• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram siedmy deň rokovania 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti z dnešného rokovania písomne požiadali títo poslanci: Vladimír Bajan, Ján Slota a Miroslav Pacola.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením tlačidla.

    Prosím, prezentujte sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Ďakujem. Chýba nám jeden hlas.

    Ak sú poslanci mimo rokovacej sály, prosím, aby sa prišli prezentovať.

    Prezentujte sa, páni poslanci, pani poslankyne, či sme uznášaniaschopní, alebo nie.

    Ďakujem. Prítomných je 77 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, včera pred hlasovaním sme prerušili rokovanie o vládnom návrhu Branného zákona (tlač 705).

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím pána ministra Siteka a predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána Andrejčáka, aby zaujali miesta pre navrhovateľa a spravodajcov výborov.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    môžeme prikročiť k hlasovaniu. Mám len jednu poznámku pre kolegov z nášho klubu - bod 8, o ktorom som podával vysvetlenie, zaraďujem do spoločného hlasovania. Patrí na druhé miesto.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na to, že je podaný jeden zásadný návrh, ktorý je v rozpore so spoločnou správou, na základe požiadavky poslancov som vybral body spoločnej správy 2, 3, 4 a 7 - o každom bode dám hlasovať samostatne. Spoločne potom navrhnem snemovni hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 5, 6, 8, 10 až 29, 31, 32 a 33 a schváliť ich. Navrhnem spoločne hlasovať o bodoch 9 a 28, ktoré v gestorskej správe sú navrhnuté neschváliť. Jednotlivo hlasovať o bode 34 a bode 30. Potom prikročíme k hlasovaniu o ostatných návrhoch poslancov, ktoré nebudú v znení spoločnej správy predtým schválené.

    Prosím, pán predsedajúci, navrhujem hlasovať samostatne o bode spoločnej správy číslo 2, ktorú gestorský výbor navrhuje schváliť.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať, tak ako uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali, pán spoločný spravodajca.

  • Navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 spoločnej správy.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy, tak ako uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, pán Hrnko, nemôžete vykrikovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Navrhujem samostatne hlasovať o bode 4 spoločnej správy.

  • Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca sa k tomu nevyjadruje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Navrhujem samostatne hlasovať o bode 7 spoločnej správy.

  • Budeme hlasovať o bode 7 spoločnej správy. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Ženy nechcú ísť do armády.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Ani tento návrh neprešiel.

  • Navrhujem spoločne hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 5, 6, 8, 10 až 29, 31, 32, 33. Gestorský výbor odporúča schváliť všetky tieto body.

  • Budeme spoločne hlasovať, tak ako pán spoločný spravodajca prečítal návrhy. Osmička bola vyňatá.

  • Osmička je v spoločnom hlasovaní. Je to správne.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Nie, navrhol som takto, pani poslankyňa. Navrhujem tu ja. Je to správne takto.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

  • Navrhujem spoločne hlasovať o bodoch 9 a 28. Gestorský výbor tieto body navrhuje neschváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich navrhol neprijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

  • Navrhujem jednotlivo hlasovať o bode 34. Gestorský výbor ho navrhuje neschváliť.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať, tak ako uvádza pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Navrhujem jednotlivo hlasovať o bode 30. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

  • Jednotlivo hlasujeme o bode 30. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Tým bolo skončené hlasovanie o bodoch spoločnej správy.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov, ktorý predložila pani poslankyňa Belohorská. V jej návrhu, ktorý obsahuje tri body, bod 1 a 2 boli prakticky v spoločnej správe schválené a bod 3 je doplnkom tohto návrhu. Jeho schválením bude vypustená branná povinnosť žien v plnom rozsahu. Prosím o hlasovanie.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Belohorskej.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 6 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme prijali.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Schválením bodov spoločnej správy a tretieho bodu návrhu skupiny poslancov stáva sa návrh skupiny poslancov, ktorý predložil pán poslanec Kraus, bezpredmetný. Netreba o ňom hlasovať.

    Nechávam hlasovať o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Čarnogurský. Vzhľadom na to, že tu nie je, sa ho nemôžem spýtať, či súhlasí so spoločným hlasovaním. Budeme o jeho bodoch hlasovať samostatne. Bod číslo 1 jeho návrhu bol už vlastne odhlasovaný v doterajšom hlasovaní, preto o ňom netreba hlasovať.

    K bodu 2, v ktorom navrhuje v § 6 ods. 2 brannú povinnosť do 55 rokov, som včera zaujal stanovisko, že z vojenského odborného hľadiska je to nevýhodné. Prosím o začatie hlasovania.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Čarnogurského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tým, že nebol schválený bod 2 návrhu skupiny poslancov, ktorý predložil pán poslanec Čarnogurský, nemôže nastať situácia, ktorá je v bode 3, a preto o nej netreba hlasovať.

    Prikročíme k bodu 4. Je to návrh k § 26 ods. 2, v ktorom navrhuje skrátené obdobie zdokonaľovacej služby. Odborne vojensky nie je takýto návrh zdôvodnený a pre výcvik záloh je nevýhodný. Prosím o začatie hlasovania.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čarnogurského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pozmeňujúci návrh pána poslanca Danka, ktorý predložil v mene skupiny poslancov, t. j. k § 59, kde sa mení termín účinnosti tohto zákona z 1. decembra na 1. apríl 1998. Zaujal som k nemu stanovisko. Treba čas na zvládnutie a finančné pokrytie. Prosím o začatie hlasovania.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Danka, aby účinnosť tohto zákona platila od 1. apríla 1998.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, vykonať kontrolu. Pravdepodobne by mohlo dôjsť k nejasnosti o bode 28. Pri hlasovaní som uvádzal spoločne hlasovať o bodoch 1, 5, 6, 10 až 29 a potom som dával samostatne hlasovať o bode 28.

    Preto potrebujem, aby v stenografickej správe bolo, že bod 28 nebol v spoločnom hlasovaní spolu s bodmi 1, 5, 6, 10 až 27, 29, 31, 32, 33, ale bolo o ňom hlasované samostatne, ako je uvedené v správe.

    Nežiadam hlasovanie. To len kvôli záznamu v stenografickej správe.

    Bod 28 nebol schválený. Bolo samostatné hlasovanie. Bol spoločne s bodom 9 a tieto body boli zamietnuté. Na základe vykonania hlasovania o všetkých bodoch, ktoré boli predložené či už v spoločnej správe, alebo v priebehu rokovania, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu gestorského výboru, ktorý odporúča Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

  • Tak z druhého do tretieho čítania. Ďakujem.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania zákona v treťom čítaní. Dostali ste nejaké návrhy?

  • Ďakujem.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu Branného zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

    Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pred záverečným hlasovaním žiadam 20-minútovú prestávku na poradu klubov. Teraz.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Pripájam sa k tejto požiadavke.

  • Ďakujem. Stretneme sa presne o 10.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, čas uplynul. Je už 12 minút po prestávke. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o Brannom zákone. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy z pléna.

  • Bol by som rád, keby ste nekričali. Nie sme tu na to. Nehlásili ste sa.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že druhé čítanie bolo včera skončené, len hlasovanie bolo odložené na dnes ráno.

  • Hlasy v sále.

  • Ale veď aj keď hneď nemám pravdu, presvedčte ma o tom, ale pri mikrofóne, nech sa páči, a s pokojnými nervami.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Neustávajúci ruch v miestnosti.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Druhé čítanie sa končí hlasovaním, konečným hlasovaním o druhom čítaní. V § 84 sa jasne hovorí, že tretie čítanie môže byť až na druhý deň. Ak o tom na návrh gestorského výboru rozhodne Národná rada bez rozpravy, môže byť aj skôr. Takýto návrh gestorský výbor nepredniesol a vy ste o ňom nedali ani hlasovať. Prosím vás pekne, ak chcete, aby bolo teraz tretie čítanie, nech to navrhne gestorský výbor. Nech sa gestorský výbor zíde a nech to navrhne. Budeme hlasovať a potom môže byť tretie čítanie.

  • Ďakujem. Dodržím to, vždy to budem dodržiavať aj pri vašich návrhoch. Nech sa páči, gestorský výbor.

    Pán spravodajca, boli ste splnomocnený gestorským výborom, alebo nie?

  • Pán predsedajúci, v texte správy bolo napísané, že gestorský výbor navrhuje po schválení pripomienok poslancov pristúpiť k schváleniu zákona, doslova je tam napísané. O tom, že by výbor navrhoval, aby to bolo hneď, nie je žiadna zmienka. Nemám takéto oprávnenie. Inak si myslím, že sa nič nestane, keď budeme o tom hlasovať zajtra, dozajtra budeme mať spočítané, koľko treba času a peňazí na zavedenie zákona.

  • Dobre, ďakujem. Budeme hlasovať zajtra. Nakoniec, nám je to jedno.

    Pán poslanec Kanis, nech sa páči.

  • Chcel som len upozorniť ešte pred hlasovaním, že vzhľadom na schválenie včerajšieho zákona číslo 3/1993 sa stal jeden bod zo spoločnej správy bezpredmetný. Je to bod 14.

  • Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Chcel by som ešte ctenú Národnú radu upozorniť, že pán spravodajca nehovoril pravdu. Ovplyvňoval celé toto auditórium, keď povedal, že tento návrh Branného zákona, tak ako je predložený, si vyžiada zvýšený dosah na štátny rozpočet. Keby ste si všetci pozreli všeobecnú časť dôvodovej správy na strane 4, tam je jasne konštatované, že návrh Branného zákona si v tomto roku, ani v nasledujúcich rokoch nevyžiada zvýšený dosah na štátny rozpočet a zvýšený nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Chcel by som poprosiť, aby pán spravodajca druhýkrát nezavádzal a nepodvádzal.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem.

    Chcem len upozorniť, pán poslanec Moric, že sa hovorilo aj v rozprave, že kladie nárok na štátny rozpočet.

  • Ruch a hlasy v miestnosti.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pokoj.

    Podľa schváleného programu by teraz mali nasledovať návrhy zákonov - bod 40 (tlač 755) a bod 41 (tlač 760), ktoré má uviesť minister hospodárstva. Pán minister sa ospravedlnil z dôvodu naliehavosti pracovných povinností, na ktorých je jeho účasť nezastupiteľná. Uvedené body sa zaraďujú na koniec programu 35. schôdze.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 751. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1774.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Jozef Zlocha.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci...

  • Šum v rokovacej miestnosti.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    na základe poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám na rokovanie návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia.

    Štátny fond životného prostredia je dôležitým ekonomickým nástrojom, prostredníctvom ktorého ministerstvo životného prostredia účinne uvádza do života štátnu environmentálnu politiku, národný environmentálny akčný program a pomáha odstraňovať environmentálnu záťaž z dávnej i menej dávnej minulosti.

    Od roku 1992, odkedy sa zákon o Štátnom fonde životného prostredia začal uplatňovať, bolo poskytnutých našim obciam a mestám viac ako 6 mld. Sk, z toho na vodovody 1,5 mld. Sk, na kanalizácie a čistiarne odpadových vôd 2,5 mld. Sk, na ochranu ovzdušia 1,5 mld. Sk - a v tom je zahrnutá plynofikácia a elektrifikácia -, na nakladanie s odpadmi 350 mil. Sk, na ochranu prírody a krajiny 50 mil. Sk, na vedu a výskum 46 mil. Sk a na iné vodohospodárske akcie 45 mil. Sk.

    Najdôležitejšou zmenou oproti pôvodnému zákonu číslo 128/1991 Zb. je vnútorné členenie fondu, pretože prostriedky fondu sa podľa tohto návrhu budú členiť na skupinu prostriedkov určených na nenávratné financovanie a na skupinu prostriedkov fondu určených na návratné financovanie.

    Čiastočne sa zmenia aj zdroje financovania. Zo skupiny nenávratného financovania sa budú poskytovať dotácie a granty. Skupina návratného financovania bude slúžiť na poskytovanie pôžičiek a úverov, ale s nízkou úrokovou mierou maximálne 8 % a úvery budú stredno- a dlhodobé. Prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia z obidvoch skupín bude možné použiť na podporu akcií zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej i na miestnej úrovni, teda na budovanie vodovodov, odkanalizovanie miest a obcí, výstavbu čistiarní odpadových vôd, plynofikáciu, budovanie skládok odpadov, ale aj na podporu technológií využívania druhotných surovín, opatrení na zníženie energetickej náročnosti a šetrenia energiou, na ochranu prírody a krajiny, ako aj na podporu výskumných úloh, vzdelávanie, propagáciu a zvyšovanie ekologického myslenia a konania občanov Slovenskej republiky.

    Navrhované riešenie umožní podporovať z nenávratnej dotačnej časti aktivity najmä v malých obciach, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov na budovanie technickej infraštruktúry. Formou výhodných pôžičiek bude možné podporovať akcie, ktorých zakladateľ - žiadateľ preukáže návratnosť vynaložených finančných prostriedkov. Zabezpečíme tak kontinuitu finančnej podpory rozostavaných environmentálnych investícií a tiež plánovanie podpory vo financovaní počas celého obdobia výstavby. Táto zmena filozofie vnútorného členenia fondu a na ňu nadväzujúci rozsah zmien viedli k tomu, že ministerstvo životného prostredia nevypracovalo návrh novely doteraz platného zákona, ale nový zákon, v ktorom sú uplatnené aj poznatky a skúsenosti z aplikácie tohto zákona.

    Návrh prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré bolo riadne vyhodnotené. Prerokovala a schválila ho vláda Slovenskej republiky. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzirezortnými zmluvami - chcel by som opraviť - medzištátnymi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vládny návrh zákona nekladie nové nároky na štátny rozpočet a na rozpočty obcí.

    Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    verím, že predložený návrh zákona prerokujete a odporučíte na ďalší ústavný postup.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Jozefovi Pokornému.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. 10. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, a podľa legislatívnych pravidiel navrhol ho zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu vyslovujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predkladaný návrh zákona je prvým krokom pre inštitucionálne a legislatívne zabezpečenie transformácie jestvujúceho Štátneho fondu životného prostredia tak, aby bol konformný s princípmi trhovej ekonomiky. Navrhované riešenie umožňuje kontinuitu finančnej podpory rozostavaných environmentálnych investícií a súčasne zakladá možnosť plánovania podpory na celý čas ich výstavby. Ako hlavný zámer vytvára organizačné a ekonomické predpoklady na naštartovanie návratnosti vynakladaných finančných prostriedkov.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je nikto prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne. Pán Kö- teles. Tým uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Maďarská koalícia vyjadril k predkladanému zákonu o Štátnom fonde životného prostredia.

    Štátny fond životného prostredia Slovenskej republiky vznikol na základe zákona číslo 128/1991 Zb. zlúčením Štátneho fondu vodného hospodárstva a Fondu ochrany ovzdušia a rozšírením o sektor odpadového hospodárstva a ochrany prírody. Prostriedky fondu sa využívali na finančnú podporu aktivít v oblasti ochrany životného prostredia. V tejto oblasti fond jednoznačne dokázal svoju opodstatnenosť a svoju nenahraditeľnú úlohu vo financovaní ekologických stavieb. Napríklad menšie obce by bez tejto podpory nedokázali vytvoriť ani základnú ekologickú infraštruktúru, vybudovať vodovody, kanalizácie alebo plynofikovať domácnosti.

    Práve z tohto dôvodu je v súčasnosti väčší záujem o poskytovanie dotácií z fondu. Tento dynamicky vzrastajúci trend žiadostí fond nie je schopný v plnom rozsahu uspokojiť. Z tohto dôvodu predovšetkým mobilizačným charakterom sú využívané prostriedky s podmienkou, aby aj žiadateľ bol povinný vložiť svoje prostriedky do podporovanej akcie.

    Vážená Národná rada, predkladaný návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia vytvorí okrem týchto možností ešte jeden priestor na podporovanie ekologických investícií, tzv. skupinu návratného financovania. Táto navrhovaná skupina návratného financovania by umožnila poskytovať pôžičky a úvery s dlhou dobou splatnosti a nízkou úrokovou sadzbou. Navrhovaný je 8-percentný úrok. Poslanci Maďarskej koalície jednoznačne podporujú navrhovanú zmenu filozofie fondu tak, aby sa okrem skupiny nenávratného financovania vytvorila aj skupina návratného financovania.

    Je pravdou, že v tejto snahe vlády vidím aj určité protirečenie. V dôvodovej správe sa tvrdí, že návrh zákona nekladie nové požiadavky na štátny rozpočet, ale jedným dychom je vyslovená požiadavka na taký objem zdrojov, ktorý by umožňoval trvale poskytovať výhodné pôžičky a úvery. Dodal by som, že v minulom období pri podobnom návrhu zákona o vytvorení tzv. návratného fondu životného prostredia sa počítalo s vytvorením fondu s jednorazovým štátnym príspevkom vo výške minimálne jednej miliardy Sk.

    Vážení poslanci, viacerí odborníci z oblasti životného prostredia alebo predstavitelia obcí viackrát vyslovili svoju nespokojnosť súvisiacu s faktom, že aj v tomto návrhu zákona chýba zámer, aby určitá pevná alebo percentuálna časť z pokút za znečistenie životného prostredia bola vrátená priamo do oblastí zasiahnutých znečistením. Uviedol by som napríklad región okolo VSŽ, Nováky, Vojany atď.

    Maďarská koalícia napriek tomu podporuje predkladaný návrh zákona s podmienkou, aby vláda už v budúcom roku vytvorila reálne podmienky na možnosť poskytovania úverov aj zo skupiny návratného financovania.

    Z tohto dôvodu predkladám návrh na uznesenie Národnej rady:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na rok 1998 na začatie návratného financovania zo Štátneho fondu životného prostredia vyčlenila na tento účel 1 miliardu Sk."

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím pani poslankyňu Sabolovú.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    je veľmi dobré, že po trojročnom období prísľubov dostávame do parlamentu návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia s tým, že bude možné poskytovať aj výhodnejšie úvery pre obce. Som veľmi rada, že tu bol aj istý tlak výboru na to, že tento zákon treba predložiť. Vieme, že finančné prostriedky, ktoré sú pevne stanovené, nestačia na pokrytie potrieb, hlavne na pokrytie potrieb obcí pri budovaní infraštruktúry. Je veľmi dobré, že takýto návrh zákona s návratnými a nenávratnými finančnými možnosťami prišiel do parlamentu.

    V dôvodovej správe sa však hovorí, že od roku 1992 sú požiadavky na dotácie niekoľkonásobne väčšie, dokonca požiadavky sú 10 až 12-násobne väčšie, ako je možnosť disponibilných zdrojov, a objem rozostavanosti environmentálnych investícií sa stále zväčšuje aj napriek tomu, že snaha rezortu na rozostavanosť je zrejme znižovať.

    Tu by som rada povedala, že snaha možno je, ale nikdy nie je v reálnom stave, pretože Štátny fond životného prostredia v mnohých prípadoch poskytoval dotácie už s rôznou účasťou, či 100-percentnou účasťou štátneho fondu alebo percentuálne menšou vlastne na novozačínajúce stavby. Je veľmi potrebné, aby v obciach, kde základná infraštruktúra nie je, sa začali budovať aj nové stavby. Ale, bohužiaľ, takýmto spôsobom sa nikdy rozostavanosť nezníži. Rozostavanosť na Slovensku je pri týchto základných stavbách hlavne v obciach taká vysoká, že ak nezačneme systematicky pracovať a nezačneme systematicky stavať priority v jednotlivých okresoch, tak rozostavanosť bude stúpať, pretože potreby sú, ale stavby, ktoré chátrajú, ktoré mohli byť už dávno dokončené, nikdy nedokončíme. Viem, že nemôžu byť viazané len na príspevky zo štátneho fondu, ale bolo by potrebné veľmi sa zamyslieť práve v rezorte, aby sa stanovili priority potrieb, ktoré by dlhodobo platili.

    Tu by som sa vlastne chcela dotknúť § 4, kde sa hovorí o použití prostriedkov fondu na podporu akcií zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, proste, že majú byť využívané. Ale zdôrazňujem, že musia dlhodobo platiť isté podmienky. Nemôže sa stať, že sa každý rok stanovujú nové priority pre podmienky na dotácie zo štátneho fondu. Musia platiť aspoň jedno volebné obdobie. Tento fond je dobrý, pozitívny, ale nedá sa odmyslieť od toho, ktokoľvek bude vo vláde, že je to aj isté politikum. A preto je dobré, aby boli priority na prideľovanie dotácií pevne stanovené na nejaké dlhšie obdobie, a potom je to aj kontrolovateľné. Nemôže sa stať, že sa tak bujne začínajú nové stavby, ale ukončujú sa pomaly a vieme, že v regiónoch sa postupne začínajú nové stavby.

    Čiže by som chcela zvýrazniť, aby rezort, ak bude robiť vykonávacie predpisy, ktoré bude požadovať zákon, presne špecifikoval priority, aby výbor životného prostredia nemusel každý rok žiadať, aké podmienky budú na tento polrok, aké podmienky budú na ďalší polrok a tie podmienky sa aj tak nedodržujú.

    Moja otázka smeruje k naplneniu zdrojov fondu, či už nenávratných, alebo návratných. V jednotlivých bodoch sa hovorí, že časť budú tvoriť dotácie zo štátneho rozpočtu aj v jednej, aj v druhej časti fondu. Chcela by som sa spýtať pána ministra, či je na to nejaký názor, v akom pomere budú tieto prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované do jednotlivých častí, do návratných a nenávratných zdrojov. Možno odpoveď zaznie, že o tom rozhodne hlasovanie o štátnom rozpočte. Ale bola by som rada, keby nám povedal, aký bude pomer. Poviem príklad. Dostaneme príspevok trebárs 100 miliónov korún. Koľko percent z toho patrí do návratného, koľko do nenávratného zdroja? Alebo aká je predstava ministerstva v tejto veci?

    V ďalšom by som sa ešte rada dotkla práve skupiny návratného financovania, a to poskytovania maximálne 8-percentnej úrokovej sadzby na pôžičky a úvery. Je to nízka sadzba, ale chcem sa spýtať, či nie je možné stanoviť ju na maximálnu hodnotu 6 %, a to z toho dôvodu, že vieme, že Stavebná sporiteľňa poskytuje pôžičky práve na stavby so 6-percentnou úrokovou sadzbou. A bolo by to možno dobré, lebo vieme, že väčšina pôžičiek a úverov, ktoré sa budú požadovať od Štátneho fondu životného prostredia hlavne z miest a obcí, bude na stavby, ktoré budú slúžiť väčšiemu počtu obyvateľov, nie jednotlivcom. Preto by som odporúčala a budem navrhovať vo výbore, aby sme túto výšku úrokovej sadzby žiadali maximálne 6-percentnú.

    Poskytovanie prostriedkov fondu v obidvoch skupinách musí byť v súlade s prioritami a cieľmi stratégie štátnej environmentálnej politiky schválenej vládou Slovenskej republiky. Zdôrazňujem, že je veľmi dôležité mať jasné priority aj v štátnej environmentálnej politike. Potom sa nemôže stať, že máme také podstatné rozdiely v jednotlivých regiónoch na Slovensku, ktoré sú veľmi znečistené - dotácie málo prichádzajú -, ktoré sú menej znečistené - dotácie prichádzajú vo veľkom množstve.

    Som veľmi rada, že sa konečne do zákona v § 6 dostáva zákonná norma, že ministerstvo formou verejného obstarávania vyberie banku na uskutočnenie finančných operácií súvisiacich s použitím prostriedkov fondu. Dobre vieme, že sme sa doteraz stretávali vo výbore s výhradami Najvyššieho kontrolného úradu, že dochádza k porušovaniu rozpočtových pravidiel, že prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia nešli priamo z Národnej banky Slovenska na účty, ale prechádzali ďalšou komerčnou bankou. K tomu sme sa vo výbore niekoľkokrát vrátili, vysvetlili sme si, že táto možnosť priamo z Národnej banky nie je. Som rada, že to bude konečne dané v zákone a nebude to vyvolávať akési dohady o tom, prečo práve komerčná banka, a aké transakcie sa tam vyrábajú.

    Čiže podporujeme zaradenie tohto návrhu zákona do druhého čítania s tým, že vo výbore v druhom čítaní predložím pozmeňujúce návrhy k niektorým častiam, o ktorých som tu hovorila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

    Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcel by som pani kolegyňu upozorniť, že požiadavky obcí na komunálne potreby nikdy v doterajších dejinách neboli uspokojené a nemôžu byť ani v tomto období, pretože skutočne niet toľko spoločenských zdrojov. Forma rozostavanosti je forma nátlaku na miestne a okresné orgány, aby zahrnuli jednotlivé akcie do zoznamu na príspevok z fondu životného prostredia. Tak sa treba tiež pozerať na tento problém. Fond životného prostredia musí mať priority, podľa ktorých tieto zdroje rozdeľuje, pretože inak by dochádzalo k chaosu. A to, že dochádza k zmene priorít v jednotlivých rokoch, je logické. Menia sa podmienky vyplývajúce z vývoja spoločnosti a mení sa aj situácia v jednotlivých okresoch a krajoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi oznámiť, že poslanecký klub Demokratickej únie bude podporovať zaradenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania s pripomienkami, ktoré budú formulované aj na zasadnutí výboru pre životné prostredie.

    Pánu ministrovi by som chcela adresovať tri otázky, ktoré súvisia najmä s § 4 a s § 5.

    Moja prvá otázka znie, či napríklad vyvolané investície roľníckych družstiev, ktorých časť sa nachádza v druhom alebo v treťom pásme ochrany kvôli existencii vodohospodárskych nádrží, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny v dôsledku obmedzení využívania pôdy v pásmach hygienickej ochrany podzemných zdrojov vody, obsahuje bod j) zákona. Napríklad jedno z roľníckych družstiev, ktoré som nedávno navštívila, hovorilo o tom, že na tieto vyvolané investície, bohužiaľ, nedostali žiadne prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia. Ide o 64 mil. Sk. Chcem sa teda spýtať pána ministra, či obsah pomoci pri znášaní finančnej ťarchy pri vyvolaných investíciách zahŕňa bod j), alebo by bolo potrebné formulovať nové písmeno v § 4, ktoré by adresne hovorilo o možnosti poskytnúť finančné prostriedky aj na vyvolané investície napríklad roľníckym družstvám.

    V § 4 bod e) sa hovorí, že na zabránenie vzniku a šírenia havárie ohrozujúcej alebo poškodzujúcej životné prostredie a odstránenie jej následkov je možné použiť prostriedky fondu. Samozrejme, slovo havária môže obsahovať aj ekologické havárie, ak myslíme napríklad na záplavy, ktoré sa nedávno odohrali. Pán minister, chcem upozorniť na to, že ak použijeme len slovo havária a nebudeme to presnejšie definovať, nemám istotu, či by si každý pod tým mohol predstaviť dajme tomu aj záplavy. Prosím vystvetliť to z obsahovej stránky, či v bode e) je zaradená aj táto kategória prírodných živelných pohrôm a katastrof.

    Moja posledná otázka sa týka § 5. Prostriedky fondu možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté. Nepoužité prostriedky je žiadateľ povinný vrátiť fondu. Chcem upozorniť, pán minister, že tu nie je odkaz na žiadnu smernicu, ktorá by hovorila o tom dokedy. A vieme o tom, že Štátny fond životného prostredia má problémy práve aj s vymáhaním tých prostriedkov, ktoré sú použité na iný účel. Tu by som poprosila o vašu odpoveď, akú predstavu máte vy, ak tu nie je odkaz alebo konkrétne navrhnutý termín, z ktorého by ako zo zákona vyplývalo, že je potrebné prostriedky čím skôr vrátiť Štátnemu fondu životného prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    To bola posledná prihlásená do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ešte by som chcela doplniť. Aj moji predrečníci hovorili o tom, že je nedostatok finančných zdrojov na pokrytie akejkoľvek rozostavanosti. Je to jasné, len by bolo dobré, lebo je to štátny fond, aby to štátna správa ustrážila, aby nedávala súhlasy na nové rozostavania.

    A chcem sa ešte opýtať, s akou sumou a s akým príspevkom sa uvažuje z Fondu národného majetku v časti 3 § 3 - príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku. O koľko sa zvýši tento štátny fond, či to bude podstatná suma, alebo bude závislá len od nejakého výsledku hospodárenia vo Fonde národného majetku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Keďže už nemám nikoho prihláseného do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister životného prostredia?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som vás ubezpečiť, že všetky pripomienky, ktoré pomôžu zlepšiť predkladaný návrh zákona, budú pri ďalšom prerokúvaní zapracované, aby sme zákon urobili dobre čitateľným, aby bolo každému jasné, na čo je možné finančné prostriedky použiť.

    Každý rok pred zasadaním rady fondu stanovujeme v dostatočnom časovom predstihu priority, podľa ktorých sa bude rozhodovať o dotáciách. Priority sú vždy v súlade so schválenou štátnou environmentálnou politikou. Zvyčajne na prvom mieste máme zabezpečenie kvalitnej pitnej vody. Na druhom mieste máme budovanie kanalizácie a čistiarní odpadových vôd. Medzi ďalšie kritériá sa dáva prednostné ukončovanie stavieb. Tu však, samozrejme, narážame na pomerne veľa problémov. Rozostavanosť infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry je obrovská a náš fond ani zďaleka nemá šancu, aby pokryl všetky tieto požiadavky.

    Každoročne alebo v každom kole máme napríklad žiadosti do výšky 15 mld. korún. Rozpočet nášho fondu je 1 miliarda, 1 200 miliónov korún, takže rozostavanosť sa svojím spôsobom neustále zväčšuje, a ani nemôžeme zabrániť starostom a primátorom, aby začali tieto stavby stavať. Môžem vás ubezpečiť, ak sa dáva na prvé miesto novozačínajúca stavba s vysokým objemom alebo s vysokými finančnými nárokmi, tam dotáciu neposkytujeme. Ale ak je už stavba rozostavaná, tak dotáciu poskytnúť môžeme, a to druhý alebo tretí rok. Rozostavanosť naším vcelku nie veľkým fondom nemôžeme zlikvidovať.

    Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko príkladov. Čistiarne odpadových vôd a kanalizácie, ktoré sú rozostavané a ktoré sa robili ešte niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov, sú robené s obrovskými finančnými nákladmi. Známa popradská čistiareň odpadových vôd má rozpočtované náklady asi 960 mil. korún. Prestavaných je, myslím si, 460 mil. korún. Je samozrejmé, že by sme v podstate minuli celý rozpočet, keby sme chceli sanovať alebo snažiť sa dokončiť popradskú čistiareň. V Humennom je obdobná situácia. Sú tam rozpočtované náklady vyše 400 mil. korún, prestavaných je 200 mil. a, samozrejme, mesto nemá šancu, že to dostavia.

    Chyba bola zrejme v tom, že tieto stavby boli projektované veľkoryso, možno by sa dal použiť výraz megalomansky, s výkonmi alebo s požadovanou kapacitou na rok 2030 alebo 2050. To je, samozrejme, nereálne, pretože rozvoj priemyslu, zvyšovanie počtu obyvateľov v mestách už nedáva predpoklady, že by sa to dalo urobiť. Najlepším príkladom je, myslím si, aj čistiareň odpadových vôd v Trnave. Vidíme ju dobre za benzínovou pumpou pri Zelenči. Presne neviem, aké tam boli rozpočtové náklady, ale je to obrovská stavba a jej kapacita je využitá na 30 alebo sotva 40 %. Samozrejme, že účinnosť čistenia je zlá a až teraz sa vlastne obce dávajú dohromady a budujú kanalizačné zberače, aby tú kapacitu, ktorá tam je, lepšie využili. Možno bola chyba aj v tom, že mnohí starostovia a primátori podliehali rôznym agentom, ktorí sa snažili o uplatnenie svojich technológií, a starostovia v tom čase ešte nevedeli posúdiť, či je to potrebné, alebo nie je.

    V súčasnosti vás môžem ubezpečiť, že odborníci z našej sekcie ochrany zložiek životného prostredia posudzujú aj účelnosť príslušnej kapacity. V posledných rokoch sa začínajú na Slovensku objavovať šetriace technológie - povedal by som - relatívne lacné. Asi pred necelým mesiacom som bol v okrese Poprad. Mal som možnosť pozrieť si čistiareň odpadových vôd v Šuňave a skutočne to je jeden z veľmi dobrých príkladov, akým môžeme pristupovať k riešeniu problémov. Náklady na výstavbu čističky odpadových vôd presiahli niečo vyše 6 miliónov korún. To je, samozrejme, podstatný rozdiel.

    Napriek tomu, že tu bolo pomerne veľa pripomienok, dovolím si tvrdiť, že Štátny fond životného prostredia je asi najčitateľnejší fond. Zákon pozná zrejme každý starosta, každý primátor. Každý rok uverejňujeme priority, podľa ktorých sa budú prostriedky rozdeľovať, a uverejňujeme aj zoznam obcí, ktoré dostali dotácie, takže každý má možnosť si to prekontrolovať. Okrem toho v rámci okresov sú vytvorené pracovné skupiny, v ktorých sú napríklad aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska z regiónov, ktorí si stanovia priority, čo v tom okrese treba riešiť.

    Treba si uvedomiť ešte jednu skutočnosť, že rozsah alebo výšku financií, ktoré máme v jednotlivých sektoroch, máme danú príjmovými časťami. Napríklad, máme tam sektor ochrany vôd, sektor ochrany ovzdušia, sektor odpadov, sektor ochrany prírody. V sektore ochrany ovzdušia - ten je najvyšší - máme prostriedky, ktoré získavame od znečisťovateľov ovzdušia. Môžeme dať len toľko, koľko je v tomto sektore. Z toho dôvodu aj keď stanovíme prioritu vody, môžeme dať len toľko prostriedkov, koľko dostaneme za vypúšťanie vôd do povrchových tokov. Samozrejme, ešte máme jednu sumu, s ktorou môžeme voľne narábať, a to je príspevok zo štátneho rozpočtu. V navrhovanom zákone uvažujeme s príspevkom zo štátneho rozpočtu do návratnej časti aj do nenávratnej. Samozrejme, že výška bude závisieť od možností štátu, ktoré má a, samozrejme, aj od vás, ako to presadíte pri prerokúvaní rozpočtov.

    Okrem tohto počítame s finančnými prostriedkami z Fondu národného majetku. Predbežne máme dohovorené, hovorím predbežne, sumu 500 mil. korún. Určite by to bola dobrá suma na rozbehnutie celej akcie. Máme prisľúbené finančné prostriedky z programu PHARE, máme už ukončený jeden veľmi zaujímavý projekt, ktorý bol takisto financovaný z programu PHARE, kde nám rakúska firma AGIPLAN navrhla spôsob výberu projektov a spôsob financovania. Rokuje sa o príspevku z rakúskeho Ekofondu. Asi pred mesiacom sme rokovali so zástupcami Svetovej banky, ktorí sú takisto ochotní poskytnúť finančné prostriedky do nášho obratového fondu.

    Som veľmi rád, že v podstate každý z poslancov, ktorý vystúpil, hodnotil význam tohto fondu kladne. Skutočne je veľmi dôležité si uvedomiť, že dotačnú časť ešte zachováme, pretože na Slovensku je pomerne veľa obcí, kde nie je možnosť zabezpečiť prostriedky hoci na vypracovanie projektu.

    Ale zasa na druhej strane po dôkladnej analýze, ktorú sme za posledné dni alebo posledné mesiace robili, je veľmi veľa činností, kde môžeme očakávať návratnosť. Končíme niekoľko modelových projektov, ktoré dosť jednoznačne potvrdzujú, že investície do energetiky, do šetrenia elektrickej energie a tepla sú veľmi rýchlo návratné. Samozrejme, je tam oveľa viac možností, ktoré tu nechcem rozvádzať.

    Ťažko môžem odpovedať na všetky otázky, ktoré ste vyslovili. Poznačil som si ich a môžem vás ubezpečiť, že pri prerokúvaní vo výboroch im budeme venovať maximálnu pozornosť, budeme sa naozaj snažiť, aby nový zákon o štátnom fonde bol dobrým zákonom a aby mohol byť dobre uplatňovaný v prospech našich občanov v obciach a mestách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca pán Pokorný? Nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby návrhy uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v rozprave neboli vznesené požiadavky na pridelenie návrhu zákona do výborov. Bol predložený iba návrh uznesenia, o ktorom dáme hlasovať na záver. Preto v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. 10. 1997 navrhujem v druhom čítaní prideliť návrh na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ešte týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. januára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Nech sa páči, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, aby bol tento návrh zákona pridelený na prerokovanie jednotlivým výborom a gestorskému výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom a určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Kö- teles, ktorý predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na rok 1998 na začatie návratného financovania zo Štátneho fondu životného prostredia vyčlenila na tento účel 1 miliardu Sk."

    Takýto je návrh uznesenia poslanca Kötelesa. To je návrh na uznesenie.

  • Áno, dám o tom hlasovať. Len odkiaľ vziať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh neprešiel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi i pánu ministrovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Oznamujem členom mandátového a imunitného výboru, že dnes zvolávam schôdzu výboru hneď po vyhlásení prestávky do miestnosti číslo 30.

  • Podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 808. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1831.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister životného prostredia Slovenskej republiky Jozef Zlocha.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    jedným z najzávažnejších problémov, ktorým musí ľudstvo čeliť na konci druhého tisícročia, je ochrana ozónovej vrstvy Zeme. Obavy z narušenia rovnováhy ozónu v stratosfére vyplývajú z používania freónov, halónov, neplnohalogénovaných fluórovaných uhľovodíkov, tetrachlórmetánu, trichlóretánu a ďalších látok, ktoré po vstupe do stratosférickej vrstvy ničia ozón, v dôsledku čoho sa ochranná vrstva stenčuje a umožňuje tak prienik škodlivého ultrafialového žiarenia na zemský povrch. Biologicky aktívne ultrafialové žiarenie vyvoláva vznik kožnej rakoviny a očné zákaly.

    V súčasnosti už máme v ovzduší, teda nad našimi hlavami viac ako 20 miliónov ton týchto látok. Odhaduje sa, že z nich do stratosféry preniklo 15 % a ozónová vrstva sa stenčila v priemere nad celou zemeguľou o 5 %. Prognózy ďalšieho vývoja nie sú priaznivé. Keby sa spotreba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu výrazne neznížila, očakáva sa, že v priebehu prvého storočia tretieho tisícročia dôjde k zmenám, ktoré budú nezvratné, a škodám, ktoré bude ľudstvo len veľmi ťažko naprávať.

    Problematike ochrany ozónovej vrstvy a látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu sa venuje patričná pozornosť na celom svete a môžem povedať, že aj na Slovensku. Podpísali sme Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a pristúpili sme k Montrealskému protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu a neskoršie aj k sprísňujúcim dodatkom - londýnskemu a kodanskému. Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu nevyrábame. V technológiách a zariadeniach budeme používať len recyklované látky. Všade, kde to bolo možné, sme ich nahradili alternatívnymi látkami, prípadne novými technológiami, ktoré nepoužívajú látky poškodzujúce ozónovú vrstvu.

    Doteraz nám však chýba zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme, ktorý vám, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dnes na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám. Jeho súčasťou je aj doplnenie zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Po schválení tohto zákona budeme vedieť plne zabezpečiť záväzky, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z prijatého viedenského dohovoru a montrealského protokolu s príslušnými dodatkami.

    Zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme upravuje povinnosti právnických a fyzických osôb, ktoré vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo uvádzajú do obehu a skladovania látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme, a výrobky s obsahom týchto látok v súlade s montrealským protokolom a jeho londýnskym dodatkom.

    Súčasne sa v návrhu zákona upravujú aj práva a povinnosti orgánov, ktoré vykonávajú alebo budú vykonávať štátnu správu v tejto oblasti a určujú sa aj termíny konečného zákazu týchto látok a výrobkov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila na svojom zasadaní dňa 21. októbra 1997.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Realizáciou zákona sa predpokladá príjem do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo forme správnych poplatkov za vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a za vydanie súhlasov podľa § 5. Ďalším príjmom do štátneho rozpočtu budú pokuty za porušenie povinností a správne poplatky za vydávanie licencií.

    Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    verím a dúfam, že predložený návrh zákona prerokujete, priaznivo posúdite a odporučíte na ďalší ústavný postup.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, predsedníčke tohto výboru, pani poslankyni Zore Lazarovej.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 808) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 24. 10. 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, čo znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu vyslovujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dnes je už všeobecne známe, že deštrukcia ozónovej vrstvy Zeme a vznik ozónových dier patria k najväčším ohrozeniam existencie života na zemeguli, akým ľudstvo kedy čelilo. Preto schválenie uvedeného zákona prispeje významnou mierou k pozitívnemu riešeniu tohto životne dôležitého svetového problému.

    Je známe, že freóny a halóny vzhľadom na ich stálosť majú v modernom priemysle široké použitie, ale tým, že sa vypúšťajú do vzduchu, výrazne poškodzujú ozónovú vrstvu. Realizácia nevyhnutných opatrení, t. j. vylúčenie týchto látok z priemyselnej výroby v Slovenskej republike si vyžiada nemalé finančné náklady. Celkové náklady na postupné vylúčenie kontrolovaných látok do roku 2000 sú vyčíslené približne na 2,6 mld. Sk. Keďže tieto náklady budú v rozhodujúcej miere - asi 94 % - znášať podnikateľské subjekty, je potrebné, aby sa nová zákonná norma prijala čo najskôr, aby sa mohli podnikateľské subjekty na sprísnené podmienky pripraviť.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže písomne nemám nikoho prihláseného, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Keďže nie, uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok, lebo nikto sa nehlásil.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nebola žiadna rozprava.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlas spoločnej spravodajkyne Zory Lazarovej: Ešte potrebujem priestor.

  • S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 808) prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme, tak ako to pani spoločná spravodajkyňa uviedla.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1831 zo dňa 27. 10. 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. januára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať, tak ako to pani spoločná spravodajkyňa uviedla.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pani spravodajkyňa.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o vojenskej službe (tlač 712).

    Prosím pána ministra Siteka a spoločného spravodajcu výborov poslanca Huberta Krausa, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Najprv by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. O bodoch 1 až 4 spoločnej správy navrhujem hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru prijať ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhol tieto body zo spoločnej správy prijať.

    Toto hlasovanie, vážení, neplatí. Pán minister sa hlásil do rozpravy. Ospravedlňujem sa. Pán spoločný spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že zákon o sociálnom postavení alebo zabezpečovaní vojakov, ktorý je v prvom čítaní a neprejde už k 1. 1. 1998, aby nebolo vákuum, lebo včera ste vzhľadom na to schválili termíny, otváram rozpravu, aj vzhľadom na to, že je pripravený návrh 15 poslancov k tejto problematike a k ďalšej problematike je pripravený návrh 15 poslancov, čo sa týka spoločenských hnutí v rámci umožňovania združovania v Armáde Slovenskej republiky a postavenia týchto spoločenských organizácií.

  • Ďakujem.

    Kto sa hlási do rozpravy?

    Pán Kanis, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Keďže bol tento návrh podaný dnes, asi musíme hlasovať o skrátení.

  • Tento bol podaný dnes. Pán podpredseda, dnes bol podpísaný a podaný.

  • Tu je napísané 19. novembra.

    Pán poslanec Michalec, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou, alebo v rozprave?

  • Nie, chcel som vystúpiť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý je predložený.

  • Malý moment. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v mene skupiny 15 poslancov som včera podal návrh na úpravu § 6, a to s tým, že navrhujem vypustiť odseky 4 a 5 a nahradiť odsekmi 4, 5, 6 a 7. Znenie máte napísané, vysvetlím činnosť.

    Formulácia odseku 4 by vlastne zakázala na pracoviskách vo vojenských objektoch a v pracovnom čase činnosť politických strán, politických hnutí, činnosť združení nepolitického charakteru a odborového charakteru, ale tým by vlastne povolila, že nebola vymenovaná, činnosť združení politického charakteru. A zmysel zákona je túto činnosť v armáde nedovoliť. Preto sa navrhol odsek 4, kde je napísané o všeobecnom zákaze, že činnosť politických strán a politických hnutí alebo činnosť združení politického charakteru je vo vojenských objektoch zakázaná. Potom je odsek 5 - činnosť v združeniach nepolitického charakteru, ktoré majú profesijný vzťah k armáde alebo odborový charakter - tam sa ospravedlňujem za preklep -, sa nesmie vykonávať v čase zamestnania a na pracoviskách, kde si vojaci plnia svoje povinnosti.

    V § 6 sa hovorí o účasti na náboženských obradoch a v § 7 sa potom hovorí o činnosti združení nepolitického charakteru, ktoré však majú profesijný vzťah k armáde alebo odborový charakter, lebo občianski zamestnanci vojenskej správy môžu a sú združení v odboroch, že sa môže vo vojenských objektoch, teda inak povedané kasárňach a štáboch, vykonávať len v samostatne stojacich budovách vyhradených na kultúrne a spoločenské podujatia alebo v časti budovy vyhradenej na tento účel. Je to preto, že v malých útvaroch nie je možné budovať samostatné budovy a tam je prax taká, že sa vyhradí časť budovy so samostatným vchodom a je vyčlenená na tieto kultúrne a neslužobné akcie.

    Žiadam o pochopenie a podporu tohto návrhu, aby nedošlo k tomu, že bude možné robiť politickú činnosť v armáde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Čiže, pán Andrejčák, to bolo to vystúpenie.

    Pán Michalec, nech sa páči do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    najprv by som dal hlasovať o skrátenom konaní, keďže to bolo dnes rozdané, aby mohol byť môj pozmeňujúci návrh zaradený v tomto čítaní, či vôbec Národná rada dá súhlas.

  • Ale je otvorená rozprava, musíte návrh predniesť v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážený pán minister,

    k návrhu zákona o vojenskej službe (tlač 712) podávam pozmeňujúci návrh, a to:

    Text § 189 navrhujem upraviť takto:

    1. Zrušujú sa § 1 až § 24, § 25 ods. 2, § 28 až § 30, § 32 a § 34 až § 39 zákona číslo 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia číslo 165/1964 Zb., číslo 59/1969 Zb., číslo 65/1978 Zb., zákona číslo 74/1990 Zb., zákona číslo 228/1991 Zb., zákona číslo 77/1992 Zb., zákona číslo 226/1992 Zb., článku 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 4/1997 Z. z.

    2. § 1 písm. b), § 7, § 10, § 11 písm. b) a písm. c) zákona číslo 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu v znení článku 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z.

    Text § 190 navrhujem upraviť takto:

    "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1997 s výnimkou § 32 až § 39 tohto zákona, ktoré nadobudnú účinnosť dňom účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení vojakov."

    Odôvodnenie je takéto: Vzhľadom na to, že zákon o sociálnom zabezpečení vojakov bol na zasadnutí pléna Národnej rady Slovenskej republiky 18. novembra 1997 odsúhlasený do druhého čítania až na druhú polovicu januára 1998, je potrebné aj v období do jeho účinnosti zabezpečiť sociálne istoty príslušníkov ozbrojených síl aspoň na tej úrovni, ako je to doteraz. Ide totiž o to, že zákon o vojenskej službe, ktorý svojím vecným obsahom predchádza zákonu o sociálnom zabezpečení, nadobudne účinnosť skôr, a teda vznikne legislatívne vákuum na riešenie peňažných dávok, ktoré sú priznávané vojakom z povolania alebo ich rodinám v súvislosti so zánikom služobného pomeru.

    Ak nebudú navrhované pozmeňujúce návrhy akceptované, tak v období od nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení vojakov profesionálni vojaci vykonávajúci vojenskú službu ako svoje zamestnanie nedostanú pri zániku ich služobného pomeru odchodné, výsluhový príspevok, resp. ich rodinní príslušníci nedostanú ani úmrtné. Rodinní príbuzní nedostanú ani úmrtné. Obdobne tak v uvedenom období nebudú poberať výsluhový príspevok bývalí vojaci z povolania, ktorí sú v súčasnosti v zálohe.

    Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť aj obdobie po účinnosti zákona o vojenskej službe do účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení vojakov v poskytovaní peňažných dávok týmto skupinám vojakov podľa doterajších predpisov.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    To bol posledný diskutujúci. Želá si záverečné slovo pán minister?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili páni poslanci Andrejčák a Michalec, k návrhu pána poslanca Andrejčáka chcem povedať, že tieto návrhy skvalitňujú a vlastne rigoróznejšie vymedzujú postavenie profesionálneho vojaka tak, aby nedošlo k spolitizovaniu vojenských pracovísk, kde vojaci plnia služobné povinnosti. Čiže jeho pozmeňujúce návrhy odporúčam prijať. A čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Michalca, ide v podstate o to, o čom ste rokovali včera, teda aby prijatím týchto zákonov sa vlastne nevytvorilo určité vákuum. Pri zákone o sociálnom postavení vojakov, ktorý predkladal spoločný spravodajca pán poslanec Vanko, ste odsúhlasili termín až na 28. januára, lebo podľa rokovacieho poriadku až po 30 dňoch môže byť druhé čítanie vo výboroch. To znamená, že by tam bolo vákuum. Čiže treba to dať do súladu s tým, že tieto peňažné alebo sociálne dávky budú vyplácané podľa doterajšieho zákona a potom budú vyplácané so zmenou zákona tak, ako bude prijatý. Kedy bude prijatý, to nevieme. To znamená, že to treba zosúladiť až do prijatia zákona o sociálnom postavení vojakov z povolania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rada a určite podporím všetky opatrenia, ako sa dá pomôcť vojakom a dôstojníkom, ktorí získali taký vysoký kredit v našom štáte. Ale chcem upozorniť pána poslanca Michalca, že budem veľmi rada, keď predloží podobný návrh, čo sa týka napríklad aj poslancov a členov vlády. Vieme o niektorých svojich kolegoch, ktorí odišli z našich radov aj tragickou smrťou, aj iným spôsobom, a tiež ich rodinní príslušníci, ich rodiny ostali zabezpečené tak, ako každý iný občan tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Juriš - faktická poznámka.

  • V tomto pozmeňujúcom návrhu je ešte jedna drobná chyba v bode 2...

  • Mikrofón poslanca bol vypnutý.

  • Zapnite mikrofón pánu poslancovi Jurišovi.

  • ...tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1997. To nemôže byť, musí tan byť rok 1998. A potom pri druhom čítaní sa to upraví na deň účinnosti, keď sme to dali až na január. Čiže teraz treba upraviť dátum.

  • Hlas ministra Sitka, že je to preklep.

  • Pán minister, mali ste to povedať do mikrofónu. Dobre. Ďakujem.

    Pán Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som požiadal o 20-minútovú prestávku na poradu klubu. Vzhľadom na to, že je už 11.35 hodín, aby zároveň bola obedňajšia prestávka.

  • Za náš klub žiadam takisto o prestávku na poradu klubu.

  • Ďakujem.

    Do 13.30 hodiny je obedňajšia prestávka.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, tak do 14.00 hodiny, do začatia hodiny otázok.

    Prosím, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni, chcel by som oznámiť členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že o 12.00 hodine budeme mať rokovanie výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Otváram bod programu

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebovanie poradia otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar ospravedlnil svoju neúčasť na rokovaní o tomto bode programu. Prosím zastupujúceho predsedu, podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi ospravedlniť neprítomnosť niektorých členov vlády a dovoľte mi oznámiť mená ministrov poverených ich zastupovaním. Čo sa týka ministerky zahraničných vecí pani Kramplovej, zastupovať ju bude podpredseda vlády pán Kalman, ministra spravodlivosti pána Liščáka bude zastupovať minister vnútra pán Krajči, ministerku školstva pani Slavkovskú bude zastupovať minister kultúry pán Ivan Hudec a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jasovského bude zastupovať minister hospodárstva pán Česnek. Chcem ešte podotknúť, že uvedení neprítomní ministri sú na zahraničných pracovných cestách.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam predsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov, položené predsedovi vlády.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto za rečníckym pultom a podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal na ne v časovom limite 15 minút.

    Prvú otázku položil pán poslanec Garai: "Nafta Gbely zavinila, že sa do Gajár vozí pitná voda. Pomôže vláda Slovenskej republiky občanom v Gajaroch?"

  • V nadväznosti na viaceré otázky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu situácie v zásobovaní obyvateľstva obce Gajary pitnou vodou dovoľujem si uviesť nasledujúce.

    Pri prieskume ložísk ropy a zemného plynu v oblasti Gajár bolo v minulosti odvŕtané množstvo naftových vrtov a na základe pozitívnych výsledkov prieskumu sa v súčasnosti ťaží ropno-plynonosné ložisko Gajary-Báden s bilančnými zásobami ropy 295 tisíc ton v kategórii Z1 a Z2 a plynu 842 m3 v kategórii Z1, Z2.

    Prieskumom, ťažbou uhľovodíkov a s tým súvisiacimi činnosťami došlo v priebehu 15 rokov ku kontaminácii prírodného prostredia a podzemných vôd týmito látkami. Kontaminácia sa prejavuje vo výskyte nepolárnych extrahovateľných látok, ako aj netypických aniónov vo vyššom oxidačnom stupni, najmä dusičnanov, dusitanov, chloridov a tiež železa a mangánu. Kvalita podzemných vôd je nepriaznivo ovplyvňovaná komunálnymi odpadovými vodami z obce Gajary, ktorá nemá vybudovanú kanalizáciu, ďalej tiež poľnohospodárskou činnosťou, kde pôdohospodárske družstvo nemá doriešené zneškodňovanie odpadových vôd. Kvalitu podzemných vôd výrazne negatívne ovplyvnili tiež havarijné zhoršenia kvality podzemných vôd únikom väčšieho množstva metanu z porušeného potrubia podzemného zásobníka plynu a tiež zriadením a prevádzkou odkaliska na deponovanie naftárskych výplachov.

    Kvalita podzemných vôd v okolí obce Gajary, ako aj v domových studniach nevyhovuje požiadavkám normy 75 7111 - pitná voda. Zásobovanie obyvateľstva je dlhodobo riešené dovážaním pitnej vody cisternami. Vzhľadom na tieto skutočnosti problematiku zásobovania pitnou vodou je potrebné riešiť koncepčne privedením vody z vyhovujúcich zdrojov.

    Na zásobovanie obce Gajary bola vypracovaná projektová dokumentácia na prívod pitnej vody z úpravne vody v Malackách a rozvodovej siete verejného vodovodu v obci. Keďže ide o finančne náročnú investíciu na zabezpečenie realizácie tejto stavby, na ktorej sa musí podieľať spoločne obec Gajary, Nafta Gbely a Západoslovenské vodárne a kanalizácie, ministerstvo životného prostredia takisto prispeje z prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Má pán poslanec Garai, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem. Chcel by som položiť doplňujúcu otázku.

    Pán premiér alebo ctená vláda,

    je to už pomaly dvadsať rokov, čo sa tam obyvatelia takto trápia s pitnou vodou. Táto suma nie je až taká, aby slovenská vláda nemohla vyfinancovať túto pohľadávku. Predstavuje to okolo 80 miliónov Sk. Tak ako ste, pán podpredseda, teraz vymenovali rezorty, ktoré sa o to budú usilovať, myslím si, že slovenská vláda by sa mohla do konca budúceho roku zaviazať, že týmto občanom pomôže a vyfinancuje 80 miliónov korún, ktoré sú potrebné.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Zdôrazňoval som, že ministerstvo životného prostredia je pripravené v rámci fondu životného prostredia v budúcom roku prispieť na riešenie situácie s tým, že projektová dokumentácia je pripravená. To znamená, sú predpoklady na to, že by mohol byť tento problém v budúcom roku riešený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Weiss: "Ako hodnotíte výroky vládnucej Slovenskej národnej strany o americkej židovskej politike a o tom, že politika Európskej únie je teroristická? Sú zlučiteľné s programom vlády Slovenskej republiky?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    nehnevajte sa, ale nebudem komentovať výroky individuálnych predstaviteľov politických strán, navyše publikované v denníkoch. Dotknem sa otázky Európskej únie či otázky, akú má vláda vlastne pozíciu.

    Jednoznačne v koaličných dohodách, ktoré sa viažu na činnosť vlády, je povedané, že vláda nie je viazaná politickými programami a tobôž nie individuálnymi výrokmi predstaviteľov jednotlivých politických strán. Vláda je viazaná výlučne vlastným programovým vyhlásením, a to jasne definuje pozíciu vlády, smerovanie a usilovanie sa o vstup do Európskej únie a v tomto zmysle vláda aj koná patričné kroky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chcete, pán poslanec, položiť podotázku?

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda vlády,

    vaše vysvetlenie je oportunistické a alibistické. Slovenská národná strana je jednoducho súčasťou vládnucej koalície, má spoluzodpovednosť za realizáciu vládnej politiky. A takéto vyhlásenia predstaviteľov vládnucich strán všade vo svete spochybňujú krajinu, spochybňujú aj Slovensko, spochybňujú politickú vôľu tejto vlády, aby naplnila svoje programové vyhlásenie. Veľmi ma mrzí, že nikto z predstaviteľov vládnucich strán - HZDS, Združenia robotníkov Slovenska - sa nedištancoval od týchto výrokov.

    Musím sa vás jednoducho spýtať ako predstaviteľa vlády, či si myslíte, že takéto výroky zlepšia šance Slovenskej republiky na to, aby bola prizvaná do prvého kola rozhovorov o rozširovaní Európskej únie. Jednoducho, nemôžeme sa tváriť, že si každý môže rozprávať, čo chce, poškodzovať záujmy tejto krajiny a nič sa nedeje. Ak je to predstaviteľ vládnucej strany, tak si nemôže dovoliť výroky takéhoto extrémistického charakteru.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, chcete odpovedať?

  • Vážená Národná rada,

    okrem iného, v roku 1994 dostala aj Strana demokratickej ľavice ponuku účasti vo vláde, a neprijala ju. Neprijala možnosť prevziať časť zodpovednosti za smerovanie tejto krajiny. Zdôrazňujem a opakujem, že vláda je viazaná - a momentálne vystupujem ako predstaviteľ vlády - výlučne svojím programovým vyhlásením. Pán poslanec Weiss, nepodsúvajte mi momentálne nejaké individuálne výroky. Môžem opačne povedať, že tejto krajine neprospieva ani exportovanie zo strany opozície - aj vašej - vnútropolitických problémov do zahraničia. Tejto krajine a prístupovým procesom do Európskej únie to škodí prinajmenšom tak, ako možno niektoré neuvážené výroky predstaviteľov rôznych politických strán.

  • Ďakujem.

    Tiež by som doplnil, ale nemám na to teraz právo. Nikdy ste nevedeli, kde patríte.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Juriš: "Ochrana prírody podľa kompetenčného zákona patrí do kompetencie ministerstva životného prostredia. Zákon o ochrane prírody a krajiny číslo 287/1994 Z. z. presunul riadenie TANAP na ministerstvo životného prostredia. Doteraz neprebehli všetky definitácie činnosti na úseku ochranu prírody. Kedy to bude?

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    problematiku posúdenia súčasnej situácie v Tatranskom národnom parku a návrh na jej zlepšenie prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 22. októbra tohto roka. Vláda po prerokovaní predloženého materiálu ministrom životného prostredia a ministrom pôdohospodárstva uložila obom ministrom riešiť situáciu v Tatranskom národnom parku ďalším vzájomným rokovaním. V zmysle tohto pokynu sa uskutočnili rokovania medzi zástupcami ministerstva životného prostredia a mininisterstva pôdohospodárstva, následne aj rokovania riaditeľov Správy národných parkov Slovenskej republiky a Štátnych lesov Tatranského národného parku.

    V nadväznosti na to ministerstvo pôdohospodárstva vydalo pokyn Štátnym lesom TANAP spracovať nový návrh na riešenie situácie ohľadom TANAP-u. Tento návrh bol 20. októbra tohto roka predložený ministerstvu životného prostredia. Listom číslo 333 z 11. novembra 1997 ministerstvo pôdohospodárstva spresnilo a rozšírilo pôvodný návrh z 20. októbra tohto roka a súčasne uložilo riaditeľovi Štátnych lesov TANAP prikročiť k realizácii dohovoru, vrátane delimitácie majetku od Štátnych lesov TANAP na Správu TANAP. V tejto súvislosti ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo zástupcu ministerstva životného prostredia o vydanie obdobného pokynu riaditeľovi Správy TANAP na realizáciu zámeru vrátane prevzatia delimitovaného majetku. Predpokladá sa, že delimitácia majetku pracovníkov a finančných prostriedkov bude v TANAP-e ukončená do konca tohto roka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Chce položiť pán poslanec Juriš doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Myslím si, že v jednej vláde za 2 roky je už najvyšší čas, aby sa spravila takáto zákonná delimitácia. Najstarší a najznámejší národný park Vysoké Tatry si to plne zaslúži, pretože, aby správa národného parku, čo sa týka ochrany prírody, nemala dobré materiálno-technické, personálne a finančné vybavenie, je neúnosné pre celé Slovensko a pre budúcnosť Slovenska, aby sme sa mohli pýšiť a hrdiť takým skvostom prírody, akým sú Vysoké Tatry.

  • Ďakujem.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Weisa: "Odporúčania Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky ste svojho času označili za ultimátum. Trváte na svojom názore?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky si ctí závery Európskeho parlamentu aj parlamentných výborov a cíti spoluzodpovednosť za splnenie troch odporúčaní Spoločného parlamentného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu a vyvíja úsilie na ich splnenie. Treba si však uvedomiť, že vláda má svoj dosah a mnohé záležitosti nespadajú do jej kompetencie, ale spadajú do kompetencie tohto parlamentu. To aj na margo položenej otázky.

    Čo sa týka prvého odporúčania - obnoviť politický dialóg parlamentných strán -, v júli tohto roku predseda vlády pán Vladimír Mečiar inicioval 1. stretnutie predsedov parlamentných politických strán za okrúhlym stolom. Počas tohto stretnutia boli prijaté opozíciou aj koalíciou dva návrhy, ktoré sa podarilo v ďalšom období splniť. Ďalšie stretnutie za okrúhlym stolom, ktoré inicioval predseda vlády, sa uskutočnilo v októbri tohto roka. Z opozičných parlamentných strán sa však, žiaľ, na tomto stretnutí zúčastnil iba predseda Strany demokratickej ľavice.

    K druhému odporúčaniu - zloženie nových výborov na kontrolu nad spravodajskými službami so zastúpením koalície a opozície - k dohode dlhý čas nedošlo z dôvodu rozdielnych pohľadov na pomer koaličných a opozičných strán, či to má byť 5:3, či 4:4. Súčasne opozícia navrhla zástupcov, ktorí neboli principiálne prijateľní pre koaličné strany.

    Pokiaľ ide o ďalší vývoj, tak prednedávnom Národná rada zvolila za ďalšieho člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána Romana Vavríka z Demokratickej únie a ďalej Národná rada Slovenskej republiky zvolila za ďalších dvoch členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva poslancov pána Milana Kňažka z Demokratickej únie a Františka Javorského z Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Čo sa týka tretieho odporúčania - pripraviť legislatívne riešenie na používanie jazykov národnostných menšín -, v rámci splnenia tejto úlohy vláda Slovenskej republiky nedávno schválila Memorandum o používaní menšinových jazykov, ktorého znenie poskytla Európskej únii a členským krajinám Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Čas vyhradený na otázky poslancov premiérovi uplynul. Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, prípadne na pána generálneho prokurátora.

    Prvá otázka bola položená pánom poslancom Laukom pánu ministrovi Krajčimu: "Ako sa zmenila úrazovosť chodcov pri dopravných nehodách za posledný rok, ale najmä po prijatí novely zákona o pravidlách cestnej premávky na Slovensku?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    za obdobie 10 mesiacov roku 1997 bolo na území Slovenskej republiky zaevidovaných 2 100 dopravných nehôd, pri ktorých došlo ku kolízii vozidla s chodcom, čiže 3,8 % z celkového počtu evidovaných dopravných nehôd. Pri týchto nehodách zahynulo 179 osôb, 616 osôb sa ťažko zranilo a 1 328 osôb sa ľahko zranilo. V porovnaní s tým istým obdobím vlaňajšieho roka počet nehôd vzrástol o 49, usmrtených osôb o 48 a ľahko zranených osôb o 40. Počet ťažko zranených osôb sa znížil o 24.

    Samotní chodci zavinili za 10 mesiacov roku 1997 celkom 1 168 nehôd, čo je o 111 nehôd menej ako za rovnaké obdobie roku 1996, a je to 55,6 % z celkového počtu dopravných nehôd, pri ktorých došlo ku kolízii vozidla s chodcom. Pri týchto nehodách zahynulo 54 osôb, 297 sa ťažko a 742 sa ľahko zranilo. Okrem usmrtených osôb, kde je nárast o 8, došlo k poklesu počtu ťažko zranených osôb o 56 a ľahko zranených o 65.

    Za obdobie od 1. 4. 1997, keď nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, do 31. 10. 1997 bolo na území Slovenskej republiky zaevidovaných 1 581 dopravných nehôd, pri ktorých došlo ku kolízii vozidla s chodcom, čo je 4,6 % z celkového počtu evidovaných dopravných nehôd v tomto období. Pri týchto nehodách zahynulo 120 osôb, 480 sa ťažko a 1 004 ľahko zranilo. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho roka počet dopravných nehôd vzrástol o 55, usmrtených o 18, ľahko zranených o 37, počet ťažko zranených osôb sa znížil o 11. Chodci od 1. 4. 1997 do 31. 10. 1997 zavinili 874 nehôd, čo je o 85 nehôd menej v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1996, a je to 55,3 % z celkového počtu dopravných nehôd, pri ktorých došlo ku kolízii vozidla s chodcom. Pri týchto nehodách sa ťažko zranilo 226 osôb a 546 sa ľahko zranilo. Usmrtené osoby zostali na rovnakej úrovni. Počet ťažko zranených klesol o 39 a ľahko zranených o 68 osôb.

    Najväčší počet dopravných nehôd, a to 79,3 % je zaevidovaných mimo priechodu pre chodcov za dobrých rozhľadových a poveternostných podmienok. Podľa miesta najviac dopravných nehôd so zrážkou chodca je spôsobených v obci najmä v stredu, štvrtok a piatok, a to v popoludňajších hodinách. Chodci najčastejšie zaviňujú nehody tým, že vstupujú na vozovku bez toho, aby sa presvedčili, či tak môžu urobiť bez nebezpečenstva. Vodiči tieto nehody zaviňujú najčastejšie tým, že nedajú prednosť chodcom na priechode alebo neprispôsobia rýchlosť jazdy na ceste. Podľa veku chodca najviac dopravných nehôd zavinili osoby od 10 do 20 rokov, t. j. 27 %, a deti do 10 rokov 24,6 %. Kategória starších osôb nad 70 rokov je v poradí na 4. mieste a je to 9,3 %.

    Pri nehodách zavinených vodičmi je najčastejšou príčinou nedanie prednosti chodcom a neprispôsobenie rýchlosti jazdy situácii na ceste.

    Z uvedeného vyplýva, že nehodovosť s účasťou chodcov od začiatku roku 1997 vzrástla výraznejšie v 1. štvrťroku a miernejšie po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Je to dôsledok výrazného zvýšenia intenzity cestnej premávky, ktorej nezodpovedá priepustnosť cestnej siete, ale i všeobecnej nedisciplinovanosti účastníkov cestnej premávky.

    Skončil som.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce pán poslanec Lauko položiť podotázku?

    Nech sa páči, pán Lauko.

  • Vážený pán minister,

    zažil som osobne niekoľko zlých situácií na priechodoch pre chodcov. Svoju otázku kladiem tiež na základe žiadosti mojich voličov, aby sa tento zákon zmenil alebo lepšie, aby sa táto sitácia zmenila. Vznikajú rôzne nebezpečné situácie na priechodoch pre chodcov. Spomeniem aspoň niektoré. Chodci vstupujú na priechod náhle a autá musia prudko brzdiť. Niekedy je to aj akoby naschvál. Aspoň tak to naznačujú taxikári v mestách. V mestách, kde sú štyri pruhy na ceste, jedno auto zastaví, v inom pruhu nezastaví, a to spôsobuje úraz chodca. Sú situácie, keď vodič auta chodca alebo chodec auto pre iné stojace auto vo vedľajšom pruhu nevidí. Vtedy chodec vbehne pod idúce auto. Havárie vznikajú tiež na križovatkách pri odbočovaní, keď v jednom pruhu autá dávajú prednosť chodcom a v ďalšom sa pohnú a vodiči sa musia dohodnúť v zlomkoch sekúnd. Často sa nedohodnú a vznikajú havárie, škody, poranenia. Je to, samozrejme, prejav, ako ste označili, celkovej spoločenskej situácie, nárastu áut, ale aj vzniku novej situácie - netolerancie, brutality atď.

    V Poprade leží v nemocnici na prístrojoch ťažko zranený muž, ktorý bojuje o svoj život a ktorý bol takto zranený na cestnom priechode v nedávnych dňoch. V Poprade sa v posledných dňoch stalo niekoľko takýchto ťažkých dopravných nehôd.

    Pýtam sa vás preto, pán minister, keďže k tomu prispel trochu aj tento zákon a novela tohto zákona, ako chcete túto situáciu riešiť.

  • Keď dovolíte, odpoviem takto.

    Zákon číslo 315/1996 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 4. 1997 a za toto obdobie podľa toho, čo som čítal v štatistike, sme nezaznamenali výraznejší nárast, v ktorom by dochádzalo k poškodeniu chodcov zo strany vodičov. Ustanovenie, ktoré sme implementovali do zákona číslo 315 o tzv. absolútnej prednosti chodcov, je bežné vo všetkých krajinách Európskej únie. A keďže Slovenská republika implementuje právo týchto krajín do svojho práva, zaviedli sme ho aj do nášho zákona. Preto budeme ďalej sledovať vývoj dopravnej nehodovosti v tejto oblasti a, samozrejme, riešiť otázku disciplíny vodičov ukladaním pokút.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Brocka ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošovej: "Ktoré z ústavných zariadení rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú určené na privatizáciu?"

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

    neviem, či som tu bola minulý týždeň, keď som z tohto miesta vyhlásila, že žiadne. Ani v minulosti, ani za môjho súčasného pôsobenia v rezorte ministerstva práce neuvažujeme o privatizácii. Dokonca o privatizácii neuvažuje ani nová právna úprava o sociálnej pomoci.

  • Ďakujem. Myslím si, že odpoveď je jasná.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, za vecnú odpoveď na mnou položenú otázku. Len mi dovoľte doplňujúcu otázku, keďže mám svoju skúsenosť z kladenia otázok tu v sále. Minulý týždeň som vám položil podobnú otázku a po krátkej odpovedi ste zneužili svoje záverečné slovo na to - keď som už nemohol reagovať -, aby ste túto sálu a prostredníctvom televízie zavádzali aj občanov informáciami o tom, že som v roku 1994 predal Domov dôchodcov na ulici Fraňa Kráľa Magistrátu Bratislava...

  • Pán poslanec, ale máte dať inú podotázku.

  • ...a v okrese Dunajská Streda som previedol objekty na iné účely za asistencie armády. Pani ministerka, vy veľmi dobre viete, že po roku 1991 sú domovy dôchodcov v Bratislave v majetku mesta, čiže magistrátu. V roku 1994 nie ministerstvo práce predalo magistrátu, ale magistrát ministerstvu, konkrétne ministerstvu vnútra.

    A druhá poznámka je k prevádzaniu objektov v okrese Dunajská Streda. Áno, dokonca vám pripomeniem mená tých obcí - Vrakúň, Lapakoš a Báč. Ale tieto sťahovania prebehli v roku 1993, pani ministerka, a vtedy som nebol ministrom práce ja, ale ministerkou ste boli vy.

    Samozrejme, preto kladiem takúto otázku: Pani ministerka, kedy vám mám veriť alebo ako mám poznať, že hovoríte pravdu?

    Keďže som položil aj ďalšie otázky v tejto hodine otázok, prosil by som vás, ak čas nevyjde, aby ste mi odpovedali písomne, tak ako o tom hovorí zákon o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, vážený pán poslanec,

    na úvod by som chcela povedať, že aj keď to nesúvisí s pôvodnou otázkou, odpoviem vám s tým, že hneď v prvej časti informácie, ktoré som dala, sa ospravedlňujem za nepriamy, povedala by som, atak na vás, pretože vy ste domov dôchodcov skutočne nepredali mestu, primátorovi. Vy ste akurát dali súhlas na to, aby domov dôchodcov neslúžil svojim účelom, prevodom na ministerstvo vnútra, a to bývalému ministrovi pánu Pittnerovi. Takže sa ospravedlňujem.

    Ale nič to nemení na veci, že vo svojom liste z marca 1994 ste pôvodne nesúhlasili s prevodom na mesto. O tri týždne, v apríli 1994, vás presvedčili, zrejme stranícka disciplína, že ste zmenili názor. A pýtam sa, kde boli presťahovaní dôchodcovia, ktorí mali priemerný vek 85 rokov. Pretože vy ste v liste z apríla 1994 dali určité podmienky. Musím vás upozorniť, pán poslanec, že pán primátor - a bola by som rada, keby si to najmä tí starší občania v Bratislave uvedomili -, magistrát mal zriadiť na poskytovanie sociálnych služieb občanom špeciálny domov dôchodcov na Kramároch na Rozvodnej, ktorý nie je v prevádzke ešte ani dnes. Takže, ospravedlňujem sa, vy ste len dali súhlas, aby ich vysťahovali. Vy ste dali súhlas na to, aby ľudia, ktorí tam mali dožiť, boli rozvezení do rôznych domovov dôchodcov na území mesta.

  • Ak by som sa ešte mohla vrátiť k tým štyrom ústavom - Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež Topoľníky-Labakoš, Ústav sociálnej starostlivosti Okoč-Opatovský Skolec, Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých Vrakúň a Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté ženy v Báči. Tieto štyri ústavy, všetky pre mentálne postihnutých ľudí, boli vaším podpisom nájomnými zmluvami vydané pôvodným majiteľom, pričom, pán poslanec, chcem vás upozorniť, že ste poškodili štát, pretože ste podpisovali napríklad Okoč 8. augusta 1994 - hoci ste dobre vedeli, že už nebudete vládnuť ďalej - až do roku 2001 zmluvu na 481 000 Sk ročne. Čiže aj keď teraz nájdeme náhradné riešenie, do roku 2001 budeme platiť 0,5 mil. majiteľom. To isté platí aj o Ústave sociálnej starostlivosti Vrakúň. 1. novembra 1994, pán poslanec, ste uzavreli zmluvu s ukončením v roku 2001. Ročné nájomné 423 000 Sk. Takže hovorím, každý nech sa stará o svoje. Ja sa starám o to, aby tieto ústavy fungovali, aby sa nedostali pod takú správu, akú mali za vašej éry.

  • Ďakujem. To je tak, keď niekto zabúda.

    Pán poslanec Volf kladie otázku ministrovi spravodlivosti pánu Liščákovi: "Vážený pán minister, kedy vrátite Fondu národného majetku byt, ktorý ste nadobudli nezákonným spôsobom?"

    Pán minister, zastupujete, musíte odpovedať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    "nenachádzam žiadny dôvod na to, aby som vrátil byt Fondu Národného majetku," hovorí pán minister spravodlivosti, "ktorý som nadobudol zákonným spôsobom na základe kúpnej zmluvy od Fondu národného majetku.

    V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť toto. Je pravdou, že som odkúpil byt od Fondu národného majetku, ktorý bol a je určený prevažne pre jeho zamestnancov. Fond pri nákupe i odpredaji bytov postupoval v súlade so zákonom. Byt som nezískal zadarmo, ale riadne som ho kúpil. Právo využívať primerane vybavený byt patrí ústavným činiteľom zo zákona, konkrétne podľa § 14 a 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. Tento zákon, schválený poslancami, upravuje platy, paušálne náhrady i ďalšie výdavky poslancov Národnej rady, členov vlády, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatných sudcov a predsedu i podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Litera zákona určuje, že člen vlády má právo počas výkonu svojej funkcie, ak má trvalý pobyt mimo sídla vlády, bezplatne užívať primerane vybavený byt. Vláda bytmi nedisponuje, tie sú vo vlastníctve miest a obcí. Mám trvalý pobyt v Banskej Bystrici. Od svojho nástupu do funkcie, teda od 15. decembra 1994, som býval v budove ministerstva spravodlivosti. Je vari v civilizovaných štátoch normálne, aby člen vlády býval v kancelárii? Vari príchodom do funkcie som stratil právo na rodinný život a zázemie?

    Vážený pán poslanec Volf, vie verejnosť o tom, že si riadne platím úhrady spojené s bývaním bez nároku na predplatenie, hoci mám na to zákonný nárok? Čo je teda morálnejšie, ak si platím nájomné za byt, alebo si nájomné nechám refundovať? Dokonca podľa zákona, ktorý schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, mám nárok aj na primerané vybavenie bytu. Pritom zákon nedefinoval a v korunách nevyjadril hodnotu na jeho vybavenie. Zákonodarca však určite predpokladal, že primerané vybavenie bytu bude primerané postu ústavného činiteľa, a nie povedzme postaveniu úspešného podnikateľa alebo radového občana. To je daň za riziko a zodpovednosť navyše, ktorú som zobral na seba ako ústavný činiteľ, a nie občan. Ak niekto nesúhlasí s privilégiami stanovenými v zákone, treba iniciovať zmenu zákona, a nie jeho užívateľa.

    Pán Volf, vrátili byty ministri z predchádzajúcej vlády? Ak by ich vrátili, potom by sme nemuseli riešiť to, čo vás tak mimoriadne, ale zbytočne zaujíma. Z uvedených dôvodov nevidím povinnosť vrátiť mnou legálne nadobudnutý byt Fondu Národného majetku."

    Skončil som.

  • Ďakujem.

    Chce pán poslanec Volf položiť podotázku?

  • Vážený pán neprítomný minister Liščák, ktorý ste zrejme mali obavu prísť odpovedať priamo pred ľuďmi, ale aj ďalší vážení páni ministri, ktorí ste rovnakým spôsobom nadobudli byt z Fondu Národného majetku. Nikto vám neupiera právo, aby ste získali služobný byt v čase, keď ste vo vláde. Nič nebránilo tomu, aby Úrad vlády si žiadal v rozpočte peniaze na zakúpenie služobných bytov, ktoré by členovia vlády oprávnene dostali k dispozícii počas toho, keď sú vo vláde. Ale veľmi ma zaráža, že pán minister spravodlivosti nepozná zákon, pretože, a chcem citovať, Okresná prokuratúra Bratislava II hovorí, že "Fond národného majetku v súlade so schváleným rozpočtom bol oprávnený na to, aby nadobudol byty do vlastníctva, ale nie na to, aby predmetné byty odpredal". To je jasný postoj prokuratúry. Je zvláštne, že to pán minister nepozná. Chcem sa ho spýtať ako pána ministra, ktorý je vo vláde za Združenie robotníkov Slovenska, či si myslí, že voliči jeho strany mohli dostať byt za bezúročnú pôžičku ako on, a či si myslí, že skutočne v tomto štáte má platiť dvojaký meter spravodlivosti - jeden pre obyčajných ľudí, ktorí byt nemajú, a druhý pre pánov ministrov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán Volf, spýtajte sa vášho platiteľa, čo vám dáva veľké peniaze, aby vás podporoval, vašu ministraničku, koľko nám dlhuje, tomuto štátu.

  • Protesty a hlasy z pléna.

  • Ďalší pán poslanec, ktorý položil otázku, je pán poslanec Szigeti a pýta sa pani ministerky Slavkovskej: "Vyhláška ministerstva školstva Slovenskej republiky z 27. 7. 1984 o poskytovaní štipendií a hmotného zabezpečenia žiakov gymnázií a stredných odborných škôl už dávno stratila svoju aktuálnosť. Kedy vydá ministerstvo novú vyhlášku o predmetnej problematike?"

    Za ministerku Slavkovskú odpovedá pán minister Hudec.

  • Vážený pán predsedajúci, podpredseda parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 1246 z roku 1994 uložilo Ministerstvu školstva Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripraviť v 1. polroku 1995 legislatívne riešenie poskytovania sociálnych štipendií v nadväznosti na novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku prídavku na deti.

    Na splnenie tejto úlohy Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravilo v roku 1995 pracovný návrh novely pôvodnej vyhlášky o poskytovaní štipendií a prerokovalo ho na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V záveroch z rokovania Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky odporúčalo usmerniť tvorbu právnej normy o sociálnych štipendiách v zmysle uvedeného uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 1243 z roku 1994 iba na problematiku vekovej kategórie štúdia na vysokých školách. Prosím, opakujem, iba na problematiku vekovej kategórie štúdia na vysokých školách.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tak ako to vyplynulo z rokovania a možného priloženého záznamu, ktoré potvrdilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nie je odôvodnené posúvať vekovú hranicu nižšie. U žiakov stredných škôl, ktorí spĺňajú podmienku nezaopatrenosti, sa táto problematika rieši poskytovaním zvýšených prídavkov na deti a sociálnymi príplatkami rodičom v závislosti od výšky príjmu spoločne posudzovaných osôb a výšky sumy životného minima.

    Z týchto dôvodov sa novelizovala vyhláška o poskytovaní sociálnych štipendií iba pre vekovú kategóriu študentov vysokých škôl, ktoré by prispievali na náklady študujúcich na vysokých školách. Na základe odporúčania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vydať vyhlášku po schválení nového školského zákona len o nadstavbových formách štipendií, napríklad prospechové štipendium, ktoré predpokladá poskytovať ako stimulačné podľa finančných možností z vlastného rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce pán poslanec Szigeti položiť podotázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    je síce pravda, že pre vysokoškolákov štipendiá alebo pôžičkový fond je zabezpečený, ale myslím si, že ak chceme mať dobre pripravených vysokoškolákov, tak musíme venovať patričnú pozornosť aj stredoškolákom. Myslím si, že štipendiá všade na svete majú nielen sociálne poslanie, ale aj istý stimulujúci a motivačný charakter.

    Myslím si, že vyhlášku, o ktorej hovorím, by bolo potrebné skutočne čo najrýchlejšie novelizovať, lebo stredoškolákom chýba práve ten motivačný charakter. A napriek tomu, čo ste naznačili, mám informácie - v minulom mesiaci som pochodil stredné školy -, že niektorí stredoškoláci by na základe tejto vyhlášky mali mať nárok na poskytnutie sociálneho štipendia, no nedostanú ho z jednoduchého dôvodu, lebo stredné školy na to nemajú finančné prostriedky.

    Moja otázka znie: Prečo ministerstvo školstva nezabezpečuje potrebné finančné prostriedky na poskytnutie štipendií pre žiakov stredných škôl, ktorí na to podľa citovanej vyhlášky majú nárok?

  • Vážený pán poslanec,

    myslím si, že aktívna populačná politika je iste modernou formou, ako stimulovať také faktory rozvoja spoločnosti, ktoré sú žiaduce. Nemôžem sa však odvolať na nič iné, len na citované právne normy, ktoré istým spôsobom zatiaľ ohraničujú možnosti, o ktorých sme hovorili. Pokladám váš podnet za veľmi zaujímavý, ale myslím si, že je takisto podmienený ekonomickou prosperitou tohto štátu a možnosťami štátneho rozpočtu.

    Stačí, pán poslanec?

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Palacka: "Ministerstvo financií rozhodlo o krátení 30 % dotácií na teplo. Regulovaná cena tepla sa nemení. Kto zaplatí tento rozdiel? Alebo sa bude kúriť len každý druhý deň?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    ministerstvo financií už dlhodobo upozorňuje na neúnosný stav v systéme výroby, distribúcie tepla, vývoja nákladovosti strát a nadväzne tlaku, významného tlaku na štátny rozpočet.

    Na uvedenie, aby sme sa dostali do reálu, v roku 1996 štátny rozpočet predpokladal a rozpočtoval na dotácie na teplo 2,6 miliardy korún, v skutočnosti v roku 1996 sa čerpalo 4,3 miliardy korún. Už vtedy sme upozorňovali distributérov - obce, mestá -, že takýto vývoj nie je udržateľný vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, vo vzťahu k iným skupinám občanov, ktorí neuplatňujú a nemajú zabezpečované vykurovanie prostredníctvom centrálneho tepla, a takých občanov je 50 %, len tých, čo žijú vo vlastných rodinných domoch, a ďalšie veľké percentá, ktoré si takisto zabezpečujú vykurovanie mimo centrálneho vykurovania, to znamená, je to problém veľkej väčšiny občanov. A teda tlak na štátny rozpočet je absolútne neúnosný.

    Táto situácia pokračovala v 1. polroku 1997, keď rozpočet rozpočtoval 2,6 miliardy korún a za 1. polrok bolo čerpanie 2,9 miliardy korún. Nadväzne na opatrenia vlády, ktorá od 1. 8. rozhodla o zvýšení cien tepla o 10 %, čím v príslušných inštitúciách vytvorila určité predpoklady na zdrojové krytie, pristúpilo ministerstvo financií k redukovaniu objemu dotácií v 2. polroku o 30 % oproti skutočnosti roku 1996, keď došlo k významnému prevýšeniu rozpočtovaného objemu dotácií. Samozrejme, že je to veľká príležitosť pre opozíciu spustiť veľký krik. Je to veľká príležitosť aj pre mnohé inštitúcie, obce, mestá, aby neprimeraným spôsobom reagovali - nehovorím, že všetci, ale viacerí - a dali to pocítiť občanovi tým, že krátia trebárs dodávky teplej vody alebo určitým spôsobom obmedzujú občanov.

    Chcem uviesť, že analýza ministerstva financií ukázala, že napriek určitým krokom na racionalizáciu dodávok u výrobcov a odberateľov, vrátane zatepľovania bytov, zvyšuje sa objem dodávok tepla, ako aj vecne regulované ceny, od ktorých sa odvíjal rozsah dotácií. Dôvodom je najmä skutočnosť, že súčasný systém ich poskytovania nemotivoval dodávateľov a výrobcov tepla k úsporám, naopak, väčší rozsah dodávok umožňoval získavať väčší objem dotácií a väčší objem zisku zakalkulovaný vo vecne regulovanej cene.

    Na základe posúdenia celkovej situácie, keď podľa našich údajov a, podotýkam, tieto údaje sú zhodné s údajmi Slovenského zväzu bytových družstiev, v rámci priemernej vecne regulovanej ceny cca 250 korún za gigajoule je zakalkulovaný zisk 40 až 50 korún za gigajoule a krátenie dotácií v druhom polroku tohto roka predstavuje len 30 korún za gigajoule. Z toho vyplýva, že aj po krátení dotácií sú v podstate vytvorené predpoklady na krytie úplných vlastných nákladov na výrobu a dodávky tepla a nemalo by dochádzať k prvotnej platobnej neschopnosti dodávateľov.

    Podľa cenových predpisov 15 % zisku z upravených vlastných nákladov sa má výlučne použiť na financovanie hmotných investícií zameraných na úsporu nákladov v tepelnom hospodárstve, a teda aj na znižovanie cien. Úspora nákladov sa dosiaľ neprejavila, pretože ceny výrobcov tepla narástli od roku 1993 takmer o 25 %, i keď ceny niektorých vstupov sa priemerne zvýšili, priemerne sa nezvýšili v nejakom mimoriadnom rozsahu. Z toho je možné usudzovať, že sa tieto prostriedky často používali na iné účely než na úsporu nákladov a že v nákladoch tepelného hospodárstva sú značné rezervy. Napríklad kontrolné orgány, keďže značná časť orgánov finančnej kontroly je zameraná na oblasť kontroly tvorby cien a dodržiavania platnej cenovej disciplíny, v rámci 305 cenových previerok u 176 výrobcov v tvorbe cien roku 1996 zistili skoro 11 miliónov korún preukázateľného majetkového prospechu. Podobne v dosiaľ vykonaných previerkach v 1. polroku to bolo skoro 10 miliónov korún.

    Samozrejme, že limitovanie dotácií vyvoláva negatívnu odozvu, pretože vytvára náročnejšie podnikateľské prostredie vo výrobe tepla. Na otázku, kto má zaplatiť rozdiel v objeme dotácií, je jednoznačná odpoveď z toho, čo som povedal, z preukazov rentability, že by ťarchu tohto opatrenia mali znášať výrobcovia a distributéri z prostriedkov získaných racionalizáciou, odstránením nehospodárnosti a sčasti aj na úkor časti ich zisku, najmä v kontexte vykonaného cenového opatrenia od 1. 8. V žiadnom prípade by nemali dosahy znášať obyvatelia, pretože cena pre nich zostala stanovená na úrovni od 1. augusta vo výške 150 korún za gigajoule. Dosahy na občanov v podobe obmedzovania kúrenia, dodávok teplej vody sú často vyvolávané umelo zo strany dotknutých subjektov ako súčasť nátlaku na ministerstvo financií na zrušenie tohto opatrenia, a niekde majú aj politický nádych.

    V otázke zvýšenia ceny tepla vláda maximálne zohľadňuje sociálne aspekty dosahov na obyvateľov s tým, že môžem uviesť príklady okolitých krajín. Česká republika ide od 1. januára budúceho roku zvýšiť ceny tepla len o 24 %, takto to uvádza česká vláda, pretože pôvodné návrhy boli o 40-60 % zvýšenia cien tepla. Čo sa týka dotácií, ak tento rok uvažujeme o 2,6 miliardy korún, český štátny rozpočet kalkuluje 200 miliónov a od budúceho roka od apríla chce dotácie celkom zrušiť. Podobná situácia je v Maďarskej republike. Takže občan si môže urobiť obraz o tom, či sa správame sociálne, či nie.

    Na druhej strane je tu jednoznačná záležitosť, že takýto citlivý problém musí riešiť spoločne štát prostredníctvom vyčlenenej dotácie v štátnom rozpočte, ale, samozrejme, potom aj výrobcovia a distributéri primeraným správaním a znižovaním nákladov, efektívnym hospodárením, ale aj obce, mestá a, samozrejme, i občan. Aj občan by sa mal starať o to, aby mal príslušné zariadenia a jednoducho, aby úspornosť nastúpila na všetkých miestach, ktoré sa týkajú výroby a distribúcie tepla. Je skutočnosťou, a môžete to denne vidieť, ako sú otvorené okná na panelákoch a ako sa v mnohých prípadoch prekuruje. To znamená, o čom sme ochotní debatovať s distributérmi, s družstvami, obcami, nie je objem dotácií, ale sme ochotní diskutovať o precizovaní celého systému poskytovania dotácií tak, aby sme ich efektívnejšie rozdeľovali, aby motivovali distributérov, výrobcov, jednotlivé obce, mestá k tomu, aby sa realizovali úspory, aby sa neplytvalo teplom. Je to v záujme všetkých občanov, pretože tieto dotácie sa dotýkajú len obmedzeného okruhu občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce pán poslanec Palacka položiť podotázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za faktografiu. Súhlasím, že treba vyvíjať tlak na výrobcov, na šetrenie teplom. Bohužiaľ, vy ste dotácie ubrali správcom bytov. Tí nemajú inú možnosť, len šetriť na dodávke kúrenia, resp. teplej vody. Tých poznatkov zo všetkých miest je veľa. Regulácia kúrenia, resp. dodávky teplej vody, sa začína uplatňovať prakticky plošne. Bolo úmyslom ministerstva financií otužovať obyvateľstvo? Ak ide o úspory v štátnom rozpočte, dá sa predpokladať, že tie ušetrené stámilióny sa objavia vo zvýšených nákladoch na zdravotnú starostlivosť, nemocenské poistenie. Vo včarajšom televíznom rozhovore sa aj váš hovorca priznal, že cieľom opatrenia je zaplátať jednu z mnohých dier v štátnom rozpočte na úkor peňaženiek občanov.

    Vážený pán minister, nezdá sa vám, že ste spadli do vlastnej pasce, ktorú ste pripravili populistickým zmrazením regulovaných cien? Jednoducho to nefunguje. Tlak na výrobcov sa nevyvíja. A ja sa pýtam, kto je za to zodpovedný. Naozaj budeme na Vianoce sedieť doma zabalení v dekách a v kožuchoch?

  • Opakujem znovu, že celý systém je taký, že má v podstate otvorený koniec. Jednoducho treba doň vstúpiť. Opakujem znovu, dlhodobo sme upozorňovali jednotlivé inštitúcie, ktoré sa podieľajú na teple, že tá koncovka, to riešenie nemôžu byť len dotácie štátneho rozpočtu. Uviedol som, aké neúmerné prírastky tlaku sú na štátny rozpočet. Začínajú, prebiehajú diskusie o tom, ako efektívnejšie zladiť celý systém. Budeme o tom hovoriť teraz na stretnutiach s jednotlivými predstaviteľmi zväzov obcí a miest s tým, že budeme zvažovať nielen to, ako racionálnejšie celý systém odladiť, ale aj to, akým spôsobom sa bude v budúcnosti celý systém cien uberať. Pretože ide o prísne regionálny problém, ministerstvo financií bude uvažovať aj o tom, že spolu so sumou dotácií, ktorá musí do istej miery celý systém prehodnotiť, sa posunie aj cenotvorba smerom na obce, mestá spolu s objemom dotácií s tým, že bude potom jasný nositeľ v danom regióne. Predpokladáme, že v podstate sa zmení aj motivácia. Opakujem, to riešenie je v rukách štyroch inštitúcií: štátu, obcí, miest a príslušných inštitútov, ktoré sa zapodievajú celým režimom a, samozrejme, aj v rukách občanov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Volf pánu ministrovi Sitekovi: "Vážený pán minister, kedy vrátite Fondu národného majetku byt, ktorý ste nadobudli nezákonným spôsobom?"

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    na otázku pána poslanca Volfa odpoviem veľmi stručne.

    Neviem, pán poslanec, o tom, že by som získal byt od Fondu národného majetku nezákonne. Okresný úrad Bratislava III, odbor katastra, 27. 8. 1996 preveril vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v môj prospech na základe zmluvy o prevode vlastníctva, ktorú som uzavrel s predávajúcim, to znamená s Fondom národného majetku. Tým som sa stal právoplatným vlastníkom bytu. Podľa jedného článku v kúpno- -predajnej zmluve som využil právo a výšku sumy som uhradil v plnej výške Fondu národného majetku. Na úhradu tejto sumy som využil pôžičku z bankovej inštitúcie za bežný úrok s tým, že byt je založený v tejto inštitúcii a záložné právo bude zrušené až vtedy, pokiaľ byt nesplatím, pokiaľ nesplatím uvedenú pôžičku do roku 2004. Peniaze na tento účel boli poskytnuté Fondu národného majetku, ktorý ich mohol použiť na výstavbu ďalšieho bytu. Čiže doteraz nebolo moje vlastníctvo k bytu orgánmi Slovenskej republiky, ktoré vo veci môžu rozhodovať zákonným spôsobom, spochybnené. Ešte raz opakujem, že nemožno hovoriť o nezákonnom spôsobe nadobudnutia bytu od Fondu národného majetku.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, týmto končím bod programu hodina otázok.

    Ešte chcem odpovedať pánu poslancovi Palackovi, kto to tu narobil. Boli to poslanci VPN, KDH, Demokratickej strany.

  • Krik a hluk v sále.

  • Rozbili ste stavebníctvo, poľnohospodárstvo, všetko ste rozbili. Ďakujem, pán Palacka, sami ste si to zavinili.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas prestávky, budeme pokračovať podľa schváleného programu bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 33. schôdzi.

    Páni poslanci, sadnite si, prosím vás. Trošku pokoj! Upokojte sa.

    Materiál ste dostali ako tlač 817 a dodatok k nej.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoj postoj a stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí s odpoveďou svoju nespokojnosť, to znamená, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojich vystúpeniach uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď členov vlády v tlači 817, prípadne v jej dodatku nachádza.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pán Sopko je prihlásený do interpelácií. Hlási sa pán Ftáčnik. Hlási sa ešte niekto do rozpravy k písomným odpovediam?

    Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia poslanci,

    dostal som odpoveď od pána ministra Jána Jasovského k mojej interpelácii, ktorá sa týkala Železníc Slovenskej republiky. Nemôžem sa ani stotožniť, ani uspokojiť s odpoveďou na moju interpeláciu na 33. schôdzi Národnej rady, pokiaľ ide o hospodárenie železníc, ani pokiaľ ide o výsledky kontroly.

    Odpoveď pána ministra Jasovského vyznieva veľmi poučujúco a vzniknutú situáciu odôvodňuje okrem iného dôsledkami globálnych trendov na dopravnom trhu a rovnako dôsledkami svetových a vnútorných hospodárskych zámerov. Preto by som chcel pánu ministrovi Jasovskému pripomenúť, že záporný hospodársky výsledok za rok 1996, ktorý bol reprezentovaný stratou vo výške 819 mil. Sk pred zdanením, podľa správy o výsledku hospodárenia bol v prevažnej časti zavinený chybnými finančnými operáciami. Sú mi známe problémy s nedostatočným krytím straty pri výkonoch vo verejnom záujme zo strany štátu voči Železniciam Slovenskej republiky. Známa mi je aj skutočnosť, že tieto straty sa vykrývajú z tržieb z nákladnej prepravy. Ale rovnako sú mi známe aj také fakty, ktoré svedčia prinajmenšom o nezodpovednom hospodárení vrcholového manažmentu Železníc Slovenskej republiky s prostriedkami štátneho rozpočtu a aj s vlastnými zdrojmi.

    Uvediem ako vždy konkrétny príklad. Železnice Slovenskej republiky v minulom roku 1996 nakúpili od firmy Europaen Railways 185 starých použitých nákladných vozňov s odsúvateľnými bočnými stenami za celkovú úhrnnú sumu 534 mil. Sk. Teda keď to prepočítam, za jeden vagón zaplatili okolo 2,9 mil. Sk bez cla. Podobný vagón z Vagónky Poprad, teda novovyrobený vagón z Vagónky je za 1,9 mil. Sk. To znamená, že na každom vagóne je rozdiel 1 milión Sk. Tento prípad je len jeden z množiny praktizovaných podfukov - ináč sa to nedá povedať - v Železniciach Slovenskej republiky. Budeme hľadať, kto sa týmto obohatil.

    Je mi tiež známe, že v Železniciach Slovenskej republiky došlo napríklad v porovnaní s rokom 1993 k poklesu objemu nákladnej prepravy. Núkajú sa otázky: Analyzoval niekto zodpovedne príčiny tohto poklesu? Aký má vzťah k tomuto poklesu prepravy monopolizovanie niektorých špedičných firiem a tiež niektorých prepravcov? V každom prípade tu boli poskytnuté cenové zvýhodnenia akvizičnými zľavami. Ako tieto praktiky vplývali najmä na pokles tranzitnej prepravy? Z informácie zverejnenej predstaviteľmi súčasného vedenia Železníc Slovenskej republiky - odznelo to aj v relácii Kroky -, vyplýva, že súčasné vedenie muselo prehodnotiť značnú časť prepravných zmlúv práve kvôli akvizičným zľavám. Takže je to dôsledok zlej obchodnej politiky Železníc Slovenskej republiky, ktorá má priamy vplyv na tržby železníc. Nakoniec to čiastočne pripúšťa vo svojej odpovedi aj pán minister Ján Jasovský.

    O čo mi ide? Predovšetkým o to, že parlament aj verejnosť by mali poznať, a treba nám veľmi jasne vyslať signál o spôsobe a praktických krokoch pri ozdravovaní Železníc Slovenskej republiky. Súčasťou toho by malo byť aj jasné a jednoznačné poukázanie na ľudí zodpovedných za tento stav. To znamená, treba určiť podiel bývalého pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií aj podiel ďalších pracovníkov Železníc Slovenskej republiky, keď dostali dôveru, aby riadili najväčšiu štátnu organizáciu v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

    Nie som spokojný so stanoviskom, ktoré mi poslal pán minister Ján Jasovský.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    stručne sa chcem vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré sú uvedené pod bodmi 6, 8 a 9 v zozname písomných odpovedí členov vlády.

    K prvej odpovedi pani ministerky Slavkovskej budem veľmi stručný. Týkala sa vydania vyhlášky o rigoróznych skúškach. Vzhľadom na to, že tu pani ministerka nie je, obmedzím sa len na konštatovanie, že ak by sme takto postupovali a čakali s vydaním vykonávacieho predpisu na ďalšiu novelu zákona, vždy by sa to odďaľovalo, ako sa to stalo v tomto prípade, keď náš parlament prijal novelu zákona o vysokých školách, ktorou splnomocnil ministerstvo vydať vykonávací predpis o rigoróznych skúškach, a pani ministerka mi v odpovedi píše, že s vykonávacím predpisom čakala a stále čaká, pretože sa ešte stále len pripravuje, čakala na schválenie toho zákona, ktorý upravil platenie za rigorózne skúšky.

    To znamená za to, že sa vykoná skúška, za to, že sa udelí príslušný titul, sa s vyhláškou čakalo. Podľa mňa hmotno-právne veci mohli byť dávno hotové, mohli byť jasné a po prijatí príslušnej novely zákona, ktorá by ustanovila financovanie, sa mohla urobiť novela vyhlášky, ktorá by povedala, ako je to s financovaním. Takto sa vlastne naťahuje proces, ktorým sme vrátili do nášho právneho poriadku udeľovanie titulov JUDr., PhDr., resp. RNDr., čaká sa ešte stále na to, že ministerstvo mešká s vyhláškou, a nie je možné jednoducho pristúpiť k rigoróznym skúškam a k udeľovaniu týchto akademických titulov. Nemôžem byť teda spokojný, ale nežiadam, aby sme o tom hlasovali, lebo predpokladám, že pani ministerka so svojím ministerstvom to zvládne už v normálnom a rozumnom čase. Ale to, že sa čakalo, je niečo, s čím nemôžem byť spokojný. A zrejme nie sú spokojní ani tí, ktorí čakajú na rigorózne skúšky a na ich konanie.

    Odpoveď pod bodom 8 je od ministra kultúry pána Ivana Hudeca na moju otázku, čo si myslí o prevezení pozostatkov exponenta Hlinkovej gardy Kolomana Geraldiniho na Národný cintorín v Martine. Túto diskusiu adresujem aj jemu, hoci má teraz zápalistý rozhovor s kolegom poslancom. Bol by som rád, keby sa vyjadril, pretože pán minister mi napriek tejto jasnej otázke odpovedal výpočtom toho, že Matica slovenská, ktorá bola iniciátorom tohto kroku, je verejnoprávnou inštitúciou, aké má poslanie, aké má úlohy podľa zákona, ktorý sme schválili v tomto parlamente. Ale nikde som sa nedočítal, aký názor má pán minister na túto udalosť. Ak by som ho dokázal vytrhnúť z rozhovoru s pánom Smolcom, tak by som sa ho rád opýtal, aby nám teraz povedal, čo si myslí o tom, ak na Národnom cintoríne budú uložené pozostatky aj ďalších exponentov Hlinkovej gardy, či je to v súlade s pohľadom Slovenskej republiky na históriu a s vyjadreniami predsedu vlády o rehabilitácii fašizmu. Dúfam, že ma pán minister počul.

    Mám od neho ešte jednu odpoveď, a tá sa týka bodu číslo 9, teda odpovede pod bodom 9, ktorá sa týkala mojej otázky vo veci realizácie filmového projektu o kniežati Pribinovi. Zdanlivo je to možno okrajová záležitosť, ktorá nehýbe Slovenskou republikou, ale súvisela a myslím si, že ešte stále súvisí s blížiacim sa piatym výročím vzniku slovenskej štátnosti, ku ktorej mal vzniknúť film o jednej osobnosti z našich dejín. Tento film bol subvencovaný a je subvencovaný aj ministerstvom kultúry, teda sú naň vynakladané prostriedky zo štátnych peňazí.

    Pán minister mi vo svojej interpelácii odpovedal, áno, nakrúca sa aj tento film. Ale treba povedať, že skutočnosť je taká, že žiaden film sa zatiaľ nenakrúca. Realita je taká, že bolo päť scenáristických pokusov o stvárnenie tejto témy, ktorá je iste historicky náročná a vyžaduje si svoj prístup. Po piatich scenáristických pokusoch bol film zaradený do výroby v roku 1996. Začiatkom roku 1997 bol prizvaný ďalší režisér, ktorý mal zvládnuť tento film. Bol prizvaný ďalší spoluautor a autor novej literárnej prípravy, ktorá sa opäť skončila posudkom popredného historika s návrhom zaradiť film do výroby. Čiže bol to už, takpovediac, šiesty pokus. Projekt bol pripravený na realizáciu po vykonaní prípravných prác. Nasledovali určité, dá sa povedať, vykonštruované dôvody zo strany Štúdia Koliba, a. s., machinácie, a dovolím si povedať aj zavádzanie, ktorým sa dosiahlo zastavenie projektu. Nasadil sa ďalší režisér a v poradí nová, už ôsma scenáristická príprava projektu. Nasledovalo rôzne spochybňovanie a posudzovanie tohto diela, ktoré vlastne istým spôsobom slúži na to, aby s podporou štátnych dotácií ďalej existovalo Štúdio Koliba, a.s.

    Možno povedať, že na projekt kniežaťa Pribinu sa nehospodárne preinvestovali nemalé finančné sumy, ktoré už dosahujú šesťmiestne cifry s nadväznými deformáciami týkajúcimi sa určitých pohybov v oblasti tvorcov, ktorí sa mali podieľať na tomto diele. Ak sa hovorí o ďalších projektoch v Štúdiu Koliba, treba povedať, že prakticky na žiadnych sa skutočne nepracuje. Na druhej strane je potešiteľná existencia iných spoločností, aj súkromných, ktorých produkcia predstavuje hodnotné filmové diela uvedené s úspechom doma i v zahraničí, ktoré úspešne prezentujú našu národnú kultúru. Myslím si, že vám ich netreba predstavovať.

    Na záver chcem povedať, že tvorba a výroba filmov v Štúdiu Koliba, a. s., je samostatná kapitola existencie tohto subjektu, pretože Štúdio Koliba prakticky nevyrába žiadne filmy. Je len sprostredkovateľom a medzičlánkom toku peňazí medzi vládou, ministerstvom financií, ministerstvom kultúry, Štúdiom Koliba, a. s., a súkromnou produkciou spol. s r. o., pričom reťaz pokračuje ďalej a ďalej, a pohybujeme sa v kultúrnom tuneli podnikania na slovenský spôsob. Finančné prostriedky, ktoré sa dostanú na adresu produkcie, teda k realizátorom, sú riešené tak, že produkcia je nesolventná skôr, ako padne klapka prvého filmovacieho dňa a na konci tvorivého procesu výslednicou môže byť iba ochudobnené kultúrne dielo, záväzky, pohľadávky a tvorcovia s odretými ušami. Spokojní sú len privatizéri a ich tichí spoločníci s ďalším rokom prežitia prostredníctvom štátnych prostriedkov.

    Chcem povedať, že vyjadrujem svoju nespokojnosť s odpoveďou číslo 8 a 9, a prosím, aby sa o tom hlasovalo.

  • Pán poslanec, s tou šestkou súhlasíte? Áno? Ďakujem.

    Keďže sme skončili, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé.

    Prosil by som pánov poslancov, ak sú vo vestibule, aby prišli do rokovacej sály.

    Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského pánu poslancovi Sopkovi, či Národná rada s odpoveďou pána ministra súhlasí, alebo nie.

    Prezentovalo sa 61 poslancov.

    Ešte raz budeme opakovať hlasovanie.

    Páni poslanci, prosím vás do rokovacej sály.

    Pán poslanec, trochu švihu. Ďakujem.

    Ideme sa prezentovať a budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského pánu poslancovi Sopkovi.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Ešte raz. Ak vás bude nedostatok, tento bod prerušíme.

    Prosím pánov poslancov ešte raz, pretože opoziční sa neprezentujú.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať ešte raz a budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského pánu poslancovi Sopkovi.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    No, vážení, tento bod sa odloží. Bude sa o ňom hlasovať buď zajtra, alebo dnes poobede.

    Ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady prostredníctvom podateľne Kancelárie Národnej rady.

    Do interpelácií sa písomne prihlásilo 11 poslancov, a to pani Sabolová, pán Košnár, Weiss, Rusnáková, Boros, Sopko, Komlósy, Prokeš, Pokorný, Kvarda, Harach, Lauko, pani Rusnáková.

    Ako prvá je prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení kolegovia,

    mám niekoľko interpelácií, ale využívam možnosť, že je v rokovacej miestnosti pani ministerka Keltošová, preto začnem touto interpeláciou.

    Vážená pani ministerka, na vaše ministerstvo bol dňa 31. októbra doručený list pani Vysockej z Košíc. Ide o matku troch detí, z ktorých jedno je ťažko zdravotne postihnuté. Táto matka tým, že bola ochotná 7 rokov byť s týmto dieťaťom doma a svedomite sa o neho starať, dosiahla mnohé pokroky vo vývoji dieťaťa. Finančné pokrytie takejto starostlivosti v rodine je ohodnotené niekoľkonásobne nižšie ako starostlivosť v ústave.

    Chcem sa vás preto, pani ministerka, opýtať, kedy predložíte do Národnej rady kompletné legislatívne normy transformácie sociálnej sféry a aká je predstava ministerstva pomôcť zlepšiť finančné zabezpečenie rodín s ťažko postihnutými deťmi tak, aby matky, ktoré chcú zostať doma a starať sa o takéto deti, neboli diskriminované a aby ústavná starostlivosť nebola výhodnejšia pred rodinnou výchovou. Konečne by mal nastať čas, keď bude statočná materinská starostlivosť ohodnotená aj štátom.

    Zároveň vás chcem požiadať o to, aby ste si aspoň z času na čas prečítali aj takéto listy a aby vaša odpoveď bola adresnejšia. Mnohé podobné matky potrebujú vidieť skutočný záujem.

    V prílohe prikladám list pani Vysockej.

    Moja druhá interpelácia je pre pána predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody už dňa 13. februára 1997 prerokoval Tézy aktualizácie energetickej koncepcie pre Slovenskú republiku do roku 2005 a žiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dopracovať nedostatočne vypracované porovnanie jadrového a nejadrového programu riešenia rozvoja energetiky Slovenskej republiky. Toto porovnanie bolo však z koncepcie celkom vynechané.

    Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody žiadal uznesením Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby vláda Slovenskej republiky predložila Aktualizáciu energetickej koncepcie do Národnej rady do termínu 30. jún 1997. Do dnešného dňa výbor pre životné prostredie a ochranu prírody tento materiál nedostal. Čo viedlo vládu Slovenskej republiky, resp. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k tomu, že ignoruje uznesenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a nedoručili tento dôležitý dokument na prerokovanie do výboru?

    Žiadam vás preto o zabezpečenie nápravy. Vláde by malo záležať na stanovisku čo najväčšieho počtu poslancov Národnej rady k takému vážnemu materiálu, akým je Aktualizácia energetickej koncepcie do roku 2005.

    Moje ďalšie štyri krátke interpelácie sú adresované pánu predsedovi vlády a trom ministrom. Súvisia už s čiastočne prerokúvanou témou zlých životných podmienok a zlého životného prostredia v obci Gajary.

    V rokoch 1984 až 1990 dovoz vody do tejto obce, ako všetci dobre viete už aj z dnešných odpovedí, financoval okres Bratislava-vidiek. Voda sa dovážala do obce dvakrát denne, neskôr do roku 1993 jedenkrát denne, ale už z rozpočtu obce. Pre nedostatok financií v obecnom rozpočte pristúpilo obecné zastupiteľstvo k redukcii dovozu na štyrikrát za týždeň. Jasne sa tu odzrkadlilo výrazné zníženie dane z príjmu fyzických osôb po roku 1993, keď odvod dane pre obce klesol zo 70 % na 29,92 %, okliešťovanie samosprávy druhou Mečiarovou vládou. Táto daň je podstatným a istým príjmom obcí zo zákona.

    Dňa 8. 11. tohto roku sa uskutočnilo v obci verejné zhromaždenie občanov na tému Realizácia obecného vodovodu na pitnú vodu vo vzťahu k činnosti akciovej spoločnosti Nafta Gbely v katastrálnom území Gajary. Dnešná súkromná spoločnosť, akciová spoločnosť Nafta Gbely, požaduje súhlas obce na výstavbu podzemného zásobníka zemného plynu Gajary- -Báden s investičným nákladom 7 mld. Sk.

    Nafta Gbely ešte ako štátny podnik dlhodobo vykonávala svoju prevádzku na území obce. V tomto období tu dochádzalo k mnohým haváriám, dokonca v roku 1984 k veľkému úniku metylalkoholu - 50 000 litrov. Výsledky rozborov vzoriek vody ukázali ešte v roku 1988 prítomnosť ropných látok, plynných uhľovodíkov - metánu a etánu vo všetkých vzorkách.

    Obec žiadala v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 155/1994 Z. z. ods. b) o finančné prostriedky na vodovod a čističku odpadových vôd ešte v roku 1994 od akciovej spoločnosti Nafta Gbely, ktorá bola v tom čase s majoritnou účasťou Fondu národného majetku, teda štátu. Vzhľadom na túto skutočnosť aj Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava nedali súhlas na stavbu vodovodu z existujúcich zdrojov a vlastne sa navyšujú teraz prostriedky, ktoré sú potrebné na túto stavbu, na hlavný prívod zo zdroja Malacky-Vampil. Chcem podotknúť, že práve na verejnom zhromaždení kvalitu tohto zdroja spochybnila pani prednostka Okresného úradu Malacky. A preto ju v liste žiadam o vysvetlenie a zároveň aj pána ministra, aby nezavádzali občanov tým, že na jednej strane je projekt z tohto zdroja pripravený, na druhej strane prednostka okresného úradu spochybní kvalitu zdroja na verejnom zhromaždení občanov.

    Obdivuhodná je trpezlivosť občanov obce Gajary, ktorí už viac ako 10 rokov žiadajú ekonomický gigant slovenského priemyslu Naftu Gbely o minimálnu pomoc. Nielenže nemajú pitnú vodu - lebo len o tom sme zatiaľ hovorili -, kanalizáciu, čističku odpadových vôd, ale majú prevádzkou závodu totálne zdevastované miestne komunikácie a totálne sa zhoršil zdravotný stav detí. Každé piate dieťa je choré na priedušky. A obec nevie získať od akciovej spoločnosti havarijný plán prevádzok na území obce za účelom informovania obyvateľov atď.

    Z týchto dôvodov prijalo obecné zastupiteľstvo uznesenie ešte v auguste 1996, v ktorom vymedzilo podmienky na skvalitnenie životného prostredia a nimi podmienilo súhlasné stanovisko k zámeru stavby pre akciovú spoločnosť. V čase žiadosti, v lete 1996, ako všetci dobre vieme, bola akciová spoločnosť Nafta Gbely veľmi lukratívne sprivatizovaná. Dodnes sa ani my poslanci - aj keď tu zaznelo na poslednej hodine otázok, že je to aj pán Pór -, ani občania Slovenska nevedia dopátrať po menách skutočných vlastníkov. "Neznámy skutočný vlastník" kúpil akciovú spoločnosť nie za jej aktuálnu cenu cca 3,2 mld. Sk, ale len za pol miliardy. Púšťa sa do stavby podzemného zásobníka s investičným nákladom 7 mld. Sk, ale v rozpočte už nie sú financie na skvalitnenie života obce. Na všetky vymenované problémy je potrebná celková suma do 140 mil. Sk.

    Na verejné zhromaždenie občanov sa nikto z akciovej spoločnosti neunúval. Dokonca pán generálny riaditeľ večer pred zhromaždením sa ospravedlnil a v liste okrem iného hovorí, že akciová spoločnosť si plní voči štátu všetky povinnosti. Pýtam sa, čo sú povinnosti voči štátu. Občan už nepatrí k štátu? A to, že nás, všetkých občanov Slovenska, okradli privatizéri akciovej spoločnosti Nafta Gbely pri lukratívnej privatizácii skoro o 2,7 mld. Sk, to už nie je štát? Sľuby občanom nepomôžu. Je potrebné urobiť konkrétne kroky.

    A ešte jedna poznámka. Je zarážajúce, že takýto vážny problém života zrejme netrápi ani predsedníčku výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pani doktorku Lazarovú, ktorá sa už pred časom stretla so starostami obcí okresu Malacky a bola o problémoch obce podrobne informovaná. Pani starostke vtedy povedala, že si musí osvojiť problém, a až keď si poslanci vo výbore problém osvoja, potom sa ním budú zaoberať. Myslím si, že si ho osvojuje asi dodnes.

    A teraz po tejto vstupnej informácii, ktorú dostane k dispozícii každý minister, mám krátke otázky pre predsedu vlády:

    Vážený pán predseda vlády, za vašej terajšej vlády došlo k lukratívnej privatizácii akciovej spoločnosti Nafta Gbely. Tento strategický slovenský podnik má svoju prevádzku aj v katastrálnom území obce Gajary a je veľkým znečisťovateľom územia. Životné podmienky obyvateľov sú už dlhý čas neúnosné.

    Žiadam vás, pán predseda vlády, aby ste sa zasadili o poskytnutie financií na zlepšenie životných podmienok obyvateľov obce Gajary, lebo len asi vy poznáte skutočných vlastníkov akciovej spoločnosti Nafta Gbely, ktorí môžu rozhodnúť o poskytnutí týchto prostriedkov.

    V prílohe listu vám prikladám podrobnú informáciu z poslaneckého dňa.

    Otázka pre ministra hospodárstva:

    Vážený pán minister hospodárstva, žiadam vás v rámci interpelácie o informáciu, v akom stave je príprava novely banského zákona, ktorý by umožnil zo zákona získať finančné prostriedky pre obec v prípade, že výstavba a prevádzka banských diel poškodzuje životné prostredie, a tým ohrozuje zdravie obyvateľov tohto územia. Zároveň vás chcem požiadať o základnú informáciu, aký pozitívny dosah bude mať novela pre obce, aspoň v zásadách.

    Vážený pán minister, keďže váš rezort musí niesť zodpovednosť za taký strategický slovenský podnik, akým je akciová spoločnosť Nafta Gbely, žiadam vás, aby ste sa zasadili o poskytnutie financií na zlepšenie životných podmienok obyvateľov obce Gajary, pretože asi len vy poznáte skutočných vlastníkov akciovej spoločnosti, ktorí môžu rozhodnúť o poskytnutí týchto financií.

  • Opäť príloha.

  • Pre pána ministra životného prostredia:

    Vážený pán minister, v súčasnom období, keď väčšina občanov na Slovensku si nevie predstaviť nemať vodovod s pitnou vodou, obyvatelia obce Gajary zápasia s týmto problémom viac ako desať rokov. Z tohto dôvodu vás interpelujem a žiadam o informáciu, ako ste s týmto problémom oboznámený a čo ste v tejto veci urobili z pozície rezortu životného prostredia. Aké je vaše stanovisko:

    a) k žiadosti akciovej spoločnosti Nafta Gbely o výstavbu podzemného zásobníka plynu v katastrálnom území Gajary,

    b) aké je vaše stanovisko k podmienkam Obecného zastupiteľstva obce Gajary v uznesení z 26. 8. 1996 pre súhlasné stanovisko obce k tejto stavbe. Zasadíte sa o to, aby výstavba podzemného zásobníka, a teda súhlas vášho rezortu, stavebné povolenie pre akciovú spoločnosť Nafta Gbely bol podmienený splnením základných životných potrieb obyvateľov?

    Vzhľadom na neúnosnú situáciu v obci Gajary vás chcem požiadať o prioritné poskytnutie dotácie zo Štátneho fondu životného prostredia v roku 1998 s plnou podporou štátneho fondu.

    Vážený pán minister, žiadam vás aj o informácie, zoznam obcí, kde je stav zásobovania pitnou vodou - dovoz pitnej vody - taký hrozivý ako v obci Gajary.

    V prílohe interpelácie vám posielam zápis z poslaneckého dňa v obci a očakávam vašu odpoveď do najbližšieho rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    A posledná interpelácia pre ministra pôdohospodárstva, pretože táto záležitosť sa týka aj jeho rezortu.

    Vážený pán minister, vzhľadom na neúnosné podmienky so stavom pitnej vody, ako aj dlhodobo neriešený problém v obci Gajary vás interpelujem a žiadam o vaše stanovisko, ako aj o návrh na možné riešenie.

    Aké kroky podnikol váš rezort na ochranu zdrojov pitnej vody v katastrálnom území Gajary pred znečisťovateľom akciová spoločnosť Nafta Gbely? Aké boli dôvody, že Západoslovenské vodárne a kanalizácie nerealizovali zásadné kroky na zabezpečenie zdroja pitnej vody pre obec za také dlhé obdobie - vyše desať rokov? Čím prispel váš rezort k zlepšeniu podmienok životného prostredia obyvateľov obce Gajary, keď obec mala v minulosti dobré a kvalitné zdroje pitnej vody?"

    Opäť posielam pánu ministrovi zápis.

    Je veľmi zarážajúce, že vlastne rezorty, o ktorých som hovorila, v tejto veci nič nepodnikli aj napriek tomu, že minister životného prostredia, predsedníčka výboru pre životné prostredie a ochranu prírody boli o tejto veci už skôr informovaní, ako bolo vôbec možné mne sa zúčastniť na verejnom zhromaždení s pánom poslancom Košnárom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Košnár. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcete k tomu odpovedať, pán minister?

    Prepáčte, pán poslanec.

    Máte slovo, pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    bolo by veľmi zlé, keby som problematiku zásobovania vodou v obci Gajary nepoznal. Asi pred dvoma mesiacmi som túto obec navštívil a prostredníctvom viacerých poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj pani starostky som sa s celým problémom ohľadne vody oboznámil.

    Obec sa nachádza na území, pod ktorým je ložisko uhľovodíkov nafty a zemného plynu. Ťaží sa tu už niekoľko desaťročí. Nemám presne spočítaný počet studní, z ktorých sa nafta čerpala a z ktorých sa získaval zemný plyn, ale bolo ich určite niekoľko desiatok. Na mape, ktorú mám k dispozícii, vidno, že to bola pomerne pravidelná sieť. Bolo by priam zázrakom, aby sa podzemné vody prítomnosťou alebo existenciou ropno-plynonosného ložiska a jeho ťažbou nejakým spôsobom nepoškodili. Skutočne by to bol zázrak.

    V obci dodnes nemajú vodovod. To znamená, že chyba sa stala zrejme niekedy dávnejšie, pred viacerými rokmi, keď tam bola pomerne veľkorysá priemyselná činnosť a keď sa už v tom období vodovod neurobil.

    Celé Záhorie je charakteristické vlastne tým, že sú tam nekvalitné zdroje vody. Ako príklad by som mohol uviesť obec Gbely, kde je dokonca vybudovaná úpravňa, ktorá stála okolo 160 miliónov korún, kde sú výdatné vodné zdroje, ale z vrtov tečie hnedá voda, ktorá sa, samozrejme, nedá piť. Určite je to doklad nekoncepčnej práce v minulosti, keď sa celé toto územie neriešilo veľkorysejšie a hlavne so zhodnotením reálnej situácie. Na našom ministerstve máme už spracované podklady. Obec má pripravený projekt. Uvažuje sa o tom, že by sa využila voda z úpravne v Malackách. Myslím si, že nie je vhodné spochybňovať kvalitu tejto vody. Z úpravne nemôže byť do siete dodávaná nekvalitná voda. Nemôže byť. Samozrejme, je to vec prešetrenia celého problému. Akokoľvek hodnotím situáciu, obec sama si problém nemôže vyriešiť. Sám to pokladám za hanbu, keď na konci 20. storočia máme obec, ktorá má pomerne veľké množstvo obyvateľov, a musíme tam voziť vodu v cisternách. Na Slovensku sú takéto obce, ale sú to väčšinou menšie obce alebo sú to len havarijné situácie. Teda tu treba hľadať pôvodcu znečistenia alebo pôvodcu havarijného stavu.

    Koniec koncov je známe, že niekedy koncom sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokov došlo k úniku väčšieho množstva kvapalných uhľovodíkov a vlastne tiež to prispelo k poškodeniu a znečisteniu vodných zdrojov. Teda otázka zabezpečenia vody pre Gajary, a dokonca pre väčšie množstvo obcí na Záhorí sa môže riešiť len komplexne. Určite tam musí byť účasť štátu, pretože do privatizácie Nafty Gbely úžitky z ťažby nafty a plynu mal štát.

    Druhý, kto má asi najväčší podiel na znečistení tohto prostredia a poškodení podzemných vodných zdrojov, je podnik Nafta Gbely. Určite sa musí podieľať pomerne výraznou sumou na riešení tejto situácie. A potom by sme mohli hovoriť zrejme o ďalších. Je to rezort pôdohospodárstva, ktorý má v kompetencii otázku zásobovania vodou z vodovodov, teda Západoslovenské vodárne a kanalizácie. Samozrejme, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa neodťahuje od svojej spoluzodpovednosti. V rámci možností, ktoré budeme mať, sme ochotní prispieť k riešeniu tohto problému.

    Uvádzali sa tu viaceré čísla v súvislosti s tým, koľko to bude asi stáť. Pracovníci nášho ministerstva mi pripravili dva údaje. Doprava vody z úpravne v Malackách do Gajár, teda vodovod, vodovodné potrubie, bude stáť 25 miliónov, rozvod v obci bude stáť 20 miliónov korún, čo bude dohromady 45 miliónov korún. Nemal by to byť problém pre niekoľko rezortov, aby sa s tým vyrovnali.

    Chcel by som vás ubezpečiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, a, samozrejme, aj občanov Gajár, že si to zoberiem na svoje tričko a celý problém budem osobne sledovať a kontrolovať, aby bol v dohľadnom čase vyriešený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Slovo má pani ministerka Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa,

    konkrétne k danému prípadu pani Vysockej sa neviem vyjadriť, lebo nemám pred sebou jej žiadosť. Môžem sa však všeobecne vyjadriť zároveň aj k tomu, čo odznelo v druhej časti vašej otázky, kedy budú pripravené právne normy v oblasti sociálnej pomoci.

    Zákon o sociálnej pomoci je hotový, bol v legislatívnej rade, príde teraz na rokovanie vlády, potom neskôr do parlamentu. Tento problém, ktorý sa týka bezprostredne aj prípadu tejto panej, bude riešený v tomto zákone.

    Všeobecne by som však chcela povedať, že zákon o sociálnej pomoci bude riešiť dávky aj v takomto prípade adresne. Čiže neviem sa vyjadriť, nepoznám príjem tejto rodiny, neviem vám povedať, či tento zákon ošetrí aj toto zdravotne postihnuté dieťa, lebo neviem, aký príjem má táto rodina. Je to však na vás, páni poslanci a pani poslankyne, aby ste potom zvážili aj čas poskytovania dávok v rámci možnej starostlivosti o zdravotne postihnuté alebo ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Ak navrhujete, súhlasím s vami, že domáca starostlivosť je, samozrejme, efektívnejšia, účinnejšia vôbec aj u ostatných detí ako ústavné zariadenia.

    Chcem však pripomenúť, že Mečiarova vláda, pani poslankyňa, v roku 1995 prispela na neštátne sociálne zariadenia aj súkromným subjektom, kde poskytujú sociálne služby či už denným, týždenným, mesačným pobytom, alebo celoročným. Konkrétne, bola som v Košiciach, kde som otvárala - zrejme o tom viete - detské centrum, ktoré zriadil pán docent Kozák, ktorý má takisto postihnuté dieťa, a naše ministerstvo prispelo na prevádzku a na zariadenie tohto centra sumou 9 miliónov korún. Takže dá sa to riešiť a nemusia všetky deti ísť do ústavov. Chcela som tým povedať, že sa to dá riešiť aj týmto spôsobom, pokiaľ je ochota zo strany zriaďovatela, resp. obce, lebo obce môžu zriaďovať takéto zariadenia alebo súkromný subjekt.

    V každom prípade sa budem vaším podnetom zaoberať.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Môžeme pristúpiť k ďalšiemu vystúpeniu, a to pána poslanca Košnára.

  • Vážené dámy a páni,

    aj moja interpelácia, adresovaná neprítomnému pánu predsedovi vlády, sa bude týkať problému, ktorý už tu dnes viackrát frekventoval, problému Nafta Gbely, resp. problému v Gajaroch.

    Túto interpeláciu som mal pripravenú už pred týždňom, ale interpelácie sa nekonali. Preto som pred týždňom položil iba otázky štyrom zainteresovaným pánom ministrom. Vyžrebované boli dve otázky. Dostal som na ne odpovede a aj na základe týchto odpovedí, tak ako som predpokladal, som usúdil, že to chce koordinované úsilie, a preto som mal pripravenú interpeláciu, ktorú chcem predniesť aj teraz.

    V januári roku 1984 uniklo bývalému koncernovému podniku Nafta Gbely 50 tisíc litrov metylalkoholu do pôdy v Gajaroch v lokalite Prašivá. Odvtedy je celá obec Gajary so svojimi približne 2 600 obyvateľmi bez zdrojov pitnej vody. V dôsledku tejto havárie a prevádzky Nafty Gbely sú v povrchových a podzemných vodách prítomné ropné látky a plynné uhľovodíky metánu a etánu.

    V rokoch 1984-1990 sa do Gajár dovážala pitná voda z Malaciek dvakrát denne a financoval to bývalý Okresný národný výbor Bratislava-vidiek. Od novembra roku 1990 do konca roku 1993 pre nedostatok prostriedkov v obecnom rozpočte len raz denne a od polovice roku 1994 sa dováža pitná voda cisternami len jeden raz počas štyroch dní v týždni.

    Predsedu vlády interpelujem v tejto veci preto, lebo štrnásty rok trvajúci a ďalej sa zhoršujúci stav sa napriek vytrvalému úsiliu obce o riešenie s jednotlivými ministerstvami, orgánmi štátnej správy, Naftou Gbely a inými inštitúciami doteraz nepodarilo vyriešiť. Kolapsu môže zabrániť iba ich koordinovaná súčinnosť a výstavba vodovodu, kanalizácie a čističky odpadových vôd.

    Projektovú dokumentáciu na spoločný vodovod pre obce Gajary, Jakubov a Kostolište zo zdroja pitnej vody Malacky- -Vampil financovali Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava a Okresný úrad Malacky vydal 1. apríla tohto roku rozhodnutie o povolení líniovej stavby. V mojej interpelácii sú vyčíslené celkové rozpočtové náklady, nepatrne sa líšia od údajov, ktoré uvádzal pred chvíľou pán minister Zlocha. Vodovodná sieť v obci Gajary si vyžiada okolo 22-26 mil. Sk. Peniaze na kanalizáciu má už obec zabezpečené z prostriedkov PHARE. Stavba vodovodu môže byť financovaná naozaj len združením prostriedkov.

    Obec Gajary od havárie v roku 1984 veľakrát žiadala Naftu Gbely, ktorá ju spôsobila a svojou prevádzkou ďalej zhoršuje stav kontamináciou pôdy povrchových a podzemných vôd, o finančnú účasť na stavbe vodovodu. Márne. Vždy dostala zamietavé stanovisko. Napriek tomu sa obecné zastupiteľstvo s porozumením, promptne a súhlasne vyjadrilo k zámeru akciovej spoločnosti Nafta Gbely vybudovať podzemný zásobník zemného plynu Gajary-Báden na 500 mil. kubíkov plynu s celkovým nákladom za 7 mld. Sk. Požaduje však, aby akciová spoločnosť Nafta Gbely prijala kompenzačné opatrenia, ktoré by zmiernili nepriaznivé dôsledky jej prevádzky a investičného zámeru na životné prostredie a riziká ohrozenia života i majetku obyvateľov Gajár pri haváriách, požiaroch a podobne.

    Ministerstvo životného prostredia odporúčalo takéto opatrenia prijať, najmä vybudovať vodovod, kanalizáciu a čističku odpadových vôd, ale akciová spoločnosť Nafta Gbely nezaslala svoje vyjadrenie. Chcel by som oceniť to, čo povedal pán minister Zlocha, ako skutočne konštruktívny prístup k veci.

    Už spomínala kolegyňa Sabolová, s ktorou sme sa spoločne zúčastnili v Gajaroch na tomto zhromaždení 8. 11., že na toto zhromaždenie sa, žiaľ, pozvaní nedostavili. Prišla iba pani prednostka Okresného úradu v Malackách.

    Občania Gajár sa oprávnene pýtajú:

    1. Kto im a ich obci konečne po 14-ročnej kalvárii pomôže vyriešiť životný problém, ktorý si sami nespôsobili?

    2. Koncernový podnik Nafta Gbely v minulosti výdatne napĺňal zo svojich ziskov štátny rozpočet. Po privatizácii, osobitne po tej škandalóznej, zisky akciovej spoločnosti Nafta Gbely idú najmä inde, nevieme komu. Čo urobí vláda, aby sa z nich niečo vrátilo do Gajár na vybudovanie vodovodu a obmedzenie ohrozenia obyvateľov?

    Tlmočím vám, vážený pán neprítomný premiér, tieto otázky a s vašou odpoveďou obyvateľov Gajár rád oboznámim, lebo chcem veriť, že bude pre nich priaznivá.

    Túto interpeláciu postúpim aj prezidentovi Fondu národného majetku pánu Gavorníkovi, ktorý mi síce nie je povinný na interpeláciu odpovedať, ale položím mu zopár otázok, ktoré sú v jeho kompetencii. Bol by som rád, keby aj za pomoci iných z jeho blízkeho okolia, ktorí sa tu vyslovovali k tejto otázke, sa mne a mojím prostredníctvom aj občanom Gajár dostala odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalší je prihlásený pán poslanec Weiss.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    chcel by som interpelovať pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci riešenia problémov poskytovania zdravotnej starostlivosti, osobitne sekundárnej a následnej, v okrese Košice-okolie.

    Okres Košice-okolie má 112 obcí a asi 115 tisíc obyvateľov, a tým patrí k najväčším okresom v Slovenskej republike. Špecifickou zvláštnosťou tohto okresu je jeho územné rozloženie okolo Košíc, ktoré nie je súčasťou okresu. Napriek tomu sú sídlom väčšiny úradov a inštitúcií okresu Košice-okolie rozložených na celom území mesta. Uvedená skutočnosť sa negatívne dotýka aj poskytovania sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti v okrese zabezpečovanej hlavne dvoma zdravotníckymi zariadeniami: Nemocnicou s poliklinikou Košice-okolie a Nemocnicou s poliklinikou Moldava nad Bodvou. Z oboch spomenutých zdravotníckych zariadení má dominantné postavenie Nemocnica s poliklinikou Košice-okolie poskytujúca zdravotnú starostlivosť pre spádové územie 83 obcí, čo znamená asi 65 tisíc obyvateľov.

    V súčasnom období Nemocnica s poliklinikou Košice-okolie poskytuje odbornú zdravotnú starostlivosť v 6 neúčelových, starých a schátraných objektoch - lebo z pôvodných 7 objektov bol jeden v rámci reštitúcií v roku 1997 vrátený pôvodnému majiteľovi -, v objektoch roztrúsených po území mesta Košice a veľmi zle dostupných prostriedkami mestskej dopravy. Nemocnica s poliklinikou Košice-okolie disponuje 38 odbornými ambulanciami a jedným lôžkovým detským oddelením s kapacitou 45 lôžok, rozložených na Mlynskej ulici, Bielej ulici, Kováčskej ulici 44, Smetanovej ulici 2, Rooseveltovej ulici 18, Zbrojníckej ulici 8, v Čermeľskom údolí, a navyše, na Poľskej ulici sú umiestnené hospodárske objekty.

    Uvedená nadmerná dislokácia spôsobuje množstvo organizačných a ekonomických problémov nielen pre pacientov - ide o nutnosť viacerých časovo náročných presunov po území mesta, rast výdavkov na cestovné -, ale aj nervozitu zamestnancov a vedenia nemocnice s poliklinikou. Problémom je vzájomná izolácia, nepružný kontakt medzi jednotlivými oddeleniami, rast nákladov na údržbu a prevádzku, zvýšené požiadavky na personálne zabezpečenie prevádzkových činností, ako sú vrátnici, spojovateľky, kuriči, domovníci, upratovačky, rast nákladov na zvoz a rozvoz biochemického kontaminovaného zdravotného a iného materiálu a tak ďalej.

    Vedenie nemocnice s poliklinikou v minulom období hľadalo riešenie kritickej situácie dvoma spôsobmi:

    a) zabezpečením jedného kompletného zdravotníckeho zariadenia pre potreby Nemocnice s poliklinikou Košice-okolie, jeden objekt,

    b) čiastočnou redukciou počtu objektov zo 7 na 3.

    Prvý spôsob riešenia sa počas rokovaní ukázal ako nepriechodný. V rámci druhého spôsobu riešenia boli predložené 4 alternatívy, z ktorých bola aj vaším listom z 27. 2. 1996 číslo SZS-771/96-Hap odobrená alternatíva spočívajúca v rekonštrukcii objektu na Strojárenskej ulici číslo 1, Košice. Táto rekonštrukcia mala byť zabezpečená z vlastných finančných zdrojov získaných odpredajom objektov uvoľnených centralizovaním objektov. K realizácii tohto zámeru ale nedošlo. V súvislosti s prijatím zákona číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy totiž prešla zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k Nemocnici s poliklinikou Košice- -okolie z vášho ministerstva na Krajský úrad v Košiciach. Vedenie nemocnice s poliklinikou v ďalšom období rokovalo o rozoberanom probléme so zástupcami Okresného úradu Košice- -okolie a zástupcami krajského úradu. V tejto súvislosti sa obrátilo listom z 3. 12. 1996 aj na štátneho krajského lekára, ale na svoje iniciatívy nedostalo pozitívnu odpoveď.

    Reorganizácia štátnej zdravotnej správy sa tým negatívne podpísala na črtajúce sa riešenie vážnych problémov poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti v okrese Košice-okolie. V medziobdobí sa situácia pri poskytovaní odbornej zdravotnej starostlivosti zhoršila. V okrese prebieha odštátňovanie sekundárnej zdravotnej starostlivosti, zhoršuje sa ekonomická situácia nemocnice s poliklinikou, prístrojová technika ďalej zastaráva, je nefunkčná, zvyšujú sa náklady na údržbu a opravy objektov, rastie napätie a neistota medzi zdravotníckymi pracovníkmi a ostatnými zamestnancami. Súčasnú situáciu je možné hodnotiť ako kritickú a vážne ohrozujúcu zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo spádového územia nemocnice s poliklinikou.

    Na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať, vážený pán minister, aby ste v súčinnosti so zodpovednými pracovníkmi Krajského úradu v Košiciach v zákonnej lehote predložili vaše stanovisko k

    a) urýchlenému riešeniu spomenutých problémov Nemocnice s poliklinikou Košice-okolie,

    b) k perspektívam komplexného riešenia poskytovania sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti v okrese Košice-okolie.

    Druhá moja interpelácia je smerovaná na pána predsedu vlády.

    Všetky štáty vyšehradskej skupiny už prijali zákon o odškodnení obetí nacistickej perzekúcie. Výnimkou ostáva práve Slovensko, hoci Slovenský štát v období druhej svetovej vojny prijal najtvrdšie rasové protižidovské zákony, ktoré kolektívne postihli desaťtisíce slovenských Židov deportovaných do nacistických koncentračných táborov. Podľa dostupných údajov k 30. 9. 1995 žilo na Slovensku 1 233 osôb, ktoré prešli počas druhej svetovej vojny rôznymi formami rasovej perzekúcie. Z toho 898 osôb bolo násilne odvlečených do koncentračných táborov a 335 osôb prežilo iné formy rasovej perzekúcie. Vekový priemer týchto ľudí bol 76 rokov. Z toho vyplýva, že ďalšie odsúvanie odškodnenia na nasledujúce roky by malo vzhľadom na vysoký vek postihnutých jednoducho neúnosný efekt.

    Verím, vážený pán predseda vlády, že aj slovenská vláda si uvedomuje túto skutočnosť. Viac ako 50 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny už nejde o právny problém, ale o naplnenie morálneho záväzku demokratického štátu, ktorý je postavený na antifašistickej tradícii Slovenského národného povstania, aspoň formou humanitárneho gesta odškodniť všetkých občanov postihnutých nacistickou perzekúciou. Urýchlené schválenie vhodnej právnej úpravy v Národnej rade Slovenskej republiky, iniciovanej slovenskou vládou, by kladne prijala verejnosť nielen na Slovensku, ale bolo by vysoko ocenené aj demokratickými vládami v Európe a vo svete.

    Prijatie tejto normy je naliehavé aj preto, že v roku 1990 pán predseda vlády tlmočil predstaviteľom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Slovenskej republiky, že ak s vládou Spolkovej republiky Nemecko nebude v krátkom čase dosiahnutá dohoda o otázke odškodnenia slovenských obetí nacistických perzekúcií počas druhej svetovej vojny, bude vláda Slovenskej republiky iniciovať prijatie zákona o odškodnení. Uplynuli dva roky a tento zákon ešte nebol do parlamentu predložený. Viem však, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo v júni tohto roku návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným počas druhej svetovej vojny do nacistických koncentračných táborov.

    Pýtam sa preto pána predsedu vlády, kedy vláda Slovenskej republiky prijme politické rozhodnutia a pošle návrh zákona do parlamentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som uviedol, že v § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku je napísané: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády." Ako vidím, sú tu dvaja. "V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať." Takéto odôvodnenie tu nemáme, ani oznámenie predsedu vlády, ako hovorí ďalej ods. 7, že bude na tieto interpelácie odpovedať sám. Pripomínam, že ide o interpelácie, nie hodinu otázok.

  • Dávam procedurálny návrh, aby sme v tejto chvíli prerušili bod Interpelácie a aby predseda Národnej rady požiadal predsedu vlády, alebo osobu, ktorá ho zastupuje, aby dodržiavali zákon o rokovacom poriadku - § 130 ods. 7. Keďže je to procedurálny návrh, prosím, aby sme o ňom hlasovali bez rozpravy.

  • A oni odhlasujú, že nebudú rešpektovať zákon.

  • Vaši poslanci sa tárajú po mítingoch, tak čo mám hovoriť? Je to tak. Jedni v Brezne, druhí v Krupine, tak sa nehnevajte.

  • Hlasy z pléna.

  • Nabudúce vám, pán poslanec, poviem, keď tu bude dosť ľudí, že ak by táto strana vyhrala voľby, prijmeme zákon, že kto tu nebude čo len hodinu, tak je to absencia ako u robotníkov v robote. Nikto nepomôže. Nikto. A nie, že vaši sa budú túlať po mítingoch, po Brezne, po Krupine, a my sa tu budeme trápiť.

  • Hlasy v sále.

  • Moji sú tu všetci. Paľko, moji sú tu všetci. Vážení, tak je to. Každý si pozrime do svojho hrnca. Paľko, ale KDH si musí najviac pozrieť. Okrem pána Dzurindu tu nikto nie je.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Dám hlasovať o návrhu. Ešte nech páni poslanci prídu.

    Ako vidím, páni ministri sú tu. Čo vám vlastne chýba? To je tak, keď sú poslanci v kuloároch, vo vedľajších miestnostiach. Tak o čom hovoríme? Pozrite sa, jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť. O čom chceme hovoriť? Všetci, pravda. Aj starú mater prišikujeme, nebojte sa nič.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Všetko je tu.

    Nech sa páči, myslím si, že poslanci aspoň prišli dnu, správne si zaúradoval. Myslím si, že môžeme ísť ďalej. Dáme hlasovať, či môžeme ísť ďalej? Sú tu páni ministri. Ospravedlnení sú, a sú tu, takže...

  • Hlasy z pléna.

  • Ja som čítal, ktorí ministri sú ospravedlnení. Malý moment.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, páni, hneď to bude. "O. K." Vydržte! Nie, nie, nie, pán poslanec, vydržte!

    Pani Kramplová je ospravedlnená, pán Liščák, pani Slavkovská, pán Jasovský. Tu sú papiere.

  • Hlasy z pléna.

  • No a? Toto vám nestačí? (Smiech v rokovacej sále a hlasy z pléna.) Sám ste z DÚ, traja ste z DÚ a ešte chcete byť druhí. V prvom rade hľaďte na svoju disciplínu.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, je. Áno, tu je. Hovoril som v prvom úvode, že pán premiér poveril pána Kozlíka, no. Takže ideme ďalej. Dobre, narobili sme rozruch.

    Dám hlasovať - áno, "jak je libo" - o tom, že všetci ministri a vládni činitelia podľa rokovacieho poriadku majú byť na interpeláciách. Tých, čo sú ospravedlnení, som prečítal, vrátane pána premiéra. Takže všetci tu nemôžu byť. My sme za, ale viac nemáme.

    Je tu 65 poslancov - málo, neprezentujete sa. Dáme spočítať skrutátorom, ak sú tu, tak hneď to bude. Nech sa páči, páni skrutátori, sčítajte.

    Nech berú kufre, nech idú domov aj ostatní, čo sú tu.

  • Smiech v sále.

  • Tak o čom je reč, páni?

    Pani Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Keď už vyskúšali niektorí páni, koľko tu máme členov vlády, ja by som veľmi rada vedela, koľkí poslanci sú u vás dnes ospravedlnení z rokovania.

  • Áno, majú absenciu. A tvrdo budeme trvať, aby skutočne dostali finančný postih. Koľkí? Hneď to prečítame. Hneď, vydržme. Malý moment. Pán Bajan je ospravedlnený, pán Slota a pán Pacola. Nikto iný. Ako viem, tak Budaj, pán Budaj, poslanec sa nachádza... Ale to nie Budaj, pardon, Budaj nie je poslanec, len by chcel byť. Nebude.

  • Smiech v rokovacej sále, potlesk.

  • Pán poslanec Šagát je v Brezne, ako viem, aj ďalší sú v Brezne. Tak o čom tu rečníte?

  • Hlasy z pléna.

  • Ajaj! Kdeže! Na ceste do Brezna. Pán Černák je kde? Nože mi povedzte. Kde máte ospravedlnenie pre pána Černáka? Maďarská koalícia. Tí už na juhu robia obštrukcie. Dobre, vážení, dosť bolo.

    Pán Kováč, nech sa páči.

  • Pán podpredseda,

    bolo to síce humorné, ten náš dialóg, ale ja sa vrátim k zákonu, pretože zákon platí pre členov vlády. Čítam to, čo platí pre ministrov. Prosím, neprerušujte ma. Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ja som si to nevymyslel. Vy ste schválili tento rokovací poriadok. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Sú tu teda tri možnosti. Ja sa pýtam, kde sú všetci členovia vlády, s výnimkou tých, čo sú ospravedlnení. Kde je podpredseda, jeden, druhý? Kde je podpredsedníčka a tak ďalej? Neboli ospravedlnení.

  • Ďakujem.

    Máte pravdu, pán poslanec. Ale tiež sa pýtam: Kde sú vaši poslanci? To je to isté.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať, budeme hlasovať, vážení páni poslanci, za návrh pána poslanca Kováča.

  • Hlasy z pléna.

  • Do Brezna budem volať, aby ich vyprášili sem do sály, z Brezna, tých vašich. Sem, nech ich vyženú stade, lebo berú peniaze ľudí, a tam si do Brezna idú.

  • Hlasy z pléna.

  • Ľupták tam nechodí cez pracovný čas. Hneď zavolám našich, aby tam išli aspoň tridsiati.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Ďakujem. Málo nás. Dva, štyri, šesť, osem, desať, dvanásť, štrnásť, šestnásť, osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva, dvadsaťštyri, dvadsaťšesť, dvadsaťosem, tridsať, tridsaťdva, tridsaťštyri, tridsaťšesť, tridsaťosem, štyridsať, štyridsaťdva, štyridsaťštyri, štyridsaťšesť, štyridsaťosem, päťdesiat, päťdesiatdva, päťdesiatštyri, päťdesiatšesť, päťdesiatosem, šesťdesiat, šesťdesiatdva, šesťdesiatštyri, šesťdesiatšesť, šesťdesiatosem...

    Vážení, nehnevajte sa, neprezentujete sa, pokračujeme ďalej.

    Nech sa páči, pán Boros.

  • Vážený pán predsedajúci, páni podpredsedovia, pani ministerka, páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia,

    budem interpelovať predsedu vlády, ktorý je neprítomný, ale písomne sa moja interpelácia určite k nemu dostane.

    Aj keď je mi jasné, že okresné úrady práce sú priamo v riadení ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, predsa považujem za nevyhnuté obrátiť sa so svojou interpeláciou priamo na vás, na predsedu vlády Slovenskej republiky. Ide totiž o záležitosť na prvý pohľad síce rýdzo sociálnu, svojím nábojom ale oveľa ďalekosiahlejšiu, o nezamestnanosť, a hlavne o prístup k riešeniu nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota.

    Ako je roky smutne známe, okres Rimavská Sobota je trvalým "rekordérom" v Slovenskej republike. Počet nezamestnaných sa pohybuje neustále okolo 27 až 30 % práceschopného obyvateľstva. V tejto súvislosti je namieste poznamenať, že všetky doterajšie pompézne výjazdy vlády mali pramizerný skutočný účinok. Neplnia sa opatrenia prijaté vládou a opakovane prisľúbené na obnovenie infraštruktúry a celkového oživenia priemyslu, pôdohospodárstva, zdravotníctva, služieb či ďalších životne dôležitých oblastí tejto desaťročia i teraz zanedbanej prihraničnej oblasti. Ba naopak, namiesto konkrétnej pomoci zo strany vlády sa tamojším obyvateľom vyčíta neschopnosť podnikať, a dokonca vraj "sa premrháva" miliardová pomoc. Ibaže nikto z obyvateľov nemá poznatky, kam a komu je táto pomoc smerovaná. Zostáva im iba tušenie o okruhu vyvolených. Posledným eklatantným príkladom necitlivosti a nezáujmu štátnej správy o skutočné riešenie problémov je neslýchaný a neľudský prístup Okresného úradu práce v Rimavskej Sobote, ktorý v priebehu minulého týždňa denne, resp. obdeň, predvolával nezvládnuteľný počet nezamestnaných z celého okresu. Zhromaždený, ponížený a následne právom podráždený dav sa tlačil v nebezpečnej panike, len aby ich všemocný úrad nevymazal z registrácie.

    Nechcem vás, pán premiér, zaťažovať opisovaním tohto nedôstojného a vyložene výbušného stavu pred úradom práce. V zúfalej tlačenici, kde po zásahu polície atmosféra dosiahla možno bod lynčovania, dochádzalo k lámaniu detských rúk, k potratu, k početným zraneniam, nehovoriac o duševných útrapách ponížených ľudí, bezmocných žien, ich sprevádzajúcich detí, starších ľudí, tých, ktorí dôsledkom nezmyselného rozhodnutia okresného úradu práce si najali autobus za vlastné peniaze, pretože pravidelné spoje sú už tak zriedené, že ledva stačia na prepravu ešte zamestnaných, a snažili sa dostaviť na predvolanie.

    Neviem, či riaditeľka okresného úradu práce pozná a či si uvedomuje, že aj ju zaväzuje Ústava Slovenskej republiky, ktorá v článku 19 ods. 1 hovorí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti." A neviem ani to, či pani riaditeľka našla v sebe aspoň štipku sebakritiky a odstúpila zo svojej funkcie sama. Chcem byť ale presvedčený o tom, že v opačnom prípade toto urobí jej príslušný nadriadený štátny orgán.

    Vážený pán premiér, žiadam vás v mene všetkých - zamestnaných či nezamestnaných, Slovákov či Maďarov, či Rómov, či ostatných občanov okresu Rimavská Sobota, aby ste mi dali na vedomie, aké konkrétne opatrenie konečne vykoná vláda Slovenskej republiky na zlepšenie neutešeného stavu v okrese Rimavská Sobota. Čakám na vašu odpoveď.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pánu Borosovi.

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

    Malý moment, pani ministerka odpovedá za pána predsedu vlády.

  • Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa,

    z poverenia premiéra odpovedám na otázku, teraz už interpeláciu pána poslanca s tým, že chcem hneď na úvod uviesť, že k žiadnym lámaniam detských rúk a potratom nedošlo, mám to prešetrené. A pokiaľ ide o postup pani riaditeľky, konala v súlade so zákonom, ktorý ste aj vy schválili v tejto snemovni, kedy má úrad práce plne v kompetencii predvolávať nezamestnaných, najmä ak má podozrenie, že ide o čiernu pracovnú silu.

    Pýtam sa, pán poslanec, či vy ste spokojný s tým, že tzv. nezamestnaní chodia pracovať načierno, z nášho poistného berú podporu v nezamestnanosti, a my sa máme na to prizerať. Takže k žiadnemu odvolaniu pani riaditeľky nedôjde, naopak, navrhnem jej odmenu.

    A teraz môžeme prejsť ďalej. Chcela by som povedať, že pokiaľ ide o okres Rimavská Sobota, patrí medzi tie okresy, ktoré majú viac ako 20 %, to je Lučenec, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov, Veľký Krtíš, Stropkov, Levoča, Revúca, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Rožňava, Bardejov, Komárno, Sabinov, Michalovce, Sobrance, Poltár a Detva.

    Konkrétne pre Rimavskú Sobotu v roku 1995 z Fondu zamestnanosti bolo vyčlenených len pre tento okres nad rámec rozpočtu 20 miliónov Sk na aktívnu politiku. Na ten istý rok dostal tento okres v roku 1995 z Fondu zamestnanosti celkom 186 miliónov Sk. Je mi ľúto, ale tento okres nemal dostatok projektov, ktoré podnikatelia nepredložili, a preto nie z nedostatku peňazí v tomto okrese, ale pre nezáujem podnikateľskej sféry nebolo vyčerpaných 20 miliónov Sk, a preto boli vrátené do Fondu zamestnanosti. Inak v roku 1996 znova na aktívnu politiku pre tento okres bolo vyčlenených 172,6 mil. Sk. Chcem povedať, že tento okres, ale i tie ďalšie, ktoré som menovala, sú postihnuté nielen vysokou mierou nezamestnanosti, ale aj štruktúrou nezamestnaných, nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných. Veľmi ťažko sa hľadajú projekty, kde by sme mohli týchto ľudí bez vzdelania, bez kvalifikácie, často iba so základným vzdelaním umiestniť, nehovoriac už o rekvalifikáciách.

    Preto znovu chcem len podotknúť, že od 1. januára tohto roku v tomto okrese práve pre týchto nezamestnaných, ktorí nemajú vzdelanie - a to nerobíme rozdiely podľa národnosti, farby pleti, ide o kvalifikáciu -, bolo vytvorených 1 355 verejnoprospešných pracovných miest. Od 10. mája tohto roku, keď sa okresný úrad práce so starostami miest a obcí dohodol, v priemere na jednu obec v tomto okrese pripadá podpora na 10 verejnoprospešných pracovných miest. Keby títo ľudia mali inú kvalifikáciu, keby mali ochotu sa rekvalifikovať, nemuseli by robiť verejnoprospešné práce, pretože aj Národný úrad práce teraz podľa novej legislatívy, aj Fond zamestnanosti v uplynulých dvoch rokoch, ako som dokumentovala, peniaze poskytol. Neboli projekty, 20 miliónov sa muselo vrátiť.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Boros.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani ministerka,

    som rád, že ste mi hneď odpovedali. Ja som inak smeroval túto otázku skutočne na predsedu vlády aj v širších súvislostiach. Samozrejme, že sa týka vášho rezortu, a to výsostne v tomto konkrétnom prípade.

    Musím ale, žiaľbohu, vyhlásiť, že som hovoril pravdu, že tam došlo k panike ľudí. Nehovorím, že to vyvolala polícia - lámanie rúk a ďalšie poranenia -, to potvrdzujú lekári jednoznačne, ale aj k potratu, žiaľbohu, došlo a došlo k tomu možno v strachu, v panike, v zúfalstve, neviem v čom, ale tie tisíce ľudí, ktorí sa tam tlačili, to bol jednoznačný dôvod. Udivuje ma, a vlastne ani neudivuje, že zastávate takúto riaditeľku okresného úradu práce. Nehnevajte sa, to v plnej nahote vlastne odhaľuje vaše "humánne" cítenie. Pretože keď sa vžijete do pozície tých ľudí, ktorí tam boli a ktorí boli napádaní ešte aj policajtmi, bez práce, a deti mali so sebou, pretože nemali ich komu doma nechať, neviem, ako by ste sa vy zachovali.

    Takže z môjho hľadiska musím vysloviť veľké poľutovanie nad vaším vystúpením a budem musieť to tým našim ľuďom doma povedať, bez rozdielu zase na národnosť a farbu pleti, ako ste vy povedali, že je vrcholom arogancie, keď štát, štátny úradník a ešte aj najvyšší štátny orgán sa tak stavia k takej vážnej veci.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

    prvú interpeláciu mám na pána ministra Jána Jasovského.

    Železnice Slovenskej republiky vlastnia tzv. salónny vozeň, ktorý na trati Košice - Bratislava je radený k rýchliku číslo 503 vždy v piatok a k rýchliku Zemplín číslo 612 vždy v pondelok. Tento tajuplný salónny vozeň neslúži poslancom Národnej rady, aspoň nie opozičným, ale slúži na prepravu vyšších ministerských úradníkov a, žiaľ, aj ich rodinných príslušníkov.

    Podľa mojich informácií je tu niekoľko zarážajúcich skutočností. Na Železniciach Slovenskej republiky na využívanie tohto priveseného salónneho vozňa nebola vypracovaná žiadna záväzná smernica alebo štatút, ktorý by určoval okruh osôb, ktoré v ňom môžu cestovať. Tento okruh osôb podľa môjho názoru môže určiť len minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Salónny vozeň sa jedným slovom využíva ako za cára. A nie sú to ojedinelé prípady, že v ňom cestujú deti ministerských úradníkov, študujúce v Bratislave, aj bez platného cestovného lístka alebo s využívaním rôznych zliav, ktoré by v tomto vozni nemali platiť. Aj tento vozeň by mal byť ako každý iný pod dôslednou kontrolou sprievodcu.

    Nie je to čudné, keď prakticky v špičke, keď je najväčšia frekvencia cestujúcich, keď sú vlaky preplnené a stanice sú plné, cestujúci s platným cestovným lístkom sa nedostanú do vlaku, na druhej strane osobitný vozeň pre privilegovaných a ich deti je poloprázdny a cestuje sa v ňom za štátne prostriedky? Neškodilo by vyšším ministerským úradníkom a pracovníkom Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky, aby cestovali v štandardných vozňoch medzi obyčajnými cestujúcimi, aspoň by poznali skutočný stav v osobnej železničnej doprave.

    Interpelujem preto pána ministra Jána Jasovského a žiadam zverejniť okruh štátnych úradníkov a osôb, ktorí využívajú salónny vozeň na Železniciach Slovenskej republiky.

    Druhú interpeláciu mám na pána ministra financií Sergeja Kozlíka.

    Už to tu niekoľkokrát odznelo, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo smernicu, ktorá určuje podmienky na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam. Táto smernica tiež určuje spôsob čerpania štátnej dotácie. Zarážajúce na celej tejto veci je to, že smernica bola zverejnená až v týchto dňoch, ale účinná je so spätným dátumom od 1. júla 1997. Táto smernica v podstate úplne mení postup prideľovania štátnej dotácie na teplo. A nemali by sme zastierať, že svojím účinkom zvyšuje ceny tepla pre obyvateľstvo.

    Myslím si, že je potrebné pravdivo informovať jednak nás, poslancov Národnej rady, ale predovšetkým občanov Slovenskej republiky o podstatných zmenách v poskytovaní dotácie. Predovšetkým o tom, že na štátnu dotáciu nie je právny nárok, a o tom, že v podstate ide o zníženie dotácie o spomínaných 30 %. Tiež o tom, že daňové úrady určia na prvý polrok 1997 súhrnný neprekročiteľný limit dotácií, pričom budú vychádzať zo skutočnosti uplatnenia nároku na dotáciu na druhý polrok 1996, samozrejme, že zníženého o 30 %. Tiež o tom, že príjemcovia dotácií musia na základe limitovania dotácií uzatvoriť s dodávateľmi tepelnej energie novú zmluvu o efektívnej dodávke tepelnej energie. Inými slovami to znamená, že štátna dotácia v jednotlivých mestách pokryje len časť tepla a všetko ostatné teplo bude domácnostiam dodávané za plnú, nedotovanú cenu.

    Táto nová okolnosť si vynucuje potrebu prijať prvoradé účinné opatrenia na zníženie odberu tepla. Ale aké, keď všetky účinné opatrenia sú investične veľmi náročné? Ak v konkrétnom meste v konkrétnom bytovom fonde zostane spotreba tepla na kúrenie a spotreba teplej vody na rovnakej úrovni ako vlani, podstatne sa zmení priemerná cena tepla pre obyvateľstvo. Keďže spotreba tepla priamo ovplyvňuje jeho priemernú cenu, ktorá bude rozúčtovávaná na všetkých obyvateľov, musia správcovia bytového fondu aj nájomníci prijať okamžité opatrenia na zníženie jeho spotreby, pretože teplo, ktoré sa ušetrí v ktoromkoľvek byte, znižuje priemernú cenu tepla platnú pre všetky byty.

    Zmena postupu prideľovania štátnej dotácie na teplo a krátenie štátnej dotácie na tepelné hospodárstvo o 30 % sa takto dotkne výrobcov tepla, správcov bytového fondu a v konečnom dôsledku užívateľov bytov, teda obyvateľov. V reálnom živote nám to prináša regulovanie dodávok tepla a teplej vody do bytov, to znamená vypínanie kúrenia v nočných hodinách. Takéto opatrenia nie sú ani systémové a môžu byť len dočasné.

    Z postavenia trpiaceho a poškodeného občana nechcem získavať žiadny politický kapitál, ale musím konštatovať, že toto rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o krátení dotácií do tepelného hospodárstva bez predchádzajúceho časového upozornenia občanov je nezodpovedný krok. Interpelujem preto pána ministra financií Sergeja Kozlíka a žiadam zdôvodnenie účinnosti tejto smernice so spätnou platnosťou od 1. júla 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, vážený jediný prítomný pán minister,

    napriek tomu, že pani ministerka Keltošová medzičasom odišla, aj napriek tomu, že už čiastočne odpovedala na problematiku, ktorú predniesol môj kolega Boros - už je tu.

    Vážená pani ministerka,

    aj napriek tomu, že ste čiastočne odpovedali, alebo ste sa pokúsili odpovedať na tú problematiku, ktorú predniesol môj kolega Boros, prečítam svoju interpeláciu, lebo interpelácia poslanca Borosa bola smerovaná na pána premiéra. Ja kladiem konkrétne otázky na vás, pretože si myslím, že počin riaditeľky okresného úradu práce a celá tá problematika okolo tohto spadá výlučne pod kompetenciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Okres Rimavská Sobota je z viacerých hľadísk jedným z najproblémovejších regiónov Slovenskej republiky. Tento stav už pretrváva niekoľko rokov - aj napriek viacerým uzneseniam na vládnej úrovni, napriek niekoľkým opatreniam jednotlivých rezortov, ktorých realizácia alebo praktické uplatnenie neprináša žiadaný citeľný efekt -, pretrváva a z viacerých hľadísk sa zhoršuje. Ešte smutnejší obraz dostaneme, ak tento okres porovnáme s veľkou väčšinou ostatných okresov Slovenska, ak vezmeme do úvahy doterajší trend a možnosti ďalšieho rozvoja. V tomto prípade by sa skôr dalo hovoriť o východiskách z krízového stavu tohto okresu.

    Jedným z najvypuklejších problémov, ktorý komplikuje aj tak zložitú situáciu v okrese Rimavská Sobota a ktorý dlhodobo a nesmierne sťažuje život tunajších obyvateľov, je pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť. Jej vysoká, priam kritická miera zaraďuje tento región aj podľa starého, aj podľa nového územného členenia už niekoľko rokov na prvé miesto v rámci celého Slovenska. Uvedomujem si, že samotná nezamestnanosť, jej percentuálne vyjadrená miera je prejavom a výsledkom pôsobenia niekoľkých nepriaznivých, vzájomne nadväzujúcich faktorov, za odstránenie ktorých, alebo za zmiernenie ich dosahu nie je zodpovedné len ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale celá vláda.

    Aj vzhľadom na to bola smerovaná interpelácia môjho kolegu poslanca Borosa na predsedu vlády, lebo sme si vedomí toho, že v súvislostiach treba interpelovať aj predsedu vlády, celú vládu, lebo len celá vláda môže riešiť tú situáciu, ktorá je v Rimavskej Sobote a jej okolí.

    Vzhľadom na túto skutočnosť sa v tejto svojej interpelácii obmedzím len na udalosti, ktoré prebehli v Rimavskej Sobote minulý týždeň na okresnom úrade práce a ktoré spadajú výlučne do vašej kompetencie.

    Ako už určite viete - a tým, že čo ste aj odpovedali poslancovi Borosovi, ste dokázali, že viete o tej udalosti -, riaditeľka Okresného úradu práce v Rimavskej Sobote sa rozhodla z nepochopiteľných a doposiaľ nevysvetlených dôvodov predvolávať všetkých, ktorí sú vedení v evidencii úradu ako uchádzači o zamestnanie. Toto nezodpovedné rozhodnutie práve v dôsledku veľkého počtu nezamestnaných, ktorých sa toto týka, malo za následok, že sa vytvorila v Rimavskej Sobote situácia, keď niekoľkotisícový dav sa doslova dobýjal na okresný úrad práce, keď v napätej atmosfére a v dôsledku oprávnenej rozhorčenosti a nervozite predvolaných dochádzalo k potýčkam, k vzájomnému napádaniu, k ohrozeniu zdravia. Podotýkam a zdôrazňujem ešte raz, že je dokumentovaný aspoň jeden prípad, keď mladá žena potratila práve tam, pred okresným úradom práce, v tom dave, ktorý sa tam vytvoril.

    Na tieto okolnosti, ktoré boli zo strany okresného úradu práce jednoducho a celkom jednoznačne predvídateľné vzhľadom na to, ako si predvolávali ľudí, nebola upozornená vopred ani mestská polícia, ani Policajný zbor v Rimavskej Sobote, a teda hrozilo, že sa situácia stane nezvládnuteľnou. Ak zoberieme do úvahy, že väčšina predvolaných nezamestnaných cestovala do okresného mesta z vidieka, že linky autobusovej dopravy v dôsledku ich obmedzenia na minimum nemohli ani pri najlepšej vôli zvládnuť takýto nápor, preto sa nedôstojné a neľudské pomery pred úradom práce opakovali aj na autobusovej stanici, že Rimavská Sobota nie je veľkomesto, kde sa niekoľko tisíc ľudí len tak stratí, tak to mohlo dopadnúť ešte horšie.

    Vážená pani ministerka, žiadam vás o vysvetlenie, aké dôvody viedli riaditeľku okresného úradu...

    Pán poslanec Cingel, keď ma nechcete počúvať, tak radšej by ste mali prejaviť svoju nespokojnosť vonku a tu ma nerušiť.

    Žiadam o vysvetlenie, aké dôvody viedli riaditeľku okresného úradu práce k tomu, aby vydala takéto nariadenie, čo bolo cieľom a s akým výsledkom počítala pri zavedení takejto praxe. Ďalej, či takéto kroky boli iniciované, alebo dokonca nariadené vaším ministerstvom, respektíve či boli vopred konzultované aj so zreteľom na všetky okolnosti a dosahy takéhoto rozhodnutia. Ak nie, ako hodnotíte počínanie riaditeľky a aké dôsledky chcete z tohto prípadu vyvodiť a ako chcete ďalej postupovať v tejto otázke.

    Vzniká tu oprávnené podozrenie nielen dotknutých osôb, teda nezamestnaných, ale aj ostatných občanov, a nielen v Rimavskej Sobote a jej okolí, ale na celom Slovensku, že takéto opatrenia a takáto prax je zavádzaná len preto, aby sa násilným a neľudským spôsobom znížil počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie, aby sa umelo znížilo štatistické vykazovanie percentuálneho podielu nezamestnaných, aby sa takto eliminoval aspoň jeden ukazovateľ, ktorý poukazuje na veľmi zložitú situáciu v okrese Rimavská Sobota. Som presvedčený, že to vedie len k zakrývaniu skutočnosti, ku klamaniu samých seba a k zakrývaniu si očí pred skutočnými problémami. Aj keď sa štatistiky dajú rôzne ovplyvniť, reálna nezamestnanosť, ktorá je v Rimavskej Sobote a jej okolí už dlhodobo katastrofická, sa takýmto spôsobom určite znížiť nedá.

    Vážená pani ministerka, žiadam na moje konkrétne otázky konkrétnu odpoveď a dúfam, že pochopíte naše argumenty a že ministerstvo bude postupovať tak, aby sa situácia okolo tejto problematiky a vôbec okolo nezamestnanosti v Rimavskej Sobote úspešne vyriešila.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Pani ministerka chce odpovedať alebo reagovať.

  • Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, vážený pán poslanec,

    najprv k tej nezamestnanosti v okresoch, kde prekročila úroveň nezamestnanosti 20 %. Musím uviesť čísla, aj keď nechcem zaťažovať snemovňu, že práve v tých okresoch, do ktorých sme nasmerovali pomoc nad 20 %, ak porovnávam január a september, ktoré sú posledné údaje, tak môžem uviesť, že v Komárne v januári bolo 20,1 %, v septembri 17,6 %. Rimavská Sobota v januári 28,4 %, v septembri 27,5 %. Kežmarok 25,2 % v januári, 21,9 % v septembri, Vranov nad Topľou... Nový zákon platí, pán poslanec, od januára, je mi ľúto. Vranov nad Topľou 24,8 %, v septembri 23,7 %, Svidník mal v januári 20,8 % a v septembri 17,8 %. Takže nedá sa povedať, že by opatrenia, ktoré vláda urobila, a najmä Národný úrad práce, nezabrali v týchto okresoch, aj keď - ako ste aj vy povedali - si uvedomujeme zložitosť, v akej sa tieto okresy nachádzajú. Pán poslanec, určite vám nie je neznámy údaj, že v Európskej únii je momentálne 18 miliónov nezamestnaných, že je to problém celoeurópsky, kde každý desiaty obyvateľ Európskej únie je nezamestnaný. Priemerná miera nezamestnanosti, pán poslanec, v Španielsku bola minulý mesiac 22,2 %. Priemerná miera v Luxemburgu je 4,5 %, alebo 4,6 %.

    Čiže ja sa nechcem vyviňovať z tejto problematiky, chcem len poukázať na to, že aj vyspelé európske štáty, dokonca členské štáty Európskej únie majú problémy s nezamestnanosťou a majú problémy aj s dlhodobou nezamestnanosťou, čo je aj prípadom Rimavskej Soboty. Naozaj sa vynasnažíme urobiť všetko pre to, aby sa tento okres ekonomicky spamätal. Ale keď - znovu opakujem - tam prišli peniaze a 20 miliónov sa vrátilo, lebo neboli projekty, tak sa pýtam, čo ešte viac môžeme chcieť od správnych výborov. Pani riaditeľka je riadená generálnym riaditeľom Národného úradu práce od 1. januára, ja nemám na ňu dosah. Podľa zákona pán generálny riaditeľ riadi krajských aj okresných riaditeľov, čiže svoje stanovisko som už vysvetlila.

    Myslím si, že nezamestnaných, ktorí požadujú či už podporu v nezamestnanosti, alebo dávky sociálnej starostlivosti, treba sledovať, treba ich predvolávať, pretože nehovorme si tu, že mnohí z nich dávky a podporu nezneužívajú. A konkrétne k Rimavskej Sobote som si to dala zistiť. Prebiehalo to tak, že pani riaditeľka vydala nariadenie, nie naše ministerstvo, ani krajský úrad, my na to nemáme kompetencie, má právo zo zákona predvolávať, v zákone sa nehovorí, či len raz do týždňa, alebo 2-krát do mesiaca, keď treba aj každý deň, a predvolávali ľudí na tzv. časenky. Čiže ak sa tam ráno o siedmej alebo o ôsmej všetci zhrnuli, mali časenky tak, aby tento nával tam nebol.

    Znovu opakujem, ide to aj z našich daní, to, čo títo ľudia dostávajú, aj z nášho poistného. A ak je podozrenie, že ešte aj niekde načierno pracujú, myslím si, že pani riaditeľka konala v súlade so zákonom.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    vo svojej interpelácii sa obraciam na premiéra vlády Slovenskej republiky, ale týka sa všetkých členov vlády.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 28. októbra 1997 na iniciatívny návrh ministra vnútra prijala uznesenie číslo 774, ktorým schválila zoznam budov pre potreby umiestnenia štátnych orgánov Slovenskej republiky. Do tohto zoznamu sa dostala - verím, že omylom - i budova, ktorú využíva Stredné odborné učilište obchodné v Zlatých Moravciach ako pracoviská praktickej výučby na Štefánikovej ulici číslo 12, s odôvodnením, že je to pre potreby súdu v Zlatých Moravciach. Takéto odôvodnenie však nemá oporu v zákone, pretože podľa § 2 ods. 20 zákona 328/1996 Z. z. územný obvod okresu Zlaté Moravce spadá pod Okresný súd Nitra. Aj keď som zástancom zriadenia Okresného súdu v Zlatých Moravciach, nemôžem súhlasiť s tým, aby sa začalo s budovou súdu miesto novelizácie zákona 328/1996 Z. z., a takisto nepovažujem za vhodné, aby sa pri tejto novelizácii potom argumentovalo tým, že budova už je.

    Sú však i ďalšie dôvody, pre ktoré sa nádejám, že vláda Slovenskej republiky prehodnotí svoje rozhodnutie v jej uznesení číslo 774 a vyjme budovu praktickej výučby Stredného odborného učilišťa obchodného v Zlatých Moravciach zo schváleného zoznamu. Niektoré z týchto dôvodov si dovolím uviesť.

    Budova je priamo spojená s areálom školy Stredného odborného učilišťa obchodného, susedí s areálom ďalšej školy - gymnáziom, presnejšie so športoviskami oboch škôl. Prirodzene hlučné prostredie športovísk spochybňuje správnosť výberu lokality pre potreby súdu. Je pozoruhodné, že vo výsledku previerky možnosti umiestnenia Okresného súdu Zlaté Moravce, zaslanom dislokačnej komisií, sa pri iných budovách uvádzajú odhady na rekonštrukciu, ale pri predmetnej budove nie. Navyše, tento zoznam nie je úplný, chýba v ňom napríklad budova bývalého Okresného súdu v Zlatých Moravciach, ktorej poschodie je napojené na ďalšiu z možných budov, na bývalý Župný dom uvádzaný v zozname. Chýba i dvojposchodová budova bývalého internátu Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho na Ulici 1. mája, momentálne nevyužívaná. Ide o inú budovu, ako je spomínané vo výsledku previerky.

    Po ďalšie, v zázname zo stretnutia zástupcov ministerstva spravodlivosti, krajského úradu a Okresného úradu Zlaté Moravce a vedenia Stredného odborného učilišťa obchodného je uvádzaná iná budova ako vhodný objekt. Primátor mesta Zlaté Moravce ponúka pre potreby okresného súdu budovu bývalého Župného domu. Zástupca Krajského úradu v Nitre sa vyslovil jasne proti odobratiu budovy praktického vyučovania Strednému odbornému učilišťu obchodnému v Zlatých Moravciach. Predmetná budova, známa tiež ako Folmannova vila, je pôvodne rodinný dom. Jeho adaptácia na potreby praktického vyučovania si vyžiadala približne 2 milióny Sk. Dovolím si však vysloviť pochybnosť, že prakticky bez úplnej prestavby uvedenej budovy bude možné ju využívať pre potreby okresného súdu.

    Vážený pán premiér,

    namiesto uvádzania ďalších dôvodov dovolím si vás upozorniť na protest proti záznamu Okresného úradu Zlaté Moravce z previerky umiestnenia Okresného súdu Zlaté Moravce, ktorý zaslala riaditeľka Stredného odborného učilišťa obchodného na ministerstvo vnútra, a takisto v písomnom podaní pripojím i názor vedenia Stredného odborného učilišťa obchodného na odobratie uvedenej budovy. Do očú bijúci nesúhlas medzi záznamom zo stretnutia zástupcov ministerstva spravodlivosti, Krajského úradu Nitra, Okresného úradu Zlaté Moravce a vedenia Stredného odborného učilišťa Zlaté Moravce a výsledkom previerky možnosti umiestnenia Okresného súdu Zlaté Moravce zaslaným dislokačnej komisii okresným úradom spolu i s ďalšími spomínanými dôvodmi priam vnucujú pochybnosti, či skutočným dôvodom na odňatie budovy praktického vyučovania Stredného odborného učilišťa obchodného sú potreby okresného súdu.

    Obávam sa, aby po mnohomiliónových investíciách a celkovej renovácii budovy pod hlavičkou potrieb Okresného súdu v Zlatých Moravciach sa neukázalo, že uvedená budova je na daný účel nevhodná a vila bude niekomu odpredaná. Otázkou je len komu a za čo.

    Vážený pán premiér, nielen uvádzané dôvody, ale i ďalšie informácie týkajúce sa diania okolo predmetnej budovy ma viedli k tejto interpelácii s nádejou, že vláda Slovenskej republiky prehodnotí svoje rozhodnutie a pochopí potreby Stredného odborného učilišťa obchodného v Zlatých Moravciach, ktoré sú zároveň i potrebami mesta Zlaté Moravce. Pretože praktické vyučovanie sa robí v tejto budove tak, že sa vychádza v ústrety sociálne najslabším vrstvám, kuchári pre nich varia, čašníci sa pritom učia obsluhovať a takisto aj kadernícke služby sú pre nich poskytované zdarma.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

    konferencia Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro v roku 1992, bola vyvrcholením úsilia viacerých autorít a medzinárodných organizácií v oblasti globálnych a environmentálnych problémov. Na konferencii bolo predložených 5 rámcových dohôd, resp. konvencií Organizácie Spojených národov na podpis vyše 150 prítomným vládnym delegáciám, samozrejme, vrátane delegácie Slovenskej republiky. Z týchto konvencií sa bezprostredne dotýka problematiky klimatickej zmeny, čiže zmeny charakteru podnebia v globálnom rozsahu vplyvom antropogénne podmieneného rastu skleníkového efektu atmosféry, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o klimatickej zmene a agenda pre 21. storočie. Slovenská republika podpísala dohovor v New Yorku 19. mája 1993 a Národná rada Slovenskej republiky ratifikovala spomínaný dohovor 18. augusta 1994. O niekoľko dní, konkrétne 1. decembra tohto roku, sa v japonskom Kjóto uskutoční 3. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovu Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách.

    Pán minister Zlocha, váš kolega, minister životného prostredia Veľkej Británie pán John Gummer na konferencii Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách v Ženeve minulý rok povedal: "Klimatické zmeny môžu mať pre ľudstvo také katastrofické dôsledky ako 2. svetová vojna." Ja osobne súhlasím s týmto názorom, veď tohtoročné povodne, nedávne tropické horúčavy na Slovensku sú jasným dôkazom, že niečo nie je v poriadku. Klimatológovia a environmentalisti vedia čo.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda,

    vo viacerých parlamentoch Európy sa konala všeobecná rozprava k problematike klimatických zmien a boli prijaté podporné rezolúcie k zníženiu skleníkových vplyvov na konferencii v Kjóto. Pretože informácia o aktivitách Slovenskej republiky s cieľom znížiť tzv. skleníkové vplyvy alebo znížiť skleníkový efekt atmosféry je v týchto dňoch vysoko aktuálna, interpelujem pána ministra Zlochu a pýtam sa ho, aké ciele a limity bude presadzovať na spomínanej konferencii v japonskom Kjóto.

    Podľa môjho názoru otázkam globálnych problémov životného prostredia by sa mal náš slovenský parlament venovať s rovnakou vážnosťou, ako sa venuje iným závažným problémom našej spoločnosti.

    Záverom si dovolím navrhnúť pánu ministrovi a Národnej rade Slovenskej republiky, aby pán minister po návrate z konferencie o klimatických zmenách informoval Národnú radu Slovenskej republiky o záveroch konferencie a o úlohách, ktoré z nej vyplynú pre Slovenskú republiku. Tiež očakávam pre vysokú aktuálnosť tejto problematiky, že mi pán minister odpovie ešte v tomto bode programu dnešnej schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pán minister Zlocha bude odpovedať.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dnes, keď som predkladal návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme, som hovoril, že ľudstvo na prahu 3. tisícročia čakajú dva mimoriadne vážne problémy, s ktorými sa bude musieť vyrovnať.

    Ten prvý problém je ochrana ozónovej vrstvy Zeme. Druhým problémom, mimoriadne vážnym, je otázka klimatických zmien, ktoré sú vyvolávané tzv. skleníkovým efektom. Je skutočne pravda, že ľudstvo desaťročia, stáročia produkovalo množstvo škodlivín, ktoré sa dostávali do ovzdušia, do povrchových tokov, do pôdy, do podzemných vôd. Práve v poslednom storočí sa tie prejavy začali zvýrazňovať a ľudia sa začali vážne zaoberať, prečo už tá klíma nie je taká, aká bola, prečo leto nie je letom poriadnym a zima nie je poriadnou zimou a prečo už to striedanie ročných období je trošku iné a prečo dochádza k mnohým katastrofickým zmenám v klíme.

    Začiatkom sedemdesiatych rokov vedci po dlhých štúdiách usúdili, že len v tomto storočí každých 15 rokov sa zdvojnásobila ťažba surovín, zdvojnásobila sa výroba ocele, zdvojnásobila sa výroba potravín, ale zdvojnásobila sa aj produkcia škodlivých látok, ktoré sme vypúšťali do ovzdušia, do vody, do pôdy. Samozrejme, prírodné prostredie sa už ťažko môže s tým vyrovnať. V posledných desaťročiach, stáročiach sa údaje o stave klímy monitorujú. Napríklad aj u nás máme už skoro storočné údaje o meraní teploty, o vlhkosti, o zrážkach a podobne. U nás napríklad za necelých 100 rokov sa priemerné teploty zvýšili o 1Ę C. Množstvo zrážok v južnej časti Slovenska sa znížilo o 15 %, v severnej časti Slovenska o 5 %. Hladiny podzemných vôd klesajú a v mnohých krajinách sveta začína byť vážnym problémom zásobovanie vodou.

    Môžem povedať, že Slovenská republika a rezort životného prostredia - a treba povedať, že aj vláda Slovenskej republiky - venujú týmto otázkam mimoriadnu pozornosť. Podpísali sme prakticky všetky konvencie, ktoré v oblasti životného prostredia platia, teda aj konvenciu o klimatických zmenách. Intenzívne pracujeme v odborných organizáciách Organizácie Spojených národov, či už je to v komisii pre trvalo udržateľný rozvoj, alebo v programe Organizácie Spojených národov pre životné prostredie, ktoré má sídlo v Nairobi.

    Na prvej konferencii o klimatických zmenách, ktorá bola v roku 1995 v Berlíne, sme prijali záväzok, taký vnútorný záväzok, že do roku 2005 oproti roku 1989 znížime množstvo skleníkových plynov o 20 %. Je to nezáväzný, tzv. torontský cieľ. Splniť tento cieľ, udržať množstvo skleníkových plynov do roku 2000 na úrovni roku 1990, nebude pre nás problém, a to z veľmi jednoduchého dôvodu. Po roku 1989 došlo k pomerne výraznému poklesu výroby, samozrejme, aj poklesu spotreby elektrickej energie a produkcia skleníkových plynov poklesla skoro o 30 %. Tie skleníkové plyny, to je oxid uhličitý, metán a oxid dusný a ešte množstvo iných plynov, ktoré sa podieľajú na tvorbe skleníkového efektu.

    Najväčší význam má, samozrejme, oxid uhličitý, ktorý sa produkuje najmä v energetike pri spaľovaní uhlia, nafty a zemného plynu. Energetika sa na tvorbe skleníkových plynov podieľa asi 80 %. Na tvorbe ďalších plynov, na tvorbe metánu, sa vo veľkej miere podieľa poľnohospodárstvo, ale aj chemický priemysel pri preprave ropy a zemného plynu, ťažba uhlia, ale aj ťažba nafty a plynu. Oxid dusný, ten je najviac vyprodukovaný v poľnohospodárstve z prehnojených ťažkých pôd a, samozrejme, aj z energetiky.

    Hovoril som o tom, že sme prijali tzv. torontský cieľ a že nebude pre nás problém splniť základnú požiadavku udržať množstvo skleníkových plynov do roku 2000 na úrovni roku 1990. Na konferencii Organizácie Spojených národov, na mimoriadnej plenárnej konferencii, ktorá bola päť rokov po svetovom summite v Riu de Janeiro, sa konštatovalo, že sa úlohy neplnia dostatočne a že nepristupujeme vážne k otázke znižovania skleníkových plynov. Krajiny Európskej únie sa preto pokúšajú pripraviť svoje krajiny a asociované krajiny na prijatie vážnejších záväzkov, ktoré by mali byť prijaté práve v Kjóto. Navrhujú, aby sa do roku 2005 znížilo množstvo skleníkových plynov o 7,5 % a o ďalších 5 rokov, teda do roku 2010, o ďalších 7,5 %. Ukazuje sa, že pre mnohé krajiny to nebude také jednoduché a práve vyspelé krajiny, ako napríklad Spojené štáty americké, jasne deklarovali na plenárnom zasadaní, že tento cieľ je pre nich neprijateľný. Pán prezident Clinton, ktorý vystúpil zo zásadným prejavom, konštatoval, že budú musieť začať získavať občanov pre to, aby sa produkcia skleníkových plynov znížila. To je, samozrejme, len deklaratívne vyhlásenie a treba povedať, že pokiaľ Američania nepodporia snahu krajín Európskej únie, tak sa zrejme od týchto požiadaviek ustúpi. Je to aj pravda, pretože skutočne Spojené štáty americké navrhujú, aby sa v Kjóto neprijali záväzné kritériá, ale aby sa prijalo konštatovanie, že do roku 2000, alebo do päťročného obdobia medzi rokmi 2008 a 2012 sa udrží produkcia skleníkových plynov na úrovni roka 1990, ale tým sme vlastne nič nevyriešili.

    Hovoril som o tom, že na Slovensku tejto problematike venujeme osobitnú pozornosť. Vypracovali sme už druhú národnú klimatickú správu, môžem povedať, že máme veľmi presne identifikované a definované zdroje znečistenia a zdroje produkujúce látky poškodzujúce ozónovú vrstvu a látky, ktoré vyvolávajú klimatické zmeny, a čo teda musíme robiť, aby sme produkciu znížili, a to napriek tomu, že Slovenská republika produkuje len 0,2 celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov, ale zasa na druhej strane produkciou na jedného obyvateľa sme v prvej dvadsiatke krajín na svete. Priemer na jedného obyvateľa vychádza 11 tón.

    A čo teraz môžeme zmeniť? Hovoril som o tom, že najväčší producent týchto látok je energetika. Teda budeme sa musieť snažiť postupne obmedzovať výrobu elektrickej energie z pevných palív, teda z uhlia a aj z nafty a zemného plynu.

    Pán poslanec Tarnóczy už zalamuje rukami, že sa to zrejme dotkne Hornej Nitry. Nie sú také veľké zásoby, aby sme boli takí optimisti, že aj po roku 2005 budeme mať obrovské množstvo uhlia, ktoré by sme ťažili, ale zrejme dovtedy sa to baníkov nedotkne. Dôležité je ale to, že náš priemysel, naše hospodárstvo je surovinovo aj energeticky mimoriadne vysoko náročné. Pri rôznych hodnoteniach bolo konštatované, že by sme mohli u nás ušetriť najmenej 20 % elektrickej energie. A tu by som chcel odpovedať, konkrétne odpovedať pánu poslancovi Pokornému, čo robíme my, aby sme prispeli k tým svetovým záujmom, a možno, aby sme sa stali vzorom, ako to treba robiť.

    Toho roku realizujeme niekoľko tzv. modelových projektov, kde si overujeme možnosť zníženia spotreby elektrickej energie, a môžem vám povedať, že sme sami veľmi milo prekvapení, čo sa všetko dá robiť. Napríklad v Trenčianskych Tepliciach v spolupráci so Slovenskými elektrárňami sa mení systém osvetlenia. Žiarovky, ktoré sa tam používali, sa menia za sodíkové, ktoré sa u nás vyrábajú v Dubnici. Ušetrí sa 54 % elektrickej energie. Netáram, to sú údaje, ktoré sú presne namerané, 54 %.

    Ďalší pokus - osvetlenie. Vyskúšali sme v Makyte Púchov zmenu osvetlenia vo výrobnej hale. Zmenili sa žiarivky, nové sú americkej výroby. Pri polovičnom počte žiariviek sa dosiahne oveľa lepšia svetelnosť. Z predchádzajúcej svetelnosti od 180 do 320 luxov pri polovičnom počte žiariviek sa získa svetelnosť 500 až 510 luxov. Životnosť sa zvýši zo 7 000 hodín na 16 000 hodín a zasa, čuduj sa, svete, ušetrí sa 48 % elektrickej energie.

    Keď si človek predstaví tie haly, ktoré sú u nás, fabrík, škôl, nemocníc osvetlené týmito žiarivkami, tak tu vidím obrovské množstvo pracovných príležitostí a, samozrejme, aj už nie kilowatthodiny, ale prinajmenšom megawatthodiny elektrickej energie, ktorú ušetríme.

    V Galante sme minulý rok dali do prevádzky vyhrievanie 1 236 bytov z geotermálnej energie. Dalo by sa veľmi ľahko spočítať, čo všetko sa ušetrí, teda aké tony uhlia - je to okolo 70 000 ton -, a nevyprodukuje sa veľké množstvo škodlivín. Dôležité je to, že máme vypočítanú návratnosť asi 7 rokov a získavame čistú energiu.

    Na Slovensku máme viacero oblastí s obrovským potenciálom geotermálnej energie. Predpokladám, že ešte do konca roka začneme vŕtať hlboký vrt pri Košiciach, v Ďurkove pri Košiciach, kde podľa výsledkov geológie a geofyziky sa predpokladá výskyt vôd s teplotou okolo 150 stupňov. Tam by sme mohli skutočne veľmi komplexne využívať tento zdroj energie, pretože mohli by sme vyrábať elektrickú energiu prostredníctvom výmenníka teplôt, z ktorého budeme môcť zásobovať Košice a široké okolie. Ďalšia možnosť sú športovo-rekreačné účely, poľnohospodárstvo. A nakoniec ešte aj tú odpadovú vodu, už čiastočne ochladenú, budeme môcť prostredníctvom tepelných čerpadiel ešte ďalej využívať.

    Tepelné čerpadlá sú ďalší obrovský zdroj. Máme na Slovensku v podstate tri - jedno v Podhájskej, jedno v Bojniciach v kúpeľnom dome Gabriela a teraz robíme pokus v Ružbachoch. Sám som bol veľmi prekvapený, keď elektrikári vypočítali, že za rok použitím tepelného čerpadla ušetríme 1 800 000 kilowatthodín elektrickej energie. To je prinajmenšom toľko korún. Pri zvyšovaní ceny energie, samozrejme, návratnosť sa ešte zvýši. Je to obrovská perspektíva pre Slovensko. Vo Švédsku je v prevádzke 180 000 tepelných čerpadiel a vyrobia toľko tepla, že nahradia výkon dvoch blokov atómovej elektrárne.

    Máme, samozrejme, ďalšie možnosti. Je to kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie, zatepľovanie. Ak som hovoril o geotermálnych vrtoch, tak skutočne na Slovensku je Podunajská panva, Východoslovenská panva alebo napríklad Levočské pohorie pri Vrbove, kde napríklad máme mimoriadne výdatné vrty s vodou teplou 56 stupňov a používajú sa len na chov rýb a v povrchových bazénoch. V Oraviciach na Hornej Orave je vrt, z ktorého tečie voda teplá okolo 70 stupňov, ale s výdatnosťou viac ako 100 litrov za sekundu, teda je to možnosť zásobovať teplom pomerne veľký región. Keď si to všetko spočítame, nakoniec vidíme v tom obrovskú perspektívu vytvárania pracovných príležitostí, využívania domácich zdrojov energie, čistej energie a hlavne bude to príspevok nášho malého Slovenska k tomu, ako riešiť otázku globálnu, celosvetovú, teda produkovať menej látok, ktoré vyvolávajú skleníkový efekt.

    Možno na prvý pohľad sa to zdá, že strašíme. Ráno som hovoril o ochrane ozónovej vrstvy Zeme, teraz o skleníkových, o klimatických zmenách. Prognózy, ktoré sú na prvé storočie tretieho tisícročia, nie sú priaznivé. Predpokladá sa, že v zimnom období sa za tých 100 rokov môžu zvýšiť teploty o 3-7 stupňov, v letnom období o 2-4 stupne. Samozrejme, že to bude znamenať výrazný posun klimatických pásiem, predpokladá sa nižšie množstvo zrážok, ale čo je najhoršie, očakáva sa topenie ľadovcov a snehových prikrývok. Na toto upozornil znova - môžem povedať príklad - pán prezident Clinton na mimoriadnom plenárnom zasadaní Organizácie Spojených národov, kde hovoril, že pri takýchto klimatických zmenách môže potom dôjsť k zvýšeniu hladiny oceánov o 30-50 cm. A to už bude vážny problém, pretože to bude úbytok pevniny, to sa nám zvýši počet obyvateľov na km2 a toto všetko môže vyvolať také zásadné zmeny aj v spolunažívaní medzi krajinami, že to môže byť - myslím, že pán poslanec Pokorný to hovoril -, môže to vyvolať väčšie zmeny, ako boli svetové vojny. Preto by sme mali naozaj otázke alebo týmto globálnym otázkam týkajúcim sa životného prostredia venovať veľkú pozornosť.

    Môžem vás ubezpečiť, že naše ministerstvo to robí, samozrejme, robí to všetko s vedomím a s podporou vlády. Výsledky, ktoré máme, sú dobré. Výsledky našej práce sú uznávané aj na medzinárodných konferenciách. Naša delegácia o tomto všetkom bude hovoriť na 3. svetovej konferencii o klimatických zmenách v Kjóto, kde chceme navrhnúť vyspelým krajinám západnej Európy tzv. spoločné plnenie úloh. My by sme potrebovali niektoré technológie, to sú napríklad tie tepelné čerpadlá alebo turbíny, ktoré by sa dali u nás použiť, takisto by sme potrebovali vyrábať niektorú elektroniku, ktorá sa zabudováva alebo prestavuje do žiariviek, a mali by sme vyrábať zrejme modernejšie svietidlá, tak ako ich teraz robia v Dubnici, aby sme mohli výrazne alebo väčším svojím dielom prispieť k ochrane životného prostredia a k zmenšeniu produkcie skleníkových plynov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Harach.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážení členovia vlády,

    dovoľte mi predniesť niekoľko otázok, pripomienok a interpelácií...

  • Pán poslanec, ja som povedal, že minimálne hodinu budete hovoriť.

  • Ja som povedal predtým, než som videl materiály, že budete hovoriť najmenej hodinu.

  • Ak si to želáte, tých problémov v školstve je viac ako na hodinu, ale tentoraz mám stručne pripravených sedem otázok a aj ich prednesiem. Keby tu bola pani ministerka, myslím si, že by bolo záhodno, aby sme aspoň touto formou rozvinuli dialóg, keď už nijako ináč sa ho rozvinúť nedarí, a mohli by sme možno trošku aj viac debatovať o otázkach, ktoré trápia školskú, rodičovskú a celú našu verejnosť.

    Školské stravovanie. Ministerstvo školstva uzatvorilo lukratívnu zmluvu s firmou, ktorá má meno Magnólia a ktorá dostala predbežný kontrakt na 10 rokov na dodávky potravín do základných škôl, stredných škôl, proste do kuchýň, jedální, ktoré sú v školských inštitúciách. Tento projekt sa realizuje zatiaľ formou experimentu. Experiment sa vyhodnotil so striedavými úspechmi. Zástupcovia firmy a ministerstva školstva hovoria o tom, že je to vynikajúca vec. Vedúce jedální, ale napríklad aj rodičia - tu je list - hovoria o tom, že dodávaná strava nespĺňa zákonné normy, celého radu zákonov, ktoré by som mohol odcitovať alebo je možné odcitovať a v písomnej interpelácii budú doložené.

    Pýtam sa preto pani ministerky Slavkovskej, či má tak preverené výsledky tohto experimentu, aby mohla pristúpiť s pokojným svedomím alebo s pokojným svedomím pristúpila k podpisu s firmou Magnólia na 10 rokov na dodávky v školstve. Vecná stránka tohto projektu je v tom, že napríklad aj odbory školstva ma upozornili počas poslaneckých prieskumov, že školské stravovanie je veľmi dôležité aj z hľadiska mikroštruktúry vytvárania pracovných miest, dodávateľsko-odberateľských vzťahov, hospodárskej aktivity v danom regióne. Školy sú naviazané na dodávateľov čerstvej zeleniny, čerstvých potravín, na prípravu jedál atď. Vedúce jedální, s ktorými som hovoril na strednom a východnom Slovensku, ma upozornili, že nemienia toto rešpektovať, proste tento precedens, a budú postupovať iným spôsobom, ako im ukladá táto zmluva.

    Druhá časť problému, súvisiaca s týmto projektom, je výberové konanie. Keďže som sa aj napriek svojim požiadavkám zatiaľ nedostal k zmluve, k dokumentom, ktoré pojednávajú o výberovom konaní, alebo majú charakterizovať, dokumentovať výberové konanie, pýtam sa vás touto formou, pani ministerka, či prebehlo výberové konanie a akým spôsobom bolo zrealizované.

    Druhý okruh otázok sa týka Slovenskej pedagogickej knižnice. Slovenská pedagogická knižnica patrí do siete našich knižníc významným postavením ako ústredná knižnica, profilujúca sa svojou činnosťou na informačné, knižničné a iné bibliografické služby, predovšetkým pre sféru učiteľskej a pedagogickej verejnosti, študentov, predovšetkým fakúlt pripravujúcich učiteľov. Moja otázka je, aká je súčasnosť a najmä aká je budúcnosť Slovenskej pedagogickej knižnice.

    V súčasnosti dokonca - dovolím si trošku charakterizovať, pretože som bol na osobnej poslaneckej návšteve Slovenskej pedagogickej knižnice - v tomto objekte sa nekúri, do požičovne sa vstupuje v tomto období už v zimnom oblečení, v študovniach, ak sedia študenti, tak sedia v zimnom oblečení. Slovom, činnosť je paralyzovaná. Dôvodom je rekonštrukcia vykurovacieho zariadenia, ktorá, dámy a páni a vážená pani ministerka, začala v týchto dňoch, hoci prostriedky na ňu vyčlenené, na túto rekonštrukciu boli alokované v štátnom rozpočte počas celého tohto roku.

    Pre kolegyne a kolegov na dokreslenie, pretože predpokladám, že na ďalšej schôdzi Národnej rady budete hlasovať o tom, že pani ministerka mi dobre odpovedala, tak by som si dovolil vysvetliť niektoré vzťahy, ktoré sú tam.

    Zatiaľ nie celkom dobre identifikovaným vlastníkom - správcom týchto priestorov je Univerzitná knižnica. Existuje dokumentácia, ktorá - opakujem - nie celkom jednoznačne tieto vlastnícke vzťahy potvrdzuje. Mám na mysli vlastnícke vzťahy, v ktorých sídli Slovenská pedagogická knižnica. Univerzitná knižnica pristúpila po dvoch výberových konaniach, ktoré realizovala celé prázdninové obdobie, keď je, samozrejme, najvhodnejšie - je leto, sú prázdniny - robiť rekonštrukciu vykurovania, tak realizovali výberové konanie a k rekonštrukcii pristúpili teraz.

    Pani ministerka, mám celkom priamu otázku najmä z hľadiska budúcnosti, týkajúcu sa Slovenskej pedagogickej knižnice: Zanikne, alebo nezanikne Slovenská pedagogická knižnica? Bude, alebo nebude pričlenená k niektorej z existujúcich vysokých škôl? Presťahuje sa, alebo sa nepresťahuje dajme tomu do Nitry, aby bola pripojená i k univerzite v Nitre? Tu by som chcel povedať, že Nitrianska univerzita, pochopiteľne, potrebuje dobrú knižnicu. Ona ju nakoniec aj má vybudovanú. Rád by som upozornil na to, že tu pôjde o veľkú duplicitu fondov, pretože tie fondy, ak nie sú totožné, tak skoro na 90 % sú rovnaké, čiže presun Slovenskej pedagogickej knižnice do Nitry až tak veľmi Nitre nepomôže, ale naopak, približne - koho by zaujímalo presne, z týchto dokumentov môžem povedať koľko - nad 15 tisíc návštevníkov, registrovaných návštevníkov z Bratislavy i okolia využíva služby Slovenskej pedagogickej knižnice.

    Pri tejto príležitosti mi nedá nezopakovať mnohokrát vám kladenú otázku, pani ministerka, či nebolo možné nájsť priestory vhodné pre Slovenskú pedagogickú knižnicu na teritóriu Bratislavy alebo jej okolí. Mám na mysli napríklad priestory materských škôl v Petržalke, ktorých prevod v rozpore so zákonom ste kedysi zmluvne podpísali - dá sa povedať - príspevkovým organizáciám, ktoré vraj boli zriadené v rezorte školstva a o ktorých doteraz nikto nič nevie. Pýtam sa ináč, pani ministerka, aj v súvislosti so Slovenskou pedagogickou knižnicou, aký príspevok bol poskytnutý týmto príspevkovým organizáciám, ktoré boli vami vytvorené, napríklad Foto-graf v tomto fiškálnom roku. A rád by som si pozrel počas poslaneckého prieskumu, súvisiaceho s tvorbou rozpočtu na budúci rok, aký príspevok dostali a na aký účel tento príspevok dostali.

    Ďalšia moja otázka sa týka veľmi aktuálneho problému a súvisí so Základnou umeleckou školou v Nitre a Základnou školou na Baničovej ulici na sídlisku Klokočina v Nitre.

    Pani ministerka, dnes dopoludnia som si dovolil navštíviť túto základnú školu. V čom je problém? Z rozhodnutia regionálnych štátnych orgánov došlo k rozdeleniu a presťahovaniu Základnej umeleckej školy v Nitre do viacerých priestorov. V súvislosti s tým ale bolo potrebné vyprázdniť priestory v Základnej škole na Baničovej ulici. Dámy a páni, ide o základnú školu, ktorú navštevujú deti na 1.-4. stupni, to znamená najmenšie deti v základnej škole. Ide o základnú školu, ktorá je v experimente vo výučbe cudzích jazykov, kde sa tieto deti vyučujú anglický a nemecký jazyk počínajúc vlastne svojím nástupom na základnú školu prvým ročníkom. Ide o základnú školu, ktorá má takmer rodinný charakter.

    Viete, častokrát stačí prejsť priestormi školskej inštitúcie, aby ste dokázali - možno po rokoch práce v rezorte - už z prvého pohľadu zistiť, či to, čo je na múroch, na fasádach, či to, čo je vo vnútri, v triede, je pozlátko, ktorým sa chce čosi zakrývať, alebo sa za tým aj skrýva istá práca, takpovediac, duch tej školy, a doslovne povedané, duša učiteľov, sponzoring, podpora rodičov, práca i mimo pracovného času atď. Základná škola na Baničovej ulici takýto charakter má. Teraz sa ale udialo to, že z prvého, druhého, tretieho a štvrtého ročníka sa odčlenili triedy, tieto triedy sú presúvané síce nie fyzicky ďaleko, ale predsa len do prostredia inej školy, v ktorej sa uvoľnili priestory na to, aby tieto triedy tam mohli byť presunuté.

    A teraz, dámy a páni, sledujme trošku situáciu, ktorá tam vzniká, ktorá nie, že je komická, ona je, žiaľbohu, tragická. Základná škola, do ktorej sa presúvajú tieto deti, je plnoorganizovaná a svoju časť 1-4 má v inej budove, táto základná škola uvoľňuje vo svojej hlavnej budove triedy, aby do nich mohli byť presunuté triedy 1-4 z inej školy, nie vlastné, z inej budovy tejto školy. Na tej inej škole na Baničovej ulici sú triedy nie plnoobsadené. To je pre úradníka štátnej správy superargument. On povie, oni tam majú 16, 17, 18 detí, to je málo, tak my ich zoberieme inde a tam ich spojíme a bude v triedach toľko, ako v ostatných školách, teda 30-33 detí. No ďakujem pekne! Namiesto toho, aby konečne úradník štátnej školskej správy začal rozmýšľať, ako napríklad, ak sú uvoľnené priestory, využiť ich na to, aby sa znížil počet detí v triedach, keď hneď dá výnimku a zoberie to na svoje "triko", a tým vytvorí lepšie podmienky tak pre prácu učiteľa, ako aj pre deti. Pani kolegyňa, na toto peniaze tento štát konečne musí nájsť. Poviem vám potom, načo hľadáte milióny a kde sa strácajú milióny, ale na toto ich neviete nájsť.

    Tak a teraz sa pozrite na ďalšiu "logickú fintu", ktorá tam je, lebo navštívil som aj riaditeľa školy, do ktorej sa majú deti z Baničovej presunúť. Ten povedal, áno, my sme sa s okresným úradom dohodli, že tu sa naplnenosť tých tried nebude zvyšovať, že zostanú 16-, 17-, 18-početné. Keď som bol na Okresnom úrade v Nitre, tak pán prednosta - jemu typickým spôsobom - povedal: My tam pani riaditeľke pošleme kontrolu, a keď jej niečo zistíme, tak bude z toho zle. A my jej tam určite niečo zistíme. To je prístup úradníka štátnej správy. Ja sa pýtam: Vy už niečo viete? Nie, neviem, ale určite niečo zistíme. Napríklad čo? Napríklad to, že ona má nenaplnené triedy. Ja mu hovorím: Pán prednosta, ale na škole, kde sa tie triedy presúvajú s vaším súhlasom, vraj budú tie triedy stále 16-, 17-, 18-početné. Pán prednosta, kde to sme, jednu riaditeľku za to, že má takýto stav, trestať, a druhému riaditeľovi tam presúvate triedy a div ho nejdete chváliť, že vám zoberie tieto triedy, aby sa uvoľnila lukratívna časť budovy, ktorá bude slúžiť možno na fitnescentrum, ako sa vyjadrili rodičia, alebo na presun povedzme tried základnej umeleckej školy.

    Pani kolegyňa, keď už o tom takto spolu vedieme takýto pre mňa veľmi zaujímavý dialóg, či ste si vy preverili možnosť napríklad integrácie základnej umeleckej školy v tej základnej škole, do ktorej sa majú presunúť triedy 1-4? Je to samostatný trakt, samostatný vstup. Čo bráni odboru školstva, okresnému úradu a riaditeľovi školy, kam sa majú deti presunúť, aby sa tam otvorila integrovaná základná umelecká škola integrovaná v prostredí základnej školy? Veď to je perspektíva. Prečo to neurobia? Pýtal som sa napríklad kompetentných ľudí na okresnom úrade, aká je populačná krivka: Povedzte mi na okresnom úrade, povedzte mi, vy, pán riaditeľ, ako sa bude vyvíjať populácia. Napríklad nevznikne vám o dva roky problém, že budete pozerať, kde by sme našli nejaké triedy, aby sme mohli umiestniť nové deviate ročníky? A on hovorí: No my to na rok ešte vyriešime. Na rok áno, pretože na rok budú mať len dve tretiny. Ale o dva roky už budú mať plné počty deviatych tried na všetkých základných školách v celej Nitre a budú hľadať priestory. Čo potom možno urobia? Potom znovu "vyrazia" základnú umeleckú školu a budú tam inštalovať triedy pre deviate ročníky? Tak toto je "systémový, koncepčný" prístup úradníkov štátnej správy a spolupráca s niektorými riaditeľmi škôl.

    Rodičia spísali petíciu, dámy a páni, rodičia držia svojím spôsobom istú stráž nad tým, pretože došlo i k takejto veci, že bez ich vedomia nabehli sťahovacie autá do školy, naložili nábytok a odviezli do inej školy. Všetci, ktorí tu sedíme, by sme mohli vedieť alebo všetkým by nám mohlo byť známe, že zákon hovorí, že po zápise dieťaťa do školy možno o jeho premiestnení rozhodnúť len so súhlasom rodičov toho dieťaťa. Nie je to možné urobiť bez ich súhlasu.

    Pri zápise do školy, pri otváraní školského roku je to iné. Pýtal som sa prednostu okresného úradu, prečo to neurobia a prečo to nepripravia a neurobia k novému školskému roku. No odpoveď je typická. Máme peniaze, tie peniaze potrebujeme preinvestovať, potrebujeme uvoľniť priestory. Čiže žiadny ohľad na deti, a to sú najmenšie deti. Žiadny ohľad na pracovnoprávne vzťahy, ktoré tam platia. Oni potrebujú uvoľniť priestory, aby mohli preinvestovať peniaze.

    Pani kolegyňa, vidíte, tu sú napríklad peniažky, ktoré by sa mohli použiť iným spôsobom.

    Na mňa veľmi zarážajúco pôsobil vzťah, ktorý sa už prejavil u prednostu okresného úradu k riaditeľovi základnej umeleckej školy. Dámy a páni, priznám sa, že tam som sa ako poslanec prejavil nedôsledne, pretože už vtedy tento prednosta predo mnou povedal, že ak riaditeľ tej školy neuposlúchne jeho nariadenia, tak on mu tam pošle kontrolu, tá kontrola určite niečo zistí a on ho odvolá. A samozrejme, tak sa aj stalo. Keď som prišiel do Základnej školy na Baničovej ulici, pani riaditeľka nemala odvahu, mala strach sa s nami dvoma poslancami stretnúť.

    Páni a dámy, to je ľútosť, to skutočne tlačí slzy do očí. To bola jedna vystrašená žena, ktorá povedala, že ona konzultovala s právnikom, že ona nevie, či sa môže s nami stretnúť, alebo sa nemôže s nami stretnúť a podobne. Toto musí prestať. Toto konečne musí prestať! Rodičia zorganizovali petíciu, sú pripravení ísť hájiť svoju školu. A ja im v tom fandím, držím im palce a pomôžem, aby si túto školu uhájili. Som presvedčený, dámy a páni, aspoň tí, ktorí robíte v školstve, že v tomto prípade, keď sa oboznámite so situáciou, dáte rodičom a učiteľom za pravdu. Viete, akú fintu použil okresný úrad na rodičov? Povedal im, že nebude robiť presuny zo školy, že vlastne sa vytvoria elokované triedy jednej školy v inej škole. Keď som si to overoval u riaditeľa školy, kam sa majú tie elokované triedy presunúť, ten povedal: Vôbec nie. Oni prídu do nášho kmeňového stavu, tak žiaci, ako aj učitelia. Takto sa pracuje v Nitre.

    Ďalšia otázka na neprítomnú a ospravedlnenú ministerku sa týka vymenovaní za profesorov, ktoré už od roku 1995, t. j. dva roky, sú na ministerstve školstva. Ide dohromady o 8 návrhov. Medzi týmito návrhmi je napríklad návrh za profesora doc. Juraja Šterna, CSc., súčasného rektora Ekonomickej univerzity a prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie. Prečo, pani ministerka, doteraz tento návrh, tak ako vám to ukladá zákon, nebol postúpený prezidentovi Slovenskej republiky? To isté sa vás pýtam v súvislosti s návrhom na vymenovanie za profesora doc. ThDr. Františka Tondru, docenta na Teologickej fakulte Univerzity Komenského a biskupa Spišskej diecézy. Prečo, pani ministerka, tento návrh nebol doteraz predložený prezidentovi? A dovoľte mi takú možno trošku zaujímavú otázku, či ste náhodou o tomto návrhu nerozprávali počas vašej návštevy u svätého Otca v Ríme.

    Ďalší okruh otázok alebo veľmi jednoduchá otázka súvisí s financovaním materských škôl, základných a stredných škôl a vysokých škôl. Pani ministerka, asi nám všetkým - vám i mne - sú známe fakty, že na vysoké školy na tento rok chýba 680 miliónov korún na prevádzkové výdavky a 220 miliónov na nové univerzity. Dámy a páni, záleží nám na tom, keď tie univerzity sú tu, aby boli už potom normálne financované. Pýtam sa, pani ministerka: Ako budete riešiť nedostatok týchto prostriedkov? Aké kroky podniknete, kde a ako chcete tieto peniaze získať?

    Na základné a stredné školy, dovolím si povedať, že to je aproximatívne číslo, ktoré vychádza z návštev asi tak dobrej dvadsiatky-tridsiatky okresov, že v každom okrese chýba zhruba od 8-12 miliónov korún. Plus nedostatok krajov vedie k orientačnej cene, ktorá nie je odlišná od iných rokov a vychádza na 420 miliónov korún, ktoré chýbajú pre základné a stredné školstvo.

    Toto by sa mohlo týkať aj pána ministra vnútra, pretože veľmi často sa na okresných a krajských úradoch stretávame s tým, že jedny hovoria: No, my sme tu inštrukciu mali dostať cez kraj, ministerstvo vnútra by malo čosi povedať k financovaniu, potom sa dozvieme, že ministerstvo školstva s financovaním nič nerobí. Na priamu otázku štátnemu tajomníkovi vo výbore, čo s tým chcete urobiť, odpovie: To už nie je naša starosť, to je starosť krajského úradu. Z tohto sa konečne - prepáčte za výraz - musíme nejako "vysomáriť". Tu niekto jasne nesie z ústavy zodpovednosť, to je ministerstvo školstva, pani ministerka, a tá musí jednoznačne povedať, čo chce s týmto problémom robiť. Hocř ten výkon bude na neviem akých krajských a onakých úradoch.

    Šiesty okruh otázok alebo šiesta otázka sa týka analýzy - už dnes to tu trošku odznelo v hodine otázok a odpovedí, ale aj v interpeláciách mojich predrečníkov. Chcel by som poprosiť pani ministerku školstva, keby mohla predložiť analýzu, koľko a aké budovy boli uvoľnené nielen z rezortu školstva, ale boli uvoľnené vzdelávacími inštitúciami, teda aj strednými odbornými učilišťami iných rezortov, pre potreby utešene sa rozrastajúcej štátnej administratívy.

    Siedma otázka, jednoznačná, úplne jednoduchá, ku ktorej ma vedie taká poslanecká návšteva na vzdelávaní, na školení, neviem, ako by som to nazval, ktorého som sa mal možnosť zúčastniť, a robilo ho ministerstvo školstva pre vedúcich odborov školstva.

    Pani kolegyňa, teraz nebudeme hovoriť o školách na národnostne zmiešanom území - i na ne príde -, ale rád by som sa priamo spýtal na postavenie školskej inšpekcie. Pretože to, čo ministerstvo predložilo, to boli úvahy o tom, že tam, kde je centralistický štát, tam má inšpekcia jednu polohu, tam, kde je menej centralistický, nebolo mi jasné, či sa myslí centralistický štát, tam má inšpekcia inú polohu a podobne. Ja som z toho nepochopil, akú polohu a aké postavenie má vlastne školská inšpekcia v našom školskom systéme. Preto by som poprosil pani ministerku o stručnú informáciu, aké je postavenie školskej inšpekcie v súčasnosti a aká budúcnosť školskú inšpekciu očakáva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Takmer hodinu, dobre som hovoril.

    Nech sa páči, pán poslanec Peter Lauko.

  • Predrečník vás úplne vyčerpal, budem trošku stručnejší.

    Vážený pán predsedajúci, vážení ministri,

    podávam interpeláciu na pána ministra zdravotníctva. Posledné mesiace sa veľa popísalo o novele Liečebného poriadku. Veľa sa popísalo a povedalo v parlamente o zlej situácii v zdravotníctve. Poslanci navrhli zmeny, kde chceli riešiť problém platieb na sociálne účely, a dostali prísľub, že sa tieto sociálne účely dostanú do súčasne prijatého zákona o Sociálnej poisťovni. Od pána štátneho tajomníka dostali tento prísľub vo výbore. Bohužiaľ, vláda a páni ministri tento zákon nepripravili a problém ostal nevyriešený. Novela Liečebného poriadku ostala bez súčasného prijatého zákona o tom, ako riešiť tieto sociálne platby. Vznikla právna diera, nebolo jasné, kto tieto platby bude platiť. Noviny písali o zlom Liečebnom poriadku a podobne. Bez prijatého zákona to rezort ministerstva práce a sociálnych vecí odmietol. Pod tlakom verejnosti a kritiky bola vládna koalícia, vy, páni kolegovia, ste boli donútení pripraviť v krátkom čase opravu tohto legislatívneho nezmyslu.

    Pán minister, neprekvapilo ma, že ste sa nezúčastnili na rokovaní Lekárskej komory. Nechceli ste si pravdepodobne vypočuť kritické slová kolegov - lekárov o vašej práci a nechceli ste si vypočuť kritiku na prípravu zákonov. Naposledy to bol zákon o Liečebnom poriadku. Ale na tomto rokovaní Lekárskej komory odzneli aj kritické slová na pripravované zákony, napríklad na zákon o zdravotnej starostlivosti.

    Pán minister zdravotníctva, nechali ste si od pána ministra financií vnútiť jeho názory a metódy na financovanie potrieb pre zdravotníctvo, a tým sa prehlbuje kríza v zdravotníckych zariadeniach. Nemocnice pod vaším vedením žijú na pokraji prežitia. Ako môže pán minister financií hovoriť o tom, koľko financií potrebuje zdravotníctvo a zároveň neodznie od ministra zdravotníctva, koľko treba financií na zdravotníctvo? Opakovane sme ako poslanci upozorňovali na túto zlú situáciu vo financovaní zdravotníctva. Odozva zo strany ministerstva bola minimálna. Ukazuje sa to aj v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, kde táto situácia nie je riešená a zlá situácia vo financovaní zdravotníctva bude pretrvávať. Skôr mám dojem z doterajšieho priebehu, aj z návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu, že pán minister zdravotníctva pod vplyvom pána ministra financií chce šetriť bez ohľadu na skutočnosť a reálnu situáciu v zdravotníckych zariadeniach.

    To, pán minister zdravotníctva, že nebojujete za svoj rezort, sa potvrdilo aj včera a pri predchádzajúcom prerokúvaní novely zákona o Liečebnom poriadku. V tomto včera prijatom zákone sa len vracajú späť platby do stavu pred týmto nepodarkom spred niekoľkých mesiacov. Pri rokovaní v prvom čítaní, aj včera, ste, pán minister, v parlamente chýbali.

    Napriek tomu, že som dal procedurálny návrh, a vy, kolegovia poslanci, ste tento návrh neakceptovali, musím tu konštatovať, že bez toho, aby sme sa dozvedeli, kde pán minister je, pri prerokúvaní jeho zákona tu chýbal. Nečudo, že prítomná pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny si dovolila lobovať za svoje záujmy, aby platby zo sociálnej kapitoly neboli schválené. Dovolím si citovať slová pani ministerky zo včerajšieho rokovania: "Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás však poprosiť, aby ste v prvom bode legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady neakceptovali pripomienku, pretože táto ide nad rámec predkladanej novely Liečebného poriadku. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 94 ods. 2 sa hovorí, že ak predkladaná novela ide nad rámec pôvodného zámeru, nemá sa dať dokonca ani o tomto bode hlasovať. Takže ja sa nebránim tomu, ak ministerstvo zdravotníctva v rámci väčšej novely Liečebného poriadku predloží úpravy, ktoré sú v informácii legislatívneho odboru. Je to na vás, či schválite, alebo neschválite, ale s filozofiou, obsahom tohto predkladaného návrhu ten prvý bod nemá nič spoločného, a hovorím, navyše ide proti § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky." Toľko citácia pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny zo včerajšieho dňa.

    Ak dovolíte, kolegovia poslanci, len vám pripomeniem, že § 40a znel: "Na základe zdravotného poistenia sa uhrádzajú zdravotné výkony potrebné na účely sociálneho zabezpečenia poskytnuté do 31. decembra 1997." Toto chcela pani ministerka, aby ste včera neschválili. Našťastie - dovolím si povedať -, že ste ju ako poslanci neposlúchli, čo teda kvitujem. Chýbalo mi v tomto aj stanovisko ministra zdravotníctva. Dovolil by som si, pán minister, citovať, a tým vyvrátiť slová, ktoré tu odzneli v rozprave pri rokovaní o zákone o Liečebnom poriadku, že len poslanci opozície navrhli zmeny, čo sa týka platieb na sociálne účely. Pri prerokúvaní prvýkrát pred niekoľkými mesiacmi novely Liečebného poriadku, pri jeho uvádzaní ste povedali, citujem: "Podľa doteraz platného zákona sa zo zdravotného poistenia neuhrádzali zdravotné výkony poskytnuté poistencom, ktoré predchádzali vystaveniu lekárskeho potvrdenia, napríklad pre žiadateľa o vodičský preukaz, pri bytových záležitostiach, pri cestách do cudziny. Avšak chýbala otázka úhrady vydávania takýchto potvrdení. Nanovo sa upravuje aj uhrádzanie lekárskych vyšetrení a vystavenie potvrdení o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezamestnaným v tom zmysle, že tieto výkony sa uhrádzajú zo zdravotného poistenia. Účelom predkladaného návrhu je aj spresnenie uznávania osôb za dočasne práceneschopných." Myslím si, že netreba opakovať argumenty, ktoré tu povedal kolega Šagát a kolega Roman Kováč.

    Keďže som sa ako poslanec nedočkal v parlamente odpovede na otázku, prečo ste, pán minister zdravotníctva, neboli v parlamente, keď sa rokuje o zákone z vášho rezortu, pýtam sa vás, pán minister, prečo ste tu včera a pri prvom prerokúvaní zákona o Liečebnom poriadku neboli. Prečo vás zastupovala pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej práve išlo o to, aby určité veci v tom zákone neboli prijaté? Takisto ma veľmi znepokojuje, pán minister zdravotníctva, neriešenie problémov zdravotníctva na Slovensku. Preto sa vás pýtam - vzhľadom aj na to, čo som si prečítal v predkladanej novele a budem k nej ešte vystupovať, samozrejme, k rozpočtu na budúci rok, kde sa hovorí o tom, že sa dávajú financie na budúci rok do zdravotníctva v nezmenenom množstve, teda nezohľadňujú sa potreby zdravotníctva -, ako chcete riešiť krízový stav zdravotníctva na Slovensku.

    Druhú interpeláciu, aj napriek tomu, že bola položená táto otázka na hodine otázok, si dovolím upriamiť na pána ministra vnútra. Pán minister, pri našej diskusii, pri vašej argumentácii množstvom čísel ste pri zákone o pozemných komunikáciách alebo pravidlách o pozemných komunikáciách argumentovali tým, že narástol počet úrazov zo strany chodcov, alebo na pozemných komunikáciách, kde boli účastníci chodci. A druhý argument, ktorý ste použili, bol ten, že chodci nespôsobili úrazy. Čo si myslím, že je druhoradý, vedľajší argument, pretože krízové situácie vznikajú na priechodoch väčšinou v mestách. To znamená, že chodci, ktorých zrazí napríklad auto v dedine, z tejto štatistiky musia vypadnúť. Preto by som vás prosil, na základe informácií na polícii v Poprade, na základe informácií z ďalších miest Slovenska, aby ste sa vážne zaoberali touto otázkou, najmä po prijatí zákona, kde chodci dostali väčšie právomoci na priechodoch pre chodcov, aby ste zhodnotili tento stav a aby ste - keď to nestihnete do tridsať dní, ja budem tolerantný - urobili nápravu alebo nejaké kroky, aby sa týchto úrazov stávalo čo najmenej.

    Osobne si myslím a nesúhlasím s pani podpredsedníčkou, že to nie je záležitosť reciprocity práva s Európskou úniou. Myslím si, že je to chápanie a naturel Slovenska, ako k tejto veci pristupujeme. Myslím si, že aj zo strany ministerstva vnútra by bolo treba v tejto veci urobiť nápravu. Dopredu vám za takúto aktivitu ďakujem.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani docentka sa prihlásila ústne. Prihlásil sa ešte niekto ústne?

    Pán Ftáčnik. Týmto uzatváram rozpravu.

  • Hlasy v sále.

  • Rozprava nebude, pani docentka.

    Poďme, pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

    ja by som, samozrejme, dal prednosť dáme, aj keď som rešpektoval, že zatiaľ sme si zvykli prihlasovať sa prostredníctvom tabule. Ak ste mi dali slovo, prednesiem krátko svoje interpelácie a budem stručnejší ako kolega Harach. Naozaj to sľubujem, lebo tu nemám skoro nič napísané, len tému, ktorej sa interpelácia týka. Ale vtedy zrejme tie vyjadrenia bývajú najdlhšie.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    moja prvá interpelácia je adresovaná vláde Slovenskej republiky a všetkým ministrom, ktorí majú vo svojom rezorte stredné odborné učilištia. V tomto parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky, sme prijali uznesenie, v ktorom sme odporučili vláde Slovenskej republiky neprivatizovať majetok stredných odborných učilíšť a ponechať ho pre potreby školstva. Začínajú sa množiť signály, že na ministerstvách sa opäť pripravujú privatizačné projekty a niekto má zálusk na majetok stredných odborných učilíšť. Preto sa pýtam všetkých dotknutých členov vlády, ako aj vlády Slovenskej republiky, či tieto zámery sú reálne a či vláda mieni nerešpektovať odporúčanie Národnej rady, ktorá sa vyslovila k privatizácii stredných odborných učilíšť. Inak to znamená, aby neboli privatizované.

    Moje tri ďalšie interpelácie smerujú na ministerku školstva, ktorá tu nie je. Preto budem stručný. Viacej napíšem písomne.

    Prvá interpelácia je takpovediac pozitívna vo vzťahu k pani ministerke, týka sa ubytovania lektorov stredných škôl, zahraničných lektorov, ktorí prednášajú a učia na stredných školách v Bratislave a pri ktorých dochádza k istým problémom vo vzťahu k ich ubytovaniu na území mesta, pretože Dom zahraničných stykov požaduje, aby títo lektori boli ubytovaní krajskými úradmi, keďže stredné školy dnes patria do pôsobnosti krajských úradov, a chce na tieto miesta ubytovať lektorov, ktorí sú v pôsobnosti vysokých škôl, teda ktorých má v priamej pôsobnosti ministerstvo školstva. Viem, pani ministerka, že vy ste sa zasadili za to, že lektori dostanú možnosť bývať až do konca školského roku 1997/1998. Prosil by som vás, keby ste sa písomne vyjadrili, ako je riešené zabezpečenie ubytovania lektorov v tomto školskom roku a prípadne aj na budúci školský rok, pričom držím palce vášmu riešeniu, aby to bolo riešené ich ubytovaním v priestoroch, kde sa teraz nachádzajú.

    Ďalšie moje dve interpelácie sú tiež na ministerku školstva. Jedna z nich je veľmi stručná. Do verejnosti prenikli informácie o privatizácii Iuventy, čo je zariadenie určené na prácu s deťmi, a o privatizácii Domu slovenských učiteľov. Pýtam sa, vážená pani ministerka, nakoľko sú pravdivé tieto informácie a aké sú vaše zámery vo vzťahu k týmto dvom inštitúciám.

    Posledná interpelácia na ministerku školstva sa týka financovania učilíšť, ktoré zriadili podniky. Mali sme takéto učilištia ako experimentálne po roku 1990 až do roku 1996 a boli financované istým zvláštnym spôsobom, pretože sa pri ich financovaní štát delil o zodpovednosť s piatimi podnikmi, ktoré nechceli, aby sa tieto učilištia stali štátnymi, ale chceli si ich podržať ako svoje podnikové učilištia. Náš právny poriadok takéto učilište nepozná napriek tomu, že ministerstvo ho v tomto roku vo svojom návrhu nového školského zákona chcelo klasifikovať takýmto spôsobom. Bohužiaľ, pani ministerka školstva vyriešila financovanie týchto piatich škôl ako financovanie súkromných škôl. Myslím si, že v žiadnom prípade nejde o súkromné školy. Ide o učilištia, ktoré sú pri veľkých podnikoch, ako je Slovnaft, Matador Púchov, Duslo Šaľa, Hydrostav Bratislava, a to piate mi nevie napadnúť, ale iste ho do písomnej interpelácie uvediem. Tieto podniky jednoducho majú záujem vychovávať pre svoje potreby učňov a študentov, ktorí majú možnosť získať zamestnanie priamo v materskom podniku, a sú pripravené deliť sa o zabezpečenie výučby aj finančne so štátom, kde očakávajú, že štát si splní svoje povinnosti voči teoretickej výučbe, a oni poskytnú priestory a financie na zabezpečenie praktického vyučovania.

    K tomuto bolo potrebné v zmysle platného školského zákona vydať vyhlášku o financovaní učilíšť, ktoré sú zriadené právnickými osobami. Túto vyhlášku žiadala predložiť aj Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z minulého roku, a do dnešného dňa takáto vyhláška na ministerstve školstva spracovaná nebola. Pýtam sa pani ministerky prečo. Či je to neschopnosť ministerstva - ako v mnohých iných prípadoch, ktoré sa týkajú legislatívy -, alebo je to nechuť riešiť a istým spôsobom modelovo upraviť pôsobenie stredných odborných učilíšť zriadených podnikmi, ktoré by sa mohli stať vzorom pre zriaďovanie stredných odborných učilíšť v budúcnosti, v prípade posilnenia našej ekonomiky, rozvoja ďalších podnikov, ktoré si budú aj touto formou zabezpečovať mladý dorast, ktorý by mohol v podniku v budúcnosti pracovať.

    Ďakujem, vážené dámy a páni, za vašu pozornosť.

  • Ďakujem poslednému interpelujúcemu poslancovi, pánu Ftáčnikovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás poinformovať, že dnes týmto bodom budeme končiť, pretože zasadajú výbory, aby sa zajtra mohli prerokovať zákony. Čiže ráno začneme troma vládnymi zákonmi pána ministra obrany, potom prejdeme k zákonom pána ministra vnútra a potom pôjdu zákony, ktoré uvedie pán podpredseda Kozlík. Začíname o 9.00 hodine.

  • Hlasy v sále.

  • V sobotu máme frajerky.

    Dobrú noc, dovidenia. Choďte v mene Božom.

  • Smiech v sále.