• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zrakom konštatujem, že nás bude asi dosť, preto sa nebudeme informatívne prezentovať, ale pristúpime hneď k otvoreniu 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    V zmysle § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady z dnešnej schôdze sa ospravedlnili pani poslankyňa Bauerová, pán poslanec Langoš a na zahraničnej ceste je pán poslanec Hrnko.

    Na tejto schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Stanislav Líška a Jozef Miklušičák a náhradníkmi budú páni poslanci Rastislav Šepták a Gyula Bárdos.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku program navrhujem tak, ako ste ho dostali a máte ho pred sebou. Chcem vás predtým, ako budeme schvaľovať program, informovať a prečítať vám list, ktorý som dostal od prezidenta Slovenskej republiky.

    "Vážený pán predseda, oznamujem Vám, že som sa v súlade s článkom 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky a § 28 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol vystúpiť so Správou o stave Slovenskej republiky na 41. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 4. februára 1998 v dopoludňajších hodinách. S pozdravom Michal Kováč."

    Pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle tohto listu a podľa záverov z poslaneckého grémia prezident Slovenskej republiky podá Správu o stave Slovenskej republiky na tejto schôdzi v stredu 4. februára o 11.00 hodine. Taká bola dohoda na poslaneckom grémiu.

    Ešte skôr, kým vám dám slovo, páni poslanci, aby ste mali možnosť navrhnúť zmeny a doplnky k programu, chcem vás informovať, že v bode programu máte aj informácie o stave riešenia oznámení zaslaných generálnemu prokurátorovi Najvyšším kontrolným úradom. Túto správu uvedie generálny prokurátor Slovenskej republiky. A je tu takisto návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so šírením programov Slovenskej televízie prostredníctvom družice. Túto správu uvedie jej ústredný riaditeľ. Hovorím to preto, že keď budeme schvaľovať program, aby sme súčasne schválili aj to, že títo dvaja páni v Národnej rade vystúpia. Dáme im schválením súhlas.

    Ešte mám tu dva listy od ministerky zahraničných vecí pani Kramplovej a pána ministra Karola Česneka, ktorí žiadajú o zmenu bodov v programe kvôli tomu, že sú na zahraničných cestách. Preto navrhujem, aby bod programu, ktorý sa týka ministerky zahraničných vecí, bol vo štvrtok 5. 2. 1998 ako bod číslo 1 a bod ministra Česneka v utorok 10. 2. 1998. To bude v rámci programu, keď ho budeme schvaľovať.

    Môžeme teda pristúpiť k schvaľovaniu programu dnešnej schôdze s tým, že vaše návrhy, páni poslanci, podľa rokovacieho poriadku nesmú trvať dlhšie ako 1 minútu.

    Pýtam sa, kto má návrhy na zmeny a doplnky. Už som sa zľakol, že som zle postavil otázku.

    Pán poslanec Ftáčnik. Dajte pánu poslancovi Ftáčnikovi zapnúť mikrofón.

  • Vystúpenie poslanca Milana Ftáčnika je nezrozumiteľné, nemá zapnutý mikrofón.

  • Nedá sa zosilniť výstup z mikrofónov?

  • Šum v rokovacej sále.

  • Vystúpenie poslanca Milana Ftáčnika nie je opäť počuť.

  • Šum v rokovacej sále. Vystúpenie nie je počuť.

  • Dobre, pán poslanec. Ja sa teraz pýtam: Nežiadate vypustiť tento bod, ale pokiaľ budeme prerokúvať ten bod, predtým by tu malo byť stanovisko. Myslím si, že o tom nie je potrebné hlasovať. Ja sa listom obrátim v priebehu tejto schôdze na vládu. Súhlasíte s tým? Ďakujem.

    Pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    12. januára 1998 bola schválená prvá medzinárodne záväzná právna norma v podobe Parížskeho dohovoru, ktorý zakazuje bez výnimiek vytvárať geneticky podobné ľudské bytosti, čiže zakazuje klonovanie ľudí. Citujem z dohovoru: "Zakázané sú akékoľvek zásahy s cieľom vytvárania ľudskej bytosti, ktorá je geneticky identická s inou ľudskou bytosťou, či už živou, alebo mŕtvou."

  • Tento dohovor podpísalo zatiaľ 19 krajín zo 40 členov Rady Európy. Slovenská republika medzi nimi zatiaľ nie je. Chcem preto zaradiť do programu 41. schôdze Národnej rady rokovanie o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým parlament zaviaže slovenskú vládu, aby sa urýchlene pripojila k podpisu Parížskeho dohovoru v stredu 11. 2. 1998.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Nováková.

  • Vážení kolegovia,

    navrhujem zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, predsunúť pred Devízový zákon, takže tento zákon by mal poradové číslo 34 a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Devízový zákon, by mal poradové číslo 35.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Keďže ste už informovali o želaní predradiť bod 31 pani ministerky Kramplovej, nebudem to opakovať, ale chcel by som zároveň navrhnúť, aby sa bod 51 - návrh smerníc na uskutočňovanie zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky - zaradil na štvrtok 12. februára ráno na začiatok schôdze.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec žiada, aby sa bod 51, to sú smernice, ktorými sa zvyšujú diéty poslancov, zaradil na štvrtok budúci týždeň.

    Pán poslanec Michalec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    dovoľujem si navrhnúť a rozšíriť program schôdze o nasledujúci bod, o tlač 892, a to je návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Tisztelt elnök úr, hölgyeim és uraim!

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    navrhujem zaradiť na program rokovania ako bod 48 - návrh skupiny poslancov o používaní jazyka národnostných menšín a etnických skupín (tlač 441). Zároveň pripomínam pánu predsedovi, že dňom 1. februára 1998 vstúpil do platnosti a účinnosti Rámcový dohovor, a preto v nadväznosti na článok 11 Ústavy Slovenskej republiky článok 31 rokovacieho poriadku je neplatný a poslanci maďarskej národnosti budú používať svoj materinský jazyk. V tomto smere žiadam, aby ste urobili prípravy na organizačné a technické opatrenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám procedurálny návrh k bodu číslo 5 - návrh na voľbu podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže som sa ako minister dozvedel o niektorých skutočnostiach týkajúcich sa jedného z kandidátov, rád by som o tom informoval túto snemovňu. Ide o údaje, ktoré sa týkajú cti a dobrého mena jedného z týchto kandidátov. Navrhujem, aby sa moje vystúpenie uskutočnilo na neverejnej schôdzi Národnej rady.

  • Navrhujem, aby sa hlasovalo pred začatím toho bodu. Len to hovorím kvôli tomu teraz, aby ste mohli pripraviť technické opatrenia.

  • Viem, rozumiem. Pán poslanec, ak budeme hlasovať o podpredsedoch, tak tam je rozprava. Takže tú rozpravu chcete, aby bola mimo verejnosti?

  • Nie celá rozprava, iba tá časť rozpravy. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje neverejné rokovanie aj o časti prerokúvaného bodu. Takže toto navrhujem.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem bod číslo 10 - vládny návrh zákona o štátnej službe a o doplnení a zmene niektorých predpisov - nezaradiť na program 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Kvôli tomu, že vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 855) nerieši vzťahy štátnej správy a samosprávy, takisto nerieši kompetencie tzv. vyšších územných celkov, takisto nerieši otázku financovania vyšších územných celkov a vládny návrh zákona nie je decentralizáciou moci, ale práve naopak centralizáciou moci, navrhujem vypustiť z návrhu bod 22 (tlač 855) z rokovania 41. schôdze Národnej rady, to znamená nezaradiť tento bod na rokovanie tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Dovoľte mi navrhnúť, aby v zmysle § 128 ods. 1 Národná rada požiadala ministra zdravotníctva v lehote kratšej ako 15 dní predložiť správu o zabezpečení zdravotnej starostlivosti na rok 1998. Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. To napätie, ktoré tu panuje už viac ako pol roka po sľuboch pána ministra v novembri 1997, keď nás ubezpečil, že v rezorte sa určite nájdu tie 3 miliardy, ktoré sa pokúsil nájsť, a nenašiel, sa situácia zhoršila a dostupnosť zdravotnej starostlivosti klesá, začínajú sa zatvárať lekárne, nemocnice sú na úrovni zastavenia činnosti. Preto prosím, aby ctená snemovňa tento bod zaradila do programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem. Mám procedurálny návrh.

    Žiadam bod číslo 5, ktorý znie - Návrh na voľbu podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preložiť na 11. 2., t. j. stredu, ako bod číslo 2. Tam by totiž mala byť nadväznosť aj na voľbu predsedu Najvyššieho súdu a tieto materiály z vlády budú k dispozícii až na budúci týždeň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi predložiť návrh na zaradenie bodu do nášho rokovania, ktorý sa bude týkať rekonštrukcie Rady Slovenskej televízie a rekonštrukcie Rady Slovenského rozhlasu tak, aby bolo zabezpečené objektívne zastúpenie parlamentných klubov tohto parlamentu. Posledné činnosti najmä v Slovenskej televízii, problémy s dodržiavaním zákonnosti sú dôkazom toho, že Rada Slovenskej televízie nenapĺňa dostatočne svoju funkciu. Jedným z problémov je aj nedostatočné zastúpenie iných ako vládnych politických subjektov v týchto orgánoch.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, dám o tom hlasovať. Lenže zákon nehovorí o zastúpení politických strán.

    Pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem bod číslo 15 - vládny návrh zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 760) - presunúť a zaradiť ako bod číslo 28. Ide o vyjasnenie niektorých náležitostí s ministerstvom hospodárstva v našom klube. Prosil by som, aby to bolo akceptované.

  • Ďakujem.

    To bol posledný návrh na doplnenie programu.

    K návrhu pána poslanca Ftáčnika sme sa dohodli, že ja napíšem list v tomto znení.

    Pán poslanec Gaľa potom ako prvý navrhuje, aby sme zaradili do programu prijatie uznesenia Národnej rady, v ktorom Národná rada navrhuje, aby sme pristúpili ku konvencii, k Parížskemu dohovoru. Ide o otázky klonovania, áno?

    Chcete to zaradiť ako bod programu, hneď pripraviť uznesenie a o tom hlasovať?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Čiže aby sme o tom rokovali 11. februára 1998.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Rozširujeme naše rokovanie o tento bod programu.

    Pani poslankyňa Nováková navrhla, aby sme bod číslo 35 nášho rokovania preložili, aby bol bodom 34. Čiže tieto dva body vymeniť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Takže túto zmenu registrujeme.

    Ďalej predseda výboru pán Slobodník navrhuje, aby sme bod 51 zaradili do programu na štvrtok budúci týždeň.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Ďalej pán poslanec Michalec navrhuje doplniť program o tlač 892. Je to návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže tento bod programu zaraďujeme.

    Ďalej žiada doplniť program pán poslanec Rózsa, ktorý žiada, aby sme zaradili ako bod 48 tlač 441.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento návrh neprešiel.

    Ďalej pán poslanec Šimko má len procedurálny návrh. Ak budeme prerokúvať bod číslo 5, keď ide o voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu, aby časť rozpravy bola mimo verejnosti.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento návrh.

    Pán poslanec Kvarda žiada, aby sme z programu tejto schôdze vypustili bod 10.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže nevyhovujeme návrhu poslanca Kvardu.

    Podobný návrh má aj poslanec Bárdos, ktorý žiada, aby sme tlač 855, ktorá je pod bodom 22, z dnešnej schôdze vypustili, proste nezaradili do programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec Šagát žiada, aby minister zdravotníctva predniesol správu o stave jeho rezortu s tým, že žiada, aby tu nebola dodržaná 15-dňová lehota na vypracovanie takejto správy.

    Prosím, dávam o tom hlasovať.

  • Hlasy v pléne.

  • Je to protizákonné, ale keď to žiada pán poslanec Šagát, budem sa vadiť?

    Minister to nemusí urobiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pani poslankyňa Kolláriková žiada, aby sme bod číslo 5 preložili, resp. prerokovali, ak to nevyjde inak, 11. februára a zaradili ho na tento deň ako bod číslo 2.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme prijali tento návrh pani poslankyne Kollárikovej.

    Pán poslanec Harach žiada, aby sme na toto rokovanie zaradili rekonštrukciu televíznej, ako aj rozhlasovej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Pacola mal posledný návrh na zmenu programu. Žiada, aby tlač 760, ktorá je teraz pod bodom číslo 15, na rokovaní bola ako bod 28.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovalo 9 poslancov.

    Túto zmenu programu akceptujeme.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže je to všetko na doplnenie a rozšírenie programu, dávam hlasovať o programe ako...

    Ešte pán poslanec Michalec.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale nezaregistrovali sme ten bod programu, čo som navrhol zaradiť ako bod číslo 2 vo štvrtok po ministerke zahraničných vecí - vyslanie príslušníkov armády.

  • To je jedno, kedy to bude, už sme to dali bez zaradenia do bodu, ale na tejto schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o programe ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že sme schválili program na 41. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Môžeme teda pristúpiť k prvému bodu programu, ktorým je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu mandátového výboru pána Poliaka, aby nám podal správu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 písmena e) Ústavy Slovenskej republiky vymenoval dňa 14. januára 1998 poslanca Ing. Miroslava Maxona za člena vlády Slovenskej republiky. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje. Mandát vykonáva náhradník.

    Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 81/1995 Z. z. zo 7. apríla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uplatní mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine v tom istom volebnom kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov. V tomto prípade nie je taký náhradník, ktorý by získal potrebný počet prednostných hlasov, a preto nastupuje náhradník, ktorého z volebnej listiny kraja určí politická strana alebo hnutie.

    Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom liste, doručenom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 14. januára 1998 a zaevidovanom pod číslom 89/1998, určilo, že náhradníkom je pani Blažena Pavlovičová.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 20. schôdzi dňa 20. januára 1998 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Zistil, že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov je nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji západoslovenskom za poslanca Miroslava Maxona pani Blažena Pavlovičová.

    Pani Blažena Pavlovičová, rodená Firková, narodená 8. februára 1957 v Gajaroch, je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská, pôvodným povolaním je zdravotná sestra, pracuje ako zdravotná sestra v Nemocnici s poliklinikou v Skalici. V období od novembra 1992 do marca 1994 vykonávala funkciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka a tiež jeho voliteľnosť.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky poveril predsedu výboru, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu výboru o nastúpení náhradníka na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa neuplatňuje. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie tohto znenia.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 3. 2. 1998 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie,

    1. že prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky vymenoval dňom 14. januára 1998 poslanca Ing. Miroslava Maxona za člena vlády Slovenskej republiky a že tým dňom sa podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky jeho mandát neuplatňuje;

    2. že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje ako náhradník podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pani Blažena Pavlovičová vo volebnom kraji západoslovenskom;

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru.

    Pani poslankyne, páni poslanci, aj k tomuto bodu je potrebné otvoriť rozpravu.

    Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Preto sa vás pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju súčasne aj za skončenú.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia o nastúpení náhradníčky Blaženy Pavlovičovej na neuplatňovaný mandát za poslanca Miroslava Maxona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníčky Blaženy Pavlovičovej na neuplatňovaný mandát poslanca Maxona.

    Osvedčenie o tom, že sa pani Blažena Pavlovičová stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky 3. februára 1998, jej odovzdám po zložení sľubu.

    Ďalším bodom programu bude teda

    sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem len pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom čítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky a vysloví slovo "sľubujem". Potom podá ruku predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem a prajem pani poslankyni veľa úspechov v práci poslankyne Národnej rady.

    Kým budeme pokračovať v rokovaní, chcem sa spýtať technikov, či stačili zaprogramovať nového poslanca. Áno. Ďakujem.

    Takže pokračujeme bodom programu

    návrh na voľbu poslankyne do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje, aby poslankyňa Blažena Pavlovičová bola zaradená do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu namiesto pána poslanca Maxona.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme o zaradení poslankyne do výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Páni poslankyne, páni poslanci, určite ste si teraz nevšimli moju chybu, ja sa k nej priznávam, a preto budem chcieť od vás súhlas, aby sme mohli pokračovať ďalej.

    Aj k tomuto bodu je potrebné, aby som otvoril rozpravu, ja som ju neotvoril. Keďže hlasovalo 113 poslancov a 105 za, pýtam sa: Mám zrušiť toto hlasovanie? Chcete rozpravu, alebo považujeme to za riadne hlasovanie? Ak mám všeobecný súhlas, budeme pokračovať.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme prejsť ďalej, a to k

    návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vám bol rozdaný ako tlač 881.

    Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko navrhujú za predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Baránika.

    Páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Písomné prihlášky som nedostal. Z pléna sa hlási pán poslanec Mikloško. Ešte niekto sa hlási? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Mikloška, aby predstúpil pred rečnícky pult, lebo ste sa prihlásili do rozpravy.

  • Pán poslanec Baránik položil otázku kandidátovi na prezidenta, akého je náboženstva. Ja by som sa chcel spýtať pána poslanca Baránika, akého on bol náboženstva v päťdesiatych rokoch.

  • To bolo tak dávno, že si nepamätá, pán poslanec.

    Pán poslanec Baránik ak chce, môže odpovedať. Chcete odpovedať, alebo nie?

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    pán poslanec Mikloško, musím vás sklamať, to čo ste očakávali, ja som nevystúpil z cirkvi v päťdesiatych rokoch.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, to ste sa nepýtali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže môžem vyhlásiť rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme teda pristúpiť k voľbe.

    Podľa článku 92 ústavy v tomto prípade ide o tajnú voľbu, takže voľbu uskutočníme tajným hlasovaním.

    Budú nám rozdané lístky, tak ako pri každej voľbe. Prosím overovateľov, aby prevzali volebné lístky.

    Pri tejto voľbe je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Budeme hlasovať tak, že pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujeme to, ako sme sa rozhodli, či za, proti, alebo zdržal sa.

    (Akt tajnej voľby.)

  • Ak ešte niekto nebol, prosím, aby išiel odvoliť, a tým aj končím možnosť zúčastniť sa volieb.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, chceme vyhlásiť výsledky tajného hlasovania.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní s tým, že poverený overovateľ podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti, ktorí sa zdržali hlasovania alebo neodovzdali hlasovacie lístky.

    Takže ešte raz prosím, aby sme zaujali svoje miesta, a prosím pána overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkom.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktoré sa konalo 3. februára 1998

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 111 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bolo odovzdaných 107 platných hlasovacích ístkov, 4 neplatné hlasovacie lístky a všetci poslanci odovzdali hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Michala Baránika hlasovalo za 85 poslancov, proti 18 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Podľa § 15 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu zvolený Michal Baránik.

  • Ďakujem pánu overovateľovi.

    Môžem teda konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Baránika.

    Prosím, pán predseda, aby ste zaujali miesto určené pre predsedov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz mal nasledovať bod - návrh na voľbu podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tlač 871). Keďže pri schvaľovaní programu sme tento bod preložili na iný termín, budeme pokračovať šiestym bodom, a to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Návrh ste dostali ako tlač 851, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1915.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky by mal tento návrh predniesť pán minister Baco, ale ako sa dívam, pána ministra nevidím. Asi tu nie je. Budeme ho musieť zavolať.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo 10 minút prestávky, môžeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Pán minister Baco je medzi nami. Preto ho prosím, aby sa ujal slova a predniesol nám návrh vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám vládny návrh zákona o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Predložený návrh zákona je významným krokom k vytvoreniu legislatívneho rámca na sfunkčnenie a zefektívnenie úverovania poľnohospodárstva. Zároveň mi dovoľte poukázať na ten fakt, že ide o prvkový návrh, ktorým chceme vytvoriť legislatívny rámec úpravy osobitostí hospodárenia v poľnohospodárstve, pretože následne vám predložím návrh zákona o poľnohospodárstve, ktorý bude rozsahom stručnejší, ale bude mať širší obsahový záber.

    Vláda Slovenskej republiky na dnešnom svojom zasadnutí tento návrh zákona o poľnohospodárstve schválila a predložila ho bezprostredne na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Aj keď je predložený návrh pomerne rozsiahly, pretože obsahuje úpravu vecných aspektov prevádzkovania verejných skladov, ako aj úpravu osobitných druhov cenných papierov, dovoľte mi, aby som vám vo svojom úvodnom slove v krátkosti objasnil základné východiská a prístupy, ktoré nás viedli k tomu, že túto úlohu, ktorá vyplýva inak aj zo zelenej správy, ktorú prijal tento parlament, sme riešili práve takýmto spôsobom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    napriek výrazným osobitostiam poľnohospodárstva, ktoré sa cez výraznú sezónnosť nákladových období s obdobím tržieb za produkciu premietajú do ekonomiky a financovania podnikov poľnohospodárskej pôdy, sa úverovanie prevádzkových potrieb poľnohospodárstva v súčasnosti uskutočňuje v štandardných formách, ktoré napriek určitej zmluvnej modifikácii nemôžu tieto odlišnosti, osobitosti postihnúť a negatíva z nich vyplývajúce dostatočne eliminovať. Preto predkladaný návrh zákona o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov dopĺňa doterajšie úverové inštitúty o nové druhy úverových cenných papierov, pohľadávky, z ktorých sú zabezpečené záložným právom k uskladnenému tovaru, na ktorý sú cenné papiere vystavené.

    V úprave samotných nových druhov cenných papierov skladiskového záložného listu a tovarového záložného listu sa navrhuje upraviť nielen mechanizmus ich vydávania a prevodu, ale aj práva s ním spojené. V zásade pôjde o cenné papiere listinnej podoby z hľadiska účelu a určitú kombináciu zmenky a skladiskového listu, pri ktorých bude klasické zmenkové ručenie nahradené vecným zabezpečením v podobe záložného práva k uskladnenému tovaru. Práve takéto zvýšenie bezpečnosti úverových záväzkov oproti doterajším formám ručenia úveru prispeje podľa našich informácií a skúseností, ktoré sme získali v zahraničí, k zvýšeniu záujmu peňažných ústavov o poskytovanie úverov s nižšími úrokovými sadzbami.

    Môžem informovať, že v priebehu minulého týždňa sme dostali od Svetovej banky aj ponuku, že je pripravená s nami rokovať, ako sa do tohto procesu zapojí svojimi finančnými zdrojmi. Technicko-organizačným predpokladom uvedeného mechanizmu úverovania poľnohospodárstva je sústava verejných skladov, v ktorých by boli dobre skladovateľné a likvidné poľnohospodárske komodity, a to najmä obilniny, olejniny, strukoviny a cukor. Aby tieto verejné sklady zaručovali verejnú dôveryhodnosť, ktorá sa v konečnom dôsledku premieta v ochote poskytovať finančné prostriedky na úverovanie tovarov v nich uskladnených, musia mať tieto sklady príslušnú organizačnú, technickú a technologickú úroveň. Z uvedeného dôvodu budú podliehať aj štátnej registrácii a bude v nich vykonávaná následná kontrola dodržiavania schválených podmienok.

    Celkovo však možno povedať, že predložený návrh nepočíta s prílišnou angažovanosťou štátu do prevádzkovania verejných skladov a procesu emitovania prevodov skladiskových záložných listov, a to preto, lebo touto ingerenciou nemožno obmedzovať určitý podnikateľský štandard prevádzkovateľov týchto skladov.

    Podstatne prísnejšia je navrhovaná úprava voči tým prvovýrobcom, ktorí budú chcieť vydávať tovarové záložné listy, a to z dôvodu, že tovar bude uskladnený priamo u nich ako u dlžníkov. To si vyžaduje určité obmedzenia ako garanciu prípadného nedbalého alebo nepoctivého konania záložcu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

    naznačená konštrukcia legislatívnej úpravy niektorých osobitostí úverovania poľnohospodárstva by mala podľa našich očakávaní podstatne prispieť k stabilite podnikateľského prostredia v poľnohospodárstve a k väčšej právnej istote tých subjektov, ktoré poľnohospodárstvo úverujú.

    Vzhľadom na to si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s jeho zaradením do ďalšieho legislatívneho procesu vyplývajúceho z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť a podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu vlády.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pána poslanca Jozefa Kleina, aby nám predniesol návrhy.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 11. decembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti tohto návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Chcem povedať, že uvedený zákon plne korešponduje s právnymi predpismi Európskej únie a je potrebné ho prijať čím skôr, ako tu zdôraznil pán minister. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 851) prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1915 z 11. decembra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal ani od klubov, ani od jednotlivých poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Ďakujem.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a súčasne rozpravu aj končím.

    Pán minister sa zrejme k rozprave nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme hneď pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme podľa návrhu pána spoločného spravodajcu s tým, aby podľa § 73 ods. 1 písm. c) tento návrh zákona bol zaradený do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme zaradili tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby sme pristúpili k druhému hlasovaniu v zmysle § 74 a aby ste ešte raz prečítali, ktoré výbory ho budú prerokúvať, ktorý je gestorský a aké sú termíny.

  • Vážený pán predseda,

    teraz prosím o hlasovanie o tom, že Národná rada prideľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v termíne do 18. marca a gestorský výbor do 20. marca 1998.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o tom, ktoré výbory budú návrh zákona prerokúvať, ktorý výbor bude gestorský, a o lehotách na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania. Je to takisto rokovanie v rámci prvého čítania o

    vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 872, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1938.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uvedie pán minister Javorský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    zdravotníctvo charakterizujú tri základné oblasti: ochrana zdravia ľudí, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a farmácia.

    Každá z týchto oblastí má svoje špecifiká. Preto sa v rámci transformácie zdravotníctvo rozhodlo, že na rozdiel od minulosti, keď celú oblasť zdravotníctva upravoval zákon číslo 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, sa namiesto tohto zákona vypracuje pre každú oblasť samostatný zákon. Dva z nich Národná rada Slovenskej republiky schválila ešte v roku 1994. Sú to: zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Tretí zákon, ktorý sa vzťahuje na farmáciu, je zaradený na vaše terajšie rokovanie.

    Účelom pripravovaného zákona je ustanoviť podmienky na skúšanie, výrobu, prípravu, registráciu, schvaľovanie, veľkodistribúciu, predpisovanie, reklamu a zneškodňovanie liekov, zdravotníckych pomôcok, zabezpečenie ich kvality, účinnosti a bezpečnosti, poskytovanie lekárenskej starostlivosti a výkon štátnej správy na úseku farmácie.

    Pri vykonávaní vymenovaných farmaceutických činností je konečným a integrujúcim cieľom poskytnutie kvalitného, účinného a bezpečného lieku alebo zdravotníckych pomôcok človeku alebo zvieraťu.

    Zákon ustanovuje základné povinnosti fyzických a právnických osôb pri vykonávaní jednotlivých farmaceutických činností tak, aby sa pri ochrane zdravia ľudí a poskytovaní zdravotnej starostlivosti používali len kvalitné, terapeuticky účinné a bezpečné lieky a zdravotnícke pomôcky.

    Významnú časť zákona tvorí registrácia liekov. Registračné konanie pozostáva z hodnotenia výsledkov skúšania produktu, ktorý je predmetom registrácie. Toto skúšanie má podľa pripravovaného zákona tri vzájomne na seba nadväzujúce činnosti:

    1. Farmaceutické skúšanie lieku, pri ktorom sa hodnotí jeho kvalita metódami uvedenými v platnom liekopise.

    2. Farmakologicko-toxikologické skúšanie, ktoré sa vykonáva na laboratórnych zvieratách a ktorým sa zisťujú toxické mutagénne a kancerogénne účinky lieku, aby sa zaručilo, že liek spĺňa základné požiadavky na bezpečnosť používania.

    3. Klinické skúšanie, ktoré sa vykonáva na ľuďoch a ktorým sa preukazuje terapeutická účinnosť lieku.

    V zákone sa požiadavky hodnotenia liečiv upravujú tak, aby boli na úrovni členských krajín Európskej únie. Zákon zaväzuje výrobcov liekov označovať vnútorné a vonkajšie obaly v určenom rozsahu a členení v štátnom jazyku, ďalej vkladať do obalu písomnú informáciu pre používateľa, návod na použitie v štátnom jazyku. Tieto opatrenia majú prispieť k lepšej informovanosti používateľa lieku a k racionálnemu užívaniu liekov.

    Dôležitou časťou zákona je komplexná úprava veterinárnych liekov a veterinárnych zdravotníckych pomôcok a vymedzenie pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a ním riadených organizácií na úseku veterinárnych liekov a veterinárnych zdravotníckych pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude spolupracovať s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri vypracovaní vyhlášok, v ktorých sa ustanovia bližšie podmienky na skúšanie, výrobu, veľkodistribúciu, kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti veterinárnych liekov a zdravotníckych pomôcok.

    Zákon upravuje aj vzťahy pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Bude rozlišovať 4 druhy zariadení poskytujúcich lekárenskú starostlivosť podľa rozsahu ich činností.

    Zaradenie očných optík medzi zariadenia poskytujúce lekárenskú starostlivosť v odbore optických zdravotníckych pomôcok zmení súčasný stav. V súčasnosti sa činnosť očných optík povoľuje podľa živnostenského zákona a nepovažujú sa za zdravotnícke zariadenia. Sú jedinými nezdravotníckymi zariadeniami, s ktorými zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvné vzťahy pri poskytovaní zdravotníckych pomôcok poistencom. Zaradením očných optík medzi zdravotnícke zariadenia sa zabezpečí zákonom účinná kontrola kvality poskytovania optických zdravotníckych pomôcok.

    V zákone sa určujú základné kritériá povolenej reklamy na lieky. Z reklamy bude musieť jednoznačne vyplývať, že ide o reklamu na liek, bude musieť upozorňovať na riziká užívania a odporučenie poradiť sa o používaní lieku s lekárom alebo lekárnikom.

    Regulovaná bude aj reklama liekov určená pre zdravotníckych pracovníkov. Reklamu pre odbornú verejnosť, ktorá úzko súvisí s informačnou činnosťou, budú môcť vykonávať len výrobcami liekov určené osoby spôsobilé na zaobchádzanie s liekmi. Šírenie informácií o liekoch zo strany výrobcov liekov musí mať určené pravidlá, aby osoba, ktorej je adresovaná informácia, si mohla urobiť vlastnú predstavu o programovanom lieku. Preto sa určuje povinnosť, aby informácie o liekoch poskytovali odbornej verejnosti iba kvalifikované osoby a aby tieto osoby odovzdali prijímateľovi súhrn charakteristických vlastností lieku, ktorý sa schvaľuje pri registrácii lieku a obsahuje len objektívne, overiteľné a nezávislé informácie.

    V zákone sa navrhuje vytvorenie orgánov štátneho dozoru, ktoré budú dozerať na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Dôležitou súčasťou zákona sú sankcie. Za porušenie povinností, vyplývajúcich z ustanovení zákona o právnych predpisoch vydaných na jeho vykonanie, bude možné ukladať pokuty až do výšky 1 milióna Sk podľa miery ohrozenia zdravia a rozsahu vzniknutých škodlivých následkov.

    V predloženom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a vo vykonávacích vyhláškach sú zahrnuté všetky smernice a nariadenia Európskej únie, ktoré sú zaradené do Bielej knihy na aproximáciu práva v oblasti vnútorného trhu pre krajiny strednej a východnej Európy.

    Keďže veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok je zaobchádzaním s liekmi a zdravotníckymi pomôckami na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona, navrhuje sa v článku II zmena zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Zmena spočíva vo vylúčení veľkodistribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok zo živnosti.

    Ako som už v úvode uviedol, predložený návrh zákona upraví celú oblasť zaobchádzania s liekmi. Jeho prijatie je dôležité pre riadne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi zariadeniami a je aj dôležité pre každého z nás pri používaní liekov.

    Obraciam sa na vás, vážené pani poslankyne a vážení poslanci, aby ste návrh odporučili na jeho druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ako spravodajca bol gestorským výborom určený pán poslanec Derfényi, preto ho prosím, aby nás oboznámil s návrhmi gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 872) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložiť návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 citovaného zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1938 zo 7. januára 1998 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy ani z klubov, ani od poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy, tým aj rozpravu končím.

    Pán minister sa zrejme k rozprave nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca.

    Takže môžeme pristúpiť najskôr k hlasovaniu podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, v zmysle uvedeného paragrafu odporúčam, aby Národná rada zákon prerokovala v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh gestorského výboru. Budeme sa prezentovať a hlasovať o zaradení tohto vládneho návrhu do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Môžeme hlasovať podľa § 74, pán poslanec.

  • V súlade s vaším rozhodnutím, pán predseda, a v zmysle citovaného zákona a jeho paragrafu gestorský výbor odporúča v druhom čítaní prideliť návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným zákonom výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci a lehoty prerokovania pre výbory do 18. marca a pre gestorský výbor do 20. marca 1998.

  • Počuli ste návrhy, budeme hneď hlasovať.

    Hlasujeme o pridelení vládneho návrhu výborom, určenie gestorského výboru a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je znovu prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 856 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1924.

    Aj tento vládny návrh zákona z poverenia vlády prednesie pán minister Javorský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    zaobchádzanie s omamnými látkami, psychotropnými látkami a prípravkami, ktoré obsahujú tieto látky (ďalej len "návykové látky"), v súčasnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení neskorších predpisov.

    Táto úprava, v ktorej boli premietnuté povinnosti vychádzajúce z Jednotného dohovoru o omamných látkach z 31. 3. 1961 a z Dohovoru o psychotropných látkach z 21. 2. 1971, je prekonaná z hľadiska vecného aj právneho. Nie je ani v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože právnickým osobám a fyzickým osobám sú uložené povinnosti podzákonnou normou.

    Z hľadiska vecného súčasná právna norma vychádzala zo situácie, keď výroba a distribúcia návykových látok bola vo výlučnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Situácia sa zmenila rozvojom podnikateľskej činnosti organizačnými zmenami vo výrobe, veľkodistribúcii, dovoze a vo vývoze návykových látok. Zároveň v tejto právnej norme chýba úprava evidencie týchto látok, rozsah informačných povinností držiteľov povolení a orgánov štátnej správy, nie je zodpovedajúcim spôsobom upravená kontrolná činnosť, spôsobilosť osôb na zaobchádzanie s návykovými látkami a neobsahuje sankcie za porušovanie ustanovení jestvujúcej právnej úpravy.

    Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vypracúva návrh zákona, ktorý upravuje podmienky na zaobchádzanie s omamnými látkami, psychotropnými látkami a prípravkami v podrobnejšej forme a v širšom rozsahu, ako je to doteraz v platnom nariadení vlády Slovenskej republiky číslo 206/1988 Zb. o jedoch a iných zdraviu škodlivých látkach.

    Navrhované ustanovenia sú v súlade s ustanoveniami vyplývajúcimi z Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovoru OSN o boji proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami a psychotropnými látkami z roku 1988, ku ktorým Slovenská republika pristúpila v roku 1993.

    Návrh zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch bol vypracovaný podľa modelovej legislatívy Spojených národov po konzultáciách s Medzinárodným úradom pre kontrolu narkotík pri OSN so sídlom vo Viedni. Zákon obsahuje ustanovenia, ktoré majú zabrániť vytváraniu podmienok na nedovolené zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami.

    Požiadavka Medzinárodného úradu Spojených národov pre kontrolu omamných látok je, aby tieto ustanovenia boli vydané zákonom, a nie nariadením vlády, ako je to v súčasnosti. Každá z činností, to je pestovanie rastlín, skladovanie, výroba, doprava, predaj, distribúcia, až po výdaje lieku a jeho použitie, vyžaduje dohľad a kontrolu, ktoré sú upravené v predloženom návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona je v súlade s požiadavkami medzinárodných organizácií, hlavne Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri Spojených národoch vo Viedni, ktorý je celosvetovým gestorom dohľadu nad pohybom omamných látok, psychotropných látok a prekurzorov.

    Návrh zákona reaguje zároveň na expandujúcu drogovú situáciu u nás s cieľom minimalizovať nebezpečenstvo zneužívania omamných látok a psychotropných látok používaných pri poskytovaní zdravotníckych služieb.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, preto vás prosím o podporu tohto zákona a súhlasiť s tým, aby bol postúpený do druhého čítania v Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

    Gestorský výbor za spravodajkyňu určil pani poslankyňu Martu Aibekovú. Prosím, pani poslankyňa, aby ste nás oboznámili s návrhmi vášho výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch ako spravodajkyňa určená výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1924 zo 16. decembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Odporúčam, tak ako vám to už navrhoval pán predkladateľ, minister zdravotníctva Slovenskej republiky, aby ste podporili, aby tento návrh zákona z prvého čítania prešiel do druhého čítania, pričom predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    To by bolo, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, z tejto spravodajskej správy všetko.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním aj v tomto bode, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto z pánov poslancov, poslankýň do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a súčasne končím aj rozpravu.

    Pán minister ani pani spoločná spravodajkyňa zrejme nebudú vystupovať.

    Prosím, pani poslankyňa, aby ste uvádzali hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Budem navrhovať, aby sme odporúčali predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či budeme tento návrh zákona prerokúvať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže môžem konštatovať, že sme odporučili návrh zákona do druhého čítania.

    Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74 zákona o rokovacom poriadku.

  • Vážený pán predseda,

    budeme hlasovať o tom, aby sa predmetným návrhom zákona v druhom čítaní zaoberali tie výbory, ktoré som uviedla v spravodajskej správe, nebudem ich znovu čítať, a to v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zaradení návrhu zákona do výborov, o určení gestorského výboru a o lehotách na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona pridelila v druhom čítaní výborom, určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj vám, pán minister.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je opäť prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a Občiansky súdny poriadok.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 857 a návrh na pridelenie vládneho návrhu výborom pod číslom 1925.

    Z poverenia vlády tento návrh zákona uvedie znovu pán minister Javorský.

    Prosím pána ministra zdravotníctva, aby nás oboznámil s návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    základným predpisom, ktorý upravuje zdravotné poistenie, je zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1995.

    Zdravotné poistenie je povinné. Poistné platia poistenci sami a za určité skupiny poistencov platí poistné štát alebo Národný úrad práce. Zdravotné poistenie je systém, ktorý sa v Slovenskej republike vyvíja. Skúsenosti s aplikáciou zákona číslo 273/1994 Z. z. ukazujú na potrebu zmien v tomto zákone. Doterajšie novelizácie zákona smerovali predovšetkým k úprave výšky poistného a vymeriavacieho základu, ako aj podmienok na zriaďovanie a zrušovanie zdravotných poisťovní.

    Nakladanie s prostriedkami zdravotného poistenia a vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami vyúsťujú v súčasnosti do nutnosti znovu zmeniť zákon a jednoznačnejšie upraviť hospodárenie s prostriedkami zdravotného poistenia - ide o prostriedky vo výške cca 40 mld. korún - a sprísniť podmienky zriaďovania, zlučovania a zrušovania rezortných poisťovní.

    Predkladaný návrh zákona predovšetkým:

    1. Spresňuje okruh osôb povinných platiť poistné na zdravotné poistenie, a to osôb, ktoré vykonávajú činnosť štatutárnych orgánov, členov správnych rád, dozorných rád a iných samosprávnych orgánov právnických osôb tak, že tieto osoby sa považujú za zamestnancov a platia poistné na zdravotné poistenie ako zamestnanci, ak za prácu z uvedených orgánov dostávajú odmenu.

    2. Spresňuje povinnosti poistencov a platiteľov poistného s cieľom zabrániť tomu, aby nedochádzalo k poisteniu poistenca vo viacerých poisťovniach alebo k tomu, že lekár nevie o zmene poisťovne poistenca.

    3. Upravuje výšku účelového vkladu z doterajších 30 mil. Sk na 60 mil. Sk, keď sa ukázalo, že doterajšia výška tohto vkladu nezaručuje vybudovanie plne funkčnej zdravotnej poisťovne, ktorá je od začiatku činnosti schopná plniť vo vzťahu k poistencom i vo vzťahu k zdravotníckym zariadeniam všetky úlohy vyplývajúce jej z tohto zákona.

    Zároveň ukladá povinnosť zriaďovateľovi rezortnej zdravotnej poisťovne previesť tieto prostriedky do správneho fondu poisťovne. Tieto prostriedky sú určené na činnosť poisťovne a úhradu jej záväzkov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nie je preto možné, aby zostávali na účte zriaďovateľa poisťovne.

    4. Ďalej sa navrhovaným znením upravuje povinnosť poisťovne evidovať minimálne 50 tisíc poistencov po uplynutí troch mesiacov od vzniku poisťovne, pretože reálne nie je možné, aby poisťovňa od prvého dňa svojho vzniku registrovala minimálne 50 tisíc poistencov. Poistenec môže zmeniť poisťovňu len raz za 6 mesiacov, a to vždy k 1. dňu v mesiaci.

    5. Navrhovanou zmenou sa spresňuje, že poisťovňa môže uzatvárať zmluvy len so zdravotníckymi zariadeniami zaradenými do siete zdravotníckych zariadení z toho dôvodu, aby sa odstránilo neefektívne vynakladanie prostriedkov na zdravotné poistenie.

    6. Zavádza sa povinnosť zdravotníckych zariadení vykonávať analýzu účelového predpisovania liekov, pretože zdravotnícke zariadenia v mnohých prípadoch neúčelne predpisovali lieky, čím sa výrazne zvyšovali výdavky na lieky. Taktiež sa zavádza možnosť poisťovne uplatniť pri neúčelnom predpisovaní liekov alebo nesprávnom vyplnení lekárskeho predpisu zo strany zdravotníckeho zariadenia voči nemu úhradu nákladov.

    7. Ďalej sa v predloženom návrhu spresňuje a bližšie vymedzuje hospodárenie zdravotných poisťovní, kde sa vymedzuje a zosúlaďuje predmet hospodárenia, majetok a finančné prostriedky zdravotnej poisťovne so zákonom o Sociálnej poisťovni.

    Ďalej sa presne vyšpecifikúvajú príjmy a výdavky poisťovne, ktoré pri doterajšom znení zákona spôsobovali nejasnosti v tvorbe jednotlivých fondov, ako aj ich použitia a účtovania. Predloženým návrhom sa umožňuje zdravotnej poisťovni kumulovať prostriedky na jednotlivých fondoch, aby sa tak odstránilo každoročné zúčtovanie fondov voči rezervnému fondu, ktoré viedlo k nehospodárnosti.

    8. Novo sa upravuje predkladanie návrhov poistného rozpočtu a účtovnej uzávierky zdravotných poisťovní overenej auditom pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky a orgány štátneho dozoru. Stanovuje sa povinnosť zdravotných poisťovní predkladať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky štvrťročné správy o hospodárení poisťovní.

    9. Navrhuje sa zmeniť vedenie centrálneho registra poistencov, a to tak, že tento register bude viesť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Zaručí sa tak jeho objektívne vedenie a nadväzne na to aj objektívnejšie prerozdeľovanie poistného. Taktiež sa navrhuje, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky viedlo centrálny informačný systém, v ktorom by sa zhromažďovali predovšetkým údaje o platbách, výkonoch poskytnutých poisťovňami zmluvnými zdravotnými zariadeniami, a to za obdobie jednotlivých mesiacov. Tento systém umožní nielen získať informácie o toku prostriedkov zdravotného poistenia, ale aj včasnosti ich poskytnutia zdravotníckym zariadeniam.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vzhľadom na skutočnosť, že budovanie systému zdravotného poistenia vyžaduje spresnenia a doplnenia základného zákona o zdravotnom poistení, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu tohto zákona a hlasovať za to, aby bol predložený do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor. Je to pán Miroslav Michalec z výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Prosím, pán poslanec, aby ste nás oboznámili s návrhmi, ktoré predkladá gestorský výbor.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a Občiansky súdny poriadok (tlač 857), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si zároveň osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1925 zo 16. decembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu, oznamujem, že nemám písomné prihlášky do rozpravy, takže sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Vidím, že dáva znamenie pán poslanec Gaľa. Ak nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    vyriešenie problémov financovania poskytovanej zdravotnej starostlivosti i nesporná skutočnosť, že určite existujú skryté rezervy na zvýšenie hospodárnosti a efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov z výberu poistného na zdravotné poistenie, nám všetkým určite nie je ľahostajná.

    Po prehodnotení predloženej novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1992 Zb. však musím konštatovať, že novela nespĺňa požiadavku na systémové riešenie už pomenovaných problémov a nereaguje na pretrvávajúce problémy pri aplikácii novelizovaného zákona.

    Za nevyhnutné systémové zmeny napríklad možno považovať určenie platby štátu vo výške zodpovedajúcej platbám platiteľom poistného a poistencov, zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na určenie poistného na zdravotné poistenie z doterajšieho 8-násobku minimálnej mzdy, riešenie problému výkonov na účely sociálneho zabezpečenia mimo systému zdravotného poistenia, možné pripojenie systému nemocenského poistenia a iné ďalšie veci, ktoré tu nechcem zatiaľ vymenúvať.

    Zákon má aj svoje pozitíva a po kompromisnom prístupe by určite bolo možné pripraviť nový zákon, ktorý by viac vyhovoval riešeniu uvedených problémov ako táto rozsiahla novela.

    Z uvedených dôvodov preto navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky neprerokovať vládny návrh zákona, teda novelizáciu zákona číslo 273/1994, a zaviazať vládu vypracovaním nového vládneho návrhu zákona, ktorý by systémovo a komplexne riešil všetky problémy zdravotného poistenia a hlavne financovania zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Takže môžem ukončiť rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu v rozprave. Pán minister sa chce vyjadriť.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vypočul som si diskusný príspevok poslanca Gaľu, chcem ho ubezpečiť, že aj nový zákon sa pripravuje, bude to ešte nejaký čas trvať. Myslím si, že prijatie tejto novely vyrieši veľa vecí, a nesúhlasím s tým názorom, že to treba vrátiť a pracovať na novom zákone. Má to svoje opodstatnenie, všetky tie súvislosti, ktoré sú v novele zohľadnené, vyplynuli v podstate z týchto rokovaní, ktoré boli v minulom roku, robili sa rôzne analýzy, takže nie je to nič nepodložené.

    Ja vás skutočne prosím, aby ste tento návrh podporili a aby návrh zákona išiel do druhého čítania. Je to podľa mňa veľmi dôležité.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa teraz pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Takže, pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca nám prečítal obidve hlasovania naraz. Takže najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujem o tom, že tento návrh odporúčame do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže Národná rada prerokuje tento návrh vlády v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať podľa § 74 zákona o rokovacom poriadku, tak ako to už prečítal pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať o zaradení návrhu do výborov, o určení gestorského výboru a o lehotách, ktoré prečítal.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme pridelili tento návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor a určili sme aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o štátnej službe a o doplnení a zmene niektorých predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 838 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu ako 1897.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie pani ministerka Oľga Keltošová.

    Prosím, pani ministerka, môžete nás oboznámiť s obsahom.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh zákona o štátnej službe a o doplnení a zmene niektorých predpisov bol vypracovaný v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky z 15. júla 1997 číslo 525.

    Účelom návrhu zákona o štátnej službe je upraviť verejnoprávny vzťah štátneho zamestnanca k štátu pri výkone štátnej služby. Základom tohto právneho vzťahu by malo byť vymenovanie na príslušné štátnozamestnanecké miesto. Aby mohla byť fyzická osoba prijatá do štátnej služby, musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky, a to: štátne občianstvo Slovenskej republiky, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady a zdravotnú spôsobilosť.

    Navrhovaná právna úprava vychádza z niektorých princípov, na ktorých bola vybudovaná služobná pragmatika ešte z roku 1914, ďalej z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj smerníc Európskej únie a zároveň aj z právnych úprav verejnej služby vo vyspelých demokratických krajinách Európy.

    Právny vzťah štátneho zamestnanca má byť konštituovaný k štátu. Dominantným znakom takéhoto vzťahu je, že fyzická osoba vykonáva činnosť pre štát, a preto je povinná za všetkých okolností zachovávať štátu ako svojmu zamestnávateľovi vernosť. V návrhu sa zabezpečuje rovnosť možnosti vstupu do štátnej služby na základe spravodlivého verejného konkurzu. Štátnozamestnanecké miesto sa bude obsadzovať na základe výberového konania bez ohľadu na pohlavie, rasu, vieru, náboženstvo, politické činné zmýšľanie uchádzačov a bez ohľadu na ich národný alebo sociálny pôvod, bez ohľadu na príslušnosť k národnostiam alebo k etnickej skupine. Pri vymenovaní je štátny zamestnanec povinný zložiť služobný sľub.

    Štátnou službou sa rozumie plnenie úloh štátnej správy alebo plnenie štátnych záležitosti v rozsahu pôsobnosti ustanovenej v osobitných predpisoch, ktoré vykonáva štátny zamestnanec na ministerstve alebo inom služobnom úrade v príslušnom odbore, ak plnenie jeho úloh zahŕňa riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí alebo odbornú prípravu návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností, ktoré súvisia s ich prerokúvaním a schvaľovaním.

    V návrhu zákona o štátnej službe k základným podmienkam kladeným na fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o štátnu službu, patria kvalifikačné predpoklady, to znamená vzdelanie, odborná prax a osobitné kvalifikačné predpoklady. Návrhom sa zabezpečuje rovnováha medzi režimom povinností a nevyhnutných obmedzení zamestnancov štátnej služby, ktoré by mali byť zárukou kvality, kontinuity a nestrannosti pri plnení štátnej služby a rozsahom práv zamestnancov, vrátane úpravy inštitútu definitívy a ďalších kompenzácií.

    Štátny zamestnanec je podľa tohto návrhu zákona povinný dodržiavať služobnú disciplínu, vykonávať štátnu službu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odborne, nestranne, spravodlivo a vo svojom súkromnom živote sa správať spôsobom, ktorý by nemohol dať príčinu k zneváženiu postavenia fyzickej osoby ako štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je disciplinárne zodpovedný za porušenie svojich povinností.

    V návrhu zákona sa ustanovili zákonné obmedzenia niektorých politických, občianskych, ako aj hospodárskych práv štátneho zamestnanca, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec za porušenie svojich povinností je disciplinárne zodpovedný. V návrhu zákona sme ustanovili aj zákonné obmedzenia niektorých ďalších práv, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie. Navrhujeme obmedziť štátneho zamestnanca v podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti.

    Viaceré povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca sa navrhujú vyvážiť určitými primeranými kompenzačnými opatreniami, medzi ktoré patrí tzv. definitíva, pri ktorej štátny zamestnanec môže byť pozbavený štátnej služby len v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny. Štátnozamestnanecký pomer mu bude spočívať aj v prípade krátenia systemizácie miest. V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby mu navrhujeme poskytnúť 70 % funkčného platu. Medzi ďalšie kompenzačné opatrenia sa navrhuje zaradiť skrátenie dĺžky pracovného času na 37,5 hodiny, zvýšenie rozsahu dovolenky na 6 týždňov, poskytnutie príplatku za štátnu službu k dôchodku za každý rok trvania stálej štátnej služby 1,25 % z priznaného dôchodku, poskytnutie príplatku k nemocenskému, ošetrovnému a peňažnej pomoci v materstve.

    Štátnym zamestnancom sa navrhuje zabezpečiť nevyhnutné podmienky na riadny výkon štátnej služby. Okrem materiálneho a technického zabezpečenia by sa mala minimalizovať závislosť štátnych zamestnancov od politickej moci. V právnej úprave navrhujeme oddeliť odborné štátnozamestnanecké funkcie od politických funkcií.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som.

  • Ďakujem aj ja vám, pani ministerka.

    Prosím teraz spravodajkyňu, ktorú určil gestorský výbor, pani Alenu Kolesárovú z výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby nás oboznámila s návrhmi výboru.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o doplnení a zmene niektorých predpisov ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené dámy, vážení páni, štátni zamestnanci reprezentujú v štruktúre spoločnosti významnú sociálnu skupinu, ktorá zabezpečuje stabilný výkon moci a práva v štáte. Dominantným cieľom vládneho návrhu zákona o štátnej službe je konštituovanie ich právneho vzťahu k štátu, čo znamená stanovenie povinnosti vykonávať pracovnú činnosť pre štát a zachovávať mu ako svojmu zamestnávateľovi vernosť.

    Prvá Česko-slovenská republika mala tento právny vzťah upravený v služobnej pragmatike, ktorá platila aj počas Slovenskej republiky 1939-1945 a po vojne do roku 1950. Následná, v podstate nivelizácia pracovnoprávnych pomerov na báze zmluvných vzťahov, aj keď sa v roku 1992 vykonali isté parciálne úpravy v Zákonníku práce, pretrváva do súčasnosti, keď sa postupne začalo s prijímaním zákonov, ktoré týmto zákonom upravujú služobný vzťah fyzických osôb k štátu v armáde, v policajných zložkách, v štátnej správe a ešte tento rok aj vo verejnej správe.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a doplňujúce návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1897 z 25. novembra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu s tým, že do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Na tabuli svieti meno pána poslanca Brocku. Ak sa nikto ďalší nehlási, uzatváram...

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalej sa hlási do rozpravy pán poslanec Fogaš a pán poslanec Ftáčnik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    máme pred sebou zákon o štátnej službe, zákon, ktorý má upraviť verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri výkone štátnej služby.

    Viacerí z vás iste poznajú aj iné návrhy, ktoré si dávali za cieľ riešiť túto oblasť individuálnych pracovných vzťahov a prostredníctvom politicky neutrálneho a profesionálneho zabezpečenia verejnej služby prispieť k zefektívneniu verejnej správy. Chcem povedať, že tento návrh, o ktorom budeme rokovať, nie je nový. Je staronový. O zásadách k nemu rokovala Národná rada v júni 1994. Boli to veľmi podrobne vypracované zásady zákona s patričným zdôvodnením a aj s kvantifikáciou vplyvu návrhu zákona na štátny rozpočet. Priznávam sa, že som nebol vtedy nadšený predloženým návrhom zákona. Zdalo sa mi, že na naše pomery a možnosti je návrh nevyvážený z hľadiska povinnosti štátneho zamestnanca, jeho istých obmedzení na jednej strane a určitých kompenzácií na druhej strane. K štátnym zamestnancom bol veľmi veľkorysý. Dnešný návrh je však v tomto smere oveľa veľkorysejší. Je až tak veľkorysý, že predbieha aj naše vychýrené makroekonomické ukazovatele.

    Dovoľte mi, aby som ich v krátkosti porovnal v oblasti týchto kompenzácií a zvýhodnení. Týždenný služobný čas štátneho zamestnanca sa navrhuje 37,5 hodiny, v roku 1994 bolo v návrhu 40 hodín. Je to preto, aby bolo viac štátnych zamestnancov a úradníkov. Základná výmera dovolenky vtedy bola 5 týždňov, teraz je 6 týždňov. Určite. Služobný úrad prispieva na stravu štátneho zamestnanca - teraz v návrhu je vo výške 65 % z ceny jedla, vtedy 50 %. Ďalší plat v každom polroku - trinásty a štrnásty, v tomto roku, samozrejme, len jeden, lebo účinnosť zákona je navrhnutá neskôr.

    V tejto oblasti, v oblasti odmeňovania štátnych zamestnancov sú aj ďalšie pozoruhodné zmeny. Ak v roku 1994 osobný príplatok mohol byť až do výšky 30 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa, v tomto návrhu je možnosť až 60 %. Ďalšie platy som spomínal, ale jeden nie. Plat pri odchode do dôchodku. V návrhu z roku 1994 bolo možné získať maximálne 5 platov pri skončení stálej štátnej služby a nadobudnutí nároku na dôchodok. V tomto návrhu je možnosť 10 platov, 10 funkčných platov. Predstavte si, že štát bude štátnym zamestnancom popri iných vymoženostiach poskytovať pri odchode do dobrého dôchodku niekomu 200, niekomu 300 a niekomu 400 tisíc odchodného. To je § 118 - Plat pri odchode do dôchodku.

    Ak som hovoril o iných vymoženostiach, sú to vyrovnania alebo príplatok k nemocenskému a ošetrovnému do výšky funkčného platu. Napríklad kto má 20-30 tisíc, tak do takého platu. Iní občania, ktorí nie sú v tejto kategórii, to majú limitované zákonom o nemocenskom poistení. A tá suma je veľmi nízka, poznáte ju. Pri dôchodku ešte zostaneme. Je to deviata hlava - Sociálne zabezpečenie štátnych zamestnancov. Podľa § 138 má štátny zamestnanec nárok na príplatok k dôchodku vo výške - ako to spomenula v úvodnom slove aj pani ministerka - 1,25 % priznaného dôchodku za každý rok stálej štátnej služby. Toto sú iné pracovné kategórie, za aké bojuje pán Mesiarik pre baníkov a iných zamestnancov. Samozrejme, aj tento príplatok podlieha valorizácii, keď sa valorizujú dôchodky.

    Veľmi strohá kvantifikácia vplyvu návrhu zákona o štátnej službe na štátny rozpočet na jednej strane formátu A4 hovorí, že polročný dosah, nárast je 0,6 miliardy, čiže celoročný 1,2 miliardy zvýšenia výdavkov zo štátneho rozpočtu. Upozorňujem, že výdavky budú vyššie. Vyššie preto, lebo v tejto kvantifikácii sú použité - prepáčte mi za výraz - aj "hausnumerá". Napríklad v položke Plat pri odchode do dôchodku náklady za 6 mesiacov tohto roka sú 42 miliónov, tak vám vyjde, že je použitý plat, ktorý je nižší, ako je najnižšia možná platová tarifa v I. platovej triede pri 1. platovom stupni. To znamená, že aj najnižší štátny úradník, referent má už dnes vyšší plat, ako sa použil pri tomto prepočte.

    Dámy a páni, chcem sa opýtať, či videl tento návrh minister financií, starý, nový, resp. čo na to hovorí. Veď dnes nemáme na životne dôležité veci. Lekárne nemajú prostriedky na lieky a musia štrajkovať, aby si to všimla vláda. Fond národného majetku nemá prostriedky na preplatenie dlhopisov občanom nad 70 rokov a musí si ich draho požičiavať v cudzine. Už dnes vláda zadlžila našich občanov tak, že štátny dlh len za posledné dva roky sa zdvojnásobil. Nepýtam sa vás, kto to zaplatí - viem, bude to občan, občania -, len sa pýtam, prečo posiela predseda vlády tento návrh do parlamentu dnes, teraz a v takejto podobe. Azda len nie preto, citujem dôvodovú správu, "aby minimalizoval závislosť štátnych zamestnancov na politickej moci"?

    Dámy a páni, pre uvedené navrhujem, aby podľa zákona o rokovacom poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    myslím si, že návrh prerokúvaného zákona si zasluhuje veľkú pozornosť, pretože nesleduje len rýdzo služobné či pracovnoprávne vzťahy, ktoré založí, ale sleduje vlastne isté politické ciele, ktoré vyplývajú predovšetkým zo snáh depolitizovať štátnu správu a dosiahnuť stav, keď sa zamedzí možno aj plošným dlhodobým výmenám pracovníkov, založeným po roku 1989. Myslím si, že cieľ, idea je správna. Otázka je, či predložený návrh alebo predloha zákona spĺňa kritériá, ktoré sa od takéhoto zákona očakávajú. A domnievam sa, že v tejto chvíli nespĺňa. Myslím si, že snaha stabilizovať štátny aparát v období, keď nemáme pripravenú dobrú právnu normu, je nesprávnym postupom a založí v budúcnosti ďalšie zmeny, čo len naďalej destabilizuje náš právny poriadok.

    Sústredím sa len na tri, možno konkrétnejšie poznámky a potom na otázku súvisiacu s doložkou zlučiteľnosti navrhovaného zákona s európskymi normami.

    V § 30 ods. 3 a 4 sa uvádza, že výberová komisia vo výberovom konaní využíva najmä služobné hodnotenie štátneho zamestnanca pri overovaní schopností, odborných znalostí a iných skutočností, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má predstavený plniť. To isté je aj v odseku 4. Pýtam sa, prečo taká gumová norma. Čo sú to iné skutočnosti? Čo to má byť? Čo má dokladovať ten zamestnanec a čo tým chceme vlastne dokázať? Myslím si, že toto neobsahuje ani dôvodová správa, neupresňuje sa to vlastne ani v žiadnych iných predpisoch, na ktoré sa odkazuje. Preto sa domnievam, že takáto úprava je jednoducho neprijateľná a založí do budúcnosti ďalšie možnosti zmien.

    Obdobne treba poukázať na § 60 predlohy tohto zákona, ktorý hovorí o tom, ako sa uskutočňuje disciplinárne konanie. Dovoľte mi citovať: "Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov s výnimkou vedúceho služobného úradu. O služobnom previnení vedúceho služobného úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu." A teraz: "Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho služobného úradu koná disciplinárna komisia Úradu vlády." Pýtam sa: Má Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta, Kancelária Ústavného súdu nejaký iný nadriadený služobný úrad? Nesleduje sa tým náhodou cieľ podriadiť v rámci tohto konania aj úrady iných štruktúr, než je Úrad vlády, práve pod Úrad vlády? Myslím si, že tu zmiešavame hrušky s jablkami. Právne postavenie parlamentu, Ústavného súdu, právne postavenie vlády, ale i prezidenta republiky je zakotvené ústavne a je zakotvené s jasne diferencovaným cieľom. Preto aj úlohy, ktoré sa budú plniť, majú celkom iný charakter. Domnievam sa, že je to druhý príklad, keď sme absolútne nedokázali domyslieť, čo znamená, že pod pôsobnosť Úradu vlády, ktorá sa týmto vlastne rozširuje, sa čiastočne podriadi aj pôsobnosť úradov uvedených v § 6 písm. b) v 1. až 4. bode, t. j. tie, ktoré som vymenoval.

    Pani ministerka, je mi smutno, keď musím konštatovať, že v §§ 19 ods. 4, 32, 36 ods. 4, 52 písm. d) a e), 53 písm. g) a e), 83 ods. 1 písm. p), 85, 94, v § 96 ods. 3, 100 ods. 5, 111 ods. 4 písm. f), 128 ods. 1 písm. h), 158, 163, 210, 215, 217 - a určite som ich nevymenoval všetky - odkazujete buď na neexistujúce právne normy, alebo neuvádzate žiadny odkaz a hovoríte len o nejakých osobitných predpisoch. Ale ktoré sú to, to sa nedá zo zákona vyčítať. Alebo odkazujete - a mrzí ma, že to musím povedať vám - na neexistujúci zákon o sociálnom poistení. Jednoducho treba povedať, že v tomto smere je zákon absolútne nepripravený. Podľa zákona o rokovacom poriadku, ak je s predlohou zákona spojené vydanie osobitného predpisu, mal by byť aj tento predpis vydaný. A ak je vydaný, prečo potom nie je citovaný. A ak nie je vydaný, tak podľa mojej mienky je potrebné, aby ste tak urobili skôr, ako prídete do Národnej rady. Myslím si, že by bolo potrebné, aby ste sa aj k samotnej predlohe návrhu zákona vrátili podrobnejšie.

    Je nepochybné, že návrh zákona obsahuje i doložku zlučiteľnosti navrhovaného zákona s právom Európskej únie. Nakoniec je to v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov číslo 19/1997. Zhodneme sa, že tento návrh zákona patrí medzi priority aproximácie práva obsiahnuté v článku 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti ochrany zamestnancov na pracovisku. Myslím si, že nám je dobre známa aj takzvaná Biela kniha a jej príloha, časť 14 - Sociálne záležitosti, 1. oblasť: rovnosť príležitosti mužov a žien, a časť 4 - Oblasť pracovné zákonodarstvo a pracovné podmienky. Ak nám je toto všetko známe, treba si položiť otázku, či naozaj zákon, tak ako je predložený, zodpovedá aj príslušným smerniciam, ktoré zakotvujú uvedenú rovnosť príležitosti mužov a žien. Princíp, zásadu - alebo ako to nazveme - rovnosti, príležitosti v Európskej únii zakotvuje článok 19 Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorý ustanovuje rovnakú odmenu za prácu pre mužov a ženy. Myslím si, že je potrebné, aby bola táto myšlienka dôsledne premietnutá aj do samotného zákona. A musím konštatovať, že v niektorých prípadoch sa tak nedeje. Poviem aj v ktorých.

    Predovšetkým by som rád pripomenul, ak hovorím o smerniciach týkajúcich sa rovnosti muža a ženy, ale i o smerniciach, ktoré sa týkajú pracovného zákonodarstva a pracovných podmienok. Mám na mysli Smernicu o rovnosti odmeňovania číslo 75/117/EHS, Smernicu o rovnosti zaobchádzania číslo 76/207/EHS a o uplatňovaní zásady rovnosti s dostupnosťou pracovných príležitostí, odborného vzdelávania a funkčného postupu, ďalej Smernicu o sociálnom zabezpečení číslo 79/9 o postupnom profesijnom zabezpečovaní alebo smerovaní, v uskutočňovaní rovnosti zaobchádzania pre mužov a ženy v otázkach sociálneho zabezpečenia, a myslím si, že tam nepochybne patrí aj Smernica 92/85, ktorá sa týka materstva a rodičovskej dovolenky. Smernica v tomto smere ustanovuje možnosť nočnej práce, pretrvávajúcej dĺžky materskej dovolenky a zákaz prepustenia zamestnankyne v čase od začiatku gravidity do konca materskej dovolenky. Ak je zamestnankyňa prepustená počas tohto obdobia, zamestnávateľ má povinnosť podstatu prepustenia náležite písomne odôvodniť. Návrh zákona o štátnej službe, ktorý predkladáte, pani ministerka, takúto povinnosť zamestnávateľa expressis verbis neustanovuje.

    Myslím si, že rovnako by sme sa mohli zhodnúť na tom, že jedným z najhumánnejších právnych cieľov, ktorý sa upravuje v tejto súvislosti, je ochrana materstva. Myslím si, že je potrebné, aby sme nahliadli tiež do príslušných smerníc, ktoré som citoval, a konštatovali, že zamestnávateľ má vykonávať nevyhnutné opatrenia na overenie, či sa dočasne upravili pracovné podmienky zamestnankyne, ktorej sa to týka, čím by sa táto osoba vyhla riziku. Ak to nie je možné, je zamestnávateľ povinný zaviesť opatrenia na to, aby zamestnankyňu preložil na inú prácu. Ale ak preloženie nie je možné, alebo ak nemôže byť požadované z vážnych dôvodov, zamestnankyňa by mala dostať dovolenku podľa národnej legislatívy alebo podľa národných postupov. Myslím si, že toto má zahŕňať aj právo na adekvátne finančné príspevky. Musím konštatovať, že v tomto prípade sa v predlohe zákona na uvedené povinnosti zabudlo.

    Rámcovou smernicou o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je smernica 89/391, ktorá obsahuje povinnosť zamestnávateľa odhadnúť druh, stupeň a trvanie vystavenia sa riziku zamestnankýň cestou ochranných preventívnych úkonov. Myslím si, že ani na túto smernicu sa dostatočne neprihliadalo. Musím konštatovať, že v príslušných ustanoveniach ju nemáte premietnutú. Mohol by som pokračovať, pretože ani § 32 navrhovaného zákona nie je v súlade s citovanými smernicami, pretože tie podľa mňa neumožňujú zamestnávateľovi zakázať vykonávanie štátnej služby tehotným ženám tak, ako sa to ustanovuje.

    Preto si myslím, že návrh zákona v tejto chvíli nespĺňa všetky požiadavky, ktoré sú kladené na zákon tohto druhu. A aj keď myšlienka, cieľ je správny, domnievam sa, že zákon je tu akosi predčasne. Preto sa pripájam k návrhu môjho predrečníka a podľa § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem to isté, čo navrhoval on.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Ďalej je v rozprave prihlásený pán poslanec Ftáčnik. Medzitým s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hanker.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Nemôžem súhlasiť s vystúpeniami pánov poslancov Fogaša a Brocku. Správne síce hovorili, že tento zákon nie je nový. Má svoje korene ešte v prvej republike a obdobné zákony majú aj v zahraničí.

    Ak sa nám teraz zdá tento zákon veľkorysý voči štátnym zamestnancom, treba si uvedomiť, že nožnice sa roztvárajú, vznikajú rôzne diferenciácie medzi platom štátnych zamestnancov a podnikateľskou sférou. V ktorom štátnom podniku má sekretárka plat 15 000 až 30 000 Sk ako u podnikateľov? A je známe aj to, že odborníci zo štátnych orgánov odchádzajú k podnikateľom. Chcel by som sa ďalej spýtať pánov poslancov Fogaša a Brocku, kedy by podľa nich bol vhodný čas, aby takýto zákon vyšiel. Myslím si, že niektoré upresnenia budú môcť byť vykonané v priebehu druhého čítania.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte pán poslanec Sopko - faktická poznámka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka,

    ak mám dobré informácie a dobré počty, ku dnešnému dňu na okresných a krajských úradoch pracuje vyše 300 pracovníkov so základným vzdelaním a bez maturity. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Fogaša a pána poslanca Brocku, ale rovnako sa chcem prihovoriť pani ministerke Keltošovej, ktorá mi pred mesiacom odpovedala na moju otázku, či je správne a vhodné, aby v rámci verejnoprospešných prác pracovali v štátnej administratíve ďalšie stovky pracovníkov v rámci novovytvorených miest projektu verejnoprospešných prác. Pani ministerka mi odpovedala, že je to správne aj spravodlivé, pretože ide v prvom rade o vysokoškolákov, ktorých si musíme vážiť a vytvoriť im podmienky na to, aby mohli začať svoju kariéru.

    Prosím pani ministerku Keltošovú, aby bola taká láskavá a od pána ministra Krajčiho si vyžiadala súčasnú vzdelanostnú úroveň pracovníkov štátnej správy, lebo sú tam otrasné čísla. Dočítame sa, že dnes v štátnej správe pracujú ľudia so základným vzdelaním a bez maturity. Takýto stav nebol ani v národných výboroch, prosím. Preto si myslím, že tu vôbec nejde o pomoc vysokoškolákom. Ak im chceme pomôcť, urobme si v tomto prípade určitý poriadok v kvalifikačných predpokladoch pracovníkov na stoličkách v štátnej správe. A zamestnávať tam ďalšie stovky pracovníkov pokladám za nesprávne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi rozdeliť moje krátke vystúpenie na dve časti.

    Prvú by som začal otázkou, prečo sa tento zákon predkladá práve teraz a prečo práve v takejto podobe. Okrem vecných argumentov, ktoré predniesli moji predrečníci, dovoľte mi odpovedať aj takým spôsobom, že zákon vnímam a odpovedám si na túto otázku, že je predložený v politicky účelovom a vhodnom čase. Je mi známa koncepcia transformácie sociálnej sféry, ktorá hovorila o tom, že tento zákon bude platný už k 1. januáru 1998. To znamená, že ministerstvo ho pripraví v priebehu roku 1997, predloží ho do tohto parlamentu a k 1. januáru 1998 začne platiť. Taká bola predstava ministerstva. Nestalo sa tak. Dnes tu máme ešte len návrh zákona a zhodou okolností ministerstvo plánuje, že bude účinný k 1. 7. 1998, práve tri mesiace pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konajú jednoducho vo vypočítateľnom čase, lebo tak stanovuje ústava koniec volebného obdobia. Zdá sa mi, že je tu snaha súčasnej vládnej moci týmto zákonom zastabilizovať štátnu správu, ktorú si sama vytvorila na svoj obraz.

    Nechcem spomínať a s kýmkoľvek ísť do polemík, že poznáme konkrétne prípady, kde nútili odborníkov zo sociálnej, katastrálnej oblasti, a neviem ktorej inej, aby vstúpili do HZDS, inak nebudú môcť vykonávať funkciu na príslušnom okresnom alebo krajskom úrade. V mnohých prípadoch ide teda o vašich ľudí, ako to povedal predrečník kolega Sopko, ktorí často nemajú na to vzdelanie a predpoklady, ale sú to vaši ľudia, a preto fungujú na príslušných úradoch a pozíciách v štátnej správe, či už na úrovni okresu, alebo na úrovni kraja. Tento zákon má priniesť nie to, čo prináša všade inde zákon o štátnej službe, teda, že presné vymedzenie, ktoré funkcie sú stanovené politicky a ktoré sú stanovené odborne. To znamená, nemenia sa, keď odchádza vláda, tak to všade na svete rieši zákon o štátnej službe a tento cieľ by sme mali dosiahnuť aj u nás. Ale ťažko vám veriť, že úprimne sledujete práve tento cieľ vtedy, keď chcete zastabilizovať ľudí, ktorých ste tam dosadili takým spôsobom, ako som opísal.

    Úprimnejšie by som veril zámeru tohto zákona vtedy, ak by napríklad jeho účinnosť bola stanovená na 1. január 1999, to znamená za horizontom parlamentných volieb, keď by sa nedalo na tento zákon pozerať ako na cukrík, volebný cukrík, ktorý chcete dať pracovníkom štátnej správy, aby napomohli zreprodukovaniu sa súčasnej vládnej koalície v parlamentných voľbách.

  • Prepáčte mi, ale tieto poznámky alebo tieto otázky vo mne vyvoláva predložený návrh zákona a verím, že pani ministerka na ne zareaguje. Aj preto vidím ako veľmi časovú odpoveď na otázku pána Hankera - kedy tento zákon. Omnoho inak by sme ho vnímali, keby bol predložený po parlamentných voľbách, kde by riešil istú perspektívu, a nie teraz, keď má aj politicky účelový rozmer. Prepáčte, ale je to tak.

    Moja druhá časť vystúpenia smeruje priamo k pani ministerke, ktorej som sa osobne v tejto snemovni pýtal, kedy budú v zákone o štátnej službe riešení aj pracovníci, ktorí nemajú - povedal by som - ten typicky úradnícky post, ale sú to štátni zamestnanci. Mám na mysli učiteľov, teda pracovníkov školstva. Na nich sa mal podľa zámerov ministerstva školstva vzťahovať tzv. zákon o štátnej službe učiteľa. Bolo to v roku 1995 po nástupe vlády a ministerky Slavkovskej. Potom sa tento zámer pretransformoval do toho, že jeden zákon bude pokrývať aj pracovníkov úradov, teda okresných a krajských úradov a aj učiteľov ako štátnych zamestnancov. Našim učiteľom by sa veľmi páčilo, keby im dnes niekto reálne zákonom garantoval 13. a 14. plat a všetky výhody, o ktorých hovoril pán poslanec Brocka.

    Keď som sa na jeseň minulého roku pýtal pani ministerky pri prerokúvaní jedného zo sociálnych zákonov, kedy bude zákonom riešiť postavenie učiteľov ako štátnych alebo verejných zamestnancov - aj takto sa to hovorí -, pani ministerka odpovedala, že tie zákony budeme prerokúvať spolu. To znamená, že ich predloží do parlamentu tak, aby sme súbežne mohli posúdiť aj postavenie úradníkov štátnej správy, aj postavenie učiteľov. Doteraz som mal pocit, že sa slovu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto parlamente dalo veriť. Rád by som zostal v tomto presvedčení aj naďalej, a preto prosím pani ministerku, aby sa záväzne vyjadrila k tomu, prečo na stole nemáme dva zákony, z ktorých druhý by sa týkal pracovníkov školstva, konkrétne učiteľov, a teda, kedy bude pripravený a predložený do parlamentu zákon o verejnej službe, ak vážne myslíte to, že v rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry chcete dotiahnuť aj postavenie tejto časti štátnych zamestnancov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    To bolo posledné vystúpenie v rozprave. Môžem skončiť rozpravu.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budem odpovedať stručne, tak ako som si stihla zaznačiť návrhy alebo námietky niektorých rečníkov.

    Pokiaľ ide o zákon o verejnej službe, odzneli tu námietky dvakrát, zo strany pravice aj ľavice. Treba povedať, že pred týždňom bol schválený legislatívny plán úloh, v ktorom bol zákon o verejnej službe zaradený na mesiac marec.

    Pán poslanec Ftáčnik, zákon o verejnej službe nebude zahŕňať len učiteľov, zákon o verejnej službe bude zahŕňať aj ďalších pracovníkov verejného sektora, tak ako som povedala. Poznáte genézu, pretože som ju niekoľkokrát vysvetľovala. Jednotlivé zložky, ktoré boli vo verejnej službe, sa vyčlenili. Sami máte v parlamente návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a ďalších ozbrojených zložiek. Čiže teraz predkladám návrh zákona o tejto parciálnej časti štátnych úradníkov. Zároveň v marci dostanete vo vláde prerokovaný návrh zákona o verejnej službe.

    Pokiaľ ide o zásady zákona z roku 1994, pán poslanec Brocka povedal, že už vtedy nebol nimi nadšený. Nevšimla som si jeho nejaký výraznejší rukopis, že by bol vtedy v spomínaných zásadách niečo skorigoval. Čiže ak sme urobili určité úpravy, ktoré zlepšujú sociálnu situáciu v tomto sektore, myslím si, že treba potom vysvetľovať voličom, prečo chcete urobiť reštrikčné opatrenia voči ľuďom, ktorí pracujú v štátnom sektore.

    Páni poslanci, aj z ľavice, aj z pravice, nebudem teraz politizovať, ale určite máte v jednom pravdu. Štátna služba ako taká bola vždy predmetom určitého politického vplyvu, či to bolo v roku 1994, keď ste odvolali 24 prednostov za 24 hodín, alebo lekárov z niektorých štátnych nemocníc. Máte pravdu, súhlasím s vami. Práve preto predkladám tento návrh zákona, aby sa to nemohlo stať.

  • Pokiaľ ide o otázku pána Brocku, či minister financií videl tento zákon, vždy uvádzam v dôvodovej správe, či máme, alebo nemáme rozpor s ministrom financií. Bolo to nedávno - už si presne nespomínam, pred Vianocami - pri jednom zákone, kde v dôvodovej správe bolo uvedené, že rozpor bol. A tentoraz tam nie je napísané, že sme mali rozpor, čiže nemáme rozpor.

    Pokiaľ ide o platby lekární Fondu národného majetku, je to bohapustá demagógia, viete to veľmi dobre. Miešate hrušky s jablkami. Poistné fondy zdravotných poisťovní, Fond národného majetku tu teraz miešate so štátnou službou. Ale prosím, zvolebnieva sa, takže pokojne môžete pokračovať ďalej.

    Pokiaľ ide o baníkov, pán Brocka, myslím si, že práve vy ste ten oprávnený pýtať sa, či sú spokojní s týmto zákonom. Vy ste im odmietli predĺženie kategórií a vystupujete proti nim. Teda na vašom mieste by som o baníkoch radšej pomlčala.

    Pokiaľ ide o výhrady pána poslanca Fogaša, pán poslanec, nestihla som si zapísať všetky vaše pripomienky. Chcem povedať len toľko, že pokiaľ ide o výberovú komisiu, pri výbere zamestnanca sú dva stupne výberu, je to pri čakateľskej službe a potom pri funkčnom, teda určitom zaradení. No ale § 30 hovorí o obidvoch. Nebudem to tu rozoberať. Prosím vás, dajte mi písomne všetky vaše pripomienky, keď to bude v druhom čítaní vo výboroch aktuálne, môžem sľúbiť, že sa budem nimi zaoberať a predpokladám, že tie, ktoré budú prijateľné, si vysvetlíme a môžeme ich akceptovať, ako to už bolo niekoľkokrát aj v minulosti.

    Pokiaľ ide o filozofickú otázku, či bude služobný úrad pri Úrade vlády - áno, boli tam viaceré varianty, kde by služobný úrad mal byť. Vláda rozhodla, že bude pri Úrade vlády a nevytvorí sa nová, samostatná inštitúcia. Viedlo nás to k tomu, že vláda napokon rozhodla, že nevznikne samostatný, nový ústredný orgán štátnej správy, ale že to bude pri Úrade vlády. Samozrejme, v rozprave môžete dať iné návrhy.

    Smernice EHS a EÚ. Pokiaľ mám vedomosti, tak od roku 1995-1996 sme veľmi úzko spolupracovali, konzultovali sme s expertmi a nespomínam si ani na jednu výčitku, že by sme neboli dostatočne premietli či už dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorými sme viazaní, a smernice a Bielu knihu beriem ako odporúčanie. Teraz sa nesporím, požiadam vás o presný zoznam tých smerníc, premietnutie do predkladanej právnej úpravy. Ale na ilustráciu som chcela uviesť príklad. Dnes som vo vláde predkladala novelu Zákonníka práce. Ide o ratifikáciu stopäťky, čo je nútená práca, a stotridsaťosmičky - ochrana mladistvých. No a pri tej príležitosti sme mohli zahrnúť či zohľadniť do novely Zákonníka práce aj také smernice, ktoré by však boli v neprospech žien napríklad pri nútenej práci, lebo obsahujú aj návrh na zrušenie zákazu výkonu nočnej práce žien. Nechcem tu to teraz rozoberať, ale treba zvážiť, či je to nutné v tejto etape transformácie a či je pre obyvateľstvo, konkrétne pre ženskú populáciu, výhodné, pretože naša ochrana v Zákonníku práce je nadštandardná, oveľa vyššia ako napríklad spomínané smernice, ktoré som dnes mala na rokovaní vlády. Prosím, aby ste odovzdali pripomienky.

    Pán poslanec Ftáčnik, myslím si, že už som sčasti odpovedala na otázku, pokiaľ ide o genézu zákona o verejnej službe. Aj termíny, ktoré ste uviedli - pôvodne účinnosť od 1. 1. 1998 a potom následne k 1. 7. 1998 -, máte pravdu v jednom, v koncepcii transformácie to bolo zapísané. Návrh zákona o štátnom rozpočte ste tu mali. Nemôžem však prijať právny predpis, ktorý nie je podložený rozpočtom. Snažila som sa presadiť maximum, to znamená, z pohľadu praxe 13. plat sa premieta teraz k 1. 7., u učiteľov k 1. 6., je to zakotvené v zákone o štátnom rozpočte. Zvyšovanie platov a ďalšie náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone, môžete schváliť v rozpočte na rok 1999.

    Či je to predvolebný zákon, alebo nie. Pán poslanec, v úvodnom slove som povedala, že politické funkcie sú oddelené od ostatných funkcií, teda nehovorte, že nie sú alebo sú slabo transparentné. Ak máte návrh, ktorý by ešte viac zvýraznil oddelenie politických funkcií od ostatných, ja ho len privítam.

    Na margo toho, že odborníkov nútili vstúpiť do HZDS. Pán poslanec, nemám rada takéto paušálne vyjadrenia. Takisto chápem, že už bojujete v predvolebnej kampani. Konkrétne by som prosila, ktorý odborný útvar, ktorý okresný úrad to bol, koho nútili, aby vstúpil, a bavme sa o tom konkrétne pri ďalšom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prepáčte, ešte pán poslanec Sopko. Pán poslanec, podľa mojich informácií všeobecná štátna správa má dnes 20 000 zamestnancov. Ak je tam 300 zamestnancov obslužného personálu - v podateľni, upratovačky, šoféri a prípadne ďalší -, myslím si, že to nie až také percento, 300 na 20 000. Pán poslanec, ak si pozorne prečítate tento návrh, tak zistíte, aké kvalifikačné predpoklady sú potrebné na zaradenie do výkonu štátnej služby. A základná filozofia zákona, pán poslanec, je, že štátny úradník bude ten, kto vydáva rozhodnutia. Takže 300 zamestnancov, ktorí robia obslužný servis, neviem posúdiť, či je to veľa na 20 000, alebo málo.

    A pokiaľ ide o absolventov, vyžiadam si štatistiku. Viem, že je to vaša stará bolesť, že štátna správa robí verejnoprospešné práce. Ale nehovorila som len o vysokoškolákoch, hovorila som o absolventoch ako takých. A odvolávala som sa práve na percento neumiestnených absolventov zo stredných škôl, stredných odborných škôl, ktorí naozaj ostávajú v evidencii úradov práce, dávajú sa na drogy, na hracie automaty atď. Takže tieto štatistiky si vytiahnem, nie je problém to zistiť. Znovu opakujem, pomer 20 000 zamestnancov, z toho 300 nekvalifikovaných, a druhá vec je filozofia zákona, ktorá hovorí jasne o tom, kto bude mať nárok po prípravnej, čakateľskej lehote raz v budúcnosti a za akých podmienok stať sa štátnym úradníkom. Takže týmto 300 to určite nehrozí.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ešte má záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa. Medzitým sa hlási pán poslanec Mikloško s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, pani ministerka mala taký zásadný prejav, že za náš klub žiadam 20-minútovú prestávku, aby sme sa mohli poradiť pred hlasovaním.

  • Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo, ak sa chcete vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som sa obmedzila iba na niekoľko slov, pretože pani ministerka ako predkladateľka, myslím si, vysvetlila a reagovala na všetky podnety, ktoré v rozprave predniesli pán poslanec Brocka, pán poslanec Fogaš aj pán poslanec Ftáčnik.

    Ešte by som si dovolila povedať, že ide o dlho pripravovaný, dlho očakávaný a veľmi náročný zákon, a preto pokladám za celkom prirodzené, že boli vznesené námietky. Dá sa očakávať, že v rámci druhého čítania vo výboroch sa mnohé z nich vysvetlia, dokreslia atď. Napokon už aj pani ministerka predniesla k tomu svoj pozitívny prístup.

    Chcela by som však ešte uviesť k vystúpeniu pána poslanca Brocku, že u pracovníkov zo štátnej správy s definitívou nemožno vidieť iba výhody, ktoré s tým súvisia, pretože skôr odchodné a ďalšie výhody je potrebné chápať ako motiváciu vysokovýkonnej a vysokokvalifikovanej činnosti. A, pán poslanec, prepáčte, ale vždy, keď sa pripravuje zákon, ktorý má niečo pridať nejakej sociálnej skupine, vy sa staviate proti, čo mi je veľmi ľúto.

    Ďalej by som chcela povedať na adresu pána Ftáčnika, že ako pri inom, aj pri posudzovaní zákonov je to tak, že vidíme predovšetkým to, čo chceme vidieť.

  • Dôkladne som si prečítala návrh tohto zákona. V dobrej viere som videla predovšetkým to, že okrem úpravy formálnych väzieb štátnej správy, od formálneho usporiadania štruktúry a štruktúrnych väzieb, zákon poukazuje na to, resp. umožňuje, aby štátnu správu reprezentovali vyslovene vysokokvalifikovaní odborníci, dodržiavajúci zásady profesionálnej a ľudskej etiky, že sa bude na základe zákona motivovať a trvalo skvalitňovať odborný výkon štátnej správy na základe celoživotného vzdelávania zamestnancov, že sa štátna správa odpolitizuje, resp. sa zminimalizuje jej závislosť od politickej moci, že sa oddelia politické funkcie od štátnozamestnaneckých funkcií, že sa stanovia tri stupne zamestnanca štátnej správy - dočasná, prípravná a stála, že sa záujmy štátnych zamestnancov budú zastupovať na báze odborov a niektoré ďalšie.

    Toto všetko sú dôvody, na základe ktorých si myslím, že je správne, keď návrh zákona postúpime do druhého čítania, čo ako spravodajkyňa poverená výborom odporúčam.

  • Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

    Páni poslanci, pani poslankyne, do 16.45 hodiny bude prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas prestávky. Budeme pokračovať v našom rokovaní. Pred prestávkou sme skončili tým, že k rozprave sa vyjadrila pani ministerka a pani spoločná spravodajkyňa. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3. Spoločný návrh mali pán poslanec Brocka s pánom poslancom Fogašom. Čiže musíme najskôr hlasovať o § 73 ods. 3 písm. b). Taký bol návrh týchto pánov poslancov.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, § 73 ods. 3 písm. b) hovorí, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Toto je návrh poslancov Brocku a Fogaša. Musíme najskôr hlasovať o ich návrhu a potom o návrhoch, ktoré dal gestorský výbor.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    To znamená, že tento návrh neprešiel.

    Prosím, pani poslankyňa, môžeme pokračovať v hlasovaní podľa návrhu gestorského výboru a predsedu Národnej rady.

  • Odporúčam, aby návrh zákona prešiel do druhého čítania.

  • Prosím, hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby sme zaradili tento návrh do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zaradenie zákona do druhého čítania.

    Môžeme pokračovať v hlasovaní podľa § 74 ods. 1 a 2.

  • Pán predseda, druhé hlasovanie sa bude týkať pridelenia do výborov, ktoré som už predniesla.

  • Prosím, hlasujeme o pridelení návrhu zákona výborom, o určení gestorského výboru a lehôt, dokedy majú výbory zákon prerokovať.

  • Áno, predtým to už bolo prečítané. Ak dovolíte, ešte raz: v druhom čítaní bude návrh zákona prerokúvať ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci s tým, že návrh bude prerokovaný vo výboroch v lehote do 18. marca 1998 a v gestorskom výbore do 20. marca 1998.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a takisto stanovila aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 811 a správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 811a.

    Chcem povedať, že budeme hlasovať v druhom čítaní a potom hneď aj v treťom.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    predkladaná novela Zákonníka práce navrhuje novelizovať dva paragrafy - § 73 ods. 2 a § 140. V ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce sa navrhuje rozšíriť okruh zamestnávateľských subjektov o obce v tom zmysle, že aj na zamestnancov obcí sa bude vzťahovať ustanovenie § 73 ods. 2 Zákonníka práce o ďalších povinnostiach zamestnancov.

    Navrhovanou úpravou tohto ustanovenia sa má umožniť poskytovať zamestnancom obcí 25-percentné zvýšenie platu za nepodnikanie v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov. Bez navrhovanej úpravy tohto ustanovenia § 73 ods. 2 Zákonníka práce nie je možné zamestnancom obcí toto zvýšenie zatiaľ poskytovať.

    Navrhovanou novelizáciou § 140 Zákonníka práce sa sleduje prehĺbenie sociálnoprávnej ochrany zamestnancov v pracovnom pomere tým, že sa v § 140 ods. 2 navrhuje ustanoviť zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancom ďalšie teplé jedlo, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 a menej ako 12 hodín. Zároveň sa navrhuje ustanoviť povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 12 hodín.

    Navrhovanou úpravou sa tiež umožní zamestnávateľovi, aby sa povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 140 Zákonníka práce mohla spĺňať aj prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Čiže navrhovaná úprava § 140 súčasne umožňuje aj rozšíriť stravovanie zamestnancov rôznymi formami.

    Prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni určenej gestorským výborom.

    Prosím pani Alenu Kolesárovú, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila aj návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač 811), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:

    1. Národná rada uznesením číslo 859 z 5. decembra 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač 811), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    2. Gestorský výbor nedostal do 29. januára 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    3. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, odporúčali schváliť bez zmien: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou.

    4. Z uznesení výborov vyplýva tento pozmeňujúci návrh:

    V článku II nový text znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 1998."

    Gestorský výbor túto zmenu odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom 3 tejto správy, a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, schváliť.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vám oznámiť, že nemám písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Fogaš sa nehlási. Môžem skončiť prihlasovanie sa do rozpravy, a tým aj skončiť rozpravu.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pani spoločná spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predseda, zo spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, a to zmena účinnosti termínu k 1. 4. 1998. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu tak, ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča schváliť návrh gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh sme prijali.

  • Pán predseda, teraz by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku v druhom čítaní.

  • Pán predseda, mám poverenie výboru na tretie čítanie.

  • Prečítajte nám návrh, ktorý máte, čím ste poverená.

  • Výbor ma poveril predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, podľa § 38 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ak nikto nie je proti, môžem bez hlasovania dať hlasovať o konečnom návrhu. Alebo chce niekto hlasovať o návrhu, ktorý predložil gestorský výbor?

    Ak nie, pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania. Ak sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem za spoluprácu a ďakujem za toleranciu k môjmu lapsusu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, toto bol jedenásty bod nášho programu. Ďalej body 12, 13, 14, 15, 16 a 17 sú body, ktoré sme odhlasovali na iný deň rokovania, ktoré má predkladať minister Česnek.

    Preto pristúpime k bodu osemnásť, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii.

    Je to tlač 827 a je to prvé čítanie. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1904.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zákona prednesie minister kultúry pán Ivan Hudec.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    zo záverov rokovania Rady vlády pre spoluprácu s Organizáciou pre hospodársky rozvoj a spoluprácu, známej OECD, vyplynulo pre vládu, ktorá splnomocnila Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, upraviť v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii ustanovenie § 4 v odsekoch 8 až 10 tak, aby vecne spĺňal požiadavky OECD v oblasti šírenia a používania audiovizuálnych diel, či už slovenskej, európskej alebo inej svetovej produkcie.

    Navrhovaná právna úprava umožňuje vytvárať pri šírení a použití audiovizuálnych diel také podmienky, ktoré zvýraznia pluralitu názorov a zabezpečia pre verejnosť možnosť vnímať audiovizuálnu tvorbu v celom svojom širokom spektre, nezabúdajúc na slovenskú a európsku produkciu. Cieľom navrhovaných ustanovení je zdôrazniť kultúrne ciele krajiny, neobmedzujúc však možnosť slobody výberu verejnosťou.

    Prosím vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste schválili tento vládny návrh a postúpili ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, vedu kultúru a šport. Je to pán poslanec Viliam Hornáček.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii (tlač číslo 827), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii, rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    To by bolo z mojej strany na úvod všetko.

  • Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona, ktoré budú predložené v rozprave a v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady, sa zapracujú do zákona. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa dostal tento návrh zákona do druhého čítania.

    To je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási z pléna. Konštatujem, že nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce ešte vyjadriť. Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nechce sa vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pardon, ešte sa opravím. Zrejme omylom som prečítal, že ide o skrátené legislatívne konanie. Nejde, ide o riadne legislatívne konanie.

  • Nejde. Ani som to nezaregistroval.

    Prosím, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku s tým, že návrh zákona navrhujeme do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Môžeme pokračovať druhým hlasovaním.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1904 z 27. novembra 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

  • A ešte sú tam termíny na prerokovanie.

  • Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení tohto návrhu zákona do výborov, určení gestorského výboru a termínoch na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme rokovať ďalej, a to takisto prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 858. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom v Národnej rade máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1917.

    Prosím pána ministra Hudeca, ktorý je určený vládou, aby nás oboznámil s predmetným návrhom zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    návrh zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty vychádza z nevyhnutnej potreby aktualizovať zákon Slovenskej národnej rady číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách, ktorý si v súvislosti so spoločenskými zmenami a transformáciou kultúry vyžaduje zosúladenie so súčasným stavom.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pri jeho príprave vychádzalo z aproximácie a právnych noriem tých európskych štátov, ktoré sú funkčné a blízke podmienkam Slovenskej republiky. Takisto vychádzalo aj z platných dohovorov a konvencií o ochrane predmetov kultúrneho dedičstva.

    Návrh zákona definuje základné činnosti múzeí a galérií, spôsoby nadobúdania, využívania, spracovania zbierok, ich odbornú správu, prezentáciu a najmä ochranu. Návrh zákona rieši aj štrukturálne otázky múzeí a galérií, vlastnícke práva zbierkových predmetov a dotýka sa aj dočasného a trvalého vývozu zbierkových predmetov.

    Súčasťou návrhu zákona sú aj dva vykonávacie predpisy. Sú to návrhy vyhlášok, ktoré precizujú odbornú správu, práva a povinnosti štátu, obcí, iných právnických a fyzických osôb vo vzťahu k ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty ako významnej súčasti národného kultúrneho dedičstva. Text právnej normy obsahuje aj ustanovenia o zabezpečovaní ochrany vybraných zbierkových predmetov, diel výtvarného umenia, vecí a hnuteľných kultúrnych pamiatok v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a počas brannej pohotovosti štátu.

    Návrh zákona v porovnaní so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách rozširuje kontrolu a štátny odborný dohľad nad dodržiavaním plnenia navrhovaných ustanovení zákona. Kontrolu zveruje orgánom štátnej správy v zmysle zákona číslo 10/1996 Z. z. a štátny odborný dohľad ministerstvu, ktoré ho vykonáva aj pomocou národných metodických centier, teda Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie a Národného pamiatkového a krajinného centra.

    Predložený návrh zákona neráta so zvýšením požiadaviek na štátny rozpočet.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosím, aby ste prerokovali návrh textu tohto zákona a postúpili ho do ďalšieho konania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V tomto prípade gestorský výbor určil za spravodajkyňu, ktorá nás oboznámi s návrhmi výboru, pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o múzeách a galériách bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie a ako sme v predchádzajúcom bode schválili, ďalej návrh zákona prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym konaním. Pardon, ospravedlňujem sa, beriem späť.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený vládny návrh zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1917 z 12. decembra 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.

    Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Ani v tomto prípade nemám písomné prihlášky z klubov, ani od jednotlivých poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým je rozprava skončená.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pani poslankyňa Mušková asi tiež nie.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme najskôr hlasovať podľa § 73.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, predneste návrh na hlasovanie.

  • Ako som už predtým uviedla, gestorský výbor odporúča, aby Národná rada prerokovala vládny návrh zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zaradení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, v súlade s rozhodnutím predseda Národnej rady prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Súčasne určiť výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor, s termínmi, ktoré som už predtým uviedla.

  • Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. Prosím, hlasujeme o pridelení tohto vládneho návrhu zákona výborom, o určení gestorského výboru a lehotách na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Prijali sme aj tento návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

    Keďže zásady tohto návrhu zákona boli predložené 15. novembra 1995, teda pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriadku, budeme o tomto vládnom návrhu zákona rokovať podľa príslušných ustanovení zákona číslo 44/1989 Zb. To znamená, že budeme rokovať... (hlas z pléna) - to je aj váš návrh, pán poslanec - ...bez prvého, druhého a tretieho čítania podľa starého rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 832 a spoločnú správu výborov ako tlač 832a.

    Z poverenia vlády bude tento návrh zákona predkladať pán minister.

    Pán poslanec Čarnogurský sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, klub KDH žiada 20-minútovú prestávku.

  • Aj mená poslancov Borosa a Kováča sú zrejme podporné.

    Prosím, do 17.45 hodiny bude prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Budeme prerokúvať vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch tak, ako som ho už prečítal. Pokiaľ ide o spoločnú správu, je pod číslom 832a a do problematiky nás uvedie pán minister Hudec.

    Medzitým sa ešte hlási pán poslanec Ftáčnik. Dohodli sme sa, že mu dám slovo.

  • Hlasy z pléna, že nepočuť.

  • Počuť. Ja to počujem. Už tu bola taká zlomyseľná poznámka, že ani mikrofón to nechce počúvať.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    mám isté drobné pochybnosti o tom, či zákon, ktorý je predložený po nadobudnutí účinnosti rokovacieho poriadku, má, či nemá byť prerokovaný podľa starého, alebo nového rokovacieho poriadku, a ak áno, ktorá časť podľa starého. Teda, či sa napríklad pravidlá rokovania nemajú uplatniť z nového rokovacieho poriadku. Našiel som si svoj záznam, keď sme robili podrobnejší výklad ustanovení nového rokovacieho poriadku na začiatku jeho účinnosti. Mali sme tam aj výklad § 150, ktorý predpokladal, že budeme môcť postupovať tak, ako to ideme urobiť teraz, ale že pravidlá pre rozpravu, pre hlasovanie na schôdzi a podobne by sa uplatnili už z nového rokovacieho poriadku. Tento bod sme z podrobnejších pravidiel rokovania vypustili, a preto chcem navrhnúť, aby sme k tejto veci požiadali o výklad Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by platil od budúcej schôdze Národnej rady, to znamená, nebránil by prerokovaniu návrhu, ktorý teraz ide uviesť pán minister, resp. ďalším dvom návrhom, ktoré už na túto schôdzu sú zaradené. Ale to pravidlo sa nám môže opakovať. Prídu ďalšie zákony a treba presne povedať, ako má Národná rada postupovať, lebo v tejto chvíli je spor.

    Prosím, pán predseda, aby ste nejakým spôsobom urobili kroky, že by sme dostali stanovisko ústavnoprávneho výboru pre ďalší postup.

  • Áno, využijem možnosť, ktorú mi dáva § 146 rokovacieho poriadku s tým, že sa obrátim na ústavnoprávny výbor a požiadam o jeho názor.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní ďalej. Prosím pána ministra Ivana Hudeca, aby nám predniesol vládny návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predložil vládny návrh zákona ešte podľa starého rokovacieho poriadku, ktorý by chcel legislatívne zakotviť zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch.

    Pre oblasť ochrany osobných údajov v európskom meradle platia dva základné dokumenty: Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivca pri automatizovanom spracovaní osobných údajov číslo 108 z 21. 1. 1981 a Smernica Európskeho parlamentu a a Rady číslo 95/1946 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov z 24. 10. 1995, ktoré sme pri príprave návrhu zákona zohľadnili.

    Po obligatórnom legislatívnom postupe v rámci Slovenskej republiky sme zaslali legislatívnemu odboru Rady Európy tento návrh zákona na posúdenie. Legislatívny odbor Rady Európy požiadal zástupcov Veľkej Británie a Portugalska o stanoviská k tomuto materiálu. V dňoch 3. až 4. októbra sa v Štrasburgu uskutočnila oponentúra za účasti zástupcov posudzujúcich krajín, pracovníkov legislatívneho odboru Rady Európy a zodpovedných pracovníkov Slovenskej republiky. Výsledky tohto prerokovania, uvedené v záverečnom stanovisku, sme takisto zohľadnili v návrhu zákona. Podotýkam, že ochrana osobných údajov je zahrnutá do tzv. Bielej knihy, to znamená do úloh aproximácie práva do kapitoly 14. Prijatie navrhovaného zákona a jeho následné uplatňovanie je jednou zo základných podmienok na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch si kladie za cieľ predovšetkým chrániť osoby poskytujúce údaje do informačných systémov v Slovenskej republike tak, aby ich osobné údaje boli využité iba na účely, pre ktoré ich osoba poskytla, či už na základe zákona, alebo dobrovoľnosti.

    Počas legislatívneho procesu prerokúvania návrhu zákona najviac rezonovala otázka nezávislého výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov v informačných systémoch. Z viacerých ponúknutých alternatív sa vláda priklonila k tej, v ktorej je splnomocnenec vymenúvaný a odvolávaný vládou Slovenskej republiky na návrh predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky. A preto vás prosím, aby ste v návrhu pozmeňujúceho súboru nesúhlasili s bodom číslo 17 a prosím vás, aby ste zvážili túto alternatívu, pretože si myslím, že návrh predsedu Štatistického úradu je dostatočne kvalifikovaný na to, aby vláda Slovenskej republiky mohla tento návrh akceptovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    mám k dispozícii aj podrobnejšie informácie o tomto návrhu, ale myslím si, že prerokovanie návrhu, aj keď podľa starého rokovacieho poriadku, bolo veľmi dôkladné. Chcem sa poďakovať tým, ktorí pripravili lepšie formulácie návrhov, ktoré zlepšujú túto právnu normu. Zároveň vás chcem poprosiť, aby ste schválili tento zákon tak, ako ho s pozmeňujúcimi návrhmi prijmete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Prosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Reu, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, parlamentná tlač 832.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1873 zo dňa 17. novembra 1997 pridelil vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch uvedeným výborom, ktoré som uviedol, na prerokovanie do 29. januára 1998. Súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti ako gestorský výbor, ktorý má skoordinovať stanoviská uvedených a určených výborov.

    Podľa bodu 2 rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1499 z roku 1997 sa predkladaný vládny návrh zákona prerokuje, pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa § 150 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Na tomto základe sa na prerokovanie tohto návrhu zákona vzťahujú príslušné ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, pretože zásady zákona boli Národnej rade Slovenskej republiky predložené pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Všetky určené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pričom jedine Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijal o výsledku prerokovania uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Ostatné určené výbory prijali o výsledku prerokovania uznesenia, v ktorých vyjadrujú s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené v 24 bodoch spoločnej správy.

    Dovolím si podať Národnej rade Slovenskej republiky návrh spravodajcu na hlasovanie o jednotlivých bodoch tejto správy takto:

    S odporúčaním spoločne hlasovať a odporučiť na schválenie body správy 2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 23 a 24. Opakujem, o týchto bodoch navrhujem hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Môj ďalší návrh znie: Spoločne hlasovať o bodoch a odporučiť ich neschváliť - ide o bod 1, bod 3, bod 6, bod 12, bod 17, bod 18, ďalej bod 19, bod 20, bod 21 a napokon bod 22 tejto spoločnej správy. Opakujem, o týchto bodoch hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Píšem si pána poslanca Javorského a pána poslanca Kováča. Ak sa nikto ďalší nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím, pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

    predkladám pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

    Návrh zákona v znení, v akom bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky v máji 1997, bol v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu i rady číslo 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov o voľnom pohybe týchto údajov. Plne sa v ňom zohľadňovali požiadavky na aproximáciu vnútroštátnej legislatívy s právom Európskej únie.

    Dnes predložené znenie po opätovnom prerokovaní vládou Slovenskej republiky dňa 28. 10. 1997 sa už takto charakterizovať nedá. Zásadný nesúlad s duchom citovanej smernice je predovšetkým vo výkone nezávislého štátneho dozoru nad ochranou osobitných údajov v informačných systémoch.

    V článku 28 ods. 1 smernice sa doslova uvádza: "Každý členský štát ustanoví, že jeden alebo viac verejných orgánov bude zodpovedať za sledovanie, ako sa na jeho území uplatňujú predpisy prijaté členským štátom v nadväznosti na túto smernicu. Tieto orgány budú pri výkone im zverených funkcií konať úplne nezávisle."

    Upozorňujem, že v tomto zmysle sme aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky odsúhlasili návrh zásad zákona tak, že nezávislý štátny dozor bude vykonávať splnomocnenec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý za svoju činnosť bude zodpovedať parlamentu a svoju správu o ochrane osobných údajov bude predkladať parlamentu.

    Dnes sa prerokúva vládny návrh zákona, v ktorom sa ustanovuje splnomocnenec vymenúvaný a odvolávaný vládou Slovenskej republiky, teda vládny splnomocnenec, ktorý je bezo sporu závislý od exekutívy. Takéto riešenie nesie v sebe prvky koncentrácie "kontrolnej" moci do kompetencie exekutívy, čo je v zásadnom rozpore so zvyklosťami rešpektovanými v demokratických krajinách Európy.

    Navrhujem preto, aby v § 26 ods. 1 bolo takéto znenie: "Splnomocnenca na návrh predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky."

    Ďalej v nadväznosti na túto úpravu treba zmeniť znenie písmena m) v § 28 takto:

    "m) Predkladá Národnej rade Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave ochrany osobných údajov v informačných systémoch najmenej raz za jeden rok."

    V § 39 ods. 2 zmeniť text "vláda Slovenskej republiky" na text "Národná rada Slovenskej republiky".

    Týmito úpravami dosiahneme súlad so smernicou Európskeho parlamentu a rady a zároveň budú ustanovené podmienky na nezávislé plnenie úloh výkonu splnomocnenca.

    Ďalšou pripomienkou je, že zabezpečením výkonu úloh splnomocnenca (§ 27) je poverený útvar inšpekcie a ochrany osobných údajov, ktorý je samostatným útvarom Úradu vlády Slovenskej republiky. Vhodnejším riešením by bolo, ak by pracovníci tohto útvaru boli v pracovnom vzťahu so Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

    Tak ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, v krajinách Európskej únie je buď tento útvar pričlenený k orgánu, ktorý má v kompetencii informatiku, alebo je samostatným útvarom. Túto pripomienku dávam na zváženie a v prípade jej akceptovania v tom zmysle, aby inšpekcia bola pričlenená k Štatistickému úradu Slovenskej republiky, je potrebné vykonať zmeny v § 27 ods. 1 a 2 a zmeniť znenie "Úrad vlády Slovenskej republiky" na "Štatistický úrad Slovenskej republiky". Následne je potrebné vykonať tie isté úpravy v § 32 a 35.

    K tejto alternatíve sa prikláňam aj z tých dôvodov, že orgánom, ktorý vykonáva registráciu informačných systémov obsahujúcich osobné údaje podľa § 19, je Štatistický úrad Slovenskej republiky. Jedinou krajinou Európskej únie, kde je registrácia vykonávaná iným orgánom ako výkon nezávislého dozoru, je Rakúsko. Aj tu sa však v budúcom roku chystá zjednotenie v súvislosti s pripravovanou novelou ich zákona. Všetky krajiny Európskej únie sú totiž povinné zosúladiť svoju vnútroštátnu legislatívu s citovanou smernicou Európskeho parlamentu a rady do 24. októbra 1998.

    Ďalším nesúladom so smernicou a predloženým znením návrhu zákona je znenie § 4 - Súhlas dotknutej osoby. Smernica v článku 9 - Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu - doslovne uvádza: "Členské štáty stanovujú výnimky alebo derogujú ustanovenia tejto hlavy, hlavu IV na hlavu VI, v prípade spracovania osobných údajov, ktoré sa realizujú výlučne pre potreby žurnalistiky, umeleckého alebo literárneho vyjadrenia." V prerokovanom znení návrhu zákona v § 4 ods. 5 žurnalistika nie je uvedená. Dostávame sa tak do situácie, keď by podľa tohto znenia žurnalisti nemohli spracovať osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb, a to je v príkrom rozpore s právom verejnosti na informácie. Pretože podľa § 3 písm. b) sa spracovaním osobných údajov rozumie okrem iného aj rozširovanie a podľa môjho názoru má verejnosť právo byť prostredníctvom prostriedkov verejnej informácie informovaná. Podľa tohto znenia by to nemohlo byť, čo ilustruje tento príklad.

    Nemenovaný XY ako verejne známa osoba vlastní niekoľko nehnuteľností v Slovenskej republike. Žurnalista sa tento fakt dozvie len z jemu známeho zdroja, ktorý však nie je dotknutou osobou XY, a teda, ak by tento fakt oznámil verejnosti prostredníctvom prostriedkov verejných informácií, napríklad tlače, porušil by podľa predloženého znenia návrhu zákona § 4 a ďalej podľa § 33 by mu mohla byť uložená pokuta až do výšky milióna korún. To je absurdné, pretože si plnil iba svoju povinnosť informovať verejnosť.

    Navrhujem preto upraviť znenie § 4 ods. 3 takto:

    "(3) Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa spracúvajú osobné údaje výlučne pre potreby umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, ako aj pre potreby informovania verejnosti prostredníctvom prostriedkov verejných informácií."

    Po prijatí navrhovaných zmien bude možné konštatovať, že zákon je plne kompatibilný s právom uplatňovaným v krajinách Európskej únie. Za pozornosť stojí príkladný prístup riešiteľov, ktorí predložili návrh zákona na stanovisko Rade Európy. Nebýva zvykom v Slovenskej republike, že zákon ešte pred jeho prijatím v Národnej rade Slovenskej republiky potvrdzujú orgány Rady Európy. Všetky pozmeňujúce návrhy k predloženému zneniu majú oporu v smernici Európskeho parlamentu a rady, ako aj v stanovisku z prerokovania Rady Európy v Štrasburgu.

    Navrhujem tiež, aby sa o všetkých bodoch spoločnej správy, ktoré boli navrhnuté na neprijatie, hlasovalo samostatne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pán poslanec Kováč je do rozpravy prihlásený ako druhý.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    dovoľte aj mne niekoľko slov k predloženému návrhu, pretože ten návrh je podľa môjho názoru spracovaný dobre a zostávajú v ňom sporné možno dve otázky, o ktorých tu hovoril kolega, a to je otázka, kto má vymenovať splnomocnenca, a otázka, kde má, alebo v ktorej inštitúcii má byť zavedený úrad, ktorý bude určený na ochranu osobných údajov, alebo inšpekcia osobných údajov.

    Čo sa týka toho prvého bodu, treba sa možno pozrieť trošku hlbšie do zákona, pretože musíme sa pozrieť, ktoré údaje sa charakterizujú ako osobné údaje a ktoré inštitúcie s nimi môžu narábať. V § 28, ktorý hovorí o úlohách splnomocnenca, sa taxatívne neurčuje, že splnomocnenec bude môcť kontrolovať iba informačné systémy, ktoré sú registrované v úrade, ale bude môcť kontrolovať a sledovať stav ochrany osobných údajov v informačných systémoch všeobecne. A teraz, keď sa pozrieme do § 19, ktorý hovorí o registrácii, je pochopiteľné, že informačné systémy prevádzkovateľ je povinný registrovať v rozsahu a za podmienok tohto zákona. A teraz sa pozrime, ktoré informačné systémy netreba registrovať. To znamená informačné systémy, ktoré síce nebudú registrované, ale budú kontrolované splnomocnencom. A teraz sa pozrieme, prečo chce mať alebo prečo vláda predložila návrh, aby to bol vládny splnomocnenec.

    Po prvé, sú to inštitúcie, ktoré sa zaoberajú zdravotným poistením, nemocenským poistením, dôchodkovým zabezpečením a poistením v nezamestnanosti. Toto je inštitút verejnoprávny, kde má vláda svoju garanciu v tom, že má tripartitné zloženie dozorných orgánov aj správnej rady. Teda nie je potrebná ďalšia kontrola. Ďalej sú to všetky osobné údaje na účely materiálnej a inej podpory, na účely štátnych sociálnych dávok a štátnej sociálnej starostlivosti, teda ide o štátny orgán, ktorý bude mať v držbe tieto osobné údaje, orgán vlády, orgán, či už to budú okresné úrady a ich sociálne oddelenia, krajské úrady, alebo priamo ministerstvo práce, sociálnych vecí, prípadne Fond zamestnanosti.

    Ďalej osobné údaje osôb zúčastnených v konaní pred orgánom štátnej správy, prokuratúrou alebo súdom. Opäť sú to údaje osôb, povedzme, keď sa tu hovorí pred orgánom štátnej správy, sú to údaje osôb, ktoré by malo chrániť ministerstvo vnútra, ktoré by mala chrániť prokuratúra a ktoré by mal chrániť súd. Špeciálne upozorňujem na ministerstvo vnútra, odkiaľ unikajú osobné údaje do verejnosti, osobné údaje, ku ktorým nedal súhlas ich vlastník.

    Ďalej sú to údaje, ktoré slúžia na účely štátnej štatistiky. Ako viete, štátnu štatistiku nevykonáva iba Štatistický úrad, ale štátnu štatistiku vykonáva napríklad Ústav zdravotných informácií, teda zdravotnej štatistiky, vykonávajú špeciálne oddelenia štatistiky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, obdobnú štatistiku vykonáva, povedzme v oblasti pedagogiky a učiteľských povolaní, ministerstvo školstva a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďalej sú tam osobné údaje, ktoré slúžia prostriedkom verejných informácií výhradne pre ich informačnú činnosť, osobné údaje pre vedu a výskum. Upozorňujem znovu, že máme množstvo rezortných výskumných ústavov, ktoré sú opäť riadené štátom, kde sa pohybujú osobné údaje. Inými slovami, vznikne situácia, kde väčšina týchto informačných systémov je v rukách štátu, vlády, ale kontrolovať ich bude vládny splnomocnenec.

    Myslím si, že absolútne logické je, pretože my máme zavedený systém, že výkon vládnej moci kontroluje parlament - to je taká parlamentná funkcia, inak by sme tu vlastne nemuseli sedieť, lebo my máme len dve úlohy, zákonodarnú a kontrolnú -, a preto je celkom logické, že ak vláda vlastní informačné zdroje v oblasti osobných údajov, že túto jej činnosť, ochranu týchto údajov, bude kontrolovať parlament. Je nelogické, aby vláda kontrolovala samu seba.

    Preto si myslím, že návrh, ktorý bol predložený, je dobrý a dáva dve možnosti. Jedna možnosť je v spoločnej správe - ja sa pripájam k tomu návrhu, aby bola vyčlenená na osobitné hlasovanie s hlasovaním áno - a spracúva možnosť, že vedúceho alebo splnomocnenca pre ochranu osobných údajov bude vymenúvať prezident na návrh Národnej rady.

    Pán minister tu dôvodil, že predseda Štatistického úradu je dosť múdry a že mu musíme veriť, že predloží dobrý návrh. Potom si myslím, a tu je tá logika veci, ktorú chcem, aby som...

  • Hlas ministra Hudeca zo sály.

  • Ja som vám takto rozumel, prepáčte, pán minister, keď ste zdôvodňovali, prečo nehlasovať za článok 17 spoločnej správy, tak ste to takto nejako formulovali. Možno, že som vám zle rozumel. Ale v každom prípade je tu potom logická požiadavka, ktorú predložil pán poslanec Javorský, aby tohto splnomocnenca na návrh Štatistického úradu vymenoval parlament. Parlament, ktorého povinnosťou je kontrolovať výkon vládnej moci. A keďže do výkonu vládnej moci patrí aj ochrana osobných údajov, ja už som prečítal, v koľkých inštitúciách je to výhradne, a tie dokonca ani nemusia byť registrované, myslím si, že podporíte tento návrh, aby parlament mal skutočne možnosť uplatniť svoju kontrolnú funkciu a aby sme sa nedostali do absurdnej kocúrkovskej situácie, že orgán kontroluje sám seba. To je nezmysel.

    Verím, že podporíte návrhy pána poslanca Javorského, sú to vlastne variantné návrhy. Ak sa prijmú jeho pozmeňujúce návrhy, je potom zbytočné hovoriť o tých bodoch spoločnej správy, ktoré spravodajca žiadal vyňať na osobitné hlasovanie s pokynom áno.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    budem sa snažiť byť veľmi stručná. Chcela by som sa pripojiť k pripomienkam alebo pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil pán poslanec Javorský alebo pán poslanec Kováč. Klub Strany demokratickej ľavice podporí tieto pozmeňujúce návrhy, ale chcela by som povedať k úvodnému slovu pána ministra, ktorý hovoril o tom, že návrh zásad zákona bol predložený do parlamentu. Áno, ale obsahovo tento návrh zákona, ktorý máme predložený, je diametrálne odlišný od zásad, dalo by sa povedať v tých obsahových veciach, ktoré boli predloženými pozmeňujúcimi návrhmi kolegov-poslancov veľmi zmenené. Čiže zásady boli o niečom inom a zákony tiež o niečom inom. Takže kontrolnú činnosť, ktorá tu bola najviac napádaná, myslím si, že by sme mali naďalej ponechať tak, ako to bolo v pôvodnom návrhu zásad, ktoré sme vtedy skoro všetci schválili a hodnotili sme ich veľmi kladne. Teda tak, aby to patrilo Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

  • Mňa udivuje, kolegyňa Ďurišinová, váš názor, pretože ja si myslím, že obidve vystúpenia boli veľmi politicky, účelovo ladené. Na jednej strane tu niekto hovorí, že vláda by kontrolovala samu seba, aj keď to nie je pravda, pretože by ju kontrolovala inštitúcia, ktorá nie je vo vláde zastúpená, i keď, samozrejme, môžno uvažovať o variante, ktorý by umožňoval aj podieľať sa na kreovaní tejto funkcie alebo tohto orgánu.

    Na druhej strane ma udivilo ešte u pána Javorského vypuklejšie, u pána Kováča menej, že obidvaja páni nechcú podriadiť tú frivolnú stranícku propagandistickú mašinériu, ktorú zriadili k voľbám, kde sa bežne dehonestujú ľudské osobnosti, zrejme na priamy pokyn zo straníckych centier, nijakej kontrole, kde by sa teda kontrolovalo to, akým spôsobom sa dehonestujú ľudské osobnosti. Pán Javorský, z vášho návrhu preto trčí tento stranícky záujem opozičných strán.

    Ďakujem.

  • Takže, páni poslanci, končím rozpravu.

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Javorský.

  • Vážení, keď dovolíte, ja by som len pripomenul, a to aj pánu Cuperovi, slová, ktoré mali odznieť alebo mali byť doplnené mojím vystúpením, i pánom Kováčom. Ide o to, že naozaj vláda Slovenskej republiky mala prvú alternatívu, z ktorej, keď dovolíte, odcitujem. V prvej alternatíve sa v § 26 hovorilo, že "splnomocnenca na návrh Slovenskej národnej rady volí Národná rada Slovenskej republiky", čo bolo v zhode so zásadami, ktoré sme prijali. V druhej alternatíve ten istý paragraf v odseku 1 hovorí, že "splnomocnenca na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky". Čiže v návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe i v mojom návrhu, nie je nič iné len to, s čím sa počítalo v tých alternatívach v prvom návrhu zákona, ktorý vláda prerokovala 20. 5. 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem povedať, že pán Javorský porušuje rokovací poriadok, pretože ja som nebol vystupujúcim rečníkom, ja som reagoval na vystúpenie pána Kováča.

  • Áno, ja som na to upozornil. Ďakujem pekne.

  • Ale ešte chcem pokračovať, samozrejme.

    Pán Javorský, mňa nezaujímalo to vaše vystúpenie, mňa zaujímala tá časť vystúpenia, kde naozaj sa snažíte vyňať z tejto všeobecnej kontroly masmédiá, ktoré sú dnes naozaj vo veľmi zlom stave. Áno, váš návrh k tomu smeroval.

    Ďakujem.

  • Takže rozprava je skončená.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    čo prijme tento parlament, to je záväzné pre tento štát. Ak sa rozhodnete pre iné riešenie, než vám predkladá vládny návrh, tak bude platiť. Neriešme to emotívne, citovo. Jednoducho bol protinávrh, tak sa bude o ňom hlasovať, tak sa rozhodne.

    Ak dovolíte, mám kratulinkú poznámku. Parlament nepotrebuje ani súdy, ani vládu. Zákonodarné zbory si vytvorili tieto dva nástroje preto, aby si uľahčili prácu. Samozrejme, že máte kontrolu aj nad vládou, aj nad súdmi. V podstate nikto iný nie je viac, ako je tento zákonodarný zbor. Keď sa rozhodnete, že zrušíte ministerstvo kultúry a vytvoríte nejaký výbor, váš výbor, ktorý bude vykonávať výkonné činnosti tak ako povedzme licenčná rada, tak to urobíte. Veď si uvedomme jednu vec. Jediný rozdiel je v tom, že tam sú formalizované úlohy, čas plnenia, kde vám každý skladá účty, jednoducho jestvuje istý formalizovaný systém, ktorým vykonávate čosi, čo si dáte do zákonov. Takže ja si nemyslím, že je veľký rozdiel medzi tým, či to bude plniť niekto, kto sa vám aj tak musí zodpovedať takým alebo onakým spôsobom. Ale prosím, nech sa páči, to sa rozhodnite.

    Nezávislosť štátneho dozoru. Ešte raz upozorňujem, vy si môžete pýtať 6-krát do roka, alebo 12-krát do roka správu príslušného orgánu štátnej správy alebo jej vykonávateľa, aby vám podal svedectvo o tom, ako to robí. Ak sa rozhodnete, že budete mať vy špeciálne vymenovaného človeka, tak to bude robiť on. Ale to sa vy rozhodnete. Asi preto vznikol pojem trojjedinej štátnej moci, že jednoducho to bolo účelné a správne. Ak nedôverujete, nech sa páči, položte návrh, hlasujte a rozhodnite.

    Štatistický úrad je pod kontrolou európskych štruktúr. Upozorňujem vás, že Štatistický úrad predkladá pravidelné správy, ktoré sú prísne kontrolované a prísne evidované. Štatistický úrad Slovenskej republiky nie je len štátnym orgánom Slovenskej republiky bez akejkoľvek medzinárodnej kontroly. Vy viete veľmi dobre, ak to neviete, tak vám to rád pripomeniem, že jednoducho jeho konanie a jeho výstupy sú pod veľmi prísnou medzinárodnou kontrolou. On si nemôže dovoliť dávať výstupy, ktoré nie sú pravdivé.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz, pán poslanec, nebudeme diskutovať, takto sa to nepatrí. Nech sa páči, dajte protinávrh, schváľte si ho, dá sa to riešiť tak aj tak.

    Právo na objektívne informácie a právo na ochranu osobnosti sú často dve rovnaké práva, ktoré sme si v našej republike ešte stále nedoriešili. Nemáme zrejme tie váhy tak vycizelované, aby to ladilo. Prekračujeme ich aj z jednej, aj z druhej strany. Prosím vás, keď sa niekto dovoláva práva na objektívne informácie, nech nezabúda na to, že jestvuje ešte aj iné právo. Takisto ako všetky práva, ktoré sú v ústave, medzi ne napríklad platí právo na ochranu osobnosti. Na to niekedy radi zabúdame.

    Pán poslanec Kováč, ešte raz, ja nespochybňujem ten jediný, v podstate jediný problém tohto návrhu, ktorý je, nech sa páči, ak sa parlament rozhodne, že to bude parlamentný orgán, nech sa páči. Je to v poriadku. Ale prosím vás, nespochybňujte ostatné ustanovenia, lebo opäť raz budeme pápežskejší ako pápež. Veď, preboha živého, už to raz bolo prekonzultované a je takáto prax v ostatných ustanoveniach, aj o ktorých ste vy hovorili, v európskych krajinách. Takže neviem, prečo by sme sa my mali znovu vrátiť k fundamentu diskusie o tom, ako má vyzerať základný pojem, aké majú byť základné vzťahy, čo všetko majú obsahovať. Je to odkonzultované. A ja sa nebojím konzultácie pred hociktorým príslušným úradom Európskej únie alebo Rady Európy. Nech sa páči, môžem to urobiť.

    Pani poslankyňa Ďurišinová, ja si myslím, že ten diskusný príspevok bol nad rámec diskusie. Opakujem ešte raz - rozhodne parlament. Vy si zvolíte jednu alternatívu, tá sa uskutoční.

    Budem rád, keď sa schváli táto právna norma, už v takej alebo onakej podobe, pretože si myslím, že bude na veľký prospech Slovenskej republiky a najmä bude prispievať k tomu, že naša medzinárodná kooperácia bude vyhovovať európskemu štandardu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k zákonu. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    len v krátkosti by som pripomenul diskutujúcim, v dôvodovej správe je uvedené, že v priebehu prípravy tohto zákona prebiehala jednak písomná korešpondencia, výmena stanovísk medzi zahraničnými inštitúciami a taktiež bolo aj osobné rokovanie v Štrasburgu, kde sa komplementácia tohto zákona pripravovala. A vláda Slovenskej republiky, ktorá predkladá tento zákon, keďže táto inštitúcia je v rôznych krajinách Európy riešená rôznym spôsobom, si vybrala jeden z možných spôsobov, ktorý predložila tomuto parlamentu. A my tu teda len diskutujeme, že si vláda mala vybrať spôsob, ktorý vyhovuje dajme tomu pre opozíciu viac ako pre koalíciu. Ale jednoducho komplementácia tohto návrhu zákona s právom v jednotlivých európskych krajinách je rôzne riešená a vláda si vybrala tento spôsob.

    Tak prosím vás pekne, máte možnosť predložiť svoje pozmeňujúce návrhy, budeme o nich hlasovať. A boli pritom zohľadnené všetky smernice, ktoré v rámci Európy k tejto problematike sú uplatnené v jednotlivých zákonoch. Dúfam, že nechcete povedať, že vláda v Británii a vo Švédsku tiež upiera niektoré práva parlamentu týchto príslušných krajín tým, že ona vymenuje toho splnomocnenca.

    Tak ja len toľko.

  • Takže ak ste skončili, pán poslanec, môžeme pristúpiť k hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pánov poslancov.

    Prosím, procedurálny návrh má pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, chcem len spresniť to, čo povedal poslanec Javorský. To znamená, že môžeme en bloc hlasovať o tých návrhoch zo spoločnej správy, ktoré navrhujete schváliť, o ostatných navrhujeme hlasovať osobitne. To je jasné. Dobre.

  • Ďakujem za upozornenie pánu poslancovi, ale ja si myslím, že som dobre počul, a taký návrh som práve chcel dať. Takže dávam hlasovať, tak ako som uviedol pri uvádzaní spoločnej správy. Spoločne navrhujem hlasovať a odporúčam prijať body 2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 23 a 24 spoločnej správy.

  • Takže hlasujeme o bodoch spoločnej správy, tak ako ich prečítal pán spravodajca, s odporúčaním prijať ich.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto body spoločnej správy sme prijali.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré navrhoval spravodajca neprijať, ale budeme hlasovať o nich jednotlivo.

  • Takže pristúpime k samostatnému hlasovaniu. Hlasujeme o bode 1 s odporúčam neschváliť ho.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy a spoločný spravodajca navrhuje neprijať ho.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Však hovorím, že áno. Len na začiatku navrhol všetky nie, tak to som musel povedať, že o týchto hlasujeme jednotlivo na návrh pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Môžeme pokračovať.

  • Takže hlasujeme o bode 3 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

    Môžeme pokračovať.

  • O bode číslo 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme bod 6.

  • Pokračujeme bodom 12 tohto bloku.

  • Takže hlasujeme o bode 12 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento bod.

  • V tomto bloku pokračujeme bodom 17 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Pokračujeme v tomto bloku bodom 18.

  • Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Ani tento bod sme neprijali.

    Myslím, že nám ešte zostal bod 19.

  • Pokračujeme bodom 19 tohto bloku.

  • Takže hlasujeme o bode 19 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod.

  • Pokračujeme v tomto bloku bodom 20.

  • Takže ďalej hlasujeme osobitne o bode 20 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani tento bod.

  • Pokračujeme v tomto bloku bodom 21.

  • Takže hlasujeme o bode 21 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme ani tento bod.

  • A napokon bod 22 ako posledný zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Neprijali sme ani bod 22 spoločnej správy.

    Pán poslanec, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

  • Áno, budeme pokračovať, pán predseda. Z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, iba pán poslanec Javorský predložil pozmeňujúce návrhy. Je ich päť.

    Pán poslanec, budeme o nich hlasovať spoločne, alebo jednotlivo?

  • Prvý návrh je znenie § 26 ods. 1: "Splnomocnenca na návrh predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky."

  • Prosím, počuli ste návrh, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V § 28 písm. m) navrhuje text - "predkladá Národnej rade Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave ochrany osobných údajov v informačných systémoch najmenej raz za jeden rok".

  • Takže prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešiel tento návrh.

  • Hlas poslanca z pléna.

  • Dobre, pán poslanec sťahuje tento návrh.

    § 27 je taktiež bezpredmetný.

    A § 4 ods. 3 s týmto textom: "Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa spracovali osobné údaje výlučne pre potreby umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, ako aj pre potreby informovania verejnosti prostredníctvom prostriedkov verejných informácií."

  • Takže počuli ste ďalší pozmeňujúci návrh.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Javorského tiež neprijali.

  • Tým sme, pán predseda, vyčerpali hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli v spoločnej správe a taktiež prednesené poslancami v rozprave.

  • Áno, ďakujem.

    Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme ešte 8 minút do konca.

  • Hlasy v sále.

  • Takže nie ste za to, aby sme pokračovali.

    Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.