• Pani poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze Národnej rady.

    Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby sme sa na začiatok prezentovali. V súčasnosti ešte zasadá jeden výbor.

    Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Otváram piaty deň rokovania 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 z dnešnej schôdze sa ospravedlnili páni poslanci Bajan a Slota a doobeda pán poslanec Slobodník, ktorý je na zahraničnej ceste. Pán poslanec už je tu.

    Pokračovať na tejto schôdzi budeme tak, že najskôr ukončíme rokovania o návrhoch, ktoré predkladá minister vnútra Slovenskej republiky, a po nich pristúpime k tým návrhom, ktoré bude predkladať podpredseda vlády a minister financií.

    Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

    Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky (tlač 785) sme v piatok prerušili pred hlasovaním z dôvodu, že Národná rada nebola uznášaniaschopná.

    Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, prosím pána ministra Krajčiho, aby zaujal miesto určené pre predkladateľov a spravodajcov, a prosím aj pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie k tomuto návrhu zákona. Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady o návrhu vlády na súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1997 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky (tlač 785).

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky (tlač 786) prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi."

  • Ďakujem.

    Počuli ste návrh uznesenia. Prosím, aby sme sa prezentovali a budeme hneď hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Konštatujem, že nás je málo. Chýba výbor pána predsedu Národu, ktorý zasadá.

    Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme sa znovu prezentovať, pretože z výboru prišli poslanci. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k skrátenému konaniu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme teda pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 786. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1818.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh predloží pán minister vnútra.

    Prosím, pán minister, keby ste nás oboznámili s návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1997.

    Vládny návrh zákona novým spôsobom upravuje právne vzťahy a postavenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície pri výkone štátnej služby.

    Právny vzťah príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície sa zakladá k štátu. Vládny návrh zákona reaguje na súčasnú spoločensko-politickú a ekonomickú situáciu Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru a k ďalším službám, ktoré som tu vymenoval, aj na výsledky vykonanej analýzy doterajšej právnej úpravy ich služobného pomeru od roku 1970.

    Z analýzy jednoznačne vyplýva, že úlohy vyplývajúce z doterajších právnych predpisov kladú na príslušníkov uvádzaných zborov vysoké nároky na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a takmer permanentnú pripravenosť plniť povinnosti ustanovené zákonom pri ochrane života, bezpečnosti osôb a majetku. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že na rozdiel od prevažnej väčšiny iných profesií v štátnej správe sú práve príslušníci Policajného zboru zo zákona povinní i v čase mimo služby vykonať služobný zákrok, úkon alebo inú povinnosť, aby zamedzili ohrozeniu alebo poškodeniu zákonom chránených záujmov.

    Na príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sú kladené spoločensky očakávané vysoké nároky, pričom pri výkone služby sa nepredpokladá zlyhanie ľudského faktora ani v osobitne záťažových situáciách, napríklad pri ohrození života a zdravia osôb a ich samých.

    Súčasná právna úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície už v niektorých smeroch zaostáva za reálnou potrebou a nezohľadňuje niektoré riziká, ktoré výkon služby v nových spoločenských podmienkach prináša.

    Navrhovaná koncepcia štátnej služby má preto vytvoriť podmienky, aby štátnoslužobný vzťah pre príslušníkov Policajného zboru a ďalších zborov nebol len zamestnaním, ale stal sa pre nich poslaním s výraznými prvkami profesionálnej hrdosti a spolupatričnosti k tomuto špecifickému povolaniu. To však možno od nich očakávať len vtedy, ak budú mať zabezpečené primerané právne a sociálne istoty, zodpovedajúce hmotné a sociálne zabezpečenie a ak bude primerane ocenená ich dlhoročná náročná a riziková práca.

    Z týchto dôvodov sa vo vládnom návrhu zákona navrhuje zmena doterajšej právnej úpravy služobného pomeru tak, aby zodpovedala potrebám príslušníkov Policajného zboru a ďalších zborov, ktorých sa tento zákon týka, odrážala súčasné spoločenské pomery a dávala pocit istoty, že budú aj so svojimi rodinami zabezpečení.

    V tejto súvislosti sa žiada poukázať na skutočnosť, že tieto požiadavky v určitej miere spĺňa už aj zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, a tak nová úprava nebude vykazovať taký výrazný rozdiel, ako je to v prípade navrhovanej právnej úpravy verejnej služby, resp. štátnej služby v porovnaní s úpravou vykonávania Zákonníkom práce.

    Právna úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície si po celý čas pôsobenia Zákonníka práce zachovala mnohé charakteristické kvalitatívne znaky štátnoslužobného pomeru. Potvrdením tejto skutočnosti je aj pripravovaná právna úprava postavenia štátnych úradníkov v Slovenskej republike, ktorá v mnohých navrhovaných inštitútoch preberá právnu úpravu postavenia príslušníkov Policajného zboru a ďalších služieb.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších služieb, ktorých sa týka tento zákon, v porovnaní napríklad s platnou právnou úpravou v zákone číslo 410/1991 Zb. najmä:

    a) odstraňuje prvky nútenej práce,

    b) zavádza inštitút definitívy na tých policajtov, ktorí budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné predpoklady,

    c) výrazne posilňuje stabilitu policajtov, a to predovšetkým ich primeraným ocenením počas štátnej služby, ako aj po skončení štátnej služby - prídavok k dôchodku,

    d) výrazne posilňuje odbornosť policajtov, a to tým, že sa takmer nepripúšťajú výnimky v stálej štátnej službe,

    e) výrazne rozširuje povinnosti policajtov vo vzťahu k inštitútu definitívy,

    f) mení spôsob uplatňovania disciplinárnej právomoci a prispôsobuje ju demokratickým princípom.

    V neposlednom rade vládny návrh zákona odstraňuje tiež niektoré existujúce právne medzery, napríklad zavádza inštitút skončenia štátnej služby z dôvodu straty štátneho občianstva, resp. z dôvodu spáchania úmyselného trestného činu.

    Pri príprave vládneho návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších vymenovaných služieb sa vychádzalo z obdobnej právnej úpravy v Poľskej republike, Maďarskej republike, Nemeckej spolkovej republike, v Grécku, zo služobnej pragmatiky Českej republiky. Ďalej bol návrh zákona porovnaný s legislatívou OECD a PHARE. Na právnu úpravu sa nevzťahuje Biela kniha.

    Vládny návrh zákona sa predkladá vzhľadom na to, že bezprostredne súvisí s balíkom vládnych návrhov, ktoré sú predkladané v súvislosti s prijatými opatreniami na boj proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti, a to vo vzťahu najmä k zabezpečeniu sociálnych istôt príslušníkov vrátane ich rodín.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na uvedené odporúčam s vládnym návrhom zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície Slovenskej republiky vysloviť v prvom čítaní súhlas a postúpiť ho na ďalšie ústavné prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, gestorský výbor za spravodajcu určil pána poslanca Fedora. Prosím ho preto, aby nás oboznámil s návrhmi, ktoré vo výboroch prerokovali.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky (tlač 786) ako spravodajca určený gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predložený návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky (tlač 786) bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky schválený na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že vládny návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ho zaradil na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca prerokovaného zákona si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je možné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je novým spôsobom usporiadať právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby, ako i postavenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky. Právny vzťah týchto príslušníkov sa zakladá k štátu.

    Návrh reaguje na súčasnú spoločensko-politickú a ekonomickú situáciu Slovenskej republiky. Všetci dobre vieme, aké vysoké nároky sú na týchto príslušníkov vzhľadom na ich fyzickú zdatnosť, psychickú odolnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a permanentné ohrozenie pri ochrane života a bezpečnosti osôb a majetku.

    Navrhovaná koncepcia štátnej služby má vytvoriť také podmienky, aby štátnoslužobný vzťah sa stal celoživotným poslaním s výraznými prvkami profesionálnej hrdosti a spolupatričnosti. To všetko je možné očakávať len vtedy, ak budú mať budúci profesionáli zabezpečené primerané právne a sociálne istoty, zodpovedajúce hmotné a sociálne zabezpečenie, a ak bude ocenená ich dlhoročná náročná a riziková práca. A práve tento zákon, podľa môjho názoru, tieto podmienky zabezpečuje.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram týmto rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal dve písomné prihlášky do rozpravy. Za klub KDH od pána poslanca Pittnera a za klub ZRS od pána poslanca Krausa.

    Prosím, pán poslanec Pittner, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, pán minister,

    prerokúvaný zákon, návrh zákona o štátnej službe, bol prijímaný v období, keď pracovníci, či už príslušníci Policajného zboru, alebo ostatných vymenovaných zborov s veľkou nádejou očakávali, akým spôsobom a ako tento zákon o štátnej službe bude spĺňať ich oprávnené požiadavky. Žiaľbohu, hneď v úvode, hneď pri prvom čítaní, musím sa pozastaviť nad niektorými vecami, ktoré azda sa budú dať prerokovať v tejto Národnej rade a upraviť podľa nášho zmyslu pre spravodlivosť, ale bude tu jedno ustanovenie, ktoré, obávam sa, nás povedie k tomu, že nebudeme môcť s týmto návrhom zákona súhlasiť.

    Pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktoré, myslím si, je možné potom v ďalšom čítaní upraviť na základe pozmeňujúcich návrhov, ide o tieto. Keďže ide tu o návrh zákona o štátnej službe a táto sa má stať definitívou, potom bude potrebné túto definitívu v návrhu zákona v jednotlivých ustanoveniach upraviť a zakotviť, či už pôjde o problematiku prechodu z prípravnej štátnej služby do stálej štátnej služby, či pôjde o problematiku doplnenia, alebo získania predpísaného vzdelania, alebo o problematiku bezúhonnosti občana, ktorý sa uchádza o službu v Policajnom zbore a v iných vymenovaných organizáciách, alebo ďalšie problémy.

    Pre nedostatok času a preto, aby sme pružnejšie rokovali, dovoľujem si upozorniť na tú skutočnosť, ktorá tento návrh zákona robí úplne problematickým. Je to problematika odchodného. Možno ste už viacerí zaregistrovali, akým spôsobom k tomu pristupujú príslušníci týchto zborov, najmä polície, ich odbory, ale aj v našich diskusiách, ktoré odzneli už v predchádzajúcich bodoch rokovaniach, nesúhlasíme s týmto ustanovením najmä z tohto dôvodu: Pokiaľ ide o ustanovenie o odchodnom, žiadame zachovať súčasný platný právny stav, pretože zachovaním súčasného platného právneho stavu zabránime odchodu starých skúsených odborníkov. Naozaj sa ukazuje, že okolo 2000 a možno i viac skúsených príslušníkov Policajného zboru je pripravených odísť, ak tento návrh zákona prejde v tejto polohe, v akej je predložený.

    Ide o to, že odchodné je síce odmenou príslušníka Policajného zboru a ostatných vymenovaných organizácií za jeho službu, ale my predsa dobre vieme, že tak, ako sa menia podmienky v práci Policajného zboru, kde sú stále viac odstraňované administratívne funkcie a kde zostávajú nanajvýš riadiace funkcie a potom funkcie výkonné, príslušníci Policajného zboru, ktorí dovŕšia štyridsať a viac rokov, ak nemajú možnosť získať také postavenie, ktoré by im ich opotrebovaný zdravotný stav dovoľoval, sú nútení odchádzať do iného zamestnania. A práve z týchto dôvodov je dôležité, aby tento nárok na odchodné im bol ponechaný potiaľ, pokiaľ spĺňajú všetky ostatné podmienky stanovené zákonom. Ak sa tak nestane, tak príslušníci odídu, a odídu práve tí, ktorí dávajú zmysel a funkčnosť Policajnému zboru. Odídu tí, ktorí sú skúsení. Z tohto hľadiska prosím, aby ste dobre zvážili, akým spôsobom sa zachováme voči polícii.

    A na záver len opakujem: nie je to stanovisko opozície, ktorá z nejakých politických dôvodov by chcela sťažovať situáciu koalícii. Je to stanovisko, ktoré sme všetci poslanci dostali okrem iného aj od policajných odborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi.

    Pán poslanec Kraus je druhý prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    budem sa snažiť, aby som sa teda neopakoval s tými vecami, ktoré tu už predo mnou odzneli od môjho predrečníka.

    Začal by som tým, že v piatok sme prijímali zákon o Policajnom zbore, kde sme sa prakticky všetci bez ohľadu na to, či sme opozícia, alebo koalícia zhodli na tom, že tento zákon je potrebný a prakticky všetci od neho čakáme väčšiu akcieschopnosť Policajného zboru pri jeho náročnej službe.

    Ako odmena alebo protihodnota by mal byť teda zákon o štátnej službe Policajného zboru a ostatných zložiek, ktoré sú v tomto zákone vymenované, a tento zákon by mal byť takou protiváhou a mal by byť odmenou alebo nárokovou zložkou tých policajtov, ktorí odchádzajú od polície po skončení služobnej činnosti. Bohužiaľ, musím tiež konštatovať, že predložený návrh zákona nespĺňa očakávanie napriek tomu, že bol dlho očakávaný v radoch Policajného zboru, nespĺňa očakávanie v mnohých paragrafoch tohto zákona, čo vyjadrili aj napríklad riaditelia krajských úradov policajných zborov 6. septembra v Liptovskom Jáne na spoločnom pracovnom zasadnutí. Ale mal som možnosť diskutovať, tak ako aj mnohí z vás, aj s rôznymi funkcionármi či okresných, či krajských riaditeľstiev, a musím povedať, že či u radových policajtov, alebo u funkcionárov Policajného zboru tento zákon je prijímaný v takejto podobe, ako je predložený, dosť negatívne, a dalo by sa povedať s určitou dávkou nervozity.

    Nebudem sa už opakovať, čo sa týka odchodného - § 207, lebo to je jeden z paragrafov v tomto zákone, o ktorom sa najviac diskutuje, pretože policajti sú toho názoru, a myslím si, že s tým sa dá stotožniť, pokiaľ od nich vyžadujeme plnenie náročných úloh, že odchodné je zavedené a prevzaté podľa európskych polícií, podľa zákonov o európskych políciách, a tento inštitút má zabezpečovať stabilizáciu a motiváciu policajtov. Tento inštitút by mal zohľadňovať okrem iného aj, tak ako už bolo povedané, stratu spoločenského postavenia po odchode policajtov z policajnej služby hlavne z toho dôvodu, že ich poslanie počas služby je represívne, a potom ťažko nachádzajú ďalšie spoločenské uplatnenie, najmä napríklad po predčasnom odchode z Policajného zboru zo zdravotných dôvodov.

    Druhou takou dosť diskutovanou otázkou v Policajnom zbore ohľadne tohto zákona je prechod z jednotlivých druhov služieb, čiže stálej alebo prípravnej služby. Tento sa opäť uskutočňuje podľa predloženého návrhu zákona na základe služobného hodnotenia spracovaného nadriadeným, a teda vykonanie skúšky pred odbornou komisiou, myslím si, že by bolo lepšie a objektívnejšie, aby sa zachovala objektivita a istota policajta.

    V súčasnosti sa stále trápime s problémom, že je akútny nedostatok vzdelaných policajtov a do dnešného dňa sa nepodarilo ešte tento problém vyriešiť. Aj v súčasnosti viac ako 3 000 policajtov nespĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania pre zastávanú funkciu. Väčšina z nich si tento kvalifikačný predpoklad dopĺňa štúdiom na príslušných školách. Avšak zaradenie takéhoto policajta do prípravnej služby, myslím si, že je pre takéhoto policajta diskriminujúce, lebo vo väčšine prípadov sú to skúsení policajti s dlhoročnou praxou a boli ustanovení do funkcie na základe svojich odborných skúseností. Tak ako už bolo povedané, je odôvodnená obava, že táto tvrdá sankcia voči policajtom, ktorí študujú, spôsobí, že budú odchádzať zo zastávaných funkcií tam, kde splnia kvalifikačný predpoklad, aby boli zaradení do stálej štátnej služby.

    Ďalší problém, na ktorý by som chcel poukázať, je oblasť platového systému a oblasť ukladania disciplinárnych trestov. Čo sa týka platového systému, v návrhu zákona je opäť riešený formou nárokových a nenárokových zložiek platu, pričom keď hovoríme o tzv. definitíve, plat policajta by mal byť riešený tak ako v iných krajinách Európskej únie, napríklad v Nemecku, tak, že nie je ovplyvniteľný jediným služobným funkcionárom. Myslím si, že aj nadriadení policajta sú iba ľudia tak ako v iných rezortoch alebo v podnikoch, alebo kdekoľvek. Aj tu sa môže prejaviť určitá obľúbenosť alebo neobľúbenosť policajta u nadriadeného, a hádam niekde tam by sa potom dala hľadať aj možnosť korupcie zvnútra u polície. Či si budeme hovoriť tak alebo tak, aj ten nadriadený je iba človek so svojimi dobrými aj zlými vlastnosťami.

    Posledná oblasť, ktorej by som sa chcel dotknúť, je ukladanie disciplinárnych trestov a odvolávanie sa voči nim. Opäť tu rozhoduje sám nadriadený. Absentuje tu komisia, ktorá by bola zárukou prešetrenia rozhodnutia možnosti odvolať sa na súd, tak ako o tom hovorí aj v osobitnej časti pre políciu Deklarácia Rady Európy číslo 690 z roku 1991.

    Vážená Národná rada, som si vedomý toho, že v takej zložke, ako je polícia, nemôže vládnuť nejaká bezbrehá demokracia, že je to prakticky nemožné. Myslím si však, že tieto oblasti, ktoré som spomenul, sa dajú vyriešiť. A na druhej strane sa už nemôžeme vrátiť ani k časom, keď platil článok 1, že veliteľ má vždy pravdu, a pokiaľ v článku 2 sa hovorí, že nemá pravdu, platí článok 1. Myslím si, že týmito vecami sa dá zaoberať, hlavne s tým odchodným, ale aj ostatnými paragrafmi, ktoré som tu spomínal. Pokiaľ sa doriešia, myslím si, že bude možné potom tento zákon podporiť.

    Klub Združenia robotníkov Slovenska hlasovaním bude odporúčať, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Pri konečnom hlasovaní sa potom zváži podľa toho, aký kompromis sa nájde a ktoré doplňujúce, resp. pozmeňujúce návrhy budú prijaté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

    Pani poslankyne a páni poslanci, to bol posledný diskutujúci v rámci rozpravy. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto z pléna do rozpravy. Mám za to, že tí, ktorí sú na svetelnej tabuli, sa hlásia do rozpravy alebo s faktickou poznámkou. Takže, pán poslanec Sopko do rozpravy, pán poslanec Bugár do rozpravy. Ďakujem.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy s tým, že s faktickou poznámkou sa ešte predtým hlási pán poslanec Vavrík.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Ide skôr o inú ako faktickú poznámku. Písomnú prihlášku do rozpravy som vám predložil v piatok, keď sme končili.

  • Áno, akceptujem to. Doniesli ste mi ju vlastnoručne na papieri. Takže v rozprave je aj pán poslanec Vavrík. Prosím pána poslanca Vavríka, po ňom pán poslanec Sopko a potom pán poslanec Bugár.

    Pani poslankyne, páni poslanci, schôdzu bude ďalej viesť pán podpredseda Húska. Ja musím prijať zahraničnú delegáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložená tlač 786, skrátene povedané zákon o štátnej službe príslušníkov štátnych bezpečnostných síl, je vcelku zákon, ktorý odborná verejnosť a verejnosť ako-taká už dlhšie očakávala, a nemáme k nemu vážne výhrady okrem jednej, ktorá je veľmi dôležitá. Odznela už od predrečníkov. Takouto jednou, podľa nášho názoru hrubou chybou pokaziť taký prijateľný zákon by nebolo dobré. Samozrejme, chcem hovoriť o tom, čo už hovorili predchodcovia, o § 207, o odchodnom, kde okrem toho, čo sa už povedalo, že odchodné policajtom z terajších 16 platov tento zákon uvažuje skrátiť len na 10-násobok platu, okrem tohto prípadu skracuje odchodné aj tým policajtom, ktorí nesplnia tieto tri podmienky. Voľne si ich dovolím pretransformovať, ako sú citované v § 207. Policajt dostane odchodné: 1. ak dovŕši vek, ktorý mu nárokuje odchod na starobný dôchodok, 2. pri reorganizáciách, 3. ak ho lekár uzná nespôsobilým na výkon tejto funkcie.

    Dnešná platná norma odstupné poskytuje aj iným policajtom, ktorí majú odslúženú predpísanú dĺžku v policajných službách, a táto časť policajtov z toho úplne vypadá. To len chcem zdôrazniť, že ide nielen o krátenie odchodného, ale aj o diskrimináciu policajtov, ktorí ešte nedovŕšia nárok na odchod do starobného dôchodku alebo ktorí neodchádzajú z policajných služieb z dôvodu reorganizácie, alebo zo zdravotných dôvodov.

    Práve tento paragraf, teda podľa názoru nášho poslaneckého klubu, obmedzuje základné sociálne istoty policajtov, ktoré im boli dané v poslednej norme, ktorá hovorí o týchto dávkach, a boli totožné s európskym právom alebo so zvyklosťami v okolitých európskych vyspelých krajinách. Preto sa domnievame, že takáto úprava, ak by bola prijatá, by demotivovala činnosť policajtov, demotivovala by ich k pasivite a nemali by záujem práve o to, čo parlament vypovedal minulý týždeň, aby všetky bezpečnostné zbory boli schopné na boj s organizovaným zločinom.

    Druhá, i keď menej dôležitá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že vo funkcii, v rôznych policajných funkciách môžu byť len tí policajti, ktorí dovŕšili príslušné vzdelanie. Samozrejme, s týmto argumentom treba súhlasiť, ale treba hovoriť o tom, či aj rezort, štát, resp. vláda vytvorili podmienky, aby tí policajti, ktorí zastávajú tieto funkcie, mám na mysli predovšetkým funkcie v útvaroch vyšetrovania, môj predrečník o tom už hovoril, ktorí majú dlhoročnú prax a skúsenosti, teraz z dôvodov teda nesplnenia vzdelania budú musieť odísť, a máme obavu, že Policajná akadémia nestihla vyprodukovať alebo vyškoliť dostatok odborníkov práve pre oblasť vyšetrovania, ktorí by boli rovnocennými nástupníkmi tých policajtov, ktorí síce vzdelanie nemajú, ale po x-ročnej, teda dlhodobej praxi si precízne vykonávajú svoju činnosť.

    Splnomocnenie zo zákona pre ministra vnútra, že môže za vyšetrovateľa určiť aj iného policajta, ktorý nespĺňa vzdelanie právneho smeru, ale má iné vysokoškolské vzdelanie, v nás vzbudzuje dojem, že za vyšetrovateľov poveriť iných vysokoškolákov, doktorov prírodných vied, inžinierov, nie je celkom v poriadku. Vyšetrovatelia by skutočne mali mať právne vzdelanie, ale podľa nášho názoru ešte nenastal čas, aby sme terajších vyšetrovateľov poslali preč zo svojich funkcií, lebo nemáme dostatok nových.

    Toto sú dva momenty, na ktoré by sme chceli počuť od pána ministra Krajčiho odpoveď, že ako to vidí on a rezort a či je vôľa nejakým spôsobom prispôsobiť aspoň ten paragraf, ktorý hovorí o odchodnom pre policajtov.

    V závere môjho vystúpenia mi dovoľte, aby som navrhol a zároveň žiadal o zaradenie tejto tlače 786 na prerokovanie okrem navrhnutých výborov aj do týchto dvoch výborov: do výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, najmä teda z toho titulu, že ide o sociálne istoty policajtov, preto predpokladám, že by bolo vhodné, aby sa tento výbor zaoberal touto problematikou. A po druhé, navrhujem a zároveň žiadam, aby tento materiál prerokoval aj výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Tam, bohužiaľ, nemám žiadne racionálne zdôvodnenie, prečo by tento výbor mal prerokovať tento materiál, ale minimálne dôvod je ten, že poslanci, ktorí chceli pracovať v iných výboroch, v ktorých by sa mohli vyjadriť k tomuto bodu materiálu, boli preradení práve do tohto výboru. Vo výbore pre životné prostredie pôsobia dvaja bývalí ministri vnútra, preto by som prosil, aby skutočne tento návrh ste podporili, aby tento bod, tento materiál o štátnej službe prerokoval aj výbor pre životné prostredie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Bugár ako posledný v rozprave.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení poslanci, kolegyne a kolegovia,

    podľa informácií, ku ktorým som sa dopracoval po preštudovaní vládneho návrhu zákona, som zistil, že pripomienky k vládnemu návrhu zo strany príslušníkov Policajného zboru najviac smerujú k § 207, ktorý určuje podmienky odchodného. Takže vlastne vo svojom vystúpení chcem nadviazať na predrečníkov, hlavne na pána poslanca Huberta Krausa.

    Ako to vyplýva z výkladu ustanovenia § 207 o odchodnom, toto má byť jedným z hlavných motivačných, stimulačných aj garančných faktorov výkonu štátnej služby policajtov. Po skončení služobného pomeru má mať charakter dlhodobého zabezpečenia, má mať výrazný charakter sociálnej dávky a má napomôcť preklenúť okamžité nepriaznivé dosahy skončenia služby v ozbrojených zboroch, ale rovnako riešiť materiálne otázky, ktoré sú s tým spojené. Preto nie celkom chápem navrhovateľa, prečo viaže odchodné na splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok pri uvoľnení podľa § 191.

    V tomto prípade si paragrafové znenie odchodného odporuje zámerom tohto ustanovenia napomôcť preklenúť okamžité nepriaznivé dosahy skončenia služby v ozbrojených zboroch a riešiť materiálne otázky s tým spojené. V každom inom zamestnaní sa odchodné vypláca po skončení pracovného pomeru. Prečo by to tak nemalo byť aj u policajtov pri skončení služobného pomeru?

    Ak berieme do úvahy situáciu policajta pri požiadaní o uvoľnenie zo služobného pomeru, odchodné je aktuálne pri skončení služobného pomeru, a nie až po dovŕšení dôchodkového veku, ak má plniť tie zámery, pre ktoré je vlastne takto navrhované. Ak si zoberieme napríklad policajta vo veku 45 rokov, ktorý má odslúžených 20 alebo 25 rokov, tento policajt má ešte šancu zaradiť sa do inej práce, a toto odchodné mu vlastne výrazne pomôže adaptovať sa na nové podmienky a preklenúť okamžité nepriaznivé dosahy skončenia služby. Ak by policajt po 25 rokoch štátnej služby požiadal o uvoľnenie a ku dňu skončenia služobného pomeru by dovŕšil 45 rokov veku, odchodné je pre neho aktuálne ihneď, a nie aby čakal až do 55 rokov svojho veku, keď má nárok na starobný dôchodok. Tento policajt sa vlastne nemusí ani tých 55 rokov veku dožiť. Pretože, ako je zo štatistík známe, policajti sa v priemere dožívajú najkratšieho veku spomedzi všetkých pracovných skupín.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak sa navrhovateľ obáva výrazného odchodu dlhoročných skúsených policajtov z aktívnej služby, čo dokazuje aj prax, tak to iba preto, lebo nemá také právne a sociálne istoty a zabezpečenie, ktoré si vyžaduje štátna služba. K hromadným odchodom nebude dochádzať, ak policajt bude riadne zaplatený a bude náležite počítané aj na právne a sociálne istoty a zabezpečenie, ku ktorým patrí aj spomínané odchodné. Ak bude aj odchodné výrazným motivačným, stimulačným a garančným faktorom, migrácia policajtov bude na minime a bude aj nižší tlak na rozpočtovú oblasť. Zvážme, prosím, aj tieto pripomienky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má ako posledný účastník rozpravy pán poslanec Bugár.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    pán minister v úvodnom vystúpení hovoril o tom, že tento návrh zákona bol pripravený na základe legislatívneho plánu vlády. Ja ešte dodám, že tento návrh sa pripravoval viac ako dva roky. Práve z tohto dôvodu nechápem a nemôžem pochopiť, prečo tento návrh bol zaradený do skráteného legislatívneho konania. No ale to už je za nami. Zároveň pán minister hovorí a tvrdí, že tento návrh zákona po prijatí bude mať charakter definitívy. Musím ale poznamenať, že pokiaľ nedôjde k zmenám v tomto zákone, tak tento zákon bude znamenať definitívny koniec Policajného zboru a bude pôsobiť destabilizujúco. Aj vysvetlím prečo.

    Tu už moji kolegovia predrečníci hovorili k dvom veciam, ktoré tento zákon, dá sa povedať, predurčuje na to, aby v polícii vyvolal alebo v radoch policajtov vyvolal nutkanie odísť predčasne, ešte pred platnosťou tohto zákona, do dôchodku. Je to jednak zrušenie výnimky z kvalifikačných predpokladov. Ako sa tu už uviedlo, viac ako 3 000 policajtov momentálne nespĺňa kvalifikačné predpoklady a musím, samozrejme, poznamenať aj to, že Policajná akadémia má len ohraničené možnosti ponúknuť im možnosť získať tieto predpoklady, a zase na druhej strane práve z poslaneckých prieskumov máme také informácie, že tí policajti, ktorí povedzme študujú na pedagogickej fakulte alebo aj na iných školách, teda na vysokých školách, nemajú vo väčšine prípadov podporu svojich nadriadených, dokonca svoje štúdium, dá sa povedať, robia na úkor svojej dovolenky. To je jedna záležitosť.

    Druhá záležitosť je to spomínané odchodné. Musím poznamenať, že je to asi najväčšia suma alebo najväčší argument pre daného policajta, ktorý už dlhší čas slúži v radoch Policajného zboru. Ak bude tento návrh zákona prijatý v tej forme, ako je predkladaný, je predpoklad, že odíde, ako už tu bolo spomínané, minimálne 2 000 policajtov. A teraz si vypočítajme, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet. Minimálne na jedného policajta, ak spĺňa všetky predpoklady, je to okolo tých 150 000 korún. Ak by odišlo len 600-700 policajtov, to je 100 miliónov korún zo štátneho rozpočtu. V prípade, keby odišli tí, ktorí budú ukrátení na základe vášho rozhodnutia, vážení poslanci Národnej rady, tak je to 300 miliónov korún zo štátneho rozpočtu.

    Na jednej strane nemáme, alebo ak chcete, môžem to takto povedať, nemáte snahu prijať zákon, ktorý by pôsobil stabilizačne a nespôsobil by, dá sa povedať, takéto výdavky zo štátneho rozpočtu, na druhej strane máte snahu prijať zákon napríklad o pomocníkoch Policajného zboru, ktorý vyvolá zo štátneho rozpočtu financie minimálne približne 50 miliónov korún.

    Ešte hádam len toľko, a to je moja posledná poznámka, že v skutočnosti tí policajti, ktorí majú skúsenosti a robia v Policajnom zbore a práve reorganizáciou nemajú zabezpečené všetky svoje potreby, mali by aspoň v tomto zákone mať určitú ochranu, mali by mať stabilizačné prvky v tomto zákone, lebo práve oni sú tí, ktorí môžu napomáhať, ako to správne poznamenal minister vnútra, môžu pomôcť v boji proti organizovanému zločinu. A nemyslím si, že vaším cieľom je prijať zákon, ktorý by destabilizoval Policajný zbor, ktorý by okamžite vyvolal ten efekt, že skúsení policajti by opustili rady Policajného zboru, a tým by oslabili vlastne pôsobenie Policajného zboru.

    Prosím vás, aby ste v druhom a treťom čítaní, a hlavne v druhom čítaní hlasovali za pozmeňujúce návrhy, ktoré už tu boli predznamenané, pozmeňujúce návrhy ohľadne kvalifikačných predpokladov a tzv. odchodného.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák. Potom pán poslanec Vanko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa,

    len stručne by som chcel reagovať prakticky na všetkých predrečníkov a uistiť ich o tom, že každý námet, ktorý odznel, bude ešte prerokovaný tak, aby maximálne došlo ku zhode alebo ku zhode parlamentu v názore na tento zákon, a som presvedčený, že bude prijatý. Ale dovoľte mi, aby som využil skutočnosť, že ani jeden z poslancov, ani jeden z poslaneckých klubov nepredniesol žiadnu námietku k podstate zákona, že vlastne sa rozchádzame s predkladateľom iba v názore na tvrdosti zákona, aby som spracovateľom zablahoželal k dobre pripravenému zákonu. Som rád, že jednomyseľne všetky kluby súhlasia s podstatou tohto zákona a že bude pri hlasovaní priechodný.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám krátku poznámku k predrečníkovi pánu poslancovi Bugárovi. Pán poslanec Bugár s veľkým pokojom, rozvahou, samozrejmosťou vyslovil jednu vetu: Ak bude prijatý tento zákon, je to koniec Policajného zboru. Chcem poukázať len na to, že pán poslanec Bugár to určite nehovoril v emóciách, v skratkovom konaní, ale rozvážne, premyslene vyslovil túto vetu, a pritom určite prinajmenšom musí pochybovať o tom, že by zanikol Policajný zbor, ak by sa prijal tento zákon. Chcem poukázať na to, že sa tu prednášajú vety, výroky alebo súdy takým spôsobom, že ak by tu bol nezaujatý pozorovateľ alebo poslucháč a vypočul si takto pokojne prednesenú vetu, prinajmenšom by mal z toho problémy, či je pravdivá, alebo nie je pravdivá.

  • Ďakujem.

    Priatelia, vystúpil posledný elektronicky prihlásený v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán minister?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    veľmi ma teší dojímavá starostlivosť opozičných poslancov o našich policajtov, čo je úctyhodné, aj to, že odborový zväz polície skutočne preukázal svoje schopnosti a svojimi lobistickými schopnosťami sa dostal do všetkých klubov, tak ako sme sa v podstate dohodli, keď sme tento zákon predkladali spolu s nimi. Chcem povedať len jedno, že keď sme tento zákon pripravovali, zvažovali sme, čo by tento zákon mal priniesť policajtom a čo by mal priniesť aj štátu preto, aby policajti zodpovednejšie vykonávali svoju službu.

    Po prvé, sledovali sme dva ciele. Prvý bol stabilizačný prvok u policajtov hlavne preto, aby nám policajti neodchádzali z Policajného zboru z rôznych dôvodov na vlastnú žiadosť preto, že napríklad im nebola daná funkcia alebo že sa nestotožňujú s nariadením svojho nadriadeného, alebo z iných malicherných dôvodov tým, že preňho je výhodné odísť, a nie ostať v Policajnom zbore. Zákon 410 to takto stanovil a ktorýkoľvek policajt, keď sa rozhodol odísť na základe svojho vlastného rozhodnutia, dal žiadosť o odchod zo služobného pomeru, dostal odchodné a išiel robiť inú profesiu, niekedy aj na opačnú stranu hranice.

    Preto sme zvažovali, ako stabilizovať týchto pracovníkov, a preto aj § 207 do určitej miery stabilizuje a dáva predpoklady, aby policajti zotrvali v Policajnom zbore, pretože vychovať jedného policajta skutočne nie je ľahké. Okrem vzdelania, ktoré mu poskytne ministerstvo vnútra, resp. štát, je to potom aj prax, ktorú získa v priebehu svojej služby, a po získaní tejto praxe jednoducho odíde. Čiže tu treba hľadať aj tú druhú stránku tejto veci. Samozrejme, že sme ochotní pristúpiť na to, aby sme hľadali možnosti riešenia pre tých policajtov, ktorých sa to týka. Dovoľte mi, aby som dal na pravú mieru čísla policajtov, o ktorých sa tu hovorilo aj v súvislosti s bodom 1 tejto schôdze o organizovanej kriminalite a boli tam dané nepravdivé údaje.

    Dovoľte mi teda, aby som vás informoval. Do 5 rokov služby v Policajnom zbore pracuje 6 045 policajtov, to je 31,10 % príslušníkov Policajného zboru, nie ako komentoval pán Fico 70 %. Od 5-10 rokov to je 4 749 policajtov, to je 24 %, od 10-15 rokov to je 2 161 policajtov, to je 11,12 %, od 15-20 rokov to je 2 460 policajtov, teda 12 - skoro 13 %, od 20-24 rokov to je 2 014 policajtov, to je 10,36 %, a nad 24 rokov to je 2 006 policajtov, to je 10,3 %. Takéto je rozloženie síl.

    Samozrejme, že chceme stabilizovať tých policajtov, ktorí slúžia viac ako 20 rokov služby, a preto sme sa snažili riešiť ich finančné náležitosti inými formami. Odchodné je akési prilepšenie pri odchode do dôchodku. Chcem povedať, že služobný príjem policajtov sa skladá z 18 položiek, máte to v § 84, a všetky tieto položky výrazne dvíhame, akurát jedna položka ostala sporná, a to je odchodné, o ktorej teraz hovoríme. Myslím si, že vieme vyriešiť aj tento problém.

    Čo sa týka ostatných pripomienok v druhom čítaní, vieme sa dohodnúť, pretože sú to pripomienky, ktoré sa dajú rýchle realizovať.

    Druhá pripomienka, ktorá rezonovala, bola otázka výnimiek zo vzdelania. Tu by som chcel povedať, že tieto výnimky zo vzdelania boli policajtom signalizované už niekoľko rokov. Niektorí to nebrali na vážnu váhu, a preto keď sa tento paragraf alebo inštitút objavil v zákone o štátnej službe, vznikla určitá panika, pretože by mali byť preradení do prípravnej služby. V procese alebo priebehu šiestich rokov, keď budú preradení do prípravnej služby, môžu si tento nedostatok nahradiť. Keď dovolíte, najviac sa tu hovorilo o tom, že sa to dotkne vyšetrovateľov. Zase by som vám povedal čísla, ako to vyzerá.

    Počet vyšetrovateľov, ktorí nespĺňajú kvalifikáciu, je 221, z toho má vek nad 45 rokov 73, to znamená automaticky dostávajú výnimku zo vzdelania, pretože majú 10 rokov praxe a vek nad 45 rokov. Študuje 35 a nad 45 rokov študujú dvaja. To znamená, že ostáva 111 vyšetrovateľov, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, a títo majú možnosť si toto vzdelanie veľmi rýchle doplniť.

    Čo sa týka školských systémov alebo sústav, ktoré to môžu poskytnúť, samozrejme, máme rezortnú školu, Policajnú akadémiu, ktorá ročne je schopná vyškoliť 130 policajtov so špecializáciou - dajme tomu - na vyšetrovateľov. Máme pripravené opatrenia, že umožníme všetkým, ktorí majú záujem študovať. Okrem toho máme záujem o to, aby policajti študovali aj na civilných školách právnického smeru, a právnických fakúlt je na Slovensku dostatok. Je jasné, že nemáme záujem o inžinierov, strojárov alebo poľnohospodárov, a keď si takéto vzdelanie policajt dopĺňa alebo robí, tak nemôže mať nárok na študijné výhody z ministerstva vnútra.

    Toľko k tým pripomienkam, ktoré odzneli. Myslím si, že v druhom čítaní si povieme niečo viac.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Žiada si záverečné slovo poverený člen výboru, pán poslanec Fedor?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem uviesť len veľmi krátku poznámku k vystúpeniu pána kolegu Krausa. V podstate tejto problematiky sa dotkol aj pán minister, a to je § 275 - preradenie policajta, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady, do prípravnej štátnej služby. V podstate ide o to, že je to na obdobie 6 rokov, kde tento policajt má šancu si vzdelanie doplniť, ale zase na druhej strane tým policajtom vlastne ide o to, aby nemali znížený príjem. V takomto prípade tento problém rieši § 280, ktorý hovorí, že ak pri realizácii ustanovení tohto zákona dôjde k rozdielu súčtu funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov oproti súčtu funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov a príplatku za nevykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa doterajších predpisov, poskytne sa policajtovi doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého rozdielu. Čiže tam je to riešené, akurát že je preradený do tejto prípravnej štátnej služby, no ale do určitej miery ho to musí aj motivovať, aby si zvýšil vzdelanie. Takže to len v krátkosti toľko.

  • Ďakujem.

    Teda pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána povereného člena, aby návrhy uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm c) zákona o rokovacom poriadku prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh na prerokovanie predmetného zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s prijatým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

  • Hlas z pléna.

  • Ešte je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavríka. Až po ňom.

  • Priatelia, budeme hlasovať podľa návrhu predloženého povereným členom výboru, a to najprv o pridelení do jednotlivých výborov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, ako to predniesol v návrhu poverený člen výboru a určila gestorský výbor na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V rozprave bol ešte prednesený pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh pána poslanca Vavríka, ktorý navrhoval, aby bol tento návrh zákona prerokovaný aj vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, to sme schválili pred chvíľou, a zároveň vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody. Podľa § 74 o tomto návrhu rozhoduje Národná rada bez rozpravy.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Tu chcem ešte poznamenať, že existuje § 75 ods. 2, že poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení prítomní,

    za gestorský výbor navrhujem v súlade s prijatým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky termín prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní do 27. novembra 1997, v gestorskom výbore do 28. novembra 1997.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o navrhnutých termínoch, ktoré predložil pán poverený člen výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada určila lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných činnostiach).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 805. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona sa predkladá vzhľadom na to, že je súčasťou balíčka vládnych návrhov zákonov, ktoré sú predkladané v súvislosti s prijatými opatreniami na boj proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti. Vládny návrh zákona rovnako bezprostredne súvisí s pripravovaným vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998.

    Pokiaľ ide o vecnú stránku, ktorá sa týmto vládnym návrhom zákona rieši, plne odôvodňuje skrátenie legislatívneho procesu podľa § 89 ods. 1 Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k základným ľudským právam a slobodám, ako aj vo vzťahu k bezpečnosti občanov na území Slovenskej republiky.

    Doterajšia platná právna úprava je iba rámcová a nedostatočná, a preto je potrebné podrobiť rozhodujúce súkromné činnosti na ochranu osôb a majetku bez ohľadu na to, či ide o podnikateľskú, alebo vlastnú potrebu verejnoprávnemu režimu. Tým dôjde k vyňatiu týchto činností z pôsobnosti živnostenského zákona. Neustále zvyšovanie podielu zamestnancov existujúcich civilných bezpečnostných služieb na páchaní najmä závažnej a organizovanej trestnej činnosti vedie k potrebe právnej úpravy celého procesu prevádzkovania súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, osobitne k úprave podmienok vydávania licencií fyzickým alebo právnickým osobám. Ďalším dôvodom, ktorý vedie k potrebe právnej úpravy procesu prevádzkovania súkromných bezpečnostných služieb, je aj skutočnosť, že doterajšia platná právna úprava neumožňovala ministerstvu vnútra primerane rozhodovať o licenciách na prevádzkovanie bezpečnostných služieb, vykonávať štátny dozor nad nimi, či prerokúvať nimi spôsobené správne delikty.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na uvedené odporúčam predmetný vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Krajčimu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    S procedurálnou informáciou vystúpi ešte predseda výboru pán Hofbauer.

  • Mám len procedurálnu pripomienku. Prosím vás, poslanci výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, o 13.00 hodine nezabudnite, o 13.00 hodine bude kratučká schôdza v miestnosti číslo 30.

    Ďakujem.

  • Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť poveril poslanca Mariána Vanka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Prosím pána poslanca Vanka, aby podal informáciu.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    prednášam správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných činnostiach - tlač 805).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1832 z 29. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 805) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne do 7. novembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval predložený návrh vlády na svojej 42. schôdzi výboru dňa 7. novembra 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 805) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 805)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 805) prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi.

    To je všetko. Prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vankovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Pittner sa prihlásil do rozpravy elektronicky?

  • Ja som písomne prihlásený, to vám asi služba nedala.

  • Dobre, priatelia, preveríme to. O chvíľu to overíme, aby sme podľa toho postupovali.

    Pán poslanec Kanis, tiež ste prihlásený?

  • Odpoveď poslanca Kanisa, že elektronicky.

  • Elektronicky. Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

  • Chcem ospravedlniť službu, ja som do rozpravy prihlásený k zákonu, teda nie ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Ospravedlňujem sa.

  • Čiže nie teraz. Ďakujem pekne.

    Keďže nemám nijaké ďalšie písomné prihlásenia, je možnosť teraz sa prihlásiť elektronicky alebo ústne. Pán poslanec Kanis sa hlási, ďalší sa nehlásia.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže v danom prípade nemáme nikoho prihláseného do rozpravy. S ohľadom na toto vyjasnenie vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Zrejme pán minister nepotrebuje zaujať stanovisko. Podobne pán poslanec Vanko.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Nie je dostatok zúčastnených na hlasovaní. Pozývam pánov poslancov k hlasovaniu. Bude sa hlasovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Pozývam vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, na hlasovanie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, tzv. zákona o súkromných bezpečnostných činnostiach.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 806. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1833.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme vládny návrh zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je právne upraviť činnosť súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, nakoľko doterajšie skúsenosti z fungovania bezpečnostných služieb nasvedčujú tomu, že ich činnosť nie je doteraz dostatočne právne upravená, resp. možno priamo povedať, že doterajšia právna úprava je iba rámcová.

    Táto skutočnosť jednoznačne nasvedčuje prijatiu novej špecifickej úpravy činnosti pri ochrane osôb a majetku. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdzujú i poznatky získané z doterajšej činnosti súkromných bezpečnostných služieb, podľa ktorých sa tieto služby pomerne často a svojím spôsobom dokonca zámerne pokúšajú ovplyvňovať právne pomery tretích osôb. Charakteristickým príkladom takéhoto ovplyvňovania je ochrana osôb a majetku. To všetko podstatnou mierou ovplyvnilo zámer ministerstva vnútra ako tvorcu vládneho návrhu upraviť legislatívny status súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností.

    Vládny návrh zákona vychádza najmä z týchto princípov:

    - z princípu podrobenia rozhodujúcich súkromných činností na ochranu osôb a majetku bez ohľadu na to, či ide o podnikateľskú, alebo vlastnú potrebu verejnoprávnemu režimu,

    - z princípu vyňatia rozhodujúcich súkromných činností na ochranu osôb a majetku z pôsobnosti živnostenského zákona,

    - z princípu vybavovania osôb, ktoré vykonávajú súkromné bezpečnostné činnosti osobitnými oprávneniami,

    - z princípu zakotvenia právomoci orgánov ministerstva vnútra rozhodovať o licenciách na prevádzkovanie bezpečnostných služieb štátneho dozoru nad nimi a pri prerokúvaní nimi spôsobených správnych deliktov.

    Tieto princípy zohľadňujú špecifickú povahu podnikania v predmetnej oblasti, ako aj tomu zodpovedajúce dosahy. Pri príprave vládneho návrhu zákona boli využité odporúčania Rady Európy číslo 19 o organizácii prevencie zločinnosti, osobitne boli akceptované odporúčania, podľa ktorých je potrebné právne upraviť povoľovanie, prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb tak, aby ich činnosť neoprávnene nezasahovala do funkcie polície, neohrozovala slobodu osôb a verejný poriadok a aby umožňovala zabezpečenie pravidelného dozoru na zodpovedajúcej úrovni nad činnosťou súkromných bezpečnostných služieb.

    Predmetný vládny návrh zákona je súčasťou balíka právnych predpisov obsahujúcich ustanovenia dôležité pre boj proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené odporúčam s predloženým vládnym návrhom zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností na dnešnom rokovaní vysloviť v prvom čítaní súhlas a súčasne ho odporúčam postúpiť na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Mariánovi Vankovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, tlač 806, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predložený návrh zákona (tlač 806) o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky schválený na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že vládny návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ho zaradili na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu vyslovujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú možno upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, pán minister dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa má prerokovať návrh tohto zákona, preto prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vankovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do všeobecnej rozpravy sa písomne prihlásil ako poverený rečník poslaneckého klubu KDH pán poslanec Pittner. Ďalší neboli prihlásení.

    Nech sa páči, pán poslanec Pittner, môžete sa ujať slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pán minister,

    na úvod chcem povedať, že tento návrh zákona bol do plánu legislatívnych úloh zaradený už v januári tohto roka, preto ma prekvapuje, že až koncom roka sa predkladá spracovaný návrh, a navyše ma prekvapuje ešte i to, že taký dôležitý zákon, ktorý, mimochodom, veľmi radi vítame, tým, že zrejme bol vyvolaný celkovou činnosťou opozície, ktorá v poslednom období veľmi výrazne upozorňuje na organizovaný zločin a jeho dosahy, podnietil konečne aj príslušných pracovníkov ministerstva vnútra, aby si začali plniť svoje úlohy. Je to niečo, čo si myslím, že stojí za povšimnutie.

    Ako som však v úvode povedal, súhlasím s tým, že tento návrh zákona sa vôbec spracoval, i keď zároveň dodávam, nerobme si ilúzie, že toto by mal byť zákon, ktorý zamedzí organizovanému zločinu. V každom prípade ale môže byť veľmi užitočný a môže svoju úlohu zohrať aj v boji proti organizovanému zločinu, najmä pokiaľ ide o jeho základné formy: vymáhanie výpalného, prípadne dlhov nezákonným spôsobom a podobne.

    Chcem ale povedať, že pri druhom čítaní, do ktorého ho za klub KDH odporučíme, chceme, aby potom boli predsa len prerokované určité pripomienky.

    Jedna z takých základných pripomienok je, že tento nový zákon o civilnobezpečnostnej službe nemôže bez povšimnutia obchádzať živnostenský zákon a v tých častiach, v ktorých sa ho týka, bude potrebné urobiť také opatrenia, aby jeden zákon nenegoval zákon iný.

    Potom sú tu ďalšie veci, na ktoré už teraz upozorňujem. Je to otázka preukazovania spoľahlivosti žiadateľa, ďalej problematika žiadosti právnickej osoby o udelenie licencie, problematika prevádzkovania bezpečnostnej služby, problematika pozastavenia výkonu oprávnenia podnikať, problematika odňatia licencie, najmä v súvislosti prípadného skutku naplneného zamestnancom, a potom zodpovednosti celej organizácie, problematika povinností strážnej služby, problematika obmedzenia činností strážnej služby, ďalej činnosť súkromných detektívov, ktoré sme v predchádzajúcom režime nepoznali. Bežne v demokratických krajinách táto služba existuje a ustanovenia v návrhu zákona o tejto službe bude potrebné si tiež bližšie všimnúť a prípadne prijať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré k tomu navrhneme.

    Potom je to problematika veľmi pálčivá - problematika sídla organizácie a jej filiálok, najmä v súvislosti s tým, že orgány verejnej správy sa majú za zakladateľa osvedčiť, avšak filiálkami môže nastať skutočnosť, ktorá by takéto osvedčenie mohla rušiť.

    Toto sú asi okruhy problémov, ku ktorým si potom pri druhom čítaní v mene klubu KDH dovolím podať pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Keďže nemám ďalšieho písomne prihláseného ako zástupcu jednotlivých poslaneckých klubov a ani nemám v zozname rečníkov prihlásených do rozpravy písomne, konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už vystúpili. Pýtam sa teda, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Je to pán poslanec Kanis.

    Zaznamenávam to a uzatváram zápis do rozpravy elektronickým prihlásením alebo ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni,

    zmyslom zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností je ustanoviť základný právny rámec na činnosť súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností. Z tohto hľadiska treba aj napriek tomu, že je tu isté časové meškanie, zodpovedne pristupovať k tvorbe tohto zákona aj preto, že vlastne jeho prerokúvanie urýchlil istý vývoj v slovenskej spoločnosti.

    Ide o závažnú problematiku, ktorá zrejme mala byť právne upravená už skôr, ale keďže je tomu tak, že teraz k tomu pristupujeme po prvýkrát, treba povedať, že azda v procese tvorby tohto zákona mohli byť lepšie využité tie organizácie, ktoré majú do činenia s touto činnosťou, a ich rady alebo návrhy by azda mohli prispieť k tomu, aby sa dôslednejšie predchádzalo tým negatívnym skutočnostiam a skúsenostiam, ktoré vzišli aj z prostredia súkromných bezpečnostných služieb.

    Mám na mysli predovšetkým to, že by bolo treba ešte zapojiť do procesu tvorby Združenie ochrany majetku a osôb, kde vlastne ide o organizáciu, ktorá združuje viac ako 50 fyzických a právnických osôb, ktoré sa zaoberajú bezpečnostnými službami. Takisto by sa asi dali využiť sekcie civilných bezpečnostných služieb, ktoré fungujú pri regionálnych kanceláriách Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Myslím si, že by prospelo aj v tomto štádiu zákona ešte ich zaangažovať alebo dať im možnosť vyjadriť sa k niektorým konkrétnym veciam.

    Keďže takisto za klub SDĽ osvedčujem, že podporujeme jeho zaradenie do druhého čítania, dovolím si vyjadriť iba niekoľko základných pripomienok v záujme toho, aby navrhovateľ tieto veci ešte domyslel alebo aby v rámci výborov, cez ktoré prejde tento návrh zákona, najmä gestorského, sa tieto veci ešte riešili.

    Ide mi o tieto základné pripomienky.

    V návrhu zákona sa viackrát používa pojem verejný záujem, ktorý však je istým spôsobom vyjadrený aj v ústave v článku 20 ods. 4 a potom v ustanovení pri referende, ale pre potreby právnej úpravy tejto problematiky by zrejme nezaškodilo presnejšie precizovať tento pojem, pretože sa s ním v návrhu zákona viackrát narába a je tam dosť takpovediac voľný.

    Takisto mám pripomienku k tomu, aby sa spresnili tie vyjadrenia, kde sa hovorí o priestupkoch vyskytujúcich sa na viacerých úsekoch správy. Bolo by asi potrebné aj túto pojmovú abstraktnosť konkretizovať.

    Z predkladaného textu však vyplýva aj to, že za spoľahlivú nemožno považovať osobu, ktorá sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zdá sa mi, že pri takomto posudzovaní spoľahlivosti by sme mohli konštatovať, že toto ustanovenie zákona by bolo nadmieru tvrdé. Bolo by možné uviesť viacero príkladov, kde by bola jasná práve tvrdosť, ak by teda išlo iba o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

    Je diskutabilné, či nie je pomerne veľkým zásahom do práva občana slobodne podnikať, ak sa pri týchto službách prevádzkovateľ obmedzuje iba na jedinú podnikateľskú činnosť. Myslím si, že nemožno automaticky porovnávať štátnych zamestnancov a zamestnancov týchto súkromných bezpečnostných služieb. Je to predsa len troška iné, zrejme treba zvážiť túto otázku. S tým takisto súvisí, že v návrhu tohto zákona sa takpovediac obmedzuje počet zamestnancov pri výkone tejto činnosti. V slovenskom právnom poriadku neexistuje norma, ktorá by stanovovala alebo obmedzovala počet zamestnancov pri výkone podnikateľskej činnosti. Ak sa tu stanovuje, tak potom treba zdôvodniť, možno má svoju logiku to, ak sa obmedzuje počet držiteľov strelných zbraní alebo podobne. Ale obmedzovať takpovediac podnikanie počtom zamestnancov, no, nezdá sa mi to, že by to bolo v súlade s ústavou a s právnym poriadkom.

    Navrhovateľ zákona sa v ustanovení § 22 ods. 2 snaží preniesť na prevádzkovateľa zodpovednosť za konanie jeho zamestnancov. To je, samozrejme, dobrý zámer vzhľadom na tie skutočnosti, ktorých sme boli svedkami, ale zdá sa, že je isté špecifikum v tom, ak sa táto požiadavka kladie na prevádzkovateľa, teda jeho zodpovednosť za konanie jeho zamestnanca aj mimo výkonu jeho služby, to je už sporná vec.

    Ak by sme akceptovali takúto dikciu zákonného ustanovenia, mohla by byť prevádzkovateľovi odňatá licencia napríklad i v prípade, ak by sa jeho zamestnanec v čase osobného voľna alebo riadnej dovolenky dopustil trestného činu, dajme tomu opilstva. Neviem, či navrhovateľ teda sleduje takéto prísne kritériá, alebo či si neuvedomil to, že asi nemožno prenášať zodpovednosť na prevádzkovateľa, ak došlo k porušeniu povinnosti mimo pracovného procesu. Upozorňujem na to, že asi by táto otázka mala byť takisto zohľadnená. Prosím, ak je to v pracovnom procese vo výkone služby, ale ak je to v časovom voľne zamestnanca, tak je to podľa mňa dosť problematické, pretože prevádzkovateľ jednoducho nemôže niesť zodpovednosť za všetkých svojich zamestnancov v čase aj ich osobného voľna. Jednoducho to by asi potom malo dôsledky takpovediac pre všetky takéto služby.

    Keď som hovoril o právne spornom obmedzení na jedinú podnikateľskú činnosť, podľa môjho názoru vyplýva z toho, že asi by bolo treba vypustiť celé ustanovenie § 25, kde je koncentrovaná táto otázka. No sporné je, samozrejme, aj to, že ak navrhovateľ v tomto návrhu zákona pri zabezpečovaní činnosti strážnej služby nedovoľuje používať výstražné znamenia, je to v rozpore s ustanovením § 127 zákona 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, kde zákonodarca umožňuje udeliť výnimku. Čiže tieto dva zákony treba takisto dať nejakým spôsobom do súladu.

    No a napokon posledná pripomienka k tomu, že chápem zámer navrhovateľa, aby polícia mala možnosť prístupu k zápisom a písomným materiálom vedeným súkromnou bezpečnostnou službou, teda prevádzkovateľom. Lenže ak by to malo byť tak, ako je to teraz, že toto právo má každý policajt, mám taký pocit, že je to predsa len už príliš veľká právomoc polície, a musíme rešpektovať aj to, že nie všetci policajti sú takpovediac poctiví, poriadni, a preto môže vzniknúť obava o eventuálnom úniku informácií. Preto podľa môjho názoru je namieste, aby slovo "každý" bolo nahradené slovom "poverený" alebo "oprávnený". Ale nie každý, lebo jednoducho sa vám do vecí, ktoré majú takpovediac istý charakter tajomstva, môže namontovať každý policajt, čo si myslím, že ani navrhovateľ nesleduje.

    Na záver - zákon je veľmi potrebný, v mene klubu SDĽ vyslovujem súhlas s jeho zaradením do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

    Konštatujem, že tým vystúpil posledný prihlásený do rozpravy. Uzatváram a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

    len krátko, keď dovolíte, budem reagovať na niektoré vystúpenia. Sme radi, že ste všetci potvrdili, že tento zákon je potrebný. Chcel by som dať len na pravú mieru niektoré vyhlásenia, ktoré mal pán Pittner, že zákon bol zaradený do legislatívneho plánu práce vlády. Áno, s termínom do konca roku 1997. Pretože situácia je vážna, rozhodli sme sa požiadať o skrátené legislatívne konanie, a tým urýchliť tento proces.

    Čo sa týka pripomienok, ktoré odzneli, samozrejme, budeme sa nimi vážne zaoberať. Niekoľkokrát sme sedeli k tvorbe tohto zákonu. Chcem povedať, ktoré dôvody nás k tomu viedli, a sami zvážte.

    Čo sa týka vážnosti situácie, súčasný stav je taký, že na Slovensku je registrovaných asi 2 600 civilnobezpečnostných služieb. Keď počítame, že každá z nich má len 10 zamestnancov, pritom niektoré majú aj 400 aj 500, tak nám vychádza, že počet ozbrojených ľudí, ktorí pracujú v týchto CBS, je vyšší ako počet príslušníkov Policajného zboru. Z toho dôvodu je, samozrejme, jasné a nutné, že sa musí tento proces dostať pod kontrolu ministerstva vnútra, aby nedochádzalo k zneužívaniu napríklad strelných zbraní, ako sa to stalo v mnohých závažných trestných činoch, kde príslušníci CBS priamo páchali závažnú trestnú činnosť.

    Po druhé, prečo sme požiadali o skrátenie legislatívneho konania. Preto, že pokiaľ zákon nadobudne účinnosť od 1. 1. 1998 na základe správnych lehôt, ktoré sú pri podaní na zaregistrovanie novej súkromnej bezpečnostnej služby, tento proces bude trvať 6 mesiacov, to znamená praktickú účinnosť pocítime od 1. 7. 1998. Preto som rád, že ste podporili skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie, ďakujem.

    Teda priatelia, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, presne, ako ste povedali. Ja to ešte zopakujem. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave prijala návrh na prerokovanie predmetného zákona v druhom čítaní.

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s prijatým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, sociálne veci a rodinu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s prijatým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    V gestorskom výbore boli navrhnuté termíny na prerokovanie do 18. novembra. Podľa terajšej situácie, že nepokračujeme tak, ako sa predpokladalo, ako spoločný spravodajca navrhujem termíny do 27. novembra vo výboroch a gestorský výbor prerokuje návrh do 28. novembra.

    Prosím, aby ste dali hlasovať, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme teda hlasovať o návrhoch gestorského výboru na pridelenia do druhého čítania výborom a o návrhu termínov.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem vám pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Ide o tlač číslo 804 v prvom čítaní. Chcem pripomenúť, že návrh uviedol podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík a spravodajcom bol člen výboru pre financie, rozpočet a menu poslanec Rudolf Filkus.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Zostali nám dva resty. Jeden rest je zaujať stanovisko k uzneseniu, pokiaľ ide o § 73, priechodnosť do druhého čítania, a ďalšie uznesenie podľa § 74, to je prijať stanovisko k tomu, komu prideliť tento materiál.

  • Môžem formulovať návrh na prvé uznesenie.

  • Najskôr by sme mali hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3.

  • Áno, budem presne citovať a aj odporúčať. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave - už bola - odporučí návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní. Ide o priechodnosť do druhého čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca pre druhé čítanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím pána spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie, ktorú gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona v príslušných výboroch.

  • Takisto moje odporúčanie je v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1830 zo dňa 27. októbra 1997 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

    Súčasne za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote - vzhľadom na to, že prišlo k tomuto presunu, kde pôvodné lehoty treba, samozrejme, zmeniť, navrhujem, aby tri výbory, ktoré som spomínal, návrh prerokovali do 19. 11. 1997 a gestorsky výbor do 20. 11. 1997.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 795. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Sociálnej poisťovni a zákon o zamestnanosti, bezprostredne súvisí s realizáciou verejných rozpočtov od 1. januára 1998 a schvaľovacím procesom zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

    V prípade Sociálnej poisťovne sa novela týka platieb zo strany Národného úradu práce a tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne. V prípade zákona o zamestnanosti sa navrhované úpravy týkajú hospodárenia Národného úradu práce, a najmä tvorby a výšky jeho správneho fondu. V oboch prípadoch sa sleduje situácia, aby sa znížila tvorba správnych fondov aj v nadväznosti na vybudovanie základných vecných predpokladov na fungovanie oboch inštitúcií a posilnili sa výdavky orientované na základnú činnosť. To znamená, že sa zabezpečuje vyššia tvorba rezervného fondu Sociálnej poisťovne, resp. základného fondu Národného úradu práce na úkor správnych fondov.

    Chcem len pre názornosť uviesť, ako sa vyvíjali, akými indexmi, objemy správnych fondov Národného úradu práce, predtým to boli, samozrejme, úrady práce a Sociálnej poisťovne. Za úrady práce náklady správnych fondov rástli medzi rokom 1995 a 1994 o 67 %, medzi rokom 1996 a 1995 o 44 % a očakávanie medzi rokom 1997 a 1996 je 68 %. Takéto prírastky pokladáme za neprimerané. Podobne v Sociálnej poisťovni prírastok medzi rokmi 1995 a 1994 je 20 %, medzi rokmi 1996 a 1995 je 28 %, očakávanie 1997 a 1996 je 50 %.

    Takže to je dôvod, prečo navrhujeme, samozrejme, cez skrátené konanie, potom sa k tomu vyjadrím ešte pri predkladaní konkrétnej novely, prečo pokladáme úpravu sadzieb za akútnu a plne odôvodnenú. Podľa navrhovaných pravidiel hospodárenia by mali obe uvedené inštitúcie hospodáriť od 1. januára 1998. Z toho vyplýva, že skrátené legislatívne konanie zákona, ktorým sa upravujú spomínané zákony, je nevyhnutné a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády a prosím ho, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril poslanca pána Miroslava Michalca, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím pána poslanca, aby podal informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podal informáciu o prerokovaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 274/1974 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1821 z 27. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. (tlač 795), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v termíne do 7. novembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený návrh vlády na svojej 44. schôdzi výboru dňa 6. novembra 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Sociálnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z., a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi.

  • Ďakujem pekne. Prosím pána poslanca, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som zatiaľ písomne nedostal záznam o prihlásených do rozpravy. To znamená, písomne sa nikto nehlási do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa do rozpravy hlási niekto ústne, alebo elektronicky. Uzatváram možnosť podania ústnych alebo elektronických prihlášok k tomuto bodu.

    Na základe toho vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, že by chcel pán podpredseda vlády alebo pán spoločný spravodajca zaujať stanovisko.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 796. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1822.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

    pri uvedení parlamentnej tlače číslo 795 som v skratke naznačil hlavné príčiny, ktoré viedli vládu k predloženiu návrhu novelizácie zákonov uvedených pod parlamentnou tlačou číslo 796. Dovoľte mi, aby som sa teraz týchto príčin bližšie dotkol.

    V prípade Sociálnej poisťovne sa novela týka platieb zo strany Národného úradu práce a tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne. Navrhuje sa upraviť vymeriavací základ pre poistné platené Národným úradom práce za osoby, ktoré poberajú hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti. Doteraz určoval vymeriavací základ zákon o štátnom rozpočte.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila prednedávnom zákon, ktorým sa zakotvila pre štát pevná suma vymeriavacieho základu poistného do Sociálnej poisťovne, rovnajúca sa 2 700 korunám. Článok I bod 1 predloženého návrhu zabezpečuje, aby štát a Národný úrad práce mali vo vzťahu k platbám za určené osoby rovnaký vymeriavací základ.

    Ďalej sa navrhuje upraviť tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne zo 4 % na 3 % zo sumy poistného. Konštrukcia návrhu súčasne umožňuje bezproblémový spôsob správy Sociálnej poisťovne, prírastky, indexy som uviedol už v predošlom vystúpení, aj na začiatku roka, pokiaľ sa nezačína tvorba správneho fondu. Zároveň sa upravuje spôsob nakladania so zostatkom tohto fondu na konci roka.

    Na rozdiel od zdravotných poisťovní a Národného úradu práce sa navrhuje, aby zostatok správneho fondu bol prevedený do rezervného fondu, ktorý je spoločný pre dôchodkové a nemocenské poistenie. Vo vzťahu k Národnému úradu práce sa upravuje tvorba správneho fondu len vo väzbe na príspevky na poistenie v nezamestnanosti, teda nie na plné zdroje základného fondu.

    V tomto roku sa tento fond tvorí vo výške 17 % z celého základného fondu. Návrh na rok 1998 je 15 % zo zdrojov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Obdobne ako pri Sociálnej poisťovni sa upravuje spôsob nakladania so zostatkom prostriedkov správneho fondu - posilniť tvorbu základného fondu. Novely majú spoločný prvok v tom, že sa obmedzuje rozsah tvorby a následne aj použitia správnych fondov s cieľom posilniť základné a rezervné fondy. V uplynulom období si podľa nášho názoru obe inštitúcie, to znamená aj Sociálna poisťovňa, aj Národný úrad práce, vybudovali potrebné technické zázemie, a preto je možné náklady na správu v týchto inštitúciách redukovať proti ich novým požiadavkám a stabilizovať ich na určitej úrovni, ktorá sa v podstate odvíja od skutočnosti roku 1997.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prosím vás o prijatie predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pánu poslancovi Miroslavovi Michalcovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. (tlač 796) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol zaradený do programu 35. schôdze do prvého čítania na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme pred chvíľou schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím sa tento zákon dopracuje.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do všeobecnej rozpravy som znova nedostal zoznam prihlásených poslancov. Na základe toho sa teda obraciam na pánov poslancov, kto sa prihlasuje ústne alebo elektronicky. Je to pán poslanec Fogaš a pán poslanec Kováč.

    Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam slovo prvému z ústne prihlásených pánu poslancovi Fogašovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    prerokúvame ďalší z balíka návrhov, ktoré nie sú dostatočne dodiskutované, a ďalší z balíka návrhov, ktoré sledujú jediný cieľ, a to je hľadať zabezpečenie finančných prostriedkov do rozpočtu na úkor iných.

    Domnievam sa, že je potrebné nie hľadať mechanizmy rovnosti medzi štátom a ďalšími subjektmi, ktorým umožníme znížiť vymeriavací základ, ale je potrebné skôr hľadať mechanizmy, ktoré umožnia, aby aj štát sa stal rovnocenným s ostatnými subjektmi, to znamená, aby platil z väčšieho vymeriavacieho základu, prípadne väčšie percento z toho istého vymeriavacieho základu.

    Čo sa totiž stane? Navrhovanou zmenou § 16 sa znižuje základňa na výpočet poistného plateného Národným úradom práce, čím sa znížia zdroje obidvoch základných fondov Sociálnej poisťovne o 827 mil., pričom v základnej forme nemocenského poistenia o 122,8 mil. a v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia o 704,2 mil. korún.

    Myslím si, že navrhovaná zmena je nesystémovým zásahom do platenia poistného a v konečnom dôsledku bude Národný úrad práce ďalším subjektom, zdôrazňujem slovo ďalším, pretože už sme ich urobili cez rozpočet viacero, vo zvýhodnenom postavení v porovnaní s ostatnými platiteľmi poistného, a preto takúto zmenu treba odmietnuť.

    Už teraz sú platby štátu z vymeriavacieho základu 15 % z 2 700 korún neprijateľné. Vieme, že poisťovne sa dostali do ťažkostí, a čím ďalej budeme rozširovať okruh subjektov, ktoré budú mať vymeriavací základ 15 % z 2 700 korún, teda rovnaký ako štát, tým horšie podmienky pre ne vytvoríme.

    Zdá sa, že primerané by bolo postupovať inak, a to tak, že by sa na základe serióznej kvantifikácie prepočtu i odhadu do budúcnosti zvýšilo to percento až do výšky 50 %, ak má zostať základ 2 700. Myslím si, že i ďalšia úprava, ktorá sa v tomto návrhu zákona navrhuje, znamená vlastne určitý zásah vo veľmi nevhodnom období do činnosti Sociálnej poisťovne. Navrhované zníženie možnosti tvorby správneho fondu z určeného základu by totiž v najbližších dvoch-troch rokoch mohlo výrazným spôsobom zasiahnuť do postupu transformácie sociálnej sféry, v ktorej, ako vieme, sa pripravuje základná implementácia zákona o sociálnom poistení, v rámci neho nové činnosti, ako i príprava informačného systému na založenie centrálnej databázy klientov ako základu pre osobné účty poistencov.

    Ide tiež o vyrovnanie sa so zmenami v územnosprávnom členení Slovenskej republiky a o zabezpečenie výkonu vo všetkých sídlach novovzniknutej štátnej správy, teda novovzniknutých okresov. Keď sme pri prijímaní zákona o územnosprávnom členení upozorňovali na to, že si vlastne tento počin vyžiada ďalšie investície, teda nielen 3-4 mld., ktoré sa tu deklarovali, tak sme boli označovaní za ľudí, ktorí majú nejaké strašidelné čísla získané z nejakých zdrojov, ktoré nie sú seriózne.

    Ukázalo sa, že tak pri súdnictve, ako aj pri ostatných štruktúrach štátnej správy sú náklady podstatne vyššie, než sa pôvodne predpokladali. Zvýšenie základných fondov, ktoré by z tohto titulu, teda z titulu novely, prichádzalo do úvahy, vlastne zásadným spôsobom neovplyvní ich platobnú bilanciu, avšak zásadným spôsobom zasiahne do prevádzkyschopnosti celej inštitúcie.

    Myslím si, že polemický je i návrh ustanovenia, ktorým sa vlastne ukladá presun prostriedkov správneho fondu do rezervného fondu, a to do konca tohto roku. V čom je ten problém? Totiž problém je v tom, že prevody finančných prostriedkov v Sociálnej poisťovni prichádzajú do úvahy až po schválení návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za príslušný rok Národnou radou Slovenskej republiky. A to sa, ako vieme, uskutočňuje v mesiacoch apríl až máj bežného roku, a teda som prekvapený, že teraz zákonom sa má rozhodnúť o nejakých presunoch.

    Treba tiež pripomenúť, že nevyčerpaný zostatok správneho fondu môže v súlade s pravidlami financovania a hospodárenia v Sociálnej poisťovni Sociálna poisťovňa vlastne použiť predovšetkým na financovanie investičných aktivít s prioritou zásadnej obnovy výpočtovej techniky a finančne náročných rekonštrukcií budov. Možnosť akumulácie vlastných zdrojov financovania vo svojej podstate vlastne popiera systém financovania, teda koncom roku za každú cenu vyčerpajme všetko, pretože potom nám peniaze zoberú.

    Ak by sme zvolili tento model, myslím si, že by to bolo veľmi nesprávne. Myslím si teda, že schválením navrhovanej novely sa môže stať, že sa vlastne takto obráti jej snaha zbytočne neplytvať finančnými prostriedkami proti nej samej a postupne sa vlastne stane to, že sa zamedzí vybudovaniu komplexno-informačného systému Sociálnej poisťovne ako základných podmienok a nástrojov na implementáciu zákona o sociálnom poistení, ktorý sme tu schválili.

    Zdá sa teda, že by sme sa mali zaoberať zákonom o Sociálnej poisťovni a Sociálnou poisťovňou z iných hľadísk, predovšetkým z tých, či nie je náhodou čas, aby sme zrovnoprávnili štát a subjekty, ktoré sme zvýhodnili s ostatnými subjektmi, a nie pripočítavali alebo vytvárali ďalšie subjekty, ktoré budú platiť tiež nižší základ.

    Myslím si, že moje poznámky naznačujú, že s navrhovanou novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov nebudeme súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi.

    Dávam slovo druhému a zároveň poslednému elektronicky prihlásenému do rozpravy.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som komentoval predovšetkým dôvodovú správu, z ktorej by sme sa mali dozvedieť, prečo ministerstvo financií plánuje takéto zmeny. Budem z nej citovať jediný dôvod, pre ktorý sa znižujú 4 % na 3 % - a teraz prečítam, čo je tam napísané: "Upravuje sa tvorba správneho fondu Sociálnej poisťovne zo 4 % na 3 % zo sumy poistného, zároveň sa upravuje spôsob nakladania so zostatkom tohto fondu na konci roka a posilňuje sa tvorba rezervného fondu. Konštrukcia návrhu umožňuje bezproblémový spôsob správy Sociálnej poisťovne aj na začiatku roka, pokiaľ sa nezačína tvorba správneho fondu."

    Chcem sa spýtať, prosím, ktorí z vás ste pochopili dôvod, prečo to nemajú byť 4 %, ale prečo to majú byť 3 %. Jednoducho z dôvodovej správy a, žiaľ, ani z vystúpenia pána podpredsedu napriek tomu, že nám tu ukazoval indexy rastu, nevyplýva, prečo by malo dôjsť k takejto radikálnej zmene. Prečo hovorím radikálna zmena? Zodpovedný národohospodár si musí uvedomiť, že priebežný systém financovania Sociálnej poisťovne je systém, ktorý je odsúdený na zánik alebo zmenu, pretože veľmi dobre musíme vedieť o tom, ako vyzerá demografická krivka na Slovensku. Veľmi dobre vieme, že nám do penzijného veku dorastajú ročníky tesne povojnové, ktoré sú generačne veľmi bohaté, že príde druhá generačná vlna, a zodpovední pracovníci vedia, že Sociálna poisťovňa musí prejsť transformáciou. Na tú transformáciu musí mať finančné zdroje. Ak je schopná si ich naakumulovať, myslím si, že je to správne.

    Na druhej strane mi dovoľte, aby som nesúhlasil so sumou 15 % na správny fond v Národnom úrade práce. A vysvetlím, prečo. Ak ste si pozreli, už máme v laviciach rozpočet fondu, teda rozpočet finančných prostriedkov Národného úradu práce, kde sa kalkuluje s príjmom asi 10,5 mld. na budúci rok. Ak si z toho vyrátate 15 %, je to 1,5 mld. Ak si pripočítate 3 % zo zisku, ktorý bude mať Sociálna poisťovňa, čo je asi 60 mld., je to 1,8 mld. A teraz sa snažme rozlíšiť, čo robia tieto dve inštitúcie.

    Jedna inštitúcia sa stará o 300 tisíc nezamestnaných, druhá inštitúcia vypláca 1 400 tisíc dôchodkov. Stará sa o zber dôchodkov, stará sa o ich spracovanie, vedie naše osobné účty, a tu treba skutočne zložiť poklonu Sociálnej poisťovni, ktorá to dokázala. Ale aby som ten prípad ešte skomplikoval, pozreli ste sa, vážené kolegyne, kolegovia, koľko má správnych nákladov Fond životného prostredia, ktorý určite nemá väčšiu klientelu, ako je, keď poviem veľmi veľa, nech je to 500 starostov, viac ich nie je, veď máme na Slovensku 2 800 obcí, a toľko peňazí nie je? Má 15 %, nie 3 % ako Sociálna poisťovňa. To po prvé.

    Po druhé, dnes sa navrhuje, že zostatok na správnom fonde sa prevedie do rezervného fondu tejto poisťovne. Tak sa to navrhuje v tomto zákone. Chcem sa spýtať a požiadať pána predsedu, kto zaplatí penále, ktoré poisťovňa bude musieť uhradiť za neuhradené alebo nerealizovateľné dodávky, ktoré má dohodnuté už na budúci rok.

    Navyše si myslím, že poisťovňa nie je rozpočtová organizácia. To je jednoducho verejnoprávna inštitúcia, ktorá nieže má právo, ale má povinnosť plánovať na niekoľko rokov dopredu. Lesníci, školáci a poisťovne sú organizácie alebo orgány, ktoré musia kalkulovať na 20 - 30 rokov dopredu, nie z roka na rok, tak ako to robí štátny rozpočet. Musia mať dlhodobý výhľad. A tu nie je možné každý rok im zobrať - to, čo ste si usporili vo vašom správnom fonde, nemôžete použiť na budúci rok, my vám to musíme zobrať a prevediete to do rezervného fondu. Ako môžu plánovať rozvoj tejto organizácie? Naprosto nezmyselné ustanovenie, a teda som zásadne proti takémuto riešeniu.

    A po tretie, dovoľte mi uviesť vari ten najvážnejší dôvod. Dnes v tejto chvíli prebiehala ráno a bude pokračovať na obed diskusia vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci o novele Liečebného poriadku, kde sa navrhuje, aby všetky lekárske služby, ktoré sú robené na objednávku alebo pre potreby Sociálnej poisťovne, nehradil objednávateľ, čo by vám asi logicky napadlo, ale aby to zaplatili zdravotné poisťovne. Tie zdravotné poisťovne, ktoré skončia v tomto roku podľa vyjadrenia na spoločnom sedení s deficitom asi 4,5 mld., tie zdravotné poisťovne, ktorým štát veľkoryso upravil - a to sa, prosím, podržte - upravili sme im vymeriavací základ tak, že za každého poistenca, za ktorého je štát povinný platiť do zdravotnej poisťovne, im zvýšime na budúci rok odvod - a teraz počúvajte - mesačne o 1,16 Sk. Za 1 korunu a 16 halierov nepoužijete ani verejné toalety, aj tam je suma vyššia.

    Pretože tento problém, ktorý je veľmi vážny a týka sa problematiky novelizácie dvoch zákonov, a nie, ako sa ministerstvo práce a sociálnych vecí domnieva, jedného, ale treba novelizovať dva zákony, nikto novelu toho ďalšieho zákona sem nepredložil. Pretože tento problém nie je doriešený, my navrhujeme iné riešenie. Vieme, že ľudia nemôžu zostať v situácii, aby si platili vypísanie práceneschopnosti 9 hodnotením. Dobre, nech do konca tohto roku to zaplatia zdravotné poisťovne, ale od budúceho roku jediné systémové riešenie, že keď objednávam, platím. Keď si objednáte napríklad opravu auta, no tak ju musíte zaplatiť, to nemôže zaplatiť niekto druhý. Bohužiaľ, toto platí aj v poistných systémoch.

    A to je tretí, veľmi vážny dôvod, pretože zatiaľ nie je rozhodnuté, kto to bude platiť. A Sociálna poisťovňa má jedinú možnosť, z ktorého fondu by mohla platiť požiadavky posudkovej služby na zdroje, a to je práve správny fond, pretože zákon o sociálnom poistení hovorí, že posudková služba sa platí z prostriedkov správneho fondu. Preto si myslím - nie znižovať o 1 %, ale ak si budú platiť tieto vyšetrenia, ktoré sú pre nich nutné, pre ich ďalšiu činnosť, potom im to percento budeme musieť zvýšiť nie na 4, ale vyššie.

    Odporúčam teda, aby sme tento zákon v tejto chvíli vôbec neprijali, dokonca si myslím, že by sme sa s ním nemali vôbec zaoberať, až potom, keď prijmeme rozhodnutie, ako to bude vyzerať s problémom, ktorý vyplynul z novely Liečebného poriadku, pretože keď urobíme dnes rozhodnutie, že to posúvame, dávame tým jasne najavo, že teda zdravotné poisťovne to budú platiť doživotne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uviedol som tri podľa môjho názoru veľmi vážne dôvody, ktoré svedčia o ďalšom - možno to teraz nazvem veľmi silno, odpustite mi to slovo - pokuse vytunelovania Sociálnej poisťovne. Ospravedlňujem sa, pán podpredseda, nie je to vytunelovanie, ale veľmi to nápadne pripomína tento postup. Myslím si, žeby sme takýto zákon nemali prijať. Sú tu tri vážne a podľa mňa veľmi vážne dôvody, ktoré sa potom budú týkať aj poistencov.

    Navyše si myslím, že žiadny zástupca poistencov - a ten jediný je oprávnený rozhodovať o tom, ako sa použijú prostriedky - žiadny zástupca poistencov, žiadny ten, ktorý si platí na dôchodok, nedal súhlas na to, aby sa jeho prostriedky použili na platbu penále, pretože sa poslanci dohodli nejako inak. To teda nie! Ktorí z vás, ktorí z vašich spolupracovníkov dal takýto pokyn poisťovni - zaplaťte z mojich peňazí, ktoré tam odvádzam, pretože to sú moje finančné zdroje. Zaplaťte z týchto prostriedkov penále, pretože sa poslanci rozhodli, že bude zmenené percento fondu. To nie, vážení.

    Myslím si, že moje dôvody sú dosť presvedčivé na to, aby sme takýto zákon neprijali, a odporúčam, aby sme sa týmto zákonom vôbec ďalej nezaoberali, nech zostane 4-percentný fond, a naopak prijali zákon, ktorý radikálnym spôsobom zníži správny fond Národného úradu práce, ktorý považujem za absolútne premrštený. Upozorňoval som na to už pri prijatí zákona, že vtedy to bolo 17 %, tento rok vlastne tento úrad získal 1,7 mld. na svoju správnu činnosť. Získal takmer toľko, ako budeme ponúkať na budúci rok celej Sociálnej poisťovni, ktorá okrem dôchodkov zabezpečuje nemocenské poistenie, pripravuje sa na úrazové poistenie, čo nebude lacná vec, a na budúci rok by malo prejsť do obehu. Páni, neurobme neuvážený krok, ktorý túto poisťovňu položí na kolená, je to jedna z mála inštitúcií, ktorá funguje v tomto štáte, neurobme krok, ktorý ju znefunkční.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    dovoľte mi krátko reagovať na vystúpenia.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Fogaša, bola tam hneď na začiatku jedna chyba. V tejto novele zákona nejde o zabezpečovanie zdrojov do rozpočtu, ide o riešenie efektívnosti hospodárenia verejných rozpočtov. Uvádzal som to už z hľadiska strany výdavkov číslami o raste nákladov na správu verejnoprávnych inštitúcií a znovu ich zopakujem, aby bolo zrejmé, o čo ide. V tomto zmysle by som reagoval aj na vystúpenie pána poslanca Romana Kováča. Čo sa týka jeho pripomienky, že správne náklady Národného úradu práce, ak som dobre postrehol, sú príliš vysoké, s radosťou vezmem akýkoľvek návrh na ďalšie percentuálne zníženie nákladov na Národný úrad práce. Vývoj na správu úradov práce, keď si poznamenáte, koho to zaujíma, v roku 1994 to bolo 426 mil., v roku 1995 to bolo 712 mil., index 67 % rastu, v roku 1996 to bolo 1 026 mil., index rastu 44 %, rozpočet, odhad roku 1997 je 1 727 mil., to je index rastu 168 alebo o 68 % a predpoklad, návrh Národného úradu práce je 1 630 mil. Predpokladáme, že ani skutočnosť v roku 1997 nebude taká, ako bol rozpočet, a navrhujeme teda ako primerané 1 261 mil., a tu by sa možno dalo tiež polemizovať, či to nie je neprimerané.

    Takže veľmi rád, pokiaľ budú diskusie vo výboroch, a môže sa zobrať do úvahy už skutočnosť, ktorá bude určite v ďalších mesiacoch, to znamená dlhší časový rad roku 1997, my sme ešte poznali len údaje za 1. polrok, trebárs Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, vývoj výdavkov na správu je 949 mil. za rok 1994, 1 144 mil. za rok 1995, to bol rast o 20 %, rok 1996 je 1 460 mil., to je percentuálne o 28 %, rozpočet očakávania v roku 1997 je 2,2 mld. Sk. Predpokladáme, že sa nenaplnia takisto ako pri Národnom úrade práce. Pokiaľ by sa naplnili, je to 51-percentný medziročný rast a návrh Sociálnej poisťovne, priatelia, je 2 660 mil. Sk, čo je zase index, pánbohhovie, 30 %. Takže zo strany ministerstva financií to pokladáme za absolútne neprijateľné. Robili sme kalkulácie za tieto verejnoprávne systémy a navrhujeme cez naše percentuálne sadzby pre Sociálnu poisťovňu 2 mld. Sk správneho fondu.

    Samozrejme, všetko je vo vývoji. Akceptujem pripomienku pána poslanca Romana Kováča v tom zmysle, že môže vzniknúť istá nová situácia pri schvaľovaní vzťahu zdravotných a sociálnych poisťovní. Je to možné, pretože to bude predchádzať schváleniu spomínanej novely, schvaľovaniu týchto percent, alebo je možné teda zohľadňovať tento vzájomný vzťah. Napriek tomu si myslím, že základňa alebo samotný návrh ministerstva financií a vládnej predlohy je opodstatnený. Je predsa absurdné, aby verejnoprávne inštitúcie išli s takýmto tlakom na svoju správu.

    Takže niečo sa dá ešte vo výboroch zohľadniť, čo život prinesie priamo v parlamente, čo sme nemohli, samozrejme, predpokladať, ale v každom prípade požiadavky týchto verejnoprávnych fondov sú absolútne neúmerné, medziročný rast je neúmerný. Naopak, beriem si ako osobnú výhradu, že sme už skôr do toho agresívnejšie z pozície ministerstva financií nevleteli, že sme skôr, teda v minulých rokoch pri schvaľovaní štátneho rozpočtu kalkulovali skôr vzťah k štátu priamo do fondov, ktoré sú smerované na krytie výdavkov či sociálneho poistenia, či iných druhov poistenia, to znamená vyjadrovanie vzťahu štátu smerom k zdrojom poisťovní, a že sme nie dosť dôrazne išli aj smerom do vývoja správnych fondov.

    To znamená, že správanie týchto verejnoprávnych inštitúcií je také, že stavajú neštandardné budovy na najatraktívnejších pozemkoch jednotlivých miest, je to nesmierne drahé. Keby to bola len výpočtová technika, keby to bola len informatika. Nie je im dobrý prenájom v budovách štátnej správy. Mnohí páni poslanci ma tu aj oslovovali pred schôdzou, počas schôdze, v minulých dňoch, dokonca aj dnes s určitými poznatkami o absolútnej nehospodárnosti v rámci správy jednotlivých fondov. Pokiaľ to nemám preukázané, nevystupujem s tým, ale možno by tu bol námet pre Najvyšší kontrolný úrad. Takže som nútený trvať na tom, že treba pristúpiť k zníženiu tých percent, čo sa týka správnych fondov, možno v rámci diskusie vo výboroch zohľadnením toho aspektu, ktorý spomínal pán poslanec Kováč, ale aj aspektu toho Národného úradu práce, pokiaľ náklady na správu sú neprimerané. Ocením akýkoľvek podnet v tomto smere.

    Čo sa týka kritiky zúčtovania zostatkov smerom do rezervy alebo priamo do jednotlivých použiteľných fondov mimo správneho fondu, musím povedať jednu vec, že štátny rozpočet je takisto verejnoprávnym rozpočtom alebo verejným rozpočtom, pardon, ktorý musí uvažovať takisto minimálne v strednom, ak nie v dlhodobom výhľade, podlieha takisto ročnej uzávierke, takisto ročným uzávierkam a zúčtovaniu podliehajú kapitoly štátneho rozpočtu, ktoré takisto musia uvažovať mnoho rokov dopredu. Nemyslím si, pán poslanec Kováč, že by otázka penále bola až taká akútna, pokiaľ nepríde k neprimeraným objednávkam najmä zo strany Sociálnej poisťovne. Mám takú informáciu - nabudila ich táto zmena, preto požiadam Najvyšší kontrolný úrad o dôkladnú previerku správania niektorých verejnoprávnych fondov.

    Druhá vec je, samozrejme, že podobné kroky podniknem zo strany kontrolných inštitúcií ministerstva financií, ale domnievam sa, že rozpočty, správne fondy všetkých verejnoprávnych inštitúcií tohto typu sú dostatočné, pokiaľ sa budú správať zdržanlivo, do istej miery rozumne na to, aby vykryli všetky normálne akcie, ktoré potrebujú pre informatiku a pre niektoré ďalšie veci. Samozrejme, môžu postupovať nie všade len platbami hneď v cash, tých veľkých balíkov, ktoré súvisia s daným problémom, tu možno využiť aj určité úverové vzťahy. Spolu s pani ministerkou Keltošovou práve riešime pre Sociálnu poisťovňu veľmi výhodnú ponuku Svetovej banky na dotiahnutie informatiky. To znamená, že niektoré veci je možné aj rozložiť do času a riešiť inými spôsobmi než priamymi veľkými balíkmi peňazí v rámci daného bežného hospodárenia.

    Pokiaľ tu bola zmienka o fonde životného prostredia, že má správne náklady 15 %, opäť privítam akúkoľvek ponuku na redukciu. Treba ale objektívne povedať jednu vec, že základňa pre výpočet správneho fondu životného prostredia je cca z jednej miliardy, tých 15 %, a výpočet trebárs pre Sociálnu poisťovňu je hrubo povedané zo 70 mld., takže výpočty verejnoprávnych inštitúcií tohto typu základne sú oveľa vyššie než fondu životného prostredia, čím ale vôbec nechcem vyvracať, že aj správne náklady fondu životného prostredia sú či nie sú príliš vysoké. Samozrejme, pokiaľ budú argumenty, veľmi rád sa pridám k tomu, že by sa aj tento správny fond čiastočne redukoval.

    Takže, vážené poslankyne, poslanci, v tomto duchu by som prosil o podporu a ďalšie legislatívne konanie s touto vládnou predlohou novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

    Žiada si záverečné slovo pán poslanec Michalec? Nie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, urobíme pokus, aby sme to odhlasovali.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím povereného člena, aby uviedol návrhy.

  • Ďakujem pekne.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí predmetný návrh zákon prerokovať v druhom čítaní.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prednesenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie, ktorú gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona v príslušných výboroch.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1822 z 27. 10. 1997 odporúčam návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. 11. 1997 a gestorský výbor do 20. 11. 1997.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch na pridelenie do gestorského výboru a do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a spoločnému spravodajcovi.

    Pardon, kolegyne a kolegovia, je tu návrh, aby sme ešte prerokovali skrátené konanie. Ide o

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 797. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    ďakujem pekne za možnosť uviesť tento zákon - návrh na skrátenie konania ešte pred obedom. Dúfam, že to nebude dlho trvať a popoludní sa môže prejsť priamo k návrhu novely zákona.

    Vážené dámy, páni,

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony o štátnom rozpočte na rok 1997, o rozpočtových pravidlách a Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia, bezprostredne súvisí so schvaľovaním štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov na rok 1998. Novelizáciou zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 sa sleduje zníženie zadlženosti štátu. Po odsúhlasení Národnou bankou Slovenska sa na základe tejto novely nebudú evidovať sporné pohľadávky uplatňované voči Slovenskej republike.

    Rozpočtové pravidlá definujú schodok štátneho rozpočtu len vo fiškálnej rovine a takto je po prvýkrát pripravený už návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok.

    Novelizáciou zákona o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia sa umožní riešiť prijímanie a splácanie úverov týmto fondom na účely aspoň čiastočného riešenia akútneho stavu niektorých kultúrnych pamiatok a zariadení.

    Prijatie uvedených noviel zákonov podmieňuje prijatie zákona o štátnom rozpočte. Z uvedeného vyplýva, že skrátené legislatívne konanie je potrebné a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poveril poslankyňu Evu Garajovú, aby informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím pani poslankyňu, aby podala informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ma svojím uznesením číslo 520 zo dňa 6. novembra 1997 určil za spravodajkyňu výboru a zároveň ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1823 z 27. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení číslo 520 zo 6. novembra 1997 konštatuje, že úpravou príslušného ustanovenia zákona o štátnom rozpočte sa zabezpečí, že:

    1. Národná banka Slovenska legislatívne dorieši neevidovanie sporných pohľadávok uplatňovaných voči Slovenskej republike, resp. Národnej banke Slovenska, ktoré súvisia s rozdelením bilancie bývalej Štátnej banky československej,

    2. sa priblíži systém vykazovania výdavkov a schodku štátneho rozpočtu vo fiškálnej rovine,

    3. Štátny fond Pro Slovakia zvýši svoje zdroje, ktoré bude možné zabezpečiť pre štátny fond už v rozpočtovom roku 1998.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní,

    2. prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie do 20. novembra 1997 príslušným výborom a do 21. novembra 1997 gestorskému výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne, alebo elektronicky. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že sa chce vyjadriť pán podpredseda vlády ani pani spoločná spravodajkyňa. Budeme preto hlasovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Priatelia, nebolo nás dosť na hlasovanie. Urobíme pokus ešte pred obedňajšou prestávkou o jedno hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za spoluprácu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Prosím, aby ste sa dostavili presne na odpoludňajšie rokovanie. Začíname presne o 14.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Pozývam všetkých do rokovacej miestnosti. Mali by sme pokračovať. Nielenže nastal čas pokračovania, ale už 20 minút uplynulo z času vymedzeného na odpoludňajšie rokovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 798. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1824.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    pri uvedení parlamentnej tlače číslo 797 som v skratke naznačil hlavné príčiny, ktoré viedli vládu k predloženiu návrhu novelizácie zákonov uvedených pod parlamentnou tlačou číslo 798. Dovoľte mi, aby som teraz tieto príčiny bližšie charakterizoval.

    Novelizácia zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 sleduje doriešenie problematiky, ku ktorej sme pristúpili už pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu na tento rok. Predmetom zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 v § 3 ods. 3 je, že nemožno evidovať záväzky vlády na účtoch Národnej banky Slovenska, ak ide zo strany vlády o neuznané pohľadávky. K realizácii tohto kroku malo dôjsť od 1. júla 1997. Národná banka však oznámila, že formulácia obsiahnutá v zákone o štátnom rozpočte nie je jednoznačná, čo jej údajne neumožňuje uvedenú operáciu vykonať. V záujme toho, aby sa v prípade zdĺhavých rokovaní s Národnou bankou neohrozil termín operácie, navrhuje sa prijať formulácia navrhovaná Národnou bankou.

    Pokiaľ by sa však táto novela zákona neprijala do 31. 12. 1997, evidencia týchto sporných pohľadávok by skreslila rozpočtové výsledky a vzťahy roku 1997. Po prijatí návrhu, ktorý formulovala Národná banka Slovenska, už nebudú existovať dôvody na prípadné ďalšie spochybňovanie tejto operácie a nebudú sa evidovať sporné pohľadávky uplatňované voči Slovenskej republike na účtoch Národnej banky. Teda v zásade nejde o novú problematiku, ale o spresnenie a možnosť praktickej realizácie toho, čo Národná rada schválila už v rámci zákona o štátnom rozpočte na rok 1997.

    Druhý okruh problematiky sa týka rozpočtových pravidiel. Ani v tomto prípade nejde o zásadne nový návrh predkladaný Národnej rade. Ide o dotiahnutie tých prístupov, ktoré sme riešili už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1997. V roku 1997 sa pristúpilo k definovaniu schodku štátneho rozpočtu tak v pokladničnom, ako aj fiškálnom vyjadrení. Po tomto medzikroku sa navrhuje, aby sa od 1. januára definoval schodok štátneho rozpočtu už len vo fiškálnej pozícii.

    Tento návrh dôslednejšie kopíruje súčasnú prax vyspelých krajín a je v súlade s metodikou Medzinárodného menového fondu. Súčasne vylúči možnosť zámeny oboch schodkov. Navrhovaná novela rozpočtových pravidiel definuje schodok štátneho rozpočtu v jeho fiškálnej pozícii ako rozdiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, pričom vstupom do rozpočtovania výdavkov kapitoly Štátny dlh sú výdavky štátneho rozpočtu nezaťažené splátkami istín z prijatých vládnych úverov a emitovaných štátnych dlhopisov. Príjmovú časť rozpočtu kapitoly Štátny dlh tvoria príjmy zo splátok z poskytnutých úverov a úrokov z nich.

    Predmetná novela zákona o rozpočtových pravidlách je ústretová aj na prípravu nábehu skúšobných overovaní nového systému štátnej pokladnice, s ktorými počítame od 1. 7. 1998. Ďalšie úpravy vo väzbe na systém štátnej pokladnice budú pripravené osobitne.

    Faktorom, ktorý výrazne podporuje prijatie tejto novely o rozpočtových pravidlách, je skutočnosť, že v tejto metodike je pripravený už aj návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. V žiadnom prípade, chcem zdôrazniť, nejde o snahu zahmlievať skutočný stav rozpočtového hospodárenia. Ktokoľvek chce, objem splátky istín sa dozvie z § 14 o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Novelizáciou zákona o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia sa spresňuje a dopĺňa tvorba zdrojov a v nadväznosti na to aj použitie prostriedkov tohto fondu a možnosť prijímania bankových úverov. Z prostriedkov fondu sa budú následne tieto úvery aj splácať. Umožní sa tým dokončovanie a riešenie absolútnych stavov významných kultúrnych pamiatok a zariadení. Akútnych stavov - opravujem, nie absolútnych.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že podporíte prijatie týchto noviel.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenej členke, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pani poslankyni Eve Garajovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Pripomínam, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel navrhol zaradiť ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím môže prísť k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, tak ako som už uviedla, v znení všetkých zákonov a všetkých predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1824 zo dňa 27. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 20. novembra a gestorský výbor v lehote do 21. novembra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, a prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Teraz otváram rozpravu o danom bode programu.

    Do všeobecnej rozpravy mám písomne prihláseného v zozname poslancov-rečníkov pána poslanca Kötelesa. Nikto ďalší sa písomne neprihlásil. Na základe toho dávam slovo pánu poslancovi Kötelesovi a zároveň sa pýtam, či sa ešte hlási niekto do rozpravy ústne, alebo elektronicky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som sa zameral iba na jednu časť predkladaného zákona, presnejšie na novelizáciu zákona o Štátnom fonde Pro Slovakia.

    Vážení poslanci, v tomto bode mám určité pochybnosti o nutnosti skráteného legislatívneho konania, o dôvodoch spoločného predkladania týchto zákonov, prečo teraz a z akých dôvodov predkladala vláda novelizáciu zákona o Štátnom fonde Pro Slovakia spolu s ďalšími dvoma zákonmi. Je pravdou, že také isté pochybnosti vyvolali vo mne aj navrhované zmeny o možnostiach využívania bankových úverov pre Štátny fond Pro Slovakia. Takisto aj formulácia v dôvodovej správe, podľa ktorej, teraz citujem: "Dopĺňa sa tvorba zdrojov, ako aj použitie prostriedkov fondu o možnosť prijímania bankových úverov fondov a následne splácania týchto úverov fondom."

    Vážená Národná rada, som presvedčený, že fondy, hlavne štátne fondy, pri svojich činnostiach a iniciatívach by mali jednoznačne vychádzať len z tých finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, neplánovať do neurčita, a brať k tomu ešte aj bankové úvery. Proti doplneniu prostriedkov fondu pokutami za poškodenie kultúrnych pamiatok nemôžeme nič namietať, osobne ich podporujem. Veď práve tento fond je vytvorený na obnovu a spoločenské využitie kultúrnych pamiatok. Popri tom som ale nútený vás upozorniť, že napriek viacerým interpeláciám a uzneseniam Národná rada Slovenskej republiky doposiaľ nemá k dispozícii presný a oficiálny prehľad o využití týchto prostriedkov. Z tohto dôvodu by bola nezodpovednosť zo strany poslancov, aby bez náležitého prehľadu o čerpaní týchto prostriedkov odsúhlasili ďalšie príjmy do tohto fondu.

    Som presvedčený, že aj zo strany ministerstva kultúry existuje záujem, aby sme čím skôr vyvrátili fámy o nezodpovednom šafárení s týmito prostriedkami. Z tohto dôvodu by som predložil návrh na uznesenie Národnej rady, ktorým by sme získali prehľad o Štátnom fonde Pro Slovakia. Potom už poznajúc finančnú činnosť fondu a zodpovedné využitie týchto prostriedkov by sme mohli odsúhlasiť aj navrhované zmeny.

    Návrh na uznesenie Národnej rady:

    "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo svojej zodpovednosti za najefektívnejšie využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu žiada ministra kultúry Slovenskej republiky, aby do čítania návrhu zákona o Štátnom fonde Pro Slovakia predložil do Národnej rady správu o činnosti fondu a konkrétny zoznam poskytnutých dotácií za roky 1995, 1996 a za prvý polrok 1997."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne a zároveň konštatujem, že tým bol vyčerpaný zoznam písomne prihlásených. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási elektronicky, alebo ústne do rozpravy.

    Keďže nie, uzatváram možnosť podávania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vysloviť pán podpredseda vlády? Nie. Ďakujem.

    Chce sa vysloviť pani poslankyňa ako spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pani spravodajkyňu, aby uvádzala návrhy.

  • Podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sme odporučili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky... atď. atď. všetky zákony, ktorých sa tento návrh týka, do druhého čítania.

  • Ďakujem. Počuli sme návrh pani spravodajkyne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že to nie je uznášaniaschopné množstvo. Pokúsime sa zmobilizovať.

  • Zvolávanie poslancov do rokovacej sály.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás do rokovacej miestnosti na hlasovanie.

    Faktická poznámka - predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel som len upozorniť, že v tejto chvíli ešte rokuje výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Takže bolo by korektné, keby sme ich upozornili na to, že sa hlasuje.

  • Ďakujem.

    Pokúsime sa ich dostať na naše rokovanie. Prosil by som, aby z organizačného útvaru ich informovali, že pristupujeme k hlasovaniu, ak by bolo možné prerušiť ich rokovanie, aby sme mohli hlasovať.

    Skúsime zopakovať hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Pán poslanec Cabaj, vás teraz prosím, aby ste išli zorganizovať tých kolegov. Odišiel aj pán predseda. Pravdepodobne musíme brať na vedomie, že ešte neskončili rokovanie a z tých dôvodov vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme hlasovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať v prvom hlasovaní podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku tak, ako to navrhla pani spravodajkyňa.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím pani spravodajkyňu, aby navrhla lehoty pre druhé čítanie, ktoré gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona v príslušných výboroch.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport do 20. novembra, gestorský výbor, t. j. výbor pre financie, rozpočet a menu do 21. novembra.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz nasleduje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa...

  • Pán Köteles navrhol uznesenie.

  • Prepáčte, je tu ešte návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Köteles v rozprave.

    Nech sa páči, uveďte ho, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Chcem vopred povedať, keď dovolíte, že ľutujem, že v návrhu pána Kötelesa nemôžem upraviť gramatické a štylistické chyby, takže sa ospravedlňujem všetkým, ale musím prečítať to uznesenie v takom znení, ako ho pán Köteles predložil. Len chcem ešte poznamenať, pán Köteles, že so svojou úrovňou slovenského jazyka by ste u mňa nezmaturovali.

    "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo svojej zodpovednosti za čím najefektívnejšieho využívania prostriedkov štátneho rozpočtu žiada ministra kultúry Slovenskej republiky, aby do druhého čítania návrhu zákona o Štátnom fonde Pro Slovakia predložil do Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti fondu a konkrétny zoznam poskytnutých dotácií za roky 1995, 1996 a za prvý polrok 1997."

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Kötelesa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Köteles, nebol prijatý.

    Ďakujem.

    Teraz nasleduje

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 799. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov zosúlaďuje právnu úpravu týkajúcu sa dlhopisov s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v OECD. Harmonogram liberalizačných krokov v rámci kapitálového účtu platobnej bilancie bol schválený vládou uznesením číslo 400 zo 4. 6. 1996. Uvedený materiál a z neho vyplývajúce požiadavky na legislatívne zmeny bol prerokovaný na zasadaní výborov OECD s tým, že z nich vyplývajúce požiadavky majú byť splnené najneskôr ku dňu prijatia Slovenskej republiky za člena OECD.

    Predložený návrh rieši požiadavku liberalizácie vydávania dlhopisov zahraničnými osobami so sídlom v štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na slovenskom kapitálovom trhu a požiadavku liberalizácie vydávania dlhopisov tuzemcami na kapitálových trhoch štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bez povolenia ministerstva financií pri dlhopisoch so splatnosťou 3 roky alebo dlhšou a zároveň umožňuje ministerstvu financií ako emitentovi štátnych dlhopisov rozhodnúť o ich podobe.

    Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa Národná rada uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Týmto je možné predísť situácii, keď pri prerokúvaní splnenia podmienok na členstvo Slovenskej republiky v OECD nebudú splnené podmienky liberalizácie dohodnutej medzi Slovenskou republikou a OECD, ktoré sa Slovenská republika zaviazala splniť najneskôr ku dňu prijatia Slovenskej republiky za člena OECD.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda, a prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poveril pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1825 z 27. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení konštatuje, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov zosúlaďuje právnu úpravu dlhopisov s právnou normou obsiahnutou v zákone o cenných papieroch a devízovom zákone s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v OECD. Navrhovaná právna úprava zákona o dlhopisoch vyplýva z liberalizačných opatrení požadovaných OECD pri posudzovaní pripravenosti Slovenskej republiky na prijatie do tejto organizácie.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní,

    2. odporúča prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie v termíne do 20. novembra 1997 príslušným výborom a do 21. novembra 1997 gestorskému výboru.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoznam poslancov-rečníkov prihlásených do rozpravy, a to písomne prihlásený je pán poslanec Gabriel Palacka z KDH. Ďalších nemám písomne prihlásených.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    aj pánu ministrovi financií chýbalo moje vystúpenie v predpoludňajšej rozprave k bodom o skrátenom legislatívnom konaní, preto by som chcel túto moju nedôslednosť napraviť a vyjadriť sa k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o dlhopisoch. Nebudem už citovať rokovací poriadok, lebo som ho citoval niekoľkokrát, chcem opäť len pre poriadok pripomenúť, že to, či vládny návrh spĺňa náležitosti alebo podmienky uvedené v § 89 rokovacieho poriadku, nie je na uváženie snemovne, ale je to na konkrétnej vecnej argumentácii, ktorá podmienka rokovacieho poriadku je splnená. Takúto argumentáciu som nevidel v návrhu ani som nepočul vo vystúpení pána ministra, preto si myslím, že tento návrh nemôžeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, nespĺňa mimoriadne okolnosti, ktoré sú uvedené v zákone. Odporúčam preto, aby sme o takomto návrhu nehlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nemám ďalších písomne prihlásených do rozpravy, teda ukončujem vystúpenie písomne prihlásených. A teraz sa pýtam, či sa ešte niekto hlási do rozpravy ústne, alebo elektronicky.

    Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán poslanec Palacka,

    domnievam sa, že prístupový proces do OECD je nesmierne vážnou záležitosťou, ktorá sa bytostne dotýka záujmov Slovenskej republiky, plus novela zákona rieši určitý režim emisie dlhopisov, ktoré sa potom budú viazať aj k riešeniu financovania štátneho rozpočtu, spôsob emisie, určovania toho, kto bude realizovať potom v tých praktických krokoch emisiu dlhopisov, najmä pre fyzické osoby. Takže v tom kontexte štátneho rozpočtu, v kontexte najmä prístupového procesu do OECD, kde Slovenská republika je v špecifickom postavení, viackrát som to tu v parlamente hovoril, že na rozdiel od Maďarskej republiky, Českej republiky, Poľskej republiky sa od nás vyžaduje nielen prijímať zákony, implementovať, ale dokonca aj preukázať funkčnosť niektorých zákonov. Okrem iného sa to teda týka aj novely zákona o cenných papieroch. Takže, pokiaľ máme záujem v reálnom čase uzatvoriť, zavŕšiť prístupový proces do OECD, sme nútení aj v skrátených termínoch realizovať novely príslušných zákonov.

    Preto prosím parlament o podporu skráteného legislatívneho konania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Žiada si záverečné slovo pani poslankyňa Nováková? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 800. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1826.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    Slovenská republika prechádza v súčasnosti obdobím transformácie ekonomiky a procesom integrácie do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Európskej únie. Integrácia a z nej vyplývajúce prepojenie slovenského kapitálového trhu so zahraničnými kapitálovými trhmi si vyžaduje, aby bol náš kapitálový trh vymedzený rovnakými zákonmi a pravidlami, akými sa riadia účastníci kapitálových trhov štátov, ktoré sú členmi týchto organizácií. V záujme ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky v procese jej transformácie je zdokonaliť podmienky na prístup zahraničných investícií, k čomu má prispieť aj navrhovaná právna úprava zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Zámerom predkladaného návrhu je zosúladiť právnu úpravu týkajúcu sa dlhopisov s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Uvedený návrh predkladám na základe harmonogramu liberalizačných krokov v rámci kapitálového účtu platobnej bilancie, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 400/1996.

    Predložený návrh rieši požiadavku liberalizácie vydávania dlhopisov zahraničnými osobami so sídlom v štátoch OECD na slovenskom kapitálovom trhu a požiadavku liberalizácie vydávania dlhopisov tuzemcami na kapitálových trhoch v štátoch OECD bez povolenia ministerstva financií pri dlhopisoch so splatnosťou 3 roky a dlhšou.

    Okrem liberalizačných opatrení požadovaných OECD navrhovaná novela zavádza výnimku pre štátne dlhopisy a umožňuje ministerstvu financií ako emitentovi štátnych dlhopisov rozhodnúť o ich podobe. V súčasnosti môžu byť dlhopisy vydané iba v zaknihovanej podobe, to znamená, že evidencia dlhopisov môže byť vedená iba Strediskom cenných papierov, Bratislava v databáze. Predmetné znenie sa navrhuje v súvislosti so zamýšľanou emisiou štátnych dlhopisov pre fyzické osoby v listinnej podobe, ktoré boli na základe skúseností s predajom povodňových štátnych dlhopisov v Českej republike preferované najmä z dôvodu, že boli vydané v listinnej podobe. Podotýkam, že podobná pozitívna skúsenosť je aj v Poľsku.

    Predložený návrh zákona ďalej umožňuje rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu zabezpečovať primárny predaj dlhopisov.

    Návrh zákona je spracovaný v súlade so smernicami Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zákona o dlhopisoch nebude mať dosah na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily, organizačné zabezpečenie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo poverenej členke, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pani poslankyni Ivete Novákovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho navrhol zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1826 zo dňa 27. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre financie rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona v lehote do 20. novembra a gestorský výbor v lehote do 21. novembra.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, to znamená, že v danom prípade prejdeme na ústne alebo elektronické prihlásenie.

    Pán poslanec Palacka, nech sa páči, máte slovo.

    Zároveň uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    chcem sa vyjadriť k obsahu návrhu zákona o dlhopisoch a chcem oceniť jeho racionálny charakter a pozitívne smerovanie. Môžem povedať, že aj klub KDH, samozrejme, chce, aby sa Slovensko čo najskôr integrovalo do OECD - Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, a preto vítame takýto návrh zákona. Budeme mať k nemu síce nejaké doplňujúce návrhy, ale sme pripravení ho podporiť.

    Mrzí ma však, že sa aj tento zákon tak ako mnohé iné prerokúva v podstate nedôstojným spôsobom pri porušovaní rokovacieho poriadku. Nebudem sa vracať k predošlému bodu, chcem len upozorniť na drobné protirečenie. Pán predkladateľ teraz okrem iného povedal, že tento zákon, návrh zákona, nebude mať dosah na štátny rozpočet, keď predtým v predošlom bode tvrdil, že aj kvôli štátnemu rozpočtu sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní. Mrzí ma, že nie o mnohých návrhoch zákonov môžem povedať pozitívne, že sú krokom správnym smerom, ale tento jeden návrh zákona môžeme podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k vystúpeniu zaujať stanovisko pán podpredseda vlády? Nie. Ďakujem.

    Žiada si slovo pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

    Tak pristúpime k hlasovaniu. Prvé hlasovanie bude uskutočnené najprv o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Môžeme začať, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku tak, že odporúča návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem, počuli sme návrh.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom v druhom čítaní a na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím pani spravodajkyňu, aby navrhla lehotu pre druhé čítanie, ktoré gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona v príslušných výboroch.

  • Ďakujem.

    V druhom čítaní odporúčam na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru s tým, že ústavnoprávny výbor by ho prerokoval v lehote do 20. novembra a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu v lehote do 21. novembra.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 793. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je umožnené prerokovať v skrátenom konaní návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Upravuje hranicu časti prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá je určená na úhradu nákladov právnických osôb pôsobiacich v oblasti záchrany ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave z 5 % na 8 %.

    Navrhovaná zmena zákona vychádza z koncepcie budovania komplexných záchranných systémov v cestnej doprave, ktorá patrí do pôsobnosti rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a zvýšenie prostriedkov z prijatého predmetného zákonného poistenia je potrebné z dôvodu rozšírenia počtu záchranných systémov a zvýšenia finančnej náročnosti ich prevádzkovania, nevyžiada si však žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

    V podstate ide o to, že pre záchranné systémy, ako je Slovakia, ako sú vodné záchranné systémy, požiarnici a niektoré ďalšie systémy, pre ktorých sú tieto prostriedky určené, predsa len tých zdrojov nie je dostatok a mnohé hodnoty, ktoré tieto systémy zachraňujú, v podstate znižujú škody, rozsah škôd, ktoré musia poisťovne uhrádzať najmä teda v rámci zákonného poistenia, takže preto už v minulosti parlament vydefinoval hranicu 5 % a v priebehu roka a pol sa ukazuje potreba túto hranicu zvýšiť.

    Druhá vec je tá, že toto rozdeľovanie, táto hranica je určená pre rok 1998, blíži sa záver roka, to znamená, že opäť sa bude podľa početnosti záchranných systémov, početnosti zásahov, ktoré konajú, a určitej dôležitosti podľa toho, ako tú situáciu pozná ministerstvo vnútra, prerozdeľovať objem prostriedkov. Takže to je dôvod, prečo navrhuje vláda skrátené konanie k tejto drobnej úprave.

    Vzhľadom na naliehavosť riešenia financovania komplexných záchranných systémov v cestnej a ďalšej záchrannej službe odporúčam prijať skrátené legislatívne konanie k tejto novele.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda vlády, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poveril poslanca Martina Oravca, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    výbor ma svojím uznesením číslo 522 zo dňa 6. novembra 1997 určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1819 z 27. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení číslo 522 zo dňa 6. novembra 1997 konštatuje, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, upravuje hranicu časti prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá je určená právnickým osobám na úhradu nákladov spojených so zaobstarávaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave z 5 % na 8 %.

    Navrhovaná zmena vychádza z koncepcie budovania komplexných záchranných systémov v cestnej doprave, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a uvažuje sa s rozšírením počtu záchranných systémov a zvýšením finančnej náročnosti ich prevádzkovania. Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky:

    1. prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní,

    2. prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie - bolo to pôvodne do 12. a do 14. novembra, ale teraz do 19. novembra 1997 príslušným výborom a do 20. novembra 1997 gestorskému výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, a prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal zoznam poslancov a v tomto zozname mám písomne prihláseného pána poslanca Gabriela Palacku z KDH. Týmto zároveň uzatváram zoznam písomných prihlášok a potom bude nasledovať uzatvorenie záznamu ústnych alebo elektronických prihlášok.

    Slovo má pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, uvedomujem si, že ak bude v sále dostatok koaličných poslancov, tak si akýkoľvek vládny návrh odsúhlasíte. Pre poriadok však chcem povedať, že opäť tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa podmienky zákona o rokovacom poriadku. Samozrejme, nemám námietky voči tomu, či záchranné systémy budú mať, alebo nebudú mať pridelených viac peňazí. V tomto bode nejde o to. Ide o to, prečo tento návrh nebol pripravený vládou včas tak, aby sa dodržali zákonné lehoty na riadne prerokovanie. Keďže toto nebolo uspokojivo doložené, nemôžeme takýto návrh na skrátené legislatívne konanie podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že vystúpil posledný písomne prihlásený do rozpravy. Uzatváram zároveň možnosť ústneho alebo elektronického prihlásenia pánom poslancom Fogašom a poslancom a predsedom výboru pánom Reom.

    Nech sa páči, pán poslanec Fogaš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    podľa § 89 sa skrátené legislatívne konanie má uskutočňovať iba vtedy, ak sú mimoriadne okolnosti, v ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Iba vtedy je namieste, aby sa Národná rada na návrh vlády uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že v tomto prípade skutočne nehrozí ani jedno, dokonca štátu nehrozí v danom prípade temer nič. Domnievam sa tak preto, že tento návrh zákona je unáhlený, a najmä návrh na skrátené konanie nepovažujem ani za kvalifikovane vypracovaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ako posledný elektronicky prihlásený má slovo poslanec a predseda výboru pán Rea.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, páni ministri, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    nebudem sa vyjadrovať k zákonu, ale poprosím spoločného spravodajcu, aby si poznačil na hlasovanie doplňujúci návrh k rozhodnutiu pána predsedu Národnej rady...

  • Hlasy v sále.

  • Takže sa ospravedlňujem, už som asi tretí v tomto parlamente, čo predbiehame udalosti.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážená Národná rada,

    opäť ide o jednu z tých malých noviel, ktoré rámcujú štátny rozpočet. Nedomnievam sa, že by nešlo aj o bezpečnosť. Pán poslanec Fogaš úplne nevylúčil bezpečnosť, povedal, že nie úplne. A aj štátu, pretože záchranné systémy sa dotýkajú bezprostredne každého občana v momente, keď príde k autohavárii, prípadne vznikne nejaký kolaps niekde na Oravskej priehrade, prípadne niekde inde, alebo požiar. Takže dotýka sa to bezpečnosti občana, nadväzne určite aj štátu. Ale podstatná vec je v tom, že definujeme určité prostriedky aj v rámci štátneho rozpočtu. Trebárs pre požiarnikov Bratislavy, požiarnikov Košíc zo zákona definujeme určité objemy prostriedkov všeobecne pre požiarne zbory mimo týchto okruhov, ale nie všetko definuje štátny rozpočet, nie všetko môže na seba štátny rozpočet prevziať.

    Pokúsil som sa naznačiť - už vlastne predbieham úvodné slovo k vlastnej predlohe novely -, že sa tu musí podieľať, že musí ísť o určité viaczdrojové financovanie záchranných a podobných systémov sčasti niečo štátny rozpočet, niečo poisťovne, ktoré proste garantuje a o ktorých prostriedky takisto v prípadoch takýchto náhlych udalostí ide. Samozrejme, niekde aj občan, ktorý kde-tu si tú službu uhradí, takže je viaczdrojové financovanie.

    Definujeme v štátnom rozpočte isté objemy v súlade s tým, čo teraz v skrátenom konaní opäť ako uzatvorený okruh chceme mať pre celý systém garantované. To je teda hlavný dôvod.

    Myslím si, že ide o naliehavú potrebu, ide o určité vyjadrenie vzťahu k bezpečnosti občana a štátu, a preto prosím o podporu skráteného konania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Žiada si záverečné slovo pán poslanec Oravec? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 794. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1820.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    už len v takom skrátenom podaní by som uviedol návrh vládneho zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje hranicu časti prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá je určená na úhradu nákladov právnických osôb pôsobiacich v oblasti záchrany ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave z 5 % na 8 %.

    Navrhovaná zmena zákona vychádza z koncepcie budovania komplexných záchranných systémov v cestnej doprave, ktorá patrí do pôsobnosti rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a zvýšenie prostriedkov z prijatého predmetného zákonného poistenia je potrebné z dôvodu rozšírenia počtu záchranných systémov a zvýšenia finančnej náročnosti ich prevádzkovania. Nevyžiada si finančné nároky na štátny rozpočet.

    Na ilustráciu len uvediem, že nárast zásahov záchranného systému Slovakia v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 je 31 880, že rastom motorovej dopravy rastie počet zásahov.

    Takéto systémy sú bezpodmienečne potrebné, pokiaľ chceme rozvíjať turistický ruch, a teda takáto zábezpeka v rámci Slovenskej republiky musí existovať. Samozrejme, spomínal som, že do týchto zásahov v neposlednom rade sú zatiahnutí aj požiarnici, niektoré ďalšie systémy, to znamená dochádza k určitému, ale nemyslím si, že neoprávnenému rozšíreniu celého systému záchranných služieb.

    Z tohto dôvodu, že súbežne sa tento systém viaže na štátny rozpočet, pretože musíme definovať, aké zdroje pre záchranné systémy na jednej strane cez štátny rozpočet, na druhej strane cez isté príspevky systému poisťovníctva budú reálne v roku 1998.

    Prosím schváliť predložený návrh novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Martinovi Oravcovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Pripomínam, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel navrhol ho zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1820 zo dňa 27. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. 11. 1997 a gestorský výbor v lehote do 20. 11. 1997.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, a prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku, teda pristupujeme k podaniu prihlášok ústne alebo elektronicky. Zaznamenávam, že sa hlási pán poslanec Fogaš, pán poslanec Palacka, pán poslanec Vaškovič a poslanec a predseda výboru pán Rea.

    Uzatváram tým možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo prvému elektronicky prihlásenému. Pán poslanec Fogaš, máte slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, páni ministri,

    dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok k predlohe zákona.

    Napriek tomu, že spravodajca uviedol, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 68, a teda má aj náležitosti riadne predloženého návrhu novely. Domnievam sa, že takéto náležitosti nespĺňa. Povedal by som, že je hanba, že príde takto zdôvodnený návrh do Národnej rady. Dôvodová správa podľa § 68 má totiž obsahovať zhodnotenie súčasného stavu, najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy.

    Vážený pán podpredseda vlády, nič sa tam o tomto nedočítame. Absolútne nič. Je tam jedna veta, ktorá pokračuje ďalej, a tá hovorí o tom, že sa to nedotkne štátneho rozpočtu. Rovnako by tam mal byť uvedený spôsob vykonávania, hospodárske a finančné dosahy najmä vo vzťahu na rozpočet - to tam je -, ale nárok na pracovné sily, to tam skutočne nie je, najmä keď pribúdajú záchranné systémy, o ktorých ste hovorili, pričom ja si myslím, že žiadne nepribudli, ani organizačné zabezpečenie, ani rozbor ďalších otázok nevyhnutných na všestranné posúdenie návrhu zákona. Jednoducho v tomto návrhu zákona, v tejto predlohe nie je uvedené nič, čo sa žiada, aby bolo uvedené v súvislosti s uplatňovaním zákona o rokovacom poriadku. To po prvé.

    Po druhé. Myslím si, že by sa žiadalo, aby sme dostali odpoveď už teraz na to, o koľko sa zvýšila finančná náročnosť, o koľko sa zvýšila - chcem číslo nie dopravné nehody - finančná náročnosť uskutočňovania záchranného systému, ako hospodári existujúci záchranný systém, lebo je len jeden, s tým, čo mu doteraz bolo pridelené, a myslím si, že investície do motorových vozidiel, zvyšovanie bezpečnosti cestnej premávky tiež znamenali zníženie škôd, čo nakoniec sa dá tiež možno vyčísliť.

    Myslím si, že by bolo dobre, aby ste povedali, koľko teda pribudlo záchranných systémov, keď dôvodová správa hovorí o tom, že sa rozširuje počet záchranných systémov. Podľa mne dostupných informácií je tu jeden-jediný záchranný systém, a to je systém Slovakia, ktorý skutočne odvádza kus dobrej a poctivej práce, ale jednoducho nechápem, prečo sa predkladá návrh zákona, ktorý vlastne nemá dimenzie, ktoré má mať, a súčasne sa zvyšuje dokonca až o 60 % odvod pre tento jeden-jediný záchranný systém.

    Súčasne sa pýtam, pán podpredseda vlády, prečo sa nerieši systém platenia zákonného alebo povinne zmluvného poistenia komplexne, keď už ste sa chceli dotknúť tejto otázky. Správne ste poznamenali, že tie pôvodné čísla mali platiť až do roku 1998, a myslím si teda, že bol čas pripraviť seriózny návrh zákona a o ňom diskutovať. Teda ide o to, že kedy sa vlastne zruší monopol jedinej komerčnej poisťovne pri vyberaní tohto poistenia, pretože pokiaľ ma pamäť neklame, tak vykonávanie zákonného poistenia bolo na prechodné obdobie, zdôrazňujem prechodné, zverené jednej komerčnej poisťovni, ale táto poisťovňa dokonca mala viesť oddelene evidenciu preto, aby sa neskoršie zriadila úrazová poisťovňa, ktorá by aspoň tiež vyberala povinné zmluvné poistenie.

    Myslím si teda, že by bolo rozumné, keby sme v súvislosti s poistením, ale i riešením problémov, možných problémov, lebo si myslím, že v záchrannom systéme nie sú, v cestnom záchrannom systéme, súčasne zvážili celkové postavenie inštitútu zákonného poistenia a prípadne rozložili toto poistné aj pre ostatné komerčné poisťovne, a potom zaviedli, aby každá z nich odvádzala určitú sumu, čo by tiež mohlo ekonomicky riešiť problém záchranného systému.

    Žiaľbohu, na tieto otázky v predloženom návrhu niet žiadnej odpovede, a preto nevidím dôvod, prečo by sme mali pokračovať v druhom čítaní tohto návrhu zákona, a odporúčam, aby sme návrh spravodajcu na odporučenie do druhého čítania neprijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Palacka a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    chcem plne potvrdiť prakticky všetky námietky, ktoré odzneli vo vystúpení môjho predrečníka, a tiež si myslím, že nie je dostatočne odôvodnené prerokovanie tohto návrhu zákona. Dokonca si myslím, že išlo o určité nedorozumenie aj pri vysvetlení pána podpredsedu vlády, ktorý tu spomínal živelné katastrofy, požiare alebo Oravskú priehradu. Ak dobre čítam, v dôvodovej správe sa hovorí, že sa upravuje hranica časti prijatého poistného zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá je určená právnickým osobám na úhradu nákladov spojených so zaobstarávaním prostriedkov na záchranu ľudských životov, materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Tak ako pán Fogaš, aj moje informácie hovoria, že ide vlastne naozaj len o cestný záchranný systém Slovakia, ktorý je súkromnou firmou, ktorý robí komerčné činnosti, okrem záchrany ľudských životov, prevod časti poistného, to znamená - z komerčnej poisťovne transformujeme časť peňazí do komerčnej firmy, a nie je tu absolútne žiadne odôvodnenie, prečo sa tak robí, prečo takáto suma, prečo sa to zvyšuje.

    Nie je jasné, ako s týmito peniazmi hospodári daná firma, nie je jasné, koľko peňazí vyberie na poplatkoch, pretože vieme, že nerobí všetko len nezištne, ale vyberá poplatky za svoje služby, nie je jasné, ako sa s týmito v podstate verejnými peniazmi, ktoré sú odvádzané zo zákona, zo zákonného poistenia, efektívne narába. Bez takejto analýzy nie je možné podporiť takýto návrh zákona, ktorý jednoducho zvýši odvod peňazí o 60 % a nepovie sa, prečo, komu z jednej súkromnej firmy do druhej súkromnej firmy. A opakujem, zdá sa mi, že s požiarnymi útvarmi v Bratislave, v Košiciach to nemá nič spoločné. Čiže bol by som rád, keby sme o tomto...

  • Hlas z pléna.

  • Poisťovňa je súkromná firma, Slovenská poisťovňa je akciová spoločnosť, ktorá má aj súkromných vlastníkov, a záchranný systém Slovakia, pokiaľ viem, je čisto súkromná organizácia.

    Takže myslím si, že nie je dôvod, aby sme pokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa poslanec a predseda výboru pán Rea ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    moje vystúpenie bude veľmi stručné, pretože v podstate predrečníci vyjadrili to, čo som chcel povedať. Zdôrazním len jednu vec, že bolo by dobré, keby nám do Národnej rady prichádzali materiály na takej úrovni, aby sme tu nemuseli zbytočne strácať čas s takýmito vystúpeniami.

    Vážený pán podpredseda vlády, predkladacia správa, resp. dôvodová správa, tak, ako je tu uvedená, je vrcholom amaterizmu vášho ministerstva. Na vašom mieste by som takýto materiál nikdy neposunul do vlády a nechal by som vašich úradníkov pripraviť serióznu podkladovú správu, ktorá by na tieto otázky, ktoré tu položil pán poslanec Fogaš a pán poslanec Palacka, odpovedala na papieri na dvoch stranách, a mohli by sme potom o nich diskutovať. Toto, čo je tu, je urážkou poslancov Národnej rady. Takýto zákon jednoducho musí mať serióznu analýzu, musíme tu dostať podklady, a navrhujem, aby ste túto chybu napravili aspoň tým, že do druhého čítania nám takéto podklady predkladateľ do výborov prinesie.

    Ďakujem vám za ústretovosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán kolega Rea.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

    teraz vystúpim v reálnom čase k prerokovaniu vládneho návrhu zákona a obmedzím sa iba na podanie doplňujúceho návrhu.

    V rozhodnutí číslo 1820 pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. októbra, kde sa v bode A navrhuje prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, navrhujem doplniť ešte aj výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, pretože záchranný systém má do svojho systému zahrnuté aj požiarnictvo a požiarnictvo je zahrnuté do kapitoly ministerstva vnútra, jeho civilno-správneho úseku. Preto náš výbor chce, aby sme prerokovali tento vládny návrh zákona a akosi ho skomparovali aj s predloženou kapitolou štátneho rozpočtu civilno-správneho úseku ministerstva vnútra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že vystúpili všetci prihlásení rečníci.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

    Nech sa páči.

  • Myslím si, že aj z toho, čo hovoril pán poslanec Rea, ale najmä z toho, čo hovoril pán poslanec Vaškovič, jednoducho vyplýva, že podľa § 73 ods. 3 písm. a) treba vrátiť návrh zákona na dopracovanie vláde. To je všetko, čo som chcel povedať a odovzdám to aj písomne.

  • Ďakujem.

    Vo faktickej to nejde, pán poslanec, a tobôž ako jurista by ste to nemali.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    dovoľte mi reagovať na predchádzajúce vystúpenia. Predovšetkým čo sa týka záchranného systému Slovakia, podlieha kontrolnému auditu. Uviedol som tu nárast počtu zásahov 31 880 v priebehu jedného roka so zvýšením výdavkov o 44,6 mil. korún - medziročný rast výdavkov. Kto sleduje situáciu okolo záchranného systému, vie, že pred mesiacom vlastne dokončili budovanie siete a vlastne ich systém už obsiahol celé územie Slovenskej republiky. Samozrejme, je to spojené s výdavkami, ale tento systém podlieha kontrolnému auditu.

    Čo sa týka toho, že ide o škody, ktoré sa viažu na motorové vozidlá, to sú aj lode, to znamená, viažu sa tam aj vodné záchranné systémy, ďalej čo sa týka požiarnikov, sú v mnohých prípadoch potrebné požiarne zásahy, takže účastníkmi celého systému sú nielen záchranný systém Slovakia, ale i ďalšie zásahové jednotky, ktoré patria pod iné systémy, pod iné štruktúry, preto hovoríme o väčšom počte. Samozrejme, čo sa týka znalosti celého systému aj čo sa týka budúceho prerozdeľovania prostriedkov, predpokladáme, že gesciu bude mať ministerstvo vnútra, ešte minulý rok to bolo ministerstvo financií.

    Samozrejme, môžu byť rôzne námietky voči tomu, v akom širokom rozsahu má byť sprievodná správa, išlo o zmenu percent. Ospravedlňujem sa teda, uvedomujem si, že mohli niektoré údaje, ktoré som teraz hovoril, byť súčasťou predkladaného materiálu. Takže odporúčal by som, alebo na to druhé čítanie určite zástupcovia ministerstva financií vo výboroch budú mať toto na papieri písomne, ale uvádzam to teda ústne z hľadiska odpovede poslancom, ktorí vzniesli určité pripomienky.

    Takže opätovne odporúčam ďalšie legislatívne konanie tejto novely zákona.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Žiada si záverečné slovo pán poslanec? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so zaradením tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

  • Prosím, môžem predniesť návrh uznesenia?

    V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím pána spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie, ktorú gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona v príslušných výboroch.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1820 zo dňa 27. októbra 1997 navrhujem prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Lehoty schválime potom, po pozmeňujúcom návrhu pána predsedu Reu.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu na pridelenie jednotlivým výborom na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom a určila gestorský výbor na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uveďte teraz návrh.

  • Na základe doplňujúceho návrhu predsedu výboru pána Reu odporúčam, aby sa uvedený vládny návrh zákona pridelil na prerokovanie aj výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Rea a ktorý navrhol pán spravodajca na prerokovanie v príslušnom výbore.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Reu bol akceptovaný a návrh bol pridelený do príslušného výboru.

    Teraz prosím o uvedenie termínov alebo lehôt zasadania výborov.

  • Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. 11. 1997 a gestorský výbor v lehote do 20. 11. 1997.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada rozhodla o lehotách pre výbory na prerokovanie v druhom čítaní.

    Podľa schváleného programu pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, tzv. Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 778. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, sa predkladá v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z., podľa ktorého za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    Všetci sme svedkami toho, že aktivita kriminálnych živlov rastie. Objavujú sa nové formy páchania trestnej činnosti, do ktorej preniká agresivita, brutalita, ale aj vysoká forma organizovanosti. Vzhľadom na naliehavosť riešenia tejto nebezpečnej situácie, keď môže dôjsť i k ohrozovaniu základných ľudských práv a slobôd a bezpečnosti občanov, nastala situácia, ktorú predpokladá i ustanovenie § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Zb., ktorá je dôvodom na požiadanie o skrátené legislatívne konanie.

    Vláda Slovenskej republiky sa uzniesla, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie podľa už spomínaného ustanovenia § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku v záujme ochrany práv a slobôd našich občanov. Preto prosím o podporu návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady poveril predsedu výboru pána poslanca Petra Brňáka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil ústavnoprávnemu výboru vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok s tým, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Ústavnoprávny výbor predmetný návrh prerokoval na svojej 96. schôdzi dňa 4. 11. 1997 a svojím uznesením číslo 496 vyslovil súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Zároveň ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie schválila.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne a prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiaden návrh a s ohľadom na to konštatujem, že môžeme teraz zapísať ústne alebo elektronicky prihlásených poslancov.

    Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, uzatváram možnosť podania a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, pán minister, že by ste chceli zaujať stanovisko, takisto pán spravodajca.

    Teda pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že sme neboli uznášaniaschopní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam všetkých, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej miestnosti alebo nestihli hlasovanie, aby sa zúčastnili na opakovaní hlasovania.

    Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, budeme opakovať hlasovanie o skrátení konania. Môžeme, pán spravodajca? Môžeme.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujeme, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, tzv. Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 773. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1781.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

    Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    návrh novely Trestného poriadku sa predkladá vlastne mimo schváleného plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1997. A z akých dôvodov? Takmer každý deň sme svedkami toho, že aktivita kriminálnych živlov rastie neuveriteľným spôsobom. Objavujú sa stále nové formy páchania najzávažnejších trestných činov. Do trestnej činnosti prenikla brutalita, agresivita, cynizmus najhrubšieho zrna.

    V našich podmienkach ide predovšetkým o organizované trestné činy vydierania, únosov, vrážd, protiprávneho vyberania poplatkov za tzv. ochranu, zvyčajne nazývané výpalné. Ide o násilné konania organizovaných skupín alebo hrozbu násilím s cieľom získať predovšetkým finančný alebo iný prospech za použitia takýchto prostriedkov, ktoré vzbudzujú u osôb, proti ktorým sú namierené, oprávnené obavy o ich život, zdravie, majetok, životy, zdravie ich najbližších, ich rodín. Cítime tiež, že je tu silný tlak verejnosti vyrovnať sa s problémami súvisiacimi s páchaním závažných trestných činov a následným využívaním inštitútu väzby v trestnom konaní.

    Účelom väzby je zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval vykonávanie dôkazov, prípadne zabrániť obvinenému v dokonaní trestného činu, resp. v pokračovaní páchania trestnej činnosti. Musíme reagovať na vzniknutú nepriaznivú situáciu vo vývoji kriminality hraničiacej neraz s kriminálnym terorizmom. Musíme reagovať na novú kvalitu a dimenziu trestného činu. Kriminalitu nie je možné zlikvidovať, ako sa mnohí mylne domnievajú. My sa však domnievame, že včasnou a adekvátnou reakciou je možné ju aspoň čiastočne obmedziť.

    Predkladaná novela Trestného poriadku má za cieľ teda umožniť, aby pri najzávažnejších trestných činoch uvedených v § 62 ods. 1 Trestného zákona a v § 235 ods. 2 a 3 Trestného zákona sudca vzal do väzby toho obvineného, u ktorého dôkazy nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, za ktorý je obvinený stíhaný, že ho spáchal, a konanie obvineného napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov už mnou spomínaných.

    Opäť zdôrazňujem, že tento postup bude možný len pri veľmi závažných trestných činoch s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 62 ods. 1 a v § 235 ods. 2 a 3 Trestného zákona.

    Rád by som zdôraznil, že cieľom tejto novely je chrániť občana, reagovať na nebezpečnú situáciu, ktorá vo vývoji kriminality vzniká. Osobná sloboda jedinca je ústavne zaručená a pri zásahu do nej sa musí dbať na jej podstatu a zmysel, a tieto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený alebo stanovený cieľ. Podľa navrhovaného ustanovenia § 67 ods. 1 teda súd vezme obvineného do väzby, pokiaľ dôkazy nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, za ktorý je obvinený stíhaný, že ho spáchal obvinený a konanie obvineného napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov.

    Sudca teda bude i v týchto prípadoch vždy zvažovať, či existujú dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a že napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov už uvedených. Navrhovanému zneniu ustanovenia § 67 je potrebné venovať zvýšenú pozornosť v celom rozsahu i pri vecnom rozbore v prípade výčitiek súladu či nesúladu s našou ústavou.

    Podľa navrhovaného ustanovenia teda nebude sudca v pozícii úradníka, ako sa mnohí domnievajú, ktorý väzbu povinne odklepne bez rozhodnutia. Nie, toto tvrdenie je neopodstatnené, pretože navrhované ustanovenie § 67 sudcovi len pomôže pri rozhodovaní vyhnúť sa prípadnému nátlaku pri rozhodovaní o uvalení väzby, ako sme mohli sledovať v poslednom období v mnohých prípadoch.

    Chcel by som na záver povedať pár slov k textu návrhu novely Trestného poriadku, pričom poznamenávam, že riešime problém spôsobom, ktorý nie je neobvyklý v legislatívnej praxi. Ono v skutočnosti ani o obligatórnu väzbu nejde. Odvolávame sa na § 62, nakoľko tento stanovuje, čo je závažný trestný čin, resp. ktoré sú závažné trestné činy. Nebolo cieľom pripravovaného návrhu Trestného poriadku bojovať hádam proti nepriateľom republiky. Je samozrejmé, že ak sa vyžadujú v prípade uvalenia väzby dôkazy, nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, za ktorý je obvinený stíhaný, že ho spáchal. Ide o väzbu, ktorá má popísané všetky znaky v mojom úvodnom slove. Preto žiadam o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Brňákovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov (tlač 773), ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či vládny návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho s predchádzajúcim súhlasom ústavnoprávneho výboru zo 4. 11. 1997 a súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky so skráteným legislatívnym konaním z 18. 11. 1997 na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1781 zo dňa 10. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. 11. 1997 a gestorský výbor do 28. 11. 1997.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, a pokiaľ teda môžem, požiadal by som o vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Do všeobecnej rozpravy som dostal zoznam prihlásených poslancov-rečníkov. Ako prvý prihlásený do rozpravy je poverený člen poslaneckého klubu DÚ pán Roman Vavrík. Druhý je prihlásený poslanec a predseda výboru pán Brňák za HZDS.

  • Hlasy z pléna.

  • Do rozpravy sa ešte bude možné prihlásiť ústne.

    Dávam slovo prvému z písomne prihlásených pánu poslancovi Vavríkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

    k návrhu novely Trestného poriadku, ktorým sa zavádza alebo sa navrhuje zaviesť tzv. obligatórna väzba, máme viacero poznámok a pripomienok.

    Predkladaný vládny návrh zásadným spôsobom prelamuje fakultatívnosť v rozhodovaní o vzatí osoby do väzby. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a taktiež Ústava Slovenskej republiky v článku 17 ods. 3 a 4 hovorí iba o povinnosti sudcu zadržanú alebo zatknutú osobu v zákonnej lehote vypočuť a rozhodnúť buď o vzatí do väzby, alebo o prepustení na slobodu. Teda medzinárodná zmluva ani ústava neprikazujú, resp. nezaväzujú sudcov určitým spôsobom rozhodnúť, ako sa to predkladá vo vládnom návrhu novely. Prijatím novely v predkladanom znení sa možno dôvodne domnievať o protiústavnosti jej obsahu.

    Ďalej by som chcel pripomenúť, že existuje odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy pre jednotlivé štáty nezakotvovať vo svojich právnych poriadkoch tzv. povinnú väzbu. V právnych poriadkoch vyspelých štátov, ako sú Spojené štáty americké, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Švédsko, je vzatie do väzby formulované len na fakultatívnych dôvodoch, v podstate rovnakých ako v súčasnej slovenskej právnej úprave. Ani v jednom z týchto štátov nie je obligatórna, resp. povinná väzba.

    V návrhu nového znenia § 67 ods. 1 Trestného poriadku sa predpokladá konštatovanie súdu o spáchaní skutku a dôkazoch, že ho spáchal obvinený. Toto konštatovanie na začiatku vyšetrovania je v určitom zmysle v rozpore s ústavou, a teda zásadou prezumpcie neviny, ako je to uvedené v článku 50 ods. 2 ústavy. Taktiež v tomto paragrafe sa predpokladá vzatie do väzby pri spáchaní trestných činov podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku a taktiež v § 235, ktorý hovorí o vydieraní. Veľká väčšina trestných činov podľa tohto paragrafu má však iný charakter ako organizovanej kriminality. Ide o trestné činy proti republike podľa prvej hlavy Trestného zákona. Spomeniem len niektoré: vlastizrada, rozvracanie republiky. Hľadáme opäť - pán minister, poprosil by som potom odpoveď - hľadáme opäť vnútorného nepriateľa? Chceme použiť tieto paragrafy pri prípadných politických procesoch?

  • Hlasy z pléna.

  • Môžem pokračovať, pán predsedajúci? Bolo by utópiou sa domnievať, že organizovaná kriminalita sa vyrieši prijatím tejto novely, resp. prijatím jedného jediného ustanovenia Trestného poriadku, pri ktorom navyše veľmi dôvodne predpokladáme protiústavnosť. Problém stíhania obvinených na slobode, a nie vo väzbe, však nemožno vidieť iba z pohľadu sudcov, že sudca neakceptuje návrh na vzatie do väzby obvineného, údaje zo štatistiky kriminality hovoria iným jazykom.

    V roku 1996 bolo z 3 800 zadržaných osôb predložených 2 650 návrhov na vzatie do väzby, pričom súd vzal do väzby 2 336 osôb, to znamená, že ide zhruba o 11,7 % návrhov, ktoré sudcovia neakceptovali. Podiel osôb, u ktorých súd neakceptoval návrh na vzatie do väzby, sa v posledných rokoch pohybuje v rozpätí 10-12 % a nemožno ho jednoznačne hodnotiť ako neprimerane nízky či neprimerane vysoký, ale ako zodpovedajúci úlohe a postaveniu nezávislých súdov v trestnom konaní, berúc do úvahy najmä zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorou sa spravujú všetky orgány činné v trestnom konaní.

    Treba si tiež uvedomiť, že zo zadržania osoby neprepúšťa len súd. V roku 1996 bolo už zo spomínaných 3 800 zadržaných osôb prepustených 1 475 osôb. Z tohto počtu prepustil zo zadržania vyšetrovateľ 1 050 osôb, čo je 71 %, príslušný prokurátor 114 osôb, čo je 8 %, a súd spomínaných 310 osôb, čo je 21 %.

    Riešenie problému náš poslanecký klub vidí v jeho komplexnom prístupe. Spomeniem niektoré momenty, ktoré by sme dali na zváženie pánu ministrovi.

    Po prvé, predĺženie lehoty zadržania podozrivej osoby z terajších 24 hodín, ktorá je podľa našich zistení najkratšou v Európe. Pochopiteľne, nutná je však i zmena príslušného článku ústavy. Prípadná dlhšia lehota umožní dôslednejšie zadokumentovať príslušné podozrenie a nazhromaždiť dostatok dôkazov na objektívne rozhodnutie sudcu. Toto by veľmi pomohlo našim vyšetrovateľom a našej polícii.

    Po druhé, do Trestného poriadku by bolo možné zaviesť postup, že ak sudca nebude akceptovať návrh na vzatie do väzby a prokurátor zotrvá na svojom návrhu, obvinený sa neprepustí na slobodu, ale opätovne o jeho návrhu na vzatie do väzby rozhodne súd vyššieho stupňa, čím sa zaručí vyššia objektivita v rozhodovaní a vylúči sa možnosť prípadného ovplyvňovania sudcu.

  • Prepáčte, pán poslanec, len na chvíľu by som požiadal, prosím vás, tam pri operačnom pulte nemôžu dobre pracovať, lebo keď sa tam debatuje a často sa frekventuje cez dvere, tak to vyrušuje toho, kto tam pracuje. Keby ste sa premiestnili niekde inde a menej používali priechod dverí do susednej miestnosti. Ide o to, aby sme vytvorili podmienky aj pre našich spolupracovníkov za monitorovacím a štatistickým pultom.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Napokon po tretie, dávame na zváženie ministerstvu spravodlivosti, či nie je vhodné, že na aktuálne riešenie problematiky napríklad takzvaného výpalného postačuje novelizácia súčasného znenia ustanovenia § 67 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré je už v podstate dnes - ľudovo povedané - poloobligatórnou väzbou, a to doplnením tohto ustanovenia o trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 2 alebo 3 Trestného zákona.

    To sú naše tri konštruktívne námety na vylepšenie tejto normy, a preto na záver prvého čítania navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku použitím písmena a) bol tento návrh novely zákona vrátený predkladateľovi na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má ďalší písomne prihlásený poslanec a predseda výboru pán Brňák.

    Predtým faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky.

  • Pán poslanec Vavrík, väzba má svoje legálne dôvody, o ktorých hovoril pán minister. Ak by sa prijal váš návrh, aby prokurátor mal možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu sudcu o nezobratí do väzby, o tom by rozhodoval Najvyšší súd, tak potom páchateľ trestného činu by mal dosť času na dokončenie trestného činu alebo na marenie tejto činnosti. Nepovažujem tento váš návrh za správny a za možný.

    Ďalej, kladiete nám tu za vzor právo Spojených štátov. Mohli by ste nám povedať, v koľkých štátoch USA sa vykonáva trest smrti? U nás sa nevykonáva tento trest. Tam platí právo precedensu, u nás toto právo neplatí. My súdime presne podľa zákona, jedine podľa zákona, podľa ničoho iného nie.

    A nakoniec som mal dojem aj z toho vášho názoru, že podľa vašej mienky je najlepšie nerobiť nič na tomto úseku.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    myslím si, že je potrebné oceniť snahu ministra spravodlivosti a vlády, že sa snažia nachádzať efektívne spôsoby, ktorými by bolo možné aspoň čiastočne eliminovať organizovaný zločin na území Slovenska. Osobne ale nie som stúpencom mechanického prispôsobovania trestnoprávnych noriem v praxi formou per partes, pretože takéto riešenia budia dojem nerozhodnosti, nekoncepčnosti a náhodnosti.

    Viem si predstaviť, že aj doteraz platná úprava väzby podľa ustanovenia § 67 Trestného zákona by mohla byť dostatočne efektívna, ak by sa mala plniť vôľa zákona a nedochádzalo by zo strany tých, ktorí o väzbe rozhodujú, k rôznym excesom neprávnej povahy, v dôsledku ktorých páchatelia organizovaného zločinu nezotrvajú vo väzbe, hoci by tam zotrvať mali, a takto sa v konečnom dôsledku zmaria dôkazy na určenie viny a trestu. Takéto prípady sa dnes už tradujú, a to nielen v odbornej verejnosti, ale na druhej strane neexistuje dostatočne efektívny spôsob, ako vinníkov tohto stavu brať na zodpovednosť. Ak by napríklad v radoch sudcovského zboru existoval dostatočne silný vnútorný pocit na to, aby sa sami sudcovia dokázali cestou napríklad samosprávneho disciplinárneho konania vyrovnať s takýmito prípadmi, a to až návrhmi na odvolanie sudcu z funkcie, ak by neplatil aj tu ten čertovský stavovský princíp lege artis, myslím si, že aj doterajšia úprava podmienok väzby by bola dostatočná a nemuselo by sa uvažovať o väčšej konkretizácii podmienok väzby vo veciach organizovaného zločinu.

    Všetky tieto trestné činy vzhľadom na svoju povahu, podstatu a charakter ich páchania predpokladajú v zásade uloženie väzby aj podľa doterajšej úpravy, avšak ako už bolo povedané, v týchto prípadoch sa účel väzby míňa sledovanému účinku. Na druhej strane musím povedať, že právne významným spôsobom preukázať napríklad sudcovi, že neoprávnene niekoho prepustil z väzby alebo odmietol vziať do väzby, nie je také jednoduché, a to o to zvlášť, ak by mali preňho vyplynúť z tohto stavu vážne konzekvencie.

    V Českej republike podľa mediálnych informácií bolo pre porušenie pracovných povinností odvolaných na základe disciplinárneho konania 10 sudcov a v súčasnosti je podaný návrh ministerky spravodlivosti na odvolanie ďalšieho sudcu, ktorého údajným pričinením, resp. pasivitou bol z väzby prepustený štvornásobný vrah.

    Na Slovensku ani o jednom takomto prípade neviem. Ak by v slovenských podmienkach došlo k širšej celospoločenskej kontrole, k celospoločenskému tlaku, a tým aj k obnaženiu takýchto porušení pracovných povinností pri svojvoľnom prepustení obvineného z väzby alebo pri svojvoľnom odmietnutí vzatia do väzby, myslím si, že aj stavovsky kreovaný disciplinárny orgán pre sudcov by nepochybne konal väčšmi v záujme občanov tejto spoločnosti.

    K tomuto by mohli napríklad pomôcť médiá, ktoré ale v tejto chvíli skôr držia ochrannú ruku nad sudcami, súdmi a takto nepriamo aj nad prípadnými excesmi ich činnosti. Aj preto je v tejto chvíli celospoločensky žiaduce, aby v mafiánskych prípadoch organizovaného zločinu sa u nás použili nie celkom štandardné postupy, medzi ktoré môže patriť aj zjednoznačnenie dôvodov väzby v prípadoch značne denervujúcich túto spoločnosť. Podotýkam, že osobitné dôvody na uvalenie väzby v zmysle predkladanej novely je podľa môjho názoru potrebné viazať na páchanie trestných činov, v užšom zmysle slova spadajúcich pod trestný čin vydierania, tu patrí napríklad aj takzvané výpalné, a v širšom zmysle slova na trestné činy tvoriace organizovaný zločin.

    Z týchto dôvodov si preto myslím, že prvohlavové trestné činy by tu nemali patriť, a toto budeme navrhovať aj v ústavnoprávnom výbore. Neodpustím si ale poznámku viažucu sa na Jóbove zvesti niektorých opozičných politikov a opozičnej tlače v súvislosti s ich konštatovaním, že predkladaná novela je smerovaná primárne práve na prvohlavové trestné činy a ich prípadné politické zneužitie. Neviem, či vás niektorých opozičných kolegov v tomto smere ťaží a morí svedomie, že teda cítite, že ste sa mohli dopustiť niečoho, čo by mohlo naplniť niektorú prvohlavovú skutkovú podstatu tam uvedených trestných činov, ale zatiaľ jediný, kto navrhoval trestné stíhanie v týchto citlivých trestných činoch, bol pán prezident.

    Na druhej strane tieto prvohlavové trestné činy sú už obsiahnuté v terajšom znení ustanovenia 67 ods. 2 Trestného zákona, to znamená, že aj keby sme neprijali túto novelu, tak je podľa terajšej úpravy možné uložiť väzbu na tieto citlivé prvohlavové trestné činy. Ale o to zrejme permanentným hlásateľom Jóbových zvestí ani tak nejde.

    Ďalšie podľa môjho názoru účelové tvrdenie v súvislosti s touto novelou a, toto tvrdil aj pán poslanec Vavrík, spočíva v tom, že vraj má ísť o obligatórnu väzbu, čo by bolo aj v rozpore s odporúčaním Výboru ministrov R 80 z roku 1980 o väzbe, v zmysle ktorého sa konštatuje, že väzba nesmie byť povinná. V tomto smere mal svoje argumenty aj pán minister v úvodnom slove a dovolím si aj ja uviesť poznámku.

    O povinnú obligatórnu väzbu by v súvislosti s predkladanou novelou išlo vtedy, ak by súd, resp. sudca boli povinní rozhodnúť o väzbe obvineného v prípade, ak orgán činný v trestnom konaní toto navrhne z dôvodu podozrenia zo spáchania niektorého z tam uvedených trestných činov. Súd ale nie je povinný takémuto návrhu vyhovieť, pretože sám, podotýkam, sám musí zhodnotiť, či dôkazy nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, za ktorý je obvinený stíhaný, že ho ďalej spáchal obvinený a že konanie obvineného napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z uvedených trestných činov. Ak súd nebude presvedčený o naplnení všetkých spomenutých predpokladov uloženia väzby, samozrejme, že ju neuloží a, samozrejme, že nemožno v takomto prípade hovoriť o nútenej alebo obligatórnej väzbe. Takže v žiadnom prípade nejde ani o nútenú, ani o obligatórnu väzbu. Potiaľ vecnoprávna argumentácia.

    Ak by som mal vysloviť politickopragmatické stanovisko k uvedenej novele, samozrejme, po jej čiastočnej modifikácii, o ktorej som hovoril, tak táto novela by mala slúžiť ako strelka v kompase pre tých sudcov, ktorí napríklad pri trestnom postihu výpalného buď zo strachu, alebo zo zištných dôvodov doteraz neukladali väzbu na obvinených, v dôsledku čoho viac-menej objektívne nebolo možné usvedčiť takéhoto páchateľa právne významnými dôkazmi.

    A celkom na záver ešte jednu poznámku. Predkladaná novela zákona má ambíciu, to znamená, že sa na druhej strane nemusí naplniť, byť kamienkom v tvoriacej sa mozaike boja s organizovaným zločinom. Sama osebe nie je samospasiteľná, sama osebe nie je ani ničím významná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už v rozprave vystúpili. Mám zaznamenaného prihláseného ešte pána poslanca Hrušovského, ktorý sa elektronicky hlási, a pravdepodobne aj pán poslanec Fico.

  • Odpoveď poslanca, že sa hlási do rozpravy aj s faktickou poznámkou.

  • Zaznačujem si pána poslanca Ficu.

    Uzatváram týmto možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok do rozpravy.

    Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Fico, a potom nasleduje v rozprave pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec Brňák, hovorili ste o odborných veciach a vychádzali ste z toho, že väčšina ľudí v parlamente odborným veciam nerozumie. Je to celkom logický prístup z vašej strany. Ale chcem vám povedať, že vaša argumentácia o tom, že nejde o obligatórnu väzbu, nebola správna. Vraj nejde o obligatórnu väzbu preto, lebo sudca musí súčasne zistiť splnenie podmienok, že dôkazy nasvedčujú tomu, že sa stal skutok atď. atď. Ale ako právnik musíte vedieť, že do väzby je možné zobrať iba obvinenú osobu a nikoho iného. Na to, aby ste niekoho mohli obviniť, musíte mať splnené presne tie podmienky, ktoré sú uvedené ako určitý prídavok k odseku 1 v § 67, takže to je tam úplne zbytočne, úplne navyše, to nemení nič na podstate, že ide o typickú obligatórnu väzbu, a vaša argumentácia v tomto prípade nemá absolútne žiadne opodstatnenie.

    Druhá vec, ktorú ste povedali, že vraj terajšia právna úprava umožňuje dať človeka do väzby, ak spácha niektorý z prvohlavových trestných činov. Áno, vtedy, ak je minimálna sadzba 8 rokov. Lenže podstatný rozdiel je v tom, že v platnej právnej úprave ide o možnosť, teda ide o fakultatívnu väzbu, a v tom, čo je navrhované, ide o obligatórnu väzbu, kde musí. Takže neporovnávajme veci, ktoré sa nedajú porovnať, a nebalamuťme hlavy poslancom len preto, lebo sa nerozumejú odborným veciam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som tiež za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril nesúhlas s predloženou novelou Trestného poriadku.

    Taktiež by som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Brňáka a položil by som si otázku, načo potom predkladáme túto novelu na schválenie do tohto parlamentu, ak tie podmienky, o ktorých on hovoril, už spĺňa dnešný Trestný poriadok. Teda načo dávame a načo hovoríme o obligatórnej väzbe, keď toto v dnešnom Trestnom poriadku už máme upravené.

    Konkrétne by som sa ale zameral na predložený návrh zákona.

    Pán minister, nemáte pravdu, keď hovoríte, že súdu zostane priestor na to, aby mohol voľne hodnotiť dôkazy, ktoré vznesie orgán činný v trestnom konaní, prípadne prokurátor vtedy, keď žiada súd o vzatie do väzby. Keď si pozorne prečítame navrhované znenie, tak nám z toho vychádza, že súd nemôže hodnotiť dôkazy, súd z tohto navrhovaného znenia musí zobrať do väzby toho, koho orgán činný v trestnom konaní obviní z uvedených skutkových podstát trestných činov, a nemá možnosť voľného dokazovania, či všetky dôkazy nasvedčujú, alebo nenasvedčujú tomu, aby bolo možné uvaliť túto väzbu, pretože orgán činný v trestnom konaní spolu s prokurátorom rozhodne o tom, či sa vznáša obvinenie. Ak sa vznáša obvinenie a prokurátor dospeje k názoru, že treba požiadať o uvalenie väzby, tak povie aj dôvody, na základe ktorých takúto žiadosť podáva. A súd v tomto prípade je už z tohto procesu dokazovania mimo tohto rámca dokazovania, teda musí rešpektovať tie dôkazné prostriedky, ktoré vyšetrovateľ spolu s prokurátorom v priebehu toho konania získali, a na základe týchto dôkazov súd musí zobrať obvineného do väzby. Musí zobrať obvineného do väzby, musí, o tom ma nepresvedčíte, pretože takto je to v navrhovanej novele uvedené.

    Považujem tento inštitút za výrazný zásah do sudcovskej nezávislosti a nebudem sa opakovať už o nekompatibilite tejto navrhovanej novely s normami Európskej únie, pretože už ich tu spomínal pán poslanec Vavrík, spomínal ich aj pán poslanec Brňák.

    Preto neodporúčam prijať túto novelu Trestného poriadku. Okrem toho, ona skutočne môže byť zneužitá. Som za to, aby sme hľadali formy a prostriedky boja s organizovaným zločinom, myslím si, že každému jednému z nás v tejto rokovacej sále o to ide. Ale pýtam sa, prečo sa tam dostali také prvohlavové trestné činy, o ktorých ste už, pán poslanec Brňák, hovorili. Ešte pomaly nezaschol atrament na novele Trestného zákona, ktorý vzbudil veľkú pozornosť v demokratickej Európe, a znovu sa tu už objavuje niečo podobné, čo budí minimálne dojem, že sa tu chce niekto takýmto spôsobom skutočne vyrovnávať s politickým protivníkom.

    Hľadajme, pán poslanec Sečánsky, metódy, ako ochrániť sudcu pred istými rizikami, ktorým je vystavený. Tie riziká vidím dvojaké: riziko je jednak ponuka úplatkov a korupcia sudcov a na druhej strane je to aj fyzický strach sudcov, ktorí majú rozhodnúť o väzbe takýchto zločincov, ktorí sú usvedčení z trestných činov. Viem si predstaviť, aby sme začali uvažovať nad ochranou, nad ústavnou ochranou sudcov. Proste, skúsme sa zamyslieť nad tým, či nezaviesť inštitút osobnej ochrany sudcu, či neposkytnúť sudcom štátnu ochranku, a takto ochrániť sudcu od istého rizika, ktorému je vystavený.

    Takže z týchto dôvodov sa pripájam k procedurálnemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Vavrík.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    nikomu z nás nepatrí hodnotiť, či predložený návrh zákona je v rozpore s ústavou, alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Na toto je oprávnený iba Ústavný súd Slovenskej republiky, takže nechcem začať moje vystúpenie takýmto kategorickým hodnotením, ale chcem povedať, že predložený návrh zákona vyvoláva veľmi veľa právnych, ústavných otázok, ktoré sú spojené s medzinárodným právom, a rád by som tieto otázky postavil pánu ministrovi spravodlivosti.

    Na úvod chcem povedať, že dnes možno vziať osobu do väzby z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku, a tie dôvody sú všeobecne akceptovateľné vo svete. Teda je tu dôvod, že páchateľ ujde alebo sa bude skrývať, ďalší dôvod, že bude pôsobiť na svedkov, alebo spoluobvinených, takejto väzbe hovoríme kolúzna väzba, alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti.

    Ak si zoberieme ktorýkoľvek trestný poriadok alebo podobný právny predpis v zahraničí, zistíme, že tieto tri štandardné dôvody väzby sa prakticky všade uvádzajú. V roku 1993 sme uskutočnili novelizáciu Trestného poriadku, a to zákonom číslo 178, a v Národnej rade Slovenskej republiky sme schválili zákon, ktorým sme zaviedli inštitút poloobligatórnej väzby. Tento inštitút už v roku 1993 vyvolal rôzne diskusie a rôzne problémy. Spočíva v tom, že sudca môže zobrať obvineného do väzby aj bez existencie troch štandardných dôvodov alebo jedného z troch štandardných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku, a to vtedy, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou najmenej 8 rokov.

    Už touto novelizáciou Trestného poriadku v roku 1993 sme výrazne ustúpili od osvedčenej formy právnej úpravy väzby, ktorá sa, ako som povedal, tradične viaže na existenciu určitých zákonných dôvodov. Do novelizácie Trestného poriadku uskutočnenej zákonom číslo 178 z roku 1993 bolo síce možné vziať do väzby obvineného aj vtedy, ak mu hrozil vysoký trest, ale museli existovať dôvody upravené alternatívne v písmenách a) až c) § 67 ods. 1 Trestného poriadku. Novelizácia nalomila túto zásadu fakultatívnej väzby a zaviedla inštitút poloobligatórnej väzby. Opakujem, tento inštitút vyvolal veľa diskusií, možno aj veľa problémov, ale nemožno povedať, že by išlo o právnu úpravu, ktorá by dnes narážala na Ústavu Slovenskej republiky alebo iné medzinárodné dokumenty, pretože stále je to väzba, kde sa sudca môže rozhodnúť, či zoberie páchateľa do väzby, alebo nezoberie.

    Vláda Slovenskej republiky dnes prichádza s návrhom na uzákonenie obligatórnej väzby v plnom zmysle slova. Čo je na tejto legislatívnej iniciatíve zaujímavé a aké otázky by som v súvislosti s ňou rád postavil pánu ministrovi spravodlivosti.

    Táto legislatívna iniciatíva sa veľmi často prezentuje ako prostriedok boja s organizovaným zločinom. Áno, my si plne uvedomujeme potrebu upraviť situáciu, keď sudcovia bez vážnejších dôvodov nevzali do väzby alebo po nejakom krátkom čase prepustili z väzby osoby, proti ktorým bol zozbieraný závažný dôkazný materiál svedčiaci o tom, že naozaj došlo k spáchaniu závažného trestného činu. Toto si plne uvedomujeme. Nie sme však presvedčení, že riešenie tohto problému spočíva v tom, že zavedieme do Trestného poriadku obligatórnu väzbu v plnom význame slova. Chcel by som povedať: Typické pre Národnú radu Slovenskej republiky, ale aj pre celú spoločnosť je, že vznikne v spoločnosti problém a na problém vždy reagujeme iba zákonom, a myslíme si, že tento problém je týmto vyriešený.

    Neustále poukazujem na bývalých vekslákov, ktorí nám ponúkali valuty alebo menili valuty do roku 1989 za výhodné kurzy, oveľa výhodnejšie, ako boli v bankách. Čo sme urobili? Jediné, čo sme urobili, sprísnili sme trestný postih týchto ľudí, pozatvárali sme niektorých vekslákov, ale o pol hodinu na ich mieste stál iný vekslák, pretože to bolo fantasticky ekonomicky zaujímavé. To trestné právo s týmto problémom nič neurobilo. Po roku 1990, keď sa postupne upravili kurzy a keď už dnes nie je veľký rozdiel medzi kurzom na čiernom trhu a bankovým kurzom, sa nám zrazu veksláci v pravom zmysle slova stratili. Čiže, ak máme ekonomický problém, riešme ho ekonomickými prostriedkami. Ak máme problém boja s organizovaným zločinom, nestačí, ak budeme novelizovať iba Trestný poriadok a zavedieme obligatórnu väzbu. Je to príliš málo. Na právne kroky musia nadväzovať inštitucionálne, personálne, materiálne kroky atď. Čiže nerobme z prijímania zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky fetiš.

    Kladiem otázku pánu ministrovi spravodlivosti, ktorá nakoniec už bola postavená, prečo sa má obligatórna väzba vzťahovať na všetkých obvinených, ktorí sú obvinení zo spáchania trestného činu uvedeného v § 62 Trestného zákona. Povedzme si niečo o tomto paragrafe. Paragraf 62 Trestného zákona bol zaradený do Trestného zákona už v roku 1961, keď nadobudol účinnosť úplne nový Trestný zákon. Účelom alebo úmyslom zákonodarcu bolo dať do jednej skupiny, ktorá bola vyjadrená § 62 Trestného zákona, závažné trestné činy, páchatelia ktorých môžu byť prepustení podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody až po dvoch tretinách uloženého trestu. Toto je jediný dôvod, prečo vznikol § 62 Trestného zákona. Žiadny iný dôvod zákonodarca nemal. A preto sú aj v § 62 Trestného zákona rôznorodé trestné činy: vlastizrada, rozvracanie republiky, vyzvedačstvo atď., pretože vzhľadom na úmysel zákonodarcu malo logiku dať všetky tieto trestné činy dohromady a viazať podmienečné prepustenie odsúdených za tieto trestné činy až po dvoch tretinách vykonaného trestu.

    Kladiem otázku, čo majú tieto trestné činy, ako je vlastizrada, rozvracanie republiky, vyzvedačstvo, spoločné s organizovaným zločinom, ak vychádzame z toho, že novelizácia Trestného poriadku je určená len na boj s organizovaným zločinom. Neverím alebo nie som celkom presvedčený, že by sme mali teraz strašiť, že to bol nejaký úmysel alebo niečo iné. Domnievam sa, že to bola chyba pri príprave tejto novelizácie zákona, a rád počúvam, čo hovorí predseda ústavnoprávneho výboru, že je tu zhoda v tom, že prinajmenšom treba okruh trestných činov uvedených v § 62 Trestného zákona zúžiť a uvažovať iba o trestných činoch, ktoré sú bezprostredne spájané s organizovaným zločinom.

    Malo by ísť najmä o trestné činy, ktoré pokryjú krádeže áut, ktoré pokryjú obchodovanie s drogami, ktoré pokryjú násilie, ktoré sa používa v rámci organizovaného zločinu, krádeže starožitností, pranie špinavých peňazí, jadrový materiál, zbrane a obchod so ženami. To sú oblasti organizovaného zločinu, na ktoré sa slovenský organizovaný zločin, ale aj skupiny, ktoré tu pôsobia zo zahraničia, najčastejšie orientuje.

    Druhá otázka alebo druhá pripomienka, ku ktorej by som rád počul názor pána ministra spravodlivosti, je aj určitý paradox, ktorý vyplýva z tejto právnej úpravy. Zaujímavé je, že sme zaviedli poloobligatórnu väzbu, kde sudca môže zobrať páchateľa do väzby, ak je obvinený z trestného činu, kde je dolná hranica minimálne osem rokov, a nemusí mať žiadne iné dôvody. Teda sudcovi stačí, že je niekto napríklad obvinený z vraždy, a nemusí skúmať, či mu páchateľ ujde, alebo sa bude skrývať, alebo či bude pôsobiť na svedkov, alebo či bude pokračovať v trestnej činnosti. Samotný fakt obvinenia z trestného činu vraždy mu umožňuje zobrať takéhoto človeka do väzby. Opakujem, trestná sadzba je minimálne osem rokov.

    Avšak prichádzame s návrhom zaviesť obligatórnu väzbu, kde sudca musí dať obvineného do väzby, ak je obvinený z niektorého z trestných činov, ktoré sú uvedené v § 62. Zoberme si jeden z týchto trestných činov, a to sa týka viacerých trestných činov uvedených v tomto paragrafe. Napríklad skrátenie dane podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona. Tu sa stanovuje minimálna sadzba - dolná hranica päť rokov. Tak teda máme dolnú hranicu päť rokov, musíme ho poslať do väzby. Ale máme minimálnu hranicu osem rokov, nemusíme, ale môžeme ho dať do väzby. Čiže je tu veľký nepomer, je to paradox, podľa mňa na toto by mal reagovať pán minister spravodlivosti a vysvetliť, či sa zaoberali vzťahom poloobligatórnej väzby a trestnými činmi, ktoré sú uvedené v § 62 Trestného zákona.

    Po tretie, chcem sa spýtať pána ministra, ako sa vyrovnali autori tohto návrhu zákona - hoci poviem to veľmi otvorene, viem, že tento návrh zákona ideovo nevznikol na ministerstve spravodlivosti, ale vznikol niekde inde, ministerstvo spravodlivosti bolo vykonávateľom tejto idey - ako sa vyrovnali autori tohto návrhu zákona s bohatým argumentačným materiálom, materiálom rekodifikačných komisií, ktoré tu pôsobia od roku 1990.

    Vážené dámy a páni, od roku 1990 sú v rámci česko-slovenskej federácie, v rámci Slovenskej republiky už desiatky kodifikačných a rekodifikačných komisií. Ja som bol v piatich. V piatich rekodifikačných komisiách vrátane komisie na úrovni federácie. Od roku 1990 v rámci Trestného poriadku hovoríme o tom, či zaviesť, alebo aký význam by malo zavedenie obligatórnej väzby. A musím povedať, že argumentačné materiály z týchto komisií jednoznačne odmietajú obligatórnu väzbu a sú tam uvádzané rôzne odborné argumenty, nie politické, odborné argumenty. Preto sa pýtam, ako sa autori návrhu zákona vyrovnali s týmto argumentačným materiálom.

    Ďalej sa chcem spýtať... Pán Ľupták, nech sa páči, ak tomu rozumiete, pustím vás k mikrofónu, poďte nám to povysvetľovať, máte tendenciu sa vyjadrovať k veciam, ktorým vôbec nerozumiete, tak, prosím vás, nechajte ma pokojne hovoriť. Chcem sa opäť spýtať v štvrtej otázke pána ministra spravodlivosti, načo je potrebná poloobligatórna väzba, ak pri aplikácii § 67 ods. 2 Trestného poriadku - to je poloobligatórna väzba, teda, že môže zobrať osobu do väzby -, je možné osobu zobrať do väzby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Veď predsa, ak si zoberieme trestné činy, ktoré sa páchajú pri organizovanom zločine, tak nič nebráni sudcovi, aby takúto osobu zobral do väzby, a vôbec nemusí skúmať, či došlo, alebo nedošlo k naplneniu dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) až c).

    Ďalej. Nepáči sa mi, pán minister, doložka zlučiteľnosti, pokiaľ ide o vzťah tohto návrhu zákona s právom Európskej únie. Európsky dohovor o ľudských právach a ďalšie normy, ktoré boli prijaté na pôde Rady Európy, sú normami, ktoré uznáva Európska únia ako normy upravujúce oblasť ľudských práv. Preto sa bolo treba vyrovnať v doložke zlučiteľnosti aj s otázkou, v akom súlade je návrh zákona predovšetkým s týmito normami prijatými na pôde Rady Európy. Áno, bolo prijaté odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1990, ktoré hovorí, že väzba je opatrenie výnimočné a nikdy nesmie byť povinné. Uznávam, je to odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy a v rámci doložky zlučiteľnosti nebolo treba sa zaoberať týmto odporúčaním, ale bolo treba sa zaoberať vzťahom návrhu novelizácie Trestného poriadku k Európskemu dohovoru o ľudských právach a vzťahom k protokolom tohto Európskeho dohovoru o ľudských právach.

    Som za to, aby sme hľadali nejaké riešenia, ktoré tu nastali. Úplne chápem pána ministra, ak ho netešia situácie, keď sudcovia niekedy prepustia obvineného z väzby, alebo ho tam ani nezoberú, a sú naozaj nahromadené dôkazy, ktoré poukazujú na to, že mohlo dôjsť k páchaniu trestného činu, veľakrát spojeného s organizovaným zločinom. Nie nadarmo sme hovorili v rámci diskusie o organizovanom zločine o korupcii a o ďalších veciach. Hovorme, prosím vás, o týchto veciach úplne, ale úplne otvorene. Aj ja som proti mechanickému prenášaniu určitých inštitútov z cudzieho práva do slovenského práva. Naozaj nejde preniesť niečo z práva Spojených štátov amerických, to je úplne iný angloamerický systém práva, a vopchať to do európskeho kontinentálneho systému práva. Ale ak porovnávame tieto dva právne systémy, musím povedať jednu poznámku pánu doktorovi Sečánskemu. No ja by som neporovnával Slovensko so Spojenými štátmi americkými kvôli trestu smrti, pretože sa domnievam, že možno trest smrti nám práve chýba. Takisto by som netvrdil, že Spojené štáty rozhodujú na základe precedensov a Slovensko nie. Dobre viete, pán doktor, že precedensy na Slovensku významne ovplyvňujú súdnu prax, hoci máme v porovnaní s inými štátmi písané právo.

    Pán minister, chcem sa vás spýtať, či by sa vám nepáčilo riešenie, keby sme ponechali iba poloobligatórnu väzbu, teda mohol by zobrať do väzby aj vtedy, keby nemal dôvody uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) až c). Môžeme uvažovať o znížení trestnej sadzby na päť rokov, aby sa nám tam dostali aj trestné činy, ktoré sú dnes uvedené v § 62, bolo by tam aj krátenie daní atď. atď., a uvažovali by sme o situácii, že prokurátor by naozaj mal možnosť podať opravný prostriedok, po prvé, proti rozhodnutiu, teda najmä proti opatreniu sudcu, keď nezoberie obvineného do väzby. Takýto opravný prostriedok by mal odkladný účinok, čo by znamenalo, že by osoba musela zostať naďalej vo väzbe, nestalo by sa to, na čo upozorňoval pán doktor Sečánsky, že by nám ďalej páchal trestnú činnosť alebo by ovplyvňoval svedkov, a s konečnou splatnosťou by rozhodoval nadriadený súd. A myslím si, že potom by sme mohli byť spokojní, keby aj nadriadený súd povedal áno, je dôvod na to, aby osoba bola vo väzbe, alebo nie je dôvod, aby osoba bola vo väzbe. Myslím si, že takéto riešenie by bolo korektné a vyhli by sme sa rôznym problémom, ktoré nám vznikajú v súvislosti s obligatórnou väzbou.

    Mám poverenie, vážené dámy a páni, od poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice, oznámiť, že vzhľadom na problémy, ktoré vyvoláva táto právna úprava, na pochybnosti, ktoré máme v súvislosti s touto právnou úpravou, nebude poslanecký klub SDĽ podporovať zaradenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, hoci sme pripravení vecne a korektne sa k otázkam vyjadrovať aj navrhovať konkrétne riešenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi poslanec a predseda výboru pán Cuper, potom pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    nejako nie som zástancom obligatórnej väzby, a preto som si so záujmom vypočul argumenty obidvoch strán k navrhovanej právnej úprave. Nevyjadroval by som sa k tomu, iba ma donútili niektoré tvrdenia pána poslanca Ficu, ktoré, samozrejme, nedopovedali všetko, takže musím dopovedať, alebo cítim povinnosť dopovedať to ja.

    Pán poslanec Fico, tiež by som mohol tebe postaviť otázku, akými inými prostriedkami môže vláda v demokratickom a právnom štáte riešiť problémy, ak nie právnymi. Nestretol som sa s inou dikciou právneho štátu ako s takou. Tu nám nahováraš, že sa dá aj inými prostriedkami riešiť problém obligatórnej väzby alebo boja proti kriminalite. Viem, že vy tento zákon jednoducho nepodporíte preto, že je oveľa ľahšie navrhovať mimoriadne schôdze a robiť spoločenskú klímu, že sa snažíme bojovať proti kriminalite formou prijímania alebo navrhovania uznesení, ktoré nič neriešia, ale vláda má zodpovednosť za vládnutie v tomto štáte a jej povinnosťou je prijímať praktické kroky. A tieto praktické kroky sa inak nedajú realizovať v demokratickom a právnom štáte iba formou zákona.

    Samozrejme, táto diskusia bola dosť široká. Zaujala ma myšlienka pána poslanca Hrušovského. Áno, sudcovia môžu dostať osobitnú ochranu, ale to nie je riadne súdnictvo, je to mimoriadne súdnictvo. Také existuje v Španielsku, kde je súdnictvo bojujúce proti terorizmu...

  • Uplynul čas vymedzený na faktickú poznámku.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Súhlasím s pánom poslancom Ficom v tom zmysle, že aj na Slovensku by sa mohol obnoviť trest smrti. Nemyslím to vo všeobecnosti, ale ako poslednú odvolaciu inštanciu, pretože ten, kto je dnes zobraný na doživotie do väzenia, v podstate je ďalej už beztrestný. Ale na druhej strane by som mu veľmi rád položil otázku, ako sa vlastne zlučuje filozofia toho, že o väzbe dnes rozhoduje sudca a v jeho navrhovanom spôsobe, keby existoval inštitút odvolania, mal by o tom rozhodnúť vlastne nadriadený súd. To znamená, že by musel zasadnúť súd a rozhodnúť o tom či áno, alebo nie, zatiaľ čo na nižšej inštancii o tom rozhoduje jedna osoba. Tam sa totiž začína meniť filozofia. Ale súčasne som veľmi rád, že v mnohom sa líšime od Spojených štátov, pretože by som sa nerád dožil toho, aby u nás právny poriadok umožňoval, aby niekto bol a súčasne nebol vrahom, tak ako sa to stalo v Simpsonovom prípade v Spojených štátoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Mala by som možno len také trochu ľudské hľadisko k pánu poslancovi Ficovi. V tejto sále je veľmi veľa ľudí, ktorí odborne nie sú na primeranej výške. Vidieť, že nezapriete v seba kantora. Len by som vás prosila o jednu vec. Môžete mať pravdu v tom, odborne ste erudovaný. Nechám si od vás vysvetliť váš náhľad na danú vec. Ale nechajte aj právo poslancom, aj keď sa obraciate na podpredsedu tohto cteného parlamentu, aby si občas zafrflal, tak ako aj pri iných prípadoch to urobia mnohí z nás. Takže nielen on sa do toho nerozumie, ale aj mnohí ostatní. A od vás ako od mladého poslanca by sa možno patrilo, aby ste preukázali trochu aj úctu voči veku, aj voči postaveniu.

  • Ďakujem.

    Keďže sme všetky prihlášky už absolvovali, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

    neviem, či som zachytil všetky otázky, ktoré mi tu boli adresované, ale budem sa snažiť odpovedať aspoň na tie podstatné. Mám uľahčenú situáciu u pána poslanca Ficu, pretože on, ako mi kládol otázky, tak si aj sám odpovedal. Takže mi prepáč, pán poslanec Fico, ale ja na niektoré otázky odpoviem a na niektoré určite nie, pretože si sám odpovedal. S niektorými odpoveďami doslova teoreticky súhlasím. Ale to by bolo na inú akademickú debatu, a nie zaťažovať tu všetkých.

    Chcel by som upozorniť na to, že som nepoznal, nevidel a neviem o existencii rekodifikačných komisií. Ak pán poslanec Fico alebo niektorí ďalší boli v rekodifikačných komisiách, na tie sa dávno zabudlo, tie sa dávno rozpadli, ešte v Prahe sa rozpadli. Neviem o žiadnej rekodifikačnej komisii, ktorá by fungovala tu na Slovensku, tak ako začali pôsobiť na Slovensku v roku 1995 rekodifikačné komisie pod mojím vedením.

    Mnohí teoretici i praktici, sudcovia a prokurátori, ale aj z akademickej pôdy mi odmietli byť členmi rekodifikačných komisií a priori zásadne preto, aby náhodou nevstúpili hádam na nejakú politickú pôdu, ktorá by bola pre nich nevyhovujúca. Prosil som, vyzýval som mnohokrát, aby sa tak stalo. Nakoniec rekodifikačné komisie úspešne zvládli aspoň prvú etapu, a to máme po druhom čítaní vlastne v Legislatívnej rade Trestný zákon, neviem, ako ho poslanci budú hodnotiť, ale dielo je na svete. Touto cestou by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa zúčastňovali na tomto procese a nedávali ruky preč. Takže som nepoznal, nevidel a ani neviem, či existovali nejaké rekodifikačné komisie predtým, než som prišiel na ministerstvo spravodlivosti.

    Teraz by som sa chcel dotknúť bod po bode niektorých vecí, ktoré považujem za nutné vysvetliť. Samozrejme, že tu nemôžem držať dvojhodinovú prednášku. Ale k prvému príspevku. Údajne sa zásadným spôsobom prelamuje fakultatívnosť väzby. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že tak nerobíme. Neprelamujeme zásadným spôsobom. Dokázal to pán poslanec Fico, že máme poloobligatórnu väzbu už za sebou predchádzajúcou novelou. Nič takého dnes nerobíme. Pokračujeme v tom, že rozširujeme túto poloobligatórnosť väzby ďalším spôsobom, čo je v súlade s článkom 17 ods. 4. Samozrejme, tento článok nepripúšťa úplnú obligatórnu väzbu, ale upravuje len fakultatívnu.

    Podobným spôsobom, ako sa to stalo v prvom prípade poloobligatórnej väzby spomínanej pánom Ficom, podobným spôsobom ideme do veci aj teraz. Rovnako článok 1 rozhodnutia číslo 18 odporúčania Rady výboru ministrov uvádza, že väzbu v priebehu konania je potrebné pokladať za výnimočné opatrenie. Nikdy nemôže byť povinná a nesmie vykazovať znaky trestu. V nadväznosti na nami pripravovaný návrh znenia § 67 ods. 1 je však potrebné uviesť, opakujem, zdôrazňujem, že ani v našom prípade nejde o čistú obligatórnu väzbu, teda povinnú väzbu, ktorá by umožňovala... Prosím vás, pán poslanec Benčík, keď chcete, tak sa prihláste a poďte si tu vy povedať. Áno? To je váš názor. Môj názor je ten, že nejde o čisto obligatórnu väzbu, ktorá by umožňovala uvaliť väzbu len za to, že bolo vznesené obvinenie pre niektorý z uvedených trestných činov. Súd vezme obvineného do väzby len vtedy, ak je trestne stíhaný za niektorý z trestných činov uvedených v § 62 alebo 235, pokiaľ dôkazy nasvedčujú tomu, že sa stal skutok.

    A teraz chcem upozorniť na súčasnú právnu úpravu. Všetci hovoríte o § 67, o dôvodoch väzby. Ale predsa § 68 Trestného poriadku hovorí o tom, že vziať do väzby možno len osobu, pri ktorej bolo vznesené obvinenie a rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť skutkovými okolnosťami. Čo sú to skutkové okolnosti? Skutkové okolnosti sú vlastne dôkazy. Ak mám tieto skutkové okolnosti, tak môžem uvaliť väzbu. Keď ich nemám, nesmiem. Podobným spôsobom riešime aj my novelu § 67, keď vytvárame priestor sudcovi na to, aby mohol a nemusel uvaliť väzbu. Pokiaľ tieto skutkové okolnosti má, my ich nazývame dôkazmi. Možnože nešťastne, možnože v ústavnoprávnom výbore tam kde-čo pravdepodobne zmenia, aj v podobe týchto dôkazov. Tak uvedieme skutkové okolnosti, ktoré sú už dnes v § 68 evidentne uvedené.

    V tej súvislosti sa tu spomínalo, že takáto väzba alebo podobná neexistuje nikde na okolí. Chcem zacitovať z rakúskeho trestného poriadku. Rakúsky trestný poriadok v § 18O ods. 1 hovorí, kedy môže byť uvalená väzba, v odseku 2, kedy sa uvalí, nehľadiac na prípady odseku 3, a dokonca, pokiaľ ide o trestnú sadzbu, hovorí v § 197a, že vyšetrovacia väzba musí byť uvalená v prípadoch, ak zákon ukladá najmenej desaťročný trest. Čo je to iné? To je tiež poloobligatórna väzba v rakúskom trestnom poriadku.

    Nehľadáme vnútorného nepriateľa. Ja tu dokonca verejne vyhlasujem, že sa nebudem brániť ani tomu, ak vypadnú z § 62 tie skutkové podstaty, o ktorých teraz novela hovorí, pretože vôbec nebolo úmyslom toho, aby sme hľadali politického nepriateľa, aby sme mu strpčovali život. Zišli sme sa v Banskej Bystrici, ako pravidelne robíme, predstavitelia rezortov vnútra, spravodlivosti, generálny prokurátor, podpredseda Najvyššieho súdu, a uvažovali sme o tom, ako pomôcť sudcovi. Prečo? Z akých príčin? Podľa navrhovaného ustanovenia totiž nebude sudca v pozícii úradníka, ako sa to tu naznačuje, ktorý väzbu povinne odklepne bez rozhodnutia, pretože sú tu skutkové okolnosti, ktoré musí skúmať. Ak ich nebude mať, nemôže uvaliť väzbu.

    Čiže jednoznačne nejde o obligatórnu väzbu. Navrhované ustanovenie § 67 ods. 1 sudcovi len pomôže pri rozhodovaní vyhnúť sa prípadnému nátlaku. Prečo sme zvolili tento postup? Osobne sám z praxe viem, čo znamená nátlak na sudcu. A teda, ak sa spomínalo napríklad vo vyhlásení Združenia sudcov Slovenska, že odmietajú obligatórnu väzbu, mám 80 % sudcovského zboru, a mám to vyhlásenie aj pri sebe, ktorí sú za takýto spôsob, za takúto formu obligatórnej väzby. Takže vidíme, že máme rozdielne názory na vec. Ale som za to, aby sa, samozrejme, vysvetlili.

    Pokiaľ ide o návrhy 1 až 3, počujem ich prvýkrát v podobe úvodného príspevku od pána poslanca Vavríka. Som za to, aby sme diskutovali, samozrejme, aj na pôde ministerstva spravodlivosti, aj hocikde inde, len aby sme pomohli stavu, ktorý je u nás, aby sme ho proste začali odstraňovať. Darmo sa budem vyhrážať sudcom disciplinárnym konaním, ktoré viete, že je u nás zákonom upravené. Dokonca vedieme kárne pokračovanie proti dvom sudcom z posledných prípadov. Nemôžem ich, samozrejme, menovať, ani nechcem, ale či je to dostatočný spôsob sankcionovania tých, ktorí si nesplnili svoju zákonnú povinnosť, neviem. Ale zasa musíme nechať aj na sudcovi, aby rozhodol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nielen podľa zákona, pretože on podľa skutkových okolností musí vedieť, či je väzba nutná, alebo nie. My nemôžeme obmedzovať jeho rozhodovaciu právomoc, a hlavne nesmieme zasahovať do jeho nezávislosti aj v tomto smere.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Hrušovského, existuje ústavná ochrana sudcov. Veď vieme, že napríklad dve trestné veci v Košiciach mi sudcovia doslova odmietali prerokúvať zo strachu o svoj život, o svoje zdravie, o zdravie a život svojich príbuzných, boli pod psychickým tlakom. V prípade, že sudca požiada ministra vnútra, je právna úprava taká, a je dôvod na osobnú ochranu, minister vnútra môže sudcovi prideliť osobnú ochranu. Je tu ale obava, upozorňujem vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že niektoré skutky, ktoré budú prerokúvané na našich súdoch, sú prerokúvané za takého psychického stavu samotných sudcov, ale aj spoločenského tlaku atmosféry, že niektoré veci budeme musieť pravdepodobne - nechcem predbiehať udalosti - prerokúvať, neviem či nie v kasárňach, alebo niekde inde.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Fica, na niektoré veci som odpovedal. Zabudol spomenúť § 68 Trestného poriadku, keď spomínal tieto skutkové okolnosti. Nejde o obligatórnu vec v pravom zmysle slova. A § 62 - trestné činy vysokej spoločenskej nebezpečnosti - veď keď si nalistujete § 62 Trestného zákona, tak zistíte, že úvodné skutkové podstaty trestných činov, to je jednoznačne na väzbu. Predsa pri tých skutkoch, o ktorých hovoríte, že sú to trestné činy proti republike, by asi už nikto neuvažoval o uvalení väzby. Samozrejme, nemáme vo väznici ani vo väzbe ani jedného politického väzňa. O tom všetci veľmi dobre viete.

    Neviem, či som vyčerpal všetky otázky, ale snažil som sa pokryť všetko to, čo som považoval za podstatné. Samozrejme, že asi v ústavnoprávnom výbore budeme mať ešte viacej času, aby sme o veciach konzultovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, rád by som aspoň v krátkosti reagoval na niektoré vystúpenia z rozpravy. Myslím si, že najviac konštruktívne vystúpenie bolo skutočne vystúpenie pána poslanca Vavríka, ktorý v závere svojho vystúpenia navrhol istý model riešenia tejto ťaživej situácie. Myslím si, že by sa dalo uvažovať aj o takej úprave, o ktorej hovoril, ale je tam, bohužiaľ, ten problém právne oveľa zložitejší práve v tej súvislosti, že by musela byť zmenená samotná Ústava Slovenskej republiky, a to sa v túto chvíľu javí byť ako značne problematické. Ale pro futuro je to návrh iste nie zlý z hľadiska uvažovania.

    Pokiaľ ide o názor pána poslanca Hrušovského v mene poslaneckého klubu KDH, neberiem mu ho, teda je to jeho názor, je to jeho tvrdenie, i keď musím v tejto situácii uviesť, že napríklad aj podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia pán Palko formuloval vo svojom článku v médiách iný názor, ako teraz prezentoval pán poslanec Hrušovský, a že prezentoval taký názor, že v zásade by akceptoval túto právnu úpravu, pokiaľ by tam neboli niektoré trestné činy týkajúce sa povedzme prvohlavovej problematiky trestného zákonodarstva.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Fica, chcem ho ubezpečiť, že nebolo zmyslom môjho vystúpenia niekoho ohurovať, naopak, osobitne jemu chcem povedať, že osobne nechcem byť ani rečníckym trestnoprávnym narcisom. Myslím si, že moje vystúpenie smerovalo k tomu - a koniec koncov nebolo ani akousi jednoznačnou a nespochybniteľnou podporou predloženého vládneho návrhu, ale bolo skôr akýmsi pokusom, ako z tejto situácie vyjsť pri zachovaní si tej známej desiatky.

    Osobne chcem polemizovať s názorom pána poslanca Fica a koniec koncov aj pána poslanca Hrušovského v tom smere, že skutočne je minimálne, netvrdím to ako objektívnu pravdu, je minimálne sporný názor, ak sa budeme teraz sporiť, že čo je to obligatórna alebo nútená väzba. Či táto obligatórnosť sa má viazať na úvodné znenie týchto ustanovení § 67, teda na to, že v doterajšom § 67 sa hovorí "obvinený môže byť vzatý", či týmto je vyjadrená fakultatívnosť alebo, a teda že v novonavrhovanom znení hovoríme, že v takom prípade "súd vezme", či v tomto chápeme obligatórnosť väzby, alebo či skutočne táto obligatórnosť je v niečom inom. Osobne som presvedčený o tom, že táto obligatórnosť alebo nútenosť väzby, i keď neexistuje komentár ani k uvedenému stanovisku Rady ministrov, kde sa hovorí o tejto nútenej väzbe, že táto nútená väzba sa neviaže na slovné spojenie "môže zobrať" alebo "vezme", ale táto nútenosť alebo obligatórnosť sa viaže skôr na to, o čom hovoril v časti svojho vystúpenia aj pán poslanec Hrušovský, keď uviedol, že sudca je tu postavený do roviny akéhosi administratívneho pracovníka, ktorý má vykonať vôľu povedzme prokurátora.

    S týmto názorom nesúhlasím. Naopak, myslím si, že práve nepriamo pán poslanec Hrušovský potvrdil to, čím som zdôvodňoval ja, to znamená, že sudca podľa navrhovanej dikcie nemusí vyhovieť prokurátorovi, nemusí vyhodnotiť tak dôkazy alebo túto skutočnosť, ako mu predkladá prokurátor. Sudca naopak si prečíta zdôvodnenie prokurátora, a ak bude mať akékoľvek aj malé pochybnosti, tak proste nebude rešpektovať tento postoj prokurátora, a v takom prípade podľa môjho názoru je jeho vôľa slobodná, a nie je tento sudca nútený ničím, a nie je ani tým administrátorom.

    Na dokreslenie toho si dovolím uviesť jeden príklad. Ako iste viete, v Českej republike je podobná právna úprava z predchádzajúcej federácie terajšieho § 67 Trestného zákona. Podľa terajšieho znenia sa hovorí o fakultatívnosti, že obvinený môže byť zobratý do väzby, ak sú splnené a), b) alebo c), teda kolúzna väzba, alebo môže ovplyvňovať svedkov, alebo môže páchať ďalšiu trestnú činnosť.

    Pýtam sa, toto je skutočne fakultatívna väzba? Osobne s tým názorom nesúhlasím. Myslím si, že ak súd na základe svojho sudcovského kódexu, svojho sudcovského stavu zistí, že obvinený napĺňa niektorú z týchto skutočností alebo z týchto predpokladov, to znamená, že ak zistí, že by uvedený páchateľ vzhľadom na minulé alebo iné pôsobenie mohol opätovne páchať takúto trestnú činnosť, ak by nebol vzatý do väzby, podľa môjho názoru sudca nerozhoduje, či ho zoberie, alebo nie, ale sudca v takomto prípade je povinný tak urobiť.

    Veď na základe čoho by potom terajšia ministerka spravodlivosti Českej republiky dala návrh na odvolanie sudcu za to, že márne uplynula lehota - myslím - štyroch rokov alebo nie štyroch rokov, proste tej maximálnej dĺžky väzby, že svojou pasivitou sa sudca pričinil o to, že tento páchateľ musel byť prepustený z väzby. Veď ak by tieto dôvody boli fakultatívne, ak by sudca mohol, ale na druhej strane nemusel takto rozhodovať, tak predsa ministerka spravodlivosti nemôže dať návrh na jeho zbavenie sudcovského mandátu, na zbavenie sudcovského postu za to, že opomenul túto skutočnosť.

    Čiže skutočne si myslím, že aj keď sa hovorí, že sudca môže v takýchto prípadoch niekoho vziať do väzby, že sa to neviaže na jeho voluntarizmus, to znamená na to, či chce, alebo nechce, ale na posúdenie tých ďalších predpokladov, ktoré, ak sú naplnené, tak jednoznačne sudca tak musí konať. Veď ak ja budem vedieť, že nejaký trojnásobný recidivista, voči ktorému je vznesené obvinenie z trestného činu, má tendenciu páchať túto trestnú činnosť ďalej, ja si predsa nemôžem sadnúť a povedať to, čo tvrdíte vy. Je síce možné, že bude páchať túto trestnú činnosť, ale podľa tohto zákona je to fakultatívne a ja ho do väzby nedám. Veď takto predsa postupovať nemôžeme. Čiže skutočne si myslím, že obligatórnosť alebo nútenosť väzby je o niečom inom, nie o slovnom spojení "môže zobrať" a "vezme", ale obligatórnosť je daná práve tým, o čom hovoril pán poslanec Hrušovský, či urobíme zo sudcu poštára, to znamená akéhosi administratívneho pracovníka. Ale zase podotýkam, podľa môjho názoru a hlbokého presvedčenia v danom prípade o tohto poštára nejde, pretože sudca slobodne rozhodne o tom, či tie dôvody, o ktorých hovorí prokurátor, sú skutočne vážne, či sú skutočne naplnené a na základe toho k tomuto pristúpi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Začneme prvým hlasovaním. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať ako o prvom návrhu o tom, či Národná rada Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča tento návrh do druhého čítania. Podotýkam pre presnosť, že tu bol prednesený ďalší návrh, ktorý predniesol pán poslanec Vavrík, ktorý navrhoval vrátiť predkladateľovi uvedený návrh na dopracovanie, ale v zmysle postupnosti ako o prvom dáme hlasovať o mojom návrhu. Pokiaľ tento neprejde, bude sa hlasovať o návrhu pána poslanca Vavríka.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďalším návrhom je uznesenie, ktorým by Národná rada pridelila uvedený návrh vládneho zákona na rokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor bude vystupovať ústavnoprávny výbor a lehoty na prerokovanie uvedeného vládneho návrhu zákona navrhujem stanoviť vo výbore pre obranu a bezpečnosť do 27. 11. 1997 a v gestorskom ústavnoprávnom výbore do 28. 11. 1997.

  • Ďakujem pekne.

    Počuli sme návrh jednak s vymedzením určenia gestorského výboru a výborov, ktoré majú prerokúvať danú problematiku, a zároveň určenie lehoty na prerokovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne za spoluprácu pánu ministrovi a pánu poslancovi Brňákovi.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 759, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1775.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Ján Sitek.

    Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    účelom vládneho návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov je vytvoriť systém motivačných, stimulačných a garančných činiteľov pozitívne ovplyvňujúcich personálne zabezpečenie Armády Slovenskej republiky. Systém sociálneho zabezpečenia vojakov sa navrhuje vytvoriť ako systém štátneho zabezpečenia s tým, že poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vojakov z povolania sa bude ako doposiaľ poukazovať na osobitné účty, z ktorých sa budú uhrádzať náklady na dávky a služby podľa predkladaného zákona.

    Ak vojak z povolania nesplní podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, odvedie sa poistné na dôchodkové zabezpečenie Sociálnej poisťovni. Navrhované riešenie tým umožní prechod profesionálneho vojaka do civilného systému dôchodkového poistenia, ak nesplní podmienky nároku podľa tohto zákona.

    Okrem nemocenského a dôchodkového zabezpečenia vojakov predkladaný návrh zákona upravuje aj tradičné inštitúty sociálneho zabezpečenia vojakov, ako je kúpeľná liečba, rekreácia a vojenské pohreby.

    Osobitne chcem zdôrazniť, že ak by sa sociálne zabezpečenie vojakov neriešilo navrhovaným spôsobom, bolo by na zaistenie obdobnej úrovne takéhoto zabezpečenia potrebné vynaložiť oveľa viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Podrobné údaje sú uvedené v dôvodovej správe.

    Predložený návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov zohľadňuje stav transformácie Armády Slovenskej republiky, pričom zohľadňuje ekonomické podmienky a možnosti Slovenskej republiky. Navrhnutý model je blízky modelu uplatňovania najmä vo francúzskych a talianskych ozbrojených silách.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

    ďakujem vám za pozornosť a prosím o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Mariánovi Vankovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov (tlač 759) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predložený návrh (tlač 759) o sociálnom zabezpečení vojakov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. októbra 1997, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie v prvom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca príslušného gestorského výboru a spoločný spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu vyslovujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh rieši závažnú problematiku, ktorú možno upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, nakoľko predkladateľ, pán minister obrany, dostatočne vysvetlil dôvody na prijatie a prerokovanie tohto zákona, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoznam poslancov-rečníkov prihlásených do rozpravy, v ňom je jedna písomná prihláška pána poslanca Pavla Kanisa ako povereného člena poslaneckého klubu SDĽ.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni,

    zákon o sociálnom zabezpečení vojakov dotvára štvoricu navzájom prepojených a doplňujúcich sa zákonov. Tvoria ho Branný zákon, zákon o vojenskej službe, zákon o peňažných náležitostiach vojakov a zákon o sociálnom zabezpečení vojakov. Z toho vyplýva jedna dôležitá vec, ktorú by sme nemali stratiť zo zreteľa, aby tieto zákony, hoci by boli aj prijaté v rozdielnom čase, mali účinnosť k rovnakému dňu. Ak by tomu tak nebolo, tak by to spôsobilo zrejme istý chaos, pretože ak by sa prijal zákon o vojenskej službe so skoršou účinnosťou ako zákon o sociálnom zabezpečení vojakov a boli by podľa neho prepustení vojaci zo služobného pomeru, potom by nedostali žiadne odstupné, žiadne výsluhové príspevky alebo dôchodky, pretože nový zákon o vojenskej službe ruší doterajšiu právnu normu o týchto sociálnych dávkach a nová právna norma - zákon o sociálnom zabezpečení vojakov by ešte nenadobudla právnu účinnosť. Takých príkladov by mohlo byť viac. Ale hovorím to hneď na začiatok, pretože je to významná pripomienka.

    Predložený návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov má isté odlišnosti od tých ostatných troch, o ktorých som hovoril. Nie je jediným pre príslušnú problematiku, ale z viacerých zákonov a noriem vyberá len niektoré oblasti sociálneho zabezpečenia vojakov a sústreďuje ich do osobitného, v podstate ďalšieho zákona. Pôvodné východiskové zákony sa prijatím tohto zákona nerušia ako také, len ich vybrané časti. Tento návrh zákona sa nevzťahuje na všetky skupiny vojakov, na všetky druhy vojenskej služby, ale iba či skôr predovšetkým na profesionálnych vojakov a v niečom sa vzťahuje aj na nevojakov, t. j. manželky, deti vojakov a podobne.

    Treba súhlasiť s tým, že sa takýto návrh zákona vypracoval a že sa predkladá, pretože je potrebný aj vzhľadom na problémy príslušnej predmetnej oblasti, ktorú zákon upravuje. Podľa môjho názoru je potrebné posilniť tie oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú bezprostredne spojené s vojenskou službou alebo ňou ovplyvnené osobitne u profesionálnych vojakov, ktorá je namáhavejšia a zdraviu a životu nebezpečnejšia ako iné bežné pracovné činnosti a zamestnania. Takto to vnímajú, hodnotia a upravujú aj vo všetkých vyspelých demokratických štátoch.

    Zákon síce ustanovuje, že prípadné chýbajúce prostriedky sa budú hradiť zo štátneho rozpočtu, avšak chcel by som upozorniť, že doterajší stav, ako aj navrhovaný zákon vychádza z toho a je taký, že príjmy prevyšujú výdavky na účely tohto zákona a prebytky sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.

    Navrhované zvýhodnenie sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov vo vybraných oblastiach nie je paušálne, ale výsluhové, čiže má aj istý stimulačný a motivačný faktor. Osobitne v oblasti výsluhového zabezpečenia sa jeho rozdielna výška riadi podľa dvoch zásad - podľa času profesionálnej vojenskej služby v zmysle zásady čím viac rokov služby, tým väčšie opotrebovanie vojaka a menšia šanca sa dobre zamestnať v civile, a podľa druhej zásady, výšky služobného príjmu.

    Je preto v poriadku, ak bol takto koncipovaný a vypracovaný návrh zákona, ako sa to uvádza aj vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Nie je však v poriadku, že súčasné predložené znenie návrhu zákona nie celkom zodpovedá tomuto pôvodnému zámeru, a to najmä ohľadne zásady výsluhového zabezpečenia, teda čas služby a výška príjmu, ktoré sú vo viacerých paragrafoch zákona nerešpektované, čo súvisí aj so zásahmi vlády do návrhu tohto zákona. Je potrebné vojakom a verejnosti povedať, vysvetliť a zrejme aj rozdiskutovať v tomto parlamente, čím vláda odôvodňuje pomerne rozdielne podmienky príslušníkov polície a príslušníkov armády. Myslím si, že obidva návrhy týchto zákonov, aj ten, čo sa týka vojakov profesionálov, aj čo sa týka policajtov, by sme mali vidieť práve v hľadaní miery podobnosti podmienok a istým spôsobom odmeňovania riešiť túto mieru. Bolo by azda vhodné, ak by navrhovateľ k tomuto návrhu zákona pripojil aj rezortný právny predpis, ktorý má ustanoviť isté dôležité podrobnosti, pretože bez tohto právneho predpisu sa môžeme, samozrejme, domnievať, ale bolo by to rozhodne lepšie, keby takýto právny predpis bol priložený.

    Závery chcem vyjadriť predovšetkým v dvoch polohách. Jednak teda, čo sú prednosti predloženého návrhu zákona. Medzi tie prednosti patrí to, že do jedného zákona zhŕňa niekoľko oblastí sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré boli dosiaľ takpovediac roztrúsené v niekoľkých právnych normách. Teda prináša väčší prehľad o právnej úprave sociálneho zabezpečenia vojakov. Ďalej ako prednosť treba oceniť, že odstraňuje doterajšiu hornú hranicu výsluhového príspevku alebo dôchodku, ktorou je najvyššia výmera starobného dôchodku. Podľa navrhovaného zákona je táto hranica relatívna, teda maximálne 75 % z redukovaného platového základu. Prednosťou je aj to, že návrh zákona administratívne zjednodušuje prechod od času po skončení služobného pomeru do času faktického starobného dôchodku tým, že výsluhový dôchodok nahrádza výsluhový príspevok aj starobný dôchodok. No a prednosťou je aj to, že o niečo zvýhodňuje niektoré sociálne dávky vojakov, ako aj rodín vojakov, napríklad v prípade smrti vojaka, oproti terajšej všeobecnej norme.

    Mám pocit, že medzi nedostatky návrhu zákona patria tieto skutočnosti: Ak bude zákon schválený v predloženej podobe, zrejme nenadchne tisíce dôstojníkov a ich rodiny, pretože očakávajú lepší zákon. Očakávajú menšie redukcie a vyššie sumy. To je pravda problém finančných zdrojov, ktoré sa počítajú v rozpočte aj na realizáciu tohto zákona. Nedostatkom zrejme je aj to, že zásady vyplácania výsluhového príspevku od 5 do 20 rokov služby sa v zásade od terajšej úpravy len neveľmi odlišujú, teda neveľmi sa zlepšujú.

    Výška výsluhových dôchodkov za službu nad 20 rokov je tak zredukovaná, že je približne rovnaká ako u vojakov, ktorí odišli zo služobného pomeru pred prijatím tohto zákona. Môžem uviesť príklad. Ak maximálny dôchodok vojaka, ktorý odišiel zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona, bude bez pár korún 7 000 Sk mesačne, ak podľa nového zákona odíde zo služobného pomeru vojak, ktorý mal priemerný mesačný plat 18 000 za rok 1996 a v ozbrojených silách odslúžil 22 rokov, potom dostane mesačný výsluhový dôchodok vo výške 6 000 korún, to je o tisíc korún menej ako u tých, ktorí odišli pred účinnosťou tohto zákona. Ak mal priemerný plat 20 000 korún a 22 rokov služby, výška jeho výsluhového dôchodku bude 6 250 korún, to je o 750 korún menej ako u tých, ktorí odišli pred účinnosťou tohto zákona.

    Takto zredukovaný výsluhový dôchodok až tak neprekáža tomu, kto odišiel do civilu vo veku 45 až 50 rokov, zamestnal sa a dostáva primeranú mzdu. Oveľa horšie je to však v prípade, ak sa takýto dôchodok stane v staršom veku jediným zdrojom obživy. Zákon sľubuje, že úprava výsluhových dôchodkov bude podobná, ako sa doposiaľ každoročne upravujú ostatné sociálne dôchodky a dávky, eventuálne teda rast príjmov, a ako sa zohľadňuje ročná inflácia.

    Na konci by som mohol uvedené zhrnúť asi do týchto viet. Životná úroveň vojenských dôchodcov meraná výškou ich výsluhového dôchodku nebude zásadne odlišná, nebude omnoho vyššia od životnej úrovne ostatných dôchodcov. To je výsledok predloženého zákona v prípade jeho schválenia. Je ale pravdou, že bude istá neveľká skupina vojenských dôchodcov, ktorí budú mať dôchodky nepomerne vyššie. Pôjde o tú skupinu vojakov, ktorí odslúžili 28 a viac rokov a za posledný kalendárny rok poberali vysoký plat, pretože zastávali vysoké a najvyššie funkcie. Pre nich je tento zákon celkom prijateľný. Návrh zákona ako celok je v niektorých aspektoch lepší ako doterajšia právna úprava, a preto ho v mene klubu Strany demokratickej ľavice odporúčam na druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Keďže jediný zápis na zozname poslancov bol pán poslanec Kanis, nemám ďalších prihlásených, konštatujem, že prihlásený poslanec už v rozprave vystúpil. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne alebo elektronicky. Pán poslanec Moravčík. Zaznamenávam a zároveň uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    v dôvodovej správe k návrhu zákona sa konštatuje, že návrh vychádza z analýzy objektívnych záujmov štátu na zabezpečení potrieb obranyschopnosti vlasti, na profesionalizácii Armády Slovenskej republiky a z analýzy dosahov riešenia sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov. Personálna situácia Armády Slovenskej republiky nie je z tohto hľadiska priaznivá, nedarí sa obsadzovať funkcie vojakov, ktorí vojenskú službu v ozbrojených silách vykonávajú ako svoje zamestnanie. V dlhodobom priemere sa obsadenosť týchto funkcií pohybuje okolo 70 %, ak mám dobré údaje. Ešte dokonca nižšie. Tento stav je nepriaznivý vo vzťahu k obranyschopnosti Slovenskej republiky a vo vzťahu k požiadavke profesionalizácie ďalších funkcií v Armáde Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je predložený na prerokovanie a schválenie do Národnej rady s veľkým oneskorením. Bol spracovaný už v roku 1995 a vojenská verejnosť s veľkým záujmom očakávala jeho predloženie zo strany vlády do parlamentu na schválenie. Vojaci z povolania v ňom videli perspektívu riešenia ich ďalšej služby v armáde. Je nutné podotknúť, že vojenská verejnosť veľmi podrobne poznala text návrhu zákona o sociálnom zabezpečení z roku 1995, preto s obavami predpokladala, že odďaľovanie jeho schválenia bude mať za následok zásadné redukcie v zákone. Obavy sa skutočne naplnili, pretože došlo k výrazným úpravám v zabezpečovaní vojakov a ich rodinných príslušníkov.

    Reštrikčné opatrenia sú zrejme dôsledkom nenaplnenia ekonomických predpokladov vlády, ktoré si vo vládnom programe vytýčila. Po neprijatí Slovenska do NATO je reštrikčne upravený návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov ďalším nepriaznivým krokom voči vojakom napriek tomu, že armáda obetavo plní svoje úlohy, ktoré sú pred ňu postavené, aj v náročných podmienkach nedostatočného finančného krytia, za čo jej patrí česť. Dôsledkom toho je už teraz značná nespokojnosť a sklamanie príslušníkov armády aj z tohto navrhovaného textu zákona.

    Zákon je potrebný, konkrétne pripomienky, konkrétne návrhy na zlepšenie prednesieme v druhom čítaní. Sme toho názoru, že tento zákon treba prerokovať čo najskôr, a preto ho budeme odporúčať do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    tak ako moji predrečníci zvýraznili, je potrebné tento vládny návrh zákona prijať, lebo v podstate ide o zákon v balíku tzv. sociálnych zákonov. V ďalšom programe je zákon o peňažných náležitostiach vojakov z povolania. To znamená, že by som prosil pánov poslancov a celú Národnú radu, aby prijala účinnosť zákona spoločne, lebo jeden zákon nadväzuje na druhý. Takou strechou je Branný zákon, ktorý takisto budeme prerokúvať a, samozrejme, čo sa týka vojenskej verejnosti, tento zákon veľmi potrebuje, lebo naplnenosť na nižších stupňoch, čo sa týka veliteľov čiat, je podstatne nižšia, ako tu povedal môj predrečník. Samozrejme, že budem hovoriť v tom ďalšom zákone o peňažných náležitostiach vojakov z povolania, kde v podstate tento priestor je väčší.

    A čo sa týka sociálnych istôt, tak si myslím, že armáda musí mať také sociálne istoty a postavenie vojakov, ktoré je adekvátne k plneniu úloh, ktoré si armáda plní voči obranyschopnosti vlasti.

    Čiže, odporúčal by som, aby tento vládny návrh zákona Národná rada schválila a odporučila do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.

    Priatelia, pristúpime k hlasovaniu. Pozývam pánov poslancov do rokovacej miestnosti. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Vážený pán predsedajúci, dovolil by som si zopakovať návrh ako spravodajca. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave prijala návrh na prerokovanie predmetného zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Počuli sme návrh, ktorý predniesol pán spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 111 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s prijatým uznesením Národnej republiky Slovenskej republiky prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Posledný je uvedený ako gestorský výbor.

    Ďalej, navrhujem za gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť lehotu prerokovania vo výboroch do 27. novembra 1997 a v gestorskom výbore do 28. novembra 1997. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Počuli sme návrh prednesený spravodajcom o pridelení návrhu do výborov a do gestorského výboru a o termínoch prerokovania.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Moment, je tu upozornenie, že nešlo o skrátené konanie, a teda lehoty, ktoré boli navrhnuté, musia mať rozsah najmenej 35 dní. Z týchto dôvodov budeme musieť upraviť túto lehotu a, samozrejme, aby to bolo úplne aj formálne správne, budeme hlasovať o takto upravenej lehote.

    Prosím, aby ste návrh lehoty znova po tomto spresnení predniesli.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vzhľadom na uvedené skutočnosti v rozpore s uznesením výboru navrhujem iné termíny na prerokovanie, a to vo výboroch do 23. januára 1998 a v gestorskom výbore do 29. januára 1998.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Koniec koncov to je stanovený termín do. Je možné ho potom spresniť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada prijala príslušné lehoty na prerokovanie zákona vo výboroch a v gestorskom výbore v druhom čítaní.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 706 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 706a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Ján Sitek.

    Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa premieta nová úprava organizácie štátnej správy na úseku obrany zakotvená vo vládnom návrhu Branného zákona. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa vojenské správy, t. j. okresné vojenské správy a úrady vojenských správ ako orgány štátnej správy na úseku obrany organizačne vyčlenili z Armády Slovenskej republiky a podriadili ministerstvu obrany ako ústrednému orgánu štátnej správy. V tomto vládnom návrhu zákona sa takisto uvažuje aj so zmenou postavenia náčelníka generálneho štábu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Urbanovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení hostia, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, (tlač 706) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 712 zo dňa 1. októbra 1997 pridelila vládny návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi podali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. K článku I bodu 6 (§ 2b ods. 6)

    Navrhované znenie § 2b ods. 1 upraviť takto:

    "(1) Armáda sa organizačne člení na Generálny štáb Armády Slovenskej republiky (ďalej len "generálny štáb") na vojenské zväzy, vojenské zväzky, vojenské útvary, vojenské jednotky, vojenské zariadenia, vojenskú políciu a vojenské spravodajstvo."

    Zavádza sa skratka "generálny štáb".

    Tento návrh navrhol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    2. K článku I bodu 6 (§ 2b ods. 6)

    Navrhovaný text § 2b zakončiť čiarkou a doplniť slovami "ktorý velí vojskám Armády Slovenskej republiky".

    Podľa stanoviska oboch výborov nie je vhodné vypustiť veliteľskú funkciu osoby postavenej na čelo generálneho štábu, keďže sa v takomto prípade zdá, že vzniká isté vákuum medzi ustanovením článku 102 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl, a výkonom veliteľskej funkcie v armáde, ktorá doteraz patrila osobe postavenej na čelo generálneho štábu.

    Ústavnoprávny výbor aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča návrh schváliť, gestorský výbor odporúča schváliť.

    3. K článku II

    V článku II slová "1. decembra 1997" nahradiť slovami "1. januára 1998".

    Ide o stanovisko, ktoré vychádza z toho, že navrhovaná novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. a návrh Branného zákona úzko súvisia a na seba nadväzujú. Preto je potrebné, aby oba tieto zákony nadobudli účinnosť v rovnaký deň.

    Je to stanovisko ústavnoprávneho výboru aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu bezpečnosť. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal...

  • Pán spravodajca, myslím si, že netreba čítať celé uznesenie, ale informovať o celkovom rozhodnutí výborov.

  • Takže, pán predsedajúci, vyčerpal som tú časť, ako navrhujete vy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoznam poslancov-rečníkov prihlásených do rozpravy, a to za poslanecký klub SNS vystúpi pán poslanec Prokeš. Zároveň v zozname rečníkov je uvedený aj pán poslanec Čarnogurský za KDH. Teda v takomto poradí vystúpia písomne prihlásení.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov - a prosím kolegu Kanisa, ktorý neskôr vystúpi, aby podrobnejšie uviedol tento pozmeňujúci návrh. Predpokladal som, že poradie vystupovania bude opačné, že bude vystupovať najprv on.

    Skupina poslancov v návrhu, ktorý máte pred sebou, navrhuje vypustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 4.

    Ďalej, nahradiť v texte § 2b ods. 5 textom: "Koordináciu činnosti a úloh armády, vojenských správ a vojenských zariadení zabezpečuje ministerstvo obrany."

    Zaradiť v § 2b nový odsek 6: "Koordináciu činnosti a úloh jednotlivých druhov vojsk a príslušných vojenských zariadení zabezpečuje generálny štáb."

    Prečíslovať pôvodný odsek 6 na odsek 7.

    Ďalej vypustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 6 a vypustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 8.

    Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu bude platiť doterajší právny stav, to znamená, že Generálny štáb Armády Slovenskej republiky bude hlavným orgánom velenia Armády Slovenskej republiky. Na čele generálneho štábu bude náčelník generálneho štábu, ktorý bude veliť vojskám armády, bude podriadený ministrovi obrany, ktorému bude zodpovedať za výkon svojej funkcie, a bude ho vymenúvať a odvolávať prezident Slovenskej republiky. Tento návrh je aj v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 4 z roku 1997 Z. z.

    Dovoľte mi ďalej k spoločnej správe požiadať ctené plénum, aby pozmeňujúci návrh pod bodom 1 prijalo, pod bodom 2 odmietlo a pod bodom 3 prijalo.

    Dámy a páni, som presvedčený, že takouto úpravou jednak bude navrhnutá úprava v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a navyše to prospeje obranyschopnosti našej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kanis, to je prihláška ústne alebo elektronicky do rozpravy?

  • Odpoveď poslanca Kanisa z pléna.

  • Do rozpravy. Dobre. Urobím záznam.

    Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

    v dôvodovej správe k návrhu novely vládneho zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky sa uvádza, že potreba novely zákona vyplynula z odlišného riešenia postavenia orgánov štátnej správy na úseku obrany - vojenské správy - a tiež vytvorenia efektívnejších väzieb medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a generálnym štábom súvisiacich so zabezpečením úloh na úseku obrany štátu. Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že ministerstvo obrany je ústredným orgánom štátnej správy na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky. V týchto intenciách - uvádza dôvodová správa - je potrebné, aby koordináciu činnosti a úloh jednotlivých druhov vojsk armády, vojenských správ a vojenských zariadení zabezpečovalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky prostredníctvom jeho štátneho tajomníka.

    K tomuto návrhu novely sa možno vyjadriť z dvoch aspektov. Jedným je odborný a druhým je politický. Pri zhodnotení jedného aj druhého aspektu dôjdeme k záveru o neopodstatnenosti návrhu tejto novely.

    Odborný pohľad na novelu hovorí o tom, pokiaľ ide o zaradenie vojenských správ, že absolútne prevažná väčšina aktivít a úloh vojenských správ, ako aj generálneho štábu smeruje dovnútra armády, asi 80 %.

    Ani ustanovenie štátneho tajomníka ministerstva obrany na čelo generálneho štábu by zásadným spôsobom nezmenilo postavenie generálneho štábu voči orgánom štátnej správy. To by sa zmenilo jedine v prípade, keby teoreticky bol generálny štáb začlenený pod ministerstvo obrany ako jeho súčasť.

    Ak vojenské správy na 80 % plnia úlohy smerom dovnútra armády, to znamená voči Generálnemu štábu Armády Slovenskej republiky, ich podriadenosť pod Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vytvorí úplne neúčelnú a nelogickú väzbu, keď prevažnú väčšinu svojich aktivít budú prostredníctvom ministerstva obrany, čiže okľukou vykonávať smerom ku generálnemu štábu. Skúsme si predstaviť, aký chaotický stav môže nastať v čase, keď by vojenské správy museli práve najviac a najúčelnejšie pracovať, a to v prípade brannej pohotovosti štátu. V takom prípade táto neúčelná väzba by mohla mať priamo zničujúce dôsledky.

    Pokiaľ ide o šéfa generálneho štábu, náčelníka generálneho štábu, novela tým, že zavádza štátneho tajomníka ako náčelníka generálneho štábu alebo spája funkciu náčelníka generálneho štábu s funkciou štátneho tajomníka, narušuje zásadu jednotného riadenia a opätovne by vniesla chaos do organizácie vrcholného orgánu velenia armády - generálneho štábu.

    Vyplýva to z toho, že podľa súčasnej ústavnej úpravy náčelníka generálneho štábu vymenúva prezident republiky a naproti tomu štátneho tajomníka vymenúva vláda. Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo, ak prezident republiky určitého kandidáta jednoducho odmietne vymenovať za náčelníka generálneho štábu, naproti tomu vláda odmietne vymenovať alebo zvoliť za štátneho tajomníka toho kandidáta na funkciu náčelníka generálneho štábu, ktorého chce alebo je ochotný vymenovať prezident.

    Nastane situácia, keď jednoducho náčelníka generálneho štábu nebude možné vymenovať. Opäť si skúste predstaviť, k akým dôsledkom to povedie, a to teraz hovorím bez ohľadu na súčasnú situáciu, myslím si, súčasný vzťah medzi prezidentom republiky a vládou či predsedom vlády. To znamená aj keby tieto vzťahy boli v podstate normálne a zodpovedali by ústavnej úprave, aj v takom prípade takýto stav, čiže rozdielne rozhodnutia prezidenta republiky a vlády môžu nastať, to znamená, že môže nastať úplne chaotická situácia pri riadení armády, keď by nebolo možné vymenovať náčelníka generálneho štábu. Nazdávam sa, že každý, komu leží na srdci účelné fungovanie Armády Slovenskej republiky, musí hlasovať proti takejto úprave, ktorá sa prieči elementárnym zásadám manažérstva a účelného riadenia organizácie, v tomto prípade armády.

    To bol odborný pohľad. Politický pohľad na novelu naznačuje evidentnú snahu vlády dostať pod svoju kontrolu riadenie a velenie armády prostredníctvom generálneho štábu. Generálny štáb bol doteraz určitým spôsobom autonómnym, vojensko-odborným orgánom riadenia a velenia armády bez politických vplyvov. Celkom úspešne sa podarilo udržať generálny štáb mimo súčasného konfliktu medzi prezidentom republiky a predsedom vlády. Zárukou tohto autonómneho a odborného postavenia generálneho štábu bolo aj ustanovenie zákona, podľa ktorého náčelníka generálneho štábu vymenúval prezident republiky ako nadstranícky ústavný činiteľ. Novelou zákona by prešla kompetencia vymenovať funkcionára, ktorý priamo riadi armádu, na vládu Slovenskej republiky, čo je vlastne len opakovanou snahou vládnej koalície z novely číslo 166/1995, kde sa v § 2b článku 7 hovorilo, že náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra. Táto novela neskôr stratila účinnosť výrokom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Nebezpečenstvo spolitizovania armády cestou vplyvu vládou dosadeného politika je v prípade schválenia novely značné. S tým je spojené tiež nebezpečenstvo použitia Armády Slovenskej republiky nad rámec Ústavy Slovenskej republiky v prípade vzniku krízovej situácie, napríklad zmanipulovania či zmarenia volieb v budúcom roku.

    Rovnako sa takto objavuje nebezpečenstvo na politické zneužitie domobrany. Domobrana je rozkazom ministra obrany v súčasnosti organizačne zahrnutá pod Generálny štáb Armády Slovenskej republiky. Existuje iba jej organizačné jadro, ktoré v prípade aktivovania domobrany organizuje jej zmobilizovanie. Domobrana môže byť vytvorená v prípade mobilizácie výnimočného stavu a v prípade mimoriadnej situácie. Plní rôzne úlohy, ako napríklad ostrahu a ochranu dôležitých objektov a podobne. Medzi jednu z jej úloh patrí aj v súčinnosti s políciou zabezpečovať organizovanosť a poriadok na teritóriu. V prípade schválenia tejto novely by aj domobrana podliehala pod štátneho tajomníka ministerstva obrany schváleného vládou Slovenskej republiky.

    Pokiaľ predkladateľ, čiže vláda Slovenskej republiky argumentuje tým, že vojenské správy sa majú stať orgánom štátnej správy, toto začlenenie vojenských správ je možné riešiť tak, že sa jednoducho na oblasť plnenia úloh vojenských správ prenesie právomoc výkonu štátnej správy, čo je možné podľa zákona.

    Celá novela zákona číslo 3/1993 je postavená na dvoch zmenách, a to zmene podriadenosti generálneho štábu namiesto náčelníkovi generálneho štábu na štátneho tajomníka ministra obrany, a druhá na prechode podriadenosti vojenských správ z generálneho štábu na ministerstvo obrany. Všetky zmeny a doplnky paragrafov len technicky realizujú tento zámer. Keďže v tejto novele nejde o účelné zmeny, ktoré by priniesli lepšiu organizáciu a riadenie ozbrojených síl, ale sledujú politické ovládnutie riadenia ozbrojenej zložky, navrhujem tento návrh zákona zamietnuť a poslanci za KDH, ako aj za DÚ a poslanci zo strán združených v Slovenskej demokratickej koalícii budú hlasovať proti tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    nie je k čomu vystupovať. Argumenty, ktoré pán Čarnogurský tu vysypal, sú všetky dobre známe. Táto kauza sa vlečie už najmenej tri roky zásluhou práve KDH, ale kvôli pamäti národa, pretože raz budú historici študovať záznamy z týchto schôdzí, musím povedať tiež podstatnú pravdu.

    Pán Čarnogurský, nestrašte voľbami, že armáda by mohla byť zneužitá na manipulovanie volieb. Vy ste s tou manipuláciou začali cez pána Hoyera vo Varšave. To treba aj histórii odkázať. Túto nebezpečnú politickú kauzu ste rozpútali vy. Vy ste chceli tento štát degradovať na balkánsky štát, ktorý nie je schopný urobiť slobodné a demokratické voľby. Takže ja vecne hovorím o tom, čo ste povedali vy, že armáda môže byť v tomto štáte zneužitá na manipulovanie volieb. Je to veľmi nebezpečná hra, ktorú ste začali, pán Čarnogurský, už vo Varšave. Opakujem vám to ešte raz a kvôli pamäti národa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poslanec a predseda výboru pán Andrejčák - faktická poznámka.

  • Ja by som prosil slovo v rozprave.

  • Už som uzavrel rozpravu. Keď som zaznamenával pána poslanca Kanisa, ktorý sa prihlásil elektronicky, tak som oznámil, že je uzavretá. Môžete vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, prehliadol som to, preto využijem a poviem to v čase faktickej poznámky.

    Prosím vás, je pravda v tom, že ide o dve veci. Len pripomínam, možno som v tejto miestnosti jediný človek, ktorý vie, čo je to miestna vojenská správa, či je to okresná, krajská, alebo ako sa volá. Viem, kto tam robí, čo robí, aký to má dosah, aké má súvislosti. A preto toto nie je problém. Keď chce štát zrušiť vojenské správy, tak ich zruší, tak ako tie štáty, ktoré ich nemajú, a urobí náborové strediská, keď chce mať také silné postavenie ako v Rakúsku, urobí si to podľa svojho. Argumenty, ktoré sa odvolávajú na vojenské správy organizačnými opatreniami, sa dajú dať dohromady, nie je to problém.

    Čo sa týka náčelníka štábu. Keď Slovensko nebolo nebojaschopné vtedy, keď sa táto funkcia volala veliteľ Armády Slovenskej republiky a robil ju generál Humaj, nebude ani teraz. A vážení páni kolegovia z opozície, keby vám išlo o to, tak by ste navrhli iba jednu vec - pridať jeden paragraf k tejto novele, že štátny tajomník, ktorý velí generálnemu štábu, musí mať vojenské vzdelanie a musí to byť profesionálny vojak. Vy to nenavrhujete, ale táto novela je senzačným materiálom na to, aby sme sa zase politicky podozrievali, vysvetľovali, bojovali. A o to asi ide aj v tejto rozprave.

    Ešte mám 27 sekúnd, pán poslanec, chcem ich využiť. Chcem pripomenúť, že ani to, kto vymenúva, nie je rozhodujúce. Bol som veliteľom pluku, vymenoval ma minister, a musel som poslúchať ďalších dvoch. A v Českej republike v západnom okruhu boli dokonca medzi ministrom, ktorý vymenúval veliteľa pluku, ešte traja generáli, ktorých museli poslúchať. Takže ani to, páni, nie je dôležité. Dôležité je, ako to chceme urobiť, aká je politická vôľa.

    Ďakujem.

  • Stop. Ďakujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, posledný, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kanis.

  • Vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni,

    je to druhé čítanie a myslím si, že kto pozorne sledoval priebeh prvého čítania, tak mohol počuť všetky argumenty za a proti a mohol zvážiť, čo je presvedčivejšie a čo nie je presvedčivejšie. Budem veľmi stručný a takpovediac iba v základnom sa vyjadrím k návrhu zákona (tlač 706), ako aj k spoločnej správe, a dovolím si zopakovať ešte niektoré veci po pánu poslancovi Prokešovi, ktoré tu povedal.

    V návrhu zákona (tlač 706) body 1 a 2, sčasti aj 3 sa týkajú problematiky okresných vojenských správ. Môžem povedať, že je to vec názoru, či majú byť pod ministerstvom obrany, alebo pod generálnym štábom. Každé riešenie má svoje plusy a mínusy, pretože okresné vojenské správy vykonávajú aj činnosť, ktorá je mimo kompetencie generálneho štábu. Myslím si, že ten problém sa dá riešiť tým, že tam bude adekvátna forma súčinnosti ministerstva obrany a generálneho štábu, lebo ani jedna inštitúcia sa takpovediac bez tej druhej v tomto nepohne.

    Nepovažujem túto otázku za kľúčovú, okolo ktorej by sa mala krútiť debata o vojenskej politike. Sú tam, samozrejme, ďalšie zákonné normy, ktoré túto vec riešia. Myslím si, že oveľa závažnejšia je problematika, ktorá súvisí s iným ponímaním generálneho štábu a iným ponímaním náčelníka generálneho štábu. Nie je teraz čas rozvádzať to, ale v prvom čítaní tieto veci boli podľa mňa dostatočne zdôvodnené.

    V samotnej spoločnej správe je v bode 1 istým spôsobom napravený aj nedostatok, ktorý je v bode 3 návrhu zákona. Podľa môjho názoru v návrhu zákona sú rozhodujúce body 4 a 6. Preto aj skupina poslancov sa takpovediac rozhodla podať tieto pozmeňujúce návrhy, pretože jej ide o to, aby sa zachoval doterajší stav a doterajšia kompetencia. Poviem to otvorene, podľa môjho názoru, ak by prešiel tento návrh zákona, tak sa výrazne znižuje pôsobnosť a funkcia ministra obrany. Ak jeho štátny tajomník velí vojskám a bude chodiť do vlády, tak sa pýtam, čo to bude za ministra. To je len jedna vec.

    Druhá vec je, že ten, ktorý bude veliť vojskám, sa dostane do dvojitého podriadenia. Jednu vec už riešil Ústavný súd svojím nálezom, keď povedal, že náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident ako hlavný veliteľ, a tu zrazu sa dostane ďalšia podriadenosť pod vládu. Prirodzene, keď nebude prezident, vznikne z toho nový takpovediac konflikt. Načo si ho máme fabrikovať? To riešenie, ktoré je, je jednoduchšie a podľa môjho názoru lepšie, a netreba robiť žiadne komparácie, ako to je v iných krajinách alebo ako to tu bolo. Ústavnoprávny stav, ktorý je teraz, aj to riešenie, je podľa môjho názoru dobré, a preto skupina poslancov v pozmeňujúcich návrhoch navrhla vypustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 4 a navrhla vypustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 6.

    K pozmeňujúcim návrhom číslo 2, 3 a 4. Myslím si, že je možné o nich hlasovať spoločne, pretože to tvorí istý celok, ušetríme tým čas. A pána spravodajcu aj váženú Národnú radu chcem upozorniť na to, že vznikla istá komplikácia v tom, že návrh zákona požaduje v bode 7 v § 2b ods. 7 vypustiť. Konkrétne išlo o ten úsek, o znenie, o ktorom Ústavný súd rozhodol, takpovediac, že porušuje ústavu. Toto znenie bolo: "Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra." Keďže nález Ústavného súdu toto odmietol ako protiústavné, do šiestich mesiacov mala Národná rada urobiť nápravu. Keďže ju do šiestich mesiacov neurobila, celú vec chápeme tak, že automaticky stratila platnosť. Ale dali sme návrh, aby sa vypustil z návrhu zákona bod 7, a tým vzniklo takpovediac dvojaké vypustenie.

    Preto, pán spravodajca, v mene skupiny poslancov sťahujeme náš pozmeňujúci návrh v bode 6 a ponechávame, teda sme za to, aby platil pôvodný bod 7 v návrhu zákona, t. j. že § 2b ods. 7 sa vypúšťa. Tým sa dá zadosť aj nálezu Ústavného súdu a veci sa nekomplikujú.

    Posledný sporný bod má takýto charakter. V návrhu zákona v bode 8 sa navrhuje vypustiť § 7, v ktorom je vlastne prísaha, obsah prísahy v Armáde Slovenskej republiky. Dnes je to riešené tak, že sa tu navrhuje vypustiť to zo zákona o armáde a presunúť to do Branného zákona.

    Chcem len upozorniť na jednu vec, že prísaha vojakov Armády Slovenskej republiky je iná ako prísaha vojakov železničného vojska alebo vojsk ministerstva vnútra, čo je v Brannom zákone. Čiže myslím si, že ak je toto zákon o Armáde Slovenskej republiky, má to svoju logiku, aby práve v ňom bola prísaha vojakov Armády Slovenskej republiky, a preto je tam náš pozmeňujúci návrh 7 vypustiť v návrhu zákona (tlač 706) bod 8.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, to sú návrhy za skupinu poslancov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

  • Ak dovolíte, mám len naozaj veľmi krátku poznámku.

    Vidíte, že som mal pravdu, keď som hovoril, že aj táto novela nám poslúži na to, aby sme sa politicky prekárali. Pán kolega Kanis to použil, keď argumentoval, čo to bude za ministra, keď bude mať štátneho tajomníka, čo môže ísť do vlády. Tak čo sú to za traja ministri, ktorí majú dvoch štátnych tajomníkov a obidvaja majú právo namiesto ministra ísť do vlády, pretože máme jednoducho takýto zákon? Ani tu sa v tomto štvrtom ministerstve nič nestane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Prokeš ešte má faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Doplnil by som pána Kanisa, resp. k jeho vystúpeniu by som upozornil spoločného spravodajcu, že keď som uvádzal tiež tento pozmeňujúci návrh, resp. pozmeňujúce návrhy dané skupinou poslancov, tak som neuviedol ten bod 6, ktorý navrhol vypustiť pán Kanis, čiže nedošlo ku kontraverzii. Môj návrh je úplne zhodný s návrhom, ktorý dal pán Kanis. A rád by som zdôraznil jednu vec, že dvaja štátni tajomníci, ktorí chodia do vlády, je jedna vec a dvojitá podriadenosť vo velení armády je druhá vec. Takže si myslím, že tu došlo k istému nedorozumeniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Chcel som pánu Kanisovi pripomenúť, že sa zrejme zabudol spýtať pána Andrejčáka, či si je naozaj vedomý toho, čo povedal predtým, že je tu zrejme jediný, ktorý rozumie tomu, čo sú miestne vojenské správy. To znamená, implikujem, že ani minister nevie o tom, čo sa predkladá v zákone. Je tiež v tejto miestnosti.

    A po druhé, či pán Kanis pochopil, prečo koalícia nenavrhuje riešenie na ten rozpor, ktorý pán Andrejčák presne popísal, že keď sa na čelo generálneho štábu dostane iný než vojak alebo nevojak. Prečo vy máte odpovede, ale nenavrhujete riešenia do zákona tak, aby tam nebol rozpor s ústavou alebo s normálnym logickým vývojom oddelenia moci.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pokračovať budeme zajtra o 10.00 hodine. Predtým budú pravdepodobne ešte zasadať výbory.

    Chcem ešte upozorniť, že zajtra okrem dokončenia hlasovania o tomto návrhu zákona bude vládny návrh zákona o Liečebnom poriadku ako prvý bod, ďalej ako druhý bod vládny návrh zákona o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch, ako tretí bod návrh na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a ďalej návrh na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

  • Hlasy v sále.

  • Uviedol som, že dokončíme hlasovanie o tomto bode, a potom nasledujú ďalšie v takom poradí, ako som hovoril. Samozrejme, je možné, že ešte ďalšie úpravy potom vyplynú z rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Šum v pléne.

  • Pán poslanec Moric, je to na dobrú noc? Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, nemohli by sme hlasovať dnes? Aký je dôvod, aby sme o tom dnes nehlasovali?

  • Priatelia, už sme takéto rozhodnutie povedali. Hlasuje sa zajtra.

    Na základe toho uzatváram dnešné rokovanie. Pokračujeme zajtra o 10.00 hodine, predtým ešte budú pracovať výbory.

    Ďakujem.