• Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás všetkých privítal na 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Túto schôdzu súčasne otváram.

    Zvolal som ju podľa článku 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 98 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za účelom vykonania

    voľby prezidenta Slovenskej republiky.

    Všetci si uvedomujeme, že ide o významný ústavný akt, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky vyplýva z článku 103 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Chcem podotknúť, že priebeh samostatnej schôdze Národnej rady za účelom voľby prezidenta Slovenskej republiky je priamo daný ustanovením § 98 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Podľa rokovacieho poriadku má predseda Národnej rady povinnosť zvolať schôdzu Národnej rady na voľbu prezidenta a určiť termín.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, aby som zistil, či sme schopní rozhodovať.

    Konštatujem, že je prítomných 127 poslancov.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali poslanci Miklušičák, Figeľ, Bugár a Bauerová. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Slobodník, Belohorská, Bieliková, Garajová, Kňažko a pán poslanec Prokeš.

    Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú pán poslanec Tomáš Cingel, pani poslankyňa Mária Sabolová a náhradníkmi budú pán poslanec Pribilinec a pani poslankyňa Chlebová.

    Ústavnoprávny výbor mi predložil návrhy kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky spolu so svojím stanoviskom, na základe čoho sa zaraďuje voľba prezidenta Slovenskej republiky na dnešnú schôdzu.

    V pozvánke, pani poslankyne, páni poslanci, máte uvedený priebeh dnešnej schôdze, ktorý vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a z volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej budeme voliť prezidenta Slovenskej republiky, majú právo sa zúčastniť navrhnutí kandidáti a vystúpiť s prejavom. Prosím preto, aby navrhnutí páni kandidáti boli uvedení do rokovacej miestnosti.

    Chcem vás oboznámiť, že Národnej rade sa predkladajú tri návrhy kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky, a to - uvediem ich v abecednom poradí - pán Juraj Hraško, pán Augustín Kurek a pán Štefan Markuš.

    Počkáme, kým pánov kandidátov z miestnosti, kde čakajú na svoju voľbu, privedú pracovníci Kancelárie Národnej rady.

  • Príchod kandidátov na funkciu prezidenta Slovenskej republiky do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám ešte raz menovite a osobne predstavil kandidátov, tak ako som ich čítal v abecednom poradí. Je to pán Juraj Hraško (potlesk), pán Augustín Kurek (potlesk) a pán Štefan Markuš (potlesk).

    Vážená Národná rada, vážení prítomní,

    musím vám pripomenúť, že v súvislosti s voľbou prezidenta Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schválila volebný poriadok na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vychádza z príslušných ustanovení ústavy, zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Vo volebnom poriadku je určený postup voľby prezidenta republiky.

    V lehote do 10 dní pred dnešnou voľbou som dostal od poslancov návrhy kandidátov na prezidenta, ktoré som pridelil ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní oznámil predsedovi Národnej rady, že návrhy kandidátov zodpovedajú uvedeným právnym normám. Tieto návrhy som predložil vám, pani poslankyne, páni poslanci, ktoré máte pred sebou ako parlamentnú tlač 880, 882 a 883. Konštatujem, že boli splnené všetky náležitosti, aj čo sa týka lehôt.

    Prosím teraz predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Brňáka, aby podal Národnej rade informáciu o výsledku rokovania vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení kandidáti na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 22. januára 1998 podal v súlade s článkom 6 ods. 4 volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o návrhoch na kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1957 zo dňa 19. januára 1998 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky tieto návrhy kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky: návrh kandidáta Štefana Markuša na prezidenta Slovenskej republiky (tlač 880), návrh kandidáta Augustína Kureka na prezidenta Slovenskej republiky (tlač 882), návrh kandidáta Juraja Hraška na prezidenta Slovenskej republiky (tlač 883).

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedené návrhy v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, a to 22. januára 1998 na svojej 105. schôdzi výboru.

    Ctené kolegyne a ctení kolegovia,

    rozsah oprávnenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o návrhoch kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky je vymedzený článkom 5 ods. 2 až 6 volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky jej uznesením číslo 883 zo dňa 12. decembra 1997.

    V zmysle citovaných ustanovení Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky po pridelení uvedených návrhov na prerokovanie má posúdiť, či návrhy na kandidátov sú podané poslancami Národnej rady Slovenskej republiky písomnou formou a v lehote 10 dní pred určeným dňom voľby prezidenta. Súčasne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky posudzuje, či návrhy kandidátov obsahujú základné údaje o kandidátoch, t. j. ich meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu ich trvalého bydliska, životopis, písomný súhlas kandidátov, ako aj vyhlásenie každého kandidáta, že spĺňa podmienky na zvolenie za prezidenta, ustanovené článkom 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    V tomto zmysle postupoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predložených návrhoch kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky pánov: Štefana Markuša, Augustína Kureka a Juraja Hraška. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky mal k dispozícii originály návrhov a pripojených dokladov, ktoré sú súčasťou tlače 880, 882 a 883. Po ich posúdení Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval svojimi uzneseniami číslo 555 a číslo 557 zo dňa 22. januára 1998, že návrhy kandidáta Štefana Markuša (tlač 880) a kandidáta Juraja Hraška (tlač 883) obsahujú náležitosti podľa článku 3 ods. 2 a 3 volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky. K návrhu kandidáta na prezidenta Augustína Kureka (tlač 882) Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 556 zo dňa 22. januára 1998 konštatoval, že tento návrh spĺňa náležitosti uvedené vo volebnom poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky s výnimkou životopisu kandidáta, ktorý nebol svojím rozsahom dostačujúci. Súčasne vyzval poslanca Miroslava Kočnára, aby doplnil predmetný návrh o podrobný životopis kandidáta Augustína Kureka v lehote do 27. januára 1998.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že všetci traja kandidáti spĺňajú podmienky na zvolenie za prezidenta Slovenskej republiky, ustanovené v článku 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a odporúčal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky všetky tri návrhy - k tlači 882 po jej doplnení o životopis kandidáta Augustína Kureka - predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvolanej za účelom voľby prezidenta Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej schôdzi dňa 22. januára 1998 oboznámil s informáciou, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky dostal do dňa 23. januára 1998 ďalších 17 návrhov kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky od rôznych občanov a organizácií, ktoré však nespĺňali základné predpoklady takéhoto návrhu, t. j., že návrh môže podať podľa § 99 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, a preto sa s nimi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vecne nezaoberal.

    Ctený parlament, v závere si dovolím konštatovať, že v súlade s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 556 zo dňa 22. januára 1998 doplnil poslanec Miroslav Kočnár svoj návrh kandidáta Augustína Kureka o podrobný životopis - je to ako súčasť tlače 882 -, a preto môžeme pristúpiť k rokovaniu o všetkých troch návrhoch kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky - pánov Štefana Markuša, Augustína Kureka a Juraja Hraška - v súlade s článkom 6 volebného poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som svoju informáciu.

  • Ďakujem vám pekne, pán poslanec.

    Podľa článku 6 ods. 4 volebného poriadku majú kandidáti na prezidenta právo vystúpiť.

    Pýtam sa preto pána kandidáta Hraška, či chce uplatniť svoje právo.

  • Áno.

    Pýtam sa pána kandidáta Kureka, či chce uplatniť svoje právo.

  • Áno.

    Pýtam sa pána kandidáta Markuša, či chce uplatniť svoje právo.

  • Áno.

    Ďakujem pekne.

    Takže prosím kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky pána Juraja Hraška, aby pred Národnou radou vystúpil so svojím prejavom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyne a páni poslanci, vzácni hostia,

    iste všetci súhlasíme s tým, že demokracia dáva každému jednotlivcovi v štáte právo na vlastný názor, na vlastnú interpretáciu života a hodnôt okolo seba. To platí vo všetkých demokratických štátoch sveta a aj u nás patrí medzi základné ústavné práva občanov.

    Politická realita, a to aj v celosvetovom meradle však nielen potvrdzuje, ale i popiera toto právo. Boj "kto z koho" už nie je len bojom parlamentných koalícií a opozícií o splnenie nádejí voličov. Nadobúda širší rozmer ako boj medzi štátnou mocou a občanom. Aj u nás už značná časť populácie, a to tak prívržencov opozície, ako aj koalície, čoraz nástojčivejšie vyslovuje svoju nespokojnosť so situáciou, v ktorej sa nachádza. Nespokojní nie sú len ľudia bez práce, ale aj mnohí robotníci, poľnohospodári, učitelia, vedci, študenti, podnikatelia. Sú starí i mladí, dôchodcovia i tí, ktorí stoja na prahu svojho tvorivého života.

    Ako vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady som hlasoval za Deklaráciu o zvrchovanosti slovenského národa i za Ústavu Slovenskej republiky. Prelistoval som si moje vystúpenie a v rozprave som poukázal na skutočnosť, že osamostatnenie Slovenska nemôžeme vnímať ako konečný cieľ. V dlhodobejšom aspekte budeme aj našu samostatnosť posudzovať len ako prostriedok. Za cieľ som považoval i považujem naďalej to, aby - citujem z toho môjho vystúpenia - "slovenský národ spolu s ostatnými občanmi Slovenskej republiky získal prostredníctvom uvoľnených brzdiacich mechanizmov z čias nerovnoprávneho postavenia v spoločnom štáte priestor na urýchlenie svojho ekonomického, sociálneho i kultúrneho rozletu". Vyslovil som tiež obavu, že "ak samostatná Slovenská republika nezabezpečí svojim obyvateľom lepšie ekonomické, sociálne i kultúrne podmienky, tak pre rozvoj štátotvorného národa, ako aj rovnaké práva a povinnosti pre občanov národností, ktoré žijú na Slovensku, ak Slovenská republika nevytvorí dobré susedské vzťahy i široký ekonomický priestor na realizáciu výrobkov svojich občanov, ak slovenský národ bude vo svojej samostatnej republike žiť horšie ako predtým, sotva nám to odpustí".

    Môžeme byť všetci hrdí, že Slovenská republika za päť rokov svojej existencie preukázala vysokú životaschopnosť. Musíme však objektívne posúdiť tak naše úspechy, ako aj sklamania. Nie všetci občania Slovenskej republiky zdieľajú nadšenie z makroekonomických úspechov, keď to necítia aj cez svoje peňaženky. S rastúcim nezáujmom o vnútropolitický boj stúpa u našich občanov i obava, že víťaz bude porazenému ešte bezohľadnejšie vracať "požičané" a nebude ho zaujímať cena, ktorú za to daňoví poplatníci zaplatia. Pre politikov nie je lichotivé, ak sa o nich občania vyjadrujú pohŕdavo. Treba bojovať proti tomu, aby politici boli v očiach verejnosti považovaní za kupovaný a predávaný tovar, ktorý možno po použití bez rozpakov odhodiť. Bez racionálnej revízie pretrvávajúceho ideologického masakrovania nie je, podľa môjho názoru, reálna nádej na pokračovanie pozitívneho vývoja.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    naša vlasť, Slovenská republika, stojí pred výzvami tretieho tisícročia. Upevňovanie a budovanie samostatnej štátnosti sa prelína s pokračovaním v politickej a hospodárskej transformácii. Úlohou všetkých ústavných orgánov je zachytiť hlavné trendy civilizačných zmien a poskytnúť najmä mladej generácii príťažlivú životnú perspektívu vo vlastnom štáte.

    Rozhodol som sa uchádzať o vašu dôveru, o váš hlas na zvolenie za prezidenta Slovenskej republiky, aby som osobným postojom potvrdil, že nepovažujem možnosť zmeniť situáciu za stratenú. Verím, že uznávate len jedno jediné kritérium správnej voľby prezidenta: osobné kvality kandidáta, najmä jeho ľudskú, odbornú i administratívnu schopnosť plniť náročné povinnosti ku cti a dobrému menu svojho národa.

    Tým, že som prijal nomináciu, prejavil som tak dôveru vo vlastné sily, ako aj dostatok odvahy zvládnuť úlohy spojené s plnením ústavných funkcií prezidenta republiky. Uvedomujem si, v akej zložitej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej situácii sa Slovensko nachádza.

    Jednotlivec nadväzuje vo svojej práci na všetko, čo vykonali pred ním jeho predchodcovia, prípadne celé generácie. Národy a štáty nemôžu inak, ako nadviazať na pozitíva predchádzajúcich období a odmietnuť to, čo stojí v ceste ich ďalšieho rozvoja.

    V prípade zvolenia by som sa usiloval nadviazať na všetko pozitívne, ale zároveň otvorene a vecne pomenovať problémy, ktoré sme si zapríčinili. Bez pomenovania problémov, bez otvorenej a konštruktívnej diskusie a bez spoločného rozdelenia si úloh medzi všetky ústavné orgány je nemožné napraviť nie príliš lichotivé hodnotenie Slovenskej republiky v zahraničí. Budem sa usilovať o to, aby táto úloha bola spoločná pre prezidenta, vládu i parlament. Koaliční, ako aj opoziční politici musia v tomto smere hľadať a nájsť spoločné vecné riešenie.

    Sme malý národ. Malý národ sa nemôže správať arogantne, musí byť múdry. To platí v prvom rade pre tých, ktorí svoj národ reprezentujú. V jednej z ezopovských bájok vietor vyvalí mohutný dub a ohybnej trstine neublíži. Ak sa aj malá a ešte slabá Slovenská republika bude politicky racionálne správať, som presvedčený, že nielen prežije ekonomicko-politický diktát globalizácie svetovej ekonomiky, ale sa mu úspešne prispôsobí a bude z neho profitovať. Akékoľvek jakobínske snaženie sa "byť pápežskejší ako pápež" vyvoláva na našu adresu minimálne rozpačitý pohľad, dokonca aj od našich priateľov.

    Múdrosť našich ústavných orgánov, vlády, parlamentu a v neposlednom rade aj prezidenta by mala charakterizovať predvídavosť, cieľavedomosť i dôslednosť. Treba sa sústrediť na prijímanie takých zákonov, ktoré pomôžu našim občanom rozvíjať ich schopnosti. Očakáva sa väčšia veľkorysosť pri presadzovaní a vyhľadávaní priestoru na zvýšenie ekonomických aktivít podnikateľských subjektov.

    V prípade môjho zvolenia, pani poslankyne, páni poslanci, urobím všetko, aby som konštruktívne spolupracoval s každou vládou, ktorá vzišla alebo vzíde z vôle ľudu prejavenej v slobodných demokratických voľbách. Tak, ako si nemôžeme vybrať rodičov alebo súrodencov a národy si nemôžu vybrať susedov, ani prezident si nemôže podľa osobných sympatií vybrať vládu, resp. ovplyvniť výber predsedu vlády. Vzájomná úcta je vizitkou zrelosti. Ústavu treba dodržiavať, a nie prispôsobovať si ju. Zákon platí podľa môjho hlbokého presvedčenia pre každého rovnako, pre silných i pre slabých. Dodržiavanie a nezneužívanie ústavných práv i povinností, ako i rešpektovanie štátneho protokolu nemôže byť v Slovenskej republike predmetom diskusie.

    Vážené pani poslankyne a poslanci,

    v prípade, že mi prejavíte dôveru a budem zvolený, urobím všetko, čo bude zo strany tohto úradu ústavne možné, aby som zastavil kyvadlo odplát znepriatelených politických táborov tak z jednej, ako aj z druhej strany. Moja výzva na spoluprácu a na zmierenie však neznamená ani generálne pardonovanie, ani generálne odsúdenie. Zločin za každých okolností zostáva zločinom a podvod podvodom. Od toho je však prokuratúra a od politickej moci nezávislé súdy, a nie tribúny námestí a stránky tlače.

    Neviem si predstaviť svoje pôsobenie bez korektnej spolupráce s vládou. Urobil by som všetko pre to, aby spoločným cieľom prezidenta, vlády i parlamentu bolo nastolenie normálnej korektnej komunikácie. Obyčajných ľudí nezaujímajú pikantné spory politikov, ich zaujíma, či budú mať prácu, či dostanú zaslúženú mzdu, a nie almužnu, či budú mať kde bývať, či ich deti budú môcť získať vzdelanie zodpovedajúce ich talentu a či nájdu vo svojej samostatnej republike dôstojné uplatnenie. Len v pokojnom politickom prostredí sa môžu riešiť problémy obyčajných ľudí, tých ľudí, ktorým podľa Ústavy Slovenskej republiky patrí všetka moc a ktorí ju len delegujú na svojich zvolených zástupcov.

    V prípade zvolenia by som teda chcel byť takým prezidentom, ktorý by bol zástancom ľudí práce, a nie prezidentom, ktorý by riešil, alebo dokonca vyvolával spory politických špičiek. Chcel by som byť predovšetkým zástancom jednoduchých ľudí, ktorí majú ústavou zaručené právo na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, právo na ochranu zdravia a bezplatnú lekársku starostlivosť na základe poistenia, právo na získanie bezplatného stredoškolského vzdelania i právo na hmotné zabezpečenie v starobe, ale v každodennej praxi tieto práva ťažko uplatňujú.

    Slovenská republika sa v súlade s ústavou neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Preto by som presadzoval právo na ochranu osobnosti, práva i povinnosti občana bez rozdielu národnosti, politickej príslušnosti či vierovyznania. Ako prezident by som využil všetky svoje vedecké i politické kontakty v zahraničí, aby som aj touto cestou presvedčil zahraničnú verejnosť, že slovenský národ nie je militantný, ale naopak, je skromný, pracovitý a mierumilovný. Ako nadaný a ambiciózny národ, ktorý len nedávno získal svoju štátnosť, chce a je schopný zaujať dôstojné miesto v rodine európskych štátov. Chcem presvedčiť európske štáty, že prijatím Slovenska do európskych integračných zoskupení, najmä do Európskej únie, získa nielen Slovensko, ale veľmi významne aj celá Európa.

    Vážim si a prihlasujem sa ku všetkým pokrokovým tradíciám slovenského národa. Hlásim sa k tradícii Slovenského národného povstania, ktoré bolo spontánnym prejavom vôle ľudu po slobode, po demokracii a spontánnym odmietnutím diktatúry fašizmu i rasizmu. Už v povstaní proti fašizmu sa slovenský ľud osvedčil, že ideály a hodnoty, na ktorých sa buduje moderná demokratická Európa v súčasnosti, sú mu vlastné. Tak ako vtedy bojovali za tieto ideály spoločne Slováci, Česi, Ukrajinci, Rusíni, Židia, Maďari a dokonca i Nemci a celý rad zahraničných bojovníkov, Rusov, Američanov i Francúzov, nadišiel čas, aby sa v zápase o prosperujúce Slovensko aktívne zúčastnili všetky národnosti i etnické skupiny Slovenskej republiky, a to bez rozdielu náboženstva i politického presvedčenia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    za kandidáta na funkciu prezidenta ma navrhla skupina poslancov Strany demokratickej ľavice, teda ľudia, s ktorými som spolupracoval a ktorí ma poznajú. Neprijal som túto nomináciu preto, aby som zastupoval len jej stranícke záujmy, ale preto, že chcem byť aj naďalej takým, aký som bol celý život, jednoduchým pracovitým človekom, ktorý mal a má na zreteli v prvom rade dobro tých, ktorí mu dôverujú a ktorí do neho vkladajú nádeje. Takým som bol v celom svojom živote a takým chcem zostať aj v prípade zvolenia do najvyššej funkcie, do funkcie hlavy štátu.

    Pochádzam z jednoduchej roľníckej rodiny. Celý život som žil statočne. Za všetkým je tvrdá práca. Kvôli výhodám a kariére som nikdy nezradil svoju ľudskú dôstojnosť ani sociálne cítenie, národnú hrdosť či občianske presvedčenie, neprezliekal som kabát ani nezrádzal priateľov. Sympatie mi vyjadril celý rad z vás, pani poslankyne a páni poslanci, a to tak zo strán vládnej opozície, ako i zo strán vládnej koalície. Buďte si pri vašom hlasovaní vedomí, že hlasujete za človeka, a nie proti kandidátovi, ktorého navrhla iná politická strana ako vaša. Uchádzam sa o dôveru vás všetkých, tak ako chcem byť v prípade zvolenia prezidentom všetkých občanov Slovenska.

    Myslite v tejto chvíli na tých, ktorí vás zvolili za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ktorí s napätím, obavou, ale i dôverou očakávajú vaše rozhodnutia, ktoré im zabezpečia pokojnejší život, dostatok práce a slušnú mzdu, ako aj osobnú bezpečnosť. Myslite na našu mládež, ktorej patrí budúcnosť tohto štátu. Myslite na to, aké nádeje dávate mladým ľuďom do budúcnosti.

    Vážené pani poslankyne a poslanci,

    tak ako sa nikto nehnevá na prognostika počasia, ak príde pekný slnečný deň, a on ohlásil dážď, ani na vás sa nikto nebude hnevať, ak vaše hlasovanie nebude v súlade s politickou predpoveďou.

    Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pánu Jurajovi Hraškovi za jeho vystúpenie.

    Prosím teraz ďalšieho kandidáta, pána poslanca Augustína Kureka, aby predniesol svoj prejav kandidáta.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda, vážení hostia,

    je pre mňa veľkou cťou, že sa vám môžem prihovoriť vo vašej svätyni. Nesmierne si vážim, že môžem pred vás predstúpiť, predstaviť sa a niečo povedať o svojich plánoch, programe, predsavzatiach, prezentovať svoje názory.

    Naša mladá republika stojí vo svojich moderných dejinách už po druhýkrát pred voľbou hlavy štátu. O tom, kto bude na čele republiky, rozhodnete vy. Vy ste tí, ktorým dali dôveru občania. Nie vláda, nie súdna moc, nie prezident, ale poslanci zákonodarného zboru majú v rukách zodpovednosť za chod krajiny. Vy máte mandát rozhodovať o jej ďalšom smerovaní. Práve postavenie poslanca ako hlavného predstaviteľa štátu, od ktorého sa odvíjajú kompetencie ostatných štátnych orgánov, by som chcel v prípade, že dostanem vašu dôveru, pomáhať posilňovať. Pôda prezidentskej úradovne bude vždy poslancom k dispozícii. Som pripravený napomáhať pri odstraňovaní problémov, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti, ako aj medzi jednotlivými politickými subjektmi. A tu, ako isto viete, čaká na nás všetkých priam sizyfovská práca.

    Polarizácia spoločnosti začína byť už nebezpečná. Neustále konfrontácie, spory, boje medzi hlavnými zoskupeniami sa prenášajú do všetkých sfér nášho života. Žiaľ, stáva sa aj to, že v zápale vlastných vzájomných prekáračiek sa zabúda, že sú tu každodenné starosti občanov a na ich riešenie potom zostáva menej času.

    Zdanlivú nezmieriteľnosť táborov som zažil aj ja, keď som prijal od Zjednotenej strany práce nomináciu za kandidáta na prezidenta republiky. Časť verejnosti a dokonca aj niektorí z mojich kolegov ma podozrievala, že je za tým opozícia. Iní ma zase podozrievali, že za všetkým je Hnutie za demokratické Slovensko. Ani jedno, ani druhé. Opakujem, nominovala ma Zjednotená strana práce cez svojho predsedu Miroslava Kočnára, poslanca Národnej rady, vášho kolegu, vážené poslankyne, poslanci. Je to nakoniec prirodzené a pochopiteľné, že strana, ktorá o sebe tvrdí, že chce zastávať záujmy pracujúcich, postaví na taký čestný a zodpovedný post práve svojho zástupcu. Rovnako tak ako je prirodzená nominácia mojich dnešných protikandidátov zo strany Slovenskej demokratickej koalície alebo Strany demokratickej ľavice.

    Chráňme si ako oko v hlave stupeň demokracie, aký sme dosiahli v našej krajine. Myslím si, že sa k nám môžu prísť poučiť aj z krajín, ktoré sa pokladajú za oveľa demokratickejšie ako my. Je skutočne obdivuhodné, že vnútropolitické spory nenarušili základné demokratické piliere. Dá sa to vysvetliť tým, že demokraciu máme zakódovanú hlboko v podstate národa, či sa to niekomu páči, alebo nie.

    Nikdy sa nestane, aby som robil rozdiely medzi veľkými alebo malými stranami, prípadne jednotlivými poslancami. To, že ma na významný post kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky nominovala Zjednotená strana práce, vôbec neznamená, že v prípade môjho zvolenia budem presadzovať úzke stranícke záujmy. Aj keď táto strana sa usilovala robiť takú politiku, ktorá bude na prospech všetkých čestných, pracovitých a poctivo zmýšľajúcich ľudí, ktorí tvoria drvivú väčšinu nášho národa.

    Svoju funkciu chcem vykonávať nadstranícky, s určitým odstupom tak, aby som nebol závislý od názorov a postojov časti nášho širokého politického spektra. Rovnako objektívne chcem pristupovať k riešeniu požiadaviek národnostných menšín, ktoré žijú spolu so slovenským národom na území našej republiky. Prezidentská pôda bude k dispozícii pre každého, kto sa bude chcieť podieľať na odstraňovaní konfliktných situácií. A nemusí pritom ísť len o problémy v politickej oblasti, ale aj v spoločenskej, pracovnej a podobne.

    Budem klásť dôraz, pokiaľ mi to prezidentské právomoci dovolia, na spokojný život pracujúceho človeka, pretože viem veľmi dobre, ako ťažko sa dnes žije z práce vlastných rúk. Vykonávam funkciu odborárskeho predáka a denne som s pracujúcimi v kontakte. Nemôžem pri tejto príležitosti nespomenúť fakt, že dohodovací kolektív, ktorý som viedol, zavŕšil úspešné rokovanie o kolektívnej zmluve, a to nielen pre svojich členov, ale tak, aby sa aj pre ostatných niekoľko tisíc pracovníkov v Dopravnom podniku mesta Bratislavy zlepšili pracovné, sociálne a mzdové podmienky.

    Rovnako je dôležité pamätať na vhodné podmienky pre podnikateľov a živnostníkov. Sú to oni, ktorí významným spôsobom spoluvytvárajú národné bohatstvo, vytvárajú pracovné príležitosti a prispievajú do štátneho rozpočtu prostriedkami umožňujúcimi realizovať náročné sociálne opatrenia.

    Úspechy, ktoré Slovenská republika nesporne dosahuje v podmienkach transformácie jej ekonomického i politického systému, oceňujú aj v zahraničí. Treba dosiahnuť, aby sa pozitívne premietli aj do sociálnej oblasti, aby sa úmerne tomu zvyšovala životná úroveň pracujúcich, ale aj tých, ktorí už skončili svoju aktívnu pracovnú činnosť a zaslúžia si dôstojný dôchodok.

    Osobitnou kapitolou je pôsobenie prezidenta smerom k zahraničiu. Pri výkone funkcie prezidenta Slovenskej republiky by som usiloval o to, aby sme boli zahraničím všeobecne uznávaní. Šírením nášho dobrého mena, poukazovaním na naše schopnosti, predpoklady a dôveryhodnosť by som sa usiloval o pritiahnutie ich záujmu o spoluprácu s nami. Som presvedčený, že uspokojenie na našej politickej scéne je prakticky posledná prekážka akceptovania nášho prijatia do zjednotenej Európy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda, vážení hostia,

    v úvode som spomenul, ako si nesmierne vážim prácu a postavenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V mojich očiach reprezentujete najvyšší stupeň štátnickej zodpovednosti a múdrosti. Verím, že aj v mojom prípade osvedčíte vašu schopnosť samostatne a suverénne sa rozhodnúť. Je na vás, aby ste zvážili, či odovzdáte svoj hlas mne. Pokiaľ sa mi podarilo presvedčiť vás a získať vašu dôveru, urobím všetko pre to, aby som vás a vašich voličov, všetkých občanov našej Slovenskej republiky nesklamal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu kandidátovi Kurekovi za jeho prejav.

    Prosím teraz posledného kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, pána Štefana Markuša, aby predniesol svoj prejav.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni,

    pokladám za česť a ojedinelú výsadu, že ako kandidát na funkciu prezidenta Slovenskej republiky môžem na pôde Národnej rady Slovenskej republiky prehovoriť k poslancom slovenského parlamentu aj k občanom Slovenskej republiky. Ďakujem všetkým, ktorí ma touto neopakovateľnou príležitosťou poctili.

    V roku 1997 som bol hovorcom občianskeho združenia Spoločná akcia za referendum. Chceli sme vtedy dosiahnuť, aby občania sami rozhodli o možnosti priamej voľby budúceho prezidenta Slovenskej republiky. Nenazdal som sa vtedy, že práve ja budem stáť pred vami na pôde Národnej rady. Ale dnes pred vás predstupujem. Prichádzam zo sveta vedy, z prostredia, ktoré ma ovplyvnilo najmä vytrvalým hľadaním pravdy a kritickým pohľadom na dianie okolo nás.

    Keď Milan Hodža v roku 1935 zasadol do kresla ministerského predsedu Česko-slovenskej republiky, povedal, že "má ctižiadosť počas svojho života vyriešiť slovenský problém". Nepodarilo sa mu to. Slovenskí politici vtedajších čias nemohli ani len tušiť, akú podobu bude mať jeho riešenie a koľko času ešte prejde, kým sa vyriešenie slovenského problému stane skutočnosťou. Na prahu roka 1998, teda 60 rokov po horúcom roku 1938, keď sa už ukazovalo, že slovenská otázka sa nebude riešiť podľa Hodžových predstáv, vynárajú sa isté súvislosti a natíska sa iná otázka: Je v roku 1998 slovenská otázka už definitívne doriešená?

    Vo svojom krátkom príhovore pri tejto slávnostnej príležitosti sa usilujem hľadať odpoveď práve na túto jedinú otázku. V kontexte Hodžovej ctižiadosti na otázku o konečnom vyriešení slovenského problému odpovedáme kladne. Existuje samostatný zvrchovaný slovenský štát. Táto skutočnosť nás všetkých oslobodzuje od potreby zotrvávať v ctižiadosti týkajúcej sa národnoemancipačnej potreby.

    Potrebuje byť dnes slovenský politik a štátnik ctižiadostivý? Prezidentovi Slovenskej republiky nesmie pri uskutočňovaní jeho vízie o štáte chýbať zdravá ctižiadosť. Dnes však má už iné korene a pochádza z iného zdroja. Odpoveď na základnú otázku o konečnom doriešení slovenskej otázky chcem teda trochu poopraviť a s jednoznačným áno odpovedám aj nie, lebo zrod štátu je počiatkom niečoho a nie jeho koncom. Po každom počiatku je dôležitý následný čas. Porodiť dieťa je veľká vec, ale vychovať ho na dobrého a úspešného človeka je pretrvávajúcou zodpovednosťou širokej rodiny. Nijaký štát sa neobjaví v dospelom veku. K svojmu zmysluplnému poslaniu sa vyvíja a stabilizuje v čase a priestore. Štát sa stáva štátom a my sme svedkami zložitosti tohto procesu. Je to prirodzený proces, ktorým prechádza aj Slovensko od okamihu svojho zrodu.

    Ako svedok vývoja Slovenskej republiky si uvedomujem, že ľudská ctižiadosť musí byť pri vstupovaní do procesu budovania štátu - už po jeho zrode - iná. Štát tu je a každý politik, ústavný činiteľ alebo angažovaný občan, ktorý chce pre vlastný štát niečo mimoriadne vykonať, si musí položiť otázku o zodpovednosti a spojiť ju so zdravou ctižiadosťou. Tou je vývoj pozitívneho smerovania Slovenska k otvorenej občianskej spoločnosti, ktorý nie je ukončený. Tak ako štát sa stáva štátom, podobne aj jeho občan, zrodený v novembri 1989, sa stáva občanom.

    Uchádzanie sa o funkciu prezidenta Slovenskej republiky je pre mňa výzvou naplnenou osobnou ctižiadosťou pokračovať v budovaní štátu a napomôcť k rozkvetu slovenskej štátnosti v duchu európskych demokratických tradícií.

    Moja ctižiadosť pramení z niekoľkých zdrojov. Jej prvým zdrojom v službe štátu je vôľa a oddanosť myšlienke, aby Slovensko obstálo v skupine kultúrnych a vyspelých štátov Európy, aby smerovalo a vyvíjalo sa k modernej otvorenej spoločnosti ako k forme demokracie zodpovedajúcej charakteru všetkých našich občanov a zohľadňujúcej základné podmienky Slovenska. Pod modernou otvorenou spoločnosťou rozumiem spoločnosť, ktorá odpovedá na kritiku a je otvorená najmä pre pozitívne zmeny.

    Som zástancom názoru, že diskusie o zmenách, ktoré posúvajú spoločnosť vpred, sa nemajú stávať zámienkou pre nezmieriteľnú politickú konfrontáciu. Slovensko potrebuje zmeny, aby sa priblížilo k svojim cieľom. Tým nehovorím o tom, kto má či nemá vládnuť. Vláda a politické sily, ktoré sú pri moci z vôle občanov, musia neustále minimalizovať škody a napravovať omyly pri zavádzaní zmien. Princíp minimalizovania chýb poznám veľmi dôverne z vlastnej vedeckej práce. Vedec kráča k pravdivým výsledkom postupnou opravou omylov. Ako prezident by som takýto sebapoznávací proces chcel vždy podporovať. Jednoducho vyjadrené, mojou ctižiadosťou je, aby si Slovensko nezvykalo na zmeškávanie dôležitých dopravných spojov na miesta, ktoré mu patria a kde by nemalo chýbať.

    Môj druhý zdroj oprávnenej ctižiadosti v službách štátu vychádza z reality nášho kultúrneho a civilizačného dedičstva. Slovensko je multikultúrnym štátom strednej Európy. Vstup do Európskeho spoločenstva, kde by s nami mali byť susedia, s ktorými by sme nemali mať vyrovnané vzťahy, je smutnou perspektívou. Možno preto sa tam tak dychtivo neponáhľame. Ak je tu táto obava, potom by sme si to mali otvorene priznať. S Českou republikou vzťahy erodujú. S Maďarskou republikou napriek základnej zmluve o spolupráci obojstranná komunikácia viazne. Európa sa však spája a uprednostňuje politiku dohody a spolupráce. Slovenská politická reprezentácia by sa v nijakom prípade nemala pustiť do polemiky s Európou pri zachovaní sporov, ktoré máme medzi sebou a so susedmi, a navyše, aby sme v budúcnosti nezmeškávali vlaky, nesmieme pre seba žiadať nijaké výnimky. Tie nás skôr spochybňujú, ako nám napomáhajú napredovať.

    Mojou ctižiadosťou je teda môcť prispieť k tomu, aby Slovensko v integračnej konkurencii obstálo. Bez výnimiek a privilégií. Ak dokážu Holanďania a Dáni prekonať nedôveru voči Nemcom a Francúzi odpor voči Angličanom, prečo by sme my Slováci nevedeli spolu s Maďarmi prekonať naše vzájomné historické účty? Súčasne chcem vysloviť názor, že Slovensko okrem euroatlantických štruktúr nemá inú alternatívu. Nemáme nórsku ropu ani švajčiarske bankovníctvo. Nazdávam sa, že akékoľvek pokusy zmeniť logiku európskeho vývoja premieňajú Slovensko na izolovaný ostrov medzi rozpadajúcim sa Východom a integrujúcim sa Západom. Chceme azda Slovensko zaviesť do slepej uličky? Slovensko svojimi ekonomickými a intelektuálnymi možnosťami patrí k západnej civilizácií a iba v nej sa môže tvorivo rozvíjať. Mojou trvalou ctižiadosťou je teda prekonať váhanie a jasne potvrdiť slovenský záujem o európanstvo.

    Tretí zdroj mojej ctižiadosti pri výkone vysokej štátnej funkcie chcem vysloviť pod heslom "Boľavé spoločenské problémy Slovenska". Často zabúdame na ľudské dimenzie, ktoré stoja mimo politiky a ekonomiky. Pri našej ekonomickej reforme sme mimovoľne skĺzli k paradoxu, že namiesto "voľného trhu" uprednostňujeme "svojvoľný štát". Občania Slovenskej republiky reflektujú dnešok ako zlyhanie vlády zákona. Nám všetkým musí ísť o štát, ktorého majetok sa neprideľuje privilegovaným, ale sa zveľaďuje nezávisle od toho, kto ho vlastní.

    Po páde komunizmu sme ešte stále citliví na štátny dirigizmus, ktorý zasahoval a zasahuje do všetkého. Fungujúce trhové hospodárstvo predpokladá zmenené myslenie v štátnej správe. U nás sa štát v minulosti dával do silného protikladu so slobodnou spoločnosťou. Slovensko ešte neprekonalo zdedený ideologický relikt našej minulosti. Minulosť je neprestajne prítomná. Nevyhneme sa úlohe, ak sa chceme rozvíjať smerom k otvorenej spoločnosti, definovať a vymedziť zmenené funkcie transformujúceho sa štátu pri prechode na slobodnú, trhovo orientovanú spoločnosť. Základnou úlohou aj pre Slovensko je nájdenie vhodnej miery medzi "množstvom" štátu a trhu. Nazdávam sa, že prezident Slovenskej republiky by mal stráženiu tejto miery venovať mimoriadnu pozornosť.

    Štvrtým zdrojom mojej ctižiadosti v službách štátu je vízia Slovenska vstupujúceho do tretieho tisícročia. Aj my kráčame v ústrety poznatkovo a informačne orientovanej civilizácii. Aby sme na tejto ceste obstáli, Slovensko musí vsadiť na tvorbu nových poznatkov a ich šírenie. Kľúčom k vlastnej budúcnosti je rozvoj vedy a vzdelanosti. Investície do vedy a vzdelanosti nie sú nikdy rizikové.

    Vo svojej vedeckej kariére som bol poctený výsadou, že som bol prizvaný k spolupráci na významných vedeckých projektoch v zahraničí. Poznal som, že v krajinách, kde vedu a vzdelanosť premenili na celospoločenskú prioritu, jestvuje prirodzené sebavedomie národa, navyše, rastie schopnosť konkurovať na svetovom trhu. Tvrdím, že rozvoj ľudského intelektu sa musí stať imperatívom aj na Slovensku. Ak sa tak nestane, zmeškáme dôležitý spoj do budúcnosti, do sveta globálnej informatizácie. Naša budúcnosť však bude globálne ohrozená, ak sa náležite nepostaráme o trvale udržateľný život budúcich generácií. Máme desaťtisíce schopných, vzdelaných ľudí, ktorí by mali dostať príležitosť pri príprave ekologicky bezpečného životného prostredia. Naša nastupujúca generácia má veľkú šancu zúčastňovať sa tak na zmenách myslenia celej Európy. Vo všetkých úsiliach by som ako prezident projekt účasti Slovenska v tretej civilizačnej vlne podporoval a zdôrazňoval.

    Piatym dôležitým zdrojom mojej ctižiadosti v službách štátu sú etické hodnoty, ktoré túžim uplatňovať vo vývojovom procese k slovenskej štátnosti. Vyznávam spolu s americkým Slovákom Michaelom Novákom, že "sloboda je nedeliteľná". Pridávam, že aj oporné stĺpy demokratického štátu sú nedeliteľné. Štát musíme budovať na troch rovnako dôležitých a neodmysliteľných pilieroch.

    Prvým je pilier politický. Druhým je pilier ekonomický, ktorý musí nevyhnutne obsahovať sociálny rozmer, lebo v konečnom dôsledku ide o každodenné ľudské životy. Tretím je pilier eticko-kultúrny. Bez ktoréhokoľvek z nich sa štát zrúti. Ekonomický pilier potrebuje politický a oba potrebujú pilier morálny. Každý pilier potrebuje na svoje vlastné prežitie ostatné dva. Bez moralizovania chcem podčiarknuť potrebu eticko-kultúrneho piliera. Pokladám ho pri budovaní štátu za najdôležitejší. To preto, lebo rozvíja ľudskú tvorivosť, schopnosť rozlišovania a výberu.

    Sme stvorení ako slobodní ľudia. Rozvíjanie schopnosti ľudí robiť rozdiely medzi dobrom a zlom je prastarou výzvou Stvoriteľa a odkazom z počiatku ľudských dejín. Ak sa Slovensko chce naďalej hlásiť k cyrilo-metodským ideám, potom je našou stálou povinnosťou budovanie takej civilizácie, ktorá by viac ako akákoľvek iná zdôrazňovala potrebu slobodného uvažovania a možnosti výberu.

    Prioritou všetkých zložiek ľudskej ctižiadosti, ktorú prežívam, keď sa uchádzam o úrad prezidenta Slovenskej republiky, je a zostáva moja vlastná oddanosť morálke a uplatňovaniu etických hodnôt v každodennom živote, v politike, ekonomike aj v kultúre. Pri rozhodovaní a výbere je dôležitým prvkom občianske uvedomenie. Uvedomenie občana, ktorý stojí mimo politických štruktúr. Občana, ktorý je jedinečným a nenahraditeľným ľudským kapitálom pre štát. Občana tvorivého, oddaného hodnotám, s ekonomickým a podnikateľským potenciálom. Naším cieľom je uvedomelý občan Slovenskej republiky. Občan, ktorý bude odolný voči vírusom lži, chamtivosti, nadradenosti a nekultúry.

    Stojím tu pred vami ako človek, ktorý nikdy nebol a nijako nie je ani dnes prepojený s politickými stranami. Aj keď si uvedomujem význam politických strán a hnutí pri budovaní skutočnej demokracie, Slovenská demokratická koalícia bola prostriedkom, ktorým sa mohla legitímne uskutočniť moja kandidatúra z občianskeho prostredia na post prezidenta Slovenska republiky. Verím, že rozhodovanie Slovenskej demokratickej koalície pri výbere nestranícky a občiansky orientovaného kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky nebolo omylom. Mojím úprimným želaním je, aby som dôveru, tak neočakávane do mňa vloženú, mohol preniesť na vás všetkých.

    Začal som Milanom Hodžom, rád by som ním aj ukončil. Na sklonku svojho života povedal toto: "Som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy a vôbec európskeho pokoja spočíva v jej jednote. A preto to považujem za pravdu, tej sa držím a myslím si, že pravdu neslobodno opustiť za žiadnu cenu, ani pod akýmkoľvek nátlakom."

    A ja som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy spočíva v jej jednote. Rád by som v nej videl Slovensko pevne zakotvené. Prosím Boha, aby som ani ja neopúšťal pravdu a v schopnosti uvažovať a vyberať si medzi dobrom a zlom nikdy nezlyhal.

    Ďakujem vám, vážené dámy, vážení páni, za vašu pozornosť.

  • Ďakujem kandidátovi pánu Markušovi za jeho vystúpenie.

    Páni poslanci, pani poslankyne,

    aj v tomto prípade je mojou povinnosťou dať možnosť vyjadriť sa vám, preto otváram rozpravu s konštatovaním, že za poslanecký klub SDĽ vystúpi pán Michal Benčík, za poslanecké kluby KDH, DÚ, Együttélés a MKDH pán poslanec Dzurinda.

    Prosím pána poslanca Benčíka.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia poslanci, vážení kandidáti na funkciu prezidenta, vážení hostia,

    škoda, že nemôžem osloviť ani jedného zástupcu člena vlády. Asi pre nich nie je voľba prezidenta dôležitou udalosťou, keď sa nezúčastňujú.

  • S pocitom zodpovednosti predstupujem pred najvyšší zákonodarný orgán, aby som z poverenia poslaneckého klubu za Stranu demokratickej ľavice predložil a najmä odôvodnil návrh kandidáta na voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

    Po uplynutí riadneho volebného obdobia terajšieho prezidenta pána Michala Kováča podľa článku 103 ods. 2 našej ústavy Národná rada vykoná voľbu prezidenta v posledných šesťdesiatich dňoch volebného obdobia úradujúceho prezidenta. Náš terajší postup je preto v súlade s ústavou. Ak som začal tým, že predstupujem pred vás s pocitom zodpovednosti, tak aj preto, že považujeme z hľadiska ústavného, politicko- -spoločenského a medzinárodného za dôležité, aby bola zachovaná kontinuita pôsobnosti hlavy štátu a aby Slovenská republika mala v marci tohto roku svojho prezidenta.

    Na prospech tohto hovorí viac, a vážnych, dôvodov.

    1. Časté a aj vedomé porušenie ústavy súčasnou vládnou koalíciou nedáva záruku na zachovanie ústavného vývinu.

    2. V predvolebnom období, ale uvedomme si, že aj po voľbách bez prezidenta môžu vzniknúť závažné ústavné komplikácie, napríklad nemožnosť podania demisie, nemožnosť vymenovať vládu alebo člena vlády, ale ústavne sporná je aj otázka vyhlasovania zákonov bez podpisu prezidenta, a tým aj otázka platnosti zákonov.

    3. Na medzinárodnom poli bez hlavy štátu môže ďalej klesať dôveryhodnosť a vypočítateľnosť nášho štátu, čo v etape integračného procesu je pre nás nevýhodné.

    Z týchto, ale aj ďalších dôvodov ako zodpovedný, štátotvorný a konštruktívny politický subjekt považujeme za potrebné zdôrazniť, že bolo a je povinnosťou všetkých parlamentných strán urobiť všetko pre to, aby prezident bol pred uplynutím volebného obdobia úradujúceho prezidenta zvolený.

    Tie politické subjekty, ktoré z rôznych, predovšetkým z úzko politicko-straníckych záujmov sa neusilujú zvoliť včas prezidenta, strácajú dôveryhodnosť, trpia sebaklamom a najmä zavádzajú verejnosť.

    Je prejavom pohŕdania voľbou prezidenta, ak už dnes niekto vyhlási, že prezident nebude zvolený ani v druhom, ani v treťom a možno ani v štvrtom kole, hoci ani nevie, kto do týchto kôl na kandidáta bude navrhnutý. Zdôrazňujem, že Strana demokratickej ľavice má eminentný záujem na tom, aby bol zvolený čo najlepší prezident a čím skôr. Tomuto cieľu sme v plnom rozsahu podriadili kritériá a výber nášho kandidáta na funkciu prezidenta a tomu sme podriadili aj spôsob, časový a vecný postup jeho prezentácie.

    Na funkciu prezidenta Slovenskej republiky pre nasledujúce päťročné volebné obdobie poslanecký klub za Stranu demokratickej ľavice navrhuje akademika Juraja Hraška.

    Akademik Hraško je výrazná a vyprofilovaná osobnosť zo stránky ľudskej a profesionálnej. Vo svojom odbore pôdoznalectva je doma i v zahraničí uznávanou autoritou. Celý svoj plodný život sa venoval vedeckovýskumnej činnosti vo svojom odbore. Viedol výskumné tímy, riadil vedecké pracoviská. Vykonáva aktívnu pedagogickú činnosť. Pôsobil na domácich a zahraničných vysokých školách a univerzitách. Ovláda svetové jazyky. Bez škvrny je jeho verejná aktivita, vrcholom ktorej bola funkcia poslanca Národnej rady a ministra životného prostredia.

    Okrem starostlivého výberu kandidáta na funkciu hlavy štátu sme, berúc do úvahy parlamentnú matematiku, vytvorili priestor a podmienky na prezentáciu nášho kandidáta tak, aby sme získali možnú podporu pre návrh aj v iných parlamentných subjektoch. Strana demokratickej ľavice oznámila meno svojho kandidáta na tento post medzi prvými, s dostatočným časovým predstihom.

    V prvej polovici decembra minulého roka sa predseda Strany demokratickej ľavice pán Migaš písomne obrátil na predstaviteľov všetkých parlamentných strán a hnutí s návrhom stretnúť sa, prerokovať postup voľby prezidenta a možnosť vyjadriť sa k nášmu kandidátovi. Táto naša snaha rokovať, lebo bez rokovania a vzájomnej ústretovosti parlamentných subjektov nebude prezident zvolený, zo strany vládnej koalície sa stretla s pochopením len u Slovenskej národnej strany a ochotu rokovať prejavili strany sústredené v Slovenskej demokratickej koalícii a Maďarskej koalícii. Aj keď tieto rokovania neviedli jednoznačne k relevantným výsledkom, na súčasnej slovenskej politickej scéne je potrebné pozitívne oceniť už len aj ochotu rokovať.

    S formálnym podaním nášho návrhu predsedovi Národnej rady sme čakali až do poslednej chvíle v nádeji, že najsilnejší politický subjekt, bez ktorého nemôže byť zvolený prezident, ale naopak, ak on nemôže túto funkciu obsadiť bez podpory iných, prejaví ochotu o voľbe prezidenta rokovať, alebo predloží návrh svojho kandidáta za predpokladu, že skutočne má záujem na zvolení hlavy štátu. Žiaľ, čakali sme márne a nedočkali sme sa.

    Rozhodujúce vládne hnutie cez médiá na adresu nášho kandidáta ako jediné vyslovilo výhradu a spochybnenie so slovami, že "ide o osobu kontroverznú, polarizujúcu politickú scénu a veľmi stranícky spätú s úzkou skupinou ľudí stranícky orientovaných, ktorí by chceli ovládať funkciu prezidenta" - potiaľ citát. Takéto tvrdenie bez akýchkoľvek argumentov by si ani nezaslúžilo pozornosť, ak by nešlo o takú vážnu vec, ako je spochybnenie kandidáta na voľbu prezidenta. Dovolím si poznamenať, inak všeobecne známu vec, že náš kandidát ani v minulosti a tým menej teraz ako výrazne profesijne orientovaný človek nebol a nie je odkázaný na milosť a priazeň úzkych straníckych štruktúr.

    Akademik Hraško nie je kontroverzný. Je schopný kompromisov, ale pozná hranicu lojálnosti a - ako sám hovorí a my ho tak poznáme -, nedá sa ani kúpiť. Aj to sú atribúty, pre ktoré sme očakávali, že akademik Hraško by mohol mať šancu v tomto parlamente na zvolenie za prezidenta.

    Akademik Hraško spĺňa aj iné kritériá, pre ktoré by mohol získať podporu poslancov z vládnej koalície aj z opozície. Dôsledne sa hlási k ústavnosti, k princípom právneho štátu. Dostatočne preukázal, že je dobrým Slovákom a vlastencom s pozitívnym vzťahom k riešeniu postavenia menšín na báze ústavnosti a platných medzinárodných zmlúv a dohôd. Je presvedčeným demokratom. Z hľadiska budúceho vývoja a sociálno-ekonomického stavu je veľmi dôležité jeho silné sociálne cítenie. Veď kto iný, ak nie človek so sociálnym cítením môže lepšie pochopiť a zorientovať sa v tých vážnych sociálnych podmienkach, v ktorých existuje slovenská spoločnosť?

    Práve v dôsledku nekoncepčnej transformácie vlastníckych vzťahov, nekontrolovaného rozkrádania spoločného majetku, zvaného privatizácia, sme došli k tomu, že je tu silný pokles životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva s trvalým stavom vysokej nezamestnanosti. Za vychvaľovanými makroekonomickými výsledkami sa skrýva skutočnosť, že hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa je u nás 3-krát nižší ako v Rakúsku, 2,2-krát nižší ako v Grécku a 1,5-krát nižší ako v Portugalsku. A prečo nepovedať, že "s tureckým hospodárením" sme sa dostali na úroveň Turecka. Výrazne poklesla životná úroveň väčšiny obyvateľstva, pretože reálne mzdy zamestnancov a dôchodky sú oproti roku 1989 ešte stále nižšie o 15, resp. 20 %. Reálna hodnota čistého mesačného príjmu na člena domácnosti v roku 1996 dosiahla len 71 % z úrovne roku 1989, v rodinách roľníka však len necelých 61 %. Na zakúpenie vybraných základných druhov tovarov musí slovenský robotník v priemysle pracovať 2- až 5-krát dlhšie ako jeho kolega v Rakúsku a 2- až 7-krát dlhšie ako zamestnanec rovnakej profesie v Nemecku.

    Kto iný ako aktívne vedecky činný občan môže predvídať negatívne následky pre rozvoj vzdelania a budúce postavenie nášho štátu vo svete, ak za posledné roky klesol podiel výdavkov z hrubého domáceho produktu na vedeckú výskumnú činnosť zo 4,4 na 1,7 %? Kto cielene nezakrýva skutočné dôsledky doterajšej transformácie ekonomiky, keď okrem 8-10 % zbohatlíkov veľká časť obyvateľstva žije na prahu chudoby, veľmi dobre vie, že ktokoľvek bude po tohoročných voľbách vládnuť, bude mať veľké ťažkosti a bude mať problémy. Preto budúci prezident sa okrem tzv. základných tém, ako je ústavnosť, rozvoj demokracie, medzinárodné postavenie republiky a iné, bude musieť pozitívne postaviť aj k terajšej a najmä nastávajúcej zložitej sociálno-ekonomickej situácii obyvateľstva.

    Dovolím si vysloviť presvedčenie, že akademik Hraško okrem ústavných kritérií spĺňa aj požiadavky kladené na budúcu hlavu štátu z aspektov národných, politických, ľudských, profesijných. Predkladáme jeho kandidatúru na funkciu prezidenta s presvedčením, že akademik Hraško v prípade jeho zvolenia bude doma a v zahraničí dôsledne presadzovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky, jej občanov a že bude dobrým prezidentom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

    Chcem len pripomenúť pánu poslancovi, keď pozná ústavu, podľa ústavy členovia vlády nemajú poslanecký mandát a voliť prezidenta môžu len tí, ktorí majú poslanecký mandát. Som presvedčený, že členovia vlády sa zúčastnia sľubu prezidenta, kde majú prísť, ale nie tohto zasadnutia.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, vážení kandidáti na úrad prezidenta republiky, vážení hostia,

    pred necelým mesiacom Slovensko vstúpilo do druhej päťročnice svojej štátnosti a zvrchovanosti. Za 5 rokov svojej štátnosti prešlo Slovensko mnohými skúškami. Mnohé zvládlo, viaceré na našu vlasť ešte len čakajú. Niektoré skúšky sme zvládli dobre, niektoré ťažšie. Každá zvládnutá skúška má pre náš štát obrovský význam nielen pre súčasnosť, ale najmä pre budúcnosť našej domoviny. V chvate každodenných rokovaní si nestačíme uvedomovať, že mnohé rozhodnutia, skúšky vytvárajú nielen dejiny nášho mladého štátu, ale určujú aj jeho budúci charakter, jeho kultúru v tom najširšom zmysle slova. Tak ako detské roky a rodiny, v ktorých sme vyrastali, formujú postoje každého z nás v dospelosti, tak aj štátotvorné rozhodnutia súčasného slovenského parlamentu vplývajú a budú vplývať na budúci vývoj slovenskej štátnosti.

    Voľba hlavy štátu je udalosťou, keď si nástojčivejšie než inokedy uvedomujeme tieto významné súvislosti. Voľba prezidenta je taký výrazný medzník, že si treba uvedomiť, že k tomuto medzníku sa budú vracať naše deti, naši vnuci i budúce generácie obyvateľov Slovenska. Budú nielen skúmať, ako sme takéto vážne udalosti zvládli, ale budú sa usilovať hľadať v ich riešení príklad, poučenie či inšpiráciu.

    Prezident je hlavou Slovenskej republiky. Prezident republiky je inštitúciou, ktorá sa podieľa na výkonnej moci. Ústava Slovenskej republiky prideľuje prezidentovi okrem reprezentačných povinností aj významný podiel na výkonnej moci. Súčasťou jeho právomocí sú i viaceré také, ktoré podľa ústavy nemôže vykonávať nikto iný. Preto je dôležitá nielen samotná voľba, samotný výber kandidáta na tento úrad, ale aj kontinuita, súvislosť vo výkone tejto moci, vo výkone inštitúcie prezidenta republiky. Práve snaha o kontinuitu, o súvislosť, o neprerušený výkon funkcie prezidenta republiky usmerňovala konanie strán Slovenskej demokratickej koalície už od začiatku roku 1997.

    Už vtedy každému zodpovednému politikovi bolo jasné, že voľba druhého slovenského prezidenta bude komplikovaná. Preto strany Slovenskej demokratickej koalície podporovali občiansku iniciatívu smerujúcu k priamej voľbe prezidenta. Petícia občanov požadujúcich referendum o priamej voľbe prezidenta mala veľký úspech. Nečudo. Ľudia chápali, že čo nevedia vyriešiť politici, vyriešia si sami, že je dobré, keď o základných problémoch krajiny rozhodujú stále viac ľudia priamo.

    Zodpovední politici podporovali referendum o priamej voľbe hlavy štátu. Nezodpovední politici referendum hatili, až ho nakoniec zmarili. Dôvodili, že sa nevyčerpali parlamentné cesty ustanovenia priamej voľby hlavy štátu. Preto zodpovední politici pripravili návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. Nezodpovední politici tieto návrhy opäť odmietli, vraj sa nevyčerpali parlamentné možnosti hlavy štátu. A tak stojíme dnes pred tvárou národa aj občanov Slovenskej republiky tu v Národnej rade, aby sme sa pokúsili využiť parlamentnú cestu voľby hlavy štátu. Scenár sa opakuje. Zodpovední politici navrhli svojich kandidátov alebo oznámili, že podporia niektorého z navrhovaných kandidátov. Nezodpovední politici nenavrhli svojho kandidáta a oznámili, že nepodporia žiadneho z navrhovaných kandidátov. Bude zaujímavé, ako sa vyhovoria dnes. Výhovorky budú stále ťažšie. Veľmi ťažko sa bude vysvetľovať, že tí, ktorí najradšej hovoria o národno-štátnych záujmoch Slovenska, do parlamentu nikoho nenavrhli, ba na voľbu hlavy štátu ani neprišli.

  • Dnes nie sme, kolegyne a kolegovia, v parlamente kvôli Michalovi Kováčovi. Dnes sme v parlamente kvôli prezidentovi Slovenskej republiky. Ten, kto si nectí inštitút prezidenta republiky, nectí si ani republiku samu. Kde je predseda vlády Slovenskej republiky? Kde sú ministri, členovia vlády? Ako je možné, že vládne lavice sú dnes úplne prázdne? Na to netreba mandát, aby prišli členovia vlády, na to treba slušnosť a úctu k Slovenskej republike.

  • Dámy a páni, zodpovední politici myslia na osud krajiny, na osud svojej vlasti. Nezodpovední politici myslia iba sami na seba. Dnešná voľba prezidenta rozhodne o tom, či sa v oblasti inštitútu prezidenta zachová kontinuita, teda súvislosť, alebo či Slovensko bude istý čas bez prezidenta. Zodpovední politici chcú kontinuitu, nezodpovední chcú byť sami prezidentom. Prezidentom i vládou súčasne.

    Kontinuita, súvislosť je však veľmi vážna vec. Vlaky môžu chodiť iba preto, že sú stanice obsadené výpravcami, keď sa výpravcovia vlakov striedajú v službe bez prerušenia, keď držia kontinuitu. Aj pacient v nemocnici sa cíti bezpečne, keď odchádzajúcu sestru strieda sestra nastupujúca. Tak ako rodič je spokojný, keď jeho dieťa po ukončení základnej školy môže plynulo prejsť na gymnázium. Kontinuita je predpokladom pokoja a pevnosti, predpokladom stability. Narušenie kontinuity je zárodkom nepokoja, neistoty, nestability. Kontinuita, to je aj rešpektovanie dohodnutých prijatých pravidiel a predpisov. Ony, tie vlaky, chodia aj preto, že železničiari dodržiavajú dopravné, návestné a iné predpisy. Aj poslanci zákonodarného zboru by mali dodržiavať pravidlá a predpisy. Ak 2. marca 1998 jeden prezident končí, 2. marca by mal ďalší prezident nastúpiť. Prvé kolo prezidentských volieb je dôležité aj preto, lebo prípadné druhé kolo sa bude konať až po 2. marci 1998.

    Dámy a páni, je evidentné, že zodpovedný politik sa usiluje o kontinuitu, o súvislosť, nezodpovedný politik špekuluje. Špekulácia a osobné záujmy môžu spôsobiť, že Slovensko nebude mať po 2. marci 1998 svoju hlavu. Takýto stav by spôsobil, že pozícia Slovenska vo svete bude v marci 1998 slabšia, ako bola po vzniku štátu v marci 1993. Pýtam sa: Môžu tí, čo sa pasujú na obrancov národno-štátnych záujmov, ignorovať kontinuitu v oblasti inštitútu prezidenta? Prečo sa k voľbe hlavy štátu stavajú nezodpovedne? Voľba prezidenta republiky, to nie je boxerský zápas na niekoľko kôl. Zápas, ktorého zmyslom je víťazstvo silnejšieho. Voľba prezidenta republiky je otázkou zodpovednosti poslancov Národnej rady za život občanov Slovenskej republiky v budúcich rokoch.

    Kolegyne, kolegovia, stojíme teda pred voľbou prezidenta Slovenskej republiky na ďalších päť rokov. Prezidenta, ktorý dovedie Slovensko do tretieho tisícročia. Aký by teda mal byť nasledujúci slovenský prezident? Okrem základných ľudských vlastností, ako je čestnosť, mravnosť, obetavosť, spravodlivosť, láskavosť, by nasledujúci slovenský prezident mal mať predpoklady na postupné zjednocovanie slovenského národa a občanov Slovenska vôbec. Slovensko je rozvadené. Vládne závisť i nenávisť. Slovenský prezident by mal rozvadených zjednocovať, ale nie na báze tej či inej straníckej legitimácie, ale na báze hľadania pravdy, na báze tradičných hodnôt, ktoré pomáhajú ľudstvu prežiť i napredovať. Slovenský prezident by mal byť skutočne nadstranícky, nezaťažený a nedoráňaný straníckymi politickými šarvátkami. Nemal by byť spájaný so žiadnou politickou stranou. Mal by byť akceptovaný v zahraničí, mal by mať v zahraničí dobré kontakty, ktoré by mal využívať na otváranie dverí Slovensku do sveta. Myslím si, že Slovenská demokratická koalícia takého človeka našla. Je ním pán doc. Štefan Markuš, DrSc.

    Pán Markuš má všetky predpoklady na to, aby vniesol do našej pospolitosti pokoj a novú nádej. Jeho pokojná povaha, ale i úprimná snaha hľadať pravdu vo vede sa môže premietnuť aj do úsilia hľadať a presadzovať pravdu aj vo verejnom živote. Na Slovensku nevieme nájsť pravdu, ani keď nám ju Ústavný súd podá až pod nos. Možno ju dokáže objavovať vedec, ktorý hľadá pravdu po celý život. A nachádza pravdu práve preto, že o tej svojej vedeckej pravde denne pochybuje. Slovensko potrebuje človeka, čo dokáže o svojej pravde aspoň občas zapochybovať, čo dokáže nielen rozprávať, ale aj počúvať a prijať aj pravdu iného.

    Pán Markuš môže zjednocovať Slovákov i preto, že nikdy nebol a ani teraz nie je členom nijakej strany či hnutia. Vždy bol a zostane nestraníkom angažujúcim sa za demokraciu a ľudské práva. Pán Markuš prichádza aj z prostredia Helsinského výboru, organizácie, ktorej základným poslaním je ochrana ľudských práv. Pán Markuš bojuje už roky za práva prostých ľudí, ticho, bez fanfár, ale zato obetavo a zo všetkých síl. Pán Markuš je nielen dobrý, známy vedec, obetavý ochranca ľudských práv, ale aj angažovaný občan. Stretávali sme ho na námestiach, bol hovorcom petičnej akcie za priamu voľbu prezidenta republiky.

    Pán Markuš po celý svoj život vedel a vie, že samo sa nič neurobí, že keď chceme lepší svet, musíme sa angažovať i my sami. Pán docent má dobré kontakty v zahraničí, a to iste aj vďaka svoje vedeckej a publikačnej činnosti. Jeden a pol roka strávil na odbornom pobyte vo Veľkej Británii, do ktorej sa opakovane vracal na niekoľkomesačné stáže, ale viacmesačný odborný pobyt absolvoval aj vo Švajčiarsku. Publikoval a publikuje v domácej i zahraničnej odbornej tlači, je členom viacerých zahraničných a medzinárodných vedeckých inštitúcií. To mu umožňuje nielen náležitý rozhľad, ale aj dobrú medzinárodnú orientáciu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán Štefan Markuš nie je muž veľkých slov či tvrdej päste, je to muž drobnej mravčej práce na prospech drobných ľudí, na prospech takých ľudí, ktorí denne predávajú svoju živú silu, ktorí chcú žiť a pracovať v našej drahej vlasti, ktorí sa chcú mať lepšie, ktorí chcú slobodu a spravodlivosť.

    Každý, kto podporí pána Markuša za prezidenta Slovenskej republiky, si môže byť istý, že podporí mravnú a morálnu autoritu, že podporí skromnosť, pracovitosť a vernosť pravde. Každý, kto bude hlasovať za niektorého z kandidátov, preukáže zodpovednosť za tento štát, za našu vlasť a za Slovenskú republiku.

    Dovoľte mi, aby som vás všetkých vyzval k zodpovednosti. Pri voľbe hlavy štátu nemyslime na osobné ani skupinové, ani stranícke záujmy, myslime na záujmy občanov tohto štátu a zvoľme prezidenta Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi.

    Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Peter Magvaši.

    Najskôr, kým vystúpi pán poslanec Peter Magvaši, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rád by som len k vystúpeniu predrečníka pána Dzurindu povedal niekoľko slov.

    Skutočne zodpovedný politik hľadá kandidáta, ktorý je prijateľný pre väčšinu politických subjektov na Slovensku a pre väčšinu občanov. Nezodpovedný politik postaví kandidáta, o ktorom dopredu vie, že vyvoláva rozpaky istej časti politického spektra pre svoje postoje, ktoré prezentoval na verejnosti. Je skutočne pozoruhodné, ak sa dovoláva zodpovednosti alebo snaží sa nepriamo poukázať na svoju zodpovednosť politik, z ktorého hnutia vyliali, prepáčte za výraz, "kýbeľ" pomyjí na možného kandidáta z toho istého politického zoskupenia. Mám na mysli pána profesora Šveca. Je skutočne pozoruhodné, že na to, aby si presadili svojho kandidáta, pooblievali skutočne pomyjami svojho vlastného kolegu. Je veľmi pozoruhodné, ak sa niekto dovoláva zodpovednosti a odvoláva sa na drahú vlasť, keď zabudol na zodpovednosť, keď sa hlasovalo o jej suverenite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

    S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Dzurinda, je už trápne a nesmierne skutočne nedôstojné pre túto snemovňu počúvať tú vašu demagógiu pri každom zasadnutí parlamentu. Aj dnes ste hovorili o tom, že sme sa uchýlili k mareniu referenda, pretože sa nevyužili nejaké ďalšie ústavné možnosti. Pán kolega Dzurinda, ak vy takto stále balamutíte, ohlupujete verejnosť nejakými vašimi fantazmagóriami, ako prebehlo referendum, treba vám to pripomenúť a práve v tejto chvíli, keď, tak ako ste spomenuli, práve tu prítomný kandidát pán Markuš bol hovorcom petičného výboru za referendum, ktoré vy, vaše hnutie predložilo neústavným spôsobom. Vy to veľmi dobre viete. Priložili ste návrh ústavného zákona, ktorý mal byť o priamej voľbe prezidenta, ktorý mal byť prijatý v referende. Bol to neústavný spôsob prijatia zákona, a tým, že ho pán prezident vydal v Zbierke zákonov, ste sa vy dopustili spolu aj s tu prítomným kandidátom protiústavnej činnosti. Tak nezvaľujte všetku vinu za referendum na nás, keď ste boli pôvodcami tejto nechutnej kampane práve vy.

    Ešte by som rada pripomenula, že práve pán Markuš, ktorý tu dnes kandiduje na funkciu prezidenta, konečne po piatich rokoch uznal v médiách, že Česko-Slovensko sa rozdelilo inteligentne a elegantne. Ale myslím si, že Slovensko potrebuje takých politikov, ktorí dokážu predvídať, nie riešiť to, čo tu bolo kedysi vykonané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Takže môžeme pristúpiť k vystúpeniam v rámci rozpravy. Prihlásený je pán poslanec Peter Magvaši.

  • Vážení páni kandidáti na post hlavy Slovenskej republiky, na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia, vážení a ctení hostia,

    Ústava Slovenskej republiky vo svojej preambule deklaruje vôľu slovenského národa o uplatňovaní demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity. Ak je podľa tejto ústavy prezident Slovenskej republiky jej hlavou, tak potom osoba vykonávajúca túto výkonnú moc v štáte musí svojím životom a svojím správaním dávať záruky, že túto vôľu pretavenú do jednotlivých článkov ústavy je spôsobilý nielen dodržiavať, vyžaduje sa, aby v tomto smere aktívne pôsobil v krajine a bol prirodzenou autoritou pri napĺňaní tejto vôle národa.

    Bolo pre mňa osobným šťastím, že som mal možnosť s jedným z navrhnutých kandidátov na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, akademikom Jurajom Hraškom, pôsobiť vo funkcii ministra v najvyššom orgáne výkonnej moci. Bolo to v roku 1994. On zastával funkciu ministra životného prostredia a ja ministra hospodárstva.

    Všeobecne je vo svete rozšírený názor, že tieto dva rezorty pôsobia proti sebe, že medzi nimi nie je možná dohoda. My sme však viedli tvrdé, ale vecné diskusie. Prijímali sme riešenia, ktoré mali kladný dosah na hospodársku prosperitu občanov Slovenskej republiky, ale aj na ochranu krásnej slovenskej prírody. V týchto diskusiách som mal možnosť stretnúť vzácneho človeka, ktorý snúbi v sebe vedeckú strohosť, človečenskú vnímavosť, lásku k slovenskej krajine, ale aj spôsobilosť hľadať najvhodnejšie riešenia pre občanov Slovenska, pre ich životnú úroveň, pre ich kvalitu života. Hľadať citlivú rovnováhu nielen z dnešných pohľadov, ale aj z pohľadu budúcnosti. V týchto rozhovoroch a rokovaniach nehovorila z neho vedecká či technokratická rigidita, ale hlboká znalosť života, skĺbenie prírodovedného poznania s poznaním človeka-občana. Poznania človeka v celej jeho pestrosti a jeho skúseností nakopených našimi dedmi a pradedmi. Vždy totiž u neho víťazila sila argumentu, a nie sila a moc úradu.

    Pri rokovaniach nepresadzoval silácky štýl, ktorý používajú mnohí technici, ekonómovia či právnici, ale ani nefňukal ako mnohí fundamentálni ochrancovia prírody. Preukaval vysokú znalosť, ale zároveň vysokú citlivosť pre dosiahnutie optimálneho cieľa. Každým rozhodnutím dokumentoval, že najmocnejšia sila v modernom svete, ktorá utvára a riadi ekonomický rast, je veda. Aplikovaná veda a technológie. Ale nie samoúčelne. Veda a technológie nemôžu byť proti človeku, nemôžu ho zničiť. To bolo krédo, ale v tom bola aj veľkosť akademika Juraja Hraška na najvyššom poste výkonnej moci. Dokumentoval tak, že ako žiak dvoch svetových velikánov vedy o pôde, a to ukrajinského profesora Sokolovského a nemeckého profesora Mückenhausena, sa zaraďuje minimálne medzi európske špičky v tejto vednej oblasti. Bol osobnosťou vlády Slovenskej republiky v roku 1994. Bol dôveryhodný doma, ale bol dôveryhodný aj v zahraničí. Nebol iba reprezentantom, ale bol tvorcom a zároveň sluhom svojej krajiny.

    Akademik Juraj Hraško za celý doterajší život jasne presvedčil, že je človekom, ktorý vie vedecky pracovať a myslieť, vie integrovať ľudí, tímy, poznanie na prospech kvality života občanov a že všetko okolo seba hlboko ľudsky vníma a preciťuje, pritom ľudsky rozhoduje a že je veľkým vlastencom.

    Jadrne to vyjadril minulý týždeň rakúsky týždenník Die Presse, ktorý ho nazval "kandidátom dialógov". Navrhovaný kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky je vášnivým účastníkom dialógov. Dialógov, ktoré nemajú za cieľ potupiť a pošliapať náprotivok diskusie. Jeho dialógy sú konštruktívne, citlivo hľadajúce optimálnu rovnováhu síl, prírodných, politických, ale aj ľudských.

    Sami veľmi dobre cítime a vieme, ako dnes na Slovensku chýba takýto konštruktívny, vecný a predovšetkým ľudský dialóg. Dnes máme totiž možnosť dokumentovať, že my 150 zástupcovia občanov tejto krajiny skutočne úprimne túžime po takomto dialógu. Dialógu, ktorý musí byť na prospech tejto krajiny, na prospech nielen tejto generácie, ale aj generácií nasledujúcich, na prospech dôveryhodnosti Slovenska. Voľba hlavy štátu je jedným z aktov, ktorým sa vyjadruje kultúra nielen voličov, ale je aj vyjadrením atmosféry a celého prostredia, v akej spoločenskej situácii sa krajina nachádza.

    Pískanie, nech je akokoľvek emotívne podložené, nepatrí ku kultúre voľby hlavy štátu. Presne tak k tomu nepatria ani prísne stranícke a špekulatívne pozície politických strán. Vnucovanie a predvídanie niekoľkých kôl, priehľadné prekrucovanie pravdy, dezinformácie, slepé taktizovanie, nenasadenie hneď najlepších na začiatku len potvrdzuje kultúru tých, ktorí majú právo navrhovať kandidátov na funkciu hlavy štátu.

  • Je to zároveň obnaženie ich vlastnej podstaty. Podstaty vnímania ústavy ako základného kódexu života našej spoločnosti i vnímanie úcty k občanom tejto krajiny. Je to zároveň vyjadrenie spôsobu uplatňovania dominantných slov preambuly ústavy o tom, že pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasu o národné bytie a vlastnú štátnosť, sa usilujeme uplatňovať demokratické formy vládnutia, zaručovať slobodný život, rozvíjať duchovnú kultúru a hospodársku prosperitu.

    Keď Strana demokratickej ľavice vybrala akademika Juraja Hraška za kandidáta na funkciu hlavy Slovenskej republiky, toto všetko brala do úvahy. Stotožnil som sa s tým aj ja práve preto, že som poznal Juraja Hraška ako človeka, ako vládneho úradníka, ale aj vedca. Práve pri ňom som pochopil, že tak ako ľudský život, tak aj veda, tak aj služba ľudu je dvojsmerná ulica.

    Akademik Juraj Hraško nepísal svoj život ako frázy a prázdne floskuly do rôznych článkov a publikácií a zlostných vystúpení na mítingoch či v parlamente. On písal svoj život, ktorý je v mnohom totožný so životom veľkej väčšiny staršej generácie našich občanov, ktorí tvorili a zanechávajú trvalé hodnoty v našej krajine pre ďalšie generácie. Aj naše úrodné polia sú výslednicou jeho vedeckého snaženia. Má nemalý podiel na úspechu Slovenska v medzinárodnom súdnom spore o Gabčíkovo a Nagymaros ako predseda parlamentnej komisie pre riešenie týchto vodných diel a vedúci skupiny expertov Česko-slovenskej akadémie vied pri rokovaní expertov s expertmi Maďarskej akadémie vied. Ekologicky úspešné vodné diela posiate po celom Slovensku majú pečať jeho osobnosti.

    Akademik Juraj Hraško je osobnosť, ktorá na každom svojom funkčnom i spoločenskom mieste dbala o človeka-občana tejto krajiny. Je to vzácna osobnosť, ktorá sa osvedčila aj ako vedec, aj ako organizátor vedy, aj ako pedagóg, aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aj ako vládny úradník, aj ako vlastenec, ale aj ako politik. Nemá len uznanie doma, ale má uznanie aj široko v zahraničí. Je to osobnosť, na ktorú môžeme byť my občania Slovenskej republiky hrdí. Jeho kandidatúru na post hlavy Slovenskej republiky považujem ako výber prirodzenej autority pred občanmi Slovenska, ale aj Slovenska v zahraničí.

    Je len symbolické, že akademik Juraj Hraško dnes svoje životné skúsenosti a poznanie odovzdáva novej generácii na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre na katedre trvalo udržateľného rozvoja. Áno, Slovensko sa potrebuje trvalo a udržateľne rozvíjať. Juraj Hraško je toho symbolom. Je to muž dialógu. Dialógu tvorivého, vecného a znalého. Znalého ako demokraticky vládnuť, slobodne žiť, duchovne sa rozvíjať a mať hospodársku prosperitu pre všetkých občanov nášho štátu.

    Ako bývalý kolega vo vláde, kde sme spolu stáli na dvoch rozdielnych postoch, som spoznal akademika Hraška ako človeka s veľkým Č. Chcem vám preto garantovať, že ak odovzdáte svoj hlas Jurajovi Hraškovi ako kandidátovi na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, nepomýlite sa. Nepomýlite sa z pohľadu budúcnosti Slovenska. Juraj Hraško svojím životom a prácou jasne preukázal, že je za dynamický a vyvážený rozvoj tejto krásnej krajiny medzi Dunajom a Tatrami, ale nie je len zaň, on to svojou prácou a činami aj v kritických chvíľach tejto krajiny bezprostredne dokázal.

    Preto si vám dovolím, vážené kolegyne a vážení kolegovia, odporúčať, odovzdajte svoj hlas akademikovi Jurajovi Hraškovi. Nesklame vás.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný z poslancov písomne prihlásených do rozpravy.

    Pýtam sa preto, či sa hlási niekto z prítomných poslancov. Na svetelnej tabuli je pán poslanec Kočnár, pán poslanec Moric, pani poslankyňa Kolesárová a pán poslanec Brňák. Ďalej píšem pána poslanca Baránika. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Kočnára o vystúpenie.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

    nominácia Augustína Kureka odo mňa vyvolala, tak ako som očakával, veľké prekvapenie. Bolo to prekvapenie až také veľké, že niektorí novinári, ktorí sa venovali osobe Augustína Kureka, zašli až za hranicu slušnosti. Nevedeli sa zmieriť s tým, že existuje možnosť, aby jednotlivý poslanec mal právo navrhnúť kandidáta na prezidenta republiky, pretože, bohužiaľ, je mi to ľúto, keď to musím tak povedať, väčšina vidí tento náš svet na Slovensku príliš zjednodušený a čierno-bielo.

    Mňa k tomu, že som navrhol za kandidáta Augustína Kureka, viedli dve hlavné príčiny.

    Po prvé, to bola úcta voči vám poslancom, úcta voči poslancom ako osobnostiam, nie ako k poslancom, ktorí reprezentujú niektoré politické zoskupenie alebo politické strany. Rozčúlilo ma a rozčuľovalo ma, ak som čítal v novinách presvedčenie, že to budú dve politické zoskupenia, ktoré nanominujú kandidátov, že ten alebo onen má šancu, aby prešiel, dostane toľko alebo toľko poslaneckých hlasov. To nie. To, koľko poslaneckých hlasov dostane ktorý kandidát, o tom v prvom rade rozhodnú poslanci. A ja som ich nechcel obrať o tú možnosť, aby sa mohli rozhodnúť.

    Druhý dôvod, ktorý ma viedol k tomu, aby som nominoval osobnosť za kandidáta na prezidenta republiky, bol ten, že som chcel, aby sa mohla tohto aktu priamo zúčastniť verejnosť. Ja som netajil a ani netajím, že som nikdy nepatril k žiadnym nomenklatúrnym kádrom, a to, že som sa tu ocitol medzi vami, je zásluhou priamo tej verejnosti. A ja si pokladám iba za akúsi svoju povinnosť oplatiť to tým, ktorí ma volili, že pri každej príležitosti, ktorú budem mať a ktorú som mal, to tejto verejnosti vrátim, že jednoducho vytiahnem kohosi z tej verejnosti, keďže to nemôže byť 5,5 miliónov občanov tohto štátu alebo 2 milióny voličov, môže to byť ktosi z nich, ktorého poznám a ktorý má moju dôveru a o ktorom viem, že jeho doterajší život je dosť slušný a solídny na to, aby som sa tejto funkcie, tohto postu hlavy štátu nijako nedotkol, že ho budem nominovať.

    Svojím postojom, ktorý preukázal pri obhajobe práv pracujúcich v dopravnom podniku, ma presvedčil, že je to človek na správnom mieste. Presvedčil ma o tom, že nemá strach sa postaviť hocijakej vrchnosti a sile, ak dospeje k presvedčeniu, že bojuje za spravodlivú vec. Tento človek u mňa reprezentuje symbol pracujúceho človeka, ktorý má odvahu postaviť sa za svoje práva a postaviť sa za práva svojich kolegov. Riskoval svoje postavenie, riskoval svoje miesto. A netreba zrejme hovoriť o tom, aká by to bola obeť z jeho strany, ak by o miesto prišiel v tejto situácii, keď sú na Slovensku státisíce nezamestnaných.

    Využil som túto príležitosť, samozrejme, aj na to, aby som zdôraznil to, o čom som už viackrát hovoril, ale, bohužiaľ, čomu sa nedostávalo veľkého sluchu. Niektorí moji ctení kolegovia-právnici viedli a ešte stále vedú diskusie o tom, ktorá politická strana má, či ktorá politická strana nemá zastúpenie v parlamente. Viackrát bolo spomínané a cez masmédiá prezentované, že Augustína Kureka nominovala Zjednotená strana práce cez svojho predsedu, cezo mňa. Boli okolo toho diskusie, či táto strana má, alebo nemá zastúpenie v parlamente. Tým, že som si dovolil nanominovať na pokyn Zjednotenej strany práce Gustáva Kureka na post hlavy štátu, som presvedčený, že tieto diskusie už by nemali byť relevantné, pretože konal som na pokyn tejto strany. Tak je otázka a na ňu jednoduchá odpoveď, či má, alebo nemá táto strana zastúpenie - aspoň z môjho pohľadu, pochopiteľne.

    Budem rád, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak túto zriedkavú príležitosť, keď sa môžete vyjadriť slobodne, keď sa môžete vyjadriť bez toho, aby vám ktokoľvek mohol prikázať alebo ktokoľvek rozhodnúť za vás, ako sa zachováte pri voľbe hlavy štátu, využijete. A ja som presvedčený, že sa zachováte tak, ako chcete.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Ďalej v rozprave je prihlásený pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda, vážení páni kandidáti, dámy a páni,

    Slovensko naozaj potrebuje prezidenta ako soľ, potrebuje takého prezidenta, ktorý by situáciu v našom štáte, dobre sa vyvíjajúcu ekonomickú situáciu podporil a ktorý by, čo sa týka politickej situácie, ju pozdvihol na vyššiu úroveň, ako je dnes.

    Každý z vás, ktorí ste predo mnou vystupovali, ste hovorili o zodpovednosti k voľbe prezidenta a každý ste hovorili o tých druhých, že sú nezodpovední. Dovolím si tvrdiť, že to tak nie je a že každý z poslancov pristupuje k voľbe prezidenta zodpovedne. Preto som si aj ja s veľkým záujmom vypočul vystúpenia všetkých kandidátov.

    Prví dvaja, osobitne pán Hraško, k nám prehovorili ako ľudia, ktorí chcú robiť svoju budúcu politiku nestranícky a s nadhľadom. Pán Markuš sa naopak predstavil ako vyslovene stranícky kandidát. Bolo to cítiť z každej vety jeho prejavu. Chcel by som sa opýtať, ako chce dodržať zákony, keď nerešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu ohľadne referenda. Predsa Ústavný súd jasne povedal, že prezident vypísal referendum, ktoré nik nežiadal. Národná rada žiadala rozhodnutie o NATO, o vstupe do NATO a petičný výbor žiadal referendum o voľbe prezidenta. Terajší pán prezident tieto dve žiadosti spojil, a teda referendum nebolo o tom, o čo ho žiadali tí, ktorí ho chceli. Z jeho vystúpenia som pochopil tak, že podľa neho štát príliš zasahuje do trhového hospodárstva, ale keď sa pozriete okolo seba, tak vidíte mnohé iné štáty, ktoré prosperujú, napríklad Nórsko, Švédsko, Francúzsko, kde štátny sektor predstavuje v ekonomike viac ako 30 %. V Nórsku je to dokonca ešte viacej. Ja si naopak myslím, že štát by mal vytvárať podmienky na prosperitu, na svoju vlastnú prosperitu.

    Bolo tu hovorené o tom, že kandidatúra bola veľmi neočakávaná, že bola prekvapujúca. Myslím si, že to tak nebolo. O tých kandidátoch sa rozhodlo predsa vtedy, keď sa nekorektným spôsobom rozhodlo o nekandidatúre pána profesora Šveca. A nakoniec, páni Kurek a Hraško sa predstavili svojimi myšlienkami.

    Keď bolo hovorené o troch pilieroch slobody, o politickej, ekonomickej a etickej, vtedy som pochopil, že veľká časť prejavu je kompilát. Tri piliere slobody spomínal v máji 1990 vo filmovom klube pán Michael Novák. Vedel by som z toho celé citáty, čo hovoril pán Markuš.

    Preto ak sa ja rozhodnem hlasovať, nebudem hlasovať za pána Markuša.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni prezidentskí kandidáti, vážení prítomní,

    dovoľte mi vyjadriť sa ku kandidatúre pána Štefana Markuša na funkciu slovenského prezidenta, resp. parafrázujúc jeho pamätnú esej na tému "Slovenská veda alebo veda na Slovensku" skôr ku kandidatúre na funkciu prezidenta na Slovensku. V tejto súvislosti sa trošku vrátim do minulosti.

    V dňoch 17. až 19. mája 1991 sa uskutočnila v Smoleniciach - a boli sme tam aj niektorí terajší poslanci - vedecká konferencia na tému "Slovenská veda, kultúra a jej ekonomika, súvislosti a perspektívy". Väčšinou účastníckych hlasov sme prijali vyhlásenie, že nastolené základné problémy Slovenska nemožno vyriešiť bez prijatia deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou.

    Pán Štefan Markuš patril medzi tých zúčastnených predstaviteľov vedeckého frontu, ktorí sa od tohto významného vyhlásenia o niekoľko dní v tlači rezolútne dištancovali. Od tohto obdobia sú známe jeho aktivity v rámci tých politických kruhov, ktoré sa až animózne stavali k zvrchovanosti Slovenskej republiky, odmietali podporiť ústavu, tú ústavu, práve podľa ktorej by teraz mal byť pán Markuš zvolený, ktoré sa nevedia alebo nechcú vymaniť z čechoslovakistického a českého vplyvu a ktoré našu vlasť osobitne v zahraničí opisujú bez dosiahnutých pozitívnych výsledkov výhradne v čiernych farbách.

    Dovolím si uvedené ilustrovať aspoň jedným krátkym citátom z knihy úvah a esejí Štefana Markuša "Zápas o otvorenú spoločnosť":

    "V Českej republike doznievanie dôsledkov rozštiepenia republiky je rýchlejšie a menej bolestné. My na rozdiel od Českej republiky sme si vyvolili politikov, ktorí kopú tretiu ligu. Od počiatku rozchodu Slovensko buduje neprávny štát. To preto, lebo od samého začiatku ho stavalo na hodnotovo nedobrých ideách. Klamstvo a nepravda sa stali politickými metódami, ktoré slovenskosťou opití občania v eufórii zvrchovanosti začali pardonovať protagonistom novej štátnosti. Slovensko trpí, doslova trpí devalváciou hodnotovej stupnice usporiadanej občianskej spoločnosti. Od počiatku osamostatnenia pociťujeme deficit demokratického ducha. Máme Hnutie za demokratické Slovensko, ktorému chýba onen vnútorný pocit demokratickosti, na ktorom sú demokracie a právne systémy postavené. Vládne hnutie pardonuje vlastné chyby, čo skôr či neskôr sa stane jeho hrobom. Jeho člen nepozná slovo rezignácia, abdikácia a iné formy verejného kajania sa z vlastných omylov. Tento znak charakterizoval aj komunistických vodcov minulosti. Jeho všadeprítomnosť v súčasnej slovenskej politike je najsilnejším dôkazom, že vládne hnutie buduje postkomunistickú spoločnosť so znakmi falošnej demokracie." Toľko citát zo strany 201 eseje "Hodnotová orientácia Slovenska" z roku 1997.

  • Angažovanosť pána Markuša bolo možné, samozrejme, doteraz chápať ako jeho slobodné občianske rozhodnutie. Slobodné rozhodnutie občana slovenskej národnosti. Paradoxne však aj zamestnanca štátnej inštitúcie Slovenskej akadémie vied, kde pán kandidát vedecky pracuje, resp. možno aj politicky pôsobí.

    Niekdajší úspešný kandidát na prezidenta ČSSR generál Ludvik Svoboda napísal o svojej dlhej bojovej ceste knihu Z Buzuluku do Prahy. Z Buzuluku do Prahy bola iste geograficky i ináč dlhá a namáhavá cesta. Bolo by však zaujímavé prečítať si esej alebo aspoň úvahu o tom, akou dlhou tŕnistou cestou vnútorného prerodu prešiel kandidát na prezidenta Slovenskej republiky pán Štefan Markuš z pozície odporcu slovenskej štátnosti na pozíciu uchádzača o hlavného garanta a reprezentanta tej istej slovenskej štátnosti.

  • Rýchly tok udalostí otupuje ľudskú myseľ a ľudia zabúdajú, ale politická pamäť Hnutia za demokratické Slovensko v základnej otázke, akou je suverenita slovenského národa, rozhodne presahuje 5 rokov. Hoci nemožno nikoho perzekvovať za niekdajší názor, ani keď ide o takú výnimočnú udalosť v živote jednotlivcov, akou je presadzovanie štátnej zvrchovanosti, prezidentský úrad či vo vzťahu k jeho výkonu, alebo aj samotnému prezidentskému sľubu je výnimočný, a preto náročný aj na kritériá výberu kandidáta.

    V tejto súvislosti by som naopak rada poukázala na pozitívny prístup k slovenskej štátnosti, ktorý preukázal a preukazuje napríklad iný z kandidátov, pán akademik Juraj Hraško. Nikto, kto sa staval proti vzniku Slovenskej republiky, kto nehľadá formy zjednocovania občanov, kto jednostranne z pozície opozície hodnotí zložitú sociálnu realitu i najsilnejšie politické zoskupenie z posledných dvoch volieb, nemôže očakávať od poslanca Hnutia za demokratické Slovensko svoju podporu. Predovšetkým však z dôvodu straty elementárnej dôvery 35 % voličov HZDS, ktorí vo voľbách podporili program na podporu slobodnej, demokratickej a sociálne vnímavej samostatnej štátnosti.

    Záverom mi dovoľte ešte raz odcitovať slová pána Markuša, kde hovorí o nemorálnosti a nenormálnosti angažujúcich sa bývalých komunistických štruktúr. Na strane 199 uvedenej publikácie píše - kryptokomunisti sa vyzbrojili silným argumentom, hovoria: "Občania, zabudnite na minulosť, v minulosti sme síce boli komunistami, ale dnes, dnes sme demokratmi- -anjelmi." A tak mi pri čítaní týchto riadkov napadlo, že slová eseje pána Markuša by mohli možno dnes znieť aj takto: Občania, poslanci, zabudnite na minulosť, v minulosti sme síce boli odporcami slovenskej štátnosti, ale dnes, dnes sme jej budovateľmi-anjelmi.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver vysloviť názor, že Slovenská demokratická koalícia mohla do prvého kola prezidentských volieb vybrať vhodnejšieho kandidáta, ako je pán Štefan Markuš, ktorého aj preto nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brňák. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • Pani poslankyňa Kolesárová tu citovala výroky pána Štefana Markuša v máji 1991 ohľadne deklarácie o zvrchovanosti a jej následných dôsledkov pre riešenie ekonomických problémov. Rád by som pripomenul pani poslankyni Kolesárovej i politickej pamäti HZDS, že v tomto čase váš predseda Vladimír Mečiar verejne hovoril o tom, že ak bude treba, tak Čechov do federácie dokopeme. Nielen to, ja by som bol rád, keby ste si vo svojej politickej pamäti, mám na mysli HZDS, vytiahli, že ešte na jeseň 1992 pán Vladimír Mečiar verejne vyhlásil, že do rozdelenia štátu nás dotlačili Česi.

    Vážené dámy a vážení páni z vládneho hnutia HZDS, neodvádzajte pozornosť od základného faktu, že ignorujete túto voľbu hlavy štátu tým, že úplne zbytočne a vedľa útočíte na niektorých ľudí.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení kandidáti na funkciu prezidenta, vážená Národná rada,

    s poľutovaním musím konštatovať, že prihlásení rečníci, páni poslanci Benčík a Dzurinda, nad rámec prezentovania svojich kandidátov, čo v slušnej spoločnosti tvorí podstatu takejto slávnostnej schôdze parlamentu, vyslovili celý rad svojich subjektívnych politických názorov, ktoré sa hodia skôr na mítingy či tlačové besedy.

    Domnievam sa, že tieto vystúpenia pánov poslancov Benčíka a Dzurindu koniec koncov vyprovokovali, bohužiaľ, vyprovokovali aj ďalších vystúpivších rečníkov. Každý sa nejakým spôsobom prezentujeme pred sebou aj pred inými. Urobili tak aj už spomínaní zástupcovia zo SDĽ a KDH, vyjmúc pána poslanca Magvašiho, ktorí pri tomto slávnostnom akte nepodali svedectvo iba o sebe, nepodali svedectvo o politicky sebe blízkych, ale čo je oveľa horšie, v časti svojich vystúpení zatiahli do tohto mizerného politického zápasu aj vlastných kandidátov na funkciu prezidenta.

    Ospravedlňujem sa kandidátom na funkciu prezidenta, že vo vystúpeniach svojich navrhovateľov slúžia iba ako mimikri v zápase o moc. Čaro povedaného v priamom televíznom vysielaní je zrejme viac ako vlastný kandidát na funkciu prezidenta. Slušnými ľuďmi a nielen nimi bol v nie ďalekej minulosti vždy rešpektovaný Červený kríž počas prebiehajúcich vojenských operácií. Vy ste, páni poslanci Benčík a Dzurinda, dnes počas tejto slávnostnej atmosféry, ktorá má čo povedať aj do budúcnosti, porušili všeobecné prímerie, dané tejto slávnostnej chvíli nielen rozumom, ale aj citom. Ak ani táto slávnostná chvíľa vás, páni poslanci, nevie pribrzdiť v tom, aby ste - obrazne povedané - neporušovali ženevskú konvenciu, čo vás pribrzdí, ak by ste, nedajbože, prevzali správu vecí verejných do vlastných rúk.

    Je vôbec možné, aby sa našiel v radoch koaličných poslancov niekto, kto by po vystúpeniach poslancov Benčíka a Dzurindu hlasoval za ich kandidáta pri všetkej úcte k osobám kandidátov na funkciu prezidenta? Nalejete na nás plné vedro vlastnej žlče a zároveň protestujete, že nechceme voliť vašich kandidátov. Čudná logika.

    V normálnej spoločnosti by v parlamente vystúpivší navrhovatelia kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky bojovali za svojho kandidáta, a nie proti tým, ktorí majú akt voľby vykonať. To je ako keby - obrazne povedané - obhajca ťažkého zločinca pred porotným súdom vo svojej záverečnej reči nehovoril o dobrých stránkach obžalovaného, ale o tom, že skutočnými zločincami sú porotcovia, ktorí následne budú hlasovať o vine jeho mandanta.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Brňákovi.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som len pripomenúť pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru, že to všeobecné prímerie počas tejto slávnostnej chvíle porušila predovšetkým vláda, že na túto dôstojnú chvíľu sa neunúvala sem dostaviť a okrem toho ho porušilo HZDS, ktoré má ruku na ústavnej väčšine, a pritom nepostavilo svojho kandidáta a ani nebolo ochotné rokovať o predložených kandidátoch.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Baránik.

    Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem za udelené slovo a chcel by som faktickou poznámkou reagovať na nedostatočne vyargumentované poznámky pána Brňáka. Ja si už na to navykám.

    Pokiaľ viem, a je to aj zaznamenané, veľmi podrobne som predstavil nášho kandidáta. Zároveň som upozornil na to, že vládna koalícia, najmä HZDS, nemala záujem v prvom kole ani rokovať, ani predstaviť svojho kandidáta a zavádza verejnosť a aj seba, keď hovorí, že chce zvoliť prezidenta. Poukázal som na ústavné problémy, ktoré - vy ako právnik by ste mali vedieť - vzniknú z toho, ak nebude zvolený prezident. A poukázal som na sociálne aspekty našej spoločnosti. Ak máte výhrady k môjmu vystúpeniu, tak vás prosím, keď vystupujete verejne, aspoň raz použite argument, ktorý by spochybnil moje vystúpenie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou ešte vystúpi podpredseda Národnej rady pán Húska.

  • Vážené dámy a páni,

    chcel by som povedať toľko, že keď už sme používali slovník, ktorý tu niektorí z kandidátov použili, a špeciálne, keď sa hovorilo na margo charakteristiky ľudí, že sú z treťoligového družstva, tak by bolo dobré, aby skutočne sme zvážili okolnosti a navrhovali kandidátov, ktorí naozaj nebudú kopať v nejakej druhej, tretej lige. To je nielen otázka domácej ligy, ale mám taký dojem, že niekto je z inoteritoriálnych miest. Aspoň sa často objavujú takého záležitosti. To je ten základný problém. Podľa všetkého bude nám treba sa naozaj rozumne dohodnúť a predpokladám, že tie ďalšie kolá k tomu pomôžu.

    Čo je ale najdôležitejšie, v podstate, naozaj zachovajme pokoj. Nemôžeme napríklad čakať, aby sa vláda zúčastňovala na voľbe, pretože nutne musíme predpokladať viacej kôl. Je neúsporné, aby sa vláda zúčastňovala tu počas týchto kôl. Veď si musíme uvedomiť, že vláda má aj svoje veľmi intenzívne exekutívne povinnosti.

  • Ruch v sále.

  • Takže ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, vážení prezidentskí kandidáti,

    ja sa nebudem vyjadrovať k vystúpeniam pánov kandidátov, mám len na pána docenta Markuša jednu otázku. Bol by som rád, keby mi ju zodpovedal.

  • Nebude odpovedať, pán poslanec. Otázku položiť môžete, ale pán kandidát odpovedať nebude.

  • To nič, tak ju aspoň postavím. Chcem vedieť, akého náboženského vyznania je pán docent Markuš, resp. k akému náboženskému spoločenstvu sa hlási. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

  • Pán Markuš je hlboko veriaci kresťan, patrí do Bratskej cirkvi, celý život sa angažoval v tejto cirkvi. Jeho otec je známy kazateľ a spisovateľ v Bratskej cirkvi.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto končím rozpravu.

    Chcem poďakovať všetkým trom pánom kandidátom. Prosím ich, keby počas voľby zotrvali v budove Národnej rady.

    My, páni poslanci, pristúpime teraz k voľbe.

  • Odchod kandidátov na funkciu prezidenta Slovenskej republiky z rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci a pani poslankyne, overovatelia mi oznámili, že príprava na tajné hlasovanie je zabezpečená podľa článku 9 rokovacieho poriadku. To znamená, že je pripravená miestnosť a priestor na úpravu hlasovacích lístkov a je pripravená schránka na tajné hlasovanie, sú pripravené aj hlasovacie lístky na tajné hlasovanie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    voľba prezidenta Slovenskej republiky na päťročné obdobie podľa článku 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutoční tajným hlasovaním.

    Páni poslanci, prosím o pokoj v sieni. Tí, ktorí máte opustiť rokovaciu miestnosť, opusťte rokovaciu miestnosť, ktorí máte zostať, zostaňte. Prosím pánov poslancov KDH.

    Páni poslanci, nie je potrebné, aby ste sa ešte stavali do radu, pretože ako prví budú hlasovať poslanci, ktorí sú určení na výkon voľby.

    Chcem vás upozorniť, že na hlasovacích lístkoch, tak ako sú uverejnení kandidáti v abecednom poradí, za každým menom a priezviskom je uvedená alternatíva voľby, to znamená, že je tam za, proti a zdržal sa. Chcem vám aspoň stručne uviesť, aby nedošlo k omylom, že každý poslanec pri vstupe do určenej miestnosti dostane od overovateľov hlasovací lístok. Overovatelia o vydaní hlasovacích lístkov urobia príslušný záznam v zozname poslancov. Poslanec prejde do určeného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov, kde vyjadrí svoju voľbu tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene, opakujem, pri každom mene a priezvisku navrhnutého kandidáta zakrúžkuje jednu z alternatív voľby, ktorú si zvolil. To znamená, že zakrúžkuje za alebo proti, alebo zdržal sa hlasovania. Neplatný lístok bude aj vtedy, ak bude pri jednom kandidátovi zakrúžkovaných viac alternatív, čiže za každým menom môže byť len jedna z nich.

    Takže prosím overovateľov, aby vykonali najskôr voľbu oni a po vykonaní voľby overovateľmi sa zúčastnia voľby ostatní poslanci.

    Hlasovací lístok nesmiete nijako upravovať ani prečiarkovať. Chcem ešte upozorniť, že ak by v čase voľby niektorí z kandidátov stiahol svoju kandidatúru, je potrebné, aby komisia prečiarkla meno toho kandidáta. Predpokladám, že to nebude, ale ak by došlo k takej situácii, tak je povinnosť prečiarknuť jeho meno tým, kto lístok poslancovi vydáva.

    (Akt tajnej voľby prezidenta Slovenskej republiky.)

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby pristúpili k zisťovaniu výsledkov tajných volieb.

    Vyhlasujem prestávku do 14.30 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Prosím pracovníkov televízie, aby opustili rokovaciu miestnosť, ak chcú robiť interview.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národnej rade oznámil výsledok tajnej voľby prezidenta Slovenskej republiky v súlade s článkom 20 ods. 2 volebného poriadku.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    zápisnica o výsledku tajného hlasovania o voľbe prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 29. januára 1998.

    Na tajné hlasovanie o voľbe prezidenta Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 130 platných hlasovacích lístkov, 4 neplatné hlasovacie lístky a 5 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že za kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky

    1. Juraja Hraška hlasovalo za 22 poslancov, proti 62 poslancov, zdržalo sa hlasovania 46 poslancov,

    2. Augustína Kureka hlasovalo za 14 poslancov, proti 91 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov,

    3. Štefana Markuša hlasovalo za 34 poslancov, proti 79 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.

    Podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie prezidenta Slovenskej republiky je potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o voľbe prezidenta Slovenskej republiky trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov nezískal ani jeden z navrhnutých kandidátov, takže Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nezvolila prezidenta Slovenskej republiky.

    Podľa § 102 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vykoná sa do 14 dní opakovaná voľba prezidenta. Do opakovanej voľby postupujú títo dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov: pán Štefan Markuš a pán Juraj Hraško.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste výsledok hlasovania.

    Mne ostáva skonštatovať, že na základe výsledku tajného hlasovania ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov, teda Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 101 ods. 3 Ústavy nezvolila prezidenta Slovenskej republiky.

    Podľa § 102 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s článkom 22 volebného poriadku, ak prezident Slovenskej republiky nebol zvolený, vykoná sa do 14 dní opakovaná voľba. Podľa uvedených ustanovení, ak bolo navrhnutých viac kandidátov, do opakovanej voľby vstupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov.

    Konštatujem teda, že do opakovanej voľby z navrhnutých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky postupujú páni kandidáti Markuš a Hraško.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že po dohode v poslaneckom grémiu opakovaná voľba sa uskutoční 6. februára 1998 o 9.00 hodine.

    Týmto prerušujem rokovanie tejto schôdze do 6. februára 1998, keď vykonáme opakovanú voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, kým sa rozídeme, včera sme sa v poslaneckom grémiu dohodli, že sa zídeme dnes. Prosím preto poslanecké grémium, aby sme sa o 15.00 hodine zišli na poslaneckom grémiu.

    Ďakujem vám pekne za dnešný deň.