• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aj dnes pred začatím vám prečítam mená poslancov, ktorí sa ospravedlnili za neprítomnosť na dnešnom rokovaní. Sú to páni poslanci Rosival, Farkas, Andel, Slota a pán poslanec Hrnko, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

    Pristúpime k piatemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 812 a súčasťou tohto návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky novelu zákona uvedie pani ministerka Keltošová.

    Prosím, pani ministerka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    prekladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, v súlade s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 385 z 30. januára 1997, ktorým sa odporúčalo vláde Slovenskej republiky, citujem: "Orientovať termíny predkladania návrhov právnych predpisov súvisiacich s návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1998 tak, aby pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 nadobudli záväznosť súčasne s týmto zákonom."

    Z dôvodu ustanovenia precíznejšieho mechanizmu uplatnenia upravených stupníc platových taríf, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, tak, aby tento nadobudol účinnosť súčasne so zákonom o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ako spoločný spravodajca za výbor bol určený pán poslanec Derfényi. Prosím, pán poslanec, aby ste nás informovali o priebehu prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (tlač 812).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1859 z 5. novembra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona (tlač 812) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v termíne do 7. novembra 1997.

    Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený návrh na svojej 44. schôdzi 6. novembra 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi.

    Zároveň by som chcel predniesť návrh na uznesenie, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (tlač 812), Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým považujem rozpravu aj za skončenú.

    Pani ministerka zrejme nebude mať žiadne stanovisko, ani pán spoločný spravodajca.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste dali hlasovať o vašom návrhu.

  • Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o uznesení, ktoré je súčasťou informácie, ktorú poslanci dostali v písomnej podobe a ktorú som prečítal.

  • Prosím, budeme hlasovať o uznesení, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo so 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády vyslovila súhlas, že tento zákon budeme prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 813, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1857.

    Z poverenia vlády aj teraz návrh bude zdôvodňovať pani ministerka Oľga Keltošová.

    Preto ju prosím, aby nás oboznámila s návrhom.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, predkladám v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru, ktoré som už citovala, číslo 385 z 30. januára 1997. Týmto návrhom sa veľmi stručne ustanovujú podmienky na úpravu stupníc platových taríf zamestnancov rozpočtovej sféry.

    V § 23 sa vkladá za písmeno a) písmeno b), ktoré znie:

    "b) stupnice platových taríf vydané podľa písmena a) upravené v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére v bežnom roku po prerokovaní s reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov a s reprezentatívnymi zástupcami zamestnancov."

    Termín uplatnenia upravených stupníc platových taríf sa určí zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

    Ďakujem za pozornosť a znovu prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Za výbory je určený ako spoločný spravodajca opäť pán poslanec Derfényi. Prosím ho, aby nás informoval o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. (tlač 813), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády, ktoré sme schválili. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1857 zo 4. novembra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. novembra 1997, vrátane gestorského výboru.

    Ďalej navrhujem, aby sa druhé a tretie čítanie uskutočnilo 19. novembra 1997 ako druhý bod programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy z pléna.

    Konštatujem, že na svetelnej tabuli sa hlási do rozpravy pán poslanec Fico, pán poslanec Rea a pán poslanec Kováč. Tým končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Fica o vystúpenie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

    budem naozaj veľmi stručný. Bude to skôr súbor dvoch alebo troch otázok, ktoré budú smerovať k pani ministerke. Chcem najmä povedať, že vládny návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame v prvom čítaní, legalizuje faktický stav z roku 1997, keď vláda podľa môjho názoru porušila ustanovenie § 23 písm. b) zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť, pretože upravila stupnice platových taríf pre štátnych zamestnancov v neskorších termínoch.

    Zákon v § 23 písm. b) celkom jasne hovorí, že úprava stupníc platových taríf musí byť s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka. Keďže napríklad pre učiteľov došlo k takejto úprave k 1. 5. 1997, u ostatných štátnych úradníkov k 1. 7. 1997, chcem sa spýtať pani ministerky, ako vysvetlí, že vláda postupovala v rozpore s § 23 písm. b) zákona, keď takto upravila na rozdiel od znenia § 23 stupnice platových taríf.

    Ďalej sa domnievam, že uvedený postup v praxi, myslím v roku 1997, znamenal, že platy týchto zamestnancov nekopírovali ani ročný rast inflácie. To bol určite dôvod, prečo sme prijali takú právnu úpravu v zákone číslo 143/1992 Zb., ktorá vyžadovala, aby tieto stupnice boli upravované s účinnosťou od 1. januára daného roku. Podľa nášho názoru by schválenie takého návrhu zákona, ako je predkladaný, znamenalo krok späť, pretože v zákone o štátnom rozpočte môže byť potom termín úpravy stupnice platových taríf každý rok celkom iný, čo bude znamenať veľké problémy. Vedel by som si predstaviť, že by vláda ponúkla nejaký ústupový variant, ktorý by umožňoval, aby sa úprava stupníc platových taríf uskutočňovala k nejakému inému termínu ako je 1. január príslušného nasledujúceho roku, ale takáto možnosť tu, žiaľ, nie je.

    Prvá otázka teda znie, prečo vláda postupovala v rozpore so zákonom.

    Druhá otázka je, ako sa vláda vyrovnala s pripomienkami Konfederácie odborových zväzov, ktorá v pripomienkovom konaní vyjadrila absolútne zásadný nesúhlas s týmto návrhom zákona.

    Chcem preto v mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice povedať, že sme nepodporili ani návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo nevidíme dôvod, a už vôbec nebudeme podporovať tento návrh zákona, pretože je naozaj krokom späť v existujúcej právnej úprave.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Druhý je do rozpravy prihlásený predseda výboru pán Rea.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    keďže prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť, podčiarkujem v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, a v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je prideliť návrh výborom na prerokovanie v druhom čítaní, chcem dať len návrh v rozhodnutí v bode a) prideliť ho ešte na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Rozpočtové organizácie tvoria predmet aj nášho záujmu práce vo výbore, preto rozširujem návrh na rozhodnutie o pridelení prerokovania návrhu zákona aj v našom výbore.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kováč je prihlásený ako ďalší a posledný poslanec do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka,

    myslím si, že táto novela bude len legalizovať protiprávne kroky vlády pri úprave platových taríf zamestnancov rozpočtových organizácií a niektorých ďalších organizácií. Ale povedzme ten veľmi učený obal, ktorý je v paragrafe, po slovensky: Od 1. januára sa platy v rozpočtových organizáciách zvyšovať nebudú. To je vlastne preložené do slovenčiny, pretože ak by sme dodržali predchádzajúce znenie § 23, tam bola jasne stanovená úprava platových taríf od 1. januára. Teraz to nebude.

    Mám jednu otázku. Keďže som nemohol k vášmu vystúpeniu vystúpiť s faktickou poznámkou, musím vystupovať v rozprave, ale mám jednu otázku. Nepochybne práce na zákone o štátnom rozpočte sú pri konci, lebo vieme, že mal byť schválený teraz v utorok, ale nie je, ale predpokladáme, že najneskôr v piatok bude schválený, pretože v sobotu ráno musí byť v parlamente. Nepochybne, pani ministerka, viete dátum, ku ktorému bude prijatá úprava platových taríf, ako je navrhnutá v tomto zákone. Moja otázka znie, aby ste boli taká dobrá a v záverečnom slove povedali, kedy budú podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte navrhnuté úpravy platových taríf v zákone o štátnom rozpočte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Keďže nie je ani faktická poznámka, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Predovšetkým by som chcela povedať, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že úprava platových taríf zamestnancov sa uskutočňovala v 12-mesačných intervaloch. Dokonca pri niektorých skupinách zamestnancov aj skôr. Môžem uviesť príklad: V roku 1996 bolo zvyšovanie platov v rozpočtových a v niektorých príspevkových organizáciách k 1. 7. V roku 1997 pri učiteľoch, ako ste povedali, k 1. 4., u lekárov to bolo takisto skôr, podobne ako u ostatných. To znamená, úprava sa udiala znovu k 1. 7. Je to 12-mesačný interval. Môžeme sa sporiť o to, či 12-mesačný interval mal byť od 1. 1. k 1. 1., alebo od 1. 7. k ďalšiemu roku k 1. 7.

    V prípade učiteľov, aj v prípade štátnej správy a príspevkových organizácií nemôžem súhlasiť s tým, že zvyšovanie ich platov sa nevyrovnalo inflácii. Inflácia bola udržiavaná okolo 6, dokonca pod 6 a zvyšovanie platov išlo o 7 až 10 percentuálnych bodov. Nie je pravda, čo ste uviedli. Zvýšenie platov prekrylo, resp. zvýšilo o 2 a 3 % mieru inflácie.

    Aké budú alebo kedy budú zvyšované platy v štátnej správe, v rozpočtových a v príspevkových organizáciách, myslím si, že o tom je predčasné hovoriť. Dostanete návrh štátneho rozpočtu. Materiál, ktorý ide do vlády, nebudem zatiaľ komentovať. Neviem, ako ho vláda schváli. Ale som presvedčená o tom, že ako v rokoch 1995, 1996 a 1997, tak aj v roku 1998 vláda dodrží 12-mesačný interval, pri niektorých zložkách bude dokonca tento interval skrátený pod 12 mesiacov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Môžeme hneď pristúpiť k hlasovaniu.

    Pán poslanec Weiss bude hlasovať s náhradou kartou, ako mi teraz oznámil.

    Pristúpime k prvému hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v zmysle § 83 ods. 3 písm. c) odporúčam predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

    Hlasujeme za to, aby tento zákon bol daný do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh tohto zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu s tým, že najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal pán poslanec Rea.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Rea a v zmysle § 37 rokovacieho poriadku dám hlasovať o tom, aby tento návrh zákona bol pridelený aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme o žiadosti pána predsedu Reu, aby tento zákon bol daný aj jeho výboru na prerokovanie. Žiada, aby aj jeho výbor, ktorému som nenavrhol prideliť tento zákon, ho mohol prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh zákona bude prerokúvať aj výbor pána predsedu Reu.

    Ale musíme ešte hlasovať o ďalšom návrhu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V zmysle § 74 ods. 1 odporúčam, aby tento návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, že gestorským výborom bude výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci v zmysle vášho rozhodnutia, pán predseda.

  • A ešte musíte povedať lehoty, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej odporúčam, aby pridelené výbory tento zákon prerokovali v lehote do 18. novembra 1997, vrátane gestorského výboru, a aby druhé a tretie čítanie sa uskutočnilo 19. novembra 1997 ako druhý bod programu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne pani ministerke aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom nášho programu má byť

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 779 a súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Na prednesenie tohto návrhu zákona v Národnej rade bol určený vládou minister financií a podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. S ľútosťou konštatujem, že zatiaľ tu nie je. Pokiaľ mám informáciu, išiel na zasadnutie Národnej rady, tak možno je už niekde v budove.

    Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Budeme rokovať o tlači číslo 779.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Sergeja Kozlíka, aby nám tento návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci,

    v prvom rade by som sa chcel tomuto ctenému grémiu ospravedlniť za meškanie, ale na ministerstve financií je momentálne záverečné rokovanie v zmysle Medzinárodného menového fondu, tak som sa trošku oneskoril. Prosím ešte raz o prepáčenie.

    Dovoľte mi uviesť úvodné slovo k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov s tým, že pre vznik a zánik daňovej povinnosti je vždy rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok. K tomuto dátumu musí byť súčasne účinné aj všeobecne záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností, ktoré je obec povinná v súlade s § 6 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vyvesiť na úradnej tabuli najmenej 15 dní pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vo všeobecne záväznom nariadení obec každoročne vo svojom územnom obvode upravuje sadzby dane z nehnuteľností, hodnoty koeficientov a úľavy na dani z nehnuteľností.

    Keďže predkladaný vládny návrh novely zákona o dani z nehnuteľností spresňuje ustanovenia zákona o predmete dane, o daňovníkoch, daňových priznaniach, zavádza daň z bytov a spresňuje vykonávanie kontrol dodržiavania ustanovení zákona, je so zreteľom na rozhodujúci termín 1. január nadchádzajúceho zdaňovacieho obdobia akútne prijať predloženú novelu zákona s primeraným časovým predstihom. Aby táto časová nadväznosť negatívne neovplyvnila v roku 1998 príjmy obcí a nemala nepriaznivý dosah na daňovníkov tejto dane, odporúčam Národnej rade prerokovať predmetný návrh v skrátenom legislatívnom konaní v súlade s návrhom vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca výboru bol určený pán poslanec Baránik. Prosím ho, aby nás oboznámil s návrhom výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s informáciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Je to tlač 779. Výbor svojím uznesením číslo 516 zo dňa 6. novembra 1997 ma určil za spravodajcu výboru a zároveň poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1805 z 22. októbra 1997 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení číslo 516 zo 6. novembra 1997 konštatuje:

    1. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, vychádza z požiadavky ďalšieho spresňovania riešenia zdaňovania tej skupiny vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí byty nadobudli do vlastníctva podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zákona číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

    2. Správcovia dane, ktorými sú obce, sú povinní podľa tohto zákona výšky sadzieb dane hodnoty koeficientov a úľavy dane z nehnuteľností upraviť vo všeobecne záväznom nariadení obce s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. K tomuto dátumu musí byť účinné aj všeobecne záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností, ktoré je povinný správca dane vyvesiť na úradnej tabuli najmenej na 15 dní. Jedine táto časová nadväznosť - skrátené legislatívne konanie - negatívne neovplyvní príjmy obcí v roku 1998.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní.

    3. Prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie do 17. novembra príslušným výborom a do 18. novembra gestorskému výboru.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna. Kto sa hlási, zatlačí tlačidlo. Pán poslanec Palacka. Hlási sa ešte niekto?

    Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Palacku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády,

    najskôr chcem len povedať, že som sa prihlásil písomne na prezencii, čiže zrejme niečo nefunguje, keď ste nedostali moju prihlášku.

    Chcem sa vyjadriť k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o zákone o dani z nehnuteľností. Na úvod mi dovoľte odcitovať príslušný paragraf z rokovacieho poriadku.

    Odsek 1 hovorí: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."

    A odsek 2 hovorí: "O skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona."

    Myslím si, že druhý odsek zjavne neprichádza do úvahy. Azda by mohol prichádzať do úvahy prvý odsek, ale musím konštatovať, že ani v samotnom zákone, ani v dôvodovej správe, ani vo vystúpení pána podpredsedu vlády som nenašiel jediný vecný argument, ktoré ustanovenie z tohto prvého odseku § 89 rokovacieho poriadku má vláda na mysli.

    Vláda, tak ako všetci ostatní, pozná kalendár, pozná lehoty z rokovacieho poriadku a je povinná ich rešpektovať. Rokovací poriadok je zákon a nemôžeme z neho robiť trhací kalendár. Myslím si, že nie je dôvod, aby vláda, ktorá pripravuje zákony s patričným predstihom, nebrala do úvahy to, kedy sa končí rok, kedy je daňové obdobie, kedy sú jednak daňovníci alebo správcovia dane povinní pripraviť príslušné opatrenia. Buď sa tomu prispôsobí a predloží zákony včas, alebo sa účinnosť zákonov odloží. Ale nie je možné z toho, že vláda nepozná kalendár, prenášať zodpovednosť na Národnú radu, aby v chvate v skrátenom konaní prerokúvala celú sériu zákonov.

    Chcem povedať, že, samozrejme, náš klub takéto skrátené legislatívne konanie nemôže podporiť, a vyzývam aj Národnú radu, aby zodpovednosť za vládu nebrala na seba.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, keď sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    nespochybňujem pripomienku pána poslanca Palacku. Je, samozrejme, vždy dobré, ak sú zákony typu daňových zákonov predkladané v dostatočnom časovom predstihu. Myslím si, že v značnej miere sa vláda o to snaží. Ale treba si uvedomiť, že v priebehu roka vzniká mnoho legislatívnych aktov, je schvaľovaných mnoho legislatívnych úprav, ktoré vo svojom dôsledku potom majú dosah aj na určitú legislatívu, ktorá sa vzťahuje k daňovým zákonom, a mnohokrát, pokiaľ chceme vychytať všetky relevantné momenty, ktoré sa viažu na nové daňové úpravy, vlastne nám to vytvára situáciu, že s konečnými zneniami po niekoľkých kolách pripomienok a zachytávaním nových momentov, ktoré v priebehu roka vznikajú, dochádza k tomu, že viaceré, najmä daňové zákony prichádzajú až v samotnom závere roka, či už je to v súvislosti so štátnym rozpočtom, alebo v súvislosti aj s takými krokmi, ako je otázka konania k zákonu o dani z nehnuteľností.

    Vo svojom vstupnom vystúpení som uviedol, že na vznik a zánik daňovej povinnosti je vždy rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. To znamená, že nie je možné odkladať tento zákon trebárs na 1. február, alebo 1. apríl, či podobný termín. A druhá vec, ktorú som uviedol, že v zmysle zákona o obecnom zriadení musí obec vyvesiť na úradnej tabuli najmenej 15 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona príslušné relevantné ustanovenia. To je teda hlavný dôvod a myslím si, že ten dôvod je hodný zreteľa na to, aby Národná rada prijala návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu poslanca Baránika, či sa chce vyjadriť. Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním k tomuto vládnemu návrhu.

    Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

    Hlasujeme o súhlase k návrhu vládneho zákona na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme pristúpiť hneď k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 780. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1806.

    Aj v prvom čítaní bude návrh zdôvodňovať minister financií a podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. Prosím ho, aby nás oboznámil s dôvodmi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    V rámci daňovej reformy bola od 1. januára 1993 zákonom Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov zavedená daň z nehnuteľností. Uvedený zákon bol medzičasom už päťkrát novelizovaný. Novelami tohto zákona sa spresňovalo najmä vymedzenie predmetu dane, základu dane, ako aj sadzieb dane a rozširovali sa právomoci obcí ako správcov tejto dane.

    Poznatky s aplikáciou ustanovení zákona o dani z nehnuteľností v praxi však nasvedčujú tomu, že je potrebné i naďalej v záujme jednotnosti spresňovať viaceré ustanovenia zákona, najmä pri vymedzení pojmu daňovníka dane z pozemkov, ako aj dane zo stavieb, ak sú v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov.

    Navrhuje sa aj úprava koeficientu, ktorým sa prenásobuje sadzba dane v obciach, ktoré sa stali od roku 1996 krajskými mestami, na koeficient 4,0. V súvislosti s nadobúdaním bytov do osobného vlastníctva sa vytvára nová skupina vlastníkov bytov v bytových domoch. Keďže v týchto prípadoch ide tiež o vlastníkov nehnuteľností, je potrebné túto skutočnosť legislatívne riešiť aj z hľadiska zdanenia. V novele sa preto navrhuje kvalifikovať byt na účely zákona o dani z nehnuteľností ako nehnuteľnosť. Navrhovanej dani z bytov budú podliehať tí vlastníci bytov, ktorí ich nadobudli podľa osobitných právnych predpisov, najmä zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z. a zákona číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaním majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov. Zároveň sa však navrhuje ponechať päťročné oslobodenie od tejto dane podobne, ako je to aj v súčasnosti pri dani zo stavieb.

    Zmeny zákona si vyžiadalo aj nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Z dôvodu kvalitnejšieho výkonu správy tejto dane bolo nevyhnutné v novele tiež spresniť ustanovenia zákona o daňovom priznaní, výrube daní, penalizácii a vykonávaní kontroly. So zreteľom na uvedené sa pristúpilo mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1997 k vypracovaniu novely zákona o dani z nehnuteľností. Návrh zákona reaguje na návrhy obcí a miest Slovenskej republiky a prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.

    V predkladanom návrhu sú zohľadnené pripomienky, ktoré boli v súlade so sledovanými zámermi a viedli k vecnému a legislatívnemu spresneniu zákona.

    V návrhu novely zákona sú zapracované závery Legislatívnej rady vlády, závery z rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá návrh novely prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 14. októbra 1997. Keďže prevažne ide o legislatívno-technické spresnenia a v súvislosti so zavedením zdaňovania bytov o ponechanie päťročného oslobodenia od dane, neočakáva sa výraznejšie zvýšenie príjmov do rozpočtov obcí. Určité zmeny však možno predpokladať v krajských mestách vo väzbe na opravu koeficientu.

    Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade, aby predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, schválila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločný spravodajca aj pre toto čítanie bol určený pán poslanec Baránik. Prosím ho, aby nás oboznámil s návrhmi, ktoré vzišli z výborov.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Pripomínam, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho navrhol zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnený návrh zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1806 zo dňa 22. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre rozpočet, financie a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. novembra odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky a gestorský výbor v lehote do 18. novembra 1997.

    To je všetko, pán predseda. Prosím vás, aby ste otvorili diskusiu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky ani za kluby, ani za poslancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási z pléna. Podľa svetelnej tabule konštatujem, že je to pán poslanec Rea, pán poslanec Gaľa a pán poslanec Ásványi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím predsedu výboru pána Reu, aby predniesol svoje návrhy.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia,

    tak ako v predchádzajúcom mojom návrhu, aj teraz si dovolím navrhnúť na doplnenie rozhodnutie pána predsedu Národnej rady číslo 1806 o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Odôvodňujem to tak, že tento zákon je jedným z hlavných ekonomických nástrojov obcí a aj náš výbor plní funkciu miestnej samosprávy. Z toho dôvodu navrhujem, aby rozhodnutie bolo rozšírené v bode a) - prideliť okrem tu uvedených výborov aj výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím pána poslanca Gaľu o vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ctená snemovňa,

    realizáciou nového územného a správneho členenia Slovenskej republiky vznikli špecifické požiadavky na funkcie miest, ktoré sú krajskými sídlami. Krajské sídla zabezpečujú funkcie, prostredie, verejné služby, a to najmä hromadnú dopravu, dopravné stavby, bývanie a ubytovanie, čistenie, odpady, sociálne služby a podobne, vo väčšom rozsahu ako iné mestá. Súvisí to s počtom obyvateľov, ktorí nemajú trvalé bydlisko v týchto mestách, napríklad študenti, vojaci, úradníci, zamestnanci a podobne.

    Systém financovania z podielových daní pre krajské mestá je nedostatočný a nediferencovaný. Je potrebné prijať zákon, ktorý by priniesol trvalým a nemenným spôsobom vyšší podiel z daní pre mestá, a aby podiel pre krajské mestá zohľadnil vyšší počet obyvateľov, ktorí využívajú ich služby, a zodpovedal terajším i budúcim kompetenciám miest.

    Nedostatočný objem finančných prostriedkov z podielových daní spôsobuje, že mestá vykrývajú potreby z vlastných rozpočtov predajom majetku a zadlžovaním sa. Tento postup nezaručuje základnú reprodukciu a neumožňuje rozvoj infraštruktúry. Z účtovného hľadiska potom niekedy vyzerá hospodárenie miest ako prebytkové, čo vo svojej argumentácii vysokí štátni úradníci zneužívajú, pričom v skutočnosti ide o finančné prostriedky, ktoré je potrebné splatiť, napríklad úvery, obligácie a podobne.

    Návrh predkladanej novely o dani z nehnuteľností zapadá do rámca legislatívnych aktov, ktorých cieľom je dostať samosprávy do polohy vykonávateľov vôle štátnych úradníkov, pričom samosprávni predstavitelia sú tí, ktorí budú znášať nespokojnosť občanov ako dôsledok týchto aktov bez toho, aby mali k dispozícii adekvátne nástroje na zabezpečenie verejných služieb. Do rámca takýchto legislatívnych aktov zapadá napríklad zníženie dotácií do tepelného hospodárstva o 30 % so spätnou platnosťou od 1. 7. 1997.

    Z nášho pohľadu ide teda o nesystémový krok. Je potrebná reforma daňového systému, ktorá zabezpečí daňové toky, ale aj kompetencie vo výrube daní tak, ako je to obvyklé v okolitom svete. Novela navyše ukladá obciam povinnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. 1. 1997. Národná rada Slovenskej republiky pripravuje takto každoročne vianočný darček samosprávam vo forme mimoriadnych zastupiteľstiev, ktoré, aj keď sa zvolávajú v technicky najkratších možných termínoch, majú za následok porušenie zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v časti § 6 ods. 3. Nová daň z bytov podľa novely takisto popudí nových vlastníkov bývalých obecných bytov proti samosprávam.

    Z uvedených dôvodov neodporúčam ctenej snemovni presunúť zákon do druhého čítania a zamietnuť týmto spôsobom jeho prerokúvanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ásványi.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    v predchádzajúcom bode rokovania Národná rada dosť nerozvážne súhlasila s prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní. Totiž všetky okolnosti, ktoré obsahuje tento zákon, boli známe počas celého roka 1997, a ani v tomto prípade nie je ohrozená Slovenská republika. Kritizovať tento postup parlamentu je neúčinné. Teraz je dôležité hovoriť o samotnom návrhu zákona.

    V predkladacej správe v tlači 779 a v samotnom návrhu zákona opodstatnenosť novely zákona sa zdôvodňuje potrebou spresnenia podmienok zdaňovania nových vlastníkov bytov po ich prevedení do vlastníctva fyzických osôb. Keďže daň z nehnuteľností je spravovaná obcami, obce sú povinné upraviť všeobecne záväzné nariadenie o spôsobe a podmienkach zdaňovania nehnuteľností na rok 1998 s účinnosťou od 1. januára. To znamená počkať na zverejnenie a účinnosť pozmeňujúceho zákona, prepracovať záväzné nariadenie, prerokovať ho vo finančnej komisii, v rade obce a napokon v zastupiteľskom orgáne, vyvesiť na oznamovacej tabuli na 15 dní, a keď nebudú námietky a pripomienky zo strany občanov, záväzné nariadenie nadobudne účinnosť 15. dňom vyvesenia. Toto všetko sa má udiať do 1. januára 1998. Sami posúďte, či je to možné splniť do tohto dátumu, veď dnes je už 12. novembra. Inak by nové podmienky zdaňovania neboli platné. Tak prikazuje zákon.

    Aj daňovníci by sa mali oboznámiť s novým nariadením, s novou povinnosťou pre čerstvých majiteľov bytov o podaní daňového priznania do 31. januára 1998 a aj s možnosťou nároku na oslobodenie od platenia dane za byt na päť rokov. V prípade omeškaného podania daňového priznania zákon nariaďuje uplatnenie penále vo výške 10 % z vypočítanej dane.

    Pýtam sa: Je únosné z pohodlnosti alebo neprezieravosti niekoho kompetentného uvádzať do stresu 150 poslancov Národnej rady, úradníkov, starostov a poslancov skoro 3 000 obcí a miest na Slovensku a ešte k tomu aj všetkých nových daňovníkov do časovej tiesne a finančného ohrozenia z penále za omeškanie?

    Predkladacia správa zdôvodňuje skrátený postup s obavou o záujmy obcí, aby neboli ovplyvnené a krátené ich príjmy v roku 1998. Táto argumentácia obstojí iba v nepatrnej časti. Vzniká síce nová kategória daňovníkov a nový druh dane z nehnuteľností - daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, t. j. v stavbe na bývanie, to je terajší pojem, kde bol odkúpený aspoň jeden byt. Ale nositeľ dane, vlastník bytu, je od platenia tejto dane oslobodený na päť rokov rovnako podľa teraz platného aj podľa navrhovaného nového zákona. Teda obec nebude mať z tejto zmeny dane žiadny príjem navyše.

    Podľa teraz účinného zákona daň zo stavieb slúžiacich na bývanie zaťažuje správcu týchto nehnuteľností, t. j. obec alebo ňou vytvorený bytový podnik. Tento podnik neplatí daň, lebo nemá na to prostriedky. Keby platil, tak by to bolo len prelievanie prostriedkov obce z jedného vrecka do druhého. Naopak, bytové družstvá budú naďalej platiť daň, resp. po prevode družstevného bytu do vlastníctva fyzickej osoby nastupujú daňové prázdniny, čo znamená zníženie príjmov. Osem krajských miest bolo sídlom kraja v priebehu celého roka 1997 a bol pre nich platný koeficient 3,5-násobku na zvýšenie základnej sadzby dane, ale s možnosťou zvýšenia alebo zníženia sadzby v jednotlivých častiach mesta alebo v závislosti od spôsobu využívania nehnuteľnosti. Návrh zákona zvyšuje koeficient pre krajské sídla na 4. Samozrejme, platilo a naďalej bude platiť oslobodenie od platenia dane na päť rokov v prípade odkúpených bytov.

    Aké môže byť to očakávané zvýšenie príjmov týchto miest? A toto má vyvážiť očakávaný rozpor z časového vyhrotenia uplatnenia nového zákona. Ak ešte pripomeniem technické a legislatívne nedostatky návrhu zákona, ktoré po ďalšom nerozvážnom hlasovaní parlamentu sa budú konzultovať a naprávať v rámci druhého čítania.

    Spomeniem ešte paradox, že návrh zákona chce napraviť výrazové, slovné chyby, ktoré v poslednom znení zákona boli už opravené. Myslím si, že právom môžem konštatovať, že návrh zákona je napriek mnohomesačnému meškaniu jeho predloženia zle pripravený, a preto odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť zákon na dopracovanie a predloženie kedykoľvek v priebehu roka 1998, samozrejme, bez nárokovania skráteného legislatívneho konania. Žiadna obec nebude ani bohatšia, ani chudobnejšia v roku 1998 a táto právna úprava nebude nikomu chýbať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Ásványi.

    Páni poslanci, pani poslankyne, to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Preto končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    pozorne som si vypočul vystúpenia poslancov. V podstate neodzneli nijaké zásadnejšie zmeny, návrhy na zmeny v predkladanej vládnej predlohe novely zákona. Myslím si, že novela je z technickej stránky dobre pripravená.

    Druhá vec je, ktorú som vysvetľoval už vtedy, keď Národná rada schvaľovala skrátené legislatívne konanie. Domnievam sa, že k tomuto vyjadrila svoje stanovisko. Znovu opakujem, že ak bude zákon schválený v dostatočnom časovom predstihu, je ešte dostatočný priestor na to, aby sa obce mohli štandardným spôsobom vyrovnať so znením novely, oboznámiť s novými opatreniami občanov, a teda korektne od 1. januára môže novela zákona vstúpiť do platnosti.

    Spomínali sa tu aj niektoré širšie pohľady na vzťah štátu a obcí. Myslím si, že sme na jednej lodi. Podobne aj štát sa musí vyrovnať s určitými problémami výstavby infraštruktúry, s problémami dlhových služieb, financovania. A v podobnej situácii sú obce a mestá. Permanentne hľadáme rovnováhu medzi štátom a obcami. Vyjadrujeme to každoročne v štátnom rozpočte tým, že transfery štátu do rozpočtov obcí rastú rýchlejšie, ako je priemer rastu výdavkov štátneho rozpočtu.

    Pán poslanec, v roku 1996, pokiaľ ide o štátny rozpočet, bol rast výdavkov 6 %, tých vecných, a rast transferov štátneho rozpočtu vo vzťahu k mestám, obciam bol 10 %. Tento rok, teda na rok 1998 návrh štátneho rozpočtu, ak dáme bokom dlhovú službu, v podstate počíta so znížením výdavkov. Bude pomerne tvrdá reštrikcia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale pre obce a mestá zvyšujeme transfery v návrhu štátneho rozpočtu o 400 miliónov, zo 6 600 mld. na 7 mld. Sk. Nechcem polemizovať o tom, či je to dosť. Samozrejme, každý má predstavu, že by chcel viac. A ako sa delíme o finančné prostriedky, tak sa musíme deliť aj o zodpovednosť v oblasti vývoja nákladov. To je hlavný dôvod, prečo sme pristúpili ku kráteniu dotácií o 30 % do konca roka 1997, pretože plnou váhou nehospodárnosť alebo na druhej strane aj vysoké zisky výrobcov tepla - v nejednom prípade to bolo aj 40 % - jednoducho boli odnárokované vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. To platí už druhý rok, keď miesto 1,9 mld., ktoré mal štátny rozpočet rozpočtované ako dotáciu na tepelné hospodárenie, už v minulom roku dotácia prekročila 4 mld. Sk a nebolo jednoduché ustať štátny rozpočet. V tomto roku sa to zopakovalo, keď čerpanie dotácií už v prvom polroku prevýšilo objem, ktorý mal štátny rozpočet vyčlenený v rámci dotácií.

    Čiže štát, obce, aj rôzne medzičlánky, aj výrobcovia sa musia spoločne podieľať na tom, aby sa hospodárne nakladalo s teplom. Keď chodím po uliciach, večne vidím pootvárané okná na panelákoch, na úradoch, prekuruje sa. To znamená, sú veľké rezervy v celom tepelnom systéme. Je to naša spoločná zodpovednosť, nie všetko zvaľovať len na štát a štátny rozpočet. Treba hľadať určité efektívne riešenia. Ale podobne treba dlhodobo hľadať tento vzťah, aj pokiaľ ide o posilňovanie daňových príjmov obcí. Aj týmto zákonom, touto novelou vlastne posilňujeme majetkové príjmy alebo príjmy obcí z majetkových daní. Je to perspektívna vec s 5-ročným odkladom. Tam, kde sme zvýšili na 4,0 koeficientu, priamo už v budúcom roku v krajských mestách čiastočne posilňujeme príjmové zložky rozpočtov miest a obcí. Samozrejme, je to dlhodobá úloha. Je to dlhodobá úloha aj presunu majetku zo správy štátu do majetku obcí. Teraz sa trebárs rieši otázka podradených vodárenských sústav, samozrejme, spolu s istým objemom dotácií, to znamená aj finančných zdrojov, tak, aby obce postupne majetok, ktorý spravujú, rozširovali, ale aj s istými transfermi, ktoré dosiaľ na správu takýchto systémov vyčleňoval štátny rozpočet.

    Opakujem, nie je to vec jednej vlády. Dokonca to nie je vec ani jednej generácie. Problém prerozdeľovania kompetencií a finančných vzťahov medzi štátom a obcami bude dlhodobý a bude veľmi bolestný.

    Prosím o podporu predloženej novely zákona, tak ako je vládna predloha.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    chcel by som reagovať na pripomienku, ktorá bola vznesená v tom zmysle, či je oprávnené, aby sme tento návrh zákona prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ak sa pozeráme na predchádzajúci zákon, aj na tento zákon a, samozrejme, aj na ďalšie, z jednotlivého postu sa nám môže zdať, že je to zbytočné, že sa zbytočne zaťažuje a znervózňuje parlament a v tomto prípade aj obce. Ale ak zvážime problém komplexne, tak potom si musíme uvedomiť jedno, že tieto návrhy zákonov, hlavne daňové zákony, súvisia so štátnym rozpočtom, a preto musia byť paralelne so štátnym rozpočtom aj schvaľované, pretože od schválenia týchto zákonov sú podmienené príjmy štátneho rozpočtu. Preto považujem návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania v tomto období za správne, a preto vás prosím, aby ste súhlasili s prerokovaním zákona v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Áno, budeme hlasovať. Prvé hlasovanie je podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

    Tento návrh zo spoločnej správy znie, pán poslanec...

  • ...aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste pristúpili k druhému hlasovaniu.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu, ďalej, aby bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

  • Musíte dať ešte hlasovať aj o lehotách.

  • Odporúčam, aby bol v gestorskom výbore prerokovaný do 18. novembra a v ostatných výboroch do 17. novembra vrátane.

  • Čiže aby bol prerokovaný ešte na tejto schôdzi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Schválili sme aj tento návrh.

    Prosím, aby ste ešte dali hlasovať o návrhu predsedu výboru pána Reu.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

    ďalej navrhujem na základe návrhu, ktorý predniesol pán predseda Rea, aby tento návrh v druhom čítaní prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti v termínoch, ktoré boli schválené už predtým.

  • Budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

    Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, v mene poslaneckých klubov DÚ, KDH a MKDH navrhujem zmenu programu v tom zmysle, aby body 9, 10, 11 a 12 schváleného programu boli stiahnuté z rokovania. Ide o tlač 764, 765, 801 a 802. Prosím, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hlasovalo bez rozpravy.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Kováča. Pán poslanec vystúpil za tri kluby, takže si to nejdem ďalej overovať. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

    A navrhujete ich potom na ďalšiu schôdzu?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Nie, len stiahnuť z 35. schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Budeme hneď pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 764 a súčasťou návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj tento návrh uvedie a zdôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán minister, aby ste nám uviedli váš návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, vyplýva z potreby zosúladiť proces prípravy tvorby štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok s prípravou a tvorbou rozpočtu Národnej banky.

    Samozrejme, celého problému sa obšírnejšie dotknem, keď budem zdôvodňovať vlastnú novelu tohto zákona. Ale v skratke poviem, že ide predovšetkým o to, aby sa začal rozlišovať tzv. bežný rozpočet Národnej banky, to znamená prevádzkový rozpočet, ktorý slúži na vlastný výkon činnosti, platy, investície, bežné kapitálové výdavky, tak ako ho schvaľuje Národná rada, prípadne iné autority štátu pre iné inštitúcie - a Národná banka nie je nič iné ako inštitúcia štátu -, a oddeliť ho od vlastného výkonu menovej politiky, ktorá je suverénnym rizikom, je plne garantovaná štátnym rozpočtom bez ohľadu na to, ako skončí výsledok hospodárenia v tomto okruhu, či je plusový, mínusový, v plnom rozsahu sa zúčtováva so štátnym rozpočtom.

    Na rok 1998 nechceme už definovať pre Národnú banku žiadny záväzný ukazovateľ odvodu. V tom je zásadná zmena prístupu vzťahu štátneho rozpočtu k Národnej banke. Na druhej strane ideme s určitými novelami ustanovení o Národnej banke Slovenska, ktoré, podotýkam, plne zodpovedajú kritériám vyspelých západoeurópskych krajín. Samozrejme, každá takáto zmena môže vyvolať rôzne politické tlaky. Myslím si, že aj na Slovensku ich zbytočne vyvolala. Samozrejme, je tu priestor na diskusiu. V rámci diskusie už priamo k novele zákona je možné si tieto veci vyjasniť.

    Teda zdôrazňujem prečo skrátené konanie. V nadväznosti na termíny schvaľovania štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998 je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Chcem požiadať, vážené poslankyne, poslanci, o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poveril ako spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby nás oboznámil s priebehom prerokúvania návrhu a s návrhmi výborov na ďalšie rokovanie.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, ako je uvedený v tlači 764.

    Vláda nám predložila návrh zákona, ktorý sleduje veľmi dôležitý zámer - prehĺbenie súčinnosti ministerstva financií a Národnej banky Slovenska pri tvorbe a realizácii hospodárskej politiky a menovej politiky v užšej súčinnosti.

    Výbor ma svojím uznesením číslo 404 zo dňa 20. 3. 1997 určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1782 z 10. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (tlač 764), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval a v prijatom uznesení číslo 519 zo 6. novembra tohto roku konštatuje, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, reaguje na potrebu:

    1. urýchliť transformáciu ekonomiky Slovenskej republiky a bankového sektora,

    2. zosúladiť proces prípravy, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok s tvorbou rozpočtu Národnej banky Slovenska,

    3. upraviť limit na poskytnutie úveru Slovenskej republike z 5 % na 10 % na krytie výdavkov v hospodárení štátneho rozpočtu v priebehu roka nákupom štátnych pokladničných poukážok.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní.

    2. Prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom. Pôvodne sme vo výbore schvaľovali termíny do 12. novembra 1997 príslušným výborom a do 14. novembra 1997 gestorskému výboru. Tieto termíny už zrejme nie sú reálne. Budem teda odporúčať v prvom čítaní, ak tam návrh zákona postúpi, aby sme upravili tieto termíny - ak budete súhlasiť - na 17., resp. 18. novembra tohto roku, t. j. výbory ho prerokujú do 17. novembra 1997 a gestorský výbor do 18. novembra 1997.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Palacku.

    Prosím, pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    opäť nám vláda predkladá návrh sa skrátené legislatívne konanie o zákone o Národnej banke Slovenska. Dovoľte mi preto opäť citovať prvý odsek § 89 rokovacieho poriadku: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."

    Druhý odsek, ktorý sa týka Rady bezpečnosti OSN ani nebudem citovať, ten zjavne neprichádza do úvahy.

    Opäť musím konštatovať, že ani v dôvodovej správe, ani v odôvodnení pána podpredsedu vlády som nenašiel žiadny dôvod, ktorý je v súlade s § 89 zákona o rokovacom poriadku. Opäť konštatujem, že rokovací poriadok je známy už rok, kalendár poznajú aj malé deti. Nie je dôvod, aby sa vláda zobudila o päť minút dvanásť a prenášala zodpovednosť na poslancov Národnej rady.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak odsúhlasíte aj tento návrh, opäť porušíte rokovací poriadok, a môžem povedať, že ani ja, ani moji kolegovia z klubu porušovanie zákona nepodporíme.

    Ďakujem.

  • To bol jediný poslanec písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Nikto. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána ministra a podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    v úvodnom slove o návrhu na skrátené legislatívne konanie som uviedol dôvod, prečo navrhujeme Národnej rade prerokovať novelu zákona o Národnej banke v skrátenom konaní. Zásadný dôvod je ten, že sa pripravuje návrh štátneho rozpočtu, ktorý je zásadným dokumentom štátu, a chceme jasne vymedziť vzťah štátneho rozpočtu a Národnej banky iným spôsobom, to znamená nezakladať pre Národnú banku povinnosť odvodu. Chceme od seba oddeliť výkon menovej politiky a výkon bežného hospodárenia Národnej banky tak, aby nedochádzalo k ich prelínaniu. Teda de facto chceme urobiť Národnú banku nezávislú od vlastných prevádzkových nákladov - ak to mám vyjadriť lapidárne. Keďže finišuje príprava štátneho rozpočtu, opakujem, ako jedného zo základných kameňov ekonomického fungovania štátu v roku 1998, je vážny dôvod na to, aby sme v predstihu niektoré zákony, ktoré sa viažu k štátnemu rozpočtu, schválili. Prosím o podporu skráteného konania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

    Pán spoločný spravodajca sa nebude vyjadrovať. Pristúpime hneď k hlasovaniu. Budeme hlasovať...

  • ...o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, tlač 764.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

  • Ak mi dovolíte, dočítam to. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme preto pristúpiť hneď k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 765.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1783.

    Aj tento zákon z poverenia vlády Slovenskej republiky prednesie pán podpredseda vlády a minister financií.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Černák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, navrhujem, aby ste vyhlásili krátku prestávku a pozvali guvernéra Národnej banky, prípadne povereného predstaviteľa Národnej banky, aby bol prítomný na rokovaní o Národnej banke, lebo je to dôležitý zásah.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, dám o ňom hlasovať. Pán guvernér určite príde na druhé a tretie čítanie.

  • Medzitým prišiel guvernér Národnej banky. Hlasy v sále a potlesk.

  • Pán guvernér, bol protest, že pri tomto zákone nesedíte v Národnej rade. Vy nie ste povinný sedieť, ale keďže ste prišli, ďakujem vám. Môžeme pokračovať.

    Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste nám uviedli návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážený pán guvernér Národnej banky,

    dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení...

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • ...neskorších predpisov, ktorý upravuje schvaľovanie rozpočtu Národnej banky Slovenska.

    Zmena spočíva v tom, že banková rada Národnej banky Slovenska bude schvaľovať návrh prevádzkového rozpočtu, ktorý guvernér Národnej banky predloží na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky a zdôvodní ho v jej orgánoch. Úprava tvorby a schvaľovania rozpočtu Národnej banky zároveň zreálni tvorbu, prijatie a realizáciu zákona o štátnom rozpočte.

    Súčasný právny stav, keď Národná rada schvaľovala ročnú správu o výsledku hospodárenia Národnej banky bez možnosti v čase jeho tvorby, tvorby rozpočtu bežného alebo prevádzkového rozpočtu, bez možnosti hovoriť do tohto rozpočtu, bol iba formálnym, dodatočným aktom. Myslím si, že je dôležité, aby Národná banka Slovenska výkonom menovej politiky nebola nútená riešiť aj problémy financovania bežnej prevádzky Národnej banky, či už sa týka platov, či sa týka bežných kapitálových výdavkov. Myslím si, a aj vláda si myslí, že treba oddeliť od seba tieto dva okruhy. Tým sa vlastne môže dosiahnuť zvýšenie nezávislosti Národnej banky predovšetkým tým, že prevádzkové náklady budú existovať ako osobitný oddelený okruh, ktorý bude, samozrejme, schvaľovaný orgánmi Národnej rady a nebude včleňovaný alebo súčasťou celého okruhu rozpočtu Národnej banky, to znamená aj tých prostriedkov alebo tých zdrojov, ktoré používa Národná banka na bežnú menovú politiku.

    Treba si uvedomiť jedno. Výsledky hospodárenia Národnej banky, pokiaľ ide o výkon menovej politiky, ktorá je nedotknuteľná z hľadiska kompetencie Národnej banky, nie sú tzv. suverénne riziká, to znamená bez ohľadu na to, či je toto hospodárenie v menovom okruhu ziskové, alebo je kladné, alebo záporné, je vysporadúvané so štátnym rozpočtom. V tejto súvislosti chceme zmeniť vzťah štátneho rozpočtu k Národnej banke. Na rozdiel od rokov 1996 a 1997 predpokladáme, že Národnej banke už nebudeme rozpočtovať nejaký odvod. Výsledok menového okruhu so štátnym rozpočtom bude automaticky v zmysle príslušných zákonov vyrovnávaný tak, ako to bolo aj dosiaľ. Ale okrem toho Národná banka by mala mať garanciu, s akými prevádzkovými prostriedkami v danom roku bude hospodáriť. Nepokladám za rozumné, aby boli tieto dva okruhy zlúčené a paradoxne - nemyslím si, že sa to tak deje - môže kdesi v podvedomí pri realizácii menovej politiky potom byť aj určitá turbulencia v tom, že treba v rámci doteraz určeného balíka hospodárenia Národnej banky riešiť aj problémy s prevádzkovým hospodárením tejto inštitúcie.

    Domnievam sa, že ide o inštitúciu štátu, tak ako poznáme mnohé ďalšie inštitúcie, ktoré by mali mať aj určité obmedzenia, určité jasne stanovené kritériá, ktorými by sa taká autorita, ako je Národná rada, mala zapodievať. Uznám, že sú to 2 až 3 % celkového otáčania finančných prostriedkov alebo prostriedkov, ktorými Národná banka v rámci menového okruhu disponuje, ale aj tak je to takmer miliarda korún, ktorá ide na prevádzku tejto inštitúcie.

    Nemyslím si, že by sme v návrhu novely zákona z pozície vlády žiadali niečo absurdné. Podobne vo viacerých krajinách, uvádzame to v dôvodovej správe, či Španielsko, Francúzsko a mnohé ďalšie krajiny, schvaľujú prevádzkové rozpočty svojich centrálnych bánk.

    V prípade, že do 31. decembra bežného roka Národná rada Slovenskej republiky neschváli rozpočet Národnej banky - hovoríme o prevádzkovom rozpočte -, bude sa rozpočtové hospodárenie od 1. januára rozpočtového roka do termínu schválenia rozpočtu spravovať určitým rozpočtovým provizóriom podľa návrhu rozpočtu predloženého Národnej rade Slovenskej republiky guvernérom Národnej banky. V prípade nesplnenia plánovaného hospodárskeho výsledku Národnej banky, ak bude súvisieť s menovou politikou Národnej banky, už som vysvetľoval, že to nie je v žiadnom prípade degradácia orgánov Národnej banky a Národnej rady, myslím si, že sú kompetentné posúdiť, čo je a nie je v záujme stability meny. Spájať kompetenciu bankovej rady pri schvaľovaní bežného alebo prevádzkového rozpočtu s nezávislosťou Národnej banky v menovej politike je neopodstatnené.

    Novela zákona sa netýka hlavnej úlohy Národnej banky ustanovenej v § 2 a jej právomocí pri zabezpečovaní stability meny. Samozrejme, nezávisle od pokynov vlády v zmysle § 12 ods. 2 netýka sa ani nástrojov menovej regulácie, ktoré Národná banka používa podľa § 18, jej právomocí v devízovom hospodárstve v zmysle § 28 a 29 ani ďalších činností a oprávnení Národnej banky.

    V období transformácie našej ekonomiky, ktoré je náročné na zostavenie štátneho rozpočtu a obťažné z hľadiska udržovania rovnováhy medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka, pokladáme za potrebné zvýšiť limit na poskytovanie krátkodobého úveru v Slovenskej republike nákupom štátnych pokladničných poukážok, podotýkam krátkodobé výkyvy, z 5 % na 10 % z príjmov štátneho rozpočtu v uplynulom roku. Takto podobne majú stanovené limity ďalšie transformačné krajiny. Určitým zosmiešňujúcim spôsobom sa hovorilo, že sme sa priblížili k Rumunsku, ktoré má 10-percentný limit. Podotýkam, že pred niekoľkými mesiacmi tento problém riešil aj Parlament Českej republiky.

    Vyrovnaný štátny rozpočet, ako aj udržiavanie permanentnej rovnováhy medzi príjmami a výdavkami je ideálom každej vlády, ale reálny život tento ideál zatiaľ neumožňuje splniť. Problémy s vnútornou zadlženosťou nemajú len mladé štáty, navyše štáty s transformujúcou sa ekonomikou s problémami pri správe daní bez fungovania systému štátnej pokladnice, ale tieto problémy majú aj bohaté štáty s dlhoročne budovanou trhovou ekonomikou a s vysokou konkurenčnou schopnosťou.

    Tým, že vláda navrhuje zvýšenie rozsahu úverov, ktoré som spomínal, na krátkodobé prekrytie rozpočtových výkyvov z maximálnych 5 % na možných 10 %, nerobí tak s vedomím, že chce povýšiť deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu nad úroveň schválenú Národnou radou v rámci rozpočtového roka, ale robí tak preto, aby v tomto období aj týmto opatrením pomohla obnovovať makroekonomickú a mikroekonomickú rovnováhu. O možnom poskytnutí úveru Národnou bankou Slovenska nákupom štátnych pokladničných poukážok rozhoduje napokon banková rada. Nie je to povinnosť Národnej banky vyplývajúca zo zákona, ale možnosť Národnej banky, tak ako to bolo aj dosiaľ.

    Ďalšou navrhovanou zmenou v predkladanej novele je zvýšenie počtu členov bankovej rady z 8 na 10 a jej zloženie. Členmi bankovej rady budú guvernér, 2 viceguvernéri, 2 vrchní riaditelia Národnej banky Slovenska a 5 ďalší členovia. Títo z dôvodu posilnenia nestrannosti pri prijímaní rozhodnutí bankovej rady nebudú zamestnancami Národnej banky, ale odborníkmi z oblasti finančníctva a bankovníctva. Na návrh ministra financií po prerokovaní s guvernérom Národnej banky ich bude vymenúvať za členov bankovej rady vláda Slovenskej republiky. Chcem zdôrazniť, že všetky obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na členov bankovej rady aj v súčasnosti, že to nesmú byť členovia vlády, to znamená, je to oddelené, banková rada naďalej bude z hľadiska zloženia členov prísne oddelená od vlády. Ostáva to zachované podobne ako v ďalších vyspelých krajinách. Netreba ísť ďaleko, stačí sa pozrieť do Rakúska.

    Podobne funguje mnoho bankových rád vo vyspelých západných krajinách, a v žiadnom prípade sa nemá na zreteli nejaké oklieštenie nezávislosti centrálnej banky vo výkone menovej politiky. Ale na druhej strane sa touto novelou dopĺňa zloženie bankovej rady aj o nezávislých odborníkov mimo okruhu Národnej banky. Zdôrazňujem, veľká väčšina vyspelých západných krajín má takýto režim zakotvený v príslušných zákonoch. Môžem pripomenúť Japonsko, ktoré len v týchto dňoch, pred pár dňami menilo zákon o centrálnej banke, kde doteraz aj guvernéra, aj bankovú radu schvaľovala vláda. Prechádza na európsky model, kde ale naďalej vláda schvaľuje členov bankovej rady, kde sa konečne oddelil výkon menovej politiky od činnosti vlády. Je to vyspelé Japonsko. Veľká Británia, kde bol guvernér Národnej banky viac-menej podriadený ministrovi financií, riešila tento problém pred pár mesiacmi. Celá Európa a vyspelý svet smeruje k posilňovaniu nezávislosti centrálnej banky. Nepopierame to ani my. Na druhej strane vo výkonoch centrálnych bánk sa hľadá modus vivendi, určitá spoločenská dohoda a určité východiská, ktoré robia túto činnosť nielen nezávislou, ale aj objektívnou.

    Odlišnosť pohľadov na cesty riešenia problémov transformujúcej sa ekonomiky je pochopiteľná a z rozšírenia počtu členov bankovej rady si nemyslím, že je logické vyvodzovať závery o podriadení Národnej banky vláde alebo ministerstvu financií pri formovaní menovej politiky. Či by mala banková rada 5 členov bez 2 vrchných riaditeľov úsekov Národnej banky, ako to odporúčali niektoré inštitúcie, alebo pôjdeme navrhovaným rozšírením na 10 členov, v podstate tento predkladaný návrh je kompromisom medzi vládou a Národnou bankou.

    V tejto veci nejde o počty, ale ide o to, aby rozhodovanie bankovej rady nevyplývalo z početnej prevahy priamo kmeňových pracovníkov Národnej banky, ktoré sú s ňou v pracovnom pomere, ide o to, aby prijaté rozhodnutia najmä v menovej politike boli prijímané po fundovanej diskusii zo širších národohospodárskych hľadísk a boli akceptované väčšinou členov bankovej rady. Zodpovednosť za správne a objektívne rozhodovanie zákon nesníma zo žiadneho člena bankovej rady, či už bude pracovníkom Národnej banky, alebo inej expertnej inštitúcie.

    V tomto smere by som rád povedal, že v médiách v uplynulých týždňoch odznelo mnoho poloprávd, mnoho nekompetentných vyjadrení i zámerných zavádzaní. Určite to neprispelo k dobrému pohľadu na Slovenskú republiku. Opäť zdôrazňujem, že predkladaná novela komplexne vo videní aj platného zákona o Národnej banke sa nijakým významnejším spôsobom neodchyľuje od štandardov vyspelých západných krajín.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, prosím o podporu novely tohto zákona, ale aj v zmysle určitého doplnku, ktorý bude prednesený pánom spoločným spravodajcom.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (tlač 765), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Dovoľte mi pripomenúť, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho čítania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol ho zaradiť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Kolegyne, kolegovia, v návrhu vlády na zmenu zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke vidím predovšetkým snahu o zosúladenie postupu tak ministerstva financií, ako aj Národnej banky Slovenska v intenzívnejšej kooperácii pri tvorbe a uskutočňovaní hospodárskej a menovej politiky ako integrálnej súčasti tejto zásadnej národohospodárskej politiky. Myslím si, že stojí za to pripomenúť, že aj pri veľmi kritickom hodnotení Slovenskej republiky Európskou úniou alebo jej inštitúciami všetci súhlasia s tým, že výsledky slovenskej ekonomiky svedčia o jej pozitívnom trende.

    Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že Národná banka Slovenska vykonala naozaj seriózny kus práce pri utváraní menových programov a pri ich uskutočňovaní od jej nedávneho vzniku. To treba priznať. A fakt je ten výsledok, že slovenská koruna odolala nejednému náporu od jej samotného vzniku, keď sa hlásala tendencia devalvovať o 30, dokonca aj o 50 %. Je stabilná a mám taký dojem, že aj napriek tomu, že boli veľké tlaky, ktorým mnohé susedné krajiny neodolali, slovenská koruna ostala pevná. To je naozaj zásluha aj Národnej banky, ale predovšetkým - a myslím si jednoznačne - celkovej ekonomickej politiky a výsledkov v Slovenskej republike.

    Navrhované úpravy na rozšírenie a zmenu štruktúry časti bankovej rady a zvýšenie limitu na poskytnutie úveru z 5 na 10 % na krytie výdavkov v hospodárení štátneho rozpočtu a schvaľovanie rozpočtu Národnej banky do určitej miery vnášajú nové prvky do vzťahov ministerstva financií a Národnej banky. Do istej miery je to možno aj pochopiteľné, že Národná banka si svoju doterajšiu naozaj silnú pozíciu a vôľu, ktorú mala, obhajuje.

    Som presvedčený, že v tomto pohybe dôjde k takému zblíženiu, ako sa doteraz vždy dosiahlo, a že nijaké možno pohľady trošku odlišné na začiatku na riešenie či už otázky zostavy bankovej rady, alebo niektoré ďalšie aspekty nepôjdu na úkor celkového pozitívneho vývoja tak celkovej slovenskej ekonomiky, ako aj samotného menového vývoja.

    Vzhľadom na to predpokladám, dámy a páni, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona, ktoré budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, prispejú k tomu, aby sa tento návrh zákona spresnil a dopracoval.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1783 zo dňa 10. 10. 1997 v druhom čítaní prideliť návrh na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby ústavnoprávny výbor, ktorému by bol návrh zákona pridelený, ho prerokoval v lehote do 17. a gestorský výbor do 18. 11. 1997. Súčasne odporúčam, aby tento bod bol zaradený ako tretí 19. 11. 1997 na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k rozprave. Pán poslanec Filkus má najprv faktickú poznámku.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Naozaj to nie je vynútené, ale je to vecne zdôvodnené. Pre ďalší priebeh rokovania - diskusie je to pre mňa veľmi rozhodujúce vedieť. Pán podpredseda vlády, minister financií naznačil ponímanie rozpočtu Národnej banky v dvoch dimenziách - rozpočet na prevádzkové náklady a rozpočet toho, čo potrebuje na menovú stabilitu. Spravodajca sa tohto ani nedotkol. Chcem len vedieť, či máte v úmysle rozpočet, tak ako je uvedený vo vládnom návrhu zákona, rozvetvovať na tieto dve časti, alebo nie. Dôvod: 4 roky postavenia agenta menovej stability Národnej banky ukázali veľmi pozitívne postavenie Národnej banky. To mohla urobiť len preto, starať sa tak o menovú stabilitu ako doteraz, ak mala dostatočný balík peňazí, pokiaľ ide o menovú stabilitu. Ten dostatočný balík peňazí bol v rozpočte Národnej banky nie v prevádzkových nákladoch tejto banky. Preto je veľmi dôležité z tohto hľadiska tento problém vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán minister, môžete odpovedať hneď alebo potom, keď sa budete vyjadrovať k rozprave, ako chcete.

    Inak do rozpravy som dostal písomné prihlášky z klubu SDĽ - pani poslankyňa Schmögnerová a od pána poslanca Palacku.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže som bol priamo vyzvaný, vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, opätovne zdôrazňujem, že ide o otázky prevádzkových nákladov Národnej banky. Vláda ani Národná rada nijako nemôže ovplyvniť náklady alebo zdroje, s ktorými pracuje Národná banka, pretože s nimi nakladá vo vlastnej kompetencii, má rad nástrojov, ktorými si vie vytvárať finančné predpoklady na operácie, ktoré sú potrebné pre menovú politiku.

    Vážený pán poslanec Filkus, ja by som povedal, že úspešná politika Národnej banky nie je len v tom, že sama kvalitne pracuje. Myslím si, že je aj v tom, že tu existuje korektná spolupráca medzi vládou a Národnou bankou, že tu existuje aj cieľavedomá hospodárska politika vlády, pretože bez nej by žiadna centrálna banka nedokázala udržať stabilitu meny.

    Takže, rád by som poukázal aj na tento rozmer, ale to, čo ste, pán poslanec, chceli počuť - jednoznačne nám ide o prevádzkový rozpočet Národnej banky. Ani my, ani Národná rada nijakým spôsobom nevie ovplyvniť bežný výkon činnosti menovej národnej centrálnej banky, a povedal som, že tento okruh je automaticky naviazaný na štátny rozpočet. Je tu absolútna garancia štátneho rozpočtu a jeho aktívny či pasívny výsledok sa automaticky zúčtováva so štátnym rozpočtom. Takže ide nám o bežné hospodárenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Takže, vážení páni poslanci, pani poslankyne, za klub SDĽ vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister,

    človek niekedy nevie, či vie čítať, alebo nevie čítať, ale máme pred sebou tlač číslo 765, zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a v bode 1 je uvedené, že slovo "rozpočet" sa nahrádza slovami "návrh rozpočtu" a v bode 6 sa hovorí rovnako o rozpočte - návrh rozpočtu Národnej banky Slovenska. Pán minister, neviem teda, kto vlastne predkladá tento zákon, keďže vy hovoríte o prevádzkovom rozpočte a návrh zákona hovorí veľmi jednoznačne o rozpočte. Preto, prirodzene, nemôžem vychádzať z ničoho iného ako z návrhu zákona, ktorý sme všetci dostali do rúk ako tlač číslo 765.

    Vážené dámy a páni,

    15. júla 1995 Európska komisia odsúhlasila Agendu 2000, s ktorou o deň neskoršie oboznámil Jacques Santer členov Európskeho parlamentu. V časti týkajúcej sa žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii sa dočítame, citujem: "Vo svetle týchto úvah dospela komisia k záveru, že Slovensko vzhľadom na nestabilitu inštitúcií, ich chýbajúce zakorenenie v politickom živote a nedostatky vo fungovaní jeho demokracie uspokojivým spôsobom nespĺňa politické podmienky vytýčené Európskou radou. Táto situácia je o to viac poľutovaniahodná, že Slovensko by mohlo splniť ekonomické kritériá v strednodobom horizonte a je pevne odhodlané prevziať acquis communautaire atď."

    Dochádzam však čoraz k presvedčivejšiemu záveru, že za existujúcej vlády Slovensko nesplní ani politické kritériá, no okrem toho sa nepriblíži, ale vzdiali od ekonomických kritérií Európskej únie, ako i od acquis communautaire. Keby sa Agenda 2000 pripravovala neskoršie, jej hodnotenie by nepochybne zohľadnilo kritické zhoršenie hospodárskej situácie na Slovensku za posledný rok a medzi príkladmi divergencie v aproximácii hospodárskej legislatívy by sme si mohli prečítať i túto novelizáciu zákona o Národnej banke Slovenska. Je pre mňa skutočne nepochopením, takmer som nechcela veriť vlastným ušiam, keď pán poslanec Lysák v úvode vo svojom vystúpení hodnotil výsledky slovenského hospodárstva ako uspokojivé. Vážení, zrejme si zakrývate oči, ale asi nie až tak veľmi, pretože vieme, ako stojí príprava štátneho rozpočtu, a vieme, že kalkulujete s predčasnými voľbami. Nie je to náhoda. Vonkoncom to nie je náhoda.

    Stanovisko Európskej komisie k žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii sa na adresu pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie v časti 3.3 Ekonomická menová únia uvádzajú nasledujúce požiadavky:

    1. Odmietnutie akéhokoľvek priameho financovania deficitu verejného sektora - rozumej štátneho rozpočtu, rozpočtov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní atď. centrálnou bankou.

    2. Nezávislosť centrálnej banky.

    3. Určenie cenovej stability ako prvoradého cieľa centrálnej banky.

    Ďalej sa uvádza, že plnenie konvergenčných kritérií nie je predpokladom členstva v Európskej únii, ale sú, citujem, "kľúčovými referenčnými bodmi makroekonomickej politiky orientovanej na stabilitu". Návrh zákona o Národnej banke Slovenska, ako rozvediem podrobnejšie, je v rozpore so všetkými troma požiadavkami Európskej komisie.

    V stanovisku Európskej komisie, opakujem, predloženom 15. júla tohto roku, sa ešte centrálna banka hodnotí ako - citát, "od vlády do veľkej miery nezávislá", i keď sa dodáva, že ustanovenia zákona o Národnej banke Slovenska ešte stále nezabezpečujú kompatibilitu so zmluvou o Európskej únii, t. j. Maastrichtskou zmluvou. Po prijatí návrhu zákona nezávislosť Národnej banky Slovenska bude jednoznačne spochybniteľná. Inými slovami, okrem prvého kodanského kritéria, ktoré hovorí o demokracii, sa ako dôvod vylúčenia Slovenskej republiky z negociačného procesu bude uvádzať i kritérium 4, ktoré hovorí o oddanosti cieľom hospodárskej a menovej únie, a čiastočne aj kritérium 2, ktoré hovorí o transformácii hospodárstva.

    Vážené dámy a páni, ak odhlasujete tento zákon, potvrdíte, že ste rezolúciu Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od začiatku pokladali za frašku.

    Pri kodanskom kritériu 1 ste toho názoru, že za zlý imidž Slovenskej republiky v zahraničí je zodpovedná opozícia. Opakujete to príliš často. Uisťujem vás, že v tomto prípade už nebudete môcť vymyslieť žiadne výhovorky. Zákon o Národnej banke Slovenska predkladá totiž vláda Slovenskej republiky.

    Som presvedčená, že značná časť vládnych poslancov nie je dostatočne informovaná, o čo v návrhu zákona o Národnej banke Slovenska ide, a zrejme si neuvedomuje ani to, že týmto návrhom zákona sa už naozaj prekročil povestný Rubikon. Možno súhlasiť, že kľúčové nie je to, že návrh zákona je nekompatibilný s legislatívou Európskej únie a že doložka o zlučiteľnosti v dôvodovej správe je nekvalifikovaná. Dvere do Európskej únie sú už zabuchnuté a zabuchla ich táto vláda. Rovnako ako do OECD. Kľúčové je to, aké nepriaznivé dôsledky môže mať zákon na hospodárstvo Slovenskej republiky. A o tom treba hovoriť.

    Po prvé. V bodoch 1 až 6 sa navrhuje, aby rozpočet Národnej banky Slovenska schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky. Čo je v pozadí tohto návrhu? Presvedčenie, že Národná banka Slovenska má pomáhať štátnemu rozpočtu, a to tak, že sa bude odvádzať zisk do štátneho rozpočtu. Dnes sme si vypočuli, že sa chce odstúpiť od, žiaľbohu, už zaužívanej niekoľkoročnej praxe, že sa dopredu predpíše odvod zisku Národnej banky Slovenska v zákone o štátnom rozpočte.

    Prax však bola doposiaľ iná. Zatiaľ zákon o štátnom rozpočte nemáme na stole. Takže môžem sa znovu vrátiť len k tomu, čo tu už bolo skúsenosťou, že pri každom zostavovaní štátneho rozpočtu sa diskutovalo o výške odvodu zisku z Národnej banky Slovenska, ktorý sa v konečnom dôsledku uzákonil v zákone o štátnom rozpočte. Napríklad i tak voluntaristicky, ako to presadil pre tohtoročný rozpočet pán predseda výboru pre rozpočet financie a menu, ktorý napokon nemohol odhadnúť útok na slovenskú korunu na jar tohto roku a zrejme nemohol ani veľmi odhadnúť náklady na sťahovanie nadbytočnej likvidity Národnej banky Slovenska, aby sa dodržal menový plán tohto roku.

    Tak ako to nemohol odhadnúť pán poslanec Maxon v minulom roku, tak to nie je schopná odhadnúť ani Národná rada Slovenskej republiky, a dokonca v plnom rozsahu ani Národná banka Slovenska. Preto v priebehu roka mení Národná banka Slovenska rozpočet niekoľkokrát v závislosti od konkrétneho menového vývoja, od potrieb použitia nástrojov na jeho usmernenie.

    Častokrát musí banková rada rozhodovať promptne, aby sa neohrozila stabilita koruny. Bolo by krajne nezodpovedné im preto túto možnosť odobrať a zvyšovať už i tak vysoké riziko menového vývoja. Fakt, že vláda tak vehementne chce previazať štátny rozpočet s rozpočtom Národnej banky, práve teraz nasvedčuje, že vláda je už v koncoch. Za tri roky vládnutia dokázala štátne financie, najmä v posledných dvoch rokoch, riadne podkopať. Preto zrejme prichádza s týmto návrhom zákona práve teraz. Ak nie, rada by som počula iné vysvetlenie.

    Mnohí z vás možno sú proti vysokým mzdám, ktoré sú v Národnej banke Slovenska. Môžeme to pochopiť, že sa to niekomu nepáči. Ale položím vám otázku. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, koľkokrát ste uplatnili svoje námietky pri prerokúvaní ročnej správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska v časti prevádzkový rozpočet, ktorý, mimochodom, ako sme si to znovu mohli vypočuť, tvorí 2 až 3 % celkového rozpočtu Národnej banky Slovenska? Iste, ak podá niekto návrh, v ktorom vylepší túto predlohu, pretože ako chápem, ste jednoducho odhodlaní ísť až na okraj priepasti, ak ju aspoň trochu zmiernite spôsobom, že slovo "rozpočet" v dvoch bodoch nahradíte slovom "prevádzkový rozpočet". Nepochybne túto malú zmenu podporíme.

    Podľa § 2 zákona o Národnej banke Slovenska hlavnou úlohou Národnej banky Slovenska je zabezpečenie stability meny. Zmyslom Národnej banky Slovenska je teda nie produkovať zisk, ale zabezpečovať menovú stabilitu. Národná banka Slovenska je inštitúcia, ktorú nemožno posudzovať podľa dosiahnutého zisku, ale podľa toho, ako sa uberá inflácia, aký je vývoj cien, aký je vývoj stability kurzu devízových rezerv, vývoj bežného účtu, platobnej bilancie a podobne. Za tým účelom Národná banka Slovenska podľa zákona o Národnej banke Slovenska určuje menovú politiku. Po prijatí návrhu zákona bude kľúčová úloha Národnej banky Slovenska prinajmenšom ohrozená.

    Vrátim sa k argumentácii pána ministra financií, že prevádzkový rozpočet - podotýkam znovu, že v návrhu zákona o prevádzkovom rozpočte sa nehovorí - sa schvaľuje napríklad vo Francúzsku, Španielsku. Dôvodová správa nehovorí o prevádzkovom rozpočte, ale hovorí o rozpočte. Ak sa teda aj argumentuje Francúzskom či Španielskom, treba zároveň dodať aj toto: Predpokladá sa, že Francúzsko i Španielsko vstúpia do tretieho stupňa menovej únie. Podľa Maastrichtskej zmluvy sa jednoznačne požaduje, aby členské štáty, ktorých centrálne banky sa ešte riadia inštrukciami vlády, prispôsobili svoju legislatívu tak, aby sa zaručila úplná nezávislosť centrálnej banky. U nás sa však ide postupovať presne opačne.

    Prvým krokom bolo - pripomeňme si - schválenie zákona o Eximbanke, ktorého škodlivého dôsledky na menovú politiku sa zatiaľ neprejavili vo väčšom rozsahu iba preto, že vláde sa nedarí zvýšiť aktíva Eximbanky takou rýchlosťou, s akou to zamýšľala urobiť. Pripomeňme si, že zákon o Eximbanke oslabil aj kompetencie bankového dohľadu nad Eximbankou.

    Ďalším krokom je pripravovaná novela zákona o bankách, ktorá sa má prerokúvať v prvom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady, kde sa chce doplniť § 36 o nový odsek 6, kde sa navrhuje zvýšiť ingerencia ministerstva financií pri tvorbe a použití opravných položiek k pohľadávkam štátnych peňažných ústavov. Je to v rozpore s tým, čo uviedol pán minister financií.

    Po druhé. Okrem finančnej nezávislosti by Národná banka Slovenska mala zostať i personálne nezávislá. Tento druh nezávislosti je však v protiklade s bodmi 3 a 4 návrhu zákona. Prečítajme si zdôvodnenie toho, prečo chce vláda vymenovať päť členov bankovej rady. Citujem: "Doterajšie fungovanie bankovej rady vzhľadom na jej personálne zloženie umožňovalo jednostranný pohľad na formovanie zásadných menových a kurzových rozhodnutí Národnej banky Slovenska a nástrojov na ich vykonanie." Uvedomme si ale, že guvernéra a viceguvernérov vymenúva prezident na návrh nikoho iného ako vlády, a to po schválení Národnou radou Slovenskej republiky. Vrchných riaditeľov a ostatných troch členov bankovej rady vymenúva znovu vláda na návrh guvernéra. Právomoci vlády sú teda evidentné.

    Prečo sa teda chce rozšíriť banková rada? Môžeme len uvažovať, že možno preto, že sa nechce čakať, kým vyprší zákonné funkčné obdobie členov bankovej rady, ktorí možno nekonajú celkom v intenciách vlády. Pripustím, že môžu vzniknúť odlišné názory medzi vládou a Národnou bankou Slovenska. Je to skutočne obvyklé, že môžu mať vlády a ich centrálne banky na niektoré otázky rozdielny náhľad. Zákon o Národnej banke Slovenska v § 12 však umožňuje, aby na rokovaní bankovej rady sa mohol zúčastňovať s poradným hlasom člen vlády poverený vládou. Pán minister financií, dovoľte mi položiť vám otázku. Koľkokrát ste sa v záujme koordinácie finančnej a menovej politiky, ku ktorej sa zaviazala vláda vo svojom programovom vyhlásení, priamo zúčastnili na rokovaní bankovej rady?

    Po tretie. V bode 5 sa navrhuje zvýšiť stanovený limit 5 % príjmov štátneho rozpočtu, do výšky ktorého môže Národná banka Slovenska poskytnúť krátkodobý úver štátnemu rozpočtu nákupom štátnych pokladničných poukážok, na 10 %. Je to bezprostredná reakcia na neschopnosť vlády prefinancovať rastúci deficit v roku 1997 na domácom peňažnom trhu. Musím a nemôžem nepoložiť otázku: Predpíšete Národnej banke Slovenska i cenu, za ktorú má Národná banka Slovenska kupovať štátne pokladničné poukážky? Ak budete chcieť byť vo svojej logike konzekventný, mali by ste to urobiť. Lenže tým sa umožní ešte väčšia finančná nedisciplinovanosť štátu.

    Pán minister, znovu by som vám rada položila otázku. Ako je to možné, že pri raste hrubého domáceho produktu, ktorý sa od roku 1994 pohybuje - vtedy skoro 5 % a teraz medzi 6 až 7 %, je štátny rozpočet deficitný a rastie tak výrazne zadlženosť štátu? Je rast hrubého domáceho produktu, nebodaj, fingovaný alebo je to ministerstvo financií, ktoré zlyháva vo svojich funkciách, napríklad pri výbere daní, prípadne colných poplatkov, za ktoré nesie prostredníctvom daňových úradov a colníc zodpovednosť?

    Chcela by som sa v tejto súvislosti vás opýtať, keď ste v rozhovore pre Národnú obrodu dňa 23. 8. 1994 uviedli, citujem: "zrejme bude musieť nastúpiť úverová emisia Národnej banky Slovenska, ktorá by nemusela byť úročená konečným úrokom", mali ste na mysli takýto postup? Inými slovami, mali ste na mysli tlačenie nekrytých peňazí? V stanovisku Národnej banky Slovenska sa však hovorí, znovu citujem: "V praktickom výkone menovej politiky jedinou možnou reakciou Národnej banky Slovenska na navrhovanú zmenu bude sterilizácia týchto dodatočných zdrojov späť do bankového sektora, čo spôsobí ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb s následným dosahom i na štátny rozpočet."

    Znamená to, že ak sa dnes priemerná úroková miera pohybuje nad 20 %, v budúcom roku, myslím si, že to nie je "dobrá správa" pre podnikateľský sektor, ktorý nemôže čakať, že dôjde k akémukoľvek zníženiu úrokových mier. Znamená to, že takýto postup ešte viac zabrzdí proces reštrukturalizácie v podnikovej sfére a v strednom a dlhodobejšom horizonte zhorší ešte viac konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva, a koniec koncov nepomôže ani štátnej pokladnici.

    Zhrniem. Prijatie návrhu novelizácie zákona o Národnej banke Slovenska možno prirovnať k prijatiu uznesenia, ktorým ste zbavili poslanca Gauliedera poslaneckého mandátu. Preslávili ste tento štát v negatívnom zmysle, v danej situácii to bolo v politickej sfére. Prijatím tejto novely zákona preslávite v takomto negatívnom zmysle Slovenskú republiku v hospodárskej sfére.

    Znovu mi dovoľte, pán minister, ešte jednu otázku a zároveň aj jedno konštatovanie. Možno je to osobné. Kedysi som oceňovala určitú dávku profesionalizmu, ktorú ste nepochybne zvykli prejavovať. Dnes sa mi zdá, že nosíte už iba politické tričko. Je vám naozaj ľahostajné, že týmto návrhom prispejete k zhoršeniu ratingu Slovenskej republiky? Myslím si, že všetci, ktorí čítate noviny, ste si už prečítali, čo avizuje ratingová agentúra Moodyřs Investors, a myslím si, že nie je to žiadne privolávanie nešťastia, že zrejme takto budú reagovať aj iné ratingové agentúry.

    Vážení, my sme oveľa zodpovednejší ako vy, ktorí vládnete, a ubezpečujem vás, že ma to vonkoncom neteší, ale nie je to výsledkom môjho vládnutia, ale vášho vládnutia.

  • Pán minister, je vám ľahostajné, že týmto zákonom ohrozujete makroekonomickú stabilitu Slovenskej republiky? Uvedomujete si, že sa tým dostávate do protirečenia i s vlastným programovým vyhlásením, v ktorom ste sa vy a vaša vláda zaviazali, znovu citujem: "eliminovať impulzy narúšajúce stabilitu a rovnovážnosť vývoja, predovšetkým inflačné impulzy"? Chcela by som sa vás opýtať, či nevyvodíte z tohto pre seba závažné konzekvencie.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporučila prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, podľa vašich strašných vízií, ktoré máte vždy, keď vystupujete aj v novinách, zrejme by sme už aj v tejto miestnosti svietili podľa vás lúčmi, keby to všetko bola pravda.

    Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Palacka. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási predseda výboru pán Hofbauer.

  • Pani poslankyňa, vaše vystúpenia obvykle hýria bombastickými tvrdeniami a ešte bombastickejšími vyhláseniami. Nebolo to inakšie ani teraz. Mňa veľmi mrzí, že neviem, ako sa volá ústredné velenie Strany demokratickej ľavice, neumožnilo vášmu poslancovi, teda poslancovi vášho klubu pánu Petrovi Magvašimu cestu do Španielska, ktorú vykonal výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tam by ste sa mohli aj vy, aj váš klub dozvedieť v podstate zaujímavejšie informácie, ako ste tu tvrdili vo svojich víziách o stratách ratingovej pozície Slovenska Národnej banky z titulu prijatia navrhovaného zákona. Sú to úplné nezmysly.

    Španielska republika, o pozícii ktorej v rámci Európskeho spoločenstva nepochybuje, myslím si, vôbec nikto a ktorá patrí k jedným z pilierov Európskej únie, má nesmierne suverénnu a zvrchovanú pozíciu svojej národnej banky. A to sme si teda overovali. Španielska strana zdôrazňovala naprostú suverénnosť, naprostú zvrchovanosť, naprostú nedotknuteľnosť pozície tejto svojej národnej banky. A keď sme sa pýtali na systém obsadzovania bankovej rady, tak nám s počudovaním povedali: No predsa celú bankovú radu vymenúva a navrhuje vláda v Španielsku. A ktorí sú nezávislí? Akí nezávislí? Všetkých členov bankovej rady vymenúva vláda.

    Takže, pani poslankyňa, nepúšťajte tu dymové clony, ktoré neexistujú, a nestrašte tu víziami, ktoré nie sú.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

    stretávame sa už roky s katastrofickými scenármi. V poslednom období som mal už taký dojem, že prestanú. Nemám taký dojem, že ja by som bol maľoval na ružovo stav slovenskej ekonomiky. Ale rozvoj slovenskej ekonomiky, jej dynamiku, kvalitu veľmi starostlivo ohodnocuje práve Európska únia aj OECD. A ak ste čítali materiál aj ďalej, tak ste mohli prečítať, že Slovensko plní ekonomické výsledky a ekonomické podmienky vstupu do Európskej únie.

    Naopak, myslím si, že ak sa to vyhlasuje týmto spôsobom - katastrofickým scenárom navonok, idete úplne inakšie, ako tu uvádzala predsedníčka švédskeho parlamentu. Myslím si, že aj vy ste tam boli prítomná, nespomeniem si teraz presne. Ona úplne jednoznačne povedala: Svojho času sme si uvedomili, či to bola socialistická vláda, alebo terajšie, že všetci sme Švédi a všetci vystupujeme za švédske hospodárstvo. Aj v tomto prípade, nehnevajte sa, ale nálepkovať podpredsedu Kozlíka, že nosí teraz iba stranícke tričko, je streľba už naozaj vedľa. Pretože práve v tomto prípade výsledky ekonomiky Slovenska takisto niekto robí, niekto formuluje a niekto garantuje. Ak sa také niečo tvrdí o podpredsedovi vlády, to je možné urobiť v rámci rozpravy. Ale skutočnosť je úplne odlišná. Ja si myslím, že vy to viete, ale treba to aj povedať, aby si to aj každý konečne uvedomil. Vy obviňujete podpredsedu zo straníckeho trička a sama ste začali tým, aká je situácia, ako nás hodnotia vonku, a Slovensko za terajšej vlády sa do európskych štruktúr nedostane. To, že to tvrdí jeden alebo nejaká inštitúcia, nie je všetko. A hovoriť to, že Slovensku táto vláda zabuchla dvere do Európskej únie, konečne treba si uvedomiť, že toto je niečo úplne iné a patrí na iné fórum, nie sem pri prerokúvaní výsostne ekonomickej témy, i keď to nemožno oddeliť. A tvrdiť ako ekonómka na záver, že tento zákon ohrozí makroekonomickú stabilitu Slovenskej republiky - mám taký dojem, že si treba zachovať určitú mieru súdnosti aj pri tom straníckom tričku, ktoré každý z nás nosí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte s faktickými poznámkami sú prihlásení ďalší.

    Prosím, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

    naozaj chápem pani poslankyňu Schmögnerovú, a dokonca vyjadrujem úprimné uznanie za jej obavu o to, že nebudeme prijatí do nadnárodných štruktúr. Štyridsať rokov nás ochraňovala pred buržoáznymi vplyvmi buržoáznych ekonomík, je celkom prirodzené, že teraz nás začína do nich tlačiť. Obdivujem aj jej majstrovské ekonomické a finančnícke myslenie. Veľmi dobre si pamätám, keď sa po marcovom prevrate stala ona zodpovedná za financie, ako majstrovsky zaradila, s prepáčením za výraz, hajzlový papier medzi luxusné tovary a zvýšila DPH šmahom ruky zo 6 % na 24 %, a dnes tak nonšalantne obhajuje opozičnú ekonomickú pozíciu, ako keby bola zjedla všetky ekonomické múdrosti tohto sveta.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Filkus.

  • Chcem sa vyjadriť zase vecne a súvisí to aj s...

    Chcem diskutovať, môžem?

  • No nemôžem, lebo mi tu hučia.

    Ide mi, viete, aj o svedomie bývalého ministra financií. Chcem hovoriť k zvýšeniu možnosti rozsahu krátkodobého úveru.

  • Pán poslanec, vypli ste si mikrofón.

  • Ďakujem vám.

    Zvýšenie možnosti využitia krátkodobého úveru, ktoré bude stanovené zákonom o Národnej banke Slovenska, by mi bolo ako ministrovi financií veľmi pomohlo v roku 1994, pretože skutočne, a toto by som nedával do polohy - zlá, horšia, lepšia vláda -, každý minister financií, ak má toto zázemie, vtedy poskytnutie možnosti krátkodobého úveru zo strany banky na krytie časti deficitu je ohromný nástroj. A veľmi mi nepomohlo v roku 1994, keď sme nedostávali z Národnej banky priebežne tie peniaze, ktoré sme mali dostávať. Čiže chcem to dostať do určitej takej úrovne vecného charakteru. Sú veci, ktoré, ak sa dostanú do zákona z tohto pohľadu, nebudú zlé. A v tomto prípade ide o možnosť dosiahnuť pre spomínané ciele krátkodobý úver vo väčšom rozsahu ako doteraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže nie sú faktické poznámky, ale ešte pán poslanec Palacka by mal vystúpiť v rozprave. Približuje sa dvanásta hodina, pýtam sa preto, či budeme pokračovať ďalej, alebo bude prestávka.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže po vystúpení pána poslanca Palacku bude prestávka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda vlády, ktorý tu nie je,

    kým sa dostanem k samotnému obsahu zákona, dovoľte mi krátku poznámku k predošlému bodu, kde som namietal voči procedúre schvaľovania tohto zákona. Keďže pán podpredseda vlády vystúpil až po rozprave, nemal som možnosť reagovať.

    Chcem povedať, že pán podpredseda vlády ako hlavný dôvod, prakticky jediný dôvod skráteného legislatívneho konania, uviedol okolnosť, že sa teraz finišuje na príprave štátneho rozpočtu a na schválenie štátneho rozpočtu je tento zákon nevyhnutný.

    Verím, že ani pán podpredseda vlády si nemyslí, že príprava štátneho rozpočtu je mimoriadna okolnosť. Predsa to, že sa pripravuje štátny rozpočet, sme všetci vedeli aj pred mesiacom, aj pred dvoma, aj pred rokom. A preto opäť musím konštatovať, že dôvody, ktoré sú v zákone o rokovacom poriadku, nie sú naplnené. Tam sa jasne hovorí, za mimoriadnych okolností. Schválenie štátneho rozpočtu nie je mimoriadna okolnosť.

    K samotnému návrhu zákona. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa príliš voľne a nelogicky používajú pojmy nezávislosť, nestrannosť, jednostrannosť. Napríklad na strane 3 dôvodovej správy je uvedené, citujem: "Doterajšie fungovanie bankovej rady vzhľadom na jej personálne zloženie umožňovalo jednostranný pohľad na formovanie zásadných menových a kurzových rozhodnutí Národnej banky Slovenska a nástrojov na ich vykonanie." Ak sa uvažuje tak, že jednostranný pohľad znamená pohľad v smere stability slovenskej meny, tak je to pravda, ale ja to považujem za pozitívum a chvályhodnú vec, že toto je ten jednostranný pohľad bankovej rady. Ak teraz vláda chce ten jednostranný pohľad rozšíriť o pohľad v smere rozpočtovej politiky, tak naopak, považujem za veľmi nebezpečné a nevhodné takýmto spôsobom meniť jednostranný pohľad bankovej rady. Rozšírenie o pohľad vlády alebo rozpočtovej politiky je ohrozením základných cieľov Národnej banky alebo úloh Národnej banky podľa § 2 zákona o Národnej banke. Hlavným cieľom Národnej banky je slovenská mena.

    Aby som tú rozpornosť, tú nelogickosť zdokumentoval, dovoľte mi citovať z dôvodovej správy k pôvodnému zákonu o Národnej banke. Vláda vtedy odôvodňovala zákon o Národnej banke Slovenska aj týmito argumentmi, citujem: "Návrh zákona o Národnej banke Slovenska bol spracovaný na základe poznatkov o ústredných bankách v priemyselne vyspelých štátoch, konzultácií s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Predkladaný návrh zákona vytvára právne predpoklady na činnosť Národnej banky Slovenska ako štandardnej banky, inštitúcie, ktorá je relatívne nezávislá od výkonnej a zákonodarnej moci štátu. Prezident republiky vymenúva guvernéra a viceguvernéra banky s cieľom zabezpečiť personálnu nezávislosť vedenia banky od výkonnej moci štátu."

    Ďalší citát: "Vzhľadom na informácie, ktoré majú členovia bankovej rady k dispozícii, nie je žiaduce, aby pôsobili v ďalších inštitúciách."

    Toto boli citáty z pôvodnej dôvodovej správy k zákonu o Národnej banke.

    Teraz vláda v dôvodovej správe k tejto novele argumentuje takto: "Z dôvodu posilnenia nezávislosti bankovej rady piati ďalší členovia nebudú zamestnancami Národnej banky, ale budú to uznávaní odborníci z iných finančných a peňažných inštitúcií, výskumu, prípadne vysokých škôl na menovú problematiku a bankovníctvo."

    Tá prvá dôvodová správa je zhodou okolností práve päťročná z novembra 1992, táto druhá je z novembra 1997. Len pripomínam, že vládu aj vtedy tvorilo HZDS a jej predseda bol ten istý ako dnes. Neviem preto pochopiť, prečo sa zrazu používajú presne opačné argumenty ako v roku 1992. Dnes pre nezávislosť práve treba, aby polovicu bankovej rady vymenovala vláda z iných inštitúcií, a pred piatimi rokmi to bol práve dôvod na to, aby to tak nebolo.

    Takisto nechápem odôvodnenie z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona, kde sa hovorí: Ukazuje sa potrebné v období transformácie ekonomiky, ktoré je náročné na rozpočtové hospodárenie a obťažné na udržiavanie permanentnej rovnováhy medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, zvýšiť možný rozsah krátkodobého úveru poskytnutého Národnou bankou Slovenskej republiky nákupom štátnych pokladničných poukážok späť na 10 % príjmov štátneho rozpočtu v minulom roku.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ako je možné, že dnes, v ôsmom roku transformácie a v piatom roku samostatnej Slovenskej republiky je zrazu obdobie transformácie také náročné a ťažké, že teraz musíme zvýšiť limit úveru Národnej banky? Pred piatimi rokmi nám to stačilo, v čase, keď v roku 1993 rozpočtové hospodárenie bolo asi najťažšie. V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky nám stačilo 5 % a teraz, keď vlastne sa napĺňa hospodársky zázrak, tak zrazu potrebujeme zvýšiť úver na 10 %. Nechápem, ako toto môže súvisieť s argumentmi vlády.

    Preto sa pripájam k návrhu pani poslankyne Schmögnerovej a žiadam tiež, aby Národná rada odsúhlasila návrh podľa rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Myslím si, že pokračovanie v ďalšom čítaní alebo schválenie predloženého návrhu tak, ako ho vláda navrhla, je ohrozením menovej stability a je nezodpovedným krokom voči občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystúpenie z poslancov prihlásených písomne. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy z pléna. Konštatujem, že pán poslanec Vaškovič.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. S faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť pána poslanca Palacku na jednu skutočnosť. Neviem, či je o tom informovaný, alebo nie, že do roku 1992 sme nemali v podstate ani jedného experta, ktorý by bol pripravený na riešenie problémov menovej politiky, devízovej politiky a, samozrejme, politík, ktoré vykonáva Národná banka. A preto za tejto situácie, keď sa tvoril zákon o Národnej banke, skutočne sa mohlo stať, keďže neboli nejaké praktické skúsenosti a tí tvorcovia, ktorí pracovali na tomto zákone, určite nemali praktické skúsenosti, nemohli tento zákon dokonale pripraviť. Na základe päťročných skúseností sa ukazuje potreba urobiť niektoré zmeny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Odpoviem na otázku doktora Palacku, ktorý sa pýta, prečo teraz. Na to je, podľa môjho názoru, jednoduchá odpoveď. Ten, kto rozkradol národný majetok, nemôže robiť dobrú národnú finančnú a hospodársku politiku, ak chce siahnuť na národné financie.

  • Pani poslankyňa Nováková nám chce predniesť jeden oznam. Potom bude prestávka do 14.00 hodiny.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás v mene prednostov okresných úradov v Rimavskej Sobote, Rožňave a Revúcej srdečne pozvala na výstavu s názvom Gemer-Malohont sa predstavuje, ktorá sa koná v súčasných dňoch v termíne od 11. novembra až do 14. novembra v Národnom osvetovom centre v Bratislave. Ide o prezentáciu histórie, ako aj súčasného kultúrneho spoločenského a podnikateľského života troch okresov južného Slovenska. Zároveň vás pozývam do vstupnej haly Národnej rady Slovenskej republiky, kde pri tejto príležitosti si vás spevom a tancom dovoľuje pozdraviť folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty.

  • Dobre, ďakujeme za pozvanie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny a odporúčam prijať pozvanie pani poslankyne Novákovej.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vaškovič.

    Prosím pána poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    moje vystúpenie bude krátke, pretože si myslím, že moji predrečníci vyjadrili aj moje myšlienky...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj, počúvajte pána poslanca.

  • Nedá mi nepovedať niekoľko ďalších poznámok k navrhovanému zákonu. Pán podpredseda vlády vystúpil v takom duchu, ako keby o nič nešlo, že je to úplne neškodná novela a vlastne zabezpečuje len intenzívnejšiu spoluprácu medzi ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska. Žiaľbohu, ako čítam túto novelu, či odpredu, alebo odzadu, ako ju analyzujem, či hlboko, alebo povrchne, hľadám účel toho, prečo vlastne táto novela je tu, mám taký pocit, že ani v dôvodovej správe, ani vo vašom vystúpení, pán podpredseda, nezaznela tá pravá príčina.

    Všetci vieme, že Národná banka Slovenska je najlepšie fungujúcou inštitúciou v tomto - nechcem uraziť, chcel som povedať slovo marazme, ale myslím si, že je to neadekvátne slovo, tak som sa zastavil - v tomto nie príliš vhodnom inštitucionálnom rámci. Teraz som ukázal, ako sa to isté dá povedať inými slovami.

    Za celé obdobie nebola kritika ani na menovú politiku Národnej banky Slovenska, ani na formálne alebo neformálne vzťahy medzi ministerstvom a Národnou bankou Slovenska. Preto si myslím, že predložený návrh podľa môjho názoru nie je opodstatnený. Zazneli tu rôzne diskusie, resp. pán podpredseda ten najväčší problém, ktorý podľa mňa v tomto návrhu je, a to je otázka schvaľovania rozpočtu Národnej banky Slovenska, celý tento problém zjemnil. Ale ja sa pýtam, prečo potom v tejto novele nebolo jednoznačne napísané, že ide o prevádzkový rozpočet. Ak by išlo o prevádzkový rozpočet v skutočnosti, tak si myslím, že nikto z nás by nemal principiálne výhrady voči tomuto paragrafu. Ale pôvodný zámer podľa mňa bol iný, a to sa pokúsim dokázať na ďalších dvoch zmenách, ktoré sa tu navrhujú.

    Takisto súhlasím s tým, že proces vymenovania členov bankovej rady sa nakoniec deje aj tak prostredníctvom vlády. Bez tohto procesu nie je možné schváliť člena bankovej rady. Druhá otázka je, či je také dôležité, kto navrhuje členov bankovej rady. A tretia otázka je, či to majú byť externí spolupracovníci. Slovo "nezávislosť" je v tomto duchu vždy relatívne a ja by som skôr použil slovo "externí" členovia bankovej rady. Samozrejme, všelijaké modely na tomto svete existujú, aj takýto je možný, ale neviem pochopiť jednu vec, prečo je desaťčlenná, čiže má párny počet, a pritom sa odoberá právomoc guvernérovi Národnej banky v prípade, že je hlasovanie 5:5, mať právo rozhodujúceho hlasu. Toto je vec, ktorá vlastne urobí túto bankovú radu nefunkčnou. Takýto model neexistuje nikde na svete. Ak mi ukážete jeden zákon, že bankové rady vo svete majú párny počet a že guvernér Národnej banky nemá rozhodujúci hlas, tak potom sa budeme môcť o tom rozprávať, ale aj tak tento princíp podľa mňa je neprijateľný. Ak náhodou aj v nejakej krajine existuje, tak to bude nesmierne konsenzuálna krajina, ktorou táto krajina, žiaľbohu, nie je ani tak skoro nebude. Čiže takéto modely sú podľa mňa neprípustné. Čiže to je druhý závažný problém, ktorý keď sa nedorieši, tak podľa mňa stavia túto inštitúciu do zlého svetla.

    Ale čo je najdôležitejšie, prečo sa vlastne robí táto novela, je otázka šialených deficitov, ktoré tu vyrábate a ktoré nie ste schopní za normálnych okolností prefinancovať. A takisto je problém na peňažnom trhu predať štátne pokladničné poukážky, sú s tým problémy. Problém je v deficitnom financovaní. Čiže zvýšenie nákupu do svojho portfólia v Národnej banke Slovenska z 5 na 10 %, to je podľa mňa základný problém tejto novely.

    Vy ste tu, pán podpredseda, hovorili o tom, že sú krajiny, kde to existuje. Spomenuli ste Rumunsko, to nie je najvhodnejší príklad, a Českú republiku. Lenže, povedzme, ak v Českej republike bola táto možnosť principiálne legislatívna, tak na druhej strane musíte povedať nielen A, ale aj B, že česká vláda veľmi rigidne a tvrdo sleduje princíp vyrovnaného rozpočtu, a keď sa sleduje takýto princíp, tak tam môže byť napísané aj 40 %, a to neprekáža. Ale v prípade, že vláda je nezodpovedná a vyrába deficitné financovanie ad absurdum, tak v takomto prostredí je najlepšie dať to percento čo najnižšie. Väčšina krajín tak európskych, ako aj postkomunistických má toto percento pod 5 %, okrem Rumunska. Česká republika takisto už zmenila túto normu.

    Čiže toto je argument, ktorý z Českej republiky nie je podľa môjho názoru dôležitý, pretože tam je iná filozofia rozpočtovej politiky. Ale dôležitá je tá skutočnosť, že nakupovať štátne pokladničné poukážky v takej výške, ktorá by v prepočte tohto roku znamenala, že by Národná banka Slovenska mohla nakupovať okolo 16 mld., to už nie je normálne opatrenie, a každý vie, že to už nie je krátkodobý úver, ale že je tam systémová porucha. A tu potom treba odstrániť systémovú poruchu, ktorú nevyrieši zvýšenie na 10 %. Ešte ani to by nebolo dôležité. Dôležité je ale to, že pokiaľ Národná banka Slovenska, aj keď bude mať túto možnosť ísť do 10 %, naďalej bude uskutočňovať neutrálnu menovú politiku, tak opäť nič sa nedeje z hľadiska vpúšťania peňazí do ekonomiky, deje sa iba z toho hľadiska, že pre súkromný sektor bude k dispozícii menej peňazí, pretože tým Národná banka musí sterilizovať objem prostriedkov, a tým ich súkromný sektor nebude mať toľko k dispozícii. Čiže toto je nebezpečné z toho hľadiska, že sa tu otvára priestor na ďalšie nezodpovedné vyrábanie deficitov. Toto je základný problém, že ak by Národná banka uskutočňovala naďalej neutrálnu politiku, tak jediné subjekty, ktoré na to doplatia, je súkromná sféra.

    Ale druhá možnosť je, že sa tu nechce uskutočňovať neutrálna menová politika a pôjde sa na tzv. expanzívnu menovú politiku, a v tom prípade je to už úplne v inej polohe. Čiže ja tu v princípe z ekonomického hľadiska absolútne nevidím dôvod pre takúto zmenu. Myslím si, že problémy, ktoré tu sú, treba riešiť úplne iným spôsobom, a nie cez túto novelu.

    Preto si myslím, že táto novela je zbytočná, že nám zbytočne robí aj tak trošku zlý obraz smerom do zahraničia, pretože je to krok späť. Povedzme si to, že je to krok späť a v princípe sa nevyriešia ani tie problémy, ktoré podľa mňa ste tu nepovedali a ktoré možnože sa touto novelou sledujú. To sú moje pripomienky k tomuto návrhu zákona, ktoré som veľmi jasne musel povedať. A zdá sa mi, že táto novela bola úplne zbytočná, že je nezmyselná, že Národná banka funguje dobre, že ak má byť lepšia koordinácia s ministerstvom financií, tak ju treba robiť iným spôsobom ako cez zákon. Taká jemná súčinnosť, ako je skvalitnenie intenzity, sa nerieši zákonným spôsobom. Je svetová rarita to, čo ste tu, pán spravodajca, povedali, to nemôžem brať ako seriózny argument. Preto poslanci Demokratickej únie túto novelu v predloženej forme nepodporia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Reagujúc na vystúpenie pána poslanca Vaškoviča by som chcel povedať, že s ním úplne súhlasím, že som takisto presvedčený, že guvernér Národnej banky Slovenska by mal mať rozhodujúci hlas v prípade rovnosti hlasovania v rade. Ale na druhej strane, pokiaľ ide o párny počet členov tejto rady, tak, pán poslanec Vaškovič, dovolím si vás ubezpečiť, že prax ukazuje, že v takýchto orgánoch vždy aspoň jeden člen chýba, a tým sa vlastne zvyšuje pravdepodobnosť, keď je zo zákona daný párny počet, že v skutočnosti sa zíde nepárny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    zaznelo niekoľko expresívnych vystúpení k novele zákona o Národnej banke. Rád by som túto diskusiu upokojil. Táto novela má svoje pragmatické, racionálne jadro a vôbec si nemyslím, že je dôvod na zbytočne volené expresívne slová.

    Pokiaľ ide o výhrady, ktoré zazneli zo strany opozície a ktoré vlastne išli ďaleko za rámec pripravovanej alebo predkladanej novely, opäť by som priblížil trebárs novelu, ktorú prijala teraz pred niekoľkými dňami národná rada v Japonsku vo väzbe na to, že je celosvetový trend, a vôbec to nepopierame, že centrálne banky prechádzajú do určitej autonómnej polohy, pokiaľ sa týka realizácie menovej politiky.

    Podotýkam, Slovenská republika je ďaleko, ďaleko vpredu oproti mnohým západným krajinám. Ani táto novela nemení túto pozíciu Slovenskej republiky. Takže ak zacitujem, čo teraz riešilo Japonsko v národnej rade, tak vlastne menili existujúce zákony, ktoré umožňovali vláde nariaďovať zmeny v monetárnej politike, to znamená, rušili sa tieto zákony, čím sa zúžil rozsah priameho vplyvu vlády na monetárnu politiku. Nová legislatíva stanovila dva základné ciele centrálnej banky v rámci jej nezávislosti. Centrálna banka bude prispievať k zdravému rozvoju národného hospodárstva prostredníctvom udržiavania cenovej stability a druhý základný bod - centrálna banka bude prispievať k udržiavaniu usporiadaného úverového systému zabezpečovaním hladkého krytia nákladov pre finančné inštitúcie. Sú to nesporne chvályhodné body a bol by som rád, keby v niektorých prípadoch, najmä ten druhý, platil aj pre podmienky Slovenskej republiky.

    Čo sa týka dosiahnutia týchto cieľov, nový zákon zmenil v Japonsku štruktúru centrálnej banky. Bude existovať len jeden rozhodovací orgán - banková rada - to na Slovensku máme už štyri či päť rokov - pozostávajúci z guvernéra, dvoch viceguvernérov a 6 členov finančných a ekonomických expertov pôsobiacich mimo vládnej štruktúry.

    Takže, vážené dámy, páni, 3 pracovníci centrálnej banky, 6 nezávislých mimovládnych expertov. My tu ponúkame 5 členov Národnej banky, 5 nezávislých expertov a staviame Slovensko do pozície absolútne sa vymykajúcej moderným štátom. Bol by som teda rád, aby sme sa vrátili späť na pevnú zem a na báze zákonov vyspelej západnej krajiny, ktoré sa prijímali pred niekoľkými týždňami. Všetci členovia bankovej rady v Japonsku budú vymenovaní vládou na obdobie 5 rokov. Všetci členovia rady. Zasadnutia rady budú môcť navštevovať dvaja zástupcovia vlády, ktorí nebudú môcť hlasovať. V tomto je obdobný systém ako na Slovensku. Na Slovensku sa môže zúčastňovať na rokovaní bankovej rady jeden poverený člen vlády bez hlasovacieho práva. Takže prosil by som, keby sme sa vrátili v tých strmých hodnoteniach tejto novely opäť na zem.

    Ak mi tu pani poslankyňa Schmögnerová kládla kopu otázok a pokúšala sa mi robiť rôzne hodnotenia, chcem pripomenúť, že už nie je vedúcou môjho krúžku na vysokej škole, že nepotrebujem od nej vystavovať vysvedčenia, a bývala vľúdnejšia, keď bola asistentka na Vysokej škole ekonomickej. Ale chcem jednu vec povedať. Samozrejme, že vystupujem zároveň ako člen vlády a zároveň aj ako predstaviteľ politickej strany, ktorú reprezentujem vo vláde, aj v tomto parlamente, takisto ako pani Schmögnerová reprezentuje svoju politickú stranu tu v tomto parlamente. Pokiaľ sa pýta, ako stojí príprava štátneho rozpočtu, tak stojí, ale stojí na pevnom bode v tom zmysle, že v piatok predpokladám schválenie štátneho rozpočtu a odovzdanie parlamentu, tak ako ukladá zákon. Samozrejme, okolo schvaľovania rozpočtu bývajú vždy turbulencie. Nie je to po prvýkrát, čo sa hovorí o odvolaní ministra financií. Takisto minulý rok, kto si pamätá, takisto pri schvaľovaní v roku 1996, a všetci ministri financií sa s tým musia naučiť žiť pred štátnym rozpočtom.

    Druhá vec je, že štátny rozpočet je pripravený v kvalite, prináša niektoré úplne nové rozmery, prináša register investícií, register vedeckovýskumných úloh, a najmä prináša európsky model definovania schodku štátneho rozpočtu, ktorý opozícia akosi stále nevie stráviť. A prekvapuje ma u pána poslanca Vaškoviča, že stále si neuvedomuje, čo je štandardný model štátneho rozpočtu, a najmä schodku štátneho rozpočtu.

    A dotknem sa ešte toho, že tu opäť zbytočne expresívnymi slovami hovoril o šialených deficitoch. Vážený pán poslanec, tento rok aj v budúcom roku budeme realizovať úhradu deficitu z roku 1991, a určite sa k nemu nebude hlásiť pán Čarnogurský. To znamená, aj takýto deficit budeme usporadúvať. A nehovorím to ako kritiku, pán poslanec Čarnogurský, nevidím ho tu, hovorím to ako konštatovanie. Okrem iného budeme, samozrejme, riešiť deficity spred roku 1990, ešte sú tam nejaké splátky, a podobne aj deficity ďalších rokov. Ale podotýkam, nie účtovné deficity, ale fiškálne časti tých schodkov, ktoré v rokoch 1989 až 1996 a ešte aj v roku 1997 vzniknú. Bol by som veľmi rád, keby si najmä poslanci opozície lepšie osvojili rozdiely medzi fiškálnymi účtovnými deficitmi, pretože v novinách si skutočne mnoho ráz prečítam kopu nezmyslov z hľadiska definovania schodkov štátneho rozpočtu.

    Bola tu otázka, koľkokrát som sa zúčastnil na rokovaní bankovej rady. My sme zvolili iný systém. Minister financií už rok dostáva všetky materiály bankovej rady. Predtým to nie celkom fungovalo, ale obnovili sme činnosť tzv. finančnej rady, na ktorej sa zúčastňuje guvernér Národnej banky, viceguvernéri plus prípadne niektorý prizvaný špecialista, za ministerstvo financií minister financií, štátni tajomníci a prizvaní špecialisti. Podotýkam, už nie s hlasmi poradnými, ale radíme sa skutočne o aktuálnych problémoch menovej, rozpočtovej politiky. Nie vždy sa používajú slová, pri ktorých by sa dávali na ústa servítky, ale podotýkam to, že aj v niektorých zložitých situáciách sme preklenuli, myslím si, pozitívnym spôsobom niektoré negatívne trendy, čo naznačuje, že sa vieme dohodnúť a vieme niektoré problémové veci riešiť. Takže funguje komunikácia medzi ministerstvom financií a Národnou bankou a funguje na úrovni finančnej rady, ktorú pokladám za podstatne priechodnejšiu aj priebojnejšiu z hľadiska nachádzania riešení.

    Čo sa týka ďalších problémov, je zbytočné, pani poslankyňa Schmögnerová, tu citovať noviny z roku 1994 a neviem z koľkých rokov, to by sme si tu mohli vykladať o rôznych citáciách novín. Ale konkrétne, ak ste tu spomínali špeciálnu emisiu trebárs smerovanú v tom čase, tiež sme korektne diskutovali s Národnou bankou o takýchto možnostiach. Aj v západných krajinách existujú a existovali v minulosti takéto príklady špeciálnych emisií, ktoré, samozrejme, boli zahrnuté do celého menového okruhu, to znamená, že nemohli byť vyňaté z menového okruhu a momentálne trebárs cez špeciálnu emisiu, cez špeciálny menový okruh riešime trebárs zmenkové systémy financovania exportu a poľnohospodárstva. To znamená aj v súčasnosti takýto okruh, samozrejme, v obmedzenom rozsahu, Národná banka realizuje, ale je, samozrejme, súčasťou celého menového rámca.

    Čo sa týka tých pripomienok, že je 10-členná banková rada. No musia sa dohodnúť, pán poslanec Vaškovič, musia sa dohodnúť, aj keď budú sedieť tri dni. To je celá podstata toho návrhu, pretože mnohé opatrenia sa, samozrejme, bezprostredne dotýkajú či rozpočtového, či fiškálneho, či ďalších okruhov hospodárskej politiky štátu, a teda treba o nich diskutovať, treba povedať, aké dôsledky môžu vyvolať v iných oblastiach, pretože menová politika pôsobí ako chemická terapia, opatrenia vlády pôsobia ako chirurgické nástroje. Treba medzi tým hľadať určité spoločné pôsobenie tak, aby ten organizmus, ktorým je národné hospodárstvo, pokiaľ treba riešiť niektoré problémy, vlastne nebol ohrozený tým, že súbežne pôsobia bez nejakej koordinácie aj jeden nástroj - trebárs menová reštrikcia, aj selektívne nástroje vlády, ktoré takisto vedú k určitým reštriktívnym dôsledkom trebárs pri ich realizácii v tej podobe, ako boli prijaté pre druhý polrok 1997.

    Ak si tu, pán poslanec Vaškovič, definoval politiku Národnej banky v roku 1997 ako neutrálnu a použil si výrazy, že ak má byť ďalej neutrálna, tak to predsa nie je pravda. Národná banka robila od 2. polroku 1996 absolútne reštriktívnu politiku. Sledovala ciele, ktoré mali zmysel, ale znovu vždy musí byť debata o tom, či je možné dosahovať tie ciele len jednostrannou reštrikciou Národnej banky, pretože menová politika ako chemická terapia môže ohroziť ďalšie orgány, nielen miesto zhubného nádoru, ale opatrenia vlády ako selektívne môžu pri včasnom zákroku ten nádor odstrániť bez toho, že by došlo k ohrozeniu iných orgánov tela - ak volím takýto popis fungovania nástrojov Národnej banky a vlády. Národná banka znížila vývoj M2 z 20 % začiatku roka 1996, zo 16 % polroka 1996 na niečo nad 11 % do nejakého októbra 1997. To znamená, že tam bol absolútny pokles vývoja agregátu M2, za 1. polrok 1997 nebola poskytnutá koruna úverov navyše pre nikoho, vôbec všeobecne koruna úverov najviac v rámci národného hospodárstva. V 2. polroku sa reštrikcia začína zmierňovať, samozrejme, aj pod vplyvom opatrení, ktoré prijala vláda. Takže teraz len prechádza Národná banka na neutrálnu politiku a už sme mali intenzívne rokovania v rámci finančnej rady o tom, ako skoordinovať rozpočtovú politiku na báze štátneho rozpočtu pripravovaného na rok 1998, a dospieť v tých rokovaniach k tomu, aby Národná banka v roku 1998 definovala svoju menovú politiku ako neutrálnu. Takže, pán poslanec, v tom ťa chcem vyviesť z omylu podľa toho, čo som počul v tvojom vystúpení.

    Čo sa týka problému štátneho rozpočtu a toho, že tu boli vyzdvihované príklady Českej republiky, my teraz prechádzame na model Českej republiky v roku 1998 a ja sa už "teším na to", možnože sa aj na to teším, keď opoziční poslanci vystúpia so zdrvujúcou kritikou návrhu štátneho rozpočtu 1998, kam sa to uberáme, ako chceme zatĺcť pred Národnou radou a občanmi tzv. šialené schodky štátneho rozpočtu. Takže, ak poviem o štátnom rozpočte Českej republiky na rok 1997, a samozrejme, tak sa robí i v roku 1998, tak Česká republika predpokladá v tomto roku fiškálny schodok 11 mld. korún po tých úpravách, ktoré urobila česká vláda a český parlament v polroku 1997 nadväzne na negatívny vývoj rozpočtu, a okrem toho revolvuje 25 mld. tzv. istiny splátok dlhovej služby. To znamená na pomery, tak ako my ich máme v štátnom rozpočte Slovenskej republiky, Česká republika plánuje schodok 25 mld. revolving plus 11 mld. fiškál, 36 mld. deficitu štátneho rozpočtu, tzv. účtovného.

    Ak poviete, vážení páni poslanci z opozície, že ten schodok je šialený, ja vám to neberiem. My takisto plánujeme tento rok 36,9 mld. korún účtovného schodku a v rámci neho 11 mld. fiškálneho schodku a 25 a niečo mld. revolvingu dlhovej služby. Naučte sa s tým láskavo žiť a bude to len v prospech Slovenskej republiky, pretože keď sme sa tento rok pokúsili odlíšiť fiškálny a účtovný schodok, z opozičných novinárov nikto neakceptoval, absolútne sa vyťahuje a do sveta vypúšťa len účtovný schodok. Samozrejme, Medzinárodný menový fond a ďalší, čo sa týka štátneho rozpočtu, si to očisťujú, ale po svete bežia informácie, tam sa nerozlišuje, aký je to schodok, či je to fiškálny alebo účtovný, a permanentne sa vyťahujú len údaje o účtovnom schodku.

    Čo sa týka krátkodobého financovania výkyvov vo financovaní štátneho rozpočtu, už dnes Národná banka niekoľkokrát či v minulom roku, či v tomto roku prekročila povolený limit 5 %, ktorý je zo zákona, koľko môže mať v portfóliu krátkodobých štátnych cenných papierov. Viackrát sa to stalo. Takže pokiaľ zvyšujeme 5-percentný limit na 10-percentný limit, jednoducho sme ekonomika v transformácii. Tieto jednorazové výkyvy sa dejú. Preto na to reagovala aj Česká republika a povýšila takisto túto možnosť na 10 %, aby sme teda riešili tie krátkodobé výkyvy na základe skúsenostného poznania, na základe skúseností na tú úroveň, ktorá sa v priebehu roka bežne objavuje.

    Na druhej strane je vláda viazaná konečným koncoročným deficitom, to znamená tým schodkom, ktorý musíme preukázať v parlamente pri konečnom zúčtovaní štátneho rozpočtu, a to je v účtovnom vyjadrení 36,9, vo fiškálnom 11 aj niečo miliardy korún. Veľmi by som prosil, pretože tu odznela potom taká zmienka zo strany opozičných poslancov, že ak ideme s takýmito krokmi, tak prečo vlastne obviňujeme opozíciu, že zhoršuje obraz Slovenska v zahraničí. Chcem povedať, že to robí a že to robí cielene a zámerne a presne tak, ako vystúpila opozícia, ako prezentuje novelu zákona o Národnej banke v zahraničí, nekorektným spôsobom. Pretože dva mesiace vo všetkých médiách upozorňujem, že nám ide o riešenie bežného hospodárenia, čo sa týka Národnej banky Slovenska, že nám nejde o menový okruh. Hovoril som to viackrát v televízii, viackrát v médiách, napriek tomu permanentne v zahraničí mystifikujete túto novelu zákona a hovoríte o tom, že chceme zo strany vlády absolútne dirigovať Národnú banku. Nie je tomu tak, nie je to pravda.

    Takže opakujem znovu, že ideme s návrhom novely, ktorá úplne korešponduje s absolútnou väčšinou západných krajín, vyspelých západných krajín. Pokúsil som sa to doložiť trebárs úplne poslednými zmenami v Japonsku, ktoré je členom OECD a bezpochyby je zaradené k vyspelým západným demokratickým krajinám.

    Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, opäť by som chcel podporiť zaradenie tejto novely do ďalšieho legislatívneho konania Národnej rady. Pokiaľ treba niečo spresniť, je možné, samozrejme, aj v zmysle toho, čo sa tu povedalo. Ak sú pochybnosti trebárs o tom, o aký rozpočet Národnej banky nám ide, je to možné ešte, samozrejme, v legislatívnom konaní upresniť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja, pán minister.

    Pýtam sa, či sa chce v rozprave vyjadriť pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    mám tri stručné poznámky.

    Pán Palacka, ktorého názory si v podstate vždy pozorne, tak ako iných, vypočujem, niektoré sme aj odporúčali prijať, tentoraz tvrdil, že ide o nezodpovedné ohrozenie základných cieľov fungovania Národnej banky Slovenska. Nielen jemu, ale všetkým, ktorí majú obavu, by som chcel vyjadriť, že ak by som to pociťoval nielen ja, ale je tu dosť takých predstaviteľov ekonómov aj v strednom rade, aj v krajných radoch, ktorí by toto zabrdzili. Ja by som bol prvý v tomto smere, ak by som cítil, že by toto malo ohroziť samostatné fungovanie, efektívne fungovanie Národnej banky Slovenska.

    Pán kolega Vaškovič hovoril, ak som si dobre poznamenal, že Česká republika je rigidná, pokiaľ ide o vyrovnaný rozpočet. Áno. Vážení, už aj pán Wiersma opravil a myslím si, že to bolo na náš popud, svoje hodnotenie v tom, že dobré výsledky Slovenska sa dosiahli napriek oveľa horším podmienkam na začiatku. Toto hovorí za všetko, a preto si myslím, že v tomto prípade porovnávať sa s Českou republikou nie je náležité. Minimálne takto povedané.

    A posledná otázka, že hlavný dôvod tohto zákona, pán kolega, vidíte v tom, že chceme ísť na rozvojovú ekonomiku. Myslím si, že nielen tento zákon, ale všetky predchádzajúce sú na to dobré a budeme ich podporovať v každom prípade, ak ide o rozvojovú ekonomiku. Chceme ísť do Európskej únie ako rovnocenný partner. A budeme takí len vtedy, keď slovenská ekonomika bude mať vyššiu dynamiku ako doteraz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol toto hlasovanie.

  • V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Pani Schmögnerová, to je až potom. Najskôr sa hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, potom o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Ďakujem.

    Pán poslanec, na vysvetlenie. Keď sa pri druhom hlasovaní navrhuje, ktoré výbory a v akom čase návrh prerokujú, medzitým sa hlasuje aj o tom, keď z pléna niekto navrhne, že ho navrhuje prerokovať aj v jeho výbore.

    Takže pristúpime k druhému hlasovaniu.

  • Ďalej v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1783 zo dňa 10. októbra 1997 odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Gestorský výbor predkladá návrh. Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať. A ešte lehoty, pán poslanec, ste neprečítali z návrhu gestorského výboru.

  • Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a aby ústavnoprávny výbor, ktorému bol pridelený tento návrh, ho prerokoval do 17. a gestorský výbor do 18. novembra.

  • Ďakujem.

    Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. Hlasujeme podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku o pridelení návrhu jednotlivým výborom, gestorskému výboru a o lehotách, dokedy tieto výbory majú návrh prerokovať.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    To značí, že je to málo na to, aby mohlo byť uznané hlasovanie. Prosím, zopakujem hlasovanie.

    Prosím, budeme sa znovu prezentovať a budeme hlasovať.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Je to opäť málo. Konštatujem, že toto hlasovanie neumožňuje rozhodnúť o navrhnutom uznesení.

    Takže schválili sme zákon do druhého čítania s tým, že sme zatiaľ nepotvrdili návrh predsedu Národnej rady, pokiaľ ide o pridelenie jednotlivým výborom.

    Pán poslanec Brňák.

  • Pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku, ak Národná rada nie je schopná sa uzniesť o...

  • ...návrh predsedu platí automaticky, čiže nie je potrebné dať znovu o tom hlasovať. Treba si to prečítať v zákone.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Vy ste neprečítali lehoty? Navrhol lehoty. Prečítajte lehoty, pán spravodajca.

  • Ak dovolíte, ešte raz to prečítam. Za gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre financie, rozpočet a menu a aby tento výbor návrh prerokoval do 18., ústavnoprávny výbor do 17. novembra. Súčasne som chcel odporúčať, aby návrh bol zaradený na túto schôdzu ako bod 3 na 19. novembra.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu. Lehoty sú dané. Každý predseda výboru má vo svojej právomoci z rokovacieho poriadku určiť lehotu aj zajtra.

    Ďakujem, pán poslanec, páni poslanci porozumeli.

    Teraz prerokujeme

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 801. Súčasťou návrhu je aj uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

    Prosím, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni,

    vláda predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Hlavný zámer návrhu vychádza z potreby posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu a súbežne aj z potreby plnenia národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti nepriameho zdaňovania.

    Navrhovanou novelou sa očakáva zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu v roku 1998 cca o 2,2 mil. Sk. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné, aby uvedená novela bola schválená tak, aby nadobudla účinnosť od 1. januára 1998. Vláda preto podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky schválila návrh, ktorým požiadala, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, odporúčam schváliť a zabezpečiť tak predpoklady na to, aby návrh zákona nadobudol účinnosť od 1. januára 1998 v súlade s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa Mária Bartošíková, aby nás informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky sa obrátila so svojím návrhom na Národnú radu Slovenskej republiky vo veci skrátenia legislatívneho konania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1827 z 27. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania v predmetnom návrhu zákona Výboru Národnej Slovenskej republiky pre rozpočet, financie a menu s tým, aby výbor určil svojho spravodajcu a predložil Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko výboru k tomuto návrhu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval 6. novembra 1997 a v prijatom uznesení číslo 517 konštatuje, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vychádza z potreby čiastočného riešenia súčasného vývoja v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súčasne i z potreby plnenia národného programu prispôsobovania právneho poriadku v Slovenskej republike k právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, kde nepriame dane patria medzi priority. Pozri: Biela kniha, kapitola 22 - nepriame zdaňovanie.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní,

    2. prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie určeným výborom do 12. novembra 1997 a gestorskému výboru do 14. novembra 1997. S ohľadom na skutočnosť, že tento termín je nereálny, dovoľujem si odporučiť Národnej rade, aby svojím rozhodnutím hlasovaním tento termín pozmenila na reálny termín, t. j. 17. novembra určeným výborom a gestorskému výboru do 18. novembra 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rozprave k tomuto zákonu, čiže otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Palacka a pán poslanec Bajan.

    Prosím pána poslanca Palacku.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    je to ďalší návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, a preto chcem využiť príležitosť, keďže v tom predošlom bode pri skrátenom legislatívnom konaní tu nebol pán podpredseda vlády. Chcem opäť odcitovať prvý odsek § 89, pretože ma asi dosť dobre nerozumel. "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní." Druhý odsek opäť nečítam, lebo je zjavne irelevantný.

    Pán podpredseda vlády pri predošlom prípade argumentoval tým, že hlavným dôvodom na predloženie návrhu na skrátené legislatívne konanie je okolnosť, že sa pripravuje a má sa schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte. Túto okolnosť nespochybňujem, ale spochybňujem to, že je to mimoriadna okolnosť. Opakujem, v § 89 sa jasne hovorí za mimoriadnych okolností.

    Pán podpredseda vlády, zrejme viete, že schvaľovanie štátneho rozpočtu nie je mimoriadne, nie je to žiadna mimoriadna okolnosť. To, že sa pred koncom roka schvaľuje štátny rozpočet, ste vedeli aj vy, aj my všetci, včera, predvčerom, pred mesiacom, pred polrokom, stále. Jednoducho povinnosť predložiť rozpočet je daná zákonom, lehota je daná zákonom. Rokovací poriadok takisto hovorí o lehotách. Čiže žiadna mimoriadna okolnosť tu neexistuje. Ak vláda k štátnemu rozpočtu potrebuje iné zákony, vedela to vopred, mala zákon dodržiavať a predložiť iné návrhy včas tak, aby boli v Národnej rade schválené.

    Čiže opakujem, schválením skráteného legislatívneho konania, vážené kolegyne, kolegovia, porušujete rokovací poriadok, žiadne ustanovenia nám nedovoľujú schvaľovať skrátené legislatívne konanie o týchto návrhoch.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

    samozrejme všetko to, čo povedal pán kolega Palacka, môžeme podčiarknuť, ale obávam sa, že je to tak všetko, čo máme momentálne v rukách. Ale chcel by som na prísloví Práca kvapná - málo platná spomenúť len niektoré perly z tohto návrhu zákona, ku ktorému sa chcem vyjadriť, ak teda pôjde do prvého čítania.

    Predkladateľ nám tu pred nejakým časom hovoril, ako chceme racionalizovať energiu jedným dychom, druhým dychom navrhuje merače tepla dať do 23 % DPH. Budeme sa škrabať za uchom, resp. niektorí kolegovia zo Združenia robotníkov Slovenska, ako dáme ďalšiu miliardu do stavebníctva, a pre istotu sme dali stavebné práce zo 6 % do 23 %. Ale za vrchol považujem skutočnosť, pretože ide vyslovene o niektoré lobistické návrhy, že sme z 23-percentnej dane dokázali preradiť do 6-percentnej činnosť herní a stávkových kancelárií. Samozrejme, k tomu budem hovoriť pri prvom čítaní, ale jednoducho vám k tomu blahoželám a tvrdím, že tento zákon nie je vylepšiteľný, a preto si myslím, že by nemal ísť do prvého čítania, takže navrhujem ho stiahnuť z rokovania.

  • Ďalej sa nehlási nikto ani s faktickou poznámkou, takže končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

    momentálne sa nebudem vyjadrovať k obsahu, o tom sa môže viesť diskusia pri ďalšom legislatívnom konaní, a domnievam sa, že návrh novely je vyvážený. Podstatu, prečo riešime otázku zrýchleného konania, som sa pokúšal vo vstupnom slove povedať. Štátny rozpočet je vážna vec, je vážna hospodárska záležitosť. Každé schvaľovanie štátneho rozpočtu je svojím spôsobom mimoriadna udalosť. Jeho neschválenie alebo prípadne, ak dospejete k tomu, žeby tam bolo provizórium, je mimoriadnou udalosťou pre každý štát a tento návrh novely rámcuje štátny rozpočet. Takýchto návrhov zákonov, ktoré budú v podstate rámcovať štátny rozpočet, bude ešte viac, nakoľko zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nie je možné s týmito novelami ísť súbežne s návrhom štátneho rozpočtu, ako to bolo v minulých rokoch. Komplex týchto zákonov musíme dokázať riešiť, teda schvaľovať pred prijímaním vlastného zákona o štátnom rozpočte. Preto prosím o skrátené konanie tejto novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu.

    Prosím, keby sme sa prezentovali a hlasovali.

    Je nás len 70, ktorí sa prezentovali.

    Takže toto hlasovanie nie je dostatočné.

    Budeme opakovať hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Páni poslanci, pani poslankyne, do 15.30 hodiny bude prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynula lehota daná na prestávku. Prosil by som vás všetkých, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 35. schôdzi Národnej rady.

    Prosím o pokoj v sále. Budeme sa najskôr prezentovať.

    Prosím, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prosím, budeme sa ešte raz prezentovať, prišli dvaja poslanci. Takže prezentujme sa. To sú tí dvaja, čo prišli, takže keď to spočítam, je to dobre. Meškal trnavský Pacifik.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, zrušte to, je to zlé hlasovanie.

    Takže, prosím, prezentujme sa.

    Pani poslankyne, páni poslankyne, ak nás bude málo aj pri tomto prezentovaní, počkám 15 minút a preruším dnešné rokovanie do zajtra.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Čakacia lehota 15 minút.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas prestávky, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, poslednýkrát dávam prezenciu. Prosím, aby ste sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Robíte všetko preto, aby ste ešte aj na Štedrý večer sedeli na ďalšej schôdzi v tejto miestnosti. To sa týka všetkých klubov.

    Poslednýkrát sa prezentujme.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Ďakujem, pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.

    Prerušujem schôdzu do zajtra rána do 9.00 hodiny.