabezpečiť nedá, preto to navrhuje gestorský výbor vypustiť, ak sa prikloní väčšina k tomu, že chceme mať veľké viacmandátové volebné obvody. Ak by ste zvažovali malé obvody, som za a predpokladám, že aj vy všetci, aby to bolo na jednom lístku, na jednej strane, aby sa volič mohol orientovať medzi kandidátmi, ktorí sú navrhovaní. Len upozorňujem na túto súvislosť, pretože najprv bude hlasovanie o bode 31 a potom prípadne o podaných pozmeňujúcich návrhoch.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za vašu láskavú pozornosť. Toto sa nevzťahuje na kolegu Cupera.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • V prvom rade chcem poďakovať pánu Ftáčnikovi, že bol celé volebné obdobie veľmi stručný, vždy vecný a, samozrejme, vždy každého počúval, ale nedával pozor, čo hovorí.

    Už predtým som chcel doplniť svoje predchádzajúce vystúpenie, navrhol by som opozícii jedno riešenie, aby sme vyriešili problém delených kandidátnych listín, aby presvedčili svojich maďarských "súpútnikov", aby upustili od politických strán na etnickom princípe, a tým by sa celý problém vyriešil jednoznačne a bez akýchkoľvek problémov, aby sa včlenili korporatívne do slovenskej občianskej spoločnosti ako dobrí Slováci, a tým sa celý problém vyrieši. Nemusíte potom posielať návrhy volebných zákonov na posúdenie až do Washingtonu. Vyriešime si to jednoducho doma.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zahatlan.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k navrhovanému zákonu. Predložený návrh zákona vychádza z poznatkov získaných v ostatných voľbách do orgánov samosprávy v roku 1994. Tieto získané poznatky a skúsenosti boli v prevažnej miere technického charakteru a na odporúčanie zástupcov volebných orgánov, ako aj predstaviteľov miest a obcí boli premietnuté do predloženej novely zákona. Skúsenosti a poznatky získané pri vyhotovovaní zoznamov voličov v ostatných voľbách do orgánov samosprávy obcí predložený návrh odzrkadľuje tak, že osobné údaje občanov uvedené v týchto zoznamoch nebudú zverejňované a bude im poskytnutá ochrana. Nahliadnuť do zoznamu voličov bude môcť každý volič na obecnom alebo mestskom úrade s možnosťou uplatnenia svojej námietky v obci alebo na súde. Dôvody, na základe ktorých obec osoby do zoznamu dopíše alebo vyčiarkne, ako aj dôvody na vykonanie zmien v zozname voličov vedú k tomu, aby zoznamy boli vyhotovené čo najpresnejšie, a sú v novele obsiahnuté.

    Oproti doterajšej úprave predložená novela ďalej rieši otázku ochrany kandidujúcich politických strán a nezávislých kandidátov tak, že im priznáva právo podať na súd návrh proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o registrácii alebo neregistrácii ich kandidátnej listiny. Predložený návrh zákona navrhuje riešenie problematiky zastúpenia národnostných menšín a etnických skupín v miestnych zastupiteľstvách. Predložená úprava počíta s tým, že určený počet poslancov bude podľa údajov posledného sčítania ľudu, domov a bytov rozdelený tak, aby zodpovedal národnostnému zloženiu obyvateľstva obce. V nadväznosti na túto novú úpravu navrhuje novela aj náležitosti hlasovacieho lístka a spôsob jeho úpravy voličom. Uvedené návrhy predložené v novele spolu s ďalšími úpravami technického charakteru by mali priniesť zdokonalenie technickej prípravy volieb a ich vykonanie tak, aby boli v súlade s platnou právnou úpravou.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

    nakoľko uvedené návrhy na zmenu doterajšej úpravy volieb do orgánov samosprávy obcí majú okrem spomenutých dôvodov zabezpečiť aj účasť zástupcov národnostných menšín a etnických skupín v obecných a mestských zastupiteľstvách, odporúčam predložený návrh zákona schváliť.

    Nedá mi, aby som sa v krátkosti nevyjadril aj k tomu, čo tu odznelo. Tento zákon má tri rozmery. Je to národnostný rozmer, ten tento zákon rieši. Je to demokratický rozmer. A čo je na tomto zákone nedemokratické, keď volič má možnosť vybrať si alebo z osobností, alebo z politických strán? A právny rozmer. Prosím vás, čo je tam neústavné? To môžeme hovoriť a ústavu si vykladá v tomto parlamente veľa ľudí inak. Čiže, nechajme to na Ústavný súd.

    Kritizujete návrh zákona, ale keď sa rokovalo vo výbore vecne a prijalo sa niekoľko pozmeňujúcich návrhov, koľkí z nás tam boli? Jedine kolega Bajan mal záujem pracovať na tomto zákone alebo na novele volebného zákona.

    Takže chcel by som na záver povedať len jednu vec. U mnohých, ktorí tu vystupovali, mi to pripadalo, že nečítali ani pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako gestorský výbor. Čiže odporúčam, aby si to každý prečítal.

    Pán predseda, ďakujem za slovo s tým, že odporúčam návrh zákona schváliť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Chcel by som povedať pár poznámok. Veľmi ťažko sa bude reagovať. Samozrejme, nebol som pri tom, keď sa pracovalo na novele. Snažili sme sa len opraviť niektoré veci, ktoré tam vznikli. Takže, to je drobná nuansa - opravovať, nie pracovať na tom zákone.

    Druhá vec - chcel by som kolegu poopraviť. Tento zákon totiž vôbec nevyrieši národnostný problém. To, aby bolo jasné. A myslím si, že každému súdnemu človeku je to jasné. A ak si demokraciu vysvetľoval tak, ako povedal, tak potom naozaj pravdepodobne pre niektorých kolegov je to znak demokracie, že budeme mať opäť po roku 1989 jednofarebné zastupiteľstvá.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán kolega Zahatlan upozornil na to, že iba pán poslanec Bajan mal záujem byť pri tom, keď sa odstraňovali chyby. V úvodzovkách "chyby" a v úvodzovkách "odstraňovali sa". Bol som vo výbore ako člen gestorského výboru a povedal som, že je smutné, že pán minister Krajči nebol prítomný, keď sa uvádzal tento bod. Pán kolega Zahatlan, nie poslanci, pán minister vnútra nebol prítomný na zasadnutí gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ak ste si ho nepozvali, tak tam nebol.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, pán minister, vážený pán predseda,

    predložený návrh zákona principiálne mení politický systém samosprávy tým, že do miestnych samospráv sa nebude voliť podľa všeobecne uznaného a na Slovensku osvedčeného väčšinového systému, ale nanúti pomerný princíp, a to nielen podľa národností, ale aj podľa politických strán. Takýto volebný systém sa už raz odmietol. A jeho zavedenie nie je o nič viac odôvodnené teraz, ako to bolo predtým. Je už načase si uvedomiť, že Slovenská republika má väčšinu malých obcí, kde ľudia volia svojich zástupcov podľa toho, ako ich poznajú, a nie podľa toho, v akej strane sú.

    Predkladateľ zákona chce zobrať systém, ktorý viac vyhovuje voličom, a nahradiť ho takým, ktorý vyhovuje len niektorým stranám súčasnej vládnej koalície. Vôbec nemožno súhlasiť s účasťou občianskych združení napriek tomu, že to už obsahuje aj spoločná správa. Občianske združenia sú založené na úplne odlišnom princípe. Môžu spolupracovať a vo väčšine prípadov aj spolupracujú s orgánmi samosprávy, ale nie byť jeho súčasťou. Vznikali v čase, keď sa s ich účasťou na politickom živote nepočítalo, ba zákonodarci túto možnosť chceli vôbec vylúčiť. Platí to hlavne o Matici slovenskej, ktorá je podľa zákona verejnoprávnou inštitúciou, a nie politickou stranou. Naopak, politickej strane je podľa zákona dané, citujem: "Slúži občanom na ich účasť na politickom živote, najmä na vytváranie zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy."

    Návrh takisto neumožňuje vytvárať koalície, lebo návrh zákona zakazuje podporu viacerých strán pre jedného kandidáta. Je záujmom navrhovateľa novely zamlčať prípadnú podporu kandidatúry jednej osoby viacerými stranami? Môžu dve politické strany kandidovať toho istého človeka? Podľa ďalšieho paragrafu návrhu nie. Na spoločnej kandidátke sa nemôžu dohodnúť ani politické strany a združenia. Návrh jedného viacmandátového volebného obvodu nemá vôbec oporu v praxi a je to dokonalé metenie voliča. Navrhovateľ má asi aj toto za cieľ. Slúži len na to, aby voličov omrzela spoločná kandidátka možno niekoľko sto kandidátov a takýmto spôsobom sú nahováraní na krúžkovanie politickej strany. To je značka na uplatnenie politického systému volieb.

    Práve mechanizmus, ktorý sa na Slovensku uplatňoval, že na kandidátke sú mená nezávislých ľudí alebo ktorých navrhujú politické strany, ale voliči väčšinovým systémom vyberajú z nich tých, ktorým dávajú svoju dôveru, zabezpečuje, že sú zachované záujmy politických strán, ale hlavne miestnych obyvateľov. Mechanizmus hlasovania a spôsob vyhodnocovania hlasovacích lístkov jednoznačne znevýhodňuje nezávislých kandidátov. O nich má význam hovoriť len v prípade čistého väčšinového spôsobu hlasovania. Takýto hybrid robí ich kandidatúru zbytočnou.

    Pri kreovaní miestnych a okrskových volebných komisií je navrhované zasahovanie štátnej správy neprípustné, neodôvodnené a nemá oporu v princípoch samosprávy. V súvislosti s rozdelením miestneho zastupiteľstva na základe tzv. pomerného zastúpenia národností sa vynára z našich najtemnejších dejín výraz "numerus klauzus" a takisto je jasne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky z ďalších dôvodov. Do pozornosti - žiaľ, nie sú prítomní práve tí opoziční politici, pán Bajan je prítomný, pán Ftáčnik nie je tu - citujem Ústavu Slovenskej republiky článok 12 ods. 2: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať." Článok 30 ods. 4: "Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Článok 33: "Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu." Článok 69 ods. 2: "Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Voľby poslancov obecného zastupiteľstva sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a" - teraz zdôrazňujem - "priameho volebného práva tajným hlasovaním." Dodal by som, že pojem národnosť a hlavne etnická skupina v našej legislatíve nie je definovaný. Národnosť je pocit, ktorý sa nedá, hlavne v strednej Európe, presne špecifikovať, niežeby kontrolovať. Je to názor, presvedčenie, kvalifikovaný podobne ako náboženstvo.

    Ako bude volebná komisia kontrolovať, či kandidát uviedol správny údaj? Čo keď neuvedie nijakú národnosť, aby nemohol byť znevýhodňovaný alebo zvýhodňovaný vo voľbách? A keď to neuvedie, čo budeme s ním robiť? Ale, ako som citoval Ústavu Slovenskej republiky, nikto nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný na základe príslušnosti k národnosti. Odporuje to aj princípu rovného a priameho volebného práva zaručeného ústavou pre voľby do obecných zastupiteľstiev. Ako môže byť zvolený do zastupiteľstva príslušník národnostnej menšiny x, ktorý dostal menej hlasov, ako príslušník národnosti y len z toho dôvodu, že príslušníkov národnosti x je v obci menej a tam stačí aj menej hlasov? Čo sa stane, keď k národnosti x sa v poslednom sčítaní ľudu neprihlásil nikto? Neodobríme tohto poslanca? Na hlasovacom lístku v obciach podľa navrhovaného § 9 ods. 4 a 5 budú kandidáti rozdelení podľa národností. Čo sa stane, keď politická strana x bude kandidovať kandidátov oboch národností? Dosiahneme len to, že občania nebudú voliť alebo budú hlasovať neplatne.

  • Hlasy v sále.

  • Bol by som rád, keby ma spoločný spravodajca nekomentoval.

    Upozornil by som predkladateľa na zákon číslo 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov. Citoval by som § 8 ods. 1 spomínaného zákona: "Spracúvať osobitné kategórie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v odboroch a údaje týkajúce sa zdravia, alebo pohlavného života a odsúdenia, sa zakazuje." Odsek 2 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie odseku 1 neplatí, ak dotknutá osoba dala výslovný súhlas na spracovanie týchto údajov. Z tohto vyplýva, ak by sme aj zabudli na ústavné obmedzenia a zábrany takého postupu a ich protiústavné následky pri zostavovaní zastupiteľstva, že k tomu, aby sa na kandidátke objavil údaj o národnosti, treba súhlas každého kandidáta s garanciou, že keď nedá na to súhlas, nebude to preňho znamenať nijaké nepríjemnosti. Kto nedá súhlas na uverejnenie svojej národnosti, údaj nesmie byť pri jeho mene uverejnený.

    Ak to zhrniem, novela zákona je protiústavná. Namiesto osvedčeného spôsobu volieb do samospráv obcí zavádza nové spôsoby destabilizujúce miestnu samosprávu. Novela zavádza priame zasahovanie štátnej správy do fungujúcich mechanizmov samosprávy. Novela zákona nerieši podporu viac politických strán jednému kandidátovi. Novela nebola prerokovaná ani so Združením miest a obcí Slovenska. Novela vnáša národnostné súperenie v našich obciach. Takže s ľútosťou som nútený konštatovať, že aj tento návrh patrí do skupiny návrhov, ktoré smerujú k oslabeniu a likvidácii našich samospráv a demokracie. Z tohto dôvodu v zmysle rokovacieho poriadku podávam procedurálny návrh, aby návrh zákona bol vrátený predkladateľom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán spoločný spravodajca Rea. Potom ako posledný vystúpi pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem pekne.

    Napriek tomu, že gestorský výbor dal návrh na spoločné hlasovanie o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, dávam na samostatné hlasovanie body, v ktorých sa uvádzajú zmeny lehôt, ktoré zákon určuje pre politické strany, pre komisie, z toho dôvodu, že predkladateľ ma presvedčil, že skrátené lehoty sú také šibeničné, že technicky nemožno vykonať všetky prípravy volieb a bol by veľmi ohrozený napríklad priebeh prípravy technických materiálov. Preto mi dovoľte, aby som dal návrh na vyňatie bodov 14, 20, 24, 27, 32 a 33 na samostatné hlasovanie s tým, že odporúčam, aby sme tieto body neschválili a lehoty nechali v termínoch, ako ich predkladateľ predložil v pôvodnom návrhu zákona. Odôvodním to.

    K tomuto skráteniu sme došli z toho dôvodu, že v zákone o voľbách do orgánov obecných samospráv, ktorý sa novelizoval v roku 1994, som prijal konkrétne návrh Združenia miest a obcí Slovenska, lebo vtedy sme tento zákon novelizovali v takom šibeničnom termíne, že sme museli tieto termíny skrátiť. Osvojili sme si ich aj pre toto obdobie, ale opakujem, technicky je to jednoducho nemožné alebo je nebezpečenstvo, že by mohlo dôjsť k nevykonaniu volieb práve z určitého technického nedostatku, ktorý by mohol vzniknúť z titulu veľmi krátkych lehôt na materiálnu prípravu volieb. Takže navrhujem o bodoch 14, 20, 24, 27, 32 a 33 hlasovať samostatne a odporúčam, aby sme tieto body neprijali.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame v druhom čítaní návrh novely zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samospráv obcí. Návrh, voči ktorému zaujala odmietavý postoj drvivá väčšina predstaviteľov samospráv obcí. Čo asi spôsobilo, že došlo k takémuto jednoznačnému pohľadu na túto novelu od záujmových skupín často s rôznym pohľadom na vec? Myslím si, že sú to najmä tieto príčiny:

    1. Novela predstavuje jednoznačný útok na základy samospráv, medzi ktoré určite patrí slobodný výber svojich zástupcov v obecných samosprávach. Tento útok spočíva:

    a) v zásadnej zmene spôsobu výberu členov samospráv, keď by sa novelou zmenil doterajší spôsob voľby, keď územie obcí a miest je rozdelené na viac viacmandátových volebných obvodov a poslanci sú tak viazaní k jednotlivým ich častiam a umožňujú občanovi voličovi výber poslancov zo svojho miesta bydliska v obci a priamy kontakt s ním, na jeden jediný viacmandátový volebný obvod. Účelom samospráv nie je prijímanie zákonov, kde toto by nespôsobovalo až taký problém. Vieme dobre, že samosprávy sa zaoberajú najmä riešením problémov jednotlivých častí obcí, miest, čo táto novela úplne znemožní. Veľmi ľahko sa môže stať, že zastúpenie trebárs v Bratislave, ktoré sa tu spomínalo, ale na istú ilustráciu je to vhodný príklad, mestské zastupiteľstvo Bratislavy bude tvorené len zo zástupcov trebárs bývajúcich v Starom Meste a problémy ostatných častí bude problematické nanášať;

    b) v praktickej likvidácii nezávislých kandidátov, respektíve vo vytvorení takých prekážok ako mnohonásobné zvýšenie kvóra potrebných podpisov pod petíciu na ich podporu najmä vo veľkých obciach a mestách, resp. pre nezávislého kandidáta na primátora, napríklad v Bratislave bude potrebných vyše 35 tisíc podpisov, čo vlastne znemožní kandidatúru nezávislých kandidátov;

    c) zavedenie percentuálnych kvór pre menšiny zjavne protiústavným ustanovením navrhuje zloženie zástupcov občanov v zastupiteľstvách nie podľa kvalít, ale podľa národností. Verím, tak ako sa to už spomenulo predo mnou, že v prípade prijatia tohto zákona to Ústavný súd zruší.

    2. Novela dáva základ pre jednofarebné zastupiteľstvá už spomínaným hlasovaním za stranícku kandidátku. Tu by som sa chcel trošku zastaviť, lebo to zatiaľ nikto nespomenul. Dáva aj základ pre pomerne veľmi často sa opakujúce možnosti odvolávania starostov a primátorov, pokiaľ sa takémuto jednofarebnému zastupiteľstvu dotyčný nebude páčiť. Vieme dobre, že aj teraz sa to deje, ale predsa len treba už pomerne reálne dôvody na to, aby sa zhodla drvivá väčšina poslancov zastupiteľstva na tom, že daný primátor alebo starosta vykonáva svoju funkciu zle a treba ho vymeniť. V prípade tejto novely a v prípade jej prijatia sa umožní vytvoriť tieto jednofarebné zastupiteľstvá a ak bude starosta, primátor z iného politického zoskupenia alebo iných názorov, jednoducho partia sa dohodne, pán starosta pôjde. Obávam sa, že toto permanentne hrozí. Áno, napríklad pán kolega Rea, aj vás sa to môže týkať, vašich ľudí, presne takto komplikujete život Slovensku, ako touto novelou návrhu zákona.

    Pri zvažovaní, čo viedlo k takémuto návrhu novely, mi vyšlo iba jedno - snaha HZDS umelým spôsobom zabezpečiť hegemóniu, keď je ohrozená jej hegemónia vo veľkom parlamente, v Národnej rade, zabezpečiť si aspoň hegemóniu v obecných samosprávach, ale nie pre súčasnú koalíciu, ktorú momentálne potrebuje na presadenie tohto zákona, ale len a len pre seba. Áno, len pre zástupcov HZDS, pričom pri prekabátení poslancov SNS robí akože ústupok v podobe percent pre menšiny. Tento ústupok však v prípade prijatia tejto novely, ako som povedal, verím, že Ústavný súd zruší.

    Novela je podľa môjho názoru a skúseností s hlasovaním v tejto ctenej snemovni nevylepšiteľná, treba ju odmietnuť ako celok. Dávam preto tento procedurálny návrh: V zmysle § 83 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa Národná rada ďalej nezaoberala týmto návrhom.

    Ešte by som žiadal na osobitné hlasovanie body 8, 15, 40 a 42 v prípade, že neprejde môj procedurálny návrh.

    A krátka poznámka k vystúpeniu pána Zahatlana, že tento zákon je demokratický. Áno, je to zákon, ale antidemokratický, znižuje hodnotu a veľkosť demokratických práv občanov, obyvateľov našich miest a obcí tým, že im nanucuje niečo, čo nie je pre nich prijateľné a prirodzené. Súhlasím s tým, že pán poslanec Bajan sa zúčastnil, má leví podiel na tom, že sa podarilo odstrániť niektoré, ale technické problémy. To zlo, ktoré tento zákon obsahuje, tam ostalo naďalej, a to sú tie veci, ktoré som spomenul.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Zahatlan.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Som rád, že pán Miklušičák ma chce poúčať z demokracie, on sa demokraticky v celom parlamente tváril, ale ja, keď som hovoril o demokratickosti toho návrhu novely zákona, tak som hovoril, že si občan môže vybrať alebo osobnosti, alebo si môže vybrať politický subjekt. Asi ma dosť pozorne nepočúva, ale jemu sa to stáva dosť často.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rea, v rámci rozpravy? Nech sa páči.

  • Prosil by som, aby som to ešte uviedol v rámci rozpravy, v spoločnej správe pod bodom 14 je iba technická vec, je tam bod 14. K bodu 12 - má tam byť napísané § 14 ods. 1, tam chýba vsuvka. Bod 18, je tam prepísaná veta: Znenie legislatívnej skratky "združenie" vo všetkých paragrafoch zákona vypustiť. Je to až v bode 19 a tam je to nadbytočné. V bodoch 39 a 40 vypustiť "združenie", pretože v predchádzajúcich ustanoveniach vypúšťame ustanovenia o združení a Matici slovenskej, takže je tam to slovo nadbytočné. Je to len v dôsledku technického prepisu, takže som to chcel uviesť, aby to bolo v zápise, aby neboli dohady o hlasovaní.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kováč k pánu poslancovi Miklušičákovi.

  • Nie, mám procedurálny návrh. Ak dovolíte, pán predseda, chcel by som navrhnúť nášmu parlamentu, aby sme v tejto chvíli urobili prestávku.

  • Pán poslanec, môžeme, ale predpokladal som, že skončíme rozpravu a pán minister povie záverečné slovo.

  • Dobre. Tak potom by som požiadal o prestávku.

  • Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vystúpeniam, ktoré tu zazneli, a v podstate musím povedať, že táto rozprava sa niesla v duchu, ktorý môžeme rozdeliť na dve časti. Po prvé, je to politická rovina, a po druhé, vecná rovina.

    Zameral by som sa skôr na vecnú rovinu, pretože ako predkladatelia zákona sme sledovali určitú filozofiu a cieľ, ktorý chceme týmto zákonom dosiahnuť. Predovšetkým ide o to, aby účasť národnostných menšín na riešení vecí verejných bola zabezpečená aj formou zákona, nielen národnostnej menšiny maďarskej, ktorá má zastúpenie tak v Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj v niektorých mestských a obecných zastupiteľstvách, ale aj iných národnostných menšín, ktoré nemajú zastúpenie ani v Národnej rade, a dokonca nemajú ani zastúpenie v mestských a obecných zastupiteľstvách. Aspoň touto formou sme chceli umožniť, aby sa tieto menšiny mohli podieľať na riešení vecí verejných, aby mali prístup k rozvojovým programom svojich obcí, k možnosti zapájania sa do týchto aktivít. Pokiaľ toto riešenie považujete za nedemokratické, som z toho prekvapený, pretože práve tá menšina, ktorá z toho získa najviac, a to je znovu maďarská menšina, pretože získa podiel aj na zastupiteľstvách, kde doteraz nemá podiel, najviac vystupuje voči tomu a svedčí to o tom, že nemá záujem na riešení týchto vecí.

    Veľmi zaujímavé je vystúpenie pána Čarnogurského, ktorý vysvetľuje logiku predkladateľov zákona, ako keby bol jasnovidec a vsúva nám do úst, že sme pripravili deštrukčný zákon a že s tým máme skúsenosti. Ja si myslím, že takéto vyjadrenia nie sú hodné politika pána Čarnogurského.

    Pokiaľ ide o spoluprácu pri zlepšovaní tohto zákona, chcel by som naozaj povedať, že vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola atmosféra, ktorá smerovala k tomu, aby sme tento zákon určitým spôsobom zlepšili a podarilo sa veľmi veľa v tomto zákone urobiť tak, aby bol prijateľný pre túto Národnú radu ako aj pre občanov.

    Prekvapuje ma vystúpenie pána poslanca Bárdosa o mojej účasti vo výbore, pretože tento výbor mal plánovaný úplne iný termín zasadnutia, termín výboru bol zmenený a kvôli pánu Bárdosovi som si musel zmeniť program a prišiel som vo večerných hodinách povzbudiť ho pri riešení tých problémov, ktoré mal. Kritizuje tu, že som nebol vo výbore. Pán Bárdos, keď dodržíte termín a čas, s radosťou prídem.

    Ďalšia je otázka, či sme menili volebný systém na pomerný alebo nejaký iný zmiešaný systém. Chcem povedať, že systém tohto zákona je zachovaný, je to systém väčšinový, tak ako bol v predchádzajúcom zákone, a každý občan má právo zakrúžkovať na kandidátke toho občana, ktorého si zvolí, toho, ktorého si vyberie. A nebojte sa, že občania na miestnej úrovni nebudú poznať 500 alebo 600 kandidátov a v menších obciach tých 50-60. Veľmi dobre sa navzájom poznajú a veľmi dobre budú vedieť, koho majú zakrúžkovať. A pokiaľ sa občan rozhodne, že jeho záujmy bude presadzovať nejaká politická strana, ktorú si zakrúžkuje a jej kandidátov zvolí, to je zase jeho slobodné rozhodnutie. Je to systém K. O. Samozrejme, že je to systém K. O., ale nielen v prospech HZDS, ale aj v prospech vás. Robte politickú prácu tak, aby ste vyhrali, skloníme sa pred vaším úspechom.

    Čo sa týka obvodov, v predloženom vládnom návrhu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí sa venovala pozornosť predovšetkým problematike utvárania jedného viacmandátového volebného obvodu pre voľby do obecných zastupiteľstiev a otázke zmeny volebného systému z väčšinového na pomerný. K tomuto si dovoľujem uviesť toto: Vládny návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí predpokladá v § 9, že pre voľby do obecných a mestských zastupiteľstiev bude každá obec tvoriť jeden viacmandátový volebný obvod.

    Táto úprava vychádza zo skutočnosti, že podľa navrhnutej novely sa má rešpektovať národnostné a etnické zloženie obyvateľstva obcí a miest. Návrh sa preto musí vyrovnať so skutočnosťou, že výsledky ostatného sčítania ľudí, domov a bytov sú číselne vyjadrené za jednotlivé obce a mestá. Údaje o zložení obyvateľstva obcí a miest podľa národnostného a etnického zloženia nie sú k dispozícii podľa volebných obvodov. To znamená, že v prípade utvorenia viacerých viacmandátových volebných obvodov v obciach by bolo vylúčené určiť počet kandidátov národnostných menšín alebo etnických skupín do utvorených viacmandátových volebných obvodov. Z uvedeného dôvodu predložený návrh ráta s utvorením jedného viacmandátového volebného obvodu v obci pre voľby poslancov obecných zastupiteľstiev.

    Tým chcem povedať, že aj keď návrhy, ktoré predložil pán Bajan, aj pán Ftáčnik, majú svoje racionálne jadro, v tejto situácii sa už tieto nedajú riešiť, pretože by bolo treba meniť celú filozofiu zákona, čo vzhľadom na čas, ktorý je, nie je možné.

    Čo sa týka vystúpenia pána Kvardu, či možno používať miestny rozhlas, myslím si, že keby si prečítal dôvodovú správu gestorského výboru, už by tam našiel zmenu. Po prijatí pripomienky číslo 36 spoločnej správy, ktorú odporúča gestorský výbor prijať, sa upraví vládny návrh tak, aby bolo jednoznačné, že volebná kampaň sa môže robiť aj v miestnom rozhlase alebo v miestnom televíznom vysielaní, obec ale musí zabezpečiť rovnosť podmienok pre kandidujúce subjekty.

    Vzhľadom na tieto pripomienky, ktoré existovali, chcel by som sa už zastaviť len pri poslednej, kde sa hovorilo o zákone na ochranu osobných údajov. Tak ako sa to spomínalo v uvedenom paragrafe v odseku 2, je potrebné, aby súhlas na zverejnenie tohto údaja dal príslušný občan. Myslím si, že ten, ktorý chce kandidovať, s radosťou takýto údaj poskytne, a tak sa zákon v plnej miere rešpektuje.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na pripomienky, ktoré boli, aj vzhľadom na čas, ktorý je pred voľbami, navrhujem, aby tento zákon bol prijatý v zmysle pripomienok gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, budete sa ešte vyjadrovať?

  • Vážený predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    skutočne by som chcel odmietnuť názor, ktorý tu odznel z úst poslancov, že je tu istý útok na samosprávu. Nie, je to zákon o voľbách do orgánov samosprávy, takže nie je tu žiadny útok na samosprávu. Naopak, ja proti tomu protestujem. Samospráva je základný demokratický komunálny princíp, aj v politike Hnutia za demokratické Slovensko bol, je, aj zostáva. To dávam všetkým na vedomie a verejne. Keď je niekto proti a bude namietať, že vláda alebo poslanci majú isté návrhy, ktoré by podľa nich smerovali k takému, tak to nie je pravda. Je to bohapustá lož, pretože mnohokrát tie vyjadrenia sú aj z neznalosti predloženého návrhu zákona, mnohokrát sú z neznalosti zákona o obecnom zriadení a mnohokrát aj tohto zákona, o ktorom práve rokujeme, ktorý predložila vláda. Mali sme teraz dostatočný priestor na to, keďže sme ho na predchádzajúcej schôdzi neschválili, aby sme si mohli dokonalejšie preštudovať návrhy toho zákona. Napriek tomu dnes v rozprave odzneli otázky a návrhy, že znemožňujeme napríklad nezávislým poslancom kandidovať, že tam chceme istý počet podpisov. Nie je to pravda. Navrhli sme v našom výbore tých 10 % iba pre nezávislého starostu a primátora, poslancov sme sa nedotkli.

    Ešte k niektorým otázkam, že zavádzame iný ako väčšinový systém, tým, ktorí to povedali, prosím vás pekne, už keď neveríte mne, neveríte predkladateľovi, jasne to povedal pán poslanec Ftáčnik, že je to klasický väčšinový systém, takže opravte si vlastné názory, ktoré ste tu uvádzali.

    Pán poslanec Čarnogurský vyhlásil, že iba voliči SDK vedia narátať do osemdesiat. Prosím, aby sme to všetci dobre zobrali na vedomie a potom to ostatným voličom povedali, že pán poslanec Čarnogurský tak ako vždy, je to jeho záľuba, tu straší. Len neviem, prečo ešte nepovedal a nestrašil nás tu Juhosláviou alebo Bosnou, lebo to je u neho zvykom, že používa tento syndróm.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, chcem sa vás opýtať, či potrebujete čas na spracovanie pripomienok.

  • Ja by som ani ten čas nepotreboval, ale je toľko pozmeňujúcich návrhov, predkladali ich poslanci teraz, aj z predchádzajúcej schôdze je niekoľko, musím si to u jednotlivých predkladateľov overiť, ktoré treba predložiť a ktoré nie. Myslím si, že by bolo dobre hlasovať zajtra ráno a dať hlasovanie o tomto zákone hneď ako prvý bod.

  • Počuli ste, pani poslankyne, páni poslanci, je tu návrh na prestávku. Myslím si, že prestávku dávať teraz nemá význam. Dohodneme sa, že budeme pokračovať hlasovaním zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem.

    Prajem vám príjemný večer. Dovidenia.