• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Konštatujem, že sme schopní sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vám oznamujem, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Langoš, Poliak, Sudeková a Javorský. Na služobnej ceste je pán poslanec Fogaš.

    Na 45. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú páni poslanci Rastislav Šepták a Gyula Bárdos. Náhradníkmi budú pani poslankyňa Bartošíková a pán poslanec Komlósy.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem program 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako ho máte rozdaný.

    Oproti návrhu programu, uvedenom v pozvánke, ktorú som vám poslal, a návrhu programu, ktorý sme mali na poslaneckom grémiu, máte v tomto programe nové body. Tieto body sú úmyselne napísané iným typom písmom, aby ste ich mohli odlíšiť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k doplneniu alebo k zmenám dnešného programu podľa návrhov. Opakujem, že návrh na zmenu pri vystúpení poslanca podľa rokovacieho poriadku nemá trvať dlhšie ako jednu minútu.

    Prvý sa hlási pán poslanec Benčík.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, skúste to.

    Prosím, zavolajte hore do kabín, aby zosilnili zvuk. Ani môj mikrofón nefunguje.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Odporúčam bod 71 návrhu programu, to je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyhlásenie referenda (tlač 954), zaradiť ako bod 6 pred návrh novely volebného zákona. Odôvodňujem to tým, že podľa článku 97 ústavy referendum môže byť vykonané len 90 dní pred voľbami. To znamená, ak budú voľby vyhlásené koncom septembra, tak referendum sa môže uskutočniť do konca júna tohto roku. Na vyhlásenie a technickú prípravu treba určitý čas. Ak vážne myslíme, že sa týmto návrhom môžeme zaoberať, odporúčam toto predradenie podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, navrhujem, aby ako bod číslo 77 bol zaradený bod, v ktorom by sa zrušilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996. Ide o zaradenie pána Gauliedera a pána Spišáka do parlamentu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Poslanecký návrh o novelizácii zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady a niektorých ďalších zákonov vyvolal v spoločnosti ostrú polemiku. Predložený poslanecký návrh je podľa nášho názoru protiústavný v dvoch článkoch a nespĺňa tie požiadavky na voľby, ktoré občania požadujú. Okrem toho meniť pravidlá hry dva mesiace pred voľbami je neetické, a preto navrhujem bod číslo 6 vypustiť z programu.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhujem zaradiť do programu 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod 48 návrh skupiny poslancov, tlač číslo 441. Ide o návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ostatné body prečíslovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Vzhľadom na to, že vnímam to, čo bolo povedané, že táto schôdza má veľmi veľa bodov, odporúčam racionalizovať naše správanie a vypustiť z tohto rokovania bod, ktorý by mohol zrýchliť naše rokovanie. Teda odporúčam, aby bod číslo 14 bol vypustený z programu, pretože naozaj nie je dôležitý obsahom, ktorý chce zakotviť. Odporúčam, aby bod 14 bol z rokovania vypustený.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v týchto dňoch si pripomíname 59. výročie vojenskej agresie horthyovského Maďarska voči mladému, iba niekoľkodňovému Slovenskému štátu. Dôsledkom agresie bola strata 73 obcí a 1697 km2 územia so 70 tisíc obyvateľmi takmer výlučne slovenskej a rusínskej národnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, práve dnes, 24. marca, uplynie 59 rokov od barbarského bombardovania Spišskej Novej Vsi. Nálet si vyžiadal 16 ľudských životov.

    Vážený pán predseda, prosím vás, aby sme si po schválení programu uctili minútou ticha pamiatku nevinných obetí tohto barbarského činu, ako aj všetkých obetí vojenskej agresie Maďarska voči Slovenskému štátu v tzv. malej vojne v roku 1939.

    Ďakujem pekne.

  • Navrhujem predsunutie bodov 53, 54, 55 - sú to vojenské zákony - za bod 6 ako body 7, 8 a 9 z toho titulu, aby sme stihli nabehnutie účinnosti tohto zákona od 1. 4. 1998.

  • Pán poslanec, to je dohoda s ministrami. Bloky sú presne určené tak, ako si žiadali, teda keď môžu prísť na rokovanie. Samozrejme, dám hlasovať o vašom návrhu, ale nabúra to potom poradie, ktoré ide.

  • Konzultoval som to s ministrom.

  • Áno, dám hlasovať.

    Pán poslanec Koncoš.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby bol bod číslo 8 z návrhu programu 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vypustený. Ak tento návrh prejde, pochopiteľne, aj bod číslo 9. V tomto prípade nie je totiž dôvod na skrátené legislatívne konanie. Dôvod, ktorým odôvodňuje predkladateľ návrhu na skrátené legislatívne konanie, je podľa môjho názoru scestný a neopodstatnený. Novela zákona číslo 229/1991 Zb. a následných zákonov zo 6. 2. 1998 totiž len potvrdila súčasný stav. Vznik hospodárskych škôd umožní skôr predkladaná novela zákona číslo 6/1970 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákona číslo 111/1990...

  • Ozval sa zvuk časomiery - vystúpenie poslanca bolo automaticky prerušené.

  • Vypustiť? Alebo máte len na mysli, aby to nebolo v skrátenom konaní?

  • Nezrozumiteľný hlas.

  • Ďakujem.

    Ešte raz sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    V prvom vstupe som nepovedal všetko. Odporúčam, pán predseda, aby sme hlasovali o tom, že bod 52 vypustíme z rokovania 45. schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Z jednoduchých dôvodov mám procedurálny návrh. Tento program sme dostali na stôl až dnes a informovali sme sa o rozšírení, o ktorom ste hovorili, pán predseda. Ako bod 4 máme tlač 957 a bod 5 tlač 958. Predpokladám, že to ani jeden poslanec nemá pri sebe, okrem tých, ktorí sa tým zaoberali - z akých dôvodov by sme mali. Navrhujem presunúť tieto body ako body 33 a 34.

  • Dobre, ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa už nikto nehlási na doplnenie alebo zmenu programu, budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich, resp. doplňujúcich návrhoch.

    Prvý je návrh pána poslanca Benčíka, ktorý žiada, aby sme bod 71 v našom programe zaradili ako bod číslo 6.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ostáva pôvodné zaradenie.

    Druhý pozmeňujúci návrh dával pán poslanec Mikloško a žiadal, aby sme doplnili program a ako bod 77 zaradili hlasovanie o uznesení Národnej rady číslo 482 z roku 1996. Ide o návrat poslancov pána Gauliedera a Hrušku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento doplnok.

    Pán poslanec Černák vo svojom návrhu žiada, aby sme z rokovania tejto schôdze vypustili bod číslo 6.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to návrh novely zákona o voľbách.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Neprešiel tento návrh.

    Môžeme hlasovať o ďalšom doplňujúcom návrhu. Pán poslanec Bárdos žiada, aby sme tlač 441, ktorá hovorí o jazykovom zákone národnostných menšín, zaradili ako bod 48.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Nebudeme doplňovať program o tento bod.

    Pán poslanec Bajan žiadal vypustiť bod číslo 14 a neskôr doplnil aj bod 52. Môžeme hlasovať naraz alebo jednotlivo?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Pán poslanec chce, aby sme hlasovali jednotlivo. Hlasujeme o vypustení bodu 14 z dnešného programu schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Druhý návrh je vypustiť bod 52. Je to bod, ktorý hovorí o postavení platových pomerov starostov obcí.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Aj tento bod navrhuje pán poslanec Bajan vypustiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 52 ostáva v programe rokovania.

    Pán poslanec Volný žiada, aby sme si po schválení programu ako celku minútou ticha pripomenuli malú vojnu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Schválili sme tento návrh.

    Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slotu, ktorý žiada, aby sme body 53, 54 a 55 zaradili do rokovania ako body 7, 8 a 9.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

    Neprijali sme túto zmenu.

    Pán poslanec Koncoš navrhuje, aby sme vypustili z rokovania 45. schôdze bod číslo 8.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Posledný návrh je od pána poslanca Duku-Zólyomiho, aby sme vypustili body číslo 4 a 33. Pardon, aby sme bod 4 preradili a označili ho ako bod 33.

  • Hlasy z pléna.

  • To je samozrejné, keď ide bod 4, musí aj bod 5.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo hlasovanie o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch na zmenu programu schôdze. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o schválení programu ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, schválili sme si aj návrh pána poslanca Volného, aby sme si minútou ticha uctili rok 1939, a to obete malej vojny. Prosím, aby sme všetci vstali.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem vám pekne.

    Môžeme pristúpiť k prvému bodu programu, ktorým je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím povereného člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby nám podal správu výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová listom zo dňa 2. marca 1998 oznámila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa dňom 24. marca 1998 vzdáva funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1995 Z. z. zo 7. apríla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jednej kandidátnej listine, a to v tom istom kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov. V tomto prípade nie je taký náhradník, ktorý by bol získal potrebný počet prednostných hlasov, a preto nastupuje náhradník, ktorého z volebnej listiny kraja určí politická strana. Hnutie za demokratické Slovensko určilo, že náhradníkom je pán Ing. František Švec.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 23. schôdzi dňa 19. marca 1998 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Zistil, že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov je nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Západoslovenskom za poslankyňu Oľgu Keltošovú pán Ing. František Švec.

    Pán Ing. František Švec vykonával funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v čase, keď sa neuplatňoval mandát poslankyne Oľgy Keltošovej počas výkonu funkcie členky vlády Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka a tiež jeho voliteľnosť. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky poveril podpredsedu výboru, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu výboru o nastúpení náhradníka na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa uprázdnil. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    1. Podľa § 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslankyňa Oľga Keltošová sa vzdala funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, jej mandát zaniká 24. marca 1998.

    2. Na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán František Švec vo volebnom kraji Západoslovenskom.

    3. Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým, samozrejme, je skončená aj rozprava.

    Pristúpime k hlasovaniu. Hlasujeme o návrhu uznesenia o nastúpení náhradníka pána Františka Šveca na uprázdnený mandát po pani poslankyni Oľge Keltošovej.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka pána Františka Šveca na uprázdnený mandát poslankyne pani Oľgy Keltošovej.

    Osvedčenie o tom, že pán František Švec sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 24. marcom tohto roku, mu odovzdám po zložení sľubu.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie slovo sľubujem, potom podá ruku predsedovi Národnej rady a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím pána poslanca Františka Šveca, aby pristúpil pred rečnícke miesto.

    Takisto prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem, pán poslanec. A želám vám vo vašej práci opäť úspech.

    Pýtam sa najskôr pracovníkov techniky, či už to majú v počítači. Ešte nie. Chvíľu počkáme.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na zaradenie poslanca do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje, aby pán poslanec František Švec bol zaradený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a do Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu s konštatovaním, že som nedostal písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a uzatváram rozpravu.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý som prečítal, aby sa pán poslanec Švec stal členom tých výborov, s ktorými som vás oboznámil.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pána poslanca Františka Šveca sme zvolili za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a za člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pristúpiť k štvrtému bodu podľa programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 957, súčasťou tohto návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní minister spravodlivosti pán Liščák.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    novela zákona o prokuratúre je čiastočnou reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998, ktorý okrem iného vyslovil, že § 56 zákona o prokuratúre nie je v súlade s článkom 1 a s článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky a že nesúlad tohto ustanovenia s článkom 1 a s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má za následok neúčinnosť zákona o prokuratúre ako celku.

    Navrhovaným vypustením § 56 zákona o prokuratúre sa účinnosť tohto zákona bude posudzovať podľa prvej vety § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. Tu nastala situácia, keď je odôvodnený postup podľa ustanovenia § 89 zákona číslo 350/1996 Z. z. Nastali teda mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti, môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Návrh vlády pre Národnú radu Slovenskej republiky je uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní o predloženom návrhu zákona v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dám slovo spravodajcovi pánu poslancovi Cuperovi, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre, ktorý ste dostali ako tlač 958, ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, dovolím si konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona v parlamente nemusel byť, nebyť šalamúnskeho, alebo jedného zo šalamúnskych rozhodnutí Ústavného súdu. Vieme dobre, že rozpor, alebo tzv. retroaktivita v zákone o prokuratúre vznikla už pri jeho prerokovaní najmä preto, že došlo k vráteniu tohto zákona prezidentom republiky, s ktorým tu prítomná opozícia nie veľmi súhlasila, a pán prezident ako obhajovateľ jej predstáv zákon vrátil späť. Ústavný súd pri svojom prerokovaní, kde som mal možnosť zastupovať Národnú radu, vyšiel nie z celkom správnej dikcie vo svojom náleze, keď hovorí, že zrušením § 56...

  • Pán poslanec, pán spoločný spravodajca, môžem sa spýtať, k čomu teraz vystupujete?

  • Smiech v sále.

  • Nie, to nie je na smiech, páni poslanci. Pán poslanec, najskôr ideme schvaľovať, aby bol prijatý v skrátenom konaní, a až potom pôjdeme do prvého čítania. Čiže teraz by ste mali hovoriť k tlači 957, a nie 958, lebo tieto vždy na seba nadväzujú. Najskôr sa schvaľuje návrh na skrátené konanie a potom do prvého čítania. Vy ste si len prehodili tlač, nič iné.

  • Áno, dobre, máte pravdu, pán predseda. Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som vám najprv predniesol uznesenie ústavnoprávneho výboru číslo 589.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre, ktorý ste dostali ako tlač 957, a:

    a) súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre (tlač 957),

    b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314 o prokuratúre (tlač 957), schváliť,

    c) ukladá poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Jánovi Cuperovi podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, navrhujem, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási z pléna do rozpravy. Pán predseda výboru Brňák. Ak je to do rozpravy, tak musíte ísť k mikrofónu, pán predseda. Ak sa nikto viac nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    mám v rámci otvorenej rozpravy len jednu krátku otázku na pána ministra ako na predkladateľa. Je pravdou, že nález Ústavného súdu, ktorým boli konštatované isté nezrovnalosti v zákone o prokuratúre, má byť zverejnený v najbližšom čase v Zbierke zákonov zrejme bez toho, že doteraz neexistuje písomné zdôvodnenie tohto nálezu Ústavného súdu?

    Ďakujem.

  • Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím rozpravu o tomto bode. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    áno, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol doručený ministrovi spravodlivosti, ministerstvu spravodlivosti ako vydavateľovi Zbierky zákonov. Ministerstvo spravodlivosti je povinné do 15 dní tento nález Ústavného súdu uverejniť v Zbierke zákonov. Posledným dňom uverejnenia nálezu Ústavného súdu je 25. marec 1998.

  • Pán minister, ale nedostali ste zdôvodnenie, veď o to išlo.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Viem, dostali ste len výrokovú vetu, ale nedostali ste dôvody. To sa pýtal pán predseda. Čiže je tu otázka o možnosti zverejnenia v Zbierke zákonov. Samozrejme, že ste zverejnili, viem, ale je tu otázka, či to tak môže byť.

  • Skutočne je to tak, ako to hovorí predseda ústavnoprávneho výboru, že sme dostali nález Ústavného súdu bez odôvodnenia.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa ešte pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spravodajca sa nebude vyjadrovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona. Ide o zákon, ktorý Ústavný súd nálezom napadol, pokiaľ ide o zhodu s ústavou.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme za skrátené konanie. Pani poslankyne, páni poslanci, je potrebné, aby sme kvôli funkčnosti prokuratúry v tomto prípade odhlasovali skrátené konanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní.

    Môžeme pristúpiť k piatemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 958. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2097.

    Z poverenia vlády aj tento návrh odôvodní pán minister Liščák.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    vládou Slovenskej republiky, a to uznesením číslo 203 zo 17. marca 1998, som bol poverený odôvodniť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre. Novela zákona o prokuratúre je čiastkovou reakciou na nález Ústavného súdu, ako som už spomínal, z 24. februára 1998, ktorý okrem iného vyhlásil, že ustanovenie § 56 o prokuratúre nie je v súlade s už citovanými článkami.

    Nález Ústavného súdu nadobudne platnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Týmto dňom sa zákon o prokuratúre stane neúčinným, v dôsledku čoho prokuratúra Slovenskej republiky by nemohla plniť ústavné úlohy vyplývajúce pre ňu z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom vyslovil aj nesúlad ďalších ustanovení zákona o prokuratúre s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvody nálezu však účastníkom konania, ako som pred chvíľou tiež uviedol, spolu s výrokom rozhodnutia nedoručil. Vzhľadom na nevyhnutnosť okamžitej nápravy stavu vzniknutého vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúceho sa ustanovenia § 56 zákona o prokuratúre, nebolo možné v tomto návrhu zákona reagovať na ostatné časti výroku Ústavného súdu, na ktoré bude potrebné reagovať do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov odporúčam vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím opäť pána poslanca Jána Cupera ako spravodajcu.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    budem pokračovať, aby som nezdržiaval. Chcem povedať k vecnej rovine, že rozhodnutie Ústavného súdu bolo do istej miery šalamúnske, pretože rozhodnutím Ústavného súdu bol porušený alebo, lepšie povedané, Ústavný súd sa citoval znovu do roviny pozitívneho zákonodarcu, pretože de facto jeho rozhodnutie znamená asi toľko, ako povedal pán minister, že sa tým prokuratúra stavia mimo zákona, čo je tiež jeden, podľa mňa, nonsens, pretože konkrétne odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ešte nepoznáme. Ťažko povedať, čím bude Ústavný súd dôvodiť svoje rozhodnutie. Ale týmto rozhodnutím by sa vlastne okrem Národnej rady stal zákonodarcom aj Ústavný súd, čo nie je celkom prípustné, pretože aj v zákone číslo 1/1993 platí pravidlo, že ak nie je deň účinnosti uvedený v zákone alebo deň predchádza účinnosti, platí, že účinnosť zákon nadobúda 15. dňom od jeho zverejnenia, to znamená, aj takto sa dal vyložiť problém účinnosti zákona o prokuratúre. Preto si myslím, že je potrebné čo najskôr reparovať toto rozhodnutie Ústavného súdu, aby sme znovu dosiahli stav, keď sa prokuratúra bude môcť riadiť zákonom, ktorý sme tu schválili.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2097 zo dňa 20. marca 1998 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie len Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, keďže nie je pridelený iným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona v lehote do 25. 3. 1998.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým je rozprava skončená.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa nechce vyjadriť.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Pán predseda, nie, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, budeme hlasovať. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Pán spoločný spravodajca, budete uvádzať hlasovanie, alebo mám ja?

  • Pán predseda, už som uviedol, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu.

  • Prosím, budeme hlasovať tak, ako uviedol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, aby tento návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme znovu hlasovať. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehôt, dokedy majú výbory tento zákon prerokovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby znovu uviedol, ktorým výborom bol návrh zákona pridelený, ktorý je gestorský a aké lehoty na prerokovanie výbor prijal.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby za gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor, a žiadam, aby prerokoval návrh zákona do 25. 3. 1998.

  • Prosím, môžeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Hlasujeme o pridelení tohto návrhu zákona výborom a o lehote, dokedy ho treba prerokovať.

    Opäť opakujem, je to návrh novely zákona kvôli nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Páni poslanci, je nás málo. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje miesta. Hlasujeme o zaradení zákona do výborov a o lehote na prerokovanie.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme ešte raz hlasovať. Myslím si, že k tomuto bodu programu nie je potrebné robiť obštrukcie. Je to v záujme nás všetkých.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výboru na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k šiestemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady a niektorých ďalších zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 938, návrh jeho pridelenia na rokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2068.

    Za poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Cabaj. Prosím pána poslanca, aby prišiel predniesť návrh.

    Pán poslanec Brocka sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia žiadam pred rokovaním o tomto bode 10-minútovú prestávku.

  • Pred rozpravou? Tak ste to chceli? Teraz je to jedno.

    Pán poslanec Kováč.

  • V mene poslaneckého klubu Maďarskej koalície sa pripájam k tejto žiadosti.

  • Po prestávke.

  • Skončil sa čas vymedzený na prestávku. Prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Pani poslankyne, páni poslanci, opäť vás vyzývam o návrat do rokovacej miestnosti. Čas vymedzený na prestávku sa skončil.

    Pán poslanec Garai, telefónne búdky sú na chodbe.

    Pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať. Pred prestávkou som vyzval pána poslanca Cabaja, aby uviedol zákon. Prosím, pán poslanec, uveďte návrh novely zákona 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení niektorých ďalších zákonov.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil v prvom čítaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej Národnej rady a o niektorých ďalších zákonoch.

    Dovoľte mi, aby som pripomenul, pevne verím, že vaši predsedovia klubov vás s tým oboznámili, že počas rozhovorov jednak predsedov klubov a ďalších zástupcov poslaneckých klubov v mesiaci február tohto roku sa okrem iného veľa hovorilo aj o novele volebného zákona. Môžem povedať, že aj na základe podnetov, ktoré zazneli pri týchto rozhovoroch, sme sa spolu s ďalšími kolegami pokúsili zapracovať do návrhu volebného zákona tie pripomienky, ktoré boli už vtedy vznesené. Ale zároveň musím konštatovať, že som celkom nemilo prekvapený, ak tí istí kolegovia, ktorí sa na týchto stretnutiach zúčastnili, potom sa o niekoľko dní pre médiá vyjadrujú celkom inak, celkom inak reagujú aj na všetky návrhy, ktoré sa objavili, a div divúci nehovoria, že sa ide diať na Slovensku niečo zvláštne. Ak by si trochu kolegovia, ktorí sedia napravo, zaspomínali, kedy bol za ich pôsobenia vo vláde predložený posledný návrh novely volebného zákona, myslím si, že by vedeli veľmi dobre spočítať, že to určite bolo neskôr ako šesť mesiacov do volieb, ako je to teraz.

    Chcem zároveň povedať aj ostatným kolegom, že náš poslanecký klub a spolu ďalší, ktorí...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Ftáčnik, keď sedím a vy hovoríte, nevykrikujem. Tak si myslím, že elementárna slušnosť by patrila aj vám.

    Dovoľte mi, aby som mohol pokračovať a oznámiť aj tú skutočnosť, že náš poslanecký klub splnil svoj sľub. Totiž pri týchto rozhovoroch bola prijatá jedna zásada, že ak do 2. marca nebude predložený vládny návrh, predložíme poslanecký. Ten poslanecký návrh je predložený, takže si myslím, že nájdeme všeobecnú podporu, aby sme ho zaradili do druhého čítania, kde aj tí, ktorí sa tak aktívne vyjadrujú k volebnému zákonu - neviem, možno podľa neho boli akurát doteraz zvolení a veľmi sa mu nevenovali -, budú mať možnosť prísť s konkrétnymi návrhmi možno na zlepšenie tohto zákona. Neraz sa stalo, že v Národnej rade boli predložené poslanecké návrhy, ktoré sme tu riešili, a budem veľmi rád, ak takým spôsobom pristúpite aj k tomuto prerokúvaniu a predložíte návrhy, ktoré by mohli tento poslanecký návrh skvalitniť.

    Predložený návrh zákona vychádza z poznatkov volebných komisií všetkých stupňov a využíva aj skúsenosti štátnych orgánov a obcí v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si povedať, že pri príprave tohto zákona som mal možnosť využiť aj svoje praktické skúsenosti, pretože v roku 1990 a 1992, tak, ako je to v zákone napísané, či už tajomník MsNV alebo prednosta mestského úradu som organizačne a technicky zabezpečoval voľby do Slovenskej národnej rady a v roku 1994 som mal možnosť už podľa týchto volieb v podstate aj z politickej pozície postupovať do Národnej rady. Preto sa niektoré tieto praktické návrhy objavili v tomto návrhu a verím, že nájdeme všeobecnú zhodu, aby sme ich prijali.

    V posledných voľbách sa takým najvážnejším nedostatkom javili zoznamy voličov. Jedni hovorili, že nie sú úplné, druhí vytýkali, že na zoznamoch sú ľudia, ktorí už dávno zomreli. Len pripomínam, že za zoznamy voličov podľa doterajšieho zákona zodpovedajú obce. Môžem povedať, že boli pokusy použiť tzv. centrálny register obyvateľstva a z tohto centrálneho registra obyvateľstva vybrať výstupy a potom ich použiť ako zoznamy voličov. Ale aby som to povedal tak jednoducho, chybnosť týchto zoznamov bola väčšia ako tých, ktoré momentálne existujú. Preto aj konkrétne u nás v meste sme priamo používali našu evidenciu a vychádzali sme z našej evidencie obyvateľstva.

    Predložený návrh zákona podrobnejšie upravuje problematiku zostavovania vedenia zoznamov voličov oproti doterajšej úprave. Zakotvuje inštitút stálych zoznamov voličov s tým, že zoznam zostavuje obec a vedie tento zoznam priebežne. Ďalej návrh konkretizuje podklady, na základe ktorých túto činnosť má obec vykonávať. Ukladá povinnosť súčinnosti pri plnení tejto úlohy štátnym orgánom a občanom, presne uvádza údaje, ktoré má zoznam voličov obsahovať. Zakotvuje zároveň dôvody, na základe ktorých obec osoby do zoznamu dopíše, dôvody na ich vyčiarknutie zo zoznamu a dôvody na vykonanie zmien v zozname voličov.

    Špeciálne sa v tomto návrhu upravuje zápis hromadne ubytovaných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, a to tak, že títo voliči budú dopísaní do zoznamu v obci, na území ktorej sú umiestnené zariadenia, v ktorých sa nachádzajú. Tieto osoby sa dopisujú do tohto zoznamu iba na čas volieb a na ten istý čas sa dočasne vyčiarknu zo zoznamu v mieste ich trvalého bydliska. To bol tiež jeden z problémov, ktorý sme mali pri posledných voľbách.

    Návrh novely volebného zákona už nepočíta s vyloženým zoznamom voličov. Reaguje sa tým jednak na ochranu občanov pred neodôvodneným zverejňovaním osobných údajov, ako aj na skúsenosti z volieb, keď sa vyložené zoznamy z domov strhávali a občan takisto nevedel, či je, alebo nie je v evidencii voličov.

    Občanovi sa však umožňuje kedykoľvek sa presvedčiť na obecnom úrade, či je uvedený v zozname voličov. Naďalej sa voličovi umožňuje voliť prostredníctvom voličského preukazu, ako aj namietať nesprávnosti uvedené v zozname voličov. Na rozdiel od súčasnej úpravy sa umožňuje aj okrskovým volebným komisiám v deň volieb vykonať zmenu v zozname voličov. Je tu zakotvená možnosť, podľa ktorej, ak niektorý občan nie je zapísaný v zozname voličov a príde do volebnej miestnosti s občianskym preukazom a má v občianskom preukaze trvalý pobyt podľa sídla tejto okrskovej volebnej komisie, táto okrsková volebná komisia ho dopíše do zoznamu voličov a zároveň mu umožní voliť.

    To je aj odpoveď tým, ktorí kričali, že máme záujem obmedziť alebo zabezpečiť, aby bola čo najmenšia účasť vo voľbách, pretože občania jednoducho nebudú mať záujem ísť na úrad si preveriť, či sa v zozname nachádzajú, alebo nenachádzajú. Týmto je vlastne odstránený aj tento problém.

    Návrh ďalej počíta so zrušením doterajších volebných krajov, ktoré už nekorešpondujú s platnou právnou úpravou o územnom a správnom usporiadaní štátu podľa zákona číslo 221/1996 Z. z. Navrhuje sa miesto štyroch volebných krajov vytvoriť iba jeden volebný obvod, ktorý bude tvoriť pre voľby do Národnej rady celé územie Slovenskej republiky. Z toho dôvodu volebné kraje a krajské volebné komisie nemajú opodstatnenie, a preto sa upúšťa od kreácie krajských volebných orgánov.

    Členmi volebných orgánov budú, tak ako boli doteraz, zástupcovia politických strán a politických hnutí. Tí, ktorí si to neprečítali, bol by som rád, keby to objavili v tomto návrhu zákona, že naďalej za túto oblasť volieb budú zodpovedať politické strany. Novo sa upravuje rozsah oprávnení volebných orgánov tak, že sa spresňujú, aby nedochádzalo k prekrývaniu ich úloh a orgánov štátu, ktoré predstavujú zástupcov verejnosti, teda orgánov štátu a tých zástupcov, ktorí sú v jednotlivých komisiách ako zástupcovia verejnosti.

    Niektoré z kompetencií nadväzujú na úlohy, ktoré sú povinné zabezpečiť štátne orgány, a volebné komisie majú možnosť tieto úlohy prerokúvať a odporúčať im návrhy na vykonanie opatrení rôzneho charakteru. Táto úprava sleduje cieľ zvýrazniť postavenie volebných orgánov ako orgánov politickej kontroly a predstavuje prehĺbenie záruky všeobecnosti, rovnosti, priamosti a tajnosti volieb tak, ako to ustanovuje článok 30 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na vznik samostatnej Slovenskej republiky mení sa názov Slovenskej volebnej komisie na Ústrednú volebnú komisiu. Návrh novo upravuje náležitosti kandidátnej listiny, pričom sa presne definuje, čo sa rozumie pod kandidátnou listinou. Zrovnoprávňujú sa všetky politické strany zúčastnené na voľbách a z hľadiska pohľadu voliča na politické spektrum sa sprehľadňujú subjekty predstavujúce možnosti jeho výberu. Na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia kandidovať najviac 150 kandidátov. Navrhované riešenie taktiež zabezpečuje, aby v Národnej rade Slovenskej republiky mali zastúpenie politické strany na základe rovnakých pravidiel.

    Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa registrácia kandidátnych listín zveruje do kompetencie Ústrednej volebnej komisie s tým, že proti jej rozhodnutiu môžu kandidujúce subjekty podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava predovšetkým vychádza z dôvodu, že aj Ústredná volebná komisia sa utvára ad hoc zo zástupcov kandidujúcich politických subjektov, preto je vhodnejšie, aby o odvolaniach proti jej rozhodnutiam vo veci registrácie kandidátnych listín rozhodoval nezávislý štátny orgán - Najvyšší súd Slovenskej republiky.

    Návrh spresňuje volebnú kampaň tak, že v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii majú politické strany zabezpečený rovnaký čas vysielania. V oboch prípadoch totiž ide o verejnoprávne inštitúcie, ktorými ale nie sú iné druhy masovokomunikačných prostriedkov, napríklad denníky, týždenníky a podobne, v ktorých sa rozsah prezentácie jednotlivých politických strán neupravuje. Skúsenosti z volieb ukázali, že všeobecne ustanovené povinnosti smerom k rozhlasovému a televíznemu vysielaniu neboli v podstate kontrolovateľné a prijímané opatrenia neboli účinné. V súlade s článkom 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky volebný zákon v ustanovení upravujúcom volebnú kampaň obmedzuje slobodu prejavu a právo šíriť informácie z dôvodu, aby bola zachovaná rovnosť politických strán vstupujúcich do volieb. Obmedzenie ustanovené v doterajšej úprave neobsahovalo prvok vynútiteľnosti hrozbou sankcie alebo uložením sankcie za jej porušenie. Preto sa tiež navrhuje novelizovať zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania tak, aby medzi povinnosti prevádzkovateľov, ktorých dodržiavanie je vynútiteľné pod hrozbou pokuty, patrili aj povinnosti dodržiavať ustanovenia volebnej kampane všetkými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania. Vzťahuje sa to nielen na Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu ako hlavných šíriteľov hlavnej volebnej kampane, ale aj na súkromných držiteľov licencií, ktorí, naopak, majú zakázané viesť vo svojom vysielaní volebnú kampaň.

    Článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia volebného zákona o volebnej kampani je nevyhnutné premietnuť aj do povinností vydavateľov periodickej tlače tak, aby nedochádzalo k porušovaniu volebného moratória. Preto sa navrhuje doplniť aj zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch.

    Hlasovacie lístky voliči dostanú vo volebnej miestnosti tak, ako to bolo v ostatných voľbách. Návrh zakotvuje z dôvodu informovanosti voličov povinnosť obci zverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov v mieste obvyklým spôsobom. Podmienkou pridelenia mandátu pre politickú stranu je získanie 5 % z celkového počtu platných hlasov, aj to pri účasti politickej strany v koalícii. Vzhľadom na vytvorenie jedného volebného obvodu sa mandáty nebudú prideľovať v dvoch skrutíniách. Počet prednostných hlasov, ktoré získali kandidáti, sa bude zisťovať za celú Slovenskú republiku na rozdiel od doterajšieho zisťovania vo volebných krajoch. Obdobne ako doteraz prednostné hlasy ovplyvňujú poradie kandidátov, ktorí získajú mandáty pridelené politickej strane.

    Vzhľadom na to, že predpokladaný návrh zákona predstavuje šiestu novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady, v návrhu novely sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie jeho úplného znenia.

    Tento návrh skupiny poslancov prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 17. marca 1998 a súhlasila s návrhom, s pripomienkami a odporúčaniami. Pripomienky a odporúčania vlády sú dvojakého charakteru. Niektoré sú vecného charakteru a ďalšie sa týkajú formulačných spresnení jednotlivých ustanovení v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov. V poslaneckom návrhu navrhované obmedzenie volebného práva pre osoby, ktoré sa nachádzajú vo výkone väzby alebo sú zadržané, vláda odporúča vypustiť z tohto návrhu a v týchto intenciách upraviť aj podmienky pasívneho volebného práva, s čím môžem súhlasiť, tak ako o tom už hovorili aj ostatní predkladatelia.

    Vláda odporúča ponechať v platnosti vytváranie osobitných volebných okrskov v ústavoch sociálnej starostlivosti a v zdravotníckych zariadeniach a taktiež ponechať v platnosti spôsob hlasovania v celách policajného zaistenia alebo na miestach, kde sa vykonáva väzba, čím sa zabezpečí najširší právny rámec na výkon aktívneho volebného práva. To je takisto priestor na diskusiu, či to spraviť tak alebo onak.

    Môžem zo skúseností povedať, že osobitné okrsky sme nemali vytvorené a zabezpečila to príslušná okrsková volebná komisia, ktorá bola najbližšie k patričnému zariadeniu a zabezpečila možnosť voľby. Návrh vlády, aby politické strany mohli viesť na svojej kandidátskej listine aj osoby, ktoré nie sú členmi politickej strany, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, keďže táto neobmedzuje pasívne volebné právo iba pre členov politickej strany, čím takisto je vyjadrený súhlas zo strany predkladateľov.

    Vládou navrhované nové ustanovenie § 47 o nových voľbách nadväzuje na pôsobnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preskúmavaní ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky upravené článkom 129 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

    Podľa vládou navrhovaného znenia § 48 zákona, ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany s tým, že preferenčné hlasy sa uplatnia len prideľovaním mandátov vo voľbách a nie pri nástupe náhradníka.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložil som návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady a niektorých ďalších zákonov. Verím, že nájdeme všeobecnú podporu, aby tento návrh zákona bol zaradený do druhého čítania, kde bude priestor, aby sme v rámci prerokúvaní v jednotlivých výboroch, resp. v druhom čítaní v Národnej rade, mohli niektoré veci, o ktorých sa ešte diskutuje, upraviť takým spôsobom, aby voľby mohli prebehnúť riadne, tak, aby naši noví nástupcovia mohli pokračovať v plnení úloh, ktoré sa od poslancov Národnej rady očakávajú.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dám slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Pavol Suchodolský.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady a niektorých ďalších zákonov (tlač 938) ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívno-právnych pravidlách.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 17. marca 1998 prerokovala návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a svojím uznesením číslo 205 vyslovila s návrhom súhlas v znení pripomienok a odporúčaní uvedených v jej stanovisku.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2068 zo dňa 6. marca 1998 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30. apríla 1998 a gestorský výbor v lehote do 6. mája 1998.

    Vážený pán predseda Národnej rady, využívam oprávnenia spravodajcu podľa rokovacieho poriadku a hlásim sa do rozpravy, ktorú môžete otvoriť, ako prvý.

    Ďakujem pekne za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca, aj vám.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že prvý vystúpi pán spoločný spravodajca, ale dostal som písomné prihlášky do rozpravy. Za klub SDĽ vystúpi pán poslanec Benčík, za klub KDH vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady (tlač 938) vychádza z poznatkov získaných vo voľbách v roku 1994 a upravuje celý rad problémov, ktoré spôsobovali nejednoznačnosť tak v príprave, ako i samotných voľbách a ktoré sa prenášali aj do pôsobenia samotnej Národnej rady počas celého jej pôsobenia, počas tohto volebného obdobia.

    Návrh predovšetkým zrovnoprávňuje podmienky strán a hnutí na vstup do Národnej rady, pričom nenarúša zmysel vytvárania koalícií. Súčasný systém totiž znevýhodňuje tie politické subjekty, ktoré stavajú stratégiu na programoch s dlhodobou koncepciou riešenia celého spektra hospodárskych a spoločenských problémov. Aj keď takýto subjekt uspeje u voliča a získa voličské preferencie, je možné, že tú istú pozíciu získajú inou kombináciou aj politici, ktorí by sa za rovnocenných podmienok do parlamentu nedostali. Týmto sa stráca zmysel súťaživosti. Pre Slovensko s transformujúcou sa ekonomikou je dôležité, aby v nadchádzajúcich a ďalších voľbách uspeli strany s programom, ktorý zaujme občana, aby sa politická sféra nerozdrobovala, ale kryštalizovala v jasnom a všeobecne užitočnom spektre na báze rovnocenných a jednoznačných kritérií.

    Z týchto dôvodov podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto uznesení:

    a) v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí návrh do druhého čítania,

    b) v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku pridelí návrh zákona v druhom čítaní odporúčaným výborom a

    c) určí ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor s určenými lehotami.

    Ďakujem pekne za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Za klub SDĽ vystúpi pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

    v minulom týždni sme v ústavnoprávnom výbore posudzovali návrh plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok. Vznikla rozprava o úrovni legislatívneho procesu vlády, ale aj parlamentu. Pokiaľ pani podpredsedníčka vlády vyzdvihovala dynamiku, koncepčnosť a systémovosť legislatívnej činnosti vlády, tak viacerí, medzi nimi aj ja, sme uznali rýchle tempo spracúvania legislatívnych predlôh zo strany vlády, žiaľ, vedúce niekedy k častým účelovým novelám, ale s výhradou som prijal tvrdenie, že legislatívna činnosť vlády je koncepčná. Uviedol som v tomto smere niekoľko aspoň najvypuklejších príkladov svedčiacich o opaku. Medziiným aj časté a ničím nepodložené návrhy na skrátenie legislatívneho konania len preto, že vláda mešká s návrhmi. A takýchto návrhov máme na programe aj na tejto schôdzi viac ako dosť.

    Teraz posudzovaný návrh kolegov poslancov novely volebného zákona je ďalším svedectvom nekoncepčnosti legislatívnej činnosti vlády. Áno, nepomýlil som sa, a zreteľne hovorím, že vlády, lebo skupina našich kolegov poslancov ozaj oneskorene, ale v podstate supluje to, čo vláda zrejme vedome a cielene neurobila. Jej povinnosťou bolo aj podľa schváleného plánu vlády legislatívnych úloh na minulý rok predložiť návrh novely volebného zákona včas. To bol plán. Natíska sa otázka, prečo vláda tak neurobila. A odpoveďou je, že oneskorene, pár mesiacov pred voľbami, sa to predkladá len preto, lebo to vyhovuje najsilnejšiemu subjektu vládnej koalície. Preto bol aj 2. októbra minulý rok odmietnutý návrh novely volebného zákona, ktorý predložili poslanci za SDĽ. Mohli sme mať po tom. Treba si uvedomiť, že podstatná zmena pravidiel súperenia o priazeň voličov krátko pred voľbami, či chceme, alebo nechceme, zvýhodňuje toho zo súperov, ktorý ju pripravil, lebo už dlho pozná zásady a mohol prispôsobiť svoje predvolebné konanie, a tým je zasa vládna koalícia.

    Ak som pochválil ochotu kolegov poslancov nahradiť vládu v termíne predloženia návrhu, pokiaľ ide o obsah návrhu, s poľutovaním musím konštatovať, že tí, ktorí im podklady pripravili, teda zrejme úradníci ministerstva vnútra, ich dobehli a návrh spísali tak, že splnili politické pokyny, ale tieto spísali bez ladu a skladu a z toho vznikla nekonzistentná legislatívna predloha.

    Vyhnem sa konkrétnostiam, lebo ich je viac, niekoľko desiatok strán. Dnes doobeda som dostal v ústavnoprávnom výbore aj návrh vlády a som rád, že aj vláda sa týmto zodpovedne zaoberala, a vidíte, koľko faktických a konkrétnych pripomienok v tomto smere predostrela. Budem sa držať len podstatných vecí.

    Pripomeniem, že obmedzovanie volebnej kampane v návrhu § 23 iba na Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu a s týmto obmedzením súvisiace ustanovenie článku IV návrhu ohľadne periodickej tlače vzbudzuje pochybnosti o ich súlade s článkom 26 ods. 1 a ods. 5 ústavy, ktorými sa zabezpečuje právo na šírenie a poskytovanie informácií. Ale upozorňujem na článok 9 a 11 dohovoru, kde sa zakotvuje právo na prijímanie a rozširovanie myšlienok a informácií, poznamenávam, bez zasahovania štátnych orgánov. Prosím vás, budeme sa s tým musieť vyrovnať, lebo ten dohovor je platný aj pre nás.

    Ako som spomenul, ak sa niekoľko mesiacov pred voľbami v podstate menia základné pravidlá, mám na mysli súťaž politických síl, čo si môžete nájsť v článku 31 ústavy, diskutabilná je aj ústavnosť návrhu ako celku. V ňom obsiahnuté pravidlá totiž nútia zásadným spôsobom meniť predvolebné správanie sa politických subjektov v súlade s predpokladanou podobou budúceho zákona. A tu by som poznamenal bez akýchkoľvek záruk, že sa v priebehu legislatívneho procesu ešte podstatne nezmenia. Tento stav zvýhodňuje politické strany, ktoré disponujú parlamentnou väčšinou. Nepriamo sa tým narušuje princíp vyjadrený v článku 30 ods. 4 ústavy. Tam je povedané, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Za tejto situácie by podľa môjho názoru bolo korektné vykonať len čiastočné, nutné organizačno-technické zmeny v platnom zákone, ktoré sú žiaduce napríklad z hľadiska nového územného členenia štátu.

    V § 17 ods. 9 návrhu sa ustanovuje, že každý kandidát musí predložiť ku kandidátnej listine potvrdenie o členstve v politickej strane. Myslím si, že môžeme slová pána Cabaja vziať za záväzné, že túto pripomienku, ktorú uplatnila i vláda, zohľadnia a nebudem sa tým podrobnejšie zaoberať.

    Ale ustanovenie § 17 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 a 3 návrhu zákona v podstate popiera praktický význam vytvárania volebných koalícií. Dovoľte mi, aby som povedal, že tento návrh je antikoaličný. Kandidátnou listinou koalície na účely tohto zákona sa totiž rozumie oddelený zoznam kandidátov politických strán, ktoré uzavreli písomnú dohodu o koalícii, pričom pri sčítavaní výsledkov volieb a prideľovaní mandátov sa na každú zložku koalície hľadí oddelene, t. j. musia najprv oddelene prekročiť 5-percentný prah na vstup do parlamentu. Ak sa sloboda združovania, odkazujem na článok 29 ústavy, bude chápať aj ako právo združovať sa na účely volieb do volebných koalícií, sú potom dotknuté ustanovenia návrhu v rozpore s ustanovením článku 29 ods. 3 ústavy, ktoré ustanovuje, za akých podmienok je možné obmedziť slobodu združovania. A tu nie sú splnené tie podmienky. Povšimnutiahodný je aj nepriamy rozpor s článkom 31 ústavy, kde sa hovorí o slobodnej súťaži politických síl v demokratickej spoločnosti.

    Takto môžem pokračovať ďalej, ale vzhľadom na čas budem stručný. Vidieť len, že pred časom pán minister vnútra avizoval niektoré zásady, ktoré sú tu zakotvené, a keď teraz vzbudzovali pochybnosti po ich čítaní už zapracované do návrhu, je toto podozrenie ešte upevnené. Sú najmä pochybnosti o súlade s ústavou. Takým je napríklad obmedzenie volebného práva v prípadoch väzby, ale aj zadržania, opakujem, to je to isté, čo vláda vytkla, a som rád, že sa to bude riešiť.

    Problém voličských zoznamov vidím trochu z iného pohľadu, než tu bolo prezentované. Predovšetkým by som sa dotkol zmien vo volebných komisiách, pretože môj vážený kolega Cabaj hovoril tak, že sa zachováva to, čo je. Dovoľte mi, aby som trochu ukázal, že je to v inom svetle, než sa to tu predstavuje. Nejde tak ani o zrušenie krajských volebných komisií, ktoré logicky vyplýva z premeny Slovenska na jeden volebný obvod. Tu sa nebudem zaoberať tým, že tí, ktorí predtým hovorili, že treba priblížiť voliča k poslancovi a treba väčšinový systém, lebo to je správne, teraz tí istí ľudia robia opak - jeden volebný obvod a poslanec bude volený v podstate od Senice až po Čiernu nad Tisou. Čiže to, čo predtým hovorili, že treba väčšinový alebo aspoň kombinovaný systém, sami teraz popierajú.

    Volebné komisie všetkých stupňov, to znamená okrskové, okresné a ústredná, sa síce budú i naďalej skladať zo zástupcov politických strán, avšak antikoaličné ustanovenie nevyústilo do práva strán tvoriacich koalíciu delegovať svojich predstaviteľov do volebných komisií - § 11 ods. 3 - a hlavne na úrovni okrskových komisií, v rukách ktorých je prvotné sčítanie hlasov a tým aj do značnej miery poctivosť volieb. Mohla by vzniknúť situácia, keď by mnohí z nich zasadli, hlavne predstavitelia štátnej správy. Ako?

    Pre politické strany je náročnou úlohou obsadiť svojimi členmi niekoľko tisíc okrskových volebných komisií. Predložený návrh im jej zvládnutie ešte trošku sťaží. Neviem, či to bolo úmyselné. Návrh pritom stranám priznáva právo výrazom "môže" delegovať svojich zástupcov do okrskových komisií (§ 15 ods. 1), ale na vyšších úrovniach im slovom "deleguje" ukladá povinnosť a členovia okrskových volebných komisií delegovaní politickými stranami budú znevýhodnení oproti kolegom doplneným zákonom stanoveným minimálnym počtom 5 alebo 7 prednostom okresného úradu, lebo nebudú mať nárok na odmenu za výkon funkcie (§ 51 ods. 3). Pritom mi dovoľte poznamenať, že nejde predovšetkým o prezentáciu strany, ale o plnenie úlohy vo verejnom záujme, o zabezpečovanie volieb. Ak politické strany nedokážu zabezpečiť delegovaním svojich zástupcov, aby okrsková komisia mala 5 alebo aspoň výnimočne 7 členov, tak do toho počtu ju doplní nie tak ako predtým starosta, ale prednosta okresného úradu osobami bez straníckej príslušnosti. Vernosť prednostov vládnemu hnutiu pravdepodobne ovplyvní i výber týchto osôb, čo spochybní správnosť priebehu volieb a sčítanie hlasov, kde len vzájomná kontrola predstaviteľov strán zaručuje poctivosť.

    Veľmi dôležité zmeny sa pripravujú v právomociach a a postavení volebných komisií. Na úrovni okresných a Ústrednej volebnej komisie to možno oslabiť slovom "budú oslabené". Naopak, ich rubom je posilnenie postavenia zapisovateľov a ostatného profesionálneho aparátu sumarizujúcich útvarov. Ústredná volebná komisia stratí v porovnaní s doterajšou Slovenskou volebnou komisiou mnoho zo svojich oprávnení (§ 13 ods. 3). Nebude už dozerať na dodržiavanie právnych predpisov o voľbách, usmerňovať činnosť okresných volebných komisií ani rozhodovať o sťažnostiach na postup týchto orgánov.

    A takto by som mohol pokračovať ešte ďalej. Chcem však zdôrazniť, že tieto záležitosti sú podľa môjho názoru v takom stave, že ťažko možno tento návrh dopracovať.

    Vážená Národná rada, uviedol som podľa mňa len najpodstatnejšie výhrady k poslaneckému návrhu volebného zákona do Národnej rady. Ich podstata ani nie je v množstve výhrad a pripomienok, ale najmä v závažnosti a vážnej pochybnosti o ústavnosti a súlade s demokratickými pravidlami politickej súťaže.

    Závažnosť a množstvo pochybení, ktoré sú obsiahnuté v návrhu, nie sú zárukou možného dopracovania, a preto poslanci poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice nemôžu hlasovať za tento návrh.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    o pol roka uplynie volebné obdobie a musia sa konať voľby. A práve teraz, pol roka pred koncom volebného obdobia, predkladá skupina poslancov návrh volebného zákona, ktorý obsahuje veľkú zmenu volebných podmienok. Už to je nedemokratické, už to je porušenie rovnosti občanov združených v politických stranách vo voľbách.

    Argumentácia, že v roku 1994 došlo taktiež pomerne krátko pred voľbami k predloženiu novely volebného zákona, v porovnaní s touto predloženou novelou neobstojí. Novela volebného zákona, ktorá bola predložená v roku 1994, bola čisto technickou novelou, čisto technickým spresnením technických podmienok volieb, neobsahovala žiadnu zmenu politických podmienok volieb.

    Táto predložená novela obsahuje zmenu politických podmienok volieb, čo sa týka koalícií, volebných komisií, propagácie pred voľbami a ďalšie a ďalšie. Dôvod predloženia takejto zmeny volebného zákona je zrejmý. Podľa teraz platného volebného zákona vládne strany a predovšetkým HZDS by nevyhralo voľby.

  • A miesto toho, aby ste sa uchádzali o priazeň občanov, o dôveru občanov, meníte volebné pravidlá. Nevyhovárajte sa na iné krajiny, že v iných krajinách sú podobné podmienky volieb, 5-percentná klauzula pre každú stranu v koalícii, jeden volebný obvod a podobne a podobne. V iných krajinách sa volebný systém postupne vyvinul minimálne na základe konzultácie všetkých strán a žiadna zo strán nebola poškodená, pretože k ustáleniu volebných podmienok, ktoré sú teraz v týchto krajinách, došlo v dostatočnom predstihu pred voľbami, postupne, jednoducho bez menenia podmienok pre voličov, politické strany krátko pred voľbami.

    Tento zákon je zjavne zákonom proti koalíciám. Núti strany zlučovať sa. Slovenská demokratická koalícia vedie v prieskumoch. Nie ste schopní Slovenskú demokratickú koalíciu poraziť, meníte preto zákon. Ubezpečujem vás, že Slovenská demokratická koalícia bude vedieť primerane reagovať na tento zákon. Dosiahnete však aj jeden iný veľký úspech. Podľa správ tlače, strany Maďarskej koalície sa zlúčia do jednej strany. Gratulujem vám, kolegovia z vládnych strán, k zjednoteniu strán Maďarskej koalície do jednej strany.

  • Hlasy z pléna.

  • Na súčasnom Slovensku nie je problém malých strán, ktoré sa akože dostanú do parlamentu. Koniec koncov, najviac malých strán do parlamentu donieslo v posledných voľbách HZDS. Na Slovensku je problém slobodného vykonávania mandátu v súlade s vedomím a svedomím poslanca. Prípad poslancov Gauliedera a Spišáka dokazuje, že na Slovensku zavádzate pomery a podmienky, keď poslanci nebudú hlasovať v parlamente na základe svojho vedomia a svedomia, ale budú hlasovať, budú mať nad sebou tlak, aby hlasovali podľa rozhodnutí straníckych sekretariátov. V novembri 1989 bolo jedným z kľúčových hesiel heslo "Chceme slobodné voľby". Po ôsmich rokoch od novembra 1989 a po štyroch rokoch vlády súčasnej vládnej koalície sú slobodné voľby na Slovensku znovu ohrozené.

  • Šum v sále.

  • Slovensko vzďaľujete od demokratických krajín a vystavujete izolácii a bezpečnostným rizikám. Občania Slovenska to vidia a zajtra začínajú petičnú akciu proti tomuto volebnému zákonu, ako aj za priamu voľbu prezidenta. Zákon obracia naruby mnohé naše volebné tradície. Zákon tým, že je, hovorím zatiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavou, a keď bude po svojom schválení napadnutý na Ústavnom súde, stačí, aby Ústavný súd zrušil aspoň niektoré ustanovenia zákona - podľa akého zákona sa budú konať voľby v septembri? Samozrejme, vy poviete: Áno, však zákon stráca platnosť až 6 mesiacov po náleze Ústavného súdu. Ale aký to bude zákon, aké to budú voľby, aká to bude demokracia na Slovensku?

    Vážená Národná rada, vážení kolegovia a kolegyne predovšetkým zo strán vládnej koalície, predložením a eventuálnym schválením tohto návrhu zákona beriete na seba zodpovednosť za ďalšie vzdialenie sa Slovenska od demokratických krajín, od demokratických tradícií, beriete na seba zodpovednosť za ďalšie obmedzenie slobody občanov Slovenska. Buďte si toho vedomí. Klub poslancov za KDH bude hlasovať proti tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďalej sú do rozpravy prihlásení títo poslanci: pán poslanec Pásztor, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Šimko a pán poslanec Volf.

    Najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Smolec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Čarnogurský, veľmi veselo vyznela z vašich úst výstraha alebo hrozba, že voľby sú na Slovensku ohrozené. Myslím si, že skôr vy ich ohrozujete vaším heslom "Vpred k demokracii cez väznice". Ľutujem všetky politické subjekty, ktoré sa s vami zlučujú, lebo aj teraz ste vaše slová nenávisti obliekli do rúcha demokratických fráz. Slovensko pôjde ďalej k demokracii, pán Čarnogurský, ale bez vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gbúrová.

  • Nie, pán predseda, ja sa hlásim do rozpravy.

  • Do rozpravy až potom, pani poslankyňa. Môžeme pokračovať v rozprave. Prihlásený je pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    do programu Národnej rady Slovenskej republiky sa dostal návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Celý tento návrh, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, predstavuje zákon, ktorý sa prijíma v nevhodnom čase. Nevhodný je najmä z hľadiska krátkosti času na to, aby sa všetky politické strany a hnutia - okrem vládnej koalície, ktorej je už teraz zrejmé, akú skutočnú podobu bude mať -, ktoré majú záujem zúčastniť sa na voľbách, dôsledne s ním oboznámili a podľa toho sa na voľby aj pripravili. To všetko v záujme toho, aby v Slovenskej republike vo voľbách zvíťazili tie strany a hnutia, ktoré svoj úspech dosiahnu v rámci spravodlivej politickej súťaže, ktorá je postavená na takých pravidlách, ktoré ani v najmenšej miere nevyvolávajú podozrenie z akejkoľvek manipulácie alebo, lepšie povedané, prispôsobovania si pravidiel svojmu obrazu.

    Už samotný fakt, že sedem mesiacov pred konaním volieb do Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvame tento návrh v prvom čítaní, ak ďalšie čítania budú v mesiaci máj, v najlepšom prípade aj vtedy návrh zákona nadobudne účinnosť začiatkom júna 1998, t. j. tri mesiace pred konaním volieb. Ak by poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, mali naozaj úprimnú snahu riešiť nedostatky volebného zákona pri rešpektovaní uznávaných pravidiel súťaže politických strán a hnutí v demokratickej krajine, mohli tento návrh zákona predložiť už v rokoch 1995, 1996 a 1997. O týchto veciach už predsa vedeli v roku 1995, keď bola prijatá jej posledná zmena pod číslom 81/1995 Zb.

    Z uvedeného dôvodu nemožno tento návrh zákona nazvať inak ako návrh, ktorý sa snaží aj za cenu porušenia zásad volebnej súťaže získať víťazstvo strán a hnutí koalície. V tejto súvislosti je zaujímavá aj skutočnosť okolo prípravy tohto návrhu, keď sa mal pripraviť na ministerstve vnútra a mal byť vládnym návrhom, a nakoniec sa dostal pred Národnú radu Slovenskej republiky ako poslanecký návrh. Prečo tento návrh zákona nie je vládnym návrhom? Kladiem túto otázku jej predstaviteľom. Zároveň odpoveď tkvie v eliminovaní už aj tak pošramotenej povesti súčasnej vlády vďaka jej krokom, keď tejto nebudú kladené nepríjemné otázky súvisiace s týmto návrhom.

    Doposiaľ som sa nemal možnosť oboznámiť s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, preto ho nemôžem porovnať s poslaneckým návrhom. Aj z tohto dôvodu vo svojom vystúpení budem venovať pozornosť iba tomuto návrhu. Časový faktor považujem v prípade tohto návrhu zákona za dostatočne dôležitý, aby som zastával názor o neprijateľnosti tohto návrhu. Vo svojom ďalšom vystúpení by som venoval pozornosť niektorým ustanoveniam tohto návrhu.

    Návrh počíta s územím Slovenskej republiky ako jediným volebným obvodom, čo nie je odôvodnené ničím iným ako záujmom preferovať stranu a hnutie, ktoré je budované na princípoch kultu osobnosti, to všetko pri neustálom zdôrazňovaní reformy verejnej správy, v rámci ktorej sa vytvorilo osem krajov, ktoré, ako vidieť, z hľadiska volieb nemajú mať absolútne žiadny význam a zmysel. To je tiež jedna zo skutočností, ktoré spochybňujú úlohu samotných krajov. Ak pripravujeme reformu verejnej správy, hovoríme o priblížení sa jej výkonu k občanom, a keď niekomu ide o jeho zištné záujmy, napríklad udržať sa pri moci za každú cenu, tak vtedy to už nie je potrebné.

    Zámer likvidácie koalície si zasluhuje naozaj pozornosť. Je všeobecne známe, že sa zo strany predstaviteľov vládnej koalície neustále zdôrazňuje veľký počet strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky. Táto otázka si teda podľa ich názoru zasluhuje pozornosť preto, že sa likviduje samotný význam volebných koalícií. Stanovenie hranice 5 % pre všetky kandidujúce strany a hnutia je skutočnosťou, ktorá zasahuje do volebnej súťaže a má viesť k tomu, aby sa obmedzil počet strán a hnutí, čím sa obmedzuje právo voľby aj občanovi, aby jeho záujmy boli presadzované aj koalíciou strán a hnutí. Obmedzovanie právomocí samosprávnych orgánov obcí pokračujú aj v tomto návrhu, keď doplnenie členov okrskovej volebnej komisie má patriť do pôsobnosti prednostu okresného úradu na základe oznámenia starostu obce.

    Okrem ďalšej byrokracie o oznamovaní týchto skutočností sa dôvodová správa odvoláva na skúsenosti z ostatných volieb a záverov Slovenskej volebnej komisie. Žiadam preto, aby predkladatelia oznámili tieto skúsenosti a závery Slovenskej volebnej komisie, poznajúc nezávislosť prednostov okresných úradov, komisií, osôb, ktoré budú nezávislé a budú poskytovať záruku pri rozhodovaní komisie. Táto otázka sa dá pochopiť z hľadiska nedostatočného počtu starostov a primátorov, ktorí sú politicky zviazaní s vládnou koalíciou a ktorí teda nebudú presadzovať jej záujmy aj v tejto oblasti.

    V záujme spravodlivosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky je a musí byť vo voľbách čo najmenšia účasť zástupcov orgánov štátnej správy, okresných a krajských úradov a ministerstva vnútra. Názorným príkladom okliešťovania volebných komisií je právo podania na Najvyšší súd Slovenskej republiky vo všetkých veciach, ktoré sú predmetom rozhodovania Ústrednej volebnej komisie, zo strany ktoréhokoľvek jej člena. Už v prípade volebných komisií teda neplatí pravidlo koalície o víťazovi, ktorý berie všetko, keď má nadpolovičnú väčšinu hlasov, najmä ak sa takéto právo priznáva aj členovi tejto komisie.

    Vedenie volebnej kampane predstavuje ďalší z problémov, ktoré predkladatelia majú zámer ovplyvňovať. Je tu jednoznačná snaha vylúčiť zverejňovanie informácií, ktoré by sa mohli vykladať ako volebná kampaň v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Zámer je jednoznačný. O vládnej koalícii sa informácie budú zverejňovať, keďže táto plní úlohy vlády, a teda bude môcť ovplyvňovať verejnosť prostredníctvom verejnoprávnej STV, ktorá však ešte stále nie je verejnoprávnou, ale vládnou, a Slovenského rozhlasu.

    Privítal som záujem, ktorý prejavili najmä hnutia a strany vládnej koalície vo veci nezabezpečenia účasti národných menšín v maďarskom parlamente v súčasných voľbách. Využívajúc práve tento ich záujem o skutočnú snahu by som ich chcel vyzvať, aby v riešení tohto problému išli príkladom a pripravili príslušné legislatívne zmeny, aby v Slovenskej republike boli zastúpené menšiny v Národnej rade Slovenskej republiky na základe pozitívnej diskriminácie, a následne by sa to mohlo na princípe reciprocity, ktorú majú stále pred zrakom, vyžadovať aj od iných štátov. Iba názorný príklad je príkladom, s ktorým sa možno v súčasnom svete na medzinárodnom poli presadiť.

    Pokiaľ návrh zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nebude rešpektovať zásady spravodlivosti politickej súťaže a nebude výsledkom širokého konsenzu väčšiny politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, som zásadne proti nemu a navrhujem, aby nebol zaradený do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hlasy v sále a potlesk.

  • Ďakujem.

    V zozname prihlásených rečníkov je písomne uvedený ďalší, pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Filkus.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som sa vám zveril s tou paradoxnou situáciou, ktorá tu nastala, a posúďte ju sami. Čelný predstaviteľ SDK nám skoro gratuluje, že prostredníctvom novelizácie tohto zákona pomáhame zjednocovaniu maďarských strán. Čo na to maďarská strana? Veď Slovenská demokratická koalícia niekoľkokrát vyjadrila postupy, kroky, ako by sa s Maďarskou koalíciou dalo spolupracovať. Na druhej strane zástupca MKDH hovorí, že táto prvá verzia a, podčiarkujem, prvá verzia... - nie MKDH, pardon, neviem, členom akej strany je, jednej z Maďarskej koalície - ...hovorí, že toto je namierené proti koalícii. Pán Čarnogurský hovorí: Vy zjednocujete maďarské strany, pomáhate im dať sa dokopy. Tak tomu už nerozumiem.

  • Ruch v sále.

  • Chcem vám povedať, že tu vzniká úplný paradox.

    Aj preto som podpísal tento návrh, lebo som a budem za jeden volebný obvod a za 5-percentnú hranicu. Všetko ostatné, keď zoberiem do úvahy pripomienky a odporúčania vlády, ktoré sú už v tejto prvej podobe, sú také, ktoré môžu tento zákon skutočne korigovať. Treba sa pozerať na túto novelizáciu zákona ako na prvý náčrt, prvý návrh, a nie dramatizovať.

    A ešte jednu pripomienku.

  • Hlas z pléna.

  • Mám možnosť hovoriť aj 2 minúty 10 sekúnd. Chcem ešte povedať k pripomienke, že "návrhy, názory, odporúčania, že to vyhovuje najsilnejšiemu", vážení páni, myslím si, že to bude vyhovovať v konečnej podobe, ktorá bude prijateľná, aj opozícii, že si sama bude môcť aj prostredníctvom tohto zákona riešiť problémy malých strán, ktoré v súčasnosti má.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Dámy a páni,

    po tomto vystúpení podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Rudolfa Filkusa som sa rozhodol svoj diskusný príspevok venovať výlučne jemu, aby lepšie pochopil to, čo chcel povedať predseda Kresťanskodemokratického hnutia, ale aby pochopil aj to, prečo on sám podpísal predlohu tohto zákona.

  • Dámy a páni, skupina poslancov nám predložila návrh novely volebného zákona. Ide o zásadnú zmenu spôsobu volieb, čo môže výrazne ovplyvniť najzákladnejšiu procedúru rozhodovania občanov o budúcnosti krajiny.

    Zákony sa prijímajú na to, aby vytvárali pre občanov čo najlepšie podmienky na spokojný život, aby uľahčili občanom ich rozhodovanie. Ak sa mení spôsob volebného rozhodovania, mal by takisto viesť k väčšej prehľadnosti a k efektívnejšiemu výberu politických strán a kandidátov. Tento návrh bude prijatý len dva alebo tri mesiace pred riadnym konaním volieb. Vláda i poslanci mali celé 4 roky na to, aby pripravili zmenu volebného zákon, ak si myslia, že volebný systém treba zlepšiť. Už len to, že sa takýto návrh objavil teraz, svedčí o neúprimných úmysloch jeho predkladateľov. Miesto sprehľadnenia vnáša do volieb zmätok, ktorý má umožniť vláde udržať si svoju neobmedzenú moc.

    Dámy a páni, Hnutie za demokratické Slovensko získalo v minulých voľbách asi len tretinu odovzdaných hlasov a len štvrtinu hlasov oprávnených voličov.

    Dúfam, že kolega Filkus bude so mnou chvíľku počítať.

    Celá koalícia získala len okolo 35 % hlasov všetkých voličov. Napriek tomu má Hnutie za demokratické Slovensko v rukách prakticky všetku zákonodarnú a výkonnú moc bez akejkoľvek účinnej kontroly. Tento stav mohol vzniknúť počas doteraz platného volebného systému aj vďaka tomu, že opozíciu tvorí celý rad politických subjektov. Zatiaľ aj volebný systém vládnej koalícii vyhovoval. Keď však päť opozičných strán vytvorilo Slovenskú demokratickú koalíciu, situácia sa zmenila. Počas platného volebného systému by totiž voľby s prehľadom vyhrala Slovenská demokratická koalícia a súčasný premiér by musel Úrad vlády opustiť.

    Preto prichádzate, dámy a páni, s novým zákonom. Ak vás ohrozuje nejaká koalícia, chcete koalície celkom zakázať. Pritom ešte klamete, že sú aj naďalej dovolené. Sú, ale len na papieri, formálne. V skutočnosti niet rozdielu, či ide strana do volieb samostatne, alebo v tzv. koalícii. V skutočnosti chce Hnutie za demokratické Slovensko koalície zakázať. A to len a len zo strachu. Zo strachu z toho, že Hnutie za demokratické Slovensko skončí v opozícii, ale aj zo strachu z toho, že stratíte, pán poslanec Filkus, svoje teplé miesto podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, občania Slovenska nepotrebujú nový volebný zákon, občania potrebujú novú vládnu koalíciu, občania potrebujú novú vládu, ktorá sa začne konečne o ľudí, o občanov Slovenska zaujímať. Žiadne úskoky vám nepomôžu. Dôveru väčšiny Slovenska ste už dávno stratili a ani zmenou volebného systému ju nezískate. Ľudia aj vďaka tomuto zákonu ešte lepšie pochopia, že Slovensko potrebuje zmenu. Dnešná demokratická opozícia takúto pozitívnu zmenu predstavuje a vo voľbách aj presadí bez ohľadu na to, aký bude volebný zákon, priatelia.

    Ďakujem vám.

  • Slovo má pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Volf.

    Medzitým s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Dzurinda,

    nikdy vaše hnutie nebolo nejako politicky prezieravé, pretože vždy išlo proti smeru a vždy išlo proti želaniam občanov Slovenskej republiky. S vašou matematikou to nie je celkom v poriadku a myslím si, že mali by ste sa nad tým zamyslieť, pretože kedysi ste nám tu sľubovali 30-percentnú devalváciu. Našťastie nedostali ste sa k moci, nič také sa nekonalo. Dnes hovoríte zase o nejakom vašom úžasnom výsledku, spájate nespojiteľné. A zase strašíte občanov Slovenskej republiky. Ale vaša úloha sa stala nejaká veľmi čudná - a skoro by som povedala - až tragikomická. Neviem, prečo nie ste vysvetľovačom, ale hovorcom KDH.

    Nedávno pán Čarnogurský verejne vystúpil v súvislosti s Vodným dielom Gabčíkovo - Nagymaros a museli ste ho vysvetľovať. Dnes pán Čarnogurský vystúpil v súvislosti s návrhom volebného zákona, zase ste ho museli vysvetľovať. Zmeňte svoje postavenie.

  • Ďakujem pani poslankyni Zelenayovej.

    S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Goebbelsovi sa pripisuje výrok, že stokrát zopakovaná lož sa stáva pravdou. Tvrdenie bez argumentov je zvyčajne len mlátením prázdnej slamy. Pán kolega Dzurinda zabudol povedať, alebo vyargumentovať, v čom dochádza k podstatnej zmene podmienok volieb podľa tohto zákona. K podstatnej zmene.

    Ešte raz by som sa trošku dotkol tej matematiky. Je veľmi zaujímavé, že mu veľmi prekáža - ja beriem to, čo tu on hovorí -, že 35 % oprávnených hlasov tých, ktorí sa zúčastnili na voľbách, vlastne dáva niekomu väčšinu tu v parlamente, ale na druhej strane presadzuje, aby 25 % občanov mohlo zvoliť prezidenta. Ale tam už nebude žiadna opozícia, tam nebude žiadny viceprezident, ktorý bude z tej druhej strany. Takže jeho vlastné tvrdenie o tom, čo je vlastne demokratické, alebo nie, sa dostáva na veľmi tenký ľad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka - pán poslanec Kňažko.

  • Pánu Dzurindovi. Pán kolega, asi to bude pravda, že sa niekedy mýlite. Mali by ste si niekedy skutočne nechať poradiť od niekoho, kto urobil pre Slovensko vo vzťahu k zahraničiu viac ako celá vládna koalícia, ako povedal pán predseda vlády. Mali by ste mať nejakú poradkyňu. Martinková je, myslím, už voľná.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    rímsky historik Tacitus píše, že i takí mocní muži, ako boli cisári Rímskej ríše, si spravidla nemohli dovoliť postaviť sa otvorene proti tomu, čo si želal ich ľud. Nero, keď v cirkuse predhadzoval kresťanov levom či gladiátorom, sa najskôr farizejsky opýtal rozvášneného obecenstva. Ak väčšina skrútila palec nahor, udelil milosť, ak nadol, bol to ortieľ smrti. Tacitus spomína, že jedine šialený Caligula sa opovážil rozhodovať inak, než bolo želaním ľudí v hľadisku.

    Prečo to spomínam? Postavme si otázku: Rozhodovali rímski cisári v cirkuse demokraticky? Samozrejme, je to nezmysel, veď krvilačné obecenstvo, ktoré napĺňalo Forum Romanum, nepredstavovalo skutočnú vôľu občanov vtedajšieho štátu. Nejestvoval ani mechanizmus, ako by sa táto vôľa vtedy dala zistiť a uplatniť. Cisári len hrali divadlo. Tvárili sa, že rozhodujú podľa hesla "vox populi vox Dei" a zároveň sa takto zbavovali i dielu svojej osobnej zodpovednosti. So skutočným demokratickým rozhodovaním, dokonca i s takým, aké poznal aj antický svet, to nemalo nič do činenia.

    Hovorím to preto, lebo je potrebné si uvedomiť, že snom každého autoritatívneho vládcu od nepamäti bývalo vládnuť demokraticky, teda s posvätením vôle ľudu, pravda, iba dovtedy, kým si ten ľud nezmysel chcieť niečo iné než vládca. A tu sa začína dráma demokracie. Buď to vládca rešpektuje, alebo bude hľadať pravidlá, ako si túto vôľu ľudu prispôsobiť tej svojej. Napríklad vybrať si vzorku, ktorá sa vyhlási za skutočný hlas občanov.

    Nepochybujem, že HZDS by najradšej vládlo demokraticky, teda na základe väčšinovej vôle občanov. Problém však je, že túto väčšinovú podporu už nemá, a tak sa uchyľuje k starej metóde - prispôsobiť si zisťovanie tejto vôle, teda - v modernej reči - volebné pravidlá tak, ako mu to najlepšie vyhovuje. Naozaj to nie je nič originálne. Volebné pravidlá na území dnešného Slovenska sa za posledných 100 rokov krivili podľa potrieb a vôle rozličných mocipánov viackrát. Najskôr to boli zákony, ktoré rozličným spôsobom a podľa rozličných kritérií obmedzovali účasť občanov na hlasovaní. Potom to boli pravidlá, ktoré zakazovali rozhodujúcim politickým súperom vstúpiť do politickej súťaže. Treťou metódou, ako znásilňovať a kriviť skutočnú politickú vôľu voličov, boli rozličné, často rafinované a nenápadné volebné techniky, ktoré počítali so strachom ľudí prejaviť svoj názor. Bohužiaľ, i naša generácia má s takýmito metódami bohaté skúsenosti.

    Základným prínosom novembra 1989 bolo práve nastolenie princípu slobodných volieb. Odstránili sa všetky techniky a pravidlá, ktoré deformovali skutočnú vôľu ľudí, otvorila sa reálna možnosť slobodnej súťaže rozličných politických síl, ktoré vznikali podľa toho, ako občania chceli.

    Návrh novely volebného zákona z dielne HZDS sa vracia k starým osvedčeným metódam, usilujúcim sa poraziť súpera nie vo voľbách, ale úskokom - zákazom jeho účasti v politickej súťaži. Od júla minulého roka, keď sa na politickej mape zjavila Slovenská demokratická koalícia, sa vo všetkých serióznych prieskumoch verejnej mienky umiestnila na prvom mieste a HZDS až na druhom. Ak by sa HZDS správalo demokraticky, malo by tento stav akceptovať ako výzvu preto, aby lepšie pracovalo, ponúklo zaujímavejší program a hlavne viac za zaujímalo o problémy ľudí. HZDS sa však rozhoduje inak. Keďže SDK je svojou právnou povahou volebnou koalíciou, tak ako to umožňuje platný volebný zákon, HZDS navrhuje faktické zrušenie volebných koalícií, zakazuje spoločné podávanie kandidátnych listín. Toto je pravý politický význam navrhovanej novely. Je to nečestný návrh, diktovaný strachom vládnej garnitúry zo skutočnej vôle občanov a neochotou zriecť sa väčšinového podielu na moci.

    Návrh zákona je zlý aj právne. Viacero ustanovení nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zrušenie volebných koalícií je v rozpore s volebnými tradíciami, odkedy tu nejaké volebné pravidlá vôbec jestvujú. Organizácia a kontrola volebného procesu, ako i sčítavania hlasov sa síce nepatrne, ale jasne posúvajú od občanov k štátnej správe závislej od vlády. Niektoré ustanovenia sú vnútorne rozporné. Ale o tom budeme hovoriť viac v druhom čítaní.

    Vážení kolegovia z vládnych strán, ak tento zákon prijmete, SDK sa nerozpadne. Bude jestvovať inak, ale do volieb pôjde. Skúsme však, kým to ide, zísť z cesty nepoctivých zmien pravidiel hry. Zmerajme si sily podľa jestvujúcich pravidiel a na návrh, ktorý bol predložený, čo najskôr zabudnime.

    Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovala v rokovaní o tomto zákone.

  • Ak by sa tak stalo, bol by to najlepší vstup do rytierskeho zápasu, ktorý by poctivo preukázal, aký je pomer síl podľa vôle občanov. Som hlboko presvedčený, vážení priatelia, že by sme tým všetci, dnešná koalícia i dnešná opozícia, ale hlavne občania nášho štátu vyhrali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Volf.

  • Ja by som kazateľovi Šimkovi odkázal, aby nechal historické reminiscencie na pokoji, pretože jeho znalosti z dejín Ríma sú veľmi chudobné. V Ríme existovala volebná demokracia na vysokom stupni vývoja. Mohol by si o tom niečo konkrétnejšie prečítať a nezlátavať tu všelijaké zlátaniny z citátov alebo zo všeobecných charakteristík niekoľkých rímskych cisárov, lebo to naozaj tu nepatrí.

    Pán Šimko, vy ste novelizovali zákon 24. júna, ak sa nemýlim, to znamená tiež dva mesiace pred voľbami, a nikto tu nekričal, že chcete zmanipulovať voľby alebo že pripravujete nedemokratický volebný systém. Prispôsoboval si ho pán Čarnogurský na poslednú chvíľu tak, aby zablokoval propagáciu veľkým politickým stranám v médiách alebo billboardmi, alebo niečím iným. Bola to zjavná manipulácia s volebným právom, a nikto tu nevykrikoval, nerobil petície.

    Ale problém je v inom. Vy ste chceli oklamať občanov tohto štátu tým, že ste vytvorili nejaký zlepenec, alebo nejaký tzv. dúhový vláčik, ktorý mal priviesť do tohto parlamentu kdekoho. To znamená, ani sami ste nevedeli, koho tu chcete naspäť dopraviť. A teraz sa vám tento "dúhový vláčik" môže aj naspäť rozpojiť, tak možno, že urobíme aj vám zadosť, že si zachováte tú tradičnú značku KDH, alebo zákon by vás nútil k tomu, že by ste museli tú kádéhácku značku pochovať, a to by bola veľká "sranda", v každom prípade. Takže sa tu neoháňaj, pán Šimko, tým, že zákon je protiústavný. Nie je v nijakom ustanovení protiústavný, ani protidemokratický.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Slobodník.

  • Pán poslanec Šimko sa zase predviedol rímskymi dejinami. Ja si myslím, pán Cuper, kolega, že síce o demokratických voľbách v Ríme nevie, ale dobre pozná rímske dejiny, a preto ten jeho slávny výrok zo septembra 1992, keď vyhlásil vo federálnom parlamente, že tí, ktorí chcú zrušiť Česko-Slovensko, sú ako barbari, ktorí zrušili Rím. A tento človek by teraz chcel rozhodovať o osudoch Slovenskej republiky.

    Pán Šimko, pripomeňte si láskavo, ako sa správala referendová, čiže - inými slovami - volebná komisia pri májovom referende vlani. Vy by ste chceli zachovať stav, samozrejme, aby ste si zachovali také "straničky", ktoré majú jedného člena v parlamente, aby mali rovnakú váhu ako povedzme 61-členná strana HZDS, alebo povedzme strana robotníkov, alebo koniec koncov aj vaša strana, ktorá má predsa len viacej poslancov. To je rafinovaná hra, to je neférová hra, a preto sú tieto vaše filipiky - to je z gréckej histórie a vy to viete, samozrejme -, preto sú všetky tieto vaše filipiky smiešne.

    Pán Šimko, aj vám spolu s pánom Mikloškom je vyhradená tá myšacia dierka v tom poodhalení vašich, či mílovských činov, alebo tu tohto pána, ktorý sedí v prvej lavici, ani nehovorím. Takže nechajte robiť demokraciu, demokratické kroky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hanker - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Šimko, relácia SITO je aj na niečo dobrá. Občania sa dozvedia aj to, ako to s demokraciou myslíte. Práve včera ste, pán poslanec Šimko, televíznych divákov oboznámili so stratégiou SDK - ísť do volieb s početnými stranami a straničkami, ktoré nemajú šancu získať ani 5-percentnú podporu vo voľbách. Po voľbách sa tento doslovný politický zlepenec opätovne rozlepí na jednotlivé subjekty, ktoré budú mať rôznu politickú orientáciu a odlišné politické programy od programu SDK pred voľbami. A nakoniec po voľbách ten takzvaný program SDK nebude mať kto plniť.

    Pýtam sa: Nie je to podvod na voličoch? Myslím si, že ide z vašej strany o deštrukciu spoločnosti. Časť vášho volebného programu nakoniec aj poznáme: Väznice sú prázdne, treba ich naplniť. Zrušiť privatizačné rozhodnutia, privatizovať budú členovia SDK. Občania, naplňte ulice a demonštrujte! Spôsobujete občianske nepokoje. To je váš súčasný program.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Ešte pán poslanec Smolec.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Šimko, upútala ma predovšetkým tá časť vášho vystúpenia, kde vidíte veľké nebezpečie pre Slovensko, a aj samotný návrh zákona speje k tomu, aby sa upevnil autoritatívny režim, a že to je vlastne možnosť, aby vládli autoritatívni politici.

    V týchto dňoch vyšla kniha - memoáre Kissingera Umění diplomacie, kde upozorňuje na to - kniha stojí 950 korún, odporúčam, aby ste ju kúpili aj z vašich volebných fondov -, Kissinger upozorňuje na to, že Adenauer, keď vstupoval do politiky, alebo za kancelára ako 72-ročný, doslova volal po tom, aby sa v Nemecku ujímali politiky autoritatívne osobnosti. Kissinger konštatuje, že vďaka autoritatívnemu režimu Adenauer doviedol Nemecko k demokracii.

    Druhá časť vášho vystúpenia je, ako obhajujete záujmy Slovenska. Pán Šimko, to už je smiešne z vašej strany. Vaša láska k Slovensku mi pripomína asi situáciu, ako keby Hitler bol hlásal lásku k Židom. Taká je asi vaša láska k Slovensku.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    keby nešlo o takú vážnu vec, bolo by to skoro až na smiech. Vládna koalícia, teda jej rozhodujúca časť, prichádza s poslaneckým návrhom nového volebného zákona, ako to býva u nej zvykom v prípade tých zákonov, kde si vláda chce nechať ešte voľné ruky a najmä kde si ich nechce až tak zašpiniť. Vláda tie voľné ruky aj využila. Upravila v pôvodnom poslaneckom návrhu vopred pripravené problémové, ale nie rozhodujúce body, odstránila tú najkrikľavejšiu protiústavnosť. Hľa, aká ústretovosť a úcta pred ústavou. Skalní priaznivci ešte aj zatlieskajú.

    HZDS, podporované SNS, prichádza s týmto návrhom do parlamentu pol roka pred voľbami. S výraznými zmenami, ktoré vopred neprediskutovala ani s opozičnými politickými stranami, aj keď je to aj o nich. So zmenami, ktoré nedala na diskusiu ani verejnosti, a tej sa to predsa týka najviac. Navyše, viaceré prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že veľká väčšina občanov Slovenskej republiky si zmenu volebného zákona skrátka vôbec neželá. To tejto vládnej koalícii ale vôbec neprekáža. Aj keď sa oháňa vôľou a záujmami ľudí, neberie na tieto záujmy ohľad. Bodaj by aj brala!

    Tento návrh zákona má predsa len jeden cieľ: Znemožniť, alebo aspoň výrazne znepríjemniť vstup Slovenskej demokratickej koalície do volieb. Tam, kde HZDS a SNS - vzhľadom na jej doterajšiu vládnu politiku - nepostačí na úspech vo voľbách doterajší volebný zákon, musia si pomôcť barličkou nového volebného zákona. A vôbec im neprekáža, že je protiústavný, diskriminačný a nespravodlivý. Dodatočne sa pre jeho účelový obsah hľadajú argumenty. Tým prvým je veľký počet strán. Ale nebolo to práve HZDS, ktoré pred minulými voľbami iniciovalo vytváranie tzv. tieňových strán, už existujúcich, na zmätenie voličov?

    Hovorí sa o potrebe vyprofilovať politickú scénu. Ale nie je to práve HZDS, ktoré je nevyprofilovanou politickou silou bez štandardného partnera v európskych demokratických krajinách? Už sa prestalo hovoriť aj o partnerskej demokratickej strane USA. HZDS má rétoriku plnú ľavicových sľubov a tvrdení. Hlási sa k stredu, a nadŕža veľkokapitálu. Čo je to za profilácia? Iba ak mocenská. Nezaťažuje práve tento stav najviac slovenskú spoločnosť?

    Návrh volebného zákona ide až do absurdít. To, že chcel každému kandidátovi na poslanca navliecť stranícku košeľu, vláda už takticky navrhla odstrániť, ale považovať za koaličnú kandidátku kandidátku politickej strany, kde je čo len jeden zástupca inej politickej strany, to už je silná káva. Niečo také veru Európa nepozná a súdny človek môže len zakrútiť hlavou. Komu by pripadli mandáty za jeho prípadných 5 % vo voľbách? Vie to vôbec niekto?

    Argumentuje sa tým, že v parlamente je veľa strán a že vlastne nikoho nezastupujú. Jeden poslanecký mandát zodpovedá 0,67 % voličskej základne. To je cca 20 tisíc občanov Slovenskej republiky. Nie je žiadny dôvod, aby aj títo ľudia, keď ich podpora postačuje na jeden poslanecký mandát, nemali svoje zastúpenie v parlamente? Veď prahová 5-percentná klauzula ešte v roku 1990 bola 3-percentná, a na stabilite politickej scény to nijako neubralo. Veď prahová 5-percentná klauzula vznikla nie na to, aby nebolo v parlamente počuť iný názor a postoj, ale ako nástroj proti extrémnym, fašistickým a nacionalistickým silám. Táto klauzula ochraňovala demokraciu, nemala ju okliešťovať. Veď demokracia nie je diktátom väčšiny, ako to, žiaľ, u nás býva v tomto volebnom období zvykom, ale je dobrovoľne daným priestorom aj pre menšinový názor. Je teda priestorom aj pre politickú menšinu.

    Vážené dámy a páni, prijať tento návrh volebného zákona znamená skrátka prijať nástroj, ktorým sa súčasná vládna koalícia chce aj naďalej udržať pri moci a pri majetku. Petičná akcia, ktorú iniciuje Slovenská demokratická koalícia, dá určite jasnú a pádnu odpoveď občanov na tento nespravodlivý návrh zákona. Myslím si však, že nemusíme čakať až tak dlho. Buďme ústretoví voči veľkej väčšine obyvateľov Slovenska. Zhoďme tento právnický paškvil zo stola. Aj preto navrhujem pri tomto návrhu zákona nepokračovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, keby o vyprofilovaní a barličkách hovorili zástupcovia KDH alebo SDĽ, tak to beriem, ale že to práve vy hovoríte, to mi pripomína, ako keď dve muchy sedeli slonovi na hlave, ktorý išiel po meste, a hovorili: Kurník, ale dupoceme, čo?

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Predbehli ste ma. Na to je ezopská bájka, že sedí mucha volovi na rohu a pýta sa: Môžem už odísť? A vôl jej hovorí: Neviem, kedy si priletela, neviem, kedy odletíš.

    A tak je to aj s pánom kolegom. Priletel do parlamentu úplne na základe toho zlého zákona, ktorý je. Nikto by si vás nikdy nebol všimol, nikto by ťa nikto nebol zvolil ako sociálnu demokraciu. Nielen balón českej sociálnej demokracie klesá, ako dnes píše Nový čas, ale vy nemáte už žiadny balón, takže už sa nemáš ani čoho držať a teraz sa chytáš slamky, aby si sa nejakým spôsobom dostal do parlamentu. Nikto by o vás nikdy nebol vedel v slovenskom parlamente. Tak prosím ťa pekne, nerozprávaj o paškvile.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný pán poslanec, prihlásený písomne. Pýtam sa, kto sa hlási z pléna. Pán poslanec Kováč, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Bugár, pán poslanec Hrušovský, pán poslanec Lauko, pani poslankyňa Gbúrová a pán poslanec Rózsa. Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa zákona o rokovacom poriadku - § 73 ods. 3 písm. b) - dal návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone. Pokúsim sa zdôvodniť prečo.

    Zásadná výhrada k tomuto zákonu, podľa môjho názoru, od všetkých je, že tento zákon je zlý a je zle pripravený. Pokúsim sa to dokumentovať na faktoch, ktoré sú nepochybné, keďže ste si preštudovali zákon, a budem veľmi rád, keď sa autori tohto zákona potom vyslovia, ako k takýmto faktom vôbec mohli dôjsť. To, že tento zákon podpísali dvaja podpredsedovia Národnej rady, má nepochybne svoju váhu, pretože sú to v parlamente jedny z najvyšších funkcií, a preto - ak sa nenahneváte, páni podpredsedovia - moje otázky budú smerovať na vás.

    Začnem najprv tým, čo považujem za právnické nezmysly. Ako sa vám podarilo zabudnúť predložiť do zákona paragraf? Sú len dve možnosti. Alebo ste si zákon, ktorý ste predkladali do parlamentu, po sebe neprečítali, to by bola tá veľká chyba. Alebo druhá možnosť je, že ste takýto paragraf vôbec nezbadali. Prišla naňho vláda. Pretože keby ste boli po sebe prečítali zákon, zistili by ste, že § 47 zostane v pôvodnej platnosti a bude sa v ňom hovoriť o volebných krajoch, ktoré ste v predchádzajúcich paragrafoch zrušili.

    Ďalej, § 28 ods. 7 vyžaduje, aby v zdravotníckych zariadeniach ten, kto nie je príslušný podľa volebného okresu, mal so sebou volebný preukaz. Páni podpredsedovia, ako ste si to predstavili? Predstavili ste si to tak, že predtým ako ma odvezie sanitka po úraze, alebo po zrazení autom, si pôjdem najprv vyzdvihnúť voličský preukaz a až potom pôjdem do nemocnice? Takto ste si to predstavovali? To je ďalší nezmysel, ktorý tu je.

    Ďalej sa chcem spýtať: Neviete o tom, že náhodou aj mesto Košice má mestské časti? Týka sa to § 4 ods. 3, kde sa hovorí, že "zoznam občanov, ktorí dovŕšili 18 rokov veku a zmeny trvalého pobytu občanov v Bratislave je ohlasovňa povinná bezodkladne oznámiť príslušnej mestskej časti". Pýtam sa: Kto to bude ohlasovať v Košiciach mestskej časti? Kto ohlási v Trnave takéto zmeny pobytu? To sa zabudlo do zákona zapísať. Úplne geniálny nápad je, aby slovenský volič nosil so sebou cestovný pas. Páni podpredsedovia, keby ste si prečítali po sebe, čo ste predložili do parlamentu, zistili by ste, že ste zamenili slovko "má" za slovko "nemá" a naopak. Potom by ste zistili, že vtedy je potrebný cestovný pas. Myslím si, že pán poslanec Cuper, ktorý mi ukazoval tieto chyby v Slovenskej televízii, len podporí to, čo som v tejto chvíli povedal.

    Po druhé, prečo si myslím, že ten zákon je zlý, je to, že tento zákon jednoznačne porušuje ústavné práva. Porušuje ich v § 2 ods. 2 písm. b) a c), to všetci viete, prišla na to aj vláda a dáva návrh na úpravu. A opakujem znovu, nevyjadrujem sa k vládnym pripomienkam, ja sa v tejto chvíli vyjadrujem k poslaneckému návrhu, pretože vládne pripomienky sú niečo iné. Potom ak si vláda myslí, že to urobia lepšie, tak mala predložiť sama svoj návrh na tento volebný zákon.

    Potvrdenie o členstve v strane. Vážené dámy a páni, znovu sa chcem spýtať pánov podpredsedov: Vy ste si vážne mysleli, páni podpredsedovia, že iba členovia strany, iba straníci sú v tejto chvíli takí múdri, že môžu byť poslancami?

    Pán podpredseda Filkus, vy by ste nemohli byť poslancom, lebo podľa tohto nového zákona nie ste člen žiadnej strany. Takže naozaj ste to mysleli vážne? Myslím si, že vláda zas prišla na to, že to je také tvrdé protiústavné opatrenie, že ho navrhuje zrušiť.

    Dotknem sa tretieho okruhu otázok, a to je, ako chce táto skupina poslancov bojovať s koalíciami. Ten boj s koalíciami je vyjadrený v tom, že v návrhu sa raz o stranách v koalícii hovorí ako o samostatných stranách, to znamená tam, kde je to pre ne výhodné, sa považujú za samostatné a tam, kde je to pre ne nevýhodné, tam sa zase považujú za súčasť koalície.

    Budem to dokumentovať, ak mi dovolíte, na príkladoch. § 17 ods. 2 - Oddelený zoznam kandidátov politických strán: Jasne každú stranu treba posudzovať ako samostatnú stranu, nie ako stranu koaličnú. Tu vznikla veľmi zaujímavá otázka, ktorú položil pán poslanec Volf. V zákone sa tvrdí, že keď len jeden príslušník inej politickej strany je na kandidátskej listine, tak sa to považuje za koalíciu. To znamená, že tento jeden človek, aby sa dostal do parlamentu, musí získať 5 %. A 5 % je 8 mandátov. Ako pridelíte jednému človekovi 8 mandátov? A nedajú sa rozdeliť na ostatných. To považujete za spravodlivé? On má podmienku získať 5 % nato, aby ste to mohli rozdeliť iným stranám? To považujete za spravodlivé aj vo volebnom zápase? Ďakujem pekne za takú spravodlivosť! Ale to sa totiž ani nedá. To sa dá urobiť len vtedy - keď si zoberiete matematiku -, keď bude kandidovať viac ako 8 politických subjektov, inak sa nedá rozdeliť ani zvyšok, lebo ten zvyšok musí byť vždy menší ako jeden, inak by to bolo celé číslo. A keď si to spočítate - profesori na ekonómii by to vedeli asi veľmi rýchlo spočítať -, že sa to teoreticky nedá rozdeliť, iba ak bude kandidovať viac ako 9 subjektov. Vtedy áno.

    Budem hovoriť ďalej. Strana sa neposudzuje ako samostatná vtedy, keď má získať akúsi výhodu, to znamená mať svojho splnomocnenca, mať svojho člena vo volebnej komisii, vtedy nie. Vtedy, preboha, nie! To nie je samostatná strana. To je koalícia. Ale keď sa hovorí o výsledkoch volieb, žiadna koalícia, to sú samostatné strany. Chcem vám povedať, že práve ustanovenia § 17, 20, 21, 22 a 41 sú práve tie paragrafy, kde sa predkladatelia návrhu zákona rozhodli veľmi úporne bojovať s tým, aby koalícia bola natoľko znevýhodnená, že - dovoľte mi na predkladateľov otázku. A opäť sa obraciam na podpredsedov Národnej rady. Prosím vás, povedzte tomuto auditóriu, načo je potom ustanovenie o koalíciách? Načo je koalícia podľa tohto zákona? Aké výhody môže koalícia priniesť politickým stranám, keď do nej vstúpia?

    Ďalší príklad je opäť ďalší súboj s informovanosťou voliča. Opäť si myslím, že je potrebné, aby ste sa na to zadívali z praktickej stránky. Myslím, že pán poslanec Cuper, či Cabaj, prepáčte, hovoril o svojich osobných skúsenostiach vo volebnej kampani, a preto by som sa ho rád spýtal: § 4 až § 8 sa týka zoznamu voličov a kľúčovým momentom je vypadnutie povinnosti obcí vyložiť zoznam voličov v obciach nad 5 000 obyvateľov, zariadiť, aby v každom dome bol vyložený zoznam voličov, ktorí v dome bývajú.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Petržalka ako najväčšia obec, alebo ak chceme, mestská časť má svoj mestský úrad. V Petržalke žije 100 000 voličov. Skúsili ste si predstaviť, ako dlho trvá, kým sa 100 000 voličov nájde vo volebnom zozname, kým cez mestský úrad prejde 100 000 ľudí? A ak by tam nešli, v tom prípade si môžete dovoliť, alebo ten, čo robí tento zoznam, vypísať toľko mŕtvych duší, koľko ich chce. Navyše, keby sa tam nešli pozrieť, a oni sa tam asi pozrieť pôjdu, tak by sa nemohlo odohrať to, čo sa odohralo pri minulých voľbách s občanom Mečiarom, ktorý sa nenašiel na volebnom zozname. Jednoducho jeho povinnosťou by podľa tohto zákona bolo ísť sa pozrieť na mestský úrad, či je zapísaný v zozname. Opakujem znovu: Skúsili ste si položiť otázku, ako sa 100 000 občanov pôjde pozrieť, či sú vo volebnom zozname?

    Predpokladáme, že do volieb vstúpi 10 subjektov, každý má 150 poslancov. Zoznam 1 500 kandidátov bude visieť na mestskom úrade. Predstavte si, že 150 000 občanov Petržalky alebo povedzme 100 000 voličov v Košiciach, alebo 120 000, neviem to v tejto chvíli povedať, alebo voliči v Topoľčanoch sa budú chcieť ísť pozrieť, kto to vlastne kandiduje, pretože sa to dozvedia až z hlasovacích lístkov. (Hlasy z pléna) Nie, dobre to čítam. Musia sa ísť pozrieť na mestský úrad na kandidátsku listinu, však? (Hlasy z pléna) To tam nie je.

    Teda hovorím, opakujem znovu, že boj s informovanosťou voliča je mimoriadny a je potrebné urobiť zrejme podľa tohto zákona všetko, aby sa volič nedozvedel údaje, ktoré sú potrebné, prinajmenšom ten, ktorý je preňho kľúčový - je zapísaný v zozname voličov, alebo nie. Doteraz sme to oznamovali priamo do domov.

    Chcem sa spýtať napríklad takúto vec. V Stupave žije v Domove dôchodcov povedzme 500 alebo 1 000 dôchodcov. Viete si predstaviť, že týchto 1 000 starčekov a stareniek sa poberie v zástupe pozrieť na Obecný úrad v Stupave, alebo na miestny úrad, či sú v zozname voličov, alebo nie? Lebo predtým sme im urobili službu, štát sa staral o svojich občanov tak, že im slúžil a poslal im do toho domova dôchodcov: Tu ste, vy budete voliť. Nie, teraz tí dôchodcovia sa musia ísť pozrieť podľa návrhu tohto zákona.

    No a konečne boj s volebnými komisiami, s kompetenciami. Tu bolo povedané, aké si predstavujete volebné komisie. Nuž, volebná komisia je zložená z politických strán a tento návrh je účelný preto, že jedna politická strana dáva pozor na prsty druhej. Tak to bude aj teraz, či sa vám to páči, alebo nie. Je to evidentné, že to takto bude. Vaša snaha znížiť počet ľudí, ktorí sú tam, vaša snaha kompetencie týchto komisií obmedziť, nuž, žiaľ, budeme sa musieť aj s touto snahou vyrovnať, pretože to nepochybne spravíte, aby došlo k takýmto zmenám.

    V tejto chvíli sa ale chcem spýtať na jednu vec, o ktorej si myslím, že je dosť vážna, a to je otázka, kto bude zodpovedný za priebeh volieb. V predchádzajúcom návrhu zákona totiž bolo napísané, že voľby riadi Ústredná volebná komisia na území Slovenskej republiky. Dnes ustanovenie o tom, kto riadi a je zodpovedný za priebeh volieb, neexistuje. V tomto návrhu zákona to nie je.

    Chcem teda povedať, že návrh zákona, ktorý prišiel do parlamentu, má hlboké nedostatky, ktoré vznikli, neviem čím. Opakujem znovu, ja si neviem predstaviť, aby niekto dal návrh takého vážneho zákona a zabudol tam napísať paragraf, alebo aby sa stalo, že slovíčko "nie" a "áno" pri slovenskom cestovnom doklade vypadlo. Nuž, nehnevajte sa! Prinajmenšom je to neúcta predkladateľov voči poslancom tohto parlamentu, že takýto nepodarok dajú do parlamentu a potom ho musí vláda vo svojom stanovisku opravovať, lebo to nie je právna chyba, že je zle konštruovaný paragraf, ale to je jednoducho ľudské zabudnutie, a to sa nemôže v takejto situácii stať.

    Teda vraciam sa späť a navrhujem o tomto zákone ďalej nerokovať aj vzhľadom na to, že samotná vláda po prečítaní tohto návrhu zistila, že je potrebné uplatniť minimálne 14 zásadných pripomienok a ďalších 61 legislatívnotechnických, aby tento zákon vôbec mohol byť prijatý. A to ešte nehovorím o zásadných veciach, ktoré vyčítame a ktoré vláda nebude akceptovať - povedzme tá 5-percentná hranica, otázka, ako sa budú deliť mandáty, keď bude zvolená jedna strana a keď náhodou nebude kandidovať viac ako 8 strán. Kto tie mandáty dostane? Totiž to sa nedá matematicky rozdeliť, fyzicky sa to nedá, pretože sa hovorí o zvyšku, zvyšok je 0,9 a 8 krát 0,9 je 7,2, a nie je to 8. Hlboko ľutujem, ale asi sa na matematike nedohodneme, treba si to spočítať.

    Takže pre tieto nedostatky navrhujem, aby sa o tomto zákone ďalej nerokovalo, aby tento zákon bol stiahnutý, aby nepostúpil do druhého čítania, ale nie s tým, aby sme ho dali na prepracovanie, ale s tým, aby sa o ňom ďalej vôbec nerokovalo. To znamená uplatniť § 73 ods. 3 písm. b).

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikloško, ale predtým sa hlási predkladateľ.

  • Vážené dámy a páni,

    skutočne budem stručný. Chcem kolegovi Romanovi Kováčovi povedať, že prípadne mu potom vysvetlím, ako sa prerozdeľujú mandáty, o tom existuje aj samostatná disciplína v rámci práva. Myslím si, že sa potom k tomu dopracuje. Ale každý robíme v inej oblasti, takže neviem, ja mu tiež neradím, akým spôsobom má niečo iné robiť, nechcem sa toho ani dotýkať. Ale chcem mu pripomenúť jednu maličkosť, že on bol podpredseda vlády, ktorý zodpovedal za štátnu správu. Ak by sa bol venoval v štátnej správe a samospráve úseku, ktorý mu patril, tak by prišiel aj na také maličkosti, ako by to bolo s tou informovanosťou v Petržalke. Keď má v tom problém, má tam kolegu Bajana, starostu, a má ho z klubu, tak nech mu vysvetlí, aké majú všeobecné záväzné nariadenie, ktoré hovorí o informovanosti občanov, ako majú zabezpečené informačné tabule, na ktorých všetky tieto veci musia byť zabezpečené. A v tomto zákone je priamo uložené, že obec za toto zodpovedá. Tak keď náhodou toto nevie, tak to si musí v Petržalke pohľadať.

    Ak tu hovorí o ďalších veciach, nechcem rozoberať celé, pretože my dvaja sme mali už asi dvojhodinovú debatu, kde v podstate niektoré veci hovoril. Teraz zasa o tom teoretizuje a hľadá tam nejaké záležitosti, či je to na dvoch strojoch písané, alebo na troch, alebo na štyroch. Na to je špecialista, to on vždy posudzuje takýmto spôsobom, nie obsah, ale akú to má "frizúru". Tak to zasa patrí do určitej jeho oblasti, ale k tomu sa nechcem vracať.

    Ale chcem mu pripomenúť, že tiež bol členom vlády, ktorá robila poslednú novelu. Ak si dobre pamätá, predkladali sme tu jeden pozmeňujúci návrh, aby voliči dostali zoznamy kandidátov politických strán domov, aby si ich mohli naštudovať. Jeho zástupcovia vlády - a on bol vtedy podpredseda vlády - vystúpili a povedali, že nech si to teda prídu prečítať na obecný úrad. Vtedy, keď sa hovorilo o zoznamoch jednotlivých kandidátov. A ak to dobre čítal v tomto návrhu, myslím, že je tam napísané, že 21 dní pred termínom konania volieb obce spôsobom všeobecne používaným v tejto obci zverejnia zoznamy jednotlivých kandidátov politických strán. To je tiež v tomto zákone zakotvené.

    Ak sa už skutočne chce toho dotýkať, myslím, že vláda sa už niekoľkokrát vyjadrovala, dokonca tu bola taká situácia, že niektoré poslanecké návrhy vláda nie že prijala s pripomienkami - ako tento poslanecký návrh -, ale jednoducho ich zamietla, pretože sa v tom nedalo ďalej pokračovať. Takže boli tu aj také, aj onaké návrhy, len si treba trochu zaspomínať a použiť to reálne, a nie čo niekomu momentálne vyhovuje.

  • Ďakujem pekne.

    Bolo by nekorektné teraz priamo odpovedať faktickou poznámkou, to podľa rokovacieho poriadku ani nie je možné. Pokúsil by som sa doplniť kolegu Kováča. Nebudem sa dotýkať ani toho, kto kde robí, to by bolo nekorektné voči predkladateľovi. Ale problém je iný. Problém je to, že nie je dedina ako dedina. Nie je problém v menšom meste, v ktorom je vyše tisíc alebo do dvetisíc obyvateľov, vyvesiť takúto informáciu. Problém je v Petržalke, kde je povedzme 87 okrskov a pre občanov, pre tých vyše 85 tisíc voličov je úplne jedno, či sa prídu pozrieť pred okresný úrad na tabuľu, alebo pred informačnú tabuľu. To je v princípe to isté, že sťahujeme tých istých, ten istý počet ľudí pred jedno miesto.

    Môžem uistiť predkladateľa, že napriek hocijakému zneniu tohto zákona na všetkých vchodoch budú vyvesené zoznamy s voličmi napriek tomu, že zákon to neukladá, pretože voľby by mali slúžiť predovšetkým občanovi, nie tým, ktorí tieto voľby vypisujú.

    To je všetko.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kováč, nemôžete reagovať.

  • Šum v sále.

  • Vážený pán predkladateľ,

    možno, že neviem čítať, ale tu je v § 8 napísané: "Každý volič si môže počas úradných hodín na obecnom úrade overiť, či je zapísaný v zozname." Pýtam sa vás, či si viete predstaviť počas pracovného času, počas úradných hodín, ako prejde 100 tisíc občanov Petržalky obecným úradom. Nie pred nejakou informačnou tabuľou na obvyklých miestach. Oni sa podľa tohto zákona musia prísť pozrieť na obecný úrad. Keby to starosta vyvesil niekde inde, tak poruší zákon. On to môže dať len na obecnom úrade. Tak je to napísané. Takže, viete, tam nie je napísané, že spôsobom obvyklým a inde. Na obecnom úrade si to overuje. Neuvažovali ste o tom. Priznajte sa, že ste o tom neuvažovali.

  • Hlasy v sále.

  • Obecný úrad, ak má viacej budov, tak to môže byť aj na druhej strane mesta.

    Pán podpredseda Filkus.

  • Nepamätám sa, pán poslanec Kováč, že by v tomto parlamente bol poslanecký návrh prešiel bez chýb už v prvom čítaní. Ráta sa s tým, že každý poslanecký návrh od toho prvého až do tretieho čítania prejde rôznymi korekciami. Tak je to aj v tomto prípade.

    Teraz sa nechcem ani vykrúcať - samozrejme priznávam, že sú tam aj chyby. Ale napríklad nie je 14 zásadných, ale 9 vyslovene vecných pripomienok, ktoré mala vláda a ktoré si osvojujem a o ktorých sme už uvažovali, ako ich odstrániť. Ostatné sú predovšetkým legislatívneho a legislatívnotechnického charakteru.

    A môžem ti povedať, a to mi určite priznáš, pán poslanec Kováč, že pri každom návrhu, nielen pri poslaneckých návrhoch, ale aj pri iných, ktoré dáva vláda - zoberme si problémy ministerstva obrany alebo iné problémy, ktoré sme mali -, čo tu bolo pripomienok. A čo to bolo v tých troch čítaniach, kým sme prišli k nejakému záveru.

    Takže prosil by som v rámci poslaneckej kolegiality, netreba veci takto dramatizovať. Tie tri čítania sú pred nami a v tých troch čítaniach príde určite k rôznym korekciám.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dlho sme čakali - pani podpredsedníčka vlády, ospravedlňujem sa -, dlho sme čakali, boli tlačovky, kuloárové dohady, sem-tam sa niečo šuchlo, konečne sme sa dočkali. Je to tu. Novela zákona o voľbách je teda v parlamente.

    Všimnime si, že nie je to vládny návrh zákona, ale je to návrh poslancov: Tibora Cabaja, Melánie Kollárikovej, Jána Cupera, Miroslava Nováka, Jozefa Reu, Augustína Mariána Húsku, Rudolfa Filkusa, Jaroslava Fidrika. Ak nejaký poslanecký návrh zákona podpíšu viacerí poslanci, je to už vážna vec, nie je to už nejaká chiméra nejakého poslanca, ktorému niečo napadne. Ak ho ale podpíšu dvaja podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ide naozaj o politickú aj legislatívnu perlu. Z vládnej koalície - to treba konštatovať - iba Združenie robotníkov Slovenska sa nepodpísalo, a keď som doteraz počúval názory a pohľady na tento zákon, tak vám vyslovujem česť - ja som tiež bol robotník -, že ste si podržali taký zdravý robotnícky rozum.

  • Samozrejme, uvidíme ďalej, čo bude pri hlasovaní.

    Už som povedal, že tento zákon nepredkladá vláda, ale poslanci. Už sa stalo akýmsi zvykom v tejto našej mladej Slovenskej republike, že keď hrozí nejaká nepríjemnosť, tak to nepodpíše vláda, ale niekto je nastrčený. Keď sa privatizovala Nafta Gbely, tak premiér si odskočil do Paríža, takisto to bolo pri poslaneckých platoch. A pokiaľ sa pamätám aj v prípade Gauliedera sa tí, ktorí by prípadne museli za to v zahraničí zodpovedať, radšej tu neboli. Tú čiernu prácu musí niekto iný zobrať na seba. Sú to v tomto prípade poslanci. Menovite jeden po druhom, už som ich mená čítal.

    Vážení páni poslanci, zašli ste trošku ďaleko vo svojom návrhu. Neobstojí názor, že dôležité je, ako ten zákon nakoniec dopadne. Neobstojí teda váš názor, pán podpredseda Filkus, ktorý ste povedali, že dôležité je, aký bude konečný. Vy ste podpísali tento návrh zákona a vaším podpisom, ktorý tam už navždy zostane, ste sa stotožnili s týmto návrhom zákona. To, čo ste povedali, toho sa dotknem pri jednom mieste, keď ste povedali, že sa stotožňujete so všetkým, čo povedala vláda. Ak by ste sa chceli stotožniť so všetkým, čo povedala vláda, tak prejdete do schizofrénie, pretože nemôže súhlasiť, aby tam aj bol straník, aj aby tam nebol straník. V tejto veci neexistuje aj-aj. Návrh zákona totiž určoval, že iba člen strany musí byť na kandidátke, a vláda to zrušila. To sú veci, ktoré nie sú, bohužiaľ, technického charakteru. Pardon, vláda to nezrušila, ale len odporučila.

    Páni navrhovatelia, vy, ktorí dávate lekciu Slovensku z demokracie, návrhom tohto zákona rušíte v prvom rade možnosť koalície. Za osem rokov sa vám to snažíme veľmi úporne vysvetľovať, v čase od novembra 1989, že vládna koalícia, to nie je len zvýšenie preferenčných hlasov. Vládna koalícia totiž znamená rozšírenie možnosti parlamentu. Ale k tomu sa vrátim.

    Najskôr chcem povedať ešte inú vec. To, čo je podstatné v tomto návrhu zákona v súvislosti s koalíciou, ktorú som spomenul, že používate tzv. orwellovskú reč, alebo orwellovskú inoreč, ak poznáte Georga Orwella, anglického spisovateľa, čítali sme ho najmä v čase komunizmu, pretože sa to v tej atmosfére dobre čítalo, napísal Farmu zvierat, 1984. George Orwell napríklad ministerstvo vnútra nazýva ministerstvom lásky a veľkého diktátora nazýva veľkým bratom. A takto v tomto zákone nazývate niečo koalíciou, čo nie je absolútne žiadnou koalíciou. Proste koalíciu rušíte a nazývate ju koalíciou. Používate orwellovskú inoreč.

    Už som povedal, že koalícia nie je len zvýšenie volebných preferencií. Koalícia znamená, že v tomto parlamente môže zaznieť aj názor pani poslankyne Lazarovej, ktorá by tu ináč nebola, a myslím si, že všetci by sme boli o veľa ochudobnení. Takisto by tu nebol pán poslanec Maxon, a teda nebol by dnes ministrom financií, lebo je tu za poľnohospodárov.

  • Hlasy v sále.

  • Langoš išiel ako nezávislý, pokiaľ mi pamäť siaha. Takže tentokrát ste trochu trafili vedľa. A takisto by tu nebol pán poslanec Delinga.

    Ale ešte niečo. Dávate možnosť vstupu strán do vlády, iba keď má 5 %. Však, pani poslankyňa Bieliková, s tým súhlasíte? Na Slovensku je zaregistrovaných asi 87 strán. Predstavte si, že by sa 21 strán rozhodlo urobiť koalíciu. Ak dovolíte, skončil som vysokú školu, matematiku, viem, že 21 krát 5 je 105. Bol by som rád, keby ste mi vysvetlili, ako sa týchto 21 strán môže dostať do parlamentu mladej Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pána Cabaja, aby neskákal. Ja chápem, ako ste na to prišli. Vy sa už zrejme pohybujete v tom svete, ako sa hovorí v tom vtipe, že prišiel k predsedovi vlády po voľbách jeden jeho tlačový tajomník - nehovorím, že je to pán Hagara, možno už bude iný - a povedal mu: Pán premiér, mám dve správy, jednu zlú a druhú dobrú. A pán premiér povedal: Povedzte najprv tú zlú. Slovenská demokratická koalícia získala vo voľbách 51 %. A potom mu povedal: A teraz povedzte tú dobrú. No HZDS získalo 68 %.

  • Hlas predsedu Národnej rady: 73 %.

  • Teda 73 %. Tu kdesi sa pohybujú vaše matematické počty a tu ste aj vyrátali, že 21 strán spokojne môže kandidovať do parlamentu, získa v najhoršom prípade 105 %. Ja som kvôli tomu nemusel chodiť na vysokú školu. Len, bohužiaľ, ty si na to neprišiel ani s profesorským titulom, v tom je ten problém.

    Druhý problém, ktorého sa chcem ešte dotknúť, je problém straníckej príslušnosti. Podľa návrhu zákona je to tak, že - vláda to odporúča dať preč, je to chvályhodné, a treba naozaj povedať, že som presvedčený, že európske štruktúry to ocenia - na kandidátke môžu byť iba členovia strán. U niektorých možno je to nostalgia za dávnymi časmi, keď bola len jedna strana. Ale v každom prípade by som vám chcel povedať, že zrejme celý ten spôsob politického života, do ktorého vediete túto krajinu, vám už to trochu mieša dohromady pojmy. Už dnes každý, kto je v štátnej správe, musí vstúpiť do HZDS. Počuli sme z VSŽ, že už tam museli vstupovať do HZDS. Proste už všade musí byť členstvo v strane.

    A v tomto zmysle sa pýtam navrhovateľov, či náhodou tu nebol omyl, či náhodou nemalo byť v návrhu toho volebného zákona to, že na kandidátke musí byť člen strany, či tam nemalo byť náhodou, že na každej kandidátke musí byť člen HZDS.

  • Som presvedčený, že v takom prípade by konečne nastala tá politická zmena, ktorá by už tu bola nevratná.

  • Pán poslanec, HZDS už má nad 100 %, už netreba.

  • Ale problém nastal inde. Problém nastal v tom, že tu ste, páni navrhovatelia, zašli trochu priďaleko, páni poslanci Cabaj, Kolláriková, Cuper, Rea, Húska, Filkus, Fidrik. Vláda vám odrazu odkázala, že tu ste vykonali trochu nadprácu. Boli ste snaživí, snažili ste sa, ale až takto si to vedenie strany neželalo. Proste toto vám odtiaľ odporúča dať preč.

    Vážení poslanci a poslankyne, tento poslanecký návrh zákona má jednu výhodu. Keď nám do parlamentu predkladá návrhy zákonov vláda, je to veľmi neosobné. Vláda predloží, my schválime, alebo neschválime, je to neosobné. Rozdiel medzi nami tu v parlamente a medzi občanmi, ktorí sledujú politický život zboku, je v tom, že my poslanci vidíme, ako sa tu v tejto miestnosti prijímaným zákonom mení tvár krajiny a mení sa - ak dovolíte, použijem aj veľké slová - bez dejín. A preto sú často naše reakcie aj také, že sme ostrejší, pretože tu vidíme, ako prichádza k zmene všetkého, čo sa po novom odštartovalo. Ale výhoda tohto návrhu zákona, ktorý znovu je istým medzníkom, je v tom, že za tým nestojí nejaká neosobná vláda, nestojí za tým hlasovanie, o ktorom vlastne nevieme, kto ako hlasoval, alebo ako sme sa už párkrát dozvedeli, či vôbec hlasoval, lebo už aj také návrhy sme mali, ktoré vo vláde neboli vôbec odhlasované. Tu máme návrh, ktorý podpísali jednotliví ľudia. A váš podpis tam zostane, tu sa bude hlasovať a vaše hlasovanie zostane, pokiaľ nebude tajné, tak si ho zoberieme.

    A tu teda popri tých veľkých dejinách - v prípade tejto novely zákona - každý z nás píše aj tie svoje malé dejiny a tieto malé dejiny, tie už pôjdu. Len prosím, keď už raz podpíšeme zákon, keď už raz zatlačíme to tlačidlo, kde je napísané to POS, nesnažme sa potom vyhovárať v kuloároch, že azda som to tak nemyslel. Buďme už dôslední a choďme jedným smerom. To je mužný postoj.

    Ďakujem pekne.

  • Takže ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Bugár, ale s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľ mi, aby som ocenil kabaretný prístup pána poslanca Mikloška, akým poňal tento zákon. Až teraz vidím, že som ho mohol aj ochudobniť, keby sme ten zákon neboli predložili, pretože, Ferko, vieš, ten zákon musí byť naozaj veľmi dobrý, keď vás tak škrie, keď nenachádzaš iné argumenty, ako kabaretný výstup k tomuto zákonu.

    Zákon je naozaj demokratický, pretože podriaďuje demokratické volebné inštitúcie súdnej kontrole tak, ako je to vo všetkých demokratických krajinách. To našťastie nenapadáte. Samozrejme, najviac zo zákona vám prekáža ale to, že sa budete musieť rozhodnúť, či budete ešte KDH, alebo už nebudete KDH. To vás určite najviac škrie. To znamená, že museli by ste byť na všetkých kandidátkach buď všetci KDH, alebo nebodaj všetci DÚ, alebo nebodaj všetci SDK. A čo to je SDK? To by vám neodpustili ani vaši KDH, že by ste z nich urobili hneď SDK. Takže to ťa určite štve. Ja ťa chápem, pretože ty si zakladateľ vášho demokratického kresťanského hnutia.

    Samozrejme, že aj v tomto smere je zákon demokratický, pretože dáva šancu každému, aby buď išiel kandidovať za koalíciu, alebo aby spoločne vytvoril jednu stranu. Nikoho nediskriminuje. Mňa zaráža na tom najmä to, že pán Mikloško sa uchýlil k tomu, že tu hovoril, že zákon zabraňuje niekomu, aby vstúpil do parlamentu. Nezabraňuje. Môže sa pokojne aj pani Lazarová zaregistrovať do HZDS, alebo, nedajbože, do KDH, alebo môže byť nezávislá a kandidovať do parlamentu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

    Faktická poznámka - ešte pán poslanec Sečánsky.

  • Budem vo svojej poznámke veľmi stručný. K pánu poslancovi Mikloškovi k tým 107 alebo 108 % v parlamente mám len jednu stručnú poznámku, že to by bolo možné vtedy, ak by počet príslušníkov politických strán bol väčší ako počet voličov vôbec. Potom by to bolo možné, ale zatiaľ toto je presne naopak. Vždy je počet príslušníkov strán nižší ako počet voličov, preto k tomu nemôže dôjsť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán Mikloško, počúvaj, prosím ťa, ty si tu ukázal svoje veľké matematické schopnosti, že 21 krát 5 - koľko je to? Ja si to musím rýchlo zrátať na prstoch, ale asi 105. Dobre. Ale mohol by si povedať, čo je viac. A to je konkrétny príklad z tvojej praxe, keď si pravdaže sedel na tomto mieste v inej budove. Koľko je, čo je viac, 73 alebo 49 plus 7? Tak ja ti poviem, čo sú to za čísla. To sú čísla, ktorými si ty ako predseda Slovenskej národnej rady zamietol zvrchovanosť Slovenska, ktorú predchádzajúca vláda, predchádzajúci parlament v tomto pomere schválil. Aj to zostane v dejinách, aj to zostane v dejinách, Ferko. Takže tvoje matematické schopnosti na RNDr. asi nestačia.

  • Ďakujem pekne.

    Skutočne, pán Mikloško, stávate sa brzdou nášho začlenenia sa do Európskej únie, lebo keď si pozriete, vonku máte vyložené Volebné systémy, takú žltú brožúrku, a tam si pozrite, ako je to inde. A zistíte tam napríklad: väčšinový systém - víťaz berie všetko. Napríklad Veľká Británia aj iné štáty, ktoré si tam prečítate. A potom odporúčam stranu 14, kde zistíte, že tie štáty, ktoré nám dávate za vzor, ako napríklad Spolková republika Nemecko má tiež 5-percentnú hranicu. Takže my chceme len komparovať naše právo, nič viac.

  • Ďakujem.

    Prosím, pán poslanec Bugár je prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    bolo tu už povedaných veľmi veľa vecí. Budem stručný. Ale dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré veci, aj na pani poslankyňu Belohorskú.

    Rozdiel v tom, čo hovoríte vy a čo hovoríme my, je taký, že vy chcete necelý polrok pred voľbami a fakticky, keď začneme teraz počítať, tak povedzme dva týždne, alebo mesiac pred odovzdaním kandidátnych listín zmeniť...

  • Hlasy v sále.

  • Môžem hovoriť, pani poslankyňa? ...pravidlá účasti parlamentných strán vo voľbách. Takže v tých štátoch, ktoré ste citovali pred chvíľou, tie pravidlá neboli zmenené účelovo, ako si to pripravujete vy. A keď už pán Cuper hovorí o tom, že tu je určitá fraška alebo komédia, tak to, čo robíte vy s týmto zákonom, je zas tragédia. Tento zákon zlikviduje ten systém, na základe ktorého ste vyhrali voľby v roku 1994.

  • Hlasy v sále.

  • Ak môžem, tak už som hovoril, že 6 mesiacov pred voľbami ešte nevieme, aké budú pravidlá účasti jednotlivých parlamentných strán, ale aj mimoparlamentných strán vo voľbách. My to nevieme. Vy samozrejme viete, lebo vám stačí väčšina, ktorú máte, a dopredu viete aj taktiku. Takže nás opozíciu, aj mimoparlamentné strany chcete dostať do časovej tiesne.

    Ešte raz, ak vám to ešte nezaplo, lebo mi tu oponujete, a zatiaľ slovo mám ja, tak kandidátku treba odovzdať do 20. júla, podľa tejto novely približne do 20. júna. Ak by vláda splnila to, čo mala v legislatívnom pláne, teda keby bol tento návrh zákona, alebo novela prerokovaná aj schválená minulý rok v jeseni, tak tá časová tieseň pre nás, pre opozičníkov a pre mimoparlamentné strany by tu nebola. Ale to je prvým účelom tohto zákona. To znamená, že možno strany, ktoré idú do volieb zmerať si svoje sily, budú mať týždeň, dva, tri na to, aby sa rozhodli, aká bude tá konečná formácia.

    Ale po druhé musím povedať, že účelom tejto novely je zabezpečiť volebné víťazstvo HZDS, a to nie je tak, že bude súťaž a v rámci tej súťaže ten, kto bude šikovnejší a ktorý bude mať možnosť alebo bude mať program, na ktorý budú občania, teda voliči dávať svoje hlasy, ale spôsobom, ako to už bolo povedané, dopredu si zabezpečiť, aby nikto nedostal viac ako HZDS. To znamená, ak SDK teraz na základe prieskumov verejnej mienky má stále prvenstvo, tak to treba urobiť tak, aby v koalícii - a nejde len o FOKUS, ide aj o MVK, ide nielen o jeden prieskum, vážený pán poslanec, o prieskum verejnej mienky, ale o všetky.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, aj o nezávislé, ktoré existujú, pani poslankyňa Garajová, keby ste sledovali ostatné. Takže keď už hovoríme...

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predseda, ja vás prosím, aby ste upozornili poslancov, lebo viete, takýmto spôsobom sa nedá...

  • Pán poslanec, ja to robím stále, aj keď vy hovoríte. Takže už som teraz prestal, ale prosím.

    Páni poslanci, pani poslankyne, skutočne prestaňme sa navzájom počas vystupovania slovne napádať.

  • Ďakujem. Môžem pokračovať?

    Ako to už bolo povedané viackrát, ja to znovu zopakujem - volebná koalícia, to znamená aj Slovenská demokratická koalícia, keby išla v tejto formácii, neexistuje, že dostane po voľbách na základe víťazstva SDK poverenie zostaviť vládu preto, lebo už si dopredu zaisťujete víťazstvo HZDS, lebo tie hlasy, ktoré dostanú jednotlivé strany vo volebnej koalícii, nemôžu byť sčítané. To je účelová novela. Bohužiaľ, chcete zabezpečiť zmenou podmienok víťazstvo HZDS. Nie je to demokratické, ale nech sa páči.

    Ďalšia záležitosť. Vám v roku 1994 vyhovovala možnosť koalície. Však ste si urobili koalíciu a cez koalíciu ste dostali do tohto parlamentu nielen tých poslancov, ktorých tu spomínal, ktorých mená tu povedal aj pán poslanec Mikloško, ale napríklad pána Delingu, pána Nováka a ďalších. Však? A čo sa týka pána Nagya, keď už teda hovoríte, my sme mali Maďarskú koalíciu a Maďarská koalícia na základe tejto novely bude musieť zmeniť, samozrejme, aj svoje reakcie a možno, že vytvorí nejaký iný spôsob a inú formu. Ale aby ste si nemysleli, že poslancov Maďarskej koalície dostanete z tohto parlamentu. Tak to nie!

  • Hlasy v sále.

  • Však by ste nám chýbali, pán Bugár.

  • Novela je účelovým spracovaním. (Hlasy z pléna) Už ste sa upokojili?

  • Pani poslankyne, páni poslanci, nechajme dohovoriť pána poslanca.

  • Chcel som hovoriť len tri minúty, takto budem šesť, keď ma chcete takto počúvať.

    Musím povedať, a to je tretia moja poznámka, že novela je účelovým spracovaním poznatkov, ktoré ste získali v zmarenom referende, počas zmareného referenda. Niektoré veci tu už boli spomínané. Kompetencie Ústrednej volebnej komisie odoberáte a dávate to ministerstvu vnútra, ktorému tieto kompetencie chýbali práve počas referenda a práve preto ministerstvo vnútra chcelo, aj pán minister musel urobiť tie kroky, na základe ktorých potom musel dostať amnestiu, aby nemusel stáť pred súdnym tribunálom.

    Ústredná volebná komisia, už to bolo povedané, nemôže riadiť voľby na základe tejto novely. Nedistribuuje volebné lístky, to má podľa vás robiť ministerstvo vnútra. Ústredná volebná komisia, ale ani iné volebné komisie, či okresné, alebo okrskové, to už je ďalšia zmena, nemajú dozerať na dodržanie zákona o voľbách, nerozhodujú o sťažnostiach, dokonca podľa vašej novely okrskové a okresné komisie do zápisnice nemajú možnosť ani zapísať napríklad obsah sťažnosti voličov. Vy predpokladáte, alebo sa bojíte, že bude toľko sťažností, že radšej nedáte túto možnosť. Vypúšťate z § 37 poslednú vetu. Tá posledná veta hovorila, že počas spracovania výsledkov môžu byť prítomní v miestnosti, samozrejme, členovia volebných komisií, tí, ktorí pomáhajú spracúvať, tí, ktorí majú poverenie z Ústrednej volebnej komisie. Vy túto vetu vypúšťate, to znamená, že pokojne tam môže prísť povedzme politický činovník, prednosta okresu a môže zasahovať. Alebo ako je to myslené? Bohužiaľ, z tohto to vyplýva.

    Odoberáte, ako som už povedal, ďalšie možnosti. Napríklad z rúk starostu a primátora vyberáte jeho kompetenciu, že v prípade, ak volebná komisia nebude mať 5 členov, a tým, že nútite vytvárať strany a volebné koalície, tak asi toľko členov tá volebná komisia nebude mať, odoberáte možnosť, že primátor alebo starosta ju môže doplniť. Podľa vašej novely primátor, alebo starosta to musí oznámiť prednostovi okresného úradu a prednosta, samozrejme, si vyberie politicky nečinného a nezávislého človeka. My si to vieme živo predstaviť, kto to bude.

    Návrh, bolo to už povedané viackrát, je protiústavný a na rozdiel od poslancov, ktorí sa podpísali pod tento návrh, vláda to aspoň zbadala a žiada korekciu. Momentálne rokujeme, pani poslankyňa, o poslaneckom návrhu, nie o vládnom.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku, ktorú by som adresoval ako otázku na predkladateľov. Vy píšete, že na kandidátku sa môže dostať človek, ktorý je členom politickej strany. Vláda to upravuje, že môže byť aj nezávislý. Ale nehovoríte o tom, čo sa stane v tom prípade, ak náhodou počas volebnej kampane vplyvom nejakých okolností, povedzme na 150. mieste človek, ktorý je napísaný ako kandidát, vyhlási, že síce o tom nikto nevedel, ale musí povedať, že vstúpil do niektorej inej strany. Čo v tom prípade? O tom nehovoríte, či ten človek bude vyčiarknutý. Alebo budete trestať túto stranu?

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda, to som nehovoril, toto tam takto nie je napísané. Ja to považujem za veľké nebezpečenstvo, ktoré môže byť zneužité, a na to by som žiadal od vás, samozrejme, aj odpoveď. Hovorí sa, že ak sa zistí, že daný človek, kandidát, ktorý je na kandidátke jednej strany, sa objaví na kandidátke druhej straby, tak sa vyčiarkne. Hovorí sa o tom, že ak ten človek je členom inej strany a hneď na začiatku nedá vyhlásenie, alebo tá strana nedá vyhlásenie, že je členom strany, v tom momente tiež je to brané ako koalícia. To znamená, že tá strana je potrestaná. Ale čo v tom prípade, ak sú všetky náležitosti, ktoré tento zákon predpisuje, alebo táto novela predpisuje, že musí tam byť vyhlásenie toho človeka aj tej strany, že je členom strany, alebo je nezávislým podľa návrhu vlády, ale pritom sa zistí, ja neviem, 10 dní po odovzdaní kandidátok, že ten človek predsa zatajil určité záležitosti? Ako sa na to budete pozerať? Budete trestať tú stranu? A čo urobíte s tými stranami, ktoré nemajú viazané členstvo, nemajú členské preukazy, neplatia členské? Čo v tom prípade ten dotyčný kandidát? Alebo tá strana dodá to potvrdenie, že je členom strany, v ktorej je napísaný na kandidátke? Kto? Tá strana? A na základe čoho?

  • Hlasy z pléna.

  • Registrácie? O registráciách nehovorte, lebo nikto nenúti ani hnutia, ani strany, aby mali registrované členstvo. Ukážte mi ten zákon. Taký zákon na Slovensku neexistuje, aby nútil hnutie alebo stranu mať registrované členstvo. Tak mi povedzte, vážený pán predkladateľ, na základe čoho dá tá strana, alebo na základe čoho potom ten dotyčný, ktorý chce byť kandidátom na kandidátke danej strany, bude dokazovať, že je členom strany. Halabala? To je najmenší problém, samozrejme.

  • Pán poslanec, hovoríme len o prvom čítaní. Nemá význam, aby sme to rozoberali.

  • Nakoniec chcem len toľko povedať, že v tomto návrhu zákona, teda novely zákona je toľko nejasností, je toľko nebezpečných vecí, že poslanci Maďarského kresťanskodemokratického hnutia nebudú o ňom hlasovať a tento návrh zákona, alebo novelu nepodporia.

  • Ďakujem.

    Ďalej mal vystúpiť pán poslanec Hrušovský, ktorý sa ale vzdal. Takže bude v rozprave vystupovať pán poslanec Lauko, ale medzitým sú faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Som veľmi prekvapená, pán poslanec, že máte strach meniť zákonom technickú stránku volieb, ale vôbec vás netrápi, že zbierate podpisy na referendum, ktoré - už aj Ústavný súd vám povedal - by nebolo platné. Ak si odpočítate na prstoch všetky dátumy, ktoré s týmto súvisia, musí vám byť jasné, že vám nestačí na to ani pol roka. Čiže máte také, miestami rozporuplné myslenie.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Bugár, ale aj všetci predrečníci za opozíciu, snažili ste sa nás presvedčiť, že existuje nejaký zákon, alebo návrh zákona o voľbách, ktorý je výhodný pre koalíciu a nevýhodný pre opozíciu. Nuž veru neviem to pochopiť, pretože je to rovnaké, ako keď športovci tvrdia, že v dôsledku počasia prehrali. V dôsledku počasia bolo priteplo, a preto nevyhrali, alebo bolo prichladno, preto nevyhrali, či bol ťažký terén, a preto športovec nedobehol na medailovom mieste. Domnievam sa, že ťažký terén, alebo to teplo, dážď, alebo chladno, rovnakou mierou platí na všetkých športovcov. Ak by to tak nebolo, potom by bolo možné povedať, že zlé počasie sa týka len športovcov so zelenými trenírkami alebo červenými trenírkami.

    To je presne váš spôsob argumentácie pri predebatovávaní vstupu pri prvom čítaní návrhu volebného zákona. Je to proste nezmysel. Ak zákon platí globálne pre všetkých občanov tohto štátu, tak platí so všetkými výhodami aj so všetkými nevýhodami pre všetkých občanov, či sú vo vládnej koalícii, alebo sú vo vládnej opozícii. A navyše, ani vy, ani my nevieme, ako bude vyzerať výsledok po voľbách. Takže sa tu o tejto téme bavíte skutočne zbytočne.

  • Ja mám iba jednu krátku pripomienku k predchádzajúcemu rečníkovi, ktorý vystúpil, a to k pánu poslancovi Bugárovi, ale zároveň aj k tým poslancom, ktorí vystúpili za tzv. koalíciu SDK, pretože úvodné slovo, alebo jedno z úvodných slov vždy vychádzalo z preferencií. Ja im chcem povedať, že keď sledujú preferencie, tak tie sú iba istým ukazovateľom, ktorý nie vždy dáva skutočné predpoklady na víťazstvo vo voľbách. Hovorili o tom napríklad preferencie v roku 1990, keď vysoko viedlo KDH, a nakoniec zvíťazila VPN. Posledné voľby v roku 1994, keď preferencie napríklad maďarských strán boli také nízke, že ukazovali, že sa nedostanú do parlamentu, a nakoniec mali úspech a dostali sa do parlamentu. Zo zahraničia posledné voľby v Dánsku svedčia o tom, ako sa preferencie hlboko mýlili, alebo napríklad voľby vo Veľkej Británii, nie ostatné, ale predchádzajúce, keď vysoko viedla Labour Party, a nakoniec predsa vyhrali konzervatívci. A ďalšie a ďalšie príklady.

    Takže, prosím vás, odvolávať sa, že kvôli nejakým preferenciám meníme zákon, lebo sa bojíme, by bolo veľmi naivné, lebo kto trošku má základy sociológie a trochu sleduje politickú situáciu, či u nás, alebo v zahraničí, tak vie, že tieto preferencie nič neznamenajú.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem pánu Bugárovi pripomenúť, že napriek tomu, že pán Hofbauer ešte nevie, aký bude výsledok volieb, tak hovorca tzv. HZDS už vyhlásil, že oni vyhrajú voľby viac ako o 25 % nad ďalšou stranou.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    bolo tu už povedané veľa, nebudem hovoriť dlho, len stručne pripomeniem dva rozmery prijímania volebného zákona. Jeden rozmer je filozoficko-morálny, druhý je z pohľadu zahraničia na Slovensko.

    Keď sa zamýšľam nad rozmerom, čo vlastne týmto zákonom sledujú predkladatelia, tak musím povedať, že nesledujú cieľ týmto volebným zákonom poslúžiť všetkým, ale sledujú cieľ len pre svoju úzku skupinu, a preto takýto spôsob predkladania zákona odsudzujem.

    Jednoducho ste sa už ukázali za celé štyri roky, páni poslanci z koalície, že dokážete veľa. Dokázali ste celú noc prijímať zákony, dokázali ste zmeniť existujúci volebný zákon o náhradníkoch. Sú tu dvaja poslanci na základe rozhodnutia politických strán, nie občanov, preto ma ani neprekvapuje, že dávate takéto návrhy zákonov sem. Jednoducho nezáleží vám na tom, čo si myslia občania, ale v prvom rade vaša úzka skupina.

    Ten druhý rozmer je, ako sa na nás díva zahraničie. Vláda, a teda vládna kaolícia má vo svojom vládnom programe veľký program o integrácii do euroatlantických štruktúr a do Európskej únie. Na jednej strane deklarácie, na druhej strane praktické kroky. Samý demarš, samé upozorňovania, to je výsledok politiky tejto vlády. Naposledy bol zahraničný výbor v Amerike. V Amerike nás prijali viacerí predstavitelia. Bohužiaľ, nás neprijal ani podpredseda Kongresu, ani Senátu, ani predseda zahraničného výboru, hoci tam bol náš podpredseda Národnej rady a predseda zahraničného výboru. Keď to vy nehodnotíte ako zlý signál, ja to hodnotím ako signál, že jednoducho nám chceli tým niečo povedať.

    Boli sme takisto na stretnutí s pánom námestníkom zahraničných vecí s pánom Strobom Talbottom a potom bolo vydané vyhlásenie o tejto návšteve. Na tomto stretnutí nám pán Talbott jasne povedal, čo si myslí o tom, čo sa deje na Slovensku. Naši predstavitelia hovorili o tom, ako sa tu dodržiava ústava, ako je tu všetko v poriadku, ako pomaly div nie sme najlepší a najprávnejší štát v Európe. Len vo vyhlásení pán Talbott povedal, že pán Mečiar oznámil zmenu vo volebnom zákone, ktorý je namierený proti opozičným stranám. Páni Amato a Smith sú predsedovia komisie Výboru pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a sú to vážení ľudia v Amerike. Napísali 10. marca list pánu premiérovi Mečiarovi. A zhodou okolností sa v tom liste hovorí aj o voľbách, kolegovia.

    Zacitujem z toho listu, čo napísali nášmu premiérovi Mečiarovi. "Oznámené zmeny volebného zákona, ktoré sú určené proti tomu, aby koalície vstúpili do parlamentu, sú alarmujúce pred budúcimi voľbami. Zakázanie koalície - neslýchané v iných európskych parlamentných demokraciách. Vyzývame", citujem vážených ľudí, "vyzývame vás, aby slovenský volebný zákon bol v zhode s demokratickými normami rešpektovanými inými krajinami v regióne." To je názor vážených ľudí z takejto váženej inštitúcie.

    Páni kolegovia, pripájam sa k mojim kolegom, ktorí povedali, že tento zákon je zlý a treba ho jednoducho vrátiť späť predkladateľom a neprijať takýto zákon. Ak chcete, aby nás brali v Európe a vo svete ako normálnu krajinu, ja vás prosím, neprijímajme tento zákon.

    Ďakujem.

  • Vystúpi pani poslankyňa Gbúrová, ale najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán Lauko, ako vždy, skresľuje realitu, aká bola v Spojených štátoch. Samozrejme si ju prispôsobuje svojej vždycky negatívnej reakcii na to, čo sa hovorilo. Dokonca išiel tak ďaleko, a to nie na oficiálnej besede, že vyzdvihol, ako sa pán Čarnogurský v roku 1992 zaslúžil o Slovenskú republiku. Pokiaľ ide o úroveň stretnutí...

  • Reakcia poslanca Lauka z pléna.

  • Pán Lauko, ja som vám neskákal do reči.

    Pokiaľ ide o úroveň stretnutí, bola veľmi vysoká. Sám si povedal, že nás prijal námestník ministerky Albrightovej, prijal nás úradujúci minister zahraničia pán Berry, pardon, opravujem sa, úradujúci minister obrany pán Berry, prijal nás vysoko vážený senátor Hyde a prijal nás aj senátor Mika a ďalší dvaja slovenskí predstavitelia v Kongrese. Takže mali sme vysokú úroveň stretnutí, pravda, nie takú vysokú ako v Kanade, to je pravda, kde nás prijali predsedovia obidvoch komôr kanadského parlamentu, ale bola to úroveň dostatočne vysoká.

    A keď už ide o to, pri nedávnej návšteve Spojených štátov, ktorú - ktovie za aké peniaze, to by ma zaujímalo, ale to sa asi nedozvieme - podnikol pán Čarnogurský a spol., určite nerokovali na takej vysokej úrovni. Názory Helsinskej komisie na Slovensku veľmi dobre poznáme a ostro sme proti nim protestovali vždy, keď boli vydané. Helsinská komisia patrí medzi inštitúcie, ktoré vôbec neprijímajú iné názory, než si vytvorili. Takže ani my si nemusíme lámať hlavu nad tým, čo hovoria oni o nás, pretože sú to tendenčnosti a jednostrannosti.

    A volebný zákon - posledné slovo, lebo sa mi blíži koniec - bude určite demokratický, bude zhodný s tými volebnými normami, ktoré sú normálne prijaté v demokratických štátoch. Takže žiadne obavy.

  • Vážený pán poslanec, odvolávanie sa na odporúčanie zahraničných expertov, aj keď politikov, mne pripadá také primitívne, ako keď nám v minulosti predpisovali, ako sa majú dojiť kravy.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím pani poslankyňu Gbúrovú.

    Po pani poslankyni Gbúrovej vystúpi pán poslanec Rózsa. Tým sa končí rozprava.

  • Ctená Národná rada, vážený pán predseda, vážená podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia,

    vyjadrím sa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady a niektorých ďalších zákonov. Moje vystúpenie bude tentoraz skutočne stručné - a sľubujem to aj pánu poslancovi Mikloškovi - a možno ho nazvať skôr postojom ako analýzou zákona, o ktorej si myslím, že bude vhodná a hádam aj účelná v druhom čítaní, ak zákon prejde do výborov Národnej rady.

    Podstatou môjho vystúpenia je filozofia tohto zákona, lepšie povedané, idea tohto zákona, keďže o filozofii by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by zákon spĺňal kritériá systémovosti a logickej väzby jednak na politický systém Slovenskej republiky, zakotvený v Ústave Slovenskej republiky, podľa ktorej sme klasickou parlamentnou demokraciou, a jednak na zákony, ktoré riešia územné a správne členenie Slovenskej republiky.

    Volebné zákony všade vo svete rešpektujú, resp. odrážajú územné a správne členenie štátu, čím sa vytvára priestor na objektívny odraz politických síl v spoločnosti. Bohužiaľ, tento typ zákonov rozloženie politických síl nerešpektuje a zo zákona o územnom a správnom členení robí mŕtvy dokument.

    Keď som svojho času diskutovala v parlamente k zákonu o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, bola som presvedčená, že zakladá systémovú zmenu vo väzbe na pripravovaný volebný zákon. Ten totiž vytvoril predpoklady na zmiešaný volebný systém, resp. aj na vznik druhej komory parlamentu. To by som bola schopná akceptovať, pretože by išlo o možný a prirodzený vývoj politického systému Slovenska. Tento zákon, ktorý dnes prerokúvame, však nielenže neodráža objektívnu politickú realitu, ale nerešpektuje ani prirodzený vývoj na slovenskej politickej scéne. Týmto zákonom sa umelo urýchľuje kryštalizácia politickej scény na Slovensku a núti politické subjekty správať sa neštandardne, čím do značnej miery likviduje ich ideové základy a konzervuje neštandardnosť politických strán na území Slovenskej republiky.

    Ak by sa bolo k tomuto typu zákona dospelo prirodzeným vývojom politických strán v spoločnosti alebo na základe širokého konsenzu politických strán, nebol by vytvoril taký obrovský protiklad a odpor. Volebné systémy sú totiž druhou stranou mince politických systémov. Ich zmeny sa dotýkajú zmien v politickom systéme, práve preto to musí byť zmena koncepčná a systémová. Zmena, o ktorej rozhodne väčšina politických strán, a nie zmena, pre ktorú sa rozhodne oficiálna vládna moc.

    Dnes je možno pokojne konštatovať ľútosť nad tým, že postkomunistické štáty nechápali volebné zákony ako ústavné. O tomto probléme som hovorila pred troma rokmi na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Volebné zákony sú síce chápané ako dynamická časť politických systémov, ale ak hovoríme dynamická, samozrejme nemáme na mysli chaotická, resp. nesystémová časť politického systému. Postoj vlády k tomuto zákonu a množstvo pripomienok, ktoré vláda predložila, vlastne nesystémovosť a chaotickosť čiastočne potvrdil. Teda nie volebný zákon, ale voľby sa majú stať oblasťou boja politických síl a súperenia. Volebné zákony, resp. tento typ volebných zákonov sa musí stať v každom štáte konsenzom politických strán.

    Politológovia sa zhodujú v tom, že nie voľby, ale to, čo im predchádza, rozhoduje o víťazstve politických strán. Je to prostredie demokratické, alebo autokratické? Je verejná mienka objektívne informovaná? Sú chystané zmeny prediskutované v masmédiách? Aké sú úlohy a postavenie masmédií v spoločnosti? A aký je postoj občanov k pripravovaným zmenám?

    Prieskum, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky k zmenám vo volebnom zákone (či povedú k lepšiemu, alebo horšiemu stavu v spoločnosti) ukázal, že o tento problém sa nezaujímalo 19,8 % respondentov a pre 16,6 % respondentov by zmena na to, či majú, alebo nemajú byť zoznamy voličov vyvesené v mieste bydliska, alebo na miestnom úrade, nemala žiadne následky a 10 % nevedelo túto zmenu posúdiť alebo sa necítili byť informovaní. Je to dôkaz pre tých politikov a politológov, ktorí tvrdia, že chystané politické zmeny neodrážajú, žiaľ, znalosť voličov o chystanej zmene a sú bez účasti tých, ktorých sa týkajú, teda občanov. A nad tým je potrebné minimálne sa zamyslieť, ak už nie niesť zodpovednosť za politické dôsledky. Teda nie zákon, ale spôsob, akým sa pripravil a akým sa prerokúva, je demokraticky sporný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pán poslanec Rózsa vystúpi v rozprave ako posledný.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v mene Maďarskej koalície v súlade s ustanovením § 27 ods. 7 vo voľnom prednese vystúpenia v parlamente povedal niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona.

    Predtým než by som sa vecne k týmto otázkam vyjadril, dovoľte mi malú poznámku, pokiaľ ide o vzťah SDK a Maďarskej koalície. Považujem za evidentné, že aj samotný zákon, aj celkové doterajšie konanie vládnej koalície smerovalo a smeruje k rozbitiu Maďarskej koalície a k akémukoľvek zoskupeniu. Samozrejme, že tie narážky, aby sme povedali, čo budeme robiť, prosím, aby ste sa nehnevali, ale spôsob našej obrany predsa nemôžeme servírovať tým, ktorí na nás útočia. Nechajte to na nás a my nájdeme spôsob strategickej obrany. Nemôžete vymyslieť toľko prípadov a toľko variantov, aby sme nenašli ešte viac variácií v obrane.

    Pokiaľ ide o návrh na zmenu zákona číslo 80/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov, zastávame ten názor, že novelizácia nie je aktuálna, lebo doterajšie právne úpravy zabezpečili a zabezpečujú demokratický spôsob volieb. Pokiaľ ide o niektoré základné rozpory, treba spomenúť a dovolím si uviesť a upozorniť vás, alebo uviesť do vašej pozornosti, pokiaľ ide o Listinu základných práv a slobôd, ktorá bola prijatá a zverejnená pod číslom 23/1991 Zb., táto listina v článku 22 medziiným hovorí: "Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výkon a používanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti." Podľa nášho posúdenia poslanecký návrh zmeny zákona túto základnú myšlienku nezabezpečuje.

    Ďalej predloha návrhu zákona je skutočne bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s článkom 30 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, je v rozpore s článkom 1 Základnej listiny ľudských práv, a to najmä preto, lebo podľa tejto listiny, ku ktorej sa naša republika pripojila, "základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné". Stačí poukázať na návrh novely zákona, ktorý práve tieto veci ignoruje, najmä v § 18, v § 3, v § 2 ods. 2 písm. c), a takýmto spôsobom prakticky znemožňuje rovnaký prístup ku všetkým právam a povinnostiam.

    Chcem uviesť poznámku, že môžeme to vykladať, ako chceme, ale tento návrh koaličný spôsob účasti na voľbách znemožňuje, neguje, de facto znemožňuje.

    Ďalej by som chcel dať navrhovateľom do pozornosti vnútorný rozpor v tomto zákone. Stačí poukázať na § 17 v nadväznosti na § 42 návrhu zákona. Tento rozpor je podľa súčasného stavu nevyriešiteľný. To treba nejakým iným spôsobom riešiť, ale nie tak, ako je v týchto paragrafoch.

    Chcem poukázať na to, že celá konštrukcia zákona posilňuje postavenie orgánov štátnej správy na úkor priamej účasti občanov vo vykonávaní práv najmä prostredníctvom volebných komisií. Dokazuje to tá skutočnosť, že podľa návrhu je odňatá riadiaca právomoc volebnej komisie, a ak to návrh zákona nezverí nikomu, tak to ostáva na štátnej správe. Zaujímavá je otázka posilnenia postavenia zapisovateľov jednotlivých komisií tak, ako je tam dosť naivne uvedené, že budú okrem toho, že sú zapisovateľmi, fotografmi toho, čo sa deje, aj odbornými poradcami komisie. V takomto postavení ako odborní poradcovia, samozrejme, môžu bežne ovplyvňovať činnosť komisií, čo nie je správne.

    Pokiaľ ide o návrh, dostali sme ho teraz, dnes ráno. Spočítal som, že je 80 pozmeňujúcich návrhov zo strany vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, že tieto pozmeňujúce návrhy v podstatnej miere tieto protiprávnosti odstraňujú, ale to nie je predmetom rokovania. Predmetom rokovania je predložený návrh zákona.

    Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti z hľadiska právneho postupu Maďarská koalícia navrhuje podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi.

    Keďže nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, končím možnosť vystúpiť v rozprave. Končím rozpravu.

    Pýtam sa, či sa chce v rámci rozpravy vyjadriť pán predkladateľ.

    Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa vrátili, budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    aj keď prebieha iba prvé čítanie a obyčajne to vyjadrenie patrí skôr k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré zaznejú, nebola tu nejaká veľká snaha predložiť pozmeňujúce návrhy, tu v podstate bola snaha zo všetkých strán to spochybniť.

    Takže dovoľte mi niektoré veci aspoň tým, ktorí nečítali návrh zákona, povedať, ako je to v skutočnosti s týmto návrhom pripravené.

    Čo sa týka pána Benčíka, chcem len jednu vec povedať, že na okrskoch je poctivosť volieb. Áno, v tomto plne súhlasím s ním. Každá politická strana, ktorá si trúfa ísť do parlamentu, myslím, že ak podáva kandidátku, má aj na to, aby si dala svojich zástupcov do okrskových volebných komisií. Potom nemusíme mať ani tie obavy, ktoré sa tu už pretriasali, že bude málo ľudí, alebo že teda štátna správa tam vymenuje veľa ľudí alebo niečo podobné. Táto prax sa neosvedčila z jednoduchého dôvodu, že doterajší zákon neriešil počet členov komisie. Tam bola daná možnosť na rozhodnutí primátora alebo starostu, aby určil, aký je najmenší počet členov okrskovej komisie. Teraz sa v tomto zákone hovorí, že je to päť, v špeciálnych okrskoch sedem. Nestane sa nám to, čo sa stávalo v minulosti, že starosta vymenoval ďalších členov okrskovej komisie, politické strany navrhli piatich a on si vymenoval ďalších šiestich a boli v tomto pomere 6:5. Teraz je v zákone povedané, že ak nebude mať komisia päť alebo v osobitných prípadoch sedem, tak starosta požiada prednostu okresného úradu a ten doplní počet na tento stav. Toto je vyšpecifikované a to je tá prax, čo teda bolo a čo nebolo doteraz. Bol by som rád, keby ste sa aj týmto spôsobom na to pozerali.

    Pán Benčík nás takisto kritizoval, že teraz vlastne tí, ktorí sme obhajovali väčšinový systém, robíme vlastne pravý opak. Áno, bol som jeden z tých, ktorý to hovoril, že ak prejdeme na väčšinový systém, budeme mať konkrétneho voliča a konkrétneho poslanca. Na Slovensku by obvody predstavovali zhruba 25 tisíc voličov. Ukážte, alebo povedzte jedna politická strana, ak tento návrh bol predložený na politické rozhovory, kto bol ochotný tento návrh podporiť? Ani jediná politická strana. Preto sa v tomto ďalej nepokračovalo. A keďže zostal zachovaný systém voľby politických strán, tak tento bol iba dopracovaný s tým, že sa rieši touto novelou zákona.

    A veľmi dojímavo som si vypočul vystúpenie pána Čarnogurského, ktorý hovoril o tom, ako je ohrozená demokracia, ako to bude s voľbami. Neviem, zrejme asi tu platí heslo, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Veď my sme doteraz voľby nezabezpečovali. Tieto voľby ste zabezpečovali dvakrát vy. A zrejme viete, čo všetko ste mohli v týchto voľbách manipulovať, čo ste tam mohli urobiť, keď sa teraz obávate, že nebudete to vy zabezpečovať, ale že to bude zabezpečovať iná vláda. Zrejme asi toto je tá obava, ktorú máte teraz. No ale to už zrejme ste si vedomí, čo ste povedali.

    A ešte si neodpustím jednu poznámku. Kolega Mikloško nás tu školil z matematiky, akým spôsobom je ohrozená demokracia, že ak by sa prihlásilo do koalície 21 politických strán, že po päť koľko by to muselo byť. Ja sa pýtam: A nie je takto ohrozená demokracia 3 800 000 ľudí, ktorí majú volebné právo a ktorí - väčšina z nich, to znamená, niečo je tam od 18 do 21 rokov - majú právo byť volení? Tým nie je ohrozené napríklad právo 3,5 mil. ľudí zo Slovenska, ktorí by tu mohli sedieť medzi 150 poslancami, ich právo nie je ohrozené, že matematicky to nevychádza? Títo všetci, keď by sa dali, neviem, do 89 politických strán a keď by chceli takýmto spôsobom ísť? V tom je práve tá súťaž. Ak pôjde malá politická strana a nedosiahne 5 % kvórum, nedostane sa do parlamentu. Ak si niektorý občan vybral a súhlasí s kandidatúrou v tejto politickej strane, musí si byť vedomý, aj ktorú kandidatúru podpísal. Ak sa nedostane, tak tiež súťaž je tam založená. Takže tiež si myslím, že týmto jeho vysvetlením, ako nám to dával, by sme vlastne ohrozili a bránili demokracii ďalším voličom a tým, ktorí by mohli kandidovať do parlamentu.

    A ešte mám jednu poznámku k tomu, čo sa vyjadril pán kolega Bugár v súvislosti s tým problémom, že by niektorý kandidát zo 150. miesta potom následne vyhlásil a povedal, že on tam nejde kandidovať, alebo že vystupuje z tejto strany a všetky tieto súvislosti. Neviem, pokiaľ sa predkladajú návrhy zákona, tak sa predkladajú v dobrom myslení a v dobrej predstave o tom, že to bude vyhovovať tým ľuďom, ktorí budú chcieť zákony zachovávať. Ak by sme mali všetko stavať do tej pozície, že sa budú tieto zákony porušovať, tak neviem, kde by sme potom a akým spôsobom by sme tieto jednotlivé návrhy dopracovali. Tu bola tiež skutočnosť návrhu taká, že sme uvažovali s čestnosťou kandidátov. Ak má tieto skúsenosti, neviem, zrejme bude možnosť v tom druhom čítaní, aby dal pozmeňujúce návrhy, aby sme aj tomuto predišli.

    No a takisto pani Gbúrová hovorila, že to prerokúvanie je v podstate demokraticky sporné, že tu nie je široká politická zhoda. No je, dávam jej za pravdu. Bolo toľko možností, boli zvolávané okrúhle stoly, kde sa malo na túto tému hovoriť, ale jednoducho záujem nebol. Ale zrejme tento parlament je už k tomu odsúdený, že jednoducho takýmto spôsobom musí skončiť, pretože tu už vlastne miestami nechce komunikovať nikto s nikým. Tak potom o čom sa dá diskutovať? To ste videli aj dnes z dnešného vystúpenia, každý si rozprával svoje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Keďže ide o prvé čítanie, najskôr budeme hlasovať o pripomienkach z rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia,

    v rozprave vystúpilo celkovo 13 poslancov. Ako prvý som vystúpil ja a predniesol som takýto návrh na uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona (tlač číslo 938) v druhom čítaní."

  • Prvý vystúpil v rozprave pán spoločný spravodajca. Tento návrh bol jeho, potom vystúpil pán poslanec Šimko a pán poslanec Kováč s rovnakým návrhom na rozhodnutie podľa § 73 ods. 3 písm. b). Takže budeme hlasovať najskôr o návrhu pána spoločného spravodajcu.

    Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali podľa § 73 ods. 3 písm. c).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona, podaný poslancami Národnej rady, sa prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, budeme ešte raz hlasovať.

  • Ďalej budeme hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2068 zo dňa 6. 3. 1998 prideliť návrh zákona do druhého čítania odporúčaným výborom.

  • Ďakujem.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať. Hlasujeme o zaradení tohto návrhu do výborov, o určení gestorského výboru a termínov na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatuje, že Národná rada pridelila svojím rozhodnutím návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehoty výborom na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Pán predseda, mali by sme hlasovať ešte o tom, že Národná rada určuje gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor.

  • Vzhľadom na to, že páni poslanci Pásztor, Šimko, Volf, Kováč, Lauko a Rózsa predložili návrhy nepokračovať v rokovaní o tomto predloženom návrhu, a vzhľadom na to, že prešiel môj návrh, nebudeme o týchto návrhoch hlasovať.

  • Len pán poslanec Kováč a Šimko dali konkrétne návrhy. Ale je to v poriadku.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda ústavnoprávneho výbor ma poprosil, aby sme urobili prestávku do 18.15 hodiny, kedy zvolal výbor na prerokovanie novely týkajúcej sa zákona o Generálnej prokuratúre. Takže o 18.15 hodine budeme pokračovať ďalej.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili a zaujali svoje miesta.

    Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby sme sa prezentovali, pretože chcem, aby sme hneď hlasovali.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Potrebujeme ešte tri hlasy. Prezentovali ste sa všetci? Nie? Tak prosím, páni poslanci, prezentujme sa. Pani poslankyňa Ďurišinová, keby ste sa prezentovali. Prosím, prezentujme sa, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre.

    Vládny návrh máme pred prvým čítaním ako tlač 958. Rozdané máte aj uznesenie výboru.

    Vládny návrh odôvodní minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Prosím pána ministra.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 203 zo 17. marca 1998 som bol poverený odôvodniť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre (tlač 957). Národnou radou Slovenskej republiky bolo schválené skrátené konanie. Do druhého čítania predkladám návrh novely zákona číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre, a to z dôvodov uvedených v mojom úvodnom slove v prvom čítaní.

    Odporúčam inak tento návrh novely schváliť v znení prijatom v gestorskom výbore.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Prosím teraz pána poslanca Jána Cupera.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. marca 1998, ktoré máte pred sebou:

    A. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre.

    Pôvodne ho máte ako tlač 958.

    B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre (tlač 958) schváliť s touto zmenou:

    V článku I sa v § 56 vypúšťajú a nahrádzajú sa slová, takže § 56 znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 25. marca 1998."

    C. Poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Cupera plnením úloh spoločného spravodajcu výboru Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým končím aj rozpravu.

    Pán minister sa nebude k rozprave vyjadrovať. Zrejme sa nebude vyjadrovať ani pán spravodajca.

    Pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ak áno, budeme najskôr hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Pristúpime k návrhu uznesenia, o ktorom musíme najskôr hlasovať. Máte uznesenie?

  • Návrh uznesenia ste - ako som povedal - dostali. Nebudem ho čítať. Je tam jedna zmena, ktorú odporúčam v tomto znení, pán predseda, aj schváliť.

  • Áno, takže budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem skonštatovať, že sme prijali uznesenie ústavnoprávneho výboru.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže pri skrátenom konaní, ktoré sme predtým odhlasovali, nie sú potrebné lehoty, ani žiadne obmedzenia pre tretie čítanie,

    pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre.

    Ale aj v tomto prípade musím otvoriť rozpravu. Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Nikto sa nehlási ani s návrhom 30 poslancov. Takže môžeme uzavrieť túto rozpravu a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu ako celku podľa § 86.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem pánom poslancom za pochopenie. Tým sme zabránili tomu, že Slovensko nebude bez prokuratúry. Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je 18.41 hodín, je nás dosť, neskúsime ešte bod 7? Tých 15 minút vydržíme. Ide o vládny návrh zákona o sťažnostiach.

    Takže prosím, prerokujeme

    vládny návrh zákona o sťažnostiach.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 922. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2066.

    Z poverenia vlády uvedie tento návrh zákona podpredsedníčka vlády pani Katarína Tóthová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v prvom rade poďakovala za vašu ochotu vypočuť si ešte moje úvodné slovo k návrhu zákona o sťažnostiach.

    V tomto návrhu sa vlastne rieši otázka, ktorá sa týka každodenného života našich občanov, ktorí vyjadrujú nespokojnosť na tom-ktorom úseku činnosti verejnej správy. Vlastne sa predloženým návrhom nahradzuje vládna vyhláška číslo 150/1958, čo je právny predpis, ktorý je, myslím, víťazom čo do dĺžky trvania bez početných novelizácií. Obsahom viacerých ustanovení citovanej vyhlášky bolo riešenie problémov, ktoré zastaralo a dnes je už nevyhovujúce.

    Najdôležitejším momentom predloženého legislatívneho návrhu je skutočnosť, že sa zvyšuje ochrana práv, právom chránených záujmov občanov, teda zvyšuje sa právna sila úpravy týchto námetov, ktoré sú impulzom na preskúmanie rôznych nešvárov v oblasti štátnej správy a iných oblastí.

    Predložený návrh je súčasťou systémových krokov našej legislatívy, ktorá vlastne v miestnom meradle v prvom kroku riešila územné členenie štátu, potom riešila výstavbu miestnych orgánov štátnej správy a v ďalších krokoch svojimi legislatívnymi návrhmi smeruje k zlepšeniu kvality činnosti týchto orgánov, či sú to už predpisy o osobitnej spôsobilosti pracovníkov miestnej štátnej správy a dnes predkladaný návrh novely, resp. zákon o sťažnostiach.

    Z vecného hľadiska predkladaný návrh zákona oproti vyhláške novým spôsobom upravuje okruh subjektov oprávnených podať sťažnosť. Doposiaľ to boli len fyzické osoby, podľa novej úpravy to budú aj právnické osoby. Uplatnenie individuálnych práv a právom chránených záujmov by bez akceptácie možnosti právnickej osoby podávať sťažnosť bolo v mnohých prípadoch problematické. Napríklad súkromná škola môže podať sťažnosť v záujme zabezpečenia svojich žiakov, v záujme zabezpečenia svojej prevádzky a podobne.

    Ďalšou novotou je, že okruh subjektov povinných prijímať a vybavovať sťažnosti je celá plejáda orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria štátne orgány, obce a organizácie nimi riadené. Zákon bude zaväzovať nielen fyzické osoby prijímať a vybavovať sťažnosti, ale aj ďalšie subjekty, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Sú to napríklad niektoré verejnoprávne inštitúcie, štátne fondy, úrady vydávajúce certifikáty, ale aj notári, exekútori a ďalšie subjekty.

    Predkladaný návrh zákona vymedzuje pojem sťažnosti pozitívne, aj negatívne. V zákone sa výslovne uvádza, že sťažnosť možno podať proti činnosti, ktorá nie je náležitá, ale aj proti nečinnosti, čo doposiaľ vládna vyhláška neustanovovala.

    Ďalej zákon negatívne vymedzuje, čo nie je sťažnosť, bližšie úvodné ustanovenia zákona. Rieši sa veľmi dôsledne otázka anonymných sťažností, opakovaných sťažností, otázka ochrany sťažovateľa pred negatívnymi dôsledkami, ako aj otázka zachovania anonymity sťažovateľa.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona nebude potrebné zriaďovať nové orgány verejnej správy ani právnické osoby na prešetrovanie či vybavovanie sťažností. Návrh si nekladie nové nároky na pracovné sily a neuvažuje o zmenách v organizačnom zabezpečení v oblasti nakladania a vybavovania sťažností.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a preberá tiež zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach.

    Verím, že schválením tohto nového zákona o sťažnostiach sa posilnia právne istoty občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že otázka skvalitnenia rozhodovania orgánov verejnej správy je naším spoločným záujmom, je naším cieľom a prijatie tohto návrhu zákona o vybavovaní sťažností k skvalitneniu činnosti orgánov verejnej správy bezpochyby prispeje.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený legislatívny návrh nájde u vás porozumenie a že tento legislatívny návrh podporíte.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani podpredsedníčka.

    Ako spoločný spravodajca bol gestorským výborom určený pán poslanec František Horál. Prosím ho, aby nám predniesol návrhy z ich výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 4. marca 1998, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady, prípadne v rámci druhého čítania, resp. tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o sťažnostiach (tlač 922) prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2066 do 6. marca 1998 návrh prideliť v druhom čítaní všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, poslanci, otváram rozpravu. Nemám prihlášky do rozpravy, preto sa vás pýtam, či sa niekto hlási.

    Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená podpredsedníčka vlády, vážení kolegovia,

    mám veľmi stručnú otázku na predkladateľov. Je pravdou, že vládna vyhláška číslo 150 z roku 1958 má 18 paragrafov, vládny návrh zákona má 23, pôvodné členenie má 4 časti a nové členenie má 14 častí. Pýtam sa, v čom je v podstate rozdiel medzi predloženým návrhom a doteraz platnou vyhláškou.

    Druhá otázka. Pani podpredsedníčka vyslovila, že ide o zvýšenú ochranu občanov, a dokumentovala to tým, že ide o normu väčšej právnej sily. Mám tomu rozumieť tak, že jedine v tom, že predtým bola vyhláška, teraz je zákon, iba v tom to spočíta, či v niečom inom?

    A tretiu otázku mám, pokiaľ ide o to, že táto norma zabezpečí ochranu ľudských práv. Máte, pani podpredsedníčka, na mysli Listinu základných práv a slobôd, zverejnenú ústavným zákonom číslo 23/1991 Zb., alebo inú normu?

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, keďže sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pani predkladateľky, či sa chce vyjadriť, prípadne odpovedať na otázku pána poslanca Rózsu.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budem veľmi stručná. Nie je nepodstatnou zmenou, ak nová právna úprava rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu využiť tento prostriedok na ochranu svojich práv. Podľa vládnej vyhlášky to boli iba fyzické osoby, podľa predloženého vládneho návrhu to môžu byť aj právnické osoby. My týmto chceme dať možnosť, aby aj právnické osoby mohli ochraňovať svoje práva vo vzťahu - budem hovoriť legislatívnou skratkou - k orgánom verejnej správy, ochranu svojich práv a záujmov. Myslím si, že právnické osoby, ktoré vznikli podľa platného práva, vyvíjajú činnosť, podľa práva sú im priznané rôzne oprávnenia, povinnosti, práva, aby si ich mohli účinne aj formou podaných sťažností obraňovať a ochraňovať. Čiže to je prvá, podľa predkladateľov nie zanedbateľná zmena.

    Ďalšou zmenou je otázka, čo môže byť predmetom sťažnosti. Doposiaľ vládna vyhláška za predmet činnosti predpokladala určitú činnosť, ktorá nie je súladná so zákonom. Predložený návrh zákona výslovne ustanovuje, že predmetom podania sťažnosti môže byť aj nečinnosť, to znamená úplná pasivita tam, kde orgánu verejnej správy z platného práva vyplýva povinnosť konať, a on nekoná, nevydá rozhodnutie, nerieši situáciu alebo nevybavuje vec občana alebo právnickej osoby napriek tomu, že v zmysle platného práva je tak povinný učiniť, ba dokonca je povinný tak učiniť v určitej lehote. To je druhá, podľa môjho názoru, dosť podstatná zmena.

    A tretia zmena je úprava okruhu subjektov, ktoré sú povinné prijímať sťažnosti, evidovať sťažnosti, vybavovať sťažnosti a kontrolovať vybavovanie sťažností. A toto je tiež podstatná zmena, pretože doposiaľ to boli orgány štátnej správy a ďalšie subjekty podľa organizácie, najmä spoločenské a podobne, ktoré v zmysle doposiaľ platnej vládnej vyhlášky vybavovali sťažnosti pracujúcich. Ako to hovorí súčasne platná úprava, dnes už zakotvujeme nové orgány, ktoré vznikli, napríklad obce a nimi zriadené organizácie. Dávame celú paletu štátnych orgánov a nimi zriadených organizácií. Ďalej právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Teda tu je tretia podstatná zmena.

    Je pravdou, že mnohé osvedčené inštitúty - a myslím si, že dĺžka existencie tohto právneho predpisu je dôkazom toho, že v roku 1958 skutočne na ten čas sa podarilo legislatívcom pripraviť veľmi zdarnú vládnu vyhlášku -, to, čo sa osvedčilo, preberá predložená predloha. Mení sa ešte otázka príslušného orgánu. Nie je to najbližšie vyšší nadriadený orgán vždy vertikálne, ale pokiaľ smeruje sťažnosť voči pracovníkovi, tak príslušný na vybavenie sťažnosti je vedúci príslušného orgánu alebo organizácie, pokiaľ sťažnosť smeruje voči činnosti alebo nečinnosti tohto subjektu, je to najbližšie vertikálne nadriadený subjekt.

    Dovolím si vyjadriť svoje presvedčenie ako predkladateľ, že niektoré ustanovenia sú presnejšie špecifikované, že ich úprava je presnejšia, a myslím si, že 25 paragrafov, ktoré predkladáme, nie je oveľa rozsiahlejšia právna úprava, ako bola vládna vyhláška, ktorá platila doposiaľ.

    Ešte ako poslednú myšlienku uvediem, že sa lepšie podarilo predkladateľom upraviť aj otázku trov konania, ktoré niekedy v praxi spôsobovali problémy.

    Dúfam, že sa mi podarilo, pán poslanec, k vašej spokojnosti zodpovedať vašu otázku. Pokiaľ to tak nie je, som vám ďalej k dispozícii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nechce.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Áno. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúčam vládny návrh zákona o sťažnostiach (tlač 922) prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Budeme hlasovať, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Hlasujeme o tom, aby tento návrh zákona bol zaradený do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 4 poslanci.

    Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť teda k hlasovaniu podľa § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, pán predseda, prosím o hlasovanie, ktorým sa uvedený návrh prideľuje výborom, ako som spomínal, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem tých, ktoré som spomínal, a že za gestorský výbor sa určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v termíne do 30. apríla 1998 a gestorský výbor do 6. mája 1998.

  • Počuli sme návrh. Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o pridelení tohto zákona výborom, o určení gestorského výboru a lehotách, dokedy výbory majú zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem pánom poslancom, pani podpredsedníčke aj pánu spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dnes vám ďakujem za spoluprácu. Uvidíme sa zajtra o 9.00 hodine.