• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aj na tento deň sa ospravedlnili z rokovania pani poslankyňa Bauerová, pán poslanec Langoš a na zahraničnej ceste z poverenia Národnej rady je pán poslanec Hrnko.

    Prosím, pán predseda Andrejčák.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na základe rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť teraz ráno, ako aj gestorského výboru, pretože sa neprijalo platné uznesenie, žiadam na základe § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku presunúť bod programu pod poradovým číslom 24, to znamená vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov na záver rokovania tejto schôdze, aby sme mohli ešte raz zasadnúť k tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Musíme ho preložiť dovtedy, kým nám nedáte spoločnú správu. Keď nám dáte spoločnú správu, budeme rokovať.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh máte ako parlamentnú tlač 855 a návrh na pridelenie tohto návrhu zákona do výborov máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslo 1916.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uvedie minister vnútra pán Gustáv Krajči. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v rámci postupu celkovej reformy miestnej verejnej správy po prijatí vládnych návrhov zákona o územnom a správnom usporiadaní a zákona o organizácii miestnej štátnej správy sa teraz dostáva na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky aj vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov.

    Historické korene vyšších územných celkov na Slovensku siahajú až do stredoveku, len v pomerne krátkych obdobiach vyššie celky než okresy neexistovali alebo neboli samosprávne. Aj skúsenosti s jednostupňovým systémom územnej samosprávy na Slovensku od roku 1990, rovnako ako poznatky z vyspelých krajín ukazujú, že popri obciach sú potrebné aj rozsiahlejšie samosprávne celky.

    Návrhom sa zabezpečuje plnšia realizácia Ústavy Slovenskej republiky, keďže podľa štvrtej hlavy ústavy, v ktorej sú ustanovenia o územnej samospráve, má zákon ustanoviť samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány. Návrh je v plnom súlade s právnou sústavou Slovenskej republiky. Nedotýka sa platnej legislatívnej úpravy obecného zriadenia a sústreďuje sa len na právnu úpravu samosprávy vyšších územných celkov. Nie je to teda kódex územnej samosprávy ako celku. Obce budú v súlade s ústavou i naďalej základom územnej samosprávy.

    V plnom súlade s ustanoveniami zákona o územnom a správnom usporiadaní sa navrhuje 8 krajských samospráv vyšších územných celkov a aj ich územné obvody majú byť v zásade zhodné s krajmi. Zatiaľ sa v návrhu predpokladá aj zhodnosť sídel krajskej samosprávy so sídlami krajských úradov, nie je to však podstatný aspekt, a ani zo zákona o územnom a správnom usporiadaní požiadavka na zhodnosť sídel priamo nevyplýva.

    Návrh bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1997. Bol zaslaný na pripomienky všetkým ústredným štátnym orgánom, ako aj všetkým krajským a niektorým okresným úradom, mestám a obciam, Združeniu miest a obcí Slovenska a ďalším organizáciám. Obsah navrhovanej právnej úpravy výrazne ovplyvnili najmä pripomienky viacerých ústredných štátnych orgánov. Aj napriek viacerým osobným rokovaniam sa nepodarilo v niektorých ustanoveniach zjednotiť stanoviská so Združením miest a obcí Slovenskej republiky.

    Nakoniec považujem za potrebné zdôrazniť, že návrh zákona bol komparovaný s Európskou dohodou o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi, s Európskou chartou miestnej samosprávy a s Európskym rámcovým dohovorom o spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, na ich ustanovenia sa v ňom prihliadalo. Vzhľadom na postupnosť prechodu pôsobnosti zo štátnych orgánov na samosprávu nebolo v ňom možné zohľadniť predovšetkým ustanovenia o rozsahu kompetencie a o financovaní. Tieto navzájom úzko súvisiace ustanovenia sú hlavným obsahom ďalšej etapy prebiehajúcej reformy miestnej verejnej správy. Problematika návrhu zákona však nepatrí do priorít v oblasti aproximácie práva s Európskou úniou uvedených v Európskej dohode o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe komisie Európskych spoločenstiev. Návrh je úplne kompatibilný s právnou normou Európskej únie a súhlasia s ním všetky ústredné štátne orgány.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán minister.

    Gestorský výbor za spravodajcu určil pána poslanca Jozefa Reu, svojho predsedu. Takže prosím pána predsedu Reu, aby nám predniesol návrhy gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, hostia,

    predkladám Národnej rade Slovenskej republiky spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 855.

    Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri tomto rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 12. decembra 1997, čím sa splnili podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto práve prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona predstavuje zavŕšenie významnej etapy reformy verejnej správy v Slovenskej republike a vytvára predpoklady na konkrétny prínos vo sfére asociačných a integračných snáh Slovenskej republiky.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, a najmä v rámci jeho druhého čítania vo výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí tento vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých ďalších zákonov prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1916 z 12. decembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, okrem Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a napokon okrem Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Toľko zo spravodajskej správy výboru Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžem teda otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky. Za kluby sa prihlásili pán poslanec Bajan, pani poslankyňa Sabolová, páni poslanci Sopko a Bárdos. Takže prosím pána poslanca Bajana. Ešte chcem podotknúť, že ide o prvé čítanie, ak som to nepovedal na začiatku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že v prvom čítaní sa máme venovať predovšetkým filozofii predkladanej právnej úpravy, tak sa pokúsim veľmi všeobecne uviesť dôvody, ktoré ma vedú k záveru, ktorý vám potom neskôr oznámim.

    Takže dovoľte mi, aby som sa vyjadril k parlamentnej tlači číslo 855, ktorou chce vláda Slovenskej republiky aspoň formálne dokonštituovať transformáciu verejnej správy, a to vznikom vyšších územných celkov. Pri transformácii ekonomiky a transformácii sociálnej sféry sa vlády na Slovensku od roku 1989 snažia realizovať i tretí pilier transformácie spoločnosti, a to transformáciu verejnej správy.

    V jej legislatívnej časti si odborníci z oblasti verejnej správy počínali často zdatnejšie ako ich kolegovia z ekonomickej a sociálnej sféry. Veď nakoniec mali aj na čo nadväzovať. Je všeobecne známe, že samospráva na území Slovenska sa rozvíjala prakticky od 13. storočia, teda má bohatú históriu. Spočiatku sa uplatňovala v správe miest, neskôr vo vecnej správe všeobecne. Samospráva na úrovni miest a obcí sa prakticky bez prerušenia rozvíjala až do roku 1949. Formálne bola upravená i v rámci jestvujúcej a postupne sa meniacej štruktúry národných výborov. Plnohodnotne bola obnovená v roku 1990 schválením zákona Národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tento zákon je prirodzeným zavŕšením celého procesu postupného sebazdokonaľovania foriem obecnej a miestnej samosprávy v našich dejinách. Svojím obsahom, deľbou právomocí a uplatnením kontroly výkonu správy a moci možno povedať, že patrí medzi najlepšie v európskom priestore.

    Vážené kolegyne, kolegovia, možno, samozrejme, ešte spomenúť i tú skutočnosť, že i regionálna samospráva na území Slovenska má svoju bohatú históriu. Veď už v spomínanom 13. až 15. storočí prebiehal proces tzv. hradskej verejnej správy. Postupne sa ustanovila forma šľachtických stolíc, stavovských parlamentov, na čele stolice, neskôr župy stál panovníkom vymenovaný župan. Hlavným predstaviteľom samosprávy bol jeho stoličný, parlamentom zvolený podžupan. Viedol rokovania stoličného, resp. župného parlamentu. Považoval sa tiež za vedúceho funkcionára stoličnej administratívy. Mohli by sme, samozrejme, pokračovať ďalej. Je to uplatňovanie samosprávnej parlamentnej formy rozhodovania na všetkých úrovniach obcí, miest a regiónov v období rokov 1867-1919 a jej plynulé pokračovanie v rokoch 1919-1928. Dokladuje to aj uplatnenie v rámci orgánov verejnej správy v období krajinského zriadenia, dokonca aj v rámci štruktúr verejnej správy slovenského štátu z rokov 1939-1945.

    V období socializmu však išlo o degradovanú samosprávu, centralisticky riadenú štátom a štátostranou. Ako som spomenul, až zákon Národnej rady z roku 1990 o obecnom zriadení bol prirodzenou reakciou na nefunkčný centralistický model spoločnosti. Za zásadný zlom v tejto oblasti transformácie spoločnosti osobne pokladám prijatie koncepcie reformy verejnej správy v roku 1983, keď sa dalo predpokladať, že po tomto termíne zaznamenal proces decentralizácie z kvalitatívnej úrovne klesajúcu tendenciu.

    Po tomto roku sa vlády na Slovensku postupne, ale iste odkláňajú od základných princípov samosprávnosti a smerujú k zoštátňovaniu verejnej správy. V súčasnosti tento proces nesmeruje k decentralizácii smerom k samospráve ako takej, ale prudko akceleruje k centralizácii štátnej moci. Tento proces sa presadzuje v súčasne platných zákonoch o územnom a správnom členení a organizácii miestnej štátnej správy, ktoré spomínal pán minister, chce sa presadiť i pripravovaným zákonom o vyšších územných celkoch, teda zákonom, o ktorom teraz hovoríme, ako i v pripravovaných zákonoch o voľbách do orgánov samosprávy, v návrhu zákona o štátnej službe, návrhu zákona o štátnej pokladnici. Prerokovaná novela zákona číslo 369, ktorá je o obecnom zriadení, a každoročne znižované podiely miest a obcí na štátnom rozpočte prakticky pripravujú likvidáciu reálnej samosprávy, čoho dôsledkom je stav, že sa zneprehľadňuje zodpovednosť za stav vecí verejných na miestnej a regionálnej úrovni. Občania zvyknutí vybavovať si veci u starostu alebo primátora zisťujú každodenný úbytok reálnych nástrojov na riadenie tej ktorej komunity.

    Dovoľte mi však, aby som sa vrátil len k jednej právnej norme, a to k návrhu zákona o vyšších územných celkoch, teda k tlači 855. Aké mali byť teda, alebo aké boli teoretické aspoň niektoré východiská vzniku tohto zákona. Vo väzbe na článok 64 Ústavy Slovenskej republiky ods. 3 by sa mala zriadiť regionálna samospráva, čím by sa mala vytvoriť dvojúrovňová samospráva obec - vyšší územný celok, resp. nepriamo trojúrovňová obec - vyšší územný celok - Národná rada Slovenskej republiky.

    Vyšší územný celok a jeho samosprávne orgány by mali v súlade s rešpektovaním princípu subsidiarity zabezpečovať vo všeobecnosti najmä tieto okruhy úloh: riadiť rozvoj verejných odvetví zabezpečujúcich životné podmienky obyvateľov v regióne a predstavujúcich rámec mesta alebo obce nezávisle od ústredných orgánov štátnej správy. Ďalej pôsobiť, spolupôsobiť so samostatnými orgánmi miest a obcí pri zabezpečovaní ich rozvoja. Po ďalšie, formovať vzťahy k fyzickým a k právnickým osobám pôsobiacim v územných obvodoch miest a obcí v záujme vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja regiónu a v rámci prijatých regionálnych programov. A v neposlednom rade hospodáriť s vyšpecifikovaným okruhom vlastných príjmov s prepojením na štátny rozpočet. Vyšší územný celok by sa mal teda v princípe zamerať na proporcionálny rozvoj regiónov a spolupracovať s občanmi pri zabezpečovaní rozvoja jednotlivých obcí toho ktorého regiónu. Ako som už spomenul, výsledkom prebiehajúcej reformy verejnej správy by jednoznačne malo byť decentralizované, deetatizované a demokratickejšie riadenie verejných vecí. A malo by slúžiť priblíženiu verejnej správy k občanovi, ale, samozrejme, nielen geografickému priblíženiu. Ide najmä o praktický dosah a dohľad nad výkonom verejnej správy ako takej.

    Teda pokúsme sa, kolegyne a kolegovia, úprimne si odpovedať na otázku, či spĺňa uvedená norma tieto kritériá. Z môjho pohľadu určite nie. Ak schvaľujeme zákon, ktorý vytvára nejakú novú spoločenskú štruktúru, mali by sme sa opýtať, čo bude táto štruktúra robiť, aké bude mať kompetencie. Už teraz vieme, že na úrovni obce sa vykonávajú niektoré originálne kompetencie, ako napríklad služby miestneho hospodárstva, bytového hospodárstva, ochrany životného prostredia, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, kultúry, bytovej výstavby, investičnej výstavby, a kompetencie prenesené zo štátnych orgánov na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, ochrany životného prostredia, veterinárnej starostlivosti, dopravy, poľnohospodárstva a rybárstva, cestného hospodárstva, požiarnej ochrany a správy dane z nehnuteľností. Vyššie územné celky by mali byť doplnené o kompetencie v oblasti sociálnej pomoci a všeobecnej vnútornej správy, ako je napríklad výkon činnosti osvedčovania listu alebo podpisu na listinách. Okrem toho by bolo efektívne v oblasti hospodárskoriadiacich, opakujem, hospodárskoriadiacich funkcií presunúť kompetencie z orgánov štátu na orgány vyššieho územného celku na úsekoch školstva, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, kultúry a cestovného ruchu.

    Opäť tá istá otázka. Je niečo konkrétne z tých oblastí spomenutých v tomto návrhu zákona? Odpoveď je: Samozrejme, nič. Je prirodzené, že by sme sa mali zastaviť aj pri otázke, z čoho bude táto štruktúra existovať. Pán minister sa pri predkladaní tohto návrhu veľmi elegantne tomuto vyhol. Ani sa mu veľmi nečudujem. Súčasťou prílohy tohto zákona je náčrt určitej finančnej štruktúry možného fungovania orgánov krajskej samosprávy, ale obávam sa, že to nebolo presne to, čo by mal vystihovať tento návrh zákona.

    Samozrejme, nemá význam tento problém dlho rozvádzať. Vidíte sami, čo je v zákone. Vláda nám predkladá návrh na vznik novej štruktúry bez bazálneho základu existencie financií. Samozrejme, mohli by sme ďalej a ďalej pokračovať. Dovoľte mi však, kolegyne, kolegovia, smerovať k záveru.

    Na základe už povedaného skúsme spomenúť niekoľko základných dôvodov, prečo klub Demokratickej únie nemôže podporiť alebo nebude odporúčať prijatie tohto zákona v tejto verzii.

    Ako prvý dôvod - návrh zákona nedáva samospráve, teda vyššiemu územnému celku ani minimálne kompetencie, ktoré by odôvodňovali jej vznik a existenciu. Druhý dôvod - návrh zákona nevytvára zázemie na financovanie samosprávy vyššieho územného celku a jej činností, nepomenúva príjmy a výdavky vyššieho územného celku. Tretí dôvod - návrh zákona nerieši vzťahy štátnej správy a samosprávy na úrovni kraja. Štvrtý dôvod - na to, že tento projekt nič nerieši a neprináša, je mimoriadne finančne náročný, cca 500 miliónov počas jedného volebného obdobia v čase, keď finančným kolobehom je takmer každá sféra spoločnosti. Na moje veľké prekvapenie, čo sa u právnikov rezortu málokedy stáva, zákon vykazuje pomerne veľa legislatívnych, ako aj vecných nedokonalostí, ktorým sa však budem venovať v prípade druhého čítania, inokedy, ale obávam sa, že sú neodstrániteľné, napríklad § 1, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 20, 23 a iné. Šiesty dôvod - bez toho, aby nebol súčasne s týmto návrhom zákona predložený zákon o regionálnom rozvoji, ako i zákon o majetku vyššieho územného celku, ako i niektoré ďalšie čiastkové novely iných vecne príslušných zákonov, je individuálne prijatie tohto zákona z legislatívnej, ale i vecnej stránky nezmyslom.

    Na záver mi, kolegyne a kolegovia, dovoľte položiť otázku, ktorá by mala sprevádzať každú systémovú zmenu, a to, aký efekt prináša táto zmena z hľadiska kvality a racionalizácie poskytovania danej verejnej služby v prítomnosti, respektíve v dlhšom časovom horizonte. Obávam sa, že odpoveď naozaj môže byť len jedna - žiaden pozitívny efekt.

    Takže, kolegyne, kolegovia, neponáhľajme sa, nepredraďujme formu pred obsahom. Preto navrhujem nasledovné uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme tlač 855 vrátili predkladateľovi na dopracovanie. V prípade, že tento návrh nezíska dostatočnú podporu, žiadam, aby sa hlasovalo o druhom uznesení v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), a to, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

    Druhá je prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne,

    vystupujem za poslanecký klub KDH. Poslanecký klub KDH v súlade so stanoviskom odborníkov, a teda so stanoviskom Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a obcí Slovenska a ďalšími organizáciami a združeniami samosprávy zásadne odmieta vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a doplnení niektorých zákonov (tlač 855), a to s týmto zdôvodnením.

    Návrh zákona neposkytuje samospráve vyšších územných celkov ani minimálne kompetencie, stabilné finančné zdroje a vlastný majetok, čo jednoznačne spochybňuje účelnosť a opodstatnenosť ustanovenia samosprávy na regionálnej úrovni v predloženom znení. Navrhované ustanovenie ôsmich krajských samospráv nerešpektuje geografický reliéf a krajinnoekologické podmienky Slovenska a jeho členenie na reálne hospodársko-sociálne a etnokultúrne regióny. Predložené znenie je v rozpore s ucelenou koncepciou reformy verejnej správy, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky, s obsahom a duchom článku 64 Ústavy Slovenskej republiky, so súvisiacimi dohovormi a dokumentmi Rady Európy, a to Európskou chartou miestnej samosprávy, Európskou chartou regionálneho plánovania, Dohovorom o prihraničnej spolupráci, ako aj Európskou chartou regionálnej samosprávy atď.

    Vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov ustanovuje len formálnu fiktívnu samosprávu. Prijatím zákona by v praxi volení predstavitelia regionálneho parlamentu niesli zodpovednosť pred svojimi voličmi za rozhodnutia štátnej správy, ktoré reálne nemôžu ovplyvniť. Je to neetické a nedemokratické. Je to falošný obraz, karikatúra demokracie.

    Do parlamentu sme predvčerom mali dostať list z Únie miest a obcí, ktorý, myslím si, že niektorí poslanci dostali, niektorí nie, aj keď bol doručený všetkým poslancom, mal byť doručený všetkým poslancom, a v ňom sa žiada od poslancov neprijať predložené znenie zákona.

    Dovolím si veľmi krátku časť z tohto listu odcitovať:

    "V mene prezidenta prezídia všetkých členov Únie miest a obcí Slovenskej republiky obraciam sa na vás a členov klubu poslancov vašej strany v Národnej rade Slovenskej republiky s naliehavou žiadosťou neschváliť predložený návrh.

    Vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a doplnení niektorých zákonov nerešpektuje ani základné požiadavky predstaviteľov samosprávy, ktoré verejne deklarovali Únia miest a obcí Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Klub primátorov miest Slovenskej republiky, všetci účastníci okrúhleho stola miestnej samosprávy, jednotlivé mestá, obce, regionálne združenia, ako aj primátori krajských miest."

    Na záver teda žiadajú o neprijatie, na základe uvedených argumentov nepodporiť tento vládny návrh, pretože spochybňuje demokratickú orientáciu reformy verejnej správy v očiach našej verejnosti a v zahraničí.

    Včera sa touto problematikou zaoberalo aj prezídium Únie miest a obcí a bola to ich hlavná téma rokovania, pretože vieme, že sa pripravuje a podľa istých zdrojov dnes by malo prebiehať aj v Legislatívnej rade vlády rokovanie o novele zákona o obecnom zriadení, čo, myslím si, je, ako hovoril aj pán poslanec Bajan, jeden z dobrých zákonov, ktorý upevňuje samosprávny princíp na Slovensku.

    Citujem časť z komuniké prezídia: "Navrhovaný zákon je nedemokratický, neetický, nemorálny. Je urážkou všetkých predstaviteľov samosprávy a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Únia zásadne odmieta inštaláciu bábkovej samosprávy na regionálnej úrovni v zmysle predloženého návrhu zákona. Radikálne tiež odmieta spôsob prípravy a predovšetkým absolútnu ignoráciu všetkých požiadaviek samosprávy. Vyzýva preto všetkých poslancov Národnej rady, aby hlasovali proti prijatiu vládneho návrhu, a tak spoločne s Úniou miest a obcí nástojili na pokračovaní reformy v duchu ucelenej koncepcie reformy verejnej správy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Európskou chartou miestnej samosprávy. Únia miest je presvedčená, že sa proces reformy uberá nesprávnym smerom od demokracie k centralizácii moci a k likvidácii samosprávy ako takej. Rovnako odmietame novelu zákona o obecnom zriadení v zmysle doterajších návrhov vlády a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že o ďalšom pokračovaní reformy v budúcej podobe verejnej správy by mali rozhodnúť voliči v blížiacich sa voľbách."

    Pán poslanec Rea, chcela by som vás upozorniť, že môžem predniesť v Národnej rade akékoľvek stanovisko kompetentných orgánov. Buďte taký láskavý, vaši poslanci tu chodia s vernostnými vystúpeniami, buďte taký láskavý, nekomentujte a správajte sa ako poslanec. Aj vy, pán poslanec Húska, máte zbytočné komentáre.

    Pán predseda, prosila by som vás, aby ste upozornili poslancov.

  • Upozornil som obidve strany.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prednášajte si svoje návrhy len spoza pultu. Nekonverzujte počas priebehu.

  • Áno, budem rada, keď na to upozorníte.

    Vláda pri tvorbe návrhu zákona ignorovala požiadavky samosprávnych združení, ktorých sa zákon bezprostredne týka.

  • Dá sa o tomto postoji vlády racionálne hovoriť a zdôvodniť tento postoj, prečo ignorovala tieto požiadavky? Potom požiadam aj pána ministra, aby sa vyjadril, prečo požiadavky týchto organizácií neboli zapracované. Náš názor je, že je to logický dôsledok pôsobenia skoršie prijatých zákonov o územnom členení a organizácii štátnej správy.

    Štátna správa systematicky posilňovaná odmieta odovzdať časť kompetencií samospráve, a pritom ich nedokáže plniť. V praxi to potom vyzerá tak, že starostovia a primátori sa zaoberajú a zodpovedajú pred svojimi voličmi za situáciu v školstve, v zdravotníctve, v miestnej doprave, hoci ich obhospodaruje štátna správa. Veci zašli tak ďaleko, že napríklad Slovenská autobusová doprava v Žilinskom kraji sa na konci minulého roka obrátila na starostov a primátorov s požiadavkou, aby sa postarali o vyrovnanie jej deficitu. Pritom na to kompetencie nemajú. Dá sa povedať, ide skoro o porušenie zákona.

    Čo bude znamenať prijatie návrhu pre práve sa uskutočňujúcu reformu verejnej správy? Vládou presadzovaná územná a organizačná štruktúra a kompetenčné vybavenie obidvoch zložiek verejnej správy, štátnej správy a samosprávy vyhovuje modelu centrálneho riadenia. Verejná správa sa však na našom území progresívne vyvíjala už od 13. storočia. Bohužiaľ, najmä v posledných päťdesiatich rokoch bola systematicky deformovaná, bola potláčaná jej samosprávna zložka. Po roku 1989 sa vytvorili podmienky na oživenie samosprávy. Ak by sa teraz uplatnil náš model verejnej správy a fiškálnej decentralizácie, boli by sme jednou z prvých krajín v postkomunistickej Európe so skutočne demokratickou verejnou správou. Vláda však túto cestu nepreferuje. K návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov možno poznamenať len toľko: radšej žiadna regionálna samospráva ako takáto.

    Z tohto dôvodu a z týchto názorov, ktoré som predniesla, navrhujem hlasovať v opačnom poradí, ako navrhol pán poslanec Bajan, v prípade, že s tým bude súhlasiť, aby sme hlasovali podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní. Tým by sme počkali na to, aby sa vytvoril jeden správny a dobrý zákon, a až po druhé, vrátiť vláde tento návrh na prepracovanie, čiže podľa § 73 ods. 3 písm. a).

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Ďalej za klub SDĽ vystúpi pán poslanec Sopko. S faktickou poznámkou medzitým pán poslanec Cuper.

  • Pani poslankyni Sabolovej chcem poradiť, ak by chcela vidieť karikatúru samosprávnej demokracie, jej nemorálnosť a korupčnosť, môže sa ísť pokojne pozrieť na bratislavskú radnicu, ktorú vedie primátor za KDH pán Kresánek a poslanci za DÚ a KDH, ktorí toto mesto odslovenčili, urobili z neho smiešnu internacionálnu karikatúru, odstránili všetky sochy pripomínajúce slovenských dejateľov, samozrejme, rozpredali ho a podriadili zahraničným firmám. Všetky tieto ekonomické a hospodárske bašovania, samozrejme, zaplatíme my obyvatelia Bratislavy, či už ide o spaľovňu, či už ide o známu kauzu Revital, ktorý prešustroval pol miliardy. Takže vy pani Sabolová nehovorte o karikatúrach demokracie v samospráve. Pozrite sa vlastne do vlastných radov. Alebo hádam chcete zakrývať svoje - prepáčte mi za hodnotenie vášho vystúpenia, ktoré neviem, kto vám napísal, lebo určite nevzišlo z vašej hlavy - trochu nemorálne vystúpenie k tomuto zákonu, ktorým sa vláda chce alebo snaží zaviesť druhý stupeň samosprávy, že vy nás tu budete o tom poúčať. Pozrite sa radšej doma v Košiciach, kde sa nemorálne správajú znovu poslanci DÚ a KDH a neumožňujú demokraticky zvolenému starostovi nastúpiť do úradu, robia z toho frašku. Takže, ak by sme vám dali ešte viacej samosprávnej demokracie, v niektorých vašich regiónoch by bolo naozaj veľmi zle.

    Ďakujem.

  • Ďalej sú faktické poznámky, ale prosím, aby ste faktické poznámky venovali vystúpeniu pani poslankyne.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • V nadväznosti na vystúpenie pani Sabolovej sa chcem ospravedlniť pánu doc. Cuperovi, že vo svojom príspevku nespomenula naozaj odstránenie slovenského dejateľa Kolíska z Námestia 4. apríla. To, myslím si, bolo naozaj veľmi zlé, najmä tá jeho slovenskosť bola veľmi zaujímavá z vašej strany, pán Cuper.

  • K vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej by som chcel dodať, že ak by chcela vidieť karikatúru právneho experta, tak nemusí ísť dokonca ani tak ďaleko ako na magistrát, pretože to tu má k dispozícii, osobitne, ak si spomenieme na to, ako právny expert HZDS odmietal rokovať o návrhu dvoch poslancov Národnej rady vzhľadom na to, že sa podpísali ako skupina poslancov, hoci to predpokladajú legislatívne pravidlá Národnej rady...

  • ...a v prípade, že takýto návrh podali poslanci za vládnu koalíciu, tak mu tento problém neprekážal. Myslím si, že toto je skutočná karikatúra právneho experta.

    Ďakujem pekne.

  • V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej chcem pánu poslancovi Mikloškovi povedať, že Námestie 4. apríla bolo premenované na Hlavné námestie. Jeho znalosti o Bratislave sú obdivuhodné. Na vystúpenie v nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej - právnemu expertovi KDH, ktorého inteligencia poklesla pod - IQ 30 stupňov, ktorý sa nezmôže na to, aby si preštudoval niečo zo sociológie a sociológie práva, že dvaja naozaj nie sú skupinou, nech sa ide dať vyšetriť k ich zdravotnému expertovi pánu Laukovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, chcem vás len požiadať, aby sme sa aj pri faktických poznámkach a pri vystúpeniach držali témy a navzájom nediskutovali o osobných názoroch.

    Prosím, pán poslanec Sopko. A prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia poslanci,

    navrhovaný zákon je súčasťou prác na reforme miestnej verejnej správy a má byť základom budovania samosprávy vyšších územných celkov. Reforma miestnej verejnej správy je v posledných troch rokoch jedným z najdiskutovanejších problémov transformácie našej spoločnosti. Proces reformy prechádza zložitým vývojom transformácie centrálnej a miestnej moci, čoho odrazom je aj súčasná veľmi bohatá diskusia o podobe vyššieho stupňa samosprávnych celkov.

    Len na oživenie pamäti spomeniem, že celkovú koncepciu reformy miestnej verejnej správy komplexne určuje dokument, ktorý sa nazýva Stratégia reformy miestnej verejnej správy, ktorý schválila vláda Jozefa Moravčíka v roku 1994. Zásady koncepcie miestnej verejnej správy v marci 1994 prerokovala aj Národná rada Slovenskej republiky. V tomto dokumente sa predpokladalo, že reforma bude riešiť tieto základné problémy: zdokonalenie organizácie miestnej štátnej správy, konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov, decentralizáciu právomocí z orgánov štátu na územnú samosprávu a vytvorenie predpokladov na jej realizáciu a vymedzenie nového územného a správneho členenia Slovenskej republiky.

    Spomínaný dokument rovnako navrhoval, aby sa proces reformy uskutočnil postupnými politickými krokmi. Súčasná vláda Vladimíra Mečiara v rámci tohto dokumentu do roku 1995 presadzovala taký postup reformy, ktorý uprednostňoval otázku územnosprávneho usporiadania pred ostatnými reformnými krokmi, ako je napríklad prenos kompetencií z orgánov štátu na územnú a miestnu samosprávu, ako je doriešenie systému financovania samospráv a podobne. Práve tento postup vlády Slovenskej republiky stanovený uznesením vlády číslo 755 z roku 1995 vzbudil nedôveru opozičných politických strán aj zástupcov miestnych samospráv, aj Združenia miest a obcí Slovenska.

    Zásadné výhrady k vládnemu návrhu zákona, to znamená k tlači číslo 855, môžem koncentrovať do týchto oblastí. Nebola splnená základná otázka smerovania reformy, to znamená decentralizácia moci zo štátnych orgánov na územnú samosprávu. Pretrvávajú nejasnosti v otázke presunu kompetencií z ministerstiev na kraje a zo štátnej správy na samosprávy. Sú tu oprávnené obavy, že sklzávanie rozhodnutí o kompetenciách samosprávy vyšších územných celkov potrvá celé nasledujúce prvé funkčné obdobie, čo spôsobí rôzne ťažkosti.

    Ďalej sú to nejasnosti vo finančných pravidlách, ktoré sa tu už spomínali, a v spôsobe financovania samospráv vyšších územných celkov. Nie sú určené zásady financovania, finančné zdroje a daňové procesy medzi regionálnou a miestnou vládou. Rovnako spomeniem neustále odďaľovanie ratifikácie Európskej charty miestnej samosprávy, nekoordinovanosť návrhu zákona so stanovenými reformnými krokmi prerokovanými v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona bol pripravený bez jasnej koncepcie na vytvorenie vyšších samosprávnych územných celkov. Nedostatočne je definovaná regionálna samospráva a vzťahy medzi obecnou samosprávou, regionálnou samosprávou a štátnou správou. Otázka decentralizácie moci na územnú samosprávu sa týmto návrhom zákona vlastne posúva do ďalšieho obdobia, kdesi na neurčito.

    Ďalej spomeniem nejasný a nefunkčný mechanizmus koordinácie činnosti štátnej správy a samosprávnej zložky vyššieho územného celku. Nesplnenie podmienok na vyvážený sociálnoekonomický rozvoj vyššieho územného celku a na harmonické usporiadanie jeho hospodárskych a sociálnych funkcií. Rovnako aj mne absentuje zákon o regionálnom rozvoji, ktorý pokladám za veľmi dôležitý, a teda s týmto bezprostredne súvisí. Zastávam názor, že v zákone je navrhovaný nízky počet zastupiteľského zboru poslancov krajskej samosprávy. Rád by som uvítal, aby to boli aspoň dvojnásobné počty, ako je to navrhované v zákone. Ďalej mi chýbajú aspoň zásady zákona o voľbách do orgánov vyššieho územného celku. Vo vládnom návrhu zákona sú výrazne oklieštené kompetencie a obsahujú vlastne len formálne akty porovnateľné s kompetenciami plén bývalých krajských národných výborov.

    Spôsob financovania, opätovne sa k tomu vraciam, nie je úplne jasný a bola odmietnutá pôvodne proklamovaná finančná suverenita, pokiaľ ide o § 9. Predpokladá sa priame financovanie samosprávy zo štátneho rozpočtu. Možno potom vôbec hovoriť o samospráve, ak je finančne nesvojprávna? V § 10 sa síce spomína majetok vyššieho územného celku, ale jeho obsah nie je nikde definovaný.

    Podľa štruktúry orgánov krajskej samosprávy a podľa početnosti odborníkov aparátu kancelárie sa usudzuje, že sa od samosprávy neočakáva, že by sa mohla reálne podieľať na tvorbe a realizácii regionálnej politiky. Svedčia o tom aj znenia § 4 a § 5, ktoré upravujú jej pôsobnosť na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. Inými slovami, samospráva vyššieho územného celku sa len vyjadruje, upozorňuje, spolupracuje, dbá, utvára predpoklady, ale v podstatných otázkach vlastne o ničom nerozhoduje, len schvaľuje to, čo vytvorí štátna správa.

    Ako budú občania akceptovať takúto samosprávu? Z pohľadu kompetencií máme dojem, že zákon má naozaj slúžiť len tomu, aby sa naplnil článok 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky o ustanovení samosprávy vyššieho územného celku. Samospráva vyššieho územného celku podľa § 4 nefinancuje regionálne aktivity, ale je oprávnená vyjadrovať sa k rozpočtovej kapitole kraja v rámci štátneho rozpočtu. Z tohto vyplýva, že nemôže byť kompetentná konať, čo vlastne svedčí o nepochopení samosprávneho princípu.

    Z § 7 veľmi jasne vyplýva, že dominantné postavenie v systéme verejnej správy bude mať regionálna štátna správa, čo je v rozpore s Európskou chartou. Na základe spomínaných faktov návrh zákona z nášho pohľadu je neakceptovateľný, pretože nevytvára základy na naplnenie základných funkcií samosprávy vyšších územných celkov ani podmienky na vznik a pôsobenie regionálnych samospráv, ktoré by boli schopné eliminovať centralistické zasahovanie do života regiónov. Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice návrh zákona zásadne odmieta, pretože je v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv aj s Ústavou Slovenskej republiky a odporuje zásadným princípom územnej demokracie. Pripájam sa preto k poslancovi pánu Bajanovi a v súlade s § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujem návrh zákona vrátiť jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Za klub MKDH teraz vystúpi pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    včera pri hlasovaní o programe rokovania 41. schôdze Národnej rady som navrhol nezaradiť práve prerokovaný vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov, to znamená tlač číslo 855, do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky preto, lebo v žiadnom prípade nespĺňa elementárne kritériá takého návrhu zákona, ktorý by vytvoril podmienky na vznik plnohodnotných orgánov samosprávy v systéme verejnej správy.

    Taký vážny krok, akým nepochybne je vytvorenie vyšších územných celkov, regionálnych samospráv, sa v demokratickej spoločnosti nemôže urobiť takým štýlom, a tobôž nie s takým obsahom, čoho sme teraz svedkami. Súčasná vládna garnitúra v žiadnom prípade nechce prehlbovať samosprávnu demokraciu, nie náhodou absentuje u nej vôľa delegovať väčšinu alebo väčšiu dávku centrálnych právomocí spolu s nevyhnutnými finančnými tokmi na nižšie články samosprávy. Súčasná moc samosprávu v žiadnom prípade nepovažuje za svojho partnera, ale za podriadeného, ktorý má byť servilný a musí byť poslušný. A v takom duchu sa pripravoval aj návrh na vytvorenie vyšších územných celkov.

    Nie je to žiadne prekvapenie, veď od nástupu súčasnej vlády namiesto deklarovanej snahy o decentralizáciu moci sme svedkami jasnej centralizácie moci. Problém samosprávy a tzv. reformy verejnej správy je ostro sledovanou otázkou, čo je samozrejmé, veď ide o otázky, ktoré sa bytostne týkajú všetkých občanov Slovenskej republiky. Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest a obcí Slovenska sa v žiadnom prípade nestotožňujú s predloženým návrhom a svoj návrh prezentovali a prezentujú na rôznych fórach a taktiež v médiách.

    Som toho názoru, že ústredné orgány štátnej správy by mali odovzdať právomoci na nižšie stupne, a to na samosprávy, a nie na nižšie stupne štátnej správy. To by bolo v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. A bolo by to, samozrejme, demokratické aj legálne, veď samosprávy pochádzajú z volieb a ich mandát je nespochybniteľný. V prípade predloženého návrhu nie je riešený vzťah štátnej správy a samosprávy vyšších územných celkov, krajské samosprávy by nemali prakticky žiadne kompetencie. Iba vo všeobecnosti je spomenuté financovanie vyšších územných celkov, tak ani nie je jasné, odkiaľ by boli zdroje, podľa akého kľúča by sa riešila otázka financovania, ako by sa to konkrétne premietlo do rozpočtov.

    Vládu, presnejšie povedané Hnutie za demokratické Slovensko absolútne nezaujíma názor Združenia miest a obcí Slovenska, takisto Únie miest a obcí Slovenska, Klubu primátorov miest Slovenskej republiky a ani názor primátorov krajských miest. To už niečo znamená. Sama chce prevalcovať každého a nemá záujem konzultovať s nikým o tejto otázke.

    Dovoľte mi, aby som aj ja citoval niekoľko myšlienok z názoru Združenia miest a obcí Slovenska, resp. Únie miest a obcí, lebo považujem za veľmi potrebné, aby sme viackrát zdôrazňovali, aký postoj zaujala rada Združenia miest a obcí Slovenska alebo Únia miest a obcí Slovenskej republiky.

    Veľmi krátko, keď dovolíte. Rada Združenia miest a obcí Slovenska vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov zásadne odmieta, pretože nevytvára podmienky na vznik plnohodnotných a zmysluplných orgánov v systéme verejnej správy. Združenie miest a obcí Slovenska považuje návrh zákona v tejto podobe pre samosprávu miest a obcí za dehonestujúci. Návrh zákona nerešpektuje princíp subsidiarity ani základné tézy dvoch dokumentov Rady Európy, a to Európskej charty miestnej samosprávy a Európskej charty regionálnej samosprávy. Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska vyjadrujú, že ich zásady a ich pripomienky sa pri tvorbe návrhu zákona nerešpektovali.

    Dovoľte mi veľmi krátky citát z názoru Únie miest a obcí Slovenskej republiky. Citujem: Návrh nie je v súlade so súvisiacimi dokumentmi Rady Európy a neposkytuje samosprávam vyšších územných celkov ani minimálne kompetencie a stabilné finančné zabezpečenie ich výkonu, čo jednoznačne spochybňuje účelnosť a opodstatnenosť ustanovenia samosprávy vyšších územných celkov v navrhovanej podobe. Územné ohraničenie pôsobnosti regionálnej samosprávy nerešpektuje ani geografický reliéf krajiny, hospodársko-sociálne a etnokultúrne členenie Slovenskej republiky a systémovo nerieši vzťah štátnej správy a samosprávy, ustanovuje len formálnu fiktívnu samosprávu, ktorú v skutočnosti podriaďuje orgánom štátnej správy. Toľko citát z Únie miest a obcí Slovenskej republiky.

    Súčasný návrh je podľa môjho názoru len výsmechom princípu subsidiarity a princípu samosprávy a namiesto samospráv by tak vznikol ďalší stupeň štátnej správy, a dúfam, že to by sme nechceli. Táto otázka, ako predrečníci viackrát spomenuli, by sa mala riešiť a vyriešiť iba komplexným spôsobom, a nie účelovým spôsobom, teda bez komunikácie s tými, ktorých sa to týka a ktorí by mali čo povedať k obsahu návrhu zákona.

    Predložený vládny návrh je presne taký, aká bola politická požiadavka HZDS na vypracovanie takéhoto návrhu zákona. Bolo by veľkou chybou pokračovať v tomto trende aj ďalej. Prerokúvaný návrh je podľa môjho názoru nekoncepčný, zlý, pre samosprávu dehonestujúci, ktorý nemôže byť v žiadnom prípade vylepšený, inovovaný, a preto by sa naň malo čím skôr zabudnúť, tak ako je pripravený.

    Vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 855) nespĺňa elementárne kritériá, podľa ktorých by pozitívnym spôsobom prispel k posilneniu princípu subsidiarity a k decentralizácii moci. Preto za klub MK-MKDH podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky takisto navrhujem ako pani kolegyňa Sabolová, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný prihlásený poslanec za kluby. Samostatne do rozpravy sa písomne ešte prihlásili pán poslanec Pásztor a pán poslanec Ásványi.

    Prosím, pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada,

    prerokúvame vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov, ktorý patrí medzi právne predpisy, ktoré majú byť súčasťou reformy verejnej správy. Vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky, ktoré bude moderné a efektívne z hľadiska fungovania miestnej správy, čo je však najpodstatnejšie, to je transformácia inštitucionálneho systému regionálnej politiky s úzkou koordináciou s projektom decentralizácie štátnej správy.

    Tento vládny návrh zákona však zo žiadneho pohľadu nezodpovedá tomuto predsavzatiu, ale najmä Európskej charte samospráv. Aj krajské samosprávy budú predstavovať iba výstavný kus vo výklade demokratickej spoločnosti budovanej podľa predstáv vládnej koalície, ktorý je výstavný iba preto, lebo vôbec, ale vôbec ničím neprispeje ku konštituovaniu takých dôležitých samosprávnych orgánov, bez ktorých fungovanie demokratickej spoločnosti je nepredstaviteľné.

    Nadväzuje na premyslené a dôsledné kroky, ktoré sa už dosiaľ vykonali, za účelom odstavenia čo najväčšieho počtu ako-tak fungujúcich inštitútov na zásade samosprávnosti. Jednoznačne je to stanovené v § 4 návrhu zákona, ktorý vymedzuje pôsobnosť krajskej samosprávy pri výkone samosprávy, ktorú môže vymedziť ako spoluprácu, vyjadrovanie sa a upozorňovanie bez takých konkrétnych vecí, o ktorých by mala právo rozhodovať a ich význam by zodpovedal tomuto inštitútu. Aj z rozsahu pôsobnosti je zrejmé, aké postavenie má mať krajská samospráva. Tento návrh je pokračovaním tendencií vlády podriaďovať činnosť už nielen obcí a miest, ale aj krajskej samosprávy štátnej správe.

    Štátna správa predstavovaná svojím aparátom je predstaviteľom moci, ktorá jedine dokáže hájiť záujmy štátu a v porovnaní s pracovníkmi miest a obcí a budúcej krajskej samosprávy aj s najväčšími vedomosťami. Najzarážajúcejšou je trvalá tendencia presadzovania zásady predkladania rozhodnutí obcí a aj krajskej samosprávy na schválenie okresným a krajským úradom. V tomto konkrétnom návrhu zákona je to vymedzené v § 5 ods. 6, keď určuje, že krajská samospráva nemôže dohodu uzatvoriť a nemôže pristúpiť k členstvu v medzinárodnom združení, ak prednosta krajského úradu v stanovisku namieta rozpor návrhu dohody alebo návrhu na členstvo v medzinárodnom združení s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi alebo medzinárodnou zmluvou, alebo to, že ich obchádza, alebo to, že je v rozpore s verejným záujmom. Za vrchol všetkého však považujem to, že krajská samospráva, ak nesúhlasí so stanoviskom prednostu krajského úradu, môže sa do 30 dní od doručenia stanoviska domáhať na krajskom súde určenia, že návrh dohody alebo návrh na členstvo v medzinárodnom združení nie je v rozpore so skutočnosťami, ktoré vymedzuje tento paragraf.

    Podľa mojich vedomostí by Slovenská republika mala byť právnym štátom, ako sa to neustále dozvedáme z úst predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. A teda je samozrejmosťou, že každý v tomto štáte je povinný dodržiavať medzinárodné zmluvy, Ústavu Slovenskej republiky a zákony. Ak by dohody a členstvo neboli v súlade s uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v tejto republike je dostatočný počet orgánov, ktoré zabezpečujú zákonnosť, a je zbytočné tento okruh rozširovať o prednostu krajského úradu. Prečo sa nezveruje právo prednostovi krajského úradu napadnúť dohodu alebo členstvo prostredníctvom krajského súdu, a tak dokazovať tieto skutočnosti?

    Tendencia formovania gumových paragrafov zrejme ešte stále nebola prekonaná, keď § 5 ods. 3 návrh zákona vymedzuje rozpor s verejným záujmom, najmä ak ide o ohrozenie územnej celistvosti a zvrchovanosti Slovenskej republiky, nerešpektovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky a možnosť narušenia vzťahov medzi obyvateľmi dotknutých území alebo štátov. Územná celistvosť a zvrchovanosť je predmetom ochrany z hľadiska trestného práva. Kameňom úrazu je však charakteristika nerešpektovania zahraničnej politiky.

    Akým spôsobom sa bude dokazovať rešpektovanie alebo nerešpektovanie zahraničnej politiky na krajskom súde, bude naozaj veľmi, ale veľmi zaujímavé. Má sa tu na mysli zahraničná politika deklarovaná v programovom vyhlásení vlády alebo zahraničná politika, ktorá sa v skutočnosti presadzuje a nemusí byť v zhode s programovým vyhlásením? Len pre názorný príklad: vyhlásenie o pridružení štátov k Európskej únii a realizácia krokov vlády, ktoré jednoznačne možno kvalifikovať ako nezáujem o členstvo. Čo bude môcť narušiť vzťahy medzi obyvateľmi dotknutých území alebo štátov, ak takéto konanie je v súlade s medzinárodnými zmluvami, Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi? Je to názorný príklad zaťahovania nezávislých súdov do politiky.

    Vážené dámy a páni, konštituuje sa nový orgán, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti, ktorým sa stáva prednosta krajského úradu. Musí vopred schváliť nielen medzinárodné dohody a záujem o členstvo, ale aj pred prerokovaním návrhu nariadenia v krajskom zastupiteľstve sa musí požiadať prednosta krajského úradu o stanovisko k návrhu všeobecne záväzného nariadenia. To by asi malo znamenať, že ak nebude mať pripomienky, nebude mať ani prokuratúra, ktorej úlohou je vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti. Čo ak prednosta krajského úradu nebude mať pripomienky a prokurátor áno? Bude v tomto prípade zodpovedný za nezákonnosť nariadenia aj prednosta krajského úradu alebo iba krajské zastupiteľstvo? Ak iba krajské zastupiteľstvo, tak prečo nestačí zaslať na vedomie všeobecné záväzné nariadenie po schválení, aby sa mohol napadnúť zákonným postupom?

    Vláda Slovenskej republiky vychádza zo základnej filozofie neschopného a nemohúceho krajského zastupiteľstva, ktoré treba riadiť štátnou správou. Je možné jednoznačne uviesť, že tento návrh zákona krajskú samosprávu podriaďuje krajskému úradu. Stanovenie počtu samospráv vyšších územných celkov na 8 krajských samospráv považujem za neprijateľné, nereprezentuje záujmy čo najväčšieho počtu menších regiónov, aj keď v skutočnosti je s navrhovanou pôsobnosťou bezvýznamnou inštitúciou.

    Podľa môjho názoru v Slovenskej republike treba vybudovať skutočný systém regionálnych samospráv založený na princípe subsidiarity s možnosťou vlastného rozhodovania, s možnosťou vytvárania podmienok na vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj regiónov, s možnosťou racionálneho využívania miestnych a veľkej časti štátnych centrálnych zdrojov. Predložený návrh zákona je výsmechom demokracie, ktorej by zvolení predstavitelia regionálnej samosprávy boli zodpovední pred svojimi voličmi za rozhodnutia vlády a krajských úradov. Je to pokračovanie politickej a fiškálnej centralizácie moci, preto je zosmiešnením princípu subsidiarity. Preto tento návrh zákona zásadne odmietam a navrhujem, aby nebol zaradený do ďalšieho čítania.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Teraz prosím pána poslanca Ásványiho.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    aby som sa neopakoval po predrečníkoch, dovoľte mi hovoriť k obsahu návrhu zákona o jeho niektorých častiach.

    Vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky aj z programu terajšej vlády už niekoľko rokov sme hovorili o úlohe dobudovania systému samosprávy vytvorením regionálnych útvarov ako vyššieho stupňa samosprávy. Prerokúvame vládny návrh zákona, ktorý vytvára krajskú samosprávu a zabudol na regionálne usporiadanie. Samosprávu prispôsobuje k usporiadaniu štátnej správy, k vytvoreným 8 krajom. Vytvorené krajské celky nevystihujú pojem regiónu. Aké spoločné záujmy môže mať a uskutočňovať z hľadiska regionálnej možnosti a potrieb spoločne Záhorie a Žitný ostrov alebo oblasť nášho dolného Dunaja a hornonitrianska banícka oblasť? Alebo v Prešovskom kraji oblasť Vysokých Tatier a oblasť pri hraniciach s Ukrajinou? Tieto veľké územné celky - kraje štátnej správy je potrebné aspoň na vytváranie samosprávy rozdeliť na užšie regióny podľa svojráznosti, špecifických daností a ekonomickej činnosti. Tak budú vedieť riešiť vlastné problémy a uskutočňovať účelné využívanie miestnych ľudských, prírodných a iných zdrojov, ako je doslovne uvedené v § 4 ods. 1 návrhu zákona.

    Návrh zákona umožňuje spoluprácu so samosprávnymi územnými celkami susedných štátov, uzatvoriť dohodu o cezhraničnej spolupráci v záujme posilnenia susedských vzťahov, zbližovania kultúr, ochrany životného prostredia, ale, myslím si, aj výmeny skúseností a ekonomickej spolupráce. Prečo by mal schvaľovať takúto dohodu dvoch alebo aj troch samosprávnych celkov medzi susednými krajinami z našej strany prednosta krajského úradu? Vieme si predstaviť ten trapas, keď zástupca nášho samosprávneho orgánu o vytvorení dohody pred jej uzatvorením a podpísaním musí sa vyjadriť tak, že to musí doma odsúhlasiť s prednostom krajského úradu štátnej správy. To je degradovanie demokraticky zvoleného orgánu samosprávy, to je uskutočňovanie cenzúry štátnej moci. Vraciame sa do obdobia, keď bez súhlasu tajomníka jednej strany ani vietor nesmel fúkať.

    Bolo by veľmi ponižujúce uzákoniť túto povinnosť samosprávy na cenzúru svojich krokov. Dohody nesmú byť v rozpore s ústavou a so zákonmi, a to stačí pre zvolených zástupcov občanov, z ktorých mnohí, som o tom pevne presvedčený, budú na vyššej úrovni znalostí ako prednosta krajského úradu. Pritom úplne súhlasím so zásadou dozoru štátu v rámci všeobecne platných zákonov, napríklad o prokuratúre, o colnej správe, o ochrane životného prostredia a podobne.

    Obdobne budem hovoriť o ustanovení o všeobecne záväznom nariadení samosprávneho orgánu. Nesmie odporovať platným zákonným normám. Takéto obmedzenie musí postačovať ako záruka, nie je potrebná cenzúra prednostu krajského úradu.

    V zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je ustanovenie pre prípad odporovania všeobecne záväzného nariadenia ústave alebo zákonu. Zruší ho Národná rada Slovenskej republiky, a nie prednosta okresného alebo krajského úradu. Samozrejme, orgán prokuratúry pozastaví účinnosť takéhoto všeobecne záväzného nariadenia, teda odporujúceho zákonným predpisom s okamžitou platnosťou až do konečného riešenia zo strany Národnej rady. Neviem o prípade, že by od roku 1990 Národná rada Slovenskej republiky musela zrušiť nariadenie niektorej obce na Slovensku, a je ich okolo 2 800. Alebo že by sa to dialo bez nášho vedomia? Teraz máme strach z vytváraných 8 samosprávnych celkov.

    Musím ešte spomenúť navrhovanú časovú mašinériu procesu vydávania všeobecne záväzných nariadení. Prednosta krajského úradu má rezervovaných 30 dní na vyjadrenie. Potom nasleduje schvaľovanie samotného dokumentu v samosprávnom orgáne, ďalej redigovanie krajského vestníka a ešte 15 dní ďalšej rezervy po zverejnení nariadenia. To sú dva, správnejšie počítané, aj tri mesiace. My v Národnej rade tvoríme zákony za tri týždne!

    Otázka financovania a hospodárenia vyššieho stupňa samosprávy sa v návrhu zákona rieši veľmi hmlisto, nepresvedčivo. Vraj sa riadi schváleným rozpočtom. Nie je však ani zmienka o zdrojoch príjmov, iba odkaz na osobitný zákon, na rozpočtové pravidlá. Tieto pravidlá riešia explicitne otázku financovania obcí. Obce majú vlastné príjmy, dostávajú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo z fondov, majú svoj majetok, s ktorým hospodária, a môžu ho scudziť. Podieľajú sa na centrálnych daniach. V zákone číslo 369 o obecnom zriadení sú zdroje príjmov obcí taxatívne vymenované vrátane príjmov z miestnych daní a poplatkov.

    Ako to bude s príjmami vyššieho stupňa samosprávy? Nebude mať majetok na odpredaj. Neuvádza sa podiel na niektorých centrálnych daniach. Nie je stanovená prípadná kvóta na hlavu obyvateľa. Alebo sa počíta s odvodom časti príjmov obcí? Budú žiť z každoročných milodarov zo štátneho rozpočtu bez pevného stanovenia zásad prideľovania? Neopakujme kritizovanú neistotu a nechutnú každoročnú šarvátku vo výške podielu obcí na centrálnych príjmoch. Návrh zákona je neúplný, ak nerieši otázku financovania vlastnej činnosti orgánu samosprávy a nepoloží základy dotácie fondu regionálneho rozvoja.

    Vážené dámy a páni, iste som nevyčerpal vymenovanie všetkých negatívnych prvkov a nedorobkov predloženého návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov, ale stačí na konštatovanie, že návrh nie je dostatočne pripravený, nebol súhlasne odkonzultovaný so Združením miest a obcí. Tento orgán, združujúci drvivú väčšinu teraz fungujúcich samospráv, nemôže byť pri osnovaní tohto zákona vynechaný z hry. Odporúčam návrh zákona v zmysle rokovacieho poriadku ďalej neprerokúvať a vrátiť na dopracovanie za povinnej spoluúčasti Združenia miest a obcí Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ásványimu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme písomný zoznam poslancov prihlásených do rozpravy. Mená, ktoré svietia na tabuli, mám považovať za poslancov, ktorí sa ďalej hlásia do rozpravy? Áno. Čiže je to pán poslanec Kováč, pán poslanec Kvarda, pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou.

    Takže, vážení páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Kováča. Najskôr ale s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Ásványi,

    veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie i vystúpenie pána poslanca Pásztora. Chápem, o čo vám ide. Ide vám asi o to, že Slovensko by sa malo okrem tých 2 700 samosprávnych obcí, a absolútne skoro nezávislých od štátu, stať ešte štátom 8 absolútne nezávislých regiónov tiež na centrálnom štáte. Ale pokiaľ viem, ústava práve naopak hovorí o tom, že nositeľom suverenity a zvrchovanosti je Slovenská republika. Aj pán prezident podpisuje medzinárodné zmluvy a parlament ich ratifikuje. Teda spolupráca dvoch alebo viacerých orgánov je celkom bežnou záležitosťou aj pri uzatváraní medzinárodných zmlúv prvej kategórie, a nie ešte tretej.

    Chápem pána Pásztora, že by už najradšej videl Medzibodrožie pričlenené k Maďarsku, ale na to si ešte bude musieť počkať, než sa dostanú k moci také politické a právne kreatúry, akým je podpredseda KDH pán Šimko, žiaľ, nedopatrením vypustená táto kreatúra z právnickej fakulty, kde študoval.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    keď sme dostali tento zákon, tak sme si vlastne mohli, občania Slovenskej republiky, povedať, tak konečne sme sa dočkali, máme tu zákon o nových župách, vlastne nie župách, ale o samostatnom samosprávnom vyššom územnom celku. Každý by iste privítal túto udalosť najmä preto, že očakávame, akým spôsobom sa vyrovnala vláda a štát nie s decentralizáciou svojej moci, ale s deetatizáciou štátnej moci, to znamená presunom rozhodovania z úrovne štátu na úroveň samosprávy vyššieho územného celku alebo obce. Preto, pochopiteľne, každého v prvom rade zaujme rozsah právomocí, ktoré prideľuje vlastne tento zákon samosprávnym orgánom. Musím byť k sebe poctivý a povedať, že som takmer utrpel šok, keď som si prečítal, aký "obrovský rozsah" právomocí dostane samospráva vyššieho územného celku. Myslím si, že je to obraz jasne zúriacej demokracie v našom štáte.

    Dovoľte mi, aby som sa dotkol alebo aby som citoval z tohto zákona, pretože zákon je z tohto pohľadu mimoriadne zaujímavý. Budem sa vyjadrovať k právomoci krajského zastupiteľstva, ktorá je upravená v § 12, a vlastne jeho funkcie sú vymenované v odseku 3. Tento odsek 3 môžeme rozdeliť na niekoľko častí. To znamená, že podľa časti a) a b) sa bude starať o zásady hospodárenia a nakladania s majetkom krajskej samosprávy. Vynikajúca myšlienka. Okamžite som hľadal v zákone, čo je majetkom krajskej samosprávy a dozvedel som sa, že sú to veci vrátane peňažných prostriedkov vo vlastníctve krajskej samosprávy. Tento zákon nehovorí nič o tom, že by štát niečo tej krajskej samospráve odovzdal. Teda vlastne bude určovať zásady hospodárenia a nakladania s nulou, teda s ničím. Ale prosím, je to mimoriadne vynikajúca právomoc. Ďalej bude schvaľovať rozpočet krajskej rady. A zásadná záležitosť krajskej samosprávy, o ktorej suverénne krajská samospráva rozhodne, je problém, že sa bude vyjadrovať podľa § 4 ods. 2. Ďalej sa bude vyjadrovať k programu sociálno-ekonomického rozvoja kraja. Teda nebudú ho tvoriť poslanci toho kraja, ktorí sú zvolení občanmi, ale budú sa k nemu vyjadrovať. Niekto iný ho bude tvoriť.

    Druhá taká oblasť je tá, ktorá hovorí o vnútorných problémoch krajského zastupiteľstva, to znamená tvorba orgánov. Môže voliť a odvolávať predsedu, môže zriaďovať orgány potrebné na samosprávu, môže vymenovať a odvolať riaditeľa útvaru kontroly. Opäť z hľadiska občana a postavenia, jeho rozhodovania vo veci kraja mimoriadne dôležitá funkcia. Ďalej sa zaoberá financiami ľudí, ktorí budú v kraji pracovať: odmeny poslancom s výnimkou predsedu a podpredsedu, určovať odmeny predsedovi a podpredsedovi až do výšky 100 % súčtu platov atď., ďalej schvaľovať združovanie prostriedkov v činnosti krajskej samosprávy a účasť krajskej samosprávy v združeniach, a konečne môže určiť a schvaľovať svoj rokovací poriadok. Ukazuje sa, že vlastne jediná funkcia, v ktorej krajská samospráva rozhodne, je uznášať sa na nariadeniach.

    A teraz sa pozrime na § 4, o čom vlastne môže krajské zastupiteľstvo rokovať. Slovenčina je nádherný jazyk. Nádherný jazyk predovšetkým preto, že obsahuje niečo, čomu sa hovorí sloveso, a sloveso vyjadruje činnosť. Teda pozrime sa, akú činnosť bude vykonávať krajská samospráva podľa § 4 ods. 1. Budem čítať slovesá. Prosím, počúvajte so mnou. Podieľa sa, dbá, utvára predpoklady, dbá, zabezpečuje koordináciu, spolupracuje, spolupracuje, vyjadruje sa, vypracúva, upozorňuje a plní ďalšie úlohy. A teraz sa pýtam, kde je tu sloveso rozhoduje. Krajská správa nerozhoduje, ona dbá. Pozrime sa do výkladového slovníka slovenského jazyka, čo to je dbať. Dbať neznamená rozhodnúť o veci. Rovnako utvára predpoklady. Čo to je? Pýtam sa, prečo len spolupracuje pri tvorbe programu sociálneho a ekonomického rozvoja. Prečo sa musí vyjadrovať k investičnej činnosti? Prečo upozorňuje orgány miestnej štátnej správy? Prečo neupozorňuje orgány štátu, že sa stala nejaká chyba na úrovni krajského úradu? Na to samospráva nemá právo? Poslanec, ktorý je volený občanmi, má nižšie práva ako štátny úradník v krajskom úrade? To sme chceli dosiahnuť? Toto je náš princíp decentralizácie, deetatizácie štátnej moci?

    A na záver, prosím, pozrite sa na právomoci poslanca, pretože tie sú, takpovediac, svietivé. Poslanec je oprávnený predkladať návrhy, ale návrhy v zmysle toho, čo krajské zastupiteľstvo môže robiť. To znamená, návrhy na to, aby sa dbalo, aby sa spolupracovalo, aby sa vyjadrovalo, ale iné návrhy nie. Lebo môže podľa zákona robiť len to, čo mu zákon ukladá, je to orgán. Ďalej môže interpelovať predsedu a členov krajskej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich činnosti. Pozor, nie krajského úradu, ktorý má v rukách rozhodovaciu právomoc, ale krajskej rady, ktorá podľa § 14 vlastne nerobí nič, nemá žiadnu zodpovednosť, žiadny výkon moci na území kraja. Nemá. Tam môže poslanec interpelovať, ale nemôže interpelovať krajského úradníka. Môže sa zúčastňovať na kontrolách, previerkach a vybavovaní sťažností, ktoré uskutočňuje krajské zastupiteľstvo a jeho orgány. Treba sa pozrieť do útvaru kontroly, čo útvar kontroly môže kontrolovať, a tam sa zistí, že opäť nemôže kontrolovať krajské úrady. Na to poslanec nemá právo.

    A konečne posledné, a to sa chcem spýtať veľmi vážne. Tu je jediný moment, kde sa môže dotknúť krajského úradu. Poslanec má právo požadovať informácie a vysvetlenia od krajského úradu a iných orgánov miestnej štátnej správy, ktoré sa týkajú sociálneho a ekonomického rozvoja kraja. Pýtam sa, môže sa poslanec pýtať napríklad prednostu oddelenia školstva na školskú problematiku, ktorú rieši krajský úrad v kraji, lebo to nie je ani sociálny, ani ekonomický rozvoj? Môže sa pýtať na kultúrny rozvoj regiónu, na prácu pracovníkov v oblasti kultúry na úrovni krajských úradov? Asi nie, pretože zákon mu to neumožňuje. To tiež nie je ani sociálny, ani ekonomický rozvoj. A takto by sme mohli vymenovať ďalšie a ďalšie. Čo zdravotníctvo? Zdravotníctvo je samostatná krajská problematika.

    Poslanec krajského zastupiteľstva. Teda ak krajské zastupiteľstvo, krajská rada podľa tohto zákona nemá absolútne žiadne právomoci - má právomoci dbať, spolupodieľať sa, vyjadrovať sa -, na to nie je potrebný poslanec. Poslanec je zvolený občanmi. Naša ústava hovorí, že všetka moc pochádza od občana. Teda, hurá! Čo môže občan prostredníctvom poslanca dosiahnuť podľa tohto zákona na úrovni regiónu? Môže dosiahnuť to, že poslanec bude dbať, v piatich paragrafoch vyjadrovať sa, v dvoch spolupracovať, v troch, ale nesmie rozhodnúť, nesmie rozhodnúť o ničom. Páni, takýto poslanec, to je výsmech hovoriť, že toto je moc občana alebo jeho zástupcu. Stotožňujem sa teda s tými, ktorí predkladajú návrh, aby sa zákon vrátil na dopracovanie, pretože tento zákon je zlý, tento zákon dokonca nezodpovedá ani prvému článku ústavy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážený parlament,

    Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. júla 1996 opätovne schválila prezidentom Slovenskej republiky vrátený zákon z 27. marca 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V základných ustanoveniach tohto zákona sú definované samosprávne územné celky Slovenskej republiky, ktoré sú obce a vyššie územné celky, pričom územný obvod vyššieho územného celku je zhodný s územným obvodom kraja. Zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky bolo konštituovaných 8 vyšších správnych celkov, teda krajov, ktoré sa členia na 79 nižších správnych celkov, teda okresov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z parlamentných strán iba Maďarská koalícia predložila Národnej rade Slovenskej republiky samostatný a ucelený návrh na riešenie územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky so 16 župami a 121 okresmi.

    K objektívnej pravde patrí aj tá skutočnosť, že do dnešného dňa nebolo umožnené, aby sa tento návrh poslancov maďarskej národnosti riadne prerokoval v Národnej rade.

    Dnes už poznáme aj poslednú verziu vládneho návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Na príslušných expertných rokovaniach v súvislosti s prípravou tejto novely sa prijala dohoda, podľa ktorej sa neuvažovalo s narušením systémového usporiadania súčasného zákona o obecnom zriadení ani so zmenou postavenia a nezávislosti samosprávy miest a obcí. Napriek týmto skutočnostiam je pripravený návrh novely tohto zákona v rozpore s prijatou dohodou.

    V zmysle tzv. národnoštátnych záujmov vládnej koalície v tejto novele ide o ústavnoprávnu, personálnopolitickú, organizačnú a ekonomickú destabilizáciu miestnej samosprávy. Zámer vlády o vytvorenie miestnej štátnej "samosprávy" by znamenal likvidáciu základného piliera demokratického a právneho štátu v Slovenskej republike. Skrytý zámer vlády vrátiť sa k národným výborom v nás poslancoch patriacich k maďarskému národnému spoločenstvu, ale predpokladám, že aj v iných poslancoch a iných ľuďoch vyvoláva značnú nevôľu. K tomu jeden citát z roku 1982. Citujem: "Vzhľadom na to, že v procese výstavby socializmu nevznikli v československom politickom systéme osobitné orgány reprezentujúce národnosti, že menšinová otázka bola integrovaná do štruktúry štátnych orgánov na rôznych úrovniach, veľká zodpovednosť za riešenie otázok postavenia národností pripadla práve národným výborom, najmä ich okresnému článku." Neustále zmeny hraníc územných a správnych celkov sa stali prostriedkami administratívneho spôsobu asimilácie príslušníkov národnostných menšín.

    Sociológ Vladimír Krivý v publikácii Slovensko a jeho regióny píše: "Je zrejmé, že územnosprávne členenie Slovenska platné do leta 1996 bolo z hľadiska maďarskej menšiny menej výhodné ako to z roku 1930. To najnovšie členenie je ale zasa výrazne nevýhodnejšie ako členenie Slovenskej republiky platné do leta 1996. Zhoršenie situácie maďarskej menšiny spočíva v zmenšení váhy týchto okresov, v ktorých má významné zastúpenie. Dosiahlo sa to "skreslením" okresov a stanovením celkove nadpriemerne veľkých okresov na etnicky zmiešanom južnom území." Koniec citátu.

    Vážený parlament, vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov nerieši skutočnú regionalizáciu Slovenska a neprispieva ani k ďalšej decentralizácii štátnej moci. Vytvára len formálne vyššie územné celky, ktoré nazýva samosprávnymi, ale ktoré v skutočnosti samosprávnymi nie sú. Týmto zákonom nijako nebudú dotknuté rozsiahle právomoci krajských a okresných orgánov miestnej štátnej správy, navyše krajské samosprávne orgány budú podriadené krajským úradom vo vydávaní všeobecne záväzných nariadení, v nadväzovaní cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce a podobne.

    Podľa návrhu zákona vyššie samosprávne územné celky a ich orgány budú mať určitý majetok, ale vlastné finančné zdroje mať nebudú. Skutočnosti, o ktorých som hovoril, ako aj jednoznačná závislosť týchto územných orgánov len od štátneho rozpočtu znamená, že je potrebné vážne zapochybovať o autonómnom postavení týchto územných celkov. Vzhľadom na to, že vo vládnom návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov nie sú akceptované základné atribúty územnej samosprávy, tiež navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nikto nemá faktickú poznámku. To znamená, že končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tu odznenej rozprave k predloženému návrhu zákona o vyšších územných samosprávnych celkoch.

    Predpokladal som, že táto rozprava sa bude uberať v týchto líniách hlavne v oblastiach, či vôbec zavádzať druhý stupeň samosprávy, či pripomienky, ktoré boli kladené zo Združení miest a obcí Slovenskej republiky, prípadne Únie miest Slovenskej republiky, sú zahrnuté do návrhu tohto zákona a, samozrejme, že najväčšia diskusia sa rozvírila okolo otázky kompetencie a financovania vyššej samosprávy.

    Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko. Samozrejme, že v roku 1990, keď sa tvorila nová samospráva, ktorú predchádzajúci systém zlikvidoval, bola situácia úplne iná, ako je situácia v súčasnosti. Čo sa týka zákona číslo 369, súhlasím s tým, že tento zákon patrí k jedným z najlepších zákonov v oblasti miestnej samosprávy a je uznávaný v celej Európe. Musím však povedať, že aj napriek tomu má niekoľko nedostatkov, ktoré je potrebné napraviť. Predovšetkým ide o systém kontroly zo strany štátu na prenesený výkon štátnej správy na obce a mestá. Nechceme sa dopustiť tej istej chyby pri zavádzaní zákona o vyšších územných celkoch, preto predchádzame takýmto nedostatkom a snažíme sa nájsť spoločné riešenie tak, aby výkon štátnej správy, ktorý prenesie štát na obce, mohol štát aj kontrolovať. Nepovažujem to za odoberanie kompetencií samospráve.

    Čo sa týka vyšších územných celkov, súhlasím s tým, že niektoré kompetencie táto samospráva nemá, ale podľa článku 71 Ústavy Slovenskej republiky kompetencie zo štátnej správy sa prenášajú na obce a mestá, a preto bude potrebné, pokiaľ chceme vyzbrojiť kompetenciami aj vyššie územné celky, zmeniť aj ústavu tým, aby sa niektoré kompetencie mohli preniesť priamo na vyššie územné celky, alebo tieto kompetencie potom musí delegovať miestna štátna správa.

    Pri rokovaniach so Združením miest a obcí Slovenska - samozrejme, že v Rade vlády pre verejnú správu je toto združenie zastúpené -, sme nenašli spoločné riešenie hlavne v dvoch oblastiach. Je to otázka cezhraničnej spolupráce a otázka všeobecne záväzných nariadení vydávaných samosprávou druhého stupňa. Pri cezhraničnej spolupráci je sporná tá časť, v ktorej sa krajský úrad vyjadruje a posudzuje zmluvy, ktoré pripravuje samospráva vyššieho celku z toho hľadiska, či sú v súlade so zákonmi, s medzinárodnými dohodami Slovenskej republiky a Ústavou Slovenskej republiky. Ale v zmysle delenia moci - výkonnej, zákonodarnej a súdnej - rozhodujúce slovo v tomto procese má súd, čo si myslím, že je úplne v zmysle demokratických zásad.

    Chcem povedať ku kompetenciám vyšších územných celkov asi toľko, že aj dieťa, keď sa narodí, nemá všetky spôsobilosti na určité úkony ako dospelý človek. Predpokladáme preto, že postupne sa budú kompetencie prenášať na tento vyšší samosprávny územný celok, pretože účinnosť zákona sa predpokladá ku koncu roka 1998 s tým, že vlastne začne fungovať v roku 1999, keď uvidíme, aké sú podmienky existencie tejto samosprávy, ako sa títo ľudia budú etablovať v procese tvorby regionálneho rozvoja. V súvislosti s tým chcem povedať, že zákon o regionálnom rozvoji sa pripravuje, žiaľbohu, zatiaľ sa prijala len koncepcia regionálneho rozvoja vo vláde, ktorá pomôže práve vyšším samosprávnym celkom, aby mohli rozhodovať.

    Čo sa týka majetku vyšších samosprávnych celkov, pri tvorbe miestnej samosprávy to bolo jednoduchšie, pretože miestna samospráva vlastnila určitý majetok, ktorý sa previedol do jej správy a ktorá s nimi nakladá. Žiaľbohu, vo vyšších územných celkoch tento majetok neexistuje, a preto štát nemôže odovzdať majetky, tak ako to bolo pri zákone číslo 369, kde sa dnes štátna správa nachádza v podnájme a obrovské finančné prostriedky vynakladá na to, aby vôbec mohla existovať v tých budovách, ktoré sú. Ale napriek tomu chcem povedať, že vyšší územný samosprávny celok je právnická osoba, ktorá môže nakladať so svojím majetkom, môže nakladať so svojimi príjmami. Nemusia to byť príjmy zo štátneho rozpočtu.

    Po ďalšie, chcem povedať, že vyšší územný správny celok nie je nadriadený obciam, to znamená v žiadnom prípade sa nedotýka toho, o čom sa tu snažili niektorí poslanci hovoriť, že ide o odobranie kompetencií, prípadne cenzurovanie zo strany krajského úradu. Tento vyšší územný celok nemá nadriadenú funkciu voči obciam, to znamená obce majú všetky práva podľa zákona číslo 369.

    Napriek tomu, čo tu odznelo, som presvedčený, že vzhľadom na to, že vo všetkých okolitých krajinách, či už v krajinách Európskej únie, alebo v susedných krajinách, s výnimkou Českej republiky, je vyšší územný celok alebo samospráva druhého stupňa etablovaná a z hľadiska toho aj komunikácia medzi týmito krajinami je oveľa lepšia ako s krajinami, kde nie je zatiaľ vybudovaný druhý stupeň samosprávy. Chcel by som povedať, že aj v zmysle článku 64 ústavy je tu úloha prijať zákon, ktorý by riešil vyšší stupeň samosprávy. Z hľadiska toho odporúčam, aby tento návrh zákona postúpil do ďalšieho čítania, kde by sme niektoré pripomienky mohli ešte dopracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Páni poslanci, pani poslankyne, o chvíľu by mal vystúpiť pán prezident. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa bude vyjadrovať k rozprave, alebo pristúpime hneď k hlasovaniu. Máme dve minúty, tak môžeme pristúpiť ešte aj k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    rozprava bola v mnohých prípadoch emotívna a prisudzujem to tomu, že opozičné politické strany istým spôsobom prepadli vo voľbách a nemajú možnosť takéhoto legislatívneho postupu, aby mohli navrhnúť takúto etapu v rámci reformy verejnej správy, a preto sú niektoré ich pripomienky a kritické pohľady na tento návrh zákona veľmi neadekvátne, pretože ani jeden poslanec vo vecnej stránke nenavrhol ani jednu jedinú zmenu, kde by sme mohli pokračovať.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci, áno, na to je druhé čítanie.

  • A ďalej by som chcel len upozorniť na to, nebudem ďalej hovoriť, vážení kolegovia, kolegyne, že samospráva je už v Slovenskej republike, tá samospráva, o ktorej sme tu hovorili, etablovaná 8 rokov. Posledný prieskum verejnej mienky, ktorú si nechalo urobiť Združenie miest a obcí agentúrou Fokus, vypovedá o niečom úplne inom, ako ste tu vy a ako tu aj my spoločne hovoríme, pretože obyvateľ po ôsmich rokoch fungovania samosprávy nemá základné vedomosti, ako táto samospráva ako inštitúcia funguje. Nemá základné vedomosti o tom, ako prebiehajú finančné toky v tejto samospráve, a je to len z toho, že samospráva alebo samosprávy skutočne vstúpili samy do seba, uzatvorili sa a nie sú to tie orgány, ktoré by mali vykonávať službu obyvateľom, tak ako zákon o obecnej samospráve presne určuje.

    Takže toľko. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu s tým, že najskôr budeme hlasovať o tých návrhoch, ktoré v rozprave predniesli prednášajúci.

    Myslím si, že všetci, ktorí dávali návrh na hlasovanie v rámci prvého čítania, dávali ten istý návrh ako pán poslanec Bajan. Takže budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Bajana.

  • Dobre. Nedostal som iné pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať tak, ako navrhol poslanec Bajan podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, kde navrhuje návrh zákona vrátiť predkladateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslanca Bajana, ktorý navrhuje vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Ďalej pán poslanec Bajan navrhuje alternatívu, aby sme hlasovali v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto druhom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže neprešiel ani tento návrh pána poslanca Bajana.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa návrhu gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne.

    Ako som už uviedol vo svojej spravodajskej správe, odporúčam hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že budeme tento návrh zákona prerokúvať aj v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Takže tento návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Pristúpme k hlasovaniu podľa § 74.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, dovolím si navrhnúť v zmysle vášho rozhodnutia prerokovať tento návrh zákona vo všetkých výboroch, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. A ako gestorský sa určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh prerokovali v termíne do 18. marca a gestorský výbor do 20. marca 1998. Prosím o takéto hlasovanie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru a lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že sme pridelili návrh tohto zákona výborom a určili aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pán minister aj vám pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vyhlasujem trojminútovú prestávku, kým príde pán prezident, ale prosím vás, aby ste neodchádzali z miestnosti, prestávka je len na čas príchodu prezidenta.

    Máte pred sebou rozdané vystúpenie prezidenta republiky.

  • Príchod prezidenta Slovenskej republiky.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta republiky pána Michala Kováča. Pán prezident podľa článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky chce využiť svoje právo a na 41. schôdzi Národnej rady podať správu o stave Slovenskej republiky.

    Pán prezident, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predstupujem pred vás so správou o stave Slovenskej republiky na prahu šiesteho roku samostatného slovenského štátu.

    V posledných týždňoch a mesiacoch sme mali možnosť zoznámiť sa s nejednou bilanciou a hodnotením uplynulého päťročia. Rozsah týchto hodnotení je, pochopiteľne, veľmi široký, no s jednou veľmi podstatnou vecou sme sa nestretli a nemohli sme sa stretnúť v žiadnom z nich - s tvrdením, že Slovensko nezvládlo historicky nesmierne dôležité a náročné kroky k životu v samostatnom, suverénnom štáte. Predovšetkým rýchle sa vytvorili tie inštitúcie, ktoré sú nevyhnutné na riadne fungovanie samostatného štátu, a pretvorili sa inštitúcie, ktoré už pôsobili v Slovenskej republike ako súčasti federatívneho štátu, na orgány suverénneho štátu. To jasne vyvrátilo značné, až veľké pochybnosti doma, ale aj v zahraničí, či a ako si Slovensko poradí so svojou nezávislosťou, či dokáže ihneď vykročiť po boku oveľa starších štátov ako rovnocenný partner.

    Dnes po piatich rokoch štátnej samostatnosti však vieme aj to, že budovanie štátnosti sa nedá zredukovať na vytvorenie príslušných štátnych inštitúcií, štátneho aparátu. Bolo by to priúzke chápanie zmyslu vlastnej štátnosti a nezávislosti. A čo je ešte vážnejšie, zahľadenie sa do formálnych rámcov a technických inštrumentov štátnosti vždy hrozí povýšením prostriedku na cieľ a zmysel celej spoločnosti, v tomto prípade hrozí zbožštením štátu a jeho inštitúcií. Stalo sa to už neraz a s osudnými následkami v dejinách ľudskej civilizácie.

    Po vybudovaní základov nášho štátu si teda musíme odpovedať na otázku, ako chceme rozvíjať našu štátnosť, štátnosť slovenského národa, ale aj všetkých národností žijúcich v Slovenskej republike. O akú štátnosť nám ide? O štátnosť, ktorú národy rozvíjali v ére vypätých nacionalizmov, alebo o štátnosť zodpovedajúcu potrebám a výzvam veľkých integračných procesov na prelome dvoch tisícročí? Chceme budovať štátnosť so zrejmou alebo skrytou prevahou centralistických metód riadenia, alebo nám ide o ozajstnú, širokú decentralizáciu, založenú na uplatňovaní princípov subsidiarity a samosprávy na lokálnej a regionálnej úrovni? Ide nám teda o budovanie štátu pre skutočne všetkých občanov bez rozdielu národnosti, rasy, konfesie a politických názorov, alebo to bude štát, v ktorom sa občania budú deliť na "tých našich" a "na ostatných"?

    Všetky tieto otázky a odpovede na ne sú dôležité už dnes pre každého obyvateľa Slovenska bez ohľadu na jeho vek a spoločenské postavenie, no ešte dôležitejšie sú pre našu mladú generáciu. V jej rukách sa totiž skôr-neskôr ocitne spravovanie, a teda budúcnosť našej krajiny. A iste sa nebudeme rozchádzať v názore, že krajina, ktorú chceme zanechať našim potomkom, má zodpovedať z každej stránky európskym a svetovým kritériám, že má byť krajinou slobodných, blahobytných a spokojných občanov, ktorí sú na svoju vlasť hrdí a sú jej z hĺbky srdca oddaní.

    Jedným z najdôležitejších predpokladov na úspešné napredovanie nášho štátu je prekonanie dnešnej hlbokej polarizácie slovenskej spoločnosti. To znamená skutočne úprimné hľadanie a nachádzanie tých spoločných záujmových bodov, od ktorých sa bude dať odvíjať spolupráca pri riešení životne dôležitých problémov a dosahovaní tých cieľov, ktoré sú v záujme každého z nás. Túto schopnosť preukazujú všetky vyspelé európske národy, aj tie z východnej strany bývalej železnej opony. Som presvedčený, že nejestvujú neprekonateľné prekážky, ktoré by nám mohli dlhodobo a zásadne brániť v našom úsilí o zhodu v najzákladnejších veciach štátu, pokiaľ sa budeme o to vážne a úprimne usilovať.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa dotkol niekoľkých problémov, s ktorými by sme si mali poradiť v nasledujúcich rokoch, ak nám leží na srdci osud našej spoločnej vlasti. Začnem tými otázkami vnútorného života v našej krajine, ktoré sa bezprostredne týkajú upevňovania a rozvíjania vlastnej štátnosti a predurčujú jej budúcnosť.

    Na prvom mieste je to hodnotové a ideové napĺňanie obsahu našej štátnosti. Popri národnej idei, ktorá je dodnes chrbtovou kosťou moderných štátnych útvarov, nedostatočne spájame s naším štátom aj ďalšie hodnoty, aké priniesol vývoj vo svete a ktoré majú pre moderný štát zásadný význam, pretože pôsobia na spoločnosť zjednocujúco. Musíme sa usilovať, aby sme žili v takom štátnom usporiadaní, ktoré pevne spočíva na základoch právneho a sociálneho štátu, riadi sa princípmi demokracie, zabezpečuje ochranu ich ľudských práv a slobôd, garantuje im život v pluralitnej, slobodnej a otvorenej spoločnosti.

    Nejde o to, že by sa tieto hodnoty málo spomínali pri najrôznejších príležitostiach. Oveľa vážnejšie je, že sami predstavitelia štátu narábajú s týmito hodnotami a princípmi podľa svojich aktuálnych mocenských záujmov a nimi riadené orgány ich svojou činnosťou dokonca ohrozujú. Nechcem sa podrobne zaoberať boľavými miestami polarizovaného verejného života u nás, no za všetky prípady spomeniem škandalózne zaobchádzanie s petíciou vyše pol milióna občanov žiadajúcich referendum o priamej voľbe prezidenta. Mám na mysli protiústavné zmanipulovanie a zmarenie referenda v máji minulého roka.

    Nesmierne dôležité pre charakter štátu a jeho prestíž je totiž dôsledné rešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky. Po piatich rokoch už vieme rozpoznať jej silné i slabé stránky. Zastupiteľská demokracia a parlamentná forma vlády, ktoré sú v nej zakotvené, sa v našich podmienkach osvedčili. Musíme však konštatovať, že naši občania začínajú strácať istotu, či ich zastupujú skutočne slobodní a nezávislí reprezentanti ich politickej vôle. Prípad vylúčenia jedného z poslancov vládneho hnutia poodkryl dovtedy tabuizovanú problematiku poslaneckých reverzov. Niet pochýb, že nelegálny záväzok voči strane, ktorá ho za poslanca kandidovala, je v príkrom rozpore so slobodným vykonávaním mandátu a dôsledné vyšetrenie tohto problému by mohlo dokonca spochybniť legitimitu takejto strany. Veľmi vážny je aj prípad náhradníka na poslanecký post, ktorému sa dodnes v rozpore s ústavou a volebným zákonom a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu bráni zaujať miesto v parlamente.

    V našom ústavnom systéme je neprípustné robiť z poslancov, zvolených občanmi, akýmkoľvek spôsobom vazalov straníckeho aparátu. Musíme sa potom pýtať, ako sa napĺňa ústavný princíp o suverenite ľudu alebo kto vlastne v Slovenskej republike vykonáva politickú moc, keď sa účelovo ignoruje základná požiadavka zastupiteľskej demokracie a vedome sa porušuje zákon.

    Štát a výkon jeho moci musí prispievať k integrácii spoločnosti, ktorá je, prirodzene, všade vo svete pestrá a mnohotvárna. Prejavuje sa mnohorakosťou pohľadov a stanovísk zvolených zástupcov ľudu v parlamente. Táto diferencovanosť nie je ničím nečakaným a mimoriadnym a verejný život ani základy štátu neohrozuje. Naopak, je legitímna, pretože z protichodných záujmov, názorov a politických dôrazov vzniká dynamika vzťahu medzi demokratickou vládou a demokratickou opozíciou. Nie je to vzťah pánov a poddaných, ani vládcov a buričov. Je to jedna z dôležitých podôb vzťahu slobodných občanov slobodnej krajiny.

    Vládu nemožno stotožňovať so štátom a opozíciu so zradou a rozvratom. Nemyslím si, že by túto abecedu demokratickej politiky naši poslanci a vôbec politici neovládali. Napriek tomu sa u nás nedarí udržiavať medzi vládou a opozíciou taký vzťah ako vo vyspelých demokraciách, ale aj v okolitých transformujúcich sa štátoch. Príčinu vidím v tom, že vládna koalícia považuje opozíciu a priori za nepriateľa, ba dokonca ju v sporoch účelovo označuje za nepriateľa samotného štátu. Vlastná skúsenosť ma priviedla k presvedčeniu, že nejde o nedorozumenie, je to, žiaľ, cielené manipulovanie so skutočnosťou aj so zásadami parlamentnej demokracie, pričom sa takéto kroky zaštíťujú údajnou ochranou mladého štátu.

    K pilierom modernej štátnosti patrí aj napĺňanie samosprávneho princípu. Naša ústava vytvorila vo svojej štvrtej hlave na jeho uplatnenie rámcové predpoklady, no zákonodarný orgán, resp. jeho vládna väčšina počas tohto funkčného obdobia neprejavila dostatočnú politickú vôľu preniesť kompetencie z orgánov štátnej správy na územné samosprávne orgány. Naopak, s novým územnosprávnym členením republiky sú zatiaľ spojené výrazné centralizačné tendencie a posilňovanie štátnej správy. Aj v tejto sfére sa koná "cúvanie napred", aby som si pomohol výrokom filozofa európskeho rangu. Stačí sa oboznámiť s profesionálne vypracovanými argumentmi Združenia miest a obcí Slovenska či Únie miest a obcí Slovenskej republiky, alebo vypočuť si presvedčivé príklady zo života od starostov našich obcí a primátorov miest. Plne podporujem ich požiadavku - nahradiť súčasný neefektívny dotačný systém uzákonením nového spôsobu financovania obcí zmenou daňového systému, ktorý by rešpektoval princípy subsidiarity, motivácie a solidarity. Orientácia na ne je celosvetovým trendom a voluntaristicky sa im vzpierať je na ujmu obyvateľov našej krajiny.

    Silným motívom pre samostatnosť Slovenska bolo získanie ekonomickej svojbytnosti a zvrchovanosti. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako sme počas piatich rokov dokázali využiť hospodársky potenciál našej krajiny. Mnohé doterajšie ekonomické výsledky potvrdili životaschopnosť nášho hospodárstva a vyvrátili skeptické, v lepšom prípade rezervované názory na možnosti jeho rozvoja. Rastom hrubého domáceho produktu s ročnou mierou, ktorá sa v rokoch 1994 až 1997 pohybovala v rozmedzí 4,9 až 6,9 %, klesajúcim trendom inflácie až na úroveň 5,4 % v roku 1996, resp. 6,4 % v minulom roku, zvyšujúcimi sa devízovými rezervami a stabilitou meny sa Slovensko zaradilo na popredné miesto medzi transformujúcimi sa krajinami. Priaznivé hospodárske výsledky sa doteraz odrážali aj na medzinárodnom ratingu našej krajiny získaním pozícií v škále racionálneho investovania.

    Jedným z najdôležitejších atribútov štátnej suverenity je mena, preto je veľmi významné, že napriek zložitému vývoju práve v tejto oblasti sme dosiahli pozitívne výsledky. Podstatu menového vývoja za uplynulých päť rokov možno schematicky vyjadriť slovami - od neistoty k dôvere v udržanie vnútornej a vonkajšej kúpnej sily slovenskej meny. Garantom jej stability sa stala Národná banka Slovenska, ktorej menová politika sledovala dva základné ciele - kontrolovať infláciu a udržiavať stabilný výmenný kurz slovenskej koruny. Úspešné plnenie týchto základných cieľov vytváralo centrálnej banke istý priestor aj na podporu hospodárskej politiky vlády. Menová politika realizovaná centrálnou bankou zvýšila nielen jej medzinárodnú prestíž, ale prispela aj k zvýšeniu dôveryhodnosti Slovenskej republiky.

    Väčšina problémov, ktoré sa s rôznou intenzitou prejavujú v menovej oblasti, má svoj pôvod v procesoch reálnej ekonomiky. Znamená to, že ani riešenia týchto problémov nie sú jednoduché a nemožno ich hľadať primárne v menovej sfére. Bolo by preto neprezieravé, ak by sme z hľadiska krátkodobých a čiastkových záujmov robili kroky, vedúce k oslabeniu pozície centrálnej banky ako garanta zdravého menového vývoja. Vzdali by sme sa výhody fungujúceho systému, ktorý v uplynulých piatich rokoch preukázal svoju životaschopnosť.

    Menej potešiteľnou črtou ekonomického rastu, ktorý Slovensko dosahuje od roku 1994, je to, že jeho pomerne vysoká dynamika nepôsobí na výraznejší rast zamestnanosti. Stále sa udržuje vysoká miera nezamestnanosti, ktorá sa v posledných troch rokoch pohybuje v rozpätí 12-13 %, navyše s veľmi veľkými regionálnymi rozdielmi. Pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť nie je len istým výrazom makroekonomickej nerovnováhy, ale hlavne nepriaznivo ovplyvňuje životné podmienky našich občanov. Ak máme ambíciu dať pravý zmysel získanej ekonomickej suverenite a emancipácii, musíme svoju pozornosť zamerať na kvalitatívne stránky nášho ekonomického rastu. Preto od chvíle štátneho osamostatnenia neustále musíme intenzívne pracovať na tom, aby hospodársky rast zabezpečoval konkurenčnú schopnosť našej ekonomiky a zároveň vytváral podmienky na využitie vzácneho potenciálu, ktorý tkvie v pracovitosti a tvorivosti našich ľudí. Prosperujúca ekonomika je totiž jedným z významných nástrojov posilňovania štátnej identity občanov a integrácie spoločnosti.

    Vážená Národná rada,

    uplynulý rok bol z hľadiska zahraničnopolitického zakotvenia v medzinárodnom spoločenstve pre Slovenskú republiku v istom zmysle podobný východiskovému roku 1993, keď sme boli medzinárodným spoločenstvom uznaní ako samostatný suverénny štát, resp. keď sa rozhodovalo o našom prijatí do Organizácie Spojených národov a do Rady Európy. Vlani sa rozhodovalo o našom členstve v NATO a o tom, či budeme patriť medzi prvých uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Členstvo v týchto integračných zoskupeniach už nie je len vecou ekonomických a bezpečnostných výhod pre malú krajinu, ale v plnom zmysle slova je potvrdením, že máme spoločné hodnoty s modernou Európou. Otázka našej budúcnosti, na ktorej bytostne záleží nielen politikom, podnikateľom, vedcom, ale aj každému vlastencovi, sa v tomto zmysle dostáva do iného svetla. Nesmieme v tejto historickej situácii riskovať, že sa Slovenská republika dostane do politického víru, ktorý ju vynesie na okraj európskeho a celosvetového vývinu. Ak by sme tomuto odstredivému prúdeniu neunikli, zanechali by sme neblahé dedičstvo nastupujúcim generáciám.

    Rozhodnutia najvyšších orgánov NATO a Európskej únie z minulého roka neboli pre nás priaznivé a v našej spoločnosti neboli jednoznačne prijaté. Zatiaľ čo jedni poukazujú na to, že vládna koalícia svojou vnútornou politikou sama prispela k tomu, že sme obstáli horšie ako naši susedia, druhá časť politického spektra naše odsunutie na vedľajšiu koľaj integrácie skôr zľahčuje, alebo obviňuje medzinárodné zoskupenia zo zaujatosti voči Slovensku. Ponechávam bokom extrémne názory o akomsi sprisahaní sa proti Slovensku, ktoré žiadny súdny človek nemôže brať vážne.

    Som presvedčený, že je chybné a zavádzajúce zakrývať náš deficit demokracie a politické chyby poukazovaním na údajnú zaujatosť medzinárodných organizácií voči nám. Reči o zaujatosti voči Slovensku vyvrátilo decembrové hodnotenie Slovenska Európskou úniou na summite v Luxemburgu, v ktorom sa veľmi citlivo reaguje na niektoré, na poslednú chvíľu uskutočnené zmeny v našej vnútornej politike. Moje presvedčenie o nezaujatosti medzinárodných inštitúcií pramení aj z vlani vyneseného rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Keď je pravda na našej strane a keď sú naše argumenty dostatočne silné, medzinárodné organizácie rozhodnú nestranne a aj proti zámerom vplyvných lobistických skupín v zahraničí.

    Obe vlaňajšie zahraničnopolitické udalosti môžu byť pre nás poučením. Vidím ho v tom, že nesmieme premeškať vhodný časový moment a premrhať priaznivú zahraničnopolitickú konšteláciu. Ak by sme napríklad v roku 1993 neboli pristúpili na predloženie sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros hlavnému súdnemu orgánu OSN, bol by to prejav nedôvery v silu vlastných argumentov. Aj vlani bolo potrebné využiť priaznivé hodnotenie nášho hospodárskeho rastu a dobrú povesť Slovenska získanú pokojným rozdelením federácie, ale najmä úspešným štartom nového štátu pri argumentovaní za naše zaradenie do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii. No polemikou o politických kritériách a prázdnymi propagandistickými rečami o zasahovaní do vnútorných vecí našej krajiny sa nielenže premrhala naša výhodná pozícia v integračnom procese, ale poškodila sa aj naša dobrá povesť medzi zahraničnými partnermi.

    S najväčšou pravdepodobnosťou obidve integračné zoskupenia, uznávajúce predpoklady Slovenskej republiky a jej ľudu na členstvo v nich, budú trpezlivo čakať na zreteľnú zmenu našej vnútornej politiky. Poučenie je napokon aj v tom, že keď sa Slovenská republika hlási k uplatňovaniu princípu vlády práva vo vzťahoch medzi štátmi, ako to bolo v prípade vodného diela na Dunaji, nevyhnutne musí tento princíp uplatňovať aj vo vnútri štátu.

    Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na menej diskutovaný problém vzťahu zahraničnej politiky štátu a zahraničnej služby, lebo aj v jeho riešení vidím možnosť ďalšieho rozvíjania našej štátnosti. Všeobecne platí, že zahraničnú politiku utvára vláda. V jej kompetencii je utváranie vzťahov našej krajiny k ostatným štátom. Profil jej politiky rozhoduje, ako sa formujú ich postoje voči nám. Časté zmeny na poste ministra zahraničných vecí úspešnosť tohto rezortu značne oslabili. Je nevyhnutné čím skôr zlepšiť naše vzťahy s bezprostrednými susedmi a rozvinúť ich do novej kvality, zodpovedajúcej špecifiku stredoeurópskeho priestoru a súčasným integračným trendom na našom kontinente.

    Zahraničná služba - diplomati na veľvyslanectvách a v stálych misiách prispievajú k dobrému menu štátu profesionálnym presadzovaním národnoštátnych záujmov krajiny a plnením vládnych úloh. Naša diplomacia sa pri ich plnení alebo pri obhajobe udalostí v domácom politickom dianí neraz ocitá v zložitej a rozporuplnej situácii. Dopláca na to osobná dôveryhodnosť diplomata, ktorá je kľúčovým predpokladom jeho úspešnosti a buduje sa celé roky, ale aj zastupiteľského úradu ako celku. Úspešnosť ich práce značne ovplyvňuje aj vystupovanie mnohých našich oficiálnych predstaviteľov v zahraničí, najmä keď sa ich tvrdenia jasne rozchádzajú s realitou doma i vo svete, alebo nezodpovedajú medzinárodne platným zvyklostiam a záväzným dokumentom. Tým sa poškodzuje diplomatmi starostlivo budovaná povesť krajiny.

    Prácu slovenskej zahraničnej služby v podmienkach finančného, materiálneho a personálneho deficitu je však potrebné oceniť. S potešením konštatujem, že rastie taktiež počet zastupiteľských úradov na úrovni veľvyslanectiev v Slovenskej republike. Aj tým nám zahraničie pripomína, že sa v rozvoji medzištátnych vzťahov s našou krajinou vážne ráta.

    Svoju štátnosť a svoj vzťah k svetu rozvíjame aj prostredníctvom budovania Armády Slovenskej republiky. Aj to je jeden zo štátotvorných prvkov, ktorému neprospieva stranícka politika. Máme záujem, aby pokračovala modernizácia armády a zlepšovala sa jej bojaschopnosť, aby sa aj doma tešila náležitej úcte. Hodnotenia vysokých zahraničných predstaviteľov taktiež potvrdzujú, že armáda si za krátky čas svojej existencie vyslúžila uznanie. Je budovaná na dobrých odborných vojenských a morálnych základoch, svojou pripravenosťou je porovnateľná s armádami okolitých krajín. Plne preto chápem rozpoloženie jej veliteľského zboru, keď sa z politických príčin odložilo naše prijatie do NATO. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa, žiaľ, nedarí cvičiť zálohy ich povolávaním na vojenské cvičenia, zabezpečovať potrebný počet letových hodín pre našich pilotov, ako aj opravu techniky a materiálu. To všetko môže mať vplyv na akcieschopnosť vojsk.

    V ostatnom čase bol prijatý celý rad nových zákonov, regulujúci život armády a jej vzťahy so spoločnosťou. Väčšina z nich nadobudla účinnosť len celkom nedávno a zatiaľ nie je možné vyhodnotiť ich praktický účinok. Je potešiteľné, že v parlamente neprešli tie návrhy zákonov, ktoré smerovali k jej spolitizovaniu. Po dlhom čakaní sa upravilo poskytovanie peňažných náležitostí vojakom ozbrojených síl a pripravuje sa zlepšenie ich sociálneho zabezpečenia. Armáda Slovenskej republiky je živým a vyvíjajúcim sa organizmom. Úspešne v nej prebieha proces transformácie podľa koncepcie výstavby Armády Slovenskej republiky do roku 2000. Pokračuje výstavba vojsk, domobrany a reorganizácia okresných vojenských správ. Tento rezort vari najlepšie zabezpečil zákonnú povinnosť informovania verejnosti o živote a problémoch armády a oprávnene sa teší vysokej dôvere verejnosti.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    Slovensko vstupovalo do roku 1997 ako krajina, ktorá dosiahla jedny z najlepších makroekonomických výsledkov v rámci transformujúcich sa štátov, i keď vývoj obchodnej bilancie v roku 1996 naznačoval oblasť možných ťažkostí. Pomerne vysoká dynamika rastu sa udržala aj v roku 1997. Podľa odhadov mal hrubý domáci produkt vzrásť o 5,9 % a ročná miera inflácie dosiahla 6,4 %. Sú to nepochybne priaznivé výsledky. Nebolo by však korektné prehliadať, že minuloročný dynamický hospodársky rast bol sprevádzaný vážnymi nerovnováhami a negatívnymi tendenciami v zahraničnoobchodnej bilancii, v štátnych financiách i v menovej oblasti. Sú to fakty, ktoré oproti predchádzajúcim rokom zhoršujú kvalitu dosiahnutých hospodárskych výsledkov.

    Kľúčom k likvidácii vzniknutých nerovnováh a k udržaniu hospodárskeho rozvoja je dynamizácia a ozdravenie podnikateľskej sféry. V tomto ohľade doterajšie výsledky nie sú uspokojivé, a to ako na strane štátnej politiky, tak aj na strane podnikateľov. Jedným z hlavných problémov, s ktorými naši podnikatelia zápasia od začiatku hospodárskej transformácie, je nedostatok prevádzkového a investičného kapitálu a vysoká závislosť od úverových zdrojov. Priestor na úverovanie podnikateľských aktivít od roku 1996 neprimerane zužuje expanzia štátnych, resp. verejných výdavkov. Tým sa znižuje rýchlosť revitalizácie a rozvoj podnikateľského sektora a v konečnom dôsledku aj celého hospodárstva. Zužovanie domácich úverových možností podnikatelia riešia okrem iného zahraničnými úvermi. Rýchly rast zahraničného dlhu v uplynulých dvoch rokoch však podstatne eliminoval komparatívnu výhodu, ktorou slovenská ekonomika disponovala vďaka nízkej zahraničnej zadlženosti. Zahraničný dlh Slovenska na jedného obyvateľa v roku 1993 dosiahol 683 USD a bol najnižší zo stredoeurópskych transformujúcich sa krajín. V roku 1997 sa výška tohto dlhu priblížila už k 2 000 USD na obyvateľa, a to je veľmi znepokojujúce číslo.

    K veľkej opatrnosti nás nabáda aj štruktúra investícií krytých zahraničnými úvermi. V značnej miere sú tieto investície odčerpávané infraštruktúrnymi projektmi a energetickými stavbami s dlhodobou návratnosťou, čo vytvára značné riziká pre hospodársky vývoj v strednodobom horizonte. Zahraničné úvery sú len v ojedinelých prípadoch, ako napríklad v Slovnafte, využívané majiteľmi sprivatizovaných podnikov na urýchlenie ich reštrukturalizácie a modernizácie. Len vo veľmi obmedzenej miere sú zahraničné zdroje prístupné pre malé a stredné podniky, v ktorých tkvie potenciál pružného, inovatívneho a nákladovo menej náročného rozvoja.

    V dôsledku nedostatku kapitálu v podnikateľskom sektore šíri sa v celom hospodárskom systéme množstvo nezdravých praktík a tendencií. Podnikateľská sféra kompenzuje nedostatok zdrojov už nielen vzájomnou medzipodnikovou zadlženosťou, ale aj neplnením si povinností voči sociálnym a verejným fondom a voči daňovému systému. Výsledkom sú nielen miliardové výpadky daní v príjmoch štátneho rozpočtu, ale aj nedostatok prostriedkov vo verejných poistných fondoch a štátnych monopoloch, ako sú napríklad železnice. Nemožno nevidieť, že porušovanie povinností sa niektorým podnikom toleruje a poskytujú sa im výnimky. Na druhej strane sa chýbajúce rozpočtové príjmy nahrádzajú inými druhmi daní, znižovaním príspevkov štátu do poistných fondov a podobne. V konečnom dôsledku ťarchu tohto vývoja nesie radový občan.

    Základnou zásadou pri vytváraní priaznivejších podmienok na podnikanie by malo byť posilňovanie systémových zmien so všeobecnou a dlhodobejšou platnosťou. Mnohé kroky, ktoré sa realizovali v roku 1997, neplnili práve toto kritérium a neprispeli ku skvalitneniu právnych a administratívnych podmienok na podnikateľskú činnosť.

    Akokoľvek je pre podnikanie dôležitá kvalita vonkajšieho podnikateľského prostredia, jeho hlavnou hybnou silou je však činnosť vlastníkov a manažmentu. Transformačný proces na Slovensku postúpil do štádia, ktoré umožňuje a zároveň si aj vyžaduje preniesť hlavnú zodpovednosť za rozvoj a prosperitu mikrosféry na podnikateľskú vrstvu. V roku 1997 bola väčšina podnikov už v súkromnom vlastníctve. Podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu dosiahol 82,4 %, pričom sú odvetvia, kde tento podiel prekročil 90 %. Znamená to, že v roku 1997 väčšina podnikov mala konkrétneho vlastníka, ktorý už má pôsobiť ako iniciátor a garant prosperity podniku. Skutočný vývoj bol však oproti týmto očakávaniam zložitejší a menej priaznivý.

    V súhrne zaznamenávame v roku 1997 zníženie ziskovosti podnikov. Mierne sa zvýšil počet tých, ktoré pracovali so stratou a pomerne výrazne sa zvýšila celková hodnota vyprodukovanej straty oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. Väčšie nádeje vzbudzuje dynamika investícií, ktoré v nefinančných organizáciách vzrástli za trištvrte roka oproti tomu istému obdobiu v roku 1996 o 34,2 %. Menej priazznivé je to, že z hodnoty obstaraných investícií v priemysle až 37,1 % smerovalo do výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody, kým do výroby kovov, kovových výrobkov a dopravných prostriedkov to bolo 8,2 %. Tieto relácie nevyjadrujú proklamovaný zámer vytvoriť zo strojárstva nosné odvetvie nášho budúceho rozvoja a exportnej výkonnosti.

    Prirodzene, globálne údaje o celej podnikovej sfére zakrývajú veľmi rozdielny vývoj jednotlivých odvetví, odborov a podnikov. Málo povzbudzujúce je aj poznanie, že väčšina najmä priemyselných podnikov sa naďalej vyvíja pod vplyvom rizikových faktorov, akými sú hlboká podkapitalizácia, nízky stupeň inovácie, nedostatočný rast produktivity práce a nedostatočná konkurencieschopnosť. Vlastníci a manažmenty v týchto podnikoch nepracujú s dlhodobým výhľadom, ale operatívne a improvizovane plnia krátkodobé ciele. Má to za následok, že za hlavný nástroj zvyšovania produktivity práce sa považuje úspora mzdových nákladov, a nie technický a technologický pokrok. Vedenia mnohých podnikov svoj pasívny postoj k technickému pokroku prezentujú nezáujmom o podporu výskumu a vývoja v podnikových i špecializovaných pracoviskách. Dôsledkom takýchto nepriaznivých trendov v podnikateľskom sektore je okrem iného aj to, že slovenské podniky nedokážu pohotovo reagovať ani na vzrastajúci domáci dopyt, ktorý sa vo veľkej miere pokrýva dovozom s nepriaznivým účinkom na našu zahraničnoobchodnú bilanciu.

    Vývoj v roku 1997 potvrdil, že súčasťou nášho života sa stáva krach neúspešných firiem. Ukázalo sa tiež, že stále chýba racionálny mechanizmus riešenia kritickej situácie upadajúcich podnikov, čo nepriaznivo vplýva na ľudí zamestnaných v takýchto firmách. Otáľanie a bezradnosť, ktorú často vidieť v konaní tých, ktorí sú zodpovední za stav firmy, len odďaľuje možnosť revitalizácie podniku pod iným vlastníckym a manažérskym vedením. Rýchlejšiemu riešeniu týchto krízových situácií by mala pomôcť aj nedávno prijatá novela zákona o konkurze a vyrovnaní, ak sa začne naozaj efektívne uplatňovať.

    Medzi mnohými problémami, s ktorými podnikateľská sféra zápasí, možno však rozoznať aj ostrovčeky úspechov. V skupine úspešných podnikov nechýbajú firmy so zahraničnou kapitálovou účasťou. Ukazuje sa, že správny výber zahraničného investora môže podnietiť rozvoj aj v takom problémovom odvetví, akým je strojárstvo. Podniky ako Volkswagen Bratislava, Siemens Slovakia a ďalšie dokazujú, že zahraniční strategickí investori priniesli výrazné technologické inovácie, dostatok prevádzkového a investičného kapitálu, čo umožnilo výrobu špičkových výrobkov a vstup do globálnych obchodných sietí. Preto príliv zahraničného kapitálu by mal byť aj naďalej reálnou alternatívou rozvoja podnikania v slovenskej ekonomike.

    Vážené dámy, vážení páni,

    naplniť strategický zámer nášho hospodárstva, čiže vytvoriť funkčný systém trhovej ekonomiky a zabezpečiť dynamický a vyvážený hospodársky rast nie je možné bez rozvoja podnikania a súťaživosti. Preto vytváranie podmienok na uvoľňovanie podnikateľskej iniciatívy ostáva jednou z prioritných oblastí štátnej politiky. K cieľu nás nepovedie politika vytvárajúca selektívne podmienky a zmäkčujúca rozpočtové obmedzenia pre niektoré skupiny podnikateľov. V konečnom dôsledku takáto politika brzdí mikroekonomickú adaptáciu, narušuje makroekonomickú rovnováhu a pôsobí proti rastu konkurenčnej schopnosti ekonomiky ako celku. Je to príliš vysoká cena, ktorú pri takomto type hospodárskej politiky platí spoločnosť za ochranu záujmov niektorých podnikateľských skupín.

    Druhou stránkou veľkého významu podnikania v hospodárskom systéme je zvýšenie zodpovednosti podnikateľského stavu za rozvoj krajiny. Spoločenské uznanie nemôže získať podnikateľ, ktorý zdevastoval alebo prelial do iných spriaznených firiem majetok získaný v privatizácii a dôsledky prenáša na zamestnancov, pre ktorých sú nové pracovné príležitosti často veľmi obmedzené. Podnikanie je náročná činnosť, ktorá sa nemôže vykonávať bez morálnych a etických zásad. Naopak, zdravé a úctyhodné podnikanie je založené na dodržiavaní písaných aj nepísaných zákonov. Mnohé udalosti v minulom roku ukázali, že podnikanie na Slovensku je ohrozené prenikaním organizovaného zločinu. Pri riešení tohto závažného problému musia veľmi razantne a účinne konať všetky zainteresované zložky štátnej moci. Veľký podiel zodpovednosti za to, aby sa v podnikateľskej sfére nerozširovala nezákonnosť, korupcia a zločinnosť, leží na samotných podnikateľoch a ich združeniach. Jednou z dôležitých oblastí činnosti stavovských organizácií podnikateľov sa musí stať presadzovanie morálnych a etických noriem podnikania medzi svojich členov. Ak sa nám nepodarí vytvoriť zdravé základy podnikateľskej činnosti, ohrozíme vývoj celej spoločnosti, presne v duchu slov, že zo zlého nikdy dobré nevzíde.

    Vážená Národná rada,

    objektívnym meradlom prosperity krajiny a v našom prípade aj úspešnosti transformačného procesu je životná úroveň občanov. Vývoj niektorých parametrov životnej úrovne na Slovensku naznačuje, že sa postupne vytvárajú predpoklady na jej rast. Dokumentujú to údaje o raste reálnych miezd, príjmov a bežných výdavkov domácností. Tieto pozitívne trendy však nemôžeme preceňovať, a to z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým minimálne mzdy ešte stále nedosahujú úroveň spred transformačného roku 1989 a sú nízke aj v porovnaní s inými stredoeurópskymi transformujúcimi sa krajinami. Ešte významnejší je fakt, že v príjmovej oblasti dochádza k diferenciácii, ktorá často nie je ekonomicky opodstatnená a je nespravodlivá. Nie je to len výsledok rozmáhajúcej sa šedej ekonomiky, ale aj vplyv nespravodlivých kľúčov a kanálov rozdeľovania spoločenského bohatstva v ekonomike.

    Prejavy nezdravého vývoja v tomto smere majú rôznu podobu. Okrem iného je to napríklad už niekoľko rokov neopodstatnene vysoký rast priemerných miezd v peňažníctve a poisťovníctve oproti iným porovnateľným sektorom ekonomiky. Aj príjmy manažmentov podnikov v ekonomických ťažkostiach sú často neprimerane vysoké, zatiaľ čo mzdy ostatných zamestnancov sú nízke a ich vyplatenie býva často ohrozené. Veľké rozdiely v príjmoch našich občanov podporuje aj vysoká miera nezamestnanosti. Za týchto okolností treba vysoko oceniť schopnosť našich občanov prekonávať ťažkosti transformačného procesu a budovania nového štátu. Sociálny zmier, ktorý sa doteraz na Slovensku uchoval, je silnou devízou vývoja našej spoločnosti.

    Ekonomický rozvoj a s ním spojená životná úroveň občanov však nevyčerpávajú bohatosť vplyvov vytvárajúcich celkový charakter prostredia, v ktorom prebieha každodenný život našich občanov. Chcem sa pristaviť len pri dvoch prierezových oblastiach verejného života, ktoré považujem za určujúce pri prekonávaní rozporov a polarizácie našej spoločnosti. Prikláňam sa k názoru súčasného slovenského filozofa, ktorý tvrdí, že v našej vyhrotenej situácii by sa mali vytvárať viaceré zóny neutrality, teda zóny, v ktorých sa ľudia nedelia podľa princípu priateľ - nepriateľ a kde každé verejné vystúpenie nie je dôvodom na okamžité zaradenie občana na jednu či druhú stranu barikády.

    Prvou z nich by mala byť oblasť našej kultúry. No jej dnešný stav aj politicky nezaujatí odborníci označujú za stav hlbokej vnútornej krízy. Nemám na mysli to, že by u nás nefungovali kultúrne inštitúcie a tvorcovia nedosahovali pozoruhodné, či dokonca skvelé výkony. Našu kultúru však zasiahla kríza hodnôt a vzťahov, ktorá tieto výkony limituje, sťažuje ich spoločenské uplatnenie a rozširovanie medzi občanmi, čo je predsa najdôležitejšie poslanie kultúrnej tvorby. Túto krízu spôsobujú stále drsnejšie praktiky zápasu o moc, o sféry vplyvu spoločnosti, do ktorého bola vtiahnutá aj kultúrna obec a jej inštitúcie. Krízu prehlbuje chronická intolerancia, apriorizmus pri hodnotení iných a konfrontačné tendencie, ktoré do kultúry i každodenného života spoločnosti vniesla súčasná politika. Delenie tvorcov na znepriatelené tábory je z hľadiska kultúrneho rozvoja národa, kultúry národnostných menšín a upevňovania civilizačného základu nášho štátu mimoriadne škodlivý jav.

    Východiskovým krokom k náprave by malo byť odpolitizovanie našej kultúry, ktoré by otvorilo priestor na prirodzený rozvoj ľudskej kreativity, spätne pomáhajúcej skvalitňovať mravné vedomie ľudí. Nedá sa to dosiahnuť nijakým nariadením. Musí to vyvierať z mravnej potreby tvorcov a organizátorov kultúry. Autority, ktoré vedú tento štát, môžu takému procesu pomôcť vlastným konaním a príkladom bez veľkých slov a gest.

    Druhým krokom k náprave mechanizmu pôsobenia kultúry na vedomie ľudí, a napokon aj na morálku spoločnosti, je regionalizácia kultúry a zároveň jej uvádzanie do širšieho kontextu. Ak totiž jedným z celosvetových trendov je globalizácia napríklad ekonomiky, či informačných zdrojov, potom paralelným trendom je regionalizácia v spravovaní vecí verejných. Toto prostredie je prirodzeným priestorom na rozvoj plnohodnotných iniciatív, nesmie sa však stať obmedzujúcou hranicou kultúrnych aktivít. Regionálne prostredie má iniciovať presah najprv do celonárodného kontextu a potom do širších európskych súvislostí. Vieme, že základnou črtou plnohodnotnej kultúry, podobne ako každej tvorivej činnosti, je neustále presahovanie do vyššieho celku na vyššiu rovinu vnímania skutočnosti. Súvisí to s ambíciou tvorcov, ale aj spoločnosti uplatňovať vlastné hodnoty v širšom kultúrnom a civilizačnom prostredí, než je prostredie ich vzniku. Napokon, bokom by nemal stáť ani problém efektívnej podpory našej kultúry, pretože sme malá krajina, v ktorej sa kvalitná kultúrna tvorba sama neuživí popri skomercionalizovanom prúde, a preto, že doterajšie formy sponzoringu nepostačujú. Je to iste neľahká úloha, ale v záujme zachovania našej kultúrnej identity musíme urobiť všetko pre jej úspešné zvládnutie.

    Vážené dámy, vážení páni,

    druhou prierezovou oblasťou verejného života, ktorá je nevyhnutná na zachovanie rozvojových šancí štátneho významu, je problematika občianstva a vzťahu medzi občanom a štátom. Táto problematika má tri aktuálne aspekty, ku ktorým sa chcem aspoň stručne vyjadriť.

    Po prvé, základnou konštantou moderného štátu nie je posvätná bázeň voči vladárovi, ale vyzdvihnutie hodnoty ľudského života, zaručenie bezpečnosti, rovnosti a slobody pre všetkých občanov. Ich občianske a ľudské práva nepochádzajú od vrchnosti, od štátu a jeho pozitívneho práva, ale od univerzálneho prirodzeného práva človeka. Naň sa odvoláva aj Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá práve pred päťdesiatimi rokmi v OSN. Uvedomenie si svojich práv a slobôd má obrovský psychologický vplyv na mentalitu, morálku a postoje ľudí. Občania, vedomí si svojich práv, sa budú vyznačovať výrazným ľudským a občianskym sebavedomím, pokojom a istotou v styku s orgánmi štátu, budú schopní odmietnuť byrokratický a vrchnostenský prístup k svojim potrebám a požiadavkám. Sám život v štáte nastoľuje potrebu systematickej výchovy k ľudským a občianskym právam. Mimoriadne dôležité je, aby činnosť štátnych orgánov, vrátane včasného rozhodovania súdov, poskytovala občanom reálnu ochranu pri porušovaní práv alebo pri neplnení si zákonných povinností či už fyzických alebo právnických osôb. Aj tým by sa zdôraznila nevyhnutnosť rešpektovať zákony a zabezpečovať fungujúci právny štát.

    V minulom roku neboli na Slovensku zaznamenané prípady hromadného porušovania základných ľudských práv a slobôd štátnymi orgánmi. To neznamená, že by sa nevyskytli jednotlivé prípady, s ktorými sa dotknutí občania obrátili aj na moju kanceláriu, resp. na Európsky súd pre ľudské práva. Zhoršila sa však situácia v dodržiavaní ústavného poriadku a zákonnosti, čo vyvolalo opakované výhrady našich partnerov združených v Európskej únii a pretrvávajú aj výhrady v oblasti menšinovej politiky. Napríklad nebol prijatý zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, hoci nás k tomu zaväzuje naša ústava, aj prísľuby dané medzinárodným inštitúciám.

    Po druhé, ľudské, občianske a politické práva znamenajú málo, ak ich naše obyvateľstvo nevie využívať. Zmenu v tejto oblasti nedosiahneme zo dňa na deň najmä v dôsledku desaťročia trvajúcej pauzy, spôsobenej minulými totalitnými režimami. Moje informácie o činnosti tretieho sektora mi však umožňujú s uspokojením konštatovať, že na našom území pôsobí celý rad občianskych združení a nadácií, ktoré sčasti aj s medzinárodnou podporou vykonávajú rozsiahlu osvetovú misiu najmä medzi mládežou. Vydávajú publikácie, propagačné materiály na tému ochrany občianskych práv, organizujú diskusné fóra. Snažia sa tak prispieť k tomu, aby bola obnovená spätná väzba v demokratickom systéme. Oceňujem tiež aktivity tých poslancov spomedzi vás, ktorí sa venujú týmto otázkam a svojím zanietením pomáhajú vypĺňať medzeru v občianskom povedomí našej verejnosti. Im, ako aj tretiemu sektoru na Slovensku, chcem pri tejto príležitosti v mene našich občanov verejne poďakovať.

    Napokon, po tretie, je to problém bezpečnosti občanov a zodpovednosť orgánov štátu v zápase s rastúcou kriminalitou. Aj súčasná politika prispieva k tomu, že sa oslabuje schopnosť nášho štátu zabezpečovať dôsledné uplatňovanie zákonov. Nárast najzávažnejších trestných činov a súčasne neuspokojivá miera ich objasnenosti vyvolávajú u našich občanov znepokojenie z ohrozenia zdravia, majetku a samotného života. Myslím si, že náprava tohto stavu sa dostala do bludného kruhu. Východisko sa stále hľadá v legislatíve, v novelizácii zákonov. Zákon o Policajnom zbore a Trestný poriadok dávajú pritom dostatočný priestor na rýchle a efektívne zisťovanie trestných činov a ich páchateľov. Systémové opatrenia by teda mali vytvoriť predpoklady na odpolitizovanie Policajného zboru Slovenskej republiky, na obnovenie klesajúcej dôvery verejnosti k ministerstvu vnútra, prokuratúre a súdom. Čoraz častejšie prichádzajú oprávnené sťažnosti občanov, že trestné konanie býva neúmerne dlhé, že niekedy dochádza k postihu nevinných ľudí, kým skutočný páchateľ sa vie vykúpiť. Varovné sú aj slová niektorých sudcov, keď priznávajú, že nezávislosť súdov nie je zabezpečená tak, ako by mala byť. Každé odkladanie serióznych riešení podrýva vo vedomí občanov dôveru v ochrannú funkciu štátu.

    Varovným signálom o stave v Policajnom zbore Slovenskej republiky je aj to, že rady policajtov opúšťajú predovšetkým najskúsenejší odborníci. Dôvodom, ako som informovaný, nie je v prvom rade nedostatočné ohodnotenie ich práce, ale najčastejšie je to strata istoty a politické zasahovanie do výkonu orgánov činných v trestnom konaní. Mnohí z nich stratili istotu, či príslušné orgány budú konať v zhode so zákonom. Na jednej strane ostáva poškodený občan, na druhej strane zneistený príslušník Policajného zboru, obávajúci sa, či sa nestane obeťou pomsty z rúk zločincov. Pýtam sa, kde majú poctiví občania a policajti žiadať oporu, ak možno zákon svojvoľne obchádzať.

    Ja sám som upozornil listom z marca 1997 predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky, prokuratúry, justície i politických strán na veľmi vážne nevyriešené prípady. Pripomenul som aj vám, pani poslankyne, páni poslanci, že sa hromadia podozrenia zo spáchania závažných trestných činov s politickým pozadím, no dodnes som sa nedočkal vecnej reakcie. Zodpovednosť za nedobrú situáciu v oblasti zákonnosti a bezpečnosti občanov nesie teda aj slovenský parlament, lebo nevykonáva svoju kontrolnú funkciu voči exekutíve a nepodniká smerom k nej také kroky, ktoré by mohli pomôcť odvrátiť hroziace nebezpečenstvo.

    Vážená Národná rada,

    Slovensko - aj keď je rozlohou a počtom obyvateľstva malá krajina - je podľa analytikov z rôznych vedných oblastí vnútorne nezvykle diferencované rôznymi obsahmi sociálnej pamäti, odlišným vnímaním vlastných dejín, sčasti aj etnicky, konfesionálne a najmä regionálne. Diskontinuity našej národnej histórie, panstvo cudzej štátnej moci v minulosti a tiež pustošivé vojny túto diferencovanosť ešte utvrdili. V súčasnosti prebiehajúca spoločenská transformácia a jej priebeh zneistili celé skupiny nášho obyvateľstva. Návyk na umelo udržiavané sociálne istoty spôsobil pod ťarchou zmien istý chaos. To vpísalo do duší mnohých ľudí opatrnosť, vyčkávacie postoje i nereálne očakávania. Jedno aj druhé sa stalo podhubím súčasnej politickej polarizácie v tom zmysle, že pri zrode našej nezávislej štátnosti sa neobjavila politická elita, ktorá by nás dokázala zjednotiť nielen na národnom princípe, ale aj orientáciou na modernú štátnosť a vyššie formy občianskeho spolunažívania.

    Bez ohľadu na to, kedy sa taká politická elita vytvorí a presadí pri riadení štátneho kormidla, budeme musieť predsa len hľadať styčné body medzi polarizovanými tábormi, ak si touto polarizáciou nechceme celkom podkopať štátnu suverenitu a historické šance uspieť v prudko sa meniacom svete. My politici nemáme odvahu otvorene si túto potrebu priznať a v súlade s tým hľadať racionálne kompromisné riešenia. Kompromis sa stal takmer neznámou veličinou našej veľkej politiky. V mene straníckej viery zatracujeme oponentov a strácame schopnosť dohodnúť sa. Nadišiel čas zmeniť tento prístup k sebe, k svojmu štátu a precítiť zodpovednosť za ohrozenia, ktoré si vytvárame do budúcnosti.

    Ak idea našej štátnosti nemá zakrpatieť a uviaznuť vo folkloristickej polohe, musíme ju rozvíjať vo vecnej a pragmatickej línii, usilovať sa o modernizáciu štátu a života v ňom, o prosperitu jeho hospodárskej sféry a vytváranie priestoru pre dynamický rozvoj mladej generácie, ktorá zosobňuje potenciál našej krajiny a jej budúcnosť v treťom tisícročí. Preto treba mužne prijať výzvy tejto doby, dôkladne ich premyslieť a podľa toho konať. Keby som to mal povedať veľmi konkrétne, musíme sa ako krajina otvárať svetu a zbavovať sa nacionalistických predsudkov, detských chorôb riadenia štátu a politickej strnulosti, ktoré nám nič dobré a perspektívne neprinášajú. Pre skutočné napredovanie našej krajiny fakticky niet iných prekážok okrem konfliktnej domácej politiky, okrem predsudkov a nedôvery voči svetu i vo svoje vlastné sily.

    Na vskutku svetový trend máme už dnes dobre pripravenú mladú generáciu. Potvrdzuje sa to, žiaľ, aj tým, že mladí odborníci, ktorí nás opúšťajú, lebo časom podľahli pocitu neperspektívnosti tejto krajiny, nachádzajú vo svete veľmi dobré uplatnenie. Takýto odliv mozgov je pre krajinu bezpochyby stratou, no mal by byť pre nás aj poučením, že náš človek je už pripravený úspešne sa realizovať v lepšom systéme, než aký dnes funguje u nás doma. Ťažko možno nazvať skutočným vlastencom človeka, ktorý chce Slovensko vylúčiť z procesov globalizácie sveta a odoprieť mládeži perspektívu prežiť svoj pozemský údel na úrovni civilizačných vymožeností nastupujúceho nového storočia.

    Musíme klásť dôraz na intenzívne zapojenie sa Slovenska do pohybov určujúcich podobu moderného sveta. Musíme preniesť ťažisko v našom systéme z politizovania na profesionalitu a sprítomňovaním civilizačných výdobytkov vytvárať tu a teraz pre ľudí pocit domova. Globalizačné trendy neznamenajú zánik osobitosti žiadneho národa. Tie si uchováme vo svojej kultúre, vo vlastnom modeli životného štýlu, vystavanom na hodnotových orientáciách podľa vlastnej voľby. Nepochybujem, že v ňom nájdu miesto tradičné cnosti národnej povahy, akými sú pracovitosť, sociálne cítenie, ochota angažovať sa za druhých a pomôcť im v núdzi, chorobe a starobe.

  • Možno širšia verejnosť ani nevie, že práve medzi deťmi vidieť vyrastajúce sadenice nádeje, že vznikajú mladé spoločenstvá, v ktorých sa neholduje alkoholu alebo drogám, ale sa v nich pestuje túžba po pravde, dobre a kráse. Rozvíja sa v nich úcta mladých ľudí k stabilnej rodine, k zdravému partnerskému vzťahu a ochrane potomstva, ktoré príde na svet a bude milované od počiatku. Nemáme len mládež, ktorá po rozbití záujmových inštitúcií z minulého režimu nevie napĺňať svoj voľný čas užitočnými a obohacujúcimi aktivitami a podlieha životnej prázdnote, či módnym extrémistickým vlnám zo zahraničia. Rozrastá sa počet spolkov a spoločenstiev detí a mládeže, kde si upevňujú základy ľudskosti, kde sa učia milovať a odpúšťať, učia sa otvorenosti voči všetkým ľuďom bez rozdielu. Odmietajú tak dvojtvárnosť z minulosti, ako aj nový nápor nacionalizmu, rasizmu a nihilizmu.

    Ostrovy obnovovania normálnej spoločenskej atmosféry by mali vznikať aj v ostatných vrstvách spoločnosti. Potrebovali by ju napríklad podnikatelia, najmä malí a strední, ktorým chýba väčšie porozumenie výkonnej moci pri utváraní priaznivého podnikateľského prostredia.

    Ozdravenie pomerov by iste privítala vrstva mladých manažérov, ktorí niekedy s ťažkosťami prekonávajú byrokraticky a politicky stavané prekážky uplatnenia svojej profesionality. Narážajú na skupinové záujmy niektorých veľkopodnikateľov, využívajúcich svoje konexie s vládnymi kruhmi.

    Po novej spoločenskej klíme volajú príslušníci rôznych vetiev tvorivej inteligencie, vysokoškolskí pedagógovia a nezávislí umelci. A novú spoločenskú atmosféru potrebujú, pravdaže, aj vysoko kvalifikovaní robotníci a remeselníci, majstri svojej odbornosti, lebo len v priaznivých pomeroch sa môže dariť ich fabrikám a živnostiam, a teda aj im všetkým osobne. Ich sloboda nesmie byť opäť manipulovaná ideologickými schémami a vystavovaná tlaku preferovaného priemeru a nevkusu.

    Musíme ostať skutočne slobodnou, otvorenou spoločnosťou, schopnou učiť sa a zbierať nové skúsenosti z boja so starými poriadkami, ktoré sa k nám v novom štáte znova vracajú. Všetky spomenuté vrstvy i nemenované skupiny potrebujú jedno - rozvíjať našu demokraciu. Tá je spoločným menovateľom ich rozmanitých požiadaviek a očakávaní, bez nej sa sotva čo uskutoční. Nemali by sme sa dať zmiasť národnobuditeľskými pseudoheslami bez demokratického obsahu. Demokracia nemôže slúžiť len časti spoločnosti. Nikto si ju nemôže vyárendovať len pre seba. Buď je pre všetkých, alebo jej vôbec niet.

  • Rád by som v tejto súvislosti upozornil, že vyspelé demokracie sa prepracovali k modernému chápaniu straníckosti. Strany by mali byť aj u nás funkčné a pomerne voľné názorové zoskupenia bez extrémneho povyšovania straníckej disciplíny nad všetko, schopné racionálne zvažovať názor odporcu a hlavne schopné spoločne rokovať. Ozajstná modernizácia nášho straníckeho a vôbec politického a verejného života by mala byť spoločnou úlohou a cieľom všetkých angažovaných občanov Slovenska.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dnešné Slovensko je bezpochyby krajinou, ktorá už má svoje pevné miesto v rodine európskych národov. Presvedčil som sa o tom pri mnohých stretnutiach s predstaviteľmi mnohých štátov sveta a veľmi názorne to ukázalo aj nedávne stretnutie prezidentov jedenástich krajín v Levoči. V tomto zmysle nie sme už mladým štátom, ak len nechceme údajnou mladosťou ospravedlňovať omyly, chybné kroky, ale aj vedomé rozhodnutia, ktoré našu krajinu vo svete kompromitujú a oslabujú.

    Chcel by som preto vo chvíli, keď vystupujem so svojou poslednou správou o stave Slovenskej republiky, zaželať našej vlasti, aby spravovanie vecí verejných vzali do rúk ľudia schopní porozumenia a spolupráce, aby prebúdzajúce sa občianstvo v našich ľuďoch zvyšovalo nároky nielen na vládu, parlament a všetky ostatné orgány spravujúce náš štát, ale aj na miestnu a regionálnu samosprávu a, pravdaže, aj na ich vlastné postoje a činy. Aby sme všetci pochopili, že náš osud je predovšetkým v našich vlastných rukách, a aby sme podľa toho aj konali. Potom Slovensko určite neopustí cestu k prosperite, k spravodlivosti a spokojnosti jeho sebavedomých a hrdých občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu prezidentovi za prečítanie jeho správy aj za vás, páni poslanci.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie dnešnej schôdze s tým, že prestávka bude do 14.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní 41. schôdze prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh ste dostali ako parlamentnú tlač 859. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom ste dostali ako rozhodnutie predsedu Národnej rady číslo 1918.

    Pôvodne mal zákon uviesť minister vnútra, ktorý však odcestoval na zahraničnú pracovnú cestu, preto z poverenia vlády nás s obsahom zákona oboznámi pán minister Ivan Hudec.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zákon o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov nadväzuje na historické tradície živnostenských komôr a spoločenstiev, ktoré v našom štáte plnili úlohy záujmového, odborného, vzdelávacieho, ale aj sociálneho charakteru od roku 1859, keď bol v Rakúsko- -Uhorsku vydaný Živnostenský poriadok. Usporiadanie obchodných a živnostenských komôr podľa rakúskej časti monarchie bolo prevzaté bez vecných zmien takzvanou Česko-slovenskou republikou a zostalo rovnaké až do roku 1948. Po roku 1948 boli jednotlivé územné obchodné a živnostenské komory zrušené a vznikla Česko-slovenská obchodná komora, neskôr Česko- -slovenská obchodná a priemyselná komora a od roku 1992 Slovenská obchodná a priemyselná komora, ktorá zastrešuje predovšetkým právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach.

    Potreba zriadenia živnostenskej komory vyplýva zo živnostenského zákona, ktorý vo viacerých svojich ustanoveniach predpokladá súčinnosť a spoluprácu orgánov štátnej správy v živnostenskom podnikaní so živnostenskými spoločenstvami. Živnostenské spoločenstvá, vzniknuté na základe zákona o združovaní občanov, sú však pre určité živnosti duplicitné, resp. v určitom mieste ich pôsobí niekoľko, čím nespĺňajú požiadavku § 69 živnostenského zákona. Citované ustanovenie živnostenského zákona totiž vyžaduje, aby živnostenské spoločenstvo bolo združením podnikateľov v určitom odbore alebo v odboroch živností na vymedzenom území, lebo len tak môže byť partnerom pre orgány v živnostenskom podnikaní, ktoré si z množstva živnostenských spoločenstiev nemôže vyberať na spoluprácu len niektoré z nich. Túto spoluprácu a súčinnosť so živnostenskými spoločenstvami vymedzuje živnostenský zákon, napríklad pri udelení koncesie alebo pri odpustení prekážok prevádzkovania živností u osôb, na majetok ktorých bol vyhlásený alebo ukončený konkurz.

    Návrh zákona predpokladá predovšetkým členstvo fyzických osôb, ktoré majú živnostenské oprávnenie, ktorých je v Slovenskej republike približne 247 tisíc, ale nevylučuje členstvo aj iných fyzických a právnických osôb. Prosím, zdôrazňujem tento moment, pretože bol predmetom niektorých sporov pri prerokúvaní návrhu tohto zákona.

    Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje zriadenie, právne postavenie, pôsobnosť a vnútorné organizačné usporiadanie Slovenskej živnostenskej komory, ktorej účelom popri ochrane a podpore živnostenského podnikania bude aj plnenie niektorých verejnoprávnych úloh.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    chcem požiadať, aby táto právna norma postúpila po vašom zvážení do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Gestorský výbor ako spravodajcu určil pána poslanca Zahatlana. Prosím, pán poslanec, aby ste nás oboznámili s návrhmi vášho výboru.

  • Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 12. decembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Ďalej predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého i tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1916 z 12. decembra 1997 návrh zákona prideliť v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Tým je rozprava aj skončená. Pán minister sa zrejme nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ak mi dovolíte, vážený pán predseda, prosím, aby ste dali najskôr hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča vládny návrh zákona o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 859) prerokovať v druhom čítaní.

  • Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať o tom, že navrhujeme, aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní, resp. nenavrhujeme, ale súhlasíme.

    Páni poslanci, pani poslankyne, musíme hlasovať ešte raz, pretože sa prezentovalo a hlasovalo len 74 poslancov.

    Skúsme hlasovať ešte raz, lebo medzitým prišli niekoľkí poslanci.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o zaradení tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Rozhodli sme, že tento návrh budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v termíne do 18. marca a gestorský výbor do 20. marca 1998. Ideme hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom, o určení gestorského výboru a o jeho prerokovaní.

  • Prosím, budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom na prerokovanie, o určení gestorského výboru, ako aj o termínoch prerokovania vo výboroch a v gestorskom výbore.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je znovu prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Tento vládny návrh máte pod parlamentnnou tlačou 873 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady je v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1956.

    Aj v tomto prípade prosím pána ministra Ivana Hudeca, aby nás z poverenia vlády informoval o obsahu zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je na základe skúseností získaných pri uplatňovaní zákona o civilnej ochrane obyvateľstva vytvoriť právne podmienky na dokonalejšiu ochranu života, zdravia a majetku. Navrhovaná právna úprava mení alebo dopĺňa tie ustanovenia zákona, ktoré spôsobovali nepresný výklad, nepresné vymedzenia reálnych vzťahov subjektov podieľajúcich sa na plnení úloh civilnej ochrany a podobne. Súčasne sa novelou reaguje na nové podmienky vyvolané zmenou územnosprávneho členenia Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi sumarizovať. Vládny návrh zákona presnejšie vymedzuje pojmy v ňom používané, novo vymedzuje spôsob financovania civilnej ochrany ako z prostriedkov štátneho rozpočtu, tak aj z rozpočtov obcí, rozpočtov právnických a fyzických osôb. Presnejšie vymedzuje pôsobnosť ministerstva vnútra, ale najmä pôsobnosť krajského úradu a okresného úradu. Novo vymedzuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktoré sa podieľajú na tejto činnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené prosím predložený návrh zákona postúpiť do druhého čítania, a tým by sme mohli zmeniť a doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Prosím, aby sme posudzovali tento nový návrh z týchto pohľadov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

    Gestorský výbor určil pána poslanca Jozefa Reu, aby nás informoval o návrhoch z jeho výboru. Prosím pána predsedu výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, aby nám predniesol návrhy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., parlamentnú tlač 873.

    Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený 16. januára 1998, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto práve prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ako sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona predstavuje zavŕšenie významnej etapy reformy verejnej správy Slovenskej republiky a vytvára predpoklady na konkrétny prínos vo sfére asociačných a integračných snáh. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci jej druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v druhom a treťom čítaní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k prípadnému dopracovaniu tohto vládneho návrhu zákona.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1916 zo 16. januára 1998 vládny návrh prideliť v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a napokon Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s odporúčaním predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bude vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Toľko, vážený pán predseda, k spravodajskej správe výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal jednu písomnú prihlášku za klub SDĽ. Je to pán poslanec Kanis. Prosím pána poslanca Kanisa, aby predniesol svoje návrhy.

  • Vážená Národná rada,

    pred piatimi rokmi zákonom číslo 2/1993 Z. z. boli ministerstvu vnútra uložené kompetencie zabezpečovať úlohy na úseku civilnej ochrany. Po piatich rokoch tejto činnosti vrátane uplatňovania zákona číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva možno konštatovať, že ministerstvo vnútra plnilo celý rad závažných úloh:

    1. pri postupnej zmene orientácie civilnej ochrany na plnenie úloh v mieri,

    2. na úseku legislatívy,

    3. v rámci priameho riadenia troch vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany,

    4. na poli medzinárodnej spolupráce.

    Zvlášť treba zdôrazniť význam úloh, ktoré sú späté s budovaním systému prevencie a účinného systému riešenia následkov mimoriadnych udalostí. Zvlášť treba oceniť aj to, že pri príprave vojakov je systém civilnej ochrany schopný vlastnými silami pripravovať základné odbornosti na solídnej kvalitatívnej úrovni.

    Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, schválený dňa 27. januára 1994, určil základný právny rámec na plnenie úloh pri ochrane života, zdravia a majetku. Civilná ochrana je v ňom definovaná ako systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj na určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

    Na základe § 36 tohto zákona bolo vypracovaných 10 všeobecne záväzných právnych predpisov. Vzhľadom na postupné budovanie systému civilnej ochrany, rovnako vzhľadom na nové územnosprávne členenie je zrejmé, že civilná ochrana potrebuje nové zákonné úpravy. Rozvíjajúce sa rozmanité a zložité vzťahy a iné skutočnosti v rámci systému civilnej ochrany si vyžadujú nové precízne právne definície a normy. Navrhovaná novela obsahuje vymedzenia viacerých základných pojmov, práv a povinností subjektov činných v systéme civilnej ochrany, čím v konečnom dôsledku odstraňuje alebo zužuje možnosť kompetenčných sporov, kolízií, prípadne aj nečinnosti v oblasti civilnej ochrany. Vládny návrh zákona (tlač 873), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z., je teda opodstatnený.

    Vážení kolegovia, tak ako iné oblasti verejného života nemajú dostatok finančných prostriedkov, aj v oblasti civilnej ochrany financie zo štátneho rozpočtu umožňujú len reprodukciu základných podmienok fungovania tohto systému. Aj keď ide dnes len o stabilizačnú etapu, nechce sa mi veriť, že prerokúvaná novela, ktorá vo veľkom rozsahu zakotvuje nové povinnosti, nové práva, nové pôsobnosti, nebude mať dosah na štátny rozpočet, ba ani na rozpočet obcí. Navyše keď vieme, že len materiál, či už je ženijný, špeciálny, chemický, automobilový, spojovací, má v priemere približne 30 rokov a takisto vieme, že rastú obstarávacie ceny, ako aj cena štandardnej a rutinnej údržby.

    Ctené dámy a vážení páni,

    navrhovaná novela zákona číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva je potrebná, a preto za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice odporúčam jej zaradenie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne a poslanci, nemám ďalšiu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a teda aj rozpravu.

    Pán minister sa bude vyjadrovať k rozprave? Nie. Pán spoločný spravodajca? Tiež nie. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, tak ako to predniesol pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som prečítal návrh na prvé hlasovanie pri prerokovaní tohto zákona v prvom čítaní. Budeme hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 873), prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Hlasujeme o tom, aby sme tento zákon mohli prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Rozhodli sme, že budeme návrh zákona prerokúvať v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Druhé hlasovanie, ako som uviedol v správe, bude o tom, že podľa rozhodnutia pána predsedu Národnej rady bude tento návrh zákona pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a napokon Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Za gestorský výbor v zmysle citovaného nariadenia navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

  • Prosím, hlasujeme o zaradení tohto vládneho návrhu zákona do výborov, o určení gestorského výboru a termíne na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nasledujúcim bodom mala byť tlač 759, a to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov. Konštatujem, že doteraz som nedostal spoločnú správu, z čoho usudzujem, že spoločná správa z výborov nebola ešte pripravená. Preto budeme musieť odložiť rokovanie o tomto bode programu a rokovať o ňom, keď dostaneme spoločnú správu.

    Pristúpime preto k ďalšiemu bodu, ktorým bude prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 879. Návrh na pridelenie prerokovania výborom ste dostali v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1942.

    Návrh zákona uvedie predkladateľ, pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    novelizácia zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby prijatá v roku 1995 zmenila kupónovú privatizáciu na dlhopisovú. Na základe tohto zákona je Fond národného majetku Slovenskej republiky povinný do konca roku 2001 splatiť majiteľom dlhopisov nominálnu hodnotu dlhopisu 10 tisíc korún spolu s výnosom.

    Ak si zoberieme skutočnosť, že Fond národného majetku Slovenskej republiky k 1. januáru 1996 vydal viac ako 3 200 tisíc dlhopisov, jednoduchá matematika nám hovorí, že v roku 2001 bude potrebovať približne 35 až 40 mld. korún na preplatenie všetkých dlhopisov. Pochybnosti o tom, či Fond národného majetku bude schopný splniť túto povinnosť, ma ešte v roku 1996 viedli k predloženiu návrhu novelizácie takzvaného zákona o veľkej privatizácii s rovnakým obsahom, ako má dnes prerokúvaný návrh. Došlo ku kompromisu a dňa 19. novembra 1996 nadobudol účinnosť zákon, ktorý zaviedol skoršiu splatnosť dlhopisov v prípade, ak ich majiteľ dosiahol v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona vek 70 rokov a viac. Splatnosť takýchto dlhopisov bola 31. decembra 1997 a v súčasnosti prebieha splácanie dlhopisov.

    Je viac dôvodov, ktoré podporujú myšlienku postupného splácania dlhopisov vo všeobecnosti a bez ohľadu na to, či zvýhodnenou skupinou sú občania starší ako 60 rokov alebo viac.

    Ako prvý dôvod by som uviedol, že naši spoluobčania vo veku 60 rokov a viac sa najviac zaslúžili o tvorbu majetku, ktorý je alebo bol predmetom privatizácie. Absolútna väčšina z nich nemala žiadnu možnosť zúčastniť sa na privatizácii. Je preto podľa môjho názoru morálne a správne, aby táto veková kategória občanov bola zvýhodnená a aby mali prednosť v splácaní dlhopisov pred inými vekovými kategóriami. Treba pripomenúť aj to, že do roku 2001 uplynú ešte 4 roky, čo mnohým najstarším spoluobčanom môže celkom znemožniť spoluúčasť na dlhopisovej privatizácii. Nezabúdajme ani na to, ako negatívne je hodnotený priebeh privatizácie, aké spravodlivé protesty oprávnene vyvolávajú informácie o tunelovaní podnikov, o privatizácii za nápadne nevýhodných podmienok pre štát, ako to bolo napríklad v prípade Nafta Gbely a podobne.

    Ako druhý dôvod by som uviedol, že pretrvávajú oprávnené pochybnosti o reálnosti dlhopisovej privatizácie v roku 2001. Bude Fond národného majetku v tomto roku naozaj schopný vyplatiť sumu približne 33 miliárd korún všetkým majiteľom dlhopisov, ak zoberieme do úvahy, že časť občanov starších ako 70 rokov bude uspokojená na základe zákona prijatého v roku 1996 už v priebehu roku 1998? Pôžička, ktorú Fond národného majetku Slovenskej republiky v tomto roku prevzal zo zahraničia vo výške 2,2 miliardy korún za obzvlášť nevýhodných podmienok, aby mohol vyplatiť občanov starších ako 70 rokov, iba znásobuje tieto pochybnosti. Je do slova a do písmena absurdné predstaviť si, že Fond národného majetku, ktorý prevzal pod svoje krídla od začiatku roku 1992 majetok v hodnote 330 miliárd korún, opakujem 330 miliárd korún, si musí už takmer na konci privatizačného procesu požičať peniaze, aby bol spôsobilý vyhovieť požiadavkám zákona o skoršom splácaní dlhopisov osobám starším ako 70 rokov.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by nemali podceňovať túto skutočnosť. Ide o majetok nás všetkých, ktorý dostal Fond národného majetku do vienka s určitou dôverou. Niet pochybností o tom, že fond túto dôveru sklamal na plnej čiare. Treba čo najrýchlejšie prijať zákon, aby Fond národného majetku bol kontrolovateľný Najvyšším kontrolným úradom, aby jeho aktivity mohla monitorovať prokuratúra. Treba sa osobitne zaoberať finančnou disciplínou dlžníkov Fondu národného majetku a najmä tým, ako Fond národného majetku postupuje v prípade, keď dlžníci nesplácajú pravidelné splátky. Len tak môžeme hovoriť o dlhopisovej privatizácii, inak je v roku 2001 obyčajnou ilúziou. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo Strana demokratickej ľavice neustále podáva návrhy na postupné vyplácanie dlhopisov osobám starším ako 60 rokov.

    Aby niekto nemal pocit, že nepoužívam argumenty pri vyslovovaní záverov, siahnem po oficiálnej výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku za rok 1996. Ako som už uviedol, od roku 1992 prešiel na Fond národného majetku majetok v hodnote viac ako 330 miliárd korún. To, že zmena kupónovej privatizácie na dlhopisovú mala slúžiť najmä rozsiahlejším priamym predajom, kde pri súčasnom neštátnom postavení fondu a jeho nekontrolovateľnosti zo strany štátu dominuje politický vplyv, potvrdzuje údaj, na základe ktorého v rokoch 1992 až 1996 bol v priamom predaji sprivatizovaný majetok v bilančnej cene 118 miliárd korún. Opakujem, tento majetok v bilančnej cene 118 miliárd korún bol však predaný len za 69 miliárd korún, čo predstavuje približne 60 % bilančnej ceny majetku. Len v samotnom priebehu roku 1996 bol v priamom predaji predaný majetok v bilančnej cene 43,5 miliardy korún, ale len za 16 miliárd korún, čo predstavuje približne 30 % bilančnej ceny.

    Aký bol rok 1997, pýtam sa predstaviteľov Fondu národného majetku. Okrem toho, kde sa podelo asi 2,7 miliardy korún, ktoré Fond národného majetku získal predajom kupónových knižiek v rámci druhej vlny kupónovej privatizácie? Uveďme ešte jeden zaujímavý údaj. K 31. decembru 1996 mal Fond národného majetku pohľadávky z kúpnych cien a úrokov po lehote splatnosti viac ako 6 miliárd korún. Aké opatrenia urobil Fond národného majetku, aby znížil toto neuveriteľné číslo pohľadávok po splatnosti? Ako účinne podáva Fond národného majetku návrhy na súd? Koľko zmlúv Fond národného majetku zrušil pre neplnenie si záväzkov z nich vyplývajúcich? Len týchto 6 miliárd korún, ktoré sú dnes po lehote splatnosti, by stačilo, aby sme vyplatili všetkých občanov starších ako 60 rokov v priebehu roku 1998.

    Vážené dámy a páni, prestaňme sa pozerať na Fond národného majetku ako na niečo, čo patrí len jednej časti politického spektra. Prestaňme obhajovať neobhájiteľné. Začnime sa fondom zaoberať ako inštitúciou, cez ruky ktorej prešiel majetok neuveriteľných hodnôt, ktorý sa mnohokrát stráca v nedohľadne. Ak zastávame názor, že starším občanom treba z dôvodu neistoty dlhopisovej privatizácie, ako aj z dôvodu morálky a spravodlivosti skôr vyplatiť dlhopisy, urobme na Fond národného majetku Slovenskej republiky tlak, aby sa správal inak, ako sa správa, aby zabezpečil dostatočné množstvo financií na takéto opatrenie.

    Fond národného majetku Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, bude musieť byť jedným z prvých terčov novej vlády, ak vznikne po voľbách v tomto roku. Strana demokratickej ľavice nevstúpi do žiadnej vlády, ak v jej vládnom programe nebudú okrem iných zásadných vecí ciele nápravy krívd spáchaných v privatizácii.

    Slovensko je v zaujímavej pozícii. Po roku 1989 sme otvorili proces reštitúcií, rehabilitácií a privatizácií, nemajúci v Európe obdobu, aby sme napravili krivdy minulosti. Už o desať rokov neskôr budeme naprávať krivdy a nespravodlivosti spôsobené reštitúciami, rehabilitáciami a privatizáciou. Verím, že aj postupné vyplácanie dlhopisov osobám, ktoré si to najviac zaslúžia a ktoré sa dôvodne môžu obávať, že v roku 2001 nedostanú nič, môže byť jedným z takýchto krokov. Prestaňme si vykrádať nápady a podporme návrh, ktorý je pripravený.

    Celkom som nepochopil vystúpenie pána premiéra Mečiara, ktorý na konci roku 1997 v televíznom vystúpení hovoril o potrebe skoršieho vyplatenia dlhopisov osobám starším ako 60 rokov, ako keby na to prišiel práve v momente pred televíznou kamerou. Návrh skoršieho vyplácania dlhopisov predkladá Strana demokratickej ľavice opakovane od roku 1996 a som rád, že sme v roku 1996 spoločne vyhoveli aspoň 70-ročným občanom alebo starším.

    Rovnako som celkom nepochopil iniciatívu SDK, keď o tri týždne po tom, čo sme verejne ohlásili podanie návrhu, ktorý teraz prerokúvame, podala návrh rovnakého obsahu, o ktorom budeme rokovať po tomto bode programu. Chápem predvolebné preteky, ale nie detinské hry.

    Strana demokratickej ľavice nemala nikdy problém podporiť v tomto parlamente všetko rozumné, či to už bol návrh opozície, alebo to bol návrh vládnej koalície. Vybíjajme si energiu na argumentoch, na hľadaní vecných riešení, a nie na preberaní legislatívnych iniciatív.

    Tretím dôvodom, ktorý podporuje myšlienku postupného vyplácania dlhopisov, je skutočnosť, že skoršia splatnosť dlhopisov by mohla pozitívne pôsobiť na celkový proces dlhopisovej privatizácie, pretože významne znižuje náklady na preplatenie všetkých dlhopisov v priebehu roku 2001, ktoré, ako som už uviedol, budú predstavovať približne 33 miliárd korún. Trend postupného splácania dlhopisov už nakoniec zaviedol zákon z roku 1996 o skoršom splácaní dlhopisov osobám starším ako 70 rokov.

    Pokiaľ ide o okruh občanov, ktorých by sa predkladaný návrh zákona dotkol, treba uviesť, že občanov vo veku od 60 do 65 rokov máme približne 225 tisíc a občanov vo veku od 65 do 70 rokov približne 210 tisíc, čo spolu predstavuje približne 435 tisíc občanov. Občanov starších ako 70 rokov máme približne 378 tisíc, ale títo sú už uspokojovaní zákonom prijatým v roku 1996.

    Návrh zákona, ktorý predkladám, sa nedotýka splatnosti dlhopisov pre osoby staršie ako 70 rokov. U týchto občanov nastala splatnosť dlhopisov 31. decembra 1997 a v súčasnosti ich Fond národného majetku prepláca. Navrhujeme, aby osoby staršie ako 60 rokov - veková hranica by sa opäť určovala dňom účinnosti zákona - mali svoje dlhopisy splatné 31. decembra 1998 a Fond národného majetku by ich vyplácal na začiatku roku 1999.

    Vážené dámy a páni, som prístupný na kompromisné riešenia, k akým sme došli v roku 1996, teda k takým riešeniam, ktoré by viedli k uspokojeniu aspoň časti z okruhu občanov uvedeného v tomto návrhu zákona. Verím, že všetci chápeme situáciu, absurdnú situáciu, ktorá nastala okolo Fondu národného majetku, ale najmä okolo starších spoluobčanov, a že predložený návrh zákona nájde vašu podporu a bude prijatý do druhého čítania, v ktorom môžeme hľadať vecné riešenia a naznačené kompromisy.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Prosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána Tomáša Cingela.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 879), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 879) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. januára 1998, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je populistický, zameraný na blížiace sa parlamentné voľby. Zároveň je diskriminujúci, pretože uprednostňuje isté skupiny obyvateľov. Z tohto dôvodu v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám do rozpravy písomné prihlášky. Pýtam sa pána predsedu Hofbauera, či je to jeho prihláška do rozpravy.

  • Nezrozumiteľný hlas.

  • Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy. Neviem, prečo všetci poslanci z SDĽ, keď ukončím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, tlačia tlačidlá. Je to skutočne provokácia? Do rozpravy sa nikto neprihlásil. S faktickou poznámkou sa hlásil pán Hofbauer.

  • Ďakujem. Chcem zareagovať na vystúpenie, bombastické vystúpenie pána Fica.

  • Hlasy v pléne.

  • Ruch v sále.

  • Môžem vedieť, nemá faktickú poznámku? Procedurálnu poznámku predsa môže mať.

  • Poznámka poslanca Hofbauera, že sa hlási do rozpravy.

  • Do rozpravy sa už nemôžete hlásiť, lebo do rozpravy sa nikto nehlásil.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie, ani pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, ani pána Hofbauera som už do rozpravy nezaradil, ani pána Benčíka.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, pretože v rozprave nebol predložený žiadny iný návrh ako môj, a ja som navrhoval, aby sme ďalej nepokračovali v prerokúvaní tohto predloženého návrhu zákona, žiadam, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme rozhodli podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať ďalším bodom v našom programe prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    V tomto prípade ste dostali tento návrh zákona ako tlač 886. Rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1952 boli dané aj návrhy na pridelenie jednotlivým výborom.

    Za poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Palacka. Prosím pána poslanca.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, je vecne podobný návrhu, o ktorom bola reč v predchádzajúcom bode. To mi umožní byť pri predkladaní stručnejší a odôvodniť ho takto.

    Zákon číslo 92/1991 Zb. v platnom znení určuje deň splatnosti dlhopisov Fondu národného majetku, ktorých majiteľom je osoba staršia ako 70 rokov, na 31. december 1997. Splatnosť ostatných dlhopisov je až 31. decembra 2000. Skoršia splatnosť pre staršie osoby bola zo zákona navrhnutá s cieľom vyjsť v ústrety spoluobčanom v dôchodkovom veku, ktorí nemôžu na vyplatenie hodnoty dlhopisu čakať až do roku 2001. S rastúcim vekom majiteľa dlhopisu je pravdepodobnosť dožitia splatnosti stále nižšia. Starší občania sa vo svojom produktívnom veku najviac pričinili o vytvorenie hodnôt, ktoré sú predmetom privatizácie. Je preto namieste zohľadnenie veku pri vyplácaní dlhopisov, ktoré sú istým odškodnením za nemožnosť podieľať sa priamo na privatizácii štátneho majetku. Výrazný rozdiel v termíne splatnosti, rok 1997 a rok 2000, je diskriminujúci voči osobám, ktoré už takisto dovŕšili dôchodkový vek, no ešte nedovŕšili 70 rokov. Vek 70 rokov nemá v ľudskom živote žiadne osobitné postavenie, naopak, vek 60 rokov znamená pre väčšinu populácie odchod do dôchodku, to znamená dosť výrazné zníženie životnej úrovne. Je preto namieste aj pri tomto odškodnení uvažovať skôr s vekom 60 rokov.

    Podľa informácií predstaviteľa Fondu národného majetku aj tu na tomto pléne Národnej rady v decembri minulého roku, ako aj podľa vyjadrení predsedu vlády je možné v roku 1998 uspokojiť aj nároky občanov mladších ako 70 rokov. Tým, že sa prijatím návrhu zákona splatnosť dlhopisov pre osoby staršie ako 60 rokov stanoví už v tomto roku, zníži sa rovnako i riziko negatívneho vplyvu jednorazového vyplatenia dlhopisov v roku 2001 na menový vývoj Slovenska. Oproti návrhu pána poslanca Fica, ktorý bol predložený pred chvíľou, tento návrh rieši práve komplexnejšie aj problematiku menového rizika. Umožňuje Fondu národného majetku vyplatiť všetky dlhopisy podľa svojich finančných možností pred rokom 2000. Opakujem, umožňuje, nie ukladá Fondu národného majetku vyplatiť hodnotu dlhopisov. Práve tým by sa postupným vyplácaním odstránilo riziko jednorazového vyplatenia takého veľkého množstva peňazí.

    Nebudem reagovať na isté invektívy pána poslanca Fica, ale chcem čiste faktograficky oznámiť, že náš návrh zákona, čo môžem doložiť pečiatkou podateľne, bol podaný tu v Národnej rade 18. decembra minulého roka. To, že je zaradený až teraz, bolo spôsobené najmä tým, že ministerstvo financií mi doručilo svoje stanovisko až v januári.

    Predložená novela zákona nezakladá žiadny nárok na výdavky štátneho rozpočtu, pretože príjmy a výdavky Fondu národného majetku nie sú viazané na štátny rozpočet. Keďže rešpektujem istý názor alebo stanovisko Strany demokratickej ľavice, myslím si, že nič nebráni tomu, aby sme dospeli k spoločnému návrhu alebo k takému návrhu, ktorý vlastne uspokojí všetky požiadavky, v druhom čítaní, keď sa môžu uplatniť pozmeňujúce návrhy.

    Vážené dámy a páni, aj keď hlasovanie o predošlom návrhu ukazuje, že nie je záujem väčšiny v tejto snemovni, aby sa vyšlo v ústrety starším spoluobčanom, predsa vás len prosím o podporu tohto návrhu zákona. Práve tým, že je tu druhý návrh, vecne navrhujúci skoršie vyplatenie dlhopisov, máte možnosť ho tentoraz podporiť. Verím, že tak urobíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo dávam spravodajcovi, ktorým bol určený opäť pán Tomáš Cingel.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 886), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 886) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 15. januára 1998, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je populistický, sleduje jediný zámer, a to budúce parlamentné voľby. Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Hlasy v pléne.

  • Páni poslanci, prosím, mimo rokovacej miestnosti, nie tu. Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa do rozpravy hlási pán poslanec Benčík a pán poslanec Ftáčnik. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Benčíka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    predovšetkým sa ospravedlňujem, ak sa pánu predsedovi zdá, že sa neskoro prihlásime. Ale vyskúšajte si, existuje čas medzi stlačením tlačidla a medzi tým, ako sa meno objaví na tabuli. V tomto prípade hovorím o predchádzajúcom. Ale ak vám to tak prekážalo, že ste mi dokonca ani nedali možnosť využiť moje poslanecké právo, tak prosím o prepáčenie.

    K tomu, čo sa teraz predkladá a navrhuje, podľa § 73 podávam návrh, aby sa návrh pánov poslancov prerokoval v druhom čítaní, čiže aby ste dali hlasovať a aby sme postupovali podľa § 73 ods. 3 písm. c).

    Poznámka k pánu spravodajcovi. Aj v prvom, aj v druhom prípade poznamenal, že ide o populistické, ale najmä o diskriminačné návrhy. Chcel by som ho upozorniť na to druhé. Problematika, čo je populizmus a čo nie je populizmus, to je vec názoru. Ale pokiaľ ide o diskrimináciu sociálnu, zdravotnú, majetkovú, poznáme diskrimináciu dôchodcov, detí, ťarchavých žien. Našiel by som aj iné sféry, kde je diskriminácia, ale pozitívna diskriminácia. A rád by som, aby pán spravodajca takto chápal aj tento návrh. Preto je návrh aj v súlade s ústavou. A nerád by som bol, keby sme lacnými argumentmi odmietli takýto vážny návrh.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím, aby ste hlasovali za predložený návrh.

  • Ďakujem.

    Chcem len pánu poslancovi Benčíkovi povedať - nie, že som mu nedal možnosť využiť jeho poslanecké právo, ale som ho dokonca vyzval, aby ho využil, a on to neuplatnil.

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    len veľmi stručne sa vyjadrím k tejto rozprave, lebo som mal pocit, že predchádzajúci návrh zákona, obsahom veľmi podobný tomuto, ste sa snažili rýchlo upratať zo stola a odbaviť argumentmi, že je diskriminačný a populistický.

    Pán spravodajca použil rovnaké argumenty aj pri tomto návrhu zákona. Chcel by som sa ho opýtať, či by za rovnako populistické označil aj vyjadrenie predsedu vlády Slovenskej republiky v relácii Ako ďalej, pán premiér, kde sa snažil občanom tejto krajiny nahovoriť niečo také, akože Fond národného majetku si požičiava peniaze nielen na sedemdesiatročných, ale aj na to, aby dobrovoľne vyplatil dlhopisy občanom starším ako 60 rokov. Vypočul som si s veľkým potešením, že je vôľa na strane vládnej koalície vyplatiť dlhopisy nielen sedemdesiatročným, ale aj šesťdesiatročným, aby sme postupne odkrajovali z toho obrovského koláča, ktorý ste vyrobili vy, vážené kolegyne a kolegovia, zmenou jedného typu privatizácie na druhý. Ak toto je populistické, pán spravodajca, povedzte to tu nahlas, že predseda HZDS populisticky rozprával v televízii o dobrovoľnom preplatení dlhopisov občanom starším ako 60 rokov. Mal som pocit, že hovorí vážne, ale z toho, čo ste povedali, už musím s vami súhlasiť, asi to bol populizmus. Ale potom to treba ľuďom nahlas povedať.

    Druhú otázku, na ktorú by som bol rád, keby niekto z vládnej koalície odpovedal - možno aj pán spravodajca, keď bude reagovať na rozpravu -, kde chcete zobrať, keď máte ambíciu vyhrať nasledujúce voľby, 33 miliárd korún, aby ste v roku 2001 všetkým občanom - už nielen šesťdesiatročným, ale všetkým, ktorí majú nárok na preplatenie dlhopisu - tento dlhopis aj skutočne preplatili? Nie je to len ťahanie medových motúzov občanom popod nos, že možno niekedy potom?

    Návrh kolegu Fica a kolegu Palacku, aj ďalších, ktorí sa podpísali, smeruje k tomu, aby sa postupne tieto veci riešili, pretože to súvisí s tým, ako sa približujeme k roku 2001 a s vekovým rozložením našej populácie. Obaja to rozumne zdôvodnili. Ale skúste odpovedať na to, ak chcete zamietnuť aj tento návrh zákona, odkiaľ chcete zobrať 33 miliárd korún, ak máte ambíciu vládnuť v budúcom období, a prosím, aby ste to povedali konkrétne, nie populisticky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem sa opýtať, položiť vám procedurálnu otázku. Podľa § 73, vzhľadom na to, ako tu vystupoval pán spravodajca...

  • Pán poslanec, viete, že môžete dávať len...

  • ...v odseku 3 sa hovorí o tom, že Národná rada sa uznesie tak, že buď vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo nebude pokračovať atď.

    V odseku 2 sa hovorí o tom, že sa otvára rozprava. Pán spravodajca - aspoň tu bola taká zvyklosť - vždy tento návrh navrhol tak, že sa prihlásil do rozpravy alebo návrh predniesol po skončení rozpravy. Prosím vás, dvakrát ste dopustili, že spravodajca predniesol návrh uznesenia o tom, aby sa tento návrh zákona vrátil, aby sa neprerokoval.

  • Pán poslanec, nemám vám čo na to odpovedať, je rozprava, ale ako vidíte a ako ste počuli, nikdy nedošlo k tomu, čo navrhoval pán spravodajca. Zakaždým otvorím rozpravu. Je to moja povinnosť a týmto aj končí. Rozpravu som otvoril aj teraz. Pýtam sa, či má ešte niekto v rámci rozpravy k uvedenej problematike, k tejto tlači pripomienky. Spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave, ale musím najprv uzavrieť rozpravu. Uzatváram rozpravu. Alebo sa chcete vyjadriť v rámci rozpravy? Ako spravodajca môžete kedykoľvek.

  • Vážený pán predseda,

    chcem len povedať, o čom sa hovorí vo vysvetleniach. Ak spravodajca navrhuje nepokračovať v rokovaní...

  • Páni poslanci, myslím si, že teraz nejdeme riešiť procedurálne otázky, pretože bolo všetko vysvetlené, v poriadku. Rozprava pokračovala tak, ako mala. Teraz je rozprava skončená. K rozprave má právo vyjadriť sa pán predkladateľ. Pýtam sa ho, či sa chce vyjadriť. A potom pán spravodajca, ak sa bude chcieť vyjadriť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem sa vyjadriť k rozprave. Chcem oceniť prístup poslaneckého klubu SDĽ a jeho predsedu, poďakovať sa za návrh, ktorý dal, a chcem povedať, že som takisto bol za to a bol by som podporil, aby sa prerokoval v druhom čítaní aj návrh poslanca Fica. Myslím si, že druhé čítanie je na to, aby sa mohlo o zákone vecne diskutovať.

    Takisto sa chcem vyjadriť k stanovisku spoločného spravodajcu. Mojou alebo našou snahou pri predložení tohto zákona bolo práve vyjsť v ústrety pánu premiérovi, ktorý sľúbil vyplatiť dlhopisy občanom starším ako 60 rokov, pretože súčasné platné znenie zákona neumožňuje Fondu národného majetku, aby dobrovoľne, podľa vlastného uváženia vyplatil dlhopisy skôr. Naopak, na to treba zákon zmeniť, treba to v zákone umožniť. A práve tento návrh zákona je taký, ktorý chce tomuto napomôcť. Ak to pán spravodajca považuje za populizmus, tak je to v prvom rade populizmus predsedu vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Pán Ftáčnik ma vyzval, aby som zaujal stanovisko, či predseda vlády hovoril populisticky, alebo nie. Chcem len povedať, že predseda vlády hovoril o dobrovoľnom predčasnom vyplatení dlhopisov Fondom národného majetku, a nie o zákonnom určení. A potom je to vec Fondu národného majetku. Čiže nie je možné toto spájať. Pán kolega, povedal si, že hovoril o dobrovoľnom plnení, a nie o zákonnom určení plnenia, a potom to, samozrejme, nie je diskriminujúce. Je to vec, ktorú posúdi Fond národného majetku. Ide o inštitúciu, ktorá nie je štátna, ktorú neovláda predseda vlády, ani jej neprikazuje. A že to takto je, je práve zásluhou Plesníkovej novely z roku 1994, zaslúžila sa o to Strana demokratickej ľavice. Ak aj pán Fico v predchádzajúcej predlohe hovoril... Áno, o to ste sa zaslúžili vy, že stav vo fonde je taký, aký je.

    Pokiaľ hovoril pán Palacka o tom, že tento návrh predložil už v decembri, oceňujem, že je z neho taký futurológ alebo čarodejník, keď už presne vedel, čo bude predseda vlády hovoriť v novom roku 1998. Ale to sú, samozrejme, iné veci.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kováč chce vystúpiť s procedurálnym návrhom.

  • Vážený pán predseda,

    ak som tomu dobre rozumel, rozprava je uzatvorená a v rozprave neodznel žiadny návrh na uznesenie, teda Národná rada nemá návrh okrem uznesenia, ktoré navrhol predkladateľ zákona, Národná rada by teda nemala hlasovať o žiadnom inom uznesení. Už druhýkrát spravodajca predkladá návrh na uznesenie. Uznesenie totiž musí byť prijaté. Uznesenie, opakujem znovu, návrh uznesenia podľa nášho rokovacieho poriadku musí byť predložený v rozprave. Poslanec má právo len v rozprave predložiť návrh na uznesenie. Preto máme osobitne vyčlenenú procedurálnu poznámku, pretože tá nesmie predložiť návrh na uznesenie.

    Tak sa pýtam, či je to ozaj tak, či máme v zákone o rokovacom poriadku uvedenú výnimku, lebo vysvetlivky nie sú zákon, a či v zákone o rokovacom poriadku je nejaká výnimka pre poslanca-spravodajcu.

  • Pán poslanec, spravodajca je preto určený gestorským výborom, aby predniesol návrh na uznesenie. Jeho vystúpenie je návrh na uznesenie - hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. b), to je uznesenie, ktoré predniesol spravodajca z výboru. Takže o tom teraz nebudeme hovoriť. A on to predniesol. Rozprava sa otvára potom k tomu návrhu, ktorý dáva spravodajca.

    Prosím, budeme pokračovať, budeme hlasovať.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

    Ak dal niekto pozmeňujúci návrh, najskôr sa hlasuje o pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán predsedajúci, ja som dal stanovisko výboru, ktoré je ako spoločná správa, o tom sa hlasuje ako o prvom. V prípade, že toto nebude prijaté...

  • Pán spravodajca, najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Benčíka, ak dal pozmeňujúci návrh.

  • Dobre.

    Z rozpravy vyplynul pozmeňujúci návrh pána Benčíka, aby sa postúpil návrh zákona do druhého čítania. Ja som navrhol, tak ako bolo uznesenie výboru, aby sa...

  • V poriadku, pán spoločný spravodajca. Akceptujem rozhodnutie výboru, ale najskôr musíme hlasovať o návrhu pána poslanca Benčíka.

    Čiže budeme hlasovať najskôr na základe § 73 ods. 3 písm. c), to je návrh poslanca Benčíka. Takže hlasujeme o návrhu poslanca Benčíka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Odporúčam návrh neprijať.

  • Prepáčte, že som nahlas uvažoval.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Takže tento návrh z rozpravy neprešiel.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predkladá gestorský výbor prostredníctvom spravodajcu, a ten znie... Prečítajte ho.

  • Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prijali sme návrh gestorského výboru.

    Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    mali sme prerokúvať bod 27, je to tlač 760. Ten podľa schváleného programu prerokujeme v utorok.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 889 a rozhodnutie o pridelení tohto návrhu výborom ste dostali v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1953.

    Za poslancov návrh uvedie pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    bol by som rád, keby sme predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, videli v kontexte ďalších dvoch návrhov zákonov, ktoré som predložil, a to návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov a zákon o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Hlavným motívom, ktorý viedol predkladateľov k predloženiu týchto troch návrhov zákonov, bolo nerovné postavenie nájomcov tzv. podnikových bytov, pokiaľ sa pokúšali o odkúpenie týchto bytov od bývalých štátnych podnikov, resp. od ich právnych nástupcov. Ak porovnáme právne postavenie týchto nájomcov s nájomcami obecných bytov, družstevných bytov, prípadne bytov vo vlastníctve štátu alebo štátnych podnikov, zistíme, že nájomcovia boli naozaj diskriminovaní.

    Čiže prvým z týchto troch návrhov je návrh na novelizáciu zákonov vo vlastníctve bytov z roku 1993. Tento zákon už bol novelizovaný v roku 1995, ale prax ukazuje stále nejaké nedostatky tohto zákona, na ktoré sme reagovali a reagovali sme predovšetkým opäť na postavenie nájomcov bývalých podnikových bytov. Ďalej reagujeme tu na problematiku platenia príspevku do fondu údržby, prevádzky a opráv, pretože tu dochádzalo k určitým problémom pri praktickej aplikácii konkrétnych ustanovení. Ďalej sme sa zaoberali otázkou bývania pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov a ďalšími drobnosťami, ktoré priniesla prax.

    Samotný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nenaráža na žiadne ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky ani medzinárodných predpisov, iba zlepšuje existujúci právny stav. Bol spracúvaný v súčinnosti s ministerstvom financií, bol spracúvaný v súčinnosti so Združením spoločenstiev vlastníkov bytov, ktoré sa vytvorilo v Košiciach.

    Preto vás prosím, pretože naozaj nejde o konfliktný návrh, ani politicky, ani vecne, o podporu tohto návrhu, aby ste pomohli predovšetkým nájomcom bývalých podnikových bytov, aby sa mohli k týmto bytom dostať, pretože bývalé štátne podniky, ktoré prešli privatizáciou, žiaľ, nie sú motivované k tomu, aby tieto byty predávali. Takže prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a potom postupne odôvodním ďalšie dva návrhy, ktoré sa týkajú daní z dedičstva a daní z príjmov, tak ako boli predložené.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona ako spravodajkyňu určil pani poslankyňu Schmögnerovú. Prosím pani poslankyňu, aby nás oboznámila s návrhmi výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpila v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady na jeho prvé čítanie.

    Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Na základe toho, pán predseda, odporúčam, aby ste otvorili k návrhu zákona rozpravu, a prosím o možnosť vystúpiť v rozprave ako prvá.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási. Pán poslanec Bajan, pán poslanec Pacola a pán poslanec Baránik. Ďakujem.

    Takže ako prvá vystúpi pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči. Tým uzatváram možnosť prihlásiť sa znovu do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    veľmi stručne. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu skupiny poslancov Národnej rady a aby som uviedla niektoré najdôležitejšie skutočnosti, čím sa tento zákon zaoberá.

    Zákon predovšetkým reaguje na určité zovšeobecnenie skúseností, ktoré sú spojené s odpredajom bytov. Jeho zámerom je pomôcť, uľahčiť a zjednodušiť pokračovanie v odpredaji bytov.

    1. Zákon rieši zjednodušenie odpredaja bytov vo vlastníctve akciových spoločností tzv. podnikových bytov a mal by, nadväzujúc aj na ďalšie zákony, umožniť, aby boli motivovaní aj vlastníci, doterajší vlastníci týchto podnikových bytov, odpredať byty tým, ktorí v nich bývajú, čiže nájomcom.

    2. Zákon rieši i použitie zdrojov Fondu rozvoja bývania obce a zároveň okrem toho navrhuje aj určité kvantitatívne obmedzenia na vyčleňovanie tzv. sociálnych bytov.

    Je možné, že práve tento posledný bod bude určitým diskusným bodom a zrejme k nemu odznejú rôzne návrhy. Už doteraz - ako sme mali možnosť si to zistiť - sú odlišné názory na to zo strany primátorov, starostov a odlišné názory sú zo strany používateľov bytov, napríklad spoločenstiev bytov. Predpokladám preto, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona, ktorý bol predložený skupinou poslancov, by sa mohli napríklad týkať práve limitovania počtu sociálnych bytov, budú predložené najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady, a tak umožnia zlepšiť i túto predlohu zákona.

    Dovoľte mi, aby som odporučila, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku po rozprave uzniesla na tom, že odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do druhého čítania, to znamená, aby sa pokračovalo v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

    V rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    na úvod mi, samozrejme, nedá, aby som nespomenul, že je veľkou škodou, že tu nesedí pani podpredsedníčka vlády, ktorá prejavila v minulosti eminentný záujem o riešenie problematiky odpredaja bytov a nebytových priestorov, a možno by sme jej mohli pripomenúť naše pozmeňujúce návrhy spred dvoch rokov, ktoré boli o tomto istom.

    Budem sa vyjadrovať len k jednému návrhu, i keď ten dosah je naozaj v tých troch normách. Pozmeňujúce návrhy dohodnem pravdepodobne s pánom predkladateľom, možno také menšie nuansy, lebo sme v prvom čítaní.

    Z pohľadu obce chcem povedať, že pravdepodobne slabším miestom je bod 9, kde sa hovorí, že by malo o tom rozhodnúť obecné zastupiteľstvo. Veľmi jednoduchá zmena by tam mala byť - orgány obce, pretože záleží na obci, aký inštitút si zvolí. V žiadnom prípade netreba očakávať, že z obcí pôjdu pôžičky, dokonca návratné finančné pomoci spoločenstvám a vlastníkom bytov, pretože tie vznikajú veľmi ťažkopádne a predovšetkým nie z titulu toho, že by nemali peniaze, ale z toho titulu, že ten problém je pri konštituovaní a vôbec v dohode týchto nových vlastníkov.

    Obec má problémy predovšetkým s revitalizáciou bytového fondu, ak hovorím zo svojho pohľadu. A určite tie peniaze nepôjdu tam, ale ako jedna z fakultatívnych možností, prečo nie.

    Bod 10, to je veľmi často diskutované aj u nás.

    Ak si pozrieme tempo odpredávania bytov, môže sa stať, že v obci zastupiteľstvo - aspoň u nás - urobilo z dvoch tretín presúhlasy. To znamená 20 % z akého počtu bytov? To znamená len z počtu bytov, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona zostali v držbe a vo vlastníctve obcí, a hneď dostaneme úplne iné číslo ako pomer 20 % z celkového počtu pôvodných obecných bytov. Takže tu asi spresnenie by mohlo byť nápomocné tomuto zákonu alebo tejto novielke.

    Čo sa týka ods. 3 tohto bodu 10, osobne si neviem predstaviť, žeby sme ho zrealizovali. Predpokladám, že tento bod 3 dozná určitých zmien, samozrejme, nie v tomto prvom čítaní. Takže ak by predkladatelia súhlasili, budeme sa venovať tým konkrétnym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.

    Samozrejme odporúčam, aby to išlo do druhého čítania s tým, že technické detaily si povieme v ďalšom čítaní. Takže áno, odporúčam ho na prijatie, zlepší to pozíciu práve tých nájomcov, ktorí sú v podnikových bytoch, čo sa malo riešiť už pred niekoľkými rokmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte aj mne vystúpiť a povedať svoj názor k predkladaným trom novelám zákonov.

    V prvom rade chcem povedať, že tento zákon skutočne nie je politický. Zhodou okolností som pracoval na týchto zákonoch rok a pol a stretli sme sa s kolegom poslancom Ficom v jednej miestnosti, kde sme spolu chceli predložiť tú istú problematiku ako novelu zákona.

    Na druhej strane chcem podotknúť, že mňa o predloženie takéhoto zákona požiadali občania Sniny, kde takýchto podnikových bytov, ktoré prešli transformáciou v zmysle zákona 92/1991 Zb., kde právnym nástupcom bývalého štátneho podniku alebo štátnej akciovej spoločnosti sa stala akciová spoločnosť Vihorlat, už súkromná, nastali v týchto bytoch, ktorých je v Snine konkrétne 450, nerovnaké podmienky pri odpredaji bytov. V jednej bytovke v jednom vchode sa byty, ktoré sú obecné, predávajú po 20 000 Sk, druhý byt, taký istý byt sa predáva, môže Vihorlat, a. s., predávať minimálne za 120 000 Sk. Podľa môjho názoru je to aj porušenie Ústavy Slovenskej republiky, pretože tí istí nájomcovia, ktorí dostali bývalé byty zadarmo, v súčasnosti jedni kupujú po 20 000 Sk a druhí po 120 000 Sk. Takže sú tu podľa môjho názoru aj porušenia určitých článkov ústavy.

    Chcem povedať, že aj tie ďalšie dva podporné, súvisiace zákony, daň z príjmov, myslím si, že treba umožniť, aby akciová spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom po bývalých štátnych podnikoch, bola oslobodená od daní z príjmov a takisto aby bola oslobodená od daní z prechodu a prevodu nehnuteľností. Verím, že takýchto bytov na Slovensku je možno 30 až 40 tisíc.

    Verím, že my ako poslanci by sme mali našim voličom v predvolebnej kampani práve takýto darček dať do vienka. A ešte raz, neberte to tak, že je to politický zákon, ale že je to zákon celej Národnej rady.

    Ďakujem za podporenie do druhého čítania.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi ďalej predseda výboru pán Baránik.

    S faktickou poznámkou medzitým pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som len upozorniť spolupredkladateľa, aby v záujme priechodnosti tohto zákona zvažoval argumentáciu prípadnej neústavnosti odpredávania tých bytov, lebo naozaj podľa zákona 182 alebo 151 rozhoduje vlastník explicitne, je to urobené zákonne. Takže skúsme argumentovať naozaj tým, čo chceme doplniť alebo čo ušlo v tomto zákone alebo novele, ale nie tým, že by sme spochybnili odpredaj alebo inštančný postup podľa zákona 182 alebo 151. Bolo by to na pomoc tejto novele.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže, pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    chcem sa pripojiť k tým, ktorí tu povedali, že tento zákon nie je politický, že rieši veľmi aktuálny a prepotrebný problém.

    Predložený návrh zákona sa pokúša upraviť úhradu poplatkov spojených s prevodom vlastníctva bytov a ceny bytu v týchto prípadoch, ak vlastník bytu nadobudol byt do vlastníctva podľa zákona číslo 182/93 Z. z. za trhovú cenu. Ďalej návrh umožňuje, aby vlastník bytu, ktorý byt nadobudol do vlastníctva od obchodnej spoločnosti, mohol cenu bytu splácať v presne stanovenej lehote a nebol povinný uhradiť cenu bytu naraz. V nadväznosti na postup obcí, ktoré si všeobecne záväzným nariadením vyčleňujú veľký počet bytov na sociálne účely, určuje novela zákona podiel a skladbu bytov, ktoré si obec má ponechať na daný účel.

    Aj keď sa návrh zákona pokúša riešiť niektoré problémy aplikácie niektorých ustanovení zákona, ktorých novelizáciu pripravuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, návrhu treba vytknúť istú nedôslednosť riešenia, nepresnosť vyjadrovania a neprepojenosť vo všetkých ustanoveniach, čo prakticky znamenalo neaplikovateľnosť navrhovaných riešení.

    Na základe konzultácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky predkladateľ síce doplnil do návrhu úpravu, aby správne poplatky súvisiace s prevodom znášal kupujúci, súčasne však napriek nesúhlasu ministerstva financií ponechal svoj pôvodný návrh, aby orgány bytového družstva mohli rozhodovať, ktoré náklady spojené s prevodom bytu budú znášať kupujúci. Tým predkladateľ nielen navrhuje vstúpiť do prvého ustanovenia dvoma vzájomne sa vylučujúcimi riešeniami, ale návrhom na rozhodnutie družstva v tejto veci spochybňuje účel novelizácie tohto ustanovenia vykonanej zákonom číslo 151/1995 Z. z.

    Návrh vykazuje aj ďalšie nielen vecné, ale aj legislatívne nedostatky. Nemá napríklad zapracované prechodné ustanovenia, ktoré by riešili vzťah už prijatých všeobecne záväzných nariadení obce, ktorými si obce vyčlenia byty pre sociálne slabšie vrstvy občanov k navrhovanej novej úprave. Tým, že väčšina obcí a miest už má prijaté takéto všeobecne záväzné nariadenia obce, je navrhovaná úprava § 31 irelevantná a nerieši danú problematiku, pretože neukladá obciam povinnosť zosúladiť už všeobecne záväzné nariadenie s novou právnou úpravou. Pretože obciam je možné v súlade s článkom 13 Ústavy Slovenskej republiky ukladať povinnosti len zákonom, je nevyhnutné takúto úpravu dať do návrhu novely zákona.

    Predložený návrh novely zákona skupiny poslancov je potrebné legislatívne upraviť v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 číslo 519 o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (príloha číslo 2).

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá v marci podľa plánu legislatívnych úloh vlády komplexnú novelu zákona číslo 182/1993 Z. z. Pripravovaná vládna novela zákona je aj v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky návrhu na zrušenie úlohy o príprave zákona o bývaní číslo 871 z 2. decembra 1997, ktorým bolo uložené ministrovi financií Slovenskej republiky zapracovať problematiku uvedenú v pracovnom texte návrhu zákonov o bývaní do návrhu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a pri rekodifikácii Občianskeho zákona.

    Vzhľadom na to, že ministerstvo financií pripravuje komplexnú novelu tohto zákona, neodporúčam predložený návrh postúpiť do druhého čítania. Upozorňujem ešte raz, že obsahovo je navrhovaná novela správna, vecne prijateľná, len legislatívne ju treba upraviť. A keďže ministerstvo financií pripravuje komplexný návrh, preto ešte raz upozorňujem, že neodporúčam, aby postúpila do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    To bol posledný pán poslanec v rámci rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík. Pán poslanec, keď skončíme hlasovanie, dám vám slovo, aby ste to vysvetlili.

    Takže najskôr pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

  • Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

    Potešilo ma, že predseda výboru, ktorý pozná túto problematiku, povedal, že z hľadiska vecného považuje tento návrh za potrebný a užitočný. Mal legislatívne pripomienky. Aj my máme legislatívne pripomienky, na to je práve druhé čítanie, ak sa dohodneme na zmysle zákona, na vecnej opodstatnenosti, tak je možné tieto legislatívne pripomienky zohľadniť. Preto prosím, aby bol miernejší vo svojich návrhoch, aby neodmietal tento návrh a nehlasoval proti zaradeniu do druhého čítania.

    Mal ešte ďalší argument, a to ten, že sa pripravuje komplexný návrh v spojitosti aj s novým Občianskym zákonníkom. To je rekodifikácia, to je veľká záležitosť, ale keď to bude v marci aj ako samostatný návrh zákona, je veľmi pravdepodobné, že celú záležitosť by sme nestihli prerokovať v tomto volebnom období. Myslím si, že keď sa to týka tých, ktorí bývajú v podnikových bytoch, a je to problém stále aktuálny, všetci sa na tom zhodneme, nehľadajme takýto spôsob. Prosím, aby sme podporili návrh a zaradili ho do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    Voľne by som nadviazal na pána profesora Baránika s tým, že naozaj by som odporúčal, aby sme si v druhom čítaní vysvetlili predovšetkým vecné problémy tohto návrhu zákona, pretože ak sa odvolával na to, že treba zo zákona meniť všeobecne záväzné nariadenie obcí, podotýkam, že tento návrh s obcou nemá nič spoločné. To vo všeobecnosti.

    Druhá vec je, samozrejme, hocijaký zákon, týkajúci sa obce, automaticky obec prenáša zo zákona ako povinnosť do novelizácie všeobecne záväzných nariadení, čiže to je bez tejto povinnosti. To robí každá obec automaticky. A na druhej strane akékoľvek otáľanie znamená, že tá-ktorá akciová spoločnosť bude urýchľovať odpredaje za naozaj nekresťanské peniaze nájomníkom a je možné, že s touto novelou prídeme "po funuse". Preto je kvôli tým nájomníkom dôležité, aby sme naozaj neotáľali, bez ohľadu na to, čo si teraz povieme. Takže naozaj posuňme to do druhého čítania čo najskôr.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda výboru, pán Baránik,

    prosím vás, súhlasil by som s touto argumentáciou, čo ste povedali, ale ja som už vo svojom vysvetlení povedal, že tento zákon som predložil pred rokom a pol. A presne tú istú argumentáciu som dostal niekoľkokrát od štátneho tajomníka ministerstva financií aj od štátnej tajomníčky ministerstva financií, že už sa pripravuje novela, komplexná novela zákona 286. Bohužiaľ, už odvtedy prešiel rok a pol. Myslím si, že ja osobne som trošku v rozpakoch, či naozaj táto novela bude, keď sa stále len odkladá o mesiac, o mesiac, a zatiaľ stále sú tam, sám neviem špecifikovať, aké problémy pri novelizácii zákona 286.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže to bola posledná faktická poznámka. Môžem skončiť rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • V krátkosti sa vyjadrím k priebehu rozpravy.

    Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona a mali konštruktívne vystúpenia, a nakoniec aj pán poslanec Baránik mal konštruktívne vystúpenie, len by som chcel na niektoré veci reagovať.

    Pán poslanec Baránik, ministerstvo financií nemá žiadnu novelizáciu. Táto novelizácia vznikla v spolupráci s ministerstvom financií. Na tom pracovali pracovníci ministerstva financií takisto, ako pracovali na novelizácii zákona o daniach z príjmov a novelizácii zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Preto vás chcem poprosiť, neodkladajme tento problém. Je to naozaj približne 30-40 000 bytov, tzv. bývalých podnikových bytov, kde ľudia sú tlačení do kupovania týchto bytov za nekresťanské trhové ceny a za nevýhodných podmienok. Prijmime čo najrýchlejšie zákon, ktorý zlepší postavenie týchto ľudí.

    K jednotlivým veciam, ktoré boli povedané, chcem pripomenúť, ja som úplne otvorený kompromisným riešeniam. Ak zákon príde do druhého čítania a budú podané zlepšujúce pozmeňujúce návrhy, ja ich iba privítam. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu či už zo strany opozície alebo vládnej koalície a ktoré budú smerovať k zlepšeniu postavenia nájomcov, treba, samozrejme, podporiť.

    K poznámke, ktorú uviedol pán poslanec Bajan, pokiaľ ide o bod 10 aj o tie nešťastné sociálne byty. Pozor! Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nehovorí o sociálnych bytoch. Zákon hovorí, že obce si môžu vyčleniť určitý podiel bytov pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov. Aká je však prax? Obce si veľmi často vyčleňujú najluxusnejšie byty s najväčšou podlahovou plochou len preto, aby ich nemuseli predať, alebo si vyčleňujú ako byty tie, ktoré majú najnižšiu kúpnu cenu. To treba obrátiť, pretože mnohí ľudia sa nám sťažujú a hovoria: Prečo svoj byt nemôžem kúpiť, je to 4-5-izbový byt v krásnom "činžiaku", pretože obec si ho vyčlenila ako tzv. sociálny byt? Preto navrhujem, aby sa upravil postup obce pri vyčleňovaní týchto bytov.

    Pánu poslancovi Baránikovi chcem povedať, že naozaj nemá nič spoločné všeobecne záväzné nariadenie so zákonom a vôbec nie je treba nič upravovať. Všeobecne záväzné nariadenie musí byť v súlade so zákonom. Ak prijmeme zákon, ktorý povie, že maximálne 20 % z vlastníctva bytového fondu, tak mestu, obci nezostane nič iné, iba prispôsobiť všeobecne záväzné nariadenie a upraviť ho podmienkam zákona. Takže z tohto pohľadu nemôžem vašu argumentáciu v žiadnom prípade prijať.

    Ďalej tu bola poznámka o tom, že peniaze, ktoré prichádzajú do Fondu rozvoja bývania, by mohli byť používané aj na návratnú finančnú pomoc spoločenstvám vlastníkov. Ja si myslím, že je, súhlasím so stanoviskom, že spoločenstvá vznikajú veľmi ťažko. Vážení, my sme uvažovali pri prijímaní formulácie tohto zákona, či nedáme povinnosť uzatvárať spoločenstvá vlastníkov bytov v každom prípade. Teraz sme od toho ustúpili. Ale sú mestá, kde spoločenstvá vlastníkov sú typickou formou správy bytového majetku a tieto spoločenstvá vlastníkov krvácajú práve na tom, že nemajú možnosť získať finančné prostriedky, aby rekonštruovali existujúci bytový fond. A súčasne sú poznatky, že mestá a obce používajú peniaze vo Fonde rozvoja bývania obce na všetko možné, len nie na Fond rozvoja bývania obce. Preto je tu fakultatívna možnosť, zopakujem, fakultatívna možnosť, že by mohli používať tieto peniaze aj na pomoc spoločenstvám vlastníkov bytov.

    Takže, vážené dámy a páni, prosím vás, viďte tento návrh v kontexte ďalších dvoch noviel, ktoré sú predložené.

  • Ide najmä o pomoc nájomcom bývalých podnikových bytov, ktorí sú naozaj diskriminovaní. Opakujem, ja aj pán poslanec Pacola ako predkladateľ tohto návrhu zákona sme pripravení na kompromisné riešenia, lebo nám ide o vec. A opakujem, neexistuje žiadna novela, ktorá by sa pripravovala na ministerstve financií, pretože pracovníci ministerstva financií pracovali na tejto novele a pracovali na týchto dvoch novelách, ktoré sú predložené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Fico.

    Pýtam sa pani poslankyne Schmögnerovej ako spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť.

    Páni poslanci, bol som požiadaný o prestávku pred hlasovaním. Takže kým vyhlásim 15-minútovú prestávku, pán poslanec Lauko sa hlásil.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Laukovi.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja som si vždy myslel, že v tejto miestnosti sa má hovoriť pravda. Preto, aby som uviedol...

  • ...veci na správnu mieru, chcem vás informovať, pán predseda, aj ctených kolegov, že pán spravodajca Cingel pri predkladaní predchádzajúcich dvoch bodov nehovoril minimálne pravdu - nechcem používať tvrdé slová, a silné -, keď sa odvolával na uznesenie výboru pre privatizáciu, že výbor uznesením navrhol, aby tento bod nepokračoval ďalej, alebo aby tieto dva body nešli do druhého čítania.

    Bol som osobne na výbore pre privatizáciu za prítomnosti predsedu pána Hofbauera a pýtal som sa pána tajomníka, či existuje takéto uznesenie. Povedali mi, že neexistuje takéto uznesenie. Preto, pán predseda, upozorňujem vás na to, že neboli právoplatné tieto dve hlasovania o predchádzajúcich dvoch bodoch. Zvážte zo svojej právomoci, či netreba dať ešte raz o nich hlasovať. Teda konečné hlasovanie bolo minimálne spochybnené tým, že nehovoril pán Cingel pravdu, a preto vás žiadam, aby sme znovu hlasovali o týchto dvoch bodoch.

  • Ďakujem. Overím si tieto skutočnosti a potom budeme rozhodovať ďalej.

    Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem, pán predseda. Za klub Slovenskej národnej strany žiadam prestávku pred hlasovaním.

  • Už som zaregistroval tri kluby.

    Pán predseda výboru Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Lauko sa vyjadril na pôde výboru, že pán poslanec Cingel luhal, tak ja by som bol veľmi rád, keby sa poslanci - menovite KDH - nevyjadrovali takýmto spôsobom, natvrdo. Debata bola o niečom inom. Či výbor o tom rokoval a prijal uznesenie. Áno, rokoval a prijal uznesenie. Môžeme vám ho ukázať.

  • Pán predseda, nechajme, ja si overím všetky skutočnosti a potom budeme môcť o tom hovoriť ďalej. Ďakujem pekne.

    Je prestávka 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní po prestávke.

    Skončili sme rozpravu vyjadrením pána predkladateľa aj pani spoločnej spravodajkyne, čiže ostáva nám už len hlasovanie.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie v zmysle § 73 a ak bude treba, aj v zmysle § 74.

    Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave odzneli štyri príspevky. Prvý návrh na uznesenie, ktorý zopakovali potom i ďalší, znel, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku...

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Nie je počuť.

  • ...prerokoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 889), v druhom čítaní.

    Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu.

  • Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c), že ho prerokujeme v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Pani poslankyňa, podľa § 74 nie je potrebné hlasovať.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, a to k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 890 a pod číslom 1954 určenie, ktoré výbory o ňom majú rozhodovať.

    Za poslancov opäť tento návrh prednesie pán poslanec Fico.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy, vážení páni,

    chcem len jednu poznámku. Je mi ľúto, ale z dôvodu politiky sme skomplikovali život 30 až 40 000 nájomcom bývalých podnikových bytov. Bohužiaľ.

    Predkladáme ďalší návrh zákona spolu so Združením robotníkov Slovenska, ktorý sa týka zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Účel tohto zákona takisto smeruje k tomu, aby sme pomohli nájomcom bývalých štátnych, teda podnikových bytov, pretože od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností boli oslobodené družstevné byty, štátne byty a obecné byty. Aby sme zrovnoprávnili subjekty, ktoré predávajú byty, navrhuje sa v tomto návrhu zákona, aby od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností boli oslobodené všetky subjekty, ktoré prevádzajú byty podľa zákona 182/1993.

    Takže prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Opäť smeruje k tým, ktorí to potrebujú, aby si tieto byty mohli zaobstarať do osobného vlastníctva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Ako spravodajca gestorského výboru bol určený pán poslanec Košnár.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 890), ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Chcem tiež upozorniť, že tento návrh zákona nadväzuje na predchádzajúci, žiaľ, do druhého čítania nezaradený návrh zákona číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tento návrh zákona úzko súvisí aj s nasledujúcim, ktorý budeme azda prerokúvať o chvíľu, a tieto všetky tri návrhy zákona tvoria logický komplex. Napriek tomu sa nazdávam, keďže ide o iný zákon, ide o zákon o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, že je možné tento návrh zákona posudzovať, aj keď sme nezaradili predchádzajúci zákon do druhého čítania.

    Dá sa usudzovať, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov, budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v pléne a že dôjde s dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré mi vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Po hlasovaní o tomto návrhu si potom dovolím predložiť odporúčanie vychádzajúce z rozhodnutia predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom a o lehotách, v ktorých má byť prerokovaný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Baránik. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím, predseda výboru pán Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    stotožňujem sa so zámerom navrhovaného zákona, ale vzhľadom na to, že súčasne predkladá aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nového zákona o dani z dedičstva, dani z darovania, dani z prevodu a prechodu nehnuteľných vecí a práv, zodpovedajúcim vecným bremenám, v ktorom je okrem iného zohľadnená aj problematika upravená v predloženom poslaneckom návrhu a riešená komplexne, neodporúčam návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Národa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď sa kolega, predseda výboru Baránik prihlásil do rozpravy, vedel som, asi s čím vystúpi. Asi s tým, že znova navrhne, aby tento návrh skupiny poslancov na novelu zákona nešiel do druhého čítania presne tak ako aj v predchádzajúcom návrhu. Je mi ľúto, pri všetkej cti aj k našej súčasnej vláde, že sme sa takto zachovali, že sme proste tento zákon nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

    Môj ctený kolega pán Baránik, predseda výboru, nepoužil iný argument. A ja navrhujem a prosím, aby ste mi prepáčili, lebo to nie je celkom korektné, ale navrhujem, urobme gentlemanskú dohodu: Do volieb čokoľvek predloží opozícia alebo aj spolu s časťou vládnej koalície, ak to nevychádza z vládneho hnutia, tak to bude zamietnuté. Budeme vedieť, na čom sme a aspoň aj ľudia budú vedieť, že tie problémy, ktoré ich tlačia, nemôže riešiť nikto iný len hnutie, ktoré je hlavné.

    Ďakujem pekne. Urobme gentlemanskú dohodu.

  • Takže, vážení páni poslanci, poslankyne, končím rozpravu.

    Pýtam sa pán predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Vážené dámy a páni,

    v rozprave vystúpil v podstate iba jeden poslanec, pán poslanec Baránik. Chcem mu opäť pripomenúť, že návrh, ktorý som predkladal, vznikal v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Žiadny kompletný návrh zákona o dani z dedičstva, dani z darovania neexistuje. Je to podľa mňa obyčajné klamstvo. A ak je pripravený, tak je pripravený o 3-4 mesiace. Tu ide o to, aby sme pomohli nájomcom 30 až 40 tisíc bytov, ktorí si nemôžu tie byty kúpiť, pretože podniky im nechcú predať, pretože nie sú motivovaní na predaji takýchto bytov. Nepovažujem to za korektné. V tomto návrhu nie je nič politické, absolútne nič politické. Iba oslobodzujeme všetky subjekty, ktoré predávajú byty, od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť, alebo pristúpime k hlasovaniu? Chce sa vyjadriť.

  • Vážené dámy a páni,

    pán kolega Baránik sa vyjadril, že neodporúča návrh zákona do druhého čítania. Nazdávam sa, že o takomto návrhu jednoducho nemožno hlasovať, § 73 pozná len tri eventuality: uznesenie, že sa návrh zákona vráti predkladateľovi na dopracovanie, uznesenie, že sa nebude pokračovať v prerokúvaní príslušného zákona, a uznesenie zaradiť príslušnú predlohu do druhého čítania. Ale ustanovenie, že neodporúča návrh do druhého čítania, nazdávam sa, nie je ustanovením, o ktorom by sa meritórne mohlo hlasovať.

    A preto, vážený pán predseda, dámy a páni, je tu iba jediný návrh na hlasovanie, návrh, ktorý som predniesol v rámci správy, že odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu uznesenia, teda o uznesení prerokovať predkladaný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c) s tým, že predkladateľ navrhuje tento návrh zaradiť do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada odporučila tento zákon prerokovať v druhom čítaní.

  • Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 174.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1954 zo dňa 16. januára 1998 odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.

  • Počuli ste návrh, hneď budeme hlasovať.

    Prosím, hlasujeme o pridelení tohto návrhu zákona do výborov, určení gestorského výboru a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže môžem konštatovať, že sme predmetný návrh novely zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie do druhého čítania.

    Ďakujem pánu predkladateľovi aj spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je takisto prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 891 a návrh na pridelenie a prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1955.

    Aj tento návrh predložil pán poslanec Fico.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Posledný z trojice návrhov zákonov sa týka zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V stručnosti vysvetlím, v čom spočíva základný problém, ktorý rieši tento návrh zákona.

    Ak bol štátny podnik pretransformovaný podľa zákona o veľkej privatizácii do akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, veľakrát do vlastníctva takejto spoločnosti prechádzali aj byty. Takéto pretransformované spoločnosti nemajú povinnosť tieto byty predávať, ale ak sa rozhodnú byty predať, môžu ich predať len za cenu vypočítanú podľa zákona číslo 182/1993 novelizovaného v roku 1995. V praxi preto dochádzalo k prípadom, keď zostatková cena bytu bola napríklad 300 000 korún, ale podnik mohol tento byt predať iba za nejakých 30 alebo 40 tisíc korún, pretože cena sa vypočítavala podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Toto bolo demotivujúce a aj preto tieto firmy nepristupovali k odpredávaniu bytov do osobného vlastníctva.

    Návrh zákona, ako ho predkladáme spoločne s pánom poslancom Pacolom zo Združenia robotníkov Slovenska, tento problém rieši tak, že v prípade, že sa rozhodne firma byt predať, môže rozdiel medzi zostatkovou cenou bytu a cenou, za ktorú byt predá, odpočítať ako náklady pri výpočte daní z príjmov. Čiže ide opäť o pomoc tým nájomcom, ktorí bývajú v tzv. bývalých podnikových bytoch. Zákon opäť vznikol v spolupráci s ministerstvom financií. Bol prekonzultovaný a pracovníci ministerstva financií vyslovili súhlas so znením tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Aj v tomto prípade za spoločného spravodajcu bol určený pán poslanec Košnár, preto ho prosím, aby nás oboznámil s návrhom gestorského výboru.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku chcem vystúpiť v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Tento návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb., bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote a boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. boli doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že tento návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že ide o novelizáciu, resp. doplnenie zákona o daniach z príjmu, na nový zákon o daniach z príjmu čakáme od roku 1995. Tento nový zákon bol prisľúbený v programovom vyhlásení vlády, jeho prijatie bolo zakotvené, alebo vypracovanie bolo zakotvené v generálnej dohode. A ako vám je veľmi dobre známe, aj ministerstvo financií v lete tohto roku, na jeseň tohto roku malo pripravený nový návrh zákona o daniach z príjmu. A aj prvý variant štátneho rozpočtu na rok 1998 bol koncipovaný s ohľadom na ustanovenia nového zákona o daniach z príjmu.

    Ako nám je všetkým dobre známe, vláda upustila od prijatia nového zákona o daniach z príjmov. A v tomto prípade by sme naozaj veľmi dlho museli čakať na riešenie tej problematiky, ktorú navrhovaná novela zákona skupiny poslancov rieši, a preto sa aj osobne prihováram za to, aby sme takýto argument nemuseli používať, pretože naozaj nie je miestny.

    Nový zákon o daniach z príjmu v tomto volebnom období prijatý nebude a nájomcovia, resp. záujemci o kúpu bytov bývalých podnikových bytov by museli veľmi dlho čakať na to, aby sa dočkali istej rovnosti podmienok.

    Predpokladám však, že prípadné zmeny, spresnenia, doplnky k predlohe, ktorú skupina poslancov predkladá, sú možné v rámci druhého, prípadne tretieho čítania, a preto mi dovoľte, aby som odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Pani poslankyne, páni poslanci, nemám písomnú prihlášku. Nikto sa nehlási. Preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán predkladateľ zrejme sa nebude vyjadrovať k rozprave, ani pán spoločný spravodajca, takže môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, aby ste ho ešte raz predniesli.

  • Odporúčam, aby sme sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) uzniesli, že sa zaradí táto predloha zákona do druhého čítania.

  • Áno, počuli ste návrh.

    Takže sa prezentujeme a hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh nezaradili do druhého čítania.

    Preto je bezpredmetné hlasovať podľa § 74.

    Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu body 31 a 32 sa majú prerokovať zajtra.

    Teraz by malo nasledovať druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a takisto Železničnej polície Slovenskej republiky (tlač 786). Vzhľadom na to, ako som už poobede povedal na začiatku schôdze, že minister Krajči odcestoval na služobnú cestu, nie je prítomný.

    Ďalej by sme potom mali rokovať o zákonoch, ktorých by sa mal zúčastniť minister Zlocha. Nepočítal s tým, že ideme tak rýchlo. Asi nemá význam, aby som ho teraz volal.

    Je pol šiestej. Dohodneme sa, že dnes preruším schôdzu a budeme pokračovať zajtra o deviatej.