• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vám prečítam, ktorí poslanci sú z dnešného rokovania ospravedlnení. Ospravedlňujú sa páni poslanci a pani poslankyne Poliak, Sudeková, Schmögnerová a Weiss.

    Podľa schváleného programu nasleduje

    návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 951. Súčasťou návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády tento návrh prednesie minister pôdohospodárstva pán Peter Baco.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky ma svojím uznesením číslo 175 z 10. marca 1998 poverila predložiť na dnešné zasadnutie návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom, pre ktorý vláda Slovenskej republiky navrhuje tento postup, je snaha odstrániť tie medzery v zákone o lesoch a v zákone o štátnom podniku, ktoré by sa mohli využiť na nehospodárne nakladanie s lesným majetkom štátu. Za dostatočnú bariéru proti nehospodárnemu nakladaniu s lesným majetkom štátu nemôžeme považovať ani príslušné ustanovenie, konkrétne § 2 ods. 4 zákona číslo 192 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

    Toto ustanovenie totiž bráni iba scudzovaniu lesného majetku štátu postupom podľa predpisov o veľkej privatizácii. Návrh zákona na skrátené legislatívne konanie, ktoré žiadam, v prípade prijatia vytvorí ďalšie legislatívne bariéry, ktoré budú brániť nehospodárnemu využitiu lesného majetku vo vlastníctve štátu. Ide najmä o ustanovenie navrhovanej novely zákona o štátnom podniku, v zmysle ktorého lesný pôdny fond vo vlastníctve štátu nemôže slúžiť ako záloha a ustanovenie navrhovanej novely zákona o lesoch, v zmysle ktorého budú musieť štátne podniky lesného hospodárstva na prípadné scudzovanie alebo na záujmy lesného majetku štátu vyžadovať súhlas.

    Potreba prijatia takýchto noviel výrazne vystúpila do popredia v dôsledku toho, že dňom účinnosti novely zákona číslo 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorá bola prijatá v Národnej rade 6. februára 1998, sa štátne podniky lesného hospodárstva stávajú jediným výlučným vlastníkom lesného majetku vo vlastníctve štátu. Ide teda o to, že cieľom tohto návrhu je zjednotenie a spriehľadnenie právnej úpravy nakladania s lesným majetkom vo vlastníctve štátu, aby nemohlo prísť k jeho scudzeniu, teda vyňatiu z vlastníctva štátu ani formou ručenia alebo zálohy.

    Vzhľadom na to, že uvedené dôvody napĺňajú obsah § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o odsúhlasenie skráteného legislatívneho konania k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa sa zákon číslo 111 o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Skončil som, pán predseda Národnej rady.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem aj ja, pán minister. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Výbor pre pôdohospodárstvo poveril pána poslanca Miroslava Nováka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Prosím ho preto, aby nás oboznámil s výsledkom.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov na svojej 57. schôdzi dňa 24. marca tohto roku.

    Rokovanie sa uskutočnilo na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2104 z 23. marca 1998. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma poveril podať informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Výsledkom rokovania výboru je skutočnosť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem vám pekne, pán spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vás len informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani od zástupcov klubov, ani od poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým aj rozpravu končím.

    Zrejme sa pán minister nebude chcieť vyjadriť, ani pán spoločný spravodajca. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

    Takže prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu uznesenia na skrátenie konania o tomto legislatívnom návrhu novely zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 952, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 2105.

    Z poverenia vlády aj tento návrh zdôvodní minister pán Peter Baco. Prosím ho, aby nás oboznámil s obsahom návrhu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na svojom zasadnutí 6. februára 1998 ste schválili novelu zákona číslo 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Dňom účinnosti tejto novely, teda od 1. apríla tohto roku, prechádzajú do správy štátnych podnikov lesného hospodárstva i tie lesy vo vlastníctve štátu, ktoré doteraz spravoval Slovenský pozemkový fond. Celkove ide o lesný majetok štátu v účtovnej hodnote niekoľko desiatok miliárd korún. Takéto výrazné zvýšenie majetku v správe štátnych podnikov lesného hospodárstva si vyžaduje zakotvenie potenciálnych legislatívnych bariér zamedzujúcich nežiaduce nakladanie s majetkom štátu.

    Vzhľadom na to, že všetky štátne podniky lesného hospodárstva majú právnu formu štátnych podnikov verejnoprospešného charakteru, v ktorých sa podľa súčasného právneho stavu nezriaďujú dozorné rady, a kontrolné mechanizmy zakladateľa sa využívajú iba po schválení účtovnej uzávierky, navrhujeme v predloženom návrhu zákona číslo 111 o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, aby sa zakotvili prísnejšie mechanizmy na regulovanie nakladania s majetkom štátu, ako aj zriadenie dozorných rád vo verejnoprospešných podnikoch.

    V súvislosti so snahou zakotviť legislatívne nástroje ochrany majetku štátu v správe štátnych podnikov navrhujeme tiež, aby tieto nemohli lesný pôdny fond vo vlastníctve štátu založiť alebo s ním ručiť a ostatný lesný majetok štátu takto použiť iba so súhlasom zakladateľa.

    Predložený návrh obsahuje taktiež návrh novely zákona číslo 61 o lesoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej by sa zmenil § 11 tohto zákona tak, aby súhlasy na iné nakladanie s majetkom štátu, ako sú prevody správy, dával Slovenský pozemkový fond, v ktorom je sústredená všetka dokumentácia a ktorý má na to vytvorené personálne aj materiálne a kvalifikačné podmienky.

    Tento návrh odôvodňujeme tým, že v podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku bude potrebné zabezpečiť realizáciu veľkého počtu predovšetkým zámenných zmlúv, na čo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky nie je v súčasnosti ani personálne, ani materiálne vybavené, a povedal by som ani rozpočtovo pripravené, pretože takáto činnosť vyžaduje približne 20 ľudí a veľmi zložitú a náročnú databázu a príslušné technické a personálne zabezpečenie.

    Verím, že sa stotožníte s dôvodmi, pre ktoré vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona číslo 61 a číslo 111 v znení neskorších predpisov a že s ním prejavíte súhlas.

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca aj v tomto prípade bol výborom určený pán poslanec Miroslav Novák.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný spravodajca výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 332 z 24. marca 1998.

    O tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokúvame v prvom čítaní, rozhodla Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom bode svojho programu.

    Vláda Slovenskej republiky predložila uvedený vládny návrh zákona poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. marca 1998.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu zastávam stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Domnievam sa, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť zákonom.

    Pán predkladateľ tu dopodrobna rozobral, nebudem sa k tomu vyjadrovať, len zdôrazňujem, že v tomto zákone ide predovšetkým o kontrolnú činnosť.

    Prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady, čím dôjde k skvalitneniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2072 z 2. marca 1998 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku z klubu SDĽ a vystupovať bude pán poslanec Koncoš.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister,

    hneď v úvode musím povedať, že podľa našich názorov vláda Slovenskej republiky predložila vládny návrh, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov na skrátené legislatívne konanie neodôvodnene.

    Zmyslom tohto návrhu novely zákona v článku I je zmeniť nakladanie s lesným majetkom štátu tak, že na predaj, zámenu alebo prenájom tohto majetku bude dávať súhlas Slovenský pozemkový fond. Nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu je určené zákonom číslo 192/1995 Z. z., ktorý sa vzťahuje i na štátne organizácie lesného hospodárstva, a úplným znením zákona číslo 92/1991 Zb. uverejným v Zbierke zákonov pod číslom 326/1997 Z. z.

    V zmysle uvedených zákonov vymedzený súhlas na nakladanie so štátnym majetkom môže dať ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý je zakladateľom podniku. Z uvedeného vyplýva, že na iné nakladanie s lesným majetkom vo vlastníctve štátu nie je a nemôže byť príslušný Slovenský pozemkový fond, ako sa v novele zákona číslo 61/1977 Zb. v znení neskorších predpisov navrhuje, čo by súčasne bolo aj v rozpore s uvedenými zákonmi.

    Okrem toho sa domnievam, že je právne neprípustné, aby Slovenský pozemkový fond ako neštátna organizácia zastupovala ústredný orgán štátnej správy ako zakladateľa, pretože by to bolo v rozpore s nadväzujúcimi právnymi predpismi. Nevidím dôvod, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, z akých príčin by Slovenský pozemkový fond udeľoval súhlas na predaj, prenájom alebo zámenu lesného majetku štátu, čím by dochádzalo okrem iného i k možnému ďalšiemu rozdrobovaniu štátneho lesného pôdneho fondu, pričom na to nie je ani zákonný dôvod. Trend by mal byť skôr opačný. Štát by mal mať záujem o rozširovanie lesného majetku výkupom pôdy a lesov najmä v chránených prírodných územiach a krajinných oblastiach.

    Nájom neprichádza do úvahy pre možnosť, ktorá hraničí, po slovensky povedané, so snahou získať les do užívania na krátke obdobie, získať z neho, čo sa získať dá a následne vrátiť už zdevastovaný majetok do užívania naspäť podnikom štátnych lesov. Je zarážajúce a pre štátne orgány lesného hospodárstva, a tým aj pre samotné ministerstvo pôdohospodárstva dehonestujúce zdôvodnenie na skrátené legislatívne konanie, kde navrhovatelia vyslovujú obavy zo spôsobenia škôd štátnymi orgánmi lesného hospodárstva vzhľadom na rozšírenú správu štátneho lesného majetku po novele zákona číslo 229/1991 Zb.

    Pre vašu informáciu uvádzam, že od začiatku platnosti zákona číslo 229/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond vykonal prevod správy lesného pôdneho fondu zmluvne, predaj iba v jednom prípade s výmerou 0,076 ha v zmysle § 34 zákona číslo 330/1991 Zb. Prevod správy štátneho lesného majetku vykonal na ploche 0,22 ha v hodnote 64 tisíc Sk v jednom prípade. Neriešili sa žiadne zámeny lesného pôdneho fondu. Predpoklad riešenia v roku 1998 je v dvoch prípadoch. Zámeny v poľnohospodárskom pôdnom fonde sa uskutočnili v 38 prípadoch v rozsahu 98 ha. Vyňatie pôdy sa vykonalo ôsmimi zmluvami na výmere 5 ha v hodnote 119 tisíc Sk. Súčasne pripomínam, že v pozemkových spoločenstvách sa realizovalo v zmysle § 6 zákona číslo 181/1995 Z. z. 343 nájomných zmlúv s výmerou viac ako 12 200 ha, čo vo vzťahu k novele zákona číslo 229/1991 Zb. v jeho neskoršom znení zostáva naďalej v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.

    Z uvedených skutočností je zrejmé, že nemôže ísť o žiadne podstatné zaťaženie vo vybavovaní agendy ministerstva pôdohospodárstva z titulu novely zákona číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V podstate štátne orgány lesného hospodárstva obhospodarovali, ale prakticky aj spravovali štátny lesný majetok v rovnakej účtovnej hodnote aj pred novelou zákona číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože touto novelou sa len jednoznačne zosúladili zákony a vylúčila sa dvojkoľajnosť v správe lesného majetku vo vlastníctve štátu, pričom sa žiadne hospodárske škody zo strany štátnych orgánov lesného hospodárstva neurobili, pretože záujem vedenia a zamestnancov podnikov štátnych organizácií bol a je majetok štátnych lesov zveľaďovať, a nie likvidovať.

    Na základe uvedeného návrhu novely zákona číslo 61/1977 Zb. je zrejmé, že zo strany Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa neúčelne vyvíja snaha dať Slovenskému pozemkovému fondu aspoň tzv. vynútené čiastočné právomoci vo vzťahu k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, pričom vzniká znovu podozrenie z hľadiska možnosti dávať do nájmu či predaja štátny lesný majetok iným subjektom ako štátnym lesným podnikom, čo považujem za neprijateľné a v rozpore s už spomenutými legislatívnymi predpismi.

    Je zaujímavé, že iniciatívy v tomto smere vyvíja aj pán Ing. Viliam Oberhauser, CSc., ako predseda Kresťanskosociálnej únie Slovenska, a myslím si, že ešte stále aj poradca ministra pôdohospodárstva. Okrem iného v liste už z 27. 10. 1995 píše ministrovi pôdohospodárstva v súvislosti so žiadosťou žiadateľa Rudolfa Švabenského z východného Slovenska žiadosť o vybavenie uvedeného podnikateľa. Keďže ide o pozemky v držbe Slovenského pozemkového fondu, citujem: "Som presvedčený, že s vašou podporou by k realizácii prenájmu mohlo dôjsť. Doterajšia neochota Štátnych lesov podporiť tento prenájom je zrejme motivovaná tým, že uvedený podnikateľ sa zaväzuje hospodáriť bez nárokov na dotáciu štátu, čo ako skúsenému odborníkovi v lesnom hospodárstve nechcú dovoliť, aby nevytvoril precedens, ktorý by vytvoril náročné podmienky aj pre ostatných." Pre zaujímavosť uvádzam citáciu z listu pána Švabenského, súkromného podnikateľa z Vechca 230, ktorý písal list pánu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky 22. januára 1995, v ktorom ho žiada a prosí o pomoc pri riešení prenájmu pozemkov doktora Hadika Barkóciho (konfiškát) s výmerou 1094 ha v okrese Vranov nad Topľou, katastrálne územie Sedliská, Ruský Kazimír a Slovenská Kajňa, "ktoré by som chcel", citujem, "v rámci privatizácie prenajať za úplatu na obdobie 10 rokov ako experiment na východnom Slovensku, kde by som chcel dokázať lepšie hospodárenie na vysokej úrovni efektívnosti, konkurencie a hospodárskej súťaže. Pridelením uvedených pozemkov do prenájmu prijmem do pracovného pomeru troch pracovníkov Štátnych lesov Lesného závodu Vranov nad Topľou, čím by som nezvyšoval ich stav v závode. Vytvorím podmienky na samofinancovanie bez nárokov na dotácie od štátu."

    V súvislosti s touto žiadosťou pánu Ing. Oberhauserovi odkazujem: Pánboh zaplať za takýto experiment. Na to, aby niekto zobral do prenájmu lesy na 10 rokov, naozaj nepotrebuje dotácie od štátu. Tieto dotácie bude potrebovať po vrátení zdevastovaného lesa nový užívateľ, ktorým budú, predpokladám, opäť Štátne lesy, resp. ich závody.

    Domnievam sa, že v prípade lesov, vzhľadom na ich osobitne dôležitý verejnoprospešný význam, ktorý mnohokrát prevyšuje hospodárske prínosy, štát musí mať ako dobrý hospodár záujem udržať vlastníctvo a nakladanie s lesným majetkom štátu vo svojich rukách, a nie paradoxne hľadať možnosť, ako sa tohto svojho práva vzdať. Je zaujímavé, že na 45. schôdzu Národnej rady predkladá vláda Slovenskej republiky dva návrhy, ktorými sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 o štátnom podniku. Raz v tejto novele a raz v novele v bode 41. programu schôdze Národnej rady, ktorú predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Takýto postup je síce zaujímavý, ale málo logický. Keďže s obsahom novely zákona číslo 111/1990 Zb., ktorú predkladá ministerstvo pôdohospodárstva, v poslaneckom klube SDĽ súhlasíme, odporúčam, aby vláda predložila jednu novelu tohto zákona obsahujúcu tak návrhy Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ako aj návrhy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Z dôvodov, ktoré som uviedol, dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 952).

    A už celkom na záver. Ak si dobre spomínam, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky malo v legislatívnych zámeroch predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období nový zákon o lesoch, ktorý je skutočne potrebný, pretože najmä súčasné riešenie a postavenie orgánov štátneho odborného dozoru sa nerieši adekvátne k potrebám slovenských lesov. Tie mnohokrát doplácajú na ziskuchtivosť svojich užívateľov bez ohľadu na formu vlastníctva. Táto novela, bohužiaľ, je veľmi ďaleko od riešenia, ktoré slovenské lesníctvo potrebuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, poslanci, nemám viacej prihlášok do rozpravy. Z pléna sa hlási pán podpredseda Ľupták. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom do rozpravy.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda,

    dobre povedal pán poslanec Koncoš, pánboh zaplať. Je to pravda, pretože mal pravdu v tom, že ak by sa les niekomu dostal do rúk, tak niečo s ním spraví, prenájme ho a potom ho vráti tomu chudobnému štátu, ktorým je naša republika. A preto jednoznačne hovorím, že keď sme tento zákon aj podporili do druhého čítania, v ďalšom čítaní ho nepodporíme.

    Ak pán minister hovoril o dozorných radách, myslím si, že dozorné rady nie sú spasiteľmi toho-ktorého podniku. Vieme dobre, že v dozorných radách priamo z Fondu národného majetku boli ľudia a podnik sa rozkradol, rozdrancoval za ich prítomnosti. Teda jednoznačne som a budem hovoriť, že štát je v štátnych lesoch asi lepší hospodár a lepší pozor si budú dávať Štátne lesy na seba, ako si dávali doteraz, a nie, aby tam boli dozorné rady. To je nič, myslím si, nie nóvum. Vieme veľmi dobre, o čo tu ide. A tak ako pán poslanec Koncoš povedal, Slovenskému pozemkovému fondu ako neštátnej organizácii to ani neprislúcha. A preto ma zaráža, že takýto zákon sa znova predkladá. Nebudem hovoriť, čo je za tým.

    Všetci poslanci si rozmyslite, premyslite a skutočne je pravda, čo sa stále hovorilo, že tu treba vrstvu bohatých a chudobných. Divím sa, a nechcem hovoriť, že aj pri pánu ministrovi sedí pán Oberhauser, ktorý v lesoch narobil toľko zla ako ešte nikto nikdy v živote. A ešte chce lesy aj prenajímať. Teda, ďakujem pekne, vieme, o čo sa tu hrá, a preto vyzývam všetkých poslancov, ktorí len trochu majú cit k prírode a k lesom, aby zvažovali svoje hlasovanie v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný pán poslanec, ktorý vystúpil v rozprave. Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rád by som sa vyjadril k diskusii, k pánu Koncošovi, ktorý vie veľmi dobre, čo hovorí, a k pánu podpredsedovi, ktorý nevie, čo hovorí. Viem, čo hovorím, aj to vysvetlím.

    Pán poslanec Koncoš veľmi dobre vie, čo hovorí. Bolo by dobré, keby bol vedel o tom, čo sú lesy aj v roku 1994, keď bol minister, keď sa prijímal zákon napríklad o životnom prostredí, ktorý veľmi poškodil pozíciu lesov, a nevieme sa teraz z toho nejako dostať, ako aj iné zákony, teda opatrenia, ktoré sa diali. Som teda prekvapený, keď tvrdí, že má dobrý úmysel, prečo jedným slovom, v jednej vete vyslovuje podozrenie na pozemkový fond, že pozemkový fond - dobre počúvajte tú logiku - v pozícii vyjadrovateľa sa k prevodu majetku je podozrivý z toho, že si bude prihrávať nejaké majetky, a ten, ktorý je teda dnes oprávnený s podnikom nakladať, tam je zas podozrivé ministerstvo, že podozrieva podnik, že by ten podnik s tým dobre nenakladal. No tak, prosím vás, čo je to za logiku? Pozemkový fond, ktorý nemá právo nakladania, môže sa k tomu vyjadriť, ten je podozrivý, že sa chce obohacovať, a ten, ktorý podľa dnešného stavu môže založiť napríklad lesy štátu, 100 ha, 1000 ha, 10 tisíc ha, to sa pokojne môže 2. apríla stať, že sa teda dozvieme, že niekto s dobrým úmyslom, nepodozrievam nikoho zo zlého úmyslu, založil dajme tomu 50 tisíc alebo 10 tisíc hektárov, a jednoducho je to nezvratná situácia.

    O nič iné vláde nešlo, len o to, aby sa takéto veci nemohli diať. To hovorím tebe, pán podpredseda Národnej rady, lebo naozaj to, čo si hovoril, je úplne o inom. Pretože o nič iné nejde, iba o to, aby sa nemohli založiť tie lesy, ktoré dnes, teda podľa platnej legislatívy možno založiť a takýmto spôsobom sa doteraz - máme skúsenosti, naozaj nedobré - niektoré veci celkom dobre vytunelovali, pretože nevinne, niekedy akoby nevinne s dobrým úmyslom sa tento majetok založil a jednoducho potom sme prišli na to, že majetok vlastne nemáme, pretože je založený tam a tam a vytvorili sa potom faktické podmienky na to, aby ten, ktorý mal v zálohe tento majetok štátu, ho potom fakticky aj nadobudol. Čiže o nič iné nejde, iba o to, aby sa toto nemohlo stať.

    Chcel by som povedať, že šermovať s nejakou žiadosťou niekoho spred štyroch rokov a podozrievať ministerstvo... Keby sme boli chceli vybaviť, tak vybavíme jednu, druhú, desiatu, päťdesiatu žiadosť a iks iných požiadaviek a tlakov. Nevybavili sme ani jednu, pretože jednoducho držíme linku, na ktorej sme sa dohodli, čo je v súlade s našou koncepciou a s našimi zámermi.

    Takže môžem pánu poslancovi Koncošovi dať k dispozícii ďalších niekoľko desiatok žiadostí, ktoré chceli prenajať štátne lesy a neprenajali sme ich nikomu. Len sa divím, že sa tu zase šermuje s takouto argumentáciou, že ministerstvo je podozrivé z toho, že by vedelo rozdať lesy štátu atď. To, že niekto sa o niečo zaujímal, ešte neznamená, že je to faktický dôvod na to, aby sme niekoho de facto obviňovali z úmyslu, že chcel nejakej účelovej žiadosti vyhovieť. Chcel by som, dámy a páni, povedať jedno, vláda je exekutívna...

  • Pán poslanec Kováč, telefónne búdky sú vedľa.

  • ...vláda je exekutívna zložka, Národná rada je zákonodarná zložka. Národná rada zmenila legislatívu v tomto smere v rozpore s názorom vlády, vláda naplno rešpektuje rozhodnutie Národnej rady. Vláda je toho názoru, že by bolo potrebné, aby sa tieto dva doplňujúce návrhy legislatíve upravili, aby vec bola funkčná, aby nemohlo dôjsť k tunelovaniu, aby nemohlo dôjsť k iným nežiaducim javom, o ktorých dúfam, že sa všetci zhodujeme. Vláda je presvedčená o tom, že navrhnuté riešenie naplno zabezpečuje tieto požiadavky, ktoré aj z jednej, aj z druhej strany tu boli prednesené.

    Ešte raz by som vás, dámy a páni, chcel požiadať o podporu týchto návrhov, ktoré urobia to riešenie, ktoré sa funkčne prijalo a ucelene sa celá problematika môže v dobrom uzavrieť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nechce sa vyjadriť k rozprave. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    S procedurálnym návrhom chce vystúpiť pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, v mene klubu DÚ žiadam prestávku pred hlasovaním na 15 minút.

  • Mám považovať mená pána Bugára a Hrušovského za pripojenie sa k žiadosti?

  • Kladná odpoveď z pléna.

  • Takže, prosím, bude prestávka do 10.15 hodiny. Tu nie sú pozmeňujúce návrhy, ide len o to, či odporúčať, či neodporúčať.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, skončil sa čas na prestávku, preto vás prosím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v zasadaní.

    Takže prosím pána ministra, aby zaujal miesto predkladateľa, a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Áno, pán predseda, ale predsa, ak dovolíte, chcel by som tu váhajúcim kolegom pripomenúť jeden životný poznatok zo štátnych majetkov.

  • Áno, aby si uvedomili, čo sa stalo v štátnych majetkoch so založeným majetkom, aby sa to nestalo v lesoch.

  • Áno, pán predseda, podľa § 73 som ako prvý dal návrh, aby zákon postúpil do druhého čítania. Môžete dať o tom hlasovať.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy.

    Pán poslanec Benčík má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Včera ste to tiež urobili a dnes sa už na to pripravujete. Podľa výkladu ústavnoprávneho výboru v týchto prípadoch sa hlasuje vždy, ak je podaný negatívny návrh, najskôr o negatívnom návrhu.

    Včera som do toho nechcel zasiahnuť, ale včera ste pokračovali takým istým spôsobom.

  • Prosím, pán poslanec, keby ste mi povedali kedy.

  • Spravodajca vystúpil ako prvý, pretože požiadal, že chce ako prvý vystúpiť v rámci rozpravy. Takže, pán poslanec, je rozdiel v tom, čo hovoríte. Postupoval som podľa rokovacieho poriadku. Preto som aj teraz povedal, že z rozpravy neboli žiadne pripomienky. A keď neboli, tak sa hlasuje o tom, čo predkladá predkladateľ. Veď som sa pýtal.

  • Hlasy v sále.

  • No, tak ideme hlasovať o tých. Treba vždy povedať pravdu, pán poslanec Benčík.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, teraz som sa ozaj dostal do pomykova, pretože som vystúpil ako prvý, podal som tento návrh podľa § 73. V rozprave síce bol podaný návrh pánom Koncošom, ale až po mne. Takže dávam hlasovať o tom prvom.

  • Pán spoločný spravodajca, priznám sa teraz k tomu, že neviem, či ste predložili tento návrh ako spoločný spravodajca a predložili ste ho ako návrh gestorského výboru, alebo či ste vystúpili ako prvý v rozprave. Ak ste vystúpili ako prvý v rozprave, máte právo uviesť váš návrh. Ak ste podávali návrh výboru, tak najskôr z rozpravy bol návrh pána poslanca Koncoša, potom by musel ísť ten prvý.

  • Áno, pán predseda, podal som návrh v mene výboru.

  • Tak prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Koncoša.

  • Však som povedal, teraz som povedal, že v mene výboru.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, prečítajte návrh pána poslanca Koncoša a o tom budeme hlasovať.

  • "V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa sa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov." Toto predniesol pán Koncoš.

  • Prosím, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento návrh.

    Pristúpme k hlasovaniu, tak ako návrh uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať...

  • Pán poslanec, tento návrh neprešiel, čiže nebudeme môcť hlasovať o tom, ktorý výbor dokedy, keďže sme neodporučili, aby prešiel do druhého čítania.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, najskôr by sme si vyriešili ten problém, ktorý na začiatku povedal pán poslanec Benčík. Podľa rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, ak sa hlasuje v prvom čítaní o tom, či návrh postupuje do druhého čítania a prideľuje sa výborom, tak v tomto prípade sa hlasuje vždy najskôr o návrhoch z rozpravy. Pokiaľ ide o druhé čítanie, tam to neplatí, tam sa hlasuje o návrhoch z výborov a až potom o návrhoch z rozpravy. Prosím, keby sme si to už zapamätali. V tomto prípade budeme musieť postupovať podľa § 73 ods. 4 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že ak Národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona na tejto schôdzi.

    Prosím, nebudeme pokračovať.

    Pán poslanec Hrušovský chce mať procedurálnu otázku.

  • Pán predseda, bol by som veľmi rád, keby sme vyriešili ten problém, ktorý otvoril pán poslanec Benčík.

  • Včera vystúpil pán poslanec Suchodolský ako spoločný spravodajca výborov a prečítal spoločnú správu výborov, v ktorej bol aj návrh na uznesenie. Potom sa prihlásil do rozpravy a dal taký istý návrh, ako bol v uznesení ústavnoprávneho výboru. Ale iný, dal iný, ako bol identický s ústavnoprávnym výborom.

  • Pán poslanec, nebudeme o tom rozprávať. Tu máme iný problém. Pán poslanec Suchodolský vystúpil v rozprave, ako poslanec dal návrh, to je jedno, či je identický, alebo nie. Ale o tomto teraz nebudeme debatovať. Máme program pripravený, tak ako sme si ho odsúhlasili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca aj pán minister. V tomto prípade druhé hlasovanie pri tomto zákone nebude. Rozhodli sme podľa § 73 ods. 4. Konštatujem teda, že Národná rada nikomu nepridelila tento návrh.

    Pristúpime k desiatemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

  • Ruch v sále.

  • Nie, páni poslanci, ideme ďalej. Ja udeľujem slovo.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 876. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1964.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky zákon predloží opäť minister pôdohospodárstva pán Baco.

    Prosím pána ministra.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 915 z 20. decembra minulého roku uviedol na dnešnom vašom rokovaní vládny návrh zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Doterajšia právna úprava o plemenitbe hospodárskych zvierat, ktorej jadro je z prvej polovice sedemdesiatych rokov, sa prekonala tak vývojom vedy, ako aj celkovými spoločenskými zmenami, ktorými od toho času Slovensko prešlo. Administratívne nástroje riadenia šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat a neodôvodnenú dominanciu štátnych subjektov v tomto procese neodstránila ani novela zákona o plemenitbe hospodárskych zvierat, ktorá sa prijala v roku 1991.

    Nevyhnutnosť prijatia novej komplexnej právnej úpravy šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat je determinovaná nielen uvedenou prekonanosťou obsahu doterajšej právnej úpravy, ale aj tým, že táto oblasť patrí v zmysle Bielej knihy medzi priority aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Pri príprave predloženého návrhu zákona bolo preto nevyhnutné vychádzať nielen z najnovších vedecko-technických poznatkov v oblasti šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat, ale aj hľadať optimálny model organizácie týchto procesov, ktorý by na jednej strane zahŕňal štátne garancie odbornosti a funkčnosti tohto procesu a na druhej strane zohľadnil stále rastúci význam odborných samosprávnych organizácií v ňom. Od tohto optimálneho spolupôsobenia štátnych a samosprávnych subjektov v procese riadenia a realizácie šľachtenia a plemenitby totiž vo veľkej miere závisí zdravie a úžitkovosť celej populácie hospodárskych zvierat, a tým nepriamo i potravinová bezpečnosť našej krajiny. Návrh však musel rešpektovať i určité špecifiká Slovenskej republiky, predovšetkým zatiaľ iba v konštituujúcej sa sieti samosprávnych plemenárskych organizácií a v sieti samosprávnych chovateľských zväzov.

    Prijatím predloženého návrhu zákona sa nielen zabezpečí zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat, ale sa tiež dosiahne žiaduca primeraná liberalizácia realizácie týchto činností a posilní sa právna istota subjektov, ktoré ich vykonávajú. Významným liberalizačným prvkom v tomto procese je, že plnenie úloh v oblasti štátnej starostlivosti o rozvoj šľachtenia a plemenitby sa demonopolizuje a budú ich môcť vykonávať nielen štátne subjekty, ale aj odborne a materiálne vybavené samosprávne organizácie, a to na základe poverenia štátnym orgánom. Posilnenie právnej istoty subjektov vykonávajúcich šľachtenie a plemenitbu sa dosiahne nielen tým, že návrh dáva týmto činnostiam jednoznačné a jasné pravidlá, ale i tým, že priamo v zákone budú upravené podmienky spôsobilosti na ich výkon.

    Vážené dámy, vážení páni,

    vzhľadom na fakty, ktoré som skôr uviedol, dajú sa očakávať skutočne významné prínosy novej právnej úpravy šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat, preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládou predkladaného návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený k tomuto bodu programu pán poslanec Koncoš. Prosím ho preto, aby nám predniesol návrhy z výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister,

    vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný spravodajca výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 325 z 12. marca tohto roku.

    Na úvod vás chcem informovať o tom, že vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 23. januára 1998, čím sa splnili podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Domnievam sa, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť zákonom.

    História novej legislatívy o šľachtení zvierat sa začala tvoriť v roku 1991, keď Slovenská republika pomerne v krátkom časovom období prevzala pôvodný zákon bez výrazných zmien. Výsledkom takéhoto postupu bol okrem iného aj neobmedzený vstup genetického materiálu z medzinárodného trhu. V nasledujúcich rokoch niektoré rozhodnutia prijaté vládou boli nasmerované k postupnému zlepšeniu súčasného zákona. Počas tohto obdobia sa vypracovali nové a preformulovali sa časti slovenského zákona o šľachtení zvierat a sprievodné zákony, ktoré brali do úvahy štandardy Európskej únie. V roku 1994 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky prijalo z porady vedenia ministra uznesenie o vypracovaní koncepcie riadenia šľachtenia a plemenárstva na Slovensku. V roku 1995 toto isté ministerstvo zostavilo skupinu expertov, ktorá mala za úlohu vypracovať príslušný návrh zákona pre vládu. Doteraz tento tím s podporou komisie Európskej únie v Bruseli prediskutoval 13 návrhov a pristúpilo sa k prispôsobovaniu sa ďalším zákonom o šľachtení.

    Návrh zákona o šľachtení zvierat posudzujem takto: Spĺňa požiadavky Európskej únie z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Obsahuje základné nariadenia týkajúce sa organizácie šľachtenia a organizácie inseminácie podľa občianskeho práva. Návrh zákona slúži povýšeniu šľachtenia zvierat, ak sa jeho nariadenia môžu preniesť a zaviesť do praxe. Obsahuje pohľad na šľachtenie hlavne z hľadiska výberu a nariadení pre obchod s plemennými zvieratmi. Cieľ zákona sa zaoberá podporou kvality výroby. Na druhej strane však chýba časť zaoberajúca sa ziskovosťou a konkurencieschopnosťou živočíšnej výroby. Rozvoj šľachtenia zvierat sa však môže dosiahnuť z dlhodobého hľadiska iba vtedy, ak sa uvažujú ekonomické hľadiská v živočíšnej výrobe zväzmi a inseminačnými organizáciami.

    Dôležité nariadenia Európskej únie tiež naznačujú, že cieľom spomenutej organizácie je okrem iného zvýšiť produktivitu subsektora živočíšnej výroby, čo by viedlo k zlepšeniu príjmov zamestnancov hospodárskeho sektora. Návrhy v tomto smere zrejme budeme predkladať v druhom čítaní. Tiež prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k skvalitneniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 876) prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1964 z 26. januára 1998 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s už citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky z klubov ani od jednotlivých pánov poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Tým sa skončila aj rozprava.

    Pán minister sa zrejme nebude vyjadrovať, alebo áno? Nie. Ďakujem. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby tento návrh zákona bol zaradený do druhého čítania. Také odporúčanie dal aj pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona pôjde do druhého čítania.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom, tak ako som to už povedal, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Tiež budeme hlasovať v tomto hlasovaní o tom, že za gestorský výbor Národná rada určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, a súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v termíne do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

  • Áno, počuli sme, páni poslanci, pani poslankyne, takže hlasujeme o pridelení tohto zákona výborom, určení gestorského výboru aj o termínoch prerokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže môžem konštatovať, že sme určili príslušné výbory aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Procedurálny návrh má pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dávam procedurálny návrh na hlasovanie bez rozpravy podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na presunutie bodov rokovania Národnej rady Slovenskej republiky pod číslami 53 - zákon o sociálnom zabezpečení vojakov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, 54 - návrh na vyslanie ženijnej jednotky a piatich vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Západnej Sahare a 55 - návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    O týchto bodoch sme už rokovali. Prosím, dám o nich znovu hlasovať. Len sa musím opýtať, či sa k tomu pridajú ďalšie kluby, pretože to je potrebné na zmenu programu rokovania Národnej rady.

    Prosím, pán podpredseda.

  • Ďakujem, priatelia.

    Keďže kolegyňa nestihla v rámci svojho času zdôvodniť, prečo žiadame o preloženie týchto bodov rokovania, chcem ju doplniť. Totiž pán minister obrany v čase, keď by teoreticky mali prísť na program rokovania tieto body, nebude prítomný. Chceme preložiť tieto body rokovania na štvrtok po hodine otázok a odpovedí alebo interpelácií. Je to skutočne len z toho dôvodu, že vtedy pán minister obrany tu bude, žiadne špekulácie tu neexistujú. Je to len z hľadiska technického, aby pri týchto bodoch rokovania bol minister obrany. Teda, ako som povedal, preložiť to na 17.00 hodinu.

    Ďakujem. Toľko na vysvetlenie.

  • Pýtam sa pánov poslancov Kováča a Čarnogurského, či sa pripájajú k tomuto návrhu. Áno. Takže sú to tri kluby, dávam preto hlasovať o tom, či sa tento program zmení, tak ako bol prednesený.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako to prečítala pani Kolláriková.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    Budeme pokračovať jedenástym bodom, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 906. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2040.

    Z poverenia vlády aj tento návrh zákona prednesie minister pán Peter Baco.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona o poľnohospodárstve predkladám na vaše rokovanie na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 53 z 3. februára tohto roku.

    Základné dôvody, ktoré nás vedú k presadzovaniu samostatného zákona o poľnohospodárstve, spočívajú v potrebe právne zohľadniť špecifiká poľnohospodárskej výroby, ktoré toto výrobné odvetvie výrazne znevýhodňujú voči iným odvetviam. Nechcem podrobne tieto špecifiká a z nich vyplývajúce horšie podmienky podnikania v poľnohospodárstve rozoberať, pretože ich analýza je obsiahnutá v dôvodovej správe k predloženému návrhu, predovšetkým je táto argumentácia zrejmá z tabuľkovej časti.

    Ak by som mal zhrnúť ich dosah na ekonomiku subjektov podnikajúcich v poľnohospodárstve, ide najmä o viac ako desaťnásobne dlhší čas obratu zásob a čas obratu aktív, ako je to v iných odvetviach, dvaapolnásobne dlhší čas splatnosti pohľadávok, ale i záväzkov, čo sa negatívne prejavuje vo výrazne nižšej efektívnosti podnikania v poľnohospodárstve a vo všeobecne veľmi zložitej a ťažkej situácii financovania v poľnohospodárstve. Vo vyspelom svete je bežné, že štáty všetkými svojimi nástrojmi, legislatívne nevynímajúc, podporujú podnikanie v poľnohospodárstve. Preto i Európska dohoda o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou, teda asociačná dohoda, obsahuje celý rad výnimiek pre poľnohospodárstvo a priamo vylučuje zo zákazu štátnu podporu na poľnohospodárske výrobky.

    Z týchto postulátov vychádzajú aj úvodné ustanovenia predloženého zákona, ktoré vytvárajú právny rámec podpory poľnohospodárskej výroby, a to tak, že zovšeobecňujú doteraz používané prístupy a nástroje a kombinujú ich s prístupmi, ktoré na podporu rozvoja vidieckej krajiny používa Európska únia.

    Vzhľadom na to, že podnikanie v poľnohospodárstve je vo zvýšenej miere ohrozené škodami na majetku spôsobovanými živelnými udalosťami, predložený návrh obsahuje i riešenie podpory na úhradu takto spôsobených škôd, ktoré poisťovne nepoisťujú buď vôbec, alebo iba za veľmi nevýhodných podmienok.

    Napriek tomu, že Slovenská republika v minulom roku prijala celý rad zákonov na ochranu domácich výrobcov v súlade so Všeobecnou dohodou o clách a obchode, predsa je len potrebné riešiť i niektoré osobitosti poľnohospodárskych výrobcov, tak ako to pripúšťa Dohoda o poľnohospodárstve, ktorá je súčasťou všeobecnej dohody, predovšetkým jej článok 5. Z uvedeného dôvodu sú súčasťou predloženého návrhu i ustanovenia špecifikujúce niektoré ochranné opatrenia pri dovoze poľnohospodárskych výrobkov, pretože podľa týchto medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky možno takéto ochranné opatrenia urobiť iba zákonom.

    Návrh súčasne obsahuje ustanovenia, ktorých prijatie bude znamenať zvýšenú ochranu prvovýrobcov vybraných poľnohospodárskych komodít na vnútornom trhu, a to z hľadiska urýchleného platenia kúpnych cien za tieto komodity a z hľadiska zjednodušeného vymáhania pohľadávok vzniknutých z ich predaja. Takáto ochrana napríklad ešte tvrdšia a v tvrdšom režime ako predznačujeme v našom návrhu zákona sa napríklad používa aj v Spojených štátoch amerických.

    Predložený návrh obsahuje niektoré ustanovenia štandardné v poľnohospodárskych zákonoch európskych krajín. Tieto ustanovenia - ide najmä o ustanovenie o predkladaní Zelenej správy a o zriaďovaní právnických osôb poskytujúcich služby poľnohospodárstvu - majú na naše pomery pomerne neštandardnú podobu, zvykne sa im vytýkať nenormatívny charakter cudzí slovenskej právnej kultúre. Na margo takýchto výčitiek iba pripomínam, že český zákon o poľnohospodárstve, teda súčasne nám blízkeho právneho poriadku, obsahuje analogické ustanovenia. Podobne je tomu aj v zákonoch o poľnohospodárstve v štátoch Európskej únie, ale aj v spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie, z čoho vyplýva, že poľnohospodárstvo je naozaj špecifické odvetvie, výnimočné a v mnohom sa odlišuje od ostatných odvetví, preto mu prislúcha aj osobitná legislatíva.

    Dámy a páni, verím, že dnešné naše spoločné prerokovanie vládneho návrhu zákona o poľnohospodárstve vyústi do záveru o potrebe jeho prijatia a vyjadríte súhlas s jeho postúpením do druhého čítania.

    Skončil som, pán predseda.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Predseda výboru pre pôdohospodárstvo pán poslanec Delinga bol určený za spravodajcu, preto ho prosím, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma poveril vystúpiť na tejto schôdzi Národnej rady ako spoločný spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona, a to v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Je to aj na základe uznesenia výboru číslo 326 z 12. marca tohto roku.

    Na úvod vás chcem informovať o tom, že tento vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 2. marca 1998, čím sa naplnili podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku s tým, že zákon bol doručený poslancom najmenej 15 dní pred jeho rokovaním na schôdzi Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem tiež stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Domnievam sa, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú treba upraviť zákonom. Podotýkam, že poľnohospodárstvo čaká na tento zákon niekoľko rokov, a tak ako bolo veľmi významné, že v roku 1993 Národná rada schválila koncepciu agrárnej politiky a že každoročne sa prerokúva v tejto Národnej rade tzv. Zelená správa, ktorá hovorí o stave nášho poľnohospodárstva v danom roku a nastoľuje ďalšie konkrétne opatrenia, je veľmi významné, že môžeme pristúpiť a prerokúvať tento návrh.

    Pán minister zdôraznil jeho osobitosť a postavenie poľnohospodárstva aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Je jasné, že aj naša republika pri asociovaní a pri približovaní sa k Európskej únii plne napĺňa tieto kritériá a tento zákon tiež pomôže poľnohospodárskej praxi byť konkurenčne schopnou do budúcna.

    Verím, že prípadné zmeny a spresnenia zákona, ktoré sa budú predkladať v rozprave, najmä v rámci druhého čítania či už vo výboroch, alebo v rámci druhého a tretieho čítania na pléne Národnej rady, v tomto zákone ešte napomôžu jeho skvalitnenie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 906) prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 2040 z 2. marca prideliť tento zákon v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne si dovolím odporúčať, aby tieto výbory, ktorým bude pridelený, vládny návrh zákona prerokovali do 30. apríla tohto roku a gestorský výbor do 6. mája tohto roku.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja, pán spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Pýtam sa, či niekto chce vystúpiť v rozprave. Áno, hlási sa pán poslanec Farkas. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    poľnohospodárstvo patrí medzi tie rezorty národného hospodárstva, v ktorých proces transformácie ekonomiky priniesol najviac zmien, väčšinou pozitívnych, ale, žiaľ, aj veľa negatívnych. V súčasnosti poľnohospodárstvo zápasí s obrovskými ťažkosťami hlavne ekonomického charakteru. Nefunguje kolobeh peňazí, výrobcovia sú neúmerne zadlžení, nie sú prostriedky na rozvoj výroby, ba väčšia časť výrobcov nedosahuje ani jednoduchú reprodukciu základných fondov. Žiaľ, v poslednom období čoraz viac problémov sa vyskytuje aj pri realizácii poľnohospodárskej produkcie.

    Fond trhovej regulácie nepôsobí motivačne na výrobcov a nerieši otázky súvisiace s realizáciou nadproduktov, ktoré vznikajú väčšinou vplyvom priaznivého počasia na poľnohospodársku výrobu. Aj preto sklady sú preplnené obilím a kukuricou z úrody predchádzajúcich dvoch na poľnohospodársku výrobu mimoriadne priaznivých rokov. Vychádzajúc aj z uvedeného poľnohospodárska verejnosť právom očakávala, že návrh zákona o poľnohospodárstve, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva dlhé mesiace pripravovalo a konečne predložilo na rokovanie, niečo zmení na súčasnom nepriaznivom postavení nášho poľnohospodárstva. Po dôkladnom preštudovaní predloženého návrhu zákona však musíme konštatovať, že tento návrh nenaplní naše očakávania.

    Napriek dlhému prípravnému legislatívnemu procesu mi pripadá, ako by bol narýchlo spracovaný a predložený na rokovanie iba pod vplyvom politickej motivácie. Nerieši existujúce najvážnejšie problémy poľnohospodárstva, iba sa upravujú niektoré pravidlá hospodárskej súťaže na trhu poľnohospodárskych výrobkov. Navrhované úpravy sú však väčšinou abstraktné a nevychádzajú z danosti poľnohospodárskej výroby. Ako príklad uvediem úpravu pravidiel pri ochrane poľnohospodárstva na vnútornom trhu pri dovoze. Podľa predloženého návrhu pri uplatnení všeobecných predpisov o ochranných opatreniach pri zvýšenom dovoze, t. j. dodatočné clo vo výške najviac jednej tretiny zmluvného cla bude možné aplikovať v čase bezprostredne súvisiacom so zberom sezónneho rovnakého výrobku domácej výroby. Teraz, aký je to čas bezprostredne súvisiaci so zberom? Počas zberu, pár dní pred zberom, má čas určiť ministerstvo pôdohospodárstva, kedy hrozí ujma nadmerným dovozom našim výrobcom potravín a poľnohospodárskych výrobkov? Bude neustále monitorovať trh s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami ministerstvo pôdohospodárstva? Teda otázky sú dané, na ktoré budeme musieť hľadať odpovede.

    Ďalším príkladom na abstraktnosť úprav v predloženom návrhu zákona je spôsob zisťovania rozhodného množstva dovozu. Rozhodné množstvo dovozu príslušného poľnohospodárskeho tovaru sa zistí podľa možností jeho prístupu na trh. Ak sú možnosti prístupu na trh menšie ako 10 %, je rozhodné množstvo dovozu 125 % priemernej spotreby. Ak sú možnosti prístupu na trh väčšie ako 10 %, je rozhodné množstvo dovozu 110 % priemernej spotreby. Ale ak sú možnosti prístupu na trh väčšie ako 30 %, je rozhodné množstvo dovozu 105 % priemernej spotreby.

    V súvislosti s navrhovaným spôsobom zisťovania rozhodného množstva dovozu sa vynárajú ďalšie, doposiaľ nikým nezodpovedané otázky. Kto to bude sledovať a zisťovať, akým spôsobom to bude zisťovať ten, kto to má zisťovať? Či sú vôbec dané možnosti na takéto zisťovanie? Ako zisťovať možnosti prístupu na trh, keď napríklad dodávateľ zásobuje viacero regiónov? Ktoré trhy sa budú sledovať? Z akých prostriedkov sa budú vykrývať náklady na zisťovanie atď. atď.?

    Samozrejme, ako myšlienka, nápad, že je potrebné brzdiť a zamedziť nadmerné dovozy potravín, nie je zlá. Veď aj ja hlásam, že treba zabezpečiť maximálnu ochranu nášho poľnohospodárstva na vnútornom trhu pri dovoze, ale obávam sa toho, že navrhnutý spôsob v predloženom návrhu zákona to nezabezpečí v dostatočnej miere, je ťažko vykonateľný a málo funkčný. Môže dobre fungovať iba pri zelenom stole, a nie vo víre husto a vzájomne prepletených trhových kontaktov a aktivít.

    Navrhnuté riešenie na zabezpečenie vyššieho kolobehu peňazí v poľnohospodárstve direktívnou, zákonom stanovenou lehotou na zabezpečenie kúpnej ceny pri zmluvných vzťahoch kratšou ako 14 dní odo dňa dodania predávajúcim sa mi javí neracionálnym riešením. Výsledkom toho bude jednoznačne chaos v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Odberatelia nebudú chcieť uzatvárať zmluvy s poľnohospodárskymi podnikateľskými subjektmi na tu uvedené poľnohospodárske produkty. Podľa mňa treba v týchto vzťahoch ponechať určitú voľnosť na dohodu.

    Žiaľ, trh s poľnohospodárskymi produktmi nie je ešte taký rozvinutý, že by odberatelia, napríklad mliekarne, mäsokombináty a bitúnky alebo obchodníci so zeleninou, vedeli vždy splniť 14-dňovú lehotu na zabezpečenie dodávky poľnohospodárskym výrobcom. Tiež ako myšlienka, nápad zo strany ministerstva pôdohospodárstva na zabezpečenie kolobehu peňazí poľnohospodárskym výrobcom nie je zlá. Ale v praxi sa to ťažko bude osvedčovať, ba celkový výsledok môže byť aj negatívny pre výrobcov živých a jatočných zvierat, mlieka, zeleniny či ovocia.

    Vari najvážnejším problémom predloženého návrhu je, že pozabúda na podporu poľnohospodárskej produkcie. Vytvára iba právny základ na podporu podnikateľom hospodáriacim na pôde v poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach. Teda v návrhu prevládajú mimoprodukčné hľadiská posudzovania poľnohospodárskeho využitia pôdy, hlavne sociálnodemografické. Ale konečne si musíme uvedomiť, že bez priamej či nepriamej podpory efektívnej intenzívnej poľnohospodárskej výroby nemôžeme hovoriť o aktívnej poľnohospodárskej politike. Aj u nás musí prevládať podpora výslednej poľnohospodárskej produkcie a podpora dobrých a efektívnych hospodárov, ktorí zabezpečujú potravinovú bezpečnosť krajiny. V najväčšej miere od rozvoja ich výkonnosti bude závisieť naša priaznivá budúcnosť v oblasti poľnohospodárskej výroby. Návrh zákona o poľnohospodárstve bez zmienky o potrebných a praxou žiadaných úpravách pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti intenzívnej poľnohospodárskej výroby je jednostranný, nespravodlivý a neprijateľný.

    Vážené dámy, vážení páni, vychádzajúc z toho, že predložený návrh zákona o poľnohospodárstve nerieši najvážnejšie problémy nášho poľnohospodárstva, formulácie niektorých dikcií sú nejasné, navrhnuté riešenia sú väčšinou nerealizovateľné a ani sa nedá predložený návrh vylepšovať pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a je zrejmé, že bude treba voliť inú metódu riešenia postavenia poľnohospodárstva u nás, navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Koncoš mi ukázal, že bol písomne prihlásený predtým, ako som uzavrel možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Koncoš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Prosím, aby Kancelária Národnej rady zariadila, aby pri stole pri prezencii bol vždy pracovník, ktorý toto zabezpečí.

  • Pán poslanec, prezenciu mi vždy donesú, keď sa niekto zapíše, či tam niekto sedí, alebo nesedí, pred tým programom, ktorý preberáme, mám tu vždy zoznam prihlásených.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    napriek avizovanému zlepšeniu hospodárskych výsledkov v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe za rok 1998 si dovolím povedať, že súčasná situácia v agrokomplexe Slovenskej republiky je stále veľmi zložitá. Poľnohospodárstvo i potravinárstvo sú silne kapitálovo poddimenzované. Úverové produkty sú pre agropodnikateľov takmer nedostupné. Tým je obmedzená intenzifikácia výroby, obnova výrobných prostriedkov nedosahuje ešte stále ani úroveň jednoduchej reprodukcie a zvyšuje sa technologické zaostávanie odvetvia.

    Aj keď práve v tomto ukazovateli sa v oblasti investovania v posledných dvoch rokoch urobilo dosť, riešenie vlastníckych vzťahov neviedlo k zvýšeniu výkonnosti a efektívnosti výroby, ktorej objem ani po ôsmich rokoch v niektorých parametroch nedosiahol úroveň roku 1989. Zhoršila sa kvalita výživy obyvateľstva, neprimerane poklesla najmä spotreba mlieka a mliečnych výrobkov. Vážne sa narušila stabilita trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Aj v tomto období je takmer nehybný trh s jatočnými ošípanými, s jatočným hovädzím dobytkom, ale aj trh s kŕmnym obilím a s kŕmnou kukuricou. Je paradoxom, že v jesenných mesiacoch avizovaný prebytok zemiakov sa niekde akoby stratil a v súčasnosti sa u pestovateľov a veľkoobchodníkov so zemiakmi zimné konzumné zemiaky takmer nenachádzajú.

    Producentské ceny zväčša nekryjú výrobné náklady priemerným, či dokonca ani dobrým výrobcom a regulačné nástroje trhu nepostačujú korigovať jeho výkyvy. Vplyvom týchto faktorov závratne rastie import pred exportom a zvyšuje sa záporné saldo zahraničného obchodu s potravinami. Prehlbuje sa mzdová a príjmová disparita pracovníkov agropotravinárskeho komplexu voči národnému hospodárstvu, sústavne klesá zamestnanosť v agrokomplexe, čo spôsobilo, že vidiek schudobnel a naďalej chudobnie ako celok. Mnohé poľnohospodárske podniky stratili základné znaky podnikateľských subjektov. Rastie počet exekučných rozhodnutí voči nim, zvyšuje sa počet podnikov, ktoré sa dostali do konkurzu alebo likvidácie. Aj keď sa ekonomický úpadok poľnohospodárstva v posledných rokoch výrazne zmiernil, nepodarilo sa ho zastaviť a sústavne sa zvyšuje deficit prevádzkového kapitálu.

    Poľnohospodárstvo a potravinárstvo je strategické odvetvie s celospoločenskou dimenziou a významom. Poľnohospodárska politika tvorí relatívne samostatnú súčasť hospodárskej politiky štátu. Relatívna samostatnosť je daná zvláštnosťami poľnohospodárstva, ktoré sú podrobne rozobrané v návrhu predkladaného zákona. Význam poľnohospodárstva a výživy je širší ako ekonomicky merateľný príspevok k tvorbe hrubého domáceho produktu. Výroba potravín má sociálny, ekologický, krajinnotvorný a sociálno-politický rozmer. Z ekonomického hľadiska nie sú tieto funkcie obsiahnuté v tržbách za poľnohospodárske produkty, aj keď ich materializovaný výsledok vchádza do kategórie verejných statkov. Preto je potrebné, aby sa v podmienkach Slovenskej republiky, tak ako je to v Európe, v smeroch podpory poľnohospodárstva prejavili tie aspekty, ktoré sú akceptované väčšinou obyvateľstva vyspelých krajín.

    Agrárny sektor patrí k zložitým odvetviam ekonomiky Slovenska s pomalším tempom prispôsobovania sa klasickému trhovému hospodárstvu. Preto treba oblastiam poľnohospodárskej politiky venovať zo strany štátu osobitnú pozornosť nielen zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ale aj zo strany životného prostredia, ministerstva práce a sociálnych vecí, hospodárstva, kultúry a podobne s využitím možných zdrojov, ktoré uvedené rezorty obhospodarujú.

    Predložený návrh zákona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa pokúša ustanoviť podporné a ochranné opatrenia na vyrovnanie prirodzených hospodárskych nevýhod podnikania a rizík v poľnohospodárstve a na podporu jeho produkčných i mimoprodukčných funkcií. Mal som možnosť prostredníctvom samosprávnych organizácií v poľnohospodárstve sledovať prípravu tohto zákona. Je škoda, že v predloženom návrhu nie sú obsiahnuté všetky opatrenia, ktoré boli predmetom rokovaní vo fáze vypracovania konečnej verzie zákona o poľnohospodárstve. Napriek tomu môžem konštatovať, že základy premysleného, koncepčného riešenia podpory a ochrany slovenského poľnohospodárstva sú obsiahnuté aj v predloženom návrhu zákona a v ďalších čítaniach vo výboroch alebo na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bude možné zákon vylepšiť. Preto podporujem návrh, aby sa zákon prerokoval v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný vystupujúci v rozprave. Keďže nemá nikto faktickú poznámku, končím rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra Baca, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. vážené dámy, vážení páni,

    dovolím si niekoľko poznámok k diskusii.

    K pánu poslancovi Farkasovi - som sklamaný tým, samozrejme, že nepodporuje prerokovanie tohto zákona. Na druhej strane som rád, že sa dal vidieť aj so svojou stranou, že kde sú. Myslím si, že poľnohospodári zachytia túto informáciu. Pán poslanec, myslím si, že bola dobrá príležitosť pri prerokúvaní tohto zákona, aby ste aj vy niečo urobili konkrétne, aby ste len nekritizovali, pretože si myslím, že opozícia nie je len na to, aby si poslanec štyri roky odsedel v kresle, ale keď ste odborník, tak ako ste tu deklarovali, tak určite nič vám nebráni, aby ste za štyri roky, čo tu sedíte, niečo pre poľnohospodárstvo urobili, aby ste prišli s nejakým návrhom.

    Hovoríte, že v tom zákone sú síce nejaké myšlienky, čo by sa vám pozdávali, ale keď odmietate aj to, aby ste na tých myšlienkach, ktoré sú teda naformulované, spolupracovali, ako ich využiť na podporu poľnohospodárstva, tak skutočne pochybujem, že vám ide o pozitívne závery. Vyhovuje vám, že proste môžete negovať situáciu a strašiť. Áno, strašiť, pretože výrazy, ktoré používate, že je to zákon, ktorý je na podporu, podporuje poľnohospodárstvo v horších podmienkach a nevšíma si poľnohospodárov v dobrých produkčných podmienkach, vôbec nie je pravda, pretože keď ideme ochrániť pred dovozom rajčiakov, papriky, jahôd, jabĺčok, pýtam sa, či chránime poľnohospodárov z Kysúc, Oravy, alebo chránime poľnohospodárov z Dunajskej Stredy. Keď ideme prinútiť odberateľa, aby zaplatil do 14 dní za mlieko, za mäso, pýtam sa, či podporujeme toho, ktorý má tržby na Kysuciach 5 tisíc korún z hektára, alebo či podporujeme toho, ktorý má 50 tisíc korún tržby z hektára v Dunajskej Strede. Takže, prepáčte, nemôžem s touto argumentáciou súhlasiť. Nie je to tendenčný zákon na podporu poľnohospodárstva v horších podmienkach a zákon, ktorý by nereagoval na potreby poľnohospodárov v produkčných oblastiach južného Slovenska. Ale rozhodli ste sa tak, prosím, ja len konštatujem, že mi je ľúto, pretože sme mohli naozaj významne v spolupráci poľnohospodárom pomôcť. Urobíme to teda bez vás.

    Pokiaľ ide o pripomienky a návrhy pána Koncoša, že miera investícií nezodpovedá jednoduchej reprodukcii - chcel by som povedať, že je na hrane v poľnohospodárstve, v potravinárstve, za minulý rok je podstatne vyššia miera investovania, ako je jednoduchá reprodukcia. Potravinárstvo sa nám za tri roky dostalo nad hranicu jednoduchej reprodukcie a investovanie je za minulý rok viac ako tretina, teda dá sa povedať, tretinou vlastne v rozmere rozšírenej reprodukcie.

    Nerozumiem tomu, že sa nehýbe trh s bravčovým a hovädzím mäsom, pretože kontinuálne sa denne vykupuje okolo tisíc ton živých zvierat a viac ako tisíc ton sa spracúva, dodáva na trh, občania kupujú. Pravdou je to, že v súčasnom období sa niečo kupuje v živom aj v zahraničí.

    Takisto je mi to ľúto, ale musím uviesť na pravú mieru tvrdenie, ktoré tu odznelo, že závratne rastie záporné saldo v zahraničnom obchode. Chcem povedať, že za január a február tohto roku sa znížil dovoz agropotravinárskych komodít o pol miliardy korún a skoro o štvrť miliardy sa zvýšil vývoz, čiže celkové saldo sa za dva mesiace tohto roku oproti minulému roku zlepšilo o 700 miliónov Sk, čo je asi 20 %. Takže prepáčte, že idem do takýchto konkrétnych vecí, ale sú to závažné tvrdenia, ktoré tu odzneli, mám konkrétne informácie z včerajšieho a predvčerajšieho štatistického zisťovania, takže považujem za potrebné, aby sme tieto myšlienky dali, alebo tieto tvrdenia dali na pravú mieru.

    Oceňujem podporu, celkovú filozofiu pána poslanca Koncoša k tomuto zákonu a ponúknutú ochotu, teda ruku, v priebehu rokovania v Národnej rade v jednotlivých čítaniach pomôcť tento zákon vylepšiť podľa myšlienok, niektorých pozitívnych myšlienok, ktoré tu pán poslanec Koncoš predniesol.

    Dámy a páni, myslím si, že z diskusie, ktorá tu prebehla, jednoznačne vyplýva potvrdenie potrieb tento zákon prerokovať v Národnej rade a postúpiť ho do druhého čítania, za čo sa ešte raz prihováram.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa vyjadriť aj pán spoločný spravodajca? Nie.

    Ak nie, prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu. Uveďte hlasovanie. Budeme najskôr hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predseda, v rozprave pán poslanec Farkas dal návrh, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátili návrh zákona o poľnohoshospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov na dopracovanie navrhovateľovi. Takže najskôr by sme mali hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, poslankyne, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať.

    Z rozpravy vyplynul návrh, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátili navrhovateľovi tento zákon na prepracovanie. Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže tento návrh z rozpravy neprešiel.

    Môžeme pokračovať.

  • Pán predseda, ďalej by sme mali hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol ako spoločný spravodajca. Je to návrh výboru pre pôdohospodárstvo o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúča vládny návrh zákona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c). Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že uznesením sme rozhodli tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Áno. Teraz, pán predseda, by som prosil, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu, ďalej výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že za gestorský výbor sa určuje Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, a súčasne s tým, aby návrh zákona prerokovali výbory v termíne do 30. apríla tohto roku a gestorský výbor do 6. mája tohto roku.

  • Áno, počuli ste návrh. Prosím, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali návrh na pridelenie zákona výborom, gestorskému výboru a určili sme si aj lehoty.

    Môžeme pokračovať rokovaním o dvanástom bode, a je to prvé čítanie o

    vládnom návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 923, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2072.

    Aj tento zákon z poverenia vlády prednesie minister pán Peter Baco.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    jedným zo svetových trendov rozvoja poľnohospodárstva je jeho postupná ekologizácia, ktorej cieľom je cez zákaz používania takých vstupov do poľnohospodárstva, ktoré zhoršujú stav životného prostredia, dosiahnuť vysokú kvalitu biologicky plnohodnotnej a zdravotne nezávadnej poľnohospodárskej produkcie, ako aj "čistého životného prostredia".

    V poslednom období je tento trend zreteľný nielen v poľnohospodársky vyspelých krajinách Európskej únie, ale i u nás, čo sa prejavuje v tom, že v súčasnosti je v Slovenskej republike systémom ekologického poľnohospodárstva obhospodarovaných percentuálne viac pôdy, ako je to priemerne v Európskej únii. Napriek tomu neexistuje v Slovenskej republike všeobecná záväzná právna úprava podmienok ekologického poľnohospodárstva a následnej výroby biopotravín a táto oblasť je regulovaná výlučne nezáväznou rezortnou smernicou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Preto vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 24. februára 1998 prerokovala návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín a svojím uznesením číslo 124 mi uložila predložiť tento návrh na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Nielen neexistencia všeobecne záväznej právnej úpravy podmienok vykonávania ekologickej poľnohospodárskej výroby a následnej výroby biopotravín, ale najmä skutočnosť, že táto problematika patrí medzi oblasti, ktorých právne regulovanie si vyžaduje Biela kniha, boli rozhodujúcim dôvodom na vypracovanie dnes predkladaného návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín.

    Predložený návrh obsahuje úpravu najvšeobecnejších podmienok vykonávania ekologickej poľnohospodárskej výroby a výroby biopotravín, a to tých, ktoré majú charakter povinnosti pre osoby vykonávajúce tieto činnosti alebo charakter kompetencií orgánov štátnej správy, t. j. otázok, ktoré je z hľadiska ústavnosti prípustné upravovať výlučne zákonmi. Súčasne s prijatím predloženého návrhu sa predpokladá prijatie pomerne rozsiahleho vykonávacieho predpisu pravidiel ekologického poľnohospodárstva, ktorý by mal byť z hľadiska systematiky a obsahu veľmi podobný potravinovému kódexu. Tento postup možno vyvolá diskusiu, avšak už na úvod si dovoľujem ozrejmiť, že príslušné predpisy Európskej únie upravujúce ekologické poľnohospodárstvo obsahujú na 90 % úpravu technologických postupov používaných pri pestovaní rastlín, chove hospodárskych zvierat, zoznamy používaných krmív, herbicídov, pesticídov a podobne.

    Predložený návrh tiež obsahuje úpravu inštitucionálneho systému starostlivosti o ekologické poľnohospodárstvo. V jeho tretej časti sú vymedzené orgány tejto starostlivosti, ich kompetencie a pravidlá výkonu kontroly subjektov vykonávajúcich ekologické poľnohospodárstvo a výrobu biopotravín.

    V tejto časti sa výrazne prejavuje tendencia postupného obmedzovania štátneho dirigizmu podmienok hospodárenia, čo je premietnuté najmä v tom, že rozvíjajúce sa kontrolné činnosti nebude v oblasti ekologického poľnohospodárstva a výroby biopotravín vykonávať štátny orgán, ale ústredný orgán a Skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorý spĺňa odborné, personálne, materiálne a technické požiadavky na výkon takejto kontroly. Z tohto hľadiska je návrh plne kompatibilný s právnou úpravu platnou v Európskej únii.

    Liberálnosť právnej úpravy podmienok vykonávania ekologického poľnohospodárstva štandardná v Európskej únii sa v predloženom návrhu premieta i v tom, že tento neobsahuje žiadny osobitný sankčný systém. Postihom za porušenie podmienok výkonu ekologického poľnohospodárstva alebo výroby biopotravín bude len "odňatie osvedčenia a zákaz ďalšieho produkovania v režime biopotravín". Akékoľvek ďalšie postihy, pokiaľ budú prichádzať do úvahy, sa budú realizovať podľa osobitných predpisov, najmä podľa zákona o potravinách, zákona o rastlinno-lekárskej starostlivosti, zákona o krmivách a podobne.

    Vážené dámy a páni, z uvedených dôvodov si vás dovolím požiadať, aby ste predložený návrh podporili a zaradili ho do druhého čítania.

    Skončil som, pán predseda.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem vám, pán minister.

    Teraz dám slovo pánu Farkasovi, ktorého gestorský výbor určil za spravodajcu, aby nás oboznámil s návrhmi z výboru.

  • Vážená Národná rada,

    vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný spravodajca výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 327 z 12. marca tohto roku.

    Na úvod vás informujem o tom, že vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 2. marca 1998, čím sa splnili podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Domnievam sa, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť zákonom.

    Prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde ku skvalitneniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a o výrobe biopotravín (tlač 923) prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2072 z 2. marca 1998 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy k tomuto bodu programu je písomne prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, poslanci, poslankyne,

    moje vystúpenie smeruje k zákonu o ekologickom poľnohospodárstve a o výrobe biopotravín. Nebude až také jednoznačné, ako tu odzneli slová pána ministra a slová spravodajcu z gestorského výboru, pretože tento zákon až tak ideálne nerieši stav a podmienky, ktoré by mal takýto zákon, ktorý je nový zákon v Slovenskej republike, riešiť aj detailnejšie.

    Uplatňovaním chemizácie v poľnohospodárstve sa podarilo dosiahnuť významné zvýšenie výnosnosti poľnohospodárskych plodín a zvýšiť ekonomiku v živočíšnej výrobe. Na poľnohospodárstvo nadväzujúci potravinársky priemysel uplatnil taktiež chemizáciu pri výrobe potravín v záujme zabezpečenia širšej skladby nášho jedálneho lístka. V záujme lepšej ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia je potrebné trend chemizácie poľnohospodárstva pribrzďovať.

    Spoločenská objednávka na zdravé a čisté potraviny neustále rastie a potraviny, ktoré sa vyprodukovali s dôrazom na šetrnosť voči životného prostrediu, možno realizovať s vyššou predajnou cenou ako potraviny vyrobené dnes už tradičnou intenzívnou poľnohospodárskou výrobou. Keďže produkcia potravín v podmienkach bez chemizácie je spojená aj s vyššou nákladovosťou, je nevyhnutné zabrániť tomu, aby sa potraviny vyrobené pomocou chemizácie nemohli ponúkať na trhu s cenou, ktorá náleží ekologicky čistým potravinám.

    Táto skutočnosť si vynucuje, aby štát vytvoril jasné požiadavky určujúce podmienky pre poľnohospodársku prvovýrobu rastlín a živočíchov, ktorá bude mať znaky aktívneho šetrenia životného prostredia a minimalizácie obsahu cudzorodých látok v potravinách, a ustanovil by spôsob nezávislej kontroly tých výrobcov, ktorí sa z vlastnej iniciatívy prihlásia k tejto forme hospodárenia. Predložený návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a o výrobe biopotravín je z tohto hľadiska nutnou právnou normou v našej spoločnosti.

    Dôvodová správa k predloženému návrhu zákona uvádza ako hlavný dôvod zákonnej iniciatívy vyšší stupeň ochrany prírody, životného prostredia a biologickej hodnoty a zdravotnej nezávadnosti poľnohospodárskej produkcie potravín.

    Ekologické poľnohospodárstvo sa chápe ako nadštandardný výrobný proces, o ktorom vydá výrobcovi osvedčenie štát prostredníctvom odbornej organizácie, ktorá bude kontrolovať plnenie zákonných požiadaviek.

    Dôvodová správa uvádza čiastočnú kompatibilitu predloženého návrhu s príslušnou legislatívou Európskej únie. Čiastočnú len preto, lebo vraj tento návrh nerozlišuje medzi podmienkami dovozu bioproduktov a biopotravín z krajín Európskej únie a tretích krajín.

    Predložený návrh zákona rieši len všeobecné a administratívne podmienky ekologického poľnohospodárstva a výroby biopotravín, odborné otázky ponecháva na neskoršie vypracovanie všeobecne záväzného predpisu, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva vo forme pravidiel ekologického poľnohospodárstva. Tieto pravidlá sú uvedené v prílohe ako nerozpracované zásady, len akési tézy. Z tohto hľadiska je aj návrh neucelený a nekonkrétny.

    Vyjadrím sa k zlučiteľnosti s príslušnou legislatívou Európskej únie. Ohľadne zlučiteľnosti je predložený návrh zákona nevyhovujúci, pretože problematika organickej výroby poľnohospodárskych produktov a údaje odvolávajúce sa na organickú výrobu poľnohospodárskych produktov a požívatín sú ustanovené nariadením Rady EHS 2092/1991 v znení neskorších predpisov.

    Podľa právnych zvyklostí Európskej únie nariadenia Rady EHS a nariadenia Komisie EK sa v jednotlivých členských štátoch prijímajú predkladom a priamym zapracovaním do legislatívy. Predložený návrh nie je ani predkladom, ani zapracovaním príslušných nariadení, ktoré doložka zlučiteľnosti uvádza. Napriek tomu, že Slovenská republika nie je zatiaľ členským štátom Európskej únie, túto pripomienku považujem za dôležitú nielen kvôli kompatibilite s právom Európskej únie, ale aj kvôli samotnému predkladanému návrhu a predmetu tohto zákona.

    Predmet predkladaného návrhu zákona rieši, ako sa už uviedlo, len všeobecné a administratívne podmienky súvisiace s ekologickým poľnohospodárstvom. Hovorí sa o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb hospodáriacich systémom ekologického poľnohospodárstva. Zákon by mal a v zhode s nariadením Rady EHS riešiť otázku povinnosti tých, ktorí uvádzajú do obehu poľnohospodárske produkty, ktoré v označení pri ich verejnej propagácii alebo v obchodných a sprievodných dokladoch uvádzajú odkaz na také poľnohospodárske podmienky, ktoré navodzujú u spotrebiteľa dojem, že šetria životné prostredie, že nepoužívajú chemické prostriedky alebo že ide o potraviny, pri výrobe ktorých sa nepoužili iné prírodné suroviny.

    Predmet zákona sa výlučne orientuje na otázky vzťahu ekologického výrobcu a štátu, resp. ním ustanoveného kontrolného orgánu, ktorého existencia je odôvodnená vyhláškou z roku 1957. Ani raz sa tu nespomína vzťah k spotrebiteľovi, kvôli ktorému by sa mal tento zákon vlastne prijímať a ustanoviť. Zákon by mal podľa nás poskytnúť spotrebiteľovi záruku, že bioproduktom a biopotravinou môže byť nazvaný len taký produkt rastlinnej a živočíšnej výroby, ktorý skutkovou podstatou spĺňa podmienky a požiadavky na alternatívne poľnohospodárstvo alebo potravinársku výrobu, ktorá úplne vylučuje alebo aspoň minimalizuje používanie umelo vyrábaných chemických látok.

    Ekologické poľnohospodárstvo sa v návrhu zákona definuje veľmi všeobecne. Dokonca sa predpokladá, že sa jeho základné atribúty môžu meniť každoročne (§ 5 ods. 4, § 6 ods. 4, § 7 ods. 2) a sú založené na kompetenciách štátnych orgánov. Náš názor je, že zákon by mal jednoznačne vymedziť to, čo je nemenné, t. j. to, čo je bazálnou konvenciou o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, i keď nevylučujeme možnosť neskoršej aktualizácie v niektorých povolených látkach alebo postupoch. Tu spomeniem len paragrafy, v ktorých sú nejasne uvedené pojmy, napríklad § 2 ods. 1, kde sú vymedzené pojmy osobitné osobné postupy, osobitná veterinárna starostlivosť. Sú to teoretické učebnicové pojmy, ale nemajú jasný právny obsah. Preto by bolo potrebné doplniť túto časť, ako ich stanovuje nariadenie Rady EHS.

    V ďalšom bode hovoríte o konvenčnom hospodárení (§ 2 ods. 5). Je tiež definované nie celkom správne. Tieto konkrétne pozmeňujúce návrhy, ak to prejde do druhého čítania, dám vo výboroch a v druhom čítaní. Veľmi nejasne sú formulované aj pravidlá, ktoré je povinný dodržiavať každý, kto vykonáva nadštandardnú, čiže ekologickú poľnohospodársku výrobu. Povinnosť riadiť sa pravidlami musí mať aj ten, kto dováža poľnohospodárske produkty alebo potraviny, ktoré nesú označenie bioprodukt, biopotravina. V návrhu zákona nie je reč o inej kontrole dovozcu bioproduktu a biopotravín, tak ako by to malo byť. V návrhu nie je jasné, na čo je potrebné osvedčenie o ekologickom pôvode bioproduktu, či je to jednorazové alebo trvalé osvedčenie. Ak je osvedčenie jednorazové a vzťahuje sa na produkt, a nie na výrobcu, potom ustanovenie v ods. 5 § 7 je neprimerané, pretože výrobok môže byť po vydaní rozhodnutia nepoužiteľný. Kto však nahradí túto zavinenú škodu výrobcovi?

    Predkladaný návrh zákona neustanovuje ani sankčné opatrenia voči ekologickým výrobcom, ktorí nesplnili požiadavky tohto zákona a neoprávnene použili označenie svojich výrobkov. Jedinou sankciou je odňatie už vydaného osvedčenia, pričom z neoprávneného označovania bioproduktov alebo biopotravín môže mať príslušná fyzická alebo právnická osoba neoprávnený zisk. Návrh zákona taktiež nerieši opravné opatrenie voči priestupkom na strane ekologického výrobcu ani na strane kontrolného orgánu.

    Jedna poznámka k § 12 a 14 návrhu zákona, kde sa ustanovujú orgány starostlivosti o ekologickú poľnohospodársku výrobu. Termín starostlivosť i obsah tejto starostlivosti, ako sa v návrhu píše, znamená zasahovanie štátu - ministerstvo riadi - do toho, čo by malo byť nezávislé, dobrovoľné, iniciatívou zdola. Podobný nedostatok je v § 15, ktorý ustanovuje, že ak výrobok vyhovuje požiadavkám, náklady na úradnú kontrolu, rozbory znáša štátna rozpočtová organizácia alebo kontrolný ústav. Ak výrobok nevyhovuje, náklady na rozbory znáša ekologický výrobca. Podľa môjho názoru náklady by mal znášať vždy ekologický výrobca, pretože ho to viac bude motivovať, aby mal zaručene dobré potraviny alebo bioprodukty.

    Na záver. Predložený návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín nerieši podstatu problému, všeobecné pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby a výroby biopotravín a povinnosti príslušných fyzických a právnických osôb, ako to uvádza v § 1. Obmedzil sa najmä na administratívne záležitosti súvisiace s ekologickým poľnohospodárstvom, pričom rozhodujúcou skutočnosťou na priznanie osvedčenia spôsobilosti je len výsledok rozboru pôdy alebo potraviny, a nie správanie podnikateľských subjektov zamerané na minimalizáciu chemizácie poľnohospodárskej činnosti a výroby potravín a dodržiavania pravidiel.

    Po druhé, predložený návrh považujem za odborne neúplný, pretože odborné skutočnosti, ktoré určuje, čo je to ekologická, poľnohospodárska výroba a výroba biopotravín, nie sú spracované. Pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby a výroby biopotravín sú nejasne definované, pričom na to, aby mohli byť právne a jasne definované, mal spracovateľ dostatok informácií a materiálov, ako by mal tento zákon vyzerať. Chýbajú mu vykonávacie predpisy, ktoré by tento zákon konkretizovali, a tak ako som spomínala, nemohlo by každoročne dochádzať k zmenám podmienok pre výrobcov.

    Predložený návrh zákona považujem za právne nedostatočný, pretože všetka právomoc na určovanie podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby je ponechaná na štátne orgány, zákon ich nevymedzil a formulácie, ktorými sa táto právomoc ustanovuje, umožňujú interpretáciu, že každoročne môžu byť iné podmienky.

    Po štvrté, zákon nepovažujem za kompatibilný, teda nie je kompatibilný s príslušnými predpismi Európskej únie, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v Bielej knihe.

    Na základe týchto pripomienok žiadam, aby sme návrh zákona vrátili na prepracovanie navrhovateľovi v zmysle § 73 ods. 3 písm. a).

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Páni poslanci, pani poslankyne, ak nemá nikto faktickú poznámku, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vo svojom úvodnom vystúpení som povedal, že Slovensko vyrába viac biopotravín ako je priemer Európskej únie. Keď to premietnem na hektáre, teda na výmeru, je to viac ako 5 % plochy. Priemer v Európskej únii je niečo viac ako 3 % a vlastne v Európskej únii sú len štyri krajiny, ktoré vyrábajú, majú väčší rozsah ekologickej výroby ako Slovensko.

    Chcem povedať, že všetky tieto potraviny sa vyvážajú prevažne do Európskej únie, do zahraničia, a všetky tieto potraviny, biopotraviny majú certifikát z Európskej únie akceptovaný na biopotraviny. Tento stav nebol doteraz upravený zákonnou normou, ale fakticky funguje dobre. Je akceptovaný najvyspelejšími trhmi, je dobre akceptovaný. Takže, myslím si, že toto hovorí za všetko voči námietke, že toto riešenie, ktoré robíme, nie je harmonické s Európskou úniou.

    Prosím vás pekne, keby sme nemali harmonický stav, tak by sme tie potraviny nemohli vyvážať, určite by sme od nich tie certifikáty nezískali. Takže chcem poukázať ostatným pánom poslancom, paniam poslankyniam, že toto tvrdenie podľa mňa je o inom, smeruje inde ako k riešeniu tejto problematiky, preto by som odporúčal, aby sa nezobralo do úvahy.

    Je mi ľúto, ale pani poslankyňa vo svojich návrhoch, myslím si, že v polovici toho svojho vystúpenia, žiada väčšiu liberalizáciu a v polovici žiada oveľa tvrdší prístup. Presne naopak, ako máme vo vládnom návrhu. To znamená tam, kde uvažujeme s liberalizáciou, tam žiada tvrdšie, tam, kde uvažujeme s trošku tvrdšími meritórnejšími dikciami, tam žiada väčšiu liberalizáciu. Takže takisto mi to pripomína proste nejaký iný cieľ ako riešenie tohto problému. Takže môj návrh je pre vás, pre plénum taký, aby ste tieto obavy, ktoré sa vyslovili, nezobrali do úvahy a chcem vás poprosiť, aby ste zaradili tento zákon do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca sa nebude vyjadrovať. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Sabolová, ktorá vyšla s návrhom v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku - vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Najprv by sme mali hlasovať o tomto návrhu.

  • Áno, takže budeme hlasovať najskôr o návrhu pani poslankyne Sabolovej, ktorá žiada, aby sme vrátili zákon na prepracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Takže návrh z rozpravy sme neprijali.

  • Vzhľadom na to, že tento návrh sme neprijali, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín prerokovať v druhom čítaní.

  • Počuli ste, páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme o tom, aby sa návrh zákona prerokoval v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pani poslankyňa Zelenayová, hlasovali ste? Ak sa dievky škriepia, kašlú aj na hlasovanie.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, aby ste sa vrátili, budeme hlasovať o návrhu, ktorý odporúča aj väčšia časť opozície, aby sme návrh zaradili do druhého čítania. Aj pán spoločný spravodajca. Ešte niekoho zoberte, pán poslanec Hrnko, so sebou.

    Skúsme, prosím, ešte raz hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme zaradili do druhého čítania.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v termíne do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu na pridelenie výborom, určení gestorského výboru a lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Takže môžem skonštatovať, že sme zákon pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je 12.00 hodín, vyhlasujem obednú prestávku. Zídeme sa o 14.00 hodine.

    Prosím, aby sme sa zišli v takom počte, aby sme mohli hlasovať.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v poobedňajšom rokovaní 45. schôdze Národnej rady.

    Na programe je trinásty bod nášho rokovania, a je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 936 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte pod číslom 2076.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zákona opäť predloží minister pán Peter Baco.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    polovicu poľnohospodárskej legislatívy Európskej únie vlastne tvorí oblasť veterinárnej starostlivosti. A z celkovej legislatívy Európskej únie, ktorá je spoločným predmetom, prakticky tretina sa týka poľnohospodárstva, polovica z tých poľnohospodárskych je z veterinárnej oblasti. Je preto pochopiteľné, že prispôsobenie právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti veterinárnej legislatívy s veterinárnou legislatívou Európskej únie predstavuje jednu z rozhodujúcich oblastí aproximácie týchto právnych systémov. V záujme realizácie tejto úlohy predkladám z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti.

    Potreba jeho vypracovania vyplynula tiež z toho, že obsah doterajšej právnej úpravy veterinárnej starostlivosti bol v mnohom prekonaný spoločensko-ekonomickým vývojom, predovšetkým zásadnou zmenou charakteru podnikateľských štruktúr, v ktorých sa veterinárna starostlivosť realizuje. Ďalšia významná zmena spočíva v tom, že organizačnou zmenou došlo v roku 1992 k rozdeleniu jednotnej veterinárnej služby na štátu správu a Komoru súkromných veterinárnych lekárov, teda na správnu a inšpekčnú zložku a na zložku, ktorá poskytuje odborné veterinárne služby.

    Postavenie Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky predložený návrh upravuje tak, že je v podstate súčasťou ministerstva, ktoré si ju vytvára na realizáciu osobitných a vysoko odborných úloh na úseku veterinárnej starostlivosti. Ide o analógiu v postavení hlavného hygienika Slovenskej republiky v sústave orgánov ochrany zdravia ľudí.

    V predloženom návrhu je výkon štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti v krajoch a okresoch analogický so zákonom Národnej rady číslo 222/1996 Z. z.

    Prijatím predloženého návrhu sa vytvoria predpoklady na úplné zosúladenie veterinárnych podmienok s Európskou úniou pri ochrane štátneho územia pred zavlečením nákaz pri dovoze, prevoze a vývoze zvierat a tovarov podliehajúcich veterinárnej kontrole a pri ochrane zdravia ľudí v súvislosti s výrobou a dovozom potravín a surovín živočíšneho pôvodu. Novým spôsobom sa vymedzí zodpovednosť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Upravia sa povinnosti chovateľov tak, aby korešpondovali s prijatým zákonom Národnej rady číslo 115 o ochrane zvierat.

    Návrh zákona svojimi ustanoveniami vytvára predpoklady na vytvorenie systému zhody normatívno-technickej základne v systéme unifikácie úradných metód skúšania, analytických metód kontroly a hodnotenia, a tým dáva predpoklady na nevytvorenie mimotarifných prekážok v medzinárodnom obchode so živými zvieratami a tovarmi podliehajúcimi veterinárnej kontrole.

    V priebehu prípravy predloženého návrhu vystúpila do popredia potreba novelizovať i ďalší, obsahom veľmi príbuzný zákon, a to zákon Slovenskej národnej rady číslo 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, a preto i jeho novela je súčasťou predkladaného návrhu.

    Vážené dámy, vážení páni, od prijatia predkladaného návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti do značnej miery závisí nielen aproximácia právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie, ale aj potravinová bezpečnosť Slovenska. Preto mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu predloženého návrhu vlády Slovenskej republiky a o podporu zaradenia tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Skončil som, pán predseda.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spoločný spravodajca bol gestorským výborom pre pôdohospodárstvo určený pán poslanec Ľubomír Novotný. Prosím, pán poslanec, oboznámte nás s návrhmi vášho výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Za spoločného spravodajcu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 328 z 12. marca tohto roku.

    Na úvod vás chcem poinformovať o tom, že vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 6. marca 1998, čím sa splnili podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Domnievam sa, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku. Z legislatívneho hľadiska je nevyhnutné doterajšiu právnu úpravu zosúladiť najmä s článkom 13 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý neumožňuje ukladať povinnosti v podzákonných normách.

    Prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde ku skvalitneniu tohto zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 936) prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2076 z 9. marca 1998 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade už s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem aj ja vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy mám jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Koncoša.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister,

    v zmysle požiadaviek FAO pre štandard veterinárnych služieb Štátnu veterinárnu správu riadi veterinárna autorita, ústredný riaditeľ, ktorý je priamo zodpovedný príslušnému ministrovi. Odbornú a disciplinárnu autoritu šéfa Štátnej veterinárnej správy nad výkonom veterinárnej správy a starostlivosti doteraz neoslabovalo a neobmedzovalo žiadne organizačné alebo administratívne usporiadanie. Táto organizačná štruktúra zabezpečovala, že systém toku informácií, práv a povinností bol plynulý a nenarúšal sa na žiadnej úrovni. Odbornosť, organizačná štruktúra, jej priame vzájomné väzby, operatívnosť a rýchly tok informácií smerom od okresov do centra na medzinárodnú úroveň a opačne boli do roku 1996 vysoko hodnotené.

    Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k odklonu od organizácie veterinárnej správy a starostlivosti v Slovenskej republike vybudovanej v súlade so štandardom veterinárnych služieb Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj od koncepcie Štátnej veterinárnej správy, ktorú vedenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky schválilo v roku 1994.

    Príprava veterinárneho a fytosanitárneho protokolu k Asociačnej dohode medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou prebieha od roku 1995. V súvislosti s platnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o úprave a doplnení niektorých zákonov sa na viacerých pracovných rokovaniach zo strany Stáleho veterinárneho výboru komisie Európskej únie a členských štátov Európskej únie spochybnila funkčnosť súčasnej organizačnej štruktúry orgánov veterinárnej správy Slovenskej republiky a dôveryhodnosť poskytovania záruk Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky v medzinárodnom obchode so zvieratami a ďalšími komoditami podliehajúcimi veterinárnej kontrole.

    Skutočnosť, že Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky priamo neriadi a nekontroluje výkonné orgány veterinárnej správy na úrovni okresov a krajov, môže oddialiť alebo znemožniť podpis protokolu.

    Pri výkone štátnej správy, štátneho dozoru a kontroly na úseku veterinárnej starostlivosti sa prioritne zdôrazňovali aspekty neovplyvniteľnosti a nezávislosti. Činnosť orgánov veterinárnej správy musí mať celoštátny a prierezový charakter, nie rezortný a lokálny, ako to stanovuje súčasná legislatíva. Podmienky, ktoré pre jednotlivé krajiny, a tým aj pre Slovenskú republiku, vyplývajú zo štandardu veterinárnych služieb FAO, zo základných kritérií a organizačnej štruktúry Stáleho veterinárneho výboru komisie Európskej únie si vyžadujú osobitné organizačné, odborné a ekonomické, autonómne postavenie orgánov veterinárnej správy, ako tomu bolo do roku 1996. Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky by naďalej mala byť samostatným nezávislým orgánom veterinárnej správy bezprostredne riadeným ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Opodstatnenosť tejto požiadavky vyplýva nielen z uvedených medzinárodných aspektov, ale aj z toho, že na národnej úrovni analogické a osobitné postavenie majú niektoré orgány v iných rezortoch, napríklad Banská správa, Správa spojov, Colné riaditeľstvo.

    Predložený návrh zákona nespĺňa požiadavky FAO a Stáleho veterinárneho výboru komisie Európskej únie.

    Orgánmi štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti sú podľa § 4 len Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ústredná protinákazová komisia Slovenskej republiky, krajské a okresné úrady. Týmto návrhom zákona sa teda viac-menej likviduje a ruší Štátna veterinárna správa a jej ústredné riaditeľstvo, lepšie povedané jej ústredné riaditeľstvo, čo by v konečnom dôsledku mohlo skomplikovať vzťahy nielen na úseku riadenia štátneho veterinárneho dozoru v štáte, ale iste by prijatie takéhoto zákona skomplikovalo aj výkon štátneho dozoru zabezpečovaného Štátnou veterinárnou správou a spoluprácu s krajinami Európskej únie, ale i so susednými krajinami.

    V konečnom dôsledku prijatie návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti v tomto znení môže viesť až k zastaveniu medzinárodného obchodu so zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu, ktoré veterinárna správa kontroluje. Nakoniec aj v podkladových materiáloch k návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti sa hovorí, citujem: "Predkladaný návrh zákona je z väčšej časti kompatibilný s právom Európskej únie obsiahnutom v Bielej knihe." Ďalej: "Predpokladaný termín dosiahnutia úplnej kompatibility návrhu zákona s právom Európskej únie - vstup Slovenskej republiky do Európskej únie." Nevidím teda dôvod, aby sme prijímali nový zákon a aby bol len z väčšej časti kompatibilný s právom Európskej únie.

    Vážne výhrady k článku II predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, má aj samotná Komora veterinárnych lekárov. Podľa jej stanoviska návrh zákona mení doterajšie udeľovanie oprávnenia na výkon odbornej veterinárnej činnosti súkromnými veterinárnymi lekármi, a to z Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky s tým, že sa bližšie nešpecifikujú všeobecné podmienky na výkon odborných veterinárnych činností a služieb, to znamená ministerstvo pôdohospodárstva má možnosť tieto podmienky kedykoľvek meniť bez spolupráce, bez konzultácie s komorou, čo vytvára právnu neistotu pre držiteľov povolenia.

    Navrhované ustanovenie umožňuje formou vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky legálne vytvoriť prostredie, v ktorom štátni veterinárni lekári môžu konkurovať súkromným veterinárnym lekárom, keďže toto navrhované ustanovenie je odkazujúce, pričom nedeklaruje žiadne obmedzenia pre uvedenú vyhlášku. Vo výpočte nesúhlasných stanovísk a rozporov by som mohol pokračovať. Zdá sa, že v tomto návrhu zákona sa zo samosprávnej organizácie snaží štátna správa vytvoriť len štafáž pre svoje postavenie.

    Vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol, by bolo účelné návrh zákona o veterinárnej starostlivosti vrátiť predkladateľovi na prepracovanie. Či sú predpoklady na jeho prepracovanie v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, nechávam na zváženie spravodajcovi. V každom prípade za túto verziu zákona poslanecký klub Strany demokratickej ľavice nemôže a nebude hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, páni poslanci, či sa niekto hlási ešte do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a končím aj rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som zaujal stanovisko k podstatnej myšlienke pána poslanca Koncoša o usporiadaní štátnej správy. Chcem povedať, že s myšlienkou, s ktorou tu narábal, teda, že by sa Štátna veterinárna správa zachovala ako ústredný orgán štátnej správy, samozrejme, pracujeme kontinuálne a považujeme ju za jednu z reálnych alternatív. Samozrejme, že je to iné riešenie, ako je súčasný princíp organizácie štátnej správy, a vzhľadom na špecifiká, ktoré sú vo veterinárnej činnosti, veterinárnej oblasti, je možné o tom diskutovať. Sú to, dá sa povedať, alternatívy rovnocenné na diskusiu a považujeme to za dosť zásadné, povedal by som politické riešenie.

    Takže si myslíme, že táto debata je príslušná na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, a sme na ňu pripravení. Povedal by som, že máme takúto alternatívu aj domyslenú, aj prepracovanú. Samozrejme, že sme z vlády išli s jedným riešením. Nechceme navrhovať viacej alternatív, ale chcem len povedať, že považujeme aj túto alternatívu za reálnu a povedal by som skoro rovnocennú. Takže vidím to ako úplne normálne, pokiaľ sa diskusia otvorí. Dokonca by som povedal, že považujem to za príslušné viac na pôdu Národnej rady ako na pôdu vlády, aby sa rozhodlo o tomto probléme.

    Takže ak toto by mal byť jeden zásadný problém, prečo Strana demokratickej ľavice v tejto podobe s týmto zákonom nesúhlasí, tak ponúkam, povedal by som, ústretovosť, v ďalšom procese diskutovať o tomto zásadnom probléme, a tie ostatné myšlienky, ktoré sa tu predznačili, takisto vôbec nepovažujem za také závažné, ako bola táto jedna, v ktorej si myslím, že možno komunikovať. Preto si myslím, že nie je dôvod, aby sa nezaradil zákon do druhého čítania a vzhľadom aj na túto ústretovosť si myslím, že plénum môže prijať tento zákon do druhého čítania, o čo by som vás chcel poprosiť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k správe? Nech sa páči.

  • Chcel by som, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nadviazať na slová pána ministra a tiež by som chcel poprosiť poslancov, aby pustili tento zákon alebo aby ho odhlasovali do druhého čítania. K všetkému, čo povedal pán minister, sám som dostal plno odborných stanovísk. Myslím si, že ministerstvo slovami pána ministra povedalo, že je pripravená aj nejaká iná alternatíva, o ktorej sa dá debatovať. Takže tiež si myslím, že je to nielen politická, ale vysoko odborná debata, ktorá, ak chceme a odporučíme, by pokračovala, myslím si, hlavne v pôdohospodárskom výbore, a potom by sa dostala na plénum. Takže chcem vás tiež poprosiť, aby sme to pustili do druhého čítania, a potom sa môžete rozhodnúť, aký návrh z toho vyjde, ako budete hlasovať ďalej. Ale prosím, aby sme pokročili ďalej do druhého čítania.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti a zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, počuli ste. Hlasujeme. Koncoš nedával návrh? Nie, nedal. Hovorí, že nedal. Pán spoločný spravodajca povedal, že necháva na to, ako to uvedie spravodajca.

  • Pán poslanec Koncoš vystúpil s tým, že necháva na moje zváženie, že necháva to na zváženie spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme zaradili do druhého čítania.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, pýtal som sa pána poslanca Koncoša. Hádam vie, čo povedal.

    Takže, prosím, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Súčasne prosím, aby ste dali hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v termíne do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

  • Prosím, môžeme sa prezentovať a hlasovať podľa návrhu spravodajcu o zaradení do výborov, určení gestorského výboru a určení lehôt, tak ako ich uviedol spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada po schválení do druhého čítania pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehoty.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Môžeme pristúpiť k štrnástemu bodu. Je ním

    návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 933. Súčasťou návrhu je aj návrh Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie.

    Vláda Slovenskej republiky poverila predložiť tento návrh zákona ministra financií pána Miroslava Maxona. Prosím ho, aby nás oboznámil s obsahom.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, ctená snemovňa, vážené dámy, vážení páni,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a do pĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z. Vláda Slovenskej republiky tento návrh prerokovala a schválila na svojom zasadnutí dňa 3. marca 1998 a uznesením číslo 142 a v súlade s § 89 ods. 1 o rokovacom poriadku ho predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, dôvodom na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona je zabrániť ďalším možným prieťahom pri prevode vlastníctva bytov na nájomcov z titulu námietky premlčania zo strany vlastníkov bytov, a tým zachovanie práva občanov nájomcov na prevod vlastníctva bytov na základe prvej žiadosti bez toho, aby si prípadne museli nájomcovia podávať nové žiadosti o prevod vlastníctva bytu.

    Zákon Národnej rady číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadobudol účinnosť 1. septembra 1993 a uložil povinnosť štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám a bytovým družstvám previesť vlastníctvo bytu do dvoch rokoch od podania žiadosti o prevode vlastníctva bytu. Novela číslo 151/1995 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 1995, uložila túto povinnosť aj obciam.

    Mnohí vlastníci domov, na ktorých sa povinnosť previesť vlastníctvo bytu v dvojročnej lehote vzťahovala, túto lehotu nedodržali. Tým porušili právo občana na prevod vlastníctva bytu. Mnohí vlastníci domov však byty ani po troch až štyroch rokoch nepreviedli do vlastníctva nájomcov. Chcem naozaj zdôrazniť, aby sa predovšetkým predišlo špekuláciám s plynutím premlčacích lehôt v neprospech práva občana na prevod vlastníctva bytu, ako aj prípadným súdnym sporom, novela zákona vo svojich ustanoveniach zdôrazňuje zachovanie práva občana na prevod vlastníctva bytu, a to za cenu garantovanú príslušnými ustanoveniami zákona.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    z uvedených dôvodov prosím o podporu vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý podľa názoru vlády prispeje k posilneniu práva občana-nájomcu na prevod vlastníctva bytu a zamedzí možným špekuláciám zo strany vlastníkov bytov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister aj vám.

    Pani poslankyňa Nováková bola určená gestorským výborom ako spravodajkyňa, ktorá nás oboznámi s výsledkom prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z., na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý predložený vládny návrh zákona prerokoval a vyslovil súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona.

    Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z., v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Vladimíra Bajana.

    Prosím, pán poslanec.

    Pán poslanec Palacka, potom sa prihlásite.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa v tejto časti rokovania o tomto vecnom probléme vyjadril, hoci budem pravdepodobne mať možnosť vyjadriť sa pri ďalšom bode, keď sa rozhodnete, že tento bod je tak strategicky dôležitý, že ho treba posunúť na rokovanie.

    Nie som právnik, ale ak mám byť technokrat, zo slov pána ministra mi nevyplynulo, čo strategické hrozí nášmu hospodárstvu, aká nebezpečná situácia hrozí, že musíme ísť do skráteného prerokovania práve tejto novely.

    Aj kvôli tomu, že niektoré úpravy, ktoré návrh zákona obsahuje, vyjadrujú iba to, čo sa dá vyvodiť výkladom, napríklad body 7, 8, 9 a 10 návrhu zákona. Ak sa dôvodí táto duplicitná úprava nízkou úrovňou poznania právnej úpravy v praxi, a to nielen u občanov laikov bez právnického vzdelania, ale aj u ľudí, u ktorých sa znalosť práva vyžaduje pri výkone ich povolania, potom možno vidieť problém v nedostatočnej metodike usmerňovania aplikácie zákona v praxi. To len na úvod k tým veciam.

    Dovoľte mi povedať, prečo si myslím, že tento návrh zákona treba minimálne dopracovať, ak už vôbec treba o ňom rokovať. Ak si zoberieme článok I, bod 1, hneď prvý § 5, neviem, kto ho vymyslel. To musel byť naozaj mimoriadny praktik a génius, ktorý sa rozhodol, že budeme deliť aj podiely ku kotolniam. Ak si predstavíte, že budeme mať vyše 10 000 vlastníkov podielov k jednej kotolni a niekto sa rozhodne, možno majoritne obec, že bude robiť nejaké investície v tejto kotolni, a keďže sa tieto podiely dedia alebo sú predmetom dedičského práva, tak minimálne niekoľko rokov sa k takej veci nedostaneme. Takže pýtam sa, čo viedlo k tomu, že do novely zaviedli v § 5 nový odsek 2. Odporúčam minimálne z tohto dôvodu aj z ďalších dôvodov vecnej nezmyselnosti nerokovať o tom. Nebudem hovoriť o ďalších paragrafoch. K tomu sa ešte dostanem.

    Ďalším dôvodom pána ministra bolo, že chceme urýchliť prevod bytov. Keby sa niekto postavil a povedal, že pomôže v katastri, aby zapisovali zmluvy medzi občanmi a vlastníkom, tak to pochopím, ale keď dostanem správu, že momentálne mi zapisujú 100 zmlúv týždenne, pani šéfka katastra mi povie, že nestíha, tak mi to bude robiť 100 zmlúv mesačne. Akákoľvek novela takéhoto typu mi nepomôže na to, aby sa previedlo vlastníctvo čo najrýchlejšie. Tu by som skôr potreboval pomoc štátnej správy, a nie nezmyselnej zmluvy o budúcej zmluve, ktorá naozaj nič nerieši.

    Momentálne mám na podpis vyše 5 500 zmlúv medzi občanom a obcou, ktoré treba na podpis. Keďže každá zmluva má 12 kópií, je to vyše 50 tisíc podpisov, ktoré musím dať originálne, lebo mi to ináč kataster nezoberie. A ak mi to niekto skomplikuje ešte nejakou zmluvou o budúcej zmluve, pýtam sa, ak má byť dôvodom skutočnosť, že doteraz niektorí vlastníci nedodržiavali zákon, kto ma prinúti urobiť zmluvu o budúcej zmluve? Dostaneme sa presne do toho istého stavu ako teraz. Namiesto toho, aby sme robili poriadky väčšinou s družstvami, s tými, ktorí neplnia terajší zákon, tak budeme paušalizovať a vymýšľať teórie, ktoré naozaj v praxi nemajú opodstatnenie. Pýtam sa naozaj ešte raz, čo vás naozaj skutočne viedlo k tomu. Viem si predstaviť, že sú to politické dôvody, že niekto niekomu nechce v Starom Meste v Bratislave predať byt. To boli pôvodné dôvody. Ale jednoducho takýmto spôsobom vnášať chaos do odpredávania bytov v tejto fáze je nezmysel.

    Ešte jedna malá poznámka. Bol by som rád, keby sme nestrašili občanov tým, že im hrozí premlčanie práva kúpy bytu. To nikde nie je napísané a opäť treba povedať, že je to nezmysel. Takže nič nehrozí. Občan môže kedykoľvek požiadať o odpredaj, kedykoľvek ho jednoducho môže dostať. Skúmajme, ako to urýchliť, a nie ako zabrzdiť. Preto neodporúčam, aby sme o tomto bode rokovali v skrátenej lehote.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bol jediný poslanec písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási z pléna. Pán poslanec Palacka. Ešte niekto? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rea.

  • Ďakujem pekne.

    Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, chcel by som kolegovi predrečníkovi iba pripomenúť, že v jeho vystúpení použil výraz, že kto ho prinúti, aby urobil zmluvu o budúcej zmluve s občanom, ktorý na základe zákona má právo, aby si tento byt odkúpil. Pripomínam mu iba, že ho nikto nemusí prinútiť, pretože ten druhý kandidát, ktorý sa bude uchádzať o hlasy občanov, povie, že im to dobrovoľne urobí, takže už teraz nech sa pán starosta rozlúči so svojou funkciou, ktorú bude v novembri končiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    som si vedomý toho, že v tejto snemovni sa prijal úzus, že väčšina môže odsúhlasiť čokoľvek, a nie je potrebné dbať na znenie zákonov, napriek tomu cítim povinnosť, že sa musím vyjadriť k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone. Okrem toho, čo uviedol kolega Bajan, chcem upozorniť na formálnoprávne dôvody, pre ktoré nemôžeme o tomto zákone rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán minister uviedol, že dôvodom na skrátené legislatívne konanie je to, aby sa zabránilo prieťahom v prevodoch bytov do vlastníctva. Viem, že som to už niekoľkokrát z tejto tribúny hovoril, ale chcem znovu citovať odsek 1 z § 89 rokovacieho poriadku, ktorý znie: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní." Chcem zdôrazniť, že si ctím práva občanov, ktorí si podľa zákona môžu odkúpiť byt a majú na to určenú lehotu. V každom prípade však právo odkúpiť byt určite nie je základným ľudským právom, tak ako sú tieto základné práva vymenované v ústave. A značné hospodárske škody štátu takisto vôbec nemôžu hroziť, ak nejaké škody vôbec prichádzajú do úvahy z nejakého časového oneskorenia, ide o škody iných subjektov, ale nie štátu.

    Preto chcem zdôrazniť, že tento návrh vlády nespĺňa podmienky, ktoré určil rokovací poriadok, a navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh vlády nespĺňa formálnoprávne náležitosti, a nie je možné o ňom v skrátenom legislatívnom konaní rokovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť pána poslanca Palacku, že väčšina v tomto parlamente schvaľuje vládne návrhy zákona, ktoré prešli riadnym legislatívnym procesom. Nijaké iné. Ak máte iný názor, to je vaša vec, ale objektívne tento proces v tomto parlamente prebieha takto.

    Ďakujem pekne.

  • Takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zrejme vás predsedovia klubov neinformovali o poslednom zasadnutí poslaneckého grémia, kde sa hovorilo o týchto návrhoch na skrátené konanie, kde sme konštatovali, že je potrebné schváliť v rámci skráteného konania tieto návrhy preto, aby sa zachovala lehota, aby sa na májovej schôdzi mohli prerokovať, čiže nie na tejto schôdzi. Preto som dal voľno výborom, aby výbory navrhli termíny na prerokovanie vo výboroch. To znamená, že tieto rokovania o skrátenom konaní po schválení na skrátené konanie budú prebiehať ako v riadnom konaní. Išlo len o to, že ak ich neschválime, nespĺňajú 15-dňovú lehotu, ktorú musia mať poslanci pred rokovaním o zákone. Čiže v tomto bol problém a o tom sme sa na poslaneckom grémiu dohodli. Nikto z predsedov klubov neprotestoval, ani poslanec, predseda klubu pán Benčík.

    Takže rozprava sa skončila. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    len veľmi krátko niekoľko poznámok k pripomienkam, ktoré predniesol pán poslanec Bajan.

    Chcel by som ctenú snemovňu ubezpečiť, že neviem o žiadnych politických dôvodoch, na základe ktorých sa konštruoval tento zákon. A myslím si, že ako splnomocnenec vlády, ktorý má predložiť túto novelu zákona, mal by som mať tieto informácie. Vo svojom úvodnom slove som zdôraznil, a nakoniec je to aj v dôvodovej správe, že zo súčasného zákona v žiadnom prípade nevyplýva premlčanie práva na prevod vlastníctva bytu, avšak z postupu niektorých, podotýkam niektorých vlastníkov domov vyplýva, že by sa mohlo toto právo občana na nadobudnutie vlastníctva bytu ohroziť minimálne v tej prezentácii, že niektorí vlastníci bytov namietajú, že ak sa teda k stanovenému termínu vlastníctvo k bytu neprevedie a žiadateľ si neuplatní prevod na súde, by to mohlo byť.

    Samozrejme, nemusíme sa o tom presviedčať, že to naozaj tak nie je, ale nevidím nadbytočné ani zbytočné právne posilniť túto pozíciu a zabezpečiť žiadateľovi pevnejšiu pozíciu z hľadiska istoty a nároku na nadobudnutie tohto bytu. Myslím si, že je veľmi dôležitá aj úprava z hľadiska ceny tohto bytu, pretože aj v tomto smere sme spozorovali viaceré pripomienky občanov, že sa obávajú, že pokiaľ by došlo k prevodu vlastníctva bytu k inému termínu, ako je stanovený, že by sa mohlo postupovať aj inak, pokiaľ sa týka ceny.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, osobne som presvedčený, že ak zákonodarný orgán môže svojím rozhodnutím posilniť právne istoty občana, je to jeho povinnosť. Niekoľkokrát som zdôraznil, aj na rokovaní výboru, že všade definujeme "niektorí vlastníci", a naozaj mnohé samosprávy postupujú v tomto smere veľmi rýchlo, veľmi razantne a niektoré, ktoré by aj chceli postupovať rýchlejšie, sú viazané kapacitou katastrálneho úradu, tak ako to objektívne hovoril pán poslanec Bajan zo svojich skúseností.

    Napriek tomu, vážené dámy, vážení páni, by som vás veľmi pekne chcel požiadať o podporu na skrátené legislatívne konanie k tejto novele zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa?

  • Nie, pán predseda, pretože pán minister už odôvodnil a odpovedal pánom poslancom.

  • Budeme môcť hneď pristúpiť k hlasovaniu. Chcem len zdôrazniť, že návrhy, tak ako sú na určenie termínov v rámci výborov, sú termíny, ktoré jednoznačne hovoria, že sa tento zákon na tejto schôdzi neprerokuje v rámci skráteného konania a že pôjde do druhého čítania až na májovú schôdzu. Len to som chcel povedať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palacku, ktorý navrhuje, aby sa vládny návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že sme neprijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Palacku.

    Teraz budeme hlasovať podľa návrhu výboru. Prosím, pani poslankyňa.

  • Gestorský výbor odporúča, aby Národná rada vyslovila súhlas s tým, aby sa vládny návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme teda pristúpiť k pätnástemu bodu, a to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z.

    Aj v tomto prípade návrh, tlač číslo 934, zdôvodní minister financií pán Miroslav Maxon. Máte tu aj návrh predsedu Národnej rady pod číslom 2084 na pridelenie výborom.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, ctená snemovňa, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona číslo 151/1995 Z. z.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravil v nadväznosti na ustanovenie § 125 Občianskeho zákonníka vlastnícke vzťahy k bytom a nebytovým priestorom. Aj keď základným cieľom tohto zákona bolo vytvoriť právne predpoklady na nadobúdanie bytov do vlastníctva občanov, zákon súčasne riešil aj transformáciu vlastníctva bytového fondu. Náročnosti riešenej problematiky zodpovedala aj náročnosť právnej úpravy predmetu tohto zákona. Napriek predchádzajúcemu tlaku na prijatie takéhoto zákona, a to najmä zo strany obcí, po prijatí zákona sa mnohí vlastníci bytových domov snažili tento zákon buď obchádzať, alebo nedodržiavať, čím spochybňovali právo občana na nadobudnutie bytu do vlastníctva. Preto už prvá novela tohto zákona vykonaná zákonom číslo 151/1995 Z. z. zmenila a doplnila niektoré ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, aby sa zabránilo niektorým nežiaducim prieťahom v transformácii vlastníctva bytov. Postupná realizácia predaja bytov do vlastníctva občanov si však vyžaduje aj ďalšie úpravy, a to jednak doplnenie zákona a riešenie niektorých nových problémových okruhov, ktoré sa vyskytli pri aplikácii zákona, a tiež aj upresnenia niektorých ustanovení.

    Chcel by som zdôrazniť, že spomínanou novelou číslo 151/1995 Z. z. sa situácia v prevode bytov a bytového vlastníctva významným spôsobom priblížila k požadovaným parametrom.

    Pokiaľ ide o predloženú novelu, rieši aj cenu bytu v prípade, že vlastník nadobudol byt do vlastníctva kúpou podľa tohto zákona za trhovú cenu za účelom ubytovania svojich zamestnancov. V prípade prevodu vlastníctva takto nadobudnutého bytu nie je možné aplikovať platné ustanovenie o zistení ceny bytu. Súčasne nie je dôvodné vzťahovať povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 zákona aj na takýto byt, keďže vlastník ho kúpil v snahe riešiť ubytovanie svojich zamestnancov. Je to ponechané na rozhodnutie vlastníka, či takýto byt odpredá nájomcovi. V návrhu sa tiež rieši právna ochrana nájomcov bytov pri nesplnení zákonom ustanovenej povinnosti vlastníka domu previesť byty do vlastníctva občanov.

    Prax pri prevode vlastníctva bytov najmä z vlastníctva bytových družstiev, a zdôrazňujem, najmä z vlastníctva bytových družstiev a čiastočne i obcí do vlastníctva občanov, ukázala, že v mnohých prípadoch dochádza k neodôvodneným prieťahom prevodu vlastníctva bytu. Preto návrh zákona svojimi novými ustanoveniami chráni predovšetkým právo občanov, nájomcov na kúpu bytu, a to za cenu platnú - to som už zdôraznil v predchádzajúcom svojom vystúpení -, posledný deň dvojročnej lehoty a pri družstevných bytoch za nesplnený investičný úver s príslušenstvom ku dňu prevodu. Rovnako návrh zákona chráni právo nájomcov bytov v dome, ktorý zmenil vlastníka, pričom pôvodný vlastník domu si nesplnil povinnosť a nepreviedol byty do vlastníctva nájomcu. Na nového vlastníka domu v tomto prípade prechádzajú s vlastníctvom domu aj práva, ale aj povinnosti pôvodného vlastníka.

  • Pán poslanec Moravčík, keby ste telefonovali vedľa. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dopĺňa a spresňuje sa aj právna úprava správy domu, hlasovania o dôležitých otázkach a platenia preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv. Pretože v súčasnosti je nadstavba bytov alebo stavba bytov jedným z rozšírených spôsobov výstavby nového bytového fondu, ktorá umožňuje na náklady budúceho vlastníka bytu riešiť bytovú otázku, dopĺňa novela zákona nové ustanovenie o uzatváraní zmlúv o stavbe a nadstavbe bytov v domoch.

    Návrh zákona tiež ustanovuje, že povinnosť obce previesť vlastníctvo bytu alebo ateliéru nájomcovi na jeho žiadosť sa nevzťahuje na tie prípady, ak ide o byty a ateliéry v domoch postavených po účinnosti tohto zákona z finančných prostriedkov obce alebo z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za podporu vládnej novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá by mala v prospech občanov zachovať ich právo na prevod vlastníctva bytu a súčasne by mala aj zabrániť prieťahom pri prevode vlastníctva bytov, pretože jasne zakotvuje právo nájomcu na prevod vlastníctva bytu, pokiaľ nájomca svoju žiadosť písomne neodvolá.

    Chcel by som ctenú snemovňu vyzvať, aby dôkladne zvážila ustanovenie § 25a a v prípade potreby možno rešpektovala stanovisko legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

    Znovu dávam slovo pani Ivete Novákovej ako spravodajkyni.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z., ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predpokladám, že prípadné zmeny na spresnenie návrhu zákona sa predložia v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu, samosprávu a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30. apríla 1998 a gestorský výbor v lehote do 6. mája 1998.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky od pánov poslancov Pásztora a pána poslanca Sopka.

    Prosím, pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    na úvod mi dovoľte niekoľko slov o skrátenom legislatívnom konaní.

    Predložený návrh zákona na základe uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 3. 3. 1998...

  • Už to bolo schválené, pán poslanec.

  • Áno, viem, ale aby som nemusel dvakrát vystúpiť, pretože som vedel, že vystúpim, mám k tomu pár poznámok.

    Predložený návrh zákona na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 3. 3. 1998 sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. V zmysle § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa inštitút skráteného legislatívneho konania použije za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

    Po oboznámení sa s návrhom možno jednoznačne konštatovať, že v tomto prípade nie sú splnené tieto okolnosti.

  • Pán poslanec, ale lehoty sú až na máj. Čiže tu už nejde o skrátené konanie.

  • Dobre. Bude to krátke, a potom prejdem ešte k veci. Návrh neobsahuje úpravu takých vzťahov, ktoré by odôvodnili tento osobitný legislatívny postup. Najmä ak vychádzam zo samotnej dôvodovej správy vlády Slovenskej republiky, nepresvedčí ma zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania, ktorého zámerom má byť zachovanie práva na prevod vlastníctva bytu zo strany obce do vlastníctva nájomcu a predpoklad, že vlastníci úmyselne odďaľujú prevod vlastníctva bytov na nájomcov. Venuje sa pozornosť premlčaniu práva na prevod vlastníctva bytu, z ktorej však nie je zrejmé, či sa toto právo naozaj premlčuje.

    Právo na prevod vlastníctva bytu nepatrí do kategórie základných ľudských práv a slobôd a podľa všetkého nesúvisí ani s bezpečnosťou, ale ani s hrozbou značnej hospodárskej škody pre štát, keďže sa toto právo týka nájomcov bytov a vlastníkov.

    Možno konštatovať, že inštitút skráteného legislatívneho konania zo strany vlády Slovenskej republiky sa naďalej zneužíva v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    A teraz mi dovoľte niekoľko poznámok k samotnému návrhu zákona.

    Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je právnická osoba, ktorá vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná takisto v združení. V tejto súvislosti je dôležitá otázka zmeny správy bytového domu. V prípade spoločenstva vyžaduje jej vznik a až následnú zmenu správy. Za účelom odstránenia prípadných budúcich nezrovnalostí je potrebné, aby sa určil presne okruh osôb oprávnených podať návrh na zápis spoločenstva do registra združení v prípade, ak sa zakladá dodatočne.

    V bode 8 návrhu § 14 sa dopĺňa odsekom 5 týkajúcim sa rozhodovania spoločenstva, keď sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nie je možné chápať zmysel tohto odseku, keď podľa bodu 4 v § 14 v ods. 2 uvádza, že pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o všetkých otázkach patriacich do pôsobnosti spoločenstva.

    Úprava otázky zmluvy o stavbe bytu alebo nadstavbe bytu v tomto návrhu vyžaduje zmluvne zaviazať stavebníka na náhradu škody, ktorú spôsobí týmito prácami vlastníkom alebo nájomcom bytov a nebytových priestorov. Zakotvenie tejto povinnosti považujem za zbytočné najmä z hľadiska zakotvenia otázky zodpovednosti v ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

    Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prijala Národná rada Slovenskej republiky 8. 7. 1993 a nadobudol účinnosť 1. 9. 1993. Až v roku 1998 sa zo strany predkladateľa rieši otázka neodvádzania finančných prostriedkov zo strany bytových družstiev bankám, za ktoré ručí štát a uhrádza tak majetkovú ujmu bankám. Pýtam sa predkladateľa, aký objem finančných prostriedkov sa vyplatil zo štátneho rozpočtu od roku 1993 z titulu majetkovej ujmy bankám. Prečo sa táto otázka rieši až po piatich rokoch po prijatí zákona?

    A teraz sa dostávam k podstatnej otázke, ktorá mala odôvodniť potrebu predloženia tohto návrhu zákona. Je to otázka zabezpečenia práva nájomcu na prevod vlastníctva bytu zo strany obcí. Predkladateľ si zvolil cestu riešenia prostredníctvom zmluvy o budúcej zmluve na základe žiadosti nájomcu, ktorá musí obsahovať dohodu o spôsobe výpočtu ceny bytu podľa predpisov platných posledný deň dvojročnej lehoty. Nerozumiem, na čo je potrebná zmluva o budúcej zmluve, a už vôbec mi nie je jasné, na čo je potrebná dohoda v časti týkajúcej sa ceny, keď je už presne stanovený spôsob jej určenia. Dohoda predpokladá realizáciu zmluvnej voľnosti strán, ktorá je výsledkom konsenzu. V § 29b ods. 1 sa už táto otázka rieši jednoznačne. Za chaotický považujem § 29b ods. 3 návrhu. Ide o priamu zmenu § 29a ods. 1, keď sa povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu mení z doby určitej na dobu neurčitú. Som toho názoru, že § 29a ods. 1 a § 29b ods. 3 tejto časti sa vzájomne odporujú.

    Na záver by som chcel požiadať predkladateľa o objasnenie tejto otázky i predošlých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi aj ja.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rieši problémy, ktoré súvisia s privatizáciou bytového fondu. Novela, ktorá sa predkladá, spresňuje niektoré ustanovenia v prípadoch, kde prax ukázala určité nedostatky v prevode vlastníctva.

    Odpredaj bytov je veľmi citlivá téma. To si uvedomujeme všetci a práve preto aj k novelizácii treba pristupovať veľmi zodpovedne a naozaj dôsledne zvážiť každý krok. Veľmi ma zaujala navrhovaná zmena obsiahnutá v § 5 ods. 2, o ktorej hovoril aj pán poslanec Bajan, ktorá vytvára možnosti privatizovať spolu s bytom a nebytovými priestormi aj časť kotolne, ktorá vykuruje tieto priestory. Spoluvlastnícke podiely na kotolni nie sú ničím iným ako nedomysleným experimentom a nezodpovedným dobrodružstvom. Tento krok neznamená nič iné ako rozbitie mestského tepelného hospodárstva budovaného za desiatky rokov. Tvrdenie o tom, že vlastníci bytov, ktorí získajú do vlastníctva časť kotolne alebo kotolňu nadobudnú do vlastníctva, budú môcť sami ovplyvňovať náklady na kúrenie, je veľmi mylné. Bol by som veľmi rád, aby to minister pán Maxon bližšie vysvetlil. Toto tvrdenie obsahuje dôvodová správa.

    Dohody medzi vlastníkom domu a nadobúdateľmi bytov o vykonaní prevodu kotolne do podielového vlastníctva vlastníkov bytov a realizácia celého tohto zámeru v praxi sa stretne so širokým radom súvisiacich problémov. V prvom rade zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov stanovuje podmienky spôsobilosti prevádzkovať teplárenské zariadenia, rovnako odberateľské vzťahy, ale stanovuje aj podmienky udelenia licencie a podobne. Tieto zákonom stanovené podmienky prakticky nemôžu jednotlivo splniť podieloví vlastníci samostatne alebo prostredníctvom jednotlivých dohôd o správe s inými subjektmi. Dohodu o správe, prenájme a podobne s oprávnenou organizáciou majúcou licenciu aj potrebné finančné garancie by malo uzatvoriť vlastne spoločenstvo vlastníkov kotolne. Výroba tepla podlieha zákonným podmienkam a pri odbere tepla do bytov predstavuje výrobu tepla v kotolni, uspokojovanie potrieb vlastníkov bytov a pri dodávke tepla do nebytových priestorov predstavuje aj určitú podnikateľskú činnosť.

    Odbery jednotlivých médií nemožno od dodávateľa rozdeliť a dodávatelia plynu, vody, elektrickej energie do kotolne majú spravidla len jedno meracie miesto zodpovedajúce jednému odberateľovi, to znamená fakturačné miesto a jednu zmluvu. Nepoznajú teda pojem podielových odberateľov. Odberané množstvá spravidla patria do tzv. veľkoodberu, to znamená sú v oblasti neregulovaných cien, čiže pre vlastníkov bytov sú v súčasnosti nevýhodné, ale zvýrazňujem, že tak sú koncipované aj dodávateľsko-odberateľské zmluvy. Ak by sa tento zámer, aby vlastníci bytov mohli nadobudnúť do vlastníctva aj kotolňu, ktorá vykuruje viac bytov, v rámci tejto novely zákona schválil, potom bude nevyhnutné stanoviť v zákone povinnosť pre podielových vlastníkov kotolne zriadiť spoločenstvo alebo obchodnú spoločnosť podľa Obchodného zákonníka na prevádzku kotolne. Iná možnosť vlastne neexistuje.

    Takže, aký je záver? Teoreticky je spoluvlastníctvo možné, avšak prakticky prevádzkovanie bude možné ťažko zvládnuť, a som presvedčený, že ani autor tejto myšlienky nevie dnes posúdiť všetky dôsledky. Centrálne kotolne boli v prevažnej miere stavané nielen na vykurovanie bytov, ale i pre občiansku a technickú vybavenosť miest a obcí.

    Rovnako si dovolím vysloviť môj názor na zriadenie registra bytov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je transformačným zákonom, ktorý upravuje podmienky privatizácie štátneho a obecného bytového fondu. Navrhované doplnenie o § 25a však ustanovuje zriadenie registra bytov vo všetkých formách vlastníctva, to znamená nielen privatizovaných bytov. Toto navrhované riešenie nie je ani systémovo, ani právne, ani ústavne správne. Vytvorenie registra bytov nemôže patriť do vecnej pôsobnosti tohto zákona - aspoň si to myslím -, ktorý špeciálne upravuje podmienky privatizácie štátneho a obecného bytového fondu.

    Zastávam názor, že vytvorenie registra bytov je potrebné riešiť iným právnym predpisom. Ústredným orgánom štátnej správy pre bytovú politiku a hospodárenie s bytmi je Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. Vykonávajú ju miestne orgány štátnej správy na úrovni kraja a okresu, kde sú príslušné odbory. Tieto sú zároveň stavebnými orgánmi, spravujú kataster nehnuteľností, majú matriku, to znamená, že majú všetky nástroje na vedenie registra bytov. Nie je preto odôvodnené, aby základným miestom zberu potrebných údajov a vedenia registrov boli práve obce a mestá.

    Rovnako Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že na obec možno preniesť výkon určených úloh štátnej správy zákonom. Náklady tohto preneseného výkonu štátnej správy má uhrádzať štát. To by malo platiť aj na vykonávanie agendy registra bytov, pretože táto agenda značne finančne zaťaží rozpočet každej obce a mesta. Agendu predsa musia vykonávať konkrétni pracovníci, v konkrétnych priestoroch, výpočtovou technikou. Finančné zaťaženie zrejme nebude malé a bude úmerne narastať s veľkosťou obce. Z môjho pohľadu je teda celkom prirodzené, aby register bytov tvorila a spravovala prebujnená štátna správa na úrovni okresu, kraja a ministerstva.

    Ešte by som chcel poukázať na text v § 31, ktorý sa doplnil o odsek 2. Ten hovorí, že byty, ktoré si obec ponechá vo vlastníctve ako sociálne byty, musia svojím charakterom, najmä menšou výmerou podlahovej plochy, prípadne nižšou kvalitou zodpovedať účelu na to uvedenému. Poznáme naše sídliská, ak vychádzame z dispozičného usporiadania bytov v bytových domoch postavených v posledných desaťročiach, kde sú aj garsoniéry, kde sú aj jednoizbové, dvojizbové, troj- až štvorizbové byty, potom nie je technicky možné striktne dodržať toto ustanovenie. To znamená odsek 2 v podstate nerieši žiadny problém. V súčasnom bytovom fonde nie je možné toto ustanovenie splniť, a preto som toho názoru, že ho treba z textu úplne vylúčiť.

    Celkom na záver poznamenávam, že táto dôležitá novela zákona napriek tomu, že sa týka priamo obcí, sa nekonzultovala so Združením miest a obcí Slovenska, ktorý je riadny účastník legislatívneho procesu. Združenie miest a obcí Slovenska sa k návrhu zákona v procese jeho tvorby nemalo možnosť vyjadriť, a čo je ešte viac zarážajúce, návrh zákona ani nedostali na pripomienkovanie. Neviem, či je to účel, alebo náhoda, ale v každom prípade je to vážna chyba.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bol posledný z písomne prihlásených do rozpravy. Mám za to, že na svetelnej tabuli sa do rozpravy hlási pán poslanec Bajan a pán poslanec Fico.

    Takže, prosím pána poslanca Bajana. Však už ste rečnili, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi teda, aby som sa vyjadril k filozofii jednotlivým paragrafov.

    Pán kolega Sopko hovoril o kotolniach. Naozaj blahoželám tomu, kto toto vymyslel. Poviem jeden príklad. Naša mestská časť má v správe asi 20 tisíc bytov, 22 tisíc družstevných a niekoľko je iných správcov. Je to dokopy 45 tisíc bytov, kde je približne 22 kotolní. Ak hovoríme o prevode bytov, ktoré sú bezpodielovým vlastníctvom, je teoreticky možných viac ako 60 až 70 tisíc vlastníkov bytov. Podotýkam, že v jednej kotolni je možných niekoľko tisíc vlastníkov. V prípade, že sa takýto majiteľ podielu na kotolni vysťahuje do cudziny, neviem si predstaviť, ako s ním budeme komunikovať pri hocijakej inej údržbe. Čiže odporúčam, kým sa ešte dá, v článku I bod 1 vypustiť, kým nenarobíme zmätky, pardon, kým nenarobíte zmätky v procese odpredávania.

    Bod 3 - bol by som rád, keby mi niekto vysvetlil, čo to znamená - doterajší vlastník domu je povinný bezodkladne, podčiarkujem bezodkladne, odovzdať spoločenstvu. Možno by to chcelo spresniť, pretože takáto vágna formulácia znamená veľkú možnosť lavírovania. Ak predkladateľa hnala snaha urýchliť predaj bytov, tak sa mu to v bode 4 teda kolosálne podarilo, pretože je tu doplnok k § 7 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že návrh na zápis do katastra združení je povinný podať vlastník domu do jedného mesiaca po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Akýkoľvek súvis s tvorbou spoločenstva s vkladom znamená zablokovanie vkladu nejakým spôsobom. Čiže ak chceme hovoriť o tom, že niekto musí robiť spoločenstvo, tak ho neviažme vôbec na vklad do katastra, nájdite inú techniku, pretože sa týmto vzťahom vklady zablokujú.

    Na druhej strane, už keď som sa dotkol § 7, teda bodu 4, pýtam sa, prečo by to mala robiť obec, hlavne, za čo to bude robiť obec. Prečo by som mal zakladať spoločenstvá a kto mi to zaplatí? Je to návrh, ktorý jednoducho musí mať aj druhú stranu. Jednoducho nebudem mať štáb právnikov na to, aby som vyrábal spoločenstvá pre budúcich vlastníkov bytov. Tých spoločenstiev môže byť niekoľko sto v jednej obci. Takže tu treba nájsť riešenie.

    Je možné, že bod 2 to chce nahradiť, resp. § 5, ak sa vrátim späť k odseku 7. Predávajúci môže požadovať od nadobúdateľa úhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov, ale jednoducho tá vágnosť môže znamenať, že ju nemusí dostať.

    Bol by som rád, keby sme sa pri ďalšom čítaní dozvedeli, ako myslí predkladateľ § 24a a ako chce ministerstvo financií technicky skontrolovať, že bytové družstvo má odviesť banke finančné prostriedky spolu s najbližšou splátkou úveru. Jednoducho toto nie je technicky, kapacitne možné, aby ministerstvo reagovalo. Pôvodne som si myslel, že budem hovoriť o tom, že okresný úrad má jednu vynikajúcu agendu, kde ľudia nemajú čo robiť, pretože mať bytové oddelenie bez toho, že by malo náplň, pretože bytový fond prešiel na obce a iných vlastníkov, jednoducho znamená, že títo ľudia nemajú čo robiť, ale už teraz vidieť, že podľa § 25a zariadenia bytového fondu budú vykonávať aspoň štatistiku. Podotýkam, že v bode 21 sa potichučky dostal Fond národného majetku do ods. 7, čo si myslím, že tam nepatrí, ale patrí inde.

    Bod 22 k § 29a - ak som hovoril o zmluve o budúcej zmluve, obávam sa, že tento inštitút zablokuje rýchlosť odpredávania bytov. Opäť opakujem, nemusí to tam byť, aby sa človek dostal k bytu, a ak to tam bude, zmluva o budúcej zmluve neznamená to, že sa automaticky zrýchli odpredaj bytov.

    Účinnosť 1. júna 1998 - zvykli sme si, že meníme pravidlá počas hry, ale jednoducho sa s tým nemôžem stotožniť. Vrátim sa ešte k zmluve o budúcej zmluve, prečo protestujem voči tomu, aby tam jednoducho bola určená aj cena. Ak niekto požiada o 5 rokov o odpredaj bytov, zo zákona má možnosť dostať medziročne 2 % zľavy na amortizáciu. Ak túto techniku nezavedieme do zmluvy o budúcej zmluve, znamená to, že o toto príde. Treba zvážiť, ako túto chybu opraviť.

    Takže vráťme sa ešte raz k tomu, dajme možnosť prepracovať tento návrh zákona. Preto idem s návrhom, aby sme vrátili podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku tento návrh vláde na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Fico. Je to posledný pán poslanec v rámci rozpravy.

  • Vážené dámy a páni,

    pred niekoľkými týždňami som spoločne s pánom poslancom Pacolom predložil návrh novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jediným cieľom tejto motivácie bolo, aby sme pomohli nájomcom v bývalých podnikových bytoch. Neviem, z akých dôvodov, ale najmä z dôvodu, že má prísť vládna novelizácia tohto istého zákona, bol tento poslanecký návrh odmietnutý, tak sme očakávali, že vládny návrh zákona bude riešiť tie isté veci, ktoré sa riešili v poslaneckom návrhu.

    S poľutovaním musím konštatovať, že návrh zákona rieši všetko, len nerieši nájomcov podnikových bytov. Neviem prečo, pretože, ak treba novelizovať zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, treba ho novelizovať najmä preto, aby sme zrovnoprávnili nájomcov bývalých podnikových bytov. V návrhu zákona, ako je, pán minister, predložený, nie je ani jedno ustanovenie, ktoré by sa ich dotýkalo. Je to 40 tisíc diskriminovaných domácností, ktoré, keď porovnáme s nájomcami družstevných bytov a s nájomcami obecných bytov, zistíme, že nemajú nárok na žiadnu zľavu, že musia platiť okamžite peniaze na stôl, keď sa od nich pýtajú peniaze. Ďalej nemajú nárok na kúpu tohto bytu, dochádza k absolútnej nerovnosti. Prečo obce, ktoré majú byty vo vlastníctve, musia byty predávať zo zákona, a súkromné firmy, ktoré získali zadarmo v privatizácii byty, tieto byty nemusia predávať, a dnes sa tvária, že by ich najradšej predávali za trhové ceny.

    Predložený návrh zákona, uznávam, reaguje na niektoré potreby praxe, pretože prax za posledné štyri roky ukázala, kde sú nedostatky tohto zákona, a naozaj treba veriť tomu, že pri prijímaní zákona v roku 1993 sme nemohli vedieť, aké rôzne situácie sa vyskytnú. Takže na niektoré veci tento zákon reaguje a prevzal aj niektoré ustanovenia, ktoré boli obsiahnuté v poslaneckom návrhu zákona.

    Myslím si však, že ak ideme novelizovať taký dôležitý zákon, ako je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, mali sme urobiť dôslednú analýzu, ktorá by sústredila všetky významné pripomienky signalizované mestami, stavebnými bytovými družstvami alebo ďalšími vlastníkmi bytov. Odpredaj bytov do osobného vlastníctva je jeden veľký proces, ktorý je mimoriadne ekonomicky a právne náročný, a proces, nad ktorým ešte budeme krútiť hlavou, pretože vyvoláva naozaj závažné ekonomické a právne otázky.

    Zatiaľ nikto nepovedal na plné ústa, prečo vlastne prevod bytov do osobného vlastníctva prichádza. Prevod bytov do osobného vlastníctva je tu len preto, aby zodpovednosť za katastrofálny technický stav bytov prešiel na plecia občanov. Toto je filozofia prevodu bytov do osobného vlastníctva. Nie je žiadny iný dôvod, prečo by mal mať štát, obce a stavebné bytové družstvá záujem odpredať byty za ceny, ktoré sú stanovené v zákone. Už to je podozrivé, za aké mierne nízke ceny sa byty ponúkajú občanom, ak majú záujem, samozrejme, o odkúpenie takéto bytu.

    Pokiaľ ide o občanov, prečo občania kupujú byty, odpovedajme si aj na túto otázku, hoci záujem ani zďaleka nie je taký veľký, ako sa pôvodne predpokladalo. Občania kupujú byty z jediného dôvodu - veľmi dobre vedia, že budú platiť veľké peniaze na údržbu tohto bytového fondu, dobre vedia, že súkromné vlastníctvo nezveľadí tieto byty, pretože v Bratislave, keď sa kúpi celý činžiak, ktorý má 11 poschodí, súkromné vlastníctvo, naopak, vedie k devastácii tohto bytového fondu.

    Jediný dôvod, ktorý vedie občanov kupovať byty, je neistota, strach, lebo nevedia, čo bude s ich bytmi, ak si tieto byty nekúpia do osobného vlastníctva. Myslím si, že táto neistota sa niekedy aj umelo udržiava rôznymi vyhláseniami. Takže bolo by dobré, keby existovala vecná analýza problému, kde sa nachádzame. Veď ani nevieme, koľko bytov sa odpredalo, koľko bytov sa previedlo z vlastníctva stavebných bytových družstiev. Vôbec nevieme, aká je situácia v oblasti podnikových bytov, nevieme, do akej miery sú tu zmiešané vlastníctva. Jeden veľký problém bude, ak bude v bytovom dome povedzme 70 % vlastníkov a 30 % nájomcov. Už teraz prichádzajú vlastníci a nájomcovia do rôznych právnych problémov. Preto by som sa chcel prihovoriť za to, aby sa ministerstvo financií v spolupráci s ďalšími inštitúciami pokúsilo o takúto analýzu, pretože ju životne potrebujeme na rozhodovanie.

    Chcem povedať pánu ministrovi, že jeho úvaha o plynutí premlčacej doby je číry výmysel, neviem, kde na to prišiel. Nikto neprišiel s myšlienkou plynutia premlčacej doby, to je po prvýkrát, čo počujem z úst ministra financií, že takéto niečo hrozí. Takže žiadne ustanovenie zákona ani žiadneho iného právneho predpisu nehovorí, že ak si občan nekúpi byt, že by mu mala uplynúť premlčacia doba, ktorá by v budúcnosti zabránila takýto byt si zaobstarať. Zákon je v tomto úplne jednoznačný, neexistuje hranica, dokedy môže žiadať o odkúpenie bytu. To znamená, že zajtra, na budúci rok, stále môže občan žiadať o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, je tam len podmienka, že obec je povinná to urobiť do dvoch rokov, ak je tam 50-percentný záujem.

    Chcem ďalej uviesť, že vzhľadom na to, že tento návrh zákona nerieši žiadne otázky spojené s podnikovými bytmi, pokúsime sa, hoci to nebude také jednoduché, ak nechceme porušiť rokovací poriadok, implementovať niektoré ustanovenia do tohto návrhu zákona. Verím, že v záujme dobrej veci nájdeme zhodu a že tieto pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní prejdú, lebo tam je najväčší problém. Diskriminácia nájomcov podnikových bytov je katastrofálna, a ak týmto ľuďom nepomôžeme, tak potom novelizácia tohto zákona nemala nejaký osobitný význam.

    Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenia vládneho návrhu, v podstate by som sa sústredil iba na dve tieto ustanovenia, pretože niektoré veci už pripomienkoval pán poslanec Sopko, niektoré pán poslanec Bajan. Je tu veľmi zaujímavé ustanovenie v § 29b, to je ten nový § 29b, ktorý hovorí v ods. 4, že bytové družstvá sú povinné do 1. júna 1998 odviesť všetky finančné prostriedky splatené členmi družstva za prevedené byty a nebytové priestory. Toto ustanovenie je naozaj kontraproduktívne, pretože bytové dužstvá majú uzatvorené úverové zmluvy ešte s bývalou Štátnou bankou Československa a tieto úverové zmluvy prešli na Investičnú a rozvojovú banku.

    Podľa znení zmlúv sa splátky úverov, tzv. anuita užívateľov, teda nájomcov, realizujú k termínu 30. 6. a 31. 12. príslušného roka. Čiže navrhovaný termín 1. 6. 1998, 1. júna, ako tu je v § 29b, je absolútne nereálny, pretože k tomuto termínu žiadne družstvo neodvádza splátky úveru ani pravidelné, ani mimoriadne súvisiace s prevodom bytu do vlastníctva. Ak by sa prijalo napríklad toto navrhované znenie, dosiahne sa presný opak toho, čo navrhovateľ sledoval. To znamená, že sa neodvedú splátky k 30. 6. 1998, ale do troch mesiacov od 1. 6. 1998. To spôsobí, že Investičná a rozvojová banka nedostane splátky 30. 6., ale až 31. 8. 1998. Takže naozaj nevidím dôvod, prečo by stavebné bytové družstvá v tomto prípade nevyužili možnosť navyše dva mesiace disponovať s existujúcimi finančnými prostriedkami.

    Osobitne zaujímavé je ustanovenie o zmluve o budúcej zmluve. Takisto som presvedčený, že zmluva o budúcej zmluve predlžuje proces odpredaja bytov do osobného vlastníctva, nemá absolútne žiadnu logiku a neviem, prečo sa objavila v návrhu zákona, keď aj experti Združenia miest a obcí Slovenska a všetci, ktorí sa týmito otázkami zaoberajú, viackrát povedali - nerobme žiadne zmluvy o budúcich zmluvách, pretože vedú iba k predlžovaniu celého procesu. Predovšetkým zmluvy o budúcej zmluve zvyšujú administratívnu náročnosť, pokiaľ ide o vlastníka domu. Pokiaľ vlastník domu má záujem pri nezmenenom počte administratívnych pracovníkov odpredávať byty a uzatvárať kúpne zmluvy a má ešte, samozrejme, k tomu uzatvárať zmluvy o budúcich zmluvách, dôjde k poklesu schopnosti vlastníka uzatvárať kúpne zmluvy. Namiesto toho sa budú uzatvárať zmluvy o budúcej zmluve, čo evidentne musí viesť k určitej prolongácii.

    Ďalej musím povedať, že toto ustanovenie prehĺbi veľké problémy v domoch v zmiešanom vlastníctve, teda tam, kde má už niekto kúpený byt a kde ďalší žiadajú odkúpenie bytu, pretože tu budú rôzne lehoty. Čo tá zmluva o budúcej zmluve povie? Že sa zmluva uzatvorí o dva roky, o 20 rokov, o 30 rokov, ako sa zabezpečí rovnosť pri týchto zmluvách? Vlastníci bytov v dome budú prispievať do fondu údržby, prevádzky a opráv. Ako to bude s ďalšími, ktorí budú mať uzatvorené zmluvy o budúcej zmluve? Je tu veľmi veľa právnych problémov, ktoré toto ustanovenie vyvoláva.

    Preto na záver opakujem, uznávam, že táto novelizácia reaguje na niektoré potreby praxe. Je to však len súhrn pripomienok, ktoré ako celok nevytvárajú systém, a čo mne tam navyše chýba, je postavenie nájomcov bývalých podnikových bytov. Preto prosím pána ministra, aby mal pochopenie pre pozmeňujúce návrhy, ktoré pôjdu týmto smerom, aby sme pomohli týmto nájomcom, a aby mal aj pochopenie pre pozmeňujúce návrhy, ktoré sa budú týkať tých ustanovení, ktoré sú už teraz obsiahnuté v návrhu zákona, pretože sa nám doslova a do písmena valia pripomienky z miest, zo stavebných bytových družstiev, od ostatných vlastníkov bytov, ktorí sú zhrození nad niektorými ustanoveniami. Hovoria, o čom to je? Prečo takúto právnu úpravu prináša vláda? Nikto sa s nami neradil, je to niekde zvrchu naordinované. Skúsenosti, prax dole je úplne iná. Využime preto čas, ktorý je pred nami, do mája, ak som tomu rozumel, druhé čítanie o tomto návrhu zákona bude až v máji, na vzájomné konzultácie, na to, aby sme naozaj pripravili takú novelizáciu, ktorá nebude novelizáciou pre novelizáciu, účelová, ale taká novelizácia, ktorá je naozaj potrebná. V takomto prípade s radosťou návrh novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný príspevok v rozprave. Keďže sa nikto nehlási ani s faktickou poznámkou, končím rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minister kýva, že sa chce stručne vyjadriť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    naľakal som sa, počul som, že pán predseda hovoril, že sa chcem ručne vyjadriť. Takže chcem sa vyjadriť stručne alebo podľa možnosti budem stručný.

    Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni,

    čo sa týka pripomienok pána poslanca Pásztora - aha, myslel som si, že nie je prítomný -, vlastne som všetky tie pripomienky, ktoré namietal, až na jednu, uviedol v úvodnom slove, jednak teda k návrhu na skrátené legislatívne konanie, jednak k samotnej novele zákona. Podľa môjho názoru § 29 a 29a nie sú v kontrapunkcii, naopak, tieto dva paragrafy sa navzájom dopĺňajú.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Sopka, je pre mňa prekvapením, ak hovoríte o násilnom rozbití mestského tepelného hospodárstva. V oblasti tepelného hospodárstva už ostatné dva roky prebiehajú dosť významné posuny. Tí, ktorí sa trošku v oblasti tepelného hospodárstva venovali aj vo väzbe na dotácie na teplo a teplú vodu, tak musia vedieť, že významná časť domov, kde sú nájomcovia súčasne vlastníkmi, si za toto ostatné obdobie zabezpečili vlastný zdroj vykurovania, jednak tepla aj teplej úžitkovej vody, aj keď uznávam, že je to vážny problém predovšetkým preto - a sám nie som zástancom tohto riešenia -, že v mnohých mestách a obciach sa do tepelného hospodárstva investovali obrovské prostriedky, tieto prostriedky sa investovali aj z podnikateľských subjektov, aj z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, a dokonca aj z prostriedkov štátneho rozpočtu. Tieto investície, pokiaľ by došlo k takejto atomizácii tepelného hospodárstva, k akému dochádza, sa nebudú môcť efektívne využiť.

    Na druhej strane si nemyslím, že - pokiaľ by ste ma počúvali, pán poslanec, budete vedieť, o čom rozprávam, rozprávam o existujúcom stave, ktorý samovoľne prebieha, s ktorým osobne nesúhlasím, ale nevieme v tejto situácii nijakým spôsobom zabrániť a je zložitosť v tom, že si osobne myslím, že centrálne tepelné zdroje by v budúcnosti mali byť najefektívnejšími zdrojmi aj z hľadiska racionalizácie týchto tepelných hospodárstiev. Takže si myslím, že vlastníci bytov sa autonómne môžu rozhodnúť, akým spôsobom budú postupovať.

    Čo sa týka povinnosti zriadiť spoločnosť na prevádzkovanie kotolne, pán poslanec, som presvedčený, že pokiaľ ste mali na mysli to, čo ste hovorili, tak rozprávame o dvoch rozdielnych veciach, pretože vlastníctvo ku kotolni ešte neznamená, že bude mať vlastník aj technickú spôsobilosť na to, aby túto kotolňu prevádzkoval. To znamená, že ako skupina vlastníkov alebo spoločenstvo vlastníkov s touto kotolňou môže naložiť tak, že získa odbornú spôsobilosť prostredníctvom ľudí, ktorí sú na to primerane vyškolení, túto kotolňu aj prevádzkovať alebo prevádzkovanie tejto kotolne zverí spoločnosti, ktorá má na to odbornú spôsobilosť.

    Pokiaľ ide o § 25a, vážený pán poslanec, to, čo ste povedali, nemám k tomu čo dodať. Obidvaja sme v tomto smere v zhode.

    Mohli by sme, samozrejme, teraz o tom diskutovať, pokiaľ boli námietky, lebo nemôžem predpokladať, ako snemovňa v tomto smere rozhodne, takže mi predsa dovoľte len niekoľko slov, že by sme mohli začať teraz o tom diskutovať, sú isté názory, že obce inkasujú daň z nehnuteľností a že to by mal byť jeden zdroj na financovanie aj registra bytov.

    Ďalšie pripomienky sú v tom smere, že v rámci inkasa daní z nehnuteľností obce majú už dosť solídny register, na základe ktorého túto daň inkasujú. Samozrejme, že mohli by sme teraz začať diskutovať o tom, aký dôvod by mali mať obce na to, aby viedli celý register bytov, to, čo hovoril nakoniec, myslím si, pán poslanec Bajan.

    Čo sa týka § 7, pán poslanec, povinnosť sa neukladá obciam, povinnosť sa ukladá vlastníkom bytov. A vlastníkom bytov môže byť aj niekto iný ako obec. Aj obec, ale explicitne nie je to len obec.

    Čo sa týka bodu 22 k § 29a - zmluva o budúcej zmluve, osobne si myslím, že je to dosť administratívne náročná vec, ale nemyslím si, že tento inštitút by mal spomaliť prevod vlastníctva, pretože v istej kontraprodukcii je tvrdenie, že všetko by mohlo perfektne plynule bežať, pokiaľ by kataster stíhal, máme dosť kapacít, vzhľadom na to, že kataster nestíha, takže tieto tvrdenia sa trošku rozchádzajú, takže osobne si nemyslím, že zmluva o budúcej zmluve môže spôsobiť vážnejšie problémy. A zdôrazňujem ešte jednu skutočnosť. Táto zmluva o budúcej zmluve sa bude uzatvárať len v prípade, že nájomca o to požiada. To znamená, že minimálne podľa môjho odhadu 50 % nájomcov môžeme vylúčiť, že majú dostatočne silné právne vedomie a istotu a jednoducho o túto zmluvu o budúcej zmluve nepožiada.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Fica, pán poslanec, mám sa teda vyjadriť k vašim pripomienkam a neviem, či si môžem trúfnuť povedať, že chvíľu ste rozprávali ako politik a chvíľu ako právnik. Chvíľu ste hovorili o štátnych bytoch, chvíľu ste hovorili o podnikových bytoch a podľa môjho názoru ste vôbec nerešpektovali takú maličkosť, ako je zákon číslo 182/1993 Z. z., keď sa strategicky rozhodlo, ako sa bude postupovať v prevode bytov a nebytových priestorov. Pre mňa je teda veľkým prekvapením, že by sme mali nájsť významné zjednotenie prístupu pri podnikových a obecných bytoch. Podnikové byty dnes na 99 % alebo 95 % už neexistujú. Sú to byty, ktoré prešli procesom privatizácie a majú svojich reálnych vlastníkov a akýkoľvek zásah do týchto vlastníckych práv by bol v každom prípade retroaktívny. Takže nezasahujeme obci do vlastníckych práv takým spôsobom, že by sme sa dotýkali ich vlastníctva, pretože v roku 1993 sa rozhodlo, ako sa bude s tými bytmi nakladať a ako sa bude postupovať. A potom niekedy stojí aj otázka, čo chceme zrovnoprávniť.

    Konkrétnym prípadom som sa zaoberal túto sobotu. V jednom meste, ktoré má asi 22 tisíc obyvateľov, podnik predáva podnikové byty za 120 tisíc korún. Súhlasím s vami, a to je konkrétny prípad, že o jeden blok ďalej taký istý byt, takých istých parametrov sa predáva za 20 tisíc korún. Ale súčasne ten, ktorý nadobudol byt za 120 tisíc, tak bez akýchkoľvek problémov do 14 dní ho previedol za 380 tisíc Sk. Takže, čo chceme zrovnoprávňovať? Predsa ten, ktorý nadobúda tento byt za takto osobitne zvýhodnených podmienok za 20 tisíc, nemá právo nakladať s bytom takýmto spôsobom. Samozrejme, že nemá. Nemôže ho predávať. Ten, ktorý nadobudol podnikový byt, ten ho môže rovno predávať.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán minister, neveďme rozpravu medzi sebou.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcem teda na záver povedať, beriem ponuku, pokiaľ by sme mohli kvalitatívne zlepšiť túto novelu zákona o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v harmónii s našimi záujmami a so záujmami nájomcov, samozrejme, že je na to dostatočne veľký časový priestor, aby sa vo výbore tieto veci prediskutovali. To, čo som povedal k tejto novele, to boli len principiálne veci. Predpokladám, že budeme mať možnosť diskutovať o tejto novele ešte aj v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spoločná spravodajkyňa mi ukazuje, že nechce vystúpiť s pripomienkami. Takže, prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať.

    Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Medzitým, samozrejme, budeme hlasovať o návrhu, ktorý v rámci rozpravy dal pán poslanec Bajan.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana, ktorý odporúča návrh vrátiť vláde na prepracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bajana.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže sme tento návrh pána poslanca neakceptovali.

  • Teraz budeme hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že odporúčam vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení tohto návrhu novely zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Prijali sme tento návrh a zaradili sme ho na ďalšie rokovanie v Národnej rade.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že navrhujem lehoty na prerokovanie pre výbory do 30. apríla 1998 a pre gestorský výbor v lehote do 6. mája 1998.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku o pridelení zákona výborom, určení gestorského výboru a lehôt na prerokovanie.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Takže budeme musieť ešte raz hlasovať. Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz hlasujeme o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a lehôt na prerokovanie. Ak by sme to neodhlasovali, tak platí rozhodnutie predsedu Národnej rady, tak ako som tieto výbory aj lehoty navrhol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Čiže ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalej, páni poslanci, a to šestnástym bodom programu

    návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1996 Z. z.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 963, v ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Prosím aj v tomto prípade, aby návrh predniesol z poverenia vlády minister financií pán Miroslav Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1996 Z. z., si kladie za cieľ predovšetkým upraviť tie ustanovenia súčasne platného zákona, ktoré sa dotýkajú prijatých záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom do OECD.

    Uvedené je vyjadrené v tých ustanoveniach návrhu zákona, ktoré upravujú vzájomné ekonomické a personálne prepojenie materských a dcérskych spoločností vo väzbe na ocenenie prevodov tovarov a služieb medzi týmito subjektmi, čo považujeme za veľmi dôležité z hľadiska dôsledného systému dane z príjmu. Navrhované riešenie upravuje metódy tvorby cien, ktoré využije správca dane pri daňovej kontrole ekonomicky alebo personálne prepojených osôb v prípadoch, ak sa ceny, ktoré sa dohodli medzi uvedenými subjektmi, výrazne líšia od cien, ktoré platia medzi nezávislými subjektmi. Prijatie navrhovanej úpravy bude znamenať minimalizovanie možností daňových únikov.

    Dôležitým ustanovením vládneho návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca na podporu zahraničných investícií formou reinvestovania daňovej povinnosti v rozsahu 75 % zákonne stanovených podmienok. Tu by som chcel zdôrazniť, že v zásade nemožno tých 75 % nazývať daňovou úľavou. Vo všeobecnosti sa táto kategória nazýva skôr daňovým úverom.

    Podmienky, ktoré umožnia využiť daňové zvýhodnenie, sa však viažu k preinvestovaniu zdrojov zo zahraničia najmenej 200 mil. Sk na nákup hmotného majetku, ktorý bude slúžiť výrobe v tých výrobných oblastiach, ktoré zabezpečujú realizáciu hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, a výsledkom investovania je medziročné zvýšenie tvorby, výroby a následne aj vývozu. Daňové zvýhodnenie je limitované piatimi rokmi a len na ilustráciu uvádzam, že za päť rokov tento podnikateľský subjekt by mal zvýšiť produkciu o jednu miliardu Sk.

    Vládny návrh zákona ďalej zrovnoprávňuje daňové podmienky pri zdaňovaní niektorých príjmov fyzických a právnických osôb. Ide napríklad o vklady na korunových a devízových účtoch. Ide o výnosy z dlhopisov znejúcich na cudziu menu. A taktiež reaguje na zmeny iných zákonov, ktoré sme už schválili a dotýkajú sa zákona o daniach z príjmov, napríklad devízový zákon, zákon o konkurze a vyrovnaní.

    Vážené dámy, vážení páni, ak by bola možná námietka alebo diskutovalo by sa o námietke, prečo predstupujem pred snemovňu a vláda požaduje skrátené legislatívne konanie, tak je to predovšetkým pre tie veci, ktoré som uviedol. Jednou z týchto vecí je aj skutočnosť, že máme ambície obrátiť sa v tomto období na zahraničné kapitálové trhy a nepovažujeme za správne to, čo sa udialo koncom minulého roku, že výnos zo štátnych dlhopisov v zahraničí by mal byť zdanený. To by významným spôsobom sťažilo našu pozíciu a úspechy na zahraničných kapitálových trhoch. Ostatné veci majú významné ekonomické dosahy, to, čo som spomínal, aj otázka reinvestovania 75-percentného odpustenia daňového odvodu.

    Takže si myslím, že v tomto prípade sa v plnom rozsahu naplnil rokovací poriadok a možno sa uchádzať o skrátené legislatívne konanie novely zákona o daniach z príjmov číslo 286/1992 Zb.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spravodajkyňa za gestorský výbor bola určená pani poslankyňa Mária Bartošíková.

    Prosím, pani poslankyňa, aby ste nás informovali o návrhoch z vášho výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vládny návrh zákona, pri ktorom vláda požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené legislatívne konanie, rieši niekoľko okruhov problémov, ktorých oneskorené riešenie by neprospelo ani reštrukturalizácii hospodárstva Slovenskej republiky, ani zabezpečeniu stability príjmov štátneho rozpočtu. Zrýchlené prerokovanie podporuje aj potreba úpravy niektorých ustanovení zákona, ktoré reagujú na prijaté záväzky Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom do OECD.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určená uznesením výboru číslo 632 zo dňa 25. marca 1998 predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 2106 zo dňa 23. marca 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1996 Z. z., na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení číslo 632 zo dňa 25. marca 1998 súhlasil, aby sa uvedený návrh vlády prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1996 Z. z., v skrátenom legislatívnom konaní.

    2. Prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie do 30. apríla 1998 príslušným výborom a do 6. mája 1998 gestorskému výboru.

    Ďakujem, pán predseda, za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Na svetelnej tabuli sa hlási pán poslanec Fico. Nech sa páči, pán poslanec. Ak to nie je faktická poznámka, tak podľa rokovacieho poriadku musíte ísť k rečníckemu pultu.

  • Vážené dámy a páni,

    mám iba jednu jedinú otázku na pána ministra, ak môžem.

    Pán minister, opäť s pánom poslancom Pacolom sme naposledy predkladali návrh zákona a riešili sme tam otázku bývalých podnikových bytov s tým, že rozdiel medzi zostatkovou a kúpnou cenou mal ísť do výdavkovej časti, do výdavku pri výpočte daní. A potom...

  • Nie, nie, toto je otázka príjmov. Viem, o čom hovoríme. Chcem sa spýtať, či sa myslelo na túto situáciu a či sa nedalo o týchto otázkach už v rámci tohto zákona prijať príslušné ustanovenie. To je otázka pre vás, aby sme vedeli, či treba prijať ďalšie kroky na podanie opakovaného návrhu.

    Ďakujem.

  • Takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, budete odpovedať? Osobne. Dobre. Ďakujem.

    Pán minister sa s pánom poslancom dohodli.

    Pani spravodajkyňa, keďže sa rozprava skončila, prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda,

    výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať. Takže ešte raz hlasujeme o uznesení, ktorým schvaľujeme skrátené konanie k tejto novele zákona.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    To nestačí na to, aby sme schválili zákon. Rokovací poriadok mi prikazuje, ak nie sme uznášaniaschopní, vyhlásiť 15-minútovú prestávku. Po 15 minútach, ak nás bude málo, končíme dnešné rokovanie.

    Takže, prosím, vyhlásil som prestávku.

  • Hlasy v sále.

  • Slovenská televízia s opozíciou je na námestí. Vidia ich na námestí. Budú vedieť, že mali tu sedieť.

  • Smiech a hlasy z pléna.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo 15 minút. Prosím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v schôdzi a hlasovaní.

    Prosím ešte raz, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 45. schôdze Národnej rady.

    Telefóny vyhoďte von oknami, lebo nás vyrušujú.

    Takže, prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa najskôr prezentovať. Zavri dvere, Tóno. Prosím, prezentujme sa. Pán Novák, sadnite si na svoje miesto.

    Prezentovalo sa 59 prítomných poslancov. Medzitým prišlo ešte niekoľko pánov poslancov, takže budeme sa prezentovať ešte raz. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 65 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že musím využiť ustanovenie § 23 zákona o rokovacom poriadku s tým, že prerušujem dnešné rokovanie 45. schôdze Národnej rady pre nedostatok poslancov a budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem. Prajem vám príjemný večer.