• Otváram tretí deň rokovania 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán Čarnogurský, pán Prokeš, pán Lauko, pani Belohorská.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Verím, že na druhý pokus bude dostatočný počet poslancov na to, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Takže skúsime to ešte raz. Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Sme uznášaniaschopní, môžeme rokovať.

    Dámy a páni, podľa schváleného programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 763. Návrh na pridelenie výborom Národnej rady na prerokovanie máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1766.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Ján Ľupták.

    Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v súlade s celkovou koncepciou daňovej reformy u nás od 1. 1. 1993 jednotlivé druhy príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov fyzických osôb, sú rozdelené do 5 okruhov, ktoré tvoria predmet dane, a to príjmy zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov podľa § 6, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7, z kapitálového majetku podľa § 8, z prenájmu podľa § 9, z ostatných príjmov podľa § 10.

    Všetky príjmy sa kumulujú do jednej výslednej sumy v prípade súbehu u jedného daňovníka a zdaňujú sa jednou jednotnou sadzbou dane určenou v § 16 zákona o daniach z príjmov, a to v závislosti od ich výšky.

    Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v zdaňovacom období presiahnu výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie podľa § 5 zákona, znížené o nezdaniteľnú časť základu dane.

    V navrhovanej novele zákona číslo 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa uvažuje so zvýšením dane vypočítanej podľa platného zákona v prípade, že základ dane presahuje 1 080 000 Sk. To znamená, že vypočítaná daň podľa § 16 sa v rozpätí od 367 200 do 1 274 400 zvýši o 5 %, od 1 274 400 do 3 996 000 sa zvýši o 10 %, od 3 996 000 do 8 985 600 sa zvýši o 20 % a od 8 985 000 a viac sa zvýši o 30 %. Chcem podotknúť, že uvedené dane z príjmu fyzických osôb sa priaznivo prejavia aj v štátnom rozpočte.

    Platný zákon o daniach z príjmu predstavuje zabezpečenie stabilných príjmov v štátnom rozpočte, ktoré v roku 1997 sú schválené vo výške 68 mld. Sk. Z tohto celkového príjmu plynúceho z priamych daní pripadá na príjem dane z príjmov fyzických osôb 22 mld. Sk. Navrhovaná úprava má tvoriť ďalšiu časť príjmu do štátneho rozpočtu v prípade fyzických osôb, ktoré majú príjmy z podnikania a iné samostatné zárobkové činnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste podporili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslankyni Terézii Chlebovej.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 763), ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Úvodom vás informujem o skutočnosti, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona...

  • Priatelia, ak sa mienite baviť v rokovacej miestnosti, nech sa páči, môžete ju opustiť, a nechajte pani kolegyňu, aby mohla predniesť návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, neskáčte do reči, ja vediem schôdzu, a vy ju rozbíjate.

  • ...Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny, zlepšenia a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 763), prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1766 zo dňa 6. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. januára 1998 a gestorský výbor v lehote do 29. januára 1998.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, sadnite si na určené miesto.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Áno. Pán poslanec Košnár. Ďalej? Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    treba iba ľutovať, že vláda dávno ohlásený nový zákon o daniach z príjmov, týkajúci sa tak fyzických, ako aj právnických osôb, doteraz nepredložila, hoci tak prisľúbila vo svojom programovom vyhlásení a zaviazala sa k tomu aj v generálnej dohode už na rok 1995.

    Vieme veľmi dobre, že ešte pri východiskách na zostavovanie štátneho rozpočtu na rok 1998 vláda vychádzala z pripraveného nového zákona o daniach z príjmu, ktorý by mal sledovať a v pripravenej verzii aj skutočne sledoval zníženie daňového zaťaženia predovšetkým fyzických osôb, osobitne v nižších daňových či príjmových pásmach. Tento vládny návrh počítal aj s valorizáciou nezdaniteľného minima z dnešných 21 000 korún na daňovníka na príslušne vyššiu sumu odpočitateľných položiek na vyživované dieťa, zdravotne ťažko postihnuté dieťa atď. Ako je známe, vláda od tohto zámeru predložiť nový zákon o daniach z príjmu do parlamentu upustila so zdôvodnením, že by to malo značný dosah na zníženie výnosu z tejto dane, osobitne dane z príjmu fyzických osôb. Pritom na druhej strane z rozpočtu sa dočítame, že sa znižuje rozpočtovaný výnos dane z príjmu právnických osôb o 13 mld. korún oproti rozpočtovanému výnosu na tento rok.

    Takže dá sa povedať, že nielenže nedochádza k zníženiu daňového bremena fyzických osôb, ale dochádza k odľahčovaniu, k uľahčovaniu pozície podnikateľským subjektom, právnickým osobám. A tak tu máme jednu slovenskú raritu, že v budúcom roku zaplatia fyzické osoby na daniach z príjmu v absolútnej sume viac, ako sa rozpočtuje pre právnické osoby.

    My, ak hovorím o Strane demokratickej ľavice, ako si iste dobre pamätáte, sme vytrvalo pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte už v minulých rokoch, od roku 1995, keď ešte zákon o štátnom rozpočte novelizoval veľa ďalších zákonov a medzi nimi vždy aj zákon o daniach z príjmov, sme usilovali znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb zvýšením hornej hranice príjmov v nižších daňových pásmach a valorizáciou nezdaniteľných častí základu dane a odpočitateľných položiek riadnym zdanením tantiem, ale aj zavedením nového daňového pásma nad 1 500 000 Sk zdaniteľného príjmu, ktorý sme pracovne nazývali "milionárskou daňou".

    Nešlo nám a nejde nám len o to, aby sa zvýšili príjmy štátneho rozpočtu vyšším zdanením fyzických osôb s miliónovými ročnými príjmami. Nechceme sa vyvŕšiť na neveľkom počte takýchto ľudí, ale chceme spravodlivejšie rozložiť daňové bremeno vzhľadom na infláciu i rast nominálnych miezd, ktorý je brzdený, žiaľ, aj mzdovou reguláciou, a čiastočne kompenzovať ujmu na príjmoch štátneho rozpočtu, pretože ako ľavicová strana nie sme proti bohatstvu, ale sme proti chudobe, proti príkrej príjmovej a majetkovej polarizácii spoločnosti.

    I keď predložený návrh zákona skupinou poslancov nekopíruje filozofiu, ktorú sme presadzovali a budeme naďalej presadzovať, podporujeme ako poslanecký klub Strany demokratickej ľavice zaradenie tejto predlohy do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán podpredseda, či sa chcete vyjadriť k vystúpeniu pána profesora Košnára.

    Nech sa páči.

  • Len pár slovami. Áno, pán poslanec Košnár má pravdu, že spravodlivejšie alebo správnejšie rozloženie daňového zaťaženia, to je celkom správne, pretože si myslím a som presvedčený, že štátny rozpočet je skutočne dosť napätý, keď vieme, že štát už musí tohto roku splácať. Preto si myslím, že tak ako aj v rokoch 1947-1948, keď bola milionárska daň už v bývalom Česko-Slovensku, aj tu pomôže či už rozpočtu, alebo celkove našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť v rámci záverečného slova pani spravodajkyňa? Nie, samozrejme.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Ide o prvé hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. V podstate z rozpravy návrhy nie sú. Pristúpime teda k prvému hlasovaniu.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Je to prvé hlasovanie o tom, že návrh zaraďujeme do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh zákona, podaný skupinou poslancov Národnej rady, prerokujeme v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, pokoj. Pán Maxon, ak chceš hrať divadlo, nech sa páči, ale mimo rokovacej miestnosti.

    Teraz, dámy a páni, pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím pani spravodajkyňu, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem.

    Prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a aby boli prerokované vo výboroch v termíne do 21. januára 1998 a v gestorskom výbore v lehote do 21. januára 1998.

  • Hlasy v sále.

  • Moment. Výbory majú návrh prerokovať v lehote do 23. januára 1998 a gestorský výbor v lehote do 29. januára. Prepáčte, zle som prečítala.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, počuli ste návrh, ktorý predložila pani kolegyňa. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o pridelení tohto návrhu do jednotlivých výborov a o termínoch prerokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani kolegyňa, pán kolega.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 734 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 734a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    účelom vládneho návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 je upraviť výšku dôchodkov, ktoré budú priznané v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 1998, tak, aby tieto dôchodky svojou výškou nezaostávali za dôchodkami priznanými pred 1. januárom 1998. Táto úprava novopriznávaných dôchodkov je nevyhnutná vzhľadom na existujúci spôsob výpočtu dôchodku, ktorý je založený na statickej redukcii priemerného mesačného zárobku rozhodujúceho pre výšku dôchodku.

    Úprava dôchodkov sa vzťahuje na starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky priznané podľa zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Takáto úprava výšky novopriznávaných dôchodkov bola realizovaná zákonmi aj v predchádzajúcom období, a to vždy, keď boli zvýšené dôchodky z dôvodu splnenia podmienok daných zákonom číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov.

    Legislatívno-právny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojej informácii k vládnemu návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 z 30. septembra 1997 uviedol, že z hľadiska legislatívnotechnického posúdenia navrhovaného zákona nie je potrebné v ňom vykonať návrhy, ktoré by mala schváliť Národná rada Slovenskej republiky. A ten istý odbor nemá vecné pripomienky k textu doložky zlučiteľnosti, ktorá je aj súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je to štandardný návrh zákona. Prosím vás o jeho podporu.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pánu poslancovi Antonovi Národovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 (tlač 734) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 700 z 30. septembra 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 (tlač 734) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Súčasne Národná rada Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku určila ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a súčasne lehotu na prerokovanie uvedeného návrhu zákona vo výboroch do 4. novembra 1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997. Uvedené výbory prerokovali predložený návrh zákona v určenej lehote.

    Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o predmetnom návrhu zákona gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o predmetnom návrhu dňa 3. novembra 1997. Súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o návrhu zákona dňa 5. novembra 1997, súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predmetný návrh zákona dňa 22. októbra 1997, súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v predloženom znení.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 (tlač 734), vyjadrených v uzneseniach, z ktorých nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci číslo 374 zo 6. novembra 1997, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sa písomne zatiaľ neprihlásil nikto. Ústne sa tiež nikto nehlási. Nech sa páči, chce sa niekto prihlásiť? Ďakujem. Keďže nie, uzatváram možnosť podania prihlášok.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka? Nie. Ďakujem. Želá si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Súhlasná odpoveď spravodajcu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, môžeme hlasovať o zákone ako celku.

  • Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Odpoveď spravodajcu, že nemá žiadny návrh.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o zaradení zákona do tretieho čítania.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teda pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

    Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov, ktoré neboli žiadne.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať o zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 736 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 736a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ospravedlňujem sa, mal som procedurálnu otázku, ktorá nesúvisí s touto témou, ale je to procedurálna otázka, ktorú chcem predložiť ako návrh. Chcem v mene poslaneckého klubu DÚ, KDH a oboch maďarských klubov podať žiadosť o zaradenie nového bodu programu dnes po hodine otázok a odpovedí, a to informáciu pána predsedu vlády o výsledkoch jeho návštevy v Rusku. Prosím, aby sa o tom hlasovalo, lebo je to procedurálny návrh, ešte kým začne vystúpenie pani ministerka.

  • Dobre. Je to procedurálny návrh.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, budeme hlasovať.

    A vy viete, že pán premiér tam bol? Ja neviem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, to máte dobrú špionáž. Dobre. Škoda, že vás tam nezobral. Boli by ste videli Rusko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Nie je vôľa. Ďakujem. Nie naša.

    Ešte pán Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som aj ja dal jeden návrh na doplnenie programu schôdze. Dávam návrh na zaradenie bodu do programu schôdze, aby pán Čarnogurský a pán Kukan informovali tento parlament, a tým aj slovenský národ o tom, ako sa nové štyri podmienky dostali do Európskeho parlamentu o prizvaní Slovenska na rokovania o vstupe do Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Tri kluby. Dobre. Pán Cuper, želáte si o tom hlasovať?

  • Ruch v sále.

  • Pokoj. V mene troch klubov. ZRS a SDĽ sa k tomu prikláňa.

    Nech sa páči, pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Domnievam sa, že opozícia by si mohla nájsť už niečo originálnejšie, pretože tieto nezmysly sme si už vypočuli zo strany vyšetrovacieho výboru pána Javorského v rokoch 1990, 1991, 1992, keď sa fabrikovali lži, nezmysly, znásilnenia, tehotenstvá, ilegálne zahraničné cesty. Už ste trápni! Trápni ste, nechutní a jednoducho poľutovaniahodní.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Moric.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Dávam takýto procedurálny návrh. Rád by som, aby bol do programu zaradený jeden bod, a to, nech poslanci slovenského parlamentu, ktorí patria k maďarskej národnostnej menšine, sú to teda maďarskí Slováci, či slovenskí Maďari, vysvetlia, načo boli teraz v Budapešti. Počul som, že sa neboli radiť o tom, ako odtrhnúť juh Slovenska, ale že sa boli radiť o tom, ako opiť Slovenskú demokratickú koalíciu, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka. Chcel by som, aby to vysvetlili, či je to naozaj pravda. Dávam takýto procedurálny návrh.

  • No, vážení. Tak vidíte, pán poslanec Kováč, čo sa narobilo.

    Pán Rózsa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vzhľadom na prednesený návrh by som prosil spresniť zo strany pána kolegu, o ktorých poslancov ide, menovite.

    Ďakujem.

  • Vážení, nešpekulujme tu, lebo si budeme musieť predĺžiť rokovanie po devätnástom a cez sviatky.

    Pán Moric, nech sa páči.

  • Ja som povedal menovite, ktorí to boli. Špecifikoval som to. Béla, v prvom rade ty si ich viedol, takže ty by si mal na toto odpovedať.

  • Vážení, ideme ďalej.

    Nech sa páči, pani ministerka.

    Béla, budeš sa musieť potom spovedať. Ticho, prosím vás, pokoj.

    Vážení, poďme ďalej, niet času.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady úpravu minimálnej mzdy, t. j. zmenu zákona číslo 90/1996 Z. z.

    Úprava výšky minimálnej mzdy, obsiahnutá v predkladanom vládnom návrhu zákona, zohľadňuje predovšetkým vývoj životných nákladov a spotrebiteľských cien v období od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy, vykonanej k 1. aprílu 1996 až do konca mája 1997. Zároveň sa prihliada aj na očakávaný prírastok spotrebiteľských cien v ďalšom období roku 1997. Navrhovaná výška minimálnej mzdy zachováva jej doterajší predstih pred sumou životného minima pre jednotlivca 2 410 Sk mesačne, ustanoveného v zákone 463/1991 o životnom minime.

    Predloženým vládnym návrhom zákona sa súčasne mení aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997, a to v ustanoveniach, ktoré sa týkajú výšky odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ďalej sa týmto vládnym návrhom mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Navrhovanou zmenou sa mení ustanovenie o vymeriavacom základe na určenie poistného plateného štátom za určený okruh osôb.

    Návrh zákona bol v júli 1997 predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, k dnešnému dňu však prerokovaný nebol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Pavlovi Derfényimu a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážená snemovňa,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (tlač 736).

    Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 701 z 30. septembra 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní, a pridelila vládny návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Súčasne Národná rada Slovenskej republiky určila ako gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci a súčasne určila lehotu na prerokovanie uvedeného návrhu zákona vo výboroch do 4. novembra a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997. Uvedené výbory prerokovali predložený návrh zákona v určenej lehote.

    Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o predmetnom návrhu zákona v gestorskom výbore nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Určené výbory svojím uznesením odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona (tlač 736), vyjadrených v ich uzneseniach, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov, schváliť.

    Zároveň dovoľujem si poznamenať, že Národná rada Slovenskej republiky včera schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, kde je upravený § 16 ods. 10. Vzhľadom na to, že je predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov, v ktorom sa v článku III navrhuje nové znenie § 16 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, je potrebné upraviť článok III v tlači 736.

    Preto, vážený pán predsedajúci, po otvorení rozpravy predložím pozmeňujúci návrh v mene skupiny 15 poslancov a zároveň v súlade s § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku žiadam o udelenie slova ako prvému v rozprave.

    Ďakujem.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa mi písomne nikto neprihlásil. Hlási sa niekto ústne? Áno, pán poslanec Košnár. Ešte sa niekto hlási? Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zmenu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

    V článku III v názve zákona sa za slová "číslo 386/1996 Z. z." vkladajú nové slová "a zákon číslo" - zatiaľ bez čísla - "lomené 1997 Z. z." Pri autorskej korektúre v redakcii Zbierky zákonov sa uvedie číslo zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z., ktorý včera, t. j. 3. 12. 1997, Národná rada schválila.

    Po druhé, v článku III § 16 odsek 10 sa nahrádza novým ustanovením, ktorý znie: "Vymeriavací základ na určenie poistného plateného štátom za osoby uvedené v § 14 ods. 9 a 10, na určenie poistného plateného Národným úradom práce za osoby uvedené v § 14 ods. 12 je 2 700 Sk." Ide o zosúladenie textu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky dňa 3. decembra 1997.

    Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší prihlásený je pán poslanec Košnár. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    za skupinu 18 poslancov podávam tieto pozmeňujúce návrhy:

    Po prvé, článok I bod 1 znie: "V § 2 ods. 1 písm. a) suma 14,60 Sk sa nahrádza sumou 18,40 Sk."

    Druhý pozmeňujúci návrh s tým súvisiaci - v článku I bod 2 znie: "V § 2 ods. 1 písm. b) suma 2 700 Sk sa nahrádza sumou 3 400 Sk."

    Zdôvodnenie: Minimálna mzda ani vo vládou navrhovanej výške neplní dostatočne funkciu reprodukcie pracovnej sily tak vzhľadom na infláciu, ako aj vzhľadom na rast priemerných nominálnych miezd. Nemotivuje k zamestnávaniu sa, lebo rozdiel medzi minimálnou mzdou po zdanení a výškou príjmov odvodených od životného minima by naďalej zostal veľmi malý.

    Pozmeňujúci návrh je v súlade s dôvodovou správou k vládnemu návrhu zákona a neodporuje ani ekonomickému rozboru, ktorý v tejto dôvodovej správe predkladá vláda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku má pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Dovolím si povedať skupine predkladateľov, ktorí predkladajú tento návrh, že si asi celkom dobre nepozreli dôvodovú správu, pretože tam je jasne napísané, aká miniatúrna skupina poberá minimálnu mzdu.

    Viete, že mzdy ako také sa dnes prerokúvajú medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, takže tu je mechanizmus na to, aby sa dohodli. A vo väčšine podnikov sú minimálne mzdy skutočne vyššie. Minimálna mzda je mechanizmus na odvod do fondov, okrem iného napríklad do zdravotného a sociálneho, a týmto zvýšením na 3 400 Sk by ste vlastne dosiahli opak, ako chcete, pretože mnohé skupiny, napríklad samostatne zárobkovo činné osoby, spolupracujúce osoby, ale aj dobrovoľne nezamestnaní, kde patria aj matky, ktoré sa starajú o deti a nepoberajú už materský príspevok alebo rodičovský príspevok. A takisto si protirečíte, pretože v zdôvodnení píšete, že nemotivuje k zamestnávaniu sa, ale podľa zákona 387/1997 Z. z. by ste zvýšili aj maximum poberania podpory v nezamestnanosti z 5 400 na 6 100 Sk. Čiže prijatím tohto vášho návrhu by ste dosiahli opak. Nezamestnaní, ktorí môžu dostať maximum až 6 100 Sk, naozaj nebudú motivovaní hľadať si zamestnanie s minimálnou mzdou.

    Takže prosím poslancov, aby pri tomto návrhu, ktorý je zdanlivo populistický, brali do úvahy aj tieto kritériá.

  • Ďakujem.

    Keďže už nikto nie je prihlásený, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Žiada si zaujať stanovisko pani ministerka?

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    nebudem opakovať to, čo tu už bolo povedané pani poslankyňou Aibekovou. Je to tak. Ja som očakávala, že sa tu bude licitovať, a najmä zo strany SDĽ, lenže skutočne ten efekt by bol úplne opačný, ako chceme dosiahnuť. Chcem znovu pripomenúť, že minimálna mzda je v podstate len kategória, je konštantná kategória, z ktorej sa potom určitými násobkami určujú iné dávky v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takže neodporúčam tento návrh prijať. A pre verejnosť chcem uviesť, že je to pár desiatok ľudí v štátnej správe, resp. v rozpočtových príspevkových organizáciách, ktorí sú na minimálnej mzde.

    Pokiaľ ide o kolektívne vyjednávania, myslím si, že tam je to jasné, že drvivá väčšina podnikov má uzavreté kolektívne zmluvy, ktoré idú vysoko nad rámec nami navrhovanej minimálnej mzdy 3 000 Sk.

    Takže prosím podporiť pôvodný vládny návrh.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme postupovať podľa § 37 rokovacieho poriadku. V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Jeden som predniesol ja a druhý pán poslanec Košnár. Teda najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol ja. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý zosúlaďuje text novely zákona s už prijatým zákonom.

  • Ďakujem.

    Tak hlasujeme. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme podľa § 37. V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol ja. Odporúčam ho prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Košnár, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh. Stanovisko k nemu zaujala pani ministerka a pani poslankyňa Aibeková. Odporúčam ho neprijať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Košnára, ktorý vystúpil pred chvíľou. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

    Máte ešte nejaké pozmeňujúce návrhy? Nie. Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania zákona v treťom čítaní.

  • V zmysle návrhu gestorského výboru odporúčam pokračovať v rokovaní o zákone v treťom čítaní.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Vážený pán predsedajúci, v zmysle stanoviska gestorského výboru odporúčam Národnej rade tento zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

    Ďakujem pekne pani ministerke aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny, pretože tu nemáme predkladateľov. O 11.15 hodine príde pani ministerka školstva.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    je tu pani ministerka, takže pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 718 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 718a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 15. júla 1997 a poverila predsedu vlády predložiť tento návrh na ďalšie ústavné prerokovanie.

    Ďalšie vzdelávanie sa upravuje zákonom v tých intenciách, aby zodpovedalo celkovým zmenám v spoločnosti, požiadavkám vyplývajúcim z trhu práce, zo štrukturálnych zmien v ekonomike, ale aj z meniaceho sa postavenia jednotlivca v spoločnosti. Ďalšie vzdelávanie zahŕňa vzdelávanie, ktorým sa účastník druhou cestou vzdelávania pripravuje na získanie stupňa vzdelania. Vydávanie dokladov o získanom stupni vzdelania je v kompetencii základných, stredných a vysokých škôl podľa osobitných predpisov.

    Do ďalšieho vzdelávania patrí aj odborné vzdelávanie a príprava, ktorými účastník získava lepšie predpoklady na osobné uplatnenie sa na trhu práce. Doklady o získanom vzdelaní vydávajú jeho absolventom ustanovizne ďalšieho vzdelávania, ktoré sú akreditované podľa tohto zákona. Tieto doklady o vzdelávaní majú celoštátnu platnosť a podľa návrhov zákona majú povahu verejnej listiny.

    Tretím druhom ďalšieho vzdelávania je záujmové, občianske a iné vzdelávanie, ktorým účastník rozvíja svoje osobné záujmy či vytvára vlastné vzťahy a postoje k spoločnosti. Osvedčenie o absolvovaní vzdelávania vydáva ustanovizeň, ktorá vzdelávaciu aktivitu uskutočňuje. Tieto doklady o vzdelaní nemajú celoštátnu platnosť a nemajú povahu verejnej listiny. Ďalšie vzdelávanie budú v rámci svojej pôsobnosti poskytovať školské i mimoškolské vzdelávacie ustanovizne prostredníctvom vzdelávacích aktivít.

    Návrh zákona rozlišuje akreditované a neakreditované vzdelávacie ustanovizne a o ich akreditácii rozhoduje ministerstvo školstva prostredníctvom Akreditačnej komisie ministerstva školstva pre ďalšie vzdelávanie. Akreditačnú komisiu zriaďuje minister školstva ako svoj poradný orgán.

    Podmienkami na vydanie potvrdenia o akreditácii sú vzdelávanie ako predmet činnosti, projekt vzdelávacej aktivity a pedagogická dokumentácia, kvalitné lektorské a materiálno-technické zabezpečenie vzdelávacej aktivity. Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na čas určitý.

    Akreditácii podľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie aktivity, ktoré vykonávajú vzdelávanie podľa osobitných predpisov, napríklad o požiarnej ochrane, o prevádzke na pozemných komunikáciách a podobne.

    Na akreditované vzdelávacie aktivity môžu ustanovizne získať časť nákladov spojených so vzdelávaním z iných zdrojov, predovšetkým z rozpočtu Národného úradu práce najmä pre oblasť rekvalifikácie, z prostriedkov zamestnávateľských organizácií alebo aj z účelovo určenej dotácie zo štátneho rozpočtu. Medzi zdroje financovania návrh zákona zaraďuje aj úhrady účastníkov vzdelávania, prostriedky rozpočtov obcí, prostriedky nadácií a iných právnických a fyzických osôb. Účastníkom ďalšieho vzdelávania v akreditovaných vzdelávacích ustanovizniach budú poskytované pracovné úľavy v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Návrh zákona predpokladá účinnosť od 1. januára 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam slovo určené spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jozefovi Tarčákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. Z., ktorú máte ako tlač číslo 718, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 711 z 1. októbra 1997 pridelila vládny návrh zákona o ďalšom vzdelávaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal nijaké stanovisko od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Počet členov výboru 17, prítomných bolo 12 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, proti boli 2 a 4 sa zdržali hlasovania.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci a taktiež výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v tlači pod pod číslami 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 až 18 s tým, že navrhuje o bodoch 1 až 11 a o bodoch 13, 14, 15 a 17 hlasovať spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť. Taktiež hlasovať spoločne o bodoch 16 a 17 s tým, že ich odporúča neschváliť. A samostatne hlasovať o bode 12 a ten taktiež neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 a zákona 70 vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k zákonu o návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport číslo 485 z 10. novembra 1997.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne do rozpravy nie je prihlásený nikto. Hlási sa niekto ústne? Pán spoločný spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Už počas rokovania vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport došlo k tomu, že sme sa zjednotili v názore, bola to všeobecná zhoda, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú tento predložený návrh, ktorý je sprevádzaný podpismi, požadovaným množstvom. Máte to v spoločnej správe ako návrh skupiny 15 poslancov na zmenu a doplnky k návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 718.

    Ide o tieto návrhy:

    1. V § 7 ods. 3 k odkazu 5) poznámka pod čiarou znie: "Napríklad § 24 zákona číslo 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 77/1994 Z. z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 83/1996 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 315/1996 Z. z." Ide len o doplnenie demonštratívneho výpočtu predpisov upravujúcich vzdelávanie, na ktoré sa nemá vzťahovať akreditácia podľa tohto zákona.

    2. V § 8 ods. 1 sa v prvej vete za slovo "doklady" vkladá slovo "získanom" a na koniec textu sa pripája veta: "Absolventom vzdelávania podľa § 3 písm. a) sa vydá osvedčenie o jeho absolvovaní." Ide o jasné vyjadrenie, že v prípade vzdelávania podľa § 3 písm. a) sa síce možno pripravovať na získanie stupňa vzdelávania, ale získať stupeň vzdelávania možno len za podmienok a spôsobom upraveným v školských zákonoch. Preto sa v prípade tohto vzdelávania absolventom vydá len doklad, t. j. osvedčenie o jeho absolvovaní, pričom sa tento doklad nebude vzťahovať na ustanovenia predchádzajúcej vety.

    3. A tretí pozmeňujúci návrh je v § 10 ods. 3 v prvej vete vypustiť slová "a štátne príspevkové organizácie" a v druhej vete na konci nad slovo "zdroje" umiestniť odkaz 9). Poznámka pod čiarou pod číslom 9) by znela: "§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách." Ustanovenie navrhovaného odseku 3 sa nevzťahuje na štátne príspevkové organizácie, pretože tieto všetky svoje príjmy využívajú na plnenie svojich úloh a doplnkovým zdrojom príjmov pre ne je príspevok zo štátneho rozpočtu. Na druhej strane štátne rozpočtové organizácie môžu ďalšie príjmy nad štátny rozpočet použiť ako svoje výdavky a prekročiť tak rozpočtový limit výdavkov len za podmienok podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona 303/1995 Z. z.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Keďže už nemáme nikoho prihláseného do rozpravy, pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka. Nie. Ďakujem. Želá si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Ak áno, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Budeme hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 11 a o bodoch 13, 14, 15 a 17 s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 16 a 18 s tým, že gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tieto pozmeňujúce návrhy neprešli.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 12, ktorý odporúčam neschváliť, pretože toto už riešia moje tri pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté so všeobecným súhlasom. Takže odporúčam tento bod neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o mojich troch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odporúčam prijať.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať en bloc o všetkých troch?

  • Budeme hlasovať o všetkých troch spolu. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli počas rozpravy vo výboroch, ako aj mnou prednesené počas rozpravy v pléne. A mám zmocnenie gestorského výboru, aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

    Nech sa páči, pán Hofbauer.

  • Ďakujem.

    Využívam túto prestávku a chcem upozorniť poslancov výboru pre hospodárstvo, že o 13.00 hodine sa zídeme v tridsiatke na pokračovaní schôdze výboru.

  • Prišiel pán Harach. Budeme sa prezentovať. Ešte jeden nám chýba. Školáci ten zákon potrebujú.

    Pani ministerka, a vy ste sa prezentovali?

  • Hlasy v sále.

  • Vážení, dám ešte raz o tomto návrhu zákona hlasovať. Ak nás bude málo, bude obedňajšia prestávka. Potom vám poprajem dobrú chuť.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Ďakujem.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    Vážení, niekto nechal pri prezencii kľúče od auta. Pani Kolesárová? Tá stále zabúda kľúče.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram bod programu

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, dámy poslankyne,

    za neprítomného podpredsedu vlády pána Kalmana bude odpovedať, zastupovať a vyjadrovať sa podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík, za neprítomnú ministerku zahraničných vecí pani Zdenku Kramplovú minister obrany pán Sitek, za neprítomného ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jasovského minister výstavby a verejných prác pán Mráz, za neprítomného pána ministra pôdohospodárstva minister výstavby a verejných prác pán Mráz.

    Ďakujem, pán predseda. Za seba si zodpoviem sám.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prosím pána predsedu vlády, aby zaujal miesto za rečníckym pultom a na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút. Niektoré otázky sa opakujú. Uvádzam prvú otázku.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od poslanca pána Kováča a znie: "Na oficiálnom rokovaní s rakúskym kancelárom Klimom v nedávnych dňoch sedela po vašom boku aj pani Blažena Martinková. Z akého dôvodu?"

    Nech sa páči.

  • Na otázku by som mohol odpovedať asi tak, že za čias Aristotela, keď sa objavila nová pravda, vždy zabili sto volov. Do tohto času sa všetky voly triasli, že príde nová pravda. Časy sa menia. Ak sa zjaví v tíme HZDS nová tvár, vyvoláva to úžas a prekvapenie zo strany vládnej opozície.

    Pani Martinková, bohužiaľ, nesedela presne po mojom boku, sedela po boku štátneho tajomníka, tak ako to jej funkčné zaradenie vyžaduje, a sedela tam preto, že je poradkyňou predsedu vlády pre otázky európskej integrácie a vnútornej politiky Slovenskej republiky. Vyplýva jej to z titulu funkcie a zaradenia, ktoré v Úrade vlády, v inštitúcii, má. Je úplne normálne, že sa v parlamente intervenujú ústavní činitelia. Je úplne nenormálne, že sa intervenujú úradníci, poradcovia, zástupcovia štátu, na čo, páni poslanci, zo zákonov a ústavy štátu nemáte právo dovtedy, kým neporušujú zákony tohto štátu.

  • To sa týkalo otázok 1, 2, 5, 8 a 9. Doplňujúca otázka?

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte dve minúty.

  • Vážený pán predseda,

    keď sa objaví súkromná osoba na oficiálnom rokovaní, a nie je to tlmočníčka, pochopiteľne to vzbudí pozornosť. Viac otázok poslancov, ktoré sú nasmerované k účasti pani Martinkovej na oficiálnych rokovaniach, svedčí o tom, že ide o otázku, ktorá verejnosť zaujíma. Je pochopiteľné, že sa o ňu zaujímali i novinári, a nie je to možné v žiadnom prípade chápať ako ich nekultúrnosť, ale snahu o profesionálnu prácu. Preto verím, že časté spomínanie mena pani Martinkovej na poslednej tlačovke Úradu vlády nebolo dôvodom na váš zákaz ďalších tlačových konferencií na vašom úrade, ale predpokladám, že občanom Slovenskej republiky vysvetlíte, z akého dôvodu je porušované ich ústavné právo na informovanosť, na informácie z orgánu, ktorý žije z daní občanov Slovenskej republiky.

    A teraz k otázke. Dnes je to takmer rok, čo Úrad vlády opustila pani Nagyová, ktorá sa pri podobných štátnych návštevách tiež objavovala po vašom boku. Pani Mgr. Nagyová však bola zamestnankyňa Úradu vlády, dokonca vedúcou vášho sekretariátu a zabezpečovala pre vás všetko, aby ste boli pri rokovaní v dobrej pohode a rokovanie bolo úspešné. Pani Blažena Martinková však nie je zamestnankyňou Úradu vlády a ako sme sa dozvedeli, nepoberá odtiaľ ani žiadny plat. Dá sa teda povedať, že pôsobí pre vás takpovediac dobrovoľne či brigádnicky. Vaše hovorkyne pri označovaní jej pracovnej náplne oznámili tlači, že ide o poradkyňu - a teraz ich citujem - "o poradkyňu, dá sa povedať, na všetko".

    Vážený pán premiér, moja doplňujúca otázka znie: Zúčastňuje sa, resp. zúčastnila sa pani Martinková aj iných oficiálnych či neoficiálnych rokovaní a bola s vami aj na rokovaní v Moskve ako tretí člen delegácie?

  • Na prvú otázku nemám čo odpovedať, lebo nič také tu položené nebolo.

    Na druhú otázku by som odpovedal asi toľko:

    V roku 1994 som zo svojho kádra vlády, ktorý som vtedy mal, navrhol prezidentovi na vypustenie dvoch ľudí, jeden sa volal Roman Kováč, druhý sa volal Jozef Moravčík, pretože neboli chytrí. Je rok 1997, a nie sú o nič chytrejší. Mrzí ma takto neproduktívne strávený čas, pretože i laik, ktorý v diplomacii alebo v politike ešte len začína, vie, že v každom pracovnom kolektíve existujú poradcovia, ktorí pôsobia profesionálne, i poradcovia, ktorí pôsobia mimo profesionálneho úväzku, ale patria do legitímneho tímu funkcionárov. Nie jeden raz, desiatky ráz pri politických rokovaniach pri mne sedeli takíto ľudia rôznych profesií. Prvýkrát to vyvoláva rozruch, pretože ide o ženu, ktorá je chytrejšia ako muž, to je jej nešťastie, ale väčšina žien HZDS je chytrejšia ako páni. Sme na to hrdí a nepovažujeme to za nedostatok.

    Pokiaľ ide o konkrétny výber ku konkrétnym rokovaniam - okrem toho, že patrí pod odbor Európskej únie, nebude sa zúčastňovať a nezúčastňuje sa na rokovaní so žiadnymi inými krajinami, ale bude naďalej pracovať pre oblasť Európskej únie, kde je jej práca vyššia a efektívnejšia ako všetkých strán vládnej koalície.

    Pokiaľ ide o rokovanie s Rakúskom, dovolím si upozorniť, že pôsobila niekoľko rokov v Rakúsku na veľvyslanectve bývalej Česko-slovenskej republiky. Jej osobné kontakty v tomto smere sú do takej miery rozsiahle, že ich akceptujem a v každom prípade pre obsah rokovaní, oficiálnu i neoficiálnu časť osobných rozhovorov, ktoré boli, bola mimoriadnym prínosom.

    Viete, býva zvykom, že v každom národe si vážia ľudí, ktorí niečo vedia. A bývajú aj ľudia, ktorí niečo nevedia a chcú, aby miere ich nevedomosti sa prispôsobovali všetci ostatní, a preto všetko ostatné, čo má visieť nad túto hranicu, chcú uťať a nechcú znášať a nevedia sa s tým zmieriť. Bohužiaľ, toto je prípad dámy v pravom zmysle slova, Blaženy Martinkovej, ktorá napríklad v poslednom období, keď spomeniem len vnútropolitické otázky, bola prvým človekom vôbec, ktorý protestoval proti zvýšeniu DPH a bojoval za noviny skôr, ako začali všetci redaktori a všetci vydavatelia s plnou vehemenciou. Bola konštruktérom dorozumenia medzi vládou a prezidentom. A neviem, prečo vám to prekáža až teraz, keď cez ňu sme predsa s viacerými z vás rokovali mimoriadne dôverne od roku 1994, a vôbec vám to neprekážalo, že bola práve ona osobou, ktorá tieto kontakty sprostredkúvala. Uisťujem pánov poslancov, ktorí sa týchto rozhovorov zúčastnili, že nikoho mená nezverejním.

    Takže nie je to ani nová osoba, ani nová tvár. Naopak, je to jeden zo vzácnych ľudí, v ktorej sa národná hrdosť skĺbi s obrovskou mierou vzdelanosti, prehľadu, a všetko, čo má a vie, vrátane svojich súkromných peňazí, čo o vás, pán Kováč, nemôžem povedať, rada dáva pre službu vlasti, všetko.

  • Ďakujem.

    Keďže sa tieto otázky týkali bodov 1, 2, 5, 8 a 9, prechádzame k otázke číslo 3. V spoločnom vyhlásení...

  • Hlasy poslancov v sále.

  • Pokračujeme v postupe. Je to otázka pána poslanca Smoleca a znie...

  • Hluk v sále.

  • Pán podpredseda, ak dovolíte, ak môžem navrhnúť - do rána som sa váľal v piešťanskom bahne. Je to omnoho príjemnejšie, ako sedieť dnes s týmito pánmi. Urobte im po vôli, prosím vás.

  • Dobre.

    Druhá otázka pána poslanca Brocku: "Kto je pani Martinková, ktorá sa zúčastnila na oficiálnom rokovaní s rakúskym kancelárom pánom Klimom po vašom boku?"

    Ako vidíte, je to hlboko iná otázka.

  • Smiech a potlesk.

  • Opakujem znovu. Pani Martinková bola členkou delegácie, vládnej delegácie Slovenskej republiky. Mienim ju zaraďovať i do druhých rokovaní, pri ktorých bude prítomná, budem si považovať a považujem si za česť, ak bude pri mne pracovať. Dokonca som presvedčený, že by som to považoval za česť, keby bola členkou vládneho tímu po roku 1998, po voľbách.

    Ale kto je pani Martinková, pán Brocka, zistite si sám. Ja inzertné kancelárie nerobím a informácie o dámach akéhokoľvek druhu absolútne neponúkam. Vaša otázka je neslušná.

  • Chcete hovoriť?

    Nech sa páči, máte dve minúty.

  • Pán predseda,

    teraz je hodina otázok a odpovedí. Poslanci dávajú otázky a členovia vlády odpovedajú. Občania sa rovnako na nás obracajú so svojimi otázkami a ja predpokladám, že tých otázok na vás bude stále viac najmä po tom, ako ste predložili do parlamentu návrh zákona o zvýšení DPH za periodickú tlač, a najmä po tom, ako ste včera zrušili pravidelné tlačové konferencie po zasadnutí vlády. Občania majú právo na informácie...

  • Tak dosť, páni! Máte právo ústavne klásť mi otázky k téme.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemáte právo, nemáte právo! V opačnom prípade odmietam odpovedať. (Reakcia poslancov.) Nemáte právo! Tak si odpovedajte sami, páni. Buď budete rešpektovať zákony štátu...

  • Ruch v sále.

  • V poriadku, zachovajme pokoj, priatelia. Ja viem, že vás baví pokúšať sa iritovať predsedu vlády. Priatelia, ale tá záležitosť je absolútne nedôstojná. Nemyslite si, že týmto získavate body, keď nezachovávate princípy. Princípy máte také, že máte dať dodatkovú otázku k týmto postupom. To je všetko.

  • Sústavné hlasy a výkriky v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Môže, ešte má jednu minútu. Nech sa páči.

  • Pán predseda vlády, pán podpredseda Národnej rady...

  • Upozorním vás, keď budete odchádzať od témy.

  • ...ja viem, že sú vám tieto otázky nepríjemné, ale po tom, čo vláda predložila do Národnej rady návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok...

  • To nemá súvis, pán kolega, musíte sa pokúsiť myšlienkovo sústrediť, aby ste boli pri téme.

  • ...po tom, ako táto vláda neúmerne zvyšuje dane občanov, ako reguluje ich mzdy, po tom, ako skracovaním dotácií tlačí na zvyšovanie cien aj nájomného, aj dopravy, po tom, ako táto vláda rozdáva majetok štátu svojim vyvoleným, po tom, ako vytvorila vrstvu superbohatých a vrstvu stále chudobnejších, je namieste moja otázka.

    Pán premiér, máte vo svojom zbore poradcov aj človeka, ktorý vám radí, čo sa patrí a čo nie?

  • Pán predseda, máme tu ešte možnosť odpovedať pánu poslancovi Smolecovi, ak súhlasíte.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku.

    Priatelia, v danom prípade pristúpime k druhej časti hodiny otázok.

    Pán poslanec Smolec sa pýta: "V spoločnom vyhlásení Slovenskej demokratickej koalície a Maďarskej koalície sa pripúšťa, že v Slovenskej republike existuje politika násilného obmedzovania národnostných práv. Ani pán van der Stoel nechce registrovať nadštandardné podmienky menšín v Slovenskej republike. Kedy vyjde Biela kniha o menšinách, aby sa Európa dozvedela pravdu?"

  • Vážený pán poslanec,

    otázka, ktorú ste postavili, je mimoriadne závažná nie pre Slovenskú republiku, ale pre Európu vôbec. Z iniciatívy parlamentu Slovenskej republiky, z iniciatívy vlády Slovenskej republiky bol predložený návrh, aby všetky krajiny Európskej únie spravili tzv. Bielu knihu národnostných menšín, v ktorej bude zhodnotené, ako ktorá národnostná menšina má garantované právo v ktorom štáte a ako jednotlivé zákony a ústavy jednotlivých štátov sú v súlade s Chartou práv menšín v Európe.

    Slovenská republika túto iniciatívu vyvíja v súvislosti s tým, že si je vedomá vysokého nadštandardu práv a je si vedomá, že by v takomto hodnotení obstála so cťou. Sme si vedomí toho, že viaceré štáty, ktoré nám dávajú poučenie, ako máme národnostnú politiku robiť, nie sú schopné na takéto otázky dať uspokojivú odpoveď a majú v týchto veciach isté problémy, ktoré nie sú našimi problémami. Preto i počas rokovania v Piešťanoch som sa stretol s niekoľkými poslancami niekoľkých organizácií, stretol som sa s viacerými funkcionármi, s ktorými sme túto otázku rozoberali. Považujú to za problém pozoruhodný, ale považujú to súčasne za problém, ktorý dnes nie je v orgánoch, ktoré nám udeľujú rady, priechodný.

    Preto je jeden z problémov, ktoré Slovenská republika vo svete má, že nie je hodnotená za právo, nie je hodnotená za dodržanie práva, ale je hodnotená za povesť. A to je rozdiel. Kým iní majú problém s právom, s dodržiavaním práva, ale dobrú povesť. V tom je problém chápania politického postavenia národnostných menších v Európe.

    Takisto sme boli nútení konštatovať, že isté druhy lobizmu existujú i v orgánoch Európskeho parlamentu. Veď napríklad pre Slovenskú republiku je mimoriadne poučné, že dokument o možnej priorite uvádza čestný občan Maďarska Otto von Habsburg, že pri prerokúvaní nedochádzalo k vecnej analýze, ale viac-menej k úsmevnej fraške, pri ktorej bolo všetko vopred jasné, a preto máme dojem, že hodnotenie týchto otázok nie je spravodlivé. Máme pocit, že sa princíp rovnosti nerešpektuje...

  • Prerušujem vás, pán predseda vlády, uplynul čas 15 minút.

  • Poviem len túto myšlienku a idem si sadnúť.

    ...že sa nerešpektuje ani otázka taká zásadná, ako je otázka rovnosti hodnotenia štátov. Maďarská republika sa čím ďalej, tým viacej mení na cintorín národnostných menšín za potlesku ostatných štátov Európskej únie. Slovenskej republike sa vytýkajú chyby, ktoré reálne nemá. Preto, pán poslanec, si myslím, že ste upozornili na problém spoločensky mimoriadne závažný, s ktorým politológia Slovenska, parlament Slovenska, vláda Slovenska sa musia v primeranom čase vyrovnať. Je dobré, že stav hovorí pre nás. Nie je dobré, že povesť veci skresľuje.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, prípadne k odpovediam generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho súdu.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Hofbauer a je kladená na pána ministra Česneka: "Prosím o informáciu o stave prípravy a výstavbe energetických prepojení 400-kilovoltového vedenia."

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som povedať, že na prepojenú sústavu Slovenskej republiky má vplyv skutočnosť, že v októbri 1995 bola prepojená na západoeurópsky systém. Z týchto dôvodov platí zásada, že potrebujeme posilniť severo-južné prepojenie, a preto je teraz pripravovaná a realizovaná výstavba stavby vedenia 2x400 kV medzi Lemešanmi na východnom Slovensku a poľskou stanicou Krosno. Vedenie znamená veľmi významný krok pri tomto prepojovaní. Umožní, aby v období rekonštrukcie našich zariadení boli dodávky, umožní riešiť rôzne poruchové stavy, ekologické situácie a v budúcom období bude zabezpečovať profit pre tranzity na juh od našej republiky. Výstavba sa začala vo štvrtom mesiaci tohto roku. Zmluvný termín ukončenia úseku 78 km na území Slovenskej republiky je do konca septembra 1998 vrátane rozšírenia rozvodne Lemešany. Dodávateľ zatiaľ plní všetky termíny v súlade s harmonogramom a na niektorých úsekoch je dokonca v predstihu. Poľská strana zastúpená Poľskými energetickými sieťami takisto má na svojom úseku 38 km. Bol tam menší sklz. V súčasnom období je dobehnutý a takisto aj na poľskej strane naši kolegovia plnia svoje termíny.

    Ďalším významným prepojením, ktoré bolo plánované už v roku 1998, je prepojenie medzi Stupavou a Viedňou. Žiaľbohu, tu je stav horší, pretože bolo to pripravované ako vyvedenie výkonu aj z pripravovanej elektrárne Wolfstahl. Zriaďovacia zmluva bola podpísaná v dvanástom mesiaci roku 1993. Na základe toho slovenská strana pristúpila k prípravným prácam a na projektoch preinvestovala doteraz 4 mil. korún. V treťom mesiaci roku 1995 bolo vydané územné rozhodnutie na stavbu, ale ďalší postup bol zastavený z dôvodu nepripravenosti rakúskej strany, ktorá pozastavila prípravu vedenia z dôvodu stanoviska rakúskeho parlamentu a aj z dôvodu postoja krajinskej vlády. Slovenská strana prostredníctvom Slovenských elektrární naďalej iniciuje začiatok realizácie aj tohto projektu.

    Tretie prepojenie, ktoré nadväzuje na sever, je takisto dlhodobo pripravované, sú spracúvané študijné správy, je prepojenie na južnom Slovensku. Predpokladá sa v priestore Rimavská Sobota - Sajoivanka alebo Moldava - Sajoivanka. Je to variant pre nás prijateľný, je to veľmi krátke, investične nenáročné. V roku 1996 bola založená spoločná pracovná skupina s MVMt a v podstate hlavným problémom je, aby bol najprv napojený sever, pretože v súčasnom období máme na juh veľmi silné prepojenie, ktoré je aj efektívne zaťažené.

    Chcel by som povedať, že boli pozastavené akékoľvek ďalšie práce a úvahy na vedeniach 750 kV z toho dôvodu, že potrebujú širšie ochranné koridory než 400 kV. A zatiaľ by naša prepojená sústava pracovala s najvyšším napätím 400 kV.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, chcete mať dodatkovú otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    rakúska strana dokumentuje v podstate rozporný prístup k radu otázok, keď verbálne vyjadruje veľký záujem na aktívnej spolupráci so Slovenskou republikou, ale čo sa týka vecného plnenia takejto aktivity, tieto body sú viac-menej z rakúskej iniciatívy na mŕtvom bode. Uviedol by som len možnosť prepojenia diaľničných alebo cestných komunikačných spojení, pretože medzi Znojmom a Rusovcami, resp. Bergom, sa s rakúskou stranou nenachádza žiadny cestný priechod v dĺžke 100 km. To isté je pri prepojení diaľničnej sústavy, kde so všetkými okolitými štátmi máme podpísané dohovory o koordinátach bodu prechodu diaľnice cez štátnu hranicu, ale s Rakúskom nie. A podobná situácia sa javí aj v energetike.

    Mňa by zaujímalo, či táto problematika sa neobjavila na rokovaniach predsedu vlády s rakúskym kancelárom Klimom. Viem, že to nemusíte vedieť, ale o to skôr ma to zaujíma, pretože kancelára Klimu vnímam ako ministra dopravy, s ktorým som viedol rad rokovaní v rokoch 1992-1993 a v podstate v tom čase rokovania končili na verbálnych prísľuboch rakúskej strany bez konkrétneho vecného plnenia. Zaujíma ma, či sa v tomto smere zo strany Rakúska prejavil nejaký obrat ku konštruktívnejšiemu smeru.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že toto je vecou a podkladom na činnosť rôznych pracovných skupín, ktoré máme na úrovni ministerstva hospodárstva založené už od roku 1993, a konkrétne pre elektroenergetiku rieši aj tento stav. Myslím si, že je to skôr na škodu rakúskej sústavy, pretože si treba uvedomiť, že ten svoj južný ťah má veľmi zoslabený a vlastne ochudobňuje celé UCPTE. Takže toto budú musieť prehodnotiť. Žiaľbohu, rozhodnutie príslušného územného orgánu je smerodajné. Pre nás bola ťažšia situácia o to skôr, že nebolo voľné územie a toto prepojenie sa plánovalo v bývalom koridore vedenia 220 kV, ktoré vedie z Bisambergu do Sokolníc. To je už teraz v Českej republike, čiže sme museli dosiahnuť aj súhlas Českej republiky. O to to bolo komplikovanejšie, ale verím, že tie predsudky pominú a že prvá etapa bude realizovaná. Bude to na našom úseku asi 12 km.

    Všetky podklady sú hotové a som presvedčený, že stavba bude nakoniec realizovaná. Teraz je v prevádzke telekomunikačné prepojenie, ktoré zatiaľ používame na dispečerské riadenie.

  • Ďakujem vám, pán minister.

    Ako druhá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Barnu, a to na pána ministra Mráza: "Vedia vám primátori a starostovia miest a obcí poskytnúť údaje o potrebnom počte novopostavených bytov? Čo by mali primátori, starostovia miest a obcí urobiť, aby sa bytová výstavba výraznejšie aktivizovala?"

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    primátori a starostovia miest disponujú údajmi o počtoch začínaných a dokončených bytov, z čoho možno veľmi jednoducho rezultovať aj počet rozostavaných bytov. Komplexné údaje za celú bytovú výstavbu o vývoji počtu začínaných, rozostavaných a dokončených bytov v Slovenskej republike však prichádzajú nášmu ministerstvu formou štvrťročných hlásení v štatistických zisťovaniach zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorému základné údaje poskytujú odbory životného prostredia jednotlivých okresných úradov.

    Domnievam sa, že je to nepostačujúce, hlavne ak majú slúžiť ako podklad na prijímanie opatrení za účelom zlepšenia prípadného negatívneho vývoja v tejto oblasti. Tieto odbory v nadväznosti na zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších úprav aktuálne údaje poskytujú na základe vydaných stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí, ktoré v sledovanom období vo vlastnej kompetencii tak aj vydali, a teda majú o týchto údajoch objektívny prehľad. Z takto získaných podkladov za oblasť bývania Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky zostavuje sumarizáciu najmä tých údajov, ktoré sú nevyhnutné na zistenie účinnosti prijatých opatrení v oblasti bytovej politiky danej do pôsobnosti Ministerstvu výstavby a verejných prác Slovenskej republiky zákonom číslo 347/1990 v znení neskorších úprav.

    K operatívnosti prenosu informácií a k zjednodušeniu ich získavania by podľa nášho názoru prospelo, ak by Ministerstvu výstavby a verejných prác Slovenskej republiky boli pridelené aj kompetencie vyplývajúce zo zákona číslo 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

    V súlade s bodom B.8 uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 466 z 24. júna 1997 prednostovia krajských úradov predkladajú do 14 dní po skončení mesiaca Ministerstvu výstavby a verejných prác Slovenskej republiky za každý kalendárny mesiac údaje o počtoch bytov, na ktoré boli odbormi životného prostredia okresného úradu vydané povolenia a kolaudačné rozhodnutia. Podľa hlásení prednostov krajských úradov za október 1997 bolo vydaných 1 245 stavebných povolení a 511 kolaudačných rozhodnutí.

    Okrem týchto zisťovaní získava Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky obvykle raz ročne podklady formou jednorazového šetrenia o zámeroch v rozvoji bývania jednotlivých okresov. V tomto zisťovaní okrem začínania a dokončovania bytov sa sleduje i príprava, prevod obecných a družstevných bytov do vlastníctva a stav aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie v jednotlivých sídlach.

    Na výraznejšie aktivizovanie bytovej výstavby by mali podľa môjho názoru primátori a starostovia miest a obcí zabezpečiť predovšetkým vypracovanie koncepcie komunálnej bytovej politiky, ktorá by podľa nás mala nadväzovať na koncepciu štátnej bytovej politiky, ktorá bola takto vo vláde schválená; ďalej aktualizovať územnoplánovaciu dokumentáciu, iniciatívne sa podieľať na koordinácii vybavenosti technickej infraštruktúry, organizovať výstavbu bytov najmä pre sociálne odkázaných obyvateľov a náhradného bývania pre neprispôsobivých občanov, ktorí dostali výpoveď z nájmu bytu, lebo devastujú celý bytový fond; poskytovať za dostupné ceny pozemky na výstavby bytov, hlavne pokiaľ ide o mladé rodiny.

    Jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby je jej investorské zabezpečovanie. Okrem časti bytov, ktoré som už spomenul, pri aktivitách samosprávy sú a perspektívne budú rozhodujúce i aktivity fyzických a právnických osôb, napríklad realitných kancelárií, dodávateľských firiem, bytových družstiev a podobne. Na ich výraznejšiu aktivitu naše ministerstvo navrhuje viacero opatrení predovšetkým legislatívneho charakteru, ktoré by ich k širšiemu investovaniu prostriedkov do oblasti bývania motivovali, napríklad v otázke daňových povinností, ochrany vlastníctva, zainvestovanie územia technickou infraštruktúrou, vhodnej úverovej politiky štátu, ako aj dostupnosti pozemkov.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa teraz pána poslanca Barnu, či chce dať dodatočnú otázku.

  • Ďakujem, áno.

    Pán minister, vie Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky ovplyvniť súčasnú narastajúcu cenu novopostavených bytov?

  • Domnievam sa, že je to konkrétna otázka, ktorá je v ďalšom poradí, ale prosím.

    Pokiaľ ide o konkrétnu odpoveď na túto otázku, Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky ako také nemá v kompetencii cenovú oblasť, nevydáva cenové výmery, teda priamo nemôže ovplyvniť túto oblasť z titulu svojich kompetencií. Je ale samozrejmé, že túto oblasť veľmi dôsledne sledujeme, robíme rôzne analýzy, porovnávania. Vychádzame, samozrejme, z daných možností a údajov, ku ktorým sa vieme takto dostať. Domnievam sa ale, že by bolo potrebné sa v budúcnosti touto problematikou ešte vážnejšie zaoberať, pretože mám taký dojem - a vychádzam z daných čísel a údajov, ktoré vlastníme -, že vývoj v cenách nie je primeraný vývoju celkovej ekonomiky Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o ceny bytov, domnievam sa tiež, že na to má určitý vplyv jednak nerovnomernosť, jednak to, že jednotlivé kraje, regióny a okresy nie sú na to rovnako investorsky pripravené a všetky tieto výkyvy majú zákonite vplyv aj na cenu stavebných prác, teda celkove aj na výstavbu bytov. Je zaujímavé azda pripomenúť, že ceny bytov v jednotlivých krajoch nie sú rovnaké. Napríklad: čím ďalej na východ sú byty lacnejšie, čím ďalej k Bratislave sú byty drahšie. Nie je to celkom zdôvodniteľné ani tým, že je tu drahšia pracovná sila alebo materiálová základňa a tak ďalej. Zrejme skutočnosť bude kdesi inde.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako tretia bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Garaia na pani ministerku Keltošovú. Pán poslanec Garai sa pýta: "Súhlasí naďalej ministerstvo, aby Sociálna poisťovňa exekučne vymáhala od podnikov odvody aj za cenu, že podniky zbankrotujú?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ako iste viete, Sociálna poisťovňa má oddelený fondový systém od štátneho rozpočtu, čiže závisí výlučne od výberu príspevkov poistného do Fondu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Nemáme inú možnosť, len vymáhať rôznymi spôsobmi a exekučný spôsob vymáhania dlžného poistného robíme tiež. Mesačne sa vypláca priebežným financovaním len na dôchodkoch 4,5 mld. Sk. To je jedna stránka mince.

    Druhá stránka je, že prijatím zákona o revitalizácii v tých prípadoch, ak si podnik alebo majitelia dali žiadosť o revitalizáciu, ustupuje sa od exekučného vymáhania, pretože je tu šanca, že ten podnik sa ešte spamätá, a nechceme ho cez násilné vymáhanie pohľadávok položiť na kolená, pretože tá druhá stránka mince je zasa rastúca nezamestnanosť. Takže zvažujeme veľmi citlivo, aby sme na jednej strane zabezpečili výplatu dôchodkov a ďalších dávok a zároveň, aby sme zbytočne nezvyšovali nezamestnanosť najmä v niektorých oblastiach, ktoré sú postihnuté vysokou mierou nezamestnanosti.

  • Ďakujem.

    Chce pán poslanec Garai dať ešte dodatočnú otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Ďakujem za vyčerpávajúci výklad, ktorý dala pani ministerka. Chcel by som položiť jednu doplňujúcu otázku: Má váš rezort presný prehľad, o koľko neplatičov ide a koľko je to financií?

  • O koľkých neplatičov ide, či máte prehľad, koľko je to neplatičov.

  • Máme prehľad z údajov Sociálnej poisťovne. Celková suma dlžného na poistnom je 19 mld. korún.

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia otázka bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Kolesárovej na pána podpredsedu vlády Kozlíka: "Ako hodnotíte rokovania so zástupcami ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotných služieb?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená poslankyňa Kolesárová,

    v prvom rade musím povedať, prečo ministerstvo financií vstupovalo do celého systému rokovaní predovšetkým medzi ministerstvom zdravotníctva, zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

    Ide predovšetkým o to, že po dvoch rokoch - predovšetkým rokoch 1995, 1996 - došlo k určitej finančnej saturácii celého systému zdravotníctva. Môžem to dokladať vývojom príjmov, keď medzi rokmi 1995 a 1994 príjmy v zdravotníctve vzrástli o 43 %, čo je nebývalé oproti predošlému obdobiu. Predovšetkým v rokoch 1993 a 1994 došlo k výraznému poklesu zdrojov tohto odvetvia. Medzi rokmi 1994 a 1995 vzrástli zdroje o 43 %, medzi rokmi 1995 a 1996 zdroje v zdravotníctve vzrástli o 32 %. Pri takomto vývoji zdrojov v roku 1997 sa začínal objavovať problém medzi zdrojmi a výdavkami, to znamená krytím v rezorte zdravotníctva, keď pôvodne klesajúci deficit tohto odvetvia alebo záväzky v tomto odvetví, ktoré v priebehu spomínaných dvoch rokov klesli z 5 mld. na 3 mld. korún, začali v 1. polroku opäť narastať. Takže to bol zásadný dôvod, prečo ministerstvo financií vstúpilo do tohto procesu.

    Ak som spomínal vývoj príjmov rezortu zdravotníctva, musím spomenúť, ako sa vyvíjali aj výdavky. Je teda možné zasa definovať akceleráciu výdavkov v rámci systému zdravotníctva medziročne. Medzi rokmi 1995 a 1994 to bol nárast o 48 %, medzi rokmi 1996 a 1995 o 36 % a za 1. polrok pri porovnaní rokov 1997 a 1996 nárast bol 9,2 %. Dá sa to, samozrejme, analyzovať aj podľa jednotlivých skupín poskytovanej starostlivosti, kde v prípade ambulantnej starostlivosti len medzi polrokmi 1997 a 1996 prírastok nárokov na zdroje, to znamená výdavkovej stránky, to bol nárast o 35 %, na ústavnú starostlivosť o 9,7 % a na lieky a zdravotnícke potreby o 30 %.

    Tým chcem definovať, že systém poskytovanej starostlivosti alebo celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je ekonomicky finančne uzatvorený, teda akceleruje tlak na finančné zdroje, čo dlhodobo je, samozrejme, neudržateľné a bolo treba hľadať určité riešenia. My sme si na týchto stretnutiach rámcovo definovali určité postupy, ktorými chceme stabilizovať celý systém. Pokúšali sme sa definovať ako pevný bod, ako základňu na finančné riešenie celého systému rok 1996, ktorý by bol určitým základom pre záver roka 1997 a do konca roka už vymedziť spôsob, akým sa uzatvorí finančný systém v tejto oblasti.

    Analýzy, ktoré súbežne spracovali ako rezort ministerstva zdravotníctva za poskytovateľov, tak aj zdravotné poisťovne, ukázali pomerne výrazne odchýlky v kvantifikáciách. Bolo treba precizovať tieto kvantifikácie. Keď sme dospeli k pomerne blízkych číslam, ukázalo sa, že aj za jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dochádza k mimoriadne veľkému rozptylu, že sú trebárs nemocnice, ktoré oproti rokom 1996-1997 vykázali 300-percentný nárast požiadaviek na zdroje, ale naopak, sú nemocnice, ktoré vykázali trebárs 40- až 60-percentné nároky na zdroje oproti roku 1996. To znamená, že problém je veľmi zložitý, komplikovaný.

    Ďalšia vec, že v roku 1994 - hovorím žiaľbohu - došlo k tomu, že vznikol pomerne veľký počet zdravotných poisťovní, čím sa roztrieštil celý systém zdravotného poistenia v poskytovaní zákonnej starostlivosti a poisťovne sa nenaučili medzi sebou komunikovať. Takže to je ďalší problém, ktorý treba riešiť aj istou organizáciou, aj analýzou a komunikáciou medzi poisťovňami a dodefinovať celý model, finančný model fungovania zdravotnej starostlivosti.

    Takže tieto veci prebiehajú, nie všetko je medializované. Sám sa stretávam aj s poisťovňami, aj v rámci tých veľkých stretnutí so všetkými prvkami, ktoré fungujú v systéme zdravotnej starostlivosti, s tým cieľom, ako som povedal, uzatvoriť na rok 1998 systém na takej báze, ktorá už nebude automaticky nabudzovať tlak na zdroje, ktorá jasne vydefinuje objem výkonov, objem financií voči jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany poisťovní, ktoré musia poznať individuálne každého poskytovateľa, že musí byť uzatvorená sieť, že sa musia redukovať lôžkové kapacity, že lôžkodni nemôžu byť kritériom na rozdeľovanie finančných zdrojov.

    To znamená, že musí tu vzniknúť aj určitý aktívny moment zo strany poskytovateľov, aby mali podnety, aby boli aktivizovaní na znižovaní nákladov za poskytovanú starostlivosť. Kým takýto moment nebude fungovať, nemôžeme ani dlhodobejšie uvažovať o tom, že tento systém, tak ako existuje, nebude neohraničene vytvárať tlak na zdroje a že sa skôr či neskôr nerozpadne.

    Takže v tomto zmysle sme opäť definovali určité východiská pre zmluvné základne na rok 1998. Jadrom tých zmlúv zdravotných poisťovní voči jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti by mal byť rok 1997, ale očistený od novovzniknutých záväzkov a celý prírastok zdrojov v roku 1998 by mal slúžiť na úhradu záväzkov vzniknutých v predchádzajúcich rokoch. Ale opakujem, opäť to bude vyžadovať ešte mnoho aj organizačnej práce, aj ešte viaceré opatrenia najmä zo strany ministerstva zdravotníctva. Chcem povedať, že viaceré opatrenia ministerstvo zdravotníctva realizovalo, ale viaceré je ešte potrebné dotiahnuť do praktickej realizácie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce ešte dať doplňujúcu otázku pani poslankyňa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Informácie, ktoré o financiách v zdravotníctve do nášho gestorského výboru dostávame, sú neraz veľmi rozdielne. Iné nám poskytujú zdravotné poisťovne, iné nám poskytujú realizátori zdravotníckych služieb a iné napokon aj rezorty financií a zdravotníctva. Chcela som sa vás v tejto súvislosti opýtať, ak dovolíte, ktoré z informácií by mali byť tie najsprávnejšie, resp. v čom vidíte zdroj týchto diskrepancií a či ministerstvo financií pripravuje istú unifikáciu informačného systému.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada, vážená pani poslankyňa,

    ako minister financií musím jasne povedať, že najlepšie informácie sú vždy z ministerstva financií, ale tým nechcem povedať, že tie ďalšie systémy sa správajú nekorektne. Treba si uvedomiť, že aj čo sa týka poskytovaľov zdravotnej starostlivosti, sú v permanentnom pohybe, dochádza k postupnej privatizácii najmä ambulantných služieb, perspektívne bude dochádzať k privatizácii nemocníc, lôžkovej starostlivosti. To znamená, že celý systém je v pohybe a musí ho ministerstvo zdravotníctva dokázať podchytiť spolu s poisťovňami presne v tom pohybe, ktorý reálny život so sebou nesie.

    Vláda už prerokovala novelu zákona 273 - dúfam, že som povedal správne číslo - o zdravotnej starostlivosti s tým, že sa definujú informačné toky, kde ministerstvo zdravotníctva bude tým miestom, kde sa budú sústreďovať informácie. Je definovaný centrálny register, ktorý presúvame zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne na ministerstvo zdravotníctva, aj v pohybe poistencov a v definovaní miesta poistenca sa našli určité chyby. Nebolo to jednoznačne definované. Objavil sa tzv. poistenec na ceste, ktorý bol aj v jednej, aj v inej poisťovni.

    Viete, že máme limit 300 tisíc poistencov pre zdravotnú poisťovňu. Pokiaľ príslušná poisťovňa nedosiahne limit, mala by ukončiť svoju činnosť. Takže je stále čo precizovať. Ale povedal by som, že čas sa naplnil, že schválením tejto novely zákona o zdravotnej starostlivosti by sa mal uzatvoriť okruh, dúfam, že to bude čo najskôr, že február by mal dať odpoveď aj na túto otázku, čo ste položili, a malo by to znamenať zjednotenie informačných systémov a potom aj definovanie, konečné definovanie pozícií jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, poisťovní a uzatvorenie celého systému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalšia bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Hofbauera, ale pretože ho tu nevidím, prechádzame k ďalšej otázke, ktorá bola vyžrebovaná.

    Ide o otázku pána poslanca Bugára na pána ministra Krajčiho: "Kedy mienite zosúladiť nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 86 z 1. decembra 1994 s rokovacím poriadkom Národnej rady?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predpokladám, že položená otázka je reakciou na moju odpoveď na interpeláciu, ktorú pán Bugár dal na 33. schôdzi Národnej rady a interpeloval predsedu vlády vo veci interného predpisu ministra vnútra obmedzujúceho vykonávanie poslaneckého prieskumu.

    Tak ako som uviedol v tejto odpovedi, pokladám vedenie polemiky na túto tému s vami za zbytočné, pretože si nedovoľujem označovať sa za vykladača zákonov. Zdôrazňujem len, že predmetné nariadenie, ktoré vydal vtedajší minister vnútra a terajší poslanec Národnej rady pán Ladislav Pittner, neupravuje pri vykonávaní poslaneckého prieskumu postup poslancov Národnej rady, ale len a len postup príslušných vedúcich pracovníkov rezortu ministerstva vnútra, pričom nielenže plne rešpektuje práva poslancov Národnej rady, tak ako sú uvedené v príslušných ustanoveniach zákona Národnej rady číslo 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, ale z vecného hľadiska je plne v súlade i s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska aj vzhľadom na situáciu v oblasti vykonávania poslaneckého prieskumu najmä opozičnými poslancami nepovažujem preto za potrebné uvedené nariadenie meniť, a to o to viac, že keď vyhovovalo Moravčíkovej vláde, je dobré aj teraz.

    A ešte jednu poznámku. Ak položením tejto otázky máte azda na mysli uvedenie tohto nariadenia do súladu s právnymi normami uvedenými ako odkaz pod čiarou, kde bod číslo 2 je potrebné zosúladiť s príslušnými ustanoveniami novoprijatého zákona Národnej rady číslo 100 o ochrane štátneho tajomstva, tak ide len o legislatívnotechnickú zmenu. Ubezpečujem vás, vážený pán poslanec, že dňom 1. 1. 1998 bude toto nariadenie s citovanou právnou normou zosúladené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete ešte dať dodatočnú otázku?

    Nech sa vám páči.

  • Ďakujem za možnosť, pán predsedajúci.

    Chcel by som pánu ministrovi ukázať jednu normu, to je zákon, ktorý sa volá rokovací poriadok, ktorý bol prijatý počas tejto vlády. Takže nie je pravda, čo hovoríte, že ak to vyhovovalo Moravčíkovej vláde, vyhovuje aj nám. Nie je to pravda. Táto norma trochu ináč upravuje kontrolnú činnosť poslancov. Ak by ste to nevedeli, znovu vám to môžem prečítať, tak ako som vás interpeloval v minulosti. "Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a týmto zákonom." To je § 127.

    Vy ste sa odvolávali vo svojom liste v odpovedi na interpeláciu, citujem: "Nariadenie, podľa ktorého postupovali príslušníci Policajného zboru v Trnavskom kraji, je v súlade so zákonmi." Dúfam, že ste si prečítali tie zákony, pán minister, lebo ani v jednom zákone nie je povedané, že poslanec, ktorý ide na prieskum, musí mať poverenie gestorského výboru, a vaši podriadení či priamo v Trnave, alebo v Trnavskom kraji sa odvolávali na to, že existuje váš predpis, v ktorom vyžadujú odo mňa poverenie z gestorského výboru. Toto v žiadnom zákone nie je. A takto brzdili a naďalej brzdia kontrolnú činnosť poslancov. Takže preto som sa pýtal, kedy mienite zosúladiť novú normu, teda váš Vestník alebo vaše nariadenie číslo 86 s novou normou - rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    A ešte mimo tejto otázky sa musím opýtať pána predsedajúceho, kde sú poslanci HZDS. Začal hovoriť pán podpredseda vlády Kozlík, v tom momente odišli. Je to signifikantné.

  • Áno.

    V krátkosti zopakujem len to, čo už bolo povedané, že neexistuje žiadne nariadenie ministra, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek zákonom. A tak ako som povedal, keďže nie som vykladač zákonov, na to sú právnici, ktorí na to odpovedia. Nech sa páči, čítať viem, tak ako aj vy.

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia bola otázka pána poslanca Hofbauera.

    Keďže pán poslanec tu nie je prítomný, nasleduje otázka pána poslanca Mikloška na pani ministerku Slavkovskú: "Už takmer dva mesiace vedú rodičia a deti zo Základnej školy v Nitre, Baničova, zápas o zachovanie základnej školy pre ich deti. Prednosta okresného úradu pokračuje vo vysťahovávaní základnej školy už s asistenciou polície. Aké stanovisko zaujíma ministerstvo školstva, aké vy osobne a ako chcete tento problém riešiť?"

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v úvode chcem povedať iba toľko, že v zmysle zákona číslo 222 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemôže ministerstvo školstva direktívne zasahovať do organizačných zámerov a zmien odborov školstva a kultúry okresných úradov v Slovenskej republike. Napriek tomu sa ministerstvo školstva otázkou žiakov Základnej školy na Baničovej ulici zaoberá, aj sa zaoberalo.

    Tento problém je dlhodobejší, vznikol už v lete roku 1997, keď došlo k sťahovaniu základnej umeleckej školy, ktorá mala uvoľniť svoje priestory pre okresnú a krajskú prokuratúru. Na ministerstve školstva sa uskutočnili určité rokovania. Ja osobne som sa listom z 27. júna 1997 obrátila na prednostu Okresného úradu v Nitre, aby sa nenarúšal výchovno-vzdelávací proces v základných školách v Nitre, aby sa hľadalo iné riešenie. Žiadala som ho zastaviť proces sťahovania základnej umeleckej školy a zabezpečiť v spolupráci s krajským úradom iné umiestnenie krajskej a okresnej prokuratúry, nájsť také priestory, aby sa nenarušila prevádzka škôl v meste. Tieto moje odporúčania pán prednosta môže, samozrejme, akceptovať, a nemusí. Je to plne v jeho kompetencii.

    Rokovala som aj o probléme Baničovej, ktorý vznikol teraz, to je ten najnovší problém. Hovorila som s pánom prednostom telefonicky. Pán prednosta ma ubezpečoval, že nejde o veľký zásah, pretože Základná škola na Baničovej ulici je malotriednou školou, kde si plnia žiaci povinnosti iba v 1. až 4. ročníku základnej školy a na druhý stupeň idú do školy na Škultétyho ulici, kde sa vlastne teraz sťahujú aj deti z prvého stupňa. Táto škola je vzdialená od Baničovej ulice cca 250-300 metrov. Problém nie je uzavretý. Dnes sa mal riešiť aj vo výbore, resp. začal sa riešiť, nedoriešil sa, pretože bolo treba ísť na hodinu otázok. Myslím si, že sa ešte v jeho riešení bude pokračovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, chcete dodatočnú otázku? Áno. Máme ešte totiž tri minúty do ukončenia hodiny. Začali sme o 14.09 hodine. Ja to sledujem.

    Nech sa páči, hovorte.

  • Pani ministerka,

    situácia v škole na Baničovej ulici je havarijná. Tri týždne sa deti už neučia, posledný týždeň nechodia ani do školy. Prednosta okresného úradu pán Kovalčík našiel také náhradné riešenie, že z bývalých chodieb urobil triedy, preložil ich prepážkou, kde všetko počuť, navyše, triedy sú priechodné. To znamená, že v prípade nejakej havárie, napríklad požiaru, by mohol vzniknúť úplný chaos v tých triedach, ktoré sú priechodné cez druhé triedy.

    Viem, že vaše kompetencie sú také, že nemôžete do toho priamo zasiahnuť. Ale myslím si, že vy ako ministerka školstva musíte v prvom rade brániť záujmy detí a rodičov. A z tohto dôvodu sa chcem predsa spýtať, akým spôsobom - a ak bude treba i verejne - chcete zasiahnuť do tohto procesu tak, aby ste sa zastali tak detí, ako aj rodičov v Nitre, v škole na Baničovej ulici.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som už na tú otázku vlastne odpovedala. Citovala som tu list, ktorý som poslala pánu prednostovi, kde som ho žiadala, aby tento problém neriešil na úkor detí a na úkor budov škôl. To je všetko, čo môžem v tejto oblasti urobiť.

  • Ďakujem pekne.

    Máme tu ešte možnosť začať ďalšiu otázku, a to je otázka pána poslanca Krausa na pána ministra Mráza: "Vie ministerstvo ovplyvniť súčasnú narastajúcu cenu novopostavených bytov?"

    Pán Kraus nie je prítomný. Ďakujem za informácie.

    Ešte máme možnosť odpovedať na otázku pána poslanca Gaľu, ktorú položil pánu ministrovi Javorskému: "Akým spôsobom chce váš rezort prispieť k riešeniu krízovej situácie v štátnom podniku Imuna Šarišské Michaľany?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    jednou zo základných úloh štátneho podniku Imuna je svojou produkciou zabezpečiť požiadavky slovenského zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti realizuje opatrenia, ktoré by mali v rámci perspektívy podniku umožniť jeho perspektívny a progresívny rozvoj.

    Koncepčné zámery rozvoja Imuny, ktoré sú v súlade s potrebami slovenského zdravotníctva a sú v súlade s trendmi modernej farmakoterapie, sú orientované v rámci schválenej koncepcie štátnej liekovej politiky na rozvoj nosných výrobných programov podniku. V tejto súvislosti je vyhodnocované plnenie schváleného časového harmonogramu jednotlivých etáp komplexného spracovania plazmy v štátnom podniku Imuna.

    Ďalšími nosnými výrobnými programami štátneho podniku Imuna sú výroba infúznych roztokov, špeciálnych roztokov, rozvoj výroby injekčných foriem liekov a dobudovanie útvaru riadenia akosti v súlade s požiadavkami správnej výrobnej a správnej laboratórnej praxe.

    Všetky uvedené zámery ďalšieho rozvoja štátneho podniku Imuna si vyžiadajú nemalé investičné náklady na ich zabezpečenie. V spolupráci s manažmentom Imuny a kvalifikovanou spoluprácou Štátneho ústavu na kontrolu liečiv sa podarilo na zabezpečenie realizácie investičnej akcie "Krvné deriváty" získať potrebné finančné krytie francúzskou firmou Ery Globas. Realizáciou tejto investičnej akcie sa podstatne zvýši spracovateľská kapacita krvnej ľudskej plazmy a rozšíri sa sortiment krvných derivátov o prípravky, ktoré sa doteraz do Slovenskej republiky dovážajú. Súčasne sa Slovenská republika zaradí medzi krajiny, ktoré zabezpečia realizáciu programu národnej sebestačnosti krvnej plazmy, a zabezpečí sa, že občanom Slovenskej republiky budú podávané krvné deriváty z plazmy získanej u nás.

    Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom Štátneho ústavu na kontrolu liečiv realizuje opatrenia, aby v tomto štátnom podniku boli zabezpečované požiadavky správnej výrobnej a správnej laboratórnej praxe. Pre perspektívy rozvoja Imuny to znamená, že splnením týchto medzinárodne uznávaných podmienok budú utvorené podmienky na uľahčenie proexportných aktivít podniku.

    Štátny ústav na kontrolu liečiv ako národná kontrolná autorita v oblasti liekov venuje mimoriadnu pozornosť zabezpečeniu všetkých požiadaviek správnej výrobnej a laboratórnej praxe. Túto skutočnosť podčiarkuje aj to, že Slovenská republika je členom medzinárodného dohovoru o farmaceutickej inšpekcii, kde je Štátny ústav na kontrolu liečiv poverený zastupovať Slovenskú republiku v tejto organizácii.

    To je všetko, pán predsedajúci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, skončil čas hodiny otázok. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Počas prestávky.

  • Vážení poslanci a poslankyne, ešte prebieha rokovanie pána guvernéra a pána ministra financií s poslancami koalície. Keby ste brali ohľad na túto vec.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať.

    Pán Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pred viac ako dva a pol hodinou ste vyhlásili 15-minútovú prestávku. Dve hodiny tu poslanci čakajú na to, aby sa pokračovalo v rokovaní, bez toho, že by sme dostali správu a zdôvodnenie, prečo to takto trvá.

    V mene poslaneckých klubov, ktorých poslanci tu sedeli a čakali, vyjadrujem ostrý protest proti takémuto pokračovaniu v rokovaní a žiadam vysvetlenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Neboli sme uznášaniaschopní.

    Nech sa páči, pán Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    nebudem pánu Romanovi Kováčovi vysvetľovať, však on je tiež predseda klubu, takže to by sme si museli z času na čas jeden druhému vyčítať, že sme si pýtali prestávku a čas sme nedodržali. Takže tentoraz som to bol ja, kto nedodržal ten čas prestávky.

    Ale dovoľte mi, aby som predložil jeden procedurálny návrh v mene troch klubov - HZDS, SNS a ZRS, aby bod vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národne banke Slovenska v znení neskorších predpisov, tlač 765, ktorý sme mali prerokovať teraz v tomto momente podľa schváleného programu, sme prerokovali ako prvý bod rokovania 16. decembra tohto roku.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem.

    Vážení, správajme sa slušne.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, aby sa o Národnej banke rokovalo 16. decembra ako prvom bode.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona...

  • Hlasy v sále.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pani ministerka tu nemusí byť. O zákone ako celku sme nehlasovali, bolo nás pred obedom málo.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 702 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 702a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    predložený návrh novely zákona číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch bol vypracovaný ako iniciatívny návrh na základe požiadaviek viacerých zainteresovaných orgánov štátnej správy, ale i ďalších inštitúcií.

    Vzhľadom na súčasnú konštrukciu zákona o správnych poplatkoch možno uviesť, že až 204 zmien a doplnení sa navrhuje vykonať priamo v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. Týka sa predovšetkým úsekov cestnej dopravy, pozemných komunikácií, zdravotnej starostlivosti, poľovníctva a udeľovania štátneho občianstva v Slovenskej republike a ďalších.

    Z hľadiska finančného dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky prijatím navrhovanej novely zákona možno očakávať mierne zvýšenie príjmov, a to najmä z dôvodu zavedenia viac ako 70 novospoplatňovaných úkonov a konaní.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely zákona o správnych poplatkoch odporúčam schváliť v zmysle pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z prerokovania predmetného návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pani poslankyni Ivete Novákovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 702), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, t. j. do 4. novembra 1997. K predmetnému návrhu zaujali výbory kladné stanoviská, to znamená odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou tejto správy pod bodmi 1 až 13.

    Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať jednotlivo. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe schváliť.

    Zároveň ma poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Prosím ju, aby zaujala miesto pre spravodajcu výborov.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Do rozpravy písomne mám prihlásenú pani Lazarovú. Nech sa páči, kto sa hlási ústne? Pán Kanis. Nešpekuluj, pán Ftáčnik.

    Nech sa páči, pani Lazarová.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci,

    vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý sme dostali ako tlač číslo 702, sa v prílohe o zmenách a doplnení sadzobníka správnych poplatkov za položku 109 vkladá nová položka 109a, v ktorej sa určuje, že za vydanie oprávnenia na prijímanie kurzových stávok v stávkových kanceláriách sa bude požadovať poplatok 50 tisíc Sk, za predĺženie platnosti tohto oprávnenia takisto 50 tisíc Sk, za vydanie identifikačnej karty výherného prístroja - rozumej hracích automatov - 30 tisíc korún a za vydanie náhradnej identifikačnej karty takisto 30 tisíc korún.

    V spoločnej správe číslo 702a gestorský výbor odporúča schváliť pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý navrhuje radikálne znížiť uvedené poplatky, a to nasledovne.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, veľmi ma to vyrušuje. Prepáčte.

  • Poplatok za vydanie oprávnenia pre stávkové kancelárie znížiť z 50 tisíc na 1 000 Sk, opakujem, z 50 tisíc na 1 000 Sk. Dokonca pri predĺžení platnosti oprávnenia z 50 tisíc na 500 Sk. Ďalej poplatok na vydanie identifikačnej karty výherného prístroja, to znamená hracieho automatu, z 30 tisíc na 500 Sk, ako aj vydanie náhradnej karty z 30 tisíc na 500 Sk. Gestorský výbor nielenže tento návrh odporúča schváliť, ale dokonca ho odporúča s poznámkou, že ide o objektívne prehodnotenie sadzieb. Dovoľte mi k tejto problematike, vážené pani poslankyne, poslanci, zaujať stanovisko.

    Problematika chorobnej závislosti od hracích automatov sa stáva celospoločenským problémom, a to nielen v Slovenskej republike, ale na celom svete. To, že sa všetci ľudia bez výnimky, ktorí prepadli tejto hráčskej vášni a ktorí sa stali závislými od hracích automatov, finančne zruinujú, je všeobecne známe. Žiaľ, toto ožobráčenie sa netýka iba ich osobne, ale dochádza k ťažkým tragédiám ich rodín. Postupný nedostatok financií, ktoré si chce hráč zadovážiť akýmkoľvek spôsobom, ho vedie najprv k siahnutiu po všetkých úsporách a potom k rozpredaniu celého majetku rodiny, dokonca osobných predmetov manželky, detí a nakoniec ku krádežiam, ba často aj k vraždám. Ak ide napríklad o žiakov, resp. študentov na ktoromkoľvek vzdelávacom stupni, títo často hoci aj tesne pred ukončením štúdia zanechávajú toto štúdium, a tým sa definitívne dostávajú na šikmú plochu.

    S hracími automatmi sa dnes stretávame na každom kroku. Okrem herní sú inštalované v dedinských krčmách, v rôznych hoteloch, dokonca v bufetoch pri benzínových čerpadlách a podobne, takže hracie automaty sú voľne prístupné aj neplnoletým deťom, ktoré pri hracích automatoch vídame najčastejšie. Je tiež všeobecne známe, že u mladistvých sa chorobná závislosť od hracích automatov vypestuje oveľa rýchlejšie a častejšie ako u dospelých. Z tohto dôvodu Združenie robotníkov Slovenska, ako aj Slovenská zelená alternatíva pripravujú návrh na zákaz prevádzkovania hracích automatov u nás vôbec.

    Ale nateraz apelujem, aby sme hlasovali za vládny návrh, a nie za návrh gestorského výboru o tomto znížení. Áno, je pravdou, že je veľký rozdiel, či za 8 hracích automatov, ktoré sú bežne inštalované v ktorejkoľvek dedinskej krčme, zaplatí majiteľ 4 tisíc korún, alebo zaplatí 240 tisíc korún. Isteže je to preňho suma veľmi vysoká a je možné, že počet automatov sa tým bude musieť znížiť, a radikálne znížiť. Ale konštatovanie alebo argumentovanie tým, že ak tieto poplatky neznížime, dôjde síce k zníženiu počtu hracích automatov, ale vlastne prejdú tieto herne do ilegality, že vzniknú ilegálne herne - prosím vás pekne, ukážte mi jednu dedinu alebo jedno malé mestečko, kde by mohla byť ilegálna hracia miestnosť. Predsa každý sused to s veľkou radosťou a potešením oznámi na polícii. Možno, že by išlo o niekoľko takýchto herní, ktoré by nanajvýš mohli vzniknúť v niektorých krajských mestách, ale na to máme políciu, aby to zistila.

    Apelujem na túto poslaneckú snemovňu, aby nepristúpila k návrhu gestorského výboru na zníženie uvedených poplatkov nielen v rámci hracích automatov, ale aj v rámci stávkových kancelárií. Prosím vás pekne, my tu znižujeme rozpočty v rôznych kategóriách sociálneho zabezpečenia ľudí, ale pritom veľmi ľutujeme majiteľov hracích automatov a stávkových kancelárií. To predsa nie sú takí chudáci, ktorí by si tieto poplatky nemohli zaplatiť. Z tohto dôvodu prosím, aby sme gestorský výbor nepodporili, ale podporili vládny návrh.

    Ďakujem vám za pochopenie.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pán Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Vážená pani poslankyňa,

    ja vôbec neľutujem majiteľov hracích automatov a zdieľam vaše obavy v tom, že sa medzi mládežou, ale aj medzi dospelým obyvateľstvom rozširuje hráčska vášeň, a tiež si kladiem otázku, ako jej zabrániť. A myslím si, že by ste mali uviesť aj skutočnosť, že majiteľ každého tohto automatu už platí, dodnes platí poplatky, to znamená, z každého výherného prístroja zaplatí 40 tisíc korún štátu, čo všetci legálni majitelia robia, 40 tisíc korún zaplatí správny poplatok obci, zase to všetci legálni majitelia robia. Ale už aj dnes existujú nelegálne herne a tie sa naozaj rozšíria a sú rôzne spôsoby, ako zavrieť oči tým, ktorí rozhodujú o tom, či herňa má, alebo nemá kdesi byť.

    Ak by sme zaviedli to, čo sa navrhuje vo vládnom návrhu, tak by to bol vlastne ďalší odvod, ďalší poplatok. Nebol by to správny poplatok v zmysle zákona o správnych poplatkoch, lebo ten má plniť iný účel. Odvody z tých prístrojov majitelia legálne zaregistrovaných výherných prístrojov platia. Ak sú malé, my sme ich upravovali inými zákonmi a zvyšovali sme ich a snažili sme sa dosiahnuť, aby štát z nich mal skutočne kontrolované príjmy. To znamená, že kým je prevádzkovanie týchto prístrojov povolené, je potrebné, aby boli kontrolované príjmy z takejto činnosti, ale nie ďalší odvod, pretože 30 tisíc už nie je správny poplatok, ale je to odvod. Čiže dosiahneme tým len to, že skrachujú legálni, rozšíria sa nelegálni, čo zrejme nikto z nás nechce.

  • Ďakujem.

    K vystúpeniu pani Lazarovej azda len toľko, že nepoznám herňu, ktorá by sa dostala do bankrotu alebo do krachu pre správny poplatok, tak ako je uvedený vo vládnom návrhu zákona. Pokiaľ by sa dostala do krachu, tak pánboh za to zaplať.

  • Chcem tiež povedať, že takýto zákon je podaný. Doposiaľ sa pán minister financií k tomu nevyjadril. Takže budeme žiadať, aby tento zákon o zákaze hracích automatov bol do parlamentu predložený.

    Ústne je do rozpravy prihlásený pán Kanis. Hlási sa ešte niekto? Keďže nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predniesol štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré mám k tlači 702, za skupinu poslancov, ktorí podpísali tieto pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 123 prílohy. Za položku 109 vložiť novú položku 109a, ktorá znie: "Položka 109a, a) vydanie oprávnení na prijímanie kurzových stávok v stávkových kanceláriách 500 Sk." Text máte pred sebou, čiže nebudem čítať ďalšie veci.

    Chcel by som upozorniť na to, že by sme si mali uvedomiť, že toto je zákon o správnych poplatkoch. Každý by si mal zrejme uvedomiť, čo to je správny poplatok, a nepliesť si všelijaké iné dane so správnymi poplatkami, ako sme to počuli vo viacerých debatách, čo sa týka aj správnych poplatkov v položke 109a. Pôvodný návrh, ktorý išiel z ministerstva financií, čo sa týka písmena c) vydanie identifikačnej karty výherného prístroja, bol na 100 korún. Ministerstvo financií vychádzalo z obsahu, čo má byť správny poplatok. Vo vláde, teda neviem z akých dôvodov, sa táto suma 100 korún, ktorú navrhli finanční experti, zmenila na 50 tisíc korún. Iste, zvýšenie zo 100 korún, ktoré navrhlo ministerstvo financií, na 50 tisíc vo vláde dáva podnet na to, prečo k tomu došlo a čo sa tým myslí.

    V samotnom písmene a) ide o zamestnancov jednotlivých prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier. Ináč, vážení priatelia, ide o tých ľudí, ktorí sedia dajme tomu v kancelárii Niké a vkladajú do počítača tie tipy, ktoré si vy dáte, alebo ide o tých ľudí, ktorí v herniach Bingo vám predávajú lístky, či vyhráte. Nepoznám teda zamestnanie v tomto štáte podobného typu, v ktorom by ten, ktorý predáva lístky na bingo alebo klepe tipy v Niké, mal mať ešte nejaký správny poplatok 50 tisíc korún. To je úplne absurdné, pretože tipovacia kancelária odvádza, samozrejme, daň zo svojej činnosti, a to je v poriadku. Som takisto tvrdo za to, aby peniaze, ktoré štát potrebuje a má dostať z rôznych hier, dostal, ale nemýľme si dekagram s decimálkou. Tu ide o celkom niečo iné.

    A myslím si, že aj stanovisko sekcie ekonomickej politiky a stanovisko ministerstva financií k návrhu novely zákona o správnych poplatkoch je úplne správne a zodpovedné a hovoria o tom finanční experti. Myslím si, že ako poslanci by sme mali rešpektovať tieto stanoviská. Neviem si predstaviť, že tam ktosi bude sedieť za počítačom, keď si zaplatí správny poplatok 50 000. Neviem si to predstaviť, no ale keď to niekto navrhol, prosím.

    Nie som zástanca rôznych výherných prístrojov a som tvrdo za to, aby boli zdaňované a takým spôsobom, aby štátu neušla ani koruna. Ja tu pánu ministrovi dám istý návrh, ako sa to dá dosiahnuť, dám ten návrh. Ale to sa nedá dosiahnuť tým, že sa dajme tomu za vydanie identifikačnej karty výherného prístroja stanovia nejaké desaťtisíce ako správny poplatok. Veď to nemá logiku, prosím vás, to nemá logiku. Muselo by to byť nejako ináč zdaňované.

    A potom, vážení kolegovia, možno pán minister financií vie, že v Spojených štátoch amerických štát dostáva na daniach z priemyslu hier viac peňazí ako zo zbrojného priemyslu. Tým nechcem nič naznačovať, len chcem povedať to, že jednak je to súčasť - povedal by som - hospodárstva, z ktorého štát čerpá značné zdroje. To je prvá vec. A na druhej strane to signalizuje, že štát má perfektný systém na to, aby z týchto hier sťahoval príslušné dane.

  • Hlas v sále.

  • Áno, lebo tu je zbrojný priemysel na dne, samozrejme, ale v Amerike to má troška inú polohu.

    Čiže, pán minister, ja vám skutočne želám, aby ste zaviedli ten systém, ktorý tu naznačím a ktorý možno poznáte, aby štát tie peniaze dostal, ale ten systém spočíva v niečom inom. Musíme rozlišovať to, čo sú rôzne čierne nelegálne výherné hracie prístroje a čierne nelegálne hry. Tie treba zlikvidovať, to je vec polície a činnosti orgánov činných v trestnom konaní. A druhá vec je, ako budeme riešiť zákonom to, čo je legálne. Môj návrh sa, samozrejme, týka legálnych hracích prístrojov, o ktorých by mal mať štát prehľad.

    Pán minister, zrejme máte o tomto dostatočné analýzy. Ide o to, aby každý výherný prístroj prostredníctvom modenu bol napojený na počítač na príslušný daňový úrad, kde by sa okamžite mohol kontrolovať dokonca počet hodených mincí, počet vyplatených mincí, a tým aj prehľad o čistom zisku prevádzkovateľa. Mohli by sa kontrolovať také požiadavky, ako je čas hry, pravdepodobnosť výhier. Tento systém by sa mohol priamo aplikovať aj na ostatné lotérie, ako sú bingo, kasína, ktoré sú permanentne akože stratové a neustále žiadajú Ministerstvo financií Slovenskej republiky o licencie. Takýto systém počítačovo prepojený by mal platiť podľa mňa aj pre ostatné číselné a stávkové lotérie, ktoré prevádzkujú alebo súkromní podnikatelia, alebo aj štátna spoločnosť Tipos. A len takýmto spôsobom sa dajú dosiahnuť pre štát príjmy, ktoré potrebuje, a neujde ani koruna. Je iná vec, samozrejme, koľko by takýto systém stál, ale ten systém je k dispozícii a je ho možné realizovať.

    Napríklad aj Nemecko sa rozhodlo, že od roku 1998 každý výherný prístroj bude vybavený tzv. manipulačným počítadlom. Špeciálne zapečatený finančným úradom zaznamená všetky údaje o počte vhodených mincí, vyplatených mincí a ostatných dát. Disketa z manipulačného počítadla musí byť do 60 dní zaslaná na finančný úrad. Toto je postup, ako je možné systém legálnych výherných prístrojov zapojiť tak, že štát bude v každom momente vedieť o finančných stavoch. Ale nie je to systém cez správne poplatky. Dúfam, že pán predseda výboru pán Maxon tu vystúpi a povie charakteristiku, čo je správny poplatok a aké má funkcie, aby sme si to neplietli so zdaňovaním. Preto som dal aj ten prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka takisto závažnej otázky, a to je vydávanie licencií na prevádzku strážnej detektívnej služby, vlastnej ochrany, vydanie rozhodnutia a udelenia akreditácie na odbornú prípravu súkromných bezpečnostných služieb.

    Ctené dámy, vážení páni, my sme tu včera či predvčerom rozoberali tento zákon a dominoval prístup, aby to bolo tvrdšie voči civilným bezpečnostným službám. Dnes sme pri zákone, kde by mali byť stanovené isté správne poplatky za udelenie licencie. Opäť sme svedkami podľa mňa dosť veľkého rozporu. Pôvodný návrh hovorí o sumách 5 000, 3 000, 2 500 Sk za jednotlivé licencie. Druhý návrh, ktorý tam je a ktorý gestorský výbor neodporúča schváliť, je návrh, ktorý prešiel vo výbore pre obranu a bezpečnosť, a kde sú tieto sumy stanovené stokrát vyššie. Sú tam sumy 500 000, 350, 250 a podobne. Myslím si, že ak prihliadame na to, že je to činnosť, ktorá je zvlášť závažná, mali by sme hľadať istý kompromis. V pôvodnom návrhu považujem za príliš nízke sumy za udelenie licencií. Ten návrh, ktorý prešiel vo výbore pre obranu a bezpečnosť, sa mi zdá, že je vzdialený od reality, lebo sotva bude môcť nejaká detektívna kancelária z dvoch-troch ľudí zaplatiť najskôr sumu za licenciu, myslím, že 300 000 Sk alebo koľko. Tento môj návrh podľa mňa realisticky vychádza z toho, čo sú únosné miery v našich podmienkach. Názor na to môže byť iný, ale zdôrazňujem, že tie, ktoré sú v pôvodnom návrhu, považujem za príliš nízke, za príliš nízke.

    To je druhý pozmeňujúci návrh: za položku 111 vložiť novú položku 111a.

    Tretí pozmeňujúci návrh sa týka schválenia technickej spôsobilosti jednotlivého motorového alebo prípojného vozidla.

    Vážení páni poslanci, vážení kolegovia, upozorňujem, že dosiaľ to bolo 5 000 Sk. Touto novelizáciou sa stanovujú nové cifry. Chápem všetkých tých, ktorí hovoria o tom, aby sa sem nedovážali nejaké braky. Ale chcem upozorniť, že vlastne každé auto, či už je pôvodu z cudziny dovezené, alebo aj tie domáce s rôznym osudom musia mať technickú spôsobilosť, aby bolo schválené, že sú technicky spôsobilé. Opäť tu ide iba o správny poplatok, a nie o faktický stav. To znamená, ak faktický stav je dobrý, potom sa platí istý správny poplatok.

    Myslím si, že vládny návrh je príliš tvrdý. Vládny návrh hovorí o tom, že pri ojazdených vozidlách do troch rokov navrhuje vláda 10 000 a potom postupne to ide po desiatkach tisíc až na 50 000. To znamená, že pri vozidle staršom ako šesť rokov by sa malo za schválenie technickej spôsobilosti platiť 50 000 korún.

    A zoberme si presné počty áut, ktorých sa to týka, to hovorím otvorene. Ale zoberte si, ako ľudia cestujú teraz. Hromadná doprava sa rozsýpa, minimálne polovica spoločnosti nemá na to, aby si kúpila dajaké auto, a mne sa zdá, že tento správny poplatok má skôr podobu trestu za to, že nemáš na nové auto. Mne to tak pripadá. Toto je trest za to, že nemáš na nové auto. Zoberte si, ľudia, koľko je na našich cestách skutočne rôznych starých áut. Pomaly budeme ako Kuba, kde dvadsať rokov sa takpovediac automobilový svet nepohol a jazdia tam staré Chevrolety a podobne. Aj na našich cestách to tak bude vyzerať. A teraz vláda príde s tým a navrhne za správny poplatok desaťtisíce korún.

    Páni poslanci, viem, že vy viacerí nemáte problémy s novým autom. Ale ja mám staré - ale to je bokom, to sa netýka toho -, nie som schopný kúpiť si nové auto. Vážení, ale myslite na tie tisíce ľudí, ktorí chodia v starých autách, hromadná doprava nefunguje, a nemajú na to, aby si kúpili auto. Preto predkladám pozmeňujúci návrh číslo 3.

    Pozmeňujúci návrh číslo 4 - tých, ktorí si to nepreštudovali a nepozreli, čo to znamená, chcem upozorniť, že ide vlastne o osoby ťažko zdravotne postihnuté. Vláda prichádza s návrhom opäť na správny poplatok, ktorý bol dosiaľ 50 Sk, aby sa zmenil o 50 % z inej sumy, ktorá je podstatne vyššia. Myslím si, ak ťažko zdravotne postihnutým občanom chceme niečo zvýšiť, to zvýšenie z 50 korún na 75 je aj tak zvýšenie o 50 % k 50 korunám, a nie o 50 %, ako sa to v návrhu vlády vypočítava z inej sumy.

    Verím, že vaše sociálne cítenie sa prejaví aj pri podpore týchto návrhov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán Hofbauer.

  • Ďakujem.

    No ja pevne verím, že Strana demokratickej ľavice do svojho programu obsiahne túto minimalizáciu správnych poplatkov na herné automaty, a tým si voliči budú môcť vybrať slobodne, demokraticky svoje sociálne cítenie v zmysle ľavicovej politiky. A za predpokladu, že to tam zabuduje aj pani Lazarová, tak zase sa obávam, že Slovenská zelená alternatíva naberie tých preskočených voličov.

  • Ja som tiež chcela vyjadriť v prvom rade prekvapenie, že tento návrh bol prednesený z pozície člena SDĽ, a dokonca, že pod tento návrh sa podpísali mnohí členovia SDĽ. Pokiaľ by to boli silno pravicové strany, prosím, pretože v kapitalistickej spoločnosti je jasné, že na úkor ožobračovania, nešťastia veľkej skupiny ľudí sa obohacujú jednotlivci. Ale že takýto názor zastáva práve strana SDĽ, to len potvrdzuje skutočnosť, o ktorej sa už dnes hovorí nahlas, že strana SDĽ vôbec nie je ľavicová, ale že je pravicovejšia ako pravicové strany. To je moja prvá poznámka.

    Po druhé, ešte raz by som chcela upozorniť, že tu ide najmä o mladistvých. Pri hracích automatoch vidíme najmä mladistvých, ktorí sa takto dostávajú na šikmú plochu. Nie je pravdou, že vzniknú ilegálne herne, ale keby aj vznikli, tak vo veľmi malom počte. Ale ak by náš rozpočet mal stáť len na tých peniazoch, ktoré sa dostanú z hracích automatov, tak potom by to bola naozaj úbohá republika. Tisíce občanov podpisujú petície na vypracovanie a predloženie návrhu zákona o zákaze hracích automatov. Z tohto dôvodu si myslím, že keď herne na hracie automaty zaniknú, celkom nič sa nestane.

  • Samozrejme, že každý poslanec má právo podať návrhy, aké uzná za správne, súvisiace s predloženou novelou.

    Pánu Kanisovi len chcem povedať, že ak bude pripravený do Národnej rady zákon o zákaze hracích automatov, veľmi rád tento zákon podporím a viem prečo. Mám na mysli predovšetkým morálne zlo, ktoré hracie automaty prinášajú.

    A pokiaľ ide o správne poplatky, definícia je veľmi jednoduchá. Správne poplatky sú poplatky, ktoré nariaďuje zákon, ak súvisia s určitým administratívnym úkonom. Pán Kanis si určite všimol, že v prílohe tohto zákona nie sú len správne poplatky 50 tisíc Sk, ale že je to aj poplatok 10 mil. Sk, a je to správny poplatok; 500 tisíc Sk, a je to správny poplatok. Preto podporím vládnu novelu, pokiaľ ide o položky 109, 109a.

    Pokiaľ ide o bod 3 - schválenie technickej spôsobilosti motorových vozidiel, pán Kanis určite vidí, že aj motorový park, najmä automobilový park sa za posledné roky prakticky u nás vymenil, že je to nový park, aj keď nejde len o nové motorové vozidlá. Starý park určite ustúpil. A ducha tohto predpisu vidím v tom, aby sa sem nevozili staré šroty. Keď sa sem dovezie 6-ročné alebo 7-ročné auto, môže to byť dobré auto, ale je to obrovské riziko. Už má svoje najazdené a vyžaduje veľké investície. Preto si myslím, že sumy 20, 30, 40, 50 tisíc boli určené správne. A prosím, stálo by za to preveriť si alebo zistiť, koľko čistého zisku majú dovozcovia áut zo zahraničia na jedno auto. Podľa mojich vedomostí je to okolo 20 až 40 tisíc.

  • Ďakujem.

    Pán Maxon, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

    predovšetkým by som chcel povedať toľko, že viem, čo je inštitút správnych poplatkov, a podľa toho aj budem pri tejto novele hlasovať, ale nerád by som tu viedol polemiku o inštitúte správnych poplatkov. A ak by sme mali o tom diskutovať, tak by sme mohli diskutovať aj na tú tému, či práve ten posledný návrh pána poslanca Kanisa nemá byť riešený v zákone o premávke a prevádzke motorových vozidiel, ak by sme sa držali princípu, že správny poplatok je výhradne úhrada nákladov za administratívny úkon.

    Pokiaľ ide o všetky návrhy gestorského výboru, ktoré boli, prirodzene, vo výbore pre financie, rozpočet a menu schválené, chcel by som povedať, že ku všetkým sme mali komplexné analýzy. Ku všetkým sme mali niekoľkohodinové diskusie. Prirodzene, že sa tam zišli aj záujmové skupiny, ktoré presadzovali možno svoje záujmy, ale chcel by som ubezpečiť túto snemovňu, že nakoniec sme sa, myslím si, rozhodovali prísne racionálne a s dôrazom na to, aby výťažok pre štát bol čo najlepší, ale aj optimalizovaná pozícia podnikateľov.

    Čo sa týka hracích automatov, prosím vás pekne, len jedna jediná poznámka. Minulý rok táto snemovňa schválila zákon o prevádzke a zdaňovaní hracích automatov. Dohodli sme sa korektne, že vyčkáme jedno obdobie a po...

  • Po uplynutí času vymedzeného na faktickú poznámku technické zariadenie prerušilo vystúpenie.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, dúfam, že ma nikto nebude pokladať za niekoho, kto chce propagovať takéto činnosti, ktoré naozaj nesvedčia našej mládeži, len by som chcel varovať pred určitými ambíciami prohibície v každom zmysle slova. Mať ambície vykoreniť automaty tým, že ich zakážeme, vo mne asociujú presne tie isté pocity, ako keď v dvadsiatych rokoch v Amerike chceli prohibíciou vyničiť alkohol. Jednoducho varujem pred takýmito krajnými riešeniami, pretože nič neprinesú. Možno uspokoja ambície jednotlivcov, ale nevyriešia celospoločenský problém.

    Problém hracích automatov skôr vidím v inej polohe, ako je napríklad vzťah daňových úradov verzus herne, resp. prevádzkovatelia hracích automatov, a tam vidím najväčšiu slabinu celého tohto systému. Takže tomu by sme mali venovať svoju pozornosť. Samozrejme, vo výbore sa o tom veľmi dlho diskutovalo a myslím si, že niekde v kombinácii návrhov gestorského výboru a niektorých návrhov pána Kanisa by sme sa z tohto problému mohli dostať, ale tiež treba povedať, že, samozrejme, nie je to definitívne riešenie. Ale môj vstup mal smerovať k varovaniu bielo-čierneho videnia tohto problému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pravdepodobne nebolo počuť môj záver. Chcel som len toľko povedať, že minulý rok táto snemovňa schválila zákon o prevádzke a zdaňovaní hracích výherných automatov a dohodli sme sa pri jeho schvaľovaní, že jednoročné obdobie bude štatistickým údajom na to, aby sme posúdili, ako v tomto smere pokračovať ďalej, či zákon novelizovať a v akom rozsahu ten zákon novelizovať. Ale, dámy a páni, nehnevajte sa na mňa, hovorí sa tu o desiatkach, možno stovkách petícií. Ja ako predseda výboru pre financie, rozpočet a menu som za celé obdobie, čo som vo funkcii, dostal jedno jediné oznámenie, že sa petícia pripravuje.

  • Ďakujem.

    Chcel som pánu Bajanovi povedať, že Rakúsko je oveľa väčšie ako naša krajina, a má o polovicu menej hracích automatov. Myslím si, že je treba herne vo väčších mestách, ale nie na každej dedine, ktorá má 100 obyvateľov.

    Pani Bartošíková, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    K bodu 1 návrhu skupiny poslancov chcem poznamenať, že okrem prvej položky obsiahnutej v spoločnej správe pod bodom 7 a v návrhu pod bodom 3 ide o schválenie technickej spôsobilosti motorového vozidla, na základe ktorej sa vydáva veľký technický preukaz. Že z 99 % ide o dovezené motorové vozidlá a ťažko možno povedať, že dovezené motorové vozidlá troj- alebo štvorročné sú cenovo tak dostupné, aby ich mohli kupovať občania sociálne slabší.

  • Ďakujem.

    Ešte pani poslankyňa Lazarová.

  • Pán predseda výboru hovorí, že nedostal petície. Potom asi občania (šum v sále) - ja tu reagujem na pána Maxona -, občania jednoducho nevedia, kde majú petície posielať. Bola som pred niekoľkými dňami v Papierničke na konferencii Slovakia plus, kde kolovala presne takáto petičná listina. Len tam sa už za x ľudí podpísalo ďalších 250 účastníkov konferencie. Pevne verím, že pán poslanec Hornáček doručí tieto petičné listiny pánu predsedovi Maxonovi.

  • Pán poslanec zrejme zabudol uviesť jednu skutočnosť na potvrdenie svojho názoru, že asi polovička zamestnaných ľudí v tejto krajine poberá mesačnú mzdu 5 400 Sk a nižšie. Takže zrátajte si to, vážení kolegovia poslanci, koľko áut a za aké obdobie si takýto človek môže kúpiť, ak má ešte starú ojazdenú embéčku, kedy si ju bude môcť vymeniť. O to tu ide.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyrozprávali sme sa, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Žiada si záverečné slovo pán podpredseda vlády? Nie. A pani spoločná spravodajkyňa výborov?

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    skutočne chcem povedať len jednu vetu pani poslankyni Lazarovej, že tiež nie som zástanca hazardných hier ani hracích automatov, ale tento problém je potrebné riešiť inou právnou normou, nie zákonom o správnych poplatkoch. Preto by som vás prosila, vážené kolegyne, kolegovia, skutočne si netreba pliesť pojmy s dojmami, ale treba racionálne uvažovať a uvedomiť si vlastne, čo prijímame, akú právnu normu.

    Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby hlasovanie uvádzala.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy jednotlivo.

    Najskôr budeme hlasovať o doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu pod bodom číslo 1, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Áno, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Budeme hlasovať o druhom bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať. Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Tretí bod zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a budeme hlasovať o treťom návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Štvrtý bod zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o štvrtom bode zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Vzhľadom na to, že sme prijali štvrtý bod zo spoločnej správy, piaty bod považujem za bezpredmetný, preto navrhujem, aby sme o ňom nehlasovali. Budeme hlasovať o šiestom bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať, nech sa páči, o ďalšom bode zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Siedmy bod zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, hlasujeme o siedmom bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh prešiel.

  • Ôsmy bod zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Ôsmy bod spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Vzhľadom na to, že sme prijali bod 8 spoločnej správy, bod 9 považujem za bezpredmetný, preto odporúčam, aby sme o ňom nehlasovali. Budeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Áno, budeme hlasovať o ďalšom bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pristúpime k hlasovaniu o bode 11 zo spoločnej správy. Vzhľadom na to, že prvá časť už bola prijatá predchádzajúcim pozmeňujúcim návrhom, odporúčam, aby sme hlasovali o časti 2 bodu 11 s tým, že gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalšom bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Bod číslo 12 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalšom bode. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 15 poslancov. Tieto návrhy odôvodňoval pán poslanec Kanis.

    Vzhľadom na to, že k bodu 1 a bodu 2 vlastne už boli prijaté pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, považujem ich za bezpredmetné, odporúčam Národnej rade, aby sme o nich nehlasovali.

    Pán poslanec, súhlasíte so mnou?

  • Odpoveď z pléna.

  • Čiže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 3.

  • Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady sa nemôžem vyjadrovať, preto musím nechať na zváženie poslancov, či ho podporiť, alebo nie.

  • Každý z vás dostal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podpísané 15 poslancami. Mám to prečítať, pán predsedajúci? Myslím si, že každý to má. Je povinnosťou poslanca prečítať si to.

    Čiže budeme hlasovať o bode 3 návrhu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 4. Nechávam na zváženie poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Tým sme vyčerpali všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy, a tiež pozmeňujúce návrhy jednotlivých poslancov Národnej rady. Odporúčam, pán predsedajúci, aby sa...

  • Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu hneď teraz po uplynutí rozpravy.

  • Dávam o tomto návrhu spoločnej spravodajkyne hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, aby zákon išiel do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Otváram o tomto bode programu rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

    Nech sa páči, pán Líška.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som v rámci tretieho čítania, v rámci rozpravy upozorniť zrejme na jednu chybu, ktorej sme sa dopustili, a práve o tom je môj pozmeňujúci návrh. Vrátil by som sa k vládnemu návrhu, k prílohe, kde sa v položke 79 hovorí, že v položke 57 sa v splnomocnení bodu 1 suma 50 Sk nahrádza 50 %, a my sme v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila skupina poslancov, schválili nie v položke 57, ale v položke 75 splnomocnený bod 1 - suma 50 Sk sa nahrádza sumou 75 Sk. Čiže treba si vyjasniť, či ide o položku 57, alebo 75.

  • Tak, vážení, dáme o tom hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Ďakujem. Niekedy sa vieme dohodnúť.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že došlo k tlačovej chybe pri prepisovaní vzhľadom na to, že položka 57 a 75 sa v bode 3 opakuje. Pravdepodobne pri prepisovaní sekretárka urobila tlačovú chybu. Preto by som ešte zopakovala, že vlastne ide o bod 79 prílohy, položka 57 splnomocnený bod 1 - suma 50 Sk sa nahrádza sumou 75 Sk.

  • Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.

  • Vládny návrh odporúčam schváliť aj s technickou opravou. Hlasujeme o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho schváliť aj s technickou úpravou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a pánu ministrovi.

    Pán minister, pán podpredseda vlády, musíme prejsť k inému zákonu, je tu pán minister Sitek, ktorého sme predbehli. Musím sa mu ospravedlniť.

    Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, prosím vás, už 3 hodiny tu lieta jedna mucha, buďte tak láskavý, zariaďte, aby ju odtiaľto vyviedli von.

  • Mucha? Aspoň vás vzbudí, pán Mikloško. Poslanci nezaspia, to je dobré.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o peňažných náležitostiach vojakov (tlač 722).

    Malý moment. Pokoj, vážení, pokoj.

    Zapnite pána poslanca Kováča.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu DÚ žiadam 15-minútovú prestávku.

  • Aj vy pán Mikloško? Áno, dobre. Čiže sa zídeme o 18.25 hodine. O 18.30 hodine už budeme všetci preč.

  • Smiech v sále.

  • Ja som chcel, aby pánu ministrovi ešte prešiel ten zákon. Pochybujem, ale neberú kufríky, tak tu asi zostanú.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, aby sme prerokovali ešte tento bod programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v treťom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o peňažných náležitostiach vojakov.

    Je to tlač číslo 722.

    Tretie čítanie sme prerušili pred hlasovaním o návrhu skupiny 30 poslancov na opakovanie druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Tridsať poslancov navrhuje vrátiť tento zákon do opakovaného druhého čítania. Musíme o tom hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či súhlasíme s tým, aby sa zákon vrátil do druhého čítania.

    Prítomných je 63 poslancov. Je nás málo.

    Vážení, tá mucha tu narobila zle.

    Nech sa páči, pán Hofbauer, navrhnite ukončenie dnešného rokovania.

  • Nie nenavrhnem, ale okamžite po ukončení rokovania ešte teraz prosím hospodársky výbor, zídeme sa v miestnosti číslo 30 - hospodársky výbor po skončení rokovania.

  • Vážení, prezentujme sa a ešte raz hlasujme, či zákon vrátime do druhého čítania.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

  • Hlasy v pléne.

  • Vy máte toľko hriechov, pán Mikloško, klamete, neprezentujete sa, to je hriech, normálne. To ma matka doma stále učila. Tak neviem, či ste katolík, alebo čo ste vy vlastne, neviem.

    Ak nechcete o tomto hlasovať, budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom zákone. Ešte raz sa budeme, vážení páni poslanci, prezentovať, ak nie, tak pôjdeme k ďalšiemu bodu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 735 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 735a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem sa opýtať, ako môžeme pokračovať v rokovaní, keď parlament nie je uznášaniaschopný.

  • Len pri hlasovaní. A vidím, že vás je tu dosť, len tá pravá strana sa neprezentuje.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, vypracovali vo vzájomnej spolupráci ministerstvo financií a Národná banka Slovenska podľa plánu legislatívnych úloh na rok 1997. Zmeny navrhované v novele zákona vychádzajú z odporúčaní OECD a umožňujú zosúladenie zákona s prvou bankovou smernicou príslušnej rady Európskych spoločenstiev z roku 1989 a 1997.

    Podstata navrhovaných zmien sa sústreďuje na oblasť povoľovacieho konania. V záujme priblíženia sa spomínaným právnym normám Európskej únie v danej oblasti a zjednodušenia povoľovacej činnosti sa...

  • ...v prerokúvanom návrhu zákona navrhuje nahradenie dvojstupňového povoľovacieho konania jednostupňovým. To znamená, že dve časovo oddelené konania na udelenie súhlasu Národnou bankou na založenie banky a následne na povolenie výkonu bankových činností sa spojí do jedného administratívneho konania.

    V článku II návrhu zákona je spracovaný návrh na doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. s cieľom zosúladiť zákon o Zbierke zákonov s niektorými ďalšími zákonmi, na základe ktorých ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky vydávajú opatrenia so všeobecne záväzným charakterom.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, na záver svojho vystúpenia dávam opakovane do pozornosti, že navrhované zmeny smerujú k zbližovaniu nášho bankového práva s právnymi normami v krajinách s vyspelou ekonomikou, a preto odporúčam predložený návrh zákona v zmysle prerokovania v gestorskom výbore prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Ladislavovi Lysákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (tlač 735), v druhom čítaní podľa § 79 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:

    I.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 705 z 30. septembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, t. j. do 4. novembra 1997.

    II.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - uznesenie číslo 434 zo dňa 29. októbra 1997.

    2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi podal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 481 zo dňa 3. novembra 1997 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 524 zo dňa 6. novembra 1997.

    IV.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. V článku I znenie bodu 8 upraviť takto: 8. V § 4 odsek 1 znie: "(1) Žiadosť o povolenie pôsobiť ako banka sa predkladá Národnej banke Slovenska. So žiadosťou o povolenie sa predkladá návrh stanov."

    Tento návrh má formálnotechnický charakter, sleduje zabezpečenie lepšej zrozumiteľnosti a štylistickej primeranosti, tak ako je to uvedené aj v úprave obsiahnutej v § 4. Tento návrh podali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. A gestorský výbor tento návrh odporúča schváliť. 2. Za bod 8 vložiť nový bod 9, ktorý znie: V § 4 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanoví:

    a) náležitosti žiadosti podľa odseku 1, vrátane žiadosti podľa osobitného predpisu,

    b) minimálnu výšku peňažného vkladu do základného imania banky a banky vykonávajúcej hypotekárne obchody, ktorá je podmienkou na udelenie povolenia pôsobiť ako banka,

    c) spôsob preukazovania splnenia podmienok, na ktoré je viazané povolenie pôsobiť ako banka."

    Nasleduje poznámka pod čiarou k odkazu 2d), ktorá znie: "2d) § 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení."

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

    Návrh sleduje zabezpečenie zrozumiteľnosti, štylistickej primeranosti a aplikácie úpravy, ktorá je v § 4 zákona. Obidva výbory to odporúčajú (Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu) a gestorský výbor to odporúča schváliť.

    3. K článku I bod 36 sa navrhuje znenie § 45g ods. 1 upraviť takto: "Právnické osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú prijaté vklady od iných osôb bez povolenia na založenie banky a povolenia na výkon bankových činností a nejde o vklady podľa osobitného zákona, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti."

    Všetci máme príslušné zdôvodnenie. Nebudem ho čítať z dôvodu úspory času. Gestorský výbor neodporúča tento návrh schváliť.

    4. K § 36 - dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý znie: "Zásady pre tvorbu a použitie opravných položiek k pohľadávkam štátnych peňažných ústavov, za ktorých záväzky ručí štát podľa odseku 5, ustanoví ministerstvo opatrením."

    Je to primerané vzhľadom na špecifický charakter štátnej záruky v zmysle § 36 ods. 5 tohto zákona, ktorá sa viaže na záväzky štátnych peňažných ústavov vzniknuté na základe rozhodnutia štátu, a nie je možné zabezpečiť priamu väzbu štátnej záruky na pohľadávky štátnych peňažných ústavov, tak ako je to v návrhu uvedené.

    Gestorský výbor, to znamená Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, odporúča tento návrh schváliť.

    5. Za navrhnutý článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: "Článok III Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom číslo 264/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 118/1996 Z. z. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a týmto zákonom."

    Súčasne sa navrhnutý článok III označuje ako článok IV. Ide síce o malú úpravu zákona, teda len v troch oblastiach, ale ako tu máme uvedené ďalej, týka sa až 30 úprav a vzhľadom na to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča tento návrh schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať jednotlivo.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, bola schválená uznesením gestorského výboru pod číslom 525 zo 6. novembra 1997.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril

    1. prečítať spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemáme nikoho prihláseného. Hlási sa niekto? Pán Vaškovič, pán Fogaš, pán Baránik, pán Lysák. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán Vaškovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    navrhovaná úprava ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a) a nové ustanovenie § 16 ods. 7 predloženého zákona vychádza z druhej bankovej smernice EURO EHS z roku 1989, v ktorej je upravený kvalifikovaný vlastnícky podiel alebo podiel na hlasovacích právach.

    Európske smernice umožňujú pri implementácii a aplikácii uplatňovať princíp tzv. super ekvivalencie. Podľa neho možno predpísať dodatočné alebo oveľa prísnejšie požiadavky na činnosť banky a pobočky zahraničných bánk. Vychádzajúc z uvedeného nie je vylúčené prísnejšie upraviť článok 11 druhej bankovej smernice, ktorý je podkladom na zmenu § 16 zákona o bankách.

    Jedným z hlavných dôvodov na využitie citovanej zásady je najmä to, že nie je ukončená transformácia nielen bankovej sféry, ale celej ekonomickej sústavy Slovenskej republiky. Prijatie ďalšieho limitu 5 % v navrhovanej zmene by umožnilo efektívnejšie regulovať zloženie akcionárov v banke. Pritom sa vytvorí priestor na hodnotenie v hodnosti akcionárov banky, ktorí majú rozhodujúci vplyv na ich úspešnosť. Na základe navrhovaného nižšieho limitu bude môcť povoľujúci orgán sledovať aj pôvod finančných prostriedkov použitých na nadobudnutie akcií banky, a tak brániť praniu špinavých peňazí. Myslím si, že len pre názornosť bolo by potrebné povedať, že povedzme dnes je možné vlastniť bez súhlasu bankového dohľadu akcie napríklad vo Všeobecnej úverovej banke v hodnote 399 miliónov. Čiže to nie je malá suma. Myslím si, že 5-percentná hranica vyzerá relatívne nízka, ale vzhľadom na to, že sa bude zväčšovať aj základné imanie bánk, pri veľkých bankách ide už o veľkých akcionárov.

    Preto dávam nasledujúci pozmeňujúci návrh: V bode 19 v § 16 ods. 1 písm. a) sa za slová "vo výške" vkladá číslica "5 %".

    Druhý pozmeňujúci návrh: V bode 22 v § 16 ods. 7 sa za slová "vo výške" vkladá číslica "5".

    Dúfam, že všetci, ktorým leží na srdci seriózne vlastníctvo v našich bankách, podporíte môj návrh.

  • Vážený pán podpredseda vlády, pán predsedajúci,

    chcem sa vyjadriť k bodom 3 a 4 spoločnej správy. Najprv azda k tomu bodu 4, ktorý sa odporúča prijať.

    Treba povedať, že novonavrhovaný § 36 ods. 6 sa týka tvorby opravných položiek k pohľadávkam štátnych peňažných ústavov. Pritom len jeden bod predloženého vládneho návrhu novely zákona o bankách sa netýka ani tvorby opravných položiek, ani štátnych peňažných ústavov. Znamená to, návrh výboru pre financie, rozpočet a menu na doplnenie nového § 36 ods. 6 do predloženého návrhu novely o bankách je v rozpore s § 94 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý určuje, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, nemožno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú. Z tohto pohľadu teda bod 4 je v rozpore s týmto ustanovením rokovacieho poriadku. Navyše, navrhovaný nový § 36 ods. 6 nie je v súlade s § 15 ods. 2 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona číslo 386/1996 Z. z., ktorý určuje, že pravidlá vyplývajúce z povinnosti štátnych peňažných ústavov pri ich podnikaní, teda pravidlá obozretného podnikania štátnych peňažných ústavov, určí Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Medzi tieto pravidlá obozretného podnikania patrí aj tvorba opravných položiek k pohľadávkam štátnych peňažných ústavov.

    S ohľadom na uvedené skutočnosti preto odporúčam, aby sa o bode 3 vôbec nehlasovalo, a ani ten návrh výboru pre financie, rozpočet a menu na doplnenie nového § 36 - jednoducho, aby tento bod 4 bol vyradený zo správy, pretože je v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, ako som už uviedol.

    Pokiaľ ide o bod 3, chcem podporiť stanovisko gestorského výboru, ktorý neodporúča schváliť predložený návrh novely, a to predovšetkým preto, lebo návrh ústavnoprávneho výboru umožňuje, aby právne pomery súvisiace s doteraz prijatými vkladmi sa nezosúladili s § 2 navrhovanej novely zákona o bankách - tie fyzické osoby a čiastočne ani tie právnické osoby, ktoré už v súčasnosti majú od iných osôb prijaté tzv. bankové vklady pod rúškom prijímania tzv. nebankových vkladov. Myslím si, že toto je hlavný dôvod, prečo aj gestorský výbor zaujal iné stanovisko. Totiž doteraz platné znenie § 2 zákona o bankách dostatočne nezamedzuje tomu, aby nebankové subjekty prijímali bankové vklady pod rúškom prijímania nebankových vkladov podľa Obchodného zákonníka, teda napríklad prijímaním vkladov niektorými podnikateľmi od ich tichých spoločníkov. Pritom tu môže ísť o prijímanie vkladov tak podnikateľmi fyzickými osobami, ako aj podnikateľmi právnickými osobami. A práve preto navrhnutý § 2 predloženej novely zákona o bankách zakazuje všetkým nebankovým subjektom, teda fyzickým, ako aj právnickým osobám, vyplácať z nebankových vkladov úroky, ktoré sú nákladom. Takéto úroky sú totiž charakteristickým znakom bankových vkladov. Takto navrhnutým § 2 sa má účinnejšie zamedziť zneužívaniu toho, aby nebankové subjekty prijímali alebo mali od iných osôb prijaté bankové vklady pod zámienkou, že ide o vklady nebankové.

    Myslím si teda, že jednoznačne treba podporiť návrh gestorského výboru i s ohľadom na to - a tým by som chcel skončiť -, že vieme o tom, že pri príprave navrhnutého § 2 a § 45g ods. 1 sa vychádzalo z podnetu Úradu finančnej polície, ktorý má poznatky nasvedčujúce to, že postupne dochádza k zneužívaniu skryto prijatých bankových vkladov na úkor vkladateľov. Ak je to tak, myslím si, že je namieste, aby sme tento bod, teda bod 3 neschválili, a podporili stanovisko gestorského výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    keďže je 19.00 hodín, musel by som dať hlasovať o ďalšom pokračovaní rokovania.

    Zajtra o 9.00 hodine ráno sa zídeme. Prvý vystúpi pán Baránik a potom pán Lysák.

    Ďakujem.