• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram deviaty deň rokovania 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    počas uplynulého víkendu prijala Európska únia vážne rozhodnutie o svojom rozšírení. Krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, rozdelila do dvoch skupín, a to podľa úrovne plnenia integračných kritérií. Slovensko bolo zaradené do druhej zaostávajúcej skupiny.

  • Hlasy z pléna.

  • Ministerka zahraničných vecí Slovenskej republiky Zdenka Kramplová považuje výsledok summitu za veľké víťazstvo slovenskej diplomacie. HZDS včera vyjadrilo veľké sklamanie z toho, že Slovensko nie je v prvom kole rozšírenia.

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala o návrhu uznesenia, ktorým požiada vládu Slovenskej republiky o vyhodnotenie plnenia integračných kritérií, o zdôvodnenie, prečo Slovenská republika zaostáva za prvou šesticou štátov, s ktorou Európska únia začne v marci 1998 dvojstranné intenzívne rokovania o vstupe a o uvedenie prijatých opatrení, ktorými chce vláda Slovenskej republiky odstrániť prekážky brániace priradeniu Slovenska k prvej šestici štátov. Rokovanie o prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem vo štvrtok o 15.00 hodine po skončení hodiny otázok a odpovedí, a to v mene štyroch klubov - Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie a dvoch klubov Maďarskej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Bude sa o tom hlasovať.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, pán podpredseda vlády, pán minister, dámy a páni,

    chcem len pripomenúť štyrom klubom, ktoré si už nepamätajú, že vo štvrtok od 15.00 hodine začínajú odpovede na interpelácie a interpelácie, ktoré sme odhlasovali a posunuli na tento štvrtok. To len na pripomenutie. Zároveň mi dovoľte, aby som v mene troch klubov HZDS, SNS a ZRS predložil procedurálny návrh stiahnuť z rokovania tejto schôdze tlač 765, t. j. vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    aj vzhľadom na kampaň, ktorú najmä predseda KDH pán Čarnogurský robil v zahraničí, aby stihol nadiktovať aspoň štyri podmienky Európskemu výboru aj Európskemu parlamentu, pokladám za veľké víťazstvo vládnej politiky to, že Slovensko vôbec bolo zaradené do rokovaní o vstupe do Európskej únie. Preto si myslím, že návrh pána Dzurindu by mal byť doplnený aj o to, aby pán predseda KDH, ale aj ďalší predstavitelia tzv. Slovenskej demokratickej koalície podali správu o svojej činnosti a o tom, ako využívali svoje zahraničné cesty na lobovanie o vstupe do Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Poslanec a predseda výboru pán Slobodník.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán Dzurinda,

    treba mať skutočne hrošiu kožu, aby ste sa opovážili vyjsť s takým návrhom. Máme konkrétne dôkazy o tom, ako sa správal pán Čarnogurský na stretnutí pravicových strán v júli v Luxembursku, ako pán Moravčík na stretnutí Demokratickej únie v Rijeke v roku 1995, kde sa lobovalo proti nám, aby vznikla rezolúcia po novembri 1995. Nemôžete si ani len dovoliť takýto návrh dať, pretože ste sa zachovali hanebne, vy ste robili všetko preto, a my vám to dokážeme na faktoch, aby Slovensko bolo "minus one", ako som to nazval, aby sa so Slovenskom nezačalo rokovať. Takže, prosím vás pekne, ani len nezačínajte o tomto, lebo sa môžete hanbiť, a neprejde vám na Slovensku tento názor. A ešte kto všetko vlastne podáva tento návrh. Maďarská koalícia na kongrese v Rijeke - ešte mám 52 sekúnd - za prítomnosti pána Moravčíka tam István Bata, emisár tu pána Duraja, požadoval etnickú autonómiu, vy ste s tým súhlasili. Na rokovaní v Luxembursku pán Čarnogurský súhlasil s tým, že Slovensko robí zlú menšinovú politiku. Robili ste všetko, aby Slovensko zostalo mimo, aby bolo tým "minus one" a ešte máte tú bezočivosť sa tváriť, že teda chcete iniciovať nejaké rokovanie. Treba sa držať dobrého slovenského porekadla V dome obesenca sa o povraze nehovorí. Vy ste ten povraz chceli Slovensku hodiť na krk.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, vieme, zo všetkých médií sa dozvedáme od predstaviteľov všetkých opozičných strán o tom, ako úžasne lobovali, aké majú priateľské styky v zahraničí, a to, ako skončilo Slovensko dosiaľ v integračnom procese, je úspech ich veľkého lobovania. Vieme, čo nám odkazujú europolitici a všetci jednohlasne tvrdia, áno, Slovenská republika bude integrovaná, ale bez Mečiara. Zmeňte vládu a prijmeme vás do Európskej únie. Čiže toto považujem za výsledok doterajšieho lobovania všetkých našich opozičných strán u svojich partnerov v zahraničí a žiadam ich, aby tomuto parlamentu predložili presnú, podrobnú správu o svojich krokoch, ktoré urobili v prospech toho, že nás zahraničie žiada zmeniť vládu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    v prvom rade vás žiadam, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. O procedurálnom návrhu sa hlasuje a nevedie sa k nemu rozprava. To po prvé. A po druhé, pán Slobodník, pani Zelenayová, keď chcete o tom diskutovať, ak sa nebojíte tej diskusie, schváľte ten návrh, potom si môžeme všetko povedať, ale nehovorte tu vo faktických poznámkach.

  • Ďakujem.

    Pán Slobodník, to, čo ste povedali o mojom pôsobení v Rijeke, sú hrubé lži. Ak budete šíriť takéto lži na Slovensku ďalej, tak sa dostanete tam, kam patríte, a pevne verím, že vám to ľudia na Slovensku spočítajú.

  • Potlesk a hlasy z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci,

    myslím si, že vo voľbách to bude viacerým ľuďom spočítané, ale k tomu nechcem teraz hovoriť. Chcem len precizovať svoj návrh, ktorý som predložil. Podľa § 24 ods. 5 som predložil návrh, len ho chcem upraviť, že predkladám návrh vypustiť tento bod zo schôdze, aby ma vysvetľovači toho nášho rokovacieho poriadku náhodou neobvinili, že som to zle citoval.

    Ďakujem.

  • Ešte poslanec a predseda výboru pán Hofbauer a potom pán poslanec Weiss.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ak súčasná Slovenská demokratická koalícia, tzv. slovenská, tzv. demokratická, chce niečo niekomu zratúvať, vážení predstavitelia, dajte odpočet zo svojho koncipovania demaršov proti Slovenskej republike, ktoré podala Európska únia a Spojené štáty, dajte to a prihláste sa k tomu, akým spôsobom ste to koncipovali, kto z vás tam bol, kto čo tam uviedol, akým spôsobom sa tieto hanebné materiály tvorili. Vy ste boli pri ich tvorbe, pri ich koncipovaní, pri ich štruktúrovaní, pri naliehaní, kedy, komu a akým spôsobom majú byť predložené, takže nezavádzajte verejnosť. Pevne verím, že obyvatelia tohto štátu to spravodlivo spočítajú každému, aj pánu Slobodníkovi, ale predovšetkým aj vám.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    mali sme byť v prvej skupine. V roku 1994 sme tam boli. Prosím vás, nevydávajme za úspech to, že namiesto v prvej lige teraz sme v druhej lige a hrozilo nám, že vypadneme do tretej ligy. Prosím vás, odhlasujme diskusiu o tomto bode. Je to významné historické rozhodnutie, a tam si môžeme na faktoch ukázať, kto akú politiku robil. Strana demokratickej ľavice má čisté svedomie. Lobovala za Slovensko, aby nebolo odsunuté do izolácie aj napriek vládnej politike, pretože, ako povedal predseda luxemburskej vlády pán Junker, nehrá sa tu o vládu Slovenskej republiky, ale o ľud tejto krajiny, pán Ľupták.

  • Pán poslanec Slobodník, vy ste už vystupovali s faktickou poznámkou a s faktickou poznámkou na faktickú poznámku nie je vhodné reagovať. Vystupujete s ďalšou poznámkou?

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Musím reagovať na pána Weissa, ako dôverne sedia spolu vedľa seba. Pani Schmögnerová...

  • Pokoj, pokoj, pokoj, pokoj, pokoj, priatelia, najprv sa naučte ovládať, pokoj.

    Pani poslankyňa Garajová.

  • Chcela by som poprosiť, vážený pán podpredseda, aby sme skončili túto diskusiu. Celý problém je len v tom, že naši opoziční poslanci ťažko znášajú výsledky luxemburského summitu, lebo v nich Slovenská republika skončila lepšie, ako si oni želali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Len by som chcel môjmu kolegovi Weissovi povedať, že strana svedomie nemá. Ide o to, či ho má on. To je jedna vec. A druhá vec, keď hovoríte, že dnes hráme tretiu ligu, ľahko sa nám môže stať, že budeme hrať štvrtú, ak nám budete dávať takéto vlastné góly do vlastnej brány. Vy osobne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pre pána Moravčíka a ďalších zo Slovenskej demokratickej koalície. Pracujete systémom, na ktorý ste boli zvyknutí v onom režime, a síce, že pravda je len jedna, a to tá vaša. Smejete sa, áno. Včera som čítala, že za 100 dní tu všetko tak urobíte, že Slovensko bude prijaté úplne všade. Len predovšetkým musíte presvedčiť občanov o tom, nie seba. A necháme, áno, samozrejme, že to treba nechať, ale treba nechať predovšetkým na občanov-voličov. A zdôrazňujem, pracujete systémom, na ktorý ste boli zvyknutí v onom režime, že pravda je len jedna, tá vaša, čiže tá červená.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kočnár. Toto nie je rozprava, čiže ponechávam vystúpenie, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    ak komusi patrí vďaka za to, že Slovensko smeruje do Európy, tak v prvom rade pravdepodobne našim predkom, ktorí sa v týchto končinách usídlili.

  • Musím reagovať na pána poslanca Weissa.

  • Ruch v sále.

  • Ticho, pokoj, priatelia, pretože nie je rozprava, v rozprave platí postup, že môže reagovať len na predchádzajúceho člena rozpravy. Teraz nie je rozprava, ponechávam vystúpenie. Buďte trocha objektívni.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Bojíte sa pravdy, páni? Bojíte sa pravdy? Viete, že mám fakty v rukách a bojíte sa ich. A ďalší fakt na adresu pána Weissa. Pán Weiss, netreba robiť tak, ako to robíte vy, že sa dovolávate toho, že v roku 1993 - pani Schmögnerová to včera povedala v televízii, zaujímavá zhoda názorov -, že v roku 1993 sme boli v prvom kole, v prvom rade a teraz už nie sme. Pán Weiss, pokiaľ ide o SDĽ, treba povedať jednoznačne - o sociálnu internacionálu alebo sociálnu skupinu v Európskom parlamente, dovoľte mi, aby som vám povedal. Bola tu snaha, s pánom Wiersmom ste niečo urobili, vzdávam vďaku aj pánu Ftáčnikovi, ako sa správal v Bruseli, ale výsledok bol nulový, lebo síce socialistická skupina v Európskom parlamente pôvodne nechcela prijať rezolúciu proti Slovensku, tú habsburgovskú, ale potom, po večernom rokovaní so stranou EPP, teda s pravičiarmi na pravej strane, ju prijala 308 hlasmi proti Slovensku. Takže neurobili ste nič. Snažili ste sa lobovať. Aké to bolo lobovanie, to je druhá otázka, ale výsledok bol nulový, pán Weiss, lebo rezolúcia proti Slovensku Otta von Habsburga bola prijatá 308 hlasmi po dohode EPP a skupiny socialistov. Takže, prosím vás pekne, ani vy si nepripisujte zásluhy za to, čo ste v konečnom dôsledku nevykonali. Buďte objektívni.

  • Priatelia, koniec koncov je dobre, keď pán Otto von Habsburg vystupuje, aspoň vidíme, aký malér vytvoril pre Európsky parlament tým, že obhajoval návrh na zastavenie Gabčíkova-Nagymarosu.

    Pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán Slobodník, chcem vám dopredu poďakovať za to, že budete hlasovať za návrh, aby bol tento bod zaradený do programu, a mohli ste predložiť dôkazy, ktorými sa tu stále oháňate. Pretože dovtedy, kým ich tu nepredložíte, budem vás považovať za obyčajného klamára.

  • Hlasy a ruch z pléna.

  • Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Lazarová.

  • Ďakujem.

    Slovensko vždy dobre urobilo, keď sa držalo hesla: "Ľudí sa raď a svojho rozumu sa drž." Staré slovenské príslovie hovorí: "Pomaly ďalej zájdeš." Myslím si, že to, čo sa dosiahlo teraz, je pre Slovenskú republiku to najlepšie, čo sa dosiahnuť mohlo. Sme na štartovacej čiare spolu so všetkými ostatnými krajinami a možno, že keď budeme prijímaní do Európskej únie v druhej vlne, budeme na tom oveľa lepšie ako tie krajiny okolo nás, ktoré sú prijímané teraz (hlasy a ruch v pléne), pretože budeme ekonomicky zdatnejší a budeme môcť do Európskej únie vstúpiť ako plnohodnotný, rovnocenný partner.

    Ďakujem.

  • Zhodou okolností sme teraz lepšie na tom ako tí traja.

    Pán poslanec Weiss.

  • Nemyslím si, že by teraz bol vhodný čas na polemiku. Chcel by som tiež požiadať pána Slobodníka, aby vo svojom poslaneckom klube ovplyvnil hlasovanie tak, aby sme si našli čas na diskusiu o rozhodnutí Luxemburského summitu a tam si môžeme naozaj na faktoch povedať, ako došlo k tomu, že Slovenská republika nie je tam, kde svojou kultúrnou, civilizačnou úrovňou, úrovňou priemyslu patrí, ale že sa ocitla v druhej skupine vďaka politickým chybám vlády, ktoré sa nedajú ani napraviť, ani vysvetliť.

  • Pán poslanec Hrušovský, ale predtým dostáva slovo predseda Národnej rady pán Gašparovič.

  • Pán podpredseda, chcem vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o tých návrhoch, ktoré tu odzneli. A k tomu všetkému, a najmä k tomu poslednému, čo povedal Peter Weiss, poviem len jednu vetu, a tá je v záznamoch aj v Národnej rade. Nebudem ale menovať. Jeden z najvyšších predstaviteľov jednej krajiny z Európskej únie, keď sme hovorili o podmienkach, mi povedal: "Áno, som aj presvedčený, že to, čo sa hovorí o Slovensku, nie je pravda, nepochybujem u vás o riadne demokraticky zvolených orgánoch, ale pán predseda, keď váš najvyšší predstaviteľ mi v osobnom rozhovore povie, že tu nie je demokracia, čo mám robiť?" Myslím si, že netreba debatovať.

  • Priatelia, navrhujem, pretože tá ranná rozcvička je už za nami, že by som... Ešte ďalej? Nech sa páči, samozrejme, môžete pokračovať, len podľa možnosti nekričte, lebo to už nepatrí medzi dobrý tón. Okrem toho Opitzov "generál" nazýval pokrik na mužstvo, ktorý vždy ráno robil, duševnou stolicou, tak nenapodobňujte ho.

  • Smiech v sále.

  • Pán podpredseda, budem vecný a konkrétny. Pán poslanec Dzurinda podal na základe návrhu štyroch poslaneckých klubov procedurálny návrh na zaradenie nového bodu programu do tejto schôdze. Ak skutočne nemáte strach, hlasujte zaň a bude pokoj. Nemusí tento cirkus, ktorý tu predvádzate, pán podpredseda, v rokovacej sále, ďalej pokračovať. Chcem vás ale upozorniť, aj vás, pán predseda, ste predsa len právnik a mohli by ste vedieť, čo hovorí rokovací poriadok. Rokovací poriadok nepripúšťa k takémuto procedurálnemu návrhu, ako podal pán poslanec Dzurinda, rozpravu. Rozprava k tomuto bodu nebola otvorená. Preto všetky faktické poznámky, ktoré ste tu hovorili, sú v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • Pán poslanec, zúčastňujete sa práve na tom. Pani poslankyňa Zelenayová.

  • Pán podpredseda, upozorňujem vás, že vy porušujete rokovací poriadok.

  • Ďakujem.

    Chcem len pripomenúť pánu Weissovi, ktorý už asi zabudol, že mali pred dvoma rokmi zjazd. Na zjazd mali pozvaného šéfa Socialistickej internacionály, ktorý po prvýkrát na Slovensku povedal, a zaznelo to z jeho úst, že prekážkou pre Slovensko v integračnom procese je Vladimír Mečiar. Myslím si, že Strana demokratickej ľavice musela urobiť enormné úsilie, aby dosiahla niečo také, aby zahraničný hosť sa takto vyjadril. Takže tam je celý problém Slovenska.

    Ďakujem.

  • Priatelia, pristúpime k hlasovaniu o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Dzurindu.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Dzurindu nebol prijatý.

    Teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil v mene troch poslaneckých klubov pán poslanec Cabaj.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o návrh na odloženie bodu o Národnej banke z tejto schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh prednesený v mene troch poslaneckých klubov.

    Na základe toho, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 849 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 849a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v mene vlády i za seba dovoľujem si vyjadriť spokojnosť i poďakovanie za to, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, sa stretol vo všetkých štyroch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ho v druhom čítaní posudzovali, so súhlasom a pochopením. Návrhy na úpravu niektorých ustanovení predmetnej novelizácie Obchodného zákonníka zhrnuté v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky sú plne akceptovateľné, pretože navrhovanú novelizáciu precizujú a vylepšujú. Ide predovšetkým o úpravy legislatívnotechnického charakteru. Za vládu našej republiky vyjadrujem k nim súhlasné stanovisko.

    V tejto súvislosti si dovoľujem vyjadriť niekoľko myšlienok. Všetci, ako sme tu, sme si toho vedomí, že čo najlepší zákon sám osebe nahromadené problémy a protispoločenské javy v našej podnikateľskej sfére nevyrieši a neodstráni. To možno povedať aj o navrhovanej novelizácii Obchodného zákonníka. K tomu, aby došlo k ozajstnej náprave v podnikateľskej sfére, musí sa zmeniť celková klíma, najmä sa musí zintenzívniť kontrola a nevšímavosť k neporiadkom, musí sa odstrániť ľahostajnosť a koniec koncov musí tu byť odvaha nielen upozorňovať na patologické javy, ale ich aj dôsledne riešiť. Osobne som presvedčený, že aj táto čiastková novelizácia Obchodného zákonníka v symbióze s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní a novelou Trestného zákona, ktoré budete dnes schvaľovať, bude účinným nástrojom proti tomu, aby nezodpovedné osoby, ktorým je na hony vzdialená etika a statočnosť v podnikaní, nečestným spôsobom bohatli na škodu štátu, svojich obchodných partnerov i všetkých našich občanov.

    Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadriť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, s úpravami uvedenými v spoločnej správe výboru, schváli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Pavlovi Suchodolskému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 849), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 824 zo dňa 2. decembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Gestorský výbor nedostal do 10. decembra 1997 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámenie v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 529 zo dňa 8. decembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 570 zo dňa 8. decembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 466 zo dňa 4. decembra 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 303 zo dňa 5. decembra 1997. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v tejto spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. (tlač 849), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu výboru predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb., bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru číslo 529a dňa 11. decembra 1997.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem vám, pán poslanec Suchodolský, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pretože som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa teraz, či sa hlási niekto ústne, alebo elektronicky. Pán poslanec Palacka. Končím ďalšiu možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Aj vy sa hlásite, pán spoločný spravodajca, áno. Končím teda prihlasovanie do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Palackovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi vyjadriť sa k vládnemu návrhu zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník.

    Na úvod by som chcel citovať dva odseky z dôvodovej správy. Tam sa hovorí, že hlavným poslaním novelizácie Obchodného zákonníka je zabrániť špekulatívnemu zakladaniu obchodných spoločností osobami, ktoré už v podnikaní skrachovali, a zvlášť tým, ktorým je cudzia statočnosť a etika v podnikateľskej činnosti. A ďalej s osobitným dôrazom navrhovaná novelizácia sa usiluje o zabránenie prelievania kapitálu medzi spoločnosťami na škodu ich veriteľov vrátane štátu, poisťovní a vlastných zamestnancov.

    Tento úmysel sám osebe je chvályhodný a rád by som ho podporil. Musím však konštatovať, že to úsilie neviedlo podľa mňa k cieľu, pretože návrh, ktorý nám predložila vláda, vôbec tieto úlohy neplní, a myslím si, že nedosiahne to, aby zabránil špekulantom alebo tým, ktorým je cudzia statočnosť a etika v podnikateľskej činnosti. Ako dôkaz toho, čo hovorím, chcem upozorniť na niektoré nedostatky, ktoré sa nachádzajú v samotnom vládnom návrhu a takisto v spoločnej správe v pozmeňujúcich návrhoch.

    V § 105a, ktorý sa vkladá ako nový paragraf, si myslím, že ustanovenia sú také nepresné a nejasné, že súd, ktorý by chcel uplatňovať tento paragraf, bude mať veľmi zložitú úlohu a nebude vedieť v mnohých prípadoch rozhodnúť. Je pravda, že pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sa snažia o isté spresnenie, napriek tomu však zostalo, myslím si, veľa nejasností.

    V prvom rade chcem povedať, že v bode 2 spoločnej správy sa opakuje viackrát slovo jedného spoločníka. Myslím si, že každý spoločník je jedným spoločníkom bez ohľadu na to, koľko spoločníkov spoločnosť má. Ak chceme vyjadriť, že spoločnosť má len jedného jediného spoločníka, treba to vyjadriť presnejšie, minimálne teda namiesto slova jedným spoločníkom, by malo byť jediným spoločníkom. To sa opakuje aj vo viacerých ďalších pozmeňujúcich návrhoch.

    Ďalej si neviem predstaviť, ako sa uplatní posledná veta § 105a, kde sa hovorí - to platí aj v prípade, ak spoločnosť zakladajú viaceré osoby, ktoré sú spoločníkmi v jednej spoločnosti. Ak by to zostalo tak, že sú spoločníkmi v jednej spoločnosti, to znamená, že na iné osoby, ktoré sú spoločníkmi v dvoch spoločnostiach, troch alebo desiatich, sa to nevzťahuje. Toto ustanovenie, myslím si, že vôbec neplní ten účel, ktorý navrhovateľ mal na mysli. Predpokladám, že išlo o to, že osoba, ktorá je spoločníkom v jednej spoločnosti, alebo dve, tri osoby, ktoré sú spoločníkmi v jednej a tej istej spoločnosti, nemôžu konať, tak ako to hovorí § 105a, ale to ustanovenie, ktoré tam je napísané, teda sú spoločníkmi v jednej spoločnosti, vôbec nevylučuje tých, ktorí sú spoločníkmi v dvoch alebo viacerých spoločnostiach.

    Podobných nepresností alebo myslím si pre súd neriešiteľných okolností je v návrhu viacero a myslím si, že ani nie je v mojich silách pozmeňujúcimi návrhmi toto odstrániť, ale bol by som veľmi rád, keby pán minister alebo vláda si vzali za cieľ naozaj upraviť alebo zabrániť špekulatívnemu prelievaniu kapitálu a zakladaniu týchto nadbytočných spoločností a ukrývaniu sa pred daňovými orgánmi. Chcem okrem toho však najviac zdôrazniť, že cieľom Obchodného zákonníka je niečo iné, cieľom Obchodného zákonníka je vytvoriť podmienky na podnikanie a na zabránenie špekulantom a podvodníkom sú v prvom rade Trestný zákon, daňové zákony a orgány činné v trestnom konaní. Myslím si preto, že úsilie vlády by malo smerovať do tejto oblasti a nekomplikovať zbytočne život podnikateľom a obchodným súdom takýmito nepresnými, neujasnenými návrhmi. Preto odporúčam tento návrh vrátiť vláde na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Suchodolský. Nech sa páči. To je posledný v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

    Novela zákona bola rozšírená o § 127 ods. 5, kde sa upravujú práva a povinnosti spoločníkov spoločnosti. Obmedzenie hlasovacieho práva vychádza zo zásady, že ten, kto hlasuje, nemal by hlasovať o sebe. To ale nemôže platiť v prípadoch, keď je jediným spoločníkom spoločnosti. Preto podávam prvý pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že v § 127 ods. 5 za písm. c) sa vloží veta: "To neplatí, ak ide o spoločnosť s jediným spoločníkom."

    Môj druhý pozmeňujúci návrh súvisí s tým, že vo vládnom návrhu zákona sa upravuje hodnota základného imania zo 100 tis. na 200 tis. Sk. A v súvislosti s touto zmenou je logické, že by mala byť zmenená aj hodnota splateného vkladu, ktorá v súčasnosti je 50 tis. Sk, teda z 50 tis. na 100 tis. Sk. Teda navrhujem v § 111 Obchodného zákonníka nahradiť číslovku "50 tis. Sk" číslovkou "100 tis. Sk".

  • Ďakujem.

    Tým sme vyčerpali všetkých prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ústami pána poslanca Palacku bolo vlastne vyslovené hlavné poslanie novely Obchodného zákonníka, ktorého postavenie spočíva predovšetkým v tom, aby sa precizovali podmienky na zakladanie obchodných spoločností, osobitne v prípadoch, keď spoločnosti vkladajú do vznikajúcej spoločnosti namiesto peňazí hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Chceme obmedziť možnosti reťazového zakladania obchodných spoločností s ručením obmedzeným jednou osobou alebo viacerými tými istými osobami. Osoba alebo osoby, ktoré už majú založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, musia pri zakladaní ďalšej spoločnosti preukázať, že nemajú nesplnené daňové povinnosti, povinnosti voči poisťovniam, okrem toho nie sú dlžníkmi voči vlastným zamestnancom. A že hlavným poslaním novelizácie je zabrániť prelievaniu kapitálu medzi spoločnosťami tých istých osôb alebo tej istej osoby, neviem, akým spôsobom trestnoprávnymi sankciami by sme mohli docieliť zabezpečenie fungovania týchto inštitútov. Je jasné, že ešte dnes budem predkladať novelu Trestného zákona, ktorá sa snaží o trestnoprávne prepojenie, sankcionovanie podvodného úpadku a marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania, ale už ústava nám zamedzuje použiť trestnoprávne sankcie v súvislosti s inštitútmi, ktoré som spomínal.

    Poslaním novelizácie je okrem toto zvýšiť vierohodnosť spoločností s ručením obmedzeným. Na to má slúžiť predovšetkým zvýšenie povinného minimálneho základného imania z doterajších 100 tis. na 200 tis. Sk. Na tento účel má slúžiť aj novelizácia právnej úpravy zriadenia povinného doplnenia rezervného fondu vo výške 5 %. A napokon významnou zmenou je sprísnenie podmienok na zastavenie funkcie konateľa spoločnosti. Všetky tieto nové inštitúty obsiahnuté v novele Obchodného zákonníka by mali pomôcť súčasnému stavu hlavne v ekonomickej sfére.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce ešte zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem. Teda pristúpime k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Pán predsedajúci, dovolím si upozorniť, že v rozprave vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhol, aby vládny návrh zákona bol vrátený na prepracovanie, čiže budeme hlasovať v zmysle § 83 ods. 1 o tomto návrhu ako o prvom.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Palacku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh na stiahnutie tohto návrhu zákona prednesený pánom poslancom Palackom sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 11 spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tento schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 9 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 10 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru aj tento bod schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 10 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Posledným bodom spoločnej správy je bod číslo 8 s odporúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 8 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v rozprave som vystúpil za skupinu 15 poslancov a predniesol som dva pozmeňujúce návrhy.

    V prvom som navrhoval, aby v § 127 ods. 5 za písm. c) bola vložená veta: "To neplatí, ak ide o spoločnosť s jediným spoločníkom."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána spoločného spravodajcu, presnejšie pána poslanca Suchodolského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh poslanca Suchodolského bol prijatý.

    Nech sa páči, uveďte druhý.

  • V druhom pozmeňujúcom návrhu sa upravuje hodnota splatených vkladov z 50 tis. na 100 tis. Sk a súvisí so zvýšením základného imania zo 100 tis. na 200 tis. Sk.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Suchodolského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Suchodolského bol prijatý.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Tak otváram rozpravu k tretiemu čítaniu. Hlási sa niekto s technickým doplnkom alebo so zmenou?

    Keďže nie, budeme teda hlasovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

    Končím rozpravu o treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zákona ako celku. Gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 829 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 829a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený vládny návrh novely zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa týka viacerých oblastí problematiky konkurzu a vyrovnania a rieši viaceré nedostatky doteraz platného zákona. Predovšetkým návrh zákona vypúšťa dohodovacie konanie a nahrádza ho vyrovnávacím konaním v modifikovanej podobe, posilňuje právomoci správcu konkurznej podstaty, zavádza nový inštitút predbežného správcu, zavádza nový spôsob doručovania prostredníctvom Obchodného vestníka a zároveň, čo je nutné zdôrazniť, spolu s návrhom novely Trestného zákona, ktorý obsahuje nové skutkové podstaty trestných činov, podvodného úplatku a marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania, vytvára komplexný právny rámec úpravy problematiky konkurzu a vyrovnania.

    Predložený návrh zákona bol v prvom čítaní prijatý na skrátený legislatívny postup a bol zaradený do týchto výborov: do Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, respektíve Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 826 zo dňa 2. decembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328 o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, na prerokovanie gestorskému výboru, ktorým je Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Dňa 8. decembra 1997 schválil gestorský výbor predložený návrh zákona s pripomienkami, ktoré v informácii číslo 1513/1997 poskytla Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou bodov 2, 3 a 4 tejto informácie. Zároveň boli prijaté aj pozmeňujúce návrhy.

    Stotožňujem sa s návrhmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to prijať pripomienky vyplývajúce z informácie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky okrem bodov 2, 3, 4 a zároveň prijať pozmeňujúce návrhy z dôvodu, že v priebehu legislatívneho procesu došlo k nesprávnemu začleneniu pohľadávok uvedených v písmenách d), e) v § 32 ods. 1, teda pohľadávok majiteľov hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vykonávajúcou hypotekárne obchody a pohľadávok veriteľov skupiny zmlúv na nákup jatočných zvierat, mlieka, ovocia a zeleniny od ich výrobcov. Tieto pohľadávky systematicky patria do § 32 ods. 2, kde sa týmito pozmeňujúcimi návrhmi začlenili ako pohľadávky prvej triedy.

    Pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tejto novely, odporúčam prijať názor Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého novela Obchodného zákonníka, novela Trestného zákona a novela zákona o konkurze a vyrovnaní by mala nadobudnúť účinnosť dňom 1. februára 1998.

    Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadriť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky schváli predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní s úpravami, ktoré uvedie gestorský výbor v spoločnej správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Pavlovi Suchodolskému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 829), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 826 zo dňa 2. decembra 1997 pridelila vládny návrh zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 829) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a taktiež Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Gestorský výbor nedostal do 10. 12. 1997 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktoré neprerokovali tento vládny návrh zákona, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 530 zo dňa 8. decembra 1997, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 571 z 8. decembra 1997, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 468 zo dňa 5. decembra 1997 a takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 304 zo dňa 5. decembra 1997.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako som spomínal, uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona číslo 328/1991 Zb. (tlač 829) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona číslo 328/1991 Zb. schváliť.

    Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a takisto § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. (tlač 829), bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru pod číslom 530a dňa 11. decembra 1997.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Informujem vás, že som nedostal písomný záznam o prihláškach do rozpravy. Je tu ešte možnosť prihlásiť sa ústne alebo elektronicky.

    Keďže nie je záujem o vystúpenie v rozprave, ukončujem rozpravu o tomto bode programu. Vyhlasujem teda rozpravu v tomto slova zmysle za ukončenú.

    Pán minister pravdepodobne nemá záujem o vystúpenie. Pán spoločný spravodajca zrejme tiež nie.

    Teda podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Pretože v rozprave neboli uvedené žiadne pozmeňujúce návrhy, obmedzíme sa teda len na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 2, 5, 6, 7 a 8 s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 2, 5, 6, 7, 8 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 17 s odporúčaním gestorského výboru tento bod schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 17 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 17 spoločnej správy bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 o rokovacom poriadku len legislatívnotechnického typu alebo opravy jazykových chýb. Predkladá niekto návrh? Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže neboli žiadne ďalšie pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasujeme o vládnom návrhu zákona ako celku s prijatými schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť.

  • Počuli sme kladné odporúčanie gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 830 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 830a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh novely Trestného zákona dopĺňa súčasné znenie Trestného zákona o nové trestné činy podvodného úpadku a marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania. Dôvodom, pre ktorý sa vypracoval tento návrh novely Trestného zákona, je skutočnosť, že súčasné inštitúty Trestného zákona neposkytujú potrebnú ochranu veriteľom v podnikateľských vzťahoch. Ustanovenie § 122 - ohrozenie obchodného alebo bankového tajomstva v odsekoch 1 a 2 platného Trestného zákona sa rozširuje aj na daňové tajomstvo, čo je nevyhnutným predpokladom na možný vstup Slovenskej republiky do OECD.

    Návrh novely Trestného zákona bol prerokovaný vo výbore pre obranu a bezpečnosť dňa 5. 12. 1997 bez pripomienok. Dňa 8. 12. 1997 bol návrh zákona prerokovaný v ústavnoprávnom výbore. Bola vznesená námietka, či predložený návrh Trestného zákona je v súlade s článkom 17 ods. 2 ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno stíhať len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. V nadväznosti na ustanovenie navrhovaného § 250a - podvodný úpadok, treba povedať, že trestného činu podvodného úpadku sa dopustí páchateľ, ktorý v úmysle čo len sčasti mariť uspokojenie svojho veriteľa zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni prostriedky, ktoré sú predmetom záväzku, alebo zaťaží vec, ktorá je jeho predmetom, obmedzením prevodu, alebo ju dá do zálohy, nechá na nej zriadiť vecné právo, alebo ju prenajme, alebo predstiera, alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, či prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný, alebo nebol na to oprávnený, prípadne predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

    Z tohto vyplýva, že tu nepôjde o situáciu, ktorú predpokladá Ústava Slovenskej republiky v článku 17 ods. 2, teda neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. V prípade § 250a trestného činu podvodného úpadku nepôjde o ustanovenie trestnoprávnej zodpovednosti za neschopnosť dodržať zmluvný záväzok, ale o ustanovenie trestnoprávnej zodpovednosti za úmyselné podvodné konanie páchateľa s cieľom vyhnúť sa podvodným spôsobom plneniu svojich splatných záväzkov na úkor veriteľov.

    Súčasne bola vznesená námietka k § 256c, podľa ktorej prichádza v tomto ustanovení k zásadnému prelomeniu zásady individuálnej zodpovednosti fyzických osôb. Tento moment podľa názoru vysloveného v tomto výbore by mal nájsť odozvu až v rekodifikačných prácach. Domnievam sa však, že ustanovenie trestnoprávnej zodpovednosti štatutárneho orgánu za marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania v § 256c neznesie odklad vzhľadom na nepriaznivú situáciu v oblasti konkurzov a vyrovnaní a že je nevyhnutné prepojiť zákon o konkurze a vyrovnaní s trestnoprávnymi sankciami uvedenými v navrhovanej novele Trestného zákona.

    Dňa 12. 12. 1997 zasadal gestorský výbor a prerokoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento Trestný zákon. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporučil na svojom zasadnutí schváliť predložený návrh novely Trestného zákona s tým, že budú v ňom premietnuté tri drobné jazykové a štylistické úpravy. Súčasne navrhol posunúť účinnosť novely Trestného zákona od 1. februára 1998, tak ako to bolo navrhované aj v predchádzajúcich predlohách. Zo strany ústavnoprávneho výboru, teda gestorského výboru, nebola vznesená žiadna zásadná vecná pripomienka k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán minister, za predloženie návrhu a zdôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy, vážení páni,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    K predmetnému vládnemu návrhu zaujali všetky výbory, ktorým bol návrh pridelený, pozitívne uznesenia, teda schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Vážené dámy a vážení páni, počas rokovania výborov boli vznesené štyri drobné pozmeňujúce návrhy. Všetky štyri pozmeňujúce návrhy gestorský výbor odporúča prijať. Súčasne navrhujem, aby sme o všetkých štyroch pozmeňujúcich návrhoch hlasovali súčasne en bloc.

    Pokiaľ ide o celkový návrh gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona, gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tejto správy schváliť.

    Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som písomnú prihlášku do rozpravy o tomto bode. Preto sa pýtam, či sa niekto ústne, alebo elektronicky hlási do rozpravy. Keďže tomu tak nie je, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážený pán minister, nepredpokladám, že mienite ešte vystúpiť. Takisto pán spoločný spravodajca.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime teda k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a pretože neboli predložené ďalšie pozmeňujúce návrhy, týmto aj ukončíme hlasovanie.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán podpredseda,

    ako som uviedol, boli podané počas rokovania výborov štyri drobné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča, aby všetky tieto pozmeňujúce návrhy boli schválené. Navrhol som, aby sme o všetkých štyroch pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe hlasovali en bloc a schválili ich.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Počuli ste, pán spoločný spravodajca navrhuje všetky štyri pozmeňujúce návrhy prijať podľa gestorského výboru a navrhuje hlasovať o nich spoločne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe prijali.

  • Vážený pán podpredseda, žiadne ďalšie pozmeňujúce návrhy neboli podané, preto môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Ďakujem.

    Nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužije obmedzenie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristupujeme k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podať návrhy iba podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb v návrhu.

    Keďže nie, nie je ani prihláška elektronicky, ani ústne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže teda neodzneli žiadne doplňujúce návrhy, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

  • Gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátane schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca tlmočil stanovisko gestorského výboru, ktorý odporúča tento zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz pristúpime k opakovanej voľbe člena Rady Slovenskej televízie.

    Nakoľko vo voľbe člena Rady Slovenskej televízie, ktorú sme uskutočnili v piatok, nedosiahol ani jeden z navrhovaných kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, vykonáme opakovanú voľbu. Aj v opakovanej voľbe budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku na voľby funkcionárov Národnej rady a iných funkcionárov tajným hlasovaním. To znamená, že na tajnej voľbe sa zúčastňujú teraz tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. Ide o týchto kandidátov: Igor Švec, ktorý získal 47 hlasov, a Miroslav Vido Horňák, ktorý získal 23 hlasov zo 135 hlasujúcich poslancov.

    Skôr ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem pripomenúť, že svoju vôľu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete len tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Teda buď za, alebo proti, alebo zdržiava sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u jedného kandidáta.

    Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepísaný alebo doplňovaný, alebo ak pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Ešte sa hlási pán poslanec Csáky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme ešte nezačali procedúru, dávam v mene dvoch maďarských klubov a v mene klubu DÚ procedurálny návrh, aby sme spojili body 53 a 54, to znamená, aby sme naraz hlasovali o členovi Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady.

    Ďakujem.

  • Upresním to. Priatelia, bolo by to naozaj racionálne a veľmi vhodné, ale problém je v tom, že pán poslanec Švec vystupuje ako kandidát aj v druhom prípade. Ak bude zvolený napríklad teraz pri prvej voľbe, tak sa nemôže zúčastňovať na druhej voľbe, tak prosím, aby sme mali pre to pochopenie. Bolo vlastne nevyhnutné takýmto spôsobom postupovať.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej práce.

    Priatelia, využívam ešte to, že podávam informáciu, že s náhradnými hlasovacími kartami pracujú pán poslanec Vaškovič - náhradná karta číslo 1, pán poslanec Urban - číslo 2, pán poslanec Vavrík - číslo 3, pán poslanec Filkus - číslo 4 a pani poslankyňa Gbúrová - číslo 5.

    Zároveň využívam skutočnosť, že vás informujem o tom, kto sa písomne ospravedlnil z rokovania na 37. schôdzi. Sú to pán poslanec Slota, Rosival a Fogaš.

    A napokon sa ospravedlňujem, pri uvádzaní mena Švec som uviedol aj slovo poslanec. Nejde o poslanca. Ospravedlňujem sa.

    Priatelia, prosím vás, rýchlo vykonajte voľbu, lebo chceli by sme ešte dopoludnia uskutočniť aj druhú voľbu. Je to pomerne jednoduché, aby sme trocha odsýpali z nášho programu. Buďte takí dobrí, ponáhľajte sa.

    Potom vás budeme informovať o výsledku a hneď nasleduje ďalšie kolo volieb kandidátov pre rozhlas.

    Zároveň prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Pani poverená overovateľka podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, a počet hlasov, resp. poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, ako aj počet neplatných hlasov.

    Prosím pani poslankyňu Bartošíkovú, aby nás oboznámila s výsledkami volieb.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila s výsledkom tajného hlasovania o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Na tajné hlasovanie na opakovanú voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci osobne prevzali 121 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na opakovanú voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo odovzdaných 115 platných hlasovacích lístkov, 6 neplatných hlasovacích lístkov, žiaden poslanec nevyužil možnosť neodovzdať hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe člena Rady Slovenskej televízie pri Igorovi Švecovi hlasovalo za 73 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Za Miroslava Horňáka hlasovalo 34 poslancov, proti 53 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

    Na zvolenie člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie zvolený pán Igor Švec.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej za oboznámenie s výsledkami volieb.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Igora Šveca za člena Rady Slovenskej televízie na obdobie šesť rokov.

    Podľa schváleného programu ešte do obedňajšej prestávky nasleduje

    návrh na odvolanie a voľbu člena Rozhlasovej rady.

    Návrh na voľbu člena rady, ktorý pripravil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ste dostali ako tlač číslo 791, v ktorej máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím poverenú členku Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pani poslankyňu Máriu Ďurišinovú, aby návrh odôvodnila.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia,

    vzhľadom na to, že 4. novembra 1994 bol zvolený za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu pán Jaroslav Rezník mladší, jeho otec Jaroslav Rezník starší sa dňa 14. októbra 1997 vzdal funkcie člena Rozhlasovej rady.

    Náš výbor prerokoval jeho list a vzhľadom na to, že podľa zákona 255 o Slovenskom rozhlase Národná rada vymenúva a odvoláva členov Rozhlasovej rady, sme povinní, aby sme urobili zadosť jeho ustanoveniu, odvolať pána Rezníka staršieho z členstva v Rozhlasovej rade. Preto navrhujem, aby sme vo verejnom hlasovaní podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. verejne hlasovali o odvolaní pána Jaroslava Rezníka staršieho z členstva v Rozhlasovej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Počuli sme predložený návrh. Prosím, budeme hlasovať verejným spôsobom o odvolaní pána Rezníka staršieho, ktorý sám podal návrh na vzdanie sa tejto funkcie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide v podstate o formálne potvrdenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme akceptovali vzdanie sa pána Rezníka staršieho svojej funkcie v Rozhlasovej rade.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teraz by som vlastne mal otvoriť rozpravu o tomto bode programu.

    Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Uzatváram rozpravu.

    Na základe toho pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Postupovať budeme podobne podľa schváleného volebného poriadku.

  • Hneď. Ešte chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, za, proti a zdržiavam sa.

    Nech sa páči predniesť návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Myslím si, že skôr som mala predniesť správu, až potom mali ísť kolegovia hlasovať.

    Všetci máme pred sebou tlač 791, ale som povinná aspoň upozorniť, že na uvoľnené miesto po Jaroslavovi Rezníkovi staršom je potrebné do deväťčlennej Rozhlasovej rady zvoliť jedného člena.

    Sú tu navrhnutí kandidáti. Pán Igor Švec už vypadol vzhľadom na to, že bol zvolený do televíznej rady. Ostali nám len siedmi kandidáti, prečítam vám ich mená. Je to Milan Resutík, Mgr. Gabriela Rothmayerová, Péter Miklosi, Mgr. Alexander Halvoník, Ing. Jozef Kubán, Mgr. Peter Ťažký a Mgr. Margita Ivaničková.

    Navrhujem Národnej rade, aby sme v tajnom hlasovaní zvolili jedného člena.

    Ďakujem pekne. Najradšej Gabiku Rothmayerovú.

  • Ďakujem.

    Nepočuli sme vás dobre v tej poslednej vete.

    O postupe úpravy hlasovacích lístkov som pred chvíľou, pri minulej voľbe, hovoril, teda môžeme pristúpiť k tajnému hlasovaniu.

    Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí ešte neboli odvoliť, aby tak urobili.

    Po vykonaní volieb bude nasledovať obedňajšia prestávka, preto upozorňujem vážené kolegyne a kolegov, že na 13.30 hodinu zvoláva predseda ústavnoprávneho výboru schôdzu tohto výboru. Prosím, aby sa jeho členovia dostavili.

    Zároveň do 14.00 hodiny bude prestávka, počas ktorej overovatelia vykonajú preskúmanie a sčítanie hlasov.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v poludňajšom rokovaní.

    Prosím, aby v mene overovateľov pán poslanec prečítal výsledok tajných volieb.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    som poverený prečítať zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo dňa 16. decembra 1997.

    Na tajné hlasovanie na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo odovzdaných 104 platných hlasovacích lístkov, 8 neplatných hlasovacích lístkov a 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe člena Rozhlasovej rady takto hlasovali:

    Za Milana Resutíka hlasovali 2 poslanci, proti 68 poslancov, hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Za Gabrielu Rothmayerovú hlasovalo 15 poslancov, proti 57 poslancov, hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Za Pétra Miklosiho hlasovalo 21 poslancov, proti 55 poslancov, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Za Alexandra Halvoníka nehlasoval nikto, proti 65 poslancov, hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Za Jozefa Kubána nehlasoval nikto, proti 67 poslancov, hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Za Petra Ťažkého hlasovalo 64 poslancov, proti 25 poslancov, hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Za Margitu Ivaničkovú hlasovali 2 poslanci, proti 66 poslancov, hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Na zvolenie člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený Peter Ťažký.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi za správu o výsledkoch volieb.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní pána Petra Ťažkého za člena Rozhlasovej rady do konca funkčného obdobia.

    Pokračujeme bodom

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 770.

    Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedie predseda výboru pán poslanec Anton Poliak.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Správa sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na základe § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky MUDr. Jána Belana predložil Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky riaditeľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom listom ČVS: OÚV-92/MY-1997 dňa 15. augusta 1997.

    Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru riaditeľa odboru vyšetrovania Policajného zboru o predloženie vyšetrovacieho spisu vo veci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky MUDr. Jána Belana. Vyšetrovací spis bol doručený Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 1997.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 18. schôdzi dňa 2. októbra 1997 oboznámil s touto žiadosťou riaditeľa okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca MUDr. Jána Belana a s kópiou uznesenia vyšetrovateľa, ktorým podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie na poslanca MUDr. Jána Belana za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Ďalej sa výbor oboznámil s podstatnými časťami vyšetrovacieho spisu potrebnými na posúdenie príčiny dopravnej nehody, a to s odpisom zápisnice o výsluchu MUDr. Jána Belana, s odpisom zápisnice o výsluchu poškodenej, s priebežnou lekárskou správou, s protokolom o dopravnej nehode v cestnej premávke, s fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody a s výpisom z karty vodiča.

    V protokole o dopravnej nehode v cestnej premávke sa uvádza, že na mieste nehody boli vykonané dychové skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov u oboch účastníkov dopravnej nehody. Na ich základe bolo konštatované, že účastníci dopravnej nehody nepožili alkoholické nápoje.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi MUDr. Jánovi Belanovi, aby sa k veci vyjadril, a to jeho pozvaním na schôdzu výboru, ktorá sa konala 2. októbra 1997, listom z 24. septembra 1997.

    Na základe vykonaného nevyhnutného šetrenia Mandátový a imunitný výbor zistil, že poslanec MUDr. Ján Belan dňa 6. septembra 1996 o 18.25 hodine v Myjave na ceste III/5812 v km 08 v úseku cesty Stará Myjava - Myjava centrum pri riadení osobného motorového vozidla značky SIMCA 1301, ŠPZ SE 77-72, sa plne nevenoval riadeniu vozidla a pri vychádzaní z nemocnice s poliklinikou na uvedenú cestu nedal prednosť v jazde cyklistke, jazdiacej do centra, Zdenke Mihálikovej, ktorú zachytil ľavou prednou časťou vozidla, následkom čoho utrpela trieštivú zlomeninu tela 2. lumbálneho stavca s posunom úlomkov do miešneho kanála a tržnozmliaždenú ranu v pravej spánkovej oblasti s predpokladaným časom liečenia asi tri mesiace.

    Podľa protokolu o nehode v cestnej premávke porušil poslanec MUDr. Ján Belan svojím konaním ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b) vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra číslo 99/1989 Zb. o pravidlách cestnej premávky v znení neskorších predpisov.

    Z uvedeného je zrejmé dôvodné podozrenie, že poslanec MUDr. Ján Belan zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená ujma na zdraví, pričom jeho skutok je možné kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti riaditeľa okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca MUDr. Jána Belana po vykonanom nevyhnutnom šetrení zistil, a vyjadril to aj vo svojom uznesení číslo 47 z 2. októbra 1997, že sú dané podmienky na jeho trestné stíhanie. Výbor týmto uznesením súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby odoprela súhlas s trestným stíhaním poslanca MUDr. Jána Belana podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v tomto zmysle navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. 12. 1997 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti na trestné stíhania poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odopiera súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky MUDr. Jána Belana."

    To je všetko, pán predsedajúci. Odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy ústne alebo elektronicky.

    Keďže sa nikto nehlási, uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Nepredpokladám, pán predseda, že by ste k tomu chceli zaujať stanovisko. Teda vás prosím, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Poliak, s tým, že Národná rada v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odopiera súhlas na trestné stíhanie poslanca Jána Belana.

    Počuli ste návrh uznesenia, ktorý predložil pán predseda mandátového a imunitného výboru, preto vás vyzývam, aby sme sa prezentovali a vzápätí hlasovali o tom, či Národná rada odopiera súhlas, či je za, to znamená za uznesenie. Kto je za uznesenie, hlasuje pozitívne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pretože sme neboli pri poslednom hlasovaní uznášaniaschopní, opakujem výzvu pre všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa nenachádzajú ešte v rokovacej miestnosti, aby sa dostavili, budeme opakovať hlasovanie o uznesení. Uznesenie znie, že Národná rada odopiera vydanie pána poslanca na trestné stíhanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, opakujem, pozývam vás všetkých hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Kto je za prečítané uznesenie, stláča tlačidlo za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 72 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprela súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Belana.

    Ďakujem, pán predseda.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 815 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 815a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998. Materiál predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Obsahom materiálu je návrh rozpočtu na rok 1998 a v rámci jeho rozpočtovaných výdavkov podrobne uvedený návrh nákladov spojených s činnosťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998. Pri zostavení rozpočtu sa vychádzalo z očakávaného stavu peňažných prostriedkov fondu ku koncu roku 1997 a z predpokladaných príjmov a výdavkov fondu v roku 1998. Náklady na činnosť fondu sú rozdelené na prevádzkové a investičné. Z týchto dôvodov je materiál štruktúrovaný na časti o predpokladanom vývoji likvidity fondu do konca roku 1997, o návrhu rozpočtu fondu na rok 1998 a nákladoch na činnosť fondu v roku 1998.

    Návrh rozpočtu bol v zmysle § 36 zákona a článku 13 ods. 2 platného štatútu prerokovaný v dozornej rade Fondu národného majetku, ktorá ho odporučila predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky uvedený materiál vzala na vedomie a odporučila prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku predložiť ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh rozpočtu fondu zohľadňuje zámery na rok 1998, ktoré vychádzajú predovšetkým z očakávaného vývoja likvidity fondu do konca roku 1997 a predpokladaných príjmov, ktoré ovplyvňujú už podpísané zmluvy, ako aj pokračovanie uzatvárania nových zmlúv realizovaných v budúcom roku.

    Na základe vývoja očakávaných príjmov reálnej úhrady záväzkov a rozpočtovaných výdavkov fond predpokladá, že bilancia príjmov a výdavkov k 31. 12. 1997 bude vyrovnaná, resp. s miernym prebytkom finančných prostriedkov. Vo vývoji likvidity v roku 1998 sa očakávajú celkové príjmy vo výške 6,64 miliárd Sk. Rovnako ako v roku 1997 sa predpokladá vyrovnaná bilancia príjmov a výdavkov fondu. V roku 1998 sa predpokladá zvýšenie nákladov na činnosť fondu o viac ako 3,3 mil. Sk oproti predchádzajúcemu roku a dosiahnu celkovú hodnotu 124 542 tis. Sk. V štruktúre to znamená rast nákladov na prevádzku vo výške 115 042 tis. Sk oproti 105 678 tis. Sk očakávanej skutočnosti v roku 1997.

    Pri znížení plánovaného počtu pracovníkov na úrovni očakávanej skutočnosti v roku 1997 výraznejší rast nákladov sa plánuje najmä v položkách, ako je spotreba materiálu, palív a energie, opravy, výkony spojov, nájomné, odpisy a ostatné finančné náklady. Jedným z uvedených dôvodov je predovšetkým rast administratívnej náročnosti, ktorú bude výraznejšie ovplyvňovať zvyšujúci sa podiel vymáhania pohľadávok, výkon kontroly, najmä vonkajšej, a realizácia verejných obchodných súťaží na celkové činnosti fondu v roku 1998. Investičné náklady v roku 1998 sa znižujú takmer o 39 % oproti predchádzajúcemu roku a sú kalkulované vo výške 9 500 000 Sk. Nie sú plánované výdavky na rekonštrukciu priestorov a pri ostatných nákladových položkách sa plánuje ich absolútny pokles na úroveň zabezpečenia nevyhnutnej obnovy výpočtovej techniky, doplnenia programového vybavenia a náhrady opotrebovaných motorových vozidiel.

    Uvedomujeme si potrebu znižovať náklady najmä na výkon administratívy a chceme zabezpečiť hospodárne využívanie všetkých finančných prostriedkov kalkulovaných v návrhu plánu nákladov na činnosť fondu v roku 1998.

    Vzhľadom na uvedené prosím váženú Národnú radu o schválenie predloženého materiálu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku za uvedenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Tomášovi Cingelovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998 (tlač 815).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998 (tlač 815).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu na prerokovanie výborom rozhodnutím číslo 1847 z 3. novembra 1997 s termínom na prerokovanie do 28. novembra 1997, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 465 zo 4. decembra 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody mal v programe prerokovať uvedenú tlač 9. decembra 1997, materiál však neprerokoval.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu 27. novembra 1997 a odporučil uznesením číslo 553 Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1998 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 27. novembra 1997 a uznesením číslo 459 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998 schváliť a prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa návrhu v prílohe spoločnej správy.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Z toho vyplýva, že gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Súčasne vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Cingel. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som písomne žiadnu prihlášku do rozpravy. Je tu možnosť prihlásiť sa ešte ústne alebo elektronicky. Zaznamenávam pána poslanca Černáka. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Keďže nie, uzatváram možnosť prihlášky do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, kolegyne a kolegovia,

    prerokúvame materiál, ktorý by mal povedať, ako bude fond hospodáriť so svojím majetkom. Zákon o prevode majetku rozoznával, ako hospodáriť so štátnym majetkom. Bolo tam presne povedané, akou formou sa budú vydávať privatizačné rozhodnutia, kto o nich rozhoduje. A aby sa aj fond niekomu zodpovedal, aby aj fond bol kontrolovateľný a kontrolovaný, tak v zákone sa hovorí, že predkladá svoj rozpočet Národnej rade, čo týmto jeho pán prezident činí.

    Keď Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že privatizácia patrí do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, fond rešpektoval toto stanovisko, ale akcie, ktoré mal vo svojom majetku, predával na základe paragrafu, ktorý mu ukladá, ktorý mu umožňuje nakladať s vlastným majetkom. Ergo, mal by byť zahrnutý v rozpočte Fondu národného majetku. Takže sa pýtam, pán prezident, a prosím o odpoveď na otázku: Keď nakladáte so svojím majetkom a akcie, na ktoré privatizačné rozhodnutie, resp. rozhodnutia o prevode vydáva prezídium, sú majetkom Fondu národného majetku, mali by byť aj súčasťou rozpočtu. Takže prosím odpoveď na otázku, kde vlastne je hodnota tých akcií zakalkulovaná, pretože keď sú raz majetkom fondu, musia sa vyskytovať v rozpočte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Tým sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k slovám pána poslanca Černáka vyjadriť pán prezident prezídia fondu?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    áno, je pravdou to, čo hovorí pán poslanec, že portfólio akcií Fondu národného majetku je súčasťou jeho majetku. Nie je uvedené v rozpočte z toho dôvodu, že celková suma, ktorá predstavuje, teda tá hodnota je - nemyslím len zvyškové akcie, ale aj akciové spoločnosti, ktoré stopercentne alebo 97-percentne vlastní Fond národného majetku - celkove asi 8 mld. korún. Keďže fond nevie dnes určiť, koľko akcií sa predá, či sa vôbec predajú, lebo niektoré sú vyslovene zvyškové, tých akciových spoločností, ktoré majú určitú hodnotu, je okolo 12 alebo 15. Tie peniaze sa nikde nemôžu stratiť, pretože prídu ako príjem do Fondu národného majetku a nikto ani len nezvažuje, že by ich nejako zatajil, alebo vôbec takúto myšlienku asi ťažko by si niekto mohol trúfať povedať. Nevieme, koľko sa predá, a preto sa to neuvádza, ale samozrejme, že keď sa predajú akcie, hodnota zostane vo Fonde národného majetku. A pokiaľ budeme predkladať správu o činnosti v marci budúceho roku, tak zrejme tam už zmienka o tom, čo sa predá do toho času, určite bude.

  • Ďakujem prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku.

    Teraz sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne doplňujúceho ani pozmeňujúce návrhy. Podľa rokovacieho poriadku by sme mali teraz hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Také však nie sú, je tu len odporúčanie Národnej rade, aby schválila rozpočet a prijala uznesenie k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998, a to, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998 vo výške 124 542 tis. Sk, z toho prevádzkové náklady 115 042 tis. Sk a investičné náklady 9 500 tis. Sk.

  • Ďakujem, pán poslanec, za prečítanie návrhu uznesenia Národnej rady.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako vám ho prečítal pán poslanec Cingel.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k rozpočtu Fondu národného majetku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998.

    Ďakujem pekne, pán prezident.

    Ďakujem pekne za spoluprácu.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 814 a spoločnú správu výborov ako tlač 814a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vláde.

    Vláda Slovenskej republiky návrh na použitie majetku fondu prerokovala 28. októbra 1997 a prijala k nemu uznesenie číslo 773.

    Opäť prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    v zmysle už uvedeného platného zákona predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky návrh na použitie majetku fondu v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona.

  • Predmetom návrhu je vymedziť rozsah majetku fondu, ktorý v zmysle § 28 ods. 3 písm. b) zákona môže byť použitý na tieto účely:

    1. Na plnenie záväzkov podnikov určených do privatizácie, najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom.

    2. Na posilnenie zdrojov bánk a sporiteľní určených na poskytovanie úverov.

    3. Na splnenie poskytnutých záruk na úvery obchodných spoločností, v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v rozsahu aspoň 34 %.

    4. Na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky, pričom rozsah použitia majetku na tieto účely je vždy viazaný na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky a schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vymedzenie rozsahu majetku použiteľného na tieto účely pritom rešpektuje nakladanie s majetkom fondu tak, ako to stanovuje ustanovenie § 28 zákona. V celkovej bilancii sa vychádza z predpokladaných príjmov a výdavkov na rok 1998, nadväzujúc na stav likvidity fondu ku koncu roka 1997.

    Materiál obsahuje návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, vlastný návrh a dôvodovú správu k návrhu na použitie majetku fondu v roku 1998 podľa už spomínaných paragrafov a odsekov platného zákona v rozsahu 1 mld. Sk podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

    Dôvodová správa je členená na dve časti. V prvej je uvedený predpokladaný vývoj likvidity do konca roku 1997, v ktorom je vyčíslený očakávaný stav peňažných prostriedkov ku koncu roku 1997 a stav v plnení záväzkov a rozpočtovaných výdavkov v roku 1997. Očakávaný stav peňažných prostriedkov ku koncu roka vychádza zo stavu na bežnom účte, z prevodov z dlhodobých termínovaných vkladov, z očakávaných príjmov z predaja privatizovaného majetku a z prevodu z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

    Očakávame, že ku koncu roka 1997 bude mať fond disponibilné peňažné zdroje vo výške 1,95 mld. Sk.

    Pri analýze stavu plnení záväzkov a rozpočtovaných výdavkov na rok 1997 sme vychádzali zo stavu v plnení záväzkov k 30. 9. 1997 a z vyčíslenia splatných záväzkov do 31.12. 1997, ktoré predstavujú sumu 1,93 mld. Sk.

    Vychádzajúc z porovnávania očakávaných príjmov a splatných záväzkov fondu do konca roku 1997 predpokladáme, že bilancia príjmov a výdavkov k 31. 12. 1997 bude vyrovnaná, resp. s miernym prebytkom.

    V druhej časti materiálu je rozpracovaný predpoklad vývoja likvidity fondu v roku 1998. V jej úvode sú vyčíslené očakávané príjmy v roku 1998, ktoré sú tvorené najmä príjmami z predaja privatizovaného majetku z už podpísaných zmlúv a z predpokladaných novouzavretých zmlúv vo výške 5,05 mld. Sk, ďalej dividendami zo spoločností, v ktorých má fond majetkovú účasť 300 mil. Sk, prevodmi z termínovaných vkladov 520 mil. Sk a ostatnými príjmami 70 mil. Sk. Ide o splátky pôžičiek, ktoré fond poskytol v minulých rokoch nájomcom majetku, získané odstúpením od zmlúv.

    Celkové príjmy fondu v roku 1998 očakávame vo výške 6,64 mld. Sk, z toho 5,94 mld. Sk v hotovosti a 0,7 mld. Sk v dlhopisoch.

    Ďalej sú v tejto časti uvedené existujúce záväzky, záruky splatné v roku 1998 a predpokladané rozpočtované výdaje fondu v roku 1998, ktoré predstavujú použitie majetku fondu v roku 1998, vrátane použitia majetku fondu podľa spomínaných paragrafov a odseku platného zákona.

    Medzi najväčšie výdavkové položky fondu v roku 1998 patrí predčasné splatenie dlhopisov fondu. Ide o preplatenie dlhopisov občanom starším ako 70 rokov, splátky dlžníkov fondu, preplatenie dlhopisov vlastníkom bytových domov spolu v objeme 3,04 miliardy Sk, splátka dlhopisu v prospech Konsolidačnej banky, ide o plnenie dlhov za konverzné podniky vo výške 623 mil. Sk, odvod z výnosov privatizácie do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva Slovenskej republiky, 50 % výnosov z privatizácie štátnych podnikov v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a odvod do Štátneho fondu zdravia - ide o výnosy z privatizácie zdravotníckych zariadení - spolu v sume jednej miliardy Sk. Záväzok voči DMD Holding, a. s., Trenčín vo výške 400 mil. Sk, dotácia do študentského fondu na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl v sume 100 miliónov Sk a ďalšie.

    Predpokladáme, že záväzky a rozpočtované výdavky splatné v roku 1998 dosiahnu výšku 6,64 mld. Sk, z toho výdavky splatné v peniazoch predstavujú sumu 5,94 mld. Sk.

    Z predpokladaného vývoja likvidity fondu v roku 1998 vyplýva, že v roku 1998 sa očakáva vyrovnaná bilancia príjmov a výdavkov fondu.

    Predmetný materiál bol prerokovaný v dozornej rade a následne, ako som už spomínal, vo vláde Slovenskej republiky.

    Prosím na základe uvedeného Národnú radu o schválenie predloženého materiálu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku pánu Gavorníkovi za úvodné slovo a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo členovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Líškovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Prezídia Fondu národného majetku, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so znením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Zároveň mi dovoľte, aby som vás hneď na úvod požiadal, aby ste si opravili drobnú chybu, ktorá sa objavila v spoločnej správe, a to v tej časti, kde sa odkazuje na základný materiál, pretože ide o tlač číslo 814, a nie číslo 815. Mám na mysli názov tejto spoločnej správy a potom aj koniec prvého odseku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu na prerokovanie výborom rozhodnutím číslo 1848 z 3. novembra 1997 s termínom prerokovania do 28. novembra 1997, a to: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 3 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 464 zo 4. decembra 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedenú správu neprerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody mal v programe prerokovať uvedenú tlač 9. decembra 1997, materiál však neprerokoval.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu 27. novembra 1997 a odporučil uznesením číslo 554 Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 27. novembra 1997 a uznesením číslo 460 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa návrhu v prílohe spoločnej správy.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm.b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa návrhu v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Súčasne poveril uznesením výboru číslo 464 zo 4. decembra 1997 spoločného spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

    Pán predsedajúci, to je všetko zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som písomne žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne alebo elektronicky. Zaznamenávam pána poslanca Černáka. Keďže sa nik ďalší nehlási do rozpravy, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Černákovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku,

    vaše rozpočty a návrh na použitie majetku už idú v takej predvianočnej nálade, že diskusia by mala byť čo najkratšia a čo najefektívnejšia, takže vám položím tri konkrétne otázky.

    Hovoríte o tom, aké sú záväzky fondu na rok 1998. O každej položke možno by sa dalo hodiny diskutovať. Ale ja sa vás pýtam, či 400 miliónov korún, ktoré máte dať DMD Holdingu na budúci rok, považujete za účelne vynaložené prostriedky.

    Dámy a páni, toto združenie, ktoré vzniklo a ktoré malo oživiť slovenské strojárstvo a najmä špeciálnu techniku, síce je veľmi aktívne v cestovaní - ja mám na mapke, zakresľujem si, kde čo všetko už obcestovali a koľko precestovali, boli v južnej Amerike, boli v Ázii -, ale nič ešte nepredali. Majú budovu, autá, vysoký rozpočet. Fond platí a "strojarina" stojí.

    Takže, vážený pán prezident, vy máte dať návrh, ktorý hovorí o účelnom využití prostriedkov, ktorými fond disponuje, a ja sa pýtam, či tie prostriedky, ktoré idú do DMD, sú účelne využitými prostriedkami.

    Druhá moja otázka je k predčasnému vyplácaniu dlhopisov občanom, ktorí nadobudli istý vek. Pán premiér oznámil, že ste ho aj s pánom viceprezidentom informovali, že by sa pravdepodobne dali vyplatiť aj ľuďom, ktorí dovŕšia nižšiu hranicu ako 70 rokov. Nie je to kalkulované v návrhu, tak sa pýtam, či uvažujete s takým vyplatením aj občanom, ktorí dovŕšia dajme tomu 65 rokov, a dokonca si myslím, že by bolo spravodlivé aj šesťdesiatnikom, a či ste schopní tie prostriedky získať, pretože z toho, čo ste predložili, vidím, že ten rozpočet je veľmi, veľmi napnutý.

    A tretia otázka. Verejne boli diskutované otázky akcií Slovnaftu, ktoré kúpila Európska banka pre rekonštrukciu a rozvoj. Je známy verejný prístup Slovenskej republiky reprezentovaný podpredsedom vlády, že odkúpi tieto akcie späť. Je to objem, ktorý je obrovský pre fond, a nie je kalkulovaný. Takže aké sú ďalšie zámery alebo aký je postoj k požiadavke Európskej banky a k záväzku slovenských ústavných činiteľov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pretože nik ďalší nebol prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k stanovisku pána poslanca Černáka pán prezident?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    pokúsim sa zodpovedať na tri otázky, ktoré mi boli položené.

    Tých 400 miliónov pre DMD, a. s., či je účelných. Ja verím tomu, že účelné budú. Uvidíme.

    Druhá otázka: dlhopisy. Áno, je pravda, že sa zvažuje, ale zatiaľ by som to vnímal len v takej akademickej polohe, pretože budeme mať dosť starostí, aby sme vyplatili dlhopisy tým, čo sme sľúbili. Pokiaľ sa prostriedky vo Fonde národného majetku nájdu, a to závisí od toho, či niektoré predaje, ktoré sú ešte nachystané a mala by ich robiť vláda Slovenskej republiky, pôjdu verejnou súťažou, vtedy by ich robil Fond národného majetku. V prípade, že pôjdu priamo, budú robené vládou Slovenskej republiky a potom peniaze nepôjdu do rozpočtu Fondu národného majetku, ale pôjdu do štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ sa prijme uznesenie, že niektoré veci pôjdu, niektoré podniky pripravené na privatizáciu pôjdu prostredníctvom verejných súťaží, a tým cez fond, je možné očakávať, že sa prostriedky zvýšia. Zatiaľ je zopár - zo desať, zo dvanásť - pôdohospodárskych podnikov, ktoré sú už odsúhlasené ministrom pre privatizáciu a prevedené na Fond národného majetku, ale keďže ide o poľnohospodárske podniky, ktoré neprinesú bohvieakú finančnú sumu, tie by tomu mnoho nepomohli. Ale budeme hľadať prostriedky, veľmi radi by sme vyplatili aj tých, ktorí sú mladší ako 70-roční. Inak predpokladáme splácať to v určitých etapách. Najprv pôjdu najstarší, teda tí, čo dovŕšili 90 rokov a viac, starších v republike nemáme, takže tým budeme vyplácať, potom bude hranica 80-ročných a na 70-ročných príde naposledy. Malo by to byť zvládnuté počas troch mesiacov.

    Tretia otázka: odkúpenie akcií Slovnaftu. To je veľmi zložitý problém. Nemáme to rozpočtované, lebo je to veľmi drahá záležitosť, to bude okolo 1,8 mld. Fond momentálne na takúto transakciu, aj keď sme ju prisľúbili, nemá, čiže banka pre rozvoj bude musieť počkať.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán prezident prezídia.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce ešte vystúpiť k rozprave. Nie. Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, vážené kolegyne a kolegov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti tí, ktorí tu ešte nie sú, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom návrhu uznesenia, ktoré predtým prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, naliehavo pozývam všetkých poslancov a poslankyne do rokovacej miestnosti. Doterajšie hlasovanie je neplatné, pretože sme neboli uznášaniaschopní.

    Opakujem, pozývam pani poslankyne a pánov poslancov do rokovacej miestnosti na hlasovanie.

    Opakujem naliehavé pozvanie všetkých poslancov do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia Národnej rady.

    Ďakujem za pozdrav, pán poslanec. Dúfam, že sa zúčastníte hlasovania.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vítam pána poslanca. Práve ste nám chýbali do hlasovacieho súboru.

    Opakujem naliehavo pozvanie pánov poslancov do rokovacej miestnosti.

    Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, zúčastnite sa hlasovania, aby sme zbytočne nepredlžovali priebeh. Je dosť dôležité, aby sme všetky body programu, ktoré máme na programe, do konca 37. schôdze absolvovali.

    Ďakujem za príchod ďalších pánov poslancov. Budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca. Je to uznesenie Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb.

    Ďakujem vám, pán prezident prezídia, i vám, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

    Pani poslankyne a páni poslanci,

    teraz by mali podľa schváleného programu nasledovať návrhy rozpočtov uvedené pod bodmi 10 až 14. Dostali ste nové znenie uvedených rozpočtov. Vzhľadom na to, že o tomto novom znení musia rokovať výbory, predpokladám, že rokovania výbory uskutočnili. Ide o to, či už máme vypracované spoločné správy. Dostávam informáciu, že spoločná správa bude vypracovaná zajtra. Z týchto dôvodov by sme tento bod rokovania prerušili a prešli by sme...

    Vážené kolegyne a kolegovia, po porade konštatujem, že uvedené body 10 až 14 budú prerokované zajtra po tom, ako dostanú všetci poslanci do rúk spoločnú správu z prerokovania vo výboroch.

    Teraz pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 721, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte k dispozícii ako tlač číslo 721a.

    Návrh vlády uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Sitek.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dňa 10. septembra 1996 bol Plenárnym zasadaním 51. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku prijatý text Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Následne dňa 30. septembra 1996 Slovenská republika so súhlasom vlády podpísala túto zmluvu s výhradou ratifikácie. Schváleniu textu zmluvy predchádzali náročné vyše dvojročné rokovania Konferencie o odzbrojení v Ženeve a jej prijatie možno považovať za významný úspech takmer 40-ročného úsilia celého medzinárodného spoločenstva.

    Význam zmluvy bol zdôraznený jej jednoznačnou podporou, ktorú získala na pôde OSN, kde za jej prijatie hlasovalo 158 zo 185 členských štátov. Slovenská republika, využívajúc jadrovú energiu výlučne na mierové účely, rozhodne podporuje všetky kroky vedúce na odstránenie jadrových zbraní, ktoré patria k najnebezpečnejším druhom zbraní hromadného ničenia a podpísaním zmluvy na pôde Organizácie Spojených národov vyjadrila tak svoju odhodlanosť presadzovať aktívnu politiku jadrového odzbrojenia.

    Prijatie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok sa všeobecne považuje za jedinečnú udalosť v histórii kontroly zbrojenia. Zmluva zakazuje akékoľvek jadrové výbuchy nielen v oblasti vojenskej, ale aj pokusné výbuchy na mierové účely. Zastavuje tak ďalší vývoj a zdokonaľovanie jadrových zbraní, čím vytvára dokonalú bázu na ich nešírenie a všeobecné jadrové odzbrojenie.

    Slovenská republika sa naďalej aktívne zapája aj do činnosti organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, ktorá bola touto zmluvou ustanovená. Ocenením týchto aktivít bolo jej zvolenie na predsednícky post prípravnej komisie organizácie na obdobie máj až december 1997.

    Na kontrolu dodržiavania zákazu jadrových skúšok, ktorá je kľúčovým elementom pri napĺňaní tohto významného medzinárodného právneho dokumentu, zmluva ustanovuje globálny verifikačný režim, ktorý prostredníctvom medzinárodného monitorovacieho systému umožní sledovať všetky významné seizmické, hydroakustické, rádionuklidové a infrazvukové javy a analyzovať ich pôvod. Údaje budú zhromažďované a vyhodnocované medzinárodným dátovým centrom, ktorý bude súčasťou technického sekretariátu organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok so sídlom vo Viedni. Okrem toto verifikačný režim zahŕňa pravidlá na vykonávanie inšpekcie na mieste, ustanovenia na konzultácie a objasňovanie a opatrenia na posúdenie vzájomnej dôvery medzi signatárskymi štátmi.

    Slovenská republika sa aktívne podieľala na príprave textu zmluvy v rámci rokovaní Konferencie o odzbrojení a je jednou zo 44 krajín uvedených v prílohe 2 zmluvy, ktorých ratifikácia je podmienkou nadobudnutia platnosti zmluvy.

    Vychádzajúc z princípov svojej zahraničnej politiky, ako aj kľúčového postavenia Slovenskej republiky určeného ustanovením Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 514 zo dňa 8. júla 1997 schválila návrh na ďalšie opatrenie v nadväznosti na zmluvu a v súlade s uznesením predložila zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok Národnej rade Slovenskej republiky s odporúčaním na vyslovenie súhlasu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou bol v dňoch 29. a 30. októbra 1997 prerokovaný v zahraničnom výbore a vo Výbore pre životné prostredie a ochranu prírody Národnej rady Slovenskej republiky. V obidvoch výboroch bol návrh posúdený pozitívne. Pripravenosť Slovenskej republiky ratifikovať zmluvu bola deklarovaná aj podpredsedom vlády pánom Kalmanom, predsedom Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky pánom Andrejčákom, ako aj poslancami výboru pre životné prostredie a zahraničného výboru počas rokovaní v rámci oficiálnej návštevy výkonného tajomníka dočasného technického sekretariátu organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok pána Hoffmana na Slovensku. Podpora v zmluve bola vyjadrená aj zo strany slovenskej vedeckej obce pri stretnutí pána Hoffmana s členmi Predsedníctva Slovenskej akadémie vied.

    Odsúhlasením Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok najvyšším zákonodarným zborom Slovenskej republiky bude významným signálom medzinárodnému spoločenstvu a prakticky potvrdením pozitívneho postoja Slovenskej republiky v otázke jadrového odzbrojenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Janku Gantnerovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (tlač 721) ako spoločná spravodajkyňa určená Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1742 zo dňa 12. septembra 1997 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Obidva výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená gestorským zahraničným výborom dňa 11. novembra 1997 a vy ju máte predloženú ako spoločnú správu pod číslom 721a.

    Prosím o otvorenie rozpravy, pán predsedajúci.

  • Ďakujem vám pekne, pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcom výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Je tu možnosť prihlásiť sa ešte ústne alebo elektronicky. Keďže nikto sa nehlási do rozpravy, uzatváram rozpravu a pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

  • Takže dovoľte, aby som prečítala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. 12. 1997 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok."

  • Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie uviedla.

    Máme teda hlasovanie o návrhu uznesenia, či vyslovujeme súhlas so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových zbraní.

    Môžeme hlasovať?

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý prečítala pani spoločná spravodajkyňa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia k Zmluve o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi, ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 810. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1862.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Ján Jasovský.

    Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ochrana železničnej dopravy si v súčasnosti vyžaduje vysoko profesionálne a odborne zdatnú úroveň. Železnice svojím usporiadaním, rozlohou, veľmi prístupným umiestnením dôležitých zariadení a objektov, nedostatočným zabezpečením prepravovaných zásielok sú ľahko napadnuteľné. Preto na železnici dochádza k poškodzovaniu a ničeniu dráhových zariadení, k narušovaniu a ohrozovaniu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, k vykrádaniu prepravovaných zásielok, okrádaniu a fyzickému ohrozovaniu cestujúcich. Na boj s kriminalitou v obvode železničných dráh bola zriadená Železničná polícia, ktorá svojou organizačnou štruktúrou a doterajšou výslednosťou dáva záruky úspešnej realizácie bezpečnostnej politiky štátu.

    Činnosť Železničnej polície je doteraz upravená zákonom Federálneho zhromaždenia bývalej ČSFR číslo 230/1992 Zb., ktorý bol odvtedy dvakrát novelizovaný zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v snahe zabezpečiť zákonnú jednotnosť, prehľadnosť a aktuálnosť v činnosti Železničnej polície vypracovalo nový návrh zákona o Železničnej polícii. Pri tvorbe a vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z analýzy doterajšej právnej úpravy a potrieb úspešného boja s kriminalitou v obvode železničných dráh. Návrh preberá ustanovenia z doteraz platnej právnej úpravy, ktoré sa v praxi osvedčili, v ktorých boli vykonané zmeny a úprava ich znenia tak, aby zodpovedali zákonom Slovenskej republiky a bol presne a zrozumiteľne vyjadrený ich obsah. Pri tomto sa vychádzalo z návrhu a podnetov útvarov Železničnej polície, zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, vrátane jeho novely, ako aj návrhov a podnetov Železníc Slovenskej republiky.

    Snahou je, aby zákon o Železničnej polícii v ucelenej forme upravil jej činnosť a umožnil efektívnejší a policajne profesionálnejší výkon služieb Železničnej polície tak, aby zodpovedal spoločenskej požiadavke adekvátnejšie a účinnejšie čeliť všeobecnému nárastu kriminality, inej protispoločenskej činnosti, agresivite a brutálnosti páchateľov, ktorí sa dopúšťajú násilia proti občanom, pracovníkom Železníc Slovenskej republiky a policajtom pri zákrokoch. Nezastupiteľné miesto Železničnej polície vidíme v prijímaní preventívnych a represívnych opatrení proti organizovanému zločinu a proti drogám.

    Do návrhu zákona o Železničnej polícii boli zapracované ustanovenia z návrhu novely zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, o informačno-technických prostriedkoch (§ 33 ač 36), o prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti (§ 38, 39 až 42), oprávnení na zaistenie vecí (§ 20), oprávnení pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií (§ 28). V zmysle navrhovanej novely zákona číslo 171/1993 Z. z. boli čiastočne spresnené a doplnené niektoré ďalšie ustanovenia.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky súhlasí s doplnkami a spresneniami, ktoré k návrhu zákona o Železničnej polícii navrhol legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovolím si vás preto požiadať, vážená Národná rada Slovenskej republiky, o pozitívny prístup k predloženému návrhu zákona a odporúčam, aby bol schválený do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Hubertovi Krausovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii (tlač 810) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predložený návrh zákona o Železničnej polícii bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. novembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či vládny návrh zákona o Železničnej polícii spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona o Železničnej polícii rieši závažnú problematiku, ktorú je možné upraviť len takým spôsobom, aký sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Doterajšie platné ustanovenia o činnosti Železničnej polície sú už poplatné minulosti, nespĺňajú požiadavky, ktoré sú kladené na policajtov v zmysle novoprijatých zákonov. Novonavrhované zmeny majú prispieť k zefektívneniu činnosti práce Železničnej polície pri ochrane života, zdravia a majetku občanov, takisto aj k bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a v neposlednom rade i k ochrane zariadení a majetku Železníc Slovenskej republiky.

    To je všetko, pán predsedajúci. Prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň vám oznamujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto z kolegýň a kolegov ústne alebo elektronicky. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nepredpokladám, pán minister, že by ste teraz chceli zaujať k tomu stanovisko, ani vy, pán spoločný spravodajca. Pristúpime teda k hlasovaniu.

    Pozývam vážené kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú mimo miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Uskutočníme prvé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) navrhujem prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave prijala návrh na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.

    V druhom hlasovaní potom odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť na prerokovanie...

  • Moment, najskôr uskutočníme prvé hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, aby sa zákon prerokoval v druhom čítaní.

    Prezentovalo sa 73 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

    Prosím vážené kolegyne a kolegov, aby sa dostavili na hlasovanie. Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás na prvé hlasovanie o zaradení návrhu zákona o Železničnej polícii do druhého čítania.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokúsime sa znova hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, že navrhujeme prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť zákon v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Navrhujem termín prerokovania v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky - vo výboroch do 23. januára 1998 a v gestorskom výbore do 29. januára 1998.

    Môžeme dať hlasovať, pán predsedajúci.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, počuli ste návrh pridelenia jednotlivým výborom a určenia gestorského výboru, ako aj návrh termínov na prerokovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca, za spolupráci.

    Ďalším bodom programu je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ide o prvé čítanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 755. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1765.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Karol Česnek.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky 2. septembra 1997 svojím uznesením číslo 630.

    Navrhnuté zmeny a doplnenia zákona Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa v zásade týkajú časti 4 zákona upravujúcej organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy. Oproti súčasnému stavu, keď orgánmi štátnej banskej správy sú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a obvodné banské úrady, zákonom sa zriaďuje v súlade s článkom 122 Ústavy Slovenskej republiky Hlavný banský úrad ako stredný stupeň štátnej banskej správy.

    Návrh zákona súčasne vymedzuje pôsobnosť Hlavného banského úradu. Hlavný banský úrad bude vykonávať špecifické úlohy, ktoré sú spojené s výkonom štátnej banskej správy v oblasti ochrany a využívania nerastných surovín a dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri výrobe výbušnín a používaní výbušnín na trhacie práce.

    V bode 1 návrhu sa v § 38 ods. 3 navrhuje, aby sa sídlom Hlavného banského úradu stala Banská Štiavnica, a nie Bratislava, ako je to v súčasnosti. Znamená to, že bude potrebné na tento účel zabezpečiť v Banskej Štiavnici potrebné priestory a vybaviť personálne i ďalšie otázky s tým súvisiace. Preto sa účinnosť zákona navrhuje 1. 6. 1998, aby bol po schválení zákona dostatočný časový priestor na vyriešenie všetkých otázok spojených so zmenou sídla.

    V súčasnom období prebiehajú predbežné rokovania so zástupcami mesta Banská Štiavnica a inštitúcií pôsobiacich v meste o možnostiach umiestnenia Hlavného banského úradu v tomto meste. Pretože vláda Slovenskej republiky rozhodla o zmene sídla Hlavného banského úradu až po predložení návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rok 1998, nebolo v tomto návrhu počítané s finančnými prostriedkami nevyhnutnými na zmenu sídla Hlavného banského úradu a bude potrebné dodatočne uplatňovať v štátnom rozpočte na rok 1998 požiadavku na finančné prostriedky na tento účel.

    V ďalšom predložený vládny návrh zákona upravuje aj výšku sankcií, ktoré môžu ukladať orgány štátnej banskej správy zamestnávateľom a zamestnancom za porušenie banských predpisov, s tým, že doterajšia výška sankcií bola zákonom stanovená ešte v roku 1988. V návrhu na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, obsiahnutom v článku II predloženého návrhu, sa reaguje na faktický stav, ktorý sa zosúlaďuje s právnym stavom. Navrhuje sa zmena § 3 citovaného zákona, ktorým je upravená pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a to v tom, že sa do jeho podriadenosti zaraďuje Hlavný banský úrad zriadený ako orgán štátnej správy podľa článku I tohto vládneho návrhu zákona a Puncový úrad Slovenskej republiky, ktorý bol konštituovaný v roku 1993 na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 125/1993 Z. z. o orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov.

    Vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    novela predkladaného návrhu zákona sa odporúča do vašej pozornosti vo viere, že uvedenú novelu odsúhlasíte do ďalšieho legislatívneho pokračovania tak, aby mohla byť na februárovú schôdzu parlamentu postúpená do druhého a tretieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ďakujem vám pekne za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Petrovi Magvašimu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystupujem pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Z. z. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 755) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. 10. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či tento vládny návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil pôvodne na rokovanie 35. schôdze a následne na 37. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje v zákone.

    Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rady Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

    Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa jeho rozhodnutia číslo 1765 z 2. 10. 1997, ktorým sa určuje pridelenie a lehota prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky, podľa § 74 Národná rada schválila.

    To je všetko.

  • Ďakujem vám, pán poslanec a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku od žiadneho poslanca. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne alebo elektronicky do rozpravy. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Nepredpokladám, že by potrebovali zaujať k tejto skutočnosti stanovisko pán minister a pán spoločný spravodajca.

    Mohli by sme pristúpiť k prvému hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrhy uvádzal.

    Pani poslankyňa, nemýľte pána spravodajcu.

  • Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale bola to koaličná poslankyňa.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave prerokovala návrh v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať v prvom hlasovaní.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prezentovalo sa len 72 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

    Naliehavo opakujem, pozývam pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o prvom návrhu. Vizuálne zisťujem, že ešte potrebujeme posilu aspoň dvoch poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme opakovať hlasovanie o prvej časti návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o hlasovanie pridelenia návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu, a to k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehôt na jeho prerokovanie.

    Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Keďže v rozprave nevystúpil nikto a osobne si osvojujem rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1765, ktoré bolo doručené písomne všetkým poslancom Národnej rady. Odporúčam, aby sme uznesenie v tomto znení prijali.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o pridelení návrhov do výborov, o určení gestorského výboru a o lehotách určených na prerokovanie v gestorskom výbore i v nadväzných výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a určila aj príslušné lehoty na prerokovanie výborom v druhom čítaní.

    Ďakujem vám, pán minister, a ďakujem aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 760. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1780.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Česnek.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky na svojom 133. zasadnutí dňa 16. septembra 1997 prerokovala a schválila uznesením číslo 646 návrh zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona bol zaradený do programu 35. zasadnutia Národnej rady ako parlamentná tlač číslo 760.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložený návrh zákona pripravovalo vlastne už od roku 1994. Zásady zákona boli prerokované v príslušných výboroch Národnej rady už v júni 1994 a spoločnú správu výborov, v ktorej vyslovili súhlas s navrhovanými zásadami zákona, vzal na vedomie predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1060 z 11. júla 1994.

    Predložený vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade so schválenými zásadami zákona. S prihliadnutím na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky a Smernice Európskej únie týkajúce sa tranzitu elektrickej energie a plynu, ako aj vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečiť sústavne rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou energií predložený vládny návrh zákona nad rámec schválených zásad upravuje aj tieto ďalšie otázky.

    1. V § 3 ods. 2 sa rozsah licencovaných činností rozširuje oproti schváleným zásadám aj o licencie na tranzit a výkup elektriny a plynu a nadväzne na to v § 9 ods. 14 sa držiteľovi licencie na tranzit elektriny a plynu ukladá povinnosť umožniť tranzit elektriny a plynu do tretej krajiny, ak mu to umožňujú technické podmienky sústavy energetických zariadení, ktorú prevádzkuje. Touto zmenou sa dosiahlo, že návrh zákona plne harmonizuje so Smernicou rady číslo 90/547/EHS o tranzite elektrickej energie a so Smernicou rady číslo 91/296/EHS o tranzite plynu.

    2. V § 12 sa predložený návrh zákona oproti schváleným zásadám zákona rozšíril o ustanovenia upravujúce zariadenie a úlohy elektroenergetického a plynárenského dispečingu. Uvedená zmena je nevyhnutná z dôvodu potreby zabezpečovať sústavne rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou, zabezpečiť spoľahlivosť dodávok energie a ich tranzitnú prepravu podľa príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Prosím vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, aby ste tieto zmeny, ktoré zvyšujú stupeň komplexnosti a kompatibility navrhovaného zákona, podporili.

    Dovoľte mi teraz, aby som vás stručne oboznámil s predmetom navrhovaného zákona o energetike a zároveň, aby som odôvodnil potrebu prijatia takéhoto zákona.

    Predmetom právnej úpravy navrhovaného zákona o energetike je úprava podmienok podnikania v elektroenergetike, plynárenstve, v zásobovaní teplom a práva i povinnosti fyzických a právnických osôb podnikajúcich v týchto odvetviach energetiky, úprava vzťahov súvisiacich s dodávkami energie z hľadiska zabezpečovania ostatných odvetví hospodárstva a obyvateľstva až po konečného spotrebiteľa. Predložený návrh zákona tiež s prihliadnutím na existenciu prirodzených monopolov v týchto odvetviach a potrebu harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie po novom upravuje aj ingerenciu štátu v energetike zavedením inštitútu štátnej regulácie, úpravou opatrení na riešenie núdzových stavov, ustanovením elektroenergetického a plynárenského dispečingu s celoštátnou pôsobnosťou a ustanovením i vymedzením pôsobnosti orgánu štátneho dozoru nad dodržiavaním tohto zákona.

    V záujme zabezpečenia komplexnej úpravy podnikania v energetických odvetviach v jedinom právnom predpise sa zároveň navrhuje novelizovať živnostenský zákon tak, že podnikanie v energetike, vrátane výroby elektriny v malých vodných elektrárňach, nebude živnostenským podnikaním podľa živnostenského zákona, ale podnikaním v energetike podľa predloženého návrhu.

    Energetické odvetvia patria k základným odvetviam hospodárstva a ich rozvoj je aj základnou podmienkou na zabezpečovanie životnej úrovne občanov. Túto skutočnosť si uvedomuje každý štát bez ohľadu na jeho spoločenské zriadenie, a tak ako v minulosti aj po vzniku priemyselnej revolúcie európske štáty v záujme rozvoja a uspokojovania základných potrieb odberateľov energetiku právne reglementujú.

    Na území dnešnej Slovenskej republiky sa elektrizačná činnosť riadila zákonným článkom 17 uhorského zákona z roku 1884. Po vzniku Česko-Slovenska už v roku 1919 bol vydaný zákon číslo 438 o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie, ktorý platil počas trvania prvej Česko-slovenskej republiky až do roku 1942, keď Slovenský štát vydal zákon číslo 12 o napomáhaní sústavnej elektrizácie. Po obnovení Česko-slovenskej republiky sa obnovila platnosť zákonov z obdobia predvojnového Česko-Slovenska. Boli vydané viaceré zákony a vykonávacie predpisy nielen pre oblasť elektroenergetiky, ale aj pre plynárenstvo a zásobovanie teplom. Naposledy vydané zákony - išlo o zákon číslo 79 o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, tzv. elektrizačný zákon, zákon číslo 67 o výrobe, rozvode a využití vykurovacích plynov, tzv. plynárenský zákon, a zákon číslo 89 o výrobe rozvode a spotrebe tepla - platia doteraz.

    Uvedené zákony boli koncipované pre ústredné plánované hospodárstvo a z hľadiska podnikateľských aktivít nevyhovujú podmienkam trhového hospodárstva, a teda vyžaduje si to vydanie novej právnej úpravy aj pre túto oblasť. Touto novou úpravou je navrhovaný zákon o energetike a o zmene zákona číslo 455 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon o energetike by potom bol unifikovaným predpisom pre celú oblasť energetiky, pre všetky energetické odvetvia, teda pre elektroenergetiku, plynárenstvo a zásobovanie teplom.

    V prvej časti zákon v súlade so všeobecnými predpismi o podnikaní ustanovuje podmienky podnikania v odvetviach energetiky. Podmienkou je udelenie licencie ministerstvom hospodárstva. S ohľadom na špecifickosť podnikania v odvetviach energetiky zákon podrobne upravuje podmienky podnikania právnických i fyzických osôb, určuje náležitosti žiadosti o podnikanie, náležitosti licencie, ale aj podmienky zániku, odňatia a zrušenia licencie. Charakter energetiky ako prirodzeného monopolu si vyžaduje jednoznačné vymedzenie práv a povinností držiteľa licencie, aby nedošlo k zneužitiu jeho postavenia voči odberateľom energie. Preto sú taxatívnym spôsobom ustanovené dôvody, pre ktoré možno obmedziť alebo prerušiť dodávku energie. Na druhej strane sa držiteľom licencií, dodávateľom energie priznávajú oprávnenia voči odberateľom energie a tretím osobám, kde sa pripúšťa zo zákonných dôvodov obmedzenie vlastníckych práv na nehnuteľnostiach formou vecných bremien.

    Ingerenciu štátu do energetiky uplatňuje zákon zavedením takých inštitútov, akými sú štátna regulácia, stavy núdze, dispečing a štátny dozor, ktorý je vykonávaný Štátnou energetickou inšpekciou. Účelom regulácie je predovšetkým chrániť spotrebiteľa a zabezpečovať spoľahlivú, hospodárnu a kvalitnú dodávku. Výkonom štátnej regulácie podmienok podnikania sa poveruje ministerstvo hospodárstva. Zmiernenie následkov v stave núdze, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku takých mimoriadnych udalostí, akými sú živelné pohromy, havárie energetických zariadení, teroristické činy alebo stav brannej pohotovosti štátu, zákon rieši opatreniami záväznými pre držiteľov licencií, dodávateľov, ako aj pre odberateľov. Dispečingy zabezpečujú rovnováhu medzi zdrojmi a potrebou energie, plnia v stavoch núdze funkciu výkonného orgánu štátu na realizáciu aj obmedzujúcich opatrení.

    Druhá časť zákona, ktorou sa upravujú jednotlivé odvetvia, t. j. elektroenergetika, plynárenstvo a zásobovanie teplom pri zohľadňovaní špecifík týchto odvetví, systémovo najskôr vymedzuje základné pojmy, ustanovuje podmienky zmluvných vzťahov, upravuje meranie, definuje neoprávnený odber a určuje ochranné a bezpečnostné pásma jednotlivých výrobných a rozvodných zariadení. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu zákon zavádza štátny dozor nad dodržiavaním zákona a výkonom štátneho dozoru poveruje Štátnu energetickú inšpekciu, ktorá sa zakladá transformáciou doterajšej Slovenskej energetickej inšpekcie ako štátneho orgánu dohliadajúceho len na hospodárenie s energiou, na štátny orgán dozoru nad dodržiavaním podmienok podnikania v energetike a nad hospodárnym využívaním, ktorý je vybavený aj tomu zodpovedajúcimi oprávneniami a sankčnými právomocami. Štátna energetická inšpekcia, ktorá bude štátnym orgánom podriadeným ministerstvu hospodárstva, sa člení na ústredný inšpektorát a jemu podriadené krajské inšpektoráty. Je rozpočtovou organizáciou ministerstva hospodárstva so sídlom v Bratislave.

    V prechodných ustanoveniach zákona bolo potrebné upraviť ďalšie podnikanie v energetike súčasných subjektov, založené podľa doterajších predpisov, a riešiť prechod práv a povinností nadobudnutých podľa doterajších predpisov. V zrušovacích ustanoveniach sa zrušuje elektrizačný zákon, plynárenský zákon, zákon o výrobe, rozvode a spotrebe tepla a zákon o inšpekcii, teda všetky doterajšie zákony, ktoré tento zákon nahrádza, a zároveň sa zrušujú aj ich vykonávacie predpisy. Návrhy nových vykonávacích predpisov k predloženému vládnemu návrhu zákona vzhľadom na to, že majú nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, sú v súlade s článkom IX ods. 7 legislatívnych pravidiel priložené k návrhu zákona.

    Ďalej je riešená a navrhnutá novelizácia živnostenského zákona. Vzhľadom na to, že podnikanie v energetických odvetviach je osobitným druhom podnikania, ktoré si vyžaduje splnenie odborných i osobných predpokladov, ako aj plnenie materiálnych, technických a finančných predpokladov, je potrebné jeho podmienky upraviť osobitným zákonom a činnosti v energetických odvetviach vyňať z pôsobnosti živnostenského zákona.

    Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú žiadne nové nároky na štátny rozpočet alebo rozpočet obcí a na pracovné sily. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom, ako aj s Európskou energetickou chartou a s ďalšími, s predmetom zákona súvisiacimi medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je plne kompatibilný aj so smernicami Európskej únie upravujúcimi danú problematiku. Jedinou oblasťou, v ktorej navrhovaný zákon zatiaľ nie je plne kompatibilný so smernicami Európskej únie, je oblasť umožňovania prístupu tretích strán do sietí na rozvod elektriny a plynu, resp. úplné otvorenie sa vnútorného trhu Slovenskej republiky s elektrinou a plynom pre tretie krajiny. Na splnenie tejto požiadavky, ktorá vyplýva zo Smernice rady číslo 96 o všeobecných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, nie sú zatiaľ v Slovenskej republike vytvorené ekonomické podmienky. Otvorenie trhu s elektrinou by si v súčasnej situácii vynútilo buď radikálne zvýšenie cien elektriny pre obyvateľstvo, alebo priame dotácie štátu do ceny tuzemskej výroby. Ani jedna z týchto alternatív v súčasnom období nie je hospodársky ani spoločensky prijateľná.

    Uzákonenie povinnosti umožniť prístup tretích strán do siete predpokladá dlhší časový horizont, najskôr v období roku 2005 a v závislosti od celkového hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Chcel by som k tomu dodať, že ani také vyspelé krajiny Európy, akými sú Švédsko, Dánsko a Francúzsko, doteraz do svojej energetickej legislatívy zatiaľ túto smernicu Európskej únie v plnom rozsahu neprevzali práve z tých dôvodov, ktoré som spomínal.

    Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať vás o podporu pri schvaľovaní tohto vládneho návrhu zákona, prijatím ktorého by sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny s modernou energetickou právnou úpravou.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi za podanú správu a prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz konštatujem, že gestorský výbor určil spoločného spravodajcu, ktorého sprostredkovane vykoná pán poslanec Cingel.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455/1990 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 760) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 760) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh (tlač 760) spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh (tlač 760) rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje v návrhu zákona. Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby potom návrh predsedu Národnej rady na pridelenie a lehotu prerokovania Národná rada podľa § 74 schválila.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, písomne mám prihláseného jedného poslanca pána Františka Šveca. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Juriš. Konštatujem, že ďalší poslanci sa neprihlásili ústne ani elektronicky. To znamená, uzatváram zápis do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Švec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    elektrina, teplo a plyn boli v zásobovaní energiou celého hospodárstva i obyvateľstva vždy v dominantnom postavení. Bezporuchový chod energetických zariadení, plynulá dodávka boli a sú základným predpokladom rozvoja životnej úrovne. Všetky odvetvia energetického hospodárstva sú doteraz legislatívne upravené štyrmi základnými zákonmi, ktoré tu už pán minister spomenul. V odborných kruhoch sme ich poznali pod názvami elektrizačný, plynárenský, teplárenský zákon a zákon o energetickej inšpekcii.

    Myslím si, že zjednotenie týchto legislatívnych noriem do jednej je nevyhnutnosťou už aj preto, že vo všetkých štátoch strednej a východnej Európy sa zjednocuje národná legislatíva v záujme toho, aby sa prekonalo obdobie tzv. lacnej energie a odstránili sa chyby v nehospodárnom využívaní energií, v znečisťovaní životného prostredia, vo vysokej energickej náročnosti.

    Nový návrh zákona obsahuje aj podmienky podnikania v odvetviach energetiky. Základnou podmienkou podnikania v energetike je udelenie licencie ministerstvom hospodárstva, ako aj podmienky zániku, odňatia a zrušenia licencie. Charakter energetiky ako prirodzeného monopolu si vyžadoval jednoznačne vymedziť práva a povinnosti držiteľa licencie, aby nedošlo k zneužitiu jeho postavenia voči odberateľom energie, preto návrh zákona taxatívnym výpočtom ustanovuje dôvody, pre ktoré možno obmedziť alebo prerušiť dodávku energie.

    Dôležitou a významnou časťou navrhovaného zákona je jeho ustanovenie o štátnej regulácii v energetických odvetviach. Vzhľadom na ich strategický význam si musí štát ponechať a vytvoriť určité pravidlá a práva z hľadiska tvorby a realizácie štátnej energetickej politiky, zabezpečovania spoľahlivej dodávky energie, ako aj ochrany spotrebiteľa a vytvárania konkurenčného prostredia.

    Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu zákon zavádza aj štátny dozor nad dodržiavaním zákona. Výkon štátneho dozoru zveruje Štátnej energetickej inšpekcii, ktorú zakladá transformáciou doterajšej Slovenskej energetickej inšpekcie. Jej orgánmi sú ústredný inšpektorát a jemu podriadené krajské energetické inšpektoráty, orgány štátnej energetickej inšpekcie pri výkone dozoru postupným spôsobom upraveným priamo v zákone a pri ukladaní pokút podľa zákona o správnom konaní.

    V mojom krátkom príspevku som vás chcel, vážené kolegyne, kolegovia, vyzvať na podporu prijatia tohto zákona, lebo pracovníci vo všetkých oblastiach energetiky pociťujú tento nedostatok. Zákon má skutočne už svoju históriu, keď od roku 1993 vláda vydala prvé zásady energetických zákonov, a dnes, chvalabohu, už máme rok 1997, zákon sa konečne dostal do prvého čítania.

    Verím vzhľadom na to, že zákon bol vypracovaný ako moderný a zohľadňuje potreby našej spoločnosti a je v súlade s právom Európskej únie, že ho podporíte, čím vyjdeme v ústrety všetkým pracovníkom v energetických odvetviach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Švecovi.

    Ako ďalší a posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, hostia,

    tento zákon je potrebný. Je však potrebný tak, aby spĺňal všetko, čo potrebujeme od moderného zákona o energetike. Preto si dovoľujem predniesť niekoľko pripomienok k návrhu zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. (tlač číslo 760).

    Pozitívne je, že predkladaný návrh zákona rieši veľa technických detailov týkajúcich sa možností podnikania v energetike, ale nerieši - a to treba jednoznačne povedať - problém zásadne.

    Z nedostatkov treba zvlášť zdôrazniť, že upevňuje monopol postavenia Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, a v podstate konzervuje stav bezkonkurenčného prostredia, čím nevytvára rovnaké právne istoty pre všetkých podnikateľov v energetike. Oproti Slovenským elektrárňam, a. s., nevytvára rovnaké podmienky podnikania pre malých a stredných podnikateľov využívajúcich najmä obnoviteľné zdroje ako generáciu na výrobu elektrickej energie a tepla. Naopak, ich podnikanie sa komplikovanou administratívou sťažuje. Ďalej nevytvára dostatočné predpoklady na plné nasadenie realizácie úsporných a racionalizačných opatrení a maximálneho využívania primárnych energetických zdrojov. Nezabezpečuje efektívnosť investícií v uplatňovaní princípu najnižších nákladov rozhodujúceho v trhovom prostredí. Znemožňuje plnenie medzinárodných záväzkov o otvorení trhu s energiami vyplývajúceho z Európskej energetickej charty a z pristúpenia k UCPPE od roku 1999.

    Oproti súčasnému stavu ešte zvyšuje centralizáciu rozhodovacích právomocí Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy namiesto jej decentralizácie, čím mení náplň činnosti ústredného orgánu štátnej správy, ktorý by mal len vytvárať podmienky na podnikanie, a nie ich priamo určovať (vydávanie licencií aj malým podnikateľom, štátna regulácia, štátny dozor, štátna agentúra, posudzovanie kvalifikácie pracovníkov v energetike a podobne), nedodržuje všeobecné pravidlá Európskej únie pre vnútorný trh s elektrickou energiou, podľa ktorých monitorovanie a výkon verejných súťaží má organizovať nezávislý orgán. Oproti tomuto návrh zákona zavádza na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky nejasne špecifikovanú funkciu štátnej regulácie. Je nemysliteľné, aby ten istý orgán štátnej správy, ktorý presadzuje záujmy monopolného výrobcu, bol súčasne gestorom za úspory na strane spotrebiteľa. Je to v § 10 ods. 1.

    Postavenie Štátnej energetickej inšpekcie, tak ako je definované v návrhu zákona - § 39 - môže mať opodstatnenie len v štátnych podnikoch a vôbec nemôže pôsobiť v trhovom hospodárstve. V čase transformácie je brzdou jeho rozvoja.

    Návrh zákona nie je vyvážený medzi právami a povinnosťami dodávateľov a odberateľov energie tým, že nadmerne upevňuje práva dodávateľov a u odberateľov určuje len povinnosti bez riešenia ochrany spotrebiteľa. Nie je v súlade s kritériami tvorby a ochrany životného prostredia. Nenadväzuje na zásady trvalo udržateľného rozvoja, na štátnu environmentálnu politiku, národný environmentálny akčný program a medzinárodné dohovory v oblasti životného prostredia. Nie je tam ani dostatočne zdôvodnená zmena živnostenského zákona. Nerešpektuje práva verejnosti ako výraz demokratizačných prvkov podieľať sa na kontrole a usmerňovaní foriem zabezpečovania energetických potrieb spoločnosti vytváraním verejnoprospešných inštitúcií. Nerieši spôsob určovania priorít a rozvojové smery podnikania, najmä úspory, racionalizáciu, obnoviteľné zdroje energie a podobne, a ani vzťah podnikateľov k energetike, k vede, výskumu a školstvu.

    Odvoláva sa na neexistujúce podklady, ako je energetická politika Slovenskej republiky. Takýto dokument nikdy nebol sformulovaný, teda ani schválený. Nedefinuje väzbu na pripravovaný zákon o hospodárení s energiou. Má formálne nedostatky. Obsahuje nejednoznačné formulácie, ktoré bývajú zdrojom nesprávnych interpretácií zákona (nevyhnutný rozsah v § 9 ods. 1 a podobne), nepoužíva správnu terminológiu, napríklad elektrina namiesto elektrická energia, vzdušné vedenie namiesto vonkajšie vedenie a podobne.

    Na záver chcem povedať, že na základe uvedených základných pripomienok, ale i formálnych chýb, ktoré by boli odstrániteľné, možno konštatovať, že predkladaný návrh zákona o energetike neplní funkciu podpory transformačného procesu a nie je zosúladený s energetickou politikou Európskej únie, nezabezpečuje realizáciu už prijatých medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a je v protiklade so žiaducim postupom demokratizačného procesu. Ale čo je podstatné, prijatím predkladaného návrhu zákona by sa postupom transformácie vyžadovala jeho neustála zmena a úprava, čím by sa narušovalo stabilné podnikateľské prostredie nevyhnutné na dosahovanie ekonomickej prosperity.

    Na základe uvedených argumentov predložený návrh o energetike nie je vhodné schváliť. Vyžaduje si prepracovanie. Preto podávam procedurálny návrh na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave a zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť. Pristúpime k prvému hlasovaniu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pozývam všetkých do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v zmysle rokovacieho poriadku najprv hlasujeme o stanoviskách výborov. Stanovisko výborov je v odporúčaní, aby Národná rada schválila postup tohto zákona do druhého čítania.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zaradenia do druhého čítania.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, znova mobilizujem pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Nie sme zatiaľ uznášaniaschopní. Bohužiaľ, pravé krídlo parlamentu nie je prítomné.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí sa nachádzate mimo rokovacej miestnosti, pozývam vás na hlasovanie. Nie sme zatiaľ uznášaniaschopní. Ďakujem za každú posilu v hlasovaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, zopakujeme ešte raz hlasovanie o zaradení do druhého čítania, tak ako ho navrhol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Dúfam, že aj stojaci páni poslanci vykonali svoj hlasovací úkon.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Trpezlivosť ruže prináša.

    Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

  • Predseda Národnej rady rozhodol prideliť vládny návrh zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 760) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    K uvedenému návrhu zákona ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Určil lehotu na prerokovanie vo výboroch do 23. januára 1998 a v gestorskom výbore do 29. januára 1998.

    Odporúčam, aby sme hlasovali o týchto návrhoch ako celku.

  • Chcem sa len opýtať, či náhodou pán poslanec Juriš nepredložil návrh na vrátenie.

  • Pretože sme schválili návrh výborov, že zákon ide do druhého čítania, návrh pána Juriša stratil zmysel.

  • Dobre, ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pridelení výborom, určení gestorského výboru a termínov, ako ich predložil spoločný spravodajca.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, sústreďme sa na hlasovanie. Budeme opakovať hlasovanie. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Opakovane hlasujeme o pridelení výborom, o určení gestorského výboru a o určených lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je

    správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a o jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1996.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 777 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 777a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánu Karolovi Česnekovi a prosím ho, aby správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaná správa hodnotí vývoj tohto sektora v malom a strednom podnikaní a štátnu podporu doplnenú zahraničnou podporou, ktorá sa v predmetnom roku 1996 poskytla na jeho rozvoj. Dôležitou časťou správy je však návrh opatrení na roky 1997-1998, ktoré sú rozpracovaním vládou Slovenskej republiky schválenej štátnej strednodobej politiky podpory malému a strednému podnikaniu. Chcel by som na zdokumentovanie stavu o rozvoji tohto sektora uviesť nasledujúce vybrané údaje.

    V Obchodnom registri bolo evidovaných 53 260 organizácií zameraných na tvorbu zisku, čo predstavuje nárast oproti roku 1995 o 22,1 %. Počet živnostníkov poklesol o 2,8 % a naopak vzrástol počet osôb podnikajúcich formou slobodných povolaní o 43,5 % a počet samostatne hospodáriacich roľníkov o 7,2 %. Pozitívne možno hodnotiť najmä dosiahnutý podiel malého a stredného podnikania na celkovej produkcii vybraných odvetví. Relatívne vysoké tempo v roku 1996 sa podarilo zachovať najmä vďaka zvýšenej ekonomickej aktivite malých a stredných podnikov, ktoré vytvorili pridanú hodnotu v objeme 266,9 mld. Sk v bežných cenách, čo predstavovalo 50,9 % z celkovej pridanej hodnoty vytvorenej v národnej ekonomike. Daňové plnenie týchto subjektov dosiahlo u fyzických osôb 20 404 mil. Sk, čo v porovnaní s rokom 1995 predstavovalo 115,6 % a u právnických osôb sa splnilo vo výške 32 334 mil., čo tvorilo 86,7 %.

    V oblasti štátnej podpory by som chcel upriamiť pozornosť na podporu realizovanú prostredníctvom ministerstva hospodárstva a zainteresovaných inštitúcií ako Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Za účelom podpory realizuje Národná agentúra poradenské služby, v rámci ktorých poskytuje obchodné, investičné a kooperačné informácie a pomáha pri vzdelávaní a zabezpečovaní finančných zdrojov pre malé a stredné podniky.

    Významným z hľadiska získavania finančných zdrojov pre malých a stredných podnikateľov je podporný úverový program, z ktorého sa v roku 1996 poskytlo 223 úverov vo výške 745 mil. Sk. Počas celkového trvania tohto programu sa z neho poskytlo 459 úverov v celkovej hodnote 1 331 mil. Sk. Finančná pomoc podnikateľom sa poskytla aj prostredníctvom ďalších programov, z ktorých by som chcel spomenúť malú pôžičkovú schému so 120 poskytnutými úvermi do konca roku 1996 a spoločnosť zárodkového kapitálu, ktorá realizovala 8 zárodkových investičných zámerov vo výške 19,6 mil. korún. Za významné považujem aktivity v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke predovšetkým v oblasti záruk. Táto banka v súčasnom období realizuje 11 špecializovaných záručných programov a záruky sú dôležitým a veľmi žiadaným nástrojom podpory malého a stredného podnikania, pričom výška záruky môže dosiahnuť až 85 % istiny úveru do maximálnej výšky 200 mil. korún.

    Na rozvoj v rokoch 1997 a 1998 sú zamerané návrhy opatrení, ktoré vychádzajú z vládou schváleného materiálu Štátna strednodobá politika podpory malého a stredného podnikania na obdobie do roku 2 000. V rámci opatrení na inštitucionálne zabezpečenie rozvoja sa bude realizovať rozšírenie siete regionálnych poradenských a informačných centier, resp. podnikateľských inovačných centier tak, aby sa vyrovnalo pokrytie jednotlivých krajov z pohľadu potrieb podnikateľských subjektov.

    Ďalšou úlohou v tejto oblasti je dopracovanie a zavedenie účinného monitorovacieho systému. V oblasti legislatívnych a regulatórnych opatrení bude pokračovať ďalej proces zlepšovania podnikateľského prostredia a odstraňovania bariér podnikania. I naďalej zostanú významným nástrojom podpory rozvoja finančné podporné programy. Na rok 1998 ministerstvo hospodárstva navrhlo spolu 11 nových programov s celkovou hodnotou 263 mil. Sk a s prebiehajúcimi programami, na ktoré sa požaduje zo štátneho rozpočtu 508 mil. korún, sa takto na podporu malého a stredného podnikania v roku 1998 požadovalo zo štátneho rozpočtu 771 mil. Sk.

    Predkladaný materiál prešiel v júli tohto roku pripomienkovým konaním ústrednými orgánmi štátnej správy a pripomienky boli vyhodnotené a zapracované. Následne bol materiál v stanovenom termíne predložený na rokovanie vlády a vláda predložený materiál na svojom zasadnutí 7. októbra 1997 zobrala na vedomie a v bode D uznesenia vlády číslo 702 poverila predsedu vlády, aby ho predložil predsedovi Národnej rady na prerokovanie v Národnej rade.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem vám za doterajšiu pozornosť a dovoľte mi, aby som vás na záver predovšetkým požiadal o pokračovanie v poskytovaní podpory tomuto mladému, dynamickému, ale musím aj povedať, že najmä v oblasti získavania finančných zdrojov zatiaľ slabému sektoru nášho hospodárstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ďakujem vám pekne za podanú správu a prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo pánu poslancovi Cingelovi, ktorý v zastúpení povereného spoločného spravodajcu podáva informáciu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1996 (tlač 777).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1996.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1809 z 22. októbra 1997 pridelil správu na prerokovanie s lehotou do 7. novembra 1997 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač. Gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 446 zo 4. novembra 1997.

    Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu 5. novembra 1997 a odporučil uznesením číslo 510 Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 29. októbra 1997 a uznesením číslo 439 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval správu 5. novembra 1997 a uznesením číslo 278 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval správu 11. novembra 1997 a uznesením číslo 377 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru. Súčasne ma poveril uznesením výboru číslo 46 ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 83 atď.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne za podanú správu a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne, alebo elektronicky. Zaznamenávam pána poslanca Baránika. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vyjadril kladné stanovisko k správe ministerstva hospodárstva k malému a strednému podnikaniu za rok 1996. Ľutujem, že túto správu prerokúvame na konci roka, lebo mala byť prerokovaná ešte v prvom polroku 1997.

    Správa je stručná, vecná a z obsahovej stránky výstižná. Preto ju hodnotím pozitívne. Malé a stredné podnikanie u nás ako každé iné odvetvie azda ešte viac má v procese transformácie množstvo problémov. K nim patrí predovšetkým nedostatok lacného kapitálu. To je všeobecný problém. Ale v tomto období, hlavne v roku 1997, je to špecifické, pretože peniaze na kapitálovom trhu sú veľmi drahé, a preto sú úvery za týchto podmienok pre malých a stredných podnikateľov prakticky neprijateľné.

    Situácia sa zhoršila aj tým, že v tomto roku prestali platiť niektoré zvýhodnenia pre malých a stredných podnikateľov, ktoré platili v predchádzajúcich rokoch, napríklad oslobodenie od daní atď. Vzhľadom na to, že existujú rôzne formy pomoci malému a strednému podnikaniu, a keďže už určitý čas tieto formy pomoci pôsobili, bolo by žiaduce ich vyhodnotiť, aby sme vedeli, ktoré formy treba opustiť, ktoré treba podporiť a rozšíriť ich účinnosť a, samozrejme, aj zásobiť príslušnými zdrojmi, predovšetkým kapitálovými. Odporúčal by som, pán minister, aby sa vyhodnotili doterajšie formy pomoci z hľadiska celkového efektu na tvorbu majetku malých a stredných podnikateľov, z hľadiska tvorby stabilných pracovných miest, z hľadiska rozsahu produkcie a z hľadiska ekonomickej sily organizácie. To znamená, ako jednotlivé formy pomoci pomohli tomu, aby malé a stredné podniky ekonomicky zosilneli.

    Ďalej by som odporúčal, aby sa v rámci priemyselnej politiky spracovala koncepcia vzájomnej väzby malých a stredných podnikov na veľké podniky, hlavne na tie, ktoré sú póly rastu v rámci celej ekonomiky Slovenskej republiky. Samozrejme, môže to platiť aj pre jednotlivé regióny. To znamená, že v každom regióne máme niekoľko podnikov alebo len jeden podnik, ktorý je ťahúnom ekonomiky v tomto regióne, a na ten by malo nadväzovať malé a stredné podnikanie, aby sa ekonomika rozvíjala v tomto zmysle v určitých rojoch. To by určite prispelo k tomu, aby sme vniesli do malého a stredného podnikania viac cieľavedomosti.

    Ďalej odporúčam, aby sa urobila analýza pôsobenia zákona o dani z príjmov fyzických a právnických osôb. Domnievam sa, že by bolo žiaduce v niektorých prípadoch pre malé a stredné podnikanie prijať opatrenia, napríklad v cestovnom ruchu, pretože existujú odvetvia, ktoré budú trvalo založené len na forme podnikania formou malého podnikania. To znamená, že v týchto prípadoch by bolo potrebné na základe analýzy v konkrétnych regiónoch prehodnotiť situáciu a selektívne prijať niektoré opatrenia, ako napríklad oslobodiť od dane z príjmov, pretože napríklad v regióne Vysoké Tatry veľmi poklesol počet živnostníkov a drobných podnikateľov vzhľadom na to, že prestalo platiť oslobodenie od dane z príjmu. Vzhľadom na to, že platí zákon o dani z príjmu, títo občania, ktorí podnikali formou prenajímania svojich domov na ubytovanie, sa prihlásili ako nezamestnaní, zrušili živnosť a sú odkázaní na podporu v nezamestnanosti. Štát z toho má stratu, pretože poskytuje podporu v nezamestnanosti, musí za nezamestnaných platiť sociálne, zdravotné a nemocenské poistenie atď. To znamená, že štát z toho nemá nijaký efekt, má len stratu. Ak by sme týchto podnikateľov oslobodili od platenia daní, samozrejme, štát by tým získal efekt z rozvoja cestovného ruchu a nemusel by platiť prostriedky do uvedených fondov.

    Domnievam sa, že na základe konkrétnej analýzy konkrétnych regiónov by bolo možné takúto prax uplatniť a štát by rozvojom cestovného ruchu získal podstatne väčší zdroj príjmov, ako je príjem z dane fyzických osôb, ak sú tieto za týchto podmienok také, aké sú. To znamená, bránia rozvoju tejto formy podnikania.

    Samozrejme, vyzývam vás, aby ste podporili návrh na uznesenie, aby Národná rada akceptovala, prijala správu o malom a strednom podnikaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce k vystúpenému poslancovi zaujať stanovisko. Nie. Rovnako ani pán spoločný spravodajca.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o predloženej správe o malom a strednom podnikaní.

  • Prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1996."

  • Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré práve prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste sa zmobilizovali. Skutočne je to problém. Trvalo vás pozývame, znova a znova, do rokovacej miestnosti. Prosím vás, majme voči sebe vzájomnú úctu. Opakujem, pozývam vás všetkých do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Priatelia, už z úcty k vlastným podpisom, ktoré ste urobili v predizbe, kde sa všetci podpisujeme, že sme prítomní.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca. Týka sa správy o rozvoji malého a stredného podnikania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a o jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1996.

    Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

    Priatelia, prosím, zotrvajme v tejto miestnosti. Budeme ďalej pokračovať v programe. Je v našom záujme, aby sme náročný program, ktorý máme na rokovaní 37. schôdze, skončili tento týždeň čo možno najskôr.

    Teraz podľa schváleného programu a s ohľadom na vývoj hlasovania pristúpime k bodu

    informácia ministra financií Slovenskej republiky o zmene podmienok na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a o dosahoch tejto zmeny a rozprava k informácii.

    Prosím pána podpredsedu vlády. Nech sa páči, máte slovo, môžete uviesť svoju správu.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi predniesť informáciu o zmene podmienok čerpania dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a o dosahoch tejto zmeny.

    Na úvod pokladám za potrebné upozorniť na skutočnosť, že dotácie k cenám tepelnej energie sa začali poskytovať od roku 1991 zo štátneho rozpočtu federácie, a to na rozdiel medzi maximálnou cenou určenou pre užívateľov bytov, ktorá sa určila v sume 89 korún za GJ, a kalkulovanou cenou výrobcov tepelnej energie, ktorí používali pri výrobe tepelnej energie v kotloch s výkonom nad 6 MW plynné alebo tekuté palivo, t. j. palivo s vyššou cenovou úrovňou, ako bola cena uhlia zakalkulovaná v maximálnej cene pre užívateľov bytov. Príjemcami dotácií boli výrobcovia tepelnej energie.

    Po vzniku Slovenskej republiky na základe iniciatívy správcov bytového fondu sa príjemcami dotácií stali odberatelia tepelnej energie, ktorí očakávali, že budú s týmito finančnými prostriedkami voľne disponovať. Ich očakávanie sa nesplnilo, nakoľko dotácie boli stanovené ako prísne účelové len na úhradu faktúr dodávateľov tepelnej energie prostredníctvom osobitného účtu. Na poskytovanie dotácií sa vypracovali smernice, ktoré nadväzovali na príslušné cenové výmery a určovali podmienky na uplatňovanie dotácií a spôsob ich čerpania. Dotácie sa poskytovali na úhradu cenových rozdielov medzi cenou určenou na základe kalkulácie ceny u výrobcu tepelnej energie a pevnou maximálnou cenou určenou pre užívateľov vlastníkov bytov a z hľadiska mechanizmu ich poskytovania sa chápali ako nárokové. Čo sa v tomto období podcenilo, bola skutočnosť, že poskytovanie dotácií týmto spôsobom nemotivovalo k úsporám, naopak, v snahe maximalizovať dotácie vyššími objemami dodávok tepla a tlakom na zvyšovanie nákladových položiek a kalkulovaného zisku vo vecne regulovaných cenách, teda dotácie pôsobili kontraproduktívne k racionalizácii dodávok tepla.

    Kontrolné mechanizmy sa v dôsledku veľkého množstva poberateľov dotácií a limitovaných kapacít kontrolných orgánov ukázali ako nedostatočne účinné. Pritom sa iba výnimočne pri kontrolách zistili prípady, keď nedošlo k porušovaniu predpisov v tejto oblasti zo strany dodávateľov a distributérov tepla a teplej vody. Kontrolné orgány správy finančnej kontroly podstatnú časť svojej činnosti zameriavali na oblasť kontroly tvorby cien a dodržiavania platnej cenovej legislatívy v tejto oblasti.

    V roku 1996 v rámci 305 cenových previerok vykonali previerku 176 výrobcov tepla, pričom preukázaný neoprávnený majetkový prospech predstavoval 10,6 mil. korún. Zatiaľ sa v roku 1997 vykonalo 216 previerok, z toho 127 bolo zameraných na tvorbu cien tepla. Zistený majetkový prospech bol vyčíslený v objeme 9,4 mil. korún. V tejto oblasti si neplnili svoje povinnosti ani príjemcovia dotácií - odberatelia tepla, ktorých povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvných vzťahov bola kontrola fakturovaných cien a dodávok, a ani nespolupracovali s príslušnými cenovými orgánmi či už z neznalosti problémov, alebo sa spoliehali na to, že prostriedky štátneho rozpočtu sú a budú i naďalej nevyčerpateľným zdrojom úhrad cenových rozdielov. To sa týka najmä bytových družstiev, ktoré sú najpočetnejšou skupinou príjemcov dotácií. Pritom cena za vyrobený a dodaný GJ bola u niektorých výrobcov 500 Sk a rentabilita sa pohybovala od 25 % do 40 %, pričom odberatelia - príjemcovia dotácií - takúto cenu prijímali ako samozrejmosť.

    I napriek regulačným opatreniam, sankčným postihom a vplyvu kontrolných mechanizmov vyčlenené dotácie v štátnom rozpočte v plnom rozsahu nepokrývajú požiadavky na úhradu cenových rozdielov medzi cenou pre obyvateľov a vecne regulovanou cenou dodávateľov, na čo vplývajú najmä vysoké investičné náklady v tepelnom hospodárstve a rozsiahly investičný program prebudovania tepelných zdrojov a zariadení.

    V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že najpočetnejšie tepelnotechnické zariadenia sú v majetku miest a obcí, ktoré však na prevádzku, udržovanie, prípadne ďalší rozvoj neposkytli žiadne finančné prostriedky a v podstate zneužívali dotačný systém na riešenie technických problémov často zastaraných tepelnotechnických zariadení.

    Cenové rozdiely ako základ na stanovenie výšky dotácií v dôsledku neustáleho rastu vecne regulovaných cien výrobcov sa každý rok zvyšovali, čo malo za následok prekračovanie rozpočtovaných dotácií k cenám tepelnej energie. K zásadnému prekročeniu dotácií v sume 1,8 mld. došlo v roku 1996, keď rozpočtované dotácie v sume 2,5 mld. sa vyčerpali v sume 4,3 mld. korún. Podľa cenových predpisov si výrobcovia tepelnej energie mohli do cien započítať okrem primeraného zisku aj zvýšený zisk určený na financovanie investícií zameraných na úsporu vlastných nákladov v tepelnom hospodárstve, teda i na zníženie ceny od výrobcu tepla. Efekt úspory nákladov sa dosiaľ neprejavil, len sa proklamoval, pretože cena tepla - i keď ceny vstupov sa mierne zvýšili - narástla od roku 1993 takmer o 25 %. Z toho možno vyvodiť záver, že v nákladoch tepelného hospodárstva sú značné rezervy a prostriedky sa používali neefektívne.

    S cieľom zabezpečiť zreálnenie poskytovania dotácií k cenám tepelnej energie na 2. polrok 1997 vypracovalo ministerstvo financií smernicu, ktorou sa stanovil postup vychádzajúci z neprekročiteľného limitu dotácií vypočítaného zo skutočného čerpania dotácií za 2. polrok 1996 kráteného o 30 %, teda v priemere asi o 30 Sk na GJ dodaného tepla. Vypočítaná suma dotácií predstavuje neprekročiteľný limit dotácií na 2. polrok 1997, ktorý rozpísali príslušné daňové úrady jednotlivým príjemcom dotácií. Podotýkam, že časť uvedeného zníženia dotácií je pokrytá zvýšením ceny zo 140 na 150 Sk za GJ od 1. 8. 1997.

    Vzhľadom na skutočnosť, že pri priemernej cene výrobcu 250 Sk za GJ a maximálnej cene 150 Sk za GJ pre obyvateľov sa rozdiel uhrádzal zo štátneho rozpočtu v plnej sume, krátenie dotácií v 2. polroku o 30 % predpokladáme uhradzovať z úspor nákladov, resp. krátenia zisku výrobcov tepla, ako aj z racionalizácie dodávok tepla, pretože byty sa často prekurujú a dodávka teplej úžitkovej vody s teplotou často až 80 stupňov tiež nie je potrebná.

    O nerovnakom prístupe k tomuto problému a rezervách svedčia aj aktuálne poznatky ministerstva financií, že v rámci prerokovania limitu pre jednotlivých odberateľov tepla boli vznesené požiadavky na umožnenie presunu úspory časti už takto zníženého limitu v prospech iných príjemcov dotácií. Ako ilustratívny prípad uvádzam, že v tlači riaditeľ Bytového podniku Poprad uviedol, že v rámci racionalizácie dodávok tepla nebudú ani pri krátení dotácií žiadne dosahy na obyvateľov Popradu, naopak, pri úspore dodávok budú obyvatelia menej platiť.

    Na záver pokladám za potrebné uviesť, že ďalší postup, už aj s ohľadom na vytvorenie podmienok na integráciu so západnou Európou, smeruje k ekonomizácii ceny tepla pre obyvateľov a k riešeniu dosahov na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, napríklad formou príspevku na bývanie. V uvedenom smere sa začalo pracovať na príprave takéhoto modelu a príslušnej legislatívy. I keď v tejto oblasti nekopírujeme Českú republiku, len na ilustráciu uvádzam, že v Českej republike pri dvojnásobne väčšom bytovom fonde uvažujú na rok 1998 pôvodne s dotáciou vo výške 200 mil. do konca apríla, ale v súčasnosti štátny rozpočet schválený vo vláde Českej republiky neuvažuje ani s korunou dotácie na teplo, zatiaľ čo v návrhu štátneho rozpočtu a dnes už v schválenom návrhu štátneho rozpočtu sa počíta so sumou 1,6 mld. korún.

    Tiež si treba uvedomiť, že ak teplo neplatí priamo obyvateľ, užívateľ tepla, cez dotácie ho platia zo svojich daní všetci, aj tí, ktorí si teplo zabezpečujú sami a bez dotácií. Nakoľko doterajšie administratívne a zložité obmedzenia v čerpaní dotácií neviedli k želateľnému účinku, limitovanie dotácií pokladáme za prvý krok k ozdraveniu situácie v tejto sfére, aj keď v niektorých ohľadoch mohol priniesť určité čiastkové problémy.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za informáciu, ktorú nám predložil.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku, ale elektronicky je prihlásený pán poslanec Fico a pán poslanec Hornáček. Poznamenávam.

  • Hlas z pléna.

  • Dobre. Končím možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    už som na vlastnej koži pocítil, pokiaľ ide o bývanie v činžiaku, čo znamená prijatie smernice Ministerstva financií Slovenskej republiky, pretože všetci užívatelia, nájomcovia bytov v mojom bytovom dome dostali oznámenie, že od 10.00 hodiny večer do 6.00 hodiny ráno nebude teplá voda, že sa nebude kúriť a, myslím si, že toto asi nemalo byť cieľom smernice Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá mala viesť k niečomu celkom inému. Takéto príklady, ako som teraz uviedol, sú, žiaľ, známe z celého Slovenska. Správcovia bytového fondu pristupujú k radikálnemu obmedzeniu dodávky teplej vody a tepla do bytových domov. Myslím si, že to môže mať za následok aj zhoršenie zdravotného stavu. Obrátili sa na mňa desiatky rodičov kvôli malým deťom, ktoré, bohužiaľ, nemajú zabezpečený dostatok tepla vo svojich bytoch.

    Vážené dámy a páni, smernica Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa určujú podmienky na uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a spôsob ich čerpania, v podstatnej miere mení stanovené pravidlá čerpania dotácií k cenám tepelnej energie stanoveným na celý rok 1997, doslova niekoľko týždňov pred ukončením rozpočtového roku 1997. Uplatňovanie tejto smernice v praxi ohrozuje stabilitu rozpočtov miest a obcí, nimi zriadených organizácií na správu bytového fondu a tepelných zariadení, ale aj ďalších správcov bytového fondu, ako aj dodržanie zmluvných vzťahov v tejto oblasti, ktoré mestá, obce a ďalší správcovia bytového fondu uzatvorili s inými subjektmi na správu bytového fondu, výrobu a dodávku tepla, teplej úžitkovej vody vychádzajúc zo štátneho rozpočtu na rok 1997 a pravidiel stanovených predchádzajúcim výmerom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Podľa nášho názoru smernica zasahuje do dodávateľsko- -odberateľských vzťahov uzavretých v súlade s Obchodným zákonníkom, obchodnými zmluvami medzi odberateľmi a dodávateľmi na rozpočtový rok 1997 so spätnou účinnosťou od 1. júla 1997. To znamená, že je retroaktívna, čo nie je v súlade s princípmi právneho štátu. Podľa obvyklých vzťahov v oblasti výroby a dodávky tepla a teplej úžitkovej vody v nadväznosti na dané prírodné klimatické podmienky Slovenska sa výroba a dodávka tepla realizuje na začiatku a konci roka v nadväznosti na priebeh vonkajších teplôt. V letných mesiacoch sa vykonáva plánovaná údržba, opravy a rekonštrukcie zariadení na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody. Z toho logicky vyplýva, že časový priebeh čerpania dotácií vychádzajúci z klimatických podmienok 1. polroka 1997 a rozsahu plánovaných prác a údržby realizovaných mimo vykurovacieho obdobia je do 22. 10. 1997, keď bol vydaný výmer ministerstva financií daný prírodnými podmienkami, teda klimatickými podmienkami v 1. polroku 1997 a zmluvnými vzťahmi uzatvorenými na opravy, údržbu a rekonštrukcie zariadení na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody.

    Smernica zasahuje do týchto ekonomických vzťahov, ako som už uviedol, so spätnou účinnosťou od 1. júla 1997. Takto stanovené nové podmienky čerpania dotácií nie je reálne možné ekonomicky zvládnuť v posledných dvoch mesiacoch roku 1997, keď sa potreba vykurovania, t. j. aj vlastných finančných zdrojov a dotácií, odvíja od priebehu vonkajších teplôt. Uplatnenie smernice zasahuje do ekonomických vzťahov viacerých subjektov v reťazci - výroba, prenos, spotreba tepla a teplej úžitkovej vody -, to znamená aj do rozpočtov miest a obcí, ich organizácií, bytových družstiev, spoločenstiev vlastníkov bytov a podobne. Osobitne ma mrzí, že na jednej strane tlačíme, aby sme byty čo najrýchlejšie predali do vlastníctva občanov, prenášame zodpovednosť na spoločenstvá vlastníkov bytov, a potom ich staviame dva mesiace pred ukončením rozpočtového roku do neriešiteľných situácií, keď majú uzatvárať nové zmluvy, narastá byrokracia a oveľa väčšie problémy, ako sa dali očakávať.

    Tieto inštitúcie, mestá, obce, bytové družstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov s týmto finančným výpadkom jednoducho nepočítali a nemohli počítať, pretože to bolo prekvapenie ako blesk z jasného neba, a nie sú schopné ho vykryť z vlastných zdrojov. To postupne v reťazci - spotreba tepla a teplej úžitkovej vody, prenos, výroba a dodávatelia energií - spôsobí podľa nášho názoru vznik platobnej neschopnosti. Opatrenie finančne najväčšmi postihne organizácie a mestá, ktoré sa počas štátom garantovaných podmienok rozhodli z vlastných a zahraničných zdrojov realizovať finančne náročné rekonštrukcie tepelných zdrojov s návratnosťou vynaložených prostriedkov v cene tepla a teplej úžitkovej vody.

    Štátna dotácia pokrýva rozdiel medzi regulovanou cenou tepla kontrolovanou štátnymi orgánmi a štátom určenou cenou tepla pre občanov. Podmienky na určovanie cien, a tým aj potreby dotácií sú takmer celkom v rukách štátnych inštitúcií. Príjemcom dotácií je vlastník domu. Nie je doriešené, ako, komu a na koho ťarchu vyúčtuje 30-percentné krátenie dotácií. Smernica vo svojom odseku 2 ďalej uvádza, že na dotáciu nie je právny nárok. Je absurdné, ak štát určí všetky podmienky pri tvorbe cien tepla a teplej úžitkovej vody, a tým aj vlastníkovi bytového domu spôsobí stratu - to je to krátenie dotácie -, že príjemca dotácie na ňu nemá ani právny nárok, teda nemusí mu byť zo subjektívneho rozhodnutia daňového úradu takáto dotácia poskytnutá.

    Vychádzajúc z týchto skutočností potvrdených poznatkami z miest, obcí, bytových družstiev, spoločenstiev vlastníkov bytov, ale aj konkrétnych občanov považujeme túto smernicu za absolútne nesystémové opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorého realizácia je právne retroaktívna a zasahuje do uzatvorených zmluvných vzťahov a prináša vážne riziká do systému zabezpečenia výroby a dodávky tepla a teplej úžitkovej vody pre občanov a občiansku vybavenosť ku koncu roka 1997 a začiatku roka 1998 v potrebnom rozsahu a kvalite. Opakujem, mnohí správcovia bytov pristúpili k zásadaným radikálnym obmedzujúcim opatreniam. V noci sa neposkytuje teplá voda, v noci sa nekúri tak, ako by sa malo, ako sa požaduje.

    Zodpovednosť za rozsah a kvalitu tepla a teplej úžitkovej vody pre občanov nesie v tomto zmysle jednoznačne Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podmienky poskytovania dotácií na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody na rok 1998 musia zabezpečovať plynulosť a kvalitu dodávok tepla a teplej úžitkovej vody pre občanov. Musia byť však vopred stanovené v štátnom rozpočte, v tvorbe ceny tepla a teplej úžitkovej vody tak, aby sa všetci účastníci v procese výroby, dodávky a spotreby tepla a teplej úžitkovej vody mohli na túto situáciu včas pripraviť.

    Vzhľadom na kritiku, ktorú som vzniesol voči prijatej Smernici ministerstva financií číslo 17172/1997/54, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. decembra 1997 k informácii ministra financií Slovenskej republiky o zmene podmienok na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a dosahoch tejto zmeny

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zrušiť Smernicu Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 17172/1997/54, ktorou sa určujú podmienky na uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a spôsob ich čerpania, a výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody v roku 1997 dotovať podľa predchádzajúceho výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky."

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Uzatváram rozpravu.

    Pán podpredseda Filkus sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Trochu by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Fica. Chcem mu dokázať, že práve toto je systémové opatrenie. Teraz abstrahujem od dosahov, o tom môžeme hovoriť, ale v čom vidím systémové opatrenie. Prerozdeľovacie procesy v trhovej ekonomike vždy zastavovali trhový mechanizmus. Tieto prerozdeľovacie procesy napríklad aj u nás v tomto smere pôsobili neúčinne, vyslovene neúčinne na spotrebu, či už to bolo priamo, že to občan dostal, alebo napríklad sprostredkovane, prostredníctvom obce, alebo prostredníctvom bytových družstiev. Chcem len povedať, aby sme nenarábali s tým, čo je systémové, čo nesystémové. Sú tu aj iní takzvaní politici-populisti, ktorí tu mali teraz sedieť a hovoriť o cenách tepla, keď sa ideme trochu odborne baviť. Mám na mysli pána Volfa, ktorý x-krát operuje s tým "teplom".

    Systémové opatrenie vychádza z toho, že zastavuje alebo obmedzuje prerozdeľovacie procesy. Samozrejme, to neznamená, že ekonomické centrum alebo zoberme to jednoduchšie štát nemusí prispievať napríklad na vybavenie technických podmienok. Pokiaľ ide o spotrebu, do tej štát musí investovať a musí dať. Ale keď sa zníži množstvo prerozdeľovacích procesov a keď nebude spotredkovane používať prerozdeľovacie procesy napríklad obec, družstvo vo vzťahu k spotrebiteľovi, omnoho účinnejšie to bude pôsobiť na spotrebu. V tom je určitá systémovosť.

    Iná vec je, súhlasím s tým, keď ste sa veľmi konkrétne dostali do polohy vykonávacích predpisov, s tým súhlasím. Tam sú veci, kde sú rezervy a kde sú vyslovene kroky, ktoré sú nepochopiteľné. Ale chcel by som podčiarknuť, že systémovosť je v záujme zastaviť, znížiť prerozdeľovacie procesy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo.

    Myslím si, že kolega Fico mal viac zdôrazniť tú záležitosť, že niektorí dodávatelia tepla urobili za posledné roky racionalizačné opatrenia aj z iniciatívy vlády a prispeli k tomu, že sa postupuje úsporne. A nesystémovosť spočíva potom v tom, že tí dodávatelia, tie obce a mestá, kde racionalizačné opatrenia neurobili, sú dnes vo výhode, lebo sa im strhlo tých 30 %, ktoré sa dotovali. Tí, ktorí sa usilovali a ktorí v tomto smere pokračovali racionálne, sú dnes ochudobnení. V tom je ten problém. Ináč si myslím, že ľudí by málo zaujímalo aj to, že sa hádame o tom, nakoľko je to systémové a nesystémové, keď výsledok a podstata je jednoduchá, že dodávatelia tepla obmedzujú teplú vodu a obmedzujú teplo. Teraz prichádzajú sviatky a ľudia budú vysedávať v zime a naše hádky o tom, či je to systémové alebo nesystémové, im veľmi nepomôžu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pôvodne sa neuvažovalo o tom, že sa bude hlasovať o tejto informácii. Informácia bola odovzdaná priamo ústne pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

    Pán poslanec Fico navrhuje uznesenie. Na tom základe vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme sa dostavili na hlasovanie. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Myslím si, že všetci poznáte obsah toho návrhu. Nech sa páči, pán poslanec Fico. Je to súčasť jeho kampane.

  • Vážený pán podpredseda, lepšie je robiť kampaň na odborných veciach ako na politických veciach, to som už dávno zistil na Slovensku, ale napriek tomu ešte raz prednesiem návrh tohto uznesenia.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. decembra 1997 k informácii ministra financií Slovenskej republiky o zmene podmienok na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a dosahoch tejto zmeny.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zrušiť smernicu Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 17172/1997/54, ktorou sa určujú podmienky na uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a spôsob ich čerpania, a výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody v roku 1997 dotovať podľa predchádzajúceho výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Počuli ste návrh pána poslanca Fica.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Fico, nenašiel podporu.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií za predloženú správu.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Nasleduje

    Program záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 809.

    Materiál predkladá a uvedie minister kultúry Slovenskej republiky pán Ivan Hudec.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí hostia,

    viem, že maratón vášho rokovania je už príliš vyčerpávajúci, ale predsa len by som si dovolil požiadať vás aspoň o kúsok sústredenej pozornosti, pretože si myslím, že ide o skutočnosti, ktoré sú viac než alarmujúce, a bolo by viac než žiaduce, aby sme si uvedomovali, že aj oblasť kultúrnych pamiatok je v reálnom ohrození, a ak nezačneme pracovať na viacerých projektoch, ktoré dokážu odstrániť tento neustále zhoršujúci sa stav, môžeme sa pripraviť o stratu jedných z najcennejších predmetov národného kultúrneho dedičstva.

    Tento materiál by sa mal skôr a presnejšie volať stav pamiatkovej zadlženosti Slovenskej republiky, pretože v tom je podstata celého problému. Program záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok je koncipovaný ako informácia o stave objektov a predmetov kultúrnych pamiatok ako jednej z nenahraditeľných súčastí fondu národného kultúrneho dedičstva. Cieľom programu je upozorniť najmä na tri skutočnosti.

    Po prvé, ich historický, umelecký, estetický a pamiatkový význam v kontexte na nenahraditeľné hodnoty tohto fondu a o potrebe presunúť zodpovednosti za ich obnovu medzi celospoločenské priority.

    Po druhé, zlý až katastrofálny stav týchto hodnôt na konci tohto tisícročia a potrebu urýchleného uskutočnenia opatrení na ich záchranu prostredníctvom takých cieľových projektov, ktoré znížia tzv. pamiatkovú zadlženosť Slovenskej republiky.

    Po tretie, potrebu účinne riešiť problematiku v celej šírke, od úpravy legislatívnych noriem, určenia zodpovednosti za realizáciu záchrany kultúrnych pamiatok, zvýhodnenia majiteľov pri realizácii obnovy a oživenia pamiatok po účinnú účasť štátu a samospráv na uskutočňovaní tohto programu.

    Okrem evidovaných kultúrnych pamiatok na Slovensku je do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky zapísaných 12 026 najvýznamnejších nehnuteľných kultúrnych pamiatok a 29 000 významných hnuteľných kultúrnych pamiatok. Z tohto fondu je v najvyššej kategórii národné kultúrne pamiatky chránených 72 objektov a ich súborov, ktoré predstavujú vrcholné architektonické a výtvarné diela, výnimočné a svojím významom výrazne presahujúce hranice Slovenska. Treba však dodať, že aj tento súhrn je veľmi strohý, pretože, žiaľ, doteraz sa nepodarilo presvedčiť všetkých tých, ktorí zodpovedajú za starostlivosť z titulu vlastníctva, že je potrebné pamiatky nielen zapísať do zoznamu, ale sa o ne aj primerane finančne starať.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky urobilo dôslednú inventarizáciu stavu hnuteľných a nehnuteľných kultúrnych pamiatok a napríklad v oblasti nehnuteľných kultúrnych pamiatok konštatujeme - práve teraz je tento materiál aj na rokovaní vlády -, že napríklad nemáme zapísaných viac hradov alebo ich zrúcanín do zoznamu kultúrnych pamiatok, ako sú tam zapísané, že sme doteraz veľmi dôsledne obchádzali také významné kultúrno-historické artefakty, akým sú pamiatky starých Slovákov z obdobia Svätoplukovej ríše, alebo sme úplne zabúdali na ochranu historických parkov, ktoré predstavujú jeden veľmi zaujímavý fenomén aj estetický, aj historický. Tri najvýznamnejšie urbanisticko-architektonické súbory sú zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. V ich prípade ešte naliehavejšie vystupuje tentoraz aj pred svetovou kultúrnou verejnosťou do popredia zodpovednosť štátu za ich záchranu a revitalizáciu.

    Dovoľte mi, aby som vyslovil presvedčenie, že postupná realizácia tohto programu posunie pozornosť slovenského parlamentu a slovenskej vlády do oblasti, ktorá sa dosiaľ trošku obchádzala, a na jej základe sa zabráni zrýchľujúcemu sa procesu nenávratného poškodzovania alebo, žiaľ, aj nenávratnému zániku mimoriadnych kultúrnych hodnôt nášho národného dedičstva.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, možno mi niekto povie, že som sa dostatočne účinne nestaral o to, aby tento materiál bol zaradený povedzme ešte pred schvaľovaním štátneho rozpočtu. Možno poviete, že už bolo dosť právnych noriem, v ktorých sa dali uplatniť niektoré projekty, ktoré sú zaradené do projektov legislatívneho charakteru. Musím však povedať, že v tomto prípade nemôže rezort kultúry, ministerstvo kultúry byť osamotené. Jednoducho potrebujeme spoločné vedomie dôležitosti riešiť túto úlohu a potrebujeme najmä to, aby ste si vy, najvyšší zákonodarný zbor tohto štátu, predstavitelia občanov Slovenskej republiky, jasne uvedomovali, aký hlboký a aký nie lichotivý stav týchto vzácnych predmetov kultúrneho dedičstva máme. Treba sa pozrieť pravde do očí a podľa toho aj konať.

    Všetkým tým, ktorí mali pripomienky k tomuto materiálu pri prerokúvaní vo výbore, aj ďalším, ktorí mi ich predniesli osobne, chcem poďakovať. Verím, že tento projekt, ktorý nájde účinnejšiu podporu nájde najmä vo vašich radoch, bude úspešne uvedený do života a podarí sa nám aspoň v priebehu niekoľkých desaťročí pamiatkovú zadlženosť Slovenska minimálne znížiť tak, aby bola únosná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pánu poslancovi Jozefovi Glinskému, aby podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážená Národná rada,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na svojom zasadaní 23. októbra 1997 prerokoval Program záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok predložený ministrom kultúry Slovenskej republiky Ivanom Hudecom. V prijatom uznesení vyjadril s ním súhlas a odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

    1. zaradiť do programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovanie materiálu Program záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok s tým, že ho uvedie minister kultúry Slovenskej republiky;

    2. predložiť na 35. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky materiál Program záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. novembra 1997 pridelil správu ministra kultúry Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že výbor o výsledku prerokovania bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Správa ministra kultúry obsahuje návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu ministra kultúry o Programe záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok zobrať na vedomie.

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko k prerokovaniu správy vo výboroch.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Glinskému a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy mám jednu písomnú prihlášku, a to pani poslankyne Rusnákovej. Zároveň sa pýtam, či sa ešte niekto hlási ústne alebo elektronicky do rozpravy. Nikto ďalší sa nehlási do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predniesť stanovisko k Programu záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok, ktoré predložil minister kultúry na rokovanie Národnej rady.

    Dňa 8. januára 1991 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 14 z roku 1991 Koncepciu záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti. Prílohou citovaného uznesenia vlády boli i opatrenia zamerané na riešenie rovnakých problémov, na ktoré poukazuje materiál predložený pánom ministrom v súčasnosti. Koncepciu v roku 1990 súhlasne prerokoval i vtedajší Výbor Slovenskej národnej rady pre vedu, školstvo a kultúru, ktorého členom bol i terajší minister kultúry pán Hudec. Uznesenie vlády, ako i príslušného výboru Národnej rady k uvedenej koncepcii, ktorej zámery boli koncipované programovo, teda dlhodobo, poznamenávam, že odvtedy nikto nezrušil. Preto si myslím, že ako v každej konsolidovanej krajine by sa malo postupovať tak, aby sa táto koncepcia dopĺňala, prípadne súbežne aktualizovala.

    Predložený materiál vychádza v niektorých bodoch podľa mňa z iných princípov ako spomínaná schválená, nezrušená koncepcia. V niektorých momentoch v nej vystupujú iné hodnotové kritériá pamiatok zdôvodňované istou, prepáčte mi za výraz, ani nie národnou, ale možno národniarskou rétorikou, keď budem napríklad zo strany 18 citovať, kde sa hovorí: "Hodnoty určujúcim spôsobom vytvárajúce identitu Slovenska." V niektorých prípadoch sa mi zdá, že sa vraciame k istému centralizmu, keď sa v materiáli hovorí o tom, že je prvoradým záujmom ministerstva kultúry prevziať iniciatívu pri usmerňovaní procesu záchrany kultúrneho dedičstva národa (strana 15), vytvorenie koordinačného útvaru pri národnom pamiatkovom a krajinárskom centre, ako i ústredného investorského útvaru pri Ministerstve kultúry Slovenskej republiky (strana 19). V niektorých vzťahoch alebo v niektorých bodoch ako keby dochádzalo aj k petrifikovaniu nezákonných kompetencií ministerstva kultúry vo vzťahu k takzvanej kultúrnej krajine.

    Pán minister, súčasne si dovolím okrem tohto hodnotenia položiť aj jednu otázku, keďže sa k zoznamu pamiatok, ktoré sme mali predložené, k urgentnosti potrebnej obnovy vyjadrujú aj tí, ktorí sú v súčasnosti užívateľmi. To sa týka napríklad Bratislavského hradu, kaštieľa v Rusovciach alebo samotného sídla Úradu vlády.

    Pri vyčísľovaní finančných prostriedkov potrebných na splnenie predloženého programu vychádzali jeho pripravovatelia, jeho autori niekedy z odhadov, ktoré sú pre mňa záhadné, a dorátali sa k číslam, ktoré, keď som si overovala hodnoty, boli rozdielne, ako predkladá príslušný rezort. Bohužiaľ, v tomto materiáli sa vlastne ani nezrátali tie stovky miliárd, ktoré budú a sú určite potrebné na záchranu kultúrnych pamiatok.

    Teší ma, pán minister, že sa v tomto zozname nachádza aj kultúrna pamiatka, pri ktorej ste sám osobne na jednej z predchádzajúcich schôdzí sľúbili pomoc. Je to kaštieľ v Haliči.

    Chcela by som poznamenať, že sa v majetku nielen cirkvi nachádzajú synagógy. Nachádzajú sa aj v majetku miest, a toto začlenenie mi v príslušnej časti materiálu chýba. K synagógam sme sa v minulosti na Slovensku správali veľmi macošsky. Mnohé sa používali ako sýpky na obilie a veľmi usilovne sa pracovalo na ich devastácii.

    A preto by som do vašej ctenej pozornosti, pán minister, odporúčala - aj keď viem, že je to zoznam pamiatok, ktorý ste nemohli predkladať celý, ale len tie najvýznamnejšie -, že by bolo dobré medzi ne začleniť aj pamiatku stredoeurópskeho významu, ktorá sa mnohokrát uvádza aj v encyklopédiách kultúrnych pamiatok. Je to synagóga v Lučenci, o ktorej ste mali rokovanie aj s pánom primátorom a predstaviteľmi mesta, kde ste vidiac, v akom je dezolátnom stave, prisľúbili pomoc.

    Rada by som pripomenula, aby súčasťou tohto materiálu boli i pamiatky, ktoré sú v dezolátnom stave, teda ktoré sa týkajú nielen hradov, zámkov, synagóg, parkov (ktoré ste veľmi podrobne vymenovali). Chýbajú mi tu pamiatky, ktoré potrebujú naozaj urgentnú pomoc. Ak mi dovolíte, spomeniem len jednu, jedinú. Je to barokový oltár z Kostola sv. Juraja zo Starej Haliče, ktorý už je v takom dezolátnom stave, že ak sa nám ho v najbližšom čase nepodarí zachrániť, tak sa rozpadne a zo slovenských kultúrnych pamiatok zmizne jeden dôkaz krásnej kultúrnej činnosti, hoci aj neznámeho ľudového rezbára, ktorý tvoril v období vidieckeho baroka.

    Mnohé pamiatky sú uskladnené v nevyhovujúcich podmienkach - ak môžem povedať aj na margo vlastníkov, ktorí sú z radov cirkví - v pivniciach starých fár. Prípad zo Starej Haliče je toho dokladom, keď tam zomiera jedna z kultúrnych pamiatok, na ktorú nie sú peniaze.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Hlásim sa s faktickou poznámkou sám.

    Rád by som upozornil v jednej oblasti na formu akéhosi psychologického čarovania, keď sa pokúšame charakterizovať dokonca legitímne označenie identity, hľadanie identity v hmotných pamiatkach, a teda aj národnej identity za čosi menej hodnotné alebo dokonca odcudzujúce. Je to proste metóda, ktorá nemá nijaké obhájenie. Chcem povedať, že kultúra sama v sebe nikdy nie je neidentická. Naopak, má celkom legitímne svojich tvorcov, svoj generovaný okruh.

  • Hlasy z pléna.

  • Prihlásil som sa. Uviedol som, pán poslanec, že sa hlásim s faktickou poznámkou.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dovoľte mi poďakovať sa ministerstvu kultúry, že sa podujalo prevziať iniciatívu pri záchrane pamiatok v Slovenskej republike. Myslím si, že je naozaj potrebné skompletizovať evidenciu kultúrnych pamiatok, pretože mnohé sú neevidované, aby sa nám nestalo to, čo sa stalo pri obraze Klaňanie sa troch kráľov, že takéto naozaj kultúrne pamiatky sa predávajú do cudziny a na Slovensku pomaly zostávajú iba kópie.

    Myslím si, že by sme mali vyzvať verejnosť, aby o pamiatkach, o ktorých vie, tiež podávala určité referencie ministerstvu kultúry. Chcela by som ale poprosiť, aby sme sa zaujímali aj o sochy, ktoré postupne miznú z našich námestí. Napríklad pôvodnú sochu Rolanda vlastne vyhodili na smetisko Technických služieb v Karlovej Vsi, pretože socha, ktorá tam je, je iba kópiou. A až po našom oznámení tohto stavu sa nakoniec dostala do múzea. To platí aj o ďalších sochách, napríklad o soche Martina Benku, ktorá zmizla z Námestia Martina Benku a patričné úrady vlastne nevedeli, čo sa s ňou deje. Až mne sa potom podarilo vypátrať, že bola odstránená. Kedy sa vráti na námestie, nevieme. Sú aj ďalšie sochy, o ktorých by sme mohli hovoriť. Myslím si, že k tomuto bodu by bola potrebná ďalšia rozprava. Nateraz už nemám dostatok priestoru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poslanec a predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem.

    Veľmi pozorne som počúval vystúpenie pani poslankyne, lebo ten materiál ma nesmierne zaujíma, ale úprimne povedané, ťažko sa dalo identifikovať, o čo ide. Vnímal som ho ako recenziu materiálu predkladaného ministrom kultúry, ktorý tento materiál predložil Národnej rade. Recenziu, samozrejme, možno robiť z ľubovoľných pohľadov. Myslím si, že toto vystúpenie sa robilo predovšetkým z pohľadu neznalosti tejto problematiky, lebo ak k fundovanému materiálu odznievali také komentáre - akože ide o hodnoty veľmi záhadné alebo neviem si predstaviť -, tak to predovšetkým dokumentuje, že rečník má obmedzenú predstavivosť, alebo malý potenciálny rozsah faktografie.

    Čo sa týka odhadu nákladov na obnovu pamiatkovo chránených objektov, niet takého ministra kultúry, ktorý by vedel odhadnúť rozsah potrebných finančných nákladov na obnovu všetkých pamiatok v štáte, v ktorom je ministrom kultúry. Môžem to povedať celkom zodpovedne, pretože ide o problematiku takého charakteru a rozsahu, ktorá jednoducho nie je kvantifikovateľná hodnoverným údajom.

    Čo sa týka problematiky synagóg, prevažná väčšina synagóg stojacich na Slovensku bola vybudovaná relatívne nedávno na prelome 19. a 20. storočia. Takže to, čo vyzerá ako veľmi historický objekt, je v podstate objekt zo začiatku tohto storočia, a nie je žiadnou významnou pamiatkou ani nepresahuje hodnotovo to, čo predstavuje napríklad Reduta v Bratislave alebo v Spišskej Novej Vsi. Nechcem to bagatelizovať, ale názor, že ide o nejaké 15. storočie, je mylný. Synagóga v Lučenci bola opravená a bola vo veľmi kvalitnom stave, pokiaľ miestna rómska komunita z nej nerozkradla medenú krytinu. Takže to nie je vec ministra kultúry, ale starostu a mestského zastupiteľstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poslanec a predseda výboru pán Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    veľmi pozorne som si vypočul veľmi nezasvätené vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej, ktorá sa situuje v poslednom čase, po neúspechu vo funkcii predsedníčky parlamentného klubu Demokratickej únie, do takej polohy, že navštevuje historické pamiatky od Bardejova až po Lučenec a trápi ju všeličo, čo so slovenskou kultúrou nesúvisí. Ale je zaujímavé, že ju netrápi to, keď pán primátor mesta Bratislavy s celou mestskou radou alebo s Magistrátom Hlavného mesta Slovenskej republiky systematicky ničí slovenský charakter hlavného mesta, odstraňuje sochy nielen slovenských dejateľov, ktorí majú rýdzo slovenský pôvod, ale aj tých, ktorí majú moravský pôvod, pán Langoš. Všetky sochy boli z hlavného námestia odstránené a budú zrejme nahradené internacionálnymi, ako sú už tam nahradené rôznymi umeleckými pseudoartefaktmi. To všetko sa u pani Rusnákovej stretlo s pochopením, ale nestretli sa s pochopením iné otázky, ktoré s pojmom národ nesúvisia. A ono už Hegel povedal, že národ sa rovná štát. Takže štát má chrániť predovšetkým to, čo je súčasťou národnej kultúry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Sopko - faktická poznámka.

  • O všetkom sa dá veľmi veľa diskutovať, ale hlavne nesnažme sa negovať vystúpenia predchádzajúcich kolegov. Tiež zastávam názor, že materiál, ktorý prerokúvame, je hlasom volajúceho na púšti.

    Ale na druhej strane som si plne vedomý, že odborníci spracovali tento materiál s tým najlepším úmyslom splniť cieľ, ktorý je deklarovaný v samotnom názve. Záchrane kultúrnych pamiatok a ich súčasnému žalostnému stavu môžu pomôcť v podstate dva rozhodujúce faktory: finančné prostriedky a účinná legislatíva. Takže je správne o týchto veciach rozprávať. Predkladaný materiál je taký, že navrhuje isté modely finančnej výpomoci a daňového zvýhodnenia, ktoré by mohli byť za istých okolností účinné na tejto strastiplnej ceste. Ťažko byť prognostikmi, aby sme mohli jednoznačne a s určitosťou povedať, vyhlásiť, že sa takto stane. Zdá sa mi, že je to príliš chúlostivá záležitosť. Ale pripúšťam, že za priaznivej konštelácie hviezd môže byť tento model financovania veľmi účinný.

    A druhý pohľad je legislatívna stránka. V každom prípade je tu absencia primeraných zákonov, ktorá je zjavná hlavne preto, že zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti už dávno stratil svoju aktuálnosť a je potrebné ho čím skôr nahradiť. Je dobré, ak je tento program pred nami a želám tomuto programu aspoň polovičnú účinnosť. Budeme radi, keď sa takto stane.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    viem, že táto správa nie je radostná. Ak mi dovolíte, obmedzím sa len na komentáre k vecným poznámkam. Všetko ostatné, čo je daň politikárčeniu a iným veciam, by som si rád dovolil vynechať. Sú to veci, ktoré možno nepatria do vecnej diskusie. Len by som rád upozornil na niekoľko skutočností.

    Pani poslankyňa, koncepcia, ktorú prijala vláda na základe spracovania materiálov z roku 1990, je taká, aká je. Viem, že ju teraz nikto nemá pred sebou, aby si mohol porovnať, z akých analytických východísk vychádzal tento materiál, aké vecné riešenia ponúkal. Dovolím si tvrdiť, pani poslankyňa, že bol iste pripravený s dobrým úmyslom, ale jednoducho jeho veľmi všeobecná charakteristika a neuskutočniteľné ciele tento materiál nerobia základom jeho ďalšieho rozvíjania.

    Celý materiál bol postavený na veľmi dôslednej analýze faktov a odborníkom, naozaj odborníkom, ktorí pracujú v tejto oblasti trvalo rok, aby vyčíslili tieto hodnoty. Nie je pravda, pani poslankyňa, že by sme ich nezrátali. Na strane 5 dolu nájdete maličkú tabuľku, kde sa jasne hovoria aj súhrnné čísla. Približne 150 mld. korún je pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky v nehnuteľných pamiatkach, 140 mld. korún v hnuteľných pamiatkach.

    Pani poslankyňa, prosím, uvádzam to len preto, aby nevznikol dojem, že v tomto materiáli to nie je. A napríklad páni novinári nemusia mať tento materiál k dispozícii a nemusia vedieť, že to obsahuje. A obsahuje aj iné vážne údaje, ktoré, myslím si, robia zásadný obraz o skutočne žalostnom stave nášho najvzácnejšieho fondu, akým sú kultúrne pamiatky.

    Veľmi rád by som podotkol a dovolím si tvrdiť, že ani jedna vláda Slovenskej republiky nevenovala takú starostlivosť synagógam ako táto vláda. Pani poslankyňa to možno vie, možno nevie, myslím si, že je možné získať veľmi presné čísla a údaje, koľko finančných prostriedkov sme venovali práve predmetom židovskej kultúry, ktorú pokladáme za súčasť našich hodnôt. Prosím, beriem dobrú snahu a upozornenie na túto tému. Ale upozorňujem, pani poslankyňa, ani jedna vláda nedala ročne toľko finančných prostriedkov, koľko dala ročne táto vláda.

    Rád by som upozornil ešte na niekoľko faktov. Áno, sú len dve možnosti: dávať priame financie a pokúsiť sa riešiť veci legislatívou nepriamymi finančnými injekciami na záchranu a oživenie kultúrnych pamiatok.

    Pán poslanec, predkladám tento materiál aj v nádeji, že keď sa objavia tieto materiály na vašich laviciach, budete už vedieť, akú hĺbku rozsahu musíme riešiť, a budete to riešiť aj s ohľadom na údaje, čísla a fakty, ktoré sú v tomto materiáli. Tento štát nebude mať nikdy sily na to, aby tento problém vyriešil čisto z prostriedkov štátneho rozpočtu. Rozsah je taký veľký, že to jednoducho nie je možné. Tempo nárastu pamiatkovej zadlženosti je také vysoké, že ani toto samotné tempo, teda anulovať alebo zastaviť proces, nie je možné len z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Preto sú rozhodujúcimi projektmi práve tieto legislatívne projekty, ktoré, dúfam, tento štát veľmi rýchlo uzrie a budú veľmi účinné.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.

  • Ďakujem, aspoň kratučko.

    Pán predsedajúci, chcel by som veľmi uvítať dikciu vystúpenia pána kolegu Sopka, lebo som presvedčený, že naozaj tie gigantické straty, ktoré spôsobujeme - možno poviem tvrdo - svojou neúčasťou na procese ochrany kultúrnych hodnôt, si zaslúžia naozaj takýto prístup. Myslím si, že keby sa nám podarilo presmerovať politické súboje, politické vojny na iné problémy, straty by boli neporovnateľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím vás, pán poslanec Glinský, aby ste viedli hlasovanie.

  • Predložený návrh uznesenia znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu ministra kultúry o Programe záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok."

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás všetkých do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca k problematike ochrany pamiatok.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady o Programe záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pomaly spejeme k záveru dnešného zasadania. Ale zároveň dám ešte slovo pánu poslancovi Cabajovi.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    aj keď hovoríte, že sa blížime k záveru rokovania dnešného dňa, dovoľte mi, aby som v mene troch klubov predložil procedurálny návrh, aby sme zajtra ráno prerokovali prezidentom Slovenskej republiky vrátený zákon z 3. decembra 1997 o cestovných dokladoch (tlač 868). Máme to pred sebou na stoloch.

  • Áno, hneď hlasujeme. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zaradenia uvedeného bodu programu. Ide o zaradenie vráteného návrhu zákona o cestovných dokladoch. Je to v záujme všetkých. Ide v podstate o štylizačné nedopatrenie, ktoré treba práve týmto spôsobom odstrániť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem. Je to zaradené na rokovanie 37. schôdze na zajtrajšok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

    Pre dnešok končíme. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Dobrý oddych.