• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram siedmy deň rokovania 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky by som mal prečítať mená ospravedlnených. Oznamujem, že som nedostal žiadne ospravedlnenie od pánov poslancov.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 844 a spoločnú správu výborov ako tlač 844a.

    Vláda poverila predniesť návrh zákona pani ministerku Slavkovskú, a preto ju prosím, aby nás oboznámila s návrhom.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený vládny návrh uvedeného zákona rieši tri základné problémy v oblasti základných a stredných škôl, a to predĺženie povinnej školskej dochádzky zo súčasných 9 na 10 rokov, čo bude mať nesporne výchovný i sociálny aspekt, ďalej rozširuje súčasnú vzdelávaciu sústavu o vyššiu odbornú školu, ktorá bude pripravovať na kvalifikovaný výkon odborných činností a prehlbovať dosiahnuté stredoškolské vzdelanie v konkrétnych náročných činnostiach podľa požiadaviek praxe.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, poslankyne.

  • Vzdelávanie vo vyšších odborných školách bude určené absolventom všetkých stredných škôl, ktorí úspešným vykonaním maturitnej skúšky získali stupeň vzdelania, a to úplné stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie. Jeho základným cieľom je získanie profesijnej kvalifikácie alebo špecializácie potrebnej na úspešné uplatnenie sa v riadiacich funkciách a na miestach, ktoré vyžadujú a kladú nároky na samostatnú prácu a rozhodovanie.

    Štúdium v schválenej sústave študijných odborov sa bude ukončovať absolutóriom s udelením absolventského diplomu. Vyššie odborné školy svojím zameraním budú dostatočne pružne reagovať na technický pokrok a vývoj dopytu po kvalifikovanej stredoškolskej práci na pracovnom trhu, rozšíria ponuku vzdelávacích možností pre absolventov stredných škôl.

    Ďalej predloženou novelou tiež riešime uplatňovanie právnej subjektivity základných škôl, a to novou filozofiou, s tým, že doteraz termín udeľovania právnej subjektivity je stanovený v zmysle zákona číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl do 31. 12. 1997.

    Prechod na právnu subjektivitu si vyžaduje pripravenosť zo strany základných škôl z ekonomickej, materiálnej, odbornej a personálnej stránky. Vyžaduje si najmä zvýšenie finančných prostriedkov, ktoré súvisia s nárastom počtu nepedagogických pracovníkov v základných školách. Preto v novele navrhujeme, aby sa udeľovanie právnej subjektivity predĺžilo, t. j., že základné školy môžu požiadať o právnu subjektivitu, ale nemusia povinne vstúpiť do právnej subjektivity do 31. 12. 1997. Závisí teda od školy, či sa cíti pripravená na právnu subjektivitu, alebo sa necíti.

    Predloženým návrhom v minimálnom rozsahu navrhujeme novelizovať aj zákon číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, a to najmä z dôvodov zabezpečenia výkonu štátnej správy vo vzťahu k vyšším odborným školám. Všetky ostatné úpravy, ktoré sú v navrhovanej novele, sú iba technickolegislatívneho charakteru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani ministerke.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov pani Ľudmile Muškovej.

    Pán poslanec Ftáčnik ma upozornil, že ste len teraz dostali spoločnú správu. Informoval som sa hneď teraz u predsedu, správa bola včera hotová o 11.00 hodine.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 830 z 2. decembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona a na návrh predsedu výboru pána Petra Brňáka hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe zápisnice zo 101. schôdze výboru. Z celkového počtu 15 poslancov výboru bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh uznesenia boli 4 poslanci, nikto nebol proti a 4 poslanci sa zdržali hlasovania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom priadku Národnej rady Slovenskej republiky. Iný návrh uznesenia nebol predložený. Ďalšie štyri výbory v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte v materiáli spoločnej správy pod číslom 844a.

  • Páni poslanci, poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto:

    a) spoločne o bodoch 2, 3, 4 a 7 v časti A a o bodoch 1 až 10 v časti B, a tieto schváliť,

    b) spoločne o bodoch 1, 5 a 6 v časti A, a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spomínaný zákon, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport číslo 508 dňa 9. 12. 1997.

    Pán predseda, zároveň som splnomocnená výborom predložiť Národnej rade návrh, aby sa hlasovalo hneď po skončení druhého čítania, aby tento návrh postúpil do tretieho čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Počuli ste spoločnú správu. Pani poslankyne, poslanci, ide tu o skrátené konanie, takže neplatia lehoty podľa § 17, preto otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub robotníkov Slovenska, hlási sa pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem.

    Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    návrh novely zákona číslo 29/1984 Zb. a číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve je predložený na rokovanie Národnej rady. Návrh novely rieši vytvorenie podmienok na plnenie povinnej 9-ročnej školskej dochádzky a následne jej predĺženie na 10 rokov postupným prechodom za tri roky. Ďalej zavádza zriadenie vyššej odbornej školy a rieši otázku ďalšieho riadenia školstva v rámci zákona číslo 542/1990 Zb. a jeho novely zákona číslo 222/1996 Z. z.

    Teda dávame pozmeňujúce návrhy.

    V článku I bod 10 - Zriadenie vyššej odbornej školy odporúčame doriešiť financovanie tohto typu stredných odborných škôl. Poprosil by som pani ministerku, aby odpovedala na otázku, ako sa bude financovať, z čoho, keď pre školstvo teraz pýtali peniaze a zriaďujeme nové školy. Pýtame sa tiež pani ministerky a navrhujeme, chceme doriešiť zaradenie a uplatnenie týchto absolventov po ukončení štúdia. Katalóg zamestnanosti totiž s týmito absolventmi vôbec nepočíta z hľadiska kvalifikácie. Nie je to ani vysoká škola, nie je to ani bakalárske štúdium, a nie je to ani druhá maturita.

    K bodu 13 § 50 ods. 1 - doterajšia legislatíva v školskom zákone neustanovila inštitút "stredisko odbornej praxe", preto nemôže byť v uvedenom paragrafe ani názov "vedúci strediska odbornej praxe".

    Bod 15 - nový § 61 - odporúčame v odseku 2, žiaľ, tu už pripomienky nebudeme môcť dať, lebo v gestorskom výbore naše pripomienky neprešli, a preto vám to chcem ozrejmiť, a potom dáme návrh. Bod 15 - nový § 61a odporúčame v ods. 2 upraviť v školskom roku 1998/1999 povinné pokračovanie v 9-triednej základnej škole. Dôvodom tohto odporúčania sú skúsenosti z prvého roka regulácie počtov žiakov na stredné školy stanovením 66 %. Ďalšie dva roky regulácie opäť po 66 % žiakov predpokladá výrazné zníženie počtu žiakov najmä stredných odborných učilíšť z toho dôvodu, že krajské úrady v školskom roku 1997/1998 nedodržali pokyn Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe pri regulácii počtu žiakov. Výrazné zníženie počtu žiakov v stredných odborných učilištiach sa prejaví v týchto školách nedostatkom financií na prevádzku školy, nakoľko tieto školy sú financované normatívne podľa počtu žiakov bez ohľadu na to, aké sú náklady na prevádzku školy.

    V článku II návrh zákona neuvádza zriaďovanie a zrušovanie stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, ktoré zostávajú podľa doterajšej právnej úpravy, podľa zákona číslo 29/1984 Zb. Návrh však ďalej v bode 4 ods. 1 písm. a) navrhuje úpravu, ktorá je v rozpore so zákonom číslo 29/1984 Zb. v § 10 ods. 2 vo veci týkajúcej sa zriaďovania stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania. Aby sa predišlo ďalším nedorozumeniam v oblasti zriaďovateľskej funkcie rezortov a krajských úradov, odporúčame doplniť nasledovné znenie:

    "a) V pôsobnosti krajských úradov sú gymnáziá, stredné odborné školy, stredné odborné učilištia, strediská praktického vyučovania, pokiaľ ich zriaďovateľom nie je ústredný orgán štátnej správy, resp. iný zriaďovateľ v zmysle § 9 a § 10 ods. 1 a 2 zákona číslo 29/1984 Zb."

    Ak sa tento text neupraví, bude naďalej pretrvávať rozpor týchto dvoch zákonov - zákona číslo 29/1984 Zb. a zákona číslo 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a číslo 222/1996 Z. z.

    K bodu 15 - v § 8 ods. 2 sa navrhuje vypustiť slová "v spolupráci s rezortmi, v pôsobnosti ktorých sa pripravuje mládež na povolanie". Keby sme akceptovali tento návrh, znamená opäť porušenie § 11 zákona číslo 29/1984 Zb., preto odporúčame ponechať pôvodné znenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver chcem predniesť návrh v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra 1996 o rokovacom poriadku Národnej rady. Podľa § 73 ods. 3 písm. a) skupina 15 poslancov navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie v nasledovnom znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie."

    Odôvodnenie: V článku II - v pôsobnosti krajských úradov sú gymnáziá, stredné odborné... ale to som už čítal, čiže nemusím. Preto navrhujeme, máme 15 podpisov, aby tento zákon bol vrátený na dopracovanie, a navrhujeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Ľuptákovi.

    Páni poslanci, pani poslankyne, to bola jediná prihláška do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Píšem si do rozpravy pani poslankyňu Lazarovú, pána poslanca Szigetiho a pána poslanca Ftáčnika. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím predsedníčku výboru pani Lazarovú.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi po konzultácii s profesorom Dr. Jánom Podolákom, DrSc., obrátiť sa na pani ministerku pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, a predložiť jej nasledujúci návrh.

    Navrhujeme, aby bolo ustanovené bilingválne vyučovanie v terajších školách s vyučovacím jazykom národností.

    Aký je súčasný stav vyučovania a používania národnostného jazyka v školách s vyučovacím jazykom národností. Ústava Slovenskej republiky v článku 34 zaručuje občanom patriacim k národnostným menšinám okrem iných práv aj právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo na vzdelanie v ich jazyku. V súčasnosti existujú rôzne formy vyučovania jazyka národností. Maďarský, ukrajinský a bulharský jazyk sa vyučuje ako predmet v príslušných základných a stredných školách s vyučovacím jazykom národností. Rómsky jazyk sa využíva ako pomocný jazyk pri vyučovaní rómskych detí v prípravných ročníkoch a v prvých ročníkoch základných škôl. Rusínsky jazyk sa zaviedol do vyučovacieho procesu od školského roku 1997/1998 ako voliteľný predmet v základných školách. Nemecký jazyk sa vyučuje ako cudzí jazyk v školách so slovenským vyučovacím jazykom a ako predmet aj v školách s nemeckým vyučovacím jazykom. Chorvátsky jazyk sa vyučuje ako voliteľný predmet. Pre českú, moravskú, poľskú a židovskú národnostnú menšinu nie sú doteraz vytvorené možnosti na vyučovanie jazyka vzhľadom na osobitné podmienky, v ktorých tieto národnostné menšiny v Slovenskej republike existujú, predovšetkým pre ich rozptýlenosť a nezáujem rodičov o vyučovanie príslušného národnostného jazyka.

    Okrem možnosti vyučovania materinského jazyka majú občania patriaci k národnostným menšinám vytvorené podmienky na vyučovanie všetkých predmetov v materinskom jazyku. Týka sa to predovšetkým maďarskej, ukrajinskej a bulharskej národnostnej menšiny. Väčšina škôl zriadených pre maďarskú národnostnú menšinu je s maďarským vyučovacím jazykom...

  • ...ale v niektorých školách sa vyučujú niektoré predmety v slovenskom jazyku. Školy, v ktorých by sa vyučoval maďarský jazyk ako predmet a ostatné predmety v slovenskom jazyku, podľa našich informácií nie sú. Na druhej strane prevažujú školy, v ktorých sa vyučuje ukrajinský jazyk ako predmet a ostatné vyučovacie predmety v slovenskom jazyku, pred školami, kde je vyučovanie v ukrajinskom jazyku.

    Návrh na zavedenie alternatívneho vyučovania v školách s vyučovacím jazykom národností sa doteraz neujal, lebo jeho realizácia bola paralyzovaná najmä politickými aktivitami maďarských politických strán. Od podania návrhu až po jeho realizáciu prešlo obdobie troch rokov, počas ktorých sa vyvíjala intenzívna politická propaganda proti týmto školám. Zastrašovanie rodičov detí maďarskej národnosti spôsobilo, že ani v blízkej budúcnosti sa nedá očakávať, že postoje k tejto forme vyučovania sa zásadne zmenia u rodičov, od ktorých závisí predovšetkým jej pozitívne prijatie.

    Hlavným nedostatkom súčasného stavu je výlučné postavenie jazyka národnostnej menšiny v školách s vyučovacím jazykom národností vo vzťahu k štátnemu jazyku, ktorý sa v nich vyučuje ako cudzí jazyk. Táto prax neumožňuje potrebné osvojenie si štátneho jazyka a v konečných dôsledkoch znemožňuje spoločenské zrovnoprávnenie príslušníkov menšín. Neumožňuje sa teda inštitucionalizovaným spôsobom naplniť ustanovenie ústavy, t. j. rovnocenné ovládanie aj štátneho jazyka, aj jazyka národností, ale naopak, podporuje sa nepriamo jazykový izolacionizmus, čo je priamo v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej republiky.

    Aký je návrh na toto bilingválne vyučovanie? Slovenská republika by mohla nasledovať vzor Rakúska. A nielen Rakúska, ale aj iných krajín, kde existuje dlhodobá tradícia bilingválneho školstva. Pod bilingválnym vyučovaním sa v Rakúsku myslí taký systém používania vyučovacích jazykov, pri ktorom sa všetky vyučovacie predmety v rovnakej miere vyučujú tak v štátnom jazyku, ako aj v jazyku národnostnej menšiny.

    Cieľom bilingválneho vyučovania je ovládanie predpísanej vyučovacej látky v obidvoch jazykoch na rovnakej úrovni. V praxi existujú viaceré varianty uplatňovania tohto systému. Jeden týždeň sa vyučujú v jednom jazyku a druhý týždeň v druhom jazyku - všetky predmety. Samozrejme, že učitelia sa môžu striedať buď maďarskí so slovenskými, alebo, keďže maďarskí učitelia robili štátnicu zo slovenčiny, t. j. ovládajú slovenský jazyk, tak by mohli učiť plynule tieto predmety v slovenskom jazyku a na budúci týždeň znovu v maďarskom jazyku. To isté platí pre ukrajinský jazyk, to isté platí pre ďalšie národnostné menšiny, gruzínsky jazyk a podobne.

    Alebo je možné realizovať aj druhý variant, keď jedna hodina z príslušného predmetu sa vyučuje v štátnom jazyku, druhá v jazyku národností. Výber niektorého z uvedených variantov závisí od dohovoru riaditeľa školy s učiteľským zborom a s inšpektorátom, ktorý má kontrolnou činnosťou zabezpečiť, že jazyky sú vo vyučovacom procese rovnocenné. Tento systém bilingválneho školstva sa uplatňuje na úrovni materských škôl, základných a stredných škôl. Ako súčasť a predpoklad úspešnosti bilingválneho vyučovania je aj bilingválna príprava učiteľov na povolanie počas štúdia na vysokých školách. Podľa tohto systému sú štátny jazyk a jazyk národnostnej menšiny vo vyučovacom procese úplne rovnocenné.

    Aké sú dôvody na realizáciu systému bilingválneho vyučovania? Bilingválne vyučovanie sleduje dva hlavné ciele spoločenským dosahom rovnako dôležité. Prvým cieľom bilingválneho vyučovania je zachovanie jazykovej a etnickej identity príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Na splnenie tohto cieľa štát vytvára dostatočný priestor na vyučovanie v materinskom jazyku národností podľa záujmu rodičov detí. Prijatím navrhovaného systému sa súčasne splní aj druhý cieľ vyplývajúci z Ústavy Slovenskej republiky, že príslušníkom menšín sa umožní rovnocenné osvojenie si aj štátneho jazyka. Tým sa splní hlavný predpoklad na integráciu osôb patriacich k národnostným menšinám do občianskej spoločnosti štátu.

    Rovnocenné uplatnenie príslušníkov menšín v občianskej spoločnosti je v záujme rodičov detí aj štátu. Integrácia národnostných menšín do občianskej spoločnosti je rovnako dôležitá, ako aj zachovanie ich národnostnej identity. Systém bilingválneho školstva umožní spoločenskú a hospodársku integráciu osôb patriacich k národnostným menšinám a zachovanie ich identity v podmienkach demokratickej spoločnosti.

    Z tohto dôvodu sa obraciam na vás, pani ministerka, aby ste začali s prípravou ďalšej novely prerokúvaného zákona, ktorá by zohľadnila uvedené pripomienky a návrhy s urýchleným predložením do Národnej rady Slovenskej republiky za účelom jej prerokovania a prijatia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka - najskôr predseda výboru pán Slobodník.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    V tejto súvislosti by som rád pripomenul informáciu, ktorá je v dnešnej tlači, že v Rumunsku, ktorého príkladom nám naši maďarskí kolegovia často šermovali, ako sa tam ideálne vyriešila otázka vyučovania maďarčiny v školách s maďarským vyučovacím jazykom, dosiahli včera dohodu, dnes sa to publikuje, že hlavné dva predmety - dejepis a zemepis sa v školách s maďarským vyučovacím jazykom v Rumunsku budú vyučovať po rumunsky. Myslím si a adresujem to aj pani ministerke, že pri zohľadnení plánov na budúce vyučovanie si treba tento dobrý rumunský príklad osvojiť.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predseda, chcela by som reagovať na niektoré konštatovania pani Lazarovej.

    Ako na autoritu v tejto oblasti sa pani poslankyňa Lazarová odvolávala na pána Podoláka, nositeľa Herderovej ceny, a vzhľadom na to, že Slovensko je malé, viem veľmi dobre, že pán Podolák je etnograf a Herderovu cenu dostal za svoju celoživotnú prácu ako etnograf a jeho témou bol výskum slovenskej ľudovej kultúry, najmä spôsob života a ľudová tvorivosť slovenských bačov. Takže si myslím, že jeho zobrať ako etalón v oblasti pedagogiky nie je celkom šťastné. Na rozdiel od tohto etalónu poznám iný etalón, a volá sa Jan Amos Komenský.

    Táto autorita, tento muž, ktorý sa svetovo považuje za velikána pedagogiky, postavil celú svoju teóriu na tom, že dieťa sa najviac naučí vo svojej materinskej reči. Myslím si, že ak by sme mali brať etalóny, tak by sme mali brať tie správne. Myslím si, že bolo by tiež vhodné, keď by sme sa nevrátili k tej starej nešťastnej praxi, aby sa menšiny obšťastňovali na obraz niekoho iného. Myslím si, že raz to už nevyšlo, a nevyšlo to niekoľkokrát v histórii, myslím si, že to bude aj tentoraz nešťastné.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Domnievam sa, že pani poslankyni Lazarovej zrejme v tom vystúpení unikla taká drobnosť, akože pán Podolák, o ktorom sa tu pani Bauerová vyjadruje tak dehonestujúco, je súčasne odborným poradcom vlády Slovenskej republiky pre slovensko- -maďarské vzťahy, a keď si ho vláda vybrala, tak na to má evidentne svoje dôvody, ktoré pani Edit Bauerovej nemusia byť známe.

    A druhá vec, ktorú pani poslankyňa Lazarová možno nespomenula, je, že je viac ako odôvodnené skutočne sa prispôsobovať európskemu štandardu, ktorý nám toľko pripomínajú všetci emisári, komisári a radcovia, ktorí chodia k nám na Slovensko. A to štandard - akceptovať štandard národnostných menšín maďarský, akceptovať štandard národnostných menšín rumunský. Nesnažme sa preskočiť niečo také, čo skutočne Európe nevyhovuje. Európsky menšinový štandard slovenskej interpretácie jej zrejme nevyhovuje, maďarský vyhovuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže nie sú faktické poznámky, druhý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda, vážené pani ministerky, milé dámy, vážení kolegovia,

    skôr než pristúpim k predloženiu mojich pozmeňujúcich návrhov, dovoľte mi, aby som využil právo, ktoré je zakotvené v rokovacom poriadku, a zareagoval na slová pani poslankyne Lazarovej.

    Myslím si, že pani poslankyňa Lazarová tu vytiahla starú pieseň, to, čo sa už pertraktuje, dá sa povedať 25 rokov jednak v bývalom Česko-Slovensku a teraz na Slovensku, ale myslím si, že s tým, čo ste tu naznačili, ste ešte navŕšili to, čo sme pred troma rokmi nazvali alternatívnym vyučovaním. Hovoríte o bilingválnom vyučovaní, hovoríte o tom, že treba umožniť národnostným menšinám, predovšetkým maďarskej národnostnej menšine, rovnocennosť, čo sa týka ovládania štátneho jazyka, slovenského jazyka. Myslím si, že vychádzať v tomto prípade z európskeho štandardu, nie je namieste. Bol by som veľmi rád, keby tu niekto povedal, trebárs aj vy pani Lazarová, čo je to európsky štandard. Ktorá krajina môže povedať, že to, čo sa u nich používa v oblasti národnostnej menšiny, v oblasti vyučovania pre národnostné menšiny, je európskym štandardom.

    Pani poslankyňa, uvedomujete si to, že Slovensko, čo sa týka relatívnej početnosti národnostných menšín alebo národnostnej menšiny, konkrétne maďarskej, je na prvom mieste v Európe? Takú krajinu ako Slovensko v Európe nenájdete z tohto hľadiska. Totiž vo Švajčiarsku, v Belgicku a vo Fínsku je táto problematika dávno veľmi vysokým spôsobom, nadštandardným spôsobom, skutočne vyriešená. Neviem, prečo považujete rakúsky spôsob za európsky štandard alebo mohli by sme uvažovať o ďalších európskych krajinách, kde národnostné menšiny dosahujú jedno-, maximálne dvojpercentné zastúpenie. A ak vychádzate z toho, že na Slovensku viac ako 13 % obyvateľov patrí k inej ako slovenskej národnosti, tak si skutočne myslím, že túto problematiku na Slovensku treba riešiť osobitným spôsobom a treba to riešiť aspoň na tej úrovni, na akej sa to teraz rieši. A odmietam tento spôsob, čo ste tu navrhli, aby teda Slovenská republika uvažovala o tom - zaviesť v budúcnosti bilingválne vyučovanie pre národnostné menšiny - a predpokladám, že ste mali predovšetkým na mysli pre maďarskú národnostnú menšinu.

    Myslím si, že pre každého občana patriaceho k národnostným menšinám je tu vytvorená alternatívna možnosť. Každý rodič sa môže rozhodnúť, do akej školy dá svoje dieťa, či ho dá do slovenskej školy, alebo do školy s vyučovacím jazykom tej-ktorej národnosti. Neberme im toto právo, toto právo je zaručené v Ústave Slovenskej republiky, a myslím si, že ak sú problémy s úrovňou vyučovania slovenského jazyka alebo s tým, že občania patriaci k národnostným menšinám neovládajú štátny jazyk, teda slovenský jazyk, tak sa treba usilovať zmeniť spôsob a metódy vyučovania slovenského jazyka, a myslím si, že týmto spôsobom dosiahneme ten cieľ, čo ste tu naznačili, aby aj občania patriaci k národnostným menšinám mali rovnaké šance a aby boli rovnocenní s ostatnými občanmi tejto republiky.

    A teraz mi dovoľte, aby som predložil svoj pozmeňujúci návrh, ktorý so mnou podpísali ďalší 15 poslanci. Keďže k predmetnému návrhu zákona som sa vyjadril v prvom čítaní a keďže vo výbore som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov a, bohužiaľ, tieto moje pozmeňujúce návrhy neboli akceptované a neprešli, v mene 15 poslancov predkladám dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 4 a navrhujem v tomto bode druhú vetu úplne vypustiť. Jednoducho to odôvodňujem podľa môjho posúdenia. Doterajšie znenie školského zákona v § 3 ods. 1 je presnejšie formulované nielen preto, že taxatívne vymenúva jednotlivé národnostné menšiny, ale myslím si, že nie je vo všeobecnej polohe.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka bodu 17, v ktorom sa hovorí o zmene v § 63 ods. 3. Navrhujem, aby slová "sa upraví postupne po roku 2000" boli nahradené slovami "sa upravuje postupne podľa potrieb, možností školy a na jej žiadosť do roku 2000". Je to v podstate podobný pozmeňujúci návrh, aký bol prijatý v gestorskom výbore, s tým, že presnejšie sa určí termín, teda k akému termínu majú základné školy dostať právnu subjektivitu. To je vlastne odôvodnenie tejto zmeny, teda ide o konkretizovanie termínu prideľovania právnej subjektivity.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Kým vystúpi v rozprave posledný prihlásený, pán poslanec Ftáčnik, budú faktické poznámky.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    chcem tu pripomenúť jednu zásadu, ktorá sa uplatňuje vo všetkých európskych krajinách, ale aj vo svete a ktorá platila aj za bývalého československého štátu, komunizmus ju trochu deformoval. Štát každej krajiny prispieva iba na školy so štátnym vyučovacím jazykom.

    Školy, v ktorých sa nevyučuje v štátnom jazyku, si môžu obce zriadiť samy a vydržiavať ich samy. Preto si myslím, že každá iná koncepcia je v istom zmysle zmenšenie vplyvu a úlohy štátu vo vzdelávacom systéme, ktorý z ústavy síce má zodpovedať za to, že vzdelanie je bezplatné pre každého a má sa realizovať v zmysle metodických pokynov, ktoré vydáva ministerstvo školstva, ale na druhej strane je tu snaha najmä zo strany maďarskej národnostnej menšiny vymknúť sa alebo dostať školy spod štátnej kontroly. To, že k tomu prispieva aj návrh uznesenia, ktoré tu prečítal pán Ľupták, ma veľmi zarmucuje, ale naozaj ho nebudem môcť podporiť, pretože nechcem v tejto oblasti podporovať ešte väčší diletantizmus, ako je doteraz, aby si príslušníci národnostných menšín robili v základných alebo v stredných školách, alebo na gymnáziách, čo chcú. V každom štáte štát zodpovedá za vzdelanie a prispieva iba na školy, v ktorých sa vyučuje v štátnom jazyku. Tak to má byť aj v Slovenskej republike.

    Pán Szigeti, neviem, odkiaľ beriete štatistiky, pokiaľ viem, podľa štatistík na Slovensku žije 11,2 % príslušníkov národnostných menšín, a to vrátane Rómov, Maďarov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem.

    Pán Szigeti, nie je mi známe, či ste hovorili ako poslanec za Spolužitie, alebo ako riaditeľ vydavateľstva Kaligram. Ale tak či tak ma prekvapuje (hlasy z pléna) vaša neznalosť švajčiarskych pomerov, pretože Švajčiarsko nemá národnostné menšiny. Švajčiarsko nie je republika, je konfederácia kantónov, ktoré sú samostatné so štyrmi samostatnými jazykovými štruktúrami švajčiarskych národností, ktoré nehovoria po švajčiarsky, lebo švajčiarčina nejestvuje. Všetci sú Švajčiari. Takže tu nemiešajte Švajčiarsko, pretože Švajčiarsko je neopakovateľný model.

  • Tých 13 % národnostných menšín už napučalo v priebehu krátkeho vystúpenia pána poslanca Cupera na 15 %, to je obdivuhodné, ako maďarská menšina narastá, aj v Agende 2000. Tá dokonca uvádza, že je 18 %, ba až 23 % národnostných menšín na Slovensku. Takže keď to pôjde týmto tempom, tak to bude asi tak, že ešte dva týždne a Slováci budú predstavovať asi zlomkové množstvo. Odporúčal by som držať sa oficiálnych údajov, a nie vašich hypotéz.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Garajová.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    chcem odpovedať na otázku pánu poslancovi Szigetimu, čo je to európsky štandard v oblasti vyučovania národnostných menšín. Je toho veľa, ale je to predovšetkým stupeň ovládania štátneho, úradného, či ak chcete, oficiálneho jazyka tak, že absolventi škôl nemajú problém so začleňovaním sa do spoločnosti, v ktorej žijú, čo, žiaľ, nemožno povedať o absolventoch škôl s maďarským vyučovacím jazykom.

    Súhlasím s vami, že každý rodič sa môže rozhodnúť, do akej školy dá svoje dieťa. Súhlasím s vami, keď hovoríte: "Neberme im to právo." Ale, vážený pán poslanec, my im to právo stále ponúkame, dokonca sme sa snažili rozšíriť toto právo o ďalšiu možnosť. Dnes majú možnosť dať si dieťa do slovenskej školy, do školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo napríklad rómskym, a skúšali sme aj tretiu možnosť, zaviesť dvojjazyčné vyučovanie, ktoré sme možno nešťastne nazvali alternatívnym. Chceli sme teda rozšíriť právo vybrať si dvojjazyčné vyučovanie. Ale vy, politici za Maďarskú koalíciu, ste urobili obrovskú antipropagandu a vy ste ich o to právo vybrať si aj tretiu možnosť obrali.

    Súhlasím s vami, keď hovoríte, že treba zmeniť spôsob a metódy vyučovania slovenského jazyka. Považujem sa za tých 30 rokov, čo som vyučovala slovenčinu v maďarských triedach ako cudzí jazyk a nakoniec aj ďalšie cudzie jazyky, a myslím si, že sa rozumiem do problematiky, považujem sa za expertku v tejto problematike, a hovorím už dávno, veľmi, veľmi dávno, že je jediný spôsob: tak ako máme lektorov zo zahraničia pre nemecký jazyk, francúzsky jazyk, anglický jazyk, a máme s nimi mimoriadne dobré výsledky, tak treba, aby slovenčinu v maďarských triedach učili odborníci na slovenský jazyk, tí, ktorí vedia trošku lepšie po slovensky ako vy, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, uplynuli vaše dve minúty.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, asi ste ma nie celkom dobre počúvali. Hovorila som, že navrhujem bilingválne vyučovanie s vyučovacím jazykom národností. Nehovorila som výlučne len o maďarskej národnosti. Hovorila som o všetkých národnostiach. Pre mňa príslušníci napríklad rusínskej národnosti sú takisto vážení občania našej republiky ako príslušníci maďarskej národnosti, alebo ktorejkoľvek inej národnosti. Čiže týka sa to národností ako takých.

    Čo sa týka príslušníkov maďarskej národnosti, vieme, že skoro polovicu tvoria Rómovia. Dnes sa už Rómovia osamostatňujú. Ak sa budú hlásiť k národnosti rómskej a budú si žiadať rómske školy, tak občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti zostane okolo 250 až 300 tisíc. To nie je zasa až tak veľmi veľa. Ale za terajšieho stavu je u nás vlastne protiústavný stav. Práve preto sa obraciam na pani ministerku školstva, že je to protiústavný stav.

    V Ústave Slovenskej republiky v článku 34 je zakotvená povinnosť a právo na vzdelanie v štátnom jazyku. Školy s vyučovacím jazykom maďarským tento článok ústavy nedodržiavajú, a preto vzniká v Slovenskej republike vlastne protiústavný stav. Môj návrh chce iba zosúladiť požiadavky kladené na národnostné školy s Ústavou Slovenskej republiky. Naozaj nechápem, prečo sa tak urputne bránite, aby sa maďarské deti naučili aj po slovensky. Veď bilingválne vyučovanie znamená vyučovanie všetkých predmetov striedavo týždeň v maďarskom jazyku a týždeň v jazyku slovenskom. To isté platí aj pre národnostné školy s vyučovacím jazykom rusínskym alebo iným. Neznalosťou slovenčiny chcete, páni poslanci, doslova obyvateľov maďarskej národnosti izolovať na úkor ich vzdelania, na úkor uplatnenia sa v našej spoločnosti. A cieľom toho je, že chcete urobiť...

  • Ďakujem, pani poslankyňa, uplynul váš čas.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Boros.

  • Ďakujem pekne.

    Ľutujem, že pán Szigeti sa nepredstavil predtým, než začal svoj príhovor. Takže ja poviem, že jednak nie je členom Spolužitia, je členom MKDH, a jednak nie je riaditeľom žiadneho vydavateľstva. Je bývalý pedagóg. Toto na to, aby sme si ujasnili, pán kolega Hofbauer. A divím sa, že pán docent Cuper, odborník, právnik hovorí také nezmysly, že štát prispieva iba na štátne školy...

  • Pán poslanec, na faktické poznámky nemôžete reagovať, môžete reagovať len na posledného vystupujúceho.

  • Áno. Ešte reagujem na pána kolegu Szigetiho. Škoda, že tiež presne nevyčíslil to, kto je rómskej národnosti, kto je maďarskej, kto je ukrajinskej a ďalší. Ale tiež si myslím, že mohol vysvetliť aj to tým kolegom alebo našim kolegyniam, ktorým to nie je jasné, že ústava zaručuje právo každého občana, aby si slobodne zvolil svoju národnosť. To nie je povinnosť! Viete, pani kolegyňa Lazarová?

    Ďalej si nemyslím, že silou mocou sa tu nechceme integrovať. To je veľký omyl. Tu nám podsúvate neustále také veci, že tu žijúce národnostné menšiny sa nechcú integrovať. Čo je to za blud? Chceme vedieť štátny jazyk, aj vieme. Aj naše deti vedia. To nám nehovorte, že sa nechceme naučiť. Takže nám nedávajte také veľkolepé ponuky, stále viac ponúk, ktoré vlastne...

  • Pán poslanec, ale môžete reagovať na pána Szigetiho.

  • ...znižujú naše možnosti, ktoré sú dané ústavou. Nepodsúvajte to.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Cuper, ale upozorňujem, že vaša reakcia musí byť na pána poslanca Szigetiho.

  • Chcem iba doplniť, odporučiť pánu Szigetimu, aby si pozrel školský zákon z prvej republiky alebo aby si pozrel trebárs školské zákony vo Veľkej Británii, alebo v inej krajine, trebárs vo Švédsku. Keď už toľko rozprávajú, štát naozaj prispieva iba na školy s vyučovacím jazykom štátnym, pretože tak je to zmyslom realizácie ústavy. Každý musí dostať síce rovný diel zo štátneho rozpočtu, ale štátny záujem je tu dominujúci a musí byť zohľadnený, pani Garajová to jasne vysvetlila. Týka sa to aj európskych štandardov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová, ale upozorňujem, že môžete reagovať len na vystupujúceho v rozprave.

  • Chcela by som pánu poslancovi povedať toľko, že v jeho vystúpení znovu zaznela nechuť, aby deti maďarskej národnosti ovládali štátny jazyk. To, že ho nevedia, vám môžem dosvedčiť ako vysokoškolská učiteľka. Na nedostatočnú znalosť slovenčiny doplácajú študenti najmä pri prijímacích pohovoroch na vysoké školy. Pokiaľ boli ešte ústne pohovory, ako- -tak sa nám hlásili študenti aj zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Teraz, keď sú skúšky prevažne písomné a nedá sa tam nič vyšvindľovať, ich počet mimoriadne klesol. Veď daný stav je v neprospech občanov maďarskej národnosti. Ich deti sa nedostanú na vysoké školy len preto, že neovládajú štátny jazyk. Naozaj sa vám čudujem, pán poslanec, že ako bývalý pedagóg takto vystupujete.

  • Ďakujem, páni poslanci.

    Faktické poznámky sa skončili, v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

    A prosím, škriepky mimo rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    pokúsim sa vrátiť túto debatu k meritu veci, to znamená k návrhu zákona tak, ako bol predložený, a upútať vašu pozornosť na veci, ktoré sú v ňom riešené, pretože diskusia, ktorá sa tu odohrávala, išla tak trochu nad rámec.

    Chcem povedať, že v prvom čítaní som vyjadril názor, že zmyslom predloženia skráteného konania o novele zákona o základných a stredných školách malo byť riešenie naliehavej právnej situácie, t. j. vyriešenie toho, či základné školy musia, alebo nemusia byť právnymi subjektmi do 31. 12. 1997. Keby sa bolo ministerstvo školstva sústredilo na túto otázku a riešilo ešte druhý problém, ktorý je aktuálny - zavedenie 9. ročníka -, ktorý už vlastne beží, a legislatívne ho upravilo spoločne s desaťročnou povinnou školskou dochádzkou, tak naša diskusia by bola podstatne kratšia, podstatne koncentrovanejšia a boli by sme všetci zrejme tieto návrhy podporili, pretože riešia aktuálne naliehavé veci. Ministerstvo ale vložilo do zákona aj mnohé ďalšie otázky, ktoré jednoducho s naliehavosťou týchto dvoch vecí nemajú nič spoločné.

    Či je to otázka jazyka, aj keď nepriamo, zasiahlo do problematiky osemročných gymnázií, zasiahlo do právomocí rád školy a územných školských rád a zavádza tu nový koncepčný pojem, ktorým majú byť vyššie odborné školy, a snaží sa za týždeň dosiahnuť zasa závažné zmeny napríklad v tej oblasti vyšších odborných škôl, ktoré nejakým spôsobom nie sú hlbšie prediskutované, a chce sa po nás, aby sme sa k nim v skrátenom konaní z týždňa na týždeň vyjadrili.

    Práve z týchto dôvodov si myslím, že keďže sa ministerstvo nedržalo merita veci, že je namieste návrh, ktorý tu predložil podpredseda parlamentu Ľupták, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie a posúdili sa veci, ktoré v ňom presahujú tú naliehavosť, a aby sa dobre vydiskutovali. Mám podobný názor, a preto tento pozmeňujúci, resp. procedurálny návrh budem podporovať, pretože nie je odôvodnené, a vyjadrím sa k tomu podrobnejšie, postaviť veci, tak ako sú postavené v tomto zákone, a riešiť ich v takom časovom chvate, aký máme pred sebou.

    Vážené dámy a páni, ak by neprešiel návrh vrátiť zákon na dopracovanie, mám pripravené k tomuto návrhu dva pozmeňujúce návrhy. Dva sú preto, že sme sa vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pokúsili takpovediac učesať tento návrh a viaceré veci, ktoré boli kontroverzné vo výbore, spoločne poslanci koalície i opozície sme posúdili a prijali sme riešenia, ktoré vylepšujú, teda idú, ťahajú ten zákon smerom k tomu, čo som naznačil, k riešeniu naliehavých vecí, a tie niektoré ďalšie veci, ktoré sa ukázali ako kontroverzné, sme navrhli vypustiť alebo upraviť. Čiže výbor vykonal v tomto smere dobrú prácu, ktorá je premietnutá do spoločnej správy. Myslím si, že až natoľko dobrú, že v porovnaní s návrhom, ktorý predniesol kolega Szigeti na riešenie právnej subjektivity, považujem za lepší návrh, ktorý predložil výbor, to znamená, časovo nelimitovať zavedenie právnej subjektivity.

    Kratučko by som to vysvetlil, kolegyne, aby ste podporili bod číslo 7 spoločnej správy, ktorý nedáva časový limit. Mohli by sme sa totižto v roku 2000 už nie my, ale parlament, ktorý bude zvolený v budúcoročných voľbách, dostať do situácie, v akej sme teraz, že napríklad malotriedna škola niekde v nejakej menšej obci nebude mať žiadne podmienky na to, aby sa stala právnym subjektom, ale zákon, ak by sme prijali návrh kolegu Szigetiho, by to ukladal. Namiesto 1997 by ten limit bol 2000. Náš výbor prijal návrh, aby to nebolo limitované žiadnym časom, aby to bola len fakultatívna možnosť pre školu, že sa môže stať právnym subjektom, ak má na to vytvorené možnosti a ak sú na to potreby, to znamená, ak to posúdi príslušný orgán štátnej správy. Preto som bližšie k podpore bodu 7 spoločnej správy.

    Veci, ktoré sa nám nepodarilo vyriešiť, sú dve. Jedna sa týka možno maličkosti. Niektorí z vás ste dostali na stoly návrh, aby sme nebránili možnosť ustanoviť alebo otvoriť osemročné gymnázium, teda jeho prvé štyri ročníky aj v základnej škole. Hovorím o bode 8 návrhu v článku I, kde sa vypúšťa možnosť, aby základná škola mohla otvoriť osemročné gymnázium.

    Ministerstvo školstva v dôvodovej správe zdôvodňuje, že takéto riešenie zvolilo preto, že vlastne žiadne takéto školy nevznikli. Pravda je taká, že dve na Slovensku máme. Sú zriadené v Základnej škole Košická a v Základnej škole Jelačičova. Tieto dve základné školy gymnáziá vlastne zriadili a udržiavajú ich v chode v tom zmysle, že im, samozrejme, pomáhajú príslušné stredné školy, teda gymnáziá, ktoré sú v ich blízkosti, či už je to Novohradská, alebo Metodova, ale hlavné a podstatné je to, že takéto školy skutočne existujú a dosahujú veľmi dobré výsledky. Navrhujem preto, aby sme vypustili bod 8 návrhu, čím ostane možnosť, možno veľmi málo využitá na Slovensku, ale i kvôli týmto dvom školám to podľa môjho názoru stojí za to, aby takáto možnosť v zákone bola. Ak sa nerealizuje v iných školách, zrejme to bude preto, že sú tam iné podmienky a nie je tam povedzme podpora blízko situovanej strednej školy, ktorá napomáha udržať kvalitu takéhoto zariadenia. Navrhujem teda toto ako prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh je koncipovaný alebo znie takto: V článku I sa body 1, 3, 6, 7 a 10 vypúšťajú a v článku II sa body 4 a 16 vypúšťajú. Tento návrh smeruje k tomu, aby sme zo zákona kompletne vypustili zriadenie vyšších odborných škôl.

    Viem, že je to otázka na diskusiu a že mnohí z vás si myslia, že by sme mali zaviesť vyššie odborné školy. Navrhol by som, aby sme si o tejto otázke dali meritórnejšiu diskusiu, než v obednej prestávke medzi 12.30 až 14.00 hodinou stihol náš výbor, pretože inak sme nemali vytvorené podmienky na to, aby sme mohli o zákone hlbšie rokovať. To je skutočne koncepčná zmena, ktorá v dôvodovej správe, ale ani vo vyjadreniach ministerstva nie je dostatočne odôvodnená. Nie je odôvodnená vo väzbe na pracovné katalógy, pani ministerka hovorí, že potom, keď prijmeme zákon, ministerstvo práce vydá príslušné katalógy. Chýba tu akékoľvek medzinárodné porovnanie, chýba tu vyčíslenie aj finančných nákladov, na ktoré upozornil pán podpredseda Ľupták, a chýba aj väzba na tzv. vysokoškolské odborné vzdelávanie.

    Pamätáme sa, a nakoniec pán štátny tajomník, keď bol u nás vo výbore, mi dal brožúrku, osobitná konferencia sa konala o tom, či máme diverzifikovať naše vysoké školstvo, teda rozdeliť ho na univerzitné a tzv. odborné školy, ktoré by poskytovali nižší stupeň vysokoškolského vzdelania orientovaného na potreby praxe, ktoré ale nápadne pripomínajú vyššie odborné školy. Na Slovensku máme silnú tradíciu v kvalitnom stredoškolskom vzdelávaní. To je svätá pravda a myslím si, že tu treba hlbšie a detailnejšie posúdiť, či zavedenie vyššej odbornej školy, tak ako to navrhuje táto novela, je naozaj odôvodnené, či to vyžaduje spoločenská prax a keď, tak v ktorých odboroch. Priznávam, že sú odbory, ktoré to naozaj vyžadujú, a zatiaľ zriadené školy, ktoré fungujú v experimente, sa môžu oprieť o platný § 8 odsek 3 súčasného školského zákona, ktorý uvádza, že je možné vyššie odborné vzdelanie, ale neuvádza príslušnú inštitúciu, ktorá ho zabezpečuje. Preto ministerstvo školstva, nielen toto, ale aj jeho predchodcovia umožnili experimentálne overiť, či takéto vzdelávanie má svoje ratio, či prináša novú kvalitu z hľadiska poskytnutého stredoškolského vzdelania alebo vyššieho stredoškolského vzdelania pre absolventov stredných škôl.

    Nie je mi známe, že by bol vyhodnotený tento experiment, ktorý tu funguje naozaj myslím si od roku 1990 alebo 1991. Na začiatku sa rozbiehal aj prostredníctvom peňazí zo zahraničia, kde bol záujem overiť, že takéto vzdelávanie má alebo nemá prínos pre nový typ stupňa vzdelania a uplatnenia absolventov v praxi. Opakujem, nie je mi známe takéto vyhodnotenie, a preto som blízky tomu, aby sme v tejto chvíli v chvate, že sme minulý týždeň dostali zákon a dnes ho máme schváliť, takúto vážnu koncepčnú vec neriešili. Ak ministerstvo je presvedčené, že zavedenie vyšších odborných škôl je potrebné, a má na to patričné argumenty a dôvody, nič mu nebráni, aby na schôdzu, ktorú budeme konať vo februári budúceho roku, predložilo do prvého čítania zákon, ktorý odstráni tie pochybnosti, ktoré v tejto snemovni zazneli, a vážne sa ním budeme zaoberať tak, aby sme ho na aprílovej schôdzi mohli prijať a aby mohol slúžiť ako legislatívne riešenie pre budúci školský rok. Myslím si, že by to bolo podstatne rozumnejšie riešenie, ako v tejto chvíli naliehavo vyriešiť vec, o ktorej dôsledkoch nevieme povedať a, bohužiaľ, ani ministerstvo nevie povedať dostatok argumentov.

    Chcem povedať ešte jednu poznámku k bodu číslo 4, ak by náhodou moje návrhy neboli prijaté, čo, samozrejme, je právom tejto snemovne, aby sme si vyjasnili, a poprosil by som pani ministerku, keby sa k tomu vyjadrila v záverečnom slove. Hovorím o bode 4 článku II. Tento bod, keď by ste si ho otvorili, znie takto: V § 4 zákona 542 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ods. 1 písm. a) znie, to predvetie tu nie je uvedené, pripomeniem vám ho, "do pôsobnosti krajského úradu patrí", a teraz znie ustanovenie, ktoré tu navrhuje ministerstvo:

    a) gymnáziá, stredné odborné školy, stredné odborné učilištia, vyššie odborné školy a strediská praktického vyučovania.

    Pán kolega Ľupták tu uviedol oprávnenú obavu, či tento stav neznamená, že chceme týmto zákonom previesť automaticky všetky stredné odborné učilištia zo zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov do pôsobnosti krajských úradov. Túto otázku kladiem pani ministerke, aby sa vyjadrila, že to tak nie je. Môj názor je taký, že to tak nie je, pretože stredné odborné učilištia už v pôsobnosti krajských úradov sú a sú im dané zákonom číslo 222, teda zákonom o miestnej štátnej správe, ktorý sme prijali v tomto parlamente v minulom roku. Týmto zákonom sme ale vytvorili, kolegyne a kolegovia, tzv. dvojprávny stav. Dvojprávny stav, že stredné odborné učilište - mnohé z nich - ak sa pozriete vo svojich regiónoch, kde pôsobíte, určite také nájdete, má zriaďovaciu listinu a vymenúvací dekrét pre riaditeľa od krajského úradu a súčasne má zriaďovaciu listinu a vymenúvací dekrét od ministra hospodárstva, ministra pôdohospodárstva a podobne. To sme spôsobili spoločne s ministerstvom, možno som to poradie mal obrátiť, tým, že sme nedôsledne riešili situáciu v zákone číslo 222, keď sme zriaďovali krajské a okresné úrady.

    Obávam sa ale, že nie sme schopní tú situáciu posunúť dopredu ani jedným smerom, ani druhým, že tento dvojprávny stav, teda stav, keď zriaďovateľom môže byť aj rezort, teda ministerstvo, a môže ním byť aj krajský úrad, čo sa stalo povedzme pre učilištia, ktoré boli v pôsobnosti ministerstva školstva, ktoré ich dalo do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských úradov, treba zachovať.

    Treba tu vytvoriť riešenia, ktoré zabezpečia, že ak by sa učilištia stali raz takými, že ich zriaďovateľmi budú krajské úrady, že to nebude znamenať likvidáciu učilíšť, že tu zachováme stredné odborné vzdelanie, ktoré poskytujú stredné odborné učilištia na tej vysokej úrovni, ktorú sme boli schopní poskytovať v minulosti, že vyriešime otázku financovania, ale najmä majetku stredných odborných učilíšť, pretože tam sa rôzne záujmy premietajú do toho, aby časť tohto majetku prešla do súkromných rúk, o čom sa tento parlament meritórne vyjadril svojím uznesením, kde povedal, že sa nesmú privatizovať stredné odborné učilištia a že takto zaväzuje vládu Slovenskej republiky.

    Čiže, kým sa tieto veci nevyriešia, je lepší súčasný stav, ktorý síce formálne vyzerá ako dvojvládie, ale sme schopní v ňom existovať, ako nejaké posuny jedným či druhým smerom. To znamená posun učilíšť jednoznačne len pre rezorty alebo posun učilíšť ku krajským úradom. Chcel by som, aby pani ministerka potvrdila, že bod 4 tohto zákona, teda článku II, nemení súčasnú situáciu, to znamená, dala garanciu, že v pôsobnosti krajských úradov, myslím si teraz zriaďovateľskej pôsobnosti, budú len tie učilištia, ktoré sú tam dnes a že túto otázku je potrebné vyriešiť samostatným zákonom po dohode pravdepodobne rezortov vlády Slovenskej republiky atď.

    Myslím si, že by to napomohlo určitú istotu, pretože vznikajú obavy, ktoré okrem iného vyjadril aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení pán Michal Ľach, keď napísal predsedovi vlády list, v ktorom ho upozorňuje, že takéto riešenie, kde by sa to dalo jednoznačne len pod krajské úrady, nezodpovedá dohodám, ktoré vláda uzavrela s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, čiže aby sa rozptýlili aj obavy týchto inštitúcií, ktorým záleží na kvalite stredných odborných učilíšť a vzdelávania, ktoré poskytujú, pretože poskytujú nenahraditeľné vzdelanie, kolegyne a kolegovia. A máme dnes odbory na Slovensku, myslím si, že to mnohí viete, ktoré jednoducho chýbajú a chýbajú nám kvalifikovaní pripravení mladí ľudia na robotnícke profesie, ktoré jednoducho nie sú zabezpečené, pretože systém nie je na to nastavený. Ale to je už nad rámec tejto diskusie.

    Predniesol som dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, odovzdám kolegyni spravodajkyni. Prosím vás o ich podporu s tým, že opakujem na záver, nebránime sa tí, ktorí sme podpísali tento návrh, aby sa o problematike vyšších odborných škôl diskutovalo, ale samostatne, s lepšími podkladmi a lepšie vypracovaným zdôvodnením, prečo by takéto školstvo alebo typ školy mal byť zavedený do našej právnej sústavy.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem.

    Áno, pán poslanec Ftáčnik mal pravdu, toho sa aj my obávame, že učilištia sú dobre vybavené, v bývalom zriadení boli učilištia vybudované na vysokej úrovni, a obávame sa toho, čo sa už aj začalo robiť, keď sa zriaďovali kraje a okresy, že jednoducho sa začali v učilištiach zriaďovať súdy a ďalšie organizácie štátnej správy.

    Mal som dosť roboty, aby som mnohokrát vycestoval a zablokoval tieto veci, pretože po týchto lukratívnych budovách išli niektoré štátne správy. Učilištia by sa dostali do suterénov, do pivníc, a neviem kde všade. To si dovoliť nemôžeme. A obávame sa, že potom by sa to nakoniec mohlo sprivatizovať, tak ako povedal pán Ftáčnik.

    Ďalej chcem povedať, že niektoré profesie nám chýbajú. Myslím si práve, že ak nebudeme mať výkonných kvalifikovaných robotníkov, ak od toho upustíme, tak to bude koniec, pretože budeme dovážať pracovnú silu, pravdepodobne niektoré profesie už budeme dovážať zo zahraničia o 2 - 3 roky. A to viete, že keď príde sem robiť zahraničný robotník, tak nebudeme ho môcť tak platiť, ako platí Francúzsko alebo Nemecko nášho robotníka v ich krajine. Áno, stav je taký, že tie učilištia, ktoré patrili pod kraje, boli zriadené ministerstvom školstva, nech patria pod kraje, aj keď si nové kraje zriadia nové učilištia. Ale tie, čo sú pod rezortmi, jednoznačne trvá naša strana na tom, aby ostali pod rezortmi, rezorty najlepšie musia vedieť, a tak ako pán Ftáčnik povedal, treba predložiť aj koncepciu učilíšť. Myslím si, že s Radou stredných odborných učilíšť by mala pani ministerka spolupracovať lepšie, však k tomuto zákonu sa ani rada nevyjadrila. Načo máme potom rady, keď takýto zákon sa predkladá a s touto radou sa nekomunikuje? Tak potom je bezvýznamné mať takéto rady pri rezorte. Takže sme za to a trváme na tom, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, končím rozpravu k tomuto bodu programu, ale chcem sa z titulu svojej pozície spýtať pani ministerky, a budem rád, keď mi odpovie. Tento zákon prerokúvame v skrátenom konaní na žiadosť vlády. Keďže sú tu návrhy, aby bol vrátený, chcel by som sa spýtať, pani ministerka, prečo vláda žiadala, aby sme prerokovali tento návrh v skrátenom konaní.

    Nech sa páči, pani ministerka sa vyjadrí k rozprave.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    začnem s odpoveďou na otázku pána predsedu Gašparoviča, prečo vláda žiada skrátené legislatívne konanie. Jeden z najdôležitejších dôvodov je ten, že v doterajšom zákone číslo 29 je ustanovené, že všetky základné školy by mali prejsť do právnej subjektivity k 1. 1. 1998. Takže aj tí páni poslanci, ktorí teraz tvrdia, napríklad pán podpredseda Ľupták, že ten zákon treba vrátiť, si vlastne berú na seba to, že tie školy budú musieť povinne od 1. januára prejsť pod právnu subjektivitu. A to znamená odčerpanie ďalších finančných prostriedkov z toho mála finančných prostriedkov, čo školstvo má práve na túto právnu subjektivitu. Dať základné školy pod právnu subjektivitu, to skutočne znamená veľký zákrok do štátneho rozpočtu. Čiže to je ten najdôležitejší dôvod, prečo sme žiadali skrátené konanie. A prečo sme ho žiadali v takom krátkom čase, vysvetľovala som to už na minulom pléne, pretože sme predkladali od júna nový školský zákon, neprešiel vládou kvôli tomu, že tam nebolo zakotvené financovanie, hoci v žiadnom doterajšom zákone sa nikde o financovaní školstva nehovorí. Ani v poslednej novele vysokoškolského zákona sme nehovorili o financovaní. Financovanie školstva sa musí riešiť samostatným zákonom, a nie rozptýliť ho v jednotlivých zákonoch. Takže to je dôvod, prečo sa vlastne termín presunul až na december.

    A teraz by som odpovedala, ak dovolíte, na jednotlivé otázky, ktoré tu odzneli, alebo príspevky do diskusie.

    Súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Ľupták, že treba koncepciu stredných odborných učilíšť. Ťažko vytvoriť koncepciu, keď rada zasadá, prijme nejaké uznesenia, ale rezorty tieto uznesenia zmetú zo stola. Rezorty nie sú ničím viazané. Rezorty vo vzťahu k stredným odborným učilištiam si robia svoju vlastnú politiku, a dovolím si tvrdiť, že tá politika nie vždy je dobrá. Stredné odborné učilištia sa zachraňujú napríklad tým, že stredné odborné učilište, ktoré bolo úplne kompletne zamerané trebárs na stavbárske práce, nemalo dostatok žiakov, tak aby sa zachránilo, tak si tam zriadilo kuchárske, čašnícke odbory atď. atď., proste vniesol sa do stredných odborných učilíšť zmätok.

    To, že klesajú počty žiakov stredných odborných učilíšť, pán podpredseda Ľupták, to nie je spôsobené tým, že sa zavádza povinná 9-ročná školská dochádzka v základnej škole, ale je to spôsobené tým, že je, žiaľbohu, nezáujem žiakov o stredné odborné učilištia. Žiadnym zákonom toto nemôžeme vyriešiť. Môžeme to vyriešiť len tým, ak stredné odborné učilištia budú mať odbory, ktoré sú atraktívne. V mnohých prípadoch, to ste povedali správne, niektoré odbory, ktoré by sme tu potrebovali, chýbajú, ale nechýbajú preto, že ich stredné odborné učilištia nechcú zaviesť, ale chýbajú preto, že nie je záujem žiakov o takéto odbory. Tam sa, žiaľbohu, nedá nič urobiť.

    Zriaďovateľská funkcia stredných odborných učilíšť vôbec nie je ohrozená. Zoberiem si to, aby som to prečítala, to je vlastne odpoveď aj na to, čo tu hovoril pán poslanec Ftáčnik. Nám je jasné, že je tu teraz dvojkoľajnosť, pretože tu existuje zákon číslo 222, existuje zákon číslo 29. Zákon číslo 222 novelizoval zákon číslo 29, ale dovolím si teraz tvrdiť, že chvalabohu, zabudol vlastne na § 10, ktorý nenovelizoval, a ten nám v zákone číslo 29 zostal. A ten jednoznačne hovorí, že stredné odborné učilište alebo stredisko praktického vyučovania zriaďuje alebo zrušuje ústredný orgán štátnej správy.

    Čiže ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá majú stále vo svojej gescii stredné odborné učilištia, a tu si dovolím podotknúť, že sa to týka aj stredných odborných učilíšť, ktoré má v gescii ministerstvo školstva. Došlo tu totiž medzi niektorými poslancami k takému omylu, že stredné odborné učilištia riadili školské správy. Ale neboli ich zriaďovateľmi. Myslím teraz na stredné odborné učilištia, ktoré patria školstvu. Zriaďovateľom je ministerstvo školstva, čiže tak ako ostatné rezorty si ponechávajú svoje učilištia vo svojej gescii, tak si ich ponecháva aj ministerstvo školstva.

    Chceli sme vyjsť v ústrety v tom, a to sa, samozrejme, rezortom nepáči, že sme naozaj presvedčení, že by tu mal existovať jeden orgán, ktorý by sa zaoberal a ktorý by riadil stredné odborné učilištia, pretože toto je tu všetko rozptýlené. A čo sa týka privatizácie, tak mám skôr nie opačný dojem, ale mám skôr opačné správy. Nedostala som ani jednu správu o tom, žeby krajské úrady chceli privatizovať stredné odborné učilištia. Ale mám dokonca na stole zoznamy od niektorých rezortov, ktoré chcú privatizovať stredné odborné učilištia. Čiže pán podpredseda Ľupták, ak tu hovoríme o tom, že nechceme dovoliť privatizovanie učilíšť, tak to nezvaľujme na krajské úrady, ale pozrime sa na niektoré rezorty.

    Potom ešte stále k otázkam pána podpredsedu Ľuptáka. Pán podpredseda, trváte na tom, že § 8 ods. 2 - tam chceme vypustiť, že v spolupráci s rezortmi, a vy sa obávate, že to znovu povedie k tomu, že učilištia by proste nemali zostať pod rezortmi, ale to nie je pravda, pretože tento paragraf hovorí o školskej inšpekcii, a som skutočne presvedčená o tom, že školská inšpekcia je v gescii ministerstva školstva, a tam má aj zostať, a do školskej inšpekcie nemajú vstupovať rezorty. Pretože to je ďalšia vec, ktorá nám robí zle v riadení stredných odborných učilíšť. Inšpekcia sleduje výchovno-vzdelávací proces, takže ten by sme skutočne mali nechať v gescii ministerstva školstva.

    K otázkam alebo k príspevkom pani poslankyne Lazarovej. Môžem tam povedať iba toľko, že v podstate taký návrh by mohli dať aj poslanci, ale nemyslím si, že by bolo treba dávať urýchlene zase ďalšiu novelu. Predsa sme pripravovali nový školský zákon, o ktorom som hovorila, a v novom školskom zákone sme dávali paragraf, kde sme hovorili, že v školách s vyučovacím jazykom národností okrem slovenského jazyka sa má v štátnom jazyku vyučovať dejepis, zemepis a telesná výchova.

    Do dnešnej chvíle trvám na tom, že toto bol správny návrh, žiaľbohu, ten zákon sa do parlamentu nedostal. A nie je to vinou ministerstva školstva ani mojou, pretože ja som to tam dala a ja som za to hlasovala.

    Pán poslanec Szigeti, bod 17, o ktorom ste hovorili, je v spoločnej správe upravený. A čo sa týka bodu 4, nesúhlasím s tým, aby sa to vypustilo, pretože to je naozaj iba technickolegislatívna zmena, nič iné.

    K pánu poslancovi Ftáčnikovi, na niektoré veci som už odpovedala. Čo sa týka vyhodnotenia experimentu, ministerstvo školstva vyhodnocovalo experiment vyšších odborných škôl, ktoré boli zavedené už pred mojím nástupom na ministerstvo, a vyhodnotenie je kladné. Vyššie odborné školy sa nám osvedčili. Už neviem uviesť iné dôvody pre potrebu týchto vyšších odborných škôl ako tie, že vyššie odborné školy si skutočne vyžadujú niektoré profesie. Naposledy som bola v nedeľu v Banskej Štiavnici, kde máme strednú lesnícku školu, ktorá tiež netrpezlivo čaká na vyššie odborné školy, pretože je presvedčená, že vyššie odborné vzdelanie pre ich profesiu je potrebné. Okrem toho vy ste to sám veľmi správne povedali, že v zákone číslo 29 už existuje inštitút vyššieho odborného vzdelávania, ale pýtam sa, načo nám je teda inštitút vyššieho odborného vzdelávania, keď ho nemáme naplniť. A naplníme ho len vtedy, ak určíme školy, ktoré by teda mali ten inštitút vyššieho odborného vzdelávania napĺňať.

    Myslím si, že som odpovedala asi na všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán podpredseda Ľupták si žiada slovo. Je to mimo rozpravy, prosím.

  • Áno, je to mimo rozpravy, chcem reagovať vo faktickej poznámke.

    Pani ministerka, z evidovaných nezamestnaných, ktorí majú ukončené gymnázium, z 18 365 absolventov je nezamestnaných 3 112, to je 16,94 %, so stredným odborným vzdelaním z 31 065 absolventov je 10 502 nezamestnaných, to je 32 %, a zo stredných odborných učilíšť zo 42 258 absolventov je len 5 782 nezamestnaných. Tak ako sa budú uplatňovať tí ďalší, keď budú mať vyššie odborné vzdelanie? Kde ich dáme, čo budú mať, aké budú mať vlastne tituly? Čo to vlastne bude, druhá maturita, vysoká škola? Čo to vlastne bude? Toto nikto nepovedal.

  • Takže, vážení páni poslanci, ešte sa pýtam pani spoločnej spravodajkyne, či chce na záver vystúpiť. Áno.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    táto novela, ktorú náš gestorský výbor podporil v skrátenom legislatívnom konaní, a nakoniec k takémuto rozhodnutiu dospel aj celý parlament, je potrebná a dôležitá najmä z dôvodov, ktoré už spomínali moji predrečníci, ale napriek tomu ich zopakujem. Predovšetkým doteraz platný zákon hovorí o tom, že všetky základné školy musia od 1. 1. 1998 prejsť na právnu subjektivitu povinne, či už škola na to má, alebo nemá, čo by znamenalo kolaps najmä menších škôl a škôl na vidieku a ktoré v konečnom dôsledku samy túto právnu subjektivitu nechcú.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, obed bude o 35 minút.

  • Táto novela, tak ako bola pozmenená gestorským výborom, umožňuje dať právnu subjektivitu iba tým školám, ktoré na ňu majú podmienky a samy o ňu budú žiadať alebo požiadajú. Ďalej upravuje povinnú desaťročnú školskú dochádzku, a tým umožní, aby mládež nemusela ukončiť základnú a strednú školu už v šestnástich rokoch, ako je tomu doteraz, pretože máme aj dvojročné učňovské školy. Keď si uvedomíme, že žiadne dieťa sa nemôže zamestnať v šestnástich rokoch, táto novela chráni časť mládeže, aby sa nedostala na ulicu.

    Čo sa týka sporného bodu 10, ktorý hovorí o zavedení vyšších odborných škôl, je to systémová zmena, ktorú namietal pán podpredseda Ľupták, a kvôli nej navrhuje vrátiť novelu späť na prepracovanie, čo by nebolo šťastné riešenie práve kvôli prijatiu už teraz spomínaných potrebných zmien. Tento problém rieši však pán poslanec Ftáčnik, ktorý vo svojom druhom pozmeňujúcom návrhu odporúča vypustiť všetko, čo sa týka vyšších odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Ako tento pozmeňujúci návrh prijme parlament, ponechávam na rozhodnutí vás, vážení kolegovia.

  • Ďakujem.

    Takže, keďže bol predložený návrh, aby sme rozhodli podľa § 73 písm. a), budeme musieť o ňom hlasovať. Myslím si, že ten dal pán poslanec Ľupták.

  • Pán podpredseda, v návrhu je § 73.

  • Páni poslanci ZRS dali rozhodnúť podľa § 73 písm. a). Je tam ešte nejaký iný návrh na vrátenie?

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Hodina otázok sa začne o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v dnešnej schôdzi

    hodinou otázok,

    na ktorej vítam vládu Slovenskej republiky. Chcem vám povedať, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov boli dovčera do 12.00 hodiny vyžrebované otázky v takom poradí, ako ich máte pred sebou. Pripomínam, že otázka poslancov, ktorí položili otázku a nie sú prítomní v rokovacej miestnosti, nebude zodpovedaná.

    Za predsedu vlády, ktorý sa ospravedlnil, bude odpovedať podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán podpredseda, keby ste nás oboznámili, kto bude odpovedať za neprítomných ministrov.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara by som chcel oznámiť ministrov poverených zastupovaním. Za neprítomnú ministerku zahraničných vecí pani Kramplovú bude vystupovať podpredseda vlády pán Kalman, za ministra životného prostredia pána Zlochu bude vystupovať minister pôdohospodárstva pán Baco.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Takže môžeme hneď pristúpiť ku kladeniu otázok.

    Pán podpredseda, keby ste zaujali miesto za rečníckym pultom.

    Prečítam vám prvú otázku, ktorú kladie poslanec Palacka: "Čo pre vás znamená článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ako si chcete plniť povinnosť poskytovať informácie, ak si vyberáte medzi médiami, komu ich poskytnete a komu nie?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    v prvom rade, nakoľko pôjde hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch štátneho rozpočtu, by som tu dal určitú záchrannú kotvičku pre poslancov, ktorých pozmeňujúce návrhy prípadne nebudú schválené. Dovoľte mi prejsť k položenej otázke.

    Čo sa týka položenej otázky, pán Palacka sa pýta, čo znamená pre nás - myslím si, že môžem odpovedať v mene celej vlády - článok 26 ústavy, ktorý hovorí, že sloboda prejavu, právo na informácie sú zaručené, ale zároveň hovorí aj to, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom a podobne, a najmä odsek 5 tohto článku 26 hovorí, že štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.

    Chcel by som zdôrazniť slovko primerane, pretože rozhodnutie predsedu vlády, ktorým rieši istú formu, istý spôsob informovania verejnosti, neznamená zabránenie informovanosti verejnosti, znamená len vymedzenie spôsobu, akým bude verejnosť informovaná, takže v žiadnom prípade nejde o odmietanie ústavných práv občanov, ale o formu, vymedzenie formy informovania formou alebo prostredníctvom verejnoprávnych inštitúcií či tlačovej agentúry, Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu, Slovenskej informačnej agentúry alebo ďalej je to individuálne poskytovanie informácií, samozrejme, akreditácia novinárov médií. Takže nemyslím si, že by tá otázka bola v tom, že by sa porušovali základné práva občanov na poskytovanie alebo získavanie informácií.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána poslanca Palacku, či bola dostačujúca odpoveď, alebo chce doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    je mi veľmi ľúto, že pán premiér je pravdepodobne opäť práceneschopný, ale keďže ho zastupujete, tak kladiem tú otázku vám.

    Vláda má ústavnú povinnosť poskytovať informácie verejnosti, občanom, zdôrazňujem občanom, médiá či žurnalisti slúžia iba ako sprostredkovatelia týchto informácií svojim čitateľom, divákom, poslucháčom. Tým, že pán premiér rozhodol poskytovať informácie výlučne len Slovenskej televízii, Slovenskému rozhlasu a TA SR, chce zrejme prinútiť občanov sledovať tieto médiá. Na to však nemá právo a ani sa to nepodarí. Vaši pochlebovači z ŠtB, pardon, STV (smiech v pléne) totiž jednotlivo jednoducho nie sú schopní pripraviť také vysielanie, ktoré by divákov zaujalo, ak majú možnosť sledovať mnohé iné domáce alebo zahraničné programy.

    Pán podpredseda vlády, kvôli spravodajstvu z vlády alebo kvôli televíznym inscenáciám, komédiám, ktoré predviedol pán premiér včera večer, si nikto nebude prelaďovať televízor.

    Moja doplňujúca otázka preto znie: "Zrušil pán premiér tlačovky vlády preto, aby vo svetovom rebríčku nepriateľov tlače postúpil aspoň na medailové miesto, alebo mu to nariadila jeho urazená poradkyňa pre všetko?"

    Ďakujem.

  • Áno, chcem v prvom rade poďakovať pánu poslancovi Palackovi, že opravil ten brbt z tých členov ŠtB na pracovníkov STV, že si uvedomil svoj zásadný omyl. Chcel by som takisto prečítať článok 12 ústavy, ktorý hovorí o tom, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, jeho odsek 2 - základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. A ďalej článok 16 ústavy, ktorý hovorí: "Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená." Hovorím to z jedného prostého dôvodu, že viaceré médiá, viacerí žurnalisti idú ďaleko za rámec slušnosti, správanie niektorých redaktorov, kameramanov súkromných spoločností predstavuje obmedzovanie nedotknuteľnosti a súkromia, osobnej slobody, je nevkusným prenasledovaním ďaleko presahujúcim hranice žurnalistickej etiky. Na členov vlády sa organizujú poľovačky, domnievam sa, že aj člen vlády v zmysle ústavy je občan, tak ako ho vyjadruje pojem občan v článku 52, to znamená, že je to každý človek, pokiaľ ide o práva a slobody, ktoré ústava priznáva.

    Veľmi by som bol rád, vážený parlament, vážení občania, keby sa pochopilo, že aj člen vlády je človek a je občan tohto štátu, najmä pokiaľ sa organizujú mediálne poľovačky na členov vlády. Pokiaľ sa dotknem priamo merita otázky, že bolo vydané určité usmernenie, ako budú alebo nebudú prebiehať tlačové konferencie, opäť je tu určitá negatívna skúsenosť, keď v rámci tlačových konferencií sa odchádzalo od merita bodov, ktoré boli predmetom prerokúvania vlády, a pozornosť sa uberala úplne iným smerom, mnohé otázky boli nedôstojné, nekorektné, mnohé tlačové konferencie sa vlastne končili bez toho, že by občan dostal korektnú informáciu k meritu veci.

    Takže, v tomto zmysle viem pochopiť rozhodnutie predsedu vlády. Druhá vec je, či príde k určitej zmene postojov, či sa vytvorí určitý priestor na to, aby opäť zavládla etika v žurnalistike, pretože momentálne, a možno aj s nastupujúcim volebným obdobím by som povedal, že k etike žurnalistiky máme na Slovensku veľmi ďaleko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Weiss a pýta sa: "Slovenská republika nebola na rozdiel od Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky odporučená na začatie rozhovorov o vstupe do Európskej únie. Prečo došlo k tomuto zlyhaniu vlády pri presadzovaní základného národnoštátneho záujmu?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    odporúčanie na začatie rozhovorov o vstupe kandidátskych krajín do Európskej únie vypracovala Európska komisia formou posudku. Vo viacerých častiach tohto posudku Európskej komisie v oblastiach, ktoré spadajú priamo do zodpovednosti vlády Slovenskej republiky, vyznelo hodnotenie stavu pripravenosti Slovenskej republiky pozitívne. V posudku je takto hodnotená napríklad preorientácia slovenskej zahraničnej aj bezpečnostnej politiky smerom k euroatlantickým integračným štruktúram a čiastočne aj plnenie ekonomických kritérií.

    Podľa Európskej komisie sa významný pokrok dosiahol v procese aproximácie legislatívy súvisiaci s kľúčovými oblasťami jednotného trhu. V niektorých oblastiach sa dosiahla takmer úplná kompatibilita s legislatívou Európskej únie. O niektorých prvkoch kompatibility najmä v ekonomických otázkach bude hlasovať o pár desiatok minút aj tento parlament. Očakávam aj od opozície, že podporia niektoré ekonomické zmeny, ktoré budú súvisieť s Európskou úniou napríklad pri hlasovaní o dani z pridanej hodnoty. Ako príčinu nezaradenia Slovenska do skupiny krajín, s ktorou Európska komisia navrhla začať rozhovory, uvádza komisia skutočnosť, že Slovensko neplní uspokojivým spôsobom politické podmienky stanovené Kodanským summitom.

    Vláda Slovenskej republiky nepovažuje hodnotenie v politickej oblasti za vystihujúce reálnu situáciu na Slovensku a nazdáva sa, že zo strany Európskej komisie došlo k preceneniu významu niektorých dočasných politických problémov v rámci prebiehajúcich transformačných procesov. Podľa môjho názoru v oblasti plnenia politických kritérií sa Slovenská republika nevymyká z bežného rámca v porovnaní s inými kandidátskymi krajinami. V tejto súvislosti možno hovoriť len o nižšej úrovni politickej kultúry, na čom však majú rovnaký podiel zodpovednosti tak politické strany vládnej koalície, ako aj opozičné politické strany.

    Čo sa týka stanoviska vlády Slovenskej republiky v rámci analýzy Agendy 2000 všetkými zainteresovanými subjektmi v Slovenskej republike, vláda prijala stanovisko k posudku Európskej komisie na žiadosť Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii, v ktorom vyjadrila poľutovanie nad nezaradením Slovenska do skupiny krajín, s ktorou Európska komisia navrhla začať rozhovory o prijatí do únie, a upozornila na fakt, že sa v ňom uvádzajú informácie, o ktorých sme presvedčení, že nezodpovedali realite. Ak bolo Slovensko doteraz veľmi pozitívne hodnotené za dosiahnuté hospodárske výsledky, ktoré súčasná opozícia spochybňuje a medzinárodné autority nespochybňujú ekonomické výsledky, súčasné hodnotenie Slovenskej republiky v posudku Európskej komisie v ekonomickej oblasti je taktiež určitým prekvapením. Je nutné uviesť, že pokiaľ ide o ekonomické kritériá, niet pochýb, že Slovenská republika vyvinula všetky potrebné aktivity na prechod centrálne plánovanej ekonomiky na trhovo orientovanú ekonomiku.

    Z pohľadu makroekonomických výsledkov fungujúcej trhovej ekonomiky i sociálneho vývoja obyvateľstva bola voľba prostriedkov a nástrojov pri transformácii slovenskej ekonomiky správna. Dôvodom, prečo Európska komisia vo svojom posudku zhodnotila Slovensko ako nepripravené na pristúpenie k dohovorom o vstupe do Európskej únie, bolo neplnenie politických kritérií.

    Toto hodnotenie v žiadnom prípade nie je možné charakterizovať ako zlyhanie vlády pri presadzovaní základného národnoštátneho záujmu. Zvlášť pokiaľ požiadavky Európskej komisie týkajúce sa politických priorít zväčša prekračujú kompetencie vlády a v mnohých prípadoch sa týkajú výlučne kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky. V súvislosti s realizáciou deklarovaného záujmu Slovenskej republiky stať sa súčasťou Európskej únie treba uviesť niekoľko najvýznamnejších opatrení uskutočnených vládou Slovenskej republiky od 16. júla 1997, keď bol zverejnený posudok Európskej komisie na žiadosť Slovenskej republiky k členstvu v Európskej únii.

    Dovoľte mi pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky aktívne pristúpila k plneniu odporúčania Európskej komisie a Európskeho parlamentu a prijala memorandum vlády Slovenskej republiky o riešení otázok používania jazykov osôb patriacich k národnostným menšinám. Posledný Spoločný parlamentný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu tiež odporúčal politickým stranám vládnej koalície a predstaviteľom opozície obnoviť politický dialóg. V tejto súvislosti vás môžem uistiť, že zo strany vládnej koalície boli urobené všetky kroky na zmiernenie politického napätia medzi jednotlivými politickými subjektmi v podobe diskusií za okrúhlym stolom, avšak predstavitelia opozičných politických subjektov odmietli zúčastňovať sa na spoločnom dialógu.

    Dňa 13. októbra 1997 bolo podpísané spoločné vyhlásenie prezidenta a premiéra Slovenskej republiky, v ktorom spoločne deklarujú ústretovosť pri riešení otvorených problémov v slovenskej spoločnosti s cieľom potenciálneho členstva v Európskej únii. Ďalším dôležitým pokrokom bolo vymenovanie zástupcu opozície a bývalého ministra privatizácie za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Medzi ďalšie vládne aktivity podporujúce snahu Slovenska byť prizvané na rokovanie o vstupe do únie medzi prvými patrí vymenovanie hlavného vyjednávača Slovenskej republiky na rokovaniach o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Stal sa ním štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti v období do zasadnutia Luxemburského summitu zabezpečuje intenzívne bilaterálne rokovania s členskými štátmi Európskej únie.

    V septembri 1997 vláda schválila stratégiu ďalšieho postupu Slovenskej republiky v oblasti integrácie Slovenska do Európskej únie za obdobie...

  • Pán podpredseda, musím vám poďakovať za vaše vystúpenie, uplynul váš čas.

  • Takže, aby sme nestrácali čas, pristúpime hneď k odpovediam na otázky, ktoré sú položené členom vlády.

    Ako prvú otázku kladie poslanec Farkas pani ministerke Slavkovskej, ktorá znie: "Na základe akých kritérií realizovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky odpredaj kaštieľa v Tonkovciach, aká bola jeho reálna hodnota a za akú cenu bol odpredaný a s akými splátkami."

    Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    nehnuteľnosť - kaštieľ Tonkovce bol v správe Domu zahraničných stykov Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Vzhľadom na zlý technický stav objektu a malú využiteľnosť správca, t. j. Dom zahraničných stykov požiadal ministerstvo školstva ako svojho zriaďovateľa o ukončenie prevádzky v tomto objekte. Svoju žiadosť odôvodnil veľmi zlým technickým stavom, vykurovaním na pevné palivo a zastaranou kotolňou, akútnou potrebou celkovej rekonštrukcie objektu s tým, že ponuka ubytovania je na veľmi nízkej úrovni, kapacita nepostačuje ani na jeden plne obsadený autobus, kaštieľ je z technickej stránky veľmi zastaraný a jeho prevádzka vyžaduje neprimerane vysoké náklady.

    Po vyhodnotení sme dospeli k tomu, že úprava objektu samotnej nehnuteľnosti kaštieľa by vyžadovala 40 mil. korún. Okrem toho celý objekt je pamiatkovo chránený, kde realizácia každej opravy by si vyžadovala stanovisko Pamiatkového úradu. Okolo kaštieľa je aj park v rozsahu cca 7 ha, taktiež pamiatkovo chránený, a na jeho údržbu sme museli ročne vynakladať nad 7 mil. Sk. Na základe tejto skutočnosti bol realizovaný odplatný prevod správy na Štátny fond kultúry Pro Slovakia v zmysle ustanovenia § 9 zákona číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. V súlade s ustanovením § 8 citovaného zákona ide o ponukové konanie.

    Ponukové konanie sme uskutočnili listom dňa 8. septembra 1995, ponúkli sme ho vysokým školám s pôsobnosťou v Bratislave a organizáciám. Na základe ponukového konania potom došlo k prevodu správy, ktorý sa uskutočnil odplatne v cene stanovenej vzájomnou dohodou oboch zmluvných strán, ktorá bola vypracovaná na základe znaleckého posudku. Išlo o sumu 4,5 mil. korún. Dohodnutá cena bola zaplatená v dvoch splátkach, prvá splátka vo výške 1,5 mil. bola zaplatená 23. augusta 1996 a druhá splátka vo výške 3 mil. bola zaplatená 21. februára 1997. Čo sa týka hnuteľného majetku, ktorý sa nachádzal v kaštieli Tonkovce, tak tento hnuteľný majetok bol prevedený na vysoké školy, resp. na internáty vysokých škôl pôsobiace v Bratislave, ktoré na základe ponuky prejavili o tento hnuteľný majetok záujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pána poslanca Farkasa, či chce položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Áno, som nútený vám položiť ďalšie podotázky, pani ministerka, lebo som nedostal odpoveď na moju zásadnú otázku. Inak, ten kaštieľ nie je v takom zlom technickom stave, veľmi dobre to poznám, do toho kaštieľa som chodil do základnej školy, dennodenne vidím ten kaštieľ, takže vidím, čo sa deje aj okolo toho kaštieľa z tej administratívnej stránky. Ale zásadná otázka je, prečo, z akých dôvodov bolo potrebné zo strany ministerstva školstva odpredať túto nehnuteľnosť fondu Pro Slovakia ani nie za jednu desatinu reálnej ceny, najmä vtedy, keď už každý z nás vie, v akom stave je naše školstvo. Nie iba my, ale aj verejnosť to už chápe.

    Ale ďalšiu otázku by som vám chcel položiť, či sa nepripravuje týmto krokom pôda na odpredaj kaštieľa súkromnej osobe, kde strany už budú chcieť vychádzať z takto podhodnotenej kúpnej ceny, veď tam je obrovský rozdiel. Obecné zastupiteľstvo v Novom Živote vyvíjalo úsilie, aby získalo tento majetok. Bolo nám povedané, že ho môžeme získať, ak máme 45 mil. a položíme ich na stôl, objekt je náš. Ministerstvo to realizovalo za 4,5 mil. korún. Je to jedna desatina kúpnej ceny. To je predsa veľavravné.

    Ďakujem.

  • Som presvedčená, že sme konali v zmysle zákona. Nemohli sme ponúknuť kaštieľ obecnému úradu, pretože v zmysle zákona sme povinní ponúknuť školám, ktoré patria rezortu, a ostatným orgánom štátnej správy. A ak by tieto neprejavili záujem, až potom to môžeme ponúknuť ďalej. Čiže, išli sme v zmysle zákona. Reálna cena sa rovná znalecký posudok. Dali sme si urobiť znalecký posudok, to znamená, že potom spochybníte právnika, ktorý robil znalecký posudok. 40 mil. môže byť trhová cena. Ja ten kaštieľ tiež poznám. Žiadny ústredný orgán štátnej správy nepredáva za trhové hodnoty. To je všetko.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Sopko pani ministerke Keltošovej a pýta sa: "Krajské a okresné úrady na základe projektu vykonávania verejnoprospešných prác pre uchádzačov o zamestnanie touto formou podporujú rast prebujnenej štátnej administratívy. Pokladáte to za správne?"

    Môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    verejnoprospešné práce, o ktorých hovorí pán poslanec, sú dočasne vytvorené pracovné miesta na základe rozhodnutia tripartitných orgánov na úrovni okresov alebo krajov. To znamená, pokiaľ krajská tripartita, krajskí odborári, krajskí zamestnávatelia a štát rozhodnú o tom, že treba vytvoriť verejnoprospešné miesto, také miesto bude vytvorené. Takže z tohto pohľadu nie štát, nie krajskí úradníci, nie okresní úradníci rozhodujú o tom, kto bude zamestnaný v tej-ktorej inštitúcii.

    A potom by som ale chcela pripomenúť ešte jednu vec. Máme vysoký počet absolventov, nezamestnaných, maturantov, vysokoškolákov, v ktorých prípadoch sú prijímaní na jeden rok v zmysle zákona číslo 387 na verejnoprospešné práce, čo považujem za pozitívne, pretože si myslím, že títo mladí ľudia majú dostať šancu, hoci len dočasne, aby získali aspoň určité pracovné návyky, aby sme ich nenechali doma na podpore v nezamestnanosti, prípadne, aby neprepadli drogám alebo iným závislostiam.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Poslanec Sopko, chcete doplňujúcu otázku?

  • Áno, využijem túto možnosť, pán predseda.

    Vážená pani ministerka,

    som dlhodobým kritikom tejto skutočnosti, že projekt verejnoprospešných prác sa nevyužíva pre podnikateľskú sféru a pre obce, lebo to by malo byť hlavnou zásadou, ale aj pre krajské a okresné úrady. Táto forma aktívnej politiky riešenia nezamestnanosti sa osvedčila. Je naozaj dobrá. Ale mala by slúžiť nie úradom štátnej správy. Tento fakt pokladám za veľkú spoločenskú deformáciu. Nezamestnanosť chceme riešiť tým, že prikladáme ďalšie a ďalšie stoličky do kancelárií. To je predsa nezmysel a veľmi nezdravý jav. Predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar niekoľkokrát vyhlásil v súvislosti s novým usporiadaním štátnej správy, že v štátnej správe nebude pracovať viac ako 19 999 pracovníkov. To znamená, že tieto tabuľkové stavy sa aj dodržiavajú a v zákone o štátnom rozpočte sú tieto tabuľkové počty rozpísané na jednotlivé okresné a krajské úrady.

    Pýtam sa, kto má právo tieto stavy prekračovať. To znamená, že na okresných a krajských úradoch okrem pracovníkov, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu, sedia desiatky pracovníkov, ktorí sú platení z rozpočtu Národného úradu práce. Toto je skrytá forma rastu štátnej administratívy. A okrem iného jednoznačne zastávam názor, že nie je to v žiadnom prípade zdravé a treba týmto tendenciám zabrániť. Áno, správny výbor má tripartitné zastúpenie, ale všade prednostovia predsedajú týmto správnym výborom. Doslova si vynucujú od ostatných kolegov, rôznymi formami, aby sa tieto miesta...

  • Ďakujem, pán poslanec. Uplynul váš čas.

    Pani ministerka, budete odpovedať?

  • Vážený pán poslanec,

    znova opakujem, verejnoprospešné práce sú určené pre nezamestnaných. V tomto prípade medzi priority aktívnej politiky zamestnanosti Slovenskej republiky a nášho ministerstva patria absolventi stredných a vysokých škôl. Znova opakujem, pán poslanec, nie prednosta, ktorý tam má jeden hlas, tak ako každý iný člen správneho výboru môže niečo vnútiť strane odborárov alebo strane zamestnávateľov. Čiže, pokiaľ s tým súhlasia všetci traja sociálni partneri, myslím si, že je to vrcholne demokratické, a navyše je to aj sociálne spravodlivé.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Volný a je to otázka pre pána ministra Česneka: "Ako mienite riešiť požiadavky na spätné odkúpenie pozemkov obyvateľmi bývalej obce Oľšov, ktorí boli vysťahovaní pred 20 rokmi v súvislosti s činnosťou podniku Železorudné bane Spišská Nová Ves."

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako bolo v zadaní otázky povedané, udalosť sa odohrala pred dvadsiatimi rokmi. Bývalá obec Oľšov ležala medzi obcami Markušovce a Rudňany v okrese Spišská Nová Ves. Tento región bol celý ovplyvňovaný banskou činnosťou Železorudných baní Spišská Nová Ves a v súvislosti s výstavbou nových otvárkových banských diel a úpravárenských povrchových prevádzok odštepného závodu Rudňany a pozemky obce boli vykúpené. Obyvatelia sa presťahovali do okolitých obcí a chcel by som pri tejto príležitosti povedať, že vlastne majitelia pozemkov boli v tom čase riadne vyrovnaní v súlade s vtedy platnými predpismi.

    Tieto pozemky prešli po útlme rudného baníctva v tomto regióne od 1. apríla 1995 pri delimitácii majetku Železorudných baní, štátny podnik, do majetku štátny podnik Bane Spišská Nová Ves, ktorý je od 1. septembra 1997 v likvidácii. Predaj týchto pozemkov sa, samozrejme, bude riešiť v rámci likvidácie štátneho podniku Bane a v zmysle zákona číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zároveň podľa vyhlášky ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku číslo 140 o postupe likvidátora pri nakladaní s vecami v majetku štátneho podniku, ktorý je v likvidácii.

    Odpredaj pozemkov štátneho podniku Bane v likvidácii, teda odpredaj aj zastavanej, aj nezastavanej časti pozemkov v intraviláne obce bude zabezpečovať likvidátor štátneho podniku v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi, predovšetkým ustanoveniami vyhlášky ministerstva financií číslo 465 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, o úhradách na zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, ďalej v súlade s ustanoveniami zákona číslo 293 o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Čiže občania, ktorí majú záujem o kúpu pozemkov alebo o ich časti, sa môžu priamo obrátiť na likvidátora podniku štátny podnik Bane v likvidácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pán poslanec Volný nežiada doplňujúcu otázku.

    Môžeme prikročiť k otázke, na ktorú bude odpovedať podpredsedníčka vlády pani Tóthová. Nie, najskôr pani ministerka Keltošová, a otázku jej kladie pán poslanec Gaľa. Pýta sa: "Akým spôsobom chce váš rezort pomôcť pri riešení situácie v Sabine Sabinov."

    Môžete odpovedať, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    náš rezort nielenže chce pomáhať, náš rezort od 19. novembra už pomáha. Aby som bola konkrétna, 19. novembra nám Závodná organizácia Odborového zväzu potravinárov Sabina Sabinov doručila žiadosť o určenie sprostredkovateľa v spore o plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z podnikovej kolektívnej zmluvy. Na druhý deň 20. 11. naše ministerstvo určilo sprostredkovateľa, ktorým je pán Dr. Ladislav Cienky. Toto sme v ten deň písomne oznámili pánu predsedovi Základnej organizácie Odborového zväzu potravinárov pánu Jozefovi Hrabčákovi s tým, že sprostredkovateľ spor prevzal a v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní začal spor riešiť.

    Podľa nášho názoru požiadavky všetkých zamestnancov sú opodstatnené, čo nám potvrdil aj sprostredkovateľ. Problém je v tom, že zamestnávateľ je insolventný a z toho dôvodu nevypláca mzdy ani ostatné náležitosti zamestnancom. Tu by som však chcela upozorniť, že je to súkromná firma, že tu ide o vzťah zamestnancov a zamestnávateľa, a preto neplnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z príslušných zmlúv, sa môže riešiť iba individuálnou žalobou jednotlivých zamestnancov na príslušnom okresnom súde. My však chceme pomôcť a začali sme v tejto veci konať okrem toho, že koná už aj sprostredkovateľ. Chcem však povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemá kompetencie, nemá možnosti a nemá ani finančné zdroje na to, aby uhrádzalo ujdenú mzdu zamestnancom namiesto súkromného podnikateľa.

    Našou úlohou bolo zabezpečiť, aby jednotlivé orgány, to znamená okresný úrad, krajský úrad, sprostredkovateľ a Fond zamestnanosti, začali konať. Krajné riešenie, aké sme navrhli zamestnancom aj predsedovi príslušnej základnej odborovej organizácie, bolo, po prvé, vziať si bezúročnú pôžičku pre jednotlivých postihnutých zamestnancov na príslušnom okresnom úrade, na odbore sociálnych vecí. Táto pôžička je však návratná, aj keď je bezúročná, a môže sa poskytnúť maximálne do výšky 10 tis. korún.

    Ďalšou formou pomoci, akú sme navrhli už v novembri a začiatkom decembra Odborovému zväzu potravinárov v príslušnom podniku, je poskytnúť preddavok na dávky sociálnej starostlivosti. V tomto prípade okresný úrad aj túto poskytnutú preddavkovú dávku po priznaní ujdenej mzdy bude potom doúčtovávať.

    Takže všetkým zamestnancom prostredníctvom ich odborového predáka sme odporúčali buď podať žalobu na súd z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa z ich nárokov, alebo skončiť pracovný pomer výpoveďou z toho dôvodu, že nedostávajú mzdu. Prečo sme im odporúčali podať výpoveď? Jednoducho preto, že pokiaľ sú v pracovnom pomere, okresný úrad práce ich nemôže evidovať ako nezamestnaných, a preto ani nemôžu dostávať podporu v nezamestnanosti. Podľa mojich posledných informácií ide celkovo o 120 osôb. Zabezpečili sme, že Krajský úrad v Prešove uvedenú sumu ako preddavok na dávky sociálnej starostlivosti a takisto uvedenú sumu, ktorú požadoval odborový zväz ako návratnú pôžičku do výšky 10 tis. korún na zamestnanca, presunul na Okresný úrad do Sabinova. Zároveň sme iniciovali rokovanie s Fondom národného majetku, pretože v jeho kompetencii je ďalšia existencia tohto podniku, prípadne zmena majiteľa.

    Myslím si, vážený pán poslanec, že naše ministerstvo od 19. novembra v tejto veci konalo v rámci svojich kompetencií v maximálne možnej miere a do budúcna sa spolieham takisto na súčinnosť okresného úradu, krajského úradu a príslušných orgánov Odborového zväzu potravinárov.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Gaľa bude klásť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    vzhľadom na to, že veci v Sabine v Sabinove sa dostali do tej podoby, v akej dnes sú, to znamená, že podnik je zadlžený, nie je prakticky revitalizovateľný, je tu akútna hrozba exekúcií, podnik je odpojený od plynu, hrozí vypnutie elektriny, znehodnotenie produktov, ktoré neznesú podchladenie, a zamestnanci Sabiny bránia v exekučných výkonoch, ktoré by znamenali demontáž technológií a prakticky ohrozenie budúcej výroby, prípadne krach konzervárne, črtajú sa dve možnosti pomoci. O jednej ste pred chvíľou hovorili a ja vám a vášmu rezortu môžem len poďakovať, že takto konáte.

    Druhá možnosť pomoci, ktorá nie je ideálna, ale v tejto situácii, ako som ju opísal, je zrejme jediná, je konkurzné konanie. Návrh na konkurzné konanie bol Fondom národného majetku, a tu musím poznamenať, že konečne podaný na Krajský súd v Košiciach. Nástupom správcu konkurznej podstaty, ktorého súd určí, by sa skončila hrozba exekúcií, a tým aj hrozba demontáží a krachu možnej budúcej výroby v Sabine Sabinov. Vznikne možnosť nástupu nového vlastníka, ktorý by prevzal na seba aj pohľadávky podniku a rozbehol by výrobu. Podobným spôsobom sa podarilo v hodine dvanástej zachrániť konzerváreň Novofrukt Nové Zámky. Je veľmi žiaduce, aby sa konkurzné konanie zbytočne nepreťahovalo a aby Krajský súd v Košiciach urýchlene vo veci rozhodol. Pýtam sa preto, či vy, ale aj pán minister Liščák a konečne celá vláda na čele s premiérom Mečiarom môže v tejto veci na krajskom súde intervenovať a urýchliť konkurzné konanie v tomto podniku.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, pokiaľ ide o naše ministerstvo a vaša otázka smerovala k nášmu rezortu, ako chceme pomôcť pri riešení situácie, myslím si, že konáme skutočne zodpovedne. To znamená, pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy, prípadne poradenstvo, prípadne návratné pôžičky, preddavky na dávky sociálnej starostlivosti, toto všetko v zmysle zákona vykonávame, ale nežiadajte odo mňa, aby som ovplyvňovala nezávislé súdy.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Takže teraz bude otázka pána poslanca Fica pre podpredsedníčku vlády pani Tóthovú: "Ako s odstupom dvoch rokov hodnotíte vypustenie trestného činu podplácania z Trestného zákona, za ktoré ste sa tak osobne zasadzovali?"

    Prosím, pani podpredsedníčka, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    s pozornosťou som si prečítala, vážený pán poslanec, vašu otázku a ani sa mi nechce veriť, že očakávate so zvedavosťou, čo i minimálnou, moju odpoveď, keďže ste mi túto otázku už toľkokrát položili, a poznáte moju odpoveď. Dokonca v publikácii Media kuriér ste mi v pravidelnej rubrike Interpelácie písomne túto otázku položili, písomne som vám odpovedala, bolo to publikované a mohli si to prečítať všetci prítomní poslanci.

    Vážený pán poslanec, dnešnú odpoveď by som začala tým, že úplatkárstvo v zjednodušenej konštrukcii má dve strany. Toho, kto berie úplatok, a toho, kto dáva úplatok. Chcem zdôrazniť, že ani po vami spomínanej novele Trestného zákona konanie ani jednej strany, t. j. ani toho, kto berie úplatok, ani toho, kto dáva úplatok, nebolo a nie je beztrestné.

    Chcem zdôrazniť, že po prijatí novely Trestného zákona nenastal stav, ako ste to viackrát vo vašich vystúpeniach uviedli, že by naše trestné právo neumožňovalo postih za úplatkárstvo. Prijímanie úplatku je trestné podľa § 160 Trestného zákona a ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, sa za ustanovených podmienok môže stíhať podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona ako páchateľ, ktorý naviedol iného na spáchanie trestného činu, t. j. ako návodca na tento trestný čin, teda, rezumujem, i dávanie úplatku je trestné.

    Z publikovaných legislatívnych materiálov je zrejmé, že zákonodarca chcel novelou dosiahnuť, aby trestná zodpovednosť za úplatkárstvo postihla predovšetkým toho, kto je vo veciach všeobecného záujmu nositeľom rozhodovacej právomoci a v súvislosti s obstarávaním takýchto vecí verejných, ktoré má uskutočňovať nezaujato, prijme alebo dá prisľúbený úplatok s cieľom získať neoprávnený prospech alebo nejakú neoprávnenú výhodu.

    Takáto zmena by mala odstrániť jednu z najčastejších psychických prekážok ochoty prispieť k odhaľovaniu postihu trestných činov úplatkárstva, ktorá spočívala v tom, že išlo o paralelnú trestnú zodpovednosť a nielen o návod na trestný čin. Samozrejme, že názory na túto otázku sa môžu rôzniť. Musím, a veľmi rada to robím, uviesť, že názory časti verejnosti zhodné s vaším názorom, pán poslanec, boli ovplyvnené okrem iného aj tým, a dovolím si uviesť, že aj aplikácia uvedenej zmeny novelizácie Trestného zákona, že hneď po prijatí novely Trestného zákona v roku 1995 sa v tlači publikoval názor, že bola zrušená trestnosť, t. j. trestný postih dávania úplatku. Samozrejme, že som žiadala opravu týchto nepravdivých údajov. Žiaľ, viaceré redakcie nepublikovali opravu nepravdivých informácií o novele Trestného zákona. Po viacerých urgenciách, ktoré môžem preukázať, sme sa vzdali.

    Najdeformujúcejší článok vyšiel v denníku SME, ktorý dokonca aj v nadpise článku uviedol nepravdu. Nadpis znel Koaliční poslanci podporili novelu zákona, podľa ktorej je trestné iba prijímanie úplatkov. Keďže išlo o hrubú nepravdu, samozrejme, žiadali sme opravu. Priložili sme aj xerox stenografického záznamu môjho vystúpenia v parlamente, z ktorého citujem: "Chcem upozorniť poslancov na to, že Trestný zákon obsahuje trestný čin návodu na výkon alebo realizáciu všetkých trestných činov." To znamená, ak niekto príde s balíkom peňazí a bude núkať, bude korumpovať pracovníka štátnej správy alebo iného funkcionára, samozrejme, že to bude trestný čin, ale podľa všeobecnej skutkovej podstaty návodu na trestný čin. Spomínanej redakcii sme zaslali v priebehu mája až septembra 25 urgencií aj s priloženou stenografickou správou z Národnej rady a ani len odpoveď z redakcie sme nedostali. Nieto, že by došlo k oprave takej dôležitej informácie, ako je trestnosť úplatkárstva, a to i napriek tomu, že podľa platných právnych predpisov redakcie sú povinné uverejňovať opravu nepravdivých údajov. Pritom otázka trestnosti úplatkárstva je nesmierne citlivou otázkou.

    Dovoľte mi, aby som uviedla, že dokonca 20. novembra tohto roku prijalo 39 členských štátov OECD a 5 nečlenských štátov - Argentína, Brazília, Chile, Slovenská republika - Dohovor o boji proti úplatkárstvu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Zmyslom spomínaného dohovoru je, že každá zmluvná strana do svojho práva zahrnie, že ponúknutie, sľúbenie alebo danie peňažnej alebo inej výhody zahraničným verejným činiteľom bude trestné v právnych poriadkoch signatárskych štátov. Samozrejme, chcem zdôrazniť, že nikde sa neuvádza, či táto trestnosť bude podchytená v časti všeobecných skutkových podstát, alebo či má byť vytvorená samostatná skutková podstata.

    Pán predseda Národnej rady, skončila som.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Pýtam sa pána poslanca Fica, či chce dať doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka,

    stále vám kladiem túto otázku, pretože ste mi stále na ňu neodpovedali, a to ani teraz. Pouvádzali ste všetko možné, len nie odpoveď na to, o čom znela moja základná otázka. Myslím si, že vás odborné argumenty nepresvedčia, treba si jednoznačne priznať chybu, ktorú sme v roku 1995 urobili.

    Vážená pani podpredsedníčka, sme jediná krajina v Európe, ktorá priamo nestíha podplácanie. Overil som si to a overil som si aj trestné zákony Kanady, Spojených štátov amerických, Austrálie, Japonska, takže môžeme hovoriť o modernom svete, ktorý nepozná takúto bezprecedentnú právnu úpravu, akú sme prijali v roku 1995. Chcem povedať, že po novelizácii, ktorú ste presadzovali, prakticky trestné stíhanie úplatkárstva vymizlo z trestných štatistík. Dovtedy sme mali okolo 35 až 40 prípadov úplatkárstva, ale v roku 1996 to bolo iba 13 prípadov a v roku 1997 je to iba 6 prípadov. Dúfam, že mi nechcete povedať, že to je účinnosť vašej novelizácie, keď úplatkárstvo tu prekvitá. Dokonca včera hovoril pán poslanec Moric, že branci dávajú úplatky, aby mohli nastúpiť do výkonu základnej vojenskej služby.

    A ďalej chcem povedať, že všetky novelizačné a rekodifikačné komisie na ministerstve spravodlivosti, a to si overte aj u ministra spravodlivosti, jednoznačne hovoria, že to bola zásadná chyba, treba sa vrátiť k trestnému činu podplácania, a nakoniec je to aj v návrhu nového Trestného zákona. Ale moja otázka znie takto: Prijali sme novelizáciu Trestného zákona na váš podnet, krátko alebo predtým bol prijatý program Čisté ruky. Program Čisté ruky jasne hovorí, že treba posilniť postih trestného činu podplácania. O tri týždne nato predkladáte návrh novelizácie, vypúšťate trestný čin podplácania. Tak platí pre vás program Čisté ruky alebo neplatí?

  • Vážený pán poslanec,

    dovoľte mi, aby som vás upozornila na jednu vec. Vravíte, že Slovenská republika je jediný štát, ktorý nestíha dávanie úplatku, a že je to bezprecedentná právna úprava. Po prvé, stíhanie je vecou aplikácie. Po druhé, veľmi jasne som vám tu uviedla, že v Trestnom zákone je podklad na stíhanie úplatkárstva, a bolo to aj pri predkladaní uvedenej novely priamo v parlamente akcentované, a je mi veľmi ľúto, že pod vplyvom ďalších vystúpení sa akcentovalo, že je beztrestné podplácanie, hoci to nebola pravda. Mne je veľmi ľúto a môžem to preukázať, že informačné prostriedky napriek urgenciám, početným urgenciám, neboli ochotné uviesť vec na pravú mieru, že podľa platného práva trestnosť podplácania existuje.

    Ďalej, hovorila som s pracovníkmi prokuratúry, ktorí uviedli, že nie sú podnety na stíhanie, a tam, kde nie je žalobcu, tam je ťažko rozhodovať o postihu. Takže trošku inak stoja veci, ako vy ich, pán poslanec, uvádzate. A čo sa týka Čistých rúk a novely Trestného zákona, opakujem, nič nebráni tomu ani v súčasnosti, aby prokuratúra na základe kvalifikovaných podnetov dala žalobu, súdy aby prijali odsudzujúci rozsudok. A projekt Čistých rúk, ktorý si pamätám, pretože som bola vo vláde, bol oveľa širšie koncipovaný, permanentne je aktuálny a permanentne je kontrolovaný aj na zasadnutiach terajšej vlády.

  • Takže, pani podpredsedníčka skončila.

  • Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Michalec pánu ministrovi Sitekovi: "Vidíte možnosť vytvorenia nejakého mimorozpočtového účelového fondu, ktorý by financoval rozvoj programov pre zbrojný priemysel a pre Armádu Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    čo sa týka otázky pána poslanca Michalca na možnosti vytvorenia nejakého mimorozpočtového účelového fondu, ktorý by financoval rozvoj programov pre zbrojný priemysel, je viacero možností. Uvediem aspoň dve.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pri príprave materiálu Financovanie projektov oživenia zbrojárskej produkcie Slovenskej republiky navrhlo ako doplnkový zdroj financovania rozvoja programov pre zbrojný priemysel a pre Armádu Slovenskej republiky vytvorenie Štátneho fondu na podporu obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ako zdroje fondu sme navrhli dotácie zo štátneho rozpočtu, dotácie z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, príjmy z odpredaja výzbroje techniky a materiálu Armády Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, finančné prostriedky získané prenájmom vojenskej techniky a materiálu, podiely zo ziskov obchodných spoločností, ktorých spoluzakladateľom sú rezorty ministerstva obrany a ministerstva vnútra, úroky z prostriedkov fondu uložených v banke, príjmy vyplývajúce z priemyselného vlastníctva výsledkov technického rozvoja zbrojárskej povahy, na ktoré boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, príjmy z vlastnej činnosti fondu, príjmy vyplývajúce z majetkovej a kapitálovej účasti štátu v zbrojárskych podnikoch, finančné prostriedky získané za poskytovanie pátracej a záchrannej služby, poplatky za využívanie vzdušného priestoru, príspevky a dary od právnických a fyzických osôb a úvery poskytnuté bankami najviac do výšky 10 % rozpočtu fondu na príslušný rok. Samozrejme, že táto možnosť je spojená s novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách v tom, že tieto príjmy by nepodliehali odvodu do štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka druhej možnosti, táto možnosť je tiež spojená s novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách. Je to zriadenie osobitného účtu ministerstva obrany podľa § 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 podobne ako pri mobilizačných rezervách, kde na zabezpečenie obmien, zámen mobilizačných rezerv sa môžu viesť bežné účty, ktorých príjmom sú tržby za predaj hmotných a mobilizačných rezerv pri ich obmene. Podobne je možné riešiť i obmenu vojenskej techniky, výzbroje a materiálu, lebo tento hmotný majetok vojenského charakteru má tiež charakter mobilizačných zásob.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca, či chce dať ešte doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Michalec je spokojný.

    Takže ešte môžeme položiť otázku pána poslanca Krausa pánu ministrovi Krajčimu: "Uznesenie vlády číslo 58 z 21. 1. 1997 bude programom vlády týkajúcim sa okresu Vranov nad Topľou pokračovať aj v roku 1988, nakoľko v roku 1997 bolo splnené málo?"

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na túto otázku zodpovedal nasledovne: K problémom rozvoja okresu Vranov nad Topľou vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 58 z 21. 1. 1997 prijala komplex opatrení na oživenie sociálno-ekonomického rozvoja okresu Vranov nad Topľou, v ktorom uložila jednotlivým ministrom a vedúcim niektorých ostatných ústredných orgánov štátnej správy riešiť niektoré akútne problémy rozvoja tohto okresu.

    Chcem upozorniť, že ministerstvo vnútra tam nemá žiadne konkrétne úlohy. Podľa tohto uznesenia predseda Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky má v spolupráci s prednostom Krajského úradu v Prešove do 31. decembra 1997 predložiť informáciu o plnení úloh vyplývajúcich z tohto uznesenia na rokovanie vlády. Poznamenávam, že podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom pre regionálny rozvoj je Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti a techniky Slovenskej republiky, preto problematika regionálneho rozvoja patrí do pôsobnosti tohto ústredného orgánu, a nie do pôsobnosti ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra vytvorilo organizačné a personálne predpoklady na to, aby sa v okresoch a krajoch mohli riešiť problémy regionálneho rozvoja tým, že na krajských a okresných úradoch sú vytvorené odbory regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov, ktorých náplňou práce sú otázky rozvoja krajov a okresov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máme ešte necelé dve minúty. Chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Páni poslanci, myslím si, že môžem skončiť dnešnú hodinu otázok a poďakovať členom vlády za odpovede.

  • Ďakujem, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj, pokračujeme v rokovaní. Páni poslanci, ktorí chcete hovoriť s pánmi ministrami, tak mimo rokovacej sály.

    Tak ako sme si povedali, dnes poobede po hodine otázok by sme mali začať schvaľovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu. O tom, aby sme to mohli urobiť, keďže teraz majú nasledovať interpelácie, musím dať hlasovať, ak nebudem mať všeobecný súhlas. Pýtam sa, je tak, ako sme sa dohodli, môžeme pokračovať?

  • Hlasy v sále.

  • Takže, prosím, budeme pokračovať ďalej, ale najskôr musíme odhlasovať, keďže k rozpočtu je to potrebné, nedokončený zákon o DPH a zákon o peňažných náležitostiach vojakov. Tam ide už len o hlasovanie. Budeme hlasovať o týchto zákonoch.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať, vráťte sa do rokovacej miestnosti.

    Prosím, pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, za klub Demokratickej únie žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Dobre, beriem si aj ja prestávku, aby nemuseli byť ďalšie dva kluby, do 15.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v opakovanom druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 802.

    Pýtam sa, pani spoločná spravodajkyňa, či môžeme hlasovať.

  • Áno, pán predseda, môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Môžete uvádzať hlasovanie, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda,

    v opakovanom druhom čítaní bol v rozprave prednesený iba jeden návrh skupiny poslancov. Návrh hovoril o tom, že sa z prílohy 1 zákona číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vypúšťa číslo kódu 64 - služby pôšt a telekomunikácií.

  • Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ako nám ho prečítala pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Ďakujem. Návrh sme prijali.

  • Pán predseda, viacej pozmeňujúcich návrhov v opakovanom druhom čítaní neodznelo.

  • Keďže v skrátenom konaní nemôžeme použiť podľa príslušných ustanovení lehoty, môžeme pristúpiť hneď k tretiemu čítaniu.

  • V treťom čítaní budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

  • Prosím, budeme sa prezentovať, ale pani poslankyňa, musím otvoriť pri treťom čítaní rozpravu.

  • Takže sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. V rámci tejto rozpravy môžeme podávať len pozmeňujúce návrhy týkajúce sa technických a gramatických opráv.

    Keďže sa nikto nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani spoločná spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu v rámci tretieho čítania.

  • Keďže v treťom čítaní neodzneli žiadne opravy ani iné spresňujúce návrhy, môžeme hlasovať o zákone ako celku s tým, že gestorský výbor odporučil návrh zákona prijať.

  • Takže sa môžeme prezentovať a hlasovať. Hlasujeme o zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem teda konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, poslankyne, teraz pristúpime k prerušenému tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o peňažných náležitostiach vojakov, tlač 722.

    Prosím pána ministra aj pána spoločného spravodajcu, aby zaujali svoje miesta pre navrhovateľov. Ako spoločný spravodajca tu bol určený predseda výboru pán Danko.

    Chcem vám povedať, že sme tretie čítanie prerušili pred hlasovaním o návrhu skupiny 31 poslancov na opakovanie druhého čítania. O tomto návrhu skupiny poslancov musím dať ale hlasovať.

    Takže, prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

    Ide o hlasovanie na opakovanie druhého čítania, navrhlo to 31 poslancov. Ide o návrh poslancov preniesť bod programu z tretieho do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Šum a hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže konštatujem, že Národná rada schválila návrh skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania.

    Pristúpime teda k opakovanému druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o peňažných náležitostiach vojakov (tlač 722).

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Andrejčák. Pýtam sa, kto sa ešte hlási do rozpravy. Ešte pán poslanec Danko, ale vy môžete vystúpiť aj mimo. Takže do rozpravy sa hlási Andrejčák, Danko.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Andrejčáka.

    Ešte skôr, ako začneme rozpravu, budem musieť potom dať hlasovať o tom, aby zákon nemusel byť prerokovaný vo výboroch.

    Prosím, pán poslanec, môžete začať.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    v mene skupiny poslancov navrhujem, aby v § 77 návrhu zákona slová "1. decembra 1997" boli nahradené slovami "1. apríla 1998". Je to z toho dôvodu, že finančné prostriedky v rozpočte, ktorý budeme o chvíľu schvaľovať, sú plánované až od 1. apríla a nie je možné vyčleniť na to viacej finančných prostriedkov.

    Žiadam o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Danko. Pán poslanec Danko sťahuje svoje vystúpenie v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K vystúpeniu pána poslanca Andrejčáka by som len chcel poznamenať, že vláda v skutočnosti plánovala tieto prostriedky už vo svojom návrhu zákona od 1. 12. tohto roku a že to zmenil výbor na 1. 4., presnejšie ani nie výbor Národnej rady, ktorý to dal od 1. 1. 1998, ale z vystúpenia pána Andrejčáka tak vyplynulo. A po druhé, chcem upozorniť na to, že vznikne legislatívna diera, pretože starý zákon sa končí 31. 12. 1997, pretože ho zrušil prechádzajúci zákon, ktorý sme prijali, a nebudú môcť byť do 1. 4. vyrovnané iné náležitosti vojakov, ako je odstupné a podobne.

    Ďakujem.

  • Áno, len mám poznámku, že starý zákon sme nezrušili, ten zruší aj nový zákon, jeho platnú účinnosť, pán poslanec.

    Takže končím rozpravu k tomuto bodu. K rozprave sa chce vyjadriť pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vyjadrím sa k pozmeňujúcemu návrhu. Tento pozmeňujúci návrh podľa mňa nie je možné akceptovať, lebo je už schválený pozmeňujúci návrh od 1. januára. Čiže, ak by mal byť pozmeňujúci návrh, tak by mohol znieť "z 1. januára na 1. 4.", lebo už ste schválili v spoločnej správe v tom paragrafe, ktorý sa týka účinnosti, že tento návrh zákona bude mať účinnosť od 1. januára. To znamená, že pozmeňujúci návrh by mal byť z 1. januára na 1. 4.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Ešte sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som reagovať na pána ministra. Toto znenie bolo tak napísané po konzultácii s legislatívnym odborom Národnej rady a je to dobré znenie, pretože v pôvodnom návrhu sa hovorí 1. decembra 1997, čiže je to legislatívne v poriadku.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pán spoločný spravodajca, najskôr by sme mali hlasovať o návrhu, aby tento návrh zákona nemusel byť opäť prerokovaný vo výboroch, teda táto zmena.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby sme zákon nedávali znovu do výborov na prerokovanie.

    Preto môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Tretie čítanie, pán predseda.

  • Ale najskôr by ste nám mali povedať, aké máte návrhy v rámci tretieho čítania.

  • V rámci tretieho čítania v podstate je tu návrh. Pardon, ospravedlňujem sa.

    Vážený pán predseda, v druhom čítaní odznel jeden návrh, a to k § 77 - v § 77 slová "1. decembra 1997" nahradiť slovami "1. apríla 1998".

    Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    To znamená, že sme tento návrh neprijali.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Áno, pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu, lebo sme si schválili skrátenie.

  • Takže pristúpime k opakovanému tretiemu čítaniu.

  • Pán predseda, nedostal som žiadne návrhy na legislatívne a gramatické zmeny.

  • Najskôr musím v rámci tretieho čítania otvoriť rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nehlási sa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Keďže neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Takže môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán minister.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    teraz budeme rokovať o tlači 828, budeme pokračovať hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky.

    Chcem vám len pripomenúť, že po skončení rozpravy k tomuto bodu programu vystúpil včera so záverečným slovom podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík a vystúpil už aj spoločný spravodajca, predseda výboru pán Maxon.

    Máte rozdané všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy v takom poradí, ako boli prednesené v rozprave.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Budeme hlasovať najskôr o spoločnej správe.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    ak dovolíte, chcel by som vás požiadať, aby ste si zobrali tlač 828a a budeme začínať od strany 5. Vo svojom vystúpení som navrhoval, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 3, 9 tejto spoločnej správy, bod číslo 3 bol v rozprave na základe požiadavky vyňatý. Takže budeme hlasovať spoločne o bode 1 a 9 časti B spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča tieto dva body prijať.

  • Takže, prosím, najskôr hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy zo strany 5, tak ako to uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor ich neodporúča prijať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tieto návrhy zo spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 2, 4, 6, 7, 8 a 10. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy prijať.

  • Takže hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy číslo 2, 4, 6, 7, 8 a 10. Gestorský výbor odporúča prijať, či neodporúča prijať?

  • Hlasy v sále.

  • Dámy a páni, bod číslo 8 nebol v rozprave vyňatý zo spoločného hlasovania, takže nemôžeme meniť procedurálny postup hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 9 poslanci.

    Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o bode číslo 3 v časti B. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže bod číslo 3 sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 5 v časti B. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 5 časti B. Gestorský výbor nám odporúča hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

  • Dámy a páni, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v časti B. Prechádzame na časť C-II, pretože v časti C-I neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy. Je to na strane 9. Od tejto časti budeme o každom pozmeňujúcom návrhu hlasovať samostatne, tak ako bol formulovaný procedurálny návrh v rozprave. Takže v časti C-II bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujeme tak, ako to predniesol spoločný spravodajca. Gestorský výbor návrh neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 2 v časti C-II spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 2 v časti C-II spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

  • Bod 1 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme. Počuli ste návrh neschváliť bod 1 v časti C-III.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Neprijali sme túto časť spoločnej správy.

  • Bod 2 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže takisto sa prezentujme a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru návrh neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh spoločnej správy.

  • Bod 3 v časti C gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, takisto sa prezentujme a hlasujme s odporúčaním návrh neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Neprijali sme toto odporúčanie gestorského výboru.

  • Bod 4 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže teraz hlasujeme o návrhu...

  • Problém deputátneho uhlia je riešený v ďalšej časti spoločnej správy a táto suma 6 247 tis. sa upravuje ďalším pozmeňujúcim návrhom na 10 miliónov. Toto budeme odporúčať schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 5 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 5 v časti C-III. Takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Bod 6 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Takisto aj k tomuto návrhu je odporúčanie neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 7 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 7 v časti C s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod 8 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Počuli ste ďalší návrh tiež s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 9 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme o bode 9 v časti C spoločnej správy s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 10 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 10 v časti C takisto s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 11 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť. Tento problém je komplexnejšie riešený v ďalšej časti spoločnej správy.

  • Počuli ste návrh neprijať tento bod. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o časti C-IV. Bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Počuli ste návrh. Hlasujeme s odporúčaním neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci. Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 2 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Návrh je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 3 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o časti C-IV bode 3 s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Časť C-IV bod 4 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Počuli ste ďalší návrh zo spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 140 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 5 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť. Súčasne by som vás chcel poprosiť, aby ste si v treťom riadku na konci slovo "čiastka" prepísali na "položka".

  • Áno, ďakujem. Takže hlasujeme o časti C-IV bode 5 s odporúčaním prijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 115 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme prijali tento návrh.

  • Bod 6 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme o bode 6 spoločnej správy v časti C-IV s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 7 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Áno, počuli ste ďalší návrh. Hlasujeme. Odporúčanie gestorského výboru je neprijať ho.

  • Súčasne by som chcel k tomuto bodu poznamenať, že došlo k dohode, že ministerstvo školstva a príslušné rezorty vo veľmi krátkom čase spracujú komplexný spôsob financovania učilíšť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 8 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, hlasujeme. Odporúčanie z gestorského výboru pre bod číslo 8 spoločnej správy v časti C-IV je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 9 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť. Táto požiadavka je komplexnejšie riešená v ďalšej časti spoločnej správy aj s normatívnym riešením.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Neprijali sme tento doplňujúci návrh.

  • Bod 10 časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 10 v časti C-IV s návrhom neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov. Nehlasovali 9 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Bod 11 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 11 spoločnej správy v časti C-IV. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod 12 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča neschváliť bod číslo 12.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 13 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže aj tento návrh spoločnej správy gestorský výbor odporúča, aby sme neprijali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neprijali ani tento bod.

  • Bod 14 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Tento bod nekomentujem.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 7 poslanci.

    Prijali sme tento návrh spoločnej správy.

  • Bod 15 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 16 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Takže sa znovu prezentujme a hlasujme s odporúčaním prijať bod 16 správy v časti C-IV spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 17 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Takže hlasujme takisto o bode 17 s odporúčaním prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento doplňujúci návrh.

  • Bod 18 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme s odporúčaním schváliť tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 19 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Takisto pre bod 19 správy v časti C-IV je návrh gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 20 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujme o bode 20 v časti C-IV správy s návrhom schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o časti C-V - Presuny v rámci príslušných kapitol. Bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o časti C-V spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 2 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Bod 3 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prijali sme tento bod zo spoločnej správy.

  • Bod 4 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 v časti C-V spoločnej správy a návrh je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Bod 5 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy v časti C-V s návrhom neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod 6 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Takže sa prezentujme a hlasujme za schválenie bodu číslo 6 spoločnej správy v časti C-V.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento bod.

  • Bod 7 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže v bode číslo 7 je návrh negatívny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Dámy a páni, v bode číslo 8 budeme hlasovať osobitne o časti a) a o časti b). Budeme hlasovať o bode 8a) v časti C-V. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 8 v časti C-V. Tento bod je rozdelený na a) a b). Hlasujeme o písmene a). Návrh je neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Časť a) sme prijali.

  • Bod 8b) v časti C-V gestorský výbor odporúča neprijať.

  • Takže takisto hlasujeme teraz o bode b).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

  • Budeme hlasovať o bode 9 v časti C-V. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

  • Takže hlasujeme teraz o bode 9 v časti C-V. Návrh gestorského výboru je neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme bod 9.

  • Bod 10 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Tak hlasujeme o bode 10 spoločnej správy v časti C-V.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod 11 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 11 správy v časti C-V s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 12 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Bod 12 v časti C tejto správy s odporúčaním neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec. Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 13 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme o bode 13 spoločnej správy v časti C-V s odporúčaním neprijať ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento bod.

  • Bod 14 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže hlasujeme o bode 14 tejto časti správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 15 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 16 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci. Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 17 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme negatívne aj o bode číslo 17 tejto správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod číslo 18 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Takže hlasujeme o bode 18 spoločnej správy v časti C-V. Nepomýľte sa, gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 19 časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť. Ide o usporiadanie vnútornej štruktúry príspevku pre Slovenský Červený kríž podľa ich požiadavky.

  • Hlasujeme o bode číslo 19 a je návrh schváliť tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Prijali sme tento bod spoločnej správy.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o časti D. Bod 1 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Takže prezentujme sa a hlasujme už o časti D spoločnej správy.

    Bod 1 - odporúčanie schváliť.

  • V prípade, že tento bod bude schválený, tak bude o to doplnené navrhované uznesenie k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 2 v časti D gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • To je, ako keď bolo, že si dám záväzok, že budem chodiť včas do práce.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

  • Bod 3 v časti D gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Bod 4 v časti D gestorský výbor odporúča schváliť. O tento text sa priamo doplní znenie zákona v príslušnej položke. Tento bod nebude predmetom uznesenia.

  • Takže hlasujeme o bode 4 v tejto časti s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 7 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

  • Bod 5 v časti D gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Takže sme neprijali tento posledný bod spoločnej správy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme prejsť na pozmeňujúce návrhy uplatnené v rámci rozpravy k tomuto zákonu. Sú tu niektoré hlasy, že chcete prestávku, ale bojím sa, že vás potom nazad nezoženiem ani s čuvačom.

    Takže chcete prestávku desať minút?

  • Všeobecný súhlas v sále.

  • Bude desaťminútová prestávka.

    Páni poslanci, ale neopúšťajte budovu, prosím.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, uplynul čas prestávky, prosím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím pána ministra a pána spoločného spravodajcu, aby zaujali miesta.

    Takže môžeme začať, pán spoločný spravodajca?

  • Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uplatnených v rozprave k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte.

  • Dámy a páni,

    ako o prvých pozmeňujúcich návrhoch skupiny poslancov budeme rokovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Košnár. Takže hlasujeme o prvom návrhu skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Košnár.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Košnára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Košnár.

  • Takže hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Košnára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme ani druhý návrh.

  • Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov.

  • Takže hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Košnára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktoré predniesol pán Košnár.

  • Takže hlasujeme o štvrtom návrhu. Takisto je to návrh pána poslanca Košnára prezentovaný 16 podpismi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovať budeme o piatom pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov.

  • Nakoniec o tomto pozmeňujúcom návrhu sme hlasovali už v spoločnej správe.

  • Hlasujeme o bode číslo 5 návrhu pána poslanca Košnára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Košnár. Chcel by som povedať z tohto miesta, že som splnomocnený dať verejný prísľub, že sa tento problém po dôkladnej analýze bude riešiť z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Pásztor. Pán poslanec, o všetkých treba hlasovať samostatne?

  • Zapnite mikrofón pánu poslancovi Pásztorovi.

  • O bodoch 1, 2, 3 a 6 hlasovať osobitne, o bodoch 4, 5, 7 a 8 môžeme spolu.

  • Takže, dámy a páni, budeme hlasovať o bode číslo 1.

  • Áno, prezentujeme sa a hlasujeme o bode číslo 1 pozmeňujúcich návrhov poslanca Pásztora.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, teraz budeme spoločne hlasovať o bodoch číslo 2, 4, 5, 7 a 8.

  • Nie. O bodoch 2, 3 a 6 ešte osobitne.

    Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2 samostatne.

  • Áno. Takže o bode číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode číslo 3.

  • Áno, hlasujeme o bode číslo 3 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Pásztora.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Neprijali sme bod číslo 3.

  • Ešte samostatne budeme hlasovať o bode číslo 6.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 6 doplňujúcich návrhov pána poslanca Pásztora.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Neprijali sme bod 6.

  • Teraz budeme spoločne hlasovať o bodoch 4, 5, 7 a 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Prokeš.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Prokeša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov. Nehlasovali 14 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Palacka. Budeme hlasovať teraz o bode 1.

  • Hlasy v sále.

  • Je možné hlasovať naraz, ale pán poslanec Palacka žiada, aby o bode 1 sa hlasovalo samostatne a o bodoch 2 a 3 spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod číslo 1 nie je prijatý.

  • Spoločne hlasujeme teraz o bodoch 2 a 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 2, 3 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Palacku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Mikolášik, o každom jednotlivo. Takže hlasujeme o bode 1.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 1 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pána poslanca Mikolášika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Hlasujeme o bode 2 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Mikolášika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 4.

  • Áno. Hlasujeme o bode číslo 4 týchto pozmeňujúcich návrhov pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 5.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme ani bod 5.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 6.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Gaľa. Je tu jeden návrh.

  • Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Gaľu, tak ako ho máte pred sebou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Cingel.

  • Prosím, hlasujeme o doplňujúcom návrhu poslanca Cingela.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 75 poslancov. Nehlasovalo 9 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Prosím?

  • Šum v rokovacej sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Hrnko dostane uterák, bude ho točiť nad hlavou a rozoženie to. Takže budeme pokračovať.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch skupiny poslancov, ktoré predložila pani Bauerová. O každom jednotlivo. Takže hlasujeme o bode číslo 1.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Bauerovej. Hlasujeme o jej prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento prvý návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 2.

  • Takže hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauerovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Hlasovať budeme o bode číslo 3.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento bod.

  • Takže hlasujeme o poslednom bode pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Juriš.

  • Takže prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil poslanec Juriš.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh pána poslanca.

  • Nasleduje návrh 15 poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Šepták.

  • Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Šeptáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu skupiny 15 poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Fekete.

  • Takže hlasujeme o poslaneckom návrhu pána Feketeho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny 15 poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Michalec.

  • Takže hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Michalec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovalo 19 poslancov.

    Tento návrh prešiel.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Michalca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov. Nehlasovalo 25 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Farkas. Trváte na tom, aby sme hlasovali o všetkých jednotlivo? Áno. Dobre, takže budeme hlasovať o bode číslo 1. Jeden z týchto vašich návrhov ale vychádza z návrhu rozpočtu na rok 1997.

  • Takže hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Farkas, o bode číslo 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Takže hlasujeme o druhom bode pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Neprijali sme ani tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Kolláriková. Dámy a páni, bol som splnomocnený, aby som dal verejný prísľub na akceptovanie tejto požiadavky z iných zdrojov.

  • Šum v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Kollárikovej.

  • Ruch v sále.

  • Nekričte, lebo to odhlasujeme. Pán Bugár, nekričte, lebo to odhlasujeme. Už nie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov. Nehlasovalo 20 poslancov.

    Ale neviem, prečo vás to rozčuľuje, keď sa idú dávať peniaze na školy.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Šagát. Budeme hlasovať o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 2.

  • Takže hlasujeme o bode číslo 2 návrhov pána poslanca Šagáta. Toto je bez verejného prísľubu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode číslo 3 napriek tomu, že v spoločnej správe sme o tomto bode hlasovali.

  • Nebolo treba o tom hlasovať, ale prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Vavrík. Každý samostatne?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Takže môžeme hlasovať spoločne o dvoch pozmeňujúcich návrhoch.

  • Áno, takže hlasujeme o návrhoch pána poslanca Vavríka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tieto návrhy.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol za skupinu poslancov pán poslanec Lauko. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlas z pléna.

  • To nie je pravda, nie sú očíslované.

  • Takže hlasujeme en bloc o všetkých návrhoch.

  • Takže môžeme hlasovať o všetkých en bloc?

  • Áno. Pán poslanec Lauko to potvrdil.

  • Súhlasím s tým. Neviem síce, ako kapitola ministerstva zdravotníctva súvisí so Slovenskou informačnou službou, ale dobre.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesla za skupinu poslancov pani poslankyňa Mušková. Môžeme hlasovať spoločne?

  • Odpoveď poslankyne z pléna.

  • Takže budeme hlasovať spoločne o bode 1 a 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasovalo 13 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz hlasujeme o návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Koncoš.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 1 návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Švec.

  • Takže hlasujeme o bode 1 návrhu pána poslanca Šveca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode číslo 2.

  • Takže hlasujeme o druhom bode pána poslanca Šveca. Sťahuje ho, takže hlasovanie nie je platné.

  • A ja som chcel hlasovať za.

    Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Baránik.

  • Musíme počkať, kým dobehne hlasovanie.

    Takže môžeme hlasovať. Hlasujeme o...

  • ...návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Baránik.

  • To je jeden návrh, je to tlač 22a.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov. Nehlasovalo 9 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o poradovom čísle 22b. Odporúčam, aby sme hlasovali o oboch bodoch spoločne.

  • To je návrh pána poslanca Baránika.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasovalo 17 poslancov.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov. Nehlasovalo 19 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Gbúrová za skupinu poslancov.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Gbúrovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý za skupinu poslancov predniesol pán poslanec Pacola. Má alternatívne dva návrhy, takže hlasujeme o návrhu označenom ako 25a.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 74 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Vzhľadom na výsledok hlasovania budeme hlasovať o alternatíve pod číslom 25b.

  • Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Pacolu pod číslom 25b. To je to isté, ale to je iná kapitola.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré za skupinu poslancov predniesla pani poslankyňa Rusnáková. Môžeme o tých dvoch hlasovať spoločne? Tie spolu súvisia.

  • Odpoveď poslankyne z pléna.

  • Áno. Takže hlasujeme o bodoch 1 a 2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Hlasujeme teraz o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla za skupinu poslancov pani poslankyňa Rusnáková. Je uvedený pod poradovým číslom 26b.

  • Áno, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny 15 poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Moric. Pán poslanec, môžeme o bodoch 1, 2 a 3 v tlači 27a hlasovať spoločne?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Ďakujem pekne, takže hlasujeme o bodoch 1, 2 a 3 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 74 poslancov. Nehlasovalo 27 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Hlasujeme teraz o návrhu 15 poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Moric a ktorý je uvedený pod číslom 27b.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov. Nehlasovalo 35 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Nakoniec budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 16 poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Moric a je uvedený pod číslom 27c.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom upozornil na súvislosť s návrhom zákona, ktorý teraz prerokúvame, v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom. Celková výška kapitálových výdavkov je veľmi nízka, táto položka bude riešená z rezervy vlády.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovalo 22 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Vážený pán predseda,

    hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločnej správy a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli uplatnené v rozprave k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Dohodli sme sa, že budeme hlasovať o návrhu ako celku zajtra.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Taká bola požiadavka, páni poslanci, akceptujem ju. Zajtra doobeda asi o jedenástej.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca aj pán minister.

    Páni poslanci, bude treba ešte upraviť niektoré rozpočty, ktoré budeme na budúci týždeň schvaľovať. Tak treba podľa tohto.

    Dobre. Odhlasujeme tento zákon do tretieho čítania.

  • Preto som sa domáhal slova, že mám zmocnenie gestorského výboru, aby som mohol odporúčať tento vládny návrh zákona do tretieho čítania. Vzhľadom na to, že potrebujeme ešte dopracovať tie pripomienky, ktoré boli odsúhlasené zo spoločnej správy a ktoré boli uplatnené v rozprave, chcem poprosiť, aby sme o návrhu zákona hlasovali až zajtra.

    Ďakujem pekne za pochopenie, ale odporúčam, aby sme hlasovali o zaradení zákona do tretieho čítania.

  • Dobre, stanovíme si, že zajtra budeme o tom rokovať o 11.00 hodine, ale teraz si odhlasujme tento zákon do tretieho čítania.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, dobre, zajtra o 11.00 hodine pokračujeme v tomto bode programu.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Budeme pokračovať ďalej v prerokúvaní tlače 844 - školského zákona.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prerokúvanie tohto bodu sme skončili pred hlasovaním, takže budeme už hlasovať.

  • Vážený pán predseda,

    najprv budeme hlasovať o spoločnej správe, kde som navrhla, teda gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch...

  • Pani poslankyňa, budeme najskôr hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Ľupták.

    Páni poslanci, chcem vám povedať, že toto hlasovanie sme neuskutočnili z toho dôvodu, že v poslaneckom návrhu sa uvádzal § 73 písm. a), kde sa hovorí, že zákon je v prvom čítaní. Pán poslanec, ktorý predkladal návrh, mal uplatniť § 82 a 83. Ale podmienky, ktoré sú dané pre § 82 a 83, teda 15 podpisov tu je. Takže z tohto titulu chcem využiť svoju možnosť podľa § 146 rokovacieho poriadku a vziať tento návrh ako návrh, o ktorom môžeme hlasovať. Nebol by som síce rád, aby to bol precedens, pretože je tu aj odôvodnenie, ktoré sa netýka návrhu § 73. Mal som stretnutie s predkladateľmi, resp. s autormi rokovacieho poriadku aj s legislatívnym odborom. Priklonili sa k môjmu stanovisku, že keď je tu 15 podpisov, mal by som to považovať za procedurálne splnený návrh, aj keď citujú iný paragraf. Takže z tohto titulu budeme hlasovať teraz o tomto návrhu 15 poslancov, ktorý žiadajú, aby sme vrátili návrh ministerstvu na prepracovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona vrátili ministerstvu školstva na prepracovanie.

  • Vážení, je mi ľúto, ale keď teraz všetky základné školy od 1. januára pôjdu na právnu subjektivitu, neviem, kto si to zoberie na svedomie.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať, ale práve pozerám, že by sme mali pokračovať návrhmi, ktoré sú tu predložené, a mali sme o nich hlasovať doobeda. Sú to poslanecké návrhy.

    Takže by sme pristúpili k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 229/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

    Ide o prvé čítanie.

    Prosím, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta, je rokovanie.

    Prosím pánov poslancov, aby si sadli, a zamestnancov od techniky, aby nevydávali žiadne rozhodnutia o hlasovaní. Až keď bude prestávka.

    Páni poslanci, návrh zákona ste dostali ako tlač 776. Návrh na pridelenie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí 1786.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Čopík.

    Prosím pána poslanca Čopíka.

    Páni poslanci, ešte raz prosím o pokoj. A zaujmite svoje miesta.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,

    predložený poslanecký návrh zákona (tlač 776), ktorým sa mení zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom by mal vyriešiť výkon správy majetku spravovaného štátnymi podnikmi lesného a vodného hospodárstva a novovzniknutým subjektom - Slovenským pozemkovým fondom.

    Základným pochybením oboch zákonov bol fakt, že lesné pozemky, budovy a zariadenia slúžiace lesnému a vodnému hospodárstvu boli nesprávne považované za súčasť poľnohospodárskeho majetku, hoci lesné hospodárstvo má iný právny režim hospodárenia daný zákonom číslo 61/1977 Zb. o lesoch. Podľa § 11 zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch lesný majetok štátu spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva založené ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a prípadne ďalšie organizácie taxatívne vymenované v lesnom zákone. Postavenie štátnych podnikov lesného hospodárstva pri správe lesného majetku štátu bolo zvýraznené aj v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátov pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

  • Pán poslanec, prosím, keby ste prestali.

    Páni poslanci, prosím vás, tam vzadu, ak chcete debatovať, choďte do zadnej miestnosti.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Definovaním majetku štátu v správe Slovenského pozemkového fondu v § 17 zákona číslo 229/1991 Z. z. a v § 34 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. došlo teda k rozdeleniu výkonu správy majetku vo vlastníctve štátu medzi Slovenský pozemkový fond a tieto organizácie bez racionálneho dôvodu. Uvedená situácia sťažuje hospodárenie týchto organizácií s majetkom štátu a je zdrojom komplikovaných právnych vzťahov medzi týmito organizáciami a Slovenským pozemkovým fondom.

    Úlohy dané fondu v rámci reštitúcie lesných pozemkov môžu byť spoľahlivo vybavené terajšími užívateľmi - štátnymi podnikmi, ktoré zo zákona hradia väčšinu reštitučných náhrad. Podľa navrhovanej právnej úpravy by Slovenský pozemkový fond spravoval poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu vrátane poľnohospodárskych pozemkov nedoložených vlastníckym právom, ako i rovnako vlastnícky nedoložené lesné pozemky. Navrhovanou právnou úpravou dôjde k zosúladeniu novelizovaných predpisov so zákonom číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na tejto novelizácii spolupracovala lesnícka komisia pri pôdohospodárskom výbore so Slovenskou lesníckou komorou. Napriek tomu, že stanovisko vlády Slovenskej republiky k tomuto poslaneckému návrhu je nesúhlasné, dôvody na ďalšie zmeny z tohto stanoviska vieme zapracovať do tejto novely, preto vás žiadam o pochopenie a podporu na zaradenie tohto poslaneckého návrhu do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Čopíkovi.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, a je ním pán poslanec Miroslav Novák.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh skupiny poslancov bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky doručený dňa 8. 10. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona. Ako spravodajca výboru vám súčasne oznamujem, že predložený poslanecký návrh zákona predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaslal na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 28. októbra 1997 prerokovala návrh skupiny poslancov a svojím uznesením číslo 784 vyslovila nesúhlas s návrhom, pretože podľa jej vyjadrenia svojím rozsahom je nepostačujúci a má aj legislatívnotechnické nedostatky. Toto stanovisko vlády bolo taktiež doručené všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a preto vám ho ďalej nebudem citovať.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1786 z 13. októbra 1997 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 23. januára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási z prítomných pánov poslancov do rozpravy. Ak nie, môžem rozpravu uzavrieť. Zrejme ani pán predkladateľ, ani pán spoločný spravodajca sa nebudú vyjadrovať, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • V prvom hlasovaní navrhujem, ako som už citoval, prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať, hlasujeme podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Ešte raz prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o tom, že tento návrh zákona prideľujeme do druhého čítania.

    Páni poslanci, skúsme sa len prezentovať. Prezentujme sa, prosím.

    Prezentovalo sa 83 poslancov, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že zaraďujeme tento návrh novely zákona do druhého čítania, čiže hlasujeme podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh novely zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, aby sme pristúpili k druhému hlasovaniu.

  • V druhom hlasovaní podľa rokovacieho poriadku navrhujem prideliť návrh výboru pre pôdohospodárstvo ako gestorskému výboru, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre životné prostredie. Zároveň navrhujem schváliť prerokovanie v týchto termínoch - do 23. januára 1998 výbory a gestorský výbor do 29. januára 1998.

  • Ďakujem.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh gestorskému výboru a výborom a určila aj termín, dokedy ho majú výbory prerokovať.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu. Je to takisto poslanecký návrh novely zákona a ide o prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 792 a návrh bol pridelený na prerokovanie výborom Národnej rady rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1810.

    Prosím, aby pán poslanec Fico uviedol tento návrh.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

    Vážené dámy a páni,

    boj proti korupcii sa vo všeobecnosti považuje za jeden z účinných nástrojov boja proti organizovanému zločinu. Korumpovanie štátnej správy je totiž popri používaní násilia typickým spôsobom, ako organizovaný zločin presadzuje svoje záujmy. Toto konštatovalo aj tohtoročné stretnutie ministrov spravodlivosti členských krajín Rady Európy, ktoré sa konalo v Prahe a na ktorom ministri spravodlivosti vrátane nášho ministra spravodlivosti schválili rezolúciu o prepojení organizovaného zločinu a korupcie.

    Vláda Slovenskej republiky vedomá si tejto situácie ešte v roku 1995 schválila program Čisté ruky, v rámci ktorého okrem iných legislatívnych úprav mienila napríklad zvýšiť trestné sadzby za trestné činy úplatkárstva podľa § 161 Trestného zákona. Ďalej doplniť skutkové podstaty trestných činov úplatkárstva o ustanovenia, ktoré by mali postihovať zadováženie značného prospechu alebo prospechu veľkého rozsahu a podobne. Vláda Slovenskej republiky, a ja sa s tým stotožňujem, okrem iných opatrení počíta teda aj s trestným postihom za podplácanie, teda poskytovanie úplatkov alebo iných výhod. Dokonca navrhuje sprísnenie trestného postihu tohto trestného činu.

    V roku 1995 však Národná rada Slovenskej republiky prijala novelizáciu Trestného zákona, ktorá je v príkrom rozpore s vládnym programom Čisté ruky. Novelizácia Trestného zákona uskutočnená zákonom číslo 102/1995 Z. z. vypustila z platného znenia Trestného zákona ustanovenia o trestnom čine podplácania, nepriameho úplatkárstva a účinnej ľútosti spojenej s podplácaním a nepriamym úplatkárstvom.

    Novelizácia mala viesť k zvýšeniu počtu odhalených trestných činov prijímania úplatkov. Bola veľmi špecifická, pretože sa vymykala z rámca štandardných právnych úprav v Európe a vo svete, ktoré kladú mimoriadny dôraz aj na trestný postih podplácania. Čo je však dôležitejšie, táto novelizácia prijatá v roku 1995 nesplnila svoj cieľ. Práve naopak. Pri hodnotení jeho pôsobenia sa odborníci z trestného práva zhodujú v názore, že prijatím tejto novelizácie sme stratili jeden z významných nástrojov boja proti korupcii. Neustále sa vyslovuje potreba návratu k osvedčeným ustanoveniam Trestného zákona o podplácaní. Potvrdzujú to aj štatistické údaje, podľa ktorých bolo v roku 1994, keď ešte platili ustanovenia zrušené novelizáciou zákona z roku 1995, za trestný čin úplatkárstva právoplatne odsúdených 30 osôb. V roku 1995, keď nadobudla účinnosť spomínaná novelizácia, to však bolo už len 21 odsúdených osôb a v roku 1996 len 13 osôb odsúdených za trestný čin úplatkárstva. Podľa štatistických údajov za rok 1997 je to iba 6 takýchto prípadov.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na reálne problémy s korupciou, s ktorou sa stretávame každý deň, je navrhovaná právna úprava, ktorá je iba návratom k právnemu stavu platnému pred nadobudnutím účinnosti novelizácie z roku 1995, spoločensky a právne potrebná. Okrem toho medzinárodné dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, hovoria, že každá krajina musí zaviesť trestný postih trestných činov úplatkárstva.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nemá žiadny dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí a nevyvoláva ani žiadne nároky na pracovné sily či organizačné zabezpečenie. Chcem vás súčasne informovať, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zaslalo na vládu Slovenskej republiky pozitívne vyjadrenie k tomuto návrhu zákona, pretože experti pracujúci na pôde ministerstva spravodlivosti na rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku sa zhodujú v tom, že tento trestný čin musí byť opäť zaradený do rekodifikovaného Trestného zákona a čím skôr ho vrátime naspäť do platného Trestného zákona, tým lepšie, lebo sme zbytočne stratili v roku 1995 účinný nástroj boja s úplatkárstvom.

    Chcem povedať aj to, že sa staviame k návrhom novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku konštruktívne. Strana demokratickej ľavice podporí návrh novelizácie vlády, ktorý zavádza osobitnú skutkovú podstatu podvodného úplatku, rovnako konštruktívne pristupujeme k novelizácii Trestného poriadku. Bol by som rád, keby sme prijali túto novelizáciu, ktorú navrhujem. Opakujem, je to len návrat do právneho stavu pred rok 1995 a je to aj návrat k plneniu vládneho programu Čisté ruky, ktorý rátal s posilnením ustanovení o boji proti úplatkárstvu, ale novelizácia prijatá v roku 1995 bola presne opačná a viedla k oslabeniu ustanovení, ktoré sa prijali v tejto oblasti.

    Vážené dámy a vážení páni, prosím vás preto o podporu tohto jednoduchého, ale účelného návrhu novelizácie Trestného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol určený pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady vystúpil ako spoločný spravodajca v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač číslo 792), ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady 21. októbra 1997, t. j. v lehote určenej § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Po posúdení predloženého návrhu predsedom Národnej rady a po zvážení všetkých náležitostí, či tento predmetný návrh spĺňa všetko podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel, ho zaradil na rokovanie 35. schôdze v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam to isté stanovisko, ktoré uviedol pán navrhovateľ, a stotožňujem sa s ním, že je to návrat k pôvodnému zneniu § 161, 162 ods. 2 a 163 Trestného zákona, ktoré platili do nadobudnutia účinnosti zákona číslo 102/1995 Z. z. Ide o osvedčenú a vyváženú právnu úpravu trestného činu podplácania vrátane ustanovenia o účinnej ľútosti, ktorá zabezpečovala tomu, kto dal úplatok, pretože bol o to požiadaný, beztrestnosť, ak poskytnutie úplatku dobrovoľne, bez odkladu oznámil orgánu činnému v trestnom konaní.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1810 zo dňa 22. októbra prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie popri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady aj Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. januára 1998 a gestorský výbor v lehote do 29. januára 1998.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu, ktorý som predniesol, hlasovalo ako o prvom po rozprave, ktorú prosím, aby ste otvorili.

    Ďakujem pekne.

  • Áno. Takže môžeme pristúpiť k otvoreniu rozpravy. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, a tým aj končín rozpravu.

    Pýtam sa predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce. Zrejme takisto ani spravodajca.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 o zaradení tohto zákona do druhého čítania.

    Prosím, páni poslanci a poslankyne, budeme hlasovať o tom, že Národná rada odporúča tento návrh novely zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme zaradili tento návrh novely zákona do druhého čítania.

    Prosím, pán poslanec Hrušovský, budeme hlasovať ešte po druhýkrát.

  • Odporúčam, aby bol návrh zákona pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť a aby ho výbory prerokovali do 23. januára 1998.

  • Pán poslanec, tieto výbory som navrhol ja, myslím si. Ak vy máte nové, tak môžete navrhnúť ďalšie.

  • Navrhujem lehoty do 23. januára 1998 a gestorský výbor v lehote do 29. januára 1998.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o určení výborov, gestorského výboru a lehôt na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.