• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi požiadal pán poslanec Figeľ.

    Podľa schváleného programu budeme pokračovať prerokovaním

    správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1997.

    Správu ste dostali ako tlač 822 a výsledky prerokovania vo výboroch ako tlač 822a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky túto správu uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu, aby nás oboznámil so správou.

    Pani poslankyňa Ďurišinová chce vystúpiť s procedurálnou otázkou.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia,

    vzhľadom na to, že hneď po tomto bode budeme prerokúvať veľmi vážny bod programu - štátny rozpočet - chcela by som navrhnúť, a navrhujem to práve teraz, aby sa mohla Slovenská televízia pripraviť, aby bolo počas celého rokovania o štátnom rozpočte vysielanie odtiaľto z parlamentu.

  • No vám, aby ste zabezpečili, aby bolo priame vysielanie...

  • Pani poslankyňa, ďakujem. Už sme o tom hovorili desaťkrát. Nemám právo príkazu. Ideme ďalej.

  • Šum v sále.

  • Áno, s tým súhlasím. Ale nemám právo prikázať.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na dnešné rokovanie Národnej rady správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok 1997, ktorá je odpočtom plnenia zámerov rozpočtovej politiky vlády v roku 1997, ktoré boli stanovené zákonom Národnej rady číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997.

    Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli sumu 125 153 mil. Sk a boli splnené na 73,1 % ročného rozpočtu. Výdavky sa čerpali vo výške 153 121 mil. Sk, t. j. na 73,6 % rozpočtu. Schodok vyplývajúci z rozdielu dosiahnutých príjmov a realizovaných výdavkov vo výške 27 968 mil. Sk tvoril 75,8-percentný podiel z ročného schváleného schodku. Po odpočítaní splatených istín z pokladničného schodku fiškálny schodok dosiahol 6 377 mil. Sk, t. j. 54,7 % rozpočtu.

    Podrobnejšie hodnotenie plnenia štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok podľa položiek v štruktúre príjmov a výdavkov bolo takéto: daňové príjmy boli splnené v objeme 101 943 mil., t. j. 65,9 % ročného rozpočtu. V porovnaní s časovým predpokladom zaostali daňové príjmy za 9 mesiacov tohto roku o 14 mld. Sk a v medziročnom porovnaní boli nižšie o 913 mil. Sk. Príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb dosiahli 18 488 mil. Sk, čo je 82,5 % z celkového rozpočtu. Plnenie dane z príjmov právnických osôb dosiahlo 16 477 mil. Sk, to znamená 40,7 % z ročného rozpočtu. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka výnos z tejto dane poklesol o 9 874 mil. Sk a v porovnaní s časovým predpokladom štátneho rozpočtu bol nižší o cca 14 mld. Sk.

    Výpadok dane z príjmov právnických osôb má viacero príčin, ktoré sú uvedené v materiáli. Uvediem len niektoré, ktoré som tu už viackrát spomínal. V prvom rade je to dôsledok narastajúcej investičnej aktivity, keď medziročné nárasty či hrubého fixného kapitálu, alebo obstaraných investícií predstavujú vyše 30 %, aj podiel hrubého fixného kapitálu na hrubom domácom produkte má rastúci trend a dosahuje 35 % na hrubom domácom produkte. Sme momentálne jedinou transformujúcou sa krajinou, ktorá zachytáva významný investičný rast ako základ štrukturálnych reforiem. Už v poslednom období aj Česká republika má určitý klesajúci trend vývoja investícií. Na margo určitých diskusií o kvalite týchto investícií chcem povedať, že podiel trebárs nákupu motorových vozidiel všetkého druhu, z toho aj osobných, predstavuje na týchto investíciách len 5 %. Takže ide predovšetkým o to, keď hovorím o podiele strojných investícií, ktoré sú rastúce a už majú viac než polovičný podiel na celkovom objeme investícií.

    Ďalším dôvodom určitého poklesu daní z príjmov právnických osôb je to, že investície sa prejavujú rastom odpisov a znižovaním základu dane. Medziročný nárast odpisov sa pohybuje v rozsahu 7 - 8 mld. Sk.

    Ďalej, v priebehu tejto vlády sme postupne znižovali alebo akcelerovali odpisové sadzby na úroveň odpisových sadzieb platných v Európskej únii. To opäť znižuje daňové základy a má teda priamy dosah na vývoj dane z príjmov právnických osôb. V neposlednom rade je to aj nezahŕňanie tzv. fiktívnych úrokov do základu dane vo finančných organizáciách. Takže dohromady to aj s určitým poklesom zisku tvorby príjmov, zdrojov pre odvody, dane z príjmov právnických osôb, vytvára určitý pokles dane z príjmov, ktorý ale evidujeme aj v ďalších krajinách, ktoré prechádzajú investičným rastom, ktoré sa pokúšajú reštrukturalizovať svoje ekonomiky. Situácia na Slovensku nie je v tomto osamotená. Celkom rovnako, v podstate polovičným alebo rovnakým vývojom prechádza Česká republika, pokiaľ ide o výnosovosť tejto dane.

    Čo sa týka dane z príjmov vyberanej zrážkou, dosiahla výnos 4,1 mld. Sk, čo je plnenie na 71,4 %. Daň z majetku bola plnená v sume 648 mil., čo bolo 71,9 % ročného rozpočtu. Daň z pridanej hodnoty dosiahla 39 487 mil. Sk, čo je plnenie na 71,8 %, pričom dosiahnutá skutočnosť oproti minulému roku je vyššia o 6 mld. Sk. V spotrebných daniach sa dosiahlo plnenie 15 459 mil. Sk, čo je plnenie na 64,4 %. Je to prakticky na úrovni roka 1996.

    Pokiaľ ide o clo, dosiahlo sa plnenie v objeme 3 962 mil. Sk. Percentuálne je to 68,3 %. Na vývoji výberu cla sa predovšetkým prejavuje uplatňovanie colnej politiky, ktorá v rámci pridružovania sa alebo členstva a akceptáciou Uruguajského kola Svetovej obchodnej organizácie a systému uplatňovaných colných preferencií v rámci medzinárodných dohôd o zónach voľného obvodu znamená určitý tlak na znižovanie výberu cla.

    Pokiaľ ide o nedaňové príjmy, dosiahli úroveň 8 778 mil. Sk, to znamená 72,4 %.

    Čo chcem zdôrazniť, pokiaľ ide o daňové príjmy? Predovšetkým to, že daňové príjmy s výnimkou dane z príjmov právnických osôb sa pohybujú v primeranej ročnej relácii. Vo viacerých druhoch daní je dokonca prekročená či minuloročná úroveň, alebo úroveň, ktorá predstavuje časové plnenie za tri kvartály. Je jediný druh dane, kde je výrazne nižší príjem, než bol v roku 1996 alebo ako bol časový plán, a to je daň z príjmov právnických osôb. Logiku toho vývoja som sa pokúsil pre tých, ktorí počúvajú a majú záujem počúvať argumenty, vysvetliť.

    Nerozpočtované príjmy štátneho rozpočtu, tzv. granty predstavovali v rámci príjmov štátneho rozpočtu objem 8 896 mil. Sk a sčasti kompenzujú výpadok daňových príjmov. Tvoria sa z darov a iných mimorozpočtových prostriedkov štátneho rozpočtu. Podstatnú časť týchto doplnkových príjmov tvoria v kapitole dopravy prevody prostriedkov zo Štátneho fondu cestného hospodárstva. Ide približne o 8,2 mld. Sk, ktoré sú určené na financovanie výstavby diaľnic a cestných komunikácií.

    Pokiaľ ide o prijaté úvery, predstavovali výšku 4,5 mld. Sk. Tvorili ich príjmy z prijatého úveru Ruskej federácie na ukončenie prvej časti dvojbloku Jadrovej elektrárne Mochovce vo výške 1 159 mil. Sk, pričom prijatá suma neovplyvní výsledok rozpočtového hospodárenia, nakoľko v rovnakej výške boli realizované výdavky z kapitoly Štátny dlh na uvedený účel. Ďalej to boli príjmy z tuzemského úveru na krytie výdavkov súvisiacich s bytovou výstavbou vo výške jednej miliardy korún a príjmy z prijatého zahraničného úveru na výdavky spojené so založením Exportno-importnej banky, kde úver predstavoval 2 368 mil. Sk.

    Celkové výdavky dosiahli sumu 153 121 mil. Sk, čo je 73,6 % z ročného rozpočtu. Oproti minulému roku vzrástli celkové výdavky za rovnaké obdobie približne o 20 mld. Sk. Bežné výdavky na spotrebu obyvateľstva štátu boli vynaložené v hodnote 57 822 mil. Sk, čo za hodnotené obdobie predstavuje 68,5-percentné plnenie ročného predpokladu.

    Plnenie týchto výdavkov ako celok sa vyvíjalo v súlade so zámermi štátu. Úroveň ich plnenia bola ovplyvňovaná reguláciou. Vyššie plnenie oproti časovému plánu na 138,4 % bolo ku koncu septembra tohto roku v rezorte ministerstva dopravy a bolo spôsobené krytím doplnkových príjmov rezortu z mimorozpočtových zdrojov, prevodom z fondu cestného hospodárstva a tiež vyšším čerpaním výdavkov z kapitoly Štátny dlh, kde predstavovalo plnenie na 83,1 %. Bežné transfery boli realizované vo výške 54 mld. a dosiahli 73,1 % podielu celoročného plánu.

    Kapitálové výdavky podnikateľským subjektom a obciam v úhrnnej sume 18 684 mil. predstavovali 87,4-percentné plnenie ročného predpokladu. Oproti minulému roku vzrástli kapitálové výdavky približne o 4 mld. korún.

    Pokiaľ ide o bežné transfery obciam, boli čerpané vo výške 881 mil. korún, čo je predstihové v rámci časového plnenia a dosiahlo sa plnenie ročného zámeru štátu na 81,7 %. Účasť na majetku a úvery dosiahli 1 mld. korún, čo predstavuje plnenie štátneho rozpočtu na 31,6 %. Tieto prostriedky boli vynaložené na úhradu príspevku, sčasti príspevku do dočasného zvereneckého fondu a v podstatnej miere sa realizovali vo forme záruk za bankové úvery.

    Pokiaľ ide o celkový prístup k hospodáreniu štátneho rozpočtu, vláda potvrdila viazanie štátneho rozpočtu do konca roka. Pravidlá pre rozpočtové hospodárenie do konca roka budú založené na regulovaní výdavkov v prísnej viazanosti na vývoj príjmov štátneho rozpočtu. Súčasne sa uplatňuje selektívny prístup na princípe prednostného uhrádzania sociálnych výdavkov, zákonmi stanovených výdavkov a výdavkov na dlhovú službu a výdavkov na nevyhnutné prevádzkové potreby. V tomto kontexte viazania výdavkov, schváleného vládou, predpokladám, že zámery štátneho rozpočtu tak, ako boli definované zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997, pokiaľ ide o udržanie úrovne fiškálneho a účtovného schodku, budú zabezpečené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maxona, aby nám podal informáciu o výsledkoch prerokovania správy v jeho výbore a v ostatných výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok máme všetci ako tlač číslo 820a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1900 z 26. novembra 1997 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok roku 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti s termínom do 4. decembra 1997, pričom zároveň určil, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Vážené dámy, vážení páni, v časti A spoločnej správy sú uvedené závery z rokovania výborov. V časti B sú uvedené odporúčania výborov k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prílohou spoločnej správy číslo 820a je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa odporúča, aby predloženú správu plénum Národnej rady Slovenskej republiky zobralo na vedomie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Maxonovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžem otvoriť rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku za kluby ani od poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Pán poslanec Černák je zapísaný na tabuli. Uzatváram prihlasovanie sa do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Pozrite sa do rokovacieho poriadku. Kto sa zahlási, je na svetelnej tabuli. Aj poslanec Černák sa neskoro prihlásil. Ale veď som sa polhodinu pýtal. Samozrejme, že som skončil.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia,

    skôr ako položím viac-menej otázku pánu podpredsedovi vlády, pán predseda, stlačil som tlačidlo hneď, ale skutočne to niekedy trvá pár sekúnd. Predpokladám, že v podobnej situácii bol aj kolega Nagy.

    Pán podpredseda vlády,

    jedna z ambícií rozpočtu na rok 1997 bola podpora exportu. Preto by som sa vás rád pri správe o plnení štátneho rozpočtu opýtal, ako sa využívajú zdroje a predovšetkým by som sa opýtal na podporu exportu v Eximbanke a aké sú skúsenosti s fondom na podporu vývozu. Podľa toho, čo zisťujeme pri výjazdoch v teréne, sú to ustanovenia, ktoré nesmierne sťažujú život drobným podnikateľom. Efekt sa nedostavuje až v takej miere, ako sa očakávalo, a predovšetkým personálne problémy v Eximbanke a takpovediac vnútrobankový pozičný boj je nadradený skutočným krokom na podporu exportu. To je otázka číslo jeden.

    Otázka číslo dva: Sám v závere hodnotíte po troch štvrťrokoch, že problém rozpočtu vidíte jednak v tom, že plnenie právnickými osobami sa spomaľuje, že trend ku koncu roka môže byť zlý. A otázka financovania deficitu štátneho rozpočtu - dramaticky narastá úrok. Síce ste urobili isté viac-menej administratívne opatrenia, ale aký je predpoklad na štvrtý štvrťrok vo financovaní štátneho deficitu?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Černákovi.

    Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    nakoľko som bol priamo oslovený otázkami pána poslanca Černáka, chcem reagovať.

    Čo sa týka inštitúcií Eximbanky a Fondu na podporu exportu, ide o nové inštitúcie, ktoré, samozrejme, hľadajú svoje miesto, hľadajú logiku reálneho fungovania. Nič nezačalo celkom fungovať za týždeň v takej podobe, ako by sme si predstavovali. Ale obidve inštitúcie rozbiehajú svoje aktivity.

    Pokiaľ ide o Fond na podporu exportu, určite pán poslanec vie, že ide o inštitúciu, ktorá kombinovaným spôsobom rozhoduje o poskytovaní svojich prostriedkov. Je cielene smerovaná na inštitucionálnu podporu exportu, to znamená na podporu najmä prezentačných aktivít, zastúpení a podobného zamerania. Štátny rozpočet dopĺňal fond o 200 mil. korún s tým, že postupom času príspevok štátu bude narastať tak, ako sa jasne budú identifikovať zdroje zo strany podnikateľskej sféry a efektívnosť tohto inštrumentu bude v budúcnosti narastať. Opakujem znovu, je to nový inštitút spolu s Eximbankou a jednoducho potrebuje určitý čas na to, aby sa prejavili efekty týchto inštitúcií v praxi.

    Čo sa týka Eximbanky, vôbec si nemyslím, že je tam nejaký dramatický vývoj. Jednoducho bol vytvorený nový tím, kde došlo ešte medzičasom k určitým korekciám, aby sa mohol plne sústrediť na prácu. Je predpoklad, že by už na začiatku budúceho roka podľa podkladov, ktoré poznám, lebo ministerstvo financií pravidelne komunikuje s touto inštitúciou, mali byť v objeme niekoľkých miliárd realizované obchodné operácie s podporou tejto inštitúcie. Možno ste postrehli, že minulý týždeň vo štvrtok - opravujem sa, v piatok - podpisovala Eximbanka Slovenska dohodu s ruskou Eximbankou. Podobne sú pripravované ďalšie dohody s Eximbankami v zahraničí.

    Do vlády je už predložený návrh úverových podmienok Eximbanky, ktoré sú vlastne posledným dokumentom, ktorý ešte absentoval, aby Eximbanka začala aktívne pracovať v oblasti finančnej podpory exportu. Sčasti už niektoré veci môže riešiť vo vlastnej kompetencii. Tam, kde pôjde o vyššie garancie, vyššie formy poistenia na vyššie objemy bude fungovať tzv. vládny výbor na podporu exportu, ktorý bude na pôde Eximbanky riešiť jednotlivé prípady. Celý inštitucionálny aj legislatívny systém je v podstate dokončený týmto posledným materiálom. A medzitým Eximbanka intenzívne pripravuje v komunikácii s podnikateľskou sférou konkrétne projekty, ktoré začiatkom roka 1998 už budú realizované v praxi.

    Pokiaľ sa týka toho záveru - dramatický vývoj príjmov na záver roka nie je pravdou. Naopak, na záver roka dochádza k istému posunu v rámci príjmov štátneho rozpočtu, keď klesá určitý výpadok daňových príjmov v porovnaní s časovým plánom alebo s úrovňou minulého roka na základe viacerých opatrení, ktoré sme realizovali z pozície vlády. Podobne situácia nie je taká, že by dramaticky narastal úrok. Hovoríme o výnosových sadzbách, úrokových sadzbách štátnych dlhopisov. Táto situácia platila do septembra, keď úrokové sadzby vzrástli, dokonca prekročili úroveň 30 %. Momentálne sa pohybujú výnosové úroky - ministerstvo financií akceptuje úrokové výnosy len do výšky 25 %, to znamená, že karavánu bánk otáčame takým smerom, aby úrokové výnosové sadzby klesali.

    Je, samozrejme, aj otázka pozície Národnej banky, akú politiku bude voliť do konca roka, pretože reštrikcia skutočne bola veľmi ostrá najmä v 1. polroku, dotknem sa toho, keď budem hovoriť o návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998, keď za 1. polrok objem úverov nevzrástol ani o jednu korunu. To znamená, že financovanie podnikateľskej sféry bežalo prakticky výlučne po linke uplatnenia vlastných zdrojov, vlastných finančných rezerv podnikov, ktoré klesli o 15 % za 1. polrok alebo dokonca aj za trištvrte roka. Dostatok či nedostatok finančných zdrojov je meritórnou vecou.

    Pokiaľ ide o hodnotenie podnikateľskej sféry, situáciu na peňažnom trhu, Národná banka momentálne mierne uvoľňuje reštrikciu, ktorú vlastne robila skoro trištvrte roka a od nej sa potom, samozrejme, odvíjajú ceny peňazí nielen pre štát na krytie rozpočtového hospodárenia, ale aj pre podnikateľskú sféru. Podotýkam, úroky nenarastajú dramaticky, ale postupne klesajú z úrovne 30 % na minulotýždňových 25 %. Ministerstvo financií nebolo ochotné akceptovať vyšší úrokový výnos a dochádza už k určitému upokojeniu aj v rámci financovania štátneho rozpočtu, pretože už máme za sebou vlastne prefinancovanie dlhovej služby. To sa skončilo v desiatom mesiaci. To znamená, že potreby prefinancovania rozpočtového hospodárstva už nie sú také vysoké, ako boli v mesiacoch 1. až 3. kvartálu. Takže z toho vychádza aj predpoklad, ktorý som tu vyslovil, že sme v stave z pozície vlády kontúry štátneho rozpočtu na rok 1998 udržať tak, ako nám ich v rámci fiškálneho a účtovného deficitu postavila Národná rada.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána predsedu Maxona, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán predseda sa nechce vyjadriť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás ešte poprosiť, viete, že podľa rokovacieho poriadku všetci máme právo písomne sa prihlásiť za kluby aj samostatne. Po skončení týchto prihlášok sa vždy pýtam, kto sa hlási. Prosím vás, nečakajte, kým skončím. Zbytočne sa dostávame do konfliktu. Mne je to jedno, či je to poslanec toho, alebo iného klubu. Skutočne nebudem dávať možnosť prihlásiť sa, keď to bude potom, ako vyzvem a poviem, že som ukončil možnosť prihlásiť sa.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale bolo to potom, pán poslanec Kováč. Aj pán poslanec Černák sa prihlásil už neskôr.

    Nech sa páči, pán poslanec Benčík sa hlási s procedurálnou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. V mene poslaneckého klubu pred hlasovaním žiadam o 15-minútovú prestávku.

  • Teraz pred hlasovaním k tejto správe? Však nebola ani rozprava.

    Pán poslanec Miklušičák.

  • Poslanecký klub KDH sa tiež pridáva.

  • Pán poslanec Farkas to isté.

    Je prestávka do 10.00 hodiny. Začneme presne, páni poslanci.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas prestávky. Budeme pokračovať v rokovaní s tým, že hneď nasleduje hlasovanie. Preto prosím, aby sme sa najskôr prezentovali. Prosím, páni poslanci, len sa prezentujme bez hlasovania.

    Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Môžeme pokračovať hlasovaním. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

    Prosím predsedu výboru pána Maxona, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Návrh na uznesenie je prílohou tlače 822a a uznesenie je koncipované tak, že Národná rada berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok 1997, tak ako je v uznesení uvedené. Gestorský výbor odporúča toto uznesenie prijať.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

    Pán poslanec Černák, máte procedurálny návrh? Pán poslanec, prosím, aby ste sa hlásili vždy skôr.

  • Vážený pán spravodajca, vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody boli podané konkrétne návrhy, ktoré sú v uznesení v odporúčacej časti. Budú súčasťou tohto hlasovania en bloc?

    Ďakujem.

  • Pán predseda Maxon, museli by sme potom pristúpiť nie k hlasovaniu o uznesení, ale najskôr o návrhoch, ak tam také sú, ako hovorí pán poslanec Černák.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať o časti B návrhu uznesenia. Je to jeden návrh, ktorý odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, aby bol súčasťou uznesenia k tejto správe.

  • Prosím, aby ste ho prečítali, pán predseda.

  • Do návrhu uznesenia doplniť text: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri prijímaní regulačných opatrení v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu zabezpečila zohľadnenie sociálnej situácie väčšiny obyvateľstva a neprijímala opatrenia, ktoré ju zhoršujú, aby z týchto dôvodov upustila od zníženia dotácií na dodávku tepla."

  • Myslím si, že to je mimo tohto. Neviem, o čom to je.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh z výboru neprešiel.

  • Pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne návrhy, takže odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, tak ako je v prílohe tlače 822a.

  • Prosím, pán predseda, môžete uvádzať hlasovanie. Vlastne už ste ho prečítali. Budete čítať celé uznesenie?

  • Nie, návrh uznesenia je prílohou k tlači 822a.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho máte predložené.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok 1997.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nasledujúci bod programu je druhé a tretie čítanie, keďže podľa rokovacieho poriadku v tomto bode programu sa prvé čítanie nekoná,

    o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 828, spoločnú správu ako tlač 828a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím, aby nás oboznámil s návrhom zákona o rozpočte.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    prikračujeme k rokovaniu o najdôležitejšom bode tohto rokovania Národnej rady, ktorým vlastne zakladáme finančné hospodárenie Slovenskej republiky na rok 1998.

    Chcem zdôrazniť, že konštrukcia štátneho rozpočtu, tak ako ho predkladá vláda vo svojom návrhu na rokovanie parlamentu, vyjadruje kontext ekonomickej situácie a hospodárenia vlády počas celého funkčného obdobia, nadväzuje na kontext vývoja ekonomických parametrov tohto štátu a, podotýkam, nielen na makroekonomickej, ale aj mikroekonomickej úrovni.

    Chcem zdôrazniť, že ekonomický vývoj štátu od nástupu súčasnej vlády, to znamená od decembra 1994, bol poznamenaný úspešnými hospodárskymi výsledkami aj v oblasti makroekonomiky, aj v oblasti mikroekonomiky. Myslím si, že sú dostatočne známe nielen domácej verejnosti, tuzemským občanom, ale aj expertom v medzinárodných inštitúciách, a ekonomická situácia Slovenskej republiky, hospodárska politika tejto vlády bola vždy oceňovaná. Pochybnosti okolo ekonomického vývoja Slovenskej republiky neboli vznášané pri žiadnych integračných diskusiách, rokovaniach, ale ani v pozíciách diskusií na úrovni odborníkov medzinárodných finančných expertov.

    Dovoľte mi pripomenúť základné ukazovatele ekonomického vývoja Slovenskej republiky za jednotlivé roky, za ktoré sme ako vláda zodpovedali.

    Predovšetkým, keď sa opriem o vývoj hrubého domáceho produktu v stálych cenách, pripomeniem, že v roku 1996 rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách predstavoval 6,9 %, za tri kvartály roku 1997 podľa čísel, ktoré som získal zo štatistického úradu, predstavuje ekonomický rast 6 % s predpokladanou úvahou, že ekonomický rast meraný hrubým domácim produktom v stálych cenách za rok 1997 bude 6 %. To znamená, že zároveň dodržujeme predpoklady návrhu štátneho alebo schváleného štátneho rozpočtu na rok 1997, kde sme hovorili minimálme o 5 %. Zároveň sa napĺňa už tretí rok programové vyhlásenie vlády, čo sa týka ekonomického rastu. Podobne zakladáme ekonomický rast minimálne 5 % aj v konštrukcii rozpočtu na rok 1998. V kontexte uvedených čísel chcem zdôrazniť reálnosť takto postaveného ukazovateľa hrubého domáceho produktu.

    Čo sa týka ďalšieho základného ukazovateľa konštrukcií štátneho rozpočtu na rok 1998, je to miera inflácie. Vláda si v programovom vyhlásení dala za cieľ do konca volebného obdobia znížiť mieru inflácie pod 10 %. V podstate sme nastúpili koncom roku 1994, keď miera inflácie predstavovala 13,4 %, v roku 1995 už klesla miera inflácie na 9,9 %, v roku 1996 miera inflácie predstavovala 5,8 % a predpokladáme túto úroveň udržiavať po dlhšie obdobie, to znamená podobne v roku 1997. Dobre viete, že miera inflácie sa pohybuje na úrovni 6 %, a teda zakladáme tento parameter aj v konštrukcii rozpočtu na rok 1998.

    Napriek tomu, že sa realizovali niektoré cenové opatrenia, niektoré opatrenia v oblasti spotrebných daní, že sa realizovala dovozná prirážka v priebehu roku 1997, je zrejmé, že v roku 1998 udržíme 6-percentnú infláciu. Počítame s cenovými opatreniami, dovoznou prirážkou, fungovaním spotrebných daní približne na tej istej úrovni ako v tomto roku. Je opodstatnený predpoklad, že udržíme mieru inflácie na úrovni 6 %, tak ako sme ju definovali v rámci štátneho rozpočtu.

    Návrh štátneho rozpočtu rámcuje aj niektoré opatrenia, ktoré nie sú práve populárne. Je to známa záležitosť okolo novely zákona o dani z pridanej hodnoty, kde navrhujeme presunutie telekomunikačných a poštových služieb z tzv. zvýhodnenej sadzby 6 % do základnej sadzby 23 %. Podotýkam, podobným spôsobom, či už v tomto roku, alebo v budúcom roku postupuje Česká republika, Poľská republika a Maďarská republika.

    Chcem upozorniť, že trebárs v Českej republike v budúcom roku zdražie elektrina až o 64 %, zemný plyn o 64 %, teplo o 40 %, voda o 3 až 4 koruny. Na porovnanie situácie u nás bola daň z pridanej hodnoty schválená už v tomto roku Parlamentom Českej republiky presunom z 5 do 22 %. Podobne v budúcom roku sa v Poľskej republike uvažuje, pripravuje zmena dane z pridanej hodnoty telekomunikačných služieb zo 7 na 22 % a podobné zlaďovanie spotrebných daní cigariet, alkoholu, uhľovodíkových palív s normami Európskej únie. My sme takisto vykonali tento krok, keď bol schválený zákon o tabaku a tabakových výrobkoch. Na týchto paralelách chcem dokumentovať, že návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je postavený v kontexte vývoja stredoeurópskych krajín, a najmä to porovnávam s krajinami, ktoré majú byť v poradí ako prvé na rokovaniach o prístupových procesoch do Európskej únie.

    Ďalším parametrom, o ktorý sa návrh štátneho rozpočtu opiera, je miera nezamestnanosti. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti by mala oscilovať okolo 12 %, skôr niečo nad hranicou 12 %, pretože dochádza k štrukturálnym procesom. Predpokladáme, že v budúcom roku vstúpi do platnosti novela zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré spolu s exekučným zákonom budú vytvárať tlak na zvyšovanie efektívnosti, na finančnú disciplínu a, samozrejme, aj na zvyšovanie efektívnosti jednotlivých podnikov v národnom hospodárstve.

    Posledný parameter, ktorý je kľúčový z hľadiska konštrukcie štátneho rozpočtu, je deficit štátneho rozpočtu, ktorý programujeme ako najnižší plánovaný deficit v rámci konštrukcie štátneho rozpočtu od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ak dosiaľ deficit štátneho rozpočtu vo fiškálnom vyjadrení ani v jednom roku nebol nižší než 11 miliárd korún. Predpokladáme, plánujeme na rok 1998 deficit na úrovni 5 miliárd korún.

    Chcem opätovne zdôrazniť, pretože na to zaznie určite množstvo spochybňujúcich vystúpení, že ide o naprosto štandardný model konštrukcie deficitu štátneho rozpočtu, ktorý takto funguje nielen vo vyspelých západných krajinách, ale v dnešných časoch už trebárs v Českej republike a Maďarskej republike. Domnievam sa, že dozrel čas na to, aby aj Slovenská republika prešla na takúto konštrukciu, najmä prihliadnuc na to, že veľká časť médií, veľká časť novinárov zásadne používa pri definovaní schodkov, pri uvádzaní údajov o schodku štátneho rozpočtu výlučne účtovný schodok, čím do istej miery skresľujú obraz o hospodárení Slovenskej republiky v zahraničí, keď oproti nám ďalšie krajiny ako Česká republika, Maďarsko uvádzajú výlučne schodok štátneho rozpočtu vo fiškálnom vyjadrení a podobne takto uvádzajú svoje schodky aj vyspelé západné krajiny.

    Plánovaný päťmiliardový deficit v podstate predstavuje 0,7 % z hrubého domáceho produktu, čo opäť korešponduje so zámerom vlády, programovým zámerom vlády udržať fiškálny schodok štátneho rozpočtu pod 3 % a v priebehu času postupne znižovať tento schodok pod hranicu smerom od 3 % k nulovej hranici.

    Čo sa týka vzťahu schodku k štátnemu dlhu, chcem zdôrazniť opäť jeden zásadný fakt, že od nástupu tejto vlády dochádza k permanentnému znižovaniu tzv. relatívneho štátneho dlhu, t. j. podielu štátneho dlhu na hrubom domácom produkte, ktorý od roku 1994 klesol z 29 % na 22 % k 30. júnu 1997. Napriek tomu, že do istej miery čiastočne narastá štátny dlh v absolútnom vyjadrení - netajíme to, je to publikované ako oficiálny štatistický údaj -, na druhej strane schopnosť ekonomiky absorbovať a vyrovnať sa s úrovňou štátneho dlhu tým, že hrubý domáci produkt rastie rýchlejšie ako štátny dlh, a teda aj kapacita tejto ekonomiky sa vyvíja rýchlejšie ako štátny dlh, som dokumentoval na pomerových číslach štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu.

    Toto je dlhodobý trend, v ktorom, pevne verím, budú pokračovať aj ďalšie vlády, pokiaľ budú také úspešné, ako bolo úspešné hospodárenie v rokoch 1995-1997, a verím, že podobný bude aj rok 1998.

    Dovoľte mi dotknúť sa konštrukcie príjmov návrhu štátneho rozpočtu.

    Na základe analýzy vývoja rokov 1995-1997 - pretože všetky zásahy do daňovej sústavy sú nesmierne citlivé na vývoj príjmov štátneho rozpočtu a diferenciáciu vývoja príjmov podľa jednotlivých druhov daní - sme išli skutočne v analýzach spätne do trojročného obdobia a plánujeme, rozpočtujeme príjmy na úrovni 179,8 mld. korún. V porovnaní s rozpočtovými príjmami v roku 1997 to predstavuje medziročný nárast o 5,1 %, čo zodpovedá rastovým tendenciám ekonomiky. To chcem výrazne podčiarknuť, pretože som včera zachytil od kolegov zo Slovenskej národnej strany úvahu o tom, že by chceli zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o vyše 3 miliardy, kde dokladujú určitým objemom daňových, colných nedoplatkov, určitým výpadkom alebo nedosiahnutím plánovaných daňových príjmov v roku 1997.

    Vážení kolegovia zo Slovenskej národnej strany, v tejto úvahe je fatálny omyl. Rozpočtové príjmy sú postavené skutočne na doraz. Dokumentujem to číslom 5,1 %, ktoré zodpovedá ekonomickým parametrom, rastovým ekonomickým parametrom, ale zodpovedá aj trendom, ktoré proste vyjadrujú medziročne roky 1995-1997.

    Treba totiž povedať, že v roku 1995 došlo k istému významnému prírastku výnosu daní, ale tento výnos z daní sa skôr opieral o daň z pridanej hodnoty a o určité sprísnené opatrenia, ktoré sa viazali na odpočty dane z pridanej hodnoty s tým, že tento efekt sa saturoval v roku 1996 a naopak, už v roku 1996 dochádzalo k istým problémom dodržať plánované zámery v oblasti daňových príjmov. A ak si pamätáte, zámery v oblasti daňových príjmov sa úplne nedodržali. Boli vykryté inými položkami príjmov štátneho rozpočtu a v tom období sa už prejavoval aj určitý pokles daní z príjmov právnických osôb práve v dôsledku významného nárastu investícií, štrukturálnych faktorov, ktoré začali najmä prostredníctvom odpisov, rastu objemu odpisov významne vplývať na znižovanie akcelerácie príjmov daní z príjmov právnických osôb. V roku 1997 sa to prejavilo plnou silou. Nie je vždy možné plne odhadnúť, precízne vykvantifikovať, ako sa objemy dane z príjmov právnických osôb budú vyvíjať. Na druhej strane tento faktor nám kompenzuje v roku 1997 najmä vývoj dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov fyzických osôb, to znamená, že sú tu isté kompenzačné položky. Tam, kde to nevieme vykompenzovať - ďalej plus dovozná prirážka -, nastúpilo krátenie výdavkov zo strany vlády, to znamená regulácia výdavkov.

    Chcem zdôrazniť, že ide o kvalifikovaný nápočet daňových príjmov ako základu príjmov štátneho rozpočtu a akýkoľvek krok, ktorý bude znamenať v hlasovaní zvýšenie, umelé zvýšenie príjmovej stránky rozpočtu, podotýkam pre kolegov zo Slovenskej národnej strany a ďalších, bude znamenať nepriechodnosť štátneho rozpočtu v tomto parlamente. Nesmieme dospieť k situácii, ku ktorej došla Česká republika, keď pre rok 1997 podobne parlamentnými obštrukciami došlo k nafúknutiu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a český štátny rozpočet sa v 1. kvartáli 1997 zrútil.

    Čo sa týka rozhodujúcich daňových príjmov, chcem ešte zdôrazniť, že daňové príjmy ako celok sa zvyšujú o 7,7 %. To znamená, ak som kvalifikoval príjmy štátneho rozpočtu, že rastú o 5,1 %, tak v rámci nich daňové príjmy rastú o 7,7 %, čo je prevýšenie plánovanej miery ekonomického rastu. To naznačuje, že daňové úrady, podobne aj colné úrady budú mať nesmierne zložitú úlohu, lebo ministerstvo financií vyvíja silný tlak na to, aby sa využili všetky prvky na zvýšenie efektívnosti činnosti týchto inštitúcií. Pritom sa nedomnievam, že pracujú neefektívne. Aj keď daňové a colné úniky určite existujú, a existujú vo všetkých krajinách, aj v najvyspelejšej ekonomike, ktorá sa pokladá, že má najefektívnejší daňový systém, t. j. v USA, odhadujú mieru daňových únikov na 15 %. Určite je veľký priestor na to, aby sa celý systém zdokonaľoval. Na druhej strane naznačujem, že ak rast hrubého domáceho produktu plánujeme na úrovni 5 %, tak daňové príjmy predpokladáme na úrovni rastu 7,7 % oproti plánovanej úrovni roku 1997.

    Z rozhodujúcich daňových príjmov sa javí problémovou práve daň z príjmov právnických osôb. Rozpočtovanie výnosu tejto dane v objeme 29,2 miliardy Sk znamená výrazné zníženie oproti rozpočtu na rok 1997, čo spôsobujú viaceré faktory. Už som ich tu spomínal pri plnení štátneho rozpočtu za tri kvartály roku 1997. Predovšetkým je to otázka rastu investícií či meraných na báze hrubého fixného kapitálu, alebo priamo objemami obstaraných investícií. Tie čísla sú veľmi zaujímavé, pokiaľ si uvedomíme rastové hodnoty trebárs investícií spolu v bežných cenách. Medziročné indexy rastu investícií boli v roku 1994 7,6 %, v roku 1995 bol medziročný rast investícií 20 %, v roku 1996 medziročný rast investícií 49 %, v roku 1997 zatiaľ priemer za 3 kvartály je 25 %, ale akcelerácia investícií je vždy v decembrovom, teda vo 4. kvartáli. To znamená, že je tu výrazný nárast investícií, ktorý sa potom prejavuje v oblasti odpisov, ktoré takisto akcelerujú a medziročný rast odpisov sa pohybuje na úrovni 7 - 8 mld. Sk, samozrejme, s dosahom na základňu tvorby dane z príjmov právnických osôb.

    Ďalší fenomén, ktorý pôsobí, je vývoj v oblasti odpisových sadzieb, kde sa približujeme krajinám Európskej únie. Našej podnikateľskej sfére sme povinní postupne vytvárať podobné konkurenčné podmienky, aké má vyspelá západná Európa, západné krajiny. To znamená, na jednej strane umožňovať urýchľovanie odpisových sadzieb, ale na druhej strane, samozrejme, vytvárať aj konkurenčné podmienky, čo sa týka vývoja trebárs cien energetických médií. To je už tá menej príjemná stránka, ale na druhej strane aj v daňovom systéme, poistnom systéme atď. ide o záležitosti, ktoré nie je možné zvládnuť ani za jeden rok, ani za jedno volebné obdobie vlády. Je to dlhodobejší proces a pevne verím, že kontinuita týchto procesov sa dodrží.

    Čo sa týka daňového zaťaženia ako takého, je o tom veľa diskusií. Chcem povedať, že počas fungovania tejto vlády došlo v roku 1995 k miernemu nárastu daňového zaťaženia, ale s tým, že od roku 1996 dochádza k poklesu daňového zaťaženia meraného daňovou kvótou. Nehovorím teraz o poistnom, hovorím čisto o daňovom zaťažení meranom daňovou kvótou, takzvanou I na hrubom domácom produkte. Pokiaľ daňové zaťaženie v roku 1995 bolo cca 29 %, postupne klesá. V roku 1996 to bolo 26 % a v roku 1997 do konca roka predpokladáme, že podiel daňového zaťaženia na hrubom domácom produkte bude predstavovať okolo 23 %. To je už pod úrovňou európskeho priemeru. Európsky priemer je 26 % zaťaženia. Je mnoho vyspelých západných krajín, ktoré daňové zaťaženie merané na hrubý domáci produkt majú podstatne vyššie.

    Keď mám zdôvodniť pokles daňového zaťaženia, toho relatívneho ukazovateľa, opiera sa predovšetkým o zníženie dane z pridanej hodnoty od roku 1996, a potom najmä o odpisovú politiku, ktorá do istej miery znižuje príslušné základne. Ďalej sa opiera o vývoj investícií, ktoré som takisto spomínal, že sa odrážajú v základni na daňové odvody.

    Ďalej na vývoj daní pôsobí aj to, že od roku 1997 so spätnou platnosťou pre finančné inštitúcie sa z daňového základu vypúšťajú takzvané fiktívne neinkasované úroky, čím sa dáva na druhej strane priestor finančným ústavom na reštrukturalizáciu úverových portfólií a najmä na ozdravenie peňažných ústavov.

    Samozrejme, druhou stránkou rovnice sú príjmy štátneho rozpočtu a my sa proste musíme určité prechodné obdobie naučiť žiť s tým vedomím, že dane z príjmov právnických osôb budú o niečo nižšie, než sme boli zvyknutí v rokoch 1993 až 1996, a teda faktor reštrukturalizácie sa bude podieľať na týchto daňových príjmoch. Nie je možné alebo odmietam demagógie typu, že v štátnom rozpočte je vyšší príjem dane z príjmu fyzických osôb ako právnických osôb. Povedal som, čo je dôvodom toho, že daň z príjmov fyzických osôb má inú základňu, ktorá do značnej miery odráža predovšetkým a, chvalabohu, nominálny rast najmä miezd. To znamená, že zároveň vyjadruje aj rast reálnych miezd, ktorý sa už tri roky pohybuje nad úrovňou 6 %, za 1. polrok 1997 dokonca na úrovni 8 % rastu reálnych miezd, čo je v porovnaní s produktivitou práce - niekoľkokrát sme na úrovni vlády na to upozorňovali - príliš vysoké a jednoducho treba v tomto smere konať aj určité opatrenia, pokiaľ chceme udržať zdravý rast tejto ekonomiky.

    Takže tu je základný problém, prečo rozvrh daní z príjmov právnických osôb je ozaj prakticky o niečo nižší, než je rozvrh dane z príjmov fyzických osôb. Ale je to prechodný jav. Keď prejde ekonomika reštrukturalizáciou, fázou reštrukturalizácie, keď začnú v budúcom roku a v roku 1999 nabiehať významné kapacity, či je to Jadrová elektráreň Mochovce, Slovnaft, Chemosvit, niektoré ďalšie veľké kapacity, tak začnú, samozrejme, prinášať aj ovocie vo zvýšených príjmoch daní z príjmov právnických osôb a, samozrejme, že sa relácie medzi jednotlivými druhmi daní začnú významnejšie meniť.

    Čo sa týka ďalších druhov daní, spomínal som, že popri daňových príjmoch predpokladáme, že sa bude významne podieľať na príjmoch štátneho rozpočtu dovozná prirážka, fenomén, ktorý by mal znamenať zvýšenie daňových príjmov o 8 mld. Sk, pričom v rámci ostatných príjmov je zapracovaný ďalší výnos v objeme 2 mld. Sk. Predpokladaná výška a dĺžka pôsobenia je však ešte predmetom rokovania vo Svetovej obchodnej organizácii s tým, že až definitívna notifikácia - ako bude definitívne potvrdený rytmus priebežného znižovania dovoznej prirážky vo Svetovej obchodnej organizácii - vlastne potvrdí alebo spochybní takto rozpočtovanú položku.

    Chcem zdôrazniť, že s výnimkou dane z príjmov právnických osôb všetky ostatné druhy daní sú definované na báze plánovaného ekonomického rastu, dokonca s istým predstihom, a to vlastne definuje rast daňových príjmov v tom relatívnom vyjadrení o 7,7 % a naznačuje, že budeme vytvárať významné kroky v tom, aby sme ďalej pokračovali či prostredníctvom rozvoja informatiky, či prostredníctvom ďalších nástrojov v ďalšom zefektívňovaní správy a výberu daní a ciel.

    Čo sa týka osobitného odvodu zo zisku, uplatňujeme ho v rámci návrhu štátneho rozpočtu nielen voči Slovenskému plynárenskému priemyslu, kde odvod predstavuje 2 mld. Sk, ale aj vo vzťahu k telekomunikáciám, kde predpokladáme tento dodatkový odvod na úrovni 500 mil. Sk. Splátky vymáhaných úverov po lehote splatnosti, známe deblokácie, predpokladáme, rozpočtujeme v objeme 600 mil. Sk.

    Čo sa týka výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtujú sa v objeme 184,8 mld. Sk. V porovnaní so 182,7 mld. Sk, ktoré boli rozpočtované v roku 1997, to prakticky znamená stagnáciu výdavkov, ktoré rastú približne o 1 %, pričom pri porovnaní výdavkov po viazaní, vo vzťahu k viazaniu, ktoré vláda vykonala v roku 1997, medziročný rast predstavuje 6,6 mld. Sk. Rozpočet na rok 1998, a najmä jeho výdavková časť, nadväzuje na opatrenia vlády súvisiace s obmedzením verejnej spotreby štátu. Bude sa realizovať pri medziročnom znížení kapitálových výdavkov, znížení výdavkov na tovary a ďalšie služby, transferové vzťahy k väčšine štátnych fondov a podnikateľských subjektov. Nad rámec štátneho rozpočtu roku 1997 sa kryje predovšetkým rast výdavkov kapitoly Štátny dlh o 3,6 mld. Sk., podotýkam, ide o prírastok úrokov, pretože sú kryté v rámci kapitoly Štátny dlh. Ďalej je to mzdový nárast v štátnych orgánoch vrátane poistného o 5,6 mld. Sk, ďalej je to zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti z titulu zvýšenia životného minima o 1,2 mld. Sk. Financovanie diaľnic si vyžiada zvýšením transferu do Štátneho fondu cestného hospodárstva rast o 2,5 mld. Sk.

    Len z týchto výdavkových titulov vyplýva medziročný nárast o 12,9 mld. Sk. Súčasne navrhované zníženie schodku o 6,7 mld. Sk v porovnaní s rokom 1997 si pri medziročnom raste príjmov o 8,8 mld. Sk vyžiadalo výraznejšie vnútorné presuny výdavkov v rámci štátneho rozpočtu. Rozpočet výdavkov vychádza z predpokladu časového rozloženia účinnosti viacerých dôležitých zákonov postupne v roku 1998. Vzťahy k platbám štátu do verejnoprávnych poistných fondov zostávajú v absolútnych sumách stabilizované alebo len mierne zvýšené oproti roku 1997. Transfery k poisťovniam sa rozpočtujú v objeme 11,5 mld. Sk. Pri ich rozpočtovaní sa zohľadnili tak zdrojové možnosti štátneho rozpočtu, ako aj priebežné výsledky hospodárenia poisťovní. Platby štátu do zdravotných poisťovní sa navrhujú v objeme 10,5 mld. Sk. Predpokladá sa, že zdroje základných fondov týchto poisťovní v budúcom roku dosiahnu 39,4 mld. Sk, a znamená to, že budú približne o 5 % vyššie ako v tomto roku.

    Na margo zdravotných poisťovní chcem dodať, že dva roky, v rokoch 1995 a 1996, to znamená počas činnosti tejto vlády, dosiahol prírastok zdrojov, ale, žiaľbohu, aj prírastok výdavkov týchto poisťovní priemer približne 35 %. To znamená, že zvýšenie zdrojov bolo okolo 80 % oproti východiskovej základne roku 1994. V 1997 za tri kvartály rast zdrojov zdravotných poisťovní je 10 %, a pritom dochádza k nárastu záväzkov alebo k istému nárastu vnútorného dlhu celého systému zdravotníctva. Chcem tým naznačiť, že nie je možné hľadať cestu riešenia nekonečným zvyšovaním zdrojov, ale treba vstúpiť do systému a už ísť cestou hľadania efektívnejšieho fungovania systému. Preto ministerstvo financií vykonalo kvantifikáciu potrieb zdrojov, definovalo rezervy v celom systéme a aj takto kalkulovalo a definovalo vzťah štátu k zdravotným poisťovniam. Domnievame sa, že kalkulovaný objem zdrojov je dostatočný, pokiaľ ale, samozrejme, budú fungovať opatrenia na zvýšenie efektívnosti tohto systému.

    Chcem povedať, že len na liekovej politike vydáva Slovensko - ale je to svojím spôsobom zaujímavé, že sa to týka všetkých transformujúcich sa krajín - dvojnásobný objem výdavkov na lieky v porovnaní s vyspelými západnými krajinami, ktoré majú určite viac zdrojov na zdravotníctvo vzhľadom na vysoký hrubý domáci produkt, ako má Slovenská republika. To je len jeden z takých momentov, ktoré naznačujú akútnosť riešenia zefektívnenia celého systému.

    Pokiaľ ide o platby štátu do Sociálnej poisťovne, rozpočtujú sa do oboch fondov v úhrnnej sume 1 mld. Sk. Celková bilancia Sociálnej poisťovne sa podľa kalkulácie ministerstva financií zvyšuje o 2,3 mld. Sk, čo vytvára priestor na valorizáciu dôchodkov v roku 1998 najmenej na úrovni rastu inflácie. Ale náš odhad je, že by malo byť pokrytých 8 % valorizácie. Má to jeden háčik, a to je, aby Sociálna poisťovňa zlepšila výber poistného, pretože ak zdravotné poisťovne mali výber, rast výberu poistného 10 %, Sociálna poisťovňa mala v roku 1997 len 5 %. Je tu zreteľná nižšia efektívnosť výberu poistného Sociálnou poisťovňou, a nie je možné prenášať dôsledky takéhoto stavu na štátny rozpočet. Takže kalkulujeme efektívnosť aj zdravotných poisťovní, aj Sociálnej poisťovne vo výbere poistného na úrovni 93 %, a aj to je podstatne nižšie, než trebárs efektívnosť výberu daní, ktoré tu o chvíľu možno budete kritizovať, kde sa efektívnosť výberu pohybuje na úrovni 95-96 % identifikovaných daní.

    Dávky sociálnej starostlivosti sú rozpočtované v kapitolách krajských úradov vo výške 5,7 mld. Sk, z toho takmer polovica smeruje do oblasti starostlivosti o rodinu a deti. Vplyv zákona o životnom minime, prijatého v roku 1997, je rozpočtovo krytý pre dávky sociálnej starostlivosti v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sumou 300 mil. Sk. Dávky sociálneho zabezpečenia sa rozpočtujú sumou 18,4 mld. Sk. V tejto sume je zohľadnený i finančný nárok z dôvodu zvýšenia životného minima uskutočneného v roku 1997.

    Výdavky na vedu a techniku sa rozpočtujú v sume 3,4 mld. Sk. Z celkových výdavkov na vedu a techniku sa navrhuje na vedu a výskum vykonávaný v rozpočtových organizáciách 1,5 mld. Sk, čo je oproti roku 1997 viac o 15 %. Mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania v rozpočtových organizáciách vrátane rezervy vo Všeobecnej pokladničnej správe sa rozpočtujú v sume 37,9 mld. Sk. V kapitolách sú premietnuté delimitácie, organizačné zmeny z roku 1997, rozpočtové opatrenia vykonané v roku 1997 na zabezpečenie zákonných úprav vrátane ročného prepočtu zvýšenia stupnice platových taríf a vyššieho rozsahu možnosti ustanovenia o špičkovom odborníkovi. Okruh špičkových odborníkov zvyšujeme zo 6 na 8 % takisto ako jeden významný moment platovej diferenciácie zamestnancov štátnej správy tak, aby bolo možné zohľadňovať kvalitu práce takýchto zamestnancov.

    V úhrne mzdové náležitosti armády, polície, ďalších silových zložiek vo väzbe na pripravované zákony o služobnom pomere by sa mali od 1. apríla 1998 zvýšiť o 15 %. Pokiaľ ide o ďalšie zložky štátnej správy, podobne ako v tomto roku chceme v predstihu riešiť platy pedagógov, kde predpokladáme od 1. 6. zvýšiť platy o 10 %, u ostatných pracovníkov štátnej správy od 1. júla o 7 %. Pritom na pohyblivé zložky platov nad rámec týchto zdrojov je v rozpočte vyčlenený objem prostriedkov vo výške cca 5 % pre ústredné orgány a v podriadených organizáciách vo výške cca 2 % z celkového limitu prostriedkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania.

    Kapitálové výdavky sú rozpočtované v sume 13,7 mld. Sk a celkove oproti roku 1997 sa znižujú o 35,7 %. To znamená, tu je hlavný zdroj úspory štátneho rozpočtu a väzba tak na zníženie deficitu štátneho rozpočtu v porovnaní s minulými rokmi, ako aj vytvorená rezerva na priority štátneho rozpočtu, z ktorých som už niektoré vymenoval, t. j. zabezpečenie priechodnosti štátneho rozpočtu zo sociálnej stránky, keď sociálne výdavky štátneho rozpočtu rastú o 13,3 %. Odmietam diskusie alebo názory o tom, že tento štátny rozpočet je protiľudový. Samozrejme, nemôžem opozícii zabrániť vynášať takéto názory, ale len na tomto príklade je možné preukázať sociálnu charakteristiku tohto rozpočtu.

    Ďalej, v rámci kapitálových výdavkov predpokladáme, teda už sme riešili a na úrovni vlády sme schvaľovali takzvaný register investícií, to znamená zavádzame už taký prvok, ktorý predznamenáva štátnu pokladnicu, keď budeme programovo riešiť financovanie investičných akcií prostredníctvom registrov investícií, ktoré budú vyjadrovať objem potrebnej investície, finančný objem potrebný na realizáciu investícií a zároveň časovú postupnosť ako záväzný parameter na jednotlivé roky pre investície realizované z verejných zdrojov. V štrukturálnom smerovaní kapitálových výdavkov je rozhodujúcim kritériom prednostné zabezpečenie potrieb na rozostavaných stavbách s termínom dokončenia v roku 1998 a podstatné obmedzenie začínania stavieb vrátane technického zhodnotenia.

    V rámci rezerv sa rozpočtujú najmä rezerva vlády vo výške 400 mil. Sk, rezerva predsedu vlády 30 mil. Sk, rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a potreby Národného úradu práce vo výške 400 mil. korún, rezerva na realizáciu štátnych záruk za bankové úvery a rezerva vyplývajúca z pristúpenia Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v sume 3 mld. Sk a rezerva na riešenie dôsledkov nových zákonných úprav v objeme 3,7 mld. Sk. Nadväzne na prijatie metodiky, podľa ktorej sa bude splátka istín sledovať a vykazovať mimo bilancie štátneho rozpočtu, som spomínal, že schodok štátneho rozpočtu sa definuje už len vo fiškálnej rovine a bude sa už dlhodobo vyjadrovať len ako schodok štátneho rozpočtu, a predstavuje 5 mld. Sk. Zámer podstatne minimalizovať schodok štátneho rozpočtu je jednou z priorít navrhovaného štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka podielov na výnosoch republikových daní, rozpočtov obcí, navrhujú sa v celkovej sume 7 mld. Sk, čo je o 400 miliónov korún viac oproti rozpočtu na rok 1997. Predpokladaný 6-percentný nárast príjmov rozpočtov obcí z daňových príjmov je dvojnásobný v porovnaní s dynamikou rastu stálych daňových príjmov štátneho rozpočtu a je šesťkrát vyšší, ako je percento rastu výdavkov štátneho rozpočtu vôbec. Priame finančné transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí sa navrhujú v celkovej sume 1 794 mil. Sk, čo je o 50 miliónov korún viac ako v roku 1997. Na čiastočné krytie bežných a kapitálových výdavkov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove, Žiline sa zabezpečuje celková dotácia v sume 1 180 mil. Sk. Celý fiškálny okruh bude v roku 1998 hospodáriť so schodkom 3 miliardy korún, čo predstavuje 0,4 % z hrubého domáceho produktu.

    Chcem zdôrazniť jednu vec, ktorá je často predmetom polemiky. Do tohto objemu nezahŕňame 10 mld. Sk, ktoré predpokladáme uplatniť prostredníctvom Fondu cestného hospodárstva na realizáciu výstavby diaľnic, pretože pokladáme tento systém po schválení vládou za finančne uzatvorený. To znamená, že priebežne v rámci štátneho rozpočtu budeme usporadúvať vzťahy, záväzky, ktoré s realizáciou štátneho rozpočtu vznikajú. To znamená, tento rok to bude okolo 5,4 mld. Sk. Z tohto dôvodu sme na rok 1998 zvýšili o 2,5 mld. Sk zdroje cestného fondu alebo príslušnú položku a podobne v ďalších roky predpokladáme postupné mierne zvyšovanie tejto položky v štátnom rozpočte, ktorá bude ale na druhej strane krytá výnosmi z prevádzkovania diaľnic, spoplatňovania prevádzky kamiónov, zavádzania váh pri vstupe na diaľnice do Slovenskej republiky a, samozrejme, ďalšie riešenia budú v oblasti cestnej dane. Takže tento model bude modelom finančne uzatvoreným, a preto nepokladáme za korektné alebo za primerané zahŕňať tento objem zdrojov priamo do veľkého fiškálneho okruhu.

    Na druhej strane možno budú výhrady, že sme nezahrnuli do tohto fiškálneho okruhu 3 miliardy dlhopisov, o ktorých uvažujeme, že by mali doplniť zdroje na výstavbu bytov, na štart výstavby bytov, a ďalej, ktoré by mali rámcovať aj zdroje na riešenie pozemkov na výstavbu diaľnic. Je to z toho dôvodu, že pokiaľ vývoj štátneho rozpočtu bude lepší, než je predkladaný plán, neuplatníme uvedenú možnosť, pretože ide o možnosť vlády realizovať dlhopisy, a budeme realizovať celé financovanie prostredníctvom priamych zdrojov štátneho rozpočtu. Preto opakujem, že pokiaľ schodok štátneho rozpočtu plánujeme na úrovni 5 mld. Sk, veľký fiškálny okruh plánujeme na úrovni 3 mld. Sk, čo predstavuje 4 % hrubého domáceho produktu.

    Čo sa týka základných priorít, už som ich tu spomínal, ale ešte by som ich do istej miery pripomenul. V sústave verejných rozpočtov sa v roku 1998 rozdelí približne 102 mld. Sk na sociálne účely. Na predpokladanej tvorbe hrubého domáceho produktu to predstavuje 14 % a v porovnaní s rokom 1997 rastú tieto výdavky indexom 13,3 %.

    Na vysoké školstvo sa použije 5,1 mld. Sk. Medziročne sa výdavky na vysoké školstvo zvyšujú o 6,5 % a tieto výdavky by mali kryť tak ďalšie financovanie nových fakúlt vysokých škôl, ako aj riešenie kapitálových výdavkov, a najmä prírastok bežných výdavkov na udržanie zabezpečenia chodu všetkých vysokých škôl. Podobne výrazné prostriedky sa rozpočtujú pre základné a stredné školstvo v rámci kapitol krajských úradov. Pokiaľ ide o školstvo, sú ešte vo Všeobecnej pokladničnej správe definované ďalšie prostriedky, či už sa to týka 250 mil. Sk na riešenie prechodu na 9-ročnú školskú dochádzku a niektoré ďalšie položky.

    Čo sa týka ďalšej priority, bytovej výstavby, na ňu sa vyčleňujú kombinované prostriedky v objeme 4,8 mld. Sk a medziročný rast zdrojov na štartovanie bytovej výstavby je rast indexom 124,2, to znamená o 24,2 %.

    Spomínal som rozvoj vedy a techniky za rozpočtové organizácie, kde by sa zdroje na budúci rok mali zvýšiť o 15 %. Spomínal som výstavbu diaľnic, ktorá sa bude realizovať združenými prostriedkami, sčasti mimorozpočtovými prostriedkami, sčasti úhradou už konkrétnych záväzkov prostredníctvom štátneho rozpočtu, kde predpokladáme udržať vládou schválené tempo výstavby diaľnic tak, aby pri prípadnom získaní zimných Olympijských hier v roku 2006 Slovenská republika bola pripravená aj pokiaľ ide o infraštruktúru. Druhá záležitosť tkvie v tom, že tam, kde sa končia diaľnice, končí sa prístup, vstup zahraničného kapitálu. To znamená, rozvoj infraštruktúry, najmä diaľničnej, a jeho kladenie na prvé miesto je podstatnou podmienkou vstupu zahraničného kapitálu.

    Rozpočet na rok 1998 ďalej významne posilňuje aj ďalší rozmer smerovania výdavkov štátneho rozpočtu, kde dochádza už aj k významnejšej podpore kultúry, a najmä športu, to znamená či už priamo v štátnom rozpočte, alebo prostriedkami, ktoré rámcujú štátny rozpočet, či sú to výnosy z lotérií i ďalšie zdroje. Určitým rastom efektivity týchto príjmových štruktúr sa vytvárajú zdroje na vyšší prídel prostriedkov pre kapitoly kultúry a kapitoly športu.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver chcem ešte raz zdôrazniť, že štátny rozpočet je, samozrejme, na jednej strane ekonomickou kategóriou, na druhej strane má výsostne politický rozmer a určite bude predmetom mnoho ráz aj zbytočne expresívnych, vzrušených diskusií.

    Chcem zdôrazniť, že tento návrh štátneho rozpočtu sa vyvíja v kontexte predchádzajúcich rokov. Samozrejme, je konštruovaný do istej miery iným spôsobom ako rozpočty v predchádzajúcich rokoch. Každý rok treba voliť inú taktiku, inú stratégiu, pokiaľ ide o konštrukciu, pokiaľ ide o presadenie štátneho rozpočtu. Chcem povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu je prísny, má istý charakter úspornosti, ale na druhej strane je únosný. Je únosný, aj čo sa týka postavenia na príjmovej stránke, to znamená, že je možné zvládnuť aj prípadné riziká nenaplnenia príjmov viazaním, reguláciou. Na druhej strane je reálny a priechodný aj pokiaľ ide o určitú prísnosť výdavkov vo vzťahu k jednotlivým kapitolám, je možné - môžem dokumentovať na viacerých kapitolách, o ktorých sa hovorilo -, že zdroje, ktoré tam sú, sú podstatne vyššie, než boli minulý rok. Spomínal som tu kapitolu rezortu školstva.

    Čo sa týka mnohokrát spomínanej kapitoly ministerstva obrany, musím povedať, že v ministerstve obrany zdroje v rokoch 1993-1997 vzrástli z 8,2 mld. Sk na 14,3 mld. Sk v roku 1997. Bodaj by takýto prírastok mali iné kapitoly. A popritom pre kapitolu ministerstva obrany prostredníctvom deblokácií úhrnom za roky 1993-1996 boli dodatočne prisunuté zdroje v objeme 15,3 mld. Sk. Pre rok 1997 predpokladáme v rámci deblokácií nad rámec 14,3 mld. Sk prisunúť ďalších 1,9 mld. Sk. Podobne v roku 1998 nad rámec rozpočtovaného objemu 14,3 mld. Sk, v zásade nad rámec rozpočtovaného objemu predpokladáme opäť zabezpečiť predovšetkým v oblasti náhradných dielov, munície, ďalších položiek, ktoré potom, samozrejme, nie sú financované v rámci kapitoly, ďalšie významné položky, o ktorých prebieha rokovanie s ruskými partnermi a sú vymedzené v rámci príslušných medzinárodných dohovorov. To znamená, opäť je reálny predpoklad, že viaceré potreby armády sa budú riešiť prostredníctvom deblokácií.

    Čo sa týka rezortu pôdohospodárstva, treba zdôrazniť, že dotácie, ktoré slovenské poľnohospodárstvo dostáva, sú oveľa vyššie ako v postsocialistických krajinách. Je isté, že nedosahujú úroveň Európskej únie, zďaleka nie trebárs úroveň dotácií na hektár v Európskej únii, ale sú dvojnásobne vyššie než v Českej republike alebo v Maďarsku a 3,5-násobne vyššie ako napríklad v Poľskej republike. Chcem zdôrazniť, že štátny rozpočet nie je ani v tej podobe, ako ho vláda do parlamentu predložila, macošský ani voči obrane, ani voči pôdohospodárstvu, ani voči školstvu.

    Iná vec je, aké sú politické dohody. Ctím si politické dohody, to znamená, pokiaľ budú prednesené pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v kontexte politických dohôd, je možná akceptácia.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, dôrazne upozorňujem, že akékoľvek tlaky na zvýšenie deficitu nad 5 mld. Sk, akékoľvek nové neprimerané tlaky na zmeny v jednotlivých kapitolách alebo, nebodaj, zvýšenie príjmov a nadväzne výdavkov spravia návrh tohto štátneho rozpočtu nepriechodným.

    Zdôrazňujem, je to kvalitná predloha, má jasné vnútorné väzby. Rozpočet je priechodný z príjmovej aj výdavkovej stránky. Napriek tomu, že ide volebný rok, je zdržanlivý a úsporný. Domnievam sa, že zadáva pre Slovenskú republiku kvalitné finančné prostredie, že zadáva priestor aj pre Národnú banku, pokiaľ bude definovať svoju politiku ako neutrálnu, myslím si, že čas na to dozrel. Potom teda dáva aj priestor na prístup podnikateľskej sféry na peňažný trh, vytvára priestor na pokles úrokových sadzieb na peňažnom trhu, to znamená, že zadáva priestor na ďalší kvalitný ekonomický rast Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z toho dôvodu by som chcel požiadať o podporu vládnej predlohy návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi a podpredsedovi vlády.

    Pani poslankyne, páni poslanci, 11. novembra sme prijali uznesenie číslo 769, ktorým sme požiadali Najvyšší kontrolný úrad, aby nám predložil stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu. Pri schvaľovaní programu tejto schôdze sme odsúhlasili aj to, že toto stanovisko prednesie predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Balejík.

    Prosím pána predsedu, aby nám predniesol ich stanovisko.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

    na základe uznesenia Národnej rady číslo 769 z 11. novembra 1997 v súlade s § 5 ods. 2 zákona číslo 39/1993 Z. z. Najvyšší kontrolný úrad vypracoval stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998, pri ktorom sa opiera o vlastné kontrolné poznatky z kontrolnej činnosti, o analýzu materiálov vlády Slovenskej republiky, ostatných ústredných orgánov, správcov kapitol, ako aj o vyžiadané materiály z Národnej banky Slovenska a oficiálne štatistické údaje.

    Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje v súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho rozpočtu a k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

    V prvej časti hodnotíme návrh štátneho rozpočtu z hľadiska verifikácie východiskových makroekonomických ukazovateľov, reálnosť dosahu východísk na príjmy a výdavky navrhovaného štátneho rozpočtu. Upozorňujeme tu na problematiku spojenú s financovaním schodku štátneho rozpočtu zmenou metodiky jeho vykazovania a krytia. Zmena spôsobu financovania splátok istín vkladových vládnych úverov a štátnych cenných papierov splatných v roku 1998 oproti predchádzajúcim rokom ich prenesením do mimorozpočtového okruhu prostredníctvom získania zdrojov novými emisiami štátnych dlhopisov na strane jednej ovplyvnila zásadne výšku vykazovaného schodku štátneho rozpočtu, na druhej strane však nevyriešila celkovú problematiku dlhovej služby. Najvyšší kontrolný úrad považuje túto problematiku vzhľadom na potrebný objem umiestnenia emisie štátnych dlhopisov za jednu z najdôležitejších úloh zabezpečenia splnenia záväzkov štátu vyplývajúcich z potreby krytia schodkov štátnych rozpočtov predchádzajúcich rokov.

    V príjmovej časti štátneho rozpočtu posudzujeme reálnosť jej naplnenia v členení na daňové a nedaňové príjmy s poukazom na riziká ich tvorby, ako aj na možné rezervy. Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí s vývojom daňových príjmov, ktoré v návrhu štátneho rozpočtu predstavujú takmer 92,8 % celkových príjmov, čo je oproti roku 1997 o 2,3 % viac. V prípade pretrvávania nepriaznivého vývoja plnenia niektorých daňových príjmov v roku 1997 tento faktor musíme považovať za rizikový v napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu v roku 1998.

    K oblasti daňových príjmov štátneho rozpočtu uvediem, že súčasná prax uplatňovania odkladov platenia daní, pokút a ich odpustkov, ak vezmem do úvahy naše kontrolné zistenia, sa nám zdá príliš benevolentná a v mnohých prípadoch neodôvodnená. Plne chápem úsilie vlády a ministerstva financií pomáhať podnikateľom v kolapsových situáciách, keď sa dostali do ekonomických ťažkostí, a vynútenie úhrady daní by mohlo spôsobiť vážne sociálne otrasy a nezamestnanosť, v dôsledku čoho by sa štátny rozpočet musel podieľať na riešení podpory nezamestnaných v nezamestnanosti. Ale na druhej strane sú naozaj všetky prípady rovnaké a také závažné, že sa štát má vzdať svojich práv a hlavného zdroja príjmov? Máme poznatky, že to tak nie je, aspoň nie vo všetkých prípadoch.

    Odklady a odpustky sa udeľujú aj napriek tomu, že daňový úrad sa k žiadosti vyjadril negatívne, pretože žiadateľ sa dopustil porušovania zákona a dlhodobo si neplní voči štátu tieto povinnosti. No aj napriek tomu sa žiadostiam vyhovelo. Pritom ide často o subjekty, ktoré nemajú žiadnu núdzu a uprednostňujú kapitalizáciu daňových povinností, resp. nadštandardnú osobnú či rodinnú spotrebu. Kto môže lepšie verifikovať tieto otázky, ak nie daňové úrady a správcovia daní?

    Na ilustráciu uvediem niekoľko prípadov. Daňový subjekt registrovaný ako fyzická osoba je zároveň spoločníkom ďalších 15 eseročiek a jednej akciovej spoločnosti. Jeho daňový dlh ako fyzickej osoby bol v čase kontroly Najvyššieho kontrolného úradu vyše 19 mil. Sk a v spoločnostiach, v ktorých bol konateľom a spoločníkom, vykazovali daňový dlh 11,7 mil. Sk. Až po vykázaní nedoplatku prestal v spoločnosti podnikať a len v dvoch mal vyrovnané daňové povinnosti. Daňové úrady nie sú schopné vymôcť nedoplatky pre nedostatok majetku alebo jeho existencie. Pritom išlo o rovnaký alebo podobný predmet podnikania a vo väčšine spoločností bol jediným spoločníkom.

    Ďalší príklad. Podnikateľ, fyzická osoba má nedoplatok 97,4 mil. Sk, ktorý vznikol nesprávnym nárokovaním alebo neoprávneným nárokovaním a daňovými orgánmi vrátením nadmerného odpočtu daní v roku 1993. Až dňa 5. 2. 1997 bol na tohto podnikateľa vydaný zatykač, no daňový subjekt je v súčasnosti nezvestný a dlžoby sú nedobytné. To len poukazuje na to, aby sa dôsledne preverovala každá žiadosť o odklad platenia daní či vratiek daní z pridanej hodnoty.

    Iný daňový subjekt si v snahe vyhnúť sa daňovým povinnostiam voči štátu vystaví fingované faktúry, aby znížil hospodársky výsledok, zvýšil náklady a skrátil daňovú povinnosť. Faktúry nikdy neuhradil a kontrolou sme zistili, že dodávateľ, ktorý faktúru vystavil, v Slovenskej republike neexistuje ani nikdy neexistoval, no hlavné je, že milióny putovali tam, kde nemali.

    Alebo známa liehovarnícka fabrika, akciová spoločnosť, má nedoplatky na spotrebných daniach viac ako 1 mld. Sk. Pritom majetkové imanie predstavuje cca 900 miliónov. Podľa tohto je zrelá na konkurzné vyrovnanie. Tomuto daňovému subjektu sa povoľujú takmer z roka na rok odklady platenia daní, pretože ešte v roku 1994 mal daňový dlh vo výške cca 200 miliónov korún. Samozrejme, je na zváženie, či takáto benevolencia vedie k daňovej disciplíne, alebo naopak. Na aký účel použil tieto peniaze, ktoré mal odviesť štátu? Rozšíril azda výrobu a zvýšil zamestnanosť? Alebo peniaze putovali predbežne do osobnej spotreby?

    Myslím si, že v tomto daňovom labyrinte chýba dostatočná reakcia v koncovke. Chýba aj súdny orgán, resp. daňový súd, ktorý by tieto a podobné daňové úniky súdil konzekventne, rýchlo, aby nezostávalo veľa času a priestoru na rôzne úniky.

    Podľa našich kontrolných zistení sa javí fenomén neplatenia daní a povinnosti voči štátu veľmi rizikový v tom, že z roka na rok pribúdajú neplatiči a početne sa zväčšujú na úkor tých, ktorí si zatiaľ tieto povinnosti voči štátu svedomite plnia. Je preto životným záujmom štátu, aby sa výrazne menil pomer dlžníkov v prospech tých, ktorí si túto daňovú povinnosť plnia bez sklzov. Myslím si, že nadišiel čas, aby sa nastolili také právne normy a povedomie podnikateľov - myslím si, že prevažná väčšina ho aj teraz má -, že plnenie povinností voči štátu okrem iných atribútov je prvoradé a ich plnenie by malo tvoriť dobré meno príslušnej firmy.

    Na základe poznatkov z kontrol vidíme značné rezervy najmä vo výraznejšom obmedzovaní povoľovania odkladov platenia daní a odpustkov sankcií najmä pri daňových subjektoch, ktoré si tieto povinnosti voči štátu trvalejšie neplnia. Ďalej v účinnejšom vymáhaní daňových a colných nedoplatkov, najmä z obdobia rokov 1994-1997. Tu sa vyžaduje prehodnotiť účinnosť právnych a všeobecne záväzných predpisov a doplniť ich tak, aby boli záujmy a práva štátu, ako aj jeho občanov chránené a prednostne zabezpečované. Ďalej posúdiť z hľadiska početných daňových únikov kvalitatívne a kompletne celú správu daní už aj preto, že pri dnešnom stave správcov dane sú daňové subjekty kontrolované len nedostatočným pomerom a hrozí nebezpečenstvo, že štát sa po uplynutí troch rokov zbaví možnosti kontroly týchto subjektov. Tu sa žiada predĺžiť čas kontroly spätne v daňovom zákone z 3 na 6 alebo 10 rokov tak, ako je to väčšinou všade na svete. Tým by štát získal možnosť kontinuálnej kontroly všetkých daňových subjektov. V neposlednom rade treba prehodnotiť účinnosť existujúcich právnych noriem a všeobecne záväzných predpisov, aby komplexne vytvárali právny rámec na úspešnejšie napĺňanie príjmov štátneho rozpočtu.

    Ďalej sprísniť väzby výdavkov kapitol, ktoré majú plánované príjmy do štátneho rozpočtu tak, aby výdavky boli viazané na príjmovú časť kapitoly. Sprehľadniť hotovostný platobný styk prostredníctvom transparentnosti účtovníctva a rekonštruovať doterajší systém, a to aj za pomoci bánk, ktoré by mali avizovať na daňové úrady hotovostné výbery peňazí. Je nebezpečné, keď príjemca týchto peňazí ich do príjmov v účtovníctve nezaeviduje, v dôsledku čoho dochádza k daňovým únikom. Problémy okolo tých spoločností s ručením obmedzeným, ktoré si neplnia daňové povinnosti, predpokladám, že sčasti sa budú riešiť novelizáciou Obchodného zákonníka a ďalších právnych noriem, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v procese prerokúvania tu, v Národnej rade. Ďalej, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 sa neuvažuje ani s minimálnou sumou aktivácie daňových a colných dlhov, hoci sú značné pasíva daňových subjektov.

    V oblasti nedaňových príjmov poukazujeme na rezervy možného zvýšenia v zahrnutí výnosov z likvidácie štátnych podnikov do príjmovej časti rozpočtu, ako i vo zvýšení efektívnosti procesu likvidácie. Výsledky doterajšej likvidácie sú takmer žalostné, keď sa majetok štátu tuneluje prostredníctvom likvidácie všade inde len nie do štátnej pokladnice. Svedčia o tom aj poznatky z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj štatistické čísla, ktoré hovoria o tom, že v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky reprezentuje výťažok z predaja majetku len 5,63 % z účtovnej hodnoty majetku likvidovaných štátnych podnikov a v rezorte poľnohospodárstva dokonca len 2,96 % z účtovnej hodnoty majetku. Okrem toho spravidla neúmerne predlžujú termíny likvidácie, pri výmene likvidátora sa nedôsledne vykonávajú inventarizácie a odúčtovanie majetku, ktorý bol odpredaný, a v konečnom dôsledku sa neuplatňujú dostatočné sankcie vo veci náhrady majetkovej ujmy štátu voči takýmto likvidátorom. Sme toho názoru, že výnosy z likvidácie týchto štátnych podnikov by mali byť príjmom štátneho rozpočtu. Potom by likvidácia štátnych podnikov mala byť predmetom súvahy návrhu v príjmovej časti štátneho rozpočtu, resp. príslušnej kapitoly s väzbou na výdavkovú časť rozpočtu.

    V oblasti nedaňových príjmov poukazujeme na klesujúci medziročný trend oproti rozpočtu predchádzajúceho roka. Podľa nás si tento stav vyžaduje hlbšiu analýzu príčin tohto poklesu. Na základe našich kontrolných poznatkov považujeme za rizikové príjmy zo splátok od akciovej spoločnosti Calex Zlaté Moravce vzhľadom na finančnú situáciu tejto spoločnosti.

    V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu na rok 1998 poukazujeme na možné riziká, ale aj na rezervy v oblasti zabezpečenia financovania bežných výdavkov podnikateľských subjektov a štátnych fondov verejnej spotreby obyvateľstva a štátu. Pre túto oblasť výdavkov štátneho rozpočtu platia rovnaké pravidlá ako aj pre príjmovú časť, kde sa taktiež žiada výraznejšie zvýšiť zodpovednosť a prísne dodržiavanie právnych noriem a všeobecne záväzných právnych predpisov. V prvom rade sa žiada sfunkčniť vnútorné kontroly, ktorých výkon by mohol preventívne veľmi účinne pôsobiť na racionálne a účelné vynakladanie výdavkov vo všetkých smeroch a tituloch v súlade so štátnym rozpočtom.

    Vonkajšie kontroly spravidla zisťujú porušovanie pravidiel následne, teda ex post. Terajší stav - česť výnimkám - pretrváva aj preto, že sa takmer nevyvodzujú žiadne sankcie za porušovanie zákonov a všeobecne záväzných predpisov. Spôsobené hmotné škody sa nevymáhajú ani len symbolicky. Jednoducho povedané, na akciu nie je primeraná reakcia.

    Ak hovoríme, že vnútorný kontrolný systém nie je dostatočne funkčný, potom musíme povedať, že sa zo systému celkom vytratila aj líniová kontrola v zmysle zásady kto riadi, ten aj kontroluje.

    V oblasti verejných výdavkov obyvateľstva poukazujeme na chýbajúce kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, konkrétne poistného vybraného a spravovaného poisťovňami. Tento problém je závažný aj preto, že zatiaľ absentuje aj účinnejšia vonkajšia kontrola zo strany štátneho dozoru. Myslím si, že netreba pripomínať, že bez funkčného systému, najmä nezávislej vonkajšej kontroly, hrozí podobné nebezpečenstvo, ako to bolo v prípade niektorých finančných fondov, t. j. vytunelovanie takýchto spoločností s následným dosahom na nadväzujúce ekonomické vzťahy zainteresovaných subjektov, nevynímajúc ani zainteresovaných občanov.

    Navrhovaný štátny rozpočet na rok 1998 je v kapitálových výdavkoch reštriktívny a vytvára predpoklad napätosti medzi potrebami a reálnymi zdrojmi, čo môže zakladať predlžovanie výstavby nárastu cien, znehodnocovania už vykonaných prác a náklady na konzerváciu a ochranu.

    Na druhej strane musím uviesť na základe našich kontrolných zistení, že v tejto oblasti sa v mnohých prípadoch veľmi nehospodárne vynakladajú finančné prostriedky. Začína to už projektovaním a výberovým konaním, kde ponúknutá, resp. dohodnutá cena z výberového konania sa už v zmluve o dielo zvyšuje, konečná cena diela je značne vyššia voči zmluve o dielo a rozpočtu. Akceptujú sa neodôvodnené dodatky, nedôsledne sa preberajú vykonané práce, často sa mení účel stavby, nedodržiavajú sa zmluvné termíny atď. Tieto faktory negatívne pôsobia na rozostavanosť, ktorá sa neodôvodnene zvyšuje. V tejto oblasti treba priorizovať dokončenie stavieb vo vysokom štádiu rozostavanosti a diferencovane v kapitolách povoľovať novozačínajúce stavby. Za nedodržanie termínu dokončovania stavieb v príslušnom kalendárnom roku, ktoré mali krytie v rozpočtovej kapitole, vykonávať primerané sankcionovanie.

    Výrazné zlepšenie rozpočtovej disciplíny pri vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu sa očakáva od zavedenia systému štátnej pokladnice, no, žiaľ, z pohľadu výšky rozpočtovanej sumy určenej na zavedenie systému v sume 145 mil. Sk nenaznačuje rázne napredovanie k cieľu, ktorým je urýchlené naštartovanie tohto systému.

    K ustanoveniam návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 vyslovila svoje výhrady Národná banka Slovenska, ktoré sa dotýkajú svojím obsahom postavenia a pôsobnosti Národnej banky Slovenska. Dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že ak má byť štátny rozpočet na rok 1998 reálny, a o to sa nepochybne všetci usilujeme, dosiahne sa medzi vládou a Národnou bankou potrebný konsenzus ešte v priebehu schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Na záver mi dovoľte záverečné hodnotenie. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že predložený návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998 zabezpečuje nevyhnutné prostriedky na financovanie základných funkcií štátu a ústavou garantovaných potrieb za predpokladu dôsledného rešpektovania právnych predpisov a dodržiavania maximálnej hospodárnosti pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Balejíkovi.

    Podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku prosím teraz predsedu výboru pána Maxona, aby nás informoval o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch a s návrhom gestorského výboru.

    Prosím, pán predseda Maxon.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 máme rozdanú ako tlač číslo 828a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1846 z 3. novembra 1997 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998 a návrhoch rozpočtov kapitol na rok 1998 podľa § 87 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Týmto rozhodnutím pridelil pán predseda materiály s tým, že sa prerokujú do 28. novembra 1997 a ako posledný bude o tomto návrhu rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov. Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský schválil na svojom rokovaní dňa 4. decembra uznesením číslo 567 spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998 a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážené dámy, vážení páni, v časti A je uvedený priebeh a celkový výsledok prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte ako celku i návrhu rozpočtu jednotlivých kapitol. V ďalšom texte tejto správy sú uvedené pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku ku kapitolám vo vzťahu k prílohám návrhu zákona v tomto členení:

    - v časti B sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte,

    - v časti C sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám vo vzťahu k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte,

    - v časti D sú iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Vážené dámy, vážení páni, časť C je potom v spoločnej správe členená na:

    časť C I - návrhy k príjmovej časti štátneho rozpočtu, časť C II - návrhy na zníženie výdavkov kapitol, časť C III - návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol, časť C IV - presuny medzi kapitolami, časť C V - presuny v rámci príslušných kapitol.

    A v časti D, ako som už spomínal, sú iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám teraz predniesol návrhy na hlasovanie podľa jednotlivých častí. Ak máte spoločnú správu, začneme od strany číslo 5 v časti B - pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    V časti B navrhujem hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neodporúčať tieto body: bod 1, 3, a 9.

    Rovnako v časti B s návrhom gestorského výboru odporúčať schváliť tieto body: 2, 4, 5, 6, 7, 8 a 10.

    V časti C I na strane 9 neboli prijaté žiadne návrhy.

    V časti C II - bod číslo 1 v súlade s návrhom gestorkého výboru odporúčam neschváliť a bod 2 schváliť.

    V časti C III - návrhy na zvýšenie kapitol vymenujem teraz body, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť, a navrhujem o nich hlasovať spoločne. Sú to body: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11.

    Na strane 12 v časti C IV - presuny medzi kapitolami - v súlade s uznesením gestorského výboru odporúčam hlasovať spoločne s návrhom na neprijatie o týchto bodoch - pokračujeme na strane 12: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13. A hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru s návrhom na prijatie o týchto bodoch: 5, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20.

    V časti C V s návrhom hlasovať spoločne a tieto body neprijať navrhujem o bodoch 1, 2, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16 a 17.

    Hlasovať spoločne s návrhom prijať odporúčam o bodoch 3, 4, 6, 11, 18 a 19.

    Budeme pokračovať na strane 22 o časti D - iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady. V súlade s uznesením výboru navrhujem, aby sme spoločne hlasovali s návrhom neprijať o bodoch 2, 3 a 5 a spoločne hlasovali o bodoch 1 a 4 s návrhom na ich prijatie.

    Vážené dámy, vážení páni, súčasťou alebo prílohou spoločnej správy 828a je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, to je všetko zo spoločnej správy, tlač číslo 828a.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja vám, pán predseda.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže gestorský výbor nenavrhol žiadne rozhodnutie podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, môžeme pristúpiť k otvoreniu rozpravy.

    Do rozpravy som dostal písomné prihlášky. Za klub SDĽ sa prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová, za klub KDH pán poslanec Dzurinda.

    Prosím pani poslankyňu Schmögnerovú.

    Páni poslanci, ak sa hlásite na tabuli, tak to je až po skončení rozpravy písomne prihlásených poslancov.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, podľa rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že keď sa skončí rozprava písomne prihlásených, predseda sa spýta, kto sa hlási ďalej?

  • Hlasy v sále.

  • Za kluby sú prihlásení dvaja poslanci. Keď skončia kluby, potom sú prihlásení poslanci. Ale to čítam vždy až po vystúpení tých, ktorí sú prihlásení za kluby.

    Prosím, páni poslanci sa prihlásili v tomto poradí: pán poslanec Košnár, pán poslanec Nagy, pán poslanec Pásztor, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Ftáčnik. Zatiaľ. Potom budeme zapisovať tých, ktorí sa prihlásia na svetelnej tabuli.

    Prosím, pani poslankyňa, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená poslanecká snemovňa,

    prerokovanie štátneho rozpočtu na rok 1998 sa určilo na utorok. Každý vie, že v utorok zasadá vláda, ktorá sedí v Úrade vlády, nemôže zároveň sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky. Takže poslanecká snemovňa prerokúva návrh vlády o štátnom rozpočte na rok 1998 bez účasti vlády a jej predsedu. Prečo takáto dobre zinscenovaná fraška? Pretože o rozpočte rozhodne koalícia a vládu neinteresujú názory opozície. Je oveľa pohodlnejšie sedieť v Úrade vlády, už opäť bez dotieravých novinárov, ako počúvať kritiku z úst opozičných politikov. A o tú predovšetkým pôjde.

    Štátny rozpočet sa nedá posúdiť bez posúdenia makroekonomickej situácie roku 1997, bez jej vyhliadok na nasledujúci rok, ako i bez podielu hospodárskej politiky vlády.

    Pripomeňme si, že v roku 1994 tretia vláda Vladimíra Mečiara zdedila po tzv. dočasnej vláde pomerne skonsolidované hospodárstvo, v ktorom sa po prvýkrát po roku 1989 dosiahol hospodársky rast. V porovnaní s rokom 1993 sa znížila takmer na polovicu inflácia. Z vysokého deficitu bežného účtu sme sa dostali do mierneho prebytku. Po prvýkrát od roku 1989 vzrástli reálne mzdy. Strojnásobili sa devízové rezervy a viac ako o 50 % vzrástli zahraničné investície. Táto vláda naskočila do rozbehnutého vlaku a ťažila z toho po celý nasledujúci rok.

    Občas si môžeme vypočuť, že zásluhy za hospodárske výsledky roku 1994 nemá tzv. dočasná vláda, no druhá Mečiarova vláda. I keď to tak nie je, pripusťme hypoteticky, že by to tak bolo. Ak si táto vláda prisvojuje dobré výsledky slovenského hospodárstva dokonca za roky 1994 a 1995, musí niesť plnú zodpovednosť za výsledky nasledujúcich rokov: za makroekonomickú vnútornú i vonkajšiu nestabilitu, za rast zadlženosti, za vysokú mieru nezamestnanosti a podobne.

    Už v rozpočte na rok 1996 vláda založila nesprávny smer slovenskému hospodárstvu. Vykoľajila ho. A dôsledky tohto vykoľajenia budeme žať dlho po tom, čo tu už táto vláda nebude. Makroekonomický zázrak trval krátko a z tejto bubliny nezostalo už dnes takmer nič. Pretože vláda a jej predseda si to nechcú priznať, dovolila som si pred viac než mesiacom ponúknuť v otvorenom liste predsedovi vlády diskusiu o hospodárskej politike vlády a o jej dôsledkoch v Slovenskej televízii. Nedostala som odpoveď, hoci pán predseda vlády už skončil liečenie v Piešťanoch. Chcem z tohto miesta svoju ponuku zopakovať. Zároveň by som chcela požiadať i vás, pán minister, aby ste oboznámili Národnú radu Slovenskej republiky s hlavnými zámermi hodnotenia misie Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré sa týkajú slovenského hospodárstva. Nezatajujte, že tieto hodnotenia už vonkoncom nie sú priaznivé.

    Vážená poslanecká snemovňa, prerokúvame návrh štátneho rozpočtu na rok 1998, pričom na zreteli musíme mať dve skutočnosti.

    Po prvé, tento štátny rozpočet je posledným štátnym rozpočtom tejto vlády. Je možné preto predpokladať, že to, čo vláda nestihla zo svojho programového vyhlásenia ešte realizovať v štátnych rozpočtoch v rokoch 1995, 1996 a 1997, bude sa usilovať dostať do štátneho rozpočtu v roku 1998.

    Po druhé, štátny rozpočet na rok 1998 je tiež volebným rozpočtom a je možné predpokladať, že sa v ňom budú presadzovať partikulárne záujmy vládnych strán.

    Pokúsim sa zhodnotiť, do akej miery sa tieto predpoklady odrazili v rozpočte na rok 1998.

    V prvom prípade je východiskom druhá časť programového vyhlásenia vlády s názvom Stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja. V nej sa vláda zaväzuje, že svojou politikou počas svojho funkčného obdobia sa bude usilovať okrem iného o nasledujúce makroekonomické zámery:

    - udržať rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách na 5 %,

    - znížiť mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %,

    - podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP podľa metodiky Medzinárodného menového fondu udržať do 3 % s klesajúcim trendom a s cieľom dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet,

    - celkovú zadlženosť udržať v rozpätí porovnateľnom s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

    Štátny rozpočet na rok 1998 predpokladá 12-percentnú úroveň miery nezamestnanosti. To je o dva percentuálne body nad hranicou 10 %. No i napriek tomu to pokladám za dosť náročný cieľ, keďže v septembri tohto roku miera nezamestnanosti stúpla opäť na 13 % a po celý rok 1997 sa pohybovala iba málo pod touto hranicou. V jednej zo svojich základných úloh - znížiť mieru nezamestnanosti - teda vláda zlyhala.

    Na základe týchto výsledkov možno pochybovať, či vykazovaný rast hrubého domáceho produktu je skutočný, resp. či môžeme byť s jeho štruktúrou a efektívnosťou spokojní. Ak berieme do úvahy mieru investovania, ktorá dosiahla 33 % pri 5 až 6-percentnom raste HDP, je možné povedať, že tento rast evidentne vykazuje známky extenzívneho, investične náročného a málo efektívneho rastu, t. j., i keď formálne rastový zámer vláda dosiahla, pochybujem, či takýto rast hospodárstva je pre Slovenskú republiku naozaj žiaduci.

    Podľa Medzinárodného menového fondu treba porovnávať tendenciu vývoja takzvaného fiškálneho deficitu všeobecnej vlády. V roku 1995 Slovenská republika dosiahla fiškálny prebytok, ale v nasledujúcich rokoch sa dostali štátne financie do deficitu a v porovnaní s rokom 1995 bude v roku 1998 výsledok horší asi o 3,5 bodu, na úrovni asi -3 % až -3,1 %. Znamená to, že vláda je ďalej od vyrovnaného financovania štátu ako na začiatku svojho funkčného obdobia. Vláda sa rozhodla zverejňovať však iba malú časť fiškálneho schodku, aby to vyzeralo lepšie. Aby som zopakovala vyjadrenie pána poslanca Košnára, keď nemôže vláda dokázať, snaží sa aspoň vykázať.

    Z hľadiska porovnateľnosti za predchádzajúce roky treba však uvádzať aj takzvaný účtovný schodok, ktorý v roku 1998 má byť 55,847 mld., kým v roku 1997 podľa predpokladu by to malo byť 36,9 mld.

    Od roku 1996 vláda začala využívať deficitné financovanie na neproduktívne výdavky, na projekty s nízkou exportnou výkonnosťou, resp. nízkou efektívnosťou. Načo bolo akurát teraz nevyhnutné nové územnosprávne členenie? Čo reálne ľuďom prinieslo? Vláda svojou expanzívnou politikou demonštrovala na jednej strane voluntarizmus spojený s megalomanskými predstavami ako i hrubú nekompetentnosť. Na druhej strane to, že jej mocenské a úzke skupinové záujmy napríklad niekoľkých stavebných spoločností sú poprednejšie ako taký hospodársky rast, z ktorého bude mať osoh celá spoločnosť. Pred akútnymi požiadavkami mladých rodín bývať zvíťazili diaľničné projekty. Podiel výdavkov na diaľnice a na rozvoj bývania to jednoznačne dokumentuje. Do očí začína biť neracionálne projektovanie a budovanie diaľnic, tu kúsok, tam kúsok, aby sa každý kraj uspokojil.

    Nezodpovedná politika vlády má za následok v rozpore s programovým vyhlásením vlády rast absolútnej zadlženosti vlády. S tým je spojený i dynamický rast výdavkov štátnej dlhovej služby. Kým náklady štátnej dlhovej služby, t. j. úroky a istina v roku 1995 predstavovali iba 9,4 % z výdavkov štátneho rozpočtu, v roku 1997 už 18 % a v nasledujúcom roku budú až 28 %. Po zohľadnení rozpúšťania štátnych finančných aktív to bude o niečo menej. V roku 1998 na splátky úrokov a istiny sa použije spolu 66,847 mld. Z toho 4,1 mld. sa má uhradiť na úkor poklesu štátnych finančných aktív. Takzvané revolvingové krytie dlhu nie je nič iné ako hradenie starých záväzkov novými pôžičkami. Je to ako snehová guľa, ktorú tlačíme pred sebou a ktorá sa nabaľuje o nové a nové úroky.

    Rast konečnej spotreby štátu, ktorý vzrástol v roku 1996 o 24,2 %, v tomto 1. polroku o 17 %, mal za následok dva mimoriadne negatívne dôsledky. Vytlačil podnikateľské investície a prispel k rastu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Tým sa ešte viac zabrzdila modernizácia a reštrukturalizácia podnikateľskej sféry a oslabila sa slovenská koruna. Svojou politikou vláda vytvorila priaznivú klímu pre útok na slovenskú korunu a následne na znehodnocovanie meny a pokles devízových rezerv. Mala by sa za to pred občanmi zodpovedať. Vláda, ktorá robí politiku makroekonomickej destabilizácie, je zlou vládou.

    Už z tohto krátkeho náčrtu, ktorý budem ešte dopĺňať, je zrejmé, že vláda nedodržala základné zámery hospodárskeho rozvoja, ktoré si predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Od roku 1996 sme niekoľkokrát i na pôde Národnej rady Slovenskej republiky chceli iniciovať rozpravu o hospodárskej politike vlády. Bez výsledku. Odpoveďou je najčastejšie arogancia moci, ktorá si sama sebe takto pripravuje pád. Lenže dedičstvo tejto vlády bude naším dedičstvom. V roku 1994 trvalo takzvanej dočasnej vláde stabilizovať hospodárstvo niekoľko mesiacov. Rozsah škôd tejto vlády som nedávno prirovnala k storočnej vode v Českej republike alebo v Poľsku s tým rozdielom, že sanácia škôd tejto vlády bude trvať oveľa dlhšie.

    O štátnom rozpočte na rok 1998 rozhodnú partikulárne záujmy vládnych strán. Rozpočet na rok 1998 je volebným rozpočtom a predovšetkým Združenie robotníkov Slovenska, Slovenská národná strana a Roľnícka strana, resp. jej následník Nová agrárna strana chcú voličovi aspoň v poslednom roku dokázať svoju nenahraditeľnosť. Štátny rozpočet na rok 1998 nebude preto odrážať potreby spoločnosti, ale bude odrazom partikulárnych záujmov politických strán.

    V dvoch po sebe nasledujúcich rokoch Združenie robotníkov Slovenska na príkaz nepodporilo návrh Strany demokratickej ľavice na novelizáciu zákona o dani z príjmov, ktorej súčasťou bolo i zavedenie takzvanej milionárskej dane. Dnes ho predkladá ako novinku. Je možné, že z kontextu vytrhnuté riešenie je podmienkou hlasovania Združenia robotníkov Slovenska za rozpočet. Po historickej úlohe, ktorú zohralo Združenie robotníkov Slovenska pri vytváraní triedy veľkokapitalistov rozdávaním národného bohatstva - čím sa nepochybne navždy zapíše do dejín robotníckeho hnutia, lebo to sa ešte nepodarilo žiadnej inej robotníckej strane - je to slabá náplasť na rany.

    Sme svedkami toho, že pri presadzovaní svojich partikulárnych politických záujmov sú vládne strany, najmä menšie vládne strany, schopné účelovo podporiť aj opozičné návrhy, ako sa to stalo pri pozmeňujúcich návrhoch Strany demokratickej ľavice pri zákone o dani z pridanej hodnoty. Schválenie návrhu Strany demokratickej ľavice, aby sa do 23-percentnej daňovej sadzby nepreradili služby pôšt a telekomunikácií, bolo už zrejme priveľa pre Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré nesie hlavnú zodpovednosť za rozpočet, pretože dobrí podnikatelia mečiarovci v porovnaní s rozpočtom na rok 1997 znížia príjmy dane z príjmov o ďalších 13 miliárd a Hnutie za demokratické Slovensko nie je schopné nový výpadok DPH nahradiť.

    Účelovú dohodu vytvorilo Združenie robotníkov Slovenska, Slovenská národná strana a Nová agrárna strana, zrejme s tichou podporou ministra pôdohospodárstva, so zámerom zvýšiť dotácie do poľnohospodárstva, obrany a školstva v rozsahu o 1,27 mld. Strana demokratickej ľavice by mohla zvýšenie prostriedkov do poľnohospodárstva a školstva podporiť, keby sa napríklad presunuli z kapitoly Slovenskej informačnej služby, alebo keby sa dosiahli zvýšením dane z príjmov právnických osôb.

    Z iniciatívy predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Miroslava Maxona - a pôvodne pravdepodobne za chrbtom ministerstva financií, dnes už s vedomím ministerstva financií a pána ministra Kozlíka - sa Nová agrárna strana a Slovenská národná strana rozhodli pristúpiť k nezodpovednému kroku, ktorý môže mať vážne dôsledky pre dve významné slovenské finančné inštitúcie: pre Investičnú a rozvojovú banku a Slovenskú sporiteľňu. Pán predseda výboru navrhol, aby sa každoročná náhrada majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu pre Investičnú a rozvojovú banku a Slovenskú sporiteľňu - v roku 1998 to bude pre Investičnú a rozvojovú banku 782 mil. a pre Slovenskú sporiteľňu 490 mil., v roku 1998 neposkytla. Ak by tento návrh prešiel, Investičnú a rozvojovú banku by pravdepodobne nezachránil ani nový strategický investor.

    Druhým riešením je, že Investičná a rozvojová banka a Slovenská sporiteľňa nedodržia zmluvy o mladomanželských pôžičkách a stavebných pôžičkách v rámci družstevnej bytovej výstavby a budú požadovať namiesto zvýhodnených úrokových sadzieb komerčné úrokové sadzby. Pán predseda Maxon síce tvrdí, že to tak nebude, lebo sa buď použijú, podotýkam, imaginárne zdroje Fondu národného majetku, alebo, čo je pravdepodobnejšie, s predstaviteľmi bánk sa dohodne na dodatočnej kompenzácii v roku 1999. Inými slovami, nech to rieši už druhá vláda. Takýchto záväzkov zostane na budúcu vládu viacero: medzinárodná arbitráž o slovenskej inkasnej jednotke, ktorú podala proti Slovenskej republike Československá obchodná banka, spor o rozdelenie bilancie ŠBČS atď. atď.

    Ako inak ako politickým uprednostňovaním na úkor ostatných možno nazvať i návrh poslancov vládnej koalície rozdeliť viac ako jednu tretinu všetkých kapitálových výdavkov určených na vysoké školy pre tzv. Mečiarove univerzity? Ako to dokážete vysvetliť študentom, ktorí sú poslucháčmi ostatných univerzít, páni vládni poslanci?

    Môžem teda túto časť vystúpenia uzavrieť. Návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 je vyjadrením mocenskej pozície vládnych strán, a nie všeobecných záujmov tejto spoločnosti.

    Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala rozpočtovú politiku založiť na nezvyšovaní daňového zaťaženia, ako i na tom, že ho bude postupne znižovať. Pán minister Kozlík o tom vo svojom vystúpení hovoril. Zabudol však dodať, že v priebehu štyroch rokov sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb, ako i odvodové povinnosti do fondov zostali na rovnakej úrovni. Ak pri expanzii hospodárstva pritom príjmy dane od právnických osôb dokonca absolútne poklesli, sotva to možno posudzovať pozitívne, či dokonca interpretovať ako pokles daňového zaťaženia. Pán minister Kozlík si znovu pomohol tým, že porovnáva odvody daní v porovnaní s hrubým domácim produktom. To však nič nemení na tom, čo som uviedla.

    Dovoľte mi, aby som sa odvolala na vystúpenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kriticky poukazoval na nízku efektívnosť správy daní, na daňové odpustky, na daňové úniky a zodpovednosť štátu za ne. Základným nedostatkom prizerania sa daňovým únikom, finančnej nedisciplinovanosti a podobne nie je len výpadok štátneho rozpočtu, ale aj deformovanie súťaže v podnikateľskom prostredí. A v takomto deformovanom prostredí nemôže slovenské hospodárstvo napredovať.

    V rozpore s tri roky opakovaným sľubom sa vláda rozhodla nepredložiť ani zníženie daňového zaťaženia pri dani z príjmov fyzických osôb, čiže sľubovaný zákon o dani z príjmov sa do poslaneckej snemovne nedostal. Znamená to, že od roku 1993 daňové sadzby a odpočítateľné položky zostali na rovnakej úrovni. V roku 1998 i z tohto dôvodu celkový podiel dane z príjmov fyzických osôb, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní, teda to, čo zaplatí zo svojho vlastného vrecka občan, bude na príjmoch štátneho rozpočtu predstavovať 64,2 %.

    Tak ako po predchádzajúce roky hradí štátny rozpočet aj úvery a splátky úrokov za Východoslovenské železiarne, čo je stopercentná súkromná spoločnosť, štátny rozpočet uhradí v roku 1998 spolu 587 mil. korún. Je načase, aby vláda uviedla, či bude mať štát vlastnícku účasť v Krivorožskom ťažobno-úpravárenskom kombináte Dolinská, alebo či je to iba veľkodušný dar pánu Rezešovi za služby poskytované vláde, resp. vládnej koalícii napríklad i za to, že bude volebným lídrom Hnutia za demokratické Slovensko.

    Vážená snemovňa, podľa pána ministra financií má byť prvou prioritou štátneho rozpočtu sociálny prístup. Minister financií to dokazoval aj v úvodnom slove tým, že sa pred niekoľkými týždňami zvýšili výdavky na sociálnu politiku. Ide o sociálne dávky a detské prídavky, ktoré súvisia so životným minimom. Mimochodom, to sa zvýšilo asi o 9 mesiacov neskôr, ako bol zákonný nárok. Ale aj po zvýšení budú napríklad prídavky na deti dosahovať len asi 70 % reálnej úrovne roku 1989. Avšak zvýšením sociálnych dávok a prídavkov sa sociálny prístup štátneho rozpočtu definitívne vyčerpáva.

    To, že sociálny prístup medzi priority štátneho rozpočtu naozaj nepatrí, nie je ťažké dokumentovať. Začať možno tým, že sa predpokladá zníženie sadzby odvodov zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne, čo bude predstavovať zníženie odvodu o jednu miliardu. Sociálna poisťovňa ešte v budúcom roku zvýšené dôchodky bude môcť vyplatiť, ale v roku 1999 na to prostriedky mať nebude. Ak sa totiž v roku 1998 dôchodky zvýšia o 10 %, v nasledujúcom roku sa Sociálna poisťovňa dostane do mínusu. Takže vláda sa opäť správa akoby sa po roku 1998 život skončil.

    Návrh štátneho rozpočtu ráta so znížením sadzieb povinných odvodov štátu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čím sa jej príjem zníži o 3 mld. korún. Prepočty zohľadňujúce vývoj cien ukazujú, že v lôžkovej starostlivosti bude chýbať 404 mil. korún, v ambulantnej starostlivosti 1,275 mld. korún, v nákladoch na liečivá a zdravotné pomôcky 691 mil. korún. Navyše ešte nie je uzatvorený rok 1997. Najnižšie číslo predpokladaného prepadu Všeobecnej zdravotnej poisťovne je 1,8 mld. korún. Horný odhad pre všetky zdravotné poisťovne je 10 mld. korún. Túto stratu bude raz potrebné uhradiť. To, že výdavky v zdravotníctve za ostatné roky vzrástli dokonca až 2,8-násobne, je všeobecne známe. Táto vláda mala však k dispozícii dostatok času, aby uskutočnila reformu zdravotníctva. Tento čas nevyužila. Zvýšiť efektívnosť zdravotníctva bude ďalšou úlohou budúcej vlády.

    Vážené dámy a páni, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zintenzívniť koordináciu a previazanosť opatrení finančnej politiky s menovou politikou, ako i eliminovať impulzy narúšajúce stabilitu a rovnovážnosť vývoja. Návrh novelizácie zákona o Národnej banke Slovenska, ako i § 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorým sa má pre rok 1998 stanoviť nulové úročenie štátnych finančných aktív a pasív vedených na účtoch Národnej banky Slovenska, ako aj direktívne stanovenie úrokových sadzieb zo štátnych pokladničných poukážok nakupovaných do podpory Národnej banky Slovenska vo výške 12 % nasvedčuje, že ani túto časť svojho vyhlásenia vláda nerešpektuje.

    Pri prvom čítaní novelizácie zákona o Národnej banke Slovenska som ironicky poznamenala, že keď vláda chce zvyšovať krytie schodku z 5 % na 10 %, mala by určiť ešte aj úročenie štátnych pokladničných poukážok. V návrhu zákona o štátnom rozpočte tento ironický návrh vláda zobrala vážne. Ak by poslanecká snemovňa novelizáciu zákona o Národnej banke Slovenska schválila, pokušenie vlády monetizovať štátny dlh, t. j. kryť časť štátneho dlhu emisiou peňazí, bude neodolateľné. To by ale roztočilo inflačnú špirálu.

    Vážená Národná rada, návrh štátneho rozpočtu je pokračovaním nekompetentnej hospodárskej politiky vlády, ako i presadzovania mocenských záujmov a záujmov úzkych podnikateľských skupín. Takáto politika je proti záujmom spoločnosti, je proti záujmom tohto štátu. Je to politika protisociálna, ktorej dôsledkom je hlboká sociálna diferenciácia. Odstraňovanie jej následkov bude pre spoločnosť ťažké a spojené s novými nákladmi. Tieto náklady neboli nevyhnutné. Ale znášať ich budú opäť radoví ľudia i robotníci, ktorých záujmy si predsavzala presadzovať jedna z vládnych strán. Ľavicová strana s takouto politikou a s takýmto rozpočtom nechce mať nič spoločné. Náš klub navrhne určité pozmeňujúce návrhy, ale ani ich prípadné prijatie náš postoj k rozpočtu na rok 1998 nezmení.

    Strana demokratickej ľavice bude hlasovať proti návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.

    Chcem len pani poslankyni povedať, že pokiaľ namietala dnešný deň ako deň začatia rokovania o rozpočte, tento dátum bol navrhnutý na poslaneckom grémiu z toho dôvodu, že je tu určitá časová tieseň a ani jeden z poslancov ani jedného klubu nenamietal. Všetci sme sa na tomto dohodli, takže nie je to návrh vlády, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, kým urobím prestávku na obed, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lysák.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dámy a páni,

    nielen ja, ale aj ďalší budú zrejme reagovať na viaceré tvrdenia pani poslankyne Schmögnerovej. Niektoré sú scholastické, niektoré také, o ktorých stojí za to diskutovať.

    Na dve veci nemožno nereagovať. Na to, že novú územnú samosprávu, územné členenie pripodobňuje megalomanským postojom k budovaniu vodných diel. Odporúčal by som teda, aby sa pani kolegyňa už zobudila. Žijeme pred vstupom do ďalšieho storočia a treba sa pozerať, hádam si všimnúť - pokiaľ ide o to megalomanstvo, ktoré sa Slovákom pripomínalo, akoby boli hlavní nositelia minulého režimu v bývalom štáte jednobokej federácie -, že súd v Haagu dal za pravdu Slovensku a Slovákom, že toto dielo bolo a je potrebné a aj efektívne pre našu ekonomiku. Produkuje toľko elektriny, že to postačuje pre všetky domácnosti na Slovensku.

    Pokiaľ ide o druhú záležitosť, čo napáchala táto vláda, tak jednoducho zhodiť výsledky Slovenskej republiky je možné naozaj len z tejto polohy. Ak už neberiete do úvahy, čo ukazujú fakty, ak neberiete naše názory, prosím. Odporúčam, aby ste sa pozreli na hodnotenia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií, ktoré naozaj nikto nemôže viniť z nejakej vysokej náklonnosti k nám. Aj ekonomické hodnotenie v Agende 2000, ktoré je neúplné, niekde nie celkom v súlade so skutočnosťou, predsa len priznáva, že Slovensko pokračuje pozitívne a ekonomická oblasť je vysoko uznávaná. A myslím si, že opodstatnene, najmä pri porovnaní s podstatne horšími východiskovými podmienkami Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Pacola s faktickou poznámkou? Nie, zrejme do rozpravy.

    Pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem.

    Samozrejme, pani Schmögnerová čaká, čo jej odpoviem. Pani Schmögnerová, dobre vás naučili v Amerike. A prosím vás, neberte si stranu Združenia robotníkov Slovenska do úst, tá vám nepatrí. Vy a vaša strana je na míle vzdialená od robotníkov, pretože som aj ja z nej musel odísť, lebo ste na zjazde v Trenčíne povedali, že ste strana intelektuálov. A takisto v klube na Gunduličovej ulici mi jeden spisovateľ povedal, keď som mu vravel, že sa musíme zomknúť okolo robotníctva: "My sme strana intelektuálov." A nebudem hovoriť, čo pán Weiss, ktorý pri vás sedí, hovoril v Trenčíne. Tak si vy neberte robotníkov, azda okrem Anteckého nemáte viac nikoho z nich.

    Som presvedčený, že Združenie robotníkov Slovenska spravilo pre robotníkov veľa. Dali sme im fabriky, môžem vám povedať - Cementárne Ladce, Sienit Púchov, ŽOS Zvolen, ktoré majú robotníci. Čo ste dali vy? Pýtam sa. Čo ste dali vy, odkedy ste na politickej scéne? Pýtam sa vás. Nič. Najlepšie je kričať.

  • Hlas poslanca Weissa z pléna.

  • Neozývaj sa, prosím ťa, pán Weiss. Ty si už doslúžil.

  • Smiech v sále.

  • Robotníkom ste chceli dať akurát to, že za vašej vlády a do vašej vlády v apríli bol predložený zákon v roku 1994 o predĺžení dôchodkového veku. To bolo vaše. Áno, pani Schmögnerová, ja to totiž mám, nesmejte sa. Je to vaša úbohosť. Môj starý otec vždy hovoril a stále hovorieval: Vieš, ktorý kôň ťa najviac kopne a kedy kôň najviac kope? Taká ste aj vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len pripomenúť členom redakčnej rady Parlamentného kuriéra, že dnes o 13.00 hodine máme zasadnutie v miestnosti číslo 147.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Košnár - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani kolegyňa Schmögnerová zrejme spieva áriu z inej operety, než sa "nosí" na Pasienkoch.

    A chcel by som povedať, že pokiaľ ide o explozívny rast výdavkov a megalomanské projekty, tak si myslím, že bolo potrebné oveľa výraznejšie povedať, že megalomanské projekty sa nevzťahujú na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, ale sa vzťahujú predovšetkým na také priority, ktoré majú budovať diaľnice "odnikiaľ nikam a dál nic". Myslím si, že je pravdou, že Strana demokratickej ľavice nedala fabriky a nedala ich predovšetkým veľkokapitalistom, rýchlozbohatlíkom, ktorí tejto spoločnosti ani do štátneho rozpočtu neprinášajú to, čo by bolo nielen slušné, ale aj pre spoločnosť nevyhnutné. Je to naozaj tak, že kôň kope najviac vtedy, keď zdochýna. A to sa prejavuje aj tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ducký.

  • Ďakujem.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    nie je tak dávno, čo som tu povedal, že azda sa človek narodil preto, aby sa čudoval. A zisťujem, že asi som povedal pravdu, pretože som si pozorne vypočul vystúpenie pani poslankyne Schmögnerovej, hlavne v oblasti z roku 1994. A neprestávam sa čudovať, keď to robí osoba a predstaviteľka strany, ktorá nás začiatkom roku 1994 kritizovala za dovoznú prirážku, vďaka ktorej sme sa prehupli z pasívnej bilancie do aktívnej hlavne voči Českej republike, ktorá nás verejne kritizovala za certifikáciu, ktorú dnes uplatňuje celá Európska únia a dokonca je to podmienkou globalizácie trhov ako takých všeobecne, ktorí odporúčali 30-percentné zvýšenie cien energie, v tom prípade elektrickej. Čo by bolo dnes? Aký by bol sociálny stav? Neviem si ho dosť dobre predstaviť. Som zástancom toho, že ceny sa musia naprávať a musia odzrkadľovať nielen nákladovú časť, ale aj trhovú úroveň. Čiže z tohto pohľadu skutočne nevychádzam z prekvapenia a čudovania, že to hovoria práve tí ľudia, ktorí mali na to zásadne iné názory, aké sa presadzovali v období, keď došlo k zvratu vo vývoji Slovenska po roku 1989.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Som veľmi rád, že tu pani Schmögnerová spieva árie, ale bol by som omnoho radšej, keby sme sa venovali ekonomike, pretože ak niekto považuje diaľnice za megalomanské stavby, tak musím povedať, že vôbec nerozumie ani potrebám ekonomiky, ani potrebám spoločnosti.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že treba upozorniť na to, čo nepovedala pani kolegyňa Schmögnerová a nerozvíjala tie fakty, ktoré pripravovala vláda Vladimíra Mečiara v priebehu decembra 1993 až februára 1994. Pripravovala zvýšenie cien energie, pripravovala a zaviedla neštandardne dovoznú prirážku, s ktorou boli veľké problémy vo vysvetľovaní v GATT, nehovoriac o tom, že táto dovozná prirážka v roku 1994 doniesla do štátneho rozpočtu len 900 mil. korún, a vôbec nebola tým rozhodujúcim vplyvom na riešenie pasívnej obchodnej bilancie. Treba len lepšie, a to, myslím si, že je chyba kolegyne Schmögnerovej, jasne definovať, čo sa vlastne spravilo v roku 1993 a do marca 1994 a čo sme museli od marca 1994 do decembra 1994 riešiť.

  • Však v septembri ste už nerobili.

  • Ešte vystúpi pán podpredseda Ľupták s faktickou poznámkou, ale môže byť len na pani poslankyňu Schmögnerovú.

  • Áno, na ňu, je to presne tak. Aby si ešte pani Schmögnerová spomenula, a aj celý klub SDĽ, keď bol štátnym tajomníkom pán Plesník na ministerstve privatizácie a keď sem prišiel večer v neskorých hodinách a doniesol projekt na privatizáciu plynárenského priemyslu. A vtedy som mu povedal: Preboha, ľavicová strana a chcete privatizovať? Pamätáte sa veľmi dobre, išiel som do Ameriky, do Washingtonu, a pamätám sa, ako vystúpila manželka poradcu pána Janičinu, ktorá ma prvého chytila a povedala: To ste vy, ten Ľupták, čo ste mi nedovolili plynárenský priemysel kúpiť? Opýtal som sa vtedy: Kto ste? Tak to bolo, pán Ftáčnik, nesmej sa! Bol to Ďuro Plesník, ktorý sem prišiel s materiálom. A povedz, či to tak nebolo. Ak si ľavičiar, tak buď čestný a čistý, a neklam tu.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, bude obedňajšia prestávka. Nechcete ísť na obed?

    Pán poslanec Magvaši, nech sa páči. Ale skutočne reagujte na pani poslankyňu Schmögnerovú.

  • Áno, chcel by som doplniť pani poslankyňu Schmögnerovú. Myslím si, že i keď to bolo v roku 1994 vo vláde zložité, vtedy sme predložili do parlamentu návrh zákona o privatizácii Slovenského plynárenského podniku a všetky ostatné veci sú len táraniny typu pasienkových táranín.

  • Páni poslanci, je prestávka do 14.00 hodiny. Prosím, začneme včas.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Košnár a po ňom pán poslanec Nagy.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, za klub vystupovala pani poslankyňa Schmögnerová. Pán poslanec Dzurinda nevystúpil, pardon. Áno, ďakujem pekne. Začneme o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní vystúpením pána poslanca Dzurindu, ktorý vystúpi za klub kresťanských demokratov.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci,

    rokovanie o štátnom rozpočte možno prirovnať k výplate, ktorú každý, kto pracuje, prináša domov. Z výplaty je potrebné zaplatiť nájomné, elektrinu, plyn, vyčleniť peniaze na stravu, cestovné, ale aj na splátky pôžičiek a iné základné potreby. A len ak niečo zostane, tak si kúpime či novú košeľu, alebo šetríme na dovolenku, alebo prípadne si kúpime aj cigarety. Tak ako je prirodzené, že človek chce stále vyššiu výplatu, aby si mohol dovoliť viac, aj štátny rozpočet by sa mal orientovať v prvom rade na posilňovanie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Pozrime sa, ako sa to robí.

    Príjmy na rok 1997 sú plánované na úrovni 171,1 mld. Sk, na rok 1998 na úrovni 179,8 mld. Sk. Nárast je teda o 8 700 mil. Sk. Na prvý pohľad sa zdá, akoby bolo všetko v poriadku. Bližší pohľad však hovorí o tom, že rozhodujúcou položkou tohto nárastu je dovozná prirážka s ročným výnosom 8 mld. Sk, ktorá však vzhľadom na to, že chceme byť členom OECD, nemôže trvať dlhšie než do konca roku 1998. Je to teda mimoriadny výnos. Keby nebol, príjmy by boli na úrovni roku 1997. Príjmy v roku 1998 by však neboli ani na úrovni roku 1997, keby si vláda nepomohla novým mimoriadnym výnosom, ktorý odvedie po prvýkrát podnik Slovenské telekomunikácie, štátny podnik. O čo viac tento podnik odvedie, o to viac si bude musieť požičať, o to viac bude musieť potom, samozrejme, aj s úrokmi splácať a v konečnom dôsledku tieto pôžičky zaplatí na cenách samotný občan.

    Príjmy roku 1998 by boli dokonca nižšie ako v roku 1997, keby si vláda nepomohla zvyšovaním spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty. Len z dane z pridanej hodnoty plánuje do rozpočtu vybrať o 9 mld. Sk viac oproti tomuto roku. Vláda zvyšuje ceny cigariet, najmä krátkych cigariet, ktoré fajčí najširšia vrstva občanov, zvyšuje ceny telefonických služieb, tvrdiac, že telefón je vlastne luxus. Bez týchto zdražení by príjmy rozpočtu na rok 1998 boli výrazne nižšie ako v roku 1997, a to o niečom svedčí. Svedčí to o tom, že výkonnosť ekonomiky na Slovensku klesá. Akoby robotník prinášal domov stále menšiu výplatu, alebo ako keby si po večeroch privyrábal na inom pracovisku, len aby jeho príjmy boli aspoň stabilné a neklesali. Je to teda to isté, ako keď vláda drží príjmy zvyšovaním daní. Otázkou je, či človek môže dlhodobejšie robiť dve práce povedzme bez toho, aby sa to prejavilo na jeho zdraví. Takisto je otázne, či zvyšovanie spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty nespôsobí pokles dopytu po uvedených tovaroch a službách, a teda v konečnom dôsledku aj pokles príjmov do štátneho rozpočtu.

    Návrh príjmovej stránky štátneho rozpočtu na rok 1998 svedčí o tom, že slovenská ekonomika je chorá. Najlepšie to vidieť na dani z príjmov právnických osôb, teda na dani z príjmov firiem. V roku 1996 odviedli firmy do rozpočtu 32 300 mil. Sk. Tento rok majú predpísané odviesť 40 500 mil. Sk, ale na budúci rok len 27 700 mil. Sk, o celú štvrtinu menej, ako odviedli v roku 1996, a o jednu tretinu menej ako bol plán na rok 1997. Zato príjem dane z výplat zamestnancov v roku 1998 je takmer o polovicu vyšší ako v roku 1996. A odvod z dane z príjmov živnostníkov na rok 1998 je o jednu šestinu vyšší ako v roku 1996. Teda zamestnanci a živnostníci odvádzajú stále viac daní, privatizéri stále menej. Príjmy štátneho rozpočtu držia na svojich pleciach občania.

    Vláda a spolu s ňou, žiaľ, aj ľudia, žnú ovocie nekoncepčnej práce súčasnej vlády. Ovocie straníckej privatizácie, protekcie a vyvolávanie napätia namiesto sústredenia na základné otázky hospodárstva a sociálnych problémov. Je celkom jasné, že v takejto klíme podniky upadajú, zahraničný kapitál váha, banky požičiavajú za stále vyššie úroky, alebo nepožičiavajú vôbec. O procese reštrukturalizácie našej ekonomiky nemôže byť zatiaľ ani reči.

    Dámy a páni, hovorím o tom, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 odzrkadľuje ekonomickú situáciu na Slovensku, ale neponúka účinnú pomoc pri riešení hlavných problémov slovenského hospodárstva. Ide o štátny rozpočet na posledný rok súčasného volebného obdobia, preto návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 je aj finálnou charakteristikou súčasnej vlády. Je to akoby podpis vlády pod svoje štvorročné vládnutie. Tento podpis hovorí, že vláda nebola schopná za celý čas svojho vládnutia začať znižovať dane, naopak, dane neustále zvyšuje. Už som to povedal, ťarchu ekonomiky prenáša vláda stále viac na plecia občanov. Ľudia po Slovensku hovoria, že už nevládzu. Slovenská vláda im však kladie na plecia ďalšie bremeno.

    Napriek všetkým uvedeným opatreniam, napriek dovoznej prirážke, napriek zvyšovaniu daní vláda vykazuje schodok štátneho rozpočtu. Novota je v tom, že schodok je omnoho vyšší, ako sa uvádza v rozpočte. Vláda vyrobila dymovú clonu. Volá sa fiškálny rozpočet, v ktorom sa do deficitu rozpočtu nezapočítavajú splátky istín zo starých dlhov. Problém je však v tom, že bude potrebné vykryť celý deficit, nielen fiškálny, a taktiež v tom, že deficit fiškálneho okruhu je omnoho vyšší, ako vláda priznáva. Vláda priznáva iba 5 mld. Sk, pričom ďalšie 3 mld. Sk vytvárajú dlhopisy, ktoré vláda môže vydať na bytovú výstavbu a výkupy pozemkov na diaľnice, ale najmä pôžička Štátneho fondu cestného hospodárstva vo výške 10 mld. Sk schovaná v rozpočte tohto fondu.

    A vôbec, rozpočtové hospodárenie štátnych fondov považujem za veľmi trápnu fintu, keď štátne fondy vykazujú prebytok 2 mld. Sk, ale 12 mld. si požičiavajú, pričom splatiť ich môže opäť iba štát. Skutočný deficit je teda omnoho vyšší, ako vykazuje slovenská vláda.

    Ďalšou charakteristikou štátneho rozpočtu je to, že ponúka obraz, akoby na základné existenčné a rozvojové problémy a programy neboli peniaze. Akoby na nič, čo potrebujú ľudia, neboli peniaze. Iba Slovenská informačná služba má dosť. V prvom rade v rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti bytovej politiky. Prémia stavebného sporenia zostáva na úrovni 6 tis. Sk opäť ďalší rok, čo je pod pôsobením inflácie v skutočnosti omnoho menej, ako bolo na rok 1997. Na priamu finančnú podporu je v rozpočte už iba 800 mil. Sk na byty. Ďalšie peniaze sú na úrovni sľubov a proklamácií - 2 mld. z obligácií a 1 mld. z Fondu národného majetku. Na potrebnú úroveň, aby sme nemuseli vyrábať kamufláže typu, že treba stavať menej bytov, lebo sa rodí menej detí, to znamená, na úroveň aspoň 10 mld. Sk, je to však aj popri uvedených prísľuboch žalostne málo.

    Podobná situácia je aj v oblasti diaľničného rozvoja. Transfery do Štátneho fondu cestného hospodárstva pohltia takmer celkom predchádzajúce záväzky vlády. Z toho, čo zostane, nedokáže vláda vykonať ani jednoduchú údržbu a rekonštrukciu doterajších ciest a diaľnic. Ostatok si opäť plánuje požičať, teda riešiť mimo štátneho rozpočtu a na úkor ďalšieho zadlžovania občanov. A zadlžovanie občanov je opäť obrovským problémom slovenskej ekonomiky. Za tri roky, v rokoch 1995 až 1997, vzrástol štátny dlh o 33 700 mil. Sk, v roku 1998 hrozí ďalší prírastok dlhu o 21 mld. Sk, teda jedným z ďalších efektov vlády Vladimíra Mečiara za 4 roky jeho pôsobenia na čele vlády bude nárast štátneho dlhu o viac ako 54 mld. Sk, t. j. 10 300 Sk na každého občana Slovenska. A týchto občanov, ale najmä ďalšie vlády, najmä naše deti, čaká splácanie týchto dlhov.

    Rovnako nepríjemná je aj situácia vo financovaní podnikov autobusovej dopravy. Vláda za tri roky nedokázala v tejto oblasti prijať nijaké zásadné riešenie. Jediné, čo dokazuje, je rušiť stále väčší počet autobusových spojov. Ľudia sa často nevedia dostať už ani do zamestnania. Pritom vláda kontinuálne znižuje dotácie do tejto sféry a je absolútne neschopbná principiálne riešiť tento problém. Na rok 1998 plánujeme vydať na dotácie autobusom na naftu iba 900 mil. Sk a v rozpočte nie sú žiadne investičné peniaze na nákup nových autobusov. Tak málo peňazí tento sektor ešte nemal. Pripomínam, že pritom žiadne systémové zmeny vláda počas troch rokov v tejto oblasti nebola schopná urobiť, ešte ani privatizovať v tejto oblasti. Rovnako pripomínam, že na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií leží od roku 1994 projekt prechodu prímestskej autobusovej dopravy na koncesný systém prideľovania liniek.

    Vážny problém vidím aj v oblasti tepelného hospodárstva. Oproti sume 2,6 mld. Sk na tento rok vláda vyčleňuje na budúci rok iba 1 600 mil. Sk ako dotáciu na teplo. Pritom suma vyčlenená na rok 1997 bude musieť byť v konečnom účte takmer zdvojnásobená, a ani tu vláda nekoná, neprijíma žiadne konkrétne účinné opatrenia na efektívnejší spôsob tepelného hospodárenia.

    V rozpočte je žalostne málo peňazí na železnice, na životné prostredie, na údržbu našich škôl a nemocníc, ale aj na rozvoj miest a obcí a ďalších oblastí. Keď chceme ľuďom ponúknuť lepší rozpočet, lebo si myslím, že by toho vláda mala byť schopná, musíme robiť v prvom rade lepšiu hospodársku politiku. Nestačí iba hľadať rezervy v súčasných rozpočtových kapitolách a prekladať peniaze, takpovediac z pančuchy do pančuchy. Iste, budeme to robiť. Aj ja podporujem škrt peňazí tajnej službe a ich prevedenie povedzme na bývanie - len tak medzi riadkami sa pýtam, kedy vláda konečne začne dotovať úroky hypotekárnych úverov - alebo previesť tieto peniaze na nákup nových autobusov, alebo previesť tieto peniaze povedzme do rozpočtu miest a obcí.

    Rovnako budeme všetci podporovať škrty a šetrenie na administratíve, v úradoch a na propagande, ale to samo osebe nestačí. Je potrebné siahnuť po omnoho odvážnejších opatreniach. Napríklad po takých, aké ponúka Slovenská demokratická koalícia vo svojom riešení, ktoré sme predstavili verejnosti na odbornej konferencii v Bratislave v novembri tohto roku. Chceme ozdraviť verejné financie, do platobných vzťahov musíme zaviesť poriadok. Pripomínam, že platobná neschopnosť prekročila už 200 mld. Sk. Treba sa konečne odhodlať k decentralizácii rozhodovacích kompetencií, a tým aj k reforme daňovej sústavy. Treba konečne otvoriť dvere investičnému zahraničnému kapitálu, správať sa tak, aby bolo Slovensko preň atraktívne. Treba zjednodušiť podmienky na registráciu a chod firiem, vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže, treba podporovať, nie deklasovať a deformovať konkurenčné prostredie, treba skutočne motivovať podniky a podnikateľov. Iba takéto zásadne nové principiálne a odvážne riešenie môže spôsobiť želaný zvrat, ktorý môžu pozitívne pocítiť aj občania.

    Dámy a páni, chcem vám oznámiť, že poslanci klubov strán, ktoré tvoria Slovenskú demokratickú koalíciu, odmietajú vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 1998. Odmietajú ho aj preto, lebo je v ostrom protiklade so sľubmi, ktoré ste si poschvaľovali vo svojom vlastnom programovom vyhlásení vlády. Sľubovali ste smerovať k vyrovnanému štátnemu rozpočtu a vyrábate stále vyšší deficit. Sľubovali ste jednocifernú nezamestnanosť do konca svojho volebného obdobia, ale na posledný rok svojho volebného obdobia plánujete mieru nezamestnanosti 12 %. Zároveň vám chcem oznámiť, že pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v ich peňaženkách omnoho viac ako dnes a aby sa koruny, ktoré odvedú do verejných rozpočtov, zúžitkovali omnoho efektívnejšie, ako je to dnes.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

  • Pán predseda,

    pýtam sa, či vláda vôbec berie vážne svoj návrh štátneho rozpočtu. Nie je tu nikto z vlády okrem pána ministra financií, ktorý tu musí byť, pretože predkladá návrh. Ale veď inak predsa predloženie návrhu štátneho rozpočtu by malo byť príležitosťou a dôvodom, aby tu bola div nie celá vláda, takmer celá vláda, a aby sa všetci ministri zaujímali o to, ako parlament schvaľuje, neschvaľuje, alebo aké stanovisko zaujíma k jej návrhu rozpočtu.

  • Ale pán Dzurinda o tomto nehovoril, pán poslanec.

  • Nepriamo o tom hovoril. Tak chcem len poukázať na to, že vláda už svojím prístupom k tomuto štátnemu rozpočtu vysiela signály, akoby ani nemala záujem na jeho schválení.

  • Pán poslanec, už som vysvetľoval termín dnešného prerokúvania rozpočtu.

    Pán poslanec Hanker má ešte faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel som sa len spýtať pána Dzurindu, či sa ešte pamätá na to, ako sme spolu pôsobili v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, ako sme po prvýkrát posudzovali rozpočet samostatného Slovenska na rok 1993 a koľko neznámych mali zostavovatelia rozpočtu najmä v príjmovej časti, aké ste vtedy vytvárali katastrofické scenáre o jeho nereálnosti. Tu sa začali tézy, že pomer slovenskej koruny k českej bude 3:1, nutnosť devalvácie slovenskej koruny o 30 %, aby sa uľahčil export slovenských tovarov do zahraničia. Chvalabohu, nič také sa neprihodilo. A bola to práve Mečiarova vláda, ktorá Slovensko priviedla na ekonomickú úroveň, akú má dnes. Reči, ktoré hovoríte, sa hodia skôr na míting.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Dzurinda, aj keď nie som ekonóm, myslím si, že keby vaše dnešné vystúpenie počul predseda Komunistickej strany pán Ďaďo, že by ste neboli lídrom iba Slovenskej demokratickej koalície, ale aj Komunistickej strany Slovenska.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som pánu Dzurindovi vyjadriť svoj obdiv nad jeho rečníckymi schopnosťami.

    Ďakujem.

  • Chcel by som pánu poslancovi Dzurindovi vopred poďakovať za naplnenie peňaženky, a možno aj za všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Ale tak sa mi zdá, že v tej Amerike nenariadili hovorcovi Slovenskej demokratickej koalície zmeniť len účesový vzhľad, ale zrejme asi aj pravicový na sociálno-demagogický.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pán poslanec Dzurinda vystúpil ako posledný prihlásený za poslanecké kluby.

    Z poslancov sa písomne hlási do rozpravy ako prvý pán poslanec Košnár.

  • Vážené dámy a páni, vážený pán predseda, osamotený pán minister, kolegyne a kolegovia,

    máme už skúsenosť z ostatných rokov, keď sa pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu obmedzila rozprava a priestor na podávanie a dôkladné zdôvodnenie pozmeňujúcich návrhov. Preto najprv prednesiem 6 návrhov skupiny poslancov. V písomnej podobe s krátkym zdôvodnením ich odovzdávam pánu spoločnému spravodajcovi.

    Skupina 16 poslancov predkladá tieto pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh: V § 1 ods. 1 sumu 179 800 mil. Sk zvýšiť na sumu 183 mld. Sk a v prílohe číslo 1 v položke daň z príjmu právnických osôb zvýšiť sumu 27 750 mil. Sk na sumu 30 950 mil. Sk.

    Druhý pozmeňujúci návrh: V § 1 ods. 5 sumu 1 793 mil. Sk nahradiť sumou 2 143 800 tis. Sk, a to v písm. a) sa suma 400 mil. Sk nahrádza sumou 450 mil. korún, v písm. b) sa suma 1 179 mil. Sk nahrádza sumou 1 339 mil. Sk. V nadväznosti na to sa v prílohe číslo 4 kapitálové výdavky na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave zvyšujú o 160 mil. Sk.

    Tretí pozmeňujúci návrh: V § 8 sa slová "zo 73 %" nahrádzajú slovami "z 80 %". V nadväznosti na to sa v kapitole ministerstva zdravotníctva bežné výdavky, kód 64 103, zvyšujú z 10 501 488 tis. Sk na 11 501 488 tis. Sk.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh: V § 9 písm. a) sa slová "z 15 %" nahrádzajú slovami "z 30 %" a v písm. b) sa slová "z 15 %" nahrádzajú slovami "z 30 %". V nadväznosti na to sa v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bežné výdavky, kód 64 103, zvyšujú z 1 006 176 tis. Sk na 1 996 176 tis. Sk.

    Piaty pozmeňujúci návrh: V kapitole Všeobecná pokladničná správa, skupina I, rozpočtová položka 1302 sa slová "1 600 mil." nahrádzajú slovami "2 600 mil.".

    A posledný, šiesty pozmeňujúci návrh: V kapitole Všeobecná pokladničná správa, skupina 8, z rezervy vlády vyčleniť 20 mil. Sk a účelovo ich viazať na budovanie vodovodu do obce Gajary, ktorá je už 14 rokov v dôsledku havárie a prevádzky Nafty Gbely bez vlastných zdrojov pitnej vody.

    Krátke zdôvodnenie. Tieto pozmeňujúce návrhy rešpektujú potrebu stabilizovať schodok štátneho rozpočtu, a pritom plnšie uspokojiť mimoriadne naliehavé spoločenské potreby bez krátenia výdavkov iných kapitol.

    V bode 1 sa navrhuje zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o 3 200 mil. Sk vyšším výberom dane z príjmu právnických osôb.

    V bodoch 2 až 5 sa špecifikuje rozdelenie takto zvýšených príjmov v prospech rozpočtov obcí a dotácií na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave.

    Bod 2: na zvýšenie platieb štátu na zdravotné poistenie nezaopatrených detí, dôchodcov a iných pracovne neaktívnych osôb cez kapitolu ministerstva zdravotníctva.

    Bod 3: na nemocenské poistenie a sociálne zabezpečenie za žiakov, študentov a uchádzačov o zamestnanie cez kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do Sociálnej poisťovne aspoň na úroveň krízového variantu.

    Bod 5 navrhuje zvýšenie dotácií k cenám tepla pre domácnosti na sociálne a humánne znesiteľnú úroveň.

    A napokon bod 6 navrhuje aspoň čiastočné riešenie životného problému - nedostatku zdrojov pitnej vody na Záhorí.

    Vážené dámy a páni, poslanci Strany demokratickej ľavice podporia viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa z výborov dostali do spoločnej správy. Nerobíme si však ilúzie a vieme, že odporúčanie gestorského výboru a pána spoločného spravodajcu neprijať ich je najmä pre poslancov v tomto strednom sektore poslaneckých lavíc takmer kategorickým príkazom. Takým sú napríklad návrhy na zvýšenie podielu obcí na výnose daní z príjmov fyzických osôb, návrhy na zvýšenie transferov občianskym združeniam, návrhy na pokrytie cenových rozdielov na deputátne uhlie pre dôchodcov-baníkov a vdovy po nich, návrhy na zvýšenie kapitálových transferov pre učňovské školstvo, na zvýšenie rozpočtu výdavkov pre Slovenskú akadémiu vied a vysoké školy a niektoré iné, ktoré smerujú k obmedzeniu verejnej spotreby štátu, osobitne ktoré sú namierené proti expanzii výdavkov na štátnu byrokraciu.

    Rozhodne sme však proti radikálnemu znižovaniu transferov do verejnej spotreby obyvateľstva, proti nadmerným zmocneniam pre vládu emitovať štátne dlhopisy a poskytovať štátne garancie za bankové úvery na pochybné projekty.

    Poslanci Strany demokratickej ľavice so všetkou dôraznosťou a naliehavo varujú pred zámerom obsiahnutým v spoločnej správe uspokojiť parciálne záujmy niektorých vládnych strán na úkor zrušenia položky určenej na úhradu majetkovej ujmy Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Ujma, ako je všeobecne známe, vznikla tým, že v minulosti tieto peňažné inštitúcie poskytovali dlhodobé pôžičky - mladomanželské, na družstevnú bytovú výstavbu - za veľmi nízky, takmer symbolický úrok a štát im ujmu z rozdielu medzi touto nízkou a nepomerne vyššou komerčnou sadzbou úrokovej miery každoročne aspoň sčasti uhrádzal. Táto úhrada sa chce zrušiť. Je to, dámy a páni, tučná korisť, má hmotnosť 1 272 mil. Sk a za prísľub tiež obsiahnutý v spoločnej správe, že chvostík z tejto koristi, 72 mil., sa použije na bohumilé, ušľachtilé a nesporne potrebné účely: niečo málo občianskym združeniam, niečo Banskej Štiavnici, dačo na deputátne uhlie a trochu aj Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky najmä na zlepšenie ubytovacích podmienok poslancov, teda za takéto lákadlo sa má získať súhlas dobromyseľných poslancov, aby sa táto tučná korisť, toto tučné prasiatko zabilo a aby sa podelilo tak, že 600 mil. korún dostanú rezorty Slovenskej národnej strany, ale z toho školstvo len 25 mil. a 600 mil. korún dostanú vraj poľnohospodári, skôr však sektor tých obchodníkov so slovenským agrokomplexom, ktorý sa už zamúčil a teraz sa možno chce pocukrovať, a ak má aj maslo na hlave, už len vyšľahať. Však aj na to príde.

    Čo táto operácia urobí s Investičnou a rozvojovou bankou a Slovenskou sporiteľňou a tiež so zmluvami občanov, ktoré uzavreli s týmito inštitúciami, o zvýhodnených pôžičkách, a čo to urobí so splátkovým kalendárom, nevedno. Ale načo aj vedieť? Veď po nás potopa. Koráby sú už postavené a ich vyvolené osádky možno pristanú na Ararate alebo na Bahamách.

    Strana demokratickej ľavice varuje a je rozhodne tiež proti hazardérskej a voči medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky nekorektnej politike. Politike uspokojiť parciálne stranícke a skupinové záujmy aj rozpustením rezervy na krytie škôd z prípadnej jadrovej udalosti. Kamufluje sa to zlúčením tejto rezervy s rezervou na štátne záruky za bankové úvery a znížením ich súčtu na rok 1998 na 3 mld. korún, čo je o 1 900 mil. korún menej, než bolo rezervované, ale už aj zrejme spotrebované v tomto roku.

    A pokiaľ ide o rezervy, pred rokom som z tejto tribúny upozorňoval na obrovský rozsah rozpočtovaných zjavných, zákonných aj skrytých mnohomiliardových rezerv, o použití ktorých bude rozhodovať vláda bez parlamentu. Poslancov, ktorým to dovtedy ešte nedošlo, som upozorňoval, že v tomto parlamente sa pri rozpočte na rok 1997 rozhoduje len o akejsi - prepáčte mi to - "záchovnej dávke" na prežite a o všetkom ostatnom rozhoduje vláda bez parlamentu. Aj rozhodovala a minula tieto rezervy, ba aj to, čo v rozpočte nebolo. Napríklad nemalý príjem z dovoznej prirážky. V čích vreckách sa to objavilo, nevedno. V rozpočte sa robili škrty, regulácia, viazanie výdavkov atď. a ako sa skončí rozpočtové hospodárenie v tomto roku, vcelku vieme aj zo správy o plnení štátneho rozpočtu za tri kvartály. Vieme, že sa skončí neslávne.

    A teraz po roku treba vážne varovať pred iným extrémom. Ak tohtoročný rozpočet bol podľa slov pána ministra financií pri jeho uvádzaní v parlamente konštruovaný na doraz, a pritom tu boli obrovské rezervy, žiada sa spýtať, ako je konštruovaný návrh toho budúcoročného rozpočtu. Nuž na dlh, priatelia, na dlh. Aj to je výraz zúfalého stavu verejných financií, osobitne štátnych financií, ktoré spôsobila, žiaľ, práve táto vláda.

    Vážené dámy a páni, sme serióznou opozičnou stranou, ktorá si uvedomuje opozičnú zodpovednosť, spoluzodpovednosť za reálne možnosti i za obmedzenia štátneho rozpočtu. Nechceme robiť lacný populizmus - dajte viac, ale neskočíme ani na lacný trik, že celkové príjmy, celkové výdavky a schodok štátneho rozpočtu sú tabu, a ak chcete komusi pridať, musíte hneď povedať, komu to máme zobrať.

    Pre skupinu poslancov, za ktorú predkladám pozmeňujúce návrhy - a viem, že aj za veľa iných poslancov -, je tabu iba rozpočtový schodok. Naše pozmeňujúce návrhy, ktoré som prečítal a len stručne zdôvodnil, celkom presne definujú, ako a z čoho zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a na čo ich použiť. Vieme, že požiadavka na zvýšenie výdavkov niektorej kapitoly, ak ide o významnejšiu sumu, má šancu na úspech blížiaci sa nule, ak sa má kryť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa bez súčasného zvýšenia jej príjmov. Navrhujeme zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o 3 200 mil. korún vyšším výberom dane z príjmov právnických osôb. Podivuhodnou raritou vládneho návrhu štátneho rozpočtu je, že fyzické osoby majú na daniach z príjmu zaplatiť do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí 31 800 mil. Sk, majú zaplatiť viac ako právnické osoby, ktoré zaplatia alebo majú zaplatiť 29,2 mld. Sk, zaplatia teda viac ako strojcovia nášho slovenského hospodárskeho zázraku.

    A štátny rozpočet roku 1994, aby som reagoval aj na slová pána Hankera, ktorý oprávnene hovoril o roku 1993 ako o roku, na ktorý azda ani nemohol byť postavený rozpočet inak ako vyrovnaný, aby sa ozaj vyjavilo, ako na tom sme, ale rok 1994 bol už rokom, keď sme mali porovnateľnú základňu voči minulosti, a keď už aj tie prvé detské choroby zo zavádzania nového daňového systému boli ako-tak viditeľné, tak v tomto prvom roku 1994 sa do štátneho rozpočtu dostalo 28 400 mil. Sk z tejto dane, 33 700 mil. Sk v roku 1995, ale potom došlo k zlomu. V roku 1996 sa výber splnil na 86,7 % a zinkasovalo sa 32 300 mil. Sk. Na tento rok, už sa to tu spomínalo, sa rozpočtovalo 40,5 mld. Sk a skutočný výber bude približne o 10 mld. Sk nižší.

    Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 má daň z príjmov právnických osôb priniesť do štátneho rozpočtu 27 750 mil. Sk, čo je, vážení priatelia, absolútne menej, ako sa skutočne vybralo v roku 1994. A pritom ide kumulatívnou infláciou za roky 1995 až 1998 o silne znehodnotené peniaze. Takže reálny prínos právnických osôb, firiem v uspokojovaní potrieb spoločnosti zo štátneho rozpočtu od roku 1995 vytrvalo a prudko klesá. Pýtam sa, či je to náhoda, alebo je to zámer.

    Vláda sa snaží zníženie výnosu tejto dane zdôvodniť investičnými aktivitami podnikov a zahrňovaním odpisov do nákladov, teda zužovaním bázy zisku pre daň z príjmu právnických osôb, ďalej podporou investovania vo vzťahu k dostavbe Mochoviec a ozdravovaním finančného sektora. Nehovorí však o skutočných príčinách narastajúcej stratovosti podnikov, o nezodpovedných privatizéroch, o nekvalitných manažmentoch, o obrovskom rozsahu šedej nezdanenej ekonomiky, o ledabolej daňovej disciplíne, o veľkorysom prístupe vlády k daňovým dlžníkom a množstve iných príčin, o ktorých u nás už aj vrabce čvirikajú. Tam, a nie na bezbranné fyzické osoby, treba pritlačiť, aby sa primerane podieľali na príjmoch štátneho rozpočtu. Zdá sa však, že k ozbrojencom z podnikateľskej sféry má úctu a pre ich príjmy porozumenie a tabuizuje tieto príjmy tým, že ani pri zvyšovaní príjmov štátneho rozpočtu medzi 21. októbrom a 14. novembrom, keď sa hľadalo 800 mil. korún, aby sa ako-tak splnili záujmy niektorých koaličných rezortov, proste ani vtedy nesiahla vláda na tieto príjmy, na výnos dane z príjmov právnických osôb.

    Dámy a páni, ďalšie pozmeňujúce návrhy - body 2, 3, 4 a 5 -, ktoré špecifikujú zvýšenie, teda použitie na rozdelenie zvýšených príjmov v prospech rozpočtov obcí, platieb štátu do poisťovní, ktoré určujú miliardu na zachovanie ako-tak znesiteľnej výšky dotácií k cenám tepla dodávaného do domácností atď., azda ani netreba osobitne a rozsiahle zdôvodňovať. Nestretol som sa s nikým, kto by odmietal potrebu takýchto návrhov. Ale stretávam sa vždy len s argumentom - nemáme na to, povedzte, odkiaľ zobrať, komu ukrátiť. Nuž snažil som sa vyložiť, kde treba siahnuť a odkiaľ získať zdroje bez toho, aby sme kohokoľvek iného, ktorúkoľvek kapitolu ukracovali. A zrejme budú o potrebe takéhoto použitia hovoriť aj iní.

    Nad rámec navrhovaných zvýšených príjmov nejde ani posledný, šiesty pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka aspoň čiastočného riešenia dlhoročného trápenia s problémom pitnej vody spojeného s prevádzkou Nafta Gbely. Táto nosnica po desaťročia až donedávna znášala zlaté vajcia pre štátny rozpočet. A štát nesmie záhorským obciam ukázať figu borovú, tak ako im ju ukazujú anonymní vlastníci Nafty. Tejto hanby sa, vážené dámy a páni, treba rýchlo zbaviť. Navrhujeme 20 mil. Sk z rezervy vlády účelovo viazať na výstavbu vodovodu pre Gajary. Aj v tomto prípade ide o konštruktívny návrh.

    Vláda, resp. ministerstvo financií môže 20 mil. Sk z rezervy vlády veľmi ľahko "zachrániť" napríklad účelovým viazaním malej časti odvodu zisku štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel, ktorý má na Záhorí svoje záujmy, alebo opatreniami smerujúcimi k tomu, aby Nafta Gbely sponzorsky financovala výstavbu vodovodu, alebo účelovým združením prostriedkov z príslušných štátnych fondov, alebo zahrnutím vskutku nepatrných nákladov na kompenzačné opatrenia vrátane vodovodu, do nákladov mnohomiliardového investičného zámeru výstavby podzemného zásobníka zemného plynu Gajary - Báden, alebo použitím majetku Fondu národného majetku na tento účel, či mnohorakými inými spôsobmi, ktoré sú naporúdzi a patria do rutinného arzenálu úradníkov ministerstva financií. Nie je to teda otázka možností, ale vyslovene otázka politickej vôle a, dodávam, aj elementárnej morálky voči takmer 3 000 občanom, ktorí sú už 14 rokov odkázaní na cisterny a v ostatnom čase sa k poháru dovážanej pitnej vody dostanú, žiaľ, len štyrikrát za týždeň.

    Ďakujem za pozornosť a prosím, aby ste tieto návrhy zvážili a podporili.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy a po ňom pán poslanec Pásztor.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    narastajúce problémy slovenskej ekonomiky a ich príčiny sú dnes už notoricky známe. Hospodárska politika vládnej koalície priviedla krajinu na hranicu ekonomického kolapsu. Analýza faktorov rastu hrubého domáceho produktu ukazuje, že na pozadí relatívne vysokého tempa tohto ukazovateľa sa skrýva široká škála problémových okruhov, ktorých riešenie je viac ako naliehavé. Dalo by sa preto očakávať, že rozpočet na budúci rok pristúpi predovšetkým k riešeniu nahromadených neduhov slovenského hospodárstva, odstráni alebo aspoň odštartuje urýchlené odstraňovanie tých prekážok rozvoja, ktoré počas uplynulých rokov priviedli hospodárstvo Slovenskej republiky do stavu často už ireverzibilných deformácií, ktoré si v každom prípade vyžadujú energické koncepčné riešenia. Je to zaujímavé aj tým, že rozpočet je postavený na makroekonomických ukazovateľoch, udržateľnosť ktorých je viac ako diskutabilná.

    Uvádzajú sa napríklad hodnoty ako 12-percentná nezamestnanosť, pričom každý prítomný dobre vie, že jediným kritériom súčasnej politiky zamestnanosti je štatistické vykazovanie. Pozitívne trendy v aktívnej a pasívnej nezamestnanosti ustúpili do pozadia. Spôsoby, ktoré sa nasadili napríklad v okrese Rimavská Sobota, síce vylepšujú štatistiku, ale neriešia podstatu veci. V dôsledku nekoncepčnej a v nejednom prípade diletantskej hospodárskej politiky vládnej koalície Slovensko sa dostalo do začarovaného kruhu, z ktorého ani návrh rozpočtu na rok 1998 neukazuje východisko. Naopak, v návrhu zákona o štátnom rozpočte absentuje akýkoľvek náznak orientácie na urýchlenie podnikovej a odvetvovej reštrukturalizácie.

    Zmena štruktúry v príjmovej časti rozpočtu v porovnaní s rozpočtom z roku 1997 namiesto rozvojových opatrení zameraných na oživenie investičnej výstavby prenáša ťarchu daňových príjmov predovšetkým na malé a stredné podnikateľské subjekty, čím akceptuje a petrifikuje nedostatočnú, nízku výkonnosť ekonomiky veľkých podnikov. V tejto súvislosti nemožno nevidieť dôsledky privatizačnej politiky vlády.

    Vážené dámy, vážení páni, teda páni z vládnej koalície, nestačilo vám, že ste bezočivým spôsobom nekontrolovateľne porozdávali značnú časť hospodárskych subjektov, ale zvýhodnenie týchto privatizérov zabudujete už aj do štátneho rozpočtu? Fakt, že z dane z príjmov právnických osôb očakávate o 12,7 mld. Sk menej a z dane z príjmov fyzických osôb zase o 4,5 mld. Sk viac, dokazuje, že výhody poskytnuté pre svojich privatizérov sa snažíte kompenzovať na úkor obyčajných občanov. Ale pevne verím, že tento trend sa v dohľadnom čase skončí a nahradí ho éra, v ktorej nebudú občania zbíjaní daňami z príjmov fyzických osôb, ale naopak, budú motivovaní čo väčším výkonom.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu akoby ignoroval katastrofálnu situáciu v poľnohospodárstve. Vláda zrejme nechce vnímať skutočný stav vecí v tomto odvetví. Len v uplynulých dvoch rokoch sa pričinila svojimi opatreniami na jednej strane a nečinnosťou na druhej strane o zúfalú situáciu poľnohospodárskych subjektov. Poľnohospodári okrem iného dodnes nedostali úhradu svojich pohľadávok voči organizáciám poľnohospodárskeho nákupu za úrodu obilia v tomto roku. Investičný proces v poľnohospodárstve sa prakticky zastavil. Poľnohospodári z posledných finančných síl zápasia s financovaním budúcoročnej úrody. V návrhu rozpočtu však niet stopy o tejto ťaživej situácii. Absentujú predovšetkým rozvojové volúmeny a návrhy na urýchlené riešenia problémov odvetvia.

    Absolútne nedostatočný prílev zahraničného investičného kapitálu, ktorý je taktiež dôsledkom politiky tejto vlády, návrh rozpočtu zostruje zvyšovaním celkovej zadlženosti, ktorým vláda aj v rozpočte pokrýva dôsledky absencie zodpovedajúcej koncepcie hospodárskej politiky. Tým podnikateľské subjekty odkázané na vnútorné kapitálové zdroje nemajú šancu získať úvery, pričom pri súčasnej úrokovej miere pre mnohé z nich využívanie úverových zdrojov by bolo ekvivalentné s ekonomickou samovraždou.

    Príjmová časť rozpočtu jasne ukazuje, že vláda si je vedomá klesajúcej tendencie výkonnosti podstatnej časti slovenskej ekonomiky. Ale zrejme v nedostatočnej miere si uvedomuje jej príčiny a už vôbec ich nehodlá principiálne riešiť. Svedčí o tom analýza najmä výdavkovej časti rozpočtu. Jej štruktúra jasne dokazuje neochotu vlády prijať zásadné rozvojové opatrenia s pozitívnou spätnou väzbou na príjmy rozpočtu. Odzrkadľuje sa v nej fiškálny prístup ku konštrukcii rozpočtu s definovaným schodkom na úkor sociálnej sféry malých a stredných podnikov. V konečnom dôsledku teda na úkor obyvateľstva.

    Drastické krátenie príspevku štátu do fondov sociálneho poistenia ohrozuje dokonca nielen úpravu, ale aj vyplácanie dôchodkov občanov v dôchodkovom veku. Účasť štátu na financovaní bytovej výstavby je prezentovaná na neprijateľnej úrovni. V konečnom dôsledku toto prehĺbi doslova krízový pomer disponibilných a požadovaných bytov najmä sociálne slabou vrstvou mladších generácií. Zrejme ani pri zostavovaní rozpočtu vláda nezobrala na vedomie alarmujúce charakteristiky demokratického vývoja Slovenska.

    Odpovedajte, prosím, na dve otázky. Komu chcete predať dlhopisy v objeme 2 mld. Sk, keď aj deficit rozpočtu sa kryje na úrokovej miere viac ako 25 %?

    A druhá otázka. Dokedy budete poskytovať zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania aj na budovanie luxusných bytov?

    Obrat v trendoch hospodárskeho vývoja Slovenska k pozitívnemu rozvoju predpokladá nielen zásadne iný rozpočet, principiálne inú vnútornú a zahraničnú politiku, ale aj rozhodujúci krok smerom k odstráneniu legislatívnych bariér na dosiahnutie obratu.

    Parlament v uplynulých rokoch prijal celý rad zákonných opatrení, ktoré sa ukázali brzdou hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Dnes možno konštatovať, že tieto zákony úspešne deformovali ekonomické prostredie počnúc privatizáciou až po hrubé porušenie zásady rovnosti podnikateľských subjektov. Dalo by sa očakávať, že ak vláda berie vážne svoju funkciu navrhovateľa sústavy zákonov, potom súčasťou návrhu zákona o rozpočte na rok 1998 bude novela zákonov, ktorých uplatňovanie v praxi najviac brzdí reálny hospodársky vývoj Slovenska. Musím konštatovať, že v predloženom návrhu o takomto ponímaní zmeny legislatívy nemožno hovoriť. A absentuje politická vôľa vlády od základov zmeniť legislatívny rámec svojej hospodárskej politiky. Ale bez nej nemožno očakávať obrat vo vývoji slovenskej ekonomiky.

    Vážené dámy, vážení páni, osobitne sa chcem zmieniť o samosprávach. Už roky sme si vedomí toho, že od tejto vlády nemôžeme očakávať zavŕšenie procesu delimitácie moci, delimitácie začatej schválením pokrokového zákona o obecnom zriadení. Vládny návrh rozpočtu na rok 1998 dokazuje trend predchádzajúcich rokov tejto vlády, keď sa najprv určuje absolútna výška rozpočtu a potom sa z nej vypočítava percentuálny podiel na daniach. Bol by som zvedavý, na akých argumentoch zakladá svoj názor pán minister, keď tvrdí, že vďaka 7-miliardovému transferu bude rozpočet miest a obcí na konci budúceho roka mierne prebytkový. Obidve profesijné organizácie obecných samospráv tvrdia opak. Pýtam sa: Na akú odbornú organizáciu sa spolieha pán minister pri svojej práci? My zastávame názor, že mestá a obce by mali dostať vopred stanovený podiel na daniach, aby mohli plniť svoje úlohy.

    Stotožňujem sa s návrhmi na zvýšenie podielu dane z príjmu fyzických osôb na 22 % s tým, že táto hodnota bude konštantná aj v budúcnosti. Uvedomte si, páni poslanci a pani poslankyne z vládnej koalície, že zadlžovanie samospráv v súčasnosti dosahuje už takú mieru, keď ich predstaviteľom už nezostáva nič iné len obmedzovať poskytovanie služieb pre obyvateľstvo a zastavenie aj tak chabých rozvojových programov. To znamená, že v budúcich mesiacoch na Slovensku v tisícoch samosprávach budú argumentovať občanom vaším rozhodnutím. Zvažujte, prosím vás, či sa vám to oplatí vo volebnom roku.

    To, že návrh rozpočtu na rok 1998 schválila vláda po zákonnom termíne, dokazuje, že aj sami ste si vedomí, čo ste pripravili pre občanov na budúci rok a vôbec pre budúce generácie. Vo vašom počínaní je najhoršie to, že kvôli uplatneniu úzkych straníckych záujmov ste sa očividne vzdali cesty, ktorá by smerovala k zaplateniu dlhov a k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. Niekedy mám pocit, že už ani sami neveríte tomu, že môžete vyhrať budúcoročné voľby a správate sa štýlom "po nás potopa". Lebo aj keď si to verejne nepriznávate, aj sami dobre viete, že vláda, ktorá nastúpi po budúcoročných voľbách, bude mať podobne ťažkú úlohu ako vláda nastupujúca v roku 1990, t. j. musí začať transformáciou spoločnosti a priblížením krajiny k západnej Európe takisto od základov ako po páde komunizmu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pásztor je ďalší prihlásený do rozpravy. Po ňom pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 patrí do skupiny bodov programu nášho parlamentu, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje ďalšie smerovanie Slovenskej republiky v roku 1998. Má byť zrkadlom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá sa týmto dostáva do štvrtého roku svojho vládnutia. Je to posledný rok, ktorý má táto vláda na to, aby splnila svoje vlastné vyhlásenie.

    Pri neustálom zdôrazňovaní našich makroekonomických úspechov si kladiem otázku, prečo nemôže byť štátny rozpočet vyrovnaný a prečo sa aj v roku 1998 počíta s fiškálnym deficitom 5 mld. Sk a s účtovným deficitom 60 mld. Sk podľa predloženého vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Zmena metodiky štátneho rozpočtu dosiaľ neslúži ničomu inému ako zakrytiu neúspechov. Zámerom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vytvoriť prosperujúce sociálne trhové prostredie v Slovenskej republike. O tom, že hospodárstvo Slovenskej republiky dosiaľ nefunguje v súlade s týmto zámerom, svedčí aj súčasný stav na základe vyhodnotenia plnenia štátneho rozpočtu za prvé tri kvartály roka 1997.

    Odrazom dobre fungujúceho trhového prostredia je napĺňonie príjmovej časti štátneho rozpočtu predovšetkým daňami. Pokles príjmov v tejto sfére je neodškriepiteľným dôkazom, že naše hospodárstvo nie je prosperujúcim. Plánovaný príjem z daní z príjmov právnických osôb na rok 1997 bol 40,5 mld. Sk, k 30. 9. 1997 sa splnil iba na 40,7 %. Predpokladá sa splnenie okolo 60 %. Na túto okolnosť sa reaguje v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998, keď sa plánujú príjmy z daní z príjmov právnických osôb vo výške 27,75 mld. Sk. Aj predkladateľ uznal nereálnosť plánovaných príjmov na rok 1997 a tiež to, že hospodárstvo v budúcom roku nebude napredovať, tak ako sa to očakávalo. Je to odrazom toho, že právnické osoby, z ktorých je najväčšie množstvo vo sfére podnikania, sú stratové. Ani zmena vlastníckych práv privatizáciou nedokázala tieto podnikateľské subjekty primať k ziskovosti.

    Podľa tvrdenia predkladateľa dôvodom tohto stavu sú veľké investície do modernizácie podnikovej sféry, ktoré sa odzrkadľujú v daňovom základe týchto osôb. Lenže to isté sa tvrdilo aj pri vysokých dovozoch pri hodnotení platobnej bilancie Slovenskej republiky. Objem schodku zahraničnoobchodnej bilancie podľa tvrdenia predkladateľa mal byť spôsobený dovozom určeným na modernizáciu podnikovej sféry, čo však podľa analýzy Národnej banky Slovenska za 1. polrok 1997 predstavovalo iba 12,8 % z celkového dovozu. V tejto súvislosti je namieste otázka, či objem investícií právnických osôb je úmerný výpadku príjmu z daní z príjmov právnických osôb, či si zostavovatelia rozpočtu preverovali tvrdenia podnikov, či a koľko investujú. Iba zo strany fyzických osôb sa napĺňa predpokladaný príjem z daní z príjmov. U nich neplatí zhoršenie hospodárskych podmienok ako u právnických osôb? Azda sa pohybujú v inej hospodárskej sfére?

    Sociálna priechodnosť návrhu, tak ako to zdôrazňuje predkladateľ, by mala predpokladať minimálne udržanie stavu v sociálnej sfére, ktorý tu bol v roku 1997. Prezentuje sa funkčnosť sociálnej siete. Je možné jednoznačne konštatovať, že tento návrh na rok 1998 neupevňuje existujúcu sociálnu sieť. Do tejto oblasti by som chcel zaradiť aj fungovanie Sociálnej poisťovne v roku 1998. Tendencia zvýhodňovania zamestnancov, za ktorých platí poistenie štát, naďalej pokračuje. Ak vychádzame z toho, že v roku 1998 sa bude vychádzať z vymeriavacieho základu 2 700 Sk, pri schválenej úprave výšky minimálnej mzdy na 3 000 Sk, menšie príjmy Sociálnej poisťovne ohrozujú valorizáciu dôchodkov, ako aj ich vyplácanie ku koncu roka 1998 a na prvý mesiac roku 1999 z prozaického dôvodu - nebudú peniaze. Ak berieme do úvahy infláciu v roku 1997, tak tento príjem bude nižší ako reálny objem finančných prostriedkov v roku 1997.

    Bohužiaľ, táto tendencia platí aj pre sféru zdravotného zabezpečenia. Návrh nepočíta s nárastom dávok sociálneho zabezpečenia o 1,3 mld. Sk, čo by však bolo odôvodnené zmenou výšky životného minima, čo bolo spôsobené reálnym nárastom životných nákladov.

    Predpokladaná dotácia na autobusovú dopravu v roku 1998 nebude postačujúca na zabezpečenie jej funkčnosti a z toho dôvodu bude musieť pokračovať tendencia rušenia spojov.

    V roku 1998 sa počíta s dotáciami k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam vo výške 1,6 mld. Sk, kde v roku 1996 bolo v skutočnosti potrebných 4,3 mld. Sk a v roku 1997 už ani teraz 2,9 mld. Sk nepostačuje. Na základe akých skutočností je odôvodnený takýto radikálny pokles?

    Za tohto stavu vo sfére sociálnej, zdravotnej, bytovej a v oblasti služieb pre obyvateľstvo je namieste otázka, či budovanie diaľnic je naozaj pre nás prioritou číslo jeden a či si zasluhuje takú významnú pozornosť aj v roku 1998.

    Oprávnenie vlády Slovenskej republiky na vydanie cenných papierov mimo štátneho rozpočtu v objeme 49,3 mld. Sk považujem za neprimerané. Najmä ak poznáme vplyv štátnych cenných papierov na bankovú sféru, budú tieto prostriedky chýbať pre súkromnú podnikateľskú sféru. Nakupovanie štátnych cenných papierov je pre peňažné ústavy nielen pohodlnejšou, ale oveľa menej rizikovejšou činnosťou, ako poskytovanie prostriedkov podnikateľom. Je vôbec dostatok finančných prostriedkov v Slovenskej republike na nákup takého objemu štátnych cenných papierov?

    Deklarovanie priority rozpočtu na rok 1998 v podpore vedecko-technického rozvoja, keď sa oproti roku 1997 počíta s nárastom 15 %, považujem za nepostačujúci, ak sa oboznámime s presnou výškou tejto sumy za rok 1997. Táto podpora je z tohto hľadiska iba iluzórnou.

    Vážené dámy a páni, za rizikový faktor zabezpečenia fungovania našich obcí a miest považujem nárast objemu prostriedkov zo štátneho rozpočtu iba na sumu 7 mld. Sk, ktorý predstavuje 6-percentný nárast oproti roku 1997, čo je iba vyrovnaním predpokladanej inflácie. Nedochádza teda k reálnemu nárastu prostriedkov ani v roku 1997. Obce a mestá nedokázali z príjmov zo štátneho rozpočtu vo forme podielových daní zabezpečiť plnenie samosprávnych funkcií. Tieto dokázali plniť iba speňažením svojho majetku, z ktorého neustále ubúda a v mnohých obciach a mestách dosiahol úroveň, pod ktorú už nie je možné ísť. Jednoducho už niet čo speňažovať, alebo ide o málo atraktívny majetok, o ktorý nie je záujem. Najmä ak si uvedomíme finančnú náročnosť novostavieb, je naozaj na uváženie, ktorý majetok treba na uspokojovanie potrieb občanov našich miest a obcí ponechať vo svojom vlastníctve.

    Za najzaujímavejšiu však považujem skutočnosť, že v priemere na jedného obyvateľa naše mestá a obce v roku 1993 dostali sumu 1 207 Sk a v roku 1997 sumu 1 238 Sk. Je to nepatrný nárast, ktorý nezohľadňuje reálnosť príjmov a zabezpečenia potrieb. Podiel obcí a miest na republikových daniach ostal na úrovni roku 1993 v absolútnych hodnotách, pričom daňové príjmy štátneho rozpočtu z daní z príjmov fyzických a právnických osôb narástli od roku 1993 do roku 1997 o 124,1 %. Zabúda sa na to najpodstatnejšie, že všetci občania tejto republiky, predovšetkým v nejakej obci alebo meste bývajú a žijú. Priorita zabezpečovania ich potrieb a záujmov na miestnej úrovni je však niečím, čo predkladateľ neuznáva. Skôr opačne, presadzuje dôslednú centralizáciu. Ak obce plnenie samosprávnych funkcií budú musieť - a podľa predloženého návrhu je to jednoznačné - aj v budúcnosti zabezpečovať úvermi, tak nie je možné v ďalších rokoch počítať s ich rozvojom, nakoľko prioritou pre nich bude splatenie poskytnutého úveru s nie nízkymi úrokmi.

    Považujem za nevyhnutné zastaviť rast deficitu miestnych rozpočtov, ktorý do roku 1998 má predstavovať sumu okolo 6 mld. Sk. Prezentuje sa, že obce a mestá majú dostať v roku 1998 7 mld. Sk, čo však nemusí byť pravdou, lebo návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 hovorí iba o percentuálnom podiele na republikových daniach, čo znamená, že ak sa nenaplní predpokladaný príjem, obce a mestá nemôžu dostať túto sumu. Preto je namieste otázka, prečo sa zmenil percentuálny podiel na výnosoch daní v správe štátu v prospech právnických osôb na úkor fyzických osôb vtedy, keď vieme, že príjmy z daní právnických osôb sa nenapĺňajú. Je to cesta, ktorá vedie obce a mestá do neistej finančnej situácie.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy k zákonu o štátnom rozpočte na rok 1998. Moje pozmeňujúce návrhy sú čiastočne totožné s návrhom expertov Únie miest a obcí Slovenskej republiky.

    1. V § 6 ods. 1 písm. a) navrhujem zmeniť číslo 81,23 % na číslo 77,4 % a číslo 18,77 % na číslo 26,6 %. Takto sa zvýši podiel daní z príjmu fyzických osôb o 2,08 mld. Sk oproti návrhu štátneho rozpočtu.

    2. V prílohe vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998, resp. v § 1 ods. 5 navrhujem na výkon samosprávnych funkcií zmeniť číslo 400 mil. Sk na číslo 700 mil. Sk a na mestskú hromadnú dopravu zmeniť číslo 1 179 mil. Sk na 1 409 800 tis. Sk.

    3. V prílohe číslo 6 navrhujem v časti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zvýšiť transfer do fondu životného prostredia o 150 mil. Sk. Ako to dosiahnuť? V prílohe číslo 1 výdavky na krajské a okresné úrady znížiť o 1 500 mil. Sk, v prílohe číslo 3 Slovenská informačná služba rozpočtovanú sumu znížiť o 400 mil. Sk.

    4. Vo všeobecnej pokladničnej správe v skupine 4 - podpora rozvoja miestnej kultúry 294 mil. Sk presunúť do rozpočtov obcí a miest z dôvodu, že miestna kultúra je v ich kompetencii. Vo všeobecnej pokladničnej správe v skupine 6 výdavky súvisiace s budovaním systému štátnej pokladnice Slovenskej republiky znížiť o 140 mil. Sk, resp. zrušiť z dôvodu nedokončenia procesu transformácie verejnej správy. Vo všeobecnej pokladničnej správe v skupine 8 - finančné krytie zodpovednosti prevádzkovateľov miest za jadrové škody spôsobené jadrovou udalosťou navrhujem znížiť o 279 mil. Sk.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi najprv niekoľko slov k úvodnému vystúpeniu ministra financií pána Kozlíka o otázke daňového zaťaženia slovenskej ekonomiky. Pán minister hovoril, porovnával daňové zaťaženie Slovenskej republiky s úrovňou daňového zaťaženia vo vyspelých ekonomikách. Zdá sa mi, že je to také prirovnanie, ako porovnávať -nástnikov, koľko unesú v pomere k svojej váhe voči dospelému rozvinutému jedincovi. Iste mi dá každý za pravdu, že mladý rozvíjajúci sa organizmus nie je schopný uniesť toľko v pomere k svojej váhe ako dospelý jedinec, ale aj napriek tomu a práve preto, že sa rozvíja, spotrebuje oveľa viac potravín. Je to podobne aj s ekonomikou. A myslím si, napriek tomu, čo tu hovoril pán minister Kozlík, že slovenská ekonomika je daňovo preťažená. A pokiaľ chce zvýšiť efektivitu slovenskej ekonomiky a zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu, tak je jediná cesta, a tou je zníženie daní, pretože ináč sa finančné toky neuvoľnia.

    Dovolím si teraz, dámy a páni, obrátiť vašu pozornosť na spoločnú správu. Dovolím si vás poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý je uvedený pod bodom 20 v časti C-IV, týkajúceho sa Slovenskej akadémie vied. A takisto si dovolím a obraciam sa na spoločného spravodajcu požiadať o vyčlenenie zo spoločného hlasovania bodu 19 v časti C-V, týkajúceho sa knižnice Poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Dovoľujem si trošičku poopraviť informácie týkajúce sa tejto knižnice. Nejde len o budovu pre knižnicu poľnohospodárskej univerzity, ale aj pedagogickej univerzity, čiže v tejto budove sa budú nachádzať dve knižnice. A myslím si, že keď to podelíme dvoma, aj 15 miliónov je veľmi atraktívna cena za priestory, v ktorých môžu byť skutočne dobre vybavené knižnice pre mesto, ktoré možno nazvať aj mestom študentov. Myslím si, že starobylá Nitra si to zaslúži.

    Pokiaľ by boli problémy presunúť tieto financie, resp. zobrať tieto financie či vyčleniť ich zo Všeobecnej pokladničnej správy, tak ako je tam uvedené, myslím si, že kedykoľvek v priebehu roka, pokiaľ by pánu ministrovi vo Všeobecnej pokladničnej správe tieto peniaze chýbali, radi mu ich tam presunieme z položky 630 kapitoly ministerstva financií, ktorá je podľa mojej mienky vysoko nadhodnotená.

    Ďalšie úspory v štátnom rozpočte možno dosiahnuť zmenou sociálnej politiky. Len pre vašu informáciu, dámy a páni poslanci, ale aj pre informáciu vlády, dovolím si uviesť, že v Spojených štátoch amerických sa pripravuje zákon, podľa ktorého poberatelia dávok v tejto oblasti, teda v oblasti nezamestnanosti musia prijať zamestnanie v oblasti verejnoprospešných prác. Iste, vznikajú okolo toho isté problémy aj pre primátorov miest, aby takéto miesta vytvorili. Ale som presvedčený, že v prípade Slovenskej republiky by sme zrazu takýmto opatrením stratili minimálne 25-30 % tých, ktorí sa dnes hlásia ako nezamestnaní a poberajú podporu v nezamestnanosti, a tým by sme odbremenili aj štátny rozpočet. Informoval o tom aj časopis Financial Times, takže verím, že ma nikto nenapadne, že tu chcem niekomu vnútiť zase nejaké nútené práce, ako to už niekoľkokrát odznelo v parlamente.

    Ďalej si vás dovolím požiadať o podporu nasledujúceho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá v súlade s rokovacím poriadkom skupina 19 poslancov, máte ho pred sebou, a to v kapitole ministerstva financií v podkapitole 700 Kapitálové výdavky položku 720 Obstarávanie kapitálových aktív znížiť o 70 mil. Sk, t. j. na 632 300 tis. Sk.

    V kapitole Ministerstva zahraničných vecí v podkapitole 700 Kapitálové výdavky položku 720 Obstarávanie kapitálových aktív zvýšiť o 70 mil. Sk, t. j. na 591 100 tis. Sk, a účelovo viazať 70 mil. Sk na nákup budovy pre potreby Slovenského inštitútu v Paríži a jej opravu. Chcem len uviesť, že zriadenie tohto inštitútu prisľúbil pán premiér počas svojej návštevy vo Francúzsku a je to skutočne atraktívna možnosť kúpiť v centre, a turistickom centre Paríža vlastne takúto budovu a takto prezentovať Slovenskú republiku.

    Viem, že pánu ministrovi financií neznie veľmi príjemne, keď navrhujem znížiť jeho kapitolu, ale myslím si, že keby si pán minister dal záležať a vykonal kontrolu nad svojím podriadeným úsekom, ako sa hospodári s financiami, tak by bol viac ako prekvapený, že usporí viac, ako navrhujem odčleniť z jeho kapitoly ja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Ftáčnik. Je to posledný písomne prihlásený pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,

    predseda vlády Slovenskej republiky na stretnutí s predstaviteľmi rektorskej konferencie povedal, že v roku 1998 bude pre vládu vzdelávanie prioritou. Vzbudil tým nepochybne očakávania u pracovníkov vysokých škôl, ale aj u pracovníkov základných a stredných škôl a iste aj pracovníkov školských zariadení. Priznám sa, že som dychtivo otvoril návrh štátneho rozpočtu, aby som si zanalyzoval, ako sa táto vládna priorita premietla do reči čísel. Odpoveďou mi bolo sklamanie, že predseda vlády opäť "blafoval". Vodil tak za nos všetkých pracovníkov školstva i všetkých tých, ktorým záleží na vzdelanosti našich ľudí. Ak to predseda vlády myslel vážne, nemožno to nazvať inak ako výsmech, o čom sa vás pokúsim presvedčiť faktami o tom, ako sa bude riešiť školstvo a vzdelanosť zo štátneho rozpočtu v roku 1998.

    Začnime takzvaným malým školstvom, teda základnými a strednými školami a školskými zariadeniami v rozpočtoch krajských úradov. Mám tu list, ktorý napísal podpredseda vlády a minister financií výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a uvádza v ňom, že k rozpočtu, ktorý sme vyčlenili pre školstvo v pôsobnosti krajských úradov v roku 1997, vláda pridala postupne rozpočtovými opatreniami v troch etapách, tak ako to bolo plánované, ďalších 712 mil. korún. Je to nepochybne chvályhodné, ale spomínam to preto, že je to viac ako pôvodne plánovaných 579 mil. korún, ktoré sme vyčlenili ako rezervu na potreby školstva v pôsobnosti krajov v štátnom rozpočte roku 1997. Ak sa uvoľnilo 712 mil., znamená to, že školstvo považovali aj krajské úrady za prioritu, za dôležitú oblasť, ktorá si jednoducho prostriedky vyžaduje. Ak teda budeme porovnávať rozpočet roku 1998, musíme ho porovnávať s upraveným rozpočtom roku 1997, to znamená s tým rozpočtom, do ktorého sa premietlo zvýšenie platov pedagogických pracovníkov od 1. mája 1997, pre nepedagogických pracovníkov od 1. júla o 7 % a premietlo sa rozpustenie rezervy vo výške 712 mil. korún.

    Ak sa pozrieme na filozofiu tvorby rozpočtu pre školstvo v pôsobnosti krajských úradov, tak musíme povedať, že sa premietlo celoročné zvýšenie miezd. To znamená, 10 % od mája sa premietlo celoročne, a teda optický nárast, ktorý v kapitole vznikol, možno pripísať najmä zvýšeniu platov. Tovary a služby, ktoré sú položkou na zabezpečenie prevádzky škôl, sa znížili približne o 10 %. Skutočnosť ukazuje - a ja sa k tomu dostanem -, že to bolo viac ako 10 %. A keďže štátny rozpočet na rok 1998 krátil kapitálové výdavky celkove z 22 mld. na 13 mld. Sk, nemohlo sa to nedotknúť aj kapitálových výdavkov na dostavbu a vybavenie škôl.

    Treba povedať, že minister financií v úvodnom slove hovoril pravdu, ak povedal, že v kapitole Všeobecná pokladničná správa je 249 mil. Sk na riešenie problémov s deväťročnou školskou dochádzkou a niektoré drobnosti pre školy, ktoré majú zahraničnú spoluprácu. Celkove však treba povedať, že prostriedky, ktoré sa zvýšili pre školstvo, v porovnaní s upraveným rozpočtom roku 1997 pridávajú školstvu 281 mil. korún pre všetky krajské úrady. Ak si zanalyzujeme komu koľko, tak zistíme, že máme krajské úrady, ako je napríklad Bratislava, ako je napríklad Trnava - dokonca Trenčín ide dole -, ktoré ostávajú prakticky na úrovni roku 1997. To znamená zvýšenie je len na úrovni toho, čo im bolo dané z hľadiska rozpočtu miezd a prevádzka vlastne klesá. K prevádzke sa ešte dostanem.

    Máme ale tri krajské úrady, konkrétne Krajský úrad Nitra, Krajský úrad Banská Bystrica a Krajský úrad Prešov, kde nájdeme výraznejší nárast prostriedkov. Keď sme sa pýtali, kde sa ten výraznejší nárast zobral, tak sa zistilo, že vznikom krajských úradov a prípravou rozpočtu na rok 1997 - čo bol prvý rozpočet, ktorý samostatne robili krajské úrady - sa stratili pracovníci. V Krajskom úrade Nitra sa stratilo 1 386 pracovníkov školstva, ktorí ale fyzicky reálne existujú a ktorých bolo treba zaplatiť a upraviť príslušné rozpočty. V Krajskom úrade Banská Bystrica sa ich stratilo 1 210 a v Prešovskom kraji sa ich stratilo 499. Toto je dôvod, prečo tieto tri kraje majú výraznejšie zvýšené prostriedky, pretože stratení pracovníci sa našli a bolo treba ich zabezpečiť na úrovni reálnych potrieb z hľadiska mzdového a podobne. Podľa mňa títo stratení pracovníci len dokladajú to, ako sa robila na Slovensku reforma verejnej správy.

    Princíp - zbohom, zdravý rozum -, ktorý sa prejavil aj v tom, že sme začali reformu verejnej správy 24. 7. 1996, pretože vtedy vznikli okresné a krajské úrady, našiel svoje vyjadrenie aj v tom, že sa diali veci, ktoré som spomínal. Celkove teda treba povedať, že k zvýšeniu v roku 1998 v porovnaní s upraveným rozpočtom na rok 1997 v kapitolách krajských úradov na to tzv. malé školstvo jednoducho nedochádza. Sú to vlastne tie isté peniaze. Takže otázka znie: Aká priorita?

    Ak si porovnáme upravený rozpočet na tovary a služby, to znamená na zabezpečenie prevádzky škôl, a pozrieme si, aké majú plánované prostriedky na prevádzku škôl jednotlivé krajské úrady, prídeme k tomu, že celkove nám chýba na zabezpečenie prevádzky škôl v budúcom roku 389 830 tis. Sk v porovnaní s rokom 1997. Ak nám predstavitelia finančných odborov krajských úradov vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport povedali, že 96 % týchto výdavkov je viazaných na tzv. fixné náklady, to znamená na kúrenie, energiu, teplo, elektrinu, to, čo škola jednoducho musí zaplatiť, inak ju vypnú, tak zostáva veľmi malý priestor na to, aby sa zabezpečili učebnice, čistiace prostriedky, jednoducho všetko to, čo škola potrebuje na svoj bežný chod.

    Preto výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport navrhol bod, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, ale ktorý, žiaľ, zatiaľ gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča neprijať. K tomu návrhu sa ešte vyjadrím.

    Čo sa týka rozpočtu miezd, môže sa vládna koalícia uspokojovať s tým, že opäť predsunula učiteľov už nie na 1. 5., ale predsunula pedagogických pracovníkov na 1. 6. z hľadiska 10-percentného zvýšenia miezd. A aké je to veľké terno! Prosím, aby ste nezabudli, že vláda, ktorej ste dali dôveru v roku 1995, si do svojho programu zapísala záväzok prijať harmonogram riešenia mzdových prostriedkov alebo mzdových otázok v školstve. Takýto harmonogram existuje, akurát vláda ho nikdy neprerokovala, resp. neprijala a momentálne sa môže tváriť, že skutočnosť je tým harmonogramom. Ale nie je to pravda, pretože harmonogram predpokladal každoročné zvýšenie miezd od 1. januára o 10 %, čo je minimum, na čom sa bolo schopné dohodnúť ministerstvo školstva s predstaviteľmi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.

    Mám tu list, ktorý napísal predseda tohto odborového zväzu, kde upozorňuje na tento harmonogram. Ale asi by bolo nemiestne žiadať, aby sa takáto úprava urobila, pretože jednoducho tento harmonogram a svoj vlastný záväzok z programového vyhlásenia vláda už tretí rok ignoruje.

    Chcem sa ešte vyjadriť k problematike rozpočtov stredných odborných učilíšť. Tie sú v kapitolách krajov viazané osobitnou sumou. Je dobré, že je to tak a hlásim sa k tomu, aby to tak ostalo aj ďalej. Len na pravidelnú otázku, ktorú kladiem v našom výbore, či tieto prostriedky budú postačovať na zabezpečenie problémov a prevádzky stredných odborných učilíšť, nedostávam kvalifikovanú odpoveď. Totiž, tieto prostriedky sú vyššie ako v roku 1997, samozrejme, ale opäť len preto, že sa premietlo zvýšenie platov pedagogických pracovníkov. Nikto už nevie odpovedať na to, koľko nám zostane peňazí na jedného žiaka. Dostali sme sa z takého stavu, keď sme boli schopní ako štát dať na jedného žiaka pred piatimi rokmi okolo 1 200 korún, do stavu, že už v roku 1997 a v budúcom roku to bude výrazne menej. Platíme 221 korún na žiaka! Chcem podotknúť, že sú to inflačné peniaze. To znamená, že vonkoncom nezabezpečujeme potreby vzdelávania v odboroch, ktoré majú svoje nároky na materiálne vybavenie, na praktickú prípravu žiakov. Nechcem hovoriť o tom, že nám dnes chýbajú profesie najmä zo stredných odborných učilíšť, ktoré potrebuje naša výrobná základňa ako soľ. Mám na mysli obrábačov kovov, mám na mysli tesárov, murárov, mám na mysli elektrotechnikov a mnohé ďalšie profesie, ktoré jednoducho na trhu nenájdete preto, lebo politika v oblasti zabezpečenia stredných odborných učilíšť je taká, aká je, a prostriedky, ktoré na ne dávame, sú jednoducho nedostatočné.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu kapitoly Minissterstva školstva Slovenskej republiky, teda k zabezpečeniu vysokých škôl. Ten rozpočet, ktorý predložilo ministerstvo školstva a ktorý je opticky o 402 mil. Sk väčší, ako bol upravený rozpočet na rok 1997, označila Rada vysokých škôl za reštriktívny rozpočet. Reštriktívny preto, lebo v kapitole Vysoké školy sa riešia aj otázky športu, mládeže a niektoré ďalšie položky. V kapitole Vysoké školy tento rozpočet síce počíta s nárastom, reálnym nárastom na výdavky vysokých škôl, teda na prevádzku, ale tieto výdavky alebo tento nárast, aby som bol presný, sa rovná prakticky diere, ktorú si ponesú, resp. dlhu, ktorý si ponesú vysoké školy z roku 1997 do roku 1998. Takže vysoké školy zaplatia neuhradené faktúry, ktoré vznikli v roku 1997. Nevyriešia problém neuhradených faktúr z roku 1996, keď sa viazali prostriedky v štátnom rozpočte a budú na tom rovnako ako v roku 1997. A v tomto roku signalizovali vysoké školy, myslím si, že je to pre vás dostatočne známe, že sa nachádzajú v deficite 680 mil. Sk. Vo výbore sme to analyzovali. Ide približne o 330 mil. Sk kapitálových výdavkov na dostavbu vysokých škôl, na riešenie ich investičných potrieb, nákup prístrojov a podobne a približne o 341 mil. alebo 350 mil. Sk, aby sme to zaokrúhlili, bežných výdavkov, z ktorých, ak zvýšime 138 mil., zostane ďalšia sekera, pritom upozorňujem, že kapitálové výdavky v súlade s filozofiou celého štátneho rozpočtu sú krátené.

    To znamená, že hovoriť o výraznom náraste aj v kapitole Vysoké školy jednoducho nie je odôvodnené. A nemám ani nijakú výraznú vôľu púšťať sa do ďalšej analýzy tejto kapitoly, pretože čísla svedčia o tom, že sme na úrovni roku 1997 plus nejaké drobné, ktoré pokryjú tie najväčšie problémy. Ale nárast, priorita, vzdelávanie - tu sa treba pousmiať, pretože jednoducho to nie je pravda.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte kratučkú poznámku ku kapitole Kultúra, pretože to patrí do výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a málokto sa tejto kapitoly zastane.

    Treba povedať, že po tom, ako sme delimitovali alebo ministerstvo delimitovalo a umožnilo, aby existovali kultúrne zariadenia pod krajskými úradmi, nie sú zabezpečené ich potreby najmä v niektorých kategóriách. Hovorím najmä o hvezdárňach a planetáriách, na ktoré sa jednoducho v zákone zabudlo, ktoré dnes existujú v akomsi vákuu a treba na ne síce malé prostriedky, ale tieto prostriedky by pomohli. Keď sme v júni schvaľovali v tomto parlamente osvetový zákon, zámer vytvoriť v nových okresoch aspoň okresnú knižnicu a vyčleniť na to peniaze sa nepodarilo a nepodarí realizovať v takých okresoch ako Šaľa, Zlaté Moravce, Banská Štiavnica, Púchov a podobne. Pričom opäť by nešlo o veľké prostriedky. Ale jednoducho v rozpočte nie sú. Toto je len kratučká poznámka k tomu, že o kultúre sa ako o priorite síce nehovorilo, ale má tiež svoje problémy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak vláda bude naďalej trvať na tom, že vzdelanie v roku 1998 je pre ňu prioritou, jej návrh štátneho rozpočtu svedčí o tom, že sa snaží sypať ľuďom piesok do očí. Ale verte mi, že ľuďom sa už otvárajú oči a nedajú sa vodiť za nos.

    Dovoľte mi, aby som nepredkladal žiadne ďalšie pozmeňujúce návrhy k tým návrhom, ktoré sú už obsiahnuté v spoločnej správe, ale navrhol iba procedurálne s krátkym zdôvodnením samostatné hlasovanie o šiestich bodoch spoločnej správy.

    Totiž dosť zodpovednú prácu vo vzťahu k rozpočtu školstva či už malého, alebo veľkého urobil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Podporujem tie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, ale ktoré, žiaľ, gestorský výbor odporučil neprijať. Navrhujem v časti C III samostatne hlasovať o bode 5. Ide o vyčlenenie 389 300 tis. Sk na tovary a služby pre školstvo v rozpočtoch krajských úradov. Vysvetlil som, v čom je problém. Takto by sa zachovala prevádzka škôl aspoň na úrovni roku 1997. Ak sa to nestane, táto diera sa tam jednoducho objaví a budeme uprostred roka nútení hľadať rozpočtové opatrenia, ako sanovať prevádzku škôl, pretože jednoducho niet iného riešenia len poskytnúť určité prostriedky.

    Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali samostatne v časti C III o bode 10. Ide o tovary a služby pre vysoké školy, ktoré navrhuje výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zvýšiť z 828 mil. Sk na 930 mil. Sk. Rád by som pripomenul - pretože sme to možno vo výbore nepresne formulovali a náš spravodajca to možno slabo vysvetlil v gestorskom výbore -, že nejde o zvýšenie prostriedkov, hoci sa to ocitlo v časti C III. Tieto peniaze podľa vyjadrenia pani ministerky a jej zodpovedných pracovníkov v kapitole ministerstva školstva už sú. Len z nich vláda navrhla účelovo viazať 828 mil., ale celkovo sa počíta s 930 mil. Čiže zvýšenie, ktoré uviedol výbor, znamená len zvýšenie viazania, nie prísun nových prostriedkov. Preto by som prosil, aby ste prehodnotili svoje stanovisko a neuposlúchli názor gestorského výboru, lebo to neznamená zvýšenie peňazí.

    Ešte raz opakujem, nežiadame tu ani presun, ani imaginárne zvýšenie. Ten bod vlastne ani nepatrí do časti C III. Je to len účelové riešenie, aby bolo isté, že ministerstvo školstva dá na prevádzku vysokých škôl toľko, koľko má v rozpočte plánované, teda takpovediac na doraz. Preto navhrujem vyňať bod 10 z časti C III. Prosím o vaše kladné hlasovanie. Nebude to znamenať ani zvýšenie príjmov, ani výdavkov štátneho rozpočtu, ale len zmenu viazania v prílohe číslo 6 alebo 5.

    Ďalej navrhujem, aby sme v časti C IV samostatne hlasovali o bode 11. Hovorí sa o tom, náš výbor navrhuje, že by sa z kapitoly Všeobecná pokladničná správa malo presunúť 100 mil. Sk na bežné výdavky v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky. To zdôvodnenie je, myslím si, namieste. Výraznejšie by sme tým pomohli riešiť problémy, ktoré majú vysoké školy z hľadiska bežných výdavkov. A možno by sa časť z týchto prostriedkov dostala aj na otázky športu, transferov a podobných vecí. Jednoducho by sme tým mohli vyriešiť niektoré ďalšie otázky.

    V časti C IV ďalej navrhujem samostatne hlasovať o bode 13. Pôvodne som nemal ten úmysel, ale keď som si prečítal, že sa riešia problémy dostavby konkrétnych škôl, teda malé parciálne návrhy - a sú také návrhy predložené poslancom a zrejme ešte zaznejú v tejto rozprave -, dovoľujem si vás poprosiť o podporu návrhu, v ktorom sa má účelovo vyčleniť 8,5 mil. Sk presunom zo Všeobecnej pokladničnej správy na aktivity Slovenskej republiky v CERN, čo je Európska organizácia pre jadrový výskum. Chcem vám povedať, že Slovenská republika platí členský poplatok tejto organizácii, ale ako jediná krajina nie je schopná zaplatiť peniaze na činnosť. To znamená poplatok zaplatíme, to sa už rieši v iných častiach, ale naši vedci sa nebudú môcť zúčastňovať na činnosti v CERN-e jednoducho preto, že Slovenská republika svoj dielik rovnajúci sa 8,5 mil. Sk nie je schopná zaplatiť. Prosím teda o vašu podporu bodu 13, ktorý nás nebude veľa stáť, ale môže priniesť konkrétne efekty.

    Prosím takisto o vašu podporu v časti C V bodu 8b. Tu sa zase stalo asi nedopatrenie vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Neobviňujem z toho spoločného spravodajcu, pretože sme to spôsobili asi my, keď sa do jedného bodu, teda bodu 8, dostali dva rôzne návrhy. Pod bodom a) je uvedený jeden týkajúci sa účelových peňazí na šport a masovú telesnú výchovu, a pod bodom b), o ktorom chcem hovoriť, je uvedený návrh na viazanie peňazí na mládež. Opäť ako pri tých 930 mil. Sk pre vysoké školy nejde tu o zvýšenie. Ide len o to, že zaviažeme ministerstvo školstva poskytnúť sumu, ktorú rozpočtuje vo svojom štátnom rozpočte, vo svojej kapitole, účelovo na zabezpečenie štátnej starostlivosti o mládež. Urobili sme to so súhlasom gestorského výboru aj v minulom roku, keď sme zaviazali ministerstvo školstva podobným spôsobom, teda nie zvýšiť, ale účelovo viazať peniaze, ktoré štát dáva na podporu mládeže, na podporu programov ochrany mládeže a na zabezpečenie činnosti mládežníckych organizácií.

    Prosím ešte raz, aby ste umožnili samostatne hlasovať o bode 8b, teda 8a samostatne, 8b samostatne. Viem, že k tomu nebude stanovisko gestorského výboru, lebo ten sa vyjadril k obom návrhom naraz. Prosím, aby ste zvážili, že účelovo viazať peniaze na mládež tento parlament nestojí nič, ale znamená to určitú istotu pre všetkých, ktorí v oblasti starostlivosti o mládež pracujú.

    Moja posledná poznámka alebo posledný procedurálny návrh je k časti C V k bodu číslo 18. Prosím vás, aby sme mohli samostatne hlasovať o tomto bode a na rozdiel od gestorského výboru vám odporúčam, aby sme tento bod neschválili. Bod číslo 18 v časti C V. Ide o viazanie prostriedkov vo výške 220 mil. Sk na štyri nové vysoké školy. Kapitálové výdavky, ktoré sú rozpočtované v časti ministerstva školstva, sú pre vysoké školy rozpočtované vo výške 611 mil. Sk. Ministerstvo školstva má presne rozpísané, kam tie peniaze potrebuje použiť. Chce riešiť niektoré havarijné stavy, ktoré sa, žiaľ, z metodického hľadiska posudzujú ako novozačínané stavby, a nové vysoké školy, ktoré vznikli v minulom roku je schopné riešiť na úrovni 30 %. Ak zaviažeme 220 mil. korún na vysoké školy, bude to lukratívny dar, ktorým zabezpečíme veľmi solídne dobudovanie týchto škôl v roku 1998, ale znemožníme iné investičné projekty v oblasti vysokého školstva.

    Je tu aj istý návrh, ktorý koluje - a zrejme bude predložený v ďalšom - na vyčlenenie iných investičných peňazí v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky, určených aj na zabezpečenie vysokých škôl. Preto prosím, aby sme neviazali tie peniaze, ako to navrhuje bod 18, aby sme neuposlúchli gestorský výbor, ktorý odporúča bod 18 prijať, ale azda zvážili nejaké iné riešenie, lebo tým môžeme spôsobiť nenávratné procesy z hľadiska investičného zabezpečenia činnosti vysokých škôl.

    Vážené dámy a páni, ak by ste prijali niektoré návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktoré som navrhol na samostatné hlasovanie a ktoré podporili všetci poslanci výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ukázali by ste, že to vláda a vládna koalícia so vzdelávaním ako svojou prioritou na rok 1998 myslí naozaj vážne. Dúfam a verím vo vašu podporu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    To bol posledný pán poslanec písomne prihlásený do rozpravy. Podľa svetelnej tabule som si zaznamenal pánov poslancov Palacku, Mikolášika, Gaľu, Cingela, Bauerovú, Kolesárovú, Juriša, Šeptáka, Feketeho a Langoša.

  • Hlas v pléne.

  • Mám posledných Feketeho, Langoša. (Šum v sále.) Ako to máte v počítači? Prečítal som ich, ako sa postupne prihlasovali. Mám poradie: Palacka, Mikolášik, Gaľa, Cingel, Bauerová, Kolesárová, Juriš, Šepták, Fekete, Langoš. (Hlasy z pléna.) Fekete, Líška? Prosím, nechajte ma písať. Líška, Rusnáková, Langoš, Michalec, Farkas, Kolláriková, Mikulka, Köteles, Rea, Brňák, Šagát, Lauko, Miklušičák - áno, prepáčte - Miklušičák, Lysák, Ferkó, Baránik, Vavrík, Černák, Andrejčák, Lauko, Sopko, Baránik, Mušková, Kováč, Fico, Moric, Koncoš, Švec, Paška, Vaškovič, Gbúrová, Ľupták - a 24. 12. o 16.00 hodine kapustnica po vystúpení Ľuptáka.

  • Smiech a šum v sále.

  • Rosivala už mám, Rosival, Pacola. Počkaj, nemám Pacolu, Pacola.

    Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Do rozpravy máme prihlásených 43 poslancov a poslankýň.

    Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme pokračovať.

    Ako prvý z prihlásených do rozpravy vystúpi teraz pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    ako vidno z prihlášok do rozpravy, rozprava bude zrejme veľmi dlhá, a preto chcem šetriť náš i váš čas a nebudem sa venovať všeobecnému rozboru vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Koniec koncov si myslím, že kolegovia predo mnou už vyslovili viaceré výhrady, ktoré môžem aj ja podporiť. Ak na záver vystúpenia navrhnem isté pozmeňujúce návrhy, to, samozrejme, neznamená, že si myslím, že zvyšok návrhu zákona je celkom v poriadku. Znamená to toľko, že chcem upraviť položky, o ktorých budem hovoriť.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    V prvom rade si myslím, že § 4, ktorý upravuje kompetenciu vlády, resp. ministra financií, nie je vhodným riešením na úpravy štátneho rozpočtu. Myslím si, že táto snemovňa rokuje o vládnom návrhu zákona a prijme teda v konečnom dôsledku zákon o štátnom rozpočte preto, aby sa hospodárenie štátu riadilo týmto zákonom. Nie je možné splnomocniť vládu alebo ministra financií, aby robil v tomto zákone prakticky ľubovoľné úpravy. Paragraf 4, tak ako je navrhnutý, umožňuje vláde upraviť akékoľvek záväzné limity alebo úlohy štátneho rozpočtu akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sa neprekročí celkový rozsah výdavkov štátneho rozpočtu o 10 %. Ak sa toto zoberie do dôsledkov, znamená to, že vlastne vôbec žiadne iné kapitoly, tabuľky a záväzné limity v rozpočte nemusíme prijímať, stačí povedať, že celkové výdavky rozpočtu budú v tej sume, ako ich vláda navrhuje a ostatné necháme na ministra financií. Myslím si, že nie je ani v záujme samého ministra financií, aby takýmto spôsobom mohol upravovať všetky ukazovatele rozpočtu.

    A preto navrhujem: V § 4 ods. 2 na konci bodku nahradiť čiarkou a doplniť text: "jednotlivé záväzné limity, záväzné úlohy a záväzné ukazovatele sa môžu rozpočtovými opatreniami podľa ods. 1 meniť najviac o 10 %."

    Súhlasím s tým, že rozpočtové hospodárenie môže privodiť takú situáciu v priebehu roka, keď treba urobiť zmeny v rozpočte, presuny v rámci kapitol alebo medzi kapitolami a, myslím si, že limit 10 % by mal platiť pre jednotlivé záväzné položky rozpočtu, tak ako sa schvália v zákone.

    Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem navrhnúť, sa týkajú rozpočtov obcí. Myslím si, že už aj kolegovia predrečníci spomenuli tieto položky. Súhlasím s názormi, že rozpočty obcí nie sú dostatočne pokryté a prílišná centralizácia a prerozdeľovanie nie sú na osoh funkcií, ktoré obce môžu zabezpečovať.

    Preto navrhujem v § 6 ods. 1 písm. a) číslo 81,23 % nahradiť číslom 73,4 % a číslo 18,77 % nahradiť číslom 26,6 %. To predstavuje zvýšenie podielu obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo 4,92 mld. Sk na 7 mld. Sk.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka takisto obcí: V § 1 ods. 5 navrhujem zvýšiť dotáciu obciam na výkon samosprávnych funkcií zo 400 mil. Sk na 700 mil. Sk a zvýšiť dotáciu na mestskú hromadnú dopravu z 1 179 mil. Sk na 1 410 mil. Sk.

    Tieto dva návrhy, teda druhý a tretí pozmeňujúci návrh spolu súvisia, a preto o týchto dvoch návrhoch možno hlasovať spoločne. A o prvom bode, ktorý sa týka kompetencií ministerstva financií, navrhujem hlasovať osobitne.

    Celkové zvýšenie výdavkov rozpočtu, ktoré týmito návrhmi navrhujem, je 2,6 mld. Sk. Tieto prostriedky možno získať takto: možno znížiť položku chod krajských a okresných úradov o 1,6 mld. Sk, zrušiť nárast pracovníkov štátnej správy o 1 894 osôb, t. j. ušetriť 300 mil. Sk. Položku podpora miestnej kultúry v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, to znamená 294 mil. Sk zrušiť. Tým sa táto presunie do rozpočtov obcí. Myslím si, že miestna kultúra logicky patrí do kompetencie obcí. Ďalej z kapitoly Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti zrušiť položky na fungovanie rozvojových agentúr a rozvojové projekty, spolu 130 mil. Sk, pretože tieto projekty regionálneho rozvoja efektívnejšie pripravia práve samosprávy. Takisto je možné odložiť začiatok projektu štátna pokladnica, čím sa ušetrí 145 mil. Sk. Zostávajúcich 241 mil. Sk možno ušetriť na mzdách v ústredných orgánoch štátnej správy a v krajských úradoch.

    Ak sa tieto opatrenia prijmú, nezmení sa celková bilancia štátneho rozpočtu, teda suma príjmov a výdavkov a deficit štátneho rozpočtu. Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh ste dostali, aj pán spoločný spravodajca, aj vy všetci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, už rozmnožený z organizačného odboru.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť k položkám, ktoré mi chýbajú v návrhu štátneho rozpočtu.

    Po prvé, nenašiel som nikde zmienku o decentralizácii. Prakticky už rok sa hovorí o tom, že vláda pripravuje druhý stupeň samosprávy. Spolu s voľbami do obecných samospráv by sa mali konať aj voľby do tejto druhej úrovne samospráv v roku 1998. V štátnom rozpočte nie je o tom ani zmienka, a nie je ani zmienka o nejakých peniazoch, ktoré budú môcť tieto samosprávne orgány druhého stupňa používať. Nie je jasné, z čoho sa budú ich rozpočty napĺňať, nie je jasné, aké budú ich výdavky. Myslím si, to znamená len toľko, že vláda sa seriózne nepripravuje na decentralizáciu právomocí na samosprávy.

    V návrhu štátneho rozpočtu som takisto nenašiel žiadnu položku, ktorá by sa aspoň podobala na záväzok vlády uhradiť záväzky tzv. Slovenskej inkasnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej stopercentným spoločníkom, jedinným spoločníkom je ministerstvo financií. V priebehu roku 1997 sa objavili aj na verejnosti informácie o tom, že Československá obchodná banka požiadala o súdne vyrovnanie záväzku, ktorý Slovenská republika zastúpená ministerstvom financií má voči Československej obchodnej banke na základe medzištátnej dohody, ktorá bola uzatvorená na konsolidáciu Československej obchodnej banky v roku 1993. Je pre mňa záhadou, prečo takýto záväzok, ktorý trvá od roku 1993, ktorý mal síce odloženú splatnosť, ale v roku 1995 sa mal začal splácať, ministerstvo financií nezaradilo do rozpočtu ani na rok 1996, ani na rok 1997, ani na rok 1998. Ten záväzok je, myslím si, jasný a nespochybniteľný a je len otázkou času, keď tento medzinárodný súd na usporiadanie záväzkov vo Washingtone rozhodne o tom, že Slovenská republika ako štát je povinná zaplatiť záväzok voči Československej obchodnej banke.

    Súčasná vláda za celé svoje vládne obdobie nezaplatila ani korunu z týchto záväzkov a odkladá to na neurčito zrejme s tým, nech si po voľbách ďalšia vláda robí, čo chce. Chcem upozorniť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že zrejme v budúcom roku, prípadne neskôr sa môže stať, že bude musieť Slovenská republika, teda štátny rozpočet vo forme daní zaplatiť záväzok o veľa prevyšujúci pôvodný záväzok voči Československej obchodnej banke, pretože sa tam nabaľujú, samozrejme, sankčné úroky už tretí rok. Bol by som rád, keby nám pán minister financií vysvetlil, prečo sa ministerstvo financií tomuto záväzku vôbec nevenuje, ako keby neexistoval, hoci všetci dobre vieme, že existuje a raz ho budú musieť občania tejto republiky zaplatiť.

    Tiež sa chcem spýtať, prečo v rozpočte nie je vyčlenená žiadna položka na organizáciu volieb. Vieme, že v roku 1998 nás čakajú...

  • Hlas z pléna.

  • Tak pokiaľ je to zahrnuté napríklad do niektorých položiek ministerstva vnútra, hľadal som to v ministerstve vnútra, pokiaľ je to inde, tak sa v tomto prípade ospravedlňujem a rád zoberiem na vedomie, že voľby sú finančne pokryté v riadnom rozpočte na rok 1998.

    Chcem sa zmieniť ešte o jednej súvislosti rozpočtu v dôvodovej správe, kde sa analyzuje príjmová časť rozpočtu. Ministerstvo financií, resp. vláda síce konštatuje, že je obrovský problém s napĺňaním dane z príjmov právnických osôb. Nebudem opakovať to, čo už hovorili kolegovia, že dane z príjmov fyzických osôb rastú a dane z príjmov právnických osôb klesajú. Chcem sa zmieniť o tom, že v dôvodovej správe riešenie oživenia hospodárstva očakáva vláda od zákona o revitalizácii a o začatí fungovania Eximbanky.

    Rád by som tu vyslovil istú obavu, že práve tieto dva zákony, resp. inštitúty skôr prehĺbia problémy v podnikovom sektore, než aby oživili a najmä naplnili štátnu pokladnicu prostredníctvom daní z príjmov právnických osôb. Revitalizácia je zákon, ktorý priamo nabáda k tomu, aby sa dane neplatili, pretože a priori umožňuje požiadať o odpustenie daní, a obávam sa, že Eximbanka, ktorá je prakticky mimo dosahu bankového dohľadu - je to štátna inštitúcia riadená vládou - bude asi ťažko fungovať ako racionálny peňažný ústav, ktorý by podporil racionálne návratné projekty. Chcem vysloviť obavu, že nádeje vlády sľubovať si od revitalizácie a Eximbanky oživenie hospodárstva sú skôr ilúziou ako realitou.

    Vážené dámy a páni, chcem sa pripojiť k tým kolegom, ktorí hovorili, že tento návrh rozpočtu je zákon istej bezradnosti finančného hospodárenia súčasnej vlády, a preto sa chcem pripojiť k tým, ktorí hovoria, že je ťažké takýto rozpočet podporiť. Napriek tomu si myslím, že aspoň pozmeňujúce návrhy by mohli niektoré položky rozpočtu napraviť. Pán spoločný spravodajca tu pred chvíľkou nebol, čiže ho prosím, aby si poznamenal, že v návrhu, ktorý som podal písomne, som spresnil to, že o bode 1 by sa malo hlasovať osobitne a o bode 2 a 3 sa hlasuje spolu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, neprítomný pán minister,

    dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som oslovil skôr vás a uchádzal sa o vašu pozornosť. Sme tu trošku zdecimovaní, ale myslím si, že niektoré veci, ktoré som navrhol a ktoré máte k dispozícii, by sa mohli azda uchádzať aj o vašu podporu. Som o tom presvedčený, pretože som sa snažil voliť pozmeňujúce návrhy tak, aby boli priechodné, aby boli minimalizované, aby prospeli veci.

    Spoločne prerokúvame najdôležitejší zákon celého parlamentného roka. Isté je, že zostaviť dobrý rozpočet je umenie aj vo výborne fungujúcej ekonomike a zabehnutej demokracii. O to ťažšie sa rodí rozpočet v mladom Slovensku, kde ešte nie je celkom dobre fungujúca ekonomika a kde nie je celkom stabilizovaná demokracia. Iné veľké témy tohto rozpočtu, ako sú zjavné nedostatky na strane príjmov a neprimerane veľké výdavky na silové rezorty, tu už boli alebo sa budú určite ďalej preberať a debatovať, preto sa nimi nebudem zaoberať.

    Rád by som sa však, milé kolegyne a kolegovia, zaoberal niektorými položkami, ktoré súvisia s rozpočtovými kapitolami rezortov zdravotníctva a sociálnych vecí.

    Myslím si, že všetci, ako tu sedíme, si želáme, aby financovanie zdravotníctva bolo lepšie zabezpečené. Všetci si vážime ľudské zdravie ako najvyššiu hodnotu, a preto neobstojí dosť dobre, ak sa na oprávnené požiadavky tejto oblasti používa klišé: "My by sme na to zdravotníctvo aj dali, ale povedzte pravdu, odkiaľ máme zobrať?" Od takéhoto uvažovania musíme odstúpiť a s chladnou hlavou prijať dobre mienené upozornenia. V mojom prípade je to tak, že nežiadam nič zvláštne. Položky sú rozvážne zvyšované a nemalo by spôsobiť ťažkosti pridať sa ku všetkým poslancom a poslankyniam, aby mohli byť na báze vlastne širokého konsenzu aj schválené.

    V prvom rade by som rád poukázal na fakt - a tu som maximálny realista -, že štátom platené prostriedky do zdravotného poistenia by mali predstavovať normálne 13,7 % zo 100-percentnej minimálnej mzdy, platnej minimálnej mzdy. Ešte nikdy sa to takto neschválilo, pretože na to nikdy neboli vytvorené ekonomické predpoklady a ani, pravdu povediac, dostatočná politická vôľa väčšiny poslancov, resp. poslaneckých klubov koalície. Aj dodnes schválený základ na výpočet nezodpovedal vtedy platnej minimálnej mzde, čiže už vtedy platilo 2 700 korún, ale v starej nezvýšenej hladine 2 450 korún. Ani teraz nepredpokladám, že by bolo priechodné, aby väčšina schválila vymeriavací základ už schválenej minimálnej mzdy, ktorá bude platná od 1. 1. 1998, čiže 3 000 Sk, ale že budete náchylní schváliť základ 2 700 Sk.

    Dovoľte mi však, aby som navrhol predsa len o niečo málo viac. Nazývam to maximálne minimum, ktoré však považujem za priechodné, a síce zvýšiť navrhované percento zo 73 %, ktoré máme vo vládnom návrhu, na 77 %. Pritom som si plne vedomý obrovských potrieb nemocníc, poskytovateľov zdravotníckych služieb, aj hlbokého nedofinancovania rezortu a pohľadávok poskytovateľov voči poisťovniam. Ani toto navrhované zvýšenie zo 73 % na 77 % by zaiste nestačilo, ale zdravotníctvu by určite trošku pomohlo. Veď iste budete so mnou súhlasiť, že nemôžeme ísť dozadu, ale dopredu, a zdravotníctvo nesmie byť výnimkou. Chcem len pripomenúť pre tých, ktorí by trošku váhali pripojiť sa k takémuto riešeniu, že práve v rezorte zdravotníctva je medziročný nárast cien najvyšší zo všetkých rezortov, ktoré si dokážeme predstaviť. Je to až 14 % a vôbec to nekopíruje bežnú infláciu, ale v zdravotníctve nákladovosť z roka na rok ide o 14 % nahor.

    Ďalej mi dovoľte hovoriť o ďalších otázkach. Pozorujeme zoštíhlenie rozpočtov pre stredné zdravotnícke školstvo. Tak ako je rezort školstva akýmsi príveskom veľkého rozpočtu, tak je zdravotnícke školstvo apendixom rozpočtu pre zdravotníctvo. Vo výbore pre zdravotníctvo sa viacerí poslanci pozastavovali nad skutočnosťou, že rozpočet pre štátne a cirkevné stredné zdravotné školstvo je natoľko zoštíhlený, že určite pôjde do materiálneho a odborného úpadku. Myslím si, že by sme tu mohli byť dostatočne múdri, aby úroveň stredného zdravotníckeho školstva, znova opakujem, tak štátneho, ako i cirkevného, ostala aspoň na úrovni tohto či minulého roka. Moje návrhy sú opäť, myslím si, prijateľné a natoľko minimalizované, že neprichádza do úvahy podozrenie, že by chcel byť môj prístup azda nejakým propagandisticky ľúbivým. Preto navrhujem, aby rozpočet pre štátne zdravotnícke školy dostal navyše 16,3 mil. Sk a stredné zdravotné cirkevné školy potrebujú ako soľ navrhovaných 15 mil. Sk navyše. Prosím vás, aby ste tieto návrhy aspoň v takomto, opakujem, minimalizovanom variante schválili.

    V bode 4 môjho návrhu, ktorý predkladám a je k dispozícii aj vám, vážené kolegyne a kolegovia, sa zaoberám vlastne tiež výučbou, na ktorú nemožno pozerať ako na jednoduchý výdaj prostriedkov, ako sa to často vníma. Vzdelávanie ako také je predsa investíciou v tom najlepšom zmysle slova, investíciou do budúcnosti a je pôžičkou, ktorá sa nám vráti s obrovským ziskom. Preto v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky - Bežné transfery je nutné, aby rozpočet na pregraduálnu, ale i postgraduálnu výchovu zdravotníckych pracovníkov vyjadroval náš vzťah i starosť o úroveň vzdelávania lekárov a ostatných tzv. zdravotníckych pracovníkov. Je to doslova v záujme nás všetkých napríklad i preto, že i my poslanci a poslankyne môžeme byť liečení, operovaní a iste si všetci želáme, aby nás mal v starostlivosti niekto, kto tomu bude dobre rozumieť a kto bude mať dobré možnosti vzdelávať sa i potom, ako dostane základný diplom po základnom vzdelaní, po absolutóriu na lekárskej fakulte.

    Stručne povedané, lekári na Slovensku iste mali pomerne dobrú úroveň a dobré meno, ale nemôžu si dovoliť odborne stagnovať či zaostávať vo svojej odbornej pripravenosti. Na druhej strane pacient má zase právo zveriť svoje zdravie niekomu, kto bude schopný i odborne pripravený jeho problém perfektne zvládnuť. Preto suma 25 mil. Sk navyše, ktorú som si dovolil navrhnúť, je takou malou náplasťou na problém prípravy odbornej výučby lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ako to uvádzam aj v pozmeňujúcich návrhoch.

    Končím poslednou malou stránkou, kde s bodmi 5 a 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, myslím si, budete všetci súhlasiť, aspoň dúfam. Tieto body hovoria totiž o takej bazálnej podpore pre neštátne subjekty, ktoré v oblasti zdravotníckej starostlivosti a sociálnych služieb, sociálnej starostlivosti vykonávajú iste nesporne, povedal by som, nenahraditeľnú a obetavú prácu. Štát, samozrejme, dobre vie, že vlastnými silami a prostriedkami nedokáže poskytnúť pre všetkých, ktorí takéto služby potrebujú, dostatočne širokú pomoc. A títo ľudia sú tu, žijú s nami a nemožno ich nikam vyhodiť, ani na ulicu, ani si ich akosi od reality odmyslieť. Preto vás chcem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, požiadať, aby ste láskavo podporili triezve zvýšenie prostriedkov na fungovanie týchto zväčša charitatívnych organizácií. Navrhujem, aby prostriedky na tieto úpravy rozpočtu boli vyčlenené zo Všeobecnej pokladničnej správy.

    Moje písomné pozmeňujúce návrhy odovzdávam pánu spravodajcovi.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gaľa a pripraví sa pán poslanec Cingel.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi v mojom príhovore citovať jeden parlamentný materiál, ktorý bol predložený na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci s názvom Návrh rozpočtu na rok 1998 za rezort zdravotníctva, ktorý predložil rezort ministerstva zdravotníctva na základe pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Citujem z dôvodovej správy: "Návrh rozpočtu na rok 1998 bol vypracúvaný vo viacerých etapách. V prvej etape boli na organizácie rozpísané dané limity Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Limity pre kapitolu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky boli reštrikčné, hoci Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v predchádzajúcom období vyšlo v ústrety prijímaním úsporných rozpočtov. Pôvodne rozpísané limity boli takéto" - a budem vám tu čítať aj rozdiel medzi novým návrhom - pôvodný návrh výdavkov a nový návrh - rozdiel 1 658 075 tis. korún v mínuse. V bežných výdavkoch medzi pôvodným návrhom a novým návrhom je mínus 955 375 tis. Sk a v kapitálových výdavkoch medzi pôvodným návrhom a novým návrhom, ktorý je vlastne predložený na dnešné rokovanie a následné schválenie, sa konštatuje rozdiel 702 700 tis. Sk.

    V rámci vzájomných rokovaní s ministerstvom financií boli zvýšené bežné transfery rozpočtových organizácií o 71 959 tis. Sk, ale bežné transfery príspevkovým a ostatným organizáciám boli znížené o 1 027 334 tis. Sk, z toho na činnosť príspevkovým organizáciám a dotácie približne o 20 mil. Sk a štátom platené poistné bolo znížené oproti pôvodnému návrhu o 1 006 992 tis. Sk.

    V ďalšom tento materiál konštatuje, že ministerstvo zdravotníctva predpokladá v roku 1998 predložiť požiadavku na ministerstvo financií v rámci finančných zdrojov Všeobecnej pokladničnej správy na tieto úlohy: zavedenie pravidelného očkovania detskej populácie proti hepatitíde B, zabezpečenie úloh na úseku hodnotenia akosti, účinnosti a bezpečnosti liečiv, na realizovanie vyhlášky o zdravotníckych pracovníkoch a ich ďalšom vzdelávaní, na realizovanie úlohy metodickoodborných a administratívnych činností a na realizovanie úlohy zabezpečenia pracovísk ochrany zdravia pred žiarením prenosnými spektrometrickými zariadeniami v štátnych zdravotných ústavoch.

    Je to všetko v poriadku, keby sa v ďalšej kapitole s názvom Kapitálové výdavky nekonštatovalo toto: "Kapitálové výdavky sú navrhované vo výške 2 067 300 tis. Sk, čo je zníženie o 702 070 tis. Sk oproti pôvodnému návrhu ministerstva financií. V rozpočte kapitálových výdavkov sú zahrnuté aj splátky zahraničných úverov, ktoré boli rezortu poskytnuté na základe štátnych záruk, konkrétne splátka kontraktu Siemens vo výške 146 mil. a ďalej splátky na stavby financované zo zahraničného úveru (Slovenský ústav srdcových chorôb, dostavba Národného onkologického ústavu)"- a tu je konštatovanie: "Všetky splátky boli až do roku 1997 financované nad rámec kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo Všeobecnej pokladničnej správy. Po odrátaní splátok týchto zahraničných úverov na bežnú investičnú činnosť zostáva 1 704 mil. Sk."

    Čo to privodí v rezorte, to si môžeme prečítať takisto v tejto správe alebo v tomto materiáli. Budem citovať: "Navrhovaná reštrikcia štátneho rozpočtu sa nepriaznivo prejaví na všetkých rozostavaných stavbách. Nebude možné ukončiť plánovaný počet stavieb a znížiť rozostavanosť v rezorte. Začínanie nových stavieb, ktoré riešia havarijné stavy v prevádzke zdravotníckych zariadení, sa obmedzí na minimum. Utlmenie, resp. zastavenie veľkého počtu stavieb vyvolá vedľajšie neefektívne náklady a celkové predraženie stavieb. Nákup nových náhradných dielov na obnovu zdravotníckej techniky, ktorá je v havarijnom stave, bude obmedzený."

    V kapitole Štátny ústav pre kontrolu liečiv, o ktorého činnosti nikto z nás určite nepochybuje, sa konštatuje: "Neplnenie úloh tejto organizácie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov by znamenalo odchod z jej členstva v medzinárodných organizáciách, ohrozenie produkcie a prístupu farmaceutických prípravkov na svetové trhy a obmedzenie registrácie liečiv. Potreby Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv na bežnú prevádzku navyše predstavujú 74 100 tis. Sk, čo však rezort nemôže v plnej výške zabezpečiť."

    A ešte citát zo strany 12 - kapitola Štátny fond zdravia: "Štátnemu fondu zdravia neboli zo štátneho rozpočtu pridelené finančné prostriedky na zabezpečenie jeho činnosti."

    Ak mi dovolíte, tu by som sa na chvíľočku pristavil. K tomuto bude smerovať aj môj pozmeňujúci návrh. Štátny fond zdravia je zriadený zákonom číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia v znení neskorších predpisov ako účelový fond v správe Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorom sa sústreďujú zákonom vymedzené finančné prostriedky určené na podporu rozvoja rezortu zdravotníctva a na zvýšenie úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti, na financovanie projektov Národného programu podpory zdravia a programov vybraných zdravotníckych odborov.

    Na vývoj plnenia príjmov Štátneho fondu zdravia majú rozhodujúci vplyv výnosy z odvodov Fondu národného majetku Slovenskej republiky za privatizáciu zdravotníckych zariadení, plnenie ostatných príjmov, najmä úrokov z vkladov Štátneho fondu zdravia, administratívnych a iných poplatkov a platieb a poplatky za zaradenie liečiv a zdravotníckych pomôcok do zoznamu liečiv a zdravotníckych pomôcok Liečebného poriadku podľa príslušného zákona.

    V príjmovej časti návrhu rozpočtu Štátneho fondu zdravia na rok 1998 sa uvažuje s hodnotou 130 mil. Sk, čo je o 305 mil. menej oproti schválenému rozpočtu na rok 1997. Pokiaľ by sme takýto obrovský pokles pripustili, musíme konštatovať, že nebude dosť peňazí na financovanie programov Štátneho fondu zdravia a nebude dosť peňazí napríklad na financovanie týchto programov: projekty Národného programu podpory zdravia, programu invazívnej a intervenčnej kardiológie, nebude dosť peňazí na program transplantácií orgánov a tkanív, na program neurochirurgie, na program dofinancovania programu rádiológie. Opakujem, v rozpočte príjmov zo štátneho fondu neexistuje transfer do tohto fondu, je nulový. A k tomu by smeroval môj pozmeňujúci návrh, ktorý, predpokladám, mnohí z vás podporia.

    A tento pozmeňujúci návrh znie: "V kapitole Bežné výdavky, transfery štátnym fondom navrhujem poskytnúť transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 130 mil. Sk pre Štátny fond zdravia." Je to zvýšenie o 100 %. V zdôvodnení, ktoré máte v laviciach, sa vlastne hovorí to, čo som povedal pred chvíľou.

    Ďakujem za slovo, za pozornosť a, samozrejme, za podporu.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Inak, keď ste hovorili, či podporíme, s pánom Pittnerom sme sa na seba usmiali. Ale chcem vám povedať, že je 8 pozmeňujúcich návrhov opozície, 12 koalície. Koalícia žiada zvýšiť rozpočet o 1,5 mld. Sk, opozícia o vyše 3 mld. Sk. To len tak, čo som si tu trošku počítal. Určite budú všetky podporené.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Cingel a pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia,

    čo sa týka vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998, tlač 828, chcem len v krátkosti povedať toľko, že podľa môjho názoru je rozpočet primerane štruktúrovaný, ľudovo povedané, nemá tam vatu. Jednoducho, je na pomery našej ekonomiky. Keďže za mnou ešte vystúpi 37 ďalších diskutujúcich, chcel by som povedať, že tento návrh rozpočtu podporím a dávam takýto pozmeňujúci návrh.

    V tabuľkovej časti návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998, príloha číslo 2, príjmy a výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa, skupina 8, položka 8101 výdavky vznikajúce investorom na rozostavanú bývalú KBV, objekty a stavby občianskej a príslušnej technickej vybavenosti je vyčlenených 140 mil. Sk. Navrhujem z toho viazať na dostavbu 8. základnej školy na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici 34 mil. Sk. Návrh máte v lavici aj s odôvodnením. Uvedená základná škola sa nachádza v centre nového sídliska Rozkvet, ktoré má 10 000 obyvateľov. Škola má dvojsmennú prevádzku a stavia sa 15 rokov. Zariadenie staveniska ohrozuje životy detí. V našom okrese je len jedna fabrika, Považské strojárne, ktorá je, bohužiaľ, v takom stave, že skôr prepúšťa a nemá také výsledky, aby mohla prispieť na výstavbu tejto školy.

    Čo sa týka anabázy získania zdrojov, o získanie týchto prostriedkov sa v minulosti pokúšal poslanec Krivčík. Mohol by som povedať, že pán exminister Harach na svojom mítingu navštívil túto školu a sľúbil, že dodá prostriedky. Ja za nimi chodím tiež 5 rokov. Keďže sa mi to, bohužiaľ, nepodarilo, nevidím iný dôvod, len naozaj to zaviazať takýmto spôsobom, pretože považujem za veľmi dôležité, aby občania túto školu dostali, keďže tam bývajú prevažne mladí ľudia. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi.

    Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Edit Bauerová a pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    hovorí sa, že rokovanie o štátnom rozpočte je vyvrcholením politického roka. Svedčí o tom aj záujem navrhovať zmeny v štátnom rozpočte, ale nesvedčí o tom záujem kolegov poslancov a vlády o prerokovanie tohto závažného dokumentu.

    Tohtoročný rozpočet odlišuje od ostatných rokov aj niekoľko iných závažných faktov. Dovoľte mi, aby som stručne na niektoré poukázala.

    Predovšetkým je to skutočnosť, že po prvýkrát sa ustanovil ako konštrukčný princíp rozpočtu klientelizmus. Je to možno kruté konštatovanie a na prvý pohľad zarážajúce, pretože tento politický princíp sa doteraz takýmto spôsobom neprejavoval. Nijako ináč však nie je možné charakterizovať skutočnosť, ktorá nastala práve uznaním tohto princípu ako konštrukčného princípu tým, že sa zavádza mäkké rozpočtové obmedzenie pre podnikateľské subjekty. Je to mimoriadne neobvyklé a mimoriadne nebezpečné, pretože podstatnú časť nefungovania, neefektívnosti socialistického hospodárstva spôsobovalo práve to, že štátne podniky, štátne subjekty mali tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia. Svedčí o tom aj skutočnosť, že príjmovú stránku rozpočtu tvoria predovšetkým tie druhy daňových príjmov, ktoré sú ľahšie vyberateľné. Sú to predovšetkým daňové príjmy od fyzických osôb. Pri analýze konštrukcie štátneho rozpočtu sa ukazuje ešte jedna nebezpečná tendencia, a síce zavádzanie, rešpektovanie mäkkých rozpočtových obmedzení pre rozpočtovú sféru, ako som už o tom hovorila.

    Ďalšou pozoruhodnou črtou zostavovania štátneho rozpočtu je mimoriadna rizikovosť, teda oveľa vyššia rizikovosť ako v predchádzajúcich rokoch rozpočtu ako celku i v niektorých špecifických položkách. Takýmto rizikom je napríklad aj umiestnenie dlhopisov za vyše 90 mld. na peňažnom trhu, ale i niektoré ďalšie - otázka dovoznej prirážky, o ktorej dnes nevieme, či WTO schváli, alebo neschváli. Ak ju neschváli, schodok rozpočtu sa okamžite zvýši o ďalších 8 mld. Umiestnenie dlhopisov sa počíta takým spôsobom, že vznikne ponuka pre fyzické osoby, ale aj pre zahraničných záujemcov. Táto skutočnosť sama osebe je zaujímavá tým, že je známy odmietavý postoj vládnej koalície na privatizáciu zahraničnými subjektmi. Odrazu vidíme zmenu postoja. Obmedzenia vnútorného peňažného trhu sú však v tomto prípade také zreteľné, že rozšírenie ponuky na zahraničné subjekty sa stáva pravdepodobne nevyhnutným. Vzniká však otázka: "Prečo sa vláda rozhodla pre výpredaj štátneho dlhu zahraničným subjektom?" Súčasným oslabením pozícií Národnej banky Slovenska môže vzniknúť ďalšia otázka, či vláda navrhovaným spôsobom nevystaví menu útokom, ktoré by ju neprimerane oslabili.

    Ďalší problém, na ktorý chcem poukázať a v súvislosti s ktorým chcem podať aj pozmeňujúci návrh, je labilnosť vnútornej štruktúry rozpočtu. Splnomocnenie, ktoré je kodifikované v § 4 pre ministra financií, relativizuje všetky návrhy na presuny prostriedkov medzi jednotlivými kapitolami, ktoré tu odzneli a ešte odznejú, pretože týmto zákonom, ak schválime znenie § 4, splnomocňujeme zároveň ministra na akékoľvek presuny, zdôrazňujem, na akékoľvek presuny do 10 % výdavkov štátneho rozpočtu.

    Už niekoľko rokov upozorňujem na to, že to dáva ministrovi fakticky plnú moc aj na zrušenie jednotlivých kapitol, pretože podstatná väčšina kapitol sa vmestí do tejto výšky. Preto budem navrhovať, aby sme prijali obmedzenie výšky 10 % objemu kapitol, záväzných limitov a záväzných úloh.

    V porovnaní s uplynulým rokom sú napriek predpokladanému rastu HDP rozpočtované výdavky na budúci rok podstatne nižšie. Z tohto hľadiska je zvýšenie rezerv a účelových prostriedkov o 8 mld. Sk pomerne prekvapujúce. Na druhej strane je však zarážujúce najmä po opakovanom ubezpečení ministerky zahraničných vecí - naposledy práve včera napísala list zahraničným ministrom krajín Európskej únie o snahe zachovať a rozvíjať národnostné kultúry -, prečo sa z roka na rok znižujú prostriedky, až dosahujú pomaly už smiešne malé sumy, ktoré potom ministerstvo kultúry aj tak prideľuje neprimerane nerovnomerným spôsobom.

    Predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy v mene skupiny poslancov.

    Navrhujem vynechať § 2, nasledujúce paragrafy prečíslovať a vynechať § 11, nasledujúce paragrafy prečíslovať.

    Dovoľte mi, aby som namiesto vlastného zdôvodnenia citovala zo správy Najvyššieho kontrolného úradu k tejto záležitosti:

    "1. Navrhované znenie § 2 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1998, ktorým sa určuje úroková sadzba pre štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva Slovenskej republiky vedené na účtoch Národnej banky Slovenska a úroková sadzba z úverov poskytnutých Národnou bankou Slovenska podľa osobitného zákona, je v kolízii s ustanovením § 18 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, podľa ktorého úrokové sadzby, rámce splatnosti a ďalšie podmienky obchodov, ktoré vykonáva podľa tohto zákona, ustanovuje Národná banka Slovenska."

    2. K § 11: Navrhované znenie prvej vety § 11 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998, podľa ktorého v roku 1998 môže vláda Slovenskej republiky prevziať štátne záruky aj za bankové úvery pre Štátny fond cestného hospodárstva a Štátny fond kultúry Pro Slovakia, pričom sa neuplatňuje ustanovenie osobitného zákona (§ 24 ods. 6 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách), je v kolízii s ustanovením § 24 ods. 6 citovaného zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky. Prijatím navrhovaného znenia zákona o štátnom rozpočte by evidentne vznikol konfúzny stav vo vnútornom právnom poriadku.

    3. V § 4 ods. 1 na konci vety pripojiť slová "do 10 % ich objemu". Ide o splnomocnenie, o ktorom som hovorila, ktoré naozaj relativizuje neprimeraným spôsobom celú vnútornú štruktúru štátneho rozpočtu. Dalo by sa povedať, že až do tej miery, že na základe takto navrhovaného ustanovenia je celkom možné a logické schvaľovať iba príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu. O ničom inom fakticky nemá ani význam hovoriť, pretože všetko ostatné presúvame do kompetencií ministra financií. Pritom zdôvodnenie, ktoré spolupracovníci ministra financií predkladali napríklad v našom výbore, že nie je možné ani zvyšovať mzdy, myslím si, že absolútne neobstojí. Parlament kedykoľvek a urýchleným spôsobom je ochotný zvyšovať mzdy v ktorejkoľvek kapitole.

    4. V prílohe číslo 6 návrhu zákona, bod 2 - účelové prostriedky - v časti ministerstvo kultúry zvýšiť objem prostriedkov na menšinové kultúry z 50 na 58 mil. Sk, o túto sumu zvýšiť transfer na aktivity občianskych združení. Ide o sumu, ktorá je v tomto roku navrhovaná v zníženom objeme. Suma 58 mil. je tá istá suma, ktorá bola navrhovaná a schválená v uplynulom roku. Teda nejde o žiadne zvýšenie a nejde dokonca ani o udržanie reálnej hodnoty tejto dotácie. Ide len o zachovanie veľmi malej dotácie, ktorá sa ušla ešte menšinovým kultúram.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolesárová a pripraví sa pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení podporila návrh štátneho rozpočtu v oblasti zdravotníctva na rok 1998. Rozpočtu, ktorého napätosť si síce každý uvedomuje, avšak ktorý odráža ekonomickú silu a výkonnosť ekonomiky nášho štátu. Ide o zložitú a mimoriadne citlivú oblasť, pretože sa dotýka každého z nás, s ktorou zrejme nikdy - a nielen u nás, ako nás presviedčajú skúsenosti dokonca aj z bohatých európskych štátov -, nebude úplná spokojnosť.

    Pochopiteľne, dnes už ostáva iba filozofickou otázkou, či bolo správne vzhľadom na nedostatočnú pripravenosť spoločnosti už v roku 1994 za vlády pána premiéra Moravčíka rozdeliť Národnú poisťovňu, a najmä na základe vzniknutej legislatívy na príliš liberálnej báze umožniť vznik veľkého počtu zdravotných poisťovní. Aj keď v roku 1995 a 1996 bola situácia, ako to už vo svojom úvodnom vystúpení povedal aj pán podpredseda vlády, vzhľadom na veľký nárast zdrojov do zdravotníctva pomerne stabilná a dokonca sa zdravotníckym zariadeniam podarilo znížiť aj ich záväzky, už v roku 1997 sa vypuklejšie prejavili nedostatky súčasného systému.

    Za základné príčiny možno označiť najmä neprimeraný nárast požiadaviek zdravotných zariadení a lekárov na platby, neprispôsobenie sa objemu zdrojov, ktorý sa do systému v tomto roku dostal a určite v nemalej miere aj existencia veľkého počtu poisťovní. Hromadiace sa problémy v oblasti financovania spôsobujú spolu s problémami organizácie a riadenia zdravotníctva pretrvávajúci rozpor medzi výškou finančných zdrojov a veľkosťou požiadaviek na ne. Nepodarilo sa zatiaľ uzatvoriť systém financovania, a tak napriek tomu, že do zdravotníctva sa každým rokom dostáva viac peňazí, poisťovne i poskytovatelia sa sťažujú na ich nedostatok. Nárast prostriedkov možno ilustrovať údajmi, že kým v roku 1993 do zdravotníctva išlo 17,5 mld. Sk, v roku 1996 36 mld. a pre rok 1998 by to malo byť cca 40 mld. Sk.

    S cieľom riešiť existujúcu situáciu sa v súlade s uznesením vlády pristúpilo pod vedením podpredsedu vlády a ministra financií pána Kozlíka k prebudovaniu existujúceho systému, a to na systém riadený, i keď, pochopiteľne, s trhovými prvkami. Je reálne očakávať, že rokovania, ktoré medzi ním a predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní, ako aj poskytovateľov zdravotníckych služieb prebiehajú, vyústia v najbližších mesiacoch jednak do významných legislatívnych zmien - pripravuje sa novela zákona 273 o zdravotnom poistení a 277 o zdravotnej starostlivosti -, a jednak do opatrení, ktoré uzatvoria systém financovania a zmobilizujú vnútorné rezervy všetkých subjektov systému.

    V roku 1998 sa očakáva výber poistného za ekonomicky aktívne osoby v celkovej výške 28,7 mld. Sk, ale pri priemernej úrovni 93-percentného výberu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na mnohé organizácie, ktoré neodvádzajú prostriedky do poistných fondov, čo sa v tomto roku prejavilo výberom iba na úrovni 91 %. Toto obralo zdravotníctvo takmer o 0,6 mld. Sk. Na stretnutí s naším partnerským výborom v Českej republike sme sa dozvedeli, že sa u nich neplatenie posudzuje ako trestný čin a zrejme aj preto majú výber na úrovni 97 %.

    Naše obyvateľstvo je štruktúrované tak, že prevažujú osoby ekonomicky neaktívne, 60,5 % z celkového počtu a za tieto platí poistné štát. Pôvodná predstava o platbe štátu vo výške 13,7 % z minimálnej mzdy za jednotlivca sa pre obmedzenosť zdrojov ukázala ako nereálna a podľa novej konštrukcie štátneho rozpočtu sa pre zdravotníctvo zadefinovalo 10,5 mld. Sk, pochopiteľne, s potrebou zvýšiť efektívnosť systému. Znamená to, že keď je definovaný celkový objem zdrojov a iný nebude, musia sa racionálne správať všetky subjekty systému. Zdravotné poisťovne musia zvýšiť predovšetkým efektívnosť výberu, účelné vynakladanie prostriedkov a kvalitu revízneho systému, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia dosiahnuť maximálnu ekonomizáciu činností, t. j. liečiť kvalitne a zároveň hospodárne napríklad účelným predpisovaním liekov, dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní. Unikajú tu totiž stámilióny korún pri nákupe liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ako to zistila aj kontrola a ako to už uviedol pán podpredseda vlády.

    V Slovenskej republike a podobne i v ostatných tranzitívnych krajinách míňame na lieky o 100 % viac, ako je to vo vyspelých štátoch. Aj sami občania môžu prispieť k efektívnosti systému tak, že zvýšia svoju osobnú zodpovednosť za svoje zdravie, že sa im umožní kontrola im vykonaných a účtovaných zdravotných výkonov a perspektívne zrejme aj istou mierou participácie na financovaní pri maximálnom zohľadnení sociálnej situácie jednotlivcov a sociálnych skupín. Samozrejme, nezastupiteľnú úlohu majú aj orgány štátnej správy, osobitne ministerstvo zdravotníctva prijímaním a realizáciou zásadných transformačných krokov, najmä racionalizáciou siete zdravotníckych zariadení a s tým súvisiacou už avizovanou redukciou a reprofiláciou lôžok, akreditáciou pracovísk, kvalitou legislatívnych noriem, ale najmä precíznym stanovením cien výkonov v súlade so schválenými zdrojmi a opatreniami v liekovej politike.

    Urgentné požiadavky zdravotníctva náš výbor po konzultáciách s pracovníkmi rezortu zdravotníctva a financií navrhuje riešiť zo zdrojov uvedených vo Všeobecnej pokladničnej správe. Ide o finančné prostriedky vo výške 70 mil. Sk na podporu malého a stredného podnikania, ktoré odporúčame účelovo zmeniť takto: 32 mil. na zavedenie pravidelného očkovania detí proti vírusovej hepatitíde typu B, 18 mil. na financovanie činnosti Inštitútu pre drogové závislosti, 7 mil. na realizáciu vyhlášky o zdravotníckych pracovníkoch a ich ďalšom vzdelávaní a 13 mil. na úlohy súvisiace s hodnotením akosti, účinnosti a bezpečnosti liečiv.

    Osobitne by som sa chcela dotknúť návrhu na plošné očkovanie detí proti vírusovej hepatitíde typu B. Toto ochorenie, ktorým trpí vo svete približne 2 mld. ľudí, sa nazýva aj "tichým zabijakom" pre pomalý vývoj vedúci až k smrteľným komplikáciám, ako je cirhóza či rakovina pečene. Očkovanie Svetová zdravotnícka organizácia pokladá za jedinú stratégiu riešenia problému.

    Vlani v pléne obdobný návrh na nevyčlenené financie neprešiel a nebola ani jednoznačná podpora. Treba povedať, že aj keď to majú perspektívne v pláne, zatiaľ sa plošne ešte neočkuje ani v Česku, ani v Maďarsku a z krajín Európskej únie vo Veľkej Británii a v Škandinávii pre úplnú výnimočnosť ochorenia. U nás sa očkujú ohrozené skupiny a z analýz, ktoré som získala z ministerstva zdravotníctva, vyplývajú informácie o tom, ako významne sa u nich znížil výskyt ochorenia. Čo je však osobitne dôležité, v populácii rómskych od roku 1989 očkovaných detí vo Vranovskom okrese je už nulový výskyt tohto ochorenia a od roku 1992, odkedy sa tam očkujú i ostatné deti, je choroba aj medzi tými ostatnými deťmi absolútne ojedinelá.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, tak ako je to uvedené v bode 4 časti C V spoločnej správy, čo aj gestorský výbor odporúča prijať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja vám.

    V rozprave ďalej prosím o vystúpenie pána poslanca Juriša a pripraví sa pán poslanec Šepták.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    viem, že 50 poslancov sa prihlásilo do rozpravy k takému vážnemu bodu, ako je štátny rozpočet, a uvedomujúc si túto skutočnosť budem veľmi stručný, nebudem hodnotiť zostavu celého rozpočtu, ale zaujímal ma najmä Štátny fond životného prostredia.

    Pre Štátny fond životného prostredia od jeho vzniku dotácie zo štátneho rozpočtu postupne zo začínajúcich 950 mil. klesajú až po tohtoročný návrh štátneho rozpočtu na 150 mil., čo je najmenej a je to úboho málo. Na finančné prostriedky Slovenského fondu životného prostredia čaká vyše tisíc obcí a miest, ktoré chcú riešiť problémy budovania vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, plynofikácií a odpadové hospodárstvo. Azda si čoraz menej vážime zdravé životné prostredie? Alebo sme ho tak veľkolepo zveľadili za tých pár rokov? Táto dotácia nie je ani 0,1 % zo štátneho rozpočtu a je to desaťkrát menej ako na začiatku, pretože musíme pripočítať aj kumulatívny rast inflácie.

    Pripomínam, že na programe rokovania Národnej rady máme aj nový zákon o Štátnom fonde životného prostredia - prešlo jeho prvé čítanie -, kde sa počíta, že tento fond bude aj spolovice obratový. Z toho dôvodu si preto myslím, že zvýšenie tohto fondu je veľmi potrebné.

    Súčasne uznávam potrebu krytia aj iných rozpočtových položiek, a preto navrhujem v kapitole Všeobecná pokladničná správa zmeny v skupine 8, položka 8777, zo sumy 3 mld. Sk vyčleniť 100 mil. Sk a presunúť ich do kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na položku 64002 ako transfer do Štátneho fondu životného prostredia, kde sa zvýši suma zo 150 na 250 mil Sk. Tá položka 8777 je položka, ktorá má kryť zodpovednosť prevádzkovateľov jadrovoenergetických zariadení za jadrové škody spôsobené jadrovou udalosťou. Aby sme si uvedomili, to neohrozuje bezpečnosť prevádzok našich jadrových zariadení, je to len rezerva v prípade nejakej havárie, nejakej mimoriadnej udalosti. Vychádza to z Viedenskej konvencie za bezpečnosť jadrových zariadení.

    Finančné krytie odvozu jadrového odpadu by mal riešiť hlavne Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Je to zákon číslo 254/1994 Z. z. V tejto položke sa objavil aj odvoz vyhoreného paliva. Ale hovorím, na to máme fond, z každého kW vyrobenej elektrickej energie v jadrových zariadeniach sa má odvádzať do tohto fondu suma 10 %. Čiže tento fond by mal mať svoje vlastné peniaze. Dúfam, že tento malý pozmeňujúci návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Fekete.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    ako človek vo svojom živote, tak aj politika a štát prežívajú svoje medzníky. Jednou takou veľmi dôležitou krátkou zastávkou pre štát a jeho politiku je schvaľovanie štátneho rozpočtu. Všetci dobre vieme, že toto je v poradí už štvrtý rozpočet, ktorý v tomto volebnom období schvaľujeme. Samozrejme, celý proces schvaľovania sa nesie v duchu napätia a očakávania, aký bude ten rozpočet. My všetci prítomní v sále navrhnutý rozpočet na rok 1998 už poznáme. Predrečníci predo mnou a určite aj po mne už povedali všetky základné ukazovatele rozpočtu, ktoré ho charakterizujú, preto mi dovoľte neopakovať ich, čím ušetrím váš aj môj drahocenný čas. Ale predsa len by som spomenul novinky oproti predchádzajúcim rokom.

    Prvá je, že v rozpočte sa schodok určuje sumou 5 mld. Sk, čiže pristupuje sa na vykazovanie schodku iba vo fiškálnej rovine. Ide tu o potrebu priblíženia sa praxi vyspelých trhových ekonomík. Táto nová metodika zlepšuje možnosti analýz a komparácie s rozvinutými trhovými ekonomikami.

    Druhou významnou zmenou v rozpočtovaní príjmov a výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998 je nerozpočtovanie splátok úverov, istín v kapitole Štátny dlh Slovenskej republiky. Tu sa na rok 1998 rozpočtujú len splátky úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi v sume 15,4 mld. Sk.

    Vážené dámy a páni, najdôležitejšou položkou v príjmoch štátneho rozpočtu sú daňové príjmy, ktoré sú plánované na rok 1998 vo výške 166,5 mld. Sk. Oproti rozpočtovaným na rok 1997 je to o 11,9 mld. Sk viac. Problematika daňových príjmov tvorí 92,6 % celkových rozpočtovaných príjmov. Čo sa týka daňových príjmov, prejavujú sa tri problémy.

    1. Daň z príjmov právnických osôb k 31. 10. 1997 predstavuje plnenie len na 46,6 % ročného výnosu. Na rok 1998 sa rozpočtuje o 12,8 mld. Sk menej ako v roku 1997. Prejavujú sa veľké rezervy vo vymáhaní daňových pohľadávok a v dôslednejšej kontrole. Možné zlepšenie by mohli priniesť novelizácie živnostenského zákona a Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a vyrovnaní, zákona o správe daní a poplatkov.

    2. Spotrebné dane k 31. 10. 1997 - plnenie na 85,8 %. Na rok 1998 sa rozpočtuje zvýšenie o 0,3 mld. Sk oproti roku 1997. Rezervy možno vidieť v dôslednejšej kontrole dovozu tovaru.

    3. Veľké rezervy výnosov všetkých daní sú vo vymáhaní daňových a colných pohľadávok, ktoré stále rastú a k 30. 9. 1997 dosiahli sumu 31,4 mld. Sk. Zásadné zníženie pohľadávok je možné len legislatívnymi opatreniami zameranými na obmedzenie platobného styku v hotovosti, dôsledné trestné stíhanie daňových a colných dlžníkov.

    Tu na konkrétnych prípadoch vidíme, že naozaj platí v tomto štáte hrdinstvo neplatiť dane a len hlupák dane platí. Je najvyšší čas, aby nastúpili účinné nástroje, ktoré zabezpečia, aby sa neoplatilo nezaplatiť dane.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Slovenská národná strana v rámci svojho pozmeňujúceho návrhu sa rozhodla nebrať finančné prostriedky zo žiadnych rezortov. Myslíme si, že každý rezort by potreboval viac, ako má v rozpočte, aby naplnil všetky svoje potreby. Vieme, že nie je možné odstrániť všetky problémy, ktoré sa tu nazbierali v minulosti, preto Slovenská národná strana dospela k úvahe zvýšiť podiel daňových príjmov z plánovaných 93 % o 2 %, čiže na 95 %. Toto zvýšenie o 2 % predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 3 329 700 tis. Sk. Zároveň z toho vyplýva zvýšenie v § 1 ods. 1 návrhu štátneho rozpočtu z celkových príjmov na 183 129 700 tis. Sk. Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa potom určujú sumou 184 800 mil. Sk.

    Návrh na rozdelenie, resp. dôvodom navrhovanej zmeny, a hlavnú položku predstavuje zvýšenie rozpočtu ministerstva obrany o 2 679 mil. Sk. Čiže rozmenené na drobné - rozpočet ministerstva obrany sa rovná 15 mld. Sk a v tom sú platy od 1. 7. 1997, inflácia, predpoklad zvýšenia všetkých vstupov, ako sú energie, palivá. Ostávajúcu sumu 1,732 mld. tvoria položky na nákup "Zuzany" 600 mil., peňažné náležitosti vojakov 842 mil., asanácia územia 140 mil., Fond rozvoja bývania 150 mil. Tieto prostriedky sa navrhujú účelovo viazať vo Všeobecnej pokladničnej správe.

    Tieto prostriedky sú potrebné na to, aby mohla armáda fungovať a zabezpečovať všetky uznesenia vlády. Čiže celkový sumár, keď to spočítame, 15 mld. - rozpočet ministerstva obrany, 1,732 mld. vo Všeobecnej pokladničnej správe dáva summa summarum 16 732 mil. Sk. Tento návrh zabezpečí odvedenie všetkých brancov a pokrytie potrieb ministerstva obrany. Čo je tiež veľmi dôležité, že 80 % z rozpočtu ministerstva obrany ide späť do rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážení kolegovia, kolegyne, ku konkrétnym sumám v rozpočte ministerstva obrany, ktoré som tu predniesol, vystúpia moji kolegovia z klubu.

    Ďakujem.

  • Pripravený bol pán poslanec Fekete. Prosím, môže vystúpiť. Ďalej sa pripraví pán poslanec Líška.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, ctení kolegovia,

    moje vystúpenie bude stručné, čo najvecnejšie. V mene skupiny poslancov si dovoľujeme podať nasledujúci pozmeňujúci návrh:

    V kapitole Kapitálové výdavky príspevkových organizácií ministerstva hospodárstva kapitálový transfer definovaný ako finančné zabezpečenie rozostavaných stavieb stredných odborných učilíšť navrhujeme znížiť sumu 110,5 mil. Sk na sumu 100,5 mil. Sk a v kapitole Kapitálové výdavky príspevkových organizácií Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky definované ako príspevok na krytie rozostavaných stavieb stredných odborných učilíšť znížiť sumu 120,7 mil. Sk na sumu 110,7 mil. Sk a o sumu 20 mil. Sk zvýšiť Kapitálové výdavky v kolónke príspevkové organizácie Krajského úradu Banská Bystrica na dostavbu stredných odborných učilíšť a stredísk pracovného vyučovania v správe rezortu ministerstva školstva.

    Odôvodnenie. Po delimitácii stredných odborných učilíšť v rokoch 1990 a 1991 stredné odborné učilištia spravované Správou stredných odborných učilíšť prešli pod správu ministerstva školstva. Takmer všetky tieto učilištia začínali takpovediac na zelenej lúke. Napriek tomu dostávali minimum finančných prostriedkov na dostavbu a vlastné zveľadenie. Uvedené zvýšenie pre Krajský úrad Banská Bystrica navrhujeme preto, lebo práve v tomto kraji sa nachádza viac ako jedna štvrtina všetkých stredných odborných učilíšť v správe rezortu ministerstva školstva. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Feketemu.

    Vystúpi pán poslanec Líška a po ňom pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    v rozprave sa vo svojom veľmi krátkom a stručnom vystúpení dotknem spoločnej správy výborov k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998, a to konkrétne časti D - iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na odsek 2, kde sa odporúča vláde Slovenskej republiky, alebo sa objavili odporúčania vláde Slovenskej republiky z rokovania výboru, nášho výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto odporúčania sú uvedené, ako som už spomínal, v spoločnej správe v časti D a gestorský výbor ich aj ústami pána spoločného spravodajcu odporúča neschváliť.

    Myslím si, že jedným z možných dôvodov, prečo sa toto negatívne odporúčanie objavilo, môže byť aj istá vecná chyba, ktorá sa objavila, alebo, ktorá je v tej časti C, kde sa hovorí o odporúčaní týkajúcom sa ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Združenia miest a obcí atď. pri rozdeľovaní prostriedkov z cestnej dane na údržbu mestských komunikácií. No, pochopiteľne, nemá tam byť mestských komunikácií. Máme aj obecné komunikácie alebo vôbec komunikácie miestne. Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby túto moju pripomienku zobral ako korekciu chyby, ktorá zrejme vznikla pri prepisovaní, ale má dosť závažný vplyv potom na obsah samotného odporúčania, pretože miestne komunikácie sú podstatne širší pojem ako mestské komunikácie, a my hovoríme o istom spravodlivejšom rozdeľovaní alebo prerozdeľovaní prostriedkov, transferov zo štátneho rozpočtu do obecných rozpočtov práve z vybratej cestnej dane na údržbu miestnych komunikácií. Čiže to je vecná časť mojej pripomienky.

    Potom by som mal v tejto súvislosti jeden procedurálny návrh. Chcel by som navrhnúť a požiadať pána spoločného spravodajcu, aby sme podľa mienky nášho výboru vzhľadom na závažnosť tohto odporúčania a aj vzhľadom na diskusné príspevky, ktoré už odzneli v rozprave a aj pri prerokúvaní kapitoly rozpočtu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v našom výbore, kde odznelo viacero vystúpení, ktoré sa dotýkali problémov súvisiacich s financovaním hromadnej dopravy hlavne v oblasti Slovenskej autobusovej dopravy, čo sa týka aj kapitálových výdavkov, aj bežných výdavkov - preto sa naše odporúčanie objavilo potom aj v uznesení nášho výboru - vyňať toto odporúčanie na samostatné hlasovanie, aby sme sa mohli k tomu vyjadriť, aby sa nestratilo v balíku spoločného hlasovania, tak ako to pôvodne predložil pán spoločný spravodajca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Mala by vystúpiť pani poslankyňa Rusnáková. Keďže nie je tu, vyčiarkujem ju z tohto poradia. Vystúpi pán poslanec Langoš.

  • Hlasy v pléne.

  • Mal by vystúpiť pán poslanec Michalec, keďže vyčiarkujem pána poslanca Langoša, a pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som k rozpočtu vyjadril svoje pripomienky z pohľadu rezortu ministerstva obrany.

    Vládou navrhovaný objem výdavkov pre rezort obrany je nižší o 286 mil. Sk ako schválený rozpočet kapitoly na rok 1997. Pritom v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtovali prostriedky v sume 804 mil. Sk, čo predstavuje celkový pokles výdavkov oproti roku 1997 o 1,09 mld. Sk. V tomto porovnaní neuvádzam vplyv inflácie a úpravu platových taríf od 1. 7. 1997, čo znamená ďalší pokles výdavkov. Vládny návrh obsahuje výdavky spojené s realizáciou nového zákona o peňažných náležitostiach vojakov, čo predstavuje ďalší výrazný pokles oproti roku 1997. Realizácia zákona od 1. 1. 1998 predstavuje potrebu 842 mil. Sk. Podľa tohto výpočtu má rezort obrany na prevádzkové potreby oproti roku 1997 menej o 1,85 mld. Sk. Vieme, že ešte tento zákon nie je schválený, takže to bude ešte v priebehu rokovania a dohodovania.

    V súvislosti so schvaľovaním rozpočtu na rok 1998 by som si dovolil upriamiť vašu pozornosť na hlavné problémy, s ktorými rezort zápasí pri zabezpečovaní prevádzkových potrieb v roku 1997.

    V dôsledku obmedzených zdrojov nebolo možné povolať na výkon vojenskej základnej služby cca 6 000 povolancov. Táto skutočnosť je problémom tak armádnym, ako i celospoločenským. Armáda nemôže zabezpečiť výcvik v požadovanom rozsahu. Zvyšuje sa veková hranica povolancov, pričom zo strany zamestnávateľov nie sú atraktívni na prijatie do pracovného pomeru pred vykonaním vojenskej základnej služby. Táto skupina ľudí sa výrazným spôsobom podieľa na počte nezamestnaných, na ktorých štát vynakladá prostriedky z inej rozpočtovej kapitoly.

  • Ruší ma, vidíte a vlastný.

  • Ďalším problémom sú opravy výzbroje, techniky a materiálu, ktoré majú dosah i mimo rezortu obrany. Na jednej strane rastie počet prevádzkyschopnej techniky, čo negatívne ovplyvňuje tak úroveň výcviku, ako i úroveň bojaschopnosti armády. Na druhej strane ovplyvňuje hospodársky výsledok štátnych podnikov orientovaných na vojenskú opravárenskú činnosť. Tento stav bol v závere roku 1996, ako i v priebehu roku 1997 zdrojom sociálneho napätia.

    Takto koncipovaný vládny rozpočet sa negatívne prejaví na kvalite výcviku. Už v predchádzajúcich rokoch sa vykonával len základný výcvik do úrovne rota, bez vyvedenia vojsk do výcvikových priestorov. Z roka na rok klesá vycvičenosť. Velitelia a štáby strácajú návyky organizovanej bojovej činnosti v teréne a vo velení vojskám. Znižovanie hodín náletu vojenským pilotom výrazne ovplyvňuje bezpečnosť letov. Piloti postupne strácajú návyky v technike pilotáže, ale aj znalosti a zručnosti riešenia krízových situácií.

    Z tohto dôvodu je na čiastočnú elimináciu opísaného stavu potrebné na zabezpečenie bojaschopnosti armády zvýšiť prostriedky na úroveň roku 1997, teda cca o 1 mld korún. V prípade nezvýšenia uvedených prostriedkov dôjde k ďalšiemu prehĺbeniu deficitu, čo sa nutne prejaví v znížení bojovej pripravenosti Armády Slovenskej republiky a nebude možné zabezpečiť pripravenosť jednotiek Armády Slovenskej republiky na plnenie najzákladnejších úloh v mierovej armáde ani na rozvinutie armády na vojnové počty za brannej pohotovosti štátu.

    Zároveň by som si vás dovolil, vážené kolegyne, kolegovia, upozorniť, že v oblasti školstva rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky v prípade schválenia navrhovaného rozpočtu bude ohrozené školenie dôstojníkov a práporčíkov Armády Slovenskej republiky v účelových kurzoch Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky a nebudú finančné prostriedky na cestovné náhrady. Príde k 20-percentnému zníženiu počtov študentov a žiakov v 1. ročníkoch vo vojenských školách. Príde k zmrazeniu rozvoja učebno-výcvikovej základne.

    V oblasti zabezpečenia kultúry by to znamenalo, že sa obmedzí vykonávanie vlasteneckej a etickej výchovy vojakov základnej vojenskej služby. V podstate sa zníži starostlivosť o vojakov v čase osobného voľna. Budú zrušené súťaže záujmovej umeleckej činnosti a záujmovej technickej tvorivosti, nenaplní sa programové vyhlásenie vlády o zmene pomeru kníh slovenskej k českej literatúre. Značne sa obmedzí nákup tlače, videokaziet, filmov, zníži sa počet odborných kurzov a je ohrozené vydanie plánovaných predpisov.

    V oblasti športu by som chcel podotknúť, že v služobnej telesnej výchove sa podstatne zhoršia náročné podmienky na skúšanie vojakov z povolania, nakoľko nebudú dostatočné prostriedky na prenájom telovýchovných objektov. Nebude možné zabezpečiť výcvik neplavcov, prenájom bazénov, neuskutočnia sa niektoré športové armádne súťaže, rad vojenských telovýchovných jednôt, ktoré sú zapojené do súťaží na verejnosti, nebude mať dostatok prostriedkov na údržbu už vybudovaných telovýchovných objektov.

    Vo vrcholovom športe by som chcel upozorniť, že armádny vrcholový šport, ktorý má rozhodujúci podiel na výsledkoch reprezentácie Slovenskej republiky, nebude schopný zabezpečiť prípravu na svetové a európske súťaže, akými sú Zimné olympijské hry v roku 1998 a Olympijské hry v roku 2000. Podstatne bude znížená kvalita tréningového procesu, metodického, zdravotného a servisného zabezpečenia. Bude potrebné zrušiť niektoré strediská mládeže, ktoré sú dodávateľmi talentov na reprezentáciu armády a Slovenskej republiky. Takisto bude ohrozená plánovaná oprava priestorov Vojenskej akadémie Liptovský Mikuláš, plánovaných ako univerziádna dedina Svetovej zimnej univerziády v roku 1999.

    V oblasti vojenského zdravotníctva by boli podstatne obmedzené kapacity, až zrušenie niektorých oddelení vo vojenských nemocniciach. Zníži sa pojazdnosť sanitných vozidiel, čím sa ohrozí preprava chorých a zdravotnícka pohotovosť. Pozastavia sa alebo až zrušia protidrogové programy. Zruší sa očkovanie proti meningitíde.

  • Hlasy v sále.

  • Dosť. Dobre, Feri, keď si povedal dosť, tak dosť.

    Na toto som chcel upozorniť kolegov a kolegyne, že Armáda Slovenskej republiky nemá veľké oči, ale vidí potrebu, ktorá by zabezpečila jej chod. Viem, že rokovania budú ešte bežať a takisto sme realisti, čo sa týka štátneho rozpočtu.

    Preto mi dovoľte, aby som dal dva pozmeňujúce návrhy:

    1. K § 4 ods. 1 zákona navrhujem doplniť vetu: "Upravovať záväzné limity, záväzné úlohy a záväzné ukazovatele ministerstiev, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby, môže len vláda Slovenskej republiky."

    Zdôvodnenie tohto opatrenia alebo navrhovaného textu: Fakticky ide o silové rezorty, ktorých plnenie úloh zabezpečuje funkčnosť štátu a v ktorých nie je možné rozdeľovať sféru rozhodovania a zodpovednosti na viacerých ministrov.

    2. Druhý pozmeňujúci návrh by som uviedol k prílohe číslo 6 návrhu zákona. Navrhujem vypustiť text na strane 2 pri Ministerstve obrany Slovenskej republiky, a to "opravy techniky vykonávané vo vojenských opravárenských podnikoch", kde je suma 236 mil., a "opravy techniky vykonávané v leteckých opravovniach", kde je 354 mil., nahradiť spoločným textom "opravy techniky v sume 590 mil."

    Čiže je to len spojenie týchto dvoch opravovní do jednej sumy. Ide len o technickú úpravu, ktorá posilňuje právomoc rezortu riešiť opravy v závislosti od konkrétnej situácie.

    Čiže, Feri, keď si povedal, aby som nestrašil, chcel som len povedať jednu vec, keďže som veľký telom, jemný dušou, pevne verím, že sa nestane, aby som tie "miginy" vyťahoval ručne, že nebude na ten benzín.

    Toľko, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    To je strašné, čo čaká tú našu armádu.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    schválenie štátneho rozpočtu vytvára u nás v trasformujúcej sa ekonomike značnú časť celkovej hospodárskej klímy. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Preto je dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov doma i v zahraničí sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie domácností.

    Prostriedky štátneho rozpočtu majú byť preto rozdelené medzi jednotlivými kapitolami rezortov proporcionálne, vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej a verejnej správy, ktoré sa opierajú o komplexný vyčerpávajúci hospodársky program, kde sú stanovené hospodárske priority rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva a hlavné ciele a smerovanie rozvoja spoločnosti. Pokiaľ dobre viem, takýto projekt vláda Slovenskej republiky nemá a ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sme neprijali žiadnu koncepciu alebo vyčerpávajúci program, od ktorého by sa dalo odraziť pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu. Asi aj preto chýba určitá koncepčnosť rozvojovej a rozpočtovej politiky u nás, a tým sa viac-menej menia požiadavky na rozpočtové krytie priorít tak v štátnej správe, ako aj vo vzťahu k rozpočtom obcí.

    Na úvod som chcel iba poukázať na potrebu určitej systémovej a koncepčnej práce pri tvorbe rozpočtu, ktorá mi akosi chýba v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Vo svojom príspevku by som sa chcel zaoberať dvoma okruhmi otázok, a to vzťahom štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a niektorými návrhmi, ktoré sa týkajú rezortu pôdohospodárstva.

    V sústave verejných rozpočtov sa projektujú na rok 1998 celkové príjmy vo výške 179,8 mld. Sk, z čoho príjmy rozpočtov obcí netvoria ani 10 %. Domnievam sa, že by vláda mala čo najskôr pristúpiť k zásadným úpravám rozpočtovej politiky pri tvorbe systému finančného a rozpočtového hospodárenia obcí a vzťahov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k rozpočtom miestnych samospráv.

    Samospráva obcí by mala dostať náležitý priestor najmä na rozvoj hospodárskej iniciatívy, ktorú nemôže vyvolať absolútna majorizácia prostriedkov v rukách vrcholných vládnych orgánov. V tom vidím jednu z ciest oživenia v miestnej sfére v mestách a obciach, ktorú sme dosiaľ využívali v minimálnej miere. Miestne rozpočty sa v posledných rokoch stali zaujímavým bodom, ale aj konfliktným uzlom prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu. Štát neprestajne znižuje svoju angažovanosť v tejto sfére a miestne zdroje sú obmedzené, rozvoj skoro žiadny. Potreby a požiadavky viacnásobne prevyšujú zdroje a prostriedky, ktoré sú poskytnuté obciam. Obce sú väčšinou značne zadlžené. Týmto spôsobom vo väčšine miest a obcí u nás ide iba o prežitie prechodného obdobia. Prostriedky, ktoré sú poskytnuté zo štátneho rozpočtu, a vlastné príjmy postačia iba na zabezpečenie tých funkcií, ktoré musia obce plniť zo zákona. Nie sú už prostriedky na zabezpečenie plynulého rozvoja a už vôbec nie na zabezpečenie nadštandardného vybavenia našich miest a obcí.

    Žiaľ, od roku 1993 bez akejkoľvek koncepcie sa zoslabuje podpora rozpočtov obcí a miest zo štátneho rozpočtu. Tak príjmy, ako aj výdavky štátneho rozpočtu rastú oveľa dynamickejšie než príjmy rozpočtov obcí. Takýmto spôsobom sa podiel štátnych a miestnych rozpočtov na hrubom domácom produkte vyvíja asymetricky v neprospech miestnych rozpočtov.

    Daňové príjmy štátneho rozpočtu od fyzických osôb a do roku 1998 aj právnických osôb rastú dynamickejšie ako podiely rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní. Daň z príjmov fyzických osôb bude v roku 1998 vyššia oproti zámerom rozpočtu roku 1997 o 4,48 mld. Sk, teda o 20 %. Oproti tomu podiely rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní by mali v roku 1998 dosiahnuť v absolútnej sume iba 6,6 mld. Sk, čo je na úrovni roku 1997. K tomu treba ešte pripočítať aj to, že záväzné limity dotácií obciam na výkon samosprávnych funkcií poklesli oproti roku 1997 o jednu štvrtinu.

    Najvýznamnejšiu položku príjmov rozpočtov obcí tvoria príjmy z časti výnosu dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Na výnose uvedených daní obce participujú percentuálnym podielom určeným predloženým návrhom štátneho rozpočtu. Žiaľ, tento percentuálny podiel z časti výnosu dane od roku 1994 rapídne klesá. Kým v roku 1993 podstatná časť týchto daní tvorila príjmy rozpočtov obcí, v tomto roku už iba 27,7 % a v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 budú obce participovať na príjmoch z uvedených daní ešte nižším percentuálnym podielom, konkrétne 18,77 %. Pôvodný pomer z roku 1993 sa celkom obrátil v prospech štátneho rozpočtu a na úkor rozpočtov obcí. Teda je už jasné, že predložený návrh štátneho rozpočtu nevytvára prostriedky na zabezpečenie určitého žiaduceho rozvoja miest a obcí na Slovensku.

    Preto, vážené poslankyne a vážení poslanci, navrhujem, aby sme ešte raz prehodnotili tento vážny stav, v ktorom sa nachádzajú naše mestá a obce. Musíme im zabezpečiť v štátnom rozpočte dostatočné prostriedky na existenciu a aspoň na minimálny rozvoj. Preto navrhujem v mene 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky:

    1. Zvýšiť podiel miest a obcí z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na 20,7 %, teda v § 6 ods. 1 písm. a) zmeniť číslo 81,23 na 79,3 a číslo 18,77 na 20,7.

    2. Zvýšiť záväzné limity dotácií obciam v položke na výkon samosprávnych funkcií o 100 mil. Sk, teda v prílohe číslo 4 v bode a) sumu 300 mil. Sk nahradiť sumou 400 mil. Sk. Je to iba úroveň roku 1997.

    Druhá oblasť - tu na pôde nášho parlamentu sme nedávno v rámci prerokúvania tzv. zelenej správy hodnotili súčasný stav a možnosti rozvoja nášho poľnohospodárstva. Spolu s viacerými poslancami sme poukázali na najvážnejšie problémy, ktoré bude treba riešiť v roku 1998. Veď väčšia časť týchto problémov je pretrvávajúca a bez väčšej zaangažovanosti štátneho rozpočtu do ich riešenia sú jednoducho neriešiteľné. Vychádzajúc z toho sme v rámci hlasovania prijali aj uznesenie číslo 746 z 8. októbra 1997, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov pre poľnohospodárstvo vo výške 2,5 mld. Sk.

    Po dôkladnom preštudovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 môžeme konštatovať, že vláda Slovenskej republiky, ako aj ministerstvo pôdohospodárstva, žiaľ, ignorovali naše odporúčanie, ktoré sme prijali hlasovaním, veď transfery zo štátneho rozpočtu do rezortu ministerstva pôdohospodárstva sú navrhované na nižšej úrovni ako v roku 1997.

    Na jednej strane predložený návrh štátneho rozpočtu zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu z rezortu pôdohospodárstva o 32 % oproti roku 1997 a na druhej strane, na strane výdavkov, je rezort ukrátený o 1 114 mil. Sk oproti roku 1997, čo predstavuje 90-percentnú úroveň roku 1997.

    Sú krátené tak kapitálové výdavky, ako aj bežné transfery. Aj v rámci návrhu účelových prostriedkov, ktoré sú zapracované v kapitolách, príloha číslo 6 návrhu, sú rozpočtované prostriedky na nižšej úrovni než v predchádzajúcich rokoch. Tu mám konkrétne na mysli transfer do Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky, kde navrhnuté prostriedky nedosahujú ani 50-percentnú úroveň roku 1997 alebo transfer do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, ďalej transfer do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Sú to nemalé sumy, ktoré budú bezpečne chýbať poľnohospodárskym podnikateľským subjektom.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, každý z nás pozná súčasnú situáciu v poľnohospodárstve, že na hospodárske výsledky poľnohospodárskych podnikateľských subjektov má mimoriadny vplyv neúnosné roztvorenie cenových nožníc. V našich podmienkach bezpríkladný nárast cien vstupov do poľnohospodárstva čiastočne možno tlmiť iba dotáciami a vyššími podporami zo štátneho rozpočtu, ktoré budú jednoznačne pôsobiť protiinflačne. Keď je tento dotačný balík nedostatočný, ako je to v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 1998, možno očakávať prudký nárast cien poľnohospodárskych výrobkov všade tam, kde funguje trhovo orientované hospodárstvo, kde štát vyššími podporami a dotáciami nezamedzí takémuto rozvoju. Ak zo strany štátu absentuje takýto prístup, tak má snahu preniesť celú ťarchu nepriaznivého vývoja na bedrá poľnohospodárov s poukázaním na udržanie výhodnej cenovej hladiny potravín. Samozrejme, s takýmto prístupom a riešením nemôžeme súhlasiť. Musíme zabezpečiť šancu našim poľnohospodárom na stabilizáciu vzťahu v tomto dôležitom odvetví nášho národného hospodárstva.

    Preto v mene 15 poslancov navrhujem, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 746, časť odporúča bod 3 písm. b) bolo zapracované do návrhu rozpočtu na rok 1998, teda zvýšiť celkové výdavky do rezortu ministerstva pôdohospodárstva o 2,5 mld. Sk. Uvedené prostriedky navrhujeme zapracovať do výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým stanovuje čerpanie peňažných prostriedkov na dotačné tituly v sume 2 mld. Sk, a to na podporu produkčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby úmerne podľa čerpania v roku 1997 na tieto tituly: na obstaranie osív, sadív, priemyselných hnojív, na nákup strojov a zariadení, na zachovanie genofondu šľachtenia, na rast genetického potenciálu, na podporu proexportnej aktivity, na dosiahnutie vyššej kvality kravského, ovčieho a kozieho mlieka, na podporu výroby hovädzieho a jahňacieho mäsa, na komplexné využitie závlah, na ozdravovanie chovov, na rozvoj agroturistiky, na ekológiu a na bonifikáciu úrokov z poskytnutých úverov.

    Zvyšnú sumu 300 mil. Sk navrhujeme presunúť do Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky a sumu 200 mil. Sk do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    To bol pán poslanec Farkas. Teraz vystúpi pani poslankyňa Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Mikulka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov podala pozmeňujúci návrh.

    Do Všeobecnej pokladničnej správy navrhujeme prideliť finančné prostriedky vo výške 20 mil. Sk, ktoré by boli účelovo určené na výstavbu malotriednych škôl na národnostne zmiešanom území. Pridelené finančné prostriedky na kapitálové výdavky vo výške 20 mil. Sk by sa použili na výstavbu a dobudovanie malotriednych škôl s vyučovacím jazykom slovenským na národnostne zmiešanom území. Návrh rozdelenia a kritériá na rozdelenie pripraví Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Prostriedky by sa využili pre 13 škôl v deviatich okresoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vystúpi pán poslanec Mikulka a pripraví sa pán poslanec Köteles.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Edit Bauerová.

  • Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa a poslanci, ktorí ste podali tento návrh,

    chcela by som upozorniť na článok 12 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Takisto článok 33 hovorí, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Váš návrh je evidentne v protiklade s týmito ústavnýmmi článkami. Chcem upozorniť váženú a ctenú snemovňu, aby zohľadnila protiústavnosť tohto návrhu. Nie som proti tomu, aby sa postavili malotriedne školy v obciach, kde nie sú školy. Ale ak platí Ústava Slovenskej republiky, nemôže platiť, že školy sa majú stavať len pre slovenské alebo len pre maďarské deti. Pevne som verila, že obdobie, keď sme si všetci rovní, ale sú medzi nami rovnejší, je už za nami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ak mi dovolíte, reagovala by som. Zvýšenie na výstavbu malotriednych škôl na...

  • Šum v pléne.

  • Nie, nereaguje na pani poslankyňu Bauerovú. Áno? Tak potom, pardon, ďakujem.

  • Chcela by som len v krátkosti reagovať...

  • Nie, pani poslankyňa, všetci dodržiavame rokovací poriadok.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ja k spoločnej správe k časti C V bod 5, kde ide o sumu 15 mil. Sk z kapitoly Všeobecná pokladničná správa pre položku Štátny fond Pro Slovakia viazať určenú sumu na rekonštrukciu Kultúrneho domu v Ružomberku.

    Chcel by som poprosiť vážených kolegov o pochopenie. Proste je to jediné miesto v rámci okresu Ružomberok, kde sa dajú robiť väčšie akcie spoločenského a kultúrneho charakteru. Budova má 70 rokov a je v kritickom, dezolátnom stave. Myslím si, že tieto prostriedky by slúžili na rekonštrukciu tej kultúrnej časti, ktorá bude slúžiť záujmom celého okresu a jej občanom. Čiže by som žiadal, aby táto časť bodu 5 časti C V bola daná na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Köteles a pripraví sa pán poslanec Rea. Pán poslanec Köteles tu nie je?

  • Hlasy v pléne.

  • Tak potom vystúpi predseda výboru pán Rea.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil ako predseda výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Môj návrh bude smerovať iba k bodom spoločnej správy, ktoré boli pánom spoločným spravodajcom navrhnuté na hlasovanie v skupinách en bloc či už za, alebo proti.

    Výbor prerokoval kapitoly, ktoré mu boli pridelené pánom predsedom Národnej rady, a zaoberal sa nimi detailnejšie. Po prerokovaní navrhol a prijal uznesenia, kde navrhol riešiť niektoré presuny v rámci kapitol. Tieto presuny a tieto návrhy nesmerovali k zvýšeniu schodku štátneho rozpočtu a k presunom medzi kapitolami. Týka sa to návrhu v spoločnej správe 828a v časti C V Presuny v rámci príslušných kapitol vyňať na samostatné hlasovanie body 12, 13, 14, 15, 16 a 17.

    V bode 12 môj návrh na samostatné hlasovanie a uznesenie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti sa týka zabezpečenia varovania a vyrozumenia obyvateľov, ktorí žijú v ochranných pásmach jadrových elektrární. Časť jadrovej elektrárne Mochovce, prvý reaktor bude uvedený do prevádzky v roku 1998 a obce, ktoré sú v pásme tejto jadrovej elektrárne, nemajú vybudovaný systém varovania a vyrozumenia obyvateľstva ako koncepciu ochrany týchto obyvateľov. Je návrh, tak ako je uvedený, nebudem ho už presnejšie špecifikovať.

    V ďalšom bode výbor odporučil, aby vo Všeobecnej pokladničnej správe v položke 8777 - dofinancovanie krajských úradov sa účelovo vyčlenilo 10 mil. Sk na dofinancovanie dokončenia Okresného úradu Bytča a výbor vyňal túto položku preto, lebo tento objekt je pamiatkovo chránený a jeho nedokončenie by prinieslo ďalšie straty alebo ďalšie zvýšenie prostriedkov v budúcich rokoch.

    V bode 14 v kapitole Všeobecná pokladničná správa v položke 84801 - úhrada nákladov na voľby v roku 1998, kde sa uvažovalo s účasťou voličov na voľbách priemerne 85 %, podľa doteraz získaných skúseností sa takéto percento voličov na voľbách nezúčastňuje a Štatistický úrad má v tejto položke zaevidovanú sumu 38 mil. Sk na vykonanie volieb. Podľa prerokovania tejto kapitoly je táto suma nedostačujúca, a preto navrhujeme túto sumu zvýšiť na 47 885 tis. Sk a na toto zvýšenie zobrať z položky 197 704 tis. Sk.

    V bode 15 v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy je uvedená suma 15 mil. Sk na výdavky na vybudovanie registra obyvateľstva Slovenskej republiky. Po prerokovaní je táto položka v rozpočte taká nízka, že sa nemôže v roku 1998 vôbec prikročiť k začatiu budovania tohto registra, ktorý cieľove bude potrebovať náklad vo výške 300 mil. Sk. Ministerstvo vnútra, jeho civilnosprávny úsek, budovanie tohto registra rozvrhlo na niekoľko rokov, a aby sme mohli začať už v roku 1998, to znamená v roku volieb, z tohto registra aj kontrolovať registre voličov, ministerstvo vnútra, jeho civilnosprávny úsek požaduje sumu 65 mil. Sk. Takže výbor navrhol v tomto bode, aby sme 50 mil. Sk získali z prerozdelenia kapitálových výdavkov medzi bezpečnostným a civilnosprávnym úsekom ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra s takýmto prerozdelením súhlasí.

    V bode 16 v rámci kapitoly Štatistický úrad prostriedky určené v položke 610 na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania výbor navrhuje, aby sme 50 mil. Sk v rámci kapitoly Slovenský štatistický úrad zvýšili na 53 084 tis. Sk.

    A napokon, v kapitole Krajského úradu Trenčín v kapitálových výdavkoch upraviť prostriedky na financovanie investičných programov z rezervy 34 mil. Sk, účelovo vyčleniť 4,5 mil. Sk na plynofikáciu Základnej školy v Nemšovej.

    Tieto kapitoly krajského úradu, tieto položky sa prerokovali pri prerokúvaní aj s predstaviteľmi alebo s prednostom a s vedúcim finančného odboru tohto krajského úradu.

    Summa summarum, môj návrh je, aby sme body 12, 13, 14, 15, 16 a 17 spoločnej správy 828a vyčlenili na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Reovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    moje vystúpenie sa bude dotýkať alebo bude mať podobný charakter, ako malo vystúpenie predsedu výboru pána Reu.

    Pretože gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu v rámci bloku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporučil neschváliť návrh, ktorý bol odsúhlasený v ústavnoprávnom výbore pod bodom C V - presuny v rámci príslušných kapitol, navrhujem, aby bol bod 1 vyňatý z hlasovania en bloc a v rámci neodporúčania na samostatné osobitné hlasovanie, a to z týchto krátkych dôvodov.

    Uvedený bod si nejakým spôsobom nenárokuje osobitné finančné prostriedky. Celý tento bod bol iniciovaný na základe vykonaného poslaneckého prieskumu členov ústavnoprávneho výboru. Bol prerokovaný za prítomnosti zástupcu predkladateľa z ministerstva spravodlivosti a taktiež verifikovaný úradníkmi ministerstva financií. Čiže ide vlastne o vnútorný presun v rámci položiek rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti a ide o presunutie časti finančných prostriedkov na tri rekonštrukcie budov súdov, kde sme považovali za potrebné tento stav, ktorý nie je vhodný a dobrý, riešiť týmto spôsobom. Opätovne podotýkam, nejde o zvýšenie finančných prostriedkov. Ide vlastne o vnútorný presun, ktorý bol odobrený aj predkladateľmi za prítomnosti úradníkov ministerstva financií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa len spýtať, pán poslanec, či ste to konzultovali s rezortom. S rezortom?

  • Hlas z pléna: Áno.

  • Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

  • Budem mať skôr procedurálnu otázku, pán predsedajúci. Nie je mi jasné, ako predkladateľ, teda podpredseda vlády bude reagovať...

  • No však v poriadku, ale ja o tom nemusím vedieť, že je hore. Jednoducho sa vás pýtam, či je tu zástupca vlády.

  • Áno, je hore. A má tam okolo seba štáb ľudí.

    Nech sa páči, pán Šagát z Čierneho Baloga.

  • Ešte moment. Prosím vás, je tu pán Miklušičák?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k návrhu rozpočtu pre rezort zdravotníctva.

    Predovšetkým mi dovoľte, aby som si dovolil ako neekonóm povedať krátku poznámku z makroekonomického pohľadu. Opakovane som to uvádzal a opakovane uvádzam, aby sme mohli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na úrovni dnešného poznania, aby sme mohli zabezpečiť liečbu, tak ako je to vo vyspelých krajinách, mali by sme mať na to primerané zdroje.

    Čo to znamená primerané zdroje? Najlepšie a najčastejšie používaným parametrom je, koľko ktorý štát vydáva na zdravotníctvo z hrubého národného produktu. Samozrejme, že veľmi vyspelé krajiny sa pohybujú okolo 2 000 dolárov na občana a rok. My sme v tomto roku na úrovni 200 dolárov na občana a rok.

    Rozpočet na rok 1998 sa opäť nedostáva nad hranicu 7 %, čo je hranica, ktorá sa všeobecne považuje za minimálnu hranicu toho, aby sa dala zabezpečiť slušná zdravotná starostlivosť. Ak by sme vychádzali z hrubého národného produktu, tak ako je to uvedené - nie som ekonóm, ospravedlňujem sa, z hrubého domáceho produktu, ale som rád, že mi pán predseda rozumie -, že hrubý domáci produkt na rok 1998 je 727 mld. Sk, z toho 7 %, keď si to vypočítajú aj ekonómovia, zistia, že je to približne na úrovni 50 mld. Sk. Tak ako sa ale píše, príjmy do zdravotníctva budú asi na úrovni 40 mld. Sk, takže teraz bude pravdepodobne veľmi jednoduché dať otázku ekonómom. Ako chcete na úrovni asi 6 % hrubého domáceho produktu zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť? Ešte jednoduchšie: Keď vás pošlú do Priora kúpiť si kožuch a dajú vám 5 korún, ako si môžete kúpiť kvalitný kožuch? Pravdepodobne si ho nekúpite.

    A veľmi rád by som povedal, že aj v rebríčku vyspelých krajín s nižšou životnou úrovňou, ako je napríklad Portugalsko a Grécko, sa vydáva na zdravotnú starostlivosť od 300 do 400 dolárov. My sa tam, žiaľbohu, nedostávame. Dostávame sa maximálne na úroveň okolo 200 dolárov. Podľa toho, samozrejme, bude vyzerať zdravotná starostlivosť. Je to jeden z faktorov. Samozrejme, sú aj ďalšie.

    Preto ani z makroekonomického hľadiska nemôžem súhlasiť s takto postaveným rozpočtom. Pritom sa ale odvoláva na to - uviedol to aj pán podpredseda vlády -, ako veľmi významne narástli za ostatné roky zdroje v zdravotníctve, menovite v poisťovníctve. Samozrejme, tieto čísla vyzerajú na prvý pohľad veľmi páčivé, pretože v roku 1994 sme mali v zdravotníctve o niečo menej ako 22 mld. Sk, v tomto roku ich budeme mať reálne asi 36. Nie tak, ako sa odhadovalo v štátnom rozpočte, 40 mld., ale budeme radi, keď sa vyberie dvakrát 18 mld., pretože v 1. polroku sme vybrali 18 mld. a v 2. polroku nebude určite viac. I keď to opticky vyzerá ako veľký nárast z 22 na 36, ale nikto nevypočítal a nikto neodpočítal z tohto nárastu všetky veci, ktoré sa týkajú inflácie a stúpania cien v komoditách, ktoré zdravotníctvo vo svojich vstupoch musí zabezpečovať. Treba povedať, že väčšina materiálov, a sú to materiály drahé, sa kupuje z trhov západnej Európy za západné ceny. Keď si to dáte dohromady, tak zistíte, že ten boom, ktorý sa tu ospevuje, je vlastne nie dostačujúci a stále treba výdavky na zdravotníctvo regulovane zvyšovať a zabezpečiť ich efektívne využitie.

    Dnes pravdepodobne nikto nebude namietať, keď poviem, že systém zdravotnej starostlivosti sa vzhľadom na nedostatok zdrojov veľmi významne destabilizoval. Uvediem známe číslo. V tomto roku chýba minimálne 5 mld. A ja sa veľmi obávam, aké to bude mať následky. Opakovane som na to upozorňoval, ale, žiaľbohu, keď som rozmýšľal nad dnešným vystúpením - napriek tomu, že ste tak osireli v tých radoch - som si hovoril: No, choď trošku od seba. Toľko si tu rozprával, toľko minút si tu zdržal kolegov. A aký to malo efekt? Treba povedať, že efekt počas troch rokov, keď sme tu spolu schvaľovali tri rozpočty, bol prakticky nulový.

    Hovorím si, a povedal som si: Pravdepodobne je to preto, lebo som používal zlé argumenty. Pravdepodobne preto, že som používal voči vám zlý prístup. A s týmto presvedčením aj dnes odídem od tohto pultu, pretože viem, že moje argumenty budú príliš slabé na to, aby som vás presvedčil. Pravdepodobne bude treba iných rečníkov, bude treba iných politikov z opozície, aby vás o tom presvedčili, alebo, a to by som vám neprial, vlastnú skúsenosť z poskytovania zdravotnej starostlivosti v našich zariadeniach. Bol by som nerád, keby ste až potom precitli a povedali: Ježišmária, asi je to pravda.

    Samozrejme, nie som makroekonóm ani ekonóm, aby som povedal, z ktorej kapsy zobrať a dať do zdravotníctva. Do tejto pozície nás dávajú najčastejšie tí, čo zostavujú rozpočet. Nie. Myslím si, že my, ktorí obhajujeme niektoré rezorty, robíme tak nie preto, aby sme tu cez nejaké falošné loby získavali peniaze napríklad na výstavbu nejakej cesty k nejakému hotelu. Ako iste viete, pravdepodobne obhajujeme širšie celospoločenské záujmy. Prakticky som stratil ilúziu pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu tesne nad ránom, asi o tretej hodine, keď ste schválili 70 mil. korún na výstavbu cesty, viete ktorej pani poslankyni. Pravdepodobne sa dnešné rokovanie a hlasovanie opäť skončí licitáciou kto, kde a ako máte zalobované. A pravdepodobne celospoločenský význam bude opäť niekde vzadu.

    Ale napriek tomu, kvôli zaknihovaniu - ono to vychádza aj v nejakých knižkách - si dovolím upozorniť na niektoré veci. Ak ste si niekto pozreli trošku podrobnejšie kapitolu ministerstva zdravotníctva, tak, samozrejme, najfrekventovanejšou otázkou je otázka odvodu povinného zdravotného poistenia štátom. To sa tu skloňuje celé tri roky. A aký je výsledok? Výsledok je taký, že síce je vymeriavací základ 2 700 korún, ale aby to nebolo viac, upravili ste si percento z minimálnej mzdy na 73 %, a tým v rozpore s tým, čo je uvedené v tejto knižke na stranách 25 - 27 tlače 828, kde sa uvádza, že sa do zdravotníctva dostane viac peňazí, ja tvrdím, že prostredníctvom zdravotného poistenia, prostredníctvom odvodov štátu prakticky menej.

    Preto moje pozmeňujúce návrhy budú smerovať predovšetkým do tejto oblasti a budem sa snažiť, aby sa odvod štátu výrazne zlepšil, pretože potom je veľmi zle postavená filozofia nášho poisťovníctva. Potom by štát mal povedať inú filozofiu, pretože naše poisťovníctvo je založené na solidarite. A štát tým, že platí málo za svojich poistencov, je vlastne prvý, kto porušuje princíp solidarity, že na chudobného platí bohatý a na chorého zdravý. Štát za svojich poistencov musí zaplatiť toľko, koľko bolo určené v zákone číslo 273. A preto dva pozmeňujúce návrhy, ktoré uvediem, sa týkajú odvodu do zdravotného poistenia.

    Ak dnes chýba 5 mld., vy poviete: No to zdravotníctvo je určite čierna diera, môžete tam dať peňazí, koľko chcete, pozrite sa, však sa to minie. Aj teraz bude 36 mld., a minulo sa. Vážení páni poslanci, poslankyne, skúsme si odpovedať na otázku, prečo sme dnes v 5-miliardovom deficite okrem toho faktoru, že štát si v tomto roku opäť nesplnil povinnosť na úrovni 3-4 mld. korún. Pani poslankyňa Belohorská ma obvinila, že je to preto, lebo sme urobili také zlé zákony, ktoré tu budete, ešte neviem koľko rokov, opravovať. No bohuchovaj! Pretože zákon, ktorý tu citovala - škoda, že tu nie je, možno faktickou poznámkou by bola znovu k niečomu prispela. Pluralita poisťovní nie je faktorom, ktorý spôsobuje insolventnosť v systéme zdravotnej starostlivosti, ale štátny dozor, ktorý mal strážiť, ako sa použijú peniaze poistencov prostredníctvom poisťovní. Celé tri roky mal šancu tu vstupovať. A nakoniec v zákone číslo 273, jeho novelou v roku 1995 ste si štátny dozor dokonca posilnili.

    V roku 1995 som tu hovoril: Dobre, ak ho chcete posilniť pre to, aby ste lepšie mohli kontrolovať, čo poisťovne urobia s peniazmi poistencov, chvalabohu. Ale aký je výsledok? Upodozrievame, a pán minister, váš minister stále tvrdí, že poisťovne majú niekde založené tri miliardy alebo ich prešafárili. Je koniec roku 1997 a nevieme, kde je pravda. A v zákone máme inštitút štátneho dozoru, máme ministerstvo financií, ministerstvo zdravotníctva, ktoré mali vykonávať štátny dozor.

    V tlači sa píše, že poisťovňa ISTOTA si preliala 140 mil. zo základného do správneho fondu. A minister jej dá trojročné splátky a 500 tis. korún pokutu? Nie, podľa mňa sa to malo riešiť celkom iným spôsobom. Všetky poisťovne, ktoré sa na trhu zle správajú, musia odísť z trhu bez ohľadu na to, aká politická sila, ktorá ekonomická loby za tým stojí. A potom by sme nemali problémy. Nikto nehovorí, koľko tu má byť poisťovní. Možno ich bude toľko, koľko trh vie saturovať, ale sa musia správať veľmi seriózne. A preto, ak dnes nemáme peniaze a nevieme dokonca ani odpovedať, kto ich minul, kde ich ulial a čo s nimi urobil, je to chyba zlyhania štátneho dozoru.

    Destabilizáciu systému zdravotnej starostlivosti vlastne zapríčinil štát dvoma krokmi. Jednak preto, lebo málo zaplatil a ešte aj to, čo tam prišlo, neskontroloval, kam to odišlo, či to správne odišlo tým zariadeniam.

    Tretí faktor, ako efektívne sa používajú peniaze v zdravotníckych zariadeniach, ukazujú i výsledky kontrol ministerstva zdravotníctva, výsledky kontrol Najvyššieho kontrolného úradu. Iste poznáte kauzu nemocnice vo Zvolene, ale aj kauzu nemocnice na Kramároch, kde Najvyšší kontrolný úrad bol, kde sa zistili veci. A aké sa vyvodili dôsledky? Odvolanie riaditeľa nie je vyvodenie dôsledkov ani jeho odstúpenie. Ak máme málo peňazí, tak tých faktorov je iste viac, ale hlavným vinníkom je štát, ktorý si neplní povinnosti a okrem toho nedohliada, kam peniaze idú.

    Dovoľte mi, aby som sa vo svojej poslednej poznámke dotkol kapitálových výdavkov. Kapitálové výdavky, výdavky na rozostavané stavby, na to, aby sa kúpila technika, sú znížené oproti roku 1997 na 80 %. Vážené kolegyne, kolegovia, iste viete zo svojich regiónov, v akom stave máme autopark sanitných vozidiel, viete veľmi dobre, v akom stave máme všetky médiá, kotolne, kuchyne, ako nám zateká do nemocníc cez strechy. Iste viete, v akom stave máme vykurovanie, rozvody. A do zdravotníctva sa na údržbu nedávajú peniaze, niektoré nemocnice a niektoré zariadenia nemaľovali 5 až 10 rokov. Tak mi povedzte, ako sa tento rezort s kapitálovými výdavkami na úrovni 80 % roku 1997 môže správať, aby prežil.

    Som z toho veľmi smutný. A opýtajte sa na ministerstve zdravotníctva, koľko majú nahlásených havárií. Viete si predstaviť, že napríklad kvôli havárii jednej sondy, ktorá stojí v porovnaní s obstarávacou cenou toho prístroja skutočne len zlomok, ale zamedzuje vyšetrovanie cez sonografiu, ak na to nebudú peniaze, mnohé prístroje budú stáť. Stoja. Dnes iste viete, že magnetická rezonancia v Banskej Bystrici nevyšetruje deti a ostatní pacienti chodia na Kramáre, pretože tam nemajú náhradný dielec. Investujeme do magnetickej rezonancie 30 mil., a stroj stojí. Vyučia sa ľudia, urobí sa stavebná príprava atď. atď. To sme chceli?

    Preto si dovolím navrhnúť, samozrejme, to nemá šancu prejsť, zvýšiť kapitálové výdavky len o 500 mil. Sk, čo je, samozrejme, nedostačujúce. Ale keby som navrhol miliardu, povedali by ste, že nemám boha pri sebe, že vás provokujem. Preto idem len s takou malou požiadavkou, ako je 500 mil. Nebudem kritizovať ani sa zaoberať tým, koľko je v rezerve vlády, koľko je v rezerve, neviem akej. Áno, na to máme múdrych ľudí, ekonómov. Ale veľmi úprimne vám poviem, ak sa do zdravotníctva nedostanú peniaze, nebude to na budúci rok veľmi príjemné, a už vôbec nebudem hovoriť o tom, ako sa to bude vyvíjať.

    Poviem vám ešte jednu skúsenosť, možno budete so mnou niektorí aj súhlasiť. Stačí mi, keď budete vnútorne so mnou súhlasiť. Všimnite si, ako sme rozkolísali systém napríklad nariadením vlády na zvýšenie tarifných platov v zdravotníctve. Poviem vám, aká je situácia v zariadeniach. Dnes do nemocnice na Kramáre príde na mesiac 35 mil. korún z poisťovní a 28 mil. korún dávame na mzdy, pretože každý riaditeľ musí splniť nariadenie vlády, ktoré nie je kryté peniazmi. Ale do akej situácie sa zdravotníci dostali? Majú vysoké platy a pacient si musí doniesť do zariadenia príbor, toaletný papier. Tam sme sa chceli dostať? Je to smutné. Je smutné vlastne umelo vytvoriť nariadením vlády situáciu, keď sa pracovníkovi v zdravotníctve skutočne zlepšil plat a nemá na lieky. Čo sme ich chceli postaviť na opačné brehy, keď by mali stáť na jednom?

    Mnohé, ako som uviedol, mnohé nariadenia, opatrenia, ktoré ste mali šancu v zdravotníctve urobiť, sa vám nevydarili. Asi ich netreba už ďalej kritizovať. Ak budeme mať možnosť to ovplyvniť tak, že sa budeme radiť aj s tými od vás, ktorí budú mať chuť priložiť ruku k dielu, budeme sa radiť a budeme naprávať chyby, ktoré sa urobili. A bude ich treba urobiť.

    Ak dnes navrhnem nejaké zmeny do štátneho rozpočtu - viete, keď sa to stalo po prvýkrát, že ste mi to neschválili, vtedy som pána predsedu Maxona stretol v noci na chodbe a rozčúlený som mu povedal: Pán predseda, doteraz som si vás vážil, ale teraz... - neviem, čo všetko zlé som vám povedal. Ale vlastne som sa vtedy zbytočne takto emocionálne vyjadril. Dnes, po dvoch rokoch sa ospravedlňujem, pán predseda Maxon. Vaša ekonomická stratégia koalície je taká, aká je a pre zdravotníctvo z nej, žiaľbohu, nič dobré nesvitne. Napriek tomu budem šťastný...

  • Hlasy v sále.

  • Ak vás obťažujem a ukazujete, koľko je hodín, tak na to celkom kašlem, poviem vám otvorene, pretože niekoho tu zastupujem, a tým ľuďom, ktorým...

  • Hlasy z pléna.

  • Nerozumiem. Keď budete hovoriť vy, rád vás budem počúvať, pretože zastávam takú filozofiu, že aj keď s vami nebudem súhlasiť, vždy vás nechám, aby ste povedali svoj názor. Tým, ktorí boli trpezliví a vypočuli si ma, veľmi pekne ďakujem.

    A dovoľte mi, aby som predniesol svoje tri pozmeňujúce návrhy. Prvé dva sa týkajú § 8.

    Prvý je v § 8 nahradiť text "13,7 % zo 73 % vymeriavacieho základu 2 700 Sk" textom "13,7 % z vymeriavacieho základu 3 000 Sk".

    Druhý, ak by tento neprešiel, prosím hlasovať osobitne o pozmeňujúcom návrhu číslo 2 - v § 8 vypustiť číslo 73.

    A tretí pozmeňujúci návrh - do kapitoly ministerstva zdravotníctva prideliť ďalšie finančné prostriedky vo výške 500 mil. Sk na kapitálové výdavky. Je tam krátke odôvodnenie.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Po pánu poslancovi Šagátovi vystúpi pán poslanec Miklušičák a pripraví sa pán poslanec Lysák.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K vystúpeniu pána poslanca Šagáta chcem len podotknúť, že si veľmi vážim všetku prácu, ktorá sa robí v oblasti zdravotníctva, a do istej miery s ním súhlasím, že je táto kapitola nedocenená. Ale na druhej strane musím odmietnuť demagógiu, s ktorou vystúpil, pretože nie je možné časť peňazí, ktoré plynú do zdravotníctva, uvádzať ako celkový rozpočet zdravotníctva, ktorý existuje, aj keď sa môžeme sporiť o tom, či sú vôbec zdravotné poisťovne dobrý, alebo nie dobrý vynález. Ale rozhodne nie je dobré porovnávať stupeň vývoja spoločnosti podľa toho, koľko sa dáva do zdravotníctva. Zdravotníctvo by malo dostať podľa možností toľko, koľko môže dostať. Pretože keby sme robili takéto porovnávania, tak by sme mohli dospieť aj k tomu, že čím je spoločnosť chorľavejšia, tým viac peňazí sa musí do zdravotníctva dávať. A to by asi nebol ten správny záver.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte sa hlási pán poslanec Klein s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Nie som odborník na zdravotníctvo, ale mám zásadu, že každý národ musí byť sýty, zdravý a múdry. Chcel by som len pripomenúť, že v roku 1991 malo zdravotníctvo 17 850 mil. Sk, v roku 1992 malo 18 920 mil. Sk, v roku 1996 malo 32 930 mil. Sk a v roku 1997 malo 36 500 mil. Sk.

    Chcel by som požiadať pána ministra aj exministra, aby zdôvodnili tieto výdavky. Myslím si, že poľnohospodári to vôbec nezvyšujú. Viem, aký je rozdiel medzi poľnohospodárstvom a zdravotníctvom, zaujímam sa o nemocnice, ale myslím si, že treba hľadať rezervy tiež v zdravotníctve, treba povedať, že v distribúcii liekov atď. - myslím si, že aj v etike treba hľadať rezervy. A myslím si, že zdravotníctvo ich má. Netreba hľadať cestu do Kežmarku za 70 mil., k žiadnemu hotelu nevedie, vedie do Kežmarku do mesta. Nikto tam žiadny hotel nemá. A všetci vodiči, ktorých poznáte či koalícia, opozícia, alebo nezávislí, si chvália, že sa tá cesta urobila. Ale aj zdravotníci by mali hľadať rezervy. Chcel by som povedať, že množstvo miliárd alebo miliónov sa investovalo do prístrojov atď. Poľnohospodári od roku 1989 znížili zamestnanosť o 59,8 %. Keď sú modernejšie prístroje, treba hľadať aj tam rezervy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán predseda Maxon ako spravodajca môže požiadať kedykoľvek o slovo a má prednosť.

    Pýtam sa, či najprv bude hovoriť pán poslanec Líška, alebo chcete hovoriť hneď.

  • Odpoveď poslanca Maxona z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som oceniť vystúpenie pána poslanca Šagáta vzhľadom na jeho krátkosť a stručnosť, veď netrvalo ani 30 minút. Dovolím si teda požiadať o prepáčenie za tento mierne ironický podtón, ale chcel by som zdôrazniť jednu vec.

    Pán kolega Šagát, keď ste spomínali okolnosti schvaľovania rozpočtu na rok 1997, teda na tento rok, a rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré sa, pochopiteľne, objavili v priebehu rozpravy a naznačili ste aj isté úvahy o možnom lobovaní, ako a kto z poslancov, kam a u koho, kde zaloboval, významne sa pozerajúc na stred poslaneckej snemovne, ktoré má HZDS, rád by som upozornil na jednu vec. Rozdelil som si pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavili zatiaľ mimo spoločnej správy z radov poslancov v druhom a treťom čítaní, a musím konštatovať, že 5 návrhov je z radov vládnej koalície, 9 návrhov je z radov opozície a 4 alebo 5 návrhov je zmiešaných, to znamená koaličných aj opozičných, sú tam podpísaní aj tí, aj tí poslanci. Takže nerozumel som dobre, pán kolega, tej vašej narážke do radov vládnej koalície. Kto, kam a u koho ako loboval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som predovšetkým povedať, pán poslanec Šagát, že ekonomické problémy a problémy slovenskej ekonomiky nemožno oddeľovať od problémov financovania zdravotníctva. Teda si nemyslím, že sa dá ten problém takto zjednodušene chápať aj zo strany odborníka, ktorý pozná problematiku zdravotníctva. Sú to spojené nádoby. Spoločne všetci by sme sa mali opýtať, čo sa nám podarilo v oblasti transformácie zdravotníctva za uplynulé obdobie okrem toho, čo hovoril pán poslanec Klein z hľadiska rastu nákladov.

    Určite si všetci veľmi dobre pamätáte na to, keď sme prišli do tejto snemovne v prvom volebnom období, tak náklady na lieky predstavovali na Slovensku približne 4 mld. Sk ročne. Je predpoklad, že v tomto roku to bude približne 11 mld. Sk. Na základe dokonalej analýzy dnes možno povedať, že to nie je významné v raste cien liekov. Na slovenskom zdravotníctve naďalej ekonomicky parazitujú mnohí ľudia a chceme, aby to, že tu niekto parazituje, že sa nerealizuje proces transformácie, tak ako by sa mal, zaplatil štátny rozpočet a daňový poplatník.

    Naozaj treba problémy posudzovať veľmi komplexne. Členovia výboru pre financie, rozpočet a menu veľmi dobre vedia, koľko času venovali posúdeniu a analýze fungovania zdravotných poisťovní na začiatku volebného obdobia a z vlastnej iniciatívy. Vecne tento problém neprislúcha výboru pre financie, rozpočet a menu, ale vzhľadom na to, že sa tam naozaj krúti veľmi veľa peňazí, tomuto problému sme sa venovali. Dovolím si tvrdiť, že tie kroky, ktoré sa spravili na základe odporúčania nášho výboru, a teraz naozaj môžem povedať, že sčasti po dohode koalície s opozíciou, v oblasti zdravotného poisťovníctva sa prejavili pozitívne. Naozaj sa spravilo veľa a veľa ešte treba spraviť, ale slovenské zdravotníctvo, keby dnes dostalo nie 1 mld., ako ste sa neodvážili navrhnúť vy, keby dostalo 5, 6 alebo 8 mld., tak tieto prostriedky jednoducho strávi a občan, pre ktorého tieto prostriedky sú smerované, by z toho mal veľmi málo.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Ešte sa hlási pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Myslím si, že pán poslanec Šagát vychádzal jednoducho zo znalosti situácie v nemocniciach. Neviem, možno kadekto parazituje na zdravotníctve. Je asi pravda, že vo veľkých číslach peniaze, ktoré sa vynakladajú na lieky, sú väčšie, ako sú v iných krajinách. Ale konkrétna situácia v nemocniciach je taká, že proste nemocnice lieky nemajú, pretože sú zadlžené, neuhrádzajú faktúry, tým dodávatelia im odmietajú dodávať lieky, a zomierajú ľudia, ktorí by nemuseli zomierať, keby lieky boli. Mnohokrát nie sú ani dezinfekčné prostriedky a základné vitálne lieky. To je situácia, ktorá naozaj je v nemocniciach.

  • Dovolil by som si uviesť dve veci, myslím si, azda na zvýraznenie toho, čo povedal pán poslanec Šagát, a možno ešte aj na doplnenie.

    Prvá vec, ktorú chcem uviesť na doplnenie. Vtedy, keď vzniklo oddelenie financovania zdravotníctva a štátneho rozpočtu, to znamená vzniklo zdravotné poistenie, vtedy sa veľmi presnou kalkuláciou dospelo k číslu 13,4 % či 13,7 %. Viem, že táto kalkulácia sa pohybovala pri diskusii s odbormi rádovo v desatinách percenta. Tak sme to stanovili. Vtedy sa povedalo, že štát bude prispievať sumou 13,7 % z minimálnej mzdy. Táto hodnota sa nevycucala z prsta. Bola jednoducho vykalkulovaná, že ju zdravotníctvo potrebuje. Tak ako stúpajú náklady na život, tak stúpa aj hodnota minimálnej mzdy, ale štát sa správa tak, že klesá vymeriavací základ, lebo ide nie na platnú minimálnu mzdu, ale na vlaňajšiu či predvlaňajšiu, nie na plné percentá, ale na nižšie percentá. To je vysvetlenie. Viete tí, ktorí neboli pri zostavovaní práve toho prvého zákona, by asi o tom nevedeli hovoriť. To je jedna stránka veci.

    Druhá stránka. Myslím si, že pán docent Šagát upozornil na jednu vec. Táto vláda mala možnosť tri roky veľmi vážne kontrolovať funkciu zdravotníctva, a zrejme sa tá úloha nesplnila. Blíži sa koniec obdobia a zisťujeme, že niekto parazituje na zdravotníctve. Čo sa štyri roky robilo? Ako to, že sa nenašiel parazit? Ako to, že sa nezakročilo proti parazitovi?

    Keď sme navrhovali pánu ministrovi vytvoriť veľmi silný úrad štátneho zdravotníckeho dozoru, tak namiesto toho, aby sa vytvoril tento úrad, vytvorili sa krajské a okresné úrady, rozdrobila sa táto snaha, a takto sa to končí. Prosím, toľko na vysvetlenie.

  • Ďakujem.

    O slovo sa ešte hlási pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    pán poslanec Šagát otvoril závažný problém. Chcem proste reagovať na to, že došlo - a reagoval na to už pán poslanec Klein - k pomerne razantnému zvýšeniu zdrojov tohto rezortu. To znamená, že ak ste to, pán poslanec, argumentovali podielom na hrubom domácom produkte v rokoch 1993, 1994, ten podiel nebol ani 4 %, to znamená, že zdravotníctvo skutočne v tých rokoch išlo do kolapsu. A teda, pokiaľ sme sa dostali na úroveň 6 % hrubého domáceho produktu, asi tá spoločnosť nejaké zdroje na to vytvorila.

    Samozrejme, aj v rámci štátneho rozpočtu sme sa dali nadýchnuť tomu systému, čím vôbec nechcem povedať, že sme systém zvládli. Ten systém má nesporne veľmi veľa nedostatkov, pod ktoré sa podpísala aj činnosť vás ako ministra alebo vlády, ktorá v roku 1994 riadila systém. Bola v tom, že vypustila džina z fľaše, keď vlastne otvorila systém zdravotných poisťovní bez toho, aby existoval funkčný systém dohľadu nad činnosťou poisťovní, že by sa bol proste už dopredu založil efektívny systém, ako zdravotníctvo riadiť.

    Samozrejme, môže sa argumentovať tým, že sme mali na zvládnutie systému priestor dvoch alebo troch rokov. Ale zvládnuť taký zložitý systém, ako je zdravotníctvo, v prechode na trhové podmienky, sa javí ako nie jednoduché a vyžaduje si to určitý čas. Ale medzitým sme už v podmienkach, keď máme rozsiahly systém poisťovní, obrovský - sedí slovo obrovský - systém alebo takisto rozsiahly systém poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Prešlo sa už na privátny systém. To znamená, že zvládnutie celého systému je o to komplikovanejšie.

    Druhá vec je ale otázka poskytovania zdrojov zo štátneho rozpočtu. Je to viazané nejakým zákonom, indexným systémom. V podstate, ak rastú mzdy, ak rastú základne na poskytovanie zdrojov z rozpočtu, je to výborné. A môže byť silná kritika na vládu, na ministerstvo financií, pokiaľ sa kalkulujú zdroje, prečo nedáva viac, prečo nedáva v zmysle pôvodného zákona o zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnom poisťovníctve, kde je to vymedzené, a že štátnym rozpočtom vymedzujeme nové základne.

    Chcem to obrátiť, čo bude v prípade, ak dôjde k depresii v ekonomike, ak dôjde k depresii vôbec vo vývoji hospodárstva štátu, k poklesu nominálnych, reálnych miezd poklesom eventuálne aj minimálnych miezd a rôznych iných základní. Čo v tom prípade s takými systémami, ktoré sú zavesené na nejaké stabilné percentuálne režimy? A vtedy necháme systémy padnúť? A vtedy si spomenieme na to, že ministerstvo financií má takýto systém kalkulovať a má dokonca prisunúť viac zdrojov či pre zdravotníctvo, či pre sociálne veci, než by vyplývalo priamo zo základní, tak ako sú definované.

    Chcem poukázať na tento problém a chcem zdôrazniť aj jednu zo základných poučiek, ktorú by si mali osvojiť všetky vlády, ktoré budú riadiť Slovenskú republiku, že indexné systémy sú cestou do pekla a vláda, ktorá si to neuvedomí, jednoducho založí fenomén, ktorý môže perspektívne ohrozovať samotné základy fungovania štátu. Z tohto dôvodu ministerstvo financií už tri roky kalkuluje celý systém. Prešli sme na systém vymedzovania príspevkov štátu prostredníctvom štátneho rozpočtu dovtedy, kým nezladíme systém, to znamená, neznížime zaťaženie podnikateľskej sféry. Potom môže prísť povýšenie vzťahu štátneho rozpočtu smerom na jednotlivé systémy, a tým, že podnikatelia budú odvádzať nižšie dane a nižšie poistné, teda budú menšie náklady na platenie poistného a daní, sa vlastne vytvára priestor na inom kanáli vyšších zdrojov štátneho rozpočtu, a potom aj vyššie príspevky štátu na jednotlivé systémy. Ale to je opäť dlhodobejšia záležitosť, ktorá sa nedá riešiť počas existencie a počas volebného obdobia jednej vlády.

    Posledná poznámka. Pán poslanec Šagát vzniesol otázku, kam sa podeli zdroje, ktoré otvára minister zdravotníctva v tomto roku. Poviem, aký je vývoj za tri kvartály. Bude to obsiahnuté aj v štatistike za tri kvartály. Príjmy z poistného za zdravotné poistenie spolu boli 27 857 mil. Sk za tri kvartály, úhrady za zdravotnú starostlivosť spolu z poisťovní boli 26 792 mil. Sk. Je tam rozdiel jednej miliardy korún, sú to fondy. Ale v podstate chcem tým naznačiť, že žiadne 3 miliardy korún neexistujú niekde vzadu v poisťovniach na veľkých číslach. Isté je, že existujú určité priestupky, na ktoré prišla aj kontrola ministerstva financií, možno aj ministerstva zdravotníctva. Priebežne to riešime, ale žiadne stovky miliónov a miliárd korún sme zatiaľ na účtoch poisťovne nenašli. Dá sa teda z toho vyvodiť jeden záver, že viac-menej zdroje, ktoré poisťovne získajú, uhrádzajú pre poskytovateľov.

    Druhá vec je, že systém nie je dotiahnutý a treba na ňom ďalej pracovať, treba začať pracovať individuálne. Poisťovne musia perfektne vystupovať ako jeden celok voči poskytovateľom, musia poznať ich vývoj, pretože či už privatizácia, alebo presuny výkonov, najmä do ambulantnej sféry, menia charakteristiky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Takže bude na tom ešte roboty ako na kostole, a nielen tento rok, ale minimálne ďalšie dva, tri roky. Ale nemyslím si, že by to malo negatívnu tendenciu alebo by to nebolo pozitívne priechodné.

    Vážená Národná rada, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    ešte sa vrátim k vystúpeniu pána poslanca Šagáta. Skutočnosťou je - a to treba potvrdiť -, že vlastne všetky vlády krátili vymeriavací základ. Na druhej strane nie je pravda, že v roku 1994 bol základ taký nízky, ako bol stanovený rozpočtom, pretože práve vláda Jozefa Moravčíka pridala 5 mld. korún do zdravotníctva, aby vykryla schodky, ktoré boli založené zle nastaveným základom na výpočet v tejto oblasti.

    Poznáme tie údaje a myslím si, že pán docent Šagát to uviedol, o ktorých hovoril pán minister, že poisťovne v podstate to, čo vybrali, aj odovzdali. Ale potom to hovorí o jednom. Nie je chyba v slovenskom zdravotníctve to, že je veľa poisťovní, ale chyba je niekde inde. Pretože ak by bola chyba v tom, že je veľa poisťovní, tak by poisťovne predsa nemohli to, čo vyberú, aj odovzdať. To je nezmysel. Ak vyzbierali isté peniaze a všetky ich odovzdali do zdravotníctva, znamená to, že pracujú dobre. Potom je ale otázka, keď vyberajú 36 mld. Sk, ako je možné, že zdravotníctvo bude potrebovať 40 mld., a tak je založené. Kde získa 4 miliardy korún? Je tu otázka Liečebného poriadku prijatého nie celkom zodpovedne, je tu otázka otvoreného konca zdravotníctva, ktorý sa začal v roku 1995, je to nešťastný bodový systém. Proste je tu viac systémových chýb, za ktoré nesie zodpovednosť vláda, a nie poisťovne. Poisťovne práve následkom toho, čo povedal v tejto chvíli pán podpredseda vlády, sú očistené od toho, že by ony spôsobili kolaps. Nie. To, čo vyzbierali, odovzdali do zdravotníctva. Tak je to. Je tam rozdiel jednej miliardy korún za tri kvartály. Tak to vyzerá. Hľadajme skutočne, kde je chyba.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pán minister sa ešte raz hlási.

  • Vážená Národná rada, vážení poslanci,

    myslím si, že nemôžeme poisťovne z toho systému vyňať, lebo v ňom majú svoje miesto. Sú miestom, ktoré má veľmi dôsledne kontrolovať poskytovanú zdravotnú starostlivosť, jej kvalitu, ale najmä reálnosť vykonania, musí perfektne poznať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to sa nestalo. To už nemôže vláda, dokonca ani ministerstvo zdravotníctva. Každý má v tom svoje miesto, kde nie je systém celkom zvládnutý, ale kľúčové miesto patrí poisťovniam. Musia sa naučiť spolu komunikovať, lebo len ako jeden celok spoznajú poskytovateľov. Takže opätovne, ten problém je komplikovaný, ale osobne kľúčové miesto dávam v tomto systéme poisťovniam. A opäť, pokiaľ ich je 11, ťažšie sa dorozumejú, pokiaľ je ich 5, tak sa dorozumejú ľahšie. Samozrejme, že poisťovne, ktoré nie sú funkčné, majú rôzne miery výberu poistného, tak asi treba hľadať spôsob, ako ich vytlačiť z trhu. Na druhej strane podotýkam, opäť je to problém, ktorý sa viaže na novely zákonov, ktorý sa viaže na spoznanie, na hlbšie spoznanie celého systému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Šagát chce reagovať na pána ministra.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán minister, pretlmočil by som to do takej jednoduchej reči. Pri vystúpení v novembri pán minister zdravotníctva tvrdil, že v systéme sú niekde miliardy korún. Teda nie sú, som sklamaný, pretože, samozrejme, som sa nádejal, že sa nájdu tie tri miliardy korún. Ale beriem to.

    Je tu ale otázka - keďže rokovania o tejto situácii prebiehajú od júna 1997, lebo zdravotné poisťovne signalizovali túto situáciu -, prečo do dnešného dňa sa neurobilo viac konkrétnych opatrení na to, aby sa katastrofa vo financovaní zvrátila, a jednou z požiadaviek je to, že otvorený koniec treba zatvoriť. Iste viete, že ho otvoril pán minister Soboňa bodovým systémom a po víťazných voľbách HZDS v roku 1995 vaším cenovým výmerom, kde ste dali opäť body. Teda sa chcem opýtať, kedy sa, pán minister, dohodnete s ministrom zdravotníctva a urobíte uzatvorený koniec financovania zdravotníctva. To je jeden z tých dôvodov, prečo je nadprodukcia. To je prvá vec.

    Druhá vec, kedy, prosím vás pekne, do toho vstúpime. Pre krátkosť času som nespomínal všetky faktory, nakoniec to hodnotil aj pán Líška, kedy vstúpime do liekovej politiky, ktorá, ako správne povedal pán predseda Maxon, nás stojí toľko peňazí. Vymenoval som len tri faktory, ktoré viedli k destabilizácii systému, ale je ich viac a, žiaľbohu, pán minister, má na tom podiel vláda, predovšetkým rezort ministerstva zdravotníctva. Mali byť z toho vyvodené nejaké konzekvencie. Viete, je smiešne, keď si niekto myslí, že ovplyvní financovanie zdravotníctva tým, že urobí k 1. decembru redukciu lôžok o 3 000 - neviem koľko - postelí. Však vy sám veľmi dobre viete, že sa to o niekoľko mesiacov odrazí.

    Ďakujem.

  • Hlási sa pán minister, ale aj pán spravodajca.

  • Vystúpim poslednýkrát. Pán poslanec, je to, ako keď niekto vypustí z klietky 10 zajacov, a potom nadáva tomu druhému: Ako to, že ich nepochytáš? Stalo sa to. Vypustili ste 10 zajacov bez toho, aby na to boli nejaké pravidlá, aby bola ohrada. To znamená, že to chce nejaký čas. Ak to popíšem nejakým príkladným spôsobom, je jasné, že ten koniec musíme uzatvárať, že sa v priebehu roku 1995 a najmä rokov 1996-1997 pripravovali na ministerstve zdravotníctva príslušné pravidlá, normy. Pripúšťam, že to mohlo ísť rýchlejšie, najmä vo vzťahu k ministerstvu zdravotníctva.

    Druhá vec je, že sa podobne obmedzuje a pripravili sa normy na liekovú politiku, obmedzenie, ale všetko to niekto musí prakticky vykonať. A tú praktiku vidím práve v pozícii zdravotných poisťovní, pretože kdesi tam je individuálny prístup. Ony môžu spoznať toho zajaca. Na jednej strane sú poisťovne a na druhej strane už dnes je 1 000 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. To znamená, že to už nie je len vecou vlády, má to svoju kontinuitu, a preto som pripomenul aj to vaše opatrenie. A bude to problém, ktorý bude dlhoročným problémom. To chcem predostrieť. Ale druhá vec je, aby ten rozmer nenarastal, ale skôr, aby sa postupom času zmenšoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ak mi dovolíte, predsa by som reagoval na niekoľkokrát zvýraznenú pripomienku pána poslanca Šagáta a pána poslanca Kováča, že poistný systém, ktorý je v súčasnom období, signalizuje, že je v poriadku.

    Myslím si, že sú dve veľmi rozdielne veci - koľko poisťovne vyberú a koľko odvedú a koľko by mali vybrať a koľko by mali odviesť. Poviem vám to na jednom konkrétnom prípade. Zaoberám sa teraz prípadom jednej zdravotnej poisťovne. Táto zdravotná poisťovňa s vypätím všetkých síl dosiahla predpísaný počet poistencov, aby splnila kritériá dané legislatívou, za tú cenu, že vedome do svojho poistného systému brala poistencov z podnikov, ktoré dlhodobo za týchto poistencov neplatia. Ako môže potom tento systém skončiť? A je to chyba vlády? Je to chyba systému? To je chyba poisťovne. Jednoducho, je to normálny obchodný vzťah. Predsa neuzatvorím obchodný vzťah s partnerom, o ktorom viem, že si svoje zmluvné záväzky nebude plniť. Okrem toho všetci veľmi dobre vieme, a nakoniec mnohí z nás sme to už aj priznali, že slovenský poistný trh nemôže dlhodobo akceptovať takú pluralitu, ktorá je vyjadrená 11 poisťovňami. Ak si spočítame správne fondy všetkých týchto poisťovní a tento objem prostriedkov by sme previedli priamo do zdravotného poistenia, tak veľa vecí by sme aj s týmito prostriedkami vyriešili.

    A ešte jedna poznámka celkom na záver.

    Pán poslanec Šagát, povedali ste, že by sa to asi skončilo veľmi smiešne, keby sme poslali hocikoho nakupovať do Priora kožuch za päť korún. Slovenské zdravotníctvo má problém, že z hľadiska vybavenosti aj z hľadiska toho, že prostredníctvom sponzorstiev sa mnohé nemocnice vybavili vysoko špičkovým zariadením, ktoré nie je efektívne využité. Ale jednoducho je mimoriadne zaťažené poskytovaním výkonov a, samozrejme, dá sa povedať, že sú to aj neefektívne služby. Vyjadrujem sa nie ako zdravotník, ale ako ekonóm. Tak ako občan alebo občianka Slovenskej republiky môže chodiť vo veľmi slušnom kabáte, ktorý ju ochráni pred zimou a poskytne jej všetky služby ako kožuch, tak ten kabát sa možno za päť korún dá kúpiť. Nechceme mať slovenské zdravotníctvo v kožuchu. Hľadajme priestor na to, aby zdroje, ktoré do slovenského zdravotníctva idú, sa vynakladali na efektívne veci.

  • Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som prispieť niekoľkými argumentmi k argumentácii, ktorú začal pán poslanec kolega Šagát a ktorá vyprovokovala takúto diskusiu, pretože som bol v roku 1992 v parlamente a pamätám si, ako sa zavádzal tento systém aj za pána ministra Soboňu a ako to pokračovalo. Nemôžem s vami, pán podpredseda, súhlasiť v tom...

  • Pán poslanec, musíte reagovať na posledného rečníka.

  • ...že by mohol jeden minister za šesť mesiacov tento systém nejakým spôsobom narušiť, keď ho predchádzajúci aj nasledujúci pán minister budoval, a to boli všetko ministri HZDS. To po prvé.

    Ten váš pekný príklad o zajacoch má jednu chybu. Jednoducho tie zajace musia byť v nejakom systéme alebo to púšťanie a chytanie zajacov musí byť v nejakom systéme. A či to bol pán minister Soboňa, alebo je to teraz pán minister Javorský, tak nezaviedli ten systém. V tom je chyba. Predsa keď si zoberiete a pozriete sa na čísla, tak ministerstvo zdravotníctva zodpovedá za zdravotníctvo, za 2 miliardy korún, a všetka zodpovednosť sa vrhá na poisťovne. Z poisťovní sa robí nejaké zlo na Slovensku. Keby ministerstvo zdravotníctva spolu s vami ako ministrom financií dalo nejaký systém, o ktorom stále hovoríte, a tento systém by ste predložili, tak by to nejakým spôsobom vyšlo aj na tie 3 miliardy korún, a možno aj na viac. Ale nemožno robiť nejakých 10, 8 alebo neviem koľko poisťovní zodpovedných za to, že fungujú, tak ako fungujú, keď minister financií a minister zdravotníctva, vďaka pánubohu, sa už tri roky len na to pozerajú, pritom ide ďalej privatizácia, nemocnice upadajú atď. A za to všetko sú zodpovedné zdravotné poisťovne? To azda nie.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • V rozprave by mal ďalej vystúpiť pán poslanec Miklušičák, ktorý tu nie je. Takisto tu nie je pán poslanec Lysák. Pán poslanec Ferkó tu tiež nie je. Vystúpi pán poslanec Vavrík a pripraví sa pán poslanec Černák. Pán poslanec Černák sa pripraví za pánom poslancom Vavríkom.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    moje dnešné vystúpenie k návrhu zákona o štátnom rozpočte sa bude dotýkať predovšetkým rozpočtov miest a obcí, konkrétne hlavného mesta Bratislavy.

    Najprv všeobecne. V § 6 v odsekoch 1 až 4 sú navrhované podiely obcí na výnosoch troch podielových daní:

    a) podiel na výnose daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je navrhovaný vo výške 18,77 %, čo je oproti roku roku 1997 menej o 1,93 %,

    b) ide o podiel na výnose daní z príjmov právnických osôb vo výške 5,33 %, čo je oproti tomuto roku viac o 1,9 %,

    c) podiel na výnose cestnej dane. Ten je nemenný a zostáva. Tak ako v tomto roku, aj v budúcom roku sa navrhuje, aby zostal vo výške 30 % príjmov rozpočtov miest a obcí.

    Spôsob rozdeľovania týchto daní sa ani na rok 1998 výrazne nemení. U fyzických osôb podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území mesta alebo obce k 31. 12. 1996, u právnických osôb 60 % pomerne podľa počtu obyvateľov a 40 % príde podľa sídla daňovníka a pri cestnej dani v rámci územného obvodu príslušného daňového úradu pomerne podľa počtu obyvateľov.

    Pri dani z príjmu fyzických osôb však musím upozorniť na fyzické osoby zo závislej činnosti. Chcem poukázať na skutočnosť, že týmto zdrojom sa v roku 1998 značne zlepšuje príjmová časť štátneho rozpočtu, je to indexom 120,9 %, pričom suma, s ktorou sa z tohto zdroja uvažuje pre mestá a obce, rastie len indexom 106,5 %. Je to zrejmé zo strany 11 správy o návrhu štátneho rozpočtu. Táto číselná argumentácia znamená, že sa znovu znižuje podiel obcí práve na tej dani, ktorá sa plní pre mestá a obce najspoľahlivejšie a podľa doterajšieho vývoja aj najvyššie.

    Na druhej strane sa síce zvyšuje podiel na dani z príjmov právnických osôb, ako som už spomínal o 1,9 %, ale vzhľadom na vývoj v tomto roku, v roku 1997, je nereálne počítať so zvýšením príjmov pre mestá a obce z tohto zdroja. Rozpočtovanie výnosu z tejto dane v úhrne sa oproti roku 1997 radikálne znižuje, len na 68,4 %. Taktiež je to uvedené na strane 11 správy k štátnemu rozpočtu.

    V súvislosti s problematikou podielových daní vo vzťahu k rozpočtom hlavne veľkých miest treba konštatovať, že pri doterajšom systéme, kde ide o výšku podielov a spôsob ich rozdeľovania, bez úverových prostriedkov nebude možné ďalej zabezpečovať ani minimálne fungovanie samosprávy. Doteraz deficit z tohto zdroja mestá vykrývali najmä predajom vlastného majetku, ktorý je napríklad v podmienkach hlavného mesta v roku 1997 veľmi nereálny, v dôsledku čoho vznikajú veľké problémy s financovaním rozpočtovaných výdavkov. Preto jednoznačne mieni náš klub presadzovať zmenu doterajšieho systému v prospech miest a obcí.

    V druhej časti by som chcel diskutovať o financovaní mestských hromadných dopráv, najmä na území hlavného mesta. Pre hlavné mesto Bratislava je navrhnutá dotácia celkom v objeme 692 700 tis. Sk, čo je oproti roku 1997 síce viac, celá suma zvýšenia sa premieta do dotácie na bežné výdavky, ktoré v porovnaní s rokom 1997 predstavujú o 21 700 tisíc Sk viac, avšak toto zvýšenie ani zďaleka nepokrýva skutočné náklady na zabezpečenie aspoň súčasného stavu pravidelnej mestskej dopravy.

    Bežné výdavky na prevádzku mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste v roku 1995 boli 1 131 mil. Sk, v roku 1996 už to bolo 1 240 mil. Sk, v tomto roku je predpoklad výdavkov na úrovni 1 330 mil. Sk. Rozdiel medzi skutočnými bežnými výdavkami v rokoch 1995, 1996 a 1997 a príjmami zo štátneho rozpočtu a taktiež tržieb za cestovné dopláca samospráva hlavného mesta sumou okolo 300 mil. Sk ročne. Rovnako aj dotácia na kapitálové výdavky pre pravidelnú mestskú dopravu nebude stačiť ani na zabezpečenie aspoň jednoduchej reprodukcie značne zastaraného a opotrebovaného vozového parku. Kapitálové výdavky pre mestskú hromadnú dopravu sú značne poddimenzované, vôbec neriešia nárast cien dopravných prostriedkov a o morálnom a technicky zastaranom vozovom parku som hovoril. Pre vašu zaujímavosť, po dobe životnosti je už 72 % dopravných prostriedkov, ktoré vlastní hlavné mesto. To znamená, že okrem iného je ohrozená aj bezpečnosť cestujúcej verejnosti. Hrozí výrazné obmedzenie výpravy vozidiel mestskej hromadnej dopravy.

    Preto si dovolím navrhnúť v tomto smere aj pozmeňujúci návrh, ktorý podporilo svojimi podpismi aj 14 ďalších kolegov. V prílohe číslo 4, ktorá hovorí o záväzných limitoch dotácií obciam, v položke na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave navrhujem prvý pozmeňujúci návrh - zvýšiť bežné výdavky o 45 600 tis. Sk.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh smeruje k zvýšeniu položky Kapitálové výdavky taktiež v prílohe číslo 4 - záväzné limity dotácií obciam. Pre mesto Bratislava navrhujem zvýšiť kapitálové výdavky o 103 700 tis. Sk. Zdôvodnenie som pred chvíľou uviedol aj písomne. Je uvedené v písomnom návrhu.

    Azda na záver by som sa chcel vyjadriť k dôvodovej správe. Na strane 3 k § 1 sa konštatuje, že aj v roku 1998 sa predpokladá vybilancovanosť príjmov a výdavkov miestnych rozpočtov. V podmienkach hlavného mesta Bratislavy, ale aj v mnohých iných mestách a obciach Slovenskej republiky to však, podľa môjho názoru, nie je pravdivé. Tak ako doteraz, aj v roku 1998 sa v dôsledku nedostatočných zdrojov predpokladá v rozpočte jednak hlavného mesta, ale aj iných miest a obcí na Slovensku schodok a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebude možné zabezpečiť ani len bežné fungovanie samospráv.

    Toľko k môjmu vystúpeniu.

    Spravodajcovi odovzdám písomne návrh pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

    Pán predseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vystúpi pán poslanec Černák, ale s faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec, keď ste už toľko nariekali nad katastrofálnym stavom financovania a chodu Bratislavy, mohli ste sa zmieniť aj o akciovej spoločnosti Zámocká spoločnosť, o akciovej spoločnosti Metro a informovať o tom, ako miliardové majetky v tomto meste prechádzajú celkom grátis do privátnych rúk. To nemá nikde v inom meste obdobu. To nemá obdobu ani nikde na svete. Preto nezavádzajte verejnosť táraním o katastrofálnom stave v meste. Ten je katastrofálny, ale vďaka vedeniu magistrátu.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, máme tri minúty do konca. Chcem sa spýtať pána poslanca, či chce teraz vystúpiť.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Páni poslanci, pokračujeme zajtra o 9.00 hodine, ale včas. Keďže sa nehlasuje, začneme o 9.00 hodine.

    Dovidenia, dobrú noc.