• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokračujeme v rokovaní prerušenej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Konštatujem, že nás je 120, Národná rada je uznášaniaschopná.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v rokovaní 4. schôdze budeme pokračovať bodom číslo 6. Je to

    Prerokovanie odpovede prezidenta Slovenskej republiky na list výkonného riaditeľa Výboru na ochranu novinárov Williama Ormeho.

    Tento bod bol na program 4. schôdze zaradený na základe písomnej požiadavky poslancov z poslaneckých klubov Hnutia za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán prezident k uvedenému bodu programu 19. januára 1995 mi zaslal list tohto znenia:

    "Vážený pán predseda,

    listom z 10. 1. 1995 ste ma pozvali na 4. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a osobitne na prerokovanie jej bodu 6, navrhnutého poslaneckými klubmi HZDS, ZRS a SNS, predmetom ktorého má byť moja odpoveď na list výkonného riaditeľa Výboru na ochranu novinárov W. A. Ormeho. O časových a vecných súvislostiach, ako aj o zmysle mojej odpovede na list americkej inštitúcie som dňa 16. 1. 1995 podrobne hovoril s Vami, ako aj s predstaviteľmi poslaneckých klubov HZDS, ZRS a SNS. Vyjadril som aj názor, že je nevhodné, aby sa po vysvetlení predmetnej veci Vám a predstaviteľom poslaneckých klubov rokovalo o nej v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne som vyslovil požiadavku, aby poslanecké kluby HZDS, ZRS a SNS stiahli svoju žiadosť o prerokovanie mojej odpovede na list pána Ormeho na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prerokovanie tejto záležitosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by totiž nijakým spôsobom neprispelo k posilneniu ústavnosti a zvýšeniu dôstojnosti slovenskej štátnosti.

    Predpokladám, že predstavitelia uvedených poslaneckých klubov budú o celej záležitosti rovnako podrobne informovať svojich parlamentných kolegov.

    Po dôkladnom zvážení Vášho pozvania a vzhľadom na to, že žiadosť poslaneckých klubov nemá oporu v Ústave Slovenskej republiky ani v iných zákonoch, som dospel k rozhodnutiu, že sa prerokovanie šiesteho bodu programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky nezúčastním."

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že pán prezident oznámil, že sa nezúčastní zasadnutia schôdze Národnej rady ohľadne bodu číslo 6, budeme musieť tento bod programu prerokovať, pretože takto ste si ho schválili pri schvaľovaní programu.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky prezident má právo sa kedykoľvek zúčastniť zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ale nemá povinnosť, čiže prezident tým neporušil ústavu, keď na našu schôdzu neprišiel.

    Chcem povedať, že ako podklad k tomuto bodu programu vám bola rozdaná fotokópia originálu listu výkonného riaditeľa Výboru na ochranu novinárov Williama Ormeho, fotokópia odpovede prezidenta Slovenskej republiky W. A. Ormemu a slovenské preklady obidvoch listov.

    V tejto situácii prosím zástupcu poslaneckých klubov, pretože nemám napísané, kto predloží návrh do diskusie, aby uvedený bod programu uviedol.

  • Vážení pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    poslanecké kluby Hnutia za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany požiadali predsedu parlamentu pána Ivana Gašparoviča, aby na 4. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky pozval pána prezidenta, aby nám vysvetlil niektoré svoje postoje, ktoré uviedol v liste pánu Ormemu.

    Nebudem tu čítať ani pôvodný list pána Ormeho, nebudem ani čítať odpoveď pána prezidenta, tieto materiály máme písomne u seba. Dovoľte, aby som celú záležitosť uviedol v tom zmysle, že pán prezident si pozval zástupcov týchto troch poslaneckých klubov na spoločné stretnutie. Na tomto stretnutí sme si vydiskutovali niektoré jeho postoje, naše postoje. A opakujem tu znova to, čo som uviedol už aj pánu prezidentovi, že parlament je tá posvätná pôda, kde sa majú riešiť problémy, ktoré vzniknú medzi jednotlivými inštitúciami Slovenskej republiky.

    Môžem povedať, že z tohto rozhovoru nevyplynulo, že by pán prezident nemal záujem zúčastniť sa tejto 4. schôdze. Nakoniec, kuriérom tak ako ja, i ostatní dvaja predsedovia poslaneckých klubov sme dostali list, v ktorom obdobne, ako to napísal pánu predsedovi Gašparovičovi, píše aj nám, že sa nezúčastní prerokovania tohto bodu v parlamente. Je to na škodu, lebo problémy, ktoré vzniknú, je najlepšie riešiť v parlamente a nie cez médiá.

    Členovia našich poslaneckých klubov sú presvedčení o tom, že majú morálne právo požiadať prezidenta Slovenskej republiky, aby im vysvetlil obsah listu, ktorý adresoval ako odpoveď pánu Ormemu. Presvedčenie poslancov Národnej rady sa opiera o skutočnosť, že prezidenta Slovenskej republiky volí Národná rada, a preto má právo takéto vysvetlenie žiadať. Naši poslanci vyslovujú poľutovanie nad tým, že pán prezident neprijal pozvanie a nevyhovel žiadosti, aby vysvetlil obsah listu, a to i napriek skutočnosti, ktorú som už uviedol, že zástupcovia poslaneckých klubov prijali jeho pozvanie na stretnutie s ním.

    Podľa úprimného presvedčenia poslancov obsah listu objektívne poškodzuje dobré meno Slovenskej republiky a je neadekvátny postaveniu a funkcii prezidenta Slovenskej republiky. Podľa názoru poslancov je úplne nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, podľa ktorého je na Slovensku ohrozená demokracia v masovokomunikačných prostriedkoch po voľbách roku 1994. Takéto tvrdenie sa v ničom nezakladá na pravde a je úmyselnou účelovou dezinformáciou, ktorá má spochybniť demokratický vývoj na Slovensku. Zastávame názor, že nie je adekvátne pre funkciu a osobu prezidenta Slovenskej republiky, aby odpovedal na listy rôznym nevládnym organizáciám, aby navyše v takejto odpovedi spochybňoval demokratické princípy štátu, ktorý reprezentuje.

    Podľa názoru poslancov Národnej rady sú nepravdivé tvrdenia v spomínanom liste, kde pán prezident tvrdí, že po voľbách v roku 1994 elektronické médiá ovládla jedna politická strana. Personálne zmeny vo vedení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktoré sú verejnoprávnymi inštitúciami, mali za cieľ väčšiu profesionalitu týchto médií a predovšetkým väčšiu objektivitu pri informáciách na vnútropolitickej scéne.

    Naši poslanci konštatujú, že postoj pána prezidenta Michala Kováča nebol dostatočne vysvetlený a že jeho stanovisko obsiahnuté v liste pánu Ormemu poškodzuje záujmy Slovenskej republiky. Upozorňujú zároveň pána prezidenta, že takéto stanoviská sú v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej republiky. Upozorňujú pána prezidenta, že opakovanie takýchto názorov a postojov by mohlo viesť k vysloveniu nedôvery pánu prezidentovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ otvorím rozpravu k tomuto bodu programu, chcel by som vás požiadať, aby sme z tohto bodu neurobili problém, v rámci ktorého tu budeme prezentovať svoje osobné názory, invektívy na kolegov poslancov, na ostatné orgány republiky. Tento bod programu bol skutočne zaradený len kvôli vysvetleniu, čo viedlo pána prezidenta k tomu, že takto hodnotil situáciu. Keďže pán prezident tu nie je, bol by som skutočne rád, keby táto naša diskusia sa venovala len obsahu tohto listu, ničomu inému.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram diskusiu k tomuto bodu s tým, že do diskusie je zatiaľ prihlásených 10 poslancov. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Langoš, za ním pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    sľubujem, že sa postarám o to, aby som čím skôr prestal zdržiavať svojou pomalou chôdzou zasadnutie tohoto váženého parlamentu.

    Dámy a páni,

    prezidentova veta "ja ako prezident Slovenskej republiky rozhodne stojím na pozíciách obrany nezávislosti žurnalistiky a verejnoprávnych elektronických médií" vyjadruje, podľa mňa, absolútne prirodzený postoj prezidenta demokratického štátu. Je jasným vyjadrením jeho ústavných povinností a nedáva nikomu najmenší dôvod volať ho na zodpovednosť. Naopak, pokus skupiny poslancov inscenovať v parlamente výsluch prezidenta, i keď potvrdený hlasovaním väčšiny, môže založiť neblahú tradíciu podriadenosti, ktorá nemá nikde v ústave oporu, znižuje dôstojnosť parlamentu a hlavy štátu.

    Práve prijaté programové vyhlásenie koaličnej vlády považuje - citujem "prístup k informáciám za základné občianske právo". Dodávam, že nielen občianske, ale ústavou zaručené právo. A ako to už v právnom štáte chodí, je povinnosťou príslušných ústavných orgánov zaručiť každému občanovi k tomuto právu i prístup. Toto právo spolu s inými sme do našej ústavy inkorporovali z Listiny základných práv a slobôd a opiera sa o dlhé dobré skúsenosti tradičných európskych demokracií. V tejto súvislosti obviňovať prezidenta je nielen absurdné, ale škodí Slovenskej republike. Je vcelku zrejmé, čo vás, poslancov vládnej koalície rozčertilo - veta o vládnom hnutí, ktoré sa rozhodlo po voľbách vziať elektronické médiá do vlastných rúk.

    Nebolo to po posledných voľbách a nič nezačína listom prezidenta. Namiesto všeobecných úvah sa vrátim k faktom. Programy vládnych strán a zákony prijaté v rokoch 1990 - 1992 smerovali k vytvoreniu elektronických médií ako verejnoprávnych inštitúcií a k vytváraniu duálneho systému. V roku 1991 bol prijatý zákon o médiách, ktorý zaručoval proporčným systémom pri tvorbe Rozhlasovej a televíznej rady ich vyváženú kontrolu aj zo strany opozície, nech je ňou ktokoľvek.

    Po voľbách v roku 1992 iniciovalo Hnutie za demokratické Slovensko novelizáciu zákona o médiách, kde bol proporčný systém nahradený systémom výberu odborníkov, čo neznačí nič iné, len to, že jednoduchá väčšina v parlamente môže vyhlásiť za odborníka koho sama chce. Po roku 1992 bola tiež zablokovaná tvorba duálneho systému, okrem už vtedy čiastočne sprivatizovaného rozhlasu. Odvtedy vlastne nevznikla prakticky nijaká súkromná televízna ani rozhlasová spoločnosť.

    Po voľbách v roku 1994 boli koaličnými poslancami vymenené televízna a rozhlasová rada, vymenení riaditelia za ľudí z najbližšieho okruhu HZDS. Dôsledkom postupného stotožňovania HZDS s verejnoprávnymi médiami je televízne spravodajstvo, ktoré nie je vecné, je nekritické, nezachytáva politický život na Slovensku v celej šírke politického spektra, z médií takmer dokonale vylučuje opozičné alebo čo i len kritické hlasy. Pre situáciu je charakteristický výrok nového riaditeľa rozhlasu, ktorý pripravuje rozsiahle opatrenia a vystavuje redaktorov politickému tlaku - citujem: "Každý zamestnanec bude mať možnosť sám sa rozhodnúť, či chce pri dodržiavaní stanovených zásad pracovať vo verejnoprávnej inštitúcii, alebo sa s ňou rozísť." Nepripomína tu niečo z minulosti?

    Za múrmi parlamentu je v týchto dňoch podpisovaná petícia za obnovenie vysielania humoristických relácií. Podpísali sme ju a budeme ju ďalej podporovať, lebo humoristické relácie vždy boli a ostanú lakmusovým papierikom demokratickosti režimu. Chceme, aby si televízny divák mohol pozrieť svoje Repete, ale rovnako chceme, aby si mohol pozrieť Markoviča, Halušky, Apropo, či Čo dokáže ulica. Má na to právo, a to právo mu nesmieme brať.

    V tejto pre občanov a ich právach dosť neudržateľnej situácii budeme presadzovať niekoľko návrhov:

    1. novelou zákona o médiách obnoviť aspoň proporčné politické zastúpenie v televíznej a rozhlasovej rade,

    2. vydávanie licencií na súkromné vysielanie v televízii a rozhlase,

    3. predĺženie vydaných licencií do roku 2000.

    4. vytvorenie parlamentnej komisie zo zástupcov opozície, ktorá bude hodnotiť vysielanie verejnoprávnych elektronických médií z hľadiska politickej proporčnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Ďalej je pripravený pán poslanec Slobodník, po ňom pán poslanec Kunc.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    len naivní ľudia si môžu myslieť, že to, čo sa spája s výmenou listov medzi pánom Williamom Ormem mladším, predsedom organizácie Committee to Protect journalist, čiže Výbor na ochranu novinárov, a prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom, je pre HZDS alebo koalíciu vítanou príležitosťou pozvať si pána prezidenta na koberec, ako to povedal istý poslanec. Na druhej strane však treba, čo sa pokúsim dokázať sémantickou a logickou analýzou textov, konštatovať jedno. V súčasnosti by sa ťažko našiel prezident akéhokoľvek štátu, ktorý by sa odpoveďou na list plný lží, osočovania a skreslení tak usiloval zdiskreditovať svoju vlasť, vlasť aj tak nespravodlivo hanobenú, ako to urobil pán prezident Michal Kováč. Dovoľte mi najprv sémantickú, významovú analýzu obidvoch textov.

    Z listu pána Ormeho vyberiem len nepravdivé, tendenčné a skreslené informácie, ktoré sa pán prezident ani len nepokúsil vyvrátiť, zaujať k nim objektívne stanovisko, či ohradiť sa proti vedome tendenčným tvrdeniam, zaslaným zo Slovenska pánu Ormemu niektorými novinármi, ktorým leží slovenská štátnosť v krku ako vianočná kosť z kapra.

    Hneď v prvom odseku listu Williama Ormeho je diskrétne skryté odvolávanie televíznej rady v období po 17. marci 1994. Ako si mnohí pamätáte, odohralo sa to na dvakrát a sedí medzi nami aj človek, ktorý robil všetko, aby sa po neúspešnom prvom kole odvolávania televíznej rady ihneď uskutočnilo kolo druhé. Bolo úspešné. Pán prezident to nepokladal za potrebné v odpovedi pripomenúť.

    V druhom odseku listu pána Ormeho sa hovorí o prepustení novinára TV pána Košického a pán Orme farbisto vylíčil aj príbeh, prečo pána Košického prepustili. Všetci vieme, že pán Svetozár Košický neprerušene pracuje v televízii ďalej, moderuje Aktuality, moderoval napríklad aj Pressklub s Vladimírom Mečiarom a Sergejom Kozlíkom. Rozhodne aj 8. decembra 1994, v deň napísania odpovede pána prezidenta v televízii pracoval. Pán prezident ani slovíčkom nespomenul, že informácia sprostredkovaná Williamom Ormem je zavádzajúca a vystavuje Slovensku zlé, nepravdivé, neobjektívne vysvedčenie.

    Už aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič konštatoval v odpovedi pánu Ormemu, že v treťom odseku spomínaný Ján Tužinský nie je popredná postava v HZDS, zato je to popredný slovenský spisovateľ a publicista. Ako riaditeľ rozhlasu nenastolil v spravodajstve 80-percentný režim v prospech víťazov volieb, aký vládol v čase jeho predchodcu. Aj prepustenie pána Štefku bolo okrem iného motivované nejasnosťami - povedzme to eufemisticky - pri riešení ekonomických problémov, ktoré teraz prešetruje prokuratúra. Navyše, pán Tužinský v rozpore s tým, čo sa tvrdí v liste, neskrátil čas určený pre spravodajstvo, čo je teda ďalšia lož v liste amerického obhajcu novinárov.

    K tomu 80-percentnému provládnemu režimu: Za náhodne vybrané obdobie od 10. 4. do 30. 4. 1994 sa v spravodajstve rozhlasu venovalo vtedajším koaličným stranám a ich otvoreným podporovateľom 212 minút, kým SNS a HZDS iba 44 minút. To je tých 80 %, v ktorých sa bilo najmä do HZDS a ich osobností hlava nehlava, v ktorých sa vyrábala účelová téza o slovenskom nacionalizme. Nemenej otrasný je údaj o veľmi často a ozaj široko počúvaných sobotných vnútropolitických komentároch v rozhlase. Za obdobie od októbra 1993 po december 1994 ich odvysielali len 49, lebo boli voľby. Z toho sa novinári obhajujúci názory blízke politickým subjektom, ktoré od začiatku nekompromisne presadzovali slovenskú štátnosť, ušlo len desať. Tridsaťdeväť razy mali mikrofón v rukách tí, ktorí nevedeli nájsť na ceste kliesnenej tvorcami našej štátnosti jediný hladký úsek, len odbočenia, slepé uličky, výmole. Čo na tom, že Slovensko napredovalo a bude napredovať? To ich nezaujímalo. Len dvaja z týchto komentátorov - pán Ivan Sámel a pán Július Gembický boli za toto obdobie autormi 11 sobotných komentárov, teda len oni dvaja, nehovoriac o iných, presiahli celý register, celý počet komentárov z protiľahlého myšlienkového spektra. 39 : 10 to je ďalšia 80-percentná presilovka rozhlasu v období, ktoré v odpovedi pán prezident hodnotil ako "nezávislé na štátnej exekutíve" a objektívne. Pán prezident si nedal urobiť analýzu ako sa orientovali elektronické médiá v spravodajstve po 11. a 17. marci 1994, udelil im absolutórium.

    Poďme však ďalej. Podľa pána Ormeho sa do verejného vysielania zavádza etos politickej straníckosti, alebo ako to pánu prezidentovi zle preložil jeho štáb, etos politického partizánčenia. Aj táto svojvoľná téza z New Yorku, vysvetlená povedané v úvodzovkách myšlienkou, že novinári vraj závisia od dobrej vôle vládnych úradníkov - citujem z toho listu - nenašla v odpovedi pána prezidenta odozvu, prijal ju bez výhrad. Bez otázky na pána Ormeho ani len slovíčkom nespochybnil jej logickú nekonzistentnosť.

    Nasleduje text v liste, ktorý hovorí, kto dodal informačnú "surovinu" pre tento neodôvodnený útok na demokratickú Slovenskú republiku. Odcitujem vetu, ktorá jasne dokazuje, kto nás vo svete očierňuje, kto vyrába zo Slovenska poloslobodnú krajinu. Citujem: "Zdieľame obavy našich slovenských kolegov, že takýto vývoj obmedzí slobodný tok informácií, čo je podstatné pre demokratickú spoločnosť a obsiahnuté v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv". Koniec citátu.

    Táto veta neodhaľuje len pôvodcov takýchto lživých dezinformácií, ale ukazuje, že Slovensko sa nepriamo obviňuje - treba dokazovať, že je to lož na kvadrát? - zo zavádzania cenzúry - to je tá predchádzajúca narážka na svojvôľu vládnych úradníkov - a už celkom nezastreto aj z porušenia článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Nie náhodou poslal pán Orme kópiu listu adresovaného prezidentovi Slovenskej republiky dvom organizáciám, ktoré majú taký dosť čudný názov: článok 19 so sídlom vo Veľkej Británii a článok 19 so sídlom v Holandsku.

    Zareagoval pán prezident na toto vážne obvinenie, ktoré sa isto ako nevyvrátené, ba akceptované, takpovediac ratifikované, ocitne v správach hodnotiacich úroveň demokracie a slobody na Slovensku? Ani slovíčkom, prijal ho ako číru pravdu.

    Pán Orme na záver - citujem - "odsudzuje každé opatrenie, ktoré obmedzuje slobodu tlače" - opakujem - "slobodu tlače a bráni novinárom poskytovať verejnosti objektívne a pravdivé informácie" - potiaľ citát - a nabáda prezidenta, aby "umožnil Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu, ako aj ostatným médiám na Slovensku ďalej vykonávať ich činnosť bez politických zásahov". Koniec citátu. Keby sa aspoň tu bola prebudila objektivita pána prezidenta. Keď už v odpovedi obhajoval údajnú promečiarovskú straníckosť elektronických médií po voľbách, pravdaže neexistujúcu, vymyslenú tými, čo by ďalej chceli hrať spomínanú 80-percentnú presilovku proti víťazom volieb, mal mu ten najelementárnejší zmysel pre objektívnosť našepkať, že tlač je predsa nie provládna, promečiarovská, proslotovská, proľuptákovská. Nečíta, nepozná Sme, Národnú obrodu, denník Smena, Smer, Dnes, Slovenský východ, Nový čas? A to nevymenúvam všetky denníky, ktoré často píšu to, čo im je blízke a často kritizujú cestu, ktorá im je proti mysli a spätá s víťazmi volieb. Kto podnikol - spytujem sa aj opozície - jeden jediný krok proti slobode tlače? A spýtal by som sa na to aj pána prezidenta, ktorý sa stotožnil s tvrdením Williama Ormeho o obmedzení slobody tlače, keby bol prišiel.

    Pán Orme svoj list adresoval dvom veľvyslancom, 25 medzinárodným organizáciám, napríklad takým, ako Americká spoločnosť šéfredaktorov novín, Amnesty International /zrejme preto, aby oslobodzovali zo slovenského väzenia novinárov, ktorých tam posadila dopisovateľka Evening Standard Sue Mastermannová, keď napísala, že na Slovensku väznia a dokonca týrajú novinárov/. Ďalej Kanadskému výboru na ochranu novinárov, Kongresovému výboru na podporu spisovateľov a novinárov, Medzinárodnej novinárskej federácii, Medzinárodnému PEN klubu, Medzinárodnému tlačovému inštitútu /ak na nemýlim, sídli vo Viedni, a mal som sa možnosť počas jednej diskusie v rakúskej televízii presvedčiť, aké tendenčné informácie si zo Slovenska vyberá/. Ďalej Národnému tlačovému klubu, Celosvetovému výboru pre slobodu tlače, Informátoru o cenzúre - vidíte, už je to tu, upozorňuje tento orgán na to, že na Slovensku je cenzúra a hurá proti nej. Ďalej Dozoru nad ľudským právami, Asociácii rozhlasových pracovníkov a ešte ďalším.

    Mimochodom, predbiehajúc udalosti, aj pán prezident, aj človek z jeho najbližšieho okolia zhodne tvrdili, že pán prezident poslal odpoveď len pánu Ormemu, ani jednej z oných 25 inštitúcií. Ja o tom nepochybujem, je to pravda. Vzniká len otázka, či si pán prezident a onen pán z najbližšieho okolia myslia, že súhlasnú odpoveď pána prezidenta na tento register insinuácií, lží, klebiet, skreslení a tendenčnosti neposlal všetkým tým inštitúciám pán Orme. Svätá prostota, sancta simplicitas!

    A po tejto smutnej analýze výmyslov obsiahnutých v liste horlivého obhajcu slovenských novinárov, teda ich časti, ktorých nikto neohrozuje, dovoľte, aby som si všimol stručne odpoveď pána prezidenta. Ešte prv však jedna poznámka: podľa môjho hlbokého presvedčenia pán prezident nemal na tento list vôbec reagovať. Neviem, či to bolo protokolárne vhodné. Keby napríklad Združenie slovenských novinárov poslalo do Spojených štátov prezidentovi Clintonovi list protestujúci proti nezmyslom o Slovensku uverejneným v New York Times, alebo prezidentovi Mitterrandovi list s protestom, že Le Monde perom českého pravicového novinára posielajúceho navyše príspevky z Prahy pána Martina Plichtu hanobí Slovensko, ani jedna z prvých osôb, z prvých občanov týchto štátov, by určite na tento list nereagovala. Pán prezident Michal Kováč a možno ľudia z jeho najbližšieho teamu však usúdili, že treba si vyrovnať účty s víťazmi volieb, ktorí mali tú bezočivosť, že sa neuspokojili s výhrou vo voľbách, ale chceli ešte aj vládnuť a nie prenechať moc tým, ktorí vo voľbách neuspeli. A tak sa zrodila odpoveď, ktorá v slovenskom pôvodnom texte má aj hriechy proti spisovnej slovenčine a štylistike. Prečítam vám ju.

    "Vážený pán riaditeľ,

    s plným porozumením som si prečítal váš list, v ktorom ste komentovali niektoré personálne zmeny v slovenských elektronických médiách, ktoré sa uskutočnili v noci z 3. na 4. novembra 1994 na 2. schôdzi nového slovenského parlamentu. Ďakujem vám za pozornosť, s akou sledujete dianie v masmédiách Slovenskej republiky, mladého štátu v Strednej Európe, ktorý sa usiluje pevne etablovať princípy demokratickej spoločnosti aj v oblasti žurnalizmu. Problémy, s ktorými zápasíme, sú problémami počiatkov a pevne verím, že naša krajina ich v krátkom čase dokáže prekonať.

    Slovenský rozhlas i Slovenská televízia sú už od 1. júla 1991 verejno-právnymi inštitúciami a stali sa nimi ako vôbec prvé v bývalom socialistickom bloku. O to viac nás mrzí, že títo priekopníci princípu nezávislých verejno-právnych médií v Strednej a Východnej Európe sa teraz ocitli v stave, ktorý vzbudil vaše obavy. Najmä Slovenský rozhlas mal vysoký kredit domácej, ale i zahraničnej verejnosti a vysokú mieru počúvanosti. Práve jeho úsilie byť nezávislým na štátnej exekutíve a politických subjektoch sa stalo problémom, ktorý sa politické hnutie, ktoré získalo" - to sú tie dvakrát ktorý, ktoré - "vo voľbách najväčší počet hlasov, rozhodlo riešiť ich prevzatím do vlastných rúk.

    Aj v slovenskej verejnosti a vo väčšine politických strán tento akt vyvolal vlnu nevôle a nesúhlasu. Ja ako prezident Slovenskej republiky rozhodne stojím na pozíciách obrany nezávislosti žurnalistiky a verejno-právnych elektronických médií. Moje ústavné právomoci mi však nedovoľujú, aby som do riešenia situácie priamo zasiahol. Verím však, že stav, ktorý nastal v Slovenskej republike po voľbách v roku 1994 v oblasti médií, je len prechodný a slovenskí žurnalisti a masmediálne inštitúcie budú o krátky čas znovu môcť pracovať na princípoch demokracie a plurality."

    S pozdravom a podpis.

    "S plným porozumením som si prečítal váš list", začína sa odpoveď, plne porozumemie, plný súhlas, ratifikácia všetkého, čo splodil s pomocou slovenských dezinformátorov pán Orme. A pán prezident vôbec neprezidensky, teda majestátne, ako by mal, ale prikyvujúc ďakuje pánu Ormemu za pozornosť venovanú nášmu mladému štátu a z New Yorku tlmočeným obavám. Odsek o rozhlase a televízii pripomína, to je len domnienka, pero riaditeľa, ktorý sa presťahoval z Mýtnej ulice na Hrad, a ak to písal on, chcel si zrejme postaviť ako voľakedy Puškin nehynúci pomník za zásluhy a za to, že bol podľa svojho presvedčenia objektívny a nezávislý.

    Dobre si všimnite, prosím, posledné vety predposledného odseku listu. V nich sa útok proti víťazovi volieb graduje. Hnutie, ktoré získalo vo voľbách najväčší počet hlasov, sa vraj rozhodlo prevziať rozhlas do vlastných rúk, píše sa v odpovedi. Áno, Ján Tužinský ako poslanec z HZDS sa stal riaditeľom rozhlasu, ale zavládli tam tie neskrývané provládne pomery ako za predchádzajúceho riaditeľa? Už som vám to aj štatistiky doložil. Slovenskí občania počúvajú spravodajstvo rozhlasu, výbery z domácej i zahraničnej tlače, kde sa im servírujú horory z Lidových novín, Frankfurter Allgemeine Zeitung, a dokonca jeden z objektívnych, dúfam, že ste počuli aj úvodzovky, zahranično-politických komentárov po šikovnom, čítaj rafinovanom salte, zamontoval do zahraničnopolitického komentára v nedeľu v negatívnom výpade aj predsedu Národnej rady a prerokúvanie vládneho programu v Národnej rade Slovenskej republiky. Reálne nikto spravodajstvo rozhlasu ani televízie neovládol. Netrúfol si to priamo, ako som ho žiadal, spochybniť ani pán Marián Leško vo včerajšej Pravde. Dovolávať sa toho, že v slovenskej verejnosti vyvolala zmena v rozhlase vlnu nevôle a nesúhlasu, je, žiaľ, buď pokus fandiť si alebo neobjektívna informácia určená pre pána Ormeho a 25 inštitúcií, ktoré si to prečítajú.

    S výsledkom sa čoskoro zoznámime. Slovensko je zatiaľ vo štvrtom koši slobodných krajín so známkou 2,5. Naši susedia sú oveľa vyššie. Južní i západní. Majú známku 1,5 a sú v druhom koši. Keď nás teraz zásluhou pokorného súhlasu pána prezidenta s urážkami na adresu Slovenska preradia medzi čiastočne slobodné krajiny, budem mať aspoň jednu útechu, budeme vedieť, komu za to ďakovať, kto z nás vyrobil nepriateľov slobody a demokracie. A záver listu pána prezidenta, to je už vec, na ktorú po analýze predchádzajúcich útokov proti víťazom volieb, ako sa to hovorí v liste, sa ťažko hľadá odpoveď. Sémantická, významová analýza poslednej vety v kontexte predchádzajúcich výrokov je totiž predzvesťou nových 11. marcov 1994. Kto ich chce iniciovať, kto chce dvíhať moc z ulice? Kto sa o to chce pokúsiť? Kto sa zaväzuje, že sa tieto vyhrážky splnia? Tu už musím presiahnuť text listu a hovoriť o tom, o čom sa pán prezident rozprával s predstaviteľmi troch koaličných klubov, s ktorými sa v súvislosti s výmenou listov stretol.

    Podľa jednej verzie, ním vyslovenej, list podpísal, hoci sa s jeho textom dobre a či vôbec nezoznámil. Prosím, pripusťme a na chvíľu zabudnime, že pán prezident ako každý významný verejný činiteľ by si vari mal prečítať list, ktorý podpisuje, najmä do cudziny a najmä s takou háklivou tématikou. Ak to teda písal iný a pán prezident s textom odpovede teraz nesúhlasí, prečo neprezradí meno toho, čo list písal, pravdaže s dôsledkami, ktoré z nesúhlasu s textom listu a so situáciou, do ktorej list Slovensko uvrhol, vyplývajú?

    Podľa druhej verzie to vraj pán prezident myslel tak, že tá náprava má prísť o krátky čas, keď pominie, ako sa píše v liste, tento prechodný čas a citujem ďalej, keď slovenskí žurnalisti a masmediálne inštitúcie budú môcť, teda v budúcnosti, pracovať na princípoch demokracie a plurality, v jeho chápaní sa spájala s nástupom novej vlády pána Mečiara.

    Teda, teraz médiá nepracujú, podľa pána prezidenta, na princípoch demokracie a plurality, ale budú. Teraz je teda Slovensko masmediálne totalitné, pravdaže, podľa pána prezidenta. Poviem to slušne a neútočne. Takýto výklad je v rozpore s elementárnou logikou. Po prvé - ešte aj 8. decembra, ako je odpoveď datovaná, bola nová vláda vo hviezdach. A udalosti dostali spád až po tom, keď sa víťazi volieb kolektívne ráznejšie postavili za vymenovanie vlády. Nebolo to pred rokmi, každý, kto chce, si pamätá sled udalostí.

    Po druhé - v predchádzajúcom odseku listu sa predsa otvorene vyhlasuje, že HZDS prevzalo do svojich rúk - to je výraz z listu, len v inej gramatickej forme - teda prevzalo rozhlas, a tón tejto informácie, ktorej reálnu platnosť a nie iba fakt menovanie riaditeľa, som sa usiloval vyvrátiť, vylučuje takú interpretáciu udalostí. Za čas potrebný na napísanie jedného odseku sa zo zlého HZDS podľa ponúknutej interpretácie pána prezidenta, reálnu situáciu ponechajme bokom, mala stať sila, ktorá všetky problémy médií vyrieši.

    Po tretie - teraz, teda 8. decembra, médiá nemôžu vraj pracovať na princípe demokracie a plurality. Kto im bráni? Parlament, neexistujúca vláda, ktorej už 8. decembra pán prezident veril?

    A po štvrté - je to dátum 8. december. V ten istý deň pán Findra prečítal na Námestí SNP v Bratislave list pána prezidenta študentom. Hovorí sa v ňom okrem iného, citujem na preskáčku, vynechávam niektoré opakujúce sa tézy. "Po piatich rokoch sa u mnohých zahniezdila obava, že sa nám vracajú niektoré praktiky a maniere, ktoré poznáme z rokov totality. To nie sú dobré signály a nemožno sa na ne prizerať, pasívne vyčkávať nie je možné, ako sa veci nejakým samopohybom vyvinú." A ďalej z toho istého prejavu: "Demokracia, to nie je diktát väčšiny nad menšinou, to nie je vnucovanie jedného spôsobu myslenia ostatným", atď.

    Vzdávam sa sémantickej analýzy týchto, poviem to najmiernejšie ako viem, jednostranných výrokov pána prezidenta. Ale bože môj, ako tie útoky na údajný diktát väčšiny idú dokopy s tvrdením vysloveným pánom prezidentom pred predstaviteľmi koaličných klubov, že sa spolieha na to, keď o krátky čas urobia nápravu ľudia, na ktorých ešte 8. decembra sypal hromy, blesky, a to na dvoch frontoch? To sa volá contradictio in adiecto, rozpor dvoch paralelne a súčasne vyslovených myšlienok, s logikou to nemá nič spoločné. S chlapským priznaním chyby ešte menej.

    Takže záver: Keby Slovensko bolo nositeľom hriechov, ktoré mu za výdatnej pomoci niektorých novinárov, oných kolegov zo Slovenska predhodil pán Orme, pripustil by som, že aj prezident republiky má právo tieto chyby pranierovať, hoci aj pred 25 inštitúciami vo svete. V tomto prípade by mu síce takisto bolo možné zazlievať, že nevyužil možnosti vyriešiť veci doma, ale na pravdu by právo bol mal, lebo ako sa hovorí, Platón je veľký priateľ, ale pravda väčší.

    Keď však ako významová, faktografická, logická analýza odpovede pána prezidenta ukázala, že obvinenia na adresu Slovenska nezodpovedajú skutočnosti, keď sa Slovenská republika ako normálna demokratická krajina bude na základe takejto odpovede podpísanej v rozpore s realitou mediálnej situácie prvým občanom tohto štátu hodnotiť ako poloslobodná, potláčajúca slobodu tlače, objektivitu poskytovania informácií občanom, musím jednoznačne konštatovať, že pán prezident Michal Kováč právo, morálne právo, pravdaže, na takú odpoveď nemal a že to je vec pre prezidenta akéhokoľvek štátu bezprecedentná a nenáležitá.

    Pán prezident, pán neprítomný prezident, Slovensko predierajúce sa cez úskalia zákernosti, lží a falošných obvinení, ktoré odhalíme, máme už niektoré nitky, ako tieto informácie idú do sveta a budem aj o tom ešte hovoriť pri inej príležitosti, si potvrdenie lží, poloprávd a skreslení, ktoré reprezentuje vaša odpoveď, nezaslúžilo. Dejiny takéto účelové lži neodpúšťajú. Dejiny neodpúšťajú štátnikom, ktorí z úsilia znevážiť politických protivníkov diskreditujú svoju vlasť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Kunc. Pripraví sa pán poslanec Pacola. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda. Nemienim reagovať na vystúpenie pána Slobodníka ako celok, bolo by to zbytočné, ale jednu vec si neodpustím, a to je jeho štatistika. V nej hovorí, že vlastne v masmédiách bola 80-percentná presilovka vtedajšej vládnej koalície. Urobil som si, kým rečnil, taký menší výpočet a zistil som, že vládna koalícia sa skladala z 5 subjektov, ktoré boli podpísané na koaličnej dohode, okrem toho v parlamente boli ešte dva subjekty, ktoré vládu viacmenej podporovali. Pre týchto 7 subjektov bolo podľa čísiel, ktoré povedal pán Slobodník, 212 minút, teda na jeden subjekt vychádza 30 minút, pre dva subjekty SNS a HZDS 44 minút, teda pre každý subjekt 22 minút.

    Keď zoberieme to, že vláda okrem iného aj vo verejnom záujme sa dostávala do masmédií ako vláda, na tomto pomere nie je nič zvláštneho, je to normálny pomer medzi politickými subjektmi, pretože tie neboli len vo vláde, každý aj politicky pôsobil a do masmédií sa o ich pôsobnosti dostávali správy napríklad z ústredných rád atď. Takže, žiadna 80-percentná presilovka, ale normálny vyvážený priestor pre každý politický subjekt.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Vážený pán predseda, poslankyne a poslanci,

    na všetky otázky resp. problémy, ktoré tu odzneli, môže byť rôzny názor, na jednu otázku však v žiadnom prípade nie. A ak poslanci z opozície majú iba trochu zodpovednosti k tomuto národu, musia taktiež so mnou súhlasiť. Bola tu prednesená informácia, že pán prezident na svoje ospravedlnenie uviedol, že podpisoval anglický text, preto nevedel, čo podpisuje. Pri tejto informácií mi stuhla krv v žilách. Ak pán prezident podpíše text v angličtine, že treba vyvraždiť celý slovenský národ, tiež sa potom ospravedlní, že nevedel, alebo nebol správne informovaný čo podpísal? Beda národu majúcemu na čele prezidenta, ktorý podpisuje s plnou zodpovednosťou dokumenty, ktorých obsah mu nie je dostatočne známy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda zahraničného výboru, ako poslanec zahraničného výboru som si na diskusie, aké ste tu teraz predviedli, na pôde zahraničného výboru už zvykol, pretože niekoľkokrát sme už diskutovali na tému, ako sa šíri meno Slovenska v zahraničí. Možno, že toto bude v zahraničnom výbore pokračovať. Je to všetko v poriadku, je to diferenciácia názorov na nejakú vec a nevyhýbam sa, ani v budúcnosti sa nebudem takýmto diskusiám vyhýbať. Ale pýtam sa vás, ako predseda zahraničného výboru sa stretávate s diplomatmi, s veľvyslancami v našej republike aj v zahraničí a tu, na pôde parlamentu ste sa zapojili do konfrontačného spôsobu vyjadrovania a argumentácie voči prezidentovi republiky. Ako ako predseda zahraničného výboru budete vystupovať pred týmito zahraničnými diplomatmi a veľvyslancami? Budete hovoriť v konfrontačnom tóne proti prezidentovi republiky, alebo budete hovoriť ako diplomat?

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    s číslami sa dá veľmi pekne hrať. To je odpoveď pánu Hrnkovi. Preto ho prosím, aby si prepočítal, nie na politické subjekty, ale na počet poslancov z vládnej koalície počas vlády pána premiéra Moravčíka a opozície, koľko minút pripadlo na koho a zistí, že správnejší výsledok je ten, ktorý uviedol poslanec a predseda zahraničného výboru pán Slobodník, pretože so štatistikami sa dá všelijako zavádzať, keď sa začnú vytrhávať z kontextu. Toto je totiž jediný objektívny obraz, keď sa to prepočíta na počet poslancov, teda koľko minút pripadlo na hlavu jedného poslanca vládnej koalície a koľko poslanca opozície. Tam hneď uvidíme ten veľký rozdiel.

    A čo sa týka pána poslanca Lauka, bol by som veľmi nerád, keby sme skĺzli z roviny demokratickej Slovenskej republiky do systému nedotknuteľnosti niektorých osôb, pretože toto viedlo ku kultu osobnosti a totalitným režimom. A už vôbec nemôžeme pripustiť, aby sa ktorákoľvek osoba ako jednotlivec stotožňovala so štátom.

    Ďakujem.

  • Odznelo tu veľa slov o tom, ako je vlastne v našej masmediálnej politike všetko v poriadku. Nechcem opakovať fakty, ktoré nakoniec sú všeobecne známe, ktoré sa týkajú otázky zloženia masmediálnych parlamentných rád, otázky osobností na čele rozhlasu a televízie, otázky programovej zmeny vo vysielaní Slovenskej televízie. Chcem len položiť jednu otázku, ktorá tu zatiaľ nebola, či skutočne je príspevkom k nezávislosti novinárov a slobody tlače pripravovaná charta rozhlasových pracovníkov, ktorá nemá byť dohodou redaktorov o svojom pôsobení, ale vlastne materiálom vedenia Slovenského rozhlasu a ktorá pravdepodobne práve poslúži ako účinný nástroj personálnej politiky.

    Myslím si, že na toto by sme mali dostať odpoveď v čase, keď sa pýtame, či ozaj je všetko v našej masmediálnej politike v poriadku.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, pán Slobodník vo svojom vystúpení niekoľkokrát hovoril o tendenčnom skresľovaní faktov. Už po jeho článku v Republike som si nechal urobiť predbežnú hrubú analýzu. Obdobie od 10. 4. do 30. 4. nie je náhodne vybraným obdobím, je to obdobie, kedy bol tento pomer, o ktorom už hovoril kolega Hrnko, najnepriaznivejší. Priemerné obdobie počas vládnutia Jozefa Moravčíka vychádza podstatne ináč a je skutočne rovnomerne rozložené medzi politické subjekty.

    Pani poslankyňa Lazarová, ekologický výbor, ktorý bol poukladaný tak, ako bol poukladaný, toleruje, že vaše predsedníctvo bolo politické rozhodnutie, toleruje aj spôsob, ktorým tento výbor vediete, ale to, ako ste sa vyjadrili dnes, neadekvátny príklad, ktorý ste vybrali, nie je na prospech Slovensku a je hanbou slovenského parlamentu.

    Ďakujem.

  • Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Laukovi. Myslím si, že to je predovšetkým otázka zahraničného výboru reagovať na to, čo sa vo svete rozširuje o Slovensku, tie nepravdy, lži a skreslenia. Takže je absolútne normálne, že som s tým vystúpil ja a nie - povedzme - môj kolega, pán Rea, predseda výboru pre samosprávu, čím mu nechcem prípadne zobrať slovo, ale to je eminentná vec zahraničného výboru.

    A druhá vec - ako sa budem stretávať s diplomatmi. Nuž, pán Lauko, vy ma nekontrolujete, ale stretávam sa s diplomatmi doma aj vo svete a hovorím to isté. Obhajujem Slovensko. A keď sa spytujú na noc z tretieho na štvrtého novembra, tak im odpovedám: prosím vás, začnime od 17. marca, keď nastúpila nová vláda, a vymenujem im všetky opatrenia. Myslím si, že získavajú plastickejší obraz o vývine Slovenska.

    Pánu Černákovi - ja viem, Moskva slzám neverí, ako sa hovorilo po rusky, a opozícia neverí čestným slovám. Môžete si to vysvetľovať ako chcete, ale dávam vám čestné slovo, že som si toto obdobie vybral z osobných dôvodov. Narodil som sa 11. 4., tak som si povedal, nože skúsim, ako to bolo medzi tým 10. 4. a 30. 4. Ale som presvedčený, a verím a prosím aj riaditeľa rozhlasu pána Tužinského, aby dal pokyn objektívne, s právom opozície kontrolovať výsledky, preveriť aj ďalšie obdobia. A moja pamäť je dobrá, viem, že tento pomer 80 : 20 alebo 78 : 22 trval po celé obdobie a ešte aj dlho po 3. novembri.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    rád by som sa vrátil k tónu, ktorý tu odznel pri uvedení tohto bodu programu a rád by som odcitoval článok 26 ústavy, ktorý hovorí o tom, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom i písmom. Tak ako pán Slobodník, pán predseda parlamentu, pán premiér, ich má aj prezident. A aby sme aj z tohto pohľadu chápali postoje, ktoré boli vyjadrené.

    Druhú krátku poznámku chcem povedať na margo štatistík. Mám pred sebou zverejnenú štatistiku za obdobie marec až máj 1993, teda za obdobie, v ktorom boli už zmenené politické štruktúry príslušných rád. A chcem vám povedať, že z tejto štatistiky jednoznačne vyplýva, že HZDS malo 301 minút, SDĽ 54 minút, SNS 22 minút, KDH 30 minút. Chcem tým len povedať toľko, že je z toho jasne vidieť, že sa i v rozhlase snažili všetkým subjektom dávať priestor približne podľa rozloženia síl v parlamente, teda i podľa toho, koľko je poslancov. Myslím si, že je prirodzené, že v tom období existovali takéto rozdiely práve preto, že existovala vláda, ktorá mala určité zloženie a ktorá sa môže viac alebo menej v rozhlase prezentovať.

    Prosím vás, aby sme neskĺzli do osobných súbojov. Nemá to zmysel. Len aby sme boli presní pri vyjadrovaní.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, chcela som poprosiť tak ako vždy, aby sme hovorili k meritu veci, aby sme si tu nedávali štatistiky, ktoré každý si doplní svojimi číslami, ale aby sme hovorili k listu pána prezidenta a aby sme takisto rozlíšili dve veci - post prezidenta a osobný čin pána prezidenta vyjadrený jeho "osobným názorom na slobodu tlače na Slovensku".

    Ďakujem.

  • Vážené dámy a páni,

    dovolila by som si pánu poslancovi Langošovi poopraviť jeho interpretáciu o tom, že neboli udelené žiadne licencie po roku 1992, po nástupe pána Vladimíra Mečiara. Citujem zo správy Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá nám bola predložená do nášho výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Na základe dokladov pripravených licenčným referátom rada v roku 1993 prerokovala a udelila 12 licencií na vysielanie lokálneho a regionálneho charakteru, 12 licencií na televízne vysielanie, z toho 3 licencie na vysielanie éterom a 9 licencií na vysielanie na tzv. infokanáli a 10 licencií na vysielanie nezmenených programov prostredníctvom infokanála. Pripravené boli taktiež konkurzné konania na obsadenie strednovlnovej rozhlasovej frekvencie 1521 a na televízne vysielanie STV 2.

    Ďalej by som chcela povedať ešte pánu poslancovi, že ak sa mu zdá, že predchádzajúci zákon, kde do rady navrhovala po jednom členovi každá politická strana a hnutie, ktoré boli v Národnej rade, po troch odporúčala vláda a štyroch sám ústredný riaditeľ, ktorého táto rada má kontrolovať a tiež odvolávať a menovať, ak toto sa pokladá za demokratické, viac nepokračujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Iba veľmi stručne chcem doplniť pani poslankyňu Muškovú, keďže sa už dotkla vystúpenia pána poslanca Langoša. On vo svojom vystúpení tvrdil, že sme zablokovali vznik duálneho systému v televízii, myslel tým HZDS. Pán poslanec, nie je to pravda. Návrh na obsadenie, teda privatizáciu druhého televízneho kanálu v Slovenskej televízii bol predložený v čase, keď bolo HZDS a SNS v menšine, keď sme boli v opozícii.

    To, že obidva návrhy rady pre udeľovanie licencií, teda Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie neprešli, na tom nemá podiel HZDS. Ak ste chceli obsadiť STV 2, teda vtedajšia koalícia, mali ste na to dostatok hlasov.

    A k spomenutej novele zákona o zmene v obsadzovaní všetkých troch rád, ktoré ste uviedli, že bolo znovu HZDS, nie je to pravda. Bol to vládny návrh novely v čase, keď HZDS nemalo dostatok hlasov, bolo v menšine v parlamente. Čiže, bez prispenia a podporenia ostatných politických strán by sme neboli uspeli, resp. vláda by nebola uspela. Takže, prosím vás, uvádzajme veci pravdivé a neznižujme sa k nejakým osobným názorom, ktoré nie sú pravdivé.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kunc a pripraví sa pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    nie je to po prvý raz, a predpokladám, že ani posledný raz, že sa v parlamentnej rozprave dostávame do bezprecedentnej situácie. A keď to tvrdím, nezveličujem a nemôžem to nepovedať. V čom je táto bezprecedentnosť? V tom, panie a páni, že ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky volení jej občanmi, majúci rovnaké výsadné postavenie, veď máme poslaneckú imunitu, disponujúci rovnakými právami a zaviazaní rovnakými povinnosťami, nerovnako vidíme a hodnotíme výroky, ktoré tento štát svojou nepravdivosťou a hrubosťou urážajú a v očiach svetovej verejnosti ho predstavujú taký, aký v skutočnosti nie je, že ho očierňujú a osočujú.

    Panie a páni, je úplne jedno, kto, kde, kedy a s akým úmyslom tie výroky napísal. Pritom odlišujem výroky od informácií, na základe ktorých tie výroky vyslovil. Bolo totiž jeho povinnosťou, aby si pred ich vyslovením overil, či nastali okolnosti a skutočnosti, o ktoré sa vo svojich tvrdeniach opiera a ktoré predpokladá. Ak sa tak nestalo, evidentne porušil princípy nielen novinárskej, ale všeobecnej etiky, jeho výroky sú nepravdivé a hodné zavrhnutia. Najmä čudná je jeho neinformovanosť o stave vecí, pretože v tomto prípade ide o výkonného riaditeľa novinárskej ochrannej organizácie. Predsa o takomto človeku musím predpokladať, že keby išlo o akýkoľvek štát a hovorí k týmto veciam, musí vedieť, že tu sú verejnoprávne mediálne prostriedky a nie štátne, a musí vedieť aj to, že prezident nemá pôsobnosť, ktorou by mohol priamo ovplyvňovať ich postavenie a ich činnosť.

    To však nie je také bezprecedentné, zrejme je to dosť zvyčajné a človek sa s tým nestretáva v tomto našom prípade po prvý raz. Bezprecedentné je ale to, že, ako som už uviedol, náš postoj k veci je taký odlišný a že rozdeľuje tento parlament v takej vážnej veci, ako je obraz nášho štátu vo svete, jeho dobré meno a jeho obrana proti osočovaniu. Pritom si myslím, že obrana čistého štítu, a Slovenská republika dodnes tento čistý štít má, a dobrého mena štátu, je povinnosťou poslancov a vyplýva priamo z poslaneckého sľubu. To pravda neznamená, že nemáme pôsobiť tak, aby sme zákonodarnou činnosťou i ostatnými poslaneckými aktivitami vytvárali všetky predpoklady a podmienky na to, aby obraz našej vlasti aj skutočne taký bol. Na to sme tu, preto tu sedíme a preto nás občania tohto štátu sem vyslali. Teda toto máme robiť. Ale bude to môcť riadne a dobre robiť parlament takto rozdelený v takejto podstatnej veci, dosť úspešne? Je najvyšší čas, dámy a páni, aby sme sa nad tým zamysleli a spravili si jasno v tom, či budete pritakávať zahraničným osočovateľom štátu, ktorého ste ústavnými predstaviteľmi a ktorému ste sľubovali vernosť, alebo daný sľub čestne splníte.

    Prezident republiky ako hlava štátu i jeho občan má iste právo na svoj názor práve tak, ako každý z nás a práve tak slobodne ho môže vysloviť. Ale ním vyslovený názor má pre štát omnoho ďalekosiahlejší význam a dosah, ktorým potom operuje svet. A preto beda, ak svojím názorom čo aj v náznakoch potvrdí nepravdivý a osočujúci výrok hoc aj nevládneho, ale pôsobnosťou významného činiteľa ochrannej organizácie novinárov. Som presvedčený o tom, že je povinnosťou tohto parlamentu zaujať stanovisko a pána prezidenta s ním oboznámiť pri vyslovení poľutovania nad tým, že sme to stanovisko prijali bez jeho účasti na rokovaní.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako výsledok rokovania o tomto bode navrhujem dva závery:

    1. Navrhujem pána výkonného riaditeľa Ormeho považovať z hľadiska Slovenskej republiky za personu non grata najmenej na dva roky.

  • Šum v sále.

  • 2. Poveriť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča, aby navštívil pána prezidenta a tlmočil mu výsledok prerokovania veci. Ak toto neurobíme, páni, a týka sa to aj vás, ani nám to dejiny neodpustia, ale ani jednému z vás.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Pacola. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

    dosť ťažko sa mi začína diskutovať, keď je naše Združenie robotníkov Slovenska neprávom osočované aj v súvislosti s listom, o ktorom je tu reč. O čo ide? Pán prezident si zavolal zástupcu nášho poslaneckého klubu na prerokovanie listu. Naši zástupcovia - predseda poslaneckého klubu pán Borovský a pán poslanec Garai sa zúčastnili rozhovoru s pánom prezidentom na túto tému. Rozhovor sme v klube vyhodnotili ako informatívny a verili sme slovám pána prezidenta, že o stretnutí nebude v masmédiách informovať. Povedali sme si aj dôvody prečo. Zbytočne medializovať tento problém Združenie robotníkov Slovenska nechcelo, lebo sa to vo vzťahu k funkcii pána prezidenta ani nepatrí.

    Denník Práca a Nový čas uverejnili však už na druhý deň informáciu o tomto stretnutí a napísali, že naši poslanci za Združenie robotníkov Slovenska o liste pána Ormeho ani nevedeli. Buď napísali nepravdu Práca a Nový čas, alebo funkcionársky štáb pána prezidenta nerešpektuje pokyny pána prezidenta, vedome dáva na verejnosť nepravdu vo vzťahu k Združeniu robotníkov Slovenska, lebo nepripúšťame, aby svoj sľub porušil sám pán prezident. V každom prípade sme sa opäť raz stretli so zneužívaním nášho Združenia robotníkov Slovenska vo verejnosti. Naši voliči, poslanci i vedenie Združenia robotníkov Slovenska by sa radi dozvedeli, kto nás ponížil, kto bol iniciátorom nepravdy o nepoznaní tohto problému poslancami Zduženia robotníkov Slovenska.

    Skutočnosť je však iná. Každý poslanec si pozorne prečítal list pána Ormeho, ktorý adresoval prezidentovi našej Slovenskej republiky pánu Kováčovi. Podľa nás už list výkonného riaditeľa Výboru pre ochranu novinárov obsahuje dosť nepresných a zavádzajúcich informácií, voči ktorým sa podľa našej mienky mal pisateľ odpovede ohradiť. Ak v ničom inom, tak aspoň v odseku, kde píše, že by novinári u nás mali vraj závisieť od dobrej vôle vládnych úradníkov. Ja, ani viacerí moji kolegovia poslanci sme nikdy úradníkmi neboli. Robili sme vo fabrikách a dobre počujeme hlas robotníkov, družstevníkov, inteligencie, či jednoduchých vrstiev obyvateľstva.

    Na parlamentnej pôde sa demokratickou cestou rozhodlo o zmenách tak v Rade Slovenského rozhlasu ako aj Rade Slovenskej televízie. Prečo sa tak rozhodlo, naši voliči dobre vedia. Súhlasia s tým, lebo písať nepravdy, vysielať ich v rozhlase a v televízii, zdôrazňujem, verejno-právnou televíziou a vo verejno-právnom rozhlase nedovolíme. Aj urážok na adresu robotníkov bolo v našej televízii a v našom rozhlase dosť. Pýtam sa, toto je demokracia, keď sa uráža, cielene podvádza a píšu sa nepravdy? Podľa nás, členov poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska je to nehoráznosť nebývalých rozmerov. Voláme po tolerancii a pozeráme sa na intoleranciu.

    Nesúhlasíme s viacerými názormi pána prezidenta, ktoré adresoval pánu Ormemu. To však neznamená, že si funkciu prezidenta nevážime. Naopak. Nemôžeme však súhlasiť s tým, že pán prezident v zahraničí spochybňuje verejno-právne inštitúcie, a to v čase, keď ešte len začali pracovať. Náš poslanecký klub i sám podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták musel aj teraz v Medzilaborciach a v Bardejove pred vyše 800 občanmi odpovedať na kritiku, prečo v zábavných reláciách osočujú robotníkov. Pýtali sa, či pani Samelová brala a berie mzdu v Slovenskom rozhlase zo zahraničia, ale pýtali sa aj to, či ju berie za osočovanie.

    Dovoľujem si pána prezidenta poprosiť o vysvetlenie jeho postojov k tomu, čo povedal a poprosiť ho o objasnenie jeho konštatovania z listu - citujem: "Slovenskí žurnalisti a masmediálne inštitúcie budú o krátky čas znovu môcť pracovať na princípoch demokracie a plurality." Zdôrazňujem, že my zo Združenia robotníkov Slovenska si post prezidenta republiky, osobu, ktorá zastáva tento post, budeme vážiť, ale nedovolíme písať polopravdy o Slovenskej republike. Tie sú totiž horšie, ako klamstvá. Nemyslíme si, že by v súčasnosti Slovenský rozhlas a Slovenská televízia boli nedemokratické. Budeme brániť, aby početné televízne štáby poskytovali služby súkromným spoločnostiam, hoci aj prostredníctvom televíznej techniky, a súkromníci za tieto služby naviac účtovali televízii nemalé sumy. Vieme dobre, že aj tak sa dajú okrádať robotníci a inteligencia. Rozpočet televízie je predsa tvorený z daní nás všetkých. Či takto si páni z hradu predstavujú demokraciu? My si ju predstavujeme ináč. A robotníkov a všetkých slušných ľudí sa budeme zastávať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Mikloško. Pripraví sa pán poslanec Kukan. Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som len upozorniť na jednu vec. Pán Pacola, nehovorte vo vzťahu Združenie robotníkov a robotníci. Demokratickú úniu a iné strany volili taktiež robotníci, majú na vašu politiku iný názor, ako máte vy. Keď už niekto si robí vtipy zo Združenia robotníkov, robí si ich aj z HZDS, robí si ich aj z Demokratickej únie. Neberte to tak, že si niekto robí srandu z robotníkov. Robia si srandu - pardon za výraz - z politickej strany. A myslím si, že to je všetko v poriadku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Pacola, pri výpočte možností, ako sa mohla dostať informácia o stretnutí vašich zástupcov s pánom prezidentom na verejnosť, ste opomenuli jednu možnosť. Len kvôli úplnosti ju chcem doplniť, že mohli to byť taktiež vaši koaliční partneri.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Dnes výnimočne súhlasím s pánom kolegom Hrnkom a tiež by som chcel poprosiť pána Pacolu, aby nespomínal robotníkov v spojení so Združením robotníkov Slovenska, ale až potom, keď pán Hrnko prestane demokraciu spomínať v súvislosti s Demokratickou úniou.

  • Pán kolega Pacola, to, čo ste povedali, sa dotklo aj mňa, pretože ste mohli čítať ešte aj ďalej. V tom citáte bolo povedané, že som hovoril v našom mene. Môžem povedať, že to nie je pravda. Prezidentská kancelária ak toto vydala, vydala zlú správu. Mám na to svedka kolegu Kunca. Združenie robotníkov Slovenska sme ani nespomenuli. Napísal som v tomto smere pánu riaditeľovi Sitkovi, riaditeľovi Práce list, kde som mu napísal - citujem: "že som nikdy nehovoril v mene Združenia robotníkov Slovenska. Naopak, neviem, prečo niektorí poslanci a novinári sa s takou radostnou zlobou vyjadrujú o Združení robotníkov Slovenska. Svojich kolegov predo mnou považujem za odborníkov a myslím si, že svoju prácu robia s entuziazmom, vlastenectvom na vysokej odbornej úrovni." Toto je z listu, ktorý som poslal pánu Sitkovi a ktorý v Práci nebol.

    Ďakujem za slovo.

  • Pán Pacola v závere povedal, že robotníkov a všetkých slušných ľudí bude vždy zastávať. Hlásim sa k tomu, že robotníkov a všetkých slušných ľudí budeme aj my vždy tvrdo zastávať, ale spôsob, ktorým sa prerokúva dnešný bod, a vôbec už to, že sa objavil na programe Národnej rady, je nevyčísliteľná škoda, ktorá je podstatne vyššia ako list dákemu Williamovi Ormemu, ak vôbec rozoberáme, že v tom liste bola napísaná pravda. A to je zásadná vec.

    Pán kolega Moric, ty nehodnoť demokraciu. A neviem prečo práve ty máš ťažké srdce na Demokratickú úniu, ktorá ťa nechala vo funkcii riaditeľa, ktorú aj doteraz zastávaš. O demokracii ťažko môže hovoriť človek, ktorý dosiahol pravdepodobne európsky primát v tom, že vybil novinára na pôde parlamentu.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Mikloško, ale ešte predtým pán poslanec Moric.

  • Nikdy by som si nedovolil hodnotiť, pán predseda, vážení kolegovia, a nikdy som to ja nehodnotil, len som hovoril, že nie je správne, keď sa skrýva za mená. Keď sa kresťania skrývajú za meno Kresťanskodemokratické hnutie, Národnodemokratická strana keď sa skrýva za národ a demokratov, atď. Božechráň. Nikdy by som si nedovolil hodnotiť. Myslím si, že každý máme tu svoj význam a svoje miesto. Tak prosím ťa pekne, pán kolega, nevkladaj mi do úst slová, ktoré som nikdy nepoužil.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážený snem,

    už vo svojom vystúpení na začiatku tejto schôdze som žiadal stiahnuť tento bod z rokovania pléna ako politicky a ústavne neadekvátny a nekultúrny. Veľmi jasne som citovaním troch článkov Ústavy Slovenskej republiky ukázal, že prezident Slovenskej republiky podľa ústavy stojí nad parlamentom a nezodpovedá sa mu. Z toho, že tento bod teraz prerokúvame, teda vyplýva, že nadpolovičná väčšina rozhodla o tom, že sa niektorí poslanci chcú zaoberať prezidentovými výrokmi v liste výkonnému riaditeľovi Výboru na ochranu novinárov W. A. Ormemu. Ale iste nielen tým. Takto totiž poprední predstavitelia koalície prezentujú v médiách, že v prípade prezidenta Slovenskej republiky ide aj o iné záležitosti, ako napríklad udalosti okolo 11. marca 1994 a podobne.

    Bez toho, aby som musel veci príliš dokladovať, ide tu o spochybňovanie pozície tohto konkrétneho prezidenta, ale tým aj o spochybnenie pozície prezidenta v systéme štátnej moci vôbec. Toto spochybňovanie pozície prezidenta Michala Kováča sa deje sústavne, či už na stránkach denníka Slovenská republika, kde redaktor Štrelinger už naznačuje, že kroky prezidenta sú v rozpore s demokratickým a ústavným zriadením v Slovenskej republike, či už skandovaním na Primaciálnom námestí "Radšej občiansku vojnu ako takéhoto prezidenta" - pokiaľ viem, nikto sa od takýchto výrokov nedištancoval, či už zriadením vyšetrovacej komisie, skracovaním počtu pracovníkov prezidentskej kancelárie alebo nakoniec prerokovaním tohto bodu programu. A to už nespomínam celú predvolebnú kampaň HZDS, a najmä výroky jej predsedu.

    Spochybňovanie pozície prezidenta je spochybňovaním základov štátu. Tak ako v rodine vznikne napätie vo vzťahoch a môžu to byť len niektoré základné a nespochybniteľné normy, ktoré dokážu toto napätie preklenúť, tak i v štáte, ak vzniknú problémy, istota je práve v nedotknuteľnosti niektorých inštitúcií, ako sú post prezidenta, mandát poslanca, ústava republiky, Ústavný súd a podobne.

    Ale na prípade prezidenta možno ukázať ešte ďalšiu vec, takisto vážnu a podstatnú. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 26 zo 4. novembra 1994 zriadilo vyšetrovaciu komisiu - citát "na objasnenie príčin krízy ústavneho zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994". Koniec citátu. Vážené dámy a páni, neišlo o žiadnu krízu ústavného zriadenia Slovenskej republiky, išlo o krízu v HZDS, alebo inak povedané, povadili ste sa medzi sebou. Povadili ste sa medzi sebou a stratili ste väčšinu v parlamente. Táto zmena jazyka, táto mätež pojmov vytvára ale prostredie, v ktorom je všetko nakoniec dovolené.

    Vy, páni poslanci a poslankyne z vládnej koalície, ste dali návrh a dôveru ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie doktorovi Jozefovi Darmovi. Terajší ústredný riaditeľ Slovenskej televízie má za sebou bohatú publikačnú činnosť: Pravda chudoby v boji za založenie a boľševizáciu KSČ, 1961, M. O. Kalinin a problémy novinárskej tvorby, 1963, a v roku 1970, teda už po vpáde sovietskych vojsk je to dielo "Lenin a žurnalistika". Po roku 1989 sa terajší riaditeľ televízie stal predsedom Združenia slovenských novinárov za pravdivý obraz Slovenska. Toto už zrejme stačilo na to, aby ideovo formoval najsilnejšie médium - televíziu. Pýtam sa, prečo ste nežiadali doktora Darma vysvetliť publikácie skôr, ako ste ho schválili za riaditeľa Slovenskej televízie.

  • Pre pána poslanca Slobodníka sa stalo akýmsi hobby pripomínať ľuďom ich výroky. Robí to vždy nielen na začiatku zahraničného výboru, robí to na adresu poslancov nielen od rečníckeho pultu, ale i súkromne. Aj ja mám takúto skúsenosť. Dovoľte, pán poslanec Slobodník, aby som vám i ja zacitoval jeden váš písomný výrok. Nedeľa, príloha Nového slova 7, Nro 9 z 3. marca 1988, strana 2. Vtedy na tomto mieste ste napísali - citát: "Presadzovanie revolučnej podoby socializmu, plné využitie pozitívnych spoločenských momentov je šanca pre literatúru. Literatúra, ako to pripomenul Miloš Jakeš na vlaňajšom spisovateľskom zjazde na Dobříši, musí byť pomocníkom pri presadzovaní politiky komunistickej strany. Tým pozitívne nadväzuje na živé ideály Februára." Koniec citátu.

  • Teda, žiadny slovenský a žiadny národný. Miloš Jakeš - presadzovanie politiky komunistickej strany a živé ideály Februára.

    Pán poslanec, v čase, keď ste toto písali, my sme boli volaní týždenne na výsluchy na Štátnu bezpečnosť. Noviny o nás písali, že sme pohrobkovia a zradcovia. Po novembri 1989 vy, pán poslanec, ste zdvihli národnú zástavu a my sme znovu renegáti a zradcovia. Pýtam sa, prečo parlament nežiadal pána poslanca Slobodníka, aby vysvetlil svoje výroky skôr, ako si ho zvolil za predsedu zahraničného výboru.

  • Slovenská republika pod vedením pána poslanca Smolca po veľkej reportáži o generálovi Lorencovi, po rozhovore s jedným najväčších normalizátorov na Slovensku Vojtechom Mihálikom zavŕšila tento veľký comme back článkom pri príležitosti 82. nedožitých narodením Gustáva Husáka, kde ho v konečnom dôsledku predstavila ako obeť už nie komunistickej ideológie, v ktorú celý život veril a vyznával, ale Prahy. A pán poslanec Cuper, do roku 1989 internacionalista, v poslednom rozhovore pre Extra S povie na adresu KDH, že možno by sa s nimi aj dalo, len sú príliš internacionalisti.

    Dámy a páni, táto mätež jazyka a pojmov umožňuje všetko najmä tým, ktorí sú pri moci a ktorým ide v prvom rade o moc. A výroky sa skúmajú podľa toho, či niekto poslúcha alebo neposlúcha. Mnohí z tých, ktorí nás ešte donedávna učili kto je dobrý internacionalista, nás predsa dnes nemôžu a nebudú poučovať o tom, kto je dobrý Slovák. Naša pamäť o úcte a práci pre Slovensko siaha ďalej, ako siaha vaša pamäť. Nevnútite ani nám, ani verejnosti žiadny iný obraz o nás. Nevnútite ani nám, ani verejnosti žiadny iný obraz o prezidentovi Slovenskej republiky. Ako vlastenci sme ochotní podporiť každú dobrú vec, ale neurobíme ani polkrok spoločný na takej ceste, akú ste ukázali v noci z 3. na 4. novembra a akú ukazujete dnes. Ako vlastenci bránime v tejto chvíli prezidenta republiky, ktorý sa odrazu stal pre vás nepohodlný len preto, že sa vzoprel diktátu jednej strany.

    To, čo dnes prerokúvame, nemá nič spoločné s hľadaním východísk pre Slovenskú republiku. Je to len druhá stránka podanej ruky, ktorá sa realizuje v kádrových zmenách na všetkých úrovniach štátneho a spoločenského života na celom Slovensku a ktorá o chvíľu postihne možno aj mnohých z vás.

    Dámy a páni, my, ktorí sme v politike už dlhší čas, nestrácame však pokoj. Videli sme už mnohé príchody a odchody, mnohé vzostupy a pády. A pánu poslancovi Cabajovi len toľko, že k odvolaniu prezidenta potrebujete 90 hlasov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kukan. Pripraví sa pán poslanec Šimko. S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Slota.

  • Vážení prítomní,

    keď som si vypočul tieto slová pána poslanca Mikloška, tak neviem, určite by som vedel zareagovať aj trošku polopatickejšie smerom k nemu, pretože sa mi zdá úplne nehorázne, keď takto znevažuje pred očami národa a očami slovenského parlamentu pána poslanca Slobodníka, ktorého si nesmierne vážim, ktorý vytrpel určite za svojho života podstatne viac ako vy, pán Mikloško, a určite spravil pre tento národ tisícnásobne viac ako vy, pretože vy, podľa môjho názoru, ste v živote v podstate nič nespravili, akurát okrem toho, že ste dobrý klaun, myslím, že nič iné nie ste.

    K celej tejto kauze, ktorá sa tu odohráva, by som chcel zdôrazniť - niektorý môj kolegu tu vystúpil, že základom štátu je prezident, alebo povedal niečo v tejto polohe. Osobne si myslím, že nespochybniteľný je štátotvorný národ, lebo tento je základom štátu a ostatné inštitúcie, včítane prezidenta, sú len reprezentáciou tohto štátotvorného národa. Takže si zase nemýľme pojmy s dojmami.

    Chcel by som znovu zdôrazniť, že táto kauza vznikla len z toho dôvodu, že pán prezident skutočne veľmi klamlivo interpretoval situáciu, ktorá nastala po parlamentných voľbách a vytvára v zahraničí dojem, že vývoj po parlamentných voľbách ide nedemokratickou cestou. Chcel by som zdôrazniť, že za demokraciu asi opozícia považuje to, keď väčšina masmédií a poniektorí poslanci v parlamente znevažujú národné cítenie Slovákov a špinia v našich, ako aj v zahraničných masmédiách svoju vlasť za špinavý judášsky groš. To asi podľa nich je tá demokracia. Podľa mňa to teda od demokracie má strašne ďaleko. Osobne si myslím, že keď pán prezident je hlavou tohto štátu, mal by sa správať tak, aby zastupoval tento národ a štát, štátotvorný národ a nemal by sa správať tak, aby špinil túto vlasť a tento štátotvorný národ.

    Chcel by som ešte na adresu pána Mikloška povedať, že keď ste taký veľký vlastenec...

  • mali ste sa aj pri hlasovaní prejaviť ako vlastenec, keď sa hlasovalo o Ústave Slovenskej republiky a keď sa hlasovalo vôbec o vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vieme všetci veľmi dobre ako ste hlasoval.

  • Pán poslanec, skončili tri minúty. Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec Mikloško, pre osvieženie pamäti - hold a úctu Gustávovi Husákovi nevzdali páni poslanci Smolec s Cuperom, ale pán Čarnogurský s pánom Mikloškom účasťou na jeho pohrebe. To je tá posledná úcta, posledný hold, ktorý bolo možné mu odovzdať.

  • Ak dovolíte, rád by som upozornil, že je to bod, v ktorom sa prerokováva práve problematika korešpondencie medzi pánom prezidentom a pánom Ormem. Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k meritu a neobchádzali problematiku riešenia komisie. Chcem len povedať, že takéto komisie sú nielen u nás celkom bežné. Nepresvedčujme sa navzájom o tom, že nie je možné tu vytvárať komisie na prešetrovanie určitých činností. Naopak, všetci, ktorí máme svoju pamäť, vieme, ako boli vytvárané komisie na prešetrovanie činnosti ministra vnútra a akým spôsobom sa vykonávali. Vieme, akým spôsobom sa vykonávali nekonečné ataky proti pánu Mečiarovi a zakaždým v podstate s prabiednou argumentáciou, ktorá sa nedala ničím podložiť. Keby sa bola dala niečím podložiť, tak vtedajšia mocenská štruktúra mohla zomlieť každého z takýchto napadnutých ľudí. Takže, prosím vás, vyhnime sa obezličkám, nechoďme do tejto polohy. Fakt je ten, že ani by nebolo dobré porovnávať záležitosti trpenia v gulagoch s výsluchami a pohovormi na Štátnej bezpečnosti. Preboha, zachovajme vnútorný rozmer v tejto oblasti. Je to jednoducho nesúmerateľná vec a myslím, že by sme ju nemali robiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Slota položil rečnícku otázku, alebo jednoducho povedal, že František Mikloško nič pre tento národ neurobil. Pán poslanec Slota, František Mikloško začiatkom marca 1988 oznámil na národný výbor uskutočnenie demonštrácie, manifestácie 25. marca na Hviezdoslavovom námestí. Tento deň, na pamäť tejto demonštrácie, ktorú ohlásil František Mikloško pod svojím menom, bol zákonom Národnej rady vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky. To je napríklad jedna z vecí, ktoré František Mikloško urobil pre tento národ. Pán poslanec Slota, nechcite, aby sme začali hovoriť o tom, čo ste vy v tej dobe robili.

  • Pán Mikloško, chcel by som sa vyjadriť k tomu, že ste opreli svoje vystúpenie o mätenie pojmov a o to, že by sme sa nemali snažiť o vnútenie obrazu pána prezidenta v očiach občanov Slovenskej republiky. Predovšetkým ste hovorili o tom, že prezident stojí nad parlamentom. Postavenie prezidenta, jeho práva a povinnosti definuje ústava v článkoch 101 až 107. Prosím, keby ste definovali článok či pasáž, kde sa hovorí, že stojí nad parlamentom. Minimálne musíme hovoriť, že i v sľube pán prezident konštatoval alebo povedal, že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov. Neviem, či jeho stanovisko je v záujme občanov. Nebudem komentovať to, že hodnotíte jednotlivé osobnosti tak, ako hodnotíte, na to si už pomaly začíname zvykať a je dobre, že sa prezentujete pred verejnosťou tak, ako posledne pán Čarnogurský. A o tom, že sa nemáme snažiť vnútiť nejaký obraz o prezidentovi pred očami verejnosti, hovoria predsa štatistiky. Ak si dobre pamätám, i v takom erudovanom denníku ako Nový čas poklesla dôvera občanov Slovenska voči prezidentovi pod 10 %. Páni, vo všetkých vyspelých demokraciách ak poklesne dôvera prezidenta pod 30 %, okamžite váži svoju činnosť, prehodnocuje ju a odstupuje, abdikuje. Bohužiaľ, zrejme u nás nie sú zaužívané tieto etické normy platné vo všetkých krajinách Európy.

  • Na oplátku by som chcel zdôrazniť, že niekto pracoval, i keď možno za totality pracoval. Pracoval ako technik a bol možno v tej práci dobrý. A ja sa nehanbím za to, že som bol dobrý vedúci strediska. Áno, určite sa nehanbím. Ty sa radšej nesmej, tam vľavo. Ty sa veľmi hlasno smeješ, ale asi nad tou svojou prácou za to obdobie, za túto prácu sa teraz hanbíš, v tej histórii, ktorú si tam tak domotal. Ale ja sa za svoju prácu nemusím hanbiť. Vieš? Niekto organizoval demonštrácie, ktoré boli už pripravené dopredu, pretože každý, aj slepý vedel, že sa to tu ide prevrátiť, a robil si zásluhy päť minút pred revolúciou, ktorá sa dohodla možno medzi niektorými politikmi z bývalého Sovietskeho zväzu a Ameriky, a niekto si dopredu robil na tom zásluhy. A dáva to tu ako prácu pre národ? Bol by som strašne zvedavý, čo ste skutočne odviedli, akú prácu. Prácu, nie nejaké gestá.

  • Vážený pán predseda, vážení prítomní,

    už pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády som apeloval na etiku konania poslancov. Mrazí ma, že už druhýkrát v tejto miestnosti, v tejto sále počúvame slová, ktoré sú protiústavné. Ak citát, že pán prezident je nad parlamentom, má zaznieť v tejto sále, ako právnikovi mi nedá, aby som sa nevrátil k Ústave Slovenskej republiky. Nikto nie je v tejto krajine nad Národnou radou Slovenskej republiky, pretože takto hovorí Ústava Slovenskej republiky. Stačí zacitovať Montesquieua, ktorý stanovil demokratické pomery medzi jednotlivými ústavnými orgánmi, najvyššími orgánmi štátnej moci, kde hovorí o deľbe moci a brzdách moci. Hlava štátu, prezident Slovenskej republiky ako funkcia je v ústave jasne definovaná ako orgán výkonnej moci. A zákonodarný orgán má v Ústave Slovenskej republiky osobitné postavenie.

    Hlboko si ctím a vážim funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ale parlament má právo zaujať postoj k jednotlivým krokom konkrétnej osoby, ktorá túto funkciu zastáva. A parlament má právo vyjadriť svoj názor, tak ako má právo vyjadriť svoj názor na činnosť parlamentu konkrétna osoba, ktorá zastáva funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Ak z ústavy vyplýva aj určitý morálny aspekt funkcie prezidenta, ktorý by mal byť skutočne nadstranícky, tak nie je možné, a to sa stalo aj v predvolebnej kampani, aj nakoniec na jar tohoto roku, aby hlava štátu, konkrétna osoba, ktorú nespochybňujem, diskriminovala niektoré subjekty v osobnej aj v politickej rovine. Domnievam sa, že stanovovať takýto výklad ústavy je niečo, z čoho mi ide mráz po chrbte a nadvihlo mi to obočie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    len by som na odpoveď kolegovi Tarčákovi dodal, že zrejme nesleduje veľmi pozorne štatistiky o prieskumoch verejnej mienky, pretože práve posledná štatistika ukazuje 51-percentnú dôveru pánu prezidentovi, 51-percentnú dôveru pánu Gašparovičovi a až o 20 % nižšiu dôveru pánu Mečiarovi. Bolo by dobré, keby uvádzal fakty tak, ako sú v skutočnosti.

    Ale dovoľte, aby som sa zmienil o jednom, dúfam, že sa vojdem do tých troch minút. Problém prečo sa prerokováva tento list, by sa dal pomenovať tak, že poslanci, ktorí ho navrhli prerokovať, spochybňujú alebo dávajú do úst prezidentovi spochybnenie verejnoprávnej inštitúcie ako nezávislej inštitúcie. Tak tomu rozumiem. A toto by malo byť dôvodom, prečo je meno Slovenska vonku poškodené. Tak som rozumel tomu podaniu a tak som rozumel aj pánu Slobodníkovi. Na druhej strane sa domnievam, že by sme mali potom brať na zodpovednosť aj ostatných verejnoprávnych činiteľov za ich výroky a žiadať ich, aby ich tu vysvetlili.

    Pokúsim sa uviesť dva citáty dvoch ľudí, ktorých by sme rovnako mohli zavolať, aby vysvetlili svoje názory a aby povedali, či to nie je spochybnenie verejnoprávnosti. Prvý citát pána Mečiara na adresu pána Stadtruckera: "Čo z toho, že nám bol blízky a politicky poslušný." - Riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie politicky poslušný Hnutiu za demokratické Slovensko? Ďalej pokračujem v citáte: "Ukázal sa ako neschopný, nemáme právo ho tam držať." Kto nemá právo ho tam držať? To je verejnoprávna inštitúcia. Teda nie tento výrok spochybňuje verejnoprávnosť inštitúcie? Nie je to ten výrok, ktorý by sme tu mali skúmať? A dovoľte ďalší citát predsedu zahraničného výboru pána Slobodníka: "Podstatné je mať elektronické médiá. Keď ich budeme mať v rukách, situácia sa bude meniť, nebudú tie sobotné komentáre." Pokračujem: "Skrátka končím. Hawk". Elektronické médiá dostať do rúk a všetko bude vyzerať celkom ináč. Nie je toto výrok, ktorý by mal byť skúmaný, či poškodzuje alebo nepoškodzuje meno verejnoprávnej inštitúcie? Či poškodzuje alebo nepoškodzuje verejnoprávnosť tejto inštitúcie? Nemáme právo ako poslanci pýtať sa aj na takéto výroky?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tkáč, vypočuli sme si, že vám mráz chodí po chrbte. Pýtam sa, či vám tento mráz po chrbte nebehal vtedy, keď ste schvaľovali zjavne protiústavný zákon o zrušení niektorých privatizačných rozhodnutí, ktorým došlo v rozpore s ústavou k prevodu vlastníctva zákonom. Áno, dnešné naše rokovanie je aj otázka etiky. Hovorím, že toto naše rokovanie je veľkou fraškou a vôbec nie je etické tento problém, ktorý ste tu nastolili, takýmto spôsobom nastoliť. Totiž, ak ste spomínali, pán poslanec Tkáč, trojdelenie moci, spomínali ste Montesquieua, na základe tejto teórie existuje aj určitá nezávislosť moci. Ak je navzájom moc závislá, potom nejde o trojdelenie moci, ale o totalitné usporiadanie moci. A toto nebezpečenstvo tu hrozí. Inštitúcia prezidenta má jasne vymedzené právomoci v ústave. Inštitúcia parlamentu Národnej rady má takisto jasne vymedzené právomoci. Ich závislosť je presne definovaná. Ísť nad tieto presné definované hranice je znovu v rozpore s ústavou. Čiže táto kauza, to, že ste to tu predložili, je v rozpore s ústavou.

  • Otázka pravdy. Prezident má pravdu, parlament má pravdu definovanú hlasmi 83 poslancov. Keď sú tieto moci nezávislé, kto rozhodne, kto má pravdu? Musíte rešpektovať právomoc prezidenta.

  • Ďakujem za svojrázny výklad Ústavy Slovenskej republiky. Už som zvyknutý od pána poslanca Moravčíka aj v tejto miestnosti na podobné úvahy, kde zlyhávajú jednotlivé formy výkladu. Jednoznačne som formuloval aj ctihodného francúzskeho filozofa o deľbe moci a brzdách moci, takže som v synchróne s vami, aspoň sčasti. Chcem vám povedať, že ten mráz mi behal po chrbte, aj keď vy ste uznesením vlády likvidovali privatizačné rozhodnutia, a to nielen zákonom. A môžem ako odborník-právnik mať aj názor na riešenie privatizačných rozhodnutí formou zákona, pretože svojrázny výklad ústavy je aj ten, že sa vytrhávajú niektoré časti ústavy len vtedy, keď je to niekomu vhodné. Ale súhlasím s vami, že existuje nezávislosť jednotlivých orgánov a že existuje väčšinový princíp, ktorý je vyjadrený vo voľbách. Takže ten počet 83, ktorý ste tu spomínali, nie je spôsobený tým, že ľudia poprechádzali z jednej strany do druhej a potom si vytvorili vládu, ktorú nechcela väčšina v zmysle demokratických pravidiel.

    Inak vám ďakujem za svojrázny výklad, ale trvám na tom, čo som povedal pred chvíľou, že si ctím a vážim funkciu prezidenta, ale mám plné právo ako slobodný občan hodnotiť aj konkrétne kroky osoby, ktorá túto funkciu využíva na diskrimináciu niektorých subjektov a niektorých politických strán a hnutí. V tomto smere si myslím, že má každý z nás právo, a občania to nakoniec prejavili aj v slobodných demokratických voľbách - komentovať to a zaujať stanovisko ku konkrétnym krokom. Dnes riešime konkrétny krok pána Michala Kováča, ktorý zastáva v súčasnosti funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

  • Chcem sa spýtať pána poslanca Kováča, či by kúpil ilegálne nadobudnuté auto. Asi nie. Verím. Takisto protizákonne nadobudnuté informácie zo zasadnutia vlády využívať je bezcharakterné. Bola emocionálna debata a, samozrejme, keď som hovoril získať rozhlas a televíziu do rúk neznamenalo získať 100 % alebo 80 %, ako ste to chceli vy. A po druhé - neznamená táto veta - získať elektronické médiá, že vláda, v ktorej ste aj vy boli, pán Kováč, tieto elektronické médiá nemala? To znamená, že boli v rukách tých, ktorí nevládli? Zamyslite sa nad podstatou tohto výroku "získať elektronické médiá" a nepripisujte mi, že získať znamená v mojom slovníku 100 %. Získať ich tak, aby ste napríklad ako opozičná nemali v nich slovo. To iste nie.

    Ďakujem.

  • Navrhujem znovu vrátiť sa k pôvodnej téme. Prosím vás, to trvalé sugestívne zdôrazňovanie neústavnosti, pán poslanec, jednoducho nie je žiadny argument. To je proste len pokus slovného strašenia. Tento spôsob by sme naozaj nemali používať. A rád by som k tomu povedal aj toľko, že keď už sa hovorí o etike, vieme, ako spor rástol a vieme aj o tom, ako ste v podstate neboli ochotní naše politické štruktúry informovať o tom, ako konáte, kde konáte, na ktorej strane ste atď. To sú vážne etické problémy. Ale vráťme sa radšej k problematike, ktorú prerokúvame.

  • Ďakujem. Chcem upozorniť, že je 12 hodín, mali by sme urobiť prestávku. Zatiaľ je ešte šesť faktických poznámok, takže prosím o stručnosť.

    Pán poslanec Černák.

  • Vážený pán kolega, rozmýšľal som, či povedať kolega Tkáč alebo pán štátny tajomník Tkáč, stretol som ľudí, ktorí vás poznali z vašej predchádzajúcej praxe, a všetci zhodne tvrdili, že ste dobrý odborník, ale vyjadrili sa, že nechápu, čo sa s vami robí v poslednej dobe. Vy svojrázne vysvetľujete ústavu. Na vysvetľovanie ústavy je Ústavy súd a nemôžeme postupovať tak, že keď vynesie nález ústavný súd, povieme, že je to ďalší chorý prvok na slovenskej politickej scéne. Prosím, keď ste profesionál, postupujte profesionálne a neobviňujte svojich kolegov zo svojrázneho vysvetľovania ústavy.

    Mám otázku na predsedu Slotu, žiaľ, teraz tu nie je, ale dúfam, že ma počuje: Čo sa zmenilo odvtedy, ako pán Slota verejne deklaroval, že má korektný vzťah k prezidentovi a že nikdy nepôjde proti prezidentovi Slovenskej republiky? Čo sa zmenilo odvtedy, ako si s hrdosťou pán Moric písal za meno poradca prezidenta Slovenskej republiky, a pán Haťapka, ako aj pani Bieliková robili v jeho aparáte? Poznáte dokonale metódy práce tohto človeka. Viete, že je nadstranícky. Prečo ste sa teraz takto otočili? Všetci vieme, že je tu animozita dvoch vedúcich politických osobností. Po víťazných voľbách už len delegácia osôb za HZDS, ktorá išla k prezidentovi, bola náznakom tohto vzťahu. Nenechajme sa ako parlament vmanipulovať do situácie, že je tu nejaká animozita medzi prezidentom a parlamentom, ako sa vyjadril pán premiér, že je to vzťah parlamentu a prezidenta a jeho nezaujíma. My sme parlament, buďme skutočne parlamentom Slovenskej republiky. Nevynášajme súdy preto, že jeden muž javí evidentne snahu politickými krokmi oslabiť svojho protivníka. Je mnoho štátov na svete, kde sa prezident a premiér nebozkávajú, ale dokážu to zakryť, dokážu diplomaticky rokovať a podanie ruky nie je len prázdnou fraškou tak, ako bolo pri menovaní vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    pán Roman Kováč si kladie otázku, či by nebolo potrebné sa spýtať na odpoveď niektorých iných ústavných činiteľov. Len mu pripomínam, neviem, či tu bol alebo nebol pri otvorení 4. schôdze Národnej rady, keď pán predseda Gašparovič uviedol, že na marcovú schôdzu bude zaradený bod interpelácie. To znamená, že má možnosť členov vlády interpelovať a pýtať sa na tie nezrovnalosti, ktoré má on. My plne rešpektujeme rozhodnutie pána prezidenta, to, čo nám napísal do listu, že prerokovania tohto bodu sa nezúčastní, ale už v úvode som vyjadril ľútosť, že nevyužil túto možnosť, keď sme ho pozvali, aby na posvätnej pôde parlamentu sa prerokoval problém, ktorý vznikol. A kolegovi Mikloškovi chcem poďakovať za upozornenie o 90 hlasoch, ktoré sú potrebné. Totiž len sa vraciam späť k úvodnému slovu, ja som totiž žiaden návrh na odvolanie pána prezidenta nedával. Neviem, o čom to hovoril.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovolím si odpovedať pánu poslancovi Slobodníkovi. Pán poslanec, ja nezneužívam žiadne vedomosti, ktoré som získal na zasadnutí vlády. Tie dva citáty, ktoré som tu povedal, sú dnes uverejnené v Národnej obrode a odtiaľ som si ich prepísal v túto chvíľu na papier, z ktorého som čítal. Alebo ich popriete, alebo poviete, že ste ich ozaj vyslovili. Vy ste tu predviedli elegantnú sémantickú a logickú analýzu výrokov pána prezidenta. Nuž, ja nie som ani sémantický analytik a nechcem tu robiť ani logickú analýzu, ale keď niekto povie elektronické médiá dostať do rúk a všetko bude vyzerať celkom ináč, tak aj logicky aj sémanticky to, podľa môjho názoru, jednoznačne spochybňuje verejnoprávnosť inštitúcií vo vašom pohľade. A ak sa tu hovorí o poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí, tak tieto dva výroky, ktoré som citoval, poškodili Slovensko v zahraničí oveľa viac, ako to, čo je v liste pána prezidenta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som len pripomenúť, že v každej demokratickej krajine nie je neetické získavať informácie. Informácie sa získavajú akýmkoľvek spôsobom a, žiaľ, vidíme, aké škandály napríklad vypukajú v Amerike, v Anglicku, všade, kde novinári získavajú informácie. Avšak politik si musí byť vedomý, že tieto informácie o ňom budú získavať a budú ich zverejňovať, a keď nechce poškodzovať svoje postavenie a cez toto postavenie i meno Slovenska, resp. krajiny, ktorej je politikom, musí si dávať pozor na to, čo povie. A neetický je ten výrok, ktorý sa povie, nie keď sa zverejní.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že sme sa nechali vtiahnuť do pripraveného scenára faktických pripomienok a v podstate sme odišli od merita veci. Predsa mi nedá, aby som aj sám nezareagoval na pripomienku pána Kováča, ktorý citoval z Národnej obrody výroky k masmédiám. Dovolím si povedať, že by som súhlasil s tým, keby pán prezident bol reagoval týmto listom pána Ormemu vtedy, keď bol odvolaný pán premiér Mečiar a pán Mikloško prišiel k pultu a povedal: Nepustíme vás do rozhlasu, do televízie, zídete z očú a zídete z mysle. Nech teda pán Mikloško povie, akým spôsobom chcel verejnoprávnu inštitúciu zmanipulovať, aby to takto urobil. Toto by som bral. Ak sa tu začne citovať, tak sa tu citujme navzájom.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na priebeh tohto rokovania o tomto bode programu tejto schôdze by som navrhoval, aby ste vybrali termín a zvolali schôdzu Národnej rady len k jednému bodu programu - o poznatkoch, ktoré majú poslanci na svojich kolegov z minulosti, z prítomnosti a prípadne aj z budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Vzdávam sa slova. Odpoviem pánu kolegovi Černákovi vo svojom diskusnom príspevku.

  • Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som vás poprosil, prípadne, aby sme o tom dali hlasovať - vzdajme sa v tomto bode programu faktických pripomienok v duchu pripravovaného rokovacieho poriadku. Nech vystúpia tí kolegovia, ktorí sú prihlásení alebo ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy, a tým by sme túto kauzu uzavreli. Myslím si, že priestor pre faktické poznámky by mohol pán predseda riešiť tým spôsobom, že sa otvorí kinosála, tam by si poslanci, ktorí si majú čo povedať, mohli tieto veci vydiskutovať, prípadne ochranka by mohla potom zabezpečiť aj ďalšie veci, ktoré by z toho vyplynuli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Polka, povedali ste to tak vážne, že teraz neviem, či mám dať o tom hlasovať alebo nie. Dúfam, že ste to nedali ako procedurálny návrh.

  • To ukončenie faktických poznámok áno.

  • Tú kinosálu - to záleží na vás, pán predseda.

  • Opoziční poslanci používajú termín, že sme si pozvali pána prezidenta, aby sa zodpovedal, že ho chceme brať na zodpovednosť. Nie páni, my sme ho požiadali o vysvetlenie a myslím si, že jeho neúčasť na tomto bode je hrubou urážkou parlamentu.

  • Dovolím si súhlasiť s tvrdením, že Slovensko je masmediálne totalitné, ak totalitu chápeme ako duchovné znásilňovanie väčšiny malou menšinou. Sociologické výskumy totiž po mnoho rokov, vrátane rokov a mesiacov posledných ukazujú, že hodnotová orientácia veľkej väčšiny Slovákov bola, aj zostala ľavicová. V posledných piatich rokoch sme však svedkami až brutálnej, takmer totálnej masmediálnej dehonestácie ľavicových hodnôt. Dôsledok tejto totality je tragický - mamonokracia, zlaté teľa ako najmocnejšie božstvo, majetok ako najmocnejšia miera moci a bezmoci, slobody a neslobody, masové zbedačovanie, masové vyvlastňovanie, divoko západné obohacovanie, genocída celých druhov kultúrnych, umeleckých a iných tvorivých činností. Dovolím si teda súhlasiť s tvrdením, že u nás nie je demokracia, vláda ľudu ľudom pre ľud. V spoločnosti, kde peniaze sú až na prvom mieste, nemôže vládnuť úcta k ľudu ani úcta k človeku. Demokracia je u nás len mýtom, surovo pravicová masmediálna totalita realitou.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže návrh pána Polku o tom, aby sme v rámci tohto bodu prerokovávania neschvaľovali faktické poznámky, je procedurálnym návrhom, musím dať o ňom hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, pán poslanec Černák.

  • Pán predseda, nemôžete dať hlasovať o tomto návrhu, pretože je proti rokovaciemu poriadku.

  • O tom sa hlasuje bez rozpravy, pán poslanec. Je to návrh.

  • Nesmiete dať hlasovať o protizákonnej veci. Faktické pripomienky vychádzajú z rokovacieho poriadku, ktorý je zákonom. Pán poslanec Polka formuloval návrh, ktorý je protizákonný.

  • Pán poslanec, nemienim teraz viesť s vami právnickú rozpravu, len vám poviem, že nemáte pravdu. Musím dať o tom hlasovať.

    Prosím, ešte pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, v poriadku, ale nech hlasovanie dopadne akokoľvek, aj keby dopadlo tak, že sa nepripúšťajú faktické poznámky, keď sa niekto prihlási potom s faktickou poznámkou, musíte mu dať právo hovoriť, pretože je to podopreté zákonom o rokovacom poriadku.

  • Pán poslanec, dúfam, že ako právnici si to nebudeme teraz vysvetľovať. Ak dám hlasovať a rozhodnete sami v tejto sieni, že nebudete prijímať faktické poznámky, tak nebudete prijímať faktické poznámky.

    Pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, obrátil som sa na vás s prosbou, aby sme v duchu nového rokovacieho poriadku dali prioritu na príspevky, ktoré sú uvedené do rozpravy a aby sme sa dobrovoľne, trebárs i po hlasovaní, vzdali faktických pripomienok k šiestemu bodu programu. Ak sa ich dobrovoľne vzdáme, samozrejme, to nenaruší rokovací poriadok.

  • Pán poslanec, ak to nestiahnete, musím dať o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, teraz mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Kukan, ale je štvrť na jednu. Chcete pokračovať v rozprave, alebo urobíme pravidelnú obedňajšiu prestávku?

  • Všeobecná požiadavka na prestávku.

  • Prosím, bude prestávka do 14.00 hodiny. Po prestávke vystúpi pán poslanec Kukan.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rozprave k šiestemu bodu 4. schôdze Národnej rady. Ešte raz prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta.

    Prosím pána poslanca Kukana.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia poslankyne a poslanci,

    to, že bod, o ktorom práve teraz rokujeme, bol zaradený na program zasadnutia Národnej rady, považujem za politickú chybu. Pri rokovaní o akejkoľvek otázke by malo byť vždy rozhodujúce, aký cieľ si kladieme a čo sa prerokovaním tejto otázky má dosiahnuť. Tu, na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu našej krajiny prerokúvame otázky, ktoré majú riešiť aktuálne problémy rozvoja Slovenska predovšetkým v zákonodarnej, ale aj v ďalších oblastiach. Je ich mnoho, až príliš mnoho, najmä preto, že sme mladý štát, ktorý rieši svoje aktuálne vnútorné problémy za situácie, keď sa súčasne etabluje v medzinárodných vzťahoch. Preto je tiež postavený pod prísny mikroskop medzinárodného spoločenstva, ktoré nás sleduje cez optiku uchádzača o miesto v európskych a transatlantických organizáciách. Niekedy je táto optika príliš prísna, príliš kritická, niekedy možno až tendenčná. Musíme si však na ňu zvyknúť, nemáme iného východiska. Ak chceme presvedčiť oných zahraničných pozorovateľov, dosiahneme to iba konkrétnymi pozitívnymi výsledkami, dôkazmi, že sme zrelí pre členstvo v rodine západoeurópskych štátov.

    Zahraničie teda reaguje citlivo, často spontánne na udalosti na našej politickej scéne. Komentuje ich, apeluje v prípadoch, keď sa domnieva, že niečo nie je podľa ich názoru v poriadku. Do kategórie takýchto apelov patrí aj list výkonného riaditeľa Výboru na ochranu novinárov pána Williama Ormeho, ktorý bol zaslaný prezidentovi Slovenskej republiky pánu Michalovi Kováčovi so žiadosťou o jeho komentár. Pán prezident pánu Ormemu odpovedal. V odpovedi vyjadril svoj názor na danú problematiku. Tu by som chcel povedať, že prezident republiky ako najvyšší ústavný činiteľ má možnosť, a dokonca sa to od neho očakáva, vyjadrovať sa k závažným udalostiam politického a verejného života. Má možnosť, a podľa mňa dokonca povinnosť, komunikovať s masmédiami, domácimi i zahraničnými, vládnymi i nevládnymi organizáciami, ich predstaviteľmi, podľa svojho uváženia. Ak zvolil uvedenú formu komunikácie s pisateľom listu, nemalo by to byť predmetom posudzovania v parlamente.

    Ak ide o obsah odpovede, treba ju zrejme vidieť v dvoch rovinách. Po prvé - to, že prezident odpovedal takýmto spôsobom, je odzrkadlením pocitu potreby vysvetľovať v zahraničí javy a skutočnosti, ktoré naozaj vzbudili pozornosť zahraničia, a to pozornosť, ktorá nie je v prospech povesti Slovenska, nech to bolo organizátormi onej parlamentnej noci myslené akokoľvek. Myslím si, že prezident v odpovedi neznižuje autoritu štátu, ktorý navonok reprezentuje. Po druhé - to, že prezident odpovedal takýmto spôsobom je zároveň prejavom jeho osobného názoru na situáciu. Tento osobný názor predsa nemusí byť identický s názorom vlády alebo vládnej koalície. To, že ústavné orgány nemajú úplne identické názory na všetko, čo sa deje v politickom živote, je jedným z neklamných znakov fungujúcej demokracie. Pravda, ak sa z takýchto názorov a vyjadrení neurobí kauza, ako je tomu v tomto prípade.

    Nepatrí sa pri tejto príležitosti spomínať konkrétne analógie so zahraničím, nebolo by to podľa bontónu, ale predsa len všeobecne. Spomeňme si predsa na rôznosti názorov prezidentov takmer všetkých susedných štátov s tamojšími vládami, tie rôznosti, ktoré boli komentované v masmédiách, rozoberané v tlači, v televízii, v rozhlase, niekedy dokonca veľmi široko. Nikdy, opakujem, nikdy sa však nestali predmetom rokovania parlamentu.

    Výsledok tejto našej dnešnej rozpravy je, obávam sa, že pred demokratickou Európou alebo pred demokratickým svetom sa jednoducho zosmiešňujeme. Myslím si, že iniciátori prerokovania tohto bodu na dnešnej našej schôdzi celú záležitosť zveličili neadekvátnym spôsobom. Opakujem, že zahraničie je zvyknuté na korešpondenciu, o ktorej tu hovoríme. Je to bežný obvyklý spôsob komunikácie a vyjadrovania názorov. Niektorí štátnici sú dosť často veľmi kritickí, niekedy až príliš k situácii vo vlastnej krajine a hovorí sa o tom i verejne. Je to považované za normálnu a bežnú vec.

    Viem, môžte namietať, že Slovensko je mladé, potrebuje si budovať svoj imidž a podobne. Aj tak však Západ a zahraničie, tak ako ho ja poznám, nepochopí a prijme negatívne toto dnešné naše rokovanie. Nepochopí to, že parlament krajiny pozval prezidenta republiky, hlavu štátu, aby vysvetľoval - aby som použil správnu terminológiu - svoje názory, s ktorými vládna koalícia nesúhlasí. Myslím si, že ak ju to až natoľko znepokojilo, mohla požiadať prezidenta o vysvetlenie. To by som považoval za normálne. Mohli by ho navštíviť, porozprávať sa s ním o tom, alebo nájsť si nejakú inú adekvátnu formu. Som presvedčený, že pán prezident by nebol proti takejto diskusii. A pokiaľ viem, ono sa to už vlastne stalo a myslím si, že na tom to malo aj skončiť.

    Na záver snáď ešte raz len to, že tí, čo trvali na tom a odhlasovali zaradenie tohto bodu do programu rokovania, neurobili dobrú službu Slovensku. Nech bol ich úmysel akýkoľvek, výsledkom budú iba nové otázniky zahraničných pozorovateľov o vývoji situácie v našej vlasti. Slovensko potrebuje vo svete dobrý, kladný obraz, potrebuje, aby bolo vnímané ako demokratická a civilizovaná krajina. Myslím, že dnes sme tu svedkami niečoho, čo úplne protirečí týmto zámerom.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. Ďalej bol prihlásený do rozpravy pán poslanec Šimko. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik. Faktickú poznámku má pán podpredseda Andel. Chcem vám oznámiť, že s tými, čo som čítal, mám ešte deväť písomných prihlášok.

  • Vážené dámy a páni,

    spustila sa tu lavína verbálnych útokov a protiútokov, čo si navrhovatelia tohto bodu rokovania neželali. Uvedomme si - a čiastočne by som nadviazal na vystúpenie pána Kukana, že ak hlava štátu, prvý občan Slovenskej republiky a jej najvyšší ústavný činiteľ konštatuje porušenie princípov demokracie a plurality, my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky bez rozdielu straníckej príslušnosti máme predsa povinnosť požiadať pána prezidenta o vysvetlenie jeho názoru. Sme predsa jediným ústavnoprávnym a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. A ak sa porušujú základné princípy demokracie, porušujú sa zároveň základné princípy existencie našej spoločnosti, porušuje sa základný kameň nášho zákonodarstva, a to Ústava Slovenskej republiky.

    Verím, že nás všetkých spája jeden spoločný cieľ, a to je snaha dosiahnuť, aby naša mladá republika bola demokratickým a právnym štátom. Každé odbočenie z cesty k tomuto cieľu je veľmi citlivou a závažnou politickou otázkou. Tak ako hovoril pán Kukan, podľa článku 102 písmeno o/ Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého má prezident republiky podávať Národnej rade Slovenskej republiky správy o závažných politických otázkach, a myslím si, že toto je skutočne závažná politická otázka, mali sme všetci spoločne, bez rozdielu straníckych farieb, spolu s pánom prezidentom, samozrejme, bez emócií, vzájomných invektív a urážok riešiť problém, ktorým sa teraz zaoberáme.

    Ďakujem.

  • V rámci faktickej poznámky by som rád formuloval otázku. Z masmédií som zachytil, že podobný list v tom istom čase bol adresovaný aj predsedovi Národnej rady. Čo podnikol pán predseda Národnej rady? Či kontaktoval pána prezidenta, či spolu konzultovali, proste aký bol postup?

  • Ak dovolíte, môžem odpovedať hneď. Dostal som nie podobný, dostal som ten istý list. Aj moja adresa, aj prezidentova adresa boli na jednom liste. Po prečítaní som povedal, že na tento list nemienim odpovedať, ani som neodpovedal. Až keď som si prečítal odpoveď pána prezidenta, odpovedal som na tento list v mojom mene. Bol zverejnený aj v tlači. To je všetko.

    Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    som rád, že ten, kto podľa ústavy zastupuje túto republiku navonok, kto je jej hlavou, a teda symbolizuje našu spoločnú vlasť, prezident Slovenskej republiky neprijal ponižujúcu požiadavku navrhovateľov tohoto bodu zúčastniť sa rokovania o ňom, aby ako žiačik pristihnutý pri lapajstve vysvetľoval to, čo napokon i tak každý chápe. Zámer pozývateľov je nielen nedôstojný a nezdvorilý, ale navyše poškodzuje i to, o čom tak radi rozprávajú, totiž obraz Slovenska ako demokratickej krajiny, v ktorej má každý občan právo na svoj vlastný názor. Úsilie vnútiť hlave štátu svoje stranícke videnie, vyjadrovať ich názory, pozvánka akoby na koberec, to všetko je atavizmom minulosti. Kam by to viedlo? Azda v ďalšom by mandátový a imunitný začal škandalizovať hlavu štátu za nejaký drobný dopravný priestupok z minulosti. Dámy a páni, však by sme ako republika boli na smiech.

    Reč ústavy je v tejto veci jasná. Zachováva glanc hlavy štátu, pretože je to zároveň i symbolom vonkajšieho lesku tejto republiky. Ak stíhať, tak iba za to, čo je tejto funkcii primerané. Citujem článok 107: "Prezidenta možno stíhať len pre vlastizradu. Obžalobu na prezidenta republiky podáva Národná rada Slovenskej republiky. O obžalobe rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky." Volať na koberček, škandalizovať, to nie sú maniere hodné tohoto zhromaždenia.

    Vážené dámy, vážení páni, pozrime sa však na to, čo zavdalo príčinu pre toto trápne rokovanie. Na počiatku tu bol list pána Williama Ormeho, výkonného riaditeľa Výboru na ochranu novinárov, ktorému potom prezident republiky zdvorile odpovedal. Odhliadnuc od práva hlavy štátu vyjadrovať sa k životu vo svojej krajine, formulovať svoj postoj tak, ako ho sám vidí, prípadne i odlišne od toho, ako by to rád videl dakto iný, predsa len sústreďme svoju pozornosť na to, čo sa píše v tom najpôvodnejšom liste, ktorý celú polemiku vyvolal. Pán Slobodník citoval odpoveď pána prezidenta, ale z toho pôvodného listu si vybral iba niektoré citáty. Kvôli záznamu dovolím si list pána Ormeho prečítať:

    "Vaša excelencia,

    Výbor na ochranu novinárov je hlboko znepokojený tým, že 4. novembra 1994 boli s výnimkou jednej osoby odvolaní 18 členovia Rozhlasovej rady a Televíznej rady. Toto je štvrté veľké pretvorenie týchto najmä odborných a technických orgánov za menej ako dva roky. Krátko po odvolaní členov rád nasledovalo uvoľnenie dvoch novinárov pracujúcich pre štátne vysielače.

    Svetozár Košický, vedúci jedného zo spravodajských oddelení Slovenskej televízie bol uvoľnený (anglický termín "dismisset" je termínom, ktorý je možné preložiť ako uvoľnený, nie ako prepustený a môže to znamenať aj uvoľnenie z funkcie) týždeň po zmenách uskutočnených v radách. Miestni pozorovatelia sa nazdávajú, že príčinou uvoľnenia bol obsah Aktualít, pretože, ako vravia, nepodporoval nové vedenie slovenského parlamentu. Oficiálnym dôvodom odvolania pána Košického bolo to, že dostatočne nepracoval s mladými kolegami.

    Vladimír Štefko, riaditeľ národného rozhlasu od zvrhnutia komunizmu pred piatimi rokmi bol takisto prepustený v rovnakom čase, ako pán Košický a nahradený Jánom Tužinským, poprednou postavou v HZDS, v strane, ktorá ovláda parlament. Jedným z prvých činov pána Tužinského v novej funkcii bol sľub, že skráti najpopulárnejší spravodajský program Slovenského rozhlasu Rádiožurnál z hodiny na 20 minút. Pri svojom menovaní pán Tužinský povedal, že v Slovenskom rozhlase je priveľa spravodajstva a komentárov a že poslucháči by radšej chceli počúvať hudbu a kultúrne programy.

    To, že by novinári mali závisieť od dobrej vôle vládnych úradníkov, ako to spôsobili uvedené opatrenia, zavádza do verejného vysielania etos politickej straníckosti. Výbor na ochranu novinárov sa nazdáva, že tieto opatrenia najväčšmi poškodia obyvateľov Slovenska, ktorým sa odoprie možnosť spoznávať v budúcich politických debatách rozličné názory. Zdieľame obavy našich slovenských kolegov, že takýto vývoj obmedzí slobodný tok informácií, čo je podstatné pre demokratickú spoločnosť a obsiahnuté v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.

    Ako nestranná organizácia, zameraná na obranu práv našich kolegov na celom svete Výbor pre obranu novinárov rázne odsudzuje každé opatrenie, ktoré obmedzuje slobodu tlače a bráni novinárom poskytovať verejnosti objektívne a pravdivé informácie. S úctou sa obraciame na Vašu excelenciu, aby ste umožnili Slovenskej televízii a rozhlasu, ako aj ostatným médiám na Slovensku, ďalej vykonávať ich činnosť bez politických zásahov.

    Ďakujeme za Vašu pozornosť a budeme vďační za Váš komentár."

    Toľko list Williama Ormeho, výkonného riaditeľa Výboru pre obranu novinárov. Môžete namietať drobné nepresnosti, napríklad, že sľub riaditeľa rozhlasu skrátiť Rádiožurnál sa napokon, alebo ešte nerealizoval, ale inak je to, vážené dámy, vážení páni, predsa všetko svätá pravda. Asi by bolo zbytočné sa pohoršovať. Všetci sme vedeli, ako ťažko znášajú protagonisti terajšej vládnej moci nekontrolovanú slobodu slova, osobitne toho verejne predneseného. Áno, halia svoju nevôľu do pekných slov o potrebe objektívneho informovania, o tom, že zabezpečia vylúčenie tendenčných verejných informácií, ale vo chvíli, keď sa dakto nadaný mocou v pluralitnej spoločnosti pasuje za arbitra, ktorý rozhodne o tom, čo je objektívne a čo nie, čo je tendenčné a čo nie, v tej chvíli práve zrušil slobodu slova.

    Ale poďme k faktom. Predseda vlády Vladimír Mečiar v závere minulého roka povedal - citujem: "Musím vyvrátiť tvrdenia, že osemdesiattrojka má v rukách elektronické médiá. Na Slovensku bola prijatá zásada, že tieto inštitúcie budú verejnoprávne a že nebudú patriť žiadnej strane." Koniec citátu. Tvrdil, že v radách Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nie je ani jeden člen niektorej zo strán vládnej koalície. Nuž hej, ale všetkých táto koalícia navrhla. Je to po prvýkrát v dvojročnej histórii televízie a rozhlasu ako verejnoprávnych inštitúcií, keď sa do týchto rád nedostal ani jeden člen navrhovaný opozíciou. Ako potom môžu zabezpečiť programovú objektívnosť a nezávislosť, ktorú im ukladá zákon?

    Rýchlosť, s ktorou sa takáto "nezávislá rada" hneď po svojom zvolení hlboko v noci z 3. na 4. novembra minulého roku zišla, zhodla sa na odvolaní dovtedajšieho riaditeľa rozhlasu, ako aj na návrhu na nového riaditeľa, je najlepším dôkazom o nezávislosti myslenia a rozhodovania jej členov. Ale napokon, vo familiárnejšom prostredí týždenníka Zmena pán predseda vlády o tom všetkom hovoril oveľa otvorenejšie - citujem: "Otvorenú cestu budeme mať do rozhlasu. Riaditeľ je človek, ktorého sme si vybrali. Podobné to bude aj v televízii. Predpokladáme, že vznikne aj inštitúcia, ktorá sa začne zaoberať tvorbou verejnej mienky." Koniec citátu.

    Tvrdiť, že po nočnej výmene všetky tri masmediálne rady zaručujú nestrannosť vysielania televízie, rádia a nestrannosť prideľovania licencie súkromným staniciam, znamená vlastne vysmievať sa zdravému úsudku občana. A výsledky sa dostavili takmer okamžite. Televízne spravodajstvo napríklad po schválení programového vyhlásenia vlády prinieslo rozhovor s premiérom Mečiarom, avšak pohľad z druhej strany názorového spektra chýbal. Ba dokonca v priamom prenose z rozpravy k programu vlády došlo i k tomu, že v rozhlasovom vysielaní vypadol zvuk z časti vystúpenia predsedu opozičného KDH poslanca Čarnogurského. Ako sa nám neskôr podarilo zistiť, napriek výhovorkám, nedošlo v tom čase k žiadnemu výpadku elektrického prúdu.

    To, že sa zo spravodajstva týchto médií razom akoby vytrácal život, že sa stáva sterilné a nudné, je iste subjektívny názor a môžu si ho osvojiť hoci aj všetci občania, nedá sa objektívne dokázať. Ale skutočnosť, že z obrazovky museli zmiznúť humoristické relácie s najvyššou sledovanosťou, svedčí o tom, že súčasná moc sa obáva i toho, čo je v demokracii tým najlepším liekom pred márnomyseľnosťou a nevyhýbali sa tomu ani veľkorysí, absolutistickí mocnári. Bolo vždy zlé, ak panovník umlčal svojho klauna.

    Sen o ovládnutí elektronických masmédií sa stal skutočnosťou. V televízii už prebehli čistky, vysielanie je jednostranné. Ďalšou kapitolou bude tlač. Pán William Orme sa vo svojom liste právom obáva politických zásahov nielen v Slovenskej televízii a rozhlase, ale i voči ostatným médiám. Pán dnešný premiér ešte v júni minulého roku hovoril o osvojovaní si veľkých periodík zahraničným kapitálom. Označil to ako neorganizované a živelné vytváranie informačného systému štátu. Bohužiaľ, ale práve taká neorganizovanosť a spontánnosť je jedinou zárukou slobody tlače v slobodných demokraciách. Slová o potrebe vybudovať absolútne nový informačný systém dávajú tušiť temnú hrozbu smutne slávneho Úradu pre tlač a informácie.

    A pokiaľ ide o zahraničný kapitál, pravda je taká, že ten vstupuje takým či onakým podielom na masmediálny trh vo všetkých okolitých krajinách. V zahraničí je to jav úplne samozrejmý. Vďaka tomuto vstupu sa mohli slovenské redakcie vybaviť redakčnými systémami a modernou technikou. To však nemá žiaden vplyv na mzdy či názorovú orientáciu periodík. A napokon, najlepšou zbraňou proti akejkoľvek jednostrannosti je pluralita a nie zákazy či diskriminujúce podmienky.

    Vážené dámy, vážení páni, nie prezident by tu mal byť na pranieri. To, čo ste tu však mimovoľne dnes otvorili, je pre zdravý vývoj našej spoločnosti nesmierne dôležité. Dostane verejne vyslovené či napísané slovo na Slovensku opäť okovy? Bude objektívnym obrazom Slovenska iba obraz, ktorý je prifarbený na ružovo? Cesta, ktorú týmto naznačujú tí, ktorí kritizujú postoj prezidenta, je cestou tých, ktorí vyžadujú vždy a všade súhlas.

    Nebezpečného ducha vyvolávate, ducha, o ktorom už v roku 1956 majstrovsky písal Tatarka - citujem: "Naša ideová organizácia iba odsúhlasúva, prehlasúva, normalizuje a valcuje ľudí. Neraz ma už zmliaždila, prehlasovala, zosmiešnila, ba i za zradcu ľudu vyhlásila. Ustavične ma zraňuje, ustavične v nej s akousi nevyhnutnosťou i ja svojich druhov a priateľov zraňujem, odtŕham od práce, od ich vnútorného toku poézie, radosti a nadšenia." Koniec citátu.

    Priatelia, majme na pamäti túto varovnú skúsenosť tragických desaťročí, najmä vy z vládnej koalície, ktorí ste akoby zmámení možnosťou odhlasovať čokoľvek. Nedopusťte, aby sa v našej krajine opäť vynoril tento démon súhlasu.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Kňažko. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Vicen.

  • Pán predseda, aj celé plénum, prepáčte, že vystupujem s pripomienkou, i keď sme si dali úzus, že nebudeme, ale naozaj na tieto náznaky sa nedá neodpovedať. My sa tu máme zaoberať duchaplným listom pána prezidenta. Ako býva dobrým zvykom, zase opozícia to zvrátila, že hodnotíme pána Mečiara, hodnotíme HZDS a zaoberáme sa vlastne tým, čo robíme zle, alebo robíme dobre my, nie tým, čo je podstatou veci.

    Chcel by som vás, pán predseda, požiadať, aby ste odoberali v týchto prípadoch slovo, pretože tieto otázky sa vôbec ani nepribližujú k meritu veci. Vy máte na to právo. A neviem, prečo by mala debata okolo toho trvať tri hodiny a rozprávame o Mečiarovi.

    Keď som už pri tejto veci, pán Šimko tu strašil, kto vyvoláva zasa pocit ohrozenia a vyhľadávanie nepriateľa. Je to pán prezident, ktorý pre Slovenský východ povedal 22. 9. 1994, a teraz citujem, že "pán Mečiar by rád vytváral u občanov pocit ohrozenia krajiny z takých alebo onakých dôvodov". Takisto duchaplné vyjadrenie. A ten istý človek 20. 9. v Humennom vyvolával, podľa mňa, pocit ohrozenia u občanov, keď opakovane vyhlasoval - znova citujem "mám mrazenie z toho, čo sa deje a čo sa môže diať". Opätovne ten istý človek, pán prezident vyvolával, podľa mňa, strach a strašil občanov a tvrdil a vyriekol pozoruhodnú informáciu, že totiž podľa neho existuje ústavný poriadok, ako eliminovať nepriaznivé výsledky volieb.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, pravdepodobne ste nepochopili moju otázku, pretože to, čo ste odpovedali, poznám aj z masmédií. Zopakujem otázku ešte raz. 22. novembra bol adresovaný list pána Ormeho, 8. decembra písal pán prezident odpoveď. Keď je ten list taký dôležitý, čo ste podnikli za tých 17 dní? Čo ste podnikli od 22. novembra do 8. decembra? Tak znela moja otázka.

    Ďakujem.

  • Zvykol som aj na fakulte vysvetľovať tým, ktorí nemuseli rozumieť, ale tých bolo strašne málo, vždy rozumeli. Opakujem to, čo som povedal. Keď som dostal tento list, nepovažoval som za potrebné naň odpovedať. Keď som si prečítal odpoveď pána prezidenta, považoval som za potrebné odpovedať a odpovedal som. Neviem, čo iné vám mám na to povedať, pán poslanec.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem. S dovolením, chcel by som pripomenúť tu všetkým, ktorí nám veľmi dojemne znova pripomínajú obavy z temna, hovoria o okovách, atď., že treba mať stále na pamäti jednu skutočnosť. Tu sa naozaj viedla mediálna vojna, ale mediálna vojna jednej velikej väčšiny masmediálnych prostriedkov proti určitému politickému zoskupeniu a proti určitým smerom v slovenskej politike. A práve o to ide, aby sme zabránili, aby tento stav absolútne nezhodujúci sa s výsledkami názorov verejnej mienky ďalej neexistoval. My tu obhajujeme práve slobodu tlače, obhajujeme tu práve slobodu toho, aby nám neboli podsúvané sústavne obrazy, ktoré nemajú nič spoločné s pravdou. Ak sa dáke očerňovanie robí sústavne, tak sa to robí vo veľkom napríklad o terajšom premiérovi. Keby jedna tisícina bola z toho pravdivá, tak by už dávno bol politickou mŕtvolou. Skutočnosť je celkom iná.

    Treba nám každopádne začať ctiť si skutočnosť, že je tu väčšina mienky spoločnosti taká, že ciele rozvoja slovenskej štátnosti sú prvoradé a že sily, ktoré stoja za týmto, dostávajú väčšinovú podporu. Tá väčšinová podpora predsa nebola nejako kamuflovaná, vznikla z volieb. Prosím, aby sme toto naozaj začali brať na vedomie. Je jednoducho nezodpovedné pokúšať sa sústavne obviňovať tých, ktorí sú trvale pod paľbou, pod masívnou paľbou masmédií z toho, že ohrozujú takto vytvorený monopolný masmediálny tábor. Je to jednostranné. Práve tu nebolo nijakej plurality, bolo stále jednostranné útočenie na určité smery v slovenskom politickom živote.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem iba reagovať na kolegu Šimka, ktorý nech mi dovolí, aby som aj ja vyslovil svoj názor k tomu, čo povedal.

    Pán kolega, veď vy si odporujete navzájom. Na jednej strane hovoríte, že každý občan má právo na svoj názor a hneď na druhej strane hovoríte, že nemáme právo - poslanci HZDS, SNS a ZRS - mať svoj názor, keď 83 poslancov svoj názor vyjadrilo a pozvalo pána prezidenta do parlamentu. Myslíte si, že keď 67 poslancov asi s týmto nesúhlasí, že tých 83 nemôže mať ten názor?

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená národná rada,

    chcel by som mať poznámku k dvom veciam. Po prvé - nie som ten, ktorý by podceňoval elektronické médiá alebo masmédiá vôbec, ale na druhej strane si myslím, že či jedni či druhí preceňujeme význam týchto elektronických alebo vôbec masmédií. Veď väčšina z nás je pamätníkmi nielen predchádzajúceho komunistického režimu, ale do istej miery aj fašizmu. Vtedy stopercentne všetko - i za fašizmu, i za komunizmu bolo pod kuratelou vládnúcej moci. A napriek tomu vieme, ako to dopadlo. Chcem teda len povedať, aby sme si uvedomili, že ak dnes stále viac ľudí prestáva počúvať, pozerať televíziu, či to je náš cieľ. Veď predsa nielen susedné štáty vysielajú, ale máme tu aj káblovú televíziu, kde niektoré stanice nie sú naklonené tým cieľom, ktoré i opozícia i koalícia v tomto štáte sleduje. Nenahrávame tým niekomu? Bez toho, aby som maľoval čerta na stenu.

    A po ďalšie - otázka prezidenta. Som toho názoru, že prezident nestojí nad parlamentom, ale prezident je hlava štátu. A chcem povedať moju krátku skúsenosť z prvého i z druhého pôsobenia. Pri prvom pôsobení vo funkcii ministra vnútra sa mi istými spôsobmi s mojimi spolupracovníkmi podarilo dostať z vtedajšieho Sovietskeho zväzu časť archívu prezidenta Tisu. V druhom mojom pôsobení minister Jerin mi poskytol záruky a čiastočne sa aj naplnili, ďalších týchto materiálov. Veľmi by som odporúčal všetkým poslancom najmä z koalície preštudovať si tieto materiály. Sú v slovenskom archíve. To, čo sa tu dnes deje, je história, páni, i keď je zasadená do špecifických podmienok slovenského parlamentu, ale je to história. Pamätáte sa viacerí na vystúpenia pred Národným súdom Tuku, Machu alebo vtedajšieho prezidenta Tisu. Bez toho, že by som si dovolil hodnotiť ich objektívne pôsobenie, chcem povedať, že naši neprajníci už raz sa nám vysmiali. Nechcime, aby sa nám smiali druhýkrát.

  • Musím polemizovať hoci nechtiac s pánom podpredsedom Húskom v jednej veci. Cieľom nemôže byť žiadna ideológia, cieľom nemôže byť štát. Cieľom musí byť človek a všetko musí byť podriadené človeku. Už sme tu mali ciele - šírenie kresťanstva, mali sme tu inkvizíciu, mali sme tu budovanie štátu a mali sme tu to, o čom hovoril pán Pittner. Už sme tu mali budovanie socializmu a tiež sme mali niečo, čo sa nám nepáčilo. Mňa nikto nemôže obviniť, že som nebol a nie som stúpencom samostatnej slovenskej štátnosti, ale nikdy vo svojom živote som nehovoril, že to je cieľ. To môže byť len prostriedok k naplneniu ľudských túžob. Nerobte ciele z toho, čo majú byť len prostriedky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený parlament,

    v nedeľu v Hovoroch z Lán predniesol prezident Českej republiky pán Havel vetu: "V Čechách demokracia nie je ohrozená." Novinári, ktorí mu podkladali a dávali otázky smerom k ohrozeniu demokracie práve pre odpočúvacie a iné problémy, ktoré dnes rezonujú v masmédiách Českej republiky, mali jednoznačné vyhlásenie na ochranu Českej republiky. Mňa mimoriadne zaráža a vychádza mi to tak, že pravdepodobne informátori pána Ormeho o situácii, ktorá je na Slovensku, sú dnes aj najväčšími zástancami toho, že náš pán prezident nemal toľko sily, ako pán prezident Havel. Mrzí ma, že tými kazateľmi práva a správneho sú poslanci, ktorí sú buď kariérni politici s históriou spred novembra resp. minimálne aktívni kolaboranti z abrevendy možnosti vyštudovania alebo iného. To, čo ste tu dnes už všetko povedali k minulosti niekoľkých ľudí, aj vzájomne medzi sebou, je bolesťou tohoto národa. A možno je veľmi málo tých, ktorí majú morálne právo o tej dobe vôbec hovoriť.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Kňažko.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

    ak sme mali ozajstný záujem rokovať o slobode či neslobode masmédií na Slovensku, mali sme vyjsť z faktu, že list, ktorý napísal pám Orme, adresoval dvom ústavným činiteľom, a to prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi slovenského parlamentu. Ak sa obaja páni unúvali a napísali odpoveď, mali sme zrejme dostať aj odpoveď predsedu Národnej rady, pretože aj ona obsahuje tvrdenia, s ktorými nie všetkými môžem súhlasiť. A na jedno z nich si vás dovolím upozorniť vo svojom vystúpení.

    Myslím si, že podstatou našej diskusie by nemali byť formulácie, ale mali by byť fakty. Sústredím sa na fakty, ktoré súvisia s dvoma tvrdeniami, ktoré sa tu pertraktujú, či vládnúce hnutie zobralo alebo nezobralo masmédiá do svojich rúk a o tom, či čoskoro budú opäť pracovať na princípe demokracie a plurality. Dovoľte uviesť fakt prvý, že za dva roky došlo k trom plošným výmenám v Rade Slovenskej televízie a k jednej výmene v Rozhlasovej rade. Z toho tri zmeny uskutočnilo HZDS a jeho spojenci, a to preto, aby vymenili riaditeľa príslušnej inštitúcie. Jednu výmenu Rady Slovenskej televízie uskutočnila koalícia po marci 1994, ale nie preto, aby vymenila riaditeľa, ale preto, aby zvýšila programovú objektívnosť a nezávislosť Slovenskej televízie. Pritom, ako povedal pán predseda HZDS, riaditeľom televízie bol vtedy človek politicky poslušný tomuto hnutiu.

    Všetky zmeny, okrem posledných dvoch v novembri, rešpektovali princíp zastúpenia opozície. To tu už zaznelo, ale treba to znovu a znovu pripomenúť. To znamená vždy aspoň časť rady bola nositeľom iného názoru a prispievala tak k pluralitnému pohľadu tohto orgánu. Chcem ešte pripomenúť, že Rada Slovenského rozhlasu sa po marci 1994 nezmenila. Ak boli nejaké výhrady k objektívnosti a nezávislosti rozhlasu a televízie po marci 1994, ak tu naozaj bola masmediálna vojna, ako to povedal pán podpredseda Národnej rady, bola možnosť upozorniť na to priamo v rade, ktorej to vyplýva zo zákona, alebo vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru tohto parlamentu. Pokiaľ viem, vo výbore sa nič také nestalo, neviem, aké protesty vznášala vtedajšia opozícia v oboch radách.

    Dovoľte v tejto súvislosti faktickú poznámku. Musím povedať, že delenie pána poslanca Slobodníka na proslovenské a protimečiarovské príspevky alebo názory ma hlboko uráža. Som hrdý na to, že som Slovák, som hrdý na Slovenskú republiku, ale to neznamená, že musím vo všetkom súhlasiť s pánom Slobodníkom alebo s pánom Mečiarom.

    Dovoľte uviesť fakt druhý. Sú dôkazy, že Hnutie za demokratické Slovensko dlhodobo plánovalo dostať do rúk elektronické médiá. Potom mala situácia na Slovensku, ako sme počuli, vyzerať inak. To, čo ste tu zrežírovali na nočnom zasadnutí parlamentu, dokazuje, že ste tento úmysel ovládnuť médiá mysleli vážne. Zmeny v radách bolo možné očakávať, ale nie to, čo ste urobili z 3. na 4. novembra.

    Fakt tretí: Spôsob, akým parlamentná väčšina vymenila obe rady, bol nedemokratický a v rozpore so všetkými doteraz rešpektovanými pravidlami. Vysvetlím prečo. V pravidlách sa rešpektovalo, že ak nebola rada úplná, kandidátov na členstvo v rade môžu navrhovať nielen poslanci, ale aj významné združenia, ako Matica slovenská, Slovenský syndikát novinárov, Únia televíznych tvorcov a podobne. V tomto prípade navrhla členov rád len parlamentná väčšina, hoci som si so záujmom prečítal v odpovedi pána predsedu Národnej rady Williamovi Ormemu, že kandidátov navrhli nezávislé spoločenské organizácie. Neviem, ako to stihli v období medzi polnocou alebo časom, keď ste odvolali jednu alebo druhú radu, a piatou hodinou rannou, keď bola volená nová rada. To je vec, s ktorou nemôžem súhlasiť a neviem ako by ju vysvetlil pán predseda.

    Ďalej z týchto pravidiel sa doteraz rešpektovalo, že zloženie rady má byť pluralitné, to znamená, aby odrážalo rozličné názory na objektívnosť vysielania. O to totiž v týchto radách ide. Opozičný, teda menšinový názor dnes nereprezentuje ani v jednej, ani v druhej rade nikto, čo považujem za nedemokratické. Rád by som niektorým poslancom vysvetlil, že demokracia to nie je len vláda väčšiny, to je len jedna súčasť demokracie, ale je to aj rešpektovanie práva tých, ktorí sú v menšine. Aj tento názor má svoju váhu a nemožno ho prevalcovať v spoločnosti väčšinovým hlasovaním. Nemožno, či sa vám to páči alebo nie, nemožno. Inak to nie je demokracia.

    Ak bude odpoveďou to, že bolo zvolených 9 nezávislých osobností, ako som sa dočítal kdesi v novinách, odpovedám dovoľte, aby som sa mierne pousmial. 9 členov rady zvolených nadránom, odvolalo bez argumentov, analýzy a bez osobnej účasti riaditeľa rozhlasu, navrhlo bez konkurzu alebo aspoň bez alternatívnych návrhov počas tej istej noci kandidáta, poslanca HZDS, a parlament bez rozpravy vo výbore tohto kandidáta zvolil. Aká je to nezávislosť? Veď to je slepá poslušnosť, dámy a páni.

    Fakt štvrtý: Riaditeľ rozhlasu je človek Hnutia za demokratické Slovensko a riaditeľ televízie tiež. Dokladajú to výroky predsedu HZDS, ktoré tu boli citované, dokladá to aj postup Rady Slovenskej televízie. Pripravila si postupne pôdu a odvolala jedného poslušného, ale neschopného a zvolila iného. Začali zmeny. Prepustili sa nepohodlné redaktorky. Zastavili obľúbené programy a opozície je na obrazovke ako šafránu. Keď bude k dispozícii analýza minút pre jednotlivé politické strany, čo verím, že bude, budeme môcť o nej znovu a nahlas hovoriť.

    Z toho, čo tu zaznelo, z tých štyroch faktov, myslím, že je jasné, že Hnutie za demokratické Slovensko zobralo rozhlas a televíziu do svojich rúk. Podľa jeho zámerov bude teda potom na Slovensku vyzerať všetko ináč. Ak sa teraz sťažujete, že ktosi napísal, že verí, že takýto stav je len prechodný a čoskoro budú môcť žurnalisti pracovať na princípoch demokracie a plurality, verím v to aj ja, a vôbec si nemyslím, že sa to dá dosiahnuť zmenou vlády. Verím, že vy sami pochopíte, že týmto škodíte Slovensku a jeho demokratickej povesti a prehodnotíte svoj postoj.

    Prosil by som vás, keby ste prehodnotili svoj postoj k zloženiu rád, ktoré majú dozerať na programovú objektívnosť a nezávislosť, ako to hovorí zákon o verejnoprávnej inštitúcii tak, aby v nich boli zastúpení aj kandidáti, ktorých navrhne opozícia. Verím, že prehodnotíte politickú príslušnosť alebo aspoň poslaneckú činnosť riaditeľa rozhlasu, aby nebol aktívny politik na mieste riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie. Po tretie - verím, že sa dokážete zamyslieť, a možno spolu s nami, s opozíciou, nad tým, ako zabezpečiť pluralitu v masmédiách. A to inak ako len delením príspevkov na proslovenské a protimečiarovské. Najmä táto posledná prosba nie je iste ľahkou úlohou, ale mali by sme sa poučiť aj z iných krajín, kde majú so zabezpečovaním objektívnosti vysielania nemalé skúsenosti, tak, aby sme našli riešenie, ktoré bude hodné demokratického Slovenska.

    Dámy a páni, dovoľte mi na záver opýtať sa, prečo bol vlastne tento bod zaradený do programu. Nešlo zrejme o vecné vysvetlenia, o ktorých tu hovorili viacerí poslanci, pretože takéto vysvetlenia zrejme poskytol prezident zainteresovaným poslaneckým klubom počas ich prijatia u neho. Obávam sa skôr, rád by som sa v tomto mýlil, že ide o jeden z krokov k postupnej diskreditácii a znevažovaniu hlavy štátu, ktorého výsledkom môže byť pripravená atmosféra na zmenu ústavného zriadenia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kňažko a pripraví sa pán poslanec Moric. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Tarčák.

  • Chcel by som poprosiť našich opozičných poslancov, aby neodbočovali od veci, ktorú tu prerokovávame. To je list a stanovisko pána prezidenta, k tomu treba zaujať stanovisko. Úplne chápem pána Ftáčnika, že by privítal skutočnosť, že by sa s televíziou veľmi jemne narábalo, pretože vieme, že televízia je kolos, kde pracuje takmer 3 tisíc ľudí. Tí boli vyškolení, pripravení a prijatí za bývalého režimu a, samozrejme, z toho môžeme vyvodiť, že sú veľmi dobre ladení smerom k SDĽ i pánu Ftáčnikovi. Takže chápem, že by v tomto stave bolo dobré zotrvať. Prosím vás, obviňovať z toho HZDS, že sa vymení jedna osoba z tej hierarchie, ktorá tam je, z toho monštra, a hovoriť o tom, že to máme v rukách, je skutočne zavádzajúce.

    Čo sa týka spôsobu, akým sa to stalo, práve vy ste prijali istý úzus, ktorý tu pokračuje, po marci, keď ste odvolali bez toho, že by ste zdôvodnili, ba navyše, keď sa vám to nepodarilo po prvýkrát, tak ste neváhali to zopakovať vzápätí, čím sa založil precedens, ktorý nemá v parlamente obdobu. Teraz apelovať na väčšinu, menšinu - prečo sme nehovorili vtedy, keď to bolo presne naopak a keď iní poslanci hovorili o tom, ako treba rešpektovať väčšinu, vôľu tohto parlamentu a svedomia nás poslancov, keď vieme, ako sa zaujali stanoviská iného klubu k jednému z tých členov, keď sa pomýlil. Takže, treba zvažovať a trochu zaloviť v pamäti, v minulosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kňažko. Pripraví sa pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ctené kolegyne a kolegovia, vážení členovia vlády, obidvaja, milí hostia,

    už vyše roka v našom štáte prebieha škandalizovanie, cieľavedomá kampaň, ktorá má za úlohu zdiskreditovať osobu prezidenta spoločensky, politicky, ľudsky. Prečo už viac ako rok sme svedkami tejto hanebnej kampane? Týka sa len osoby prezidenta? Nie je to znevažovanie nášho spoločného úsilia? Úsilia všetkých občanov Slovenska vybudovať fungujúci demokratický štát? Komu stoja v ceste demokratické inštitúcie v našej krajine? Zásadná otázka týchto dní však znie, k akému cieľu nás má priviesť táto cesta. Len tento rok nám poskytol dostatok argumentov na vydanie bielej knihy, ako bola a je stále viac ohrozená demokracia na Slovensku. Ak bol uplynulý rok zápasom o demokraciu, tak tento rok môžeme o ňu naozaj prísť. Pán prezident zobral vážne podanie ruky na zmierenie a jeho odpoveď riaditeľovi Výboru pre ochranu novinárov Williamovi Ormemu nemohla byť zmierlivejšia a optimistickejšia. List pána prezidenta totiž nevyjadruje závažnosť zásahov do verejno-právnych inštitúcií na Slovensku. Myslím si, že pánu Ormemu sme zostali veľa dlžní a mali by sme mu napísať celú pravdu.

    Len pre oživenie pamäti uvediem naozaj iba zopár príkladov. Darmo budeme hovoriť o pluralite, keď takmer každý krok vládnej moci premyslene smeruje k totalite. Spomeňme si napríklad na hysterickú kampaň proti humoristickým programom v Slovenskej televízii. Nový riaditeľ nerešpektuje vôľu a práva divákov. Najsledovanejšie programy úslužne a bez váhania zrušil. Zo strany Hnutia za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska, Slovenskej národnej strany to bola príznačná politická likvidácia. Likvidácia z vôle moci, na akú sa pamätáme z čias prvých rokov normalizácie.

    Spoločnosť, v ktorej sa na humor neodpovedá humorom, na vtip vtipom, ale zauchom či kopancami pod krycím názvom "administratívne opatrenia", čo v ľudskej reči znamená rušiť, zakazovať, odvolávať - takáto spoločnosť len ťažko môže dospieť k demokracii. Ľudia, ktorí sa znižujú k takýmto metódam uplatňovania moci, vydávajú to najhoršie svedectvo o svojich mravných a ľudských danostiach viesť slovenskú spoločnosť.

    Citát z programového vyhlásenia vlády znie: "Vláda považuje prístup k informáciám za základné občianske právo." Náš občan, divák, poslucháč sa môže nad tým, teda nad svojimi právami len trpko pousmiať. Televízne spravodajstvo poskytuje jednostranné informácie a zo Slovenskej televízie, ktorá je zo zákona verejno-právnou inštitúciou a má teda slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky, sa stalo interné vysielanie Hnutia za demokratické Slovensko.

    Priepasť medzi slovami a skutkami vidíme aj v ďalšom citáte Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky - citujem: "Tento duch tolerancie a rešpektovania názorovej plurality by mal byť nielen v kultúre prvkom, ktorý zjednocuje slovenskú pospolitosť." Koniec citátu. Som trochu v rozpakoch, o akého ducha ide. O toho ducha tolerancie k prezidentovi, ktorý znížil o 50 % rozpočet pre jeho činnosť? Alebo o ducha tolerancie pri voľbe členov do rád verejno-právnych inštitúcií - Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu? Ako vieme, boli zvolené len "nezávislé osobnosti" navrhované stranami vládnej koalície. Či v duchu tolerancie označil premiér súčasnej vlády Ústavný súd za - citujem "ďalší chorý prvok na scéne"? Má byť Ústavný súd ďalšou obeťou, ktorá stojí na ceste k absolútnej moci? Myslíte si, že môže byť v demokratickom štáte premiérom vlády niekto, kto takýmto spôsobom zneváži Ústavný súd?

    Pristavme sa pri ďalšom probléme, ktorý leží na srdci "duchu tolerancie". Nájsť vinníka, nájsť ďalšie obete za údajný krízový vývoj v marci 1994. Čo to bolo za ducha tolerancie, ktorý sa vysmial z odbornosti poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, Spoločnej voľby, Demokratickej únie a Maďarskej koalície tým, že vytvoril z výboru pre životné prostredie trestnú rotu? Kvôli čomu? Kvôli komu bola zásadným spôsobom oslabená odbornosť a funkčnosť najvyššieho zákonodarného zboru?

    Mohol by som ešte spomenúť prípad obsadenia riaditeľa Slovenského rozhlasu poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, čo sa po roku 1989 stalo po prvýkrát, aby do funkcie riaditeľa verejno-právnej inštitúcie zasadol reprezentant politickej strany.

    Ešte dlho, bohužiaľ, príliš dlho by sa dalo pokračovať v uvádzaní ďalších argumentov, ale to, čo som spomenul, hádam stačí na to, aby sa každý súdny človek presvedčil o tom, že Hnutie za demokratické Slovensko naďalej uplatňuje metódy vulgárnej moci. Márne ich skrýva za panelmi popísanými heslami o tolerancii. Ako nazvať priateľské podanie ruky na zmierenie? Ide, prosím, o výsmech slušnosti, cynizmus, pošliapanie občianskych práv a samotného zmyslu slova tolerancia.

    Pri tejto príležitosti by som chcel znovu pripomenúť, že nie slová, ale skutky vytvárajú obraz o našej krajine. Obraz Slovenska v zahraničí bude vždy len odrazom našej skutočnosti, našej vnútornej reality. Dámy a páni, ak nám záleží na tom, aby naša skutočnosť vydávala priaznivejšie svedectvo o našom obraze, ak nám všetkým 150 poslancom záleží na Slovensku a na jeho demokratickej budúcnosti, skúste si prosím spomenúť na tú dávno zabudnutú pesničku, v ktorej bola taká krásna veta: "Už nikdy žiaden svár."

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric. Pripraví sa pani Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    keď človek počúva rozpravu o našom pozvaní pre pána prezidenta, uvedomí si, že žijeme vo veľmi zvláštnom štáte a vo zvláštnej dobe. Chlap hrubo urazí chlapa a jeho matku, a keď mu to tento krátko a dôrazne vysvetlí, mnohí to považujú za vyhlásenie 2. svetovej vojny. Alebo ak vznikne tatranský šum v istej finančnej a obchodnej záležitosti, sú takí, čo sa skoro rozplačú.

    Vo volebnej kampani v roku 1972 sa americký senátor Masky, keď ho novinári kritizovali, rozplakal na verejnosti, a spôsobilo to veľmi vážne problémy v americkej verejnosti. Chlapi neplačú, poslanci neplačú, ministri neplačú, chlapi sa nevyhovárajú, prezident sa tiež nesmie vyhovárať.

    Keď som sa pána prezidenta spýtal ako to myslel, keď napísal, že masmediálne inštitúcie budú o krátky čas znovu môcť pracovať na princípe demokracie, plurality, odpovedal mi v prítomnosti môjho kolegu Kunca, že list písal 8. 12. 1994, teda pred ustanovením Mečiarovej vlády, a teda, že to myslel tak, že po ustanovení Mečiarovej vlády sa k nám navráti demokracia. To som veľmi rád, len neviem, akú demokraciu to myslel, či tú, ako píše pán Nagy v Nedeli z 1. 1. 1995 - citujem: "Jedno oko mi plače, aj napriek tomu, že na jar sa nám podarilo zvrhnúť Vladimíra Mečiara a národu svitla nádej, že vieme na Slovensku vytvoriť normálnu európsku spoločnosť. Táto nádej sa teraz rozpadáva. Všetko nasvedčuje tomu, že nová vláda už nebude taká demokratická, ako bol Moravčíkov kabinet. Podľa mňa HZDS, SNS a ZRS nebudú pracovať bez problémov ani z domáceho ani zo zahraničného pohľadu a maďarské politické strany spolu s demokratickými silami aj po tretí raz zvrhnú silnú centralistickú Mečiarovu vládu."

    To je citát pána poslanca, za to by mal byť žalovaný. Neviem, o akom národe hovorí, keď hovorí, že národu svitla nádej. Slovenskému národu určite nie a Maďari tu, v tomto štáte boli, sú a vždy len budú národnosťou, nikdy nebudú národom. Alebo či ide o takú demokraciu, ako píše denník La Libre, keď hovorí, že "po vytvorení spojenectva s fašizoidnou Slovenskou národnou stranou a extrémne ľavicovým Združením robotníkov Slovenska, ktoré sú nepriateľské k Európskej únii a k NATO, sa Mečiar snaží utíšiť hru". Takže vlastenecká strana je pre tento denník fašizoidná a združenie ľudí, ktorí sa živia prácou svojich rúk a rozumu, svojou prácou, je pre tých, ktorí nikdy nič nevytvorili, extrémne ľavicové. Aj tak, chválabohu, že sa už hovorí len o strane. Ale potom by som musel byť aj ja fašista. Som synom človeka, ktorý prežil fašistický láger. To by fašistami musel byť aj celý nórsky národ, ktorý je hlboko demokratický, pretože odmietol vstúpiť do Európskej únie - ak toto má byť meradlom.

    Niekto sa usiluje na tomto svete všetko unifikovať, spôsobiť, aby všetko bolo jednofarebné, ale pre ľudstvo je cenné to, že každý národ, každá kultúra prichádza s niečím novým. Zvyšuje sa tým možnosť pre slobodu. Máme 160 krajín a ešte viac národov. Potom je väčší predpoklad pre slobodu. Keď by bolo všetko homogénne, bolo by to strašné. Sledujeme vo svete dva smery. Jeden je ekonomické prepájanie a druhý je súčasne hľadanie svojich vlastných koreňov každého národa a odpor k homogenizácii. Len byrokrati môžu byť homogénni.

    V liste, ktorý som dostal od pána prezidenta, sa píše, že "podrobne som vysvetlil časové a vecné súvislosti, ako aj zmysel mojej odpovede na list americkej inštitúcie". Pán prezident nepísal nijakej inštitúcii, ani americkej, ani sovietskej, písal "váženému pánu riaditeľovi". To je nadpis. Prezident republiky píše súkromnej osobe - prezident samostatného štátu. Štátu, ktorý rešpektuje všetky medzinárodné dohody. Štátu, ktoré aj pri svojom najzložitejšom štádiu, svojom vlastnom zrode, ukázal svetu demokraciu. Ukázal svetu, že vie stavať, že vie budovať. Štátu, ktorý dáva národnostným menšinám nadštandardné práva, najväčšie na svete, na moje gusto až 300 %. Tento prezident píše nekritickú odpoveď na list chlapovi, ktorý na Slovensku možno nikdy nebol a dúfam, že ani nebude.

    Ďalej pán prezident píše: "Prerokovávanie tejto záležitosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by totiž nijakým spôsobom neprospelo k posilneniu ústavnosti a zvýšeniu dôstojnosti slovenskej štátnosti." My si to nemyslíme. Poslanci Slovenskej národnej strany, Združenia robotníkov Slovenska a Hnutia za demokratické Slovensko si myslia, že naopak, prerokovanie by ukázalo našu ústavnosť, posilnilo by ju a zvýšilo by dôstojnosť slovenskej štátnosti. Zvýšilo by dôstojnosť prezidenta, keby prišiel do parlamentu na žiadosť 83 poslancov, t.j. zástupcov ľudu nadpolovičnej väčšiny voličov. Toto sa nedialo nikdy. Mnohí sa pamätáte na príbeh z Biblie o Sodome a Gomore, aby Pán Boh nezničil Sodomu a Gomoru ak tam bude 50, 40, 30, nakoniec Pán Boh sľúbil, ak tam bude desať spravodlivých, nezničí ju. Tu je 83 žiadostí, a obyčajný človek, nie Boh, nepríde sem, do parlamentu, aby vysvetlil to, čo napísal.

    A nakoniec pán prezident píše, vidíte, že hovorím k listu, že "žiadosť poslaneckých klubov nemá oporu v Ústave Slovenskej republiky, ani v iných zákonoch". Je to možné, že nemá oporu v ústave, ani v zákonoch. Zvieratá tiež nemajú ústavu, ani legislatívu, majú reflexy, podľa ktorých sa chovajú. Človek má ľudskosť, vieru a dušu. V tomto prípade mala duša, etiketa presvedčiť prezidenta o tom, že aj keď žiadosť poslaneckých klubov nemá oporu v ústave a zákonoch, predsa len predstavujú nadpolovičnú väčšinu voličov. Prezident nie je nad národom a nie je teda ani nad parlamentom. Prezident Michal Kováč mal prísť pred parlament, pred zástupcov ľudu a povedať, prečo napísal o svojej vlasti to, čo napísal. Bohužiaľ, neprišiel.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán poslanec Figeľ.

  • Vážený parlment, vážení členovia vlády,

    prerokovávaním bodu 6 programu schôdze Národnej rady koalícia má možnosť hovoriť o dvoch veciach a dosiahnuť najmenej veci tri. Koalícia hovorí o tom, že prezident poškodzuje záujmy Slovenska, lebo pravdepodobne k tomu smeruje záverečný návrh uznesenia Národnej rady. Koalícia hovorí o nepriateľských, zaujatých, neobjektívnych novinároch, ktorí píšu to, čo im je blízke a nie to, čo je pravda.

    Nielen komici, ale aj novinári sú tí, ktorí kolú oči vládnej koalícii. Len nedávno poslanci vládnej štvorky charakterizovali novinárov ako ľudí, ktorí vyštudovali za socializmu a zo dňa na deň sa z nich stali najväčší demokrati, ktorí teraz poúčajú ostatných a nič dobré nevidia. Je to práve také isté smiešne, ako keď ste, vážení poslanci vládnej koalície, nedávno, minulý týždeň pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády hovorili, kto bol kedy v komunistickej strane.

    Kde tieto dve témy smerujú? Smerujú po prvé - k príprave verejnosti na odvolanie pána prezidenta. Po druhé - k tlačovému zákonu, ktorý bude znamenať obmedzenie slobody slova a prejavu. Po tretie - k situácii, kde znovu parlament dorieši osobný problém pána premiéra ako sa zbaviť prezidenta, ktorý je ústavnou prekážkou naplnenia úžasnej koncepcie Vladimíra Mečiara ako na Slovensku uchopiť a dlho si udržať moc.

    Vážený parlament, podľa mňa pán prezident napísal pravdu, a to ju napísal ešte veľmi jemne.

  • Pán poslanec Figeľ. Pripraví sa pán poslanec Tužinský. Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Pani kolegyňa Rusnáková, na Slovensku moc Mečiar nikdy neuchopuje, on ju získava vo voľbách. Na Slovensku, ako ste mohli postrehnúť, moc uchopuje úplne niekto iný.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Figeľ. Ešte predtým pán poslanec Hrnko.

  • Ešte by som doplnil pána poslanca Hofbauera: preto mu ju ale musel niekto vziať, že ju nebol schopný pán Mečiar udržať. To je tiež ďalšia stránka veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keď sa stráca význam pojmov, býva ohrozená sloboda.

    Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia,

    dovolím si tu predstúpiť, pretože dnes som mal rozprávať vo výbore Rady Európy pre ekonomický rozvoj a ekonomické záležitosti, ale keďže mi nebola schválená cesta, využívam príležitosť, že som tu, a chcem povedať svoj názor na problematiku, ktorá sa tu rozoberá.

    V minulom týždni v piatok sme ukončili rokovanie o programe vlády, schválili ho, skončilo sa prvé hlavné vážne rozdeľovanie funkcií, skončila sa istým spôsobom "nedeľa", začínajú sa všedné dni, keď bude treba konať, keď bude treba odovzdávať výsledky, na ktoré ľudia čakajú.

    Vo svojom programe, ktorý dnes už platí a podľa ktorého vládna koalícia pôjde, sa hovorí, že "vláda sa bude podieľať na aktivitách v oblasti ľudských práv na pôde medzinárodných organizácií, pričom bude využívať a propagovať pozitívne skúsenosti Slovenskej republiky". Chcem k tomu dodať, že pozitívne skúsenosti treba nielen odovzdávať, ale aj prijímať a zbierať. Pán Slobodník pripomenul, že "niet takéto prezidenta v Európe", v istej súvislosti chcem povedať, že vo vyspelej Európe nie je ani jeden jediný štát, kde by na čele verejnoprávnej inštitúcie žijúcej zo štátnych prostriedkov a z príspevkov občanov bol člen nejakej strany, hoci aj poslanec. Nenamietam pritom voči osobe, ale voči princípu.

    Veľmi často počuť vo výboroch, v médiách, tu, na pléne, vo vláde, ako nás dráždi obraz Slovenska v zahraničí, ako nás dráždi pán Slobodník, že sme vo štvrtom koši slobodných krajín. Sú len dve možnosti: Nevšímať si tieto názory ako nedôležité, málo relevantné, alebo ako apriori neobjektívne, alebo zmeniť vnímanie Slovenska a oficiálnej politiky, zmeniť teda domácu scénu, domácu politiku. Totiž zrkadlo sveta nevymeníme. Veľmi rád si spomínam na nebohého Hvezdoňa Kočtúcha, ktorý s úsmevným tónom tu často citoval príslovia, bájoslovia a raz povedal: "Nenadávaj na zrkadlo, keď máš krivé gamby". Autorom bol jeden ruský spisovateľ, ale je to jedno veľmi dôležité poučenie do života, aj spoločnosti.

    Ďalej sa hovorí, že "vláda chce prijať a realizovať projekt prezentácie Slovenska v zahraničí a aktívne spolupracovať so zahraničnými médiami". V rozpočte bude pritom vyčlenená značná čiastka. Treba k tomu dodať tri fakty. Po prvé - účinok prezentácie bude veľmi slabý, ba negatívny, budú to stratené prostriedky a stratená energia, ak nebude táto prezentácia podporená pozitívnou domácou politikou.

    Po druhé - táto spolupráca bude okamžite prvým dňom spochybnená, ak budeme spochybňovať tieto médiá, ich objektívnosť alebo ich pôsobenie, ak budeme vypínať ich vysielanie, ak nebudeme vytvárať pokojné prostredie pre pôsobenie médií nielen zahraničných, ale i domácich, pretože mnohí členovia HZDS považujú aj domáce médiá za v podstate zahraničné.

    A po tretie - za minulej vlády Vladimíra Mečiara bolo Slovensko hodnotené ako čiastočne slobodná krajina podľa organizácie Freedom House a 24 konkrétnych kritérií. Obdobie roku 1994 bolo poznamenané už aj inou vládou za tých 9 mesiacov a v podstate Slovensko zaradila táto organizácia medzi slobodné krajiny. Nebol by som to tu vyťahoval, keby to predrečník za zahraničný výbor nebol povedal. Tento účinok, táto zmena sa dosiahla bez investícií na nejakú prezentáciu, na rozširovanie bulletinov alebo časopisov. Zmena totiž k pozitívnemu hodnoteniu nastala zmenou doma a nie v zahraničných médiách. Záver z toho je asi taký, že na pozitívnu zmenu obrazu Slovenska vo svete, v zrkadle, ktoré určite nevymeníme, treba najmä pozitívnu domácu politiku a nie investície do brožúr, bulletinov.

    Nie bitky s novinármi na námestiach, či na pôde parlamentu. Nie bránenie vstupu zahraničných médií na Slovensko, či dokonca, ako pán Kunc navrhoval, vyhlásiť pána Ormeho za personu non grata. Naopak, jeho pozvanie na Slovensko! Nie neopodstatnenú kritiku našich diplomatov. Totiž môžeme mať vonku "anjelov", neviem ako schopných odborníkov, nebudú schopní zvrátiť obraz krajiny, ktorý vychádza z domu. Oni môžu nanajvýš tak korigovať, komentovať, dementovať.

    Pán predseda zahraničného výboru nám naozaj veľmi často prednáša zrána desaťminútovky, ktoré veľmi pripomínajú politické školenie mužstva, včítane výstrižkov zo zahraničnej tlače, a odcudzujúce výroky k nim, ktoré veľmi pripomínajú doby minulé, keď sme hodnotili na pracoviskách a kritizovali zlý obraz Slovenska alebo Československa v zahraničí, keď strana a pracujúci ľud sa snažili o lepšiu spoločnosť, o svetlejšie zajtrajšky, a pritom zahraničie nám podkladalo nohy. Obraz štátu sa pritom, samozrejme, nemenil.

    Dnešná diskusia mi pripomína mnohé, čo od nás voliči žiadali, v tom negatívnom zmysle. Od augusta sme neprijali v podstate žiadnu legislatívnu pozitívnu zmenu, akurát tak rušenie niečoho. Legislatíva ako naša hlavná činnosť je jednoducho na vedľajšej koľaji. Tu nejde o nejednotnosť názorov v tomto pléne, názorov na obraz Slovenska alebo na záujmy Slovenska, tu už sa vyskytujú, pretože pán Kunc túto otázku nastolil, zásadne rozporné názory na otázky demokracie, pluralizmu, plurality, slobody verejnoprávnych médií, parlamentnej kontroly. Kto má pritom pravdu? Na jednej strane je vládna koalícia, časť verejnosti, médiá, predovšetkým krížnik Slovenská republika a torpédoborec Zmena, keď som sa pomýlil alebo ich vymenil, prepáčte, bola ovládnutá televízia a rozhlas. Na druhej strane prezident, opozícia, časť verejnosti, médií a zahraničné organizácie. Čo z toho asi vyplýva, kto má pravdu? Tu nejde jednoducho o list, o odpoveď na list, o stanovisko k listu. Tu ide o viac. Toto je ďalšia fáza valcovania. Boli médiá, iné súvislosti, prokuratúra, privatizácia a teraz nasleduje prezident. Buď sa valec zastaví alebo nie. Je to vo vašich rukách.

    Po druhé - keď sa stráca pravý význam slov, býva ohrozená sloboda. Tým som začínal. V poslednej dobe naozaj máme mnohí pocit strácania pravého významu pojmov. Snažme sa preto hľadať a nestrácať pravý význam slov a konať podľa toho. To pomôže Slovensku najviac.

    Pán Tarnóczy, situáciu v Českej republike a v Slovenskej republike jednoducho nie je možné porovnávať, pretože je natoľko odlišná, že prezident Václav Havel a prezident Michal Kováč nemôžu hovoriť to isté, pretože jeden z nich, podľa mňa, ten druhý, náš prezident, by klamal.

    A po tretie - s demokraciou je to ako s úsmevom. Nič nestojí, ale prináša veľa. V spoločnosti, v hospodárstve prináša rozvoj, slobodu i pozitívny obraz súčasne. Odporúčam teda aplikovať tento lacný liek na spory ústavných činiteľov, problémy Slovenska, jeho obrazu vo svete i jeho rozvoja.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Tužinský. Pripraví sa pán poslanec Weiss s tým, že faktickú poznámku uplatňuje pán poslanec Cingel.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    myslím si, že keď som vyslovil názor, že sa vzďaľujeme od problému, treba sa vrátiť k meritu veci. Na celý problém pozvania pána prezidenta sa treba dívať tak, že každý občan má právo vyjadrovať na istú vec svoj názor. Keď to pozrieme z hľadiska kategórie ako práce, práca je ako ekonomická kategória, ale keď hovoríme o konkrétnej práci ako o uvedomelej ľudskej činnosti, ktorej výsledkom je nejaká produkcia, môžeme hovoriť o práci murára, stolára, potom môžeme hovoriť o práci učiteľa, môžeme hovoriť o práci poslanca, premiéra vlády a prezidenta republiky.

    Ak si vyberieme meradlo jednotlivej práce, ak hovoríme o tom, ktorá práca je najviac honorovaná, tak pravdepodobne je honorovaná preto, že najviac ovplyvňuje ostatných občanov tohto štátu. Keď povieme, že robotník menej zarába ako prezident, tak je to zrejme preto, že keď vyrobí zmätok a niekto sa ho opýta, prečo ho vyrobil, možno povie, pomýlil som sa, alebo niečo takéto. A možno mu ho dajú k náhrade, celý ten výrobok zaplatiť. Ak vyrobí zmätok niekto iný, škoda je menšia. Ak pán prezident, ak jeho hodnotíme z pohľadu konkrétnej práce, ktorú vykonal vo svojom úrade, ovplyvňuje ostatných občanov, keď sa pomýli veľmi, lebo zhoršuje imidž v zahraničí a má to vplyv na úvery a postavenie každého občana tohto štátu. Zmyslom pozvania pána prezidenta bolo len to, že svojou konkrétnou prácou, kde mal zastávať občanov tohto štátu, vyrobil zmätok a my sme sa ho chceli opýtať či sa pomýlil, alebo či to urobil vedome. Mal to prísť sem zdôvodniť ako chlap. To je všetko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Figeľ, nesúhlasím s vami minimálne polovicu toho, čo ste povedali, ale máte demokratické právo vysloviť svoj názor. Trvám na svojom názore, že sa minimálne tak mohol zachovať aj pán prezident Kováč, ako pán prezident Havel. Mám na to tiež svoje dôvody a zrejme aj svoje práva.

    Ďakujem.

  • Nechcem vyvolávať konfrontácie, nechcem byť útočný, pretože to nie je cesta hľadania nejakých spoločných východísk, ale napriek tomu musím reagovať, pretože pán kolega Figeľ vo svojom vystúpení konštatoval, že obraz krajiny vo svete sa musí vytvárať z domu. Vy ste spomínali nebohého profesora Kočtúcha. Chcem sa vás spýtať, pán kolega, pozerali ste sa vlastne vy do zrkadla? Veď vy zo Slovenska robíte koncentračný tábor.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem sa zastaviť pri niektorých poznámkach pána poslanca Figeľa, pretože si naozaj myslím, že táto predstava, že máme vlastne pracovať takým spôsobom, aby sme sa stali zaujímavými a ulahodili druhým, vychádza z veľmi ideálneho stavu, ako keby naše okolie nebolo poznačené vlastnými sebectvami. Existujú ekonomické záujmy, štátne ekonomické záujmy rôznych národov, ktoré objektívne odrážajú aj parameter tohoto sebectva a nie vždy pochvala zo strany vonkajška je práve najlepšia. Mal som príležitosť vypočuť si hlbokomyseľné úvahy delegácií zo zahraničia, ktoré, dajme tomu, mi vysvetľovali ich predstavy o našej privatizácii. Boli to delegácie, ktoré predstavovali zástupcov štátnych organizácií na Západe a vysvetľovali mi, ako práve v tej oblasti, v ktorej oni vykonávajú ako štátne organizácie svoju činnosť, obhajujúc ekonomické, strategické záujmy krajiny, máme my uskutočniť privatizáciu. Toto totiž nie je celkom pravda, že by sme mali vytvárať svoj obraz jedine takým spôsobom, že budeme veľmi ústretoví voči vonkajšku. Voči vonkajšku totiž vieme veľmi presne, že mnohé z článkov kritizujúcich Slovensko sú kupované, sú normálne kupované články. Vieme, že aj naši susedia platia príslušnú a veľmi rozsiahlu sumu zo štátnych rozpočtov na to, aby vytvárali tzv. kladnú informáciu v zahraničí o svojich krajinách. A takisto platia aj to, aby boli zobrazované pomery na Slovensku takým spôsobom, aby bol vyvíjaný na príslušnú reprezentáciu Slovenska tlak. Takáto je skutočnosť.

    Naopak, potrebujeme byť jednoznační vo svojich postojoch a sme povinní obhajovať záujmy tejto krajiny, jej ekonomické záujmy, jej politické záujmy. Podľa toho dokonca je dokladom účinnosti nášho obhajovania práve stav, ak niektorí v zahraničí sklamaní z nesplnenia svojich ekonomických cieľov sa vŕšia tým, že skresľujú obraz o nás. Musíme vykonávať prácu pre dobro tohoto štátu, pre dobro jeho občanov, pre jeho rozvoj. Som presvedčený, že to je najlepšia cesta k tomu, aby tí, ktorí chcú mať pravdivý obraz, mali o nás dobrý obraz. Tí, ktorí chcú byť kritickí, budú aj tak kritickí. A to, čo sa u nás deje, že niektorí, ktorí vo voľbách nedostali dostatok politickej sily, sa pokúšajú nahrádzať to podporou zo zahraničia, považujem za veľmi nebezpečnú cestu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som len zopakovať vetu, ktorú tu povedal pán poslanec Figeľ, že "nenadávaj na zrkadlo, keď máš krivé gamby". Počúvame často z úst poslancov KDH o demokracii, ako má byť ponímaná. Mňa by zaujímalo, ako poníma demokraciu poslanecký klub KDH napríklad v prípade poslanca Ľubomíra Romana, keď hlasoval za vládny program.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Figeľ, mňa by zaujímalo, či toho pána Ormeho pozvete vy ako osoba, KDH ako strana alebo to odporučíte kancelárii prezidenta. Osobne som pred časom pozval senátorov pána de Concini a Hoyera na Slovensko. Poďakovali mi a povedali, že tu neboli, že sem ani neprídu a ďakujú za pozvanie, oni sem prísť nepotrebujú, pretože dostávajú informácie zo zdrojov, ktoré si vyžiadajú. Tie im stačia.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda Húska, máte stopercentnú pravdu, štáty si platia peniaze na to, aby sa propagovali, aby sa o nich šíril dobrý chýr vo svete, ale na druhej strane sú to vyhodené peniaze, keď to, čo sa šíri, nie je pravda. Taká propaganda, ktorá hovorila niečo iné, ako bol skutok, ešte nikdy neuspela. A ak chceme, aby skutočne o nás bol dobrý obraz, nemôžeme vynakladať len peniaze na lacnú propagandu, ale musíme vytvárať aj podmienky, aby naša vlastná propaganda bola prijímaná.

    Ďakujem.

  • Budem veľmi stručný a pokročím tam, kde kolega Hrnko skončil. Myslím si, že nám vôbec nejde o nejaké lacné poklony alebo pochvaly zo strany iných krajín, ale jednoducho sa musíme sami rozhodnúť, či chceme rešpektovať isté pravidlá hry, ktoré používajú oni a považujú ich za základné a pomocou nich dosahovať ciele, ktoré si sami stanovíme aj z hľadiska vnútornej politiky, aj zahraničnej, alebo používať iné metódy, iné nástroje, ale potom ťažko môžme očakávať, že nás budú brať za partnerov. Toto je náš problém.

    Chcel by som ešte poprosiť, lebo som možno zle rozumel pána podpredsedu. Má konkrétne informácie o tom, že existujú štáty, ktoré dávajú štátne peniaze na propagandu proti Slovensku? Ak má, mohol by tu, ak to nepovažuje za vhodné, tak minimálne v zahraničnom výbore takúto informáciu konkrétne zverejniť. Takto som mu porozumel. Takže, keby spresnil tú svoju faktickú poznámku.

  • Pán predseda, senátori de Concini a Hoyer, aspoň de Concini sa tu nezastavil kvôli tomu, že náhla zmena udalostí alebo diania v bývalej Juhoslávii mu vtedy zabránila sa tu zastaviť, ale verím, že na základe medzistraníckych vzťahov medzi Demokratickou stranou a HZDS, ktoré sú tu často prezentované, pozvanie znovu prijme a zúčastní sa. To by bola naozaj vítaná návšteva.

    Čo sa týka pána poslanca Ľuba Romana, myslím si, že zostane medzi nami a obnovovanie dôvery, ktorá sa v piatok takto vyvinula - samozrejme, nie sme tomu radi ani jedna stránka, ani druhá -, dospeje k tomu, že po krátkom čase sa znovu vráti. Jednoducho, Ľubo Roman zostáva pracovať pri klube KDH a verím, že krátka budúcnosť ukáže, ako ďalej.

    Čo sa týka pána Ormeho, pán predseda vo svojom liste ho pozýva, ocenil by jeho návštevu Slovenska, takže nie je potrebné, aby som sa tým ja zaoberal, pán Hofbauer.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mňa by len zaujímalo, koľko je tu ešte poslancov, ktorí nehovorili, alebo urobiť štatistiku, koľkí hovorili, čo nás ešte čaká a neminie. A chcem upozorniť na jednu vec tak, ako som už upozorňovala alebo prosila, aby sme sa ozaj držali témy. Všetci mi môžete povedať, že aj toto s tým súvisí, ale skutočne treba vidieť možno hru, ktorá je okolo tohoto všetkého, pretože pán prezident mohol medzi nás prísť a mohli sme si za hodinu v priateľskom rozhovore veci vysvetliť, alebo veci napraviť.

  • Smiech v sále.

  • Možno je vám to do smiechu, ale učíme sa demokracii. A myslím si, že cťou prezidenta každého štátu je navštíviť parlament. Ak sa mýlim, skutočne vám dokladujem, že ako členka zahraničného výboru požiadam iné parlamenty, poprosím ich, nech nám povedia, akým spôsobom oni komunikujú s prezidentom. Aj to možno mohla byť odpoveď na spoluprácu. Ak počujeme, že je určitá disharmónia medzi dvomi vedúcimi osobnosťami nášho štátu, sme možno aj my mohli robiť nejakého prostredníka.

    Myslím si takisto druhú vec, že všetkým z našej opozície je veľmi cenné, že máme nadstraníckeho prezidenta. Mne nie, pretože pevne verím, že napríklad prezident Clinton si váži stranu, ktorá ho vyniesla do tohoto postu, a myslím si, že ju nikdy nezaprie a nebude tvrdiť to, že z tejto strany nepochádza, alebo otočí svoje politické snaženie.

  • Pána podpredsedu Húsku som pochopil tak, že skutočne existuje reklama platená a neplatená. V čase, keď Česká republika napríklad tesne po vzniku platila veľké peniaze za to, aby vo Finantional Times bola celá dvojstrana o Českej republike, ktorá propagovala jej krásy, jej hospodárstvo, bola táto platená reklama podopretá masívnou proreformou politikou a oficiálnou propagandou premiéra a členov vlády. V tomto čase Slovensko si urobilo neplatenú propagandu. Také kauzy, ako Trnavská univerzita, kauza Smena, výroky na adresu rómskeho obyvateľstva zadarmo obleteli celý svet a urobili nám imidž, aký nám urobili. Myslím, že dnešné rokovanie sa bude dať pripočítať k týmto kauzám.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som sa len opýtať, teda mali by sme sa všetci zamyslieť nad tým, kto robí zlé meno našej republike v zahraničí. Ak tu bolo spomenuté obdobie pred 11. marcom 1994 a teraz, po posledných parlamentných voľbách, myslím si, že toto meno a tento imidž robí v zlom slova zmysle opozícia. Ak sa takto dostáva na vedomie a do povedomia zahraničia Slovenská republika, je to vždy záležitosť opozície.

    A ak sa hovorilo o tom, že Slovensko sa prezentovalo ako úplne demokratické v období vládnutia predchádzajúcej vlády, tak asi opozícia, ktorá tu v tom čase bola, nerobila tieto zlé a nepotrebné kroky v politike štátu. Podľa môjho názoru nikomu z nás nejde o to, aby sa šlo proti prezidentovi ako najvyššiemu ústavnému činiteľovi alebo ako osobe, ale ide o štátnosť a stabilitu Slovenskej republiky a tu by mal okrem parlamentu, vlády a občanov svoju činnosť zamerať aj pán prezident.

    Ďakujem.

  • Vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám odporúčal, aby ste sa zamysleli, ako prispeje k stabilite pozitívneho imidžu Slovenska napríklad návrh pána poslanca Kunca vyhlásiť pána Ormeho za personu non grata. Koľko brožúr budeme musieť vydať o vysoko kvalitnom demokratickom spôsobe Slovenska, kým tento návrh napravíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, ešte pani Nováková.

  • Chcem len pripomenúť, že dnes vehementne obhajujete názor pána prezidenta a 26 prednostov okresných úradov bolo verejne vyzvaných, aby sa vzdali svojich funkcií len preto, že prezentovali svoj názor.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

  • Pán Černák, keby som nebola pracovala vtedy v Smene, keď vznikla kauza Smena, asi by som sa neozvala, ale je mi veľmi smiešne, keď hovoríte o tom, že kauza Smena preletela celý svet. Nuž, pripomeniem vám, že táto kauza spočívala v tom, že v Smene klesal náklad za šéfredaktora Ježíka, pretože orientácia Smeny bola taká aká bola, čiže bola protinárodná. Keďže klesal náklad a denník bol v rukách štátu, štát sa rozhodol, že zmení šéfredaktora, čo je celkom normálne v každom jednom denníku.

    Vtedy sa pán šéfredaktor chytil tejto príležitosti a urobil z toho takú kauzu, akú urobil, že tu nie je demokracia, atď. Samozrejme, že sa spojil so zahraničím, a keďže podaktorým novinárom nevyhovovala orientácia na pána Gála a na kapitál z iných krajín ako zo Slovenska, podaktorí sme v tej Smene ostali a ostatní odišli, a dnes je to denník Sme. Neviem, prečo by toto mala byť kauza, ktorá obletela svet. Bol to jednoducho klesajúci náklad Smeny a s tým spojená výmena šéfredaktora.

  • Chcel by som nadviazať na výrok kolegyne Novákovej ohľadom odvolania 26 prednostov. Za vyslovenie svojho názoru som bol tiež medzi tými 26 prednostami, len s údivom som konštatoval, že som nestihol vysloviť ešte ani názor a už som bol aj odvolaný.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Tužinský a pripraví sa pán poslanec Weiss. Ešte kým príde pán poslanec k pultu, pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán poslanec Gaulieder, chcem vám len pripomenúť, že váš podpis bol tiež na prehlásení proti prezidentovi. Bola tam istá nezrovnalosť, že ste boli vtedy na zasadnutí Národnej rady, pokiaľ si matne spomínam, ale v každom prípade váš podpis bol na tom prehlásení proti prezidentovi, a preto ste boli odvolaný oprávnene.

  • Pán kolega Čarnogurský, veľmi ma mrzí, ale keďže som sedel v parlamente, tak som tam nemohol byť podpísaný a potvrdil to aj váš kolega pán poslanec Hrušovský. Ostatné, nie je umenie podpis dorobiť.

    Ďakujem.

  • Môžem zdokladovať, že poslanec Gaulieder nebol podpísaný, mám tu kópiu toho prehlásenia. Nebolo to prehlásenie voči prezidentovi, ale bolo to prehlásenie k jeho prejavu, s ktorým sme nesúhlasili, pretože tam nebola povedaná pravda tak, aká bola.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    ustavične mi schádza na um, keď počúvam túto diskusiu, schádzajú mi na um slová Salvatora Dalího, ktorý povedal svojho času, že nech sa len o mne hovorí, aj keby to malo byť v dobrom. Je to skutočne hovorenie za každú cenu a domnievam sa, že nejdeme k podstate problému. Podstata problému je naozaj pravdivosť alebo nepravdivosť tohto listu. Nemôžem inak ako hovoriť naozaj tak, pretože každý človek má svoj vlastný názor a vlastné poznanie, a domnievam sa, že mám aspoň toľko poznania o Slovenskom rozhlase ako každý, kto sedí v tejto rokovacej miestnosti a prinajmenej o trošku viac.

    Chcel by som vás upozorniť na to, čo sa stalo pred odvolaním tejto rady a ako dlho trvalo odvolanie tejto rady, ktorá skutočne bola nefunkčná. Prečítam vám list pracovníkov Slovenského rozhlasu - odborárov, ak ešte rešpektujeme niečo také, ako sú odbory, ktorí sa obrátili na predsedu Rozhlasovej rady Pavla Dvořáka 22. 12. 1993.

    "Vážený pán predseda, dovoľte, aby sme sa obrátili na vás a vaším prostredníctvom na Rozhlasovú radu s informáciou o tom, že odborová organizácia pri Slovenskom rozhlase požiadala dňa 22. 12. na mítingu zamestnancov vedenia Slovenského rozhlasu o odstúpenie z funkcií. Požiadavku vyslovil závodný výbor odborovej organizácie preto, že ani po viacerých odporúčaniach a žiadostiach nepripravilo vedenie Slovenského rozhlasu koncepciu na rok 1994, ale aj širšie a s perspektívou na ďalšie obdobie tak, aby riešila pretrvávajúce problémy ekonomické, programové i organizačné."

    Nebudem vás ďalej zaťažovať týmto listom, pretože naozaj problémy ekonomické, programové a organizačné pretrvávajú v rozhlase do dnešných dní. Vedenie rozhlasu podpísalo prinajmenej tri nevýhodné zmluvy, ktoré Slovenský rozhlas privádzajú stále a isto do ťažkostí, z ktorých sa podľa bývalého pána riaditeľa rozhlas v 1994 roku dostával, ale všetko to naozaj boli ťažkosti, z ktorých sa dostával len vďaka tomu, že vedenie Slovenského rozhlasu ho do týchto ťažkostí doviedlo. To je akože základ vecí. A to si myslím, je dostatočný dôvod na odvolanie riaditeľa Slovenského rozhlasu, pretože bol zodpovedný za podpísanie takýchto zmlúv, ktoré pre rozhlas boli nevýhodné, a aj celého vedenia. Bol to dôvod na odvolanie Rozhlasovej rady, pretože dlhodobe neriešila problémy pracovníkov a problémy, ktoré sa týkali programu. To si myslím, že je dostatočné zdôvodnenie. Skôr ma udivuje, že parlament neriešil tiež túto situáciu, pretože pokiaľ viem, pracovníci Slovenského rozhlasu sa obrátili na slovenský parlament verejným listom. Prekvapuje ma, pán Ftáčnik, že ste o tom nevedeli, pretože tento materiál bol dostupný a je dostupný v tlači.

    Rád by som ešte odpovedal na niektoré otázky, ktoré sa týkajú etiky novinára a pravidiel hry vo verejnoprávnej inštitúcii. Existuje rezolúcia 1003 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde sa hovorí: "Profesia novinára obsahuje práva i povinnosti, slobodu i zodpovednosť." Nemienim tu čítať všetky veci, ktoré sa týkajú etiky, tak ako to hovoril pán Hrnko, ale čosi také, ako etická regulácia naozaj exituje a exituje o tom celkom vážny a zodpovedný dokument. Stále hovoríme o Rade Európy, ako ju rešpektujeme, ako ju nerešpektujeme, a na druhej strane nie sme ochotní brať do úvahy základné ustanovenia tohto orgánu.

    Pán Volf, myslím, tu naznačil otázku, že vedenie Slovenského rozhlasu vymedzuje priestor rozhlasovou chartou. Prepáčte mi, ale v každom médiu, v každých novinách, v každej fabrike, v akomkoľvek spoločenstve musia nevyhnutne existovať pravidlá hry. Bez toho, že tieto pravidlá hry neexistujú, nevieme, podľa čoho sa máme správať. Nemôžeme povedať napríklad o dopravných predpisoch, že sú nedemokratické. To sú veci, ktoré hovoria jasne o živote a smrti človeka, ktorý sa do premávky dostane. Takisto musia existovať vo verejnoprávnom rozhlase stanovené kritériá a pravidlá, podľa ktorých sa pracovník takéhoto média musí správať a podľa ktorých je prizývaný na zodpovednosť až po riaditeľa Slovenského rozhlasu, ktorý sa zodpovedá v konečnom dôsledku aj tomuto parlamentu. Nevidím v tom nejaké nedemokratické riešenie. Práve vidím chybu vedenia v tom, že vlastne neexistovali takéto pravidlá, a preto som ani nepristúpil k nejakým represiám alebo hromadným vyhadzovaniam, ako sa o tom hovorilo v tlači, kde naši novinári, žiaľ, veľmi rýchlo varia z klebiet na základe dezinformácií. Keby si prečítali, keby si preštudovali túto rezolúciu 1003, ktorá je pre nich záväzná, pochopili by, že klebeta je do istej miery trestná vec.

    Je preto úplne pochopiteľné, že vedenie Slovenského rozhlasu analyzovalo z dostupných materiálov všetkých verejnoprávnych rozhlasov v Európe, od BBC až po Švajčiarsky rozhlas, základné pravidlá hry. Na základe tejto analýzy sme vypracovali základnú koncepciu, akou sa Slovenský rozhlas ako verejnoprávna inštitúcia má uberať. A ubezpečujem vás, že sme základ veci postavili na verejnoprávnosti. Ale doteraz sa tu hovorilo o verejnoprávnosti, súvisí to aj s listom pána Ormeho, aj so stanoviskom pána prezidenta, ale ju nikto nedefinoval. Toto médium ju jednoducho do tejto chvíle nemalo. Treba si uvedomiť, že zákon je predsa len v tomto prípade široká norma. A treba si možno uvedomiť aj taký základný fakt, že je tu značná neskúsenosť. Preto sa mi ustavične vidí, a všetko aj v tomto parlamente nasvedčuje tomu, čo by sme mohli definovať ako netrpezlivosť v stave zrodu. Táto netrpezlivosť a z nej prameniace nedorozumenia vyplývajú zo základného zdroja všetkých nešťastí, a to je porovnávanie. Porovnávanie môže totiž pozitívne limitovať len to, čo už pozitívne je. V opačnom prípade podliehame optickému klamu a zápasíme len s celkovou nepripravenosťou na fakt, že zdanlivo pozitívna skúsenosť nemusí byť ani pozitívna, ani pravdivá, ale, a to najmä, zabúdame na skutočnosť, že akákoľvek skúsenosť je v podstate neprenosná. V spoločenských väzbách najmä táto neskúsenosť so skúsenosťou môže zapríčiniť vážne kolapsy. Táto neskúsenosť so skúsenosťou spečaťuje zlyhania akýchkoľvek poradcov. A v tejto krajine, žiaľ, máme práve s poradcami tie najbolestnejšie skúsenosti. Len si spomeňte na päťdesiate roky.

    Biológovia by nás vedeli dostatočne a aj dostatočne exaktne presvedčiť aj o tom, prečo sú vnútorne stanovené hranice neprenosné. Pomôžem si príkladom z literatúry, nepôjdem do biológie. Maďarský prozaik Ferenc Szánta v románe "Dvanásť hodín" zobrazuje starnúceho šľachtica, ktorý experimentuje s dvoma mraveniskami. Prenos mravcov z jedného spoločenstva do druhého neznamená vyššiu organizáciu alebo prenos skúseností, ale opak, znamená rozvrat nového mraveniska. Čiže niet skúsenosti, ktorá nevyplýva z nejakého konkrétneho príkladu. Ako vidieť, takáto skúsenosť je varovná. Poradenstvá ako imputovať do konkrétnej spoločnosti konkrétnu skúsenosť môžu byť lákavé, ale vcelku nám veľa osohu nepriniesli. A ak, tak nás to ako spoločnosť stálo nemálo. Zaplatili sme však vždy a aj v budúcnosti budeme platiť za fakt, že našu kašu nejedávame za spoločným stolom. Preto sa vždy nájde nejaký Loktibrada a zaskočí nás otázkou "varíš kašu, varíš, ale jesť ju nebudeš". Najmä sa mi žiada doložiť, nebudeš ju jesť doma a ani nebude prichutená domácimi ingredienciami.

    Zhruba to hovorí vo svojom liste pán Orme. V tom liste, o ktorom sa tu toľko hovorí a ktorý je tak málo pravdivý, ako je aj málo vecný, kvalifikovaný, lebo vychádza viac z domienok ako zo skutočnosti samotnej. Nejde tu však ani o skutočnosť, ani o fakty. Pán Orme iste len hmlisto tuší, kde sa asi nachádza Slovenská republika. O tom, v akom stave sa nachádza Slovenský rozhlas, má pravdepodobne veľmi zanedbateľné vedomosti. Takisto nepredpokladám, že by sledoval Slovenskú televíziu. Pán Orme by však dosť dobre mohol vedieť, že aj v krajine, ktorú pozná dôverne, môže byť novinár, šéfredaktor i riaditeľ média prepustený na hodinu. A aj sa to veľmi často stáva. To je všeobecná rovina problému. Ale v krajine pána Ormeho sa toto aj všeobecne prijíma. Nikomu nezíde na um vyvodzovať z takejto skutočnosti závery o neslobode tlače alebo masmédií. V prípade odvolania riaditeľa niektorej z verejnoprávnych inštitúcií sa iste neobíde takáto udalosť bez povšimnutia, ale je to len udalosť a po nej nasledujú udalosti iné. U nás je to zrejme tak, že musí reagovať priamo pán prezident. A aby to malo patričnú úroveň, pán prezident reaguje napokon aspoň štatisticky mi to tak vychodí, veľmi rád. A potom už reagujú všetci, ktorí nestihli. A čuduj sa svete, reagujú práve v tých neslobodných médiách, o ktorých sa toľko - prepáčte - jalových rečí naozaj povyslovuje.

    Je faktom, že verejnoprávne médiá sa dopúšťajú veľkej neprávosti a idú mimo zákon, že dovolia osočovať. To je proste neprípustné v masmédiách, ktoré sa označujú za verejnoprávne. A ak sa majú stanoviť takéto kritériá, neviem prečo kričíme, že je zle, ak sa stanovujú takéto pravidlá. Veď je to, myslím si, prospešné pre všetkých. V Haškovom románe Dobrý vojak Švejk protagonista s láskou spomína na svoj pobyt v blázninci slovami: "Byl tu taký jeden muž a tvrdil, že uvnitř zeměkoule je jěšte jedna, ale věčší." Z odpovede pána prezidenta na list pána Ormeho mi vychodí, že aj vo vnútri tohto štátu je ešte jeden, ale inakší. Zrejme o tom sa veľmi často vyjadruje, a je zaujímavé, že v období od marca 1994 pánu prezidentovi nijako zvlášť neprekážalo, že aj verejnoprávny rozhlas, aj verejnoprávna televízia takmer alebo vôbec nepripustila vôbec do vysielania zástupcov opozície, a nebola to opozícia malá. Mala čo povedať, chcela sa k všeličomu vyjadriť. Toto obdobie bolo tichom, ktoré bolo pre médiá príznačné. A ticho bol aj pán Orme.

    Štrajková pohotovosť v Slovenskom rozhlase, neusporiadané pomery v oblasti jeho ekonomiky, séria nevýhodne podpísaných dohôd a zmlúv jasne signalizovali, že rozhlas je pred kolapsom. Ale netrápilo to zrejme nikoho z kompetentných. Vtedy bol pán prezident spokojný. A spokojní boli zrejme aj prezidentoví poradcovia. A výsostne s takýmto nekompetentným riadením rozhlasu bola spokojná aj vtedajšia Rozhlasová rada, o ktorej som už hovoril, ktorá za celé obdobie hlbokej morálnej a finančnej krízy nezaujala jasné stanovisko, ktoré by takúto situáciu pomohlo riešiť. Pán riaditeľ sa nedávno v Národnej obrode naozaj dal počuť, že rozhlas sa postupne v roku 1994 dostával z finančnej krízy, ale musím to zopakovať, z tej, do ktorej ho dostal.

    V rovine verejnoprávnosti sa presadzovala idea, že rozhlas má kontrolovať vládu, ale tým sa vlastne rozhlas celkom alebo aspoň do značnej miery priklonil k opozícii a po prevzatí moci touto opozíciou sa s ňou aj stotožnil. Žiaľ, veľmi výrazne a veľmi presvedčivo. Denno-denne sa tu prestupoval a aj sa prestupuje zákon o Slovenskom rozhlase. Naozaj, veci sa nedajú rýchlo urobiť, ak sa chcú urobiť kultivovane. Aj tak to poviem. Nevyváženosť informácií, emociálna zaťaženosť tvorcov v oblasti spravodajstva, tendenčnosť vo výbere materiálu, neoverenie fakticity spravodajstva, to sú sústavné nedostatky a do tejto chvíle nectia vysielanie Slovenského rozhlasu. Ale o tom sa list pána prezidenta nezmieňuje a nezmienili sa o tom ani páni poslanci sediaci v tejto rokovacej sieni. Pokojne to však vyslovia vo verejnoprávnom médiu, kedykoľvek, vždy a všeobecne. Uznávam kritiku, nič nie je dokonalé, ale naozaj kritika by mala byť konkrétna. Nemôžeme povedať, že médiá sú neslobodné a vo všeobecnosti. Kto z vás, páni, sa nedostal do verejnoprávneho rozhlasu? To treba vecne povedať, že kedy.

    Popísalo sa a pohovorilo sa o rozhlasových čistkách toho požehnane. Nič konkrétne, lebo nič také nejestvuje. To však neznamená, že v kompetencii riaditeľa Slovenského rozhlasu alebo televízie nie je aj prepustenie pracovníkov, ktorí Slovenský rozhlas alebo Slovenskú televíziu poškodzujú finančne, profesionálne, zavádzaním verejnosti. To je právo každého vedúceho pracovníka, ktorý je zodpovedný za riadenie akejkoľvek oblasti.

    Základná filozofia verejnoprávneho média Slovenského rozhlasu je vypracovaná. Pri jej tvorbe sme naozaj vychádzali z materiálov verejnoprávnych médií v celej Európe. Riadili sme sa rezolúciou 1003 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o etike žurnalistiky. Neviem, nechcem vedieť, či mal pán prezident na mysli výrokom "Verím však, že stav, ktorý nastal v Slovenskej republike po voľbách 1994 v oblasti médií, je len prechodný a slovenskí žurnalisti a masmediálne inštitúcie budú o krátky čas pracovať na princípoch demokracie, plurality." Je to tiež všeobecná formulácia, vlastná textom, na aké sme zvyknutí od poradcov pána prezidenta. Bolo by celkom namieste, aby ju pán prezident vysvetlil. Nezáleží na forme. Možno sa mýlim a ide len o nešťastnú štylistickú figúru, ale keď je to figúra s vážnou možnosťou poškodiť dobré meno firmy alebo štátu, ten, kto ju vypustil do priestoru, mal by ju patrične zdôvodniť a vysvetliť. To si naozaj myslím, pretože na to má každý človek právo, aby sa bránil a každý človek má právo aj na to, keď mu niekto poškodí, aby mu vysvetlil, prečo tak urobil.

    Pán Figeľ, pokiaľ ide o to, že nepoznáme v Európe médium, na čele ktorého by stál človek s nejakou straníckou príslušnosťou, nie je to pravda. Existuje, samozrejme, nepreveroval som si všetky, ale konkrétne poznám, že riaditeľ fínskeho rozhlasu, a to je nejaký verejnoprávny rozhlas, je členom zhodou okolností Komunistickej strany Fínska. Nikomu to neprekáža, pretože ak existujú pevné pravidlá hry, tak aj riaditeľ je kontrolovaný, či sa dopúšťa alebo nedopúšťa straníckosti v riadení.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Peter Weiss. Po ňom sa pripraví pán poslanec Ján Smolec. Faktické poznámky - s prvou vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

  • Budem veľmi stručný, ale keďže som bol dvakrát oslovený pánom poslancom, veľmi stručne a fakticky zareagujem. Ak som aj ja kritizoval jeho členstvo a to, že je poslancom a súčasne riaditeľom, mal som na mysli, že riaditeľ fínskeho rozhlasu má právo na svoje politické presvedčenie, ako má právo každý občan tejto krajiny, s výnimkou toho, kde mu ho ústava alebo zákony odoberajú. Ale ak ten človek vykonáva aktívnu politickú činnosť na verejnosti a súčasne je riaditeľom verejnoprávnej inštitúcie, to je to, čo sme kritizovali.

    Druhá bola otázka, či sme nevedeli vo výbore o sťažnostiach na problémy Slovenského rozhlasu. Hovoril som o inej veci. O týchto sťažnostiach, o ktorých hovoril pán poslanec Tužinský, sme vedeli, rokovali sme o nich a v rámci právomoci výboru sme navrhovali riešenia. Pripomeniem mu, že Národná rada na návrh nášho výboru schválila podnet na Najvyšší kontrolný úrad, aby prešetrili isté veci, ktoré súviseli s tými ťažkosťami, ktoré tu spomínal, a niektoré ďalšie otázky. Pravda je taká, že ani náš výbor nemá právo a nejakým spôsobom možnosť ukladať úlohy Rade Slovenského rozhlasu, čiže niektoré veci bolo treba riešiť cez Radu Slovenského rozhlasu. Ak som hovoril, že výbor nedostal žiadne podnety alebo nerokoval, tak nerokoval o veciach, ktoré súvisia s objektívnosťou vysielania Slovenského rozhlasu, alebo súviseli v čase medzi marcom a - povedzme - decembrom minulého roku, tak ako to tu spochybňovali minimálne dvaja páni poslanci.

  • Chcel by som oznámiť, že budem hlasovať, keď sa bude hlasovať, s náhradnou kartou číslo 8.

    A už keď som pri slove, zobral by som si aj diskusný príspevok. Rád by som sa vyjadril k otázke, ktorá tu už bola viackrát omieľaná, či prezident mal prísť za tým alebo za iným účelom. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že prezident v každom prípade mal sem prísť, nemal sem prísť na koberec, nemal sem prísť na žiadne perzekúcie, ale úplne kľudne sme sa ho mohli opýtať na základnú otázku, ku ktorej sa vyjadril, a nevyjadril sa hocikomu, ale priamo predsedovi parlamentu, na otázku vo vzťahu k listu, kde sa konkrétne vyjadril, že o obsahu listu nevedel, bol písaný v angličtine a takto ho aj podpisoval. Aspoň ohľadom tejto skutočnosti sa v každom prípade vyjadriť mal, či si tento text osvojuje, alebo si tento text ani dodatočne neosvojil.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán poslanec Tužinský,

    neviem, či vás má teraz osloviť ako vážený pán riaditeľ alebo vážený pán poslanec. Vo svojom príspevku ste veľmi presne popísali dôvody odvolania riaditeľa. Žiaľ, nezmienili ste sa, alebo nehovorili ste k tomu faktu, o ktorom sme hovorili viacerí, a to je otázka vzťahu poslanec a riaditeľ. Hovorili ste, že Národná rada v konečnom dôsledku kontroluje riaditeľa.

    Dovoľte, aby som vám položil niekoľko konkrétnych otázok. Ako ste ako poslanec Národnej rady hlasovali o zložení rady, ktorá vás navrhla na funkciu riaditeľa rozhlasu? Prosím, nehovorte mi, že ste o tejto kandidatúre nevedeli, pretože v tom prípade by som musel veľmi vážne pochybovať o návrhu. Ten návrh musí totiž obsahovať životopis a musí obsahovať všetky náležité fakty, to znamená, že ste museli o tomto návrhu vedieť. To je prvá otázka.

    Druhá otázka: Predstavte si hypoteticky, že parlament bude hodnotiť vašu prácu ako riaditeľa. Ako vy ako poslanec budete hodnotiť sám seba ako riaditeľa? Predstavte si hypoteticky, že by vás parlament navrhol na odvolanie. Budete tu vystupovať ako poslanec alebo ako riaditeľ?

    A dovoľte ešte poslednú otázku: Chápem to, že ak je niekto člen politickej strany, má isté politické presvedčenie a je niekde vo funkcii, isté názory ovplyvňujú jeho chovanie. My tu ale nehovoríme o jednoduchom členovi, hovoríme tu o poslancovi a poslanec patrí k vrcholným politikom. Proste hovoriť o tom, že poslanec nepatrí medzi vrcholných politikov, je dehonestácia nás všetkých, ktorí tu sme. Poslanec je vrcholný politik za stranu, ktorú reprezentuje, pretože presadzuje jej názory. Tváriť sa na jednej strane ako vrcholný politik, ktorý presadzuje názory, a na druhej strane sa tváriť ako nestranný, je istým spôsobom rozpoltenie osobnosti, pretože nie je to možné. Bol by som rád, keby ste mohli trošku viac povedať snáď aj k tej otázke, ako sa dívate na to, aby sa vrcholný politik závislý na strane, pretože strana ho nominovala, môže ho istým spôsobom aj odvolať z tejto funkcie poslanca, stal riaditeľom verejnoprávnej inštitúcie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, nakoľko sa tu nedodržuje návrh pána Polku, aby nebolo toľko technických poznámok, navrhujem, aby bol predložený návrh na uznesenie a ukončenie rozpravy. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    4. novembra 1994 boli vytvorené rady rozhlasu a televízie z členov navrhnutých tromi stranami parlamentnej väčšiny - HZDS, SNS, ZRS. V týchto radách nie sú zástupcovia žiadnych iných parlamentných strán. Pred chvíľou tu vystúpil pán poslanec a zároveň riaditeľ Slovenského rozhlasu, verejnoprávnej inštitúcie. Pýtam sa najmä pána poslanca, ako je zaručená nezávislosť vysielania v Slovenskom rozhlase pri týchto skutočnostiach? Pán poslanec tu hovoril o určitých ekonomických dôvodoch odvolania predchádzajúceho riaditeľa. My, ktorí sme boli v minulom parlamente, veľmi dobre vieme, aké boli ťažkosti Slovenského rozhlasu pri schvaľovaní rozpočtu a ostatných veciach. Tým, že nepovedal konkrétne dôvody, vlastne spochybnil svoje argumenty. A sám sa vyjadroval ku kritike a ja sa len pripájam, že kritika musí byť aj objektívna.

    A nakoniec - už tu bol spomínaný článok 26 ústavy z kapitoly základných ľudských práv a slobôd. Pýtam sa, ako sa bude dodržiavať alebo má dodržiavať za takéhoto stavu odsek 1 - sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

  • Chcel by som reagovať na vystúpenie kolegu Ftáčnika. Áno, je pravdou, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru sa 13. mája 1994 zaoberal petíciou pracovníkov Slovenského rozhlasu, Odborového zväzu masmédií pri Slovenskom rozhlase a takisto medziiným, ako konštatoval, odporučil Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby sa zaoberal komerčnými aktivitami Slovenského rozhlasu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že výbor nedotiahol vec do konca, nakoľko Najvyšší kontrolný úrad odovzdal správu o šetrení komerčných aktivít Slovenského rozhlasu. Táto správa mala byť už vtedy podkladom na odvolanie pána riaditeľa. Skutočne, výsledky kontroly nie sú kladné, ale skôr naopak.

    Mimo iného by som si dovolil citovať i vtedajšieho ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana, ktorý odpovedal na otázku Najvyššieho kontrolného úradu, že zmluvy, pretože tam išlo aj o tzv. tajné zmluvy, ktoré nemali byť zverejnené, alebo zmluva, ktorej účelom je obchádzanie rakúskeho zákonodarstva, je v rozpore so zásadami priateľských vzťahov medzi krajinami a záujmom Slovenskej republiky na vzájomne výhodnej spolupráci s touto krajinou a - to by som chcel podčiarknuť - ako také i v rozpore so zahranično-politickými záujmami Slovenského rozhlasu. Prečo som tú poslednú vetu zdôraznil? Lebo človek, ktorý sa dostal do postavenia poradcu prezidenta, vlastne škodí i ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tužinský.

  • Predovšetkým odpoviem pánu Kováčovi asi takto: Tam neďaleko vás sedí napríklad vysoký akademický funkcionár. Ako vieme, vysoké školy majú byť takisto nezávislé, má sa v nich rešpektovať prísna apolitickosť a takisto sa to nezlučuje s vysokým postavením v oblasti politiky. To je jedna vec.

    Druhá vec - pán Kováč, vy ste boli ako podpredseda vlády zodpovedný za masmédiálnu politiku, pokiaľ viem, okrem iného, a teda časť zodpovednosti za to, čo som hovoril, padá aj na vás. To znamená, že asi ste v danej situácii neriešili situáciu, ktorá v tomto médiu bola. Aspoň ste ju neriešili včas. Ak sa dovolávate svedomia, svedomie je taká kategória, ktorá je síce pekná, ale to je z oblasti etiky. A tu hovoríme o práve, sme na pôde parlamentu. Tu síce platia etické pravidlá, tak ako v každom dobrom spoločenstve, ale predovšetkým tu platí zákon. Nijaký zákon nehovorí o tom, že riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie, ako je Slovenský rozhlas, nemôže byť poslancom. Bol som riadne zvolený v parlamentných voľbách a som zodpovedný svojím voličom za výkon svojho poslaneckého mandátu, kým mi to zákon umožňuje.

    Ďalšia vec - pán Lauko, aby som mu odpovedal, ale skutočne nemienim sa tu dať vypočúvať, to je zas ďalšia vec. Odpoviem aj na otázku pána Lauka, ako sa stotožňuje právo na informácie alebo na verejné vystupovanie vo verejnoprávnom médiu, keď tam sedí riaditeľ z istého postu. Prosím vás, dúfam, že si nemyslíte, že dennodenne asi stihnem sedieť v každej redakcii. To je vec výkonu konkrétnych redaktorov. To je ich miera slobody, s akou vykonávajú svoje povolanie a pre čo sa rozhodnú. Ale nie je pravda, že vo verejnoprávnom rozhlase môže každý chodiť tárať. To zas by som nepovedal. Verejnoprávny rozhlas má isté nároky na vystupovanie, má isté nároky na etické normy a tie sa jednoducho musia dodržiavať. Právo z ústavy ešte nezaručuje právo jednotlivca na takéto vystúpenie, pretože nemusí byť naň dostatočne kvalifikovaný.

    Ďakujem.

  • Mám opakovanú skúsenosť, že keď sa chystám vystúpiť v rozprave, tak sa dá návrh na prerušenie rozpravy. Dovoľte mi preto, keďže nepochybujem o výsledku hlasovania, aby som zareagoval aspoň faktickou poznámkou.

    Dámy a páni, robí sa tu diskusia o liste prezidenta, ale v skutočnosti sa tu diskutuje o chápaní demokracie a slobody tlače, o spôsobe vykonávania moci, a čo je ešte dôležitejšie, o kultúre narábania s mocou. Práve v tejto veci, dámy a páni, sa žiaľ, rozdelila nielen koalícia, opozícia, ale celá slovenská spoločnosť, a tu sa začína odohrávať najväčšia dráma slovenskej politiky.

    Po druhé by som chcel povedať, že imidž Slovenska robia predovšetkým slová a skutky slovenských politikov a nie novinári. To, že imidž Slovenska sa za predchádzajúcej vlády zlepšil, je výsledok konkrétnych krokov a štýlu vlády, ktorá tu bola a nie spôsobu písania o nej. Chcel by som tiež povedať, že je zbytočné urážať sa na novinárov a humoristov. My, politici sme s nimi na jednej lodi. Spoločne zodpovedáme za to, či tu bude alebo nebude demokracia, resp. akú podobu bude mať naša demokracia.

    Chcel by som tiež povedať, aby sme prestali zotrvávať v presvedčení, že tu stále niekto organizuje nejaké sprisahanie voči Slovenskej republike. Keby to tak bolo, tak by Slovenskú republiku nebolo uznalo toľko krajín. Prosím vás pekne, prečo sa správame tak, ako by sme mali nejaké komplexy menejcennosti, ako by sme mali nedostatok sebadôvery?

    Pána poslanca Kunca by som sa rád spýtal, či si myslí, že jeho návrh, aby pán Orme bol vyhlásený za personu non grata v Slovenskej republike, prispeje k tomu, že zahraniční žurnalisti sa viac vcítia do zložitej situácie mladej Slovenskej republiky a pri písaní o jej problémoch budú láskavejší. Chcel by som spýtať, o čo opiera toto svoje presvedčenie.

    A ešte jedna poznámka, dámy a páni. Hovorilo sa tu o komentároch v Slovenskom rozhlase a o politickej orientácii novinárov. Chcem sa preto spýtať, či existujú nejaké zoznamy novinárov podľa ich politickej príslušnosti, na základe ktorých sa robí, alebo bude robiť selekcia, kto bude alebo nebude mať možnosť vystúpiť s komentárom.

  • Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.

  • A na záver by som chcel povedať už len jedno. Dámy a páni, hovorme o tom, ako dospieť k skutočne verejnoprávnym inštitúciám a nerobme tu ping-pong, kto viacej ovládal alebo ovláda masovokomunikačné prostriedky.

  • Pán poslanec, uplynuli tri minúty.

  • Už len jednu vetu. Mali by sme raz na program rokovania Národnej rady zaradiť diskusiu o verejnoprávnych inštitúciách a zrejme sa dopracovať k takej podobe zákona, ktorá tieto konflikty zavŕši.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Tužinský, nazdávam sa, že ste inteligentný človek a ani nemôžete veriť tomu argumentu, ktorý ste použili, keď ste hovorili o tom, že tu sedí taktiež vysoký akademický funkcionár a ako je zabezpečená jeho nezávislosť. Predsa on je volený akademickými orgánmi a ide o úplne inú nezávislosť. V tomto prípade, ktorý sa dotýka vás - vyzývali ste tu, aby sme boli konkrétni, tak vari by bolo najlepšie začať od vás priamo - ste sám povedali, že v konečnom dôsledku kontrolu riaditeľa rozhlasu uskutočňuje tento parlament. Hovoríte, že by nemal do verejnoprávnej inštitúcie každý chodiť tárať. Lenže kto to posúdi, kto tára? Možno máte dojem, že ja táram, ja môžem mať dojem, že tu ktosi iný tára. A práve z toho dôvodu by mal byť riaditeľ rozhlasu nezávislý, aby nebol priamo účastníkom sporu - povedal by som. Z toho dôvodu si myslím, že tento váš argument vonkoncom neobstojí.

    Ale pôvodne som sa hlásil s faktickou poznámkou kvôli procedurálnemu návrhu, ktorý tu odznel. Znel tak, pokiaľ tomu rozumiem, že sa má dať návrh na uznesenie a potom sa má ukončiť rozprava. Je to tak? Nazdávam sa, že to nie je možné, pretože návrh na uznesenie možno dať len v rozprave. Takže, pokiaľ chcem, a každý, kto vystupuje v rozprave, môže dať návrh na uznesenie a je tu poradie, ktoré vlastne nie je možné zmeniť, jedine, že by sa tí, ktorí sú prihlásení už do rozpravy, vzdali svojho poradia. Pokiaľ je tu vôľa, aby sa nejaké uznesenie navrhlo, rozprava musí proste pokračovať.

  • Chcel by som zareagovať na to, čo hovoril pán poslanec Weiss. Položil si niekoľko otázok a zároveň aj odpovedal. Dá sa povedať, že sa zameral na to, že ako sa tvorí imidž Slovenska v zahraničí. Potom hovoril o tom, ako dospieť k verejnoprávnym inštitúciám. Myslím si, že túto otázku si sám zodpovedal vtedy, keď riadil schôdzu Národnej rady pri odvolávaní televíznej rady, kde v prvom kole jednoducho sme televíznu radu neodvolali, tak to konštatovali skrutátori, a pán predsedajúci Weiss nechal jednoducho túto voľbu opakovať, pokiaľ jeho poslušní príslušníci v druhom kole túto radu neodvolali. Čiže, aj toto je metóda ako dospieť k verejnoprávnym inštitúciám, keď už je tu položená táto otázka. Aj takto nás zahraničie vtedy vnímalo a pýtam sa, či nás má dnes vnímať nejako ináč.

  • Chcel by som dokázať, že konkrétne tento list pána prezidenta sa nedá vytrhnúť z celého kontextu jeho rôznych reakcií a nedá sa vytrhnúť ani zo stanovísk prezidenta a prezidentskej kancelárie. Tento stav nie je nový. Tento stav bol už aj v minulosti. Dovolím si v tej súvislosti citovať z Literárneho týždenníka, ktorý v článku ešte zo 14. októbra 1994, kde sa pýtali... /prerušený mikrofón/.

  • Máte zapnutý mikrofón, pán poslanec.

  • Tu by som si dovolil citovať slová pána predsedu parlamentu, kde konkrétne uvádza: "Myslím, že robil správne", hovorí sa o pánu prezidentovi "pokiaľ sa vyhlásil za prezidenta všetkých občanov Slovenska. Prezident nesporne túto správnu ideu - po čase sa táto idea kamsi vyparila a prezident sa začal správať zvláštne. Obklopil sa poradcami, a poradcami takých protirečivých politických prúdení, že z toho mohol vzniknúť len názorový chaos. Najmä predstavitelia bývalej VPN boli pri prezidentovi veľmi aktívni, nešetrili energiou a ani účelovým poklonkovaním. Čoskoro sa prezident stal hovorcom svojich poradcov. Začal podnikať kroky, ktoré boli v rozpore s jeho právomocami a ktoré, podľa môjho náhľadu, objektívne škodili Slovenskej republike tým, že destabilizovali vnútornú a vnútropolitickú scénu." Chcel by som zdôrazniť, že tento stav existuje aj v súčasnosti a tento list je práve toho dôkazom.

    Chcel by som zdôrazniť, že prezident má vlastne odvodenú silu od parlamentu. Ale od koho má odvodenú silu prezidentská kancelária, keď v skutočnosti túto obrovskú silu de facto aj vykonáva? Preto by som rád upozornil na článok 102, kde je uvedené, čo všetko prezident môže: "zastupuje Slovenskú republiku navonok, prijíma a poveruje veľvyslancov, zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady, môže rozpustiť Národnú radu v určitých prípadoch". A takto by som citoval, až by som sa dostal k určitému bodu, k bodu j/ "je hlavným veliteľom ozbrojených síl". Potom mi znie strašne paradoxne, že niekto také dôležité rozhodnutia v prezidentskej kancelárii pripraví, pán prezident si ho neprečíta, podpíše.

    Ďakujem.

  • Rád vysvetlím, hoci som to na začiatku svojho vystúpenia povedal. Ak si pán Orme neoveril informácie, ktoré dostal - neviem, aké všelijaké boli - a vyslovil tie výroky, ktoré vyslovil a ktoré považujem za nepravdivé a za hodné zavrhnutia, tak z toho vychádzam, že aj z titulu svojej funkcie zanedbal niečo, čo nemal. Veď je riaditeľom významnej organizácie na ochranu novinárov, takže nie je jedno, čo napíše. A tak si myslím, že keby som také niečo napísal o určitej krajine a, pochopiteľne, že to sa vzťahuje aj na jej občanov, na jej štátne spoločenstvo, tak by som sa bez ohľadu na to, či by ma kvalifikovali za personu non grata alebo nie, neukázal v nej nie dva roky, ale aj päť.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že skutočne tu by sme o tomto bode mohli hovoriť aj tri dni, navrhoval som a navrhujem predložiť uznesenie a ukončiť rozpravu.

  • Áno, pán poslanec o tom, že navrhujete ukončiť rozpravu, sa hlasuje bez rozpravy, ale netýka sa to, žiaľbohu, faktických poznámok. Z pozície predsedajúceho musím udeliť slovo tomu, kto žiada faktickú poznámku. Po skončení faktických poznámok môžeme hlasovať o vašom návrhu.

    Pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som povedať iba to, že ak si všetci spomíname, vtedy pri tom hlasovaní boli rozdielne interpretácie obsahu lístkov, bolo zmätočné hlasovanie. Ako predsedajúci schôdze som jednoducho reagoval na informáciu, na stanovisko, ktoré sa zrodilo na základe hlasovania poslancov - skrutátorov. Nebolo v mojej moci, aby som robil niečo iné.

    Diskusia, dámy a páni, smeruje tak, že sa odvádza pozornosť od príčin k dôsledku. Totiž príčiny sú tu jasné. Tu sa stali určité konkrétne kroky. Nekultúrnym spôsobom došlo onej noci k prevoleniu rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu tak, že nemajú pluralitné zloženie. Za riaditeľa Slovenského rozhlasu bol zvolený poslanec za HZDS. Myslím si, že to sú fakty, o ktorých sa treba rozprávať a nie odvádzať pozornosť na to, že niekto na tieto fakty reagoval.

    Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, chcel by som iba upozorniť na to, že už viackrát zaznelo v tejto sále, že pán prezident podpísal niečo, čo si neprečítal. Rád by som upozornil na to, že pán poslanec Slobodník to povedal ako dohad, že to vyslovil ako neoverenú správu, a teraz sa to používa a použil to aj pán poslanec Macuška ako argument. Navyše, ako argument alebo objektívnu skutočnosť používa komentár z Literárneho týždenníka. Myslím si, že sa tu naozaj miešajú hrušky s jablkami a upozorňujem na túto skutočnosť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, návrh kolegu Haťapku je zmätočný, pretože môže dať návrh na ukončenie rozpravy, ale v tom prípade v rozprave neodznel žiadny návrh na uznesenie a tento bod končí. V takom prípade budem hlasovať aj ja za. Ale nemôžete porušiť poradie prihlásených, aby teraz niekto vystúpil. Buď končíme rozpravu a bez uznesenia, alebo pokračuje rozprava, pokiaľ nezaznejú v rozprave návrhy na uznesenie.

    Ďakujem.

  • Chcel by som znova upozorniť, že naozaj odchádzame od hlavného bodu. Bodom je tu práve posúdenie korešpondencie pána prezidenta s pánom Ormem a toto by sme mali v podstate prerokovávať. Zároveň s celou rozhodnosťou by som chcel zdôrazniť, že sústavne sa predkladá zdanie, že tu sa udiali nejaké nedemokratické kroky presilovky. Celý čas, už tri roky prebiehala trvalá masmediálna presilovka proti určitým prúdom a určitým smerom v slovenskej politike, a to bolo podľa tých, ktorým slúžila, všetko v poriadku. Volebné výsledky však dvakrát ukázali, že stanovisko veľkej časti obyvateľstva nie je toho názoru, ako presila masmédií. Tieto sily mali možnosť sústavne mať mocenské pozície v rozhlase. Pán bývalý riaditeľ rozhlasu predsa denno-denne demonštroval svoju straníckosť, svoju jednostrannosť, svoju neobjektivitu. Bez takéhoto videnia pôsobenia verejnoprávneho rozhlasu a televízie je veľmi ťažko inak chápať oprávnenú nespokojnosť s takouto praxou. Prosím, uvedomme si to. Je to jednoducho trvalá jednostrannosť, ktorá sa vo verejnoprávnom rozhlase a televízii diala a ide o nápravu, ide o narovnanie riešenia. Nejde o mantinelový prevod z jednej strany na druhú. To nie je pravda, veď vy to sami, vážení páni poslanci z opozičného tábora, veľmi dobre viete. Viete si spočítať periodiká, viete si spočítať rozsah tlačeného slova a viete, v akom rozdelení vlastne pôsobí.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

  • Chcel by som reagovať najprv na pána Kňažku. Nebol to dohad, ale boli to informácie od členov delegácií klubov, ktoré navštívili pána prezidenta. Ale opozícii sa tu darí, ako vždy sa darilo tejto opozícii, krásne obchádzať podstatu. Chcel by som počuť priame odpovede. Je napríklad veta - len jednu citujem, lebo mám krátky čas - o tom, že na Slovensku nie je sloboda tlače, platná alebo nie? Je na Slovensku sloboda tlače alebo nie je? Ak nie je, tak má pán prezident pravdu, ak je, a vy všetci viete, že je, to netreba ani dokazovať, pán prezident mal prinajmenej na to reagovať. Vy, pán Šimko, a tutti quanti, to je môj obľúbený výraz, ako mi to opozícia vyčíta, chodíte okolo horúcej kaše. Odpovedzte na konkrétny text sémanticky, ktorý pán Kováč tak spochybnil, na konkrétny význam listu jedného, listu druhého. To ste sa ani jeden nepokúsili. Pán Šimko nám tu prečítal lekciu o tom, že vlastne má pán Orme pravdu, tak to vyznelo, ale keď to rozmelníme na drobné, tak pravdu nemá. Všetky jeho tvrdenia sú nepravdivé, začínajúc pánom Košickým, atď. O to teraz ide.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že tu doteraz nebol daný návrh na uznesenie, navrhujem takéto uznesenie: Poslanci HZDS, ZRS a SNS sa zaväzujú, že výsledky pamätnej noci z 3. na 4. novembra dajú na poriadok a ospravedlňujú sa prezidentovi republiky. Prosím, aby o mojom návrhu na uznesenie sa hlasovalo bez rozpravy.

  • Musím vás upozorniť, že návrh bol daný aj v prejave predsedu klubu HZDS pána Cabaja, a takisto bol daný pánom poslancom Haťapkom.

    Návrh na uznesenie bol, že treba prijať uznesenie.

  • Ale nebol daný text. Ja som dal text. Text nedal pán Haťapka, čiže ho dopĺňam.

  • Bude sa k nemu otvárať diskusia. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, že vystupujem v tejto diskusii, pretože som to vôbec neplánovala, ale nakoľko sa neustále spomína rokovanie parlamentu z 3. na 4. novembra a všetko sa vlastne odvíja od tohto, chcem vám pripomenúť, dámy a páni z terajšej opozície, že ste sa vtedy schôdze nezúčastnili, dobrovoľne ste odišli, a preto ste sa vzdali aj možnosti predkladať nejaké návrhy na členov rady a na všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli. Zostal tu jeden jediný poslanec. A keďže sa držíte toho hesla, že brvno vo svojom oku nevidíte, ale smietku v oku opozície vidíte, dovolím si aj ja odcitovať zo stenografického záznamu 30. schôdze Národnej rady, a to práve pána poslanca Mikloška, ktorý sa takto prihovoril vtedajšej opozícii: "Chcem len v mene nášho klubu pripomenúť, že dnes ťaháme dovtedy, dokiaľ schôdzu neskončíme. Ak ste unavení, môžete odísť. Pokiaľ budeme uznášaniaschopní, budeme pokračovať. To znamená, že táto schôdza skončí a bude pokračovať ďalšia schôdza, ktorá je mimoriadna." Takže pripomínate niečo, čo ste dávno urobili v apríli roku 1994.

    Ďakujem.

  • Vážená kolegyňa Aibeková, viete, tá dlhá parlamentná noc z 3. na 4. či sa nám to páči alebo nie, kultúrne a politicky rozdelila túto spoločnosť.

  • Šum v sále.

  • Mali by sme smerovať k niečomu inému, aby sme tú medzeru medzi nami zatvárali a nie, aby sme ju ešte viacej rozširovali. Preto by som sa chcel vrátiť k slovám, ktoré tu povedal môj ctený kolega Augustín Marián Húska. Myslím si, že ide o to, aby sme spoločne dospeli k skutočne verejnoprávnym inštitúciám, aby sme všetci mali vždy istotu, že ku každej politickej strane a ku každému politikovi sa bude verejno-právny Slovenský rozhlas a Slovenská televízia správať podľa rovnakých pravidiel, že v období predvolebnej kampane sa počas televíznych novín nebudú vysielať šoty z volebných mítingov neskôr víťazného hnutia, ktorému bol, ako sa potom povedalo, riaditeľ politicky poslušný, atď.

    Preto sa vraciam k tomu, čo som už povedal. Pripravme, možno aj na základe stretnutí predsedov poslaneckých klubov spoločne program na niektorú zo schôdzí Národnej rady, aby sme všetky problémy, ktoré okolo verejnoprávnych elektronických masmédií sú, spoločne vyriešili tak, aby sme sa prestali podozrievať, aby sme mali tú istotu, o ktorej som teraz hovoril.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, chcel by som odpovedať pánu Slobodníkovi, ktorý dal konkrétnu otázku, či veta, ktorú pán prezident napísal v liste, že na Slovensku nie je sloboda tlače, je pravdivá alebo nie. Teraz veľmi zvažujem, či pán Slobodník nemá iný list ako ja, pretože ani v anglickom texte ani v slovenskom takáto veta uvedená nie je, takže sa nedá vyjadriť, či je pravdivá alebo nie je pravdivá. Prosím vás, keď chceme konkrétne otázky, hovorme skutočne konkrétne. Nerobme tu ekvilibristiku so sémantikou a logikou, ktorá navyše nie je celkom presná, ale buďme takí dobrí a ohľaduplní k sebe a pýtajme sa potom na konkrétne veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták. Prepáčte, pán poslanec Kňažko, nebolo tam zase vaše meno. Prosím, najskôr pán poslanec Kňažko. Prosím, keby ho technika prepojila.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som upozorniť na jednu vec, o ktorej sme tu dnes hovorili, ale hovorili málo. V tú pamätnú noc tu síce nesedeli opoziční poslanci, ale do hlbokej noci tu sedeli zástupcovia diplomatických zborov, sedeli tu zahraniční novinári. Neboli to a nie sú to nepriatelia Slovenska. Svoje veľké znepokojenie vyjadrili demaršom, veľmi zrozumiteľným. Druhé znepokojenie nastalo, keď ste to, pán predseda, vysvetľovali a interpretovali tento demarš ako vyznamenanie. A to sú, prosím, faktory, ktoré vytvárajú obraz o našej spoločnosti, o riešení našich vnútropolitických pomerov. Nie zlí novinári, nie zlí opoziční poslanci, ale to, čo sa tu dialo v tú noc. Na základe ich vlastných analýz a pozorovaní dospeli k takémuto názoru. To jednoducho nemožno poprieť.

    Rád by som ešte odpovedal priamo pánu poslancovi Slobodníkovi. Áno, je tu hrubo zmanipulovaná slovenská televízia, ktorá počas volebnej kampane porušila volebný zákon. Konštatovala to volebná komisia, konštatovala to Rada Slovenskej televízie. Ten skeč, ktorý mal vyzerať ako náhoda, plus tá správa z Tomášikovej z HZDS, to všetko prispelo k zmanipulovaniu volieb a k porušeniu zákona. A televízia i po výmene riaditeľa, zrejme rovnako poslušného, a prajem vám väčšieho odborníka, ostáva rovnako zmanipulovaná.

    A ešte jednu poznámku na záver, ktorá sa týka poslanca a riaditeľa rozhlasu pána Tužinského. Nechcem pochybovať o vašich odborných kompetenciách. Je zbytočné porovnávať to s čímkoľvek, s univerzitou, atď. Asi sme prepočuli to, čo povedal pán Ftáčnik. Niet v demokratickej krajine riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie, ktorý je takto angažovaný v politickej strane. Tým, že zotrvávate v tejto funkcii a súčasne ste poslancom politickej strany, robíte oveľa viac zlého pre obraz Slovenska, ako ktoríkoľvek zlí a neprajní novinári platení zahraničnými agentúrami, ktorých nitky už pomaly začínate pociťovať, pán Slobodník.

  • Najskôr kým vystúpi pán podpredseda Ľupták, pánu poslancovi Kňažkovi: Pán poslanec, dobre viete, že z každého stretnutia (šum v sále) - pán poslanec Kňažko ma vyzval, som povinný mu odpovedať. Viete, že z každého stretnutia so zahraničnou delegáciou alebo s niekým, s ktorým sa riešia politické otázky, sa robí zápis. V tomto zápise, keď si ho pozriete, je napísané, že tieto slová použili páni veľvyslanci, ktorí demarš doniesli, aby sme to považovali za priateľské upozornenie. Nič iné som nepovedal. Ja to v zápise, môžete si to pozrieť.

    Prosím, pán podpredseda Ľupták.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcem na niektoré otázky a vyjadrenia aj ja reagovať. Pán Kňažko, povedali ste, že televízia je manipulovaná. Pred dvoma týždňami sme dali avízo do televízie, že naša strana zasadá a že je tu hosť z Francúzska, aby televízia natočila naše zasadnutie. Neprišla, nič sa nevidelo. A je to strana, ktorá je vo vládnej koalícii. Vy ste v Uľanke zasadli za jeden stôl a už aj o vás vysielali minulý týždeň. Ako je manipulovaná, pýtam sa? Prečo plačete nad rozliatym mliekom? Mali ste možnosť, ukážte ľudu tejto krajiny, že budete robiť takú politiku, aby vás ľud bral. Aj my ju musíme robiť takú. A divím sa vám, keby minulý režim nebol existoval, neviem, čo by ste boli vynášali na svetlo sveta. Ale všetci ste v tom mali vzdelanie, všetci ste ho získali, teda musíme povedať, že ste ho získali podvodom, keď osočujete ten režim. Museli ste ho získať podvodom. Mne nebolo dopriane to, aby som mohol ísť študovať, pretože som sa postavil proti tomu režimu takisto. Bol som vyhodený, ale vy, čo ste získali aj dva-tri tituly, dnes tu osočujete.

    Prečo plačeme nad jedným televíznym redaktorom a moderátorom, ktorého prepustíme? Nad 350 tisíc robotníkmi nikto neplače, ani pán Orme sa nepýta, koľko u nás zarábajú robotníci, ženy na východe, atď. Nikto sa nebude pýtať, len tu ideme plakať, čo sa tu len stalo a čo sa tu deje. Pre Boha živého! Myslím si, že by sme sa mali zaujímať o to, ako ľudia žijú dole. A o to sa, pán Kňažko, nezaujímate ani vy, ani pán Černák, ani nikto z vás, ani pán Čarnogurský.

    Ďalej vám chcem povedať, že som nikdy nebol proti tomu a vždy som aj v minulom režime hovoril, že režim padol preto, že nedovolil novinárom písať pravdu, nedovolil kritizovať. Nie režim, ale politici, lebo režim nie je zlý. Ani jeden režim - povedal by som - nemusí byť zlý. Ale režim robia ľudia a záleží na tom, ako ho robia. Žurnalisti, spisovatelia v ťažkej dobe ľud tejto krajiny pomýkali dopredu, snažili sa ho zjednocovať, no dnes mnohí sa snažia rozbíjať. Poviem príklad. Prečo sa o nás alebo o mne toľko hovorí, že som radikál, že som ultraľavičiar a neviem čo všetko, že naša strana je neviem aká. Pýtam sa vás, pán Kňažko, asi sa nebudete smiať, musím to otvorene povedať, kto ženie do radikalizmu ľud tejto krajiny? Na to sa pozrime. Kto ženie robotníkov do radikalizmu? Ak žena, ktorá zarába vo Vranove nad Topľou 3 300 Sk, asi sa smiať nebudete, keď príde sem, a príde sem dav ľudí a spýta sa vás. Tí už nebudú kolom búchať na dvere ako na starej Národnej rade, ale spravia tu poriadky. Áno, my politici ich ženieme do radikalizmu. A to si uvedomte.

    Myslím si, že netreba robiť z toho nejakú tragédiu, pretože, môže o mne písať redaktor novín, či Nového času pán Škorňa, či v ktorýchkoľvek iných časopisoch, pán Bača v SME, ale nemôže ma dehonestovať. Nemôže ponižovať moju rodinu. To je setsakramentský rozdiel. Keby redaktor na Západe spravil to, čo spravili v Novom čase, že fotografiu mojej netere zverejnili na prvej strane Nového času, čo vôbec nebola ona, nikdy v histórii nebola v Bratislave, oni ju vyfotografujú a napíšu, že strýko ako robotnícky boss sa chváli, že sa bude voziť v Hyundai. Pýtam sa vás, pre Boha živého, keby toto spravil novinár na Západe, tak majiteľ denníka si nedovolí, aby ho ďalej držal a ten by už nikdy v histórii do novín neprišiel písať, aby jeho denník zlikvidoval. Ale my tu takýchto ľudí platíme. Nech ma kritizujú, nech píšu, Ľupták je taký alebo onaký, ale nech ma nedehonestujú, nech ma neponižujú.

    Všimnite si, aj včera brat pána Ftáčnika ako len múdro hovoril, ako len hovoril, ako murári tu nemôžu byť, lebo vymurujú krivú stenu, a tí múdri tu musia byť. Veď ste tu boli štyri roky. Kam ste tento ľud doviedli? Pýtam sa: Kam? Neobhajujem minulý režim, ale vás sa pýtam, kam ste ho doviedli.

  • Pán podpredseda, máte dvadsať minút.

  • Obohacujete sa na tomto ľude, ktorý tu tvorí majetok štyridsať rokov. A ja som ho tvoril, ako vy všetci, ale vy bohatnete a ľud ženiete do chudoby. Kedy sa vy, pán Čarnogurský, pán Mikloško, ako povedal, že chce prijať uznesenie, kedy sa oni ospravedlnia ľudu tejto krajiny? Som zvedavý.

    Ďakujem vám.

  • Mám inú záležitosť, ale pán podpredseda Národnej rady Ján Ľupták, vy ste ústavný činiteľ, vy ste jeden z najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu, a preto by som vás žiadal, aby ste sa nevyhrážali ostatným ústavným činiteľom, že použijete neústavné prostriedky na to, aby ste ich umravnili. To vás žiadam. Prečítajte si, čo ste povedali a zamyslite sa nad tým, a neobviňujte novinárov, že niečo o vás píšu. To je jedna vec.

    Druhá vec, aby som bol trošku ústretový voči vládnej koalícii, musím povedať, že v jednom s ňou súhlasím: Nie je to pravdivo uvedené ani v liste pána Ormeho, ani v liste pána prezidenta. Tie skutočnosti, ktoré sú tam kritizované, nenastali po voľbách roku 1994, nastali až 3. a 4. novembra 1994.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč už dnes zahral menej inteligentného, než je. Vážim si jeho inteligenciu, preto hovorím. Najprv sa zatváril, že iba z Národnej obrody sa dočítal o utajenom zázname zo zasadnutia vlády v čase, keď on bol - a teraz poprosím pána premiéra, aby vytiahol ten záznam, aby sa všimlo, čo povedal vtedy pán podpredseda vlády Kováč. Bolo to vo februári 1994, keď ešte verne slúžil aj s pánom Moravčíkom pánu Mečiarovi, teda vláde. Takisto sa zahral, totiž podsunul mi myšlienku, že citujem z listu pána prezidenta Kováča - myšlienku o slobode tlače. Tá myšlienka je obsiahnutá v liste pána Ormeho. A síce, hovorí sa tam, mám tu ten text, bohužiaľ, čítam z angličtiny, tak prepáčte nejaké kostrbatosti - Výbor na ochranu novinárov prísne odsudzuje každé opatrenie, ktoré obmedzuje slobodu tlače a vyzýva pána prezidenta, aby to napravil. Čiže, povedal to pán Orme.

    Pán Kňažko takisto chytrým, šikovným ťahom sa presunul z tlače do televízie. Tlač je tlač, a to vari vie aj pán Kňažko. Je tu vyhrážka, lepšie povedané konštatovanie, že tu nie je sloboda tlače. Pýtam sa ešte raz všetkých vás z opozície, je tu sloboda tlače? Nech niekto vstane a povie, že na Slovensku nie je sloboda tlače. Trúfne si to niekto? Dokonca aj pán Leško v odpovedi, z ktorej dnes pán Kováč citoval, si netrúfol na túto otázku odpovedať ináč, ako sa patrí, že teda sloboda tlače tu je, len tú druhú otázku už potom prihral čitateľom, pretože sa neodvážil na ňu odpovedať v nezhode s pravdou.

  • Som rád, že pán kolega Slobodník potvrdil, že forma spolupráce s pánom Mečiarom znamená slúžiť Mu. Prajem mu naďalej veľa úspechov.

  • To po prvé.

    Po druhé - hovoril som o televízii s veľmi konkrétnymi argumentmi, ale tie si akosi prepočul. Rovnako v rozhlase.

    Rád by som ešte povedal pánu podpredsedovi Ľuptákovi - pán kolega, vy sa nestavajte do čela ľudu, ani do čela všetkých robotníkov. Možno 12, 13 % robotníkov verí tomu, čo hovoríte, a možno veľká časť z nich, tých ďalších, rovnako ako ja sa smejeme, pretože na to, že ste vysoký ústavný činiteľ, by ste mali trošku viac vedieť o tom, čo robíte. Ale to je vaša vec. A okrem toho dovoľte mi, aby som sa znovu zasmial a budem sa smiať, pretože do roku 1989 nás často odsudzovali za protisocialistické intonácie alebo protisocialistické smiechy. Dnes už to, dúfam, nie je možné, i keď viem, že pociťujete istú nostalgiu za tými časmi, keď ste pôsobili ako úderník. Ale vy už nie ste päť rokov robotník, vy už možno vôbec neviete, čo to je. Zamyslite sa nad tým.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi zareagovať jednou poznámkou. Pán podpredseda Ľupták, dovoľte, aby som si vyprosil - použili ste jednu vetu, dovolím si citovať: "Keby nebol minulý režim, na čo by sme sa vyhovárali?" Upozorňujem vás, že keby nebol minulý režim, tak aj robotníci, ktorých sa snažíte zastávať, sú presne na tej istej úrovni, ako všetky okolité civilizované štáty. Takže, naozaj táto vetička je nemiestna a kolegom ju dávam veľmi do pozornosti, pretože sa obávam, že podobné útoky spochybňujú vývoj po roku 1989 a je to skôr hrozba, ktorú sa nám snažia kolegovia implantovať. Je to veľmi nebezpečné, dávajte na to pozor.

  • Vážený pán podpredseda Ľupták, pokiaľ skutočne ste sa nevyhrážali neústavnými krokmi, tak ako hovoril kolega Hrnko, to znamená, že sem prídu robotníci alebo robotníčka z Vranova a spravia poriadok, tak ak sem skutočne príde tá žena, ktorá zarába 3 300 korún a skutočne jej treba pomôcť, tak v parlamentne fungujúcej demokracii sa opýta vás, vládnej koalície, opýta sa vás konkrétne, ako ste mohli podporiť také rozpočtové provizórium, ktoré je vyslovene proti ľudu tejto krajiny. Tá robotníčka je z Vranova nad Topľou a prezident má vysokú podporu vo Východoslovenskom kraji, takže opýta sa vás konkrétne, prečo zabíjate čas v parlamente tým, že napádate hlavu štátu, ktorú si vaši voliči ctia, a predovšetkým na východnom Slovensku, a prečo neriešite to, čo skutočne ich trápi a čo im pomôže.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Slobodník, nikto z nás nie je povinný odpovedať na vaše otázky, ale tým spresnením formulácie vašej otázky ste práve vy povedali nepriamo, že nie je sloboda slova v televízii a v rozhlase, teda vo verejnoprávnych inštitúciách.

  • Chcel by som reagovať na pán Kňažka. Tvrdil, že bol pred rokom 1989 prenasledovaný za takzvané protisocialistické smiechy. Keď sledujem Slovenskú televíziu a najmä záznam inscenácií, ktoré išli pred rokom 1989, prepáčte, pán Kňažko, je to skutočne analýza programu Slovenskej televízie od apríla do novembra 1994, myslím si, že ste boli jediným socialistickým hercom na Slovensku. Veď zo 62 inscenácií z totalitného obdobia ste vy, pán Kňažko, vystupovali v 32, teda vlastne v každej druhej inscenácii.

    Ďakujem.

  • Chcem len pánu Černákovi povedať - myslím si, že bol si výrobár, pán poslanec, ty si bol minister. Bol si? Bol. Ja som x-krát povedal, že transformácia ekonomiky a trhová ekonomika sa dala robiť úplne ináč. Ľud tejto krajiny nemusel prísť tak dobitý, ako prišiel. Je to vaším pričinením, ktorí ste to robili. Vtedy ste ma nepočúvli, ani ty sám osobne. Ja sa nevyhrážam, len hovorím to, čo ľudia hovoria. A myslím si, že mám právo verejne vám tu povedať to, čo mi povedali nie tisíc ľudí, ale desaťtisíce ľudí. Tak len hovorím, aby sme si uvedomili tu všetci, takisto ja ako všetci, aby sme sa zamysleli nad tým, čo sa robí v tejto krajine.

    Ďalej, chcem vám mnohým povedať, že vám ani jeden režim nevyhovoval, ani socialistický, ani kapitalistický vám dnes nevyhovuje, lebo chcete vládnuť. Ale utrpeli ste porážku a musíte pochopiť, že na to sú štyri roky, aby ste si uvedomili, že treba robiť takú politiku pre ľud tejto krajiny, aby vás volil, aby nás nevolil, aby mňa a moju stranu nevolil. Robte takú politiku. Nič iné od vás nežiadam. Ale nerýpte, prosím vás, nepodrývajte a nedehonestujte mojich ľudí. To nerobme jeden voči druhému. Nič inšie od vás neprosím.

  • Vážení kolegovia, ktorí teraz svorne bojujete za demokraciu, ja sám už viac týždňov čelím ostrým útokom svojich voličov a kolegov v Združení robotníkov Slovenska. "Načo sme vás volili?" - rozhorčujú sa, "aká je to demokracia, aký je to slobodný štát, ak si väčšina nemôže dovoliť zmenu v redakciách, v televízii a v rozhlase. Maďarská vláda napríklad si môže dovoliť odvolať z televízie aj dvesto ľudí a vy nemôžete ani dvoch?" "Nemôžeme" - zvyčajne odpovedám - "väčšina je, žiaľ, zatiaľ slabšia, než menšina."

  • Vážená Národná rada, veľká časť z vás sa tu oháňa záujmami ľudí, záujmami spoločnosti. Myslím, že by sme si mali každý z nás zodpovedať na otázku, či skutočne toho obyčajného človeka, možno aj tú robotníčku z Vranova, ale aj spústu iných ľudí zaujíma toto naše celodenné pitvanie jedného listu prezidenta, či skutočne ich zaujímajú všetky tie invektívy a vzájomné ostrovtipy, ktoré si tu vymieňame, či nemá táto spoločnosť iné problémy, ktorým sme venovali oveľa menej času a ktoré sa ukončovali ukončením rozpravy. Myslím si, že by bolo potrebné v tomto prípade túto rozpravu skutočne ukončiť, lebo tento bod veľmi nectí túto Národnú radu.

  • Naprosto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Volf. Zvyčajne sa nehlásim do faktických pripomienok, ale keďže dnešný deň je typickou prehliadkou strateného času, tak si myslím, že už tých 10 minút menej alebo viac tejto trápnej fraške, tomuto zboru už viac neublíži, ako jej ublížilo predloženie tohto bodu programu.

    Ctenému kolegovi pánu Andelovi by som chcel povedať, že práca v televízii, vo filme bola vždy na základe ponuky a dopytu. Viete, tam sa nedalo presadiť iným spôsobom. Hral som vo viac ako 200 inscenáciách a desiatkach filmov. A pokiaľ ide o tie protisocialistické smiechy, to bolo v divadle, ale tam ste vy nechodili. To ste ešte nevedeli, že raz na vaše určite najväčšie prekvapenie budete predsedom výboru pre vedu, školstvo, vzdelanie a kultúru.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som povedať, že raz pán podpredseda Národnej rady Augustín Marián Húska povedal jednu úvahu, že Slovensko je križované siločiarami záujmov rôznych mocností. Neviem, či je to úplne tak, nechcem robiť Slovensko pupkom sveta, ale na druhej strane chcem povedať, že naozaj mám aj ja také skúsenosti, že tie krajiny, ktoré budú rozhodovať o tom, či sa dostaneme do tých spoločenstiev, do ktorých smerujeme, alebo nie, majú až neuveriteľne podrobné informácie. Napríklad také, a možno to vyvolá trošku úsmev, že pri istej odľahčenej diskusii už po hlavnom rokovaní sa ma istý vysoký činiteľ senátu spýtal, ako sa má pani Barby. Zostal som v rozpakoch, vtedy som ešte nevedel, kto túto prezývku u nás má. Až potom som sa to dozvedel. Ale to len na okraj.

    Chcem povedať, že ak tu ide o to, či tento list, ktorý prerokúvame, je pravdivý, alebo nie je pravdivý, na to môžeme dať odpoveď všetci. Ak naozaj sa ukáže, že v našej televízii, v našom rozhlase zatiaľ demokracia ešte stále má určitú líniu, i keď za to pán riaditeľ Tužinský v istých novinách začína byť tzv. čitateľmi kritizovaný, myslím si, že ak dokážeme, že toto všetko tu funguje a že je to demokratické, potom aj títo páni, ktorí sa na nás obrátili, alebo tento pán riaditeľ dostane odpoveď, či tento stav je pravdivý, alebo nie. Je to teda v našich rukách.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

  • Ešte raz odpoviem pánu Kňažkovi. Áno, bol som úderníkom, možno som bol aj priekopníkom. Nikdy sa za svoju prácu hanbiť nebudem, tak ako ste sa hanbili vy. Ja som tú čiernu jamu nevybudoval, pán Kňažko. Ja sa nehanbím za to, čo som spravil. Nikdy nebudem ponižovať svoju prácu, ktorú som vykonal v tejto spoločnosti, lebo išla na prospech ľudu. Ale vás sa chcem spýtať, pán Kňažko - pána Valacha ako herca vyhodili za to, že odmietol hrať proticirkevné úlohy, ale vy ste socialistických hrdinov hrali.

  • Vážení kolegovia, dovoľte, aby som upriamil pozornosť na jednu vetu v liste pána Ormeho. Z toho vidíme, do akej miery sú tie nitky spojené nielen s nejakým vonkajším pozorovaním, ale predovšetkým s prisúvaním materiálu od nás. Tá veta je: "Ako horeuvedené príklady dokazujú, uvádza do verejného vysielania etiku politického partizánčenia". Pojem partizánčenie sa v podstate v západnom slangu v terminológii jednoducho nepoužíva. To je pojem, ktorý je vyslovene našej domácej proveniencie a celkom určite odtiaľto prihratý.

    A ešte jedno by som prosil. Môžeme mať rozdielne názory, prosím vás, ale neútočme na niekoho v takom slova zmysle, že ho obviňujeme, že je nedostatočne kultúrny, atď. Takéto diskvalifikovanie by nebolo dobré. Pán poslanec Kňažko, myslím si, že to nerobí dobre, predsa nie sme tu na to, aby sme posudzovali mieru kultúrnosti navzájom. Je to nedobrý spôsob.

  • Ak si pán kolega Kňažko spomína na roky pred rokom 1989, veľmi dobre vie, že 40 % vstupeniek bolo vypredaných odborom. A ako učiteľ odborovej školy, bohužiaľ, som povinne musel ísť pozerať sa i na vás. To je prvý moment. Druhý - aká bola hlúpa tá ŠtB, keď na divadelných doskách ste sa usmievali ako protisocialistický živel, v rozhlase, v televízii a vo filme ste boli predstaviteľom socialistického realizmu. Ja som s invektívami nezačal.

  • Odpusťte, ale dnes tu posudzujeme prvého človeka v tomto štáte a hovoríme o jeho kultúre, alebo hovoríme o tom či mohol, alebo nemohol prejaviť svoj názor a či ten názor poškodil, alebo nepoškodil túto krajinu, takže zákonite sa dostávame týmto komparatívnym spôsobom aj k nám samotným, a myslím si, že na niečo to je užitočné. Ak niekto je vo vysokej funkcii, ktorá si vyžaduje určitú odbornosť, samozrejme, musíme ju posudzovať a musíme vo vysokej štátnej funkcii posudzovať aj kultúru prejavu. To je, myslím si, celkom zákonité. A je pravda to, čo povedali pán kolega Ľupták a pán kolega Andel, kým som bol ešte mladý, nerozhľadený a povedzme si to rovno hlúpy, hral som aj vás - socialistických hrdinov.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, moja poznámka je čisto jazyková, ale prosím, keby sme tu nevnášali veci, ktoré nie sú celkom pravdivé. Nemyslím, že by ste mali povinnosť vedieť anglicky, ale slovo partisanship neznamená partizánčenie, ale straníckosť, ako bolo správne preložené v dokumentoch, ktoré sme dostali, a používa sa bežne v anglickom jazyku, pretože party je strana a straniť sa nedá vyjadriť inak ako týmto spôsobom. Angličania teda používajú slovo partisan, non partisan, ako stranícky a nestranícky, bipartisan ako dvojstranícky a podobne. Nám to znie smiešne, lebo slovo partizán používame v inom zmysle, ale angličtina ho v takomto zmysle pozná a nie je to slovenskej proveniencie.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, trpezlivo počúvam všetkých, podľa rokovacieho poriadku vám všetkým dávam právo vyjadriť sa v rámci troch minút, ale prosil by som vás, keby číslo tri s menom Marián Andel bolo už v rámci faktických poznámok posledné, aby sme sa vrátili skutočne k tomu, o čom chceme rozhodnúť.

    Prosím, sa páči pán poslanec Slota.

  • Vážení prítomní,

    chcel by som len zdôrazniť, že skutočne, ako tu viacerí predrečníci povedali, aby sme sa držali merita veci a nerozprávali o niečom inom. Chcel by som zdôrazniť kolegovi Kňažkovi, že rozprávame tu o prvom človeku štátu, ako to on vyjadril. Osobne si myslím, že prvý, druhý, tretí - kto je prvý a kto je tretí? Osobne pre mňa je v tomto štáte na prvom mieste záujem štátotvorného národa. A hocikto v tomto štáte bude robiť proti záujmu tohto národa, nech je to hocikto, tak bude prerokovávaný v tejto inštitúcii, pretože toto je najvyšší orgán štátu. Zatiaľ Slovenská republika je parlamentnou demokraciou a v parlamentnej demokracii číslo jedna je parlament. Čiže, nehovorme o jednotke, dvojke, trojke. Keď niekto robí proti tomuto štátotvornému národu, tak sa to tu bude prerokovávať a ten človek by mal mať toľko úcty, aby v parlamente vyjadril svoj názor k tomu listu, ako bola vznesená požiadavka zo strany parlamentu.

    Chcel by som ešte zdôrazniť, že mnohokrát tu bolo pertraktovaná skutočnosť, či je tu demokratická, nedemokratická tlač, či sa niekto utláča, alebo neutláča. Osobne si myslím, že napríklad národná tlač je totálne utláčaná, pretože skutočne nemá prostriedky. A zhodou okolností tá pseudodemokratická nemá absolútne nijaké problémy. Určite financie na to, aby nemala problémy, nedostáva od našej opozície, dostáva ich, samozrejme, zo zahraničia, a určite sú to veľmi presné a identifikovateľne smerované investície so svojím účelom a efektom. Bohužiaľ, tu niekto demokraticky chce silou-mocou presviedčať Slovákov o tom, že táto demokratická tlač je tá najdemokratickejšia? Osobne si myslím, že je to pravý opak toho, čo sa tu tvrdí.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy, vážení páni, čo som napočítal, odznelo zhruba 34 faktických pripomienok alebo poznámok. Dovoľte mi z tohto miesta v mene svojom a v mene môjho kolegu pána Polku ukloniť sa pred politickou prezieravosťou predstaviteľov maďarských politických strán, ktorí tu po celý deň mlčia.

  • Chcel by som zopakovať druhýkrát, že s invektívami som nezačal, ale prosím. Chcel by som reagovať na pána Kňažka. Pán Kňažko, súhlasím s vami, že nie ste mladý, ale o tom druhom, čo ste tvrdili, dovoľte mi vážne pochybovať. A podľa vystúpenie zrejme nie som sám v tejto rokovacej miestnosti, kto je presvedčený o tom, že hlúposť nestárne.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som vás upozorniť na to, že i napriek tomu, že sme mlčali, ste sa niektorí snažili trikrát otvoriť maďarskú otázku.

  • Ďakujem. Využívam to, že sa nikto nehlási a vyhlasujem prestávku do 17.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dohodli sme sa, že budeme pokračovať o 17.15 hodine, už je vyše desať minút naviac, prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako sme sa rozišli na prestávku, ako som prerušil rokovanie schôdze, pán poslanec Haťapka dal procedurálny návrh, ktorý hovorí, že treba prijať uznesenie a ukončiť rozpravu. Pán poslanec Mikloško dal druhý procedurálny návrh na prijatie uznesenia. Prosím, aby ho sformuloval presne, lebo ho mám napísané len v bodoch a budem musieť dať hlasovať aj o tomto návrhu.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení pán Smolec, pán Cabaj, pán Hofbauer.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Haťapku, aby bolo prijaté uznesenie a ukončená rozprava. To znamená, že najskôr musí byť známe uznesenie, musí byť predložené. Pán Cabaj bol v rámci rozpravy prihlásený k tomuto uzneseniu, preto ho prosím, aby predniesol návrh na uznesenie.

    Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

  • Pán predseda, návrh uznesenia predsa dal František Mikloško, ja ho tu mám a môžem ho zopakovať.

  • Áno, budeme o ňom hlasovať. To som predsa povedal.

  • Nie. Prvý návrh mal pán Haťapka.

  • Pán Haťapka mal len procedurálny návrh.

  • Budeme hlasovať aj o návrhu pána Mikloška, neprejdeme ho bez hlasovania. To som predsa povedal. Pán Cabaj ide čítať podľa návrhu pána Haťapku uznesenie, veď si pozrite, ako ide poradie. Bude sa hlasovať aj o návrhu pána Mikloška na uznesenie. Pán Cabaj teraz nevystupuje v rámci rozpravy, vystupuje s návrhom na uznesenie, ktoré dostanete hneď doručené, ako ho bude čítať.

    Prosím, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, veľmi nerád, ale môžeš mi povedať, podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku predkladá teraz pán Cabaj návrh uznesenia? On nie je momentálne v poradí prihlásených do rozpravy.

  • V poradí prihlásených je pán Ján Smolec. Pán Ján Smolec sa vzdal, nasleduje Tibor Cabaj, potom ide Hofbauer.

  • Pán Haťapka dal návrh na ukončenie rozpravy a o tom sa bez rozpravy hlasuje.

  • Pán Haťapka dal najskôr návrh na prednesenie uznesenia, pán poslanec, pozrite si zápis, prosím, aby ste ma teraz nerušili.

  • Ale musí sa o tom hlasovať.

  • O procedurálnom návrhu sa musí najskôr bez rozpravy hlasovať.

  • Ale o procedurálnom návrhu na ukončenie rozpravy sa musí dať hlasovať. Pán Cabaj vystupuje ešte v rámci rozpravy. Prihlásil sa s faktickou poznámkou.

  • Pán predseda, to nemôže.

  • Pán poslanec Cabaj vystupuje s faktickou poznámkou.

  • Neprihlásil sa, ale veľmi dobre sme počuli, že pán poslanec Haťapka dal procedurálny návrh. O tomto procedurálnom návrhu je potrebné hlasovať. Nie je možné predsa dať procedurálny návrh, o ktorom sa bude hlasovať, keď nastanú také a také skutočnosti. Proste to bol procedurálny návrh.

  • Pán poslanec, pán Haťapka dal presne návrh, aby sa prijal návrh uznesenia a aby sa skončila rozprava.

  • Návrh uznesenia bol doteraz podaný, v doterajšom priebehu. Bol podaný návrh uznesenia. Je tu procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Neviem, prečo sa tomu tak brániš.

  • Pán poslanec, dajme si to do poriadku. A prosím, budeme hovoriť podľa toho ako sa hlásime. Bola tu rozprava k šiestemu bodu programu. K tejto rozprave bolo povedané, že sa prijme návrh na uznesenie. Predniesol to pán poslanec Haťapka, čiže treba predniesť návrh na uznesenie. Návrh na uznesenie sa prednesie. Musí sa hlasovať o skončení rozpravy a musí sa hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Mikloška. Toto je postup, ktorý chcem zachovať, nič iné, ani nič menej.

  • Viem, len upozorňujem, že pán poslanec Haťapka dal návrh, aby sa dal návrh uznesenia a potom sa hlasovalo o ukončení rozpravy. Nepovedal, že to má pán Cabaj predniesť.

  • Návrh uznesenia bol podaný, takže teraz nastáva situácia, o ktorej pán poslanec Haťapka hovoril, aby sa hlasovalo o ukončení rozpravy.

  • Prosím, je to presne to isté. Ak nechcete, aby bolo prečítané uznesenie, tak je to presne ten postup, ako povedal pán poslanec Šimko. Ak chcete, aby bolo prečítané uznesenie, tak je to, čo hovorím ja. Neviem, pán poslanec Šimko, prečo sa my dvaja teraz tým zaoberáme, keď chceme obidvaja to isté.

    Pán poslanec Černák má faktickú poznámku.

  • Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby ste odpovedali na otázku pána Šimka, podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku postupujete, pretože teraz je na poradí procedurálny návrh Kamila Haťapku, o ktorom musíme hlasovať. Ak ho nestiahne, musíme o ňom hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Šimkovi som dal jednoznačne odpoveď, takže nie je tu problém. Pán poslanec Haťapka chce svoj návrh skonkretizovať. Prosím, pán poslanec Haťapka.

  • Vážený pán predseda, vážení páni kolegovia, panie kolegyne,

    som strašne rád, že sú tu také rozruchy, konečne budem zasa v novinách. Chcel by som to spresniť takto: Som za to, aby v rozprave vystúpili tí traja, čo sú prihlásení do rozpravy a potom dávam návrh na ukončenie rozpravy a sťahujem pôvodný návrh, aby tu bolo ešte viac zmätkov.

  • Šum v sále.

  • Dovolíte, páni poslanci? Pán poslanec, neviem, ktorý návrh sťahujete. Celý návrh sťahujete?

  • Dobre, ak ho sťahujete, tak pokračujeme v rozprave. V rozprave vystupuje pán poslanec Smolec. Predtým ešte pán Čarnogurský.

  • Pán predseda, dávam návrh na ukončenie debaty bez rozpravy.

    Predseda NR SR I. Gašparovič.

    Áno, s tým, že najskôr bude prednesené uznesenie.

  • Šum v sále.

  • Dobre, pán poslanec Čarnogurský. Páni poslanci, kľud, však sa nič nedeje, ešte vždy sme sa dohodli, vždy z tohoto parlamentu vyšlo rozhodnutie. Pán poslanec dáva návrh na ukončenie rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Pokračujeme. Prosím, pán poslanec Smolec.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci,

    keď sa mi prvýkrát dostal do rúk návrh slovenskej ústavy, rýchlo som v ňom zalistoval a prvú som si prečítal šiestu hlavu ústavy, v ktorej sa hovorí o prezidentovi. Patril som popri Romanovi Kaliskom i napríklad tu prítomnými Jánom Cuperom, Bartolomejom Kuncom, Viliamom Hornáčkom, Romanom Hofbauerom a ďalšími k tým publicistom, ktorí za hlbokej federácie nastoľovali nielen otázku zvrchovanosti, ale aj inštitút slovenského prezidenta. Žiaľ, mnohí terajší, i tu sediaci poslanci, nepohli prstom pre to, aby sa inštitút slovenského prezidenta zakotvil v ústave a obnovil. Naopak, skôr tento úrad spochybňovali, odmietali. Druhého prezidenta máme iba necelé dva roky. Možno aj preto priam úzkostlivo sledujeme každý jeho krok, každé rozhodnutie napísané i vyslovené slovo.

    Odpoveď pána prezidenta na list Williama Ormeho, buďme presní, jedného z riaditeľov mnohých komisií v OSN na ochranu žurnalistov, v ktorom nás obviňuje, že u nás je porušovaná sloboda tlače, časť verejnosti, ako aj novinárov, ktorí ho podporovali, zarmútila i rozhorčila. Pán prezident buď o veciach nemá prehľad, alebo, čo je horšie, sa prikláňa k dezinformátorom, ktorí sa usilujú dostať Slovensko do zlého svetla. Pán prezident neinformoval pána Ormeho pravdivo o skutočnom stave v slovenských masmédiách. S plným porozumením si prečítal jeho list, ale vo svojej odpovedi sa vôbec nezmienil, ako to už mnohí predo mnou podotkli, že napríklad Svetozár Košický zo Slovenskej televízie nebol vôbec odvolaný. Čistky medzi novinármi, ktorí mnohí chcú porovnávať s normalizačnými čistkami po roku 1968, sa nekonali a nebudú sa konať. Potvrdzujú to aj fakty. Okrem iného aj skutočnosť, že odvolaný novinár po tzv. odvolaní viedol v Slovenskej televízii s novým premiérom prvý Pressklub, a pokiaľ ste včera sledovali Slovenskú televíziu, tak ho viedol takisto.

    Druhý odvolaný novinár, z ktorého chcel pán Orme, pravdaže, zásluhou informátorov zo Slovenska, vyrobiť prenasledovaného hrdinu novinára, pán Vladimír Štefko, zakotvil v prezidentskej kancelárii. Mimochodom, keď sa v rokoch 1991-1992 medzi novinármi vášnivo hovorilo o slovenskom štáte i o slovenskom prezidentovi, pán Štefko sa ktovie ako o tieto veci nezaujímal.

    Žiaľ, u nás sa po vzniku slovenského štátu paradoxne začali na niektorých inštitúciách rozdávať "dobré trafiky", najmä tým ľuďom, ktorí proti slovenskej štátnosti prejavovali odpor. Napríklad niektorí poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí hlasovali za samostatnosť Slovenska, ale aj novinári, ktorí bojovali za samostatné Slovensko, ostali po rozdelení takpovediac na ulici. No tým, ktorí hlasovali proti samostatnosti alebo spochybňovali vznik Slovenskej republiky, sa ponúkli teplé miestečka na Hrade. Novinárov a publicistov, ktorí sa pričinili o slovenskú štátnosť, doslova šokovala časť odpovede prezidenta, v ktorej píše, že súčasný stav v oblasti médií je len prechodný a novinári - citujem "o krátky čas budú môcť pracovať na princípoch demokracie a plurality" - koniec citátu. Vari máme túto vetu chápať tak, že sa s pomocou istého podplácania a intríg znovu zorganizuje nejaký parlamentný puč a destabilizuje sa situácia? Veď je tu vyslovená istá hrozba. Podľa pána prezidenta je ohrozená sloboda tlače.

    Podľa niektorých, a medzi nich patrí aj pán prezident, sa sloboda tlače vzorne dodržiavala za éry vlády Jozefa Moravčíka. Pozrime sa preto na niektoré fakty. Pán prezident akosi nepostrehol, že za éry spomínanej vlády sa tak vzorne dodržiavala pluralita názorov, že predseda najväčšieho politického subjektu sa na televíznej obrazovke objavoval do marca 1994 iba zriedkavo. Ďakujeme pekne za takú pluralitu. V Slovenskom rozhlase sa sobotňajšie komentáre a nedeľné živé slová objednávali zväčša od novinárov a publicistov, ktorí slovenskej štátnosti neprejavovali náklonnosť. Členovia Združenia slovenských novinárov, ktorých je 800, ktorí za slovenský štát aj za slovenského prezidenta nebojácne bojovali, sa k mikrofónom Slovenského rozhlasu nedostávali.

    Pán prezident si nevšímal, že sa pred televíznymi kamerami a mikrofónmi promenádovali politici, ktorí reprezentovali 1 či 2 % voličov. Najparadoxnejšie na tom bolo, ži títo minipolitici, alebo ak chcete, politici ministrán bohorovne rozdávali rady, ako a kam má Slovenská republika smerovať, kráčať, ako má postupovať. Podobní politici sa v rakúskej televízii dostanú k slovu raz za rok alebo raz za 4 roky tesne pred voľbami, aj to iba na pár sekúnd. Politici, ktorí reprezentovali u nás 35 % voličov, sa vyložene zámerne ignorovali.

    Pán prezident neprotestoval, keď sa po marci 1994 odvolávala Rada Slovenskej televízie, keď sa odvolával riaditeľ tlačovej agentúry, keď sa vyvíjal politický tlak zlikvidovať jediný opozičný denník Republika. Tvrdenie pána prezidenta v liste, že politické hnutie, ktoré získalo vo voľbách najväčší počet hlasov, prevzalo Slovenskú televíziu i Slovenský rozhlas do vlastných rúk, je zavádzajúce, nezodpovedné, je lžou. Jeho spolupracovníci a poradcovia ho asi zámerne neinformujú o objektívnej realite. Je potešujúce, že z dominantných masmédií sa už dnes prestali vysielať urážky a posmešky na adresu Slovákov, slovenskej štátnosti, ale niektorí redaktori majú ešte stále veľmi ďaleko k skutočnej nezávislosti a objektívnosti. Príliš sú spriahnutí s politickými subjektami, ktoré voľby prehrali. Mnohí sa chovajú tak, ako by verejno-právne inštitúcie patrili iba im ako súkromné vlastníctvo. Kto sledoval nedávny rozhovor redaktora Slovenskej televízie s podpredsedom Národnej rady Jánom Ľuptákom, isto moje slová potvrdí. Redaktor si obliekol prokurátorsky či sudcovský talár. Pritom si pamätáme ako sa ten istý redaktor servilne rozprával s pánom prezidentom.

    Slovenská televízia i Slovenský rozhlas ostali a ostanú ďalej verejno-právnymi inštitúciami. Demokracia a pluralita sa v Slovenskej republike nelikviduje a ani sa nemôže likvidovať, veď sú už vybudované pevné demokratické základy, bariéry, ktoré to, chválabohu, nedovolia. Pán prezident však vyslal do sveta signál, že sa u nás sloboda tlače likviduje. Žiaľ, pripojil sa k tým dezinformátorom, ktorí Slovensko hania. Pán prezident možno neúmyselne poškodil záujmy Slovenska.

    Na záver mi dovoľte dve poznámky. Osobne zastávam názor, že pána Ormeho treba pozvať na Slovensko, aby sa presvedčil aká je tu sloboda tlače. Nebojme sa, máme sa čím pochváliť.

    Po druhé - pán Mikloško nie je tu, ale zhrozil som sa, keď som počul, ako má byť pán prezident nedotknuteľný. To sme počúvali za totality od Stalina cez Brežneva. A teraz opäť počúvame, že náš prezident Michal Kováč je nedotknuteľný! Pre novinárov je to nebezpečné, lebo sa môže zaviesť cenzúra na články, ktoré budú kritizovať pána prezidenta. Pán Mikloško vytýkal aj mne ako šéfredaktorovi, že spochybňujeme pána prezidenta. Aj prezidenta Nixona novinári spochybňovali a dosiahli víťazstvo nad ním. Pripomenuli nám to i ľudia, ktorí boli v delegácii kongresmanov v Papierničke. Rozprávali sme sa s jedným členom, ktorý pripravoval žalobu na prezidenta Nixona.

    Vyčítate mi tiež publicistiku o Husákovi, Lorencovi. Prečo mi pán Mikloško nespomenul alebo nepripomenul aj publicistiku o prvom slovenskom prezidentovi doktorovi Jozefovi Tisovi? Áno, písal som o týchto ľuďoch, písal som preto, aby som objasnil ich činy, ich chyby, lebo sa začalo šíriť do sveta, že Slovensko plodí len zločincov. Osobne si myslím, že ani prezident Tiso, ani prezident Husák neboli takí zločinci, akých ich vykresľovali ľavé alebo pravé politické kruhy či už domáce alebo zahraničné. Osobne som kvitoval, keď pán Čarnogurský aj pán Mikloško sa zúčastnili pohrebu prezidenta JUDr. Gustáva Husáka. Oceňujem to preto, že pri majestáte smrti treba vysloviť úctu aj svojmu nepriateľovi. Kiež by sme sa takto v praxi chovali. Zoberme si aj z tohto príklad.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko má faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Smolec, myslím, že ste úplne len nedopatrením pri výpočte ľudí, ktorí sa zaslúžili, resp. bojovali za slovenskú ústavu, za slovenského prezidenta, neskončili aj na druhej strane tohto pléna, pretože si myslím, že medzi tými, ktorých ste menovali, možno dohromady o tej veci napísali všetci toľko koľko ja. Ale nebudem sa teraz chváliť, len sa chválim tým, že som volil pána prezidenta Kováča a s jeho prácou ako prezidenta som spokojný, pretože ako prezident musí akceptovať, že slovenská spoločnosť sa skladá z približne 5,5 milióna obyvateľov a nie z 1,1 milióna voličov HZDS. A ešte jedna vec - svoj politický postoj ste už svojimi číslovkami dali jasne najavo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán Tibor Cabaj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    som vám povďačný, že takmer po štvorhodinovom pingpongu v tomto parlamente sa dostávam k slovu. Nechcem už diskutovať na túto tému, pretože už sa tu povedalo dosť. Mohlo toho byť možno podstatne menej za prítomnosti pána prezidenta. Jednu hodinu - dlhšie nemusela táto rozprava trvať a mohli sme mať dnes prijaté už ďalšie body, ďalšie návrhy, ktoré máme ešte v programe 4. schôdze Národnej rady. Preto budem veľmi stručný a predložím návrh na uznesenie z tejto rozpravy:

    "Národná rada Slovenskej republiky v zhode s prijatým programom 4. schôdze prerokovala a posúdila vecný obsah, zahranično-politický dosah a primeranosť vzájomnej korešpodencie medzi prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom a výkonným riaditeľom CPJ Williamom A. Ormem.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú presvedčení o tom, že majú morálne právo požiadať prezidenta Slovenskej republiky, aby im vysvetlil obsah listu, ktorý adresoval ako odpoveď Williamovi A. Ormemu. Presvedčenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa opiera o skutočnosť, že prezidenta Slovenskej republiky volí Národná rada Slovenskej republiky a preto má právo takéto vysvetlenie žiadať.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyslovujú poľutovanie nad tým, že prezident Slovenskej republiky neprijal pozvanie a nevyhovel žiadosti, aby vysvetlil obsah listu Williamovi A. Ormemu.

    Podľa názoru poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je úplne nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, podľa ktorého je na Slovensku ohrozená demokracia v masovokomunikačných prostriedkoch po voľbách roku 1994. Takéto tvrdenie sa v ničom nezakladá na pravde a je úmyselnou, účelovou dezinformáciou, ktorá má spochybniť demokratický vývoj na Slovensku.

    Podľa názoru poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nie je adekvátne pre funkciu a osobu prezidenta Slovenskej republiky, aby odpovedal na listy rôznym nevládnym organizáciám a aby navyše v takejto odpovedi spochybňoval demokratické princípy štátu, ktorý reprezentuje.

    A. k o n š t a t u j e , že

    1. odpoveď prezidenta Slovenskej republiky bola neprimeranou, nedomyslenou a nešťastnou reakciou na hlboko skreslenú a Slovensko ohovárajúcu informáciu Williama A. Ormeho a prepožičala sa poškodzovaniu dobrej povesti Slovenskej republiky vo svete,

    2. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky neprijať pozvanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky svedčí o tom, že neprikladá dostatočnú váhu požiadavkám najvyššieho zákonodarného orgánu a že neprehodnotil svoje jednostranné postoje vyslovené v liste Williamovi A. Ormemu;

    B. v y s l o v u j e

    prezidentovi Slovenskej republiky hlboké znepokojenie a sklamanie nad unáhlenou a neobjektívnou odpoveďou, ktorá svedčí o nízkej profesionalite štábnej práce v prezidentovom okolí, ako aj zoslabenej schopnosti prezidenta Slovenskej republiky brať na vedomie realitu výsledkov demokratických volieb;

    C. ž i a d a

    prezidenta Slovenskej republiky, aby sa v budúcnosti vyhol jednostranným postojom;

    D. o d p o r ú č a

    predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby osobne odovzdal prezidentovi Slovenskej republiky toto uznesenie a aby tlmočil odhodlanie Národnej rady Slovenskej republiky brániť praxi zneužívania nadstraníckeho postu prezidenta Slovenskej republiky na účelové skresľovanie obrazu demokratickej spoločnosti."

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Gaulieder.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh po ukončení faktických pripomienok hlasovať o ukončení rozpravy a hlasovať o prednesenom uznesení.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som vyjadril skutočnosť, že toto uznesenie je zavádzajúce. Prosil by som pána poslanca Cabaja, aby prečítal tú pasáž, kde hovorí, že nepravdivé je tvrdenie, že je ohrozená demokracia v masmédiách. Ja som takéto tvrdenie, takto formulované tvrdenie v tom uznesení nenašiel. A v tom prípade, ak chceme byť presní, formulujte svoje uznesenie presne. To po prvé.

    A po druhé - dovoľte mi vyjadriť jeden môj názor. Urobili ste neskonalú hlúposť v tomto uznesení, a síce preto, že ste tam napísali, že v súvislosti s verejnoprávnou inštitúciou pán prezident nerešpektuje výsledky demokratických volieb. Ak ste chceli toto uznesenie dať, tak ste ho mali dať inde, ale nie v otázkach, kde sa hovorí o nezávislosti médií, pretože médiá musia byť nezávislé bez ohľadu na to, ako vyzerajú voľby. Takže ste to dokonale sami priznali, presne tie faktory prezident v tomto liste potvrdzoval.

  • Vážený pán predseda, pretože predpokladám, že kolegovia z Národnej rady dávajú toto uznesenie písomne do lavíc, túto časť si odpustím. Druhá vec, že pred záverečným hlasovaním vás žiadam o prestávku na poradu klubov vzhľadom na to, že uznesenie má dosť veľký rozsah a niektoré pasáže sú minimálne tak zaujímavé, že by sme sa k tomu chceli vyjadriť a poradiť sa. Takže, žiadam 10-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním o uznesení, ak sa pridá nejaký kolega.

    Ďakujem.

  • Chcem iba upozorniť ctený parlament, že teraz vlastne prvýkrát bude Národná rada rozhodovať o tom, čo je a čo nie je morálnym právom. To je, podľa môjho názoru, absurdné.

  • Pán predseda, pripájame sa k poslaneckému klubu na vyhlásenie prestávky.

  • Budeme hlasovať o ukončení rozpravy s tým, že potom bude prestávka a po prestávke budeme hlasovať o dvoch uzneseniach, o uzneseniach pána Cabaja a pána Mikloška.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Hlasujeme o ukončení rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tým je k šiestemu bodu ukončená rozprava v Národnej rade.

    Na základe našej dohody, že ak dva kluby požiadajú o prestávku, vyhlasuje sa prestávka, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Pokračujeme o 18.10 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám oznámil stanovisko klubu KDH, ktorý sa v prestávke rokovania veľmi podrobne zaoberal predloženým návrhom na uznesenie. Nesúhlasí s ním a bude hlasovať proti takto predloženému návrhu na uznesenie.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že predpokladám, že v Národnej rade prejde návrh uznesenia, dovoľte mi, aby som prečítala stanovisko poslaneckého klubu Demokratickej únie.

    "Národná rada nemá právo žiadať prezidenta, aby sa nevyjadroval k dianiu v našej spoločnosti, nemá právo kvalifikovať odpoveď pána prezidenta ako neobjektívnu a unáhlenú, keď skutočnosť v oblasti médií dokazuje pravý opak. Prezident má právo zúčastniť sa rokovania Národnej rady. Je preto neprípustné odsudzovať ho za neprítomnosť na rokovaní k bodu, ktorý má hodnotiť obsah jeho korešpondencie.

    Dobrú povesť Slovenska nepoškodzuje prezident, ale politika vládnej koalície, ktorá prestala rešpektovať princípy demokratického parlamentarizmu a demokracie. Rokovanie o tomto bode a prijatie uznesenia bude a je hrubým porušením ústavy. Je to súčasť prípravy verejnosti na odvolanie pána prezidenta."

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada,

    poslanci Maďarského kresťanskodemokratického hnutia považujú toto uznesenie za krok, ktorý poškodzuje záujmy Slovenskej republiky, za krok, ktorý vedie k odvolaniu pána prezidenta, a preto budeme hlasovať proti.

  • Chcel by som informovať o stanovisku klubu Strany demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej strany Slovenska, Strany zelených na Slovensku a Hnutia poľnohospodárov, teda Spoločnej voľby. Predložený text uznesenia považujeme za jednostranný pohľad vládnej koalície na problém, o ktorom sme tu diskutovali, a preto budeme hlasovať proti jeho prijatiu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vystupujem v mene klubu poslancov Maďarskej koalície a oboznámim vás s naším stanoviskom. Tento postup, útok na pána prezidenta považujem za protiústavný, nemorálny čin, ktorý je v rozpore s parlamentnou etikou. Konštatujeme, že nemienime iniciovať a byť účastníkmi tohoto postupu, ktorého cieľom je skutočne asi odstránenie pána prezidenta. Budeme hlasovať proti tomuto uzneseniu.

  • Ďakujem. Poslanci Slovenskej národnej strany budú hlasovať za toto uznesenie. Utvrdilo nás v tom ešte rozhodnutie poslancov Maďarskej koalície. Ak tí budú proti, tak je to určite dobre.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Keďže nie sú faktické poznámky, dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu o predmetnom uznesení, ktoré predniesol pán poslanec Cabaj.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

  • Šum v sále.

  • Dobre, zrušte hlasovanie, pôjdeme znovu. Najskôr vám prečítam celé vystúpenie pána poslanca Mikloška. Jeho vystúpenie znie: "Pán predseda, vzhľadom na to, že tu doteraz nebol daný návrh na uznesenie, navrhujem takéto uznesenie: Poslanci HZDS, ZRS a SNS sa zaväzujú, že výsledky pamätnej noci z 3. na 4. novembra dajú na poriadok a ospravedlňujú sa prezidentovi republiky."

    O tomto texte na uznesenie dávam hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Toto uznesenie parlament neprijal.

    Pristúpime k hlasovaniu o uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Cabaj.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k s i e d m e m u bodu, ktorým je

    Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 59 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 59a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie člen vlády pán Ján Mráz. Prosím pána ministra.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    zahraniční dodávatelia technológie a zariadení pre jadrové elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice nepovažujú legislatívnu úpravu občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou u nás za dostatočnú. Obávajú sa, že v prípade jadrových nehôd by poškodení uplatňovali finančné nároky na náhradu škody na nich ako dodávateľov technológií a zariadení. Z uvedených dôvodov zahraniční dodávatelia podmieňujú dodávky pristúpením Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody. Rovnako Európska banka pre obnovu a rozvoj vydala prehlásenie, podľa ktorého neumožní čerpanie úveru za dostavbu I. a II. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, pokiaľ Slovenská republika nepristúpi k Viedenskému dohovoru.

    Podľa Viedenského dohovoru je prevádzkovateľ jadrovej elektrárne zodpovedný za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou minimálne vo výške 5 miliónov amerických dolárov pri hodnote dolára vyjadrenej v zlate ku dňu 20. apríla 1963, t.j. 35 amerických dolárov za jednu trójsku uncu zlata, čo pri dnešnej cene zlata znamená asi dnešných 50 miliónov amerických dolárov.

    Prevádzkovateľ je podľa článku 7 Viedenského dohovoru povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky. Slovenské poisťovne v súčasnosti nie sú schopné zabezpečiť svojimi prostriedkami poistenie prevádzkovateľa za jadrovú škodu v požadovanej výške. Zahraničné poisťovne si ako základnú podmienku na zaistenie slovenských poisťovní pri poistení prevádzkovateľa jadrových elektrární na Slovensku pre prípad jadrových nehôd kladú pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru.

    Z uvedených dôvodov uplatnilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky u Ministerstva financií Slovenskej republiky vytvorenie rezervy v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 vo výške 2 mld Sk ako krytie zodpovednosti prevádzkovateľa v zmysle Viedenského dohovoru. Preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bude potrebné, aby v prípade vyslovenia vášho súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru ste uvažovali s riešením krytia prevádzkovateľa pri schvaľovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995.

    Neschválenie pristúpenia Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru môže vážne ohroziť, resp. až znemožniť dokončenie I. a II. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, postupnú rekonštrukciu blokov V1 a dodávky pre zvýšenie jadrovej bezpečnosti v blokoch V2 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

    Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru uznesením číslo 758 na svojom zasadnutí dňa 2. augusta 1994.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Kňažka, aby informoval o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    dovoľte, aby som vám prečítal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania návrhu na pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru.

    Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 107 zo dňa 2. 1. 1995 na prerokovanie do 18. 1. 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a zároveň určil posledný menovaný výbor ako príslušný podať správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Oznamujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Hlási sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    diskusie o potrebe všeobecne záväzných zmlúv týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti prebiehajú už od čias uvedenia do prevádzky prvých komerčných jadrových zariadení. Prekážky vytvorené nesprávne chápanými národnými a ideologickými záujmami sa nakoniec prekonali len po černobyľskej tragédii, ktorá rukolapne dokázala, že rádioaktívne zamorenie nepozná hranice. Vďaka tomu napríklad v zmysle predloženého dohovoru o jadrovej bezpečnosti každá strana prijíma na svojom území inšpekčné misie, rešpektuje ich odporúčania, organizuje hodnotiace stretnutia, na ktorých prerokujú národné správy.

    Skúsme teraz porozmýšľať o tom, čo môže nasledovať po ratifikácii dohody, veď dôležitým ustanovením dokumentu je povinnosť podávania informácií o vykonaných bezpečnostných opatreniach. Musíme si uvedomiť, že sme krajinou, ktorá produkovala jednu z najväčších jadrových havárií predčernobyľskej éry, ktorá spôsobila vyradenie Elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach z prevádzky, a mnohé štáty ešte neprekonali dodnes nedôveru vyplývajúcu z tejto udalosti.

    Neviem, aký bol informačný tok smerom k inštitúciám typu Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ale je isté, že domáca verejnosť sa dozvedela len v posledných rokoch, že žije v blízkosti havarovaného reaktora s poškodenými palivovými článkami. Žiaľ, tento problém vôbec nie je jediný na domácej jadrovej scéne. Dokonca s malou nadsádzkou by som mohol povedať, že čo jadrové zariadenie, to problém. Stačí spomenúť napríklad nejasnosti okolo budúcnosti elektrárne V 1 alebo absenciu dlhodobej koncepcie uloženia vysoko rádioaktívneho odpadu.

    Otázka je veľmi aktuálna aj v týchto dňoch, keď účasť našich zodpovedných firiem na zahraničných diskusiách o dostavbe elektrárne Mochovce sa stala predmetom korešpondencie najvyšších predstaviteľov Slovenska a Rakúska. Je síce pravdou, že mochoveckú elektráreň v poslednej dobe z rôznych aspektov preverilo viacero medzinárodných misií, ale treba si uvedomiť, že nekorektné absolvovanie povinnej verejnej diskusie môže vážne poškodiť imidž Slovenska. Ak zostaneme v mochoveckom regióne, v zmysle dohody vláda musí byť pripravená aj na otázky týkajúce sa regionálneho úložiska rádioaktívneho odpadu. V tejto súvislosti sa tiež vynorilo niekoľko problémov, ktoré mohli spôsobiť aj nápadné mlčanie kontrolovaného aj kontrolóra o nedávnej zahraničnej previerke úložiska.

    To sú teda niektoré problémy, na ktoré pravdepodobne po ratifikácii dohovorov vláda v krátkom čase bude nútená poskytnúť vyhovujúcu odpoveď. Samozrejme, takúto odpoveď by si zaslúžila aj naša domáca verejnosť a, samozrejme, aj najvyšší zákonodarný zbor. Pri tejto príležitosti by sme mohli dostať aj odpoveď na otázky, ktoré síce nesúvisia priamo s bezpečnosťou, ale tiež môžu vážne ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti našich jadrových zariadení. Nevieme napríklad, či sú v zmluve o financovaní dostavby elektrárne v Mochovciach zo zahraničných zdrojov zabudované primerané cenové garancie za vyvážanú elektrickú energiu. V opačnom prípade totiž budeme musieť čeliť lacnej konkurencii atómových elektrární východne od nás, alebo pôžičku budeme splácať z devízových rezerv štátu. Je to teda vážny problém, s riešením ktorého by vláda mala tiež oboznámiť verejnosť ešte predtým, než poskytne potrebnú garanciu zúčastneným firmám.

    Inak, samotný text tejto zmluvy odporúčam prijať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nikto sa nehlási do rozpravy ani s faktickou poznámkou, takže mi dovoľte, aby som ukončil rozpravu k tomuto bodu programu.

    Mojou povinnosťou je spýtať sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

  • Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Nechce. Prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste uviedli spoločné hlasovanie.

    Nebudete uvádzať hlasovanie? Dobre, urobím to ja.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena f/ Ústavy Slovenskej republiky vyhlasuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatňovania Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie k tejto zmluve prijali.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k ô s m e m u bodu programu, ktorým je

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 64 a spoločnú správu ako tlač číslo 64a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh opäť prednesie člen vlády pán Ján Mráz.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v predloženom materiáli predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

    Hlavné ciele dohovoru sú: dosiahnutie a udržanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti v celosvetovom meradle prostredníctvom rozšírenia národných opatrení a medzinárodnej spolupráce, vytvorenie a udržanie účinnej ochrany v jadrových zariadeniach voči rádiologickému riziku pre ochranu osôb, spoločnosti a životného prostredia a predchádzanie haváriám s rádiologickými dôsledkami a zmierňovanie týchto prípadných dôsledkov.

    Dohovor je takto významným prínosom medzinárodného spoločenstva pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti v jadrových elektrárňach, ale aj jeho nástrojom pri kodifikácii medzinárodného práva v uvedenej oblasti. Ide o veľmi významný dokument, ratifikáciou ktorého získa Slovenská republika podporu medzinárodného spoločenstva pri riešení problémov v oblasti jadrovej energetiky, pričom z pristúpenia k dohovoru nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne finančné záväzky.

    Dohovor za Slovenskú republiku podpísal na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 973/1994 a splnomocnenia prezidentom Slovenskej republiky dňa 20. septembra 1994 predseda Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Týmto uznesením vláda Slovenskej republiky tiež odporučila prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať dohovor po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na uvedené uznesenie predkladám vám, vážené dámy, vážení páni, tento návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a jeho následnou ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pána Kötelesa, aby predniesol spoločnú správu výborov, informoval nás o výsledkoch prerokovania.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochrany prírody o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 97 zo dňa 19. 12. 1994 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochrany prírody a zároveň určil výbor pre životné prostredie a ochranu prírody ako príslušný podať správu o výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti podľa článku 86 písmeno e/ Ústavy Slovenskej republiky súhlas.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spoločného spravodajcu. Konštatujem, že ani k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu prihlášku do diskusie. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som len informovať poslancov, že na všetky otázky, ktoré tu vzniesol pán poslanec Nagy, bude zodpovedané 31. januára na mítingu, ktorý sa koná o 16.00 hodine v Istropolise za prítomnosti ako odborníkov z Úradu jadrového dozoru, tak ostatných odborníkov z tejto oblasti, strán zelených, mimovládnych zelených organizácií a ďalších účastníkov. Takže, kto má záujem, môže na tento míting prísť a všetky otázky budú zodpovedané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ak nikto nemá žiadnu faktickú poznámku, nikto nie je prihlásený, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa ešte pána ministra, či chce vystúpiť.

  • Nie. Ďakujem. Pán Köteles asi tiež nie, takže môžeme uvádzať hlasovanie.

  • Vážená Národná rada, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s prístupom k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu tohto uznesenia Národnej rady podľa článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej republiky s tým, aby sme vyslovili súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spravodajca odporúča prijať toto uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie jednomyseľne schválili.

    D e v i a t y m bodom programu, panie poslankyne, páni poslanci, je

    Návrh na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne - zástupcov štátu navrhovaných vládou Slovenskej republiky.

    Podľa § 42 ods. 3 zákona číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní sa správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne skladá zo siedmich zástupcov poistencov, siedmich zástupcov zamestnávateľov a siedmich zástupcov štátu. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Na svojej 3. schôdzi Národná rada zvolila zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov. Zástupcovia štátu neboli zvolení.

    Návrh vlády na voľbu zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ste dostali ako tlač číslo 75.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zdravotníctva pán Ľubomír Javorský.

    Medzitým má faktickú poznámku pán poslanec Bajan.

  • Pán predseda, odporúčam, aby pán minister uviedol obidva body naraz a aby sme pristúpili aj k hlasovaniu o obidvoch bodoch naraz s tým, že výsledok by sme sa dozvedeli zajtra. Urýchlili by sme celé rokovanie.

  • To nie je tajné hlasovanie. Dobre. Pán minister, uveďte obidva návrhy naraz.

    Panie poslankyne, páni poslanci, to znamená, že prerokujeme aj Návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne - zástupcov štátu navrhovaných vládou Slovenskej republiky.

    Podľa § 7 ods. 2 zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni správa rada Sociálnej poisťovne sa tvorí zo siedmich zástupcov navrhovaných odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov, zo siedmich zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a zo siedmich zástupcov navrhovaných vládou Slovenskej republiky. Aj tu podľa § 7 ods. 3 uvedeného zákona členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada. Takisto na tretej schôdzi neboli zvolení.

    Tento návrh ste dostali pod tlačou číslo 76.

    Z poverenia vlády tento návrh prednesie tiež minister zdravotníctva pán Ľubomír Javorský. Prosím, pán minister, aby ste uviedli obidva tieto návrhy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľujem si predložiť návrh zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 573 prijatým na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol schválený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zákon číslo 273/1994 Z. z. V § 42 ods. 3 je upravené zloženie správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Siedmich zástupcov štátu navrhuje vláda Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky na rokovaní dňa 10. 1. 1995 schválila uznesením číslo 26 návrh zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v súlade s § 42 ods. 3 citovaného zákona predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh zástupcov štátu do správnej rady. Sú to títo kandidáti: MUDr. Štefan Zelník, MUDr. Danica Šimkovičová, Ing. Martin Oravec, MUDr. Ján Gajdoš, MUDr. Karol Džupa, PharmDr. Dušan Mäsiar a JUDr. Jana Buchelová.

    Zároveň si dovoľujem prečítať návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne - zástupcov štátu navrhovaných vládou Slovenskej republiky schválený uznesením číslo 26 dňa 10. 1. 1995. Ako prvý Doc. JUDr. Vojtech Tkáč, Ing. Elena Beňová, MUDr. Štefan Paulov, Doc. JUDr. Peter Škultéty, DrSc., Prof. RNDr. Ján Salaj, DrSc., Ing. Anastázia Macková, Ing. Róbert Podolský. To sú navrhnutí kandidáti do ako členovia správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Oba návrhy odporúčam prijať.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz prosím pána poslanca Františka Šveca, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v § 42 určuje, že správna rada je najvyšším samosprávnym orgánom poisťovne. Správna rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá zo siedmich zástupcov poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, zo siedmich zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a zo siedmich zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov, záujmových skupín a združení občanov, reprezentatívne orgány zamestnávateľov, i vláda Slovenskej republiky predložili návrhy na voľbu členov správnej rady poisťovne. Národná rada Slovenskej republiky na svojej 3. schôdzi 22. decembra 1994 svojím uznesením číslo 62 zvolila už siedmich zástupcov poistencov i siedmich zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nezvolila však ani jedného z kandidátov na členstvo v správnej rade ako zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    V záujme urýchleného zvolenia doteraz ešte chýbajúcich členov správnej rady a sfunkčnenia tohoto najvyššieho samosprávneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 10. januára 1995 schválila uznesením číslo 26 nových zástupcov štátu do správnej rady a predložila urýchlene návrh na ich zvolenie do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 119 z 13. januára 1995 pridelil návrh zástupcov štátu do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tlač 75, predložený vládou Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 8. januára 1995. Výbor uvedený návrh vlády prerokoval na 6. schôdzi 17. januára 1995, ale neprijal k nemu uznesenie, lebo za žiadúce odporúčajúce uznesenie nehlasovala väčšina všetkých členov výboru, ako to požaduje zákon číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 odsek 1. Z prítomných 11 členov výboru za prijatie návrhu hlasovalo 6 poslancov a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Stručné charakteristiky jednotlivých kandidátov sú obsiahnuté v materiáli predloženom vládou Slovenskej republiky, tlač 75. Jednotliví kandidáti predložili prehlásenie, že s kandidatúrou súhlasia a že podľa § 41 zákona číslo 273/1994 Z. z. sú voliteľní do správnej rady. V záujme naplnenia účelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. je žiadúce, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila na tejto 4. schôdzi doteraz ešte chýbajúcich sedem členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tým sa vytvorí základný predpoklad pre riadnu samostatnú činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám vám teraz návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne v znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že vláda Slovenskej republiky ako reprezentatívny orgán štátu predložila návrh na voľbu siedmich členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne." V časti B: "Zvolila podľa § 42 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní ako zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky týchto členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Štefana Zelníka, Danicu Šimkovičovú, Martina Oravca, Jána Gajdoša, Karola Džupu, Dušana Mäsiara, Janu Buchelovú."

    Odporúčam všetkých an blok odsúhlasiť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ešte nemôžeme uviesť hlasovanie, pretože som povinný sa spýtať, či má niekto pripomienky alebo námietky.

    Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda,

    k predloženým kandidátom nemám ani otázku, ani pripomienku, ani námietku, ale mám otázku na pána ministra, resp. návrh, ako by sme ten problém, ktorý uvedie, mohli vyriešiť k už zvoleným členom, to znamená tým, ktorých navrhli zamestnávatelia resp. odbory. Dostali sa mi informácie, že niektorí z navrhovaných členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne sú členmi resp. zakladateľmi iných zdravotných poisťovní.

    Považoval by som za nelogické, aby štát do správnej rady svojej poisťovne, resp. verejnoprávnej inštitúcie, ktorá je poisťovňou, dával ľudí, ktorí chcú zakladať konkurenčné inštitúcie a konkurovať všeobecným zdravotným poistením alebo takouto organizáciou našej poisťovni, ktorá funguje zo zákona. Prosil by som teda o informáciu teraz, alebo, aby sme dostali informáciu na najbližšom zasadnutí Národnej rady, ktorí z už schválených členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne si podali žiadosť, resp. hodlajú založiť alebo fungovať v správnej rade niektorej z konkurenčných, teda tzv. zamestnaneckých zdravotných poisťovní.

  • Pán minister zrejme asi tu nebude môcť hodnoverne odpovedať, takže to bude zrejme na budúcej schôdzi, alebo prosím pána poslanca, aby sa obrátil listom na pána ministra.

    Ešte pán poslanec Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. V tomto prípade sa pripájam k svojmu kolegovi Ftáčnikovi. Nepočul som to, priamo som to videl, že existuje takáto žiadosť, ktorá nebola schválená. Ide najmä o pána Benčata, voči ktorému sú aj iné výhrady, a bol by som rád, keby sa o tomto mohlo diskutovať na budúcej schôdzi.

  • Ďakujem. Medzi týmito navrhnutými nevidím meno Benčat.

  • To je už schválené. Sú tam traja, ktorí majú žiadosť o inú poisťovňu, o poisťovňu na súkromnom základe.

  • Dobre. Pán minister sa vyjadrí na budúcej schôdzi alebo listom.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne - tlač číslo 75. Ide o pánov a panie Zelníka, Šimkovičovú, Oravca, Gajdoša, Džupu, Mäsiara, Buchelovú.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme prijali.

    Prosil by som teraz pani poslankyňu Aibekovú, aby nám predniesla názory z prerokovania vo výboroch - ide o návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne, tlač číslo 76.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som bola maximálne stručná a trošku netradične sa odvolala na správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorú predkladal pred chvíľočkou predo mnou pán poslanec Švec, pretože je tu veľká zhoda medzi týmito dvomi správami. Bude zmena iba v tom, že nepôjde o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale o Sociálnu poisťovňu a pôjde nie o zákon číslo 273/1994 Z. z., ako bolo predtým, ale zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, kde sa v § 7 ods. 2 určuje, z čoho je zložená správna rada. Podľa toho istého paragrafu v ods. 3 sa hovorí, že členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Oba body boli vo výbore prerokované naraz a uznesenie k tomu prijaté, resp. hlasovanie bolo úplne identické, to znamená, že výbor neprijal uznesenie k prerokovávaniu tohoto bodu, lebo za žiadúce odporúčajúce uznesenie nehlasovala väčšina všetkých členov výboru, ako to požaduje zákon číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Inak sa postupovalo úplne rovnako, že už boli zvolení na decembrovej schôdzi zástupcovia odborov, zamestnávateľských organizácií a občianskych združení, neboli zvolení iba zástupcovia štátu.

    Návrh za rezort, resp. za vládu predniesol minister zdravotníctva pán Javorský a ide o týchto navrhovaných členov, ešte vám ich zopakujem, máte ich písomne pred sebou, ale aby to bolo kvôli záznamu: ide o Vojtecha Tkáča, Elenu Beňovú, Štefana Paulova, Petra Škultétyho, Jána Salaja, Anastáziu Mackovú a Róberta Podolského. Ide teda o siedmich zástupcov. Vláda má možnosť resp. povinnosť navrhnúť siedmich zástupov. Preto prosím, aby sme o všetkých siedmich zástupcoch hlasovali an blok. Potom, po prebehnutí tohoto aktu môžeme prijať aj uznesenie tak, ako je písomne predložené a v podobnom duchu, ako ho predniesol pán poslanec Švec, iba znovu pôjde nie o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale o Sociálnu poisťovňu.

    Prepáčte mi takéto stručné zhodnotenie, ale keďže na návrh pána poslanca Bajana sme postupovali v takomto zrýchlenom duchu, dovolím si vás poprosiť o porozumenie a dúfam, že takýto návrh podporíte. Ďakujem pekne.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Hlási sa niekto do rozpravy? Áno, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, rád by som sa opýtal pána Tkáča, aby nám povedal, či sa chce venovať parlamentu a ústavnoprávnemu výboru, alebo ministerstvu a Sociálnej poisťovni.

  • Pán poslanec, myslím, že pán Tkáč nemusí na to odpovedať. Chceš opovedať? Pán poslanec nemieni odpovedať.

    Ak nie sú žiadne ďalšie faktické pripomienky, končím rozpravu k tomuto návrhu a pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Dala som návrh, aby sme an blok o všetkých siedmich predložených hlasovali za. To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne, tlač číslo 76, Vojtecha Tkáča, Alenu Beňovú, Štefana Paulova, Petra Škultétyho, Jána Salaja, Anastáziu Mackovú a Róberta Podolského.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov správnej rady Sociálnej poisťovne navrhnutých slovenskou vládou.

    Pristúpime ešte k j e d e n á s t e m u bodu programu, ktorým je

    Návrh Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Podľa článku 150 Ústavy Slovenskej republiky generálneho prokurátora Slovenskej republiky vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh máte rozdaný ako tlač číslo 77.

    Návrh uvedie podpredseda Národnej rady pán poslanec Augustín Marián Húska. Ešte medzitým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

  • Len chcem upozorniť, pán predseda, že ste si možno nevšimli, že je 19.01 hodín.

  • Upozorňujem, že by sme mali skončiť.

  • Všimol som si a chcel som sa ešte spýtať, či by sme neprerokovali aj niektoré ďalšie body, aby sme doobeda skôr skončili. Ak nie, prosím, po tomto bode ukončíme schôdzu. Dohodneme sa.

    Prosím, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte, aby som vám prečítal návrh na menovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Dr. Michal Vaľo, CSc., sa narodil dňa 29. 9. 1948 vo Vínnom, okr. Michalovce. Po skončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave veľmi krátku dobu pracoval ako asistent na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po absolvovaní vojenskej základnej služby sa stal právnym čakateľom a neskôr vyšetrovateľom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove. Odtiaľ bol premiestnený na Hlavnú vojenskú prokuratúru do Prahy, kde prešiel postupne viacerými funkciami.

    V roku 1989 mu vedecká rada Univerzity Karlovej udelila hodnosť kandidáta právnych vied v odbore trestného práva. V októbri 1990 bol ustanovený do funkcie zástupcu hlavného vojenského prokurátora ČSFR, ktorú zastával až do zániku ČSFR, kedy bol na vlastnú žiadosť premiestnený na Vojenskú obvodnú prokuratúru v Bratislave.

    Po vzniku Hlavnej vojenskej prokuratúry Slovenskej republiky bol ustanovený do funkcie náčelníka oddelenia, neskôr riaditeľa odboru prokurátorského dozoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - Hlavnej vojenskej prokuratúry.

    Je autorom viacerých odborných článkov a publikácií. Vo vojenskej prokuratúre má povesť odborne erudovaného, pracovitého a zásadového pracovníka, ktorý je náročný aj na iných a na seba.

    Je držiteľom negatívneho lustračného osvedčenia, ktoré mu bolo vydané ministrom vnútra ČSFR dňa 7. 4. 1992. Nie je členom ani aktivistom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Býva v Bratislave, je ženatý a má jednu dcéru.

    Chcem vysloviť presvedčenie, že novozvolený generálny prokurátor vnesie do činnosti prokuratúry takú dynamiku prokurátorských opatrení, ktorá by čelila hrozbe rastúcej dynamiky zločinnosti a nezákonných aktivít. Každopádne to naša spoločnosť bude očakávať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Má niekto otázky alebo pripomienky?

    Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda, chcel by som sa vás opýtať, keďže som sa to už pýtal pri predkladaní programu, kedy ešte nebol známy návrh, ani nebol vôbec predložený a napriek tomu sme rozhodli o zaradení do programu, aké právo mali ostatní poslanci, okrem tejto trojice, predložiť návrh na generálneho prokurátora. Ako ste to pojali vy ako predseda tohto parlamentu - právo poslancov navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora?

  • Pán poslanec, dostali ste viac ako týždeň-dva dopredu návrh predbežného programu a tam bol aj tento bod programu, čiže ktorýkoľvek poslanec mohol navrhnúť poslanca resp. občana, ktorý spĺňa podmienky pre funkciu prokurátora.

  • Pán predseda, nebolo to jasné z toho, čo ste nám poslali. Očakával by som, že podobne ako pri voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu stanovíte lehotu, do ktorej je možné podávať návrhy a čo všetko sa vyžaduje pre predloženie takého návrhu. To by som považoval za normálne riešenie. Toto bolo také šalamúnske riešenie, že v programe bolo napísané - návrh podá skupina poslancov. Aká? Mohol ho podať aj jednotlivý poslanec. A bolo treba stanoviť termín.

  • Vy ste ho nestanovili a pri predkladaní programu, ani vtedy ste neodpovedali, že ste dostali jeden či viac návrhov. Tvárili ste sa akoby ten problém bol riešený až potom, keď Národná rada rozhodne o jeho prerokovaní, čo je prinajmenšom neobvyklé a, podľa môjho názoru, aj neprofesionálne.

  • Dobre, pán poslanec. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Hlasujeme o návrhu na generálneho prokurátora. Kto je za návrh? Pán spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navrhnuté uznesenie schválila.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, chcem sa spýtať, či budeme pokračovať v rokovaní schôdze, alebo prerušíme rokovanie a začneme tak, ako je to zvykom, ráno o 9.00 hodine. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je zato, aby sme pokračovali v rokovaní 4. schôdze?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Takže, budeme pokračovať v rokovaní.

    D v a n á s t y m bodom programu je

    Návrh na voľbu ďalších členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie má 9 členov, ktorých volí Národná rada. Národná rada na svojej 3. schôdzi zvolila len sedem členov rady. Do úplného počtu je preto potrebné zvoliť ešte dvoch členov.

    Návrh na voľbu členov rady pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Návrh ste dostali ako tlač 73, vrátane uznesenia Národnej rady.

    Prosím pána poslanca Viliama Hornáčka, aby návrh výboru uviedol.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Pri administrácií došlo k chybe. Za Slovenskú národnú stranu je tam jediný kandidát, a to je pán Debnár, nie dvaja. Takto sme to povedali. Zrejme došlo k administratívnej chybe, prosím, keby ste to ospravedlnili.

  • Koho mám vyčiarknuť, pán poslanec?

  • Pána Igora Laciaka vyčiarknuť. Jediný kandidát za Slovenskú národnú stranu je pán Štefan Debnár.

  • Dobre. Pán poslanec Hornáček, máte uvádzať hlasovanie k voľbe ďalších členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval problematiku doplnenia členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a zaujal k nim toto stanovisko:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na 6. schôdzi konanej 16. januára 1995 konštatoval, že na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov uskutočnila voľba členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 48 z 15. decembra 1994 zvolila Petra Alakšu, Rudolfa Dobiáša, Petra Kováča, Mojmíra Mamojku, Milana Ožvolda, Juraja Sarvaša a Pavla Števčeka za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

    Podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. rada má mať 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Preto je potrebné doplniť voľné miesta voľbou dvoch členov rady z týchto navrhovaných kandidátov: Peter Jaroš, Tihomér Lacza, Ivan Sečík, Elena Šebová, Dušan Mikolaj, Miroslav Pius, Andrej Červeňák, Ľubomír Frühwald, Peter Juráš, Štefan Debnár, Ivan Macko. Osobné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v tejto prílohe správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport posúdil podané návrhy z hľadiska splnenia kritérií podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. zvoliť podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. dvoch členov rady z kandidátov navrhovaných v prílohe tejto správy,

    2. voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Pýtam sa či má niekto pripomienky? Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, pýtam 10-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Klub Slovenskej národnej strany sa pripája. Žiadame 10-minútovú prestávku.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, z 10 minút bude 20 minút, potom, kým budeme hlasovať, bude polnoc. Prerušujem dnešnú schôdzu. Stretneme sa zajtra o 9.00 hodine.