• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Prosím všetkých, ktorí sú v budove Národnej rady, aby zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať v rozprave k bodu Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Včera som povedal, že k tomuto bodu programu mám ešte 40 písomných prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Moravčík. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    aj dokument, ktorý teraz prerokúvame, ale najmä diskusia k nemu odzrkadľuje mnoho z toho, čo je v nás, ľuďoch, ktorí žijeme v tejto krajine. Žiaľ, v tejto miestnosti je príliš veľa nenávisti, ľudskej tuposti a neokrôchanosti. Ak niekto trpí na ilúzie o pravde alebo spravodlivosti, môže prísť do tohto parlamentu, rýchlo sa z nich vylieči. Tu ako keby neplatila logika. Pravda je klamstvo a klamstvo je pravda. Je to bieda slovenskej politiky. Áno, táto spoločnosť potrebuje morálnu obrodu. Ak si ju vláda dala do svojho programu, je to správne, ale mala by začať od seba. To bol zmysel včerajšieho vystúpenia pána Čarnogurského.

    Aj napriek tomu verím, že je stále ešte dosť takých, ktorých neopúšťa nádej, že pravda raz aj tu bude pravdou, klamstvo klamstvom a spravodlivosť bude na svojom mieste. Takáto viera a takáto nádej je súčasťou zvláštneho idealizmu, ktorý Európu priviedol tam, kde je. Verím, že neopustí ani Slovensko. Či si to uvedomujeme alebo nie, či si to chceme alebo nechceme pripustiť, máme čosi spoločné. Platí to bez ohľadu na to, či sa máme radi, alebo sa nenávidíme, či sme v tej strane, alebo sme v inej strane, či sme sa rozišli, alebo znovu stretli. Sú to spoločne prežité stáročia, spoločne vytváraná kultúra, ktorej dôverne rozumieme rovnako, ako jej rozumeli naši predkovia po desaťročia, ba stáročia. Je to aj to, čo nám chýba. A práve to je dôležité vedieť - schopnosť sebareflexie a túžba po sebazdokonaľovaní je prednosťou európskej kultúry.

    Sme na začiatku budovania našej štátnosti. Myslím si, že je potrebné pozrieť sa predovšetkým na naše chyby. Parlamentarizmus, ktorý sme uviedli našou ústavou a ktorý zaiste chceme všetci rozvíjať, je založený na oponentúre. Najmä včera tu zaznievali slová o jednote. Oprávnene, pretože určitá miera jednoty je potrebná. Nemožno ju však nadekrétovať. Môžeme ju dosiahnuť tým, že pošleme nenávisť do kúta. Keď budeme spolupracovať, budeme sa viac vzájomne potrebovať. Miera jednoty bude väčšia. Nesmieme však potláčať rôznosť. Spáchali by sme zločin, keby sme pripustili, aby sa rôznosť zlikvidovala. Verím, že slová o jednote v programovom vyhlásení a slová predsedu vlády nemajú takýto likvidačný rozmer. Kritika je motorom parlamentarizmu, a preto neopätujme kritiku nenávisťou.

    V programe sa volá po politickej stabilite. Všetci pociťujeme jej nutnosť. Podmienkou politickej stability je stabilita politických strán. Povedzme si však jasne, že stabilita vlády, a to, či vydrží štyri roky, závisí len a len od vládnej koalície. Má 83 mandátov v Národnej rade, všetko závisí od jej vnútornej súdržnosti a od jej spôsobilosti vyvinúť dostatočnú politickú silu nielen vo volebnej kampani, ale udržať si ju až do konca volebného obdobia. Zoberte si poučenie z marca minulého roku. Netreba zamieňať svoju vnútornú krízu, krízu strany, ktorá vyhrala voľby, za krízu parlamentarizmu alebo dokonca za krízu spoločnosti.

    Pri čítaní programového vyhlásenia, aj pri počúvaní toho, čo na úvod povedal predseda vlády, som prišiel k záveru, že vládna koalícia si túto skutočnosť ešte dostatočne neuvedomila, čo môže byť zdrojom zbytočných konfliktov. Ak si totiž niekto neuvedomuje mieru vlastnej zodpovednosti, hľadá ju potom mimo seba. To je najlepšia cesta k smutne známej praxi vytvárania nepriateľa za každú cenu.

    Posudzujeme toto Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorá vznikla z prvých volieb v samostatnom Slovensku. Neslúži jej celkom ku cti, ak sa tento akt hneď spája s ústavným interpretačným problémom, či bolo podané včas alebo nie, či bola alebo nebola porušená ústava. Doteraz nijaká vláda sa do takej časovej tiesne nedostala. Ak sa vláda bude sústavne pohybovať na hranici ústavnosti, alebo bude ústavu dokonca porušovať, znamená to škody, ktoré síce teraz nevidíme, ale ktoré sú nesmierne, nedajú sa vyčísliť. Ak sa bude totiž sústavne porušovať ústavnosť, zrúti sa celá naša štátnosť a slová o národnej hrdosti budú potom znieť trošku groteskne.

    Považujeme za veľmi pozitívne, že si vláda osvojila európsku prointegračnú politiku predchádzajúcich vlád a že sa prihlásila k náročnému cieľu - plnému členstvu v Európskej únii okolo roku 2000. Myslím si, že aj zásady a smerovanie hospodárskej politiky, ak sa dopracujú a upresnia, v podstate zodpovedajú integračnému programu. Hospodárska politika naznačená v programovom vyhlásení obsahuje niektoré liberálne prvky. V makroekonomickom rámci sa podobá hospodárskej politike, ktorú prijala predchádzajúca vláda. S čiastkovými výhradami ju možno akceptovať, môže byť akceptovateľná zo strany Európskej únie. Napokon, hospodárske výsledky za minulý rok dostatočne preukázali, že Slovensko má postačujúci potenciál na smelé ciele.

    Na to však, aby sme mohli presadiť našu prihlášku do Európskej únie, potrebujeme mať určitým spôsobom usporiadanú nielen ekonomiku, ale musia byť tiež garantované aj ostatné, predovšetkým politické práva a slobody občanov. Medzi ne patria aj právo na informácie a právo na ochranu proti prenasledovaniu za prejavený politický názor alebo presvedčenie, alebo za príslušnosť k politickej strane. Súčasné právo, žiaľ, umožňuje, aby sa parlamentná väčšina ujala kontroly nad elektronickými masmédiami - televíziou a rozhlasom. Bolo nám predvedené na 2. nočnej schôdzi Národnej rady, ako sa aplikáciou zákona dá porušovať ústavné právo. Preto treba takéto zákony zmeniť, aby sa nedali zneužiť jednoduchou väčšinou v parlamente.

    Je smutné, že sa teraz objavujú prípady prepúšťania pracovníkov štátnej správy za ich politickú príslušnosť, alebo sa politickej príslušnosti dáva väčšia dôležitosť, ako odbornej spôsobilosti. To sú nešváry, ktoré treba pranierovať a ktoré treba odstraňovať, lebo nám narobia veľké škody. Občania potrebujú mať popri sociálnych aj politické istoty. Všetci, nielen tí, ktorí podporujú stranu, ktorá je vo vláde a ktorá vyhrala voľby, a jej koaličných partnerov.

    Demokratické práva a slobody patria v Európe nerozlučne k tomu, čo nazývame kvalitou života. Mnoho schopných ľudí u nás je hlboko znechutených rozsahom hrubej demagógie a populizmu, s ktorým sa uplatňuje niekedy štátna moc. Mnohí z nich uvažujú o emigrácii.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Získali sme samostatnosť. O to viac nám musí záležať na tom, aby sme si takýmto spôsobom nevyháňali ľudí z ich vlasti. Ak nepresadíme do všetkých sfér nášho politického života základné normy správania, na ktoré si civilizovaný svet už zvykol, nebudeme úspešní ani v našej prointegračnej politike, aj napriek liberálnej hospodárskej politike. Taká koncepcia môže byť úspešná v niektorých latinskoamerických alebo ázijských krajinách, nemá šancu na úspech na našom kontinente.

    Ešte jednu poznámku: Predstavitelia vlády veľmi vehementne kritizovali privatizáciu v oblasti energetiky a plynárenstva najmä pred voľbami. Takisto sa kategoricky vyjadrovali aj proti použitiu prostriedkov z Fondu národného majetku na úhradu štátneho dlhu. Vládny program sa hlási aj k jednému aj k druhému. To je dobré. Nemôžu mať však dôveru tí, ktorí dokážu v priebehu veľmi krátkej doby zásadne zmeniť stanovisko, pretože niekoho zavádzali. Občanov, voličov. Povedzme si, kto klamal svojich voličov, kto sa dostal k ich hlasom podvodom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Baránik, pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová. Najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    s veľkou pozornosťou som si vypočul vystúpenie pána poslanca Moravčíka, ktoré sa hmýrilo pojmami parlamentarizmus, demokracia, politická morálna čistota a politické práva a slobody. Včera som sa na to už nechcel pýtať, lebo sa mi to zdalo nadpočetné, ale teraz by som sa rád opýtal pána poslanca Moravčíka. V nadväznosti na Leninskú iskru ste včera uviedli, že celá táto záležitosť je predsa dokumentovaná v spise Skarabeus, ktorý dokumentuje, že ide o záležitosť proti komunistickej strane. Pýtam sa a žiadam vás, aby ste tento spis predložili mandátovému a imunitnému výboru, aby si to teda mohol preštudovať, alebo nám, poslancom. Lebo "co je psáno, to je dáno".

    Druhá záležitosť - pokiaľ tento spis náhodou, nedajbože, nemáte, a mali ste si ho možnosť preštudovať, uveďte, prosím vás, kde ste si ho preštudovali a kto vám to umožnil /pán Hrnko, držte kultúru, ale u vás je to zrejme nadpočetné/, pretože v tlači som sa dozvedel, že tento spis je súčasťou dokumentácie Štátnej bezpečnosti. Neviem, či je to tak.

    Tretia záležitosť - je veľmi nezvyklé, keď v prospech niektorého politického subjektu alebo jeho vedúcej osobnosti lobuje niektorá netradičná zložka. V prípade Demokratickej strany a vašej osoby v predvečer volieb loboval nikto iný, ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pán Mitro, ktorý sa vyjadril o tejto kauze a o tomto spise. Prečo tak urobil, mohli by ste to vysvetliť?

    A štvrtá záležitosť - možno uniklo, že okrem pána generála Pittnera, čo veľmi klalo oči kdekomu, v predvečer odstúpenia vašej vlády do generálskej funkcie bol povýšený aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro. Nebolo to náhodou za služby, ktoré preukázal vašej vláde v kauze Skarabeus?

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pán bývalý premiér Moravčík, hovoriť o výmenách v štátnej správe predo mnou a ďalšími mojimi kolegami, bývalými 26 prednostami odvolanými z okresných úradov, považujem skôr za nevydarený vtip, pretože všetci veľmi dobre vieme, aké prenasledovanie sa voči nám dialo, ako sme boli daní na verejný pranier vašou vládou, keď nás vyzývala, aby sme sa vzdali svojich funkcií. Dokonca bol to morálny apel, ako mi pomáha kolega. Čakali ste snáď, že nás národ odsúdi. Neviem, či ste čakali päťdesiate roky. Tisovský rodák Štefan Marko Daxner povedal: "Ja veľkú dôveru mám v zdravý rozum národa slovenského". A to sa ukázalo tesne aj po našom odvolaní. Takže neviem, ako smelo sa nám teraz môžete pozrieť do očí, keď rozprávate o výmenách v štátnej správe.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

  • Chcem pánu expremiérovi Moravčíkovi len pripomenúť, že, žiaľ, väčšina spoločnosti sú robotníci vyhodení na ulicu. O tých sa nezaujímate. Zaujímate sa o médiá. Je to zaujímavé, skutočne. Len vám pripomeniem - v televízii pracuje 2 600 ľudí a na to, aby Ľuptáka niekto v televízii ponížil, si zoberú ešte externého pracovníka, ktorý za 13 minút zoberie ktovie aké peniaze. Tak treba tu spraviť poriadok, asi nie taký, aby bol nejaký diktát, ale aby televízia objektívne a spravodlivo informovala ľud tejto krajiny o všetkom.

  • Vážený pán predseda, vážení prítomní,

    vypočuli sme si tu vysoko kvalifikovanú lekciu o morálke. O tom, čo táto vláda, ktorá predstupuje pred parlament, má pred sebou a za sebou. O morálnych aspektoch marca 1994 netreba hovoriť, fakty hovoria samé za seba. O útokoch na masmédiá stačí snáď len skúsenosť, ktorú sme mali s niektorými pánmi, aj s tým, ktorý tu pred nami vystupoval pred chvíľou, že som sa bál zapnúť televíziu, ak bude vysielať predpoveď počasia, aby som tam pána Moravčíka nevidel, pretože vo všetkých blokoch sa masmédiá monopolizovali v tomto smere.

    O čistkách a výmenách - je otázka, akým spôsobom bývalá vláda pokračovala a naplnila to, čo pred voľbami sami funkcionári tejto vlády hlásali, že má byť pripravený zákon o štátnych úradníkoch. Kde je tento zákon? Kde je právna úprava verejnej služby, kde sme počítali s tvrdým odpolitizovaním funkcií vo verejnej službe? V tejto situácii si myslím, že ďalšie voľby napĺňa heslo "Pán boh s nami a zlé preč".

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

  • Veľmi stručne k tým, čo sa pýtali a chcú počuť odpoveď.

    Pán poslanec Hofbauer, spis Skarabeus sa nachádza v archívoch Slovenskej informačnej služby. Budem veľmi rád, keď ho prinesú ktorékoľvek noviny celý, tak ako je.

    Dvadsaťšesť prednostov bolo odvolaných preto, lebo urobili niečo proti prezidentovi, proti hlave štátu, čo nie je prípustné, ak posudzujeme a berieme do ohľadu všetky zvyklosti a morálne zásady, alebo akékoľvek zásady, ktoré sa uplatňujú v oblasti parlamentarizmu.

    Pán podpredseda Ľupták, veľmi rád by som si s vami podiskutoval na otázku, kto z nás viac pretláča práva robotníkov.

  • Pán docent Tkáč, som veľmi rád, že nám dávate takéto morálne lekcie, ale povedzte mi, ako stíhate robiť toľko funkcií naraz - aj predsedu výboru, aj štátneho tajomníka. Je to všetko v súlade s morálkou?

    Ďakujem.

  • Kolega Moravčík, uhol si s odpoveďou. Tlač nemá čo prinášať dokumenty Štátnej bezpečnosti. Otázky boli formulované naprosto ináč, naprosto taxatívne. Žiadam, aby si na ne zodpovedal. Ty si hovoril o spise Skarabeus, to znamená, ty si k nemu mal prístup. Máš ho, tak ho predlož. Ak si ho mal k dispozícii, kto ti umožnil vstup do týchto archívov?

  • Ďakujem. Páni poslanci, chcem na vás apelovať tak ako včera, aby sme sa vrátili k vecnému prerokúvaniu terajšieho programu, aby sa naša diskusia nerozchádzala.

    Prosím, pán poslanec Gaulieder.

  • Chcel by som apelovať na pána Moravčíka v jednej veci, aby sa o kauze 26 prednostov hovorilo veľmi opatrne, pretože, keď hovoríme o niečom, tak to treba dokázať. A po ďalšie - keď sme podozrievali týchto 26 prednostov, že neboli lojálni, pýtam sa, ako postupovali tí, ktorí boli dosadení za týchto 26 prednostov, podľa akého kľúča, podľa akých kritérií. Mám obavy, či to bolo aj podľa odbornosti.

    Po ďalšie - chcel by som upozorniť väčšinu tu prítomných, aby s pojmom morálka narábali veľmi opatrne, pretože je to slovo, ktoré môže byť niekedy použité aj proti tomu, kto ho používa.

    Ďakujem.

  • Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Hrnka, že ak je nemorálne to, že človek pracuje pre spoločnosť bez víkendov, sviatkov a 20 hodín denne, máme asi rozdielne názory na morálku.

    A pokiaľ by išlo o to, čo ste asi naznačili, o príjmy z tejto činnosti, chcem vás ubezpečiť, že jeden plat odovzdávam ústavom sociálnej starostlivosti, čiže aj tú druhú funkciu navyše robím pre túto spoločnosť gratis.

  • Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

  • Už len celkom stručne. Pán poslanec Hofbauer, moje slová bolo treba chápať tak, že požiadam Slovenskú informačnú službu, aby odtajnila toto zaklínadlo, ktoré sa vyťahuje po celom Slovensku proti mojej osobe, pretože tam nie je nič, čo by uškodilo štátnym záujmom a konečne sa do celého prípadu môže vniesť jasno.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hornáček.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som pripomenul fakt, keď je tu taká veľká obava o totalitu v masmédiách, o ovládnutie jednou stranou alebo jedným hnutím, že ani nie mesiac po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara bol vo vysielaní Rádiožurnálu takýto pomer - je to štatistika, ktorú vypracoval Slovenský rozhlas: Tie parlamentné subjekty, ktoré sa podieľali na odvolaní Mečiarovej vlády, mali v období medzi 10. aprílom až 30. aprílom 1994 spolu 230 minút a koalícia HZDS a SNS, ktorá bola odvolaná, mala 64 minút. Myslím, že to hovorí za všetko.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Baránik. Pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor na hodnotené programové vyhlásenie vlády. Pri hodnotení tohoto programového vyhlásenia si musíme uvedomiť jedno, že každá dokonale organizovaná societa, a predovšetkým štát, musí mať predovšetkým presne definované svoje ciele. Toto programové vyhlásenie definovalo dva ciele, a to politický a sociálneekonomický bez toho, aby sme mali vydefinovaný štátnopolitický záujem. Definovať štátnopolitický záujem je úlohou našej spoločnosti, aby sme vedeli, kde sme, kam chceme ísť a ako sa tam máme dostať. Štátnopolitický záujem by mal vytvárať rámce pre definovanie ostatných základných cieľov našej spoločnosti.

    Nová vláda formulovala politický cieľ - vstup do európskych integračných štruktúr. Ako ekonomický cieľ dosiahnutie výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne porovnateľnej s vyspelými trhovými ekonomikami do roku 2010, alebo priblíženie sa k tejto úrovni na báze dokončenia transformácie našej spoločnosti a ekonomiky. Treba si uvedomiť jedno, že väčšina úspešne sa rozvíjajúcich krajín boli a sú programovo riadené na základe exaktne formulovaných cieľov, vymedzenia prostriedkov a voľby vhodných nástrojov. V podmienkach pôsobenia trhových vzťahov je to využívanie len nástrojov trhovej ekonomiky, čiže nepriamych, najmä finančných nástrojov. Preto sa vláda zaväzuje, že súčasne zabezpečí taký rozsah využívania ekonomických nástrojov, aký je porovnateľný s vyspelými trhovými európskymi krajinami.

    Vzniká otázka, prečo programové vyhlásenie postavilo taký náročný cieľ, ako to tu bolo niekoľkokrát konštatované. Treba si uvedomiť jedno, že vyspelé európske ekonomiky prijímajú medzi seba predovšetkým prosperujúcich partnerov. Na druhej strane podmienky pre širokú spoluprácu, ktoré sa vstupom do Európskej únie vytvoria, dokáže využiť len prosperujúca ekonomika. Ak by sme nechali vývoj našej ekonomiky len na pôsobenie trhových síl, potom by sa ekonomika správala podľa zásady zo dňa na deň alebo od mantinelu k mantinelu. Vzhľadom na to, že trhový mechanizmus má sklon k zotrvačnosti konzervovať východiskový stav, v našom prípade by to znamenalo štrukturalizáciu ekonomiky na báze statických komparatívnych výhod, čiže zotrvanie a preferovanie jednoduchých výrob, a tým prehlbovanie našej zaostalosti a závislosti.

    Na základe skúseností iných krajín vieme, že v súčasnej etape aplikácie vedy a poznatkov vôbec nemožno ekonomiku nechať na voľné pôsobenie trhových síl. O príklady netreba ísť ani ďaleko, ani do hlbokej minulosti. Súčasné oživenie, ktoré v našej ekonomike nastalo, je vyvolané najmä tým, že ekonomika funguje podľa štruktúr, ktoré boli založené v minulosti. Už menej nás trápi to, že vyvážame minimum zhodnotenia národnej práce. Vývoz je najväčším iniciátorom oživenia našej ekonomiky. Vyvážame prevažne produkty, ktoré spotrebovali materiál, suroviny, polotovary, námezdnú prácu a podobne. A touto cestou, vážený parlament, nemôžeme ďalej ísť. Nevedie k úspechu, ale k postupnému zaostávaniu. A tomu musíme zabrániť.

    Ak vláda má ambície v uvedenom horizonte priblížiť sa v rozvoji ekonomiky a životnej úrovne k vyspelým trhovým ekonomikám, musíme rozvoj opierať o precízne spracovanú koncepciu stratégie. Koncepcia ekonomicko-sociálnej stratégie by mala byť spracovaná vo viacerých variantoch. Mali by ju spracovať nezávislé inštitúcie, ktoré by predložili variantné riešenie vláde, a tá by mala najvhodnejší variant predložiť parlamentu na prerokovanie. Za tým účelom chce vláda iniciovať zriadenie inštitúcie pre stratégiu a vedu. Myslím si, že to je veľmi rozumný krok. Spracovaná stratégia po prerokovaní v parlamente, ak by ju akceptovala väčšina politických subjektov, mala by byť záväznou smernicou, samozrejme, nie v zmysle starej predstavy o záväznosti, ale základnou orientáciou pre formovanie hospodárskej politiky na konkrétne volebné obdobie. Vláda by vecne mala vychádzať z takejto stratégie, ale mala by voľnosť pri voľbe spôsobov a nástrojov realizácie svojej predstavy hospodárskej politiky.

    Makroekonomické rámce formulované v programovom vyhlásení sú formované tak, aby zabezpečili realizáciu strategického cieľa, ktorý je uvedený v programovom vyhlásení. Vláda tieto makroekonomické rámce vypracovala na základe zhodnotenia a serióznej analýzy východiskového stavu a využitia potencionálnych zdrojov vlastných, aj zdrojov vyplývajúcich z možnej spolupráce so zahraničím. Premeniť zámery na reálnu skutočnosť si vyžiada vykonať hlbokú analýzu vlastných zdrojov a vyhodnotiť skúsenosti ekonomík s podobnou štruktúrou, ako sa tieto dostali v ekonomike do vysokých obrátok. Samozrejme, že niektoré poznatky úspešne sa rozvíjajúcich ekonomík sú nám známe.

    Okrem toho sa musíme vyporiadať s niektorými závažnými problémami ako pozostatkom z minulosti - dávnejšej aj nedávnej. K nim patria predovšetkým dôsledky nevhodnej cenovej politiky z minulosti, dlhodobé podceňovanie ceny práce, potreba revitalizovať inštitúcie vedy, výskumu, vývoja ako najdôležitejšieho zdroja invencií, a potom, samozrejme, kvality a konkurenčnej schopnosti našej produkcie.

    Neriešenie uvedených problémov vplýva a pôsobí na skutočnosť, ktorá nás vedie k tomu, že sa len veľmi ťažko vyporiadavame s niektorými problémami, ktoré zaťažujú našu skutočnosť. Ale z hľadiska celkového chápania efektov našej ekonomiky sa nachádzame teraz v medzinárodnom porovnaní na veľmi nelichotivom mieste, ktoré nás zaraďuje do piatej desiatky svetových krajín - objemom produkcie zhruba na úrovni 2000 amerických dolárov v nominálnom vyjadrení. Je to pramálo a svedčí o tom, že skutočne musíme urobiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku dostali do obrátok. Iná situácia je vo vecnom vyjadrení. Tam sme na tom lepšie triapolkrát. Ale ani to nás nezaraďuje medzi vyspelé krajiny, pretože porovnateľné krajiny v Európe majú minimálne 30 000 dolárov na jedného obyvateľa.

    Ak sa chceme stať rovnocennými partnermi s krajinami Európskej únie, musíme do termínu prijatia za člena do Európskej únie rozdiel v produktivite výrazne znížiť. A nebude to jednoduchá záležitosť. Z rozvinutej spolupráce medzi vyspelými krajinami vždy má väčší efekt ten, kto je výkonnejší. Zabezpečiť preto rýchly ekonomický rast je imperatívom našej hospodárskej politiky v budúcich rokoch. Preto vláda správne za prioritu svojej hospodárskej politiky považuje investičnú politiku, to znamená zrýchlenie realizácie investícií, pretože tieto sú najväčším a najvýraznejším rastovým zdrojom, samozrejme, ak sú cielené efektívne do produkčnej sféry.

    Štát aj v trhových ekonomikách intenzívne sleduje investičnú politiku, vysokým podielom na nej participuje. Robí to preto, aby stabilizoval investičnú činnosť, zvyšoval jej objem a ovplyvňoval predovšetkým štruktúru. V takom prípade investície plnia funkciu motora konjunktúry, iniciátora rastu, nástroja štrukturálnych zmien, tvorby nových pracovných miest, realizácie regionálnej politiky, zábezpeky životného prostredia, ale najmä sú nástrojom prenosu invencií z výskumu, vývoja a vedy do výroby.

    Investičnou činnosťou chce vláda riešiť základné problémy našej ekonomiky. Samozrejme, že ak chceme realizovať rozsiahlu investičnú politiku, musíme mať k tomu primerané zdroje. Preto vláda v programovom vyhlásení uvádza, ako chce využiť daňovú a úverovú politiku, vytvárať podmienky pre prísun zahraničného kapitálu, ako využiť zdroje Fondu národného majetku, podporuje malé a stredné podnikanie a plánuje vyčleniť prostriedky na financovanie projektov štrukturálnych zmien a tiež intenzívny rozvoj verejných prác.

    Programové vyhlásenie počíta s plným využitím všetkých nástrojov hospodárskej politiky, predovšetkým monetárnej politiky, rozpočtovej politiky, menovej politiky a zahraničnoobchodnej politiky. Ucelená predstava o využití týchto nástrojov vo vyváženej podobe umožní zrealizovať náročné ciele. Preto programové vyhlásenie predstavuje ucelený dokument, ktorý je vyvážený a ktorý je zábezpekou, že naša vláda môže našu ekonomiku a spoločnosť doviesť do vytýčeného cieľa. Preto odporúčam programové vyhlásenie schváliť a vyjadriť dôveru vláde.

    Vážené dámy, vážení páni, ešte by som rád reagoval na niektoré pripomienky výsostne z teoretického aspektu, ktoré boli vznesené k programovému vyhláseniu vo včerajšej diskusii. Rád by som začal tým, čo uviedla pani kolegyňa poslankyňa Bauerová, keď sa pokúšala aplikovať teóriu Philipsovej krivky na skúmanie vzťahu inflácie a nezamestnanosti a robila závery pre našu hospodársku prax. Nechcem vyvracať jej názory, chcem tieto poznatky doplniť a uviesť na pravú mieru. Treba uviesť k tomu toľko, že teória Philipsovej krivky sa používa na hodnotenie vývoja ekonomiky a predovšetkým na skúmanie uvedených vzťahov, ale Philips skúmal alebo analyzoval britskú ekonomiku za iných podmienok, a preto dokázal, že Philipsova krivka má priebeh o skúmaní vzájomných vzťahov od ľavého horného rohu do pravého dolného rohu. Ale akonáhle sa pokúšali túto metódu využiť v ďalšom období iné inštitúcie, ukázalo sa, a to bolo práve v období ropného šoku, že vzájomný vzťah týchto veličín sa posunul naprosto inde. Na základe toho vznikli teórie, že Philipsova krivka nemá aplikovateľnosť v hospodárskej praxi. Chcem povedať, že to nie je pravda. Má, ale vzhľadom na zmenu podmienok, a to je práve u nás, v našom prípade, že inflácia a nezamestnanosť nie je dôsledkom logického vývoja našej ekonomiky, ale vplyvom, ktoré nastali na základe zmien v mechanizme a vonkajších vplyvov.

    Príčiny inflácie u nás sú, a snáď ani to nie je tak inflácia, to je predovšetkým jednoduchý rast cien v dôsledku zavedenia liberalizácie cien, čiže navedenie cien, aby plnili svoju ekonomickú funkciu miery hodnôt. V raste cien sa odrazila aj skutočnosť, že sa likvidovali dotácie do cien potravín a niektorých priemyselných výrobkov, automaticky na základe toho ceny vzrástli. Ďalej je to nefunkčnosť trhového prostredia. Nezamestnanosť taktiež nie je dôsledkom hospodárskeho cyklu, čo je bežné vo svetových ekonomikách, ale je to predovšetkým dôsledok rozpadu trhov RVHP, konverzie, devalvácie meny, nefunkčnosti trhového prostredia a prudkého poklesu dopytu v dôsledku reštriktívnej politiky. Na základe toho priebeh Philipsovej krivky má celkom inú podobu.

    Treba ešte uviesť, že naši podnikatelia - a to na potvrdenie toho, čo povedala pani kolegyňa Bauerová - zneužívajú nefunkčnosť nášho trhového mechanizmu a zvyšujú ceny vplyvom tzv. inertnej inflácie. To je pravda. Samozrejme, že vláda momentálne nemá nijaké nástroje, aby týmto praktikám podnikateľskej sféry zabránila.

    Ďalší problém, ktorý sa tu vyskytol, bola obava o to, že vláda chce intenzívne pôsobiť na Národnú banku Slovenska. Vážení prítomní, v pondelok sme prerokovali vo výbore pre financie, rozpočet a menu menový program Národnej banky Slovenska za trištvrte roka 1994. Vážení, z prerokovania tohto menového programu musím konštatovať, že šéfovia najznámejšej svetovej finančnej inštitúcie, a to je Federálny rezervný fond v Spojených štátoch, ktorý plní podobnú funkciu ako naša Národná banka, musia roniť krokodílie slzy nad tým, aký majú málo liberálny vzťah kongresu k nim v porovnaní s našou Národnou bankou. Naša Národná banka je samostatná inštitúcia, ktorú nikto nekontroluje, len to, že podáva parlamentu správu o svojej činnosti a o svojich hospodárskych výsledkoch. To znamená, že je úplne autonómna.

    Ďalší problém, ku ktorému boli uvedené pripomienky je, že programové vyhlásenie predpokladá reguláciu miezd. Vážení, zamyslime sa nad tým. Programové vyhlásenie, vláda to už predtým spomenula, chce robiť reguláciu miezd, ale len v tých prípadoch štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností, ktoré pracujú pri zlých hospodárskych výsledkoch a ktoré sú v strate. Vážení prítomní, uvedomme si, čo znamená, ak nezavedieme prísnejší režim do týchto hospodárskych subjektov. Znamená to, že tieto inštitúcie sú vedené k strate, ktorá sa bude likvidovať na účet základného imania, a fakticky následne v podstate k rozkrádaniu národného majetku. A tomu vláda musí zabrániť. Preto bude účelné a potrebné, aby sme takýto program podporili, aby vláda skutočne mohla realizovať reguláciu miezd, ale len v konkrétnych prípadoch, kde podobné nebezpečenstvo hrozí.

    Niekoľkokrát sa tu objavili názory, že predloženie programového vyhlásenia znamenalo súčasne porušenie ústavy. Do politických škriepok sa nechcem pliesť, ale chcel by som povedať jedno, že ak by bola predchádzajúca vláda predložila štátny rozpočet v riadnom termíne - samozrejme, môžeme diskutovať, čo je riadny termín - a parlament by ho bol prerokoval, nová vláda by bola mala dosť priestoru na to, ak by nebola musela zostavovať provizórium štátneho rozpočtu, aby pripravila programové vyhlásenie. A možno, že za týchto podmienok by sme ho boli prerokovali v období medzi sviatkami.

    Ďalej by som chcel uviesť jednu poznámku, a to je otázka toho, že niektorí poslanci namietajú, že programové vyhlásenie je nekonkrétne. Vážení, uvedomme si jedno, že keby vláda prišla s takým programovým vyhlásením, kde by makroekonomické parametre konkretizovala do podoby časového harmonogramu a súčasne uviedla prostriedky na ich realizáciu, všetci by ste tu apelovali, že vláda chce zavádzať socialistický systém plánovania, pretože tam to tak bolo. A preto vláda logicky sa musela tomu vyhnúť. Ale ani pôsobenie trhovej ekonomiky jej neumožňuje nič takého. Musela využiť nástroje, ktoré sú vhodné pre pôsobenie trhovej ekonomiky. A vláda si trhovú ekonomiku váži a chce ju ďalej rozvíjať.

    Chcel by som ešte uviesť jednu poznámku, a to je otázka kupónovej privatizácie. Stále sa tu vyskytujú názory, že vláda ju chce pozastaviť. Ak mám vyjadriť vlastný názor, poviem vám úprimne, že kupónovú privatizáciu absolútne nepovažujem za privatizáciu, pretože kupónová privatizácia nie je nič iné, ako mechanické socialistické rozdeľovanie majetku. Okrem toho nevedie k vytváraniu skutočných vlastníckych vzťahov, pretože MIK alebo predtým DIK nie je nijakým vlastníkom, aspoň sa ním necíti. Síce má výpis z registra kupónovej privatizácie o tom, že je vlastníkom niekoľkých akcií, ale nemôže uplatniť svoje vlastnícke právo. A tým, že nemôže uplatniť svoje vlastnícke právo, nie je vlastníkom. Z vlastníckeho práva vyplývajú dve skutočnosti, a to jednak starostlivosť o rozvoj majetku a zodpovednosť za svoje rozhodnutie na účet majetku. A toto kupónová privatizácia nezabezpečuje.

    Môj názor je, že ak sa vláda má zachovať úctivo a zodpovedne voči našim obyvateľom, musí zvoliť takú politiku, aby minimalizovala rozsah majetku, ktorý pôjde do kupónovej privatizácie. Pre vyspelé trhové ekonomiky je charakteristické, ako sa v programovom vyhlásení niekoľkokrát uvádza, že využívajú princíp participácie na majetku. Moderné ekonomiky a ich úspechy sú založené na využívaní tohto princípu. Kupónová privatizácia bráni realizácii tohto princípu, čiže racionálnemu regulovaniu ekonomiky. Netýka sa to len manažérov, ale všetkých pracovníkov, ktorí chcú participovať a participáciou sa podieľať na prosperite svojich ekonomických subjektov.

    Preto som za to, aby sa podiel kupónovej privatizácie na privatizácii znížil na únosnú mieru, aby sme nezabránili tomu, aby sa u nás vytvorila silná vlastná domáca podnikateľská sféra, ale súčasne aby sme nebránili tomu, aby sme v budúcnosti mohli racionálne riešiť vzťahy rozvoja našej spoločnosti. Okrem toho uvedomme si jedno, že kupónová privatizácia je najvhodnejšou metódou úniku vlastníctva nášho majetku do zahraničia, a to predovšetkým cez privatizačné fondy, za ktorými stojí zahraničný kapitál. Nechcem tu v tejto súvislosti uvádzať svoju predstavu, o aký zahraničný kapitál ide.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová a pripraví sa pán poslanec Kunc. Pardon, najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem polemizovať s mojím kolegom z výboru, ale napriek tomu som rád, že povedal, že ide o jeho osobný názor, týkajúci sa kupónovej privatizácie, ktorý, našťastie, neobsahuje programové vyhlásenie vlády. Vlastník kupónovej knižky je jednoznačne určený, našťastie, ako jednoznačný vlastník, takže tam by sme naozaj problém nemali hľadať. Nebudem to ďalej rozširovať, ale myslím si, že naozaj treba sa držať toho, čo je v programovom vyhlásení, aspoň čo sa týka zmienky o kupónovej privatizácii.

    Ďakujem.

  • Chcel by som povedať pánu poslancovi Baránikovi, že tiež vlastním akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie a cítim sa ako vlastník. Prinajmenšom sledujem pohyb kurzov mojich akcií na kapitálovom trhu. Teším sa, keď ide smerom nahor a smútim, keď ide smerom nadol. Odporúčam mu, aby sa opýtal ľudí, ktorí, povedzme, z predaja svojich akcií získali 100 000 Sk, ako jeden môj priateľ, o ktorom som už verejne hovoril, či sa cítia vlastníkmi týchto peňazí.

    Druhý moment, ktorý som chcel zvýrazniť je, že naozaj budem so záujmom sledovať, ako bude hlasovať pán poslanec Baránik, lebo vláda akcentuje kupónovú privatizáciu vo svojom programovom vyhlásení ako jednu z rovnocenných metód a hovorí, že urobí všetko pre to, aby pokračovala bez zbytočného odkladu.

    A na záver, pán poslanec Baránik, dovoľte osobnú otázku. Máte akcie z prvej vlny a máte kupónovú knižku pre druhú vlnu?

  • To vám pán poslanec povie cez prestávku a nie teraz. Pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    pán poslanec Baránik upozornil na niekoľko závažných problémov tejto spoločnosti. V prvom rade by som chcel zareagovať na to, že vláda má veľkú starostlivosť o štrukturálne zmeny. Je to veľmi správna orientácia, ale zároveň chcem upozorniť, že proces štrukturálnych zmien sa dá regulovať rôznym spôsobom. A v programovom vyhlásení nie je presvedčivo a jasne naznačený spôsob, ako regulovať tieto zmeny, resp. z toho, čo je tam, jednoznačne vyplýva, že ide o systém regulácie po jednotlivých priemyselných odvetviach. Myslím si, že tento spôsob už v dnešnej dobe nie je moderný a treba voliť iné prostriedky.

    Pokiaľ ide o iniciovanie štrukturálnych zmien z hľadiska posunu k sofistikovaným výrobám, plne súhlasím s tým, že v doterajšej etape sa podcenila úloha vedeckotechnického rozvoja a úloha vedy a techniky. Ale tu by si mali spytovať svedomie všetky doterajšie vlády aj parlament, akým spôsobom sa zachovali k tejto sfére doteraz. Totiž efekty vedy a techniky, čím neskôr začneme v tejto oblasti zavádzať motivačné mechanizmy, o to neskôr sa prejavia. To nie je sféra, kde možno očakávať po investíciách alebo po nepriamych nástrojoch efekty za rok, za dva, alebo za tri. To je niečo, čo sa ukáže ako pozitívne za 5, 10 alebo 15 rokov. Preto odklad riešenia týchto problémov je skutočne alarmujúci a tu chápem toto vystúpenie ako aj sebakritiku.

    Pokiaľ ide o investičnú činnosť, takisto by sme mohli tieto problémy rozvádzať. Chcem upozorniť iba na jednu vec. Zrejme v tejto etape je potrebná nejaká podpora investičnej činnosti, ale zároveň si treba uvedomiť, že ak neexistuje systém optimálnej alokácie zdrojov, ak systém nefunguje optimálne, potom aj zvýšený objem investičných prostriedkov sa nevyužíva efektívne. Toto je veľmi dôležité upozornenie.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej bola prihlásená pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    uvedomujem si, že nie je tu miesto pre odborné diskusie, ale musím upozorniť na to, že vo svojom diskusnom príspevku som netvrdila, že Philipsova krivka u nás stopercentne funguje, pretože nie sú vytvorené podmienky trhového hospodárstva. Ja si to v plnej miere uvedomujem.

    Chcela som iba upozorniť na to, že mieru inflácie a mieru nezamestnanosti nie je možné ovplyvňovať, alebo nejakým ľubovoľným spôsobom vytvárať takú mieru inflácie a takú mieru nezamestnanosti, akú by sme chceli. Jednoducho medzi týmito veličinami existuje zákonitosť, ktorú nie je možné prekročiť. Nepovedala som, že nie je možné ovplyvniť, ale nie je možné v žiadnom prípade prekročiť. Medzi podmienky fungovania Philipsovej krivky a tejto zákonitosti patrí tiež inertná inflácia, čo nie je výsledkom toho, že podnikatelia sa nemorálne správajú. Podnikatelia sa správajú trhovo a inertná inflácia závisí od niečoho iného.

    Ďakujem, len toľko som chcela dodať.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    som pevne presvedčený, že pán profesor Baránik prezentoval len svoje osobné názory a že toto si neosvoja vládni ekonómovia a vedúci ekonómovia hnutia. Viem, že kupónová privatizácia nie je všeliekom a sú podniky, kde je potrebné hľadať iné metódy, ale vo všeobecnosti kupónová metóda je najspravodlivejšia.

    Veľmi uznávam schopné manažmenty a zamestnancov podniku, ale keby privatizovali len títo, tak vynechávame z hry učiteľov, zdravotníkov a celú terciárnu sféru. Kupónová knižka, ktorú si kúpilo na Slovensku 3,5 milióna dikov, je majetkom. Mám susedu kaderníčku, ktorá zhodou okolností minulý týždeň predala plnú knižku bodov na VSŽ a dostala za ňu 43 tisíc korún v hotovosti. Sama sa rozhodla, či to predá či nie. Je kaderníčkou a keby sa použila vaša metóda, tak nemá žiadne peniaze, pretože robí vo sfére, ktorá nemá možnosť privatizovať.

    Takisto démonizovanie zahraničného kapitálu. Pán profesor, čo by si robil s tehlou zlata, keby si bol na ostrove sám? Dva dni by si sa na ňu pozeral a po dvoch dňoch by si ju vďačne vymenil za kus chleba. Načo nám je pekná fabrika, ktorá neprodukuje a nezamestnáva ľudí? Ak ju rozumne sprivatizujeme, bez ohľadu na to, či tam bude zahraničný kapitál, ak budeme šikovní, že zahraničný kapitál bude vytvárať pracovné príležitosti pre našich ľudí, všetkým to pomôže.

    Ďakujem.

  • Rád by som odpovedal pánu poslancovi Dzurindovi. Som vlastníkom akcií. Mám akcie najúspešnejšej slovenskej firmy, ale sa necítim absolútne nijakým vlastníkom. Cítim sa jedine vlastníkom zadného kolesa auta, na ktorom sa vozí pán generálny riaditeľ tejto spoločnosti, nič viac. Vážení, chápte, že kupónová privatizácia je perfektný návod brnkania ľuďom popod nos s tým, že budú vlastníkmi, majiteľmi. Nemá to absolútne nič spoločné so sociálnou spravodlivosťou. Pánu kolegovi Černákovi to osobne vysvetlím.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    niekedy má človek taký zlý pocit, či vôbec vstúpiť do diskusie, aby sa nedehonestoval. Táto diskusia však nemá len odbornú dimenziu, ale politickú, tak by som chcel k tomu niečo povedať.

    Všetci dobre vieme a vieme si aj prediskutovať negatíva, pozitíva kupónovej metódy privatizácie, ale fakt, že boli milióny ľudí v prvej a v druhej vlne, fakt, že sme x-krát vyhlásili, že našim občanom chceme niečo kompenzovať za predchádzajúce roky, chceme im odovzdať kus vlastníctva vo forme tejto metódy kupónovej privatizácie, fakt, že sa stávajú ihneď vlastníkmi a môžu s tým podľa svojej úvahy narábať, a ak niekto dnes toto všetko spochybňuje, je to vážna politická chyba. Našťastie, som veľmi rád, že je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády, že táto vláda má iný prístup k metóde kupónovej privatizácie. Ale toto povedať na pôde parlamentu, toto povedať na pôde, kde občania si majú možnosť skontrolovať ako rozmýšľame, je hrubá politická chyba. Bolo by skutočne dehonestovaním, aby som hovoril k odbornej časti takýchto prístupov, lebo to sú veci, ktoré sme si už dávno, dávno prediskutovali. Sú príklady, ako pôsobí metóda kupónovej privatizácie. Vieme o jej pozitívach, vieme o jej negatívach, ale úplne znížiť jej pôsobenie v ďalšom procese - toto nášmu občanovi takto servírovať nesmieme.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    nechcem polemizovať už o kupónovej privatizácii, ale na tú spŕšku invektív, ktorá tu bola na investičné fondy, teda zareagovať musím.

    Prosil by som pána profesora, aby pokiaľ ide o investičné fondy, chápal ich funkciu nielen v súvislosti s kupónovou privatizáciou, ale v súvislosti aj s rozvojom kapitálového trhu a ich postavením v trhovej ekonomike. Ak to doteraz neurobil, odporúčam mu, aby tieto kapitoly z trhovej ekonomiky doštudoval.

  • Pánu kolegovi Filkusovi chcem povedať, že považujem kupónovú privatizáciu za najnevhodnejšiu metódu, ktorej realizácia bráni perspektívnemu riešeniu ekonomických a sociálnych otázok našej spoločnosti na efektívnej úrovni. Nič viac. Vo svojom vystúpení som povedal, že treba použiť kupónovú privatizáciu tak, aby bolo realizované minimum majetku touto formou.

    Pánu poslancovi Vaškovičovi odpovedám, že abecedu z trhovej ekonomiky nepotrebujem, lebo som ju už dávno zvládal a mám o tom náležitý doklad.

  • Dámy a páni,

    už včera som tu hovoril o knižnici, pán Vaškovič dnes zase radí študovať učebnice. Tak mi napadlo, a treba si to vysvetliť, podľa mojej mienky, aby verejnosť nebola dezorientovaná z tejto diskusie, akým spôsobom treba chápať postoj vládnej strany.

    Keď sme pripravovali ešte volebný program aj teraz programové vyhlásenie vlády, samozrejme, o tom diskusia bola. Treba raz a navždy zastaviť politizovanie týchto názorov, pretože tento názor má pán profesor, ja mám iný názor, ako má on, a vôbec nevidím v tom nejaký problém. Nechcem ho ani obhajovať, len sa chcem vrátiť k učebnici od Samuelsona, kde v podstate výsledok kupónovej privatizácie, proti ktorej nie som, a súhlasím s pánom poslancom Černákom aj Filkusom, že to je jediná najspravodlivejšia forma, ale sám Samuelson v tejto učebnici hovorí o tom, že aj vo vyspelých štátoch existujú tzv. veľké korporácie. Tak to on nazýva. To znamená hospodárske, obchodné organizácie, ktoré majú veľký počet vlastníkov, čo má dopad na to, že títo vlastníci nemôžu reálne participovať a spolurozhodovať o osude firmy. Dopad to má ten, že manažment sa odtrhne od vlastníckej bázy a takúto firmu de facto ovláda manažment. Zrejme bude treba, aby sme už našli riešenie v najbližších obdobiach.

    Treba brať výsledok kupónovej privatizácie ako realitu, ale bolo by treba zvážiť, akým spôsobom vláda, parlament alebo legislatívne miesta by mohli - povedal by som - motivovať participáciu týchto vlastníkov, aby skutočne majiteľ akcií mal možnosť určitým spôsobom participovať na postojoch manažmentu a zabezpečiť, aby fabrika alebo podnik mal prosperitu. Učebnica Samuelsona hovorí presne o tom, čo aj pán profesor Baránik a čo je vlastne realita kupónovej privatizácie, tzv. veľké korporácie s veľkým počtom vlastníkov, ktorí nemôžu participovať na osudoch firmy.

    Riešenie vidím v tom, aby sa našli aj legislatívne páky, aby sa mohla zabezpečiť účasť vlastníkov - dikov, dnes mikov - aj po druhej vlne na reálnom riadení svojho vlastníctva.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som povedal pár slov k tejto problematike, pretože je to veľmi dôležité.

    Pingpongujeme teraz problematiku kupónovej privatizácie a fakt je ten, že je realitou a že máme nejaké záväzky, ktoré sú spoločenské a politické záväzky, ale na druhej strane nemôžeme nepovedať, že treba v podstate obmedziť vplyv kupónovej privatizácie v transformačnom procese. Je to mimoriadne dôležité. Napríklad museli sme sa veľmi výrazne postaviť proti tomu, aby sa tie časti strategických odborov nášho hospodárstva, ktoré majú veľmi lukratívnu povahu, nedostali do privatizácie. Na prvý pohľad bolo populisticky a demagogicky hovorené, že tým vlastne chceme ochudobniť budúcich držiteľov - dikov alebo mikov, ale v podstate išlo o to, že napríklad v ropnom priemysle, v energetike, v plynárenstve aj v ťažkej chémii produkujeme pri exporte jeden dolár za 4 až 9 korún, v niektorých vybraných prípadoch za 11 korún. To znamená, že keď dáme majetok, ktorý je určovaný relačnou hodnotovou cenou 33 korún za jeden dolár do kupónovej privatizácie, vlastne zhadzujeme kapitálovú cenu majetku, ktorá je celkom iná, a je to vlastne ožobráčenie, pretože sú ústretové voči zahraničným záujmom, ktoré sú vo obsiahnuté vo fondoch. A vieme, že pôvodná koncepcia fondov bola taká, že nemalo byť pripustené, aby vošiel do kupónovej privatizácii zahraničný kapitál najmenej dva roky.

  • Pán podpredseda, máte 20 sekúnd.

  • Len zhodou okolností manevráciou federálnej vlády, ktorá sabotovala prijatie takéhoto zákona, sa to zamedzilo. Z týchto dôvodov treba rátať s tým, že by bola veľká chyba niektoré časti majetku odovzdať von pod hodnotu.

    A ešte jednu celkom malú poznámku: Fondy napríklad enormným spôsobom - ako samy upozorňujú - vložili už miliardy do reklám. Veď to sú prostriedky, ktoré sú v podstate zobraté z očakávaného majetku.

  • Pán podpredseda, vážim si vašu funkciu, ale uplynuli 3 minúty. Ďakujem.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Som rád, že táto tematika vzbudila takú odozvu a ponúkam pôdu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na pokračovanie tohoto tvorivého dialógu. Prosil by som, keby sme sa vrátili k programovému vyhláseniu vlády.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Húska hovoril o jednej metóde, na základe ktorej dospel k názoru, že znižujeme kapitálovú cenu majetku. Rád by som uviedol iný príklad ako sa dá znížiť kapitálová cena majetku. Sú to priame predaje, ktoré urobil Fond národného majetku 16. januára, keď predal akcie veľkých podnikov za cenu, ktorá je o miliardu nižšia ako je cena kapitálového trhu. Takže, celý tento balík problémov je skutočne potrebné posudzovať zo všetkých uhlov a nespochybňovať kupónovú privatizáciu, dôveruje jej 3,5 milióna obyvateľov Slovenska.

    Ďakujem.

  • Nesmierne si vážim pána profesora Baránika, že vyprovokoval túto diskusiu, lebo z vystúpení členov opozície jasne vyplynulo - či už páni Černák, Bajan, Filkus aj pán Vaškovič, aj pán Dzurinda vlastne obhajovali návrh programového vyhlásenia vlády. Z toho usudzujem, že vlastne ho pri hlasovaní podporia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Takže konečne príde na rad pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predseda, vážení predstavitelia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    programové vyhlásenia vlád ako politické dokumenty, s ktorými predstupujú vlády pred svoje parlamenty, majú vo svete všeobecný charakter. Miera ich konkretizácie je rôzna a nie je nikde apriori daná. Programové vyhlásenia vlád by mali naznačiť aj spôsoby realizácie svojich proklamovaných vyhlásení a téz. Je to potrebné aj z toho dôvodu, že až v spôsoboch realizácie sa prejaví to, nakoľko ušľachtilé a zaujímavé myšlienky boli úprimné a pravdivé. To po prvé.

    Po druhé - je potrebné povedať, že až možnosť praktickej realizácie uvedených teoretických úvah ukáže, nakoľko sa môžu stať skutočnosťou. Ak myšlienka z programového vyhlásenia vlády, ktorá hovorí o plnom vedomí si toho faktu, že sociálne postavenie občanov je v mnohých oblastiach na hranici sociálnej únosnosti, vyplynula zo znalosti stavu našej ekonomiky a štádia transformačného procesu, sú ciele stavané v uvedenom dokumente skôr ideálom, ku ktorým sa chceme priblížiť o 10 až 15 rokov. To bolo možno potrebné úprimne v programovom vyhlásení vlády konštatovať.

    Ak dovolíte, prejdem k niektorým konkrétnym častiam. Nebudem analyzovať pojem "morálna obroda spoločnosti". Necítim sa dosť teoreticky ani prakticky vyzbrojená pre to, aby som potvrdila, či nepotvrdila slová o morálnej kríze v našej spoločnosti, resp. definovala jej obsah a základné znaky a prejavy. Viem však, že morálka sa okrem zákonov udržiava prostredníctvom verejnej mienky, slobodou informácií, prejavu a tlače a tiež rešpektovaním všeľudských hodnôt, občianskych princípov a inštitúcií. Práve absencia občianskych princípov a inštitúcií na jednej strane a akcent na národný fenomén na strane druhej necháva v tejto časti programového vyhlásenia viac než neistotu o smerovaní našej spoločnosti a vytvára priestor pre úvahy o vzniku centra pre otázky posudzovania, čo morálne je a čo už nie je.

    V časti kultúra sa deklaruje záujem štátotvorného národa v ochrane jeho jazyka a v príprave zákona o štátnom jazyku. Tento zámer vychádza z Ústavy Slovenskej republiky článku 6 ods. 1 - citujem: "Na území Slovenska je štátnym jazykom slovenský jazyk". Netreba však zabúdať aj na druhý odsek tohto článku, ktorý hovorí, že "používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon" a článok 34 ods. 2, ktorý hovorí: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku a právo používať ich jazyk v úradnom styku."

    Vážená Národná rada,

    už v súvislosti s tzv. matričným zákonom som upozornila, že sa pojmy "štátny" a "úradný" nesprávne chápu ako synonymá, čo komplikuje legislatívnu realizáciu problematiky štátotvorného národa a národností žijúcich na území Slovenskej republiky. Upozornila som na štáty, ktoré okrem integrujúceho štátneho jazyka poznajú aj štatút úradných jazykov, rešpektujúc územné a percentuálne kritériá. Z uvedeného dôvodu by bolo objektívne a politologicky i politicky čisté a ústretové deklarovať záujem a ochotu pripraviť zákon aj o úradnom jazyku, ktorý by definoval jeho používanie v úradnom styku v zmysle európskych skúseností a Ústavy Slovenskej republiky. Príprava a realizácia zákona o štátnom jazyku a zákona o úradnom jazyku by stlmila ohnisko napätia a vytvorila dostatočný priestor pre vnútroštátnu i medzištátnu komunikáciu v národnostnej problematike.

    Pozitívne hodnotím záujem vlády podporovať pôvodnú tvorbu a vyriešenie vzťahov knižnej a umeleckej distribúcie, záujem o šírenie hodnotného umenia, podporu prekladateľského umenia a záchranu slovenskej kinematografie. Pevne verím, že v oblasti pôvodnej tvorby sa myslelo aj na pôvodnú vedeckú tvorbu z oblasti vied o spoločnosti, človeka v dejinách, o kultúre a prírode, t. j. toho, čo za nás nik vo svete neurobí a v čom sme originálni.

    Je sympatické, že vláda prejavuje snahu a záujem rozvíjať záujmovú umeleckú činnosť, miestnu kultúru a umelecké školstvo. A je tiež sympatické, že vláda prejavuje snahu o zabezpečenie slobody informácií a vylúčenie možnosti, aby mal ktorýkoľvek subjekt monopolné postavenie vo sfére informácií. Verím, že to nie je len deklarovaná snaha a bude sa dotýkať aj verejnoprávnych inštitúcií, elektronických masmédií.

    Pripomínam, že nie je potrebné, a to nechávam na zváženie vláde Slovenskej republiky, uvádzať pojem "národno-štátny záujem". Tento pojem bol aktuálny a v rámci súladu obsahu a formy presný v čase smerovania a zavŕšenia našej štátnosti. Od 1. januára 1993 máme svoj štát a tak by bolo žiadúce používať skôr pojem "štátny záujem". Považujem za prezieravé a správne navrhnúť v Rade Európy a OBSE spracovanie komparatívnej štúdie vychádzajúcej z postavenia národnostných menšín. Napriek tomu som skeptická, že sa podarí utvoriť isté univerzum, resp. štandard záväzný pre všetky európske štáty. Vychádzam totiž zo skutočnosti, že každý štát disponuje národnosťou nachádzajúcou sa na rozdielnom stupni sebauvedomovacieho procesu s rozdielnymi cieľmi a predstavami o svojom postavení v štáte, s rozdielnymi tradíciami, históriou, kultúrou a s rozdielnou kvantitou. Ide často o jedinečné, neopakovateľné črty, typické pre tú-ktorú národnosť. Preto vytvoriť všeobecný model bude veľmi zložité pre celú Európu a v dôsledku obáv zo straty jedinečnosti môže skôr vyvolať odpor ako súhlas. Nepochybujem však, že sa práva národnostných menšín na Slovensku vyhodnotia ako kvalitné a rozsiahle.

    Ak dovolíte, upozorním ešte na jeden dôležitý moment. V programovom vyhlásení vlády absentuje občiansky princíp, a to nielen v časti, ktorá sa dotýka národnostnej problematiky. Je to nedostatok tohto dokumentu, nakoľko občiansky princíp nie je opakom národného a neznamená ani jeho stratu. Medzi týmito pojmami totiž neexistuje priama súvislosť, iba sprostredkovaná. Národné má priamu väzbu na všeľudské hodnoty.

    Občiansky princíp je politická kategória. Je to sústava zákonov, inštitúcií a všetkých súčastí politického systému, prostredníctvom ktorých sa národné a národnostné realizuje a pred ktorými sme si všetci, bez ohľadu na rasu, národnosť a presvedčenie rovní. Som za to, aby sa národnostná otázka riešila citlivo a za účasti všetkých, ktorých sa týka. Každé direktívne rozhodnutie môže byť signálom, že sa v tejto oblasti hrá nečisto a môže spustiť prirodzené, obranné mechanizmy s nežiadúcimi dôsledkami. Iba dôsledné rešpektovanie občianskych princípov je bariérou proti všetkým jednostrannostiam. Preto veta na strane 61, ktorá hovorí o vypracovaní noriem pre podporu menšinových kultúr, ktoré sa budú odvíjať od záujmov Slovenskej republiky, je takouto jednostrannosťou a navodzuje bez účasti národnostných menšín viac než dojem, že ide o direktívny čin.

    Vážená Národná rada,

    je mi ľúto, že na strane 62 v treťom odseku, v ktorom sa hovorí o našej podpore pre príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny najmä v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Chorvátsku, sa zabudlo uviesť aj Srbsko. Uvedomujem si príčiny, prečo sa tak zrejme stalo, ale treba si uvedomiť, že v Srbsku máme jednu z najväčších a najaktívnejších národnostných menšín a v roku dvestého výročia príchodu Slovákov na Dolnú zem by si to, predpokladám, boli bývali zaslúžili. Nech nám je príkladný vzťah Maďarska k svojej menšine v Banáte, v Báčke na Vojvodine.

    Som nesmierne rada, že sa v programovom vyhlásení vlády spĺňa tak trochu moja dvojročná snaha na pôde tohto parlamentu riešiť sprehľadnenie a diferencovanie financovania základného a aplikovaného výskumu a vytvorenia, žiaľ, opäť opatrne podopreté slovkom "zvážiť", inštitúcie štátnej správy pre stratégiu rozvoja spoločnosti a vedu, ktorá by - citujem "formovala zámery dlhodobej perspektívy a zabezpečovala koordináciu štátnej vednej a technickej politiky." Napokon, že sa už so spomínaným otvorením vysokých škôl navrhne zosúladiť aj systém vedeckej a pedagogickej výchovy a udeľovania vedeckých a pedagogických hodností v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne,

    dovoľte mi pred svojou záverečnou časťou odcitovať myšlienku významného socialistu, štátnika, prezidenta Francúzka Francoisa Mitterranda, ktorý vo svojom štrnástom a zároveň poslednom novoročnom prejave pred májovým odchodom z funkcie zdôraznil niekoľko skutočností, ktoré pokladá za najdôležitejšie. Citujem: "Nikdy neodlučovať slobodu od rovnosti. Hoci je veľmi ťažké dosiahnuť oba tieto ideály, práve ony sú podstatou demokracie."

    Každá vláda rieši dilemu, ktorá spočíva v rozhodnutí koľko slobody obetuje rovnosti a koľko slobody obetuje poriadku. Každá vláda musí rozhodnúť, ktorý z fenoménov politického systému bude dominantný, ktorému dá prednosť. A keďže tieto fenomény tvoria základ každého politického systému, každého zákona, aj toho najvyššieho, musí sa vláda rozhodnúť vždy. Sloboda, rovnosť, poriadok. Podľa ich poradia sa hodnotia typy politických systémov, také, ktoré posilňujú štát a také, ktoré štátne zásahy do ekonomického a politického života obmedzujú. Tie prvé akcentujú poriadok a rovnosť na úkor slobody, tie druhé slobodu a rovnosť na úkor poriadku. Toto programové vyhlásenie vlády patrí do prvej skupiny a jasne odhaľuje spôsob jeho realizácie.

    V politike práve spôsob realizácie odhalí nielen typ politickej strany, politického systému a jeho smerovania, ale aj možnú mieru spolupráce politických strán. Politika totiž nie je len väzba medzi programom a jeho cieľmi, ale aj medzi spôsobom jeho realizácie, a ten nás môže spájať, ale môže nás aj rozdeľovať. V politike je to však prirodzené, potrebné a zákonité. Moc a opozícia sú prirodzeným atribútom demokratického režimu. Snaha po jednote moci a opozície je v politike neprirodzená a nereálna. Čo je však prirodzené a reálne, je vôľa byť konštruktívnou a nie deštruktívnou opozíciou, a to je možné viac než deklarovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pani poslankyňa Gbúrová, nakoľko máte dilemu, čo je politicky morálne a čo je nemorálne, za politicky nemorálne považujem, keď sa niekto dá zvoliť do parlamentu za politicky subjekt a potom zmení svoju stranícku príslušnosť v rozpore s tým, čo sľúbil svojim voličom a občanom. To na vysvetlenie pre vašu vnútornú dilemu, s ktorou zrejme zápasíte.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kunc. Pripraví sa pán poslanec Kukan. Pán poslanec Sopko - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    je naozaj otázne, koľkokrát môže jeden poslanec vystupovať s faktickou pripomienkou. Chcem sa prihovoriť pánu poslancovi Hofbauerovi. Ak chce reagovať na každé vystúpenie, nech si pripraví diskusný príspevok na záver rokovania Národnej rady, bude to asi lepšie.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, kolegovia poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi začať malou replikou. Popieram, že by v tejto miestnosti bolo plno nenávisti. V tejto miestnosti je len to, čo každý deň sem so sebou prinesieme. Že nosíme aj nenávisť, to je vec nášho svedomia a našej morálky. Myslím si opak. Myslím si, že tu je prinajmenej jeden predmet, ktorý nás vedie, alebo aspoň pobáda k jednote a k správaniu, ktoré by malo byť dôstojné, tvorivé, jednoducho - poslanecké. Pokiaľ nemáme slepé oči, potom ten predmet všetci dobre vidíme. Je to slovenský štátny znak, v mene ktorého tu sedíme a ktorého stálosť, význam a pre nás jednoznačnú štátnosť predstavuje. Pokúsme sa správať podľa toho.

    Svoje vystúpenie chcem uviesť krátkou novinovou správou o našom včerajšom rokovaní, ktorú však považujem za súčasť svojho vystúpenia. Znie nasledujúco: "Na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa včera začala a pokračovala rozprava o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Jej spôsob i tón sa napriek vážnosti prerokúvanej veci až príliš podobal tomu zvyčajnému, na aký si, žiaľ, postupne zvykáme. V tomto smere sa teda nestalo nič pozoruhodné, najmä nie žiadna zmena. Pozoruhodné však bolo niečo iné. Pozorovateľ mohol s prekvapením pobadať, že časť poslancov zo 135 prítomných akoby bola z iného sveta, či prinajmenšom aspoň z iného štátu. Ich stanoviská a pripomienky totiž buď smerovali inam, než ako by to zodpovedalo predmetu rokovania, alebo o ňom hovorili tak, ako by malo obsahovať program pre nejakú celkom inú krajinu, než je Slovensko so všetkými jeho čiastkovo prekonanými, jestvujúcimi i očakávateľnými ťažkosťami a problémami na jeho ceste k rozvoju a k reálnemu členstvu v európskych integračných štruktúrach. Očakávame, že dnešné pokračovanie rozpravy bude mať šťastie poskytnúť účastníkom schôdze i televíznym divákom a poslucháčom vecnejšiu a cieľavedomejšiu diskusiu a vláde Slovenskej republiky tvorivejšie podnety na jej štvorročné funkčné obdobie." Toľko tá správa.

    Ale nehľadajte ju, prosím, v novinách. Žiaľ, také noviny nemáme, čo by si z tohto hľadiska a takto boli naše rokovanie všimli. Považujte to, prosím, za môj malý úskok, za ktorý sa ospravedlňujem. Nie je tak dávno, čo sme stáli takto zoči voči voličom, občanom tejto republiky. Som presvedčený o tom, pretože som sa zúčastnil aj niektorých tzv. opozičných predvolebných schôdzí a vypočul som si, čo sa vcelku, všeobecne hovorilo o programoch a čo sa voličom sľubovalo. Trúfam si to na účel svojho vystúpenia veľmi krátko zhrnúť, čo sme vtedy voličom sľúbili.

    Myslím si, že to, že navodíme a dosiahneme stav želateľnej politickej stability, že v hospodárstve začneme respektíve urýchlime tie procesy, ktoré zabezpečia a dokončia jeho premenu na sociálne orientované trhové hospodárstvo založené prevažne na súkromnom vlastníctve a oživíme ho, že zastavíme pokles sociálnej úrovne obyvateľstva obnovením zamestnanosti a racionálnej i spravodlivej sociálnej politiky a pomoci, že zabezpečíme všetky funkcie verejného sektoru tak, ako nám to káže ústava a právny poriadok tohto štátu a že budeme garantovať všetky funkcie štátnej moci tak, aby si plne získala a udržala dôveru všetkých štátnych občanov tejto krajiny. Som presvedčený o tom, že toto sme sľubovali všetci. A som dokonca presvedčený aj o tom, že keby bola vládny program zostavovala iná politická štruktúra, povedzme terajšia politická opozícia, bola by do toho programu presne tak zahrnula asi tento rámcový obsah, tak ako to robí predložený vládny program. O tom som tiež presvedčený.

    Ale bez ohľadu na to, kto je nositeľom moci, pôsobia dve železné nevyhnutnosti. Tá prvá - pokračovanie všestrannej premeny postkomunistickej spoločnosti na slobodnú a demokratickú so všetkou už známou a do istej miery dodnes úplne nepoznanou zložitosťou tohoto procesu. Tvrdím, že je to niečo, o čom ponúkané a odporúčané vzory západného sveta nemajú ani tušenia, a tak nám doteraz radili a radia, dajme tomu dobromyseľne, ale nie vždy dobre. Tá druhá nevyhnutnosť je neprerušiteľnosť či plynulosť života spoločnosti, čo znamená, že každá zmena alebo zavedenie niečoho nového sa stretáva s určitým odporom i prekážkami, a preto ich presadenie a zaúčinkovanie vyžaduje svoj čas. Neodhadnutie, a tobôž neposkytnutie toho zákonitého času často môže vyvolať neúspech, ba aj diskreditovanie ináč dobrých zámerov, či spomalenie postupu na ceste k cieľom.

    O predloženom programovom vyhlásení vlády podľa môjho názoru platí, že sa s oboma týmito nevyhnutnosťami vyrovnáva dobre. A zdôrazniť chcem najmä to, že nepreceňuje sociálne a morálne prostredie hlboko poznačené duchovnými i hmotnými rezíduami komunizmu, ale berie ho také, aké je v skutočnosti, to znamená aj s tými príznakmi, ktorými ho poznačil už niekoľkoročný vývin k slobode a demokracii. A vieme, že nepoznačil to vždy pozitívne.

    Po druhé - plne si uvedomuje na jednej strane vstup do prebiehajúcej množiny politických, hospodárskych, sociálnych, kultúrnych i duchovných procesov, vrátane ich medzinárodných väzieb, a na druhej strane to, že väčšinu z nich nebude môcť vo svojej réžii uzavrieť, a teda ani zožať slávu alebo hanu za vlastnú úspešnosť. Jednoducho povedané uvedomuje si svoje pôsobenie ako službu občanom tohoto štátu, časovo síce obmedzenú, ale so zodpovednosťou siahajúcou ďalej do budúcnosti za lepší život, ktorého základy svojou pôsobnosťou kladie.

    Rozpravu charakterizuje určité volanie po skonkrétnení programového vyhlásenia v zmysle podrobnejšieho znenia. Treba však povedať, že medzi konkrétnosťou a podrobnosťou je určitá pojmová odlišnosť. Programové vyhlásenie je konkrétne tým, že sa vyčerpávajúco zaoberá všetkými oblasťami života spoločnosti a jestvovania štátu, aj keď v strategickej programovej rovine. Veď ide o programové vyhlásenie, nie o vyhlásenie metód a nástrojov vládnutia. Na tie aj táto vláda potrebuje určitý čas, najmä pokiaľ sú nové. Tie sú v podstate dané platným právnym poriadkom štátu a len v jeho rámci sa môžu používať a zdokonaľovať, či prípadne meniť.

    Preto nie sú namieste obavy vyslovené na rokovaní výborov, napríklad že vláda pri uskutočňovaní svojej hospodárskej stratégie a rozvojovej politiky naruší stabilitu meny a nebude rešpektovať nezávislosť Národnej banky Slovenska, ktorú, mimochodom, ochraňuje zákon. Veď by to bolo v rozpore s jej rozvojovo-stabilizačnou stratégiou. Na druhej strane, ak vláda spoznala, že jestvujúca záručná banka vzhľadom na svoje osobitné poslanie nemôže súbežne plniť funkciu finančnej inštitúcie na podporu malého a stredného podnikania, potom je nevyhnutné, aby vznik takejto neštátnej alebo na čas aj štátnej inštitúcie iniciovala a podnietila svojou pôsobnosťou. Je pozoruhodné, že vo viacerých súvislostiach bolo počuť názor, že v programovom vyhlásení je snaha utajiť prílišný etatizmus, ba dokonca štátny dirigizmus. Mám dojem, že sa neodlišuje to, čo tu odlíšiť treba a čo vyplýva z nevyhnutnosti označenej predtým ako číslo jedna, že totiž prebieha proces premeny, ktorý nemožno ani spomaliť, ani zastaviť. Ale treba si uvedomiť, že rad dejov v tomto procese musí iniciovať vláda a v určitom zmysle aj organizovať tieto procesy. Vo svetle toho potom nejde o štátny dirigizmus, ani o etatizmus, ale o to, aby služba štátu, občanovi i celej štátnej pospolitosti bola úplná a nepredpokladala samovoľný vývin tam a v tom, v čom sa predpokladať nedá alebo nemá. A dnes vidíme, že sú tu samovoľné procesy, ktoré vlastnému procesu premeny spoločnosti škodia, a to po každej stránke. A práve, že zatiaľ nenachádzame nástroje ako ich zastaviť.

    Ide tu teda o iniciačnú funkciu štátu. Chcel by som zdôrazniť, že túto iniciačnú účinnosť je vláda povinná vykonávať aj v hospodárstve. Alebo sa nazdávame, že také ťaživé problémy, ako je platobná neschopnosť, ktorá sa týka približne 80 % podnikov a firiem, nedostatok tak prevádzkového, ako aj investičného kapitálu, malá reálna účinnosť takého významného kódexu, ako je Obchodný zákonník a iné ďalšie, a také procesy ako je reštrukturalizácia priemyslu, vytvorenie podmienok a podpora exportnej schopnosti sa vyriešia, respektíve rozbehnú a budú prebiehať samovoľne, bez iniciovania, bez podpory? Za týchto okolností vidieť vládu Slovenskej republiky v praktickej pôsobnosti tak, ako vlády dávnych demokracií, bez ohľadu na jej politický pôvod i zloženie by bolo prinajmenšom omylom.

    Je veľmi sympatické, že časť programového vyhlásenia o rozvíjaní zahraničných vzťahov prijíma aj opozícia ako programovo správnu a realizačne nevyhnutnú. To je dobre, ale len čo sa v programovom vyhlásení objavili určité zámery zamerané na určité vnútorné potreby štátu, vyjadrujúce jeho zvrchovanosť a sledujúce jeho vnútornú pevnosť, charakterizuje sa ako rozporné a brániace uskutočneniu programu. Znamená to vari, že vstup do európskych štruktúr je nevyhnutne spojený so zrieknutím sa vlastnej identity a zvrchovanosti a bezpodmienečné prijatie určitej cudzej, hoc aj nejakej paneurópskej neidentifikovateľnej identity a stať sa jednoznačne poslušným jej autorom a využívateľom aj ako nástroja ovládania?

    Potom by bolo jednoduchšie prihlásiť sa bez problémov hoc aj dnes za autsidera Európskej únie a za prísľub, že nás nenechá zomrieť hladom, dať k dispozícii územie Slovenskej republiky a seba samých za gastarbaitrov na akékoľvek podradné práce. Bude to jednoduché a rýchle a naši paneurópania budú šťastní. Pýtam sa však, či si slovenský národ po tom všetkom, čo v histórii strednej Európy vykonal za historických štrnásť storočí na jej obranu i rozvoj, nezaslúži lepší osud. Som rád, že predložené programové vyhlásenie vlády chce pripraviť slovenskému národu a aj národnostiam, ktoré v tomto štáte žijú, dôstojný osud predovšetkým pričinením tejto vlády i parlamentu a, pochopiteľne, ich pokračovateľmi.

    Nemôžem si odpustiť ešte jeden poznatok, ktorý až do týchto chvíľ tak prierezovo cez naše schôdze prebieha. Človek tu vidí vysoko autochtónne a sebavedome vystupujúcich poslancov. To samo by isteže nebolo chybou. Takí máme byť, ibaže prinajmenšom by sme mali v tejto veci sledovať tvorivé vzory. Povedzme, že členovia anglickej Dolnej snemovne majú taký vzor vo Winstonovi Churchillovi, ako som to už počul. Myslím si, že my taký vzor máme. 14. januára bolo 139. výročie smrti Ľudovíta Štúra, prvého slovenského poslanca niekdajšieho Uhorského stavovského snemu. Ľudovít Štúr už v roku 1842 vyslovil takéto jasnozrivé poznanie: Ak chce Uhorsko historicky prežiť, musí sa sfederalizovať a vo sfederalizovanom Uhorsku musí mať slovenský národ svoje územie a svoj snem.

    Pochopiteľne, že nepovedal to potom na marcovom rokovaní stavovského snemu v Bratislave v roku 1847, a vieme si predstaviť prečo, že by ho snáď boli vtedy aj ukameňovali, keby s takým niečím prišiel, ale rovno na rokovaní vo svojej snemovej reči predniesol také poznanie, taký rozbor politického i hospodárskeho fungovania Uhorska, že aj dnes je to, priatelia, obdivuhodné a bolo by veľmi dobré, keby sme si Štúrovu snemovú reč nielen prečítali, ale preštudovali, pretože o demokracii a o liberalizme už vtedy, pred vyše 150 rokmi povedal všetko to, čo dnes platí. A nielen to, ale vedel aj o liberalizme vtedy hovoriť v takých dimenziách, ako to potrebuje aj slovenský národ. Už vtedy povedal, čo je liberalizmus a čo z neho bude také, čo aj naďalej bude podporovať rozvoj slovenského národa. V tom by mal byť Ľudovít Štúr naším vzorom, ktorý už vtedy - a na sneme to jasne dokázal - o hlavu prevýšil tých najväčších uhorských politikov, ktorí na sneme vystupovali. Z histórie by ste mali vedieť, ktorí to boli.

    A, priatelia, na zakončenie chcem vysloviť jedno požiadanie. Včera som si vypočul niečo pre mňa dovtedy neslýchané, ale ukázalo sa, že snáď sú medzi nami poslanci, ktorí vo svojom slovníku nemajú pojem, teda slovo lojálnosť a v politike ho už vonkoncom neuznávajú vo vzťahu občan - štát. Nuž priatelia, ak sú medzi nami takí poslanci tohto štátu, potom ich prosím, aby svoj mandát vrátili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Kukan a pripraví sa pán poslanec Rea.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem vo svojom vystúpení predniesť niekoľko poznámok, rozhodne si nerobím nárok na analýzu, k tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorou tento dokument začína a ktorá sa zaoberá zahraničným vzťahmi. V súčasnej etape vývoja Slovenska je táto otázka osobitne dôležitá a má aj osobitné aspekty, ktoré si treba pri formovaní a realizácii celej súčasnej politiky u nás uvedomiť. Špecifika spočíva v tom, že dnes omnoho viac ako inokedy vystupuje do popredia skutočnosť, že zahraničná politika sa robí doma, vo vnútri štátu.

    Línia zahraničnej politiky, jej priority, aktuálne, ako aj perspektívne úlohy sú v programovom vyhlásení formulované správne. Bolo dôležité potvrdiť kontinuitu zahranično-politického smerovania nášho štátu pre vlády štátov, členov politických, ekonomických a bezpečnostných organizácií, o členstvo ktorých usilujeme. Vyhlásenia premiéra Mečiara po nástupe novej vlády v tomto zmysle, teda jednoznačné a kategorické, boli správne a boli navyše správne načasované. Bolo to o to väčšmi dôležité, lebo čelní predstavitelia politických strán členov vládnej koalície mali prehlásenie, ktoré obsahovalo niečo iného. Osobne si myslím, že ich význam netreba preceňovať, netreba to zveličovať, faktom však zostáva, že tieto vyhlásenia vyvolali mnohé otázniky, nedorozumenia a nepochopenie.

    Zahraničie vezme toto programové vyhlásenie vlády na vedomie. Domnievam sa, že jeho časť - zahraničné vzťahy bude prijatá všeobecne pozitívne. To však, prosím, nie je plné konštatovanie o situácii, ktorá vzniká. Rozhodujúce totiž bude, akým spôsobom bude tento dokument, a zdôrazňujem, celý tento dokument realizovaný v praxi. Bude to, trúfam si povedať, rozhodujúci a jediný prvok, podľa ktorého sa bude hodnotiť situácia na Slovensku. Slová akokoľvek sú správne, nestačia, platiť budú iba vtedy, keď budú podložené skutkami. Práve preto nemožno hodnotiť iba zahranično-politickú časť samotnú oddelene, samostatne a robiť o nej závery. Všetky ďalšie časti vyhlásenia s ňou priamo súvisia a budú mať na ňu priamy vplyv. Legislatíva, ktorú budeme prijímať tu, na pôde Národnej rady, rozhodnutia vlády, dokončenie ekonomickej transformácie, posilňovanie demokratických inštitúcií, masmediálna politika a mnohé ďalšie oblasti - to všetko bude mať priamy dopad na zahraničnú politiku a na medzinárodné postavenie Slovenska. Mám teraz na mysli predovšetkým cieľ, z pohľadu ktorého bude toto hodnotenie vznikať, teda záujem o členstvo v európskych a transatlantických organizáciách. Nemožno totiž opakovane a jednoznačne deklarovať záujem o členstvo v Európskej únii a pritom napríklad prijímať zákony, ktoré protirečia jej zásadám a princípom. Alebo takéto zákony prijímať možno, ale potom naše vyhlásenia o integrácii do európskych štruktúr nebude brať nikto vážne.

    Treba tu jasne povedať, že sme sa sami, dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku rozhodli o tom, že miesto Slovenska je v európskych organizáciách, že tam prirodzene, logicky historicky a kultúrne patríme. Neškodí si čas od času túto vec pripomenúť, pamätať si ju a najmä podľa nej sa chovať a postupovať. Neznamená to však, že treba apriori automaticky a nekriticky prijímať všetko, čo s členstvom v únii súvisí. Samozrejme, že podpísané dohody a dokumenty meniť nemožno, ale pri ich implementácii musíme vedieť brániť naše záujmy - hospodárske, politické, sociálne, kultúrne a všetky ďalšie. Veď aj ostatné krajiny, ktoré usilovali o členstvo v Európskej únii, alebo aj jej samotní členovia často v tvrdých diskusiách, v ostrých negociáciách obhajujú vlastné záujmy. Bude preto veľmi dôležité, aby sme aj my boli na takéto diskusie a rokovania pripravení, fundovaní a vedeli si presadiť to svoje. Aj toto bude kritériom úspešnosti vládnej reprezentácie. Mimochodom, podobne sa tento aspekt vzťahuje aj na všetky rokovania s medzinárodnými ekonomickými organizáciami, Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a podobne.

    V tejto súvislosti jedna poznámka: dňa 1. februára tohto roku vstúpi do platnosti Európska dohoda o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, teda Asociačná dohoda. Je to pre nás dôležitý krok na nastúpenej ceste. Čo urobila zatiaľ táto vláda? Bola zrušená Rada vlády pre implementáciu Asociačnej dohody, nový orgán bol uznesením vlády vytvorený, ale iba teraz sa vytvára jeho štatút, zloženie a podobne. V texte programového vyhlásenia vlády je jedna všeobecná veta o tom, že vláda pripraví zodpovedajúci inštitucionálny rámec na zabezpečovanie úspešnej prípravy Slovenska pre vstup do Európskej únie, aby mohli rezorty aktívne participovať. Pýtam sa, prečo strácame čas, prečo sa nevyužíva zabehnutá, fungujúca štruktúra z obdobia fungovania predchádzajúcej vlády. Táto štruktúra už pracovala, mala aj konkrétne výsledky. Prečo sa v tom nepokračuje? Niekedy sa mi zdá, prosím, nie vždy, ale niekedy sa mi zdá, že obdobie marec až december 1994 sa ignoruje, vynecháva, akoby neexistovalo. Nuž, a to je chyba, lebo toto obdobie existovalo a prinieslo aj výsledky, a bolo by dobré tam, kde sú dobré, na ne nadviazať.

    Chcel by som sa stručne vyjadriť i k otázke informovania o Slovensku. Vo vládnom vyhlásení sa zdôrazňuje úloha poskytovať objektívne a pravdivé informácie o Slovensku. Táto úloha je určená našim zastupiteľským úradom v zahraničí. Nemyslím si však, že iba im, je to otázka omnoho širšia, dotýka sa všetkých našich inštitúcií, vrátane tých, čo pôsobia u nás doma na Slovensku. Naše veľvyslanectvá a ďalšie diplomatické zastúpenia môžu v krajinách svojej pôsobnosti sprostredkovať a prezentovať iba to, čo sa u nás doma udeje. Samozrejme, že to majú prezentovať pravdivo a objektívne. Tu však vzniká problém, čo znamená pravdivo a objektívne. Chápeme to všetci rovnako? Keď napríklad Národná rada odhlasuje zákon, ktorý opozícia označí za protiústavný, prezident republiky ho vráti Národnej rade na znovuprerokovanie, a táto ho znovu schváli, ide teda o zákon kontraverzný, a opoziční poslanci sa obrátia na Ústavný súd, a preto, že ide o zákon dôležitý, povedzme aj z pohľadu nášho členstva v Európskej únii, táto celý spomenutý proces sleduje veľmi pozorne. Naše veľvyslanectvá, naši diplomati poskytujú, samozrejme, informácie o tomto procese. Podľa môjho názoru pravdivo a objektívne znamená prezentovať všetky, opakujem, všetky aspekty tohto procesu. Prirodzene, o argumentoch vládnej koalície, ktorá tento zákon presadila, odhlasovala, ale určite treba informovať aj o ďalších veciach, ktoré s tým súvisia. Bolo by podľa mňa zlé, keby informácie o akýchkoľvek iných interpretáciách, ako sú interpretácie vládnej koalície, boli označované za osočovanie alebo škodenie Slovensku. Mám trošku obavy, aby naša zahraničná služba, naši diplomati, sa nestali akýmsi fackovacím panákom v takýchto prípadoch.

    Aj formulácie o potrebe ďalšieho skvalitňovania našej zahraničnej služby, zvyšovania jej profesionalizácie, vysokej morálnej kvality, to je všetko v poriadku, to je všetko o. k., tak by to malo byť. Je len otázne, ako sa to bude interpretovať. Aby sme si totiž pod profesionalizmus a vysoké morálne kvality nedosadzovali iba - opakujem - iba to, ako sa kto vie biť do pŕs a vykrikovať, aký on je dobrý Slovák a ako mu prudko bije srdce pre Slovensko.

    V niektorých diskusných vystúpeniach tu odznelo, že nie jazykové znalosti, ale to, ako vedia ľudia presadzovať záujmy Slovenska, by malo byť rozhodujúce pri vysielaní našich diplomatov do zahraničia. Je to zjednodušená predstava. Samozrejme, že to musia byť ľudia, ktorí budú presadzovať záujmy Slovenska, ale musia mať k tomu mnohé ďalšie odborné predpoklady. Akékoľvek nadsadzovanie iba jedného z nich, iba jedného z nich, neprinieslo nikdy nič dobrého. Nerád hovorím o veciach, ktoré sa ešte nestali, ešte ich iba anticipujeme, ale niekedy je dobré vysloviť nahlas veci dopredu, aby sme predišli chybám a zabránili škodám.

    Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    na záver by som sa rád vrátil k tomu, z čoho som začal. Ak má byť Slovensko v snažení, s ktorým začalo, úspešné, mám na mysli - citujem z vládneho vyhlásenia - "vytvorenie hospodársky úspešnej, politicky a právne stabilnej demokratickej spoločnosti, ktorá je vybudovaná na pevných morálnych zásadách, kde si každý občan bude môcť vytvoriť pokojný domov" - koniec citátu, a keď sa táto spoločnosť - zasa citujem - "má stať plnoprávnou súčasťou európskych a transatlantických štruktúr", bude musieť vláda Slovenska, parlament, prezident a všetci jeho obyvatelia urobiť maximum pre splnenie tejto úlohy. Je to úloha komplexná, zahrňujúca všetky sféry spoločnosti. Keď to prenesiem do programového vyhlásenia vlády, nie je možné separovať jednu jeho časť od ostatných. Je to jeden celok, a preto všetky jeho časti musia byť reálne, konkrétne, kontrolovateľné a splniteľné. Ak je, povedzme, jedna časť tohto celku správna, obsahuje správne formulácie či postuláty a ďalšie časti, aj keby to bola len jedna z nich, v poriadku nie sú, potom nemožno schváliť celý tento dokument.

    Ako vyplynulo z hodnotenia mnohých predchádzajúcich rečníkov, ja sa k nim pripojujem, všetky časti vládneho vyhlásenia tieto kritériá nespĺňajú, preto aj ja budem hlasovať proti jeho schváleniu. Odmietam interpretáciu, ktorá tu zaznela na úvod diskusie o tom, že kto bude hlasovať proti vládnemu vyhláseniu, je proti vstupu Slovenska do Európskej únie, do NATO, je za rozklad Slovenska. Myslím si, že takáto logika, ak to možno nazvať logikou, je príliš silne pritiahnutá za vlasy a jednoducho neobstojí.

    Dovoľte mi ešte jednu osobnú poznámku. Vystupujem tu dnes prvý raz, som tu nový, stále sa zatiaľ iba ešte orientujem, pozorujem, ako funguje tento najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Z toho, čo tu vidím, počúvam, zažívam, niekedy musím krútiť hlavou. Prekvapuje ma osobná animozita vedúcich politických predstaviteľov na to, ako máme mladý štát. Jej intenzita je skutočne vysoká. Ak máme fungovať v parlamente tak, ako by to malo byť, ak sa má jeho činnosť zefektívniť, domnievam sa, že by bolo veľmi správne, aby táto animozita išla stranou, aby sme prestali s osočovaním, osobným napádaním, historickými rekrimináciami a podobne. Omnoho častejšie by sa - podľa mňa - mali používať aj také vlastnosti, ktoré by mali patriť do repertoáru každého politika, ako je veľkorysosť a zhovievavosť. Myslím si, že by to veľmi pomohlo poslancom, tomuto parlamentu a celej tejto krajine.

    Pán predseda, ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Faktickú poznámku má pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, podľa § 16 ods. 3 rokovacieho poriadku pri otvorení rozpravy predsedajúci oznámi prihlásených rečníkov a udeľuje im slovo v poradí, v akom sa o slovo prihlásili. Vzhľadom na to, že mám isté podozrenie, že neudeľujete slovo podľa poradia ako sme sa prihlásili, by som vás chcela poprosiť, aby ste boli taký dobrý a dodržali § 16 ods. 3 a oznámili mám prihlásených rečníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, pani poslankyňa. Už som to urobil na žiadosť pána poslanca Ftáčnika, povedal som počet, koľko ich je, a hovorím vždy nasledujúceho, ktorý ide podľa poradia. Čiže, takto sa vykladá ustanovenie rokovacieho poriadku.

  • Myslím si, že to je opäť svojvoľná interpretácia.

  • To je váš názor, pani poslankyňa. Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som sa pripojiť k tomu, čo hovorí pani poslankyňa Schmögnerová. Chcem k tomu ešte povedať toľko, že včera pred začiatkom rozpravy som prišiel trochu skôr, pretože ma požiadal pán poslanec Čarnogurský, aby som podal jeho prihlášku. Podal som jeho prihlášku, dostala číslo 6, nevystúpil šiesty, ale vystúpil asi desiaty a počul som také vysvetlenie, že niektorí ľudia podávajú prihlášky tebe, niektorí ľudia podávajú prihlášky vonku. Fakt je, že rokovací poriadok hovorí o tom, že poslanci majú dostávať slovo v poradí, v akom sa prihlásili. Takže, bolo by dobré zorganizovať podávanie prihlášok pre budúcnosť tak, aby jednoducho toto poradie bolo dodržané. Myslím si, že v tejto chvíli, aby sme aspoň vedeli o tom poradí, by bolo naozaj užitočné, a nakoniec, ukladá to aj rokovací poriadok, aby si prečítal, v akom poradí sú prihlásení.

  • Nie je to tak, ako ste to povedali, pán poslanec, ale mne to nerobí problém. Prvý podal prihlášku pán poslanec Langoš, nie pri stole, ale inde. Tým sa to rozdelilo na dve kôpky. A tak, ako som ich dostával, tak to dávam. Takže striedam to. Je tu jedna kopa, ktorá bola na stole, a jedna, ktorá išla ku mne. Dávam to raz z tejto, raz z tejto. Vysvetľoval som to už aj predsedom klubov. Ak chcete, môžem ich všetky teraz prečítať ako idú za sebou, mne to nerobí problém. Podľa poradia, ktoré bolo na stole, teraz je prihláška číslo 12, je ňou Rea - budem ich čítať tak, ako to tu je, potom si to môžete skontrolovať: Rea, Kvarda, Komlósy, Schmögnerová, Dzurinda, Pásztor, Sopko, Láska, Tarnóczy, Nagy, Rózsa, Černák, Zoričák, Boros, Brocka, Aibeková, Filkus, Bugár, Farkas, Almási, Urban, Figeľ, Rusnáková, Pokorný. Na druhej strane to ide takto: Hornáček, Garajová, Húska, Kolesárová, Lazarová, Delinga, Andrejčák, Tkáč, Weiss, Vaškovič, Mikolášik, Lexa, Ftáčnik, Polka, Kňažko, Kováč, Švec. Tak som ich dostal. Ani jednu som nepreložil. Môžete si to kontrolovať, budem to ďalej uvádzať po rade.

    Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Chcem len dokončiť. Chcem poprosiť pána predsedu, keby nabudúce mohla byť len jedna kôpka.

  • Samozrejme, doteraz to vždy tak bolo.

  • Keby si to zorganizoval tak, aby bola len jedna kôpka a nevznikali z toho takéto nedorozumenia.

  • Áno, pán poslanec. Vysvetlil som, že začal to váš poslanec - pán poslanec Langoš. Jedni išli tak a jedni tak.

  • Nie je to celkom tak, pretože, keď som včera prišiel pred pult, kde dávame normálne prihlášky do rozpravy, tak číslo 1 mal Langoš. On bol tam a zrejme bol aj v tej kôpke.

  • Pán poslanec, nehovorme o tom. Príďte ku mne, ukážem vám všetkých, ktorí boli a ktorí budú a bude to bez diskusie.

    Pán poslanec Szigeti.

  • Pán predseda, prosím vás, ja som dostal poradové číslo 20 a mňa ste vôbec nečítali.

  • Číslo 20 je Szigeti, ale nevedel som to prečítať. Je tu László a čítal som to ako Láska.

  • Smiech v sále.

  • Takže, máte číslo 20 tak, ako ste povedali.

    Prosím, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, som veľmi rád, že môj kolega pán poslanec Kukan mohol vystúpiť, ale prihlásil sa do diskusie až po mne. To sme spolu konzultovali. Ja mám poradové číslo 24 a asi sa nedostanem na poradie.

    Ďakujem.

  • Áno, to je asi tak. Pán poslanec Weiss.

  • Pán predseda, chápem to tak, že keď sa už situácia utvorila tak, že tu máme dve kôpky, tak budeš ich naďalej striedať.

  • Áno, tak ako som povedal. Prosím, pán poslanec Rea.

  • Ďakujem pekne, ale ak by niekto skutočne chcel, ja mu za malý úplatok aj to poradie prepustím. Ale už teraz naozaj.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som aj ja k programovému vyhláseniu vlády k problematike, ktorá je blízka problematike nášho výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, zaujal stanovisko. Naopak, voči iným kolegom budem programové vyhlásenie vlády podporovať, pretože zhutnený text, ktorý je v programovom vyhlásení vlády, bol vo výbore predkladateľom zdôvodnený, a to veta po vete. Ja som si tiež pre poslaneckú snemovňu niektoré vety trošku pripravil a rozvinul, aby sme mali istotu, že môžeme v takto prijatom vládnom programe vládu v nasledujúcom období dokonale kontrolovať, čo súvisí aj s predmetom činnosti Národnej rady ako kontrolného orgánu voči vláde.

    V časti 5 programového vyhlásenia vlády - rozvoj demokracie, politického systému a práva sú nasledujúce otázky: racionálne a inštitucionálne usporiadanie a efektívne fungovanie verejnej správy. Táto veta - podľa mňa - obsahuje alebo dá sa takto rozvinúť: Pod verejnou správou rozumieme tak štátnu správu, ako aj samosprávu. Miestnu štátnu správu vykonávajú okresné a obvodné úrady a tiež špecializované úrady miestnej štátnej správy. Návrh pripravovanej reformy predpokladá, že tieto úrady sa spoja do jedného úradu, čím sa umožní, aby občan prichádzal do styku len s jedným úradom, ale aby bolo zabezpečené odborné riadenie, odvetvový výkon štátnej správy budú naďalej riadiť a kontrolovať príslušné ministerstvá. Docieli sa lepšia koordinácia v plnení úloh a funkcií miestnej štátnej správy a zjednoduší sa styk občana s úradmi. Predpokladá sa zároveň aj legislatívne usporiadanie medzi týmito orgánmi a orgánmi samosprávy.

    Ďalej v programovom vyhlásení je veta: vytvorenie modernej a efektívnej miestnej správy. Nadväzujem: Integrácia úradov miestnej štátnej správy umožní racionálnejšie organizačné usporiadanie úradov. Odstráni sa duplicita niektorých obslužných činností, ktorými sú samostatne vybavené terajšie úrady. Dôjde zároveň k prepojeniu informačných tokov a racionálnejšiemu využitiu výpočtovej techniky a využitiu ľudského činiteľa.

    Viackrát bola interpretovaná otázka Európskej charty miestnej samosprávy. V programovom vyhlásení vlády je napísané - citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania samosprávy miest a obcí, ďalšie posilňovanie kompetencií súčasne s postupným zlepšovaním jej finančných podmienok." Koniec citátu. Slovenská republika ešte neratifikovala Európsku chartu miestnej samosprávy, pretože doterajší transformačný proces najmä v oblasti tvorby finančných zdrojov, neumožnil v plnej miere uplatniť princípy Európskej charty miestnej samosprávy. Treba poznamenať, že podstatná časť princípov Európskej charty miestnej samosprávy je premietnutá už do existujúceho zákona o obecnom zriadení a v praktickej samosprávnej činnosti obcí sa osvedčujú. Pôjde o to vytvoriť legislatívne a finančné podmienky, zdôrazňujem finančné podmienky, pre plné fungovanie samosprávy nielen v obciach, ale i v budúcich vyšších územných samosprávnych celkoch. Cieľom je dosiahnuť také fungovanie samosprávnych orgánov, aby mali vytvorené podmienky pre samostatné a trvalé príjmy do rozpočtov obcí, ktoré im umožnia aj z perspektívneho hľadiska riešiť rozvoj obce.

    Ďalej citujem z programového vyhlásenia vlády: "Reforma verejnej správy schválená Národnou radou v roku 1994" - koniec citátu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 435 z minulého roku vzala na vedomie koncepciu organizácie miestnej a regionálnej samosprávy. Odporúčala niektoré námety, ako napríklad definovať región ako vyšší územný správy celok, ďalej zmeniť samosprávu vyšších územných celkov, kontrolnú funkciu vo vzťahu k uzneseniam a všeobecným nariadeniam miestnej samosprávy a podobne. Predložený návrh koncepcie sleduje posilnenie pôsobnosti miestnej samosprávy, konštituovanie miestnej samosprávy vyšších územných celkov a presun jednotlivých administratívno-správnych a hospodársko-riadiacich pôsobností z orgánov štátu na tieto samosprávne orgány. Národná rada súčasne odporučila vláde predložiť jej pred rokovaním jednotlivých návrhoch zákonov ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy. V tejto oblasti máme už konkrétne námety napríklad na kontrolu postupu vlády pri plnení tejto koncepcie.

    Ďalej citujem z programového vyhlásenia: "V deľbe kompetencie medzi štátnou správou a samosprávou vypracujeme návrh na ich racionálnejšiu deľbu, vrátane prvkov horizontálnej integrácie štátnej správy s cieľom posilniť koordinačnú funkciu štátu v území." To je koniec citátu. V súčasnom období je najmä oblasť hospodárskeho riadenia ešte značne centralizovaná. To si žiada presunúť pôsobnosti hospodárskeho riadenia na samosprávne orgány obcí, taktiež na samosprávne orgány budúcich regiónov. Pôjde napríklad o školy, ďalej sociálne a zdravotnícke zariadenia, ďalej napríklad vodovody a kanalizácie, ktorých transformácia je už v procese realizácie.

    Presun pôsobnosti hospodárskeho riadenia orgánov štátu na orgány samosprávy predpokladá zároveň legislatívne riešiť i vzťah štátu k týmto samosprávnym orgánom. Malo by ísť predovšetkým o formu koordinácie a kontrolu štátu pri zabezpečovaní jednotnej školskej politiky, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a podobne. Hospodárske riadenie verejnoprospešných zariadení by orgány samosprávy zabezpečovali samostatne bez vzájomnej podriadenosti.

    Ďalej citujem vetu z programového vyhlásenia vlády: "Uskutočníme postupnú funkčnú decentralizáciu výkonnej moci" - koniec citátu. Tu sa postupne vytvoria právne podmienky na presun administratívno-správnej pôsobnosti z orgánov štátu na orgány samosprávy s tým, aby boli čo najbližšie k občanovi tak, aby o jeho právom chránených záujmoch rozhodovali orgány, ktoré sú mu najbližšie.

    Ďalej je v programovom vyhlásení vlády jednoznačne uvedené, že si vláda kladie za cieľ vytvorenie nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Je to v programovom vyhlásení vlády uvedené tak, že si to vláda kladie za cieľ, to znamená, že v priebehu štvorročného funkčného pôsobenia uskutoční územno-správne členenie. Podľa toho základnou územnou jednotkou Slovenskej republiky podľa zákona 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení je obec. Slovenská republika sa nečlení na vyššie územné celky, napríklad bývalé kraje. Z hľadiska administratívneho sa Slovensko člení na okresy. Ústava Slovenskej republiky predpokladá vytvorenie samosprávnych vyšších územných celkov. V zmysle navrhovaných reformných postupov sa predpokladá konštituovanie regionálnych územných celkov, v ktorých bude realizovaná funkcia predovšetkým hospodárskeho riadenia a regionálne orgány budú zodpovedať za riešenie, budú zodpovedať za zabezpečenie vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja a regiónu.

    Ďalej budem citovať z programového vyhlásenia vlády: "Spoluzodpovednosť štátu za spoločenskú súdržnosť a koordináciu sociálno-ekonomického rozvoja" - koniec citátu. Riešenie sociálno-ekonomických problémov vo vyšších územných celkoch, pracovne ich nazývame ešte zatiaľ regióny, vyžaduje účasť štátu, ako i samosprávnych orgánov. Účasť štátu sa bude predovšetkým orientovať na koordináciu riešenia týchto problémov, v stanovovaní nástrojov na ich riešenie.

    Ďalej veta z programového vyhlásenia vlády: "Pri týchto aktivitách vláda bude presadzovať skvalitnenie profesnej úrovne aparátu štátnej správy a samosprávy." Koniec citátu. Docielenie týchto zámerov sa predpokladá najmä vytvorením uceleného systému zvyšovania odbornej spôsobilosti aparátu štátnej správy a samosprávy. Ministerstvo vnútra pripravuje koncepciu vzdelávania pracovníkov vo verejnej správe, v ktorej sú zahrnuté ako štátna správa, tak i samospráva. Zároveň s týmto príslušné ministerstvá pripravujú legislatívne úpravy o službe vo verejnej správe.

    Ďalej je v programovom vyhlásení vlády uvedené - citujem: "Vláda pripraví novelizáciu zákona o politických stranách, volebných zákonov do Národnej rady a obecných zastupiteľstiev." Koniec citátu. Tiež tu bola otázka viackrát prediskutovaná. Výsledky volieb do Národnej rady a do orgánov samosprávy vykonané v roku 1994 poukázali na viaceré problémy a nedostatky pri uplatňovaní volebného práva občanov. Programové vyhlásenie preto počíta s novelami volebných zákonov, ktoré by mali upraviť niektoré volebné inštitúty, napríklad predkladanie registrácie kandidátnych listín, preskúmanie petičných listín, proces riešenia volebných sťažností a odmeňovanie členov komisií.

    S problematikou volieb úzko súvisí aj činnosť politických strán a politických hnutí. V novele zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach bude potrebné premietnuť doterajšie skúsenosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky získané pri registrácii politických strán. Problémové okruhy tvoria otázky procesných lehôt týkajúcich sa styku orgánu štátu a zakladajúceho výboru, spôsobu kreovania organizačných jednotiek politickej strany na území Slovenska a určenia štatutárnych zástupcov. Tieto problémové okruhy treba vidieť najmä vo vzťahu utvárania volebných orgánov a účasti politických strán vo voľbách. V súvislosti s komplexnou reformou verejnej správy bude ministerstvo vnútra participovať aj na príprave legislatívnych riešení postavenia zamestnanca verejnej správy.

    A nakoniec citát: "Budú prijaté opatrenia na presun niektorých správnych agend z Policajného zboru do oblasti verejnej správy." Koniec citátu. Pri presadzovaní odbyrokratizovania štátnej správy budú racionalizačné opatrenia organizačného a vecného charakteru podporené aplikáciou informačných technológií najmä vo výkonnej úrovni štátnej správy. Za efektívnu aplikáciu informatiky v štátnej správe vláda považuje využívanie výpočtovej techniky, ktorá zjednoduší, zrýchli a skvalitní vybavovanie záležitostí občanov a výrazne zníži rutinné administratívne činnosti pracovníkov štátnej správy. Minimalizáciu požiadaviek štátnej správy na údaje od občana pri vybavovaní jeho záležitostí zabezpečí nový projekt evidencie obyvateľstva Slovenskej republiky. Koncepciu tohto projektu ministerstvo vnútra predloží do 30. 6. tohto roku. Jeho realizáciou bude začatý postupný presun niektorých správnych agend z Policajného zboru do orgánov verejnej správy. Nový projekt evidencie obyvateľstva zabezpečí vybudovanie hlavného integračného registračného informačného systému verejnej správy v Slovenskej republike do konca roku 1998. Koncepcia projektu bude komplexne riešiť využívanie základných identifikačných a lokačných dát vo verejnej správe, teda zahrnie aj problematiku voličských zoznamov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    rozvinul som skutočne iba niektoré veci tak, ako boli predložené predkladateľom na rokovaní výboru Národnej rady. Z tohto dôvodu osobne, pochopiteľne, programové vyhlásenie vlády podporím. Našiel som tam ja, aj členovia môjho výboru dostatočný priestor na to, aby sme mohli vládu v nasledujúcom období kontrolovať v intenciách programového vyhlásenia vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi. V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Hornáček, pripraví sa pán poslanec Kvarda.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    o záujme ochoty terajšej vlády zabezpečiť podmienky pre podporu a rozvoj vedy Slovenskej republiky okrem programového vyhlásenie svedčí aj to, že vyhovela požiadavke Slovenskej akadémie vied a poskytla pre jej činnosť prostriedky navyše oproti vlastnému návrhu v rámci rozpočtového provizória.

    Hoci sa od programového vyhlásenia vlády nezvykne vyžadovať podrobné detailizovanie jeho téz, dovolím si bližšie objasniť jednotlivé tézy predloženého programu vládu v oblasti podpory a rozvoja vedy v Slovenskej republike.

    Prvá téza znie: "V oblasti vedy a techniky vláda novými sytémovými opatreniami zabráni rozpadu výskumu a vývojovej základne na Slovensku a zabezpečí jej novú funkčnosť a stabilizáciu." Áno, v doterajšom priebehu transformácie pretrvávajú isté nedostatky. Napríklad štrukturálne zmeny v oblasti vedy a techniky prebiehajú v prostredí nepriaznivom na rozvoj inovácie. Chýbajú potrebné ekonomické, technické a sociálne zdroje a štruktúry, ktoré sú predpokladom pre uplatnenie vedy a techniky v celkovom rozvoji spoločnosti. Pretrváva ťažkopádnosť vo využívaní nových myšlienok a nápadov produkovaných vo sfére vedy, výskumu a vývoja.

    Podiel výdavkov na výskumno-vývojovú základňu zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky dosahoval v osemdesiatych rokoch okolo 2,5 až 3 % s vrcholom v roku 1989. V rokoch 1990 až 1992 v dôsledku reštriktívnej rozpočtovej politiky tento podiel klesol pod 2 % a v súčasnosti sa priblížil k hranici okolo 1,6 %. Preto zámerom štátnej vednej a technickej politiky je dosiahnutie a udržanie stavu s celkovým objemom prostriedkov vynakladaných na vedu a techniku okolo 2,5 % z hrubého domáceho produktu. To umožní postupne kvalitatívne prebudovať sektor vedy a techniky tak, že sa vytvorí priestor na realizáciu ambicióznej vednej a technickej, a tým aj hospodárskej politiky Slovenskej republiky v medzinárodnom kontexte.

    Ďalšia téza znie: "V tejto súvislosti vláda bude presadzovať financovanie vedy a techniky formou grantového systému štátnych objednávok a daňových nástrojov, vytvorí podmienky, aby časť získaných finančných prostriedkov zostala na riešiteľských pracoviskách." K tomu bude potrebné, aby v súlade s princípmi trhovej ekonomiky bol položený dôraz na zmluvnú, tzv. účelovú formu financovania vedy a techniky, ktorá sa bude realizovať dvojakým spôsobom: 1. prostredníctvom rozpočtových kapitol príslušných ústredných orgánov štátnej správy formou financovania štátnych objednávok a formou dotácií a návratných finančných výpomocí právnickým osobám a podnikateľom, 2. prostredníctvom Štátneho fondu vedy a techniky formou poskytovania grantov.

    Pokiaľ ide o Štátny fond vedy a techniky, ten by sa zriadil ako samostatná právnická osoba s prevoditeľnými prostriedkami. To by umožnilo nielen zmienené pružnejšie účelové financovanie projektov, ale tiež získavanie zdrojov na podporu vedy a techniky aj mimo štátny rozpočet, najmä z príspevkov a darov tuzemských a zahraničných subjektov a z príjmov z vlastnej činnosti, napríklad predajom výsledkov výskumu financovaného fondom a podobne.

    Ako ďalšie formy podpory vedy a techniky bude potrebné uplatňovať neštandardné nástroje na podporu výskumu a vývoja priemyselných podnikov formou účelových dotácií zameraných na udržanie a rast výskumného potenciálu priemyselných podnikov, podporu zakladania firiem, podporu inovačného potenciálu firiem, podporu kľúčových technologických oblastí zverených príslušným orgánom spolu s celkovým objemom plánovaných prostriedkov. Dotácie sa budú udeľovať priebežne pokiaľ sa nevyčerpá plánovaný objem prostriedkov na daný podporný zámer. Týmto postupom by sa uprednostnili flexibilné firmy, ktoré dokážu dostatočné pružne reagovať na ponuky štátu, podporu vzniku priemyselných výskumných združení, podporu kooperácie vo výskume medzi priemyslom a vedeckými inštitúciami a podporu zmluvného výskumu.

    K nasledujúcej téze: "Vláda zváži možnosť vytvorenia inštitúcie štátnej správy pre stratégiu rozvoja spoločnosti a vedu, ktorá by formovala zámery dlhodobej perspektívy a zabezpečovala koordináciu štátnej vednej a technickej politiky." V súčasnosti plní funkciu ústredného orgánu štátnej správy pre vedu a techniku Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky.

    Príslušná inštitúcia by mala plniť v oblasti vedy a techniky nasledovné úlohy: vypracúvať v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy návrhy koncepcií štátnej vednej a technickej politiky, utvárať podmienky na proporcionálny rozvoj vedy a techniky z hľadiska zámerov štátnej vednej a technickej politiky a v súčinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy navrhovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky celkový objem a rozdelenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu vedených na podporu vedy a techniky. Ďalej - kontrolovať účelnosť a hospodárnosť využitia finančných prostriedkov poskytnutých na podporu vedy a techniky, ďalej utvárať podmienky na medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu v oblasti vedy a techniky, hodnotiť stav a potreby vedy a techniky a ich prínos pre sociálny, ekonomický a kultúrny rozvoj. Ďalej zabezpečovať budovanie a rozvoj informačného systému v oblasti vedy a techniky a utvárať podmienky na šírenie vedeckých a technických informácií a ich výmenu so zahraničím.

    Napokon k téze: "Vláda podporí vznik Slovenskej učenej spoločnosti zo špičkových vedeckých a pedagogických kapacít." Doteraz funkciu najvyššieho odborného a poradného orgánu pre oblasť vedy a techniky plnila Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku. Prax ukazuje potrebu inštitucionalizovať takýto orgán formou zriadenia Slovenskej učenej spoločnosti, ktorá by mala plniť tieto úlohy.

    a/ posudzovať návrhy koncepcií vedeckej a technickej politiky Slovenskej republiky,

    b/ posudzovať navrhované prioritné oblasti a navrhovať nové prioritné oblasti vedy sa techniky,

    c/ prerokúvať zásadné otázky súvisiace so zabezpečovaním výskumnej a vývojovej základne spoločnosti a návrhy legislatívnych úprav v oblasti vedy a techniky,

    d/ prerokúvať zásadné otázky súvisiace s medzinárodnou vedecko-technickou spoluprácou, vyjadrovať sa k návrhom na objem a rozdelenie prostriedkov na podporu vedy a techniky a zároveň plniť funkciu najvyššieho reprezentatívneho orgánu v oblasti vedy vo vzťahu k zahraničiu.

    Vážené dámy, vážení páni,

    prvou fázou zostavenia, vzniku spoločnosti a každého štátu všade na svete je, a treba to otvorene povedať, boj o moc v štáte. K tejto moci sa možno dostať zásadne dvoma spôsobmi - čestne a demokraticky na základe výsledkov demokratických volieb alebo rôznymi čachrami a špekuláciami, čiže pohŕdaním vôľou väčšiny a negovaním výsledkov volieb. Ak v parlamente sedia zástancovia jedných i druhých spôsobov, je spolupráca takto rôznorodých síl veľmi ťažká. Vzhľadom na našu historickú tradíciu kultúrneho kresťanského národa je dvojnásobne smutné, že na čele politických síl nespolupráce stojí práve politický subjekt honosiaci sa prívlastkom kresťanský. Ešte nedávno aj vlastný samostatný štát bol pre mnohých Slovákov privysokým a nereálnym cieľom a boli odhodlaní sa ešte ďalších tisíc rokov pýtať, čo na to, ak si uplatníme svoje základné národné právo, povie svet, Európa alebo naši susedia. Ak by tí, ktorí sa o vznik nášho vlastného samostatného štátu zaslúžili, počúvali a počúvli strašidelné reči našich domácich politických prognostikov o našej totálnej medzinárodnej izolácii, ekonomickom krachu "do března 1993" a podobne, bol by slovenský národ dodnes iba živoriacim etnikom zapriahnutým do chomúta cudzích záujmov.

    Program, ktorý predkladá súčasná vláda, je programom tých, ktorí sa neboja vysokých cieľov, veria vo vlastné sily a neboja sa práce. Len takýchto ľudí tento program aj osloví a budú ho podporovať. Preto sa obraciam na všetkých, ktorí chcú Slovenskú republiku ako skutočne suverénny štát. Uvedomujem si, že v programe vlády obsiahnuté ušľachtilé a skutočne ambiciózne zámery a ciele možno uskutočniť iba v prostredí politickej a sociálnej stability. Je to najzávažnejšou úlohou všetkých nás, ktorí tu sedíme a ktorým na pozitívnom smerovaní Slovenskej republiky záleží. Jedným z krokov tejto stability je aj podporenie a prijatie predloženého Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Kvarda a pripraví sa podpredseda Húska.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážená vláda, vážený snem,

    v predloženom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v časti rozvoj demokracie, politického systému a práva sa hovorí o tom, že vláda sa bude zasadzovať za racionálne usporiadanie a efektívne fungovanie verejnej správy. Táto verejná správa v podobe miestnej správy bude moderná a efektívna, tak ako to povedal aj pán Rea, predseda príslušného výboru.

    Na základe týchto všeobecných konštatovaní by sa mohlo predpokladať, že ratifikácia Európskej charty miestnej samosprávy je len otázkou času resp. formálnou záležitosťou. Skutočnosť je však tá, že tento problém tak životne dôležitý pre samosprávy, regionálne združenia miest a obcí, ako aj pre samotný ZMOS v programovom vyhlásení je vyriešený jednou vetou, ktorá však nič nehovorí. Táto veta znie nasledovne - citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania samosprávy miest a obcí." Koniec citátu.

    Rád by som pripomenul váženému snemu, že Európsku chartu miestnej samosprávy predložila na schválenie Stála konferencia miestnych a regionálnych orgánov Európy pri Rade Európy a bola schválená práve pred desiatimi rokmi, t.j. v roku 1985. Tento medzinárodný dokument pripúšťa brať do úvahy rozdiely medzi právnymi poriadkami príslušných štátov a ich administratívne tradície, pričom sa však musí zohľadniť určitý stupeň prispôsobenia sa. To znamená, že vlády jednotlivých krajín majú možnosť zohľadniť jednotlivé články charty na základe vlastných podmienok.

    I napriek uvedeným skutočnostiam vláda Slovenskej republiky v ďalších štyroch rokoch nemieni sa pripojiť k spomínanému medzinárodnému dokumentu. Natíska sa tu otázka prečo. Odpoveď je celkom prozaická. Charta totiž požaduje od ratifikujúcich strán uplatnenie štyroch hlavných záruk nezávislosti miestnych orgánov, a to politickú, legislatívnu, administratívnu a finančnú autonómiu. Tak, teda preto.

    Je potrebné konštatovať, že z povinných odsekov charty odstáva sporné naplnenie článku III ods. 1, kde sa hovorí o základnej filozofii miestnej samosprávy. Táto filozofia je jednoznačne založená na zásade subsidiarity. Dovoľte mi, vážení poslanci, aby som odcitoval tento odsek. "Miestna samospráva je výrazom práva a schopnosti miestnych orgánov v rámci svojej zodpovednosti a v záujme miestneho obyvateľstva regulovať a riadiť podstatnú časť verejných vecí." Koniec citátu.

    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na úseku matrík, evidencie obyvateľstva, zdravotníctva, financií, územného a stavebného konania, školstva, sociálneho zabezpečenia, ochrany prírody a kultúrnych pamiatok je žiadúce kompetencie obcí podstatne posilniť, čím by sa naplnila požiadavka riadiť podstatnú časť miestnych verejných záležitostí.

    Z povinných odsekov ostáva sporným aj článok IX ods. 2 charty, ktorý hovorí, že finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné ich zodpovednosti. V tejto súvislosti snáď je namieste pripomenúť silne reštriktívny dopad parlamentom prijatého rozpočtového provizória pre obce.

    Z takzvaných nepovinných odsekov zatiaľ u nás úplne nie sú naplnené nasledovné odseky charty:

    1. Článok 4 ods. 6, ktorý znie: "S miestnymi orgánmi sa, pokiaľ je to možné, v určenom čase a určeným spôsobom prerokúvajú otázky plánovania a rozhodovania vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú.

    2. Článok 9 ods. 4, 5, 6, 7 až 8, kde sú stanovené tieto okruhy problémov: ochrana finančne slabších miestnych orgánov cez inštitút finančného vyrovnávania resp. kompenzácie nerovnomerného rozdelenia potenciálnych finančných zdrojov, životaschopný a pestrý finančný systém zabezpečujúci zdroje miestnych orgánov.

    3. Riadne prerokovanie spôsobu prideľovania prerozdelených zdrojov pre miestne orgány.

    4. Poskytovanie dotácií nemá obmedzovať základnú slobodu miestnych orgánov uskutočňovať svoju vlastnú komunálnu politiku v rámci svojej jurisdikcie.

    5. Umožnenie prístupu miestnych orgánov na kapitálový trh pre získavanie úverov na rozvojové investície obcí.

    Tu uvedené oprávnenia vláda nechce priznať samosprávam, lebo sa dotýkajú oblasti skutočnej decentralizácie moci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vláda neskrýva svoj zámer, neochotu pripojiť sa k medzinárodnému dokumentu, k Európskej charte samospráv. Cez prideľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vláda bude neustále zasahovať do života štvrtej moci, teda do života samospráv. Vláda si je vedomá aj toho, že prípadné pristúpenie k medzinárodnému dokumentu by znamenalo rešpektovať kontrolné mechanizmy Rady Európy na území Slovenska aj v oblasti samospráv. Táto skutočnosť by mohla byť zjavne nepohodlná.

    Na záver k návrhu poslancov Maďarskej koalície, ktorý včera predložil pán Duka-Zólyomi, predkladám tento návrh: Žiadam osobitne hlasovať aj o bode 11 časti a/, t.j. pri novom územnosprávnom členení sa riadiť odporúčaniami Rady Európy a vysokého komisára OBSE.

    A úplne na záver jednu otázku príslušným členom vlády, či niekto môže presne definovať pojem civilné bezpečnostné služby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pán podpredseda Húska a pripraví sa pán Komlósy.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, milí hostia,

    dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť na problematiku vzťahu štátu a cirkví obsiahnutú vo vládnom programovom vyhlásení.

    Snáď nikto u nás nepochybuje o tom, že naša spoločnosť sa nachádza v ťažkej morálnej kríze. Rast korupcie, prienik obchodu s drogami z cudziny, prienik medzinárodného pašeráctva, prienik svetových finančných špekulácií, prienik mafióznych praktík sú nové skutočnosti, ktoré intenzifikujú priebeh domácej krízy. Treba teda priznať, že naša morálna kríza je násobená aj krízou svetovej spoločnosti.

    Industriálna spoločnosť priniesla obrovské zvýšenie výrobných síl a produkcie. Tam, kde bola industriálna spoločnosť dobudovaná, priniesla nadprodukciu a veľká časť spoločnosti stráca spôsobilosť čeliť stále premyslenejšiemu tlaku reklamy. Reklama robí z konzumujúceho občana zmanipulovaného rukojemníka nadmerných ponúk.

    Materializácia vyvolaná rastúcim konzumom stavia pred spoločnosť klamné ciele bezhraničného užívania. Nemali by sme zabudnúť na hlbokú múdrosť z legendy o Odysei. Tam, na ostrove blahobytu ponúkla čarodejnica Kirke všetkým návštevníkom preťažené hodovné stoly, ale všetkých, ktorí zasadli k bezhraničnému hodovaniu, premenila zakliatím na čriedu krochkajúcich štvornožcov.

    Kríza hodnotového systému a neochota hľadania nestarnúcich hodnôt v morálnej skúsenosti ľudstva vedie k tomu, že sa zoslabuje účinnosť pôsobenia duchovných ustanovizní pri upevňovaní mravných postojov. Cirkvi ako systémy, ktoré udržujú duchovnú skúsenosť ľudstva, musia sa opäť stať ustanovizňami na podnecovanie a generovanie spoločenského dobra. Programové vyhlásenie vlády dokazuje, že sa chce inšpirovať duchovnými a mravnými i kultúrnymi hodnotami kresťanskej tradície, a to transformáciou spoločnosti na jednej strane na modernú postindustriálnu, ale na druhej strane na vysoko solidárnu a v tradíciách zakotvenú spoločnosť.

    Cirkvi tvorili a tvoria súčasť imunitného systému slovenskej spoločnosti proti všetkým sociálnym neduhom a vládny program sa usiluje vytvoriť plnú súčinnosť ich pôsobenia vo výchove mladej generácie, v prestavbe ekonomiky a v upevňovaní kultúrnej identity. Tento postup dovolí ústretovosť štátu a cirkví navzájom tak, aby ostali obaja suverénni a aby ich vzťahy dostali pevnú, stálu, solidárnu a podľa možnosti zmluvnú podobu. Programové vyhlásenie jasne prehlasuje, že tak ako predchádzajúca Mečiarova vláda, aj táto podporí ekonomické konsolidovanie cirkví a podporí zabezpečenie ich pôsobenia v školstve, v charitatívnej činnosti, v športe, v kultúre, a v ozbrojených silách.

    Istotne, program morálnej obrody nie je len aktuálna úloha jedného funkčného obdobia, jednej vlády. Uvedomujeme si, že zdokonaľovanie spoločnosti a jednotlivca je večná úloha. Tu viac ako kdekoľvek inde platí múdrosť zo stredovekej legendy o svätom Grále, že nie je tak dôležité svätý Grál nájsť, ale dôležité je ho trvale a poctivo hľadať. Som presvedčený, že predkladaný program má pozitívny vzťah k duchovným hodnotám a robí všetko pre harmonizovanie pôsobenia hodnotového systému založeného na duchovných tradíciách.

    Prosím, neurobme otázku cirkví a ich pôsobenia predmetom politického sporu a privlastňovania. Cirkvi ako inštitúcie akumulovania duchovnej skúsenosti patria celej spoločnosti. Nepatria žiadnej strane, nepatria žiadnemu hnutiu.

    Vládny program citlivo a jednoznačne akceptuje to, čo cíti naše slovenské spoločenské vedomie, že totiž nebude skutočnej a úspešnej transformácie do postindustriálnej, alebo ak chcete, informatickej spoločnosti, ak sa neodhodláme vrátiť k našim vnútorným rezervám duchovnej a mravnej skúsenosti. Nemáme veľa hmotných rezerv. Slovensko nie je bohaté na prírodné zdroje, ale máme takmer bezlimitné množstvo duševných rezerv. Medzi rezervy spoločnosti, ktoré môžu zabezpečiť udržateľný ekonomický rozvoj, patria totiž v nemalej miere aj také hodnoty, ako je vytrvalosť, premýšľavosť, hĺbavosť, stálosť, usilovnosť, čestnosť, zodpovednosť, pracovitosť a vernosť.

    Zapojenie duchovných inštitúcií do prestavby spoločnosti dáva aj ekonomike veľké stimulačné impulzy a minimalizuje objem zmarenej energie zo zbytočných konfliktov. Vládny program chce preto zapojiť duchovnú energiu do súčinnostného úsilia spoločnosti. Duchovné rezervy patria totiž tiež do makroekonomického inštrumentária. Vo svetle toho prosím, aby ste podporili vládne vyhlásenie. Je to podporenie pozitívneho úsilia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Komlósy. Pripraví sa pani poslankyňa Garajová.

    Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, chcel by som len povedať, že diskusný príspevok pána podpredsedu Húsku pokladám za veľmi dobrý, a keby bol problém morálnej obnovy spoločnosti postavený tak, ako som ho počul v diskusnom príspevku pána podpredsedu Húsku, tak by sa s tým dalo súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Dalo. Z mojej strany prinajmenšom.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    vo svojom vystúpení chcem vyjadriť niekoľko mojich myšlienok v súvislosti s tou časťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá stratégiou vlády a jej základnými zámermi v oblasti rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky.

    Prvé, čo ma zarazilo pri študovaní tejto časti dokumentu, bolo veľmi smelé, ba priamo grandiózne a z pohľadu sebadôvery vlády závideniahodné vyhlásenie strategického cieľa - dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí. Škoda, že vzápätí je uvedený aj dovetok najneskôr do roku 2010. Ak si to premietneme ináč, znamená to, že tento cieľ dosiahneme o 5 alebo najneskôr o 15 rokov, čo je podstatný rozdiel. Ak chcem byť ešte konkrétnejší, znamená to, že na konci funkčného obdobia tejto vlády budeme už veľmi blízko úrovne vyspelých európskych krajín, alebo ešte budeme značne zaostávať, povedzme minimálne o 10-11 rokov.

    Takáto nepresnosť, nekonkrétnosť, a nielen v rovine časového harmonogramu, ale všeobecne pri jednotlivých konštatáciách plánovaných postupných krokov vlády je charakteristická pre celý predkladaný dokument. Opatrnosť vlády je pochopiteľnejšia a priehľadnejšia, ak uvediem vyhlásenie kolegu z HZDS vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, podľa ktorého vláda vo svojom programovom vyhlásení nemôže uviesť podrobný itinerár postupných krokov, lebo tým by si uplietla na seba bič a dala priestor opozícii, aby ju bičovala na každej schôdzi Národnej rady pre nedodržanie svojho programu. Z toho pre mňa vyplýva niekoľko možných dohadov. Po prvé - vláda nepočíta s konštruktívnosťou a aktívnou spoluúčasťou opozície pri napĺňaní programového vyhlásenia, alebo vláda ešte nemá takýto itinerár, nemá pripravené, alebo nevie ako z časového a vecného hľadiska naplniť ciele programového vyhlásenia, alebo vláda nemyslí vážne tie predsavzatia, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení. Ak je aj iné vysvetlenie, budem veľmi rád, ak nám to niekto z vlády vysvetlí.

    Pretože tak, ako som už uviedol, je programové vyhlásenie veľmi všeobecné, obsahuje len veľmi málo konkrétností, nebudem sa ani ja vyjadrovať podrobnejšie. Pokladám to v tomto štádiu za zbytočné. Musím konštatovať, že vláda spravila v mnohých smeroch podrobnú inventarizáciu toho, čo nám ešte chýba na dosiahnutie v úvode naznačeného strategického cieľa - dobehnúť úrovňou hospodárstva vyspelé krajiny Európy. Škoda, že to postavila len do roviny sľubov s veľmi široko koncipovaným časovým ohraničením, alebo v mnohých prípadoch bez takéhoto ohraničenia a bez toho, aby aspoň rámcovo naznačila cestu, niektoré dôležité čiastkové kroky, ktoré mieni vláda vo svojom funkčnom období urobiť, ktoré by sa mohli reálne posúdiť, či vedú a akým tempom k vytúženým cieľom. Napríklad v oblasti nezamestnanosti aké to budú systémové riešenia, ktoré budú kompatibilné s prístupmi krajín Európskej únie, v oblasti daní zbližovanie súčasných dvoch sadzieb dane z pridanej hodnoty sa bude blížiť k dolnej alebo hornej hranici súčasnej sadzby.

    Podiel obcí na výnose daní bol aj doteraz stanovený zákonom, iba sa ročne menil v rámci zákona o rozpočte, a to s klesajúcim trendom. V čom spočíva zmena naznačená v programovom vyhlásení? Akými metódami chce vláda zabezpečiť účinný a efektívny výkon regulačnej funkcie štátu na kapitálovom trhu? Dôležité sú právne predpisy v oblasti procesu privatizácie a vzájomných vzťahov Fondu národného majetku a vlády, ale aké sú predstavy a najmä zásady úpravy tejto časti legislatívy? Aké sú podľa vlády optimálne podmienky na realizáciu transformačného procesu ekonomiky Slovenskej republiky? A tak ďalej.

    Napriek tomu mi dovoľte vyjadriť sa ešte k veľmi dôležitej časti, a to k privatizácii, konkrétne k vybudovaniu pevných základov participačnej ekonomiky, teda k účasti zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú. Neviem si celkom vysvetliť, akým spôsobom a prečo zvyšuje takáto preferencia sociálnu priechodnosť procesu privatizácie. Ak chcem použiť takúto terminológiu, potom najväčšiu sociálnu priechodnosť, ak sa pod ňou rozumie účasť a spokojnosť čo najväčšieho počtu obyvateľov, má predsa kupónová privatizácia. Veď ako ináč sa môžu vo väčšom počte zúčastniť privatizácie tí, čo už pracujú v súkromnom sektore alebo v štátnom sektore, ktorý nepodlieha privatizácii, v štátnych službách, čo s obyvateľmi, ktorí vôbec nepracujú, ako sú nezamestnaní, dôchodcovia, študenti, atď.?

    Ak sa pod pojmom sociálna priechodnosť myslí zabezpečenie sociálnych istôt tých, ktorí pracujú v danom privatizovanom podniku, nevidím východisko práve v takomto riešení. Nevidím žiadne garancie zabezpečenia prosperity alebo zníženia rizika podnikania v tom, že sa zamestnanci zúčastnia privatizácie svojho pracoviska, ba skôr naopak, pripadá mi to ako nová forma kolektivizácie, ktorá nič dobré neveští.

    Popritom vláda bola aj v tomto prípade veľmi opatrná. Pri spomínaní účasti zamestnancov v privatizácii sa už nediferencuje, či ide o uprednostnenie privatizačných projektov predkladaných doterajším vedením, vedúcimi pracovníkmi podnikov, alebo zamestnaneckou akciovou spoločnosťou so širokou účasťou všetkých zamestnancov. Ale najpravdepodobnejší sa mi zdá variant, ktorý síce nesie hrdý názov zamestnanecká akciová spoločnosť, ale v podstate ide o to, že približne 51-percentný podiel akcií bude v rukách obmedzeného počtu, povedzme, 5-6 vedúcich pracovníkov doterajšieho manažmentu, ale na znášanie počiatočných nákladov, ktoré sú nutné k privatizácii, sú prizvaní všetci zamestnanci, za čo im bude poskytnutý súhrnne minoritný podiel akcií.

    Aby som bol správne pochopený, chcem zdôrazniť, že pri štandardných metódach privatizácie, najmä pri súťažných formách nevylučujem účasť aj takýchto subjektov, ba naopak, podporujem čo najširšiu paletu skupín a spoločností, ktoré sa budú uchádzať o privatizáciu jednotlivých podnikov. Vadí mi len určitá apriorná preferencia, ani nie metódy privatizácie, ale jednej formy podnikateľského subjektu v tých prípadoch, kde by mala v rozhodujúcej miere dominovať efektívnosť, prosperita, garancie v oblasti sociálnej sféry, zamestnanosti, ekológie, atď., teda krátko - podnikateľský zámer.

    Dovoľte mi na záver vysloviť názor, ako si vysvetľujem sociálnu priechodnosť procesu privatizácie tak, ako je to v tomto dokumente uvedené. Je to vlastne priechodnosť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vo vláde a vo vládnej koalícii v súvislosti s postojom jedného vládneho koaličného subjektu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Keďže som už zahlásil ďalšieho vystupujúceho, po tomto vystúpení si urobíme obedňajšiu prestávku.

    Prosím, pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

    od narodenia som obyvateľkou jazykovo zmiešaného územia. Problematike národnostných menšín sa venujem niekoľko rokov, takže dovolím si tvrdiť, že problematiku dokonale poznám. Z postojov a vystúpení predstaviteľov maďarských politických strán v parlamente či v masmédiách jasne vidieť, že síce vyhlasujú, že majú záujem o integráciu so všetkými občanmi Slovenskej republiky, ale neustále nadraďujú etnický princíp nad princíp občiansky, t.j. sami oddeľujú menšinu od väčšiny, sami sa vyčleňujú z radov obyvateľov Slovenskej republiky. Týka sa to jazyka, školstva, kultúry, územno-správneho členenia a podobne. Usilujú sa najmä o zachovanie svojej národnej identity, čo je samozrejmé a pochopiteľné, ale práve to, že si dodnes zachovali spoločenskú, kultúrnu, školskú i demokratickú vitalitu a schopnosť vytvárať dokonca i samostatné štruktúry, jasne dokazuje, že mali a majú vytvorené všetky podmienky pre svoj rozvoj.

    Vážení páni poslanci, hovoríte, že z vašej strany ide o úsilie o úplnú národnú sebarealizáciu. Zamyslime sa, prosím, nad významom uvedených slov. Maďari ako národ sa už dávno národne realizovali vznikom Maďarskej republiky. Vaše neúnavné snahy o národnú sebarealizáciu vytvárajú na južnom Slovensku atmosféru existenčnej a národnej neistoty Slovákov v jazykovo zmiešaných oblastiach našej vlasti. Vy ako zástupcovia maďarskej menšiny v slovenskom parlamente sa usilujete najmä o kultúrnu, vzdelanostnú a regionálnu samosprávu národností.

    Vážení páni poslanci, kultúru si prostredníctvom svojich kultúrnych spolkov, ustanovizní a inštitúcií spravujete sami už desiatky rokov. I peniaze zo štátneho rozpočtu si rozdeľujete sami, takže de facto kultúrnu samosprávu už dávno máte. Neobstojí ani názor, že je nižšie financovaná ako slovenská, pretože kultúru v meste a v obci financujú mestské alebo obecné zastupiteľstvá, ktoré sú na južnom Slovensku naďalej v rukách maďarských poslancov. Nebudem teda radšej hovoriť o tom, ako je to so slovenskou kultúrou na južnom či juhovýchodnom Slovensku.

    Vzdelanostná či školská samospráva je iný problém. Štátne školy má spravovať štát. Je to mimoriadne dôležité z hľadiska pestovania a upevňovania slovenskej štátnej myšlienky. Nemožno zveriť výchovu mladej generácie do rúk jednotlivcov či skupín, lebo na budúcnosti našej mladej republiky nám musí záležať predovšetkým. Štát musí mať dozor nad všetkými školami, nielen štátnymi, ale i neštátneho typu, ako sú súkromné, cirkevné, či nadačné.

    Ďalej ste hovorili o regionálnej samospráve menšín. Táto myšlienka na južnom a juhovýchodnom Slovensku je nereálna, pretože v žiadnej oblasti Slovenskej republiky nežijú občania maďarskej národnosti v diaspóre, sú tu len väčšie či menšie enklávy. Celkovo na juhu Slovenska žije necelých pol milióna Maďarov, ale viac ako 600 tisíc Slovákov. Dotkli ste sa, vážení páni poslanci, aj územno-správneho členenia Slovenskej republiky. Vraj treba rešpektovať etnické zloženie regiónov a oprávnené záujmy menšín. Všetky oblasti južného a juhovýchodného Slovenska sú jazykovo zmiešané a práve pre ochranu príslušníkov štátotvorného národa treba pripraviť územno-správne členenie veľmi citlivo, aby sa ešte viac neprehĺbila etnická segregácia na južnom Slovensku. Občania maďarskej národnosti by boli vyčlenení z radov ostatných obyvateľov Slovenska.

    Veľmi často spomínate hrozbu tzv. alternatívnych dvojjazyčných škôl či tried. Keďže v tlači, a najmä v našej maďarskej tlači, sa neustále uvádza iba polopravda o koncepcii týchto škôl, dovoľte, aby som podčiarkla, že tento typ bilingválnej školy je rozšírením možnosti výberu národnostnej školy. Popri jestvujúcich maďarských školách s vyučovacím jazykom maďarským to bude taký typ školy, kde učebné osnovy umožnia niektoré predmety vyučovať v materinskom jazyku národností a ďalšie podľa variantov a podľa výberu v jazyku slovenskom. Nie je to nič nové. Podobné bilingválne základné a stredné školy máme na východe Slovenskej republiky s vyučovacím jazykom ukrajinským a máme s nimi veľmi dobré skúsenosti. Žiaci týchto škôl už na prvom stupni základnej školy nemajú žiadne problémy s ovládaním slovenského jazyka, zatiaľ čo žiaci maďarských základných škôl majú obrovské problémy aj pri prechode na slovenské stredné, ba ešte i vysoké školy. Tu je práve koreň nižšej vzdelanosti občanov maďarskej národnosti. Pre slabé ovládanie slovenského jazyka majú skutočne nižšie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

    Koncepcia bilingválnych škôl či tried je skutočne demokratická. Ak si takúto školu resp. triedu žiaci či rodičia nezvolia, tak nebude jestvovať. Tento typ školy je prijateľný pre všetky ostatné národnosti okrem maďarskej. Som presvedčená, že je to predovšetkým názor predstaviteľov maďarských politických strán, pretože zo strany žiakov i rodičov je o tento typ školy záujem. Bude to ďalší typ bilingválnej školy v rade iných základných a stredných škôl v Slovenskej republike, teda popri anglických, francúzskych, nemeckých, španielskych, talianskych, ukrajinských, možno v budúcnosti i rómskych, budeme mať i maďarské bilingválne základné a stredné školy.

    Ak chcete argumentovať petičnými hárkami proti dvojjazyčnému vyučovaniu, dovoľte môj osobný názor. Petičné hárky, ktoré iniciovali politické strany u riaditeľov škôl a riaditelia ich predložili učiteľom, učitelia študentom a rodičom, považujem to ja, ako dlhoročný pedagóg za politický nátlak. Po 27 rokoch vyučovania slovenského jazyka a literatúry v maďarských triedach gymnázia mám vlastné, a opačné skúsenosti. Myšlienka dvojjazyčného maďarsko-slovenského vzdelávania vyšla práve z maturitných tried s vyučovacím jazykom maďarským, zo strachu študentov pred prijímacími skúškami na vysokých školách. Študenti tried s vyučovacím jazykom maďarským sa totiž boja dvakrát - raz prijímacích skúšok ako všetci študenti, ale navyše i z toho, že na skúškach a testoch po slovensky neobstoja. Mne je ich na rozdiel od vás skutočne ľúto. Mali by ste aspoň v tejto otázke zabudnúť na politiku a myslieť viac na svoju vlastnú mladú generáciu. Nedopusťte, aby sa čo len raz v živote pre svoju jazykovú negramotnosť cítili vo svojej vlasti menejcenní.

    V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v kapitole Národnostná politika je záruka, že vláda zabezpečí práva a podmienky na občiansky plnohodnotný život národnostných menšín v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, akceptovaných medzinárodných noriem a konvencií, ktoré sa zaoberajú právami a slobodami občanov patriacich k národnostným menšinám. Vláda garantuje všetky práva národnostných menšín ako individuálne práva občanov. Na túto vetu chcem upozorniť špeciálne pani poslankyňu Gbúrovú. Vláda sa zaručuje, že bude vychádzať zo zásady rovnosti národnostných kultúr bez ohľadu na početnosť ich nositeľov. Zabezpečí objektívnu informovanosť príslušníkov národnostných menšín prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie. Zaväzuje sa, že prispeje k vzájomnému porozumeniu a priateľstvu občanov slovenskej národnosti s príslušníkmi patriacimi k národnostným menšinám. Na jazykovo zmiešanom území bude vytvárať podmienky pre dôsledné osvojenie si štátneho jazyka.

    Je samozrejmé, že starostlivosť o Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach pokladá vláda za jednu z priorít. Preto sa bude usilovať o vytváranie podmienok na priateľské, korektné vzťahy všetkých občanov. Politika vlády Slovenskej republiky k národnostným menšinám bude garantovať všetkým občanom rovnaké práva i povinnosti bez rozdielu národnosti, rasy, pohlavia a náboženského presvedčenia.

    Vážení páni poslanci, každý reálny a triezvo uvažujúci človek musí tento program len podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni. Oznámil som, že bude obedňajšia prestávka. Je to doobeda posledné vystúpenie v rámci rozpravy, ale ešte vybavíme dve faktické poznámky. Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mal by som tri poznámky.

    Prvá poznámka sa týka - povedal by som - vašej povinnosti. Včera ste vypli mikrofón pánu Čarnogurskému. Pani poslankyňa prvých 10 minút nehovorila k programovému vyhláseniu, teda k veci, ale hodnotila názory a ciele maďarských politických strán. To bola moja prvá poznámka.

    Druhá - neviem, pani poslankyňa, akým právom hovoríte, že rodičia maďarskej národností si želajú alternatívne školy. Sama viete, že toto nie je pravda.

    Tretia poznámka - spomínali ste jazykovú negramotnosť. Dovolil by som si upriamiť vašu pozornosť na článok tajomníka Matice slovenskej pána Bajaníka v Národnej obrode v roku 1993, v ktorom konštatuje, že 90 % občanov Slovenska maďarskej národnosti ovláda slovenský jazyk tak, že nerobí im problém komunikácia v slovenskom jazyku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Musím odpovedať pánu poslancovi Bugárovi pokiaľ ide o vypínanie mikrofónu. Bol by som rád, keby pán poslanec Bugár prišiel sem ku mne, pretože som sedel cez celý prejav pána Čarnogurského na tejto stoličke, aby mi prišiel ukázať, kde sa to dá vypnúť. Ak si spomeniete, včera trikrát vypadol prúd. Pán poslanec Bugár, včera trikrát alebo štyrikrát vypadol elektrický prúd, bolo to vidieť aj na display.

  • Pán predseda, beriem vašu pripomienku. Samozrejme, máte pravdu, ale vy ste upozorňovali pána Čarnogurského, aby prestal, a pani poslankyňu ste neupozornili.

  • Nemal som dôvod. Ďalej vystúpi pán poslanec Duray.

  • Vážený pán predseda,

    nechcem sa púšťať do diskusie s pani Garajovou, kolegyňou, lebo parlament nie je miestom takých debát a takých výmien názorov, ktoré by sa mali robiť v úzkom kruhu odborníkov. Ona totiž preukázala, že má veľmi nedostatočné znalosti, aj odborné, čo sa týka autonómie resp. samosprávy a práv občanov. Totiž sama povedala, že školy, v ktorých by sa vyučovalo v jazyku menšín, by mali byť súkromné, takže v podstate by to znamenalo, že popiera platiteľom daní neslovenskej národnosti, aby chodili do teraz existujúcich štátnych škôl, kde sa vyučuje ešte, ale podľa tohoto programového vyhlásenia asi nie dlho, v ich materinskom jazyku. Nepúšťam sa do diskusie o týchto otázkach. Veľmi ma to potešilo, že tak pozorne sledovala diskusné vystúpenie pani kolegyne Gbúrovej, ale predsa to asi nepočúvala dosť pozorne, lebo asi ju nepochopila. Preto jej nechcem dávať nejaké zásadné odpovede, lebo nechcem rozosievať neznášanlivosť medzi Slovákmi a neslovákmi.

  • Pán predseda, teraz ste povedali, že nemáte nič s tým, že včera bol vypätý rozhlas.

  • Nie že nič nemám, že som nič nevypol.

  • ...že nič ste nevypli, áno. Ďakujem vám za to, aj tomu verím, ale prosil by som pána poslanca Tužinského, ktorý je riaditeľom rozhlasu, ktorý sa včera k nám veľmi pekne prihovoril, pozeral sa na nás, či by nám mohol podať vysvetlenie, prečo vypadol rozhlas počas prejavu pána Čarnogurského, pretože dovoľte, aby som povedal, že to je prvýkrát od roku 1989, čo sa niečo takéto stalo.

  • Kolegovia, naozaj nechcem vždy zastávať pani doktorku z nášho okresu, ale takisto žijeme na zmiešanom území. Myslím si, že sa stretávame s občanmi maďarskej národnosti možno častejšie ako pán Bugár. Myslím si, že ste si písali svoj príhovor, takisto s pánom Nagyom, keď ho chytila polícia v tom aute v podnapilom stave, inak by ste museli svoj vlastný prejav hodnotiť triezvejšie. Nechcem povedať, že pán Duka-Zólyomi tu vlastne včera vyzval menšinu k tomu, aby sa správala neposlušne, povedal, že budú sa vytvárať podmienky k tomu, aby sa menšina tvárila, že je väčší odpor z jej strany. To ste, pán Duka-Zólyomi, povedali. Pán Bugár dnes povedal, že na Slovensku pôsobia maďarské politické strany, s čím takisto nemôžem súhlasiť, takže darmo vyzývate k zmiereniu, keď tu pani doktorku Garajovú nazývate šovinistkou a za vlastné názory a poznatky, ktoré má z tohoto územia, ju vlastne politicky prenasledujete. Prosil by som, aby ste sa jej za to ospravedlnili, lebo to netrvá ten mesiac, čo je ona v parlamente, ale štyri roky, ktoré sa poznáme.

  • Vážený pán predseda, som veľmi rád, že ste potvrdili, že ste nevypli mikrofóny, ale dovoľte jedno malé upozornenie. V takýchto situáciách je dobré vypnúť si vlastný mikrofón, pretože len z úcty k vášmu úradu nebudem opakovať to, čo ste do toho mikrofónu povedali.

  • Ja to môžem zopakovať, pán poslanec.

  • Dobre, buďte taký láskavý.

  • Dvakrát som upozornil pána poslanca Čarnogurského, že mu beriem slovo a po tom druhom upozornení som povedal, že vypnite to. Ale to sa nedá vypnúť. Ubezpečujem vás.

  • Verím vám, len s dovetkom, takže ten dovetok nebudeme opakovať.

  • To nepopieram, ale to sa nedá vypnúť, opakujem.

  • Žiaľbohu, nemám tú moc. Nemyslím konkrétne na to.

  • Pán poslanec Mikloško, pravdepodobne si nemyslíte, že z tejto miestnosti a odtiaľto som vypol vysielaciu linku. Je celkom samozrejmé, že došlo k výpadku prúdu. Osobne ma veľmi mrzí, veľmi ma mrzí, že tento prejav pána Čarnogurského nezaznel, naši poslucháči by sa určite boli poučili.

  • Chcel by som upozorniť pána poslanca Vicena, že pani poslankyňu Garajovú nikto politicky neprenasleduje, aspoň neviem o tom, že by to niekto robil.

    Druhá moja poznámka: prosil by som vás, pán poslanec, aby ste nehovoril o podnapilom stave určitých poslancov, lebo vieme, že existujú fotografie, ktoré robili "nezávislí fotografi", teda podľa vašej mienky, o určitých poslancov, ktorí tu ležali na schodoch.

  • Vážený pán Bugár, pán poslanec Bugár, najmä na vás by som sa obrátil, vy máte zvláštnu argumentáciu. Vytiahnete nejaký citát, ako v tomto prípade citát z výroku pána Bajaníka. Je to časť súvislej taktiky. Keď som sa rozprával s predstaviteľom maďarskej televízie, prečo nie sú ekvivalentne slovenské školy v Maďarsku - tri gymnáziá, dostal som už vopred pripravenú odpoveď, že preto, že ináč by si rodičia napríklad v Budapešti nezapisovali deti do tejto školy, keby sa tam všetko vyučovalo po slovensky. Ale chcem povedať iné aj k tomu citátu. Vy ste sa stotožnili s citátom pána Bajaníka povedaným pri inej príležitosti. Navrhujem vám stávku o tie milióny forintov, o ktorých ste mi hovorili vlani, keď sme sa stretli, keď som bol ešte ministrom, alebo predvlani, stavím sa s vami, že nie 90 % občanov maďarskej národnosti vie po slovensky, a nikto to ani nežiada od starších ľudí, ale chcem sa s vami staviť, a my sa postaráme, aby sa tieto skúšky aj s medzinárodnou verejnosťou dokázali, že absolventi maďarských stredných škôl neovládajú - nehovorím, že žiaden, iste, že sú takí -, ale väčšina absolventov maďarských škôl neovláda slovenčinu v náležitom rozsahu. A všetci zabúdate na jedno, že vo všetkých uzneseniach - toľko ich nie je - Rady Európy, Kodanskej konferencie sa hovorí, že povinnosť poznať jazyk štátu, v ktorom národná menšina žije, je záväzná. Takže, nesmiete sa čudovať, keď budeme veľmi dôrazne kontrolovať úroveň poznania štátneho jazyka, ako sa to cituje - pani Gbúrová to odcitovala, že slovenčina je štátny jazyk -, aká je úroveň poznania na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Ďakujem.

  • V každom prípade, pán Bugár, ak máte také dôkazy, ktoré ste povedali, že máte fotografie, prosím, určite Új szó to uverejní, ale v každom prípade som nespravil taký počin, ako nezvládol rokovanie výboru pán poslanec Duray a vyziapal sa na krehkú ženu, podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú ako príslušník utláčanej národnostnej menšiny. To som ja nikdy nespravil. Vyziapal sa na ňu, vykričal jej všetko a choval sa ako hulvát. To som ja nikdy nespravil. I keď máte možno fotografie, že niekto tu ležal na schodoch, čo dúfam, že nemáte, pretože by ste ich boli veľmi radi zverejnili. A takisto ležať na schodoch nie je trestný čin /smiech v sále/, ale riadiť vozidlo v podnapilom stave, to je trestný čin.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bugár. Páni poslanci, upozorňujem vás, že už ste mali obedovať.

  • Má pravdu pán Vicen, nie je to trestný čin, ale je to skutočnosť. Ale chcel by som sa obrátiť na pána Slobodníka. Ja som nepovedal citát, to nie je citát pána Bajaníka, on to napísal. Je to jeho článok. Ak chcete, dnes to tu nemám, ale zajtra vám to môžem doniesť - Národná obroda z roku 1993. A čo sa týka toho, kto ako pozná jazyk štátu, nikto z maďarských poslancov, teda z poslancov maďarskej koalície nehovorí, že nie je potrebné poznať jazyk štátu, v ktorom žijeme, ale treba potom skvalitniť výuku slovenského jazyka a nie nasilu zaviesť systém, ktorý zničí menšinové školstvo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Vicen, chcel by som povedať len toľko, aby ste nazavádzali. Nepovedal som nič takého, že budeme vytvárať podmienky nejakého organizovaného odporu. To som nepovedal. Zdôraznil som len to, že takouto národnostnou politikou, ktorá je naznačená v programe, sa dosiahne len väčšia pravdepodobnosť reakcie a zvýšenia odporu, čo si nežiadame. Takto to asi odznelo.

    A čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Garajovej, nás to ani neprekvapuje. Už viackrát sme boli svedkami toho, že sú takí poslanci alebo osoby, ktoré lepšie vedia, čo potrebujeme my, aké práva a aké nedostatky a medzery sú práve v národnostnej politike tohoto štátu.

    A pán Slobodník, ja by som to neformuloval tak, že musia sa naučiť jazyk - v žiadnom dokumente to tak neexistuje. Treba umožniť, aby ovládali jazyk. To je asi všetko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, už niekoľkokrát sme upozorňovali na to, že je veľký rozdiel medzi rétorikou súčasnej vlády a konkrétnymi praktickými krokmi, ktoré realizuje. Takisto aj včera aj televízni diváci mali možnosť vidieť, ako si - podľa mojej vedomosti a pamäti - dvakrát vyzval, aby vypli mikrofóny. Že sa to technicky nedá realizovať, je už druhá otázka, ale jednoznačne pokus z tvojej strany bol.

    Dozvieme sa, je pripravené odvolanie riaditeľa Stadtruckera a potom sa prehlási, že pán predseda o tom nevedel, že len z novím si prečítal, kto je novým riaditeľom. Pripravujú sa výmeny na okresoch, chodia vaši predsedovia a ponúkajú miesta v štátnej správe, ale tu, na pôde parlamentu sa prehlásilo, že nič sa o tom nevie. Veľký rozpor.

    Dovoľte, aby som skončil krátkou citáciou z 11. marca. Vo svojej veľmi impozantnej reči pred televíznymi kamerami pán premiér Mečiar povedal - citujem: "Ak boli so mnou vo vláde ľudia, ktorí tam prišli na moje pozvanie a z ktorých si každý jeden musel získavať dôveru občanov, prosím vás, správajte sa k týmto ľuďom s dôverou, s úctou. Tí vám v ničom nepoškodili a dali vám a štátu všetko, čo mohli, dávali zdravie, dávali osobný záujem, dávali svoje rodiny, už majú len svoje životy. Dali všetko. Nie je veľa takých politikov, ktorí to všetko sú ochotní dať. Rozhodnite akokoľvek, som hrdý na to, že som mohol s nimi robiť. Sú to statoční ľudia. Ak by som zostavoval vládu v budúcnosti, drvivá väčšina z nich v nej bude." Moja otázka je, kde sú tí ľudia, kde je pán premiér, ktorý ignoruje slovenský parlament a s podpredsedami vlády nesedí pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády. Dúfam, že poobede sa zúčastní rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám iba drobnú poznámku ešte k tomu mikrofónu. Chcel by som ťa informovať, aby si pre budúcnosť vedel, že technicky ide vypnúť mikrofón vo vnútri, pretože včera splnili pracovníci kancelárie tvoj príkaz a vypli mikrofón. Vonku a hore na balkóne to jednoducho z reproduktorov nešlo.

  • Vnútorný okruh - to môže byť pravda, ale neviem o ňom. Mikrofón nie, len reproduktory.

    Pán poslanec Cingel.

  • Vážený pán predseda,

    nedá mi, aby som nezareagoval na to, čo sa tu snaží kolega pán poslanec Černák vniesť, aj z toho dôvodu, že robí prenos televízia. Balamúti a zavádza občanov. Chcem povedať, že ak tu hovorí, že je rozdiel medzi tým, čo bolo v minulej vláde, v minulej koalícii a teraz, dovoľte, aby som aj ja zacitoval niečo, aby sme si pripomenuli, ako to vlastne bolo minule. Myslím si, že teraz sa dáva priestor každému. Nikto tu žiadnu demokraciu nepotláča, nikoho. Ale spomeňme si na to, vážení kolegovia, ako pán poslanec Kvasnička za koalíciu KDH v minulom parlamente pôsobil a obmedzil túto demokraciu, ktorú teraz podsúvate nám.

    Citujem: "Keď som bol zvolený za poslanca Národnej rady a končil som svoju psychiatrickú kariéru, myslel som si, že už budem mať so psychiatriou skutočne pokoj. No nestalo sa tak. Mám pocit, že vlastne stále som vo svojom zamestnaní.

  • Smiech v sále.

  • Ako tak sledujem od včerajšia vaše vystúpenia, kolegovia, najmä zo zadných lavíc, stále mám pocit, že vidím pred sebou prejavy psychopatológie, ktoré, ak dovolíte, by som vám vymenoval. Nehovorím konkrétne o nikom. Ak dovolíte, tieto symptómy, ktoré sa mi javia ako psychiatrovi úplne evidentne, by som chcel vymenovať. Sú to konfabulácie, lož, pseudológia, fantastika, bludné presvedčenia, poruchy myslenia, najmä bludy, paranoida, poruchy emotivity, narcistické prejavy, pomätenosť mysle, afekty zlosti, tendencia k impulzivite, pocity bezmocnosti, nadmerné slintanie, prejavy urazenej ješitnosti, prejavy nenávisti a rôzne iné prejavy psychopatických osobností, schizoidné prejavy, atď., atď. A práve z týchto dôvodov, vážení pán predsedajúci, by som vás chcel poprosiť, aby sme ukončili tieto psychopatologické prejavy a navrhujem, aby sa ukončila rozprava." Teda takto to bolo v minulom parlamente, keď ste vy boli pri vláde. Pýtam sa, pán kolega Černák, toto si mal na mysli, keď si chcel porovnať minulé a terajšie?

  • Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    chcem poďakovať pánu poslancovi Černákovi, že pripomenul veľmi priaznivé hodnotenie minulej vlády pána Mečiara, pretože málokto si to uvedomuje, že sme skutočne poriadne robili. Ale ubezpečujem vás, pán poslanec, že sme po pánu Mečiarovi nežiadali záruky, že budeme ministrami, nežiadali sme záruky, ani nám nikomu nesľuboval záruky, že budeme ministrami. A keby sme boli vyhrali voľby o 5 % viac, možno väčšina tu naozaj sedí, ale preto, že sme ich mali menej, našli sme si partnerov ochotných niesť zodpovednosť za Slovensko s nami. A tak je tu koaličná vláda. Ale ďakujem, že ste pripomenuli priaznivé hodnotenie. Bolo to pravdivé hodnotenie.

  • Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

    myslím, že budem posledný než pôjdeme na obed. Skutočne by som chcel pripomenúť, že niektoré požiadavky aj pána poslanca Šimka, aby sa tie kôpky robili nabudúce jedna, dve alebo tri - sú také spoločenstvá, čo sa hrajú na škrupinky, tam sa môže ísť pán poslanec poučiť a potom ten návod sem preniesť. Ale táto konečná rozprava vedie asi k tomu - prečítam iba pár slov zo záznamu vykonaných inšpekcií na 10 základných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Nebudem to čítať celé, iba také závery, kde deti 3. ročníka majú asi takúto znalosť zo slovenčiny, kde tvorenie nesprávnych pádových koncoviek vyzerá asi takto: napríklad fialové pulóver, kockový košeľa, nohavice a papuč. Čo prosíš? Modrý pulóver.

    To je výsledok vyučovania slovenčiny na maďarských školách. A siedmaci to hovoria ešte lepšie. Príklad: Potkan v zákrute stretol s levom. Lev spadol do sieťa, vstúpil do sieťa, potkan prehrýzla sieť, potkan ho vyslobodila. Lev a potkol. Hytili leva, lebo sa raňajkoval, už na okraj jeho ceste. Prosím vás pekne, aj celá diskusia mi pripadá tak, ako by sme sa boli poučili z tohto záznamu, ktorý urobil inšpektor školskej správy, nebudem rozprávať ktorej, na desiatich základných školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Prosím vás pekne, bol by som skutočne rád, aby sme prestali poučovať sa zo svojej politickej rétoriky a venovali sa iba problematike, ktorá je skutočne programovým vyhlásením vlády. Keď niekto si tam chce nájsť pozitívne, nájde si, keď si tam to pozitívne nikto nenájde, nech dá skutočne vecné niektoré pripomienky, ktoré mu zasa tu demokratický parlament prijme alebo neprijme. Takto sa k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky stavajme.

    Ďakujem.

  • Pán Cingel mi položil priamu otázku a predpokladám, že len z dôvodu, že nechcel prekročiť časový rozsah faktickej poznámky, nečítal ten záznam ďalej. Pretože jednotliví predstavitelia vo svojich vyjadreniach potom označili toto vyjadrenie za osobné a pán doktor Kvasnička sa ospravedlnil.

    Ďakujem.

  • Skutočne ma mrzí táto rozprava, ale pán Rea, chcel by som sa vás opýtať, či je spisovne správny výraz, keď niekto povie "chcejú" alebo "predsi".

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, končím, je prestávka. Začíname o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, keby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady.

    Chcem upozorniť tých, ktorí cestujú našimi Aerolíniami, že sa majú prihlásiť, aby sme mohli vedieť počet. Lietadlo odletí podľa toho, ako skončí schôdza. Predpokladám, že dnes skončíme o 15.00 - 16.00 hodine, aby ste za vidna išli na letisko.

    Budeme pokračovať s tým, že do diskusie je ako ďalšia prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    vláda Vladimíra Mečiara preberá vládnutie v období, keď sa podarilo dosiahnuť v slovenskom hospodárstve pomerne priaznivé výsledky, a to 4,2-percentný prírastok hrubého domáceho produktu v porovnaní so 4,1-percentným poklesom hrubého domáceho produktu v roku 1993, fiškálny deficit na úrovni 4 % z hrubého domáceho produktu v porovnaní s rokom 1993, kedy bol 6,8-percentný resp. 8,9-percentný po započítaní výsledkov clearingového zúčtovania s Českou republikou, keď sa spomalila inflácia zhruba na polovicu úrovne roku 1993, keď sa v porovnaní s rokom 1993 namiesto deficitu v zahraničnom obchode vo výške 25,6 miliárd Sk môže čakať pozitívny výsledok, lebo za prvých jedenásť mesiacov sme v zahraničnom obchode dosiahli pozitívnu bilanciu 3,5 miliárd Sk, a keď sa zoštvornásobili čisté devízové rezervy Národnej banky v porovnaní s rokom 1993. Tieto výsledky sa iba postupne začínajú odrážať v zlepšovaní sociálnej situácie ľudí, ktorá - ako správne konštatuje programové vyhlásenie - pre mnohých je na hranici sociálnej únosnosti.

    Či sa zlepšujúca makroekonomická situácia skutočne odrazí v zlepšení sociálneho postavenia väčšiny spoločnosti, bude záležať aj od toho, či sa nebudú presadzovať prerozdeľovacie procesy v prospech úzkej skupiny ľudí a v neprospech väčšiny. Nepochybne uvádzané výsledky predstavujú dobrý odrazový mostík pre novú vládu. Súčasne ju i zaväzujú. Zaväzujú ju, aby na ne nadviazala a ďalej ich zlepšovala.

    Okrem pomerne pozitívnych vnútorných podmienok vytvárajú sa aj priaznivé vonkajšie podmienky. Západoeurópske štáty, ktoré sa stali naším najväčším zahranično-obchodným partnerom, prekonali od osemdesiatych rokov najväčšiu recesiu a predpokladá sa, že nasledujúce štyri roky budú zaznamenávať rast. Pre nás to znamená zvýšené možnosti vývozu na ich trhy, ktoré sa pre nás napĺňaním Asociačnej dohody a rozširovaním Európskej únie ďalej zväčšujú. Európska únia reaguje na očakávaný rozvoj odbúravaním ochranných opatrení. Najnovšie napríklad pre Slovenskú republiku sa uvoľňujú obchodné obmedzenia pri dovoze textilu. Pre slovenské hospodárstvo, ktorého rast v roku 1994, a nepochybne aj v roku 1995 a čiastočne i v nasledujúcich rokoch, bude založený na raste exportu, sú tieto vonkajšie podmienky preto mimoriadne dôležité a pozitívne. Bude teda naozaj záležať na tom, ako vláda tieto priaznivé východiskové podmienky využije. Dámy a páni, je nepochybne nedostatkom, keď vo svojom programovom vyhlásení vláda nepokladala za dôležité aspoň stručne zhodnotiť východiskovú situáciu, v ktorej preberá slovenské hospodárstvo. Nielen členovia Národnej rady, voliči vládnych strán, ale aj nevoliči budú od vlády žiadať odpočet, budú chcieť porovnať východisko s dosiahnutými výsledkami v hodnotenom roku. Asi radového voliča odkazovať napríklad v roku 1997, aby si zaobstaral štatistickú ročenku z roku 1994, je ignorovaním diferencovanosti voličstva.

    A nielen to. Vláda vo svojom programovom vyhlásení mala zhodnotiť nielen východiskovú hospodársku a sociálnu situáciu, ale celkovú situáciu v slovenskej spoločnosti, o ktorej štatistická ročenka nič nehovorí, ako napríklad dosiahnutý stav rozvoja demokracie, nadobudnutú pozíciu v medzinárodnom spoločenstve a podobne. Nazdávam sa, že aj výsledky dosiahnuté v tomto smere si zaslúžili zhodnotenie.

    Na druhej strane chcem vyzdvihnúť, že nová vláda v programovom vyhlásení explicitne nadväzuje na mnohé dobré kroky, ktoré sa v predchádzajúcich mesiacoch i rokoch uskutočnili. Nadväzuje na doterajšie smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie, ktoré chceme v plnej šírke podporiť. Tento proces je mnohostranný, zahrňuje nielen približovanie v hospodárskej sfére, ale i v legislatívnej sfére, v inštitucionálnej sfére a tak ďalej. Ak chceme tento proces urýchliť a zvládnuť, pokladáme za nevyhnutné koordinovať prípravu vstupu do Európskej únie. Preto by som chcela navrhnúť, aby Národná rada zaviazala vládu inštitucionálne zabezpečiť prípravu Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie tak, ako je to napríklad v Maďarskej republike alebo v Poľskej republike.

    Vláda nadväzuje na desiatky rozbehnutých projektov z minulých rokov a mesiacov, napríklad na podporný úverový program, ktorý sa rozbehol v septembri 1994, na pokrok dosiahnutý v uzatváraní dohôd napríklad o vzájomnej ochrane investícií, o zabránení dvojitého zdanenia atď., na projekty rozbehnuté napríklad na finančnú reštrukturalizáciu komerčných bánk a podnikovej sféry a podobne, ale aj na rozbehnuté projekty v deblokácii pohľadávok, a to nielen v Rusku, ale aj inde. Pokladám to za racionálne a chcela by som tieto zámery pokračovať v doterajších pozitívnych krokoch predchádzajúcich vlád podporiť.

    Hospodárske ciele vlády na nasledujúce roky sú náročné. Po určitom zreálnení predpokladanej priemernej miery rastu hrubého domáceho produktu na úroveň 3 - 4 % za priaznivých východiskových domácich a zahraničných podmienok a za predpokladu kompetentnej hospodárskej politiky sa dajú dosiahnuť. Znovu sa ale ukazuje, ako tomu bolo v rokoch 1992 a 1993, že čiastkové politiky na dosiahnutie týchto cieľov nie sú dostatočne previazané a v niektorých prípadoch si odporujú. Ako príklad uvediem napríklad protirečenie medzi fiškálnou politikou zameranou na znižovanie deficitu štátneho rozpočtu a sociálnou politikou zameranou napríklad na znižovanie veku odchodu do dôchodku, na zvýšenie sociálnych dávok a podobne.

    V programovom vyhlásení sa pripúšťa už aj možnosť využiť prostriedky Fondu národného majetku na krytie časti štátnej dlhovej služby. Ťažko dnes preto pochopiť, prečo sa pán premiér k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý pripravil predchádzajúci kabinet, vyjadril ako o úplne neprijateľnom, keď návrh štátneho rozpočtu v porovnaní s provizóriom sa odlišoval predovšetkým riešením dlhovej služby štátu. Ak sa ale bude podporovať vo veľkom rozsahu predaj majoritných podielov podniku na splátky so zahrnutím investícií do kúpnej ceny a nezastaví sa kupónová privatizácia, a zároveň sa nepredpokladá rozsiahlejšia účasť zahraničných investorov v privatizačnom procese, Fond národného majetku nezíska ani prostriedky na pokrytie záväzkov z predchádzajúcich rokov.

    Vláda na jednej strane chce pokračovať v stabilizačnej politike, udržať štátny deficit nie vyšší ako 3 % z hrubého domáceho produktu, rast spotrebných cien pod 10 % a podobne, na druhej strane za hlavný zdroj rastu investičných zdrojov pokladá úverové zdroje. Ak sa ale majú ciele stabilizačnej politiky dodržať, tieto možnosti sú veľmi limitované. Už v roku 1994, keď menový ukazovateľ, tzv. ukazovateľ M2 vzrástol o 18,6 % pri miere rastu hrubého domáceho produktu o 4,2 % a ročnej inflácii 13,4 %, si Národná banka Slovenska uvedomila, že sa dostala na hranice možností úverovej emisie, ak len nechce iniciovať inflačné impulzy. Práve preto je potrebné podporiť žiadosť pána poslanca Magvašiho, aby Národná rada zaviazala vládu koordinovať hospodársku politiku s menovou politikou Národnej banky Slovenska tak, aby sa neohrozila stabilita meny a aby sa udržala nezávislosť Národnej banky Slovenska.

    Podotýkam, že založenie tzv. rozvojovej banky s expertnou pomocou nemeckej Kreditanstalt sa diskutovalo už v roku 1994 a v treťom štvrťroku roku 1994 vznikol aj projekt jej vytvorenia. Nová banka ale nerieši nedostatok zdrojov ani v súkromnej sfére, ani vo verejnej sfére.

    Potrebné bude analyzovať sociálne implikácie predpokladanej hospodárskej politiky, ktoré sú, ako som už naznačila, rozporné s niektorými sociálnymi cieľmi. Napríklad zbližovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty bude mať za následok zvýšenie cien základných potravín, čo je v rozpore so snahou ich znižovať.

    Znižovanie disproporcií v cenách energií, dopravných taríf a podobne - rozumej ich zvýšenie, žiaľbohu - bude mať negatívne sociálne dopady, ak sa nebudú čiastočne kompenzovať aspoň pre sociálne najslabších. Chcela by som požiadať, aby sa aspoň čiastočne pomohlo zlepšiť sociálnu situáciu sociálne najslabších skupín. Je to možné uskutočniť takým spôsobom, aby sa zároveň neohrozili ciele rozpočtového hospodárenia na tento a budúce roky. Chcela by som preto požiadať Národnú radu, aby zaviazala vládu urýchlene pripraviť návrh zvýšenia najnižších dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmov, napríklad starobné a vdovské dôchodky, a aby legislatívne pripravila zvýšenie minimálnej mzdy.

    Privatizačná politika založená na predaji majoritných podielov na splátky je bezprecedentnou pákou prerozdeľovania v prospech úzkej skupiny vlastníkov a je to v protiklade so sociálnou solidaritou, ku ktorej sa programové vyhlásenie prihlasuje. Je to v protiklade so zastavením explozívne rastúcej sociálnej diferenciácie, ktorú, žiaľ, programové vyhlásenie ani neidentifikuje ako sociálne zlo. Chcela by som preto navrhnúť, aby Národná rada zaviazala vládu, aby pri transformácii vlastníckych vzťahov formou zamestnaneckých účastín vytvárala rovnaké príležitosti pre všetkých zamestnancov a nezvýhodňovala iba jednu skupinu. A chcela by som osobitne preto poprosiť poslancov za Združenie robotníkov Slovenska, aby toto uznesenie podporili.

    Mnohé z horeuvedených protirečení je výsledkom toho, že, ako som už uviedla, jednotlivé čiastkové politiky nie sú dostatočne v programovom vyhlásení previazané. Aby aj v konkrétnej vládnej politike pravidelne nevznikali konflikty z nekoordinovanosti čiastkových politík, navrhujem, aby sme vládu zaviazali vytvoriť koordinačný orgán pre hospodársku politiku.

    Záverom chcela by som vyjadriť presvedčenie, že poslanci za Stranu demokratickej ľavice budú podporovať tie ciele a kroky vlády na ich dosiahnutie, ktoré nie sú v rozpore s našimi programovými cieľmi. Nepodporíme a nebudeme podporovať vládu v tých krokoch, kde nehodlá a nebude plniť záujmy a potreby veľkej väčšiny našej spoločnosti, ktorá má právo na demokratický a sociálne spravodlivejší život. Prvou skúškou vládnúcich strán bude, či návrhy opozičných poslancov smerujúce práve k dosiahnutiu tohto cieľa podporia, alebo an blok zavrhnú, ako sme toho boli, žiaľ, svedkom na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán poslanec Dzurinda. Pardon, ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč.

  • Ak dovolíte, skutočne by som chcel poprosiť, aby to, čo poviem, nebolo chápané konfrontačne, ale som si s veľkým záujmom vypočul odporúčania pani poslankyne Schmögnerovej v sociálnej oblasti a myslím si, že mala dostatok možností ako podpredsedníčka vlády tieto odporúčania realizovať v praxi v čase, keď ešte bola vo vláde.

    Pokiaľ by išlo o skupiny sociálne najviac ohrozené, treba povedať, a to prosím, zase neberte konfrontačne, ale ako fakt, že bola to Mečiarova vláda, ktorá v § 8 zákona o štátnom rozpočte na rok 1994 určila sumu na zvýšenie dôchodkov a aj expresis verbis, teda veľmi jednoznačne určila, ktorým skupinám dôchodcov sa valorizácia má dostať. Išlo o dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, išlo o zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť, zvýšenie dôchodkov obetiam bývalého režimu. Treba povedať, že dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, aj napriek predvolebnému cukríku, dôchodcovia zvýšené nemali. A je to najviac ohrozená skupina občanov v súčasnosti. Chcel by som ubezpečiť pani poslankyňu, že v súčasných hodinách robíme veľmi vážne prepočty, aby sme mohli práve tieto najviac sociálne ohrozené skupiny obyvateľov uspokojiť pri zvýšení dôchodkov v čo najkratšej dobe.

    A už keď som pri slove, treba si vstúpiť aj do svedomia, akým spôsobom sa vyjednávalo s Medzinárodným menovým fondom, akým spôsobom sa robili prídavky na deti v minulom roku a akým spôsobom zvýšenie daní malo dopad na sociálnu skladbu práve týchto najslabších skupín obyvateľov, o ktorých pani poslankyňa v súčasnosti hovorí.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som zdôrazniť k slovám pani poslankyne Schmögnerovej, že nie je celkom namieste očakávať, že vo vládnom uznesení bude obsiahnutá dôkladná analýza štartovacích podmienok. Nie je ju možné v podstate urobiť, ale celkom určite budú predmetom dôkladnej analýzy v budúcnosti. Nechceme totiž napodobňovať ten postup, ktorý použil vtedajší premiér pán Moravčík, ktorý keď predkladal svoj vládny návrh programu, v podstate uskutočnil veľmi rozsiahlu, ale ničím nepodloženú kritiku predchádzajúcej vlády. Tento spôsob terajšia vláda nechcela opakovať. Ubezpečujem, že budeme na základe analýz vedieť hovoriť veľmi konkrétne napríklad o praktikách, veľmi čudných praktikách, ktoré sa uskutočnili v oblasti práce s hmotnými štátnymi rezervami, kde sa išlo nadmerne uznesením vlády číslo 886 z roku 1994 k zníženiu rezervných prahov a kde mnohé predaje komodít sa uskutočňovali vysoko pred respiračnou dobou a nakupovali sa tie isté komodity za oveľa drahšie podmienky, s oveľa horšou kvalitou, a prípadne mnohé iné opatrenia, ktoré budú dôkladne analyzované a verejnosť o nich bude vedieť.

    Pokiaľ ide o splátkovanie v privatizácii, myslím, že netreba znova viac razy opakovať, že je nevyhnutné v podmienkach obmedzených zdrojov. Aj tak sa môžu orientovať len na zdroje, ktoré sú v bankovej sieti, teda splátkovanie je nevyhnutné. Tento postup koniec-koncov volila aj predchádzajúca vláda a neviem, prečo teraz by nemal byť prijateľný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    keď som v auguste prišiel s tézou, že naša ekonomika je daňovo preťažená a treba znížiť daňové zaťaženie, zniesla sa na moju hlavu kritika, ba búrka kritiky z vtedajšej vlády, a pokiaľ si dobre spomínam, aj z úst dnešnej poslankyne, vtedajšej podpredsedníčky vlády pani Schmögnerovej - čím chcem naplniť štátny rozpočet, ak by sa znížili dane. Ako sa ukázalo a nakoniec museli priznať aj členovia vlády pána Moravčíka, zvýšenie dane neprinieslo efekt, ktorý mu pripisovali, ale naopak, prinieslo opačný efekt a ukázalo sa, že správna bola moja analýza a nie analýza vtedajšej vlády. Prečo o tom hovorím? Pretože to dáva určitý obraz o vážnosti alebo možnej vieryhodnosti analýz, ktoré dnes opäť dostávame z tej strany a ktorá dnes populisticky hovorí o možnostiach alebo potrebách starostlivosti o určité sociálne skupiny, o ktoré sa nedokázali postarať vtedy, keď boli pri moci oni. Naopak, myslím si, že programové vyhlásenie je v tejto oblasti nesmierne vyvážené a práve ukazuje možnosť, ako skutočne zabezpečiť zdroje pre naplnenie potrieb tých, ktorí sú na to sociálne odkázaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky chce odpovedať pani poslankyňa Schmögnerová. Prosím.

  • Ďakujem pekne. Mala by som asi prejaviť radosť z toho, že pre tých ľudí, o ktorých som hovorila, pripravujete opatrenia, ktoré by mali pomôcť. Myslím si, že v tejto chvíli naozaj by tu nemalo ísť o nejaké politické body a budem skutočne rada, ak sa týmto ľuďom pomôže, pretože v našej volebnej kampani to bol jediný sľub, konkrétny sľub, ktorý sme dali, že ak budeme môcť, uskutočníme ho. Som skutočne rada a oceňujem tento váš krok.

    Na druhej strane iste viete, že bola to naša vláda, ktorá pripravila a realizovala zvýšenie dôchodkov v čase, keď sme sa museli potýkať s deficitom štátneho rozpočtu, o ktorom som hovorila. Veľmi dobre viete, že časť nákladov hradil štátny rozpočet, časť išla z Fondu dôchodkového zabezpečenia. Takže, napriek tomu a s rizikami, ktoré sme museli vtedy riešiť, sme aspoň v rámci možností, ktoré boli, uskutočnili úpravu dôchodkov, samozrejme, smerom nahor.

    Nechcem sa znovu vracať k argumentácii, ktorá tu, myslím, že na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady odznela, pravdepodobne neboli ste tu prítomný, keď som sa snažila vysvetliť účinky niektorých daňových opatrení. Bola by som veľmi rada, aby ste si pozreli záznam, kde som to vysvetľovala. Ale chcela by som povedať, že mali sme k dispozícii 6 mesiacov a za 6 mesiacov, myslím, že ani kúzelník by nebol schopný stabilizovať štátny rozpočet bez toho, aby určité daňové úpravy nebol robil. A tieto daňové úpravy boli robené s takým zámerom, aby sme nepoškodili práve sociálne najslabšie vrstvy, ale aby došlo k istému prerozdeľovaniu od sociálne lepšie situovaných vrstiev k sociálne slabším. Ak nám to nie v každom prípade vyšlo, je to naša chyba a niesli sme za to zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

  • Je pravda, pán poslanec Prokeš, že daň z pridanej hodnoty, jej zvýšenie, resp. zvýšenie spotrebných daní neprinieslo očakávaný efekt. Ja som to priznal aj v tejto miestnosti. Ale je pravda, pán Prokeš, že ste v predvolebných stretnutiach, v rámci predvolebnej kampane, hovorili o znížení dane z pridanej hodnoty z 25 na 6 %. Dokonca sa to stalo, pekne sa to hovorí, bon mottom tejto predvolebnej kampane, čo by premenené na "drobné" znamenalo znížiť balík dane z pridanej hodnoty o pätinu, t. j. 20 mld korún. Pre tento štátny rozpočet je 20 mld korún pekná suma. Nerád používam tento konfrontačný tón, ale keď ste ho už vy zvolili, musím naň zareagovať.

    Keď si spomínam na preambulu tohto programového vyhlásenia, kde sa hovorí, že je to výsledok programu štyroch politických strán, v týchto programoch politických strán bolo aj to, čo ste teraz pekne nazvali - "zníženie daní". Dokonca ste to povedali aj v číslach. Samozrejme, povedali sa aj iné veci - zvýšenie platov pedagogických pracovníkov, zdravotníckych pracovníkov zo 6 tisíc na 12 tisíc. Tam boli presne čísla. Toto všetko sa teraz vo vládnom programe, chválabohu, takto neinterpretovalo, čo považujem, samozrejme, za správne a vhodné. Len vás veľmi pekne prosím, nerobte si zásluhu na tom, že ste prišli s týmto nápadom, lebo realizácia tohto nápadu by bola katastrofou pre štátny rozpočet, pre dôchodkové toky štátneho rozpočtu.

  • Už len skutočne veľmi stručne. Pokiaľ ste, pani poslankyňa, formulovali veci tak, že vy ste pripravili podmienky pre zvýšenie dôchodkov, tak ako ste tvrdili, že som nečítal protokol z minulej schôdze, si myslím, že potom ste nečítali § 8 zákona o štátnom rozpočte na rok 1994, ktorý zaväzoval v podstate aj vládu aj parlament sám seba tým, že boli presne určené skupiny dôchodcov, na ktoré bola pripravená aj v pripravovanom deficitnom štátnom rozpočte masa finančných prostriedkov, ktoré boli vlastne zákonným prísľubom pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. Budem znovu citovať, o ktoré skupiny išlo. Išlo o občanov, u ktorých dôchodok je jediným zdrojom príjmu, ďalej išlo o účastníkov odboja, o obete bývalého režimu a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

    Iste si spomínate, že v parlamente na podnet poslankyne HZDS pani Keltošovej došlo len k zvýšeniu o 60 korún v tretej a štvrtej skupine účastníkov odboja, ostatné záležitosti nebolo možné v tomto čase presadiť, a bývala vláda porušila zákon o štátnom rozpočte, ktorý vlastne určoval taxatívne skupiny a adresátov tohoto zvýšenia. Pokiaľ ide o ďalší komentár, myslím si, že to v poslednej vete pani poslankyňa povedala presne - išlo o ich chybu a nesú si za to svoju zodpovednosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som upozornil ctené plénum na to, že som nikdy netvrdil, že všetky spotrebné resp. dane z pridanej hodnoty majú ísť na 6 %. Hovoril som o priemere. Naopak, vždy som vysvetľoval, že niektoré budú na 6, niektoré budú na vyššie, ale že v priemere musia ísť dane z pridanej hodnoty dolu.

    Po druhé - veľmi ma mrzí, pán poslanec Filkus, že znova tu dokumentujete, že v podstate ekonomika, ktorú vy prezentujete, sa nedokáže pohnúť z lineárneho modelu, keď tu hovoríte o tom, že by to bola strata -20 miliárd pre štátny rozpočet, keby sa znížili dane na 6 % tak, ako ste hovorili, pretože je to presne ten istý model, podľa ktorého ste počítali, že keď zvýšite dane, dostanete prírastok do štátneho rozpočtu, čo sa nestalo.

    Dovolím si vás upozorniť na to, že my sa pohybujeme na zostupovej krivke príjmu do štátneho rozpočtu, to znamená, čím budeme ďalej zvyšovať dane, tým bude menší príjem do štátneho rozpočtu, pretože zablokujeme spotrebu kvôli vysokým daniam, a teda reálne neprístupnýn cenám pre spotrebiteľa. Naopak, keď ich uvoľníme, zvýši sa spotreba, zvýši sa obrat, a tým sa naplní aj štátny rozpočet. Veľmi ma mrzí, ak by sa naša ekonomika, resp. ak by sme sa my mali riadiť lineárnymi teóriami, ktoré dávno už v ekonomike neplatia.

    Ďakujem.

  • Veľmi krátko chcem upozorniť na jeden sémantický problém. Pán poslanec Filkus povedal, že pán poslanec Prokeš použil konfrontačný tón. To nebol konfrontačný tón, bol to polemický tón. Keby sme v tomto duchu potom aj v budúcnosti pokračovali a tieto termíny používali, pretože medzi konfrontáciou a polemikou je rozdiel.

  • Navrhujem pánu poslancovi Prokešovi diskusiu na túto tému mimo miestnosti tohto parlamentu.

  • Ďakujem. Môže vystúpiť pani poslankyňa Kolesárová. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Ctihodný pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni, vážení prítomní,

    rada by som zamerala pozornosť na niektoré otázky súvisiace s programom vlády v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Iste nikto z nás nepochybuje o tom, že zdravotníctvo sa v Slovenskej republike nachádza vo vážnej situácii. Príčiny existujúceho stavu je možné vidieť v dvoch základných rovinách, a to jednak v opatreniach a krokoch, ktoré sa urobili priamo v rezorte zdravotníctva, a jednak ide o dopady na zdravotníctvo, ktoré vyplývajú z transformácie hospodárskej sféry v našej republike po roku 1989. Dovoľte, aby som poukázala na niektoré kroky, ktoré sa týkajú práve rezortu zdravotníctva.

    Napriek pozitívnym črtám, ktoré v sebe predchádzajúci systém zdravotníctva mal, zanechal nám aj rad negatívnych stôp. Úsilie transformovať zdravotníctvo naráža preto na rad rezíduí, ktoré sú v systéme, ale aj v ľuďoch hlboko zakorenené a veľmi ťažko sa menia. Vykonať dôsledné systémové zmeny v zdravotníctve je práca mimoriadne náročná s potrebou zohľadňovať vždy aj sociálne dopady každej zmeny. Pritom treba spomenúť, že nie vždy všetky kroky v doterajšej transformácii boli zvolené šťastne. Ako príklad uvediem predovšetkým dekompozíciu okresných ústavov národného zdravia, na ktorú mali nadväzovať ďalšie kroky.

    Nepripravenosť tejto zmeny, kedy sa vykonala len delimitácia jednotlivých zariadení z OÚNZ, rezultovala do nárastu množstva nových právnych subjektov a absencie dôslednej kontroly riadiacej činnosti v zdravotníckych zariadeniach. S tým, pochopiteľne, súvisí nedostatočná hospodárnosť pri získavaní nových technologických zariadení, prístrojovej techniky, množstva nových investičných akcií a podobne. Fakticky došlo k výraznej redukcii finančných zdrojov a aj dnes sa na tieto kroky dopláca.

    V roku 1992 bola začatá systémová transformácia zdravotníctva vnášaním nových prvkov, ktorá mala ambíciu postaviť slovenské zdravotníctvo na úroveň zrovnateľnú s vyspelými štátmi sveta. Možno spomenúť napríklad zavedenie odmeňovania zdravotníkov a financovania zdravotníckych zariadení na základe výkonnostných ukazovateľov, priamu snahu o ekonomizáciu prevádzky zdravotníckych zariadení, vypracovanie a zavedenie kategorizácie liekov do praxe, prechod na poisťovací systém atď. Nástupom vlády pána premiéra Moravčíka sa od niektorých zámerov ustúpilo. Jednou z najkritizovanejších aktivít sa stalo uplatňovanie hodnotiaceho kritéria lôžkodeň. Prax totiž potvrdila, že takýto ukazovateľ nevytvára dostatočný priestor pre motiváciu špecialistov, ani erudovaných odborných pracovníkov nemocníc, pretože vedie k snahe maximálne obsadzovať lôžka nemocníc často aj neopodstatnene.

    Vážení prítomní, samozrejme, že procesu transformácie zdravotníctva bude nová vláda venovať významnú pozornosť, a to najmä preto, že chce zabezpečiť jednak kvalitu a jednak dostupnosť týchto služieb všetkým občanom, ako to deklaruje hneď v úvode svojho vyhlásenia. Nadväzuje pritom aj na úlohy, ktoré vyplývajú zo štátnej zdravotnej politiky, programu Svetovej zdravotníckej organizácie "Zdravie pre všetkých do roku 2000", Národného programu na podporu zdravia a s tým súvisiacimi projektmi, ako je Cindi, Zdravé pracoviská, Školy podporujúce zdravie a iné. Vláda chce dôsledne podporovať a rozvíjať programy: onkologický, kardiovaskulárny, transplantačný, plazmaferetický a dializačný.

    Zdravotnícka starostlivosť sa sústredí aj na koncepčné a komplexné riešenie závažných alergických, neurologických, psychiatrických, infekčných i neinfekčných ochorení. Intenzívnymi výchovno-vzdelávacími aktivitami a včasným odhaľovaním chce prispieť spolu s inými rezortmi, napríklad vnútra, alebo sociálnych vecí k riešeniu problematiky drogovej závislosti, toxikománie, fajčenia, alkoholizmu, a to osobitne v skupine mladých ľudí. Nemieni zanedbať ani výchovu k partnerstvu, rodičovstvu, manželstvu a prevenciu sexuálne prenosných chorôb, vrátane HIV a AIDS.

    Zabezpečenie týchto náročných cieľov spája vláda s celým radom navzájom poprepájaných aktivít, akými sú napríklad zmeny a transformácia pregraduálnej a postgraduálnej prípravy všetkých zdravotníckych pracovníkov, pokračovanie privatizácie v oblasti primárnej starostlivosti i špecializovanej ambulantnej starostlivosti, v liekovej politike, v rozvoji a využívaní výsledkov vedecko-výskumných a výskumno-vývojových pracovísk a ich spolupráci so zahraničnými partnermi, s rozvojom poisťovacieho systému a doriešením spôsobu financovania zdravotníctva, s dopracovaním výkonových ukazovateľov a ich potupnou štandardizáciou, posilnením kontrolnej činnosti atď.

    Záverom mi dovoľte, aby som veľmi pozitívne ocenila dlhú vecnú diskusiu, ktorá o zložitej situácii v oblasti zdravotníctva prebiehala v gesčnom zdravotnom výbore Národnej rady. V rámci nej pán minister naším opozičným partnerom a pánu exministrovi Šagátovi, členovi nášho výboru a spravodajcovi k tomuto bodu odpovedal na nastolené otázky i pripomienky. Reagoval s vedomím všetkej zložitosti, ktorá v tejto oblasti existuje so zreteľom na to, že mnohé doteraz otvorené otázky bude potrebné postupne riešiť.

    Vážení prítomní, z programového vyhlásenia vyplýva, že vláda je rozhodnutá zaoberať sa všetkými pálčivými problémami v tejto oblasti tak, aby sa starostlivosť o zdravie priblížila v rámci objektívnych možností čo najviac skutočným potrebám všetkých skupín obyvateľstva. Jej podporenie je preto jednou z hlavných záruk rozvoja nielen zdravotníctva, ale aj našej mladej Slovenskej republiky. Preštudujúc si aj programové vyhlásenie vlády pána premiére Moravčíka dovoľujem si povedať - nechajme prehovoriť skutky, ktoré najlepšie zdokumentujú všetky proklamované slová.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím, pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci,

    ekonomická časť programového vyhlásenia vlády ma zaujala smelými cieľmi najmä v oblasti dosiahnutia hospodárskeho rastu, predpokladanej inflácie a miery nezamestnanosti. Sú to odvážne ciele, ktoré je však zodpovednou hospodárskou politikou a zabezpečením demokracie a politickej stability možné dosiahnuť. Výsledky roku 1994 s prvým rastom hrubého domáceho produktu po viacerých rokoch, polovičnou mierou inflácie oproti roku 1993, aktívnou platobnou bilanciou a inými ukazovateľmi sú pre takéto ciele dobrým východiskom. Veľmi som sa potešil dôrazu na rozvoj diaľníc, železníc, bytov, verejných investícií. Je evidentné, že toto - mohutný rozvoj verejných investícií, je nosným programom vlády.

    Tretím pozitívom súvisiacim s programovým vyhlásením vlády sú integračné snahy vlády. Je to správne, lebo naša malá ekonomika so silným produkčným potenciálom musí hľadať uplatnenie svojich výrobkov aj na zahraničných trhoch. Dalo by sa trochu zjednodušene povedať, že základný plán stavby sa zdá byť naozaj v poriadku.

    Pozrime sa teraz na to, z čoho, z akých materiálov chce vláda stavať a aké pracovné postupy chce pri tom použiť. Tak napríklad na strane 12 sa uvádza, že vláda bude uskutočňovať program verejných investícií, bude dávať hojné štátne objednávky. Na tej istej strane je zámer znižovať zadĺženosť štátu. Na strane 15 je zámer znižovania deficitu štátneho rozpočtu a na tej istej strane je aj zámer odpájať financovanie verejných investícií od štátneho rozpočtu. Nuž, logická otázka tu zrazu znie: Odkiaľ teda vezmeme peniaze? Z rozpočtu nie, z bánk nie, tak odkiaľ? Fond národného majetku má veľkú dieru. Súčasní ministri hovoria o 10 miliardách Sk. Privatizovať do cudziny vláda veľmi nechce, chce podporovať predaje podnikov na splátky, znižovanie kúpno-predajných cien o investované peniaze. Celkom správne, ale kde potom jednoducho budeme hľadať peniaze? A nejde o drobnosti. Programové vyhlásenie vlády síce neuvádza žiadne cifry, ale pán premiér v Pressklube minulý týždeň 10. januára ohlásil len na diaľnice tohoto roku 3 200 miliónov a do konca roku 1996 dokonca 16 miliárd korún.

    Toto boli moje základné otázky na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v minulých dňoch. Žiaľ, nedostal som na ne odpoveď. Podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík nevedel povedať konkrétnejšie údaje o výške pripravovaných investícií, o krytí ich potrieb, o očakávaných príjmoch Fondu národného majetku a podobne. Osobitne ma to zarazilo v prípade zdrojov Fondu národného majetku. Programové vyhlásenie uvažuje na viacerých miestach s krytím potrieb prostriedkami tohoto fondu. Keď som sa však pána ministra financií opýtal, aký príjem Fondu národného majetku za 4 roky odhaduje a s akou čiastkou zhruba počíta vláda na rozvojové programy, povedal, že ešte nevie, že sa teraz robia analýzy a výsledok bude známy vo februári.

    Vážení prítomní, pri zostave a prerokúvaní programového vyhlásenia som sa tohoto roku stretol so zaujímavou skutočnosťou. Členovia vlády poskytujú mnohé konkrétne údaje verejnosti, a to prostredníctvom masmédií. Hovoria o niečom celkom novom. Pán podpredseda vlády hovorí o tzv. bezprecedentnosti programového vyhlásenia, skrátka o tom, že tu bude čosi, čo tu ešte nebolo. V odbornej rozprave na rokovaní výborov však pán podpredseda vlády nepotvrdil publikované údaje a neposkytol iné konkrétnejšie údaje. Údaje, ktoré by presvedčili, že nejde o projekty na vode, ale naozaj seriózne, reálne zámery. Teda postup by bol dôveryhodný, keby bol skôr opačný - menej dávať - ľudovo povedané - na bubon, viac mať pripravené v aktovke. Je mi jasné, že detaily do programového vyhlásenia nepatria, ale keď ide o debatu medzi poslancami, ktorá ústi do hlasovania o dôvere, treba vytiahnuť takpovediac aj veci z aktovky, aby poslanci videli, že seriózne plány a prepočty existujú.

    Výsledkom je zdanie, že projekt na stavbu by aj bol, chýba však materiál a dostatok potrebných majstrov. A naviac, otázka stojí aj tak, aká bude spolupráca týchto majstrov na stavbe. Nebude jeden stavať múr a druhý mu ho z opačného konca rozoberať? Príklad: programové vyhlásenie hlása potrebu urýchlenia privatizácie, spoluprácu s Medzinárodným menovým fondom, úsilie rýchlo vstúpiť do Európskej únie. Ba na jednom z prvých rokovaní súčasnej vlády dostal pán minister zahraničných vecí úlohu pripraviť prihlášku Slovenskej republiky do Európskej únie už v prvom polroku 1995. Ale počas uplynulej soboty Združenie robotníkov Slovenska podpísalo so Stranou pracujúcich Francúzska dokument, v ktorom označujú politiku Európskej únie ako politiku, ktorá uvrhuje celý svet do barbarstva. To je citát. Nechce sa veriť, že by Združenie robotníkov Slovenska úsilie o urýchlený vstup do Európskej únie podporovalo preto, aby to uvrhovalo Slovensko do barbarstva.

    Znepokojuje ma aj prístup k privatizácii, a tu najmä dva momenty - po prvé, že do kupónovej privatizácie budú ponúkané zásadne len menšinové časti majetku podnikov, po druhé, že vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú. Prvý prístup znamená, že podniky budú dlho väčšinovo štátne, lebo privatizácia predajmi väčšinových častí podnikov bude trvať dlho. A to je v rozpore so zámerom programového vyhlásenia urýchliť privatizáciu tak, ako to čítame napríklad na strane 11. Veď kupónová privatizácia je najrýchlejšou metódou privatizácie. Druhý prístup znamená, že budú ukrátení učitelia, zdravotníci, policajti, vojaci, dôchodcovia, študenti, ale aj železničiari, družstevníci a ďalšie profesné a sociálne skupiny. Pritom medzi robotníkmi - vážne sa obávam - sa rozširuje falošná predstava, že akcie budú dostávať zadarmo.

    Osobitnú pozornosť si zasluhuje kupónová privatizácia. Úplne prvým riadiacim krokom pána Kozlíka ako ministra financií bolo, že zrušil začiatok predkola druhej vlny kupónovej privatizácie vyhlásený predchádzajúcou vládou. Dňa 22. decembra všetky noviny oznamovali výrok pána ministra Kozlíka, že predkolo možno začne už 23. januára 1995. Dnes je 20. január, ale programové vyhlásenie nielenže nestanovuje konkrétny termín, ale hovorí o analýze, odpočte, inventarizácii a prehodnocovaní ponuky. Naviac, od viacerých členov vlády sa dozvedáme, že bude krátená ponuka možno až na 50 miliárd Sk. Keďže predchádzajúca vláda pripravovala 70 miliárd, krátenie ponuky o 20 miliárd by znamenalo, že na jedného vlastníka kupónovej knižky by nepripadlo 20 tisíc korún, ale len 14 285, teda v priemere temer o 6 tisíc Sk menej. A to považujem voči 3,5 milióna občanov Slovenska za nespravodlivé. Rád by som predišiel zbytočným polemikám, a preto v záujme týchto ľudí vlastniacich kupónovú knižku podávam dva návrhy do uznesenia.

    Prvý návrh: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby vyhlásila začiatok predkola druhej vlny kupónovej privatizácie najneskôr do 31. januára 1995.

    Druhý návrh: Národná rada žiada vládu, aby zabezpečila majetok podnikov zaradených do druhej vlny kupónovej privatizácie v objeme aspoň 70 miliárd Sk v bilančnej hodnote.

    Panie poslankyne, páni poslanci, programové vyhlásenie hovorí, že vláda podporí založenie osobitnej bankovej inštitúcie zameranej na úverovanie malých a stredných podnikov, vybraných infraštruktúrnych projektov a ďalších prioritných programov. Programové vyhlásenie však tento zámer neodôvodňuje ani jedinou vetou. Pritom vláda Vladimíra Mečiara už jeden neúspešný pokus - postaviť banku za štátne peniaze urobila. Bol ohlásený dokonca zámer konštituovať celé nové bankové centrum. Hovorím o banke Slovakia. Z diskusie vo výbore vyplynulo, že tento zámer stroskotal. Bude druhý pokus úspešnejší? Koľko štátnych peňazí minula doteraz vláda Vladimíra Mečiara na tento neúspešný pokus? Prečo nepostačuje súčasná štruktúra bánk? Nie je ani jedna zo súčasných slovenských bánk schopná financovať podnikateľov a infraštruktúrne projekty? Prečo programové vyhlásenie neobsahuje ani jednu vetu zdôvodnenia?

    Na strane 17 programového vyhlásenia sa píše, že vláda navrhne zákonom určenie podielu miest a obcí na výnose z daní. Moja otázka vo výbore znela, či to bude robiť tak ako doteraz, že obciam vždy stanovil podiel na daniach zákon o štátnom rozpočte a doposiaľ vždy menší percentuálny podiel, alebo či to bude osobitným zákonom, kde bude fixovaný podiel obcí a miest na jednotlivých daniach trvale. Obce by tak mali istou stálych príjmov a mohli by lepšie plánovať svoj rozvoj. Ani tu som nedostal vecnú odpoveď. Dozvedel som sa, že ide - citujem - o strednodobú úlohu, ktorú bude vláda riešiť až po prevode viacerých kompetencií do miest a obcí. Mal som dojem, že ide o zámer mimo mandátneho obdobia súčasnej vlády.

    Na záver by som chcel ešte oceniť dobre spracované pasáže programového vyhlásenia vlády týkajúce sa dopravy, spojov a verejných prác. Upozorním len na niektoré nepresnosti, ktorých odstránenie materiál ešte viac vylepší. Na strane 31 sa píše, že vláda pripraví program dobudovania diaľničnej siete. Program je pripravený vo viacerých variantoch, treba si len vybrať. Jeden z variantov bol 13. decembra, práve, keď nastupovala poobede súčasná vláda, rozosielaný na medzirezortné konanie. Ale k dispozícii sú aj ďalšie, s kratšími obdobiami realizácie. Program teda netreba pripravovať, treba urýchlene prijať jeden z pripravených variantov. Medzi diaľničné priority odporúčam doplniť úsek D 18. Ide o celkom nový odsek spájajúci Žilinu, Čadcu, Skalité a Bialsku Bialú. Ide o úsek, ktorý bol 6. až 8. decembra 1994 po niekoľkomesačnom úsilí zaradený do systému TEM - Transeurópskych diaľničných a cestných sietí a ktorý treba čo najskôr začať stavať, lebo konkurenčný tlak Českej republiky je tu veľmi silný a mohli by sme prísť o značnú finančnú podporu Európskej únie.

    Na strane 34 sa píše, že vláda pripraví zákon o cestnej doprave. Zásady zákona prešli výbormi Národnej rady 11. až 20. apríla 1994, samotný zákon bol predložený do Legislatívnej rady vlády 27. septembra 1994. Zákon teda nie je potrebné pripravovať, ale prerokovať vo vláde a čo najskôr schváliť v Národnej rade Slovenskej republiky. Do pozornosti rezortu odporúčam aj úspešné dokončenie transformácie Poštovej novinovej služby vo väzbe na distribučný zákon zabezpečujúci potrebnú celoplošnú distribúciu tlače.

    Panie poslankyne, páni poslanci, všetky smelé plány môže vláda splniť, ale predovšetkým vtedy, keď bude na Slovensku pokoj, politická stabilita a právny štát. Aj vláda si je toho vedomá, preto prvá veta - kapitola rozvoj demokracie, politického systému a práva znie: "Základným a trvalým cieľom vlády je demokratický právny štát." Koniec citátu. Každý z nás iste bude súhlasiť, že jeho základom je Ústava Slovenskej republiky a jej dodržiavanie. Článok 73 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí - citát: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Koniec citátu. Časopis Extra dňa 12. januára 1995 priniesol rozhovor s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko pánom Cuperom. Na otázku - citujem: "Nehrozia Hnutiu za demokratické Slovensko opätovné prestupy niektorých poslancov do iných politických zoskupení, najmä do Demokratickej únie?" - pán poslanec Cuper odpovedá: "Nemyslím si, že poslanci HZDS budú kupovateľní. Keby aj, tak budú veľmi drahí. Každopádne drahší ako 5 miliónov. Bude sa však o tom vedieť, čo by bola pre nich veľká morálna prehra." Nasleduje otázka: "Tých 5 miliónov, natoľko sa vy sám oceňujete?" Odpoveď pána poslanca Cupera: "Nie, každý náš poslanec totiž podpísal, že toľko dlhuje hnutiu za predvolebnú kampaň."

    Dámy a páni, uvedené vyvoláva prinajmenšom tri otázky. Ak predvolebná kampaň jedného poslanca Hnutia za demokratické Slovensko stála 5 miliónov, a poslancov HZDS je tu 61, odkiaľ vzalo Hnutie za demokratické Slovensko 305 miliónov korún na kampaň poslancov HZDS.

  • Šum v sále.

  • Pani poslankyňa Bieliková, dúfam, že aj občania Slovenska, daňoví poplatníci sa teraz tak z chuti smejú ako vy.

    Druhá otázka: Ako je to so svedomím poslancov Hnutia za demokratické Slovensko? Celkom prakticky sa pýtam, ako budú hlasovať, ak niečo nebude v súlade s ich svedomím, keď nad nimi visí hrozba 5 miliónov korún.

    A po tretie - ako to bude s právnosťou nášho štátu, keď ústava hovorí jedno, programové vyhlásenie vlády to na papieri rešpektuje, ale praktické politické kroky najsilnejšieho člena vládnej koalície sú s tým v rozpore.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Kresťanskodemokratické hnutie vždy podporí veci, ktoré sú prospešné pre Slovensko, pre jeho ekonomiku, pre jeho občanov bez ohľadu na to, či sme vo vláde alebo v opozícii. Aj vy už máte s nami jednu takúto skúsenosť. Hlasovali sme za opatrenia, ktorými sa spravuje súčasné obdobie rozpočtového provizória, lebo je lepšie mať nejaké opatrenia, ako nemať žiadne. Aj hlasovanie o dôvere vláde bude hlasovaním o tom, čo je, podľa nášho názoru, lepšie pre Slovensko a jeho občanov. Preto sme veľmi dôsledne posudzovali a posudzujeme nielen to, čo je napísané, čo je vyrieknuté, ale aj to, ako vláda a členovia vládnej koalície konajú.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Predtým ako vystúpi pán poslanec Delinga, sú faktické poznámky. Prvú má pán podpredseda Húska.

  • Dovoľte krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Dzurindu. Nejdem sa zapodievať problematikou, že sa odchádza od témy, to nie je teraz dôležité, ale chcem upozorniť, že naozaj chceme urýchliť privatizáciu a že urýchlenie privatizácie v našom prípade predstavuje aj taký postup, ktorý je nakoniec nielen legitímny, ale podobne uskutočňovaný v Českej republike, že definujeme, čo je a v akom rozsahu je verejný sektor, že teda vyčleníme z ďalšej privatizácie niektoré oblasti, ktoré nesporne do privatizácie patriť nemajú a patria tradične do oblasti verejného sektoru, alebo v niektorých prípadoch dokonca do riešenia zmiešanej ekonomiky. To znamená, že takýmto spôsobom sa tiež bude riešiť tento problém a je to veľmi vážny postup.

    Okrem toho si naozaj nerobíme problémy s tým, či máme alebo nemáme zaradiť veľa do kupónovej privatizácie. Keby to bolo podľa pána Janičinu, v jednej interpretácii hovorí o 90 až 100 alebo 110 miliardách. Nám ide práve o to, aby to bola menšia časť. Ukazuje sa /ako je to vidno napríklad aj z dnešného komentára pani novinárky Durianovej, ktorá opisuje prípad operácie zníženia základného imania vo VÚB Kupóne/, že sa odborníci na slovenský kapitálový trh prikláňajú k názoru, že cena akcií VÚB Kupónu je momentálne hlboko pod úrovňou skutočnej hodnoty majetku. To je naozaj prípad väčšiny investičných kupónov. Nechceme podporovať tento priebeh znižovania hodnoty akcií fondov. Preto je realizovaná kontrola privatizačných fondov, aby sme vlastne vylúčili operácie, ktoré potom vykazujú vo fondoch celkom inú trhovú hodnotu.

    Ďakujem.

  • Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    dva dni som tu nevystupoval a ani som nemal záujem vystúpiť, i keď som mal niekedy dojem, že toto zhromaždenie si poniektorí poslanci opozície pletú so zjazdami kedysi komunistickej strany a stále navrhujú vládnej koalícii, aby im predložila rozpracovanie záverov zjazdu na konkrétne podmienky.

    Súhlasím s pani poslankyňou Gbúrovou, že programové vyhlásenie má byť všeobecným dokumentom a má dávať filozofiu, nie ciele a prostriedky účelovo. Prekvapuje ma, že poslanci KDH sa uchýlili k takému - s prepáčením za výraz - hlúpemu účelovému politickému útoku na programové vyhlásenie. Tam, kde chýbajú argumenty, hľadajú sa politické a účelové spojenia.

    Ak pán Čarnogurský včera spojil morálny útok proti ministerke školstva s pamiatkou troch slovenských biskupov, vysvetľoval som si to asi tým spôsobom, že sa chcel zapáčiť kňazom v Spišskej kapitule a poslucháčom kňazského seminára, pretože viem dobre, a to som si vyčítal ešte z novín, že práve poslucháči kňazského seminára ešte pri návšteve pána prezidenta v Spišskej kapitule vyjadrili na zadnú stranu obrazu Vincenta Hložníka lojalitu pánu prezidentovi, takže som si myslel, že to je akási predpríprava na bod 6 tejto schôdze, keď tu mal byť pán prezident a malo sa diskutovať o liste.

    Ale keď pán Dzurinda - s prepáčením za výraz - hlúpo spojil článok ústavy s mojím výrokom v Extra S, v ktorom, samozrejme, som hovoril to, čo som si myslel, že budem hovoriť, a čo nemusí byť vôbec pravda /smiech v sále/, tak sa mi zdá veľmi smiešne najmä obviňovať Hnutie za demokratické Slovensko, že mohlo vydať viac prostriedkov, ako navrhoval kedysi vo svojom geniálnom návrhu zákona o obmedzení prostriedkov na volebnú kampaň politických strán obmedziť prostriedky na 12 miliónov. Osobne taký zákon v nijakom demokratickom štáte nepoznám, pretože je asi zrejme pozostatkom alebo rezíduom totalitného myslenia niektorých členov KDH. Všade v demokratických štátoch sa iba ukladá politickým stranám povinnosť zverejniť výšku prostriedkov, ktoré dostanú od iných subjektov nad istú hranicu. Napríklad v Nemecku je to nad 20 tisíc mariek.

  • Áno, končím. Takže, neviem o tom, že by poslancom Hnutia za demokratické Slovensko niekto bol niečím viazaný. Každý bude rozhodovať určite podľa svojho najlepšieho svedomia. A to, aké má záväzky k Hnutiu za demokratické Slovensko, to je vnútorná jeho záležitosť, pretože ústava jasne hovorí, že politické strany sú na štáte nezávislé inštitúcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    začatie predkola kupónovej privatizácie stanoviť termínom mi pripadá presne tak, že zemiaková kampaň sa skončí k výročiu Októbrovej revolúcie. To sa proste začne vtedy, keď kupónová privatizácia pripravená bude. A keď pripravená nebola, nemohla sa začať, pretože ak by odštartovala v tom termíne, ako to ohlasovala predchádzajúca vláda, rád by som videl tú zábavu na súdoch so 140 tisíc viacnásobne evidovanými a s tým neuveriteľným neporiadkom, ktorý náš výbor a kontrola, dohľad nad procesom privatizácie konštatovala.

    A k druhému bodu - nesmierne mám rád moravského alebo českého humoristu Vladimíra Renčína. Má nesmierne bystré a inteligentné vtipy a postrehy. Na jednom obrázku má namaľovaných dvoch partnerov, ako stoja pred plagátom s takým pornom ako hrom a druhý hovorí prvému: Je to prekvapujúce, ale ty si prvý človek v tomto štáte, ktorý vyjadruje obavu pred svojím vlastným mravným narušením. Všetci sa obávali mravného narušenia tých druhých. Takže, mne pripadá tak, že KDH doteraz vyjadrila obavy z mravného narušenia svedomia všetkým politických subjektov s výnimkou seba. Som tomu rád, že ste jediní mravne a čo sa týka svedomia nenarušení.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    na rozdiel od kolegu Cupera vonkoncom nepovažujem slová kolegu Dzurindu za hlúpy politický účelový útok na programové vyhlásenie vlády. Naopak, gratulujem mu k jasne formulovanej otázke. Pán Cuper sa vo svojej odpovedi síce strašne zamotal, skončil s 20 tisíc markami, ale vôbec nevylúčil, že to nie je pravda. Preto žiadam, aby premiér Mečiar v záverečnom slove jednoznačne formuloval odpovede na otázky, ktoré naniesol pán Dzurinda: Je pravda, že poslanci HZDS podpisovali záväzky 5 miliónov korún pred voľbami? Je pravda, že kampaň stála vyše 300 miliónov korún? Ak bude toto formulovať a jasne odpovedať, občania Slovenskej republiky si sami urobia záver, či tí, ktorí robia kauzu z porušenia volebného zákona spochybňovaním petičných hárkov, sa nedopustili oveľa väčšieho prehrešku, pretože obmedzili svojich poslancov. Žiadam odpoveď od pána premiéra v záverečnom slove.

    Ďakujem.

  • Som rád, že pán poslanec Cuper potvrdil tých 5 miliónov korún, ale musím sa zastať pani poslankyne Bielikovej. Poznám ju už dlhšie a jej šarm osobne hodnotím omnoho vyššie ako 5 miliónov. 5 miliónov korún je iba cena bežného poslanca HZDS.

  • Smiech v sále.

  • Bojím sa spýtať na cenu ostatných.

    Pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda, k pánu kolegovi Cuperovi - povedal, že nepozná zákon o obmedzení výdavkov politických strán vo volebnej kampani v demokratických krajinách. Chcel by som mu povedať, že taký zákon existuje v Anglicku, existuje vo Francúzsku, určite a zrejme v ďalších krajinách. A pokiaľ sa pamätá, asi pred dvoja rokmi aj v našej tlači sa písalo o súdnom procese vo Francúzsku, keď bývalý francúzsky minister kultúry Jack Lenk musel v súdnom konaní dokazovať, že neprekročil vo svojej volebnej kampani v jednomandátovom obvode stanovenú maximálnu sumu volebných výdavkov. Ten proces vyhral, ale keby ho bol prehral, bol by stratil mandát.

    Ale pán kolega Cuper ešte hovoril, že poslanci KDH majú hlúpu argumentáciu. Dovoľte, aby som kolegom z HZDS dal jednu právnu radu, ktorú možno budú potrebovať, dúfam, že nebude hlúpa, pracoval som jeden čas ako advokát. Chcel by som vás informovať o tom, že podľa Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom alebo obchádza zmysel zákona. To znamená, že záväzok na zaplatenie 5 miliónov korún, ktorý ste podpísali, je neplatný, pretože sa prieči ústave. Preto jednoducho sa nemusíte obávať, nemáte povinnosť platiť 5 miliónov korún v žiadnom prípade.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec, oni to podpisovali práve preto, že vedeli, že to neplatí.

    Pán poslanec Líška.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    pán poslanec Dzurinda vo svojom predchádzajúcom vystúpení podrobil skutočne náročnej analýze a zasypal sériou pripomienok až výčitiek väčšiu časť hospodárskej časti programového vyhlásenia vlády, snáď s výnimkou rezortu dopravy a spojov. Položil som si otázku, prečo asi a rád by som pripomenul, že istý nemenovaný pán minister dopravy, spojov a verejných prác vo vláde pána Moravčíka skutočne veľmi originálnym a svojským spôsobom si predstavil odpočet programového vyhlásenia vlády, ktorej bol členom, za svoj rezort v decembri minulého roku. V prvom kole pokusu nášho výboru po získaní odpočtu na základe platného uznesenia nám predložil s bohorovným úsmevom prehľad materiálov, kde by sme náš výbor zaujímajúce podklady našli. Podivné, skutočne podivné. Následne s nemalou dávkou ostrovtipu jemu vlastného, bohužiaľ, hraničiaceho až s aroganciou, si dovolil poučovať výbor o tom, čo je obvyklou náplňou odpočtu rezortu príslušnej kapitoly programového vyhlásenia a ako má vyzerať po obsahovej i formálnej stránke. Svoje vystúpenie pritvrdil kategorickým vyhlásením, že on veru slohové úlohy pre výbor robiť nebude.

    Vážené dámy, vážení páni, je to vskutku svojský prístup a výklad významného predstaviteľa súčasnej opozície z radov KDH o naplnenie kontrolnej funkcie parlamentného výboru voči rezortu spadajúcemu pod jeho gesciu. Pán poslanec Langoš poukázal vo svojom vystúpení na 15-riadkový rozsah časti týkajúcej sa bezpečnostnej problematiky v programovom vyhlásení vlády pána Mečiara, ktoré v súčasnej dobe teraz prerokúvame. Kapitola dopravy a spojov v programovom vyhlásenie dočasnej vlády pozostávala z 33 riadkov, no pánu Dzurindovi sa ani po dvoch vystúpeniach vo výbore nepodarilo výbor presvedčiť, či sa mu z jeho zámerov obsiahnutých v programovom vyhlásení v kapitole rezortu dopravy a spojov podarilo vôbec niečo splniť.

    Ďakujem.

  • Chcem poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi, že tak vysoko hodnotil pani poslankyňu Bielikovú, ale chcem odpovedať pánu poslancovi Čarnogurskému. Áno, išlo o súdne spory, ale išlo vždy o to, či dotyčný kandidát na poslanca alebo neskorší poslanec prekročil prijatú sumu od jednej osoby alebo od jedného právnického subjektu, nie o sumu, ktorá by bola pre všetkých, a najmä politické strany rovnaká. Je predsa nezmysel prijať zákon o tom, že strana, ktorá trebárs pôsobí v regionálnych podmienkach, bude mať také isté možnosti použiť finančné prostriedky na volebnú kampaň, ako tá, ktorá pôsobí v celoštátnom meradle. To je po prvé. Po druhé - ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému, že povedal to, čo som ja povedal v jedných novinách práve vtedy, keď sa to pertraktovalo počas volebnej kampane, aj pred volebnou kampaňou. Ale tým aj odpovedal pánu Černákovi, ktorý sa ako druhý chytil toho, že skutočne, ak by aj k takému aktu došlo, je nezmyselné ho spájať s nejakou imunitou alebo svedomím poslancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

  • Vážená Národná rada,

    hovorilo sa tu o nezákonnosti, o morálke, o zmenách na rôznych postoch, akoby to, čo sa dialo po marci 1994, nebola pravda, akoby vtedy nebol odvolaný prezident Policajného zboru, predstavitelia Najvyššieho kontrolného úradu, Štatistického úradu, Tlačovej agentúry, spomínaných 26 prednostov a ďalší. Nedá mi nespomenúť odvolanie televíznej rady, ktorá sa bezprecedentne odvolávala na pôde parlamentu dvakrát v priebehu jednej hodiny, pretože prvýkrát bol odvolaný akurát jeden člen rady, ale druhýkrát už poslanci odvolali radu, teda volili nie podľa svojho svedomia, ale podľa straníckej disciplíny.

  • Mňa by ani tak veľmi netrápilo to, čo si o 5 miliónoch, ktoré som niekomu dlžný, myslí pán Černák, ale trápi ma to, že to prostredníctvom rozhlasu a televízie počúva moja manželka. Preto zneužívam tento priamy prenos a oznamujem: Never nikomu, nie som nikomu nič dlžný.

  • Smiech v sále.

  • Ale keďže aj pán poslanec Cuper sa zamotal a nehovorí celkom pravdu, ja by som tú pravdu povedal. Nie je pravda, že sme zaviazaní. My sme sa skladali. Správcom pokladu je pán Cuper. A aby bol konečne pokoj, odporúčam, aby ďalšie podpisové vzory pre tento určilo KDH a prípadne pán Černák.

  • Smiech v sále.

  • Je mi naozaj ľúto, že sme skĺzli do nejakej roviny, kde sme zrejme nechceli a márnime čas svoj, aj tých, čo sledujú toto naše zasadanie. Napriek tomu prijímam hodenú rukavicu a pýtam sa. Keď som cestoval raz domov, v susednom kupé sa bavili bývalí členovia vlády. Je to "zaručená správa". A tak si hovoria: Predstav si, keď Mečiar padol, už sme vedeli, že ideme do vlády, tak sme sa stretli na tzv. nultom zasadnutí vlády. S hrôzou sme zistili, že ministri za KDH si doniesli so sebou celé pripravené projekty na konkrétnu privatizáciu, a tam sme pochopili, do akej búdy sme spadli. Tragédia bola, že Moravčík to pochopil až v polovici augusta. A najlepšie zapracoval Harach, pretože keby nebol dal učiteľom na predvolebnú kampaň 50 miliónov, tak prepadneme vo voľbách. Vážení, toto sú tiež zaručené správy.

    Pán Černák, pýtam sa, zodpovedia všetci, čo som ich tu menoval, na túto otázku tak ako vyžadujete, aby tu premiér Mečiar odpovedal neustále na vaše invektívy, ktoré tu vnášate, ktorými rozdrobujete toto rokovanie o tak dôležitom dokumente ako je programové vyhlásenie vlády. Vážení, vráťme sa ku konštruktívnemu rokovaniu.

  • Ďakujem. Tiež si myslím, že aj keď zrejme divákom pri televíznych obrazovkách sa toto páči, vráťme sa k predmetu vlastného rokovania.

    Prosím, pán poslanec Tkáč.

  • Domnievam sa, že je množstvo divákov a poslucháčov, ktorým sa to nemôže páčiť. Vážení, spamätajme sa! Vo vystúpeniach poslancov je zaujímavé, že z toho istého klubu zvrhávate aj inak konštruktívne myšlienky do osobných záležitostí, provokujete diskusiu, reakcie, vzbudzujete negatívne emócie. Spamätajte sa, prosím vás.

  • Ďakujem pekne. Chcel som pripomenúť predovšetkým to, že dnes prerokúvame otázku vyslovenia dôvery tejto vláde alebo tej časti, ktorú tu dnes vidíme a ktorú tu dnes máme. Prerokúvame jej programové vyhlásenie. S tým rozhodne treba spájať aj doterajšie kroky jej členov. Nehovoríme tu o tej vláde, ktorú nazývate dočasnou a ktorá teraz prešla do opozície, ktorá nepochybne bude taktiež dočasnou. Ale musím reagovať na slová pána Cingela. Pán Cingel, sám hovoríte, že ste to počuli vo vlaku. Jednoducho je to lož. Neviem, kde tá lož vznikla, či v tom vlaku alebo vo vašej hlave, a neviem, či vy viete, že to je lož. Nebudem vás preto obviňovať, ale nie je to pravda.

  • Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Dzurindovi, že som bol prítomný na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu, keď postavil otázky podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi. Odpovede pána podpredsedu vlády som vysoko hodnotil, pochopil som, že to chápe presne a má konkrétnu presnú predstavu, ako to chce realizovať. Zrejme pochopenie či nepochopenie závisí od stupňa poznania konkrétneho problému.

  • Pán poslanec Cingel, opakujem to, čo povedal pán poslanec Šimko, že je to lož a ako predseda klubu KDH vás vyzývam, aby ste povedali presne, kedy to bolo, kto tam sedel.

  • Smiech v sále.

  • Vážení páni, je vám veselo, ale tak to je v civilizovanom svete. Takéto sú pravidlá hry.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pánu Mikloškovi za poklonu, on je v podstate vždy galantný, ale chcem ubezpečiť, že nikdy v živote, už teda do konca môjho života nebudem mať 5 miliónov korún, takže ich nikdy nikomu nebudem môcť vrátiť, ani v prípade, že by som sa zaviazala, ale pochybujem, že by som sa zaviazala, lebo ich fakt nemám, nikdy v živote mať nebudem.

    Ale chcela by som povedať jedno. Je jedno také latinské príslovie, pán Mikloško ho bude poznať. Si duo faciunt idem, non est idem - keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Všetci, vlastne aj koalícia aj opozícia tu hovoríme o Slovensku, o jeho prosperite, o jeho rozvoji, o jeho napredovaní, ale všimnite si akým spôsobom. Už veľmi veľa kolegov poslancov vystúpilo z opozície, ale bohužiaľ, neviem, či som si to nevšimla, alebo tu nebolo nič konštruktívne, nič prospešné v prospech tohto programového vyhlásenia. Tá podaná ruka na spoluprácu, ako sa to dosť často v médiách opakuje, že sme ju nechceli - prosím vás pekne, stále len hádzanie kritiky, hádzanie polien pod nohy a tak ďalej. Som presvedčená, že nám všetkým ide o to Slovensko, tak pristupujme všetci konštruktívne k tomu, o čom sa tu rokuje.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

  • Ďakujem. Je tu výzva, aby sme postupovali konštruktívne, tak chcem zareagovať na stanovisko pána poslanca Hofbauera k predkolu. Predkolo slúži iba na to, aby sa umiestnili body MIK-ov do investičných fondov. Môže trvať mesiac, tri mesiace, aj rok, nie je k tomu potrebný ešte definitívny zoznam. Preto odkladanie začatia tohto predkola je politického charakteru a nemá nijaké ekonomické opodstatnenie.

  • Pán kolega Mikloško a pán kolega Šimko, ak si chcete vypočuť záznam z toho, čo som povedal, povedal som, že som počul zo susedného kupé, že sú to také "zaručené správy" ako JPP, ako vy tu používate, takže som chcel povedať, že jedna pani povedala. Aj som to tak zobral, ale ak by sme to takto hovorili, čo ste vypočuli vy a čo sme počuli my a každý by tu mal dávať odpočet, to nie je konštruktívne, vážení páni. Čiže som povedal, počul som zo susedného kupé ako takto hovoria a takto to aj beriem. Ak si budeme takýmto spôsobom odpovedať, prosím, to je všetko.

  • Vážený pán predseda, chcel by som reagovať na poznámku alebo kritiku zo strany pani poslankyne Muškovej, pokiaľ ide o prepustenie resp. uvoľnenie z funkcie prezidenta Policajného zboru pána Krajču. Chcem povedať, že ak som toto opatrenie vláde navrhol a vláda ho schválila, dodnes som rád, že som to urobil. A o tom, že som to urobil dobre, svedčí aj to, že nový minister a nová vláda pána Krajču do tejto funkcie nedala.

  • Vážený pán predseda, vážení prítomní,

    osobne si myslím, že za tieto dva dni bolo tu dosť povedané /smiech v sále/. Osobne si myslím, že programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je veľmi dobré a dalo by sa povedať, že nijaká vláda, nijaká vláda na svete by sa za takéto programové vyhlásenie nemusela hanbiť. V žiadnom prípade nie. Bohužiaľ, opozícia si stále myslí, bohužiaľ, len myslí, že je konštruktívna, pretože je na hony vzdialená od konštruktívnosti, a robí všetko pre to, aby znevážila skutočne veľmi dobré programové vyhlásenie vlády. Či už je splniteľné alebo nesplniteľné, nech to nechajú na vládu, nech sa tým netrápia. Oni mali možnosť, aby splnili svoje sľuby. Veľmi pochybujem, že ich splnili vo svojom programovom vyhlásení dočasnej vlády.

    Tie nechutnosti, ktoré tu boli povedané niektorými ľuďmi, trebárs aj na našu ministerku - mne sa zdá, že to bolo tak nechutné, dá sa povedať až hnusné a odporné. Skutočne, keď to počujem z úst človeka, ktorý v hlbokej totalite študoval na Karlovej univerzite, jeho brat chodil po zahraničí, vieme veľmi dobre, keď vtedy títo ľudia mohli chodiť po zahraničí, čoho museli byť súčasťou, jeho sestra študovala čínštinu tiež na Karlovej univerzite alebo na nejakej vysokej škole, nehovorme o utláčaní a kto bol utlačovateľ a kto bol utláčaný, pretože tá hranica je skutočne veľmi problematická. Mali by sme všetci, koľkí sme tu, predovšetkým bojovať za to, aby sme všetci bojovali v prospech tohto národa a nie v prospech našich zahraničných sponzorov a v prospech svojich vlastných vrecák. To je meritum veci. A z toho dôvodu, pretože som technik a pragmatik a nie som človek, ktorý sa živil len tým, že veľa rozprával na straníckych schôdzach, žiadam, pán predseda, a dávam procedurálny návrh, aby sme ukončili túto neproduktívnu a dá sa povedať dehonestujúcu rozpravu, pretože Slovensko sa na nás pozerá a je znechutené. Žiadam, aby táto rozprava bola ukončená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte s faktickou sa hlási poznámkou pán Dzurinda.

  • Chcel by som uvítať informáciu alebo prístup, ktorý oznámil podpredseda Národnej rady pán Húska, že analyzujú skúsenosti českej privatizácie, o to viac, keď Česi majú druhú vlnu kupónovej privatizácie za sebou, my sme ju ani nezačali, a 80 % majetku sa im podarilo dať do privátneho sektoru. V tomto prípade poukazujem na dobré skúsenosti s fondmi, nie zlými, a na diskusiu, či hrozí alebo nehrozí výpredaj, kladiem otázku, o čo väčšie riziko je, že k výpredaju dôjde cez fondy, ako keď majetok predá fyzická osoba, ktorá sprivatizuje väčšinovú časť. Predsa súkromnej osobe, ak chcete väčšinovo predávať fyzickým osobám, nikto nezabráni, keď to bude chcieť tiež predať do cudziny.

    Pán Cuper, možno som hlúpo spojil ústavu s tým, čo som čítal, ale verím, že po mojom vystúpení sa nájde dostatok kvalifikovaných právnikov, múdrych právnikov, ktorí tieto súvislosti lepšie vystihnú. Mňa jednoducho váš rozhovor vydesil ako ekonóma, aj ako poslanca. Zábava na súde by sa žiadna nekonala, pretože kupónová privatizácia je pripravená a práve predkolo slúži okrem iného aj na odstránenie tých duplicít, ku ktorým došlo teraz práve tak, ako v prvej vlne kupónovej privatizácie.

    Pán poslanec Líška, nemal som záujem presviedčať vás vo výbore, lebo som bol po demisii a jednoducho som sa neuchádzal o vašu dôveru, ale keď sa o ňu uchádzať budem, dám si záležať omnoho viac, to vám sľubujem. Myslím, že na druhej strane za človeka v konečnom dôsledku hovoria výsledky, nie to, čo niekde narozpráva.

    Pán poslanec Cingel, naozaj je to absurdné, čo ste povedali. Prišli ste - ľudovo povedané - s pletkou, ale ja som citoval výroky vášho kolegu, ktoré priniesol časopis a ponúkam vám ich.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slota ma upozorňuje, že dal procesný návrh a o procesnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy. Lenže táto rozprava nie je k vášmu návrhu, pán poslanec. Tieto faktické poznámky musím nechať vyčerpať.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Vzdávam sa v rámci racionalizácie.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k poznámke pani Muškovej. Pán exminister Pittner diskutoval na tému policajného prezidenta, ja si dovolím diskutovať na tému 26 prednostov. Všetkým v tejto sále, aj celému obyvateľstvu Slovenska je známa skutočnosť, že týchto 26 prednostov obvinilo hlavu štátu, čiže pána prezidenta, z demontáže demokratických princípov mladej Slovenskej republiky. Z toho dôvodu vláda pána Moravčíka týchto prednostov odvolala.

    V žiadnom štáte na svete neexistuje systém, že vysunuté ruky vlády v území, čiže naši prednostovia okresných úradov, môžu útočiť na hlavu štátu. Po nástupe terajšej vlády boli odvolaní tí istí prednostovia na týchto 26 okresoch z politických dôvodov.

    Chcel by som sa opýtať, ako je možné, že včera prebehol konkurz na ďalších prednostov okresných úradov v počte 8, pričom títo prednostovia ešte neboli odvolaní a vypísané výberové konanie bolo na obsadené miesta.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem dať do pozornosti pánu poslancovi Dzurindovi a pánu poslancovi Černákovi, aby svoje návrhy na uznesenie doplnili. Práve tu čítam, že okrem toho, čo mi vyčítali, som aj majiteľom tejto budovy parlamentu, lebo som ju čerstvo sprivatizoval. Je to v dnešnej Smene na šiestej strane.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    nechcem sa miešať do série faktických poznámok. Chcem len požiadať pána predsedu Slovenskej národnej strany, predsedu jednej z koaličných strán, aby stiahol svoj návrh na ukončenie diskusie, pretože drvivá väčšina poslancov k programovému vyhláseniu diskutovala vecne, sú pripravené ďalšie vystúpenia s konkrétnymi návrhmi na uznesenie k tomuto programovému vyhláseniu. Dialóg je predpokladom akejkoľvek spolupráce. Ak tento dialóg takýmto spôsobom ukončíme, bude to škoda aj pre prácu vlády, aj pre ďalšiu atmosféru v parlamente. Ešte raz vás teda žiadam, pán poslanec Slota, aby ste svoj návrh stiahli.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom aj na návrh, aj vzhľadom na skutočnosť, že predovšetkým faktické pripomienky majú veľmi málo produktívny charakter, odporúčam a žiadam v prípade, že sa pridá jeden klub, v zmysle § 11 o zvolanie politického grémia, aby sme posúdili, čo ďalej.

    Ďakujem.

  • Dámy, páni, ak dovolíte, veľmi krátko. Dnes vystúpilo v rozprave 14 poslancov a poslankýň, odznelo približne 52 faktických poznámok, do tejto chvíle som obdržal 7 pozmeňovacích návrhov. Svedčí to zrejme o výkonnosti a produktivite našej dnešnej práce.

  • Pán predseda, chcel by som znova zdôrazniť, že skutočne si myslím a som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády je veľmi dobré. A keď pán Weiss si myslí, že po 33 poslancoch, ktorí vystúpili v rozprave, stále ešte niekto konštruktívne môže prispieť k rozvoju programového vyhlásenia vlády, ja hlboko o tom pochybujem. Vyzývam všetkých poslancov, aby sme predovšetkým svojou podporou vlády a programového vyhlásenia vyjadrili svoju účasť na podpore a rozvoji mladej Slovenskej republiky. Všetko ostatné je len skutočne kamufláž - kamufláž rozvratu.

    Ďakujem.

  • V prvom rade sa pripájam k návrhu pána poslanca Bajana na zvolanie politického grémia, čiže v tomto smere sme už dvaja. A pánu poslancovi Maxonovi by som povedal, že programové vyhlásenie vlády je dokument, na ktorom nemožno nič meniť. Možno ho schváliť, alebo zamietnuť. Preto počet pozmeňovacích návrhov na uznesenie nezodpovedá kvalite alebo nesúvisí s tým, že rokujeme o programovom vyhlásení vlády.

  • Pánu poslancovi Slotovi by som odpovedal celkom jednoducho. Pán poslanec, je ťažko podporiť niečo, k čomu nemáte možnosť sa ani vyjadriť.

  • Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vo svojom vystúpení som vyslovil tri domnienky ohľadne programového vyhlásenia vlády. Po vystúpení pána poslanca Slotu je mi už celkom jasné a som presvedčený o tom, že jedna z týchto domnienok je pravdivá, a to, že vládna koalícia nepočíta s konštruktívnosťou opozície a s aktívnou účasťou naplnenia tohto programového vyhlásenia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Komlósy, ak pokladáte za konštruktívnosť to, čo máte vo svojom programovom cieli - rozvrat tejto republiky, tak určite to nie je pre mňa konštruktívnosť.

    K pánu poslancovi Weissovi by som chcel zdôrazniť, že pán premiér Mečiar ako aj ostatní koaliční partneri vyzývali všetky politické sily, parlamentné politické sily k spoluúčasti na vláde a k zodpovednosti, pretože takto by ste predovšetkým mali prejaviť lojálnosť voči tomuto národu a voči tomuto mladému štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

  • Dovolím si len malú opravu. Ten list pánu prezidentovi podpísalo 21 prednostov, odvolaných bolo 26.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne, pán predseda. Je zaujímavé, že keď sa objaví pán predseda Slota, vládna koalícia funguje veľmi dobre a to časovanie je výborné. Nie je tu prítomný, a keď sa objaví, dá povel na ukončenie rozpravy. Je to veľmi zaujímavé.

  • Veľmi stručne sa chcem vyjadriť k tomu, čoho som bol nielen ja svedkom za posledné dva dni, kedy prebiehala rozprava. V rozprave vystúpilo 31 poslancov. Tak, ako povedal pán spravodajca Maxon, bolo veľmi veľa faktických pripomienok, ktoré aj podľa môjho názoru nič neriešili a väčšinou boli podané ako útoky na toho, kto chcel a snažil sa niečo konštruktívne povedať.

    Žiaľ, za celé dva dni nikto nehovoril o problematike, ktorú aj vďaka poslancov Strany zelených na Slovensku máme zakotvenú v ústave ako jedno zo základných práv, právo na zdravé životné prostredie a právo a povinnosť ho chrániť. Naposledy sme počuli o problematike ochrany a tvorby životného prostredia od politikov na predvolebných mítingoch. Žiaľ, občania si budú musieť počkať na ďalšie voľby, aby sa dozvedeli čo je nové a aké problémy nás trápia v životnom prostredí. V mojom príspevku sa chcem konštruktívne zapojiť do rozpravy o programovom vyhlásení, preto tu poctivo sedím a slušne čakám, kedy budem mať túto možnosť.

    Vo výbore pre životné prostredie, ktorý rokoval dva dni, sme diskutovali aj o kompetenciách, o snahe zakomponovať v programovom vyhlásení v časti 2/6 Výstavba a verejné práce tie kompetencie, ktoré sú dodnes na ministerstve životného prostredia. Ide o územný plán a stavebný poriadok. Prijali sme aj iné návrhy vo výbore pre životné prostredie, ale spoločný spravodajca ich odporučil an blok neprijať. Preto som chcel navrhnúť, aby sme prijali uznesenie, o ktorom by sa hlasovalo samostatne - citujem:

    "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky ponechať kompetencie v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku v rezorte životného prostredia."

    Myslím si, že dikcia uvedená v programovom vyhlásení určitým spôsobom pripravuje pôdu pre kompetenčný zákon v neprospech Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Návrh uznesenia nie je nad rámec programového vyhlásenia.

  • Ďalej som chcel diskutovať o energetike, k časti 2/8, kapitola priemysel. V súčasnosti sa veľmi hovorí o projekte jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý pripomienkuje verejnosť. Podľa môjho názoru projektom Mochovce by sa mala zaoberať i Národná rada Slovenskej republiky.

    Mám aj konštruktívne návrhy a od prijatia uvedeného uznesenia záleží postoj poslancov Strany zelených na Slovensku k podpore programového vyhlásenia vlády.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia,

    považujem za potrebné protestovať proti výroku pána kolegu Slotu, že Spolužitie má vo svojom programe rozvracanie republiky. Pán Slota ako poslanec by mal vedieť, že rozvracanie republiky je trestným činom. Preto, ak pán poslanec tento svoj výrok neodvolá, budeme musieť sa brániť právnymi prostriedkami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja tvrdím, pán kolega Rózsa, že nemáte vo svojom programe rozvracanie republiky. Máte priamo zničenie Slovenskej republiky. A žalujte sa, kde chcete.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, je tu procedurálny návrh pána poslanca Slotu.

    Ešte pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, som tiež jeden z tých, ktorý tu trpezlivo čaká, kedy bude môcť vystúpiť pred Národnou radou so svojím názorom na programové vyhlásenie. Pokladám to za dokument veľmi významný a myslím si, že bolo by správne, keby aj 150 poslancov vystúpilo k takémuto programovému materiálu. Ak sme chceli obmedzovať diskusiu, vedeli sme, koľko poslancov je prihlásených do diskusie, myslím, že bolo by správnejšie, ak by sa boli vystúpenia jednotlivcov obmedzili časove, a nie teraz to uzatvárať. Pretože sme niektorí noví poslanci, zrejme sa učíme, že niekedy je správne neprihlásiť sa do diskusie, ale niekoľkokrát, aj dvadsaťkrát vystúpiť s faktickými pripomienkami ako niektorí kolegovia, a povieme všetko, čo povedať chceme. Prosím teda kolegyne aj kolegov, aby sme dobre zvážili obmedzenie diskusie k tomuto dokumentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, len podotýkam, že sme mysleli na zvolanie politického grémia pred hlasovaním o návrhu pána poslanca Slotu.

  • Návrh pána poslanca Slotu bol k rozprave a o tom sa hlasuje bez rozpravy, pán poslanec, ale dávam desaťminútovú prestávku a prosím, aby prišli ku mne predsedovia klubov.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    prosil by som predsedov klubov, aby mi nahlásili, kto za ktorý klub bude vystupovať v rozprave. Nahlásil to jedine klub KDH, ktorý mi oznámil, že budú vystupovať v rámci limitu páni Brocka, Mikolášik a Figeľ.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dostal som návrhy na vystúpenie z toho dôvodu, že v politickom grémiu boli zastúpení predsedovia jednotlivých klubov a dohodli sa, že kluby budú vystupovať od počtu najmenšieho klubu po počtom najväčší s tým, že každý klub má 15 minút. To znamená, že buď vystúpi jeden, alebo vystúpia viacerí, ale len v limite 15 minút. Takže dostal som návrh z klubu KDH, kde sú páni Brocka, Mikolášik, Figeľ, z klubu MKDH páni Szigeti, Farkas, Ásványi, z klubu ZRS páni Poliak a Ľupták, z klubu SNS pán Andel, z klubu Spoločná voľba páni Weiss a Pokorný, z klubu DÚ - páni Kováč a Černák, z klubu Együttélés páni Rózsa a Nagy, z klubu HZDS páni Delinga, Tkáč, pani Lazarová a pán Andrejčák.

    Budem skutočne dodržiavať čas, preto prosím, aby ste upustil od akýchkoľvek zvukových protestov. Keď poviem koniec, tak koniec. Tak sa dohodlo grémium. Samozrejme, hneď na začiatku musím dať hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu s tým, že pán poslanec navrhol, aby sme ukončili rozpravu a prešli hneď k hlasovaniu.

    Najskôr sa spýtam pána poslanca Slotu, či trvá na svojom návrhu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, budeme sa prezentovať. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu.

    Prosím, pán poslanec Cuper.

  • Budem hlasovať s náhradnou kartou číslo 6.

  • Dobre. Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca Slotu o tom, aby sme skončili rozpravu.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže, budeme pokračovať v schôdzi tak, ako bolo dohodnuté v politickom grémiu.

    Myslím si, že klub, ktorý má najmenší počet, je klub MKDH.

    Vystúpi teda pán poslanec Szigeti. Budem merať čas.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené dámy, vážení páni,

    vo svojom pôvodnom vystúpení som sa chcel vyjadriť k tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa zaoberá školstvom. Vzhľadom na krátkosť času dovoľte mi sústrediť sa na jeden pre mňa veľmi závažný problém z oblasti školstva, a tým je zámer vlády Slovenskej republiky na konštituovanie dvojjazyčného alternatívneho vyučovania v štátnych školách pôsobiacich na národnostne zmiešanom území Slovenska. To, že právo národnostných menšín na osvojenie si štátneho jazyka bude v popredí pozornosti vlády a že na národnostne zmiešaných územiach Slovenskej republiky vytvára podmienky pre dôsledné osvojenie si slovenského jazyka, som hodnotil kladne. Bol som však sklamaný spôsobom, akým to chce vláda dosiahnuť. Deklarácia konštituovania alternatívneho vyučovania znepokojuje nielen mňa, ale aj ostatných kolegov poslancov Maďarskej koalície, ba aj celú maďarskú národnostnú menšinu žijúcu na Slovensku. Som presvedčený, že tento krok určite nebude v súlade s ďalším zámerom vlády - citujem zo strany 61 programového vyhlásenia: "Všestranne podporíme utváranie kladného vzťahu národnostných menšín k Slovenskej republike."

    Samozrejme, princíp alternatívneho vyučovania treba chápať diferencovane z hľadiska jednotlivých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Určite to pozitívne hodnotí nemecká, možno aj ukrajinská národnostná menšina, ale pre maďarskú menšinu je to neprijateľné a negatívne diskriminujúce riešenie. MKDH zastáva stanovisko, že alternatívne vyučovanie menšinového obyvateľstva je hrubým porušovaním ľudských práv a slobôd, je protiústavným riešením, a preto bude vždy a všade vystupovať proti nemu. Pre maďarskú koalíciu je prijateľný jedine otvorený a slobodný systém výchovy a vzdelávania, ktorý je nezávislý od ideológie a cieľov akejkoľvek mocenskej štruktúry a uprednostňuje základné ľudské hodnoty.

    Snahy o zavedenie alternatívneho vyučovania sú nám známe z minulosti najmä z obdobia budovania socializmu, keď v sedemdesiatych rokoch súdruh Pezlár, neskoršie súdruh Buša, alebo súdružka Vláčihová sa usilovali o presadzovanie tejto koncepcie. Našťastie tieto návrhy vždy vyvolali vlnu protestov rodičovskej a občianskej verejnosti z dôvodu, že jeho zavedenie by bolo antidemokratické a neakceptovateľné z hľadiska pedagogicko-psychologického a došlo by k narušeniu základných ľudských práv.

    Napriek jasnému odmietavému stanovisku širokej verejnosti dodnes sa objavujú pokusy o realizáciu základnej myšlienky tohto návrhu s jasným zámerom rozkladu národnostného školstva prostredníctvom obmedzenia vyučovania materinského jazyka. S ľútosťou konštatujem, že od roku 1989 prvýkrát bolo deklarované v programovom vyhlásení nastupujúcej vlády zavedenie alternatívneho vyučovania. Žiaľ, argumentácie typu možnosť uplatnenia sa, stať sa plnoprávnym a plnohodnotným občanom Slovenskej republiky s uplatnením sa na celom území Slovenska sú zavádzajúce a dehonestujúce.

    Alternatíva pre maďarskú národnostnú menšinu v tejto republike existuje v podstate už od roku 1949. Každý rodič sa môže rozhodnúť, do akej školy môže zapísať svoje dieťa. Ak si vybral, nikto nemá právo jeho rozhodnutie spochybniť a ani vyvíjať na neho nátlak.

    Z pedagogicko-psychologických hľadísk rozhodnutie vzdelávať sa v materinskom jazyku je najsprávnejšie a jeho význam pre získanie dobrej vedomostnej úrovne od čias Jána Ámosa Komenského je základným pedagogickým princípom. Ľudovít Štúr okrem iného povedal: "Keď ale vyučovanie má byť vyučovaním opravdivým, musí sa konať v reči národnej, alebo inými slovami v reči materinskej národa. Inakšie vyučovanie nestojí za nič, je práca mechanická, bez všetkého obsahu."

    Súhlasím s tým, že skutočne treba vytvárať podmienky pre dôsledné osvojenie si slovenského jazyka na národnostne zmiešaných územiach Slovenska, ale nie za cenu zavedenia alternatívneho vyučovania. V Slovenskej republike je množstvo vynikajúcich odborníkov-pedagógov, ktorí by určite našli prijateľný spôsob riešenia tejto problematiky, ktorý by viedol ku konsenzu. Ja osobne, nakoľko som pedagóg, vidím riešenie tejto problematiky v zavedení moderných progresívnych metód vo výuke slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Uplatnenie týchto prvkov vo vyučovaní slovenského jazyka by viedlo ku kvalitatívne vyššej úrovni osvojenia si slovenského jazyka na národnostne zmiešanom území Slovenska. Je to závažný problém, ktorý riešiť treba. A dovoľte mi citovať pani ministerku Slavkovskú z tohto týždňa z Republiky: "Problémy sú na to, aby sa riešili, a ak je dobrá vôľa, tak sa riešiť dajú." Dúfam, že podľa uvedeného citátu spoločným úsilím ministerstva na čele s pani ministerkou Slávkovskou za aktívnej účasti národnostných menšín žijúcich na Slovensku tento problém sa čo najskôr vyrieši.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dohodnime sa ešte, pán poslanec, že do 30 sekúnd sa prikloním k nižšej časovej hodnote a nad 30 sekúnd k vyššej, aby som nemusel hovoriť po sekundách. Hovorili ste teda 6 minút, nie 6,30.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

    predložené programové vyhlásenie vlády v oblasti poľnohospodárstva vychádza z prerokovanej a prijatej Koncepcie zásad poľnohospodárskej politiky. Nebudem hodnotiť predložený materiál z hľadiska jeho obsahu, poukazovať na niektoré existujúce protirečenia a negatíva alebo pozitíva. To už do určitej miery urobili kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou. Skôr by som chcel hovoriť o tom, čo by malo, podľa mňa, obsahovať predložené programové vyhlásenie vlády a čo mi v ňom chýba.

    Väčšia časť opatrení a návrhov je šitá tzv. plošnou ihlou alebo spôsobom ana partes pre všetkých, resp. pre väčšinu výrobcov. Takýto prístup, podľa mňa, nedáva veľké nádeje na úspech koncepcie navrhovanej cenovej, daňovej, subvenčnej a ochranárskej politiky, pretože jednoznačne nepoloží základy pre budúci strategický rozvoj. Východiskom zo súčasnej nepriaznivej situácie by mala byť zmena výrobných štruktúr, ktoré minulý režim vytvoril v priestore celej krajiny. Preto prikladám principiálny význam diferencovanému riešeniu vzťahov medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou v celom priestore Slovenska. Išlo by o prirodzenejšie sústavy hospodárenia na pôde, a to aj v záujme potravinovej bezpečnosti, kvality potravín alebo ekologizácie výroby.

    Prírodno-výrobné podmienky slovenského poľnohospodárstva treba oveľa viac než doposiaľ rešpektovať a v oblasti subvenčnej politiky nepodceňovať produkčnú funkciu poľnohospodárstva, ako je to v súčasnej dobe. Na úkor podpory produkčnej schopnosti by sme nemali nadsadzovať a dotačnými titulmi osobitne podporovať mimoprodukčnú funkciu poľnohospodárstva. Môže sa nám to jednoducho vypomstiť a ohroziť domácu potravinovú bezpečnosť najmä z hľadiska zásobenia trhu, t.j. kvalitnými domácimi potravinami. Tu predovšetkým mám na mysli potrebu výraznejšej podpory intenzívnej poľnohospodárskej výroby zo strany vlády a rezortu. Súčasná podpora je nedostačujúca, najmä pokiaľ ide o najintenzívnejšie poľnohospodárske oblasti v okresoch Galanta, Dunajská Streda, Nitra, Komárno, Trnava a iné. V týchto okresoch v roku 1993 pripadali dotácie na 1 ha pôdy systémovo, fakultatívne spolu iba od 800 do 1100 korún. Iba pre porovnanie uvádzam, že v extenzívnych poľnohospodárskych okresoch Čadca, Stará Ľubovňa, Banská Bystrica, Dolný Kubín a ďalšie uvedené dotácie v prepočte na 1 ha pôdy činili od 3400 do 4200 korún. Podiel dotácií na výrobe v týchto z hľadiska poľnohospodárstva extenzívnych okresoch činí 35 až 62 % a v intenzívnych iba 5 až 8 %. Pre zaujímavosť ešte uvádzam, že produktivita práce v intenzívnych okresoch je vysoká, od 200 do 300 tisíc Sk na jedného pracovníka a v extenzívnych okresoch je to iba od 100 tisíc do 170 tisíc korún. Tu mám na mapke vypracované jednotlivé okresy podľa dotácií, teraz nemám čas bližšie o tom hovoriť.

    Dúfam, že ste ma pochopili. Nie som proti systémovým dotáciám, len treba tieto dotácie objektívne diferencovať a viazať na produkciu alebo na konkrétnu činnosť v poľnohospodárstve, ale som maximálne za lepšie a optimálnejšie, výraznejšie využitie intenzifikačných faktorov v poľnohospodárstve na cenové prijateľné potraviny na trhu a na prosperujúce poľnohospodárstvo. Bez účinnej a efektívnej podpory intenzívnej poľnohospodárskej výroby zo strany vlády a štátu je to v súčasnej dobe nemysliteľné, a chýba mi to aj v predloženom programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hovorili ste 4 minúty a 37 sekúnd, čiže 5 minút. Ďakujem. Ešte je prihlásený pán poslanec Ásványi. Pán poslanec, máte 4 minúty.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    po prečítaní prvých odsekov úvodu programového vyhlásenia vlády som sa potešil, že v spolupráci nastal zlom k dobrému. Dozvedel som sa, že vláda sa zariaďuje na celé štvorročné funkčné obdobie a k spolupráci vyzýva všetky parlamentné subjekty, do ktorých som počítal opozičné strany a, samozrejme, aj tri politické subjekty Maďarskej koalície. Za prevzatie spoluzodpovednosti, za konštruovanie spoločného diela vláda sľubuje ústretovosť pri vytváraní spoločenskej participácie. Po preštudovaní celého materiálu som mal ešte stále nádej, že časti programu, ktoré nekonvenujú každému politickému subjektu a združeniu skupiny občanov, sa dajú v rámci konsenzu pozmeniť počas prerokovávania, veď podľa úvodných slov sa malo vytvoriť spoločné dielo pri spoločnej zodpovednosti. Nevyšlo to, rovnako ako pri skoršom podávaní pravice na ustanovujúcej schôdzi novozvoleného parlamentu.

    V gesčnom Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet, v ktorom medzi členmi sú štyria exministri a ďalší traja vysokoškolskí učitelia, ekonomickí odborníci, neprešiel ani jeden zo 7 či 8 návrhov na doplnenie uznesenia. Neboli to návrhy na odmietnutie programu, skôr požiadavky na poskytnutie východiskových, spresňujúcich a priebežných výsledkových informácií. Jeden-dva odporučil aj pán poslanec Lysák. Boli by prospeli spoločnej veci. Bol však prijatý pôvodný návrh uznesenia bez akejkoľvek zmeny zvyčajným väčšinovým počtom hlasov. O zložení výboru podľa politickej príslušnosti, myslím, je zbytočne hovoriť.

    Takýto postup a zarmucujúci výsledok kolektívnej práce je na škodu. Môže aj tá najmúdrejšia vláda na svete na 4 roky predpokladanej doby činnosti vytvoriť program, ktorý nemôže byť hneď pri štarte zdokonalený, doplnený, podmienený spresňujúcimi prvkami zo strany odborníkov tých politických subjektov, ktoré boli vyzvané na spoluprácu? Rozčarovanie pominulo už druhýkrát, treba sa vrátiť do sveta existujúcich a nie veľmi potrebných vzťahových antagonizmov, aj keď nastúpený rok 1995 je vyhlásený ako rok tolerancie.

    Predsavzatiam a cieľom vlády vyjadreným makroekonomickými ukazovateľmi, aj keď to vyzneje nepresvedčivo, úprimne fandíme, aj pomôžeme k ich splneniu, veď ide o dobro nás všetkých. Žiadanú spoluzodpovednosť však za ich plnenie poslanci MKDH nepreberajú. Nepripustili ste nás k spoločnému dielu, nepotrebujete našu spoluúčasť. Výzva k spolupráci bola iba lacným populizmom.

    Nemôžeme prevziať spoluzodpovednosť za splnenie cieľových ukazovateľov, keď program nekonkretizuje hmotné a zdrojové zabezpečenie týchto cieľov. Veď vláda nemieni zvyšovať daňové zaťaženie, dokonca sadzbu dane z pridanej hodnoty bude znižovať, nechce sa ďalej zadlžovať a prijať akékoľvek investície zo zahraničia. Na druhej strane sľubuje zachovanie úrovne sociálneho a dôchodkového zabezpečenia a k tomu ešte v nastúpenej expanzívnej rozvojovej hospodárskej politike. To sú tendencie protipólové, veľmi náročné a zabezpečenie týchto cieľov nie je preukázané. Spoliehanie na mimorozpočtové zdroje je iluzórne. Veď tieto ešte nikto nezmapoval, nespočítal. Tieto iste existujú, ale nebude ich možné všetky zmobilizovať.

    Kritizovali sme, že vláda nenaznačuje žiadny konkrétny zámer na využitie možností cestovného ruchu dané prízvukovanou polohovou rentou Slovenska a darom prírody. Obchodu ide vláda pomôcť iba sprísnením kontroly predaja na trhu. To je veľmi chudobný program na štyri roky.

    Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    nemyslíte si, že po skutočnom dialógu a akceptovaní konštruktívnych pripomienok a návrhov mohlo byť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a k nemu prijímané uznesenie prijaté v takej podobe, aby bolo prijateľné a jeho uskutočňovanie podporované nielen väčšinou v parlamente, ale väčšinou obyvateľov Slovenskej republiky, ktorých sa to bezprostredne a životne dotýka?

    Ďakujem.

  • Ďakujem a ja. Presne vám to vyšlo. Druhým najmenším klubom je SNS.

    Pán podpredseda Andel, máte 15 minút.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    v parlamente Slovenskej republiky som vlastne už piaty rok. Mal som možnosť porovnávať programové vyhlásenia viacerých vlád Slovenskej republiky, či už to bolo ešte v bývalej federatívnej republike alebo za existencie samostatnej Slovenskej republiky, vychádzajúc z rokovaní výborov, ale aj z vystúpení jednotlivých opozičných poslancov, ktorí tvrdili, že programové vyhlásenie, ktoré dnes bolo predložené na naše rokovanie, je nekonkrétne, je deklaratívne. Vždy v minulosti som porovnával programové vyhlásenia.

    Preto mi dovoľte, aby som urobil stručný rozbor programového vyhlásenia vlády pána Jozefa Moravčíka z hľadiska vecnej náplne a konkretizácie postupov pri dosahovaní programových cieľov. Neviem či máte pri sebe programové vyhlásenie predošlej vlády. Prosím ak máte, žiadal by som vás, aby ste so mnou v tomto programovom vyhlásení listovali a osviežili si pamäť.

    Tak napríklad v programovom vyhlásení predošlej vlády, vlády pána Jozefa Moravčíka tri strany obsahujú iba kritiku predchádzajúcej vlády. Ďalej strana 3 ods. 3 - citujem: "A ďalej obsahuje výlučne deklaratívny postup vyjadrenia cieľov, napríklad vláda chce a musí." Odsek 4: "budeme pokračovať vo všetkých pozitívach". Odsek 5: "považujeme za svoje hlavné úlohy a ďalej chceme sebavedome obhájiť zahraničnopolitické záujmy". Prepáčte, budem trošku zdĺhavý, ale vy ste povedali, že táto vláda predložila niečo nekonkrétne, niečo deklaratívne. Na strane 4, ak listujete so mnou, môžete v odseku 2 nájsť: "vláda sa zaväzuje" - nič konkrétne. Odsek 3: "vynaložíme maximálne úsilie o vytvorenie makroekonomickej stability" - opäť žiadna konkretizácia ako. Odsek 4: "vláda bude postupovať tak, aby získala dôveru doma i v zahraničí". A podobne bez akejkoľvek konkretizácie až po stranu 5 odsek 2.

    Ďalej programové vyhlásenie obsahuje analytickú časť pod názvom "Riziká východiskovej situácie", v ktorej opäť obviňuje predchádzajúcu vládu, pozrite si stranu 7 ods. 2: "naši predchodcovia nesú zodpovednosť". Strana 7 odsek 1 prezentuje základné hospodárske zámery a ciele. Všetky zámery sú podané vo všeobecnej forme. Napríklad strana 8 ods. 1: "jednoznačným zámerom vlády je" - opäť niečo všeobecné. "Opäť naštartujeme proces privatizácie", "zaväzujeme sa zachovať sociálnu únosnosť", "osobitnú pozornosť budeme venovať", atď. - ďalej bez konkrétnych metodických postupov.

    Nasleduje kapitola "Východiská makroekonomickej politiky". V kapitole sa neuvádzajú žiadne konkrétne postupy. Strana 7 odsek 1: "znamená to, že v roku 1994 chceme sa priblížiť nulovému rastu HDP". Ďalej: "predpokladáme rast čistých devízových rezerv". Ďalej odsek 2: "Vláda sa sústredí na uzatvorenie nepriaznivého rozpočtového hospodárenia." Strana 9 odsek 4: "Vláda rozpracuje návrh štátneho rozpočtu", atď. až po stranu 10 bez konkretizácie ako dosiahnuť deklarované ciele.

    V kapitole "Mikroekonomická politika", ktorá je segmentovaná na subkapitoly, sa nenachádza okrem všeobecných odvolávok na makroekonomické opatrenia a legislatívne kroky, žiadna konkretizácia. Kapitola neobsahuje žiadny konkrétny postup realizácie cieľov subkapitol, ktoré sú naviac postavené skôr populisticky ako hierarchicky podľa reálnych priorít. Napríklad strana 12 odsek 2: "preto chceme urýchlene odstraňovať prekážky, pomáhať pri riešení a ďalej podporíme súkromné aktivity" - bez konkretizácie cieľov. Pozoruhodný je najmä odsek 4 na strane 12: "jedným z dynamizujúcich prvkov hospodárstva budú zahraničné investície. Chceme vytvárať stabilné prostredie, podporíme zahraničných investorov" atď., atď. - nič konkrétne.

    Takto môžme pokračovať až po kapitolu "Regionálna politika" na strane 14, ktorá vrátane následnej sektorovej politiky už obsahuje prakticky len modifikované riešenia predošlej vlády pána Mečiara, ktorá bola veľmi, veľmi kritizovaná. Určité náznaky konkrétneho postupu sú citeľné iba v subkapitole doprava, spoje a verejné práce, strana 14 odsek 2: "vláda vypracuje návrh novely zákona o dávkach, zdravotnom poistení" atď., atď. Slúži vám to za česť, pán Dzurinda. Opäť však môžno povedať, že bez obsahového vyjadrenia aspoň v rámcovej forme.

    V subkapitole "pôdohospodárstvo" sú charakteristické príklady absolútne všeobecnej formulácie vyhlásenia, napríklad strana 17 ods. 4: "vláda použije na dotváranie ekonomického prostredia" atď. atď. "trhovo komfortné nástroje" atď. v nasledujúcich subkapitolách.

  • Pripomienka z pléna, aby sa hovorilo k veci.

  • Pán kolega, nemôžem ísť k veci, lebo Moravčíkovo programové vyhlásenie bolo veľmi všeobecné. A ty si tu kritizoval Mečiara. Chcem, aby si sa nad tým zamyslel.

    V kapitole "Zahraničnoekonomická politika, ekológia a hospodárska politika" sú klasické príklady deklarácie prázdnych slov. Následne v kapitole "Sociálna sféra" je výpočet úloh v závere kapitoly v piatich bodoch, z ktorých je iba prvý bod viac-menej konkrétny. Ostatné body neprekračujú - prepáčte za výraz - obsahovo rozmer deklarácie volebného letáku.

    V štýle dokumentovanom predchádzajúcimi kapitolami pokračuje aj pojednávanie samostatných kapitol zdravotníctva, školstva, vzdelania a vedy, s určitou konkretizáciou cieľov v kapitole kultúra na strane 30 ods. 1 a na strane 31. Snáď najkonkrétnejšia je kapitola "Národnostná politika", ktorá explicitne obsahuje doriešenie otázky označovania miest a obcí a otázky mena a priezviska v záväznej formulácii. Kapitola "Štát, demokracia, právo a verejný poriadok je charakteristická výpočtom želaní a zámerov po formálnej i obsahovej stránke.

    Charakteristické formulácie sú napríklad na strane 33 ods. 2: "považujeme za dôležité vytvárať podmienky" atď. atď., odsek 3: "našou úlohou je pokračovať v demokratizácii" atď. atď., odsek 4: "zámerom vlády v tejto oblasti je súbežne podporovať ideu konštrukcionalizmu" atď. atď. Kapitola "Ciele a úlohy legislatívy je podaná natoľko všeobecne, že by zniesla skôr názov "ideové zámery v legislatíve". Kapitola "Bezpečnosť a obrana štátu" sa pomerne vymyká z rámca všeobecných deklarácií programového vyhlásenia, rovnako i kapitola "Zahraničná politika". Tieto kapitoly sú prakticky preformuláciou programového vyhlásenia predošlej vlády pána Vladimíra Mečiara.

    Takže, dámy a páni, ak tu čosi kritizujete, skúsme porovnávať programové vyhlásenie jednej vlády s programovým vyhlásením druhej vlády. Myslím si, že včerajšie vystúpenie pána premiéra Mečiara konkretizovalo jednotlivé úlohy v jednotlivých kapitolách nášho programového vyhlásenia - programového vyhlásenia koaličnej vlády. Preto Slovenská národná strana bude bezo zvyšku Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky podporovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec hovorili ste 9 minút a 31 sekúnd. Teraz by mal nasledovať pán poslanec Rózsa.

  • Vážená Národná rada,

    vzhľadom na obmedzený časový priestor poviem len niekoľko poznámok k programovému vyhláseniu.

    V piatej časti je uvedené: "Základným a trvalým cieľom vlády je demokratický právny štát založený na politickej a ekonomickej pluralite, na základných sociálnych istotách, na humanizme a porozumení, národnostnej, etnickej a náboženskej tolerancii." Považujem túto časť vyhlásenia prinajmenšom za neúprimnú a rozporuplnú najmä preto, že pojem diktatúra sa zamieňa s demokraciou, samospráva s nástrojom ústrednej moci, verejná správa so správou jedného politického zoskupenia. Ide o disharmóniu rozdelenia moci v štáte, o koncentráciu moci, moc výkonnú, ktorá vnucuje svoju vôľu prostredníctvom formálnych demokratických inštitúcií celej spoločnosti. Vo vzťahu k národnostným menšinám namiesto deklarovaného porozumenia a tolerancie predpokladá unáhlené kroky, netrpezlivo a navonok zákonnými prostriedkami hodlá dokončiť násilnú asimiláciu, čo sa doposiaľ nepodarilo vládam v minulosti od vzniku Československej republiky.

    Ešte niekoľko poznámok k piatej časti: Chce vláda vypracovať návrh nového zákona o politických stranách, zákon o voľbách do Národnej rady a obecných zastupiteľstiev a vytvoriť legálne podmienky vlády jednej strany? Chce vláda prijatím zákona o strete záujmov vytvoriť podmienky, aby parlament bol zhromaždením poslušných úradníkov? Pokiaľ ide o inštitucionálne usporiadanie verejnej správy, má to byť prostriedok na upevnenie výkonnej moci vo forme štátnej správy a odsunutie samospráv na druhé podradné miesto v správe krajiny vôbec?

    Ďalšia poznámka: Nepovažujem za potrebný a zdôvodnený zámer vlády o budovaní útvarov a zväzkov domobrany a konštituovaní civilných bezpečnostných služieb. Je to nebezpečná a nezodpovedná hra so zbraňami, lebo v tomto prechodnom období budovania občianskej spoločnosti sa môžu stať prostriedkom na odstránenie a nedajbože likvidáciu zdanlivých alebo označených nepriateľov ľudu, ktorými môžu byť aj menšiny.

    Je mi nejasný na všetky možnosti a prípady použiteľný komplexný program čistých rúk, lebo je to rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých, na čistých a nečistých. Tento program mi veľmi pripomína program a činnosť akčných výborov Národného frontu z roku 1948 a obávam sa, že pôsobenie a činnosť úderných pätiek v jednotlivých okresoch našej republiky toho času takisto pokračuje.

    Chcem však opätovne vyhlásiť: nie sme proti slovenskému národu, nie sme proti Slovenskej republike. Napriek všetkému, čo sa udialo v minulosti, podávame priateľskú ruku v záujme porozumenia a dobrého spolužitia so všetkými, ktorí si to želajú.

    Bolo by prospešnejšie pre Slovenskú republiku, ak by vláda umožnila príslušníkom národnostných menším účasť vo verejnom živote, aby neobmedzovala ich účasť na rozvoji hospodárstva republiky a regiónov a podporila ich hospodársku aktivitu, aby namiesto podozrievania z nezmyselných predstáv o odtrhnutí sa od republiky vytvorila systém ich samospráv na ústavnoprávnych zásadách, namiesto škandalizovania ich legitímnych zástupcov pristúpila k vecnému rokovaniu o ich právnom postavení v republike, namiesto postupného obmedzovania národnostného školstva dala voľný priebeh pre ich rozvoj, tak ako sa rozvíja školstvo väčšinového slovenského národa.

    Záverom mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že slovenská spoločnosť nájde v sebe dostatok síl a porozumenia, že nedôjde k zámene demokracie s diktatúrou, že nedôjde ku konfrontácii medzi väčšinovým národom a menšinami a že vláda opätovne zváži všetky kroky pri uskutočňovaní svojho programového vyhlásenia. Potom, a len potom si každý občan nájde svoje miesto pre slobodnú činnosť a osobné šťastie v našej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hovorili ste 5 minút a 15 sekúnd. Prosím, pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    v súvislosti s plánovaným zavedením dvojjazyčného alternatívneho vyučovania upozorňujem vládu na dve skutočnosti. Po prvé - už táto súčasná vláda vyhlásila, že Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín pre seba pokladá za záväzný. Tento právny dokument sa vo veci národnostného školstva jednoznačne vyjadruje, že signatárske štáty sa zaväzujú, aby sa v rámci svojej vzdelávacej sústavy menšiny mohli vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, alebo dostávať inštrukcie vo svojom jazyku. Po druhé - táto otázka na Slovensku je politickou otázkou a má svoju bohatú históriu.

    Za éry ideologického tajomníka Pezlára v sedemdesiatych rokoch na báze prirodzeného odporu voči pokusom o zavádzanie alternatívneho dvojjazyčného školstva vznikol maďarský disent. Za organizáciu vlny odporu bol v tejto súvislosti žalárovaný Miklós Duray a mnohí iní perzekvovaní tajnou Štátnou bezpečnosťou. Tradícia a skúsenosti zo zápasu za demokratické práva maďarskej menšiny, zápasu za obhajobu vlastného národnostného školstva, tvoria súčasť politickej identity maďarskej menšiny a jej súčasnej politickej reprezentácie. Kto to nechce vidieť, trpí politickou slepotou, za ktorú sa platí.

    V súvislosti s odhodlaním vlády pripraviť zákon o štátnom jazyku dovoľte mi pripomenúť skutočnosť, že ústavy demokratických štátov Európy, pokiaľ sa zaoberajú jazykovou otázkou, požívajú termín "úradný jazyk". Termín "štátny jazyk" sa nepoužíva, lebo jeho zavedenie by evokovalo existenciu nerovnosti, prípadne menejcennosti medzi jazykmi rôznych národných a etnických spoločenstiev. Jednoducho by to bolo považované za nedemokratické. Výnimku v posledných rokoch tvorili iba Francúzi, ktorí svojím jazykovým zákonom zaviedli pojem štátneho jazyka. Autori zákona sa však dlho netešili, lebo Ústavný súd Francúzskej republiky práve odvolaním sa na rovnocennosť jazykov zrušil používanie pojmu "štátny jazyk".

    V ďalšom vo vládnom programe sa uvádza, že budú vypracované normy pre podporu menšinových kultúr a tie sa budú odvíjať okrem iných od záujmov Slovenskej republiky a od občianskej lojality. Tento prístup i vo všeobecnosti považujem za pomýlený. Normy by sa mali v prvom rade odvíjať od vnútorných potrieb rozvoja národnostnej kultúry. Zavedenie kritéria lojality do kultúry nás zavádza do sveta prisluhovačov a kultúrnych lokajov politických režimov.

    Programové vyhlásenie pre označenie národnostne zmiešaného územia zavádza nový termín "jazykovo zmiešané územie". Tento staronový termín vyvoláva v nás obavy. Obávame sa totiž toho, že takisto ako v rokoch 1945 - 1948, v dobe temna, sa pod týmto pojmom skrýva neochota vlády prijať fakt, že na Slovensku žije maďarská menšina charakterizovaná svojím vlastným jazykom, kultúrou, tradíciami a históriou. Slovné spojenie "jazykovo zmiešané územie" totiž predpokladá, že na južnom Slovensku žijú iba Slováci hovoriaci iba rôznymi jazykmi - buď hovoria po maďarsky alebo po slovensky.

    A ešte jeden bonbónik z vládneho programu - trest smrti. Vo všetkých dokumentoch Rady Európy zaoberajúcich sa touto problematikou Rada Európy odmieta trest smrti. Preto je nepochopiteľné, keď vláda na jednej strane deklaruje približovanie a začlenenie sa do západoeurópskych štruktúr a na druhej strane dá do svojho programového vyhlásenia také ciele, ktoré súvisia so znovuzavedením trestu smrti.

    Ďalej mi nejde do hlavy, že ak v programovom vyhlásení sú zakotvené proeurópske a proatlantické priority, prečo referoval pán minister Sitek o zasadnutí vlády 3. januára 1995, o vzniku 1. medzištátnej zmiešanej komisie na vládnej úrovni s Ruskou federáciou a zároveň aj o vzniku zmiešanej rezortnej komisie medzi ministerstvami obrany Ruskej federácie a Slovenskej republiky. Logické by bolo, keby prvá takáto zmiešaná komisia sa vytvorila medzi Slovenskou republikou a niektorou krajinou Európskej únie alebo krajinou Severoatlantického paktu. Mám obavy, že aj v tejto relácii sa rozchádzajú slová so skutočnosťou.

    Tiež som nepochopil, prečo zámery vlády v oblasti národnostnej politiky sa nachádzajú v kapitole o zahraničnej politike. Že by sa národnostná politika u nás mala stať doménou zahraničnej politiky? Zvláštne. Nie? Avšak aj od tejto skutočnosti je zarážajúcejší fakt, že najvýznamnejším očakávaním vlády voči národnostiam je ich lojalita. Ako keby príslušníci menšín boli akýmsi cudzorodým elementom v štáte. Prečo nevyžaduje vláda lojalitu od predstaviteľov väčšinového národa, teda od Slovákov? Že by to bolo absurdné? Áno, bolo by to absurdné, ale verte mi, že rovnako absurdné je, keď sa toto nevyžaduje od Slovákov, vyžadovať to od menšín.

    Ďakujem pekne.

  • Dohromady ste hovorili 16 minút 40 sekúnd. Ďalej by to malo byť ZRS, pán poslanec Poliak.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážené členky, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    vzhľadom na to, že sme prijali racionálne opatrenie skrátiť svoje diskusné príspevky, budem musieť aj ja svoj príspevok zhutniť. Na úvod by som chcel však povedať myšlienku, že tak vážny dokument, akým je programové vyhlásenie vlády, musí dať priestor povedať každému poslancovi svoj názor k nemu. To je, prosím vás, prejav demokracie.

  • Až rozhodneme, tak musíme dať priestor aj opozícii na vyslovenie svojho názoru. Tu by však bolo ale treba povedať, že názory aj opozície by sa mali zakladať na racionálnom, vecnom základe a nie tak, ako sme boli svedkami aj dnes, že sa mnoho hovorilo o ničom a potom sme museli prijať takéto opatrenie.

    Moje vystúpenie bude smerovať do poľnohospodárstva. Aj keď som člen Združenia robotníkov Slovenska, som profesionálne poľnohospodár a myslím si, že tak robotnícke povolania, ako aj povolania v poľnohospodárstve sú v mnohej miere robotníckeho charakteru.

    Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike sa nachádza v takom stave, v akom sa nachádza, najmä z týchto dôvodov: došlo k rýchlejšiemu rastu cien vstupov približne o 119 % oproti rastu nákupných cien poľnohospodárskych produktov približne o 28 %, došlo k neproporcionálnemu vývoju medzi mzdami a cenami potravín a taktiež došlo k neadekvátnemu zníženiu dotácií do poľnohospodárstva až o 60 %. To je situácia, ktorá je skutočne dnes v poľnohospodárstve, a je veľmi vážna, ak nie kritická.

    Som rád, že v programovom vyhlásení vlády je založená už stabilizačno-rozvojová tendencia a trendy a že pôdohospodárstvo ako rezort je v jej programe prioritou. S rámcami, ktoré sú v rezorte poľnohospodárstva, nemôžem nič len súhlasiť. Osobitne by som sa však zmienil a zaujal stanovisko k aukčnému systému prideľovania licencií v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve. Isteže, toto stanovisko bude vo väzbe na požiadavky spoločnosti. Je to dobrý systém, ale skutočne musí byť rešpektovaná otázka požiadavky Slovenskej republiky. Svoj názor budem ilustrovať na prípade a príklade zemiakov, ktorý tu už bol raz spomenutý.

    Skutočne v rokoch 1991, 1992, 1993 došlo k tzv. relatívnemu prebytku zemiakov na našom trhu, boli dávané ešte aj licencie na dovoz, aby sa umele vytvoril pretlak zemiakov na našom trhu. Tým došlo k maximálnemu a extrémnemu znižovaniu cien, no a zákonite zemiaky sa stávali pre producentov nezaujímavé a nerealizovateľné. Z toho dôvodu došlo k úplne prirodzenej reakcii pestovateľov, k zníženiu pestovateľských plôch, a na nešťastie alebo našťastie - zoberme ako chceme - v roku 1994 bol extrémne suchý rok na pestovanie zemiakov a výsledok máme taký, aký je teraz. Isteže, tejto veci bolo treba venovať koncepčne pozornosť už od augusta roku 1994, pretože o tomto stave sa vedelo, tento stav sa očakával, a aj keď sa prijali niektoré opatrenia, že treba do našej republiky dokúpiť 150 tisíc ton zemiakov, v starom roku 1994 sa ich dokúpilo zhruba 50 tisíc a teraz v podstate na našom trhu zemiaky nemáme.

    Ďalší dôvod môjho konštatovania je ten, že sa postavila maximálna cena zemiakov 12 Sk za kilo, a teda za týchto podmienok, aj keby sme dnes dávali automaticky licencie, už zemiaky ťažko do republiky dovezieme. Samozrejme, že chcem pripomenúť, že túto skutočnosť by som nepodsúval terajšej vláde, ale upozorňujem, že koncepčne sa týmto otázkam treba venovať, aby sa situácia z roku 1994 a teraz neopakovala.

    Ďalej by som tu chcel upozorniť na ďalšiu otázku poskytovania aukčného systému a prideľovania licencií v súvislosti s lesmi a drevospracujúcimi podnikmi. Boli sme aj na návšteve v akciovej spoločnosti Bučina Zvolen, kde u generálneho riaditeľa sme sa dozvedeli veľmi závažné skutočnosti. Akciová spoločnosť Bučina Zvolen je schopná svoju výrobu rozšíriť zhruba dvojnásobne, ale nemôže to urobiť z dôvodu nedostatku suroviny. Pritom ale lesné závody predávajú túto surovinu mnohokrát do zahraničia za devízy, ako vieme, a asi tam budú aj otázky určitých provízií, keď nie sú ochotní predávať túto surovinu pre akciovú spoločnosť Bučina Zvolen. Pán generálny riaditeľ mi povedal, že sú ochotní platiť aj svetové ceny. Napriek tomu sa táto situácia doteraz neriešila, a bol by som rád, keby sa aj ministerstvo hospodárstva aj ministerstvo pôdohospodárstva týmito otázkami zaoberali vo vzťahu v prvom rade riešenia svojich otázok a požiadaviek spoločnosti, to znamená Slovenskej republiky. Ide nám aj o otázku zamestnanosti, kde v tom prípade, až by sa táto výroba rozšírila, môže sa rozšíriť zamestnanosť, a v neposlednom rade aj o otázku zefektívňovania výroby a jej hospodárenia v lesnom hospodárstve. Ak predávame surové drevo za podstatne nižšie ceny ako finálne výrobky, je na zváženie, či nie je skutočne lepšie predávať preglejku, poťažne bukasky alebo iné výrobky Bučiny Zvolen.

    Chcel by som upozorniť aj na skutočnosť, aby náš trh nestál na voľnom priestore. Skutočne nie som zástancom dirigizmu, ale aspoň vybrané komodity musia byť regulované. To súvisí aj s tým, čo som povedal v prípade zemiakov a obdobná situácia bola s olejninami.

    Zaujal ma trend trvalého poklesu výdavkov obyvateľov za potraviny. Je to v súčasnosti zhruba 38 % z celkových nákladov obyvateľov. Isteže, je tam naznačený systém a spôsob - minimálne 1 % ročne, čiže môže byť aj viac, ale mali by sme tam postaviť aj nejakú hranicu, kde teda táto spotreba by mala skončiť, aby sme nemuseli konštatovať, že to môže byť aj tak, že potraviny budeme vyrábať aj zadarmo. Ak je to - povedzme - v európskych podmienkach zhruba tých 7 - 8 %, nech je u nás táto hladina 8 - 10 %, kde by sa tento ukazovateľ mal zastaviť.

    V tejto súvislosti chcem vysloviť aj názor na dotovanie poľnohospodárstva. Dotovanie poľnohospodárstva je skutočne otázka dotovania potravín. Pre výrobcov je otázka cien potravín v podstate zaujímavá do tej miery, že ak úhradu nákladov majú riešiť len ceny, je to ...

  • Pán poslanec, uplynulo desať minút. Ešte máte päť minút, ak ich chcete dať pánu Ľuptákovi.

  • Dobre. V tomto prípade skutočne si myslíme, že úhrada nákladov má ísť nielen cenami, ale aj dotáciami.

    Podporujem smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie a harmonizáciu legislatívnych, obchodných, technických noriem, ale pri zvážení objektívnych ekonomických podmienok, za ktorých chceme z hľadiska konkurencieschopnosti do týchto európskych štruktúr vstúpiť.

    V programovom vyhlásení vlády si, podľa môjho názoru, každý z nás môže nájsť to, čo od neho očakáva, čo v ňom hľadá. Jeden autoritatívnu politiku, iný populizmus, ďalší liberálnu ekonómiu. Ja a mnohí z nás v ňom vidia reálny, komplexný, no pritom veľmi náročný dokument, pre realizáciu ktorého treba aktívny prístup všetkých členov vlády, nás - poslancov, ako aj celej podnikateľskej a nepodnikateľskej sféry. Preto dávam programovému vyhláseniu vlády podporné stanovisko a budem hlasovať za vyjadrenie dôvery vláde.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hovorili ste presne 12 minút a 30 sekúnd, takže pán podpredseda Ľupták má 3 minúty.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte, aby som aj ja na úvod povedal pár slov, aj keď nie toľko ako môj kolega, tomu sme dali väčší priestor.

    Chcem povedať, že sme čakali viac spŕšky na našu hlavu - na Združenie robotníkov Slovenska. Pretým, než sa programové vyhlásenie vlády prijímalo, noviny nás očierňovali, špinili a neviem čo robili, aj mnohí politici. No dnes som nepočul nikoho, aby nás osočoval. Asi si uvedomili, že už tu nie je Jano Ľupták, ale už tu je strana robotníkov, ktorá má veľkú podporu v spoločnosti.

    Chcem povedať, že sa tu spomenuli päťdesiate roky. Keď boli päťdesiate roky, mal som sedem rokov. A neviem, prečo sa toto znova vyťahuje. Mnohí, ktorí tu sedíme, sme boli ešte deťmi. Ale chcem len povedať, aby si uvedomili tí politici, ktorí tu sedia z opozície, že nie je ani osemdesiaty deviaty rok, že už robotníkov nikto nenahovorí, tak ako pán Kňažko, pán Čarnogurský, Langoš, Mikloško a ďalší - Tatár, Sládek, Badalová a ďalší z iných strán, na námestie. Už nie. Môžete si vy vašich študentov nahovoriť na námestie, ale robotníkov na námestie nenahovoríte. A budete veľmi dlho čakať. A ak prídu na námestie, môžete nanajvýš dostať do hlavy vajcia.

  • Smiech v sále.

  • Vážení, chcem len toľko povedať: Kto zapríčinil celú ekonomickú transformáciu tak, ako ju zapríčinil: Vy, pán Mikloško, ste boli ten prvý. Pamätám sa, keď som sedel v parlamente, vaše múdre hlavy, tých, ktorých som menoval, tak ďaleko túto ekonomiku dotiahli. Pamätám si, keď pán Čarnogurský voči mne vystupoval ako premiér, keď som vystúpil a povedal som: "Takú ekonomickú reformu by ani môj starý otec v histórii nebol robil, ako robil pán Čarnogurský." Áno, bola potrebná transformácia ekonomiky, bola potrebné zavádzať trhovú ekonomiku, ale nie tak ako sa robila. Myslím si, že od prvu bola chyba v spoločnosti, že v parlamente nesedeli výrobári - inžinieri, technici, ktorí dennodenne sa borili s problémami. Nie vy, ktorí ste v živote nevideli robotu, ani ste nechceli poctivo v spoločnosti robiť.

  • Vážený pán Javorský, aj vy ste tam boli. Dnes už tak nehovoríte, ako ste hovorili predtým.

    Myslím si, že nebudem sa ďalej rozširovať. Uvedomte si jedno - viem, čoho sa bojíte a prečo narážate na päťdesiate roky. Ja vám to musím povedať. Odzbrojili ste milície.

  • Pán podpredseda, ešte máte 30 sekúnd.

  • Keď za milícií bolo popravených neviem koľko ľudí, ako to hovoril pán Čarnogurský, koľko bolo zo súkromných podnikateľov zabitých ľudí dnes v spoločnosti, koľko bolo vrahov vypustených z väznice za pána Langoša? To ste nepovedali, nikto. Koľko nevinných ľudí padlo?

  • Ďakujem. Ešte ste mali 15 sekúnd, pán podpredseda.

    Teraz by mali vystúpiť páni poslanci z Demokratickej únie. Ako prvého mi napísali, že vystúpi pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia,

    včera tu z úst pána podpredsedu Kozlíka odzneli slová o hospodárskom zázraku Slovenska v rokoch 1993 a 1994. I keď asi máme rôzny názor na obsah pojmu "zázrak", nesporne ekonomika Slovenska najmä v roku 1994 ukázala skutočne pozitívne trendy. Som vďačný pánu podpredsedovi Kozlíkovi, ktorý svojimi slovami o hospodárskom zázraku, prednesenými na tejto vážnej pôde, definitívne pochoval falošný mýtus o tom, že Moravčíkova vláda privodila hospodársku katastrofu. Tieto dve tvrdenia - tvrdenie o "zázraku" priamo vylučuje tvrdenie o hospodárskej katastrofe.

    Pri posudzovaní celého programu, ak dovolíte, sa zamyslím nad slovami nebohého poslanca Kočtúcha, nad slovami o veľkom trojuholníku úspechu. Ten trojuholník znie: chcieť - môcť - vedieť. Po prečítaní programu je mi jasné, že tento program, ktorý je označený ako bezprecedentný, grandiózny, je plný toho "chcieť". Tento program ukazuje aj ako "môcť". K tomu sú tam návody na zmenu volebných systémov a ďalšie, ktoré smerujú do určitých úprav v politickom živote tejto krajiny a ktoré majú zabezpečiť stabilitu. Žiaľ, práve tá posledná a veľmi dôležitá zložka "vedieť", tá mi v tomto programe absentuje. Vedieť znamená odpovedať na otázku ako. Asi sa pýtate, prečo trvám na tom, že by tam malo byť to "ako". Znovu sa obrátim k slovám pána vicepremiéra Kozlíka, ktorý spomínal, že tento program prináša veľké riziká. Ale to nie sú riziká pre vládu. To sú riziká pre spoločnosť a pre občanov tejto spoločnosti. A občan by mal vedieť, aké nástroje má vláda k tomu, aby tieto riziká minimalizovala.

    Dovoľte, aby som sa obrátil do oblasti, ktorá je bližšia môjmu srdcu, to je oblasť zdravotníctva. Vo výbore sme veľmi vážnym spôsobom rozoberali túto časť programu a pán minister vie veľmi presne o výhradách, ktoré sme k tomuto programu mali. Myslím si, že v stručnosti, ak vymenujem zopár bodov, bude asi viacerým jasné, o čo nám šlo. Chýbala nám tam rozpracovaná štruktúra, riadenie zdravotníctva, financovanie, nové pohyby v liečebnej starostlivosti, plnenie Národného programu podpory zdravia a zdravotnej výchovy, málo rozpracované poisťovníctvo, pomerne dobre rozpracovaná lieková služba a privatizácia, málo pozornosti venované vedeckej a výskumnej základni v zdravotníctve a ďalšie. Preto dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenia v tejto oblasti.

    1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby riešila odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov v termíne predkladania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.

    2. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu riadenia a organizácie zdravotníctva, jeho financovania a investičnej politiky. Termín do 30. 5. 1995.

    Dovoľte ešte malú poznámku. Tak, ako v ekonomickej sfére je privatizácia, podpora súkromného vlastníctva i rozvoj malého i stredného podnikania prejavom liberalizácie ekonomiky, tak v ostatných oblastiach je týmto prejavom rozvoj samosprávy, posilnenie jej kompetencií a rozvoj tretieho sektoru. Aj keď v programovom vyhlásení je samospráva spomenutá na viacerých miestach, podľa môjho názoru nedostatočne, pretože je málo platné, že proklamujeme vo všeobecnej rovine posilnenie právomocí samosprávy, keď v kapitole životné prostredie, sociálne vzťahy, zdravotníctvo, kultúra, školstvo, mládež a šport niet o možnosti konkretizovať podiel samosprávy v týchto sférach ani slovka.

    Čo však nie je v tomto programe spomenuté vôbec, to je oblasť tretieho sektoru, s výnimkou - s úctou sa vyjadrujem k zástupcom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sú o treťom sektore tieto slová "razantný nástup neštátnych subjektov do sociálnej oblasti". Pretože sa domnievam, že rozvoju tretieho sektoru je potrebné venovať minimálne takú istú pozornosť ako všetkým ostatným, navrhujem ďalšie uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby predložila koncepciu podpory rozvoja tretieho sektoru a jeho legislatívneho zabezpečenia s termínom do 30. 6. 1995.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hovorili ste 5 minút a 20 sekúnd. Ďalej by mal za DÚ vystúpiť pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér vlády Slovenskej republiky, vážené dámy ministerky, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctení hostia,

    miesto úvodu mi dovoľte konštatovať, že vysoké školy v Slovenskej republike sú vrcholné výchovnovzdelávacie, vedecké, kultúrne a umelecké ustanovizne slovenského národa. Zabezpečujú primeranú vzdelanostnú úroveň spoločnosti, ktorá je jednou z najzákladnejších podmienok prosperity nášho štátu a na splnenie požiadaviek kladených na nás, na našej ceste do integrovanej mnohonárodnej a mnohokultúrnej Európy. Toto postavenie vysokých škôl deklarované v legislatívach všetkých vyspelých európskych a zámorských štátov a v memorandách všetkých medzinárodných nevládnych organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, je polemizované v kapitole 4.3 Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na krátkosť času nebudem sa zaoberať jednotlivými staťami, ktoré sa týkajú vysokých škôl a vedy, vzhľadom na to, že i táto časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je podľa mňa nedostatočne konkrétna, a preto mi dovoľte, aby som svoje názory a svoje požiadavky definoval v návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tohoto znenia:

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky,

    - aby definovala vysoké školy ako vedecké inštitúcie, ktoré sú súčasťou vedeckovýskumnej základne Slovenskej republiky,

    - začleniť vysoké školy pod orgán štátnej správy koordinujúci rozvoj vysokoškolskej vzdelávacej sústavy a vedy Slovenskej republiky,

    - definovať štátne priority v rozvoji základného, teda strategického a aplikovaného, čiže ekonomického výskumu a riešiť hroziacu nezamestnanosť 36 tisíc zamestnancov vo výskumných a vedeckých inštitúciách rezortov v dôsledku postupujúcej privatizácie hospodárstva v Slovenskej republike,

    - vrátiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona o vysokých školách v tej forme, v ktorej ju v spolupráci so štátnou správou pripravili orgány slovenských vysokých škôl,

    - riešiť platové pomery učiteľov a ostatných pracovníkov vysokých škôl, zdravotníckych pracovníkov v návrhu definitívneho rozpočtu na rok 1995 podľa návrhu Konferencie rektorov slovenských vysokých škôl,

    - koordinovať reformu slovenského vysokého školstva v súvislosti s odporúčaniami Evaluačnej komisie OBSE Rady Európy a UNESCO v súvislosti s odporúčaniami na reprofilizáciu absolventov, v súvislosti s požiadavkami meniaceho sa trhu práce, a to národného i medzinárodného,

    - ďalej financovať vysoké školy tak, aby sa umožnilo študovať stúpajúcemu počtu študentov, aby v časovom horizonte vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie mohlo na slovenských vysokých školách študovať 25 až 30 % absolventov stredoškolského štúdia.

    Vážené dámy a páni, som veľmi rád, že pri tomto mojom príspevku je prítomný premiér pán Mečiar, s ktorým sme už tieto požiadavky vysokých škôl alebo návrhy konzultovali niekoľkokrát od roku 1992 a verím, že podporí túto požiadavku akademickej obce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, hovorili ste 4 minúty 45 sekúnd, čiže 5 minút. Ešte je ďalej možnosť pre pána Černáka, 5 minút.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    poslanci Demokratickej únie a profesné teamy Demokratickej únie veľmi pozorne naštudovali programové vyhlásenie vlády. Prakticky každý náš poslanec mal pripravené konkrétne vystúpenie, ale vzhľadom na krátkosť času mi dovoľte vymenovať len tie najdôležitejšie, ktoré moji kolegovia ešte nemenovali.

    Podľa nášho názoru je potrebné ponechať kompetencie v oblasti územného plánu a stavebného poriadku na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky. Je potrebné stanoviť konkrétny termín začatia druhého kola kupónovej privatizácie s objemom majetku minimálne 65 mld korún. Podľa nášho názoru nie je potrebné vytvárať ministerstvo výstavby, ale rozdeliť ministerstvo hospodárstva na dve - ministerstvo hospodárstva a ministerstvo priemyslu, obchodu a cestovného ruchu, čím sa vytvorí predpoklad pre realizáciu úloh v oblasti exportu a cestovného ruchu, ktorému, mimochodom, sú v programovom vyhlásení venované tri vety. Nie je potrebné vytvárať novú finančnú inštitúciu pre podporu malého a stredného podnikania, ale využiť existujúcu, napríklad Záručnú banku alebo pripravovanú Banku Slovakia.

    Za osobitne závažnú považujeme zmienku o tom, že na obce a mestá sa odovzdajú vodovodné siete. Je to danajský dar, ak im k tomu nedáme aj prostriedky na dotácie pre ich opravu a údržbu, hoci pán Kozlík vo výbore povedal, že toto odovzdávanie bude sprevádzané aj s príslušným nehnuteľným a hnuteľným majetkom z Vodární a kanalizácií. Bol by som rád, keby to v záverečnom slove potvrdil.

    Dámy a páni, vo výboroch naši poslanci podávali jednotlivé návrhy aj v časti Národná rada žiada Slovenskú republiku. Dovoľte mi, aby som zacitoval body, ktoré máme v spoločnej správe v časti B:

    Odporúčame, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala Fond Národného majetku, poslancov koalície a vládu Slovenskej republiky, aby v súlade s predloženým programovým vyhlásením

    - upustila od personálnych a politicky motivovaných čistiek predovšetkým v oblasti štátnej správy a urobila opatrenia na zamedzenie tzv. úderných pätiek,

    - upustila od krokov vedúcich k destabilizácii funkcie prezidenta Slovenskej republiky a k útokom proti osobe terajšieho prezidenta,

    - upustila od protiprávnych a diskriminačných krokov proti opozičným politickým stranám, vrátane krokov pripravovaných proti Demokratickej únii,

    - vytvorila podmienky pre objektívnosť a nestrannosť Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie ako verejnoprávnych inštitúcií, ktoré by mali zrkadliť kultúrnu, názorovú a politickú pluralitu názorov slovenskej spoločnosti,

    - za zvlášť dôležité považujeme, aby až do vydania nálezu Ústavným súdom Slovenskej republiky vláda zachovala súčasný stav, teda vláda a Fond národného majetku, t. j. nemenila vlastnícke vzťahy u tých subjektov, ktorých privatizácia bola zrušená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý skupina poslancov pokladá za protiústavný a dala podnet na Ústavný súd.

    Dámy a páni, už som citoval, čo povedal pán Mečiar 11. marca vo vzťahu k členom predchádzajúcej vlády. Citujem len poslednú vetu: "Nie je veľa takých politikov, ktorí sú ochotní dať všetko. Rozhodnite akokoľvek, som hrdý na to, že som mohol s nimi robiť. Sú to statoční ľudia. Ak by som zostavoval novú vládu v budúcnosti, drvivá väčšina z nich tam bude." Preto sa pýtam, kde sú tí statoční? Prečo na piatich rezortoch, ktoré obsadili kandidáti HZDS, začínajú znovu noví ľudia, keď tí predchádzajúci boli neopakovateľní a mohli zachovať vami proklamovanú kontinuitu? Môj osobný názor je, že v minulosti ste skutočne mali šťastnejšiu ruku a že vaša predchádzajúca vláda bola kvalitnejšia. Vzhľadom na to, že minimálne u tých členov novej vlády, ktorých dlhý čas osobne poznám, nemám záruku, že ich profesionalita postačuje na funkcie, ktoré zastávajú, nemôžem hlasovať za programové vyhlásenie vlády, ktoré je spojené s vyslovením dôvery vláde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hovorili ste 4 minúty 30 sekúnd. Ďalší vystúpia páni poslanci z KDH. Ako prvý by mal vystúpiť pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia zareagoval na vystúpenie podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka, nakoľko jeho vystúpenie bolo nielen veľmi všeobecné, ale bolo nebezpečne demagogické. Ten zoznam osôb zodpovedných podľa neho za transformáciu spoločnosti nebol úplný. Chcem mu pripomenúť, že reformu spoločnosti začal na jeseň roku 1990 pán Mečiar a za 61 mesiacov od novembra 1989 bol pán Mečiar premiérom 31 mesiacov. A nakoniec, vy, pán Ľupták, ste ešte ani neboli vo vláde, keď ste 60 miliónov prešustrovali v referende.

    Dovoľte však, aby som sa vrátil k programovému vyhláseniu. Ono sa dobre číta aj počúva, ťažšie to bude s jeho realizáciou nielen preto, že niektoré zámery sú nepodložené, akým spôsobom ich chce vláda dosiahnuť, nehovoriac o tom, že sú tiež v rozpore s reálnymi krokmi, ktoré vláda už podnikla alebo podniká. A úplne najťažšie to bude najmä preto, že niektoré časti programového vyhlásenia sú v rozpore, alebo sa navzájom vylučujú. Dovoľte jeden príklad.

    V tretej časti Sociálne vzťahy sa konštatuje - citujem: "Počas svojho pôsobenia bude vláda garantovať dosiahnuté nároky občanov v dôchodkovom zabezpečení, vrátane dôchodkového veku, vyrovnanie životnej úrovne dôchodcov s ostatnými skupinami občanov." Koniec citátu. V našich podmienkach, v podmienkach Slovenskej republiky pri demografickom vývoji, kde každým rokom rastie počet občanov v dôchodkovom, postproduktívnom veku a znižuje sa počet produktívnych, je možné tento cieľ dosiahnuť jediným spôsobom, že sa bude zvyšovať prispievanie poistencov, zamestnávateľov, štátu, alebo inými slovami produktívneho obyvateľstva do Fondu dôchodkového poistenia na neproduktívnych občanov. Keďže ale v druhej časti programového vyhlásenia Stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja sa píše, že vláda nebude zvyšovať daňové zaťaženie a dokonca postupne ho bude znižovať, ide o zjavný rozpor lebo inými slovami obidva prísľuby v programovom vyhlásení sú nezmyslom. Svoje tvrdenie opieram o výsledky analýzy finančnej situácie sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike. Z nej vyplýva, že pri našom nepriaznivom demografickom vývoji bude u nás v roku 2010 o 13 % dôchodcov viac, t.j. 1 300 tisíc obyvateľov, ale príjmy v dôchodkovom fonde budú o 26 % nižšie ako výdavky na dôchodky, a to bez uvažovania vyrovnávania životnej úrovne dôchodcov s ostatnými skupinami obyvateľov.

    Chcem sa preto spýtať vlády, akým spôsobom chce dosiahnuť sľúbené garantovanie nárokov dôchodcov a vyrovnanie ich životnej úrovne s ostatnými občanmi. Odpoveď - oživením ekonomiky, ktorú som dostal vo výbore pre rozpočet, financie a menu od pána podpredsedu Kalmana, považujem za všeobecnú a nič nehovoriacu. Pán podpredseda Kozlík vyslovil presvedčenie, že sa v rozprave na pléne k nemu iste vyjadrí pani ministerka Keltošová.

    V časti programového vyhlásenia Sociálne vzťahy je veľa zámerov a predsavzatí vlády, ktoré nie sú ničím novým, lebo už dávno existujú či už v parlamente, alebo na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Spomeniem niektoré. Citujem: "Pripravíme základy doplnkových poistných systémov." Pripomínam, že zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, paragrafové znenie je v Národnej rade od novembra minulého roka, treba ho len prideliť výborom na prerokovanie. Na inom mieste - citujem: "Pripravíme novú koncepciu zamestnanosti". Zásady zákona boli v decembri 1994 na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ďalej sa píše - citujem: "Vláda pripraví novelu platného Zákonníka práce". Aj tá je v Národnej rade od novembra 1994. V programovom vyhlásení som sa však dozvedel, prečo si ju terajšia vláda neosvojila. Citujem: "Vláda pripraví novú novelu Zákonníka práce, v rámci ktorej zvýši právomoci odborových orgánov a organizácií pri ich participácii na činnosti podnikov".

    V tejto oblasti, v oblasti reformy pracovných vzťahov, je programové vyhlásenie nevyvážené, nič nehovoriace o účasti a participácii zamestnancov na činnosti podnikov tam, kde napríklad neexistujú odbory. Pripomínam zároveň, že i zásady nového Zákonníka práce sú rovnako vypracované na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Dámy a páni, vážení kolegovia,

    na záver by som rád "vybojoval" niečo nielen pre tých, ktorí na mítingoch HZDS pred voľbami dostali prísľub, že sa bude ženám pri starostlivosti o dieťa zaratúvať päť rokov do zápočtu odpracovaných rokov na dôchodok. Keďže sa mi táto myšlienka veľmi páči a v programovom vyhlásení som ju nenašiel, navrhujem prijať uznesenie, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť návrh novely zákona o sociálnom zabezpečení, ktorého obsahom bude zvýšenie náhradnej doby pre zápočet rokov u žien, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov.

    Predseda vlády pán Mečiar včera opätovne zdôraznil, že vláda si považuje za povinnosť stabilizovať rodiny a vytvárať podmienky pre zabezpečenie výchovy detí. Účinok takéhoto opatrenia nemusím zdôvodňovať. Verím, že sa pozitívne prejaví vo všetkých oblastiach nášho života.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, hovorili ste 6 minút a 40 sekúnd, takže 7 minút.

    Pán Mikolášik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení pán predseda vlády, vážená vláda, milé kolegyne, kolegovia,

    programové vyhlásenie vlády si ambiciózne kladie za cieľ vyriešiť mnohé otázky ekonomiky, mravnej obrody, ale aj zdravotníctva a sociálnych vecí. Ako člen výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci považujem za veľmi dôležité poukázať na dôležitú a alarmujúcu skutočnosť. Vláda Vladimíra Mečiara totiž zrušila vládny výbor pre zdravotne postihnutých občanov v Slovenskej republike. Vládny výbor pre zdravotne postihnutých občanov bol doteraz podriadený podpredsedovi vlády a jeho členmi boli zástupcovia všetkých rezortov, ktorých sa život hendikepovaných spoluobčanov priamo dotýka. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v našej spoločnosti je okolo 500 tisíc až 600 tisíc zdravotne postihnutých spoluobčanov, čo predstavuje viac ako 10 % populácie. Vláda sa odvoláva na cyrilometodské tradície, na ktorých mieni stavať a o tieto tradície sa aj programovo opierať. Táto odvolávka vlády však vyznieva len málo presvedčivo a prázdno. Svätý Cyril a svätý Metod v prvom rade hlásali dobrú správu, evanjelium, kde základným leitmotívom je pomoc slabým a chorým.

    Áno, je treba pomáhať slabým a chorým, zdravotne postihnutým. Prečo potom vláda Vladimíra Mečiara začína tým, že obratom ruky zrušila vládny výbor pre zdravotne postihnutých spoluobčanov? V čase, keď v spoločnosti sa venuje viac pozornosti ochrane zvierat, keď sme dojatí osudom chorých a opustených zvierat, o koľko viac je žiadúce dbať o chorých a vládou opustených ľudí. Veľmi nepresvedčivo vyznieva doterajšie vysvetlenie vlády, že otázka zdravotne postihnutých sa bude riešiť pri ministerstve pani ministerky Oľgy Keltošovej. Toto ministerstvo pri najlepšej vôli a možnostiach ministerstva a napriek nevšedným a známym schopnostiam pani ministerky nie je a nebude schopné prinútiť z rezortného výboru napríklad ministerstvo dopravy a spojov, aby vykonalo účinné opatrenia, ministerstvo financií, priemyslu, školstva, zdravotníctva, ministerstvo hospodárstva atď., atď.

    Neobstojí vonkoncom odôvodnenie, že problematika zdravotne postihnutých vlastne stojí a padá s prideľovaním grantov pre jednotlivé spoločnosti hendikepovaných. Chcem veriť, že vláda prehodnotí tento svoj nekoncepčný a nesystémový krok.

    Zdravotne postihnutí občania by zrejme mali pouvažovať, či by svoje práva neobhájili účinnejšie tak, ako je tomu napríklad v Dánsku, že budú mať štatút menšiny a ako pre menšiny i pre zdravotne postihnutých občanov potom vláda bude musieť venovať toľko pozornosti, akú si zaslúžia v modernej európskej krajine.

    Som hlboko presvedčený, že terajšia vláda bude hľadať optimálnejšie riešenie a vráti výboru pre zdravotne postihnutých jeho nezastupiteľné miesto a faktickú účinnosť. KDH bude starostlivo sledovať výsledky úsilia tejto vlády pre zdravotne postihnutých občanov. Budeme sa tešiť, skutočne, budeme sa tešiť každému dobrému počinu, ale budeme aj kritizovať nedostatky, ktoré by ukazovali na rozpor medzi vládnymi deklaráciami a holou skutočnosťou. Nech aj občania posúdia fakty, nech porovnávajú predvolebné sľuby vlády, vládny program so skutočnými výsledkami podľa známeho "strom je potrebné posudzovať podľa ovocia".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, hovorili ste 3 minúty 35 sekúnd. Prosím, pán poslanec Figeľ, máte 4 minúty.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda, ctení hostia,

    oprávnene sa zvykne hovoriť, že zahraničná politika by mala byť oblasťou najširšieho konsenzu medzi politickými silami, mala by odrážať záujem štátu, ktorý je prienikom ich partikulárnych pohľadov a názorov na nás a svet okolo nás. Jednoznačne oceňujeme kontinuitu smerovania zahraničnej politiky Slovenska a jej ďalšieho zbližovania s európskymi a transatlantickými štruktúrami. Toto úsilie naozaj vytvára podmienky na blízkosť názorov parlamentných strán na zahraničnú politiku. V záujme dôveryhodnosti smerovania programu vlády však musí skončiť spochybňovanie významu nášho členstva v Rade Európy, zrovnávanie súčasného Bruselu s bývalou Moskvou, oplakávanie Varšavskej zmluvy a podobne, pretože ak by to malo takto pokračovať, poškodíme sami kredibilitu svojho programu - myslím Slovenska.

    Pasážou osobitnej dôležitosti v programovom vyhlásení je náš vzťah k Európskej únii. Z hľadiska našich plánov je oveľa dôležitejšie dokedy chceme podať prihlášku do únie, než hovoriť len o jej vypracovaní do 30. júna. Nemožno súhlasiť s vyjadrením ministra Juraja Schenka na zasadnutí zahraničného výboru, že je tento termín uvedený preto - citujem - "aby sme čosi kdesi mali, aby sa to celkom nestratilo do neurčita". Proces integrácie do únie je veľmi rozsiahly, náročný a ovplyvní všetky stránky spoločenského života na Slovensku. V programovom vyhlásení nám preto chýba čo i len minimálna predstava o inštitucionálnom rámci pre zabezpečenie procesu integrácie. Preto plne podporíme uznesenie zahraničného výboru, ktoré žiada o predložiť do Národnej rady návrh tohto inštitucionálneho rámca spolu s textom prihlášky.

    Vláda chce v zahranično-politických rámcoch konzultovať prednostne kroky s Európskou úniou. Ak to máme brať vážne, potom si nešliapne po jazyku tým, že budeme spochybňovať význam a opodstatnenie demaršu Európskej únie, ktorý reagoval na dianie v Slovenskej republike počas a po pamätnej veľkej novembrovej parlamentnej noci. To nie je forma bežnej komunikácie medzi štátmi, ako hovoril predseda nášho parlamentu. To nie je forma priateľského listu, ako to vnímal predseda vlády. Dvanásť štátov západnej Európy sa podujalo na spoločné vyjadrenie znepokojenia doteraz len v prípade Srbska, Slovenska a dvakrát Ruska.

    V nesmierne zdvorilostnej a zdržanlivej diplomatickej reči vyjadrenie obáv znamená hlboký nesúhlas. Demarš, ktorý Slovensko dostalo, je oveľa viac výstrahou alebo pokarhaním, ale nesporne je aj pomocou. Pomocou asi v takom zmysle, ako keď riaditeľ školy pri predbežnom hodnotení pošle študentovi pokarhanie či napomenutie, že jeho študijné výsledky sú neuspokojivé a ak sa nezlepší, ohrozí tým svoje pripustenie k maturite. Je to pomoc? Je. Myslí to škola so študentom dobre? Zaiste áno. V takom zmysle chce Európska únia pomôcť Slovensku. Študent, ak je rozumný, zlepší sa, ak nie, bude sa vyhovárať na nepochopenie, nedocenenie a nezoberie varovanie vážne. Zachovajme sa ako rozumný a zodpovedný študent.

    Vrelo teda vítam tento záväzok vlády "prednostne konzultovať s Európskou úniou zásadné kroky". Avšak hneď čerstvo bol spochybnený tým, že napriek demaršu boli kroky súvisiace s novelami privatizačných zákonov v parlamente koalíciou znovu potvrdené a opatrenia v oblasti ovládnutia verejných elektronických médií ďalej rozvinuté.

    Oceňujeme ďalej zaradenie Českej republiky na primárne miesto medzi bilaterálnymi vzťahmi.

  • Hovorí sa to v programovom vyhlásení. Vzhľadom na naše historické väzby je Česká republika naším najbližším prirodzeným partnerom. Pred istým časom bývalý minister za HZDS pán Hofbauer nazval Českú republiku "análnym otvorom Európy". Som veľmi rád, že pán Hofbauer sa už nepodieľa na programe tejto vlády ako minister. "Vo vzťahu k Poľskej republike sa bude vláda podobne usilovať o zvýšenie vzájomnej obchodnej výmeny a hospodárskej spolupráce." Príklad posledného odsabotovania návštevy prezidenta však bol pravým opakom toho ešte v minulom období.

  • Pán poslanec, ľutujem, je mi ľúto, uplynulo 15 minút. Ďakujem pekne.

  • Záverečné stanovisko. Klub poslancov ...

  • Ďakujem pekne. Tak sme sa dohodli, že nebudeme pokračovať.

  • Chcel by som vyjadriť, že podporíme všetko pozitívne v zahraničnom smerovaní Slovenska.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, tak sme sa dohodli. Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpia poslanci za Spoločnú voľbu. Prvý by mal vystúpiť pán poslanec Weiss.

  • Dámy a páni,

    na úvod by som chcel povedať, že SDĽ si nepredstavuje opozičnú politiku tak, ako to včera predviedli pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Langoš, ale zároveň si dovolím povedať niečo aj na adresu reakcií na ich vystúpenia. Škoda, že niektorí z pánov poslancov takto smelo a principiálne nehovorili už v roku 1990.

    Poslanci Strany demokratickej ľavice prišli do parlamentu vecne diskutovať k významnému dokumentu, ktorým je programové vyhlásenie vlády, a nie vybíjať sa vo faktických poznámkach. Rešpektujeme výsledky demokratických volieb a vládu, ktorá z nich vzišla. Programové vyhlásenie pokladáme za spoločný názor vládnúcich koaličných strán na ciele a metódy vládnutia. Ako opozičná strana budeme podporovať tie ciele a prostriedky na ich dosahovanie formulované v programovom vyhlásení, ktoré sú v súlade s naším ľavicovým programovým a hodnotovým zameraním a s našimi objektívnymi odbornými poznatkami o stave spoločnosti, o potrebách jej modernizácie a dosahovania prosperity a sociálnej spravodlivosti. Naším cieľom v opozícii nie je deštrukcia vládnej moci, ale jej kontrola a odborná oponentúra a, samozrejme, presadzovanie našich programových cieľov a záujmov našich voličov.

    Veľký dôraz budeme klásť na dodržiavanie pravidiel a rešpektovanie ducha demokracie a v súlade s naším volebným programom aj na stabilitu ústavného systému. Podľa toho budeme hodnotiť aj konkrétne kroky vlády.

    SDĽ víta niektoré jednoznačné formulácie v programovom vyhlásení. Na prvom mieste by som spomenul prihlásenie sa ku kontinuite smerovania zahraničnej politiky. Je dobré, že vláda za prioritu pokladá cieľavedomé približovanie sa k Európskej únii. Takéto úsilie je plne v súlade s programom Strany demokratickej ľavice a budeme ho podporovať s využitím všetkých stykov a väzieb, ktoré máme v zahraničí. Angažovanosť v tejto veci pokladáme za službu Slovensku, za pomoc vytváraniu predpokladov, aby sa naša vlasť jednoznačne zaradila do hlavného civilizačného prúdu, a nie za politickú pomoc niektorej z vládnúcich strán. V súvislosti s naším smerovaním do Európskej únie by som rád počul odpoveď, kedy v súlade s požiadavkami Združenia miest a obcí Slovenska vláda vytvorí predpoklady pre ratifikáciu Európskej charty miestnych samospráv a v súlade s požiadavkami odborov pre ratifikáciu Európskej sociálnej charty.

    Dámy a páni, k európskej kultúre patrí aj sekulárny štát. Právne riešenia vzťahov cirkví a štátu sú rôzne, ale v krajinách Európskej únie akceptujú klasickú tézu o odluke cirkví od štátu. Moderný štát je sekulárny, ale garantuje cirkvám samostatnosť a účasť na duchovnom živote spoločnosti. Odluka cirkví od štátu teda nie je a nemôže byť negatívna. Ide len o to, aby cirkvi boli mimo bezprostredného politického boja a aby politické strany medzi sebou nebojovali o cirkvi a o vplyv na cirkvi, ako sme toho aj my boli svedkom včera večer. Po prijatí zákona o reštitúcii cirkevných majetkov sa začali vytvárať ekonomické predpoklady pre toto moderné riešenie. Dozrel čas vypracovať a prijať základný zákon o vzťahu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o zmluvnom zabezpečení novej kvality medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o rozvoji vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na zmluvnom základe. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že v demokratickom štáte musia byť všetky cirkvi a náboženské spoločnosti rovnoprávne pred zákonom. Zmluvná dohoda musí byť podpísaná predstaviteľmi všetkých cirkví a náboženských spoločností. V základnom zákone musí byť upravený aj ďalší postup a proces odluky cirkví od štátu práve preto, aby cirkvi nemohli byť ani predmetom ani subjektom politického boja, aby sa nemohli už nikdy zopakovať neblahé historické skúsenosti z násilnej ateizácie spoločnosti, alebo naopak z klerikalizácie politického a duchovného života. Predpokladané prechodné obdobie postupnej odluky cirkví od štátu 3 až 5 rokov sa ukazuje ako nie celkom reálne. Tento proces bude potrebné rozpracovať zrejme na dlhšie obdobie, pričom jednotlivé otázky sa musia riešiť postupne, veľmi citlivo, v závislosti od ekonomických možností cirkví, ako aj Slovenskej republiky. Zohľadniť treba nielen záujmy najväčšej cirkvi, rímsko-katolíckej, ale aj špecifické požiadavky protestantských cirkví, ostatných menšinových cirkví, ale najmä ešte stále komplikované vzťahy grécko-katolíckej a pravoslávnej cirkvi.

    Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde Slovenskej republiky vypracovať a prijať základný zákon o vzťahu medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami, v ktorom bude obsiahnutá nielen úprava vzájomných vzťahov pri rovnoprávnosti všetkých štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností, ale aj presne vymedzený postupný proces odluky. Tento základný dokument podpísať s vedeniami všetkých cirkví a náboženských spoločností.

    Ďalej by som, dámy a páni, chcel oceniť podporu, ktorú vláda sľubuje rozvoju poľnohospodárskeho družstevníctva. Budeme napomáhať úsiliam o prepojenie poľnohospodárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom. V súlade s programom našej strany je aj zámer upustiť od predaja štátnej poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Očakávame, že vláda nájde dostatok zdrojov v štátnom rozpočte už na rok 1995, aby sa zámery pôdohospodárskej politiky mohli naplniť.

    Analýzu, o ktorú sa programové vyhlásenie opiera, nepokladám v niektorých oblastiach za dostatočne hlbokú. Odkazy na hospodárske štatistiky tu nestačia. Naša spoločnosť je v zložitej situácii, je polarizovaná nielen politicky, vo vzťahu k spôsobu vykonávania moci a v chápaní demokracie, ale aj kultúrne a najmä sociálne. Zdravotný stav našej populácie patrí k najhorším v Európe. Samostatným a veľmi ťaživým problémom je sociálna a vzdelanostná situácia rómskeho obyvateľstva. Stále viac sa rozmáha organizovaná zločinnosť. Týmto mimoriadne komplikovaným problémom vláda, žiaľ, nevenuje dostatočnú pozornosť.

    Úlohu zmierniť miestami až priepastnú sociálnu nerovnosť nepodloženú prácou, výkonmi a schopnosťami si vláda nekladie. Úplne chýba jasná predstava ako za 4 roky dosiahnuť pozitívny zvrat v zdravotnom stave slovenského obyvateľstva. Fungovanie zdravotníctva ako činiteľa tu pôsobí, dámy a páni, len asi z 20 %. Ostatok je vec výživy, ktorá sa v dôsledku zbedačovania širokých vrstiev obyvateľstva výrazne zhoršila, vec spôsobu života, pracovných podmienok atď. Sú preto potrebné rýchle a účinné štátne a verejné programy na podporu zdravia. Podobne treba dať čo najskôr jasnú predstavu o riešení rómskeho problému.

    Preto si dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti s odporúčaním výboru pre obranu a bezpečnosť rozpracovala programové vyhlásenie do konkrétnych a termínovaných úloh na rok 1995, predložila Národnej rade konkrétne kroky, zamerané na boj s organizovaným zločinom, na riešenie rómskeho problému, na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.

    Hoci demokratický vývoj v Slovenskej republike je nerovnomerný a nepriaznivý, vláda tento problém obchádza a neprekladá žiadnu populačnú politiku ani ucelenú rodinnú politiku. Chcem preto vládu poprosiť, aby tieto predstavy predložila Národnej rade Slovenskej republiky ešte v roku 1995. Veď mladé rodiny s malými deťmi sú vari najohrozenejšou sociálnou skupinou v našej spoločnosti.

    Dámy a páni, v programovom vyhlásení sa hovorí o potrebe spoluzodpovednosti všetkých parlamentných subjektov. Nebolo by dobré tieto vyhlásenia naplniť napríklad takým konkrétnym činom, akým by bolo zvolenie predstaviteľa opozície za podpredsedu parlamentu? Prejavom spoluzodpovednosti boli aj vecné, odborne, nie politicky motivované návrhy na uznesenie Národnej rady k programovému vyhláseniu. Takéto uznesenia formulovali na zasadnutí výboru poslanci za Stranu demokratickej ľavice pani Schmögnerová a pán Košnár. Všetky návrhy boli odmietnuté. Dnes sme si museli skrátiť starostlivo pripravené vystúpenia. Ako je to, prosím, v súlade s vyjadrením programového vyhlásenia, že vláda bude akceptovať názory opozície prospešné pre spoločnosť. Aj nám predsa záleží na Slovensku a máme odborne podložené návrhy.

    V programovom vyhlásení sa píše, že vláda odsudzuje všetky prejavy netolerancie. Chcem to chápať ako záväzok členov vlády, že inak zmýšľajúcich nositeľov opozičných názorov nebudú jej predstavitelia označovať za zradcov či janičiarov a nebudú pri každom názore, ktorý sa im nepáči, volať po prijatí zákona na ochranu republiky. Nezamieňajme si, priatelia, lojalitu voči Slovenskej republike s lojalitou voči momentálne vládnúcim stranám a ich politikom. V duchu tolerancie treba rešpektovať tak názor opozície, ako aj názor vlády.

  • Ďakujem. Na viacerých miestach, dámy a páni, sa hovorí o potrebe politickej stability. Slovensko skutočne potrebuje politickú stabilitu. Politickú stabilitu však nemožno nadlho dosiahnuť administratívnymi metódami, prijatím niektorých zákonov, účelovými zmenami ústavy, alebo dokonca vyšetrovacími komisiami. Politická stabilita vyžaduje predovšetkým demokratický, kultúrny a vecne správny spôsob vládnutia. Vládnúce strany majú v parlamente pohodlnú väčšinu 83 poslancov. Udržanie tejto väčšiny, to je vec vzájomných vzťahov koaličných strán, ich schopnosti rešpektovať vzájomné dohody, nepohádať sa napríklad kvôli privatizácii a aspoň občas sa dohodnúť s opozíciou. A najmä účinne, odborne a demokraticky vládnuť aj tým, ktorí vládnúce strany nevolili, seriózne splniť ciele stanovené v programovom vyhlásení a sľuby dané vo volebnej kampani. Ak to vládnúce strany dokážu urobiť, o štyri roky môžu vyhrať voľby, a nám, opozícii, potom neostane nič iné iba im zatlieskať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hovorili ste 11 minúť a 25 sekúnd, takže ostali 4 minúty pre pána poslanca Pokorného.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    v Ústave Slovenskej republiky zakotvené právo na priaznivé životné prostredie a povinnosť chrániť ho je i zásluhou poslancov Strany zelených na Slovensku ešte z roku 1991, keď sme boli spoluautormi návrhu čistej Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnene sme teda očakávali, že jednou z priorít programového vyhlásenia a základnou stratégiou hospodárskeho rozvoja bude nastolenie trvalo udržovateľného rozvoja, čiže takého napredovania Slovenska, ktoré uspokojí naše potreby, ale nebude na úkor tých, čo prídu po nás. Preto hodnotím pozitívne, že programové vyhlásenie obsahuje samostatnú kapitolu životného prostredia.

    Určitým náznakom postupného odklonu od priority ekológie je vytratenie sa slova ekologický hneď v úvode programového vyhlásenia, v odseku 4, kde sa sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika - článok 55 ústavy - nahradila pojmom sociálno-trhovým ekonomickým priestorom. V druhej časti - stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja by mala zarezonovať základná stratégia, o ktorej som hovoril. V rovnakej časti - body 2 a 3 - priemysel, obchod, cestovný ruch, strana 24, je viacero progresívnych zámerov, ktoré sú totožné s programom Strany zelených na Slovensku. Nie som si ale istý, že 148 poslancov tohto parlamentu a vláda Slovenskej republiky je vnútorne presvedčených, že len jadrová energetika, výstavba Mochoviec, nám zabezpečí dostatok lacnej energie. Z počtu 150 som odpočítal seba a kolegu Juriša.

    Ak sa v programovom vyhlásení hovorí o aktualizácii energetickej koncepcie do roku 2005, to je pozitívum, a v súčasnosti prebieha verejná diskusia občanov k projektu Mochovce, nerozhodujme politicky. Strana zelených na Slovensku považuje presadzovanú alternatívu dokončenia prvého a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a prijatie podmienok zahraničných investorov za ekonomicky nevýhodné pre Slovensko. Podľa týchto podmienok bude Slovensko po dokončení dvoch blokov splácať pôžičku na dostavbu exportom energie tri roky 200 MW, ďalšie roky po 30 MW - tu si myslím, že ide o preklep v predkladanej štúdii, ale citujem to z materiálu, ktorý je k dispozícii verejnosti, je to fáza 2, strana 48 - z celkového hrubého výkonu 880 MW. A teraz dobre počúvajte - za cenu 11,2 haliera za kWh. Občan už dnes platí za kWh desaťkrát viac. Opäť je to citát z oficiálneho materiálu, ktorý je k dispozícii verejnosti, aby nás niekto nemohol upodozrievať.

    Zároveň ďalšou podmienkou je, že Slovensko musí odstaviť dva bloky elektrárne V1 Bohunice, čiže v konečnom dôsledku budeme disponovať menšími zdrojmi energie, ako keby sa táto akcia nerealizovala. Opäť na to ukazuje táto štúdia, kde sa tiež konštatuje, že ak export energie začne 1. 1. 1997, stálo by za to vybudovať 4 nové špičkové plynové turbíny, ktoré by boli schopné pokryť toto zaťaženie.

  • Ďalej vo výbore pre životné prostredie sme jednomyseľne prijali uznesenie - odovzdám ho písomne, ktoré vyjadruje nesúhlas s presunom kompetencií na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na plánované ministerstvo výstavby. Nie je to nad rámec programového vyhlásenia, ide o to, že ak uvedený návrh prijmeme v programovom vyhlásení, pripravíme pôdu pre kompetenčný zákon, ktorý by oklieštil kompetencie rezortu životného prostredia.

  • Ďakujem. Pán poslanec, uplynul váš čas, je mi ľúto. Vystúpia poslanci HZDS. Ako prvý by mal vystúpiť pán poslanec Delinga za Roľnícku stranu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení prítomní,

    chcem konštruktívne podporiť za poslancov koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľníckej strany Slovenska Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v tom, že dáva pre poľnohospodárstvo bez rozdielu výrobných štruktúr prioritu. A na rozdiel od pána poslanca Farkasa si nemyslím, že vláda má meniť výrobné štruktúry poľnohospodárstva. Výrobné štruktúry musia meniť tí, čo chcú v poľnohospodárstve podnikať a majú odborne na to. Ale rešpektovaním koncepcie agrárnej politiky z roku 1993, tak ako vláda stanovila do svojho programového vyhlásenia, sa utvára ekonomický a sociálny priestor a dávajú podmienky na takéto podnikanie.

    Dávam ďalej konštruktívnu podporu pre to a plne súhlasím s tým, že občania musia na potraviny vynakladať v našom štáte menej ako 38 %, lebo v USA je to okolo 13 %, v Holandsku 17 %, a pritom, keď si porovnáme spotrebu na alkohol v týchto vyspelých krajinách a u nás, sú to dvoj až trojnásobné rozdiely. Samozrejme, kategórie dôchodcov na to u nás doplácajú ešte viac, pretože ich spotreba presahuje až 50 %. Treba dosiahnuť udržaním cenovej hladiny u potravín, zvyšovaním zárobkov u obyvateľstva, teda rozvojovými programami, ale aj zvyšovaním výroby potravín to, aby na to nedoplatilo poľnohospodárstvo, ani občania. Nemyslím si pritom, že by sa k nám potraviny mali vo veľkom množstve naďalej dovážať.

    Dávam konštruktívnu podporu v tom, že vláda bude veľmi jasne a konkrétne komunikovať s Národnou bankou Slovenska a celou bankovou sférou a že sa pripraví osobitný zákon o financovaní poľnohospodárskej produkcie. Dávam podporu tomu, že treba urýchlene prijať v čo najkratšom čase opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť, daňové úniky, ale aj zabezpečenie zvýšenej ochrany občanov a ich majetku.

    Dávam podporu v tom, že poľnohospodárstvo si berie taktiež za svoje zveľaďovať vidiek, regióny a že táto politika je veľmi nutná, aby sa u nás naďalej nevyľudňoval vidiek. Dávam plnú podporu tomu, že poľnohospodárstvo bude stabilizujúcim článkom celej ekonomiky národného hospodárstva a bude výrazne prispievať k hrubému domácemu produktu.

    Nedávam však podporu takým návrhom tých poslancov, ktorí vláde podsúvajú a dopredu predvídajú nesplnenie daných cieľov v programe, ktoré si vláda vytýčila. Pokiaľ tu ide o spomínanie napríklad tých 60 miliónov na referendum a obvinenie pána Ľuptáka, nemyslím si, že to zavinil on, pretože on nerozhodol, kedy referendum bude. A pokiaľ ide o prešustrovanie, myslím si, na margo toho, čo tu bolo povedané, že za včerajšok a dnešok tu niektorí poslanci prešustrovali na úkor dobrých návrhov strašne veľa času.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Hovorili ste 3 minúty a 35 sekúnd.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážené poslankyne, poslanci,

    Programové vyhlásenie vlády týkajúce sa rezortu životného prostredia vychádza zo stratégie štátnej environmentálnej politiky, ktorá bola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky a vládou ešte v roku 1993 a ktorá je stále aktuálna. Ciele, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a ich realizácia zodpovedá vcelku predstavám a je v súlade aj s programami zelených strán Slovenskej republiky, t.j. Slovenskej zelenej alternatívy, ale myslím si, že v podstate aj Strany zelených na Slovensku.

    K programovému vyhláseniu vlády v rámci rezortu životného prostredia neboli vznesené vážnejšie výhrady, dokonca ani vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody aj napriek tomu, že k programu iných rezortov bolo vznesených viacero pripomienok. Tie, ktoré boli vznesené, už tu odzneli.

    V programovom vyhlásení sa hovorí, že vláda bude podporovať zavádzanie nových environmentálne vhodnejších technológií, ako aj využívanie alternatívnych zdrojov energií a pohonných hmôt, výstavbu kanalizácie a čistiarní odpadových vôd s modernými čistiarenskými technológiami. Štátna environmentálna politika sa sústreďuje najmä na odstraňovanie príčin neúnosného znečisťovania životného prostredia. Vytvoria sa podmienky na zavádzanie environmentálneho auditu na zníženie počtu havárií a environmentálnych rizík. Bude sa pokračovať v budovaní komplexného environmentálneho monitorovacieho informačného systému. Podporí sa separovaný zber odpadov a komplex realizácií na využívanie a správne zneškodňovanie odpadov s osobitným zreteľom na rádioaktívny a iný nebezpečný odpad. Bude sa pokračovať v realizácii programov vyplývajúcich z koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky a pre každý okres sa v tomto roku, t.j. v roku 1995, zabezpečí vypracovanie koncepcie starostlivosti o životné prostredie a skvalitnením výkonu štátnej správy sa zabezpečí dotvorenie sústavy environmentálneho práva, ktoré sa bude systematicky zosúlaďovať s environmentálnymi predpismi Európskej únie. Pripravuje sa zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí a bude sa klásť dôraz na dôslednú kontrolu nad dodržiavaním zákonnosti vrátane environmentálnej inšpekcie. Vláda sa taktiež zaväzuje, že bude presadzovať dôležité uplatňovanie najmä ekonomických nástrojov na ochranu a tvorbu životného prostredia.

    Toto je, samozrejme, iba rámcový prehľad toho, čo je obsiahnuté v komplexnom systémovom pohľade na transformáciu našej krajiny a spoločnosti v environmentálnej sfére, ale myslím si, že je dostačujúcim na to, aby z neho bolo zrejmé, že jeho cieľom je priblížiť Slovenskú republiku k štandardom starostlivosti o životné prostredie štátov Európskej únie.

    Námietka opozície, týkajúca sa nielen časti životného prostredia, ale celkove, že programové vyhlásenie vlády je veľmi všeobecné a nerozpracováva určité konkrétne úlohy, naozaj neobstojí. Samozrejme, že na predkladaný program bude nadväzovať podrobné rozpracovanie už konkrétnych úloh v jednotlivých rezortoch.

    Nielen ako predsedníčka Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ale aj ako predsedníčka Slovenskej zelenej alternatívy, za ktorú som vo voľbách kandidovala, za seba a za jej členov vyslovujem plnú podporu programovému vyhláseniu vlády, ktoré v časti týkajúcej sa ochrany a tvorby životného prostredia nadväzuje na stratégiu štátnej environmentálnej politiky. Pevne verím, že Slovensko postupným riešením problémov dosiahne ekologicky trvale udržateľný rozvoj krajiny pri súčasnom raste životnej úrovne jeho obyvateľov.

    Pán predseda, mám ešte chvíľu času?

  • Päť minút? Ďakujem za pozornosť.

  • Takže ďalej vystúpi pán poslanec Andrejčák. Máte šesť minút.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená Národná rada,

    dovoľte mi len stručne reagovať na niektorú kritiku v oblasti prednesenej pánom poslancom Čarnogurským. Nesúhlasím s ocenením tejto časti, že je všeobecná, koncepčne neujasnená a že bojaschopnosť nezníži. Uznávam vás, pán poslanec, ako brilantného právnika, veď aj za hlbokej totality ste mali to šťastie, že ste nerobili veliteľa čaty ako ostatní absolventi vojenských katedier - právnici, ale boli ste na privilegovanom mieste, kam sa ani synkovia generálov a vysokých straníckych funkcionárov nedostali, takže ste celú dobu praxovali v práve. Musím ale povedať, že odpoveď na otázku, či program, ktorý predkladá vláda pána Mečiara, zabezpečuje bojaschopnosť, lepšie posúdia odborníci poznajúci stratégiu a vojenské operačné umenie. Uisťujem vás, že ja o to obavy nemám a hodnotím ho ako dobrý.

    Považujem za správne, že v programovom vyhlásení vlády je položený dôraz aj na základné dokumenty, ktoré budú nakoniec všetky posudzované po ich predložení v Národnej rade. Podstatnou časťou demokratickej civilnej kontroly okrem iného je aj spôsob a formy práce výboru pre obranu a bezpečnosť a na nej sa budeme mať možnosť spolupodieľať.

    Ešte pár poznámok k domobrane. Myslím si, že by sme nemali vyvolávať duchov, veď výbor pre obranu a bezpečnosť má možnosť tvorbu koncepcie ovplyvniť. Ale uisťujem vás, vážená Národná rada, že pri tvorbe koalície sme si dosť podrobne vysvetlili naše predstavy a zjednotili sme sa. Domobrana bude druhom vojska, ktorý bude podriadený náčelníkovi generálneho štábu vlastne podobne, ako je tomu v Nórsku už veľa desaťročí, a nazýva sa práve domobranou.

    Dúfam, že som aspoň čiastočne odstránil obavy pánov poslancov Hrnka a Volfa. Rád by som pomohol odstrániť aj niektoré obavy pána poslanca Duka-Zólyomiho a pána poslanca Rózsu. Slovenská republika, tak ako demokratické Maďarsko a iní deklarujú, že nemajú vonkajšieho nepriateľa. Napriek tomu si budujú útvary, ktoré nazývajú rôznym spôsobom, ale majú jednu a rovnakú úlohu. Až skončíme túto úpravu, vznikne stav, kedy v Slovenskej republike bude jedným z druhov vojska Domobrana, v Maďarskej republike bude Teritoriálne vojsko a v Českej republike sa to isté vojsko bude volať Vojsko územnej obrany. Ich postavenie a úlohy budú veľmi identické, takže vlastne sa budú rozlišovať iba názvom. Ale veď aj skloňovanie v materinskom jazyku majú tieto tri národy rôzne a vôbec nám to nevadí. Nezamýšľame urobiť nič viac, než to, čo napríklad už urobilo Maďarsko, a ako viem, zatiaľ zo Slovenska sa protestný hlas neozval.

    Dovoľte ešte zareagovať na názor pána poslanca Kováča. Upútal ma tým, že navrhuje, aby v priebehu troch mesiacov vláda rýchle vypracovala niektoré koncepcie. Ale pán poslanec, veď vy ste buď ako minister alebo ako podpredseda vlády mali osobnú povinnosť riadiť vypracovanie týchto dokumentov. Dávate vláde tri mesiace a vy ste na to spotrebovali tri roky. Keby tieto dokumenty boli urobené, možno by vláda do troch mesiacov sa k nim vyjadrila alebo urobila to, čo robí v obrannej politike - potvrdila nemennosť a pokračovala v práci. Iba tak ma napadlo, čo keď predsa pán poslanec Kováč považuje túto vládu za dvanásťkrát lepšiu, než tú, ktorá bola na minulých deväť mesiacov. Ej, keby to tak bolo, bolo by nám, Slovákom dobre!

    A ešte ku kritike vlády pánom poslancom Weissom. Škoda, že odišiel. Doslova hovoril, že vláda neakceptovala ich pripomienky k programovému vyhláseniu. Ale veď, prosím vás, vláda o tom nerozhoduje, o tom rozhodujeme my, je to naše právo a povinnosť. Aspoň vidíme, akým spôsobom pristúpil k veci, keď tak pekne demokraticky hovoril o tom, aké máme názory.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Hovorili ste štyri minúty aj necelých dvadsať sekúnd. Takže, veľa vám neostalo, pán poslanec - dve minúty.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážená vláda, vážená Národná rada,

    pripadla mi tá česť, že môžem vystúpiť po dohode klubov ako posledný. Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť, že bola naplnená Ústava Slovenskej republiky a zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o postupe pri predkladaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky.

    Treba konštatovať, že pri príprave programového vyhlásenia sa nepodieľala len vláda a jej jednotlivé rezorty. Do tvorby tohoto vyhlásenia boli zapojené odborové orgány a organizácie, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, vedecké ústavy, poprední predstavitelia spoločenskej politickej, kultúrnej a sociálnej praxe. Programové vyhlásenie ako dokument má svoj štýl, obsah a má svoj význam. Po schválení v Národnej rade a vyslovení dôvery vláde sa programové vyhlásenie stáva základnou normou fungovania rozhodujúceho orgánu výkonnej moci akým je vláda Slovenskej republiky.

    Treba vysloviť potešenie, že debatu v parlamente k tomuto programovému vyhláseniu mohla sledovať aj verejnosť. Pevne verím, že si občania Slovenskej republiky urobili názor o parlamente a o jeho jednotlivých členoch. Len by som chcel povedať na margo opozície: Spomeňte si na rozprávku od Dobšinského o sekere, ktorá visí na rebríku. Mladá gazdiná príde a plače, že sa má narodiť decko. To decko sa narodí, a čo, keď príde pod tú sekeru, tá sekera na dieťa spadne a zabije ho. Nepostupujeme v opozičnej politike podobným strašením? Nevidíme dopredu len duchov? Nevidíme len zlo? Poďme spolu konštruktívne pomôcť tejto vláde, ktorá vyšla zo slobodných demokratických parlamentných volieb. Poďme spolu pomôcť občanom Slovenskej republiky.

    Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že vláda pod vedením Vladimíra Mečiara, aj tento parlament prispejú k tomu, aby z tohoto Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky mal úžitok každý jeden občan Slovenskej republiky. Poďme spolu do toho.

  • Ďakujem. Ostalo vám ešte tridsať sekúnd.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prichádza mi ukončiť rozpravu. Pýtam sa predsedu vlády pána Mečiara, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni poslanci a hostia,

    dovoľte trošku spomínať. V roku 1990 som predstavoval v Národnej rade program vlády po slobodných a demokratických voľbách, ktorý potom ako sme z vlády odišli, bol prijatý a akceptovaný aj novou vládou takmer bez zmien. V roku 1992 som predstavoval program cesty k zvrchovanému Slovensku, k budovaniu štátu, ktorý sme naplnili. Prišla zmena vlády, nová na nás nabrýzgala, ale pokračovala v tom, čo sme vytvorili. Predstavujem tretí program budovania modernej rozvinutej spoločnosti s cieľom priamej integrácie do európskych štruktúr a praktické prípravy krokov na túto integráciu, a znovu sa opakuje atmosféra, ktorá bola pri predchádzajúcich dvoch schvaľovaniach dôvery vlády - atmosféra zavádzania neistoty, strachu, podozrievania, vytvárania strašiaka bez reálnych opodstatnení. Zrejme máme štát, máme novú budovu, ale tie isté tváre majú tie isté zvyky. Mohlo by to skončiť. Ak voľby v roku 1994 skončili výsledkom, ktorý bol jasný a zrejmý, dali príkaz dohodnúť sa. Tento príkaz dali všetkým, čo do volieb išli a majú zastúpenie v Národnej rade. Bola iba jedna axióma - bez Hnutia za demokratické Slovensko žiadna vláda byť nemôže.

    Ponúkli sme dohodu každému, kto sa dohodnúť chcel. Ponúkli sme spoluprácu každému i za cenu, že by bola vláda bez nás, alebo že by bol predseda vlády z inej strany. Ale do vlády ste nechceli a nejaká vláda byť musí. Takže to, v tom rozsahu, ako bola dohoda, ste neakceptovali. Pán Ftáčnik, aj vám. A slušný človek neskáče do reči druhým, a vy sa považujete za slušného človeka. Ste dokonca docentom. Pokiaľ ide o tieto kroky, ponuky boli, ale realizácia ponúk nie. Ale niekto vo vláde byť musí. Nechceli ste sami do vlády, nebudete chcieť túto vládu. Čo chcete? Aká je vlastne predstava o tom, čo sa má u nás diať?

    Pokiaľ ide o vývoj politiky do budúcnosti, priniesol do parlamentu nielen nové tváre, ale súčasne žiada nové pravidlá správania sa politických subjektov voči sebe. Politická kríza, ktorá bola v marci 1994, priniesla štátu politické škody, morálne škody, aj ekonomické škody. Zbytočne mi tu vystupuje bývalý podpredseda vlády, akí boli úspešní. Áno, úspešní, odúčtovávali začatú prácu, ale že na konto toho, že vyčerpali štátne hmotné rezervy, že vyčerpali zdroje Fondu národného majetku, vyčerpali zdroje štátu, dali nerealizovateľné prísľuby do budúcnosti a nezaložili budúce úspechy, o tom sa už nehovorí. Nechcem im to vytýkať, pretože to nie je vina len osôb, ktoré vo vláde boli, ale aj tých, čo ich do vlády dostali. Ak sa majú tieto chyby opakovať, bola by to pre nás všetkých veľká tragédia.

    Spomeniem si ešte na jeden príklad z volebnej kampane, keď prišli za mnou dve mladé ženy a pýtali si prácu. Dostali ju. Pracovali nežistne a mimoriadne obetavo celé volebné obdobie. Potom som im poďakoval a pýtal som sa, prečo to urobili, veď som ich nikdy nevidel a nepoznal. Povedali mi toto: pri vašom odvolávaní zomrel náš otec. Dostal infarkt pri tom, keď videl, čo s vami robia v parlamente. Ako dcéry otca sme považovali za povinnosť dokončiť jeho myšlienku a navrátiť sa tam, kde vás chcel vidieť on. Keby to bol len tento jeden jediný pobabraný život, stálo vám tých deväť mesiacov za to? Bude stáť akákoľvek nestabilita Slovenska za to? Preto skúsme uvažovať v trošku iných reálnych hraniciach.

    Pokiaľ ide o náš vývoj do budúcnosti, je determinovaný nielen výsledkami volieb, ale aj medzinárodným vývojom. Ak sa v roku 1996 majú uskutočniť zásadné rozhodnutia o organizácii európskych štruktúr, ak náš štát vážne myslí, že chce byť účastníkom týchto zmien, aktívny subjekt týchto zmien a začleniť sa, bude mať niekto o nás záujem, ak budeme naďalej navonok prejavovať prvky neznášanlivosti a nestability? Zanesie si niekto do svojho systému nespoľahlivého partnera, s ktorým budú potom starosti? Máme rok na to, aby sme presvedčili Európu, presvedčili seba, že to myslíme vážne a prijímame normy správania politických subjektov obvyklé v týchto štátoch, že prijímame pravidlá, ktoré sú v týchto štátoch samozrejmosťou. Nie je na to veľa času. Je to jeden rok. Možno, že pre hodnotenie necelý, pre rozhodnutia niečo viac ako rok.

    Pokiaľ ide o túto zahranično-politickú orientáciu, treba urobiť veľké množstvo krokov do vnútra i okolo nás. Na prvom mieste v tomto smere považujem za podstatné zlepšenie vzťahov s Maďarskou republikou, pretože stav, ktorý je medzi nami, poškodzuje integračné záujmy obidvoch štátov. Za mimoriadne dôležité považujem, aby sa prebudovala celá zmluvná báza vzťahov s Maďarskom, pretože Slovensko je novým štátom a pretože tie staré boli ešte postavené na princípoch socialistického plánovaného hospodárstva a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a my potrebujeme pomery nové. Potrebujeme dať množstvo pozitívnych signálov medzi Maďarskou republikou a Slovenskom o tom, že naše napätie a nezrovnalosti vo vzájomných vzťahoch sú minulosťou, že si ich vyriešime kultúrne na úrovni štátov strednej Európy, v záujme občanov oboch štátov.

    Práve preto hovorím o tejto objektívnej nutnosti zlepšenia maďarsko-slovenských vzťahov, že ich príčinou a kameňom úrazu by nemala byť maďarská menšina na Slovensku. Jednak preto, že jej práva sú garantované, štandard práv na Slovensku je neobyčajne vysoký, a mala by byť spojovníkom a nie rozdeľovníkom v týchto dvoch medzištátnych vzťahoch. Ak idem do Budapešti budúci týždeň a chcem o tom rokovať s predsedom vlády, parlamentu i pánom prezidentom, a dozvedám sa, že slovenské politické strany občanov maďarskej národnosti idú do Budapešti o niečo skôr, čomu pomôžu? Aby sme uzatvorili veľkú zmluvu? Utvoríte takú cestu, aby dohody boli priechodné a možné v čo najkratšom období? Využijete svoj politický vplyv na to? Ak áno, je to česť pre občanov tohoto štátu i poslancov tohoto parlamentu, česť i pre národnosť, ku ktorej sa hlásite. Ak budete postupovať opačne, poškodíte všetkých trom - obidvom štátom, i menšinám.

    Pokiaľ ide o otázky práv menšín, na Slovensku nebol, nie je národnostný útlak. Panuje jednota práv a povinností, je úcta k občanom všetkých národností. To, čo som tu videl a počul za to obdobie, čo som tu bol, boli skôr náznaky absurdných obrazov. Prosím vás, čo je na tom zlé, ak v niektorých slovenských školách, v niektorých triedach na žiadosť rodičov sa bude vyučovať jazyk maďarský? Čo je na tom zlé? Nemajú Slováci právo tam, kde chcú, učiť sa jazyk maďarský? Veď sa učia anglický, francúzsky, nemecký a považujeme to za súčasť kultúrneho rozvoja. Nikto nehovorí a nebude zatvárať školy s vyučovacím jazykom maďarským. Budú existovať ďalej, ale prečo nerozšíriť takúto vyučovaciu možnosť aj inde, keď existujú dnes len dve alternatívy - buď alebo, buď jazyk slovenský alebo vyučovací jazyk maďarský. Prečo by to na slovenských školách rodičia, ktorí to urobiť chcú, nemohli? To nie je porušovanie práv menšín. To je ochrana práv Slovákov vzdelávať sa a učiť aj iný jazyk, pokiaľ tak chcú.

    Pokiaľ ide o otázky menšinových práv i v ďalších európskych merítkach, dostávame sa do určitého problematického stavu. Neustále sa hovorí o požiadavkách nových politických práv, ale v Európe neexistuje štát bez menšín. Tieto menšiny v Európe majú kodifikované svoje práva a Slovenská republika tento štandard dodržuje. Ak sú pochybnosti o tom, či áno, je ochotná otvoriť svoj právny systém tomu, aby všetky európske normy, ktoré garantujú vyššie práva, kedykoľvek v budúcnosti sa automaticky stali súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Ale nemôže si ani Slovenská republika dovoliť robiť experimenty, ktoré prekračujú hranice právnej únosnosti európskeho štandardu, pretože automaticky sa vytvárajú precedensy pre iné štáty. To sú spojené nádoby. Nemôžu vznikať zdroje a riešenia v jednom štáte, ktorými sa prenesením ich prvkov do iných štátov narušujú systémy v týchto štátoch. Sme ochotní a schopní garantovať vo vláde, že sa budeme zasadzovať za prijatie európskych noriem. Prijímame kontrolu národnostných menšinových práv Radou Európy. Zaväzujeme sa, kedykoľvek bude prijatá vyššia forma ochrana menšín, prejsť na túto vyššiu ochranu, ale my už dnes na vyššej ochrane sme. Kde chceme ísť potom?

    Pokiaľ ide o strany, o ktorých som hovoril, veď ľudia potrebujú - poľnohospodári siať, robotníci robiť, podnikatelia podnikať, majú sociálne starosti. O tých vás nepočujem hovoriť, alebo málokedy. Skúsme trochu zmeniť tento tlak čiste z pozície národno-politickej, národnostno-politickej aj do akceptovania všetkých ostatných foriem spolupráce. Nemôžete sa sťažovať na nedostatok ochoty k spolupráci. S Hnutím za demokratické Slovensko ako najsilnejším politickým subjektom v parlamente nechcete rokovať dodnes. Čo vás voziť na vozíku? To sa nedá, preboha! Takže, tu musí byť ochota subjektov k spolupráci nielen deklarovaná, ale aj vykonaná. Kedykoľvek vy prejavíte záujem, Hnutie za demokratické Slovensko s vami rokovať bude. Takže nie vás niekto ignoruje, vy ignorujete niekoho a nechcete ísť do reality. Stav je opačný.

    Pokiaľ ide o ostatné súvislosti stredoeurópskeho vývoja, samozrejme, že ešte bude mať svoje zložitosti, i politické. Sú napätia medzi ústavnými činiteľmi - pozri Poľsko, istý čas bolo napätie v Maďarsku, v Rusku dokonca prezident a parlament po sebe strieľali. Ďakujeme, neprosíme. Ale ustanovenie sa politického systému sa bude riešiť tu, v parlamente len zákonom. To inak nie je možné. A účastníci tohoto procesu budete všetci. Nestabilita, zneisťovanie odvádza od výkonnej produktívnej práce, má veľmi vážne hodnotové dopady. Systém nestability alebo napríklad kazenia mena Slovenska nie je len otázka srdca, že ma to uráža, to je otázka peňaženky. Vytvára sa nedôvera voči štátu, klesá dôveryhodnosť v zahraničí, klesá kredibilita štátu, znižuje sa rozsah úverov, znižuje sa rozsah investícií, zvyšujú sa úrokové sadzby pre pôžičky, ktoré ste si v zahraničí žiadali. To je druhá strana tohoto procesu. Budeme si sami sebe sťažovať a vyháňať našim voličom peniaze z vrecka, alebo im budeme pomáhať tak, aby ich zdroje boli využité na efektívnu prácu? Česká republika je konkrétnou ukážkou, ako priaznivé vytváranie mienky pre štát prinieslo veľké investície zvonku. A my to nevieme? Keď už sa nevieme poučiť z úspechov iných, poučme sa aspoň z vlastných chýb a nerobme to.

    Preto aj správanie sa vo vzťahu k zahraničiu a vo vzťahu k strednej Európe vyžaduje rozumné politické dohody, vyžaduje uvážlivé prístupy vo vnútri. Väčšinu zlej povesti v zahraničí si robíme sami. Niekomu sa niečo znepáči, a idem do Rady Európy, zvolám tlačovku a poviem. No a čo, komu tým pomôžeš? Tu treba riešiť problémy, kde vznikajú, tu, v parlamente, tu, v tomto štáte, a nie v medzinárodných organizáciách medializovať svoje vnútorné pocity, neuspokojené osobné ambície alebo veľa razy chute iného charakteru.

    Pokiaľ ide o otázky ďalších súvislostí, ktoré tu boli, dovoľte, aby som konštatoval, že stranícke šarvátky, ktoré tu boli predvedené, sú zrejme doplnok parlamentného života, nevidím v tom žiadnu tragédiu. Poznám parlamenty, kde sa poslanci bili, naposledy v Taliansku a o chvíľu im padla vláda. Poznáme takisto aj iné systémy spolupráce, ktoré ste žiadali po vláde a ktoré nie je možné splniť. Ide napríklad o veci, ktoré žiadate od vlády, aby garantovala to, čo môže zákon. Vláda môže garantovať výkon zákona, ale nemôže garantovať prijatie zákona. To je, prosím, vec parlamentu. Preto tieto návrhy, hoci boli mnohé rozumné a dobré, môžeme využiť len v legislatívnom procese pri príprave zákona, ale nemôžeme prijať ako program vlády, pretože sú programom činnosti parlamentu. To bolo napríklad to, čo hovoril pán rektor k vysokým školám, to by malo byť v zákone o vysokých školách - takto zakotvená preambula. To boli ďalšie návrhy, ktoré hovorili o tom, čo všetko treba urobiť. To, prosím, vláda akceptovať nemôže.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré boli ďalej dané, konštatujem, že alternatívny návrh k programovému vyhláseniu predložený nebol. Boli čiastkové pripomienky k niektorým čiastkovým veciam, ale neboli podané alternatívy k základným strategickým smerom. Slovensko smeruje do európskych štruktúr a dúfam, že ak budem v pondelok ráno rokovať s generálnym tajomníkom NATO, predsedom Západoeurópskej únie, potom s predstaviteľmi Európskej únie, že im poviem, že parlament Slovenskej republiky sa postavil za toto smerovanie jednoznačne, nie s pochybnosťami, že tento strategický cieľ kvôli nejakej formulácii vety kluby neupustia. Postavili sme sa jednoznačne za rast oživovania ekonomiky. Sami uznávate, že tie úlohy sú veľmi zložité, ťažké. My ich tak chápeme, ale keď som vám v decembri roku 1993 pri schvaľovaní rozpočtu hovoril o výsledku roku 1994, smiali ste sa mi, pokrikovali ste po mne. Dnes vám hovorím znovu niečo iné a viem, že je to reálne. Výsledok roku 1998, keď budeme rozumní, bude lepší ako to, čo hovoríme. Rast nebude 5 %, v roku 1998 môže byť rast 8 %. Je to v našich silách. Takže 5 % je stredná hranica. Nešli sme hore až na vrchol možností. To je v silách tohoto štátu. On má vnútorné zdroje, s ktorými zle hospodárime. Keď ich využijeme, tak to môže byť všetko lepšie.

    Pokiaľ ide o otázky hospodárskej politiky, pýtate sa na riziká a na zdroje. Predovšetkým veľmi zle zhodnocujeme vnútorné zdroje. Napríklad na investičnú výstavbu bez verejných prác treba 80 miliárd. Sú to zdroje, ktoré sú v dispozícii podnikov, miest, ktoré sú v dispozícii bánk, ktoré sú v dispozícii štátu. Ich harmonizácia užitia zvyšuje efektívnosť. Nízka efektívnosť užitia je spôsobená obrovskými stratami pri príprave projektov, nerealizáciou projektov, ktoré zaťažujú všetkých, nech je to ktokoľvek, či banka, či podnik, či štát, vždy to platí občan - občan svojimi úsporami v peňažnom ústave, občan svojimi daňami štátu. Vždy sa to obráti proti nemu. Zaťaženie z rokov 1991 až 1995 v tejto finančnej sústave, ktoré dopadne na občana, je mimoriadne zlé. Keď zoberieme napríklad odhad platobnej neschopnosti okolo 100 miliárd, keď zoberieme množstvo nezdravých úverov v peňažných ústavoch, vážení, sú to tak vysoké percentá, že sa to bojím nahlas povedať, ktoré zaťažujú celú finančnú sústavu. Keď zoberiem, že Slovensko vykazuje nízku zaťaženosť vo vzťahu k pôžičkám zo zahraničia, najnižšiu alebo jednu z najnižších vôbec, ale k pomere k tvorbe hrubého domáceho produktu na hlavu obyvateľa je to predsa len veľa. Hľadá sa cesta ústupu. Tu je jediný ústup dopredu. Dozadu niet kde ustupovať. Občas sa to hovorí, ja to tak nazývam, je naša jediná stratégia je útek dopredu. Inde sa utekať nedá. A len oživovaním, mobilizáciou týchto zdrojov dokážeme niečo urobiť.

    Pokiaľ ide o zahraničné zdroje, samozrejme, že s nimi uvažujeme v rôznej podobe. Počítame s tým, že sa viacej otvoria dvere pre lacnejšie úvery zo zahraničia. Slovenská republika má rating, má voľný prístup ku kapitálovému trhu. Dnes má dosť ponúk zo zahraničia. Opakujem, páni poslanci a panie poslankyne, má dosť finančných ponúk. Nemá efektívne pripravené projekty ich užitia. V tom je dnes podstata našej chyby, nie v zdrojoch. Táto vláda ich vie zabezpečiť dostatok na to obdobie a tie úlohy, čo chceme plniť. Programy nemáme. Takže vývoj sa bude vedieť pomaly dostávať trošku ďalej a predpokladám, že i na to budeme vedieť zodpovedať.

    Pokiaľ sa pýtate na riziká vývoja, áno existujú, sú to riziká spoznania zákonitostí prechodného obdobia, sú to riziká spôsobu aplikácie postupnosti krokov, sú to riziká zo stability spoločnosti. Toto politické v súčasnosti nielen ja, ale i mnohí považujeme pre túto spoločnosť za najväčšie. Aby ju nepostihlo negatívne, môžme tomu brániť všetci.

    Pokiaľ ide o otázky toho, o čom ste tu hovorili, dovoľte, aby som odpovedal ešte na niektoré, ktoré tu boli načrtnuté. Predovšetkým otázka vzťahu k cirkvám a prijatie zákona o odluke štátu a cirkví. Takýto zákon táto vláda nemieni predložiť. Zdanlivo humánny krok je v skutočnosti nie dobrý. Došlo síce k tomu, že štát napráva niektoré čiastkové majetkové chyby vo vzťahu k cirkvám v tom, že im vrátila majetok. Vracia sa len malá časť majetku v porovnaní s tým, ktorý mala vtedy, pretože sa nedá dokázať vlastnícky vzťah a zdroje by nepostačili na autonómny život cirkví. Minimálne by nebolo na mzdy kňazov a ostatných rehoľníkov. Môže si štát dovoliť toto dnes urobiť, keď hovoríme o tom, že chceme niečo iné?

    Takisto sa nestotožňujem s kritickými nápadmi alebo s pripomienkami k formovaniu vzťahov k cirkvám na inom ako zmluvnom základe. Predovšetkým Vatikán musíme chápať nielen ako sídlo kresťanstva, ale je to štát a vzťahy so štátmi sa robia na základe medzištátnych zmlúv. Zvažovali sme dve stratégie. Jedna stratégia išla na uzatvorenie nového konkordátu, o ktorom som rokoval v Ríme s pánom štátnym tajomníkom, to je na úrovni predsedu vlády. Druhá stratégia ide k tomu, že uzatvoríme čiastkové zmluvy k otázkam sociálnym, vzdelávacím, slobody a ostatných, ktoré postupom času budeme vykonávať.

    Na Slovensku očakávame v roku 1995 návštevu Svätého otca, ktorá by mala byť jedným z vrcholov diplomatických i spoločenských a náboženských aktivít na Slovensku. Vláda urobí všetko pre to, aby táto návšteva bola dôstojná. Tým chceme zachovať rovnaké prístupy k iným cirkvám, i keď v porovnaní s rímskokatolíckou sú značne menšie. Cirkev sa u nás teší úcte, bez nej morálna obroda spoločnosti nie je možná. Preto prijať zákon o odluke štátu a cirkví, prosím, môžu ktorýkoľvek páni poslanci iniciovať, keď to uznávajú za správne, je to ich vec, vláda nehodlá takýto krok urobiť, preto o týchto otázkach hovorí vo vzťahu k tomu, ako sa bude zabezpečovať ekonomická atmosféra cirkví.

    Ďalej - vo vzťahu k otázkam školstva, zdravotníctva je systém vzťahov veľmi zložitý. Reforma začatá v roku 1993 bola prerušená. Nastúpila nová ministerka s absolútnou energiou a oddanosťou zdravotníctvu. Boli jej od prvého dňa hádzané polená pod nohy. Nakoniec jej práca bola neukončená vyslovením nedôvery vláde. Prichádza nový minister, ktorý hľadá inú koncepciu. Bezpochyby čestne sa snažil veci v rezorte riešiť, ale trošku inak. Kontinuita sa znovu prerušuje. Toto vedie ku škode zdravotníctva, poškodzuje celý systém. Preto sa prihovárame za to, aby sa reforma dokončila. O spôsobe ako - je tu množstvo kvalifikovaných ľudí v parlamente, ktorí dokážu na to reagovať a dokážu posúdiť tento spôsob.

    Podobne v školstve. Môžeme hovoriť veľa pekných rečí o tom, aké to bude pekné, ale to všetko vyžaduje cieľavedomú prácu v legislatíve, vo využívaní zdrojov, aj v efektívnom využívaní ľudí. Áno, hovorí sa aj o zvyšovaní platov, ale treba zvyšovať platy pedagógom, ktorí majú plný úväzok na škole alebo tým, čo majú na škole čiastočný a väčšinový úväzok v obchodnej činnosti mimo školy? Treba platiť vedcom, ktorí nám pomaly v akadémii vymierajú, a čo mladšie uteká, aby produkovali, alebo dôjde k plošnému rozptýleniu medzi nekvalifikovaných? Treba si túto stratégiu jasne postaviť - čo chceme. Globálny prístup plošného riešenie nie je dobrý. Musí ísť k diferencovaným riešeniam. To je jediné, čo sa dá urobiť.

    Pokiaľ ide o ostatné otázky, zastavím sa pri otázkach bezpečnosti. Diskutovali ste o nich dosť. Nehovorí sa mi na túto tému ľahko najmä preto, že som zaznamenával od rána priebeh jednej mimoriadnej udalosti v našom štáte. V Košiciach pri výkone služby dnes v dopoludňajších hodinách boli zastrelení dvaja mladí príslušníci Policajného zboru. Pravdepodobní páchatelia sú cudzí štátni príslušníci, dvoch z nich zadržali, po ďalších sa pátra. Predbežne z dôvodov neukončeného pátrania nie je nutné zverejňovať ďalšie fakty.

    Ale chcem povedať jedno - i v tejto súvislosti boj s kriminalitou nie je okrajový spoločenský problém. Je to jeden zo zásadných spoločenských problémov. Kriminalita, ktorá presahuje formami násilia, drog, prostitúcie, ale aj kriminalita iného druhu, kriminalita šedých a čiernych peňazí v bielych golieroch, ktorá sa podsúva do spoločného systému a nahlodáva ho. Je povinnosťou štátu v týchto dobách sústrediť všetku svoju silu a udrieť proti tomu v dobe, keď to ešte zvládnuť môže. V opačnom prípade sa vymkne kontrola inak a iní budú uskutočňovať faktický vplyv. Ak má byť zachovaný občiansky charakter štátu, tak práve potlačením toho, čo tento občiansky charakter štátu deformuje, a to už je dnes kriminalita v tom rozsahu, charaktere a skladbe, ktorá je na našom území páchaná. Preto, vážení páni poslanci, ak pôjdeme proti tým, čo kriminalitu páchajú, dúfame, že v tom budeme mať vašu podporu, porozumenie, a že v tomto sme názorovo jednotní. Nechceme robiť kroky proti bezpečnosti občanov, ani naháňať občianske slobody a ukracovať ich, ale nemôžeme ani pod zámienkou občianskej slobody tolerovať to, čo sa u nás deje. Musí dôjsť k rozumnému postaveniu právomoci a síl.

    Mimochodom, tí obidvaja policajti, čo zomreli, boli ženatí. Jeden bol narodený v roku 1968, druhý v roku 1969. Každý mal po dve deti. Dnes večer bude o štyri siroty viac, už je o štyri siroty viac len preto, že chránili záujmy štátu a občanov. Štát musí na to reagovať. To sa inak nedá.

    Pokiaľ ste sa pýtali na otázky štruktúry štátnych orgánov a kompetencií, budeme ich riešiť v kompetenčnom zákone. Či má byť ministerstvo také alebo onaké, to je vždy vec dohody a otázka, na čo položiť dôraz. Dôraz kladieme na oživovanie cestou rozvoja investícií, cestou rozvoja verejných prác, cestou oživovania veľkých projektov, ktoré Slovensko musí realizovať v krátkom čase. Preto aj štruktúra štátu sa dočasne prispôsobuje týmto potrebám a mienime navrhnúť Národnej rade zriadenie ministerstva výstavby a verejných prác, alebo stavebníctva a verejných prác. Proste, to je ešte vec, ktorá aj u nás dozrieva. Ale nemyslím, že množstvo a štruktúra štátnych orgánov je ten smer, kde by sme mali zväčšovať počet pracovníkov aparátu. Naopak, do roku 1995 chceme ukončiť revíziu nutnosti zamestnávania pracovníkov v takom rozsahu a pripraviť zásadnú koncepciu reformy štátnej správy. Vám ju predložíme na schválenie, vy o nej rozhodnete, ale je naša povinnosť ako výkonnej zložky, na tejto príprave pracovať.

    Pokiaľ ide o otázky budúceho vývoja, je dobré, že táto rozprava bola, že sme sa zjednotili. Myslím, že ak vnútorne máte pocit, že nie je dobré, že ste nepovedali všetci, čo ste chceli, bude možno dobré, keď v pondelok pôjdem do Bruselu s tým, že mám mandát Národnej rady. Možno, že tento aspekt tiež zaváži pre to, aby sme mohli presvedčiť. Preto prosím, aby ste nechápali obmedzovanie diskusie v tomto smere ako nástroj nátlaku, ale ako tiež jeden z aspektov politiky, kde tento momentálny názor teraz v súčasnosti preváži.

    Prosím, aby sme rešpektovali, čo sú politické strany, čo je parlament a čo je vláda. Hašterivosť politických strán nepripisujte vláde. Vláda o ňu nemá záujem. Ponúka spoluprácu a žiada spoluprácu. Rokujeme aj s rozličnými politickými subjektmi o tejto spolupráci. Vývoj bude zložitý ako každý nový vývoj a nové prvky, ale môže byť úspešný. Zárukou tejto úspešnosti ste na prvom mieste vy, na druhom vláda Slovenskej republiky, ale ten rozhodujúci, od ktorého všetci odvodzujeme svoju existenciu, sú občania tohoto štátu. Čakajú na naše pozitívne riešenia. Čakajú na to, že v krajine zavládne kľud, stabilita. Vláda bude mať podporu na to, aby mohla svoju činnosť vykonávať.

    V mene tých, ktorí nás volili, aj vás, a vieme, čo vám hovorili v auguste aj v septembri, prosím o schválenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ako uceleného komplexného dokumentu, ku ktorému môžeme mať výhradu, ale nemáte komplexnú alternatívu. Prosím o schválenie dôvery vláde Slovenskej republiky, ktorá vzišla z vôle všetkých subjektov - všetkých subjektov nie v tom smere, že by ju tvorili, ale v tom, že v nej nechceli byť. Verím, že sa tejto dôvery a uznania táto vláda od vás dočká.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi vlády. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo.

  • Dámy, páni, ďakujem, nie, ale prosil by som 30-minútovú prestávku na spracovanie pripomienok, ktoré som počas rokovania obdržal.

  • Ďakujem. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku. Pán spoločný spravodajca si potrebuje prichystať spracovanie pripomienok. Chcem pochváliť kanceláriu za veľmi rýchlu službu a rozdanie našich návrhov poslancom. Stretneme sa o 19.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, dámy, páni,

    dovoľte mi, aby sme po rozprave k návrhu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorý ste obdržali ako tlač číslo 74, pristúpili k hlasovaniu o tomto dokumente.

    Vážené dámy a páni, tak, ako som hovoril pri uvádzaní spoločnej správy, budeme hlasovať o jednotlivých blokoch B a C an blok s tým, že časť D sme po vzájomnej dohode z hlasovania vylúčili, samozrejme, s rešpektovaním pripomienok, že v časti B ods. 2 písm. a/ sa z hlasovania an blok vylučuje. Rovnako v časti B odsek 3 písm. d/ sa zo spoločného hlasovania vylučuje. Rovnako v časti E sa zo spoločného hlasovania vylučuje prvý odsek a v časti C - odporúčania výborov vláde Slovenskej republiky sa číslo 1 zo spoločného hlasovania an blok vylučuje.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás teraz požiadal o pozornosť. Budeme hlasovať o časti B číslo 1, 2, 2b, časti 3a, 3b, 3c a 3d spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca odporúčam tieto návrhy prijať.

  • Pán spravodajca, predtým ste hovorili o časti D na strane 8. To je samostatne?

  • Ďakujem. Ešte by som prosil pracovníkov kancelárie, aby upozornili poslancov klubu SDĽ, že už rokujeme. Myslím si, že zabudli, že je po prestávke.

  • Pán predseda, ak dovolíte ešte jednu poznámku. O časti D pri predkladaní spoločnej správy sme sa dohodli, že nebude predmetom hlasovania pléna, lebo sú to platné uznesenia výborov voči jednotlivým ministerstvám.

  • Ďakujem. Pán poslanec Černák ma upozornil, že mu práve pripravujú náhradnú kartu, lebo niekto mu ju zobral.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Roman Kováč, o tom budeme hlasovať tak, ako predkladá pán spravodajca. Ak by niekto namietal proti tomu hlasovaniu, potom by sme dali o tom hlasovať.

    Prosím technikov - po mojej pravej strane poslanci tvrdia, že nemajú funkčné hlasovacie zariadenie.

    Je to v poriadku? Dobre, ďakujem.

    Chyba je preto, že prestavovali číselník na kartu pána poslanca Černáka. Musím počkať, kým mi technika dá pokyn, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Môžeme? Prosím, pán spravodajca.

  • Dámy, páni, je potrebné, aby som návrh zopakoval?

  • Faktické poznámky sú len pri rozprave. Prosím, pán poslanec Černák chce zahlásiť, že hlasuje náhradnou kartou.

  • Pán predseda, oznamujem, že budem používať náhradnú kartu číslo 7.

  • Ďakujem pekne. Konečne pristúpime k hlasovaniu.

  • Prosím, pán predseda, môžete dať hlasovať. Nebola požiadavka na zopakovanie.

  • Pani poslankyňa Lazarová chce tiež zahlásiť, že má náhradnú kartu číslo 5.

    Pán spoločný spravodajca, konečne uvádzajte hlasovanie.

  • Dámy, páni, zopakujem odporúčanie spoločného spravodajcu. Budeme hlasovať za časť B ods. 1, 2b, 3a, 3b, 3c a 3d. Ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

  • Prosím prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať. Hlasujeme o spoločnej správe.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 135 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Takže sme schválili tieto body spoločnej správy.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ako spoločný spravodajca vám prečítam návrhy, ktoré neodporúčam prijať a boli zahrnuté v hlasovaní an blok. V časti B pod číslom 3e, okrem toho čo sme vyňali z hlasovania, t. j. ponechať kompetencie v oblasti územného plánu a stavebného poriadku na ministerstve životného prostredia, takže časť e/ prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, ôsmy a deviaty odsek ako spoločný spravodajca neodporúčam odsúhlasiť. Body pod číslom 4a, 4b, 4c, 4d a 4f rovnako neodporúčam prijať. To je všetko.

    Prosím, pád predseda, môžete dať hlasovať.

  • Takže vlastne všetky tieto body zo spoločnej správy odporúčate neprijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

  • Vážené dámy, páni, teraz budeme hlasovať o bodoch, ktoré boli na vaše požiadanie vyňaté z hlasovania an blok z časti B ods. 2 písm. a/ - pripraviť a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh legislatívnych predlôh trestno-právnych predpisov. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať s tým, že v návrhu poslancov k programovému vyhláseniu, ktorý odznel v rozprave, je presnejšia dikcia. Neodporúčam schváliť.

  • Prosím, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Takže sme neprijali tieto body.

  • Vážené dámy, vážení páni, teraz budeme hlasovať o časti B ods. 3 písm. e/ odsek 1 - ponechať kompetencie v oblasti územného plánu a stavebného poriadku na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o časti B ods. 4 písm. e/. Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh prijať.

  • Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Vážené dámy, vážení páni, teraz budeme hlasovať o časti C - odporúčania výborov vláde Slovenskej republiky - pod písmenom 1. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

    Pán poslanec, faktické poznámky sú jedine k priebehu hlasovania, k ničomu inému, len v tom prípade, ak by vaša poznámka smerovala k tomu, že sa porušil zákon.

    Pán poslanec Ftáčnik chce povedať, že sme pokazili hlasovanie. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

  • Vážený pán predseda, nechcem nič rušiť ani pokaziť, len chcem povedať, že sme týmto hlasovaním nezrušili uznesenie výboru, ale hlasovali sme o návrhu pána Haťapku, aby Národná rada odporučila vláde tú skutočnosť, ktorá je tu napísaná. To pán spravodajca nepovedal a to som chcel len spresniť, aby nevznikol dojem, že uznesenie výboru môže zrušiť Národná rada.

    To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Vážené dámy, vážení páni, tým sme skončili hlasovanie o spoločnej správe k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste si zobrali návrhy poslancov k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Pre vašu informáciu v rozprave vystúpilo presne 50 poslancov. Ak dovolíte, nebudeme o týchto návrhoch hlasovať an blok, ale jednotlivo postupne o každom. Tie návrhy, ktorých dikcia je jasná a nedochádza tam k žiadnej zmene, nebudem čítať, ale ak v priebehu rokovania došlo k nejakej zmene a spresnila sa dikcia, tie si dovolím prečítať.

    Takže vážené dámy, vážení páni, v rámci rozpravy bola požiadavka doplniť do uznesenia časť C - Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky a prvú pripomienku budem citovať, pretože s predkladateľom v tomto smere došlo k dohode o istej zmene dikcie. V časti C bod 1 znie: "schváliť vecný a časový harmonogram prípravy legislatívnych predlôh v jednotlivých rokoch do 30. 6. v danom roku nadväzne na znenie programového vyhlásenia vlády". Ako spoločný spravodajca odporúčam takto predložený návrh prijať.

  • Dobre, počuli sme návrh aj so zmenou. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 126 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Takže sme prijali tento doplňovací návrh.

  • Vážené dámy, vážení páni, v časti C bod číslo 2 rovnako odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Ten návrh máte pred sebou, netreba ho opakovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 129 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme prijali aj bod 2 pod písmenom C.

  • Vážené dámy, vážení páni, bod 3 pod písmenom C rovnako odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať, Je to návrh pána poslanca Magvašiho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže sme prijali tento doplňovací návrh.

  • Dámy, páni, v časti C bod 4 ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa hneď a hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže tento doplňovací návrh neprešiel.

  • Dámy, páni, v časti C návrh pod bodom 5 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať tento doplňovací návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme schválili tento doplňovací návrh.

  • Dámy, páni, v časti C návrh pod číslom 6 odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj bod 6 sme prijali.

  • Dámy, páni, návrh v časti C pod bodom 7 neodporúčam ako spoločný spravodajca prijať. Chcel by som vás upozorniť, že po dohode s predkladateľom - a už sme to aj odsúhlasili v rámci spoločnej správy - je presnejšia dikcia v časti B v bode 3c.

  • Šum v sále.

  • Prosím, nehlasujeme. Pán poslanec Magvaši stiahol svoj návrh.

  • Áno, ďakujem pekne. Dámy, páni, v časti C návrh pod bodom 8 neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča prijať bod 8 návrhu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Čiže bod 8 sme neprijali do uznesenia.

  • Dámy, páni, bod 9 v časti C ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča bod 9 prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Takže sme neprijali ani tento doplňovací návrh.

  • Dámy, páni, bod 10 v časti C ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

  • Prosím prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Takže sme schválili návrh na doplnenie uznesenia pod bodom číslom 10.

  • Bod 11 v časti C ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca neodporúča prijať bod 11 návrhu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže bod číslo 11 sme neprijali.

  • Dámy a páni, bod 12 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže tento doplnok neprešiel.

  • Bod 13 v časti C odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Takže tento návrh sme prijali.

  • Dámy a páni, bod 14 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca neodporúča prijať návrh do uznesenia pod bodom číslo 14 poslaneckých návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Takže sme neprijali tento bod.

  • Dámy, páni, bod 15 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča prijať. Ide o bod 15 návrhu poslancov do uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Takže sme neprijali tento doplnok uznesenia.

  • Dámy a páni, bod 16 v časti C ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neprijali.

  • Dámy a páni, bod 17 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh do uznesenia neprešiel.

  • Dámy a páni, bod 18 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh do uznesenia neprešiel.

  • Bod 19 v časti C ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh do uznesenia neprešiel.

  • Bod 20 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa hneď hlasujme o bode 20. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Ani tento bod neprešiel.

  • Vážené dámy, vážení páni, bod 21 v časti C ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať s poznámkou, že požiadavky boli realizované.

  • Takže budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať s tým, že spravodajca odporúča neprijať ako už splnenú požiadavku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento návrh na doplnenie uznesenia neprešiel.

  • Vážené dámy, vážení páni, bod 22 v časti C ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča prijať tento návrh do uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 122 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme schválili tento návrh do uznesenia.

  • Dámy a páni, bod 23 v časti C odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať bod 23 návrhov poslancov do uznesenia.

    Pán poslanec Mikloško navrhuje o ostatných hlasovať an blok.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh prijali.

  • Dámy, páni, bod 24 v časti C odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať.

    Pán poslanec Pittner bude najúspešnejším navrhovateľom návrhov do uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 124 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Prešiel aj tento návrh.

  • Vážené dámy, vážení páni, o bode číslo 25 neodporúčam, aby sme hlasovali, pretože sme ho už odsúhlasili v spoločnej správe v časti B bod 3b/ s presnejšou dikciou. Bohužiaľ, predkladateľka tu nie je, ale myslím si, že je to možné akceptovať.

  • Myslím si, že budeme musieť hlasovať, keďže predkladateľka tu nie je.

    Prosím, dajte hlasovať s vaším odporúčaním.

  • Takže, dámy a páni, pod bodom 25 v časti C návrh neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať, pretože tento návrh je inde precíznejšie formulovaný.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprešiel tento návrh.

  • Dámy a páni, bod 26 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať. Inak už sme raz o tom hlasovali a neprijali sme to.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, bod 27 v časti C odporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prešiel tento návrh do uznesenia.

  • Dámy, páni, bod 28 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Neprešiel tento návrh do uznesenia.

  • Dámy, páni, bod 29 v časti C neodporúčam prijať.

  • Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúča neprijať bod 29 v časti C návrhov poslancov do uznesenia.