• Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

    otváram rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých vítam.

    Dovoľte mi, aby som osobitne privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Michala Kováča /potlesk/, členov vlády Slovenskej republiky na čele s premiérom pánom Mečiarom /potlesk/, členov diplomatického zboru akreditovaných v Slovenskej republike a ďalších pozvaných hostí /potlesk/.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi pripomenúť, že 28. decembra 1994 navždy opustil rady poslancov pán poslanec Ján Michelko. Odišiel uprostred činorodej a zodpovednej poslaneckej práce len pár dní po tom, čo skončilo naše rokovanie predošlej schôdze. Na rokovaniach schôdzí, ako aj na schôdzach výborov bol aktívnym poslancom, presadzoval verejné záujmy v prospech spoločnosti a svojich voličov.

    Prosím vás, dámy a páni, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku zosnulého kolegu Jána Michelka.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Skôr, ako pristúpime k rokovaniu, dovoľte, aby som zistil prítomnosť poslancov na schôdzi. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 129 poslancov, Národná rada je teda uznášaniaschopná.

    O ospravedlnenie na tejto schôdzi požiadali poslanci Ľubomír Fogaš, Robert Fico a František Gaulieder. Pán poslanec Fogaš bude neprítomný až od poobedia.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    po dohode s podpredsedami Národnej rady navrhujem program schôdze, ako ste ho dostali v pozvánke. Pýtam sa, či má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

    Hlási sa pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážený slovenský snem, vážení hostia,

    článok 101 ods. 1 slovenskej ústavy hovorí, že prezident je hlavou Slovenskej republiky. Článok 102 ods. p/ Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že prezident má právo byť prítomný na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky. Ako porovnanie k tomu citujem článok 116 ods. 1, ktorý hovorí, že člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. Prezident republiky ako hlava štátu teda stojí nad parlamentom a nezodpovedá sa mu. Pozvať prezidenta republiky do Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa zodpovedal za výroky v liste, je preto politicky a ústavne neadekvátne a nekultúrne. Žiadam preto v mene poslancov KDH, aby bod 6 programu bol vyňatý z tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa hlási pani poslankyňa Nováková.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády,

    navrhujem doplniť program tejto schôdze o nový bod číslo 14, a to "Návrh na zmenu zloženia vyšetrovacej komisie na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994".

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda,

    mám dve pripomienky k programu. Jedna je všeobecná, že sa do programu dostalo viacero bodov, ktoré nemajú parlamentnú tlač. Neviem, ako by ste to vysvetlili, pán predseda, ale považujem to za neobvyklé.

    A za chybu, ak si to môžem dovoliť takto povedať, považujem zaradenie bodu 11, kde sa hovorí o návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky a pod tým je napísané, že návrh podá skupina poslancov. Nemožno predsa zaradiť do programu bod, ktorý ešte neexistuje. Už sa to raz stalo v tomto volebnom období pri rokovaní o programe 2. schôdze. Myslím si, že by sa to nemalo stávať.

    Do tohto momentu ešte nikto z poslancov nemá predložený návrh na vymenovanie generálneho prokurátora, aspoň na stole som ho nenašiel, a vo výboroch tento materiál takisto predložený nebol. Chcem sa opýtať, či máme o čom rokovať v bode 11, a ak máme, kde sú písomné podklady. Inak navrhujem, aby sme tento bod z rokovania vypustili.

    V druhej časti môjho krátkeho vystúpenia chcem navrhnúť takisto nový bod na záver programu, ktorým sú otázky a interpelácie. Viem, že odpoveďou môže byť to, že sa ešte vlastne neprerokovalo a neschválilo programové vyhlásenie vlády, ktoré určí základný rámec činnosti vlády Slovenskej republiky, že teda kontrolná činnosť sa môže začať až potom. Avšak vláda je vymenovaná, vlastne viac ako mesiac koná, pôsobí vo svojej funkcii, a preto si myslím, že by mala byť poslancom daná možnosť kontrolovať vládu prostriedkami, ktoré určuje ústava a rokovací poriadok.

    Navrhujem teda zaradiť ako bod 14, ak prejde návrh pani poslankyne, tak ako bod 15 otázky a interpelácie poslancov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na dve otázky ste si odpovedali sám s tým, že keď bude schválený tento program tak, ako je navrhnutý, materiály k voľbe generálneho prokurátora okamžite dostanete, sú pripravené.

    Na druhú otázku ste si tiež sám odpovedali. Keďže vládne vyhlásenie a schvaľovanie programu vlády je podmienené aj dôverou vlády, bod interpelácie zaradený nebol, ak by došlo k niečomu inému. Samozrejme, budeme hlasovať o tomto vašom návrhu a od budúcich schôdzí budú zaraďované interpelácie tak, ako sa poslanci na tom dohodnú. V tomto nie je problém. O vašom návrhu na zaradenie tohto bodu dám hlasovať.

    Pán poslanec Bajan.

  • Len veľmi krátko vzhľadom na to, že pán poslanec Ftáčnik objasnil obidva problémy. Myslím si, že najmä prvému problému by sa predišlo, keby tak, ako bolo predtým zvykom, bolo politické grémium pred každou schôdzou. Pán predseda, odporúčam, aby od budúcej schôdze niečo podobné bolo. Predišli by sme rôznym nedorozumeniam.

    Takisto klub Demokratickej únie podporuje návrh, aby do programu bol zaradený bod interpelácie a otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán prezident, vážení pán premiér, vážená vláda, kolegovia, kolegyne,

    myslím si, že keď pred rečníckym pultom vystupuje poslanec a odvoláva sa na písomný materiál, je potrebné, aby ho citoval presne. Ako predseda klubu Slovenskej národnej strany vám oznamujem, že sme pána prezidenta nevolali na zodpovednosť, ako to uviedol pán poslanec Mikloško, ale sme pána prezidenta požiadali, aby vysvetlil niektoré svoje tvrdenia v liste pánu Ormemu, ktoré podpísal ako prezident Slovenskej republiky.

    Po druhé - vzhľadom na to, že pán poslanec Andel bol zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, bol členom výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, chcel by som poprosiť, aby ako bod 5 bola zaradená voľba nového predsedu tohto výboru. Dali sme písomný podnet pánu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec, ale navrhujem to ako bod číslo 15 resp. 16, pretože, zatiaľ som od vás ani podklady nedostal. Dám o tom hlasovať ako o bode číslo 15 alebo 16. podľa toho, ako bude schválený program. Súhlasíte?

  • Je to v poriadku, ale videlo sa mi to logické preto, že body 2, 3 a 4 sa týkali nových volieb. Súhlasíme, samozrejme.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak nikto nemá ďalšie návrhy na zmenu alebo doplnenie programu, dám hlasovať o jednotlivých návrhoch.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Mikloško s tým, aby sme vypustili bod číslo 6.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Kto je za vypustenie bodu číslo 6, bude hlasovať áno, kto je proti, bude hlasovať nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 84 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 6 ostáva tak, ako bol pôvodne navrhnutý do programu.

    Ďalší návrh dala pani poslankyňa Nováková, aby ako bod číslo 14 bol navrhnutý návrh na doplnenie komisie, ktorú sme schválili na 2. schôdzi Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Je to kvôli tomu, že predsedníčkou tejto komisie bola pani poslankyňa Tóthová, ktorá už nie je poslankyňou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Bodom číslo 14 nášho rokovania bude voľba nového člena komisie.

    Ďalší návrh mal pán poslanec Ftáčnik, aby ako bod číslo 15 boli zaradené do programu interpelácie.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme nezaradili tento bod programu na túto schôdzu.

    Pán poslanec ďalej navrhuje, aby sme vypustili bod číslo 11 - voľbu generálneho prokurátora.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Kto je za vypustenie, hlasuje áno, kto je proti vypusteniu, hlasuje nie.

    Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento bod programu ostáva.

    Ďalej pán poslanec Bajan navrhoval to isté, čo pán poslanec Ftáčnik, zaradiť do programu interpelácie. O tom hlasovať nebudeme.

    Pán poslanec Moric navrhuje, aby sme zaradili do programu prevolenie predsedu výboru, ktorého predsedom je teraz pán podpredseda Andel. Je daný aj návrh na nového predsedu.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Týmto sme prešli všetky doplňovacie návrhy. Dávam preto hlasovať o programe ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Kto je za takto predložený návrh rokovania aj so schválenými doplnkami?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili program 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    p r v ý m bodom programu je

    Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Michelka.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Kočnára, aby podal správu.

  • Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán prezident, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,

    mandátový a imunitný výbor ma poveril podať správu výboru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Dá sa povedať tesne pred prahom nového roku nás zasiahla smutná udalosť, keď 28. decembra 1994 náhle skonal náš kolega, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko Ing. Ján Michelko, ktorý bol členom výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V súvislosti s tým mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi 19. januára 1995 prerokoval nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.

    V prijatom uznesení výbor konštatoval, že úmrtím poslanca Jána Michelka 28. decembra 1994 došlo k zániku jeho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanec Ján Michelko ako kandidát koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska bol zvolený vo volebnom kraji Východoslovenskom. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie zánik mandátu poslanca Jána Michelka z dôvodu jeho úmrtia dňom 28. decembra 1994.

    Vážená Národná rada,

    podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej Národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

    Mandátový a imunitný výbor podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež dokladov o nastupujúcom náhradníkovi zistil, že nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom kraji Východoslovenskom za poslanca Jána Michelka je pán Ján Volný.

    Ján Volný je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 20. októbra 1953 v Spišskom Podhradí. Zamestnaný je na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi, kde pracuje ako vedúci oddelenia kultúry, vzdelávania, športu a mládeže.

    Výbor preskúmal platnosť nastúpenia uvedeného náhradníka a tiež aj jeho voliteľnosť. Preskúmal aj otázku nezlučiteľnosti funkcie poslanca s inou funkciou s tým, že podľa predložených dokladov takúto funkciu nevykonáva.

    Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 odsek 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Jána Michelka nastúpenie náhradníka Jána Volného a odovzdal mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na záver navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky v uznesení vziať na vedomie zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Michelka z dôvodu jeho úmrtia dňom 28. decembra 1994. Ďalej tiež navrhujem, aby Národná rada vzala so súhlasom na vedomie podanú správu mandátového a imunitného výboru o nastupujúcom náhradníkovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kočnárovi. Počuli ste návrh predsedu mandátového a imunitného výboru na uznesenie. Dávam hlasovať o schválení tohto uznesenia.

    Prosím, pán poslanec Košnár.

  • Pán predseda, chcem oznámiť, že budem používať náhradnú kartu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré predniesol predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Kočnár.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie prijali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov som vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Jána Michelka nastúpenie náhradníka Jána Volného. Osvedčenie, o tom, že sa pán Ján Volný stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 19. januára 1995, mu odovzdám po zložení sľubu.

    Pristúpime k sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána Jána Volného, aby predstúpil pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložil ústavou predpísaný sľub. Súčasne prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu.

    Prítomných prosím, aby v priebehu sľubu stáli.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem vám všetkým. Želám pánu poslancovi Volnému veľa úspechov v práci orgánov Národnej rady Slovenskej republiky i v jeho poslaneckej činnosti.

    Ď a l š í m bodom programu bude

    Voľba poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na odporúčanie Klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko sa navrhuje, aby poslanec Ján Volný bol zvolený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Má niekto otázky alebo pripomienky k tomuto návrhu?

  • Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila Jána Volného za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Dávam hneď o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali aj návrh tohto uznesenia.

    N a s l e d u j ú c i m bodom je

    Návrh na voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. novembra 1994 číslo 7 určila, že bude mať 17 overovateľov. Za overovateľa Národnej rady bol na ustanovujúcej schôdzi zvolený aj zosnulý pán poslanec Ján Michelko. Preto je potrebné, aby sme do určeného počtu zvolili jedného overovateľa Národnej rady. Keďže pán poslanec Volný sa stal poslancom za pána poslanca Michelka, navrhujem, aby za overovateľa bol zvolený on.

    Má niekto z poslancov pripomienky?

  • Ak nie, dám hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila pána poslanca Volného za overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako ď a l š í bod programu 4. schôdze nasleduje preprerokovanie

    Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky predkladá Národnej rade svoj program so žiadosťou o vyslovenie dôvery.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky ste dostali ako tlač 74. Spoločnú správu o výsledku prerokovania programového vyhlásenia vo výboroch Národnej rady máte pred sebou ako tlač 74a, ku ktorej je pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Za vládu Slovenskej republiky vystúpi a jej programové vyhlásenie uvedie predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar. Prosím, pán predseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, členovia vlády Slovenskej republiky,

    pred Národnú radu so svojím programovým vyhlásením predstupuje vláda, ktorá vzišla zo slobodných demokratických volieb a z tých subjektov, ktoré boli ochotné a schopné sa dohodnúť a prevziať zodpovednosť za správu vecí verejných, za správu vecí štátnych a občianskych. Programové vyhlásenie vlády vám bolo doručené, máte ho pred sebou. Prostredníctvom médií sa mohli s ním oboznámiť všetci občania Slovenskej republiky, preto vás nebudem unúvať, vážené dámy a páni, komplexným čítaním tohoto programového vyhlásenia, dovolím sa pozastaviť iba pri niektorých čiastkových otázkach.

    Vláda predstupuje pred vás s programom, ktorý si kladie za úlohu vysoké ambície zabezpečiť základné strategické zmeny a posuny vo vývoji Slovenskej republiky. Za svoje strategické ciele považuje na prvom mieste program integrácie Európy uviesť do praxe, prejsť od teoretických úvah k praktickej realizácii. Vláda v oblasti hospodárskej politiky považuje za nutné ukončiť etapu makroekonomickej reštriktívnej politiky, prejsť k politike rozvojovej, k politike ozdravovania, k politike rozvoja všetkých spoločenských štruktúr.

    Vláda považuje za nutné aktivovať a rozvíjať svoju prácu tak, aby dosiahla vysoký stupeň dynamizácie rozvoja spoločnosti tak, aby v priebehu jej funkčného obdobia bola dokončená transformácia školstva, zdravotníctva, sociálnej sféry, aby mohli plniť svoje poslanie v súlade so spoločenskými záujmami. Vláda si kladie za svoju úlohu napomáhať rozvoju obnovy humanizmu, morálky, medziľudských vzťahov tak, aby došlo k ich - nazvime to obrazne - poľudšteniu. Máme záujem a budeme napomáhať tomu, aby sa upevňovala jednota občanov Slovenskej republiky tam, kde je nevyhnutná, pri rešpektovaní osobitosti a slobody osobnej, národnostnej, náboženskej i všetkých ostatných.

    V súčasnosti vláda predstupuje pred parlament s programom v období premien a preorganizovávania sa celej Európy. Zjednotená a solidárna Európa postavená na hodnotách slobody, demokracie, úcty k národnej identite, sa stáva cieľom našich praktických krokov. Úsilie o účasť v takto sa integrujúcej a zjednocujúcej Európe si vyžaduje od nás mnoho úsilia za prekonanie prekážok na tejto ceste, ale aj odmietanie toho, čo je na nej negatívnym - xenofóbiu, rasovú a etnickú neznášanlivosť, diskrimináciu ľudí. Na tejto ceste je nutné rešpektovať práva všetkých menšín - etnických, náboženských i iných tak, aby jednota spoločnosti sa dosahovala s rešpektovaním osobitosti a zvláštneho každého z nej. Od deklarovania cieľov, od úvah, v ktorom roku by sme sa mali stať členmi integrovanej Európy, treba prejsť k praktickým krokom, ktoré ho naplnia zmyslom a konkrétnym obsahom.

    Príprava na vstup do integrujúcej sa Európy vyžaduje, aby sme zabezpečovali vlastnú dynamiku vývoja. Pritom nemôžeme vychádzať iba z úrovne, ktorú sme dosiahli my dnes a ktorú dnes predstavujú vyspelé štáty Európy, ale predpokladať ich budúci rozvoj a vyrovnávať sa k ich budúcemu rozvoju v momente integrácie. Pri tejto ceste zdôrazňujeme potrebu hľadania postupnosti krokov tak, aby zodpovedali stavu našej spoločnosti, jej zdrojom a možnostiam tak, aby zodpovedali stratégii, ktorá síce má jeden cieľ, ale mnoho ciest. Hľadanie vlastnej cesty nie je hľadaním tretej cesty, ale zodpovedajúcich spôsobov využitia zdrojov a mobilizácie všetkého, čo nám je dostupné.

    Pri tejto ceste budeme využívať aj vnútorné zdroje štátu na prvom mieste, ale využívať aj všetky výhody medzinárodnej integrácie. Slovenská republika jasne deklaruje svoj záujem o členstvo v Európskej únii a vláda má ambíciu do 30. júna tohoto roku podať prihlášku do Európskej únie. Slovenská republika jasne deklaruje svoj postoj k európskym bezpečnostným štruktúram, snahu o začlenenie do Západoeurópskej únie i do NATO pri rešpektovaní celoeurópskych bezpečnostných záujmov tak, aby v Európe bol bezpečný každý.

    Vláda Slovenskej republiky považuje za nutné zdôrazniť aj veľkú pozornosť vzťahom s našimi susedmi. Ide nám o rozvoj vzťahov dobrého susedstva, ktoré musia byť založené na rešpektovaní suverenity, teritoriálnej integrity, politickej nezávislosti a odmietnutia politiky sily. Vláda v tejto súvislosti konštatuje, že Rakúsko sa stalo naším susedom Európskej únie, osobitné vzťahy považujeme za dôležité upevňovať s Českou republikou, sme pripravení výrazne prispieť k zlepšeniu vzťahov s Maďarskou republikou, chceme pokračovať v tradíciách spolupráce s Poľskou republikou, ako aj s Ukrajinskou republikou. Otázky súvisiace s hranicami možno odstrániť rokovaním. Problémy menšín by nemali byť rozdeľovacími, ale naopak, spojovacími. V tomto smere vláda očakáva, že aj občania národnostných menšín žijúci v pohraničných oblastiach budú prispievať k upevneniu a zlepšenie medzištátnych vzťahov.

    V otázkach celoeurópskej integrácie a základných zahraničnopolitických cieľov nebolo ani pri prerokovaní programového vyhlásenia zásadnejších pripomienok vo výboroch. Myslíme, že v tejto situácii, aká dnes je, nie sú v parlamente subjekty, ktoré by jednoznačne odmietli alebo spochybnili tieto ciele. Súhlas s programovým vyhlásením znamená aj stotožnenie sa s cieľmi. Odmietnutie programového vyhlásenia pod akoukoľvek zámienkou znamená v skutočnosti aj odmietnutie týchto globálnych zámerov a cieľov.

    V oblasti hospodárskeho vývoja vláda prvýkrát od vzniku samostatnej Slovenskej republiky definuje rámce hospodárskej stratégie a stanovuje hlavné ciele v dlhodobom horizonte. Strategickým cieľom vlády je položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy najneskôr do roku 2010. Len toto umožní plnohodnotnú integráciu Slovenska do európskych štruktúr. Vláda bude usilovať o využitie ľudského potenciálu a jeho kvalifikačnej úrovne, tvorivosti, invenčnosti a spôsobilosti adaptácie na nové podmienky, produkčného potenciálu s podstatne vyšším využitím vlastnej základne vedy, výskumu a vývoja, špecifickosti jednotlivých regiónov, geografických daností, teritoriálne vyváženého rozvoja a expanzie zahranično-ekonomických aktivít Slovenska.

    Postupné začleňovanie Slovenskej republiky do procesov európskej integrácie predpokladá upevniť v hospodárskom a politickom systéme základné hodnoty Európskej únie, akými sú trvalý mier, jednota, sloboda, rovnosť, solidárnosť, hospodárska a sociálna istota. Postupne to znamená prispôsobiť legislatívne a technické normy smerom k Európskej únii, formovať hospodársku stratégiu a k tomu prispôsobiť nástroje menovej, fiškálnej, rozpočtovej a colnej politiky v súlade s podmienkami a kritériami Európskej únie, uskutočňovať aktívnu liberalizáciu zahraničného obchodu, zabezpečovať konvertibilitu meny a postupne sa pripravovať na spoločnú menovú úniu s Európskou úniou. Vláda zabezpečí urýchlené dokončenie transformácie hospodárskeho systému, včítane vlastníckych vzťahov tak, aby sa vytváral systém postindustriálnej spoločnosti.

    Vláda sa bude usilovať, aby svojou politikou vytvorila podmienky na naplnenie nasledovných makroekonomických zámerov: udržať a postupne dynamizovať výkonnosť ekonomiky tak, aby sa priemerné medziročné tempo rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách blížilo k 5 %, postupne znížiť mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %, neprekročiť medziročnú mieru inflácie 10 % a vytvárať predpoklady na jej postupné znižovanie, udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie a rastom devízových rezerv vytvárať podmienky prechodu na úplnú konvertibilitu slovenskej koruny, podiel deficitu štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte podľa metodiky Medzinárodného menového fondu udržať do 3 % s klesajúcim trendom, celkovú zadĺženosť štátu udržať v rozpätí porovnateľnom s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

    S týmto cieľom vláda taktiež zabezpečí, aby bola uvedená do života široko chápaná priemyslová politika, ktorá podporí využitie pracovného potenciálu domácej surovinovej základne a rozvoj cestovného ruchu. Podporí investície do moderných a pokrokových technológií šetriace energiu, životné prostredie a zvyšujúce konkurencieschopnosť domácej produkcie. Vláda vypracuje a bude uskutočňovať program verejných investícií. Vzhľadom na rozdielny multiplikačný efekt investícií vláda určí priority ich realizácie. Vláda podporí pokračujúci proces transformácie družstevníctva na princípoch demokracie, solidarity a dobrovoľnosti členstva ako významnej súčasti ekonomického, výrobného a spoločenského potenciálu. Vláda vychádza z predpokladu a skúseností, že kombináciou účelnej makroekonomickej regulácie s priemyslovou politikou vytvorí základ rozvojovo stabilizačnej politiky, schopnej zabezpečiť prechod hospodárstva do fázy trvalého oživenia a rastu.

    Vláda v čo najkratšom možnom čase prijme opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť, finančná nedisciplinovanosť. Bude sa zaoberať aj finančnými vzťahmi a finančným hospodárením v štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach s výrazným podielom majetkovej účasti Fondu národného majetku a v ďalších spoločnostiach nimi založených. V záujme mobilizácie rozpočtových zdrojov položí dôraz na sprísnenie systému plnenia odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu, zdokonalí legislatívu, zvýši odbornosť, skvalitní kontrolu, upraví vzájomné finančné väzby medzi obchodnými spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami, ktoré predstavujú mimoriadny zdroj únikov príjmov zo štátneho rozpočtu.

    Vláda má záujem skvalitniť prorastové pôsobenie finančnej politiky zintenzívnením koordinácie a previazanosti opatrení tejto politiky s politikou menovou. Vláda preto iniciatívne zabezpečí sprehľadnenie vzťahov a zlepšenie spolupráce s Národnou bankou Slovenska, zdokonalí aj legislatívny rámec vzájomných vzťahov. Na druhej strane vláda prijme finančné a bude iniciovať a podporí menové opatrenia smerujúce k revitalizácii finančnej pozície hospodárskych subjektov ako základného, trvalého oživenia rozvoja hospodárstva.

    Vláda bude usilovať, aby pri tvorbe rozpočtu v súlade s metodikou Medzinárodného menového fondu deficit neprekročil hranicu 3 % hrubého domáceho produktu s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. Vyžiada si to uskutočniť niektoré zmeny v prístupoch pri tvorbe štátneho rozpočtu už na rok 1995 a zásadnú zmenu na rok 1996 tak, aby boli v súlade s rozpočtovými pravidlami zaužívanými v krajinách Európskej únie. Bude preto potrebné vrátiť štátnemu rozpočtu pôvodné poslanie, t. j. bezprostredne zabezpečovať financovanie funkcií štátu a ústavou garantovaných spoločenských potrieb najmä v školstve, zdravotníctve, kultúre a sociálnej politike.

    Doteraz uplatňovanú dotačnú politiku voči podnikateľskej sfére pri financovaní investičných aktivít vláda doplní aj využitím prostriedkov Fondu národného majetku, resp. uplatnením foriem nepriamej podpory daňovými nástrojmi vo vymedzených smeroch, ako je podpora investícií, podpora vedy a techniky a exportu.

    Osobitnú pozornosť bude vláda venovať deblokácii pohľadávok v zahraničí tak, aby sa stali výraznejším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. Zásadne novým systémovým prvkom v rozpočtovom hospodárení bude vybudovanie a zavedenie štátnej pokladnice podľa vzoru zaužívaného v krajinách Európskej únie. Na základe dvojročných skúseností z uplatňovania súčasnej daňovej sústavy bude vláda zabezpečovať jej ďalšie zdokonaľovanie tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, obmedzovala možnosť daňových únikov a bola pre podnikateľské subjekty aj občanov zrozumiteľná.

    Privatizáciu považuje vláda za jednu z ťažiskových oblastí procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urýchlenie patrí medzi prioritné úlohy. Zmenou vlastníctva si vláda kladie za cieľ dosiahnuť aktivizáciu ľudského činiteľa a zvýrazniť jeho osobnú zodpovednosť. Procesom privatizácie chce vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých budú mať významný podiel domáci podnikatelia i zamestnanci privatizovaných podnikov, čím sa vybuduje pevný základ participačnej ekonomiky.

    Tieto strategické ciele bude vláda dosahovať predovšetkým presadzovaním kombinácie štandardných metód v privatizácii s kupónovou privatizáciou. Budú sa uplatňovať súťaživé formy predaja s výberom nadobúdateľa na základe precízne formulovaného a zdôvodneného podnikateľského zámeru, ktorý bude rešpektovať osobitosti podniku a potreby jeho rozvoja. V záujme podpory rozvoja domácej podnikateľskej vrstvy sa budú naďalej umožňovať splátkové formy predaja so započítavaním investícií ako splátok kúpnej ceny. Kvôli zvýšeniu sociálnej priechodnosti procesu privatizácie v záujme vytvárania participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú.

    Vláda podporí účelný vstup zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky, umožní zakladanie spoločných podnikov so zahraničnými investormi tak, aby zahraničné finančné zdroje smerovali predovšetkým na modernizáciu a nákup nových technológií resp. finančné ozdravenie týchto podnikov. Obdobné hľadiská bude preferovať i pri predaji podnikov zahraničným investorom. Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu, pričom do kupónovej privatizácie ponúkneme časť akcií akciových spoločností vzniknutých zo štátnych podnikov tak, aby majoritné podiely akcií boli privatizované predajom strategickým investorom pri zmluvne zabezpečených podmienkach dlhodobého rozvoja privatizovaných subjektov.

    Vláda bude presadzovať, aby sa v rámci procesu privatizácie dynamizovali aj aktivity, ktoré sú neodlučiteľné od procesu privatizácie, avšak funkčne prináležia Fondu národného majetku. Ide o dôslednejšie vymáhanie pohľadávok, dosiahnutie väčšej platobnej disciplíny u veriteľov Fondu národného majetku a dôslednejšiu kontrolu akciových spoločností, kde má Fond národného majetku majetkovú účasť.

    Hospodárskou a priemyselnou politikou sa budú vytvárať podmienky na proces revitalizácie, reštrukturalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu. Predpokladom využitia nášho potenciálu a polohovej renty Slovenskej republiky je rozvinutie infraštruktúrnych systémov dopravných, informačných, telekomunikačných, energetických, finančných a ich integrita. Za strategické ciele rozvoja priemyslu vláda považuje stabilizáciu odvetví, zvyšovanie ich výkonnosti s udržaním podmienok programovo trvale udržateľného rozvoja, zvyšovanie exportu a konkurencieschopnosti produkcie, znižovanie energetickej, surovinovej a materiálnej náročnosti, zvyšovanie využívania domácich surovín, dosahovanie vyššej finalizácie zvyšovaním pridanej hodnoty produkcie, a tým aj vyššie zhodnotenie národnej práce, zvyšovanie produktivity práce a súčasne vytváranie nových pracovných príležitostí, ako aj efektívne zhodnocovanie domácich druhotných surovín. Vláda zabezpečí vypracovanie analýz priemyslových odvetví z hľadiska komparatívnych výhod, konkurencieschopnosti a perspektívy uplatnenia sa na domácom a zahraničnom trhu.

    V odvetviach chemického a farmaceutického priemyslu ako aj energetiky bude vláda venovať sústavnú pozornosť v programe navrhnutých prioritám. Podobne v drevospracujúcom a spotrebnom priemysle budú podporené projekty rozvoja celulózo-papierenského priemyslu vo väzbe na vyššie zhodnotenie domácej surovinovej základne.

    V oblasti strojárstva a elektrotechniky bude vláda hľadať formy podpory konkurencieschopných výrob s dobrým technickým a technologickým zázemím. Na podporu zvyšovania kvality bude prijatý program kvality zameraný na zvýšenie ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými nekvalitnými výrobkami, certifikáciu systémov riadenia, kvalitu výrobkov a upraví v tomto smere príslušné právne predpisy a normy.

    Vláda bude iniciovať zásadnú úpravu trhových poriadkov, sprísni kontrolu predaja na trhoviskách. Zdôrazňujeme rozvoj aktívneho cestovného ruchu, kúpeľníctva, zdravotnej a vidieckej turistiky, ktorých prínosy pre ekonomiku by mali výraznejšie vzrásť.

    Vláda zaktualizuje koncepciu zahranično-obchodnej politiky a posúdi hlavné úlohy zamerania zahraničného obchodu na obdobie rokov 1995-1996 s perspektívou do roku 2000, pričom prijme program podpory exportu, ktorý bude zameraný najmä na presadzovanie Slovenska v obchodno-politickom priestore na trhoch krajín vyspelých ekonomík, osobitne krajín Európskej únie, a získanie nových trhov, podporu spolupráce s Českou republikou v rámci colnej únie, vrátane uzatvorenia dohôd garantujúcich vzájomnú vyváženosť platobných vzťahov, rozširovanie Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o nové členské krajiny, postupné odstraňovanie bariér vo vzájomnom obchode s priemyslovými a poľnohospodárskymi výrobkami medzi členskými krajinami Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, rozšírenie medzivládnej dvojstrannej zmluvnej základne na obchodnú výmenu tovaru s dôrazom na krajiny Blízkeho východu, Afriky, Ázie, podobne podporu všetkých foriem medzinárodného obchodu a ekonomických aktivít s Ruskou federáciou a ostatnými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov s cieľom dosiahnuť vyrovnanejšiu obchodnú bilanciu. Vláda bude podporovať vývoz investičných celkov a zariadení špičkovej techniky a iných významných exportných aktivít.

    Významným inštitucionálnym nástrojom vlády pri zabezpečovaní rozvoja sektoru malých a stredných podnikov bude Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania so sieťou regionálnych poradenských a informačných centier a podnikateľských inovačných centier. Dynamicky sa rozvíjajúci sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstevníctva, považuje vláda za významný nástroj reštrukturalizácie a modernizácie národného hospodárstva. Vláda bude iniciovať analýzu všeobecne záväzných predpisov z pohľadu zlepšenia legislatívnych podmienok vzniku a rozvoja malého a stredného podnikania. Zameria sa najmä na zákony týkajúce sa finančného zaťaženia, daňové úľavy stimulujúce investície do nových technológií a podporujúce export. Zriadi osobitnú finančnú inštitúciu, ktorá bude prioritne podporovať aj rozvoj malého a stredného podnikania. Bude realizovať vzdelávacie projekty na poskytnutie školení, tréningov a stáží, dobuduje sa informačný servis a rozšíri sa činnosť subkontraktačnej burzy na využitie voľných kapacít slovenského priemyslu formou subdodávok.

    Vláda bude vytvárať podmienky na vybudovanie takej dopravnej a spojovej infraštruktúry, ktorá zvýrazní najmä význam geografickej polohy Slovenska tak, aby sa Slovensko stalo zaujímavé nielen pre tranzitnú dopravu, ale i cestovný ruch. Rozvojovým programom dopravnej infraštruktúry sa vytvorí štartovacia základňa na rozvoj obchodných vzťahov medzi Východom a Západom. Vláda pripraví program dobudovania diaľničnej siete a modernizáciu železničnej siete.

    V oblasti železničnej dopravy bude vláda vytvárať podmienky na lepšie využitie tohoto druhu dopravy vzhľadom na jeho ekologické prednosti. Prioritne vláda zabezpečí modernizáciu severo-južného koridoru Balt-Jadran, t.j. u nás úseku Bratislava-Žilina-Čadca-Skalité-Zvardoň, prepojením cez novovybudovaný železničný hraničný priechod Bratislava Petržalka-Kittsee, zlepšenie prepravných podmienok Západ-Východ, najmä efektívne využívanie prevádzkových kapacít medzi Slovenskou republikou a Ukrajinskou republikou, širokorozchodnej trate a zrýchlením a skvalitnením dopravy medzi Bratislavou a Košicami, modernizáciou zariadení východoslovenských prekladísk, modernizáciou a elektrifikáciou severo-južného ťahu Plaveč-Košice-Čaňa, modernizáciou a obnovou mobilného parku, ako aj ďalšími aktivitami.

    V roku 1995 počítame, že zaznamenáme prvé väčšie investičné akcie v rozvoji diaľničnej siete. Predpokladáme, že v tomto roku bude dokončený diaľničný úsek D1 Hrádok-Hybe a v nasledujúcich rokoch diaľničný obchvat a príjazdové úseky ciest v Liptovskom Mikuláši, Martine, Lučenci, preložky v Spišskej Novej Vsi a Košickej Belej. Začne sa výstavba diaľníc a úsekov ciest, ktoré riešia prepojenie na medzinárodnú európsku cestnú sieť, predovšetkým diaľnic zaradených do medzinárodných dopravných koridorov. Výstavba prepojenia diaľnic na území Bratislavy bude organizovaná tak, aby sa dosiahlo prepojenie na diaľničnú sieť Rakúska a Maďarska. Toto sa začne už v tomto roku. Ďalej predpokladáme, že ďalšími významnými stavbami sa stanú diaľnice v úseku Horná Streda-Trenčín a Tunel pod Braniskom. Na vnútroštátnych cestných ťahoch sa bude začínať s budovaním obchvatov Žarnovice, Novej Bane, Čadce, Oravského Podzámku, Tornale, Košíc, ako aj rekonštrukcie na cestných ťahoch Poprad-Kežmarok a Levice-Šahy.

    V oblasti autobusovej dopravy vláda pripraví zákon o cestnej doprave, zavedie systém povolení na jednotlivé autobusové linky, dorieši systém poskytovania neinvestičných dotácií a sociálnych zliav. Vláda postupne presunie právomoci v oblasti autobusovej dopravy na regióny a obce, pričom bude pokračovať v transformácii štátnych podnikov Slovenskej automobilovej dopravy.

    V leteckej doprave vytvoríme podmienky pravidelného leteckého spojenia Bratislavy a Košíc s inými štátmi.

    V oblasti spojov bude vláda vychádzať z prijatej Koncepcie rozvoja spojov do roku 2000, uváži možnosť ďalšieho rozvoja telekomunikácií z vlastných zdrojov v kombinácii so zahraničnými.

    Vláda zabezpečí, aby sa pri distribúcii a šírení rozhlasového a televízneho signálu vychádzalo z koncepcie pokrytia územia Slovenskej republiky rozhlasovým a televíznym signálom do roku 2000.

    Vláda vytvorí podmienky na rozširovanie doplnkových telekomunikačných služieb, ktorých zavedenie umožňuje digitálna technológia a po roku 1996 zabezpečí zavedenie digitálnej siete integrovaných služieb.

    Uplatňovanie inštitútu územného plánovania ako nástroja aktivizácie investičnej výstavby vytvorí podmienky na včasnú prípravu územia tak, aby jednotliví investori mohli realizovať investičné zámery. Zabezpečí podmienky na rýchlejšie vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie, výkupu pozemkov vo verejnom záujme predovšetkým pre výstavbu líniových stavieb v súlade s praxou uplatňovanou v štátoch Európskej únie a zjednoduší postupy pri príprave stavieb. Vláda vypracuje program verejných investícií na základe rozvojových programov jednotlivých rezortov a určí priority ich realizácie. Na ich finančné zabezpečenie bude využívať najmä mimorozpočtové zdroje, bude stimulovať čo najširšie využitie súkromných finančných zdrojov. Vytvorí podmienky na poskytovanie dlhodobých hypotekárnych úverov pri efektívnom uplatňovaní záložného práva.

    Za závažnú celospoločenskú úlohu vláda pokladá rozvoj bývania. Je najvyšší čas zastaviť útlm bytovej výstavby a oživiť ju. I keď zabezpečenie bývania sa stáva vecou občana, štát sa nezbavuje spoluzodpovednosti za riešenie tohoto problému. Preto vláda prehodnotí koncepciu štátnej bytovej politiky a zabezpečí zvyšovanie výstavby bytov. Musí vytvoriť aj podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov s primerane dlhou dobou, približne 20 rokov, pričom časť úrokov bude uhrádzať zo štátneho rozpočtu. Musí sa vytvoriť aj autonómny systém na podporu bytovej výstavby nižším príjmovým skupinám obyvateľov.

    V oblasti pôdohospodárstva vláda bude napĺňať strategické ciele, ktoré boli v tomto odvetví vytýčené a schválené v Národnej rade v koncepcii tzv. zelenej správy.

    V agropotravinárskej koncepcii sú založené podmienky na udržanie rovnovážnosti a stabilizovanosti potravinového trhu, potravinovej bezpečnosti štátu, ekonomickej a ekologickej stability, regionálnej vyváženosti podnikania v poľnohospodárstve a udržanie vidieckeho osídlenia. Kľúčovým bodom je hospodárne využívanie existujúceho technologického a stavebného potenciálu, poľnohospodárskej výroby a ľudských zdrojov v podmienkach podnikateľskej súťaže pre všetky formy podnikania na pôde. Koncepcia ráta s prepájaním poľnohospodárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom.

    V lesníckej politike ide o zachovanie, ochranu a zveľaďovanie lesov. Vodohospodárska politika je orientovaná na ochranu zdrojov povrchových a podzemných vôd so zreteľom na plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitkovej vody.

    V prvej fáze realizácie princípov koncepcie spolu s krokmi vlády v rokoch 1993 a 1994 bol zastavený hospodársky rozklad poľnohospodárstva naštartovaný v roku 1991. Svedčí o tom i skutočnosť, že kým v roku 1992 až 90 % podnikov bolo na pokraji bankrotu, za rok 1994 takmer polovica poľnohospodárskych družstiev a tretina štátnych majetkov hospodári so ziskom. Sledujeme cieľ, aby podobne ako v najvyspelejších štátoch Európskej únie bol aj v našich podmienkach minimálne 70 - 80-percentný podiel subjektov hospodáriacich na pôde schopných reprodukcie. Nenaplnili sa politicky presadzované zámery likvidácie veľkovýroby.

    Tradície slovenského družstevníctva majú 150. výročie práve v roku 1995 a perspektívne predstavujú jednu z vhodných foriem hospodárenia na pôde. Rozvíjať chceme aj ďalšie formy obchodných spoločností a individuálneho hospodárenia.

    Vláda bude venovať veľkú pozornosť konsolidácii vidieckeho života predovšetkým oživením základnej poľnohospodárskej výroby chovom oviec, dobytka a podobne, rozvojom výroby produktov náročnejších na prácu a spracovanie, ako ovocie, zelenina, hrozno, technické a liečivé rastliny, podporou spracovania poľnohospodárskej produkcie pre miestne trhy a výroby miestnych špecialít, podporou aj nepoľnohospodárskych ekonomických činností a aktivít, ako sú tradičné remeslá v kooperácii s priemyslom a regionálne služby a rozvojom všetkých foriem vidieckej turistiky.

    V spracovateľskom priemysle bude vláda podporovať realizáciu odborových rozvojových koncepcií spracovaných podľa kritérií konkurencieschopnosti v Európskej únii.

    Opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky ako súčasti celkovej politiky vlády budú smerovať k založeniu trvalého trendu poklesu výdavkov obyvateľstva za potraviny na celkových spotrebných výdavkov, ktoré v súčasnosti dosahujú 38 % a dlhodobe by minimálne mali klesať o jedno percento ročne.

    Za dlhodobé priority regionálneho rozvoja vláda považuje optimálne zladenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov s existujúcim potenciálom územia, s jeho komparatívnymi výhodami, s udržaním ekologickej stability územia.

    Vláda bude vyvíjať veľké úsilie pre naplnenie sociálnej dimenzie svojho programu, ktorý treba chápať v širších vzťahoch, než je otázka podpory a sociálneho zabezpečenia človeka v stave odkázanosti. Sociálny systém chápeme ako úpravu pracovno-právnych vzťahov, reguláciu trhu práce, čo by sa malo vykonať novým Zákonníkom práce a ostatnými normami. Zásadne zmeny na trhu práce by sa mali dosiahnuť najmä v dôsledku cieľa, ktorý si vláda vytyčuje, dosiahnuť pokles nezamestnanosti pod úroveň 10 % práceschopného obyvateľstva. Vláda si je vedomá, že ešte v časti priemyslu existuje prezamestnanosť, že tlak na štrukturálne zmeny povedie k uvoľňovaniu nadbytočných pracovných síl i z doterajších zamestnaní. Napriek tomu si takúto úlohu stavia nielen pre seba, ale pre spoločnosť ako celok.

    Vláda považuje za potrebné napomáhať upevňovaniu významu rodiny, stabilizácii rodiny a naplneniu všetkých jej funkcií, najmä pomoci mladým rodinám. Vláda považuje za nutné venovať neustálu pozornosť vytváraniu podmienok pre výchovu detí v rodinách, v tejto súvislosti i zabezpečovaniu podmienok bývania i všetkých funkcií, ktoré rodina plní.

    Vláda odmieta návrhy na predĺženie veku pre odchod do dôchodku nad doterajšiu hranicu 60 rokov a 57 rokov. Naopak, chce ju nielen stabilizovať, ale tam, kde to bude možné, vyjsť v oprávnených prípadoch v ústrety. Vláda garantuje poskytovanie zákonom zaručených dávok občanom. Preto vláda pre budúce obdobie bude pripravovať celú koncepciu rozvoja ľudských zdrojov, pripraví množstvo zákonov - Zákonník práce, zákon o verejnej službe a podobne, ktoré budú regulovať základné sociálne vzťahy a funkcie v spoločnosti.

    Vláda bude venovať sústavnú pozornosť rozvoju zdravotníctva, kde jediná cesta je dokončenie reformy začatej v roku 1992, prerušenej v roku 1993, nadviazanie na všetko pozitívne, čo sa v tejto oblasti urobilo, a dovŕšiť ju chce v najkratšom čase. Je to v záujme spoločnosti, pracovníkov v zdravotníctve i všetkých jej občanov.

    Vláda bude veľký dôraz klásť aj na obnovu a pretransformovanie morálnych vzťahov našej spoločnosti. Ide predovšetkým o otázky zlepšovania medziľudských vzťahov, vzájomnej úcty, tolerancie, rešpektovanie znášanlivosti, upevňovanie ducha občianskej spolupatričnosti. Ide o to, aby hodnoty duchovné, morálne a národné boli v spoločnosti upevňované, posilňované a nie potláčané.

    Z nového hľadiska, najmä s ohľadom na vznik štátu k 1. januára 1993, musíme postaviť otázku chápania jednoty spoločnosti, obnovy jednoty spoločnosti a ukončiť jej polarizáciu do rôznych táborov a zoskupení navzájom na seba nevraživo pozerajúcich. Ide o to, aby sa znovu obnovili hodnoty úcty spolupráce, aby sa nenapĺňalo heslo "Človek človeku vlkom", ale aby bol človek človeku priateľom.

    Máme na čo nadväzovať - na cyrilometodskú tradíciu, na odkazy našich i svetových humanistov, ktorí nechali významné hodnoty a odkazy, ktoré si naša spoločnosť musí obnoviť, ak nechce pokračovať ďalej vo vnútornej nestabilite a vnútorných politických zápasoch.

    V oblasti kultúry chápeme kultúru Slovenskej republiky ako kultúru mnohonárodnostnú. Okrem Slovákov je tu aj mnoho národností, ktoré všetky majú mať právo svoju kultúru vyjadrovať, rozvíjať slobodne, teda jej chápanie je pluralitné. Súčasne pri rozvíjaní všetkých atribútov pozitívneho v kultúre, návratov k pôvodnej tvorbe, musíme ale odmietnuť vplyv komercionalizácie, násilia a pornografie, ktoré sa čoraz častejšie vydávajú za umenie a objavujú sa v mnohých inštitúciách.

    Vláda bude rešpektovať a ochraňovať slobodu slova, bude ochraňovať pluralizmus, bude pomáhať budovaniu verejno-právnych inštitúcií, ale súčasne musí pre občanov garantovať ochranu pred zneužívaním občianskych slobôd na poškodzovanie iných osôb a iných záujmov. Často sa stretávame s otázkou negatívneho chápania Slovenska. Nie sú to len predsudky, s ktorými Slovensko vstúpilo na medzinárodnú scénu, sú to aj mnohé, ničím nepodložené z vnútra idúce podnety do medzinárodného spoločenstva, ktoré vydávajú nepravdivé svedectvo o dianí u nás. Osobné pocity, subjektivizmus, urazenosť, veľa razy neuspokojené osobné ambície vedú k tomu, že sú ľudia schopní pre svoje malicherné pocitové záujmy poškodzovať aj záujem štátu. Nemalo by to byť vlastné ani občanom, a už vôbec nie tým, ktorí vystupujú v mene jeho inštitúcií.

    V národnostnej politike vláda sa plne stavia za prevzatie všetkých európskych záruk práv menšín, prijíma kontrolu uplatňovania práv menšín Radou Európy a otvára právny systém Slovenska tak, aby tam, kde budú prijaté nové normy, poskytujúce väčší rozsah práv, sa tieto stali súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Cirkev a náboženské spoločnosti pokladá vláda za nositeľov národného a kultúrneho dedičstva a významných partnerov pri formovaní duchovného života a morálky spoločnosti. Vláda sa hlási k podpore cirkví a k partnerskej spolupráci s nimi, má snahu doterajšie čestné a ústretové vzťahy k cirkvám ďalej udržiavať. Súčasťou spoločenskej a ekonomickej transformácie je aj proces usporiadania vzťahov štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Vláda sa bude usilovať o zmluvné zabezpečenie novej kvality týchto vzťahov pri rešpektovaní spoločenského postavenia a významu jednotlivých cirkví a ich početnosti. Vláda má vôľu rozvíjať vzťahy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na zmluvnom základe a osobitné impulzy očakáva od plánovanej návštevy Svätého otca na Slovensku.

    Ďalšie profilovanie financovania cirkví bude závisieť aj od reálneho pôsobenia už prijatého zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Vláda privíta súčinnosť cirkví pri prehlbovaní medzinárodných vzťahov a pri vytváraní pozitívneho obrazu Slovenska vo svete. Vláda vytvorí podmienky na pôsobenie cirkví v oblasti sociálnej, charitatívnej, zdravotnej, v kultúre, školstve, športe aj v armáde.

    Vláda si uvedomuje skutočnosť, že rozhodujúcim predpokladom duchovného rozvoja hospodárskej prosperity nášho štátu je účinný program pokračovania obnovy výchovno-vzdelávacej sústavy. Dôležité je uznanie rozličných názorov a slobody myslenia za východisko všetkých obsahových zmien vo výchove a vzdelávaní mládeže. O tejto otázke sa vedie mnoho diskusií. Bohužiaľ, tieto diskusie idú mimo podstaty problému. Nediskutuje sa o obsahu výuky, ale o organizácii školskej sústavy, ktorá na Slovensku bola mimoriadne dobre vybudovaná. A skôr sú opatrenia proti búraniu dobrej výchovnovzdelávacej sústavy a odsúvajú sa stranou otázky obsahovej náplne výuky, profesionálnej skladby absolventov a formovania ich vzťahov.

    V konfrontácii vedomostnej úrovne obstáli naši občania v porovnaní so zahraničím veľmi dobre. Preto pôjde o to, aby sa nielen zachovali, ale aj znásobili tie vlastnosti, ktoré vytvárali vedomostný základ duchovného rozvoja občanov a aby tento základ bol porovnateľný s európskou úrovňou. A tam, kde je vyšší, nemusí sa znižovať.

    Za jednu z priorít bude vláda považovať rozvoj osobnosti učiteľa a posilnenia jeho spoločenského postavenia, morálneho a hmotného ocenenia i sociálnych istôt. Rozhodujúce bude hľadať i v podmienkach ekonomickej transformácie všetky možné zdroje na diferencované zvýšenie miezd pedagogickým pracovníkom s preferovaním najkvalifikovanejších a najkvalitnejších pedagógov. V spolupráci s odbormi navrhne časový harmonogram riešenia mzdových problémov školstva. Vláda bude pokračovať vo vytváraní primeraných podmienok na rovnoprávnu existenciu štátnych, cirkevných a súkromných škôl.

    Z hľadiska rozvoja demokracie vláda podporuje parlamentnú demokraciu, ktorej výkonná moc vychádza z legislatívnej väčšiny. Bude akceptovať názory opozície prospešné pre spoločnosť, vytvorí priestor aj pre menšinové názory záujmových skupín, umožní im uchádzať sa o ich podporu alebo ich akceptovanie. Vláda uvažuje pripraviť novelizáciu zákona o politických stranách, volebných zákonov do Národnej rady a obecných zastupiteľstiev.

    Vláda považuje za nutné znovu racionálne inštitucionálne usporiadať verejnú správu. To predovšetkým predpokladá vytvorenie modernej a efektívnej miestnej správy, ale v súlade s tým pokračovanie v reforme verejnej správy s cieľom vytvoriť taký systém správy, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám občanov a bol jednoduchší, i finančne menej náročný. Za cieľ si kladieme vytvorenie nového územno-správneho členenia Slovenska, pričom budeme vychádzať zo spoluzodpovednosti štátu za spoločenskú súdržnosť a koordináciu sociálneho a ekonomického rozvoja. Popri týchto aktivitách vláda bude presadzovať odbyrokratizovanie, skvalitnenie profesnej úrovne aparátov štátnej správy.

    Pri rozvíjaní právneho štátu bude vláda pokračovať v dobudovávaní nášho právneho poriadku na princípoch demokracie a humanizmu. Bude dbať o rešpektovanie zvrchovanosti zákona. Bude pokračovať v plnení koncepcie stabilizácie súdnictva a zabezpečí jeho funkčnosť. Bude vytvárať politické, právne, organizačné, personálne a materiálno-technické garancie nezávislého postavenia súdov a sudcov, pričom treba zabezpečovať aj efektívny výkon súdnictva. Predpokladáme, že prokurátori budú pružnejšie a nekompromisnejšie reagovať na prejavy nezákonnosti. Vláda pripraví rekodifikáciu právnej úpravy postavenia a úloh prokuratúry tak, aby v nadväznosti na rekodifikáciu trestného práva procesného prispela k zvýšeniu podielu na plynulom a spravodlivom fungovaní systému trestnej justície a na ochrane občanov.

    V nadväznosti na mieru získaných bezpečnostných garancií a stabilnú politickú orientáciu na transatlantické a európske bezpečnostné štruktúry a na ekonomické možnosti štátu vláda bude iniciovať rozpracovanie dlhodobého plánu rozvoja armády a riadenia jej ľudských zdrojov s cieľom vybudovať relatívne malú, ale primerane vyzbrojenú armádu, ktorá úrovňou svojej pripravenosti bude garantom obrany štátu, jeho suverenity a územnej integrity.

    Z hľadiska nevyhnutnosti potláčania kriminality považuje vláda za nutné vytvoriť optimálnu organizačnú štruktúru orgánov polície na úrovni centra a regiónov s presným určením ich kompetencií a osobnej zodpovednosti riadiacich pracovníkov. Budú prijaté opatrenia na zníženie administratívnej zaťaženosti Policajného zboru s cieľom presunúť niektoré správne agendy do oblasti verejnej správy, pritom sa položí dôraz na decentralizáciu niektorých policajných činností z centra na nižšie organizačné stupne.

    Vláda v snahe eliminovať korupciu, ako aj všetky formy nestatočného nadobúdania majetku, nech sa ho dopúšťa ktokoľvek, pripraví a bude dôsledne presadzovať komplexný program čistých rúk vo verejnom živote. Pôjde o zvýšenie morálky a disciplíny, o bezúhonnosť a nepodplatiteľnosť štátnych orgánov. To umožní aj pozitívne ovplyvňovanie disciplíny, morálky a statočnosti občanov. V tejto súvislosti sa stane prínosom aj urýchlené prerokúvanie a prijatie zákona o strete záujmov. Vláda bude pokračovať v realizácii schválenej koncepcie väzenstva.

    Vláda sa obráti na Radu Európy s podnetom na znovuposúdenie otázky, či aj v situácii, keď preventívne opatrenia ani výnimočné tresty neznižujú vzrastajúci počet brutálne páchaných trestných činov, je opodstatnený trvalý zákaz ukladania trestu smrti, ktorý vyplýva z podpísania medzinárodných dokumentov.

    V legislatívnej oblasti bude vláda pokračovať v tvorbe právneho systému zvrchovanej Slovenskej republiky so zameraním na to, aby sa náš právny poriadok vo svojich základoch stabilizoval a bude sa podieľať aj na príprave systémových opatrení na skvalitnenie legislatívneho procesu. Vláda sa zasadí o aktualizovanie právnych predpisov vydaných orgánmi bývalej federácie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku a doteraz nestratili platnosť.

    Významnou úlohou v legislatíve je zabezpečenie postupnej harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Táto vyplýva zo zahraničnopolitickej orientácie vlády na začlenenie Slovenskej republiky do európskych integračných procesov a konkrétne z Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

    Vážené dámy a páni,

    tretíkrát ako predseda vlády predstupujem pred Národnú radu s návrhom na schválenie programového vyhlásenia a vyslovenie dôvery vláde. Tretíkrát predstupujem pred Národnú radu ako predseda vlády, ktorá vzišla z demokratických volieb. Je to šiesta vláda, ktorú má Slovensko od roku 1989. Základnou podmienkou naplnenia týchto cieľov je stabilizácia politickej situácie vo vnútri Slovenska, zabrániť ďalšej deštrukcii a rozkladu štruktúr, ktoré vzišli z volieb. Preto je úloha spoločná pre vládu, pre parlament, pre politické štruktúry, i pre občanov tohto štátu nedopustiť ďalší vnútorný rozklad, nedopustiť ďalší vnútorný politický zápas. Máme skúsenosti, že vždy došlo k veľkým morálnym, politickým, ale aj materiálnym škodám.

    Slovensko je našou spoločnou vlasťou, naším spoločným domovom. Za jeho rozkvet a prosperitu zodpovedáme všetci - parlament, vláda, prezident, všetky ústavné a štátne orgány, ktoré tento štát má. Slovensko sa dostáva na križovatku, pri ktorej jedna cesta vedie k rastu, prosperite, začleňovaniu do európskych štruktúr, druhá k stagnácii, vnútornému nepokoju, vnútorným konfliktom. Je spoločnou úlohou vlády a parlamentu rozhodnúť, ktorou cestou sa dáme. Vláda predkladá návrh cesty k prosperite.

    Každý proces má svoje zákonitosti vyplývajúce zo stupňa poznania rozvoja spoločnosti, ale aj zo schopnosti spoločnosti sústrediť svoje sily na naplnenie daných cieľov. Urobme tak v záujme našej spoločnej vlasti - Slovenskej republiky. Preto vás prosím o vyslovenie dôvery vláde, preto prosím o schválenie programového vyhlásenia vlády. Nenechajme sa znovu ako toľkokrát v minulosti malichernosťami straníckych záujmov dostávať na scestie vnútornej nejednotnosti a rozporov. Slovensko v tomto zápase bude úspešné aj vďaka vám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi vlády. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledku prerokovávania programového vyhlásenia vlády vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, dámy, páni,

    predsedom Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 117 bolo pridelené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 18. januára 1995. Súčasne svojím rozhodnutím číslo 117 určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a skoordinoval stanoviská výborov v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú ste obdržali ako tlač číslo 74a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasil s tým, aby ako predseda výboru som bol spoločným spravodajcom k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s priebehom a výsledkom prerokovania tohto dokumentu.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky prerokovali v stanovenom termíne všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, prirodzene, okrem mandátového a imunitného výboru. S Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky súhlasilo a odporučilo ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť a zároveň vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky osem výborov - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vážené dámy, páni, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky neodporučil schváliť a zároveň neodporučil vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky jeden výbor - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbor konštatoval, že vláda Slovenskej republiky porušila článok 113 Ústavy Slovenskej republiky tým, že nepredstúpila pred Národnú radu Slovenskej republiky so svojím programom do tridsať dní po svojom vymenovaní.

    Platné uznesenie o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky neprijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor prijal osobitné uznesenie k časti 3 programového vyhlásenia - sociálne vzťahy. V ňom prijal osobitné úlohy pre rezortnú ministerku, ktoré nie sú súčasťou tejto spoločnej správy.

    Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej správe, tlač číslo 74a pod bodom B sú odporúčania výborov pre Národnú radu Slovenskej republiky, v časti C odporúčania pre vládu Slovenskej republiky a v časti D odporúčania výborov pre ministerstvá. Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh o hlasovaní k týmto častiam B, C a D s tým, že odporúčam, aby sa hlasovalo an blok o jednotlivých častiach tak, ako vám to odporučím.

    Vážené dámy, vážení páni, v časti B odporúčam ako spoločný spravodajca na prijatie ako rozšírenie uznesenia k programovému vyhláseniu tieto body: v časti B bod 1, 2a, 2b, v časti 3 body 3a, 3b, 3c, 3d, a v časti D bod 4 na strane 8. Moje odporúčanie je hlasovať an blok o tých bodoch, o ktorých som hovoril, s odporúčaním spoločného spravodajcu prijať tieto odporúčania.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám odporučil hlasovať an blok s návrhom spoločného spravodajcu neprijať nasledujúce odporúčania: v časti B pod písmenom 3e kompletne a 4a až f, v časti C odporúčania výborov vláde Slovenskej republiky bod 1 a odporúčanie výborov pre ministerstvá v časti D body 1, 2a, b, c, d, f, a v časti D bod 3.

    Vážené dámy, vážení páni, súčasťou spoločnej správy 74a je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca odporúčam toto uznesenie schváliť.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás veľmi pekne požiadal, pokiaľ by boli doplňujúce návrhy na rozšírenie uznesenia, aby tie návrhy mi boli predložené písomne, a ak môžem poprosiť aj v čitateľnej forme. Pokiaľ nedostanem písomné návrhy, ústne prednesené návrhy ako spoločný spravodajca nebudem akceptovať.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o otvorenie rozpravy k tomuto bodu rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Po dohode vo vedení Národnej rady Slovenskej republiky po vašom vystúpení bude prestávka, kde sa vedenie Národnej rady stretne so zástupcami diplomatických zborov akreditovaných na Slovensku.

    Prosím, ešte pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem, že ste mi udelili slovo. Mám vyslovene procedurálnu poznámku k návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, nie je to teda súčasť rozpravy. Vážim si dobrý úmysel pána spravodajcu vyjadriť sa aj k bodom C a D, ktoré sú zaradené v spoločnej správe, ale tie body sú tam na informáciu, pretože to sú odporúčania výborov, ktoré boli právoplatne prijaté, voči ministerstvám resp. v jednom prípade odporúčanie vláde a Národná rada ich nemôže zmeniť, to už prebehlo hlasovaním. Berme teda jeho návrhy smerom k bodu B, ktorý sa týka odporúčaní pre Národnú radu Slovenskej republiky resp. pre vládu Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, toto všetko môžeme urobiť po prestávke.

  • Po prestávke začíname o 14.00 hodine s tým, že pozývam pánov zástupcov diplomatických zborov akreditovaných na Slovensku do priestorov predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, aj pána prezidenta a predsedu vlády.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, budeme pokračovať v zasadaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že pán spoločný spravodajca je na svojom mieste. Dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu k tomuto bodu programu.

    Do rozpravy som v tomto momente dostal 47 písomných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Langoš.

    Pán spoločný spravodajca sa chce ešte vyjadriť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    ak dovolíte, vyjadril by som svoje stotožnenie sa s návrhom pána poslanca Ftáčnika v tom zmysle, že o bode C - odporúčanie výborov vláde Slovenskej republiky by sme hlasovali osobitne a bod D vzhľadom na to, že výbory prijali platné uznesenia, ktoré sú záväzné pre jednotlivé ministerstvá, by nebol predmetom rokovania k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. To stačilo povedať aj potom, keď budeme hlasovať, ale aspoň vieme, na čom sme.

    Prosím, pán poslanec Langoš.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Haťapka a potom pán poslanec Ftáčnik.

  • Prosím, aby odsek C bod 1 bol vyňatý zo spoločného hlasovania.

  • Pán poslanec, keď prídeme k hlasovaniu, potom uplatníme niektoré názory na procesno-právny postup.

    Pán poslanec Ftáčnik.

  • Pán predseda, chcel by som, aby ste uplatnili § 16 odsek 3, že pri otvorení rozpravy by ste mali oznámiť všetkých prihlásených rečníkov, nielen prvého, aby sme mali predstavu, aký bude sled diskusie, teda v akom poradí sa rečníci prihlásili. Zodpovedá to zneniu § 16 ods. 3 a mohli sme sa troška lepšie zariadiť a zorientovať v tom, aký bude mať diskusia priebeh.

  • Myslím si, že bude lepšie, keď to nepoviem, aby ste tu všetci sedeli, lebo keď to prečítam, tak odídete.

    Ako druhý za pánom Langošom sa pripraví pán poslanec Kamil Haťapka.

  • Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážená vláda, dámy a páni na galérii,

    budem stručný, lebo vecne sa nedá toho veľa povedať. O texte programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa vecne ťažko dá hovoriť. Nebudem sa zaoberať šiframi D 2 a D 61, ktoré nie sú mojou parketou, ani bublinami, ako je zriadenie pravidelných leteckých liniek do iných štátov. Na to stačilo pred dvoma rokmi zriadiť na niekoľkých slovenských letiskách colné, vízové a pasové služby, ktoré tam dodnes nie sú.

    Záhodno je však všimnúť si niektoré rysy, ktoré sú v texte dostatočne výrazné. Pri letmom pohľade môže byť sympatický prvý pokus o formulovanie štátnej vízie Slovenska, ale stavať ju na výzve vytvoriť politický národný front, to teda nie. Väčšine z nás 40-ročná skúsenosť s jednofarebnou pluralitou stačila. Ďalším rysom je trúfalé odhodlanie vlády pustiť sa za pasy s desiatkami konkrétnych problémov - od obecných až po ministerské.

    Vládne vyhlásenie nesie niektoré znaky socialistických projektov, niektoré znaky starých režimov. Socialisti vedia krásne rozprávať a sľubovať hory - doly, ale skúsenosti z európskych štátov hovoria o tom, že za sebou nechávajú dlhy a prázdnu štátnu pokladnicu. Čítanie rezortných kapitol z programového vyhlásenia vlády však môže u niektorých vyvolať nostalgiu za odborníckymi podkladmi štátnych plánovacích komisií pre vypracovanie päťročných plánov. Tu sa zastavím pri niektorých ilustrujúcich podrobnostiach.

    Vláda chce - citujem: "organizačnými aktivitami prispieť k stabilnej demokratickej spoločnosti". Na tomto, ale aj na mnohých iných miestach sa vyjavuje zámer vlády vytvárať silnú byrokratickú štruktúru, nové komisie, vládne a iné orgány, nevládne agentúry, úrady a direktívne pomocou nariadení riadiť spoločnosť. Do strany 37 som ich napočítal - tuším 15 - potom ma to už omrzelo. Jedno z najfrekventovanejších slov v tomto texte je "transformácia", použitá v najrozličnejších súvislostiach, ale ani v jednom prípade vláda nepopisuje cieľ, na ktorý sa má premeniť transformovaná skutočnosť. Očividným návratom pred rok 1989 je vytvorenie inštitútu územného plánovania v súvislosti so zriadením ústredného orgánu štátnej správy - ministerstva výstavby a verejných prác. Okrem zbytočného mrhania - podľa mňa - daní občanov je to vylúčenie miest a obcí, kam tento inštitút, ak má byť štátna moc decentralizovaná, prirodzene patrí.

    Vláda síce nehovorí o vytvorení voľného trhu s prevahou reálnych vlastníkov, ale je odhodlaná urobiť poriadok na obecných trhoviskách. Jeden sľub je však múdry. Vláda sľubuje vytvoriť prostredie, v ktorom budú podmienky na to - citujem - "aby si každý občan našiel svoje miesto pre slobodnú činnosť a osobné šťastie", ale ani slovom nesľubuje zvýšenie životnej úrovne, lebo dôsledným pridržiavaním sa vládneho vyhlásenia sa tak - podľa môjho názoru - ani nemôže stať.

    Jedna vec je ľahko znepokojujúca a jedna zarážajúca. Vláda hovorí veľmi všeobecne o legislatívnej úprave vzťahov s Národnou bankou Slovenska a súčasne ráta s jej účelovými úvermi pre preferované vládne projekty. Len nezávislosť Národnej banky na politických zámeroch vlády môže byť zárukou tvrdosti slovenskej koruny. O tom sa už vie niekoľko rokov.

    Zarážajúce je, že pri vysokej kriminalite, nových a veľmi nebezpečných formách organizovanej kriminality, ktorá nerešpektuje hranice, šíriacej sa drogovej závislosti, venuje svojím zámerom v oblasti vnútornej bezpečnosti 15 viet, a pritom právo občana na vlastnú bezpečnosť, ochranu života a majetku a povinnosť vlády toto právo zabezpečiť alebo zabezpečovať, je hádam jediná vec, na ktorej sa dnešná koalícia s opozíciou môžu a dokážu jednoznačne zhodnúť.

    Ak vezmeme programové vyhlásenie vlády ako celok a v úplnosti, potom tu máme pred sebou najrozsiahlejší ústup od projektu rýchlej a radikálnej reformy z roku 1990 a sumár nesplniteľných snov rozrastajúcej sa štátnej byrokracie.

    Už pred tridsiatimi rokmi Nikita Sergejevič Chruščov začal raziť heslo "Dobehneme a predbehneme". Nedobehli sme a nepredbehli. Pripomenulo mi to odhodlanie vlády vyrovnať sa najvyspelejším európskym krajinám. Učme sa reálne vnímať naše vlastné danosti, našu mentalitu, naše schopnosti, krajinu, susedov, ale pritom aj európsku spolupatričnosť a pocit spoluzodpovednosti za Európu - bez športovectva, pretekov a siláckych kúskov. Pre svoje a naše sebavedomie a identitu toto nepotrebujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Haťapka a po ňom pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážení kolegovia poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

    som presvedčený, že šport a kultúra sú najlepšími reprezentantmi našej vlasti najmä v zahraničí. Napriek tomu mám pocit, že šport je diskriminovaný, teda, že duševná kultúra má svoje ministerstvo, ale telesná kultúra svoje ministerstvo nemá. Preto chcem poukázať na to, že šport má viacero atribútov, ktoré v celom svete vplývajú na jeho chápanie ako na významný spoločenský a v poslednom období i hospodársky fenomén. Je napríklad významným prostriedkom výchovy, boja proti negatívnym spoločenským javom, sociálnej integrácie občanov, medzinárodnej spolupráce, upevňovania zdravia, rekreácie, zábavy, zvyšovania telesnej i pracovnej výkonnosti a zdatnosti a reprezentácie štátu. Jednoducho povedané, významne ovplyvňuje kvalitu života jednotlivých občanov a obohacuje spoločenský život. Z pohľadu hospodárstva krajiny ovplyvňuje ekonomiku práce, rozširuje pracovné príležitosti, zvyšuje obchodný obrat, obohacuje a skvalitňuje ekonomiku služieb, zábavy, cestovného ruchu, podnecuje technický rozvoj a podobne.

    V mnohých krajinách sa z tohoto titulu prestali na šport pozerať ako na konzumenta, ktorý neustále žiada prostriedky zo štátnej či obecnej pokladnice. Chápu, že šport je aktívnym činiteľom všestranného rozvoja spoločnosti. Aj u nás sa oprávnene stal predmetom štátnej politiky, predmetom politických strán a hnutí a súčasťou programového vyhlásenia vlády, ktorá má záujem viesť spoločnosť cestami rozvoja. Na území Slovenska má šport bohaté, vyše storočné tradície a veľa skúseností. Môžeme sa ešte stále opierať o solídne teoretické a vedecké poznatky, dobrovoľnú prácu veľkého množstva organizátorov, trénerov a cvičiteľov, slušnú materiálnu základňu, pretrvávajúci záujem mládeže o šport a podobne.

    Napriek týmto priaznivým východiskám a množstvu pozitívnej práce, ktorá sa v transformácii športu po roku 1989 vykonala, sa v súčasnosti šport dostal do slepej uličky. Ťažko prekonáva prekážky v oblasti ekonomiky, legislatívy, stagnuje vzdelávanie profesionálnych i dobrovoľných odborníkov, veda a výskum, zdravotnícka starostlivosť o športujúcich, programová starostlivosť o mládež, údržba, modernizácia a rozvoj materiálnej základne. Nefunguje informačný systém. Centrálne finančné zdroje sa neustále znižujú a nie sú vytvorené optimálne podmienky na tvorbu miestnych zdrojov resp. samofinancovania telovýchovných a športových subjektov. Vo väčšine prípadov je v tejto oblasti miestna a regionálna politika nedostatočná, čomu tiež zodpovedá nevysporiadaný resp. neusporiadaný majetkový stav. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale pokiaľ sa skutočnosť nezmení, šport nebude môcť plniť svoju spoločenskú funkciu. Fakty k niektorým problémom som vám dal k dispozícii pre informáciu a ilustráciu, každý z poslancov to dostal.

    Spolu s kolegami poslancami vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sme dospeli k názoru, že problém nevyhnutne treba začať riešiť od systému organizácie a riadenia telovýchovy a športu. Transformácia v tejto oblasti ostala na polceste a prejavuje sa to negatívne. Súčasné postavenie, kompetencie a vybavenie štátneho orgánu na centrálnej i miestnej úrovni sú nepostačujúce, viazne medzirezortná koordinácia a vertikálne riadenie štátnej správy.

    Telovýchovné a športové hnutie tvorené veľkým množstvom občianskych združení je väčšinou organizačne i obsahovo roztrieštené, bez zjednocujúceho alebo zastrešujúceho orgánu, bez spoločného programu, vzájomnej koordinácie aktivít a podobne. Do štátnej športovej politiky prakticky nie sú zapojené obecné zastupiteľstvá a rozrastajúci sa súkromný sektor. Občianske združenia, ktoré sú vo viacerých prípadoch vybavené lepšie ako štátna správa aparátom, materiálnou základňou i odborníkmi, nezodpovedajú za plnenie úloh štátnej politiky a objektívne nemôžu zaručovať rozvoj tejto oblasti.

    Chceme tým povedať, že ryba smrdí od hlavy, že postupné riešenie všetkých závažných problémov telesnej výchovy a športu, ale aj mládeže, o ktorej som síce nehovoril, no rovnako ju pociťujeme, je nevyhnutne riešiť zriadením autonómneho orgánu štátnej správy pre šport a mládež na centrálnej i miestnej úrovni. Z hľadiska kompetencií riadenia, spravovania osobitnej kapitoly štátneho rozpočtu, legislatívnej činnosti a podobne považujeme za optimálny orgán ministerstvo. Môžeme sa pritom oprieť o skúsenosti viacerých európskych i ďalších krajín, kde sa obdobný model použil a osvedčil, ako napríklad vo Francúzsku, Rumunsku, Luxembursku, Maďarsku, Poľsku a inde.

    Vážené dámy, vážení páni,

    sme presvedčení, že všetci máme záujem, aby štátna starostlivosť o šport a mládež zodpovedajúco fungovala a prispievala k všestrannému úžitku a rozvoju Slovenskej republiky. Je potrebné pre to ešte veľa urobiť, ale za aktuálny krok považujeme zmenu zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v zmysle zriadenia ústredného orgánu štátnej správy pre šport a mládež na úrovni kompetencií ministerstva. Teda nemusí to byť ministerstvo, ale v každom prípade v kompetencii by to malo mať ministerstvo tak, ako je to v odporúčaniach vláde Slovenskej republiky ods. c/ bod 1 spoločnej správy. Verím, že nakoľko to nebude orgán s veľkým aparátom, ale s veľkými úlohami, tento návrh podporíte a budú ho akceptovať aj členovia vlády Slovenskej republiky.

    Pochopiteľne, že pri vzniku ministerstva alebo podobného štátneho úradu je obava o nárast veľkého počtu pracovníkov a ich mzdových fondov. Neprichádzame však s požiadavkou vybudovať prebujnelý aparát, so zvyšovaním pracovníkov, ktorých je dnes podľa tých tabuliek v telovýchove 611, ale naopak, znížiť tento stav a efektívne využiť prostriedky vo výške viac ako 38 miliónov Sk, ktoré v súčasnosti ročne plynú do rôznych občianskych združení a asociácií na mzdy ich pracovníkov, ako to vyplýva z tabuliek.

    To neznamená, že chceme likvidovať občianske združenia, ale štátne prostriedky musia byť využívané pre slovenskú štátnu reprezentáciu v úspešných športových odvetviach, predovšetkým olympijských. Ak ministerstvo školstva podľa vyjadrenia pani ministerky si chce ponechať oblasť mládeže, potom by vlastne išlo len o šport a telovýchovu.

    Aj týmto svojím vystúpením chcem podporiť programové vyhlásenie vlády. Žiadam však, aby odsek C bod 1 spoločnej správy bol vyňatý zo spoločného hlasovania a bolo o ňom hlasované osobitne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Haťapkovi. Vystúpi pán poslanec Hofbauer a po ňom pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, panie poslankyne, páni poslanci,

    dokument, ktorého prerokúvaním v Národnej rade sa práve zaoberáme, je materiálom výnimočného významu aj dosahu. Výnimočnosť prerokúvaného programového vyhlásenia vlády je fakt, že ide o prvé Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorá vzišla z parlamentných volieb na pôde samostatnej Slovenskej republiky. Preto je nesmierne dôležité, aké trajektórie nášho vývoja programové vyhlásenie predznačuje, akým smerom z volieb ustanovená vláda sa v zásadných smeroch orientuje vo všetkých jeho oblastiach. Je zaujímavé a mimoriadne dôležité, aká je táto strategická štúdia nášho ďalšieho celospoločenského smerovania, pretože programové vyhlásenie vlády takouto strategickou štúdiou nesporne je, či je principiálne správna, celospoločensky pozitívna, vecne a obsahovo úplná a najmä reálna.

    Ako nesporné kľúčové sú tri zásadné zámery, ktoré sú formulované a deklarované hneď na prvých stranách programového vyhlásenia vlády. Prvým je zámer pokračovania vo vytváraní sociálne trhového demokratického priestoru, ktorý bude kompatibilný s priemyselne rozvinutými demokraciami vo svete a smerovanie Slovenska do európskych a atlantických štruktúr. Druhým je zámer pri rozvoji Slovenska nadviazať na všetky pozitívne trendy bez ohľadu na to, kto ich nastolil, s potrebou spolupráce aj spoluzodpovednosti všetkých parlamentných a mimoparlamentných subjektov. Tretím zámerom, ktorý považujem za výnimočne dôležitý, je jasné deklarovanie presadzovania a obhajoby slovenských národných a štátnych záujmov.

    Z týchto troch zásadných zámerov vlády sa odvíja strategický cieľ tohto úsilia, a tým je položenie základov na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti slovenskej ekonomiky a životnej úrovne nášho obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí, najneskôr do roku 2010. Ak sa teraz snemovňa má rozhodnúť, či programové vyhlásenie vlády v uvedených úsekoch schváliť či zamietnuť, rozhodujeme teda o tom, či tieto zámery sú správne a či strategický je žiadúci. O tom, že na obidve takto postavené otázky je možné odpovedať pozitívne, niet pochýb.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa preto veľmi detailne zaoberal predovšetkým tými časťami programového vyhlásenia vlády, ktoré gestorsky zastrešuje. Ide o výnimočne rozsiahlu a aj výnimočne významnú oblasť, v ktorej sú obsiahnuté problematiky priemyslu, obchodu, cestovného ruchu, medzinárodných hospodárskych vzťahov, privatizácie, ochrany hospodárskej súťaže, malého a stredného podnikania, dopravy a spojov, výstavby a verejných prác. Veľmi podrobná rozprava k týmto častiam programového vyhlásenia vlády sa uskutočnila za účasti príslušných ministrov a štátnych tajomníkov. Žiadny námet zo strany poslancov nebol odmietnutý a ani jediná otázka zo strany nezostala nezodpovedaná.

    Dvojdenná rozprava bola nesporne obohatením pre obidve zúčastnené strany. A čo je hodné neponechať mlčaním, rozprava bola motivovaná profesne, odborne a vecne pri plnej korektnosti a kultúrnej úrovni politického dialógu, a to aj v prípadoch, keď názory diskutujúcich partnerov neboli zhodné. Rozprava zvýraznila a potvrdila naznačené strategické smery rozvoja spoločnosti. Súčasne pre vedúcich predstaviteľov rezortov bola i predznačením ďalšieho dopracúvania v rámci následných koncepčných materiálov rezortov a ich odvetví v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády, ktoré zrejme budú predmetom prerokúvania vo vláde.

    V rámci privatizácie a ochrany hospodárskej súťaže vláda jednoznačne kvalifikuje pokračovanie a urýchlenie privatizácie medzi svoje prioritné úlohy. Pri tomto procese vláda chce vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých budú mať významný podiel domáci podnikatelia aj zamestnanci privatizovaných podnikov. Vzájomnú kooperáciu zakladateľských rezortov - ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a Fondu národného majetku, a to aj pri druhej vlne kupónovej privatizácie, vláda vzájomne prepojí iniciovaním vydania právneho predpisu, ktorý sprehľadní a komplexne upraví proces privatizácie.

    V oblasti priemyslu vláda deklaruje strategické ciele jeho rozvoja, stanovuje prioritné programy rozvoja priemyslu. V štátnych podnikoch a v akciových spoločnostiach s významnou účasťou štátu a Fondu národného majetku výkonom vlastníckych práv a povinností poverí zakladateľský rezort a jednoznačne sprísni mechanizmus motivácie a kontroly manažmentov. Tu si nie je možné miešať výrazné sprísnenie vplyvu štátu návratom k akémusi centrálnemu dirigizmu. Je to jednoducho zvýšenie nárokov na zodpovednosť za riadenie štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti s významnou účasťou štátu.

    Zásadnou formou vláda bude iniciovať úpravy trhových poriadkov, sprísnenie kontroly predaja na trhoviskách spolu s obmedzovaním predaja spotrebných výrobkov na trhoviskách, ako aj vylúčenie stretu záujmov zamestnancov štátnych podnikov s nimi uskutočňovanou podnikateľskou činnosťou. Tento bod považujem za mimoriadne dôležitý.

    Rozprava vo výbore podčiarkla dôležitosť cestovného ruchu, ktorého zásadné smerovanie a rozvojovú koncepciu je žiadúce spracovať a posúdiť tak, aby mohla po schválení vo vláde byť zásadným vodítkom pre túto dôležitú oblasť národného hospodárstva.

    Sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstevníctva, vláda oprávnene deklaruje za veľmi významný nástroj reštrukturalizácie a modernizácie národného hospodárstva. Vo vyspelých štátoch sveta tento sektor tvorí potenciál z dvoch tretín pracovných príležitostí a svojím rozmerom je výrazným faktorom modernizácií a inovácií. Rozprava vo výbore súčasne zvýraznila potrebu naliehavého riešenia podpory malého a stredného podnikania, pomoci pri štartovacích a rizikových investíciách a zdokonalenie systému preberania záruk za úvery poskytnuté malým a stredným podnikateľom.

    V rezorte dopravy a spojov vláda nadviaže na schválené koncepcie rozvoja dopravy a schválené koncepcie spojov, ktoré vláda schválila v marci a auguste roku 1993. Vláda bude hľadať cesty urýchlenia realizácie dopravnej a spojovej infraštruktúry, a to ako po stránke investorskej a projektovej prípravy stavieb, získavaní investičných potrieb z vnútrorozpočtových aj mimorozpočtových zdrojov, i stavebných kapacít. Rozprava však odkryla nevyhnutnosť urýchleného vypracovania radu legislatívnych dokumentov, ktoré výrazne zjednodušia a urýchlia celý investičný proces.

    Program rozvoja a realizácie verejných investícií a bytovej výstavby vláda zdynamizuje ustanovením osobitného orgánu štátnej správy. Bytová výstavba a jej zabezpečovanie je síce predovšetkým vecou občana, štát sa však nezbavuje spoluzodpovednosti za riešenie tohto problému. Rozprava vo výbore zvýraznila nadväzujúcu nevyhnutnosť komplexného riešenia finančnej dostupnosti bytovej výstavby, a to aj pre obyvateľov priemernej solventnosti, no aj pre občanov sociálne odkázaných. Rozprava súčasne odkryla aj nepokryté miesto posudzovania stavebnej efektívnosti stavieb financovaných zo štátnych prostriedkov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v priebehu dvoch dní prerokúvania programového vyhlásenia vlády vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie rozprava nepriniesla žiadne také podnety, konštatovania alebo závery, ktoré by dokumentovali nesprávnosť programového vyhlásenia vlády, neprijateľnosť jej krokov, nevhodnosť opatrení, či nereálnosť cieľov. Práve naopak, programové vyhlásenie vlády sa potvrdilo ako koncepčne a strategicky správne a realizovateľné. Rozpracovanie jeho jednotlivých častí a statí bude predmetom práce jednotlivých rezortov v bezprostredne nadväzujúcom čase a prerokúvania a prijímania na zodpovedajúcich úrovniach.

    V súlade s tým Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil predložiť programové vyhlásenie na rokovanie schôdze, prijať ho, a tým súčasne slovenskej vláde vysloviť dôveru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Vystúpi pán poslanec Benčík. Pripraví sa pán poslanec Tužinský.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda vlády, členovia vlády,

    programové vyhlásenie vlády, posúdenie a schválenie ktorého je v našej ústave spojené s uchádzaním sa o vyslovenie dôvery vláde, je veľmi významným dokumentom, ktorý vymedzuje rámec smerovania, obsahu a spôsob vládnutia. Potešilo ma, a predpokladám, že aj prevažnú časť mojich voličov, že tento návrh obsahuje ústretovosť vlády k spolupráci, ale aj spoluzodpovednosť všetkých parlamentných subjektov, profesných, odborových a iných združení, cirkví a masmédií. A pokiaľ ide o časť ekonomických zámerov, že sa na viacerých miestach zdôrazňuje rozvojové smerovanie s využitím domáceho potenciálu v kombinácii so zahraničnými ekonomickými a finančnými zdrojmi.

    Vítam a podporujem obidve tieto skutočnosti, t. j. kooperatívnosť spôsobu vládnutia a rozvojové smery ekonomického rozvoja. Záujem ochoty spolupracovať zo strany vládnej koalície sa síce zatiaľ doteraz veľmi nepreukazuje, ale je možné a pevne verím, že sa to zmení k lepšiemu. Z našej strany v tomto smere ochota chýbať nebude.

    Aj keď môj ekonomický rozhľad je laický, za problémové považujem stanovenie rozvojových smerov ekonomiky. Pokiaľ určené ciele, napríklad nárast hrubého domáceho produktu, miera inflácie, programový pokles nezamestnanosti a ďalšie sú príťažlivé, želateľné, mne však chýba v návrhu ich konkretizácia a aspoň minimálna časová postupnosť.

    Žiaľ, prílišná všeobecnosť a absencia aspoň orientačných časových postupov je vlastná aj tej časti návrhu programového vyhlásenia vlády, ktorou by som sa chcel podrobnejšie zaoberať, t. j. časti rozvoja demokracie, politického systému a práva. A práve všeobecnosť stanovenia cieľov bez aspoň približného vymedzenia zdrojov, postupov, orientačných časových úsekov, je najvážnejším nedostatkom posudzovaného návrhu. Týka sa to v plnom rozsahu už spomenutej časti návrhu uvedeného pod bodom 5, strana 69 až 74. Len ťažko by som však našiel také ciele a úlohy, ktoré táto časť návrhu v nejakej podobe neobsahuje. Správne sa stanovuje orientácia vlády na právny štát, politickú a ekonomickú pluralitu, parlamentnú demokraciu, racionálne usporiadanie štátnej správy a samosprávy, na stabilizáciu súdneho konania, na nové vymedzenie postavenia prokuratúry, hľadanie ciest na obmedzenie kriminality a zvýšenie úrovne legislatívneho procesu, vrátane úlohy zameranej na zbližovanie nášho právneho poriadku s právnym poriadkom Európskej únie a tak ďalej.

    To znamená, že v návrhu sú obsiahnuté aktuálne a skutočne akútne základné problémy rozvoja demokratického štátu a práva. A to je dobré, lebo správne vytypovanie úloh je svedectvom toho, že tieto poznáme a vieme - ako sa ľudovo hovorí - kde nás topánka tlačí. K tomu, aby sa programové vyhlásenie nestalo len všeobecným súpisom hoc aj správnych cieľov, ale aby vytvorilo rámec a základ vládnej činnosti kontrolovanej parlamentom, sa však okrem správnych cieľov vyžaduje aj určitý stupeň - podčiarkujem a opakujem sa - určitý stupeň konkretizácie nielen úloh, ale načrtnutie určitých vecných a časových postupov a najmä potom presvedčivých praktických krokov. Aby som nebol všeobecný, na podopretie svojho tvrdenia sa pokúsim byť celkom konkrétny.

    Práve z hľadiska prílišnej všeobecnosti a nevyváženosti celej časti návrhu bude prácne - aj keď uznávam, že nie nemožné - zostaviť reálnu koncepciu legislatívnej činnosti. Okrem určitej roztrúsenosti legislatívnych zámerov podľa úsekov činnosti rezortov mne chýba hierarchizácia týchto zámerov a ich zaradenie podľa vecnej dôležitosti a významu. Takto sa nám môže stať, že pre spoločenský a ekonomický rozvoj dôležité legislatívne predlohy budú pripravené až ku koncu volebného obdobia a naopak. Napríklad z niektorých vystúpení a formulácií vedúcich rezortov vzniká dojem ako by nové zákony o voľbách do Národnej rady, ale aj do miestnych samosprávnych orgánov, bolo už akútne pripravovať teraz, hoci je zrejmé, že ich schválenie by malo byť programované a orientované - ak len koalícia nepredpokladá predčasné voľby, ale pevne verím, že nie - potom tak, aby boli účinné až k budúcim voľbám.

    Odporúčam preto, aby vláda nadväzne na znenie programového vyhlásenia vlády do 30. júna 1995 schválila vecný a časový harmonogram prípravy legislatívnych predlôh podľa jednotlivých rokov. S tým úzko súvisí určenie úlohy zameranej na celkové skvalitnenie legislatívneho procesu a približovanie nášho právneho poriadku k právnemu poriadku Európskej únie. Aj tieto úlohy sú správne a potrebné, ale podmienkou splnenia týchto úloh je v každom prípade rozvoj vedy, komparácie v oblasti štátu a práva. O tom niet zmienky v návrhu. Pritom stav akademických pracovísk je viac ako povážlivý a rezortný aplikovaný výskum v oblasti štátu je pred zánikom. Nestačí sa len hlásiť k princípom právneho štátu a k skvalitňovaniu ústavnosti a právnych základov štátu, ale je dôležité dodržiavať ústavu a platné zákony.

    Nehodlám viac dramatizovať, ako je zdramatizovaný vzťah ústavných a štátnych orgánov k samotnej ústave a zdôrazňovať často účelový výklad a aplikáciu trebárs aj rozhodnutí Ústavného súdu. Skôr len chcem upriamiť vašu pozornosť na fungovanie tých mechanizmov, úlohou ktorých je výkon spravodlivosti a ochrany práv občana, t. j. súdov, prokuratúry a polície. Hoci v návrhu programového vyhlásenia vlády je zakotvená legislatívna úloha odstrániť roztrieštenosť, neprehľadnosť a zabezpečiť obsahovú previazanosť základnej občianskoprávnej, obchodno-právnej úpravy, nemyslím si, že z hľadiska možností občana dovolať sa svojich práv či už vo veciach občiansko-právnych, obchodných resp. pracovno-právnych spočíva len v právnej úprave. Aj v tomto smere bude treba vykonať premyslené konkrétne a pre subjekt domáhajúci sa svojich práv opatrenia, ktoré odstránia zdĺhavé vybavovanie podaní občana na súd. Čo z toho, že občan sa súdnou cestou v širokom rozsahu môže domáhať náhrady škôd, zaplatenia pohľadávok, ochrany práv vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov, keď rozhodnutie súdu, a tým viac jeho výkon sa oneskoruje a skutočná satisfakcia je tým vzdialená? Právna ochrana sa tak stáva iluzórnou a smeruje k nebezpečenstvu uplatňovania si svojpomoci. Stretávame sa s tým.

    Vážny je v tomto smere stav najmä v obchodnej a dedičskej agende. Mechanizmus súdneho rozhodovania z hľadiska reálnej ochrany práv občana, ale aj iných právnických osôb, je zdĺhavý. Príčin je viac a zrejme nespočívajú len v legislatívnej úprave alebo len v nedostatočnom personálnom a materiálnom vybavení súdov. A preto odporúčam do návrhu uznesenia zakotviť úlohu, aby vláda prijala opatrenia na postupné zníženie nevybavených vecí, najmä v obchodnej, dedičskej, rodinnej a pracovnoprávnej agende. Kvitujem, že na návrh ústavnoprávneho výboru aj pán spravodajca túto úlohu akceptuje.

    Trochu odlišná je situácia v trestno-právnej oblasti. Na tomto úseku, neviem, či z nepoznania veci alebo z iných dôvodov, za enormný nárast kriminality sa paušálne vinia orgány súdov, prokuratúry a polície. Bez toho, aby som sa púšťal do podrobností so zdôraznením, že tieto orgány len reagujú zákonným postihom na javy, ktoré sú výsledkom zlyhania resp. absencie výchovy, resocializácie, ochrany a kontroly, resp. nedostatočného uplatňovania inej, napríklad občianskoprávnej, pracovnoprávnej a administratívnoprávnej zodpovednosti, aj tak je vhodné rozlišovať rozsah podielu súdov, prokuratúry a polície na účinnom postihu páchateľov trestných činov. Niekoľko štatistických údajov. V roku 1989 na území Slovenskej republiky bolo spáchaných 45 tisíc evidovaných trestných činov a súdy v trestnom konaní odsúdili 32 tisíc páchateľov. V roku 1993 bolo spáchaných 155 tisíc trestných činov, ale súdy odsúdili sotva 30 tisíc páchateľov. Je samozrejmé, že súdy môžu odsúdiť len tých páchateľov, ktorí boli orgánmi polície odhalení a na ktorých prokurátor podá obžalobu.

    Ako vidieť, trvalý problém v uplatňovaní trestnoprávneho postihu páchateľov trestných činov je v nedostatočnom odhaľovaní páchateľov. Vysoká miera pravdepodobnosti neodhalenia páchateľov trestných činov vytvára potencionálny zdroj a podhubie kriminálneho správania sa. Podľa mňa z tohto reálneho faktu by malo v príslušnej časti vychádzať aj znenie programového vyhlásenia vlády. Na strane 72 v druhom odseku sa k tejto problematike dočítame, že vláda bude hľadať prostriedky a cesty na potláčanie kriminality, a potom sa už hovorí o zámeroch vykonať zmeny v organizačnej štruktúre orgánov polície a podobne. To považujem za správne a primerané, ale podľa tohto znenia vláda vykonaním týchto a iných zmien v organizácii policajných zborov splní na úseku potláčania kriminality svoj vládny program bez toho, aby sa kriminalita skutočne znížila, a najmä bez toho, aby sa zvýšilo odhaľovanie páchateľov trestných činov, t. j., aby sme sa priblížili k stavu, že väčšia časť páchateľov trestných činov bude postavená pred súd a potom spravodlivo odsúdená.

    Všeobecnosť, až protichodnosť vo formuláciách návrhu sa vyskytuje aj v iných častiach. Napríklad v druhom odseku strany 74 sa hovorí, že sa vyžaduje novelizovať, prípadne rekodifikovať základné trestnoprávne predpisy. Úloha tu bude splnená vypracovaním seriózne pripraveného nového Trestného zákona a Trestného poriadku, a toto by bolo nanajvýš žiadúce, ale aj vykonaním nevýznamnej novely Trestného poriadku, o ktorej sa už teraz začína hovoriť. A preto odporúčam v časti týkajúcej sa kriminality v uznesení vyjadriť, že vláda vykoná také opatrenia - legislatívne, organizačné atď., ktoré povedú k zníženiu kriminality a oproti roku 1994 aj k zníženiu podielu neobjasnenosti páchateľov trestných činov. Tento týždeň bolo uverejnené, že v roku 1993 odhalenosť bola 36 % a vlani sa to zvýšilo na 37 %. Ak sa zvýši nad 37 %, už konkrétne by sme videli, čo sa v tom robí. A ďalej odporúčam, aby vláda pripravila a Národnej rade predložila návrh legislatívnych predlôh základných trestnoprávnych noriem.

    A na záver marginálnu poznámku: Je v prospech ústavnosti, že v návrhu niet zmienky o snahe v najbližšom období meniť platnú ústavu, aj keď všetci vieme, že vo viacerých smeroch je táto medzerovitá a pripúšťa aj protichodný výklad. Viac však mrzí, že sa výklad niekedy zneužíva, a to aj vtedy, keď už o tom rozhodol Ústavný súd. Ten posledný príklad o nerešpektovaní nálezu k liečebnému poriadku je toho príkladom. Aj tak si však ústava vyžaduje úctu a relatívnu stabilitu. Som rád, že je to v programovom vyhlásení takto povedané. Na prípadnú a odôvodnenú zmenu ústavy sa však treba starostlivo a kvalifikovane včas pripraviť. Viem si predstaviť, a hovoril som o tom aj za prítomnosti pána predsedu vlády v ústavnoprávnom výbore, že by bolo užitočné vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by pozostávala z poslancov, zo zástupcov výkonnej moci, ústavnoprávnych odborníkov a zástupcov politických strán, ktorá by evidovala, zovšeobecňovala a študovala poznatky z aplikácie ústavy. Zmyslom a cieľom takejto pracovnej skupiny by bolo spracovanie podkladov a návrhu zásad možných ústavných zmien tak, aby sme takýto starostlivo pripravený a kvalifikovaný materiál poskytli budúcej Národnej rade, ktorá bude zvolená v budúcich parlamentných voľbách.

    Vážení kolegovia, ďakujem, že ste ma vypočuli a poteší ma, ak pri hlasovaní k mojim názorom prihliadnete. Dva z predložených návrhov už akceptovali výbory a sú súčasťou správy pána spravodajcu. Zostávajúce návrhy odovzdávam písomne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Tužinský. Po ňom sa pripraví pán poslanec Fekete.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, vážení kolegovia, milí hostia,

    je veľmi pekné v tomto parlamente, ako sa tu vie vždy všetko zdôvodniť a ako sa vie o všetkom pekne hovoriť, a napokon všetko neprijať. Vychádzam zo zásadnej veci a zo zásadného poznania, pretože máme základné poznania ako prebehla diskusia a hlasovanie v jednotlivých výboroch. Čiže elegancia, s akou sa v tomto parlamente odpisujú najlepšie myšlienky a predsavzatia v záujme efektnej a niekedy aj veľmi úbohej ekvilibristiky, je skutočne pozoruhodná. V záujme tejto málo trvácnej a pre slovenskú spoločnosť aj málo prospešnej nedvižnosti, v záujme takmer predsudkov v závislosti na straníckosti sa tu obetuje akákoľvek prospešná činnosť, a to činnosť v rovine perspektívnych a možných zámerov pre celú spoločnosť. Hovorím zámerov, lebo programové vyhlásenie je a musí vo svojej podstate byť predovšetkým zámerom, smerovaním a cieľom, cestou, po ktorej by sme sa ako spoločnosť mohli ubrať a dosiahnuť vážne výsledky, výsledky štátu a národa, o ktorom údajne máme všetci takú bytostne vážnu predstavu.

    Pri najlepšej snahe o porozumenie výsledok jednotlivých námietok vo výboroch vo mne vyvoláva predstavu, podľa ktorej sa napĺňa myšlienka, že diskusia upevňuje protivníkov v ich pôvodných omyloch. Teda, vcelku je to diskusia neplodná a pravdepodobne v tejto rovine aj zostane, pretože všetky veci sa vyčleňujú negatívne, čo je síce samozrejmé, ale na druhej strane je to nepozitívne. Tu, páni, zrejme nejde o to, ako niečo vylepšiť, ale naopak, celkom vedomo, ba až cieľavedome niečo zničiť, alebo aspoň spochybniť. Takmer všetko pozitívne sa tu iste budeme snažiť a snažíme vyčleňovať negatívne, pretože vždy sa niečo negatívne vyčleňuje. Ale je tu pozitívny program, to by sme si mali uvedomiť.

    Ak niekto povie, že programové vyhlásenie je nepochybne smelé, odvážne a nezabudne pripomenúť, že je málo reálne, tak výsledok nám je jasný, aspoň výsledok, akým sa bude hlasovať. Ak pripustí, že je reálne, nezabudne podotknúť, že predsa len existuje veľa prekážok na to, aby sa tieto reálne ciele dali dosiahnuť. Ak sa v programovom vyhlásení pripustí isté hľadanie ciest ako tieto "neprekonateľné" prekážky možno odstrániť, poukáže sa súčasne na skutočnosť, že takéto prekážky sú aj tak neprekonateľné. To je, povedané veľmi slušne, dosť čudná logika. Zrejme teda ide o cielené spochybnenie snahy pripustiť toto programové vyhlásenie k takému koncu, aby vláda mala priestor na jeho realizáciu. To je, podľa mňa, základné.

    Samozrejme, mal by som sa dotýkať najmä tej časti, ktorá hovorí o kultúre. Kultúra je v spoločnosti fenomén, ktorá integruje jednotlivé činnosti, a preto je dominantná v tomto návrhu. Je vynikajúce, že sa konečne v rámci programového vyhlásenia nedostala kultúra na samotný jeho koniec, ako to obvykle býva, že to je už to, po čom nič nemá vlastne nasledovať. Ale myslím si, že je to to najzákladnejšie, je to všetko to, čo integruje bytie tohto štátu. A tak, ako je koncipované toto programové vyhlásenie o kultúre, skutočne už mnohé a mnohé roky absentovalo.

    Preto skutočne apelujem na všetkých súdnych ľudí v tejto miestnosti, aby ste toto vyhlásenie podporili, aby sme sa viac vzájomne počúvali. To je výzva do radov vlastných ľudí aj do radov opozície, pretože táto vláda má nárok na štvorročný priestor, aby dokázala realizovať ciele, o ktorých ste mnohí povedali a aj v tlači ste sa vyjadrili, že sú smelé. Tak doprajme tejto vláde práve tento priestor, aby tieto smelé predsavzatia mohla realizovať. Rozpor medzi súčasnou realitou a medzi tým, čo by mohlo byť, je len v tom, že je v nenaplnení týchto cieľov, ale na ich naplnenie je nutný priestor, nie je nutné ich negatívne vyčleňovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Fekete, po ňom pani poslankyňa Bauerová.

  • Na samom začiatku svojho vystúpenia sa v podobe motta chcem spýtať, či všetci, čo tu sedíme, chceme, aby sa Slovensko konečne pohlo dopredu, aby sme vytvorili viac zdrojov, znížili nezamestnanosť, znížili infláciu a zvýšili produkciu, a tak následne zvýšili životnú úroveň. Predpokladám, že áno, že to chceme všetci.

    Vážený pán predseda, vážená vláda, ctený parlament, ctení hostia,

    zaoberáme sa materiálom, ktorý by mal štyri roky pôsobiť - povedzme - ako Magna charta rozvoja Slovenska. Je ním, radšej to pripomeniem a spresním, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam iba na tú časť programového vyhlásenia, ktorá má názov kultúra a v predloženom materiáli ju máme na stranách 56 až 60. Táto časť programového vyhlásenia má čosi nad 100 riadkov a presne 20 odsekov. Na prvý pohľad to môže byť málo, ale treba si uvedomiť, že v tejto časti textu je uvedených až 40 úloh a cieľov, ktoré chce vláda v oblasti kultúry dosiahnuť.

    Viac ako polovica úloh a cieľov je - to pripomínam - úplne nová, plná nápadov a múdrych a dobrých predsavzatí. Spomeniem iba niektoré, ktoré sú podľa mňa najzávažnejšie: pripraviť zákon o štátnom jazyku, zabezpečiť systém starostlivosti o duševné vlastníctvo, vyriešiť vzťahy knižnej a umeleckej distribúcie, chrániť a podporovať národné kultúrne hodnoty, ktoré sú podstatou a zmyslom štátnosti, podporovať umeleckú činnosť v oblasti miestnej kultúry a umeleckého školstva, starostlivosť o našich krajanov v zahraničí, obmedziť vplyv komercializácie kultúry, zlepšiť starostlivosť o kultúrne pamiatky, dať Matici slovenskej zákonný priestor pre všestranné kultúrne, spoločenské aktivity, prispieť k estetizácii prírodného prostredia a k zaradeniu ďalších objektov do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva atď.

    Časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky venovaná kultúre sa nesie, čo vysoko oceňujem, v duchu historického poučenia, že Veľká Morava ako štátny útvar prestala jestvovať, lebo stratila svoju kultúrnu identitu. Svedčí o tom aj úvodná časť kapitoly, ktorá sa začína - citujem: "Vláda bude vo svojej kultúrnej politike dôsledne vychádzať zo všeobecných demokratických princípov a národných hodnôt. Cieľom takejto politiky je upevniť štátnosť a pripraviť ju na efektívnejší proces kultúrnej a politickej medzinárodnej výmeny a postupnej integrácie." Koniec citátu.

    Vážené dámy, vážení páni,

    ciele a úlohy programového vyhlásenia v oblasti kultúry ako základného nástroja zveľadenia ľudských sŕdc a ľudského ducha sa podarí splniť iba vtedy, keď si na ne takpovediac zarobíme. Ekonomická a národohospodárska časť programového vyhlásenia vlády splnenie týchto cieľov a úloh v štvorročnom časovom horizonte ponúka. Je to dobrý program - tvorivý, odvážny, podnecujúci a predovšetkým vyzývajúci na vzájomnú spoluprácu.

    Dámy a páni, v Biblii je napísané, že jestvuje všetko čo chceme. Je to veleba vôle, tajuplnej a neraz nedocenenej energie ducha. Oživme ju, chyťme sa jej, zabudnime na jej protiklad - zlovôľu, a čiňme a chcime. Chcime v duchu spomenutej biblickej myšlienky. Predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky si to zaslúži.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Bauerová. Pripraví sa pán poslanec Volf.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, ctená Národná rada,

    vo svojom príspevku sa chcem vyjadriť k niektorým súvislostiam cieľových zámerov v hospodárskej a sociálnej politike vlády.

    Hospodársko-politické ciele uvedené v programovom vyhlásení vlády sú naozaj ambiciózne a úctyhodné. Pán premiér mal pravdu, keď konštatoval, že ťažko namietať proti päťpercentnému medziročnému rastu hrubého domáceho produktu, potlačeniu inflácie pod 10 % a miery nezamestnanosti tiež pod túto hranicu. Nemožno s nimi nesúhlasiť, iba namietať, že sú asi príliš optimistické pre obdobie štyroch rokov.

    Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády sa rodilo v čase, keď svetovú recesiu máme asi za sebou, pri znalosti váhy, akou len dlhová služba zaťažuje rozpočet, udržanie rozpočtového deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu predpokladá veľmi dynamický rast hrubého domáceho produktu, v každom prípade vyššiu mieru jeho rastu, ako dlhovej služby a postupného vyrovnania vnútornej zadĺženosti jednotlivých sektorov verejnej spotreby. Je síce pravda, že programové vyhlásenie vlády má generovať určité pozitívne očakávania, ako sa vyjadril štátnik susednej krajiny, nemôže sa však uchýliť do ríše zbožných želaní. Nie je to úlohou vládneho programu.

    V tomto zmysle strategický cieľ vlády formulovaný na strane 10 ods. 2 - položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí, najneskôr do roku 2010, teda za 5 až 15 rokov, je formulované predsavzatie, ktoré je, žiaľ, notoricky známe zo začiatku sedemdesiatych a ďalších rokov, lenže vtedy i teraz sa opomína jednoduchý fakt, že ekonomicky vyspelé krajiny nezastavia svoj rozvoj, kým ich dobehneme. Za vymedzený časový úsek, obávam sa, ťažko dosiahneme úroveň výkonnosti českej ekonomiky.

    Pri takomto spôsobe vymedzenia zámerov sa vláda nemohla vyhnúť protirečeniam. Hneď v ďalšom odseku na strane 10 odsek 3 vláda spája vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva s úsilím generácií. Ak by vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva malo trvať generácie, nielenže vylučuje cieľ v predchádzajúcom odseku, ale nemohli by sme ani ašpirovať na členstvo v Európskej únii, čo považujem za mimoriadne závažné, a zrútila by sa aj celková ekonomika Slovenska. Zamieňanie fungujúcej trhovej ekonomiky s úrovňou rozvoja, teda s produkčnou schopnosťou ekonomiky, považujem za hrubú koncepčnú chybu. Nie vytvorenie trhovej ekonomiky, ale pravdepodobne občianskej spoločnosti nám zaberie život niekoľkých generácií. Práve v tejto súvislosti by sa žiadalo jasnejšie ohraničiť a krokovať časový úsek prípravy integrácie do Európskej únie.

    Ďalším závažným problémom je koncepcia rozvoja makroekonomických veličín a ich vzťahu. Predložený program neobsahuje zdôvodnenie predpokladu, že hospodársky rast meraný hrubým domácim produktom zaznamenaný v uplynulom roku sa stáva trvalou resp. udržovateľnou tendenciou. Rast hrubého domáceho produktu v roku 1994 bol podmienený rastom vývozu, čo bolo v podstate dosiahnuté rekonštrukciou odbytových ciest po rozpade federácie, a teda nemožno očakávať opakovanie expanzie vývozu v ďalších rokoch. Tvorba fixného kapitálu však na druhej strane i v uplynulom roku sa vyvíjala negatívne. Bariérou rastu je obmedzenosť celkového agregátneho dopytu, vrátane spotreby obyvateľstva a verejného sektoru. Obidve tieto veličiny sú však regulované resp. obmedzované reštrikciou rozpočtových výdavkov.

    Za prehnane optimistické, nereálne možno považovať i stlačenie inflácie a nezamestnanosti do koridoru pod 10 %. Ak sa nevyskytuje nadmerný dopyt alebo ponukový šok, ak funguje trhová ekonomika, tieto veličiny sa nepohybujú ľubovoľne, ale určitou zákonitosťou vzájomných súvislostí. Ak budeme vychádzať z overeného poznatku makroekonómie, že existuje prirodzená miera nezamestnanosti, ktorú, žiaľ, u nás zatiaľ nevieme celkom presne určiť, a určitá inertná inflácia, potom požiadavka rovnosmerného poklesu miery nezamestnanosti a inflácie zhruba rovnakou dynamikou, navyše tak výrazného, by sa rovnala takmer ekonomickému zázraku. Samozrejme, nechcem podozrievať vládu, že tieto základné učebnicové súvislosti nepozná, vzniká však oprávnená otázka, ako chce tieto zákonitosti jednoducho prekročiť.

    V tejto súvislosti ďalšia požiadavka formulovaná na strane 50, že hospodárska sústava musí každému občanovi, ktorý chce pracovať, zabezpečiť možnosť vhodného zamestnania, vyvoláva otázku, či vláda, ktorá deklaruje takéto predsavzatie, je si vedomá svojich možností ovplyvniť trhovú ekonomiku. Pre ekonomiku vôbec neplatí to, čo tvrdil pán poslanec Fekete, že všetko sa môže stať, čo chceme. Dovolím si vás upozorniť len na prízemný problém zemiakov. Vzniká potom ďalšia otázka, či sa chce opustiť cieľ vytvorenia trhovej ekonomiky. Nešlo by totiž o nič menej, ako o vytvorenie zhruba 330 tisíc pracovných miest pri zhruba päťpercentnej nezamestnanosti. Bolo by však potrebné v tomto prípade počítať s výrazným rastom inflácie.

    V tejto i v ďalšej súvislosti vzniká principiálna otázka, ako definuje vláda úlohu štátu a vlastnú úlohu v trhovom hospodárstve. Z formulácií na strane 15 odsek 3 vyplýva, že vláda počíta s Fondom národného majetku ako trvalým podnikateľským subjektom štátu, pričom napríklad v Nemecku sa Treuhand postupne likviduje. Treba teda konštatovať, že pri konštituovaní tohoto orgánu takýto zámer nebol deklarovaný. Tento orgán je zákonom Národnej rady vyňatý spod kontroly vlády. Potom je oprávnená otázka, čie záujmy bude presadzovať.

    V tejto súvislosti nie menej závažná je aj ďalšia otázka: Štát si nárokuje byť trvale najväčším podnikateľom? Čo to znamená pre ekonomiku a daňových poplatníkov, sa dostatočne dokázalo v západoeurópskych krajinách, ale aj v našej histórii, nehovoriac o tom, že ak by mal Fond národného majetku plniť úlohu generálneho podnikateľa, musel by byť ináč personálne vybavený.

    Dovoľujem si upozorniť na protirečivosť deklarovaných zámerov vlády v deregulácii cien. Na druhej strane však legislatívnou úpravou chce zabezpečiť možnosť zasahovania do cenotvorby. Čo je ešte zaujímavejšie, chce osobitne upravovať režim oceňovania verejných investícií a rozhodujúcich vstupov do nich - strana 18 odsek 3. Vstupy do verejných investícií sú podobné ako vstupy do súkromných. Chce vláda zaviesť dvojaké ceny? Dodávateľmi vstupov sú totiž aj súkromné firmy. Vzniká oprávnená obava, že takéto zásahy do trhovej ekonomiky by vážne narušili jej samotnú podstatu.

    Vnútorné protirečenia zabudované do programu vlády v konečnom dôsledku spochybňujú i pozitívne zámery. Je faktom, že rozvoj ekonomiky, nielen kapitálového trhu, na strane 19 potrebuje i politickú stabilitu. Zámery zakotvené najmä v časti 4 však nenaznačujú, že by vláda skutočne chcela dosiahnuť tento stav, keďže táto časť predznačuje celý rad konfliktogenných oblastí rozdelením občanov na tých, ktorí sú v hlbokej morálnej kríze, a na tých, ktorí v kríze nie sú, na tých, ktorých identitu treba chrániť a upevniť, a na tých, ktorých identitu treba spochybniť.

    Vláda, žiaľ, na druhej strane nemanifestuje vo svojom programovom vyhlásení cieľ, ktorý by bol splniteľný za obdobie 4 rokov, a to zavŕšenie procesu privatizácie a jeho ukončenie, nielen urýchlenie postupov, tak ako je to konštatované na strane 21 odsek 1. Nezavŕšenie procesu privatizácie predlžuje transformačné obdobie so všetkou záťažou na obyvateľstvo, ktoré, ako konštatuje aj predložený program, sa nachádza pod neúnosnou ťarchou. Konzervovanie prechodnosti obdobia bráni stabilizácii trhovej ekonomiky a zvyšuje sociálnu ťarchu transformácie. Navyše, vzbudzuje oprávnené obavy o oživení koncepcie akejsi nedefinovanej a pravdepodobne ani neexistujúcej tretej cesty. O tom svedčia okrem už uvedených aj ďalšie početné časti programového vyhlásenia, z ktorých uvediem ešte jeden uvedený na strane 24 odsek 5. Táto časť deklaruje účasť vlády na štrukturálnych premenách ako princíp. Predpokladá prevzatie podnikateľskej funkcie ministerstvami - tiež strana 25, druhý odsek.

    Vážená vláda, s ľútosťou konštatujem, že programové prehlásenie nezodpovedá čestne, otvorene a jednoznačne na otázku Quo vadis? - k trhovej ekonomike alebo k plánovitému riadeniu národného hospodárstva.

    Návrh uznesení, ktorými by sme chceli spresniť konkretizáciu úloh pre vládu, predloží náš klub spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je prihlásený pán poslanec Volf. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, dámy a páni,

    vláda predstupuje pred Národnú radu Slovenskej republiky so svojím programovým vyhlásením v čase, keď sociálna situácia väčšiny obyvateľstva nie je dobrá, keď sa naďalej prehlbujú rozdiely v životnej úrovni spoločnosti a pokračuje neprirodzené a nespravodlivé delenie na čoraz väčšiu masu chudobných a úzku vrstvu bohatých.

    Bolo by určite žiadúce, aby sa tento nepriaznivý stav v spoločnosti zmenil. Napriek tomu, že programové vyhlásenie takéto snahy deklaruje, napriek tomu, že hovorí o ekonomickej prosperite a sociálne spravodlivej spoločnosti, dáva v skutočnosti len malé záruky na dosiahnutie týchto cieľov. Programové vyhlásenie je totiž prevažne a predovšetkým súhrnom želaní, dlhodobých cieľov a smelých predstáv, chýbajú konkrétne cesty a nástroje realizácie, a najmä, a to zdôrazňujem, zásadné opatrenia, ktoré by boli záväzné, termínované a ktoré by teda mohla Národná rada Slovenskej republiky a občania kontrolovať.

    V rámci navrhovanej stabilizačno-rozvojovej stratégie je si vláda dobre vedomá nedostatočnosti zdrojov a úspor, a preto navrhuje financovať investičné aktivity aj pomocou menových opatrení zo strany Národnej banky Slovenska. Takýto tlak na nezávislú bankovú inštitúciu je podľa nás nebezpečný a hrozí rozkrútením inflačnej špirály so všetkými dôsledkami na rast životných nákladov a životnú úroveň obyvateľstva.

    Osobitným problémom je privatizácia. V programovom vyhlásení sa hovorí o záujme vlády urýchliť tento proces. Skutočnosťou je však zabrzdená privatizácia, úmysel vypracovať ďalšiu, za posledné 4 roky už štvrtú koncepciu privatizácie a rozporuplný a politicky účelový novelizovaný zákon o veľkej privatizácii. Namiesto kupónovej privatizácie, ktorá pri všetkých svojich nedostatkoch dávala možnosť získať účasť na majetku každému občanovi Slovenskej republiky, sa pripravuje privatizácia iná na prospech úzkej skupiny, umelo vytváranej vrstvy bohatých, bez záruky, že títo noví majitelia často cenovo a majetkovo podhodnotených podnikov dokážu ich spravovať v záujme spoločnosti, svojho regiónu a našich občanov.

    Navrhovaná splátková forma predaja sa absolútne neosvedčila. Veľkí privatizéri voziaci sa na drahých autách, často s politickým vplyvom, neplatia Fondu národného majetku splátky za kúpu podnikov a vymáhanie týchto pohľadávok súdnou cestou môže trvať aj niekoľko rokov. Áno, sme za účasť zamestnancov v podnikoch, kde pracujú, ale nie tak, aby tvorili len štafáž vrcholovému manažmentu, ktorý získa nadpolovičný podiel v podniku a absolútnu moc často za minimálnu cenu a minimálne osobné riziko. Započítavanie investícií ako splátky kúpnej ceny musí upraviť jedine zákon. Pokiaľ sa tak nestane, ide jednoznačne o nástroj diskriminácie a výberu, ktorý má v rukách vládnúce politické zoskupenie a ktorý môže odmeňovať či trestať podľa svojho vlastného, teda straníckeho uváženia.

    Vláda zmätočným a účelovým zákonom v decembri minulého roku presunula veľkú časť svojich právomocí v oblasti privatizácie na Fond národného majetku. O tento zákon tvrdo bojovala v parlamente. Dnes hovorí o nevyhnutnosti znova definovať vzťahy medzi Fondom národného majetku, zakladateľskými ministerstvami a ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku. Pýtam sa: Má skutočne Národná rada Slovenskej republiky na riešenie málo problémov ťaživých pre slovenskú spoločnosť, aby sa musela v priebehu krátkeho času až trikrát zaoberať novelou jediného zákona? Ľudia sa nás pýtajú, a vláda by to nemala nechať bez odpovede, prečo umelo brzdí začatie druhej vlny kupónovej privatizácie. Veď nové vedenie Fondu národného majetku nezaložilo za obdobie svojej existencie ani jednu akciovú spoločnosť. Prečo znižuje objem majetku do nej vkladaný? Má snáď byť suma 15 tisíc Sk, teda menej ako polovica oproti prvej vlne, tým spravodlivým podielom občanov Slovenskej republiky z hodnôt, ktoré celé desaťročia oni, ich otcovia, mamy na Slovensku spoluvytvárali?

    Programové vyhlásenie charakterizuje nevyváženosť medzi cieľmi sociálnej politiky a možnosťami, ktoré dáva predstava o ekonomickej politike. Iste je veľmi dobré, že vláda dokáže pomenovať základné problémy sociálnej oblasti, že má predsavzatia ísť do systémových zmien. Je však na škodu veci, že nešpecifikuje, v čom bude vlastne spočívať rozvojová stratégia vlády pri riešení sociálnych problémov.

    Rovnako treba privítať snahu o znižovaní nezamestnanosti, ktorá je skutočne urážkou dôstojnosti človeka, každého, kto chce pracovať. Chýba však aspoň základná predstava koncepcie znižovania nezamestnanosti, najmä vo väzbe na regionálnu politiku. Hasiť problémy až vtedy, keď nadobúdajú takmer katastrofálne rozmery - pozri okres Rimavská Sobota - je neskoro. Ako chceme riešiť rovnako hrozivú situáciu v okresoch Rožňava, Michalovce, Veľký Krtíš, alebo na Kysuciach? Samotné úvahy o systémových zmenách v sociálnej oblasti ešte v priebehu rokov 1995 a 1996 sú aj podľa názorov ľudí z praxe nereálne. Pretláčanie týchto zmien len v legislatívnej rovine, na čo má, samozrejme, vláda v Národnej rade potrebnú väčšinu, bez nevyhnutnej prípravy v oblasti výkonnej i praktickej, je málo. Výsledkom môže byť len chaos, každodenné problémové situácie nášho občana, akých sme už v nedávnej minulosti zažili viac ako dosť. Radového občana, poistenca, by určite skôr zaujímalo, kedy a ako vláda zabezpečí, aby si štát plnil svoje záväzky voči poisťovni a platil svoje platby bez privilégií a úľav na úkor väčšiny obyvateľov. Práve tak by zaujímalo dôchodcov, kedy a v akej výške sa dočkajú zvýšenia a valorizácie dôchodkov, učiteľov, kedy sa dočkajú sľúbeného zvýšenia platov a zákonom upraveného postavenia spoločnosti, lekárov, či ich bude opäť strašiť toľkokrát zavrhovaný bodovník.

    Treba oceniť zahranično-politickú časť programového vyhlásenia. Deklarovanie nášho smerovania do Európskej únie je určite správne. Nemôžem však súčasne nepripomenúť, že toto smerovanie len ťažko podporia také snahy, ako je úsilie riadiť či aspoň ovplyvňovať masmediálnu politiku, zakladať domobranu, uvažovať o zaradení civilných bezpečnostných služieb do ústredného bezpečnostného systému, hovoriť do mandátu poslancov, či účelovo meniť volebný systém v záujme získania absolútnej väčšiny v parlamente. Nás ako sociálnych demokratov zaráža aj tá časť, ktorá hovorí o vrátení robotníckych domov, teda bývalého majetku Sociálnej demokracie a robotníckych telovýchovných jednôt na Slovensku, akýmsi bližšie neurčeným občianskym robotníckym združeniam. Keď už štát chce vracať skonfiškovaný majetok nad rámec platných zákonov, mal by ho vrátiť skutočnému bývalému majiteľovi či jeho právnemu nástupcovi. Určite by však nemali zostať bokom ani družstevné zväzy, ani Slovenský zväz protifašistických bojovníkov s ich oprávnenými nárokmi.

    Veľmi nás zaujala myšlienka tzv. programu čistých rúk. Radi by sme verili, že sa konečne nájde dosť síl a odvahy na zastavenie korupcie, daňových únikov, špekulantstva a zneužívania úradu. Moc úradníkov, moc byrokracie zatiaľ je, žiaľ, skutočnosťou, a my, páni poslanci a panie poslankyne, sme zatiaľ akosi imúnni proti tejto pliage. Mali by sme nájsť dosť dobrej vôle a odvahy a konečne schváliť zákon o strete záujmov. Ľudia okolo nás, naši voliči to od nás očakávajú.

    Sociálnodemokratická strana Slovenska napriek týmto výhradám, napriek personálnej politike súčasného vládneho zoskupenia na ústrednej a regionálnej úrovni, s ktorou nesúhlasíme, je ochotná spolupracovať na príprave všetkých konkrétnych opatrení na prospech Slovenska a jeho občanov. Tak, ako sme to už dokázali aj svojím hlasovaním, podporíme aj každý vládny či poslanecký návrh, ktorý bude užitočný a prospešný pre rozvoj našej slovenskej spoločnosti. Predložené programové vyhlásenie však zatiaľ takéto návrhy a opatrenia v dostatočnej miere neobsahuje, a preto, že samo osebe nedáva ani dostatočné záruky naplnenia predsavzatí a cieľov novej vlády, poslanci Sociálnodemokratickej strany Slovenska toto programové vyhlásenie nepodporia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

    v časti IV programového vyhlásenia - morálna obroda spoločnosti - sa uvádza, že pozostatkom dávnejšej i nedávnej minulosti, ktorý zjavne znepokojuje občanov, je prerušenie využívania duchovnej skúsenosti, hlboká mravná kríza, spochybnenie hodnôt osobnej statočnosti a vernosti základným duchovnomravným a ľudským hodnotám. Vláda preto musí svojou činnosťou utvárať podmienky na obnovu významu a pôsobenia morálnych hodnôt vo vzťahu medzi ľuďmi. Je to pravdivé konštatovanie a chvályhodné predsavzatie vlády, ale bolo by aj vierohodné, keby členovia vlády boli príkladom, teda príkladom pozitívnym, nie negatívnym.

    Osobná statočnosť a vernosť duchovnomravným a ľudským hodnotám sa vždy viaže na konkrétnu osobu a nezakryje ju žiadna inštitúcia. Zlyhanie osobnej statočnosti a vernosti nemusí človeka natrvalo odpísať, ak si dotyčný prizná zlyhanie a aspoň na nejaký čas sa nesnaží byť ministrom. Ale budem konkrétny.

    Ministerka školstva a vedy pani Eva Slavkovská pracovala pred novembrom 1989 ako historička a hojne publikovala v rôznych časopisoch. Špecializovala sa na vzťahy štátu a cirkví, odbory, odborové hnutie a februárové udalosti roku 1948, osobitne na akčné výbory Národného frontu. Vo svojich článkoch stála pevne na pozíciách komunizmu. Dovoľte na ilustráciu niekoľko citátov z jej článkov.

    V článku Revolučné odborové hnutie v procese upevňovania víťazstva robotníckej triedy na Slovensku - Historický časopis číslo 2/1986 pani ministerka píše - citujem: "Víťazstvo robotníckej triedy vo Februári 1948 vytvorilo u nás objektívne podmienky pre socialistickú výstavbu a vznik politického systému, ktorý zabezpečoval potláčateľskú i budovateľskú stránku diktatúry proletariátu. Jednou z prvoradých úloh po nastolení diktatúry proletariátu bolo upevnenie a zabezpečenie februárového víťazstva, aby sa jeho výsledky mohli stať východiskom pre ďalšiu prácu strany a pracujúcich."

    V článku Slovenský národný front, špecifická súčasť politického systému v päťdesiatych rokoch - Historický časopis číslo 2/1983 pani ministerka píše: "KSČ opierajúc sa o širokú iniciatívu más prekonala vo februári vládnu krízu a splnila svoje historické poslanie. Pozbavila buržoáziu všetkej moci a nastolila diktatúru proletariátu. Obrodený..." (vypnutie mikrofónu) - jedna nula pre obsluhu. "Obrodený Národný front spolu s ostatnými zložkami pofebruárového politického systému plnil náročné úlohy aj pri upevňovaní, konsolidovaní a zabezpečovaní februárového víťazstva v procese triedneho boja uvedomujúc si hlbokú pravdu jednej zo základných strategických leninských poučiek aplikovaných aj Klementom Gottwaldom, že vybudované pozície treba upevniť a zabezpečiť skôr, ako sa môže ísť ďalej tak, aby boli východiskom k ďalším úspechom." Toľko citát.

    Pani ministerka, ktorá je dnes veľkou bojovníčkou za Slovensko, v citovanom článku "Slovenský Národný front, špecifická súčasť politického systému v päťdesiatych rokoch" napísala okrem iného - citujem: "Na jeseň 1948 došlo k organizačnému zjednoteniu KSČ a KSS, pretože víťazstvo vo februári odstránilo dôvody pre organizačnú samostatnosť Komunistickej strany Slovenska potrebnú v období prerastania národnej a demokratickej revolúcie v socialistickú. Tým sa významne upevnila jednota strany v celoštátnom meradle." V článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" - Historický časopis číslo 2/1982 píše: "Silné pozície náboženskej ideológie na Slovensku pramenili z ekonomickej zaostalosti a slabo rozvinutej sociálnej a kultúrnej úrovne jeho obyvateľov." Pani ministerka, hovoríte, že kultúrna úroveň obyvateľov Slovenska je slabo rozvinutá?

    V citovanom článku "Slovenský Národný front, špecifická súčasť politického systému v päťdesiatych rokoch" zase vyzdvihujete situáciu v Čechách v porovnaní so situáciou na Slovensku, keď píšete: "Ak porovnávame výsledky volieb v Čechách a na Slovensku v roku 1948, priaznivejšie výsledky dosiahol Národný front v Čechách, kde za jednotnú kandidátku bolo 89,2 % voličov. Väčší počet bielych lístkov na Slovensku môžeme pripísať vplyvu katolíckeho episkopátu na obyvateľstvo, ktoré sa stavalo proti novému zriadeniu v Československu. Výsledky volieb znamenali veľké víťazstvo politiky KSČ a Národného frontu Čechov a Slovákov." Koniec citátu.

    Pani ministerka, uvedené články ste písali ako vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Bez ohľadu na vládnúci politický režim ako vedecká pracovníčka ste boli povinná skúmať pravdu a písať pravdu v rámci svojej vedeckej disciplíny. Pri svojich článkoch máte rozsiahly poznámkový aparát, kde sa odvolávate na archívne dokumenty. To znamená, že ste mali prístup do archívov, mohli ste v nich študovať a bolo čisto na vás, ktoré archívne dokumenty použijete a či ich budete používať objektívne alebo jednostranne. A žiaľ, ...

  • Pán Čarnogurský, dovoľujem si vás upozorniť podľa rokovacieho poriadku, aby ste hovorili k veci.

  • Hovorím k veci, pán predseda, neprerušujte ma.

    Žiaľ, musím konštatovať, že ste si vybrali účelovo jednostranné archívne dokumenty, aby ste mohli vo svojich článkoch odvolávajúc sa na archívne dokumenty skresľovať udalosti. Uvediem niekoľko ilustrácií. V článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" - Historický časopis číslo 2/1982 píšete - citujem: "Dňa 16. augusta 1948 sa v Nitre zišli biskupi a ordinári a vypracovali memorandum vláde, v ktorom sa snažili dokázať, že napätý vzťah medzi cirkvou a vládou zavinila vláda, pretože obmedzuje náboženskú slobodu. Memorandum obsahovalo nepodložené tvrdenie o prenasledovaní cirkví a skrytom protináboženskom boji." Pani ministerka, píšete, že memorandum obsahovalo nepodložené tvrdenie o prenasledovaní cirkví a skrytom protináboženskom boji. Nuž, mali ste možnosť oboznámiť sa s archívnym dokumentom potvrdzujúcim, že komunistická strana mala za cieľ likvidáciu náboženstva. Historik ...

  • Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám zacitoval rokovací poriadok: "Poslanec, ktorému sa udelilo slovo, má hovoriť k prerokúvanej veci. Ak sa od neho odchyľuje, alebo ak prekročí určenú rečnícku lehotu, predsedajúci môže poslanca na to upozorniť." Pán poslanec, ja som vás upozornil. Odsek 2 tohto § 21 hovorí: "Poslancovi, ktorý sa odchyľuje od prerokúvanej veci, po opätovnom upozornení môže predsedajúci odňať slovo. Ak má poslanec k tomu námietky, o námietkach poslanca sa rozhodne hlasovaním bez rozpravy." Odnímam vám slovo. Máte proti tomuto námietky?

  • Potlesk a piskot v sále.

  • Pán predseda, hovorím tu k programovému vyhláseniu vlády, k časti o morálnej obrode spoločnosti. Toto je téma na morálnu obrodu spoločnosti.

  • Ale, pán poslanec. Dávam hlasovať o mojom návrhu.

  • Pani ministerka, píšete, že memorandum obsahovalo nepodložené tvrdenia o prenasledovaní cirkví a skrytom protináboženskom boji. Nuž, mali ste možnosť oboznámiť sa s archívnym dokumentom potvrdzujúcim, že komunistická strana mala za cieľ likvidáciu náboženstva. Historik Karel Kaplan v zbierke dokumentov "Štát a cirkev v Československu 1948-1953 /potlesk/, vydanej v Brne v roku 1993, na strane 257 a nasledujúcich uverejňuje návrh na riešenie náboženských otázok ČSR schválený na porade Jiřího Hendrycha, Alexeja Čepičku a Jarmily Taussigovej a zástupcov cirkevnej komisie Ústredného Akčného výboru Národného frontu 30. augusta 1948. V dokumente sa v časti "C" s podnadpisom "K otázke konečnej likvidácie náboženstva" píše - citujem: "Otázka likvidácie náboženského vplyvu na myslenie más a likvidácia náboženstva vôbec je tesne spätá s postupom socializmu, lebo bez odstránenia sociálnych koreňov náboženstva nemožno ani očakávať koniec náboženstva. Je ovšem možné zániku náboženstva napomáhať použitím všetkých prostriedkov, ktoré sú poruke." Koniec citátu.

  • Pán poslanec, opätovne vás prosím, aby ste skrátili svoj prejav.

  • Tragickou kapitolou našich novodobých dejín sú procesy päťdesiatych rokov. Pani ministerka, vy o niektorých týchto procesoch píšete takto: V článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" píšete:

  • Pán poslanec, odnímam vám slovo. Ak máte proti tomu námietky, dávam hlasovať o vašich námietkach. Prosím, aby ste vypli mikrofón.

  • "V niektorých obciach boli zakladané tajné organizácie. Napríklad rímskokatolícky farár z Ťahanoviec založil Spolok svätého ruženca /6 400 členov/, kde ako predseda vychovával mládež proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Pretože cirkev sa takto stále viac dostávala do rozporu so zákonom, mnohí kňazi boli súdení podľa zákona na ochranu republiky." Koniec citátu.

    O procese s katolíckymi biskupmi píšete v článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" (šum a prejavy nesúhlasu v sále) - citujem: "Závažné skutočnosti o protištátnej činnosti časti slovenskej katolíckej hierarchie sa odhalili aj v súdnom procese v Bratislave začiatkom roku 1951 s troma slovenskými biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom. Obžalovaní boli obvinení z velezrady, z rozvracania ľudovodemokratického režimu v spolupráci s ľudáckou emigráciou a ľudáckym podzemím na Slovensku." Koniec citátu.

    Pani ministerka, o procesoch s týmito biskupmi rozhodlo dávno pred ich začatím Predsedníctvo ÚV KSČ na návrh Zděnka Fierlingera. Citujem z Fierlingerovho návrhu pre Predsedníctvo ÚV KSČ na politické procesy s cirkevnou hierarchiou z 12. septembra 1950. Tento archívny dokument uverejňuje Karel Kaplan v citovanej publikácii na strane 410 - citujem: "Vedený všetkými týmito úvahami usudzujem, že procesy by sa mali skončiť tým, že by bola stanovená priama trestná zodpovednosť obžalovaných a že by im boli uložené aj zodpovedajúce zákonné sankcie. U ordinárov, ktorí sa nedopustili priameho trestného činu, by však procesy odhalili ich politickú zodpovednosť, čo by nám dovolilo kedykoľvek ich zbaviť úradu, izolovať v kláštore a prípadne aj v budúcnosti - ak to bude potrebné - potrestať". Pani ministerka, prečo ste necitovali vo svojej práci aj tento archívny dokument? Pani ministerka, biskup Gojdič zomrel v Leopoldove a biskup Vojtaššák sa do smrti nesmel vrátiť na Slovensko.

    Ďalšou tragickou kapitolou je likvidácia kláštorov v noci z 13. na 14. apríla 1950. Pani ministerka, vy o tejto udalosti píšete v citovanom článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" na strane 244 takto: "Vzhľadom na vážnosť obvinení, ktoré sa dokázali pri súdnom procese v marci 1950 s predstaviteľmi niektorých kláštorov, prikročil štát k opatreniam, ktoré mali vrátiť rehole ich pravému poslaniu. Niektoré rehole zrušili, ostatné sústredili do niekoľkých kláštorov, kde sa im dala možnosť venovať sa čisto náboženskému poslaniu."

    Karel Kaplan v citovej publikácii uvádza návrh Štátneho úradu pre veci cirkevné na postup voči kláštorom a rádom z marca 1950 na strane 384. V dokumente sa okrem iného uvádza: "Zásah proti jezuitom a nemeckým rytierom. Výnosom Štátneho úradu pre veci cirkevné v dohode s ministerstvom vnútra bude obom rádom zastavená činnosť. Výnos sa bude vzťahovať tiež na všetku činnosť voľných združení laikov okolo týchto rádov. Vo výnose bude uvedené, že rehoľníci majú alebo prejsť do iných rádov, alebo nastúpiť laické zamestnanie. Ešte pred uverejnením výnosu budú všetky kláštory týchto dvoch rádov vypratané a rehoľníci sústrední v jezuitskom kláštore v Bohosudove. Súčasne budú do Bohosudova sústredení príslušníci oboch rádov, ktorí dosiaľ pôsobia v duchovnej správe. Zásah bude prevedený v celej krajine naraz. Akciu vykoná Štátna bezpečnosť, a to tak, že v rovnakom čase v noci obsadí všetky kláštory určené na vypratanie a centralizačný kláštor v Bohosudove. Zo všetkých kláštorov budú predovšetkým vybraní predstavení a iniciátori protištátnej činnosti, ktorí budú po prechodnom pobyte vo vyšetrovacej väzbe umiestnení v internačnom kláštore. Ostatní rehoľníci budú ihneď zvezení do Bohosudova. V Bohosudove sa medzitým vykonajú opatrenia na ich ubytovanie, zvezie sa pripravený materiál /slamníky a podobne/. Kláštor bude uzatvorený, takže v ňom budú rehoľníci internovaní."

    Kardinál Ján Chryzostom Korec zažil onú noc v kláštore a popisuje ju vo svojej knihe "O barbarskej noci" na strane 9 a nasledujúcich takto: "Bol som vtedy v jezuitskom domove v Trnave. Študovali sme teológiu. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sme zrazu začuli na chodbe nášho veľkého domu rázne kroky, mnoho krokov. O chvíľu nám ktosi búchal na dvere rukami i pažbami. Boli to milicionári, príslušníci Verejnej bezpečnosti i tajnej polície. Ako sme zistili neskôr, krátko po polnoci popreskakovali vysoké múry - ohradu trnavského jezuitského kláštora - vnikli do dvora a do domu a rozišli sa po všetkých chodbách. Vedúci výpravy milicionárov v koženom kabáte nám oznámil, že z rozkazu vlády - tak nejako to formuloval - sa máme ísť do izieb pobaliť, vrátiť sa a potom autobusmi odísť s nimi. Na pobalenie nám dával dvadsať minúť."

    Pani ministerka, vláda, ktorej ste členkou, vyzýva na obnovu vedomia morálnej zodpovednosti a naplnenia ideálov humanizmu a cyrilometodskej tradície. Chápal by som ako prejav vedomia morálnej zodpovednosti vašej osobnej, vašej strany SNS, ktorá vraj združuje skutočných kresťanov a zároveň ako prvý krok k plneniu predloženého programového vyhlásenia, keby ste sa teraz prihlásili do diskusie a povedali by ste jedinú vetu: "Národná rada, ľutujem svoju publicitu z osemdesiatych rokov".

    Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, chcem sa ešte vyjadriť k časti programového vyhlásenia, týkajúceho sa armády a obrany. Konštatujem, že táto časť je veľmi všeobecná, koncepčne neujasnená a obsahuje zámery, ktoré bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky nezvýšia. Najpodrobnejšie sa táto časť zaoberá papierovými dokumentmi, ktoré ministerstvo obrany hodlá vypracovať.

    Vo vyhlásení sa píše, že bude dopracovaný dokument Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti, ďalej Národná obranná stratégia a Systém obrany Slovenskej republiky. Prvá otázka znie, aký bude rozdiel medzi týmito dokumentmi a či by nestačil jeden dokument, prinajmenšom v rámci šetrenia našich lesov. Závažnejšou otázkou však je, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozpracovalo ešte pod vedením ministra Andrejčáka dokument Obranná doktrína Slovenskej republiky. Vláda prijala tento dokument v minulom roku a tento parlament ju schválil 30. júna minulého roku. Programové vyhlásenie sa však o ňom vôbec nezmieňuje, neuvádza, aký bude rozdiel medzi schválenou obrannou doktrínou a ďalšími dokumentmi, ktoré majú byť iba rozpracované.

    Treba pozitívne hodnotiť zámer vlády pokračovať v transformácii armády, ktorú začala ešte predchádzajúca vláda. Vytvorením generálneho štábu a zborov jednotlivých vojsk boli položené základy transformácie armády. Je správne, že vláda chce v transformácii pokračovať a treba dúfať, že vláda dodrží časové horizonty ďalších krokov. Naproti tomu z vyhlásenia nie je zrejmé, čo sa rozumie pod posilnením mechanizmov civilnej demokratickej kontroly ozbrojených síl. Predsa existuje kontrola armády prostredníctvom parlamentu, minister obrany a dokonca aj štátny tajomník sú civili.

    Z vládneho vyhlásenia ďalej vyplýva, že vláda hodlá pristúpiť k budovaniu domobrany. Tento zámer vlády si vyžaduje komentár najmä preto, že v programovom vyhlásení sa bližšie neuvádza, čo za domobranu chce vláda zriadiť. Táto skutočnosť umožňuje najrôznejšie interpretácie. Lepšou interpretáciou by bolo považovať domobranu za druh teritoriálneho vojska, s ktorým sa už v súčasnosti počíta v operačných dokumentoch armády a aj v prijatom dokumente Obranná doktrína Slovenskej republiky. Teritoriálne vojsko zabezpečuje obranu územia štátu popri poľnej armáde. Jednoducho, časť odvedencov je zaradená do teritoriálneho vojska a časť do poľnej armády, ale obe sú pod jednotným armádnym velením. Ak vláda pod domobranou rozumie takéto teritoriálne vojsko, jeho prípadné posilnenie či prebudovanie, podporujeme vyhlásenie v tejto časti, aj keď si myslíme, že armáda má v súčasnosti iné priority.

    Horšia interpretácia pojmu domobrany vyvoláva asociácie na neblahé príklady z našej minulosti alebo zo zahraničnej prítomnosti. Domobranou svojho druhu boli predsa aj Ľudové milície. Rôzne milície vznikli po páde komunizmu na území bývalej Juhoslávie a bývalého Sovietskeho zväzu. Vyznačovali sa tým, že nepodliehali centrálnemu armádnemu veleniu a umožnili rozdelenie zbraní medzi civilné obyvateľstvo, ktoré po prepuknutí konfliktu sčasti použilo zbrane proti svojim spoluobčanom. Existencia domobrany tohto druhu neobyčajne eskalovala vnútroštátny konflikt a znásobila krviprelievanie. Nezanedbateľnou by bola v takomto prípade aj otázka, kto by zbrane dostal a kto by zbrane nedostal. Spoločným znakom tohoto druhu domobrany je skutočnosť, že nepodlieha armádnemu veleniu a jej výzbroj nie je v držbe a pod kontrolou armády. Vytvorenie takéhoto typu domobrany na Slovensku Kresťanskodemokratické hnutie za žiadnych okolností nepodporí. Politika vyňatia zbraní z výlučnej kontroly armády, selektívneho vyzbrojovania obyvateľstva v kombinácii s vyvolávaním obrazu vnútroštátneho nepriateľa by bola vražednou a samovražednou politikou. KDH bude klásť takejto politike všestranný odpor.

    Budovanie domobrany v našich podmienkach vyvoláva ešte iné otázniky. Pre početný stav našej armády je záväzná Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Naša armáda dosahuje približne počty stanovené touto zmluvou. Je všeobecne známe, že bojaschopnosť riadnej vojenskej jednotky je ďaleko vyššia ako bojaschopnosť jednoty domobrany rovnakej veľkosti. Ak jednotky domobrany nemajú byť iba dobrovoľným zborom amatérov, započítavajú sa tiež do počtov podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách. Pri súčasnom stave slovenskej armády by jednotky domobrany prekročili povolenú hranicu. Znižovať však stav armády preto, aby namiesto riadnej armády bolo možné postaviť jednotky domobrany, by bol predsa nezmyselný krok, pretože by znižoval celkovú bojaschopnosť armády.

    Podľa názoru Kresťanskodemokratického hnutia priority slovenskej armády spočívajú niekde inde, než v budovaní domobrany. Domobrana je pasívnou obrannou silou, jej odstrašujúca kapacita je minimálna. V prechodnom období do zaradenia Slovenska do širšej medzinárodnej obrannej aliancie je potrebné budovať slovenskú armádu tak, aby predstavovala pre potencionálneho útočníka neprijateľné riziko. To však znamená udržiavať v prevádzkyschopnom stave moderné zbraňové systémy, ktoré slovenská armády má k dispozícii. To znamená zvyšovať vycvičenosť napríklad pilotov vojenských lietadiel zvýšením počtu nalietaných hodín, obsluhe iných zbraňových systémov umožniť účasť a cvičenie v zahraničí. To všetko predstavuje iný smer posilňovania armády, než budovanie domobrany. V programovom vyhlásení sa o tomto nič nehovorí.

    V programovom vyhlásení sa uvádza, že Slovenská republika nepociťuje nijaké bezprostredné ohrozenie a nepovažuje ani jeden cudzí štát za svojho nepriateľa. Je to správne konštatovanie. Potom je však armáda až na treťom mieste v poradí dôležitosti oblastí, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť štátu. Predchádzajú stav ekonomiky štátu a zahraničná politika, ale to sú už témy, o ktorých hovorili a ešte budú hovoriť moji kolegovia.

    Ďakujem za pozornosť tým, ktorí počúvali.

  • Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa prihlásil podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér a členovia vlády, vážená Národná rada,

    s veľkou vážnosťou som vypočul slová, bol som určite z tých, ktorí počúvali slová pána Čarnogurského. V mene vlády by som chcel vyjadriť úctu kresťanským obetiam, ktoré tu spomenul, ale spôsob, pán Čarnogurský, akým ste vystúpili, si nemyslím, že bol adekvátny tomu, čo sa tu teraz prerokúvalo. Aj členovia vlády v danom období boli buď deťmi, poniektorí možno ani neboli na svete, keď tieto veci sa diali. Nemyslím si, že toto bol adekvátny priestor, kde bolo treba takto vystúpiť.

    Znovu opakujem, máme hlbokú úctu k tým obetiam, ktoré v danom období boli položené. Preto toto vystúpenie zaznelo ako zbytočné spolitizovanie celej záležitosti okolo programového vyhlásenia vlády a vaše vystúpenie nadobudlo skutočne charakter politického školenia mužstva. Prekvapuje ma, že podobné vystúpenie ste nemali, pán Čarnogurský, v čase, keď nastúpila po marci vláda pána Moravčíka, keď sa to leninskými iskričkami a členmi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa vo vláde len tak hmýrilo. To len na margo vášho prejavu /potlesk/. Bol to typický prejav politickej intolerancie, nie politickej tolerancie, ktorú opozícia doposiaľ hlásala. Bolo to nedôstojné, agresívne, nekolegiálne vystúpenie. Hovorím to ale svojimi slovami, hovorím to sám za seba.

    Pripomenul by som niektoré postoje, ktoré ste mali, pán Čarnogurský, v čase, keď vznikal samostatný štát, keď vznikal zvrchovaný štát, ktorého programové vyhlásenie minimálne na strednodobé obdobie vláda teraz predkladá, keď sa hovorilo z vašich úst o tom, že táto republika nemá šancu existencie, trvalej existencie, keď sa v čase, keď sme bojovali o ekonomické prežitie, z vašich úst ozývali slová o tom, že treba 30-percentnú devalváciu, že jednoducho tento štát nemá šancu ako taký prežiť. Proste, navrhovali ste kroky, ktoré by skutočne smerovali k zrúteniu tohto štátu. Ale to len na margo toho vystúpenia, pretože nemyslím si, že bolo adekvátne prerokovanej téme.

    Znovu teda idem k podstate, k meritu veci. To naznačuje, kam súčasná opozícia chce smerovať svoje vystúpenia. Pomenoval by som ich. Opozícia na jednej strane uznáva smelosť zámerov a dokonca hovorí, že má želanie, že by bolo dobré tieto zámery dosiahnuť. Na druhej strane idú už prekonané ošumelé, zatuchnuté slová - že, pán Langoš? - o možných návratoch pred rok 1989. To už sa, preboha, v tomto parlamente vari nebude nosiť. Jednoznačne a nezvratne smerujeme k trhu, ale k trhu, ktorý bude mať vysoké parametre, že to nebude trh džungle.

    Pokiaľ hovoríme o niektorých prvkoch či organizácie, či určitého usmernenia, nevymykajú sa tieto kroky z krokov, ktoré používali dnes vyspelé krajiny v čase, keď prechádzali najťažším transformačným obdobím. Toľko k tým rizikám, ktoré tu dnes ešte možno dvadsaťkrát budeme počuť o štátnom dirigizme, o návrate k centrálnemu plánovaniu a rôzne iné nezmysly, ktoré tu ešte zaznejú.

    Namietajú sa riziká v hospodárskej, v sociálnej sfére. Určite zaznejú aj kultivované vystúpenia opozície. Počul som vo výboroch viacero takýchto vystúpení a nebojím sa ich pomenovať. Bol to exminister pán Brocka, bol to exminister pán Dzurinda. Zazneli mnohé uvážlivé, racionálne slová aj z druhej strany, aby som to vyvážil, od pani Schmögnerovej, pána Košnára a ďalších, trebárs aby sme nevynechali aj stred - pána Černáka. Bol by som veľmi rád, keby tento konštruktívny tón sa preniesol aj do pléna Národnej rady, keď uzatvárame programové vyhlásenia.

    Uznávam a pripúšťa aj vláda, že skutočne v programovom vyhlásení sú riziká, ale pohyby dopredu, či išlo o ľudstvo, či sa to týkalo národov, či sa týkalo jednotlivých osôb, vždy boli poznamenané rizikami. Rizikom bolo vytváranie samostatného štátu, rizikom bolo ísť do nulového rastu hrubého domáceho produktu v roku 1994. Všetko je to za nami. Na všetko sme akosi zabudli. A dnes, keď vláda ide s ambicióznym programom, znovu sa kričí, že sú tu riziká. Áno, uznávame, sú tu riziká, musíme ich podstúpiť. Vláda dáva svoju kožu na bubon. Dáva ju s vedomím týchto rizík a dáva šancu aj opozícii, pokiaľ nedodržíme svoje programové vyhlásenie, roztrhať nás na kúsky. Jednoducho dáva priestor na kritiku.

    Sme si vedomí, do čoho ideme, ale znovu opakujem, ideme do toho s plným poznaním jednotlivých rizík, ideme s programom, ktorý je vnútorne previazaný. Veľmi radi si vypočujeme názory opozície, ktoré budú smerovať k meritu veci, ktoré budú, pokiaľ možno, pre nás aj poučné v orientácii.

    Uznávam jedno také vystúpenie pani Bauerovej, ktoré smerovalo k meritu, ktoré hovorilo o možných rizikách. Samozrejme, dá sa o tom veľa hovoriť. Ona končila s tým, že tu chceme hovoriť znovu o nejakom hospodárskom zázraku. Áno, jeden hospodársky zázrak sa tu už odohral. Uznala to aj Amerika, minister obchodu Spojených štátov amerických, uznáva to už aj dnes veľa expertov v zahraničí, nehovorím o blízkych nám, ani politicky ani orientáciou, ktorí hovoria o tom, že skutočne na Slovensku po roku 1993 v tých podmienkach, ktoré malo, sa odohral hospodársky zázrak. A prečo v ňom nepokračovať?

  • Nechcem hovoriť dlho, radšej dám priestor poslancom, poslankyniam, ale prečo teda ten program tak tvrdo - už to viackrát zaznelo vo výboroch - chceme smerovať do Európskej únie? Tento cieľ je nesmierne náročný. Nechcem hovoriť o tom, že chceme dobehnúť, predbehnúť, my chceme smerovať do Európskej únie.

    Ak chceme smerovať do Európskej únie a chceme preto vykonať reálne kroky, program to musí vyjadriť. Musí to vyjadriť svojimi parametrami, ktoré tu už boli viackrát pertraktované. To sú tvrdé parametre. A musia k tomu smerovať aj jednotlivé kroky, či sa týkajú hospodárskej politiky, rozvoja investícií, transformácie, sociálnej sféry v širšom slova zmysle, či celkovej transformácie spoločnosti. Sú to obrovsky náročné kroky a nechcel by som hovoriť o optimizme. Chceme hovoriť o tvrdej robote a chceme hovoriť o dobrých nápadoch. Tvrdá robota bez dobrých nápadov je šľapanie kapusty. To znamená, že musíme mať aj dobré nápady. Myslím si, že vláda, ktorá stojí tu, za mojím chrbtom, má tieto nápady.

    Programové vyhlásenie všetko detailne neobsiahne, obsahuje len celkový rámec, ale myslím si, že mnohé veci sú už na dobrej ceste. To isté sa týka aj vzťahu vlády k Národnej banke. Bolo to tu spomínané, bude to tu spomínané. Nejde o žiadny diktát, ide o možno tvrdé, ale korektné rokovania medzi vládou a Národnou bankou, pretože sa nemôžeme navzájom klamať. Chceme robiť rozvojovú stabilizačnú politiku. Stabilizáciu bez Národnej banky nie je možné zabezpečiť a rozvoj takisto bez Národnej banky nejde, samozrejme, s podpornými opatreniami vlády.

    Takže, končil by som tým, že opozícia plače nad náročnosťou programu, ale má dva varianty - ak to vyjde, bude čušať, nepochváli, pomlčí, bude hľadať svoju príležitosť. Ak to nevyjde, bude hovoriť, však sme hovorili, že to je extrémne, že jednoducho je to nereálne, a znovu môže získať určité body.

    Charakterizoval by som situáciu tak, že sme na štarte Grand Prix. Nevychádzame z výhodnej pozície, sme kdesi v hĺbke štartového poľa z hľadiska Európy, z hľadiska postupu smerom k Európskej únii. Ale máme program, predložili sme ho. Myslím si, že máme aj nápady ako sa k jednotlivým cieľom dobrať. Chceme podniknúť reálne riziká. Chápeme tieto riziká ako reálne a predpokladáme a máme názory na to, že by sme ich skutočne vedeli reálne prekonať. To znamená, že ak chceme ísť do Európskej únie, musíme sa cez tieto riziká prekliesniť. To znamená, že ak parlament schváli programové vyhlásenie vlády, vlastne odmáva štart do Grand Prix. Pevne verím, že spoločne, ale aj s pomocou kdesi zhora sa nám toto podarí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Páni poslanci, panie poslankyne, vidím, že je spústa faktických pripomienok. Prosil by som, aby sme neskĺzli na túto cestu rokovania cez faktické poznámky. Prenesme sa cez to, čo tu doteraz bolo a poďme vecne rokovať. Napriek tomu musím dať týmto faktickým poznámkam prednosť.

    Pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem tajiť, veľmi som chcel byť členom Národnej rady Slovenskej republiky a svoje prvé vystúpenie som si chystal k programovému vyhláseniu vlády. Jeden zo základných bodov programu Slovenskej národnej strany, ktorej som mal česť byť prvým predsedom po jej obnovení v roku 1990, bola samostatná Slovenská republika. Dnes ju tu máme, a zisťujem, že nielen Kristus, ale aj táto naša vlasť má svojich neprajníkov a má svojho Judáša, ktorého iste vedie Satan.

    Nesúhlasil som s protestmi svojich kolegov, ktorí nesúhlasili s vystúpením pána poslanca Čarnogurského, pretože nebolo to správne. Každý človek má nárok povedať svoj názor. Názor som mal nárok povedať aj ja v roku 1990 na Hlinkových oslavách v Ružomberku, kde pán poslanec Čarnogurský ma chcel nechať vyviesť za mesto políciou, mňa, poslanca vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, aby som na tomto zhromaždení nemohol vystúpiť. Čo to je za človeka, ktorý tu takto špiní druhého keď vystúpi? Sedí tu, nehanbí sa, že sedí v parlamente republiky, ktorú nechcel. Jasne deklaroval, že je proti zvrchovanosti Slovenskej republiky. Existujú rôzne sliny. Tie sliny, ktoré jeho špinili a pľuvali na neho pri jazykovom zákone, a takým istým dojmom pôsobia jeho slová, ktoré tu vyslovil pred chvíľkou. Škoda, že nerečnil dlhšie, boli by ste počuli, že pani ministerka Slavkovská zradila komunizmus tak, ako pán poslanec Čarnogurský zradil kresťanstvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda vlády Kozlík, chcel by som vám povedať, že ja si nemyslím, že vystúpenie pána poslanca Čarnogurského bolo neadekvátne, ale naopak, že bolo adekvátne. A skôr niektoré vaše poznámky, ktoré sa viazali k iným vládam, neboli náležité, lebo dnes rokujeme o dôvere vašej vláde. Tiež sa mi zdá, že pán predseda Národnej rady zasahoval veľmi nešťastne v priebehu vystúpenia pána Čarnogurského. To, že jeho vystúpenie bolo adekvátne a náležité, opriem o dve skutočnosti.

    Po prvé - dnes vyvrcholí rozprava hlasovaním o dôvere vláde. Nuž, a dôverychodnosť vlády skúmame a odvodzujeme aj od dôveryhodnosti jej jednotlivých členov. To bola prvá poznámka.

    A druhá - naozaj vláda Vladimíra Mečiara má v programovom vyhlásení viacero smelých, odvážnych a aj ušľachtilých plánov a programov. Jedným z nich je program s názvom "Čisté ruky". Vnímal som vystúpenie pána poslanca Čarnogurského ako jeho príspevok k programu "Čisté ruky" v školstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Začal by som tam, kde skončil môj kolega pán Moric.

    Vážený pán Čarnogurský, mali ste pravdu. Niekto zradil marxizmus, niekto zradil kresťanstvo. Neviem, čo je väčším hriechom. Jedno z božích prikázaní vraví: Miluj blížneho svojho ako seba samého. Ak by som si urobil analýzu vašich vystúpení v novozvolenom parlamente, prišiel by som k záveru, že vy sám seba úžasne nenávidíte, pretože nemilujete blížneho svojho, najmä z koalície.

    Po druhé - chcel by som vám položiť otázku, k čomu vlastne viedlo vaše vystúpenie. Mali sme sa vyjadrovať k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a nie k minulosti. Ale prosím, ak minulosť, tak minulosť. Chcem sa vás spýtať, či vám nevadilo spolu s mojím priateľom Ferkom Mikloškom, ak ho môžem takto nazvať, a členom VPN a tvrdým antikomunistom, že v Predsedníctve Slovenskej národnej rady bol najmä pán Miroslav Kusý, ktorý bol ideologickým tajomníkom ÚV KSS. To bol váš priateľ, proste to bol ktosi, ktorého ste za jeho myšlienky, za jeho články najmä v päťdesiatych rokoch, i jeho niektoré konkrétne realizácie nekritizovali.

    Ďalej - súhlasím s vami, že päťdesiate roky boli tragédiou najmä slovenského národa. To, čo ste tu povedali, bohužiaľ, je pravdou. Iba ma mrzí, keď sa uzatvárala koalícia po 14. marci 1994, keď bola druhá vláda Vladimíra Mečiara nedemokratickým spôsobom vlastne odvolaná, nepýtali ste sa, či pán nový premiér slovenskej vlády - tak ako bolo naznačené - pán Moravčík bol členom Leninskej iskry, čo pani ministerka Slavkovská nebola. Nemienim ju zastávať. Takisto ste sa nepýtali, keď sa vytvárala koalícia KDH, SDĽ, DÚ atď., či v tomto parlamente nesedeli ľudia, alebo aj nesedia dnes, ktorí v päťdesiatych rokoch robili nejaké konkrétne opatrenia, nejaké konkrétne veci.

    A budem končiť. Slovenská národná strana, pán Čarnogurský, nezdružuje iba kresťanov, i bývalých straníkov, samozrejme. Ale Slovenská národná strana sa snaží združiť vo svojom spektre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, slovenskej národnosti, ktorí sú či bývalí straníci, alebo kresťania. Zatiaľ sa nám to darí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

  • Pán poslanec Čarnogurský, hovorili ste tu o morálke. Myslím si, že je nemorálne práve to, že nepoviete kresťanom na Slovensku to, čo ste povedali na tlačovej besede. Totiž, že Kresťanskodemokratické hnutie nie je stranou pre veriacich, že je otvorenou občianskou stranou, otvorenou aj pre ateistov. Ak ste predsedom takej strany, v ktorej majú priestor aj ateisti, vyslovujem počudovanie nad tým, že ste tu obhajovali krivdy cirkví z minulosti.

  • Vážený pán predseda, týmto programovým vyhlásením sa vláda uchádza o dôveru. Na čele ministerstva školstva a vedy stojí pani doktorka Slavkovská, ktorá bola vedeckou pracovníčkou, a ako vedecká pracovníčka písala tieto články. Ona má riadiť rezort vedy. Ona má viesť a byť zodpovedná za výchovu našich detí. Ona písala v osemdesiatych rokoch články, aké sa nepísali v tom čase už ani v Sovietskom zväze. Mala možnosť sa k tomu vyjadriť. Pýtame sa, čo je nemorálne na tom, že túto otázku otvárame a pýtame sa, ako vláda chce tento problém riešiť, ak má byť dôveryhodná.

    A k podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi - prosil by som, aby ste citovali, kedy Ján Čarnogurský povedal, že Slovenská republika sa prepadne. Nikdy nič také nepovedal. Naopak, ak dovolíte, v Respekte z roku 1991 toto tvrdí terajší pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi zapochybovať o efektívnosti debaty o tom, o koľko viac nomenklatúrnych kádrov je v jednej alebo v druhej vláde. Skôr je tragédiou našej generácie, že práve tieto kádre majú ambície morálne obrodiť spoločnosť, ku ktorej prispievali vyše štyridsať rokov a dostali ju tam, kde je. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka - pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som zaprotestoval voči vášmu vyjadreniu o nezmysloch, ktoré tu zazneli. Bolo to pomerne nekorektné vyjadrenie a predpokladám, že ste medzi ne zaradili niekoľko predchádzajúcich vyhlásení aj poslancov vládnej koalície. Takže, nedeklasifikujme vystúpenie ústavných činiteľov na to, čo vy považujete za zmyselné a nezmyselné. Vedeli by sme použiť niekoľko konkrétnych príkladov skôr opačne.

    Ďakujem.

  • Nie som priateľom faktických poznámok, ale na túto hrubú demagógiu sa musím ozvať. Týka sa to Leninskej iskry, ktorú spomenuli pán podpredseda Kozlík a pán poslanec Bajan, a ktorú s obľubou po celom Slovensku roznášal pán Mečiar, terajší predseda vlády. Vážení, pre raz navždy, táto skupina - Leninská iskra - bola kamufláž a táto skupina bola sledovaná Štátnou bezpečnosťou. Aké boli jej ciele, o tom ste sa, pán Mečiar, mali možnosť dozvedieť v spise, ktorý sa nazýva Skarabeus a ktorý tak veľmi často spomínate. Pozrite sa do toho spisu všetci, ktorí ste citovali a spomínali túto skupinu. Pozrite sa a dozviete sa, čo robila a ako sa celá záležitosť zo strany ŠtB skončila.

  • Pán poslanec Čarnogurský vystúpil, pán poslanec Mikloško nám vysvetlil, ako vystúpil a prečo tak vystúpil. Pre druhýkrát by bolo možno možné, keby pisateľ aj sám prečítal. To však nie je to najdôležitejšie. Možno to vystúpenie bolo hlbokou urážkou pani ministerky, možno aj niektorých členov parlamentu, ale predovšetkým bolo hlbokou urážkou všetkých obetí, ktoré tu pán Čarnogurský spomínal, pretože takáto vážna, tragická, všetku úctu si zasluhujúca téma bola použitá na obyčajnú politickú provokáciu. Ďakujem, pán Čarnogurský, ako nastupujúci poslanec za veľmi účinnú ukážku tolerancie.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovolím si prihovoriť sa vám možno tak zvláštne. Divím sa, alebo čudujem, že vy sa čudujete vystúpeniu pána Čarnogurského. Naopak, ja som sa už naozaj bál, že pán Čarnogurský sa zmenil a naozaj začne hlásať lásku. Myslím si, že to, čo tu pán Čarnogurský prečítal, je v podstate programové vyhlásenie KDH a dá sa charakterizovať veľmi jednoducho, že na perách med a v rukách jed. Myslím si, že nám ukázal, ako si KDH predstavuje spoluprácu a zmierenie v rámci našej spoločnosti.

    Ešte k pánu poslancovi Moravčíkovi - ešte nás nakoniec presvedčí, že kamuflážou bola aj KSČ, že tu vlastne nikdy nebola.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

    viackrát tu dnes padli slová, ktoré súdia konanie toho alebo onoho ako nekresťanské a či to bolo kresťanské. Kto vám dáva právo súdiť, čo je kresťanské, nekresťanské, páni? Kde beriete tú drzosť? Ste snáď teológovia, cirkevní hodnostári? Nechajte to každý, prosím vás, na nich, na cirkev, nech hodnotí, čo je kresťanské a nekresťanské.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, máte pravdu, ale chcem sa vás opýtať, kto vám dáva právo súdiť, čo je národné a nie národné. O tom by sme sa mohli hádať do rána. Myslím si, že kresťanstvo je osobnou záležitosťou každého z nás. Nechoďme do kostola vtedy, keď budú za nami kamery. Buďme kresťania v každodennom živote. S tým musím s vami súhlasiť.

  • Prihlásil sa pán minister Zlocha.

  • Chcel by som sa ospravedlniť pánu Moravčíkovi, expremiérovi slovenskej vlády, že som ho tiež vo svojom vystúpení označil za člena Leninskej iskry. Pán poslanec, prepáčte, nemal som možnosť čítať nejaké materiály, ktoré sa volajú Skarabeus, ale vychádzal som jednoducho zo zápisníc, ktoré Leninská iskra z každého svojho rokovania dávala na ÚV KSS. A nie som tu sám, ktorý mal možnosť do toho i dnes nahliadnuť. Takže sa vám oficiálne ospravedlňujem.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    nedá mi, aby som k vystúpeniu pána poslanca nevyjadril svoje pocity. To, čo tu pred chvíľou predviedol, mňa osobne plne presvedčilo, že prvá veta vládneho programu - v časti morálna obroda spoločnosti, kde sa hovorí o hlbokej mravnej kríze našej spoločnosti, je správna, že sa treba usilovať o zásadné zlepšenie dodržiavania morálnych pravidiel v politike i v každodennom živote našich ľudí.

    Moji rodičia a môj prvý kňaz pán doktor Albert Masár, ktorí ma v mojej rodnej dedine učili základom náboženstva, ma učili, že kresťanstvo je dobrota, pokora, úcta a láska k blížnemu, schopnosť odpúšťať a pomáhať. Výkon, ktorý tu predviedol pán poslanec, mi skôr pripomenul výkon inkvizítora a medzi inkvizítormi a angažovanými komunistami, ktorí toho v päťdesiatych rokoch narobili dosť, myslím si, je veľmi blízky, ak nie zhodný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme sa trochu spotili, vyhlasujem prestávku do 16.45 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní 4. schôdze Národnej rady.

    Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Lysák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, panie ministerky, páni ministri, vážení kolegovia, dámy a páni,

    vláda nám predložila na posúdenie programové vyhlásenie, ktoré, ako to vyplýva z doterajšej diskusie, je tu posudzované - zhruba povedané - z dvoch rovín, z dvoch uhlov: z toho konštruktívneho a toho druhého. V zásade si myslím, že aj vláda, aj tí, ktorým leží na srdci predovšetkým rozvoj a prosperita Slovenska, môžu byť v podstate spokojní. Doteraz nezaznela jedna-jediná zásadná výhrada voči tomuto programovému vyhláseniu. A dôležité je aj to, že zrejme nielen predo mnou vystupujúci, ale viacerí ďalší sa zhodneme na tom, že ide o veľmi ambiciózny, a dovolím si z hľadiska makroekonomického povedať svoj skromný názor, že ide aj o veľmi seriózne prepracovaný, kompatibilný program, a ten niekedy doslova vyvoláva otázku, prečo si vláda dáva tak vysoko ambiciózny program, že vyvoláva istý údiv na jednej strane, a niekedy je aj podceňovaný.

    Je pravda, že uvažovaných 5 % rastu hrubého domáceho produktu priemerne, že previs do 3 % rozsahu štátneho rozpočtu, že znižovanie inflácie až na jednociferné číslo, znižovanie teraz vysokej, nepríjemnej nezamestnanosti zo zhruba 15 % v tomto roku pod 10 % je skutočne mimoriadne závažný program. Myslím si, že toto môže hovoriť veľmi veľa, že to je skutočne veľmi dobrý signál. Dobrý signál pre podnikateľskú sféru, dobrý signál pre zahraničie. Ale je to dobrý signál aj pre našich občanov. Hovorí, že táto vláda ponúka ruku na kooperáciu, ako to už tu zaznelo aj z opozície, ponúka ruku aj na spoluúčasť na zodpovednosti. Hovorí to za všetko, za všetky komentáre, či už budú vysoko alebo menej negatívne.

    Priznávam, že to vláda postavila ozaj tvrdo. Pri konverzii, ktorá štrašidelne - o 90 % - zdegradovala zbrojný priemysel, po rozpade východných trhov a všetkých ostatných negatívach. Pri nedostatočnom využívaní základných prostriedkov alebo presnejšie výrobno-technickej a vedeckovýskumnej základne - potvrdím číslom: za vyše 600 miliárd korún výrobno-technických prostriedkov sa nevyužíva, bolo vypočítané, že okolo 35 miliárd stojí nezamestnanosť. Pritom všetkom vláda postavila takýto náročný program. Je to teda reálne?

    Pýtali sa ma na to aj z jednej ambasády teraz, keď vyšlo toto vládne vyhlásenie. Myslím si, že vláda do toho v podstate musela ísť. Nehovorím lacnú propagandu. V podstate po poklese hrubého domáceho produktu v roku 1993 o vyše 4 % oproti roku 1992, po pluse v tomto roku vyše 4 %, po ostatných pozitívach, ktoré sú tu, a potom, keď si vláda postavila taký tvrdý cieľ, ako je dosiahnuť na prelome tisícročia alebo najneskôr do roku 2010 priemernú úroveň výkonnosti európskych krajín aj životnú úroveň ľudí, vlastne vláda ani iné urobiť nemohla. Nemohla si dať do programu deštrukciu. Program nesporne vyvoláva isté riziká. Bolo tu už predo mnou naznačené jednak vicepremiérom, ale aj niektorými ďalšími, že vláda si je týchto rizík vedomá.

    To je, myslím, dobrý signál. Osobne, a možno aj za viacerých kolegov som rád, že vláda týmto prístupom k formovaniu vládneho vyhlásenia i k stanoveniu takýchto tvrdých cieľov dala na vedomie, vážené kolegyne, kolegovia, že akceptuje mienku tých ekonómov, ktorí poznajúc potenciál Slovenska - ľudský, technický, geopolitický, geoekonomický - tvrdili ešte pred vznikom Slovenskej republiky, že vydržíme. Tvrdili sme, že nedlho po odčlenení z bývalej federácie Slovensko začne pozitívny vzostup. Som veľmi šťastný, priznám sa, keď to môžem konštatovať tu, pred týmto cteným publikom a hosťami, že my sme mali pravdu a nie veštci, tí vizionári, ktorí strašidelne ohlupovali často za judášsky groš našich ľudí, ale najmä v zahraničí.

    Myslím si, že by bolo nesprávne, ak by som nepripomenul alebo nedokumentoval, že to, čo hovorím, je pravdivé. Naše analytické aj programové práce sa berú akoby boli samozrejmosťou. Niekto ich dokonca označuje za národne orientované. Nehanbím sa za to, že pracujeme na tom už desiatky rokov. Tam smerovali všetky naše práce a snahy, aby prosperovala táto republika, tento národ, tento štát. Vážení kolegovia, dovolím si upozorniť na to, že popri štúdiách rakúskych, nemeckých, anglických bánk aj ďalšie (Financial Times a iné) oznamujú, že Slovensko prekvapuje pozitívne. Bolo to aj pánom premiérom, aj vicepremiérom tu už spomínané.

    Dovolím si ešte pripomenúť, že Slovenská republika najmä z hľadiska prorastových faktorov, najmä západná časť republiky, z hľadiska prorastových faktorov bola spomedzi 400 skúmaných oblastí v celej Európe vyhodnotená ako najlepšia. A čuduj sa svete, je tu potvrdenie toho, čo sa nachádza v programovom vyhlásení našej vlády. Najväčší význam pri tom zohrala skutočnosť, že máme na Slovensku dobre vyvinutú vedecko-výskumnú základňu a perspektívy gradovať našu zahranično-ekonomickú expanziu.

    Vážení, patríme k málo štátom, ktoré v priebehu jediného roka dokázali zvýšiť export či už do Rakúska alebo do niektorých ďalších štátov Európskej únie až o 48 %. Ak kanadská firma NOVA prehlási, že Slovensko a jeho plynárenský priemysel patrí medzi veľmi progresívne oblasti plynárenstva Európy, hovorí to veľmi veľa pre zahraničných investorov. Takto by som mohol pokračovať. Chcem tým aspoň trošku odpovedať na niektoré spochybňujúce, možno niekedy aj dobre mienené otázky, či naozaj je a čím je podložené odvážne vystúpenie vlády s týmto programom.

    Prečo si teda myslím, že je reálne toto vládne vyhlásenie v ekonomickej časti, ktorá predstavuje okolo polovice celého materiálu? Už som spomínal, ako veľa je u nás nevyužitého vedeckotechnického potenciálu. Tu sú veľké rezervy. A je tu ešte jedna neinvestičná oblasť, a to je oblasť reštrukturalizácie. V tomto materiáli je uvádzaná podľa jednotlivých odvetví. Osobne by som privítal - povedzme - popri poľnohospodárstve, popri zahraničných vzťahoch aj zvýraznenie veľkých komplexných programov typu - povedzme - automobilový priemysel a podobne. Ale zrejme by som opakoval chybu všetkých, ktorí by chceli mať z tohoto programu kuchárku. Rozhodne však predpokladám, že v ďalšom kroku sa hlbšie posúdia pasáže o postindustriálnej spoločnosti.

    Vážení, mrzí ma, že sa pridržiavame teoretických prác, ktoré už sú dosť zastarané. Ani jedna prosperujúca ekonomika nedovolila, tak ako my sme dovolili, rozbiť vysoko prosperujúce jednotky v priemysle, poľnohospodárstve i v niektorých ďalších odvetviach. Preto si myslím, že by bolo načase aj teoretikom trošku viac sa zamyslieť nad tým, čo hovorili J. Zysman, S. S. Cohen (v knihe s podtitulkom Mýtus postindustriálnej ekonomiky) a niektorí ďalší ekonómovia dávnejšie, že nemožno stále hovoriť len o postindustriálnom období, ide o "koindustriálnu" éru, kedy práve v dôsledku sofistikácie produkcie a procesov dochádza k oveľa vyššej efektívnosti primárneho a sekundárneho sektoru, teda tých odvetví, ktoré boli vyhlásené div že nie za nepriateľské. Aj pod škodlivým heslom postindustrializmu boli, bohužiaľ, na našu škodu, zlikvidované viaceré nosné fabriky v našej republike.

    Vážené dámy a páni, myslím si, že nedocenená bola ešte skutočnosť, ktorú v súlade s celosvetovými globálnymi európskymi i celosvetovými tendenciami táto vláda kladie na Slovensku do popredia - zahraničné vzťahy a najmä zahraničnoekonomické vzťahy. Podľa môjho hlbokého presvedčenia, a nielen môjho, je to zdroj intenzifikácie slovenskej ekonomiky - veľmi dôležitý. Samozrejme, ako už tu bolo spomínané a ako to nachádzame aj v programovom vyhlásení a v doplňujúcej sprievodnej správe, nemôže ísť len o akúkoľvek kooperáciu, o akýkoľvek príliv kapitálu. Ale bez zahraničného kapitálu najmä v podobe investícií by viaceré programy zostali na polceste, alebo ich realizácia by sa omeškala.

    Preto vítam a podporujem fakt, že tieto otázky boli postavené do čela celého programu. Nemohlo byť lepším signálom pre zahraničie, že Slovenská republika jednoznačne demonštruje záujem o vstup do Európskej únie, do transatlantických štruktúr a súčasne nezanedbáva dobré kontakty všetkými smermi, k najbližším susedom, V-4, ale aj na východ k Ruskej federácii, k zdrojom surovín, plynu, ropy i k ďalším partnerom mimo Európy.

    Je to mimoriadne cenný program. Keby nebola bývala predchádzajúca dlhá diskusia, možno by som bol niektoré veci ešte rozviedol. Ale myslím si, že natoľko je to tu rozvedené, že to postačí na zdôvodnenie záveru, ktorý by som teraz chcel uviesť.

    Dámy a páni, priatelia z koalície i z opozície, tento program, nech ho akokoľvek budeme hodnotiť, myslím si, skutočne dáva priestor, aby sa prijali mnohé múdre a seriózne názory podporné tomuto programu, ktoré zazneli v našom výbore pre financie, rozpočet a menu aj z úst opozičných predstaviteľov, že nájde podporu aj v stanovisku k nemu. Ale čo chcem osobitne zdôrazniť, priatelia, napriek všetkým pozitívam, ktoré som tu spomenul, a všetkým tým, ktoré som nestihol alebo myslím, že by boli nad rámec takéhoto vystúpenia, objavujú sa u nás z domácich pozícií i zahraničia niektoré výroky a vystúpenia, ktoré dehonestujú dobrú snahu vlády a jej osobností vo svete i pro domo. Ako možno brať seriózne do úvahy tie zdroje, ktoré - povedzme - v The Economiste zhadzujú výsledky volieb a perspektívu tejto vlády? Keď predstavitelia niektorých hnutí vyhlásia, že to je len otázka niekoľkých mesiacov, kým táto vláda pod vedením Mečiara potrvá? Ako možno súhlasiť, že týmto ľuďom ide o to, aby splnili všetky sľuby, ktoré dávali v predvolebnom období? Preto si, vážení prítomní, myslím, že ak budú pokračovať takéto vystúpenia, ktoré hlboko poškodzujú všetkých nás, okrádajú tento štát, občanov tohoto štátu o miliardy, je dôvod na to, aby som podal návrh na prijatie zákona na ochranu republiky.

    Vážení, vzhľadom na to, čo som spomínal, z hľadiska konkrétnych zámerov i podľa mňa postačujúcich zdrojov a smerov zabezpečenia toho veľkého programu, ktorý tu bol uvedený, chcel by som ešte podčiarknuť jedno, aby do zahraničných služieb boli vyberaní ľudia nielen podľa toho, či ovládajú jazyk a gramatiku jazyka, ale predovšetkým či to budú ľudia, ktorí sú spôsobilí presadzovať záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. Lebo poznáme dosť prípadov z minulosti i z nedávnej doby, keď tam boli vysielaní síce znalci jazyka, ale ktorí narobili veľa škôd. Niektorí odtiaľ odišli, neviem, či všade sa tak stalo, ako sa stať malo. Preto odporúčam, aby vláda pri ďalšom riešení týchto otázok aj na tieto skutočnosti prihliadla.

    Vzhľadom na to, čo som uviedol, pokladám za opodstatnené, aby sme jednoznačne podporili programové vyhlásenie vlády preto, že podporuje dobré trendy, ktoré tu existujú, preto, že chce riešiť množstvo ťaživých problémov. Súčasne odporúčam, aby bola vyslovená dôvera vláde. A aby sa podľa možností zapracovali všetky racionálne návrhy, ktoré tu odznejú, do konkrétnych programov vychádzajúcich z tohoto vyhlásenia.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, pripraví sa pán poslanec Magvaši. Najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Mal by som otázku na pána poslanca Lysáka. Povedal, že je ochotný iniciovať zákon na ochranu republiky. Pravdepodobne, pán poslanec, ste nezbadali, že už tu nie sú päťdesiate roky, ktoré si dobre pamätáte, ale už sú roky devädesiate a že už to nebude také jednoduché.

  • Vážená pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené dámy, vážení páni,

    dnes, keď pristupujeme k prerokovaniu vládneho vyhlásenia druhej vlády v podmienkach samostatného Slovenska, treba nám predovšetkým konštatovať, že Slovensko za posledné dva roky prešlo hodný kus cesty vo svojom vlastnom sebapoznaní. Aj keď do štátnej samostatnosti išlo Slovensko v podstate rozdelené na dva tábory, v ktorých jeden samostatnú slovenskú štátnosť vítal a druhý túto štátnosť prijímal viac-menej nejednoznačne, dnes možno povedať, že slovenská štátnosť je prijímaná všeobecne. To je bezosporu pozitívna stránka uplynulých dvoch rokov.

    Menej pozitívnou stránkou však je, že historicky zdedené rozdelenie slovenskej spoločnosti sa nepodarilo prekonať, a k tomuto prekonaniu boli skutočne veľmi dobré podmienky. Pritom počas celej doterajšej slovenskej histórie nebolo priaznivejšieho momentu na prekonanie tohto rozdelenia, ako v čase po vzniku slovenskej štátnej samostatnosti. Nad celonárodnými záujmami však zvíťazili úzko stranícke záujmy, čo nielen upevnilo rozdelenie slovenskej spoločnosti, ale možno povedať, že túto polarizáciu aj prehĺbilo. Nie je to dobrý jav a mali by sme sa nad ním zamyslieť aj v súvislosti s nástupom novej vlády a prerokovávaním jej vládneho vyhlásenia. Veď vláda síce vzišla z vládnej koalície, ale v podstate by mala byť vládou všetkých občanov, vládnuť v ich mene a v ich prospech. Slovensko netvoria len stúpenci vládnej koalície, Slovensko sme my všetci, myslím tým občania.

    Preto, ak vláda chce prekonať rozdelenie spoločnosti, mala by sa riadiť nielen svojimi mocenskými záujmami, záujmami koalovaných strán, ale mala by vypočuť aj druhú stranu. Pritom hlas opozície by nemala brať ako nepriateľské štvanie proti sebe, ale ako zrkadlo svojej vlastnej práce. Ak však bude opozíciu brať nie ako oponenta, ale ako svojho nepriateľa, akokoľvek sa bude usilovať, v konečnom dôsledku sa nevyhne neúspechu a zlyhaniu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko sa dnes nachádza v štádiu budovania svojej štátnosti. V tomto storočí to nie je po prvýkrát. Myslím, že by sme si mali z nášho prvého pokusu vziať určité poučenie. Predovšetkým to, že štát nie je možné budovať na nenávisti voči iným národom a národnostiam, na nenávisti voči iným vierovyznaniam, na nenávisti voči ináč politicky zmýšľajúcim. Štát nie je možné budovať tým, že si ho privlastní jedno politické zoskupenie a politické snaženia ináč orientovaných občanov a politických strán vyhlási za protištátnu a protinárodnú činnosť. Štát nie je možné budovať tak, že sa vytvorí priestor pre politickú kariéru a kariéru v štátnej správe len pre politicky verných a politicky poslušných občanov a ostatným sa, či už otvorene alebo skryte k takejto kariére prístup zamedzí. Všetko toto už bolo v našich pomeroch vyskúšané. Skončilo to všeobecným kolapsom nielen politickej moci, ktorá to realizovala, ale aj kolapsom štátu.

    Štát takisto nemôže byť iba vecou politikov, vecou ich vzájomných šarvátok a sporov. Štát musí byť vlastníctvom všetkých občanov a ako taký musí mať svoju ideu, svoju myšlienku, pretože, a to plne súhlasím s Tomášom Garriqueom Masarykom, štáty sa udržiavajú myšlienkou, z ktorej vznikli. Žiaľ, tak ako prvý slovenský štát v roku 1939, aj náš v roku 1993 vznikol skôr zásluhou vonkajších a negativistickým úsilí vnútorných síl, ako na báze pozitívnej myšlienky. Jediný pozitívny obraz samostatného Slovenska, ktorý bol vypracovaný v rámci vtedajšej Slovenskej národnej strany, sa nerealizoval, a možno konštatovať, že súčasné vedenie tejto strany sa ho už dávno vzdalo.

    Vážené dámy, vážení páni, ako politici sme povinní dať tomuto národu to, čo mu najviac chýba - pozitívny obraz do budúcnosti. Obyvateľstvo Slovenska už dokázalo, že vie vydržať omnoho viac, ako si mnohí mysleli, že samo unesie. Azda aj my ako volení zástupcovia nášho ľudu by sme mu mohli poskytnúť obraz budúcnosti, ktorý by bol hodnoverný a urobil zmysluplnými všetky obete, ktoré naši občania priniesli v procese transformácie i osamostatňovania.

    Žiaľ, musím konštatovať, že vládne vyhlásenie popri všetkých svojich nesporne pozitívnych stránkach stále z tohto zorného uhla neponúka to najpodstatnejšie. Neponúka obraz Slovenska, jeho víziu a najmä konkrétne časované kroky k jej naplneniu, aký chceme mať náš štát v roku 3, v roku 4, 5 a 6 našej samostatnosti a k akému cieľu vo vzdialenej budúcnosti to všetko bude smerovať, s čím by sa vedela stotožniť nielen dnešná vládna koalícia, nielen vláda, ktorá je teraz, ale aj tie vlády, ktoré prídu v budúcnosti po nás. To mi tu chýba.

    Mnohé všeobecné deklaratívne ciele, ktoré sú obsiahnuté vo vládnom vyhlásení, sú, myslím, všeobecne akceptovateľné. Je potešiteľné, že napriek vyhláseniam niektorých predstaviteľov koaličných strán vláda vo svojom vyhlásení zotrvala na základnom smerovaní zahraničnej politiky minulých vlád, najmä čo sa týka Európskej únie a NATO. Nech si však nikto nemyslí, že zahraničie nás bude posudzovať podľa našich predsavzatí a nie podľa našich skutkov.

    Základným predpokladom, aby sme boli akceptovateľní pre európsku a transatlantickú vojenskú a politickú integráciu je, aby sa naše slová zhodovali s našimi skutkami. Hocikto, aj keď sa slovne hlási k euroatlantickej integrácii, ale vecne postupuje proti princípom právneho štátu, princípom demokracie a plurality, je proti našej integrácii západným smerom. Toho si musíme byť všetci, ako sme tu, vedomí. Pritom pre Slovensko neexistuje cesta neangažovanosti. K integrovaniu sa smerom na Západ existuje iba jedna alternatíva a tou je naša integrácia, naše smerovanie smerom na Východ.

    Som presvedčený, že nikto v tejto sále nespochybňuje význam našich vzťahov s Ruskom, ale skutočná bezpečnosť Slovenska, jeho skutočná prosperita je len v takom zoskupení, v ktorom sa budú nachádzať aj naši partneri z Vyšehradskej štvorky. Iné zaradenie Slovenska je v principiálnom rozpore s elementárnymi záujmami slovenského národa a v konečnom dôsledku by mohlo viesť k podkopaniu základov samotnej slovenskej štátnosti.

    Som tiež rád, že vláda pokladá za svoj trvalý a základný cieľ demokratický právny štát a napriek rôznym vyhláseniam zo strany čelných predstaviteľov, najmä HZDS, bude podporovať systém parlamentnej demokracie, ktorej výkonná moc vychádza z parlamentu. Avšak z tohto pohľadu už menej chápem, prečo sa vzpiera uznať napríklad záväznosť a nespochybniteľnosť rozhodnutí Ústavného súdu a vo svojom vyhlásení sa stotožňuje s údajným zmýšľaním občanov, podľa ktorých vraj je zbytočný luxus, ak má krajina tri vlády do roka. Podľa môjho názoru nie luxus, ale nevídaný prepych pre národ je najmä to, ak má vládu nekompetentnú. Držať nekompetentnú vládu, ale aj neschopných jednotlivých jej členov, by nemalo byť v záujme nikoho.

    Dúfam, že pán Mečiar neurobí vo svojom novom vládnom období tú istú chybu, čo v predchádzajúcom, a bude obhajovať svojich nekompetentných ministrov. Pritom nehovorím nič dopredu, že by niekto mal byť nekompetentný. Patrí k normálnemu demokratickému bontónu, že sa nekompetentní alebo politicky neúnosní vystriedajú, a nikto to nepovažuje za nič mimoriadneho. V Taliansku by museli mať od konca druhej svetovej vojny minimálne 54 komisií na vyšetrenie parlamentných pučov.

    Úprimne povedané nechápem, prečo vláda vo svojom vyhlásení oddeľuje národné a štátne záujmy. Skôr by som chcel veriť, že v tomto prípade ide skôr o preklep ako o zámer. V Slovenskej republike predsa všetko to, čo je v záujme štátu, musí byť aj v záujme slovenského národa. Lojalita všetkých občanov k štátu, ktorá môže viesť len cez naplnenie ich legitímnych ľudských a občianskych práv, je v najelementárnejšom záujme slovenského národa. Preto nie je možné oddeľovať národné a štátne záujmy Slovákov v Slovenskej republike.

    Musíme si zvyknúť nielen na svoj vlastný štát, ale aj na to, že v tomto štáte budeme sami rozhodovať, ale aj sami niesť za tieto naše rozhodnutia dôsledky. Nemôžeme napríklad na jednej strane kritizovať niekoho, že sa presadili zákony, napríklad tabuľový zákon, zákon o mene a priezvisku, budovať si na tom image vo vnútri štátu, image národovca, a tých ostatných ako protinárodné sily, a na druhej strane na medzinárodnom poli si robiť zásluhy, že takýto zákon prijatý bol, ako sme sa s tým stretli v minulom volebnom období. Aj v tomto, dámy a páni najmä z koalície, by mal byť súzvuk medzi slovami a skutkami.

    Vo vládnom vyhlásení existuje mnoho vyjadrení, ktoré svojou nejednoznačnosťou poskytujú viacero výkladov. Pri jednej interpretácii by sa dali jednoznačne podporiť, v inej interpretácii by človek musel svoju podporu zvážiť. Ako príklad možno uviesť záväzok vlády prijať zákon o štátnom jazyku. Ak by tento zákon opäť navrátil česť takým slovám ako účastina, účastinná spoločnosť, slovám hlavný, zhromaždenie, tlačovka, obchod, obchodný dom a podobne a vytlačil nezmyselné výpožičky z angličtiny a češtiny, revidoval by našu zákonodarnú činnosť z hľadiska jazykového a prinútil niektorých poslancov z SNS, seba z toho nevynímam, hovoriť správne po slovensky, myslím, že takýto zákon by bol potrebný a nemal byť nedostať podporu. Ak by však takýto zákon mal byť nástrojom diskriminácie, musel by som si najskôr zodpovedať otázku, ako takýto zákon prospeje slovenským štátnym záujmom, a teda aj záujmom Slovákov.

    Ďalej by som chcel upozorniť, čo tu už bolo povedané na adresu budovania domobrany. Samozrejme, myslím si, že otázka teritoriálneho vojska už bola prijatá, i názov. Ak však použijeme názov domobrana, ktorý už na Slovensku raz použitý bol, a bola to súčasť Slovenskej armády, ktorá bola budovaná v čase Slovenského národného povstania Haššíkovým ministerstvom obrany, a použila sa najmä na potlačenie povstania a na represálie proti slovenskému obyvateľstvu, vzniká otázka, či použitím tohto termínu sa chceme prihlásiť aj k tradícii domobrany. Myslím si, že v každom prípade aj pri vyberaní termínov by sme sa mali riadiť tým, čo bude nespochybniteľné.

    Vážené dámy, vážení páni, aj keď nepatrím k stúpenom Macchiavelliho, niektoré myšlienky tohto génia renezancie by sme si mali dnes povšimnúť, alebo nenechať ich nepovšimnuté. Vo svojom dielku Vladár, v ktorom radí vladárovi, ako si udržať moc, zdôrazňuje - citujem: "Vladár sa má vyhýbať všetkému, čo by ho mohlo urobiť nenávideným a opovrhnutiahodným." Posúďme sami, čo sme z tohto pohľadu urobili pre to, aby v našej rozdelenej spoločnosti mohol niekto úspešne, bezkonfliktne, ale najmä dlhodobo vládnuť.

    Ak nevnesieme do našej spoločnosti pokoj, úctu k svojim spolupracovníkom i oponentom, nikdy nevytvoríme stabilnú spoločnosť s dlhodobou perspektívou. Vláda najmä z hľadiska pripravovaných celoplošných zmien by mala vziať na vedomie aj ďalšiu radu od Macchiavelliho, a to - citujem: "zmena totiž plodí vždy dôvod na prípravu ďalšej". Nikto, kto sa dnes na základe nie odborných, ale politických kritérií usadí na nejakom poste, nemôže nepredpokladať, že v budúcnosti sa jeho funkcia nebude považovať za politickú, bez ohľadu na to, či budúcnosť bude za 4 roky, za 8 rokov alebo za 10 rokov. Spoliehať sa v tomto prípade na krátkosť pamäti je, myslím si, neadekvátne.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, keďže hlasovanie o vládnom vyhlásení je súčasne vyslovovaním dôvery vláde, ale aj jednotlivým členom, musím konštatovať, že ho svojím hlasom nepodporím. Nie, že by v ňom neboli aj veci, ktoré by sa nedali podporiť, avšak ako hovorili starí Rimania - nomen omen, teda meno je osud. Som presvedčený, a moje presvedčenie je pomerne hlboké, že mnohí súčasní členovia vlády nemajú predpoklady, aby svoju funkciu zvládli. Len váženie si tradície demokracie, a medzi ne patrí stodňová lehota pokoja pre vládu, mi nedovoľuje už teraz vysloviť konkrétnu kritiku. Verím však, že o tomto nedostatku vie aj pán premiér a v budúcnosti sa bude snažiť napraviť tieto omyly.

    A keďže som už dvakrát citoval Macchiavelliho, myslím si, že nezaškodí vypočuť si aj jeho tretiu radu - citujem: "Ľudia sú už takí, že ak od niekoho čakajú len všetko zlé, a potom sa od neho dočkajú dobra, tým väčšmi sa mu cítia zaviazaní". Želám vláde hodne úspechov a budem rád, ak sa vo svojom stanovisku budem mýliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Magvaši. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moric.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    naozaj meno je osud. Meno Hrnko má osud zradcu Slovenskej národnej strany, meno Moric má osud vernosť k Slovenskej národnej strane. Načo ty, prosím ťa pekne, pán poslanec, rozprávaš o Slovenskej národnej strane? Ty si odišiel, zradil si Slovenskú národnú stranu, nerozprávaj o nej. Odísť tiež treba vedieť. Rozprávaš tu o straníckosti vo vykonávaní nejakého programu. Ty si predsa v rozhovore v auguste roku 1990 povedal, že som negatívom Slovenskej národnej strany, pretože pod mojím vedením - obrazne povedané - citujem: "Naša strana robila inžinierske siete a Kresťanskodemokratické hnutie chodilo už po hotových chodníkoch".

    Z pléna poslanec A. Hrnko: To ja nie, to Miškovský.

    Vy ste obidvaja rovnakí vtáci! /Smiech v sále/. Takže, prosím ťa pekne, neber meno najstaršej strany na Slovensku do úst, strany, ktorá prvá vyšla s programom samostatnej Slovenskej republiky. Neber jej meno do úst nadarmo. Súčasné vedenie Slovenskej národnej strany trvá na základných východiskových pozíciách s tým, že programom našej strany je duševný a materiálny blahobyt občanov Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

  • Svoju krátku faktickú poznámku adresujem tiež pánu Hrnkovi. Nespoliehajte sa, pán poslanec, na krátku pamäť ľudí, hoci ju máte sám veľmi krátku. Môžem vám ju osviežiť niekoľkými videokazetami zo stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch, kde ste hovorili úplne inak o tabuliach, o štátnom jazyku, a dokonca i o domobrane. Divím sa, a neviem, kedy a kde ste tak diametrálne zmenili svoj názor.

    Ďakujem.

  • Pani Garajová, to by ste museli dokumentovať.

  • Pán poslanec Magvaši. Pripraví sa pán poslanec Borovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    bolo tu už niekoľkokrát povedané, že programové vyhlásenie vlády predkladá smelé ciele, ktoré chce táto vláda dosiahnuť v štvorročnom horizonte. V tomto horizonte by sa vlastne mali vytvoriť podmienky pre plnoprávne členstvo Slovenska v Európskej únii najneskôr v roku 2000 a v roku 2010 dosiahnuť porovnateľnú úroveň výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy. Áno, sú to smelé a ambiciózne plány. Osobne ich plne podporujem. Samozrejme, že na ceste ich dosiahnutia nás všetkých, teda nielen vládu a vládnu koalíciu, očakáva veľa rizík a nástrah. Treba ich otvorene povedať, lebo zavierať pred nimi oči je nečestné najmä pred občanmi tejto krajiny.

    Stotožňujem sa s prorastovo orientovanou makroekonomickou politikou predloženou vo vládnom vyhlásení. Samozrejme, že si táto politika vyžiada veľmi citlivý postup a dobre organizované a previazané politiky, ako finančnú, zahraničnoekonomickú, priemyselnú a poľnohospodársku politiku. Totiž nebezpečenstvo rakoviny inflácie je príliš veľké. Ono totiž môže zrútiť všetky ušľachtilé a odvážne ciele v ekonomike, a najmä môže znamenať veľmi tvrdý dopad aj do sociálnych istôt našich ľudí. Samozrejme, že rakovina inflácie môže mať aj kladný efekt. Totiž, neovládaná inflácia bude mať pre splátkových privatizérov zvýhodnenie ich dlhu pre privatizovaný majetok.

    Preto navrhujem prijať uznesenie, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky uskutočňovať zámery jej hospodárskej politiky vyváženým uplatňovaním prorastových a stabilizačných prvkov tak, aby sa nenarušila mena Slovenskej republiky a nezávislosť Národnej banky Slovenska.

    Rast výkonnosti slovenskej ekonomiky nie je možné dosiahnuť iba rastom verejných investícií, tak ako sa to mnohokrát pri programovom vyhlásení zdôrazňuje. Myslím si, že musia oveľa výraznejšie rásť predovšetkým súkromné investície, ale aj výdavky obyvateľstva na tovary dlhodobej spotreby a rast služieb. To však ale súvisí s príjmami obyvateľstva. Totiž administratívny a plošný prístup k tzv. regulácii mzdovej politiky je protirečivý. Zvýšenie príjmov obyvateľstva je totiž zdrojom inflácie, ale zároveň je aj dynamickým prvkom ekonomického rozvoja.

    Preto si myslím, že práve rast súkromných investícií treba chápať ako dôležitý prvok zvyšovania efektívnosti reprodukčného procesu a prirodzeného rastu produktivity práce, teda neadministratívnych zásahov na otázku regulácie, väzby na produktivitu práce. Preto si myslím, že tu musí vláda vytvoriť zdravé a správne prostredie, minimalizovať administratívne obmedzenia prostredia pre tvorivý a rozvojový charakter podnikateľskej sféry.

    Zámery vlády v privatizácii budú určite výrazne ovplyvnené novelizáciou zákona číslo 92, ktorá bola schválená na minulej schôdzi Národnej rady. Osobne predpokladám, že iniciatíva vlády na vydanie právneho predpisu sprehľadní a upraví proces privatizácie a vzťahy s Fondom národného majetku. Mám obavy, aby sme nenovelizovali to, čo sme novelizovali na minulej schôdzi. Parlament musí mať totiž nad privatizáciou výraznú kontrolu, a to nie iba prostredníctvom jednofarebnej komisie pre privatizáciu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Navrhujem prijať v oblasti privatizácie tri takéto uznesenia:

    1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do 15. 2. 1995 vecnú a časovú predstavu o ďalšom postupe v privatizácii.

    2. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri transformácii vlastníckych vzťahov, vytváraní participačnej ekonomiky a presadzovaní účasti zamestnancov na privatizácii štátnych podnikov vytvárala rovnaké podmienky a šance pre všetkých zamestnancov.

    3. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v privatizačnom procese uplatňovala autoritu štátu na potlačenie spontánnej privatizácie.

    V zahranično-ekonomickej činnosti za kritický považujem spôsob, akým sa dnes zabezpečuje zahranično-obchodná činnosť v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhujem preto ďalšie uznesenie, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca marca 1995 informovala Národnú radu Slovenskej republiky o tom, ako vyriešiť inštitucionálne a finančné zabezpečenie zahranično-obchodnej činnosti, ktorá sa doteraz uskutočňuje v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

    Schopnosť byť na svetovom trhu konkurencieschopným, a tým práve cestou exportnej dynamiky zvyšovať výkonnosť slovenskej ekonomiky, sa dá dosiahnuť len premyslenou priemyselnou ekonomikou. Tá, žiaľ, ale nemôže byť založená na odvetvovom protekcionizme, ako sa to trošku čiastočne naznačuje vo vládnom programe, ale musí byť založená na nástrojoch komformnej trhovej ekonomiky. K tomu bude potrebná aj väčšia iniciatíva vlády Slovenskej republiky pri diverzifikácii zabezpečenia strategických surovín pre slovenskú ekonomiku.

    Priemyselná politika nie je možná bez dynamizácie vedecko-technického pokroku, sofistikovanej výroby, intelektualizácie práce. Tomu vláda zostala vo svojom vyhlásení dosť dlžná. Chcem veriť, že v reálnej výkonnej činnosti tento imperatív konca 20. storočia naplní. Preto sú však nevyhnutné aj také zákonné opatrenia, ako zákony o verejnoprávnych inštitúciách a zákon o holdingových súročenstvách. Očakávam, že ich vláda Národnej rade Slovenskej republiky čoskoro predloží.

    Regionálna politika sa stáva dôležitým nástrojom rozvoja štátu. Náš vstup do Európskej únie nie je možný bez modernej a aktívnej - podčiarkujem - aktívnej regionálnej politiky. Navrhovaný postup v programovom vyhlásení je v dosť značnej miere pasívny, ale vyslovujem presvedčenie, že vláda bude tejto problematike venovať koncepčnú a systémovú pozornosť. Preto navrhujem prijať uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca marca 1995 predložila regionálnu politiku s návrhom spôsobu jej inštitucionálneho riešenia.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    vláda vo svojom programovom vyhlásení postavila pred Slovensko ambiciózny program. Pre jeho naplnenie nás v programovom vyhlásení vyzvala k stabilnému politickému a ekonomickému prostrediu. Samozrejme, treba povedať, že aj stabilita zvykne bývať deštrukčná, ak sa dosahuje jednofarebnou pravdou. Osobne vyzývam k stabilite tvorivej a mnohofarebnej, lebo veľké a trvalé ciele sú nedosiahnuteľné iba jedincami, hoci títo jedinci sú geniálni a neprekonateľní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu. Ďalej je prihlásený pán poslanec Borovský. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je veľmi správne obsiahnutá oblasť protidrogovej prevencie. Na rozdiel od predchádzajúcich programových vyhlásení sa dnes konečne naliehavo hovorí v tejto súvislosti aj o rehabilitácii a resocializácii. Odborníci dobre vedia, prečo musíme takto postupovať. Náš poslanecký klub aj celé Združenie robotníkov Slovenska vidí drogový problém ako veľmi vážny a naliehavý. Preto sme si jeho riešenie dali do volebného programu, a preto podporujeme aktivity programového vyhlásenia, ktoré by mali byť zárukou komplexnej protidrogovej prevencie, teda tak primárnej ako sekundárnej, či terciárnej. Nebudem hovoriť o represii, lebo to je vecou zložiek ministerstva vnútra.

    Združenie robotníkov Slovenska vidí v praktickej rovine riešenie problému takto: Protidrogové aktivity, ak majú byť konečne efektívne a nemajú byť len spoločným želaním ako doposiaľ, musia dostať tak v riadiacej zložke, ako aj v kontrolnej, štátnu podporu. Ukázala sa nevyhnutnosť vytvorenia nadrezortnej funkčnej inštitúcie, nech sa už bude volať ako chce, ale musí byť nadrezortná, ktorá bude mať práva i povinnosti. Túto inštitúciu nesmie nahrádzať či suplovať komisia pri vláde. Protidrogové aktivity nemôže riadiť len ministerstvo vnútra. Naviac, a to hovorím veľmi naliehavo a podčiarkujem to, nadrezortný protidrogový mechanizmus nesmú riadiť ľudia, ktorí majú sami problémy so závislosťou alebo tejto problematike nerozumejú.

    Náš poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska podporuje aj tú časť programového vyhlásenia, ktorá obsahuje riešenie protidrogového vládneho programu. Program, ktorý skoncipuje, bude riadiť a za jeho plnenie vo všetkých rovinách sa bude zodpovedať vláde i širokým vrstvám občanov tejto krajiny nadrezortná protidrogová inštitúcia. Tá by nemala dopustiť, aby sme do dnešného dňa nemali v Slovenskej republike ani jedno rehabilitačné či resocializačné zariadenie pre narkomanov, aby sa na detoxikáciu nečakalo tri mesiace. Vo svete nikde nedávajú závislých do psychiatrických liečební. Uvediem niekoľko čísiel: Pobyt jedného narkomana počas jedného dňa v Centre pre liečbu drogových závislostí stojí štát 700 až 1 000 korún. On je tam, ak predpokladáme, že vydrží, 10 až 13 týždňov. Potom by mal prebudovať svoj životný štýl. Pýtam sa, kde, keď u nás nič nie je, kde by sa robila komplexná terapia? Nič také tu neexistuje a tak spokojne vyhadzujeme peniaze zo štátnej kasy do vzduchu, a aj tých centier je málo. Pokiaľ viem, funkčné je jedno tu, v Bratislave a jedno v Nových Zámkoch.

    Prevencia v školách je ďalší osobitný problém. Najzákladnejšia je prevencia v rodine. Pýtam sa, koľkí z nás si uvedomujeme tento problém, ktorý už dnes hýbe populáciou a bude problémom stále väčším. Dovolím si tvrdiť, že buď nevieme, alebo sa tvárime, že sa nás to netýka. Či chceme dopustiť, aby sa z našich detí či vnukov stali pokusní králici manipulácie s drogou? V Združení robotníkov Slovenska to nechceme. Aj preto podporujeme Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. V ňom sú obsiahnuté náčrty riešenia tohto problému.

    Osobný príklad, teda naše osobné prístupy k riešeniu budú odpoveďou pre voličov, či sme to s podporou programového vyhlásenia vlády mysleli vážne. Naša strana dáva všetky svoje kroky pod verejnú kontrolu, a ak budeme hlasovať za prijatie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, budeme hlasovať aj za vytvorenie funkčného nadrezortného protidrogového úradu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šimko, pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

    37 dní po svojom vymenovaní predstupuje vláda so svojím programom pred tento ctihodný zbor a uchádza sa o našu dôveru. Všetci sme schopní pochopiť, že boli Vianoce a vláda niekoľko pracovných dní stratila, avšak plných sedem je dosť. Čo však je dôležitejšie, bolo by statočné, keby to vláda chlapsky priznala a neusilovala sa akrobatickým výkladom postaviť na hlavu vcelku zrozumiteľný text článku 113 ústavy. Ak základným a trvalým cieľom vlády je demokratický a právny štát, ako sa to uvádza na strane 69 programového vyhlásenie, jasné prekročenie 30-dňovej ústavnej lehoty, ale predovšetkým neochota to priznať, nie je práve najšťastnejším prejavom predstavy vlády o zvrchovanosti zákona v našom štáte.

    Ale to nie je jediný z konkrétnych činov vlády, ktorá sa dnes uchádza o našu dôveru, svedčiaci o tom, akú má úctu pred platným právnym poriadkom v tejto republike. Iste možno mať rozličné politické náhľady na lustračný zákon. Možno namietať, že dnes nejestvuje použiteľný mechanizmus na jeho aplikáciu, ale nemožno tvrdiť, že neplatí. Nemožno sa tváriť akoby tento zákon nejestvoval. Ale pokračujme: 29. decembra 1994 bol vyhlásený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol, že vyhláška ministerstva zdravotníctva číslo 221/1991 Zb. o rozsahu a podmienkach úhrad poisťovne za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa ústavy dňom vyhlásenia nadobudol tento nález účinnosť v celom svojom rozsahu, čo je napokon výslovne v náleze uvedené. Chápem, že stav, ktorý vláde týmto vznikol a ktorý - to prízvukujem - ona priamo nespôsobila, je nemilý. Mohla mu však zabrániť, keby bola mala skutočný záujem o riadne preberanie funkcií od predchádzajúcej vlády. Ale nestalo sa. Napriek tomu v právnom štáte treba mať pred platným a účinným právnym stavom úctu a dodržiavať ho i v prípade, že sa v jednej chvíli vytvorí nemilá situácia.

    Minister zdravotníctva, ktorý je členom vlády uchádzajúcej sa dnes o našu dôveru, vyriešil situáciu príznačne. Jasný, ale pre vládu nepríjemný právny stav sa stal odrazu interpretačným sporom, až napokon ministerstvo vydalo pokyn, aby sa nález fakticky nerešpektoval. Stalo sa tak v dňoch 3. a 4. januára tohto roku.

    To sú, dámy a páni, niektoré doterajšie činy vlády, ktorá nám dnes predkladá svoj program, ktorý si kladie, ako tu už mnohokrát bolo povedané, ambiciózne a miestami i vznešené ciele. Zdôrazňuje svoju európsku orientáciu. Len slovné spojenie Európska únia sa na 74 stranách vyhlásenia vyskytuje 47-krát. Program ho vo viacerých prípadoch používa ako akýsi čarovný prútik na riešenie problémov tam, kde konkrétna predstava ich riešenia chýba. Ale prosím, európske riešenie, ktoré veľmi často vládny program deklaruje ako svoj zámer, je skutočne často životom dobre preverené, a preto aj životaschopné riešenie. Avšak i tu je pre rozhodovanie či môžeme vláde vyjadriť svoju dôveru alebo nie, zásadné, či deklarované zámery sú aj skutočne zamýšľané. Veď napríklad na strane 73 sa v programe píše o úmysle vlády obrátiť sa na Radu Európy s podnetom na znovuposúdenie otázky, či je opodstatnený trvalý zákaz ukladania trestu smrti. Plne chápem dôvody, pre ktoré sa znovu a znovu diskusia o tejto otázke otvára. Deje sa tak nielen na Slovensku. Avšak pre mňa je dôležité poznať, čo tým vláda naozaj sleduje. Preto som sa na rokovaní ústavnoprávneho výboru opýtal pána ministra spravodlivosti, akú odpoveď od Rady Európy očakáva. A pán minister napokon otvorene - a ja si to vážim - povedal, že zápornú. Lenže to sa potom natíska otázka, načo vláda deklaruje vo svojom programe čosi, keď už dopredu vie, aká bude v tejto politicky i ľudsky tak citlivej otázke odpoveď. Žonglovanie slov hodné kráľa Šalamúna. Vecne však, dámy a páni, tejto krajine nepomôže ani za mak.

    Ponechajme však na chvíľu otázku dôveryhodnosti bokom, i keď ona je v tejto chvíli základná, a poďme priamo k textu programového vyhlásenia. Po jeho prvom čítaní sme sa viacerí zhodli, že je napísané naozaj šikovne. O smelosti jeho cieľov v zásade pravicového ekonomického programu bude hovoriť poslanec za KDH Mikuláš Dzurinda.

    Chcel by som, vážené poslankyne, vážení poslanci, upriamiť vašu pozornosť predovšetkým na tie časti vyhlásenia, ktoré nám naznačujú predstavy vlády o vzťahu štátu, a toho, čomu sa v slobodných demokratických krajinách hovorí občianska spoločnosť, to znamená sféry, ktorej štát predovšetkým legislatívou určí istý rámec, avšak potom ona žije relatívne samobytne. Čím viac prvkov samosprávnosti v tejto oblasti spoločenských vzťahov je, tým plnší a slobodnejší je rozvoj občanov v krajine. Z toho dôvodu sa už v programovom vyhlásení vlády Jozefa Moravčíka objavila pasáž dotýkajúca sa osobitne rozvoja tzv. neziskového sektoru.

    Neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie a podobne zohrávajú v živote slobodnej občianskej spoločnosti veľmi významnú úlohu. Dokážu lepšie a adresnejšie zabezpečovať jej život v dotyku s človekom i tam, kam sa orgány štátu dostanú ťažko, neadresne, bez možnosti postihnúť rozmanitosť situácií, ktoré prináša sám život. Navyše, neziskový sektor môže nie zanedbateľne odľahčiť i rozpočtové prerozdeľovacie procesy a orientovať ľudskú solidaritu podľa vôle solidarizujúceho a potrieb toho, komu je jeho solidarita určená. Hoci život neziskovej sféry v slobodnej spoločnosti prebieha relatívne autonómne, predsa treba preň vytvoriť dostatočné predpoklady. My v tejto oblasti máme ešte čo doháňať. I z toho dôvodu mnoho prostriedkov, ktoré by takto bez požiadaviek na vlastný profit darcov mohlo prísť na Slovensko a pomáhať tu našim ľuďom, smeruje do krajín, ktoré majú tieto otázky vyriešené lepšie. Mrzí ma, že táto oblasť zostala úplne mimo sféry záujmu predkladaného programového vyhlásenia.

    Program, ktorý tu posudzujeme, je programom štátu, ktorý má ambície pevnou rukou siahať i tam, kde to v slobodnej spoločnosti nie je obvyklé. Určovať charakter univerzít čo ako v dobrej vôli, či bohoslužobný jazyk, to je pri všetkej úcte vecou akademických orgánov univerzít či cirkevných vrchností.

    V programe sa naznačuje i to, ako si vláda predstavuje organizáciu moci v štáte. Plne rozumiem dôvodom, ktoré ju viedli k zámeru vyjadrenému už na druhej strane textu, kde sa uvádza cieľ znemožniť zmeny zaradenia poslancov k tomu-ktorému politickému zoskupeniu. Iba upozorňujem, že tu bude potrebná zmena ústavy, ktorá zvolených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zatiaľ charakterizuje ako zástupcov občanov vykonávajúcich svoj mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia, pričom nie sú viazaní žiadnymi príkazmi. Zámer vlády vyjadrený v jej programe je koncepciou straníckeho mandátu vyžadujúcou príslušnú zmenu ústavy.

    Vláda ďalej na strane 69 vyjadruje svoju podporu parlamentnej forme demokracie. Je to potešujúce, pretože pán predseda vlády v závere minulého roka o tejto veci nehovoril ešte tak jednoznačne, keď podľa tlače doslovne povedal, že "ak nebude chuť a ochota správať sa podľa ústavy, ozaj treba mať pripravené varianty iného ústavného riešenia". Programové vyhlásenie však varianty iného ústavného riešenia nedeklaruje, takže vláda zrejme spomínanú ochotu a chuť napokon predsa našla, čo možno hodnotiť iba pozitívne.

    Všeobecné zámery, ktoré vláda uvádza v oblasti súdnictva, sú nepochybne kontinuitou s prestavbou tejto nesmierne významnej moci v štáte. Obidva zákony, ktoré sa v súvislosti so súdnictvom vo vyhlásení uvádzajú, sú potrebné a sme pripravení spolupracovať na ich príprave.

    Vážené dámy, vážení páni, doterajšie pôsobenie vlády, koalície, ktorá ju vytvorila, ako aj samotný text programového vyhlásenia nám poskytuje, podľa môjho názoru, vcelku dostatočne zreteľný obraz o tom, aký charakter moci bude vláda na Slovensku uplatňovať. Môžeme dlho diskutovať o jednotlivostiach, o konkrétnych ustanoveniach textu programu. Na mnohé z nich máme rozličné názory, mnohé však môžu podporiť azda aj všetci poslanci parlamentu. Vo všeobecnosti a vcelku sa nám však dnes predstavila vláda, ktorá si je vedomá svojej moci, vláda, ktorá je rozhodnutá hľadať prevodové mechanizmy umožňujúce jej vnikať do všetkých sfér života spoločnosti, vláda, ktorá veľmi pragmaticky vyhľadáva dohodu iba do takej miery, ktorá jej zabezpečí jej existenciu. Orientuje krajinu na kroky, ktoré by jej mali priniesť úžitok v pomerne krátkom čase. Nehľadá hlbšie korene našich problémov. Zatvára oči pred historickou reflexiou, ktorá nevyhnutne musí obsahovať i fakt, že naša krajina bola na desaťročia komunistického režimu odtrhnutá od žíl životodarnej sústavy európskej kultúry a že predovšetkým k tejto kultúre sa treba vrátiť. Nestačí iba ekonomické know how.

    Vážená Národná rada, na Slovensku sa vykryštalizovali dve koncepcie moci - autoritatívna, taká, ktorá sa svoje zámery rozhodne presadiť bez ohľadu na iné názory, a kooperujúca, spolupracujúca, hľadajúca čo najširšiu dohodu spoločnosti. Pri hlasovaní o dôvere tejto vláde je dobré mať na mysli tú koncepciu moci, ktorú ona predstavuje. Ktorýsi poslanec terajšej vládnej koalície na minulej schôdzi požiadal o ukončenie diskusie, pretože, ako sa vyjadril, koalícia si aj tak schváli čo chce. Ak má byť toto krédom moci pre budúce obdobie, v takom prípade sa rád pripojím k predvianočným slovám našej kolegyne a spolu s ňou vyjadrím vrúcnu prosbu: Daj Boh šťastia tejto zemi!

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dovolím si pánu poslancovi Šimkovi zacitovať článok 113 ústavy, na ktorý sa odvoláva, ktorý hovorí, že vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Vláda to do 30 dní urobila a povinnosťou Národnej rady podľa § 84 rokovacieho poriadku je: "Po vymenovaní vlády Slovenskej republiky zaradí predsedníctvo" - teraz predseda Národnej rady - "na program najbližšej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jej žiadosť o vyslovenie dôvery." Tým bol naplnený zákon absolútne, vláda neporušila nič a rozhodla Národná rada.

    Pokiaľ ide o otázku zákona, platenia či neplatenia liekov, dovoľujem si vás, pán poslanec, upozorniť na jedno, že Ústavný súd rozhodol pred niekoľkými mesiacmi o tom, že zrušil vyhlášku vlády, pretože tam musí byť zákon. Vláda, ministerstvo zdravotníctva dávno mohlo takýto návrh zákona dať Národnej rade a bola by ho schválila. Pokiaľ ide o to, či sa platí alebo neplatí, dovolím si do pozornosti zacitovať článok 40 ústavy, ktorý hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." Takže, skúsme to vykladať, ale nechcem, aby som neprejudikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu. Zákon nebol, čiže neboli stanovené podmienky, to znamená, že ostali podmienky, ako boli pred stanoveným zákonom. Len toľko som chcel povedať.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, poslankyne, poslanci,

    pán doktor Šimko veľmi správne poznamenal, že 29. decembra bol publikovaný v Zbierke zákonov výrok Ústavného súdu zo 6. októbra 1994 o liečebnom poriadku. Ale v čase vydania nálezu Ústavného súdu bol už platný zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, prijatý 25. augusta 1994 Národnou radou, ktorý tiež upravuje rozsah zdravotného poistenia. Nie je tu teda upravený rozsah poskytovania zdravotného poistenia. Nebol tiež braný do úvahy zákon číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý takisto upravuje, že sa zdravotná starostlivosť poskytuje na základe zdravotného poistenia.

    Už od 6. októbra bolo známe, že treba pracovať na novom liečebnom poriadku. My sme nastúpili 13. decembra a od 16. decembra skutočne sme začali na tomto liečebnom poriadku pracovať, aby sme ho dali do právnej formy. Zákon Národnej rady číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti rozlišuje v § 5 poskytovanie zdravotnej starostlivosti za úhradu a zdravotnú starostlivosť poskytovanú bezplatne. Odsek písm. a/ citovaného paragrafu uvádza, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobám bezplatne na základe povinného zdravotného poistenia s odvolávkou na liečebný poriadok. Nález Ústavného súdu číslo 8/1994 napáda právnu formu liečebného poriadku, že liečebný poriadok mal byť vydaný formou zákona a nie nariadením vlády a vôbec nespochybňuje rozlišovanie zdravotnej starostlivosti bezplatne a za úhradu.

    Toho času sa finišuje na príprave nového zákona o liečebnom poriadku, ktorý už reaguje i na zákon 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových a podnikových a občianskych poisťovní. Návrh zákona už prešiel medzirezortným pripomienkovaním a na budúci týždeň by mal byť prerokovaný v legislatívnej rade.

  • Ďakujem, pán minister. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ak dovolíte, tiež by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka. Pán poslanec Šimko ako mnohí iní, opätovne našli právny kapric v tom smere, že programové vyhlásenie nebolo predložené resp. prerokované včas, teda v tridsaťdňovej lehote. Dovolím si dať do pozornosti pána poslanca Šimka stenografický záznam o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, z ktorého okrem iného vyplýva, že vláda pána Moravčíka bola menovaná 10. marca 1994...

  • Hlas z pléna, že 16. marca.

  • Šestnásteho? Takže beriem späť. Je tam asi preklep.

    A v súvislosti so sľubmi, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko, dovolím si odcitovať tiež vtedajšie jeho vystúpenie počas tejto schôdze - citujem: "Áno budeme pokračovať vo všetkom dobrom, čo minulá vláda pripravila a nielen čo pripravila minulá vláda, ale čo pripravilo množstvo kvalifikovaných a pracovitých úradníkov tejto vlády, ktorí pracovali aj na úseku legislatívy. V tomto zmysle toto množstvo pracovníkov pripravilo aj množstvo návrhov zákonov, ktoré si bývala vláda predsavzala, že ich presadí v Národnej rade. Jedným z takýchto zákonov bol aj zákon o zamedzení stretu záujmov. Problémom tohoto zákona nebola jeho príprava, ale presadenie v Národnej rade. Táto vláda si dáva za úlohu ako jednu zo svojich ťažiskových úloh, že tento zákon Národnej rade naozaj predloží v paragrafovanom znení a presadí ho. Vaša vláda to, pani poslankyňa, za dva roky neurobila." Koniec citátu. A dovolím si dodať, že ani vaša vláda, pán poslanec Šimko, nedokázala počas svojho obdobia zabezpečiť a presadiť tento návrh zákona.

    Na záver svojho vystúpenia alebo tejto faktickej poznámky si dovolím polemizovať s jeho názorom v tej súvislosti, kde vyjadril obavu o možnosť skoršieho ukončenia rozpravy poslancami koalície. Pomôžem si opätovne touto stenografickou správou o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády pána Moravčíka. Bol to práve pán poslanec Šimko, poslanec Kresťanskodemkratického hnutia, ktorý najskôr po neslušnej urážke všetkých poslancov vtedajšej opozície navrhol ukončenie rozpravy k tak závažnému dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády, a to, podotýkam, bolo prihlásených 40 rečníkov do rozpravy a v tom čase, keď toto navrhol, vystúpili 4 poslanci vtedajšej koalície, 8 členovia vlády a len 9 poslanci opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Pán kolega Šimko, keď vy prehovoríte o Slovenskej republike, tak to vždy má charakter a tón nekrológu. Osobne sa tomu nedivím, pretože počujúc vaše vystúpenie vo federálnom parlamente pri príležitosti prijatia zákona o zániku federácie, keď ste sa vyjadrili, že ide o niečo podobné ako rozpad rímskej ríše, chápem, že žijete v štáte, ktorý ste nechceli, nechcete a chcieť nebudete. Boh vás trpí, musíme vás trpieť aj my.

    Ešte by som sa rád dotkol jednej vety, ktorú nám tu systematicky podsúvate. Je to lustračný zákon. Prosím vás, mali ste na to čas trištvrte roka - buď ho zrušiť, buď ho uviesť do života. Vaša vláda nespravila ani jedno, ani druhé, tak nezametajte vašu špinu pod náš koberec.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, hlboko si vážim vaše právne znalosti, ale podľa môjho skromného názoru, keď vediete schôdzu, mali by ste ju viesť, ale nie komentovať. Ak chcete komentovať, keby ste odovzdali vedenie schôdze.

  • Vážený pán poslanec Hrnko, naproti vám vôbec si nevážim vás a chcem povedať, že som to komentovať musel, pretože tu bolo povedané, že bola porušená ústava a ústavu by potom porušila Národná rada. Preto som musel komentovať, že to nie je tak. Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som potvrdiť slová predsedajúceho tejto schôdze. Pán poslanec Šimko tu blahosklonne novej vláde uznal vianočné sviatky a novoročné sviatky. Chcem vás ubezpečiť, že v čase vianočných a novoročných sviatkov táto vláda tvrdo pracovala. A na rozdiel od predchodcov, bývalej vlády, ktorí viac boli v zahraničí než robili, to, čo sme mali do marca rozbehnuté my, sme už pracovali aj na ďalších koncepčných záležitostiach.

    Chcel by som vám odporučiť ešte jednu skutočnosť, že poradcovia, ktorí vám pripravovali toto vystúpenie, by mali byť viac v knižniciach, študovať, pretože to, čo ste tvrdili, je nepravdivé vo viacerých smeroch. Poviem konkrétny príklad. Spomínali ste problematiku nadácií neštátnych subjektov, že v tomto texte to nie je. To je nepravda. Keď si zoberieme koncepciu transformácie sociálnej sféry, tam sme mali koncepčné riešenia, aj komplexné riešenie vstupu neštátnych subjektov do sociálnej oblasti. Moravčíkova vláda v programovom vyhlásení - budem citovať presne a na rozdiel od niektorých poslancov časti opozície, nie všetkých, my sme nečítali programové vyhlásenie s nenávisťou, hnusom a odporom, aby sme tam našli len zlo, ale hľadali sme fakty, argumenty, proti ktorým sme aj vystupovali a tak ho aj hodnotíme - Moravčíkova vláda mala v programovom vyhlásení - tam ste boli podpredsedom - formuláciu "postupne budeme zavádzať vstup neštátnych subjektov".

    Viete, čo ste zaviedli za ten čas? Nič, to je to slušné slovo. Ak si zoberiete programové vyhlásenie, tam sa hovorí, že urýchlime komplexné a koncepčné riešenie vstupu neštátnych subjektov do sociálnej sféry - ich razantný vstup. Takže, ak si zoberiem koncepciu transformácie programového vyhlásenia vašej vlády, ktorú ste reprezentovali, a toto programové vyhlásenie, občania musia jasné argumenty pochopiť, akceptovať, že ste nemali pravdu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lauko bol prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Pán predseda, chcem doplniť vaše vyjadrenie k tomu, čo ste povedali, že predchádzajúca vláda mala šancu alebo možnosť prijať zákon o liečebnom poriadku - asi v tomto zmysle. Mal ho aj parlament v predchádzajúcom volebnom období pri prerokovávaní zákona o Národnej poisťovni. Určite si na to pamätáte, bolo to na konci roku 1993, a vtedy skupina poslancov koalície mohla prejaviť svoje odhodlanie alebo vôľu spolupracovať aj s opozíciou na rozumných veciach, pretože, keď si zoberiete záznam, tak z mnohých návrhov, ktoré som vtedy predniesol ako poslanec, bol jeden prijať liečebný poriadok vo forme zákona. Bohužiaľ, tento môj pozmeňovací návrh nebol prijatý.

  • Nebudem odpovedať na všetky poznámky, ktoré tu odzneli. Považujem to za známku toho, že vystúpenie je zaujímavé, keď vzbudí ďalšiu diskusiu. Chcel by som iba povedať pánu poslancovi Brňákovi, že pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády Jozefa Moravčíka nemohol žiaden poslanec Šimko navrhnúť ukončenie rozpravy, pretože žiaden poslanec Šimko vtedy v tomto parlamente nesedel.

  • Povedal. Ja si väčšinou svoje meno všimnem.

  • Pán poslanec Šimko, pán poslanec Brňák hovorí, že povedal "Pán poslanec Šimko, niekto z KDH", takže vás oslovil.

  • V poriadku, len upozorňujem, že som v tom čase nebol poslancom, takže návrh na ukončenie rozpravy som nemohol dať.

  • Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Javorský, neviem, koho zapne technika, lebo predtým bol pán poslanec Ftáčnik. Prosím, zapnite najskôr pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predseda,

    nechcem sa miešať do interpretačného sporu ohľadne ústavy, ale nie je vašou povinnosťou reagovať na výklad ústavy. Na to máme iné orgány. Myslím si, že to nie je v tejto chvíli dôležité, lebo by sme sa tu o tom zbytočne hádali. Faktom je, že sme dostali do 30 dní text programového vyhlásenia a o dôveru vláda požiadala dnes. Možno, že to niekto chápe, že požiadala jedenásteho, ale zbytočne sa o tom nesporme. Nechcem o tom hovoriť, lebo ľudia aj tak mávnu rukou a povedia, že ich to nezaujíma.

    To, čo ich zaujíma, je to, čo nepovedal pán minister zdravotníctva. Ten povedal, že sa pracuje na zákone, ktorý uvedie do súladu právny stav a výrok Ústavného súdu, teda zákon o liečebnom poriadku - nazvem to veľmi voľne, neviem, ako sa ten zákon bude volať. Ale to, o čom tu hovoril právnik, a mohli by hovoriť aj ďalší právnici, je to, čo sa stane dovtedy, pán minister. Najbližšia schôdza podľa všetkého je plánovaná na 8. 3. Verím, že koalícia bude natoľko šikovná, že zvolá mimoriadnu schôdzu k tomuto - pokiaľ viem - rozsahom obrovskému zákonu. Ale čo má byť dovtedy? Majú občania platiť za lieky, alebo nemajú? O tom je ten spor, a to by tu mal ktosi jasne povedať, pretože všetkým nám je jasné, že ten zákon to zase uvedie do právneho stavu, ale dnešný právny stav podľa všetkých ostatných je taký - podľa ministerstva možno nie -, že sa za lieky neplatí. To povedal Ústavný súd svojím nálezom. Plne s vami súhlasím, že mal byť spracovaný zákon. Od 6. októbra malo ministerstvo zdravotníctva pracovať na tejto norme, aby to parlament v decembri mohol urobiť. Nestalo sa, môžeme to kritizovať, ale nezmeníme tým právny stav. Právny stav - o tom tu hovoril právnik - podľa všetkého je taký, že nález Ústavného súdu platí a akékoľvek vaše výklady sú irelevantné. Mali by ste to teda nahlas povedať. Preto som navrhoval bod otázky a interpelácie, lebo som sa to chcel opýtať tam, na príslušnom mieste, na aktuálnu vec, ktorá ľudí zaujíma, teda ako to je s platením za lieky. Myslím si, že by ste to tu mali povedať.

  • Nechcem komentovať, pán poslanec Ftáčnik, len toľko, že čítal som článok 40 ústavy a tam je to povedané jednoznačne. Povedal som aj to, že nechcem prejudikovať rozhodnutie Ústavného súdu, ale podľa vyjadrenia Ústavného súdu nikto z Ústavného súdu nepovedal, že za lieky sa neplatí. Ústavný súd len zrušil rozhodnutie vlády resp. ministerstva zdravotníctva a podľa článku 40 sa za lieky platí. Pozrite sa do ústavy, teraz som to citoval.

    Ďakujem. Pán poslanec Javorský.

  • Vážený pán predseda,

    verím, že ani mojím vystúpením sa nevyrieši spor, či bola porušená ústava alebo nie, ale podľa toho, ako ste všetci reagovali - z jednej i z druhej strany, chcel by som k tomu povedať niekoľko slov. Chcel som si to ujasniť, či naozaj termín "predstúpiť pred parlament" je totožný s termínom "doručiť" alebo "predložiť". Pani podpredsedníčka Tóthová v našom výbore mi odpovedala neuspokojivo a tvrdila, že je to prakticky významovo jedno. Predsa len by som chcel priniesť trošičku svetla do tohoto sporu, a to tým, že by som autorov alebo tých, ktorí toto tvrdia, odkázal na slovník slovenského jazyka, kde termín "predstúpiť" znamená postaviť sa pred niekoho, pred niečo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, beriem si faktickú poznámku. Citoval som § 84 rokovacieho poriadku. Prosím, keby ste si ho pozreli. Ústava hovorí... - ja konám podľa ústavy a podľa rokovacieho poriadku. Ale nehovorme o tom, nemá to význam. Dohodli sme sa, rokujeme o vládnom programe.

  • Dodal by som toľko, že treba navrhnúť zmenu slovníka slovenského jazyka v tomto bode.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

  • Nechcem už zdržiavať, ale bol by som rád, pán predseda, keby ste citovali vždy presne, čo bolo povedané. Nepovedal som, že si vážim vás, ale že si vážim vaše znalosti, a to je rozdiel.

  • Neviem, čo povedal. Pán poslanec Kováč Roman.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Mňa udivuje, že hovorí o neziskových organizáciách iba v sociálnej sfére, ako keby tieto organizácie pôsobili len tam. K tejto problematike chcem vystúpiť v rozprave, pretože skutočne, vládny program, žiaľ, s výnimkou práve tejto oblasti, ktorú spomína pán docent Tkáč, nespomína nikde tretí sektor.

    Rozhodne neziskové organizácie existujú v oblasti kultúry, v oblasti vzdelávania, v oblasti zdravotníctva a mohol by som citovať množstvo ďalších oblastí. Skutočne - a to som chcel pri ďalšom rokovaní zdôrazniť, jedine v kapitole o sociálnych veciach je spomínaný razantný nástup neštátnych organizácií do sociálnej starostlivosti. Všetka úcta, že ste si na to spomenuli, ale neziskový sektor je širší, to nie je len sociálna oblasť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte v obecnej rovine niekoľko slov k liečebnému poriadku. Nariadením vlády a vyhláškou ministerstva zdravotníctva číslo 221 bol uvedený liečebný poriadok k 1. októbru 1993. Stalo sa tak napriek tomu, že to bolo v rozpore s názorom tripartity, teda sociálnych partnerov, ale aj legislatívnej rady vlády. Na ministerstve zdravotníctva je dokumentácia poradcov z odboru legislatívy - jeden z nich tu sedí a je poslancom, nebudem ho menovať, nie je to podstatné, ktorí argumentovali, že je to možné urobiť iba nariadením vlády. Takto vznikla kolízia, ktorú treba riešiť a riešiť ju treba vo vecnej rovine.

    Ústavný súd rozhodol, 6. októbra to bolo skutočne známe, a začali práce na príprave liečebného poriadku. Pokiaľ bude pán minister Javorský korektný partner, potvrdí, že pri odchode, to znamená 13. decembra bol expedovaný liečebný poriadok na medzirezortné pripomienkovanie. Pokiaľ vieme ako prebieha celý legislatívny proces, najskôr ho bolo možné predložiť v januári. Vzhľadom na závažnosť celého problému skutočne by sme tak mali urobiť čo najskôr. My sme kvantifikovali aj to, čo by to znamenalo pre štátny rozpočet.

    Pravdepodobne vás bude zaujímať, vážení páni poslanci, poslankyne, koľko sme zaplatili za lieky v minulom roku, teda občania. Za prvý polrok boli vydané na lieky 2 miliardy korún a bolo realizovaných 20 miliónov receptov, z toho 96 % zaplatila poisťovňa a asi 5,6 % zaplatili občania. To znamená, že zo 100 korún občan zaplatil za lieky asi 6 korún. Za týchto okolností možno predpokladať, že jeden mesiac by mali byť lieky zadarmo, taký výklad podali legislatívci pokiaľ som bol na ministerstve zdravotníctva, a pokiaľ by sme sa veľmi pousilovali, tak január 1995 by bol dostatočný na to, aby sa toto dalo do súladu s ústavou.

    Upozorňujem ale na jednu veľmi vážnu vec, i keď sa to netýka priamo programového vyhlásenia. Ak chceme robiť liekovú politiku tak, ako je správne naformulovaná v programe, to je jedna časť, s ktorou súhlasím, liečebný poriadok vo forme zákona, ktorý bude obsahovať kategorizáciu liečiv, treba obnovovať každý polrok, aby reagoval na ceny liekov a na kvalitu liekov, ktoré sú dostupné. A lieková politika by mala garantovať občanovi dostupnosť najkvalitnejších liekov, samozrejme, aj cenove dostupných pre ekonomiku. Ak to budeme robiť cestou zákona, je to cesta veľmi zdĺhavá, nebude to pružné a nebude to dobré pre liekovú politiku.

  • Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.

  • Ďakujem za upozornenie. Nemyslel som, že budem hovoriť viac.

  • Ak dovolíte, ešte by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Javorského, pretože sme často svedkami politickej interpretačnej hry o ústavu. Táto interpretačná výkladová hra o Ústavu Slovenskej republiky sa často zneužíva aj v masmédiách. Znovu by som radil mnohým tým, ktorí takto pracujú, aby si posedeli v knižniciach, alebo dali si nejaké kurzy práva, pretože sa dezorientuje verejnosť.

    Pokiaľ ide o problematiku "predstúpiť" a metódu, ktorú ste použili, tá sa učí v podstate na prvých seminároch na právnickej fakulte v oblasti teórie práva. Existujú rôzne formy výkladu práva. Vy ste použili tzv. jazykovú formu alebo sémantickú metódu prostredníctvom výkladu pojmu. Okrem toho, vďaka Bohu, je ešte aj metóda logická, kde sa aj logicky vykladajú jednotlivé sémantické pojmy, pretože jazyk, ako vieme, je nedokonalý. Logický výklad v tomto smere je jednoznačný v tom, že tu treba skutočne vidieť, a to pán predsedajúci uviedol, väzbu ústavy spolu so zákonom o rokovacom poriadku.

    V tomto zmysle znamená, a platí to aj pre iné formy práva a právne odvetvia, pokiaľ ide o doručovanie písomností. Poznáme tzv. termín dať sa do dispozičnej sféry adresáta, či už ide o doručovanie písomností, dostaviť sa pred nejaký orgán a podobne. V tomto prípade otázku predstúpenia a požiadania o dôveru a predloženia programového vyhlásenia táto vláda splnila v ústavnom termíne, do 30 dní ho dala do dispozície Národnej rade. Ďalší postup Národnej rady v tomto smere už upravuje rokovací poriadok, ktorý nie je dokonalý, ale platí.

  • Niekto vás vypol, ale myslím, že ste už aj skončili.

  • Skončili sme s faktickými poznámkami. Ďalej vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi, pripraví sa pán poslanec Moric.

  • Vážená pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážený premiér,

    programové vyhlásenie je veľmi závažný dokument, ktorý by mal odzrkadliť nielen programové ciele jednotlivých strán vládnej koalície, ale aj také predstavy a konkrétne úlohy rozvoja tejto republiky, ktoré sú vyjadrením túžby a snáh väčšiny obyvateľov, poťažne občanov, ktorí chcú byť produktívni v prospech štátu, ale súčasne chcú mať aj pocit istoty a sociálnej spokojnosti. Jeho poslaním je determinovať politicko-spoločenský a hospodársky vývoj Slovenskej republiky v nastávajúcom volebnom období. Síce pre vládnu koalíciu to znamená jedinečnú možnosť transformácie svojich cieľov a predstáv do každodenného života, ale súčasne pri danom politicko-hospodárskom stave Slovenskej republiky je to aj ťažké bremeno, veľká zodpovednosť. A pri tom všetkom musí byť v rámci ústavnosti s dodržiavaním všetkých platných zákonov, zákonných noriem a základných princípov a pravidiel demokracie.

    Vážená Národná rada, napriek odznelým vysvetleniam mi dovoľte, aby som tlmočil náš nesúhlas s postupom predloženia programového vyhlásenia vlády Národnej rade Slovenskej republiky, ktorým bola porušená Ústava Slovenskej republiky, a to článok 113. Považujeme za veľmi zvláštnu a špecifickú interpretáciu, že akt odovzdania dokumentu do rúk pána predsedu Národnej rady je to, čo požaduje ústava. Právnym nedostatkom je, že neexistujú mechanizmy sankcií pre tento prípad. K predchádzajúcemu vyhláseniu pána predsedu chcem len podotknúť, že zákon číslo 44, čiže rokovací poriadok, je nižšej právnej sily ako Ústava Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie koaličnej vlády sľubuje nesmierne veľa, najmä hospodársko-ekonomická kapitola je veľmi ambiciózna. Sľubné sú plánované makroekonomické ukazovatele, ich naznačený vývoj vsugeruje maximálnu pružnosť. Predložený program obsahuje sympatické ciele, ale zdá sa, že sú to len populistické sľuby. Sú málo konkrétne a nejasné. Nejasné sú najmä spôsoby ako ich dosiahnuť. Nedostatočná je analýza súčasnej situácie. Napríklad nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku ako a kedy sa zmení, resp. zlepší sociálne postavenie občanov, konkrétne, akým spôsobom sa má znižovať miera nezamestnanosti a ako sa budú vytvárať potrebné pracovné príležitosti.

    Program obsahuje veľa protirečení. O jednom sa zmienim. Vieme, že veľmi dôležitou úlohou v procese demokratizácie a budovania právneho štátu je rozšírenie a upevnenie kompetencie samospráv. Program sa odvoláva a Európsku chartu miestnych samospráv. V duchu tejto charty mieni vláda budovať systém samospráv Slovenskej republiky. Ale prečo potom vláda nedeklaruje ochotu čo najrýchlejšie pristúpiť k tejto charte? Záväzné osvojenie si jej téz by bolo na osoh celej republiky.

    Súčasne by som sa chcel zmieniť o druhom veľmi dôležitom medzinárodnom dokumente, o Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, o ktorej nie je ani zmienky v predloženom materiáli, avšak vieme, že ešte predchádzajúca vláda pána Mečiara sľúbila, že urobí analýzu možnosti pristúpenia Slovenskej republiky k tejto charte.

    V prvej kapitole predloženého programu vláda Slovenskej republiky konštatuje, že v oblasti zahraničnej politiky jednoznačne chce zachovať kontinuitu jej smerovania s definovaným cieľom integrácie do európskych a transatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Akceptovanie a osvojenie si spomínaných dokumentov by malo byť organickou súčasťou takéhoto procesu.

    V ďalšom sa zmienim o koncepcii, obsahu a skladbe tých kapitol, ktoré sa nás, príslušníkov národnostných menšín veľmi citlivo dotýkajú. Je to kapitola kultúry, kapitola národnostnej politiky a vzťahov k cirkvám, kapitola školstva, vzdelávania, vedy, športu a mládeže a čiastočne aj kapitola zahraničnej politiky. Ciele a plány v týchto oblastiach odzrkadľujú prevažne národný program Slovenskej národnej strany a Matice slovenskej a občiansky princíp sa stráca niekde v pozadí. Prekvapuje nás, že najsilnejšie vládne hnutie dáva taký neúmerne široký priestor uplatneniu predstavám svojich koaličných partnerov. Ciele a plány sú skoncipované na jasne deklarovanom národnom, presnejšie národno-štátnom princípe. Všade sa zdôrazňujú národné záujmy, akoby Slovenská republika nebola štátom aj občanov inej národnosti ako slovenskej. V popredí sú národné záujmy, ktoré determinujú stupeň voľnosti pre príslušníkov menšín. Pre nich zostáva len to, čo takýto národný program dovolí. Čiže, nevychádza zo záujmov občanov bez rozdielu na národnosť. Všeobecne ľudské práva sú iné pre jednu skupinu národného spoločenstva, ako pre druhé skupiny.

    Vieme, že vládna politika odmieta, odsudzuje kolektívne práva menšín, ale tento program deklaruje výsostné kolektívne práva väčšinového národa a pre príslušníkov národnostných menšín platia len všeobecné, presnejšie citujem "individuálne práva občanov" - pozri strana 61. Takto nemá ani filozofické opodstatnenie negovať toto právo pre iné komunity. Na podloženie predchádzajúcej úvahy by som vymenoval niektoré konkrétnosti. Na uskutočňovanie národných záujmov štátotvorného národa sa plánuje zákon pre ochranu štátneho jazyka - strana 57. Proti komu a čomu sa má uplatňovať takýto zákon? Cieľom je obmedzenie oprávnených záujmov a práv príslušníkov národnostných menšín používať vlastný materinský jazyk? Veď osvojenie si štátneho jazyka je v záujme každého občana. A na druhej strane je to individuálne právo každého človeka.

    Programové vyhlásenie vlády zavádza nový pojem "obec s jazykovo zmiešaným obyvateľstvom". Akoby bol len rozdiel v jazyku a nie aj v iných národných charakteristikách, ktoré sú rozhodujúce parametre identity daného národného spoločenstva. Toto označenie je rovnakým nezmyslom ako pojem národnostne zmiešané oblasti.

    Plánuje sa vypracovanie noriem pre podporu menšinových kultúr, ktorá sa má odvíjať od národných záujmov Slovenskej republiky a bude podmienená občianskou lojalitou príslušníkov národnostných menšín - strana 61. Čo je to lojalita? Takýto pojem v demokratickej resp. občianskej spoločnosti neexistuje. Existujú len práva a povinnosti občanov. Na strane 61 sa konštatuje, že bohoslužby v obciach, kde žijú príslušníci národnostnej menšiny, sa budú konať v štátnom jazyku. Stratilo sa asi slovíčko "aj". Veď je to proti elementárnym ľudským právam, proti základným kresťanským princípom a súčasne je aj zasahovaním do suverenity cirkví. Na druhej strane - na strane 62 sa popri tom deklaruje, že vláda učiní všetko, aby príslušníci slovenskej menšiny v susedných štátoch mohli navštevovať náboženské obrady v slovenskom jazyku.

    Podľa programového vyhlásenia vláda mieni na územiach, kde žijú príslušníci národnostných menšín zavedením dvojjazyčného alternatívneho vyučovania vytvárať podmienky osvojenia si štátneho jazyka. Už viackrát sme sa vyslovili proti zavedeniu alternatívneho vyučovania. Je to najlepšia cesta plánovanej asimilácie. Svojimi podpismi na petičných hárkoch, ktoré boli odovzdané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, viac ako 46 tisíc rodičov sa vyslovilo proti takému násilnému zásahu súčasného systému národnostného školstva. Dokonca aj Učiteľské fórum Slovenska spolu so Zväzom maďarských pedagógov na Slovensku nedávno odsúdili zavedenie tejto formy vyučovania ako nedemokratické. Nie takto, ale skvalitnením výuky slovenského jazyka na národnostných školách treba stav zlepšiť.

    S veľkými obavami berieme na vedomie, že vláda plánuje zorganizovať útvary a zväzky domobrany a legislatívne pripraviť konštituovanie činnosti civilných bezpečnostných služieb. Vychádzajúc z obrannej doktríny a z konštatovania v kapitole zahraničnej politiky tohoto materiálu môžeme vyhlásiť, že Slovenská republika nemá žiadneho vonkajšieho nepriateľa. Z toho vyplýva, že spomínané útvary môžu byť využívané len proti vnútornému nepriateľovi. Ale proti akému? Vláda snáď v budúcnosti počíta s vnútornými nepokojmi a konfliktmi v tomto štáte?

    Vážená Národná rada, v takomto tóne, presnejšie v závislosti od národných záujmov sa majú riešiť problémy, právne postavenie národnostných menšín. Čiže apriori sa odmieta uplatnenie elementárneho ľudského práva a práva slobody príslušníkov národnostných menšín rozhodovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú, najmä v oblasti zachovania a rozvíjania svojej identity. V uvedených súvislostiach potom vyznieva paradoxne, že vláda mieni zabezpečiť vysokú úroveň ochrany oprávnených záujmov a práv príslušníkov národnostných menšín v Slovenskej republike - strana 57. Neustále hlásanie toho, že sa akceptujú medzinárodné normy a konvencie v oblasti práv národnostných menšín, ba dokonca toho, že u nás je právna istota nadštandardná, dostáva falošný tón.

    Čo je štandardom v tejto problematike? Veď v každom štáte, tak aj v Slovenskej republike žijú rôzne národnostné menšiny s odlišnými špecifikami a požiadavkami, z ktorých treba vychádzať a ktoré treba akceptovať pri budovaní právnym systémom podloženej ucelenej národnostnej politiky. Medzinárodné dokumenty môžu byť len vodítkom a znamenajú určité minimum, pod ktoré by sa nemalo ísť pri zabezpečovavaní právneho postavenia menšín v demokratickom štáte. Áno, v programovom vyhlásení na rôznych miestach sa zdôrazňuje maximálna podpora záujmov a dodržiavanie práv národnostných menšín, ale na pozadí výlučných národných záujmov z toho vzniká nejednoznačná protirečivá zmes.

    Vážená Národná rada, vymenoval som niekoľko takých plánov a zámerov vlády, s ktorými nemôžeme súhlasiť a ktoré sú z hľadiska uskutočňovania pravdivej a demokratickej národnostnej politiky utlmujúce a nebezpečné. Vyvolávajú v nás obavy, že demokratický vývoj v tejto republike sa postupne spochybňuje a naberá nesprávny smer. Takýto silný nátlak na uplatnenie práv národnostných menšín môže vyvolať len nežiadúcu reakciu a zosilnenie odporu, čo si nikto z nás neželá. Nie je to dobrá politika. Spravodlivé riešenie právneho postavenia národnostných menšín v duchu demokratických princípov je tiež nutným predpokladom dosiahnutia politickej stability tejto republiky, bez ktorej je ťažko predstaviteľná hospodársko-ekonomická stabilita a nadväzne tak nutná sociálna stabilita našej spoločnosti.

    Vážená Národná rada, na záver mi dovoľte, aby som vám predložil návrh poslancov Maďarskej koalície na doplnenie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky v časti A.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    1. Deklarované ciele v oblasti rozvoja ekonomiky Slovenska konkretizovať do termínovaných úloh a zároveň predložiť Národnej rade Slovenskej republiky aj prehľad zdrojov ich financovania súčasne s predložením návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

    2. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách predložiť Národnej rade návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 do 15. 2. 1995.

    3. V návrhu zákona o štátnom rozpočte osobitne vyčleniť účelové prostriedky na financovanie kultúr národnostných menšín úmerne k počtu obyvateľov.

    4. Upustiť od mzdovej regulácie vo všetkých vlastníckych formách podnikania.

    5. V oblasti privatizácie uplatniť kupónovú privatizáciu a zachovať prevahu štandardných metód.

    6. Určiť začiatok predkola kupónovej privatizácie dňom 15. 2. 1995.

    7. Zachovať samostatnosť špeciálnej štátnej správy v oblasti životného prostredia a v oblasti školstva.

    8. Upustiť od zámeru predloženia návrhu zákona o ochrane štátneho jazyka.

    9. Pri financovaní kultúr národných menšín vychádzať z vnútorných potrieb rozvoja kultúr národných menšín.

    10. Upustiť od zámeru zavedenie dvojjazyčného alternatívneho vyučovania.

    11. Pri novom územno-správnom členení Slovenskej republiky sa riadiť odporúčaniami Rady Európy a vysokého komisára OBSE.

    12. Upustiť od zámeru vytvárania útvaru domobrany.

    13. V plnom rozsahu realizovať odporúčania zahrnuté do protokolu Rady Európy pri prijímaní Slovenskej republiky za člena Rady Európy.

    A teraz časť B - Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. Pristúpiť k Európskej charte miestnych samospráv do konca roka 1995.

    2. Pristúpiť k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov do konca roka 1995.

    Vážená Národná rada, žiadame osobitne hlasovať o bode 3 časti A a o bodoch 1 a 2 časti B.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Duka-Zólyomimu. Ďalej je prihlásený pán poslanec Moric, pripraví sa pán poslanec Pittner. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fekete.

  • Prepáčte, ale musím odpovedať pánu poslancovi Duka- Zólyomimu na jeho otázku, čo to je nadštandard. Mal na mysli venovanie sa kultúrnym aktivitám národnostných menšín. Môžem mu povedať príklad. Na Slovensku je 7 spisovateľských organizácií. Jedna z nich sa volá Spoločnosť maďarských spisovateľov. Na Slovensku je v nej evidovaných 91 spisovateľov, z toho sú dvaja slovenskí. Vlani vďaka dotáciám ministerstva kultúry vyšlo 89 maďarským spisovateľom 51 kníh. V týchto ďalších spisovateľských spolkoch a združeniach je okolo 620 spisovateľov.

    Škoda, že tu nie je pán minister Roman, aby odpovedal, koľkí títo spisovatelia dostali z ministerstva financií dotácie. V Spolku slovenských spisovateľov je približne 350 spisovateľov, a vyrátajme si, koľko by teda muselo vyjsť kníh im. Dovolím si tvrdiť, robil som si presné prepočty, že nikde na svete na počet obyvateľov nevychádza toľko maďarských kníh, ako u nás na Slovensku. Mimochodom, v Maďarsku vlani vyšli tri knihy a prestal vychádzať jediný kultúrny časopis, ktorý sa volá SME.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

    vláda, ktorá nám predložila svoj program, vychádzala z reálnych predpokladov. Čo môžeme a čo je nám treba. Avšak pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády vo výboroch som bol prekvapený niektorými výhradami niektorých svojich kolegov z opozície k istým častiam tohto vyhlásenia. Napríklad nie je tam boj s nezamestnanosťou, nie je tam ako zamedziť zväčšovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými atď. Naozaj to tam nie je. Nie je tam povedané o boji s nezamestnanosťou, ale je tam povedané ako znížiť nezamestnanosť. Nie je tam naozaj ako zamedziť zväčšovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými, ale je tam to, ako na to, aby u nás neboli chudobní. Je to v kapitole druhej - stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja. Vláda naozaj v tomto svojom vyhlásení ponúkla podmienky na to, aby si každý občan našiel svoje miesto pre slobodnú činnosť a šťastie. Nikomu nie sme nič dlžní. Nám zostali dlžní. Vykročili sme ráznym krokom dopredu. Žijeme na svojom, po svojom a hlavne zo svojho.

    Veľmi citlivo vláda pristupuje k privatizácii. Chce využiť kombináciu štandardných metód privatizácie s kupónovou privatizáciou. Je to zatiaľ najlepší spôsob riešenia problému. Citujem: "Účasť zamestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú", je dôležitým konštatovaním. Teda nielen manažmentu, v mnohých prípadoch nehodných vedúcich pracovníkov, ktorí vedú fabriku ku krachu, aby ju mohli za lacný peniaz kúpiť. Účasť zamestnancov umožní aj účasť robotníkov a radových technických pracovníkov. To je, myslím, to, čo potrebujeme.

    V programovom vyhlásení vlády je vidieť, že vláda sa bude snažiť o akúsi dohodu medzi zamestnávateľmi i podnikateľmi na jednej strane a pracujúcimi na druhej strane. Hovorím o skutočných podnikateľoch, ktorí podnikajú podľa zákonov Slovenskej republiky, a skutočných pracujúcich, ktorí chcú tvoriť hodnoty. Vláda chce zriadiť finančnú inštitúciu, ktorá bude podporovať rozvoj podnikania. To je veľmi dôležité. Samozrejme, predpokladám, že táto úverová inštitúcia bude, musí byť prístupná chudobným, začínajúcim. V tvorivej ekonomike sú úvery potrebné, pretože ak má človek nápad, ešte nič nevytvoril, nevyrobil. A kým to nevyrobí, nebude mať nijaké peniaze, ktorými môže realizovať svoj nápad. Preto je potrebná inštitúcia, ktorá požičiava peniaze chudobným, aby mohli podnikať. Ľuďom nemajetným. Niektorí ľudia majú schopnosť k podnikaniu tak, ako iní k umeniu alebo k športu. Je to vidieť najmä u ľudí nemajetných. V rodinách s nedostatkom peňazí. Vynikajúci umelci, športovci, najväčšie ekonomické talenty pochádzajú z najchudobnejších rodín, preto je potrebná inštitúcia, ktorá umožní získať chudobným ľuďom úver, aby mohli rozvíjať svoj talent. Toto sa nám potom vráti aj s úrokmi.

    Mnohí medzi nami závidia podnikateľom, ale nemajú čo závidieť. Podnikateľ totiž nie je vlk, ktorého treba zabiť, ani koza, ktorú treba podojiť. Podnikateľ je človek, ktorý pred sebou tlačí ťažkú, nesmierne ťažkú káru, a preto ho treba podporiť. Je však treba povedať, že vláda nemôže podporovať všetko a každého. Budeme sa musieť rozhodnúť, čo chceme byť, čím chceme byť. Čo budú naše priority, ktoré odvetvia. Či chceme rozvíjať, najmä turistiku, strojárstvo a chémiu alebo niečo iné. A potom podnikanie v tejto oblasti musí byť podporené legislatívnymi úpravami.

    Je veľmi dobré, že vláda dáva náležitý význam niekdajšej pýche slovenského priemyslu - strojárstvu, vrátane obranného priemyslu. Je naozaj potrebné rozvinúť strojársky priemysel, kde sa prejavila vysoká zručnosť a kvalifikácia slovenských robotníkov a technikov.

    Programové vyhlásenie slovenskej vlády je vyvážené. Kladie si reálne ciele. Voľakedy, ešte za "totáča" môj priateľ prišiel zo Švajčiarska a povedal: Viete, nežobrete, nemáte sa zle, ale neviete, čo to je mať sa dobre. Toto programové vyhlásenie hovorí o tom, že zajtra sa môžeme mať lepšie ako dnes a pozajtra sa môžeme mať dobre. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zo Slovenskej národnej strany toto programové vyhlásenie podporia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Móricovi. Prosím pána poslanca Pittnera a tým budeme dnes končiť.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážení hostia,

    tak ako v ostatných postkomunistických krajinách, aj u nás po páde komunistického režimu, otvorení hraníc, nesprávnym pochopením demokracie a slobody u značnej časti občanov nastal nielen enormný nárast kriminality, ale aj výskyt takých trestných činov, ktoré sa predtým alebo nevyskytovali, resp. ak, tak len ojedinele. Také trestné činy, ako nezákonné finančné operácie, daňové úniky, drogy, obchod s bielym mäsom, ekonomická kriminalita, reketing, vraždy na objednávku, terorizmus, organizované krádeže áut a postupne rozvíjaný organizovaný zločin vôbec sprevádzaný korupciou, to všetko viedlo k potrebe urýchleného prebudovania legislatívy, najmä Trestného zákona a Trestného poriadku, ako i k organizačným zmenám v polícii.

    Ukázalo sa, že čiastkové zmeny riešené aktualizáciou príslušných zákonov nie sú efektívnym riešením. Preto po nástupe vlády Jozefa Moravčíka v marci 1994 boli okamžite zriadené medzirezortné pracovné teamy zložené z pracovníkov rezortov spravodlivosti, Generálnej prokuratúry a rezortu vnútra. Ich úlohou bolo spracovať zásady rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, pričom prvým realizačným výstupom, prvou etapou rekodifikácie bola novela Trestného zákona, Trestného poriadku, priestupkového zákona a návrhu zákona o boji proti organizovanému zločinu. Pre potieranie trestnej činnosti polície bola spracovaná novela zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktorej účelom bolo zriadenie inšpekcie ministra vnútra s osobitnými oprávneniami. Všetky tieto novely a návrhy zákonov mali za cieľ zefektívniť boj s trestnou činnosťou, najmä s organizovaným zločinom. Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom období túto prvú etapu rekodifikácie schválila i vďaka vtedajšej opozícii a tieto novely resp. zákony nadobudli účinnosť od 1. októbra 1994.

    Po prijatí týchto noviel zákonov sa zjednodušilo prípravné konanie, ktoré bolo najväčšou administratívnou záťažou práce polície, ale najmä zaviedli sa také inštitúty, ako ochrana svedka, policajný agent, kontrola kontrabandu a podobne, ale i ďalšie zmeny, napríklad v trestných sadzbách sa úmyselný trestný čin, čo všetko verejnosť privítala a právom očakáva efektívnejšiu prácu orgánov činných v trestnom konaní. Aby sa tak stalo, bude potrebné venovať patričné úsilie osvojeniu si týchto inštitútov príslušníkmi polície a ostatných orgánov, ale najmä vyriešeniu súčinnostných vzťahov medzi ich jednotlivými zložkami. Preto nás veľmi prekvapuje a znepokojuje, že v programovom vyhlásení vlády absentuje program ďalšieho postupu rekodifikácie najmä hmotnoprávnych a procesných predpisov trestného práva. Spomína sa len ich prípadná rekodifikácia. Ústup od tohto programu bude mať veľmi nepriaznivé dopady na boj s kriminalitou so všetkými dôsledkami vnútroštátnymi a medzinárodnými. Mám tu na mysli najmä to, že bolo by stratou, bolo by chybou a stratou stratiť ten kredit, ktorý sme získali dohodami s FBI a inými štátnymi i nadštátnymi organizáciami nielen v Európe, ale i v rámci celého sveta.

    Nástup organizovaného zločinu, ktorý, ako to konštatujú príslušné nadnárodné inštitúcie, nadobúda dokonca transkontinentálny charakter, a práve tento nástup vyžaduje si zmeny i v organizácii polície a v jej riadení. Tento zločin sa neobmedzuje len na okres, región, resp. na príslušný štát. Jeho akčný rádius prekračuje tieto teritoriálne vymedzenia, a preto boj proti nemu musí byť centrálne riadený s prepojeniami tak do vnútra štátu, ako i na bezpečnostné služby ostatných štátov a nadnárodné bezpečnostné inštitúcie. To však nevylučuje, ale naopak, predpokladá rozmiestnenie policajných orgánov, najmä kriminálky, tak z hľadiska teritoriálneho členenia, ako i z hľadiska rizikových inštitúcií.

    Naznačené zmeny v organizácii a riadení polície, tak ako sú veľmi nejasne načrtnuté v programovom vyhlásení vlády skôr navodzujú predstavu návratu k bývalej organizácii spočívajúcej na krajských a okresných správach Zboru národnej bezpečnosti, čo by viedlo k zbytočným medzičlánkom a najmä by znemožnilo účinnú organizáciu a riadenie boja s nadnárodne organizovaným zločinom.

    Poslednou, i keď vôbec nie z hľadiska významu, je problematika finančných prostriedkov pre políciu a jej potreby. Návrh rozpočtu Moravčíkovej vlády na rok 1995 nepokrýval síce potreby polície približne o 1,5 miliardy korún, čo znamenalo obmedzenie investičných prostriedkov, teda potreby pre telekomunikáciu a jej digitalizáciu, obmeny automobilovej techniky a podobne, no na druhej strane umožňoval prijatie približne 1 000 policajtov, čo by výrazne posilnilo výkon polície. Prijatie provizórneho rozpočtu na rok 1995 s prihliadnutím na prvý štvrťrok 1994 znamená nielen nenaplnenie investičných potrieb polície, ale i zrušenie možnosti zvýšenia stavov polície.

    Záverom mi teda dovoľte do uznesenia navrhnúť tri opatrenia, ktoré si myslím, že sú v záujme našej spoločnosti bez ohľadu na to, z akej sme strany alebo hnutia.

    1. Uviesť konkrétny program rekodifikácie hmotnoprávnych a procesných predpisov trestného práva.

    2. Centralizovať riadenie boja s organizovaným zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky.

    3. V rozpočte na rok 1995 oživiť zvýšenie neinvestičných prostriedkov na umožnenie náboru stavov polície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes končíme. Prerušujem 4. schôdzu s tým, že si vám dovoľujem dať do pozornosti, že mám ešte 40 písomných prihlášok do rozpravy.

    Zajtra ráno začíname o 9.00 hodine.