• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali stlačením tlačidla.

    Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady svoju neúčasť na dnešnom rokovaní ospravedlnili títo poslanci: pán poslanec Weiss, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Lauko.

    Na 37. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Komlósy. Náhradníkmi budú pán poslanec Líška a pán poslanec Miklušičák.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem program 37. schôdze schváliť tak, ako ho máte pred sebou.

    Skôr ako dám slovo na doplnenie alebo pozmenenie programu, chcem vás len informovať, že na návrh príslušného gestorského výboru stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu pod bodom 32 uvedie jeho predseda. Ďalej návrh rozpočtu Fondu národného majetku a návrh na použitie majetku fondu, ktoré sú pod bodmi 54 a 55, uvedie prezident prezídia fondu, návrhy rozpočtov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, ktoré sú pod bodmi 56 a 57, uvedú predsedovia ich správnych rád. Na to, aby ich mohli uviesť, musí dať Národná rada súhlas. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením zaradenia týchto bodov do programu schôdze. Ak má niekto iný návrh, samozrejme, budeme o ňom hlasovať. Ak nie, konštatujem, že so mnou súhlasíte.

    Pripomínam, že na doplnenie programu má každý poslanec, ktorý sa prihlási, jednu minútu.

    Pýtam sa preto, či má niekto návrhy na zmenu a doplnenie programu.

    Pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem navrhnúť, aby sme zaradili do programu ako bod číslo 13 návrh na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších zmien a doplnkov, tlač číslo 541.

    Účelom tohto návrhu zákona je zrovnoprávniť zamestnancov územnej samosprávy, t. j. obcí a miest, so zamestnancami štátnej správy, štátnych orgánov a štátnych fondov a odstrániť nejednoznačnosť právnej úpravy. Chcem povedať, že posledná novela nariadenia vlády číslo 249/1992 Zb., ktorou je nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 193/1996, vlastne znamená, že autonómia obecných a mestských zastupiteľstiev bola zrušená. Obce a mestá sú povinné riadiť sa pri odmeňovaní svojich zamestnancov priamo nariadením vlády. Prijatím tohto zákona by sme zrovnoprávnili zamestnancov územnej samosprávy a štátnej správy.

    Myslím si, pán predseda, že tento návrh bol podaný ešte v novembri, a domnievam sa, že je namieste, aby sme ho prerokovali.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej sa hlásil pán poslanec Šimko. Pán poslanec, počkajte chvíľku, robia náhradnú kartu. Nech sa páči, môžete začať.

  • Navrhujem zaradiť do programu návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 (tlač číslo 771). Navrhujem, aby sa tento bod programu prerokoval ako prvý bod zajtra ráno. Ide o reakciu na rozhodnutie Ústavného súdu z 23. júla tohto roku, ktorý sa vyslovil, že Národná rada prijatím uznesenia číslo 482 porušila ústavu a Národná rada je orgánom, ktorý má tento čin napraviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Rózsa.

  • Vážený pán predseda,

    podľa § 24 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku navrhujem zaradiť do programu rokovania 37. schôdze Národnej rady návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín (tlač 441). Tento bod navrhujem ako bod 33 a nasledujúce body by sa prečíslovali. Účelom tohto návrhu je zlepšenie postavenia Slovenskej republiky vo svete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hrušovský má ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby sme vypustili z navrhnutého bodu programu bod 25 - návrh zákona o trestnom konaní súdnom, teda Trestný poriadok (tlač číslo 773).

    Ústavnoprávny výbor na svojom rokovaní o tomto bode programu prijal uznesenie, ktorým zaviazal ústavnoprávny výbor, aby prerušil rokovanie o tomto bode programu až dovtedy, pokiaľ sa ústavnoprávny výbor nestretne so zástupcami právnických fakúlt a expertov na trestné právo. Nepredpokladám, že k tomu dôjde počas tejto schôdze. Preto odporúčam, aby sme tento bod z tejto schôdze vypustili.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie, na základe ktorého odporúča, aby návrhy zákonov, ktoré majú súvis, boli prerokúvané súčasne. Preto dávam návrh, aby sme bod 43 návrhu programu, ktorý sa tiež týka Trestného zákona, prerokovali spoločne s návrhom vlády na novelizáciu Trestného zákona. Čiže navrhujem, aby sme bod 43 predsunuli a prerokovali ho ako bod 5 programu. Je to v súlade s odporúčaním ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán predseda výboru Brňák.

  • Z dôvodov, o ktorých hovoril pán poslanec Hrušovský v súvislosti s bodom 25 návrhu programu, ktorý sa týka vládneho návrhu novely Trestného poriadku, navrhujem presne z tých istých dôvodov, o ktorých hovoril on, aby sme to nesťahovali z rokovania tejto schôdze, ale aby sme tento bod zaradili neskôr, to znamená ako bod 44, teda na koniec prerokúvaných návrhov zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda,

    ak nestihneme prerokovať náš program v priebehu dvoch týždňov, navrhujem, aby posledným dňom rokovania bol v prípade potreby 18. december a aby sme v polovici rokovania, to znamená na budúci týždeň v pondelok alebo utorok, zvolali poslanecké grémium, ktoré by upravilo program tak, aby sa zákony, ktoré treba prerokovať na tomto pléne, prerokovali.

  • Pán poslanec, schôdza je naplánovaná do 19. decembra aj podľa dohody v poslaneckom grémiu.

  • Dal som tento návrh ako procedurálny.

  • A potom som nerozumel tú druhú časť, pán poslanec.

  • Aby sme v polovici rokovania zvolali poslanecké grémium a spresnili program, aby sa skutočne prerokovali tie zákony, ktoré treba prerokovať na tomto pléne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    mám procedurálny návrh, ktorým chcem navrhnúť, aby sme bod číslo 44 nášho programu prerokovali zajtra v doobedňajších hodinách, povedzme o 10.00 hodine, čo odôvodňujem tak, že ide o prvé čítanie relatívne jednoduchého návrhu zákona, ktorý sa týka rozhlasového a televízneho vysielania, a mohlo by sa stať, že by sme ho nestihli pre iné dôležité body programu prerokovať v prvom čítaní na tejto schôdzi. Myslím si, že je potrebné riešiť problematiku, keď sme po prijatí zákona o neprivatizácii STV 2 svedkami toho, že sa objavujú snahy o prenájom druhého televízneho okruhu súkromnej spoločnosti. Tento zákon sa zaoberá problematikou, ktorá by mala zastaviť takýto prenájom a mala by spresniť pojem prevádzkovateľa vysielania v súvislosti s najnovšou európskou legislatívou. Chcem navrhnúť, aby sme bod číslo 44 prerokovali zajtra o 10.00 hodine a posunuli ho na ďalšie prerokovanie na februárovej schôdzi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Ľupták.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby bod 41 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1991 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 763) bol zaradený do prvého čítania vo štvrtok ráno ako prvý bod.

  • Ešte predsedníčka výboru pani Lazarová.

  • Pán predseda, chcem len zahlásiť, že hlasujem s náhradnou kartou.

  • Páni poslanci, aj ja mám návrh na doplnenie. 1. 12. 1997 som dostal list z 28. novembra 1997 od predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

    "Vážený pán predseda,

    oznamujem Vám, že sa vzdávam funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle § 50 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov žiadam Národnú radu Slovenskej republiky o uvoľnenie z tejto funkcie." Podpísaný JUDr. Milan Karabín.

    Páni poslanci, dávam návrh, aby sme zaradili do programu aj bod - prijatie vzdania sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu a z toho titulu je potrebné, aby sme zaradili aj bod - návrh na schválenie volebného poriadku volenia predsedu Najvyššieho súdu.

    To sú moje návrhy.

    Keďže je to všetko, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Prvý pozmeňujúci návrh má pán poslanec Fogaš, ktorý žiada, aby sme ako bod 13 zaradili prerokovanie novely Zákonníka práce pod tlačou 541.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to zákon z novembra.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Šimko ako druhý navrhuje, aby sme rozhodli o zrušení uznesenia číslo 482. Je to tlač 771.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Rózsa žiada, aby sme ako bod 33 zaradili tlač číslo 441. Je to návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Hrušovský žiada, aby sme vypustili bod 25. Je to tlač 773 - novela zákona o Trestnom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán poslanec Fico má návrh zaradiť bod 43 ako bod 5.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán predseda Brňák navrhuje, aby sme bod 25 nášho programu zaradili na tejto schôdzi ako bod 44.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Prijali sme návrh predsedu výboru pána Brňáka.

    Pán poslanec Kováč navrhuje, aby sme si odhlasovali skončenie tejto schôdze do 18. 12. a aby som v polovici rokovania 37. schôdze zvolal poslanecké grémium, kde sa dohodneme na bodoch, ktoré je potrebné prerokovať na tejto schôdzi, ak by sa skončila skôr. Podotýkam, že schôdza je plánovaná do 19. decembra. Hovorím to preto, lebo som dával ten návrh ja, a preto to aj komentujem. Čas do 19. decembra je potrebný.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme návrh pána poslanca Kováča.

    Pán poslanec Ftáčnik žiada, aby sme bod 44 prerokovali zajtra o 10.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pán podpredseda Ľupták žiada, aby sme bod 41 dali na štvrtok ako prvý bod programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

    Prijali sme tento návrh.

    Posledné dva návrhy som mal ja. Ide o to, aby sme zaradili do rokovania vzatie na vedomie vzdania sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a navrhujem rokovať aj o volebnom poriadku na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Prijali sme tento môj doplňujúci návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme dať hlasovať o programe schôdze ako celku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Hlasujeme o programe aj s doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Smiech predsedu Národnej rady a poslancov v sále.

  • Ako keď sa hlási na hokeji, koľko je platiacich divákov a koľko nie.

    Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme program 37. schôdze schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať podľa nami schváleného programu.

    Prosím, pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, máte pravdu, najmä opoziční poslanci sú niekedy iba diváci v tejto sále. Ale chcem povedať niečo iné. Chcem sa vás spýtať, podľa akých kritérií zaraďujete návrhy zákonov do programu, pretože tu máme napríklad zákon z roku 1996. Sú tu poslanecké návrhy, ktoré sú zásadne zaraďované na koniec programu, čiže tieto opozičné návrhy nemajú reálnu šancu, aby prešli do programu. Myslím si, že by malo byť správne časové kritérium. A potom, keď snemovňa chce, nech hlasuje a tieto body poprehadzuje. To by bolo podľa...

  • Pán poslanec, pozrite si moje rozhodnutia, ktorými som prideľoval tieto návrhy zákonov, a potom budete vedieť.

    Budeme pokračovať ďalej v rokovaní o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 848. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister, aby ste nás oboznámili s návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vládny návrh novely Obchodného zákonníka, ktorý bol predložený do ústavného schvaľovacieho procesu, je nielen významným legislatívnym riešením...

  • Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • ...ktorým sa sprísňujú podmienky na zakladanie obchodných spoločností s ručením obmedzeným a pravidlá podnikateľskej činnosti, ale aj naliehavým opatrením na odstránenie negatívnych javov v podnikateľskej sfére našej transformujúcej sa spoločnosti.

    Poslaním navrhovanej novelizácie je nielen zvýšiť dôveryhodnosť týchto podnikateľských subjektov a zabezpečiť väčšie istoty či už právnickým, alebo fyzickým osobám vstupujúcim do obchodných vzťahov s týmito spoločnosťami, ale zabezpečiť dôslednejšie plnenie ich zákonných povinností voči štátu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, Fondu zamestnanosti a voči vlastným zamestnancom.

    Zákon má napomôcť nielen vyrovnanie existujúcich záväzkov týchto spoločností, ale pôsobiť aj preventívne do budúcna a zabrániť ďalšiemu narastaniu nedoplatkov na daniach, clách, poistnom na dôchodkové a nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti a v konečnom dôsledku zabraňovať vzniku ďalších hospodárskych škôd a ochudobňovaniu našej spoločnosti.

    Podľa názoru vlády sú tak splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu v zmysle § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. So zreteľom na závažnosť a naliehavosť tejto novelizácie vás žiadam o schválenie môjho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky navrhol pána poslanca Suchodolského, aby nás informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 848).

    a) Nesúhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 848).

    b) Neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 848), schváliť.

    c) Ukladá poslancovi Pavlovi Suchodolskému informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku ani za kluby, ani za poslancov. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z pléna. Pán poslanec Borovský.

    Keďže sa už nikto do rozpravy nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Borovského, aby predniesol svoj návrh v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    v mene poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 848)."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Nikto sa nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jediný poslanec, pán poslanec Borovský, ktorý predniesol návrh, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 848).

  • Pán poslanec, najskôr budeme hlasovať o tom, čo predkladá výbor. Potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré navrhol výbor. Samozrejme, ak schválime to, čo navrhol výbor, potom už nemôžeme hlasovať o návrhu pána poslanca Borovského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Neprijali sme návrh výboru.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Borovského.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tomto prípade vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 849. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ako číslo 1903.

    Z poverenia vlády aj tento návrh bude opäť predkladať pán minister spravodlivosti. Prosím pána ministra.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v procese transformácie našej ekonomiky vzniklo a naďalej vzniká množstvo nových podnikateľských subjektov, medzi ktorými čo do počtu prevládajú spoločnosti s ručením obmedzeným. Pre transformujúcu sa ekonomiku je to jav prirodzený, pretože začatie podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným je nielen najvhodnejšie vo všetkých sférach podnikania, ale aj preto, že je prípustné i pre menej solventné obyvateľstvo. Táto forma podnikania je zvlášť vhodná vtedy, keď sa na podnikateľskú činnosť združuje niekoľko osôb.

    Podpora rozvoja podnikania prostredníctvom spoločností s ručením obmedzeným zohľadnená už v samotnom Obchodnom zákonníku najmä zakotvením nenáročných podmienok na vznik takýchto spoločností i nedôslednosť niektorých právnych úprav, predovšetkým ručenia a zodpovednosti za nesplnenie záväzkov týchto spoločností, má však závažné a negatívne dôsledky. Do podnikania sa zapojilo aj množstvo takých fyzických osôb, ktoré nemajú predpoklady na úspešnosť v podnikateľskej činnosti a, žiaľ, aj rad takých osôb, ktorým je príliš vzdialená etika a statočnosť v podnikaní.

    Svedčí o tom aj skutočnosť, že mnohé takéto spoločnosti už zbankrotovali, mnohé prestali vykonávať podnikateľskú činnosť bez toho, aby sa ich štatutárne orgány postarali o zrušenie a zánik spoločnosti v súlade so zákonom. A čo je najhoršie, prevažná časť skrachovaných spoločností zanechala mnohomiliónové a väčšinou nedobytné záväzky voči svojim veriteľom vrátane štátu, poisťovní a ich vlastných zamestnancov. Spoločnosti s ručením obmedzeným sa najväčšou mierou podieľajú aj na daňových nedoplatkoch.

    V záujme ďalšieho harmonického rozvoja podnikania je preto nevyhnutné utvoriť taký právny rámec, ktorým sa zabráni špekulatívnemu zakladaniu spoločností s ručením obmedzeným a nečestnému podnikaniu s jediným zámerom - zbohatnúť, a to aj na škodu iných.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predložený vládny návrh novely Obchodného zákonníka, ktorým sa sprísňujú podmienky na vznik obchodných spoločností, sa istým spôsobom dotkne každého, kto sa rozhodne pre podnikanie. Týka sa zvýšenia povinného minimálneho základného imania, ktoré sa musí združiť pred zápisom spoločnosti do Obchodného registra, i povinného minimálneho vkladu spoločníkov do spoločnosti. Keďže pred zápisom spoločnosti stačí združiť 50 % základného imania a splatiť 30 % vkladu, na ktorý sa spoločník zaviazal, splnenie týchto podmienok bude naďalej pre väčšinu našich občanov dostupné.

    Ťažisko sprísnenia smeruje voči osobám, ktoré už majú takúto spoločnosť a chcú založiť ďalšiu alebo ďalšie spoločnosti, a voči osobám, ktoré v podnikaní neuspeli. Aj keď je v tomto smere navrhovaná právna úprava výnimočná, sme presvedčení, že je zo všetkých stránok opodstatnená. Zábranou pred špekulatívnym podnikaním by okrem toho mali byť aj novelizované právne úpravy ručenia vrátane novej právnej úpravy vytvárania a doplnenia rezervného fondu a hlavne zodpovednosti za nesplnenie záväzkov spoločnosti. K väčšej statočnosti v podnikaní by mali viesť aj ďalšie novelizované právne úpravy, napríklad zákaz konkurencie, sprísnenie podmienok na zastávanie funkcie konateľa a podobne.

    Na záver si dovoľujem pripomenúť, že sa navrhovaná novelizácia nechce dotknúť obchodných spoločností s ručením obmedzeným a v nich združených fyzických osôb, ktoré svoju podnikateľskú činnosť vyvíjajú čestne a v súlade so zákonom, ani tých našich, najmä mladých spoluobčanov, ktorí sa rozhodnú pre podnikanie. Sprísnenie regulácie podnikania zákonom je však nevyhnutné v záujme ďalšieho rozvoja a napredovania našej spoločnosti.

    Preto vás žiadam, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o schválenie tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam opäť slovo spoločnému spravodajcovi pánu Pavlovi Suchodolskému.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (tlač 849), ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. O tom, že tento návrh prerokujeme v rámci tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sme rozhodli pred chvíľou.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku rozšíreného špekulatívneho podnikania. Jeho prijatím sa zabráni značným hospodárskym škodám a poškodzovaniu tak veriteľov, ako aj zamestnancov.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a takisto Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. 12. 1997 a gestorský výbor v lehote do 11. 12. 1997.

    Vážený pán predseda Národnej rady, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem aj ja.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal.

    Pán poslanec Benčík, hlásite sa do rozpravy?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Pán poslanec Moravčík do rozpravy. Ešte sa hlási niekto do rozpravy?

    Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za udelenie slova.

    V prípade, ako je aj tento, keď je skrátené konanie, prvá etapa je rozhodovanie o skrátenom konaní. Výbor sa týmto zaoberal a na skrátené konanie nikto neuviedol žiadne dôvody. Národná rada rozhodla opačne, nie tak, ako výbor navrhoval. Vtedy nastupuje druhá fáza - prvé čítanie. Vzhľadom na to, že výbor jednoznačne došiel k názoru, že niet dôvodov na skrátené konanie, k prvému čítaniu nedospel.

    Váženého môjho kolegu Suchodolského sa pýtam, kto ho oprávnil na to, aby v mene výboru predkladal nejaké návrhy, keď výbor o tom nerokoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán predseda Brňák - faktická poznámka.

  • Chcem v podstate procedurálne reagovať na to, čo uviedol pán poslanec Benčík.

    Domnievam sa, že úlohou ústavnoprávneho výboru nebolo, aby predkladal nejaké iné uznesenie alebo nejaký iný návrh uznesenia, keďže prijal také stanovisko, aké prijal. Jediný vzťah gestorského alebo garančného výboru v prvej fáze konania vo vzťahu k celej prerokúvanej veci je daný tým, že navrhne iba osobu spravodajcu a v tomto smere osoba spravodajcu bola určená. Ďalší postup modifikuje spravodajca v zmysle stanovených postupov v rokovacom poriadku a), b) alebo c) a následne o návrhu predsedu pána Gašparoviča v súvislosti s pridelením do jednotlivých výborov a s lehotami na jeho prerokovanie. To znamená, že v prvej fáze nie je žiadna účasť výboru. Táto účasť je daná len tým, že určí osobu spravodajcu, a to sme urobili.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Moravčík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

    žiaľbohu, nemôžem byť taký optimistický, pokiaľ ide o tento zákon, o jeho kvalitu, ako to uviedol pán spoločný spravodajca. Dovoľte mi preto svoje stanovisko zdôvodniť.

    Návrh sa týka štyroch okruhov úpravy Obchodného zákonníka, a to spoločných ustanovení o obchodných spoločnostiach, ustanovení Obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzeným, ustanovení Obchodného zákonníka o družstve a prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka upravujúcej všeobecné ustanovenia obchodných záväzkových vzťahov.

    Návrh novelizácie niektorých spoločných ustanovení Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach, body 1-6, možno hodnotiť vcelku ako užitočný a prijateľný, i keď k obsahu jednotlivých bodov máme viaceré pripomienky, ktoré by sa však dali v rámci druhého čítania odstrániť. V tejto časti návrh podstatným spôsobom čerpá z novelizácie Obchodného zákonníka uskutočnenej v Českej republike v minulom roku zákonom číslo 142/1996 Zb.

    Viaceré navrhované zmeny a doplnky týkajúce sa ustanovení Obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzeným, body 7-21, predstavujú závažný zásah do právneho režimu tejto spoločnosti, podstatne sprísňujú podmienky jej zakladania a fungovania tak z právneho hľadiska, ako aj z ekonomického. Nie je známe, že by ustanovenia takého charakteru, ako je napríklad bod 7 alebo 8 návrhu, boli obsahom práva Európskej únie alebo jej členských štátov. Doložka zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie má v tomto smere veľmi malú vypovedaciu hodnotu. Dôvody, pre ktoré sa pristupuje k navrhovaným zmenám, sú vo viacerých prípadoch síce zrejmé a zrejmá je aj potreba hľadať určitým spôsobom riešenia existujúcich problémov, zvolené riešenie však často, veľmi často nie je adekvátne. Často vychádza z pozícií cudzích trhovému hospodárstvu, ustanovenia sú formulované príliš široko, nepresne, niekedy aj nezrozumiteľne, čo je neprijateľné.

    Skutočnosť, že navrhované zmeny tohto druhu sa týkajú len spoločností s ručením obmedzeným, možno hodnotiť ako nesystémový zásah do Obchodného zákonníka, znevýhodnenie podnikateľských subjektov s právnou formou spoločností s ručením obmedzeným, s negatívnym dosahom na ich postavenie na trhu. V tomto smere vzniká otázka súladu navrhovanej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s článkom 35 ods. 1 v spojení s článkom 13 ods. 3, ako aj s článkom 55.

    Z hľadiska dosiahnutia cieľa sledovaného návrhom novely treba pritom rátať s tým, že podnikateľská sféra sa môže jej negatívnemu dosahu vyhnúť tak, že si zvolí, resp. sa pretransformuje na inú právnu formu podnikania, než je spoločnosť s ručením obmedzeným. Čiže z tohto hľadiska predkladaný návrh predstavuje iba ilúziu riešenia.

    V niektorých prípadoch zrejme nebol dostatočne domyslený dosah navrhovaných zmien v praxi, predovšetkým bod 13, ktorý sa týka rezervného fondu. Viaceré body návrhu sú spracované tak, že nie je zrejmý skutočný zmysel navrhovaného textu - body 7, 8, 24. Návrh novely je miestami značne nepresný, čo je zapríčinené neurčitou, niekedy až rozpornou dikciou, používaním niektorých právnych pojmov v inom ako zákonom vymedzenom alebo zaužívanom zmysle a tiež nedostatočnou previazanosťou niektorých navrhovaných zmien s ostatnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

    Dôvodová správa je vzhľadom na závažnosť navrhovaných zmien príliš všeobecná a stručná. V niektorých prípadoch mala byť podstatne konkrétnejšia, mala vysvetliť význam navrhovaných ustanovení a podstatu rozdielu v porovnaní s dnešným stavom. Vo väčšine prípadov neobsahuje spôsob vykonávania navrhovanej úpravy, čo je v rozpore s § 68 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Nechcem vás dlho zdržiavať odbornými záležitosťami, ale predsa len na ilustráciu uvediem niekoľko konkrétnych pripomienok.

    K bodu 7, to je § 105a ods. 1. V texte sa hovorí všeobecne o osobe, ktorá už založila spoločnosť s ručením obmedzeným alebo sa stala jej spoločníkom, z čoho vyplýva, že navrhované ustanovenia sa vzťahujú aj na zahraničné osoby tak fyzické, ako aj právnické. Je to zámer alebo nedopatrenie? Je účelné a reálne, aby registrovaný súd skúmal pri zahraničných osobách splnenie podmienok upravených v navrhovanom § 105a, pokiaľ tieto osoby vystupujú ako zakladatelia alebo spoločníci slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným? Upozorňujem pritom na to, že navrhované nové ustanovenie § 112 ods. 3 v bode 12 nebude zaväzovať príslušné zahraničné orgány. Okruh osôb, na ktorý sa vzťahuje navrhované ustanovenie § 105a ods. 1, je v uvádzacej a poslednej vete odseku 1 vyjadrený nepresne a nezrozumiteľne. Ide o to, či sa toto ustanovenie vzťahuje len na osobu, ktorá je jediným zakladateľom, resp. spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo aj na iné prípady, a za akých podmienok, to treba vyjasniť.

    Úvodné slová uvádzacej vety majú zrejme na mysli len osobu, ktorá založila spoločnosť s ručením obmedzeným ako jediný zakladateľ. Tieto slová však v návrhu chýbajú. Nie je pritom vôbec jasné, prečo sa kladie dôraz na fakt založenia spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. postavenie zakladateľa. Rozhodujúce predsa je postavenie spoločníka. Určitá osoba mohla byť napríklad pôvodne zakladateľom aj 10 spoločností s ručením obmedzeným, svoje obchodné podiely v nich však previedla na iné osoby a v čase zakladania ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným už nie je spoločníkom ani jednej z nich. Potom nie je dôvod, aby sa na ňu vzťahovalo navrhované ustanovenie.

    Nezrozumiteľná a rozporná je posledná veta tohto odseku. Najprv sa hovorí o viacerých osobách, ktoré už majú založenú spoločnosť s ručením obmedzeným. Správne ide o viaceré osoby, ktoré už sú spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným, a následne o viacerých osobách, ktoré sú jedinými spoločníkmi v takejto spoločnosti. Ustanovenie nie je vysvetlené ani v dôvodovej správe.

    Navrhovaný postup je administratívne a časovo náročný. Povinnosť príslušných orgánov vydávať zakladateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným potrebné doklady je v novom § 112 ods. 3 upravená bez sankcie za ich porušenie. Prieťahy môžu spôsobovať aj nejasnosti v otázke, ktoré orgány budú príslušné vydávať zakladateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným potrebné doklady. Kto napríklad potvrdí, že zakladateľ uhradil mzdy svojim zamestnancom? Dôvodová správa sa o týchto otázkach nezmieňuje.

    K § 105a ods. 2 - nie je jasné, na majetok ktorých osôb uvedených v odseku 1 sa toto ustanovenie vzťahuje, či na zakladateľa, spoločníka existujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo na samotnú existujúcu spoločnosť s ručením obmedzeným. Upozorňujem, že vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nemá s majetkom samotnej spoločnosti s ručením obmedzeným - či už existujúcej, alebo zakladanej - nič spoločné. Všeobecne ladená stručná dôvodová správa vec nevysvetľuje. Navrhované ustanovenie je vlastne sankciou za vyhlásenie konkurzu, a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu k nemu došlo. Takýto prístup považujem za nezlučiteľný s podstatou konkurzu, ktorý je v podmienkach trhového hospodárstva výrazom zodpovednosti dlžníka a nástrojom usporiadania jeho majetkových pomerov vo vzťahu k veriteľom. Nemožno vychádzať z toho, že všetky podnikateľské subjekty, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, resp. ich zakladatelia a spoločníci, sú podvodníci.

    K § 105a ods. 3 - tak ako je navrhované ustanovenie formulované, je neprijateľné. Časovo limitovaný zákaz založiť novú spoločnosť s ručením obmedzeným možno adresovať len tým osobám, spoločníkovi alebo konateľovi, ktorých úmyselné konanie bolo podľa právoplatného súdneho rozhodnutia dôvodom úpadku alebo predloženia, a nie všeobecne každému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

    Takto by som mohol pokračovať prakticky o každom paragrafe, ktorý je obsahom novely. Vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní a konkrétne pripomienky sú predmetom druhého čítania, nebudem ďalej pokračovať vo veľmi rozsiahlom výpočte, ktorý sa týka kvality tohto, resp. reaguje na text, a týka sa kvality predkladaného textu.

    Je zrejmé, že väčšina ustanovení si vyžaduje zásadnú úpravu koncepčného, ako aj formulačného charakteru. Odstránenie týchto nedostatkov nebude jednoduché. Vyžaduje si vynaložiť ešte veľa úsilia vysokoodborného a špecializovaného tímu, pretože novela, teda predpis, ktorý posudzujeme, sa týka zložitého náročného predpisu kódexového charakteru. Nesprávne alebo nepresné riešenia môžu mať pritom nedozerné negatívne dôsledky.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažujem za reálne odstrániť zistené nedostatky a dopracovať návrh novely Obchodného zákonníka na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, preto navrhujem, aby bol návrh novely Obchodného zákonníka vrátený na dopracovanie v zmysle § 173 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.

    Na záver možno iba dodať, že zámer je dobrý, spracovanie je nanič, je veľmi zlé a výsledkom bude oveľa väčší zmätok, ako je dnes.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Pán poslanec Fogaš, nechcete faktickú poznámku? Nie, ďakujem.

    Nikto nemá faktické poznámky. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    teší ma, že tento náš zámer bol ocenený ako dobrý. Je to zámer, ktorý bol pripravovaný dlhodobo nielen na ministerstve spravodlivosti, ale hlavne v hospodárskych rezortoch.

    Ak by sme si všimli štyri okruhy problémov Obchodného zákonníka upravovaného touto novelou, jednoznačne musíme potvrdiť, že ide o záujem ďalšieho harmonického rozvoja podnikania, úspešného dokončenia transformácie našej ekonomiky tak, aby sme zabránili špekulatívnemu zakladaniu spoločností s ručením obmedzeným a hlavne prelievaniu kapitálu z jednej obchodnej spoločnosti do druhej. Hľadá sa účinný systémový zásah do Obchodného zákonníka, ktorý som vám dnes predstavil. Nemyslím si, že ide o ilúziu riešenia. Ide o dlhoročné skúsenosti už uplatnené aj u nás počas transformácie ekonomiky, pričom ide o dôslednú previazanosť názorov jednotlivých rezortov. Inak by sme, samozrejme, tento návrh nepustili cez pripomienkové konanie.

    Pokiaľ ide o ustanovenie § 105a a ďalších, chcem upozorniť na to, že § 105a práve konkretizuje a hovorí jasnou rečou o tom, kedy osoba, ktorá už založila spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo osoba, ktorá sa stala jediným spoločníkom spoločnosti, môže založiť ďalšiu takúto spoločnosť. Chceme zabrániť tomu, aby sme evidovali ďalšie daňové a colné pohľadávky, aby sme evidovali ďalšie nedoplatky na poistnom za zdravotné poistenie, na nemocenské a poistenie dôchodkového zabezpečenia, príspevku na poistenie, mzdy svojim zamestnancom atď., keď spoločnosť zakladajú aj viaceré osoby. Úplne pragmaticky jasne vyjadrený zámer.

    V § 105a ods. 3 hovoríme o úpadku alebo predĺžení, ktoré je dôvodom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Možno som sa nie dosť jasne vyjadril v úvodnom slove, ale ako budete vidieť, pri zdôvodňovaní návrhu novely o konkurze a vyrovnaní došlo k úmyselnému zaradeniu ods. 3 v § 105a - keď sa zistí úmyselné konanie preukázané právoplatným rozhodnutím súdu, spoločník i konateľ takejto spoločnosti môže založiť novú spoločnosť s ručením obmedzeným po uplynutí 10 rokov. V prípade, ak obchodná spoločnosť, fyzická osoba neoznámi úpadok na príslušnom súde, bude sa vystavovať trestným sankciám. Išlo nám o túto previazanosť Obchodného zákonníka so zákonom o konkurze a vyrovnaní a, samozrejme, s novelou Trestného zákona.

    Pokiaľ ide o ustanovenie § 68, keď môže súd na návrh štátneho orgánu, osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení spoločnosti, to vtedy, ak dlhšie ako jeden rok sa nekonalo valné zhromaždenie, spoločnosť stratí oprávnenie na podnikateľskú činnosť, zaniknú predpoklady vyžadované zákonom, spoločnosť nevytvorila pri založení rezervný fond atď. Prečo? Z jednoduchých príčin. Z toho dôvodu, že dlžníci sa snažia unikať veriteľom, aby nemuseli platiť svoje dlhy, vytvárajú, zakladajú nové obchodné spoločnosti s jasným zámerom, aby si neplnili svoje povinnosti.

    I v ďalších zákonných ustanoveniach predlohy navrhovanej novely Obchodného zákonníka sa predkladateľ snažil o pragmaticky jasné, zrozumiteľné vyjadrenie nášho zámeru.

    Pokiaľ by došlo k niektorým oprávneným námietkam, ktoré by bolo možné zaradiť do nášho návrhu, predkladateľ sa, samozrejme, opäť nebude brániť počas rokovania vo výboroch ešte jasnejšiemu zneniu tejto predlohy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som sa veľmi stručne vyjadriť k faktickej poznámke pána poslanca Benčíka, a nakoniec aj vystupujúceho a neprihláseného pána poslanca Hrušovského. Myslím si, že vo svojom stanovisku som predniesol spravodajské stanovisko k novele tohto zákona, ktoré sa nelíšilo od môjho stanoviska v ústavnoprávnom výbore, kde som reagoval na skutočnosť, na súčasný stav, kde naozaj dochádza k poškodzovaniu veriteľov, k ohrozovaniu zamestnanosti, ale aj k značným hospodárskym škodám. Myslím si, že toto stanovisko som predniesol vo výbore a chcel som, aby sa o tomto zákone rokovalo čím skôr, na rozdiel od pána Benčíka a takisto od pána Hrušovského.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Budeme hlasovať, aby vládny návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, aby bol návrh zaradený do druhého čítania podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

    Ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Moravčík, ale vzhľadom na to, že sme odhlasovali môj návrh, je bezpredmetné hlasovať o jeho návrhu.

  • Takže môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu. Budeme hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o rokovacom poriadku na pridelenie návrhu novely výborom a určenie lehoty. Prosím, aby ste prečítali návrh.

  • Áno, budeme hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť vládny návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

    Ale ešte máme jeden doplňujúci návrh, pokiaľ si pamätám.

  • Pán predseda, mali by sme hlasovať o gestorskom výbore. Vo svojom spravodajskom stanovisku som odporučil, aby za gestorský výbor bol ustanovený ústavnoprávny výbor a zároveň, aby sme si odhlasovali lehoty na prerokovanie, a to je lehota do 8. 12. 1997 pre výbory, ktoré dostanú návrh zákona na prerokovanie, a gestorský výbor v lehote do 11. 12. 1997.

  • Počuli ste doplňujúci návrh, pokiaľ ide o výbory, a aj návrh na lehoty prerokovania vo výboroch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona na pridelenie výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

    Ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 842. Súčasťou návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh Národnej rade predloží minister spravodlivosti pán Liščák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 21. 10. 1997 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Predložený návrh zákona vychádza z potreby upraviť problematiku konkurzu a vyrovnania v súvislosti s ekonomickou transformáciou spoločnosti. V súčasnej etape transformácie ekonomiky je nevyhnutné exaktne upraviť právne vzťahy súvisiace s konkurzom a vyrovnaním a predísť vážnym ekonomickým škodám. Nesolventnosť sa stala sprievodným javom ekonomickej transformácie a je jedným z charakteristických problémov nielen našej ekonomiky, ale podobne aj väčšiny postkomunistických štátov. Vzhľadom na jej polohu a rozsah je možné predpokladať, že konkurz a vyrovnanie bude predstavovať jednu z možností riešenia finančných problémov stratových firiem.

    Dôvodom predloženia uvedeného návrhu je zabrániť hrozbe značných hospodárskych škôd, ktoré vznikajú pri zisťovaní a zaisťovaní i vyrovnaní majetku dlžníka podľa ustanovení doteraz platného zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb., o čo vás tiež prosím.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Aj v tomto prípade nás bude informovať o výsledku prerokovania návrhu vo výbore pán poslanec Suchodolský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač číslo 842).

    a) Nesúhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 842).

    b) Neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 842), schváliť.

    c) Ukladá poslancovi Pavlovi Suchodolskému informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Suchodolskému.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Fogaš, pán poslanec Borovský, pán poslanec Černák.

    Ďakujem, to je všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Fogaša.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister,

    chcel by som uviesť iba dve poznámky súvisiace s tým, že tento vládny návrh zákona chceme prerokovať v skrátenom konaní.

    Zákon o konkurze a vyrovnaní vzbudil veľkú diskusiu v čase, keď sa prijímal. Boli sporné mnohé ustanovenia a mnohých z nich sa tento vládny návrh zákona i týka. Treba konštatovať, že zákon bol novelizovaný celkovo osemkrát, to znamená každý jeden rok, teda rok 1992, 1993, 1994, 1995, 1996. V roku 1996 dokonca trikrát. Zdalo sa, že zákon o konkurze a vyrovnaní tento rok prežije. Vidím, že neprežije, lebo ste rozhodnutí hlasovať zaň. Navyše, tento návrh zákona mení ďalších 5 právnych predpisov - od Občianskeho súdneho poriadku až po zákon o Policajnom zbore -, ktoré sú vymenované v závere. Zákon sme dostali len prednedávnom, možno pred necelým mesiacom. Myslím si, že niet skutočne žiadneho dôvodu. Pán minister, neuviedli ste nijaký dôvod, prečo by sa to malo prerokovať v skrátenom konaní. Domnievam sa, že tu nie je stav legislatívnej núdze ani žiadny dôvod, ktorý je uvedený v rokovacom poriadku, a preto tento návrh nespĺňa podmienky na skrátené konanie. Preto by som navrhoval, aby sme prerokovali tento návrh zákona v normálnom, neskrátenom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, nedali ste žiadny návrh.

  • Hlas poslanca Fogaša zo sály.

  • Skrátené konanie už bolo schválené, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Borovský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    aj napriek stanovisku pána poslanca Fogaša znova v mene poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska dávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 842)."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Borovskému.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák.

  • Hlas poslanca Černáka zo sály.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa už nikto nehlási. Rozprava je skončená.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    veľmi stručne sa vyjadrím k pripomienke pána poslanca Fogaša. Skutočne je pravda, že zákon o konkurze a vyrovnaní bol už niekoľkokrát novelizovaný. Nedávno ste napríklad novelizovali konkurz a vyrovnanie v časti o dohodovacom konaní. V praxi na súdoch sa zistilo, že tento inštitút bol absolútnym nezmyslom. Schválila ho Národná rada Slovenskej republiky. Zistili sme, že nebol pomocou na súdoch, ale bol brzdou. Tento inštitút bol brzdou, ktorá fungovala a funguje na súdoch dodnes. Odpovedám pánu poslancovi Fogašovi.

    Trvám na návrhu na skrátené legislatívne konanie podľa § 89 ods. 1 posledná časť tejto vety, lebo štátu hrozia značné hospodárske škody tým, že tisícky konkurzov a vyrovnaní nebudú vybavené na našich súdoch. A za to by mohli trpieť a mohli by spôsobovať ujmu všetkým našim spoluobčanom, nehovorím o jednotlivých subjektoch, obchodných spoločnostiach, fyzických osobách. Z tohto dôvodu vláda podala návrh na skrátené legislatívne konanie. To je ten dôvod, ktorý viedol aj mňa, aby som vás presvedčil, pani poslankyne a páni poslanci, že nesmieme ani minútu čakať na riešenie problematiky konkurzu a vyrovnania na našich súdoch, pretože situáciu potom jednoducho nezvládneme. My sme, čo poviem možno neskôr, pripravovali novelu o konkurze a vyrovnaní v spolupráci s mnohými odborníkmi z Nemecka, Ameriky, s viacerými odborníkmi rôznych inštitúcií v Európe.

    Ďakujem, ak bude schválený môj návrh.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Suchodolský sa chce vyjadriť? Nie. Tak pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec, rozprava je skončená.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Fogaš, ktorý podporil návrh ústavnoprávneho výboru, a pán poslanec Borovský, ktorý podal návrh na skrátené legislatívne konanie v zmysle § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, budeme hlasovať o uznesení ústavnoprávneho výboru, ktorý nesúhlasí s vládnym návrhom na skrátené legislatívne konanie.

  • Prosím, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Viem, už po prvýkrát sme mali hlasovať. Mal by byť iný postup, pozitívne treba hlasovať.

  • Preto som začal s pozmeňujúcim návrhom z rozpravy.

  • Ale nie, máme hlasovať o tomto, ale hlasuje sa inak, nie tak, ako je to predložené. Ale, prosím, hlasujme už teraz tak.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, budeme hlasovať takto. To prvé som nechal preto, že predtým sme hlasovali inak. Mali by sme hlasovať asi takto: vláda navrhuje, aby sme prijali skrátené konanie. Ústavnoprávny výbor odporúča, aby nebolo skrátené konanie. Čiže teraz hlasujeme za návrh ústavnoprávneho výboru. Máme hlasovať a budeme hlasovať negatívne alebo pozitívne. To je jasné. Hlasujeme negatívne alebo pozitívne. Samozrejme. Prosím, hlasujeme o návrhu ústavnoprávneho výboru.

  • Hlas z pléna.

  • A keď chceme, aby bolo skrátené konanie, tak hlasujeme proti návrhu výboru.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

  • Vážený pán predseda,

    vláda Slovenskej republiky nás žiada o skrátené konanie. To je základný návrh. Vy dáte hlasovať, kto je za, a medzičasom sme si vypočuli, pretože tu zaznelo, odborné stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorému ste ho pridelili, lebo ste povedali, keďže je toľko konaní, mali by sa k veci vyjadriť na to povolané orgány tohto parlamentu, to je ústavnoprávny výbor. Ten nám odborne radí, aby sme to neodsúhlasili, čiže, aby sme boli proti skrátenému konaniu. Keď počúvneme ústavnoprávny výbor, budeme hlasovať proti konaniu, keď sme za skrátené konanie, podporíme vládu. Čiže sa dá hlasovať jediným spôsobom - kto je za skrátené konanie.

  • Pán poslanec, je to to isté, čo som povedal ja. To, čo ste povedali vy, je jednoduchšie.

  • Nie, pán predseda, vy ste navrhovali toto: keď budeme hlasovať o návrhu ústavnoprávneho výboru, ktorý hovorí neschváliť, tak, ak som za neschváliť, musím byť za, teda som proti konaniu, musím byť za návrh ústavnoprávneho výboru. Ak som za konanie, tak musím byť proti návrhu ústavnoprávneho výboru. Je to nelogické a nikde na svete sa to tak nerobí. Hlasuje sa pozitívne. A keď to neprejde, tak to nebolo prijaté.

  • Prosím, budeme hlasovať. Je to jednoduchšie. Kto je za skrátené konanie v tomto bode programu? Prosím, prezentujme sa a hlasujeme pozitívne, kto je za skrátenie. Je to to isté, len vo výbore pripravili uznesenie, a to netreba.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali návrh vlády na skrátené konanie v tomto bode programu.

    Preto môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 829. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1886.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona aj v tomto prípade uvedie minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorého význam je pre transformujúcu sa ekonomiku štátu nepochybne jedným z najdôležitejších.

    Konkurz a vyrovnanie plní významné úlohy pri vštepovaní finančnej disciplíny. Je užitočným nástrojom v rámci reorganizácie, privatizácie a likvidácie insolventných podnikov. Insolvencia sa stala sprievodným javom ekonomickej transformácie a je jednou z charakteristík ekonomiky väčšiny postkomunistických štátov. Vzhľadom na jej povahu a rozsah je možné predpokladať, že konkurz a vyrovnanie bude predstavovať jednu z možností riešenia finančných problémov stratových firiem.

    Účelom konkurzného a vyrovnávacieho konania je podľa zákona číslo 323/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Povaha samotného konkurzného a vyrovnávacieho konania je taká špecifická, že zákon o konkurze a vyrovnaní obsahuje osobitné procesné pravidlá a vylučuje aplikáciu niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

    Súčasne platný zákon o konkurze a vyrovnaní nie je vhodný pre ekonomiku prechádzajúcu cez ťažké obdobie prechodu od plánovitého na trhové hospodárstvo. Zavedením povinného dohodovacieho konania sa v podstate zamedzilo využívaniu inštitútu vyrovnania v praxi. Projekt ozdravenia vypracovaný v rámci dohodovania nemá žiadnu právnu záväznosť a rada veriteľov zastupovala iba záujmy v nej zastúpených veriteľov. Postavenie zahraničných veriteľov bolo oslabené, konanie rady veriteľov nebolo kontrolovateľné súdom, čo sa v konečnom dôsledku zneužívalo na predaj majetku.

    Navrhovaná právna úprava prisudzuje vyrovnávaciemu konaniu postavenie prioritnej formy riešenia úpadku, vypúšťa dohodovacie konanie a nahrádza ho inštitútom vyrovnania v modifikovanej podobe. Všeobecne je možné konštatovať, že sa prejavuje nedostatok motivácie na iniciovanie konkurzu, a to na strane veriteľov i dlžníkov. Predložený návrh reaguje aj na túto skutočnosť a ukladá dlžníkovi povinnosť podať návrh na konkurz, ak je v úpadku. Nesplnenie tejto povinnosti je postihované navrhovanými sankciami novely Trestného zákona, ktoré je taktiež predmetom dnešného rokovania ako parlamentná tlač číslo 830. Takáto úprava je známa aj v ekonomicky vyspelých krajinách, napríklad vo Švajčiarsku, Nemecku, a predstavuje výrazný posun v oblasti úpravy konkurzného a vyrovnávacieho práva u nás.

    Významným posunom v právnej úprave konkurzného a vyrovnávacieho práva je vypracovanie návrhu právnej úpravy vyrovnávacieho konania, ktoré je možné chápať ako revitalizáciu bez zmeny vlastníka. Dôvodom kladenia dôrazu na vyrovnávacie konanie je reštrukturalizácia podnikov a firiem, ktoré je možné zachrániť pred samotným bankrotom. Na tomto mieste je vhodné zmieniť sa aj o správcoch konkurznej podstaty, ktorí predstavujú profesiu, ktorá nemá u nás tradíciu a ktorú je potrebné dobudovať a skvalitniť. Nedostatky sa prejavujú v príprave na vykonávanie činnosti, v odmeňovaní, v poistení rizika. Správca v konaní má významné právomoci, preto je potrebné posilniť jeho postavenie i vzhľadom na úlohy, ktoré plní v konkurze, najmä pri zisťovaní majetku dlžníka. Významným posunom je zavedenie inštitútu predbežného správcu, ktorý je ustanovený na zistenie majetku dlžníka pred samotným vyhlásením konkurzu, čím sa zabezpečí transparentnosť konkurzného konania.

    Jedným zo základných problémov, ktoré rieši predložený návrh zákona, je inštitút doručovania. Doručovanie v konkurznom a vyrovnávacom konaní podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku znemožňuje vzhľadom na vysoký počet účastníkov postup súdu v konaní. Predložený návrh zákona umožňuje súdu doručovať písomnosti prioritne zverejnením v Obchodnom vestníku, tak ako je to obvyklé vo vyspelých štátoch. Ministerstvo spravodlivosti spracovalo súčasne návrh na vydanie vládneho nariadenia, ktoré konkrétne rieši vykonávací predpis otázky doručovania v konkurznom konaní.

    V súčasnosti je vnímanie bankrotov skôr negatívne. Zdôrazňujú sa najmä sociálne aspekty spojené so zánikom neúspešných firiem. Účinky a dosahy bankrotov sa musia posudzovať komplexne vrátane ich pozitív na ozdravenie ekonomiky štátu, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že konkurz je revitalizácia so zmenou vlastníka a vyrovnanie je revitalizácia bez zmeny vlastníka.

    Na základe uvedených skutočností prichádza do úvahy prijatie modernejšej právnej úpravy a reagovať na potreby praxe, na vývoj i skúsenosti v oblasti konkurzného práva v iných krajinách.

    Predložený návrh zákona je vypracovaný v úzkej spolupráci s odborníkmi z aplikačnej praxe a sú v ňom zapracované skúsenosti expertov medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou konkurzného a vyrovnávacieho konania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Suchodolský, dávam vám opäť slovo, aby ste nás oboznámili s návrhmi výboru.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v zmysle neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 829), ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona o konkurze a vyrovnaní rieši závažnú problematiku v oblasti podnikania. Súčasná podoba zákona totiž nedáva reálne predpoklady účinného procesu vyrovnania záväzkov, čo spôsobuje veľké hospodárske škody.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie popri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a takisto Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. 12. 1997 a gestorský výbor v lehote do 11. 12. 1997.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sme o tomto mojom návrhu hlasovali ako o prvom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Na tabuli sa hlási pán poslanec Černák a pán poslanec Fogaš.

    Keďže sa viac nikto nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Černáka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    slová, ktoré povedal vo svojom úvode pán minister, potvrdzujú už dávne hlasy opozičných ekonómov, že v súčasnej podobe zákon o konkurze a vyrovnaní je nefunkčný. Pre mňa je takým lakmusovým papierikom Mostáreň Brezno. Navštevujem ju pravidelne raz za rok, už tri roky je v konkurze a nič sa nedeje. Stroje stoja, sú pozakrývané plachtami, funguje tam niekoľko technikov, časť kapacity sa využíva. Rada veriteľov nebola jednoducho schopná presadiť také riešenia, ktoré by znovu dali pracovné príležitosti v tejto oblasti. A preto všetka česť, že prichádza takýto návrh. Je tam vyše sto pozmeňujúcich návrhov, z ktorých mnohé skutočne dobre pochopili situáciu a zlepšujú možnosť funkcie a fungovania zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Dovoľte mi, aby som upozornil teraz v prvom čítaní na dva aspekty, ktoré by bolo potrebné či už z úrovne vlády, alebo neskôr vo výboroch upraviť, a sme pripravení podporiť návrh do druhého čítania.

    Prvý je aspekt neštandardnej situácie, ktorá vznikla v slovenskom hospodárstve, a sú to ešte dôsledky delenia federácie. Spomeňte si na naše hlasy pri zákone o exekútoroch. Prax potvrdzuje, že české firmy, ktoré mali pohľadávky na Slovensku, ich odstupujú exekútorom. Títo pre nich vydobyjú istú časť a recipročne tie slovenské firmy, ktoré zdedili alebo majú vytvorené pohľadávky v Českej republike, ich prakticky nemôžu vydobyť. Preto aj v mnohých podnikoch, ktoré evidujú pohľadávky ešte z čias federácie a následne po delení, bolo by možno potrebné minimálne medzinárodnou aktivitou členov vlády dosiahnuť recipročné podmienky, aby bolo rovnoprávne postavenie slovenských subjektov.

    Druhá moja poznámka je, že hoci sa vyjadrujem pochvalne o technike a zlepšení zákona o konkurze a vyrovnaní, neodpustím si poznámku, že vlastne sa netýka skoro polovičky podnikov, netýka sa subjektov, ktoré vyprodukujú skoro polovičku HDP. Tým, že boli veľmi narýchlo v tomto parlamente hlasmi vládnej koalície vyňaté strategické podniky z normálneho fungovania trhu, vlastne efekt, o ktorom hovoril pán minister v úvodnom slove, bude znížený približne na 50 %. Preto by som vrelo odporúčal, aby vo výboroch vládna väčšina, ktorá má vo výboroch aj v parlamente možnosť presadiť svoj názor oveľa účinnejšie ako opozícia, zrušila toto ustanovenie, prípadne ho minimalizovala tak, aby skutočne pokrýval strategický záujem štátu a aby obnovil fungovanie trhu.

    Sme pripravení podporiť zákon do druhého čítania a potom vo výboroch konkrétne formulovať pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister,

    musím povedať, že ste ma vo svojom vystúpení nepresvedčili o tom, že by tu boli mimoriadne okolnosti, prípadne že by boli ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť štátu, ani o tom, že hrozia štátu značné hospodárske škody, a nepresvedčuje ma o tom ani sama dôvodová správa k návrhu tohto zákona.

    Myslím si, že naozaj mnohé z pozitívne myslených vecí, ktoré v zákone sú, bolo treba realizovať komplexnou právnou úpravou. Už aj preto, že nepriame novelizácie Občianskeho súdneho poriadku, zákona o súdnych poplatkoch, ako aj zákona o správe daní a poplatkov, zákona o bankách a zákona o Policajnom zbore len naďalej prehlbujú chaos, ktorý v našej legislatíve vládne. Myslím si, že je potrebné, aby sme celkom zrozumiteľne povedali, že dohodovacie konanie ako inštitút bolo v praxi neúčinné, a musím konštatovať, že predovšetkým preto, lebo aj sudcovia si jednoducho neplnili svoje povinnosti.

    Máme konkrétne poznatky aj o tom, že rada veriteľov nebola nikdy zvolaná, že sa nikdy nezišla, a vlastne nebol ani záujem v praxi realizovať tieto ustanovenia. Rád však pripomínam, že dohodovacie konanie navrhla vláda Slovenskej republiky, presadila ho vláda, vláda pod vedením toho istého predsedu, ktorý je teraz, presadila ho napriek tomu, že boli už vtedy vznášané voči nemu výrazné pripomienky. Takže, ak ho chceme zrušiť, jednoducho by som očakával oveľa hlbšiu analýzu tohto inštitútu, ale aj príčin v praxi, aj so zameraním do vlastných radov. Ak budete mať záujem, jeden z konkrétnych poznatkov vám môžem sprostredkovať v priebehu interpelácií alebo predtým.

    Myslím si, že skutočne konanie veriteľov bolo oslabené, nebolo kontrolované súdom, ale bolo to zavinením sudcov, a nie vinou samotného zákona. Je fakt, že práve preto sudcovia vo veci často nekonali, stávalo sa, že sa zneužíval tento inštitút na predaj majetku pred začatím konkurzu. Myslím si, že veci nevyrieši to, keď sa zruší v niektorých ustanoveniach subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku. Proces, ktorý sa má realizovať v konkurze a vyrovnaní, je proces formalizovaný preto, aby sa ochránili jedny i druhé záujmy. Aj preto použitie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda ustanovenie o tom, kedy bolo potrebné doplniť návrh, teda stanovené náležitosti, podľa mňa aj jeho zmena, nemôže byť odôvodnená neúmernými výdavkami súdu a prieťahmi konaní.

    O čo tu ide? Je tu záujem na tom, aby sa postupovalo štandardným spôsobom, ako sa má v konaní pred súdom postupovať, alebo o to, aby sme náhodou nemuseli vynaložiť viac peňazí na právnoochranné činnosti štátu. Myslím si teda, že len predĺženie lehôt v tejto súvislosti nenahradí to, čím je vlastne sám úkon zo strany sudcu. Mohol by som takto postupne poukázať na viaceré rozporuplnosti, opakujem, popri pozitívach, ktoré tento návrh obsahuje, aj preto som si myslel, že by bolo vhodné, aby sme ho podrobili riadnemu legislatívnemu konaniu aj s riadnou možnosťou jednoducho priniesť zmeny. Samozrejme, že takéto návrhy počas druhého čítania prednesiem.

    Domnievam sa ale, že zákon v tejto podobe nemá ani všetky náležitosti, najmä v dôvodovej správe, ktoré by sa dali od neho očakávať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Fogaš.

    Páni poslanci, to bol posledný poslanec prihlásený do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predovšetkým k pripomienkam vzneseným pánom poslancom Černákom.

    Keď ste v tomto parlamente schvaľovali zákon o exekútoroch, išli sme do celkom nového inštitútu v podmienkach Slovenskej republiky. Väčšina okolitých krajín dodnes zvažuje, či vôbec tento inštitút prijať. Niektoré krajiny ho používajú asi spolovice s veľkou ingerenciou štátu, niektorí odborníci u nás, ale poviem "odborníci", zdvihli ruku v tomto parlamente, aby som ich vzápätí na to videl v televízii tvrdo kritizovať Exekučný poriadok. Aj to sa stalo.

    Exekučný poriadok počas svojich necelých dvoch rokov života si získal veľmi veľa občanov, veľmi veľa fyzických i právnických osôb svojím nekompromisným spôsobom vymáhania pohľadávok, ale i ľudským prístupom, ktorý bol prevzatý z časti Občianskeho súdneho poriadku. Exekučný poriadok dáva šancu našim občanom vymáhať a vymôcť pohľadávky od minimálnych po maximálne prostredníctvom súdneho exekútora na privátnej báze. Bol som si vedomý toho, že aj náš Exekučný poriadok nie je ideálny predpis, i keď sme ho tvorili za pomoci predstaviteľov, vrcholných špičkových predstaviteľov Medzinárodnej únie súdnych vykonávateľov.

    Došlo napríklad okrem iného k tomu, že zákon o exekútoroch nepamätal na reciprocitu s Českou republikou. Na ministerstve spravodlivosti sme zistili, že mnohí exekútori chránili práva českých firiem tým, že vymáhali pohľadávky voči našim subjektom, a to hlavne voči našim strategickým podnikom. Okamžite som reagoval tým, že som nariadil a vydal zákaz akéhokoľvek ďalšieho pokračovania pri vymáhaní pohľadávky vychádzajúc z Dohody o právnej pomoci medzi Českou a Slovenskou republikou, keďže tu nie je daná reciprocita. Z toho dôvodu došlo k tomu, že konania, ktoré sa aj začali, neboli skončené. A ak je toto niekomu na smiech, nech si pozorne preštuduje Dohodu o právnej spolupráci medzi Slovenskou a Českou republikou.

    Deviateho decembra by mala prísť na návštevu Slovenskej republiky pani ministerka spravodlivosti Českej republiky. Či sa tak stane, neviem, ale okrem iných bodov nášho programu, našich konzultácií, by mala byť aj otázka reciprocity pri vymáhaní pohľadávok na privátnej báze, lebo vieme aj o tom, že nie všetky súdy napríklad vymáhajú slovenské pohľadávky v Českej republike. To len na okraj.

    Čiže, žiaden exekútor dnes nemôže vymáhať pohľadávky českých firiem i napriek tomu, že táto skutočnosť sa dá obísť napríklad postúpením pohľadávky inému subjektu. Na to všetko však bolo treba pamätať pri schvaľovaní Exekučného poriadku. Ak si niekto z vás, páni poslanci, pani poslankyne, dnes myslí, že o týchto veciach vedel alebo ich predpokladal, bolo to treba asi v čase schvaľovania pripomenúť.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Fogaša, som si vedomý toho, že nie je možné presvedčiť nepresvedčiteľných, a nakoniec osobne mám ten názor, že čím viac sa budeme venovať našim predlohám vo výboroch, tým to bude lepšie pre samotného predkladateľa. Nemyslím si však, že v dohodovacom konaní to bola práve chyba sudcov. Opäť sa musím odvolať na to, či už vôbec niekedy pán poslanec Fogaš riešil, alebo mal možnosť sa pozerať na to, ako sa rieši konkrétny prípad na súde. Vrelo by som mu to odporúčal. A odkážem napríklad na to, že by sa mali už zo zásady dodržať všetky formálnoprocesné náležitosti a predpisy. Ako môžeme dodržať napríklad formálny predpis Občianskeho súdneho poriadku, keď sme potrebovali doručiť v jednom konkurznom konaní napríklad 370 účastníkom konania doručenku, čo nás v priemere stálo pri jednej veci 10 000 korún? Pýtam sa pána poslanca, ako môžeme...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, ja som vás nerušil, pán poslanec. No dobre, nebudem hovoriť, nebudem. Pán poslanec, toto sa nerobí.

  • Toto sa nerobí.

    Ďakujem, nebudem pokračovať.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca Suchodolského, či má pripomienky. Nie, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Černák a pán poslanec Fogaš. Vyjadrili rozdielne názory na predloženú novelu, ale nepredložili žiaden pozmeňujúci návrh. Preto navrhujem, aby sme hlasovali v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Áno, ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať, tak ako ste uviedli podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o návrhu, aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

  • Ďalej budeme hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku o tom, aby Národná rada pridelila vládny návrh týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a taktiež Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

  • Pán poslanec, hlasujme hneď aj v zmysle odseku 2 toho istého paragrafu o lehotách.

  • Aby gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor a taktiež, aby lehoty pre uvedené výbory boli do 8. 12. 1997 a pre gestorský výbor 11. 12. 1997.

  • Ďakujem.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

    Hlasujeme o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a o lehotách na prerokovanie vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    môžeme pokračovať v našom rokovaní ďalším bodom, a to je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 841 a súčasťou tohto návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky predloží aj tento návrh novely zákona minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 761 z 21. 10. 1997 bol schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh novely Trestného zákona dopĺňa súčasné znenie o nové trestné činy podvodného úpadku a marenie konkurzného vyrovnávacieho konania. Súčasne dopĺňa § 122 Trestného zákona o ohrození obchodného tajomstva a bankového tajomstva o daňové tajomstvo.

    Cieľom tejto novely je prispieť k rýchlosti a hospodárnosti celého súdneho konania a je reakciou na nepriaznivú situáciu, ktorá v oblasti konkurzu a vyrovnania vznikla. Ide o celý komplex predlôh, ktoré som vám predstavil - naposledy podľa uznesenia vlády návrh novely Trestného zákona. Dôvody uvedené v predloženom návrhu vlády na skrátené konanie legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, domnievam sa, že umožňujú požiadať o skrátené legislatívne konanie z tých istých dôvodov, ktoré som uviedol už predtým, a to v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z., prvá časť vety odseku 1 § 89.

    Je potrebné, aby v skrátenom konaní bol predložený okrem návrhu novely zákona o konkurze a vyrovnaní a návrhu novely Obchodného zákonníka aj návrh novely Trestného zákona, nakoľko všetky novely úzko súvisia a ich očakávaný cieľ je možné splniť len ich súčasným uvedením do právnej praxe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

    Ústavnoprávny výbor určil pána poslanca Fica, aby nás informoval o prerokovaní tohto návrhu v ich výbore.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, dňa 27. novembra 1997.

    a) Nesúhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona.

    b) Ústavnoprávny výbor neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona schváliť.

    Súčasne ústavnoprávny výbor mi uložil informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ficovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám prihlášky do rozpravy. Hlási sa niekto? Nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán minister sa zrejme nepotrebuje vyjadriť.

    Pán poslanec Fico, môžete uviesť hlasovanie.

  • Pán predseda, teraz neviem, pred chvíľkou sme otočili to hlasovanie, tak neviem, že či budeme hlasovať o...

  • Budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky.

  • Čiže budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky, kto je za skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

  • Áno, s tým, že ho ústavnoprávny výbor neodporúča.

    Prosím, hlasujeme za skrátené konanie podľa návrhu vlády. Kto je za?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom vlády na skrátené konanie v tejto novele zákona.

    Môžeme pristúpiť hneď k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 830. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1884.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh opäť uvedie pán minister Liščák. Prosím ho, aby uviedol túto novelu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladaný návrh novely Trestného zákona dopĺňa súčasné znenie Trestného zákona o nové trestné činy, a to podvodného úpadku a marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania. Cieľom predloženej novely je prispieť k rýchlosti a hospodárnosti celého súdneho konania a je reakciou na nepriaznivú situáciu, ktorá vznikla v oblasti upravujúcej konkurz a vyrovnanie.

    Novela bola vypracovaná na základe poznatkov vychádzajúcich z konkrétnej praxe súdov. Terajšia právna úprava nevyhovuje, nakoľko dostatočne nevyjadruje celú pestrú škálu rozličných konaní, ktoré sú spoločensky nebezpečné, sú spojené s podvodom, ale majú špecifiká, ktoré neumožňujú toto konanie podriadiť pod pojem podvod, ako je chápaný v platnom znení Trestného zákona.

    Súčasné inštitúty Trestného zákona neposkytujú potrebnú ochranu veriteľom v podnikateľských vzťahoch. V konkurznom konaní je úlohou súdu zistiť veľkosť dlžníkovho majetku. Súd preto potrebuje evidenciu, výkazy a hlásenia o dlžníkovej ekonomickej činnosti. Výsledok takéhoto zisťovania je však možné rôznymi spôsobmi ovplyvniť alebo sa tomuto celému procesu vyhnúť. Spomeniem len fingované zmluvy, podhodnocovanie majetku, uvádzanie nepravdivých údajov v daňových hláseniach. Vo vzťahu k veriteľom dlžníka je možné uviesť menší počet veriteľov, menšie záväzky a iné možné úniky.

    Zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov nie je dostatočne prepojený na sankcie trestného charakteru. Predkladaná novela Trestného zákona vytvára legislatívnoprávne opatrenia, ktoré umožnia postih nových foriem trestnej činnosti, podvodného úpadku ako špecifického druhu podvodu v oblasti záväzkových vzťahov, a súčasne vytvára predpoklady na prepojenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní na trestnoprávne sankcie.

    Ustanovenie § 122 - ohrozenie obchodného alebo bankového tajomstva, odseku 1 a 2 platného Trestného zákona sa rozširuje aj na daňové tajomstvo, čo je nevyhnutným predpokladom na možný vstup Slovenskej republiky do OECD.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Prosím opäť pána poslanca Fica, aby nás oboznámil s návrhmi výboru.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie popri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. 12. 1997 a gestorský výbor v lehote do 9. 12. 1997 vzhľadom na to, že sme prijali návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu, ale s konštatovaním, že nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa vás pýtam, či sa niekto z vás teraz hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán minister Liščák sa zrejme nechce vyjadrovať. Pán poslanec Fico takisto nie, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    keďže neprebehla žiadna rozprava, neboli podané žiadne procedurálne návrhy, odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Takže prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o tom, aby sme tento návrh novely zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu podľa § 74 ods. 1 a 2 tohto zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, odporúčam, aby v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku Národnej rady bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie popri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. decembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 9. decembra 1997, pretože sme prijali návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o návrhu, tak ako ho uviedol pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh výborom, určila gestorský výbor a určila aj lehoty výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán minister aj pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje opäť

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 843 a súčasťou návrhu je aj uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento zákon uvedie ministerka školstva pani Slavkovská.

    Prosím, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dôvodom predkladaného vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie k uvedenej novele je skutočnosť týkajúca sa udeľovania termínu právnej subjektivity základným školám. V zmysle § 63 zákona číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov by sa od 1. januára 1998 mala realizovať právna subjektivita vo všetkých základných školách v Slovenskej republike. Táto skutočnosť by si vyžiadala výrazné zvýšenie počtu nepedagogických pracovníkov v základných školách, ako aj okamžité dovybavenie týchto škôl materiálno-technickým vybavením, najmä výpočtovou a reprografickou technikou, kancelárskou technikou a podobne, čo by si vyžiadalo v ročnom vyjadrení zvýšené nároky na štátny rozpočet vo výške približne 120 mil. Sk.

    Pri súčasnom právnom stave by prechod základných škôl na právnu subjektivitu od 1. januára 1998 mohol vážne narušiť prevádzku týchto škôl, a tým aj zabezpečenie výchovno- -vzdelávacieho procesu v základných školách. V dôsledku toho by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, ako je napríklad neuhradenie faktúr za elektrickú energiu, telekomunikácie a podobne, pretože časť rozpočtových prostriedkov by musela smerovať k iným činnostiam vyplývajúcim z právnej subjektivity základných škôl.

    Z týchto dôvodov a v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vás chcem, vážené poslankyne a vážení poslanci, požiadať o schválenie návrhu novely školského zákona v skrátenom legislatívnom pokračovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Výbor určil pani Ľudmilu Muškovú, aby nás informovala o výsledku rokovania k tomuto návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predložila informáciu z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1887 z 18. novembra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne do 28. novembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom návrhu zákona na 51. schôdzi dňa 20. novembra 1997 a v prijatom uznesení číslo 492 z 20. novembra 1997 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov v druhom a treťom čítaní na tejto 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže, páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pán poslanec Ftáčnik sa hlási do rozpravy z pléna. Pán poslanec Fico takisto? Nie. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Takže do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Ftáčnik a pán poslanec Szigeti.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som stručne vysvetlil stanovisko, prečo nie je možné podporiť návrh na skrátené konanie o tomto návrhu zákona.

    Keď v júni 1996 vláda, resp. Legislatívna rada vlády neschválila návrh zákona o základných a stredných školách, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, pani ministerka v našom výbore povedala, že ministerstvo urýchlene pripraví návrh novely školského zákona, ktorá by vyriešila aspoň tie naliehavé problémy, medzi ktoré nepochybne patrí aj otázka právnej subjektivity, ktorá podľa súčasne platnej legislatívy by mala byť riešená tak, že od 1. januára budúceho roku všetky základné školy vrátane malotriednych škôl by sa mali stať samostatnými právnymi subjektmi, čo je dosť absurdná predstava, a náš výbor spoločne s ministerstvom si osvojil myšlienku, že nie je potrebné, aby škola musela byť právnym subjektom, že by to mala byť iba fakultatívna možnosť, teda právo školy uchádzať sa o to, aby si sama hospodárila so svojimi prostriedkami, ale že povedzme tie menšie školy a nepochybne malotriedne školy nemáme dôvod nútiť do právnej subjektivity.

    Takúto myšlienku obsahoval aj spomínaný nový návrh zákona o základných a stredných školách, ktorý sa, žiaľ, nedostal do ďalšieho legislatívneho pokračovania, ale nedostala sa doň ani novela. Preto sme si zavolali niekedy v priebehu októbrového zasadnutia výboru štátneho tajomníka, ktorého sme požiadali o vysvetlenie, ako chce ministerstvo školstva postupovať, aby zabránilo nezmyselnému uplatneniu súčasného zákona, ktorý núti školy uchádzať sa o právnu subjektivitu a byť nutne preradené do 31. 12. Štátny tajomník povedal, že mali pripravenú novelu, ale že vláda ju takisto neschválila, ako neschválila celý zákon, a že teda čakajú a hľadajú riešenie. Vo výbore sme povedali, že sme pripravení podporiť - koalícia aj opozícia - prerokovanie tohto návrhu zákona v skrátenom konaní na decembrovej schôdzi, ak sa sústredí na tú kritickú vec, ktorou je právna subjektivita.

    S veľkým prekvapením som otvoril zákon, keď sme ho dostali z vlády Slovenskej republiky, do ktorého je pribalených množstvo ďalších vecí. Je tam riešená otázka vyšších odborných škôl, ktoré podľa mňa nie sú také naliehavé, aby sme ich museli riešiť do 31. 12. Je tam otázka deväťročnej školskej dochádzky, ktorú povedzme treba vyriešiť, pretože s tým experimentom sa už začalo a jeho dôsledky budeme ešte tri roky znášať, aj keď už súčasné ministerstvo, dúfam, nebude vo svojej funkcii. Je tam teda množstvo vecí, ktoré nemajú nič spoločné s právnou subjektivitou, a keďže takýto dohovor sme vo výbore nemali, tak si myslím, že nemáme žiadny dôvod podporiť tento návrh na skrátené konanie, pretože tým zakrývame neschopnosť ministerstva školstva sústrediť sa na rozhodujúce problémy, tieto problémy riadnou legislatívnou cestou prerokovať a vážnejšie veci, ktoré potrebujú aj istú koncepčnú diskusiu, riešiť vtedy, keď je na to čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som svoj príspevok začal jednou korekciou, pretože pán kolega sa pomýlil v termíne. Totiž nebolo to v roku 1996, ale bolo to v júni 1997, teda v tomto roku, keď pani ministerka na pôde nášho výboru prisľúbila, že skutočne ministerstvo školstva prijme veľmi rýchlu novelu školského zákona.

    Podobne ako v ostatných prípadoch moji kolegovia kritizovali návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, aj ja hodnotím a pokladám za neopodstatnené prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, teda v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvody, ktoré pripúšťa rokovací poriadok na skrátené legislatívne konanie, podľa môjho posúdenia neexistujú, a preto nemôžem súhlasiť s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie. Vo vládnom návrhu sa píše a odôvodňuje skrátené legislatívne konanie nasledovne.

    Predložený vládny návrh zákona rieši najaktuálnejšie problémy v oblasti školstva, a to zavedenie povinnej desaťročnej školskej dochádzky, rozširuje súčasnú vzdelávaciu sústavu o vyššiu odbornú školu a upravuje termín udeľovania právnej subjektivity základným školám po roku 2000. Nemyslím si, že citované problémy by boli tými skutočne najaktuálnejšími a najakútnejšími problémami v oblasti školstva, ale musím poznamenať, že predložený návrh zákona, resp. novela okrem uvedených troch tzv. najaktuálnejších a najakútnejších problémov, sa týka aj ďalších 35 zmien. V prípade školského zákona je to 17 a pri zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je to 18 zmien.

    Vzhľadom na to, že ide o dva základné školské zákony, ktoré svojím obsahom a rozsahom v rozhodujúcej miere ovplyvňujú celý školský systém, domnievam sa, že prerokovanie týchto závažných a pomerne početných zmien by potrebovalo oveľa viac času na rozdiskutovanie a na objasňovanie jednotlivých názorov. Pred necelými 6 mesiacmi ministerstvo školstva sľúbilo tzv. malú rýchlu novelu školského zákona. Veľmi ľutujem, že rezort nebol schopný pripraviť túto novelizáciu skôr než na decembrovú plenárnu schôdzu Národnej rady.

    Ponáhľať sa s takým dôležitým zákonom alebo s takými dôležitými zákonmi si jednoducho táto snemovňa nemôže dovoliť o to viac, že skutočne nič nám nehorí, nemusíme nič hasiť a ominózny § 63 terajšieho školského zákona sa dá vyriešiť podľa môjho názoru skutočne krátkou jednou vetou v novelizácii existujúceho zákona. Nie je korektné vyhovárať sa na tri aktuálne problémy v oblasti školstva, z ktorých podľa môjho posúdenia je len jeden skutočne akútny z legislatívneho hľadiska, a takisto nie je seriózne riešiť túto otázku novelizáciou zákona, ktorá má oveľa rozsiahlejšie a závažnejšie dosahy, než by sme si mysleli.

    Súhlasím s tým, že je potrebné novelizovať oba zákony, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, nie v rýchlosti, povrchne a nedôkladne, ale v pokojnom riadnom legislatívnom konaní, kde sa nedopustíme chýb a omylov pri rozhodovacom procese. Samozrejme, za konečné riešenie pokladám prijatie korektného, seriózneho nového zákona na európskej úrovni. Teda podľa toho, čo som tu povedal, v mene klubu MKDH neodporúčam skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže to bol posledný pán poslanec v rámci rozpravy. Pýtam sa, či má niekto faktickú poznámku. Nemá. Uzatváram rozpravu k tomu bodu konania.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    obidve vystúpenia mali spoločného menovateľa, takže budem odpovedať spoločne.

    Predložená novela skutočne rieši iba tri problémy a všetky tri problémy považujeme za aktuálne. 35 zmien, o ktorých tu hovoril pán poslanec Szigeti, sú zmeny, ktoré sa týkajú iba zavedenia nového termínu "vyššia odborná škola". Čiže ak toto niekto považuje za nejaké zásadné zmeny novely zákona, tak je mi ľúto, ale to nie sú zásadné zmeny. Iné dosahy, ako sú uvedené v dôvodovej správe, táto novela nemá. Čiže všetky dosahy sme tu uviedli. Takže žiadna obava z toho, že by sme mohli byť mimo Európy a nemali by sme zákon v súlade s Európou, tu nie je, pretože ten zákon je dobrý. Tam sa menia iba tri veci, o ktorých potom budem hovoriť v ďalšom vystúpení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pani poslankyňa Mušková sa chce vyjadriť? Zrejme nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pani poslankyňa. Budeme hlasovať o tom, či vyhovieme vláde, a rozhodneme, že budeme túto novelu prerokúvať v skrátenom konaní.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o tom, či novelu navrhneme do skráteného konania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Páni poslanci, pani poslankyne, budeme sa ešte raz prezentovať a hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme túto novelu zákona prerokovali v skrátenom konaní, tak ako navrhuje vláda.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, poslednýkrát sa budeme prezentovať. Ak nás nebude dosť, prekladám tento bod programu.

    Prosím, prezentujme sa znovu a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní.

    Môžeme pristúpiť hneď k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 844. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady je v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1888.

    Z poverenia vlády návrh aj v tomto čítaní uvedie ministerka školstva pani Slavkovská.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložený vládny návrh uvedeného zákona rieši naliehavé problémy v oblasti základných a stredných škôl, a to najmä predĺženie povinnej školskej dochádzky zo súčasných 9 na 10 rokov, čo bude mať nesporne výchovný i sociálny aspekt. Rozširuje súčasnú vzdelávaciu sústavu o vyššiu odbornú školu, ktorá bude pripravovať na kvalifikovaný výkon odborných činností a prehlbovať dosiahnuté vzdelanie v konkrétnych náročných činnostiach podľa požiadaviek praxe.

    Vzdelávanie vo vyšších odborných školách bude určené absolventom všetkých stredných škôl, ktorí úspešným vykonaním maturitnej skúšky získali stupeň vzdelania - úplné stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie. Jeho základným cieľom je získanie profesijnej kvalifikácie alebo špecializácie potrebnej na úspešné uplatnenie sa v riadiacich funkciách a na miestach, ktoré vyžadujú a kladú nároky na samostatnú prácu a rozhodovanie.

    Štúdium v schválenej sústave študijných odborov sa bude ukončovať absolutóriom s udelením absolventského diplomu. Ciele vyššieho odborného štúdia výrazne presahujú horizont stredoškolského štúdia. Vyššie odborné školy svojím zameraním budú dostatočne pružne reagovať na technický pokrok a vývoj dopytu po kvalifikovanej práci na pracovnom trhu, rozšíria ponuku vzdelávacích možností pre absolventov stredných škôl.

    Vyššie odborné štúdium bolo overované a realizuje sa v súčasnosti v šiestich stredných odborných školách od školského roku 1992/1993, a to v Obchodnej akadémii v Bratislave, Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne, v Hotelovej akadémii Piešťany, v Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave, v Strednej priemyselnej škole Košice a v Strednej zdravotníckej škole v Martine.

    Predloženou novelou tiež navrhujeme oddialiť uplatnenie právnej subjektivity základných škôl po roku 2000. Termín udeľovania právnej subjektivity je doteraz stanovený v zmysle zákona číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov do 31. 12. 1997. Prechod na právnu subjektivitu si vyžaduje pripravenosť zo strany základných škôl z ekonomickej, materiálnej, odbornej a personálnej stránky. Vyžaduje si najmä zvýšenie finančných prostriedkov, ktoré súvisia s nárastom počtu nepedagogických pracovníkov v základných školách. Úlohy, ktoré súvisia s personálnou a mzdovou agendou, ako aj ostatné činnosti, účtovná agenda, výkazníctvo a podobne, by si museli zabezpečovať samy základné školy, a to aj také, ktoré nemajú na právnu subjektivitu vhodnú úroveň.

    Odsunutím právnej subjektivity sa všetky tieto úkony naďalej budú vykonávať na úrovni okresných úradov. Takýto stav nebude mať dosah na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Predloženým návrhom v minimálnom rozsahu navrhujeme novelizovať zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, a to najmä z dôvodov zabezpečenia výkonu štátnej správy vo vzťahu k vyšším odborným školám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ako spravodajkyňa bola aj v tomto bode určená pani poslankyňa Mušková. Oboznámi nás s návrhmi z výborov.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe, školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb., bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 17. novembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania, a ako sme v predchádzajúcom bode schválili, návrh zákona prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym postupom.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona v znení neskorších predpisov rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Po rozprave budem odporúčať zákon prerokovať v druhom čítaní.

    Predpokladám, že prípadne zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    Pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

    Takže nikto sa nehlási do rozpravy. Písomnú prihlášku nemám od nikoho. Hlási sa pán poslanec Harach, pani poslankyňa Bauerová, pán poslanec Szigeti a pán poslanec Ftáčnik. Takže môžem uzavrieť možnosť prihlásenia sa do rozpravy a prosím pána poslanca Haracha.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi v rámci prvého čítania, tak ako nám to umožňuje zákon o rokovacom poriadku, vyjadriť sa vlastne k filozofii predkladanej novely s tým, že v rámci prípadného druhého čítania budem predkladať konkrétne pozmeňujúce návrhy aj počas prerokúvania vo výbore.

    Na otázku, ktorú som mal pripravenú, prečo až teraz sa predkladá tento zákon, keď vlastne ministerstvo malo čas viac ako tri roky zaoberať sa kľúčovou otázkou tejto novely, t. j. právnou subjektivitou, pani ministerka podľa mňa nie celkom presvedčivo odpovedala. Vôbec nebola vyjasnená otázka, prečo nebol prijatý alebo prerokúvaný nový zákon.

    Právna subjektivita ako otázka je tu. Je v zákone riešená podľa mňa nepostačujúcim, resp. nie dobrým spôsobom. Tento zákon odsúva vlastne právnu subjektivitu, on ju odsúva, on ju podľa dikcie, tak ako som to pochopil, neumožňuje, ale odsúva ju po roku 2000. To nie je celkom korektné voči tým školám, ktoré pracujú v takom prostredí, myslím základným školám, ktoré pracujú v takom prostredí, v takých obciach, kde isté zázemie pre právnu subjektivitu majú a mohli by ju využívať.

    Dámy a páni, možno je aj načase si trošku povedať, čo sa pod právnou subjektivitou myslí. Je to otázka, ktorá je skutočne namieste, pretože z pohľadu vedení základných škôl sa právna subjektivita pozitívne prijíma takto: Výborne, ja ako riaditeľ základnej školy budem rozhodovať o peniazoch, o prijímaných či uvoľňovaných učiteľoch a budem mať v kompetencii správu svojho majetku. No iste, to je pozitívne. Dáva to isté predpoklady vedeniu školy v prípade dostatku finančných prostriedkov. Ale uvedomme si, že právna subjektivita neznamená, že budú dostávať viac finančných prostriedkov, budú si ich musieť tak ako doteraz získavať možno sponzorsky od rodičov alebo ináč. Riaditeľ v prípade dostatku finančných prostriedkov môže rozvíjať povedzme prístavby tejto školy bez ohľadu na to, aby musel niečo takéto konzultovať, či žiadať súhlas od príslušného odboru školstva. To je pohľad na právnu subjektivitu z pohľadu vedenia školy.

    Pohľad na právnu subjektivitu ale môže byť aj takýto. Predstavte si, ktokoľvek z nás, že je riaditeľom základnej školy, a naša kolegyňa, idúc po schodoch, utrpela úraz. Úraz treba riešiť. Tam môžu vzniknúť isté pracovné, právne a iné vzťahy, ktoré treba ošetriť. Ošetrenie týchto vzťahov znamená právne služby. Otázka je, kto poskytne tieto právne služby. Bude si ich škola sama objednávať, u koho si ich bude objednávať? To je prvá vážna otázka.

    Druhá vážna otázka. Viem, pán kolega, v plynárenstve je to jednoduchšie, ale v základných školách je to problematickejšie. Druhá vážna otázka je otázka napríklad takéhoto charakteru, ako je materiálne vybavenie škôl. To všetko prejde do kompetencie právneho subjektu. To znamená, že príde za mnou napríklad učiteľ zemepisu a povie: Počúvaj, direktor, videl som prekrásne učebné pomôcky, máme na ne peniaze, treba ich objednať, treba to zúčtovať, treba viesť túto účtovnú evidenciu, treba povedzme urobiť marketing učebných pomôcok alebo mať služby, ktoré to urobia. To som spomenul len dva aspekty.

    Právny aspekt, aspekt služieb, napríklad v materiálno- -technickom vybavení, údržba a prevádzka. Bude to právny subjekt robiť sám, alebo bude mať na to služby? Naša predstava v roku 1994 - dovoľte mi, aby som ju objasnil - sa rodila viac rokov, bola taká, aby sa bývalé školské správy transformovali na útvary, ktoré by práve tieto služby regionálne na území Slovenska poskytovali ako špecializované služby základným školám. Pýtam sa pani ministerky, predkladateľky, či je taká situácia v rezorte školstva, aká je situácia v tomto smere, a či ten odsun až po roku 2000 znamená, že vlastne tieto akési služby, akási ponuka pre školy, ktoré by mali mať právnu subjektivitu, neexistuje, a preto sa to takto odsúva. Inými slovami, aké systémové kroky urobil rezort, urobilo ministerstvo, aby sa rozvinula sústava takýchto služieb?

    Dnes na Slovensku máme okresy, kde majú školy výrazne už právnu subjektivitu, napríklad niektoré bratislavské školy majú právnu subjektivitu, ale máme okresy, a posledný môžem spomenúť, je okres Nitra, kde ma prekvapilo, že žiadna škola nemá právnu subjektivitu. Niekde u úradníkov štátnej správy vidíte na očiach chuť po centralizácii týchto rozhodovacích kompetencií do svojich rúk bez toho, aby aspoň uvažovali o jej presunutí na školy, na vedenia škôl atď.

    Nepovažujem za šťastné, tak ako je to navrhnuté v novele zákona. Filozofia by mala byť taká - mala by sa dodržiavať filozofia, ak škola chce právnu subjektivitu, trúfa si na ňu, sú vytvorené podmienky, tak by ju mala dostať. To je jedno či zajtra, či v budúcom roku, alebo v roku 2000, alebo po ňom, ale striktne to obmedziť, že po roku 2000, nepovažujem ani nie za šťastné, ale korektné voči školám.

    Druhý bod alebo druhý problém, ktorý sa rieši, je problém stredných odborných učilíšť. To možno ani tak nevyznelo z úvodných slov, ale tu sa vlastne začínajú stredné odborné učilištia definovať ako inštitúcie pod správou krajských úradov. Pýtam sa, či došlo - to ma zaujíma - k politickej dohode, či to bolo prerokované napríklad v Rade vlády pre stredné odborné učilištia, pre odborné vzdelávanie. Taká rada vlády bola ustanovená a aké je prípadne jej stanovisko k tomuto. Osobne som zástancom toho, že ak už teda krajské úrady sú tu, aby istým spôsobom koordinovali v kraji celú sieť stredných škôl a mohli robiť isté racionalizačné, prípadne integračné opatrenia v tejto sieti. Pýtam sa teda, ako budú vyzerať konkrétne kompetencie, ako sa prenesú na krajské úrady z hľadiska stredných odborných učilíšť.

    Ďalšia otázka, ktorá sa tu rieši - je ich určite viac, ako povedala pani ministerka v odpovedi môjmu kolegovi Szigetimu, že sa riešia len tri body, táto novela ide ďaleko nad rámec troch bodov -, je otázka osemročných gymnázií. Stretol som sa s dvoma kolegami z ministerstva školstva, len sme to nestihli rozobrať, pretože tento paragraf prekvapil, aby som pravdu povedal, on totiž hovorí v inej reči povedané, že osemročné gymnázium nemôže byť vytvárané pri základnej škole.

    Na Slovensku, v slovenskej štruktúre miest a obcí prevažujú obce od 2000 do 5000 obyvateľov, okolo 5000 obyvateľov. Toto sú obce, v ktorých pracuje niekoľko základných škôl, a môže pokojne populačným vývojom vzniknúť otázka vytvorenia povedzme strednej školy všeobecnovzdelávacieho typu, akým je gymnázium.

    Pýtam sa, kladiem rečnícku otázku: Čo je efektívnejšie? Robiť len čistú strednú školu zo zelenej lúky alebo je oveľa efektívnejšie, rozumnejšie robiť strednú školu na báze dobrej základnej školy, konkurzným spôsobom sa o takýto projekt uchádzajúcej, kde vlastne vo vnútri tej školy dostanú učitelia nové možnosti atď., a postupne pri nej vybudovať to, čomu hovoríme osemročné alebo sa hovorí klasické gymnázium? Tak ako je definovaná táto novela, tak tá túto druhú cestu nedovoľuje.

    Stanovisko, ktoré som dostal tak veľmi v rýchlosti, bolo také, že doteraz sa veľmi neosvedčilo budovanie osemročných gymnázií pri základných školách, že spravidla vznikli len prvé štyri ročníky, a potom tie ďalšie štyri, čiže to stredné vzdelávanie sa už muselo robiť inde. Je pravda, že v zákone je toto vzdelávanie opísané ako úplné, teda akoby kontinuálne vzdelávanie, nemalo by byť prerušené. Rozumiem tomu tak, že tie triedy povedzme by mali spoločne prechádzať a podobne. Je to veľmi progresívne vzdelávanie, ktoré má budúcnosť. Takže si myslím, že treba využívať aspekty tohto zákona, ktorý je teraz, a povedzme dovoliť ten projekt realizovať len tam, kde to kontinuálne osemročné vzdelávanie môže byť. Ale keď prijmeme túto verziu, tak pri základnej škole jednoducho byť nemôže, a to nevidím ako rozumné. Konkrétne mám na stole podnet, predpokladám, že aj pani ministerka ho dostala, z dvoch bratislavských základných škôl, ktoré vyjadrili výhrady voči takto formulovanému paragrafu, pretože ony sú vlastne príkladom, že je možné kontinuálne pokračovať v osemročnom gymnaziálnom vzdelávaní.

    Vyššie odborné školy. Vyššie odborné školy je mimoriadne vážny koncepčný zásah do školskej sústavy Slovenskej republiky. V tejto oblasti som koniec koncov robil možno od samého začiatku projekt, ktorý spomínala pani ministerka, oživovali sme ho, rozbiehali v Ústave informácií a prognóz. Z istého pohľadu vítam, že sa tento problém legislatívne ošetruje, ale znovu nie som celkom spokojný s prístupom, akým sa to robí, že nebola k tomuto širšia diskusia, že sa nepredložili iné aspekty, ktoré sú, napríklad ukončovanie vyššieho odborného vzdelávania, a najmä, pani ministerka, veľmi vážne mi v odôvodnení chýba aspoň zmienka, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny či iný ústredný orgán štátnej správy, v ktorého kompetencii je napríklad katalóg zamestnaní alebo niečo podobné, vám povedal alebo na vašu otázku povedal - toto sú typy zamestnaní, ktoré sú z hľadiska práce kompatibilné vzdelaniu na úrovni vyššieho odborného vzdelávania. Toto je veľmi dôležité a potrebné povedať občanom a rodinám, pretože neverím, že keď sa to uzákoní a dostane to ten správny šmrnc, bude sa o to uchádzať len 5 % populácie, ktorá chce po strednej škole ďalej študovať, ako hovoríte v odôvodnení. Keď zoberieme len takú skutočnosť, akou je to, že každý rok sa na vysoké školy hlási približne 80 tisíc, a toto číslo rastie, a do prvých ročníkov nastupuje približne povedzme aproximatívne 25 tisíc, zvyšok sú určite potenciálni zákazníci vyššieho odborného vzdelávania. A to je oveľa väčšie percento ako nejakých očakávaných 5 %.

    Po tretie, alebo k tomuto bodu treba ešte jasne povedať, že to je legislatívna, dá sa povedať, kodifikácia, a to je správne, toho, čo mnohí poznáme ako nadstavbové vzdelávanie. Ale keď už sa zavádza tento stupeň, tak ho bolo treba podľa mňa legislatívne urobiť lepšie, najmä lepšie ošetriť ukončovanie tohto vzdelávania. On zostáva svojím ukončovaním a vlastne k tomu takto bude navigovať aj rodinu a potenciálneho záujemcu o toto vzdelávanie, technicky v štruktúre na úrovni stredného vzdelávania, aj keď zákon bude hovoriť, že je to vyššie ako stredné vzdelávanie.

    Súčasťou predkladanej novely je aj novelizácia zákona 542 o štátnej školskej správe a samospráve v školstve. Tu ma trošku mrzí, že sa nezovšeobecnili skúsenosti, ktoré máte iste aj vy, pani ministerka, ktoré má ministerstvo, a teraz musím veľmi otvorene povedať - negatívne skúsenosti z potláčania činnosti školských rád a územných školských rád novelizáciou zákona, ktorou boli odobrané územným školským radám a školským radám kompetencie vyjadrovať sa k návrhu a k odvolaniu riaditeľov k nim prislúchajúcich, to znamená vtedy riaditeľ školskej správy a územná školská rada, respektíve riaditeľ školy a školská rada základnej či strednej školy atď., im sa odobrali tieto kompetencie a tieto dôležité samosprávne orgány išli do útlmu.

    Dámy a páni, všetkých by nás malo trápiť, že pozornosť rodičovskej verejnosti na problematiku školstva nie je skoncentrovaná takým spôsobom, ako by sme si želali. A rodičia majú a budú musieť mať väčší záujem o vzdelávanie. Rodiny sa musia viac zamerať na podporu vzdelávania, a ona nie je preto, okrem iného, že sme v administratíve odobrali jeden kanál, ktorým sa rodičovská verejnosť veľmi výrazne mohla zainteresovať na problémoch vzdelávania základných i stredných škôl. Je to škoda, je to veľká škoda.

    A o to viac ma ale mrzí, že sa nevyužíva táto novela. V tomto smere budeme navrhovať zmeny počas druhého čítania, počas rokovania výboru, aby sa posilnili kompetencie týchto samosprávnych orgánov, aby sa im, po prvé, vrátili kompetencie, ktoré mali. Je to veľmi dôležité. A po druhé, aby sa územné školské rady skutočne stali partnermi príslušnej úrovne štátnej správy. Nie tak, ako to navrhujete. Tá filozofia nie je dobrá. Územná školská rada je niečo, čo prislúcha úrovni okresu. Prečo chcete, aby územná školská rada sa vyjadrovala k odvolávaniam len riaditeľov škôl? A teda nie k odvolávaniam, ale k problematike hodnotenia ako verejná kontrola riaditeľov a len vedení škôl. Prečo? Rodičia chcú mať verejnú kontrolu komplexnejšie zameranú prostredníctvom týchto samosprávnych orgánov. To považujem za ďalšie veľké oklieštenie kompetencií a za logicky podľa mňa veľmi, veľmi pochybené.

    Územná školská rada by mal byť samosprávny orgán a partner okresnému úradu a v ňom odboru školstva. A keď sa vyjadrovať a robiť verejnú kontrolu, tak práce tohto odboru, mala by to robiť územná školská rada. Alebo ten nebude mať partnera takéhoto typu?

    Posledná poznámka, ktorú mám v rámci prvého čítania, je poznámka podľa mňa k veľmi závažnému konštatovaniu - k doložke zlučiteľnosti. Pretože mnohé z týchto vecí, ktoré som povedal, naznačujú problém zlučiteľnosti s príslušnými európskymi normami, normami Európskej únie, ale vy na strane 11 v poslednom bode priamo konštatujete, že stupeň kompatibility s právnou normou Európskej únie je úplný. Chcel by som sa spýtať, či ste nenašli pri porovnávaní európskych noriem rozdiely, o ktorých som napríklad hovoril.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Harachovi.

    Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová. Pripraví sa pán poslanec Szigeti. S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Vanko.

  • K vystúpeniu pána poslanca Haracha by som mal len jednu pripomienku. Navrhoval alebo dal do úvahy, aby územná školská správa, doslovne povedané, sa stala partnerom štátnej správy.

  • Hlas poslanca z pléna.

  • Dobre, rada. V tomto prípade dobre, dalo by sa o tom rozmýšľať, ale ja by som prosil, keby si premyslel, akú zodpovednosť by mala. Lebo sme dosť často svedkami toho, že takéto a podobné orgány chcú byť partnerom niekoho, chcú rozhodovať alebo mať aspoň nejaké slovo v riešení problémov. Ale akú zodpovednosť si zoberú? Bez zodpovednosti, to je potom, myslím si, neúplné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Máte slovo, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ja by som tiež len na pána poslanca, že sa trošku divím, že keď bol ministrom školstva, novelizoval sa tento školský zákon a takisto sa tam nič nenovelizovalo v súvislosti so školskými radami. Len toľko.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Bauerová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

    nemôžem súhlasiť s tým, čo povedala pani ministerka, že tento návrh novely neotvára niektoré podstatné otázky školského zákona. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k trom z nich. Bolo by možné, samozrejme, hovoriť aj k ďalším, tak ako kolegovia naznačili, napríklad aj o otázke školských rád, ale chcela by som sa vyjadriť v tomto momente iba k trom, podľa môjho názoru závažným záležitostiam zo školského zákona, ktoré otvára práve táto novela. Vzhľadom na to, že cítim určitú morálnu zodpovednosť za ten zákon, za ktorý som hlasovala a o ktorom sme vtedy veľmi podrobne rokovali vo výbore pre školstvo, vedu a kultúru.

    Ide o právnu subjektivitu škôl. Je možné, že zákon v súčasnom znení nie je najšťastnejší, keď hovorí generálne o tom, že sa má zakotviť postavenie škôl na základe právnej subjektivity. Ale na druhej strane generálne odsúvanie nie je po prvýkrát a praktické generálne znemožnenie nadobúdania právnej subjektivity, uvedomte si, vážené kolegyne a kolegovia, odsunutím do budúceho tisícročia, myslím si, je absolútne anachronické. Anachronické preto, lebo síce dôvodová správa hovorí o tom, že hlavná príčina je nedostatok finančných prostriedkov, ale myslím si, že toto zdôvodnenie veľmi kríva. V dôsledku toho, že školy, aj keď by chceli, nemôžu dostať právnu subjektivitu, lebo sa to odsúva do budúceho tisícročia, ešte nebude viac prostriedkov na rozdeľovanie.

    Myslím si, že by sme sa mali zamýšľať nad tým, že prostriedky sa oveľa efektívnejšie dajú využiť na základe princípu subsidiarity, to znamená riešenia problémov tam, kde vznikajú. Tento princíp je všeobecným princípom riadenia, a niet dôvodu, prečo by sa práve v školstve nemal uplatňovať.

    Druhý dôvod, pre ktorý som považovala za potrebné vystúpiť, je opäť zavádzanie podstatnej reformy do školstva, zavádzanie desaťročnej školskej dochádzky. V § 34 a 61a sa hovorí o tom, že v súvislosti s tým, že sa zavádza desaťročná školská dochádzka, je predstava ministerstva taká, že žiaci, ktorí v školskom roku 1998/1999 úspešne skončia deviaty ročník základnej školy, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v prvom ročníku strednej školy.

    Čo to znamená? Stredná škola bude povinne prijímať každého žiaka alebo budeme otvárať zase desiate triedy? Aká bude koncepcia strednej školy, z ktorej vypadne x percent, možno zase na základe takých predstáv, ako sú teraz deti zaradené do deviatych ročníkov. Aká je konkrétna predstava o koncepcii desiateho ročníka? Kým tieto koncepčné otázky reorganizácie školstva nie sú podstatne objasnené, myslím si, že hazardujeme s dôverou rodičov, ak takúto nedoriešenú, nedomyslenú reformu školstva opäť odsúhlasíme. Pre mňa je veľká skúsenosť, ako sa rodila myšlienka povinnej deväťročnej školskej dochádzky. A čo sa z nej stalo? Myslím si, že po druhýkrát taký chaos, ktorý vznikol na základe zlej interpretácie základnej myšlienky, ktorá bola pri vzniku koncepcie deväťročnej povinnej školskej dochádzky, by sa nemal opakovať.

    Tretia otázka, pri ktorej by som sa chcela pristaviť, je otázka novely § 3 ods. 1 a ods. 2. Ide o vyučovanie v materinskom jazyku. Dovoľte mi, aby som sa tu trošku obšírnejšie zastavila. Ústava Slovenskej republiky v článku 34 ods. 2 zakotvuje občanom národnostných menšín a etnických skupín za podmienok ustanovených zákonom, to by som chcela zdôrazniť, za podmienok ustanovených zákonom právo na vzdelanie v ich jazyku. V súčasnosti platný zákon číslo 29/1984 Zb., ktorý ideme novelizovať, o sústave základných škôl v § 3 ods. 1 v druhej vete vymedzuje ústavou predpokladané podmienky na uplatňovanie tohto práva nasledovne.

    "Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ukrajinskej a rusínskej národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich jazyku." Toto právo je relativizované v tomto vyjadrení v troch bodoch bez definície, čo je národný rozvoj národnostných menšín, bez definície, čo slúži záujmom tohto rozvoja a čo je primeraný rozsah. Tento zákon fakticky nehovorí o ničom do toho bodu, až kým neexistuje nejaká legálna možnosť uplatňovania ďalšieho ústavného práva menšín, a síce že menšiny majú právo vyjadriť sa, ako hovoria novšie medzinárodné dokumenty, efektívne sa vyjadriť k otázkam, ktoré sa ich týkajú. Kým neexistuje legitímna možnosť národnostných menšín povedať, čo je ich národný rozvoj, čo slúži záujmom ich národného rozvoja, aký je primeraný rozsah vyučovania v materinskom jazyku, čo slúži tomuto rozvoju, dovtedy existuje celkom absurdný stav, že za výkon zákona všeobecne je generálne zodpovedné ministerstvo, respektíve minister školstva, v tomto momente pani ministerka Slavkovská.

    Pani ministerku Slavkovskú žiaden zákon nezaväzuje, aby konzultovala s kýmkoľvek, čo považuje za primeraný rozsah, čo považuje za záujem národného rozvoja alebo za národný rozvoj národnostných menšín. Do takéhoto vymedzenia sa pokojne zmestí aj uznesenie vlády, na základe ktorého tajomník ministerstva školstva - štátny tajomník vydal smernicu pre prednostov okresných úradov, v ktorej upozorňuje na opatrenia vyplývajúce z uznesení vlády, napríklad 97, 845, 95 a ďalšie, teda na opatrenia, ktoré by prednostovia okresných úradov mali plniť, napríklad vyžadovať, aby v školách s vyučovacím jazykom maďarským výučbu slovenského jazyka zabezpečovali učitelia výlučne slovenskej národnosti so zodpovedajúcou kvalifikáciou, prijať opatrenia, aby v inojazyčných národnostných školách vyučovali slovenský jazyk, dejepis a zemepis iba učitelia slovenskej národnosti. Nie je to chyba štátneho tajomníka, pretože on sa dožaduje iba plnenia opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády, ktoré pri takomto formulovaní podmienok, za ktorých je možné praktizovať a využívať ústavné právo, samozrejme, nie je v rozpore ani s ústavou, ani so zákonom. Akurát, že ľudské práva a ústavné práva, duch ústavných práv sa fakticky medzitým niekde stratili.

    Pozrime sa, čo prináša novela v tejto záležitosti. Namiesto tohto slabého vymedzenia podmienok, do ktorého sa naozaj zmestí všetko, aj celkom protiústavná činnosť vyplývajúca z chybných rozhodnutí, namiesto toho, aby spresnil podmienky sprístupnenia a využívania tohto práva, nachádzame tieto zmeny:

    V prvej vete sa slová "v slovenskom jazyku" nahrádzajú slovami "v štátnom jazyku", čo je na základe zákona o štátnom jazyku, ale pozrime sa na druhú vetu. V druhej vete sa slová "českej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ukrajinskej a rusínskej národnosti" nahrádzajú slovami "patriaci k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám". Teda namiesto toho, aby zákon spresnil podmienky používania a využívania práva, robí krok späť a fakticky zostáva na úrovni, ako je formulovaná ústava. Ministerstvo a ministerka dostane ďalšie právomoci, že sa môže rozhodnúť, pre ktoré národnosti sprístupní možnosť vyučovania jazyka v ich materinskom jazyku.

    Čo však považujem za absolútne zvrátené, to je odsek 2 tohto paragrafu. Nové znenie je takéto: "Nevidomým občanom sa zabezpečuje vzdelávanie s použitím Braillovho písma, nepočujúcim občanom sa zabezpečuje vzdelávanie aj s použitím posunkovej reči." Pozrime sa, ako je formulovaný doteraz platný zákon. V § 3 ods. 2 čítame "nepočujúcim a nevidomým sa zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku" s použitím znakovej reči alebo Braillovho písma. Vynechaním týchto dvoch slov dochádza k zarážajúcej situácii, ktorá je v absolútnom a jasnom rozpore s článkom 12 ústavy, pretože odníma právo nevidomým a nepočujúcim, aby boli vyučovaní v ich jazyku. Nezabudnite, že som pred chvíľou citovala ústavu - "za podmienok ustanovených zákonom". Ak podmienky vyučovania v ich jazyku zákon neustanovuje, tak právo pre týchto ľudí zostáva nedostupné.

    Nechcem spomínať a nechcem sa odvolávať na Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín Rady Európy, ktorý vstúpi do platnosti 1. februára, kde je absolútne neprijateľný takýto postup, a tento zákon, ak bude takto novelizovaný, bude v zrejmom rozpore aj s týmto medzinárodným dohovorom, pretože tento návrh je sám osebe nehumánny. Doložka, ktorá hovorí o tom, že je to v súlade s medzinárodnými dohovormi, tiež neobstojí.

    Z uvedených dôvodov, a ďalšie by bolo možné tiež uvádzať, chcem vás požiadať, aby ste hlasovali, a mám taký návrh, aby návrh novely bol vrátený na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Szigeti.

    S faktickou poznámkou predtým vystúpi pani poslankyňa Lazarová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Dovolím si upozorniť na jednu vec, ktorá tu zaznela. Pani poslankyňa Bauerová spomínala, že už viackrát bola vyslovená požiadavka, aby v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským slovenčinu vyučovali iba učitelia slovenskej národnosti. Považuje to za krivdu s tým, že predsa maďarskí učitelia majú aprobáciu slovenčiny, a preto majú právo vyučovať slovenčinu. V poriadku. Berieme to.

  • Prepáčte, utekala som, tak som zadýchaná.

  • Vo svete je však bežná prax, že národnostné menšiny majú bilingválne školy, kde sa týždeň učia všetky predmety v štátnom jazyku a týždeň sa učia všetky predmety v jazyku svojej národnosti. Taký model národnostných škôl je napríklad v Amerike. Ale nemusíme ísť do Ameriky. Takto riešia otázku národnostného školstva napríklad aj v susednom Rakúsku. Rozprávala som sa na túto tému aj s pedagógmi južného Slovenska, ktorí mi na to povedali, že u nás by to nebolo možné, pretože maďarskí učitelia neovládajú slovenčinu tak, aby mohli po slovensky vyučovať. A teraz je otázka...

  • Ďakujem, pani poslankyňa, dve minúty uplynuli.

    Prosím, pán poslanec Szigeti, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    keďže moji predrečníci v podstate povedali všetko, čo som chcel povedať aj ja, až na niektoré výnimky, dovoľte mi, aby som reagoval na pani kolegyňu Lazarovú. Nemyslím si, že príklad, ktorý uviedla, je ten najsprávnejší, pretože neviem, ako je vôbec možné alebo ako si dovoľuje porovnávať nejaké národnostné menšiny v Spojených štátoch amerických s národnostnými menšinami, ktoré žijú na území Slovenskej republiky, predovšetkým spomínala maďarskú národnostnú menšinu. Myslím si, že genéza, historický vývoj v týchto dvoch prípadoch sú neporovnateľné. A tiež si myslím, že príklad Rakúska neobstojí, pretože neviem, aké má ona informácie, ale relatívna početnosť národnostných menšín v Rakúsku sa nedá porovnať s relatívnou početnosťou alebo percentuálnym vyjadrením maďarskej národnostnej menšiny, ktorá žije na území Slovenskej republiky. A podobne genéza, historický vývoj je úplne odlišný.

    Dovoľte mi ešte, aby som reagoval na slová pani kolegyne Muškovej, ktorá v podstate položila otázku kolegovi Harachovi, prečo v tom čase, keď bol ministrom, nebol zákon číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve novelizovaný. Poznamenal by som, že tento zákon nebol prijatý počas ministrovania pána kolegu Haracha, tento zákon bol prijatý v roku 1990. A tento zákon bol vynikajúcim zákonom na európskej úrovni, s ktorým sme boli všetci spokojní. A chcel by som vám pripomenúť, pani poslankyňa, že tento zákon bol po prvýkrát novelizovaný v apríli 1995 práve vami, práve týmto parlamentom a práve vtedy boli tieto demokratické a skutočne najdemokratickejšie právomoci školkých rád a územných školských rád oklieštené tým, že sa teda nemohli vyjadrovať k odvolávaniu a vymenúvaniu riaditeľov jednotlivých stredných škôl a riaditeľov vtedajších školkých správ.

    K tomu hádam toľko slov a teraz k veci. Chcel by som položiť otázku pani ministerke Slavkovskej, či ešte stále trvá na tom, čo pred chvíľou spomínala, že táto novelizácia sa týka skutočne len oblastí právnej subjektivity, zavedenia povinnej desaťročnej školskej dochádzky a ďalšej problematiky, ktorú spomínala - zavedenia nového typu stredných škôl, tzv. vyšších odborných škôl.

    Myslím si, že aj pán kolega Harach, aj pani kolegyňa Bauerová tu uviedli dostatok argumentov na to, že tento zákon sa týka viacerých zmien, že skutočne to, čo som povedal, že je tam dokopy 35 rôznych zmien, je opodstatnené, a skutočne si myslím, že na prijatie takého zákona, takej novely je potrebný pokoj, a nie skrátené legislatívne konanie.

    Ešte raz by som sa vrátil k tej kardinálnej otázke, ktorou je vlastne postavenie základných škôl na úroveň právnej subjektivity, či teda majú mať naše základné školy právnu subjektivitu, nemajú mať, prečo ju nemajú doteraz a aký bude vlastne nasledujúci vývoj. Myslím si, že základné školy, ale aj štátna správa v tejto oblasti mali dostatok času na to, aby udelenie alebo získanie právnej subjektivity bolo už dokončené. Veď dá sa povedať, že školy a štátna správa mali na to skoro sedem rokov. Ale dá sa položiť taká otázka, prečo základné školy doteraz, dodnes nemajú a nezískali právnu subjektivitu.

    Odpovedať sa dá na túto otázku veľmi jednoducho. Pretože podmienky neboli dané, ministerstvo, krajské úrady, okresné úrady nevychádzali v ústrety základným školám. Nebolo umožnené týmto školám, aby získali právnu subjektivitu. Poznáme prípady v niektorých krajoch a okresoch, kde za každú cenu im vzdorovali a neumožňovali základným školám, aby získali nejakým spôsobom právnu subjektivitu. Zasa poznáme aj opačné prípady, hlavne v Bratislave a v okolí Bratislavy, kde štátna správa, okresné úrady priam nútili základné školy k tomu, či chceli, či nechceli, aby zobrali právnu subjektivitu.

    To, čo je uvedené v dôvodovej správe, že sme teda nemohli pristúpiť k tomuto kroku, pretože to vyžaduje značné finančné prostriedky, nemáme na to ekonomických pracovníkov, ktorí by zabezpečovali v základných školách prechod na právne subjektivity, nepovažujem za úplne korektné, pretože viem si predstaviť tento prechod aj takým spôsobom, že niektoré alebo niekoľko základných škôl môže vytvoriť právnu subjektivitu, teda nemôže to byť len tak, že každá škola získa právnu subjektivitu, a tieto školy spoločne hospodársky, teda ekonomicky a s hospodárskymi pracovníkmi to môžu zabezpečiť, a každá škola nemusí kupovať počítače, aby mohla zabezpečiť túto právnu subjektivitu.

    Ďalej by som rád položil otázku. Terajší zákon hovorí o tom, že základné školy majú získať právnu subjektivitu do 31. decembra 1997. Predmetný zákon, o ktorom teraz rokujeme, hovorí o tom, že otázka právnej subjektivity sa má riešiť po roku 2000. Čo to znamená, že po roku 2000? Po roku 2000 je aj rok 2001, ale napríklad aj 2069. Kedy to vlastne bude? Kedy už konečne dôjde k tomu, aby naše základné školy mohli získať právnu subjektivitu?

    Ďalšia moja otázka: Čo s tým trojročným obdobím medzi rokom 1997 a rokom 2000? To znamená, že v tomto trojročnom intervale žiadna základná škola nemôže získať právnu subjektivitu? Pretože zákon hovorí o tom, že sa to bude riešiť po roku 2000. Takže rád by som dostal odpovede na tieto otázky.

    Ďalej by som sa vrátil ešte k myšlienke, ktorú otvorila kolegyňa Bauer, a dovoľte mi, aby som citoval z predmetného zákona, z predmetnej novely. V § 61 ods. 4 v bode a) znie: "Žiaci, ktorí v školskom roku 1998/1999 úspešne skončia deviaty ročník základnej školy, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v prvom ročníku strednej školy."

    Položím otázku, čo v takom prípade, keď slabý žiak v deviatom ročníku prepadol, ešte raz musel ísť do deviatej triedy, vlastne v deviatej triede ukončil desaťročnú povinnú školskú dochádzku, a tu sa píše o tom, že pokračuje v štúdiu v prvom ročníku strednej školy. Preňho je to vlastne už jedenásty rok, takže naňho sa táto časť zákona, podľa môjho názoru, nevzťahuje.

    Na základe všetkých otázok, ktoré položili a naznačili moji predrečníci, a toho, čo som povedal, navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku vrátiť novelu zákona navrhovateľovi na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik. Ešte s faktickou poznámkou medzitým pani spravodajkyňa.

  • Chcela by som pánu poslancovi pripomenúť, že po prvýkrát sa siahlo na právomoci rád za pána ministra Pišúta, keď sa zásadným spôsobom obmedzili právomoci rady v tom zmysle, že sa vlastne zrušilo tzv. štvorročné obdobie riaditeľom. Dovtedy sa rady mohli vyjadrovať. Potom už práca rád bola skutočne iba formálna.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte aj mne sa krátko vyjadriť. Nebudem opakovať to, čo povedali predrečníci, o to stručnejšie môže byť moje vystúpenie.

    Pani poslankyňa Mušková si nepamätá celkom dobre, pretože pán minister Pišút usmernením ministerstva školstva vydal pravidlo, že riaditeľ, ktorý je dlhšie vo funkcii ako 4 roky, nesmie byť ďalej vo funkcii a má sa určiť, kto bude ďalej riaditeľom. Pamätám si, že som bol vtedy poslancom Slovenskej národnej rady, ktorý namietal toto usmernenie, pretože sa mi nezdalo demokratické, ale rozhodne sa to neriešilo v zákone číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Ale môžeme si to pozrieť v Jurixe, pôjdeme sa pozrieť s pani poslankyňou, aby sme tu neviedli zbytočné polemické spory, lebo to sa dá našťastie doložiť Zbierkou zákonov.

    Pre pána kolegu Vanka by som chcel povedať, že územné školské rady majú svoju zodpovednosť stanovenú týmto zákonom z roku 1990. Nie náhodou sa ten zákon volá zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, že zákonodarca počítal s tým, že verejnosť, obce, učitelia, ale i žiaci budú vytvárať istú formu samosprávy. Samospráva by mala mať aj nejaké právomoci, samozrejme, istú zodpovednosť, ale o nej presne hovorí zákon. Túto zodpovednosť, tento systém fungovania - niekde to nefungovalo dokonale -, ale tento zámer narušila novela, ktorú predložila súčasná pani ministerka a ktorá už naveky zostane spojená s jej menom, ale predpokladám, že len v negatívnom zmysle slova, že odbúrala právomoc školských rád vyjadrovať sa k návrhom na voľbu riaditeľov škôl, resp. riaditeľov školských rád. Čiže, stratili istú páku na to, aby ich vyjadrenia mali nejaký zmysel. Takže toľko k tým vyjadreniam, ktoré zazneli. Chcem sa vyjadriť k trom problémom, ktoré sú kľúčové v tomto zákone.

    Právna subjektivita. Pani ministerka, keby ste mohli v záverečnom slove vysvetliť, prečo ste do tohto návrhu zákona vložili úplne iný koncept, než ste predložili v júni tohto roku v návrhu zákona o základných a stredných školách. Tam ste to riešili spôsobom, ktorý by sme všetci podporili, a znelo to asi tak, že základná škola môže byť právnym subjektom. To znamená fakultatívna možnosť, mohlo by sa to týkať januára budúceho roku, mohlo by sa to týkať roku 2000. Jednoducho by to súviselo s tým, kedy je škola pripravená, či má na to podmienky, či jej nadriadený orgán, v tomto prípade okresný, či krajský úrad, posúdi, že takúto právnu subjektivitu môže mať. Konštrukcia, ktorú ste vymysleli, sa mi zdá nelogická, kolegovia dali voči nej námietky. Skúste vysvetliť, prečo ste sa odchýlili od vami navrhovaného konceptu, to znamená od fakultatívnej možnosti pre základné školy, aby boli právnymi subjektmi.

    K desaťročnej povinnej školskej dochádzke chcem povedať nasledovné. Vládny program, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky a predložila tomuto parlamentu v januári 1995, hovorí o tomto: Vláda Slovenskej republiky umožní žiakom ukončiť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. To je vládny program. V tejto súvislosti som rozumel, že vláda ide zavádzať deväťročnú dochádzku, pretože chce naplniť program, aby na jednom uzavretom type školy žiak ukončil povinnú školskú dochádzku, a potom sa uchádzal o štúdium v strednej škole.

    Napriek tomu musím povedať, že podporujem myšlienku desaťročnej školskej dochádzky, pretože Strana demokratickej ľavice, ktorú zastupujem v tomto parlamente, je presvedčená, že desaťročná školská dochádza je na prospech žiakov a že umožní zachovať to, čo dnes máme, že prakticky celá populácia nám prechádza zo základnej školy do strednej školy. Je to podporené tým, že máme deväťročnú školskú dochádzku, ale keďže už z ôsmeho ročníka idú žiaci do strednej školy, tak väčšina z nich sa do strednej školy dostane, čiže už začali študovať, už sa nám netárajú kdesi po uliciach, už sú kdesi zatriedení, získajú svoje vzdelanie, prípadne kvalifikáciu, prípravu na povolanie, a len časť z nich, a takto odpovedá zákon pani poslankyni Bauerovej, len časť z tých, ktorí sa nedostanú do strednej školy, si splní deväťročnú povinnú dochádzku návštevou deviateho ročníka, lebo aj podľa dnešnej legislatívy má základná škola až deväť ročníkov, ale väčšina žiakov základnej školy má možnosť, pretože to zákon umožňuje, uchádzať sa o štúdium v strednej škole už po ôsmom ročníku.

    Trošku komplikovanejšia bude situácia, keď zavedieme desaťročnú povinnú školskú dochádzku. Všetci žiaci skončia deväť rokov a niektorí z nich sa nedostanú do strednej školy. Bude treba vlastne týmto konceptom zmeniť spôsob prijímania do stredných škôl, aby mal každý žiak možnosť nejakú strednú školu navštevovať, aby minimálne rok povinnej školskej dochádzky - desiaty rok - absolvoval v konkrétnej strednej škole. Toto zákonodarca nedomyslel, pretože sa spoliehal na analógiu so súčasným stavom, teda nie zákonodarca, v tomto prípade ministerstvo, pretože zákonodarca bude ešte len o tom rokovať, čiže myšlienku, ktorá má svoje ratio, ktorá zachováva vysoký aj sociálny štandard, ktorý v Slovenskej republike funguje v oblasti prechodu zo základnej do strednej školy. Tento štandard treba domyslieť a prijať k nemu ďalšie úpravy. To len dokazuje, že ministerstvo nám pod pokrievku právnej subjektivity, ktorú treba naliehavo riešiť, vložilo problémy, ktoré nemá domyslené a ktoré nám tu chce prezentovať v skrátenom konaní, za tri dni ich prijať, a potom z toho budeme mať galibu.

    Posledný problém sú vyššie odborné školy. Vážená pani ministerka, mohli by ste vysvetliť v záverečnom slove, už sa to kolegovia pýtali, ale ja precizujem tú otázku, aký stupeň vzdelania poskytne vyššia odborná škola. Aký stupeň vzdelania poskytne? Ak vy hovoríte v tomto zákone, že je to stredná škola, a navrhujete súčasne v § 1 ods. 1 povedať, že máme základné školy, stredné školy a vyššie odborné školy, tak vlastne presahujete kompetenciu tohto zákona, ktorý je zákonom o sústave základných a stredných škôl. Ak vyššia odborná škola je stredná škola, tak má byť schovaná pod termín strednej školy, ak je to vyššia odborná škola, tak potom musíme mať iný obsah toho zákona, už nielen o základných a stredných školách, ale aj o ďalšom vzdelaní. Prosím, keby ste vysvetlili, aké koncepčné zámery má ministerstvo vo vzťahu k nižšiemu univerzitnému vzdelávaniu. Pretože tie experimenty, ktoré ste spomínali, aspoň ja rozumiem, že ide o tie, kde sa uvažovalo, či dospejeme k prechodu medzi strednou školou a vysokou školou buď zospodu, teda zavedením vyšších odborných škôl a vyššími nárokmi na získanie vzdelania po skončení strednej školy a budeme mať taký medzistupeň vzdelania, alebo budeme mať tzv. odborné vysoké školy, čo bol jeden z návrhov v súvislosti s vysokoškolským zákonom, ktoré by poskytovali vzdelanie, ktoré sa v západných krajinách označuje inými stupňami ako naše dnešné univerzitné vzdelávanie.

    A vy pani ministerka viete, zrejme aj ministerka práce a sociálnych vecí vie, že tieto stupne u nás jednoducho chýbajú, čiže v tomto zmysle má zmysel uvažovať o tom, kto a akým spôsobom bude tieto stupne vzdelania, teda nižšie ako univerzitné vzdelanie, nižšie ako bakalárske vzdelanie, ale vyššie ako stredoškolské vzdelanie, poskytovať. Ale nie som úplne presvedčený, že vieme za tri dni vyriešiť, že to má byť vyššia odborná škola a že sa definitívne vzdáme konceptu odborných vysokých škôl, to znamená diverzifikácie vysokoškolského štúdia, aby sa tie veci jednoducho neprekrývali. Ak ste schopná na toto zareagovať a povedať, že je tu koncepčný priestor aj pre nižšie, teda odborné vysokoškolské vzdelávanie a že sa to zmestí do medzinárodne uznávaného katalógu stupňov vzdelania a kvalifikácie, potom moja otázka bude zodpovedaná. V tejto chvíli mám pocit, že nie sme schopní to za tri dni zodpovedať a že tu môžeme vyrobiť niečo, čo sa stane podobným pomníkom ako spomínaný zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, ale, žiaľ, pomníkom, na ktorom bude dominovať čierna farba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Páni poslanci, pani poslankyne, to bol posledný pán poslanec v rozprave.

    Keďže nikto nemá ani faktickú poznámku, končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

    Áno, nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v niektorých príspevkoch odznievali rovnaké otázky, takže na niektoré otázky budem odpovedať pre všetkých naraz a inak budem postupovať tak, ako tu odznievali.

    Najskôr k otázkam pána poslanca Haracha. Znovu sa vrátim k tomu, prečo sa táto novela zákona predkladá až teraz. V predchádzajúcom kole som to nevysvetlila, povedala som, že sa k tomu bližšie vrátim pri predkladaní zákona.

    Tak ako tu už bolo povedané, ministerstvo školstva malo v pláne práce na rok 1997 vypracovať nový školský zákon. Mali sme to v pláne práce na rok 1996, čiže nie je namieste otázka, prečo sme to nerobili o rok skôr. Kedy sme to mali v pláne práce, vtedy sme to robili. Nový školský zákon sme aj vypracovali, v júni sme ho odovzdali do vlády, žiaľ, kvôli určitým nezrovnalostiam ohľadne náplne tohto školského zákona, hlavne vzhľadom na to, že by školský zákon mal obsahovať aj otázku financovania základných a stredných škôl, nám tento školský zákon neprešiel a bol odložený ad acta.

    Vtedy sme vo výbore povedali, že vypracujeme malú novelu. Slovo sme dodržali, malú novelu sme vypracovali, predložili sme ju do vlády. Táto malá novela okrem týchto vecí, ktoré sa tu riešia, mala riešiť aj otázku zriaďovateľskej funkcie stredných odborných učilíšť, to, čo táto novela nerieši, a keďže tam nedošlo k dohode medzi jednotlivými rezortmi, pretože určite viacerí z vás viete, že nie je tu jednota medzi ministerstvom školstva a medzi rezortmi, ktoré si chcú podržať zriaďovateľskú funkciu, kým rezort školstva navrhoval dve alternatívy, buď aby zriaďovateľská funkcia teda prešla na krajské úrady, tak ako zriaďovateľská funkcia všetkých stredných odborných škôl, alebo aby prešla zo všetkých stredných odborných učilíšť na ministerstvo školstva, aby to bolo zjednotené, a nie rozptýlené po rezortoch, keďže rezorty neprijali túto filozofiu, tak znovu aj táto malá novela, s ktorou sme mienili ísť do parlamentu, nebola priechodná. A preto sme museli pristúpiť k vypracovaniu tejto ďalšej novely. To je všetko, samozrejme, časové naťahovanie, pretože všetko musí prejsť potom legislatívnou radou.

    Preto predkladáme túto novelu, ktorá je teraz vo vašom pléne až v tomto časovom okamihu, v ktorom sme ju teda predložili, a myslíme si, že je potrebné o nej hovoriť, pretože sú tam tie dôležité veci, tie tri dôležité veci, o ktorých som hovorila v úvode môjho predchádzajúceho vystúpenia.

    Čo sa týka subjektivity škôl. Dikcia, ktorá je uvedená v tejto novele, budem ju citovať "postavenie základných škôl sa upraví postupne po roku 2000", nevylučuje to, že školy, ktoré chcú vstúpiť do právnej subjektivity, nemôžu vstúpiť do právnej subjektivity. Konzultovali sme to s legislatívcami, pretože náš návrh bol ten, ktorý tu spomenul pán poslanec Ftáčnik, im sa to nezdalo legislatívne čisté, navrhli nám takúto dikciu tohto paragrafu s tým, že táto dikcia presne vyjadruje to, čo sme chceli vyjadriť v tej predchádzajúcej dikcii, o ktorej sme spolu hovorili. Takže toto nevylučuje možnosť vstupovať školám do právnej subjektivity, ale nehovorme o tom období po roku 2000, tak ako keby to malo byť o 100 rokov.

    Poviem vám tu dve čísla. Na Slovensku máme 2 397 škôl. Toto obdobie, keď dokonca vedeli, že zo zákona by mali vstúpiť do právnej subjektivity, využilo iba 170 základných škôl, 170 základných škôl z 2 397 má právnu subjektivitu, ostatné základné školy vôbec nemali záujem o právnu subjektivitu. Takže školám sme ničím neublížili, že sme dali dikciu, že postupne po roku 2000, ale to neznamená, že nemôžu vstupovať aj teraz niektoré, hoci by som sa veľmi prekvapila, keby niektoré teraz chceli veľmi vstúpiť, pretože žiadnu takú žiadosť nemáme.

    O tom, že otázka kompetencie z hľadiska stredných odborných učilíšť sa tu nerieši a že preto nám vlastne neprešla prvá novela, som tu už hovorila.

    Osemročné gymnáziá, to ešte stále mal pán poslanec Harach vo svojom vystúpení - ten podnet dvoch bratislavských škôl mám aj ja, ale, žiaľ, skutočnosť je naozaj taká, že o možnosť zriaďovať základnú školu a gymnázium ako jeden právny subjekt skutočne nie je záujem. Bratislavské školy sú výnimkou a ja sa domnievam, že treba urobiť taký zákon, keďže sa ukázalo, že sa nám toto neosvedčilo, pretože ak na Slovensku máme 5 takých škôl, ktoré to využili, ak sa nám to nesvedčilo, tak potom treba už jednoznačne stanoviť, že osemročné gymnázium bude iba gymnázium ako právny subjekt a nebude sa miešať so základnou školou, aby vzdelanie bolo kontinuálne, tak ako ste spomínali vy.

    Vyššia odborná škola - aj táto novela bola na medzirezortnom pripomienkovom konaní, čiže aj ministerstvo práce sa k tejto novele vyjadrovalo, a neboli tam žiadne námietky voči týmto vyšším odborným školám z hľadiska odborov, ktoré by tam mali byť, a z hľadiska vzdelanosti, ktorá by sa tam mala dosahovať. Novela jednoznačne hovorí, že ide o vyššie odborné vzdelanie, to už odpovedám aj pani poslankyni Bauerovej, že rodičia nerozlíšia, o čo vlastne ide. Myslím si, že rodičia to veľmi dobre rozlíšia, pretože sa tam jednoznačne hovorí, že na túto školu sa môžu hlásiť záujemcovia, ktorí získali úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Myslím si, že sa to jednoznačnejšie povedať nedá.

    Čo sa týka zákona číslo 542/1990 Zb., pán poslanec Harach, môže, samozrejme, vo výbore navrhnúť, aby sa o tomto hovorilo, aby sa tam niečo doplnilo, to je, samozrejme, jeho právo, o tom tu nemienim hovoriť. Ostatné otázky, ktoré tu nastoľovala pani poslankyňa Bauerová, môžem povedať, že vôbec neboli k veci, pretože keď si zoberiem § 3 ods. 1, skutočne som nepochopila, o čo tam ide pani poslankyni. Pretože ak som nahradila slová "českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej národnosti" slovami "patriacim k národnostným menšinám", tak neviem, v čom sa zase cítite ukrivdení a čo sa vám tu berie. Veď sa vám tu nič neberie. A že by to mne dávalo nejaké ďalšie právomoci, o tom neviem, ale budem veľmi rada, keď ma poučíte, že z tohto mi vyplývajú nejaké ďalšie kompetencie.

    Otázka, či teda všetci žiaci - to je tiež od pani poslankyne Bauerovej - budú musieť chodiť povinne a že aký chaos vznikne, keď budú musieť chodiť povinne do strednej školy, aby si tam doplnili 10. ročník, veď už teraz nám takmer celá populácia bez pár percent, takmer celá populácia ide do strednej školy. Skutočne nám tam chýba pár percent, takže tam nebude žiadny problém, pretože si treba uvedomiť to, že medzi stredné školy sa nám počítajú aj stredné odborné učilištia a už v dnešných dňoch nemáme naplnený stav stredných odborných učilíšť. Čiže ak by už dnes povinne museli všetci absolvovať 10-ročnú školskú dochádzku, tak sú voľné miesta v stredných odborných učilištiach, žiadny problém by z toho nevznikol. Samozrejme, musím ešte skonštatovať, že si skutočne myslím, že 10-ročná školská dochádzka je v prospech žiaka, pretože mu dáva vyššie vzdelanie a má aj sociálny rozmer, tak ako som o tom už hovorila v predchádzajúcom vystúpení.

    Pán poslanec Ftáčnik hovoril o zákone o štátnej správe a samospráve. Presne to, čo som odpovedala pánu poslancovi Harachovi, áno, novelizoval sa ten zákon, dala som návrh na jeho novelizovanie, novelizovalo ho toto plénum, tento parlament, takže nespochybňujte akosi rozhodnutie vášho pléna, ktoré určite bolo demokratické, pretože rozhodlo nadpolovičnou väčšinou hlasov.

    Vyššia odborná škola - nedávala by som do jednej roviny vyššiu odbornú školu s bakalárskym štúdiom, teda s vysokoškolským štúdiom, pretože to je celkom iná rovina. Naše vysokoškolské štúdium je organizované na základe anglosaského modelu, čiže nie na základe germánskeho modelu, to znamená, že prvý stupeň - bakalárske štúdium - nemá nič spoločné s vyššou odbornou školou. Vyššia odborná škola zabezpečuje iba vyššie odborné vzdelanie, tak ako je to v zákone uvedené, a nemôže plniť žiadny stupeň vysokoškolského vzdelania. To môže teda iba bakalárske štúdium a potom univerzitné štúdium.

    Ešte pani poslankyňa Bauerová v § 3 ods. 2 spochybňovala, že tu hovoríme, že nepočujúcim občanom sa zabezpečuje vzdelávanie aj s použitím posunkovej reči, a vynechali sme tam "v ich jazyku". Len čo tam je "aj", tak to jednoznačne znamená, že to môže byť aj v ich jazyku, aj s použitím posunkovej reči. A okrem toho chcem povedať, že tento paragraf je tu vložený na základe konzultácií s predstaviteľmi nepočujúcich občanov. Je to na základe ich priania, aby sa mohli vyučovať aj s použitím, nie iba s použitím posunkovej reči, ale aj s použitím posunkovej reči.

    Ak dovolíte, ešte som nedokončila.

  • Hlasy v sále.

  • No ďakujem pekne. To je všetko. Už asi nie je záujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pani poslankyni Muškovej, či sa chce vyjadriť. Nie. Tak môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pani poslankyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

  • Takže, prosím, budeme sa prezentovať a budeme hneď hlasovať. Hlasujeme na základe § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku s tým, aby tento zákon Národná rada odporučila do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh na prerokovanie zákona v druhom čítaní prijali.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o rokovacom poriadku, pani poslankyňa.

  • Keďže sme schválili postup do druhého čítania, odporúčam v zmysle toho paragrafu, ktorý ste spomínali, pán predseda, v súlade s vaším rozhodnutím číslo 1888 z 18. novembra 1997 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 5. decembra a gestorský výbor v lehote do 9. decembra 1997.

  • Ďakujem.

    Prosím, počuli ste návrh, budeme hlasovať. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a o lehotách prerokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Takže môžem konštatovať, že sme v tomto prípade rozhodli a pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pani ministerke aj pani poslankyni.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 836 aj s návrhom na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády nás s návrhom oboznámi pani ministerka Oľga Keltošová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložila vládny návrh zákona, resp. návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Účelom tohto vládneho návrhu zákona je predĺženie obdobia vykazovania zamestnaní v I. v II. pracovnej kategórii a v I. a II. kategórii funkcií do 31. decembra 1998 na účely dôchodkového zabezpečenia. Z dôvodu zamedzenia ohrozenia základných ľudských práv vláda navrhuje podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorý chcem predložiť.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím teraz pána poslanca Miroslava Barnu, ktorý bol určený výborom pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby nás informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu v ich výbore.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 836).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1871 zo 17. novembra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 836), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v termíne do 28. novembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený vládny návrh na 45. schôdzi výboru dňa 26. novembra 1997. Výbor súhlasí s predložením návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 836), a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 37. schôdzi.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 2. decembra 1997 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 836). Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 837), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 37. schôdzi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, po skončení vystúpenia pána poslanca Barnu otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa, končím aj rozpravu.

    Pani ministerka sa zrejme nebude vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hneď hlasujme o skrátení legislatívneho procesu k tejto novele zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem teda konštatovať, že Národná rada na návrh vlády vyslovila svoj súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečí.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 837 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1872.

    Pani ministerka Keltošová aj v tomto prípade na návrh vlády bude predkladať tento návrh novely.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená snemovňa,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Účelom tohto vládneho návrhu zákona, ako som už uviedla, je predĺženie obdobia vykazovania zamestnaní v I. a v II. pracovnej kategórii a v I. a v II. kategórii funkcií do 31. decembra budúceho roku, t. j. do roku 1998, na účely dôchodkového zabezpečenia.

    K navrhovanému riešeniu vláda pristúpila najmä z dôvodu plnej nerozvinutosti doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré má nahradiť okrem iného aj doteraz uplatňované zvýhodnenie výkonu prác v I. a v II. pracovnej kategórii a v I. a v II. kategórii funkcií. V priebehu tohto kalendárneho roka vláda vydala súhlas na zriadenie troch doplnkových dôchodkových poisťovní, ktoré zatiaľ ešte naplno nefungujú. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Takže opäť prosím pána poslanca Barnu, ktorého výbor určil, aby nás oboznámil s návrhmi na ďalšie prerokovanie.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 837), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol zaradený na program tejto schôdze do druhého čítania na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 836), ktoré sme schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1872 zo 17. novembra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. decembra 1997 a gestorský výbor do 9. decembra 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Brocka. Ak nikto, uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a prosím pána poslanca Brocku.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, dámy a páni,

    aj keď už tradične každý rok o takomto čase pred rokovaním o zákone o štátnom rozpočte rokujeme o takomto istom vládnom návrhu zákona, dovoľte mi predsa len niekoľko slov na vysvetlenie, čo sú pracovné kategórie.

    Pracovné kategórie sú vymoženosťou ešte z bývalého režimu, keď tomu, kto nemal dosť peňazí na bezpečné a zdravé pracovné prostredie, a tým ľuďom, ktorí budovali socializmus zvlášť v sťažených pracovných podmienkach, štát prispieval k ich situácii na dôchodku tým, že sa im iným spôsobom výhodnejšie počítal dôchodok, alebo prípadne neodchádzali do dôchodku v šesťdesiatke, ale mohli skôr v päťdesiatpäťke, v päťdesiatosmičke. Rozdiel medzi vypočítaným dôchodkom napríklad v I. kategórii a dôchodkom tých ostatných, ktorých je možno 90 %, možno viac percent, je jedna tretina.

    Zmenou spoločenského systému v roku 1989 a prechodom na trhovú ekonomiku došlo k viacerým systémovým zmenám aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, a tak sa pracovné kategórie zrušili. Zrušili sa ako prežitok, ako jedna z množstva neodôvodnených preferencií v systéme sociálneho zabezpečenia. To bolo v roku 1992. Stalo sa to zákonom číslo 235 ešte v bývalom Česko-Slovensku. A dnes, ako som hovoril, tradične, už po šiestykrát ideme tieto pracovné kategórie opätovne predlžovať. Je zaujímavé, že piatykrát po sebe predkladá tento návrh pani ministerka Keltošová, vlastne už jubilejne. Absurdné je na tom však niečo iné. Absurdné je to, že predkladáme tento návrh teraz, keď je prakticky po privatizácii.

    Dámy a páni, pred dvoma, tromi rokmi, pred štyrmi, som to chápal, a malo to svoju logiku. Ale v dnešnej situácii je to nespravodlivé. Je to nespravodlivé aj preto, že vlastne týmto spôsobom tolerujeme vykorisťovanie, že sú zamestnanci ochotní pracovať v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, a zvýhodňujeme tým vlastne tých, ktorí ich vykorisťujú. Zvýhodňujeme zamestnávateľov. A v poistných systémoch by to malo byť úplne naopak. Práve takíto, ktorých pracovné prostredie je nevyhovujúce, by mali do poistných systémov platiť viacej ako tí, ktorí sa starajú o pracovné prostredie svojich zamestnancov. Pomôžem si jedným prirovnaním, aj keď som si vedomý, že každé prirovnanie pokrivkáva. Iste ste každý nejakým spôsobom poistený a v tomto terajšom systéme to vyzerá tak, ako keď človeku, ktorý si poistil Trabanta, pri poistnej udalosti poisťovňa uhradí Felíciu, a naopak, ten, ktorý si poistil Felíciu, pri poistnej udalosti mu poisťovňa uhradí Trabanta.

    Dámy a páni, samozrejme, veľmi je dôležitý aj podiel alebo pomer tých, ktorí sú zvýhodňovaní a na úkor koho sú zvýhodňovaní. K tým zvýhodneným zamestnancom, ktorí sú vykorisťovaní v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, pribudli ďalší zvýhodnení, a to sú zamestnávatelia. Zamestnávatelia, ktorí nie sú nútení k zmene, k zlepšovaniu pracovného prostredia, lebo ich zamestnanci aj ich zástupcovia sa skôr uspokoja s výhodami v dôchodku, ako by sa mali usilovať o vyššie, spravodlivejšie mzdy a o bezpečné zdravé prostredie.

    Dámy a páni, vláda týmto návrhom deformuje pracovné vzťahy. Nevhodne a necitlivo zasahuje do prostredia, ktoré by malo byť priestorom a miestom na kolektívne vyjednávanie, vyjednávanie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

    Vrátim sa k vládnemu návrhu zákona. Čo znamená predĺženie vykazovania pracovných kategórií? Nielen to, že aj v budúcom roku sa budú vykazovať, ale že sa nároky takto vykazovaných pracovných kategórií zachovávajú oprávneným osobám až do roku 2022, čiže ešte 25 rokov. Ak by sme ďalšie predlžovanie kategórií neschválili, ich nároky zostanú zachované ešte 24 rokov. Myslím si, že na vyrovnanie mzdových deformácií v jednotlivých odvetviach hospodárstva je to dostatočne dlhý čas. Hovorím to preto, lebo je to podvod na stovkách učiteľov, zdravotníkov, možno aj na robotníkoch a roľníkoch, ktorí takéto výhody nemajú.

    Argumentácia predkladateľa je tiež zaujímavá. Ak v minulých rokoch pani ministerka hovorila o tom, že nie sú vytvorené legislatívne podmienky na ich zrušenie a spomínala zákon o sociálnom poistení, o doplnkovom dôchodkovom poistení, tak dnes je situácia už iná. Už je aj zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, ale zase je to veľmi krátky čas. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme už teraz vedeli, koľko zamestnancov doteraz využilo alebo využíva túto možnosť doplnkového dôchodkového poistenia.

    Myslím si, že ten návrh, ktorý vláda predkladá, nie je ten najlepší. Mal by som iný a myslím si, že je jednoduchší a aj lepší, že by sme mohli schváliť zákon, ktorým by sme zrušili zákon z roku 1992, ktorým sme zrušili pracovné kategórie, a nie, že budeme po šiestykrát schvaľovať túto výnimku, a pritom stále hovoriť o sociálnej reforme.

    Ale na záver, vážne. Navrhujem podľa zákona o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kolesárová.

    Ale pána poslanca chcem upozorniť, že dal zmätkový návrh. Pán poslanec dal návrh podľa písmena c), a to je, že prerokuje v druhom čítaní. Beriem to na vedomie.

  • Pán predseda, ďakujem vám veľmi pekne za slovo.

    Dovoľte mi, aby som povedala aj svoj názor. Domnievam sa, že ministerstvo práce a sociálnych vecí rieši transformáciu sociálnej sféry, ktorá je mimoriadne zložitá, etapovito a systémovo. Táto novela, ako to aj pani ministerka už povedala, rieši existujúcu situáciu dočasne tak, aby isté sociálne skupiny neboli finančne diskriminované.

    Pán poslanec Brocka, ak ste si taký istý vo svojich argumentoch, postavte sa ako chlap napríklad voči pánu Mariánovi Mesiarikovi a porozprávajte jemu to, čo ste porozprávali teraz nám tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, nikto sa nehlási. Končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Brocka,

    mne by to už naozaj chýbalo vždy na konci roka, keby sme sa spolu takto nestretli pri pracovných kategóriách. Sľubujem vám, že pokiaľ tie tri fungujúce alebo začínajúce doplnkové dôchodkové poisťovne budú mať taký počet poistencov, že budú ich systémy funkčné a samonosné, čo sa nestane ani za pol roka, obávam sa, že ani za rok od schválenia zákona, budem prvá, ktorá dám ten návrh na zrušenie.

    Ale chcem vás ubezpečiť, že v rámci tých možností, a vy ste ten zákon prerokúvali, určite poznáte techniku, ako sa získavajú poistenci a na základe čoho sa môže vyberať poistné do doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Čiže je tu predsa mechanizmus kolektívneho vyjednávania. Ak vy tu hovoríte plamenne o vykorisťovaní, tak ja som to skôr čakala z ľavej strany. Myslím si, že aj vo veľmi vyspelých štátoch, ekonomicky veľmi dobre prosperujúcich, vždy budú existovať rizikové pracoviská. Iná vec je, akým spôsobom sa potom pri kolektívnom vyjednávaní zhodnotí miera rizika zamestnávateľ a zamestnanec. Ale v tomto momente, v tomto štádiu reformy, pokiaľ sú zriadené tri inštitúcie, ktoré ešte naplno nefungujú, mám vážne obavy o určité skupiny práve týchto zamestnancov, ktorí nie sú ešte zahrnutí v rámci kolektívneho vyjednávania ako poistenci určitých poistných ústavov a zostali by vlastne finančne nezabezpečení.

    Ak ste hovorili o roku 2021, resp. o roku 2022, áno, je to tak. Dokonca sme v dôvodovej správe uviedli, že to predpokladá pre Sociálnu poisťovňu náklady navyše 30 miliónov korún ročne. Myslím si však, že aj Sociálna poisťovňa si je vedomá toho, že sfunkčnením celého systému doplnkového dôchodkového poistenia aj im ubudnú títo poistenci a, samozrejme, že sa tým aj im znížia náklady. Takže znovu, pán poslanec, som presvedčená o tom, že treba ešte tento jeden rok, aby sme zabezpečili práve skupiny baníkov, ľudí, ktorí pracujú na rizikových pracoviskách, ľudí, ktorí pracujú v diaľkovej námornej doprave a v ďalších povolaniach, ktoré sú životu nebezpečné, a dúfam, že aj klub KDH zváži ešte túto možnosť na ďalší rok a podporí tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána poslanca, či sa chce vyjadriť. Nie. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3, tak ako je v návrhu z výboru.

  • Áno, najskôr by sme mali hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že po rozprave odporučíme predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

    Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c) s tým, že navrhujeme, aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Môžem teda konštatovať, že Národná rada sa uzniesla prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

    Tým, že pán poslanec Brocka dával návrh, o ktorom sa už hlasovať nemôže, môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74 ods. 1...

  • ...zákona Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom by sme mali stanoviť gestorský výbor a dať termíny prerokovania aj ktoré výbory by to mali mať. Prečítam to.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1872 zo 17. novembra 1997 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. decembra 1997 a gestorský výbor do 9. decembra 1997.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Počuli ste návrh, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hneď o ňom hlasovať. Hlasujeme o návrhu, v ktorom sa prideľuje návrh zákona výborom, určuje sa gestorský výbor a stanovujú sa lehoty na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem teda, že Národná rada návrh zákona pridelila výborom, určila gestorský výbor a stanovila lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pani ministerke aj pánu poslancovi.

    Mali by sme pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho bodu, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Teraz som zistil, že tu mám poznámku. Gestorský výbor tento návrh neprerokoval, takže nebudeme môcť o ňom dnes rokovať. Navrhujem preto, aby sme ho preložili a rokovali o ňom zajtra ako o prvom bode.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, prosím, ale neboli prerokované pozmeňujúce návrhy a rokovací poriadok jednoznačne hovorí, že gestorský výbor sa musí vyjadriť.

    Pán poslanec Maxon sa hlási ako predseda výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, chcel by som ctenú snemovňu veľmi pekne poprosiť, či by to nemohol byť ako prvý bod po obedňajšej prestávke.

  • Musím dať o tom hlasovať.

    Prosím, hlasujeme o tom, aby tento bod programu bol zajtra ako prvý bod po obede o 14.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod programu (tlač 765) bude zajtra o 14.00 hodine.

    Pristúpime preto k ďalšiemu bodu a budeme pokračovať v rokovaní tretím čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač číslo 802.

    Chcem pripomenúť, že v druhom čítaní boli zo spoločnej správy a z rozpravy schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Skupina 35 poslancov podala písomný návrh na opakovanie druhého čítania, ktorý vám bol rozdaný a máte ho pred sebou. O tomto návrhu skupiny poslancov budeme hlasovať.

    Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    skupina poslancov využila možnosť v rokovacom poriadku a predložila návrh Národnej rade Slovenskej republiky, aby súhlasila v zmysle § 85 ods. 3 s opakovaním druhého čítania.

  • Takže, budeme hlasovať o tom, aby sme vrátili tento návrh zákona z tretieho čítania do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Hrušovský hovorí, že sme o tom nerokovali. Prečítam vám z rozhodnutia, ktoré schválila Národná rada, kde sa hovorí, že v opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy možno ďalej meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Podľa tohto sme postupovali, takže je tu druhé čítanie, páni poslanci a pani poslankyne. Rozdané boli pozmeňujúce návrhy poslancov, budeme o nich hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • No do výboru to dáme, my sme hlasovali, dobre. Ale však teraz je toto druhé čítanie.

  • Hlasy v sále.

  • Ale veď to je jasné.

    Pán poslanec Hrušovský.

  • Pán predseda,

    myslím si, že keď ste dali hlasovať o tomto návrhu, postupovali ste v rozpore s rokovacím poriadkom. Na minulej schôdzi sme debatovali o tomto probléme, a to v tom smere, že nie je možné vrátiť do druhého čítania tento návrh zákona, pretože v tomto prípade nejde o odstránenie chýb. Rokovací poriadok v § 85 jednoznačne hovorí o tom, kedy je možné vrátiť do druhého čítania návrh zákona. Je to len v tom prípade, ak sa odstraňujú chyby. Pri prerokúvaní tohto zákona nevznikla chyba, jednoducho ste sa pomýlili v hlasovaní a schválili ste to, čo ste schváliť nechceli. A to, čo vy uvádzate ako pravidlá, ktoré Národná rada schválila na dovysvetlenie niektorých paragrafov rokovacieho poriadku, tiež jednoznačne o tomto hovoria - ak ide o vrátenie na odstránenie chýb, k ničomu inému. Teda toto hlasovanie je zmätkové a vy ste nemali dať o tom hlasovať, pán predseda. Sme v štádiu, keď treba dať hlasovať o návrhu zákona ako celku v treťom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nemáte pravdu. Keď si podrobnejšie prečítate pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, časť som vám prečítal, tam sa jednoznačne o tomto hovorí tak, ako som to prečítal.

  • Hlas poslanca Hrušovského.

  • Pán poslanec, je to rozhodnutie, ktoré sme formou uznesenia prijali v Národnej rade. Prijali sme to ako výklad.

    Pán predseda Brňák.

  • Aj minule som reagoval, pán predseda. Myslím si, že nie je možné čítať iba rokovací poriadok bez ďalších, a podotýkam, zaväzujúcich pravidiel parlamentu. Parlament si odsúhlasil formou uznesenia bližší postup a ten bližší postup je jednoznačný, ako ste ho čítali pri ustanovení § 85 ods. 3.

    A pokiaľ ide o jednotlivé výbory, myslím si, že je na to už istý precedens, že je potrebné normálne otvoriť rozpravu v druhom čítaní. A ak by to nemalo byť pridelené na rokovanie jednotlivých výborov, asi by sme to mali odsúhlasiť tu v pléne presne podľa postupu, ktorý sme tu už raz tak urobili práve v súvislosti s návrhom pána poslanca Haracha. Vtedy sme uznesením parlamentu rozhodli, že nie je potrebné vec vrátiť na rokovanie do výborov, a vyriešilo sa to priamo už v samotnom pléne Národnej rady.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vraciame sa k tej diskusii, ktorá tu už na poslednom pléne k tejto veci odznela. Dovolil by som si ešte raz upozorniť na presné znenie odseku 3 § 85: "Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenie podľa odseku 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov." Sú to dve veci, ktoré bezprostredne spolu nesúvisia. Je to druhé čítanie.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda Maxon, myslím si, že spojka "a" v tomto prípade znamená vyjadrenie procedurálneho postupu. To, čo je dôvodom na vrátenie, sú iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a ako sa to má stať, je za spojkou "a" za slovíčkom "a", kde sa hovorí "návrhom na opakovanie druhého čítania", a podmienka sa stanovuje, že to musí byť predložené 30 poslancami.

    Chcem tiež povedať, že uznesením sme nenovelizovali tento zákon. Ten výklad, ktorý je prijatý, aj keď je v uznesení, neznamená zmenu § 85. Ak v treťom čítaní môžu byť navrhnuté len opravy legislatívnotechnických a jazykových chýb, tak sa má na mysli, že okrem týchto iné doplňujúce návrhy musia byť zmenené na základe návrhu 30 poslancov a len tak vrátené do druhého čítania. Iný postup je v rozpore s § 85. Neviem o tom, že by tu bola urobená iná chyba. Argumentácia, že v niektorých krajinách Európskej únie existuje obdobná úprava, nie je chybou v súvislosti s hlasovaním tu. To nie je záväzná smernica. Myslím si, že podpredseda vlády by sa k tomu mohol vyjadriť. Som presvedčený o tom, že pri hlasovaní k chybe nedošlo, a preto niet čo naprávať. Treba o zákone hlasovať ako celku.

  • To je úplne zavádzajúce, to je...

    Nikto nehovorí o zmene paragrafu, pán poslanec, tu je výklad § 85 ods. 3, ktorý táto Národná rada prijala. Čiže nič nemení § 85.

    Pán poslanec Cuper.

  • Chcel som iba pánu poslancovi Fogašovi pripomenúť, že taká prax existuje vo všetkých parlamentoch a každý parlament dáva možnosť ústavnoprávnemu výboru, aby vyložil ustanovenia rokovacieho poriadku, ak jeho dikcia v rokovacom poriadku je sporná. V tomto prípade sme hlasovaním v ústavnoprávnom výbore a po dlhej diskusii prijali takéto uznesenie, že je možné vrátiť aj z iných dôvodov. Takže neviem, prečo sa tu znovu hádame o tej istej problematike, ktorá sa tu už najmenej tristokrát pertraktovala.

    Ďakujem.

  • Pán predseda,

    ak za chybu považujeme hlasovanie pána kolegu Danka a Urbana, pripúšťam, že tu ide o chybu, pretože toto môže byť chybou. Ale ak si pätnásť poslancov myslí, že je možné chybu si vynútiť pätnástimi podpismi, tak potom sme niekde mimo tohto rokovacieho poriadku. Prosím vás pekne, dodržiavajme ho. Nerobme precedensy z chybných hlasovaní alebo z prijatých uznesení, ktoré niekomu nie sú po vôli.

  • Pán poslanec, žiadnu chybu nepoznám, neviem, o akú chybu ide, mám predložený návrh poslancov v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku. Došlo k určitým pochybnostiam vo výklade § 85. Zacitoval som vám to, čo tento parlament rozhodol, jednoznačný výklad § 85. Takže, škoda o tomto diskutovať, držím sa toho.

    Ešte pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Som rád, že ste potvrdili, že k žiadnej chybe nedošlo, a teda naozaj v zmysle § 85 ods. 3 niet o čom hlasovať, a nemali ste dať hlasovať.

    Ďakujem, že ste to potvrdili.

  • Pán poslanec, treba počúvať. Reagoval som na pána poslanca Hrušovského a povedal som, že neuznávam žiadnu chybu hlasovania pána poslanca Urbana a druhého. Či sa oni dopustili chyby, alebo nie, mne je to jedno.

    Ešte pán poslanec Fogaš.

  • Budem veľmi stručný.

    Pán predseda, ak som pozorne počúval to, čo ste čítali vo výklade, tak aj ten predpokladá, že došlo k chybe, k pochybeniu. V danom prípade k žiadnemu pochybeniu nedošlo.

    Po druhé, myslím si, že druhé čítanie nemožno začať tým, že sa bude o ňom hlasovať, ale že návrh pôjde do výborov, keď chcete považovať hlasovanie za platné. To je všetko.

  • Pán poslanec, treba počúvať, čo som čítal. Takže prečítam vám to ešte raz.

    To je článok 22 - čo sme si prijali k § 85 ods. 3. V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy možno ďalej meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Čiže neviem, čo ste počuli o chybe. Tu nie je žiadna chyba napísaná. Tak sme to prijali.

    Predseda výboru pán Brňák.

  • Chcel by som ešte raz reagovať na stanovisko pána Fogaša a pána Hrušovského. Myslím si, že ich názor je legitímny, pokiaľ majú iný názor na vec, ale chcem zvýrazniť a podotknúť, že pokiaľ tento parlament v zmysle rokovacieho poriadku prijal vnútorné pravidlo v súvislosti s výkladom rokovacieho poriadku, ak táto vec bola sporná, tento výklad je takisto záväzný, ako je záväzný zákon. A ak chceme namietať, že tento výklad je nesprávny, musíme ho normálnym formálnym postupom zmeniť, ale nie ho kritizovať alebo viesť voči nemu nejaké anarchické predstavy.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    ak si osvojím stanovisko pána predsedu Národnej rady, čo teraz čítal o tom...

  • To nie je moje stanovisko, to je stanovisko Národnej rady.

  • Vážený pán predseda, som takým poslancom ako vy, nerušte ma.

  • Presne tak, len som vás upozornil, že to nie je moje stanovisko.

  • Ale nerušte ma, potom máte slovo alebo dajte slovo inému podpredsedovi, aby viedol schôdzu. Prosím, nerušte ma. No. Ešte raz, pokiaľ si osvojím vaše stanovisko...

  • Ešte raz. Keď si osvojím vaše stanovisko, ktoré ste predniesli vo forme výkladu, tak potom, pán predseda, treba čítať aj § 75 o druhom čítaní. O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený. Vy ste prečítali z tohto výkladu, že možno zaujať stanovisko aj k novým návrhom, ktoré doposiaľ neboli predložené, a týmto spôsobom, ak budeme rokovať v pléne, vylučujeme, že by bol predložený návrh, aby to prerokovali aj ostatné výbory, nielen tie, ktoré boli doteraz stanovené, a potom poslanci vo výboroch nemajú možnosť sa k tomu vyjadriť. Lebo tam sa môže zrodiť celkom iný doplňujúci návrh, až potom to možno predložiť do tretieho čítania v pléne. Takže tento výklad, ktorý ste čítali, nemôžem hodnotiť inak ako účelový preto, že vám neprešiel ten návrh, ktorý ste predpokladali.

    Ďakujem.

  • Aj ja.

    Pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len zopakovať, že výklad, ktorý ste citovali, nehovorí, za akých podmienok a akým spôsobom sa vracia do tretieho čítania, ale ako sa prerokúva, keď sa z tretieho vráti do druhého. Čiže výklad, ktorým sa oháňate a zdôvodňujete možnosť vrátenia tohto návrhu zákona do druhého čítania, nesedí.

  • Súhlasím s pánom poslancom Brňákom, že sme prijali pravidlá, ktoré podrobnejšie upravujú rokovania, výklad niektorých ustanovení rokovacieho poriadku, ale na to, aby sme mohli tieto pravidlá aplikovať pri našom rokovaní, je potrebné najprv splniť niektorú z tých podmienok, ktorá je uvedená v zákone, pán predseda. Ale my sa tu dostávame do kolízie s tým, že § 85 jednoznačne hovorí o tom, kedy je možné vrátiť návrh zákona z tretieho do druhého čítania. A až v tom prípade, ak sa takéto niečo môže podľa rokovacieho poriadku v tejto snemovni udiať, až potom je možné aplikovať tieto pravidlá, ktoré sú prijaté formou uznesenia. A tu niekde sme v rozpore v tom, že tvrdíme, že nie sú splnené podmienky podľa § 85 na vrátenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ak by boli, súhlasím s tým, že je možné potom rešpektovať to, čo sme prijali uznesením, ale v opačnom prípade nie.

  • Ešte jednu poznámku k tomu.

    Pán poslanec Hrušovský, zrejme si tu sedel, keď bol podobný prípad, keď poslanec Harach v inom zákone v rámci tretieho čítania, pretože zmeškal možnosť v druhom čítaní predložiť jeden návrh, žiadal, aby v rámci tretieho čítania tento pozmeňujúci návrh mohol byť schválený, aby vec bola vrátená do druhého čítania a aby tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa netýkal priamo nejakých schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní, ale išlo vlastne o rozširujúci návrh jednej novej knižnice, a práve na základe toho sedel ústavnoprávny výbor, zaujal istý výklad. Netvrdím, že ten výklad je 100-percentne hodnoverný, ale zaujal tento výklad. Tento výklad si následne osvojila Národná rada Slovenskej republiky, stal sa záväzným pravidlom ďalšieho rokovania vo všeobecnosti, nielen v tomto konkrétnom prípade, a na základe tohto výkladu, záväzného výkladu, je možné v súčasnosti vec vrátiť do druhého čítania a vrátiť sa povedzme aj k takému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý bol v druhom čítaní schválený. Toto je jednoznačná dikcia. Môžeme namietať, či je správna, ale ak toto namietame, tak namietajme podstatu a zmeňme tento záväzný výklad, ale nedávajme nejaký štvrtý alebo piaty výklad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem upozorniť ešte na jeden problém, že sa ešte vlastne nezačalo tretie čítanie. A vec možno vrátiť do druhého čítania až vtedy, keď sa začne tretie čítanie.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pánu poslancovi Brňákovi chcem povedať k tomu precedensu, na ktorý sa odvoláva, že vtedy došlo k chybe, na ktorej sa celá snemovňa dohodla, že je to chyba, že došlo k opomenutiu jednej knižnice, teraz neviem presne, že musí dostávať tie povinné výtlačky. Teraz nedošlo k chybe. V tomto prípade, o ktorom teraz rokujeme, jednoducho snemovňa rozhodla, že služby telekomunikácií sa budú zdaňovať 6-percentnou sadzbou. Táto snemovňa to odsúhlasila, nie je možné to vrátiť späť a povedať, že to bude s 23-percentnou sadzbou. Tam došlo k chybe, k opomenutiu jednej knižnice zo zoznamu knižníc, o ktorej sa nehlasovalo.

  • Nie, pán poslanec, nebolo to tak. Pán poslanec, ja som predsa hovoril s pánom poslancom, on ma požiadal a ja som to navrhol, aby sme vrátili. Pán poslanec sa zabudol prihlásiť do rozpravy. Nič iné tam nebolo.

    Pán poslanec Sečánsky.

  • Dámy a páni,

    ak dôjde k nejasnosti pri výklade určitej právnej normy, beriem si na pomoc jednotlivé druhy výkladu. Dovoľte mi, aby som si v tomto prípade zobral na pomoc gramatický výklad § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. Gramatický výklad mi hovorí toto: iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa ods. 1 môže predložiť najmenej 30 poslancov. Ďalej - návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov. To je v tomto paragrafe. Teda v tejto druhej časti vety ide o návrh na opakovanie druhého čítania, nie o návrh na odstránenie chýb. Je mi ľúto, Národná rada tým, že teraz hlasovala o opakovaní druhého čítania, neurobila chybu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    myslím si, že táto diskusia je o ničom, pretože tu ide o ťahanie času. Keby niektorí páni poslanci poznali už staré rímske zásady, tak by o tom zbytočne nediskutovali. Naozaj diskusia by nemohla byť o tom istom znovu, ale diskusia môže byť o tom, čo je nové. To znamená, nie dvakrát o tom istom. Ale tu ide o opravu chýb, ktorá je celkom normálnou a bežnou vecou, to znamená, ak chyba vznikla, preto je tu inštitút opravy, ako povedal pán Sečánsky.

  • Hlas z pléna.

  • Neštekaj, pán Miklušičák, to je zbytočné, nič iné nerobíš v tomto parlamente, iba vyštekuješ. Prepáč za výraz. Takže, ak nemáš čo povedať racionálne, tak radšej čuš.

    Ide naozaj o to, že § 85 v ods. 3 umožňuje druhé čítanie, ak nastala nejaká chyba. Pán Sečánsky má pravdu. Pravdou je aj to, že v každom normálnom parlamente je možné, aby ústavnoprávny výbor podal výklad, ak vec nie je jasná. Taký výklad tu bol podaný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Sečánsky, ods. 3 § 85 treba čítať dôsledne. Ten odsek hovorí to, že ak sa nájdu chyby a je pozmeňujúci návrh na odstránenie chýb, tak sa musí opakovať druhé čítanie, a teda návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť 30 poslancov. Nie je možné opakovať druhé čítanie pre nič za nič. Možno ho opakovať preto, aby sa odstránili chyby, ktoré vznikli podľa odseku 1.

  • Pán kolega Cuper, úplne s vami súhlasím, ale vy sám hovoríte, že to druhé čítanie smeruje k odstráneniu chyby. Ja vás prosím, aby ste nám vysvetlili, k akej chybe okrem toho, že Národná rada Slovenskej republiky podporila návrh, s ktorým vláda nesúhlasí, tu došlo. O to ide. Vysvetlime si, aká je to chyba. Veľmi si vážim pokus pána Sečánskeho vyložiť § 85 ods. 3, len tam je jedna chyba. Načo by existovalo opakované druhé čítanie, ak by sa v ňom nemalo sledovať odstránenie chýb, ktoré vyplývajú z iných ako tých, ktoré boli schválené podľa odseku 1? A tu si myslím, že duch zákona smeroval k tomu, aby sme sa v čase, keď dôjde k situácii, keď nie je možné zákon realizovať, mohli vrátiť späť a odstrániť tento nedostatok. Ale v tomto prípade išlo len o chybné hlasovanie zo strany vládnej koalície. Vidím to len tak. Inú chybu nevidím.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    skutočne sa domnievam, že nie je možné sa svojvoľne vrátiť do druhého čítania bez udania dôvodu. A ten dôvod, udanie dôvodu - o tom hovorí práve § 85. Ten dôvod je odstránenie iných chýb. To znamená, že naša požiadavka, ktorú chceme počuť, je povedať, o akú chybu ide. O akú inú chybu ide, pre ktorú je potrebné vrátiť sa do druhého čítania. To nie je možné, tak ako to vysvetľoval pán poslanec Sečánsky, oddeliť od seba, lebo keby som jeho výklad prijal, tak sa môžeme vrátiť do druhého čítania bez toho, že by sa akákoľvek chyba udávala. Proste sa vrátime, a to jednoducho nejde. Zrejme zákonodarca nechcel prechádzať z jedného čítania do druhého bezdôvodne, teda vracať sa späť. A preto je ten § 85 ods. 3 napísaný celkom zreteľne "k odstráneniu iných chýb". Treba predložiť návrh na opakovanie druhého čítania a aj návrh na odstránenie chýb, aj opakovanie druhého čítania musí podpísať 30 poslancov, a nie jeden poslanec, ktorý má svoje práva upravené v odseku 2. Jeden poslanec môže navrhnúť len opravu legislatívnotechnických chýb, ale tie ostatné chyby musí dať 30 poslancov.

  • Ešte raz pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán Cuper, pýtam sa vás, k akým chybám došlo počas rokovania o tomto zákone.

    A čo sa týka toho štekania, v prípade, že by to povedal nejaký iný poslanec, žiadal by som ospravedlnenie, ale od vás o to nestojím.

  • Ešte raz predseda výboru pán Brňák.

  • Celá táto debata, ktorá sa v súčasnosti vedie, vlastne sa viedla už v súvislosti s prípadom návrhu pána poslanca Haracha. Celá táto diskusia, ako je možné, ako je potrebné vykladať ustanovenie § 85. Ústavnoprávny výbor vtedy zaujal jasné stanovisko v tom smere, že ustanovenie § 85 nie je možné čítať v celosti, to znamená vzťahujúc to iba na odstránenie iných legislatívnotechnických chýb, ale že je potrebné ho čítať na základe dvoch skutkových podstát, ktoré tvoria ustanovenie § 85, to znamená legislatívnotechnické chyby, a teoreticky, ak by tu bola iná vážna skutočnosť, že aj 30 poslancov, ale pri zachovaní kvóra 30 poslancov je možné aj z iných dôvodov vrátiť celú záležitosť do druhého čítania. Toto je výklad ústavnoprávneho výboru, a opätovne podotýkam, tento výklad si osvojila aj Národná rada Slovenskej republiky. Všetko to, čo sa teraz hovorí o tom a popiera sa tento výklad, môže byť správne do tej miery, aby sa inicioval iný výklad, ale pokiaľ platí tento, tak platí normálne aj postup, ako navrhuje pán predseda Gašparovič.

  • Chcem povedať pánu poslancovi Fogašovi, že chybou nebolo hlasovanie, ale chybou bolo v návrhu zákona to, že úmysel zákona smeroval niekde úplne inde, ako sa odhlasovalo.

  • Smiech a potlesk z pléna.

  • Takže obsah je tu chybný. To znamená, tam je tá obsahová chyba, a preto treba obsahovú chybu opraviť, to je ten dôvod.

    A pánu Miklušičákovi. Pán Miklušičák, dobre, že si na to prišiel sám. Naozaj by som sa ti v nijakom prípade neospravedlnil.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Ďurišinová chce ešte niečo povedať.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    úplne akceptujem a som veľmi rada, že vlastne pán poslanec Cuper povedal to, o čom tu celý čas polemizujeme. Ale veľmi pekne by som poprosila buď pána poslanca Sečánskeho, alebo pána poslanca Brňáka, aby mi povedali aspoň jednu jedinú skutočnosť z ich výkladu, lebo naozaj si to neviem vybaviť, že keď vrátime návrh z tretieho do druhého čítania a nesmeruje to k odstráneniu chýb, nejakej chyby, akejkoľvek, kvôli čomu - jeden príklad by som prosila - sa ešte môže vrátiť zákon z tretieho do druhého čítania. Nejakú okolnosť, o ktorej oni hovoria, lebo naozaj, nič také sa mi nevie vybaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Nemienim sa zapájať do odborných diskusií právnikov, lebo právnik nie som, ale chcem sa spýtať. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý je vlastne dôvodom celej tejto diskusie a ktorý ste prijali, znel takto: Príloha číslo 1 sa dopĺňa takto: položky... a okrem iného 64, to je konkrétna položka, služby pôšt a telekomunikácií. Povedzte mi, kde je tu gramatická, legislatívna chyba. Aká chyba? Stále nechápem, aká chyba sa stala.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcel by som pánu poslancovi Brňákovi povedať toto. Peter, ty sám vo svojom poslednom vystúpení si nám dal za pravdu, keď si stále hovoril, za akých podmienok je možné vrátiť zákon do druhého čítania. Hovoril si a pripustil si, že len za predpokladu istých chýb. Ale ty si spomenul, že aj z iných dôvodov. Ale o tom zákon nehovorí, o žiadnych iných dôvodoch zákon nehovorí, že je možné vrátiť návrh do druhého čítania.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale to nie sú dôvody, proste tu neexistujú žiadne dôvody na to, aby sme vrátili návrh zákona.

  • Páni poslanci, každý máte dve minúty na to, aby ste predniesli svoj názor, ale nie vykrikovali jeden na druhého.

    Pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Celkom rozumiem tým 13 vládnym poslancom, ktorí hlasovali proti zvýšeniu DPH za poštovné a telekomunikačné služby, pretože to sú základné služby, ktoré štát poskytuje, okrem bezpečnosti, občanom. Za posledných 50 rokov sa veľa zmenilo, odsťahovali sa mladí ľudia do miest, na dedinách ostali ich starí rodičia, prastarí rodičia, a prakticky listy, telefóny a telegramy sú jediným spôsobom, ako tieto rodiny udržiavajú styky. Takže zvýšiť štvornásobne daň za tieto základné služby je, povedal by som, dosť asociálne, i keď 2 miliardy, ktoré chýbajú vláde do rozpočtu, je pekná položka. A páni právnici z vládnych strán, hanbite sa? Vaše vajatanie okolo tohto jednoduchého politického problému je trápne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    znovu chcem zdôrazniť, že naozaj je chybou, ak sa hlasuje o tom istom, čo je v zákone, pretože už raz sa o tom hlasovalo. To znamená, zákonodarca tu nechcel, aby sa hlasovalo o tom, či má byť 6-percentná DPH. Zákonodarca myslel tým úplne niečo iné. A ak sa hlasovalo dvakrát o tom istom, je to vážna chyba. Naozaj.

    Ďakujem.

  • Ešte pán poslanec Šimko, pán poslanec Kvarda a potom koniec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovolím si trochu zrekapitulovať ten postup, ako sme sa vlastne dostali do tejto situácie. Skončilo sa hlasovanie o návrhoch, ktoré boli v druhom čítaní, a potom vznikla diskusia o tom, či možno pristúpiť k tretiemu čítaniu. V podstate, keďže nebol návrh gestorského výboru, mali ste vy určiť termín tretieho čítania. Termín bol určený nadnes. Vy ste tretie čítanie neotvorili, ale ste dali hneď hlasovať o návrhu 30 poslancov. V tejto chvíli sa nebudem vyjadrovať k tomu, či je to chyba, alebo nie je chyba, ale návrh 30 poslancov mal zaznieť až v treťom čítaní a mala sa viesť k nemu rozprava. Keď si prečítate ten výklad, ktorý schválila Národná rada, tak k § 85 sa hovorí, že o návrhoch predložených podľa tohto ustanovenia - a toto je jeden z tých návrhov - sa koná rozprava, ktorá sa obmedzí len na ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Proste, táto rozprava sa neuskutočnila, preto procedurálne ste nepostupovali správne a nemohli ste dať o tom hlasovať, tak ako ste dali o tom hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pokiaľ tento zákon mal byť iný, aký je teraz, ako to vlastne pán Cuper tvrdil, potom je možné nasledovné riešenie: Tento návrh zákona treba schváliť v treťom čítaní a potom nech vláda požiada pána prezidenta, aby nám ho vrátil do parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko, samozrejme, že som neotvoril rozpravu, išiel som dať hlasovať o tom, že bude druhé čítanie, a potom by sa otvorila rozprava. Takže, išiel som dať hlasovať o návrhu poslancov, aby sa to vrátilo do druhého čítania. Potom by bola rozprava. Ale ja nechcem ďalej diskutovať, využívam možnosť § 146, že platí moje rozhodnutie. A moje rozhodnutie som povedal, že budeme hlasovať v rámci druhého čítania, a bude aj rozprava.

    Po druhé, podľa tohto paragrafu má hociktorý poslanec právo navrhnúť, aby sa najskôr vyjadril ústavnoprávny výbor. Musím to rešpektovať. Ak niekto navrhne, urobím toto, ak nie, budeme pokračovať.

    Nikto nenavrhuje?

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem to.

  • Ďakujem.

    Využívam § 146 - ústavnoprávny výbor sa vyjadrí k môjmu návrhu, a potom budeme pokračovať v tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní (hlasy z pléna). Páni poslanci, na váš návrh z pléna, aby ústavnoprávny výbor teraz zasadal - je 18.10 hodín -, je potrebné, aby zasadal ešte aj výbor pre menu a rozpočet, môžu zasadať výbory, dnes prerušujem schôdzu.

    Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.