• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram šiesty deň rokovania Národnej rady v rámci 37. schôdze.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku by som mal prečítať mená ospravedlnených. Nedostal som žiadnu žiadosť na ospravedlnenie poslancov.

    Budeme pokračovať v rokovaní v rámci rozpravy.

    Ako prvý v dnešnej rozprave vystúpi pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister obrany, kolegyne a kolegovia,

    už včera moji predrečníci hovorili o tom, že rozpočet je zákon roka, a pamätám si na časy, keď tu pri prerokúvaní rozpočtu sedela celá vláda a prakticky každý minister sa vyjadroval. Som rád, že aspoň predkladateľ je tu, a mimoriadne ma potešilo, že pán minister obrany má záujem o rozpočet a že tu sedí. Bolo by dobre, keby tu sedel aj minister hospodárstva, pretože tohtoročný rozpočet bude taký, ktorý jeho predstavy o proexportnej politike, o podpore malého a stredného podnikania a o rozvojových impulzoch napĺňa len do určitej miery.

    Dámy a páni, mal som byť včera posledný, dnes som prvý. Pri tom rozbehu mi dovoľte, aby som vám trošku osviežil pamäť a aby som vám prečítal jednu vetu zo stenografického záznamu zo schôdze, ktorá bola 13. decembra 1994. Ak si spomínate, bol to deň, keď večer o pol ôsmej mala byť vymenovaná vláda a keď pri odôvodňovaní uznesenia, ktorým sa ukladalo budúcej vláde vypracovať rozpočtové provizórium, vystúpil aj pán Kozlík - vtedy hádam poslednýkrát ako poslanec Kozlík. A keď sa hovorilo o tom, že rozpočet je pripravený a že prakticky sa mohol zobrať Moravčíkov rozpočet a akceptovať povedzme ako rozpočtové provizórium, mnohí z vás to odmietali, ale konkrétne pán Kozlík sa vtedy vyjadril, že on chce vypracovať kvalitný rozpočet - teraz citujem: "Podotýkam, kvalitný návrh štátneho rozpočtu nie je návrh štátneho rozpočtu, v ktorom príjmy na rok 1994 sú v tej verzii, ktorá už bola predposledná, sa rovnali príjmom v roku 1994 a kde výdavky boli o 9 miliárd korún vyššie než v roku 1994 a kde sa 18 miliárd korún predpokladalo vlastne prejesť a preniesť na konto Fondu národného majetku. Zázrakom sa tu v nových verziách štátneho rozpočtu objavili vyššie príjmy o 5 miliárd korún, ktoré boli sprevádzané len 1-percentným rastom hrubého domáceho produktu..." a tak ďalej a tak ďalej.

    Spomínate si na to, že za zásadne nový prístup k rozpočtu táto vládna koalícia označovala splácanie štátneho dlhu. Odmietala použiť mimorozpočtové prostriedky na splácanie štátneho dlhu a pred tromi rokmi hovorila o tom, že rozpočet musí vyprodukovať, ekonomika musí vyprodukovať toľko, aby sa s dlhom vyrovnala. Spomínate si určite na diskusiu v Press clube, keď pán premiér hovoril, trpezlivo občanom vysvetľoval, že každá piata koruna, ktorú Slovensko vyprodukuje, pôjde na splácanie dlhu. Ak si sadne do Press clubu zajtra alebo napozajtra, bude musieť hovoriť, že každá štvrtá koruna, ktorú Slovensko vyprodukuje, ide na splácanie dlhu. A keby sa hospodárilo takýmto spôsobom, tak o dva roky by hovoril, že každá tretia koruna ide na splácanie štátneho dlhu. A takto by to išlo ďalej.

    Tí, ktorí z vás preštudovali podklady, ktoré vypracoval Parlamentný inštitút a ktoré majú mimoriadnu vypovedaciu hodnotu v horizontoch rozpočtu na rok 1998, postrehli, že predovšetkým táto otázka štátneho dlhu a splácania štátneho dlhu je kritická pre ministerstvo financií, či už zmení metodiku a bude vykazovať len fiškálny deficit, v poriadku, nech sa to harmonizuje s normami, ktoré sú bežné, ale skutočnosť, že sa bude musieť táto republika vyrovnať so zadlžením, ktoré dosahuje 50 miliárd korún a kde je problém prefinancovávať schodok, to je problém, ktorý sa nezmaže zmenou metodiky a ktorý bude musieť ešte táto vládna garnitúra riešiť, pretože nožnice sa otvárajú a dlh narastá.

    Z toho pohľadu mi dovoľte povedať, že tie zámery, ak zhrniem a podčiarknem to, čo povedal pán podpredseda vlády a minister financií v roku 1994, podľa môjho uváženia sa mu podarilo naplniť len čiastočne a že štátny dlh ostal ešte väčším problémom, ako bol v roku 1994.

    Dovoľte mi teraz pár slov ešte k tomu, ako vlastne prerokúvame rozpočet. Prerokúvať rozpočet v čase, keď ešte nie je vlastne známa, aká bude príjmová stránka, keď nie je ešte odsúhlasená novelizácia zákona o dani z pridanej hodnoty, keď ešte úradníci, ktorí sprevádzajú pána ministra, podpredsedu vlády, vlastne nevedia, čo môžu počítať na vstupe, a už hovoríme, aké by mali byť zmeny na výstupe, že je to postup dosť netypický a vlastne zahmlieva trošku reálnu možnosť posúdenia súčasných možností slovenskej ekonomiky.

    Dovoľte mi povedať, že ja viem pochopiť ministra financií, dokonca viem pochopiť aj to, že ak chce získať nejaké zdroje, aby kryl aspoň tie základné funkcie, že kapitálové výdavky sa minimalizovali na minimum a že sa len priority, ktoré sú označené Rozvoj infraštruktúry, Stavba diaľnic, Udržanie sociálnej politiky a Ozdravovanie štátnych financií, snaží sa rozpočet naplniť, nemôže pristupovať tak, že sa bude hasiť tým, že sa zvýšia poplatky za telefón, že sa zrušia dotácie na teplo.

    Sami chodíte, ste zástupcovia ľudu, kolegyne a kolegovia, chodíte medzi ľudí. Áno, v poriadku, nech idú telefóny hore, keď štát potrebuje peniaze, nech platí menej na teplo, ale súčasne nech sa to kompenzuje tým sociálne slabším, to nemôže byť plošné opatrenie. Takýto systém, takáto zmena, ako navrhuje naše ministerstvo financií, všade vo svete sa rozkladá na dlhšie časové obdobie a súčasne s tým, ako sa zvyšuje záťaž pre tých, ktorí na to majú, hľadá sa spôsob, ako sa to vykompenzuje tým, ktorí na to nemajú.

    Takže my preto nechceme podporiť zákon o dani z pridanej hodnoty, preto hovoríme o dotáciách na teplo, ktoré by mali byť zachované, nie preto, aby sme robili napriek ministrovi - hoci keby sedeli v opozícii, možno, že by hovorili presne to isté -, ale jednoducho preto, že je to opatrenie systémové, ktoré malo byť systémovo riešené.

    Pán minister, preto hovoríme o tom, aby ostali dotácie na úrovni roku 1997 a odmietame zatiaľ podporiť zákon o dani z pridanej hodnoty, pretože nie je to plošná záťaž na všetkých občanov a zhoršuje to sociálnu situáciu tých, ktorí na to nemajú.

    Milé dámy a páni, o deficite som povedal. Povedal som aj to, že vzhľadom na to, že za tri roky sa hospodárenie štátu, ozdravovanie finančných inštitúcií a spolupráca s finančnými inštitúciami dostala do takého bodu, v akom sa nachádza dnes, že skutočne asi nemá minister financií na viac, len na tie tri priority, ktoré označil v rozpočte. A predovšetkým mu fandím v tej oblasti, kde hovorí o ozdravení štátnych financií. Žiaľ, je predpoklad, myslím si, že politická vôľa, to, že sa blíži volebný rok a ďalšie súvislosti spôsobujú, že bude mimoriadne ťažké uzavrieť rozpočet. A okrem toho ešte nie sú známe ani vstupy.

    Dovoľte mi, aby som sa pozastavil pri makroekonomických ukazovateľoch, pretože konkrétne vtedy pán podpredseda vlády v rokoch 1994-1995 kritizoval aj to, že predchádzajúca vláda navrhla nízky rast HDP. V rokoch 1995-1996 sa slovenskej ekonomike mimoriadne darilo a získala uznanie, získala "imidž", ale aj tak, páni a dámy, nesmieme zaspať na vavrínoch.

    Sám som rozmýšľal, kde je taký prudký rast toho HDP skrytý, kde to vlastne je. Chodím do fabrík, a nevidím, že by to tam dýchalo, že by boli investície, že by sa vytvárali pracovné príležitosti. Išiel som do hĺbky a vlastne na základe novely, ktorú ste vy, kolegyne a kolegovia, odhlasovali a ktorou sa ináč započítavajú investície veľkých privatizérov, ide do oblastí investícií, počíta sa aj veľká časť investícií, ktorá nie je až tak produktívnou investíciou, ako zvykne investovaná koruna byť, že vytvára pracovné príležitosti. Ergo, keď privatizér má úlohu, že má investovať 500 miliónov do roka, tak to rýchlo urobí, ale väčšinou to nejde do marketingu, do kvality, do vytvárania pracovných príležitosti, ale buď opraví nejakú budovu, alebo urobí nejakú ekologickú investíciu, a neprejavuje sa to na príjme štátneho rozpočtu, ale prejavuje sa to pri účtovníctve v tom, že približne 1,5 až 2 % HDP, ktoré vykazujeme veľmi dobre, je skrytých v týchto investíciách veľkých privatizérov a táto časť je skôr administratívna podpora investovania ako reálna podpora.

    Preto hovorím, triezvo zvažujme tie výsledky, ktoré sme dosiahli, pozrime sa na to, aký je reálny skutkový stav a takisto hľadajme spolu návody na to, ako ďalej postupovať.

    Skôr ako ešte poviem - nebudem dávať pozmeňujúce návrhy, pretože sme ich dávali vo výbore, ja ich krátko skomentujem a budem žiadať vyňať na samostatné hlasovanie -, skôr ako teda prejdem k tejto návrhovej časti, veľmi pozorne som počúval stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu a počúval som ho veľmi pozorne aj na spoločnom zasadnutí výborov. Išiel mi mráz po chrbte, keď som sa dopočul cifry, že napríklad pri likvidácii podnikov v rezorte ministerstva hospodárstva sa dosahuje cena, ktorá je rádovo 4 % bilančnej hodnoty a že pri likvidácii podnikov v poľnohospodárstve dokonca táto cena dosahuje 1,57 % bilančnej hodnoty. Ľudovo povedané, rozkráda sa štát, každý šklbne, čo môže.

    A ja hovorím pánu Balejíkovi, že som mu trikrát zatlieskal, keď predkladal správu Najvyššieho kontrolného úradu. Ale štvrtýkrát sa pýtam: "Čo ste urobili za tri roky?" Vážení páni, máte vládnu zodpovednosť, a tá nie je len kontrolná zodpovednosť. Konštatovali ste, že sa kradne, pred tromi rokmi, pred dvoma rokmi, konštatujete to aj teraz. A čo ste urobili? Čo ste podnikli? Aké opatrenia ste urobili, aby sa to zlepšilo?

    Takže všetka česť Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorý si vykonáva svoju funkciu, ale je to také "placnutie" do vody. Správa sa napíše, a opatrenia chýbajú. Koaličný partner nevyvolal taký tlak, aby sa urobila náprava a aby sa štát nedojil tak, ako sa to robí v niektorých organizáciách.

    No a teraz mi už dovoľte, aby som prešiel ku konkretizácii návrhov. My sme ich predkladali v našom výbore, sú zachytené v spoločnej správe. Skutočne, aj vo výbore, hoci bolo veľa návrhov, obmedzili sme sa len na tie, ktoré považujeme za podstatné.

    Pánu Maxonovi by som rád povedal, že má chybu v spoločnej správe, pretože medzi kapitolami, ktoré neboli dotknuté, uvádza aj kapitolu Slovenskej informačnej služby. Tá bola dotknutá, pretože v spoločnej správe máte návrh, aby sa rozpočet Slovenskej informačnej služby znížil o 200 mil. korún a aby sa týchto 200 mil. korún presunulo na Fond životného prostredia. Tí, ktorí chodia do miest, do obcí, vedia, že Fond životného prostredia je jeden z najlepšie využívaných v konkrétnych infraštruktúrnych projektoch, ekologických projektoch, ale suma, ktorú dostáva, vytrvalo klesá a toho roku je na najnižšej hodnote a nepomôže ani zmena tohto fondu zákonom na otočný fond. Jednoducho, tie dotácie sa buď dostanú, alebo nedostanú. Ak ich dostanú, vedia ich zúžitkovať, a preto sa prihováram, že techniku už nakúpila Slovenská informačná služba vlani, podľa toho, čo nám hovoril pán podpredseda vlády, tento rok už techniku nepotrebuje, tak nech sa to zníži o 200 mil. korún a nech to ide do obcí. Preto prosím, aby bol v časti C 2 bod 1 vyňatý na samostatné hlasovanie.

    Takisto som hovoril o prístupe k dotáciám na teplo. Viem, že sa v tom musí spraviť poriadok, viem, že štátny rozpočet nie je samoobsluha, citujem teraz podpredsedu vlády, ale takto radikálne znížiť dotáciu je podľa nášho názoru neúnosné a mala by ostať na úrovni roku 1997, a preto teda odporúčame tento bod tiež vyňať na spoločné hlasovanie.

    Kolegyne a kolegovia, takisto by som - potom to odovzdám písomne, lebo pán spoločný spravodajca tu nie je -, takisto by som žiadal, aby boli na samostatné hlasovanie v časti C 3 vyňaté body 4, 7 a 8. Sú to body, ktoré hovoria o tom, aby sa obciam neznižoval podiel na dani fyzických osôb. Pri spoločnom zasadnutí výborov hovoril pán podpredseda vlády o tzv. Kozlíkovej krivke. "Kozlíkova krivka" sú príspevky zo štátneho rozpočtu na činnosť obcí a miest. Hovoril o tom, že má stúpajúci charakter. Ja som si odpočítal infláciu a zistil som, že má klesajúci charakter. Obce dostávajú z rozpočtu v stálych cenách stále menej a menej. Bolo by dobré, hovoril o tom už môj predrečník, kolega Vavrík, nechať to na úrovni roku 1997.

    No a posledná je takpovediac moja srdcová záležitosť - Slovenská agentúra pre cestovný ruch v Banskej Bystrici. Bol som v mnohých podnikoch, bol som na prieskumoch v inštitúciách, robí toho pre zviditeľnenie Slovenska skutočne veľa. Tie propagačné materiály, ktoré urobili, napríklad videokazety "Malá krajina s veľkým srdcom" sú krásne, len, žiaľ, je obmedzený rozpočet. Prostriedky nedovolia Slovensko prezentovať v plnej miere tak, ako by to títo profesionáli dokázali. Sedia v provizórnych priestoroch, nemajú ich vybavené, a preto navrhujeme v kapitole ministerstva hospodárstva 17 mil. korún zvýšiť a účelovo viazať pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch. 17 miliónov, pán podpredseda vlády, nie je až tak veľa, mohol by si urobiť dobré gesto voči Slovensku a cestovnému ruchu a miesto gestorského výboru, výboru, ktorý odporúča túto položku neschváliť, mohol by si to v záverečnom slove odporúčať schváliť.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za vašu pozornosť. Požiadavky odovzdám písomne pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážený pán poslanec Černák,

    so záujmom som si vypočul slová o konštrukcii rozpočtu na rok 1995, ktorý sme mali akože možnosť prevziať ako nastupujúca vláda. Rád by som ti pripomenul, že ten návrh štátneho rozpočtu, napriek tomu, že počítal s intervenciou 10 mld. korún z Fondu národného majetku, predpokladal fiškálny deficit 24 mld. korún, predpokladal okrem iného určiť pevný dodatkový odvod z podniku Slovenský plynárenský priemysel v objeme 1,5 mld. korún, predpokladal nadväzne na tlak Medzinárodného menového fondu, ktorý pokladal ten rozpočet za absolútne "nabobtnaný", dodatočnú redukciu výdavkov ministerstva obrany o miliardu, v rezorte poľnohospodárstva o miliardu, ministerstva zdravotníctva o miliardu, ministerstva školstva o 400 miliónov, v Štátnom fonde cestného hospodárstva o miliardu. Ukladal ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny prehodnotiť rozpočtované rodinné prídavky a štátne dávky o miliardu korún, zvážiť odloženie účinnosti nariadenia vlády o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých organizáciách s cieľom usporiť 500 miliónov korún.

    Okrem iného ten návrh vášho rozpočtu s výdavkami na splátky Kťuk-Dolinská, ktoré sa realizovali aj v roku 1994, a je mi ľúto, že tu nie je pani poslankyňa Schmögnerová, ktorá tu zápalistým hlasom bojovala a kládla otázky, prečo sa uvažuje v roku 1998 s úhradami splátok za Kťuk-Dolinskú. Je to, vážené dámy, páni, v dôsledku medzinárodných zmlúv medzi Českou republikou a Slovenskou republikou s tým, že Slovenská republika preberala v rámci delenia majetku federácie aj určité záväzky, okrem iných aj Kťuk-Dolinskú, a boli uhrádzané od roku 1993 všetkými vládami a sú rozpočtované aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Je tu iné ešte zaujímavé, k uzneseniu vlády v decembri - vlády pána Moravčíka -, kde k uzneseniu k tomuto rozpočtu sa ďalej ukladalo prehodnotiť poskytovanie výhod pracovníkom, rodinným príslušníkom a dôchodcom v oblasti železničnej, automobilovej dopravy prijať systémové opatrenia smerujúce k úsporám dávok sociálnej starostlivosti na rok 1993 vo výške minimálne 300 mil. korún. To je chvályhodné, ale pripomínam teda, vzhľadom na rôzne citovo podfarbené vystúpenia o sociálnej či nesociálnej priechodnosti navrhovaného terajšieho štátneho rozpočtu, v spolupráci s ministerstvom financií predložiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády o mzdovej regulácii podnikateľských subjektov v roku 1995. Pripomínam na margo takisto expresívnych vystúpení k návrhu či zákona, alebo nariadenia vlády o mzdovej regulácii, ktorý sme realizovali v roku 1997. Ale hovorím to láskavým hlasom a len pripomínam trošku históriu, aby sme nezabudli, keď tu mocnými hlasmi poniektorí poslanci vystupujú voči návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998, ktorý uvažuje s 5 mld. deficitom v tzv. fiškálnom vyjadrení a bez zdrojov Fondu národného majetku.

    My sme vysvetľovali, prečo nechceme riešiť dlhovú službu priamo zdrojmi Fondu národného majetku tým, že by sme pokladali takýto spôsob za prejedanie budúcnosti, že my sme zvolili stratégiu, ktorá, samozrejme, politicky nie je jednoduchá, realizovať privatizáciu tým spôsobom, ktorý umožňoval privatizovať za relatívne nízke ceny štandardnými formami. Boli len dve možnosti. Buď kupónová metóda, ktorá - viete dobre - rozsypala českú ekonomiku. Bol najvyšší čas druhú vlnu kupónovej privatizácie po našom nástupe do vlády zastaviť. Na druhej strane potom, ak sme chceli riešiť privatizáciu tak, aby nevznikol príliš silný inflačný impulz a zároveň motivovať a tlačiť budúcich vlastníkov do investícií, a nie do spotreby, vznikla tá logika vecí odpočtu budúcich investícií z ceny nadobúdaného majetku. Boli v zmluvách definované, sú definované určité objemy, určitá logika investícií.

    Samozrejme, skúsme vychádzať z logiky, že mnohí vlastníci investujú relatívne múdrejšie, než by investoval trebárs štátny úradník na ministerstve, čím nechcem povedať, že všetci sa správajú stopercentne. Jednoducho budú aj v dlhodobom horizonte existovať súkromné podniky, ktoré padnú, najmä keď príde zákon o bankrotoch, bude určite tento fenomén fungovať ako ozdravný fenomén, ale zároveň ako fenomén, ktorý bude navodzovať zmeny vlastníckych vzťahov. Takže to bol hlavný dôvod, prečo sme neuvažovali so zdrojmi fondu na riešenie dlhovej služby.

    Chcem povedať, že na raste štátneho dlhu sa spoločne podieľali všetky vlády. Aj v roku 1994, vážený pán poslanec, bol fiškálny deficit 11 mld. korún, to znamená, pekne natieklo do štátneho dlhu. Podobne boli poskytnuté niektoré vládne garancie. Môžem pripomenúť iné roky, trebárs rok 1991 - za Čarnogurského vlády 12 mld. natieklo cez garantované úvery, s ktorými sa doteraz vyrovnávame, trebárs s Calexom Zlaté Moravce, a 3 mld., ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Vyše 1,5 mld. je viazaných priamo na Calex Zlaté Moravce, kde musíme vyrovnávať dôsledky nesprávne volenej stratégie a udelenej vládnej garancie.

    Ale to by sme mohli takto diskutovať o vláde za vládou. Takže ak hovoríme o splátkach istín, bol by som veľmi rád, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby si tento parlament pamätal, pretože tých 50 mld., ktoré nám tu permanentne oplieskavate o hlavu, má svoju históriu, má svojich nositeľov a mnohí z tých nositeľov tu sedia aj v radoch opozičných poslancov.

    Takže prosím, aby ste v prvom rade - a to beriem - merali aj to, čím prispela táto vláda. Druhá vec je merať, či tam, kde nám vznikol nárast štátneho dlhu, má uzatvorený koniec, či ide o finančne uzatvorený okruh, trebárs pri diaľniciach, trebárs pri Mochovciach, trebárs pri ďalších investíciách, ktoré boli realizované v rozhodujúcich objemoch za tejto vlády a ktoré slúžia všetkým občanom. My sme v podstate ako vláda zastavili udeľovanie vládnych garancií zo strany vlády na podnikateľské projekty, ktoré už primárne musia byť riešené prostredníctvom väzby podnikateľ verzus komerčná banka.

    Ak si spomínal, pán poslanec, zmeny sadzieb DPH, čo sa týka transformujúcich sa krajín, ale ja ťa ubezpečujem, že aj vo väčšine západných krajín prevody sadzieb telekomunikácií zo zvýhodnenej do základnej sadzby v oblasti sociálnych vzťahov neriešila ani jedna krajina. To ťa ubezpečujem. Ak si vezmeš ako príklad Českú republiku, ktorá - už som spomínal tento príklad - v rámci krajín, ktoré by mali byť prvé v prístupovom procese, tak nielenže zvýšili sadzby telekomunikácií, idú presunúť DPH zo zvýhodnenej do základnej: elektrickú energiu, plyn, teplo. Podobne Poľská republika. A nie, že kompenzujú v sociálnych dávkach, ale ešte krátili v rámci sociálnych výdavkov objemy, finančné objemy. Takže treba zase tie veci opisovať reálne, ako existujú.

    Fond životného prostredia. Už sa to tu viackrát spomínalo, Fond životného prostredia primárne nie je viazaný na zdroje štátneho rozpočtu, ale na výber pokút, penále a odplát. A pokiaľ si nebude plniť jasne a dôrazne túto úlohu a pokiaľ bude existovať na Slovensku viacero fabrík a podnikateľov, ktorí smelo vypúšťajú odpady do vzduchu alebo do vody a unikajú spoplatneniu, tak bude tlak na štátny rozpočet. Opakujem znovu, 90 až 95 % zdrojov fondu, ale aj rastu zdrojov fondu by sa malo odvíjať od vlastnej činnosti ministerstva životného prostredia. Má svoje kontrolné monitorovacie orgány, má možnosť postihovať cez okresné a iné úrady životného prostredia, tak nech sa láskavo stará.

    Druhá vec je, koľko má štátny rozpočet schopnosť prispieť, a to vyjadruje aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý krátil aj kapitálové výdavky o 30 % a v rámci toho krátil aj dotáciu do Fondu životného prostredia, ktorá je takisto v štruktúre kapitálových výdavkov.

    Obce a mestá - "Kozlíkova krivka" platí. Pán poslanec, máš pravdu v tom, že inflácia má vplyv na nejakú tú reálnu hodnotu zvýšenia, ale opäť dlhodobo to platí minimálne od roku 1995, keď sme vstúpili do vlády, že transfery na obce a mestá sú pravidelne minimálne dvakrát a tento rok ešte viac, aj keď prírastok je trebárs menší ako v roku 1997. Sú podstatne vyššie násobky toho, čo je rast, priemerný rast výdavkov štátneho rozpočtu. Takže svojím spôsobom sme k obciam a mestám veľkorysí, aj keď na druhej strane tých zdrojov majú určite málo, ale málo ich má aj štát. Už si to tu vykladáme aspoň piatykrát, že žijeme na jednej lodi a pokúšame sa hľadať určitú logiku vzájomných vzťahov a postupom času, ako sa budú presúvať kompetencie, samozrejme, že sa budú presúvať aj finančné zdroje zo štátneho rozpočtu.

    Takže toľko som si ako rozcvičku, takú rannú, aby sme sa trošku zohriali, pokladal za potrebné uviesť k vystúpeniu pána poslanca Černáka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pán podpredseda Filkus.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Chcem pokračovať v rozcvičke, ale nielen v rozcvičke.

    V období, ktoré sa tu spomína, som bol ministrom financií. Bolo by odo mňa málo odborné, možno aj nekorektné, keby som sa k nemu nevyjadril. Chcem povedať, nechcem a nebudem hazardovať so zásluhou všetkých tých, ktorí boli vo vláde a ktorí mali zásluhu na tom, že to bola robota, ktorú nemožno považovať za nepoctivú, a bola to, samozrejme, robota v určitej etape rozvoja ekonomiky a spoločnosti.

    Svojimi očami, svojimi postrehmi, svojím prístupom chcem charakterizovať toto obdobie najmä preto, aby sa viac objektivizovalo, ako sa o tom doteraz hovorí. Išlo o obdobie, kde už sme nemuseli narábať s reštriktívnou makroekonomickou politikou tak, ako dovtedy. Išlo o obdobie, keď liberalizácia cien predstavovala už viac ako 90 %. Išlo o obdobie, keď konvertibilita meny bola už na takom kroku dopredu, že sme nemuseli mať strach o stabilitu meny. A išlo aj o obdobie, kde proces privatizácie zaznamenal už koniec určitej etapy. Toto všetko hovorím preto, že keby bola aj iná vláda v tejto etape prevzala moc a bola by poctivo hospodárila a poctivo pracovala, bola by to čiastočne jej zásluha, to bola naša zásluha, bola čiastočná a nevidím v tom nejaké osobitosti. Osobitosti boli v poctivej robote a v tom, že sme chceli - a nakoniec výsledky to ukázali - dostať sa v transformačnom procese dopredu.

    Samozrejme, v tejto súvislosti musím spomenúť ešte jednu vec. Na druhej strane - ja sa teraz priznám a hovoril som o tom aj v roku 1994 - ja som považoval zvýšenie dane z pridanej hodnoty v tom období za politickú samovraždu. Škoda, že pani kolegyňa Schmögnerová tu nie je a ona veľmi dobre vie o našich diskusiách, keď som robil všetko pre to, aby neprišlo k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty. To napríklad bola slabá stránka toho postupu. Samozrejme, to sa odrazilo na tom, ako sme sa ďalej politicky vyvíjali a k čomu prišlo.

    Čiže by som nebol rád, keby sa na jednej strane všetko dávalo len ako zásluha týchto ľudí, na druhej strane chcem objektivizovať proces, v ktorom sme vládu prevzali, ale súčasne by som bol nerád, aby sa tu nedostatky tzv. ekonomického charakteru pripisovali len povedzme k "zásluhe týchto ľudí".

    Napríklad určite, že etapa, keď bolo potrebné už vtedy narábať s mimorozpočtovými zdrojmi na krytie potrieb, bola už vtedy na programe dňa. Bolo však jednoznačne odmietnuté používanie alebo pomáhanie si s mimorozpočtovými zdrojmi. Bol by som veľmi rád, keby sme toto všetko takto posudzovali a keby sme videli, kde sú vlastne mantinely zásluhy a kde sú mantinely objektívneho rozvoja tohto už vtedy dobre zabehaného mechanizmu po tých krokoch, ktoré som spomínal.

    Samozrejme, mne v tejto súvislosti pri diskusiách o štátnom rozpočte mimoriadne vyvstáva ako bariéra odborného charakteru, že sa tu len kritizuje, že neprichádza sa tu s určitými konštruktívnymi závermi alebo nápadmi, čo ďalej robiť. Poviem len jeden príklad, pretože určite sa ešte prihlásim, keď budeme o tom hovoriť. Pozrite sa, tá podstata je, nikto ju tu nespomínal, tak ako ju ja tu hodím polopate. My na peňažných trhoch alebo v rámci peňažných zdrojov, keď chceme zachovať ďalší rastúci pohyb tejto ekonomiky v takých intenciách ako doteraz, potrebujeme, či sa vám to páči, alebo nie, dostať 90 mld. na peňažný trh. Týchto 90 mld., to je tých 46 mld. aj voľačo, za čo budeme vydávať dlhopisy na tie potreby, ktoré sú uvedené v § 4 zákona. A tých ďalších 36,9 mld. budeme potrebovať na krytie deficitu štátneho rozpočtu, ak skončíme na tých 36,9 - a ja dúfam, že áno -, na krytie deficitu štátneho rozpočtu za rok 1997, a ostatné až do výšky 90 mld. Sk na splácanie rôznych dlhov.

    No toto je to podstatné, vážení. A keď v tejto situácii akékoľvek ataky na výdaje, na príjmy, alebo prísť s názorom, že viem, ako dostať do príjmov peniaze, ale hneď ich použiť na výdavky, no toto táto ekonomika neznesie. Ale neznesie to ani tento štátny rozpočet. Akékoľvek nafukovanie výdavkov neznesie. Rozmýšľajme o tom, kde tých 90 mld. zohnať - samozrejme, tam nejde len o domáce peňažné zdroje, aj o zahraničné -, o tom rozmýšľajme, to je záchrana tejto ekonomiky. To je to, čo pomôže ďalej túto ekonomiku rozvíjať v naznačených intenciách, a preto znovu môj apel: Nenafukujte tie výdavky!

    Nemá význam prichádzať s návrhmi dostať niečo do príjmov. Áno, dostať do príjmov a povedať...

  • Hlasy v sále.

  • Môžem ešte chvíľu? No, keď mi dovolíte, ja to dokončím. Čiže toto je to podstatné. Keby niekto povedal, vieme, ako dostať do príjmov peniaze cez dane. Ohromné! Beriem. No ale po prvé je to fiktívne, pretože neviem, ako tie dane reálne získam, a ak súčasne hneď uvažujem o ich využití na iné potreby výdavkov, tak vlastne neznižujem deficit štátneho rozpočtu. Prosím vás pekne, nafukovanie výdavkov aj takýmto konaním naša ekonomika už neznesie. Keď neudržíme tento rozpočet, deficit rozpočtu, o ktorom uvažujeme, tak všetky tie dobré trendy, tie makroekonomické východiská nedodržíme. Prosím vás, keby ste z takéhoto pohľadu posudzovali aj štátny rozpočet na rok 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ďakujem, že som dostal slovo. Chcem reagovať na predrečníka, na ktorého som chcel reagovať aj pôvodne, na pána poslanca Černáka.

    Ľudvo, v tvojom vystúpení ma zaujala pasáž, kde si hovoril o efektivite investovania, resp. si kritizoval to, akým spôsobom sa realizuje hrubý domáci produkt, alebo lepšie povedané, jeho nárast. Ale tak sa mi zdá, že ani ty nie si doma prorokom, lebo tu čítam v dnešnej Národnej obrode, že Tesla Stropkov, a. s., síce dosiahla výborné polročné výsledky, ale má problémy s odbytom. A ďalej tu čítam, že má problémy aj s investovaním. A keďže mám taký dojem, že tuším to je tvoj podnik, bol by som rád, keby si nám porozprával o tom, ako tie svoje odporúčania realizuješ v tom tvojom podniku, aby sme boli múdrejší, aj to, ako odporučiť potom, aby sa investovalo v ostatných podnikoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Chcem tiež reagovať na kolegu Černáka. Pán podpredseda vlády, myslím, dostatočne fundovane vysvetlil všetky tie jeho nápady, predsa mi nedá, aby som nepovedal jedno, že kolega Černák vždy s demagógiou jemu vlastnou chce do všetkého, čo ktosi urobil dobré či zlé, chce to zahrať do jednej nádoby a nasypať tam, alebo naliať tam blenu.

    Vyjadrím sa len k tej pasáži, kde hovoril o privatizácii podnikov a o tom, ako ich táto vláda predáva za lacné peniaze tým, ktorí o kúpu a o privatizáciu takýchto podnikov prejavili záujem. Ja s týmto nesúhlasím. Tvrdím, že tí, čo kupovali podniky, kupovali ich za drahé peniaze. Zákon ekonomiky a ekonomické zákony platia všade na svete, platia aj u nás.

    Chcem len povedať, že spôsob privatizácie, ktorý zvolila táto vláda a o tom tento parlament prijal zákon, prináša svoje ovocie napriek tomu, že v iných krajinách zvolili iné cesty, u nás jednoducho je ovocie z toho väčšie. Spomeniem len jeden príklad. V bývalom východnom Nemecku, kde mali takú istú štartovaciu polohu ako my, v prvom roku privatizácie investoval štát - bývalý Bundesrepublik Deutschland, teda ich brat, 90 miliárd západonemeckých mariek, aby urobil revitalizáciu tých podnikov a potom za symbolickú jednu marku tieto podniky odovzdal tým, ktorí sa o podniky zaujímali.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte faktická poznámka - pán poslanec Černák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rokovací poriadok mi neumožňuje reagovať na predrečníkov, ani neviem, o čom hovorili.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Pán podpredseda, mám pripravenú interpeláciu na zajtra, aby ste nám, poslancom, predložili splátky štátneho dlhu, takže to bude potom...

  • Pán poslanec, to poviete potom, zajtra.

  • Reagujem na pána podpredsedu vlády, ktorý mal vystúpenie, takže mám na to dve minúty. Ja len chcem povedať, že na tú časť, ktorú hovoril o štátnom dlhu, ešte budem formou interpelácie požadovať, aby ste nám dali na vedomie konkrétne splátky a splátkový kalendár, akú máte o tom predstavu.

    Ďakujem.

  • Po pánovi poslancovi Černákovi vystúpi pán poslanec Andrejčák. Nie je tu. Tak pán poslanec Lauko a po pánovi poslancovi Laukovi sa pripraví pán poslanec Baránik. Ale ja vám radšej ešte prečítam, aby ste vedeli, aké je poradie. Pán poslanec Lauko, pán poslanec Sopko...

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, ak sa chcete zabávať, tak nie v rokovacej miestnosti. Mňa to ruší a ruší to určite aj ostatných.

    Po pánovi poslancovi Laukovi mal vystúpiť pán poslanec Sopko, ktorý stiahol svoju prihlášku do rozpravy, takže po ňom vystúpi pán poslanec Baránik, Mušková, Kováč, Moric, Fico, Koncoš, Švec, Paška, Vaškovič, Gbúrová, Ľupták, Rosival, Pacola a tí, čo stratili poradie - Rusnáková, Langoš, Köteles, Miklušičák, Lysák, Ferko a Andrejčák.

    Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení sa budem zaoberať porovnaním toho, čo považujeme za dôležité, tak ako to hodnotí rozpočet a ako sa na to pozerám ja a čo považujem za dôležité.

    Štátny rozpočet na rok 1998 ponúka obrat, akoby na základné existenčné a rozvojové problémy a programy neboli peniaze.

    Budem sa vo svojom vystúpení zaoberať tromi problematikami: bytovou výstavbou, zdravotníctvom a navrhnem aj pozmeňujúce návrhy.

    V prvom rade v rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti bytovej politiky. Prémia stavebného sporenia zostáva na úrovni 6 000 Sk, čo pod pôsobením inflácie je v skutočnosti opäť menej, ako bolo na rok 1997. Na priamu finančnú podporu je v rozpočte už iba 800 miliónov korún. Ďalšie peniaze sú v úrovni sľubov a proklamácií, 2 miliardy z obligácií a 1 miliarda z Fondu národného majetku, do potrebnej úrovne aspoň 10 miliárd Sk. Je to však aj popri uvedených prísľuboch žalostne málo.

    Najnovšie výsledky v rezorte zdravotníctva ukazujú, že rozdiel medzi príjmami zdravotných poisťovní a medzi potrebami zdravotníckych zariadení je mesačne až pol miliardy korún. Kritický stav vo financovaní nemocníc vedie k tomu, že pacienti ho čoraz častejšie pociťujú na vlastnej koži. A nemožno celkom vylúčiť, že bude dochádzať k podobným dramatickým situáciám, akou je odmietanie ošetrenia poistencov neplatiacich poisťovní či nedávny prípad evakuácie pacientky z jednej nemocnice do inej. Súčasný vyše 3 miliardový deficit rastie mesačne až o 500 miliónov korún, čo znamená, že do konca roku narastie táto potreba na úroveň spomínaných 5 miliárd korún. Príčina tohto stavu je v nekompetentnom a nesystémovom rozhodovaní ministerstva zdravotníctva, ktoré napriek varovaniam všetkých poisťovní schválilo nereálny cenový výmer či zákon o Liečebnom poriadku. Oproti minulému roku enormne narástli aj náklady na lieky, hoci sa počet obyvateľov nezmenil a Slovensko neprežilo žiadnu smrteľnú epidémiu.

    Vážení kolegovia, keď prichádzam na svoje oddelenie v nemocnici, vidím nespokojné tváre. Lekári a zdravotnícki pracovníci, moji kolegovia, sú zvyknutí pracovať z lásky k svojmu povolaniu aj napriek nedoceneniu ich ťažkej práce. Veď priemerné zárobky primárov, lekárov a zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach na špeciálnych štátnych ambulanciách sú hlboko pod priemernými zárobkami v iných odvetviach alebo v iných štátoch. Takže sa mojim kolegom a kolegyniam ani nedivím. Nič sa nedeje v poslednom období nielen v uvedenej oblasti, ale ani v zlepšení prístrojového vybavenia nemocníc, ani v rekoštrukciách a havarijných stavoch.

    Treba, bohužiaľ, konštatovať, že v zdravotníctve je nenormálna situácia. Primár oddelenia okresnej nemocnice, lekár, zdravotník má v súčasnosti ťažkú pozíciu. Dnes sú náklady na liečbu omnoho drahšie. Prístroje dochádzajú, treba ich buď nahradiť novými, alebo opraviť. Nie sú peniaze na zdravotnícky materiál, ktorý je väčšinou zahraničný. Terajší riaditeľ núti svojich lekárov, aby liečili čo najlacnejšie. Zdravotníci majú obrovské problémy so zdravotníckym materiálom, so zásobovaním liekmi a špeciálnym zdravotníckym materiálom. Sadrovať treba, ale sadra je drahá a zásoby z minulých rokov väčšinou došli. Primár oddelenia, lekár, zdravotník je ocenený aj dnes veľmi slabo, zodpovednosť má však za všetko a všetkých vo svojom okrese, obvode, ambulancii, pracovisku. Za túto zodpovednosť nedostane ani dnes ocenenie vo svojom plate. Spoločnosť oceňuje manažéra, riaditeľa, vedúceho štátneho úradu omnoho vyšším platom. Ako riešiť tieto nenormálnosti? Normálnym spôsobom. Odmeniť tých, ktorí pracujú 24 hodín denne a majú obrovskú zodpovednosť, primeraným platom.

    Zdravotnícky pracovník všade vo svete, okrem našej Slovenskej republiky, je omnoho slušnejšie odmenený primeraným platom. Treba urobiť obnovu prístrojového zariadenia nemocníc, vyrovnať dlhy nemocníc, začať rekonštrukcie, opravy a údržby nemocníc. Treba urobiť poriadok s platbami štátu zdravotným poisťovniam. Štát musí platiť viac za občanov.

    Na záver mi dovoľte povedať o nenormálnom vzťahu medzi ministrom zdravotníctva a ministrom financií. Pán minister zdravotníctva si nechal vnútiť koncepciu ministra financií na potreby financovania v zdravotníctve. Opakovane sme upozorňovali na zlú situáciu v zdravotníctve, odozva zo strany ministerstva bola minimálna. V návrhu štátneho rozpočtu nie je riešená zlá situácia vo financovaní zdravotníctva, skôr máme dojem, že pán minister zdravotníctva sa podriadil určitej koncepcii ministerstva financií, to znamená, že šetrí.

    V kontraste s tým, čo som teraz povedal o dvoch dôležitých veciach, ako je bytová výstavba a zdravotníctvo, mi dovoľte, aby som citoval z kapitoly o Slovenskej informačnej službe z knižky, ktorú sme dostali v štátnom rozpočte. Tam sa hovorí, resp. nehovorí, že na platy Slovenskej informačnej služby je vyčlenených 644 mil. korún na rok, resp. nehovorí sa o tom, že to je na platy, pretože mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania sú prázdne kolónky.

    Takisto kapitálové výdavky sú výdavky rozpočtované v sume 300 miliónov korún, z toho na krytie potrieb rozostavaných stavieb v sume 60 miliónov korún atď. Hovorí sa tu o tom, že v rozpočte miezd sa zohľadňuje celoročný dosah platovej úpravy k 1. 7. 1997, ako i nárast platového zvýhodnenia. Táto strohá informácia - ja chápem, že o Slovenskej informačnej službe sa nemôže hovoriť veľa - mi jednoducho nestačí na takú obrovskú sumu.

    Na porovnanie si teda dovolím navrhnúť dva pozmeňujúce návrhy:

    Jeden vychádza z tých argumentov, ktoré som povedal. Uvedomujem si, vážení kolegovia, kolegyne, že tieto moje argumenty asi pravdepodobne nezoberiete, ale aj napriek tomu ich navrhnem a navrhnem ich tak, aby bolo jasné, čo chcem považovať za dôležitejšie a takýmto spôsobom to vyjadriť.

    Navrhujem znížiť kapitolu Slovenskej informačnej služby o 300 miliónov Sk a navrhujem, aby do kapitoly ministerstva výstavby a verejných prác do podkapitoly Štátneho fondu rozvoja bývania bolo z tejto sumy dané 100 miliónov korún. Ako zdôvodnenie: Potreba bytov pre mladé manželstvá je vysoko aktuálna a potrebná a myslím si, že som dostatočne povedal, že týchto peňazí je na výstavbu bytov málo.

    Ako člen zahraničného výboru som získal informáciu z Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Francúzsku, kde sa chystajú kúpiť budovu na Slovenské kultúrne centrum. V medzirezortnom konaní bol tento návrh aj podaný a myslím si, že hovoriť reči o propagácii Slovenska je jedna vec, ale konkrétne činy sú druhá vec. Preto navrhujem, aby do kapitoly ministerstva zahraničných vecí v podkapitole Kapitálové výdavky na zriadenie Slovenského kultúrneho centra v Paríži bolo dané 100 miliónov Sk.

    A na záver, z týchto 300 miliónov Sk navrhujem do kapitoly ministerstva zdravotníctva v podkapitole Bežné transfery 50 miliónov Sk na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Uvedomujem si, že toto nie je systémové riešenie, pretože na to treba omnoho viac peňazí, ale keďže štát nevyčlenil na zvýšenie platov zdravotníkov finančné prostriedky, predpokladám, že táto suma vládu trošku ziniciuje a zaktivizuje, aby tento problém riešila.

    Ďalších 50 miliónov Sk navrhujem do kapitoly Kapitálové výdavky na ministerstve zdravotníctva a tieto prostriedky môžem podľa svojich vedomostí odporučiť ministerstvu zdravotníctva napríklad účelovo viazať na výstavbu onkologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Poprade a na rekonštrukciu doliečovacieho oddelenia Nemocnice s poliklinikou Poprad. Myslím si, že netreba zdôvodňovať spoločenskú závažnosť onkologických ochorení a potrebu starostlivosti o starých ľudí.

    Písomne odovzdám tieto pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Takže, ako som čítal poradie, po pánovi poslancovi pán poslanec Baránik.

  • Šum v sále.

  • Takže pani poslankyňa Mušková. Pán poslanec stráca poradie. A po pani poslankyni Muškovej sa pripraví pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predložila svoj doplňujúci návrh. V kapitole Všeobecná pokladničná správa z rozpočtových výdavkov v skupine 8 vytvoriť novú samostatnú položku Účelové prostriedky na realizáciu projektu záchrany a oživenia prvých slovenských gymnázií v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom vo výške 62 200 000 korún, z toho:

    1. Pre kraj Žilina 37 900 000, z toho na bežné výdavky 3 600 000, v tom mzdové prostriedky 1 500 000 na zabezpečenie projektu v Martine a Kláštore pod Znievom. Kapitálové výdavky, z toho 19 200 000 Sk na zabezpečenie projektu v Martine a 15 100 000 na zabezpečenie projektu v Kláštore pod Znievom.

    2. Pre kraj Banská Bystrica 24 300 000, z toho na bežné výdavky 3 000 000, k tomu mzdové prostriedky 1 200 000, kapitálové výdavky 21 300 000.

    Budovy prvých slovenských gymnázií v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom boli z nariadení vlády Slovenskej republiky číslo 299/1991 Zb. dňa 11. 6. 1991 vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky. Projekt, ktorý predpokladá po rekonštrukcii využitie všetkých budov pre potreby školstva a kultúry, vláda schválila na svojom rokovaní dňa 26. 8. 1997. Túto skutočnosť akcentovalo aj celoslovenské otvorenie školského roku 1997/98 v Kláštore pod Znievom. Rekonštrukciu budov prvých slovenských gymnázií možno považovať za vec mimoriadneho kultúrneho, ale i politického významu a dosahu.

    Nechcem vás ďalej zaťažovať dlhou argumentáciou, celé zdôvodnenie máte v materiáli, v ktorom predkladám svoj pozmeňujúci návrh, a preto by som chcela len poprosiť o vašu podporu môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže prosím teraz pána poslanca Kováča a pripraví sa pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda, vážený pán neprítomný podpredseda vlády,

    škoda, že tu nie je pán podpredseda vlády, pretože som chcel naňho nasmerovať otázku, ku ktorej sa bude vzťahovať potom aj môj pozmeňujúci návrh, a presne túto otázku sme otvorili aj vo výbore. Dovoľte mi, aby som sa tejto otázky dotkol.

    Vzhľadom na to, že poslanci tohto parlamentu zmenili zákon o životnom minime a tu sme ho schválili, na základe analýzy rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí, je jasné, že zvýšenie životného minima a súčasne aj zvýšenie dávky na dvojnásobok spoločne posudzovaných osôb zvýši potrebu ministerstva práce a sociálnych vecí na výplatu dávok sociálneho zabezpečenia o sumu 1 305 300 000 korún. Problém je v tom, že rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí túto sumu neobsahuje. Je pravdou, že do Všeobecnej pokladničnej správy bola na tento účel vyčlenená suma 900 miliónov, teda nie požadovaných 1 300 miliónov, ale suma 900 miliónov.

    Mám dve otázky, žiaľ, pán minister tu nie je a nebude mi vedieť odpovedať. Prvá otázka je, prečo - keď vieme, že platí zákon, zákon, ktorý predložila vláda, zákon o životnom minime, zákon, ktorý ukladá ministerstvu práce a sociálnych vecí zabezpečiť vo svojom rozpočte rast finančných prostriedkov v súlade s rastom životného minima - tieto finančné prostriedky nie sú v kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí, ale prečo sú v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Mne to pripadá tak, ako keby sme sa hrali na posúvanie peňazí. My ich vyberieme, vieme síce, že ich bude potrebovať rezort, ale my ich dáme najprv do pokladničnej správy, z pokladničnej správy presunieme do rezortu, až potom ich vieme vyplácať ľuďom. Teda to je prvá otázka.

    Druhá otázka. Vzhľadom na to, že som v rozpočte nenašiel žiadnu rezervu ani vo vládnej rezerve, ani v iných kapitolách, pýtam sa, čo sa stane, odkiaľ sa zoberú finančné zdroje, ak sa ukáže, že potreba bude skutočne vyššia ako 900 miliónov, ktoré sú vo Všeobecnej pokladničnej správe. O to viac ma to prekvapuje, že v spoločnej správe - a teraz chcem povedať, že my sme si práve toto vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci uvedomili a navrhli sme veľmi, povedal by som, "kulantné" riešenie, ktoré znelo vo veľmi všeobecnej rovine, zabezpečiť, aby v prípade nedostatku zdrojov v kapitole Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na výdavky určené na dávky sociálneho zabezpečenia, teda práve na tých chýbajúcich 300 či 400 miliónov, boli tieto hradené na ťarchu iných výdavkov štátneho rozpočtu. To znamená, že ak sa ukáže potreba, aby na to finančné zdroje boli. Žiaľ, musím konštatovať, že gestorský výbor pod vedením tu neprítomného pána predsedu výboru - zisťujem, že tu nie je vlastne prítomný nikto, kto by sa mohol vysloviť adekvátne k mojim otázkam - odporúča toto neschváliť, to znamená, že finančné zdroje na tieto chýbajúce peniaze nie sú, teda na chýbajúcich 400 miliónov.

    Myslím si, že riešenie by mohlo byť také - a to bude aj predmetom môjho návrhu, ktorý odovzdám v písomnej forme -, aby sa 900 miliónov, ktoré sú na tento účel schválené v rozpočte, ale sú schválené v kapitole Všeobecná pokladničná správa, bolo presunutých do rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí, pretože už platí zákon, my sme ho tu schválili. To je prvý návrh, to bude vlastne predmetom môjho pozmeňujúceho návrhu.

    A súčasne vás chcem, kolegyne a kolegovia, požiadať, aby ste zo spoločnej správy z oddelenia C-III bod 2, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť, vyňal na osobitné hlasovanie - C-III bod 2 -, lebo to je ten spôsob, ako chcel výbor pre zdravotníctvo zabezpečiť v prípade, že nebudú stačiť peniaze na prídavky na deti, aby tie peniaze niekde boli. a nechcel túto rezervu menovať priamo v rozpočte. Tak ja budem žiadať, aby sa o ňom hlasovalo osobitne s návrhom, aby tento bod bol schválený.

    Myslím si, že vzhľadom na to, že sme urobili prvý krok, to znamená, zvýšili sme životné minimum, a boli sme si vedomí, že na tento nárast životného minima sa viažu ďalšie sociálne dávky, sme povinní takýmto spôsobom adekvátne zareagovať a mať finančné zdroje pripravené na to, aby sa tieto dávky mohli hradiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Po pánovi poslancovi Kováčovi má vystúpiť pán poslanec Moric, tiež ho nevidím v rokovacej miestnosti. Prosím pána poslanca Fica. Takisto tu nie je. Takže pán poslanec Koncoš, po ňom sa pripraví pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

    najprv mi dovoľte niekoľko slov o problematike pôdohospodárstva.

    Za roky 1996 a 1997 sa zvýšili toky financií do tohto odvetvia o 3,84 mld. Sk v dotáciách, približne o 1,8 mld. Sk v mimorozpočtových zdrojoch a asi o 1,1 mld. Sk sa zvýšili tržby za produkciu. Napriek tomu sa strata v prvovýrobe znížila v roku 1996 oproti roku 1995 len nepatrne o 200 mil. Sk a k 30. 6. tohto roku bola strata 2,8 mld. Sk, teda dokonca o 200 miliónov vyššia ako pred rokom.

    Bodaj by sa naplnili slová ministra Baca, ktorý podľa informácií z tlačovej besedy 8. 12. 1997 predpokladá ku koncu tohto roka výrazné zníženie straty na 1,5 mld. korún. Osobne práve v tomto ukazovateli som však skôr pesimista.

    Už pri vypracovaní koncepcie agrárnej politiky v roku 1993 bolo poukázané na riziká, ktoré vyplývajú z neakceptovania nevyhnutných stabilizačných a regulačných opatrení v agropotravinárskej výrobe a trhu s následnými možnými dôsledkami na celú národnú ekonomiku. Doterajšia nestabilita vo vývoji odvetvia plne potvrdzuje tieto predpoklady. Z vykonaných rozborov vyplýva, že ani zachovanie dotácií na približne rovnakej nominálnej úrovni v rokoch 1993-1996 a ich pomerné výrazné zvýšenie na rok 1997 nebráni ďalšiemu prehlbovaniu či pretrvávaniu recesie v poľnohospodárstve, ktorá sa prejavuje predovšetkým v zhoršenej zahraničnoobchodnej bilancii štátu. Táto sa prudko zhoršila najmä v roku 1996, keď dosiahla záporné saldo vo výške približne 13,5 mld. Sk. Medziročne sa zhoršila takmer o 100 % a na jej zhoršení sa približne rovnakou mierou podieľalo zvýšenie dovozu a zníženie vývozu agropotravinárskych komodít.

    Z hľadiska makroekonomických vzťahov je preukázané, že zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva znižuje deficit obchodnej bilancie. Naopak, znižovanie dotácie vedie k poklesu miery sebestačnosti a využitia domácich zdrojov, najmä pôdy, a tým k zvyšovaniu deficitu obchodnej bilancie. Pri danej exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky si zrejme nemôžeme dovoliť zvyšovať potravinové dovozy, ktoré niet čím kompenzovať na strane vývozu. Podľa expertných prepočtov by sa v tejto etape žiadalo, aby sa objem dotácií zo štátneho rozpočtu pohyboval na úrovni 10,5 až 11 mld. Sk. Len v takomto prípade sa zabezpečí využiteľnosť pôdy nad 90 % a tiež zásobenie trhu potravinami z vlastnej produkcie nad 90 %.

    Na základe doterajšieho vývoja i pragmatických zdôvodnení ministerstva pôdohospodárstva v zelenej správe, vypracovanej rezortom v roku 1994, ma rozhodne neuspokojuje nerešpektovanie potrieb poľnohospodárstva v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Neuspokojuje ma ani únik bývalej Roľníckej strany od návrhu jej predsedu a zároveň predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, keď pri nedávnom prerokúvaní správy o stave rezortu na schôdzi Národnej rady navrhol a Národná rada aj uznesením číslo 746 schválila zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva o 2,5 mld. Sk. Dnes už Nová agrárna strana navrhuje zvýšenie výdavkov len o 600 mil. Sk, a to na úkor úhrady majetkovej ujmy Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky.

    Myslím si, že je namieste otázka, kde berú predkladatelia tohto návrhu istotu, že spomínané banky pri takomto riešení nezavedú na onoho času poskytnuté mladomanželské pôžičky a pôžičky na bytovú svojpomocnú či bytovú družstevnú výstavbu komerčný úrok. Myslím si, že ani sami poľnohospodári nebudú nadšení, ak by občania splácajúci takéto pôžičky splácali úrok o 15-20 % vyšší ako pôvodne.

    O potrebe zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu by som mohol hovoriť ako už neraz na pôde Národnej rady aj v súvislosti s úhradou verejnoprospešných funkcií v lesníctve. Pravda, nepredpokladám, že moje návrhy by boli rešpektované. Keďže som si vedomý sily opozičného poslanca a opozičného poslaneckého klubu, žiadne návrhy v tomto smere nepodávam. Pokladám však za potrebné dať návrh v súvislosti s potrebami Úradu geodézie a kartografie a katastra.

    Kataster nehnuteľností je spravovaný podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (tzv. katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Národným programom informatizácie Slovenskej republiky schváleným uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 506/1992. V Úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky bude automatizovaný informačný systém geodézie, kartografie a katastra, ktorý je súčasťou štátneho informačného systému. Tento systém obsahuje údaje o geodetických základoch, údaje o katastri nehnuteľností a základnú bázu údajov pre geografický informačný systém.

    Prechod od súčasnej úrovne na vyššiu úroveň informačného systému katastra nehnuteľností je zásadný a nevyhnutný. Nevyhnutný práve v tom, aby sa zabezpečila ochrana už nazhromaždených údajov. Cieľom tohto snaženia je vytvoriť výkonné, spoľahlivé a bezpečné prostredie na výkon štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, na rozhodovacie funkcie riadiacich orgánov na centrálnej úrovni, na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností a na poskytovanie hromadných informácií užívateľom prostriedkami výpočtovej techniky. Realizácia tohto projektu si vyžaduje investovanie finančných prostriedkov do centrálneho výpočtového strediska Geodetického a kartografického ústavu Bratislava.

    Preto navrhujem zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky o 40 mil. Sk na úroveň 179 888 000 Sk. O túto sumu navrhujem znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa a o túto sumu tiež znížiť aj výdavky štátneho rozpočtu pre celkovú kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy. Tento návrh som predložil písomne, myslím si, že ho hádam spravodajca má.

    A na záver, ak dovolíte, by som požiadal spoločného spravodajcu, aby na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy vyčlenil v časti B body 3 a 5, v časti C-II bod 2, v časti C-III body 1, 4, 7, 8, 9, 10, v časti C-IV body 1, 5, 9, 13, 16, 17, 18, 19 a 20 a v časti C-V body 1, 2, 3, 10 a 12.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Hlási sa pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    mám niekoľko poznámok k samotnému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Koncoša, aj keď teda neviem, ako by sa stav veci dal napraviť. Samotný návrh totiž nespĺňa požiadavky rokovacieho poriadku. V tomto návrhu nie je zdôvodnenie, ktoré priamo rokovací poriadok ukladá. Okrem toho samotná dikcia je nesprávna. Neviem, na základe čoho, prečo na základe § 82 zákona o rokovacom poriadku má byť, "preto navrhujem zvýšiť". Tá dikcia mala byť celkom iná.

    Okrem toho by som chcel poznamenať, že my sme sa vo výbore tomuto problému venovali. Tento problém je čiastočne riešiteľný tým, že zostatok prostriedkov, ktoré neboli vyčerpané v roku 1997, by nebol predmetom odvodu na osobitný účet, ale bol by plynule použitý v roku 1998. Myslím si, že Úrad geodézie a kartografie by sa mal zamyslieť trošku nad inými problémami, ktoré v tomto úrade sú.

    Nakoniec, myslím si, že je potrebné aj veľmi otvorene povedať, že tá koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva, ktorá bola schválená na časové obdobie piatich, alebo myslím šiestich rokov, objektívne treba priznať, že je nereálna, aj keby tento úrad mal tie prostriedky, ktoré v tejto koncepcii sú vyčlenené, pretože jednoducho nie je schopný sa technicko-organizačne na túto úlohu pripraviť, aj čo sa týka počtu pracovníkov.

    Čo sa týka samotného návrhu na zvýšenie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 600 miliónov Sk, nechcem hovoriť, že zelená správa je mimoriadne dôležitý dokument, ale jej závery sú pre vládu odporúčaním. Rešpektovali sme objektívne súvislosti pri zostavovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte a dospeli sme k tomu návrhu, ktorý prezentuje 600 mil. Sk, čo sa týka možného dosahu alebo návrh, pokiaľ by mohol mať, alebo sa diskutuje o tom, že by mohol mať dosah na občanov Slovenskej republiky, t. j. užívateľov mladomanželských pôžičiek a pôžičiek na bytovú výstavbu pre mladé rodiny, ktoré boli poskytnuté do roku 1992.

    Dámy a páni, zodpovedne tu vyhlasujem, ak by nebol preskúmaný dostatočne právny stav týchto zmlúv a hrozilo by toto nebezpečenstvo, v žiadnom prípade by sme takýto pozmeňujúci návrh nedávali k zmluvnému záväzku medzi Investičnou a rozvojovou bankou a užívateľom pôžičky a sporiteľnou a užívateľom pôžičky. Právny výklad je jednoznačný, je to dvojstranný zmluvný vzťah, ktorý jednostranne nemožno meniť.

    Takže z tohto miesta naozaj považujem za mimoriadne dôležité zdôrazniť, že aj prípadné schválenie tohto návrhu sa nemôže dotknúť samotných užívateľov pôžičiek, nehovoriac o tom, že sú rozpracované a intenzívne pracujeme na tom, aby táto ujma bola Slovenskej sporiteľni a Investičnej a rozvojovej banke aj v roku 1998 kompenzovaná. Hľadáme spôsob, aby to bolo možné riešiť z mimorozpočtových zdrojov.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Takže v rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Švec a pripraví sa pán poslanec Paška, po ňom pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    slovenské vysoké školy deklarovali na konci kalendárneho roku 1997 finančný deficit vo výške 680 mil. korún a novozriadené vysoké školy požadovali na realizáciu svojich projektov v tomto roku 220 mil. korún. Teda celkový deficit v štátnom rozpočte financovania vysokých škôl v decembri 1997 je 900 mil. Sk. Rozpočet roku 1998 počíta so zvýšením kapitoly pre vysoké školy o niečo viac ako 500 mil. korún. Je to iste chvályhodný čin predkladateľa, ale treba si uvedomiť, že touto sumou sa ani len nevykryje deficit, s ktorým vysoké školy nastupujú do nového kalendárneho roka.

    Z tohto miesta som mnohokrát upozorňoval na to, aký obrovský význam má vysokoškolské vzdelávanie, a nejdem svoje slová opakovať. Nechcem zdržiavať ctenú snemovňu, i keď je v decimovanom stave. Je zaujímavé, že tak málo poslancov má záujem o štátny rozpočet.

    Dovoľte mi preto, aby som rovno uviedol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

    1. Zo sumy účelových prostriedkov v rezorte ministerstva školstva vo výške 648 330 000 Sk v prílohe číslo 6 vyčleniť sumu 200 mil. Sk a tieto určiť, alebo nimi zvýšiť kapitálové výdavky vysokých škôl priamo.

    2. Z kapitoly Úradu pre stratégiu vedy a techniky vyčleniť sumu 80 mil. Sk a touto sumou účelovo zvýšiť rozpočet vysokých škôl zriadených v roku 1997.

    Ak mi dovolíte, ešte v krátkosti zdôvodním tento návrh. Je nelogické, aby pri tak napätom rozpočte, s akým pracujeme v týchto dňoch, si ministerstvo školstva účelovo vyčlenilo skoro 700 mil. korún na výdavky, ktoré sa nedajú vopred predvídať. Je nelogické, aby sa takéto prostriedky používali výlučne rozhodnutím pani ministerky školstva, tak ako to bolo v predchádzajúcich rokoch, keď pani ministerka vlastným rozhodnutím napríklad z takejto sumy financovala projekty, ktoré jej nikto neschválil, napríklad sanáciu zubných laboratórií, ktoré jej pripravovali zubné náhrady a podobne.

    Takže si myslím, že 400 miliónov by jej bohato na tieto jej projekty stačili. Prosím, možno som použil nevhodný spôsob argumentácie, ale je to v skutočnosti tak. Ministerstvo školstva nepotrebuje 700 mil. korún na rezervu. Úrad pre strategický rozvoj má rozpočet, ktorý značne prevyšuje jeho potreby, a myslím si, že 80 miliónov na novozriadené vysoké školy bude dobrou investíciou pre tieto školy, kde je absolútny nedostatok financií.

    My sme upozorňovali, že zriaďovanie týchto škôl je luxusom v tejto situácií, v ktorej sa nachádzame, pri takom nedostatku financií pre vysoké školy, s akými musíme zápasiť, ale tie vysoké školy sú tu. My musíme akceptovať rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a existenciu týchto vysokých škôl. My si jednoducho nemôžeme dovoliť, aby sme tieto vysoké školy zatracovali. Musíme im pomôcť. A pomôžme im tam, kde môžeme, a vezmime peniaze odtiaľ, kde to určite nebude chýbať. A to je Ústav pre strategický rozvoj, vedu a techniku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Mal by vystúpiť pán poslanec Paška, ale keď sa pozerám do sály, nevidím ho tu. Po pánovi Paškovi pán poslanec Vaškovič. Ani pán poslanec Vaškovič tu nie je. Takže pani poslankyňa Gbúrová. Tiež tu nie je. Tak potom pán podpredseda Ľupták, ktorý tu tiež nie. Pán poslanec Rosival. Tiež nie je tu. Pán poslanec Pacola. Tiež tu nie je. Pani poslankyňa Rusnáková. Tiež nie je tu. Takže pani poslankyňa Rusnáková stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

    Pán poslanec Langoš, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale pani poslankyňa Rusnáková stráca možnosť vystúpiť, pretože raz už poradie stratila. Už nie je možné.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni,

    keďže poslednýkrát prerokúvame návrh štátneho rozpočtu tejto vlády, bude užitočné porovnať dnešný stav ekonomiky a jej predstavy o vývoji ekonomiky do volieb s programovým vyhlásením z roku 1995.

    Vláde sa nepodarilo znížiť mieru nezamestnanosti pod 10 %, ako sa zaviazala. Neudržala pozitívny vývoj platobnej bilancie a ani nezačala s postupným znižovaním celkovej zadlženosti štátu. Vláde sa nepodarilo sprísniť systém plnenia odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu. Príjem dane zo zisku v roku 1996 bol 32,3 miliardy, odhad na tento rok 40,5 miliardy Sk, ale za trištvrte roka sa vybralo len 40,7 % z celoročne plánovaného príjmu.

    Vláda nesplnila ani ďalšie svoje ciele. Zhoršila sa spolupráca s Národnou bankou Slovenska. Nepodarilo sa jej stabilizovať vnútorný ani zahraničný dlh, racionalizovať výdavky štátneho rozpočtu. Neposilnila príjmovú základňu miest a obcí. Nepodporila rast a rozvoj kapitálového trhu. Súhrnne sa dá povedať, že nebola splnená väčšina pozitívnych zámerov programového vyhlásenia vlády z januára roku 1995.

    Štátny rozpočet na tento rok bol vlani prijatý s predpokladaným deficitom 36,9 mld. korún, čo je suma v roku 1997 splatnej istiny a úrokov. Tento istý ukazovateľ vo vládnom návrhu na rok 1998 je 51,3 mld. Sk, hoci vláda uvádza len fiškálny schodok 5 mld. Sk. Do fiškálneho schodku sa započítavajú len úroky splatné v roku 1998. Celková hodnota dlhu, ktorý na seba v roku 1998 bude musieť vziať štát emitovaním štátnych dlhopisov, je však ešte vyššia ako uvedených 51,3 miliárd. Na krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1997 vláda predpokladá v roku 1998 vydanie dlhopisov vo výške 36,9 mld. Sk, lebo tento dlh je v roku 1997 krytý len krátkodobými štátnymi pokladničnými poukážkami. Na krytie výdavkov na bytovú výstavbu a výkup pozemkov pod diaľnice sa predpokladá vydanie štátnych dlhopisov vo výške 3 mld. Sk. Zhrnuté a podčiarknuté, v budúcom roku bude musieť štát zabezpečiť zdroje emitovaním štátnych dlhopisov v rozsahu 91,2 mld. Sk.

    Tento postup, alebo tento spôsob nesie so sebou riziko, pretože, po prvé, v dôsledku takéhoto vývoja dôjde k veľkému vytláčaniu súkromných investícií z ekonomiky, lebo len asi polovica prostriedkov získaných štátom vydaním dlhopisov sa vráti do ekonomiky splatením starej istiny. Po druhé, pri tomto rozsahu zadlženia a vydávania nových dlhopisov znamenajú vysoké úrokové miery ešte vyšší rast neúmerne vysokého štátneho dlhu. Úrokové sadzby sa v tomto polroku držia na úrovni vyše 20 %, výnimočne aj vyše 25 % pri približne 6-percentnej miere inflácie. Po tretie, tretie riziko - emitovanie dlhopisov na zahraničnom trhu síce znamená z hľadiska úrokov nižšiu cenu, ale pravdepodobná devalvácia koruny zvýši výrazne aj cenu takto krytých dlhopisov. Treba poznamenať, že vysoký prílev krátkodobých zahraničných zdrojov na financovanie rozpočtového schodku pravdepodobnosť inflácie len zvýši.

    Vo výdavkoch štátneho rozpočtu nie sú zahrnuté niektoré položky, ktorých neuhradenie bude znamenať do budúcnosti neúnosnú záťaž pre Slovenskú republiku. Najznámejšou takouto položkou je dlh Slovenskej republiky voči Československej obchodnej banke, a. s., Praha, v súčasnej výške 13,7 mld. Sk. Nedá sa nad tým len tak myknúť plecom, lebo v apríli Československá obchodná banka podala návrh na začatie arbitráže proti Slovenskej republike v Medzinárodnom stredisku pre riešenie sporov a investícií vo Washingtone. A tento spor Slovenska republika prehrá.

    Uznesenie Mečiarovej vlády z decembra 1993 zaviazalo ministerstvo financií zahrňovať výdavky na krytie pohľadávky voči Československej obchodnej banke do štátneho rozpočtu. Nestalo sa tak. Ani to však nie je všetko. Z hľadiska makroekonomickej stability je potrebné každoročne posudzovať nielen stav štátnych financií, ale aj stav celých verejných financií, do ktorých okrem štátneho rozpočtu patria aj štátne fondy, fondy sociálneho poistenia, Fond národného majetku a miestne rozpočty. Ak vezmeme do úvahy deficit verejných financií, teda deficit fiškálneho okruhu, vyjdú nám ešte neradostnejšie čísla. Fiškálny deficit celých verejných financií na rok 1998 možno odhadnúť vo výške 20 mld. Sk. Predkladaný návrh štátneho rozpočtu vykazuje deficit fiškálneho okruhu vo výške 2,6 mld. Sk, teda 0,4 % HDP. Národná banka však povedala vo svojom stanovisku veľmi uhladene, že je to "nekorektné číslo", citujem. Podľa nej je odhad deficitu fiškálneho okruhu na budúci rok 21,5 mld. Sk, teda 3,1 % HDP. Je to zrejmé, lebo vláda zabudla do fiškálneho deficitu započítať náklady na mimorozpočtové projekty v objeme 9,2 mld. Sk a úvery pre Štátny fond cestného hospodárstva vo výške 10 mld. Sk. Preto Národná banka Slovenska uvádza, že nemôže súhlasiť s tvrdením vlády, že, citujem, "výsledok hospodárenia verejných rozpočtov by nemal znamenať zásadný negatívny vplyv na menovú politiku".

    Národná banka Slovenska považuje za ďalší závažný problém ustanovený v § 2 návrhu, podľa ktorého sa štátne finančné aktíva a pasíva vedené na účtoch Národnej banky Slovenska úročia sadzbou nula percent a úroková sadzba z úverov poskytnutých Národnou bankou Slovenska Slovenskej republike sa stanovuje na 12 %. Pritom vládna novela zákona o Národnej banke predpokladá, že Národná banka môže takýmto spôsobom kryť priebežný deficit štátneho rozpočtu až do výšky 10 % príjmov štátneho rozpočtu v minulom roku. Nulové úročenie záväzkov štátu bolo prvýkrát použité v roku 1997, teda v tomto roku. Odôvodňovalo sa to ako výnimočné a jednorazové opatrenie. Národná banka vo svojom stanovisku uvádza, že ide o opatrenie, ktoré je v rozpore s ústavou, pretože porušuje ústavný princíp rovnosti všetkých subjektov pri obchodoch s Národnou bankou, dáva štátu privilegované postavenie - s čím je možno len súhlasiť -, a rovnako je aj v rozpore so zákonom o Národnej banke Slovenska, lebo ju obmedzuje pri plnení jej hlavnej úlohy, pri zabezpečovaní stability meny.

    Koncom roka 1996 bola suma záväzkov štátu voči Národnej banke vyššia o 20,7 mld. Sk ako suma prostriedkov štátu na účtoch Národnej banky. Ak predpokladáme, že táto suma ostala nezmenená dodnes, znamená to, že Národná banka pri predpokladanej 10-percentnej úrokovej miere prichádza ročne o 2 mld. Sk na úrokoch.

    Existujú aj ďalšie príznaky, že štátnym financiám dochádza dych a že lepenie dier vládou dosiahlo nevídaný rozsah a charakter. Vláda vo svojej neschopnosti a zúfalstve napríklad navrhuje preradiť poštové a telekomunikačné služby zo 6-percentnej do 23-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty a po prvýkrát zavádza popri doteraz používanom osobitnom odvode zo zisku Slovenského plynárenského podniku vo výške 2 mld. Sk už aj osobitný odvod zo zisku štátneho podniku Slovenské telekomunikácie vo výške 500 mil. korún.

    Pre vývoj verejných financií z pohľadu budúcich 3-4 rokov je k rastúcemu štátnemu a verejnému dlhu treba pripočítať aj náklady krytia záväzku voči Československej obchodnej banke, krytie privatizačných dlhopisov Fondu národného majetku splatných po roku 2000 v objeme niekoľkých miliárd korún, prechod poistných sociálnych fondov, za záväzky ktorých ručí štát z prebytku do deficitu, a tak ďalej a tak ďalej.

    Je pozoruhodné, dámy a páni, ako dokázali Mečiarove vlády za obdobie rokov 1992-1997 rozvrátiť štátne financie spôsobom, ktorý bude v budúcnosti znamenať obrovské problémy pre ktorúkoľvek vládu v našej krajine a v podstate kladie obrovský náklad a záťaž na plecia všetkých občanov. O výlučnej zodpovednosti Mečiarových vlád treba hovoriť preto, že od roku 1992, keď bol deficit verejných financií zanedbateľný, sa až dodnes verejné financie riadili len Mečiarovou vládou pripravenými a vládnymi koalíciami schválenými rozpočtami.

    Uvediem ešte, ako sa hospodárska politika týchto vlád premieta do vývoja takých parametrov, ako sú starobné dôchodky a mzdy. Porovnal som vývoj priemerných plných nekrátených starobných dôchodkov u nás a v Českej republike od roku 1989. V roku 1989 bol dôchodok u nás o 137 nižší ako v Čechách, v roku 1992 o 97 korún nižší a od tohto roku, rok po roku v kurzovom prepočte, nižší o 362, 638, 818, 1 290 korún a v tomto roku po valorizácii nižší o 1 419 korún ako v Čechách. V roku 1989 bola priemerná mzda na Slovensku nižšia o 48 korún ako v Čechách, v roku 1992 nižšia o 128 korún a odvtedy rok po roku klesala takto: o 648, 1 251, 1 776 korún a v roku 1996 bola nižšia o 2 415 korún ako v Čechách. Je to neradostná, ale pravdivá bilancia.

    Dámy a páni, v ďalšom sa chcem ešte stručne zmieniť o finančnom zabezpečení fungovania samospráv. Dnešný systém zabezpečenia ekonomických podmienok ich fungovania je neudržateľný, neefektívny a nespravodlivý. Na Slovensku vláda zaviedla centralizovaný a nevyvážený systém s jednostrannou prevahou štátnej správy nad samosprávou. Cieľavedomým dôsledkom je okrem iného drahá a neefektívna verejná správa, teda vysoké dane a nízka úroveň verejných služieb. Jedným z dôsledkov je aj zväčšovanie rozdielov v ekonomickej a sociálnej úrovni jednotlivých obcí, miest a regiónov Slovenska počas posledných rokov. Ak vláda vo svojom návrhu rozpočtu tvrdí, že sa ním vo vzťahu k rozpočtom obcí, citujem, "zabezpečuje stabilita súčasného finančného systému a vytvárajú sa podmienky na zabezpečenie samosprávnych funkcií obcí", tak toto tvrdenie je pravdivé len vo svojej prvej časti. Zabezpečuje sa stabilita neúčinného a nespravodlivého systému. Ale aj táto stabilita je len relatívna.

    V budúcom roku klesne oproti tomuto roku podiel obcí na najvýnosnejšej dani z príjmov fyzických osôb z 20,7 % na 18,77 % a stúpnuť má podiel na dani z príjmov právnických osôb z 3,43 % na 5,33 %, ale to je daň, vo výbere ktorej sú vinou zlej vládnej politiky katastrofálne výpadky.

    Demokratická strana má pripravenú zásadnú zmenu financovania verejnej správy, ktorá bude možná až po zmene politických pomerov v našej republike. Na budúci rok bude podľa nás potrebné zvýšiť podiel obcí na príjmoch štátneho rozpočtu aspoň o 3 mld. Sk. Úspory na tieto presuny vidíme najmä v znížení výdavkov rozbujnenej štátnej správy. Podporujem preto a budem podporovať návrh skupiny poslancov, ktorý predniesol včera v rozprave kolega poslanec Gabriel Palacka.

    Dámy a páni, zopakujem, čo som povedal v rozprave k rozpočtu v decembri 1995, teda pred dvoma rokmi. Je to aktuálne a zopakovanie nezaškodí. Povedal som vtedy, že nakoniec, ale nie naposledy želám vláde s týmto rozpočtom veľa šťastia v roku 1996 a dovolím si navrhnúť niekoľko rád dobre myslených na skutočné oživenie ekonomiky.

    Prvá: Znížiť dane.

    Druhá: Vytvoriť pokojnú politickú klímu, rešpektovať ústavu a princípy právneho štátu, predovšetkým ekonomickej slobody, trvalosť záväzkov a prehľadné právo, privatizáciu, nie stranícky, ale štandardne bez majoritnej účasti štátu v niektorých strategických podnikoch. To pritiahne kvalitné zahraničné investície.

    Tretia rada: Dokončiť reformu verejnej správy, posilniť právomoci obecných samospráv a ich financie.

    Štvrtá rada: A nakoniec ešte jeden zdroj príjmov, o ktorom sa verejne nehovorí. Tieňová ekonomika, ekonomická kriminalita je zdrojom mnohomiliardových strát. Nie sú to však registračné pokladnice, ani daňové kontroly u živnostníkov a malých podnikateľov. Ide o drsné daňové kontroly u živnostníkov, ide o drsné stretnutie s fyzickým násilím a miliónovými úplatkami. Na to treba veľkú poctivosť a osobnú odvahu politikov. Je treba zrušiť Slovenskú informačnú službu a budovať ju znova, zrušiť politické nátlaky na políciu, prokuratúru a skutočne a všemožne posilniť nezávislosť a nestrannosť sudcov a súdov.

    A celkom na koniec som povedal toto, že si úprimne prajem, aby na konci funkčného obdobia nezostal po vláde iba popísaný papier s nádejným názvom Čisté ruky a Slovensko ako práčovňa peňazí a raj pištoľníkmi chránených gangov.

    Ale o rok to všetko už budú naše starosti a záväzky.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Neviem komentovať insitné vysvetľovanie, vami vysvetľovaný rokovací poriadok o strácaní poradia, ale mám pocit, že vzťah poslancov k tejto diskusii je adekvátny vzťahu pána ministra k nám. Takže odporúčam, aby sme prerušili diskusiu až do návratu predstaviteľa tohto rozpočtu, pretože poslanci nemajú komu adresovať svoje pripomienky, už nehovorím o spoločnom spravodajcovi.

  • Pani poslankyňa Rusnáková. Ak sa chcete spýtať na to, tak až potom, keď budete mať vystúpiť ako posledná.

    Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

  • Chcem pripomenúť pánu poslancovi Langošovi, že jeho porovnania s Českou republikou a s rokom 1992 o štátnom rozpočte sú neadekvátne a nemajú absolútne nijakú porovnávaciu základňu, preto ich odmietam. A chcem mu na to povedať, že ak by sa takíto odborníci dostali do vlády ešte raz, ako je on, tak nech pánboh chráni takýto štát a takýto národ.

  • Vážený pán predseda,

    keďže v rokovacej sále pri prerokovaní tohto zákona nie je ani predkladateľ, a dokonca ani spoločný spravodajca, dávam procedurálny návrh, a žiadam, aby sa o ňom bezprostredne hlasovalo, prerušiť rokovanie o tomto bode, alebo vyhlásiť prestávku, kým sa obidvaja, ktorí sú zodpovední za to, ako ten zákon v konečnom dôsledku bude predložený na schválenie poslancom, dostavia do sály. Nie je tu ani spoločný spravodajca, to je absurdné.

  • Pán poslanec, nedám. Pán poslanec, nedám o tom hlasovať, akceptujem váš návrh a sám urobím prestávku bez hlasovania.

  • Áno, ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    dovolím si povedať opäť svoj názor, že ak by Slovensko postupovalo podľa rád poslancov pána Langoša a iných, ktorí mali podobné návrhy a požiadavky, ako sa realizovali v Čechách alebo v Maďarsku, Slovensko by dopadlo neporovnateľne horšie, životná úroveň, priemysel a ďalšie odvetvia by boli viac poškodené ako v Čechách a Maďarsku.

    Chcem pripomenúť pánu poslancovi Langošovi, čo hovoril na začiatku roku 1995, že je napríklad nemožné znížiť infláciu a zvýšiť hospodársky rast, že tieto naše plány sú utopické. V rokoch 1995, 1996 aj 1997 v príjmovej časti bol rozpočet charakterizovaný opozíciou ako utopický, ako postavený na vode. Láskavo reflektujte aspoň rok dozadu vlastné výroky. Rád by som vám povedal napríklad, že aj takí zaslúžilí hanobitelia Slovenska, ako je napríklad pán Michael Frank zo Süd Deutche Zeitung, si dovolil napísať, že "Slovensko sa stalo modelom úspechu", vykazuje najlepšie výsledky v strednej Európe.

    Chápem, že čím lepšie sú výsledky v politike chápanej ako špinavé remeslo, tým viac je potrebné tieto výsledky s o to väčšou mierou dennodenne hanobiť.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni,

    ospravedlňujem sa, že som tu chvíľočku nebol, ospravedlňujem sa špeciálne vám, pán poslanec Kováč, lebo som zháňal v miestnosti, kde sa spracúvajú pozmeňujúce návrhy, či ten váš pozmeňujúci návrh podpísaný 15 poslancami už existuje.

  • Ešte faktická poznámka - pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keby ste boli taký láskavý ešte raz prečítať poradie prihlásených poslancov.

  • Po pánovi poslancovi Langošovi vystupujú poslanci Köteles, Miklušičák, Lysák, Baránik, Moric, Fico, Paška, Vaškovič, Gbúrová, Ľupták, Rosival, Pacola, Rusnáková.

    Takže, páni poslanci, bude 10 minút prestávka, kým príde pán predkladateľ.

    Chcem vám oznámiť, že som dvakrát od rána obvolal všetky ministerstvá a požiadal som pánov ministrov, aby sa zúčastnili tohto rokovania.

    Takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať.

    Pán minister a podpredseda vlády Kozlík si pýta slovo.

  • Vážené poslankyne, poslanci, vážený pán predseda Národnej rady,

    chcem sa ospravedlniť tomuto váženému grémiu, bol som tu v budove parlamentu, mal som ešte niekoľkých expertov, pretože si prechádzame návrhy. Bol som v hovorni. Ospravedlnil som sa pánu predsedovi parlamentu, len som mu zabudol povedať, kde sa budem zdržovať. Takže sa ospravedlňujem za neúčasť na tomto pléne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže po pánovi poslancovi Langošovi vystúpi pán poslanec Köteles a pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi ako členovi výboru pre životné prostredie a ochrany prírody veľmi stručne a konkrétne sa vyjadriť ku kapitole ministerstva životného prostredia, presnejšie k navrhovanej štátnej dotácii do Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky a ku kapitole Úradu jadrového dozoru a odôvodniť naším výborom odsúhlasené návrhy. Je pravda, že to isté už urobil pán poslanec Černák, ale aj z iného hľadiska by som chcel vysvetliť naše dôvody.

    Vážení kolegovia, chcel by som vás upozorniť najprv na niektoré pretrvávajúce negatívne javy a prvky v rozpočte Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Vládny návrh na rok 1998 vo výdavkovej časti v celkovej sume 997 mil. Sk je v porovnaní so schváleným rozpočtom kapitoly ministerstva životného prostredia na rok 1997 o 60 miliónov nižší. Takisto pomer medzi výdavkami ministerstva životného prostredia a celkovými výdavkami štátneho rozpočtu má strmo klesajúcu tendenciu. Kým tento pomer v poslednom roku federácie, teda v roku 1992, dosiahol skoro 2 %, v roku 1995 už len 0,8 %, a napriek slovenskému hospodárskemu zázraku tento návrh na rok 1998 predurčuje už len 0,5 %, čo v súčasnosti v strednej Európe, žiaľ, je najhorší.

    Vážení kolegovia, navrhovaná výška dotácie do Štátneho fondu životného prostredia vo výške 150 mil. korún, ako som už povedal, je žalostne málo. Pre mňa z nevysvetliteľných dôvodov štátna dotácia od založenia fondu práve v budúcom roku je najmenšia, keď existuje snaha práve z prostriedkov tohto fondu uspokojiť vzrastajúci záujem o poskytovanie dotácie z fondu a vytvoriť skupinu návratného financovania, tzv. obratový alebo otočný fond. Kým štátna dotácia v roku 1992 dosiahla 1 mld. korún, som presvedčený, že navrhované prostriedky v roku 1998 nebudú stačiť ani na riešenie najakútnejších ekologických problémov.

    Ak si uvedomíme súčasnú situáciu v našom bezprostrednom životnom prostredí a s tým súvisiace negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva, ľahko pochopíme, že navrhovaný objem finančných prostriedkov nevystačí ani na krytie najzákladnejších a najnutnejších potrieb. Požiadavky na Štátny fond životného prostredia sa každoročne pohybujú okolo 12 až 14 mld. Sk a súčasná ekologická zadlženosť je viac ako 120 mld.

    Požiadavky obcí na výstavbu kanalizácie, vodovodov, plynofikáciu a na najzákladnejšiu ochranu životného prostredia a prírodného bohatstva sú opodstatnené. Obce popri tom v každodennom živote občanov by chceli len uplatňovať ústavou garantované právo na zdravé životné prostredie s presvedčením, že každá efektívne investovaná koruna do životného prostredia sa viacnásobne vráti v lepšom zdravotnom stave občanov Slovenskej republiky, vo forme odbremenenia zdravotníctva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo vodohospodárstva.

    Vysoký počet podaných návrhov na zvýšenie štátnej dotácie do Štátneho fondu životného prostredia jednoznačne dokazuje, že viacerí z nás - a nielen z opozície - veľmi dobre poznajú a pochopili neutešenú finančnú situáciu našich obcí, ktoré bez našej pomoci nebudú môcť urobiť ani tie najzákladnejšie kroky v tejto oblasti. Z tohto dôvodu prosím aj vás, aby ste podporovali náš návrh, teda bod 6 v časti C.

    Vážená Národná rada, o potrebe kvalitného jadrového dozoru Slovenskej republiky napriek rozdielnym názorom sú pevne presvedčení všetci, ako vyznávači, tak aj odporcovia jadrovej energetiky. Veď práve Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky vykonáva stály štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou elektrární v Jaslovských Bohuniciach a nad výstavbou elektrárne v Mochovciach. Návrh rozpočtu na rok 1998 v kapitole Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky aj napriek všeobecnému uznaniu dôležitosti tejto inštitúcie je oproti roku 1997 opäť znížený skoro o jednu tretinu. Tak sa mi zdá, že o túto problematiku v súčasných podmienkach, keď na slovenskom území funguje jadrová elektráreň na konci svojej životnosti a existuje možno v Európe, možno na svete prvá havarovaná jadrová elektráreň A 1, ktorá je v likvidácii, a pritom sa medzinárodne diskutuje o problematike jadrovej bezpečnosti elektrárne v Mochovciach, členovia zákonodarného zboru by mali prejaviť minimálne takú zodpovednosť za bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, ako prejavili vlády Švajčiarska, Nemeckej spolkovej republiky alebo Spojených štátov. Tie vlády význam Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky skôr pochopili ako u nás na Slovensku alebo vo vláde Slovenskej republiky.

    Napríklad na základe medzinárodnej zmluvy doposiaľ z prostriedkov švajčiarskej vlády bolo zabezpečené financovanie odborných bezpečnostných analýz. Na pokračovanie prác v tejto oblasti sa zaviazala Slovenská republika pri podpise dohody o spolupráci medzi Úradom jadrového dozoru a švajčiarskym Federálnym inšpektorátom jadrovej bezpečnosti. Výpočtová technika zo Švajčiarska, Nemecka a významná podpora zo Spojených štátov a Veľkej Británie znamená, že aj zo slovenskej strany by sme mali viac investovať do bezpečnosti našich občanov, aby sa do jadrovej energetiky neinvestovali bez náležitej odbornej a hlavne nezávislej kontroly každoročne miliardy.

    Vážená Národná rada, tí, ktorým štátna moc nepridelila služobný bavorák, sú každodenne odkázaní na beznádejne preplnené robotnícke a žiacke autobusy. Sú svedkami kolapsu, v ktorom sa v súčasnosti nachádza verejná doprava na Slovensku. Nielen peňaženka občanov je negatívne ovplyvnená, ale aj kultúra cestovania a takisto odcestovaný čas. Po predchádzajúcich redukciách autobusových spojov pre mnohých pracujúcich dochádzajúcich z vidieka za prácou do miest sa skomplikovalo a zdraželo cestovanie. V mnohých prípadoch znemožnenie cestovania za prácou automaticky znamenalo aj stratu pracovných príležitostí, hlavne na východe Slovenska.

    Ako to vyplýva z predkladaného návrhu, aj budúci rok nás čakajú ďalšie obmedzenia dopravy. V čase, keď náklady na prevádzku stále stúpajú, navrhované štátne dotácie vo výške 900 mil. korún na naftu bez náležitej investičnej podpory, bez komplexného a systémového riešenia nestačia pokryť ani najzákladnejšie potreby na bezpečnú, spoľahlivú, kultúrnu a hlavne cenovo dostupnú dopravu. Príjmy z prepravy ani v súčasnosti nestačia pokryť bežné náklady prepravy. Vozový park Slovenskej autobusovej dopravy je značne zastaraný a mnohé autobusy sú dávno po termíne životnosti. Priemerný vek autobusov presahuje osem rokov, ale prostriedky na nákup nových, napríklad menších autobusov neexistujú. Nedostatok finančných zdrojov a následné sústavné redukcie tzv. stratových autobusových spojov, zdraženie cestovania hlavne v okresoch postihnutých najväčšou nezamestnanosťou, napríklad Rožňava, Rimavská Sobota, Trebišov, Sobrance atď., hrozia ešte väčšou sociálnou krízou. Z tohto dôvodu v mene všetkých občanov, ktorí využívajú ešte hromadnú dopravu, podporujem navrhovaný návrh v bode 4 v časti C-IV a prosím aj o vašu podporu.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na dôležitosť navrhovaných riešení v častiach spoločnej správy som presvedčený, že nemáme právo globálne, teda en bloc odmietnuť ani podporovať predložené návrhy. Z tohto dôvodu žiadam osobitné hlasovanie o všetkých bodoch v častiach C a D.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, ctená snemovňa,

    vo svojom príspevku sa vyjadrím iba k tej časti návrhu štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rozpočtov miest a obcí.

    Predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 je dôkazom neochoty štátnej byrokracie považovať samosprávu za rovnocenného partnera pri transformácii Slovenska na demokratickú spoločnosť. Tak ako v rokoch 1993-1997, aj na tento rok 1998 stavia samosprávne inštitúcie na Slovensku do polohy prosebníka, čím de facto spochybňuje ich existenciu a rozhoduje o ich budúcnosti. Samosprávne orgány miest a obcí sa môžu rozhodnúť, či budú naďalej plniť požiadavky obyvateľov nad rámec zákonom stanovených úloh, alebo ich nebudú plniť a budú sa snažiť svojim občanom-voličom vysvetliť, kto je zodpovedný za ich terajšiu životnú úroveň. Pravdepodobne väčšina si zvolí ten prvý prístup, to znamená, že budú naďalej z miestnych rozpočtov dotovať školstvo, miestnu a regionálnu dopravu, tepelné hospodárstvo, zdravotníctvo, kultúru, stavať vodovody, kanalizácie, plynovody, rekonštruovať trafostanice atď., aj keď toto sú v prevažnej miere originálne kompetencie a úlohy štátu a štátnych podnikov. Sú to kompetencie, ktorých sa rezortné ministerstvá nechcú vzdať na prospech miestnej a regionálnej samosprávy, ale na ich zabezpečenie nestačia. Jediným argumentom, ktorý používajú predstavitelia centrálnej vlády, je ten, že samosprávy ešte nie sú pripravené. Dovolím si však tvrdiť, že jediný, kto nie je pripravený, je štátna byrokracia, o čom svedčí súčasný finančný deficit aj teraz predkladaný návrh štátneho rozpočtu.

    Mestám a obciam sa vlastne ponúkajú cez rozpočet na rok 1998 iba dve alternatívy. Po prvé, za cenu zachovania nezávislosti buď zaťažiť občanov vyššími miestnymi poplatkami a vyššou daňou z nehnuteľností, buď predávať majetok za nevýhodných podmienok, buď prenajímať majetok so snahou za čo najvyššiu cenu a dostávať sa do sporu s podnikateľmi-voličmi, resp. uprednostňovať skôr zahraničných podnikateľov pred domácimi, alebo obmedzovať na nutné minimum plnenie verejných úloh a dostávať sa do sporu s voličmi, ktorí, pochopiteľne, nie sú ochotní obmedzovať svoje požiadavky. Alebo, po druhé, zadlžovať sa, žiť na úkor budúcnosti a postupne strácať nezávislosť a samosprávnosť.

    Vláda sa vôbec nesnaží postupnými úpravami vytvoriť prostredie na zmenu financovania samosprávy po konštituovaní vyšších samosprávnych územných celkov a po odovzdaní kompetencií samosprávam. Zároveň udržiava stav, v ktorom dochádza k porušovaniu všeobecných platných princípov financovania, keď zabezpečovanie verejných úloh na všetkých úrovniach verejnej správy sa má financovať pomocou daní a poplatkov.

    Vážená snemovňa, nerobím si ilúziu o tom, aký štátny rozpočet napokon vládna koalícia prijme. Tak ako aj v minulosti, ani teraz neverím v to, že prejdú pozmeňujúce návrhy nie podľa toho, kto ich predkladá, ale podľa toho, o čom sú, preto nepredkladám žiadne návrhy, podporím niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú samosprávy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Takže prosím pána poslanca Lysáka. Po ňom vystúpi pán poslanec Ferkó a po Ferkóovi pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia,

    prerokúvame jeden z najvážnejších zákonov ako každoročne a musím priznať, že viacerí autori, ktorí predo mnou vystupovali, prejavili veľmi živú fantáziu až po hrkanie kostičkami. Niektoré sa mi videli tradične stereotypné, vychádzajúce zo strašidelného katastrofického scenára ešte dávnejšie vyprodukovaného za Moravou, ale treba povedať, že zaznel aj rad veľmi cenných pripomienok a racionálnych stanovísk k tomu, aby sme triezvo hodnotili tak doterajšie výsledky, ako aj navrhované príjmy a výdavky štátneho rozpočtu a ich zameranie.

    Som presvedčený, že dominantná otázka pre každého z nás znie: Je návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predkladaný vládou na rok 1998 reálny? Je reálny tak v príjmovej, ako vo výdavkovej časti? Je navrhovaný previs či schodok výdavkov 5 mld. Sk únosný? Málo - veľa? Najmä z dlhodobého hľadiska? Ak áno, či je tento návrh rozpočtu, ktorý tu bol predložený, na prospech občanov a podnikateľov na nevyhnutné príjmy, na mzdy, uvažované sociálne dávky, na vedu, školstvo, výskum až po šport?

    Vzhľadom na množstvo príspevkov, aj to, čo ešte zrejme ďalej zaznie, odporúčam pozrieť sa spoločne na súhrnné čísla. Príjmy, rovnako ako navrhované výdavky, proporcionálne rastú. Rastie príjmová časť o vyše 8 mld. Sk, výdavková časť o niečo menej.

    Prvá otázka na pána podpredsedu Kozlíka je: V roku 1997 - tak príjmová, ako aj výdavková časť - teda podiel príjmov a výdavkov na hrubom domácom produkte bol vyšší, v roku 1998 navrhované časti sú o nejaké 2-3 % nižšie. Pokladá to aj on za istú formu garancie reálnosti príjmov aj výdavkov? Takto to chápem ja. Ak nie, bol by som rád, aby sme o tejto otázke ešte potom prípadne diskutovali.

    Pokiaľ ide o samotný schodok, chcel by som podotknúť k tým najmä katastrofickým úvahám, ktoré tu zazneli: Každý vidí, že voči minulému roku alebo voči tomuto roku sa tento schodok výrazne znižuje, a tak sa plní program vlády postupného znižovania smerovania k vyrovnanému rozpočtu.

    Druhá vec je povedať k týmto číslam, ktoré máme všetci pred sebou a o ktorých som hovoril, za akých podmienok sa tento štátny rozpočet má plniť a ako vyzerajú jednotlivé jeho časti. O príjmovej časti, kde dominantnú položku tvoria dane, je zrejmé, že ide o progres, o zvýšenie o 7,7 % predovšetkým v položke daní od fyzických osôb, veľmi málo u obcí, takže o 4 miliardy sa v tomto smere rozpočet zvyšuje.

    Iná pozícia je v oblasti právnických osôb. A to je druhá otázka, ak môžem poprosiť, pán podpredseda vlády. Tam naozaj dochádza k výraznému zníženiu z tých 41,9 na 29,2 mld. Je jasné, že pokiaľ ide o tento rok, očakávaný schodok zrejmé sa podarí splniť. Vychádzam aj z toho, že regulácia výdavkov, ktorá bola uplatnená, a od septembra viazanie výdavkov v celkovej výške pri vybraných kapitolách 4,6 mld. dáva šancu, aby sme v tomto smere - vláda a štátny rozpočet - boli úspešní.

    Samozrejme, chce sa pritom zdôrazniť, že napriek očakávaniu niektoré zámery v oblasti reštrukturalizácie rozhodujúcich odvetví zaostávajú a predovšetkým produktivita práce nedosahuje tú úroveň, ktorú by sme potrebovali. Žiaľ, nebola doteraz, ani teraz nie je možnosť o týchto otázkach podrobnejšie diskutovať aj práve v súvislosti so štátnym rozpočtom.

    Niekoľko slov k výberu daní. Rozhodne som za to, aby v tejto oblasti vláda použila oveľa dôraznejšie postupy a metódy a využila, pokiaľ možno, dôraznejšie tú legislatívu, ktorá zatiaľ k dispozícii je. Tú, ktorú sme už aj my formulovali a prijímali. Mám taký dojem, že tam istá benevolencia, ktorá existuje, by mala prestať. Možno k tomu prispejú aj niektoré z tých zákonov, ktoré ešte máme prijímať.

    Pokiaľ ide o zvýšenie investičných aktivít, ktoré tu boli spomínané, najmä v oblasti chemického priemyslu, Slovnaftu, ale aj VSŽ, a niektoré ďalšie, ktoré nákupom technológií a zahrňovaním odpisov do nákladov znižujú možnosť výnosov daní, toto sa dá chápať. Ale chcel by som vyjadriť názor, že dôraznejšie vyberanie daní, ale predovšetkým posilnenie daňových úradov a aj colníc a colného riaditeľstva vybudovaním centrálneho informačného systému, ako som sa mal možnosť presvedčiť, mohlo by v tejto oblasti znamenať výraznejší progres. V tom vidím aj istú garanciu naplnenia príjmovej časti, ktorú vidím ako dominantnú pri plnení tej druhej - pravej časti rozpočtu.

    Pozitívny vývoj sa žiada oceniť pri domácich daniach, či už DPH z používaných tovarov, povolení na výkon rôznych činností atď. Ten nárast DPH z 55 na 64 mld. je dosť zásadný a dúfajme, že prispeje k tomu, aby očakávaná celková suma zvýšenia príjmov o 2,2 mld. sa zrealizovala.

    Predpokladám, že je možné očakávať v tomto roku, tak ako sa to predpokladá, zvýšenie príjmov z projektov revitalizácie. Rád by som bol, aby sme sa k nim v priebehu roka vrátili. A predpokladám, že tak investičná banka, ako Fond zahraničného obchodu budú tie časti, ktoré v slovenskej ekonomike prispejú k jej ďalšej dynamizácii. K výdavkovej časti, myslím, kto posudzuje racionálne, zaregistruje predovšetkým to, že položky Štátny dlh plus 3,6, mzdy - zvýšenie o 5,6 mld., dávky sociálneho poistenia o 1,2 mld. a Fond cestovného rozvoja sú tie, ktoré sú dôvodom takého schodku, ktorý je navrhovaný vo výške 5 mld. Sk.

    Dovoľte mi pár poznámok ešte k tomu, čo zaznelo v rozprave. Predovšetkým sa vrátim k otázke diaľnic, pretože v tom - povedal by som - my sami, ale aj naši občania bývajú mätení opozíciou, či budovať diaľnice, alebo niečo iné, konkrétne. Ak takto niekto postaví otázku, už toto nie je svojím spôsobom koncepčné, nie je tvorivé, pretože poznám osobne - a iste aj vy - veľa takých prípadov, keď práve neexistencia diaľnice u nás, slabá cestná priechodnosť pripravila Slovenskú republiku o veľmi významné programy v priemysle i v ďalších odvetviach. Osobne poznám niekoľko takých prípadov, keď nádejné nemecké a americké firmy odišli, keď im povedali, koľko trvá 300-kilometrová cesta, ktorá by mala ísť do Michaloviec, Prešova alebo niektorých iných ďalších miest, doslova povedali: Za takej situácie nás Slovensko nemôže zaujímať. Tie programy sa presunuli do Čiech a do ďalších štátov. Takto sa treba na to pozerať. A okrem toho všetci, ktorí tu prezentujú veľkú snahu pomôcť svojim voličom vo svojich krajoch, mali by brať do úvahy možnosť proporcionálnejšieho rozvoja jednotlivých regiónov Slovenska, predovšetkým, samozrejme, východných a severných. V podstate tu je citeľný hriech, ktorý nám zostal z minulého jednobokého federálneho štátu.

    Pár slov k posunom v štátnom rozpočte, ktoré sme prerokovali v našom gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu. Prechádzali sme seriózne jednotlivé výdavky aj v návrhoch ostatných výborov a jednotlivých poslancov a mám taký dojem, že posilnenie kapitoly ministerstva poľnohospodárstva o 600 mil., Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj ďalších, navrhovali sme a odporúčame, aby sme prijali zvýšenie položky pre Slovenskú akadémiu vied o 29 mil. Sk zo zdrojov, ktoré sme tam uviedli, účelové viazanie 220 mil. pre vysoké školy a univerzity v Banskej Bystrici, Trnave, Prešove, Trenčíne, výrazné zvýšenie prostriedkov pre ministerstvo obrany. Myslím si, že by bolo účelné, aby aj samotný rezort veľmi intenzívne prispel k získaniu ďalších prostriedkov z deblokácie. Nakoniec aj krajským úradom sa intenzívne pomôže zvýšením sumy, ktorá je navrhovaná.

    Súhrnne chcel by som teda, vážené dámy a páni, konštatovať, že vychádzajúc z týchto racionálnych prístupov pokladám tento štátny rozpočet napriek tomu, že je pred nami volebný rok, a teda vláda mohla postupovať oveľa ľahšie - a povedal by som nadnesene -, pristupovala racionálne z dlhodobého pohľadu. A preto ho pokladám za vyvážený primerane našim podmienkam, za prorastový, sociálne orientovaný, garantujúci vyššie príjmy viacerým zložkám obyvateľstva, dôchodky atď. Vláda si ním teda neuľahčila situáciu, je náročný, ale pokladám ho za splniteľný. Odporúčam, aby sme ho prijali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Ferkó. S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Košnár.

  • Pán predseda, odolal som pokušeniu na faktickú poznámku, ale chcem oznámiť, že budem hlasovať s náhradnou kartou.

  • Dobre, ďakujem. Viem, mám to napísané.

    Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu, konkrétne ku kapitole Zdravotníctvo.

    Bohužiaľ, hneď v úvode svojho vystúpenia musím konštatovať, že predkladaný návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 vôbec nezohľadňuje zadlženosť zdravotníctva, ktorá toho času predstavuje cca 5 mld. Sk. Ako každý rok pri prerokúvaní štátneho rozpočtu medzi najproblematickejšie rezorty patrí nepochybne zdravotníctvo. O tom svedčia aj maratónne rokovania medzi ministerstvom financií, ministerstvom zdravotníctva, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami od júna tohto roku. Ale ani niekoľkomesačné rokovania predstaviteľov ministerstva financií, zdravotníctva, poisťovní, lekárnikov a nemocníc, ktoré trvajú od júna, však neposunuli riešenie kolapsovej situácie o výraznejší krok.

    Ministerstvo financií, zdravotné poisťovne očakávajú, aby ministerstvo zdravotníctva začalo uskutočňovať systémové reformné kroky, o ktorých sa už niekoľko rokov hovorí. Na druhej strane ministerstvo zdravotníctva obviňuje poisťovne, že skrývajú peniaze. Poisťovne deklarujú, vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že peniaze nemajú, o čom svedčia aj výsledky kontrol zo strany štátneho dozoru, a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neúnavne čakajú na svoje peniaze - právom -, ale zdá sa, že darmo. Kritická situácia vo financovaní rezortu nemá zatiaľ veľkú šancu na zmenu k lepšiemu. Rezort prejde do budúceho roka s deficitom 5 mld. korún a ak sa na budúci rok neuskutočnia radikálne systémové kroky, deficit narastie na minimálne 10 mld. Sk.

    Upozorňujem, že to nie sú dlhy na rekonštrukcie a modernizácie, na obnovenie prístrojového vybavenia, na obnovenie zastaraného vozového parku, za hygienické maľby, ktoré by mali byť v pravidelných dvojročných intervaloch, ale sú to dlhy za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, potraviny, za štandardné prevádzkové náklady. Finančný deficit súvisí teda s bežným prevádzkovaním jednotlivých zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia nechcú navyše peniaze. Chcú iba peniaze za odvedené výkony, aby si mohli uhrádzať neuhradené faktúry pre dodávateľov a plniť odvodovú povinnosť. Štát cez zdravotné poisťovne si objednal zdravotnícke služby, ale nemá ich pokryté peniazmi. Na túto skutočnosť sme upozornili pri prerokúvaní rozpočtu na rok 1997 a pri prerokúvaní novely zákona o Liečebnom poriadku.

    Ako na jeden zo zdrojov finančného deficitu poukazujú zdravotné poisťovne na prekvalifikovanie viacerých zdravotníckych zariadení do vyšších kategórií, mimoriadny nárast platieb za lieky a nový Liečebný poriadok. Na druhej strane Asociácia nemocníc deklarovala, že náklady na lieky, lôžkodni v zdravotníckych zariadeniach nemajú signifikantný charakter. Podľa Asociácie nemocníc pre nemocnice je neprijateľné, aby im poisťovne účtovali za výkony menšie sumy, než na akých sa dohodli.

    Rovnako ako nemocnice bránia svoje pozície aj poisťovne. Zdravotná poisťovňa obmedzuje počet objednaných výkonov pre svojich poistencov alebo po revíziách výkonov neplatia lekárom a zdravotníckym zariadeniam za odvedenú prácu. Obe strany hovoria: Nemáme.

    Ale napätie v rezorte narastá zo dňa na deň a občan stráca nielen prehľad, ale aj chuť nejako sa angažovať v probléme. Beriem aj oprávnenú kritiku, že plytváme s liekmi, že za lieky musíme platiť stále viac a viac, ale podľa informácie Asociácie nemocníc v nemocniciach sa nezvýšili o toľko, koľko deficitu vykazujú nemocnice. Práve preto sa musíme sústrediť na primárny kontakt, kde doteraz existuje naširoko otvorený systém financovania, a prvým zo systémových krokov musí byť uzatvorenie systému na základe kapitácie, včetne zvýšenia kontroly účelnej farmakoterapie. Okrem toho musíme vytvoriť komplex na normálne fungovanie zdravotníctva prostredníctvom zákonného odvodu štátu na zdravotnú starostlivosť, preto podporujem návrh na zvýšenie odvodu štátu za ekonomicky neaktívne osoby na 13,7 % zo 100- -percentnej minimálnej mzdy. V opačnom prípade to bude znamenať rýchlu, ale istú smrť hlavne v menších zdravotníckych zariadeniach.

    Prepáčte za výraz, ale ten cíti, kde tlačia topánky, kto ich nosí, a nie ten, kto ich vyrába. Čo sa týka kapitálových výdavkov ministerstva zdravotníctva, podporujem návrh na zvýšenie kapitálových výdavkov o 500 000 Sk. Čo sa týka zrušenia viac ako 3 100 postelí v nemocničných zariadeniach, ku ktorému pristúpilo ministerstvo zdravotníctva od 1. decembra, prinesie aj pálčivé a boľavé otázky: Kam s nadbytočnými lekármi a sestrami? Lekári neboli informovaní o koncepcii dnešnej siete zdravotníckych zariadení, o plánovanej redukcii nemocničných lôžok, aby mohli hľadať nové pracovné miesta. A aj keby boli informovaní v dostatočnom predstihu, ako by našli nové miesta, keď prvý kontakt je saturovaný súkromnými lekármi, takisto ako aj špecializované ambulancie súkromnými odbornými lekármi? Redukcia lôžok sa bude týkať najviac interných, gynekologických, pôrodníckych, detských a chirurgických oddelení. Kam s tými lekármi a zdravotnými sestrami? Do agentúr ošetrovateľskej starostlivosti? Pri takom finančnom deficite rezortu čaká ich skôr zánik ako vznik nových agentúr.

    Ďalší problém tohto kroku je to, že ide o závažné zdravotno-politické rozhodnutie, ktoré bude len veľmi ťažko realizovateľné v praxi pre výrazný odpor zdravotníckych pracovníkov, pacientov, krajských a okresných úradov. Druhá stránka veci je to, že tento systémový krok je rozplánovaný na viaceré etapy a nerieši súčasne akútny kolapsový stav zdravotníckych zariadení, ktoré zápasia s každodennými problémami a bojujú o prežitie. Na Slovensku už neexistuje ani jedno zdravotnícke zariadenie, ktoré by nemalo aspoň jednu výstrahu od dodávateľov alebo rozhodnutie súdu na vymáhanie financií za dodanie tovaru alebo poskytnutých služieb, nehovoriac o lekárňach, ktorým poisťovne dlhujú za lieky a zdravotnícke pomôcky vo výške 1 miliardy. Ak to takto pôjde ďalej, ohrozí to zásobovanie liekmi, a tým budú priamo ohrození pacienti, a to sa týka každého z nás.

    Som presvedčený, že globálny kolaps a zrútenie celého systému nechce nikto z nás. Bohužiaľ, realita je taká, že skutočne je ohrozené poskytovanie zdravotníckych služieb. Niet času na výsledky dlhodobých systémových krokov. Rezort potrebuje financie teraz, a nie potom, keď už skolaboval. Od 7. novembra prebiehajú síce rokovania medzi zástupcami zdravotných poisťovní a reprezentantmi zdravotníckych zariadení, ale napriek tomu napäté vzťahy medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pretrvávajú. Zdravotné poisťovne nebudú môcť plniť reálne požiadavky zdravotníckych zariadení pre nedostatok finančných prostriedkov.

    Vie mi teraz niekto odpovedať na otázku, kto uhradí deficit vo výške 5 miliárd korún zdravotníckym zariadeniam? Kto zaplatí neuhradené faktúry, keď návrh štátneho rozpočtu vôbec nezohľadňuje zadlženosť rezortu, ktorá sa neustále prehlbuje? Alebo nám povedzte, ktorých pacientov máme liečiť a ktorých nie? A ktoré choroby môžeme diagnostikovať a liečiť a ktoré nie? Vyzerá to tak, že v tomto štádiu riešenia problému najslabším článkom je pacient-poistenec, ktorý by nemal na patovú situáciu doplácať. Pacient-poistenec svoju povinnosť splnil. Teraz je na ťahu štát, aby splnil zákonom stanovenú odvodovú povinnosť, t. j. 13,7 % zo 100-percentnej minimálnej mzdy.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte v krátkosti vyjadril k rozpočtu Štátneho fondu na podporu zdravia. Vláda nevyčlenila pre túto kapitolu ani jedinú korunu. Nevyčlenila vtedy, keď na Slovensku výskyt TBC vykazuje vzostupujúcu tendenciu, keď je vzostupujúci trend výskytu AIDS, keď je zvýšená celková úrazovosť včetne detskej úrazovosti s trvalými následkami, aj keď všetci dobre vieme, že v prevencii úrazovosti sme na veľmi nízkej úrovni, hoci prevenciou alebo monitorovaním úrazov by sme mohli predchádzať trvalým následkom, ako aj znížiť poúrazovú úmrtnosť. Preto podporujem návrh poslanca Gaľu na vyčlenenie finančných prostriedkov pre Štátny fond na podporu zdravia vo výške 130 miliónov korún.

    Vážené dámy, vážení páni, verím, že zdravie občanov a stála snaha o pružné a efektívne riešenie súčasnej kolapsovej situácie zdravotníctva je pre nás dôležitejšie a urgentnejšie ako výstavba mozaiky diaľnic, čo podporíte svojím hlasovaním na zvýšenie rozpočtu kapitoly zdravotníctva, ako aj rozpočtu Štátneho fondu na podporu zdravia. V mene občanov, v mene pacientov a zdravotníckych pracovníkov vám vopred ďakujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Páni poslanci, je 12.00 hodín.

    Najskôr pán predseda Hofbauer má oznam pre poslancov.

  • O 13.00 hodine hospodársky výbor sa na chvíľočku zíde k tomu, čo sme nedotiahli na poslednom našom rokovaní.

  • Páni poslanci, o 14.00 hodine budeme pokračovať s tým, že poradie by malo byť: pán poslanec Baránik, Moric, Fico, Paška atď.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke s tým, že v rozprave vystúpi po obede ako prvý pán poslanec Baránik a po ňom pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    rozpočtová politika musí citlivo reagovať na vývoj ekonomiky a vývoj spoločnosti. Z vývoja ekonomiky vyplýva potreba stabilizácie základných ekonomických vzťahov na dosiahnutie stavu, ktorý ich uvedie do rovnováhy. Doterajšia nerovnováha vyplýva z nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami v štátnom rozpočte. Prejavovala sa v raste schodku štátneho rozpočtu. Túto tendenciu je žiaduce zmeniť. Rovnováha v štátnom rozpočte je nielen východiskom na rovnováhu v ekonomike, ale aj na zlepšenie pomerov na peňažnom trhu. Situácia na peňažnom trhu, ktorá umožňuje udržiavať vysokú cenu peňazí, je prekážkou pre rozvoj podnikateľských aktivít. Vplyv peňažného trhu na ekonomiku sa pozitívne hodnotí vtedy, keď je prevaha ponuky peňazí nad dopytom.

    Ministerstvo financií ako hlavný garant finančnej politiky štátu v záujme zlepšenia situácie na trhu peňazí pripravilo návrh štátneho rozpočtu, v ktorom formuje rozpočtovú politiku tak, aby sa zmenila doterajšia tendencia rastu schodku štátneho rozpočtu a urobil sa výrazný krok k politike vyrovnaného štátneho rozpočtu. Je to súčasne cesta k ozdraveniu toku peňazí. Základným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú príjmy z ekonomiky. Pre rozpočtovú politiku je rozhodujúci vývoj hrubého domáceho produktu. Jeho rast vytvára bázu na daňové príjmy ako z priamych, tak aj z nepriamych daní.

    Daňové sadzby sa na rok 1998 oproti roku 1997 zásadne nemenia okrem malých zmien pri predpokladanej úprave niektorých komodít zo zníženej do základnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Tieto zmeny môžu zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu približne o 2 mld. korún. Daňové príjmy zaťažia hrubý domáci produkt na 22,9 %, a tým spresňujem to, čo povedal pán podpredseda vlády a minister financií, vrátane odvodov do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, čiže celkový balík tým zaťaží hrubý domáci produkt na 37,5 %, čo je oproti roku 1995 pokles o 6,9 bodu. Tým zaťaženie nášho hrubého domáceho produktu klesne pod úroveň, ktorá je v Nemeckej spolkovej republike, kde v roku 1995 - presnejšie údaje nemáme z posledných dvoch rokov - bol rozpočtovými výdavkami zaťažený hrubý domáci produkt na 39 %. Súčasne budeme mať najnižšie daňové zaťaženie medzi susednými krajinami. Priemer v krajinách OECD bol 38,7 v roku 1995, v krajinách Európskej únie 40,5. Úroveň krajín Európskej únie zvyšuje daňové zaťaženie hrubého domáceho produktu v takých krajinách, ako je Švédsko, kde bolo 49,9, Nórsko 45,7, Holandsko 45,7, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie 43,6. Z toho je vidieť, že naše daňové zaťaženie nie je také, ako sa často naň poukazuje.

    Chcel by som súčasne rozvinúť makroekonomické predpoklady zostavovania štátneho rozpočtu. Mám to rozdelené do troch častí. Vplyvy pozitívne, vplyvy negatívne a vplyvy latentné.

    Medzi pozitívne predpoklady vývoja štátneho rozpočtu patrí hrubý domáci produkt, ktorý sa predpokladá, že vzrastie o 5 %, ale to nie je dôležité pre štátny rozpočet a rozpočtovú politiku, ale jeho rast v bežných cenách sa predpokladá na úrovni 12 %. A toto je dôležité pre rozpočtovú politiku. Miera inflácie by nemala prekročiť 6 %, nezamestnanosť by sa mala udržať na úrovni 12 %. Z úrovne rastu hrubého domáceho produktu a vývoja inflácie možno predpokladať, že rast nominálnych miezd aj reálnych miezd bude minimálne na úrovni tohto roku. Nominálnych zhruba na úrovni 12 % a reálnych na úrovni 6 %. Vývoj miezd vytvorí predpoklady na zvýšenie starobných, invalidných a ostatných dôchodkov približne na úrovni 10 %. Reálne možno predpokladať rast príjmov z podnikania, ale tiež aj z kapitálových príjmov. To znamená, že v podstate všetky druhy príjmov by za takéhoto vývoja hrubého domáceho produktu mali vzrásť. Rast miezd, dôchodkov a príjmov umožní rast spotrebných výdavkov, ktoré vytvoria multiplikačný efekt na rast hrubého domáceho produktu. Aj devízové príjmy sa budú pravdepodobne pozitívne vyvíjať podobne ako v tomto roku. Aplikácia zákona o mzdovej regulácii zmierni rozpor medzi rastom produktivity práce a rastom miezd, čiže sa dá predpokladať, že takýto rast nekrytých peňazí do ekonomiky, ako tiekol tohto roku, sa v budúcom nepredpokladá. Prijaté legislatívne úpravy na podporu vývozu zmiernia pasívne saldo zahraničného obchodu. Tak toto sú pozitívne predpoklady.

    K negatívnym patrí schodok štátneho rozpočtu z minulých rokov, ktorý ovplyvňuje splácanie štátneho dlhu. Ďalej daňové nedoplatky a daňové úniky, schodok platobnej bilancie, aj keď legislatívne úpravy zamerané na jeho zníženie už začínajú pôsobiť. Prípadná pretrvávajúca úroveň vývoja predstihu rastu miezd pred vývojom produktivity práce, ďalej rastúca zadlženosť ekonomiky, aj keď zadlženosť vlády klesá. Zložitý vývoj v českej ekonomike vzhľadom na silnú previazanosť s našou ekonomikou.

    K latentne pôsobiacim predpokladom patria nasledujúce: pretrvávajúci a stále narušovaný tok peňazí, vysoká cena peňazí, nedostatok úverových zdrojov, hlavne pre malé a stredné podnikanie, ktoré sa nestáva, ako sme predpokladali, ťahúňom ekonomiky. Stagnujúca konkurenčná schopnosť domácej produkcie a služieb na domácom, ale hlavne na zahraničnom trhu. Nízka cena realizovanej produkcie na zahraničných trhoch a od toho odvodená nízka ziskovosť našej produkcie, čo je vážny nedostatok našej ekonomiky, ale, samozrejme, to je dlhodobá záležitosť. Vysoká nevyrovnanosť tovarovej výmeny s Ruskou federáciou a vysoký podiel investícií na hrubom domácom produkte, ktorých efekt sa len postupne začne prejavovať. Absencia peňažného ústavu, ktorý by poskytoval úvery hlavne na malé podnikanie, ako sú družstevníci a živnostníci.

    Problémov ekonomiky je skutočne veľa, časť z nich je dôsledkom vývoja v predchádzajúcom režime, veľa nedostatkov vzniklo konverziou zbrojárskej výroby, rozpadom trhu RVHP, ale aj legislatívnymi a ekonomickými opatreniami v rokoch 1990-1992. Časť z nich je ako dôsledok transformačného procesu.

    Ani v jednej krajine neprebieha transformačný proces bezproblémovo. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že Česká republika a Slovenská republika, resp. bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika vstupovala do transformačného procesu s najhoršími východiskovými predpokladmi na formovanie trhových vzťahov vzhľadom na vývoj v rokoch 1970-1989, hlavne dôsledkom tvrdej normalizácie a prakticky úplnej absencie súkromného sektora. Situácia v tomto zmysle bola napríklad v poľskej a maďarskej ekonomike omnoho priaznivejšia. Napríklad konverzia a rozpad trhu RVHP v roku 1991 spôsobili stratu pracovných príležitostí pre 410 000 občanov, z toho 150 000 dôchodcov prestalo pracovať. Treba si uvedomiť v tejto súvislosti, že na začiatku roku 1991 sme mali 40 000 nezamestnaných, ale na konci roka bolo 300 000, čiže v priebehu roka vzrástla nezamestnanosť o 260 000. V dôsledku toho vznikol tlak na rast sociálnych výdavkov, s týmto problémom sa ekonomika ešte doposiaľ nedokázala vyrovnať.

    Napriek mimoriadne zložitej situácii v ekonomike po hlbokom prepade v rokoch 1991-1993 v rokoch 1994-1997 dochádza k prudkému rozvoju s celým radom dôležitých pozitívnych čŕt, na základe ktorých uvedené obdobie možno považovať za najúspešnejšie od začiatku päťdesiatych rokov. Je to dôsledok racionálnej hospodárskej politiky. Veď napríklad, v ktorom inom časovom úseku nájdeme tri roky, v ktorých by dôchodky vzrástli o 30 %? Takýchto pozitívnych charakteristík aj pri enormnej zložitosti transformačného procesu možno uviesť viac.

    Rozpočtová politika v posledných rokoch prispela k riešeniu viacerých otázok budovania štátu, sociálnych otázok, ale aj ekonomických. To všetko sa prejavilo v schodku štátneho rozpočtu, čo v konečnom dôsledku viedlo k rastu zadlženosti štátu voči domácim, ako aj zahraničným subjektom. Pokračovanie v tomto trende by sa zákonite premietlo aj v hospodárskych výsledkoch a potrebe zvýšenia daňového zaťaženia. Vláda po zvážení všetkých okolností rozhodla zmeniť doterajší prístup k schodku štátneho rozpočtu a nastúpiť cestu k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. To je aj podmienka na vstup do Európskej únie. Narastajúci schodok štátneho rozpočtu vyvolaný niektorými potrebami, ako bola úprava platov zamestnancov štátnej sféry, náklady na vybudovanie územnej štátnej správy, budovanie infraštruktúry a niektoré ďalšie, si vynútili vykonať reštrikcie v niektorých rozpočtových kapitolách. Okrem toho schodkové rozpočtové hospodárenie prispelo k nedostatku úverových zdrojov pre podnikateľskú sféru. Riešenie uvedených problémov viedlo k rastu dopytu po peniazoch, a tým k zvyšovaniu úrokových mier. Krytie schodku štátneho rozpočtu sa stáva stále nákladnejšie a súčasne zauzľuje riešenie toku peňazí. Z uvedených dôvodov štátny rozpočet na rok 1998 je úsporný a v kapitálových výdavkoch reštriktívny. To zníži mieru vytláčania investícií súkromného sektora, čo spätne prispeje k zníženiu dopytu po úverových zdrojoch, a tým k zlacneniu peňazí. Vytvoria sa prijateľnejšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít, hlavne v malom a strednom podnikaní.

    V trhovej ekonomike sa príjmy štátneho rozpočtu stanovujú odhadom. Práve odhad vychádza z rozsiahlych analýz veličín, ktoré daný príjem bezprostredne podmieňujú. Čiže ide o kvalifikovaný odhad. Ako sme tu už uviedli, východiskom je predpokladaný vývoj hrubého domáceho produktu a jeho zložiek pre priame dane a jeho spotreba vo vecnej podobe pre nepriame dane. Rizikové sú dane z príjmov právnických osôb, kde v posledných rokoch dochádza k značným výkyvom predovšetkým vplyvom legislatívnych úprav vo vzťahu k peňažným ústavom, ktoré zo zisku vytvárajú opravné položky na klasifikované úvery v záujme zlepšenia úverového portfólia. V dôsledku toho v prvom polroku 1997 sa znížil príjem dane z príjmov právnických osôb o 6 mld. korún.

    Ďalej je to skutočnosť, že najväčší dodávatelia do štátneho rozpočtu, ako Slovnaft, Slovenské plynárne, Slovenské elektrárne atď., realizujú rozsiahlu investičnú výstavbu, čím dochádza k zvýšeniu odpisov, a tým k zníženiu základu na stanovenie daní. Samozrejme, dochádza aj k pomerne rozsiahlym daňovým únikom. Mnohým sa dá zabrániť, ale všetkým nie. Je žiaduce vykonať ďalšie legislatívne úpravy napríklad v colnom zákone, aby sa zabránilo prechodu neprecleného tovaru cez hranice na náš trh. Tiež je potrebné prijať opatrenia na zlepšenie práce daňových úradov a colníc.

    Značné sú daňové úniky aj cez splátky dane z pridanej hodnoty. Existuje viac organizácií, ktoré sa špecializujú na vyrábanie falošných dokladov na získavanie vrátok dane z pridanej hodnoty. Bol odhalený prípad, kde jedna dvojica založila 93 eseročiek, ktoré sa špecializovali len na získavanie vrátok dane z pridanej hodnoty. Veľké sú aj úniky spotrebnej dane. Finančnej polícií sa nedarí odhaľovať prípady výroby liehu a liehovín pokútnym spôsobom a tiež bráni dovozu a tiež brániť nepreclenému liehu a tabakových výrobkov, ako aj v spotrebe liehovín, ktoré boli deklarované na vývoz, ale sa rozpredali na domácom trhu. Tu zlyhávajú ako colnice, tak aj daňové úrady. Príčinou toho je aj absencia modernej informačnej siete, ktorá umožní účinné prepojenie medzi colnými a daňovými úradmi.

    Najzložitejším problémom rozpočtovej politiky je úsilie o optimálne založenie výdavkov. Zrejme nikde na svete sa to ešte nepodarilo. Každá vláda sa o to usiluje. Východiskom je vždy úroveň predchádzajúcich rokov, zvýšenie príjmov a priority hospodárskej politiky.

    Návrh rozpočtu na rok 1998 sa líši od rozpočtov z minulých rokov v tom, že sa v ňom pristupuje k obmedzovaniu výdavkov v 21 kapitolách. Doposiaľ prevládala prax zvyšovania prakticky všetkých kapitol. Razantný je pokles výdavkov v kapitole Štátny dlh a Všeobecnej pokladničnej správe. Prioritou návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 je výrazný rast výdavkov do sociálnej oblasti. Zvýšenie životného minima a minimálnej mzdy vyvoláva tlak na rast sociálnych dávok o 1,2 mld. Sk. Najvýraznejšou rastovou položkou sú opatrenia na realizáciu zvýšenia mzdových a sociálnych podmienok pracovníkov silových zložiek v záujme posilnenia boja proti rastu kriminality a bezpečnosti štátu. Ďalej je to záujem o zhodnotenie práce pedagogických pracovníkov na všetkých stupňoch škôl a na zlepšenie situácie v odmeňovaní ostatných štátnych zamestnancov, lebo rozdiely medzi odmeňovaním v podnikovej sfére a v štátnych službách sa výrazne zvyšujú. Tým sa znižuje odborná úroveň štátneho aparátu a vytvárajú sa potenciálne podmienky na korupciu.

    Do sociálnej sféry treba zahrnúť aj transfery do Štátneho fondu bývania na štátnu prémiu a stavebné sporenie v objeme 3,3 mld. a tiež transfer do štátnych fondov z kapitoly ministerstva výstavby a verejných prác v objeme 4 mld. Sk. Reštriktívnosť rozpočtovej politiky sa prejaví v znížení kapitálových výdavkov o 32 %. Je to výrazný zásah oproti predchádzajúcemu roku, ale je potrebné nastúpiť novú cestu v rozpočtovej politike, a tá bez obetí je nemysliteľná. Doteraz sa v kapitálových výdavkoch prejavovala značná nehospodárnosť. Veľa prostriedkov sa vynaložilo na nákup nábytku, motorových vozidiel, menej na modernizáciu prenosu informácií. Pri prijímaní pracovníkov do štátnych služieb by mala byť podmienka ovládania výpočtovej techniky alebo i zvládnutie za relatívne krátke obdobie, napríklad 3 mesiace. Nezvládnutie výpočtovej techniky by malo byť dôvodom na neuzavretie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Aj touto podmienkou by sa skvalitnil riadiaci aparát.

    Musí sa zmeniť tiež filozofia kladenia nárokov na rozpočtové zdroje. Predstavy vedúcich rozpočtových organizácií, primátorov či starostov obcí sa považujú za objektívne kritérium. Nikde na svete sa takáto prax neuplatňuje. Rozpočtové zdroje sú limitované, preto požiadavky sa musia tomuto limitu prispôsobiť a podriadiť. Nespokojencov s rozpočtovými zdrojmi bude vždy veľa.

    Ďalšou prioritou pre rozvoj ekonomiky a rozpočtovej politiky je rozvoj cestnej infraštruktúry, o tom tu už bolo veľa povedané, nechcem sa o tom zmieňovať. Prioritou je tiež vedecko-technický rozvoj, pre ktorý sa zvyšujú zdroje v rozpočtových kapitolách o 15 %, v príspevkových o 2,5 %. Vzhľadom na potrebu zásadnej reštrukturalizácie ekonomiky treba povedať, že tieto zdroje nepostačujú na vytvorenie invencií na zásadný prelom v procese reštrukturalizácie ekonomiky. Je žiaduce, aby Akadémia vied, ministerstvo školstva a Úrad pre stratégiu spracovali ucelenú koncepciu rozvoja výskumu a vývoja s orientáciou predovšetkým na aplikovaný výskum, aby sa zo štátneho rozpočtu mohli použiť prostriedky cielene. Mierne sa zvyšujú prostriedky na financovanie vysokých škôl, hlavne bežných výdavkov, do ktorých nie sú zahrnuté zdroje na úpravu platov pedagógov. Tie sú vo Všeobecnej pokladničnej správe, o tom sa ešte zmienim neskoršie.

    Kapitoly krajských úradov Slovenskej republiky v štátnom rozpočte na rok 1997 sa nedali presne vykvantifikovať, preto návrh rozpočtu na rok 1998 spresňuje ich požiadavky na sumu 39,9 mld. V rámci toho dochádza k zvýšeniu o 2,043 mld. Väčšia časť celkovej sumy je smerovaná do školstva, a to 22,9 mld. Na druhom mieste sú výdavky na sociálnu starostlivosť v objeme 8,8 mld. a na treťom výdavky na zabezpečenie verejnej pravidelnej hromadnej autobusovej dopravy v celkovej sume 900 mil. Sk. Domnievam sa - ako už aj iní predo mnou -, že zrejme táto položka je nedostatočná. Zo štátneho rozpočtu sa poskytnú dotácie do rozpočtov obcí v sume 1,8 mld., na mestskú hromadnú dopravu 1,2 mld., na dokončenie objektov základných škôl 140 mil. a na riešenie individuálnych potrieb obcí 74 mil.

    Príjmy obcí z podielových daní sa čiastočne menia. Znižuje sa podiel dane z príjmov fyzických osôb, z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov z 20,70 na 18,77, ale zvyšuje sa podiel dane z príjmov právnických osôb z 3,4 na 5,33. Ostatné podmienky sa v podstate nemenia. Čiastočné zvýšenie môže priniesť novela zákona o dani z nehnuteľností, hlavne pre krajské mestá, ktorá je celá z príjmov rozpočtu obcí. Rozsiahle prostriedky dostávajú obce na budovanie infraštruktúry z Fondu životného prostredia a od Slovenských plynární, najmä na plynofikáciu, výstavbu vodovodov, kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd. Tieto zdroje prispeli k plynofikácií za posledné tri roky zhruba 1 600 obcí. Obce budú hospodáriť s objemom prostriedkov viac ako 22 mld. Sk.

    Osobitným problémom, ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, je splácanie štátneho dlhu. Nechcem sa o tom zmieňovať, ale treba úprimne povedať, že splácanie istiny štátneho dlhu sa navrhuje zabezpečiť emisiou a následným predajom štátnych dlhopisov, príjmami zo splátok zahraničných úverov a použitím štátnych finančných aktív, ako aj emisiou štátnych pokladničných poukážok na krytie schodku za rok 1998. V prípade emisie dlhopisov ide o revolvovanie dlhu z titulu krytia splátok istín štátnych dlhopisov za roky 1993, 1994, 1996 a schodok, ktorý postupne vznikal, sa používal na riešenie celospoločenských potrieb, takže neišlo o nejaké ľubovoľné rozhadzovanie peňazí vládou atď. Efekt toho sa prejaví pre budúce generácie.

    Štátny dlh je na akceptovateľnej úrovni. Zatiaľ neohrozuje štátne financovanie. Nie je pre nás útechou, že iné krajiny sú viac zaťažené. Podstatné je, že rozpočet na rok 1998 nastupuje cestu k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. Pri vyrovnanom štátnom rozpočte je vyššia efektívnosť použitia rozpočtových prostriedkov. Prístup k hospodáreniu organizácií, vážené kolegyne, kolegovia, sa musí zmeniť. Škoda, že sa na prospech toho urobilo relatívne málo. Treba skutočne skoncovať s predstavou, keď každý vedúci organizácie stavia požiadavky a vyhlasuje ich za objektívne, ale nikto sa neusiluje zhospodárniť - alebo málo - a ako získať prostriedky z iných zdrojov. Kľúčovým problémom je skutočne získanie zdrojov. Nemôžeme ísť cestou zaťaženia obyvateľstva a podnikovej sféry zvýšením daní. To je cesta celkom neschodná - a treba úprimne povedať -, pre najbližšie obdobie úplne zarúbaná. Východiskom je na prvom mieste podpora ďalšieho rozvoja ekonomiky, na druhom mieste obmedzenie šedej ekonomiky, na treťom vymáhanie nedoplatkov a na štvrtom zabránenie daňovým únikom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, to je všetko, čo som chcel povedať. Teraz by som sa rád zmienil alebo vyjadril k niektorým diskusným príspevkom, ktoré už tu odzneli.

    Pani kolegyni Schmögnerovej by som rád povedal, že ich vláda, pretože hovorila, že zanechala stabilizovanú ekonomiku, treba úprimne povedať, že nastúpila do rozbehnutého vlaku, ale treba sa jej poďakovať za to, že neurobili nič zlého, aby rýchlosť tohto vlaku pribrzdili. Zadlženosť ekonomiky rastie, to je pravda, ale pravdou je to, že zadlženosť vlády klesá a zadlženosť podnikovej sféry stúpa. Mám ten názor, že to je pozitívna črta vývoja našej ekonomiky a že prispeje v budúcich rokoch k stabilizácii ekonomiky.

    Máme vysokú nezamestnanosť a vo vládnom programe sa predpokladá, že dôjde k jej zníženiu. Tu si treba uvedomiť jedno, že vláda nemá v podstate nijaký priamy nástroj, okrem investícií do infraštruktúry a azda do niektorých rozvojových programov, ale teraz nebeží nijaký rozvojový program, ani veľký štrukturálny program, aby mohla priamo výrazne ovplyvniť vývoj nezamestnanosti. Môže na to pôsobiť len nepriamo. Žiaľ, ťarcha, ktorá tu je z roku 1991, tým nechcem nikoho obviňovať, či je niekto zodpovedný za to, alebo nie, za rok 1991, ale pravdou je, že strata 410 000 pracovných príležitostí je taká obrovská, že skutočne ani za tých 7 rokov sa ju nepodarilo vyrovnať a predpokladám, že aj v najbližších 5 rokoch sa to sotva podarí. Čiže to znamená, že s problémom zamestnanosti budeme musieť stále zápasiť.

    Štruktúra hrubého domáceho produktu vraj nie je optimálna. Neviem, čo je to optimálna štruktúra hrubého domáceho produktu, a neviem, kde je definovaná. Viem, že hrubý domáci produkt sa tvorí tak, aké sú podmienky. V trhových ekonomikách má vláda relatívne málo nástrojov, aby mohla štruktúru hrubého domáceho produktu ovplyvniť. Môže to ovplyvniť jedine štátnymi výdavkami, a tie sú také, aké sú, hlavne pre podmienky, aké sú v našej ekonomike. Buduje sa jednak štruktúra štátu, štátnych orgánov, ale súčasne sa zakladajú nové podmienky pre rozvojové programy vývoja ekonomiky, a to je veľmi zložité.

    Zase je pripomienka, že keď vláda nemôže dokázať, tak sa snaží aspoň vykázať. Vážené kolegyne a kolegovia, v tom sa veľmi mýlite, to nie sú minulé roky, kde vláda zasahovala do štatistických údajov a prikazovala, aké má Štatistický úrad poskytovať informácie. Dnes je situácia iná. Vláda skutočne nijako nemôže zasahovať, ani nezasahuje do štatistického vykazovania. Táto pripomienka pochádza z českých zdrojov. Ak v Českej republike vláda zavádza, tak to je ich problém, ale v našich podmienkach to tak nie je. Každý sa môže presvedčiť na Štatistickom úrade, či vláda do vykazovania hrubého domáceho produktu, jeho štruktúry atď. zasahuje.

    Poznámka, že nebolo potrebné urobiť nové územné členenie. Treba úprimne povedať, že na územnom členení sa pracuje od polovice šesťdesiatych rokov, po tridsiatich rokoch došlo k jeho realizácii. Pravdou je, že voči územnému usporiadaniu, ktoré vzniklo v roku 1959, bolo veľmi veľa výhrad v našej spoločnosti, a preto sa hľadali nové riešenia. Zmeny, ktoré nastali v rokoch 1990 a 1991, ešte tento rozpor prehĺbili, preto skutočne priblíženie štátnej správy k obyvateľovi bolo nevyhnutné. Domnievam sa, že je to správne opatrenie a že v budúcnosti sa tento krok vlády vysoko ocení.

    Problém vytláčania podnikových investícií je vždy, ak štát pomerne veľa investuje. A keďže štát chce podporiť bytovú výstavbu, čo je sociálny a výsostne dôležitý problém našej ekonomiky a spoločnosti, predovšetkým hlavne starostlivosť o mladú generáciu, tak je to nevyhnutné.

    Ďalej, budovanie diaľnic je elementárnou podmienkou vtiahnutia odľahlejších regiónov do intenzívneho ekonomického rozvoja. Tomu nemôžeme zabrániť. Som za to, že by bolo potrebné ešte urýchliť výstavbu diaľnic, aby sme skutočne aj touto cestou jednak urýchlili ekonomický rozvoj odľahlejších regiónov, kde je najväčšie zaostávanie, a súčasne umožnili výhodnejšie podmienky na prienik zahraničného kapitálu.

    Pánu kolegovi Dzurindovi by som rád povedal, že - on sa zmienil o plánovaných príjmoch - v trhovej ekonomike neexistujú plánované príjmy. Treba úprimne povedať, že ani v plánovanom hospodárstve, aby sme si uvedomili, a to treba pripomenúť, sa nikdy nepodarilo splniť päťročný plán. Mali sme osem päťročných plánov, ani jeden nebol splnený, a to bolo tvrdé plánované hospodárstvo. To znamená, že ak teraz sa robia objemy príjmov pre štátny rozpočet, sú to len údaje vykonané kvalifikovaným odhadom. A preto takto sa na nich treba aj dívať.

    Keďže existujú výpady dane z pridanej hodnoty právnických osôb, je ekonomika chorá. Myslím si, že to je veľmi zavádzajúce. Ak sú narážky na privatizáciu, vážené dámy a páni, poviem vám teraz to, čo som doteraz nikdy nepovedal, že ak sa hovorí o privatizácii, aká je a aká bola, tak treba úprimne povedať, že najväčším podrazom proti našej ekonomike bola kupónová privatizácia a na druhom mieste je to predaj obchodnej siete, predovšetkým Priorov. Priory sa predali za 1 400 miliónov, to je cena budov a tovarov, ktoré boli na sklade v tejto obchodnej sieti. Ale, vážení, Priormi sa predal trh, a cena trhu nebola 1 400 miliónov, ale to sú desiatky miliárd a možno, že by pri objektívnom prehodnotení presiahli straty pre našu ekonomiku aj viac ako 100 miliárd. Tak, vážení, aby ste si uvedomili, že predaj Priorov bol najväčší podraz, aký sa udial v tomto transformačnom období voči našej ekonomike.

    Sľuby, ktoré tu boli prednesené, si myslím, že potrebujú len jeden dôvetok. A týmto dôvetkom je toto: Každému, kto bude príslušné politické subjekty voliť, sa v budúcnosti dá hneď v prvých rokoch vila, auto Mercedes a štát bude platiť dovolenku na Kanárskych ostrovoch. Vážené dámy a páni, takýchto halucinácií sme počuli v minulosti dosť a viete, že ani jedna sa z nich nesplnila.

    To je všetko, čo som chcel povedať.

    Vážené dámy a páni, mám aj tri pozmeňujúce návrhy.

    Prvý je, že je potrebné doplniť bod správy 19, a to takto: Koniec vety doplniť o text "účelovo viazať na úpravu platov profesorov vysokých škôl".

    Vážené kolegyne a kolegovia, bol by som rád, keby ste tento návrh podporili. Ide o to, že vláda vyhlásila, že prioritou rozpočtu na tento rok bude starostlivosť o vysoké školy. Treba si uvedomiť, že všetky doterajšie návrhy a opatrenia, ktoré boli na prospech vysokých škôl urobené, nezabrali a že treba urobiť jeden ťah. Myslím si, že plošné zvyšovanie prostriedkov týmto ťahom nebolo. Teraz už by sme mohli pristúpiť k zásadnejšiemu riešeniu, a to znamená výraznejšie upraviť platy pre rozhodujúcu kategóriu pedagogických pracovníkov a tou sú vysokoškolskí profesori. Ide o dve kritériá, z ktorých vychádzam. Prvým je to, že profesori sú najväčšími odborníkmi. A druhý z dôvodov, ktorý ma k tomu viedol, je to, aby sa postavenie profesora stalo ekonomicky príťažlivým pre rozsiahlu skupinu mladých docentov, ktorí z titulu toho, že majú nízke platy, sa vyhýbajú úsiliu o vymenovacie pokračovanie na profesorov. Treba ich iniciovať, aby prejavili viac snahy a menej sa venovali iným úväzkom, ktoré im umožňujú zvyšovať si príjmy. Musíme prijať opatrenia, aby plat vysokoškolského profesora bol dôstojný jeho postaveniu.

    Druhý návrh je, aby sa v § 11 slovo "rovnako" nahradilo slovom "primerane", pretože tento výraz je adekvátnejší textu, ktorý tomuto výrazu predchádza. Samozrejme, aj následnému. Ďalej v § 16 ods. 5 písm. a) za slová "Štátnemu fondu rozvoja bývania" sa vkladajú slová "vo výške 800 mil. korún". Navrhované znenie presne určuje výšku dotácie, z ktorej si výnosy môže Štátny fond rozvoja bývania ponechať.

    A tretia pripomienka, alebo tretí pozmeňujúci návrh je: Vyňať na samostatné hlasovanie z časti C-V bod 4 na strane 17 spoločnej správy. Ide tam o sumu 32 mil. Sk na zavedenie pravidelného očkovania detskej populácie proti vírusovej hepatitíde typu B.

    Nie je známe, koľko detí by malo byť očkovaných, a nie je známe, kto zaplatí výkon očkovania. Je to nad rámec Liečebného poriadku. Očkovanie proti hepatitíde B nie je v očkovacom programe. Budú vyšetrené deti pred očkovaním. A kto To zaplatí? Rodičia, alebo kto? Proste v povinnostiach, ktoré vyplývajú z Liečebného poriadku, to zatiaľ nie je uvedené. Preto ďalšími výdavkami zaťažíme zdravotné poisťovne, ktoré sa už nachádzajú aj tak v zložitej ekonomickej situácii. Preto odporúčam, aby táto položka a tento bod spoločnej správy bol vyňatý z tohto dôvodu na osobitné hlasovanie. Nie som lekár, nemôžem sa odborne k tomu vyjadriť, ale z ekonomického hľadiska sa domnievam, že tento návrh je opodstatnený, pretože skutočne treba zvážiť, kto bude tieto náklady hradiť. Ak, samozrejme, nie je iné vhodnejšie riešenie.

    Vážené dámy a páni, na záver vás prosím, aby ste návrh štátneho rozpočtu podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    som veľmi rada, že hospodárska politika vládneho Hnutia za demokratické Slovensko si plne berie na seba zodpovednosť, dokonca nielen za rok, keď nebola vo vláde, ale nepochybne, keď výsledky roku 1994 pokladáte za výsledky Hnutia za demokratické Slovensko, budete za výsledky svojej politiky pokladať aj roky 1997 a 1998, takže budete musieť aj niesť plnú zodpovednosť za slovenské hospodárstvo a za to, v akej situácii sa nachádza. Chcem len pripomenúť, že súčasná situácia skutočne je veľmi nepriaznivá: vysoký deficit bežného účtu, deficitné štátne financie, rast zadlženosti, oslabenie slovenskej koruny, vysoká miera nezamestnanosti, najnižší vstup zahraničných investícií spomedzi transformujúcich sa štátov a tak ďalej a tak ďalej.

    Chcem len pripomenúť, že od roku 1991 rad zadlženosti vzrástol o 55 mld. korún, a pokiaľ vieme, počas celého obdobia - s výnimkou veľmi krátkeho medzičasu - bolo práve Hnutie za demokratické Slovensko pri moci. Chcem len spresniť, že môj použitý výrok, keď vláda nevie dokázať, snaží sa aspoň vykázať, sa vzťahoval na rozdiely medzi fiškálnym a účtovným deficitom.

    Po tretie. Rozhodujúce nie je to, či diaľnice budovať, alebo nebudovať, ale akou rýchlosťou. A vy ako národohospodár by ste mali oveľa starostlivejšie vážiť, či chcete podporiť ešte rýchlejší diaľničný rozvoj, ako sa to robí dnes. Dôsledky na stabilitu slovenského hospodárstva by ste si vy, pán profesor, mali, keď nie iní, uvedomovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Pán profesor, ja vás úpenlivo prosím, aby ste niektoré z tých skvelých myšlienok, ktoré ste tu vyslovili, zatajili aspoň medzi vašimi študentmi, ako napríklad, že schodok štátneho rozpočtu je spôsobený budovaním štátu. Viete, medzi vašimi študentmi je mnoho kamarátov mojich dcér a ja potom musím veľmi ťažko "pucovať" obraz Slovenska.

  • Šum v sále.

  • Pán poslanec Košnár - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Baránik,

    chcem sa otvorene priznať k autorstvu výroku, že keď sa nedá dokázať, treba aspoň vykázať. Vyslovil som ho na margo minulý týždeň schválenej novely zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa má legalizovať nevykazovanie účtovného schodku štátneho rozpočtu, ale len dosť svojrázne definovaného fiškálneho schodku. A práve dôvodová správa k tejto novele prostoreko uvádza, že táto novela umožní vykázať fiškálny schodok prijateľný pre metodiku používanú v Medzinárodnom menovom fonde atď. Nehovoril som nič o falšovaní údajov Štatistickým úradom. Prosím, nepodsúvajte to!

    A pokiaľ ide o tú otázku vykázať a dokázať, poznamenal som tiež, že lepší pomer fiškálneho deficitu k hrubému domácemu produktu sa dá vykazovať dvojako, buď lepším, rýchlejším, vyšším rastom hrubého domáceho produktu, ako rastie deficit, alebo zmenšovaním deficitu. Toto sa skutočne nedarí.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Moric.

    Ešte faktická poznámka - pán podpredseda Húska.

  • S dovolením, chcel by som povedať pánu poslancovi Baránikovi, že mal pripomenúť pani poslankyni Schmögnerovej, že keď hovorí o týchto výsledkoch, ktoré ona považuje za alarmujúce, tak stačí znova povedať len jeden prípad, a to prípad rastu fixného kapitálu, teda rastu investícií v tomto roku na Slovensku cez 37 %. Do augusta narástol objem v porovnaní s Maďarskom, ktoré sa pohybuje do 7 %, a v porovnaní s Českom, ktoré sa pohybuje do 3 %. Tieto obidve porovnania uvádzajú v podstate rádovo lepšie výsledky a vonkoncom nedovoľujú vyhlasovať toto bedačenie, ktoré tu navrávajú niektorí páni poslanci, vrátane pokusu pomocou hesla "vykazovať a dokazovať". Zamieňaním pojmov a dojmov nemôžu zakryť túto skutočnú dynamiku.

  • Ďakujem.

    Keďže nevidím pána poslanca Morica, preto vyzývam pána poslanca Fica, ktorý je ďalší pripravený do rozpravy, a po ňom sa pripraví pán poslanec Paška.

  • Vážené dámy a páni,

    Strana demokratickej ľavice dlhodobo venuje pozornosť problematike bytovej výstavby. Podarilo sa nám do diskusie o tejto otázke dostať, zapojiť aj ľudí zo štátnej správy, z ministerstva výstavby a verejných prác, zo Štátneho fondu rozvoja bývania, zo stavebných sporiteľní, ale aj z ďalších inštitúcií, ktoré sú napojené na riešenie problematiky bytovej výstavby. Za žiadnych okolností si nechceme túto tému privlastňovať a vôbec ju už nechceme politizovať, vidíme však katastrofálnu situáciu v tejto oblasti, a preto sa snažíme tým najlepším, čo vieme, k tejto téme prispieť. Myslím si, že riešenie bytovej krízy na Slovensku je možné len spoločným postupom, len dohodou a stanovením určitým priorít. A bol by som rád, keby bolo toto moje vystúpenie aj tak chápané.

    Poslanci vládnej koalície, najmä tí, ktorí sa zaoberajú ekonomickými otázkami, pri viacerých príležitostiach konštatovali, že charakteristickou črtou tohto návrhu rozpočtu na rok 1998 je priorita smerom k výstavbe bytov. Ak si však otvoríme konkrétne čísla, tak ľahko zistíme, že priamo sa predpokladá vynaloženie iba 800 miliónov korún cez ministerstvo výstavby a verejných prác, ďalej sa ráta s transferom približne 3,2 miliardy korún, ktorý má ísť do Štátneho fondu rozvoja bývania a ktorý má byť použitý na vyplatenie štátnej prémie v stavebnom sporení, a nakoniec samotný návrh zákona o štátnom rozpočte hovorí o sume 2 miliardy korún, ktoré by mali prísť z predaja štátnych obligácií.

    Ak si zoberieme tieto financie, ktoré sú navrhované v návrhu zákona o štátnom rozpočte, a ak si zoberieme aj financie, o ktorých sa hovorí v súvislosti s Fondom národného majetku, tak musím povedať, že predpoklady na plnenie štátnej koncepcie bytovej politiky v tomto návrhu zákona o štátnom rozpočte nie sú. Dobre vieme, že štátna koncepcia bytovej politiky, ktorá bola prijatá v roku 1995, predpokladala dokončenie 97 000 bytov do konca roku 2000. Postupom času vláda zistila, že nie je schopná takýto počet bytov, teda 97 000, dokončiť, a preto v roku 1997 došlo k radikálnemu ústupu od cieľov tejto štátnej bytovej politiky schválenej v roku 1995. Ako dôvod ústupu zo 100 000 bytov na približne 60 000 bytov sa uvádza, že v roku 2000 bude na Slovensku menej narodených detí, ako sa predpokladalo v roku 1995. Samozrejme, v tejto súvislosti môžeme povedať, že nové byty sa nestavajú pre novorodencov, ale stavajú sa predovšetkým a potrebujeme ich predovšetkým pre desaťtisíce mladých ľudí silných generačných ročníkov zo sedemdesiatych rokov, ktorí teraz prichádzajú po skončení škôl do reálneho života a ktorí nevyhnutne tieto byty potrebujú.

    Pri pohľade na štatistiky zistíme, že v roku 1996 bolo dokončených iba 6 257 bytov, v roku 1997 za 1. polrok to bolo niečo len cez 2 800 bytov. Ak by takto ďalej mala pokračovať výstavba bytov a ak by mali byť do výstavby bytov dávané finančné prostriedky v tom rozsahu, ako je navrhované v tomto návrhu štátneho rozpočtu, tak nie sme schopní do konca roku 2000 postaviť ani zredukovaných 60 000 bytov. Jednoducho aj 60 000 bytov je nadsadené číslo, ktoré nie sme schopní splniť.

    Čo sa deje okolo bytovej politiky a aká je dnes reálna situácia? Vieme, že na Slovensku bola v roku 1997 najnižšia pôrodnosť za posledné desaťročia. Vieme, že v roku 1997 bol najnižší počet novouzatvorených manželstiev za posledné desaťročia. Čo mňa však najviac trápi, je to, že je tu veľký útek mladých ľudí po skončení stredných a vysokých škôl do iných krajín, pretože nevidia perspektívu dobrého zamestnania a najmä nevidia perspektívu získania bytu. Preto ak Strana demokratickej ľavice vstúpi do novej vlády po roku 1998 - a ja predpokladám, že takáto situácia by mohla nastať -, bude pretláčať, aby jednou z priorít novej vládnej politiky bola výstavba bytov.

  • Hlasy z pléna.

  • Veľmi rád, veľmi rád, ak to dostaneme na starosť.

    Prečo kritizujeme koncepciu štátnej bytovej politiky, ktorá bola schválená v roku 1995? Kritizujeme koncepciu štátnej bytovej politiky preto, lebo je postavená na zlej filozofii. Filozofia tejto koncepcie je, že občan sa má sám postarať o svoje bývanie a obec alebo teda obce a štát majú vytvoriť podmienky na to, aby občan zvládol toto bremeno, teda zaobstaranie si vlastného bývania. Bral by som takúto koncepciu vtedy, keby tu boli štandardné ekonomické pomery, keby ľudia primerane zarábali a mali také zárobky, aby túto zodpovednosť mohli zniesť. Lenže mladý človek, stredoškolák, vysokoškolák nie je reálne schopný zvládnuť bremeno zaobstarať si vlastné bývanie, pretože hodnota bytu sa dnes pohybuje okolo 1 milióna korún a reálne príjmy mladého človeka ani zďaleka nemôžu zabezpečiť aj pri prevzatí určitých podpôr aj zo strany štátu, aby si tento byt zaobstaral.

    Druhým základným nedostatkom štátnej koncepcie bytovej politiky je to, že smeruje len na podporu výstavby bytov, ktoré idú do vlastníctva občanov, že štátna koncepcia bytovej politiky nemyslí na výstavbu nájomných bytov, a práve v tomto je hlavný problém slovenskej bytovej politiky. Slovensko potrebuje predovšetkým nájomné byty, nájomné byty pre tých ľudí, ktorí nemajú ani dostatok peňazí na to, aby prispeli na výstavbu bytu do osobného vlastníctva. V tejto súvislosti by som rád rozdelil ľudí do dvoch kategórií.

    Sú to ľudia, ktorí majú určité množstvo peňazí a ktorí sú schopní prispieť na výstavbu bytu do osobného vlastníctva. Som za to, aby týmto ľuďom štát, ale aj obce a mestá vytvárali podmienky, aby si takýto byt do osobného vlastníctva mohli zaobstarať.

    Momentálne existujú tri formy podpory občanov pri zaobstaraní bytu do osobného vlastníctva. Po prvé je to Štátny fond rozvoja bývania. Povedzme si, aké má nedostatky. Základným nedostatkom Štátneho fondu rozvoja bývania, hoci ho vítame, podporujeme a odmietame myšlienky, že to je iba nejaká dočasná forma podpory ľuďom. Nie. Štátny fond rozvoja bývania je moderná myšlienka a Strana demokratickej ľavice túto myšlienku bude určite podporovať, ale nedostatkom tejto myšlienky je to, že štátny fond presne nevie, akými finančnými prostriedkami bude v danom konkrétnom roku narábať. Aj v roku 1997 to tak bolo, a niekedy sa zdá, že dáme štátnemu fondu len to, čo zostane, alebo mu pridelíme nejaké finančné prostriedky.

    Druhou nevýhodou Štátneho fondu rozvoja bývania podľa môjho názoru je to, že si z tohto fondu môžu zobrať úvery, ktoré sú veľmi výhodné, prípadne nenávratnú finančnú pomoc vo výške 15 000 korún len tí, ktorí majú určité množstvo peňazí. Ak by som mal prehnať, povedal by som, že zo štátneho fondu si môžu brať peniaze len tí, ktorí na to majú. Opäť to nie je podpora, ktorá by sa týkala najchudobnejších vrstiev obyvateľstva Slovenska, opäť opakujem, študenti alebo teda absolventi stredných škôl, absolventi vysokých škôl.

    Druhá podporná forma, ktorá tu je, je stavebné sporenie. My sme boli zásadne proti likvidácii tzv. systému priateľských sporiteľov, pretože je to práve systém priateľských sporiteľov, ktorý akumuluje finančné prostriedky, ktoré môžu byť využívané potom na poskytovanie zaujímavých úverov zo stavebného sporenia, a boli by sme radi a v tomto smere aj vyvinieme aktivitu, aby sme systém priateľských sporiteľov opäť vytvorili. Mali by sme hovoriť aj o valorizácii štátnej prémie 6 000 korún. Vzhľadom na hodnotu bytu je to naozaj veľmi málo a nie je to až taká motivácia, ako sa pôvodne predpokladalo. Teraz končí prvý 6-ročný cyklus stavebného sporenia, ťažko ešte predpokladať, nakoľko to bude pozitívne, nakoľko to bude negatívne, ale verím, že finančné prostriedky, ktoré sa naakumulovali v rámci stavebného sporenia, prinesú určité oživenie v oblasti zaobstarávania bytov do vlastníctva. Opakujem, všetky tieto formy, ktoré teraz uvádzam, a celá štátna koncepcia bytovej politiky smeruje najmä na zaobstaranie bytu do osobného vlastníctva.

    Tretia podporná forma, ktorú tiež radi vidíme, je oblasť hypotekárnych úverov. Aká je dnes situácia? Hypotekárny úver poskytuje iba Všeobecná úverová banka. Viem, že sú ďalší žiadatelia o získanie licencie na poskytnutie hypotekárnych úverov, ale úrok, ktorý je na hypotekárny úver, ktorý sa pohybuje nad 13 %, nie je možné, aby niekto zvládol. Jednoducho to nie je možné. Pozerali sme si výpočty, a ak si niekto zoberie viacej ako milión korún hypotekárny úver, tak bude mesačne splácať 12-13 tisíc korún. To jednoducho nie je úver, ktorý by si mohol zobrať normálny človek s normálnym priemerným príjmom v Slovenskej republike.

    Aj tu by sme mali rozmýšľať o určitých systémoch, ako napríklad by štát pomohol občanovi splácať vysoké úroky, alebo o ďalších podporných formách zo strany štátu. Súčasne by sa podľa môjho názoru mali veľmi rýchlo udeliť licencie na poskytnutie hypotekárnych úverov aj ďalším inštitúciám, aby tu nebol takýto monopol. Nevýhodou hypotekárneho úveru je aj to, že musíte dať do zálohy nejakú nehnuteľnosť, ktorá reálne existuje, pritom hypotekárny úver spočíva práve v tom, že dáte do zálohy nehnuteľnosť, ktorú idete stavať, čiže postavili sme na hypotekárne úverovanie podmienky, ktoré nie sme schopní pri normálnych príjmoch plniť.

    Toto je oblasť občanov, ktorí sú schopní prispieť na zaobstaranie bytu do osobného vlastníctva. Som za to, aby podporné formy, ktoré sú tu, ďalej pokračovali a týmto ľuďom vytvárali primerané podmienky.

    Na druhej strane je tu oblasť ľudí - a veľká časť je takýchto, najmä mladého veku -, ktorí nie sú schopní ani prispieť do oblasti zaobstarávania bytu do osobného vlastníctva. A toto je práve oblasť, kde by štát mal začať stavať nájomné byty. Nájomné byty, to je východisko, ako pomôcť mladým ľuďom, ako zabrániť tomu, aby mladí ľudia neodchádzali, ako zabezpečiť možno aj vyššiu pôrodnosť, vyšší počet novouzatvorených manželstiev a všetko to, čo potrebujeme na stabilitu mladej generácie.

    Môžete celkom oprávnene postaviť otázku, že kde zobrať financie na výstavbu nájomných bytov. Navrhujeme, aby sa zmenila štátna koncepcia bytovej politiky. Jednoducho občan nemôže zniesť zodpovednosť, ktorá mu bola daná na chrbát, a štát by sa mal s občanom podeliť o túto zodpovednosť a mal by sa postarať o tých ľudí, ktorí nie sú schopní zaobstarať si vlastné bývanie. Podľa výpočtov, ktoré existujú, by štát mal v rôznych podobách investovať do bytovej politiky ročne okolo 10 miliárd korún a ročne by sa malo dokončovať od 10 do 14 tisíc bytov, aby sme zabezpečili koeficient približne 307 bytov na 1 000 obyvateľov. Je to koeficient, ktorý je mimoriadne dôležitý. Zdá sa mi, že ideme pod tento koeficient, pretože nám nepribúda bytový fond, ale práve naopak, z bytového fondu nám veľmi veľa bytov ubúda.

    Ja si uvedomujem aj to, že budeme musieť hovoriť veľmi rýchlo o deregulácii nájomného. Áno, ale o deregulácii nájomného možno hovoriť iba u tých ľudí, ktorí na to majú finančné prostriedky. U tých, ktorí na to nemajú, tam podľa môjho názoru nemôžeme pristúpiť k deregulácii, alebo ak k deregulácii pristúpime, musí byť okamžite prijatý zákon o príspevku na bývanie, a tí ľudia, ktorí nemajú na nájom, musia byť takýmto spôsobom podporovaní zo strany štátu. Iné riešenie nie je.

    Ak chceme dostať investorov do oblasti výstavby nájomných bytov, dostaneme ich tam len vtedy, ak bude zaujímavé z hľadiska ekonomického takéto nájomné byty stavať. Podľa nášho názoru treba zmeniť priority v stavebníctve. Prioritou v stavebníctve nemôžu byť diaľnice. Nemôžu. To sú vládne výpočty, ktoré hovoria, že ak investujeme milión do diaľnic, tak nám to vytvára jedno pracovné miesto. Jedno nové pracovné miesto. Keď sa investuje milión korún do bytovej výstavby, milión korún nám vytvára 6-7 nových pracovných miest. Toto čerpám z údajov, ktoré boli spracované na vládnej úrovni.

    Čiže výstavba bytov nie je dôležitá len z hľadiska stability mladých kádrov a z hľadiska zabezpečenia bývania pre silné generačné ročníky, ktoré prichádzajú, ale je to zaujímavé aj z hľadiska boja s nezamestnanosťou, pretože objem finančných prostriedkov 10 miliárd a výstavba bytov približne 10-14 tisíc ročne by mohla vytvárať až 60-70 tisíc nových pracovných miest. Opäť čerpám z výpočtov, ktoré mala vláda urobené v súvislosti s hodnotením koncepcie štátnej bytovej politiky.

    Ďalšie opatrenia, ktoré podľa nášho názoru treba v oblasti bytovej politiky urobiť, spočívajú v tom, že nevyhnutne treba urobiť register bytov na Slovensku. Na Slovensku je veľmi veľa ľudí, ktorí disponujú dvoma, tromi a viacerými bytmi - družstevnými, obecnými. Dochádza k špekulatívnym kúpam týchto bytov. Dochádza k prenajímaniu týchto bytov za obrovské finančné prostriedky. Myslím si, že aj register bytov by vedel vytvoriť určité množstvo bytov, ktoré by mohli byť použité pre ľudí, ktorí tieto byty životne potrebujú.

    Ďalej štát by mal oveľa aktívnejšie pristúpiť k podpore obcí a miest, aby lepšie zabezpečovali infraštruktúru, územnú pripravenosť. Je šokujúce, keby sme dnes aj mali tých 10 miliárd korún na výstavbu bytov, asi by sme neboli schopní tieto peniaze okamžite preinvestovať, pretože sa zanedbala územná a plánovacia pripravenosť na bytovú výstavbu.

    Ďalej treba nevyhnutne riešiť otázku neprispôsobivých ľudí. My sme prijali zaujímavú novelizáciu Občianskeho zákonníka, ale táto novelizácia Občianskeho zákonníka môže byť realizovaná v praxi až potom, keď obce a mestá budú mať dostatok finančných prostriedkov, aby stavali bývanie nižšej kategórie, do ktorých môžeme neprispôsobivých ľudí dostať, a uvoľnené byty použiť na účely pre iných ľudí. Sú tu ďalšie a ďalšie opatrenia. Ak počúvame správu Najvyššieho kontrolného úradu o plnení štátneho rozpočtu v príjmoch a výdavkoch, zisťujeme, že aj v tejto správe je veľmi veľa rezerv, ktoré by sa dali použiť predovšetkým na bytovú politiku.

    Na záver: Myslíme si, že musí dôjsť k zmene koncepcie bytovej politiky. Bytová politika a bytová výstavba musí byť prioritou aj novej vlády, ktorá príde po voľbách v roku 1998. A to, čo je navrhované v zákone o štátnom rozpočte na rok 1998, ani zďaleka nezabezpečuje, že budú splnené ciele štátnej bytovej koncepcie, ktorá bola prijatá v roku 1995 a ktorá bola tak významne okresaná v roku 1997. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Strana demokratickej ľavice nemôže podporiť tento návrh štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Bude vystupovať poslanec a predseda výboru pán Paška. Ale s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Prokeš a potom pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pozorne som si vypočul vystúpenie pána kolegu Fica. S poľutovaním ho chcem poprosiť, aby sme už skončili so socialistickou demagógiou v oblasti bytov, keď vlastne zo zákona mohol človek vlastniť len jeden byt alebo jeden dom. Byty sú všade na svete tovarom, s ktorým sa podniká tak, ako s každým iným tovarom. A pokiaľ sa budeme držať tej myšlienky, ktorú tu pán poslanec Fico prezentoval, tak vlastne nikto, žiadny súkromník nesmie stavať ani nájomný dom, lebo byty v ňom by boli vlastné a on by ich prenajímal a žil z prenajímania bytov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ja by som rád doplnil to, čo tu hovoril pán kolega Fico k bytovej politike, že ak by sa prijala novela zákona o hypotekárnych úveroch, kde by sa hypotéky mohli poskytovať na projekt bytu, tak pri pôžičke na 25 rokov by bolo potrebné splácať mesačne 3 300 korún. Myslím si, že to je už položka, ktorá je pri súčasných platoch zvládnuteľná. To znamená, že aj mladé rodiny by si mohli dovoliť za týchto podmienok výstavbu nových bytov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má poslanec a predseda výboru pán Paška. Pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 v oblasti kapitálových výdavkov rezortu školstva predstavuje sumu 728 270 000 Sk, čo v porovnaní s rozpočtom v roku 1997 znamená zníženie zhruba o 27,5 %. Pričom požiadavky na riešenie havarijných situácií na jednotlivých vysokých školách neustále rastú. V dôsledku toho zostávajú rozpočtovými zdrojmi nepokryté stavby havarijného charakteru, na ktoré vysoké školy predložili revízne správy a vyjadrenie hygienikov v objeme viac ako 470 miliónov Sk. Preto na pokrytie týchto požiadaviek navrhujem v pozmeňujúcom návrhu prideliť aspoň 160 mil. Sk.

    Ďalej je na rekonštrukciu a obnovu odkúpených budov vysokých škôl, ako aj ich prvotné vybavenie potrebný odhadovaný finančný objem vo výške ďalších 312 mil. korún. Ide o zabezpečenie týchto vysokých škôl: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Trenčianska univerzita, Prešovská univerzita, Akadémia umení Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technická univerzita Zvolen. Na pokrytie týchto požiadaviek si preto dovoľujem navrhnúť prideliť sumu aspoň 200 mil. Sk.

    Pozmeňujúci návrh skupiny 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998 predložený na základe § 82 ods. 2 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky teda znie: "Do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky prideliť ďalšie finančné prostriedky vo výške 360 mil. Sk na kapitálové výdavky."

    Ďalej by som si dovolil požiadať vyňať na osobitné hlasovanie bod 5 v časti C-III, bod 7, 10, 11 a 12 z časti C-IV a bod 3 z časti D spoločnej správy (tlač 828a).

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Paškovi.

    Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    zaznelo tu už množstvo vystúpení rôzneho druhu. Ja si vážim čas poslancov, takže nebudem vystupovať príliš dlho, dúfam, že sa mi to podarí, ale že sa mi za ten čas podarí aj povedať niektoré moje myšlienky alebo niektoré moje názory na štátny rozpočet.

    Nepoviem nijakú novinku, keď poviem, že existujú súvislosti medzi makroekonomickým vývojom, alebo vývojom ekonomiky a kvalitou štátneho rozpočtu a takisto existujú opačné vzťahy, že štátny rozpočet svojím spôsobom tiež môže vplývať a svojím charakterom ovplyvňovať makroekonomické charakteristiky.

    Pri hodnotení makroekonomického vývoja pán podpredseda vlády, sa mi zdá, že - a ja mu to ani nevyčítam - mal príliš ružové okuliare. Ja som tu už raz povedal, že by sme nemali mať strach hovoriť pravdu o tom, ako vyzerá naša ekonomika, pretože nakoniec tí, ktorí vieme, ako sa formuje krátko strednodobý a dlhodobý vývoj, aj vieme, že príčiny súčasného stavu nie sú len mínus päť rokov, za ktoré viac-menej zodpovedá táto vláda, ale že majú aj svoje hlbšie príčiny, ale nemôžeme mlčať o tom, aké chyby sa urobili v poslednom období. Hovoríme to ani nie zo škodoradosti, aby sme sa radovali, ale preto, aby sa prípadne tieto chyby neopakovali.

    Pán podpredseda vlády v poslednom čase často používa komparácie a zdá sa mi, že mali by sme byť veľmi opatrní z hľadiska komparácií. Pretože tak v komparácii s Českou republikou, ako aj v komparácii so štandardnými ekonomikami, keď sa niekto o niečo také pokúsi, tak by mal zároveň povedať aj okolie tohto ukazovateľa, ktoré je v príslušnej krajine, a okolie príslušného ukazovateľa, ktoré je u nás na Slovensku.

    Osobne si myslím, že slovenská ekonomika mala veľký potenciál. Na rozdiel od iných ekonómov som si to vždy myslel a ja vám to vysvetlím aj prečo. Tento potenciál, žiaľbohu, má iba krátkodobý charakter a spočíva v tom, že štrukturálna adaptácia, resp. adaptácia z trhov RVHP na Európsku úniu sa robí oveľa ľahšie ekonomike, ktorá je postavená na surovinách a polotovaroch, pretože s tými ľahšie preniknete na západoeurópske trhy, ale len krátkodobo. Ale toto nie je cesta, ktorou by mohla táto ekonomika trvale profitovať. A mám taký pocit, že tento krátkodobý efekt, ktorý sme tu mali a nad ktorý sa, žiaľbohu, neurobila patričná sofistikovaná nadstavba, pomaly vyprcháva a mám obavu a ešte raz opakujem - nechápte to, akože vyvolávam duchov -, mám obavu, že táto ekonomika postupne začne strácať dych a my sme počas tých posledných rokov od roku 1993, odkedy je samostatná Slovenská republika, urobili málo toho, aby sme zabezpečili skutočne rovnomerný a dlhodobý rast.

    A ja vidím základné príčiny nielen v hospodárskej politike, ale aj v samotnom systéme. Podľa môjho názoru legislatívne prostredie a inštitúcie, ktoré majú kontrolovať dodržiavanie tohto legislatívneho prostredia, tu absolútne - alebo použijem jemnejšie slovo - nefungujú tak, ako by v trhovej ekonomike fungovať mali. A tak je tu množstvo zákonov, je tu jednoducho prostredie, ktoré legislatívne je skôr protitrhové ako protrhové. A inštitúcie, žiaľbohu, namiesto toho, aby veľmi tvrdo postihovali tých, ktorí nedodržujú zmluvy a nedodržujú zásady hospodárenia, sú k nim z rôznych príčin, samozrejme, benevolentné.

    Nebudem opakovať veci, ktoré tu odzneli v správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré tu už spomenuli viacerí poslanci. Čiže to sú znervózňujúce momenty, že jednoducho od roku 1993 sme podľa môjho názoru v systéme nevytvorili efektívny trhový systém v legislatívnej a inštitucionálnej oblasti. Zaostávame podľa môjho názoru za postkomunistickými krajinami práve v tomto a v hospodárskej politike podľa mňa sme tiež urobili určité chyby, o ktorých sa tu už viac-menej hovorilo. Takže z tohto hľadiska posudzovať hrubý domáci produkt, ktorý - všetci sme radi, že sa vyvíjal tak, ako sa vyvíjal. Ale treba povedať aj k tomu aj "b", a to, že hrubý domáci produkt a jeho rast, ak nemá kvalitu, je Pyrrhovo víťazstvo, ktoré sa potom otočí proti vám. A mám taký pocit, že časť zahraničných ekonómov, ktorí rozumejú ekonomike Slovenska, a značná časť opozičných ekonómov práve z toho je nervózna, že tu čaká túto ekonomiku veľmi negatívny vývoj z tohto hľadiska a že sa táto ekonomika dostatočne nepripravila na kvalitu rastu. Pretože nie je dôležitý rast 5 alebo 6 %, ale je dôležité mať 4 % kvalitného rastu. Vážení, nie je dôležité mať 36 alebo 46 % hrubej miery investícií. Ak efektívnosť investovania vám ide dole vodou, tak je to extenzívne investovanie, ktoré je nanič.

    Nerád teraz uvediem komparáciu z Anglicka, lebo je to veľmi ťažko porovnateľné, ale uvedomte si, že keď spriemerujete za dvadsať rokov podiel investícií na štruktúre HDP, hrubých investícií v Anglicku, sa pohybuje okolo 19 %, napriek tomu s touto nízkou mierou investícií dosahujú obrovské výsledky. My máme hrubý domáci produkt 3 500, oni majú cez 20 000 dolárov. Preto aj množstvo komparácií s Českom ma privádza trošku - ako by som povedal - do nekorektných pomerov, lebo je rozdiel, či máte problémy ekonomické, ak máte HDP 10 alebo 20 000 dolárov na hlavu, a Česi majú 5 200, keď sa nemýlim, a je rozdiel, keď máte 3 500 dolárov na hlavu. To sú úplne iné parametre. Ja by som mal rád také ekonomické problémy, aké má Veľká Británia alebo iné krajiny pri hrubom domácom produkte 20 000 dolárov na hlavu, zobral by som ich aj všetkými desiatimi.

    Čiže prestaňme s tou hrubou makroekonomickou demagógiou, vážme si slová aj v parlamente, aby sa nám výskumní pracovníci, ktorí majú prečítané základy makroekonómie, v Ekonomickom ústave a inde nesmiali, prosím vás pekne. Čiže toľko k makroekonomike.

    Teraz by som prešiel k samotnému rozpočtu, kde podľa môjho názoru sa vláda dostala do situácie, keď je to vlastne - ja by som ho nazval - samopožierací rozpočet. Vysvetlím, prečo je to tak. Keď si zoberieme výdavkovú stránku rozpočtu za posledné tri roky od roku 1996 do roku 1998 - tam je v roku 1996 skutočnosť, v roku 1997 je predpoklad a v roku 1998 je návrh - a odrátame od výdavkovej časti istinu a úroky, tak vám to tu prečítam: Takto očistené výdavky v roku 1996 boli 166,5 miliardy, predpoklad v roku 1997 takto očistený je 170 miliárd a predpoklad v roku 1998 je 169,5 miliárd.

    Čo sa stalo? My tu vyrábame deficity, ktoré kumulatívne za štyri roky budú predstavovať 122 miliárd v starej metodike, a výdavková časť tri roky absolútne stagnuje v nominálnej úrovni a v reálnej ide dole vodou. Tak potom sa nečudujme, že je tu tých 200 návrhov, a všetkým vám chcem povedať, že reálne prostriedky v rozpočte sú nižšie, ako boli pred rokom a pred dvoma. Takže taká je realita. Za takejto situácie robiť preferenčnú politiku a priority, prosím vás pekne, to sa dá iba fiktívne. To znamená, že keď máte reálne rovnaký rozpočet, tak priority môžete urobiť len tak, že niečo jednému pridáte a druhému uberiete, ale nemôžete robiť nejakú zásadnú politiku.

    A čo je podľa mňa hlavný problém tohto rozpočtu tri roky a jeho ďalšou charakteristikou je, že obdivujem improvizačnú schopnosť pána podpredsedu, lebo každý rok to tak perfektne zimprovizuje, že nakoniec ako-tak sa ten rozpočet dá dohromady, ale ja tam nevidím nijaký ťah. Zoberte si bytový problém. Vyriešil sa? Prispel štátny rozpočet významne k riešeniu tohto problému? To si môžeme povedať o štyri roky. Prispel štátny rozpočet k riešeniu zdravotníctva? Veď sú tam stále väčšie a väčšie problémy.

    Hovoríte o tom, že je tu priorita vedecko-technického rozvoja. Viem, že percentá aj minulý rok, aj tento rok sú relatívne príhodnejšie oproti iným kapitolám, ale tí, ktorí sme robili celý život vo výskume, vidíme, ako celý tento sektor živorí a že vlastne nie je schopný sa odraziť k nejakej takej serióznej dynamickej rovine. Čiže je to živorenie. To nie je priorita. Prioritou rozumiem to, čo je v Japonsku, že päť rokov koncentrujú zdroje na jedno riešenie a po piatich rokoch ho aj vyriešia, vážení. Ale my po týchto štyroch rokoch z tých priorít nevyriešime nič, ani zatepľovanie, ani bytovú politiku, ani školstvo, ani zdravotníctvo. To je výsledok štátnej rozpočtovej politiky.

    Samozrejme, poviete mi: Však z čoho sa to dá, keď sú výdavky rovnaké? Samozrejme, výdavky sú rovnaké, ale pritom na príjmovej stránke, aj keď pán podpredseda tu hovoril, že ten mierny rast na príjmovej stránke existuje, tak keď si to rozštrukturalizujeme, tak celkom to tak nie je. Skutočne treba povedať, že skoro celý prírastok príjmov na budúci rok robí dovozná prirážka. To znamená, že na daňových príjmoch k nejakým zásadným zmenám nedochádza. A osobne som stále presvedčený o tom a tiež si myslím, že nielen daňové úniky sú príčinou tohto stavu. Ale nemôžem zobrať ako argument, že v Spojených štátoch - ako hovorí pán podpredseda, že daňové úniky sú všade, že aj v Spojených štátoch ich odhadujú na 15 %. Ale tí, ktorí vieme, ako fungujú podniky v Spojených štátoch, ako ťažko sa tam robia daňové úniky a aké sú ťažké dôsledky z daňových únikov a ako je to u nás, tak sa vám podaril skutočne príklad, ktorý by som v živote nepovedal. To ako keby ste v tomto smere Čečensko porovnávali s Veľkou Britániou v ekonomickej výkonnosti.

    Takže, samozrejme, daňové úniky sú všade na svete. Nie je to jednoduchá vec, ale miera daňových únikov u nás je podstatne vyššia, ako je v štandardných ekonomikách. Myslím si, že to mala byť primárna úloha vlády, a keď si prečítame programové vyhlásenie, to ste už tam mali.

    Ja som vám to už, pán podpredseda, tu raz prečítal. Prečítam to ešte raz: "Vláda v čo najkratšom možnom čase prijme opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť." Platobná neschopnosť narástla x-krát, neviem teraz presné číslo, vy ho poznáte lepšie ako ja, a finančná nedisciplinovanosť takisto x-krát, pretože neplatenie daní je známe zo správy Najvyššieho kontrolného úradu a daňové úniky, o tých sa nám môže iba snívať, aké sú. Čiže to podnikateľské prostredie nie je jednoducho vhodné a nie je možné, aby takýto systém mohol v budúcnosti fungovať.

    Druhá vec, ktorú ešte chcem k tomu povedať, je tá skutočnosť, že určité opatrenia, dobre myslené, ktoré robíte teraz na konci volebného obdobia, ste mali urobiť, pán podpredseda, na začiatku volebného obdobia. Revitalizačný zákon, aj keď si o ňom nemyslím nič dobrého, aj takýto ste mali prijať na začiatku volebného obdobia. Proexportnú politiku, Eximbanku nie teraz, keď už nijaké v podstate veľké efekty neprinesie. To ste mali takúto infraštruktúru urobiť na začiatku volebného obdobia. Celý problém reštrukturalizácie a adaptability podnikov, to je to slabé miesto, ktoré sa nepodarilo tejto vláde vôbec vyriešiť.

  • Hlasy v sále.

  • O tom, že sú ešte na začiatku volebného obdobia, rozhodnú hádam voliči. Takže z tohto hľadiska si myslím, že skutočne vláda urobila závažné chyby.

    A teraz už mám len poslednú poznámku k financovaniu. Predsa nie je možné, ak už prijmeme filozofiu deficitov, s ktorou by som sa v transformačnom období nejako, síce s veľmi ťažkým srdcom, ale zmieril, tak potom musím mať prijatú fantastickú filozofiu financovania deficitov. Ale aká je tu filozofia deficitov z hľadiska strednodobého alebo dlhodobého? No, žiadna. Pretože ako som vám hovoril, ten problém je v tom, že keď zoberiete príjmy a čisté výdavky, tak tie rozpočty sú skoro vyrovnané. A teraz sa pýtam: Načo vlastne potom bolo toľko deficitov? No problém je v tom, že posledné tri roky istina a úroky požierajú každý deficit, ktorý je, zomelú istinu a úroky. Čiže tam bolo potrebné urobiť aj so starými dlhmi nejakú stratégiu. Všade na svete sa deficity prefinancúvajú strednodobými a dlhodobými zdrojmi. A robí sa to hlavne preto, že sa predpokladá, že úrokové sadzby budú v budúcnosti nižšie, ako sú teraz. Ale systém, ktorý tu posledné tri roky funguje, že deficit jedného roka sa musí prefinancovať v roku druhom, je neprijateľný. A toto ja považujem za najväčšiu chybu tejto vlády. Prečo to tak je? Prečo nie je záujem o kupovanie týchto strednodobých a dlhodobých? To si položte otázky, čo sa tu stalo s kapitálovým trhom, čo sa tu stalo s reštrukturalizáciou bánk a tak ďalej a tak ďalej. A tam nájdete príčiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Beriem si jednu faktickú poznámku. Chcem povedať, že pri týchto vystúpeniach máme všetci právo na určitú, povedal by som, poetickú licenciu. Ale chcem upozorniť, že nebolo 200 prihlášok a odporúčaní na zmenu rozpočtu, je ich teraz 32, z toho 16 a 16 pre koalíciu a opozíciu. Je to naozaj dosť, ale 200 to nie je. Teda rádovo je to trocha iná kvalita.

    A ešte jednu menšiu poznámku k problematike z daňového postihu v Spojených štátoch. V tzv. juhozápadných štátoch Spojených štátov je výskyt čiernej práce v poľnohospodárstve až do 47 %, ktoré sú práve orientované na využitie tej čiernej pracovnej sily, za ktorú sa neodvádza ani poistné, ani dane. Napriek tomu, že úrady tam robia veľké opatrenia, je to predsa veľmi rozsiahle. Rád by som povedal, používajme argumenty, ktoré sa dajú uniesť. Toto nie sú argumenty.

    Ďakujem.

    O slovo sa prihlásil pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážený pán poslanec Vaškovič,

    myslím si, že to vystúpenie bolo zaujímavé a je možné viesť o tom hodiny polemiku. Ak používam komparácie údajov, pán poslanec, nemyslím si, že používam komparácie neprimerané. To znamená, ak výsledky slovenskej ekonomiky porovnávam, určite ich budem porovnávať s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom ako "lídrov" prístupových krajín do Európskej únie, aby sme si uvedomili, kde sa nachádzame, v akej pozícii, a nebudeme sa porovnávať s Horným Karabachom alebo s nejakou inou krajinou.

    Takže si nemyslím, že ak spomeniem niektoré ekonomické výsledky, trebárs Českej republiky a spomínaných krajín, že by som sa dopúšťal nejakej ekonomickej surovosti alebo že by som prípadne znásilňoval fakty, ako sa vyjadruje pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím si, že tie porovnania sú primerané. Samozrejme, že aj o tom môže byť diskusia.

    Čo sa týka vyprchania efektov slovenskej ekonomiky, že máš, pán poslanec, pochybnosť o tom, že tá vyspelá priemyselná základňa už nie je taká vyspelá v priebehu času, ja by som nemyslel, že sme stratili čas. Ďalej, v rámci toho trojročného obdobia sme naopak napomohli rozvoju najmä základnej priemyselnej štruktúry, predovšetkým otázke infraštruktúry, pretože vláda si nemôže na nič iné trúfnuť a ani by nemala vstupovať do konkrétnych podnikateľských aktivít. A môžem to dokladovať tým, že sme vycúvali z konkrétnych garancií na podnikateľské projekty. Ja som tu spomínal typický nezvládnutý projekt Calex Zlaté Moravce. Ale takýchto projektov do roku 1995 sa nájdu desiatky a zaťažujú tento štát a najmä štátny rozpočet zhruba 3,5 miliardami Sk, ktoré musíme rezervovať na prípadné úhrady nezvládnutých podnikateľských projektov, ktoré mali garancie vlády.

    Takže ak hovoríme o tom, či sme využili čas, alebo nie, využili sme ho, ale v kombinácii štátnych zdrojov, pardon, zdrojov vlády cez štátny rozpočet v kombinácii zdrojov podnikateľských subjektov, v kombinácii pôžičiek a vládnych garancií. Myslím si, že sú jasné. Jasný je pohyb dopredu v oblasti infraštruktúry, telekomunikácií, energetiky, vodných diel, diaľnic i bytovej výstavby, ktorú tu spomínal pán Fico. Keď poviem čísla, trebárs k 30. 9., čo sa týka bytovej výstavby, tak o 80 % narástol počet povolení na výstavbu bytov, o 80 % za jeden rok, a o 17 % konkrétne rozostavanosť bytov. Je jasné, že keď sa zrútila bytová výstavba po roku 1990, to sa nedá naštartovať za rok. Je možné, že v predstavách možno zámery boli väčšie, ako je realita, ale nesporne je tu cítiť jasný, silný ťah.

    A druhá vec je, že viem si predstaviť aj efektívnejšie fungovanie Fondu na rozvoj bytovej výstavby, ako je dnes. Myslím si, že v roku 1998 už značná časť zdrojov tohto fondu nepôjde ako priamy transfer na začínanie výstavby alebo na podporu výstavby bytov, že bude veľká časť tých prostriedkov - verím tomu - smerovaná už aj na podporu hypotekárnych úverov, ktoré tu spomínal pán Fico, a ďalšie a efektívnejšie spôsoby, ako sú priame transfery alebo priame poskytovanie zdrojov.

    Ak tu bola kritika, že porovnávať investície s Veľkou Britániou je neproduktívne a nie celkom náležité, teda takáto komparácia, ja som, prosím vás, nikdy také komparácie ani nerobil, ale Vilo, zas ani táto komparácia nie je korektná, teda hovoriť o tom, že Veľká Británia je úspešná trebárs pri 18-percentnom raste investícií, a u nás bohvie, či 36-percentný rast hrubého fixného kapitálu, alebo investícií obstaraných ako takých je efektívny. Môžem sa domnievať, jediná vec ma môže napĺňať optimizmom, a to je to, že 64 % realizovaných investícií beží v súkromnom sektore. To znamená, že ak tí podnikatelia sú padnutí na hlavu a neefektívne investujú, je to ich problém. Samozrejme, bude to aj problém štátu v budúcnosti, ale chcem veriť, že prevažná väčšina súkromných podnikateľov aj nových vlastníkov investuje efektívne.

    Spomínal som v úvodnom vystúpení, že len 5 % investícií do strojných zariadení, alebo strojnotechnologického zariadenia, len 5 % predstavujú investície do dopravných prostriedkov, v tom aj osobných áut, že tento faktor nie je nejaký rozhodujúci. A to všetko ostatné v rámci technológie ide, dúfam, do zmysluplných investícií. A začínajú investície, ktoré sú smerované na technológie a stroje, predbiehať investície, ktoré idú do výstavby bytov. Takže aj tu by som si myslel, že dochádza k istým zdravším tendenciám. A keď sme ekonomika, ktorá musí ísť do zvládnutia štrukturálnych procesov, tak je jasné, že musíme investovať v podstatne vyšších mierach ako západné krajiny, a to sa nám, samozrejme, vracia kdesi v daňovom systéme a potom vzniká akoby samopožierací efekt rozpočtu. Ja som to neskrýval, keď som uvádzal štátny rozpočet. Povedal som, že vzrastá o 1 % na výdavkovej stránke, ale že na druhej strane je tam prírastok najmä úrokov na krytie dlhovej služby. To znamená, kto si to odráta, príde s takou váhou, akou si, pán poslanec, prišiel. A ani to neskrývam. Preto sme museli redukovať kapitálové výdavky a vlastne vláda cúva v rámci navrhovaného štátneho rozpočtu z objemu zdrojov, ktoré efektívne vie táto ekonomika ponúknuť aj vláde, aj podnikateľom v rámci peňažného trhu.

    Spomenul som, že je tu vážna poloha Národnej banky. Pán guvernér tu bude o pár dní zdôvodňovať menovú politiku na rok 1998. Dúfam, že to nebude taká idylka, ako bývala v predošlých rokoch. Jednoducho, ak bude, je otázka, ako zadefinuje Národná banka svoj menový model, pretože pôjde na neutrálny model, znamená to prírastok úverov cez 40 miliárd, to je minimálny prírastok. Ak by bola definovaná neutrálna politika, z toho ak vládny sektor spotrebuje tých 21 miliárd, ktoré sú tu spomínané ako veľký fiškálny deficit, tak stále 20 miliárd zostáva pre podnikateľský sektor, čo by bolo podstatne rádovo viac ako objem, ktorý mali k dispozícii podnikatelia doteraz. A nie je možné, aby Národná banka argumentovala takzvaným medziročným vývojom M 2, pretože to máte ako s pacientom, ktorý sa lieči na nejakú ťažkú nemoc, má pozitívnu prognózu, príde sestrička a omylom mu šliapne na prívod kyslíka. Tak on síce má dobrú prognózu, rok sa zotavoval, ale za 5 minút zomrie, lebo nemal prívod kyslíka. Presne tak fungujú aj niektoré krátkodobé alebo reštriktívne opatrenia, ak sa urobia okamžite veľmi tvrdo a bez komunikácie s hospodárskou sférou alebo s vládou.

    Takže ten samopožierací rozpočet, ja s tým nesúhlasím, tu je taká otázka, že sám rozpočet neutiahne. Rozpočet musíme chápať tak, že sa vytvára určitý priestor v kombinovanom poňatí, to znamená, že sú tu aj mimorozpočtové zdroje, že sú tu zdroje podnikateľskej sféry, ktoré zabrali trebárs v 1. polroku a klesol finančný majetok podnikov s tým, že nebolo dostatok zdrojov na peňažnom trhu. Takže toto všetko dohromady vytvára priestor, aby ten systém štátneho rozpočtu alebo celých financií štátu nefungoval ako samopožierací. Definoval som tu uzatvorené modely financovania diaľnic a ďalších.

    Pán poslanec, ja sa vôbec nedomnievam, že by sme neboli prispeli na zdravotníctvo zo štátneho rozpočtu. Nepriamo sme prispeli. Zdravotníctvo sme tu spomínali. V rokoch 1985 a 1996 rástli zdroje 36-percentnými prírastkami, v roku 1997 zatiaľ 10 %. Mám tu už údaje za október, sú veľmi zaujímavé, je akcelerácia príjmov v zdravotnom systéme. Verím, že by sa mohol trošku zmierniť ten tlak v rámci financovania zdravotníctva, aj keď sa nemôže tento rok ešte vyriešiť a prenos záväzkov bude do budúceho roku.

    Naznačoval som tu určité riešenie, ale štátny rozpočet nepriamo prispel tým, že je tu určitá väzba medzi zdaňovaním, poistným a vzťah štátneho rozpočtu cez daňové a poistné modely. Takže nepriamym spôsobom určite, pretože vzdal sa časti príjmov, ktoré priamo smerujú do štátneho rozpočtu. Spomínal som, že keby podnikatelia mali nižšie poistné a daňové odvody, tak, samozrejme, že si v nákladoch vytvárajú priestor zas iným kanálom na odvody do štátneho rozpočtu v rámci iných druhov daní. Takže nepriamo štát, štátny rozpočet pozitívne vplýva aj na tieto sektory.

    A k tomu záveru, že vlastne paradoxne, ako keby vláda vytvorila alebo prijala také kľúčové dokumenty, kľúčové inštrumentárium na aktívne fungovanie ekonomiky a ekonomickej politiky. Pozrite sa, bude ľahšie ďalšej politickej garnitúre, je tu inštrumentárium, o ktoré tento štát nepríde, vláda môže mať čo ako dobrý program, všetko trvá určitý čas. Myslím si, že sme prišli s revolučnými návrhmi a so zásadnými zmenami, ktoré napomôžu v ďalšom riadení štátu a hospodárstva tohto štátu, nestratia sa a budú podľa mňa v pozitívnom zmysle slova k dispozícii. To znamená, že doťahujeme celý systém aj finančnej disciplíny, bankroty, exekučné predpisy, sprísnenie v Obchodnom zákonníku. Treba si uvedomiť, že daňové úrady samy osebe nemôžu v systéme, ktorý je voľný, príliš voľný, dostatočne efektívne fungovať, že môžu zvýšiť efektivitu, najmä ak celý systém bude fungovať v podstate prísnejšie z hľadiska finančnej disciplíny. A na toto sme inštrumentárium viac-menej pripravili alebo pripravíme v najbližších týždňoch. Podobne revitalizačný zákon, proexportné a antiimportné opatrenia. Myslím si, že celý systém je už uzatvorený, ešte prídu trhové poriadky, podobne revitalizačný zákon a podobne niektoré ďalšie zákony.

    Poslednú poznámku mám k dlhodobej filozofii financovania štátneho dlhu. My sme mali a máme dlhodobú filozofiu, vychádzala vlastne od počiatku nášho nástupu do vlády z jasného cieľa znižovať zahraničný dlh a prenášať ho, transformovať. Ale hovorím o dlhu vlády. Nemôžem hovoriť o dlhu podnikateľskej sféry, pretože tá sa správa už dnes autonómne. Ale zahraničný štátny dlh sme trpezlivo prenášali, transformovali na vnútorný dlh, dva roky boli na to priaznivé podmienky, keď sme vedeli získať na peňažnom trhu aj primerané výnosové úroky, aj primerané relatívne tie peniaze, ktorými sme to kryli, boli ročné, dvojročné. Postupne peniaze, ktoré v našich finančných peňažných inštitúciách sa vytvárali, naberali na dĺžke, takže vývoj sa javil ako predsa len s pozitívnym vývojom.

    Druhá vec je, že v rámci prudkej reštrikcie od 2. polroku 1996 sa prudko zmenila aj situácia v rámci financovania štátneho dlhu, to znamená, že sme opäť museli promptne reagovať a vytvoriť priestor na vstup zahraničných investorov, vytvoriť priestor na vstup fyzických osôb. A v tom sa, žiaľbohu, Národná banka Slovenska správala absolútne nevšímavo, pritom je to inštitúcia, ktorá je agentom štátu na tieto záležitosti. Preto sme prišli do parlamentu aj s novelou zákona o cenných papieroch, kde sme umožnili vystupovať ako eminentovi, aj ministerstvu financií, prípadne organizáciám, ktoré poverí ministerstvo financií, že sme tento monopol Národnej banke boli nútení odňať. Takže reagovali sme na vzniknutú situáciu.

    Je mi ľúto, že Národná banka nevzala tento problém dostatočne za svoj, že som musel vstúpiť do komunikácie s komerčnými bankami a že vlastne postupne výnosové úroky od septembra klesajú. Výnosový úrok dnešnej aukcie bol 24,6 %, ale spomeňte si, že v septembri bolo obdobie, keď bol 31 %.

    Takže pevne verím, že aj opatreniami, aj navrhovaným štátnym rozpočtom na rok 1998 vytvárame predpoklady na to, aby sme problémy dlhovej služby aj v dlhodobejšom, nielen v strednodobom horizonte zvládli.

    Ale ďakujem pekne, pán poslanec, za podnet, lebo už to tu bolo trošku udriemané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi najprv pán poslanec Lysák, potom pán poslanec Klein a pani poslankyňa Schmögnerová. A do rozpravy sa pripraví pani poslankyňa Gbúrová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážené dámy a páni,

    pán kolega Vaškovič vo svojich tvrdeniach išiel sem-tam naozaj až do polohy pel-mel a vytvárania obáv zo stanovísk výskumníkov z Ekonomického ústavu. Myslím si, že existujú aj iné inštitúcie, ktoré rovnako hlboko sledujú rozvoj, a nevidia ho tak jednoboko...

  • Hlasy v sále.

  • ...vrátane takého tvrdenia, že rast hrubého domáceho produktu nazveme Pyrrhovým víťazstvom. Ale chcel by som pripomenúť pánu kolegovi i ďalším, ktorí tvrdia, že rast slovenskej ekonomiky bol predovšetkým v tom, že naša štruktúra výrobných a exportných programov je pozitívna v surovinovej polohe, alebo prevažne v nej. Mám taký dojem, že treba tieto veci brať komplexnejšie. Aj známy Geoffrey Sachs vo svojej poslednej, alebo v jednej z posledných prác jednoznačne priznal, že v transformujúcich sa štátoch - a platí to širšie než len o Slovensku - dominantná pozícia je predovšetkým v uvoľnení ľudského potenciálu. Platí to výrazne o Slovensku. To, že teraz sa mohlo rozhodovať o tom, čo, kde a ako sa bude vyrábať a predávať. A pokiaľ ide o komparáciu výsledkov Slovenska, Veľkej Británie, ale aj ďalších transformujúcich sa štátov, viete, mne to pripadá naozaj miešanie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    chcel by som mať takú poznámku, že porovnávať Slovenskú republiku s Anglickom alebo s Čečenskom nie je vhodné. Všetky tieto krajiny mali rozdielny ekonomický aj historický vývoj. Slovensko môžeme porovnávať s krajinami CEFTA, tam Slovenská republika dosahuje pomerne dobré výsledky. Chcel by som povedať, že Rakúsko dosiahlo minulý rok 25 800 amerických dolárov hrubý domáci produkt na obyvateľa, najslabší štát Európskej únie Grécko 8 330 a Slovensko 3 525 dolárov. Vidíme, aký je to rozdiel, a preto sa musíme pripravovať na vstup do Európskej únie, myslím, s takým racionálnym pohľadom.

    Chcel by som ale povedať, čo hovoria o nás susedia. Prečítal som si veľmi zaujímavý článok, ktorý predniesol pán Zeman, predseda Poslaneckej snemovne Českej republiky, pri rozprave o rozpočte na rok 1998. Vyhodnotil, že hrubý domáci produkt vzrastie v Českej republike o 1 %, v Poľsku o 6 %, na Slovensku o 5 %, v Maďarsku o 3 %, v Európskej únii to bude o 2,4 %. Keby sme to nejako nafilmovali alebo prestrelili, tak si myslím, že z tých 5 % na tých 2,5 % to máme vždy reálne.

    Ale tiež hodnotil aj tri základné príčiny krízy. Ako prvú - nechcem jeho výroky tu nejako opakovať - povedal kupónovú privatizáciu aj s dôsledkami. Ako druhú - prehiadanie morálneho rozmeru spoločenskej transformácie. Ako tretiu - ideologickú slepotu. Porovnával českú vládu s tým, že vyznáva teóriu Vladimíra Iľjiča Lenina o odumieraní štátu, aby celkom odumrela jeho pozícia, miesto toho, že by bola optimalizovaná na riadenie spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega poslanec Vaškovič použil dva príklady, ktoré myslím si, že neboli najvhodnejšie príklady. A rada by som zároveň ubezpečila pána ministra Kozlíka, že ak by som robila napríklad poradcu budúcej vláde, tak rozhodne by som odporučila okamžite zrušiť zákon o revitalizácii a zároveň by som odporučila, aby zákon o Eximbanke prešiel veľmi zásadnými zmenami.

    Po druhé, vonkoncom si nemyslím, že opatrenia Národnej banky Slovenska predstavovali vypnutie prívodu kyslíka, neboli ani okamžité, ani nečakané. Boli len výsledkom uvoľnenej finančnej disciplíny štátu, a práve preto aj politika, ktorú vláda urobila, mala za následok to, že na peňažnom trhu vyskočili úrokové sadzby tak vysoko, ako vyskočili, a fakt, že sa to mierne stabilizuje, nie je výsledkom dohovorenia pána ministra Kozlíka v bankovej sfére, ale výsledkom toho, že dochádza k zvýšenej ponuke peňazí na trhu peňazí.

    Posledná poznámka. Pán minister, škoda, že nepočúvate, lebo chcela som vám dať jednu radu: Podporu podnikateľskej sfére neredukujem na garancie a na dotácie, ale predovšetkým úloha štátu je vytvoriť určité podnikateľské prostredie. Už som vám poukázala na úrokové sadzby, ktoré sú výsledkom vašej politiky, ale uvediem ešte aj certifikáty, nešťastný spôsob, ako sa realizoval Fond na podporu zahraničného obchodu, odvody do Eximbanky a tak ďalej a tak ďalej. A v tomto smere by sa vláda mala pozrieť do zrkadla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pani poslankyňa Gbúrová.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený ministerský zbor,

    som si vedomá toho, že čas pokročil, že sme všetci unavení, preto sľubujem nielen to, že budem hovoriť krátko, ale že tento sľub aj dodržím.

    Dovolila by som si uviesť niekoľko poznámok k prerokúvanému návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998, aj k odporúčaniam gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vo vzťahu k niektorým kapitolám s väzbami na vzdelanie, vedu a kultúru, ako aj k odporúčaniam, stanoviskám rozhodujúceho gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vo vzťahu ku komplexnému návrhu rozpočtu.

    Často sa v tomto priestore skloňuje a prízvukuje význam vzdelania. Je to chvályhodné, žiaľ, návrh rozpočtu to až tak neodráža. Viem, niet z čoho. Už niekoľko rokov sa nedarí napĺňať príjmovú zložku rozpočtu, pretože sa investuje krátkodobo v očakávaní zázračnej zmeny v jednom volebnom období, ba i v roku. Je tiež veľmi ťažko splniť všetky požiadavky rezortov, aj toho som si vedomá. Problém je i v tom, že sú niekedy dokonca aj nadsadené, argumentačne a odborne nepodložené, v zmysle metódy, keď poriadne nadsadím, tak mi aspoň trochu reálne potrebných koruniek nakvapká. Niektoré postupy, žiaľ, desaťročia prežívajú. Zdôvodnenie istého nárastu v niektorých kapitolách oproti tomuto roku odráža zväčša len inflačný trend.

    Ak sa hovorí o vzdelávaní, tak nemožno zabúdať na vedu a techniku. Sú to spojené nádoby. Bez vzdelanosti sa nebude prehlbovať vedecké poznanie a bez vedeckého poznania nebude vzdelanosti. Zabúda sa aj na skutočnosť, že okrem vedy a vzdelania je tu kultúra. Áno, kultúra, ktorá je svojím charakterom prierezová a nemôže byť vecou len jedného rezortu, ale všetkých. Na tento fakt sa zabúda aj dnes, ale zabúdalo sa - treba kriticky povedať - aj pred novembrom 1989. Vo svete sa postupne prijíma štátna doktrína vo vede, najmä vo vzťahu k 21. storočiu, tak ako nedávno upozornil v jednom príspevku na stránkach našej tlače predseda Slovenskej akadémie vied.

    V krajine s podobným počtom obyvateľstva, ako má Slovenská republika, nie však rozlohou, a to vo Fínsku schválili na úrovni vlády materiál so vzťahom k blížiacemu sa 21. storočiu a 3. tisícročiu, s výstižným i pre nás možno tiež podnetným názvom "Fínska spoločnosť založená na poznaní". Predsedom rady pre vednú a technickú politiku je ministerský predseda a podpredsedom je minister pre vzdelávanie a vedu. Napriek tomu, že po takomto modeli voláme v parlamente už roky, sa u nás na škodu veci i vo vzťahu k budúcnosti tejto malej krajiny - ale ja si myslím, že perspektívnej - doteraz za žiadnej ponovembrovej vlády nestalo.

    Význam vzdelania, vedy a kultúry narastá. Práve preto na prelome 2. a 3. tisícročia na rok 1999 zvolalo UNESCO svetovú vedeckú konferenciu. Preto som na jednej strane rada, že v spoločnej správe v časti C-IV Presuny medzi kapitolami v bode 20 je navrhnuté presunúť finančné prostriedky do kapitoly rozpočtu Slovenskej akadémie vied, a tak bežné výdavky zvýšiť o 19 500 tisíc a bežné transfery o 9 500 tisíc. Sú to finančné prostriedky dôkladne zdôvodnené, nasmerované do vedeckého poznávacieho procesu, do laboratórií v ústavoch, ako aj do laboratórií spoločnosti a prírody.

    Súhlasím a som veľmi rada, že je to návrh vládnej koalície. Zmierni to napätosť a umožní niektoré vedecké experimenty uskutočniť aj v našich špičkových pracoviskách. Napríklad v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied a Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied, keď len vďaka osobným kontaktom mohli tohto roku pokračovať vo výskume dvaja mladí vedeckí pracovníci - Dr. Silvia Pastoreková a Dr. Jozef Bizík - na poprednom vedeckom pracovisku v oblasti onkologického výskumu u profesora Antivaheriho na Hartmannovom ústave v Helsinkách. U nás bol výskum v tejto oblasti práve kvôli nedostatku finančných zdrojov umŕtvený. Verím, že si všetci dobre uvedomujeme, akým nebezpečenstvom je nielen pre nás, ale aj pre našich spoluobčanov i celý svet práve toto ochorenie. A tak by som mohla vymenúvať ďalšie pracoviská v oblasti výskumu srdca, endokrinológie a podobne.

    Na druhej strane je mi, žiaľ, smutno z toho, že sa na budúci rok opäť neuvažuje v návrhu rozpočtu so zriadením nadrezortného a svojím dosahom prierezového Štátneho fondu pre vedu a techniku, po ktorom voláme od roku 1992 a za ktorý sa zasadzovala aj táto Národná rada z rôznych politických strán, ktorý by slúžil vedeckému a, prirodzene, aj vzdelávaciemu procesu, napríklad doktorandskej vedeckej výchove predovšetkým v oblasti základného výskumu, bez ktorého nie je možný rozvoj aplikácií a vývoj nových technológií. Kapitál vzdelaných a nadaných ľudí máme doma, prečo ich vyháňať za prácou do zahraničia? Od roku 1990 sa v tejto oblasti, žiaľ, neurobilo nič, len sa sľubovalo. Aj Slovensko stojí pred storočím informatiky a humanizácie. Ako som uviedla, na počet obyvateľov podobná krajina ako sme my, Fínsko vyčlenilo zo štátneho rozpočtu do nadrezortnej grantovej agentúry 548 miliónov fínskych mariek.

    A ešte jedna poznámka. V roku 1997 dostala do vienka Univerzitná knižnica v Bratislave nové postavenie a úlohy ako Národné knižničné centrum a v jeho rámci pracuje Národné metodické centrum pre knižničnú kultúru. Do budovy knižničných fondov sa od roku 1969 investovali minimálne finančné prostriedky. Do budovy, v ktorej budúci rok 6. marca pri príležitosti 150. výročia si to iste všetci s hrdosťou pripomenieme, Ľudovít Štúr na zasadnutí Uhorského snemu vyslovil požiadavku okamžitého zrušenia poddanstva a občianskych reforiem, sa neinvestovalo takmer nič. Prevažná časť prostriedkov pred rokom 1989 bola nasmerovaná do novej budovy Slovenskej národnej knižnice na Hostihore v Martine, aj do knižničných fondov.

    Nie je pravda, vážené poslankyne, páni poslanci, že všetky sloveniká sú sústredené v Martine. V Univerzitnej knižnici Národné knižničné centrum prebralo po Slovenskej národnej knižnici v Martine mnohé celoslovenské úlohy ako centrálna štátna knižnica a celoslovenské metodické centrum. Aj vo vzťahu k zahraničiu sa nachádza unikátny kabinet starých a vzácnych tlačív. Akútna je požiadavka reštaurovať rukopisy a vzácne tlače, tzv. inkunábule, z 15. a 16. storočia, Štúrova knižnica a podobne. Stav je zúfalý. Preto, keďže Univerzitná knižnica v Bratislave prevzala mnohé úlohy Slovenskej národnej knižnice, pre ktorú v minulosti štát poskytoval do rozpočtu Matice slovenskej finančné dotácie vo výške 140 miliónov Sk, je potrebné aspoň časť týchto prostriedkov účelovo nasmerovať do Národného knižničného centra v Bratislave, najmä vo vzťahu k ochrane vzácnych knižničných fondov. Uvedený stav je možné riešiť takým spôsobom, ako som to navrhla vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložila a ktorý máte toho času všetci v laviciach.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi ešte dve poznámky. Ja sa pokúsim byť naozaj veľmi stručná.

    Chcela by som požiadať o podporu návrhu, ktorý sme dávali pri štátnom rozpočte už v roku 1996 na rok 1997 spolu s pánom poslancom Moricom a ktorý bol vládnou koalíciou zamietnutý. Tento návrh sme dávali na základe dôkladnej znalosti problematiky a našich častých návštev v Detskom domove v Necpaloch pri Martine. Bolo konštatované, že nejde o systémovú zmenu, že nie je možné priorizovať jeden detský domov na úkor iného. Ja s tým súhlasím. Bohužiaľ, hneď po schválení štátneho rozpočtu navštívili predstavitelia vládnej moci Detský domov v Necpaloch a krutá realita ich presvedčila o tom, že nešlo o populistický ťah, ale o tvrdú realitu, o ktorej sa presvedčili všetci na mieste. Preto bolo pre mňa v tom období, keď sa rozpočet na rok 1997 schvaľoval, veľmi ťažké pochopiť, že Národná rada schválila nesystémovú zmenu v štátnom rozpočte na rok 1997, keď niektorí poslanci podporili výstavbu cesty krátkeho úseku v Prešovskom kraji. Ja si predstavujem pod systémovou zmenou vo výstavbe ciest cesty, ktoré, obrazne povedané, vedú odniekiaľ niekam, teda také cesty, ktoré budú spájať štáty a národy v tomto stredoeurópskom priestore.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte jednou poznámkou vyjadrila k pozmeňujúcemu návrhu skupiny poslancov za HZDS, ktorý sa týka bodu 19 spoločnej správy. Navrhuje sa v ňom doplniť text o vetu "účelovo viazať na úpravu platov profesorov vysokých škôl". Schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu znamená presunutie z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky sumy iba 25 miliónov Sk, čiže nejde o veľkú sumu. Preto chcem hneď v úvode povedať, že nie som proti tomu, aby sa profesorom na vysokých školách zvýšili platy, ale iste mi aj pán podpredseda Sergej Kozlík dá za pravdu, že ide o nesystémovú zmenu, a on je nepriateľom takýchto nesystémových zmien. Nehovoriac o tom, že takýto pozmeňujúci návrh rozbúri už aj tak nepokojnú hladinu na vysokých školách.

    Vysoké školy sú totiž komplexom, kde sa len veľmi ťažko realizuje pedagogický a vedeckovýskumný program a zámer bez väzieb medzi profesormi, docentmi a odbornými asistentmi, či už CSc., alebo bez CSc. titulu. Preto ani ja nenavrhujem, aby sa našli účelové prostriedky pre docentov na vysokých školách, pretože, opakujem, takýto návrh považujem za nesystémový a pripadá mi to, obrazne povedané, ako keď chcem jeden cukrík hodiť medzi tisíce detí. Tento problém si totiž žiada - a za tým si stojím - systémovú zmenu pre vysoké školy, a tou je osobitná "platovka" pre vysoké školy, osobitné tarifné triedy.

    Uvedomujem si, že v minulom roku v štátnom rozpočte na rok 1997 došlo k 6-percentnému nárastu do kapitoly ministerstva školstva na ocenenia pre špičkových pracovníkov. S tým, samozrejme, súhlasím. Toho roku je ten nárast 8 %. Je to veľmi chvályhodné, ale tento spôsob, opakujem ešte raz, nie je systémovou zmenou v školstve a už vôbec nerieši vedeckovýskumný problém na vysokých školách.

    Neviem, či vám je známy fakt, že niektoré vysoké školy pod špičkovými pracovníkmi mysleli iba profesorov. Bohužiaľ, docenti napriek tomu, že boli kvalitní, že spĺňali všetky kritériá odbornej náročnosti, jednoducho neboli ocenení, neušlo sa na nich. Všetci veľmi dobre vieme, že pedagogický a vedecký proces je na pleciach nielen profesorov, ale aj docentov a odborných asistentov s titulom kandidát vied. Nároky na získanie titulu docent a profesor sa stupňujú. Sú to veľmi náročné kritériá a ja to považujem za správne. Ale miera ocenenia týmto kritériám nezodpovedá. Je preto už prirodzeným javom rozpad katedier, únik mozgov do zahraničia, existencia mne už smiešnych, tzv. putujúcich docentov a profesorov po Slovensku. Samozrejme, súvisí to, bohužiaľ, aj s nárastom počtu vysokých škôl na Slovensku, ktorý nemá adekvátnu odbornú bázu, na čo sme upozorňovali pri zakladaní nových vysokých škôl.

    Pre zaujímavosť je možno potrebné uviesť, že plat docenta na vysokej škole sa pohybuje v rozpätí od 7 500 do 8 500 Sk a plat profesora 9, 10, 11 tisíc Sk. Tento návrh podporuje nesystémovú zmenu, preferuje jednu kategóriu ľudí na úkor druhej, a tak narušuje väzbu medzi profesormi, docentmi, čo má podľa mňa destabilizujúci charakter.

    Myslím si, že je potrebné zvážiť každý návrh v oblasti školstva a podporiť, tak ako to povedal aj podpredseda vlády pán Sergej Kozlík, len systémové zmeny.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej.

    Nasleduje poznámka pána poslanca Mikloška a potom pána poslanca Baránika.

  • Pani kolegyňa Gbúrová,

    ja by som sa vám naozaj chcel v mene nášho celého klubu poďakovať, že ako prvá z tohto parlamentu ste dali slovo, že budete hovoriť krátko a ste to aj splnili.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcel by som uviesť dve poznámky. Pani kolegyňa, porovnávať nás s Fínskom je neadekvátne. Fínsko budovalo 50 rokov trhovú ekonomiku, to je celkom neporovnateľné.

    Druhý problém - či je to systémová zmena, upraviť platy vysokoškolským profesorom, alebo nie. Možno o tom diskutovať. Ale mzda plní viacero funkcií, okrem ekonomických aj motivačnú. A mne ide predovšetkým o to, aby sme špičkových odborníkov motivovali. A neviem, koho presvedčíte, ak poviete, že vysokoškolskí profesori nie sú odborníci na slovo vzatí. Viem, že možno niektorí nie, ale zo 640 profesorov možno pokojne povedať, že aspoň 600 je špičkových pracovníkov. A v prípade, že nemáme dostatok zdrojov, treba začať aspoň s jednou kategóriou. To nepovažujem za nesystémový prvok. Práve naopak, považujem to ako jeden z prvých krokov, za ktorými by mali nasledovať ďalšie.

    To je všetko.

  • Ďakujem.

    Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švec.

  • Moja poznámka bude skutočne iba faktická.

    Prosím vás pekne, dnes kategória profesora si vyžaduje splniť také kritériá, ktoré sú nad rámec akýchkoľvek pochybností o špičkovom pracovníkovi. Ja si myslím, že kategória špičkový pracovník do vysokých škôl vôbec nepatrí, pretože ak je niekto špičkový docent, tak spĺňa kritériá pre profesúru. Takže jeho povinnosťou je, aby sa uchádzal o titul profesora, to je vedecko-pedagogická hodnosť. Myslím si, že v tomto smere treba povedať, že univerzitní profesori naozaj musia byť inak platení. Potrebujú také platy, aké si zaslúžia z titulu svojej vysokej odbornosti.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec a podpredseda Národnej rady Ľupták, pripraví sa pán poslanec Rosival.

  • Vážený pán minister, vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil.

    Kolegovia, kolegyne, priatelia, kamaráti, vážené dámy, vážení páni,

    vieme, že v roku 1996 bola plánovaná suma dane z pridanej hodnoty vo výške 54 mld. Sk, kde splnenie bolo realizované vo výške 47 mld. Sk. V nadväznosti na tento vývoj sa plánovala daň z pridanej hodnoty za rok 1997 vo výške 55 mld. Sk, čo si myslím, že zohľadnilo stav z predchádzajúceho roka. Čiže plánovaný nárast medzi rokmi 1996 a 1997 je 1 mld. Sk.

    S naplnením dane z pridanej hodnoty tohto roku môžu byť tiež určité problémy. Na rok 1998 je plánovaných 64,2 mld. Sk, čo je nárast takmer o 9,2 mld. Sk oproti roku 1997. Je to skutočne veľký nárast, preto by som rád požiadal pána ministra financií o vysvetlenie z hľadiska reálnosti tejto uvádzanej sumy. Takisto vieme, že sú značné problémy pri napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu v roku 1997 aj z daní z príjmov právnických osôb. Plánovaných 40 mld. Sk nebude naplnených, pretože sa muselo vrátiť vyše 8 mld. Sk späť už zaplatených preddavkov za rok 1996.

    Vzhľadom na to, že boli v strate v roku 1996, niektoré podniky v tomto roku neplatia preddavky, a to je ďalší prepad pri tejto dani. Očakáva sa plnenie okolo 20 mld. Preto sa pýtam, či navrhovaných 27,7 mld. na rok 1998 je skutočne podložených argumentmi, lebo situácia roku 1997 sa môže zopakovať v súvislosti s vracaním sa preddavkov v budúcom roku za platené preddavky v tomto roku.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, peniaze nám chýbajú všade. Treba tvrdo a razantne začať konať a zbierať to, čo nám dlhý čas uniká a ochudobňuje našu štátnu kasu. A sú to poriadne slušné sumy. Počul som, že tak 2-3 roky dozadu robilo Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky akciu v rôznych firmách, či tam načierno nepracujú nezamestnaní. Zo stavieb ľudia utekali, keď videli kontrolu. V reštauráciách, servisoch a dielňach prišli akurát teraz pomôcť kamarátom. Pýtam sa, sme skutočne takí bohatí, aby sme tento jav nevideli? Ak niekto robí načierno, tak zamestnávateľ neplatí dane, odvody do fondov, je konkurencieschopnejší ako ten, čo poctivo platí všetko. Nikto nevidí veľa áut, ktoré pravidelne chodia cez Berg do Viedne na týždňovky. Denne. Čo tak zistiť štátne poznávacie značky a majiteľov, či nepoberajú podporu? Vytvoriť možnosť cez legislatívu tvrdý postih, ak sa zistí, že zamestnáva ľudí načierno. Vniesť do toho konečne poriadok. Tým pomôžeme všetkým čestným podnikateľom.

    Vieme, že platobná neschopnosť, či už prvotná, alebo druhotná, presiahla 200 mld. Sk. Vytvoril sa dávno priestor na nedôveru v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Veď ak dodáme komusi službu alebo tovar, slušnosť káže zaň včas zaplatiť. Ak nezaplatí a príde druhý raz po tovar, tak ho nedostane, až kým nezaplatí na drevo hneď. Tu vznikol obrovský obrat platenia na drevo, ktorý z väčšej miery nie je podchytený v účtovníctve, neplatia sa zaň dane. Tu nám unikajú miliardy, o ktorých sa nám ani nesníva. To by asi takéto problémy s plnením príjmov neboli. Združenie robotníkov Slovenska je zásadne za platenie cez banky, aby sa úradne podchytili obraty. Skutočnosť je však dnes úplne iná. Koľko nezamestnaných, ktorí poberajú podporu, pracuje načierno? Neplatia sa dane, neplatia sa príspevky do fondov.

    Ako vyplynulo z poslaneckého prieskumu v daňovej správe, v 1. polroku 1997 jednoznačne chýbajú vraj riadne právomoci a kompetencie, na ktoré sa upozorňuje od roku 1992 až 1993. Rastie objem nedoplatkov. Niečo sa podarí daňovej správe v priebehu roka znížiť, ale narastú ďalšie. Snaha realizovať tieto zložité postupy naráža na množstvo problémov. Tieto poznatky už v roku 1993 viedli k vypracovaniu exekučného zákona na Ústrednom daňovom úrade a k jeho predloženiu nadriadenému orgánu. Druhýkrát sa tak stalo v septembri 1995, ako nutnosť zmeny súčasného vývoja v nedoplatkoch. Je rok 1997, začínajú sa kumulovať problémy so zabezpečením príjmov. Nie je stále k dispozícii daňovej správe tento zákon, ktorý by výdatne pomohol. Jednoducho, nie je možné siahnuť na to, čo slúži podnikateľovi na jeho činnosť, už za 6 rokov. Dostali sme sa do stavu, keď neplatenie daní je samozrejmosťou.

    Česť všetkým statočným platiteľom, ktorí skutočne platia. Takže roky vieme, že ktosi neplatí daň, daňová správa nemôže exekvovať prostriedky na podnikanie, tak sa veselo zvyšujú nedoplatky bez akéhokoľvek postihu. A padajú dookola otázky, čo robí daňová správa. Správna otázka je, čo môže robiť daňová správa, čo sme jej dali do rúk, aby mohla robiť pre to, čo potrebuje štát, a to sú peniaze.

    Nedávno som čítal v novinách, že Asociácia výrobcov liehu poukazuje na skutočnosť, že zhruba jedna tretina liehu sa k nám dostáva nelegálne. Ide o zdravie národa. Štát si pustil zlaté sliepky. Neplnia sa spotrebné dane. Alkoholu a cigaretám venujú všetky štáty maximálnu pozornosť. V Amerike, ktorá sa hlási k najväčším demokraciám, ako aj v mnohých štátoch si štát drží predaj alkoholu, ako aj cigariet v rukách. Tu sa eliminuje distribúcia a pašovanie alkoholu a cigariet. Inde sa dáva licencia predaja liehu a alkoholu na jeden rok, čiže sa predáva alkohol len v presne určených obchodoch. To nebudem hovoriť o Škandinávii, ktorá urobila rázne opatrenia v súvislosti s prohibíciou. Čo tak zrušiť stovky a stovky vydaných licencií naším ministerstvom pôdohospodárstva na výrobu liehu chladným procesom, kde môže každý doma miešať lieh s esenciami a predávať. Začať znovu naprávať chyby, stanoviť, kto má vyrábať, samozrejme, v normálnom kontrolovateľnom počte s overením, o koho ide, vrátane predaja alkoholu, aby sme nevideli fľašky v zelovoci a v butikoch a podobne.

    Veľa peňazí nám uniká do zahraničia rôznymi skrytými formami. Rôzne štúdie, ktoré robia zahraničné firmy veľakrát preto, aby sa vyviezli peniaze legálne, veľakrát veľké peniaze. Podľa našich zákonov je to všetko čisté. Poradenská činnosť, audity atď. majú podobnú formu. Sú to rôzne pobočky, ktoré vykazujú veľký obrat, ale zisky plynú von k materskej firme v zahraničí. Treba sa rýchlo zamýšľať nad posilnením právomocí a kompetencií daňovej správy, vytvoriť sekciu trestného daňového vyšetrovania, ktorá je úplne normálnym javom v Amerike, Švédsku, Holandsku, Španielsku, Francúzsku, Ukrajine, Litve, Lotyšsku, a vybaviť ich potrebnými kompetenciami ako orgán činný v trestnom konaní, tak ako je to roky vo svete. Vytvoriť čosi, čo tu bude strážiť aj tieto nekalé činnosti a eliminovať ich v začiatkoch.

    Zásadne riešiť situáciu, keď podnikateľ neplatí dane a daňová správa mu nemôže zobrať v rámci exekúcie to, čo slúži podnikateľskej činnosti, čiže vlastne donekonečna zvyšuje nedoplatok, už 6 rokov vyrába, predáva a neplatí dane. Treba sa urýchlene zaoberať exekučným zákonom, ktorý pripravuje ministerstvo spravodlivosti, ktorým sa urobia rázne kroky v neplatení a pri exekúcii.

    Nechránime si čestných a statočných podnikateľov, ktorí nemajú šancu konkurovať tým, pre ktorých je vyhýbanie sa plateniu úplne normálne. Pohybuje sa tu dosť kadejakého tovaru pochybného pôvodu. V Taliansku je postrachom finančná polícia s právomocami a kompetenciami, o ktorých sa nám len sníva. Jednoducho zastavia vo dne, v noci kohokoľvek, skontrolujú tovar, čo vezie, musí predložiť doklady na verifikovanie o pôvode tovaru. Náhodné kontroly permanentne prebiehajú na cestách spolu so zástupcami colnice a polície. Pri kontrolách pôvodu tovaru by vedeli vniesť poriadok do súčasného stavu. A čo tak zatiahnuť do toho nezamestnaných pri čiastočnom vyložení a naložení tovaru z kamióna a overení, čo vlastne vezie? V prípade zistenia by štát získal kamión aj tovar. A hmotne zainteresovať slušnou odmenou pre celú skupinu v prípade nálezu.

    Dodnes sa nič nerobí systémovo. Pokojne si tu všetci môžu robiť, čo chcú, bez strachu, že ich ktosi kdesi zastaví a bude zle. Problémy zákonov? Tak robme zmeny, ktoré pomôžu veci, štátu a občanom, tým čestným. Obdobné inštitúty fungujú pri daňových správach vyspelých krajín s právomocami, ktoré potrebujú na to, aby eliminovali úroveň čiernej ekonomiky, na ktorú vždy dopláca štát a jeho ľud, ktorý sa jej nepostaví riadne do cesty.

    Koľkokrát sa pertraktovala otázka, prečo jednoducho je možné, že ktosi zakladá jednu eseročku za druhou, neplatí dane, podniká na prenajatom majetku, s ktorým "daniari" nemôžu nič robiť, a štát sa prizerá, ako odtekajú peniaze. Daňová správa príliš dlho upozorňuje na tieto veci bez väčšej odozvy. A potom ideme robiť analýzu na analýzu, administratívu namiesto toho, aby sme hľadali cesty, ako konkrétnymi a rýchlymi návrhmi, krokmi riešiť tento stav.

    Štát je tu, potrebuje peniaze na realizovanie svojich zámerov. Bez poriadku a tvrdej disciplíny, vrátane daní, sú vždy len problémy, lebo demokracia, to je v prvom rade disciplína a poriadok, ktorá nekompromisne postihuje tých, čo obchádzajú zákony. A ak sú nedostatky v zákonoch, musíme ich zmeniť, zužovať priestor na daňové úniky, ktoré nám ukrajujú stále viac z krajca, ktorý potrebujeme vo všetkých sférach, kde chýbajú. Prísne zákony, vysoké právomoci daňovej správy, posilniť kompetencie Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ako je to vo svete. Poriadok si musíme urobiť v tomto sami, ak nechceme mať stále viac problémov v budúcnosti. Počúvajme hlasy odborníkov zdola, ľudí, ktorí s týmito zákonmi pracujú. Chráňme si svojich podnikateľov, lebo aj tí pochopili, že ak tým, čo neplatia, sa nestane nič, prečo majú platiť oni. Je to reťazová reakcia a na konci je štát, na ktorom bude narastať balík ťažkostí, neriešiteľných problémov. A žiadna vláda nemôže byť voči tomuto stavu benevolentná. Raz treba nekompromisne začať robiť poriadok.

    Prečo v najťažšom období v roku 1993, keď sa zavádzala daňová reforma, a v rokoch 1994 až 1995 bezproblémovo fungovala daňová správa? Mala právomoci, kompetencie, realizovala kroky vedúce k poriadku. Je chybou, že sa urobili zásahy zvonku. Chýbali peniaze, kompetencie, a preto sú problémy. Ak sa stala chyba, treba ju rýchlo napraviť. Vo svete už dávno platí zásada, že človek sa musí narodiť, musí umrieť a musí platiť dane. Zamyslime sa nad touto pravdou.

    Ďalšia vec, čo by pomohla veci, na súdoch by mali byť daňové senáty, odborníci z účtovníctva a daňových zákonov. Mnohé rozhodnutia sú také, že štát prišiel o veľké peniaze práve pri alkohole a cigaretách. Dobrý sudca, ktorý perfektne ovláda Trestný zákon alebo Občiansky súdny poriadok, nemôže dokonale ovládať súvislosti s účtovníctvom a daňových zákonov. Aj tu sú veci, čo sa dajú napraviť.

    Zamestnancom mnohokrát podnikatelia vyplácajú cez výplatnú listinu len polovicu mzdy a druhú polovicu v hotovosti na ruku, a tak štát prichádza o veľké dane, ale aj fondy. Je len smutné, že musíme podľa zákona zachovať mlčanlivosť majiteľa firmy, ktorý neplatí ani dane, ani úroky. Predĺženie splátkového kalendára na daniach majú podľa zákona možnosť schváliť len ľudia - riaditelia daňových úradov a na ministerstve pán minister. Kto vlastne kontroluje daňovníka, či za dane alebo úroky neskapitalizoval svoj majetok? Treba urýchlene novelizovať zákon, čo si podnikateľ môže dať do nákladov, a čo nie. Sú to obrovské milióny, ktoré tomuto štátu idú hore komínom.

    Bude potrebné sa zamyslieť nad počtom administratívnych pracovníkov jednotlivých rezortov, pretože ak sa kompetencie odovzdali okresom a krajom, nie je potrebné také personálne obsadenie jednotlivých rezortov. Treba prehodnotiť, či milióny alebo miliardy, ktoré sa dávajú na nové pracovné príležitosti, spĺňajú svoj účel, keď aj vlani a aj tohto roku bola plánovaná 12-percentná nezamestnanosť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som povedal, peňazí je tu dosť, ale nie v správnych rukách. Nie raz som v tejto snemovni povedal od roku 1990, že finančná disciplína a kontrolný mechanizmus v našom štáte po novembri úplne zlyhal. A to mnohým podvodníkom a špekulantom vyhovuje. A vyhovuje to aj niektorým a práve tým politikom, ktorí hlásali po roku 1990, že tu treba vrstvu bohatých a chudobných. Štát potom krváca. A kto je vlastne štát? Štát sú ľudia, štát sú teda ľudia.

    Združenie robotníkov Slovenska bude rázne vystupovať proti týmto neduhom a budeme sa usilovať novelizovať všetky zákony prijaté po novembri 1989, ktoré slúžia k obohacovaniu iba úzkej špičky ľudí, z mnohých pracovitých občanov a ich rodín robia iba žobrákov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Hlási sa pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    pretože pán podpredseda Národnej rady Ľupták mi dal niekoľko otázok smerom ku konštrukcii daňových príjmov štátneho rozpočtu, chcel by som odpovedať.

    Čo sa týka dane z pridanej hodnoty, áno, skutočnosť v roku 1996 bola 49 mld. korún. Plán - a predpokladáme, že aj očakávaná skutočnosť - v roku 1997 bude 55 mld. korún, čo je medziročný prírastok 7 mld. korún v dani z pridanej hodnoty. Predpokladáme, že sa bude zvyšovať základňa, pretože ceny sa predsa len v závislosti od inflácie dvíhajú, rastie spotreba, to znamená, je rastúca základňa. Takže ak plánujeme na rok 1998 64,2 mld. korún a ďalej, a to očakávam, pán podpredseda Ľupták, od teba aj od kolegov zo Združenia, že pred štátnym rozpočtom budeme hlasovať ešte o novele zákona o dani z pridanej hodnoty, kde je takisto vyjadrený príjem z telekomunikačných a poštových služieb 1,7 mld. korún, takže s vašou podporou dospejeme k tomu, že návrh príjmov štátneho rozpočtu bude v oblasti dane z pridanej hodnoty reálny. Ak by nedošlo k podpore tejto novely zákona, ohrozujeme reálnosť týchto príjmov a staviame okamžite návrh štátneho rozpočtu do rizika 1,7 mld. korún na stránke príjmov.

    Čo sa týka dane z príjmov právnických osôb, áno, skutočne tých 40 miliárd, ktoré sme plánovali na rok 1997, sú nereálne. Je veľmi zložité odhadnúť, ako dopadá vplyv zmeny odpisových sadzieb, zmeny alebo rastu investícií, možnosti tvorby rezerv, nie celkom - priznám sa, že to je veľmi zložitý problém - sa dalo odhadnúť, aký vplyv bude mať možnosť nezahŕňať neinkasované fiktívne úroky do základu dane v peňažných organizáciách, kde sme pôvodne odhadovali 2 miliardy, skutočnosť bola 5,2 mld. korún len za určité sledované obdobie. Takže to všetko vytvorilo situáciu, že odhadujeme nie 21 miliárd, pán podpredseda, ale odhadujeme príjem, ten objem daní z príjmov právnických osôb na úrovni cca 24-25 mld. korún v roku 1997. To znamená, že konštrukcia 29 miliárd korún, keď berieme, že sme už prekonali určitý bod, inflexný bod, ktorý sa viazal na odpočty najmä vo finančných organizáciách spätne za rok 1996, že nasadenie 29 miliárd by mohlo byť reálne, ale za predpokladu, že budú úspešne plniť svoju činnosť, správu, výber daní a ciel daňové a colné orgány, v čom konáme. Posilňujeme informatiku týchto orgánov, previazanie informačných systémov, ďalšie veci sa pripravujú, to znamená novela zákona o bankrote, Obchodný zákonník a ďalšie veci, po ktorých, pán podpredseda, správne voláš. A myslím si, že v tomto zmysle sa podstatne prehĺbi náročnosť na finančnú disciplínu už od začiatku roka 1998.

    Chcem v tomto zmysle povedať, že sa domnievam, že sú síce riziká v rámci príjmov, ale žiadny štátny rozpočet sa nedá postaviť ako nerizikový, ani na príjmoch, ani na výdavkoch, ale hlavné riziko každého štátneho rozpočtu sú príjmy. Na druhej strane musí tu byť dostatočne silná vláda, ktorá vie pohotovo reagovať a v prípade výkyvov reagovať, či krátením výdavkov, či dodatočnými opatreniami v daňovej, cenovej a inej legislatíve alebo opatreniach. Takže tie riziká, myslím si, že sú primerané. Hovoril som, že rozpočet je úsporný, ale domnievam sa, že je priechodný, a v žiadnom prípade nemáme záujem "nabobtnať" ho na stránke príjmov.

    Ak tu bola spomínaná otázka alkoholu a podobne, s týmto problémom vystúpil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že tu existuje jeden veľký výrobca liehu, ktorý dlhuje štátu miliardu korún. Áno, je tu taký výrobca. Keď som nastúpil ako minister financií, tak už bol dlžný štátu skoro miliardu korún, a neobviňujem z toho ani svojho predchodcu, ani svojho ďalšieho predchodcu na ministerstve financií. Jednoducho tá situácia v rámci transformácie toho podniku sa vyvinula a teraz ja som stál a stojím doteraz, alebo správca dane, ani nie minister financií, stojí pred dilemou, či takéhoto výrobcu dá okamžite do likvidácie, navrhne nejaké riešenie cez exekúciu alebo podobné tvrdé riešenia.

    Ten majetok sa reálne odhaduje na 300 miliónov korún, to znamená, je tu daňová pohľadávka miliarda, reálny majetok 300 miliónov, ale od roku 1995 tento podnik každoročne odvádza miliardu korún na spotrebných daniach. On už plní svoje záväzky, ale má daňovú pohľadávku, na ktorú má splátkový kalendár, a nejakým spôsobom sa situácia vyvíja. Ale podotýkam, že všetky záväzky, ktoré mu vznikajú v rámci reálnych platieb spotrebných daní, plní. Tá situácia tiež nie je taká jednoduchá, ako ju tu opísal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pritom ale nespochybňujem to, že je potrebné tvrdo tlačiť na všetky inštitúcie, aby plnili svoje daňové a colné záväzky, ale má to teda aj iný rozmer než len ten, že je tu daňová alebo colná pohľadávka.

    Chcem znovu zdôrazniť to, že nech sa páči, keď sa príde s návrhmi zákonov na to, že štát v plnom rozsahu preberie predaj cigariet a predaj alkoholu, že ich skoncentruje do konkrétnych predajní, že sa zakáže predaj cigariet v reštauráciách, hoteloch - sú aj také krajiny -, nech sa páči. Len je otázka - to sa nedá takisto za rok -, je tu istý mnoho desaťročný návyk občanov, to sa nedá urobiť za rok, na to treba urobiť dlhodobejšiu propagandu, pretože úniky, ktoré by mohli vzísť z takéhoto opatrenia, by mohli byť podstatne väčšie ako dobre myslené opatrenie, na ktoré občania nie sú pripravení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

  • Pán podpredseda Ľupták,

    prehovorili ste po dlhom čase a prehovorili ste naozaj skvelo. Len raz neviem pochopiť, či ste hovorili za vládnucu koalíciu, alebo za opozíciu. Čítam dnes v novinách, že ste pred niekoľkými dňami - tu je váš citát - povedali na stretnutí s občanmi, že "keby som vedel, že ma ľudia podporia, rozbil by som koalíciu". Neviem, či ste náhodou nezabudli medzičasom ohlásiť odchod z koalície, keď som vás počúval. Ale v jednom by som s vami chcel naozaj súhlasiť, s tým, čo obsahovalo vaše vystúpenie, a to, že pozorujem aj ja, že za obdobie vašej vlády ste všetko, azda s výnimkou Braniska, pomaly vytunelovali.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som povedať pánu podpredsedovi Ľuptákovi, že keď sme schvaľovali colný zákon, tak ja som predložil pozmeňujúci návrh, aby sa zaviedla plošná kontrola kamiónov. Presne tou istou argumentáciou som to zdôvodňoval ako on teraz. Žiaľ, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh neprešiel, na škodu veci. S celým radom pripomienok, ktoré uviedol, súhlasím. Robili sme kontrolu na daňových úradoch aj na Ústrednom daňovom riaditeľstve. Je veľmi veľa problémov, nechcel by som sa zmieňovať o tom, čo tu bolo pred chvíľou povedané, ale treba urobiť všetko preto, aby sa v nasledujúcom období postavenie colných úradov a daňových úradov posilnilo. Inak bude ohrozená príjmová stránka štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte pán poslanec Hrušovský.

  • Pán podpredseda, veľmi pozorne som vás počúval, zvlášť v tej časti, kde ste hovorili, že budete aj navrhovať. Ja by som vám v tejto chvíli odporučil, že nielen navrhovať, ale aj konať. A vám konkrétne po tom všetkom, čo ste tu povedali, by som v tejto chvíli odporučil jedno: Čakám, že sám na seba podáte návrh na začatie trestného stíhania orgánom činným v trestnom konaní a dáte sa dobrovoľne zatvoriť.

  • Pán podpredseda Kozlík,

    ja som nemyslel, že dlhuje firma vyše miliardy na liehu, ale som myslel, alebo som vo svojom vystúpení hovoril to, že jedna tretina liehu sa dováža. Tá jedna tretina liehu sa dováža v kamiónoch, kde medzi tovarom, teda cez colnicu ide tovar, a vnútri vieme, že sa vozí niečo iné. Teda musí colnica alebo colníci a daňový úrad zasiahnuť kdesi vonku. Chytať to ako v Taliansku. Tam zastavia kamión, otvoria ho, zložia, a keď nájdu, jednoducho to prepadne v prospech štátu. Toto chceme spraviť. Preto sa veľa cigariet sem dostáva zo zahraničia, lebo colník nestačí skontrolovať všetko. To sa jednoducho nedá, alebo sa aj nechce. Teda toto sa musí zaviesť ako v Taliansku a v iných krajinách. To nás veľa stáť nebude a myslím si, že to bude veľký prínos pre republiku. Takže toľko na to, pán minister.

    Čo sa týka zavretia, ak niekto tu dal pripomienku, tak si myslím, že KDH by už nesmelo existovať, čo pre tento národ prinieslo pohromu po novembri 1989. Len si spytujte svedomie za Sabinu Sabinov. Kto ju predal? A ďalšie podniky - Mäsokombinát Prešov, VIZO Prešov. Vy už nemáte právo ani hovoriť v tejto sále.

    Ďakujem vám.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rosival a pripraví sa pán poslanec Pacola.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

    hneď úvodom dávam procedurálny návrh na vyňatie dvoch bodov spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby dal samostatne hlasovať v časti C-IV o bode 6 a ďalej v časti C-V o bode 7. Obidva body boli prijaté Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. V prvom bode ide o presun medzi kapitolami, v druhom bode ide o presun v rámci jednej kapitoly.

    Môj prvý návrh sa týka návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorým sa má zvýšiť rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 2,6 mld. korún na úkor rozpočtu Všeobecnej pokladničnej správy. Dôvody, ktoré viedli náš výbor k takémuto hlasovaniu, je skutočnosť, že v poľnohospodárstve došlo k finančnej kríze, k veľmi kritickej finančnej situácii. Príčinou tejto kritickej finančnej situácie, jednou z príčin sú tzv. cenové nožnice, ktorými sa rozumie rýchlejší rast cien, za ktoré poľnohospodári nakupujú napríklad chemikálie, hnojivá, osivá, stroje, technológie, ako cien, za ktoré poľnohospodári predávajú svoje produkty.

    Uvediem konkrétne čísla. V rokoch 1995 a 1996 sa ceny vstupov do poľnohospodárstva zvýšili o 8, resp. o 9,4 %. Ceny, za ktoré poľnohospodári svoje produkty predávajú, sa zvýšili len o 3,3 a o 4,7 %. Tieto cenové nožnice sú mechanizmom, cez ktorý trvale neustále unikajú, odtekajú financie z poľnohospodárstva. Len za uplynulé tri roky, od roku 1994 do roku 1996, stratilo poľnohospodárstvo 8,8 mld. korún. Poľnohospodári na jednej strane stoja zoči-voči liberalizovaným cenám, ktoré neustále rastú, na druhej strane sú obmedzovaní cenami svojich produktov, ktoré už liberalizované nie sú. Pri cenách poľnohospodárskych produktov liberalizácia neplatí. Tu platia buď pevné ceny, pevná cena, ako je pevná cena surového kravského mlieka, alebo platia garantované či minimálne ceny za jednotlivé produkty. Tieto ceny sú určované Štátnym fondom trhovej regulácie vopred, s časovým predstihom, a sú určované tak, že sú v rozpore so záujmami poľnohospodárskej prvovýroby.

    Ďalším, ale nie posledným negatívnym činiteľom sú nízke dotácie. V roku 1989 dotácie do slovenského poľnohospodárstva predstavovali takmer 18 mld. korún, teda 17,9 mld. korún. V nasledujúcich dvoch rokoch, v rokoch 1990 a 1991, sa dotácie prudko znížili na 8 mld. A v ďalších rokoch potom bolo poľnohospodárstvo dotované približne 6 až 7 mld. Sk ročne.

    Pretože sa nedarí už niekoľko rokov zastaviť otváranie cenových nožníc, je nevyhnutné primerane zvýšiť dotácie. Výborom pre pôdohospodárstvo navrhovaných 2,6 mld. korún je takouto primeranou dotáciou. Preto si dovolím poprosiť vás o podporu tohto návrhu.

    Veľmi krátko sa zmienim o následkoch neustáleho unikania financií z poľnohospodárstva. Robím to preto, lebo sme tu počuli počas uplynulých dvoch dní ťažkosti, v ktorých sa nachádza rezort kultúry, školstva, zdravotníctva a iné. Rád by som preto upozornil na problémy, ktoré nastali, alebo skutočnosti, ku ktorým sa dospelo v poľnohospodárstve.

    Vďaka úniku financií a vďaka nízkym dotáciám sa veľmi stručne dá opísať stav v poľnohospodárstve asi takto: Poľnohospodárstvo spotrebúva svoj majetok, žije z podstaty. Stúpa zadlženosť, znižuje sa úrodnosť pôdy, nevykonávajú sa, neobnovujú sa technológie, strojový park, nevykonávajú sa potrebné opravy, údržba. Neustále klesá dôchodkovosť, klesajú príjmy. V dôsledku toho odchádzajú schopní pracovníci mimo rezortu. Podniky nie sú schopné sa pripravovať na vstup do Európskej únie a klesá konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov aj v rámci krajín CEFTA.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som podčiarknuť, že poľnohospodárstvo sa do tejto situácie nedostalo vlastnou vinou. Na rozdiel od iných rezortov poľnohospodári urobili výrazné racionalizačné opatrenia. Napríklad takmer o 60 % klesol počet pracovníkov poľnohospodárstva. Tento rezort opustilo viac ako 216 000 pracovníkov a dnes potraviny u nás produkuje 5,6 % obyvateľstva, čo je plne porovnateľný údaj so štátmi Európskej únie.

    Môj druhý návrh je na samostatné hlasovanie, týka sa bodu 7 v časti V. Tento bod 7 úzko súvisí s bodom číslo 6, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. V oboch prípadoch ide o štátnu veterinárnu službu. Predpokladám, že gestorský výbor len nedorozumením oddelil od seba oba návrhy, oba body, ktoré sú navzájom úzko previazané a jeden na druhý nadväzuje. Oba návrhy totiž smerujú k rovnakému cieľu, k splneniu nových úloh, ktoré vyplývajú z rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva pre veterinárne oblasti a tiež k zabezpečeniu obvyklých úloh veterinárnej starostlivosti, veterinárneho dozoru a štátnej kontroly. Tieto úlohy môžu byť splnené len vtedy, keď sa na ich plnení budú podieľať nielen veterinárne odbory okresných a krajských úradov všeobecnej štátnej správy v rezorte vnútra, ale keď sa na ich plnení budú podieľať aj rozpočtové organizácie v pôsobnosti Štátnej veterinárnej správy v rezorte pôdohospodárstva. A práve pre činnosť týchto organizácií Štátnej veterinárnej správy sú potrebné financie, ktoré by táto správa získala prijatím bodu 7 spoločnej správy.

    Len v krátkosti na záver uvediem, o aké činnosti ide. Je to napríklad zber a vyhodnocovanie údajov mikrobiologickej kontroly potravinového reťazca v Slovenskej republike. Ďalej kontrola surovín živočíšneho pôvodu a analýzy rezíduí či zvyškov cudzorodých látok. Treťou takouto úlohou je činnosť Národného referenčného laboratória pre surové mlieko a mliečne výrobky. A posledným takýmto bodom je dobudovanie Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv.

    Vážené dámy a vážení páni, na záver si vás dovoľujem požiadať o hlasovanie za oba návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktoré sú uvedené v bode 6 a 7 v časti C-IV a C-V.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy je ďalej prihlásený pán Pacola a pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998 v zmysle § 82 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    V kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v podkapitole 700 "Kapitálové výdavky" položku 710 "Obstarávanie kapitálových aktív" zvýšiť o 150 mil. korún a účelovo viazať na nákup nových autobusov v novovzniknutých okresoch a okresoch, kde jediným prepravcom je Slovenská autobusová doprava, š. p. Navrhujem zároveň znížiť rezervu vlády - Všeobecnú pokladničnú správu o 150 mil. Sk.

    V prípade, že by neprešiel tento môj návrh, navrhujem obdobne v ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií zvýšiť na obstarávanie kapitálových aktív výdavky o 130 mil. Sk a účelovo viazať na nákup nových autobusov v novovzniknutých okresoch a okresoch, kde jediným prepravcom je Slovenská autobusová doprava, ale znížiť kapitolu Slovenskej informačnej služby.

    Teraz mi dovoľte, aby som z technickej stránky zdôvodnil svoj pozmeňujúci návrh.

    Vážení kolegovia, technický stav vozového parku svojím spôsobom ovplyvňuje spoľahlivosť autobusu. Vieme, čím starší je autobus, tým je životnosť strojového parku nižšia. Ďalej vieme, že tým sa zvyšuje aj poruchovosť týchto autobusov. Na druhej strane vzhľadom na to, že životnosť, spoľahlivosť je v korelačnej závislosti, tak sa zvyšuje aj prácnosť opráv a, samozrejme, znižuje sa aj pohotovosť.

    V súčasnosti vieme, že už je dostatočná distribúcia náhradných dielov na tieto autobusy, že už sú aj servisy, ale na druhej strane musíme povedať, že Slovenská autobusová doprava, š. p., nemá dostatok financií na dostatočný nákup a distribúciu náhradných dielov, aby mohli pohotovo robiť opravy, ktoré vznikajú.

    Vážení kolegovia, chcem ďalej podotknúť, že v mnohých okresoch, kde je práve životnosť autobusov vyššia ako 8 rokov, čiže do technického života autobusu zostávajú 2 roky, pretože po 10 rokoch je odpísaná, v mnohých týchto okresoch sú najhoršie prepravné podmienky. To znamená, že cesty sú veľmi zlé. A keď prirátame do toho aj ten fakt, že takéto autobusy majú zlé gumy, majú zlé brzdy, majú zlé nápravy, polosi, pretože nastáva únava materiálu, tak z teórie pravdepodobnosti a spoľahlivosti vieme, že keď strácame všetky tieto faktory, tak poruchovosť sa blíži k jednotke. Znamená to, keď je jednotka, že je to už havária.

    Vážení kolegovia, chcel by som podotknúť, že keď sa nám na Slovensku stane aspoň jeden taký prípad, že v nejakom horskom priesmyku buď sa nám utrhne náprava, alebo budú zlé gumy, alebo nebudú brzdy a príde o život niekoľko desiatok ľudí, garantujem vám, že v našom parlamente, alebo v rezerve vlády, alebo neviem, v ktorej položke hneď nájdeme tých chýbajúcich nie 150 mil. Sk, ale nájdeme možno aj miliardu korún, aby sme chýbajúce autobusy, aby sme technický stav nášho vozového parku v týchto okresoch doplnili.

    Chcem ďalej povedať, že je tu ešte aj jedna teória. Mnohí kolegovia tvrdia, že Slovenská autobusová doprava bude privatizovaná, netreba z toho titulu do tohto vrážať žiadne iné prostriedky na nákup nových autobusov. Vážení, čo mám informácie, v susedných krajinách hoci došlo aj k transformácii, to znamená aj k privatizácii autobusovej dopravy, i naďalej štát dotuje nákup nových autobusov. Chcem sa vás opýtať: Vy si myslíte, že nejaký okres, ktorý prevádzkuje autobusy, dopravu v horských podmienkach, bude niekedy ziskový natoľko, aby si mohol zakúpiť nový autobus, aspoň jeden?

    Čiže z toho titulu by som vás chcel veľmi poprosiť, aby sme aspoň v tých novovzniknutých okresoch, kde sú najhoršie poveternostné podmienky, kde najdlhšie býva zima, kde sú najhoršie cesty, aby sme práve v týchto okresoch podporili dopravu symbolickou sumou tých 150 mil Sk., to je na nakúpenie jedného autobusu.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ďalej mi dovoľte, aby som predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh. V spoločnej správe v časti C-IV body 2 a 3 vyňať na osobitné hlasovanie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec Moric.

  • Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložila dva návrhy. Jeden sa týka životného prostredia a druhý problémov dopravy hlavného mesta.

    Prvý návrh znie k návrhu rozpočtu kapitol:

    1. V kapitole Slovenskej informačnej služby znížiť výdavky o 17 mil. Sk. Pri schvaľovaní rozpočtu kapitoly na rok 1997 vláda argumentovala potrebou vysokých výdavkov Slovenskej informačnej služby na investície. Predpokladám, že v roku 1998 by tieto náklady už nemali byť opodstatnené. Preto navrhujem v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky zvýšiť výdavky o 17 mil. Sk a viazať zvýšenie na sanačné a monitorovacie práce po bývalej Sovietskej armáde.

    Moje zdôvodnenie je takéto:

    Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v decembri 1996 bolo na sanačné a monitorovacie práce po bývalej Sovietskej armáde schválených 157 mil. Sk. Týkalo sa to roku 1997. Bolo by vhodné, aby sa udržali finančné výdavky aspoň na úrovni roka 1997. Podotýkam, že v decembri 1995 pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996 bola táto suma ešte vyššia, a to 160 mil Sk. Preto navrhujem, aby k 140 mil. Sk, ktoré sú v návrhu štátneho rozpočtu, bolo pridaných týchto 17 mil., aby sa udržala aspoň tá hladina finančných prostriedkov, ktorá bola, opakujem, v roku 1997.

    Ako príklad vážnosti tohto problému uvediem práce, ktoré sa uskutočňujú v bývalom Stredoslovenskom kraji v lokalite Sliač-Vlkanová, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme 2. stupňa minerálnych vôd kúpeľov Sliač-Kováčová. Pri realizácii čerpania podzemných vôd, ich následným čistením bolo odčerpaných za roky 1992-1996 z hladiny podzemných vôd 98 856 litrov ropných látok. Pri vyberaní nefunkčného produktovodu a odstraňovaní nefunkčného lapača použitých olejov bolo odčerpaných 46 000 litrov ropných látok. V priebehu roka 1997 bolo doteraz odčerpávaných z hladiny podzemných vôd od 2 až do 400 litrov ropných látok za deň. Okrem uvedených množstiev kontaminantov bolo z podzemných vôd čistením na sanačných zariadeniach odstránených v priemere ročne v celej lokalite napríklad 350 kg ropných látok a 75 kg chlórovaných uhľovodíkov, pričom posledný ukazovateľ je známym karcinogénnym faktorom.

    Môj druhý návrh sa týka dopravy a metra, výstavby metra v Bratislave. Navrhujem zvýšiť v kapitole Všeobecná pokladničná správa položku 4902112 o 854 mil. Sk. V skupine 4 zvýšiť finančné prostriedky pre Bratislavský kraj o 854 mil. Sk a účelovo ich viazať na prípravu a realizáciu 1. etapy výstavby ľahkého metra v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave.

    Moje zdôvodnenie je takéto:

    Dopravná priepustnosť a prepravná kapacita dopravnej infraštruktúry v hlavnom meste hrozí v najbližších mesiacoch dopravným kolapsom, čím sa ochromí presun aj pracovnej sily do jednotlivých podnikov na území mesta. Týmto je ohrozená okrem iného aj tvorba HDP, pretože právnické a fyzické osoby podnikajúce v Bratislave sú zdrojom približne 32-34 % HDP. Samozrejme, tým sú ohrozené aj celkové príjmy štátneho rozpočtu. Na základe výskumov jedinou efektívnou cestou je urýchlené začatie tejto výstavby. A z tohto dôvodu prosím, prijmite aj môj návrh na zmenu k štátnemu rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Ja som vynechal pred tým, než som čítal pána Morica, pána poslanca Andrejčáka.

    Takže prosím, pán poslanec Andrejčák, a potom pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení poslanci, vážené poslankyne,

    rokujeme o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998 už druhý deň a rokujeme statočne. Statočne preto, lebo časť z nás poslancov dáva nové a nové návrhy, ako pridať finančné prostriedky - hovorím svojim, aby sa vás to nedotklo -, a podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík sa tvári čoraz viacej a viacej odmietavo. A to, prosím, doteraz sme už rozdelili papier, keby sme ho naukladali na seba, jeden a pol metra. Mám obavu, že strhneme aj rozpočet Kancelárie Národnej rady, pretože už tých návrhov bolo veľa.

    Je pravda, že sme sa chystali na toto rokovanie, nielen ako bloky, teda opoziční a koaliční. Z dôvodu, že ide o rozpočet na volebný rok, chystali sme sa na toto rokovanie aj ako politické strany. Chystali sme sa tak, aby sme politicky účinne bodovali u voličov každou politickou stranou, či už protikoalične, protiopozične - ale povedal by som - aj vnútrokoalične. Veď nech už sa poukladajú povolebné koalície akokoľvek, ich pozícia v koalícii bude daná výsledkom volieb. Ale chystali sme sa aj ako jednotliví poslanci, ktorí sa už-už vidia na veľmi výhodných miestach v poradiach kandidátskej listiny. Sme teda všetci veľmi dobre pripravení dostatočne razantne diskutovať a niekedy mi to pripadá, že iba dlho. V jednom sme jednotní všetci a tu by som chcel povedať, že aj od vlády cez plénum Národnej rady, cez výbory Národnej rady, ale aj cez ministrov, ako sme toho svedkami, a cez predstaviteľov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ale aj prednostov krajských úradov až po nás jednotlivých poslancov. Všetci považujeme pridelené finančné prostriedky za nízke a chceli by sme viac.

    Tak je to všade vo svete. Nepoznám štát ani ministra, ktorý by dal vyhlásenie, že dostal po rozdelení rozpočtu dostatok finančných prostriedkov a viacej by už ani nechcel, aj keby mu ich dávali. Všade vo svete sa však hľadá riešenie, ako možné peniaze - a to pripomínam -, možné množstvo peňazí účelne rozdeliť. Je to potrebné rozdeliť veľmi efektívne. A v tomto sme už zásadne rozdielni a dnešná situácia dokazuje, že je to tak. Veď rozmiestnime to po pravde.

    Slovenská národná strana veľmi sympaticky a veľmi razantne presadzuje svoje rezorty. My členovia HZDS-poslanci väčšinou vyjadrením dôvery vláde obhajujeme takmer mlčky vládny návrh, časť z nás chce prilepšiť svojim volebným regiónom. Alebo napríklad ľudia, ktorým je bezpečnosť štátu - nechcem povedať vulgárne - "ukradnutá", ale aj bezpečnosť štátu pred cudzími nedobrými zámermi je iba frázou, nachádzajú riešenie zobrať Slovenskej informačnej službe peniaze a podľa možností ju buď zlikvidovať, alebo obmedziť. Inak sa argumentuje vziať z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, tam sme smelí, ale tam už vlastne dávno nič nie je. Preto burácame, že máme málo. A každý máme len svoju pravdu. Ale aj tak na konci uvediem čísla, čo sme poskladali za dnešný deň, bude to zaujímavý prehľad.

    Všetci tvrdíme, že to myslíme dobre s rozpočtom, so Slovenskom a že vlastne niekto druhý robí zle. Je to ale dvojsečná zbraň. Píše sa stenografická správa, je verejne prístupná a rôzne chmúrne a často chybné - a pripomínam -, niekedy až úmyselne nepravdivé predpovede budú veľmi pevnou a účinnou zbraňou pred voľbami. Preto sa na boj o výšku finančných prostriedkov aj pre rezort ministerstva obrany dívam ako na vnútrokoaličné politické súperenie a nebudem o tom podrobne hovoriť.

    Určite výška rozpočtu - nech už bude schválená podľa vládneho návrhu, alebo podľa návrhu výboru pre obranu a bezpečnosť, alebo návrhu, ktorý tu predkladali členovia Slovenskej národnej strany na vojenský rozpočet, bude menší, než vojaci chcú a než je ten, o ktorom budú hovoriť, ten nám práve postačuje.

    Dovoľujem si však pripomenúť, že oveľa dôležitejšie bude jeho efektívne rozdelenie. Či bude používaný na to, čo robí skutočne bojaschopnosť našej armády, alebo bude použitý na rôzne iné veci síce vojenské, ale s bojaschopnosťou nemajú nič spoločné. Tieto stanoviská však bude oveľa vhodnejšie otvárať neskôr a nie teraz, v tomto hektickom období rozhodovania. Bojaschopnosť armády nie je frázou, ale je presne vedecky a konkrétne determinovaný, merateľný a kontrolovateľný stav armádneho systému a schopnosti ministerstva obrany a generálneho štábu - tento stav armády využiť na prospech štátnej suverenity. K takejto kontrole po rozdelení rozpočtu zákonite musí dôjsť. Môžete mi teraz položiť otázku, prečo nezaujímam osobné stanovisko k výške rozpočtu, o ktorom hovorím, že je nízky, ale prečo súhlasím len s takým malým návrhom, ako dal náš výbor?

    Tak predovšetkým má to dve príčiny, alebo by som povedal, je treba vidieť dve východiská, predovšetkým politické. V doterajších argumentoch som nenašiel ani v doterajšom priebehu som nepočul argument silnejší, než sú argumenty vlády, ktorá uvádza, prečo nemôže tomuto rezortu prideliť viac. Je mi to ľúto, niektorí vojaci ma iste nebudú mať za to radi, ak to poviem jemne, ale, bohužiaľ, to už je osud nás poslancov, pretože sa musíme zastávať Slovenska.

    Druhé hľadisko, alebo druhé východisko je odborné. Výška nutného rozpočtu pre ministerstvo obrany môže byť v priebehu tohto roku oveľa viacej ovplyvnená priamo Národnou radou v týchto prípadoch:

    Ak bude prijaté politické rozhodnutie Národnou radou alebo Radou obrany štátu o skutočnom znížení počtov Armády Slovenskej republiky, tak ako to na rokovaniach vo Viedni prezentujeme.

    Po druhé, alebo druhý prípad. Ak bude rozhodnuté v Národnej rade alebo vo vláde, alebo v Rade obrany o zameraní vyzbrojovania a termínoch tohto vyzbrojovania, potom bude úplne jasné, či sú potrebné na terajšiu, pôvodom ruskú techniku ďalšie peniaze na opravu, alebo už nebudeme na ňu dávať, kým nekúpime inú. Potom bude možné povedať to odborné stanovisko s presnými ciframi, ktoré armáda reálne potrebuje a armáda je schopná ich aj pravdivo spočítať. Toto politické rozhodnutie musí byť kvôli svojej závažnosti potvrdené v Národnej rade a pri tomto kroku istotne Národná rada povie stanovisko aj k finančným nákladom.

    Len ako pripomenutie chcem upozorniť na skutočnosť, že pri vojenskom rozpočte musíme zásadnú zmenu očakávať aj v prípade, že niektorí z našich susedov otvorí v roku 1998 nový zbrojný program. Isté náznaky z Českej republiky máme. Ak totiž nezachytíme taký krok včas, nezachytíme správne a nevyhodnotíme závery pre Slovensko, môže nastať situácia, že už nestihneme ho dobehnúť. A to si určite naša Národná rada nedovolí urobiť.

    Dnešné rozhodovanie - teda aj o vojenskom rozpočte, lebo je to len jeden z rezortov - je teda rozhodovanie v tejto etape o časti rozpočtu, ktorý možno v priebehu roka pri istej situácii budeme môcť, alebo budeme musieť opraviť.

    A teraz mi dovoľte ako perličku na záver povedať, prečo som spomínal, že pán podpredseda vlády Kozlík sa trošku mračí. Páni poslanci, chcel by som povedať, že ak som neurobil veľa chýb, tak výsledok našej dennej práce je tento: Jeden a pol metra vysokého štósu papiera, ktorý sme použili a rozdali.

    Poslanci HZDS sa podpísali na návrhy, ktoré vyžadujú zvýšenie výdavkov o 75 mil. korún, čo je 1 % z návrhov, ktoré v priebehu dnešného dňa odzneli. Naši koaliční poslanci spolu s poslancami opozície predložili požiadavky na zvýšenie výdavkovej stránky 2,7 mld. Sk, čo je 36,6 % požiadaviek dnešného dňa.

    Páni poslanci opozície sú smelší, predložili návrhy, ktorých realizácia by vyžiadala 4,53 miliardy, to je 61,5 % dnešných návrhov. Spolu sme teda pánu Kozlíkovi pripravení urobiť do jeho rozpočtu dieru za 7,36 miliardy.

    Páni poslanci, prosím vás, zastavme. On tam fakt má veľmi málo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Hlási sa pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka len mu pripomeniem pár čísel, ktoré sú vo vládnom návrhu rozpočtu ministerstva obrany.

    Na tento rok 1997 sme dostali 14,3 mld. Sk plus zo Všeobecnej pokladničnej správy 1 mld. Sk, to znamená dokopy 15,3 mld. Sk. Vo všeobecnej pokladničnej správe bolo v súvislosti s tým, že od 1. 7. sa zvýšili platy celej spoločnosti, 437 mil. Sk. Vládny návrh zákona, ktorý je 14 mld. Sk, zahrňuje zvýšenie platov, to znamená, že keď to bolo za 1. polrok 437 mil., to je dokopy 874 mil. plus zvýšenie platov vojakov, ktoré máte v Národnej rade a ktoré sa bude schvaľovať či už od 1. 1., alebo od 1.4., to znamená ďalších buď 800, alebo 600 mil. Sk. To znamená, že na platoch to je 1,6 mld. Sk. Keď k tomu započítam infláciu, to znamená, že na tento rok dostávame o 21 % menší rozpočet pre Armádu Slovenskej republiky.

    Čo sa týka skutočných počtov, počty pre Armádu Slovenskej republiky - tak ako boli prijaté viedenským dokumentom - k 31. 10. 1995 boli 46 667, ale skutočný stav je oveľa nižší. To znamená, že dnes máme počty armády okolo 40 000 len preto, lebo nemáme finančné prostriedky, aby sme naplnili tieto počty. Čiže v podstate ideme presne podľa koncepcie výstavby Armády Slovenskej republiky tak, aby sme dosiahli malú, dobre vyzbrojenú armádu, to znamená v roku 2000 35-tisícovú armádu v súvislosti s počtom obyvateľov. Tak ako to je v prepočte aj v jednotlivých susedných štátoch.

    A čo sa týka otázky vyzbrojovania, myslím si, že táto vláda vynakladá veľké finančné prostriedky a veľké úsilie na oživenie zbrojárskej výroby, čoho dôsledkom je aj otvorenie novej vysokej školy v Trenčíne v podstate so zameraním na špeciálnu výrobu. Preto sa pýtam: Načo otvárame vysoké školy, keď celý región je napojený na výrobu špeciálnej techniky, a nedávame finančné prostriedky, aby sme mohli nakúpiť tieto zbrojárske projekty, ktoré sú už vyvinuté, vyrobené a Armáda Slovenskej republiky ich potrebuje? A nielen preto, že ich potrebuje, ale je to predovšetkým preto, aby boli úspešne predané tieto prostriedky z hľadiska toho, že kapacity zbrojárskych podnikov Armáda Slovenskej republiky môže uspokojiť iba na 10 %, to znamená, že 90 % musíme vyviesť vonku. A nevyveziete vonku nič, čo nie je zavedené a odskúšané v podmienkach Armády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Košnár.

  • Chcem mať tri krátke poznámky k vystúpeniu pána poslanca Andrejčáka.

    Cítim sa tiež dobrým Slovákom, ale svoj pomer k Slovensku nemeriam cez peniaze, ktoré sa prideľujú tomu či onomu rezortu.

    Štatistika, ktorú si pán poslanec Andrejčák urobil, keď mu vychádza, že pozmeňujúce návrhy, na ktorých sú podpísaní poslanci HZDS, podané včera a dnes, predstavuje len zlomok nárokov uplatňovaných opozičnými poslancami, táto štatistika vyjadruje len to, že opozícia nemala možnosť hovoriť do prípravy vládneho návrhu štátneho rozpočtu. To po prvé.

    A po druhé, že svoje si už odohrali naši kolegovia z vládnych lavíc - osobitne z lavíc HZDS - v rokovaniach, ktoré prebiehali medzi 21. októbrom a 14. novembrom a ktoré zrejme prebiehajú ešte aj teraz a azda budú prebiehať ešte aj o pár dní alebo v týchto dňoch.

    A tretia poznámka, nie je pravda, že všetci pýtajú. Dovolím si upozorniť, že náš pozmeňujúci návrh za Stranu demokratickej ľavice a skupinu ďalších poslancov celkom konkrétne nikomu nič nebral, ale adresne navrhoval, odkiaľ zvýšiť príjmy na to, čo požadujeme zvýšiť.

  • Ďakujem aj ja.

    Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    je mi úplne jasné, že pri tvorení rozpočtu je to tak ako s dlaňou, keď sa hovorí, že z dlane chlp nevytrhneš. Môžeme deliť len toľko, koľko máme. Záleží na tom, ako to rozdelíme, a záleží na tom, či nemôžeme mať viacej. Pán kolega Andrejčák nám tu ponúkol niektoré čísla, ktoré sú iste pravdivé, a pár takýchto čísel vám ponúknem aj ja.

    Na zabezpečenie úloh letectva a protivzdušnej obrany štátu Armádou Slovenskej republiky je potrebné mať - poviem príklad - 110 pilotov, vycvičených bojových pilotov. To číslo nie je správne, hovorím ako príklad, ale my ich máme len 25. Potrebujeme mať 20 vycvičených pilotov vrtuľníkov, ale máme len 15. Potrebujeme mať 40 pilotov pre dopravné lietadlá, ale máme vycvičených len 30. Pri tom všetkom, keď si to vyhodnotíme, tak zistíme, že hrubý domáci produkt nám rastie, ale rozpočet v kapitole ministerstva obrany na ministerstvo obrany klesá. A ak som si to dobre spočítal - a iste som si to spočítal -, poklesol nám o 21 %. To je dosť.

    Môžem konštatovať, že Slovenská národná strana nepresadzuje svoje rezorty v žiadnom prípade, len sme naozaj realistickí, pretože ak nebudeme môcť brániť svoju vlasť, ak ju neubránime, tak potom nebude nič, keď tadeto niekto prebehne od východu na západ alebo naopak, alebo od severu na juh. Potom už nebude čo brániť. Takže ja si myslím, že minister obrany veľmi reálne hodnotí situáciu a robí všetko pre to, aby bol rozpočet ministerstva obrany reálny. Poznám však aj ministra, ktorý vrátil približne pred pár rokmi 600 miliónov korún, pretože sa mu zdal rozpočet ministerstva obrany veľký. Nie je to Kanis. Takže je to asi tak, ako som to povedal.

    Problematika vyzbrojovania Armády Slovenskej republiky je v porovnaní s armádami okolitých krajín a s krajinami NATO jedným z rozhodujúcich faktorov zabezpečenia obranyschopnosti a suverenity štátu. Z hľadiska finančného zabezpečenia vyzbrojovanie je oblasť, ktorá vo všetkých armádach predstavuje rozhodujúcu časť rozpočtových výdavkov vyčlenených na armádu. Projekty vyzbrojovania sú všetko projekty nákladné, pričom pri súčasnej úrovni vedecko-technického rozvoja sa podstatným spôsobom skrátil čas morálneho opotrebenia. Výzbroj z morálneho hľadiska, aj z technického, veľmi rýchlo starne.

    Armáda Slovenskej republiky pri svojom vzniku v roku 1993 zdedila výzbroj, ktorá je z hlavnej časti pozostatkom modelizačných programov zo sedemdesiatych rokov a len čiastočne z osemdesiatych rokov. Do vyzbrojenia Armády Slovenskej republiky neboli od roku 1993 investované žiadne významné finančné prostriedky a priemysel Slovenskej republiky sa nepodieľal na dodávkach výzbroje pre Armádu Slovenskej republiky, čím sa prehĺbil úpadok zbrojárskej produkcie Slovenskej republiky.

    Pamätáte sa na jedného ryšavého mierotvorcu, ktorý tvrdil, ako je to s naším štátom. Div, že sme nechceli vyvolať druhú svetovú vojnu či tretiu svetovú vojnu. A keď si zoberieme výsledky Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie z Londýna, tak zistíme, že v roku 1996 sa Spojené štáty podieľali 43 % na svetovom vývoze zbraní a vojenského materiálu, čo predstavuje hodnotu 17 mld. amerických dolárov, Veľká Británia 22 % za 8,8 mld. dolárov a Francúzsko 14 % za 5,6 mld. dolárov. Ak si to spočítame, tak tieto tri krajiny sa na obchode so zbraňami a s vojenským materiálom podieľali 79 % za 31,4 mld. dolárov. Musíme si pritom ale uvedomiť, že to bolo v roku 1996, toho roku sa ukazuje, že to bude za 39,9 mld. dolárov, to znamená, že to stúpa. Takže títo ľudia vodu kážu, víno pijú. A nás to stálo približne 80 tisíc nezamestnaných.

    Väčšina výzbroje Armády Slovenskej republiky ukončuje svoju technologickú opodstatnenú životnosť, rastú náklady na údržbu a zvyšujú sa náklady na jej prevádzkovanie. Toto je možné riešiť len výmenou výzbroje za novú alebo modernizovanú, čím je možné dosiahnuť aj zníženie prevádzkových nákladov. Do vývoja novej alebo modernizovanej výzbroje boli investované nemalé finančné prostriedky, ktoré budú stratené, ak výsledky vývoja nebudú uplatnené vo výrobe.

    Treba upozorniť na skutočnosť, že pridelenie prostriedkov pre rezort ministerstva obrany na modernizáciu výzbroje má dosah nielen na úroveň obranyschopnosti štátu, pomôže sa tým zrealizovať aj oživenie zbrojárskej produkcie, ku ktorej prijala vláda Slovenskej republiky svoje uznesenie číslo 344 z 13. mája 1997, čo má veľmi významný vplyv na rozvoj priemyselnej výroby a na zahraničný chod, a tým aj na realizáciu hospodárskej politiky. Pri výrobkoch, ktoré by bolo možné uplatniť na zahraničných trhoch, tak ako to povedal pán minister obrany, si treba jednoznačne uvedomiť, že prvé, čo sa vás opýtajú: Je to zavedené vo vašej armáde? A až potom povedia: Áno, kúpime to.

    Mám s tým veľké skúsenosti, lebo tak to bolo napríklad s odmínovacími zariadeniami Božena. Iste ste si všimli v dennej tlači, že Slovensko vyhralo tender na odmínovanie územia Bosny a Hercegoviny. To bol tender vypísaný OSN, zatiaľ je to jeden stroj, ale teraz je vypísaný konkurz na ďalších 10 strojov, a tým sme sa vlastne dostali do povedomia, že naši chlapci odmínovávali v Chorvátsku, vo Východnom Slavónsku a českí chlapci, keďže sme im tieto Boženy predali, odmínovávali v Bosne a Hercegovine. Bol to unikát, boli sa na to pozrieť, a tým sa stali tieto výrobky aj oveľa ľahšie predajné.

    Dodávky výzbroje z produkcie priemyslu Slovenskej republiky do Armády Slovenskej republiky môžu riešiť otázku zamestnanosti v závislosti od rozsahu týchto dodávok. Treba si uvedomiť, že dodávky v objeme 1 mld. Sk môžu vyriešiť zamestnanosť pre približne 2 000 pracovníkov, čo následne umožní znížiť potrebu sociálnych dávok a dotácií na zachovanie výrobných schopností zbrojárskych podnikov.

    V roku 1994 bolo Ministerstvom obrany Slovenskej republiky vypracovaných niekoľko koncepcií a plánov v oblasti vyzbrojovania. Odsúvanie riešenia tejto problematiky z jedného roku na druhý pre nedostatok peňazí má za následok znižovanie úrovne obranyschopnosti štátu, zvyšovanie percenta zastaranej techniky a výzbroje tak z hľadiska druhov, ako aj počtov, čím narastá deficit tejto oblasti do rozmerov, ktoré nebude možné potom rozpočtovo pokryť. Ďalej pôjde o zvyšovanie počtu nepojazdnej alebo nepoužitej techniky, rast prevádzkových nákladov a nákladov na opravy. Preto je potrebné z rozpočtu vyhradiť, dá sa povedať, tých pár korún, ktoré sme navrhovali na projekt Zuzana, a to nehovoríme o projekte Moderna a o ďalších projektoch.

    Čo sa týka oblasti opráv, znížením rozpočtu na plánované opravy v roku 1998 dôjde k ďalšiemu prehĺbeniu ich deficitu a to spôsobí nárast neopravenej výzbroje a techniky. V celej Armáde Slovenskej republiky bude predstavovať nebojaschopnosť jedného tankového práporu a jednej mechanizovanej roty. Tu ide o 24 kusov tankov, 14 kusov obranných transportérov, 21 705 ručných a lafetových zbraní, 32 kusov delostreleckej výzbroje a samohybných prostriedkov. Ďalej pôjde o postupné vyraďovanie výzbroje, techniky a materiálu z prevádzky, a to spôsobí pokles pripravenosti v jednotlivých útvaroch Armády Slovenskej republiky na zabezpečenie obranyschopnosti štátu. Dôjde k prehĺbeniu celkového deficitu v opravách výzbroje a techniky, ktorý v súčasnosti predstavuje pri pozemnom vojsku skoro 1 mld. Sk a pri letectve a protivzdušnej obrane štátu 3,2 mld. korún.

  • Zvonenie mobilného telefónu.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, prosím vás, nerobte z toho frašku, odhoďte ten telefón.

  • To nie je vtip, toto nie je vtip, pán predseda, práve mi telefonoval predseda...

  • Ale tak nech vám telefonoval aj Arafát, ale telefón odhoďte preč.

  • Smiech v sále.

  • Keďže je taký veľký deficit v rozpočte, tak mám pripravené štyri kone, aby MIG-y 29, ktoré sme nakúpili, bolo možné vyťahovať z hangárov koňmi a nie týmito, lebo...

  • Smiech v sále.

  • Všetci sa tu smejete z jedného, ale smejete sa v prvom rade zo seba, zo seba sa tu všetci smejeme a smejeme sa z toho, že nemáme zabezpečenú obranyschopnosť štátu. Z toho sa smejeme. Neviete, z čoho sa smejeme.

    Keď nebudú vykonané plánované generálne opravy nasledujúcej leteckej techniky, pôjde o 6 kusov MIG-ov, pôjde o 6 kusov suchoj, pôjde o cvičné lietadlá, pôjde o dopravné lietadlá, a vy sa tu smejete. Keď sa nenaplní rozpočet pre ministerstvo obrany, budú sociálne dosahy v tých regiónoch, kde sú napríklad vojenské opravárenské podniky. Zníži sa zamestnanosť a bude úbytok odborníkov na opravy špeciálnej techniky, čo bezprostredne ovplyvní pripravenosť podnikov na vojnové opravy výzbroje a techniky. Naďalej sa bude zvyšovať úverová zaťaženosť podnikov, čo spôsobí zvýšenie nákladovosti opráv a znižovanie rentability podnikov.

    A teraz mi dovoľte naostatok niekoľko čísiel. Mnohí sa odvolávate na to, mnohí sa oháňate číslami. Keď si porovnáte výdavky na obranu v členských štátoch NATO s hrubým domácim produktom, ktoré sú v NATO a u nás, tak z hrubého domáceho produktu v NATO sú výdavky 2,8 %, u nás 1,8 %. Keď si zoberiete výdavky na obranu v členských štátoch NATO na jednu osobu, tak sú 552 dolárov, u nás sú 80 dolárov.

    Je potrebné si tiež uvedomiť, že celá infraštruktúra armády bývalého Česko-Slovenska bola vzhľadom na očakávaný útok za Západu umiestnená do Čiech. Preto bolo v Čechách 20 letísk, aj tam zostali, keď boli vybudované, na Slovensku jedno. Pod holým nebom máme umiestnených 11 tisíc ton munície, 11 tisíc ton. Boh ochraňuj, aby do toho "švacol" blesk, a Boh ochraňuj, aby bola nejaká ekologická katastrofa. Naopak, ešte musíme čistiť pôdu, znečistenú pôdu, ktorá nám zostala po Rusoch. Vojaci žiadajú a potrebujú 4 000 bytov, zatiaľ môžu dostať iba 2 200. Preto niektorí naši vysokí dôstojníci v našej armáde v súčasnosti bývajú v Čechách. To je nonsens, aby vysoký dôstojník štátu býval v inom štáte. Nenastúpilo 6 000 brancov. Títo branci strácajú motiváciu, nevyrábajú, vzdelanie, ktoré im štát dával za štátne peniaze, postupne zaniká, vzniká nespokojnosť v rodinách. Dnes je dokonca taká situácia, že sa ponúkajú odmeny za to, aby chlapec mohol nastúpiť na vojnu, pretože nikto ho pred vojnou nechce zamestnať. Chlapec je nezamestnaný, nevytvára hodnoty, ale naopak, ešte berie zo sociálnych fondov.

    Veľmi dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že 80 % vydaných peňazí do Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa vráti naspäť do rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky. Armáda dnes nemá materiál, ktorý je určený na výučbu a výcvik. Armáda nemá materiál, ktorý je určený na zabezpečenie vojaka. Čo na to mamy, čo na to otcovia? Keby sa niečo strhlo, naši chlapci idú na jatky, pretože nie sú pripravení na boj. To je výsledok toho, že nie je toľko peňazí, koľko by sme potrebovali. A treba ich nejako inak rozdeliť.

    Páni poslanci, v tomto štáte 73 % ľudí verí Armáde Slovenskej republiky. Armáda Slovenskej republiky je dnes najdôveryhodnejšia inštitúcia v štáte. Je v tom problém, že jej neveria zatiaľ poslanci. Uvedomme si ešte nakoniec jedno číslo. Ak má letec v Spojených štátoch nalietaných len 140 hodín za rok, považuje sa to za kritické, 140 hodín za rok odlietaných v Spojených štátoch sa považuje za kritické. U nás majú naši chlapci nalietaných 40 hodín, nie za deň. Pán predseda, je smutné, že si z toho robíte žarty. Všetci tu, alebo všetci, ktorí vystupujú, alebo všetci, ktorí trošičku tomu rozumejú, chvália Armádu Slovenskej republiky. Ide o to, aby aj Armáda Slovenskej republiky mohla pochváliť nás.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré som dal, vám boli predložené. Má ich každý poslanec. Pán spravodajca, máš ich predložené, neviem, či to treba odtiaľto čítať. Musia odznieť. Dobre.

    Takže návrh 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zmeny a doplnky k vládnemu zákonu o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998 (tlač 828):

    1. V prílohe číslo 3 rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa navrhujeme upraviť výdavky spolu na sumu 19 717 787 tisíc Sk, z toho bežné výdavky na sumu 15 551 261 tisíc Sk.

    2. V prílohe číslo 6 navrhujeme v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa účelovo vyčleniť finančné prostriedky na nákup samohybnej húfnice Zuzana 600 miliónov, na obstaranie bytu 150 miliónov, na sanačné a monitorovacie práce 140 miliónov.

    3. V § 15 ods. 4 návrhu zákona navrhujeme upraviť znenie textu takto: "Ak osobitný zákon v roku 1998 ustanoví platové náležitosti vojakov, ich finančné krytie v roku 1998 určené záväzným limitom vo výške 842 mil. Sk v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa."

    Odôvodnenie: Zákon o platových náležitostiach vojakov, tak ako ostatných zložiek ozbrojených síl, je treba rozpočtovať tak, aby nedošlo k zvýhodneniu iného rezortu. Analogicky táto situácia bola riešená v roku 1997 v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pokiaľ ide o účelové výdavky na obstaranie bytov a sanačných prác, je nutné postupovať ako v predchádzajúcich rokoch, keď tieto výdavky boli rozpočtované mimo kapitoly ministerstva obrany v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Tieto úlohy nesúvisia priamo s plnením úloh rezortu. Nákup samohybných húfnic Zuzana nie je len riešením modernizácie armády, ale predovšetkým riešením hospodárskych problémov, revitalizácie zbrojárskych podnikov, regionálnej zamestnanosti a zahraničnoobchodnej činnosti.

    Druhý môj návrh. V prílohe číslo 3 návrhu zákona navrhujeme v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky upraviť výdavky spolu na sumu 15 mld. Sk, z toho v rubrike 600 - Bežné výdavky 14 300 miliónov, v tom mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania 4 602 329 tisíc, v rubrike 640 - Bežné transfery 522 318 300 Sk, v tom príspevkovým organizáciám 208 903 tisíc Sk, dotácie do štátnych podnikov 29 140 tisíc Sk. Ďalej 700 - Kapitálové výdavky 700 mil. Sk, v tom kapitálové transfery 277 mil. Sk, aby bolo možné úlohy rezortu obrany zabezpečiť aspoň približne na úrovni roku 1997 vrátane dosahov úpravy platových taríf od 1. 7. 1997, energií a pohonných hmôt v priebehu roku 1997, je nutné zvýšiť rozpočtovú kapitolu tak, ako som povedal. Aj napriek tomu bude chýbať na zabezpečenie základného výcviku vojsk 2,5 mld. Sk.

    Ešte by som vás chcel poprosiť, požiadať, aby ste zvážili môj pozmeňujúci návrh v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, účelovo vyhradiť 15 mil. Sk na dostavbu Detského domova v Necpaloch, okres Martin. Uvedený detský domov má jedny z najhorších ubytovacích podmienok na Slovensku. Je súčasne 10 rokov blízko rozostavaná nová budova s celkovými nákladmi 47 mil. Sk. Doteraz bolo na nej prestavaných 24 mil. Sk. Uvedené financie sú určené na dostavbu detského domova.

    Priatelia, ďakujem vám, že ste si ma vypočuli, a vám, pán predseda, že ste mali toľko trpezlivosti.

  • Ďakujem aj ja.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný vystupujúci poslanec v rámci rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán minister Mráz.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    nevystupoval som hneď po vystúpení pán poslanca Fica, predpokladal som alebo dalo sa predpokladať, že ešte bude na túto tému niekto hovoriť, preto som myslel, že by bolo rozumné naraz vystúpiť k tomuto problému.

    Keď dovolíte, ja veľmi stručne, nebudem používať čísla, ktoré tu už boli hovorené, a myslím, že by som vás už zbytočne unúval, pretože už som tu niekoľkokrát hovoril, a sami poznáte čísla návrhu štátneho rozpočtu, takže ich tu znova opakovať nebudem.

    Azda by som mohol povedať na vystúpenie pána poslanca Fica, že by som mal byť trošku hrdý, pretože v podstate vy ste povedali to, čo ja hovorím sústavne. Nevyvrátili ste, že filozofia koncepcie štátnej bytovej politiky je zlá, ako ste hovorili, ale naopak svojím vystúpením ste to potvrdili, že je správna.

    Dovolím si použiť vaše slová, ktoré ste hovorili, že sú podporné tri piliere, my im tak hovoríme, že by na priamu podporu bývania mal slúžiť predovšetkým Štátny fond rozvoja bývania. Potvrdili ste, že nie je zlý, až na niektoré námietky, s ktorým možno aj ja nie som celkom spokojný, tak ako on beží. Možno. Hovorili sme, že tento Štátny fond rozvoja bývania bude postupne autonómny, a keď by prostriedky do Štátneho fondu rozvoja bývania išli tak, ako doteraz išli - minulý rok, toho roku, predpokladajme tie 3,2 miliardy korún -, tak zhruba za 10 rokov by Štátny fond rozvoja bývania mal mať okolo 30-35 miliárd korún, a to by malo vytvárať podmienky na to, že by sa postupne splácala istina, úroky. A toto by malo vytvárať prostriedky na to, aby sa Štátny fond rozvoja bývania stal samofinancovateľný, aby už bol autonómne odpojený od štátneho rozpočtu. Samozrejme, ja som toto nikdy nepovedal, že to takto bude, pretože neviem, aký bude ďalej vývoj, ale takéto predpoklady sa dali robiť z tej koncepcie, ktorá je.

    Druhý taký pilier ste hovorili, že sú stavebné sporiteľne. Súhlasím tiež s tým do tej miery, že preukážu svoj efekt až od budúceho roka, pretože 6-ročný cyklus sporenia teraz skončí a vlastne až v budúcnosti sa ukáže vo väčšom rozsahu jednak na poskytnutie samotných úverov, ale aj medziúverov, o ktorých sa tu dá hovoriť. O tom, či sporitelia, o ktorých ste vy hovorili, či je to správne, alebo nesprávne, zastávam názor, že keď vláda vyčleňuje zo štátneho rozpočtu tohto roku 3 260 mil. Sk na priamu podporu rozvoja bývania, tak sa domnievam, že táto vláda má právo žiadať, aby tieto prostriedky boli na tento účel aj použité. A o to tu v podstate ide.

    My sme zhodní v tom, prosím, že sú to prostriedky dobré, ktoré sa dajú použiť práve na to. Je to pravda. Ale za tých 3 260 mil. korún, keď to rátam surovo, pri tých 500 tisícoch korún, kde sme ochotní v podstate polovičku za tých podmienok dávať priamo na byt, to je 6 000 bytov. Domnievam sa, že na to vláda má právo. Keď chcela stimulovať dovoz osobných áut, tak sa na to robili opatrenia, prijali sa opatrenia, aby sa dovoz áut vo väčšom rozsahu realizoval, aby sa dal realizovať. A na to, aby sa podporila bytová výstavba, sú to vlastne prostriedky zo štátneho rozpočtu vyčlenené na podporu bytovej výstavby cez štátnu prémiu k stavebnému sporeniu. Aj samotné stavebné sporenie už má v názve, že je to stavebné sporenie.

    Znova sme jednotní v tom, čo je hypotekárne úverovanie. Ja s vami plne súhlasím, dnes som to už povedal aj pre Rádiožurnál a zopakujem to znova v takej polohe, ako je. V súčasnosti hypotekárne úverovanie, či to má len Všeobecná úverová banka, alebo ich bude, ako ste vy navrhovali, že by to mali viacerí, to vôbec nie je podstatné. Podstatné je to, že v takej polohe, ako je, hypotekárne úverovanie je o ničom. Neslúži ničomu a vôbec nepodporuje bytovú výstavbu, ani v takejto polohe nemôže podporovať bytovú výstavbu. S tým plne súhlasím, toto hovorím aj tu celkom otvorene. Samozrejme, zaoberali sme sa týmto aj vo vláde a určite dôjde k zmenám, k novele návrhu, k úprave tak, aby - nakoniec toto nejdem rozvádzať - sa dal založiť už pozemok, aby sa dali založiť základy, aby sa dali postupne takto založiť, aby som nemusel mať za 2 milióny majetku, aby som mohol dostať 1,5 milióna úveru, ktorý by som musel založiť, a keď ho nemám, tak ho nemôžem dostať. Ale celý ten proces je trošku zložitejšia záležitosť, nejdem s vami na túto tému polemizovať. Uisťujem vás, že v tomto sme jednotní.

    Pokiaľ ide o prostriedky, viete, poviem jeden príklad. Prostriedkov ani v minulom režime, ani v súčasnosti, ani keď príde aký režim, na bytovú výstavbu nebude dosť. Dokončovalo sa v minulom režime 35 tisíc, v záverečných rokoch päťročnice aj 40 tisíc bytov. A uisťujem vás - robil som v tom celý život -, každý rok bol veľký boj okresných, krajských funkcionárov, všelijakých, o to, čo najviac prostriedkov dostať do bytovej výstavby. To bol fakt a toto nikto nepoprie. To znamená, ani dnes nemôžem povedať, že je dosť prostriedkov. Poviem, že ich je málo a určite ich bude aj v budúcnosti nie dosť, aby dakto mohol povedať, že je dosť. Možno, že to súvisí aj s tým, čo tu bolo povedané o armáde, až na to, že toto sa skutočne bytostne týka každého jedinca, povedal by som, že armáda nie, ale tým chcem povedať, že keby sme my dnes povedali, že treba postaviť na Slovensku 14 000 bytov, ako ste vy hovorili, chcem vám v dobrom povedať, nepoužívajte čísla. Ja som ich používal v roku 1995, a teraz nakoniec tieto čísla nie sú pravdivé.

    Prečo to hovorím? Hovoríte, že treba postaviť 14 tisíc bytov, že to by mala byť ako cieľová. Tak som to mal myslieť? Neviem, ja som to tak pochopil. Keď som to ináč pochopil, tak sa ospravedlňujem. Tvrdím, že my sa na Slovensku musíme dostať nie na 14 000. V roku 1989 sa dokončovalo na Slovensku 35 000 bytov. A bol nedostatok bytov. To znamená, že Slovensko sa musí dostať, či to bude v roku 2005 alebo 2010, neviem, ale musí sa dostať na minimálne 35-40 000 bytov. A na to by bolo treba 30-35 mld. korún. A dnes predsa hlásať alebo žiadať, že potrebujeme 30 000 bytov, je nerozumné. Nereálne, nerozumné, a s takouto požiadavkou ani nemôžem prísť.

    To znamená, že na základe koncepcie štátnej bytovej politiky, ktorá takto bola vo vláde odsúhlasená, takto bola vlastne koncepcia štátnej bytovej politiky prijatá, prvým jej cieľom bolo, aby sa zastavil pokles v bytovej výstavbe. A ten sa podaril. To musíte konštatovať. Či už išlo o 10 % zvýšenia, 20, samozrejme, predstavy sme mali iné. Predstava je, že tohto roku je skutočne reálna šanca podľa predpokladov, ktoré máme z okresov, z krajov. Minulého roku podľa týchto čísiel sme dokončili na Slovensku zhruba 8,5 tisíc. Pravda je, že skolaudovaných bolo len 6 257 bytov. Ale toho roku je reálna šanca, to máme aj zo štatistiky, že by sa malo skolaudovať okolo 10 tisíc bytov, to znamená, že by mali byť vydané kolaudačné rozhodnutia. Zhruba, či to bude zas 9 alebo 11, ťažko mi je teraz o tom hovoriť. My nemáme nástroje, aby sme zisťovali alebo mali prehľad o začínaných, rozostavaných, dokončených bytoch. Jednoducho na to nemáme inštrumentárium. Takže zas si dovolím tvrdiť, že aj tu nás môžete kritizovať, predovšetkým mňa osobne, že sa nedržia čísla, o ktorých som tu konkrétne hovoril, ale nemôžete ma kritizovať za to, že sa nedosiahol ten cieľ, ten efekt, aby sa zastavil pokles a aby začal narastať počet dokončovaných bytov.

    O začínaných bytoch tu už pán podpredseda vlády a minister financií hovoril, že sa tohto roku začne okolo 10 tisíc bytov. Možno 12, možno 9. Ťažko je povedať, aký bude záver, ale rozostavaných máme na Slovensku už okolo 36 tisíc bytov. A tu už by sa mal každý, aj vláda, samozrejme, že aj ja sa musím zamyslieť, či treba ďalšie prostriedky do ďalšieho začínania bytov, alebo robiť opatrenia, prijať vo vláde také opatrenia, aby sa tá rozostavanosť znižovala, aby sa byty dokončovali, aby slúžili na to, čomu majú, aby nešli prostriedky do ďalšej rozostavanosti. Myslím si, že to tiež má logiku.

    Pokiaľ ešte ide o vašu repliku, že sa tešíte už na to, že budete zodpovední za túto bytovú politiku, je to trošku zložitý proces. A upozorňujem vás, že takí nadšení nebudete, keď budete toto riadiť štyri roky.

    Pokiaľ ide ešte azda o to, čo robíme v tejto oblasti z hľadiska ďalšej perspektívy, uisťujem vás, že už teraz sa veľmi vážne zaoberáme na našom ministerstve, pokiaľ ide o investorskú pripravenosť, a bude to, znova zdôrazňujem, už som to tu v parlamente hovoril dvakrát, dovolím si to zopakovať, vážení páni poslanci, ešte raz, za dva roky bude problém nie prostriedkov, predpokladám, že ten vývoj bude aspoň taký, aký je teraz, ale bude problém v investorskej príprave. Kto vie, čo je to investičný proces, kto vie, čo je to pripraviť jedno minisídlisko s 200-300 bytmi, čo sú to podmieňujúce investície, čo sú to vyvolané investície, čo chce toto majetkovoprávne vyrovnanie, čo toto chce, aby sa byty dali začať, kto toto trošku pozná, tak musí povedať, že už dnes by sme sa mali pripravovať na tie byty, ktoré chceme dokončiť v roku 2002, 2003, resp. 2005. Dnes už by investori mali toto robiť, ale, žiaľ, na to niet teraz v súčasnosti už ani takej kapacity, tá sa musí teraz budovať. A týmto sa, uisťujem vás, tiež veľmi vážne na našom ministerstve zapodievame. Ja takto informujem aj vládu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

  • Vážená snemovňa,

    chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Morica.

    Pán poslanec, nemám vo zvyku vystupovať a komentovať vystúpenia mojich kolegov z koalície. Nehnevajte sa, na minulom pléne, podľa stenografickej správy, ste verejne vyhlásili, že poslanec Andrejčák klame. Hovorili ste takisto ako dnes o veci, ktorej nerozumiete, a nemali ste pravdu.

    Chcem pripomenúť, že v Národnej rade máme taký jeden malý úrad, a to je archív a v tomto archíve je takýto dokument, má poradové číslo, kde je v materiáli z februára 1994 napísané: "Čerpanie rozpočtu ministerstva obrany. Neinvestičné výdavky 99,82 %, investičné 99,99 %. To predstavuje spolu 13 489 000 korún, ktoré ministerstvo obrany nevyčerpalo." A chcem len pripomenúť, že to robili tí istí ľudia, ktorí sú tam dnes. Vtedy to robili prvýkrát v živote. V decembri vláda rozhodovala o plusoch a mínusoch pre ministerstvo obrany okolo 500 miliónov korún. Zvládli to a ja som bol hrdý, že sme mali iba 0,17 % nesplnené, nedočerpané finančné prostriedky. Preto použijem váš jazyk, pán poslanec, klamete. Prosím vás, nerobte to vtedy, keď nemáte údaje. Ja som 600 miliónov nevracal. Ale keď vy ste sa spolu s asociáciou dohovorili, že jeden deň pán generál povie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Glinský.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    vypočuli sme si z úst pána kolegu Morica dôkazy o mizérii v slovenskej armáde. Dá sa s tým súhlasiť v mnohých veciach. Na druhej strane si myslím, že pán kolega zo svojej nesmiernej skromnosti pozabudol povedať, že naša armáda sa teší premnohým obdivným slovám uznania z úst kolegov, dôstojníkov a generálov armád NATO. Myslím si, že je potrebné želať si, aby aj ostatné odbory našej činnosti na Slovensku dosiahli takéto úspechy ako slovenská armáda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Ešte pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Ja sa chcem len dištancovať od toho výroku, ktorý povedal pán poslanec Moric, že vojaci nemajú dôveru tohto parlamentu alebo poslancov. Chcem ho uistiť o tom, že moju dôveru majú. Ale to, čo som počula vo vyjadrení, že ak budeme mať o 10 alebo o 15 pilotov stíhačiek viac, nás to spasí pred tým, keď sa nás rozhodnú zobrať z východu na západ alebo zo západu na východ, to si myslím, že dostatočne neobstojí. A v tejto súvahe možno aj rozumiem, prečo práve kolegovia zo Slovenskej národnej strany sa domáhali hlasovania o neutralite. Myslím si, že vojaci si zaslúžia, keby sa im dalo pridať, aby sme im pridali, ale nemusí to byť sprevádzané takými výrokmi a vyjadreniami, ktoré sem nepatria.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Fico sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Chcem úplne vážne poďakovať pánu ministrovi za konštruktívny prístup k tomu, čo som povedal vo svojom vystúpení k bytovej politike. Uvedomujem si, že minister ako taký nemôže zvládnuť problém bytovej výstavby, pokiaľ nemá za sebou širokú politickú dohodu, ktorá stanoví, že bytová výstavba je jednou z priorít stavebníctva. Ja preto kritizujem štátnu bytovú politiku, že si stanovila nereálne ciele. Najprv si stanovila 97 000 bytov, potom išla na 65 000 bytov, a zdá sa, že aj pri finančných prostriedkoch, ktoré sa dávajú do bytovej politiky, sa nedosiahne ani počet 65 000 bytov.

    Ďalším problémom štátnej koncepcie je, že sa orientuje iba na byty do osobného vlastníctva a neorientuje sa na nájomné byty. My musíme spájať výstavbu bytov s predajom bytov do osobného vlastníctva. Ak prejde do osobného vlastníctva všetko to, čo má prejsť podľa záujmu občanov, tak nám v nájomnom sektore zostane iba 10 % bytov, a to je veľmi málo, pretože pre normálnu ekonomiku a normálne bývanie je potrebné, aby mal štát, obce k dispozícii aspoň 30-40 % nájomných bytov z celkového počtu bytového fondu.

    Takže to boli moje hlavné pripomienky. Opakujem, ďakujem za konštruktívny prístup k tomu, čo som povedal.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, týmto končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa ministra a podpredsedu vlády pána Kozlíka, či sa bude vyjadrovať k rozprave. Zrejme áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa v záverečnom vystúpení o rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 vyjadril k odznenej diskusii.

    V prvom rade musím konštatovať, že priebeh diskusie je poznamenaný tým, že navrhovanie pozmeňujúcich návrhov sa počas týchto dvoch dní stalo národným športom, že ten rozsah pozmeňujúcich návrhov je skutočne rozsiahly. Nejdem komentovať čísla, ktoré zazneli, tých 7 miliárd korún, vyše 7 miliárd korún navŕšenia výdavkov, ktoré sú sčasti kompenzované aj krátením niektorých výdavkových kapitol v iných položkách, ale nesporne je výrazný tlak na príjmovú aj výdavkovú stránku predkladanej predlohy schválenej vládou.

    Včera som upozorňoval, že návrh štátneho rozpočtu pokladám za prísny, ale únosný a že je možné s týmto návrhom rozpočtu alebo pri schválení vládnej predlohy korektne riadiť finančné hospodárenie štátu. Vyzval som dôrazne poslancov nielen koaličných, samozrejme, tá výzva platí pre celú Národnú radu, že umelým zvyšovaním príjmov a výdavkov môže dôjsť k tomu, že sa návrh štátneho rozpočtu v tomto parlamente stane nepriechodný. Čaká nás zložitá úloha, pretože určité poslanecké kluby sa budú zapodievať celým radom pozmeňujúcich návrhov, bude sa nesporne hľadať ich logika, vnútorná previazanosť. Ja opätovne z pozície zástupcu predkladateľa, t. j. vlády, zdôrazňujem to vstupné vyjadrenie, že nepristúpim na to, aby došlo k zásadným korekciám príjmov a výdavkov, ktoré sú obsahom predložených pozmeňujúcich návrhov, a budem sa snažiť o tomto presvedčiť ako vlastný poslanecký klub, tak aj koaličné a prípadne ďalšie poslanecké kluby. To na margo pozmeňujúcich návrhov.

    Čo sa týka diskusie, predovšetkým prebiehali tu a stále rezonujú diskusie ohľadne toho, kto vlastne rozbehol ekonomický rast Slovenskej republiky, kto jej dal základné stabilné proporcie. Pani poslankyňa Schmögnerová sa tu prezentovala ako strojkyňa alebo členka vlády, ktorá dala základný impulz tomuto štátu. Chcel by som pripomenúť, pani poslankyňa, že keď vláda Vladimíra Mečiara plánovala ekonomický rast na rok 1994, pri konštrukcii štátneho rozpočtu na rok 1994, tak len to, že sme plánovali nulový rast, bolo predmetom výsmechu celej opozície, včítane poslancov Strany demokratickej ľavice, a v 1. kvartáli 1994 sa už prejavil ekonomický rast. Ak si dobre pamätáte, odchádzali sme z vlády v marci 1994, keď sa už ekonomický rast v tomto štáte naplno prejavil. Takže ak mám pomenovať, čo sa stalo v roku 1994, nastúpili ste do rozbehnutého vlaku jednou stranou a vo voľbách ste druhou stranou z neho vybehli.

  • Ale nie je to meritórna otázka, tým nechcem povedať, že sa robila nekvalifikovaná politika. Chcem povedať, že sa jednoducho pokračovalo v politike, ktorá nadviazala na to, čo robila vtedajšia vláda pána Mečiara, a že sa neprerušila kontinuita. To pokladám za nesmierne dôležité z hľadiska ďalšieho vývoja tohto štátu. Predpokladám, že aj ten budúci vývoj bez ohľadu na nejaké politické výsledky volieb a podobne jednoducho bude mať svoju kontinuitu. A nabáda ma k tomu aj trebárs, pani poslankyňa, lebo reagujem na vaše vystúpenie, aj článok v Profite, kde hovoríte, že "v rámci prístupu do Európskej únie nemožno končiť pri aproximácii a treba robiť opatrenia vo všetkých sférach hospodárstva, ktoré sa teraz odkladajú, a my ich odkladať nebudeme". Takže som veľmi rád, pokiaľ zazneli takéto slová, verím, že pri hlasovaní o DPH prejavíte tento svoj konštruktívny postoj a konštruktívny postoj k prístupovým procesom do Európskej únie. Príkladov v okolitých krajinách je dosť. Budem sa tešiť a pozriem si špeciálne vaše hlasovanie. Pretože nie je to jednoduché, treba vykonať veľa nepopulárnych opatrení, ak chceme stabilizovať rozpočtové vzťahy a ak chceme aj splniť to, čo od nás oprávnene Európska únia zo stránky ekonomickej požaduje, to znamená vyrovnanie niektorých konkurenčných podmienok.

    Ďalšia vec, na ktorú by som chcel reagovať a ktorá často zaznela práve z vašich úst, je otázka, že 28 % výdavkov štátneho rozpočtu pohltí dlhová služba. To nie je pravda. Dlhová služba pohltí zo štátneho rozpočtu to, čo je rozpočtované v rámci úrokov. A láskavo nepodsúvajte do štátneho rozpočtu krytie dlhovej služby, ktorá ide iným okruhom, než sú priame výdavky štátneho rozpočtu, je tzv. revolvingom. Je jasné, že musí byť podchytená v zákone o štátnom rozpočte, pretože definuje určitý model, zmocňuje vládu a zmocňuje teda riešenie krytia dlhovej služby prostredníctvom dlhopisov, ale nie je to bezprostredný vzťah k výdavkom štátneho rozpočtu v rámci bežného hospodárenia.

    Čo sa týkalo bytovej výstavby, že sa koná na úkor diaľnic, opäť chcem polemizovať. My musíme zabezpečiť istý rozvoj diaľnic nielen preto, že je to zámer vlády, ale jednoducho firmy, ktoré zabezpečujú túto výstavbu, sa musia nastaviť na istý objem, ktorý sme vydefinovali na objeme zhruba 10-12 miliárd Sk ročne s tým, že vytvárame tlak na firmy v tom zmysle, že slovenský trh je malý pre stavebníctvo a nie je možné sťahovať kapacity zo zahraničia smerom dovnútra. Tento efekt zastavenia výstavby diaľnic na objeme zhruba 10-12 miliárd už vytvára patričný tlak, konkurenčný tlak pri zadávaní diaľnic a dochádza k výraznému stláčaniu ceny kilometra výstavby diaľnic, a to je to, čo sme sledovali. Ale to nie vždy pri rozbehu výstavby, pretože to bolo treba naštartovať, môžeme dosiahnuť. Môžem povedať, že v roku 1997 sa tento výsledok, tento efekt dostavil a v roku 1998 začne naplno fungovať, že bude tlačenica na trhu stavebných prác a bude to opäť vytláčať stavebné práce smerom do zahraničia. To znamená, že nie je možné zo strany podnikateľov v stavebníctve očakávať, že slovenský trh je v stave saturovať kapacity, ktoré sú podstatne väčšie.

    Čo sa týka definície alebo tých výhrad, a to zaznelo z úst viacerých poslancov, pokiaľ ide o kvalitu hrubého domáceho produktu, určite je to problém, o ktorom je možné veľ diskutovať. Je potrebné strážiť kvalitu hrubého domáceho produktu, ona sa, samozrejme, medziročne vyvíja. Tie proporcie štruktúry hrubého domáceho produktu sa menia, ale keď teraz hovorím o roku 1997, to znamená, je to už vlastne predposledný rok činnosti vlády, ak definujem štruktúru hrubého domáceho produktu v stálych cenách za tri kvartály, tam vzrástol o 6 %, treba povedať, že zmierňujúco tam pôsobil rast objemu priemyselnej produkcie, predovšetkým ale v dôsledku toho, že bol o 4 dni nižší fond pracovného času ako trebárs v predchádzajúcom roku, čo určite pôsobilo na nižší vplyv tohto ukazovateľa v rámci hrubého domáceho produktu.

    Ďalšie čísla sú veľmi zaujímavé a podporné pre kvalitu hrubého domáceho produktu. Rast pridanej hodnoty bol medziročne za tri kvartály 9,2 %, objemy odvedených daní z pridanej hodnoty a daní zo zahraničného obchodu 18 %. Spomínali sme tu hrubý fixný kapitál, ktorý o 18,2 % prevýšil úroveň rovnakého obdobia minulého roka. Rozoberali sme si aj štruktúru hrubého fixného kapitálu na štruktúre obstaraných investícií s tým, že sa na tom podieľajú predovšetkým súkromné firmy. Čo sa týka konečnej spotreby domácnosti, vzrástla o 6,7 %, to znamená, že už dochádza k miernemu poklesu. A medziročný prírastok konečnej spotreby štátnej správy predstavoval len 4,1 %, to znamená, že tie tempá sú výrazne nižšie oproti predchádzajúcim rokom.

    Pokiaľ ide o export, ten pôsobil na rast hrubého domáceho produktu 8,2 %. Opäť je tu teda akcelerácia oproti predchádzajúcemu obdobiu. Iste, dá sa predstaviť aj zdravší rast, to znamená postavený trebárs výlučne alebo v ešte väčšej miere na exportných aktivitách, na čistom exporte a podobne, ale štát musí proste reagovať vždy na tie podmienky a správať sa v rámci tých podmienok, ktoré bezprostredne sú, ktoré existujú v danej ekonomickej situácii.

    Posledná poznámka, ktorú mám ešte k hrubému domácemu produktu, je tá, že k 30. 9. podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu vzrástol na 82,4 %, to znamená, že sme už ďaleko predstihli aj mnohé vyspelé západné krajiny, a teda prešli sme významnou transformáciou hospodárstva, ktorá opäť môže naznačovať isté priaznivé tendencie, pretože to bola jedna zložitá etapa, ale bolo ju treba prejsť.

    Čo sa týka kritiky Kťuk-Dolinskej, už som to tu spomínal, že pani Schmögnerová pravidelne kritizuje to, že sa objavuje položka krytia tých výdavkov Kťuk-Dolinská, ale pozabudla, že podobne bola uhradená táto položka v roku 1994, keď bola vo vláde, a podobne bola plánovaná v návrhu štátneho rozpočtu a ona...

  • Pán poslanec Vaškovič, prosím o pokoj.

  • ...ako ekonomická podpredsedníčka vlády sa takisto spolupodieľala na schvaľovaní vo vláde a bola tam rozpočtovaná položka 635 miliónov Sk.

    K antisociálnosti štátneho rozpočtu som sa už vyjadroval, že nepokladám za primerané označovanie tohto rozpočtu za antisociálny. Rast sociálnych výdavkov je 13,3 %. Točí sa v rámci týchto sociálnych zdrojov alebo zdrojov, ktoré majú vzťah k sociálnym veciam, 102 miliárd Sk, takže si myslím, že v tomto zmysle netreba veci komentovať.

    Čo pokladám za nesmierne dôležité, je transformácia štátneho rozpočtu na európske modely. Odmietam definovať fiškálny schodok štátneho rozpočtu na úrovni 21 mld. Sk. To si robte, vážení opoziční poslanci, až budete schvaľovať svoj rozpočet. Štátny rozpočet prichádza s deficitom 5 mld. Sk s tým, že už nebudeme hovoriť o fiškálnom vyjadrení. Ja by som veľmi chcel oceniť, že - neviem kto, či pán Krno, alebo Podstupka z Pravdy, keď definovali výsledky hospodárenia štátu za tri kvartály roku 1997 - uviedli fiškálny schodok a neuvádzajú účtovný schodok. A vlastne platí to, čo vo vyspelých krajinách alebo aj v niektorých tranzitívnych ekonomikách, že sa už uvádza len schodok, ktorý nezohľadňuje splátky istiny. Je to prvá lastovička, myslím si, ako by mali média fungovať, ak máme do sveta prezentovať porovnateľné výsledky deficitov štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka ďalších otázok, ktoré boli diskutované v parlamente, pán Dzurinda vystúpil typickým mítingovým spôsobom k štátnemu rozpočtu. Ja pozorne sledujem ekonomický program SDK, zatiaľ musím povedať, že ten program je skôr súhrnom prvomájových hesiel, určite dobre mienených. Ale otázka, ktorú by som bol dal pánu poslancovi, je otázka, koľko chce zabezpečiť rast reálnych miezd, koľko chce zabezpečiť percentuálne rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách, akú chce mieru inflácie, ako to chce zabezpečiť, tak ako sme s tým prišli, či Hnutie za demokratické Slovensko, alebo vláda v rámci svojho vládneho programu. Potom ma ten program skutočne začne zaujímať ako skutočný program, a nie určitý náčrt dobre mienených hesiel. Takže na také heslá, aby ľuďom zostalo v peňaženkách viacej ako dnes, treba odpovedať, či pokladáte, vážení páni z opozície, 8 % rastu reálnych miezd za málo. Nech sa páči, definujte v programe, že chcete 10 alebo 14, aj definujte hneď, ako chcete zabezpečiť zdravý rast tejto ekonomiky.

    Čo sa týka ďalších pripomienok, myslím si, že k otázkam definovania príjmov z daní právnických osôb som sa dostatočne vyjadroval, takže nebudem už tu rozoberať ani dôvody, prečo dochádza k určitému poklesu príjmov daní z príjmov právnických osôb, ani prečo definujeme ten príjem v návrhu štátneho rozpočtu na úrovni 27,8 miliardy korún.

    Čo sa týka diskusií okolo dotácií na teplo, toho zníženia z 2,6 miliardy korún na 1,6 miliardy korún, treba si uvedomiť, že intenzívne prebiehajú rokovania na ministerstve financií. Jednoducho, kým sme neprikročili ku kráteniu dotácií, nebol záujem od dotknutých inštitúcií začať efektívne rokovať o probléme, takže keď platí české "Nouze naučila Dalibora housti", tak to bol moment, keď sme dospeli k rokovaniam a majú efektívny smer. To znamená, že prídeme z pozície ministerstva financií s novým modelom riešenia tohto problému s tým, že zohľadníme, že ide o prísne regionálny problém, aspekt, a teda ako v kompetenciách v tvorbe cien, tak aj v systéme rozdeľovania dotácií chceme prejsť na regionálny systém, a to potom určite bude znamenať aj zvýšenie efektívnosti celého režimu. A domnievam sa potom, že za týchto okolností ten navrhovaný objem dotácie je dostatočný, nehovoriac o tom, že ideme do Európskej únie, to znamená, že bude potrebné perspektívne riešiť aj niektoré menej populárne opatrenia.

    Čo sa týka viacerých požiadaviek na zmeny rozpočtových kapitol, opäť sa domnievam, že návrh štátneho rozpočtu vymedzuje niektoré priority, že ich primeraným spôsobom rieši. Iste, dá sa predstaviť, či školstvo alebo vzdelanosť, či výstavba bytov, či riešenie diaľnic, či riešenie vedy a techniky, či riešenie Fondu životného prostredia, či riešenie problémov armády alebo iných položiek je primerané nárokom, ktoré jednotlivé kapitoly majú. Štátny rozpočet nikdy nezodpovedá nárokom, ktoré ten-ktorý rezort alebo ten-ktorý poslanec, alebo tá-ktorá záujmová skupina má. Môže vyjadrovať jedine možné, a nie to, čo jednotlivé štruktúry požadujú. V tomto zmysle konštrukcia rozpočtu, domnievam sa, že je primeraná, i keď sa môže zdať viacerým, ktorí dávali pozmeňujúce návrhy, že nie je na jednotlivé položky dostatok.

    Byty som tu už definoval, hovoril o nich pán minister Mráz, že tá akcelerácia výrazne nastúpila.

    Ak tu bola otváraná otázka dopravy, miestnej dopravy, nákup autobusov zo štátneho rozpočtu je absolútne vylúčený. Ja som o tom s kolegom zo Združenia robotníkov viackrát hovoril a vysvetľoval som, prečo aj miestna autobusová doprava musí prejsť zásadnými zmenami, zásadnou transformáciou, že sa musia dokončiť privatizačné zmeny a transformácia aj miestnej autobusovej dopravy. To znamená, pokiaľ by mal niekto prispieť - možno Fond národného majetku, ktorý v rámci privatizačných vzťahov získa určité zdroje -, ale určite už nie štátny rozpočet, ktorý definuje svoj vzťah príslušnými dotáciami. To znamená, že štát sa nevyvlieka z toho, aby riešil problémy miestnej dopravy v rámci toho, koľko má finančných možností, ale na riešení tohto problému sa musí zúčastňovať šesť subjektov, to znamená štát cez štátny rozpočet, obce a mestá, miestna štátna správa, prevádzkovatelia autobusovej dopravy, zamestnávatelia tých občanov, ktorých dováža miestna autobusová doprava do zamestnania, a v neposlednom rade občania, ktorí takisto musia byť zapojení do riešenia tohto problému. Takže aj ja čakám na materiál, ktorý by ministerstvo dopravy malo, ktorým by malo dať odpoveď na systémové riešenie, ale to, čo sa tu navrhuje, je absolútne nesystémové a neprijateľné z hľadiska štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka ministerstva obrany, napadlo mi, keď vystúpil Slavo Moric - aj ty, Brutus? To znamená, že iste je to jedna z kapitol, ktorá je rovnako stavaná problémovo ako ďalšie. Boli isté koaličné dohody, určitá ústretovosť, ako by to mohlo byť riešené. A podotýkam, nepristúpim na to, aby akékoľvek riešenia išli za rámec koaličných dohôd. Potom ako si máme vážiť ako partneri jeden druhého? Uvádzal som, že rozpočet ministerstva obrany sa od roku 1993 zvýšil z 8,2 miliardy korún na 14,3 miliardy korún v roku 1997, že treba vidieť v tomto kontexte navrhovanú kapitolu, že deblokácie, ktoré nad rámec rozpočtu tejto kapitoly posilňovali technicky náhradnými dielmi, muníciou a podobne túto kapitolu, sa pohybovali od 5,8 miliárd až cez 7,1 miliardy v roku 1996 a v roku 1998, ak uvažujeme o rozpočte ministerstva obrany v úrovni 14,1 miliardy, kde uznávam, že istý problém, to napätie v tej kapitole existuje, že je tu záujem a je tu podpora riešenia, významného riešenia opäť prostredníctvom deblokácie. Ak sa v roku 1997 objem deblokácie odhaduje na 1,9 miliardy korún posilnenia kapitoly, samozrejme, je to v tovarovom plnení, tak v roku 1998 by sa malo toto posilnenie pohybovať až do úrovne 10 miliárd korún. Takže to je kontext, v ktorom bola konštruovaná táto kapitola. A nesporne to napätie je vo všetkých kapitolách, vôbec to netajím.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uzatvoril svoje záverečné vystúpenie opäť tými slovami, ktorými som začal a ktoré prešli aj dnešnou tlačou a médiami, že návrh, vládna predloha, vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 je prísny, ale únosný, priechodný je len za predpokladu, že nedôjde k výraznejším presunom, že sa udrží 5-miliardový schodok ako meritórna záležitosť a že tento návrh štátneho rozpočtu skutočne vytvára seriózny rámec na finančné hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1998.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    chcel som povedať, vážený pán minister, ale už sa mi to nepodarilo,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Predovšetkým v úvode musím konštatovať, že tá rozprava bola zaujímavá. Zaujímavá niekedy aj v tom, že sme sa počúvali v tejto rokovacej miestnosti sedemnásti, ak sme sa teda všetci, ktorí sme tu sedeli, aj navzájom počúvali. Rozprava zaujímavá možno aj v tom, že častokrát vybočovala z merita prerokúvaného dokumentu. Tá rozprava bola možno zaujímavá aj v tom, že pán poslanec Mikloško súhlasil s tým, aby pán poslanec Fico bol minister výstavby bytov. Zaujímavá aj v tom, že pani poslankyňa Schmögnerová bude ako poradkyňa vlády v budúcnosti navrhovať iné riešenia.

    Ale, dámy a páni, ak teda jeden z kolegov tu povedal, že sme dnes rokovali o zákone zákonov, dovoľte mi k veci. Predsa mi ešte predtým dovoľte jednu poznámku. Niektorí naši kolegovia boli tak úzkostlivo sústredení na dokument, ktorý prerokúvame, že vyslovili požiadavku, aby bol rozdaný návrh 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zmeny vo vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Až po upozornení, že sa tento materiál netýka tejto konkrétnej veci, ale že sa týka inej tlače, sa kolegovia zorientovali, čo je vlastne predmetom dnešného nášho rokovania.

    Dovoľte mi ale, prosím, povedať niekoľko poznámok aj z mojej strany k vystúpeniam, ktoré odzneli v rozprave. Pomerne prísnej kritike bol opäť podrobený § 2 navrhovaného zákona. Opäť sa kritizovala istá exkluzivita vlády vo vzťahu k Národnej banke Slovenska a neúmerné postavenie vlády voči centrálnej banke.

    Vážené dámy a páni, ak má Národná banka Slovenska, myslím zákonom číslo 566/1992 Zb., exkluzívne postavenie, tak prirodzeným spôsobom by mala mať exkluzívny vzťah aj vláda Slovenskej republiky k tejto inštitúcii. Poviem to na veľmi jednoduchom príklade. Ak Národná banka Slovenska disponuje vysokým objemom povinných minimálnych rezerv a tieto povinné minimálne rezervy zúročuje 1,5-percentnou úrokovou sadzbou a za 12 % s týmito peniazmi na trhu pracuje, samozrejme, v záujme udržania stability meny, nie je to, prosím, exkluzívne postavenie, ktoré jej vyplýva priamo zo zákona? Podľa môjho názoru áno.

    Dovoľte mi zareagovať aj na jednu špecifickú kapitolu, ktorá bola predmetom rokovania nášho výboru, pretože na adresu tejto kapitoly boli aj v rozprave isté pripomienky, a dokonca aj pozmeňujúce návrhy. Táto moja pripomienka sa týka rozpočtovej kapitoly Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky. Predovšetkým považujem za dôležité, aby v pléne Národnej rady bolo povedané, že to bola jediná rozpočtová kapitola, ktorá bola spracovaná inou metodikou zostavovania návrhu štátneho rozpočtu, a ak nie inou metodikou, tak minimálne inou štruktúrou. Ja nepovažujem za žiadnu mimoriadnu odvahu, keď tu v pléne poviem, že na základe predloženého návrhu rozpočtu tejto kapitoly sa náš výbor rozhodol pre poslanecký prieskum v tejto inštitúcii. Myslím si, že pre poslanecký prieskum sme sa rozhodli predovšetkým preto, že tento ústredný orgán štátnej správy po dvoch rokoch podľa môjho názoru, podotýkam, nevie, čo má robiť, nevie, kde má robiť, a nevie, s kým má pracovať, ale koľko má žiadať zo štátneho rozpočtu, to vedia.

    Čo sa týka vážnej kritiky sociálnej oblasti, dámy a páni, naozaj vás prosím, uvedomme si, že rast sociálnych výdavkov zakomponovaný v rozpočte na rok 1998 naozaj reálne predstavuje 14 % a aj s inými ako rozpočtovými zdrojmi objem prostriedkov, ktorý do tejto oblasti plynie, predstavuje niečo viac ako 102 mld. Sk.

    Čo sa týka istých disproporcií, tak ako to bolo už prezentované, vo vzťahu daní z príjmu právnických osôb, ktorý je rozpočtovaný vo výške 29,2 mld. Sk a daní z príjmu fyzických osôb, ktorý je rozpočtovaný vo výške 31,8 mld. Sk, myslím si, že treba v tomto smere povedať, že naozaj je potrebné ešte túto istú disproporciu podrobiť analýze. Ale považujem za absolútne korektné a správne od predkladateľov, že do návrhu rozpočtu dávajú reálny predpoklad alebo reálny odhad výberu tejto dane. Je druhá vec, že je potrebné v krátkej budúcnosti sa tejto problematike intenzívnejšie venovať. Ak je to teda objemom rastu investícií a vo väzbe na investície zvýšenie odpisov, minimálne by sme sa mali zaoberať tým, či tieto investície sú na budúce obdobie efektívnymi investíciami.

    Myslím si, že veľmi vážne by sme sa aj tu v snemovni mali zaoberať problémom, ktorý by mohol byť v budúcnosti istým významným daňovým príjmom, a uvažovať v budúcnosti o dani z majetku. Ak nie teda o dani z majetku, tak minimálne o dani z prírastku majetku.

    Vážené dámy, vážení páni, veľmi veľa pripomienok bolo k metodike vykazovania fiškálneho schodku. K tomu, ak dovolíte, by som naozaj chcel povedať to, čo je nakoniec uvedené aj vo vládnej predlohe, že v štátnom rozpočte ani vo výsledkoch bežného roka sa nebudú uvádzať prijaté úvery a pôžičky vlády, ale ani výdavky súvisiace s ich splátkou. Podľa toho, ako je to uvedené v samotnej predlohe, podľa môjho názoru aj podľa misie, ktorá navštívila náš výbor pred necelými tromi týždňami z Medzinárodného menového fondu, sme sa zhodli, že metodika, na základe ktorej sa pristupuje k vykazovaniu fiškálneho schodku štátneho rozpočtu, je absolútne porovnateľná s krajinami Európskej únie. Celkom jasne by som v tejto veci chcel povedať ďalšiu skutočnosť, že takýmto spôsobom je jasne definovaný rozpočtový výsledok a absolútne jasne je definovaný aj objem záväzkov z predchádzajúceho obdobia.

    Z tohto miesta by som chcel upozorniť kritikov tejto metodiky, aby boli takí láskaví a zobrali si ešte raz do rúk návrh rozpočtu kapitoly Štátny dlh, aby boli takí láskaví a prečítali si textovú časť pod bodom 3. A keď už budú mať tento materiál v rukách, aby si pozreli aj tabuľku číslo 3. Jasne je tam definovaný dlh, jasne sú definované záväzky, ktoré budú plynúť z rozpočtového hospodárenia roku 1998. Preto, vážený pán kolega Košnár, je mi veľmi ľúto, že mesiac interpretujete, že takáto metodika vykazovania fiškálneho schodku štátneho rozpočtu celú problematiku len zahmlieva. A chcel by som vás poprosiť, sám by som chcel vedieť, akým spôsobom, lebo za ten celý mesiac ste nepovedali jeden jediný spôsob, akým spôsobom zahmlieva rozpočtové hospodárenie samotná metodika vykazovania fiškálneho schodku.

    Vážené dámy, vážení páni, v rozprave odznelo mnoho pozmeňujúcich návrhov. Ak dovolíte, možno zareagujem ešte na jeden, alebo na dva. Prirodzene, že si zasluhuje pozornosť pozmeňujúci návrh pána poslanca Prokeša, ktorý navrhuje na výhodnú kúpu zariadenia Slovenského kultúrneho centra v Paríži sumu 70 mil. Sk. V zdôvodnení sa jasne uvádza, že je to mimoriadne výhodná kúpa a významným spôsobom by sa zlepšila prezentácia Slovenska v zahraničí. Ak teda seriózne pristupujeme k pozmeňujúcim návrhom k zákonu o štátnom rozpočte, tak sa potom musím opýtať, a neviem ako mám tomu rozumieť, že kolega, pán poslanec Lauko, na tú istú aktivitu, na tú istú výhodnú kúpu, na ten istý účel navrhuje 100 mil. Sk. Takže chcem sa opýtať tejto ctenej snemovne, má Slovenská národná strana v Paríži alebo u vlastníkov tej nehnuteľnosti lepší "imidž", ako má Kresťanskodemokratické hnutie, alebo niekto z týchto navrhovateľov si do svojho pozmeňujúceho návrhu zakomponoval aj prípadnú províziu z tejto výhodnej kúpy?

  • Vážené dámy a páni, už poviem len jednu poznámku, čo sa týka problematiky poľnohospodárstva a pôdohospodárstva. Absolútne súhlasím so záverom, alebo teda skoro so záverom, ktorý prezentoval pán poslanec Rosival, že poľnohospodárstvo sa do tejto situácie, v akej sa nachádza, nedostalo vlastnou vinou. Pán poslanec Rosival, rekapitulujme celé trojročné obdobie, či táto vláda, či nami navrhovaný a schválený rozpočet nerobil všetko pre to, aby v oblasti poľnohospodárstva a pôdohospodárstva došlo k stabilizácii tohto odvetvia.

    Vážené dámy, vážení páni, ešte mi teraz dovoľte, aby som vás veľmi krátko informoval o spôsobe - myslím, že už v tejto chvíli dostávate zoznam poslancov, ktorí vystúpili v rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi, bolo ich celkom 27, ktorí formulovali pozmeňujúce návrhy, ale celkove v rozprave vystúpilo 46 poslancov. Podľa toho, ako ma informoval pán predseda Národnej rady, v súvislosti s touto tlačou, teda vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte, pravdepodobne sa uskutoční poslanecké grémium a na poslaneckom grémiu sa dohodne ďalší postup.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť. Už ste si všimli, že všetky pozmeňujúce návrhy dostanete zoradené tak, ako boli v rozprave prednesené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušíme rokovanie k tomuto bodu programu. Podľa programu by mal ísť zákon o dani z pridanej hodnoty, peňažné náležitosti vojakov, potom vládny návrh zákona o štátnej službe a až 16. decembra ako prvý bod Národná banka. Z toho k bodu 5, pôvodne 21, nie je správa gestorského výboru, čiže ho prerokúvať nemôžeme.

    Ale je tu pán minister obrany, ktorý zajtra nebude môcť prísť, a sú tu dva jeho návrhy, a to návrh na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky na Golanské výšiny a do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny (tlač 750). Mohli by sme do 19.00 hodiny odsúhlasiť tieto dva návrhy s tým, že zajtra by program pokračoval takto:

    Máme zákony, ktoré sme prerokúvali v skrátenom konaní, ktoré sme mali teraz prerokovať. Lenže z týchto zákonov v skrátenom konaní prerokoval gestorský výbor len dva, a to školský zákon a zákon o sociálnom zabezpečení. Tie by sme mohli zajtra prerokovať a po nich by sme, keďže tie tri výbory ešte neprerokovali, mohli prejsť k poslaneckým návrhom zákonov. To sú tie dva návrhy, čo predkladá pán poslanec Sečánsky a pán poslanec Fico. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k rozpočtu by sme potom prerokovali, ak sa dohodneme, zajtra poobede a hlasovanie o rozpočte ako celku by bolo v piatok. Predbežný súhlas niektorých predsedov klubov som už k tomu dostal. Zajtra by sme rokovali o 9.30 hodine, aby ešte kluby mohli od 8.00 do 9.30 hodiny zasadať, ak sú nejaké problémy k tým pozmeňujúcim návrhom k rozpočtu. To je môj návrh.

    Dnes by som prosil ešte prerokovať Golanské výšiny a SFOR. Súhlasíte s tým, alebo mám dať hlasovať? Je súhlas.

    Prosím pána ministra obrany, aby nám predniesol

    návrh na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách.

    Návrh máte ako tlač 723 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch ako tlač 723a.

    Prosím, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám vám na schválenie iniciatívny materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí - návrh na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením číslo 606 19. augusta 1997.

    Bezpečnostná rada OSN rozhodla 14. júla 1997 o tom, že mandát mierovej misie UNTAES vo Východnom Slavónsku skončí 15. januára 1998. Tým sa vytvorili podmienky na skončenie účasti ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky v mierovej misii OSN na území bývalej Juhoslávie, ktorá začala v roku 1993.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, a neodchádzajte, aby sme mohli hlasovať.

  • V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu hľadajú obe ministerstvá riešenia, ktoré by umožnili Slovenskej republike pokračovať v podpore úsilia OSN zastúpením v niektorej z ďalších mierových misií. Navrhované riešenie vyslať v rámci kontingentu mierových síl Rakúska v misii OSN na Golanských výšinách jednotku Armády Slovenskej republiky predstavuje konkrétnu odpoveď na podnety z rokovaní predstaviteľov Slovenskej republiky a Rakúskej republiky o potrebe rozšíriť spoluprácu oboch krajín v oblasti prípravy a výstavby spoločných jednotiek na mierové operácie. Podporuje iniciatívu šiestich stredoeurópskych krajín zameranú na vytvorenie spoločných mierových síl pre potreby OSN.

    V doterajšom priebehu prípravných rokovaní vyjadrili príslušné orgány OSN a veliteľ misie UNDOF predbežný súhlas so zapojením Slovenskej republiky do tejto misie. Vyslaniu našej jednotky do uvedenej misie bude okrem politických rozhodnutí v štátnych orgánoch Slovenskej republiky a Rakúskej republiky predchádzať aj súhlas Izraela a Sýrie ako strán zúčastnených na konflikte.

    Do misie UNDOF pozorovacích síl OSN na odpútanie vojsk na Golanských výšinách sa navrhuje vyslať jednotku zostavy práporu rýchleho nasadenia Armády Slovenskej republiky v sile čaty 35 osôb vrátane príslušného počtu veliteľských a štábnych dôstojníkov. Čata bude zaradená do jednej z troch rôt rakúskeho práporu mierových síl na Golanských výšinách.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam vám, aby ste s predkladaným návrhom súhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spravodajca bol určený pre tento bod programu predseda výboru pán Danko. Prosím, aby nás v stručnosti oboznámil s prerokovaním vo výbore a s jeho návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní o návrhu na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách (tlač 723) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1743 zo 16. septembra 1997 pridelil predmetný návrh na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky a vykonanie špeciálnej prípravy príslušníkov jednotky Armády Slovenskej republiky vo výcvikovom zariadení mierových síl Armády Rakúskej republiky vo Viedni v období február až máj 1998.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Môžem otvoriť rozpravu.

    Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy, keďže som nedostal písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Figeľ sa hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    azda len pár slov. Myslím si, že ide o vážne veci, ktoré zostali na koniec dnešného dňa, a tak trochu s ľahkosťou ich ideme prebehnúť.

    Chcem sa spýtať pána ministra len dve veci: Či príprava nášho práporu bude naozaj kvalitná a zodpovedná. Totiž to vyslanie je veľmi vážne. V tej misii, ktorá pôsobí od sedemdesiatych rokov na Golanských výšinách, už zahynulo viac vojakov, než my tam posielame. A to sú najťažšie správy, ktoré prichádzajú z takýchto operácií, že niekoho dovezú domov inak, než odchádzal, teda nie živého. Chcem sa teda spýtať, nakoľko je tá príprava vážna. Zohľadňuje riziká tejto misie? Pretože je to stále horúca pôda - Blízky východ. To po prvé.

    Po druhé sa chcem spýtať, či naše zahraničnopolitické a diplomatické rokovania boli všestranné, resp. aký je postoj Sýrie k tejto iniciatíve, resp. k tomuto poslaniu. Či rokovania, ktoré mali byť nielen pod hlavičkou OSN, ale aj za našu stranu, boli vykonané tak, ako mali byť, teda so všetkými partnermi zainteresovanými v konflikte na Blízkom východe, resp. na Golanských výšinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Predseda výboru pán Hofbauer sa hlási do rozpravy. Inak končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    misiu slovenských vojakov na Golanských výšinách považujem za veľmi kurióznu z viacerých dôvodov. Slovenskí dobrovoľníci budú slúžiť v rakúskej jednotke pod rakúskym velením, pod rakúskou zástavou a v rakúskych uniformách. Budú mať výsadu, že na rukáve budú môcť mať nápis Slovakia. Ja by som len rád pripomenul, že za podobných podmienok slúžili naposledy hurbanovskí dobrovoľníci v rakúskej armáde pod rakúskym velením, pod rakúskou zástavou a mohli mať trikolóru na rukáve. Neviem, ktorí z vás ste dostali mandát na to, aby ste súhlasili s takouto misiou. Ja osobne som od svojich voličov takýto mandát nedostal, a preto za to hlasovať nebudem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som sa tiež vyjadriť k tomuto problému, pretože si myslím, že je tu veľa nedorozumenia ohľadom vyslania našej jednotky na Golanské výšiny. Predovšetkým treba povedať, že malo by byť záujmom Slovenskej republiky, aby sa na mierových misiách podieľala, pretože tak sa môže jednoznačne na medzinárodnej scéne lepšie pertraktovať, lepšie sa tam môže umiestniť i vzhľadom na rôzne iné aktivity, ktoré sa aj vo vzťahu zvonku k nám dejú.

    Druhá vec. Samozrejme, bolo by najlepšie, keby sme mali samostatnú misiu a boli sme zaradení do samostatnej misie v rámci OSN. Žiaľbohu, treba povedať, že takáto misia by najskôr musela byť, ale voľná nie je, všetky misie OSN momentálne sú už obsadené nejakým kontingentom.

    Ďalej treba povedať, že Slovensko tohto roku vstúpilo - a spolu s pani poslankyňou Belohorskou sme boli v OSN - do Organizácie OSN pre mierové operácie, stalo sa tam plnohodnotným členom a bolo by aj dobré, aby sme sa jednoducho na týchto operáciách zúčastňovali. Je to aj úspech našej diplomacie a vo vzťahu k susednému štátu, ktorým je Rakúsko, aj určitým prejavom schopností a možnosti vzájomnej kooperácie. A Rakúsko vlastne dáva určitým spôsobom Slovensku šancu, aby sa na mierových operáciách podieľalo tým, že zo svojho kontingentu nám uvoľnilo jednu čatu.

    Treba povedať, že to, že naša jednotka bude zaradená pod rakúsky kontingent, neznamená stratu jej vlastnej identity. Ona tam bude ako jednotka slovenskej armády, nebude tam ako jednotka v nejakých cudzích službách, pretože jednoducho nie je ani možné z hľadiska medzinárodného práva obliecť vojakov do cudzích uniforiem. Takéto nejaké myšlienky sa nezakladajú na reálnom fakte. Treba jednoznačne konštatovať, že vyslanie našej jednotky je úspechom našej diplomacie, je prehĺbením našich dobrých susedských vzťahov s Rakúskou republikou. A myslím si, že slovenský parlament urobí len dobre, keď aj našim vojakom umožní, tým vojakom, ktorí sú na to trénovaní, a je to napríklad prápor rýchleho nasadenia v Martine, aby sa mohli na týchto mierových operáciách zúčastňovať.

    Iba toľko som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak dovolíte, ja len veľmi krátko. Prosím poslancov, aby sme podporili tento návrh. Je to jednak vyslovenie istého stanoviska k našej zahraničnej politike, ale aj uznania Rakúsku, že bolo ochotné na svoj úkor umožniť Slovenskej republike účasť v tomto mierovom procese.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    budem reagovať krátko na otázku pána poslanca Figeľa.

    Prápor rýchleho nasadenia je práve na tieto mierové misie cvičený a je to aj motivácia tohto práporu rýchleho nasadenia, lebo v podstate je to plne profesionalizovaný prápor a títo vojaci vstupujú do armády na kontrakt. A vlastne keď nemajú nejakú motiváciu uplatnenia v zahraničí, tak potom títo vojaci strácajú opodstatnenie výcviku. Výcvik týchto vojakov jednoznačne bude realizovaný aj v Rakúsku, aby tie skúsenosti, ktoré má rakúska jednotka, boli využité.

    Čo sa týka otázky, či je súhlas Sýrie, v úvodnom slove som jasne povedal, že tieto rokovania ešte podnecujú súhlas Sýrie, a tak ako ministerka zahraničných vecí deklarovala na spoločnom zasadnutí výborov, je tam kladné stanovisko.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Hofbauera, treba zobrať ten fakt, že naši vojaci sú aj vo Východnom Slavónsku pod velením belgického generála, ktorý velí našim jednotkám. Sú pod zástavou OSN, a nie sú pod nejakou inou zástavou. A tam, kde som mal možnosť navštíviť ich, jednoznačne sú veľmi vysoko hodnotení, a nielen to, že majú skúsenosti a že vycvičenosť Armády Slovenskej republiky je veľmi vysoko hodnotená, ale aj to, že tak ako to už dnes hovoril pán poslanec Moric, že Golanské výšiny sú do istej miery z veľkej časti zamínované, tak budú použité naše prostriedky v odmínovaní a vlastne sa môže takto úspešne prezentovať naša armáda aj v zahraničí.

    Tak ako povedal pán poslanec Hrnko, je to úspech z hľadiska toho, že bolo viac ponúk, možností, aby do tohto vstúpili. Ale mal som možnosť rokovať s pánom ministrom Fazlabendom, a tak vlastne bolo umožnené našej jednotke zúčastniť sa na tejto mierovej misii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca sa zrejme nebude vyjadrovať, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách (tlač 723).

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky a vykonaním špeciálnej prípravy príslušníkov jednotky Armády Slovenskej republiky vo výcvikovom zariadení mierových síl Armády Rakúskej republiky vo Viedni v období február až máj 1998."

  • Ďakujem.

    Počuli ste návrh uznesenia. Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že sme prijali uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách.

    Ďakujem.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

    Aj v tomto prípade k tlači 750 prednesie návrh vlády pán minister obrany. Návrh na uznesenie máte ako tlač 750a.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám vám na schválenie iniciatívny materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky - návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

    V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že bude hľadať konkrétne možnosti zapojenia Slovenskej republiky do aktivít medzinárodných organizácií v oblasti humanitných, záchranných a mierových operácií. Takúto príležitosť po predpokladanom skončení misie OSN vo Východnom Slavónsku predstavuje účasť na misii SFOR.

    Politické a vojenské orgány NATO začali v priebehu augusta 1997 s prípravou tretej fázy. Cieľom tejto fázy je podporiť činnosť miestnych orgánov v oblasti plnenia mierových dohôd, zabrániť prepuknutiu ozbrojených konfliktov, monitorovať rozmiestnenie vojenských síl strán konfliktu, kontrolovať vzdušný priestor a podporiť jednotky mierovej misie OSN UNTAES.

    Podľa článku 86 písm.l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, páni poslanci, odporúčam vám, aby ste s predkladaným návrhom súhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu bol určený pán poslanec Borovský, preto ho prosím, aby nás oboznámil s prerokovaním vo výboroch a s návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny ako spoločný spravodajca určený Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámil vás so spoločnou správou výborov.

    Návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1763 z 2. októbra 1997 na prerokovanie do 7. novembra 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch v termíne do 7. novembra 1997.

    Obidva uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním troch dôstojníkov pre oblasť civilno-vojenských vzťahov a piatich vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslanie troch dôstojníkov pre oblasť civilno-vojenských vzťahov a piatich vojenských pozorovateľov do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky 29. októbra 1997.

    Skončil som pán predseda. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlási zatiaľ pán poslanec Figeľ. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Figeľ.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, nechcem naozaj zdržiavať. Jedna vec ma však zaujíma a zrejme aj ďalších poslancov. Tento návrh trvá veľmi dlho. Skoro celý rok nám trvalo, kým ideme schváliť niekoľkých pozorovateľov do misie SFOR, ktorá už je pokračovaním IFOR, teda Implementation Force, pre presadenie daytonských dohôd. Misia SFOR sa ide za chvíľu skončiť, čo je možné, čo je ešte otvorené, samozrejme. Kým tam tí naši nastúpia, bude jar a vlastne sa budú vracať už po chvíli naspäť, pretože ešte nemáme všetky náležitosti dohodnuté.

    Chcem sa spýtať, prečo nám to trvá tak dlho, tých pár ľudí vyslať do zahraničia, resp. predložiť tento návrh do parlamentu, od jari tohto roku. A po druhé, kedy vlastne budú uzavreté náležitosti - a to je dohoda o účasti NATO a finančná dohoda, ktorá súvisí s tou dohodou o účasti - s touto organizáciou, pretože bez týchto dohôd celý plán nie je realizovateľný. A pokiaľ viem, ešte nie sú uzavreté. Pán minister, ak existujú odpovede na tieto otázky, tak by som ich rád poznal.

    Inak - tak ako predtým misiu na Golanské výšiny - KDH podporí tento návrh. Skôr sme za to, aby všetky náležitosti boli robené kvalitne a hlavne včas, pretože potom sa stráca aj politický kapitál, ktorý by mohol znamenať veľa pre mierové úsilie v Európe.

    Ďakujem.

  • SFOR nie je sofort, zato to tak dlho trvalo.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Mňa mrzí to, že pán poslanec Figeľ tieto otázky dáva tu na pléne. Potom si trúfnem opýtať sa, načo je spoločný výbor, kde okrem pána ministra bola aj pani ministerka zahraničných vecí, kde boli ďalší odborníci a mohli sa všetky tieto veci prerokovať. A tam by sa dozvedel, že nie je tak ani s koncom a nie je tak ani so zmluvami.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Garai sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Chcel by som zareagovať na pána poslanca Figeľa. Pán poslanec Figeľ, to ste nám teraz tu v Národnej rade predniesli názor ako budúci kandidát, funkcionár v NATO, alebo ako poslanec Národnej rady?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ak sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán minister sa nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prečítajte nám návrh uznesenia.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. decembra 1997 k návrhu na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním troch dôstojníkov pre oblasť civilno-vojenských vzťahov a piatich vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny."

    Pán predseda, to je celý návrh na uznesenie, môžete dať o ňom hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu slovenskej vlády na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

    Ďakujem, pán minister, aj vám, pani poslankyne, poslanci.

    Prajem vám dobrú noc.

    Zajtra pokračujeme o 9.30 hodine, ale predtým budú zrejme zasadať kluby. Klub HZDS od 8.30 hodiny.