• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 22 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku som povinný aj v tento deň oznámiť ospravedlnených. Oznamujem, že som nedostal žiadne ospravedlnenie z dnešného dňa rokovania tejto schôdze.

    Napriek tomu, že som tých, ktorí tu včera boli do prerušenia schôdze, informoval o programe schôdze, chcem vám povedať, že budeme pokračovať najskôr bodmi 27 a 28 a potom budú nasledovať body 35 a 36. Popoludní, po skončení bodu hodina otázok, by sme mali začať bodom 33 a potom by mal nasledovať bod 47 a ďalšie tak, ako sme sa večer dohodli.

    Prosím, budeme teraz pokračovať ďalším bodom a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 923 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 923a.

    Vládny návrh zákona odôvodní na základe rozhodnutia vlády minister pôdohospodárstva pán Peter Baco.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    všetky pripomienky, ktoré odzneli v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe (tlač 923a), predložený návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín zlepšujú, precizujú a chcem sa vám za tieto návrhy poďakovať.

    Napriek tejto skutočnosti by som si dovolil upozorniť na bod 4 spoločnej správy, ktorý svojím spôsobom chce zúžiť definície základných pojmov ekologického poľnohospodárstva len na účely tohto zákona. Pri príprave tohto návrhu sme si ako predkladatelia, naopak, kládli za cieľ, aby sme vytvorili jednotný pojmový aparát pre celý právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti ekologického poľnohospodárstva a výroby biopotravín. Dávam preto na zváženie, či pozitívne odsúhlasíte tento bod 4 spoločnej správy. Za predkladateľa môžem uviesť stanovisko, že by sme ho odporúčali neprijať a nechať proste fixovanú v tomto zákone pojmológiu, teda pojmový aparát, ktorý sa používa pre celý právny poriadok Slovenskej republiky.

    S ostatnými bodmi spoločnej správy súhlasím.

    Ďakujem vám za pozornosť a podporu pri prerokovaní tohto zákona a chcem vás poprosiť nakoniec ešte raz o jeho odsúhlasenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Prosím teraz pán poslanca Pála Farkasa, ktorý je určený ako spravodajca, aby nás informoval podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o priebehu prerokovania a návrhoch, ktoré vo výbore vzišli.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    prednesením spoločnej správy výborov Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín (tlač číslo 923) ma poveril svojím uznesením číslo 348 z 12. mája 1998 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 993 z 25. marca 1998 pridelila vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    V časti II spoločnej správy máte návrhy, ktoré nášmu výboru doručil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Anton Juriš. Máte ich predložené v písomnej podobe, preto ich nebudem uvádzať. Treba však poznamenať, že gestorský výbor sa týmito návrhmi zaoberal a nevyslovil s nimi súhlas.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 604 z 28. apríla 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uznesením číslo 448 z 15. apríla 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 310 zo 16. apríla 1998 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 342 z 15. apríla 1998. Všetky uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrhy a pripomienky z výborov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona máte uvedené, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v časti IV spoločnej správy, preto ich nebudem uvádzať.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne hlasovať o všetkých bodoch okrem bodu 5 s odporúčaním schváliť ich a o bode 6 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť ich.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor na základe stanovísk určených výborov k vládnemu návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín vyjadrených v ich uzneseniach a vyjadrených v bode III tejto správy v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín (tlač 923) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona schválil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor uznesením číslo 349 z 12. mája 1998.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, aj ja vám.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy z pléna. Pán poslanec Novák. Ešte niekto? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím, pán poslanec Novák.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    mohol som to povedať aj z miesta. Tak ako vyplynulo z úvodného slova pána ministra, že bod 4 je problematický a nevystihuje to, čo si želá predkladateľ, osvojujem si ho s tým, že ho navrhujem neprijať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Urobili ste to dobre, pretože z miesta sa faktickou poznámkou nemôžu robiť pozmeňujúce návrhy. Takže ste sa správne prihlásili do rozpravy.

    Pani poslankyne, poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Ešte sa pýtam, či sa pán minister chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

    Môžeme, pán spoločný spravodajca, pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Najprv by sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, okrem bodov 4 a 5, s odporúčaním prijať ich.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako navrhol pán spoločný spravodajca, o všetkých bodoch s tým, že gestorský výbor odporúča tieto návrhy prijať.

    Hlasujme o bodoch spoločnej správy, okrem bodov 4 a 5, s pozitívnym návrhom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tieto body.

  • Ďalej by sme mali hlasovať, pán predseda, o bodoch 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru neprijať ich.

  • Počuli ste návrh. Hlasujeme o bodoch 4 a 5 spoločnej správy, ktoré gestorský výbor neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme tieto dva body.

  • Vážený pán predseda, mám poverenie gestorského výboru predložiť návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa Národná rada Slovenskej republiky na návrh gestorského výboru bez rozpravy uzniesla na tom, že tretie čítanie o prerokovanom vládnom návrhu zákona sa uskutoční ihneď.

    Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Pán poslanec Novák mal tiež pozmeňujúci návrh.

  • Odhlasovali sme ho v bode číslo 4.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Farkasa, ktorý má poverenie od výboru navrhnúť, aby sme túto novelu zákona prerokovali hneď v treťom čítaní. Pýtam sa, či všetci súhlasíme.

    Ak áno, môžeme pristúpiť k rokovaniu o tomto bode programu v rámci tretieho čítania.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ak sa nikto nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým podať aj pozmeňujúce návrhy. Rozprava je skončená.

    Môžeme podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

    Návrh od výboru pre pána spoločného spravodajcu je prijať túto novelu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona ako celok.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi Farkasovi.

    Môžeme pristúpiť k bodu dvadsaťosem, ktorým je znovu druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 936 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 936a.

    Pán minister Baco, keďže ste aj teraz určený za vládu ako predkladateľ, prosím, aby ste nás oboznámili s návrhom zákona.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na úvod si dovolím pripomenúť, ako sme už hovorili pri prvom čítaní, že ide o veľmi závažný zákon, na ktorom sa pracuje veľa rokov. Mali sme 29 rôznych variantov, 14 v paragrafovom znení v podobe ucelených zákonov, takže predkladaný návrh je, povedal by som, syntézou toho poznania a vývoja práce, ktorá sa v tejto oblasti urobila počas veľa rokov, môžem povedať, na všetkých úrovniach či štátnej správy, či samosprávy, či odborných kruhov z oblasti teórie, ale aj medzinárodnej praxe.

    Dámy a páni, napriek tomu, že pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe dosť zásadne modifikujú vládou predložený návrh, chcel by som povedať, že s väčšinou z nich súhlasím a sú vlastne, tak ako sa predkladajú v spoločnej správe, produktom, dá sa povedať, spoločnej práce a spoločných dohôd.

    Zásadne nesúhlasím s bodmi 8 a 9 spoločnej správy, pretože ustanovenia návrhu, ktorých sa týkajú, boli motivované snahou skvalitniť prácu súkromných veterinárnych lekárov a zvýšiť zodpovednosť štátu za terénny výkon veterinárnych služieb po ich privatizácii a vlastne zviditeľniť a fakticky aj fixovať konečnú zodpovednosť štátu a štátnej exekutívy za situáciu v oblasti nákaz a v oblasti ochrany územia Slovenskej republiky pred zavlečením nákaz a v celej problematike veterinárnej starostlivosti. Čiže s bodmi 8 a 9 spoločnej správy nesúhlasím.

    V súvislosti s tým si dovolím poukázať na to, že body 11 a 12 spoločnej správy, ktoré tiež modifikujú tieto ustanovenia, je potom možné chápať ako kompromis, čiže odporúčal by som tieto body prijať.

    Dovoľte mi, aby som na záver ocenil spoluprácu všetkých na tej podobe, ktorá je vyjadrená v spoločnej správe, a prosil by som vás o podporu spoločnej správy s tým, že body 8 a 9 odporúčam neprijať a, naopak, body 11 a 12 spoločnej správy prijať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Ľubomír Novotný. Prosím pána poslanca, aby nás informoval v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o priebehu prerokovania a návrhoch, ktoré vzišli z gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 936). Poveril ma tým výbor svojím uznesením číslo 349 z 12. mája. Bol to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 994 z 25. marca 1998 pridelila vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Gestorský výbor nedostal do 6. mája 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Všetky uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrhy a pripomienky z výborov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona máte uvedené, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v časti IV spoločnej správy, preto ich nebudem uvádzať. Gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto:

    a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 - prosím, aby ste si v spoločnej správe opravili, došlo tu k preklepu, bod 5 má byť v tejto časti a), a nie v časti b), ďalej o bode 6 - ak prijmeme bod 6, vylúčime tým bod 7 - 8, 9, 13, 14, 15, 21, 22, 23, 25, 26, 28, 29, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43...

  • Hlasy z pléna.

  • V spoločnej správe je to uvedené...

  • Hlasy z pléna.

  • V spoločnej správe máte všetko uvedené.

  • ...44, 45, 46, 47, 50, 51, 52, 55, 56, 57 a 58 s návrhom gestorského výboru uvedené body spoločnej správy schváliť;

    b) spoločne hlasovať o bodoch 10, 11, 12, 16, 17, 18, 19, 20, 24, 27, 30, 38, 48, 49, 53, 54 a 59 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor na základe stanovísk určených výborov k vládnemu návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov vyjadrených v uzneseniach uvedených v bode III tejto správy v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu nášho výboru predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona schválil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 348 z 12. mája 1998.

    Pán predseda, to je všetko zo spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rozprave. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Píšem si pána poslanca Čopíka, pána poslanca Pokorného. Ak sa nikto ďalší nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Čopíka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení páni poslanci, poslankyne,

    vzhľadom na úvodné slovo pána ministra k prerokúvanému zákonu žiadam vyňať zo spoločného hlasovania body spoločnej správy číslo 8 a 9 na osobitné hlasovanie s odporúčaním neprijať ich. Stotožňujem sa so stanoviskom pána ministra a prijať alternatívne body spoločnej správy číslo 11 a 12. Chcem podotknúť, že aj v gestorskom výbore pri prerokúvaní spoločnej správy nebolo jednoznačné stanovisko pri bodoch číslo 8 a 9. Z toho titulu odporúčam tieto body neprijať a alternatívne body číslo 11 a 12 prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    navrhujem zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie body číslo 11 a číslo 12. Tieto úpravy § 18 ods. 2 a § 18 ods. 3 tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, sú vlastne kompromisným riešením danej problematiky. Tieto návrhy boli prijaté na rokovaní výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Sú uskutočňované v súlade s dôvodovou správou v druhej časti zákona - výkon štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti uvedenej opäť v spoločnej správe výborov Národnej rady (tlač 936a). Je to reakcia a väzba na návrh pána kolegu poslanca Čopíka s tým, že ak budú schválené jeho pozmeňujúce návrhy, kompromisným riešením bude schváliť tieto dva návrhy: bod číslo 11 a číslo 12. Pre spoločného spravodajcu uvádzam, aby dal o týchto dvoch bodoch hlasovať spolu, lebo navzájom súvisia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ak nemá nikto v rozprave faktickú poznámku, končím rozpravu o tomto bode.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k rozprave.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy a prosím všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

  • Ak dovolíte, budeme najprv hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť. Sú to body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 13, 14, 15, 21, 22, 23, 25, 26, 28, 29, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 50, 51, 52, 55, 56, 57, 58.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. O bodoch zo spoločnej správy, ktoré prečítal, budeme hlasovať spolu s odporúčaním gestorského výboru prijať ich. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nikto nehlasoval. Hlasovania sa nikto nezdržal. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžeme pokračovať, pán poslanec.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 10, 16, 17, 18, 19, 20, 24, 27, 30, 48, 49, 53, 54 a 59 s návrhom gestorského výboru neprijať ich.

  • Počuli ste návrh. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor odporúča tieto body neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto body.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Čopík a navrhol, aby sme body číslo 8 a 9 dali na osobitné hlasovanie. Prosím, aby ste dali hlasovať o týchto bodoch, najlepšie spoločne, lebo spolu súvisia.

  • Pristupujeme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy a hlasujeme o návrhu pána poslanca Čopíka. Pán spoločný spravodajca navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 8, 9.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme tieto dva body.

    Ďalej pán poslanec Pokorný navrhoval vyňať zo spoločnej správy body 11 a 12. Prosím, aby sme tiež o nich hlasovali spoločne.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 11 a 12 zo spoločnej správy. Je to návrh z rozpravy pána poslanca Pokorného.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a aj tie, ktoré odzneli v rozprave. Mám poverenie gestorského výboru predložiť návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa Národná rada Slovenskej republiky na návrh gestorského výboru bez rozpravy uzniesla na tom, že tretie čítanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona sa uskutoční hneď.

    Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, gestorský výbor zmocnil pána poslanca navrhnúť Národnej rade hlasovať hneď v treťom čítaní.

    Ak nikto nie je proti, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať len návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak sa nikto nehlási, nikto nemá návrhy, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať v súlade s § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

  • Budeme hlasovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona ako celku. Gestorský výbor je za to, aby sme tento zákon schválili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Pán minister, ďakujem, aj vám, pán spoločný spravodajca. Bodaj by sa vám vždy podarilo predkladať zákony, pri ktorých je takýto súhlas.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    teraz by sme mali pristúpiť k tridsiatemu piatemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve.

    Tento zákon má predložiť podpredsedníčka vlády pani Katarína Tóthová. Mám informáciu, že je na ceste, takže chvíľku počkajme.

  • Po krátkej prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti. Pani podpredsedníčka vlády nás prišla oboznámiť s obsahom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve.

    Ešte raz prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 937. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 2095.

    Prosím podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú, aby návrh uviedla.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na úvod vysvetlila svoj neskorý príchod. V noci som pricestovala z Francúzska a, žiaľ, mala som rodinný problém. Matku mi odviezli do nemocnice, čiže som bola mimo Bratislavy a dostala som neskoro avízo, takže nedalo sa. Veľmi ma to mrzí a veľmi vás prosím o pochopenie.

    Dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona o petičnom práve. Tento zákon, ktorý sa novelizuje, nadobudol účinnosť ešte začiatkom roku 1990. Počas jeho uplatňovania až dosiaľ sa vyskytli nové skutočnosti, ako reforma štátnej správy, vznik samosprávnych jednotiek, prijatie zákona o ľudských právach a slobodách, ako aj ďalšie významné udalosti, ktorými nesporne bol aj vznik samostatnej Slovenskej republiky.

    Cieľom navrhovanej novelizácie je zosúladiť tento zákon s uvedenými zmenami, ako i ďalšie rozvinutie tejto petičnej zásady, ktorá je zakotvená v ústave, a to i v oblasti orgánov územnej samosprávy. Táto novelizácia je súladná aj s navrhovaným zákonom o sťažnostiach. Predkladanou novelizáciou zákona sa dopĺňa okrem iného aj zákon o orgánoch územnej samosprávy o ďalšie orgány, ktoré sú takisto povinné konať vo veciach petícií podľa článku 27 Ústavy Slovenskej republiky. Novelizácia zákona je orientovaná na dôslednejšie zostavovanie petície, potrebných náležitostí petície, ako i jej samotné podávanie, prešetrovanie a vybavovanie.

    Ide predovšetkým o rozšírenie podmienok podávania petície uvedením mena, priezviska, adresy, trvalého pobytu občana a identifikačných údajov právnickej osoby, ktoré petíciu podávajú a svojím podpisom ju podporujú. Ďalej novelou sa doplňuje požiadavka prehľadnosti podpisových hárkov, t. j. zabezpečenie úplnej a zrejmej príslušnosti jednotlivca k jeho menu a ostatným požadovaným identifikačným údajom.

    Na zamedzenie prípadných sporov o strate podpísaných hárkov novela ukladá povinnosť priebežne číslovať každý jednotlivý hárok.

    Ďalším doplnkom novely zákona je riešenie otázky sporu o vecnú príslušnosť na prešetrenie a vybavenie petície. Taktiež návrh zjednodušuje vybavenie ďalších petícií podaných v tej istej veci tým, že ukladá orgánom prešetrujúcim petíciu iba povinnosť oznámiť stanovisko a výsledok vybavenia pôvodnej petície.

    V súčasnej právnej úprave absentuje problematika hromadného podávania petícií. Preto novela rieši aj prípady hromadného podávania petícií v tej istej veci, keď nie je prakticky možné písomne odpovedať samostatne tomu alebo tým, ktorí podali petíciu. Oproti doterajšej právnej úprave zostáva 30-dňová lehota na vybavenie petície i naďalej zachovaná, ale návrh novely zohľadňuje náročnosť vybavenia niektorých petícií, čo potvrdila prax, že nie je možné vybaviť v 30-dňovej lehote, a preto sa zakotvuje možnosť predĺženia lehoty o ďalších 30 dní.

    Vzhľadom na doterajšie problémy s určovaním príslušnosti na vybavenie petícií týkajúcich sa obcí a ich orgánov sa navrhuje, aby ich riešil príslušný orgán územnej samosprávy. Návrh je koncipovaný tak, aby mohol zohľadniť aj prípadné konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov a regiónov, a tento legislatívny návrh bol vypracovaný.

    Obdobne bude možné požadovať podľa novely spoluprácu pri vybavovaní petície od orgánov verejnej správy, ak osobitný predpis neustanoví inak. V predkladanom návrhu novely je ustanovená povinnosť pre orgány verejnej správy, akými sú štátne orgány, obce, mestá a nimi zriadené organizácie, ale aj štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, aby poskytovali súčinnosť orgánu, ktorý vybavuje petíciu. Od iných právnických alebo fyzických osôb možno požadovať spoluprácu pri vybavovaní sťažnosti, resp. petície len s ich súhlasom, ak osobitný predpis neustanoví inak.

    Dovoľte mi, aby som k úvodnému slovu priložila informáciu, že predkladaný návrh novely zákona bol vo vláde prerokovaný dňa 3. 3. 1998 a schválený uznesením číslo 154 z roku 1998, ďalej informáciu, že predkladaná novela zákona nemá požiadavky na nové administratívne sily a nebude potrebné zriaďovať nové inštitúcie či orgány potrebné na vybavovanie petícií, ďalej informáciu, že navrhovaná novela je v súlade s medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    verím, že predkladaná novela získa vašu priazeň a tento parlament ju po prerokovaní prijme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, aj ja.

    Dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec František Horál.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená podpredsedníčka vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve (tlač 937), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol zaradený na prvé čítanie do programu tejto schôdze, ktorý sme schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2095 z 18. 3. 1998 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1998 a gestorský výbor v lehote do 25. júna 1998.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Páni poslanci, poslankyne, písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nehlási sa nikto do rozpravy, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • Pani podpredsedníčka vlády,

    v záujme vyjasnenia prípadných nedorozumení ohľadne textu zákona by som sa vás iba chcel opýtať jednu vec. Ide skôr o dôvodovú správu zákona, a to o § 5 ods. 4 zákona. Na strane 4 dôvodovej správy sa uvádza, že ustanovenie odseku 4 § 5 sa dopĺňa o požiadavku prehľadnosti atď. a je tu veta: "Podpisy, mená a ostatné požadované údaje musia byť prehľadné a čitateľné." Pýtam sa, či aj podpisy na petícii musia byť čitateľné.

  • Prosím, pani podpredsedníčka, ak chcete odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    tu vlastne ide o § 1 ods. 4 a v podstate ide o to, aby bolo z hárku zrejmé, o koho ide. Čiže tu je možnosť, aby bolo meno napísané paličkovým písmom a aby bol adekvátny podpis k paličkovému písmu. Musíme si pozrieť znenie zákona.

  • Myslím si, že je to jednoznačné v tom, že všetky mená a ostatné požadované údaje k tomu musia byť prehľadné a čitateľné. A podpis je pod tým.

  • Hlasy v sále.

  • Viem. Podľa mňa je to zle zoštylizované.

  • Musí byť zrejmé uvedené meno. Pretože v texte zákona nie je tento zvrat. Dovolím si konštatovať, že máte pravdu, môže to byť zavádzajúce, lebo podpis môže byť aj nečitateľný. Ale označenie osoby musí byť zrejmé. Čiže nemôže byť dvakrát meno - ja sa podpíšem Tóthová, a vzadu bude znovu podpis Tóthová. Čiže dôvodová správa by mala byť opravená, ak to vyvoláva u poslanca nejasnosť. Aj pre prax to môže byť málo inštruktívne. Bolo by potrebné dôvodovú správu opraviť tak, že meno a priezvisko musí byť uvedené čitateľne. Čiže nemôže byť podpis ako meno a priezvisko. Rozumieme si?

  • Ešte faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

  • Pani podpredsedníčka, vy tu nakoniec zastupujete predkladateľa, čiže mohli by sme sa dohodnúť a mohli by sme to hneď vybaviť tak, že by ste súhlasili, aby sa v dôvodovej správe vyčiarklo slovo "podpisy" a zostane tam len "mená a ostatné požadované údaje musia byť prehľadné a čitateľné".

  • Pán poslanec, ďakujem za toto upresnenie, lebo skutočne v praxi by to mohlo viesť k nejasnosti. Ale myslím, že tu v sále si rozumieme - meno a priezvisko nemôže byť robené len rukopisom, ale malo by byť tak, aby bolo čitateľné.

  • Ďakujem.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

  • Dovoľte mi, aby som ako predseda klubu ohodnotil konštruktívny prístup môjho poslanca Čarnogurského.

  • Súhlasím s vaším ohodnotením, pokiaľ nežiadate odo mňa pre neho finančnú odmenu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pani podpredsedníčka vlády sa už zrejme nebude vyjadrovať. Pán spoločný spravodajca tiež nie. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Podľa § 73 ods. 3 písm. c) odporúčam predložiť návrh zákona na prerokovanie do druhého čítania.

  • Prosím, budeme hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu, aby sme súhlasili s prerokovaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pre tých, ktorí dobiehajú, hlasujeme o zaradení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tento zákon sme zaradili do druhého čítania.

    Ďalej môžeme hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ide o pridelenie výborom, ktoré som spomenul, a takisto o lehoty prerokovania, ktoré som tiež uviedol.

  • Prosím, budeme hlasovať o pridelení výborom, o určení gestorského výboru a lehôt na prerokovanie tak, ako to uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme pridelili výborom, určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pani podpredsedníčke aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    tridsiaty šiesty bod nášho rokovania je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o sťažnostiach.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 922 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 922a.

    Chcem povedať, že len pred chvíľou sme dostali spoločnú správu a § 81 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že ju máme mať 48 hodín pred tým, ako budeme o nej rokovať. Gestorský výbor má právo navrhnúť skrátiť túto lehotu, o čom by som musel dať hlasovať. Preto sa pýtam predsedu gestorského výboru, alebo toho, koho gestorský výbor určil za spravodajcu, či spravodajca navrhuje skrátenie lehoty.

    Predseda výboru pán Rea.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh gestorského výboru na skrátenie lehoty na prerokovanie zákona o sťažnostiach v zmysle § 81 ods. 2, na základe ktorého môže Národná rada Slovenskej republiky rozhodnúť bez rozpravy o skrátení 48-hodinovej lehoty, ktorá je potrebná na doručenie pred prerokovaním tohto návrhu zákona. Takéto uznesenie výboru mám a takto ho predkladám. Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto návrhu gestorského výboru hlasovať.

  • Počuli ste návrh. Budeme hlasovať o tom, aby sme nemuseli dodržať 48-hodinovú lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za to, aby sme mohli hneď rokovať o bode 36 v rámci druhého čítania o vládnom návrhu zákona o sťažnostiach?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Prosím podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú, aby nám predniesla návrh vlády k tomuto zákonu, ktorý máme pod tlačou číslo 922.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súčasnosti je v našej republike podávanie sťažností upravené vládnou vyhláškou o sťažnostiach, oznámeniach a podnetoch pracujúcich číslo 150/1958. Na tejto úprave je zrejmé, že ide už o dlho platnú úpravu. A čo chcem dať do pozornosti, je skutočnosť, že táto úprava od roku 1958 nebola ani raz novelizovaná. Filozofia tejto úpravy sa v podstate nemení, avšak bolo potrebné vypracovať nový právny predpis, pretože viaceré ustanovenia sú vzhľadom na časový odstup od roku 1958 výrazne zastarané a platný predpis nereaguje na viaceré právne predpisy, ktoré boli medzičasom prijaté.

    Ani okruh subjektov určených na vybavovanie sťažností vonkoncom nezodpovedá súčasnej sociálno-ekonomickej štruktúre a niektoré ustanovenia vyhlášky neprípustne zasahujú do vnútroorganizačných a riadiacich vzťahov týchto subjektov. Nedostatky súčasnej úpravy sú natoľko zrejmé vo vzťahu k existujúcej realite, že treba prijať nový zákon. Nový zákon je ďalej potrebné prijať i z toho dôvodu, že tieto vzťahy sú upravované právnym predpisom takej právnej sily, ktorý nezodpovedá ústave. Forma vládnej vyhlášky nie je v zmysle našej novej ústavy adekvátna úprave takých významných spoločenských vzťahov, akým je vybavovanie sťažností.

    Pri vypracovaní predmetného návrhu sa vychádzalo zo schválených zásad o sťažnostiach, ktoré prešli Legislatívnou radou vlády ešte vo februári tohto roku a aj vládou Slovenskej republiky, ktorá tento návrh zákona schválila uznesením číslo 127/1998.

    Predkladaný návrh už nepočíta s inštitútom oznámenia a podnetu, ktoré upravuje platná vyhláška, a to i z toho dôvodu, že tieto otázky bude možné riešiť a je možné riešiť v zmysle zákona o petičnom práve.

    Z vecného hľadiska predkladaný návrh zákona oproti platnej úprave inak opravuje aj okruh subjektov oprávnených podávať sťažnosť. Budú to nielen fyzické osoby, ale i právnické osoby.

    Ďalej by som chcela zvýrazniť, že predmetom sťažností bude nielen činnosť, ale aj nečinnosť príslušných subjektov. Toto je veľmi výrazná zmena vo vzťahu k platnej právnej úprave, kde predmetom sťažností mohli byť aktivity. Platná vládna vyhláška je formulovaná na predmet sťažnosti, kde sú aktívne nedostatky v aktívnej činnosti, porušenie zákonnosti, ale nehovorí o nečinnosti. Predkladaný návrh jasne považuje za predmet sťažnosti aj nečinnosť ako neželateľný jav, ktorý možno odstrániť prostredníctvom podania sťažnosti. Verím, že túto skutočnosť občania dozaista prijmú veľmi pozitívne, pretože majú nemilé skúsenosti práve s nedostatkami, ktoré spočívajú v nečinnosti príslušných orgánov.

    Navrhovaný zákon bude zaväzovať k prijímaniu a vybavovaniu sťažností jednak subjekty, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, ako sú verejnoprávne inštitúcie, štátne fondy, úrady vydávajúce certifikáty, ale i notár, exekútor, ak sťažnosť smeruje proti ich zamestnancom a podobne. Čiže v tomto smere sa okruh subjektov, ktoré budú vybavovať sťažnosti, rozširuje a aktualizuje na novovzniknutú situáciu.

    Navrhovaný zákon rešpektuje vybavovanie sťažností špeciálne upravených, ako je vybavovanie sťažností v trestnom konaní súdnom, ďalej vybavovanie sťažností upravených zákonom o prokuratúre a podobne. Zákon bude vymedzovať pojem sťažnosti pozitívne aj negatívne a bude sa prihliadať na skutočnosť, že sťažnosťou nie je podanie, ktorým sa domáha nápravy sťažovateľ pri rozhodnutí, ktoré sa vydáva v správnom konaní, a toto rozhodnutie nie je právoplatné. Neznamená to, že právoplatné rozhodnutie, vydané v správnom konaní, nebude možné napadnúť sťažnosťou.

    Ďalej sa v návrhu zákona upravuje postup pri podávaní sťažnosti, prijímaní sťažnosti, evidovaní sťažnosti. Rieši sa otázka anonymných sťažností, opakovaných sťažností, ochrana sťažovateľa pred negatívnymi dôsledkami, ako aj zachovanie anonymity sťažovateľa. Zákon bude ukladať príslušnému orgánu na vybavenie sťažnosti povinnosť vybaviť sťažnosť najneskôr do 30 dní od jej doručenia. Okrem tejto lehoty ustanovuje 60-dňovú lehotu, ktorá je daná pre prípady, keď je vybavenie sťažnosti zložitejšie.

    Ďalej sa ustanovuje vedúcim orgánom verejnej správy alebo povereným orgánom vykonávať kontrolu prijímania, evidencie sťažnosti, ako aj vykonať následnú kontrolu plnenia opatrení prijatých na nápravu, keď boli zistené nedostatky pri šetrení sťažnosti. Takáto povinnosť sa ustanovuje vedúcim orgánom verejnej správy alebo, ako som povedala, povereným uvedeným osobám.

    Návrh si nekladie nároky na nové pracovné sily. Neuvažuje o zmenách v organizačnom zabezpečení v oblasti nakladania so sťažnosťami. Ako predchádzajúca legislatívna úprava, tak aj táto legislatívna úprava je v súlade s medzinárodným paktom o ochrane občianskych a politických práv a preberá zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že návrh nového zákona o sťažnostiach bude vami pozitívne prijatý. Je to návrh, ktorý posilňuje právne istoty občanov Slovenskej republiky, a sťažnosť je dôležitým impulzom na odstránenie nezákonnosti aj v individuálnej rozhodovacej činnosti v oblasti štátnej správy. Prostredníctvom sťažností je možné uplatniť potom aj tie ustanovenia zákona o správnom konaní, ktoré predpokladajú zrušenie už právoplatných rozhodnutí formou preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým práve sťažnosť môže byť impulzom na nápravu touto cestou.

    Tieto skutočnosti uvádzam z toho dôvodu, že ide o legislatívny návrh, ktorý je zosynchronizovaný so zákonom o vybavovaní petícií, ďalej so zákonom o správnom konaní, takže tvorí časť uceleného celku právneho základu na kvalitný výkon hlavne štátnej správy a jeho kvality v tom smere, že táto rozhodovacia činnosť má byť predovšetkým súladná so zákonmi. V právnom štáte má vydávanie aktov súladných so zákonmi veľký význam. A ak z tohto hľadiska posudzujeme tento návrh zákona, je to ďalší krok k prehĺbeniu činnosti nášho štátu ako právneho štátu.

    Ďakujem vám, pani poslankyne, páni poslanci, za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády aj ja.

    Pán poslanec Horál bol určený gestorským výborom za spravodajcu. Preto ho prosím, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval o priebehu prerokovania a o návrhoch, ktoré vyplynuli z gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážená podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sťažnostiach (tlač číslo 922) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o sťažnostiach podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 988 z 24. 3. 1998 pridelila vládny návrh zákona o sťažnostiach na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do 6. 5. 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona o sťažnostiach odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako som povedal, okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Je to uvedené v spoločnej správe, nebudem to čítať.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré takisto máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto:

    a) spoločne o bodoch 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24 a 27 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť ako legislatívnotechnické úpravy,

    b) osobitne o bodoch 1, 4, 11, 19, 25 a 26 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich,

    c) a osobitne o bode 2 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sťažnostiach (tlač 922) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe po rozprave schváliť.

    Súčasne ma ako spoločného spravodajcu gestorský výbor poveril predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sťažnostiach bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, teda gestorského výboru pod číslom 347 dňa 6. mája 1998.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Po vystúpení pána spoločného spravodajcu otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky. Preto sa pýtam, páni poslanci, pani poslankyne, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce vyjadriť k rozprave, aj keď nebola.

    Nech sa páči.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    rada by som dala na zváženie návrh výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde sa v § 8 druhá veta navrhuje upraviť, že anonymná sťažnosť sa môže vybavovať, ak obsahuje konkrétne údaje o porušení platných právnych predpisov. Je tu zmena v jednom slove, a to dáva sa slovo "môže", ale zmena tohto slova, podľa môjho názoru, môže mať ďalekosiahle dôsledky. Som hlboko presvedčená, že v právnom štáte, keď na základe sťažnosti sa získajú údaje o tom, že došlo k porušeniu právnych predpisov, vždy by sa mala táto sťažnosť vybaviť a nemal by mať ten, kto vybavuje sťažnosť, možnosť sám rozhodnúť, či bude pokračovať, alebo nebude pokračovať. Len čo sú tu skutočnosti, ktoré nasvedčujú o porušení právnych predpisov, mala by byť povinnosť orgánov túto sťažnosť prešetriť a zistiť, či skutočne došlo k porušeniu platných právnych predpisov a vyvodiť dôsledok. Podľa môjho názoru v právnom štáte treba dôsledne postupovať všade a nemôže byť na úvahu konajúceho orgánu to, či sú signály alebo nasvedčujúce skutočnosti, že došlo k porušeniu právnych predpisov.

    Toľko z mojej strany za predkladateľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani podpredsedníčka. Ale tento návrh nie je v spoločnej správe a neosvojil si ho žiaden poslanec. Rozprava už bola skončená, takže to nie je možné. Jedine, ak by ste ešte raz vystúpili a znovu otvorili rozpravu.

  • Hlasy z pléna.

  • Je to tam? Mne povedali, že nie je.

  • Hlasy v pléne.

  • Áno, je to tak.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pri hlasovaní môžeme zvážiť, či prijmeme, alebo neprijmeme tento návrh. Nebude sa vyjadrovať.

    Prosím, budeme hlasovať s tým, že bod 11 necháme na samostatné hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budeme hlasovať o spoločnej správe, ako som už navrhol, a to spoločne o bodoch 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24 a 27 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca v mene gestorského výboru navrhuje tieto body prijať.

    Hlasujeme, páni poslanci. Tí, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili na svoje miesta.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Je nás málo. Ešte raz prosím, páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme, je nás málo, vráťte sa všetci do rokovacej miestnosti.

    Tak skúsme to ešte raz. Prosím, páni poslanci, aby sme sa všetci prezentovali a hlasovali. Ide o body spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Prijali sme tieto body zo spoločnej správy.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz budeme osobitne hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Ľutujem, chýba nám jeden hlas.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, ešte raz sa prezentujme a hlasujme. Hlasujme o bode číslo 1.

    Pán poslanec Slota, prosím, aby ste hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod číslo 1 zo spoločnej správy sme prijali.

  • Bod číslo 4 zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy takisto s odporúčaním prijať tento návrh.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Teraz bod 11. Pani podpredsedníčka vlády navrhla, aby ostal v pôvodnom znení, tak je návrh neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode číslo 11 spoločnej správy. Pani podpredsedníčka vlády sa vyjadrila, že neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz je bod 19 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

  • Hlasujeme o bode 19 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode 25 s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

  • Hlasujeme o bode 25 takisto s odporúčaním, aby sme prijali tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Bod číslo 26 odporúča gestorský výbor prijať.

  • Hlasujeme o bode 26, ktorý takisto gestorský výbor navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • A máme posledný bod spoločnej správy, a to bod 2 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 2 správy, ktorý gestorský výbor odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme posledný bod spoločnej správy.

  • To boli všetky body zo spoločnej správy. Mám odporúčanie výboru, ako som už povedal, dať návrh zákona prerokovať v treťom čítaní.

  • Keďže v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán spoločný spravodajca predniesol návrh gestorského výboru, aby sme rozhodli, či budeme pokračovať tretím čítaním. Pýtam sa, či je niekto proti. Nikto.

    Pristupujeme k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o sťažnostiach.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že v rámci rozpravy je možné podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a uzatváram týmto rozpravu.

    Môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu. Budeme hlasovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku s tým, že budeme hlasovať o zákone ako celku aj s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Gestorský výbor odporúča zákon ako celok prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona prijali.

    Ďakujem pani podpredsedníčke aj pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať o 14.00 hodine bodom programu hodina otázok pre premiéra a vládu.

    Prajem vám všetkým dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 47. schôdze Národnej rady.

    Ešte raz prosím, pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

    otváram bod programu 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je

    hodina otázok.

    Chcem vám len pripomenúť, že pri tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Všetky otázky boli podané včera do 12.00 hodiny. Určení overovatelia vyžrebovali poradie otázok. Len pripomínam, že na otázky, ktoré dali poslanci, ak nebudú prítomní v rokovacej miestnosti, sa nebude odpovedať.

    Predseda vlády pán Vladimír Mečiar sa z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil a poveril podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka, aby ho v dnešnej hodine otázok zastúpil.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste nám oznámili neúčasť ministrov vlády a kto koho bude pri odpovedi zastupovať.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi spresniť zastúpenie ministrov vlády. Za neprítomnú podpredsedníčku vlády pani Tóthovú bude vystupovať podpredseda vlády pán Kalman, za ministerku školstva Slavkovskú pán minister obrany Sitek, za ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jasovského minister výstavby a verejných prác pán Mráz, za ministra zdravotníctva Javorského minister kultúry pán Hudec, za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Tkáča minister vnútra pán Krajči, za ministra spravodlivosti Liščáka minister vnútra pán Krajči a ministra financií pána Maxona budem zastupovať ja.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Môžeme pristúpiť hneď k položeniu prvej otázky, ktorú poslanci kladú predsedovi vlády v zastúpení pána podpredsedu Kozlíka.

    Prvú otázku kladie poslanec Köteles: "Prečo porušujú členovia vlády Slovenskej republiky § 131 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z.?"

  • Vážená Národná rada,

    V § 131 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. sa hovorí, že otázky poslancov musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Ak má byť odpoveď člena vlády stručná, musí byť poslanecká otázka jasná. Položená otázka však neudáva, v čom členovia vlády porušujú § 131 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z., tak vlastne neviem, na čo mám odpovedať. A pýtam sa ja vás, vážený pán poslanec Köteles, prečo nejasne položenou otázkou porušujete § 131 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. a neumožňujete členovi vlády jasnú a stručnú odpoveď.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána poslanca, či mu stačí odpoveď.

  • Žiaľ, nedostal som odpoveď.

    Pán podpredseda, dokončil by som vetu, ktorú ste začali čítať. "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, dajú poslancovi odpoveď do 30 dní." Podľa mojich vedomostí dosiaľ sa to nestalo ani raz. Takže členovia vlády vedome porušovali zákon číslo 350/1996 Z. z. § 131.

    Aby som konkretizoval svoju pôvodnú otázku na konkrétnych príkladoch. Napríklad, keď 6-ročný chlapček ukradne čokoládu za 3 Sk, dostane facku a zoberú mu túto neprávom získanú čokoládu. Ale keď niekto za bagateľ privatizuje miliardový majetok, nie že by mu to zobrali a dostal by za to facku, ale je vychválený ako člen kapitálotvornej vrstvy Slovenskej republiky. Keď šofér počas jazdy prekročí zákonom povolenú rýchlosť, dostane za to pokutu. Ale keď členovia vlády, žiaľ, od 1. januára 1997 dosiaľ ani raz neodpovedali písomne na neodpovedané otázky počas hodiny otázok, tí nielen raz, ale sústavne porušujú § 131 ods. 4 zákona číslo 350/1996, a nič sa nestane. Z toho dôvodu sa pýtam členov vlády: Kedy mienite vykonávať svoje povinnosti dané zákonom, čo právom očakávate od každého občana Slovenskej republiky, aj od tohto nešťastného 6-ročného chlapčeka? A položil by som ešte takú podotázku: Kde je pán premiér, ktorý podľa zákona číslo 350 § 131 takisto musí byť prítomný?

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi, vážená Národná rada, odpovedať.

    Neviem, pán poslanec Köteles, kto vám zobral ako dieťaťu čokoládu, pokiaľ to takto dojímavo pertraktujete. Ale znovu ste porušili zákon, na ktorý ste priamo dávali otázku.

    Trošku by som vám pripomenul znenie príslušného § 131 ods. 4: "Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne, otázku, ktorá sa týka merita veci." Znovu ste porušili zákon, pán poslanec, svojím doplňujúcim vystúpením. "Na otázky, na ktoré opýtaný na hodine otázok bezprostredne neodpovie, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní." Pán poslanec, časť vášho vystúpenia smerovala k meritu veci, týkala sa odpovedí v rámci 30 dní. Ale opäť, keby ste sa podrobnejšie oboznámili so stanoviskom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, vašej Národnej rady Slovenskej republiky, k žiadosti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. júla 1997, mali by ste v značnej miere jasnú odpoveď a nemuseli by ste interpelovať vládu, pretože bola už vznášaná otázka k odpovedi na položenú otázku poslanca do 30 dní, a ja vám zacitujem zo stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, pretože to bolo meritum vašej otázky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič listom číslo 957 z 11. júla 1997 požiadal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o stanovisko k spochybneniu súčasného výkladu § 131 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a z neho vyplývajúcej praxe, pričom text žiadosti tvoril prílohu stanoviska.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zaujal k položeným otázkam tieto stanoviská - je to autorita Národnej rady:

    "Ustanovenia § 131 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné posudzovať v intenciách jeho prvého odseku, t. j., že členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu odpovedajú na aktuálne otázky najmä v ich pôsobnosti na hodine otázok.

    Keďže v súlade s ods. 3 citovaného § 131 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa poradie otázok určuje žrebom a hodina otázok je vymedzená 60 minútami, nie je možné v niektorých prípadoch odpovedať na všetky otázky, ktoré boli predložené písomne poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže § 131 ods. 4 s týmto počíta, je potrebné celú tretiu vetu citovaného odseku 4 vykladať tak, že poslanec má právo na písomnú odpoveď do 30 dní len v prípade, ak mal možnosť otázku predniesť v rámci predmetných 60 minút, t. j. v rámci hodiny otázok, a ak nedostal na svoju otázku odpoveď napríklad pre neprítomnosť člena vlády a podobne. V prípade, že z časových dôvodov nepredniesol svoju otázku v rámci 60 minút určených na hodinu otázok a opytovaní nemohli na položenú otázku odpovedať bezprostredne v rámci týchto 60 minút, nie sú opýtaní písomne povinní podať poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní."

    Tento výklad nebráni poslancovi, pán Köteles, podať rovnakú otázku opätovne na ďalšej hodine otázok alebo v rámci interpelácií podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetné stanovisko Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil svojím uznesením číslo 462 zo 16. septembra 1997.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Weiss: "Prípad IRB ukázal, že privatizácia bánk dlžníkmi vedie k vysokým stratám. Teda Národná banka Slovenska nás daňových poplatíkov už stála 11 miliárd. Prečo vás viac mrzí údajná niekoľkostomiliónová strata VSŽ?"

  • Vážená Národná rada,

    myslím si, že položená otázka nesvedčí o znalosti problému zo strany pána poslanca Weissa. V žiadnom prípade nejde o 11 miliárd, ktoré by niečo stáli daňových poplatníkov, ani nie je možné hovoriť o strate 11 miliárd korún. Treba hovoriť, že v žiadnom prípade nejde o prostriedky na krytie straty. Ide o to, že noví akcionári budú musieť splatiť túto sumu, samozrejme, postupne ako prvú, pretože podľa nášho práva má splatenie tohto úveru prednosť. Tiež treba zdôrazniť, že tento úver bol Národnou bankou poskytnutý na to, aby predovšetkým občania, ale aj drobní podnikatelia sa dostali ihneď k svojim peniazom, keď vznikala istá turbulencia okolo Národnej banky.

    Čo sa týka problému Investičnej a rozvojovej banky, pretože to je vlastne meritórna záležitosť, treba ho posudzovať z dvoch hľadísk.

    Prvým hľadiskom je výkonnosť banky, ktorá súvisí s kvalitou a výnosovosťou aktív banky a súvisiacou stratou banky ako hospodárskym výsledkom.

    Druhým hľadiskom je problém likvidity banky, to znamená problém časového nesúladu splatnosti aktív a pasív banky, na ktorú Národná banka Slovenska v rámci svojich možností v zmysle § 32 ods. 1 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a § 24 ods. 2 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska poskytla úverovú výpomoc spomínaných 11 miliárd korún. Ide teda o plnenie úlohy centrálnej banky ako banky tzv. posledného veriteľa - dodať nevyhnutné prostriedky na zachovanie likvidity banky. Tieto prostriedky poskytla Národná banka Slovenska až po zavedení nútenej správy, ktorá bola zavedená dňa 19. decembra 1997, teda až potom, ako dostala banku pod svoju bezprostrednú kontrolu.

    V súvislosti s prvým hľadiskom treba uviesť, že banka už pri svojom vzniku, to znamená 22. februára 1992, za činnosti celkom inej vlády a iných politických síl prevzala do svojho úverového portfólia okrem iného pohľadávky za družstevnú bytovú výstavbu vo výške 9,5 mld. korún podľa stavu k 31. 12. 1997 a úvery na výstavbu jadrovej elektrárne Mochovce vo výške 13,2 mld. korún. Ide o úvery, ktorých pôvod je ešte pred rokom 1990. Tieto úvery z hľadiska splácania majú dobrú platobnú disciplínu, to znamená, štát drží svoje záväzky a plní, ale ich výkonnosť je s prihliadnutím na súčasné ceny zdrojov nízka a spôsobuje banke stratu.

    Do roku 1997 v súlade so zákonom o bankách sa vyrovnávala majetková ujma na úroveň diskontnej sadzby. Z tohto pohľadu sú zvlášť problémové úvery na družstevnú bytovú výstavbu, kde sa výška úrokových sadzieb pre bytové družstvá pohybuje v rozmedzí 0,5 až 5 %, pričom viac ako 90 % úverov je poskytnutých za 1-percentnú úrokovú sadzbu. Problém zlých úverov, ktoré zaťažovali banky a v tejto súvislosti aj celú ekonomiku Slovenskej republiky, bolo potrebné vyriešiť aj z legislatívneho hľadiska, a preto Národná rada Slovenskej republiky v rámci novelizácie zákona o bankách v roku 1996 v ustanovení § 44 a) tohto zákona zakotvila povinnosť účasti štátu na reštrukturalizácii úverového portfólia vybraných bánk. V súčasnosti sa v Národnej banke Slovenska a na ministerstve financií vypracúva projekt reštrukturalizácie vybraných bánk, medzi ktoré je zaradená aj Investičná a rozvojová banka.

    Popri týchto objektívnych skutočnostiach mali na hospodárenie banky negatívny vplyv aj subjektívne príčiny, ktoré spočívali v nezvládnutí riadenia aktív, pasív vrcholovým manažmentom banky. Mieru zavinenia v súčasnosti preverujú príslušné orgány Národnej banky, Úradu finančnej polície a daňových úradov.

    Pokiaľ ide o hľadisko likvidity, nie je možné hovoriť v súčasnosti o strate na úkor daňových poplatníkov. Národná banka Slovenska poskytla zdroje na likviditu, ktoré získala z jej podnikateľských aktivít, napríklad zisky z devízových operácií, operácií na finančných trhoch a ďalších. Prostriedky poskytnuté Národnou bankou Slovenska na tento účel v podstate nahradili zdroje, ktoré z Investičnej a rozvojovej banky boli vkladateľmi vybrané v decembri 1997. Tým rozporujem a zdôvodňujem, že nešlo o žiadne tunelovanie. Tieto prostriedky majú návratný charakter a vykonávajú sa kroky na ozdravenie banky.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Váš čas stanovený 15 minútami uplynul.

  • Pristúpime k odpovediam na otázky pánom poslancom.

    Ako prvú otázku kladie pán poslanec František Švec pani ministerke Kramplovej: "V médiách rezonovala správa o vrátení, resp. vypovedaní vyše 600 Rómov zo Slovenska a Čiech anglickou stranou, ktorá vytvárala dojem, že to boli slovenskí Rómovia. Prečo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nespresnilo túto správu? Koľko z celkového množstva bolo slovenských občanov?"

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    táto otázka je skutočne otázkou, ktorou sa ministerstvo zahraničných vecí zaoberá už od jej vzniku. V minulom roku sme sa snažili hneď po informácii o vysťahovaní našich rómskych spoluobčanov do Veľkej Británie zistiť skutočný počet vysťahovaných Rómov, ale veľmi ťažko sa získavali tieto informácie, pretože Veľká Británia neevidovala počet prisťahovaných Rómov na princípe príslušnosti k danej republike, ale na etnickom princípe. Preto, keď sme sa snažili získať tieto informácie, bolo to pomerne komplikované. Aj dnes, keď britské správy hovoria o tom, že 600 Rómov sa vrátilo späť do Čiech a na Slovensko, ťažko povedať o presnom počte Slovákov, ktorí sa vrátili, pretože v roku 1997 sa prihlásilo o azyl vo Veľkej Británii 118 žiadateľov, boli to vlastne hlavy rodín. Aký počet ďalších členov majú rodiny, nie je nám známe, pretože tieto informácie nám neboli poskytnuté. Z týchto 118 žiadateľov o azyl v minulom roku do 27. marca tohto roku bol poskytnutý jeden azyl žiadateľovi, ostatné boli zamietnuté.

    V súčasnosti monitorujeme celý vývoj vo Veľkej Británii. V tomto roku sa nevysťahovala žiadna rómska rodina, ani nepožiadala o azyl vo Veľkej Británii. Britskou stranou sme boli upozornení na to, že v apríli hrozí ďalšia vlna vysťahovania Rómov. Podnikli sme patričné kroky, informovali sme o tom, že to nie je žiadna slasť a takéto vysťahovanie má aj svoje problémy. Táto vlna sa neuskutočnila a v súčasnosti by som charakterizovala tento stav ako stabilizovaný.

    Tak ako v minulom roku naše konzulárne oddelenie reagovalo na všetky podnety z Veľkej Británie a upozorňovali sme na negatíva tohto javu, snažíme sa aj v tomto roku informovať prostredníctvom našich tlačových konferencií aj prostredníctvom nášho odboru o momentálnej situácii. Náš veľvyslanec vo Veľkej Británii viackrát vystupoval v médiách, pretože sa snažil dostať na pravú mieru to, že nejde o Rómov len zo Slovenskej republiky, ale prevažnú časť Rómov tvoria občania Českej republiky. Predpokladám, že tým, že sme v kontakte aj s ambasádou Veľkej Británie na Slovensku, aj s príslušnými orgánmi vo Veľkej Británii, tento problém budeme vedieť vyriešiť a podnikáme kroky v súlade s koncepciou, ktorú prijala vláda v tomto roku na zabránenie týchto negatívnych javov u nás, ktoré môžu mať následne určitý vplyv na naše bilaterálne vzťahy s Veľkou Britániou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pána Františka Šveca, či mu stačila odpoveď. Stačila, takže nebude klásť doplňujúcu otázku.

    Preto pristúpime k druhej otázke, ktorú kladie poslanec Sopko pánu ministrovi Krajčimu: "Správa o zistených nedostatkoch v hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami bola z Najvyššieho kontrolného úradu odovzdaná Prezídiu Policajného zboru 24. 3. 1998. Šetria sa prípravy nehospodárneho konania so štátnymi rezervami, alebo z toho bude zaprášená kauza?"

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    na túto otázku by som odpovedal takto: Dňa 7. mája 1997 bolo na odbor Úradu finančnej polície Bratislava, sekcie zvláštnych policajných činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaslané odborom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru oznámenie o podozrení z trestnej činnosti pracovníkov Štátnych hmotných rezerv. Uvedené oznámenie obsahovalo protokol o výsledkoch kontroly vykonanej sekciou kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky v Štátnych hmotných rezervách v období od 13. januára do 7. marca 1997. Po oboznámení sa s uvedeným protokolom a s využitím vlastných poznatkov a zdrojov sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti preverovalo v dvoch samostatných spisových materiáloch, pričom boli vytypované oblasti, v ktorých sa porušenie všeobecne záväzných predpisov pracovníkmi Štátnych hmotných rezerv javilo ako spáchanie trestného činu podľa príslušných ustanovení Trestného zákona.

    V prvom spisovom materiáli sa pracovníci Úradu finančnej polície zamerali na neoprávnené ukladanie finančných prostriedkov Štátnych hmotných rezerv formou termínovaných vkladov v komerčných bankách na území Slovenskej republiky a ručenie majetkom vo vlastníctve štátu pracovníkmi Štátnych hmotných rezerv. Taktiež bolo zadokumentované, že pracovníci Štátnych hmotných rezerv v rozpore s § 18 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách zriadili záložné právo na majetok vo vlastníctve štátu tým, že podpísaním úverových zmlúv poskytli peňažnému ústavu zábezpeku vo forme finančných prostriedkov uložených na termínovaných vkladoch v predmetnej banke v prospech akciovej spoločnosti istého štátneho podniku.

    Uvedený spisový materiál bol 15. 12. 1997 spolu s návrhom na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia pracovníkov Štátnych hmotných rezerv pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 Trestného zákona zaslaný na Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I, odkiaľ bol dňa 2. 2. 1998 vrátený na doplnenie a po splnení všetkých pripomienok bol opätovne dňa 6. 3. 1998 zaslaný na Okresný úrad vyšetrovania Bratislava I, kde vyšetrovateľ dňa 15. 4. 1998 vzniesol obvinenie dosiaľ voči štyrom bývalým pracovníkom Štátnych hmotných rezerv. Vzhľadom na to, že v tomto prípade nie je vyšetrovanie dosiaľ ukončené a v ďalších prípadoch naďalej prebieha policajné preverovanie, nie je možné, vážený pán poslanec, poskytnúť bližšie informácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca Sopka, či chce dať doplňujúcu otázku?

    Áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pokladám odpoveď za vyčerpávajúcu a ďakujem pánu ministrovi za informácie, ktoré nám poskytol.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Môžeme prečítať tretiu otázku, ktorú kladie pán poslanec Juriš pánu ministrovi Cagalovi: "Aké náklady si vyžaduje riešenie zadného palivového cyklu, manipulácia s rádioaktívnym odpadom, úložiska a likvidácia jadrovej elektrárne po ukončení jej životnosti? Koľko bude stáť vyrobenie 1 kWh elektrickej energie v jadrovej elektrárni Mochovce?"

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som odpovedal konkrétne.

    Celý projekt zadného palivového cyklu predstavuje tri úlohy, z ktorých prvá súvisí s ukončením rekonštrukcie medziskladu vyhoretého paliva z produkcie jadrovej elekrárne V1 a V2 Jaslovské Bohunice v areáli Jaslovských Bohuníc. Po ďalšie je to vybudovanie dlhodobého skladu vyhoretého jadrového paliva z produkcie jadrovej elektrárne Mochovce v lokalite Mochovce. Po ďalšie je to riešenie vývoja a následne realizácia hlbinného úložiska vyhoretého paliva s vysokoaktívnym reaktívnym nákladom.

    Odhad nákladov predstavuje tieto sumy: rekonštrukcia medziskladu vyhoretého paliva v jadrovej elektrárni Bohunice, ktorá pozostáva z úloh prevádzkového charakteru, zo spracovania rádioaktívneho odpadu, ako je bitumenácia a vitrifikácia. Ďalej to je vybudovanie výrobne betónových kontajnerov v Trnave, prevádzka dekontaminačných zariadení, zabezpečenie zariadení na vyberanie rádioaktívneho odpadu a ich transport z existujúcich nádrží, prečerpávanie aktívnych vôd do certifikovaných nádrží, práce na dokumentácii pre vyraďovanie V1, V2, spracovanie a posúdenie dokumentácie, zámer, o ktorom som hovoril, t. j. vývoj a následná realizácia hlbinného úložiska, spracovanie dokumentácie na druhú etapu vyraďovania jadrovej elektrárne. Tu predstavujú konkrétne náklady sumu 680 mil. Sk.

    Dlhodobý sklad vyhoretého jadrového paliva z produkcie Mochoviec predstavuje sumu 720 mil. Sk, vývojové a prieskumné práce hlbinného úložiska vyhoretého jadrového paliva do roku 2005 - hovorím len o prieskumných vývojových prácach - predstavujú konkrétne náklady, ktoré sú dnes známe, 340 mil. Sk. Náklady na realizáciu tohto hlbinného úložiska bude možné spracovať a stanoviť na základe projektu. Na základe prác ukončenia rekonštrukcie samotného úložiska v Bohuniciach predpokladané náklady na vybudovanie úložiska pre Mochovce by nemali prekročiť sumu 3 mld. korún a likvidácia jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice by mala predstavovať sumu od 10 do 13 mld. korún. Môžem to doplniť skutočnosťami. Dobre vieme, že sa predkladá vláde Slovenskej republiky správa a bude predložená, pokiaľ viem, aj parlamentu. Máme skúsenosti z likvidácie, a nielen z likvidácie, ale, samozrejme, i reparácie po havárii jadrovej elektrárne A1 v Bohuniciach a táto suma by nemala byť prekročená ani v tomto prípade, čiže táto suma by mala byť odhadnutá správne.

    Predpokladá sa, že priemerný náklad na vyrobenú jednu MWh elektrickej energie počas prvých rokov úplnej komerčnej prevádzky prvého a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce bude predstavovať 1 200 Sk za jednu MWh. Samozrejme, v súvislosti a v závislosti od postupného splácania úverov a znižovania nákladov na výrobu 1 MWh by priemerný náklad mal predstavovať sumu 990 Sk za 1 MWh.

    Čiže to sú konkrétne čísla a konkrétne údaje k tomu, ako bola položená otázka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ďakujem aj ja.

    Pýtam sa pána poslanca Juriša, či chce dať doplňujúcu otázku.

    Áno, nech sa páči, pán poslanec.

  • Súčasná cena elektrickej energie sa pohybuje v jednotlivých výrobných organizáciách od 1 koruny do 1,30 koruny. Samozrejme, že trhová, predajná cena bude trochu vyššia. V minulosti sa tiež hovorilo o nákladoch na výstavbu jadrovej elektrárne Mochovce a dobre si pamätáme, keď sa hovorilo, že momentálne náklady budú 22 - 28 mld. korún. V súčasnosti do 31. marca podľa všeobecných údajov je už prečerpané 37,5 mld. korún. Celkove to vyjde asi na 50 mld. korún. A pokiaľ by sme do ceny elektriny chceli zaratúvať len náklady, ktoré v každom roku sú asi na likvidáciu odpadu a na celkovú likvidáciu jadrového zariadenia, bolo by to veľmi nesprávne. My tam musíme započítať všetky náklady, ktoré budú na skladovanie, na prepracovanie vyhoretého paliva. Čiže v skutočnosti cena elektrickej energie bude oveľa vyššia a výsledok bude asi taký, že keď chceme byť potom úspešní na zahraničných trhoch, keď máme vysoké vstupy energií, tak musíme mať asi nízku cenu práce. Toto by ste si mali uvedomiť a otázka bude znieť asi takto: Koľko bude skutočne všetkých nákladov? Lebo čísla, o ktorých ste hovorili, sú nereálne. Tak ako bolo nereálne, že 22 mil. bolo 90 % na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce. Aké sú skutočne predpokladané náklady na celý zadný palivový cyklus?

  • Ďakujem, pán poslanec, uplynuli 2 minúty.

  • Vážený pán poslanec,

    neviem, odkiaľ čerpáte informácie. Ja som ich čerpal z projektu, ktorý je vypracovaný, a tam sú skutočne všetky náklady, o ktorých hovoríme, lebo už na likvidáciu a uskladnenie paliva bol vybudovaný medzisklad v Bohuniciach, ten sa len rekonštruuje v sume, o ktorej som hovoril. Čiže nový sa budovať nebude, postačuje ten. Hovoril som o tom, že vývojové práce, ktoré sa robia na hlbinnom úložisku, sú zatiaľ v štádiu spracovania projektu. Celkové náklady nepoznám, ani ich neviem povedať, ale povedal som, že by to mali byť približne 3 mld. korún, ktoré by mali hovoriť o tom, že sa využijú niektoré veci, ktoré sa budujú. Konkrétne nechcem o nich hovoriť, aby sme už dnes nemali v novinách články a "bombardovanie", kam to idem dávať a podobne. Bude to len v teritóriu týchto elektrární.

    Ďalej, takisto by som chcel povedať, že náklady, o ktorých hovoríte, sú skutočne také a pôvodný variant bol takisto, ako ste povedali, presne 28 mld. korún. Vtedy bola predpokladaná cena 550 Sk za 1 MWh. Tým, že sa náklady zvyšujú, tak je cena, o ktorej som hovoril, teda 1 200 Sk. Môžeme to porovnať - takéto údaje u nás na ministerstve sú - s Českou republikou pri výstavbe Temelína. Údaje sú skoro zhodné, je možno len 10-korunový rozdiel. Takisto by sme mali veriť tomu, že to robia odborníci a sú do tohto zahrnuté, do tých 1 200 Sk, všetky náklady vrátane tých, o ktorých ste hovorili vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Štvrtú otázku kladie pán poslanec Ftáčnik pani ministerke Slavkovskej, za ktorú bude odpovedať minister obrany pán Sitek: "Považujete za úspešný váš postup pri trojročnom prechode na 9. ročník základných škôl?"

  • Vážený predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    realizácia postupného prechodu na plnenie povinnej deväťročnej školskej dochádzky v základnej škole vychádza z koncepcie základnej deväťročnej školy a predĺženia povinnej školskej dochádzky na 10 rokov, ktorú prijala vláda Slovenskej republiky dňa 16. júla 1996 uznesením číslo 496. S realizáciou projektu transformácie základnej školy na povinnú deväťročnú sa začalo od školského roku 1996/1997, v ktorom na stredné školy postúpili dve tretiny populácie žiakov 8. ročníkov a jedna tretina žiakov navštevuje v tomto školskom roku 9. ročník.

    Obsahovú stránku výchovno-vzdelávacieho procesu na druhom stupni základnej školy zabezpečilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky schválením a vydaním nových učebných plánov pre 5. až 9. ročník základnej školy a nadväzne k nim nových učebných osnov jednotlivých predmetov. Pre 9. ročník sú na obdobie transformácie základnej školy na povinnú deväťročnú dochádzku vypracované metodické listy zo všetkých predmetov, ktoré sú súčasťou brožúr učebných osnov. Tvorba učebníc k novým učebným osnovám pokračuje priebežne v zmysle záverov konkurzných konaní.

    Úspešnosť prijatého modelu postupného prechodu na deväťročnú povinnú školskú dochádzku v základnej škole, ako ste, pán poslanec, postavili otázku, bude možné vyhodnotiť až po definitívnom ukončení procesu transformácie základnej školy.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pán poslanec Ftáčnik zrejme chce dať doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    nebudem trápiť priamo vás, lebo neriskujem to, aby ste ma pozvali na manévre, ale v duchu výkladu, ktorý urobil pán podpredseda vlády a čítal uznesenie ústavnoprávneho výboru, ak bezprostredne nebude zodpovedaná otázka, pani ministerka je mi povinná odpovedať písomne. Takže nebude to otázka na vás, ale v duchu výkladu ústavnoprávneho výboru požiadam pani ministerku, aby spresnila otázky, ktoré sa teraz pokúsim stručne položiť.

    Ak hovoríme o úspešnosti prechodu, trojročného prechodu na deväťročnú školskú dochádzku, mal som na mysli aj tie skutočnosti, či pani ministerka je presvedčená o úspešnosti vzhľadom na to, že sa mešká, povedzme, so zabezpečením učebníc, že pôvodná predstava, že osnovy pre 5. až 9. ročník budú postupne nabiehať tak, ako budú žiaci prechádzať na druhý stupeň základnej školy, to znamená, piataci s perspektívou deviateho ročníka budú mať rozložené učivo na päť rokov, šiestaci ho budú mať rozložené na štyri roky, proste postupne tak, ako budú prichádzať do deviateho ročníka. Pretože tak, ako sa minulý rok začalo, bol to ročník, ktorý bol prakticky zbytočný, lebo žiaci si opakovali učivo z minulého ročníka.

    Podobne prijímacie pohovory, ktoré tohto roku prebiehali - a tohto roku je najhorší stav - ukázali, že to možno nebol najlepší spôsob a že alternatíva jednorazového prechodu na 9. ročník, to znamená, že všetci zostávajú v 9. ročníku a potom prechádzajú po 9. ročníku na strednú školu, možno bola lepšia. Súhlasím s tým, že vyhodnotiť sa to bude dať až potom, keď prebehnú tri roky, ale to už pevne verím, že pani ministerka nebude prítomná.

    Chcem požiadať pani ministerku, aby sa vyjadrila k vecným aspektom: zabezpečenie učebníc, obsahová efektívnosť toho, ako sa to uskutočnilo a najmä starostlivosť o to, čo ministerstvo...

  • Ozval sa zvuk časomiery a mikrofón poslanca sa automaticky vypol.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Uplynuli dve minúty na vašu doplňujúcu otázku. Predpokladám, že pán minister nebude odpovedať. Na tieto vaše otázky písomne zodpovie pani ministerka.

    Pristúpim k piatej otázke, ktorú predložil pán poslanec Baránik pánu ministrovi Cagalovi: "Aké opatrenia pripravuje minister hospodárstva Slovenskej republiky na zamedzenie nadmerných dovozov hlavne potravinárkych výrobkov, piva, nealkoholických nápojov a textilných výrobkov?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti informoval o opatreniach, ktoré ministerstvo hospodárstva v súčasnosti pripravuje na ochranu tovarov pred nadmerným dovozom.

    Konkrétne potravinárske výrobky. V súlade s dlhodobou dohodou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je vytvorená colná únia, o ktorej vieme. V jej článku 22 sa pripravuje zavedenie množstvovej kvóty na dovoz vybraných druhov konzumných liehovín z Českej republiky vo výške 45 tisíc hektolitrov a množstvovej kvóty na dovoz džemu z Českej republiky vo výške 1 350 ton. Sú to kvóty, ktoré boli prerokované v rámci rady colnej únie, sú dohovorené medzi podnikateľmi z českej i slovenskej strany. Čiže je dohoda, nie je problém upraviť kvótu a limit, dotovať dovoz, tak ako bolo povedané.

    Samozrejme, je možné realizovať i ďalšie aktivity. Tu je však potrebný dlhodobý monitoring. Chcel by som apelovať na výrobcov takéhoto druhu potravín - liehovín a podobne -, aby skutočne tak, ako je to dané zo zákona, bolo realizované dlhodobé sledovanie a vyhodnocovanie, lebo bez toho nie je možné viesť kvalifikované rokovania, a potom robiť konkrétne opatrenia. Nie je možné, pokiaľ platí colná únia - a zatiaľ o nej nikto nehovorí, že by sa mala rušiť -, je potrebné skutočne robiť to na základe kvalifikovaných odhadov a dohôd. Čiže tieto dve veci sú dohodnuté, platí to už od 1. 6. tohto roku, bude zavedená táto množstvová kvóta, množstvový limit.

    Takisto v rámci dohody medzi Slovenskou republikou a Českou republikou teraz prebiehajú intenzívne rokovania o znížení dovozných kvót na pivo a nealkoholické nápoje a vyhlásení kvót na mäsové konzervy, kečupy a konzervovanú zeleninu. Preto hovorím o tomto v súvislosti s Českou republikou, lebo najväčšie dovozy - pokiaľ sú u nás správy z ministerstva pôdohospodárstva -, najväčšie dovozy sú práve z týchto oblastí. Preto zatiaľ hovorím len o colnej únii a o týchto opatreniach smerom k Českej republike, kde je možné dohodu urobiť, ale takisto na základe dlhodobého sledovania. Nie je možné urobiť to ani zajtra, ani urobiť jednostranné opatrenie. Hoci sa dá urobiť jednostranné opatrenie, ale mohlo by to mať odozvu z druhej strany, takže musíme dodržať dohody, tak ako sú stanovené v rámci Dohody o colnej únii.

    Správa bola podávaná teraz v utorok vo vláde, kde sa hovorilo o tom, že sme sa pripravili na rokovanie a budeme, samozrejme, s českou stranou rokovať tak, aby sme im dokázali, že u nás je takisto nejaká výroba týchto nápojov, a teda dovoz od nich je nadmerný. Preto hovorím, čo sa týka piva, konzerv, kečupov a konzervovanej zeleniny, dnes ešte nemôžem hovoriť o dátume.

    Ďalšie ochranné opatrenia sa pripravujú v súlade so zákonom číslo 214/1997 Z. z. na zamedzenie nadmerných dovozov mrazenej zeleniny, ovocných štiav a ďalších druhov tovaru, kde naši výrobcovia poukazujú, že sa málo berie od nás a veľa sa dováža do republiky. Takisto sa ešte rokuje o opatreniach smerujúcich do oblasti mlieka, mliečnych výrobkov, kde takisto naši výrobcovia poukazujú na nadmerný dovoz do Slovenskej republiky. Sú to však veci, ktoré, ako som opäť hovoril, teraz podliehajú už zase zákonu číslo 214, to znamená, že je to vyhlásenie kvóty platiacej nielen pre Česko, ale aj pre všetky štáty, ktoré k nám dovážajú tieto výrobky. Je potrebné rokovať v rámci Svetovej obchodnej organizácie, aby sa kvóta vyhlásila, takisto je potrebné dokladovať tieto dovezené výrobky a dlhodobý monitoring, o ktorom sa takisto v zákone hovorí. Čiže tiež tu nie je jednoduchá cesta. Nie je možné to urobiť zajtra, ale tieto kroky sú pripravené, je harmonogram, keď budú prebiehať rokovania medzi ministerstvom pôdohospodárstva a zainteresovanými výrobcami a, samozrejme, tiež aj naším ministerstvom. Počítam, že sa s tým takisto asi vyrovnáme, ale nemôžeme to urobiť zajtra.

    Pokiaľ ide o textilné výrobky, 1. apríla 1998 Národná rada schválila novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorou sa mení a dopĺňa zákon z roku 1996. Je to zákon číslo 220 o reklame. V prílohe uvedeného zákona bude vyhláška o označovaní textilných výrobkov symbolmi materiálového zloženia a ošetrovania. Táto vyhláška je v štádiu dopracovania a konzultácií s expertmi Európskej únie. Takisto tento krok nie je možné urobiť naraz. Treba získať dohodu, kde je rovnako potrebné predložiť dokumenty. Je však potrebné povedať, že v mnohých prípadoch by viac mali urobiť certifikačné miesta, takisto orgány štátnej inšpekcie, dozoru, ktoré by mali kontrolovať kvalitu dovážaných tovarov, aby sme sem nedovážali tovary, ktoré sú tzv. bazárové a podobne.

    Myslím si, že toto všetko uvedený zákon, jeho novela obsahuje. Je však potrebné povedať, že okrem iného z iniciatívy ministerstva hospodárstva bol prijatý tiež krok, že v rámci výrobkov, ktoré vyrábame doma, a vyrábame kvalitne, nie je možný dovoz zo zahraničia do organizácií napojených na štátny rozpočet. Čiže nie je možné, aby sme napríklad kupovali do armády ponožky alebo košele z dovozu, keď sa u nás vyrábajú, a podobne. Tento krok je urobený mimo toho, o čom som hovoril v súvislosti s týmto zákonom.

    To by bolo zatiaľ všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Baránik, chcete mať doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Keďže vláda deklarovala vo svojom programovom vyhlásení 90-percentnú potravinovú sebestačnosť, zaujíma ma, asi v akom rozsahu sa produkcia našich výrobcov podieľa na spotrebe potravinárskych výrobkov, či o tom máte bližšiu informáciu.

  • Nemám celkom presnú informáciu. Mohol by ma možno doplniť pán kolega Baco, ale v rámci monitoringu, o ktorom som hovoril, presné čísla môžem dodať. Nemám ich pri sebe a neodpovedal by som kvalifikovane.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ak poslanci dovolia, pán minister Baco chce odpovedať na doplňujúcu otázku pána Baránika. Súhlasíte?

  • Všeobecný súhlas.

  • Pán minister Cagala si môže sadnúť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pretože ma pán kolega minister hospodárstva vyzval, mám celkom čerstvé čísla asi spred dvoch hodín.

    Za minulý rok sa na Slovensku vyrobilo o 9 % viac mlieka, ako sa na Slovensku spotrebovalo, o 2 % viac sa vyrobilo zvierat, ako sa skonzumovalo v mäse, vyrobilo sa o 53 % viac olejnín, čiže toľko sa vyviezlo, čo je nad tieto čísla. Vyrobilo sa menej ovocia a zeleniny, asi na úrovni 90 %.

    Môžem ešte doplniť pána ministra. Napríklad v zelenine, ovocí sa vykonali také opatrenia, že pokiaľ sa nezjedli slovenské jabĺčka, tak sa sem nedoviezlo ani jedno jabĺčko zo zahraničia, pokiaľ sa nezjedli slovenské zemiaky, tak sa sem v tomto období nedoviezli žiadne zemiaky, ešte časť slovenských zemiakov sa konzumuje a väčšina sa dováža v podobe čerstvých zemiakov.

    Chcem len potvrdiť, že tieto opatrenia sa asi dva roky veľmi účinne zavádzajú a majú aj svoje efekty. Saldo agrárneho obchodu je za 1. štvrťrok o 600 mil. Sk lepšie, ako bolo v minulom roku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za vstup.

    Šiestu otázku kladie pán poslanec Fekete: "V akom štádiu rozpracovanosti je projekt splavňovania Váhu z Bratislavy po Sereď?"

    Takisto bude odpovedať pán minister Cagala.

    Páni poslanci, poslankyne, začali sme o 5 minút neskôr, takže o 5 minút po 15.00 hodine budeme končiť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

    dovolím si odpovedať na túto otázku napriek tomu, že by prislúchala skôr ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale pretože sú mi známe údaje o tomto projekte aj z iného pohľadu, keď sme sa v rámci Považia splavnením Váhu zaoberali ešte v roku 1991, tak si dovolím odpovedať na túto otázku napriek tomu, že v našom rezorte a na mojom ministerstve sa nerieši.

    Na splavnenie Váhu je spracovaný projekt - mnohí o tom viete -, ktorý splavňuje Váh do Dunaja až zo Severného mora, kde je ideový zámer splavnenia Váhu alebo Vážska vodná cesta, ako sa nazýva tento projekt, ktorý bol predložený ešte niekedy v roku 1991 na jednom veľkom zhromaždení. Takisto v rámci programového vyhlásenia vlády sa hovorí o začatí prác na splavnení Váhu, ale konkrétna otázka je Dunaj a Sereď. Môžem povedať - a mnohí aj o tom viete -, že je pripravený a po vybudovaní vodného diela Selice, ktoré je už v skušobnej prevádzke, je reálne splavnenie Váhu zo Šale, kde sa buduje nákladný prístav, dobudúva sa a začiatkom júna bude prvá historická plavba po Váhu zo Šale nákladnou loďou, a je možné aj osobnou loďou prehliadnuť si Váh z tohto miesta smerom až do Dunaja.

    Celkovému splavneniu Váhu na tomto úseku, kde je vybudovaný aj prístav v Šali, o ktorom som hovoril, a celodennej prevádzke bráni dobudovanie vodného diela Nagymaros, lebo pri vybudovaní Nagymarosu sa predpokladalo so vzdutím hladiny Váhu asi o jeden meter, ktorý nám teraz bude chýbať a náklady po Váhu bude možné splavovať len v istých časových obmedzeniach. Ale splavnenie je pripravené. Je naň pripravená najmä firma Duslo Šaľa a takto, myslím si, že si bude riešiť aj náklady na prepravu svojich výrobkov. Čiže tento stav je možný pri obmedzených prevádzkových možnostiach s tým, že sa bude púšťať do Váhu väčšie množstvo vody v čase prepravy lodí do Dunaja. Ešte raz hovorím, aj v tomto smere nám nevybudovanie Nagymarosu urobilo prekážku, s ktorou sa nerátalo a, samozrejme, projekt o tom neuvažoval. Ale technicky je to možné, no nie je možné celodenné a celoročné splavnenie Váhu zo Šale po Dunaj.

    Keď hovorím o tom, kedy zo Serede, dobre vieme, že v Kráľovej je takisto vybudovaná plavebná komora. Bolo by možné urobiť plavbu aj do Serede, len v Seredi nám chýba prístav. Horizont, ktorý hovoril o tom, že by sa mal prístav začať budovať až po vybudovaní vodného diela Selice. Vodné dielo Selice je dobudované, samozrejme, dobre vieme, že zdrojov nie je nazvyš. Keby boli voľné peniaze, tak zajtra sa môže začať s budovaním. Projektová príprava na seredský prístav je urobená, ale ešte raz hovorím, keďže niet momentálne voľných zdrojov, tak sa Sereď bude budovať, počítam, okolo roku 1999 - 2000. A potom by mal byť splavnený Váh zo Serede až po Dunaj. Samozrejme, pri celom diele alebo po Žilinu bol horizont rok 2010. Preto verím, že v tomto smere sa bude takisto pokračovať. Dobre vieme, že po Žilinu nám ešte chýba veľa vodných komôr, niektoré rekonštrukcie, a dokonca vybudovanie dvoch nových plavebných komôr.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Neviem, či je spokojný pán poslanec Fekete, ale ja sa pýtam, lebo ste neodpovedali na otázku, kedy bude Váh splavnený z Bratislavy. Lebo otázka znela - splavnenie Váhu z Bratislavy po Sereď.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fekete.

  • Nateraz to stačí. Som za to, aby sa položili aj ďalšie otázky, aby ich bolo čo najviac a aby bola naša hodina otázok čo najdynamickejšia.

  • Ďakujem.

    Môžeme pristúpiť k siedmej otázke, ktorú kladie pani poslankyňa Gantnerová: "V rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti cestovného ruchu chýba zákon o cestovnom ruchu. V akej polohe je jeho príprava?"

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s legislatívnymi pravidlami podľa článku 8 bol spracovaný legislatívny zámer na vypracovanie zákona o cestovnom ruchu, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V súčasnosti rokuje ministerstvo hospodárstva so zástupcami rezortov a inštitúcií, ktoré mali v tomto procese zásadné pripomienky. Konkrétne ide o rezort ministerstva financií k otázkam tvorby fondov, ministerstva vnútra k otázkam novelizácie zákona o živnostenskom podnikaní, ministerstva spravodlivosti k novelizácii Občianskeho zákonníka a časového i vecného súladu s pripravovaným zákonom o cestovnom ruchu, ďalej o Slovenskú asociáciu poisťovní k otázkam poistenia účastníkov najmä zahraničného cestovného ruchu, ďalej ide o zástupcov Združenia miest a obcí Slovenska k problémom účasti obcí a miest, vrátane časti poplatkov z ubytovania a ďalších na rozvoj cestovného ruchu. Predpokladáme, že po vyjasnení týchto stanovísk bude materiál predložený do konca mája vláde Slovenskej republiky na rokovanie. Podľa záverov uznesenia vlády predpokladám, že bude vypracované paragrafové znenie zákona.

    Podľa plánu práce má zákon o cestovnom ruchu prerokovať Legislatívna rada vlády v septembri tohto roku. Pripomeniem, že sami cítime potrebu tohto zákona, pretože sú v ňom konkrétne riešené niektoré prípady aj toho, čo nám dnes bráni vo väčšom rozvoji cestovného ruchu, t. j. dodržiavanie všetkých zásad - už som o nich niekoľkokrát hovoril - a najmä povinností našich podnikateľov správať sa tak, aby robili republike reklamu. Nestačí robiť len marketing, je potrebné poskytovať služby na patričnej úrovni.

    Tento zákon rieši aj to, že keď nebudú poskytované služby na patričnej úrovni, bude možné odobratie rôznych licencií, prípadne živnostenských oprávnení tým podnikateľom, ktorí nerobia dobré meno Slovensku a nerobia všetko pre to, aby sa cestovný ruch na Slovensku rozvíjal tak, ako sa rozvíja v okolitých krajinách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pani poslankyne, či jej odpoveď stačila.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, ktorú sme dostali. Myslím si, že je to naozaj veľmi potrebná legislatívna norma.

    Chcela by som ešte doplniť otázku, či sa to naozaj potom bude týkať samostatne aj vyhlášky číslo 125/1995, ktorá je vlastne na kategorizáciu pohostinských prevádzkarní a kategorizáciu ubytovacích zariadení. Bude sa to riešiť v tomto zákone? Pretože to je to, čo je vlastne dnes brzdou v cestovnom ruchu a čo sa, myslím si, negatívne prejavilo v praxi.

    Ďakujem.

  • Áno, môžete odpovedať, pán minister, ak chcete.

  • Zákonom, ktorý bude vydaný, keď bude platiť, bude novelizovaná aj vyhláška. O tomto probléme vieme. Samozrejme vtedy, keď sa tvoril, tak neboli veľké pripomienky. Dnes sú. Súhlasím s pani poslankyňou, že problémy v rámci kategorizácie sú, o tom nám hovorí aj Rada pre cestový ruch, kde sú pripomienky, a v rámci tohto zákona bude aj novelizácia vyhlášky.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prečítam otázku pána poslanca Feketeho pre pána ministra Hudeca: "Mohli by ste nám ponúknuť zoznam 10 najvýznamnejších kultúrnych udalostí na Slovensku v minulom roku?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    minulý rok bol Rokom slovenského výtvarného umenia a rád by som prezentoval mnohé významné aktivity alebo také akty, o ktorých si myslím, že majú význam, ktorý presahuje rok, presahuje jednorazovú záležitosť, pretože majú väčší význam.

    V Roku slovenského výtvarného umenia sa okrem tradičných vecí, ako je Bienále ilustrácií Bratislava a Trienále insitného umenia, podarilo uskutočniť v novembri Salón architektúry, Salón dizajnu úžitkového umenia v novembri, ustanovila sa Stála expozícia súčasného slovenského výtvarného umenia od roku 1950 do roku 1970. Ale čo je najpodstatnejšie, podarilo sa nám založiť Galériu insitného umenia v Pezinku, podarilo sa nám založiť Galériu slovenskej grafiky na zámku vo Zvolene, rozpracovali sme základ publikácie Dejiny slovenského výtvarného umenia, čo je základným encyklopedickým dielom, ktoré nám chýba, a takisto Encyklopédiu slovenského výtvarného umenia. V spolupráci s Fondom výtvarného umenia je pripravený Malý slovník slovenského výtvarného umenia.

    Myslím si, že takisto za veľmi významné aktivity treba pokladať všetky prezentácie slovenského výtvarného umenia v zahraničí. Rád by som vyzdvihol najmä účasť na svetovej výstave výtvarného umenia Bienále Benátky ř97, v ktorom exceloval výtvarník Andrej Rudavský.

    Okrem toho bol rok 1997 rokom, keď dobiehali mnohé aktivity Národného literárneho centra. Rád by som podčiarkol významnú udalosť, keď sa nám podarilo dobudovať plánovanú sieť knižnej distribúcie Hrebenda otvorením trinástej predajne v Komárne, kde sme obsadili všetkých osem krajských miest a ďalších päť miest najmä na jazykovo zmiešaných územiach tak, aby bola dostupná literatúra nekomerčného charakteru, vrátane pôvodnej slovenskej tvorby, pre tých čitateľov a tých kupujúcich, ktorí v rámci normálnych komerčných predajní nemajú túto literatúru dostupnú. Veľmi významná aktivita sa uskutočnila vo forme akcie, ktorá sa volala Túlavý autobus. Bola to aktivita, ktorá mala priblížiť slovenskú literatúru čitateľom najmä na jazykovo zmiešaných územiach.

  • Pán minister, ďakujem vám za časť vašej odpovede. Uplynulo 60 minút, čo znamená, že hodina otázok sa končí.

    Ďakujem pekne.

  • Mrzí ma, že nemôžem dopovedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vašu ďalšiu časť odpovede môžete písomne odovzdať pánu poslancovi Feketemu.

    Ďakujem pánu podpredsedovi Kozlíkovi a členom vlády za dnešné odpovede na otázky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, do 15.10 hodiny bude prestávka, potom budeme pokračovať v rokovaní 47. schôdze.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa dostavili na svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte raz prosím pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenej 47. schôdzi.

    Budeme pokračovať rokovaním o bode tridsaťtri nášho programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

    Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 912 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 912a.

    Vládny návrh zákona odôvodní pán minister životného prostredia Jozef Zlocha.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dnes budete prerokúvať v druhom čítaní vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Ide o návrh zákona, ktorým by sa mali vytvoriť podmienky na naplnenie ústavného práva v zmysle článku 45 Ústavy Slovenskej republiky na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, a tým zároveň aj práva na priaznivé životné prostredie v zmysle článku 44 ústavy.

    Ako som už uviedol pri prerokúvaní návrhu tohto zákona v prvom čítaní, predložený návrh vychádza aj zo smernice rady zo 7. júna 1990 číslo 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí, ďalej z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy číslo R 81-19 o prístupe k informáciám, ktoré vlastnia verejné orgány, z Dohovoru Rady Európy o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie, z tzv. Luganského dohovoru, a pri jeho príprave sa prihliadalo aj na platné zákony v niektorých vyspelých demokratických krajinách, najmä v Rakúsku, Nemecku a čiastočne aj v Holandsku, USA a Kanade.

    Princípy, z ktorých uvedené medzinárodné dokumenty vychádzajú, som už uviedol pri prvom čítaní i pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v rámci druhého čítania. Uvádzajú sa aj v dôvodovej správe k predloženému návrhu, preto ich nebudem znova opakovať. Predložený vládny návrh zákona dôsledne vychádza z uvedených princípov. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a sú uvedené v spoločnej správe výborov, zlepšujú a spresňujú jeho znenie, preto s väčšinou z nich možno súhlasiť.

    Neodporúčam však odsúhlasiť pozmeňujúci návrh, uvedený pod bodom 10 spoločnej správy, týkajúci sa skrátenia lehoty na sprístupnenie informácií o životnom prostredí na polovicu. Lehota uvedená v § 11 ods. 1 vládneho návrhu zákona je totožná s lehotou, ktorú ustanovuje citovaná smernica Európskej únie i Luganský dohovor. Rovnakú lehotu obsahujú aj platné zákony o prístupe k informáciám o životnom prostredí v Rakúsku a Nemecku. Podľa pozmeňujúceho návrhu by sa nielenže dvojnásobne sprísnila právna úprava v Slovenskej republike oproti platnej právnej úprave v Európskej únii, v Rade Európy a vo vyspelých demokratických krajinách, ale táto úprava by dokonca bola podstatne prísnejšia aj oproti návrhu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorého podpísanie sa pripravuje v júni tohto roku na IV. Paneurópskej konferencii ministrov životného prostredia v dánskom Arhuse, ktorého nadobudnutie platnosti sa očakáva až okolo roku 2002.

    Nevidím žiaden dôvod na to, aby právna úprava Slovenskej republiky v tomto smere bola natoľko nadštandardná a predbiehala nielen platnú úpravu v Európskej únii, ale aj vývojový trend vo svete. Navyše, aj odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu je nepresné a zavádzajúce.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí je ďalším zo série zákonov podrobne upravujúcich oblasť základných ľudských práv a slobôd, ktorý je plne kompatibilný s právom Európskej únie. Preto si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie a odsúhlasenie tohto vládneho návrhu zákona s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi a jeho schválenie v treťom čítaní, samozrejme, okrem bodu 10.

    Ďakujem vám, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán minister.

    Prosím teraz pani Jozefínu Obšitníkovú, ktorá bola určená ako spravodajkyňa, aby nás informovala o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a o návrhoch, ktoré odporúča výbor.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač 912a.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 324 zo dňa 6. mája 1998.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1011 z 26. marca 1998 pridelila vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor dostal stanovisko poslanca Jána Figeľa, člena zahraničného výboru, ktorému nebol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 - 13 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať takto: o bodoch 1 - 13 hlasovať spoločne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 324 zo dňa 6. mája ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu v súlade s § 79 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. Toto oprávnenie využijem v priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody citovaným uznesením v bode 3 ma poveril po prípadnom schválení zákona predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky jedenkrát ročne predkladať Národnej rade správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky."

    Ďakujem, skončila som, pán predseda.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja vám.

    Páni poslanci, počuli ste návrh zo spoločnej správy. Otváram k týmto problémom rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Homola. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Homolu o vystúpenie.

  • Vážený pán predseda, chcem dať jeden krátky návrh. Navrhujem, aby bod 10 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Je možné hlasovať aj samostatne o tomto návrhu, len nevidím dôvod, lebo pán poslanec Homola nezdôvodnil, prečo chce hlasovať samostatne o tomto návrhu.

    Gestorský výbor odporúčal prijať všetky pozmeňujúce návrhy a - tak ako spoločná spravodajkyňa hovorila - hlasovať o nich spoločne. Myslím si, že bod 10 hovorí o dvoch mesiacoch skrátených na 30 dní. Ak informácia, ktorú požaduje občan či inštitúcia, má byť aktuálna a čerstvá, tak mesiac aj v bežnom správnom konaní je náležitý. V § 11 sa umožňuje predĺžiť túto lehotu nad jeden mesiac v prípade, že úrad životného prostredia alebo inštitúcia, ktorá je povinná dať túto informáciu, nemá dostatočné podklady, prípadne je to náročné, môže predĺžiť tento termín. Čiže bez vysvetlenia je ťažko vedieť, prečo je tu návrh na samostatné hlasovanie. Pán poslanec to zrejme neodporúča prijať. Ale toto je zdôvodnenie, prečo je návrh na skrátenie lehoty z dvoch mesiacov na 30 dní na poskytnutie informácie o stave životného prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Môžem skončiť rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra Zlochu, či sa chce k niečomu vyjadriť. Rozprava bola stručná. Nie. Pani spoločná spravodajkyňa sa nebude vyjadrovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Prosím, pani poslankyne, poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Je to málo. Medzitým síce ešte pár pánov poslancov prišlo, ale aj tak to nebude dosť.

    Páni poslanci Benčík, Mikloško, Kováč, kde máte poslancov?

  • Hlasy z pléna.

  • Tak poslanci HZDS sú tu a vaši sú na Pasienkoch? Tak vidíte, páni poslanci z HZDS, vy už na Pasienkoch nebudete mať ani miesto. Všetko vám obsadili kolegovia.

    Ešte raz prosím všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli hlasovať.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, skúsme sa ešte raz prezentovať. Prosím, aby sme sa všetci prezentovali.

    Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Takže budeme hlasovať. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

    Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o týchto bodoch spoločnej správy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Počuli ste, budeme hlasovať o bodoch 1 až 9 a potom o bodoch 11, 12, 13. Bod 10 je vyňatý na samostatné hlasovanie. Gestorský výbor nám odporúča, aby sme ich prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem.

    Môžeme hlasovať o bode číslo 10, pani poslankyňa.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Homola, ktorý navrhol bod 10 na samostatné hlasovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

    Z rozpravy nevyplynul žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh.

  • Pán predseda, mám poverenie od gestorského výboru navrhnúť, aby sme zákon prerokovali podľa § 84 ods. 2 v treťom čítaní.

  • Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či niekto namieta proti tomuto návrhu gestorského výboru. Ak nie, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku môžu byť dané legistatívnotechnické návrhy alebo na opravu jazykových chýb. Ak sa nikto nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku o návrhu ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

    Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám, pán minister.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o návrhu...

  • Ešte uznesenie. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody ma citovaným uznesením v bode III poveril po prípadnom schválení zákona predložiť návrh uznesenia Národnej rady v znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky jedenkrát ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky."

  • Nemôžeme vládu zaviazať, ale prosím, keď výbor navrhuje prijať uznesenie, budeme o ňom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh výboru na uznesenie.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Môžeme pristúpiť k bodu štyridsaťsedem, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Vládny návrh zákona ste, páni poslanci, poslankyne, dostali pred prvým čítaním ako tlač 896 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 896a.

    Prosím pána ministra Cagalu, ktorého určila vláda, aby nás oboznámil s týmto návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil v úvodnom slove znenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 13. januára 1998 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Zákon, ktorým bol zriadený Fond na podporu zahraničného obchodu, nadobudol účinnosť 1. januára 1997. Výsledky doterajšej činnosti fondu jednoznačne potvrdili opodstatnenosť jeho zriadenia a preukázali, že zriadenie a činnosť fondu sa stali jedným z tých opatrení, ktoré smerovali k rastu vývozu našich tovarov. I napriek prínosom zákona pre ekonomiku Slovenskej republiky v aplikácii prax poukázala na určité nedostatky, a preto je potrebné tento zákon novelizovať.

    Predmetom navrhovanej novelizácie zákona je:

    1. V záujme zvýšenia zodpovednosti členov orgánov fondu upraviť možnosť zániku členstva v správnej a dozornej rade tých členov týchto orgánov fondu, ktorí si riadne neplnia svoje povinnosti.

    2. Ďalej v záujme odstránenia nadbytočnej administratívnej náročnosti zjednodušiť postup pri vyberaní príspevkov povinných do fondu tak, že výrobca a dovozca zaplatí tento príspevok len vtedy, ak objem jeho jednotlivého vývozu alebo dovozu uskutočneného v ten istý deň presahuje hodnotu 100 000 Sk, t. j., ak suma povinného príspevku je vyššia ako 100 Sk. Táto zmena zároveň podporuje proexportné aktivity najmä u malých a stredných podnikateľov.

    3. Zlepšiť plnenie príspevkovej povinnosti tým, že dovozca alebo vývozca bude povinný zaplatiť príspevok do fondu ešte pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu obdobne, ako je to pri vyberaní povinných príspevkov do fondov Eximbanky a zároveň vylúčiť povinnosť uhrádzať príspevok fondu v prípadoch, ak ide o vývoz alebo dovoz tovaru v súvislosti so splácaním štátneho dlhu alebo vyrovnávaním vládnej pohľadávky, vývoz alebo dovoz tovaru oslobodeného od cla, spätný vývoz tovaru alebo aj dovoz tovaru vráteného a dovoz alebo vývoz tovaru, za ktorý sa neposkytuje úhrada. Tieto zmeny sú zapracované v návrhu v bode 2 nového znenia odsekov 2 až 4 § 6.

    4. V záujme zvýšenia podpory malých a stredných podnikateľov pri ich exportných aktivitách zvýrazniť uplatňovanie princípu solidarity veľkých podnikateľov s malými a strednými, najmä z hľadiska ich účasti na tvorbe a použití zdrojov fondu, rozšírením možností o zvýšenie výšky úhrady nákladov na prezentáciu ich výrobkov a rozšírením možností úhrady nákladov aj na certifikáciu výrobkov, čo môže zvýšiť záujem o vývoz najmä u týchto podnikateľov. Tieto zmeny sú obsiahnuté v navrhovanej novele ustanovenia § 7 zákona.

    Novelou zákona sa ďalej má zabezpečiť ochrana dôverných informácií, s ktorými pri výkone svojich funkcií a činností prichádzajú do styku členovia orgánov a zamestnanci fondu, vylúčiť prípadné pochybnosti o právomoci súdov konať v prípadoch sporov o nárokoch a právnych vzťahoch vzniknutých na základe tohto zákona medzi fondom na jednej strane a tuzemskými vývozcami a dovozcami na druhej strane. Legislatívne riešenie tejto požiadavky sa navrhuje v novom ustanovení § 10a.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    všetky návrhy na zmenu a doplnenie zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu boli pripravované v úzkej spolupráci s predstaviteľmi podnikateľskej sféry, s Asociáciou zamestnávateľkých zväzov, Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania a ďalšími. Ich prijatie Národnou radou Slovenskej republiky jednoznačne prispeje k vytváraniu podmienok na zvýšenie proexportných aktivít slovenských vývozcov.

    Predložený vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých výboroch, ktorým ho pridelil predseda Národnej rady. Výbory svojím uznesením odporučili tento vládny návrh zákona schváliť s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nemenia význam, ale precizujú ho. Preto ich odporúčam schváliť.

    Ďalej by som odporúčal, aby v navrhovanom doplnku bodu 3 najmä v prvom pozmeňujúcom návrhu boli za bodkočiarkou za slovami "tuzemský vývozca" doplnené slová "alebo tuzemský výrobca" vzhľadom na to, že sa na vývoji a prezentácii tovarov vysokej technologickej úrovne podieľa nielen vývozca, ale aj výrobca.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som vás požiadať o schválenie tohto návrhu vládneho zákona s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako navrhuje gestorský výbor a so spresneniami textu prvého pozmeňujúceho návrhu týkajúceho sa § 7 ods. 1 písm. a) tak, ako som ich uviedol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Niekto z poslancov si osvojil tento váš názor? Ak to neprednesie poslanec, tak o tom nemôžeme dať hlasovať.

  • Dobre. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako spravodajca gestorského výboru bol určený pán poslanec Ducký. Preto ho prosím, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval o prerokovaní návrhu vo výboroch a o odporúčaniach, ktoré výbor prijal.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu (tlač 896), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky predložila vládny návrh zákona na prerokovanie výborom svojím uznesením číslo 1002 z 26. marca tohto roku do 30. apríla tohto roku týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 549 z 5. mája 1998. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Výbory, ktorým bola parlamentná tlač pridelená na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 29. apríla tohto roku a odporučil uznesením číslo 649 Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 28. apríla tohto roku a uznesením číslo 605 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 15. apríla tohto roku a svojím uznesením číslo 338 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 28. apríla tohto roku a svojím uznesením číslo 528 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona tak, ako boli prijaté vo výboroch s odporúčaním gestorského výboru, sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi číslo 1 až 4, preto ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

    1. o bodoch číslo 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich,

    2. o bodoch 2 a 3 nehlasovať, lebo sú obsiahnuté v bode číslo 1.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu (tlač číslo 896), v druhom čítaní schváliť so zmenou, ako je uvedená v spoločnej správe.

    Súčasne poveril uznesením číslo 549 z 5. mája tohto roku spoločného spravodajcu predložiť výborom návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a podľa § 86.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Ak sa nikto nehlási, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Hlásil sa pán Moric?

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som vás poprosiť, pripájam sa k návrhu pána ministra, že v bode 3 § 7 by sa mohli naozaj dať za slová "tuzemský vývozca" slová "tuzemský výrobca". Podľa mňa došlo k nedopatreniu. Prosil by som vás, keby ste nám túto záležitosť pomohli vyriešiť.

  • Veľmi rád pomôžem vyriešiť túto otázku, ale na to potrebujem 15 podpisov poslancov.

    Pán poslanec Cabaj sa hlási.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som za tri kluby vládnej koalície požiadal o 15-minútovú prestávku.

  • Bude prestávka. Ak ju žiadate len kvôli tomu, aby ste mohli zohnať podpisy, tak stačí 5 minút.

  • Hlas poslanca Cabaja: Radšej 15.

  • Tak 15 minút, ale prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste neodchádzali.

    Pán minister, môžem vás na minútu poprosiť? Aj pána spravodajcu.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 47. schôdze.

    Na programe je hlasovanie, preto prosím, aby ste sa všetci vrátili.

    Ešte raz prosím, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti. Je nás stále málo a chceme pokračovať v schôdzi.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, keďže rozprava nie je skončená, aby nám povedal, či si poslanci osvojili návrh, alebo nie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    po krátkej porade sme dospeli k názoru, že sa navrhovateľovi nepodarilo zohnať 15 podpisov, čím stráca jeho návrh na aktuálnosti, a navyše, vysvetlili sme si, že formulácia, ktorá odznela v gestorskom výbore, je zodpovedajúca, pretože pojem vývozca pokrýva aj výrobcu, lebo nie vždy výrobca je aj vývozcom. A tam sa hovorí aj o refundácii časti nákladov od 50 do 100 % podľa výšky technickej úrovne výrobkov slovenskej proveniencie. Potom je na Fonde na podporu exportu a na jeho správnych a výkonných orgánoch, aby rozhodli, že vývozca má výrobok slovenskej proveniencie, pretože v opačnom prípade by mohol mať aj výrobok z dovozu a chcel by ho len reexportovať. Zastávam názor, že táto formulácia lepšie vystihuje duch zákona, a odporúčal by som, aby sme hlasovali o pôvodnom návrhu, ktorý som predniesol, s tým, že sme sa na takejto formulácii dohodli aj s pánom ministrom ako predkladateľom.

    Myslím si, že potom už zakladateľ aj správna rada majú možnosť vycizelovať tieto nuansy v podobe svojho štatútu alebo prípadne nejakého nariadenia. Ale to už nie je predmetom zákonnej úpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Mám tomu rozumieť tak, že budeme pokračovať podľa správy, ktorú dal gestorský výbor?

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou sa nikto nehlási, môžem skončiť rozpravu. Končím rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca sa zrejme nebude vyjadrovať.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Gestorský výbor odporúčal o návrhu dvoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

    Po prvé, o bodoch 1 a 4 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, a o bodoch 2 a 3 nehlasovať, lebo sú obsiahnuté v bode 1.

  • Počuli ste, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal pán spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor navrhuje, aby sme schválili tieto body spoločnej správy.

    Prosím, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, hlasujeme.

    Prezentovalo sa 64 poslancov.

    Je nás málo. Myslím si, že sme sa všetci neprezentovali, je nás určite viac.

    Ešte raz prosím, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, hlasujeme. Prosím, aby ste sa vrátili. Prosím, páni poslanci, aby ste sa vrátili všetci, ktorí ste na ceste domov.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, budeme sa ešte raz prezentovať a hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré prečítal pán spravodajca a navrhuje ich prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, malí a strední podnikatelia prídu o peniaze. Nebudú mať čo robiť, keď tento zákon neprijmeme. To hovorím teraz celkom vážne. Týka sa malých a stredných podnikateľov.

  • Hlasy z pléna.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Podľa toho, či si teraz hlasoval, Miško. Podľa toho, či si teraz hlasoval.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to dôležitý zákon, skutočne, týka sa malých a stredných podnikateľov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tento zákon raz aj tak odhlasujeme. A možno nám to vyjde tak, že budeme zasadať o niekoľko dní dlhšie kvôli zákonom, ktoré neodhlasujeme len z určitej recesie. Prosím vás ešte raz, poďme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Dosť nás je aj tak, takže poďme hlasovať. Aj pán Béla Bugár mi kýva, že bude hlasovať. Počujete, pán Bugár? Ak nebudete hlasovať, pán Moric prestúpi do Maďarskej koalície a bude vám tam robiť šarapatu.

  • Hlasy z pléna.

  • Keby nás západná tlač počula, ako sa tu teraz spolu tešíme, ani neuverí, že sa tak nemáme radi.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, zažartovali sme si, poďme teraz vážne. Hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy, ako ich predniesol spoločný spravodajca pán Ducký. Gestorský výbor navrhuje, aby sme tieto návrhy prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme schválili tieto body spoločnej správy.

    Budeme pokračovať ďalej, pán poslanec.

  • Myslel som si, že je už koniec. Ospravedlňujem sa. V snahe urýchliť to, aby sa podnikatelia dostali k peniazom, som si už sadol do lavice.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu, v druhom čítaní schváliť so zmenami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril uznesením výboru spoločného spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 do tretieho čítania. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či niekto niečo namieta. Ak nie, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode v rámci tretieho čítania s tým, že podľa § 85 je možné robiť len technické a gramatické opravy. Nikto sa nehlási. Nikto nemá pripomienky. Môžem skončiť rozpravu.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku o zákone ako celku v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako celku.

  • Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Pán poslanec Weiss nehlasoval. Páni poslanci, to je skutočne iba recesia. Kvôli zákonu, ktorý ideme prijímať, si predĺžime rokovacie dni.

    Ešte raz prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Môžeme pristúpiť k bodu číslo štyridsaťosem, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 893 a správu schválenú gestorským výborom ako tlač 893a.

    Prosím pána ministra Cagalu, aby nám predniesol návrh tohto zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach, upraviť práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri takomto predaji. Návrh zákona ďalej upravuje práva a povinnosti obcí pri zriaďovaní trhovísk a tržníc pri povoľovaní ambulantného predaja.

    Zákon má súčasne zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pri takýchto formách predaja. V tejto súvislosti predkladaný návrh zákona nadväzuje na zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ustanovuje oprávnenie obcí a ostatných orgánov dozoru pri kontrole dodržiavania podmienok predaja na trhových miestach, vrátane ukladania sankcií za porušovanie ustanovení zákona.

    Predkladaný návrh zákona súčasne zosúlaďuje živnostenský zákon s týmto zákonom tak, že dopĺňa živnostenský zákon v § 30 ods. 6 o povinnosť viesť inšpekčné knihy i na trhových miestach aj napriek tomu, že trhové miesta nemajú charakter stálej prevádzkarne, s výnimkou predaja poľnohospodárskych výrobkov z vlastnej produkcie podľa osobitného predpisu a predaja použitých vecí občanmi medzi sebou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený návrh zákona v rámci legislatívneho pokračovania prerokovaný v šiestich výboroch Národnej rady. Pripomienky, ktoré boli v rámci pokračovania k tomuto návrhu zákona vznesené, mali charakter legislatívnotechnický a akceptoval som ich. Pripomienku z rokovania výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ohľadne úpravy sankcií zákona neakceptujem, ponechávam však jej schválenie tak, ako je navrhnuté spravodajcom.

    Predkladaným návrhom zákona sa má vyplniť medzera spôsobená zrušením zákona číslo 130/1981 o vnútornom obchode. Zákon umocňuje postavenie obcí a miest tým, že zo zákona sa zakazuje alebo obmedzuje predaj niektorých výrobkov na trhových miestach. Obce sa musia zmocniť kompetencií, ktoré im predložený návrh zákona dáva, a na jednotný výklad predloženého návrhu zákona pracovníci ministerstva hospodárstva spracúvajú metodický pokyn na jeho vykonanie.

    Aj keď ide o zásah do spoločenskej praxe, ide o zásah v záujme zabezpečenia kultúrnosti predaja, ochrany záujmu spotrebiteľa, ale aj štátu a obcí. Predložený návrh zákona súčasne posilňuje postavenie obcí a ich zodpovednosť za správu trhových miest, ako aj sankčných opatrení.

    Predložený návrh zákona bol prerokovaný so zástupcami samosprávy, ktorí podnet uvítali, preto sa, vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, obraciam na vás s prosbou o schválenie tohto návrhu zákona, čím, samozrejme, podporíte aktivity, ktoré budú smerovať k ochrane spotrebiteľa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Volný. Prosím, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval o návrhoch z prerokovania vo výbore.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 893) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 893) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie uznesením číslo 1003 z 26. marca 1998 do 30. apríla 1998 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 556 zo 14. mája 1998. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 29. apríla 1998 a odporučil uznesením číslo 651 Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh 5. mája 1998 a uznesením číslo 340 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pripomienkou.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 28. apríla 1998 a uznesením číslo 606 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 15. apríla 1998 a uznesením číslo 339 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh 15. apríla 1998 a uznesením číslo 446 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 28. apríla 1998 a uznesením číslo 527 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona tak, ako boli prijaté vo výboroch s odporúčaním gestorského výboru, sú uvedené v spoločnej správe, ktorú ste všetci dostali.

    Na záver úvodného slova si dovolím povedať, že budem odporúčať schváliť všetky body s výnimkou bodu 12, ktorý budem odporúčať neschváliť. Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 893) v druhom čítaní schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ani pán minister, ani pán spravodajca sa zrejme nebudú vyjadrovať k rozprave.

    Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy tak, ako to hovorí § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich prečíta pán spravodajca.

    Môžete uvádzať hlasovanie, pán poslanec.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13 a 14, teda o všetkých okrem bodu 12, s kladným odporúčaním gestorského výboru.

  • Hlasujeme o bodoch, ako ich prečítal pán spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča prijať tieto návrhy. Ide o predaj výrobkov trhovej služby. Zase sa to týka malých predajcov, prosím, pomôžte im a hlasujte.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Je nás málo. Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, skúsime hlasovať ešte raz. Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Tieto body zo spoločnej správy sme prijali.

    Pán poslanec, myslím si, že ostáva ešte jeden bod.

  • Áno, je to bod číslo 12, ktorý odporúčam neschváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 12 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča bod 12 neprijať.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Je nás málo. Ešte chýbajú štyria poslanci na to, aby sme mohli prijímať rozhodnutia.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o účasť pri hlasovaní. Nič mi neostáva, len si odhlasovať, aby som mal štyri hlasy. No, prišiel jeden, ešte traja.

  • Potlesk pri príchode ďalšieho poslanca.

  • Takýto potlesk nedostanú ani tí, čo preberajú Oscarov. Už mi neostáva nič, len zavolať moju ochranku.

    Skúsme ešte raz. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán doktor Gaľa, pán Lauko, skúste hlasovať.

  • Odporúčanie gestorského výboru je tento bod neschváliť.

  • K bodu 12 dáva gestorský výbor negatívne stanovisko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Bod číslo 12 sme neprijali.

    Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, pýtam sa, či máte poverenie od gestorského výboru.

  • Áno, pán predseda, mám poverenie v zmysle § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 odporúčať, aby tento návrh prešiel do tretieho čítania.

  • Pýtam sa, páni poslanci, či súhlasíte s tým, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Všeobecný súhlas.

  • Konštatujem, že áno, pristúpime k tretiemu čítania o tomto bode programu.

    Otváram hneď aj rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási a má pozmeňujúce návrhy v zmysle § 86 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, končím rozpravu a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať v rámci tretieho čítania o zákone ako celku aj s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Prešli by sme k bodu štyridsaťdeväť, ktorým je takisto druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 877 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 877a.

    Prosím, pán minister Cagala, aby ste nás aj teraz informovali o vašom návrhu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh zákona reaguje na potreby praxe v takej významnej oblasti, akou je obchodovanie s vojenským materiálom. V súčasnosti je obchodovanie s vojenským materiálom právne regulované živnostenským zákonom a vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o podmienkach vydávania ústredného povolenia na vývoz a dovoz tovaru a služieb. Táto právna úprava sa pre potreby praxe ukázala nedostatočná či už z hľadiska vnútorného obchodovania s vojenským materiálom, keď sa tento realizuje nekontrolovateľne a často len ako ohlasovacia živnosť, alebo z hľadiska zahraničného obchodu realizovaného len na základe už uvedenej vyhlášky ministerstva hospodárstva.

    Predkladaný návrh zákona vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a ďalších právnych predpisov, ako aj z poznatkov o tejto problematike v Českej republike a v štátoch Európskej únie, tak aj v Spojených štátoch amerických.

    Obchodovať s vojenským materiálom podľa návrhu zákona môže právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, prípadne iná osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, vrátane Armády Slovenskej republiky a iných bezpečnostných zborov Slovenskej republiky.

    V rámci legislatívneho pokračovania bol predkladaný vládny návrh zákona prerokovaný v šiestich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V jednotlivých výboroch ste mali možnosť podrobne sa oboznámiť s predloženým návrhom zákona. Pripomienky, ktoré z legislatívnotechnickej stránky zhutňujú samotný návrh, som akceptoval. Považujem pritom za potrebné poďakovať sa všetkým poslancom, ktorí sa aktívne podieľali na prerokúvaní predloženého návrhu zákona.

    Pri tejto príležitosti musím konštatovať, že predložený návrh zákona nerieši otázky zmluvných vzťahov, ktoré upravujú osobitné zákony. Ide o zákon, ktorý z procesnoprávnej stránky bude upravovať vzťahy podnikateľských a obchodných subjektov štátu k jeho obchodnopolitickým, brannobezpečnostným a zahraničnopolitickým záujmom.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci,

    pred rokovaním pléna Národnej rady o predloženom návrhu zákona som považoval za potrebné uviesť tento návrh s tým, že sa uchádzam pri jeho prerokúvaní o vašu podporu a prosím o schválenie tohto návrhu zákona aj s novoakceptovanými pripomienkami, ktoré vzišli z rokovania jednotlivých výborov a ktoré prednesie spoločný spravodajca po mojom úvodnom vystúpení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Moric je určený za spravodajcu, preto ho prosím, aby nás informoval o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch a o záveroch, ktoré výbor prijal.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Hovoríme o tlači číslo 877 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie uznesením číslo 1004 z 26. marca 1998 do 30. apríla 1998 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s príslušnými paragrafmi zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 557 zo 14. mája 1998. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Do začiatku rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v prvej časti, gestorskému výboru svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač, zaujali nasledujúce stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti odporučil návrh schváliť bez pripomienok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vládny návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 5. mája 1988 a uznesením číslo 529 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona tak, ako boli prijaté vo výboroch s odporúčaním gestorského výboru, sú všetky uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča, vážený pán predseda, o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať tak, že vo všetkých bodoch spoločnej správy odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste po rozprave dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Hlási sa pán poslanec Andrejčák. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána predsedu výboru Andrejčáka, aby predniesol svoje návrhy alebo pripomienky.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    je veľmi dôležité a veľmi správne, že sa konečne podarilo dosiahnuť druhé čítanie o tomto zákone a dúfam, že ho dnes schválime. Bolo by, myslím si, práve tak nedobré, keby sme niektoré kroky, ktoré chceme schváliť a ktoré nám navrhol gestorský výbor schváliť, nezvážili. Skutočne, chcel by som zaujať stanovisko iba k tým najdôležitejším, lebo som presvedčený, že musím k nim povedať svoju osobnú mienku.

    Slovenská republika bude mať takú povesť v obchodovaní so zbrojárskym materiálom a kupcov si nájdeme iba v prípade, ak budeme serióznym, predovšetkým serióznym vývozcom zbraní, ak vylúčime akúkoľvek možnosť spochybnenia serióznosti Slovenskej republiky pri vývoze zbraní. Bohužiaľ, niektoré veci máme tak formulované, že túto pochybnosť môžeme vyvolať.

    Preto mi dovoľte, aj keď to nerád robím až teraz, zaujať stanovisko. Najprv k tým menej dôležitým bodom.

    V spoločnej správe je uvedený bod 15 k § 9 ods. 1 písm. e). Myslím si, že tam došlo len k nejakému nedorozumeniu. Navrhuje sa, aby bola povinnosť predložiť súhlas výrobcu alebo vlastníka vojenského materiálu vtedy, keď si firma žiada povolenie, čiže povolenie platné na 5 rokov. Myslím si, že je to zbytočne sprísnené, pretože tým by sa prakticky musel napísať konkrétny obchod a tento súhlas musí mať až pri udelení licencie. Možno autori tohto návrhu to napísali len na nevhodné miesto, ale vlastne v paragrafe, ktorý hovorí v návrhu zákona o podmienkach vydania licencie, je súhlas výrobcu alebo ministerstva obrany, alebo vnútra. Myslím si, že pokiaľ nebude bod 15 schválený, bude to výhodnejšie pre firmy, ktoré budú vyvážať alebo obchodovať s týmto materiálom. To je taká malá chyba.

    Myslím si ale, že môže byť chybou už bod 18, v ktorom ministerstvo hospodárstva je postavené do polohy schvaľovania stanovísk ministerstva zahraničia, obrany a vnútra. Povolenie, o ktorom sa hovorí, je vlastne výrazom dôvery štátu v serióznosť tejto firmy. Už by sa nemala otvárať ešte ďalšia možnosť, o čom už raz ministerstvo hospodárstva spolu s inými troma ministerstvami rozhodlo, aby ešte mal nejaký úradník právomoc rozhodnúť, či vydá, alebo nevydá povolenie. Tam už by to malo vyjsť na základe splnenia podmienok zo zákona, pretože vlastne predtým ministerstvo hospodárstva zaujíma stanovisko. Čiže myslím si, že tam je to zbytočne sprísnené a môže to vyvolať podozrenie, ale aj isté nátlaky na firmy predtým, než povolenie na obdobie 5 rokov dostanú. Znova pripomínam, povolenie sa vydáva na 5-ročné obdobie.

    Ale myslím si, že by už bolo chybou, keby sme schválili bod 23, aj keď nám ho gestorský výbor odporúča schváliť, lebo v návrhu vládneho zákona je napísané, že vývozca a dovozca musí dodržať zákon a udelenú licenciu. Ak vyčiarkneme, že musí dodržať zákon a prejdeme na dikciu len uvedenú v licencii, tak buď do licencie musíme opisovať zákony, alebo vytvárame priestor na to, aby nedbalosťou úradníka, alebo úmyselnou nedbalosťou úradníka bolo možné porušiť zákon, a tým aj štátne záujmy Slovenskej republiky. Preto si myslím, že by tam mala zostať pôvodná vládna dikcia a nemali by sme schváliť bod 23, aj keď to gestorský výbor odporúča.

    Myslím si, že bod 25 je najhorší, kvôli nemu som vlastne vystúpil. Bod 25 totiž hovorí o tom, že náš vývozca alebo dovozca - a tu predovšetkým ide o vývozcu - nemusí mať, tak ako je dnes platný stav, stanovisko štátu, do ktorého vyváža, že je to pre jeho potreby, že je to v štátnom záujme.

    Pani kolegyne, páni kolegovia, pokiaľ bod 25 schválime, otvárame priestor na to, aby nás označili za tých, čo organizujú čierny obchod. Firma dá čestné vyhlásenie, že zbrane budú použité pre armádu napríklad - aby som veľa nehovoril - Českej republiky, lebo je náš sused, a zbrane vlastne nedodá Českej republike, ale dodá celkom niekomu inému, inej firme v Čechách, ktorá ich použije na niečo iné. Len preto som použil príklad Českej republiky, lebo je naším priamym susedom.

    Malo by byť naším štátnym záujmom, aby nám štát potvrdil garanciu. Inak spochybňujeme samých seba, ale aj našich vývozcov v tom, že sú seriózni. Nakoniec pri rozhovoroch, ktoré máme so zahraničnými partnermi, toto je jedna z tém, ktorá sa neustále vyslovuje, či vôbec dokážeme udržať a vytvoriť stav, aby nebolo možné podieľať sa na niečom inom. Bol by som nerád, aby bola v budúcnosti Slovenská republika označovaná za štát, ako je napríklad Líbya. Preto si myslím, že pokiaľ bod 25 schválime, že v § 15 ods. 4 bude vypustené "overené orgánom príslušného štátu", hrozí nebezpečenstvo, že nás budú veľmi nedobre označovať.

    Zároveň v bode 26 sa navrhuje pri plnení § 15 ods. 4 zrušiť to, čo schválila vláda, že nesplnenie povinnosti pri vyžadovaní licencie je sankcionované. Je to len dôkaz toho, že urobíme alebo máme snahu utvoriť také podmienky výhodné na čierny obchod, že nás celkom spochybní.

    Zvážte, páni kolegovia, pani kolegyne, moje pripomienky. Nedávam nový návrh, iba upozorňujem na body, ktoré sú veľmi citlivé, kde môžeme urobiť veľkú chybu pre tento obchod. Ak budeme nespoľahliví vo vyzbrojovaní alebo v spôsobe obchodovania ako štát, ani naše zbrane nebude chcieť nikto kupovať. A nám ide o to, aby naši výrobcovia boli považovaní za serióznych, naši obchodníci za serióznych, aby sme konečne mohli získať politický priestor na to, aby sme predávali zbrane. Bez získania politických kontaktov sa nám nikdy nepodarí predávať zbrane.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, chcem sa spýtať, či to, čo ste prečítali, dávate ako návrhy, lebo ste prečítali len svoje názory.

  • Body, o ktorých som hovoril, žiadam na osobitné hlasovanie.

  • Sú to body 15, 18, 23, 25 a 26, ktoré žiadam na osobitné hlasovanie. Nedávam žiadny nový návrh, iba apelujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nikto nemá faktickú poznámku. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Áno.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo tu bolo povedané, a zároveň obhájiť stanovisko nášho gestorského výboru.

    Čo sa týka bodu 15, sleduje sa ním to, že musí byť súhlas výrobcu alebo vlastníka vojenského materiálu. Môj ctený pán kolega povedal, že sa tam musí napísať konkrétny obchod. Nie je to pravda. Ak chcem požiadať o povolenie obchodovať s vojenským materiálom, musím mať súhlas, dajme tomu DMD Holding: Áno, my ti ten materiál dáme. Ak takéto povolenie nie je, ten subjekt celkom zbytočne žiada o povolenie obchodu s vojenským materiálom. Ak tento materiál nemá, nemá nárok dostať povolenie, to je celkom logické.

    Práve tento návrh na rozdiel od názoru môjho pána kolegu sleduje to, aby na Slovensku neobchodovalo s vojenským materiálom ako dnes 178 subjektov. Každý, kto si dnes zmyslí, môže požiadať o koncesiu na obchod so zbraňami a dostane ju. Vydá mu ju okresný funkcionár. Toto je prvá vec, čiže bod 15. Jednoznačne ten, kto vyrába alebo kto vlastní vojenský materiál, musí povedať: Áno, ja ti ho dám. A až potom, keď sa to takto prejaví, môže požiadať o to, aby mohol obchodovať. Skôr nie.

    Čo sa týka bodu 18, je tam § 10, tam ide jednoznačne o to, že nie je pravda, čo hovoril môj pán kolega, že ministerstvo hospodárstva sa dvakrát vyjadruje. Ono sa vyjadruje len raz. V § 10 sa doteraz jasne hovorí: Ministerstvo hospodárstva vydá povolenie, ak sú vyjadrenia ústredných orgánov, to znamená ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra a ešte jedného ministerstva - prepáčte, hneď si to pozriem -, ministerstva obrany. Ak sú kladné, len potom, paragraf hovorí, vydá povolenie. Ale ministerstvo hospodárstva to musí zvážiť. Sú napríklad dvaja alebo traja žiadatelia, ktorí majú kladné stanoviská. Tieto tri ministerstvá neskúmajú, koľko ich je. Až ministerstvo hospodárstva ako konečný výdajca povolenia zváži, komu z týchto troch žiadateľov ho dá. A preto je tam napísané, že ministerstvo hospodárstva môže vydať povolenie. To je k bodu 18.

    K bodu 23, to je § 14, v podstate tam je duplicita "určených v tomto zákone a udelenej licencie podľa tohto zákona". Stačí, keď je napísané naozaj "uvedených v udelenej licencii". Je to v podstate len formálna úprava textu. Naozaj je to vlastne len skrátenie textu.

    V bode 25 došlo zo strany pána navrhovateľa k omylu. V spoločnej správe je jasne napísané, že tu ide z našej strany len o formu čestného vyhlásenia, ale to nezbavuje toho, kto tento obchod chce vykonať, aby dostal tzv. end-user, to znamená povolenie o konečnom užívateľovi. Došlo tu k zámene u pána navrhovateľa. Najprv musí byť čestné vyhlásenie, ale to ho nezbavuje povinnosti, že musí byť end-user, že tam musí byť dodatok o konečnom užívateľovi. Áno, nezbavuje to žiadateľa. To tam musí byť.

    Potom § 15 ods. 4 písm. m), teda to isté písmeno. Prosím vás pekne, sankcionovanie za nesplnenie podmienok je jasne napísané v § 25. To, čo je tam napísané, je zbytočné, celkom zbytočné. Myslím si, že by to bolo všetko.

    Potom v § 25 sú jasne stanovené sankcie, celkom jasne.

    Nakoniec by som vám chcel povedať, že toto všetko, každý bod tejto spoločnej správy bol prerokovaný najprv s legislatívcami z ministerstva hospodárstva a potom so samotným pánom ministrom hospodárstva, čo mi iste dosvedčí.

    Takže si vás dovoľujem požiadať, aby ste schválili pôvodný návrh tak, ako som ho predniesol.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Nehlasovali sme, len sme sa prezentovali.

    Urobíme ešte jeden pokus, páni poslanci. Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasy a šum v rokovacej sále.

  • Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    rokovací poriadok mi umožňuje ešte vás nepustiť domov. Dám 15-minútovú prestávku a po 15 minútach budeme hlasovať.

    Takže bude prestávka 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    uplynulo 15 minút, prosím všetkých, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Ešte raz vyzývam všetkých pánov poslancov, poslankyne, ktorí sú v budove, budeme hlasovať, zaujmite svoje miesta.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať.

    Prezentovalo sa 63 poslancov.

    Je nás málo.

    Ešte raz vyzývam všetkých pánov poslancov a pani poslankyne. No, prosím, prišli ďalší dvaja. Do rána sa zídeme.

    Ešte raz prosím, páni poslanci, posledná výzva. Máme tu ďalšieho. Kto ešte stihne dobehnúť?

    Pán poslanec Garai má procedurálny návrh, zapnite mu mikrofón.

    Páni poslanci, pani poslankyne, skúsme sa prezentovať, je to posledný pokus. Prosím, prezentujme sa. Ivan Šimko, stlač celý rad.

  • Hlasy a smiech v sále.

  • Prezentovalo sa 70 poslancov.

    S pani poslankyňou Schmögnerovou, ktorá sa neprezentovala, je nás 71, takže aj tak je nás málo.

    Páni poslanci, náš pokus bol márny, zídeme sa zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Prerušujem rokovanie a zajtra budeme pokračovať hlasovaním o tomto zákone.