• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z dnešnej schôdze sa ospravedlnili páni poslanci Bauerová, Langoš a na služobnej ceste je pán poslanec Hrnko.

    Prosím o pokoj, páni poslanci. Páni poslanci hore, prosím o pokoj, smiať sa dá aj na chodbe.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej.

    Návrh vlády máte ako parlamentnú tlač číslo 852, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom pod číslom 852a.

    Návrh z poverenia vlády uvedie pani ministerka Kramplová. Prosím ju, aby nás oboznámila s návrhom.

    Dajte silnejší zvuk do mikrofónov.

    Skúste, pani ministerka, či to ide.

  • Áno, už je v poriadku.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    Európska dohoda o pridružení Slovenska k Európskej únii zaznamenala vo svojej obchodnej časti závažnú zmenu k 1. januáru 1997. Táto zmena sa týkala pravidiel pôvodu tovaru na účely preferenčného zaobchádzania a uskutočnila sa nahradením Protokolu číslo 4 k Európskej dohode jeho úplne novým znením. Nové znenie Protokolu číslo 4 vláda schválila 7. januára 1997 a Asociačná rada Slovenská republika - Európska únia dňa 9. januára 1997. V súčasnosti sa vykonáva na provizórnej báze.

    Slovensko dosiahlo významný pokrok na ceste politických a ekonomických reforiem a pokračovanie v reformnom kurze je kľúčom úspešnej integrácie Slovenska k Európskej únii. Slovensko potrebuje posilniť schopnosť prevziať zodpovednosť vyplývajúcu z budúceho členstva v únii. Jedným z predpokladov toho pred naším pristúpením je pokrok v hospodárskej integrácii. Všeobecne sa uznáva, že právne nástroje v colnej oblasti, známe ako preferenčné pravidlá pôvodu tovaru, majú fundamentálny význam v obchodnej časti dohody a pomáhajú rozšíriť obchodné a priemyselné vzťahy a spojenia s našimi partnermi, členskými krajinami Európskej únie. Obchodné dohody umožňujú prístup na trh partnerskej krajiny pri používaní preferenčnej colnej sadzby v prechodnom období a nulovej sadzby po skončení prechodného obdobia na tovar pochádzajúci z vývoznej krajiny.

    Pravidlá pôvodu sa pritom vo väčšej alebo menšej miere odlišovali podľa jednotlivých dohôd a rozdiely sa pomaly stávali nepriehľadnými v celoeurópskom rámci a navyše delili Európu na tri zóny. Išlo o pravidlá v rámci európskeho hospodárskeho priestoru, o pravidlá v relácii Európske spoločenstvo - pridružené krajiny a pravidlá v relácii Európske združenie voľného obchodu - partnerské krajiny v rámci dohôd o voľnom obchode. Takéto rozdelenie bolo účinnou brzdou tovarových tokov medzi týmito zónami.

    Z uvedených dôvodov vyzvala Európska rada na svojom zasadnutí v roku 1993 v Kodani Komisiu Európskych spoločenstiev, aby preskúmala vplyv zmien v pravidlách pôvodu na obchod medzi Spoločenstvom, krajinami Európskeho združenia voľného obchodu a asociovanými krajinami strednej a východnej Európy. Výsledkom dvojročných rokovaní expertov všetkých zainteresovaných strán a Európskej komisie boli nové pravidlá znamenajúce zavedenie ďalšieho stupňa pred úplnou kumuláciou pôvodu.

    Z pohľadu rozširovania Európskej únie sa tento stupeň, nazývaný diagonálna kumulácia, považuje za významný prvok v stratégii pridružených krajín pred ich pristúpením k Európskej únii. Voľný pohyb tovaru vo všetkých preferenčných dohodách je založený na zásade pôvodu tovaru, to znamená tovaru vyvážaného z jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, poskytne dovozná krajina preferenčnej zaobchádzanie iba v tom prípade, ak má tovar pôvod v krajine vývozu, prípadne podľa nových pravidiel v krajine patriacej do systému diagonálnej kumulácie.

    Neodmysliteľnou súčasťou každej preferenčnej dohody sú pravidlá, podľa ktorých sa zisťuje pôvod tovaru. Vzhľadom na ich technickú náročnosť a rozsiahlosť nie sú zakotvené v samotnom texte dohody, ale v osobitnej prílohe, nazvanej Protokol týkajúci sa definície pojmu pôvodné výrobky a metód administratívnej spolupráce. Balík vecných zmien v novom Protokole číslo 4 okrem systematiky zameranej na lepšiu prehľadnosť zahŕňa najmä diagonálnu kumuláciu tovaru. V predchádzajúcom protokole platnom do 31. 12. 1996 bola ustanovená kumulácia iba s materiálmi pochádzajúcimi z Česka, Poľska a Maďarska. Zmena v tejto oblasti sa týka rozšírenia počtu krajín o Nórsko, Švajčiarsko, Island, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko.

    Taktiež protokol obsahuje zákaz vrátenia alebo oslobodenia od cla pri nepôvodných výrobkoch, ktoré sa použili vo výrobe pôvodu výrobku. Toto pravidlo zabezpečuje, že výhodu preferenčného zaobchádzania nebudú používať výrobky štátov, ktoré nie sú zapojené do preferenčnej a diagonálnej kumulácie.

    Zahraničný obchod za rok 1997 zaznamenal podľa štatistických údajov odlišný vývoj v pozitívnom zmysle v porovnaní s rokom 1996. Teda v roku 1997 sa už používal systém, ktorý je navrhnutý v Protokole číslo 4 k Európskej dohode. V zmysle týchto uvedených informácií a predpokladaných prínosov diagonálnej kumulácie a rozšírenia zóny krajín tohto systému majú sa prínosy prejaviť najmä v oblasti vývozu. Ak sa stalo, zaisťuje to výsledok mnohých faktorov, ktoré pôsobia v želateľnom smere.

    Nezanedbateľným z týchto faktorov sú však kumulačné ustanovenia pravidiel pôvodu tovaru, ktoré spolu vytvárajú prostredie stimulujúce vývoz a majú multiplikačný efekt na pôsobenie ostatných nástrojov na zvýšenie exportu. Celkový vývoz Slovenskej republiky za rok 1997 sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšil o 9,2 %, ale vývoz do Európskej únie ako najvýznamnejšieho partnera až o 19 %. Vývoz do krajín CEFTY sa zvýšil len o 0,3 %, do krajín voľného obchodu sa zvýšil o 12,9 % a do ostatných krajín systému, teda Bulharska, Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska, až o 26,2 %.

    S prihliadnutím na pozitívne trendy z provizórneho uplatňovania Protokolu číslo 4 k Európskej dohode z roku 1997 vláda navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou nového znenia Protokolu číslo 4 k Európskej dohode.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pani ministerka.

    Prosím pána poslanca Tarnóczyho, ktorého určili výbory za spoločného spravodajcu, aby nás oboznámil s prerokovaním materiálu vo výbore a najmä či výbory odporúčajú, aby sme uvedenú zmenu prijali.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej ako spoločný spravodajca určený Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1936 zo 7. januára 1998 pridelil návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 23. januára 1998, pričom ako príslušný určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 29. januára 1998. Všetky výbory prerokovali predložený návrh v stanovenom termíne.

    Gestorský Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval k spoločnej správe o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch 3. februára 1998 vzhľadom na to, že v dňoch 25.-30. januára 1998 predseda výboru a časť členov výboru sa zúčastnili zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

    Všetky výbory, ktorým bol návrh pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na strane druhej.

    Dovoľte mi, aby som prečítal aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 5. februára 1998 k návrhu na vyslovenie súhlasu so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na druhej strane (tlač 852)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na strane druhej."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A tým je aj rozprava skončená.

    Pani ministerka sa zrejme nebude chcieť vyjadriť, ani pán spoločný spravodajca. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu v rámci tretieho čítania v zmysle § 84 ods. 1 rokovacieho poriadku. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Budeme hlasovať o uznesení, ktorým vyslovujeme súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej. V uznesení je vyslovený súhlas.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Budeme pokračovať podľa programu, a to prerokovaním

    návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

    Parlamentnú tlač máte pod číslom 892 a správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch pod číslom 892a.

    Prosím pána ministra Siteka, aby nám predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky vám predkladám na prerokovanie a schválenie materiál - Návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

    Účasť príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky na cvičeniach v rámci partnerskej vojenskej spolupráce s ozbrojenými silami členských krajín NATO a Západoeurópskej únie významne podporuje procesy výstavby a transformácie Armády Slovenskej republiky. Základným cieľom účasti na cvičeniach je vytvoriť podmienky na prípravu vyčlenených síl a prostriedkov Armády Slovenskej republiky na spoločné pôsobenie v mnohonárodných mierových operáciách.

    Plánovaná účasť Armády Slovenskej republiky na 12 cvičeniach v rámci Partnerstva za mier a vojenskej spolupráce s NATO a Západoeurópskej únie zodpovedá reálnym možnostiam a potrebám Armády Slovenskej republiky a je porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi. Praktická realizácia programu prispeje k rozvoju interoperability Armády Slovenskej republiky s armádami členských krajín NATO.

    Obsahové zameranie cvičení akceptuje požiadavky na postupný rast nárokov na zvládnutie činností súvisiacich s účasťou štábnych dôstojníkov Armády Slovenskej republiky na plánovaní a riadení mierových operácií.

    V roku 1998 bude zároveň počas cvičení preverená pripravenosť národných kontingentov partnerských krajín pôsobiť v mnohonárodných silách. Z tohto pohľadu bude mať osobitný význam účasť roty práporu rýchleho nasadenia Armády Slovenskej republiky na cvičení STRONG RESOLVE 1998, ktoré sa uskutoční na území Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky. Toto poľné cvičenie bude zamerané na všestranné precvičenie všetkých fáz krízového manažmentu spätých s plánovaním mnohonárodných mierových operácií. Z partnerských krajín sa na uvedenom cvičení zúčastní i Bulharská republika, Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika a Slovinská republika.

    Účasť príslušníkov Armády Slovenskej republiky na cvičeniach mimo územia Slovenskej republiky nebude mať vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Náklady spojené s účasťou na uvedených cvičeniach budú hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Časť nákladov sa bude hradiť z fondov NATO a prostriedkov vyčlenených vládou Spojených štátov amerických na realizáciu programu MIL-TO-MIL.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážené poslankyne a poslanci, odporúčam vám, aby ste s predloženým návrhom súhlasili.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

    Spoločný spravodajca k tomuto bodu programu je pán poslanec Danko. Prosím ho preto, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    predniesol by som spoločnú správu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o prerokovaní návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998 (tlač 892).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1980 z 3. februára 1998 pridelil návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V stanovenom termíne prerokovali návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998 obidva výbory a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko:

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s návrhom programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto materiálom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť súhlasí s návrhom programu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto návrhom programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy a v ktorom by Národná rada vyslovila súhlas s týmto návrhom programu.

    Pán predseda, skončil som. Žiadam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ani k tomuto bodu som nedostal písomné prihlášky, preto sa vás pýtam, páni poslanci, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zrejme sa nebude vyjadrovať ani pán minister, ani pán spoločný spravodajca, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

    Môžete uviesť hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998, ktoré je prílohou tlače 892 a v ktorom Národná rada súhlasí s vyslaním jednotiek Armády Slovenskej republiky.

  • Počuli sme návrh uznesenia. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie k návrhu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme teraz prerokúvať, resp. pokračovať v prerušenom druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Poprosil ma pán minister, aby sme dnes ešte tento zákon neprerokovali. Mal stretnutie s guvernérom a ešte raz sa majú stretnúť a na niečom sa dohodnúť. Takže v niektorý iný deň na tejto schôdzi budeme tento zákon prerokúvať. Na budúci týždeň určite.

    Prosím, dám hlasovať s tým, že tento návrh budeme prerokúvať v iný deň na tejto schôdzi.

    Prosím, hlasujeme, kto je za to, aby sme tento návrh presunuli na iný rokovací deň.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Súhlasíme s presunutím tohto bodu programu na iný rokovací deň tejto schôdze.

    Takže môžeme pristúpiť k prerokovaniu

    zákona z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál máme pod tlačou 874. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta republiky z 19. decembra minulého roku o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 5. decembra 1997. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 874a.

    Zákon som svojím rozhodnutím z 22. decembra 1997 číslo 1930 pridelil na prerokovanie príslušným výborom s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú len pripomienky pána prezidenta.

    Pristúpime teda k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone. Vrátený zákon by mal odôvodniť prezident republiky, alebo ním poverená osoba Kancelárie prezidenta.

    Prezident mi poslal list, v ktorom mi oznamuje:

    "Vážený pán predseda,

    vzhľadom na môj vopred pripravený program Vám oznamujem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráteného zákona z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ďalej žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v súlade s mojimi pripomienkami uvedenými v rozhodnutí 19. decembra 1997.

    S pozdravom Michal Kováč."

    Mne teda ostáva už len dať slovo spravodajcovi, ktorým bol pán Lysák. Prosím ho, aby nám podal správu o prerokovaní návrhu, vráteného pánom prezidentom.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o prerokovaní zákona z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máme uvedený v tlači 874.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona:

    1. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1992 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (tlač 874), prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1930 z 22. decembra 1997.

    2. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to uznesením číslo 601 zo dňa 2. februára 1998.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval 22. januára 1998 zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 874), a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Prítomných bolo 10 členov, za návrh uznesenia hlasovali 5, proti hlasovali 5, hlasovania sa nezdržal nikto a hlasovali všetci prítomní členovia výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neschválil predložený návrh uznesenia číslo 486 v súlade s § 52 ods. 4.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval 21. januára 1998 zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 874). Z celkového počtu 15 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 11, za návrh uznesenia boli 5, nikto nebol proti a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. neprijal platné uznesenie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k uvedenému zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v pôvodnom znení.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému zákonu boli schválené uznesením Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu číslo 602 z 2. februára 1998, v ktorom určil poslanca Ladislava Lysáka za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Nebudem ho teda čítať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási. Pán poslanec Benčík. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Benčíka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    pán prezident aj v minulosti preukázal, že mu záleží na ústavnosti a záleží mu na zákonnosti. Z tohto dôvodu sme často boli upozornení na pochybenia, ktoré sme pri našej dosť rýchlej práci v zákonodarnej činnosti urobili, či už vedome alebo občas aj nevedome. Keď včera tu vystupoval - zrejme naposledy v tomto parlamente -, tiež sa prihováral za princípy zákonnosti a princípy právneho štátu. Myslím si, že je vhodné poďakovať sa mu za jeho postoj a vzťah k zákonodarnému orgánu v tomto smere.

  • Aj v tomto prípade poukázal na niektoré problémy, ktoré by s prijatím už schváleného zákona, ktorý podľa právomoci, ktoré mu prináležia z ústavy, vrátil, a to na prospech toho, aby sme právny poriadok mali prehľadný a aby bol jednoznačný, lebo takýto prehľadný a jednoznačný právny poriadok môže značne prispieť k tomu, aby sa kvalita aplikačnej činnosti zlepšila.

    Podľa článku 123 ústavy ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecné záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecné záväzné predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Toto je ústavný základ tohto problému preto, lebo hierarchia všeobecne záväzných noriem je ústava, ústavný zákon, vládne nariadenie, vyhláška. Toto je, prosím vás, u nás osvedčený a zaužívaný spôsob. A aj človek právne nie príliš rozhľadený rozlišuje tieto zásady a vie, ktoré má akú silu a čo má čomu zodpovedať. Ja si myslím, že postup, ktorý sme doposiaľ mali a ktorý je osvedčený a zaužívaný, nie je vhodné teraz meniť. A v tom je aj celé jadro problému.

    Podrobne som si pozrel aj stanovisko Národnej banky, ktoré v podstate celú záležitosť vyvolalo. Ak mi je dovolené povedať, že to je účelové stanovisko, nepresvedčivé, ktorého presadenie by neprispelo k prehľadnosti a čistote, a tým aj ku kvalitnejšej aplikácii.

    Mohol by som pokračovať, že z bežného života vieme, že pri aplikácii právnych noriem veľmi často príkaz, pokyn, smernice sú úradníkmi viac rešpektované ako samotná ústava alebo aj zákon. A preto rozširovať ďalšie skupiny všeobecne záväzných noriem oproti tým, ktoré sme doposiaľ mali, považujem z tohto hľadiska za nevhodné. Odporúčam, aby sme návrh, ktorý predložil pán prezident, podporili v záujme prehľadnosti a čistoty nášho právneho poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Chce sa vyjadriť pán minister? Asi nie. Áno? Nech sa páči.

    Predtým, kým sa pán minister vyjadrí, chcem nášho pána exkolegu privítať už vo funkcii a popriať mu, aby sa mu darilo hneď od týchto prvých vystúpení v Národnej rade ako ministrovi.

  • Ďakujem pekne za privítanie v mojej funkcii, ďakujem pekne aj za blahoprianie k tomu, aby sa nám spoločne darilo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    ja som nepredpokladal, že k tejto problematike bude potrebné vystúpiť aj vzhľadom na stanoviská, ktoré predpokladám, že všetci poslanci majú. Ale vzhľadom na to, čo bolo povedané, dovoľte mi predsa len povedať niekoľko zásadných pripomienok.

    Vážený pán poslanec Benčík, v súvislosti s tým, čo ste hovorili, treba dôrazne povedať, že Národná banka Slovenska v Slovenskej republike má pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov postavenie ako ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky. A toto oprávnenie má podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky. Toto oprávnenie je opodstatnené na riadne plnenie úloh Národnej banky Slovenska, predovšetkým pri zabezpečovaní stability meny. A chcel by som zdôrazniť, že toto oprávnenie je v súlade s Európskou dohodou o pridružení.

    Podľa článku 69 a 70 Asociačnej dohody sa Slovenská republika zaviazala zbližovať svoj právny poriadok s právnym poriadkom Európskej únie tým, že medzi prioritné oblasti patrí i bankové právo. V zmysle týchto dohôd Európska centrálna banka má právo vydávať smernice so všeobecnou záväznosťou predovšetkým na plnenie úloh v oblasti menovej politiky.

    Toto ustanovenie - chcel by som zdôrazniť - je súčasne aj v súlade s článkom 108 Maastrichtskej dohody a článkom 14 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk. Chcel by som upozorniť, že ani námietka pána prezidenta, že Národná banka Slovenska má právo vydávať len všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17 zákona Národnej rady číslo 566 o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, neobstojí.

    Tu by som chcel zdôrazniť, že Národná banka Slovenska vydala, už vydala - podotýkam - v súlade s § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566 o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov vyhlášku číslo 275 o zásadách platobného styku medzi bankami. Ďalej v súlade s § 36 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona číslo 58/1996, ktorý podpísal súčasný pán prezident, vydala Národná banka Slovenska spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vyhlášku číslo 16/1997 Z. z. Chcel by som upozorniť, že Národná banka Slovenska už vydala viacero záväzných právnych predpisov v spolupráci s ministerstvom financií a tieto všeobecne záväzné právne predpisy pán prezident podpísal.

    Za mimoriadne dôležité považujem upozorniť na skutočnosť, že pán prezident namieta, že novela zákona o Zbierke zákonov bude mať ústavne neprípustnú retroaktívnu platnosť.

    Vážené dámy, vážení páni, v tejto súvislosti treba upozorniť na článok IV zákona z 5. 12., ktorý ustanovuje, že novela zákona o Zbierke zákonov nadobudne účinnosť až dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo znamená, že jej účinky nastanú až týmto dňom, teda novela nebude a nemôže pôsobiť do minulosti.

    Vážené dámy, páni, to sú z môjho pohľadu zásadné pripomienky. Chcel by som teda zdôrazniť, že z tých ôsmich pripomienok, ktoré mal pán prezident, z hľadiska analýzy môjho legislatívneho odboru neobstojí ani jedna. Chcel by som vás, vážené dámy a páni, požiadať, by Národná rada Slovenskej republiky opätovne prijala zákon z 5. 12. v takom znení, ako ho schválila. Chcel by som zdôrazniť, že tie pripomienky, ktoré predpokladám, že máte k dispozícii, a časť z nich, ktoré som prezentoval, sú v súlade so stanoviskom Národnej banky Slovenska.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

  • Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

    Už som si navykol na to, že v tomto parlamente argumenty veľmi nehrajú svoju úlohu pri vzájomnom presvedčovaní sa. A ani som veľmi argumenty doširoka neuplatňoval, aby som neobťažoval svojich kolegov.

    V danom prípade však, pán minister a môj bývalý kolega poslanec, ste polemizovali s argumentmi, ktoré som vôbec nespochybňoval a o ktorých som vôbec nehovoril. Nespochybnil som, že podľa článku 123 ústavy Národná banka Slovenska môže vydávať všeobecne záväzné predpisy, dokonca som aj citoval - "za predpokladu, že sú splnené podmienky". A ani podstata, pre ktorú je vrátený tento zákon, nie toto spochybňuje, ale názvy týchto jednotlivých všeobecne záväzných noriem. Je zabehnutý určitý systém a ja som sa prihováral za to, keďže sa osvedčil, že môžeme - a uvádzal som aj príklad - nazvať ešte aj príkazy a pokyny, že budú všeobecne záväznými. Ale, preboha, kde by sme sa tak dostali! Potom by to už bolo neprehľadné. A toto je podstata problému.

    A ešte jedna poznámka na koniec. Tá retroaktivita tam zostáva, lebo to vzájomne súvisí. Takže v danom prípade vaše stanovisko len za každú cenu, aby sa to vrátilo, a prezident tomu návrhu nevyhovel, nie je dostatočne vyargumentované.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ešte faktická poznámka - pán podpredseda Filkus.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benčík, ak sa dobre pamätáte, vtedy, keď sa dá (hlasy v sále)...

  • Pán podpredseda, ako podpredseda Národnej rady môžete hovoriť aj mimo rečníka.

    Podpredseda NR SR R. Filkus

    ...vždy sa snažím vystupovať s vecnými argumentmi. Poviem vám niekoľko vecných, i keď si myslím, že ste to trošku prehnali, že v tomto parlamente sa s argumentmi nechodí. Ja chodím na ten trh. Poviem vám niekoľko vecných argumentov. A preto si myslím, že nemáte v tejto súvislosti pravdu.

    Súčasťou bankového práva, o ktorom sa tu rozprávame, je tak komerčné bankovníctvo, ako aj centrálne. V rámci komerčného a centrálneho bankovníctva sa nenarába len so všeobecne právnymi predpismi, ale aj s niečím iným. Nechcem teraz opakovať to, čo hovoril pán minister vzhľadom na odvolanie sa na Maastrichtskú dohodu. To všetko platí. A ja vám poviem konkrétne argumenty v našich podmienkach.

    Napríklad Národná banka Slovenska má, samozrejme, právo vydávať všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17, ktorý ste citovali. Nechcem s tým narábať, pretože nie som právnik, ale to sú podrobnosti súvisiace s emisiou bankoviek. Ale okrem toho naša Národná banka už konkrétne urobila mnohé kroky i napríklad podľa vyhlášky v roku 1994, keď vydala zásady platobného styku medzi bankami. Platobný styk medzi bankami, to je to, čo patrí do komerčnej časti. To teda znamená, že normálne v praxi máme už tiež zaužívané, že nenarábame len so všeobecne záväznými predpismi, ale aj inými. A toto sú tie konkrétne. Zacitujem vyhlášku 275/1994 Z. z., kde to Národná banka v našich podmienkach urobila. Tak sa mi zdá, nechcem povedať nezmyselné, to je príliš silný výraz, ale je nevhodné, ak sa teda chceme priblížiť k Európskej únii, ak akceptujeme Maastrichtskú dohodu, musíme všeobecne záväzné právne predpisy doplniť aj niečím iným, a to je to v konkrétnych podmienkach, čo som vám spomínal. Preto aj ja som jednoznačne za to, aby sme to pôvodné znenie návrhu odsúhlasili.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spravodajca. Nechce sa vyjadriť. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 874), s tým, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v pôvodnom znení.

  • Áno, pán spoločný spravodajca, len vy ste už vbehli do tretieho čítania. Najskôr budeme hlasovať v rámci druhého čítania o pripomienkach pána prezidenta. Ja ich radšej prečítam.

    Pán prezident žiada, aby

    a) zákon schválila Národná rada s vypustením jeho článku II,

    b) v dôsledku tohto vypustila z názvu zákona slová "a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky",

    c) z toho istého dôvodu doterajšie články III a IV označila ako články II a III.

    Hlasujeme o návrhu pána prezidenta na takúto zmenu, ako som prečítal.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o navrhovanej zmene, ktorú navrhuje prezident. Ešte nie o zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme tieto zmeny pána prezidenta neschválili.

    Pýtam sa preto pána spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní.

  • Samozrejme, odporúčam pokračovať tretím čítaním.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Aj v tomto prípade mám otvoriť rozpravu. V rozprave možno dať pripomienky už len podľa zákona o rokovacom poriadku.

    Pýtam sa, či v rámci rozpravy niekto vystúpi. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa a tým aj rozpravu.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu ako celku v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému zákonu po opätovnom prerokovaní a schvaľovaní neboli pripomienky. Hlasujeme o ňom tak, ako sme ho schválili 5. decembra minulý rok.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Môžem teda konštatovať, že po opätovnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

  • Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máme pred sebou pod parlamentnou tlačou 762 a spoločnú správu výborov číslo 762a.

    Aj tento vládny návrh zdôvodní z poverenia vlády minister financií pán Maxon.

    Prosím, pán minister.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi predstúpiť pred vás s úvodným slovom k predloženému vládnemu návrhu Devízového zákona. Chcel by som predovšetkým zdôrazniť, že tento návrh Devízového zákona je jeho prvou novelou po 1. októbri 1995, keď nadobudol účinnosť nový Devízový zákon, ktorý uvoľnil všetky operácie v rámci bežného účtu platobnej bilancie.

    Predložená novela Devízového zákona liberalizuje niektoré ďalšie regulované finančné transakcie. Navrhované liberalizačné kroky sú v súlade s harmonogramom liberalizačných krokov kapitálového účtu platobnej bilancie na roky 1996 až 2000, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky v roku 1996. Predovšetkým ide o zrušenie ponukovej povinnosti pre tuzemcov-právnické osoby a zrušenie limitu nákupu cudzej meny v hotovosti pre tuzemcov-právnické osoby a pre tuzemcov-fyzické osoby.

    Vážené dámy, vážení páni, v obidvoch prípadoch bol stanovený limit 60 tis. Sk pri fyzických osobách na kalendárny rok a pri právnických osobách na účely úhrady výdavkov v zahraničí. Posledným liberalizačným krokom je uvoľnenie obchodovania so zahraničnými cennými papiermi, ktorým sa zároveň akceptuje odporúčanie OECD. V rámci liberalizačných krokov sa umožní zahraničným cenným papierom uvedenie na tuzemský trh, ak ide o emitentov so sídlom v členských krajinách OECD. Súčasne sa umožní kúpa a predaj takýchto cenných papierov tuzemcami. Tento liberalizačný krok je spojený s garanciou, že pôjde o kótované cenné papiere. Podmienkou na umiestnenie a uvedenie zahraničných cenných papierov emitentov so sídlom v OECD je, že jeho cenné papiere sú umiestňované v hlavnej burze štátu, kde má emitent sídlo. Prirodzene, že tento postup bude súčasťou burzového poriadku Slovenskej burzy cenných papierov.

    Vážené dámy, vážení páni, nedeliteľnou súčasťou novely je aj zosúladenie zákona so zákonmi, ktoré nadobudli účinnosť po 1. októbri 1995. Ide predovšetkým o colný zákon a novelu zákona o cenných papieroch. Novela zákona mení opatrenie Národnej banky Slovenska na všeobecne záväzné právne predpisy na základe novely zákona o Zbierke zákonov.

    Predložená novela Devízového zákona je ďalším krokom na ceste k plnej konvertibilite slovenskej koruny.

    Vážené dámy a páni, chcel by som sa ešte vyjadriť aj k spoločnej správe. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, precizujú dikciu vládnej predlohy novely zákona, s ktorými sa stotožňujem.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené by som vás chcel požiadať o podporu tejto vládnej novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja vám, pán minister.

    Ako spoločná spravodajkyňa bola výborom určená pani poslankyňa Iveta Nováková. Prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila uvedený vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v stanovenom termíne, t. j. do 23. januára 1998.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o uvedenom vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky kladné stanoviská, a to odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe pod bodmi 1-9, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a hlasovať o nich jednotlivo.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vám oznámiť, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna. Konštatujem, že nie. Tým je aj rozprava skončená.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť minister. Zrejme nie, ani spoločná spravodajkyňa. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy.

    Sú nejaké návrhy, pani poslankyňa?

  • Áno, sú v spoločnej správe doplňujúce a pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1 až 9. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať jednotlivo a všetko odporúča schváliť. Čiže budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 1. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Pani poslankyňa dala návrh, aby sme hlasovali jednotlivo, budeme hlasovať jednotlivo. Dala taký návrh, ktorý je oprávnená dať, pretože ju poveril výbor.

    Prosím, budeme hlasovať najskôr o doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme, tak ako prečítala pani spoločná spravodajkyňa.

    Najskôr hlasujeme o čom?

  • O doplňujúcom návrhu číslo 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, počuli ste aj návrh gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod spoločnej správy sme prijali.

    Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

  • Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Počuli sme, aj tento bod 2 spoločnej správy gestorský výbor odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme aj bod 2 spoločnej správy.

    Môžeme pokračovať.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. Gestorský výbor nám odporúča, aby sme ho prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento bod zo spoločnej správy sme prijali.

  • Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Aj tento bod gestorský výbor odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Schválili sme tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o bode 6 spoločnej správy. Odporúčanie je kladné.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode 7 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Počuli ste návrh k bodu 7, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 8 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme aj tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy, zároveň poslednom. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o poslednom bode spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    To bolo posledné hlasovanie v rámci spoločnej správy.

    Keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pripomienky a doplnky k novele zákona a pani spoločná spravodajkyňa z poverenia výboru odporúča, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu, pýtam sa, či má niekto námietky. Nikto.

    Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

  • Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Ale musíme k tomuto otvoriť ešte rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy, takže môžem ukončiť rozpravu.

    A teraz môžeme pristúpiť v rámci tohto čítania k hlasovaniu. Budeme hlasovať, tak ako som to prečítal pred chvíľou, už aj so schválenými pripomienkami zo spoločnej správy.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pani spoločnej spravodajkyni.

    Môžeme teda pokračovať ďalším bodom programu, a to je druhé a tretie čítanie

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve.

    Návrh ste dostali ako tlač 863 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom ako tlač 863a. Návrh uznesenia Národnej rady máte pred sebou.

    Tento návrh uvedie tiež minister financií pán Maxon.

    Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve.

    Účelom tejto dohody je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami zabrániť porušovaniu colných predpisov a zabezpečiť správne vymeriavanie a vyberanie cla, daní a iných platieb.

    Predkladaný návrh pozostáva z 23 článkov. Jednotlivé články vymedzujú predmet, formu, rozsah spolupráce, výmenu skúseností a informácií z činnosti colných správ, hlavne v súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným...

  • Ďakujem pekne.

    ...a nedovoleným obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, ako aj preverovanie porušovania colných predpisov vrátane možnosti využitia získaných informácií a dokumentov aj na účely súdneho konania. Uzavretie tejto dohody nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, ani na zmeny v personálnom zabezpečení colnej správy. Predpokladá sa naopak pozitívny vplyv na štátny rozpočet v dôsledku úspešnejšieho boja proti colným a daňovým únikom.

    Uzavretie predkladanej dohody bolo potrebné, pretože spolupráca colných správ je založená na potrebe vzájomného poskytovania informácií, ktoré nie je možné zabezpečiť vo vzájomnom meradle. Oblasť poskytovania informácií do zahraničia, ktorá je predmetom tejto dohody, neupravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/96 Z. z. colný zákon v znení neskorších predpisov, preto pred ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky predkladám túto dohodu na odsúhlasenie Národnej rade Slovenskej republiky. Navrhovaná zmluvná úprava je v súlade so všeobecne záväznými zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných platných dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú splnomocnené colné správy obidvoch štátov.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, na základe uvedeného odporúčam, aby návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve bol s vašou podporou prijatý.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pani Eva Garajová z poverenia výboru nás bude informovať o priebehu prerokovania tohto vládneho návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás informovala o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve.

    Návrh na vyslovenie súhlasu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1935 zo 7. 1. 1998 na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predloženú dohodu na svojom zasadnutí 21. 1. 1998, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 2. februára 1998, vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 596 z 2. februára 1998 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve.

    Skončila som, pán predseda.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Páni poslanci, nemám písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť teraz? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Preto ani nevyzývam teraz k vystúpeniu pána ministra a pani spoločnú spravodajkyňu.

    Budeme môcť pristúpiť hneď k tretiemu čítaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. a) vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Môžeme pristúpiť hneď k ďalšiemu bodu programu, ktorým je opäť druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Tento návrh máte ako tlač 825 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom ako tlač 815a. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte pred sebou.

    Prosím, pán minister Maxon, aby ste nám predniesli návrh vlády.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Uzatvorenie dohody je aktuálne v súvislosti s presadzovaním trhového hospodárstva a vzniknutou potrebou zabezpečiť kontrolu pravosti a obsahovú správnosť listín a písomností predkladaných na colné konanie.

    Účelom tejto dohody je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami predchádzať porušovaniu colných predpisov a zabezpečiť správne vymeriavania a vyberanie cla, daní a iných platieb, a tým zamedziť krátenie príjmov do štátneho rozpočtu.

    Predkladaný návrh pozostáva z 20 článkov. Jednotlivé články vymedzujú predmet, formu a rozsah spolupráce, výmenu skúseností a informácií z činnosti colných správ, hlavne v súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným obchodom s omamnými a psychotropnými látkami, ako aj preverovanie porušovania colných predpisov, vrátane možnosti získaných informácií a písomností aj na účely súdneho konania.

    Uzatvorenie tejto dohody nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, naopak, predpokladá sa pozitívny vplyv na štátny rozpočet v dôsledku úspešnejšieho boja proti colným a daňovým únikom.

    Pred ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky predkladám túto dohodu na odsúhlasenie v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože oblasť poskytovania informácií do zahraničia, ktorá je predmetom tejto dohody, nie je upravená v zákone číslo 180/96 Z. z. colný zákon v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaná zmluvná úprava je v súlade so všeobecne záväznými zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných platných dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú splnomocnené colné správy obidvoch štátov.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedeného odporúčam, aby návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach bol prijatý.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločná spravodajkyňa aj v tomto prípade je určená pani poslankyňa Iveta Nováková. Prosím, aby nás informovala s odporúčaním alebo s neodporúčaním po prerokovaní vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predloženú dohodu, vyslovili s ňou súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Áno, pani poslankyňa.

    Takže je otvorená rozprava s konštatovaním, že sa nikto neprihlásil písomne. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa, a tým vlastne končím aj rozpravu. To znamená, že môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu v rámci tretieho čítania podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Takže budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mali sme prerokúvať body 39 a 40, to je tlač 763 a 766. Nemám spoločnú správu, nemáte ju teda predloženú. Navrhovatelia požiadali o preloženie prerokovania tohto bodu na budúci týždeň.

    Takže by sme pristúpili k ďalšiemu bodu, a to je

    vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia,

    ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 751 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 751a.

    Z poverenia vlády tento návrh predkladá pán minister Jozef Zlocha.

    Prosím pána ministra, aby nám predniesol návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia.

    Problematiku, ktorú bude riešiť nový zákon, čiastočne upravuje doteraz platný zákon číslo 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Jeho významnou a podstatnou zmenou sú návrhy na vnútorné členenie a zdroje fondu. Podľa nich sa prostriedky fondu budú členiť na dve skupiny. Na skupinu prostriedkov určených na nenávratné financovanie a skupinu prostriedkov určených na návratné financovanie. Táto skupina predstavuje tzv. obratovú časť fondu. Pre nenávratnú časť štátneho fondu zostávajú zdroje fondu v podstate nezmenené. Budú to najmä poplatky za znečisťovanie ovzdušia, odplaty za vypúšťanie vôd do povrchových a podzemných vôd, ďalej to bude časť poplatkov za uloženie odpadov na skládky, tzv. sadzba B. No a samozrejme, počíta sa naďalej, že to budú aj dotácie zo štátneho rozpočtu a pokuty uložené orgánmi štátnej správy.

    Zdrojmi pre nenávratnú časť štátneho fondu budú úvery a pôžičky poskytnuté bankami, príspevky z Fondu národného majetku, dotácie zo štátneho rozpočtu a splátky úverov a pôžičiek. Prostriedky z obidvoch skupín štátneho fondu sa budú využívať na podporu akcií, ktoré budú zamerané na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej a na miestnej úrovni. Štátny fond životného prostredia je teda významným nástrojom na plnenie štátnej environmentálnej politiky.

    Ministerstvo životného prostredia si nevedie presnú evidenciu, na aký počet stavieb sme poskytli tieto prostriedky, prípadne koľko ekologických stavieb za posledné roky počas existencie Štátneho fondu životného prostredia bolo na Slovensku postavených. Ale môžeme presne povedať, že na zabezpečenie pitnej vody z vodovodov sme prispeli od roku 1992 do roku 1997 sumou 1 310 mil. korún, na kanalizácie a čistiarne odpadových vôd sumou 2 309 mil. korún, na plynofikáciu obcí a miest 1 785 mil. korún, na skládky odpadov 698 mil. korún a bezprostredne na ochranu prírody a krajiny 96 mil. korún. A teda, že to bola významná pomoc pre obyvateľov miest a obcí a, samozrejme, aj na zlepšenie stavu životného prostredia na Slovensku.

    Táto významná pomoc pre obce a mestá zostane naďalej zachovaná v dotačnej časti fondu. Obratovú, úverovú časť budeme využívať na také ekologické stavby, pri ktorých bude zabezpečená návratnosť finančných prostriedkov. Budú to najmä skládky odpadov, spaľovní odpadov, ďalej úvery na budovanie zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, ďalej na použitie a využitie tepelných čerpadiel, racionalizáciu a modernizáciu využívania energií a takisto aj na využívanie geotermálnej energie. Treba povedať, že nevylučujeme využitie týchto prostriedkov aj na výstavbu vodovodov, kanalizácií a na plynofikáciu. Azda nemusím ani zdôrazňovať, že úvery a pôžičky z obratového fondu budú oproti úverom z komerčných bánk výhodnejšie, teda budú strednodobé a dlhodobé. A budeme sa snažiť, aby úroková miera bola čo najnižšia.

    Vládny návrh prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky. Je v súlade s našou ústavou, s platnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vládny návrh nekladie nové nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí.

    Verím, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že predložený návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia schválite.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Spoločným spravodajcom pre tento bod programu bol určený pán poslanec Jozef Pokorný. Prosím ho, aby v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku nás informoval o prerokovaní vo výboroch a aby nám tlmočil aj stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia (tlač 751) poinformoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač 751a.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslom 299 zo dňa 28. januára 1998.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 815 z 20. novembra 1997 pridelila vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia týmto Výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a takisto gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom 3 spoločnej správy, ktorú máte pred sebou, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, len vám navrhnem spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, na čo ma poveril gestorský výbor.

    Pri hlasovaní - samozrejme po uskutočnenej rozprave - navrhujem, aby sme body, ktoré sú uvedené pod číslami 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 12, 13, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, odporučili en bloc schváliť. Je to stanovisko gestorského výboru. A body 7, 11, 14, 16 a 23 en bloc neodporučili schváliť.

    Pretože výbor nezaujal stanovisko k bodu číslo 10 spoločnej správy, ako spoločný spravodajca odporúčam o ňom hlasovať osobitne bez zaujatia stanoviska.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia, ktoré sú uvedené pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 299 z 28. januára 1998 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Je možné pristúpiť k otvoreniu rozpravy. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa teda, či sa niekto hlási z pléna. Pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Rusnáková, pani poslankyňa Bartošíková, pán poslanec Sečánsky, pán poslanec Derfényi a pán poslanec Köteles.

    Najskôr má procedurálny návrh pán poslanec Sečánsky.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Sečánskemu.

  • Pán predseda, o bodoch 10 a 13 spoločnej správy navrhujem hlasovať osobitne.

  • O bodoch 10 a 13 spoločnej správy hlasovať osobitne. Áno. Myslím si, že bod 10 je aj navrhnutý na samostatné hlasovanie.

    Takže, pani poslankyňa Bartošíková, ste prihlásená do rozpravy?

  • Odpoveď poslankyne Bartošíkovej z pléna.

  • Tak najskôr je procedurálny návrh pani poslankyne Bartošíkovej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ak je možné procedurálny návrh dať už teraz, sťahujem svoju prihlášku do rozpravy a navrhujem pánu spoločnému spravodajcovi, aby vyňal na samostatné hlasovanie body 22 a 23.

    Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Takže body 22 a 23 na samostatné hlasovanie. Dobre.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    v prvom čítaní som svoje zásadné pripomienky, aj podporu tomuto zákonu vyjadrila. Chcela by som v tomto vystúpení skôr hovoriť o konkrétnych pripomienkach alebo návrhoch a vysvetliť aj niektoré stanoviská k pozmeňujúcim návrhom.

    Žiadam tiež samostatné hlasovanie o niektorých bodoch, ale tie postupne podľa bodov, ktoré sú v spoločnej správe. V spoločnej správe v bode 5 hovoríme o § 3 ods. 2 písm. f), kde výbor pre pôdohospodárstvo navrhuje zostatok prostriedkov štátneho fondu previesť z § 3 do § 9. Odporúčam, aby sme jednak samostatne hlasovali o tomto bode, a neodporúčam tento bod prijať. Myslím si, že tak ako je vládny návrh zákona predložený a prostriedky návratného fondu zostávajú v nenávratnom, že to je dobrá formulácia. Neodporúčam tento bod prijať a súhlasím s predloženým vládnym návrhom. Bod 5.

    Ďalej sa vyjadrím k bodu 9 - sú to prostriedky správy fondu. Vo výbore sme namietali túto výšku 15 %. Keďže neboli dostatočné informácie o tom, koľko Štátny fond životného prostredia potrebuje na správu, vlastne je tu niekoľko pozmeňujúcich návrhov, je to 5-percentná hranica a 3-percentná hranica. Odporúčam prijať bod 9, nahradiť bod 15 slovami "5 %", pretože nie je dnes jasné a Štátny fond životného prostredia nikdy nemá presne stanovenú výšku finančných prostriedkov, s ktorými hospodári. Preto tá 5-percentná hranica, aj v prípade, že Štátny fond životného prostredia sa nenaplní na tú výšku, o ktorej už dnes uvažujeme, je vhodná. Aj keď pán minister pripustil, že aj 3 % postačujú na výkon správy fondu. Takže aj bod 9 na samostatné hlasovanie s tým, že ho odporúčam schváliť tak, ako výbor pre životné prostredie dal odporúčanie. Je to na zváženie, ak pán minister odôvodní 3-percentnú hranicu, myslím si, že je veľmi dobrá vec, ak sú čím nižšie bežné výdavky a viac peňazí na podporu dobrej aktivity.

    Bod 10 už bol vyňatý na samostatné hlasovanie.

    Bod 14, to bol môj návrh na zvýhodnenie úrokovej sadzby pre investície na ochranu životného prostredia, pretože dobre vieme, že investori, ktorí čerpajú z tohto fondu, podstatne sú väčšinou mestá a obce, ktoré zápasia s finančnými prostriedkami a podstatná časť týchto prostriedkov sa využíva práve na stavebné účely. Ak v Štátnom fonde rozvoja bývania sme schopní garantovať 6-percentnú úrokovú sadzbu, je to len záležitosť individuálnych stavebníkov, tak sa mi zdá, že je dobré stabilizovať takouto úrokovou sadzbou aj mestá a obce, a tým aj garantovať, že úroková sadzba neprekročí túto hranicu.

    Som naklonená prijať aj 8-percentnú sadzbu - po zvážení a po rokovaní vo výbore, keď pán minister argumentoval, že dnes nie je jasné, za akých úrokových podmienok získame prostriedky pre návratné financovanie do štátneho fondu -, ale v žiadnom prípade nesúhlasím, aby sme zo zákona, tak ako bola predloha vládneho návrhu zákona, vypustili akékoľvek obmedzenie úrokovou sadzbou. Bude to istý tlak na to, aby sme hľadali prostriedky pre Štátny fond životného prostredia za výhodných úrokových podmienok.

    A druhá vec, ak by sme vo Fonde národného majetku gazdovali dobrým spôsobom, tak by bolo možné naplniť aj Štátny fond životného prostredia ako jednou sumou príjmu. Myslím si, že by sme neboli odkázaní na to - zdvíhať túto úrokovú sadzbu. Preto som za to, že bod 14 môžeme brať tak, ako ho výbor neodporúča schváliť, ale bod 15 neodporúčam schváliť a tiež ho žiadam na samostatné hlasovanie. Čiže aj bod 14 a 15 dať na samostatné hlasovanie a garantovať zákonom túto úrokovú sadzbu.

    Po skúsenostiach v rozdeľovaní dotácií a príspevkov návratného financovania je možné vždy sa vrátiť novelou zákona. Možno, že sa tu bude argumentovať, že zákon ešte len prijímame a už hovoríme o novele, ale všetky čísla, ktoré sú nejako obmedzujúce, sa dajú len praxou dokázať, či sú, alebo nie sú dobré.

    Vyjadrím sa ešte k bodu 18. Bola by som za to, aby rozpočet Štátneho fondu životného prostredia schvaľovala vláda Slovenskej republiky, tak ako je to predložené vo vládnom návrhu. Pripúšťam argumenty, že žiadny štátny fond neschvaľuje vláda, ale príslušný minister. V poriadku, beriem tento argument. Ale žiadam, alebo prosím vás, pani poslankyne a páni poslanci, o podporu uznesenia, ktoré predložil gestorský výbor, aby do Národnej rady bola polročne predkladaná správa o výsledku hospodárenia so Štátnym fondom životného prostredia. Tak ako to máte uvedené v spoločnej správe.

    Pani poslankyňa Bartošíková navrhovala samostatné hlasovanie o bodoch 22 a 23. Súhlasím s ňou, ale odporúčam tak ako gestorský výbor prijať termín 1. marca 1998, a to z toho jednoduchého dôvodu, že je potrebné, aby Štátny fond životného prostredia a samotný rezort, ministerstvo životného prostredia, mohli prideľovať dotácie už podľa nového zákona. Dobre viete, že do konca januára sa mali zosumarizovať všetky žiadosti na štátnom fonde. Zasadne rada fondu a bolo by dobré, aby rozhodovala podľa nového zákona. Keďže sme sa dostali v rokovaní o tomto bode v 1. týždni parlamentu, myslím si, že je dostatok času na to, aby mohol nadobudnúť účinnosť zákon 1. marca a aby sa na toto prerozdelenie stihol pripraviť aj Štátny fond životného prostredia, aj rada fondu.

    Poslanecký klub KDH podporuje tento návrh zákona s tými pripomienkami, ktoré som predložila. Je dobré, že je konečne na svete aj časť obratového fondu, že obce a mestá, ktoré zápasia s finančnými prostriedkami, budú môcť získať prostriedky za nízke úrokové sadzby, a to aj tie, ktoré majú zanedbanú infraštruktúru, budú sa môcť postaviť na roveň tým, ktoré aj v minulosti boli postavené do lepšej pozície.

    Čiže ak prejdú - a myslím si, že nie sú to také závažné pripomienky a pozmeňujúce návrhy -, tento návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia poslanecký klub KDH podporí.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    vyjadrím sa k bodu 10 spoločnej správy, ktorý spoločný spravodajca navrhol na osobitné hlasovanie, a na rozdiel od mojej kolegyne Sabolovej vás budem žiadať o niečo iné.

    Prosím vás, aby ste tento bod 10 schválili, pretože sa tu teraz rozhodujeme vlastne medzi 15 %, 5 % a 3 %. Chcem vysvetliť, prečo je podľa mňa lepšie, aby to boli 3 %. Hovoríme o úhrade výdavkov súvisiacich so správou fondu a činnosťou rady fondu, ktorá v návrhu zákona nesie číslo 15 % zo zdrojov fondu. Keď sme vo výbore pre životné prostredie hovorili o 15 %, tak sa nám zdalo, že toto percento je veľmi vysoké. Spýtali sme sa, ako sa tam dostalo. Odpoveď bola taká, že pravdepodobne došlo k technickému lapsusu pri prepisovaní, pretože by tam malo byť 5 %. Takže odrazím sa teraz od 5 %.

    Keďže je veľmi ťažko rozhodovať, či aj 5 % je objektívnych, požiadala som ministra a riaditeľa fondu, pána Ing. Mertusa, aby nám predložili informáciu o čerpaní výdavkov na správu Štátneho fondu životného prostredia za rok 1997.

    Z tejto správy vyplýva, že - a teraz prosím o vašu pozornosť -, je dostatočná výška 2 %. Uznal to pán minister, aj pán riaditeľ. Samozrejme, že gestorský výbor bol ústretový, preto sme rokovali aj o tom, že mohli by to byť aj 3 %. Nakoniec bez toho, aby ešte tieto podklady boli preštudované, poslanci nie veľmi brali do úvahy túto informáciu a rozhodli sa pre 5 %. Opakujem, že na zasadnutí výboru odznela informácia, že keby boli 3 %, je to pre správu fondu dostatočné. Nechápem preto, prečo by sme mali odhlasovať 5 %.

    Preto vás prosím vzhľadom na to, že túto informáciu o čerpaní prostriedkov mám a máme aj vyjadrenie pána ministra aj pána riaditeľa, navrhujem, aby ste schválili v osobitnom hlasovaní bod 10 a aby ste nepodporili výdavky vo výške 5 %.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

    Ešte pani poslankyňa Bartošíková. Sťahuje prihlášku. Tak pán poslanec Derfényi.

  • Hlas poslanca z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Maďarskej koalície vyjadril k predkladanému návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky.

    Štátny fond životného prostredia Slovenskej republiky vznikol na základe zákona číslo 128/1991 Zb. zlúčením Štátneho fondu vodného hospodárstva a Štátneho fondu ochrany ovzdušia rozšírením o sektor odpadového hospodárstva a ochrany prírody.

    Prostriedky fondu v súlade so štátnou environmentálnou politikou sa používali a používajú na finančnú podporu aktivít v oblasti ochrany životného prostredia. V tejto oblasti fond jednoznačne dokázal svoju opodstatnenosť a svoju nenahraditeľnú úlohu a popri tom napomáhal odstraňovať environmentálnu záťaž aj z minulosti.

    Od roku 1992, teda od založenia fondu, sa poskytlo našich obciam a mestám viac ako 6 mld. korún na vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, na ochranu ovzdušia atď. atď. Napríklad menšie obce bez tejto podpory by nemali možnosť a nedokázali by vytvoriť ani základnú ekologickú infraštruktúru, vybudovať vodovody, kanalizácie alebo splynofikovať domácnosti.

    Vážená Národná rada, najdôležitejšou zmenou oproti pôvodnému zákonu je vnútorné členenie fondu. Predkladaný návrh o Štátnom fonde životného prostredia v Slovenskej republiky okrem dosiaľ existujúceho tzv. nenávratného financovania vytvorí ešte jeden priestor na podporovanie ekologických investícií, tzv. skupinu návratného financovania.

    Poslanci Maďarskej koalície jednoznačne podporujú navrhovanú zmenu filozofie fondu tak, aby sa okrem skupín návratného financovania podporovali naše obce aj úvermi. Ale chcel by som poukázať na niektoré slabosti predkladaného návrhu.

    Viacerí odborníci z oblasti životného prostredia alebo predstavitelia obcí viackrát vyslovili svoju nespokojnosť súvisiacu s faktom, že aj v tomto návrhu chýba zámer, aby sa určitá percentuálna časť pokút za znečistenie životného prostredia priamo vrátila do oblastí zasiahnutých znečistením. Zdôrazňujem, do zasiahnutých oblastí, a nie do s tým nesúvisiacich veľkoplošných regiónov, napríklad do okresov. Ako príklad uvediem región okolo Východoslovenských železiarní, ktoré ležia na území mesta Košice, a pritom znečistením najviac zasiahnuté sú oblasti v okrese Košice okolie alebo v Maďarskej republike.

    Ako zaujímavosť alebo ako príklad by som uiedol prax z Maďarskej republiky, kde poplatky za znečistenia od Východoslovenských železiarní sú priamo vrátené do pohraničných oblastí zasiahnutých znečistením, kým v Slovenskej republike sú rozdelené celoplošne. Viem, že dotácia zo Štátneho fondu životného prostredia nie je nárokovateľná, ale bolo by žiaduce a spravodlivé voči obyvateľom týchto regiónov, aby sa aj zákonom garantovala ekologická finančná podpora týchto odplát.

    Vážená Národná rada, Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 4 hovorí: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je charakteristické v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach a v pásmach hygienickej ochrany zdrojov pitnej vody. V týchto oblastiach alebo to majitelia majú zakázané, alebo majú možnosť len na obmedzené hospodárenie. Žiaľ, táto otázka sa dosiaľ v Slovenskej republike nevyriešila a majitelia za obmedzenie vlastníckych práv nemajú garantovanú tzv. primeranú náhradu. Tento zjavne protiústavný stav sa nevyriešil ani v predkladanom návrhu, a nie je garantovaná náhrada. Ba naopak, hrozí nebezpečenstvo, že umožnením, teraz zdôrazňujem, umožnením, a nie garantovaním náhrad len oddialime riešenie tohto protiústavného stavu. Veď ako som povedal, dotácie z fondu nie sú nárokovateľné. A Štátny fond životného prostredia nemá a ani nebude mať finančné prostriedky na to, aby v plnej miere finančne hradil tzv. primeranú náhradu každému vlastníkovi obmedzenému vo vlastníckych právach kvôli ekologickým zákonom alebo predpisom.

    Z tohto dôvodu navrhujem text uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vypracovala návrh zákona o náhradách za nútené obmedzenie vlastníckych práv."

    Tento zákon už viackrát sľúbil aj pán minister Baco, žiaľ, dosiaľ sme ho nedostali.

    Maďarská koalícia podporuje tento dlho očakávaný návrh a dúfame, že čím skôr ho budeme môcť v praxi uplatňovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vyjadrím sa len k niektorým bodom, pretože k návrhom, ktoré tu boli znova vznesené, sme sa vyjadrovali v jednotlivých výboroch, a najmä v gestorskom výbore.

    Čo sa týka určenia percentuálneho podielu z rozpočtu Štátneho fondu životného prostredia či 5 %, alebo 3 %, myslím si, že je tam v podstate zbytočná diskusia. Je možné jedno aj druhé, nemáme námietky, pretože 3 % nám budú stačiť na zabezpečenie chodu alebo činnosti Štátneho fondu životného prostredia. Chceli sme sa trošku zabezpečiť sumou 5 %, pretože v budúcnosti budeme musieť rozšíriť počet pracovníkov štátneho fondu vzhľadom na rozšírenie prác, činnosť alebo založenie a vznik obratového fondu, ale hovorím, je to v podstate jedno, pretože 3 %, to je približne 30 mil. korún, a to v každom prípade bude úplne postačovať.

    Čo sa týka úrokových sadzieb za poskytnuté úvery, v pôvodnom návrhu sme uvádzali 8 %. Vzhľadom na konzultácie s finančnými ústavmi sa nám odporúčalo, aby sme túto sadzbu vypustili, pretože by sme sa mohli dostať do určitých problémov. Samozrejme, že sa budeme musieť riadiť podmienkami, ktoré nám poskytnú jednotlivé banky. To, čo hovorila pani poslankyňa Sabolová, že ministerstvo výstavby a verejných prác vo fonde bývania má nižšiu úrokovú mieru, je ale podstatný rozdiel, pretože prakticky celý fond je tvorený príspevkom zo štátneho rozpočtu s nulovou sadzbou. Takže skutočne môžu dávať úvery na výstavbu, na bytovú výstavbu tak okolo 3 %, ale, samozrejme, že aj toto číslo majú pohyblivé, 6 % by bolo v každom prípade málo. Môžem vás ubezpečiť, že zámerom ministerstva životného prostredia nie je správať sa ako komerčná banka s úrokovou mierou rovnajúcou sa alebo blízkou úrokovým mieram komerčných bánk. To by sa potom celá obratová časť fondu minula cieľa. Nám ide skutočne o to, aby sme vytvorili také podmienky, aby sa úvery a pôžičky poskytovali za výhodných podmienok, teda majú byť stredno a dlhodobé a s čo najnižšou úrokovou mierou.

    Musím sa vyjadriť aj k vyjadreniu pána poslanca Kötelesa, hlavne k jeho konštatovaniu, že pokuty by sa mali priamo vrátiť do zasiahnutých oblastí.

    Pán poslanec o tom vie, že jednou z našich nepísaných podmienok je, že do príslušného regiónu sa vracajú finančné prostriedky, ktoré sú príjmovou časťou z toho regiónu. A nie sú to len pokuty. V prvom rade treba odlišovať poplatky za znečisťovanie ovzdušia, odplaty za vypúšťanie vôd a, samozrejme, aj sadzbu alebo poplatky za ukladanie odpadov, a až potom sú pokuty. Pokuty tvoria nie veľkú časť štátneho fondu. Za región, do ktorého vraciame finančné prostriedky, považujeme okres. Ťažko by bolo totiž možné vymedzovať napríklad areál okolo Východoslovenských železiarní, ktorý je ako zasiahnutý.

    V prvom rade treba povedať, že zo zdrojov znečistenia, ktoré majú pôvod na našom území, sa z oxidov síry usadzuje na našom území len 30 %, ostatné exportujeme. A z oxidov dusíka len 8 %, takisto ostatné exportujeme do zahraničia, nielen do Maďarska, ale prakticky do všetkých okolitých štátov. Ale treba povedať aj to, že 70 % síry, ktorá sa usadí na našom území, je import, a zasa je to prevažne z okolitých krajín, z Poľskej republiky, Českej republiky, severovýchodnej časti Nemeckej spolkovej krajiny, ale napríklad aj z Maďarskej republiky. Takže tu si zatiaľ nemáme čo vyčítať, a treba povedať aj to, že toto poškodenie alebo exportovanie škodlivín do zahraničia nie je spoplatnené ani v jednom prípade.

    No a pokiaľ by sme sa napríklad rozhodli, že poplatky za znečisťovanie ovzdušia pôjdu do regiónu, tak by sme to dávali len Košiciam, a potom tie okolité obce, ktoré sú najviac postihnuté, by nedostali nič. Ale robíme to napríklad tak, že príjmy, ktoré máme z okresu Košice mesto a Košice okolie, podelíme dvoma a dávajú sa pre Košice a Košice vidiek. Určite by sme takto mali problémy, keď by sme mali stanoviť, koľko do ktorého územia sa dostáva. Treba si uvedomiť aj to, že pri zdrojoch znečistenia ovzdušia bezprostredne okolo zdrojov spadne alebo vysedimentuje najhrubšia časť, ale jemnejšie časti idú na väčšie vzdialenosti, a teda, keď by sme akokoľvek rozmýšľali a akokoľvek chceli byť spravodliví, tak by sme sa vždy dostali do určitých problémov.

    Určite sú aj požiadavky od znečisťovateľov, aby sa odplaty, poplatky a pokuty dali týmto zdrojom znečistenia, teda prevádzkovateľom týchto zdrojov. To by bola úplne zvrátená filozofia, pretože povinnosťou každej fabriky, ktorá produkuje nejaké výrobky, je mať také technológie, aby plynné, kvapalné alebo tuhé škodliviny neprodukovala, to je jej základná povinnosť, a toto sú poplatky, odplaty a pokuty za to, že vypúšťa viac, ako normy dovoľujú. Teda z toho dôvodu prístup, ktorý uplatňujeme, doteraz považujeme za dobrý a objektívny.

    Zrejme pán poslanec chcel navrhnúť, aby sa v časti možnosti použitia Štátneho fondu vypustil bod j), kde uvažujeme s náhradami za obmedzenie vlastníckych práv. Neodporúčame tento jeho návrh prijať, nakoniec gestorský výbor sa takisto takto vyjadril. To sú veci, ktoré sa riešia osobitne, nie zákonmi, ale nariadeniami vlády. Teda pásma hygienickej ochrany, ktoré sú okolo vodných zdrojov, sú v rezorte pôdohospodárstva a riešia sa návrhom nariadenia vlády, ktoré, pokiaľ viem, je už pripravené a už raz sa prerokúvalo v Legislatívnej rade vlády, ale sa vrátilo na dopracovanie. Nášho ministerstva sa týkajú obmedzenia, ktoré vyplývajú z chránených území. Tento problém takisto riešime nariadením vlády, tak ako je to uvedené v zákone o ochrane prírody a krajiny v § 47, kde sa píše, že každý vlastník, ktorý má pôdu na chránenom území, musí znášať ujmu. Ujmu hradí štát a bude to riešiť nariadením vlády.

    Naše ministerstvo už v podstate má vypracovaný návrh nariadenia vlády a po zabezpečení medzirezortného pripomienkového konania tento návrh predložíme na rokovanie vlády. Zdá sa nám, že to bude najjednoduchšia forma, ako vieme zabezpečiť finančné prostriedky pre ujmu. Treba ale povedať, že výška tohto postihu je minimálna, v žiadnom prípade netreba predpokladať, že to budú vysoké sumy.

    Keď sme sa obracali na tých, ktorí tú ujmu cítia a ktorí dokonca tvrdia, že majú obmedzené podmienky hospodárenia, tak to prakticky nikto z nich nevie doložiť. Ale je zasa samozrejmé, ak obec alebo štát, ale nakoniec urbariát má lesnú pôdu alebo les v národnom parku, tak sa musí potom správať ako v národnom parku.

    Nedávno som mal stretnutie s urbárnikmi z oblasti, kde navrhujeme zriadiť národný park Choč, a tam sa jeden urbárnik rozčuľoval, že jemu predsa nemôže nikto prikázať, aby nerúbal napríklad vtedy, keď hlucháň toká. Áno, samozrejme, že mu to musí niekto prikázať. Hlucháňov sme pred niekoľkými rokmi mali niekoľkotisíc - do 5 000, dnes už ich máme len okolo 900, a zrejme je to z toho dôvodu, že vlastníci lesov sa k prírode správajú trošku ináč. Vždy som bol presvedčený, že práve oni sa musia správať ohľaduplne k prírode, pretože hlucháň je skutočne skvost našej prírody, a pokiaľ by sme napríklad neurobili opatrenia, aby som strom alebo stromy vyrúbal predtým alebo potom, tak by sme veľmi ľahko prišli k tomu, že by naša príroda o chvíľu bola ochudobnená o tie najvzácnejšie druhy.

    Z toho dôvodu potrebujeme uspokojiť vlastníkov, ktorí sú nejakým spôsobom obmedzovaní, ale v žiadnom prípade nepočítame s tým, že by to boli vysoké sumy. Napríklad minulý rok sme mali v rozpočte nášho ministerstva z rozpočtu republiky schválených 10 mil. korún a nikto z vlastníkov nepredložil požiadavky na ujmu, pretože musí dokázať, že ujma tam bola.

    Z toho dôvodu by som vás chcel požiadať, aby ste hlasovali za predložené návrhy v podstate tak, ako sa uviedlo, ale v podstate mimo § 22 a § 23 tak, ako sa to zamenilo, pretože máme obavy, že do 1. marca by sme mali problémy s vytlačením tohto zákona. Treba povedať, že oproti pôvodnému zákonu o štátnom fonde sa v podstate nič nemení, pretože žiadosti budú predkladať obce a mestá, prípadne fyzické a právnické osoby prostredníctvom okresných úradov, tak ako to vyplýva z vyhlášky. Okresný úrad ich prekontroluje a odošle do štátneho fondu, o ďalšej kontrole o dotáciách rozhoduje rada fondu. Svoje návrhy predloží ministrovi, ktorý rozhodne, ktorá obec dostane dotáciu a ktorá nie, teda v podstate sa tam nemení nič, ale aby sme zbytočne nemali nejaký zhon, pokladáme za vhodné, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. apríla.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť aj pán spoločný spravodajca. Ale najskôr sa ešte hlási pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, pán minister,

    dovoľte mi, aby som predložil návrh na 15-minútovú prestávku na poradu klubu pred hlasovaním a vzhľadom na to, že sa blíži obed, by bolo dobré, keby bola obedná prestávka a potom by sme sa zišli až po obede.

  • Zrejme tie ďalšie dve mená sú ako podporné. Prosím, predneste svoje návrhy, aby kluby vedeli, o čom majú rokovať, a potom bude prestávka do 14.00 hodiny, keď je hodina otázok. Po hodine otázok budú dve schôdze, ktoré som zvolal na základe návrhu poslancov, a potom by sme dokončili tento bod programu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dovolím si len zhrnúť to, čo vyplynulo z rozpravy, aby sme vedeli pred poradou klubov, ako budem odporúčať hlasovanie. Čiže v úvodnom slove som navrhol skupinu bodov spoločnej správy na hlasovanie en bloc, ale z rozpravy vyplynuli určité pozmeňujúce návrhy, ktoré požadujú vyňať jednotlivé body na osobitné hlasovanie.

    Čiže v prvom rade odporúčam hlasovať en bloc s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť tieto body: 1, 2, 3, 4, 6, 8, 12, 17, 18, 19, 20 a 21. Tie neboli v rozprave spochybnené. Ďalej odporúčam en bloc neschváliť, je to takisto odporúčanie gestorského výboru, body spoločnej správy číslo 7, 11 a 16.

    Osobitne dám hlasovať o bodoch spoločnej správy 5, 9, 10, 13, 14, 15, 22 a 23 s tým, že pred každým hlasovaním uvediem stanovisko gestorského výboru.

    Ešte by som upriamil pozornosť na bod 9 spoločnej správy, o ktorom hovorila aj pani poslankyňa Rusnáková, aj pani poslankyňa Sabolová, aj pán minister. Ide o spomínaný preklep, že vo vládnom návrhu je 15 %, ale gestorský výbor zaujal stanovisko 5 %. Ako spoločný spravodajca budem odporúčať schváliť návrh 5 %.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Takže, pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrú chuť. Stretneme sa o 14.00 hodine pri hodine otázok.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, poslankyne, otváram po prestávke bod programu

    hodina otázok.

    Chcem povedať, že budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Určení overovatelia vyžrebovali poradie otázok. Chcem len pripomenúť, že tí páni poslanci, ktorí položili otázku a nie sú prítomní v miestnosti, na ich otázku sa nebude odpovedať.

    Pán predseda vlády sa ospravedlnil, v jeho zastúpení je tu podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.

    Takže môžeme pristúpiť k odpovediam na otázky. Predtým ešte pán podpredseda vlády povie, ktorí členovia vlády budú zastupovať tých, ktorí sa z dnešného zasadnutia ospravedlnili.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi ospravedlniť okrem pána premiéra neprítomných: podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú, ktorú zastúpi podpredseda vlády pán Jozef Kalman, ministra pôdohospodárstva pána Petra Baca, ktorého zastúpi minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ján Jasovský, a ministra vnútra pána Gustáva Krajčiho, ktorého zastúpi minister kultúry pán Ivan Hudec.

  • Áno, takže môžeme pokračovať.

    Najskôr bude na otázky odpovedať podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. Je 47 otázok.

    Prvú otázku kladie pán poslanec Fico: "Priznali ste, že vláda ustupuje od cieľa dokončiť 97 tis. bytov do konca roku 2000. Podľa počtu dokončených bytov v roku 1997 je zrejmé, že do konca roku 2000 nebude dokončených ani 6 tis. bytov. Aké dôvody neúspechu uvediete na začiatku roku 1998?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi poňať odpoveď na túto otázku v širšom kontexte bytovej politiky ako súčasti stratégie rozvoja infraštruktúry Slovenskej republiky.

    V prvom rade chcem zdôrazniť, že bolo veľmi jednoduché rozbiť alebo rozložiť niektoré hospodárske systémy bez ohľadu na to, či išlo o výstavbu diaľnic, o bytovú výstavbu, energetické systémy, špeciálnu výrobu alebo o poľnohospodárstvo, ako sa to stalo v období radikálnej ekonomickej reformy v rokoch 1991-1992 za výrazného pričinenia bývalej federálnej vlády, ale iste aj pričinením niektorých politických kruhov súčasného politického spektra Slovenskej republiky, ak teda pripomeniem činnosť trebárs Kresťanskodemokratického hnutia, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku, alebo niektorých kruhov Demokratickej strany.

    Obnoviť takéto infraštrukturálne systémy, samozrejme, nie je jednoduché, je to nesmierne zložitý proces, pretože každý krok v obnove infraštruktúry už musí byť kompatibilný s trhovými nástrojmi a rieši sa v podmienkach výrazných zdrojových obmedzení, keď cez ekonomický rast sa len postupne tvoria potrebné finančné zdroje a treba cieľavedome a previazane kombinovať viaczdrojové krytie nákladov rozvoja infraštruktúry.

    V uvedenom zmysle bolo treba definovať priority obnovy a budovania infraštruktúry Slovenskej republiky, či ide o infraštruktúru, ktorá sa viaže na tranzitné systémy, na systémy prvovýrobných a surovinových polotovarových odvetví, alebo na sociálnu infraštruktúru, na ktorú sa viaže aj bytová výstavba.

    Na prvom mieste z hľadiska strategických záujmov štátu od jeho samého vzniku bola otázka naštartovania a využitia existujúceho bázického potenciálu Slovenskej republiky s hlavným ťahom na oblasti energetiky so zásadným rozhodnutím v otázke ďalšieho pokračovania výstavby Jadrovej elektrárne Mochovce a rekonštrukcie ďalších energetických zariadení. Chcem pripomenúť, že o tejto otázke, ktorú sme intenzívne riešili v roku 1993 a ktorá sa prerušila v roku 1994, musela rozhodnúť súčasná vláda Vladimíra Mečiara v roku 1995, keď sa doriešilo kombinované finančné krytie prvého a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

    Ak si pamätáte, jedna z mojich prvých zahraničných ciest viedla do Európskej banky pre obnovu a rozvoj, kde sme zrušili režim financovania cez túto banku a prešli sme na podstatne efektívnejší, kombinovaný model dostavby jadrovej elektrárne na báze Francúzsko, Nemecko, Česko, Rusko - slovenského modelu, a teda vytvárame významnú základňu, čo sa týka rozvoja energetického potenciálu.

    Podobne bolo treba rozhodnúť o niektorých vodných dielach, bolo treba dokončiť vodné dielo Gabčíkovo, úspešne obstáť na Haagskom súde, čo sa týka tejto kauzy, a vláda takisto rozhodla o výstavbe vodného diela Žilina, ktoré dotvára využitie vodného potenciálu Slovenskej republiky. Podobne bolo treba rozhodnúť o obnovení a akcelerácii výstavby diaľnic, ktorá zamrzla, s tým, že sme sa rozhodli prejsť k skráteniu termínu z pôvodných úvah 2015, 2020 na skrátenie do roku 2005 s cieľom napojenia slovenských trás diaľnic na transeurópske magistrály. Podobne sa pristúpilo k prehodnoteniu rozvoja dopravných systémov a pokračovalo sa v rozvoji telekomunikácií.

  • Čo sa týka prvovýrobných odvetví a odvetví, ktoré sa viažu už priamo na výrobno-technickú základňu Slovenska, bolo treba rozhodnúť o stabilizácii hutníctva, chémie. Spomeňte si, že Mečiarova vláda rozhodla o tom, že sa nebude likvidovať Hlinikáreň Žiar nad Hronom a, naopak, pristúpilo sa k tomu, že sa modernizovala táto...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, je priamy televízny prenos.

  • Pán predseda Národnej rady, prosím, keby som mohol pokračovať.

  • Páni poslanci, upozorňujem vás, že ste dali otázku.

  • Rozvoj sociálnej infraštruktúry sa významne viaže práve na rozvoj výrobno-technickej základne. Zámerne, a mám na to logický dôvod, prečo sa dotýkam celého uceleného komplexu rozvoja infraštruktúry. Takže pokiaľ sme doriešili v roku 1993-1997 ako významný fenomén rozvoja hospodárstva rozvoj výrobno-technickej základne, ktorý nie je len absolútne meritórnou vecou na štartovanie ekonomického rastu a jeho udržanie v strednodobej polohe, je to, samozrejme, aj meritórna vec na udržanie štátnosti nového štátu, a je to, samozrejme, tiež východisko na rozvoj sociálnej infraštruktúry, ku ktorej patrí aj bytová výstavba, ku ktorej patrí vytváranie sociálneho zázemia pre starších odkázaných občanov a ku ktorým patrí aj postupný rozvoj základne vzdelávacích systémov a zdravotníctva.

    Pokiaľ sa vrátim k výrobno-technickej základni, ktorá determinovala rozvoj hospodárstva v rokoch 1994-1997, je dôležité pripomenúť, že zároveň vytvárala aj zdroje na to, aby sme cez tento rozvoj vedeli postupne štartovať proces bytovej výstavby.

    Pokiaľ sú diskusie o tom, či ekonomický rast na Slovensku je zdravý, pretože tu opozícia veľmi často vyťahuje argumenty, ktoré často nie sú dostatočne kompetentné, chcem práve na týchto súvislostiach dokumentovať zdravý ekonomický rast Slovenskej republiky. Pokiaľ sa tento ekonomický rast v rokoch 1994-1995 opieral predovšetkým o tendencie čistého exportu, v rokoch 1996-1997 už dochádzalo k istej kombinácii ekonomického rastu, kde sa posilňovala práve rastová zložka investícií, ktoré zase pozostávali z istých vnútorných štrukturálnych dimenzií, a v rámci toho rastu investícií sa, samozrejme, už prejavovali aj sociálne investície, ktoré predznamenávali štart bytovej výstavby. Takže treba zdôrazniť, že štát, ktorý nemá vybudovanú významnú priemyselnú, výrobno-technickú základňu, nemôže hovoriť ani o strednodobom rozvoji bytovej výstavby, nemôže hovoriť o ďalšom rozvoji sociálnej nadstavby.

    Dovoľte mi pripomenúť, že investičný rast na Slovensku, ktorý v sebe obsahuje, samozrejme, aj štart bytovej výstavby, v podstate na Slovensku predstavoval medziročný rast okolo viac ako 30 %, čo bol najvyšší percentuálny rast. Spolu v istom období sa aj s Českou republikou viedli diskusie o tom, či takýto rast je primeraný, ale my sa nachádzame v období, keď naštartovanie vnútorného ekonomického potenciálu nebolo možné bez takýchto adaptačných procesov a naštartovania existujúcich kapacít. Je významné to, že na tento rozvoj vnútorného potenciálu už v roku 1997 a v strednodobom horizonte nadviaže aj rozvoj sofistickej výroby, rozvoj výrob, ktoré prinesú pridanú hodnotu a ktoré budú navodzovať aj ďalší rozvoj sociálnej sféry v tom, samozrejme, zdrojové pokrytie rozvoja bytovej výstavby.

    Takže v tomto zmysle si treba uvedomiť aj kontext postupne rastúcich zdrojov na bytovú výstavbu, keď napríklad medzi rokmi 1996-1997, 1997-1998 objem zdrojov na bytovú výstavbu, kombinovaných zdrojov, sa bude zvyšovať o 25 %.

    Čo sa týka jednotlivých rastových tendencií, bytová výstavba v rámci infraštrukturálneho rastu zaznamenala teda výraznejšie tempá než ktorékoľvek infraštrukturálne projekty a je úplne porovnateľná s tempami, napríklad s tempom rozvoja diaľnic, ktoré trebárs medzi rokmi 1997-1998 takisto rástli výraznými tempami, ktoré sa pohybovali medziročne na úrovni zhruba 30-40-percentného rastu.

    Pokiaľ sa teda vrátim v tomto kontexte k bytovej výstavbe, dovoľte mi pripomenúť, že na rozvoj bytovej výstavby sme v priebehu volebného obdobia dodefinovali viaceré systémové nástroje, predovšetkým sa rozvinulo stavebné sporenie, rozvinul sa Štátny fond rozvoja bývania a rozbieha sa hypotekárne bankovníctvo. Najmä zásluhou Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorého hlavným cieľom v danom období je predovšetkým dokončenie rozostavaných bytov, ktorých počet na Slovensku je pomerne výrazný, a funkčným zapojením stavebného sporenia sa v roku 1996 začalo a v roku 1997 výrazne rozvinulo oživenie bytovej výstavby.

    Aj keď definitívne štatistické výsledky nie sú ešte známe, podľa predbežných údajov sa v roku 1997 začalo viac ako 11 tis. bytov, čo v porovnaní s rokom 1996, keď sa začalo 6 400 bytov, je 70-percentný prírastok bytového, teda začatia nových bytov, čo, myslím si, nepotrebuje komentár. Je samozrejmé, že v tomto tempe treba pokračovať, že výstavba bytov je významným sociálnym problémom predovšetkým pre rodiny s malými deťmi, pre mladých ľudí, ale myslím si, že čísla, ktoré som definoval, 70-percentný prírastok začatia nových bytov a 25-percentný prírastok zdrojov pre rok 1998 sú, myslím si, signifikantné, to znamená v rokoch 1996-1997 štartujeme významný obrat v tejto oblasti.

    Treba tiež povedať to, že výstavba bytov, to nie je len vlastná výstavba bytov, že si vyžaduje opäť významné zásahy do infraštruktúry, do pripravenosti podmienok na výstavbu bytov. To znamená širšie zapojenie obcí a miest, kde sú takisto pomerne veľké rezervy, a v rámci jednotlivých nástrojov sa hľadá zosúladenie štátnej politiky s politikami obcí a miest a, samozrejme, významné miesto v tomto systéme má aj občan.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Potlesk a pískanie v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, pani poslankyne,

    chcem vám povedať, že je to priamy prenos a divák počúval pána podpredsedu, ale počúval aj vaše výkriky. Takže, prosím, keby sme sa správali ako v parlamente.

    Pýtam sa pána poslanca Fica, či mu stačila odpoveď, alebo sa chce ešte spýtať na niečo.

    Chcem ale pripomenúť, že pri kladení otázky som namiesto 60 tis. bytov povedal 6 tis., takže opravujem.

  • Zobrali ste mi ďalších 15 sekúnd, pán predseda. Chcem vám povedať, že to, čo predviedol teraz pán podpredseda vlády, je naozaj smiešne, pretože bráni poslancom klásť doplňujúce otázky, aj ďalším poslancom klásť otázky, ktoré predložili.

    Chcem vám povedať, pán podpredseda, že štátny rozpočet na rok 1998 nevytvára vôbec podmienky na dynamiku bytovej výstavby, tak ako ste ju povedali. Myslíme si, že celá bytová filozofia, ako ju vláda postavila, je postavená naruby, pretože prenáša zodpovednosť na občana, ktorý ju nie je schopný v týchto ekonomických a sociálnych podmienkach znášať. Kým nezačnete stavať nájomné byty pre mladých ľudí, tak nám budú mladí ľudia ďalej utekať. Ďalej musím povedať, že tu bude najnižšia pôrodnosť a najmenší počet novouzatvorených manželstiev.

  • Hlasy zo sály a potlesk.

  • Ďakujem.

    Uplynuli dve minúty na otázku.

    Technika ukazuje, že uplynulo pätnásť minút na odpovede pre podpredsedu vlády.

  • Výkriky z pléna.

  • Takže budeme pokračovať v odpovediach na otázky a odpovedať budú páni ministri.

    Prvá otázka od pána poslanca Sečánskeho znie: "Za akých príčin súhlasilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky s neúmerným zvýšením zákonného poistného zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel?"

    Nech sa páči, pán minister Maxon bude odpovedať.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    chcem teda využiť príležitosť, aby som mohol pánu poslancovi Sečánskemu odpovedať na jeho otázku. Súčasne mu ďakujem za položenie tejto otázky a prípadne, pokiaľ by to kolegom, ktorí majú chuť pískať, prekážalo, tak by som ich prosil, aby zachovali pokoj, aby pán Sečánsky mohol moju odpoveď dostatočne jasne počuť.

    Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 372/1997 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, boli upravené sadzby poistného v zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre kategóriu osobných dodávkových špeciálnych malých nákladných automobilov a pojazdných pracovných strojov s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg, motorových trojkoliek s celkovou hmotnosťou nad 400 kg, na základe analýzy predtým platných sadzieb tohto poistenia Slovenskou poisťovňou, ktorých výška nezodpovedala trvalému rastu hlásených poistných udalostí, nárastu vyplácaných náhrad škôd a uplatneniu vyhlášky ministerstva financií číslo 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia rezerv poisťovne.

    Vážené dámy, vážení páni, jedným z určujúcich faktorov nepriaznivej situácie nárastu vyplácaných náhrad škôd v tomto poistení je predovšetkým vysoký nárast hlásených poistných udalostí s pomerne vysokou priemernou náhradou spôsobených škôd. Vysoké výplaty sú ovplyvňované za nasledovné roky predovšetkým cenovou liberalizáciou. Rast počtu škôd možno odvodiť tak v rozširujúcom sa parku vozidiel, ako aj v prudkom náraste výjazdu našich motoristov do zahraničia a súčasne vo zvýšenej frekvencii ciest zahraničných motoristov do Slovenskej republiky.

    Rast priemernej výšky týchto škôd ovplyvnilo hlavne viacnásobné zvýšenie cien motorových vozidiel, náhradných dielcov, opravárenských prác a kvalitatívne zmeny v zložení vozového parku. Z poistenia zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla sa hradia akékoľvek škody, ktoré môže motorové vozidlo pri prevádzke spôsobiť. To znamená, že nielen škody na iných autách, ale aj na iných veciach, a hlavne škody na zdraví osôb. A len pre vašu zaujímavosť uvádzam, že tieto škody predstavujú cca 25 % z celkových náhrad. Ide predovšetkým o zmenu spôsobu stanovenia straty na zárobku, zvýšenie hodnoty jedného bodu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, odškodňovanie ujdeného zisku, valorizácia strát na zárobku po skončení práceneschopnosti, nároky zdravotných poisťovní na náhradu vynaložených nákladov na liečenie a vysoké zvyšovanie odškodnenia za bolestné a sťaženia spoločenského uplatnenia priznávaného súdmi pre poškodených v miliónových sumách.

    Zároveň sa v poslednom období na zvyšovaní výplat náhrad škôd v nemalej miere podieľajú i tieto skutočnosti: uplatnenie náhrad Sociálnou poisťovňou pri zraneniach, kde sa poškodený stáva invalidným občanom, prípadne pri dopravnej nehode zomrie a pozostalým sa vypláca vdovský, prípadne sirotský dôchodok. Množiace sa právoplatné a vykonateľné rozsudky na základe uznania nároku uplatneného pred súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom Slovenská poisťovňa nemôže využiť svoje práva vedľajšieho účastníka konania. Je to v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Súd totiž pripúšťa účasť vedľajšieho účastníka konania buď na návrh účastníka konania, alebo samotného subjektu, ktorý má záujem na prerokúvanej veci.

    Istý vplyv na skutočnostiach, o ktorých hovorím, má aj uplatnenie § 51 odsekov 3 a 4 zákona Národnej rady číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 1997 a podľa ktorého nie je potrebné ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, pokiaľ škoda na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí zrejme neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca. V praxi sa uplatnenie tohto právneho predpisu prejavilo najmä nárastom počtu nahlásených poistných udalostí. Tento nárast bol najväčší v 1. až 4. mesiaci.

    Vážené dámy, vážení páni, škodovosť v uvedenom druhu poistenia predstavovala v roku 1997 za deväť mesiacov 83,06 %, pri kalkulovaných škodách 84 %, a je samozrejmé, že pri hodnotení sa koncom roka uvedená škoda zvýši o významnú hodnotu. Pri zohľadnení škodových rezerv vytvorených k 30. 9. 1997 na nahlásené a nevybavené poistné udalosti predstavovala škodovosť k 30. 9. výšku 131,33 % a podľa našich analýz je predpoklad, že k 31. 12. bude škodovosť pri zohľadnení škodových rezerv predstavovať hodnotu cca 160 %.

    Z týchto údajov je teda viditeľná jednoznačná nerentabilnosť zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri zachovaní pôvodných sadzieb. Okrem uvedených dôvodov mi dovoľte dať vám do pozornosti aj tú skutočnosť, že Slovenskú poisťovňu v roku 1993 splnomocnilo ministerstvo financií na vykonávanie funkcie Kancelárie Zelenej karty pre územie Slovenskej republiky. Na základe toho sú zo zákonného poistenia kryté škody spôsobené našimi občanmi na území štátov, s ktorými máme uzatvorenú tzv. Jednotnú dohodu medzi kanceláriami Zelenej karty. Pri porovnaní sadzieb s týmito štátmi vyplýva zistenie, že i napriek úprave sadzieb poistného sú tieto na Slovensku najnižšie.

    Dovoľte mi uviesť priemerné sadzby poistného za osobné automobily s objemom valcov nad 1 000 cm3 do 1 300 cm3 v porovnaní so štátmi, kde je podobná ekonomická úroveň. Slovenská republika má v tomto objeme valcov sadzbu 1 164 Sk, čo je 58 nemeckých mariek, Česká republika 1 932 Sk, čo 96 nemeckých mariek, Maďarská republika 14 400 forintov, čo je 144 nemeckých mariek, Slovinsko 228 nemeckých mariek, Chorvátsko 560 nemeckých mariek. Na ilustráciu ešte uvádzam, že v Nemecku táto výška poistného predstavuje 1 500 nemeckých mariek a v Rakúsku 10 500 šilingov, čo je tiež približne 1 500 nemeckých mariek, a podľa toho, samozrejme, vychádza, že je to minimálne 30-násobok sadzby, ktorá sa uplatňuje v Slovenskej republike.

    Chcel by som ale poukázať na jedno pozitívum tejto novely alebo upravenej vyhlášky ministerstva financií z 19. decembra 1997, kde sa § 22 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Ak je prevádzkovateľom motorového vozidla osoba, ktorá dosiahne v roku splatnosti poistného najmenej 70 rokov veku a jej jediným zdrojom príjmov je starobný alebo iný dôchodok, pričom motorové vozidlo sa nepoužíva na podnikateľské účely, sadzba poistného sa znižuje o 50 %."

    Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec Sečánsky, dúfam, že som alebo pokúsil som sa dostatočne vysvetliť dôvody, prečo došlo k zvýšeniu sadzieb na zákonné poistenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Áno, ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Sečánsky, ste spokojný s odpoveďou?

  • Kladná odpoveď z pléna.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k druhej otázke, ktorú kladie pán poslanec Pacola. Pýta sa: "V rokoch 1992 až 1997 bol zo štátneho rozpočtu financovaný program dodatočného zatepľovania bytových domov, ale pre rok 1998 priamo na tento program neboli vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu. Pýta sa preto, či sa bude v budúcnosti tento dôležitý program financovať."

    Odpovedať bude pán minister Mráz.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    z celkového bytového fondu 1 690 tis. bytov je na Slovensku zhruba 840 tis. postavených v hromadných formách výstavby, čo je 49,7 % z celkového stavu. Fond bytov postavených v hromadných formách výstavby bol väčšinou postavený po roku 1945 a jeho fyzický stav je horší, ako odpovedá veku tohto fondu, najmä z dôvodu zanedbanej pravidelnej údržby a opravy týchto bytových domov.

    Z hľadiska vybavenosti i plošného štandardu má tento fond európsku úroveň, pretože až 94 % bytov je s ústredným vykurovaním, s teplou úžitkovou vodou, kúpeľňou a WC. Priemerný vek týchto budov je 22,9 roka. Z hľadiska fyzického stavu posúdenie z hľadiska statickej bezpečnosti ukazuje, že fond zodpovedá svojmu veku, nevyskytujú sa systémové nedostatky a najhoršie nedostatky sa vyskytujú pri vystupujúcich konštrukciách, ako sú lodžie, balkóny a rôzne zábradlia.

    Z hľadiska tepelno-technickej kvality sa tento fond vyznačuje vysokou energetickou náročnosťou a hygienickými nedostatkami. Príčinou sú styky obvodového plášťa z ľahkých náplní, ale i nové vrstevné plášte. Budovy tak zatekajú cez obvodový plášť, strešné plášte, ale vo veľkom množstve aj cez okná. Súčasná kvalita budov vo väčšine bytov v zimnom období vyžaduje vykurovať nad 22 C0, ak nemajú vznikať plesne. Odstrániť tieto nedostatky môže len zatepľovanie, čím sa zníži nielen potreba energie, ale sa odstráni i samotné zatekanie.

    Na rok 1998 neboli priamo v štátnom rozpočte vyčlenené prostriedky na dodatočné zatepľovanie, tak ako to bolo doteraz, keď každoročne ministerstvo financií vyčleňovalo prostriedky na tento program, každý rok zhruba 70 až 80 mil. Sk plus k tomu 30 až 40 mil. Sk na meranie a reguláciu. Ministerstvo výstavby robilo na základe ďalších žiadostí a vypracovaných kritérií výber žiadateľov, ktorým sa v príslušnom roku priznala dotácia na dodatočné zatepľovanie týchto bytových domov. Tento zoznam bol zaslaný na ministerstvo financií, ktoré potom poukazovalo jednotlivým žiadateľom príslušné finančné objemy vyplývajúce z definitívnych žiadostí. Išlo o výpočty samotnej výšky dotácie.

    Systém žiadostí bol dvojkolový. V prvom kole žiadatelia, bytové družstvá alebo bytové podniky posielali ministerstvu výstavby predbežné žiadosti, ktoré slúžili na predbežný výber. Ministerstvo potom po uskutočnení predbežného výberu oznámilo vybraným žiadateľom, že boli zaradení do zoznamu žiadateľov, ktorým bude poskytnutá v príslušnom roku dotácia na samotné dodatočné zatepľovanie týchto bytových domov. Žiadateľ potom do dvoch mesiacov bol povinný predložiť definitívnu žiadosť, výpočet dotácie, z ktorej vyplynul aj finančný objem, teda výška dotácie na toto zatepľovanie. Po prekontrolovaní definitívnych žiadostí bol zoznam aj s vypočítanými objemami poskytnutý ministerstvu financií, ktoré zabezpečilo poukázanie príslušných finančných prostriedkov jednotlivým žiadateľom.

    Tento program zatepľovania bol orientovaný na bytové domy postavené v hromadných formách bytovej výstavby. Zatepľovanie má šesť zásadných priaznivých dosahov. Jednak ide o zníženie spotreby energie na vykurovanie, odstránenie hygienických nedostatkov, ide zhruba o plesne, o tepelnú vodu v bytoch zvýšením vnútornej povrchovej teploty, eliminovanie zatekania, obvodové plášte, strešné plášte a okná, zamedzenie korózie výstuže v stykoch i samotných paneloch a statické upokojenie konštrukcie.

    Okrem toho sa zlepší vzhľad budov, zlepšia sa podmienky zdravia obyvateľstva a zvýšia sa i pracovné príležitosti pre samotných stavbárov. Tento program zapadá do štátnej bytovej politiky, kde plní kvalitatívne kritériá tejto samotnej koncepcie štátnej bytovej politiky. Táto politika okrem kvantitatívneho kritéria zameraného na postavenie nových bytov má stanovené i kvalitatívne kritériá zamerané na súčasný bytový fond, a to z hľadiska zatepľovania, ako aj celkovej obnovy, čím sa má odstrániť nielen zanedbaná údržba a nedostatočné opravy fondu, ale i chyby a nedostatky samotných bytových panelových domov postavených technológiou panelových domov.

    Cieľom programu zatepľovania schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky v septembri 1991 bolo zníženie spotreby energie o 30 %, splnenie hygienických kritérií, pričom splnenie týchto kritérií predpokladalo predĺženie životnosti objektov o 30 rokov a zlepšenie celkového architektonického vzhľadu týchto objektov. Od 1. 1. 1998 doterajší spôsob financovania zatepľovania bol zrušený, ale zatepľovanie je možné financovať cez ďalší účel podpory Štátneho fondu rozvoja bývania. V roku 1996 bol utvorený Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje obyvateľom Slovenskej republiky rôzne finančné podpory týkajúce sa výstavby bytov, úpravy bytov, úpravy nebytových priestorov na byty, zatepľovania bytov, odstraňovania statických chýb výstavby ubytovní a podobne.

    Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania teda môže žiadateľ získať dotáciu na dodatočné zateplenie bytového domu, ale aj rodinného domu vo výške 50 % z obstarávacích nákladov stavby, ale maximálne 600 Sk na m2 podlahovej plochy bytu. Okrem dotácie môže žiadateľ dostať aj úver s úrokovou mierou 3 % s lehotou splatnosti 10 rokov vo výške 30 % z obstarávacích nákladov stavby, ale maximálne 1 000 Sk na m2 podlahovej plochy bytu. O poskytnutie obidvoch podpôr, teda dotácie aj úveru, môže požiadať fyzická osoba bývajúca v bytovom alebo rodinnom dome. Rozdiel je len v tom, že keď ide o bytový dom, musia požiadať Štátny fond rozvoja bývania o podporu všetci obyvatelia bytového domu prostredníctvom jednej zvolenej osoby. Je to celkom logické, pretože zatepľovať vlastne musíme celý bytový dom, nedá sa zatepliť jeden byt v celom bytovom dome.

    Žiadateľ, ktorý chce získať podporu na dodatočné zatepľovanie, sa môže informovať o podrobnostiach v odbore bytovej politiky na príslušnom okresnom úrade, kde mu poskytnú informácie tak o firmách realizujúcich zatepľovanie, ako aj o systémoch zatepľovania projektanta a tiež poskytnú tlačivo žiadosti, ktoré po vyplnení a priložení potrebných podkladov odovzdá tomu istému odboru okresného úradu. Žiadosť po jej overení zašle okresný úrad Štátnemu fondu rozvoja bývania. V prípade kladného vybavenia v Štátnom fonde rozvoja bývania tento vyzve žiadateľa na podpísanie zmluvy. Podotýkam, že prostriedky poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania sa realizujú prostredníctvom Investičnej a rozvojovej banky, ktorá uhrádza len faktúry za vykonané práce. Teda v žiadnom prípade nemôže žiadateľ dostať finančné prostriedky v hotovosti.

    Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky vo svojich programových zámeroch koncepcie bytovej politiky bude pokračovať v programe zatepľovania prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a tento chce rozšíriť na program komplexnej obnovy vrátane vnútorného vybavenia bytov. Je potrebné vytvoriť podmienky na realizáciu programu obnovy v rozsahu až 40 tis. bytov ročne prostredníctvom podporných prvkov štátu, ale i zainteresovania obyvateľstva a na to orientovať i stavebné sporenie a upraviť napríklad i súčasný zákon o bytových a nebytových priestoroch s povinnosťou realizácie obnovy do piatich rokov.

    Ďalšie daňové úľavy by bolo potrebné zamerať na materiály potrebné na obnovu financovania za účasti štátnych prostriedkov, zníženie dane z pridanej hodnoty a podobne. Ďalšiu možnosť financovania hľadať v úpravách nájomného tak, aby sa dala prostredníctvom neho financovať obnova bytového fondu pri zohľadnení solventnosti obyvateľstva. Rozhodujúca na uplatnenie programu je znalosť obyvateľstva a jeho zapojenie do tohto programu, čiže pôsobenie na energetické vedomie obyvateľstva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca Pacolu, či mu stačila odpoveď. Chcete dať ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    mal by som dve doplňujúce otázky. Vieme, že od roku 1992 do roku 1997, ako je položená moja otázka, sa vynaložili určité náklady zo štátneho rozpočtu na program zatepľovania. Zaujímali by ma aj prínosy, teda aj efekt týchto nákladov.

    A po druhé, mal by som ďalšiu doplňujúcu otázku, kde by som sa chcel opýtať, aké finančné požiadavky od obcí, miest, ale i radových občanov sú na ministerstvo, prípadne prostredníctvom štátneho rozpočtu na program zatepľovania bytov, a keď máte takéto informácie, aká je potom predpokladaná návratnosť týchto investícií.

    Ďakujem.

  • Žiaľ, treba konštatovať, že návratnosť týchto investícií je u nás v nedohľadne a je vypočítaná podľa nás na 30 až 35 rokov. Na porovnanie hádam môžem uviesť, že napríklad vo Francúzsku je táto návratnosť zhruba za 3 roky. Vyplýva to, samozrejme, z ceny energie a rôznych iných nákladov, ktoré s tým súvisia. Azda treba odpovedať na jednu otázku veľmi konkrétne. Aj preto je záujem hlavne obyvateľstva, ale aj firiem, to znamená fyzických aj právnických osôb, investovať do zateplenia v súčasnosti veľmi malý, že keď nemá návratnosť, tak nikto do toho investovať takto nebude. Aj preto zatiaľ štát takto dotoval doteraz tieto prostriedky do tohto programu a v budúcnosti, samozrejme, sa musí vytvoriť systém, ktorý bude pôsobiť na to, aby bol záujem o zatepľovanie. Na tom sa, samozrejme, pracuje.

    Pokiaľ ide o vynaložené prostriedky a efektívnosť vynaloženia týchto prostriedkov z hľadiska štátu alebo úspory energie, treba vidieť, ako som už nakoniec hovoril v odpovedi na základnú otázku, že sa u nás stavalo v podstate technológiami panelových bytových domov, vtedy bola spotreba alebo energetická náročnosť na jeden byt a rok zhruba 14 až 15 gigajoulov. V súčasnosti nová tepelno-technická norma už stanovuje toto na 8 až 9 gigajoulov a treba sa pripraviť na to, že bude musieť klesnúť pod 7. To znamená, že sústavne narastá potreba zvyšovať tepelné izolačné vlastnosti hlavne obvodových plášťov, ktoré v súčasnosti tepelno-technické normy nespĺňajú. Dôvody, prečo tomu tak je - myslím si, že tu nie je čas, ani priestor na to, aby som to rozoberal, prečo sa v minulosti nedával taký dôraz a taký silný akcent na spotrebu energie.

    Pokiaľ ide o samotnú úsporu, po každom zateplení takéhoto bytového domu sa vykonávajú merania alebo aspoň v každej lokalite na ktoromkoľvek sídlisku, ktoré dokázali, že najnižšia úspora energie bola, myslím si, na sídlisku Kramáre, keď sa dobre pamätám, najvyššia na sídlisku 1. mája vo Vranove, a najnižšia, 37 % úspory, bola nameraná na vstupoch. Myslím si, že to je dostatočný argument na to, že zatepľovaním sa budeme musieť aj v budúcnosti veľmi vážne zaoberať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Lauko, a je to otázka ministrovi pánu Krajčimu, ktorého zastúpi pán minister Hudec s odpoveďou. Otázka znie: "Ako je možné, že najvyšší úradníci vášho ministerstva nevedia o tom, že ministerstvo vnútra už pol roka pripravuje novelu volebného zákona?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky prebieha proces prípravy podkladov pre novelu volebného zákona už dlhšie obdobie. Na základe odporúčaní Slovenskej volebnej komisie bezprostredne po posledných parlamentných voľbách sa začala analýza problémov, ktoré sa počas nich vyskytli, a pripravili sa námety na úpravu príslušných ustanovení. Tieto práce sa zintenzívnili na jeseň minulého roka, pripravili sa úpravy jednotlivých ustanovení zákona, viaceré z nich alternatívne. V tomto zmysle možno povedať, že príprava novely prebieha už dlhšie obdobie. Ako viem, o tomto informovali aj opozičných poslancov pri prieskume na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky príslušní vedúci pracovníci ministerstva.

    Ak ide o definitívne rozhodnutie o zmene jednotlivých ustanovení zákona, tento pokyn vydal minister vnútra bezprostredne po uvedenom poslaneckom prieskume. Ide najmä o určenie počtu volebných krajov alebo obvodov, minimálneho percenta na vstup strany do parlamentu, spresnenie úloh volebných komisií a celý rad technicko-organizačných otázok. Z toho, čo som uviedol, vyplýva, že otázky, ktoré hľadajú rozpory vo vyjadreniach vedúcich pracovníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tam, kde tieto rozpory nie sú, nemajú vecný charakter. Novela zákona sa teda pripravuje a bude v súlade s legislatívnymi pravidlami Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky predložená na rokovanie parlamentu v nasledujúcom období.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pán poslanec Lauko, máte otázku? Áno, pán poslanec chce využiť možnosť.

  • Vážený pán minister,

    kladiem túto otázku z troch dôvodov. Prvým je hľadisko občana voliča, ktorý chce pred voľbami vedieť, ako bude voliť a aké sú pravidlá hry. Osem mesiacov pred voľbami občania - voliči nevedia, aké budú pravidlá pri voľbách, je to voči občanom - voličom nezodpovedné. Druhým je, že v dostatočnom časovom intervale pred voľbami by mali všetky politické strany poznať pravidlá, s akými pôjdu do volieb. Inak nebudú mať politické strany rovnaké podmienky na prípravu na voľby. Tretím je to, že minister vnútra spolu s vládou podviedol viac ako pol milióna občanov a protizákonne zmaril referendum o priamej voľbe prezidenta, a nemám záruku, že to nemôžete zopakovať pri voľbách.

    Avizované zmeny - jeden volebný obvod na Slovensku, päťpercentná hranica pre všetky politické strany aj v koalícii, zrušenie zástupcov politických strán vo volebných komisiách sú predovšetkým pre Vladimíra Mečiara, a nie pre občanov Slovenska. Viete si predstaviť ten chaos, ktorý vznikne vo volebných miestnostiach, keď dostanú občania - voliči plachty s minimálne 150 menami? Prekážajú vám zástupcovia politických strán vo volebných komisiách, vaši právni experti vymýšľajú tzv. právne dôvody, prečo ich majú nahradiť volebné súdy. Máme spolu s občanmi Slovenska obavu, že tieto účelové zmeny v novele volebného zákona sú na manipuláciu budúcich volieb. Zmarené referendum je pre mňa a pre nás varovaním, že ste odhodlaní aj za cenu podvodu vyhrať budúce voľby a ostať pri moci, preto navrhujete tieto zmeny volebného zákona.

    Pán minister, moja doplňujúca otázka je nasledovná: Prečo obhajujete tieto účelové záujmy predsedu vlády, a nie záujmy občanov Slovenska?

  • Vážený pán poslanec,

    ak dovolíte, na tretiu otázku, myslím si, že ani nebudem odpovedať, pretože je účelová, tendenčná, a je to vlastne kúsok propagandy, ktorú ste urobili, to aby ste využili priamy prenos tohto rokovania a jednoducho ste deklarovali svoje názory. To je váš možno osobný názor, možno, že ani to nie, ale jednoducho to je lož. Nie je to pravda a vyhlasujem, že voľby v roku 1998 budú demokratické, budú slobodné, a keď sa neviete inak presadiť, len tým, že už teraz upodozrievate niekoho iného, že bude robiť podvody, tak to znamená, že si veľmi neveríte. Dúfam, že si to občania tohto štátu všimnú.

  • Na prvú otázku odpoviem veľmi stručne. Pán poslanec, tento zbor, zákonodarný zbor, bude prijímať zákon, a tak ako vy rozhodnete, tak zákon bude vyzerať. Prosím, aby ste to láskavo vzali na vedomie a neobviňovali vládu z čohosi, čo nie je v jej kompetencii. Už som povedal, že predloha zákona v najbližšom období bude predložená do parlamentu.

    Odpoveď na druhú otázku. Vážený pán poslanec, nechcem opakovať veci, ktoré sú už notoricky známe, ale ešte raz poviem, to, čo rozhodne slovenský parlament a vtelí do zákona, bude platiť, aj keď tam bude 10 %.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Inak, pán poslanec Lauko, pokiaľ ide o referendum, Ústavný súd dodnes nerozhodol o tom, či referendum bolo platné, alebo nie.

    Takže ďalšiu otázku kladie pán poslanec Kraus a kladie ju ministrovi pánu Mrázovi: "Začiatkom roku 1997 ste dostali mimorozpočtové zdroje vo výške 2 mld. Sk na rozvoj bývania. Otázka je, aký úžitok mali z toho obce, resp. občania?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi na úvod niekoľko porovnaní, niekoľko čísel. V roku 1995 bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených 300 mil. korún, mimorozpočtové zdroje v objeme vlastne neboli vyčlenené žiadne a na stavebné sporenie 1 776 mil. korún, to znamená spolu 2 076 mil. korún. V roku 1998, na porovnanie uvediem len tieto dva roky, bolo zo štátnych prostriedkov alebo rozpočtových prostriedkov 6 060 mil. korún a mimorozpočtové zdroje 1,5, to znamená 7 560 mil. korún, čo je viac v porovnaní s rokom 1995 o 5,5 mld. korún. To len tak na porovnanie, aby sme sa vedeli zorientovať. Podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky číslo 273 z roku 1997 sa mimorozpočtové zdroje použili na zabezpečenie programu podpory rozvoja bývania. Tento program obsahuje spolu 390 stavieb technickej infraštruktúry, stavieb z bývalej komplexnej bytovej výstavby, pre regionálne potreby rozvoja bývania vrátane obnovy historicky cenných bytových domov vo vybraných lokalitách a tiež zvlášť pre občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. Stavby technickej infraštruktúry, ktoré boli zaradené do programu, podmieňujú užívanie rozostavaných bytových a rodinných domov.

    Súbor zahŕňa 300 stavieb s obstarávacími nákladmi 1 286 mil. korún s dotáciou 1 134 mil. korún, z toho v roku 1997 za 957 mil. korún a v roku 1997 sa na stavbách zrealizovali práce za 996 mil. korún. A prijatý harmonogram sa tým vlastne splnil na 91,2 %. K 19. januáru 1998 krajské úrady predložili kolaudačné rozhodnutia na 2 036 bytov bytových a rodinných domov, ktoré sa začali užívať v dôsledku dokončenej práve tejto technickej infraštruktúry. Pôvodný zámer v dokončovaní rodinných domov sa splnil, žiaľ, iba na 54 %, keď zvýšené rozostavané domy stavebníci dokončia v roku 1998.

    Stavby z bývalej komplexnej bytovej výstavby zahŕňajú spolu 16 základných škôl a 1 stavbu bytového domu rozostavaného v bývalej komplexnej bytovej výstavbe s obstarávacími nákladmi 863 mil. korún s dotáciou 154 mil. korún.

    Vecné a finančné plnenie na stavbách základných škôl je uspokojivé. Celkove sa na stavbách vyčerpalo 149,3 mil. korún, čo je 96,9-percentné plnenie. Práce sa realizovali v 13 základných školách, vo zvyšných troch školách - Levice, Kysucké Nové Mesto a Fiľakovo - sa nevykonalo záverečné zúčtovanie a stavby sa vyrovnajú v tomto období, predpokladám do konca februára.

    Stavby pre regionálne potreby bývania zahrňujú 63 stavieb s obstarávacími nákladmi 921 mil. Sk, z toho v roku 1997 v objeme 566 mil. korún. Realizáciou programu sa zabezpečí dokončenie 1 557 bytových jednotiek v roku 1997 a 257 bytových jednotiek v roku 1998. K 19. januáru 1998 z predpokladaného počtu 1 557 bytových jednotiek sa skolaudovalo 1 037, vydalo sa na ne kolaudačné rozhodnutie. Zvyšné byty v pôvodne stanovených termínoch stavebníci nedokončili a zrealizujú sa pravdepodobne až v roku 1998. Vysoké plnenie v dokončovaní bytov je v Nitrianskom, Prešovskom a Trenčianskom kraji. Problémové plnenie bolo v Žilinskom, Košickom, Trnavskom a Bratislavskom kraji. Pri vyhodnocovaní plnenia programu na rok 1997 som rozhodol, že stavebníci, ktorí nedodržia dohovorený termín dokončenia stavby, budú finančne sankcionovaní až do výšky zadržanej kolaudačnej ráty, t. j. do výšky 10 % obstarávacích nákladov príslušnej stavby.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Stavby pre občanov, ktorí potrebujú pomoc - do programu je zaradených 10 stavieb s celkovými obstarávacími nákladmi 58,3 mil. korún a s dotáciou 41 mil. korún, z toho 30,6 mil. korún v roku 1997. V roku 1997 sa zrealizovalo spolu 168 bytov a oproti pôvodným predpokladom sa nedokončila len jedna stavba so 7 bytmi.

    Na vašu otázku, vážený pán poslanec, vám odpovedám, že naši občania realizáciou programu získali v roku 1997 spolu 1 205 bytov, ktoré sú vo vlastníctve obcí a ktoré tieto obce prenajmú sociálne potrebným občanom vybraným podľa schválených obecných poradovníkov. Súčasne program vytvoril podmienky na skolaudovanie 2 036 bytov v rodinných domoch tým, že zabezpečil potrebnú technickú infraštruktúru. Pokiaľ ide o byty pre armádu, z objemu 2 mld. bolo na výstavbu bytov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyčlenených 150 mil. korún. Ďalší úžitok z programu budú mať občania v roku 1998, keď očakávame dokončenie ďalších 956 bytových jednotiek v bytových domoch rozostavaných, ale nedokončených v tomto roku 1997.

    Na záver. Medzi najzákladnejšie problémy rozvoja bývania z pohľadu ministerstva výstavby a verejných prác patria hlavne dostupnosť pozemkov na výstavbu bytov, realizácia technickej infraštruktúry podmieňujúcej rozvoj bývania, územné plánovanie reálne podložené finančnými zdrojmi, cenová regulácia nájomného, nadmerná právna ochrana nájomníkov, ako aj dostupnosť finančných zdrojov zo strany štátu na rozvoj bývania. Uvedené problémy nie je možné riešiť iba v kompetencii ministerstva výstavby a verejných prác, pretože sa dotýkajú pôsobnosti ďalších ústredných orgánov štátnej správy, najmä ministerstva financií, ministerstva spravodlivosti, hospodárstva, pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia.

    Východiská na riešenie uvedených problémov vidíme najmä v nasledujúcich otázkach. Na dostupnosť stavebných pozemkov zjednodušiť prístup potenciálnych investorov k pozemkom úpravami v legislatívnej oblasti buď v stavebnom zákone, alebo diferencovanou daňovou politikou zároveň s diferencovaným prístupom k problematike plošnej ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V prípade technickej infraštruktúry je potrebné prijať zmeny v súčasnej legislatíve, ktoré jasne vymedzia práva a povinnosti vlastníkov sietí, resp. žiadateľov licencií podnikajúcich v energetických odvetviach, a zároveň vytvoria priestor na zabezpečenie finančných zdrojov na jej údržbu, najmä na jej rozširovanie. V prípade územného plánovania treba posilniť finančné zdroje na vypracovanie územných plánov a zároveň za jeden z rozhodujúcich ukazovateľov územných plánov legislatívne stanoviť finančnú reálnosť ich praktickej realizácie na základe možností verejného a súkromného sektora na danom území. V prípade problematiky nájomného bývania treba oživiť jeho výstavbu, a to jednak v súkromnom i verejnom sektore. Na riešenie tohto problému v oblasti legislatívy bude nevyhnutné realizovať opatrenia na cenovú reguláciu nájomného a na zníženie nadmernej ochrany nájomníkov úpravou príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

    Pán poslanec Fico, pokiaľ hovoril o potrebe výstavby nájomných bytov, je nám to jasné tak na ministerstve, ako aj všetkým vo vláde, len treba vidieť súvislosti, ktoré súvisia s výstavbou nájomných bytov. Totiž, keď by sa malo deregulovať nájomné, čo je prvou podmienkou na to, aby sa výstavba nájomných bytov vôbec mohla začať, je reálny predpoklad podľa našich prepočtov, že by sa nájomné zvýšilo minimálne 10 až 15-krát. A toto by bolo treba takisto zvážiť a so všetkými súvislosťami a nadväznosťami, ktoré toto podmieňujú. Jasné je, že keď mám podnikať a mám si požičať povedzme 100 mil. korún na 100 bytov, musím si tieto svoje náklady vrátane úrokovej miery, v ktorej je splácanie istiny plus dajaký zisk, premietnuť do nájomného, a toto všetko ten nájomník musí zaplatiť. Keď si toto takto pekne prepočítate, prídete trošku k inému názoru, než ste ho tu pred chvíľkou prezentovali.

    Z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov zo strany štátu treba zabezpečiť ich plynulý rast tak, aby sa pravidelne ročne vyčleňovali pre oblasť rozvoja bývania prostriedky v rozsahu minimálne 3 % hrubého domáceho produktu na podporu vlastníckeho i nájomného bývania oproti súčasným, ktoré sú, žiaľ, len na úrovni 1,2 %.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pani poslankyne, páni poslanci, uplynula hodina kladenia otázok a odpovedí. Ďakujem predstaviteľom vlády.

    A my, pani poslankyne, páni poslanci, budeme mať teraz 10-minútovú prestávku a po prestávke budeme pokračovať 42. schôdzou, ktorú som zvolal na základe žiadosti poslancov.

  • Prerušené rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o 15.00 hodine, po ktorom nasledovalo rokovanie 42. a 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Po skončení rokovania 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pokračovalo rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o 17.20 hodine.

  • Vážené pani poslankyne a páni poslanci, chcem vám oznámiť, že som dostal list od poslancov, ktorí mi oznámili, aby som zvolal schôdzu. To bola, myslím si, 40. schôdza. Viete, že túto schôdzu sme nemohli začať pre nedostatok poslancov. Dnes som dostal list od tých, ktorí mi navrhli túto schôdzu zvolať, kde mi oznamujú, že berú späť svoj návrh na zvolanie tejto schôdze z toho titulu, že sme dnes prerokúvali na základe ich návrhu v rámci týchto dvoch schôdzí tie isté návrhy, ktoré dali predtým. Takže takto sme skončili tú schôdzu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    môžeme teda pokračovať ďalej. Chcete prestávku? Tak do 17.20 hodiny bude prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli ďalej pokračovať. Potrebujem, aby ste sa vrátili, pretože budeme hneď hlasovať.

    Pani poslankyňa Garajová, v rokovacej miestnosti sa nesmie telefonovať, dokonca ani telefóny tu nemajú čo robiť. To sa týka každého, aj pána poslanca Vaškoviča, ten si tu telefón dokonca aj nabíja. Tam pri dverách. No aj s Bajanom.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže by sme mali hneď pristúpiť k hlasovaniu, prosím, aby sme sa najskôr prezentovali, či je nás dosť.

    Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Viete, že máme hneď začať hlasovať, preto chcem zistiť, či nás je dosť.

    Prezentovalo sa 67 poslancov. Je nás málo.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keď tu máme pána ministra, skúsme dokončiť aspoň jeho dva krátke zákony.

    Páni poslanci, prezentujme sa, prosím. Páni poslanci, keby ste sa, prosím, prezentovali všetci. Pán poslanec Mikloško, prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Takže prosím pána ministra ako predkladateľa a pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    dovoľte mi teda, aby sme pristúpili po prestávke k hlasovaniu. Uviedol som, že dám hlasovať en bloc s odporúčaním výboru schváliť body 1, 2, 3, 4, 6, 8, 12, 17, 18, 19, 20, 21. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • O týchto bodoch spoločnej správy, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať. Hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť. Sú to body 7, 11 a 16.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje neprijať tieto tri body.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Takže sme tieto tri body spoločnej správy neprijali.

  • Ďalej v rozprave pani poslankyňa Sabolová navrhla samostatne hlasovať o bode 5. Čiže dávam hlasovať o bode 5 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť bod 5.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Takže sme prijali bod 5.

    Budeme hlasovať o ďalšom bode.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Niekde sme hovorili o 3 percentách.

  • To je ďalší bod, ale gestorský výbor k tomu ďalšiemu nezaujal stanovisko.

  • To je bod 10, ale gestorský výbor odporučil schváliť bod číslo 9.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 9.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento bod.

  • Tým, že sme prijali bod číslo 9, o bode číslo 10 nedám hlasovať.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode číslo 13 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod.

  • Ďalej využijem poverenie gestorského výboru na spôsob hlasovania a odporúčam, aby sme najprv hlasovali o bode číslo 15 s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť. Je to návrh výboru pre pôdohospodárstvo a ide o vypustenie obmedzenia 8 % pri úrokovej sadzbe. Čiže gestorský výbor odporúča bod 15 schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento bod.

  • Schválením bodu 15 je bezpredmetné hlasovať o bode 14 spoločnej správy. Preto pristúpime k hlasovaniu o bode 22 spoločnej správy. Termín účinnosti zákona je 1. marec. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 23 spoločnej správy, kde je dátum účinnosti zákona 1. apríl 1998. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 23, o účinnosti na 1. apríl. Neviem, či to je dobrý dátum na účinnosť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže sme tento bod spoločnej správy prijali.

  • Pán predseda, tým sa vyčerpali všetky návrhy zo spoločnej správy. V rozprave neodzneli ďalšie návrhy. Môžem konštatovať, že druhé čítanie je ukončené, ale k tretiemu čítaniu ma výbor splnomocnil až po 24-hodinovej lehote, nie dnes.

    Po treťom čítaní, samozrejme, dám hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré odznelo v rozprave, a o návrhu uznesenia výboru pre životné prostredie po schválení predmetného vládneho návrhu zákona.

  • Takže môžeme pristúpiť k rokovaniu o ďalšom bode programu. Je to podľa schváleného programu druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 808 a spoločnú správu výborov ako tlač 808a.

    Vládny návrh zákona odôvodní pán minister Zlocha.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní vám predkladám na základe poverenia vlády Slovenskej republiky.

    Ochrana ozónovej vrstvy Zeme patrí medzi najzávažnejšie problémy, s ktorými sa bude musieť ľudstvo vyrovnávať už v posledných rokoch tohto storočia a, samozrejme, aj v prvých rokoch a desaťročiach budúceho tisícročia. Veď hrozba poškodzovania ozónovej vrstvy Zeme je reálna.

    Podľa údajov sa dnes konštatuje, že ozónová vrstva je poškodená o 5 %, v roku 2000 to bude 10 %, v roku 2050 20 % a v roku 2090 - 30 %. Vieme si, samozrejme, ľahko domyslieť, čo to bude znamenať pre človeka, pre živú prírodu. Vieme si domyslieť, koľko to bude znamenať poškodení zraku, zákalov a o koľko sa zvýši počet rakoviny kože.

    Otázku ochrany ozónovej vrstvy Zeme na Slovensku sme brali od začiatku vážne. Po podpísaní Viedenskej dohody alebo po pristúpení k Viedenskej dohode o ochrane ozónovej vrstvy Zeme sme postupne podpísali aj Montrealský protokol, vykonávací protokol k tomuto dohovoru a neskôr aj dodatky, teda Londýnsky a Kodanský dodatok, ktoré sprísňovali použitie halónov, freónov, tetrachlórmetánu, trichlórmetánu a ďalších látok. Možno povedať, že na Slovensku sa tieto látky nevyrábajú a ich použitie je viazané na recyklované a regenerované látky.

    Predložený návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme ustanovuje podmienky výroby, dovozu, vývozu, uvádzania do obehu a skladovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a takisto aj výrobkov s obsahom týchto látok v súlade s Montrealským a jeho Londýnskym dodatkom. Ďalej upravuje práva a povinnosti orgánov, ktoré budú vykonávať štátnu správu v tejto oblasti, a určujú sa termíny konečného zákazu používania látok a výrobkov.

    Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády. Vo vláde sa zohľadnili pripomienky výrobcov, dovozcov a jednotlivých rezortov. Vláda ho prerokovala a schválila v októbri 1997. Môžeme konštatovať, že predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Realizáciou zákona sa predpokladá príjem do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo forme správnych poplatkov za vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a za vydanie súhlasov podľa § 5 na vývoz, dovoz látok a takisto aj na vývoz, dovoz a uvádzanie do obehu látok alebo výrobkov, ktoré tieto látky využívajú. To sú chladničky, mrazničky a podobné výrobky. Ďalším príjmom štátneho rozpočtu budú pokuty za porušenie povinností a správne poplatky za vydanie licencií.

    Verím, vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, že predložený vládny návrh zákona podporíte a po prerokovaní odporučíte na ďalší ústavný postup.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo pani poslankyni Lazarovej, ktorá je určená ako spoločná spravodajkyňa za výbory, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku nás informovala o návrhoch z výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený minister, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 808) informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedených ako tlač 808a, ktorú ste dostali.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 808a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 300 zo dňa 28. januára 1998.

    Vážené poslankyne, poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 806 z 20. novembra 1997 pridelila vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 808) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Prosím, pani poslankyne a poslanci, aby ste si v spoločnej správe tento výbor doplnili, pretože pri prepisovaní vypadol. Ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 808) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 21 v časti IV spoločnej správy (tlač 808a), z toho dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. Z tohto dôvodu ich uvediem len pri prehľade návrhov a pri návrhu o spôsobe hlasovania.

  • Páni poslanci, choďte telefonovať vedľa.

  • O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať takto:

    Gestorský výbor odporučil schváliť tieto body, ktoré sú uvedené, teda návrhy pod bodmi 4, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 17, 18, 20 a 21.

    Neodporúča schváliť body 1, 2, 3, 10, 11, 14, 15 a 19.

    Body 5 a 16 - k týmto bodom gestorský výbor nezaujal stanovisko, a preto ich odporučím na samostatné hlasovanie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 808) uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 808), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 300 zo dňa 28. januára 1998 ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 2 a ods. 6 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Ďakujem za pozornosť.

    Prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Pán minister sa k rozprave vyjadrovať nebude, zrejme ani spoločná spravodajkyňa, takže sa pýtam, či môžeme hlasovať.

    Ak áno, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr o tých bodoch, ako ste prečítali zo spoločnej správy.

  • Odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 4, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 17, 18, 20 a 21 a odporúčam ich schváliť.

  • Budeme hlasovať. Počuli ste, pani spoločná spravodajkyňa prečítala body spoločnej správy, o ktorých budeme hlasovať en bloc. Gestorský výbor má ten návrhu, aby sme ich prijali. Prosím, hlasujeme.

    Musíme minútu počkať. Nesmiete tlačiť tie gombíky tak oduševnene. Toto neplatí, budeme hlasovať ešte raz.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich prečítala pani poslankyňa. Gestorský výbor ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme prijali.

  • Ďalej odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 10, 11, 14, 15 a 19 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Počuli ste, hlasujeme o bodoch spoločnej správy, opäť tak ako ich prečítala spoločná spravodajkyňa, ale gestorský výbor nám navrhuje neprijať tieto body.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

  • Bod 5, ku ktorému gestorský výbor nezaujal stanovisko, tam ide o vsunutie slova "ustanovení", ktorým sa presnejšie štatisticky zvýrazní, že ide o osobitné právne predpisy týkajúce sa zneškodňovania látok alebo spätného vývozu dovezených látok. Takže názor ministerstva životného prostredia je návrh schváliť. Gestorský výbor nezaujal stanovisko.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 5 spoločnej správy. Ministrov názor je prijať a gestorský výbor nevie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme tento bod.

    Budeme hlasovať ešte o bode 16 zo spoločnej správy.

  • K bodu 16 gestorský výbor taktiež nezaujal stanovisko. Ide o nahradenie legislatívnej skratky "odborná spôsobilosť na nakladanie". V tomto prípade je dôležité v zákone rozlíšiť dva druhy odbornej spôsobilosti, ktoré predkladaný návrh upravuje. Odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov a odbornú spôsobilosť na nakladanie s látkami. Takže aj v tomto prípade ministerstvo životného prostredia ho odporúča schváliť, gestorský výbor nezaujal stanovisko.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Jedno je nakladanie uhoriek, druhé vydávanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem pekne.

  • Tým sme schválili, resp. sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy.

  • Áno. Keďže z rozpravy nevyplynuli návrhy, tak sa vás pýtam, či máte návrhy pre tretie čítanie.

  • Keďže na tretie čítanie mi výbor nedal splnomocnenie, žiadam, aby sme hlasovali až po 24 hodinách, takže k celkovému hlasovaniu môžeme pristúpiť až zajtra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    prejdeme teda k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry.

    Návrh máte ako tlač číslo 861, spoločnú správu gestorského výboru ako tlač 861a.

    Pán minister Zlocha nám prednesie obsah.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda,

    nebudem prednášať obsah tejto zmluvy, tá je pomerne rozsiahla, ale v úvodnom slove vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predsa len oboznámim s významom pristúpenia, alebo ratifikácie tohto protokolu.

    Znečisťujúce látky môžu byť prenášané v atmosfére do vzdialenosti tisícov kilometrov. Znečistenie ovzdušia v každej krajine pozostáva z látok emitovaných z domácich zdrojov, ako aj látok emitovaných zo zdrojov v zahraničí a importovaných na druhé územia. Z tohto dôvodu v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN bol prijatý Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý je strešným dokumentom zabezpečujúcim koordináciu úsilia znižovania emisií znečisťujúcich látok v Európe a Severnej Amerike.

    V roku 1987 vstúpil do platnosti Protokol o znížení emisií síry alebo jej tokov prechádzajúcich hranicami štátov najmenej o 30 %, ku ktorému sa v roku 1993 pripojila aj Slovenská republika. Tento protokol bol zameraný na zníženie emisií oxidu síričitého - hlavnej znečisťujúcej látky v ovzduší. Oxid síričitý je príčinou tzv. kyslých dažďov. Cieľom protokolu bolo dosiahnuť v roku 1993 zníženie emisie oxidu síričitého o 30 % oproti roku 1980. Slovensko tento záväzok splnilo. V cieľovom roku, teda v roku 1993 zníženie emisií oxidov síry predstavovalo dokonca 58 %.

    Vzhľadom na to, že uvedený protokol neposkytuje v rámci Európy dostatočnú ochranu ekosystémov, bol vypracovaný nový protokol, ktorý sa tu predkladá na prerokovanie. Protokol je založený na snahe poskytnúť každej krajine v Európe rovnakú mieru ochrany ekosystémom. Pretože východisková situácia je rôzna, na rôzne krajiny sú kladené rôzne požiadavky znižovania emisií tak, aby sa dosiahol rovnaký stupeň ochrany. Záväzky však nevedú k úplnému eliminovaniu škodlivých účinkov oxidu síričitého, pretože by to vyžadovalo vynaložiť obrovské finančné náklady. Protokol však i tak znamená ďalší významný krok k zlepšeniu kvality životného prostredia nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

    Oxid síričitý emitovaný na území Slovenskej republiky pochádza z 87 % zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe energie. Príčinou je pomerne vysoký obsah síry v spaľovanom uhlí. Malý podiel pochádza zo spaľovania vykurovacích olejov s obsahom síry. Uplatňovaním emisných limitov na zdrojoch znečisťovania ovzdušia sa už teraz dosiahlo významné zníženie oxidu síričitého, dokonca vyššie, ako nám ukladá protokol v roku 2010. Hoci možno očakávať istý nárast emisií s rozvojom priemyslu a priemyselnej výroby, záväzok, ktorý pre nás vyplýva z protokolu, zdá sa, bezpečne splníme.

    Podiel jednotlivých krajín na znečistení ovzdušia v druhých krajinách nie je možné priamo merať. Pomocou zložitých matematických modelov sa počíta podiel jednotlivých krajín zúčastnených v Európe na depozícii síry a dusíka. Na základe týchto modelov možno konštatovať, že Slovensko je v prípade síry stále exportérom. V roku 1994 sme prijali z okolitých krajín 75 600 ton síry, čo sa rovná 151 200 tonám oxidu síričitého. Pritom za hranice sme vyslali 105 300 ton síry, v prepočte je to 210 600 ton oxidu síričitého. Z jednoduchého odpočítania to vychádza, že sme vyprodukovali a vyslali za hranice viac síry o 29 700 ton. Vzhľadom na výrazný pokles emisií oxidu síričitého sme oproti roku 1993 vyslali za hranice výrazne menej oxidu síričitého zhruba o 60 000 ton. Novšie prepočty zatiaľ v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN nie sú ešte k dispozícii. Slovensko teda nezanedbateľne prispieva k znečisťovaniu ovzdušia v zahraničí a je namieste, že spolu s ostatnými krajinami Európy prispelo k zlepšeniu kvality ovzdušia a k zníženiu depozitív okysličujúcich zložiek.

    Ako je uvedené v predkladacej správe, všetky potrebné predpoklady na splnenie povinností vyplývajúcich pre Slovensko z protokolu sú vytvorené, viaceré povinnosti sme už dokonca splnili. Slovenská republika podpísala tento protokol 14. júna 1994. Aby sme sa stali stranou uvedeného protokolu, je potrebné ho ratifikovať. Samotný protokol vstúpi do platnosti 90 dní po šestnástej ratifikácii. Dosiaľ ratifikovalo 13 krajín. Máme dobrú šancu stať sa práve šestnástou krajinou, a tým môžeme prispieť k rýchlejšiemu začiatku uplatňovania protokolu.

    Chcel by som vás požiadať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste vyslovili s týmto protokolom súhlas. Bude to v prospech nás všetkých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    Ako spoločný spravodajca výboru bol určený pán poslanec Csáky. Nie je tu?

    Prosím pani predsedníčku výboru, keď je tu, aby uviedla tento návrh. Ale, páni poslanci, poslankyne, aby sme urobili zadosť aj rokovaciemu poriadku, prosím, odhlasujme si, že miesto schváleného poslanca vo výbore pána Csákyho prednesie návrh pani poslankyňa Lazarová.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, chceme hlasovať, je nás málo.

    Prosím, prezentujme sa ešte raz a hlasujme.

    Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím, pani poslankyňa Lazarová, aby ste nám uviedli návrh uznesenia.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci,

    veľmi ma mrzí, že práve poslanec nášho gestorského výboru, ktorý bol určený za spoločného spravodajcu, nie je prítomný. Myslím si, že poslanci Maďarskej koalície svoju lojalitu k tejto republike by mali vyjadriť aspoň poslaneckou disciplínou. Keď už raz niekto prijal poverenie výboru byť spoločným spravodajcom, je jeho povinnosťou byť pri prerokúvaní zákona v parlamente prítomný a splniť si svoju úlohu.

  • Pokoj, pani poslankyňa, ja som vás vyzval, aby ste uviedli uznesenie.

  • Áno, ja toto uznesenie uvediem.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry (tlač 861) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie svojím rozhodnutím číslo 1911 zo 4. decembra 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v druhom čítaní v určenom termíne, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 481 z 22. januára 1998, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 316 z 22. januára 1998 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 291 z 21. januára 1998 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry (tlač 861).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v súlade s § 88 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor rovnako odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje s návrhom súhlas.

    To znamená, že uznesenie bude znieť:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry (tlač 861)."

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu. Nemám písomné prihlášky. Hlási sa niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán minister zrejme sa nebude vyjadrovať, ani pani spoločná spravodajkyňa.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a je to hlasovanie v treťom čítaní podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o uznesení, tak ako nám ho prečítala pani spoločná spravodajkyňa. Hlasujeme podľa článku 86 písm. e) s tým, že vyslovujeme súhlas s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme prijali navrhnuté uznesenie.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pani spoločnej spravodajkyni.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže prišiel pán minister dopravy, prešli by sme ešte k jeho zákonu, a tým by sme dnes skončili.

    Budeme rokovať v rámci druhého čítania o

    vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 810 a spoločnú správu výborov ako tlač 810a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jasovský.

    Prosím, pán minister, aby ste nám uviedli návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    ochrana železničnej dopravy bola a je aktuálna nielen v našom štáte, ale všade na celom svete. Žiadny štát nemôže dosiahnuť imunitu dopravného systému proti nezákonným činom a vylúčiť útoky proti dopravným prostriedkom, objektom, zariadeniam, zabrániť teroristickým útokom a mimoriadnym udalostiam, ktoré ohrozujú plynulosť alebo bezpečnosť železničnej dopravy, zdravie, životy občanov a ich majetok.

    Železnice svojím usporiadaním, rozlohou, veľmi prístupným umiestnením dôležitých zariadení a objektov, nedostatočným zabezpečením prepravovaných zásielok sú ľahko napadnuteľné, preto na železnici dochádza k poškodzovaniu a ničeniu dráhových zariadení, k narušovaniu a ohrozovaniu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, k vykrádaniu prepravovaných zásielok, okrádaniu a fyzickému ohrozovaniu cestujúcich.

    Ochrana železničnej dopravy si v súčasnosti vyžaduje profesionálne i špecificky odbornú úroveň a je vecou špecializovaných železničných policajných orgánov, ktoré okrem uplatňovania klasických policajných metód, foriem a prostriedkov práce musia podrobne poznať železničné prepravné predpisy, tarify pre vnútroštátnu i medzinárodnú prepravu tovaru a osôb, ako aj služobné predpisy Železníc Slovenskej republiky, predpisy upravujúce medzinárodnú dopravu a prepravu a tieto špecifické znalosti musia vedieť aplikovať v zložitých vzťahoch železničnej prepravy. Preto na boj s kriminalitou v obvode železničných dráh bola zriadená Železničná polícia, ktorá svojou organizačnou štruktúrou a doterajšou výslednosťou dáva záruky úspešnej realizácie bezpečnostnej politiky štátu. Činnosť Železničnej polície je doposiaľ upravená zákonom Federálneho zhromaždenia bývalej ČSFR číslo 230/1992 Zb., ktorý bol odvtedy dvakrát novelizovaný zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v snahe zabezpečiť zákonnú jednotnosť, prehľadnosť a aktuálnosť činnosti Železničnej polície vypracovalo nový návrh zákona o Železničnej polícii. Pri tvorbe a vypracovaní návrhu tohto zákona sme vychádzali z analýzy doterajšej právnej úpravy a potrieb úspešného boja s kriminalitou v obvode železničných dráh.

    Návrh preberá ustanovenia z doposiaľ platnej právnej úpravy, ktoré sa v praxi osvedčili, v ktorých boli vykonané zmeny a úprava ich znenia tak, aby zodpovedali zákonom Slovenskej republiky a bol presne a zrozumiteľne vyjadrený ich obsah. Pri tomto sa vychádzalo najmä z návrhov a podnetov útvarov Železničnej polície, zákona číslo 171/1993 o Policajnom zbore, vrátane jeho novely, ako aj návrhov a podnetov Železníc Slovenskej republiky.

    Snahou je, aby zákon o Železničnej polícii v ucelenej forme upravil jej činnosť a umožnil efektívnejší a policajne profesionálnejší výkon služieb Železničnej polície tak, aby zodpovedal spoločenskej požiadavke adekvátnejšie a účinnejšie čeliť všeobecnému nárastu kriminality, inej protispoločenskej činnosti, agresivite a brutálnosti páchateľov, ktorí sa dopúšťajú násilia proti občanom, pracovníkom Železníc Slovenskej republiky a aj policajtom pri zákrokoch.

    Nezastupiteľné miesto Železničnej polície vidíme v prijímaní preventívnych a represívnych opatrení proti organizovanému zločinu a proti drogám. Do návrhu zákona o Železničnej polícii boli zapracované niektoré ustanovenia z návrhu novely zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, o informačno-technických prostriedkoch, o prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti a oprávnení k zaisteniu vecí a o oprávnení pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií. V zmysle navrhovanej novely zákona číslo 171/1993 Z. z. boli čiastočne upresnené a doplnené aj niektoré ďalšie ustanovenia.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky súhlasí s doplnkami a spresneniami, ktoré k návrhu zákona o Železničnej polícii navrhol legislatívny odbor a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľujem si vás preto požiadať, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, o pozitívny prístup k predloženému návrhu zákona a odporúčam, aby bol schválený do tretieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Hubert Kraus. Prosím ho, aby nás informoval o tom, aké návrhy gestorský výbor prijal, ktoré nám odporúča prerokovať.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Železničnej polícii (tlač 810) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1862 zo 6. novembra 1997 pridelil vládny návrh zákona o Železničnej polícii na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pán predseda, s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi si dovolím oboznámiť Národnú radu po rozprave k tomuto bodu programu, preto vás prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Líška. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    Železničná polícia Slovenskej republiky vznikla so vznikom Slovenskej republiky delimitáciou z bývalej Federálnej železničnej polície, aby čelila nárastu kriminality v obvode železničných dráh pre nedostatok a obmedzené možnosti Policajného zboru vyrovnať sa s problémami, ktorý tento špecifický odbor nášho národného hospodárstva predstavuje.

    Pri vzniku Federálnej železničnej polície a Železničnej polície Slovenskej republiky neboli z ministerstva vnútra a z Policajného zboru delimitované sily a prostriedky dovtedy pôsobiace na železnici. Dôvodom bola ich nefunkčnosť a v dôsledku nárastu kriminality vo vnútrozemí aj neschopnosť včas reagovať na stav kriminality a na ochranu cestujúcich na železnici.

    Organizačné zmeny v Policajnom zbore viedli už v priebehu roku 1992 k redukcii a napokon k úplnému zrušeniu jednak útvarov líniovej ochrany železníc a následne aj šiestich špecializovaných základných útvarov železničných oddelení, a to v Bratislave, Nových Zámkoch, Žiline, Zvolene, Košiciach, Čiernej nad Tisou.

    Železničná polícia bola postavená na nových základoch z prostriedkov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Personálne sa konštituovala na báze Zboru ozbrojenej ochrany železníc, pretože profesionálnych policajtov pôsobiacich dovtedy v útvaroch líniovej ochrany železníc a v železničných oddeleniach prešlo do štruktúry Železničnej polície len niekoľko. Odvtedy sa materiálno- -technicky, personálne i organizačne úspešne buduje. V súčasnosti sa štruktúra Železničnej polície člení na útvary, ktoré nie sú zhodné s územným členením štátu, ale sú organizované podľa členenia celoštátnych dráh.

    S odstupom času sa dá jednoznačne povedať, že vyčlenenie Železničnej polície zo štruktúry Policajného zboru Slovenskej republiky síce znamenalo na prechodný čas určité zníženie úrovne ochrany v obvode železničných dráh, na druhej strane umožnilo však pružnejšie reagovať na situáciu a relatívne v pokoji, bez negatívneho vplyvu permanentných zmien organizačnej štruktúry Policajného zboru rozvíjať činnosť a skvalitňovať jej prácu. Od vzniku výsledky Železničnej polície dokazujú, že rozhodnutie o jej zriadení a včlenení do rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bolo opodstatnené. Každoročne zaznamenávame znižovanie kriminality a zvyšovanie jej objasnenosti. Železničná polícia postupne preniká do podstaty kriminality v obvode železničných dráh, čo sa za celý čas pôsobenia Verejnej bezpečnosti a Policajného zboru na železnici nepodarilo.

    Vzhľadom na to, že sa objavujú isté úvahy o prípadných organizačných zmenách v súvislosti s včlenením Železničnej polície opäť do štruktúr Policajného zboru, resp. do rezortu ministerstva vnútra, treba povedať, že by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k zníženiu úrovne ochrany, a tým aj bezpečnosti v obvode železničných dráh.

    1. Bolo by to preto, že by sa aplikáciou územného princípu porušila organizačná štruktúra Železničnej polície, čo by viedlo k značnému rozdrobeniu obhospodarovaných úsekov tratí.

    2. Preto, že by sa stratila priama väzba a vplyv rezortných orgánov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na riešenie potrieb a úloh Železničnej polície, napríklad priestory, odborná príprava policajtov, účasť v poradných a konzultačných orgánoch. Dôsledky by boli zrejme ťažké. Bezpečnosť osôb, ochrana ich zdravia, majetku je z medzinárodného hľadiska veľmi sledovaná. Nedá sa vylúčiť, že by prípadné zhoršenie situácie napríklad z dôvodu zvýšeného nápadu okrádania cestujúcich v medzinárodných vlakoch viedlo k odklonu ich trás mimo územia Slovenskej republiky, ako to v súčasnosti hrozí Českým dráham.

    Nasvedčujú tomu okruhy otázok, ktoré sa riešia na medzinárodnej úrovni v rámci organizácie KOLPOFER, kde sa jednotliví účastníci veľmi intenzívne zaujímajú o formy a metódy zabezpečenia ochrany na území toho-ktorého štátu. Dosah takéhoto organizačného opatrenia zo strany medzinárodných organizácií železničnej prepravy by bol na "imidž" Slovenska, zrejme aj na jeho ekonomiku, zvlášť ekonomiku Železníc Slovenskej republiky výrazný. Pritom vôbec nezáleží na tom, či dopravu na železnici zabezpečuje štátny podnik, alebo súkromná akciová spoločnosť.

    To isté a možno ešte výraznejšie platí aj o bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, ktorá je okrem rôznych objektívnych vplyvov do značnej miery ohrozovaná aj zdanlivo nepodstatnými trestnými skutkami, napríklad poškodzovaním zabezpečovacích zariadení vrátane ich krádeží, kladením prekážok na trať a hádzaním kameňov do idúcich vlakov či porušovaním interných predpisov zamestnancami železníc s následným vznikom nehodových udalostí. Tomu všetkému, okrem iného, venuje systematickú pozornosť Železničná polícia.

    Hliadkami Železničnej polície je denne sprevádzaných v priemere 70 vlakov osobnej dopravy, pričom sa tento počet výrazne zvyšuje pri preprave športových fanúšikov na futbalové a hokejové stretnutia, počas zvýšenej prepravy cestujúcich v období pred a po sviatkoch či prázdninách a počas konania iných kultúrnych, spoločenských podujatí miestneho i republikového významu.

    V priemere 12 zásielok trhavín a 66 zásielok motorových vozidiel a iných tovarov za týždeň sa sleduje a v mnohých prípadoch stráži vo vlakotvorných i nácestných železničných staniciach. Mesačne je sprevádzaných, resp. sledovaných viac ako 10 špeciálnych transportov ESFOR a vojenskej techniky. Ročne sa vykoná 4- až 6-krát preprava vyhoreného jadrového paliva, čo si taktiež vyžaduje osobitnú prípravu policajtov a mimoriadne súčinnostné opatrenia po trase prepravy.

    Po serióznom posúdení možností Policajného zboru a problémov, ktoré jeho útvary dennodenne riešia, je možné konštatovať, že uvedené a mnohé ďalšie úlohy, ktoré zabezpečuje Železničná polícia, poukazujú na jej opodstatnenosť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás o podporu uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa nikto do rozpravy neprihlásil, nehlási sa nikto ani s faktickou poznámkou... Ba áno, pán poslanec Sečánsky sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

  • Dámy a páni,

    viem, že náš čas je vzácny, ale mám procedurálne návrhy, pretože ide o stanovisko gestorského výboru, ktorý podľa mňa nesprávne odmieta schválenie niektorých spresňujúcich legislatívnych textov pri jednotlivých paragrafoch. Preto odporúčam, aby sme o bodoch 15, 16, 23, 25, 26, 39, 40, 43, 44 a 87 hlasovali osobitne. Moje stanovisko a stanovisko ústavnoprávneho výboru je tieto body prijať.

    Ďakujem.

  • Pozmeňujúce návrhy sa nemôžu dávať faktickou poznámkou, ale toto sú návrhy rázu technického, procedurálneho, takže prijímam tieto návrhy pána poslanca.

    A ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chápem to ako procedurálnu otázku. Navrhujem, aby sme odložili hlasovanie radšej nazajtra a ujasnili si stanoviská k tým bodom.

  • Však sú ujasnené, bude hlasovanie, nie? Ja neviem, čo si máme ujasňovať.

    Prosím, rozprava k tomuto bodu programu je skončená.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k rozprave. Čiže k tomuto bodu programu budeme už len hlasovať v rámci druhého čítania.

    Keďže je tu pán minister, mohli by sme prerokovať ešte jeden jeho bod, a to je krátky bod, je to druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k prístupu Slovenskej republiky k záverečným dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 816 a spoločnú správu ako tlač 816a.

    Prosím pána ministra Jasovského, aby nás uviedol do tejto problematiky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    EUTELSAT je medzivládna európska satelitná organizácia, ktorá združuje európske štáty s cieľom poskytovania telekomunikačných služieb prostredníctvom vlastného satelitného systému.

    Bývalá ČSFR sa stala členom tejto organizácie v roku 1992 a po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pokračovala v členstve ako následnícky štát Slovenská republika.

    Základné prevádzkové dokumenty, ktorými sa riadi činnosť EUTELSAT, je Dohovor a Prevádzková dohoda. Slovenská republika je v tejto organizácii reprezentovaná ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré v zmysle dohovoru vykonáva funkciu strany, a Slovenskými telekomunikáciami, š. p., ktoré vykonávajú funkciu signatára a zabezpečujú prevádzku satelitných telekomunikačných služieb v podmienkach Slovenskej republiky.

    Základný investičný podiel na aktívach EUTELSAT-u bol 0,05 %, ktorý vďaka dobrej činnosti Slovenských telekomunikácií, š. p., ako signatára v súčasnosti predstavuje 1,15 %.

    Na plenárnom zasadnutí organizácie EUTELSAT v máji 1996 boli schválené zmeny právnych dokumentov a bola vykonaná previerka schválených zmien na minulých zasadnutiach. Taktiež bol prerokovaný stav v pristúpení členských štátov k Dohovoru o registrácii satelitov EUTELSAT uvedených do kozmického priestoru a k Protokolu o privilégiách a imunitách EUTELSAT.

    Členským štátom, ktoré doteraz nepristúpili k týmto zmenám a dokumentom, bolo odporučené k nim pristúpiť, a preto ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií spracovalo príslušné návrhy, ktoré schválila vláda na svojom zasadnutí 13. mája 1997 svojím uznesením číslo 362 a uložila mi predložiť vám príslušné návrhy na vyslovenie súhlasu.

    V predloženom materiáli predkladám preto návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k zmenám o Dohovore a Prevádzkovej dohode EUTELSAT, k Dohovoru o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru a k Protokolu o privilégiách a imunitách európskej satelitnej organizácie EUTELSAT.

    Materiál, ktorý je predložený na dnešné rokovanie, bol spracovaný s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Zdôvodnenie prístupu Slovenskej republiky k jednotlivým zmenám a dokumentom je uvedené v príslušných častiach predloženého materiálu, a preto si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu a vyslovenie súhlasu k prístupu Slovenskej republiky k predloženým zmenám a dokumentom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán minister.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Stanislav Líška. Prosím, aby nás informoval o priebehu prerokovania vo výboroch a o obsahu uznesenia.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám z poverenia výboru predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k prístupu Slovenskej republiky k záverečným dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "rokovací poriadok") predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k prístupu Slovenskej republiky k záverečným dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 1882 z 18. novembra 1997 na prerokovanie do 23. januára 1998 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 29. januára 1998 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentu tlač v stanovenej lehote a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 501 z 28. januára 1998. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 21. januára 1998 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 318 Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 22. januára 1998 v druhom čítaní a uznesením číslo 485 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru. Súčasne ma poveril uznesením výboru číslo 501 z 28. januára 1998 ako spoločného spravodajcu výborov predložiť ctenej Národnej rade návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

    Pán predseda, toľko so spoločnej správy výborov k uvedenému materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám písomne prihlásených. Nikto sa nehlási z pléna. Takže môžem ukončiť rozpravu.

    Pán minister zrejme vystupovať nebude, ani pán spoločný spravodajca.

    Môžeme teda pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k záverečným dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh uznesenia sme prijali.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám, že ste vydržali do konca rokovacieho dňa.

    Prerušujem schôdzu s tým, že zajtra začíname o 9.00 hodine druhým kolom voľby prezidenta. Prosím, aby ste prišli včas na rokovanie Národnej rady.

    Pán poslanec Cabaj má ešte pripomienku.

  • Pán predseda, chcem len upozorniť, že by sme zajtra mali hlasovať aj o tých zákonoch, ktoré predkladá pani docentka Lazarová, pretože ona to trochu zle uviedla. To je na druhý deň a druhý deň je zajtra, netreba 24 hodín.

  • Nie. Zajtra o 9.00 hodine začíname voľbou prezidenta druhým skrutíniom.