• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať tretím dňom rokovania 35. schôdze Národnej rady.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dnešného zasadnutia sa písomne ospravedlnili páni poslanci Pacola a Farkas a pán poslanec Hrnko a podpredseda Húska sú na zahraničných cestách. Poobede ešte niektorí poslanci odídu.

    Predtým, ako budeme pokračovať podľa bodov programu, sa hlásia pán poslanec Magvaši a pán podpredseda Ľupták.

    Podľa rokovacieho poriadku má prednosť pán podpredseda Ľupták.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže sa objavilo v tlači, aj dnes tu už bol šum okolo predaja akcií Slovenských elektrární, navrhujem, aby nám zajtra ráno prišiel pán minister vysvetliť, či je to skutočne pravda, alebo nie. Aby sme neboli na pochybách.

  • Pán podpredseda myslí ministra Česneka.

  • Áno, pána ministra Česneka, aby prišiel toto vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Ľupták. Myslím si, že o tom nemusím dať ani hlasovať, alebo ak chcete, dám. Ale chcem požiadať, aby to nebolo ráno o 9.00 hodine, pretože od 9.00 do 11.00 hodiny vláda rokuje o rozpočte. Takže treba, aby sa zistili všetky okolnosti, aby sme nemali dezinformácie, ale riadnu informáciu. Preto navrhujem, aby to bolo zajtra, ale o 12.00 alebo o 13.00 hodine.

    Ešte pán podpredseda chce niečo doplniť.

  • Dnes je hodina otázok a odpovedí, tak na nej by nám mohol pán minister odpovedať.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v mene poslaneckých klubov za Stranu demokratickej ľavice, Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia a Maďarskej koalície podľa § 24 ods. 5 sme takisto chceli navrhnúť, aby pán minister Česnek zajtra predložil ústnu informáciu o predaji 820 tisíc akcií Slovenských elektrární, a. s., v nadväznosti na uplatňovanie zákona číslo 192/1995 Z. z. s tým, že zároveň treba zabezpečiť účasť ministra privatizácie Slovenskej republiky pána Bisáka a prezidenta Fondu národného majetku pána Gavorníka. To je po prvé.

    Po druhé, v zmysle § 24 ods. 4 navrhujem, aby bod 45, ktorý sa zaoberá návrhom skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky, bol zaradený ako nasledujúci po prerokovaní informácie o predaji 820 tisíc akcií Slovenských elektrární.

  • Ďakujem.

    O tomto druhom návrhu musím dať hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Musím dať hlasovať o zmene programu, pán poslanec. To sa nedá nič robiť. Ale ja s vami súhlasím.

    Len ide zase o to, že tu je návrh, aby to bolo dnes po hodine otázok, a tam je návrh na zajtra. Tiež sa prikláňam skôr k zajtrajšku, keďže ešte by mali referovať dvaja ministri a prezident fondu a všetko, čo navrhol. Je potrebné, aby nám ozaj dali informáciu, a nie dezinformáciu. Takže prikláňam sa k týmto návrhom, ale v takom poradí, ako to povedal pán poslanec Magvaši na základe vystúpenia pána podpredsedu. Zajtra o 13.00 hodine.

    Prosím, mám dať o tom hlasovať, alebo pripravíme uznesenie, že je s tým súhlas?

  • Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo.

  • Hlasujeme o tom, aby zajtra o 13.00 hodine podal informáciu Národnej rade pán minister Česnek, pán minister Bisák a prezident fondu.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 114 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Ďakujem.

    Teraz budeme hlasovať o tom, aby po tomto bode programu, ktorým je tlač 801, sme pristúpili k prerokovaniu bodu 45, aby nasledoval tento bod.

    Bod 45 bude nasledovať po prerokovaní bodov 11 a 12.

    Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Odsúhlasili sme aj tento návrh.

    Páni poslanci, pani poslankyne,

    pristúpime k bodu, ktorý sme včera prerušili pred hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 801). Prerušili sme ho preto, že sme neboli uznášaniaschopní. Pristúpime teda opäť k hlasovaniu o uznesení Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o súhlase s návrhom vlády.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Preto môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 802. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1828.

    Z poverenia vlády aj v tejto časti rokovania bude predkladať návrh podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste oboznámili s návrhom.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    predložený návrh zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 298/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ako i podľa odporúčaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie, obsiahnutých v Bielej knihe.

    Hlavným dôvodom navrhovaných legislatívnych úprav zákona je prebiehajúci proces prispôsobovania právnej úpravy dane z pridanej hodnoty sekundárnej legislatíve Európskej únie v tejto oblasti. Postupné kroky aproximačného procesu v oblasti dane z pridanej hodnoty sú obsiahnuté v národnom programe prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 99 zo 4. februára 1997.

    Poznatky z aplikácie tohto zákona v praxi, ako i vznik a rozvoj nových foriem podnikateľských aktivít vyžadujú spresňovanie právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v záujme jednotnej interpretácie a praktickej aplikácie zákona. Zámerom predkladaného návrhu novely zákona je najmä dosiahnutie ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hodnoty k právu Európskej únie, zvýšenie výnosu dane z pridanej hodnoty, a to predovšetkým úpravou zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich zníženej sadzbe dane v nadväznosti na smernice Európskej únie vymedzujúce tovary a služby, ktoré sa môžu zdaňovať zníženou sadzbou dane, spresnenie a doplnenie niektorých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, predovšetkým v oblastiach, kde v súčasnosti nie je možná jednoznačná interpretácia zákona, napríklad pri finančných činnostiach a osobitne pri faktoringových službách.

    Najzásadnejšou zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty a najvýraznejším krokom v procese približovania tohto zákona k 6. smernici Európskej únie, ktorá je základnou smernicou upravujúcou oblasť dane z pridanej hodnoty v Európskej únii, je nové znenie prílohy číslo 1 zákona, ktorá obsahuje zoznam tovarov a služieb podliehajúcich zníženej sadzbe dane. Do tohto zoznamu sa navrhuje zaradiť v súlade s prílohou H 6. smernice, ktorá obsahuje zoznam tovarov a služieb, ktoré môžu podliehať zníženej sadzbe dane, ďalšie potraviny a produkty na použitie pri príprave potravín.

    Súčasne sa do základnej sadzby dane presúvajú niektoré tovary a služby, ktoré sa nemôžu zdaňovať zníženou sadzbou dane, napríklad slnečné kolektory, domáce prístroje na úpravu vody, katalyzátory, stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie vzduchu a iných plynov, merače množstva spotrebovaného tepla, vodomery na teplú a studenú vodu. Ďalej, čo sa týka služieb, ide o služby súvisiace s ťažbou ropy a plynu, telekomunikačné služby, právne služby, služby daňového poradenstva, technické skúšky a analýzy.

    Nadväzne na 6. smernicu, ktorá hovorí o tom, že pokiaľ podiel reklamy, inzercie erotického, pornografického zamerania dosahuje významný podiel v knihách, brožúrach, novinách, časopisoch a iných periodikách, navrhuje táto novela preradiť do základnej sadzby aj knihy, brožúry, noviny, časopisy a iné periodiká, pokiaľ v nich reklama a inzercia, pornografia a erotické zameranie predstavujú viac ako 10 % celkového obsahu.

    Chcem ešte upozorniť - v rámci včerajšej diskusie tu prišlo k určitému šumu -, že prevádzky herní nepodliehajú zdaňovaniu daňou z pridanej hodnoty ani v tejto novele, ani v základnom zákone. Bola tam istá duplicita, že základné paragrafové znenie zákona o dani z pridanej hodnoty vylučovalo lotérie a prevádzky herní z dane z pridanej hodnoty. Bolo to tam duplicitne, preto z tej položky, konkrétnych menovitých položiek sa vypúšťajú prevádzky herní. Lotérie, herne a iné hry podliehajú zdaňovaniu iným systémom, než je daň z pridanej hodnoty, tie režimy zdaňovania sú priamo definované v zákone o lotériách a iných hrách. Teda, aby v tomto zbytočne nebola polemika.

    Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu, a to vo výške cca 2,2 mld. Sk, pokiaľ sa prijme komplexne. Zvýšený výnos dane sa zabezpečí predovšetkým zo zmeny zdaňovania telekomunikačných služieb.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu predloženého zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Bartošíková je aj v tomto čítaní spravodajkyňou. Preto nás oboznámi s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (máme ju ako tlač 802), a aby som vystúpila ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Pripomínam, že predmetný návrh zákona o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenkej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho navrhol zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska si myslím, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť iba spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny, spresnenia návrhu zákona prebehnú pri rokovaniach vo výboroch a v rámci druhého čítania Národnej rady Slovenskej republiky, čím môže dôjsť, pokiaľ bude taká vôľa, k dopracovaniu alebo k prijatiu pozmeňujúcich návrhov.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1828 zo dňa 27. októbra 1997 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam v súlade s tým, čo som povedala pri skrátenom legislatívnom konaní, aby bol návrh zákona pridelený na prerokovanie v lehote do 17. novembra všetkým výborom, ktoré som vymenovala, a gestorskému výboru do 18. novembra tohto roku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, môžem teda otvoriť rozpravu. Do rozpravy za klub SDĽ sa prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová, za klub Maďarskej koalície pani Edit Bauerová a za MKDH pán poslanec Gyula Bárdos.

    Prosím pani poslankyňu Schmögnerovú.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    nepochybne novelizácia zákona o dani z pridanej hodnoty je vždy veľmi závažnou otázkou, pretože sa dotýka prostredia, v ktorom žijeme a, samozrejme, má aj úzke súvislosti so štátnym rozpočtom. Nesedí tu pán poslanec Cuper, prirodzene, zrejme ho nezaujímajú argumenty, ale včera sa vrátil k zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty, ktoré sa odohralo v roku 1994. To len naznačuje, že skutočne je to otázka, ktorá pretrváva v pamäti, aj v jeho pamäti pretrvalo to, že v roku 1994 došlo k niektorým chybám pri preraďovaní produktov z nižšej do základnej daňovej sadzby.

    Pomôžem si jednou replikou na citát z Národnej obrody spred dvoch dní, keď sa tu sediaci pán minister vyjadril: "Nie je dobrá vláda, ktorá nerobí chyby." Moja replika na to by bola, že nie je dobrá vláda, ktorá nenapravuje chyby, ktoré urobí. My sme, ako viete, chybu, ktorá sa vtedy uskutočnila, okamžite opravili. Nebudem vysvetľovať, ako k tomu došlo, ale chybu sme opravili. A aby som vám dala ďalší arzenál, stala sa vtedy aj iná chyba, že sme pri spotrebných daniach zaťažili vyššou spotrebnou daňou ťažké vykurovacie oleje, čo ste vy nedávno urobili bez mihnutia oka. Ale aj vtedy, keďže sme si neskôr zvážili možné dôsledky, aj túto chybu sme napravili, a potom sme zvýšenie spotrebných daní pri - ľudovo hovoriac - mazute dali na správnu mieru.

    Rok 1994 je pre nás veľmi dôležitý, pretože vtedy sa skutočne urobili niektoré opatrenia týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, a v tom čase vtedajšia opozícia vo volebnej kampani to veľmi efektívne využila. A pokiaľ si listujete v tlači z roku 1994, prečítate si nepochybne veľa sľubov, ktoré vtedy zazneli predovšetkým z úst politikov z Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany - nesedí tu pán Prokeš, mohla by som ho rovnako citovať -, kde sme - pardon, nesedeli ste na svojom mieste, takže som vás nevidela, ďakujem, že ste mi ho ukázali. Takže skúste si trošku pozrieť, trošku si nalistovať, kde ste skutočne lákavo sľubovali znižovanie dane z pridanej hodnoty, a sľubovalo to aj HZDS, a na druhej strane ste veľmi kriticky posudzovali to, čo urobila vtedajšia vláda. Hovorili ste o asociálnosti atď., ale po celý rok ste z toho kroku, ktorý vám vtedy nepochybne priniesol veľa politických bodov, ťažili. A ak sa pozriete na výber daní z pridanej hodnoty v roku 1995, bol výrazne lepší ako v roku 1996, po kroku, keď ste pristúpili k určitým posunom pri dani z pridanej hodnoty, keď došlo k nižšiemu zaťaženiu daňou dane z pridanej hodnoty, čo bolo, prirodzene, reakciou na dobré výsledky v štátnom rozpočte v roku 1995.

    Vtedy som upozorňovala na to, že to bude mať negatívne dosahy na celkový podiel dane z pridanej hodnoty na príjmoch štátneho rozpočtu. Ukázalo sa, že je to pravda. Tento dosah sme čakali, ale čo sme všetci nečakali, že ho bude sprevádzať aj zhoršený výber dane z pridanej hodnoty. Ukázala sa podstatne nižšia efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty a časté úniky, najmä pri vývoze, tzv. "vratky" dane z pridanej hodnoty, ktoré boli nadhodnotené atď.

    Tento návrh zákona zdôvodnil pán minister troma argumentmi. Prvý, že treba zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Voči tomu nemožno namietať, pretože každé presuny z nižších do vyšších daňových sadzieb, každé vyššie daňové zaťaženie za predpokladu, že sa nezhorší výber dane, by malo mať za následok zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Ukazuje to na to, že zrejme sa štátny rozpočet už prvý, druhý a budúci tretí rok dostáva do komplikovanej situácie, keď dokonca vláda pozostávajúca z dvoch subjektov, ktoré vo voľbách sľubovali výrazné zníženie daňového zaťaženia, sa rozhodla, dokonca v roku, ktorý predchádza voľbám, pristúpiť k zvýšeniu daňového zaťaženia.

    Druhý dôvod, ktorý uviedol, sa týka aproximácie práva k Európskej únii. Toto nemožno len tak obísť. Treba si položiť otázku, v akom smere aproximujeme právo, či je tempo aproximácie vyrovnané a či v niektorých prípadoch, tak ako si to hospodárstvo vyžaduje, netreba prispôsobiť aproximáciu konkrétnym potrebám a požiadavkám slovenského hospodárstva. A zároveň i položiť ďalšiu otázku, prečo sa niekde snažíme aproximovať rýchlejšie a inde nieže neaproximujeme, ale sa výrazne odkláňame od legislatívy Európskej únie. Včera sme mali na pretrase jeden takýto príklad, a to bol váš návrh zákona o Národnej banke Slovenska, ale mohla by som uviesť mnohé ďalšie - o strategických podnikoch, revitalizácii atď.

    Treba ešte položiť ďalšiu otázku, či je to skutočne tak, ako sa zdôvodňuje, že sa približujeme v týchto prípadoch k legislatíve platnej v Európskej únii. Chcela by som uviesť, že priemerná neznížená sadzba dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie je 15-percentná, my máme zatiaľ 23-percentnú, takže sa približujeme vlastne len v tom, že chceme preraďovať do základnej sadzby a neponechať niektoré produkty a služby v zníženej sadzbe, a chcela by som dodať i to, že mnohé štáty Európskej únie majú dokonca tretiu - oficiálne sa nehovorí, že je to tretia sadzba, ale jednoducho nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty, čo iste pán minister tiež vie, a dotýka sa základných potravín. Ako príklad, ktorý rada používam, pretože sa ním trošku zaoberám, je Veľká Británia.

    Takže treba si položiť otázku, či skutočne v prípadoch, ktoré ste uviedli a ktoré sú v dôvodovej správe vymenované, sa musíme tak rýchlo približovať k zákonodarstvu Európskej únie. Či v danom prípade, keďže naša daň z pridanej hodnoty je najvyššia medzi štátmi Európskej únie, to znamená, že - šepkajú mi, že Švédsko má vyššiu - pôjdeme touto cestou.

    Dovoľte mi, aby som sa aj konkrétne vyjadrila k jednotlivým položkám, ktoré návrh zákona predpokladá presunúť z jednej do druhej daňovej sadzby. Navrhované presuny sú obojsmerné, treba však povedať, že presuny do zníženej daňovej sadzby sú z hľadiska spotrebiteľa, ktorý je konečným platiteľom dane z pridanej hodnoty, veľmi nepodstatné, ja som presvedčená, že bude o nich podrobnejšie hovoriť môj kolega.

    Preto by som sa chcela skôr dotknúť presunov, ktoré sú presunmi zo zníženej daňovej sadzby do základnej. Skúsme sa na niektoré podrobnejšie pozrieť. Pán minister financií nám včera často dával za príklad Japonsko. Myslím si, že mnohé veci sa možno učiť i od Japonska, ale možno že by nebolo zlé učiť sa napríklad i to, že v Japonsku, ak chcete dostať stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, musíte mať v projekte zabudované, že budete používať na produkciu elektriny slnečné kolektory. Keby Japonci zaťažovali slnečné kolektory 23-percentnou daňou z pridanej hodnoty, som presvedčená, že by si asi ľudia pomysleli, že vo vláde existuje veľmi skratové myslenie.

    Hovorím o tom aj preto, že staviame veľmi nákladné zariadenia na produkciu elektriny, pričom isté možnosti, ktoré nám pri použití reprodukovateľných zdrojov jednoducho sama príroda ponúka, nevyužívame dostatočne, ale i preto, že ako viete, slnečné kolektory vyrába slovenský podnik. Zatiaľ v prevažnej miere musí tento podnik vyvážať. Možno keby sme postupovali presne opačne, keby sme motivovali ľudí, napríklad keby sme znížili alebo dokonca v niektorých prípadoch dotovali ceny - ani to sa nedá vylúčiť - slnečných kolektorov, pomohli by sme nielen slovenskému výrobcovi, ale predovšetkým sami sebe a ochrane životného prostredia.

    Skúsme hovoriť o ďalších. Veľmi dôležité sú merače množstva spotrebovaného tepla, vodomery na teplú a studenú vodu. Zvlášť dôležité je povšimnúť si to v súvislosti s nedávno publikovanou smernicou o teple, o ktorej hovoril včera aj pán minister. Viete, pán minister, pre mňa bolo prekvapením, že ste zdôvodňovali túto smernicu tým, že chodíte po uliciach a vidíte otvorené okná, ako ľudia vetrajú prehriate byty do ulice. Ja by som skutočne takýto príklad nebola uviedla, pretože si myslím, že vláda by nepochybne mala operovať kvalifikovanejšími argumentmi (potlesk) a mala by asi číslami vyjadriť, ako vyzerá stav vykurovania v Slovenskej republike.

    Dnes nie je momentálne čas na to, aby som detailnejšie rozviedla, čo sa tu vlastne ide diať, ale viem uviesť, že pri treťom spôsobe výroby tepla, mimochodom bol podporovaný ministerstvom financií do konca roku, to pre spotrebiteľov tepla, čiže pre domácnosti bude znamenať záťaž okolo 4 až 5 tisíc Sk navyše. Čo však treba vážne pripomenúť je, že vy ste vlani predsa schválili zákon o štátnom rozpočte, kde bolo jasné, v akom rozsahu budú dotácie na teplo, a my sme vtedy upozorňovali, že v porovnaní s dotáciami v roku 1996 ide o zníženie takmer o 2 miliardy a že bude to mať dosah buď na cenu tepla, alebo na obmedzovanie dodávok tepla. Vtedy ste nato nereagovali. Ale predsa ministerstvo financií malo možnosť reagovať začiatkom roka, alebo keď ste čakali na vývoj rozpočtu, tak rozhodne ste mohli reagovať už v prvých mesiacoch roka. Vy ste však reagovali v čase, keď už takmer prevažná časť dotácií na teplo v priebehu roka bola vyčerpaná a reagovali ste ešte navyše retroaktívne. Nepohli ste s regulovanou cenou tepla - a v koho rukách zostáva čierny Peter? Áno, zvýšili ste ceny tepla o 10 %, ale predpokladám, že aspoň také prepočty máte, že viete, že to ani pri najlacnejšie vyrábanej tepelnej energii nepokrýva náklady, ktoré budú po znížení dotácie na výrobu tepla.

    Ďalší z produktov, ktorý sa navrhuje presunúť zo zníženej do základnej sadzby, sú služby pôšt a telekomunikácií. Dovoľte mi, aby som sa pri tom trošku zastavila a pomohla si publikáciou Infotrendy, ktorá je prílohou týždenníka Trendy, kde sa na margo tohto zvyšovania uvádza: "Ministerstvo financií Slovenskej republiky navrhlo a vláda Slovenskej republiky schválila návrh na preradenie telekomunikačných služieb zo 6-percentnej do 23-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Zvýšenie dane sa okrem telefonovania a faxovania v pevnej či mobilnej telefónnej sieti" - čiže bude sa to týkať všetkých vás, vážení páni vládni poslanci, ktorých mobilné telefóny nám zvonia v rokovacej sále - "sa týka aj dátových prenosov vrátane pripojenia do Internetu, pagingových služieb, prenosu televízneho a rozhlasového signálu, šírenia káblovej televízie a rozhlasu po drôte.

    Slovenské telekomunikácie Bratislava boli návrhom zaskočené a vyjadrili obavu, že vyššie zdanenie zníži ich výnosy, pretože zákazníci zrejme zareagujú tak, že budú menej telefonovať. Cenníky operátorov mobilných sietí by sa v prípade prijatia novely zákona o dani z pridanej hodnoty v parlamente nemali zmeniť, pretože takmer všetky ceny uvádzajú bez dane z pridanej hodnoty. Mesačné účty užívateľov by však pod vplyvom vyššej dane z pridanej hodnoty narástli o 17 %."

    Mohla by som povedať, že ja mobil nemám, mňa to nevzrušuje, ale dôležitejšie je iné. Dôležitejšie je to, že sa to bude týkať telefonických poplatkov a že sa to bude napríklad týkať aj prenosu televízneho, rozhlasového signálu, ale dokonca aj použitia Internetu. Určite niektorí iní budú hovoriť o pripravovanom zvýšení dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači zo 6 na 23 %. Mimochodom, pán minister, vy dobre viete, že ani toto nie je v súlade s približovaním sa k právu Európskej únie. Chcem však poukázať, že keď si zoberiete uvádzané komunikačné prostriedky plus periodickú tlač, jednoznačne treba povedať, že zrejme táto vláda sa usiluje o čo najnižšiu informovanosť národa.

    Je totiž veľmi dobre známe, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači výrazne neprispeje k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu. Takže skutočný zámer vlády je zrejme iný. Dostatočne sa v médiách už pertraktovalo, aký dosah bude mať zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači zo 6 na 23 % na cenu tlače. Chcela by som len citovať názor predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače, ktorý hovorí, žeby si to vynútilo zvýšenie cien novín a časopisov, čo by prinieslo ďalšie zaťaženie občanov, čo vieme, ale zároveň aj výrazný pokles nákladov tlače, a znamenalo by to vlastne, že predpokladaný prínos do štátneho rozpočtu by bol výrazne nižší. A tiež poškodenie mena Slovenska vo svete, pretože takéto opatrenie a takáto výška dane z pridanej hodnoty pre tlač nemá obdobu v demokratických krajinách.

    Ďalší z produktov, resp. služieb, ktorý sa navrhuje preradiť zo zníženej do zvýšenej daňovej sadzby, sú služby poisťovníctva - nebudem sa tým detailne zaoberať -, ale aj služby súvisiace s daňovým poradenstvom, a čo je vážne, aj právne služby. Myslím si, že pri tomto sa treba zastaviť.

    Predpokladám, že aj iní poslanci ste dostali stanovisko Slovenskej advokátskej komory, Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky a Komory patentových zástupcov k vládnemu návrhu. Dovoľte mi, aby som z neho odcitovala. "Zaradením do kategórie 23-percentnej dane z pridanej hodnoty by sa právne služby považovali za luxusné, čo je zarážajúce. Navyše pôjde o zdraženie, ktoré si nebude môcť dovoliť prevažná časť obyvateľstva. Právo na poskytovanie právnych služieb profesionálnym spôsobom má občan garantované článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo svojich dôsledkoch by tento zákon viedol k negácii ústavou zaručených základných ľudských práv a slobôd, ktorých právo na právnu pomoc je integrálnou súčasťou najmä na obhajobu v trestných veciach." Ešte o kúsok ďalej: "Príjmy, ktoré sa zvýšením dane z pridanej hodnoty za právne služby získajú, sú z hľadiska štátneho rozpočtu celkom bezvýznamné a zanedbateľné. Naopak, veľmi citlivo sa dotknú ekonomického postavenia občanov, najmä občanov s najnižšími príjmami, pričom dostupnosť právnych služieb pre túto skupinu obyvateľov je problematická, upozorňuje na ňu aj ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí."

    Podľa našich vedomostí nikde na svete nie je za poskytovanie právnych služieb 23-percentná daň z pridanej hodnoty, ako ju navrhuje predkladaná novela. Napríklad v Českej republike je daň z pridanej hodnoty 5 %, t. j. znížená sadzba, ktorá je o percentuálny bod nižšia ako v Slovenskej republike.

    Nemôžem pri tejto príležitosti nespomenúť aj ten fakt, že práve táto vládna koalícia rozhodla o tom, že zastavila kupónku a zmenila ju na dlhopisovú privatizáciu. Neurobila však ďalšie kroky, ktorými by donútila aj fondy, ktoré odkupovali kupónové knižky najmä od dôchodcov, aby si zároveň svoje vzťahy s nimi vyrovnali, a to čo najrýchlejšie. Medzitým uplynulo niekoľko rokov, takže niektoré fondy, napríklad Fond dôchodcov dnes vyžaduje od dôchodcov, aby zaplatili nielen 1 050 Sk, resp. 750 Sk, ak to teda bol naozaj dôchodca, ale žiada aj advokátske poplatky, poplatky za použitie právnych služieb. Chcem vás upozorniť, že títo ľudia, ktorí žijú z dôchodkov, na to nemajú. Ak si nevyrovnajú svoje podlžnosti v krátkom čase a medzitým dôjde k ďalšiemu zvýšeniu cien právnych služieb, zvýši sa počet ľudí, ktorí budú nešťastní. Vy ste totiž schválili zákon o exekútoroch, ktorý umožňuje, aby do ich domácností prišli exekútori, aby takým spôsobom vymohli pohľadávky fondov, ktoré, mimochodom, sú formálne v súlade so zákonom.

    Poukázala som, prirodzene, iba na niektoré dôsledky novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty a som presvedčená, že iní poukážu na ďalšie alebo prehĺbia moju argumentáciu. Myslím si však, že i to, na čo som upozornila, mi dáva za pravdu, aby som predniesla návrh, aby tento zákon poslanecká snemovňa neodporučila do druhého čítania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pani poslankyni.

    Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Edit Bauerová a s faktickou poznámkou medzitým predseda výboru pán Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani poslankyňa, tradične zmiešavate jablká s briketami. Takže raz si už definitívne vyjasnite, či chcete navariť kompót, alebo pripravovať palivo, pretože to, čo sme si tu od vás v oblasti médií a reklamy vypočuli, je jednoducho hrubé skresľovanie. Noviny, tlač, médiá nemajú dominantnú úlohu propagovania predaja výrobkov a služieb. To je čosi iné. Majú úplne iné postavenie a inú pozíciu. Ak výrobcovia vyrábajú a predávajú a sprostredkovatelia poskytujú služby, sprostredkúvajú predaj výrobkov, tak je to zahrnuté do ceny výrobkov, znášajú to výrobcovia a predajcovia, a nie čitatelia novín. To, čo tvrdíte, je úplný nezmysel. Reklama je súčasť reťazca: výroba, distribúcia, predaj. Nie je reťazcom médií. Takže prichádza k zásadnému miešaniu. Keď si človek kúpi noviny a dve tretiny textu sú tam reklamy a ponuky služieb, to nie je rozširovanie informácií, ale jednoducho fakt, že človek a čitateľ, občan si kupuje čosi iné, než čo sa mu v stánkoch ponúka.

    A druhá vec - kupónová privatizácia. Buďte taká láskavá a pri svojich vystúpeniach upozornite aj na to, že pri zrušení kupónovej privatizácie díleri za kupónové knižky vlastne ponúkali čosi, na čo nemali právo, pretože "kupčenie" s kupónovými knižkami nemá oporu v zákone. Vstupovali do rizika, ktoré je ich rizikom, a to prenášajú teraz na občanov, ktorým oni ponúkali svoje služby a vnucovali im ich. Takže to je vec, za ktorú nenesie táto vláda zodpovednosť a riziko.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Hodnotím ako dobrú tú časť prejavu pani poslankyne, kde konečne po prvý raz som z jej úst počula, že vysoko ohodnotila výsledky politiky, hospodárskej politiky Vladimíra Mečiara v roku 1995. Takže to som si vybrala, a to ma teší. Ináč musím povedať, pani poslankyňa, že som sa chystala na začiatku vášho prejavu ísť robiť nejakú vhodnú prácu, ktorú vo výbore mám, pretože som vedela, že z vašej strany to bude len kritika, ktorá nie je jednoducho hodnotením toho, čo by sa dalo zlepšiť. Spomínam si presne, keď sme my boli v opozícii, ako som bola nešťastná z vami predkladaného návrhu na daň z pridanej hodnoty. Do vášho návrhu sa dostali napríklad rybie a diétne výrobky, kde sa dostalo verejné stravovanie a kde sa dostali aj hygienické výrobky, z čoho som bola veľmi nešťastná, že považujete napríklad toaletný papier za luxusný tovar.

    Čo sa týka slnečných kolektorov, cez prestávku sa môžeme o tom porozprávať. Poviem vám, ja som si slnečné kolektory chcela dať namontovať, čiže vysvetlím vám, ako je to so slnečnými dňami v Bratislave, ako je to s cirkulujúcim médiom, aby vám dané kolektory nezmrzli, a ako je to finančne náročné. Návratnosť slnečných kolektorov s cenami, ktoré sú v našej republike, je 26 rokov. Takže myslím si, že ste zvolili takisto veľmi nevhodný príklad.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ja by som tiež rád upozornil pani poslankyňu Schmögnerovú, že v roku 1994, tuším, že to bolo v auguste alebo v septembri, bol som v Poprade, keď vznikla akcia fondov predávať a kupovať kupónové knižky, aj keď bolo vtedy verejnosti známe, že zatiaľ nebola schválená kupónová privatizácia - jej druhá vlna. Upozorňovali sme veliteľa polície, aby zabránili tomuto podvodu, pretože sme predpokladali, že ide o rafinovaný podvod oklamania nevinných ľudí, predovšetkým starších a Rómov. Samozrejme, na polícii sme dostali oznámenie, že občan má právo uzavrieť zmluvu s kýmkoľvek, kto je ochotný s ním zmluvu uzavrieť, a že polícia nemôže zasahovať. Zmierili sme sa s tým, lebo je to pravda. To znamená, že ľudia naleteli na podvody, a za tie podvody nemôže vláda zodpovedať. Okrem toho tým, že bola zrušená kupónová privatizácia, občania dostali náhradu vo forme dlhopisov, za ktoré ručí štát, a v budúcom roku sa začnú vyplácať.

    Druhý problém, na ktorý by som vás chcel upozorniť, že kritizujete všetko, čo je uvedené v tomto zákone, ale treba si uvedomiť jedno, že to je súčasť prípravy štátneho rozpočtu a štátny rozpočet má dve stránky: príjmovú aj výdavkovú. Ak hovoríte o tejto príjmovej stránke a kritizujete ju, treba sa potom pozrieť aj na výdavkovú zložku. A keďže vieme, že nám rastú sociálne výdavky, tak štát musí nejako hľadať alebo vláda hľadať zdroje na krytie týchto výdavkov. A okrem toho by som vás rád upozornil ešte na ďalšiu skutočnosť, a to je to, že veľmi rada kritizujete to, čo autor nemal v úmysle. To sa robilo v päťdesiatych rokoch. Myslím si, že teraz by sme mali viac argumentovať, než si vymýšľať zlé úmysly autorov predkladaných návrhov.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

    je nepochybné, že týmito zákonmi, o ktorých rokujeme, Národná rada začala vlastne rokovanie o štátnom rozpočte. Hovoríme fakticky o tom, ako naplniť príjmovú stranu štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti nám ale nič iného nezostáva, ako konštatovať, že sa posúva ďalšie daňové bremeno na obyvateľstvo. Chápem vládu, že sa pokúša ísť cestou ľahšieho odporu, vyberať tie dane, ktoré sú ľahko vyberateľné, a daň z pridanej hodnoty nepochybne k takémuto typu daní patrí. Na dani z pridanej hodnoty nie sú také nedoplatky ako pri daniach z príjmov právnických osôb, ktoré sú jednak nevymáhané alebo daňové úrady dávajú úľavy, alebo dokonca ministerstvo financií dáva úľavy v takom rozsahu, že príjmová strana štátneho rozpočtu sa náležite nenaplní.

    Preto som to chcela povedať na úvod, aby sme si uvedomili, o čom hovoríme, keď presúvame veľmi vážne položky do položiek so zvýšenou sadzbou dane z obratu. Chcela by som poukázať na tri, resp. štyri takéto súvislosti.

    V prvom rade sa chcem vyjadriť k záležitosti presunu periodík do intervalu 23-percentnej dane z pridanej hodnoty. V dôvodovej správe sa hovorí, že ide o dosiahnutie ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hodnoty k právu Európskej únie. Vzniká potom otázka, ako je možné, že vo všetkých európskych krajinách, členských krajinách Európskej únie, sú dane v porovnaní s 23 % minimálne. Porušujú azda smernicu Európskej únie?

    Dovoľte mi, aby som vás upozornila na správu, podľa ktorej Európsky parlament v októbri prijal rezolúciu týkajúcu sa tlače v Európe. V tejto rezolúcii parlament zreteľne vyzýva Európsku komisiu a orgány členských krajín na spoluprácu pri znížení dane z pridanej hodnoty v rámci harmonizácie predpisov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, vzťahujúcej sa na denníky a periodickú tlač na teritóriu Európskej únie. Cieľom rezolúcie je znížiť daň z pridanej hodnoty na čo najnižšiu mieru, a ak je to možné, tak až na nulovú hodnotu.

    Chcela by som uviesť na správnu mieru jednu informáciu alebo omyl niektorých koaličných poslancov, ktorí sa vyjadrili, že ide o rozdelenie periodík na verejnoprávne a komerčné periodiká, a tým je zdôvodnené aj toto opatrenie. Chcela by som upozorniť, že neexistujú verejnoprávne a komerčné periodiká. Právna úprava jednoducho nepozná verejnoprávne periodiká. Sú len komerčné periodiká, ktoré sa líšia iba tým, či sú naozaj založené na komerčnej báze, alebo sú podporované zo štátneho rozpočtu. Je celkom evidentné, že toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty nepostihne Slovenskú Republiku ani Hlas ľudu, pretože tieto periodiká sú zhodou okolností podporované zo štátneho rozpočtu, z balíka, ktorý je určený na podporu národnostných kultúr.

    Chcela by som uviesť porovnanie Švajčiarska so Slovenskom. Minimálna mzda v Slovenskej republike je 2 750 Sk, vo Švajčiarsku je to 2 700 frankov. Jeden výtlačok novín v súčasnosti v Slovenskej republike stojí 0,25 % minimálnej mzdy, vo Švajčiarsku 0,1 %. Po zvýšení to mesačne vychádza tak, že slovenský občan zaplatí 6 až 8,7 % v tom lepšom prípade, v horšom prípade podľa niektorých prepočtov až 15 % minimálnej mzdy za dennú tlač, pričom bude kupovať iba jedny noviny, vo Švajčiarsku to vychádza na 2,7 %. Uvádzam tieto čísla preto, lebo mnohí z vás ešte nedávno za métu považovali Švajčiarsko. Viem, že citátmi je možné podporiť okrem padajúceho mosta všetko.

    Citát, ktorý uvediem, nechcem použiť na podporu svojho stanoviska, iba na ozrejmenie toho, ako sa cíti v týchto dňoch novinárska obec na Slovensku. Možno azda na niektoré výnimky. "Vládny návrh zvýšenia dane z pridanej hodnoty pre tlač na smrtonosných 23 %, ak 10 % obsahu novín bude tvoriť inzercia či reklama, je bezprecedentným škrtidlom, pod ktorým dodýcha ústavné právo slobody tlače, ale i právo občana na prístup k informáciám."

    Chcela by som vás upozorniť, že rozpočty rodín na základe údajov, ktoré ministerstvo práce a sociálnych vecí uviedlo v dôvodovej správe návrhu zákona o životnom minime, ukazujú, že do 2,2 životného minima, čo naozaj nie je možné považovať za nejakú bohatú vrstvu, toto je veľmi skromná úroveň spotrebných možností, je 83 % slovenských rodín, ktoré majú deti. Ak k tomu pridáte mladé rodiny, ktoré nemajú na bývanie, ak k tomu pridáte dôchodcov, tak je celkom evidentné, že spotrebné zvyklosti sa vyznačujú tým, že v prvom rade sa znižujú výdavky na kultúru a služby. Zvážte, čo spôsobí takáto úprava. Takáto úprava môže vrhnúť Slovensko na koniec 19. storočia, keď sa v rodinách čítali iba kalendáre.

    S veľkým dôrazom chcem toto povedať, pretože dôsledky takýchto krokov budú nedozerné. Týka sa to i niektorých ďalších služieb, ktoré vyzdvihla pani poslankyňa Schmögnerová. Týka sa to napríklad i poskytovania právnych služieb. Článok 47 Ústavy Slovenskej republiky v odseku 2 hovorí: Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Ak sa zvýši daň z pridanej hodnoty na právne služby na 23 %, bude to, samozrejme, v súlade so zákonom. Ani Ústavný súd nenájde žiadnu chybu, žiadne protiústavné súvislosti v tejto záležitosti. Iba základné právo zakotvené v ústave sa zrelativizuje do tej miery, že fakticky bude nedostupné a nepraktizovateľné pre rozhodujúce a veľké vrstvy obyvateľstva.

    Moja tretia poznámka sa týka telekomunikačných služieb. Pani poslankyňa Schmögnerová tiež uviedla, že dnes to už nemožno považovať za luxus. Mne je úprimne ľúto a neviem, ako sa pozriete do očí vašim voličom, starým ľuďom, pre ktorých v čase choroby, v čase zimy možno je to jediné spojenie so svetom. Čo urobia vysoké školy? Čo urobia vysokoškoláci, ktorí po možnosti mať otvorené okno do sveta cez Internet budú zase v komunikácii odmedzení? Samozrejme, sú aj dnes obmedzení, lebo v nevykúrených učebniach nie je možné sedieť. To je jedna záležitosť. Ale obmedziť túto službu, túto možnosť byť v kontakte so svetom, myslím si, že na konci 20. storočia by sme nemali robiť.

    Na základe toho, čo som uviedla, na základe ďalších súvislostí, na ktoré zrejme poukážu moji kolegovia, navrhujem, aby návrh zákona bol vrátený na prepracovanie. Ak tento môj návrh neprejde, prosím, aby uznesenie v bode A bolo zmenené v tom zmysle, aby tento návrh zákona bol pridelený do všetkých výborov. Za svoj výbor chcem dôvodiť iba tým aspektom, že je potrebné prehodnotiť tento návrh napríklad aj z hľadiska použitia recyklovaných surovín. Z tohto dôvodu by som chcela požiadať pána predsedu, aby vytvoril primerané a náležité možnosti na rokovanie výborov, aby sa výbory nezvolávali počas rokovania schôdze Národnej rady, keď rokuje plénum, alebo cez obedňajšiu prestávku, pretože to považujem za nenáležité. Pri takýchto návrhoch zákona, kde je potrebné pracovať aj so starým predpisom a porovnávať s novým návrhom, to chce určitý čas a určitú časovú rezervu na preštudovanie týchto návrhov vo výboroch. Preto ho žiadam, aby vytvoril náležitý a dôstojný priestor na rokovanie výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

    Mám len poznámku k vašej žiadosti, že ja nezvolávam výbory, to je vyslovene v právomoci predsedov výborov, a nie mňa. Áno, dúfam, že tie miestnosti sú primerané.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil za MKDH pán poslanec Gyula Bárdos. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som len pani kolegyňu poslankyňu upozorniť, že porovnávanie Slovenska so Švajčiarskom, a hlavne v tejto oblasti, ktorú ona spomenula, je také, ako porovnávať oráča s veliteľom tanku. Švajčiarsko, ktoré dlhodobo niekoľko storočí buduje svoju trhovú ekonomiku, je na úrovni svetovej špičky, a my, ktorí sme nastúpili budovanie trhovej ekonomiky, sme úplne na začiatku a riešime v mnohých prípadoch detské problémy, s ktorými sa trhové ekonomiky dávno vyrovnali. Preto porovnanie absolútne nesedí a myslím si, že by sme takéto porovnávania pri reálnom hodnotení našich vzťahov nemali ani robiť, lebo nevedú k ničomu, len zbytočne zavádzajú. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán predseda Hofbauer.

  • Pani poslankyňa uplatňuje metódu, ktorá sa tu často používa, že poslanec si nahodí tézu a sám s ňom zápasí a bojuje, sám svoju tézu vyvracia. Takže, dovoľte mi, neodznela tu žiadna deľba tlače na verejnoprávnu a komerčnú. Táto hypotéza znela z vašich úst. To je po prvé.

    Druhou vecou je tvrdenie, že Slovenská Republika a Hlas ľudu sú podporované a financované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, je jednoducho lož. Jednoducho lož a ja si vyprosujem takéto tvrdenia z úst Maďarskej koalície ako predstaviteľ vedenia Združenia novinárov Slovenskej republiky.

    Po tretie, ak porovnávate niektoré údaje Slovenskej republiky so Švajčiarskom, som jeho veľký priateľ a veľký stúpenec, ale potom buďte taká láskavá a porovnávajte aj ďalšie fakty, pokiaľ, samozrejme, viete, o čom je reč. Porovnajte produkciu Slovenska a Švajčiarska, porovnajte produktivitu na jedného občana Slovenskej republiky a Švajčiarska, porovnajte ceny nehnuteľností vo Švajčiarsku a na Slovensku, ceny bytov vo Švajčiarsku a na Slovensku, ceny bytových domov vo Švajčiarsku a na Slovensku. Takže nevytrhávajte jeden nezmysel. A ešte porovnajte jednu drobnosť. Porovnajte národnostnú politiku vo Švajčiarsku a na Slovensku. To by bolo veľmi zaujímavé.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predseda, pán vicepremiér, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

    najprv by som využil príležitosť, aby som reagoval na pána predsedu Hofbauera. Pán kolega, vo svojom vystúpení môžem reagovať a môžem povedať, že nie pani kolegyňa Edit Bauer spomínala druhé Švajčiarsko, ale pán premiér. To porovnanie prichádza odtiaľ. A druhá vec, nie je lžou to, čo povedala o Slovenskej Republike a Hlase ľudu a o ďalších periodikách, ale je to pravda, a vy zavádzate, pán predseda.

    Keďže nie som odborníkom na ekonomické otázky, v mojom vystúpení sa budem orientovať iba na časť, ktorá sa týka dane z pridanej hodnoty pre tlač, lebo to považujem za celospoločenský problém, a veľmi vážny problém.

    Rokovanie 35. schôdze Národnej rady, jej celý doterajší priebeh a odhlasovaný program s množstvom skrátených legislatívnych konaní, je dôkazom toho, že vládna koalícia zneužíva svoju parlamentnú väčšinu na prevalcovanie všetkého, čo jej stojí v ceste pri dosiahnutí svojich úzko straníckych, skupinových, resp. koaličných cieľov. Necelý rok pred parlamentnými voľbami vládna a parlamentná koalícia zrýchlila tempo prijatia tých návrhov zákonov, ktoré majú napomáhať dosiahnutie jej ďalších mocenských ambícií. Do série takýchto návrhov zapadá aj prerokúvaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V tomto návrhu, zvlášť v prílohe, je viacero zmien, v ktorých je zabalená politicky motivovaná účelová zmena, a to zvýšenie dane z pridanej hodnoty pre väčšinu novín a časopisov na 23 %.

    Slovenský syndikát novinárov, Združenie vydavateľov periodickej tlače na Slovensku sa jasne, jednoznačne a viditeľne vybielenými titulnými stranami vyjadrili k návrhu vlády. Takisto aj veľká časť, drvivá väčšina verejnosti odmieta návrh, ktorý je hrubým zásahom do slobody prejavu a tlače, teda slobodného šírenia informácií. K domácim protestom sa pripojili aj medzinárodné organizácie, ktoré taktiež upozorňujú na nebezpečenstvo prerokovanej novely zákona na pluralitu informácií a na slobodu prejavu a tlače. Nebudem spomínať a opakovať to, čo kolegyňa Edit Bauer povedala, porovnanie, ako je to v iných štátoch.

    Žiaľ, v tomto prípade tu neplatí analógia, že sa spomínajú iné krajiny, kde sa to rieši úplne iným spôsobom, ako to chce riešiť súčasná vládnuca garnitúra. Žiaľ, vláda odmietla zaoberať sa žiadosťou vydavateľov o prehodnotenie návrhu zákona, v ktorom chce periodickej tlači zvýšiť daň z pridanej hodnoty zo 6 % na 23 %, ak viac ako 10 % obsahu novín bude tvoriť inzercia, reklama, erotika alebo pornografia. Tu by som sa zastavil, lebo v Slovenskej republike nemôže existovať pornografia ani pornografická inzercia, veď taká činnosť má za následok stratu slobody podľa Trestného zákona. Takže je tu možnosť, keď takéto niečo tu je, zasiahnuť a § 205 to umožňuje.

    Vláda veľmi dobre vie, čo by spôsobilo na Slovensku prijatie tejto novely. Zákonite by prišlo k zvýšeniu cien, k zníženiu nákladu a k následnému zániku periodík a o pluralite názorov a slobody tlače by sme mohli hovoriť iba v minulom čase. Je zarážajúce, že pôvodný návrh týkajúci sa dane z pridanej hodnoty periodickej tlače práve minister kultúry Ivan Hudec navrhol zmeniť na likvidačných 10 %. V demokratickom, normálne fungujúcom štáte by také niečo práve ministrovi kultúry ani nenapadlo. Ale na Slovensku je to tak, že práve ten minister, ktorý by mal hájiť záujmy svojho rezortu, dá prednosť úzkym straníckym záujmom pred celospoločenskými záujmami. V prípade ministra kultúry Ivana Hudeca sa nemôžeme ani čudovať, veď jeho doterajšia činnosť je kompatibilná s jeho návrhom v minulosti na zvýšenie dane z pridanej hodnoty pre periodickú tlač. A jedna poznámka. Mal sa kde naučiť, ešte predtým v lone svojej bývalej strany, tieto metódy, ktoré používa teraz v rámci HZDS.

    V žiadnom prípade neobstojí tzv. argumentácia, pre ktorú by sa mala udiať navrhovaná zmena. Táto účelová zmena má jednoznačne likvidačný charakter pre jednotlivé periodiká, má slúžiť koaličným zámerom a je zásahom do slobody prejavu a tlače. Pán minister Hudec a vláda Slovenskej republiky chcú znemožniť pluralitu informácií, lebo prijatie návrhu v súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii bude mať za následok znemožnenie toku pluralitných informácií k občanom. A práve o to tu ide. Chcete vytvoriť priestor iba pre vaše úzko stranícke, resp. koaličné informácie a chcete si týmto rozhodnutím pripraviť pôdu na ďalšie obdobie. Také niečo tu už bolo. Vaše snahy sú jasné a pre demokratickú pluralitnú a otvorenú spoločnosť absolútne neprijateľné. Preto podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku takisto navrhujem v mene klubu MK, MKDH vrátiť návrh zákona predkladateľovi.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný v rozprave za kluby. Kým vyvolám pánov poslancov, ktorí sa ešte písomne prihlásili, pán poslanec Hofbauer vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec, nerád sa vraciam k tematike, ktorá tu už bola pertraktovaná aj spoza rečníckeho pultu, aj faktickou poznámkou. Ale ja si vyprosujem, aby ste tvrdili, že financovanie Slovenskej Republiky je zo štátneho rozpočtu. Nie je to tak, opakovane tvrdím, že tu hovoríte lož. Ak toto vy tvrdíte, že je to pravda, tak je to maďarská pravda. To nie je reálna pravda.

    Čo sa týka tvrdenia, že medzinárodné organizácie protestujú, informujte, ktoré medzinárodné organizácie a proti čomu protestujú. Veď to sú úplné nezmysly. Preštudujte si tabuľky daňového zaťaženia tlače a podielov reklám v tlači a médiách v jednotlivých európskych štátoch vyspelých krajín a zistíte, že ničím vládny návrh z toho nevybočuje. Tá hranica 50 % je diskutabilná, samozrejme, a je možné v rozprave o nej hovoriť, či je optimálna, alebo či tá 10-percentná nie je maximalistická. Ale pokúsme sa v rozprave držať faktov.

  • Ďakujem.

    Takže teraz vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem.

    Chcela by som potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Bárdos a uviesť na správnu mieru informáciu pána poslanca Hofbauera. Totiž fond Pro Slovakia z prostriedkov, ktoré sú určené zo štátneho rozpočtu na podporu kultúry národnostných menšín, podporuje Slovenskú Republiku aj Hlas ľudu na vydávanie tzv. národnostnej prílohy. Zo všetkých oficiálnych informácií, ktoré prenikajú o rozdelení prostriedkov fondu Pro Slovakia, z informácií, ktoré boli poskytnuté Maxovi van der Stoelovi, je celkom evidentné a nespochybniteľné, že tieto noviny dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu. A prosím pána Hofbauera, aby si to overil predtým, než nás tu obviňuje, že klameme. To jednoducho nie je pravda. Pán Hofbauer, overte si vaše informácie, lebo ináč zavádzate vy.

  • Ďakujem.

    Klamete, pani Bauerová, vy aj pán Bárdos. Vyhlasujem, že Slovenská Republika vydáva národnostné noviny, ale len výrobné náklady si môže vyúčtovať. Nemôže si tam pripísať ani 1 % zisku. To si overte vy, máte túto možnosť. To je taká podpora, že nič z toho redakcia nemá.

  • Ruch v sále.

  • Dva roky som prosil vládu, aby za novinovú stranu, ktorú týždenne uverejňuje Slovenská Republika zo zasadnutia vlády, aby za tieto informácie platila ako za inzerciu. Vychádzali sme zo skúsenosti maďarskej vlády, ktorá takto platí maďarskému denníku celonovinovú stranu ako inzerciu. To je podpora. Ja som, žiaľ, s touto žiadosťou neuspel, takže klamete, pokiaľ ide o vaše tvrdenie, že vláda podporuje denník Slovenská Republika.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte pani poslankyňa Zelenayová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni z opozície, zamieňate si niektoré základné pojmy v masmediálnej politike. Túto celú situáciu okolo dane z pridanej hodnoty rozvirujete v prospech akejsi plurality názorov a plurality vyjadrovanej v novinách. Dokonca sa hovorí o základných občianskych právach. No to sú veľmi silné, krásne a vznešené slová, ale sú to iba slová. Pretože vy tak dobre poznáte, darmo sa smejete, pán Langoš, vám sa takto smiali v Košiciach, ako som sa dočítala od pána Rumla v českej tlači, ktorý bol na vašom mítingu. Ale vy sa tak stále usmievate a koľko ľudí máte za sebou. Ale to len tak na margo. Chcem tým povedať len to, že tu hovoríte o takýchto veciach, ktoré vôbec nesúvisia s tlačou. V Českej republike skrachoval Telegraf, v Českej republike krachuje Práca a ukazuje sa, že iba tie noviny budú vychádzať, ktoré majú za sebou silný ekonomický zahraničný kapitál. Veľmi dobre viete, páni a dámy, že všetky noviny v zahraničí, a napokon už aj u nás, sú profilované, tie, ktoré sú mienkotvorné, sú stranícky profilované, neexistuje nijaký taký hybrid, ktorý by sa mohol tváriť nezávisle. Tak nehovorte o akejsi nezávislosti, o pluralite a neviem o čom. Chránite si iba svoje mešce, nič viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem reagovať ešte, samozrejme, na poslanca Bárdosa, ktorý zabudol povedať niektoré veci ohľadom tej národnostnej prílohy. To len na ozrejmenie tým poslancom, ktorí tu vystupujú a zavádzajú.

    Bohužiaľ, je to pravda. V minulom roku dostala Slovenská Republika 7,8 milióna korún za národnostnú prílohu. Samozrejme, aj o tom môžeme hovoriť, že to je len jedna strana katastrofálne preložená do štyroch jazykov, tak to aj vyzerá. Môžeme hovoriť o tom, že bolo jedno obdobie, keď Slovenská Republika napríklad uverejňovala platené veci, celú stranu rôznych rezortov, jednotlivých ministerstiev, ale viete, mne sa zdá, že to, čo sa tu momentálne deje, je tá hra s národnostnou kartou. Táto otázka, to je len malý segment. My nehovoríme o tých otázkach, ktoré sa týkajú len tejto národnostnej prílohy, ale hovoríme o tom, ako ste sa snažili predtým, pred dvoma rokmi, pred rokom, zaviesť tzv. etickú samoreguláciu, ako ste sa snažili zvýšiť aj v minulosti práve daň z pridanej hodnoty pre tlač. Nepodarilo sa to, tak teraz to chcete urobiť preto a práve pri tých novinách, ktoré, dá sa povedať, nie sú po vôli vládnej koalícii. O tom je reč, a nie o maďarskej karte.

  • Takže, nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. Budem tiež hovoriť len k návrhu zvýšiť daň tlačovinám.

    Dámy a páni, asi tu nie je nikto, kto by si úprimne myslel, že tento návrh vyplynul z ekonomicko-rozpočtových potrieb štátu. Predseda jednej z koaličných strán to 6. novembra tohto roku pre Pravdu celkom jednoznačne povedal. Na otázku o zvýšení dane z pridanej hodnoty pre noviny s nezabudnuteľnou prostorekosťou vyjavil základný zámer, citujem: "Novinárom treba pritvrdiť muziku. Buď budú písať ako treba..." a nedokončil, povedal len, že pravdu.

    Samozrejme tým, kto určuje, čo je pravda, je ten, kto má silu likvidačnú daň novinárom odhlasovať. Ale to je pesnička stará ako história. Nikto nikdy nezavádzal cenzúru s tým, že by do sveta vytrúbil, ako sa bojí kritického slova. I tí najväčší diktátori ju zavádzali "v záujme svojho ľudu a pravdy", tej svojej pravdy.

    A toto, čo tu dnes prerokúvame, sa rovná zavedeniu ekonomickej cenzúry. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky doktor Ján Drgonec vo svojej skvelej knižke o tlačovom práve píše, citujem: "K zvláštnostiam tlačového práva patrí, že vždy, keď sa štátna moc ocitne v postavení, že nemôže zasiahnuť do slobody prejavu spôsobom známym z minulosti, nájde si spôsob nový."

    V roku 1863 v Rakúskej monarchii to bolo napríklad vytvorenie prekážok na rozširovanie tlače. V roku 1997 na Slovensku je to daň z pridanej hodnoty. Tak ako to dnešní privatizéri robia so sprivatizovanými podnikmi, podobnú schému zavádza navrhovaná novela do ústavou zaručených ľudských a občianskych práv. Zavedením neúmernej dane ide vytunelovať praktickú realizáciu slobody prejavu.

    Ale nemyslite si, dámy a páni, ktorí ste rozhodnutí za návrh hlasovať, že vám to niekto, kto má elementárne demokratické cítenie, zhltne. Márne si potom budete navrávať, že nás ten západný svet nechápe. Práve naopak, dobre nás chápe a vie, že sa tu utvárajú mechanizmy na obchádzanie základných práv a slobôd ľudí. Pravda, o západný svet nám v tejto chvíli asi ani nemusí ísť. Predovšetkým by nám malo ísť o nás tu na Slovensku. Ide sa tu pritvrdiť muzika novinárom. Azda ešte v prvom kroku to nezávislú tlač celkom nezlikviduje, len niektoré tituly. Tým ostatným však jasne dávate najavo, že tú svoju nezávislosť nesmú príliš preháňať.

    Pán Ľupták to povedal skutočne veľmi zrozumiteľne: "Buď budete písať ako treba..." Je to zavedenie ekonomického nástroja na oživenie autocenzúry. Teda nič nového pod slnkom. Bolo by naivitou myslieť si, že si tieto dôsledky navrhovateľ dostatočne neuvedomil. Veď práve kvôli týmto dôsledkom vláda túto novelu navrhla. Každým takýmto opatrením sa obnovuje mechanizmus existenčného strachu známy z obdobia tzv. konsolidácie komunistického režimu. Počíta s tým, že ľudia po desaťročia navyknutí na stereotypy správania, pri ktorom každý mal čosi, čo mohol stratiť, postupne sklonia hlavy a začnú si hľadieť len na svoju rodinu a skromnú kariéru. Myslím si, že hanbiť by sa mali tí, ktorí takúto novelu chcú schváliť.

  • Takéto kroky oživujú v občanoch zbabelosť. Dnes sa to robí novinárom. Signál, ktorý sa tým dáva tlači, hovorí veľmi zrozumiteľnou rečou - kroťte sa a niektorí dáko prežijete. Možno si aj ktosi namýšľa, že sa takto veľmi elegantne vyrovná s politickým súperom. Zatvorí ústa kritikom, či hoci iba pozorovateľom činov mocných a komentátorov ich zámerov. Ten, kto to chce, si azda ani nepripúšťa, že zároveň láme dušu národu, ktorého má plné ústa.

    Ak nám november pred ôsmimi rokmi priniesol čosi, čo malo skutočnú hodnotu, tak to bola príležitosť začať odznova. Príležitosť zbaviť sa strachu ako základného regulátora života občianskej spoločnosti. Iba postupne sa z prachu zabudnutia začala vynárať schopnosť ľudí rozhodovať si o svojom živote suverénne bez príkazov a dekrétov, bez autocenzúry a strachu. Začala sa utvárať skutočná občianska spoločnosť.

    Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty nie je len rana medzi oči nezávislým médiám. Má to byť lekcia národu, lekcia skláňania sa pred mocnými, pred vami, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste rozhodnutí za túto novelu hlasovať. Tak, ako sa skláňate vy pred vašimi politickými šéfmi. Toto je koncepcia moci, ktorá sa tu znova zavádza.

    Ctená Národná rada, osloboďme sa od takejto logiky. Ustrašenému národu sa síce zdanlivo ľahko vládne, ale je to cesta do pekla. Osudy všetkých autoritatívnych režimov nám poskytujú dostatok odstrašujúcich dôkazov. Nadviažme na tú nádej novembrových námestí spred ôsmich rokov a navrhovanú novelu odmietnime. Je zlá a škodlivá.

    Ak by neprešli návrhy, ktoré boli už podané predo mnou, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nebude pokračovať.

    Ďakujem pekne.

  • Takže najskôr faktické poznámky.

    Pán poslanec Smolec.

  • Vážený pán kolega Šimko,

    vaša výzva neplatiť koncesionárske poplatky, nepočúvať, nepozerať Slovenskú televíziu, nepočúvať Slovenský rozhlas, ktorý, mimochodom, vyšiel víťazne nad Twistom, pokiaľ ide o uverejňovanie objektívnych správ, vaša výzva nečítať napríklad z vášho hľadiska opozičné noviny - Slovenskú Republiku, to je klasický prípad cenzora. Ja som zažil ako novinár cenzorov. Toto robili cenzori za totality. Boh chráň Slovensko pred takýmito ľuďmi, ktorí by mali riadiť alebo istým spôsobom likvidovať médiá.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Šimko, váš pohľad na súčasnú žurnalistiku je účelovo skostnatený. Chápem to, pretože to politicky využívate, ale chcela by som vám povedať toľko, že sme sa tu mali predsa zaoberať niečím iným. Viete veľmi dobre, že noviny prestali uverejňovať protest, pretože sa vydavatelia dohodli s pánom poslancom Maxonom, a myslím si, že sme mohli debatovať o týchto veciach, ako sa dohodli, ako postupovať v tomto smere. Načo takéto tragické vízie, aké vy tu máte? Ale chcem vám pripomenúť, keď sa tak veľmi oháňate západnými demokraciami, výrok jedného veľmi známeho francúzskeho spisovateľa, básnika Lea Faire, ktorý povedal o novinách: "Noviny sú jedom, v ktorom sa vyčerpávajú demokracie."

  • Ďakujem.

    Predseda výboru pán Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    predovšetkým je mi veľmi ľúto, že úprava sadzby dane z pridanej hodnoty je predmetom nekorektnej diskusie a neobjektívneho hodnotenia. Tak ako už moja kolegyňa povedala, rokoval som ako predseda gestorského výboru a aj ako podpredseda poslaneckého klubu HZDS a RSS s viacerými vydavateľmi. Rokoval som s predsedom Združenia vydavateľov periodickej tlače na Slovensku pánom Nemečkom. Na základe informácií, ktoré som dostal z tohto rokovania, o základných informáciách som podal informáciu v našom poslaneckom klube. Takto objektívne a korektne budem informovať aj členov gestorského výboru. Súčasne som prezentoval, podotýkam, svoj názor, žeby bolo optimálne vrátiť sa k pôvodnému návrhu, ktorý vymedzoval 50-percentnú hranicu reklamy. Keď som tento svoj názor prezentoval, tak som hovoril, že sa budem tento názor snažiť presadiť aj v našom poslaneckom klube a v kluboch koalície.

    Dámy a páni, ak sa diskusia bude vyvíjať takýmto smerom, nemám reálnu šancu s týmto mojím názorom pozitívne uspieť. Tak ak nám ide o vec samu, prosím, diskutujme o úprave dane z pridanej hodnoty v iných položkách. Nediskutujme už o návrhu na zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    keďže som tu bol viackrát spomenutý, som veľmi rád, že pán Bárdos aj pán Šimko priznali, že je tu sloboda tlače. Lebo do zahraničia vytrubovali, aká je tu nesloboda tlače a naraz priznali, že tú slobodu tlače chceme potlačiť. Takže vidíte, ďakujem vám pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    vyjadrujem rozhodný nesúhlas s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Je každému zrejmé, že vláde v tomto prípade ide o dvojjediný cieľ: zakryť výsledky zlého hospodárenia vlády a lacným spôsobom získať 2 miliardy Sk na úkor slobodnej a nezávislej tlače a zároveň v roku parlamentných, prezidentských a komunálnych volieb hospodársky a finančne zničiť tlač, ktorá objektívne a nezávisle od vlády informuje našu verejnosť o situácii v krajine. Takýmto spôsobom budú zničené všetky ústredné denníky a periodiká, ako aj celá regionálna tlač.

    Osobitne citlivým problémom bude zánik jediného maďarského denníka Új Szó, jediného celoštátneho týždenníka Szabad újság a troch dvojjazyčných regionálnych týždenníkov Csallóköz - Žitný ostrov, Komáromi lapok - Komárňanské listy a Garammente - Pohronie.

    Na tomto vládnom návrhu sú smutné hlavne dve veci. Po prvé, že Slovensko má ministra kultúry, ktorý sa z fázy útekov zadným vchodom dostal už do fázy šikanovania svojho rezortu. Ale aj minister je človek a aj jemu sa môže stať, že nervovo nedokáže zvládnuť zverené úlohy a začne sa správať abnormálne. V tomto prípade sa to dá rýchlo riešiť jeho výmenou. Oveľa horšie ale je, keď takéto správanie nachádza väčšinovú podporu vo vláde, ako sa to, žiaľ, stalo v tomto prípade. Máme teda do činenia s vládou, ktorá už stratila súdnosť a namiesto toho, aby riešila stále väčšie problémy spoločnosti a ekonomiky, venuje sa nezmyselným vyhrážkam tlači. Titulné strany väčšiny domácej tlače z minulých dní sú rukolapným dôkazom, že predstavitelia vlády a vládnej koalície sa dostali do otvoreného konfliktu s drvivou väčšinou nezávislej tlače, a tým si vlastne vystavili vysvedčenie sami sebe.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, deje sa to všetko v čase, keď vláda presviedča Európu o svojom dobrom úmysle integrovať sa do Európy. Deje sa to však farizejsky, lebo výsledkom bude zánik slobody slova a zánik národnostnej tlače.

    A teraz k ostatným častiam návrhu. Snahy o prispôsobenie úpravy dane z pridanej hodnoty v legislatíve Európskej únie, odstránenie niektorých protirečení a uverejnenie v zákone sú chvályhodné. Súhlasíme so zaradením kapitol z oblasti potravín do nižšej sadzby dane. Nechápeme však, aké zvýšené príjmy štátneho rozpočtu očakávate od zvýšenia dane pre slnečné kolektory a na merače tepla a na vodu. Návratnosť slnečných kolektorov, tak ako hovorila pani kolegyňa poslankyňa, aj v súčasnosti je veľmi dlhá, a preto do nich investujú len skutoční nadšenci využívania obnoviteľných zdrojov. V iných krajinách to riešia dotáciami, a vy, naopak, zhoršujete situáciu. Bol by som zvedavý, aký postoj k tomu zaujal, resp. zaujíma minister Zlocha.

    Takisto zvýšenie nákladov na merače pôsobí proti racionalizácii spotreby, čo znamená zvýšenie celospoločenských nákladov. Dokonca chcete zvýšiť tieto náklady presne v období, keď dôsledkom nečakaného zníženia dotácií na teplo nastala ťažko zvládnuteľná situácia v oblasti diaľkového vykurovania.

    Všeobecne k snahám o preradenie rôznych kapitol do vyššej sadzby dane za účelom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu by som chcel uviesť, že by to bolo prijateľné iba vtedy, ak by to bolo spojené s racionalizáciou výdavkov štátneho rozpočtu. Mňa ste zatiaľ o tom nepresvedčili. Aj keď s oneskorením, ale nakoniec hádam dostaneme do parlamentu návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 a budem zvedavý, akú odpoveď dostaneme v ňom na túto požiadavku.

    A ešte niečo k bodom 12 a 13. To, že pri preverovaní skutočných vývozov vláda navrhuje, aby daňové úrady okrem jednotnej colnej deklarácie kontrolovali aj iné doklady, poukazuje na otvorenú nedôveru voči fungovaniu Ústredného colného riaditeľstva. Túto problematiku by ste ale mali riešiť nie na tejto úrovni a nie cez daňové úrady. Ale keď už volíte túto formu, navrhujem, aby § 37 ods. 2 neobsahoval taxatívne vymenovanie dokladov, ktoré môžu okrem jednotnej colnej deklarácie požadovať daňové úrady. Napríklad takto sa môže stať, že podnikateľ obchod realizuje bartrovým spôsobom alebo sa s partnerom dohodne, že vzájomný obrat budú bilancovať len po určitom období. Ako môže potom daňovému úradu predložiť doklad o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar?

    Tento príklad, ale aj ostatné, ktoré som zdôvodňoval na základe uvedených skutočností, ma vedú k tomu, že navrhujem zákon vrátiť na prepracovanie predkladateľovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy ako posledný písomne prihlásil pán poslanec Bajan.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    ospravedlňujem sa, keď ma nebude veľmi rozumieť. Asi ide chrípka aj na nás. Nie sme imúnni voči všetkému.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predmetnej novele. Veľa sa hovorí o tejto novele predovšetkým v súvislosti so zvyšovaním sadzby dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači a publikáciách. Naozaj, predrečník už povedal, podporovať vo verejnosti túto argumentáciu odkazom na pornografiu je naozaj nemiestne, pretože to rieši Trestný zákon. Len na pobavenie malá príhoda, ktorá sa mi stala predvčerom. Pravdepodobne nejaký snaživec, ktorý chcel skúpiť aj Petržalské noviny, sa vyjadril, že ak ich nepredá, doplatí na to, pretože ide daň z pridanej hodnoty. Takže bolo by dobré inštruovať takýchto snaživcov dole tým, že Petržalských novín sa to nebude týkať, pretože sa distribuujú zdarma. Ale to len na margo toho, čo spôsobuje aj diskusia okolo toho zákona.

    Vrátim sa k tomu, čo som včera naznačil, pretože pán minister sa toho dotkol, a pokúsim sa mu vysvetliť, že nemal úplne pravdu. Uvedomujem si, že je to ťažké, ale napriek tomu sa o to pokúsim.

    Ak som spomenul lotérie a hry, tak som, samozrejme, nepredpokladal, že to vyvolá až taký záujem. Nakoniec som sa musel na to bližšie pozrieť. A čo som nenašiel v zákone o dani z pridanej hodnoty! Podľa § 34 zákona číslo 289 o dani z pridanej hodnoty je prevádzkovanie lotérií a podobných hier dokonca úplne oslobodené od dane. Je to postavené na roveň § 32, kde sú oslobodené služby zdravotnej starostlivosti, § 33, kde sú oslobodené služby sociálnej starostlivosti. Takže, pán minister hovoril o tom, že sa to zdaňuje ináč. Áno, je tam iná sadzba zo zisku, nie z dane z pridanej hodnoty. Z výťažku, pán minister. Nemá význam v tejto chvíli hovoriť o inom zákone. Ináč je zdaňovaný výťažok, teda daň z výťažku nie je daň z pridanej hodnoty, naozaj o dani z pridanej hodnoty je možné hovoriť len v jednom zákone, a to hovoríme o zákone číslo 289. Takže sa pýtam, ak robíme poriadok v dani z pridanej hodnoty, prečo ho už neurobíme generálne a nezrušíme § 34 - teda, keby sme chceli robiť poriadok.

    Vrátim sa k tomu, čo sa tu povedalo o približovaní sa k Európe na margo zvyšovania dane z pridanej hodnoty pri meračoch tepla. Už teraz je situácia absolútne neúmerná. Tí, čo pracujú s teplom, veľmi radi sa vyhovárajú na vyhlášku číslo 206 ministerstva hospodárstva, ktorá bolo niekoľkokrát novelizovaná, vydávaná, zrušená a opäť vydaná, ktorá hovorí o tom, že napriek našej snahe zo zákona alebo z povinnosti mať merače bol určitý čas, keď táto vyhláška hovorila o tom, že merače vôbec nemusia byť. Situácia je teraz taká, že ak chceme vôbec zaviesť merače tepla, správcovia domov namontujú na teplo napríklad prietokomery. Pre mňa nie je merač tepla ten, ktorý mi zráta, koľko pretečie teplej vody, pretože ak nenabieha od určitého stupňa, znamená to, že prvých 100 alebo 150 litrov mi zmeria akože teplú vodu, a občan to zaplatí. Tak hovorme o meračoch bimetalových, takých, ktoré naozaj slúžia veci. Ergo, prečo nie je záujem prinútiť racionalizovať energiu aj tým, že by sme možno na rok, dva alebo tri oslobodili touto základnou sadzbou merače tepla. Tomu by som rozumel, že je to príspevok k racionalizácii. Nemusí to byť donekonečna, ale viem si predstaviť, že ako vstup do diskusie o teple by sme s tým mohli začať.

    Nedostal som odpoveď v úvodnom entrée pána ministra na stavebné práce. Ak je to približovanie sa k Európe, pýtam sa, či je to naozaj tak, pretože zaťažiť stavebné práce základnou sadzbou v tomto čase, keď nie sú peniaze na investície, sa mi nezdá najšťastnejšie, ak použijem v tejto chvíli najmiernejšie označenie, lebo včera sme už boli upozornení, že sme niektorí veľmi agresívni.

    Samozrejme, potichučky sa sem dostali veci, ktoré sme sa predtým horko-ťažko snažili dať do poriadku. Typickým príklad je položka 22021000, pre nás normálnych voda vrátane minerálnych vôd a sódoviek s prísadou cukru. Pamätáte si, niekto dostal, aj by som vedel povedať kto, teda prešlo cez výbor zníženie dane z pridanej hodnoty na sladené minerálky. Samozrejme, vláda sa spamätala a 19. júna 1996 vydala zákon číslo 200, ktorým túto položku zaradila medzi základné. Teraz sa potichučky o tom nehovorí, dokonca ani nie je odkaz na zrušenie tohto zákona, a zaradilo sa to medzi položky so zníženou sadzbou. Tiež by bolo možno dobré vedieť, čo viedlo vládu práve k tomu, že práve túto položku takýmto spôsobom prehodnotila. Predpokladám, že to budú predovšetkým kvantifikačné argumenty.

    V nových položkách sa hovorí okrem iného aj o tom, že - budem teraz veľmi konkrétny - písacie stroje boli v položkách, ktoré boli znížené, teda zaťažené zníženou sadzbou, predovšetkým tie, ktoré slúžili postihnutým občanom. Pýtam sa, prečo toto obmedzenie bolo vypustené a bude táto znížená sadzba na všetky písacie stroje, resp. stroje slúžiace na text. Tieto drobnosti, možno navonok drobnosti, hovoria o tom, že predpokladám, aj som to možno včera povedal ináč, že jednotlivé tlaky určitých skupín boli také silné, že sa premietli do návrhu tohto zákona. Samozrejme, pán minister, predpokladám, že s tým nebudeš súhlasiť, ale jednoducho naozaj to trčí z tohto návrhu zákona.

    Takže základné otázky, prečo merače, prečo stavebné práce. O novinách hovorili už predrečníci. A ak teda hovoríme o lotériách, prečo nie je odvaha naozaj ich zdaniť ako každú podnikateľskú činnosť základnou sadzbou? Nehovorím o výťažku, resp. o dani z výťažku. Keby sme na tieto otázky dostali odpoveď, možno by to spresnilo pohľad na tento zákon, ale z pohľadu nás je, samozrejme, tento návrh zákona neprijateľný, pretože nerieši túto oblasť systémovo.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný pán poslanec zapísaný v rozprave do zoznamu. Pýtam sa, či všetci napísaní na svetelnej tabuli sú prihlásení do rozpravy alebo s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Nechcem zasahovať do ekonomických oblastí, pretože nezvyknem vystupovať k témam, kde sa necítim doma, ale chcem poďakovať pánu poslancovi Bajanovi za jeho vecný tón a za to, že naozaj pristupoval k tejto problematike pragmaticky. A tiež mu ďakujem za to, že povedal, že o problémoch sa diskutuje, pretože jeho predrečníci vystupovali demagogicky a húdli si len svoju nôtu za použitia argumentov, ktoré mnohé skutočne ani nepatria na pôdu parlamentu. Presne vystihol, že sa diskutuje, čiže aj o toľko kritizovanej položke 4901 sa stále vedie diskusia.

    Myslím si, že naozaj tie výroky, ktoré tu predtým odzneli, sú nedôstojné hlavne po vystúpení pána poslanca Maxona, ktorý veľmi vecne povedal, že rokoval so zástupcami vydavateľov tlače aj so zástupcami novinárov. A nepamätám si jeden zákon v parlamente, že by prešiel bez diskusie a že by parlament neuplatňoval svoje pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že aj v takomto prípade sa to udeje, a dúfam, že potom pohľad na tento predložený návrh zákona bude iný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Zapisoval som si mená predtým, ako sa zmenilo poradie. Zapísal som takto: pán poslanec Palacka, druhý bol pán poslanec Dzurinda, potom pán poslanec Vaškovič, Košnár, Kováč a Černák. Áno? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý z prihlásených je pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    vzhľadom na to, že predrečníci už povedali o tomto návrhu zákona dosť, môžem byť veľmi stručný. Chcem sa vyjadriť najmä k podstatnej časti tohto návrhu zákona, a to je vlastne jeho príloha, ten asi 10-stranový zoznam položiek, čo sa ako bude zdaňovať.

    Pre tých, ktorí si nedali ešte tú námahu a neprešli položku za položkou, chcem uviesť takú stručnú rekapituláciu. Tých niekoľko desiatok zmien oproti pôvodnému alebo predošlému zneniu zákona vidím v štyroch skupinách.

    Prvou je tá zmena položky - knihy, noviny, časopisy, v ktorých inzercia a erotika presahuje viac ako 10 %. Nebudem k tomu hovoriť to, čo už hovorili moji predrečníci, na tú krátku diskusiu, ktorá tu bola pred chvíľou vo forme faktických poznámok, však chcem povedať jedno. Teraz sme v prvom čítaní. Tu nemôžeme rokovať o tom, ako diskutoval pán poslanec Maxon s vydavateľmi. Tu môžeme hovoriť o tom, čo nám predložila vláda. Vláda nám predložila návrh, ktorý hovorí o 10-percentnej hranici inzercie, a myslím si, že v tomto znení, ako ho vláda predložila, ide o útok na slobodu tlače.

    Takisto chcem povedať, že je veľmi nepochopiteľné, že vláda alebo vládna koalícia sa na jednej strane vyjadruje, že Európa nám nebude diktovať, nebudeme vazalmi Európy, ale keď príde takýto návrh zákona, tak neváha sa zaštítiť európskymi smernicami, smernicami Európskej únie, napríklad o dani z pridanej hodnoty. Ťažko mi asi aj pán minister vysvetlí, ako je možné, že smernica hovorí o výraznom podiele inzercie reklamy erotiky, a 10 % je hranica, ktorú uvádza vláda vo svojom návrhu. Ani malým školákom nevysvetlíte, že 10 % je výrazný podiel. Toľko teda k návrhu na zmenu sadzby pre noviny, časopisy, knihy.

    Ďalšia skupina položiek je vlastne isté zjednodušenie v oblasti potravín. Je pravda a je chvályhodné, že niektoré položky sa z doterajšej 23-percentnej sadzby presúvajú do 6-percentnej. Chcem však uviesť príklady, ktorých sa to týka. Sú to napríklad lososy, žraloky, kaviár. Nemyslím si, že toto je práve naliehavé, aby sa tieto položky preradili do nižšej daňovej sadzby. Napriek tomu chcem oceniť, že zjednodušením sadzobníka sa pomôže podnikateľom, ktorí nebudú musieť o týchto položkách zvlášť rozhodovať.

    Ďalšia skupina položiek - to sú tie merače tepla a podobné prístroje, zariadenia, ako už o nich tu bola reč. Tu chcem len uviesť toľko, že je opäť veľmi paradoxné, keď pán minister včera argumentoval vo vzťahu k rušeniu 30 % dotácií na teplo tým, že sa má šetriť. Všetci, celá spoločnosť máme šetriť teplom. Zároveň dnes predkladá zákon, ktorý zdražuje merače tepla, ktoré by priamo tomu šetreniu mohli pomôcť. Považujem to za veľmi neodôvodnený návrh vlády. Opäť zaštiťovanie sa európskymi smernicami v tejto súvislosti neobstojí. Rovnako sa to týka napríklad xenonových výbojok, slnečných kolektorov. Myslím si, že odvolávka na ekologické a trhové hospodárstvo v našej ústave tiež v tejto súvislosti nie je naplnená.

    Poslednou položkou alebo skupinou položiek, ktoré sa preraďujú z nižšej do vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty, sú služby, najmä telekomunikačné a niektoré iné - finančné, peňažné poradenstvo a podobne. Aj pán minister vlastne uviedol, že očakávaný príjem štátneho rozpočtu sa má odohrať práve tu v položke telekomunikačných služieb. Toto jediné je racionálny argument na predloženie tohto zákona, potom to ale povedzme priamo, že chceme zvýšiť cenu telekomunikačných služieb. Nezakrývajme sa všelijakými smernicami, nezakrývajme sa inými úpravami dane z pridanej hodnoty. Povedzme, že vláda nie je schopná naplniť svoje príjmy vyžadovaním platobnej disciplíny, daňovej disciplíny od podnikateľov, tak chce chýbajúce zdroje vyžmýkať od občanov vo forme zvýšenej ceny za telekomunikácie. Toto je jediný dôvod, prečo vláda tento zákon predložila.

  • Ďakujem.

    Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni,

    aj ja budem hovoriť o dani z pridanej hodnoty na tlač, lebo je to vážna vec. Vážna vec vyvoláva vážne reakcie a nepokladám za seriózne pacifikovať diskusiu nejakým vydieraním v zmysle buďte ticho a možno nejaký halier prihodíme. Zákon je na papieri, a treba hovoriť o tom, čo je na papieri. No a čo je na papieri? Na papieri je návrh, aby v 6-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty zostali aj knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, avšak okrem tlačiarenských výrobkov, v ktorých reklama, inzercia a erotické a pornografické zameranie predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu tlačiarenského výrobku.

    Chcem povedať, že táto formulácia je v prvom rade veľmi zmätková a nekvalifikovane napísaná. Nekvalifikovane je napísaná preto, lebo na Slovensku nemôže existovať ani pornografia, ani pornografická inzercia. Jej šírenie sa trestá stratou slobody podľa § 205 Trestného zákona.

    Takže odkaz predkladateľovi zákona, ale aj vám, pán poslanec Smolec, čo ste v hlavnom spravodajskom vysielaní Slovenskej televízie šermovali a strašili pornografiou, znie: "Šírenie pornografie treba trestať, nie zdaňovať."

  • Alebo treba toto ustanovenie chápať ako nepriamu novelu § 205 Trestného zákona a podporu šírenia pornografie súčasnou vládou?

  • To boli argumenty o tom, že formulácia je naozaj nekvalifikovaná. A prečo je zmätková? Formulácia je zmätková preto, lebo vláda mieša hrušky s jablkami. Krajšie to povedal kolega poslanec Hofbauer, že mieša hrušky s briketami. Reklama je jedna vec, erotika a pornografia je druhá vec.

    V zmysle vystúpenia kolegu Maxona mám ústretový návrh. Na noviny a časopisy dajme nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty a na erotickú literatúru takú sadzbu, ktorá vykompenzuje zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty pre noviny a časopisy na nulu.

  • Potom budeme spokojní všetci, nepochybne aj vy, pán poslanec Smolec.

    Pýtam sa však, ako môžu žiť najmä regionálne noviny a časopisy bez reklamy, keď štát sa o ne nestará vôbec, nedáva na ne ani deravý groš a ľudia majú také platy, ako majú. K čomu zvýšenie dane z pridanej hodnoty na noviny a časopisy povedie? Jednoznačne k likvidácii nezávislej slobodnej tlače. A to je podľa mňa zámerom príslušného ustanovenia. Vládna moc chce brániť slobodnému šíreniu informácií, preto má tendenciu jeden druh slobodných médií vypínať, druhý druh slobodných nezávislých médií likvidovať ekonomicky.

    Dámy a páni, zdá sa mi, že máme podarenú vládu. Robotníkom obmedzuje mzdy a zároveň im zvyšuje ceny, už aj toho základného, a to je denná tlač. Takýto prístup je proti záujmom širokých vrstiev obyvateľstva. Preto my, ktorých volili ľudia, by sme mali byť proti takýmto návrhom vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vaškovič, ale s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Smolec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Dzurinda, osobne som veľmi potešený, že kresťanský poslanec je expertom na pornografiu a na erotiku. Zrejme ste k tomu nútený, boli ste expertom na ekonomiku, teraz ste expertom na národnú suverenitu, chcete byť aj expertom na sexualitu a na erotiku a pornografiu. Nechcem sa vás spýtať, lebo nemôžete odpovedať, ale viete, aký rozdiel je medzi pornografiou a propagáciou erotických salónov? Čo je to, ak sa v reklamnom posolstve objavujú lákadlá na isté spôsoby - poviem to veľmi slušne - milovania? Takže viete, ja tú hranicu dakedy nevidím, i keď nie som kresťanský politik, môžem byť v tom voľnejší, a nie tak viazaný. Vy ste kresťanský politik a vy by ste osobitne mali mať záujem, aby sa noviny od takýchto posolstiev vyčistili. Ste zástancom získavania peňazí aj cez takéto posolstvá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Rád by som sa vyjadril k niektorým výrokom predneseným tu v parlamente. Poviem vám, vážené kolegyne a kolegovia, úprimne, že od čias zo začiatku päťdesiatych rokov, keď ako politik vystupoval Karol Bacílek, o ktorom bolo známe, že to bol potratový politik, som toľko nezmyslov a nelogickosti vo výrokoch politikov nepočul.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    myslím si, že sa tu už povedalo veľa myšlienok. Ja by som chcel povedať len niekoľko pocitov nielen k tejto novele, ale aj k ďalším, a ušetrím čas pri vystúpeniach ďalších noviel, ktoré súvisia s prerokúvaním štátneho rozpočtu, a pri ďalších už nevystúpim.

    Tentoraz si požičiam vašu teóriu dvojitého metra, ktorú používa podľa vás zahraničie pri hodnotení vývoja demokracie v Slovenskej republike. Mne sa zdá, že vláda používa dvojitý meter vo vnútri tejto krajiny - ten jeden meter má na obyčajných občanov tejto krajiny, a druhý meter má na tvorbu tzv. kapitálotvornej vrstvy, po slovensky povedané "rýchlených zbohatlíkov".

    Myslím si, že v inej polohe by sa posudzovali tieto zákony, keby do tohto parlamentu vláda bola predložila zákony a my by sme boli veľmi privítali a podporili ich, keby to boli zákony, ktoré by bránili tunelovaniu investičných fondov, konkrétne Harvardského a VÚB kupónu - všetci viete, že sme prišli o akcie, ktoré sme tam mali -, keby ste boli predložili krátku novelu na ochranu malých vlastníkov, to by sme boli veľmi ocenili, keby ste boli predložili novely, ktoré zabránia transferom ziskov, ktoré sa uskutočnili v tejto spoločnosti, keby ste neumožňovali masívne odklady daní, keby ste prostredníctvom noviel zabezpečili podstatne efektívnejšiu kontrolu daní, čiže celkove povedané, keby ste boli pripravili legislatívne normy, ktoré zabezpečia finančnú disciplínu v tejto krajine. Potom by nebolo treba naháňať do príjmovej časti rozpočtu prostriedky prostredníctvom takýchto zákonov.

    Takisto si myslím, že o tých veciach, o ktorých som hovoril, hovoria aj smernice Európskej únie. Čiže raz vám smernice Európskej únie vyhovujú a v prípadoch, ktoré sú podľa mňa trikrát dôležitejšie pre občanov tejto krajiny, zrazu nie sú až také dôležité.

    Svoje vystúpenie by som uzavrel asi tým, že by som vás prosil, keby ste ešte v závere svojho volebného obdobia urobili všetko pre to, aby tieto novely prišli do života, aby sme nemali pocit, že táto vláda pracuje len pre novozbohatlíkov a nerobí nič pre občanov tejto krajiny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Košnár. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem sa kolegovi Vaškovičovi veľmi, veľmi poďakovať za to, čo povedal, že sa vyjadril o investičných fondoch tak, ako sa vyjadril, pretože ja to tvrdím od roku 1991, že investičné fondy boli inštitúcie, ktoré sa zmocnili prevažnej časti majetku, a že kupónová privatizácia bola jednou z najstupídnejších foriem privatizácie.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som bezprostredne začal tam, kde skončil môj ctený kolega Baránik, a pripomenul mu, že to, čo tak výstižne nazval vo vzťahu ku kupónovej privatizácii, mala vláda v programovom vyhlásení. A dovoľte mi, aby som mu ale dal plne za pravdu v tom, že hlavný motív, že tento návrh, ktorý teraz prerokúvame, treba vidieť v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu. Áno, je to naozaj tak, a preto mi dovoľte, aby som k tomu povedal pár slov.

    Túto novelu a skrátenie legislatívneho konania o nej vláda zdôvodňuje najmä potrebou zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu v budúcom roku približne o 2,2 mil. Sk, čím by sa mal zvýšiť výnos tejto dane tými navrhovanými úpravami. Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 1996 bol skutočný výnos z tejto dane, dane z pridanej hodnoty, 48 600 mil. Na tento rok sa rozpočtovalo 55 mld. a podľa úvah o pripravovanom štátnom rozpočte na budúci rok, ktoré sú nám dostupné, sa uvažuje s výnosom 64 250 mil. Sk.

    Dovoľte mi poznamenať, aj keď to nie je bezprostredne k veci, že aj napriek očakávanému rastu hrubého domáceho produktu a očakávanej 6-percentnej inflácii je to priveľmi odvážny zámer a dá sa naplniť iba vtedy, ak by sa stal zázrak v daňovej disciplíne a efektívnosti správy daní. Ale sme už pristarí na to, aby sme verili na rozprávky a na zázraky, rovnako ako sme pristarí na to, aby sme mohli vážne uveriť, že budeme druhým Švajčiarskom. Tá téma tu zaznievala. Dovoľte mi, aby som sa odvážil povedať, že by sa mala vynájsť nová značka na ceste k druhému Švajčiarsku: "Pozor, padá štátny rozpočet!"

  • Ako podporný dôvod na novelizáciu vláda uvádza aj snahu priblížiť tento zákon k smerniciam Európskej únie, ktoré rámcujú tovary a služby podliehajúce zníženej sadzbe dane. O tomto hovorili moji kolegovia, predrečníci. Dovoľte mi povedať, že je to falošný dôvod. Rovnako ako je falošné tvrdenie, že zaradenie niektorých položiek z potravinárskych kapitol do 6-percentnej sadzby z doterajšej 23-percentnej vytvorí priestor na zníženie ich cien. Aj naše skúsenosti z preradenia nealkoholických nápojov - pamätáme sa na to veľmi dobre - z 23-percentnej sadzby do 6-percentnej sadzby, žiaľ, sú také, že sa to neprejavilo v tom, že by sa znížila cena, ale jednoducho sa zvýšili zisky obchodníkov. A navyše to, čo sa preraďuje do 6-percentnej sadzby - už o tom bola reč -, sú skutočne bezvýznamné tovary, ktoré sú mimo spotrebného koša bežného občana - vnútornosti z koní, somárov, múl a mulíc - pozor! - lososov, žralokov, úhorov, artičoky a kapary, indické datle a jabĺčka, kešu, sušená papája, zelený cirok, múka a krupica zo sága, kaviár a niekoľko ďalších produktov. Som si istý, že ani pri našich poslaneckých platoch nebudeme svojim vnúčatám dávať na desiatu do školy miesto mastného chleba a jabĺčka chlieb s lososom alebo kaviárom a indické jabĺčka, kešu a podobne.

    Ale, prosím, beriem. Pripomínam len, že sme mali pri prerokúvaní novely zákona o dani z pridanej hodnoty v minulosti, keď sa znižovala 25-percentná sadzba na 23-percentnú, oprávnené vyargumentované návrhy, ktoré by boli riešili daň z pridanej hodnoty základného okruhu potravín rastlinného pôvodu slovenskej proveniencie a ktoré by boli vytvorili iné predpoklady na terajšie riešenia.

    Ale dovoľte mi, aby som sa vrátil k vlastnej téme. Samozrejme, daň z pridanej hodnoty je nepriama daň, ktorú v cene tovaru či služby v konečnom dôsledku zaplatí občan. Prostredníctvom sadzby tejto dane zvádza občan svoj nerovný zápas s vládnou mocou aspoň o udržanie svojej životnej úrovne a objemu a primeranej štruktúry svojej spotreby. Treba povedať, že prostredníctvom tohto návrhu novely zákona núti vláda občana, aby plátal diery v štátnom rozpočte, obrovské výpadky dane z príjmu právnických osôb, daňové úniky, colné úniky a aby financoval jednoducho nezodpovedné, nedobré šafárenie a hospodárenie so štátnymi prostriedkami. To je skutočný zmysel tohto vládneho návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Už tu bolo dosť povedané o tom, aký dosah bude mať na občana aj navrhované preradenie tovarov do základnej sadzby a celého radu služieb. Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Plne súhlasím s príkladmi a argumentáciou, ktorá tu odznela. Iba ma zaráža, že v tovaroch, ktoré budú zaťažené 23-percentnou sadzbou, sú aj čističky odpadových vôd pre rodinné domy. Vieme o tom, že existujú a už sú úspešne odskúšané a inštalované - a nie ďaleko od Bratislavy - systémy, ktoré sú mimoriadne lacné, sú to čističky odpadových vôd priamo pri rodinných domoch, a zrazu sa ide urobiť takýto zásah. Zaráža ma, že sa do 23-percentnej dane zaraďujú niektoré prístroje pre nevidiacich. Dobre si to všimnite, prosím, a porovnajte terajší zoznam so 6-percentnou daňou s navrhovaným zoznamom. O meračoch tepla, vodomeroch, kolektoroch sa tu hovorilo.

    Najdrastickejší dosah na občana bude mať navrhované zvýšenie na 23-percentnú sadzbu služieb pôšt a telekomunikácií, a teda zvýšenie cien, čo má zabezpečiť najviac z očakávaného prínosu pre štátny rozpočet. Ale to urobí okrem už uvádzanej vecnej argumentácie povedzme telefonovanie ťažko dostupným, napríklad pre dôchodcov, osamelých a chorých odkázaných na kontakt s inými ľuďmi. Tie silácke reči o expresnom rozšírení telefónov do takmer každej domácnosti na Slovensku, ktoré som si nevymyslel ja, ale som ich čítal a počul z úst iných, tieto sľuby sa rozplynuli a títo ľudia po probléme, odkiaľ telefonovať v prípade potreby, budú mať aj problém za čo telefonovať. A napokon dôsledky navrhovanej novely pocíti a zaplatí občan aj nepriamo prostredníctvom zvýšenia dane z pridanej hodnoty a cien služieb peňažníctva, poisťovníctva atď., o čom tu už bola reč.

    Dovoľte mi, aj keď to nie je - povedal by som - moja parketa, povedať, že osobitne nehoráznym je návrh zdaniť noviny, časopisy a periodiká tak, ako sa to navrhuje v tomto vládnom návrhu. Je to hanebný návrh, ktorý ekonomicky, daňovo a cenovo zlikviduje väčšinu novín financovaných z reklamy a inzercie. Pre mňa má jasne politické pozadie. Zvolebnieva sa. Vonkoncom nepodozrievam ministerstvo financií, že pri jeho návrhu do vlády, pokiaľ ide o túto konkrétnu položku, sledovalo rýdze ekonomické ciele a že si veľmi dobre uvedomovalo, že sa pri takej vysokej hranici 50 % vlastne dostane do štátnej kasy menej, ako sa tam dostáva teraz. Ale politickí "jastrabi" vo vláde dostali a využili šancu ukázať, akú chcú mať slobodu tlače a ako informovaného a manipulovateľného voliča.

    Pretože už tu boli návrhy vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie, ako aj návrh zastaviť pokračovanie rokovania o tomto návrhu, nebudem podávať ďalšie návrhy. Ak prejde do druhého čítania, budem sa usilovať o vecné pripomienky a vecné pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Kováč. Pán poslanec Kováč tu nie je, tak vystúpi pán poslanec Černák. Pán poslanec Kováč stráca poradie.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som len k predchádzajúcemu rečníkovi podotknúť niekoľko slov. Myslím si, že otázka dane a otázka slobody tlače sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia, pretože každé noviny môžu vychádzať s väčším či menším rozsahom reklamy. Ale sloboda tlače a kultúra dialógu medzi tzv. slobodnými médiami a zákonodarným zborom sa prejavuje napríklad spôsobom, aký tu prezentovali vyslovene politickým hyenizmom pred Národnou radou. Tá daň nie je zase taká vysoká, pán kolega, aby zlikvidovala slobodu tlače, ako to bolo prezentované a ako ste spomenuli aj vy.

    Priznám sa, že som vôbec nebol naklonený, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty pre časopisy a noviny, ale po spôsobe vystúpenia istej časti predstaviteľov týchto médií, práve pre ich nekultúrnosť, pretože vychádzali s nátlakovou akciou miesto toho, aby otvárali dialóg, si myslím, že vôbec nejde o slobodné médiá. Pretože na Slovensku sú všetky médiá síce nezávislé od štátu, ale sú nesmierne závislé od svojich vydavateľov a už vôbec si nevšímajú svojich čitateľov. Miesto toho, aby ich oslovovali svojím spravodajstvom, sú nosičom reklamy. A nevidím dôvod, prečo by nemohol ten, kto dáva reklamu do časopisov, zaplatiť aj zvýšenú daň z pridanej hodnoty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    sme pri prvom čítaní zákona, ktorý je v poslednom čase veľmi diskutovaný a ktorého jedna časť je dokonca nosnou témou našich dnešných diskusií. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne upozornil ešte aj na niektoré ďalšie problémy tejto novely. Keďže je novela v prvom čítaní, budem veľmi stručný. Položím niekoľko otázok pánu podpredsedovi vlády. Naše stanovisko už deklaroval kolega Viliam Vaškovič, že zaradenie do druhého čítania nepodporíme. Nepodporíme ho nielen preto, že vidíme vo zvyšovaní dane z pridanej hodnoty útok proti novinám, a tam sa javí nejaký priestor na možný kompromis, ktorý by bol prijateľný, ale aj preto, že duch tejto novely je zásadne proti duchu práva Európskej únie, hoci tak často sa novela odvoláva na komparáciu s Európskou úniou.

    Osobne som bol iritovaný, keď som si prečítal, že v preradení z nižšej sadzby do vyššej sadzby sa nachádzajú aj slnečné kolektory. Pamätáte si, niekoľkokrát sme na túto tému vystupovali ako bývalí zamestnanci podniku ZSNP, či už pani spravodajkyňa Bartošíková, alebo ja. Alternatívne zdroje energie sú všade vo svete podporované nízkou sadzbou, pretože nadväzne potom majú väzbu na energetickú koncepciu, o ktorej tak často v parlamente hovoríme. Celé preraďovanie zo 6-percentnej do vyššej sadzby je podľa mňa snahou nahrabať pár miliónov do štátneho rozpočtu, ktoré potom uniknú druhým kanálom z vreciek občanov a takisto zo štátneho rozpočtu. Ergo, všade vo svete to, čo je zdravé, čo podporuje zdravé žitie, zdravú výživu, to, čo je ekologické, to, čo je potrebné na vzdelanie, sa nezdaňuje základnou sadzbou, ale zníženou. Naša novela, ktorá hovorí o tom, že mince, slnečné kolektory, čističe vzduchu, merače množstva paliva a všetky veci, o ktorých kolegovia hovorili, ide opačným trendom.

    Pán Kozlík ako minister financií mohol detailnejšie rozpracovať časť správy, ktorá hovorí o vplyve na štátny rozpočet. Celkovo sa len hodnotí, že táto novela prinesie 2,2 mld. korún do štátneho rozpočtu, a hovorí sa, že prevažná časť z toho prínosu bude plynúť zo zvýšenia telekomunikačných poplatkov. Ocenil by som, keby pán podpredseda Kozlík povedal, koľko prinesie zvýšenie telekomunikačných poplatkov, či to je 80 % alebo 90 % z tej sumy, a koľko drobných prinesú tak tvrdo kritizované iné úpravy.

    No a dovoľte mi, už hovorili moji predrečníci o prílohe a o stupniciach. Veľmi ma zaujala tá časť novely, ktorá v bode 9 hovorí o tom, že sa nebudú zdaňovať prevody predaja podielov v obchodných spoločnostiach. Pán podpredseda vlády si asi na to pamätá, z tohto fóra som aj ja hovoril niekoľkokrát o tom, že pri súčasnom spôsobe privatizácie príde tretia vlna privatizácie. Dostanú to do rúk nakoniec tí, ktorí sú globálni hráči, ktorí daný trh ovládajú, vedia v ňom vytvárať pracovné príležitosti. Ale rozdiel medzi privatizáciou, ktorú robí súčasná vládna koalícia, a tou treťou vlnou bude v tom, že paniaze, ktoré mali skončiť vo Fonde národného majetku, skončia v súkromných vreckách, či už vo vrecku pána Póra, ktorý včera veľkoryso oznámil, že je majoritným majiteľom Nafta Gbely, alebo Alexandra Rezeša.

    A ja sa pýtam, prečo by za predaje svojich podielov v obchodných spoločnostiach nemali platiť dane. Prečo sa to vypúšťa? Prečo sa odkúpenie peňažnej pohľadávky dáva tiež ako nezdanená položka? Pán podpredseda, myslím si, že tých pár drobných, ktoré chcete získať, hľadáte na nesprávnom mieste, keď ich hľadáte u občanov Slovenskej republiky. Vrelo by som vám odporúčal, aby ste sa pozreli na veľkoprivatizérov typu pán Rezeš, pán Vladimír Pór a ďalší. Táto novela zvádza k tomu, že tam, kde sú nastrčení ľudia, ktorí privatizovali, po voľbách sa to bude rýchlo obieľovať, a dokonca za to nezaplatia ani daň.

    To sú tri hlavné dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že nepodporíme prechod do druhého čítania a budeme žiadať, aby ministerstvo financií akceptovalo naše požiadavky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je po 12.00 hodine. Prestávka bude do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať hodinou otázok a po hodine otázok dokončíme tento bod programu. Ešte je prihlásený pán poslanec Kováč, ktorý bol pred pánom poslancom Černákom, ale nebol tu.

    Ďakujem, prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram poobedňajšie rokovanie schôdze Národnej rady.

    Chcem pripomenúť, že je bod

    hodina otázok.

    Takisto chcem pripomenúť, že budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok, ktorými sa budeme riadiť. Tieto otázky boli oznámené aj na vývesnej tabuli.

    Pripomínam, že na otázky pánov poslancov a poslankýň, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem ospravedlniť pána premiéra Mečiara, ktorý sa na dnešnej hodine otázok nezúčastní. Ospravedlnil sa za neúčasť na tomto bode programu. Prosím preto zastupujúceho, pána podpredsedu Kalmana, aby ospravedlnil ministrov, ktorí nie sú prítomní, a povedal, kto bude za nich odpovedať na otázky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    dovoľte mi ospravedlniť niektorých neprítomných členov vlády z dôvodu ich zahraničných pracovných ciest a oznámiť poverených ministrov, ktorí ich budú zastupovať. Neprítomného ministra životného prostredia pána Zlochu bude zastupovať minister hospodárstva pán Česnek. Ministra pôdohospodárstva pána Baca bude zastupovať minister vnútra pán Gustáv Krajči. Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jasovského bude zastupovať minister zdravotníctva pán Javorský a ministra výstavby a verejných prác pána Mráza bude zastupovať minister pre správu a privatizáciu národného majetku pán Bisák.

  • Ďakujem vám pekne, pán podpredseda.

    Môžeme hneď pristúpiť k otázkam, ktoré vám kladú poslanci.

    Pán poslanec Köteles sa pýta: "Na stretnutí premiérov v Györi 15. 8. 1997 a neskôr niekoľkokrát v STV ste sa - ako pán premiér - vyjadrili, že od školského roku 1997/1998 bude doriešený problém dvojjazyčných vysvedčení. Kedy a ako mienite tento sľub dodržať?"

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že podobných otázok je viac, presne 10, dovolím si na túto otázku odpovedať trošku širším spôsobom a pokúsim sa o jej komplexnosť. Prv ako budem konkrétne odpovedať, dovoľte mi ešte dve-tri poznámky. Dovoľte mi, aby som citoval zo zápisu zo stretnutia premiéra Mečiara s premiérom Hornom: "Takisto sa nebudem zaväzovať k dvojjazyčným vysvedčeniam. Je to vnútorná vec Slovenskej republiky. Dávam svoje slovo, že v budúcom školskom roku to nebude problém, ale nie ako záväzok voči Maďarskej republike."

    Ďalšia poznámka. Prosím vás, vydávaním školských vysvedčení v štátnom jazyku Slovenskej republiky nie je dotknuté právo detí, občanov Slovenskej republiky, príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v ich materinskom jazyku v súlade s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky. K zrušeniu vydávania a používania dvojjazyčných vysvedčení pre školy s vyučovacím jazykom národností pristúpilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky postupne po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. a). Citujem: "V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny." Koniec citátu príslušného zákona. A takouto verejnou listinou je bezpochyby aj vysvedčenie. Vysvedčenie je verejná listina, ktorá osvedčuje významné právne skutočnosti, ako je ukončenie štúdia v základných a stredných školách za príslušné obdobie, kvalifikácia a odborná spôsobilosť občana. Z uvedeného vyplýva, že vysvedčenia sa môžu vydávať len v štátnom jazyku.

    Vážení páni poslanci, tí, ktorí ste túto otázku položili, vydávaním školských vysvedčení v štátnom jazyku k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky - článkov 11, 12, 13 a 34 - nedošlo a nedochádza. To najmä preto, že v uvedenom dokumente sa vzťah štátu k verejným listinám neupravuje. K porušeniu Ústavy Slovenskej republiky v článku 2 ods. 2, ktorý ukladá štátnym orgánom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, by dochádzalo vtedy, keby Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky nezabezpečovalo vydávanie školských vysvedčení v štátnom jazyku.

    Ústavný súd Slovenskej republiky na základe posúdenia podnetu opozičných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o nesúhlase väčšiny s časťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku s Ústavou Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 9. septembra 1997 vyniesol rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje aj na vydávanie úradných listín v štátnom jazyku. Týmto rozhodnutím Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že § 3 ods. 3 písm. a) zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia sa okrem iného vydávajú v štátnom jazyku aj verejné listiny, ktorými sú tiež, ako som už uviedol, školské vysvedčenia. To znamená, že školské vysvedčenia sa musia vydávať v štátnom jazyku.

    Na stretnutí v Györi premiér Mečiar predsedovi vlády Maďarskej republiky pánu Hornovi sľúbil, že v budúcom školskom roku otázka dvojjazyčných vysvedčení, tak ako som naznačil, v Slovenskej republike nebude problémom. Takto vyjadrenú vôľu v rozhovore prediskutovali ako unilaterálny prejav dobrej vôle riešiť vnútornú vec Slovenskej republiky, a nie ako záväzok Slovenskej republiky prijatý na bilaterálnej úrovni.

    V súvislosti so všeobecne záväznými platnými právnymi normami Slovenskej republiky treba pripomenúť, že každý, kto podlieha jurisdikcii na území Slovenskej republiky a porušuje právny poriadok, musí počítať s následným postihom. Ak došlo k porušeniu zákona i v tomto prípade, premiér či vláda nemôže do tohto procesu zasahovať, ale platí príslušný zákon.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súčasnosti zvažuje riešiť problematiku dvojjazyčných vysvedčení takto. Predpokladá vydať usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré bude určovať, že na základe požadovania zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka môže riaditeľstvo školy vydať výpis o klasifikácii žiaka z klasifikačného katalógu v jazyku národnostnej menšiny. Tento výpis bude podpisovať riaditeľ príslušnej školy a triedny učiteľ žiaka a bude opatrený podlhovastou pečiatkou, podotýkam, nie úradnou. Poznamenávam, že tieto výpisy nebudú mať charakter verejnej listiny a budú slúžiť len na vlastnú potrebu žiadateľa a budú sa vydávať za poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch. Toľko zatiaľ z úvahy riešenia tohto problému, resp. riešenia tohto záväzku.

    Pokiaľ ide o memorandum, to je súčasť jednej z otázok. Predpokladám, že ste si všetci pozorne prečítali memorandum a iste viete, že samotný zákon o používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike zatiaľ neexistuje. Je tu však súbor minimálne 12 právnych predpisov, ktoré priamo upravujú používanie jazykov národnostných menšín, ktoré upravujú túto oblasť a zároveň pokrývajú aj všetky medzinárodné záväzky nášho štátu. Nie je správne stotožňovať či porovnávať pojmy práv na používanie materinského jazyka a povinnosti vydávať úradné listiny v štátnom jazyku. Právo je možnosť, ktorú môže občan využiť, ale nemusí. Vydávanie vysvedčení v štátnom jazyku stanovuje zákon a nijako tým neobmedzuje právo používania materinského jazyka osôb patriacich k národnostným menšinám. Pre vašu informáciu, ale predpokladám, že to skutočne viete, v memorande je uvedených spolu 26 právnych noriem.

    Toľko, vážený pán predseda, na otázky, týkajúce sa používania dvojjazyčných vysvedčení.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána poslanca Kötelesa, či odpoveď pána podpredsedu stačí, alebo mu chce dať k tejto problematike doplňujúcu otázku.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda,

    ďakujem za odpoveď pána podpredsedu vlády. Považujem ju za prvú konkrétnu odpoveď na otázku z tejto problematiky. Takisto ľutujem, že nemôže byť prítomný pán premiér, lebo som presvedčený, že len on by dokázal odpovedať na otázky, ktoré jasne ukazujú, aké rozpory existujú medzi sľubmi a skutočným dianím v Slovenskej republike. Veď na nápravu tejto problematiky z úst vládnych činiteľov viackrát odzneli sľuby. Napríklad pán premiér to sľúbil v relácii "Ako ďalej, pán predseda vlády", sľúbil to pán štátny tajomník Šesták, sľúbila to pani Tóthová na stretnutí s pánom Max van der Stoelom. Takisto za tragédiu súčasného diania alebo politického života považujem to, že tí pedagógovia, ktorí v súlade Ústavou Slovenskej republiky alebo 70-ročnou praxou vydávali dvojjazyčné vysvedčenia, sú teraz trestaní. Za mesiac september a október nedostali osobné hodnotenia, alebo boli odvolaní a prepúšťaní, napríklad ako pán Tóth v Rožňave.

    Chcel by som položiť otázku, či vôbec vláda chce vyriešiť túto otázku, ktorá existuje inak v maďarských a inojazyčných školách, napríklad v bilingválnych školách vydávali dvojjazyčné vysvedčenia...

  • ...a takisto či občianske preukazy patria do skupiny verejných listín, ktoré sú vydávané takisto dvojjazyčne, a som presvedčený, že dosiaľ ich nikto neodmietol prevziať.

  • Ďakujem, pán poslanec, uplynul váš limit.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Pokiaľ ide o zákon o používaní jazykov národnostných menšín, myslím si, že je na tomto fóre všeobecne jasná poloha a pozícia vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že je v tomto smere určitá zhoda, alebo v prevažnej väčšine parlamentu zhoda v tom, na čom sme sa dohodli, alebo časť parlamentu sa dohodla. Nakoniec ste to akceptovali aj vy v súvislisti so závermi, myslím si, že to bolo V. zasadnutie Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky. V odporúčaní číslo 3 sa hovorí, že sa zváži - teraz budem parafrázovať, pretože to nemám pred sebou -, že vláda Slovenskej republiky prehodnotí na základe odporúčaní expertov Európskej komisie a posúdi príslušnú právnu normu.

    S týmito zásadami alebo s týmto opatrením sme sa obrátili na Európsku komisiu listami pani podpredsedníčky Tóthovej i ďalšími kontaktmi pri osobných rozhovoroch. Skutočne čakáme, kedy sa k tomuto vyjadria experti Európskej komisie. A myslím si, že aj práve vypracované a vo vláde schválené Memorandum Slovenskej republiky k tomuto problému, ktoré sme opäť poslali všetkým členským krajinám Európskej komisie, veľvyslancom, ale aj priamo expertom, resp. priamo Európskej komisii, urýchli rozhodnutie expertov Európskej komisie skutočne dokonale posúdiť súčasný právny stav, o ktorom si myslíme, že momentálne vákuum v tomto smere nie je, urýchli posúdenie a na základe tohto urýchlenia aj dajú jednoznačné stanovisko.

    Chcem vás ubezpečiť, že tento problém je otvorený, že ho bude vláda i naďalej sledovať v zmysle dohovoru a určitých ďalších požiadaviek Európskej komisie. Aj dnes konkrétne som rokoval s pani Daylovou v súvislosti s prípravou partnerstva na vstup. Sú tam určité politické podmienky prijatia určitých záväzkov, určitých právnych noriem v súvislosti s COOPř98 a podobne. Už dnes sme hovorili, že o týchto otázkach budeme rokovať, dohodneme sa. Nevylučuje sa aj tá alternatíva, že na tomto procese, tak ako je stále otvorený, budeme robiť.

    Pokiaľ ide o určité postihy, ako ste naznačovali, už som sa o tom zmienil, každý, kto porušuje platné právne normy v tejto spoločnosti, je povinnosťou toho, kto tieto práva dodržiava, vyvodiť aj určité opatrenia. Na základe skutočnosti, o ktorej ste hovorili v súvislosti s novou identifikačnou kartou, že je tam angličtina, pokiaľ viem, niekedy sa dohodlo, resp. vychádzalo sa zo skutočnosti už aj v súvislosti s integráciou Európskej únie a v súvislosti so všeobecne platným a uznávaným anglickým jazykom vo svete. Ale viac-menej si myslím, že na túto otázku konkrétne môže - teraz som sa dozvedel, že interpelácie nebudú - odpovedať minister vnútra pán Krajči.

    Toľko považujem za potrebné odpovedať.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Figeľ a pýta sa: "Po rozhodnutí summitu NATO v Madride o nepozvaní Slovenskej republiky na členstvo v NATO premiér okrem iného povedal, že sme získali čas. Ako má slovenská verejnosť rozumieť tomuto výroku?"

  • Chcem zdôrazniť, že strategické smerovanie Slovenskej republiky do euroatlantických politických, ekonomických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr, vrátane získania plnoprávneho členstva v NATO, bolo a zostáva naďalej prioritou a základnou trvalou požiadavkou, orientáciou Slovenska prakticky od jej vzniku. Ani súčasná vláda Slovenskej republiky od tejto priority neustupuje, nemení nič na svojom strategickom smerovaní ako v praktických činnostiach, tak aj v samotných požiadavkách. Naopak, na naplnenie tohto prioritného národného a štátneho záujmu táto vláda prijala celý rad veľmi dôležitých strategických rozhodnutí a systémových opatrení. Ich výsledkom je, že Slovenská republika ako celok a Armáda Slovenskej republiky...

  • Ozval sa zvuk časomiery, ktorý naznačil, že vyhradený čas na odpovede premiéra uplynul.

  • Pán podpredseda, uplynul čas, ale začali sme o 14.05 hodine, takže máte ešte čas 5 minút.

    Nech sa páči.

  • Slovenská republika ako celok a zvlášť Armáda Slovenskej republiky je svojou obsahovou úrovňou plne porovnateľná s ostatnými štátmi, uchádzačmi o plnoprávne členstvo v NATO. Dokonca som presvedčený, že v niektorých smeroch našich partnerov predstihujeme.

    Po skončení madridského summitu NATO sme vyhlásili, že jeho závery, teda rozhodnutie o rozšírení považujeme za historický prelom pri vytváraní novej európskej bezpečnostnej architektúry, za začiatok procesu rozširovania a upevňovania pásma stability, bezpečnosti a prosperity na európskom kontinente, za príspevok k upevneniu mieru nielen v Európe, ale aj vo svete.

    V tomto kontexte považujem závery summitu pre Slovenskú republiku za významné nielen tým, že aliancia po prvýkrát ponúkla členstvo štátom strednej a východnej Európy, ale aj tým, že týmto historickým summitom sa ešte len začal proces jeho rozširovania. Je spoločnou úlohou nás všetkých urobiť všetko pre to, aby Slovenská republika využila nastávajúce obdobie k ešte lepšej, kvalitnejšej a všestrannejšej príprave na svoje budúce plnoprávne členstvo v aliancii. O tom, že samotná procedúra vstupu je veľmi náročný proces, myslím si, že to všetci vieme, svedčia výsledky predvstupových rokovaní našich partnerov. Dokonalé poznanie týchto javov a procesov bude pre nás veľmi prospešné.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Figeľ má právo doplniť túto otázku svojou novou otázkou.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel som počuť odpoveď na otázku, aký čas sme to získali a na čo ho chceme využiť, alebo na čo ho chce vládna koalícia využiť. Totiž, podľa môjho názoru čas sa nedá získať. Čas je nám daný do správy a buď ho využijeme na dobro, na úžitok, alebo je stratený. Chcem povedať, že počas troch rokov ste čas využili asi tak, že keď sme pred tromi rokmi bezpochyby patrili k favoritom, že naše meno vyslovovali naraz, jedným dychom spolu s Českou republikou, Poľskou republikou a Maďarskom, tak dnes nás ani nespomínajú, ale ak, tak negatívne.

    Integrácia do Európskej únie a NATO, ako ste správne povedali, patrí k národným a štátnym záujmom Slovenska, je súčasťou programu vlády. Ale to, čo sa dialo pred referendom, počas referenda, po Madride, a dokonca aj teraz - dám aj otázku - potvrdzuje, že ani záujmy integrácie nie sú prioritou a ani skutočné slovenské záujmy, ale akési iné skupinové záujmy...

  • Pán poslanec, ale máte položiť otázku.

  • Moja otázka smeruje vlastne k tomu, že doplním citát. Citát neprítomného premiéra zo 14. júla v druhej časti znie: "My si zase jasne musíme odpovedať na otázku, čo chceme. Máme dvojročný odklad." Moja doplňujúca otázka, pán vicepremiér, znie: "Odpovedajte jasne, nielen sebe, ale celej spoločnosti, čo chceme a načo chceme využiť takzvaný získaný odklad pre Slovensko."

  • Pán poslanec, myslím si, že pristupovanie ktorejkoľvek krajiny do NATO nie je futbalový zápas, v ktorom sa raz hrá na jednu bránu, raz na druhú bránu, a vždy väčšinou niekto vyjde ako víťaz. Na tento proces sme sa skutočne zodpovedne pripravovali. Rozhodnutie summitu je také, aké je. Nepovedali nám, že končíme. Nepovedali nám, že nie sme pripravení. Vybrali si iných, o ktorých rozhodli. Je to ich právo. Uznávame, že v tomto smere boli tieto krajiny asi lepšie, keď ich zobrali. Toto rozhodnutie musíme chápať v takomto ponímaní.

    Na druhej strane máme teraz možnosť. Ak si dobre pamätám, ďalšie kolo rozhodovania o prijímaní bude v roku 1999. Máme teda priestor, aby sme ešte dotiahli niektoré momenty, ktoré je nutné nevyhnutne dotiahmuť v súvislosti s pričleňovaním, aby sme sa poučili i z ďalších krajín, ktoré sa budú postupne pričleňovať k NATO, aby sme tento čas využili dôsledne tak, aby sme splnili z každej stránky všetky podmienky, aby ďalšie kolo prijímania bolo pre Slovenskú republiku úspešné.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Otázky kladú páni poslanci pod číslami 3 až 7 a všetky sa týkajú dvojjazyčných vysvedčení. Myslím si, páni poslanci Bárdos, Boros, Csáky, Ásványi a Bugár, že môžeme upustiť od odpovede. Áno?

  • Súhlas poslancov z pléna.

  • Ďakujem. A nakoniec sme skončili aj 15 minútami.

    Ďakujem vám, pán podpredseda, za odpovede.

  • Pristúpime k otázkam poslancov, ktoré kladú jednotlivým členom vlády.

    Pán poslanec Komlósy sa pýta pána ministra Bisáka: "Vzhľadom na postavenie a kompetencie vás a vášho ministerstva kedy sa rozhodnete podať návrh na zrušenie ministerstva a vy osobne demisiu?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážený parlament,

    aj s dostatočnou dávkou tolerancie, vážený pán poslanec, nemôžem považovať váš názor za otázku, skôr za nevydarenú invektívu. Chápem, že invektíva môže mať svoj určitý esprit, ale v tomto prípade, myslím si, že nepatrí to tohto rangu. Svedčí skôr o úrovni poznania legislatívneho rámca privatizačného procesu.

    V tejto miestnosti reagovala Národná rada novelou zákona 92 v tomto roku na nález Ústavného súdu, podľa ktorého rozhodovanie o privatizácii priamym predajom prechádza z Fondu národného majetku na vládu Slovenskej republiky. Podklady, návrh na výberové konanie v rozhodnutí o privatizácii pripravuje pre vládu ministerstvo privatizácie. Toto vydáva všetky ostatné rozhodnutia o privatizácii. Taktiež posudzuje privatizačné projekty, ich posúdenie je základným predpokladom na to, aby ten-ktorý podnik mohol byť zaradený do privatizácie.

    Z toho, čo som povedal, je zrejmé, že celý legislatívny rámec privatizačného procesu vychádza z toho, že inštitúciou, ktorá je tu nevyhnutná, je ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Na základe toho, čo som hovoril, musím konštatovať, že nemám dôvod na to, aby som dával návrh na zrušenie ministerstva, ale ani moju demisiu.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Komlósy, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne.

    Priznám sa, pán minister, že v mojej otázke bola štipka irónie, ale chcel som vás skôr vyprovokovať k väčšej aktivite, alebo skôr upozorniť vás na to, že vy ako minister a tiež vaše ministerstvo by malo vyvíjať väčšie úsilie na získanie tej pozície v procese privatizácie, ktorá ministerstvu patrí.

  • Pán poslanec, prosím o otázku.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Mám dve minúty, pán predseda, nemusíte vždy upozorňovať. Na konci dám ešte otázku.

  • Máte dve ninúty na otázku.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Na Slovensku je to už tak, že ústredný orgán štátnej správy, ktorý by mal koordinovať a riadiť privatizáciu, nemá s týmto procesom už skoro nič spoločné. Nerešpektujú sa rozhodnutia ministerstva pre privatizáciu. Len na ilustráciu chcem uviesť, že v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 1997 figuruje ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku len dvakrát. Jedenkrát v návrhu nariadenia vlády a druhýkrát v novelizácii, a to ešte vo februári 1997. Odvtedy ani v legislatívnom procese ministerstvo nič nerobí. Aj vzhľadom na túto vašu pasivitu dochádza k takým javom, ako sme sa dozvedeli z dnešných novín. Mierim na odpredaj 820 tisíc kusov akcií Slovenských elektrární, a. s. Aj keď nepriamo vašou pasivitou ste však zapríčinili to, že niektorí ľudia - pravdepodobne prívrženci hnutí, ktoré sú v koalícii vo vláde - ukradli od občanov Slovenskej republiky tieto akcie. Ako to chcete vysvetliť širokej verejnosti, občanom Slovenskej republiky?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, to, čo som hovoril o poznaní legislatívneho rámca, bohužiaľ, platí aj pri vašej druhej otázke. Môžem vás ubezpečiť, že ministerstvo iniciatívne pracuje v rámci legislatívy schválenej v Národnej rade, v rámci zákona, ktorý bol schválený v roku 1994, a toho, ktorý bol schválený v roku 1997.

    Pokiaľ ide o kauzu, o ktorej hovoríte, je to majetok, ktorý je v portfóliu Fondu národného majetku. Svoj názor na § 28 som v Národnej rade vysvetlil. Môžete si ho pustiť zo záznamu. V súčasnosti legislatívny rámec hovorí o tom, že § 28 je otázkou rozhodovania Fondu národného majetku.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Košnár kladie otázku pánu ministrovi Česnekovi: "Budovaním podzemného zásobníka zemného plynu Gajary-Báden k 14 rokov trvajúcemu problému s pitnou vodou v Gajoroch pribudnú ďalšie ohrozenia. Čo urobí minister hospodárstva a štátny podnik Slovenské plynárne, aby sa zmiernili?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

    je skutočnosťou, že pred 14 až 15 rokmi prišlo k znečisteniu podzemných vôd v oblasti Gajár a väčšina studní sa vlastne týmto stala pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou nepoužiteľná. Nie je tam, žiaľbohu, vybudovaný vodovod, voda sa musí dovážať.

    Ďalej, žiaľ, je to, že podľa informácie získanej na odbore životného prostredia Okresného úradu Malacky zatiaľ obec nemá vyriešenú ani spracovanú projektovú dokumentáciu na výstavbu obecného vodovodu a koncepčne nie je doriešený ani zdroj vody. Zhoršenie kvality podzemných vôd je, samozrejme, dávané do súvislosti aj s banskou činnosťou akciovej spoločnosti Nafta Gbely. V prípade, že vplyvom predchádzajúcej banskej činnosti - ťažbou ropy, ťažbou zemného plynu - prišlo na katastrálnom území obce k banským škodám, a za také sa podľa § 36 banského zákona číslo 44 považuje i zníženie výdatnosti zdrojov spodných vôd alebo zhoršenie ich kvality, samozrejme, za túto škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola táto škoda spôsobená. Vyrovnanie banských škôd riešia všetky právne predpisy a špeciálne § 37 tohto zákona, ktorý aj uvádza postup riešenia.

    V prípade, že znalecký posudok preukáže príčinnú súvislosť medzi zhoršením pitnej vody, zhoršením výdatnosti a banskou činnosťou, samozrejme, je možné, aby si obec uplatňovala svoje nároky v akciovej spoločnosti Nafta Gbely alebo jej predchodcu. V tomto smere musím povedať, že ministerstvo hospodárstva neprevzalo žiadne záväzky za túto spoločnosť.

    Ale chcel by som poznamenať, že v súvislosti s ukončovaním ťažby v tejto oblasti je pripravovaný zámer ďalšieho využitia práve na to, čo bolo v otázke zadané, na podzemné uskladňovanie zemného plynu. Chcel by som povedať, že samotný investičný zámer i projekt je podrobený procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý zohľadňuje pripomienky občanov, zastupiteľských orgánov v dotknutých obciach. A aj v tom prípade, ak náhodou obec Gajary neuplatnila nejaké pripomienky, je možné, aby boli ďalej uplatňované u investora a požiadavkou priamo na prijatie príslušných opatrení možno upozorniť dozorné orgány, ktoré majú tieto kompetencie, a vlastne je možné stavbu i zastaviť.

    Podľa môjho názoru dáva legislatíva Slovenskej republiky dostatočne veľké možnosti obecnému zastupiteľstvu i samotným občanom na ochranu verejných a individuálnych záujmov hlavne v oblasti životného prostredia. Chcel by som ale ubezpečiť, že ak je spravený posudok na projekt a aj na použité technológie, tak v súčanosti už musia zohľadňovať všetky kritériá ochrany životného prostredia, teda aj podzemných vôd, aby nedochádzalo k ich znečisťovaniu.

    Chcel by som sa pokúsiť navrhnúť aj aktuálny postup riešenia. Za najsprávnejší postup by som považoval koncepčne doriešiť systém zásobovania obce Gajary pitnou vodou, vypracovať príslušnú projektovú dokumentáciu - dá sa aj zrýchleným tempom -, zabezpečiť na to zodpovedajúce finančné krytie prostredníctvom Západoslovenských vodární a kanalizácií a je možné, samozrejme, uplatniť aj požiadavku na združenie finančných prostriedkov spolu s akciovou spoločnosťou Nafta Gbely. Podľa informácií, ktoré mám z ministerstva životného prostredia, je možné požiadať aj o prostriedky z vodohospodárskeho fondu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Košnár, ste spokojný s odpoveďou, alebo chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Chcem poďakovať pánu ministrovi. Ak mi dovolíte, mal by som aj doplňujúcu otázku.

    Podľa mojich informácií projektová dokumentácia na spoločný vodovod pre obce Gajary, Jakubov a Kostolište zo zdroja pitnej vody Malacky-Vampil je vypracovaná a Okresný úrad Malacky vydal 1. apríla tohto roku rozhodnutie o povolení líniovej stavby. Problém je len v združení prostriedkov a vo financovaní tejto stavby.

    Obec Gajary pristúpila k formulovaniu svojho stanoviska, k zámeru na budovanie podzemného zásobníka zemného plynu Gajary-Báden s veľkým porozumením a súčasne formulovala svoje námety alebo požiadavky na isté kompenzačné opatrenia, ktoré sa týkajú ako stavby vodovodu alebo finančnej účasti na stavbe vodovodu, tak aj iných ohrození, napríklad ohrozenia z výronu plynu, z požiarov a podobne, napríklad požiadavky na príspevok na vybavenie strojového parku požiarneho zboru atď.

    Je zrejmé aj z toho, čo ste povedali, pán minister, že riešenie si vyžaduje združenie prostriedkov a istú koordináciu mnohých rezortov a orgánov štátnej správy. Chcem sa spýtať na váš názor, kto je kompetentný ujať sa takejto koordinácie, ak je o to záujem, pretože postoj vedenia, manažmentu akciovej spoločnosti Nafta Gbely je postojom, ktorý je ťažko akceptovateľný. Jednoducho, je ignorantský.

    Ďakujem.

  • Informácia, ktorá je takisto poskytnutá ministerstvom životného prostredia, hovorí o tom, že 8. 11. bolo aj spoločné rokovanie. Myslím si, že s pomocou ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia stavby tohto druhu môže koordinovať a môžem aj za ministerstvo hospodárstva koordináciu alebo spoluprácu na koordinácii prislúbiť už teraz.

  • Ďakujem, pán minister.

    Tretiu otázku kladie pán poslanec Brocka pani ministerke Keltošovej: "Prečo je v Ústave sociálnej starostlivosti v obci Veľký Blh v okrese Rimavská Sobota zastavené prijímanie nových chovancov, a to od minulého roka?"

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    v Ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté dospelé ženy je momentálny stav 120 obyvateliek. Nariadením okresného hygienika sme museli rešpektovať podlahovú plochu 8 štvorcových metrov, čo vychádza na 83 obyvateľov. Ešte stále máme nadstav. Momentálne je podlahová plocha 5,4.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Brocka, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Hlas poslanca Brocku: Áno, pán predseda.

  • V minulom roku a v prvej polovici tohto roka bola v ústave vykonaná rozsiahla rekonštrukcia. Boli vymenené a na hotelový spôsob upravené sociálne zariadenia luxusnými batériami, mramorovými podlahami. Ústav je, podotýkam, umiestnený v historickom kaštieli s rozsiahlym parkom. V blízkosti tohto kaštieľa je rekreačná oblasť s vodnou nádržou. Pritom boli vyvíjané snahy na zväčšenie plochy spravovaných pozemkov. Keďže ste niekoľkokrát od rekonštrukcie, pani ministerka, tento ústav navštívili, obyvatelia v obci a v okolí sa obávajú, že ústav má slúžiť iným zámerom, aké plní v súčasnosti. Preto sa pýtam, koho privatizačným zámerom bude slúžiť tento objekt. Pýtam sa preto teraz, lebo po privatizácii, ako máme skúsenosť, to nebude môcť zistiť ani pán premiér.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    hlboko ma dojíma vaša starostlivosť o osud obyvateliek v tomto ústave. Ubezpečujem vás, že pokiaľ som ministerkou ja, nedošlo a ani nedôjde k privatizácii. Na rozdiel od vás, ktorý ste dňa 20. apríla 1994 predali Dom dôchodcov na Ulici Fraňa Kráľa v Bratislave magistrátu na úplne iné účely, ktorý ste v roku 1994 previedli len v okrese Dunajská Streda 4 objekty pre mentálne postihnutých, za ktoré štát teraz musí platiť buď vysoký prenájom, alebo ste dokonca nechali obyvateľky z jedného objektu vysťahovať vojakmi.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som.

  • Ďakujem.

    Štvrtú otázku kladie pán poslanec Košnár pánu ministrovi Bacovi. Za pána ministra Baca bude odpovedať pán minister Krajči. A otázka znie: "Haváriou Nafta Gbely a ich prevádzkou bola kontaminovaná voda i pôda v Gajaroch. Obec je bez zdrojov pitnej vody, bez vodovodu a peňazí. Čo môžete v tejto veci urobiť?"

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    obec Gajary patrí medzi obce, ktoré doteraz nemali vybudovaný verejný vodovod na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. Jediným definitívnym riešením je zabezpečenie prívodu pitnej vody z oblasti s vyhovujúcou vodou. V snahe riešiť zásobovanie obcí Jakubov a Gajary pitnou vodou Západoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Bratislava zabezpečili vypracovanie projektovej dokumentácie s orientačným finančným nákladom 20 mil. Sk na prívod vody z úpravne vody v Malackách a vodovodné siete v obci Gajary s nákladom cca 25 mil. Sk.

    V zmysle uvedeného môžem konštatovať, že príslušný vodárenský podnik pripravil na realizáciu stavbu riešiacu uvedený problém. Vzhľadom na to, že v zmysle kompetenčného zákona je okrem iného otázka ochrany podzemných vôd a riešenie odstraňovania havárií v pôsobnosti gestora zákona o vodách, t. j. ministerstva životného prostredia, odporúčam, aby zabezpečenie finančných prostriedkov bolo prednostne riešené z prostriedkov subjektu, ktorý haváriu spôsobil, pretože podľa platnej legislatívy ten, kto spôsobil haváriu, je povinný na vlastné náklady odstrániť jej následky v súčinnosti s týmto ministerstvom.

    Skončil som.

  • Ďakujem.

    Máte doplňujúcu otázku, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Chcem len konštatovať to, čo som uviedol pri poďakovaní pánu ministrovi Česnekovi, že si to zrejme vyžaduje koordináciu, sa potvrdzuje. Pán minister Česnek asi nemal dostatočné informácie, keď hovoril, že neexistuje projektová dokumentácia. Tá existuje, bola vyfinancovaná ZVAK-om. Pán minister Krajči v zastúpení pána ministra Baca o tejto skutočnosti vie. Čiže skutočne treba, aby mal ktosi koordinujúcu úlohu, aj pokiaľ ide o vzájomnú previazanosť, informovanosť rezortov.

    Predpokladajúc, že je to tak, som takúto otázku kládol navyše ešte aj pánu neprítomnému ministrovi životného prostredia, ktorý, samozrejme, situáciu veľmi dôkladne pozná aj zo svojej osobnej návštevy v tejto lokalite. Zriekam sa doplňujúcej otázky.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Švec pani ministerke Slavkovskej: "Výučba na novozriadených vysokých školách nemôže byť začatá bez toho, aby sa neporušil zákon o vysokých školách. Ako mienite riešiť legislatívny chaos pri zriaďovaní vysokých škôl?"

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

  • Ruch a vrava v sále.

  • vysoké školy, na ktoré sa, pán poslanec, pýtate, boli zriadené zákonom. Pri ich zriaďovaní nebol žiadny chaos. Zákony o zriadení boli prijaté demokratickou cestou demokratickým parlamentom. V čase, keď sa novela zákona...

  • Páni poslanci, zavoláte si vládu, aby vám odpovedala na otázky, a potom nepočúvate odpovede.

    Ešte raz, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vysoké školy, na ktoré sa, pán poslanec, pýtate, boli zriadené zákonom. Pri ich zriaďovaní nebol žiadny chaos. Zákony o ich zriadení boli prijaté demokratickou cestou demokratickým parlamentom. V čase prerokúvania novely zákona 172 v parlamente ste mali možnosť aj vy, pán poslanec, tak ako ktorýkoľvek iný poslanec, podať podnet na jeho zlepšenie, ak si myslíte, že novela nie je dobrá. Chaos okolo zriaďovania vysokých škôl spôsobili masmédiá. Na ministerstvo školstva nebol podaný žiadny podnet, týkajúci sa predmetnej otázky, ktorý by bolo potrebné riešiť, ani od poslancov Národnej rady, ani konkrétne od vás, pán poslanec.

    Ministerstvo školstva trvá na tom, že zákon číslo 172 o vysokých školách v znení neskorších predpisov nebol porušený a zapísaní študenti do prvých ročníkov príslušných fakúlt novozriadených vysokých škôl sú prijatí podľa citovaného zákona. Majú všetky práva a povinnosti ako študenti študujúci na iných vysokých školách. Môžu prestúpiť na inú školu, prípadne po skončení štúdia pokračovať v doktorandskom štúdiu na inej škole. Študenti predmetných škôl nadobudli svoje práva dobromyseľne, čo z hľadiska právnej teórie znamená, že ich práva im nemôže odňať ani súd. Novoprijatí študenti na novozriadených vysokých školách, opakujem, sú riadnymi študentmi. Nechajte ich, pán poslanec, aby sa mohli v spokojnej, tvorivej, akademickej atmosfére vzdelávať a pripravovať na budúce povolanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Švec, budete mať doplňujúcu otázku?

  • Hlas poslanca J. Šveca: Iste, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Pani ministerka, musím konštatovať, žiaľ, že nepoznáte svoj vlastný zákon a nepoznáte svoju vlastnú novelu. Pani ministerka, zrejme nepoznáte znenie § 3 ods. 3 vašej vlastnej novely zákona, podľa ktorého štatutárny orgán vymenovaný ministerstvom školstva a orgánom vysokej školy je štatutárnym orgánom vysokej školy, a nie fakulty. S tým iste so mnou budete súhlasiť. Ale, vy, pani ministerka, pravdepodobne neviete, že podľa § 18 ods. 2 zákona o vysokých školách o prijatí uchádzača na štúdium nerozhoduje rektor, alebo štatutárny zástupca, ale dekan. To je dikcia novely vášho zákona. Nepoznáte znenie § 18 ods. 1 o tom, kto určuje podmienky na prijatie uchádzača na štúdium.

    Odcitujem celý odsek 1, ktorý znie: "Občan má právo študovať na vysokej škole vo zvolenom študijnom odbore, ak má úplné stredné vzdelanie a preukáže potrebnú spôsobilosť na toto štúdium. Hľadiská" - to zdôrazňujem - "pre určenie potrebnej spôsobilosti a spôsoby overovania schvaľuje na návrh dekana akademický senát fakulty." Takže nie pán doc. Szelepcsényi má problém, ale vy máte problém, pani ministerka, že ste predložili takúto deravú novelu zákona o vysokých školách. Pán doc. Szelepcsényi prijíma študentov v rozpore s týmto paragrafom. To je predsa úplne evidentné. Problém nemá on, problém máte vy, pani ministerka. Novozriadená vysoká škola nemá akademický senát, ktorý by schválil návrh dekana na prijímacie pokračovanie, nemá dekana, ktorý prijíma študentov, štatutárny zástupca nemôže naplniť znenie § 3 ods. 3 vašej novely...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani ministerka, môžete odpovedať, ak chcete.

  • Ďakujem pekne. Otázka nebola položená, takže nemám na čo odpovedať.

  • Pán poslanec Michalec kladie otázku pánu ministrovi Bisákovi: "Z akých dôvodov bola pozastavená privatizácia a dokedy bude trvať tento stav?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážená Národná rada,

    pán poslanec, nemôžem súhlasiť s tvrdením, že privatizácia bola pozastavená. Nie je to pravda. Ak sa vám zdá, že dynamika sa nejakým spôsobom spomalila, je to dané v podstate tým, že viac-menej druhá vlna privatizácie je pri konci. Fond národného majetku postupne predáva zo svojho portfólia majetkové účasti podnikov, ktoré boli jednak ešte z prvej, ale hlavne z druhej vlny privatizácie.

    Pokiaľ ide o ministerstvo, dokončili sme druhú vlnu z hľadiska posudzovania privatizačných projetkov a vydávania tých privatizačných rozhodnutí, na ktoré sme boli kompetentní, k 30. 6. minulého roku a v následnosti sa pripravovala koncepcia niektorých sociálne náročných odvetví, myslím tým zdravotníctvo, Slovenskú automobilovú dopravu, Vodárne a kanalizácie. V tomto roku sme zabezpečovali posudzovanie projektov a vydávanie rozhodnutí na reprivatizačné projekty, na ktoré Fond národného majetku do účinnosti nálezu Ústavného súdu nestihol vydať rozhodnutia. Išlo o 45 privatizačných projetkov, na ktoré už boli vydané rozhodnutia, resp. na niektoré z hľadiska toho, že sa menila majetková podstata, sa privatizačné projekty prepracúvajú. Niektoré z týchto podnikov boli medzičasom zaradené do likvidácie.

    Postup privatizácie na rok 1997 bol daný a schválený harmonogramom postupu privatizácie na rok 1997 a ďalšie roky, ktorý bol schválený vo vláde, bol prerokovaný aj v Národnej rade. Môžem vás informovať, že v súčasnosti zo 112 zdravotníckych zariadení, ktoré sú zaradené do privatizácie, sú vo väčšine už privatizačné projekty odovzdané na ministerstvo, chýba ich 29. V 20 prípadoch bolo skončené posudzovanie a tieto projekty boli zadané na výberové konanie. Predpokladám, že pracovná komisia, ktorá navrhuje výber nadobúdateľa, bude robiť závery ešte v tomto mesiaci s tým, že na prvé projetky by mala vláda vydať rozhodnutie o privatizácii začiatkom decembra.

    Pokiaľ ide o Vodárne a kanalizácie, tu sme taktiež posúdili väčšie množstvo projektov. Príklady môžem menovať zo Západoslovenského kraja, kde sme realizovali prevody na časť obcí zo závodu Trenčín, Komárno, Trnava, z Východoslovenského kraja Košice, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves. V súčasnosti sa pripravujú projekty pre Žilinu a projekty na diaľkové vodovody pre okresy Komárno a Trenčín. Čiže nedá sa povedať, že je privatizácia zastavená. Postupuje sa podľa časového harmonogramu a celková príprava bola prerokúvaná vo vláde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Michalec, stačila vám odpoveď?

  • Ďakujem aj ja.

    Môžeme prikročiť k ďalšej otázke, ktorú kladie pán poslanec Švec podpredsedovi vlády pánu Kalmanovi: "Nádej, že Slovenská republika bude prizvaná k rozhovorom o pridružení do Európskej únie medzi prvými krajinami strednej Európy, sa rozplýva. Ako budete na tento vývoj reagovať z titulu svojej funkcie podpredsedu vlády pre integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie?"

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    veľmi pekne vám ďakujem za otázku, ktorú ste mi dali, aj keď si tiež dovolím povedať, že má určitý osobný podtón. Ale svoje vysvetlenie posuniem predsa len do vecnej polohy. Som totiž presvedčený, že pri hodnotení takého závažného politického problému, ako je oblasť európskej integrácie, a tým i budúcnosť celej Slovenskej republiky, by sme sa mali všetci pridržiavať určitej vecnosti, reálnosti a vypustiť akékoľvek osobné názory, pocity.

    Ak sledujeme alebo ak posudzujeme reálne šance jednotlivých asociovaných krajín v súvislosti s hodnotením na luxemburskom summite, vidíme aj skutočnosť, že názory jednotlivých členských krajín Európskej únie, ale aj asociovaných krajín sa rôznia. Rôznia sa v názoroch na prijímanie členov, resp. na začatie rozhovorov, rôznia sa z hľadiska tempa, počtu jednotlivých asociovaných krajín. Zatiaľ vychádzame, resp. vy zatiaľ vychádzate z posudku Európskej komisie, ktorý je taký, aký je, to znamená, odporúča päť krajín okrem Slovenskej republiky. Napriek tomu som sa niekoľkokrát k tejto problematike vyjadroval a zdôrazňoval, že počkajme si do samotného rozhodnutia luxemburského summitu a potom budeme zvažovať, potom sa budeme prispôsobovať novej reálnej situáii, ktorá v tomto smere nastane.

    V prípade, ak nás prijmú na začatie rozhovorov, k čomu sa v poslednom čase prikláňa čoraz viac názorov aj v zahraničí, sme schopní nastúpiť na tento vlak, pretože už dnes máme vybudované negociačné tímy, pripravujeme taktiku, stratégiu rozpracovania, sme pripravení na to, aby sme závery luxemburského summitu v plnej miere a vo veľkej dôslednosti rozpracovali a začali ich postupne realizovať. V prípade, ak to tak nebude, budeme sa musieť opätovne prispôsobiť novej situácii, o ktorej som už čiastočne hovoril v súvislosti s tým, že Európska komisia predkladá určitý nový model partnerstva na vstup, stálej konferencie a podobne, kde vlastne chce týmto spôsobom urýchliť a uľahčiť situáciu ostatných krajín, ktoré nebudú prizvané v prvom kole.

    Dovolím si ešte jednu poznámku. Ak som predtým začal futbalom, chcem povedať, že poznám veľa futbalových zápasov a iných športových podujatí, kde z predkola, kvalifikácie alebo z dodatočných zápasov boli v konečnom dôsledku víťazi olympijských turnajov, majstrovstiev sveta alebo jednotlivých turnajov. Nevylučujem ani túto skutočnosť aj u nás. Zápas bude proste pokračovať. Mnoho futbalových zápasov sa predĺžilo a nakoniec sa zatlieskalo jednému aj druhému súperovi.

    Pokiaľ ide o moju situáciu, nie som si vedomý, vážení páni poslanci, že by som sa niektorú z úloh, ktorou ma poveril parlament Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, nesnažil dôsledne realizovať v každodennej praxi. Nie som si vedomý toho, že by som do súčasnosti v súvislosti s integračnými krokmi spôsobil nejakú závažnú chybu, ktorá ublížila Slovenskej republike. Napriek tomu otázku, ktorú ste mi postavili, ponechajme zatiaľ do luxemburského summitu. Potom sa k tomu vyjadrím.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa, či pán poslanec chce dať ešte doplňujúcu otázku.

  • Dovolím si predsa len pánu podpredsedovi vlády položiť otázku, ak sa k nej dostanem.

    Ďakujem veľmi pekne pánu podpredsedovi, ktorého osobu si mimoriadne vážim, ale predsa len musím konštatovať, že po podpise Dohody o pridružení a najmä po ratifikácii Asociačnej dohody krajín strednej Európy bola ako prvá etapa integračného procesu definovaná príprava na rozhovory o pridružení asociovaných krajín k Európskej únii cestou transformácie ekonomiky, demokratizácie spoločnosti a aproximácie práva s právom Európskej únie.

    Vy ako podpredseda vlády pre integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie nesiete zodpovednosť za úspech alebo neúspech tejto prvej etapy, ktorá je nakoniec naplnením programového vyhlásenia vašej vlády na volebné obdobie 1994-1998. Túto zodpovednosť nesiete ako voči vláde, tak voči nám, členom parlamentu, poslancom Národnej rady, ale predovšetkým voči občanom.

    Moja otázka znie: "Ako chce vláda pokračovať v najbližšom období, aby túto prvú etapu naplnila, aby sme boli čo najskôr prizvaní k rokovaniam o pridružení?" Ponúkam vám svoju pomoc a myslím si, že všetci zodpovední ľudia v tejto spoločnosti v tomto budú nápomocní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, svojej osobnej zodpovednosti som sa nikdy nevyhýbal, nevyhýbam, ani sa nebudem vyhýbať, aj keď chcem podotknúť, že za otázku integrácie, ak si zoberieme zákon o kompetenciách jednotlivých ministerstiev, ostatných orgánov štátnej správy, presvedčíme sa aj o tom, kto všetko je v konečnom dôsledku za to zodpovedný, vrátane parlamentu. Tým väčšmi, ak sa pozrieme na to, čo sa nám v posudku predovšetkým vytýka, čo od nás v posudku predovšetkým požadujú, aby sme najmä v politických kritériách usmernili určitý vývoj v rámci demokratického procesu. Ak sa na to pozeráme z tohto pohľadu, musíme si jednoznačne postaviť otázku, či je to pozícia vlády, alebo je to pozícia parlamentu, alebo je to pozícia niekoho iného, politických strán a podobne.

    A pokiaľ ide o vašu ďalšiu otázku, tak ako doteraz vláda Slovenskej republiky - a hodnotilo sa to aj v posudku - plnila úlohy, a tak ako doteraz sme zodpovedne pristupovali k integračným krokom, tak budeme v týchto intenciách pokračovať aj v budúcom období. Som presvedčený, že Slovenská republika patrí do Európskej únie. Som presvedčený, že Európa potrebuje Slovensko. Som presvedčený, že Slovenská republika v Európskej únii bude. A na to musíme všetci spoločne spraviť kroky, vyvinúť spoločné úsilie, aby sa tak stalo čo najrýchlejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Ešte máme dve minúty. Otázka pána poslanca Brocku pani ministerke Slavkovskej znie: "Čo bolo dôvodom schválenia projektu nového stravovacieho systému na školách, ktorý sa realizuje od 1. septembra 1997, a čo je jeho obsahom?"

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    nový model organizácie výroby jedál v zariadeniach školského stravovania bol pripravený na základe úloh vyplývajúcich pre rezort školstva z uznesenia vlády číslo 593 z roku 1995, opatrenie číslo 9, a to je koncepcia spoločného stravovania detí a mládeže v školských zariadeniach v nadväznosti na súčasné ekonomické podmienky a možnosti, taktiež na základe uznesenia vlády číslo 30 zo 16. 1. 1996, a to je materiál Akčný plán pre prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky, časť Nevyhovujúca energetická a biologická hodnota stravy pripravovaná pre deti a mládež v školských jedálňach. V súvislosti s plnením týchto úloh sme prikročili k novému modelu stravovania, ktorého prvoradou úlohou je zabezpečiť efektívnejšiu výrobu kvalitnejšej, chutnejšej, energeticko-biologicky hodnotnejšej stravy z kvalitnejších surovín s dodržaním nových odporúčaných výživných dávok pre obyvateľov Slovenskej republiky, obohatenej o doplnkové jedlá v potravinovej skladbe: mlieko, ovocie, čerstvá zelenina.

  • Pani ministerka, ďakujem vám pekne. Je 15.05 hodín. Uplynula hodina, počas ktorej môžeme klásť otázky a počúvať odpovede.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi a ministrom.

    Vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Kováč.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

    ľutujem, že tu nie je pán minister, pretože mojím príspevkom mali byť vlastne otázky, ktoré by som mu rád položil, ale v tejto chvíli neviem, komu ich mám položiť, aby mi na ne vedel odpovedať potom vo svojej záverečnej reči.

    Moja prvá otázka znela v tom zmysle, či ministerstvo financií vie o tom, že ministerstvo zdravotníctva pripravilo výborný materiál s textom Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky. Týmto programom chce odpovedať na katastrofálny stav alebo na veľmi zlý stav v strednej dĺžke života a navrhuje tu isté opatrenia, ktoré by mali viesť k zlepšeniu stavu. Opatrenia, pochopiteľne, nie sú ekonomicky formulované. Ale napriek tomu si dovolím niektoré z nich citovať:

    "Do roku 2010 je potrebné napríklad znížiť príjem tuku o 30 %, znížiť príjem soli o 50 %, znížiť príjem cukru o 30 až 40 %, zvýšiť príjem zeleniny, ovocia, ovocných štiav, zeleninových štiav" atď. tak, ako je to na stranách 2 a 3 tohto materiálu. Keď si ho prečítate, zistíte, že materiál je veľmi dobre zostavený a je návodom, ako zlepšiť zdravotný stav populácie Slovenska. Keď som si prečítal návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty a najmä prílohu, jednoznačne mi vyplýva, že jedno ministerstvo nevie, čo robí druhé. Inak by sa nemohlo stať, že by minister financií nevyužil poznatky o správnej výžive obyvateľstva a nesprehľadnil dane z pridanej hodnoty tak, aby zdravé potraviny, tie, ktoré sú odporúčané výživármi, prešli do nižšej dane z pridanej hodnoty, a naopak, tie, ktoré sú škodlivé, aby prešli do vyššej. Pretože aj tento ekonomický nástroj je možné použiť.

    Z toho mi potom vyplýva otázka, na ktorú neviem, kto mi odpovie, ale azda niekto, prečo ovocné a zeleninové šťavy, ktoré sa považujú za jeden z najzdravších prvkov výživy, sú zaradené do vysokej taxy, ale naopak, niektoré potraviny, ako sú potraviny s vysokým obsahom škodlivých tukov, ako sú potraviny s vysokým obsahom solí, sú zaradené práve do nižšej kategórie. Ako keby sme chceli ekonomickými nástrojmi donútiť slovenského občana, aby sa zdravo stravoval čo najnezdravšie. To je prvá otázka.

    Pán minister, chcel som sa spýtať, či poznáte tento materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo zdravotníctva, pretože sa v ňom hovorí o tom, aká má byť zdravá výživa, ale vôbec sa to neodráža práve v zákone o dani z pridanej hodnoty. A preto som mal istú pochybnosť, či by nebolo potrebné dohodnúť sa so zdravotníkmi a trošku zmeniť tento zákon v tom, aby to, čo je zdravé, bolo zaradené do nízkej dane, a to, čo nie je zdravé, do vysokej dane, aby sme aj tento ekonomický nástroj vedeli použiť.

    Druhá otázka: Do akej miery má ministerstvo financií vykalkulovaný vplyv svojich rozhodnutí alebo vplyv svojich návrhov nie na štátny rozpočet, ale povedzme zaradenia stavebných služieb do vyššieho pásma daní? Aký to bude mať vplyv na cenu bytu? Či to máme chápať ako príspevok na rozvoj bývania, taký, aký je normálne, alebo - povedzme s istým druhom irónie - či to má byť príspevok, ako o ňom hovoril na poslednej hodine otázok pán premiér? Pretože v každom prípade zvýšenie dane z pridanej hodnoty v oblasti stavebnej výroby nepochybne zdraží byty, a tým zase zvýši hodnotu, ktorú bude musieť mladá rodina za tento byt zaplatiť.

    A konečne tretia otázka, ktorá sa rovnako týka vzťahu tohto zákona k občanovi, je otázka zvýšenia, teda presun spojových poplatkov do kategórie 23 %. Viem, že je to jedna z najvyšších priorít pre vládu, pretože je tam najvyšší príjem dane z pridanej hodnoty. Ale do akej miery takéto zvýšenie postihne občana, a to najmä občana - teraz budem hovoriť špeciálne -, rodiny nízko príjmové, dôchodcov a občana zdravotne postihnutého? Do akej miery postihne takéto nariadenie alebo takáto úprava daní inštitúcie, ktoré úzko spolupracujú s týmito občanmi a sú nútené spojové služby používať? Napríklad chcem povedať to, že sa vypláca mesačne 1 400 000 dôchodkov a zaradenie spojových poplatkov do 23-percentnej skupiny výrazne zdraží túto činnosť. A na druhej strane sa v inom zákone navrhuje, aby sa správne poplatky, teda správny fond tejto poisťovne znížil. Pýtam sa, odkiaľ sa na to vezmú peniaze.

    Inými slovami, sú to vlastne tri okruhy problémov. Jedny sa týkajú zdravia, druhé sa týkajú mladých rodín a bývania a tretie sa týkajú postihu občana a špecificky týchto troch kategórií práve zvýšením dane z pridanej hodnoty. Myslím si, že tento zákon, okrem toho, že postihuje alebo je navrhnuté, aby postihol tlač, bude výrazným spôsobom postihovať občana.

    A konečne, pán minister, rád by som vám položil poslednú otázku. Viem, že na tú otázku asi neodpoviete. Ale kto navrhol hranicu 10 % reklamy? Či vám tento človek vysvetlil, čo je to reklama. Či vám tento človek vysvetlil, že ak bude zákon takto prijatý, dnešným dňom prestanú existovať všetky odborné časopisy, ktoré žijú a môžu publikovať odborné články len preto, že uverejňujú aj reklamy. Ako špecifický príklad vám uvediem zdravotnícke odborné časopisy, ktoré dôverne poznám. A či vám tento človek vysvetlil, čo je to inzercia. Lebo v tom prípade, ak nie, by som vám chcel položiť otázku, či inzeráty, ktoré si podávajú občania, napríklad tí, ktorí hľadajú zamestnanie, sa rátajú za inzerciu. Podľa všetkého, tak ako to médiá uvádzajú, je to inzercia. Chceme povedať, že budeme pomáhať našim nezamestnaným tak, aby služba médií, ktorá im pomáha hľadať zamestnanie, bola drahšia? Toto bude náš príspevok k riešeniu nezamestnanosti? Máme množstvo časopisov, ktoré uverejňujú inzeráty, ktoré vykonávajú službu občanom zadarmo. Myslím si, že slovo inzercia absolútne do tohto návrhu nepatrí.

    Pán minister, budem veľmi rád, keď budete môcť vo svojom záverečnom vystúpení odpovedať na moje otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

    Keďže už nikto nie je prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    dovoľte mi reagovať na pomerne rozsiahle vystúpenia viacerých poslancov, poslankýň. Niekde som trošku aj prekvapený smerovaním ich vystúpení. Možno je asi potrebné podstatne viac hovoriť o daňovom systéme a asi je dobré, že ministerstvo financií ide s televíznymi cyklami, ktorými chceme občanom a, samozrejme, aj poslancom približovať všetky okruhy daní. Mám pocit, že práve na novele dane z pridanej hodnoty sa táto potreba podstatne markantnejšie prejavuje.

    Dovoľte mi rad za radom, ako niektoré pripomienky zazneli, bez zbytočne expresívnych slov reagovať na pripomienky. Mnohé svojím charakterom presahovali, veľmi presahovali rámec tejto novely, a teda aj moje vystúpenie presiahne rámec tejto novely.

    V prvom rade pani poslankyňa Schmögnerová namietala, že Slovenská republika má už teraz neúmerne vysokú daň z pridanej hodnoty oproti európskym krajinám alebo vyspelým krajinám a že daň z pridanej hodnoty Európskej únie sa bežne pohybuje okolo 15 %.

    Vážená Národná rada, 15 % je snom Európskej únie, ktorý dosiahne možno niekedy v roku 2010 podľa toho, čo sa teraz deje v krajinách západnej Európy. Naopak, je trend postupného zvyšovania dane z pridanej hodnoty. Vo viacerých západných krajinách to spravili práve z dôvodu určitej recesie v ekonomikách a potreby naplniť štátne rozpočty. Sadzby dane z pridanej hodnoty sa bežne pohybujú na úrovni 18, 20-22 %, v severských krajinách dokonca na úrovni 25 %. Slovenská sadzba dane z pridanej hodnoty, tá základná je 23 %, znížená sadzba je 6 %. Myslím si, že sa pohybujeme na hornej hranici priemeru európskych sadzieb.

    Čo sa týka toho, že máme neúmerné daňové zaťaženie, daňová kvóta, nehovorím o poistnej kvóte, daňová kvóta v Slovenskej republike sa podieľa na hrubom domácom produkte 26 percentami, čo je na úrovni priemeru vyspelých západných krajín. Opäť je množstvo najmä severských krajín, ktoré majú daňové zaťaženie podstatne vyššie, ako je daňová kvóta Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o kritiku, že chceme ísť do presunu telekomunikačných sadzieb do základnej sadzby dane, celá záležitosť má zase isté súvislosti. Vyspelé západné krajiny už roky alebo viacero rokov majú mnohé základné potreby - elektrickú energiu, teplo, telekomunikačné služby, mnohé ďalšie služby - v základnej vyššej sadzbe, my ich máme už desiatky rokov v zníženej sadzbe. Medzičasom smernice Európskej únie priamo zavádzajú ako úzus, že tieto služby musia byť do istého obdobia presunuté do základných sadzieb.

    Prednedávnom ste mohli postrehnúť, že Česká republika menila sadzbu dane, zvyšovala sadzbu dane elektrickej energie prechodom zo zníženej do základnej sadzby dane. Podobné kroky robia Maďari. Je otázka každej krajiny, aký prístup si zvolí. My sme sa rozhodli v rámci aproximácie dane z pridanej hodnoty nejsť na tie najcitlivejšie položky, akou je trebárs elektrická energia, a zvolili sme v rámci tých položiek telekomunikačné služby, ktoré predsa len svojím charakterom nemajú až taký charakter základnej životnej potreby, ako trebárs teplo alebo elektrická energia.

    To isté na margo toho, že sme vyradili niektoré položky, ako napríklad solárne zariadenia, merače tepla, zo zníženej sadzby do základnej. Na margo toho musím povedať jedinú vec. Predovšetkým reálne ceny tepla elektrickej energie, teplej vody by mali byť tým hlavným leitmotívom, prečo sa zavádzajú merače, prečo sa prechádza na solárne systémy. A to je podstata riešenia, nie hľadať rôzne kľučky, daňové oslobodenia, ktoré nevedú k ničomu inému, len viac-menej k špekuláciám, ak nemáme zreálnené ceny týchto médií.

    Ak máme plné ústa vstupu do Európskej únie, vážené poslankyne, poslanci, to sú aj určité nepopulárne opatrenia a jednoducho bude potrebné postupom času v ďalších rokoch pokračovať v zbližovaní sadzieb dane z pridanej hodnoty, ale v tej nepopulárnej polohe, to znamená prechodu mnohých sadzieb zo zníženej sadzby do základnej.

    Prosil by som predovšetkým opozičných poslancov, keby teraz dali trošku pozor, ktoré sadzby vôbec môžu byť v zmysle Európskej únie v znížených sadzbách. Sú to predovšetkým potraviny pre potrebu ľudí, zvierat atď., dodávky vody - v žiadnom prípade nie napríklad dodávky elektrickej energie, tepla -, farmaceutické produkty. Potraviny aj farmaceutické produkty v znížených sadzbách máme. Ďalej zdravotné vybavenie na zmiernenie alebo liečenie invalidity - tieto opäť náš sadzobník obsahuje -, doprava cestujúcich, poskytovanie pôžičiek knižnicami novín, periodík, pokiaľ sa v podstatnej časti nevenujú záležistiam reklamy. Tohto problému sa ešte dotknem. Sú to vstupy na výstavy, do divadiel, kín, príjem služieb, vysielania rozhlasom, televíziou, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi, dodávky stavieb, prestavieb bývania za predpokladu, že je to súčasť sociálnej politiky.

    Na margo toho, že sa tu dlho rozprávalo o tom, že vyraďujeme stavebné činnosti zo zníženej sadzby, prosím vás pekne, to nie je predmetom položiek sadzobníka. Priamo, keď si otvoríte zákon, § 10 - sadzby dane, prosím vás pekne, páni poslanci, poslankyne, pozrite si ten zákon, v § 10 sa hovorí, že sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa príslušného predpisu do príslušného odberu a pri poskytovaní stavebných prác atď. je 6 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudúvajú ako súčasť stavby. Vôbec nič, pokiaľ ide o základné náležitosti stavebných činností, nemeníme a zostáva to naďalej v 6-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty.

    Ešte pokiaľ nie je veľa tých položiek, ktoré v zmysle Európskej únie môžu byť v znížených sadzbách dane z pridanej hodnoty, je to ubytovanie poskytované hotelmi. Spomeňte si, pred dvoma rokmi sme riešili tento problém a presúvali sme ubytovacie služby do zníženej sadzby.

    Ďalej sú to dodávky tovarov na použitie v poľnohospodárskej produkcii s vylúčením základných prostriedkov, takých, ako sú stroje alebo budovy. Potom dodávky tovarov na charitatívne účely, služby poskytované pohrebnými ústavmi, poskytovanie lekárskej zubnej starostlivosti a nakoniec služby spojené s čistením ulíc, zberu odpadu a podobne.

    Prosím vás pekne, je to celý okruh, ktorý Európska únia pripúšťa uplatňovať v znížených sadzbách. Ešte sme veľmi vzdialení naším, aj teraz navrhovaným sadzobníkom, od tvrdosti, v akej sa príslušné sadzby dane z pridanej hodnoty uplatňujú v krajinách Európskej únie.

    Čo sa týka určitej kritiky pani poslankyne Bauerovej, najmä toho, že ministerstvo financií dáva daňové úľavy a potom tu nie je dostatočný príjem štátneho rozpočtu a hľadáme cesty prostredníctvom zvyšovania daní, chcem dôrazne opäť informovať, vážení poslanci, poslankyne, o tom, že ministerstvo financií nemá žiadne kompetencie na odpúšťanie daní a neodpúšťa dane. Čo sa týka základných okruhov daní, ako je daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, zákony vôbec neumožňujú odpúšťanie týchto daní od roku 1994. A ďalej sú niektoré menšie druhy daní, predovšetkým sa to týka prevodu nehnuteľností, cestných daní, kde z dôvodu tvrdosti môže správca dane, nie ministerstvo financií, ale príslušný daňový úrad urobiť určité odpustenie, ak by proste išlo o ohrozenie spôsobilosti finančného prežitia občana či subjektu, alebo keď ide o dôchodcov, aby nebola tá tvrdosť - trebárs prevodu nehnuteľnosti - neprimeraná, čo sa týka tejto dane.

    Počas troch rokov, čo som vo funkcii, bolo vybraných 500 miliárd daní a správcami bolo odpustených zhruba 50 miliónov korún. Keď to poviem na pochopiteľné čísla, je to, ako keby sme z 10 000 korún odpustili 1 korunu.

    Prosím vás pekne, ak sa demagogicky - nemôžem to inak nazvať - rozpútala kampaň proti ministerstvu financií, bola postavená na vode.

    Ďalšia vec sa týka pokút, penále. Tu je potrebné pristúpiť k ďalším legislatívnym úpravám. Ale ani pokuty, penále nikdy nie sú ministerstvom financií alebo správcami daní bezo zvyšku odpúšťané. Vždy sa sleduje, aby postih toho, kto sa oneskoril, trebárs v platbe, bol primeraný tomu, koľko je napríklad úročenie plus podstatne niekoľkonásobne zvýšená sankcia, ak by peniaze točil v banke. Presne takýmto spôsobom sa uplatňujú sankcie vo vyspelých západných krajinách.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Bajana, otázky stavebníctva som, dúfam, dostatočne vysvetlil. Lotérie alebo prevádzky herní som tu takisto spomínal. Lotérie a iné hry podliehajú celkom inému systému zdaňovania. Na druhej strane prevádzkovatelia herní sú uvádzaní v zákone o dani z pridanej hodnoty, lebo sú platcami dane z pridanej hodnoty, nie preto, že by priamo tento systém podliehal zákonu o dani z pridanej hodnoty. Znovu opakujem, podliehajú iným formám daní a sú stanovené osobitným zákonom.

    Dovoľte mi reagovať na ďalšiu otázku, ktorú otvoril pán poslanec Kováč. Pán poslanec, nepoznám, samozrejme, tie položky zdravej výživy, ale nevidím dôvod spochybňovať, ak v 6-percentnej sadzbe máme všetky zásadné položky, ktoré sa dotýkajú zdravej výživy: ryby, mlieko, mäso atď. Je otázka, že sú to kumulované položky, to znamená, že všetky komodity, ktoré slúžia na výrobu potravín, držíme v zníženej sadzbe 6 %. Takže v tomto nevidím dôvod. Boli tu zosmiešňované niektoré položky, nad ktorými sa možno pousmiať - šupy citrusových plodov, melónov a podobne, ale je to jedine otázka toho, že tieto veci takto rieši colný sadzobník a sadzobník dane z pridanej hodnoty reflektuje alebo rešpektuje spôsoby zatrieďovania v rámci colných sadzobníkov. Sú tam niektoré špecificky definované položky, ale podotýkam, mnohé položky, ktoré možno aj hľadáte, sú vlastne súčasťou kumulovaných položiek, tak ako sú uvádzané v sadzobníku nižších sadzieb dane z pridanej hodnoty.

    Pokiaľ ide o najväčšmi pertraktovanú otázku, je to otázka zdanenia kníh, novín, periodík atď., ktoré majú určitý závažný podiel predovšetkým reklamy. Diskusia vo vláde nebola jednoduchá a priamočiara. Odmietam, že by sa tu proste jednoznačne vyzdvihovala osoba pána ministra Hudeca ako nositeľa nejakej myšlienky neprimeraného zníženia podielu reklamy. Vláda analyzovala tento problém z podstatne širších aspektov. Je známe, že sme istý odhad robili na pozícii ministerstva financií na úrovni 50 %. Vo vláde sa diskutovalo trošku z iných aspektov. Je paradoxné, že v čase, keď sme v demokratickej spoločnosti a je jasné, že médiá majú absolútny priestor a absolútnu voľnosť, myslím si, že sa pohybujú v absolútne demokratickom prostredí, je otázka, či by mienkotvorné médiá mali primárne žiť z prostriedkov reklamy, alebo by mali byť skôr schopné zabezpečovať svoju činnosť z toho, že ich akceptujú občania a kupujú si ich jednoducho v stánkoch, a či sa v dnešných časoch médiá vlastne nestávajú vazalmi poskytovateľov reklám alebo prostriedkov na reklamu. V tomto zmysle prebiehala diskusia vo vláde. Samozrejme, posudzovali sa rôzne námety, predovšetkým ako primerané by malo byť percento reklamy - iste, pokiaľ ide o pornografiu, dvojnásobne -, ale primárnym problémom je problém reklamy.

    A odporúčam, páni poslanci, pani poslankyne, pozrieť si analýzy, ktoré publikoval Český ekonom asi pred štvrťrokom, štyrmi mesiacmi, kde uvádzal, ako sa podieľajú na finančných objemoch reklamy jednotlivé inštitúcie, jednotlivé právnické osoby. Je to nesmierne zaujímavé čítanie. Viem, ako na Slovensku vyzerá trh reklamy. Z 20 najväčších finančných prispievateľov na reklamu len dva subjekty sú slovenské, 18 ostatných sú medzinárodné, nadnárodné spoločnosti. A spomedzi 40 najväčších slovenských podnikov je tam možno šesť alebo osem. Teraz presne neviem. Myslel som si, že je to tak na Slovensku, ale z toho prehľadu, ktorý publikoval Český ekonom, som zistil, že vlastne toto je smerodajné pre západoeurópske krajiny, Českú republiku, Maďarsko atď. To znamená, a je to zaujímavé, že rovnaké nadnárodné spoločnosti sa opakujú či na Slovensku, či vo Francúzsku, či v Holandsku. Sú to tie isté spoločnosti, ktoré najväčšími objemami vlastne finančne pôsobia na reklamnom trhu, a teda ovplyvňujú médiá v jednotlivých štátoch.

    Toto bola diskusia, ktorú sme vo vláde viedli, a myslím si, že o tomto treba normálne verejne hovoriť. Sme demokratický štát. A nie zvoliť metódu naháňania, upaľovania bosoriek. Bol by som rád, keby v tomto zmysle bol vnímaný vládny návrh. Vláda dospela k tomu, že primeraný objem reklamy, ktorý by udržal príslušné médium nezávislé od poskytovateľov, finančných poskytovateľov reklamy, je 10 %. Samozrejme, Národná rada to bude posudzovať. Je to vládna predloha. Ale bol by som rád, keby sme nie tak zjednodušene, poviem, aj trošku tupo posudzovali tento problém, ako bol vlastne medializovaný v poslednom období. A už celkom odmietam personifikáciu tohto problému vo vzťahu k niektorému ministrovi vlády. Prosím aj v tomto zmysle nazerať na predloženú novelu.

    Som ešte dlžný odpoveď na jednu otázku, myslím si, že mi ju dával pán poslanec Černák. Možno mi ešte niečo ušlo, ale pokúšam sa zachytiť podstatu: Koľko vlastne predstavuje podiel príjmu štátneho rozpočtu v tejto novele? Pokiaľ ide o telekomunikácie, je to okolo 90 %. Samozrejme, je to podstatná položka v rámci príjmov štátneho rozpočtu.

    Ešte pokiaľ ide o kritiku zo strany pána poslanca Košnára, citoval tu niektoré položky. Upozorňujem opäť, je našou snahou potraviny a komodity slúžiace na výrobu jedál držať v 6-percentnej sadzbe bez ohľadu na to, ako smiešne tá položka vyznieva. A to, že sme posilnili položky, mohol by som tu definovať, ktoré všetky sme rozšírili v rámci toho kumulatívneho znenia jednotlivých položiek potravín a podobných produktov v dani z pridanej hodnoty. Je to aj dohoda alebo nadväzujeme na závery rokovania vlády so Združením podnikateľov Slovenska, kde sme takisto prisľúbili, že budeme tieto potravinárske položky držať a rozšírime ich počet v rámci zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty.

    Vážené poslankyne, poslanci, toľko som pokladal za potrebné povedať na spresnenie diskusie o novele zákona o dani z pridanej hodnoty. Opäť by som chcel poprosiť o ďalšie legislatívne konanie tejto novely.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Žiada si povedať záverečné slovo pani poslankyňa Bartošíková?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    pán podpredseda vlády pomerne rozsiahlo reagoval na rozpravu, ktorá odznela k návrhu zákona. Dovoľte však aj mne niekoľko poznámok.

    Potreba jednotného daňového systému v záujme zachovania rovnakých podmienok v hospodárskej súťaži doviedla krajiny Európskeho spoločenstva k tomu, že všetky, ktoré chcú k tomuto spoločenstvu pristupovať, núti k tomu, aby prispôsobila aj legislatívu v oblasti daňovej politiky legislatíve platnej v týchto krajinách.

    Zavedenie novej daňovej sústavy znamená pre každý štát v roku, v ktorom ju zaviedol, určitý otras, hlavne dosahom zákonov, ktoré majú spotrebný charakter. V roku 1993 znamenala pre našu republiku 23-percentnú mieru inflácie. Teda z pochopiteľných dôvodov krajiny využívajú možnosť rôznych únikov alebo zvýhodnených sadzieb pre určité služby, ktoré považujú za svoju prioritu alebo za také, ktoré by mali silný sociálny dosah. Ale aj v tejto oblasti je určitý časový harmonogram, ktorý núti tieto krajiny tvrdo sa prispôsobiť dodatku k smernici k dani z pridanej hodnoty a tým tovarom, tým službám, ktoré pán podpredseda vlády citoval, ako tovarom a službám, ktoré smú mať zvýhodnenú sadzbu dane.

    Ak majú krajiny takýto harmonogram, v prvom rade pristupujú k presunu tých položiek zo zvýhodnenej sadzby dane do základnej sadzby, ktoré buď majú menší dosah čo do rozsahu, alebo ich možno korigovať množstvom záujmu o tieto služby. Prosím, aby sme takto chápali potrebu a aj postup pri približovaní sa k smernici. Takto som chápala aj ja vyňatie určitých tovarov a služieb, ktoré nepatria do zvýhodnenej sadzby dane, a ich presunutie do základnej sadzby dane.

    K niektorým konkrétnym podnetom v rozprave. Porovnávanie krajín, ich daňového zaťaženia vyberaním určitých položiek a porovnávaním len týchto položiek nie je správne porovnávanie, pretože nevytvára celkový a reálny obraz. Ak hovoríme o Veľkej Británii, že má nulovú sadzbu dane na tlač, tak si musíme zároveň aj povedať, že má základnú sadzbu dane na telekomunikačné služby. A Veľká Británia má okrem týchto daní, ktoré sú v Európskej únii uplatňované, celý rad tzv. národných daní, ktorými rieši problémy svojej spoločnosti. Je to napríklad daň, ktorou riešila nezamestnanosť.

    Rada by som sa ešte vyjadrila k pojmu oslobodenie od dane v súvislosti s prevádzkovaním hier. Sú určité činnosti, ktoré jednoducho nie je možné prepočítať v ich miere pridanej hodnoty. Medzi takéto činnosti patrí napríklad činnosť učiteľa, činnosť lekára, činnosť úradníka, ale aj činnosť prevádzkovania hry. To ale znamená, že takýto subjekt nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Čo to znamená? Znamená to, že v okamihu, keď tento subjekt nakupuje služby alebo tovary, nemôže si uplatniť odpočet na štátnom rozpočte, je konečným spotrebiteľom, a preto všetky služby a tovary, ktoré nakupuje pre potrebu svojej činnosti, už nakupuje zaťažené daňou z pridanej hodnoty vo výške 23 %, alebo v príslušnej výške, v akej je ten materiál alebo služba zaradená. Čiže ide o skryté zdanenie daňou z pridanej hodnoty v tých činnostiach, ktoré nie je možné prepočítať a ktoré nie je možné ako pridanú hodnotu zdaniť. Prosím, uvedomme si, že pri prevádzkovaní hier nezdaňujeme iba prevádzkovanie hier, lebo ho nevieme vypočítať, ale zdaňujeme všetky vstupy nákladov, ktoré sú na túto prevádzku potrebné, počnúc strojmi, energiou, nájomným - jednoducho všetko.

    Ešte malá pripomienka k právnym službám. Určite ste si všimli, že právne služby skutočne nie sú zaradené v tom dodatku 6. smernice, ktoré smú byť zaťažené zvýhodnenou sadzbou dane. Ťažko možno povedať, že krajiny, ktoré majú túto službu zaťaženú základnou sadzbou dane, sú krajiny, kde sú ohrozené ľudské práva. Zároveň tiež hovorím, že nie daň a daňový systém je určujúcim momentom dostupnosti týchto služieb, ale cena. A trh musí aj v týchto službách povedať, kedy je cena na najvyššej úrovni a kedy klesá o služby záujem. Ďalej si treba uvedomiť, kto je platiteľom dane. Platiteľom dane je subjekt, ktorý v troch nasledujúcich mesiacoch po sebe dosiahne príjem 750 000 Sk.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem poverenej členke výboru.

    Nech sa páči, pán Roman Kováč má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, v mene nášho klubu žiadam 10-minútovú prestávku.

  • Dobre, nech sa páči, bude 10-minútová prestávka. O 16.10 hodine pokračujeme.

  • Po prestávke.

  • Nech sa páči, pani poslankyne, poslanci.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku. Prosím poverenú členku výboru, aby uviedla návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    budeme rozhodovať o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, bol prerokovaný Národnou radou v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci, tým je bezpredmetné hlasovať o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej, ktorá navrhla, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto vládnom návrhu, a aj o návrhoch pánov poslancov Bárdosa a Nagya a pani poslankyne Bauerovej, ktorí navrhovali, aby sa predmetný návrh zákona vrátil vláde na prepracovanie.

    Vážený pán predsedajúci, pristúpime k hlasovaniu o tom, či v zmysle § 74 ods. 1 pridelíme výborom na prerokovanie tento návrh zákona, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a ako gestorskému výboru výboru pre financie, rozpočet a menu s tým, aby predmetný návrh prerokovali do 17. novembra, ako už odznelo v mojom úvodnom slove, a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 18. novembra 1997.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, hlasovali sme o návrhu, ktorý predložil gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona. Je potrebné ešte hlasovať o návrhu, ktorý v rozprave predložila pani poslankyňa Bauerová, ktorá žiadala, aby bol pridelený ostatným výborom.

  • Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Ako ste počuli, žiada, aby tento zákon bol pridelený všetkým výborom, nielen tým, ktoré boli navrhnuté predsedom Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Mandátovému a imunitnému výboru nie, ani výboru pána Húsku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprijali sme tento návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci, samozrejme, nič nebráni tomu, aby si to výbory zobrali bez toho, že by to išlo do spoločnej správy, aby sa poslanci z iných výborov zúčastnili na rokovaniach výborov, kde bude tento návrh prerokovaný.

    Ďalším bodom programu je, tak ako sme ho dnes zmenili,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 766.

    Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte pod číslom 1767, tak ako rozhodol predseda Národnej rady.

    Za skupinu poslancov tento návrh prednesie podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták.

    Pán podpredseda, prosím, oboznámte nás s návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

    súčasný stav zabezpečenia strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky rieši zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategických spoločností. Vzhľadom na to, že súčasný zákon číslo 192/1995 Z. z. nedostatočne chráni záujmy štátu a širokej verejnosti, navrhuje sa predloženým ústavným zákonom úplne zabrániť privatizácii v odvetví plynárenstva a energetiky.

    Ústavný zákon o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky má v uvedených odvetviach zabezpečiť záujmy a vlastnícke práva Slovenskej republiky a obmedziť možnosti prevodu majetku štátu podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, keďže oblasť plynárenstva a energetiky je z hľadiska zabezpečenia potrieb spoločnosti rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu prioritná. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné, aby tieto odvetvia boli len vlastníctvom štátu. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

    Finančné dôsledky na štátny rozpočet boli prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky s tým záverom, že predložený návrh zákona nezakladá žiadne negatívne finančné dôsledky na štátny rozpočet a rozpočet obcí. Realizácia zákona si nevyžaduje nárast počtu pracovných síl a ani jeho organizačné zabezpečenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, aj ja.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým bol určený pán poslanec Ján Ducký.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu (tlač 766) ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 766) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. októbra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach energetiky a plynárenstva spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť tak, ako sa to navrhuje v návrhu zákona. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

    Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridelenie výborom a určenie lehoty na prerokovanie Národná rada podľa § 74 schválila.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to za klub SDĽ a klub DÚ. Za klub SDĽ ako prvý vystúpi pán poslanec Magvaši, za klub DÚ pán poslanec Černák.

    Prosím pána poslanca Magvašiho.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    aj dnešné ráno, keď som navrhol doplniť program rokovania dnešnej schôdze, ukázalo, aká veľmi citlivá je otázka energetických a plynárenských podnikov. Pochopiteľne, že klub Strany demokratickej ľavice takýto návrh víta, i keď hľadáme dôvod, prečo chce byť tento návrh zákona ako ústavný zákon. V dôvodovej správe tohto zákona, žiaľ, nie je vysvetlený dôvod, prečo to tak je. Myslím si, že by sa patrilo, aby sa zdôvodnilo, prečo by mal byť takýto návrh zákona ústavným zákonom.

    Ak ide predkladateľom o to, aby dokumentovali vôľu tohto parlamentu trojpätinovou väčšinou spustiť lavínu privatizácie, myslím si, že takýto zámer je vcelku správny, pretože odvetvia plynárenstva a energetiky sú odvetviami, ktoré nemajú len čisto podnikateľský charakter. Tieto odvetvia majú charakter aj výsostne verejného záujmu a z tohto hľadiska by nemala byť len nadpolovičná väčšina na rozhodnutie ako spustiť privatizačný proces nielen v dnešnej chvíli, ale aj v budúcnosti. To znamená, že musí byť oveľa väčší spoločenský záujem a spoločenská dohoda o tom, ako privatizovať podniky v týchto odvetviach.

    Dovolím si povedať, že ani vo svete, ani v Európskej únii nejestvuje jednotný názor, ako privatizovať tieto odvetvia. Sú krajiny, a veľmi výrazné krajiny v Európskej únii, ktoré majú bohaté trhové hospodárstvo, ale energetiku a plynárenstvo majú v rukách štátu. To znamená, že sa ani neodchyľujeme od poznania vyspelých ekonomík. Myslím si, že z tohto hľadiska aj tento návrh má svoje jadro, aby sme sa v určitej eufórii, ktorá mnohých z nás, myslím si, niekedy chytá, nedopustili kroku, ktorý môže veľmi výrazne narušiť verejné záujmy našej spoločnosti.

    Očakávam, že by bolo dobré, aby predkladatelia vysvetlili, prečo tento zákon chcú predložiť ako ústavný zákon.

    Chcel by som sa na príklade vrátiť k jednej skutočnosti, ktorá bola nakoniec aj predmetom dnešného rána. Podľa toho sme vlastne žiadali poskytnúť zajtra informáciu od ministra hospodárstva, a to je to, že zákon číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností - píše sa v dôvodovej správe - je nedostatočný na to, aby zabránil možnosti privatizácie.

    Dovolím si povedať, že, žiaľ, tento zákon sa v reálnosti nedodržiava predovšetkým zakladateľom, pôvodným zakladateľom štátnych podnikov, a preto bola aj moja požiadavka, aby túto informáciu predložil minister hospodárstva. Vychádzam z toho, že podľa § 2 ods. 3 tohto zákona nemôžu byť predmetom privatizácie akcie Slovenských elektrární, a. s., ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond.

    Po ďalšie, v § 4 ods. 2 sa hovorí o tom, že v akciových spoločnostiach s trvalou alebo dočasnou majetkovou účasťou fondu sa prevedie do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona výkon práv a povinností akcionára na ústredný orgán. Pod pojmom ústredný orgán sa predpokladá zakladateľ podľa pôvodného zákona o štátnom podniku, to znamená ministerstvo hospodárstva. A ďalej, v § 5 ods. 2 sa hovorí, že opatrenia zakladateľa podľa odseku 1, ako aj jeho rozhodnutia o nakladaní s akciami takto vzniknutej akciovej spoločnosti si vyžadujú predchádzajúci súhlas vlády. To znamená, keď prišlo k predaju a prevodu akcií, tak sa pýtam, či to prerokovala vláda. Ak nie, potom bol prevod akcií v rozpore s týmto zákonom.

    Po druhé, minister hospodárstva, ktorý je zakladateľ a správca týchto akcií, nie Fond národného majetku, si neplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona. Ak sa tu píše, že súčasný zákon číslo 192/1995 Z. z. je nedokonalý, neznamená to, nie že je nedokonalý, ale orgány štátnej správy a ústredné orgány štátnej správy si neplnia svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona.

  • Chcel by som navrhnúť pozmeňujúci návrh k rozhodnutiu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1768, a to v bode B ods. 2 navrhujem lehotu na prerokovanie vo výboroch určiť do 13. 12. 1997 a v gestorskom výbore do 15. 12. 1997. Teda tak, aby sme potom mohli využiť § 24 ods. 5 a v urýchlenom konaní prerokovať tento návrh zákona, lebo si myslím, že v tomto prípade skutočne ide o ohrozenie hospodárskych záujmov tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko vecných pripomienok k predloženému návrhu zákona. Aj ja som si položil otázku, podobne ako môj predrečník Peter Magvaši: Prečo ústavný zákon? Veď zákon o zabezpečení strategických záujmov štátu je v platnosti, platí napriek tomu, že osobne som niektoré jeho časti kritizoval.

    V § 2, ktorý hovorí o tom, že sa nemôže privatizovať energetika, presne povedané Slovenské elektrárne a krajové rozvodové závody a plynárne, platí. Mám si teda odpovedať na túto položenú otázku tak, že ústavný zákon sa bude menej porušovať ako zákon platný v súčasnosti? Skôr sa mi to javí tak. Mohol by som vymenovať niekoľko zákonov, ktoré sa porušujú, najmä tento zákon, ktorý napriek tomu, že v § 3 hovorí o tom, že je potrebné zabezpečiť záujem štátu pri privatizácii VSŽ Košice, Slovnaft Bratislava, Duslo Šaľa, Matador Púchov, SCP Ružomberok a Nafta Gbely, veselo sa privatizovali. Takže člena vládnej koalície vedú k tomu negatívne skúsenosti z toho, ako sa dodržiava zákon, keď navrhuje ústavný zákon?

    Rád by som mu povedal, že zákon o konflikte záujmov je ústavný zákon a tiež sa porušuje. Teda na túto tajničku je odpoveď asi v tom, že je to istá taká nedôvera voči tomu, čo bude v budúcnosti.

  • Hlasy v sále.

  • A preto to zabetónujme ústavným zákonom, aby bolo 90 potrebných hlasov na jeho zmenu. Dobre, sú to pravidlá hry, ktoré som ochotný prijať. Viem, čo bude v budúcnosti, resp. aby som sa presne vyjadril, viem, čo budeme presadzovať, ak získame dôveru občana, ale pripúšťam, že vládna koalícia môže mať k tomu nedôveru. A preto rozmýšľajte spolu so mnou, či tento zákon - my ho nakoniec podporíme, Janko -, ale či tento zákon bude plniť to, čo si od neho navrhovateľ sľubuje.

    Preto by som rád pripomenul to, o čom sme hovorili pri zákone, ktorý hovorí o zabezpečení strategických záujmov štátu pri privatizácii niektorých dôležitých podnikov, a to, že po prvýkrát v legislatíve Slovenskej republiky sa v tomto zákone použilo slovo privatizácia. Hovoríte o privatizácii, ale odvolávate sa na zákon, ktorý v celom svojom texte nepoužíva slovo privatizácia. Hovorí o prevode majetku. A preto sa veľmi ľahko môže stať, ak by sme si zobrali ponaučenie z toho, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že privatizovať nemôže Fond národného majetku, ale vláda, tak sa na základe § 28 predávajú akcie, ktoré sú majetkom fondu, a oblúkom sa obišiel nález Ústavného súdu.

    Preto by som zákonodarcom vrelo odporúčal, aby si zobrali špičkových právnikov a vo výboroch v druhom čítaní upravili tento text zákona tak, aby nehovoril o privatizácii a o správe majetku podnikov, ktorý majú zverený, ale aby presne vystihol ich úmysel. Lebo v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že súčasný zákon nedostatočne chráni záujmy štátu, a tento je lepší. Zatiaľ som však nenašiel jediné slovo, že by bol lepší. A preto prosím, aby ste vo výboroch urobili kroky, aby bol lepší. A to nehovorím o tom, že je tam možnosť navŕšenia kapitálu, možnosť čiastočnej privatizácie.

    Dovoľte mi, aby som sa dotkol ešte jednej veci, ktorá prichádza do úvahy a ktorú je potrebné riešiť, a to je otázka prenájmu. Prečo nové predstavenstvo Incheby, alebo to kvázi predstavenstvo, tak bojovalo, aby získalo pečiatku a aby aspoň na niekoľko dní, možno na niekoľko hodín mohlo rozhodovať o Inchebe? No preto, že by bolo nejakou zmluvou o prenájme na 99 rokov za korunu presunulo celý majetok na IMBU a potom si už môže Incheba robiť, čo chce.

    A tento zákon vôbec nebráni tomu, aby boli použité podobné praktiky, aby sa jednoducho majetok prenajal na dlhý čas za nízke peniaze a zákon bude platný. Aj ústavný zákon bude platný, ale účel vôbec nebude sledovať. Druhá vec, ktorú klub Demokratickej únie žiada, je urobiť také kroky, ktoré by riešili aj prenájom časti alebo celých podnikov.

    No a ešte mi dovoľte podporiť tú časť vystúpenia Petra Magvašiho, ktorá poukázala na to, že dnešný prevod akcií je len kvapkou, nemá hodnotu ani poldruha celého percenta, ale keď kvapka kvapká, tak nakvapká celý stalagmit. Ak toto ostane bez odozvy, ak takéto bezprecedentné porušenie všetkých zákonov, ktoré hovoria o zabezpečení záujmov štátu v oblasti energetiky, bude porušené, spustí to lavínu, ktorá vyprázdni a vytuneluje - to je taký špeciálny termín, ktorý veľmi presne vystihuje to, čo sa deje v podnikoch -, vytuneluje podniky, a ten, kto príde k exekutívnej moci po voľbách - o tom nerozhodneme my, o tom rozhodne občan -, tak ten nájde prázdne škrupinky.

    Janko, pán podpredseda, pán predkladateľ, ak máte snahu zabrániť tomu, aby skutočne z lukratívnych štátnych podnikov ostali prázdne škrupiny, prosím, aby potom pri diskusii vo výboroch v druhom čítaní boli zohľadnené naše pripomienky. Ak zákon bude spĺňať veci, o ktorých som hovoril, sme pripravení ho podporiť. Podporíme ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja.

    Len vám chcem povedať, že nie je obava o budúce voľby. Minulý týždeň, viete, že boli komunálne voľby primátorov, starostov a poslancov a 58 % starostov a primátorov bolo z HZDS a 48,8 % poslancov do týchto zastupiteľstiev z HZDS. A ostatné strany boli ešte zastúpené po 5 % a 10 % ZRS, roľníci, nezávislí. Nemyslím si, že preto bol koncipovaný tento zákon, ale preto, aby sa zachoval majetok.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie preto bol tak komentovaný tento zákon.

    Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.

    Písomne nebol nikto z poslancov prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Palacka.

  • Hlasy v sále.

  • Ale potom, keď som povedal, že konštatujem, že sa nikto do rozpravy neprihlásil.

    Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, prihlásil som sa, len zariadenie má istú odozvu, takže sa to objavilo o pár sekúnd neskôr.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem podať jeden procedurálny návrh k uzneseniu o tomto bode. Súhlasím s tým, že tento zákon sa prerokuje v druhom čítaní. Chcem však požiadať, aby ho prerokovali aj iné výbory, a myslím si, že najmä výbor pre životné prostredie, pretože energetika a plynárenstvo bezprostredne so životným prostredím súvisí. Čiže dávam návrh do uznesenia, že okrem tých výborov, ktoré sú navrhnuté, ho prerokuje v druhom čítaní výbor pre životné prostredie.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Budem reagovať len v krátkosti. Pán poslanec Magvaši položil otázku, ale hneď na ňu prakticky aj odpovedal, takže nemám o čom hovoriť.

    Myslím si, tak ako bolo povedané, že vyspelé krajiny v trhovej ekonomike majú v štátnych rukách, alebo štát má v rukách energetiku a plynárenstvo. Teraz som sa stretol, vážené pani poslankyne, páni poslanci, s poslancami z Veľkej Británie, ktorí jednoznačne povedali, že majú teraz veľký problém, pretože v energetike, v stočnom, ale aj v plynárenskom priemysle je veľký nárast cien a mzdy nemajú úmerné tomu, aby mohli platiť také vysoké ceny. Rozmýšľajú doslova o zoštátnení týchto odvetví. Takže nie je o čom hovoriť.

    To, čo povedal pán poslanec Černák - áno, v druhom čítaní možno pripomienkovať, na to ide zákon do výborov, aby ste ho pripomienkovali. A myslím si, že má na to právo každý poslanec. Čím bude zákon lepší alebo podložený viacerými pripomienkami, tým bude v praxi, povedal by som, odolnejší voči tomu, aby nebol zneužitý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážené dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci,

    život je asi na to, aby sme sa až do smrti čudovali. Čudovali sa aj tým, ktorí buď majú krátku pamäť, alebo ju nechcú mať.

    Slovenské elektrárne ako akciová spoločnosť vznikli 1. 11. 1994. Ak si dobre spomínam, tak na návrhu je podpísaný pán kolega Magvaši ako minister. Fond národného majetku sa preberal novou mocou, myslím si, 4. 11. Medzitým v tom rozhodnutí bolo aj napísané, že 3 % hodnoty majetku Slovenských elektrární prechádzajú na Reštitučný investičný fond. V § 24 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a fondoch je jasne napísané, že hodnota verejne obchodovateľných cenných papierov podľa § 7 ods. 1 rovnakého emitenta nesmie tvoriť viac ako 10 % v podielovom fonde alebo majetku investičného fondu, čo je aj Reštitučný investičný fond. V tomto prípade to bolo porušené vtedajšou vládou a podiel bol vyšší o 3 %.

    Fond národného majetku Slovenskej republiky uvádzal teraz do súladu neporiadok alebo nezákonnosť držania týchto akcií a musím povedať, že aj informátor, aj agent boli babráci, pretože Fond národného majetku nepredával akcie, ale kúpil z RIF-u.

  • Ruch v sále.

  • Opakujem, kúpil. Pokiaľ chcete vedieť, či je to pravda, tak si pozrite výpis zo Strediska cenných papierov zo 7. 11., keď si informátor nevšimol, že je to poznačené na účte fondu znamienkom plus. Počas obeda som si dal námahu a vybral som si nový výpis z 12. 11., kde je to už aj rozpísané a pripísané Fondu národného majetku. Čiže nič sa nepredalo, ale Fond národného majetku kúpil z RIF-u tak, aby bol daný objem majetku z elektrární na RIF-e do súladu so zákonom, ktorý táto ctená poslanecká snemovňa i s vašimi hlasmi prijala.

  • Je mi to ľúto, ale som rád, že je to tak.

    Teraz mi dovoľte zareagovať na niektoré vystúpenia a na určitú citlivosť. Prečo tento zákon ako ústavný? Zrejme naši kolegovia z koalície postihli zložitosť situácie. Myslím si, že obidvaja predrečníci - aj pán poslanec Černák, aj pán poslanec Magvaši - správne vycítili, o čo ide v tomto zákone. V tomto zákone ide o to, aby sa tieto odvetvia už nemohli stať predmetom špekulácie vládnej moci, ako sa to stalo v máji 1994, keď vo vašej vláde bol návrh na privatizáciu 24-percentného podielu Slovenského plynárenského priemyslu a 16 % elektrární.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Pokiaľ ste zvedaví, môžete ku mne prísť a vytiahnem vám kompletný materiál aj s podpismi z môjho trezoru. Áno, toto by sa nemalo opakovať. Reagujem na to, čo povedali predrečníci, pán poslanec. Zobral som to na vedomie, a keby neboli hovorili tak, ako hovorili, moja reakcia by nebola.

    Samozrejme, že vo svete sú na to rôzne názory a som rád, že bezbrehá snaha o liberalizáciu a privatizáciu dostáva iné dimenzie aj v Európskej únii, pretože vás môžem oboznámiť s tým, že Európska únia dala na rozhodcovský súd do Luxemburgu Gas de France, francúzsku štátnu plynárenskú spoločnosť, s tým, že monopol poškodzuje ciele a záujmy Európskej únie. Čuduj sa, svete, Gas de France vyhral tento rozhodcovský súd a rozhodnutie je, že monopol nie je vždy v rozpore s cieľmi Európskej únie a francúzska strana to dokumentovala práve cenou plynu, ktorá je u nich, v monopolnej organizácii, nižšia ako v privátnych firmách. Je dobre, že sa to takto vyvíja a názory sa takto navzájom triedia.

    Neviem, prečo bol toľkokrát skloňovaný môj nástupca vo funkcii ministra, minister hospodárstva. Nikdy nič s predajom akcií nemal, dokonca to zo zákona nemá v kompetencii. On mal uložený výkon vlastníckych práv. Ale za to, čo sa dialo vo fonde, si musí zodpovedať fond, a nie minister hospodárstva.

    Poznámka o informátorovi, samozrejme, platí aj na pána poslanca Černáka, lebo varí z vody, a nesype tam ani korenie, ani soľ, ale veľmi často zlý úmysel, ako to bolo dnes dokumentované a ako vám to dokazujem.

    Predpokladám, že generálny riaditeľ Slovenských plynární oficiálne - keby som bol na jeho mieste - zažaluje redakcie tých novín, ktoré túto informáciu pustili

  • Hlasy z pléna.

  • , pardon, Slovenských elektrární, lebo v týchto dňoch elektrárne predávajú svoje bondy na európskych trhoch. A takáto informácia, ktorá už dvakrát obletela svet, určite znamená zníženie predajnosti a ďalšiu ekonomickú stratu tohto štátu.

  • Ruch v pléne.

  • Samozrejme, predpokladám, že toho sú si vedomí, pokiaľ sú tí ľudia svojbytní, ktorí takéto informácie píšu do novín. Na týchto prípadoch alebo na tomto konkrétnom prípade vidíme, ako sa reči hovoria a chlieb sa je, ako sa rozchádzajú slová a činy. Je smutné, keď hovoríme o stratégii, začneme krásnymi slovami a sledujeme celkom, celkom iný cieľ.

    Som rád, že je to tentoraz tak, ako som vám to zdokumentoval, a že je súlad so zákonom a Fond národného majetku má 820 000 akcií pripísaných na svojom konte. Súčasný stav majetkového účtu je takýto: základné imanie Slovenských elektrární 41 804 300 tis. Sk, to je 100 %. Rozdelenie akcií: reštitučný fond po tejto úprave 0,93 %, 388 678 akcií, účasť Fondu národného majetku 40 15 623 tis., to je 95,72 % a Slovenský plynárenský priemysel 1 400 mil., čo je 3,33 % so zvláštnou zmluvou o nemožnosti manipulovať s týmito akciami. Takáto je definitívna pravda a je po celodennej kauze.

    V tejto chvíli len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz budeme hlasovať v prvom hlasovaní podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste ostali pri pulte a uviedli hlasovanie.

    Budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3. Pán spoločný spravodajca prečíta odporučenie výboru na toto hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že aj vláda Slovenskej republiky sa stotožnila s týmto návrhom a prerokovala ho na svojom rokovaní dňa 28. októbra, odporúčam a navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky takýto postup: prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

  • Pán poslanec, to je druhé hlasovanie. Prvé hlasovanie je podľa § 73 ods. 3 s tým, že výbor navrhuje prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby bol tento zákon prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme zaradili tento bod programu do druhého čítania.

    Pán poslanec, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, kde budeme hlasovať na základe § 74.

  • Hlasy o tom, že spravodajca už návrh prečítal.

  • Prosím, hlasujeme o pridelení do výborov.

  • Ruch a hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Teraz hlasujeme o návrhu výboru. Potom budeme hlasovať ďalej. Hlasujte tak, ako povedal pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh zákona sme pridelili výborom, ktoré boli navrhnuté.

    Teraz budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Palacku. Pán poslanec Palacka žiada, aby bol zákon prerokovaný aj vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Tento návrh sme neprijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bola tam ešte navrhnutá lehota.

  • Hlas poslanca Duckého: Na skrátenie.

  • To nie je na skrátenie, je to len navrhnutá lehota, aby výbory návrh prerokovali do 13. decembra a gestorský výbor do 15. decembra. Myslím si, že tak znel návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

    Prijali sme tento návrh.

    Ďakujem, pán spravodajca, aj vám, pán predkladateľ.

    Prosím, aby ste zapli mikrofón pánu podpredsedovi Ľuptákovi, ktorý žiada o slovo.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Pokoj, páni poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na základe toho, že pán poslanec Ducký podal informáciu o akciách, ktoré boli predávané, myslím si, že pán minister Česnek nemusí zajtra prísť. Na návrh nášho klubu navrhujem stiahnuť tento návrh.

  • Neutíchajúce hlasy a ruch v rokovacej sále.

  • Takisto predseda klubu HZDS pán Cabaj, rovnako aj SNS. Prosím, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložili tri poslanecké kluby.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za to, aby sme návrh, ktorý bol doobeda prednesený v poslaneckej snemovni, stiahli?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Stiahli sme tento bod zo zajtrajšieho programu, ktorý mal byť o 11.00 hodine, lebo informáciu, ktorú poslal Fond národného majetku, prečítal pán poslanec Ducký.

    Ďakujem.

    Pán poslanec Fogaš chce niečo povedať. Má procedurálny návrh.

  • Problém je v tom, že toto rozhodnutie je chybné, pretože zodpovedný voči Národnej rade je minister, nie poslanec Národnej rady. Čiže minister je ten, kto tu mal zodpovedať na otázky, ktoré sú kladené. A keby sme si to trošku uvážili, tak by sme dali zadosť aj formálnoprávnej pozícii ministra voči parlamentu. To, čo urobil pán poslanec Ľupták, ešte neznamená, že sme urobili krok, ktorý je rozumný.

  • Pán poslanec Fogaš, ďakujem. Ale keď tento návrh prednášal pán podpredseda Ľupták ako predkladateľ, pán poslanec Magvaši s tým súhlasil.

  • Čakal som, že budeme o tom hlasovať. Vidím, že ani pán poslanec Magvaši s tým nesúhlasí.

  • Pán poslanec Magvaši hovorí, že nedával súhlas.

    Dobre, pôjdeme ďalej.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 803. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zdôvodní minister financií a podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, vychádza z potreby čiastočného riešenia súčasného vývoja príjmovej časti štátneho rozpočtu a súbežne i z potreby plnenia Národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskeho spoločenstva Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, kde nepriame dane patria medzi priority.

    Navrhovanou novelou sa zvýšením sadzieb dane očakáva zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu o cca 1 mld. korún, s čím sa v štátnom rozpočte počíta na rok 1998 len za predpokladu, že novela nadobudne účinnosť 1. januárom 1998.

    Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žiaduce podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Týmto je možné zabezpečiť predpoklady na nadobudnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona od 1. januára 1998, a tým posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu v roku 1998.

    Vážené dámy, páni, prosím o podporu skráteného konania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Ako spravodajca za výbor bol určený pán poslanec Rudolf Filkus.

    Prosím, pán poslanec, aby ste nás informovali o návrhoch, ktoré boli prerokované vo výbore.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    mojou najväčšou úlohou bude teraz upriamiť vašu pozornosť...

  • Šum v sále.

  • Prosím pokoj, pani poslankyne a páni poslanci.

  • Samozrejme, ide o tabak a tabakové výrobky. Vyzerá to tak, že tu nikto nefajčí. Myslím si, že úloha spravodajcu najmä v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním je v tom, aby presvedčil, že skrátené legislatívne konanie je skutočne potrebné. I keď ide o formálnu vec, treba to vecne zdôvodniť, pretože ako spravodajca chcem mať tiež čisté svedomie. Samozrejme, to, čo treba z hľadiska prokolu, potom "odverklíkujem".

    Teraz by som bol rád, keby som vás presvedčil, že skrátené legislatívne konanie je potrebné, najmä po diskusiách, ktoré tu boli, že v § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky to nie je, x-krát sme počuli, že to nezodpovedá dvom možnostiam, ktoré sú tam uvedené. Samozrejme, v tej jednej, či je to národohospodársky nebezpečené alebo nevyhnutné, v tejto súvislosti možno použiť argument, že keby sme neurobili tento krok, tak by príjmy do štátneho rozpočtu boli o 1 miliardu nižšie, a to by bola škoda za predpokladu rovnakej spotreby tabaku a tabakových výrobkov. Vedel by som to dať do tejto kategórie a viem to dať aj do kategórie nevyhnutnosti, že je to potrebné, pretože skutočne ide o novú koncepciu, ide o priblíženie sa podmienkam Európskej únie. A nakoniec, príjmová časť štátneho rozpočtu určite bude potrebovať miliardu korún za predpokladu, že sa spotreba nezmení. Pritom však nevylučujem, že spotreba sa môže zmeniť. Môžu prísť všelijaké iné faktory, ktoré spôsobia a ovplyvnia túto spotrebu. V tejto súvislosti mám čisté svedomie z hľadiska skráteného legislatívneho konania. To som chcel zdôrazniť.

    A teraz by som prečítal to, čo je potrebné z hľadiska protokolu bez toho, aby som zdržoval.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1829 z 27. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 803), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Po prvé. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení číslo 518 zo dňa 6. novembra 1997 konštatuje, že súčasný vývoj v príjmovej časti štátneho rozpočtu, ako i potreba plnenia Národného programu prispôsobovania právnenu poriadku Slovenskej republiky právu krajín Európskej únie v oblasti zdaňovania tabakových výrobkov spotrebnou daňou si vyžaduje úplné prepracovanie koncepcie zdaňovania tabaku a tabakových výrobkov spotrebnou daňou.

    Zámerom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie výnosu spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov čiastočnou úpravou sadzieb dane z cigariet v smere ich priblíženia k minimálnym sadzbám dane stanovenej smernicou rady číslo 92/1979 EEC.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Po druhé, prideliť udelený návrh zákona na prerokovanie do 12. novembra 1997 príslušným výborom, do 14. novembra gestorskému výboru. 12. november pre príslušné výbory, 14. november pre gestorský výbor.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Palacku.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    zase prečítam rokovací poriadok, lebo zase je to taký istý návrh. Skrátené legislatívne konanie sa môže konať podľa § 89 za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, môžeme sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Chcem to znovu pripomenúť, pretože opäť je to návrh, ktorý podľa môjho názoru nespĺňa tieto podmienky.

    Ak pán spravodajca tvrdí, že má čisté svedomie, lebo hrozia značné hospodárske škody, opäť si dovolím vysloviť nesúhlas. Nie je mimoriadna okolnosť to, že sa pripravuje novela zákona o spotrebnej dani. Predsa ministerstvo financií to vie dávno. Nedozvedelo sa to včera, ani predvčerom. A takisto je to celkom inak s tými značnými hospodárskymi škodami. Ak sa zákon neprijme dnes, tak sa prijme v normálnom legislatívnom konaní povedzme o mesiac, ale to vôbec neznamená, že spotrebná daň z tabaku sa nebude vyberať. Bude sa vyberať tým, že sa dodržia zákonné lehoty. Naozaj neobstojí tvrdenie, že hrozia značné hospodárske škody. Je to len dôkaz šlendriánstva, ktoré zneužíva parlamentnú väčšinu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k zákonu.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec Palacka,

    takisto ako som uviedol pri ostatných malých novelách, chcem povedať, že štátny rozpočet je mimoriadne vážnym hospodárskym aktom. A pokiaľ nemá jasné rámcované príjmy, môže byť nevyvážený a ako taký by mohol znamenať aj značné škody. Teda pokladám túto malú novelu zákona za potrebnú pred schvaľovaním štátneho rozpočtu.

    Prosím, aby Národná rada prijala alebo akceptovala skrátené konanie k tejto novele.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Filkus sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Chcem sa vyjadriť, samozrejme, k jedinému vystúpeniu, ktoré bolo.

    Myslím si toto. Samozrejme, ak sa miliarda, ktorá sa predpokladá do príjmu štátneho rozpočtu - samozrejme, to je ex post -, môže byť miliarda, nemusí byť miliarda. Ale práve preto, aby sa mohlo o tom vecne podiskutovať, aby sa mohlo porozmýšľať, či to bude nejaký príjem do príjmovej časti štátneho rozpočtu, alebo nie, no tak práve preto to musíme pustiť do výborov, a práve preto to musíme skoro pustiť do výborov, lebo chceme získať do rozpočtu na budúci rok ďalší príjem.

  • Hlasy z pléna.

  • To je taká politickoembryologická diskusia.

  • Potlesk a smiech.

  • Ani nechcem, hanbím sa, hanbím sa.

    A potom chcem povedať, teraz už za vec, za ktorú sa nehanbím a ktorú zase myslím úprimne. Tento parlament je pod takým tlakom všelijakých uskorených vecí, ktoré tu prerokúvame, ale aj vláda je pod takým tlakom, že by sme mali...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Aká vláda? Myslím si, že je to mimoriadny tlak z pohľadu legislatívy aj vo vláde, aj v parlamente a tu by sme mali aj my konať v rámci - nechcem teraz povedať ústretovosti -, ale riadneho vykonávania svojich povinností. A keď napríklad vieme, čo nám to urobí v rozpočte, tak by sme to mali podporiť.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím, aby sme nerobili obštrukciu, aj tak raz budeme musieť o tom hlasovať. Ide len o prvé čítanie.

  • Neutíchajúci ruch a šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh máte pred sebou ako tlač 804. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1830.

    Opäť prosím pána podpredsedu vlády Sergeja Kozlíka, aby nám z poverenia vlády uviedol tento návrh.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    predložený návrh zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktorý patrí spolu s ostatnými spotrebnými daňami a daňou z pridanej hodnoty medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ako i podľa odporúčaní prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie, obsiahnutý v Bielej knihe, kapitola 22 - Nepriame zdaňovanie.

    Zámerom predkladaného návrhu zákona je najmä zvýšenie výnosu spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov čiastočnou úpravou sadzieb dane pri cigaretách v smere ich priblíženia sa k minimálnym sadzbám dane stanoveným smernicou rady číslo 92/1979.

    Zámerom predkladataľa bolo ich priblíženie k zrovnoprávneniu daňového zaťaženia cigariet s dĺžkou do 70 mm s daňovým zaťažením cigariet s dĺžkou nad 70 mm, to znamená z 0,30 na 0,45 Sk za kus a z 0,60 na 0,73 Sk za kus. Vláda Slovenskej republiky pri prerokúvaní tohto návrh schválila zvýšenie sadzieb dane pri cigaretách s dĺžkou do 70 mm vrátane z 0,30 na 0,50 Sk za kus a pri cigaretách s dĺžkou nad 70 mm z 0,60 na 0,80 Sk za kus, ktoré navrhuje schváliť.

    Súčasne je potrebné dať do pozornosti v súvislosti s procesom aproximácie, že v predkladanej novele zákona sa zatiaľ nenavrhuje zavedenie tzv. kombinovanej sadzby dane, ktorá pozostáva zo špecifickej dane stanovenej pevnou sumou dane na jednotku množstva a dane ad valorem, t. j. percentom z ceny. Celkové daňové zaťaženie spotrebnou daňou má podľa smernice Európskej únie predstavovať minimálne 57 % realizačnej ceny. Zavedenie kombinovanej sadzby si vyžaduje rozsiahlejšiu zmenu spôsobu zdaňovania so súbežným zavedením odporúčaných spotrebiteľských cien cigariet, na čo je potrebné dlhšie časové obdobie na prispôsobenie sa podnikateľskej spotrebiteľskej verejnosti.

    Z navrhovanej novely zákona sa očakáva zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu okolo 1 mld. Sk ročne.

    Predloženú novelu zákona odporúčame schváliť a navrhujeme prerokovať ju v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pekne.

  • Vystúpi pán spoločný spravodajca.

  • Dovoľte mi, aby som vystúpil pri tomto rokovaní o prvom čítaní. Samozrejme, vychádzam z toho, že druhé a tretie čítanie je stále na to, aby sa mnohé veci korigovali. Takisto, keby sme si to boli uvedomili aj pri predchádzajúcich zákonoch, tak sme si mohli ušetriť veľa času a ja to chcem urobiť v tejto súvislosti.

    Predmetný návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho navrhol zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Nechcem opakovať tri rozhodujúce východiská, o ktorých hovoril pán podpredseda vlády a minister fianncií, ale si myslím, že je to práve to vecné vysvetlenie nevyhnutnosti úpravy a novelizácie tohto zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, odporučí prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1830 zo dňa 27. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. 11. 1997 a gestorský výbor v lehote do 18. 11. 1997.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku za klub KDH od pána poslanca Šimka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Bude to k tomuto zákonu, aj keď to zo začiatku možno tak nebude vyzerať. Preto vás prosím, aby ste ma neprerušovali.

    Dámy a páni,

    Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. júla 1997 s konečnou platnosťou vyslovil, že Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia číslo 482 zo 4. decembra 1996 porušila Ústavu Slovenskej republiky. Zároveň stanovil Národnej rade povinnosť tento stav napraviť. Vládna väčšina to svojím hlasovaním 30. septembra 1997 odmietla urobiť.

  • Pán poslanec, rokovací poriadok hovorí, že máte hovoriť k veci.

  • Poslanci za všetky opozičné kluby sa preto z úcty k základným pravidlám fungovania štátu a na znak...

  • Pán poslanec, tento bod programu je o niečom inom.

  • ...protestu voči správaniu sa vládnej väčšiny rozhodli pre čiastočný bojkot parlamentu.

  • Pán poslanec, viete, že vás mám upozorniť a potom vám vziať slovo.

  • V tomto prípade pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 804), sme sa rozhodli tento čiastočný bojkot uplatniť. Budeme sa podieľať na práci Národnej rady pri rokovaní o tomto návrhu, ale nebudeme o ňom hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy, pretože nemám písomné prihlášky.

    Konštatujem, že nikto. Preto uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

    Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som poďakovať pánu Šimkovi, že som si nemusel robiť žiadne poznámky, ani závery. O to táto funkcia spravodajcu bola významnejšia.

  • Smiech predsedu Národnej rady a potlesk.

  • Budeme hlasovať, vážení páni poslanci, pani poslankyne. Prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

    Pristúpime k hlasovaniu najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, aby ste uviedli návrh, pán poslanec.

  • Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku s tým, aby návrh zákona bol pridelený do druhého čítania.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Je nás málo, páni poslanci, pani poslankyne.

    Páni poslanci, aj tak budeme o tomto zákone rozhodovať či teraz, zajtra, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Myslím si, že je zbytočný takýto postoj, keď to ide do druhého čítania. Skutočne to považujem teraz za neseriózne. To sa týka všetkých.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme ešte raz.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, ak nechcete byť na Štedrý deň v parlamente.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Je nás stále málo.

    Asi budeme posielať vianočné darčeky všetci, ako sme tu, poštou.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím?

    Najtrápnejšie na tom je, že sa to netýka len nás, ale sa to týka všetkých občanov Slovenskej republiky.

  • Môžem ako spravodajca niečo povedať, pán predseda?

  • Je 5-minútová prestávka. Môžete hovoriť, pán poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Vystúpenia poslancov počas prestávky.

  • Toto nepovažujem za výraz politickej sily, ani politického rozumu. A to, čo som v súvislosti s politickým rozmýšľaním embrya povedal predtým, korigujem to. Je to trošku viac. Lebo toto je, prosím vás pekne, skutočne novelizácia zákona, ktorá zasahuje bezprostredne do spotreby všetkých, no nie všetkých, ale občanov, nielen tých fajčiarov, ale rodín. A je to zákon, ktorý si treba všimnúť. Samozrejme si myslím, že v rámci druhého a tretieho čítania budeme zľava, sprava, spredu dostávať signály, čo s ním robiť a čo s ním nerobiť. Ale v každom prípade sa to týka spotrebnej oblasti. A myslím si, že by si to mal všimnúť každý politik bez ohľadu na to, kam patrí.

  • Dúfam, že všetci, čo tak radi píšu do Rady Európy a kade-tade, napíšu aj to, ako sa správajú k občanom Slovenskej republiky, keď ide o zákony, ktoré sa týkajú nás všetkých.

  • Hlasy z pléna.

  • Je prestávka, môžeme si klebetiť. Najlepšie, ak sa rozčuľujú tí, ktorí tak radi hovoria z ich pohľadu o pekných veciach.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Ešte raz prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby sme sa vrátili, budeme hlasovať.

    Ak budete utekať, môžete si zlomiť nohu. Radšej seďte.

    Pán poslanec Fogaš, ak nechcete hlasovať, nechajte aspoň poslankyne, ktoré chcú hlasovať.

    Tak ešte raz, páni poslanci, pani poslankyne, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili, budeme pokračovať v 35. schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Vlastne teraz sa len prezentujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Chýbajú traja poslanci. Do 18.00 hodiny máme ešte 5 minút.

    Pred voľbami budete mať možnosť ukazovať hárky, kto sa ako zúčastňoval na hlasovaní.

    Je tu návrh, aby som dal do 19.00 hodiny prestávku a po 19.00 hodine budeme pokračovať. Návrh dal pán poslanec Fogaš.

    Ľubo, však si dal návrh, že bude prestávka do siedmej a potom pokračujeme?

  • Reakcia poslanca Fogaša.

  • Dobre.

    Budeme hlasovať posledný raz. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, počkám do 18.00 hodiny.

    Keby to bolo hlasovanie v rámci druhého čítania, nepoviem, ale ide len o hlasovanie na zaradenie. Ozaj považujem za nie dobré takéto rozhodnutie tých, ktorí nechcú hlasovať.

    Blíži sa 18.00 hodina - posledné zvonenie.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať. Je 18.00 hodina, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Páni poslanci, pani poslankyne,

    konštatujem, že nie sme schopní sa uznášať. Prerušujem dnešnú schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať podľa schváleného programu.

    Ďakujem. Prajem vám, ktorí ste tu, dobrú noc a dobré sny, tým ostatným to horšie.