• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku svoju neúčasť na tejto schôdzi ospravedlnili títo páni poslanci: pán Árpád Duka-Zólyomi, pán Ivan Rosival, pán Ján Čarnogurský, pán Pál Farkas, pán Marián Andel, pán Ján Slota a na zahraničnej služobnej ceste za Národnú radu sú páni poslanci Hrnko a Figeľ.

    Na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Anton Juriš a Terézia Chlebová. Náhradníkmi budú poslanci Melánia Kolláriková a Zsolt Komlósy.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhnutý program tejto schôdze máte rozdaný na svojich miestach.

    Môžeme pristúpiť k schvaľovaniu programu 35. schôdze.

    Pripomínam, pani poslankyne, páni poslanci, že na doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy máte jednu minútu.

    Ako prvý sa hlási pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    23. júla tohto roku rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 428 zo 4. decembra minulého roku, ktorým bol fakticky vylúčený z parlamentu poslanec Gaulieder. Nález Ústavného súdu to kvalifikoval ako porušenie ústavy a vyzval Národnú radu, aby napravila protiprávny stav, ktorý tým vznikol. Táto otázka je jednou z rozhodujúcich vecí, ktoré pred rozhodnutím o tom, s kým sa začnú rokovania o vstupe, sleduje i Európska únia.

    Navrhujem preto, aby do programu bol zaradený bod - návrh skupiny poslancov na zrušenie uznesenia číslo 482 zo 4. decembra 1996 (tlač 771). Navrhujem, aby sa tento bod prerokoval zajtra ako prvý bod programu.

  • Ďakujem.

    Pôvodne sa predpokladalo, že Národná rada Slovenskej republiky bude využívať inštitút skráteného legislatívneho konania len ako výnimočný nástroj. Vzhľadom na to, že to tak nie je, v zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem hlasovať osobitne o zaradení bodov 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15, 17, 19, 21, 23, 25, 27...

  • Pán poslanec, neovládam rýchlopis, keby ste mi to ešte raz povedali pomalšie.

  • Tak ale mám na to len minútu, pán predseda. To sú nepárne čísla od 3 až po 33 vrátane.

    ...do programu 35. schôdze Národnej rady, lebo tu nie sú splnené ustanovenia § 89 ods. 1 - mimoriadne okolnosti a ods. 2 - rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov, ďalej ustanovenia článku 102 ústavy písm. k) - vypovedanie vojny a písm. l) - výnimočný stav, ani príslušné ustanovenia...

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, chcem dať návrh na nový bod 68 programu s nasledujúcim textom: Zmena počtu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Na vysvetlenie, chceme dať návrh na 9 členov v oboch výboroch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    V mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice a 43 poslancov, ktorí iniciovali schôdzu Národnej rady k organizovanému zločinu, namietam spôsob zaradenia bodu 1 do programu. Navrhujem o zaradení tohto bodu hlasovať osobitne. Ak by ste napriek tomu schválili tento bod programu, uplatňujeme nárok návrh uznesenia k organizovanému zločinu predložiť a zdôvodniť. Nejde nám len o to, že aj v parlamentnej činnosti je neetické názory iných vydávať za svoje. Veď napríklad návrh uznesenia sa od nášho líši len jedným slovom - SIS.

    Zástupcovia opozície na predchádzajúcich schôdzach opakovane navrhovali, aby sa takýto bod prerokoval, vy ste to dôsledne zamietali, a zrazu, keď sme iniciovali osobitnú schôdzu, ste nadmieru ústretoví a chcete 36. schôdzu zmariť. Trváme na tom, aby organizovaný zločin bol prerokovaný na osobitnej schôdzi.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda,

    v mene klubov Slovenskej demokratickej koalície a Maďarskej koalície navrhujem, aby sme vypustili z rokovania body číslo 10 a 11. Zvyšovanie DPH pre noviny bude mať presne opačný efekt, ako zákonodarca predkladá. Ak chce znížiť podiel inzercie erotického charakteru (pornografiu je u nás zakázané inzerovať), tak by mal daň znižovať. Preto považujeme návrh zákona za zle pripravený. Okrem toho je tam veľká záťaž zvýšením telekomunikačných poplatkov a na druhej strane sa odpúšťajú obrovské prostriedky tým, že sa nebudú zdaňovať predaje podielov v obchodných spoločnostiach. A preto opätovne navrhujem body 10 a 11 z rokovania vypustiť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, v mene poslancov poslaneckého klubu Maďarskej koalície a klubu Maďarskej koalície-MKDH navrhujem zaradiť na 35. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky ako bod číslo 57 návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín (tlač 441).

    Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že riešenie problematiky absencie zákona o používaní jazykov národnostných menšín je aj v prijatých odporúčaniach Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená snemovňa,

    dovoľte mi navrhnúť presunutie neočíslovaných bodov schôdze s názvom Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady podané na 33. schôdzi Národnej rady (tlač číslo 817) a bod Interpelácie poslancov zo štvrtka 13. novembra 1997 na deň 20. novembra 1997, čo je tiež štvrtok, v pôvodne určených hodinách od 15.00 do 19.00 hodine po hodine otázok.

    Svoj návrh v krátkosti zdôvodňujem tým, že niektoré interpelácie môžu vyplynúť aj z priebehu rokovania schôdze Národnej rady, a preto neskorší termín interpelácií považujem všeobecne za vhodnejší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Fogaš.

  • Vážená Národná rada,

    v mene skupiny poslancov navrhujem zaradiť do programu schôdze tlač číslo 541. To je návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších zmien a doplnkov.

    Účelom predkladaného návrhu je zrovnoprávniť zamestnancov územnej samosprávy, t. j. miest a obcí, so zamestnancami štátnej správy, štátnych orgánov a štátnych fondov a odstrániť nejednoznačnosť právnej úpravy. Súčasný stav totiž umožňuje, aby tí zamestnanci štátnych orgánov a štátnych fondov, ktorí sú uvedení v Pracovnom poriadku, poberali 25-percentný príplatok za zákaz podnikania, ale zamestnanci obcí a miest od 1. 1. 1997 takúto možnosť nemusia mať, pretože obce nie sú uvedené v ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce.

    Navrhujem zaradiť tento bod programu ako bod 24 s tým, že skutočne nechápem, prečo od novembra doteraz nebol tento návrh zákona zaradený.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som navrhol vypustiť z navrhovaného programu rokovania návrhy pod bodmi 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16, 18, 20, 22, 24, 26, 28, 30, 32 a 34. Ide o zákony, ktoré majú byť prerokované na tejto schôdzi v prvom čítaní, ale prerokovaniu týchto návrhov zákonov predchádza schválenie o skrátení ich legislatívneho konania. To znamená, že nemôžeme zaradiť na program schôdze rokovania tieto návrhy a tieto body programu skôr, ako nebude skrátené legislatívne konanie o prerokovaní týchto návrhov. Nič nebráni tomu, aby po schválení skráteného legislatívneho konania tri poslanecké kluby navrhli zmenu programu schôdze.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    podávam návrh zaradiť do programu 35. schôdze Národnej rady ako bod 68 tlač 440. Je to návrh zákona skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Podstatou tohto návrhu je, aby v kontrolnom orgáne Slovenskej informačnej služby bola zastúpená každá, v parlamentných voľbách legalizovaná politická sila. Teda tie, ktoré v Národnej rade majú svoje zastúpenie. Táto zásada vychádza jednak z odporúčaní na vstup do Európskej únie, ale takisto aj z rokovacieho poriadku.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že v záujme zachovania demokratických princípov nášho parlamentarizmu a z tohto plynúceho dobrého mena Slovenskej republiky je to mimoriadne aktuálne, ba je to nevyhnutne potrebné uskutočniť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    s účinnosťou od 1. septembra vydalo ministerstvo financií smernicu, ktorou sa určujú podmienky na uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a spôsob ich čerpania s tým, že tým zrušilo smernicu platnú od 1. apríla tohto roku. Treba povedať, že smernica je účinná vlastne na celý druhý polrok 1997 a kráti dotácie na teplo zhruba o 30 %. Treba povedať, že smernica mení postup prideľovania štátnej dotácie na teplo a svojím účinkom niekoľkonásobne zvyšuje ceny tepla pre obyvateľov. To vyvoláva rad oprávnených protestov u správcov bytového fondu, ako aj u jednotlivých občanov.

    Preto chcem navrhnúť, aby sme ako bod 65 zaradili informáciu ministra financií o zmene podmienok na uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a o dosahoch tejto zmeny a aby sme k tej informácii konali aj rozpravu poslancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Komlósy.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    v mene poslaneckých klubov Maďarská koalícia-MKDH, KDH a DÚ podávam návrh, aby sme z programu 35. schôdze Národnej rady vypustili body 9 a 10. Vzhľadom na to, že novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska sa stretla s nesúhlasom nielen tuzemských, ale už aj zahraničných svetových finančných inštitúcií a vzhľadom aj na to, že zostáva menej času ako jeden rok do volieb a vzniká nebezpečenstvo, že vláda použije finančné prostriedky bez kontroly na predvolebné aktivity aj za cenu, že dôjde k inflácii, podávam tento návrh, aby tento bod bol stiahnutý z dnešného rokovania alebo z rokovania 35. schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pán poslanec Černák.

  • Vážený pán predseda,

    vystúpenie som si pripravoval z programu, ktorý sme dostali domov poštou, takže spresňujem svoj návrh. V novom programe, ktorý sme mali na stole, sú to body číslo 11 a 12, to znamená, že navrhujem vypustiť tlač 801 a tlač 802.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, v programe 35. schôdze Národnej rady je aj bod - Návrh zákona o inšpekcii práce (tlač číslo 753). Navrhujem vypustiť tento bod z rokovania 35. schôdze z nasledujúcich dôvodov.

    Príprava uvedeného zákona, jej cieľ a zámer bol v integrácii jednotlivých zložiek inšpekcie práce, bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci do jedného inšpekčného celku. Predložený návrh zákona však nespĺňa tento účel, nie je v súlade ani s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a so zvyklosťami Európskej únie v tejto oblasti. Predkladateľ neakceptoval zásadné pripomienky ani tripartitných orgánov, ani niektorých rezortov - ministerstva financií, ministerstva spravodlivosti. Nerieši problém efektívnosti výkonu dozoru v tejto oblasti, naopak, skôr vnáša do nej zmätok. Preto navrhujem, aby predkladatelia vypracovali nový návrh zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    na pána predsedu, ako i na všetkých predsedov poslaneckých klubov sa obrátil pán poslanec Šagát so žiadosťou o zaradenie správy o financovaní zdravotníctva v roku 1997 na toto plénum. Vzhľadom na to, že sme sa v zdravotnom výbore dozvedeli, že slovenské zdravotníctvo koncom tohto roku bude mať deficit 4,5 až 5 mld. korún, považujeme tú situáciu za natoľko vážnu, že žiadame, aby ako bod číslo 2 na rokovaní tohto pléna bolo zaradené hlasovanie o uznesení, ktorým sa minister zdravotníctva zaviaže ešte na novembrové plénum predložiť správu o financovaní zdravotníctva. Som si vedomý, že má na to minimálne 15 dní zo zákona o rokovacom poriadku. Ak novembrové plénum skončíme predčasne 21. novembra, bude to zaradené v decembri, ak to nestihne do konca zasadnutia tohto pléna predložiť, prerokujeme tento bod začiatkom decembra, ale žiadosť je zaradiť na toto plénum.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

    navrhujem, aby body 69 a 70, ktoré hovoria o voľbe ďalších členov osobitných kontrolných výborov, boli termínované na 19. novembra, to znamená v stredu dopoludnia.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tento parlament prijal Vyhlásenie Národnej rady k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Tak ako ste aj vy sami povedali, hneď bezprostredne večer po prijatí tohto vyhlásenia, myslím si, že aj široká verejnosť veľmi pozitívne zareagovala na dosiahnutý stupeň jednotného postupu slovenského parlamentu. Vzhľadom na obsah toho vyhlásenia, ktoré sme prijali, by zrejme bolo potrebné nadviazať na ten konštruktívny duch aj na dobrú politickú vôľu spolupracovať v tejto veci. A keďže niektoré termíny, ktoré boli vyjadrené vo vyhlásení, takpovediac sa približujú, bolo by azda vhodné, aby sme spravili ďalší krok a konkretizovali tieto veci ohľadne toho, k čomu sme sa zaviazali.

    Preto mi dovoľte, aby som navrhol nový bod rokovania Národnej rady...

  • Časomiera automaticky vypla mikrofón.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi, aby som pripomenul všetkým predsedom poslaneckých klubov, že na poslaneckom grémiu sme predložili návrh a našla sa všeobecná zhoda, aby sme hneď na začiatku tejto schôdze určili termín ukončenia schôdze, a to dňa 21. novembra. Je potrebné o tom hlasovať.

  • Pán poslanec Kanis, na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máme minútu podľa rokovacieho poriadku. Nech sa páči, povedzte mi ten posledný.

  • Prepáčte mi, pán predseda, ale navrhujem, aby na zajtrajšom rokovaní Národnej rady ako druhý bod bol zaradený bod - Realizácia Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Ako druhý bod zajtra.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    konštatujem, že to bol posledný doplňujúci návrh do programu. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch na doplnenie alebo zmenu, tak ako ste mi ich nadiktovali, s tým, že prosím, páni poslanci, pani poslankyne, kontrolujte ma, aby som presne interpretoval vaše návrhy.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Šimko. Navrhuje, aby sme hlasovali o zrušení uznesenia Národnej rady číslo 482 z roku 1996 pod číslom 771 a aby sme o tomto návrhu rokovali zajtra ako o bode číslo 1.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ide o uznesenie, ktorým sa vzalo na vedomie vzdanie sa poslaneckého mandátu pána Gauliedera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Druhý návrh predniesol pán poslanec Kvarda. Pán poslanec Kvarda navrhuje, aby sme všetky nepárne body programu od čísla 3 až po 33 vypustili z tohto programu. Áno?

  • Odpoveď poslanca.

  • Teda, aby sme o týchto nepárnych bodoch od 3 až po 33 hlasovali osobitne. (Nezrozumiteľná reakcia poslanca.) O čom? (Odpoveď poslanca.) Nie, pán poslanec, tu sú navrhnuté body programu. (Hlasy z pléna.) Nie, on to prečítal.

  • Reakcia poslancov.

  • Nie. Pán poslanec Kvarda povedal jednoznačne: "Žiadam, aby sa o týchto bodoch hlasovalo individuálne, o každom zvlášť." Čiže on to žiada, aby sme toto odhlasovali, a iné sa tu nedá urobiť.

    Páni poslanci, hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento bod programu.

    Ďalej, pán poslanec Csáky navrhuje, aby sme zaradili do programu ako bod 68 zmenu počtu členov jednotlivých kontrolných výborov. V zátvorke mám, že navrhuje 9.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec Benčík navrhuje, aby sme hlasovali samostatne o druhom bode programu.

  • Šum v sále.

  • O prvom? Pán poslanec, povedzte to znovu.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Benčíkovi.

  • Je to bod o organizovanom zločine. Bod prvý.

  • Bod prvý a žiadate, aby sa o ňom hlasovalo.

  • Žiadam osobitne hlasovať o nezaradení tohto bodu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, aby sme prvý bod nezaradili na túto schôdzu.

  • Ruch v sále.

  • Kto je za návrh pána poslanca Benčíka?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme to neodsúhlasili.

    Pán poslanec Černák navrhuje, aby sme vypustili tlač 801 a tlač 802 z programu tejto schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Pán poslanec Bárdos navrhuje, aby sme ako bod 57 na túto schôdzu zaradili tlač 441. Ide o zákon o jazyku národnostných menšín.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento doplňujúci návrh.

    Pán poslanec Gaľa žiada, aby sme tlač 817 zaradili na 20. november po hodine otázok a po interpeláciách. Čiže interpelácie aj odpovede na interpelácie - všetko zaradiť po hodine otázok 20. novembra z toho titulu, ak by ešte v priebehu schôdze vznikli niektoré návrhy na interpelácie, aby sa mohli zaradiť.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    To znamená, že by interpelácie tento štvrtok vypadli?

  • Odpoveď poslanca z pléna: Áno.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh prešiel. To znamená, že tento štvrtok sa schôdza skončí po hodine otázok alebo ak sa dohodneme, môžeme tam dať iný bod programu.

    Ďalej, pán poslanec Fogaš navrhuje, aby sme na túto schôdzu zaradili tlač 541. Je to doplnenie zákona 65/1965 Zb. Zákonníka práce. To by bolo rokovanie ešte podľa starého rokovacieho poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Neprešiel tento návrh.

    Ďalej, pán poslanec Hrušovský navrhuje vypustiť z rokovania tejto schôdze body číslo 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16, 18, 20, 22, 24, 26, 28, 30, 32 a 34.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

    Návrh pána poslanca Kötelesa znie, aby sme tlač 440 - ide o zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe - zaradili na toto rokovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

    Pán poslanec Ftáčnik žiada, aby sme ako bod 65 zaradili informáciu ministra financií, pokiaľ ide o zmenu, resp. návrh na zmenu dotácií k vykurovaniu, k tepelnej energetike atď. Môžete ho prečítať.

  • Navrhujem zaradiť ako bod 65 informáciu ministra financií o zmene podmienok na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a o dosahoch tejto zmeny, vrátane rozpravy poslancov.

  • Ďakujem. Len budeme musieť zachovať lehoty, ako sú dané.

  • Je to ústna informácia a rozprava poslancov.

  • V rokovacom poriadku nemáme napísané, že pri ústnej informácii nemusí minister žiadať lehotu 30 dní a my ju môžeme skrátiť na 15 dní. Ale beriem to. Dám o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Takže sme prijali tento návrh.

    Pán poslanec Komlósy žiada, aby sme vypustili z programu body 9 a 10. Inak o bodoch 9 a 10 sme už hlasovali, pokiaľ išlo o návrhy pána poslanca Hrušovského a pána poslanca Kvardu, takže nemusíme o nich hlasovať.

  • Hlas poslanca z pléna.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o tomto návrhu. Už sme o tom raz hlasovali, ale pán poslanec chce, aby sme ešte raz hlasovali.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Takže tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Brocka žiada, aby sme vypustili tlač číslo 753. Ide o inšpektorát práce, zákon o inšpekcii práce.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca.

    Pán poslanec Kováč žiada, aby sme zaradili na túto schôdzu správu ministra zdravotníctva o financovaní zdravotníctva a dali to ako bod číslo 2 s tým, že ak minister do 21. nestihne túto správu predložiť... Inak, pán poslanec, aj tak by som o tom nemusel dať hlasovať, pretože pokiaľ ide o správu, musím mať od poslancov riadny písomný návrh, a požiadať ministra a vládu. Takže nemusím dať o tom hlasovať.

  • Nezrozumiteľná odpoveď poslanca.

  • Súhlasím. Áno, v poriadku.

    Takže hlasujeme o takto štylizovanom návrhu pána poslanca. Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Pán podpredseda Húska navrhol, aby sme body 69 a 70, pokiaľ ide o doplnenie jednotlivých kontrolných výborov voľbami, dali ako pevne stanovený termín na stredu 19. v dopoludňajších hodinách.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme tento návrh prijali.

    Ďalej, pán poslanec Kanis žiada, aby sme zaradili na zajtra ako bod číslo 2... To má byť informácia o realizácii, alebo zaradiť rozpravu?

  • Odpoveď z pléna.

  • Čiže mala by to byť rozprava o realizácii vyhlásenia Národnej rady, pokiaľ ide o integráciu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 134 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Takže sme neprijali tento nový bod programu.

    Páni poslanci, pani poslankyne, návrh pána poslanca Cabaja vyplýva z rokovania v poslaneckom grémiu, keďže na 37. schôdzi máme rokovať o rozpočte, aby sme mali čas na jeho prerokovanie vo výboroch, aby sme túto schôdzu skončili 21. novembra s tým, že body, ktoré neprerokujeme, podľa rokovacieho poriadku prejdú automaticky na ďalšiu schôdzu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 9 poslanci.

    Takže návrh uznesenia na takéto ukončenie schôdze podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sme prijali.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam teraz hlasovať o programe schôdze ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, toto hlasovanie neplatí. Nevšimol som si, že pán poslanec Benčík žiadal, aby som mu udelil slovo na procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Môj návrh, ktorý som predniesol, má dve časti. Prvá časť - vyradiť prvý bod, a ten bol zamietnutý. A druhá časť, to bolo uvedené, a to je v zápisnici zachytené, že ak tento bod zostane v programe, tak si nárokujeme, aby sme uviedli návrh uznesenia a dôvody.

  • Nerozumiem. Ja som sa vás pýtal a nadiktovali ste mi potom len toto. Čo je to druhé?

  • To druhé je podmienené tým, že ak zostane v návrhu tento bod programu, nárokujeme si, aby sme návrh uznesenia, ktorý je identický s tým, ktorý predkladá výbor, a tiež aj dôvody sme mohli uviesť my.

  • Odpoveď poslanca: Áno.

  • Prosím, dávam hlasovať o druhej, doplňujúcej časti návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže sme neprijali tento návrh.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie váš. Však vy ho budete predkladať na 36. schôdzi.

    Pán poslanec Kvarda, prosím.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Podľa § 34 rokovacieho poriadku citujem: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej." Ja som navrhoval, pán predseda, hlasovať osobitne o zaradení bodov od 3 až po 33, vy ste to neurobili.

  • Reakcia poslancov.

  • Nie, je to v poriadku.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu aj s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili program 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    prvým bodom programu je

    návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vypracovaní a predložení analýzy súčasného stavu a štruktúry organizovaného zločinu v Slovenskej republike a záverov a odporúčaní k analýze.

    Návrh, ktorý predkladá Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ste dostali ako tlač 818.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Imricha Andrejčáka, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,

    podľa rozhodnutia výboru pre obranu a bezpečnosť predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vypracovaní a predložení analýzy súčasného stavu a štruktúry organizovaného zločinu v Slovenskej republike a záverov a odporúčaní k analýze. Nejdem citovať dôvodovú správu, ale dovoľte mi niekoľko slov.

    Vážené dámy, vážení páni, všetci intenzívne prežívame etapu transformácie Slovenska a všetkých stránok nášho života. Máme veľmi veľa živých tém, z ktorých jednou je pocit bezpečnosti občana. Môžeme s určitosťou povedať, že kriminalita, resp. jej úroveň, je faktorom, ktorý pocit bezpečnosti občanov najviac ovplyvňuje. Je skutočnosťou, že Policajný zbor Slovenskej republiky má dostatok teoretických poznatkov, praktických skúseností a musíme priznať, že aj úspechov v odhaľovaní trestnej činnosti v doteraz tradičných formách trestnej činnosti na území Slovenska.

    Musíme, žiaľ, priznať, že Policajný zbor má malé skúsenosti aj skromné výsledky v odhaľovaní takých druhov trestnej činnosti, o ktorých pedagogický zbor Policajnej akadémie, ministerstvo vnútra, policajné prezídium a ani riadiace orgány krajov a okresov nemajú dostatočné praktické skúsenosti a niekedy ani dostatok teoretických poznatkov, lebo ich sami v doterajšej praxi nezažili.

    K takým novodobým oblastiam trestnej činnosti nesporne patrí boj proti organizovanému zločinu, boj proti drogám atď. Preto medzi našimi občanmi objektívne musí najväčšiu obavu vyvolávať organizovaný zločin. Predovšetkým pre krutosť a brutalitu, ďalej pre skutočnosť, že ju páchajú v skupine s vopred premysleným plánom, s veľkou mierou prípravy a utajenia zúčastnených páchateľov, často aj s dokonalým, premysleným zahladením stôp po páchateľoch a z toho vyplývajúceho aj zložitého a zdĺhavého vyšetrovania a odhalenia páchateľov.

    Som v častom styku s ministrom vnútra, s jeho pracovníkmi aj predstaviteľmi Policajného zboru Slovenskej republiky. Som presvedčený, že v žiadnom prípade nepodceňujú nebezpečenstvo organizovaného zločinu na území Slovenska, ani neprejavujú povrchnosť v jeho odhaľovaní. Myslím si, že práve našich policajtov najviac neuspokojuje úroveň a výsledky boja s týmto nebezpečným druhom kriminality. Cez tento môj názor som presvedčený, že aj keď dnes ešte nie sama úroveň čo do počtu prípadov, ale ich existencia a stúpajúca brutalita jednotlivých prípadov sú nebezpečenstvom pre budúcnosť. Sú zároveň faktorom, ktorý môže u obyvateľstva vyvolať veľké obavy, až pocit ohrozenia.

    Preto súhlasím, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslala signál vláde Slovenskej republiky aj orgánom štátu, ktorí proti takémuto nebezpečenstvu musia bojovať zo zákona. Obrátiť sa k nim, aby prehodnotili terajší stav, terajšie podmienky, ktoré vytvára štát na úspešný boj s organizovanými formami kriminality, aby posúdili tendencie aj možnosti, ako nebezpečenstvo znížiť, lebo zrejme tak ako ostatné štáty ani my ho nedokážeme úplne vylúčiť.

    Výkonná moc každého štátu aj jeho orgány majú svoje priority úloh, ktoré nemusia byť a často nie sú hodnotené s takou naliehavosťou, ako ich hodnotia zákonodarné orgány. Myslím si, že aj my sme dnes v takejto situácii. Bude preto užitočné a potrebné dať primeraný popud výkonným orgánom štátu, aby sa zamysleli a túto oblasť riešili. Preto aj výbor pre obranu a bezpečnosť predkladá plénu návrh prijať predložené uznesenie, ktorým sa Národná rada obracia na vládu a na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Môžete mi povedať, že takéto návrhy už v Národnej rade odzneli a že my koaliční poslanci sme ich neprijali. Som presvedčený, že forma argumentácie pri zdôvodnení týchto návrhov bola nepravdivá a hlavne priamo osočovala vládu a ďalšie orgány. Preto doterajšie návrhy neboli pre koaličných poslancov prijateľné. Prečítajte si, páni kolegovia, pani kolegyne, stenografické správy z rokovaní Národnej rady, kde takéto návrhy boli, a presvedčíte sa, že mám pravdu v tom, aké formulácie ste chceli, aby sme vám schválili. Keď som čítal spomínané stenografické správy, tak som bol takmer presvedčený, že niektoré boli úmyselne formulované tak, aby sme ich znenie nemohli schváliť. Tento môj názor mi potvrdzuje aj situácia, ktorá prebieha teraz okolo návrhu tohto uznesenia.

    Minulý týždeň na poslaneckom grémiu bolo oznámené predstaviteľom Strany demokratickej ľavice, že skupina poslancov Národnej rady podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady k prijatiu uznesenia. Uznesením Národná rada požiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s generálnym prokurátorom a riaditeľom Slovenskej informačnej služby spracovali a do konca februára predložili správu Národnej rade o stave organizovanej kriminality a opatreniach vlády. Presnú formuláciu máte uvedenú ako parlamentnú tlač. Nebudem ju teda čítať.

    Súhlasili sme s prijatím takéhoto uznesenia, pretože bolo predkladané vo vecnej rovine. Navrhli sme predstaviteľom opozičných poslaneckých klubov zaradiť tento návrh ako bod 1 programu na dnešnú schôdzu a uistili sme ich, že návrh podporíme. Prakticky by za takýto návrh hlasovali všetky poslanecké kluby. Ale tento návrh bol poslancami Demokratickej únie a Kresťanskodemokratického hnutia na poslaneckom grémiu odmietnutý, a preto aj predkladateľ sa k nim pripojil.

    Na základe skutočnosti, že s prijatím takéhoto uznesenia súhlasia všetky poslanecké kluby, čo prezentovali na poslaneckom grémiu, nepovažujeme za potrebné hľadať problém tam, kde nie je, ale považujeme za zbytočné na prijatie uznesenia, ktoré chceme všetci prijať a budeme zaň hlasovať, voliť formu mimoriadnej schôdze. Hlasovanie o predloženom návrhu uznesenia dnes ukáže, či našim poslancom ide o prijatie uznesenia a do konca februára dostať správu, ktorá bude riešiť situáciu, alebo či im ide o niečo iné. Dúfam, že mi odpustíte, ak to iné nespomeniem priamo a teraz. Vo vecnej rovine rokovania, keď je jednota v Národnej rade, čo sa týka nutnosti správy a jej obsahu, môžeme mať schválené uznesenie za takpovediac 5 minút. Ak nám ale ide o niečo iné, a nie o uznesenie samé, teda o výsledok práce vlády, bude teraz nasledovať búrlivá debata. V tom prípade si vypočujeme veľa tvrdení a obvinení, ktoré môžu byť vyslovené iba v tejto budove, iba vďaka existencii článku 78 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cez toto moje takmer pesimistické vyslovenie sa prosím poslanecký zbor o schválenie navrhnutého uznesenia. Prosím, aby v stenografickom zázname bolo jeho znenie uvedené tak, ako je predložené v tlači 818.

    Ďakujem.

    N á v r h U z n e s e n i a Národnej rady Slovenskej republiky z .... novembra 1997

    o vypracovaní a predložení analýzy súčasného stavu a štruktúry organizovaného zločinu v Slovenskej republike a záverov a odporúčaní k analýze

    Národná rada Slovenskej republiky

    žiada

    vládu Slovenskej republiky

    1. na základe doterajších poznatkov vypracovať analýzu súčasného stavu a štruktúry organizovaného zločinu na území Slovenskej republiky a závery a odporúčania analýzy predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v termíne do konca februára 1998,

    2. v súčinnosti s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky zhodnotiť účinnosť a dosah opatrení proti organizovanému zločinu, korupcii a praniu špinavých peňazí prijatých zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 247/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon o priestupkoch, a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov a zistené poznatky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v termíne do konca februára 1998,

    3. na základe doterajších poznatkov zhodnotiť stav a formy prerastania organizovaného zločinu do štátnomocenských štruktúr Slovenskej republiky a zistené poznatky predložiť príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do konca februára 1998.

    Bratislava november 1997

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub SDĽ od pána poslanca Fica.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni,

    návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predkladá Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, je vedený pod číslom 818. Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike organizovaného zločinu, ktorý sme predložili my poslanci opozície, je vedený pod číslom 819.

    Ja sa preto hlboko ospravedlňujem výboru pre obranu a bezpečnosť, že som odpísal uznesenie doslova a do písmena, že som si dovolil ho predložiť ako svoje vlastné uznesenie. Myslím si, že je veľmi trápne, veľmi trápne, ak výbor pre obranu a bezpečnosť do písmena odpíše návrh uznesenia, ktorý predložia opoziční poslanci. Je to natoľko trápne, že sa výbor nevie zmôcť na vlastnú formuláciu uznesenia a na to, aby predniesol vlastný pohľad na organizovaný zločin na Slovensku. Je mi to veľmi ľúto, ale považoval som to za dôležité na úvod povedať.

  • Vážené dámy a páni,

    prečo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za SDĽ a ďalšie opozičné strany iniciovali zvolanie mimoriadnej schôdze o organizovanom zločine? Dôvody sú dva. Predovšetkým preto, lebo organizovaný zločin na Slovensku existuje, a to v miere ohrozujúcej samotnú podstatu tohto štátu. Druhým dôvodom je nezáujem o organizovanom zločine hovoriť na otvorenom fóre. Ako inak si máme vysvetliť skutočnosť, že vládna koalícia odmietla na poslednom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky opozičný návrh zaoberať sa aktuálnou bezpečnostnou situáciou v čase, keď vrcholia aktivity organizovaných skupín pri vyberaní výpalného?

    Postup vládnych poslancov obhajoval predseda Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Andrejčák mávaním so správou o bezpečnostnej situácii, ktorú mu práve v tom čase doručil minister vnútra a ktorá sa podľa neho mala neskôr stať predmetom rokovania. Politické blufy sú mi niekedy sympatické, nie však vtedy, ak ide o tento štát.

    Vážené dámy a páni, predmetná správa má jeden a pol strany, z toho je pol strany venovanej dopravnej situácii. Slovo organizovaný zločin sa v nej ani nenachádza. Ako inak si máme vysvetliť skutočnosť, že nikomu z vládnej koalície nenapadlo zaradiť do programu tejto schôdze problematiku zločinu až do chvíle, keď sme korektne na poslaneckom grémiu oznámili našu iniciatívu zvolať mimoriadnu schôdzu. Ako inak si máme vysvetliť túto, povedzme otvorene, obštrukciu ústavného práva poslancov reálne zvolať schôdzu Národnej rady a prinútiť väčšinu vyjadriť sa k vážnemu problému? Návrh uznesenia, o ktorom teraz rokujeme v rámci prvého bodu programu riadnej schôdze, je v podstate obdobou - s výnimkou troch slov - nášho návrhu uznesenia predloženého na mimoriadnu schôdzu. Je mi úplne jasné, že ak návrh uznesenia v takejto zúženej podobe schválite, tak na mimoriadnej schôdzi, ktorá bola úmyselne zvolaná tak, ako bola zvolaná, sa už nezúčastníte.

    Vážené dámy a páni, úmyslom Strany demokratickej ľavice a ďalších opozičných strán pri iniciovaní samostatnej schôdze Národnej rady k problematike organizovaného zločinu nebolo vytĺkať politický kapitál. Nakoniec o tejto iniciatíve sme informovali v dostatočnom predstihu. Osobitný, konštruktívne ladený list sme adresovali aj pánu ministrovi vnútra.

    Dúfam, že to potvrdíte, pán minister, že ste dostali od nás pozvanie na mimoriadnu schôdzu s prosbou, aby ste sa aktívne a konštruktívne tejto schôdze zúčastnili.

    Samostatná schôdza nemala byť žiadnou obžalobou vládnej koalície, to sme nechceli. Chceli sme len výmenu názorov na efektívnosť doterajších postupov v boji proti organizovanému zločinu a zhodu na úlohách, ktoré by v najbližšom období mala splniť vláda Slovenskej republiky v súčinnosti s generálnym prokurátorom a riaditeľom Slovenskej informačnej služby, do vecnej a zákonnej pôsobnosti ktorých boj s organizovanými formami zločinnosti nepochybne patrí. Dobre úmysly však už dávno v tomto parlamente nemajú zelenú. Je to škoda, pretože nezáujem otvorene hovoriť o jednom z najzávažnejších spoločenských problémov, ak vôbec nie najzávažnejšom, vyvoláva rôzne otázky vrhajúce nepriaznivé svetlo na túto časť slovenského politického spektra.

    Vážené dámy a páni, čo vieme o organizovanom zločine na Slovensku? Aký je jeho stav, štruktúra? Na akú trestnú činnosť sa orientuje? Ako legalizuje svoje príjmy? Do akej miery je napojený na štátnomocenské štruktúry? Na tieto otázky nemáme uspokojivé odpovede. Na Slovensku neexistuje ucelená informácia o stave organizovaného zločinu, pretože sa touto problematikou nikto nezaoberal. Musím uviesť, že Česká republika nám ďaleko ušla, pretože v rokoch 1993-1996 realizovala kompletný výskum organizovaného zločinu a pred niekoľkými dňami vláda Českej republiky schválila osobitnú koncepciu boja proti organizovanému zločinu.

    V správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996, ktorá bola spracovaná v marci 1997, sú iba kusé a všeobecné informácie o všeobecne známych skutočnostiach. Tu chcem pripomenúť, že opäť išlo o iniciatívu Strany demokratickej ľavice, ktorá podala na februárovej schôdzi v roku 1996 návrh uznesenia, ktorým žiadala predloženie podobnej správy. Hoci Strana demokratickej ľavice správu žiadala z dôvodu rozmachu organizovaného zločinu, správa za rok 1996 ani zďaleka neobsahovala požadované informácie.

    Čo je však mimoriadne dôležité pri pohľade do správy za rok 1996, že otvorene na rozdiel od snáh znižovať závažnosť problému organizovaného zločinu v roku 1997 hovorí o existencii podsvetia a organizovaných foriem kriminality. Napríklad v súvislosti s drogovou kriminalitou správa za rok 1996 hovorí o albánskych, tureckých, talianskych, ruských a ukrajinských zločineckých organizáciách a organizáciách z územia bývalej Juhoslávie, ktoré sú prísne hierarchizované a uzavreté. Oveľa závažnejšia je ale skutočnosť, že správa pripúšťa prepojenie organizovaného zločinu na najvyššie politické, hospodárske, justičné a ďalšie zložky spoločnosti. Opakujem, je to oficiálna správa ministerstva vnútra za rok 1996.

    A toto je hlavný dôvod, ktorý viedol SDĽ a ostatné opozičné strany iniciovať zvolanie samostatnej schôdze Národnej rady.

    Vážené dámy a páni, zdroje informácií, ktoré sme použili, nás jednoznačne vedú k záverom, že organizovaný zločin na Slovensku existuje v rozsahu, ktorý ohrozuje podstatu samotného štátu. Závažné je aj zistenie, že štát nie je dostatočne materiálne, personálne, ale ani inštitucionálne politicky a morálne pripravený s organizovaným zločinom bojovať. Nemám záujem púšťať sa do definície organizovaného zločinu pôsobiaceho na území Slovenskej republiky. Zo získaných informácií však možno určiť tieto charakteristické znaky organizovaného zločinu pôsobiaceho u nás.

    Po prvé, ide o spoluprácu väčšieho počtu osôb s určitou formou vnútornej disciplíny a vzájomnej kontroly, pričom sa vyskytujú organizácie trojstupňové, zastrešené legálnym podnikaním a kompletnými službami, vrátane právnej a fyzickej ochrany, ako aj organizácie dvojstupňové bez legálneho zastrešenia. Nie je celkom pravda, že trojstupňové organizácie podsvetia sa sústreďujú výlučne do existujúcich civilnobezpečnostných služieb.

    Po druhé, charakteristickým znakom organizovaného zločinu je páchanie závažných trestných činov s dôkladnou prípravou a s cieľom získať maximálny nelegálny zisk. Okruh trestných aktivít organizácií pôsobiacich na území Slovenska je pomerne široký: obchod s drogami, starožitnosťami, bielym mäsom, zbraňami, jadrovým materiálom, kradnutými autami, prevádzanie ľudí, nelegálne vymáhanie pohľadávok a vydieranie podnikateľov z dôvodu tzv. ochrany. Slovensko sa v cudzích informačných zdrojoch často uvádza aj ako krajina, kde dochádza k renovácii ukradnutých áut. Objavujú sa skupiny kvalifikujúce sa na nelegálne finančné operácie smerujúce najmä k daňovým a colným únikom a predovšetkým k praniu špinavých peňazí.

    Tretím charakteristickým znakom slovenského organizovaného zločinu je široké medzinárodné prepojenie. V strednej a západnej Európe sú v podstate iba dve krajiny, a to Fínsko a Írsko, kde organizovaný zločin má výlučne národný charakter.

    Štvrtý znak je v používaní násilia v podobe vrážd, zastrašovania, lúpeží, únosov a vydierania ako prostriedkov na dosiahnutie svojich cieľov.

    A posledný, najvýznamnejší znak organizovaného zločinu na Slovensku je prepojenie páchateľov s politickými a ekonomickými špičkami i pracovníkmi štátnej správy, polície, prokuratúry a justície.

    Pán poslanec Andrejčák, hoci za výroky prednesené v parlamente nemôžem byť postihnutý ani trestne, ani občianskoprávne, budem rešpektovať prezumpciu neviny v tomto parlamente a obmedzím sa len na zovšeobecnenie prípadov, keď napríklad došlo k úniku informácií z daňových úradov a k presnému určeniu okruhu podnikateľov vhodnému na vymáhanie tzv. výpalného. Mohli by sme presne hovoriť o veciach, ale rešpektujem prezumpciu neviny.

    Ďalej, môžeme hovoriť vo všeobecnosti o prípadoch, keď prokuratúra zmarila prácu finančnej polície pri odhaľovaní veľkého privatizačného podvodu. Môžeme hovoriť o prípadoch, keď policajné hliadky boli vybavené mobilnými telefónmi pochádzajúcimi z podsvetia, keď sudca za záhadných okolností prepustil z väzby osobu obvinenú z niekoľko sto miliónového daňového a colného podvodu a tak ďalej a tak ďalej. Opakujem, nemienim využiť výhodu ustanovenia o nestíhateľnosti poslancov za výroky, lebo rešpektujem prezumpciu neviny.

    Obzvlášť je zarážajúce, ak policajní a daňoví úradníci na riadiacich postoch neoficiálne, ale otvorene hovoria o napojení časti svojich podriadených na štruktúry organizovaného zločinu a o veľkej nedôvere voči časti svojich pracovníkov.

    Organizovaný zločin má na Slovensku vynikajúce prostredie. Slovensko prestáva byť nezaujímavou transferovou krajinou, ale naopak, objavujú sa informácie, najmä z cudzích informačných zdrojov, že na naše územie sa začínajú prenášať aktivity, ktoré štátne orgány západných krajín úspešne vytláčajú zo svojich území. Ide predovšetkým o organizovaný zločin orientujúci sa na nelegálne finančné operácie, najmä pranie špinavých peňazí. Naďalej sa však darí aj ostatným druhom organizovaného zločinu, pretože v našej krajine nie sme, ako som už v úvode zdôraznil, ani materiálne, ani personálne, ale najmä nie politicky a morálne pripravení viesť vojnu s organizovaným zločinom.

    Ako príklad by som uviedol nebývalý rozmach vyberania výpalného. Chápeme komplikácie pri zaobstarávaní dôkazov proti podozrivým osobám, ak páchatelia často od poškodených vyžadujú podpísanie rôznych typov zmlúv, ktoré z hľadiska právneho odôvodňujú vyplatenie určitej sumy peňazí páchateľom. Hlavnou prekážkou pri odhaľovaní tohto druhu závažnej kriminality sú však prípady nepriamej účasti príslušníkov Policajného zboru na vyberaní výpalného, veľmi nízka dôvera poškodených a spoločnosti ako takej v políciu a strach o život a zdravie poškodených a ich rodinných príslušníkov z dôvodu neúčinnosti policajnej ochrany. Na Slovensku sa jednoducho opláca páchať závažnú organizovanú trestnú činnosť. V tejto súvislosti musím upozorniť na nebezpečné tendencie samoochrany niektorých podnikateľských kruhov, čo by mohlo viesť k popretiu štátu ako jediného oprávneného subjektu prijímať represívne opatrenia.

    Vážené dámy a páni, ako som už viackrát povedal, o organizovanom zločine na Slovensku nevieme veľa. Prispieva k tomu nielen vynikajúca živná pôda na jeho rozmach a obrovská latencia, ale aj neodbornosť až amaterizmus v prístupe k nemu. V podstate neexistujú ani dôveryhodné štatistické údaje, ktoré by nám poskytli aspoň mechanický súčet odhalených trestných činov spáchaných organizovanými skupinami. Máme k dispozícii iba údaj, že v 1. polroku 1997 bolo takýchto trestných činov spáchaných okolo 3 000 a že ich objasnenosť sa pohybuje okolo 54 %. Takto sa spočítavajú spáchané trestné činy uvedené v § 2 zákona číslo 249/1994 Z. z. o tzv. boji proti praniu špinavých peňazí. Medzi týmito trestnými činmi sú však aj trestné činy, ktoré môžu byť spáchané bez akejkoľvek súvislosti s organizovaným zločinom. Existujúce štatistické údaje nemajú preto žiadnu vypovedajúcu hodnotu.

    Organizovaný zločin si môže mädliť ruky aj z dôvodu nefunkčnosti orgánov určených na boj s ním. Podľa správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996 malo ministerstvo vnútra v priebehu roku 1997 pristúpiť k niekoľkým opatreniam na zefektívnenie boja s organizovaným zločinom. Takto sa mali napríklad vyčleňovať vyšetrovatelia špecializujúci sa na vyšetrovanie trestných činov v oblasti daňových únikov a nezákonných finančných operácií, alebo vypracovať koncepciu proti organizovanému zločinu s cieľom vybudovať autonómne pracovisko so zámerom koordinovane bojovať s organizovaným zločinom v spolupráci s obdobnými pracoviskami v zahraničí.

    Aká je realita? Ministerstvu vnútra sa nepodarilo splniť ani jednu z týchto dvoch úloh. O efektívnosti vyšetrovania daňových únikov a nezákonných finančných operácií ešte budem hovoriť v súvislosti s praním špinavých peňazí. Pokiaľ ide o koncepciu boja proti organizovanému zločinu, žiadna nebola predložená. Dúfajme, že sa jej dočkáme po tomto rokovaní Národnej rady.

    Chce to aj určitú mieru fantázie, vážený pán minister, ak si máme pod odborom na organizovanú kriminalitu v rámci Prezídia Policajného zboru predstaviť autonómne pracovisko. Na tomto pracovisku s celoslovenskou pôsobnosťou pracuje 15-krát menej odborníkov ako v Českej republike v tom istom centre. Odbor Prezídia Policajného zboru pre organizovanú kriminalitu však nemá ani disciplinárnu, ani personálnu právomoc vo vzťahu k operatívnym oddeleniam krajských riaditeľstiev Policajného zboru, kde sa na krajskej úrovni sústreďujú odborníci na organizovaný zločin. Žiaľ, týchto ľudí je nielen málo, ale ich pôsobnosť je limitovaná hranicami jednotlivých krajov. Hovoriť preto o existencii autonómneho, funkčného, personálne a materiálne vybaveného pracoviska s priamo riadiacou a personálnou právomocou vo vzťahu k regionálnym satelitom je iba ilúziou. Vážené dámy a páni, vybudovanie takéhoto pracoviska musí byť jednou z priorít boja s organizovaným zločinom, ak, samozrejme, v tomto štáte existuje reálna vôľa na takýto boj.

    Katastrofálna personálna situácia je aj v rezorte Generálnej prokuratúry, kde napríklad v centre na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky je iba jeden jediný pracovník zodpovedný za koordináciu aktivít v boji s organizovaným zločinom. Ak k týmto problémom prirátame obrovské personálne a finančné problémy samotného Policajného zboru, vrátane problémov spojených s jeho dôveryhodnosťou, musíme objektívne dôjsť k záveru, že Slovensko nedisponuje žiadnym efektívnym systémom boja s organizovaným zločinom. Na ilustráciu uveďme len také absurdity ako napríklad nedostatok peňazí v Policajnom zbore na pohonné hmoty, čo v niektorých okresoch viedlo k odstaveniu vozidiel a k pešiemu výkonu poriadkovej služby, alebo nákup nových vozidiel, na ktoré neboli naplánované finančné prostriedky na pohonné hmoty atď.

    Alarmujúca situácia je v oblasti prania špinavých peňazí. Slovensko je so svojím finančným, daňovým a colným systémom a procesom privatizácie vynikajúcim priestorom na legalizáciu príjmov z organizovaného zločinu. Cudzie informačné zdroje naznačujú, že v bývalých postkomunistických krajinách, vrátane Slovenska, sa uskutočňujú nelegálne finančné operácie, na ktoré nie sú podmienky vo vyspelých západných demokraciách. Z toho vyplýva, že Slovensko je územím, kde sa prepierajú aj nelegálne zisky z organizovaného zločinu pôsobiaceho v iných teritóriách.

    Nevieme odhadnúť ročný zisk organizovaného zločinu na území Slovenska. Zoberme si len jeho nepatrnú časť v podobe zisku z predaja ukradnutých áut. Ak bolo v roku 1996 na Slovensku odcudzených vyše 6 600 osobných automobilov, ktorých hodnota presahuje 1 mld. Sk, a ak pripustíme, že časť z nich bola vyvezená, časť z nich nemala nič spoločné s organizovaným zločinom a že časť predstavovala poistné podvody, pri triezvom odhade nám zostáva na území Slovenskej republiky nelegálny zisk od 300 do 500 mil. Sk. Keďže v boji proti praniu špinavých peňazí sme štatisticky absolútne neúspešní, treba pripustiť, že odhadovaný zisk z predaja ukradnutých automobilov sa dostal do legálneho finančného systému. Zdôrazňujem, pri príjmoch organizovaného zločinu z obchodu s drogami, starožitnosťami, bielym mäsom, zbraňami, jadrovým materiálom a podobne predstavujú zisky z kradnutých áut len nepatrný zlomok celkových nelegálnych ziskov.

    Experti Európskeho výboru pre problémy zločinu zostavili celý rad spôsobov prania špinavých peňazí, z ktorých nie všetky sú pokryté našou platnou úpravou. Zákon Národnej rady číslo 249/1994 Z. z. o boji proti praniu špinavých peňazí vytvoril určitý právny rámec porovnateľný s európskymi krajinami. Aj tu treba pripomenúť, že návrh tohto zákona bol pripravený a predložený do Národnej rady ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý bol v roku 1994 nominovaný Stranou demokratickej ľavice. Zákon bol však až do roku 1997 paralyzovaný, pretože Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky až s účinnosťou od 1. júla 1997 schválilo vykonávací predpis - vyhlášku číslo 181/1997 o podozrivých bankových operáciách, na ktorú bolo splnomocnené zákonom. Od roku 1994 do 1. júla 1997 nemali teda bankové inštitúcie k dispozícii právny predpis, ktorý by im definoval, čo je to podozrivá banková operácia. Otázka znie: Prečo? Očakávame na túto otázku odpoveď.

    Jedno je ale isté, paralyzovanie zákona z roku 1994 malo katastrofálny dosah na účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí. Zoberme si rok 1996. Zákon o boji proti praniu špinavých peňazí ukladá napríklad štátnym orgánom, obciam a iným právnickým a fyzickým osobám vykonávajúcim podnikateľskú činnosť povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce to, že ide o tzv. pranie špinavých peňazí. Takýchto oznámení bolo za celý rok 1996 iba 14, ale neprejavili sa ďalej ako začaté trestné stíhania. Ohlasovacia povinnosť bánk oznamovať podozrivé bankové operácie sa v roku 1996 plnila prakticky nulovo, pretože, ako som uviedol, vykonávací predpis k zákonu pripravilo ministerstvo vnútra až v roku 1997. Ani v jednom prípade sa v roku 1996 neuplatnilo atraktívne ustanovenie zákona o boji proti praniu špinavých peňazí oprávňujúce osobu, ktorá zistila pranie špinavých peňazí a oznámila ho orgánu činnému v trestnom konaní, na vyplatenie podielu akejsi odmeny na odňatom majetku.

    V roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky schválila aj novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré smerujú proti organizovanému zločinu. Aj tieto vznikli na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v tom čase viedol minister nominovaný SDĽ. Do Trestného zákona bol zavedený osobitný trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti - § 252 Trestného zákona. Štatistiky za rok 1996 hovoria za všetko. Podľa tohto ustanovenia sa začalo trestné stíhanie proti 22 osobám v 14 trestných veciach a na súde neskončilo ani jedno konanie.

    V prípade realizovaných trestných stíhaní išlo výlučne o manipuláciu s odcudzenými motorovými vozidlami, takže žiadne odhalenie prania špinavých peňazí v klasickej podobe. Rovnako dopadli aj osobitné inštitúty zavedené novelizáciou Trestného poriadku, ako sú použitie agenta, legendy u svedka, odpočúvania a záznam telekomunikačnej prevádzky, zaistenie účtu a podobne. V roku 1996, a táto prax pokračuje v roku 1997, sa v praxi používa iba odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

    Samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konštatuje, že pre účinnejší postih prania špinavých peňazí je nevyhnutné skvalitňovať a dobudovávať príslušnú rezortnú špecializáciu vrátane personálneho zabezpečenia a výchovy špecialistov. Nič také sa, žiaľ, nedeje. Skôr opak je pravdou.

    O praní špinavých peňazí treba hovoriť nielen preto, že je jednou z foriem kriminálnych aktivít organizovaného podsvetia, ale najmä preto, že je cestou nebezpečného prenikania špinavých peňazí do legálneho finančného systému. A za špinavými peniazmi, vážené dámy a páni, stoja špinaví ľudia, ktorí po nadobudnutí ekonomickej moci vstupujú do politického systému.

  • Tento životne nebezpečný proces pre podstatu štátu už začal. Experti majú ten názor, že slovenská privatizácia bola a stále je eldorádom prania špinavých peňazí, ktoré vznikli nielen u nás, ale najmä v zahraničí. Odhaľovanie a likvidácia špinavých peňazí je najlepším spôsobom, ako bojovať s organizovaným zločinom, ktorý potrebuje legalizovať svoje obrovské zisky. Boju proti praniu špinavých peňazí mieni preto Strana demokratickej ľavice ako prípadná vládna strana venovať prioritnú pozornosť pri potieraní organizovaného zločinu. Pranie špinavých peňazí je medzinárodným problémom, preto k nemu treba pristúpiť aktívne a podporiť všetky aktivity medzinárodných inštitúcií, ako je Rada Európy a Európska únia, vychádzajúce z Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí z roku 1990 a Smernice Európskej únie o ochrane pred využívaním finančného systému na pranie peňazí z roku 1991.

    Vážené dámy a páni, tak ako k organizovanému zločinu patrí pranie špinavých peňazí, tak k nemu patrí aj korupcia. Korupcia je najúčinnejším spôsobom prepájania organizovaného zločinu s politickým a štátnym systémom. Nemám na mysli bežnú korupciu, ktorá sa stala súčasťou nášho každodenného života, ale korupciu v rozsahu a spôsobmi, ktoré umožňuje iba obrovský obrat organizovaného zločinu, a korupciu, ktorá robí zázraky v štátnej správe, či už miestnej alebo ústrednej, pri rozhodovaní o lukratívnych štátnych zákazkách, pri udeľovaní rozličných povolení, korupciu, ktorá nahlodala policajný a súdny aparát, korupciu, ktorá urobila z privatizácie to, čo dnes z nej máme. Bezprostredný a vzájomný vzťah korupcie a organizovaného zločinu, ktorý ňou ohrozuje podstatu tohto štátu, zdôrazňuje aj rezolúcia číslo 1 o prepojení korupcie a organizovaného zločinu, ktorú tento rok prijala pražská konferencia európskych ministrov spravodlivosti. Rezolúcia výslovne hovorí, že boj proti organizovanému zločinu musí nevyhnutne zahŕňať aj adekvátny zásah proti korupcii.

    Ako sme proti korupcii zasiahli na Slovensku? Povedzme si niečo o tomto.

    Strana demokratickej ľavice pozorne sleduje predovšetkým plnenie vládneho programu Čisté ruky prijatého v roku 1995. Jeden môj kolega trefne premenoval tento program na program "Ruka ruku myje", a nie Čisté ruky. Tento vládny program nie je vôbec splnený, a to hovorím s plnou vážnosťou. Stačí, ak uvediem nasledujúce skutočnosti.

    V rokoch 1995-1996 mala vláda pripraviť a predložiť na rokovanie Národnej rady 35 návrhov právnych predpisov z rôznych oblastí, ktoré mali vytvoriť právne bariéry korupcie. Z 35 návrhov boli spracované len 4, z toho na zákone o konflikte záujmov pracovali najmä experti Strany demokratickej ľavice. Zarážajúce však je, vážené dámy a páni, že vláda v rámci projektu Čisté ruky napríklad navrhuje schválenie zákona, uložila si to ako vlastnú úlohu, predloženie návrhu zákona, na základe ktorého by bol Najvyšší kontrolný úrad oprávnený kontrolovať Fond národného majetku pri nakladaní so zvereným majetkom. Je to absurdné. Strana demokratickej ľavice predkladá na každej schôdzi tento návrh zákona, a vy ho neustále odmietate napriek tomu, že vláda to má vo svojom programe Čisté ruky.

    Nepochopiteľné sú aj návrhy vlády na posilnenie ustanovení Trestného zákona o úplatkárstve v programe Čisté ruky, keď vláda predložila presne opačný návrh a trestný čin úplatkárstva úplne vypustila z Trestného zákona v roku 1995. Teraz nevieme, či máme brať program Čisté ruky úplne vážne, alebo je to nejaký smiešny papier pre vtipkárov.

    Takáto právna úprava, ktorá neobsahuje trestný čin úplatkárstva, nemá vo svete obdobu. Prieči sa predstavám Rady Európy a Európskej únie o boji proti korupcii, a čo je najdôležitejšie, podľa slovenských trestných expertov sa v praxi vôbec neosvedčila. V roku 1994 - pokiaľ platilo ustanovenie o trestnom čine podplácania, to znamená aktívne úplatkárstvo, aj poskytovanie úplatku, aj prijímanie úplatku - bolo za úplatkárstvo právoplatne odsúdených 30 osôb. V roku 1995, keď nadobudla právoplatnosť uvedená novelizácia Trestného zákona, keď sme vypustili trestný čin dávania úplatkov, to bolo už len 21 osôb a v roku 1996 iba 13 osôb. A štatistiky za rok 1997 hovoria ešte o menšom počte, ako je 13 ľudí.

    O vysokom stupni amaterizmu pri predkladaní tejto novelizácie svedčí aj to, že napríklad v roku 1996 bolo podaných niekoľkotisíc podaní a sťažností od občanov, ale len v štyroch prípadoch išlo o oznámenie o úplatkárstve. Ani jedno sa nepotvrdilo. Vypustenie trestného činu podplácania neviedlo teda k zvýšeniu počtu odsúdených osôb za prijímanie úplatkov tým, že osoby dávajúce úplatky budú poskytovať orgánom činným v trestnom konaní informácie o osobách, ktoré úplatky prijali alebo výslovne žiadali. Novelizácia mala presne opačný efekt a viedla k zníženiu počtu osôb odsúdených a k rozmachu korupcie.

    Plne si uvedomujeme, do akej miery korupcia prenikla do politického, ekonomického a právneho systému. Ak bude korupčný trend pokračovať, je iba otázkou času, kedy korupcia úplne pohltí politické a štátne štruktúry.

    Niektoré problémy súvisiace s korupciou a úlohy vyplývajúce z vládneho programu Čisté ruky môžeme vyriešiť už na tejto schôdzi Národnej rady. Chybu vypustenia trestného činu podplácania môžeme napraviť schválením návrhu novelizácie Trestného zákona, ktorý som predložil a ktorý nesleduje nič iné iba návrat do právneho stavu platného pred nadobudnutím účinnosti novelizácie z roku 1995. Dúfam, že táto iniciatíva nebude opäť odmietnutá len z politických dôvodov, ako je už tradíciou v tomto parlamente.

    Mali by sme prejaviť aj úctu k vládnemu programu Čisté ruky a urýchlene zaradiť do programu rokovania Národnej rady návrh zákona, na základe ktorého by Najvyšší kontrolný úrad mal možnosť kontrolovať aktivity Fondu národného majetku pri spravovaní zvereného majetku. Opakujem. Ide o jednu zo základných úloh, ktoré si tento vládny program vytýčil.

    Zástupcovia Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách, najmä v Rade Európy, by mali aktívne podporovať myšlienku prijatia Rámcového dohovoru Rady Európy o korupcii a presadzovať, aby slovenské vnútroštátne právo upravujúce verejné obstarávanie vyhovovalo požiadavkám Smernice Európskej únie o verejných zákazkách.

    Strana demokratickej ľavice chápe korupciu ako problém, ktorý nie je možné riešiť len prostriedkami trestného práva, hoci represia zohráva v boji proti nej dôležitú úlohu. V prípade, že Strana demokratickej ľavice sa bude po voľbách 1998 zúčastňovať na výkone vládnej moci, bude

    1. presadzovať antikorupčné opatrenia personálneho a majetkového charakteru v polícii a štátnej správe,

    2. dbať na dodržiavanie ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý je dnes bezprecedentne porušovaný,

    3. presadzovať zriadenie osobitných antikorupčných zložiek vybavených osobitnými právomocami v boji proti korupcii a súčasne dbať, aby takéto osobitné právomoci boli využívané len na účely ich poskytnutia,

    4. neopomínať význam mediálneho pôsobenia na občanov s cieľom ich zapojenia do antikorupčných aktivít.

    Vážené dámy a páni, čo nám vyplýva z informácií, ktoré som uviedol?

    a) Boj s organizovaným zločinom, s praním špinavých peňazí a korupciou vyžaduje súhrn opatrení personálneho, materiálneho, inštitucionálneho a právneho charakteru. Tieto musia byť sprevádzané opatreniami, ktoré očistia dôveryhodnosť a akcieschopnosť tých orgánov, ktoré sú bezprostredne určené na boj s organizovaným zločinom, či už priamo, alebo nepriamo. Statoční odborníci nesmú byť vytláčaní z polície a z ďalších štátnych orgánov nekompetentnosťou, pocitmi bezradnosti z existujúcej situácie a spoločenským nedocenením. Štátne orgány sa musia usilovať o získanie dôvery občanov, pretože len pri poskytovaní informácií a dôkazov od právnických a fyzických osôb, či už ako poškodených, alebo len ako svedkov, budú schopní účinne zakročiť. V súčasnosti nie sme, vážené dámy a páni, schopní efektívne s organizovaným zločinom bojovať.

    b) Detaily navrhovaných opatrení určí analýza súčasného stavu a štruktúry organizovaného zločinu, ktorú žiadame od vlády Slovenskej republiky v korektnom termíne do konca februára 1998. Iný postup nie je možný. Bolo by úplne nelogické rozhodovať o veci bez základnej znalosti jej obsahu a formy.

    c) Absolútne nevyhnutným sa zdá zriadenie autonómneho pracoviska na boj s organizovaným zločinom so všetkými náležitosťami a oprávneniami a s celoslovenskou pôsobnosťou. Len také pracovisko, ako som ho definoval pri hodnotení súčasného odboru Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, bude schopné zbierať a vyhodnocovať potrebné informácie o podsvetí a navrhovať najefektívnejší spôsob boja proti nemu. Netreba sa obávať ani výnimočných oprávnení udelených takémuto pracovisku za predpokladu, že budú prijaté garancie, aby zverená právomoc nebola zneužívaná na iné účely, ako je potieranie organizovaného zločinu.

    d) Potrebné sú aj legislatívne zmeny, ale tie sa nesmú stať fetišom. Vláda Slovenskej republiky robí zásadnú chybu, ak problém organizovaného zločinu mieni riešiť iba balíkom navrhovaných zákonov, ktoré sú bez ďalších opatrení iného ako právneho charakteru impotentné. O návrhoch zákonov o cestovných dokladoch v štátnej službe policajtov, pomocníkov Policajného zboru, nových oprávneniach policajtov, CBS a obligatórnej väzbe môžeme diskutovať, ale samotné nič neriešia. Práve naopak. Niektoré z týchto návrhov zákonov, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky, vyvolali ešte väčší pohyb v oblastiach, kde by sme ako soľ potrebovali stabilitu. Nikoho nestraším. My sme obviňovaní, že opozícia straší. Straší vláda Slovenskej republiky, ak navrhuje iné nevýhodnejšie riešenie odchodného pre policajtov, ktoré vyvolalo reakciu prípravy na odchod z polície najmä u najskúsenejších policajtov. Nedovoľme, aby v súčasnej situácii odišlo z polície 1 000, 1 500 policajtov s dlhoročnými poznatkami z boja proti kriminalite.

    V politickej oblasti vyvoláva veľké pochybnosti návrh na zavedenie tzv. obligatórnej väzby. Ak má byť určená obligatórná väzba len na boj s organizovaným zločinom, načo bolo dobré navrhnúť, že sudca bude povinný dať do väzby osobu aj v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu, ako je napríklad rozvracanie republiky alebo iného politického trestného činu, ktorý nemá s organizovaným zločinom nič spoločné? Rozumné návrhy Strana demokratickej ľavice a verím, že aj ostatné opozičné strany nepochybne podporia.

    e) V súvislosti s organizovaným zločinom sa Slovensko musí viac otvárať smerom k medzinárodnej spolupráci. Strana demokratickej ľavice, a opäť zdôrazňujem, verím, že aj ostatné opozičné strany ponúkajú svoje dobré medzinárodné kontakty na využitie. Analýza účinnosti a dosahu opatrení proti organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí a korupcii obsiahnutých v zákonoch Národnej rady číslo 247, 248 a 249, o ktorú žiadame vládu Slovenskej republiky v bode 2 navrhovaného uznesenia, by mala reagovať aj na zosúladenie týchto opatrení s najvýznamnejšími medzinárodnými dokumentmi prijatými na pôde Rady Európy, Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Okrem už spomínaného Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí z roku 1990 a Smernice Európskej únie o ochrane pred využívaním finančného systému na pranie peňazí z roku 1991 mám na mysli aj globálny Akčný plán proti organizovanému nadnárodnému zločinu prijatý v roku 1994 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov.

    Slovensko sa musí zapojiť aj do výmeny informácií o organizovanom zločine s inými krajinami, pretože nadnárodný charakter zločinu si vyžaduje aj nadnárodné opatrenia. V tejto súvislosti by sme už dnes, ak by sme mali autonómne pracovisko na boj s organizovaným zločinom s celoslovenskou pôsobnosťou, mohli postupovať pri zbere a spracúvaní informácií podľa existujúcej medzinárodnej metodiky. Aj tu vie byť Strana demokratickej ľavice nápomocná.

    Ako sme boli informovaní, diskusiu vo vládnej koalícii vyvolal bod 3 nášho uznesenia, kde žiadame vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s riaditeľom Slovenskej informačnej služby zhodnotila stav a formy prerastania organizovaného zločinu do štátnomocenských štruktúr Slovenskej republiky. Vyspelé demokratické krajiny uznávajú tézu, že v Európe sa zmenila atmosféra na výkon typickej spravodajskej činnosti. Právne predpisy týchto krajín kladú na prvé miesto - zoberme si Francúzsko, Taliansko, Nemecko, môžem to presne dokladovať -, kladú na prvé miesto v povinnostiach tajných služieb spoluprácu s ďalšími orgánmi v boji proti organizovanému zločinu, lebo je to práve on, ktorý ohrozuje demokratické štáty.

    Slovenská informačná služba so svojím technickým vybavením a možnosťami danými miliardovým rozpočtom by sa tiež mala začať venovať užitočnejším veciam, ako je naháňanie čarodejníc. Keďže sme presvedčení o prerastaní organizovaného zločinu do štátnomocenských štruktúr Slovenskej republiky, očakávame od Slovenskej informačnej služby primeranú reakciu.

    Vážené dámy a páni, opakovane zdôrazňujem, nemienili sme a ani nemienime vytĺkať z organizovaného zločinu politický kapitál. Ponúkame možnosť rozumnej diskusie a hľadania východísk. Navrhované uznesenie považujem za dobrý základ prijatia účinných opatrení. Ak je v tomto parlamente politická vôľa bojovať s organizovaným zločinom - a ja verím, že je -, pusťme sa do práce, a nie do vzájomného osočovania sa. Toho si ešte v iných súvislostiach užijeme naozaj dosť.

    Na záver chcem podať návrh na doplnenie uznesenia, ktoré je uvedené pod číslom 818. Navrhujem, aby sme v bode 3 tohto uznesenia začali tento odsek slovami "v súčinnosti s riaditeľom Slovenskej informačnej služby" a potom bude pokračovať text, ktorý je uvedený v návrhu uznesenia pod číslom 818. Tým úplne stotožníme obidva návrhy uznesení, jedno, ktoré predložil výbor, a druhé, ktoré predložila skupina poslancov za opozičné strany.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol jediný poslanec prihlásený za kluby. Za poslancov sa hlási ešte raz pán Robert Fico a pán poslanec Benčík.

  • Hlas z pléna.

  • Sťahuje. Ďakujem.

    Takže najskôr pán poslanec Benčík a potom tí páni poslanci, ktorí sa chcú prihlásiť.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne, vážená pani ministerka,

    škoda, že tu nesedí pán minister vnútra, možno, že by ho to mohlo zaujímať, alebo dokonca by ho to aj malo zaujímať. My sme ho včas vyrozumeli, slušne požiadali.

    Kolega Fico podrobne rozviedol problematiku organizovaného zločinu. Ukázal na vážny stav, na nežiaducu dynamiku a tendenciu, ktorá, ak sa včas nezobudíme, môže ohroziť základy organizácie spoločnosti, bezpečnosť štátu, ale aj bezpečnosť ľudí. Aj k organizovanému zločinu sa nejako pristupuje podľa schémy: Problémy sú, ale však problémy sú aj inde. Prečo nie je záujem ísť k podstate veci? Komu prospieva natierať veci na ružovo, veci zahmlievať a seba samých, ale najmä verejnosť zavádzať v štýle, veď veci riešime, a keď vypuklým problémom sa venujeme nedostatočne? Ak o pálčivých veciach v hospodárstve, zdravotníctve, školstve - nechcem to dramatizovať, len pripomínam - a vede nevenujeme dostatočnú pozornosť, tak sa bezprostredná situácia nemení, ak mlčíme o týchto veciach, ak zavádzame a v prospech veci málo urobíme.

    Nehnevajte sa, mne to pripomína nedávnu minulosť, keď sa veci, nahromadené problémy zakrývali, keď sa k tomu prijímali bombastické uznesenia "akože" na riešenie, a podstata stále unikala. Uvediem príklad. Koncom roku 1994 boli prijaté výraznejšie zmeny v trestnoprávnych normách. Ich podstatou bolo zvýšiť najmä účinnosť trestného konania, a to aj preto, že po roku 1989 sa výrazne zvýšil počet trestných činov, ale počet odsúdených páchateľov v porovnaní s rokom 1989 sa nezvýšil. Čiže výrazne sa zhoršila objasnenosť a z celkového počtu skutočných páchateľov trestných činov sa dostala pred súd ani nie tretina. A tak neodhalením páchateľov, t. j. dvoch tretín, sa ukazuje, že sa na Slovensku oplatí páchať trestnú činnosť a ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť, rozširuje sa potom rad páchateľov, ktorí opakovane páchajú trestnú činnosť. A či chceme, alebo nechceme, recidíva je veľmi vhodným sociálnym podhubím kriminálneho správania sa a odtiaľ je potom len krok k organizovanému zločinu.

    Bolo preto potrebné a dovoľte mi, kolegovia, pripomenúť, že vládne vyhlásenie s tým počíta, že sa zvýši funkčnosť a výslednosť orgánov Policajného zboru zameraného na odhaľovanie a zvýšenie objasnenosti trestných činov. To sa za posledné tri roky neuskutočnilo. Žijeme v sebaklame a problém sa stáva vypuklým tak, že exekutíva rada ponúka legislatívnou cestou zdanlivé riešenie. Verejnosť sa uspokojí, veci ostávajú po starom, t. j. neriešené.

    Len pripomínam známu záležitosť, ako riešiť korupciu zrušením skutkovej podstaty podplácania. Bola o tom tu reč a pripomínam to pre tých, ktorí mi tu vtedy argumentovali, že argumenty sú síce správne, ale skúsme to. Dva roky, ktoré odvtedy prešli, nám dali za pravdu, že sa postih páchateľov v tejto oblasti neprejavil. Alebo známa kauza okolo takzvaného zákona na ochranu republiky, ktorým sme si viac poškodili, ako pomohli.

    Hovorím to aj preto, že aj na tejto schôdzi sa na programe objavujú návrhy, hoci niektoré, priznávam, sú opodstatnené, čo mi však prekáža, že sa účelovo preceňujú, a tieto návrhy zákonov sa vydávajú za také, ktoré vraj riešia a prispievajú k riešeniu organizovaného zločinu. Vydávať zákon trebárs o pomocníkoch Policajného zboru za prostriedok boja proti organizovanému zločinu je podľa mňa nezmysel. Tento zákon má a môže mať význam pri ochrane verejného poriadku, môže zohrať svoju úlohu pri odhaľovaní drobných krádeží v záhradkách, na dvoroch, v bytoch, ale nevydávajme to za všeliek a nevydávajme tento návrh zákona za taký, ktorý prispeje k organizovanému zločinu.

    Ináč pre mňa je trochu bizarné na tom to, že dnes takýto návrh obhajujú aj tí, ktorí na vlne antikomunizmu sa podstatne podieľali na zrušení pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti.

    Jedným slovom, základný problém boja proti organizovanému zločinu nespočíva - a pretože sme na pôde zákonodarného zboru, podčiarkujem nespočíva - výhradne a jedine len v legislatívnej oblasti. Zo strany výkonnej moci, a všímam si, že sa to stáva módou pánov ministrov, že ak sú problémy, tak sa snažia vyhovárať, že to zapríčinil parlament. Problém je najmä v personálnych otázkach, v kvalifikácii, problém je v materiálnom vybavení týchto orgánov a v neposlednom rade aj v kompetentnom riadení, ktoré podľa môjho názoru sa nemá vyčerpávať len sústavnou a častou nekoncepčnou reorganizáciou. To sú podstatné otázky, ktoré - či chceme, alebo nechceme - vplývajú na účinnosť boja proti organizovanému zločinu. Podľa môjho názoru by bolo na prospech veci pri spracovaní budúcej správy, ktorá sa má podľa návrhu uznesenia predložiť, venovať patričnú pozornosť aj týmto, povedal by som, prozaickým otázkam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja pánu poslancovi Benčíkovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný prihlásený písomne. Pýtam sa, či sa tí, ktorí sú na tabuli, hlásia do rozpravy, alebo aj s faktickými poznámkami. Všetci do rozpravy.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

    veľmi nerád účelovo predkladám svoje názory a názory svojich kolegov, ale poprosil by som, keby sa teraz aj televízna kamera, pokiaľ môže, trošičku sústredila na to, čo si dovolím vám prečítať.

    "Vážený pán predseda,

    Slovenská národná strana má záujem uskutočniť v čo najkratšom čase monotematické stretnutie predsedov parlamentných politických strán, ktorého účelom bude posúdenie systémových opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v našej spoločnosti. Slovenská národná strana navrhuje uskutočniť čo najskôr stretnutie na úrovni podpredsedov strán a expertov v danej oblasti a v nadväznosti na výsledky ich rokovania pripraví stretnutie predsedov parlamentných politických strán.

    Vážený pán predseda, veríme, že pochopíte naše úsilie smerujúce k riešeniu celospoločenských problémov, akým nesporne je i nárast kriminality a alarmujúce zhoršenie bezpečnostnej situácie našich občanov. Sme presvedčení, že je vecou našej spoločnej zodpovednosti voči spoločnosti hľadať riešenia tejto situácie, a to bez ohľadu na úzke stranícke záujmy. Stanovisko z Vašej strany k nášmu návrhu očakávame na faxovom čísle 366 188, pričom miesto a termín stretnutia budú upresnené po vzájomnej dohode zúčastnených strán.

    Bratislava 19. februára 1997."

    Dámy a páni, musím konštatovať, že na túto výzvu odpovedali, myslím, všetky politické strany. Strany vládnej koalície pozitívne privítali túto iniciatívu a strany opozície otvorene či menej otvorene sa k tejto iniciatíve obrátili chrbtom.

    Z tohto pohľadu treba vidieť, aj keď nesporne nesmierne veľmi dôležitú iniciatívu poslancov, ktorí iniciovali zvolanie mimoriadnej schôdze k tejto tematike, ale treba tu vidieť aj súvislosti s blížiacim sa koncom nášho volebného obdobia. Pretože ak budeme hovoriť o boji s kriminalitou, tak boj s kriminalitou musí byť podporovaný reálne, a nie vystúpením, resp. slovnými vystúpeniami.

    Nesmierne si vážim nášho kolegu pána poslanca Fica a myslím si, že súhrn, ktorý urobil, je veľmi hutný a veľmi obsažný, ale je len konštatačný. Obávam sa, že sa zámerne vyhol niektorým veľmi dôležitým otázkam, ktoré si bolo treba položiť. Prečo je situácia taká, aká je? Prečo orgány zodpovedné za boj s kriminalitou sú čiastočne neefektívne? Obávam sa, že odpoveď na túto otázku je jedna z kľúčových odpovedí, ktorá vedie k riešeniu situácie, v ktorej sa nachádzame.

    Zabudli sme zrejme na to, kto podporuje únik informácií, kto podporuje nelegálne nahrávanie telefónnych rozhovorov, či snahu o diskreditáciu osôb zodpovedných práve za boj s kriminalitou. Myslím si, že príslušnú aféru si veľmi dobre pamätáme. Pamätáme sa, kto spochybňoval Slovenskú informačnú službu, kto - povedal by som - dopredu poznal vinníkov pred tým, než ešte bolo vyšetrovanie. Kto, keď polícia urobí povedzme niekde príslušnú raziu, kričí o policajnom štáte, hoci podobné razie sú bežné všade vo svete.

    Tých, ktorí to náhodou nevedia, si dovolím upozorniť, že pokiaľ dopravná polícia v Spojených štátoch niekoho zastaví, tak ten si nedá ani len dolu ruky z volantu, pretože naňho mieri revolver, vystúpi na vyzvanie z auta, položí ruky na strechu a nechá sa prehľadať. Pán Boh ho chráň, aby siahol do vrecka. Keď naša polícia zatkne niekoho, a ten sa bráni zatknutiu, a keď polícia použije donucovacie prostriedky, tak je to práve naša drahá opozícia, ktorá začne kričať o neprimeranom zásahu polície.

    Myslím si, že o tom, čo je neprimeraný zásah polície, by sa mohli presvedčiť aj na televíznych kanáloch, keď vidíme, ako rozháňa napríklad v Európskej únii polícia demonštrantov. Naposledy to bolo v Bruseli. Pokiaľ by niečo také urobila u nás polícia, tak je za to krik ešte aj v Patagónii a na Ohňovej zemi. Ale pokiaľ polícia naozaj nebude môcť použiť donucovacie prostriedky, tak, vážení kolegovia z opozície, o boji s kriminalitou len rozprávate. Pretože ak policajt - a povedzme si to rovno - aj prichytí niekoho pri trestnom čine a privedie ho pred sudcu a sudca ho nechá na slobode, dotyčný sa vráti dokončiť príslušný trestný čin. Policajt ho znova predvedie a sudca ho znova pustí na slobodu, presnejšie, bude ho stíhať na slobode, tak je to skutočne demoralizácia Policajného zboru.

    Pán poslanec Fico sa veľa venoval otázke špinavých peňazí. Ale vážne, páni kolegovia z opozície, nespomínate si na výrok istého premiéra istej krajiny, ktorá sa mnohým z vás ešte dodnes zdá strateným rajom, že nepozná špinavé peniaze? Nehovorme preto, že je to nejaká výsada Slovenskej republiky, ale skôr, že je to import, ktorý k nám prišiel. Zabudli sme na to, ako toto všetko začínalo. Zabudli sme na nehoráznu amnestiu, keď boli skutočne zločinci, nie politickí väzni, ale skutočne zločinci najhrubšieho zrna pustení. Zabudli sme na to, že, bohužiaľ, aj dnes sa ešte poniektorí tí, ktorí chodili štvať väzňov do Leopoldova, bijú do pŕs, že oni sú tí praví demokrati.

    Dámy a páni, a pokiaľ si naozaj nepozrieme rovno do tváre a každý sa nepozrie rovno do zrkadla, tak potom musím považovať aj vystúpenie pána kolegu Fica - napriek tomu, že si ho nesmierne vážim, napriek tomu, že situácia je veľmi kritická a veľmi si vážim to, že sme vôbec otvorili túto otázku na pôde Národnej rady a začali sme o nej rokovať -, bohužiaľ, za predvolebné vystúpenie.

    Ale prosím, verím, že sa hlboko mýlim a potom sa pánu Ficovi a celej Strane demokratickej ľavice ospravedlním, ak skutočne priložia ruku k dielu, ale takisto aj všetky ostatné opozičné politické strany, ak miesto toho, aby spochybňovali tie zložky, ktoré majú bojovať za bezpečnosť Slovenskej republiky, miesto toho, aby si museli tieto zložky chrániť svoje informácie aj pred poslancami, aby neboli vynesené von, ak miesto toho naopak prispejú svojimi informáciami k boju s organizovaným zločinom.

    Dámy a páni, to je jediná cesta, ako sa s organizovaným zločinom vysporiadať, ale to znamená, že každá jedna politická strana - podčiarkujem každá jedna - musí nadradiť boj s organizovaným zločinom nad svoje politické ambície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som zareagovať na kolegu Prokeša. V podstate ako keby zaznela výčitka voči opozičným stranám, že sme nereagovali na list SNS. Mám pocit, že list išiel celkom inde. Obávam sa, že práve koalícia má v rukách všetky mocenské páky. A vyzývať nás, aby sme vám pomohli pri riešení zločinnosti - obávam sa, že nevieme presne ako, ale budeme o tom diskutovať. Mám pocit, že by ste list mali písať predovšetkým do vlastných radov, lebo diskutovať o takomto vážnom probléme bez účasti kompetentných ministrov, je úplne zbytočné. Preto sa pýtam, kde je minister vnútra, kde je minister spravodlivosti a ďalší. Tam by som skôr smeroval list.

    A ešte k tomu maličká poznámka. Ak ste spomenuli, že tieto negatíva prišli k nám zo Západu, mám pocit, že kolega Fico hovoril aj o domácich zločincoch.

    To je všetko.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda,

    dovoľte mi ešte, aby som aj ja zareagoval na môjho predrečníka pána poslanca Prokeša.

    K tomu listu, pán poslanec, len toľko. Aj my sme dostali tento list. Samozrejme, SNS nám poslala takúto pozvánku, ale potom napríklad váš predseda pán Slota, ktorý momentálne pri prerokúvaní takejto závažnej otázky nie je ani prítomný, navrhol pri prerokovaní správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1995, aby sa o tom len hlasovalo a výbor Národnej rady po 15 minútach rokovania o tejto správe len hlasoval a odsúhlasil ešte aj uznesenie, ktoré nebolo vôbec do tohto materiálu dodané cez ministerstvo vnútra, nie je o čom hovoriť.

    Druhá záležitosť. Hovoríte, že za zvolaním mimoriadnej schôdze treba vidieť blížiace sa voľby. Pán poslanec Prokeš, práve opoziční poslanci boli tí, ktorí viackrát navrhovali - ak si pozrieme len posledný rok, minimálne na každej druhej, ak nie na rokovanie každej schôdze - bod, ktorý práve smeroval k tomu, aby sme zamedzili otázkam, o ktorých momentálne rokujeme. Bohužiaľ, väčšina to neschválila, neschválili to poslanci vládnej koalície. To je tá sila, ktorú máte v rukách.

    A k samotnej téme. Organizovaný zločin je sprievodným javom každného štátu, a to bez rozdielu na stupeň jeho stability, úroveň jeho legislatívy a účinnosť práce jeho orgánov činných v trestnom konaní. Fakt, že sa snaží získať čo najväčšiu hospodársku, ale aj politickú moc, že nepozná hranice, s využitím každej legislatívnej medzery sa rýchlo udomácni práve v krajinách s transformujúcou sa legislatívou a ekonomikou, malo za zákonitosť to, že po spadnutí tzv. železnej opony tento organizovaný zločin hľadal nové trhy práve v krajinách strednej a východnej Európy.

    Prvé náznaky prítomnosti zárodkov organizovaného zločinu na Slovensku sa začali prejavovať už v roku 1992, a to hlavne v ekonomickej kriminalite formou nezákonného získavania poistného za falošné faktúry. To boli tie známe prípady tzv. fakturantov, ale aj rastom krádeží motorových vozidiel na objednávku. Citeľnejšiu prítomnosť organizovaného zločinu u nás bolo možné zaregistrovať paralelne s naštartovaním neprehľadnej a nekontrolovateľnej privatizácie, a to hlavne na prelome rokov 1993-1994. Enormný nárast korupcie, a tým aj vydierateľnosti vysokých štátnych úradníkov v súčasných privatizačných aférach, dá sa povedať, práve pomohol udomácneniu sa tohto organizovaného zločinu tu na Slovensku. Orgány činné v trestnom konaní stáli nepripravené pred trestnými činmi. Nielenže nemali dostatočnú oporu v legislatíve v boji proti novým druhom trestných činov, ale aktéri organizovaného zločinu sa vyzbrojili aj najschopnejšími právnikmi, čo, samozrejme, znechutilo prácu policajtov proti nim.

    Prvá, na vtedajšie obdobie adekvátna reakcia zo strany výkonnej a zákonodarnej moci bolo prijatie noviel Trestného poriadku číslo 247/1994 Z. z., Trestného zákona číslo 248/1994 Z. z. a zákona číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti.

    Po parlamentných voľbách v roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky zo začiatku ešte reagovala na čoraz intenzívnejšie prejavy organizovaného zločinu, a to uznesením číslo 69 z 20. januára 1995 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, keď žiadala vládu v bode C 14 centralizovať riadenie boja s organizovaným zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky a v bode C 15 predložiť Národnej rade Slovenskej republiky konkrétne kroky zamerané na boj s organizovaným zločinom. A navyše, 10. 5. 1995 k informácii o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1994 Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie číslo 123, v ktorom zaviazala vládu, citujem: "V polročných intervaloch informovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých opatrení v boji proti organizovanému zločinu." Ešte raz zdôrazňujem, bolo to 10. 5. 1995. Dnes sú od tohto dátumu dva roky a skoro ešte ďalších 6 mesiacov, a bol by som zvedavý, keby napríklad predseda výboru pre obranu a bezpečnosť vyhodnotil účinnosť práve týchto prijatých opatrení. Toto sme zatiaľ nemali možnosť si tu vypočuť.

    Stupňujúca sa činnosť organizovaného zločinu v poslednom období, vrátane enormného zvýšenia počtu vymáhania výpalného, vrážd, výbuchov, ako aj neschopnosť orgánov činných v trestnom konaní úspešne zasiahnuť proti týmto trestným činom, nám vnucuje otázku, kde sa stala chyba a ako ju napraviť. Ak Národná rada Slovenskej republiky reagovala pred troma rokmi správne, prečo vláda Slovenskej republiky nebola schopná zrealizovať napríklad spomínané novely Trestného zákona, Trestného poriadku a tzv. zákona proti organizovanému zločinu z roku 1994? Akou mierou prispel k rozšíreniu a stabilizácii organizovaného zločinu fakt, že ministerstvo vnútra nesplnilo, ba dokonca neustále porušovalo uznesenie Národnej rady smerujúce k centralizácii boja proti organizovanej kriminalite?

    V roku 1995 vtedajší minister vnútra pán Hudek dokonca zaradil ďalší medzičlánok do riadenia boja s organizovaným zločinom. No počas svojho ministrovania pán minister ignoroval bod C 15 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 69 z 20. januára 1995. Ako som už hovoril, v tom bode Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade konkrétne kroky zamerané na boj s organizovaným zločinom.

    Taktiež by bolo žiaduce preskúmať, aký je podiel nedostatočne pripravenej reorganizácie Policajného zboru na náraste organizovanej kriminality, hlavne ak je známe, že po reorganizácii:

    1. Boli zrušené niektoré kompetencie alebo väčšina kompetencií Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky a boli oslabené kriminálne služby.

    2. Na krajských úradoch Policajného zboru boli zrušené tretie odbory úradov vyšetrovania, ktoré sa zaoberali vyšetrovaním organizovaného zločinu.

    3. Reorganizácia odčerpala financie potrebné na zabezpečenie činnosti polície najmä na okresných úrovniach, dôsledkom čoho je obmedzenie napríklad používania motorových vozidiel, o čom hovoril aj pán poslanec Fico. Ale takisto dôsledkom toho je nedostatok finančných prostriedkov napríklad na kancelárske potreby, o ktorých sme hovorili na minulej schôdzi Národnej rady.

    4. Odchádza najviac policajtov s dlhodobou praxou. Kým v roku 1996 za prvých 8 mesiacov v priemere odišlo mesačne 76 policajtov, v roku 1997 za to isté skúmané obdobie odišlo v priemere mesačne 92 policajtov, čo je mesačne o 16 policajtov viac. A nemusím zdôrazňovať, že odchádzajú práve tí skúsenejší s 10- až 20-ročnou policajnou praxou.

    Vážené kolegyne a kolegovia, aby sme nehovorili len o zodpovednosti výkonnej zložky, musíme sa zamyslieť aj nad tým, prečo Národná rada Slovenskej republiky neurobila viac pre zastavenie organizovaného zločinu, ktorý v budúcnosti môže bezprostredne ohroziť aj demokratické piliere Slovenskej republiky. Prečo Národná rada Slovenskej republiky nevyužila svoju kontrolnú funkciu voči vláde Slovenskej republiky, ak tá nie je schopná, možno ani ochotná, postupovať v súlade so svojím programovým vyhlásením. Stačí si napríklad prečítať z programového vyhlásenia na strane 71 časť, ktorá hovorí, a teraz citujem, "o dôslednom presadzovaní programu Čisté ruky a o zvýšení morálky a disciplíny, o bezúhonnosti a nepodplatiteľnosti v štátnych orgánoch".

    Pokles právneho vedomia občanov je priamo úmerný poklesu právneho vedomia nimi zvolených politických predstaviteľov. Hlavne, ak sa niektorí z nich obohacovali pomocou privatizácie a sú známe - ako to bolo uverejnené v niektorých masmédiách - ich kontakty s aktérmi podsvetia. Nedôslednosť a neochota poslancov prispievať k odhaleniu privatizačných prechmatov, ako aj nedovoleného vývozu obilia a z ich strany nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky je priamym dôkazom toho, že zákony sa dajú obísť a vlastne toto využívajú aktéri organizovaného zločinu. Či nie je priamym návodom pre šéfov organizovaného zločinu kde a ako si zabezpečiť beztrestnosť to, že na Slovensku je možné z hocijakých, aj z politických dôvodov zastaviť a uložiť vyšetrovanie vraždy? Ako asi vplýva dvojtvárnosť vládnej politiky na potláčanie organizovaného zločinu, ak v programovom vyhlásení sa hovorí, citujem, "predpokladáme, že prokurátori budú pružnejšie a nekompromisnejšie reagovať na prejavy nezákonnosti", a pritom o necelé dva roky nato sú títo vyšetrovatelia pružne a nekompromisne odvolávaní z jednotlivých prípadov, ktoré riešia, a to na základe, môžeme povedať, nepriameho zásahu generálneho prokurátora?

    A ďalej, azda nebolo cynické od Národnej rady - znovu pripomínam, že väčšinu v Národnej rade máte vy, vážení poslanci a poslankyne vládnej koalície -, keď o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1996 sme museli rokovať v neskorých nočných hodinách, aby sme to už mali za sebou? A napriek stúpajúcemu trendu trestných činov patriacich do skupiny organizovaného zločinu Národná rada vo svojom uznesení číslo 595 z 21. 3. 1997 konštatovala, citujem: "Vytýčené priority zamerania činnosti Policajného zboru v roku 1997 a pripravované a realizované opatrenia na potláčanie organizovaného zločinu považuje za správne a adekvátne hlavným bezpečnostným rizikám." Toto ste odsúhlasili vy, vážené kolegyne a kolegovia. Čo dodať? Stačil len polrok a poslanci, tí, ktorí hlasovali za takéto uznesenie, zmenili svoje stanovisko? Alebo treba hľadať toto rýchle a nedôstojné prerokovanie tohto bodu niekde inde? Bolo potrebné predbehnúť opozíciu? Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky sa musí zaoberať touto otázkou. Nestačí len prijať uznesenia. Uznesenia musia byť prekontrolované, či boli splnené. Ak neboli splnené, samozrejme, vláda Slovenskej republiky musí za to zodpovedať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pittner.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, pán minister, pán generálny prokurátor,

    keď hovoríme o organizovanom zločine, aj tu platí stará zásada, ktorú počúvam od deväťdesiateho roku, že peniaze tu hrajú rolu až v prvom rade.

    Organizovaný zločin predstavuje vskutku špecifický typ mnohostrannej trestnej činnosti, ktorá vykazuje rad formálnych rysov zhodných s podnikateľskou činnosťou organizovanou za účelom dosahovania maximálnych ziskov bez ohľadu na použité prostriedky a oblasti podnikania. Reaguje na štruktúru spoločenského dopytu plynúcu či už z nedostatočného uspokojovania, alebo umelo vyvolávanú. Výraz priemysel zločinu (crime industry) veľmi výstižne charakterizuje prirovnanie organizovaného zločinu k špecifickej podnikateľskej aktivite organizovanej podľa modelu prosperujúceho podniku s tým rozdielom, že sa tu neprihliada na normy, ktoré stanovuje spoločnosť. Primárne je organizovaný zločin zameraný na poskytovanie tovaru alebo služieb, ktoré sú zákonom obmedzené, prípadne celkom zakázané, ale v spoločnosti vzniká po nich trvalý dopyt, a to i pod maskou oficiálneho odmietania.

    Z tohto dôvodu, tak ako to spomenul pán poslanec Fico a pán poslanec Bugár, sa opozičné strany viackrát a, žiaľ, neúspešne usilovali o to, aby sa Národná rada otázkou organizovaného zločinu zaoberala. A keďže sme videli stav taký, aký je, 7. novembra opozičné strany združené v SDK usporiadali verejný celoštátny seminár o problematike organizovaného zločinu, jeho prejavoch, organizácii a možnostiach jeho eliminácie spolu s ďalšími témami, ktoré na to nadväzujú. Pozvali sme aj predstaviteľov ministerstva vnútra, Prezídia Policajného zboru, Policajnej akadémie. Žiaľ, títo páni pre nedostatok času, pre pracovnú zaneprázdnenosť nám väčšinou písomne oznámili, že sa nemôžu dostaviť. Ale za veľké plus považujem to, že sa dostavili pracovníci prokuratúry, i keď vojenskej, a pracovníci súdov. Ich účasť bola veľkým prínosom. Ale musím povedať, že je na škodu, keď sa na takomto stretnutí nezúčastnili i pracovníci toho rezortu, bez pôsobenia ktorého si neviem predstaviť úspešnosť zápasu proti organizovanému zločinu.

    Chcem tiež povedať, že síce o organizovanom zločine hovoríme až v poslednom období, a ako to nedávno v televíznych Krokoch povedal pán štátny tajomník Polka, dokonca sa v poslednom období najmä západní odborníci zmieňujú o tejto realite ako o organizovanej kriminalite. Ale bez ohľadu na názor je naozaj potrebné, aby sme si ustálili určitú terminológiu a aby sme si potom ustálili aj určité právne dosahy, ktoré takáto terminológia má na boj proti organizovanému zločinu. Z tohto dôvodu sme sa zaoberali týmito problémami i na spomínanej celoštátnej konferencii.

    Ale tiež chcem povedať niečo iné. Vzhľadom na skúsenosti západných demokratických krajín s problematikou, ktorú poznali pri transformácii ekonomík - povedzme aj v takých oblastiach, ako to bolo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch v USA v súvislosti s prohibíciou -, už v deväťdesiatom roku som ako minister vnútra zaviedol odbor závažnej kriminality, na ktorý sa postupne nabaľovali ďalšie činnosti. V roku 1991 som zaviedol Úrad na ochranu ekonomických záujmov, ktorý bol neskôr pretransformovaný na názov odbor alebo Úrad finančnej polície a, chvalabohu, takto funguje až doteraz. Chcem len povedať, že chybou, a zásadnou chybou, je, že sa v oblasti budovania práve toho - ako hovorí pán poslanec Fico - autonómneho odboru nepokračovalo. Ba naopak, reorganizáciou od 1. 1. 1997 vlastne tento odbor stratil svoju operabilitu tým, že tri regionálne pracoviská boli vyňaté spod centrálneho riadenia a pracovníci zaradení do okresných, resp. krajských oddelení všeobecnej kriminality.

    Ale chcem tiež trošku namietať pánu poslancovi Ficovi, ak spomínal len pána ministra Hanzela, ktorý sa naozaj veľmi efektívne a veľmi účinne podieľal aj so svojimi spolupracovníkmi na vypracovaní tých zákonov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky ku koncu vlády Jozefa Moravčíka tu, v tomto parlamente, prijala. Okrem pána ministra Hanzela tam veľkú prácu vykonal aj vtedajší generálny prokurátor so svojimi spolupracovníkmi. Bolo by zlé, ak by som nepovedal, že bez súčinnosti pracovníkov ministerstva vnútra, ktorí sa na tejto práci podieľali takisto významným, možno rozhodujúcim spôsobom - ale to by mohli zase vyčítať mne, že to príliš zdôrazňujem -, by zákon o boji proti organizovanému zločinu a praniu špinavých peňazí atď. nebol uzrel svetlo sveta.

    Ak som vypočítaval aktivity od roku 1990, tak aj z tých dôvodov, aby sme vyzdvihli podiel tých pracovníkov rezortov a generálnej prokuratúry, ktorí si už vtedy uvedomovali tieto riziká, a aby sme ich jednoducho nenechali bokom.

    Ak mi dovolíte, chcem sa ale sústrediť na to, čo tu azda ešte nebolo povedané. Pokiaľ ide o charakteristiku organizovaného zločinu, až na niektoré spresnenia - ale v tejto chvíli to nie je potrebné - sa stotožňujú s tou charakteristikou, ktorú podal hlavne pán poslanec Fico.

    Chcel by som sa ale zamerať na to, akým spôsobom funguje mechanizmus organizovaného zločinu. Funguje podľa medzinárodných skúseností v troch fázach. Ale pre nás, pre východný blok, je dôležité, aby sme si uvedomili aj nultú fázu, fázu, keď činnosť zločineckých organizácií po roku 1989 možno charakterizovať nástupom transformácie spoločenských, ale hlavne ekonomických procesov. Je to fáza uchytenia sa organizovaného zločinu prostredníctvom legálne založenej a prevádzkovanej činnosti. Ak by som to trochu zjednodušene charakterizoval, tak tie fázy možno potom charakterizovať takto:

    Fáza uchytenia sa zločineckých organizácií prostredníctvom legálne založenej a prevádzkovanej činnosti - v tejto fáze sa využíva prechod od uzatvoreného totalitného k otvorenému demokratickému spoločenskému poriadku priamym vstupom kapitálu k legálnej činnosti. Využíva nedokonalosti kontrolných finančných mechanizmov prechodného stavu právnej úpravy podnikania a nepripravenosti polície, orgánov činných v trestnom konaní a ďalších orgánov štátnej správy k eliminácii jej vstupu. Nebezpečenstvo tejto fázy je v tom, že pre ďalšie fázy má už organizácia čiastočne vybudované legálne pôsobisko a prostriedky získané trestnou činnosťou, a to už v predchádzajúcom komunistickom režime, kde fungovala sivá ekonomika, korupcia, veksláctvo. Ako som nedávno uviedol, je známa aj kniha známeho - ako ho vtedajšia propaganda označila - ďatelinkového generála pána Šejnu, ktorý ku koncu svojho života v osemdesiatych rokoch vo svojej knihe spomienok uvádza aj to, ako medziiným v Petržalke pod kontrolou Štátnej bezpečnosti fungovalo školiace stredisko, do ktorého príslušných kandidátov delegovalo medzinárodné komunistické hnutie pre obchod s drogami. Išlo o to a ide o to, že aj poznatky, ktoré súvisia s tým, akým spôsobom sa dostávala napríklad Čína k finančným prostriedkom cez syndikáty medzinárodných zločineckých organizácií a podobne, sú tiež opísané v tejto knihe.

    Takisto "uliate" peniaze, či už zo strany rozviedky, kde ich postupne dostávali do obehu rezidenti, sú dostatočne známe až na to, že chýbalo dôsledné vyšetrenie týchto transformácií. Takisto peniaze, ktoré medzinárodné komunistické hnutie "ulialo" do Kanady a do rôznych iných medzinárodných bánk, doteraz pôsobia v našej ekonomike. Žiaľbohu, opäť sú to veci, ktoré neboli dostatočne vyšetrené.

    Ďalšia fáza, fáza stabilizácie v štruktúrach kriminálneho podsvetia je charakterizovaná tým, že organizácia pácha rôznu trestnú činnosť s cieľom dosiahnutia väčších ziskov a v prostredí dáva najavo svoju prítomnosť, a to práve už tu spomínaným vydieraním, nezákonným vymáhaním dlhov, násilnými útokmi, ozbrojenými lúpežami, pašovaním, obchodom s bielym mäsom, pouličným predajom drog, vraždami a podobne.

    Ale tá najnebezpečnejšia fáza, vážené pani poslankyne a páni poslanci - tu chcem povedať, že pred ňou naša spoločnosť stojí -, je fáza konsolidácie, kde organizácia posilňuje svoju pozíciu a plánuje budúcu činnosť súbežne s vykonávaním trestnej činnosti tak, ako v období prvej fázy. V tomto období je už aktívna v obchodoch väčšieho rozsahu - drogy, štiepny materiál, zbrane - a snaží sa skryto napríklad korupciou či zjavne vraždami verejných osôb, a to nielen policajtov, ale aj sudcov, politikov a podobne o získanie väčšieho vplyvu v spoločnosti a moci a za týmto účelom pácha sériu vrážd verejných osôb. Je len otázkou času, kedy sa popri vraždách navzájom si konkurujúcich mafiánov, žiaľ, ak sa rýchlo táto spoločnosť nestane aktívnou v boji s organizovaným zločinom, môžeme dostať aj do situácie, ktorú medzinárodná teória pozná.

    Posledná fáza je fáza integrácie, fáza zlegalizovania ziskov, ktorá dovoľuje organizácii integrovať sa do spoločnosti a dokonca kontrolovať časť spoločenských i politických aktivít. Svoje zisky legalizuje prostredníctvom verejných investícií do bankovej sféry, výrobných a obchodných činností, ale i do súkromných masmédií, umenia, charitatívnych činností a podobne.

    Ak by som sa teraz mal sústrediť na to, ako vidím problematiku boja proti organizovanému zločinu z hľadiska samotnej polície, dovoľte mi k tomu povedať aspoň pár slov.

    Bolo by potrebné, aby policajné prezídium vypracovalo podrobný rozbor situácie v oblasti organizovaného zločinu na území Slovenska, a to z troch základných pohľadov na situáciu: pohľad na aktivity jednotlivých kriminálnych skupín, teritoriálny pohľad a pohľad na problematiku jednotlivých druhov organizovanej trestnej činnosti.

    Všeobecný pohľad zasahujúci až do konkrétností polícia má. Má zaevidovaných okolo 40 až 50 skupiniek alebo skupín, má zaevidované ich prepojenie a má zaevidované ďalšie skutočnosti. Je len potrebné, aby sa získal dostatočný prehľad aj z pohľadu hľadísk, o ktorých som hovoril.

    Je možné všeobecne konštatovať, že organizovaný zločin na Slovensku už pôsobí. Jeho sprievodné javy sa už opísali. Táto činnosť je spojená s rastom vyhrážok, zastrašovania, násilia aj na rodinných príslušníkoch, s rastom únosov, nástražnými výbušnými systémami, organizovanými krádežami automobilov a vraždami na objednávku. Páchateľmi sú často i zahraniční občania, ktorí túto trestnú činnosť vykonávajú na objednávku. O tom polícia tiež vie. Dochádza k nelegálnemu obchodu so zbraňami, ktoré smerujú do rizikových oblastí a do podsvetia. Všimnite si dnešnú tlač, kde sa upozorňuje na to, že máme vyše 100 rôznych organizácií, ktoré sa zaoberajú predajom zbraní. Preukazuje sa i pašovanie a ponuka predaja štiepnych a strategicky využiteľných materiálov pochádzajúcich z bývalého Sovietskeho zväzu. Cieľovými krajinami sú predovšetkým rizikové oblasti totalitných krajín tretieho sveta.

    V oblasti nelegálnej migrácie sa Slovenská republika stala najmä prestupnou stanicou a príležitosťou pre prevádzačov. Organizovaná prostitúcia je spojená s únosmi, obmedzovaním osobnej slobody a zneužívaním mladistvých. Je tiež zaznamenaný nárast vo falšovaní domácej, no najmä zahraničnej meny, a opäť musím povedať, že polícia i v tomto smere dosahuje pozoruhodné výsledky. Nedávno ste sa mohli dočítať v tlači o odhalení falšovateľskej dielne maďarských forintov na našom území. V oblasti drog už Slovenská republika nie je využívaná len na ich tranzit, ale je už ako odbytisko. Na čiernom trhu je možné získať ľubovoľnú drogu a za nižšie ceny ako v zahraničí.

    Netransparentnosť privatizácie vedie ku korupcii na všetkých stupňoch štátnej správy. A vytváranie vrstvy zbohatlíkov vedie aj k zločinnému zápasu o získanie rozhodujúceho vplyvu v jednotlivých odvetviach, v štátnej správe, ale i v politike a spoločnosti.

    Dovoľte mi teraz poukázať na tri fázy reinvestície alebo realizácie a reinvestície zisku organizovaných zločineckých skupín.

    Ak ide o fázu tvorby zisku, k tejto fáze možno jednoznačne priradiť tieto formy a metódy trestnej činnosti:

    - kriminalitu spojenú s organizovanou prostitúciou, hazardnými hrami a podobne, obchod s ľudskými bytosťami, vymáhanie poplatkov za takzvanú ochranu, nezákonné vymáhanie dlhov,

    - majetkovú kriminalitu - to sú rôzne krádeže automobilov, umeleckých a starožitných predmetov a ich ilegálny vývoz do cudziny, krádeže vlámaním, krádeže prepravovaných nákladov v kamiónovej, železničnej, leteckej a poštovej doprave,

    - kriminalitu spojenú s výrobou, prepravou a distribúciou drog a psychotropných látok,

    - falšovanie dokumentov, šekov, peňazí a mincí, nelegálny obchod so starožitnosťami a umeleckými predmetmi,

    - ilegálnu prepravu a sprostredkovanie práce za odmenu cudzincom,

    - počítačovú kriminalitu,

    - obchod so zbraňami, výbušninami a strategickými surovinami a ich pašovanie cez hranice,

    - ekonomickú kriminalitu, hospodárske podvody, porušovanie hospodárskej vernosti, insolventné delikty, úžerníctvo, devízové a colné delikty, delikty proti autorskému a vynálezcovskému právu a podobne,

    - obecnú kriminalitu, ktorú charakterizuje vražda a vraždy podnikateľov, násilné formy konkurenčného boja medzi zločineckými štruktúrami a podobne.

    K fáze realizácie zisku možno jednoznačne priradiť nasledujúce formy a metódy trestnej činnosti:

    - kriminalitu spojenú s prenikaním do štruktúr štátnej správy prostredníctvom korupcie

  • Som rád, že pán minister nedávno vo svojom prejave na toto nebezpečenstvo verejne upozornil.

  • ,

    - závažnú hospodársku kriminalitu vzťahujúcu sa na ovládnutie ekonomických procesov a vznik paralelných ekonomických štruktúr v privatizácii, v reštitúcii, vo verejnej súťaži, v štátnych zákazkách a podobne,

    - legalizáciu finančných prostriedkov pochádzajúcich z kriminálnej trestnej činnosti, a to je to známe pranie špinavých peňazí

  • Polícia vie aj o takýchto veciach, vie, že tu existujú určité prevádzky cudzincov, ktoré vykazujú taký obrat, že ak by tam sedelo dvakrát toľko ľudí 24 hodín denne, také tržby nie sú schopní urobiť. To je klasická práčka špinavých peňazí.

  • ,

    - finančnú a daňovú kriminalitu,

    - kriminalitu na úseku bankovníctva, burzových obchodov, odvodu daní a poplatkov.

    Posledná fáza je fáza reinvestície zisku, tzv. spätná väzba. Ide o fázu reinvestovania finančného zisku do foriem a metód trestnej činnosti zahrnutých do prvej fázy tvorby zisku. Podotýkame, že ide o reinvestovanie finančných prostriedkov do ďalšieho rozvoja zločinnosti, čo je spojené tak s takzvaným praním špinavých peňazí, ako najmä s budovaním paralelnej ekonomiky a ovládnutím štátnej správy.

    Je zrejmé, že i v tejto fáze príde k rôznym kompetenčným sporom a napríklad pri praní špinavých peňazí príde v rámci konkurenčného stretnutia zločineckých skupín zákonite k vraždám.

    Postup proti organizovanému zločinu možno vybojovať len dostatočne početným, odborne a takticky vyspelým zoskupením štátnej bezpečnostnej štruktúry, ktorá bude jednotne a centrálne riadená na území celého štátu. Vzhľadom na nadnárodný charakter organizovanej kriminality je potom nutné klásť značný dôraz i na jednotný postup všetkých európskych krajín a medzinárodnú spoluprácu.

    Ak som tu napríklad spomínal zákon číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov, viackrát som opakoval, beriem vás ako svedkov, že som tu počas troch rokov interpeloval ministrov vnútra, ktorí sa za ten čas vystriedali, kedy zavedú inštitúty, ktoré tento zákon predpokladá, do práce jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní.

    Musím povedať, že podľa informácií, ktoré máme, v októbri 1997 sa naozaj začala určitá intenzívna činnosť na ministerstve vnútra, resp. v rezorte. Ale čím je táto činnosť sprevádzaná? Bol som tam dva alebo trikrát vo funkcii ministra v troch vládach a dvakrát v kontinuite a musím povedať, že stará rivalita medzi úradníkmi ministerstva a pracovníkmi, ktorí boli vytvorení po roku 1990 ako funkcionári policajného prezídia, pretrváva. Aj reorganizácia, ktorá sa tam teraz deje a ktorá sleduje vyhodnotenie medzi štyrmi možnými variantmi, je vlastne klasickou ukážkou toho, čo sme poznali pri reorganizáciách za socializmu. Škatule, škatule, hýbte sa! To, čo má dať 4. sekcia do 3. sekcie, ale v 3. sekcii to urobiť tak, aby úradníci na ministerstve mali možnosť do toho nekvalifikovane hovoriť, nepoznajúc problém, lebo nie sú v teréne.

    Ak z tohto hľadiska nebude mať policajné prezídium vytvorený samostatný odbor, či už ho nazveme "organizovanej kriminality" alebo "boja proti organizovanému zločinu", ak tento odbor nebude mať centrálne riadenie a ak tento odbor nebude mať silnú spravodajskú zložku a silnú analytickú zložku, ak tento odbor tak, ako je to v prípade Úradu finančnej polície, nebude mať zabezpečené to, aby v jednotlivých krajoch, okresoch vysunutí pracovníci tohto odboru podliehali pod personálnu a riadiacu právomoc riaditeľovi takéhoto odboru, ten boj bude opäť nulitný. Nulitný z toho hľadiska a nevedúci k výsledkom, že sa tam nebude môcť zaviesť funkčnosť a významnosť policajného agenta kvôli dekonšpirácii. Kvôli tomu, že nebudú rýchle prevody informácií. To, že sa predpokladajú presuny medzi jednotlivými informačnými systémami, je síce dobrá vec, ale nepovedie to k efektívnej práci týchto ľudí, ak nebudú krytí ustanoveniami, ktoré zákon predpokladá.

    Samozrejme, je tu otázka ochrany svedka, otázka boja proti praniu špinavých peňazí, pretože doteraz banky nie sú ochotné v tomto smere spolupracovať s políciou, a ďalšie otázky - kontrola dodávky a podobne. Z tohto hľadiska chcem povedať len jedno. My ako opozícia od začiatku, na rozdiel od niektorých názorov, ktoré tu tlmočil pán poslanec Prokeš, sme podporovali a podporujeme funkčnosť polície, preto aj budeme hovoriť o našom zdesení z toho, akým spôsobom dokáže jeden paragraf taký dobrý a významný zákon, ako je zákon o štátnej službe, celkom znegovať. Budeme však hovoriť aj o iných veciach. Aj o tom, prečo v novele zákona o Policajnom zbore sa navrhuje zrušenie odsekov 2 a 3 v § 6, teda odsekov, ktoré definujú funkčnosť a kompetencie policajného prezídia a policajného prezidenta.

    Ak o týchto veciach hovorím, tak, vážení, sami si urobte obraz, či je to preto, že chcem vytĺkať politický kapitál, alebo preto, lebo o tom hovorím od roku 1990.

    Z tohto hľadiska chcem požiadať vás všetkých - bez ohľadu na to, či ste koaliční, či opoziční poslanci -, uvedomme si, do akého rizika nás organizovaný zločin vedie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš.

  • Pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že prerokúvame jeden z najdôležitejších bodov programu tejto schôdze, ktorý má svoj vnútropolitický a nepochybne i zahraničnopolitický význam. O to viac ma prekvapili na úvod niektoré pasáže z vystúpenia generála Andrejčáka, pretože snaha spolitizovať iniciatívu generálom nikdy nebola vlastná, a myslím si, že vo výslužbe by nemala byť dvojnásobne, aj keď takúto iniciatívu prejavujú možno podporučíci či nadporučíci.

    Mrzí ma to o to väčšmi, lebo výbor, ktorý vediete, pán poslanec, už dávno mal sám iniciovať prerokovanie tejto témy, pretože sa tu stali udalosti, ktoré sme donedávna vídali iba v Chobotnici či v iných filmoch. A aj niektoré zdôvodnenia i predstaviteľov štátnej správy, či už sa to týka ministerstva vnútra alebo aj iných rezortov, sú prinajmenšom smiešne. Ak v stráženej nemocničnej izbe je zastrelený povedzme svedok a odôvodnenie je také, že tí, ktorí ho strážia, ho strážili len pred tým, aby tam neprišli ďalší svedkovia, tak prepáčte, ale to stanovisko skutočne nemôže nikto zobrať vážne. Hovorím o tom preto, aby sme si uvedomili, koľko nás tu v súčasnom období sedí, rokujeme o takej závažnej téme v poloprázdnej sále a domnievam sa, že by tu mali sedieť predstavitelia aj ďalších rezortov. Ak sa tu hovorí napríklad o kriminalite v oblasti financií, ak sa tu hovorí o kriminalite, ktorá je organizovaná v rôznych štruktúrach, ako to pomenoval môj predrečník, malo by to podľa mňa zaujímať aj ďalších ministrov vlády. Považujem to za dehonestujúce, keď tomu venujeme takú malú pozornosť zo strany zodpovedných funkcionárov.

  • Myslím si, že vážnosť tejto témy sme svojho času vyjadrili prijatím už spomínaného zákona číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, pričom je jasné, že tento zákon bol prijatý v dobrej viere, že sa stane istou bariériou, ktorá by mala zamedziť ďalšiemu rastu už vtedy sa rozmáhajúceho organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, keď chcete, i kriminality v oblasti financií. Treba povedať, že sme sa k tomuto zákonu seriózne dlhodobo alebo pravidelne nevrátili. Dodnes chýba akékoľvek zhodnotenie efektívnosti realizácie ustanovení tohto zákona a dodnes sa ani v jednej správe systematicky nevenuje pozornosť možným úvahám de lege ferenda či konkrétnym krokom, ktoré treba urobiť v inej oblasti v nadväznosti na tento zákon.

    To nie je len naša vec. Hovorím o tom preto, lebo konferencia, ktorá sa organizovala pod záštitou Rady Európy 12. až 14. decembra 1996, poukázala na to, že tento zákon si vyžaduje spresnenie technických a procedurálnych mechanizmov jeho uplatňovania v praxi a je zrejme preto tak málo efektívny.

    Keď už hovorím o tom, že naša téma má i medzinárodnopolitický význam, rád by som sa spýtal pána ministra vnútra, ale i pána ministra spravodlivosti, či program akcií proti korupcii, ktorý bol prijatý Výborom ministrov Rady Európy v novembri 1996, bol rozpracovaný na naše podmienky. A keď áno, tak ako. Rád by som tiež počul odpoveď, či sme pripravení tento program doviesť do konca.

    Táto otázka je namieste aj preto, lebo 10. a 11. októbra sa v Štrasburgu konal 2. summit predsedov vlád a hláv štátov Rady Európy, teda za účasti všetkých 40 členských štátov plus štátov pozorovateľov, ktorý v bode 3 plánu aktivít nazvanom Bezpečnosť osôb v odseku 2 hovorí tiež o úlohách v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Chcem tým povedať, že nejde iba o našu akúsi vnútropolitickú záležitosť z toho pohľadu, že i naša republika sa stala, ako sme už počuli, nielen cestou, ale dnes i konzumentom rôznych produktov organizovaného zločinu.

    V tejto súvislosti, teda v súvislosti so štrasburským summitom, je namieste úloha do konca roka prijať zásady alebo princípy, ktoré sa budú neskoršie aplikovať vo vnútroštátnej právnej praxi a súčasne by vnútroštátna prax mala už v tejto oblasti pripravovať celý rad opatrení, ktoré budú konkrétne v boji proti organizovanému zločinu.

    Rád by som tiež počul odpoveď na otázku, kedy budeme ratifikovať Dohovor o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii ziskov z organizovaného zločinu. Tento dohovor je už dlhší čas predložený na podpis a bolo by namieste, aby sme sa k nemu vrátili a aby sme práve z hľadiska postavenia našej vlasti i navonok, ale predovšetkým z hľadiska plnenia právno-ochranných činností štátu dovnútra prijali opatrenia, ktoré budú kompatibilné práve s uvedeným dohovorom.

    Téma organizovaného zločinu sa stala témou nadštátnou a myslím si, že jej treba venovať osobitnú pozornosť. Os súboja so zločinom sa vedie zrejme po línii vyšetrovateľ alebo polícia, prokurátor a súdy. Chcem vo svojom ďalšom vystúpení povedať niekoľko poznámok, viac-menej konkrétnych, lebo si myslím, že všeobecné poznámky už odzneli.

    Programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že sa majú vytvárať právne a inštitucionálne predpoklady na boj proti drogám. Súčasne hovorí o tom, že boj proti drogám sa má riadiť centralizovane s vylúčením medzičlánkov. Ak je to tak, prečo napríklad predkladaný návrh novely zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore nemení aj § 4 ods. 3 tak, aby sa medzi osobitné služby popri službe ochrany určených osôb a finančnej službe zaradila aj protidrogová služba? Ide nepochybne o najlepšie organizovaný zločin. Odpoveď pre mňa ostáva dosť veľkou neznámou najmä v kontexte prijímania opatrení, ktoré vyplývajú pre nás z našich vnútorných záväzkov, vrátane dokumentu o programe Čisté ruky.

    Naproti tomu je známe, že sústavnými organizačnými zmenami sa práca protidrogovej jednotky atomizuje a aj oslabuje. Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky sa vytvorila nová organizačná štruktúra Policajného zboru a má sa vybudovať alebo sa vybudovalo, buduje sa 79 nových okresných riaditeľstiev Policajného zboru a 8 nových krajských riaditeľstiev.

    Súbežne bolo prijaté opatrenie, ktorým sa od 1. 12. 1996 zriadili protidrogové oddelenia krajských riaditeľstiev. Ale táto globálna zmena organizačnej štruktúry Policajného zboru sa dotkla aj protidrogovej jednotky, ktorej počet tabuľkových miest sa znížil o 36 miest, a to v prospech novovzniknutých protidrogových oddelení dolu. Neviem, či práve toto je tá forma, ktorá znamená posilnenie centralizovaného riadenia proti tomuto druhu organizovaného zločinu.

    Od 1. 7. 1997 bola zmenená aj vnútorná štruktúra odboru kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru a v rámci novovzniknutého Úradu kriminálnej polície boli jeho jednotlivé súčasti vrátane národnej protidrogovej jednotky pretransformované na odbory. Znamená to teda funkčné poníženie podľa mňa významom i platom. Pýtam sa, kto v súčasných podmienkach bude ochotný ostať v tejto štruktúre, v tomto zapojení Policajného zboru a kto má istotu pri týchto zmenách, že bude môcť službu vykonávať dlhodobo a na profesionálnej úrovni. Myslím si, že rovnako sú nám známe snahy o podriadenie protidrogovej jednotky kriminálnej polícii. To môže znamenať rozkrytie tejto jednotky v súvislosti s inou trestnou činnosťou.

    Boj proti drogám je totiž natoľko špecifickým úsekom boja s organizovaným zločinom, ktorý si žiada osobitné metódy práce, napríklad prienik do uzavretých komunít, ktoré sú často veľmi dobre zorganizované, a príslušníci týchto komunít hovoria často iným, napríklad albánskym jazykom. Tento druh kriminality sa vyznačuje vysokým stupňom konšpiratívnosti, páchatelia sú dobre technicky vybavení a spravidla majú silné finančné zázemie a často aj medzinárodné prepojenie. Práve preto treba, ak to nebolo jasné, aby sa touto činnosťou zaoberali nielen zložky Policajného zboru, ale aj Slovenskej informačnej služby. Myslím si, že je potrebné, aby sa uznesenie doplnilo v zmysle už predloženého návrhu.

    Niekoľko poznámok k fungovaniu súdov, pretože - či chceme, či nechceme - objavili sa prípady, ktoré sú nevysvetliteľné, keď sudcovia skutočne rozhodli o prepustení páchateľov, ktorým podľa vyjadrení vyšetrovateľov, ale aj podľa vyjadrení ďalších zložiek činných v trestnom konaní bolo preukázané, že sa dopustili závažnej trestnej činnosti. Myslím si, že súdmi sa treba nanovo zaoberať práve po uskutočnených zmenách. Totiž koncepcia stabilizácie súdnictva Slovenskej republiky sa stala základným podkladom pre legislatívne a organizačné zabezpečenie činnosti výkonného súdnictva. Možno povedať, že napriek zmenám vedúcich predstaviteľov tohto rezortu, teda štátnej správy, sa táto koncepcia uplatňovala od roku 1992 až do roku 1995.

    Vývoj spoločnosti si však v súdnictve vyžadoval spresniť niektoré úlohy, resp. koncipovať nové. Namiesto toho však vedenie ministerstva spravodlivosti po roku 1995 upustilo od ďalšej realizácie koncepcie stabilizácie súdnictva a bez dlhodobejších komplexných predstáv pristúpilo k zásadným zmenám. V rámci týchto zmien neboli spracované žiadne analýzy stavu agendy a jej možného vývoja, neboli vypracované náležité podklady o materiálnom, personálnom a finančnom zabezpečení činnosti súdov v nových podmienkach. A neboli ani celkom jasné predstavy o riešeniach, ktoré boli predkladané. Dokonca si myslím, že boli neúplné, často neprofesionálne.

    Reorganizácia súdnictva bola a je zdôvodňovaná politicky pod heslom Priblížiť súdnictvo k občanovi. Toto krédo je však v kontexte zmien, ktoré nastali, skôr zavádzajúce. Súdy dodnes nie sú personálne ani technicky vybavené. Atomizácia súdov na úrovni okresov a vytváranie nových súdov vlastne ukazuje, že to nemalo zmysel. Iba v malej časti agendy detí a maloletých mohla táto zmena priniesť prospech, teda priblížiť súdnictvo bližšie k občanovi. Myslím si však, že tento cieľ bolo možné riešiť vytváraním detašovaných pracovísk. Vytváraním malých súdov, ktoré vlastne mali vytvoriť predpoklady na priblíženie sa k občanom, stalo sa to, že sa tieto súdy priblížili k obžalovaným, k tým, ktorí páchali trestnú činnosť, a nie k obetiam. V konečnom efekte neboli súdy priblížené k tomu občanovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany, ale k tomu, voči komu sa vedie konanie či už v trestnom alebo civilnom procese.

    Vytváranie nových súdov na úrovni okresov a krajov bez súbežného zvýšenia počtu sudcov a administratívnych pracovníkov nutne prinieslo aj problémy v ich personálnom obsadení. Novovznikajúce súdy bolo možné personálne obsadiť iba za cenu oslabenia doteraz existujúcich súdov. V oblasti administratívy výkonu súdnictva aj také špecificky zamerané činnosti, ako sú zapisovatelia alebo vedúci oddelení, správa samotných spisov, súdna tajomníčka atď. nemôžu vykonávať osoby, ktoré neabsolvujú osobitné školenia či prax. Na novovytvorených pracoviskách bolo podľa mojej mienky potrebné takúto prípravu urobiť. Na novovytvorených súdoch bolo nutné tiež vytvoriť vedenie súdov, teda ich štátnu správu zloženú z predsedu, podpredsedov a príslušného administratívneho aparátu. Funkcie predsedov a podpredsedov museli byť, inak to ani nemohlo byť, obsadené sudcami z príslušných súdov, a tak z počtu výkonných sudcov ubudli tí, ktorí boli do týchto funkcií vymenovaní najmä na krajských súdoch.

    Myslím si, že nemožno obísť, že pod kepienkom vymenovania predsedov a podpredsedov nových krajských súdov bola vykonaná aj personálna previerka vedení všetkých krajských súdov za účinného pôsobenia aj subjektov vládnej koalície. V tomto smere sa zrejme politickému hodnoteniu nevyhneme. Je fakt, že pretrváva stav, keď funkcie sudcov na novovzniknutých súdoch nie sú buď obsadené, alebo sudcovské funkcie na krajských súdoch sú obsadzované funkčne mladými sudcami. Deje sa tak na úkor okresných súdov, ktoré sú naďalej rozhodujúcim činiteľom výkonného súdnictva. Argumentácia, že máme vysoký počet sudcov na počet obyvateľov, v súčasnom období neobstojí. Máme nepochybne aj najviac sporov na jedného sudcu, a aj preto je potrebné prekročiť to magické číslo a bariéru 1 100 sudcov, ktorá sa za každú cenu drží.

    Hovorím o tom preto, aby sme mysleli na tieto opatrenia i v súvislosti s prijímaním rozpočtu, lebo bude potrebné, aby sme v súvislosti s bojom proti organizovanému zločinu zhodnotili pripravenosť jednotlivých štruktúr, ktoré sú činné v trestnom konaní, aj na nové podmienky. Pri hľadaní opatrení na nápravu treba brať do úvahy aj tieto skutočnosti.

    Preto by som chcel navrhnúť uznesenie, ktoré dodám aj písomne, a to doplniť bod 4, ktorý by znel takto:

    "Analyzovať súčasný stav výkonu služby v polícii i prokuratúre a súdnictve a v nej zhodnotiť pripravenosť na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z opatrení proti organizovanému zločinu."

    Takýto návrh uznesenia má svoj zmysel i s ohľadom na to, že sa ozvali hlasy, a to už nielen v polícii, ale aj v prokuratúre a súdnictve, že sa rozmáha korupcia.

    Chcem sa poďakovať všetkým tým statočným policajtom, sudcom i prokurátorom, ktorí sa nebáli a v tomto zložitom období nastavili svoje krky. Ale treba sa súčasne pozrieť pravde do očí. Ak odchádza okolo 3 000 policajtov, a podľa našich informácií viac ako 1 000 z kriminálnej polície, tak je to hrozivý stav, pretože na ich miesta môžu nastúpiť len mladí, neskúsení amatéri, o ktorých pochybujem, že budú schopní sa vyrovnať s týmto závažným javom súčasnej spoločnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, k vašej poznámke, pokiaľ ide o doplnenie toho, čo navrhoval aj pán poslanec Fico, o súčinnosti s riaditeľom Slovenskej informačnej služby, to nie je také jednoduché. Keď si pozriete zákon o Slovenskej informačnej službe, máte v ňom presne náplň práce. Ak Slovenská informačná služba zistí niečo, čo sa týka kriminálnej činnosti, je povinná okamžite to dať Policajnému zboru a vyšetruje Policajný zbor. A niektoré problémy, ktoré pri tom zistí, by sme možno museli prerokúvať tu na schôdzi, mimo verejnosti. Nie je to také jednoduché. Preto návrh o Slovenskej informačnej službe v rámci tohto uznesenia je iný.

    Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    na Slovensku sa stalo zlým zvykom označovať inak zmýšľajúcich a politických oponentov vládnucej moci zradcami, janičiarmi a nepriateľmi Slovenska. Nepriateľmi mladej Slovenskej republiky sa to u nás len tak hemží. Slovenská republika má však iba jedného skutočného nepriateľa. Je ním organizovaný zločin. Odborníci na štát a právo upozorňujú, že všeobecne rozšírená kriminalita môže ohroziť samotné fungovanie štátu, že organizovaný zločin sa môže stať vážnym konkurentom a protivníkom štátnej moci, ktorú paralyzuje, čím likviduje civilizované spoločenské pomery, teda právnu istotu, spravodlivosť, slobodu a ľudské práva. Organizovaný zločin totiž čerpá svoju moc práve parazitovaním na štátnych inštitúciách, ktoré využíva, korumpuje a zároveň ich rozkladá a robí ich bezmocnými.

    Doktor de Genarra, ktorý viedol taliansku Directione investigativa antimafie, oprávnene upozornil, že zločinecká organizácia sa usiluje čeliť štátu ako rovnocenný súper a prenikať do "establishmentu" prostredníctvom tajných spojení s predstaviteľmi verejnosti a zvolenými orgánmi do tej miery, že kriminálna skupina môže neutralizovať kohokoľvek, kto odoláva jej vôli. V Taliansku to platilo 40 rokov. Dovtedy, kým niekoľko nahnevaných sudcov s nasadením osobnej statočnosti dokázalo prepojenia predstaviteľov politiky a štátu s mafiou a korupciu pri zadávaní štátnych objednávok. Vieme, že to v Taliansku viedlo k politickej revolúcii a zániku tradičných vládnucich politických strán.

    Prečo o tom rozprávam? Lebo aj pred piatimi rokmi osamostatnivšia sa slovenská štátnosť stála pred tendenciou organizovaného zločinu skrotiť, podriadiť si štát, resp. niektoré jeho orgány. Schopnosť štátu čeliť náporu organizovaného zločinu nesúvisí iba so silou polície, vždy súvisí predovšetkým s morálkou tých, ktorí štát reprezentujú, a s ich ochotou rešpektovať zásadu, že štátny orgán môže robiť iba to, čo mu ústava a zákony predpisujú, že štátny orgán musí dodržiavať zákony. Len čo štátne orgány a ich predstavitelia opúšťajú túto zásadu, rozkladajú právne vedomie a otvárajú priestor na pôsobenie iných, nepísaných noriem. Preto nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu 30. septembra 1997 na zasadnutí našej Národnej rady Slovenskej republiky znamená oslabenie štátu a posilnenie tých, ktorí jeho autoritu odmietajú rešpektovať.

    Ešte nebezpečnejšia, kolegyne a kolegovia, je iná vec. Štátnou politikou v tejto krajine sa po 3. a 4. novembri 1994 stalo vytváranie klientského systému ako nástroja upevňovania moci. Klientizmus znamená prepojenie politickej, ekonomickej a mediálnej moci, v rámci ktorej držitelia politickej moci sprostredkúvajú svojim klientom uspokojenie ich záujmov, majetkových i hospodárskych, a tí sa im za to finančne odvďačujú, pričom sa obchádzajú platné predpisy a nerešpektujú sa princípy slobodnej hospodárskej súťaže, rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom.

    Médiá zapojené do tohto systému odpútavajú pozornosť verejnosti od jeho fungovania. Jednoducho, v klientskom systéme sa vytvára skupina privilegovaných, ktorí sú v hospodárskej súťaži zvýhodňovaní, a takýmto spôsobom sa vytvárajú aj zdroje na podporu politiky, ktorá im to umožňuje. Tým sa posilňuje tieňová ekonomika a do politického a hospodárskeho života sa vkráda korupcia, či už priama, alebo nepriama. A táto korupcia, ako to už predo mnou povedal môj kolega Fico, je živnou pôdou organizovaného zločinu.

    Klientizmus, kolegyne a kolegovia, sa najbrutálnejšie prejavil v privatizácii. Tá sa po prijatí protiústavnej novely zákona o veľkej privatizácii v novembri 1994 stala úplne nekontrolovateľnou a neprehľadnou. Deväť mužov priamo riadených špičkami vládnucich politických strán - ako to priznal v rádiu Twist počas lanskej júnovej koaličnej krízy predseda Združenia robotníkov Slovenska - dostalo právomoci neobmedzene rozhodovať o tom, komu a za čo sa dajú kusy národného majetku. Nemá význam opakovať notoricky známe veci, že opozícia bola vyradená z kontroly orgánov Fondu národného majetku, že sa viackrát odmietol návrh zákona Strany demokratickej ľavice, aby sa Fond národného majetku dostal pod kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu. Privatizácia sa zvrhla na arizáciu, na otvorené zvýhodňovanie úzkych skupín, vrátane politických špičiek.

    Vážené dámy, vážení páni, nevymýšľam si. Moje poznatky a poznatky mojich kolegov z klubu Strany demokratickej ľavice verejne potvrdili predstavitelia vládnej koalície. Podpredseda Združenia robotníkov Slovenska a prezident Prezídia Fondu národného majetku Štefan Gavorník pre Pravdu 29. 1. tohto roku povedal, že medzi skutočnými nadobúdateľmi sú aj vysoko postavení politici, že o nich vie, ale nepovie, a ak by sa rozhodol písať pamäti, tak by nestihol dokončiť ani prvú kapitolu a bolo by po ňom. Nie je to náhodou nechcené svedectvo o organizovanom zneužívaní právomocí verejnými činiteľmi? Nie je to priame popretie volebného programu Združenia robotníkov Slovenska, v ktorom sa hovorí, že "privatizácia nesmie byť legislatívnou formou rozkrádania štátneho majetku, že treba odstrániť bezprácne a korupčné obohacovanie sa jednotlivcov, účelových záujmových skupín a zneužívanie funkčného postavenia"?

    Otvorený bol aj náš ctený kolega Ducký, ktorý v Trende číslo 40 v roku 1996 povedal, že ide o prirodzenú vec, lebo každá vláda na svete dáva tým, ktorí s ňou spolupracujú. Dodávam, že dáva takým spôsobom, že predseda tejto vlády ani nevie, kto je vlastníkom strategického podniku Nafta Gbely. Pán poslanec Moric to v denníku SME povedal úplne najvýstižnejšie. Zdôraznil, že "víťaz berie všetko", že "neexistuje spravodlivá privatizácia", "všetci" podľa neho "vieme, že jediným kritériom bola vernosť".

    O tom, ako sa privatizácia organizovala, som hovoril už na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 11. 7. 1995, keď sa prerokúvala ďalšia novelizácia zákona o veľkej privatizácii. Nikto z prítomných vládnucich poslancov vtedy nevyvrátil moje slová. Preto sa dnes obmedzím iba na praktický príklad, ktorý svedčí o klientizme, o nanajvýš pochybnom utváraní nových vlastníckych vzťahov.

    Mám tu kópie dvoch zmlúv. Jedna zmluva je o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, uzavretá podľa § 289 Obchodného zákonníka, a druhá je dohoda o sponzorstve. V tej prvej zmluve sa hovorí, že zaviazaný SELEKT Slovakia, VŠÚ, Bučany sa zaväzuje v budúcnosti - v prípade, ak odkúpi od Fondu národného majetku Slovenskej republiky najmenej 51 % akcií SELEKTU, výskumného a šľachtiteľského ústavu - predať kupujúcemu 35 % skutočne nadobudnutých akcií spoločnosťou SELEKT Slovakia, VŠÚ, a. s., Bučany. Zaviazaný sa zaväzuje uzatvoriť s oprávneným kúpnu zmluvu na prvej akcii do 30 dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva k akciám z Fondu národného majetku. A tá dohoda o sponzorstve je medzi SELEKTOM Slovakia, VŠÚ, Bučany a predstaviteľkou Okresného výboru Združenia robotníkov Slovenska v Trnave, kde sa SELEKT zaväzuje, že v prípade, ak v rámci druhej vlny privatizácie nadobudne vo verejnej súťaži, resp. priamym predajom od Fondu národného majetku 97 akcií akciovej spoločnosti SELEKT, VŠÚ, poskytne každoročne počas obdobia účinnosti tejto dohody finančné prostriedky vo výške 500 tisíc korún v prospech Združenia robotníkov Slovenska, a to na účely prezentácie politických aktivít Združenia robotníkov Slovenska.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dohoda o sponzorstve medzi SELEKT Slovakia, VŠÚ, a. s., Bučany a Združením robotníkov Slovenska, nie je žiadnym zdrapom papiera, ale dokumentom o tom, ako sa legalizuje korupcia strany, ktorá pred voľbami v roku 1994 vykrikovala heslá proti privatizácii a vo volebnom programe protestovala, citujem, "proti praktickej beztrestnej korupcii veľkého rozsahu, či už ide o politické subjekty, manažmenty alebo funkčne silných jednotlivcov".

    Spolu so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa verejnosti naplno ukázal mechanizmus korupcie vo veľkej privatizácii, ktorý je zakrytý šatôčkami právnych dokumentov. Nefungovalo to celkom jednoducho? Ak si chcel ako občan Slovenskej republiky alebo ako právnická osoba privatizovať, musel si sa najprv zaviazať politickým "bossom" z niektorej vládnucej strany, ktorí vystupujú ako sprostredkovatelia, že im budeš sponzorovať stranu. Zároveň si sa musel zmluvne zaviazať, že potom, ako ti vo Fonde národného majetku odklepnú predaj akcií, časť týchto akcií odpredáš spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je len čistou náhodou blízka niektorej vládnucej strane a ktorá sa tiež zaviaže, že bude sponzorovať vládnucu stranu.

    Ak k tomu pridáme dobrovoľne povinné objednávky na reklamu zo strany nových vlastníkov v reklamných agentúrach, ktoré čistou náhodou robili a zrejme budú robiť volebnú kampaň vládnucim stranám, kruh sa uzatvára. A občan, ktorému sľúbili účasť na privatizácii cez "kupónku" a zamestnanecké akciové spoločnosti, sa môže uspokojiť s odškodnením v podobe dlhopisov, ktoré sú vo Fonde národného majetku spoľahlivo kryté jeho nelikviditou. Skutočne, lekcia z politickej morálky.

    Pýtam sa: Môžu mať politické sily, ktoré takýmto spôsobom organizujú vytváranie vrstvy bohatých, záujem na potláčaní organizovaného zločinu v tejto krajine? Môžu mať tí, ktorí vytrvalo ignorujú upozornenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, že štátny majetok sa u nás rozkráda vo veľkom, záujem na zrušení klientského systému, vďaka ktorému sami zbohatli a stali sa mocnými? Pritom klientizmus nemá iba podoby, ktoré som uviedol. Prejavuje sa napríklad účelovým odpúšťaním daní či už na základe účelových zákonov, alebo na základe využitia kompetencií ústavného činiteľa. Prejavuje sa napríklad tak, že ústavný činiteľ využije svoje právomoci a súkromnej firme, v ktorej je dominantným vlastníkom, dá zľavu na prepravných tarifách. Prejavuje sa tak, že v správnej rade Železníc Slovenskej republiky pôsobili ľudia, ktorí prostredníctvom svojich firiem vykonávali činnosť, ktorá konkurovala predmetu činnosti Železníc Slovenskej republiky.

    Kolegyne a kolegovia, príkladov by som mohol uvádzať veľmi veľa. Záver je jednoznačný. Žiadne posilnenie právomocí polície nám v boji proti organizovanému zločinu nepomôže, ak neodstránime v tejto krajine klientský systém, ktorý vytvorili súčasné vládnuce strany, a ak sa stále budú ututlávať trestné činy a ignorovať zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Práve klientský systém zlikvidoval zárodky normálnej hospodárskej súťaže a vytvoril eldorádo pre korupciu a pranie čiernych peňazí. A tento systém nie je dosť dobre možné demontovať s tými, ktorí ho vytvorili, ktorí z neho žijú a ktorí si na ňom vybudovali súčasné mocenské pozície.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný poslanec v rozprave. Končím preto rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána poslanca Andrejčáka, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

    budem len veľmi stručný. Dúfam, kým skončím, dá kolega Fogaš návrh k tomu bodu 4.

    Chcel by som povedať asi toľko. Absolvovali sme všeobecnú rozpravu a vyhovorili sme sa. Vyhovorili sme sa hlavne negatívne na nás všetkých. Z pozície - a tak som chápal zámer -, že včas, vopred Národná rada upozorní vládu, aby pripravila veľmi užitočný a potrebný krok, sme skĺzli k tomu, že sme vláde nepovedali, čo od nej chceme, iba sme povedali, čo a ako hodnotíme.

    Vážim si vystúpenie pána poslanca Pittnera, lebo keby povedal, že navrhujem, aby v tejto štruktúre bola správa analyzovaná, tak by to bol metodický návod. Čakal som, že buď budú návrhy, kto a akou formou sa chce podieľať na vypracovaní tohto materiálu, aby sme potom neskĺzli do kritiky, že sme tam chceli mať niečo celkom iné, ako nám predkladajú autori. Dúfam však, že k tomuto ešte nájdeme spoločnú vôľu.

    V priebehu rozpravy boli podané dva návrhy. Jeden podal pán poslanec Figeľ, ktorý navrhuje doplniť v bode 3...

  • Či Fico, ospravedlňujem sa, ktorý navrhuje v bode 3 vetu začať znením: "V súčinnosti s riaditeľom Slovenskej informačnej služby a", potom pokračovať textom, ktorý tam máte, "na základe doterajších poznatkov."

    Druhý návrh dal pán poslanec Fogaš, ktorý navrhuje doplniť uznesenie o bod 4 v tomto znení: "Analyzovať súčasný stav výkonu služby v polícii, v prokuratúre i v súdnictve a v tomto dokumente zhodnotiť ich pripravenosť na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z opatrení prijatých vládou, Národnou radou i na medzinárodnom poli proti organizovanému zločinu."

    Pán predseda, z toho vyplýva, že by sme mali trikrát hlasovať, dvakrát samostatne o doplnkoch a jedenkrát celkovo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, môžete uviesť hlasovanie.

  • Prosím hlasovať o návrhu pána poslanca Fica k doplneniu bodu 3.

  • Hlasy z pléna.

  • Vyzval som prihlásených, ak neboli prítomní, tak som rozpravu skončil.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale mám to tu napísané, pozrite sa do rokovacieho poriadku, keď prihlásený nie je v miestnosti, tak rozpravu ukončím.

  • Neutíchajúce hlasy.

  • Páni poslanci, pán poslanec Vavrík nebol v miestnosti. Mám ho tu riadne zapísaného. Prosím, pán poslanec, pokračujeme v hlasovaní. Toto hlasovanie ešte neplatí.

  • Pán predseda, prosím hlasovať o návrhu pána poslanca Fica k doplneniu bodu 3 tak, ako bolo uvedené.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, ktorý bol prečítaný. Prosím, hlasujeme o doplňujúcom návrhu k uzneseniu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali tento doplňujúci návrh.

  • Týmto hlasovaním je uznesenie identické s pôvodným návrhom, čo bol aj náš zámer. Ďakujem.

    Prosím hlasovať o bode 4, ktorý navrhol pán poslanec Fogaš.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Fogaša. Prečítajte to.

  • Ešte raz prečítam, text znie: "Žiadame vládu analyzovať súčasný stav výkonu služby v polícii, v prokuratúre i v súdnictve a v tomto dokumente zhodnotiť ich pripravenosť na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z opatrení prijatých vládou, Národnou radou i medzinárodným dokumentom proti organizovanému zločinu." Pardon, tu je na "medzinárodnom poli", nie dokumentom.

  • Dobre. Prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

  • Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali aj tento návrh na doplnenie uznesenia.

  • Môžeme prikročiť k celkovému hlasovaniu v zmysle týchto dvoch schválených doplnkov.

  • Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o uznesení ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem pánu predsedovi Andrejčákovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bol rozdaný ako tlač 833. Návrh prednesie pán predseda Maxon.

    Pán poslanec Vavrík má procedurálny návrh.

  • Pán predseda, procedurálne protestujem voči vášmu konaniu. Ako riadne prihlásenému poslancovi do rozpravy mi nebolo udelené slovo. Vaše tvrdenie, že som bol mimo sály, je nepravdivé. Nezdvihol som svoju telesnú schránku zo svojej stoličky a celý čas som sedel na svojom mieste. Ak tvrdíte, že som opustil miestnosť, a preto som nebol vyvolaný, žiadam, aby bol konfrontovaný záznam televíznych kamier, resp. kamier, ktoré snímajú poslanecké lavice. A žiadam, aby ste urobili nápravu, aby neboli poslanci nevyvolaní, ak boli prihlásení do rozpravy.

  • Dobre, pán poslanec. O tomto bode programu sa bude prakticky ešte raz rokovať od šiestej hodiny. Budete mať možnosť prihlásiť sa. Ak som vás ozaj nevidel, beriem to a ospravedlňujem sa. Ale vy ste tu vtedy nesedeli. Ak je to však tak, ospravedlňujem sa.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    len pre záznam mi dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu DÚ a ďalších poslaneckých klubov protestoval proti tomu, že minister vnútra nezaujal stanovisko k takej vážnej téme.

  • Pán poslanec, môžete mať len procedurálny návrh.

  • Chcem, aby to bolo v zápise. To je procedurálne. A žiadam, aby ste zabezpečili vystúpenie ministra vnútra na mimoriadnej schôdzi k tejto problematike.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni,

    Národná rada Slovenskej republiky na decembrovej schôdzi má prerokovať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998.

    Podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky vypracúva pre jej potreby Najvyšší kontrolný úrad stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh uznesenia, v ktorom Národná rada žiada Najvyšší kontrolný úrad o vypracovanie stanoviska, máte ako tlač číslo 833.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Hrušovský, procedurálny návrh? Pán poslanec Csáky?

  • Hlas z pléna.

  • Tomuto nerozumiem.

    Dajte slovo pánu poslancovi Hrušovskému.

  • Pán predsedajúci, chcel som požiadať o polhodinovú prestávku po odhlasovaní tohto bodu programu.

  • Pristúpime k uzneseniu, ktoré predniesol predseda výboru pán Maxon. Ide o uznesenie, ktorým Národná rada žiada Najvyšší kontrolný úrad o vyjadrenie sa k zákonu o rozpočte.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na žiadosť klubov je do 17.00 hodiny prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

  • Šum v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 788. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová.

    Prosím pani ministerku o vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

    Preto navrhujem podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Podotýkam, že s predloženým návrhom na skrátené legislatívne konanie vyjadril súhlas Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na svojom rokovaní 6. októbra 1997.

    Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu môjho návrhu.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril ako spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Aibekovú. Prosím, aby informovala o priebehu prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, tlač 788.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1807 z 22. októbra 1997 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorý pred chvíľočkou zdôvodnila ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v termíne do 7. novembra 1997.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval predložený návrh vlády na svojej 44. schôdzi výboru dňa 6. novembra 1997. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona (tlač 788) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi.

    Súčasťou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, preto mi dovoľte, aby som podstatnú časť z neho uviedla.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády súhlasí s tým, že prerokúvaný vládny návrh prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi."

    To by bolo odo mňa ako od spoločnej spravodajkyne všetko.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že za klub KDH sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mikolášik.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    chcem sa väčšmi dotknúť tohto zákona až vtedy, keď bude v prvom čítaní schválený. Ale chcem povedať a zopakovať to, čo hovorili kolegovia pri schvaľovaní programu tejto schôdze o probléme skráteného legislatívneho konania.

    Myslím si, že v tomto prípade zákon, ktorý chce vláda predložiť, má takú povahu, že mu treba venovať dostatočnú pozornosť. Treba nájsť systémové riešenia. A systémovým riešením určite bude, aby výkony, ktoré sa požadujú od zdravotníckych zariadení, od jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, boli platené z prostriedkov tej ustanovizne, ktorá tieto výkony žiada, to znamená Sociálnej poisťovne. Preto, keď mi dovolíte, vystúpim znova pri prerokúvaní merita veci. Teraz chcem len naznačiť alebo navrhujem, aby nebolo toto skrátené legislatívne konanie akceptované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nemám viac písomných prihlášok. Pýtam sa, či sa ešte chce niekto prihlásiť do rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani ministerka, pokiaľ viem, i keď sa problematika v prerokúvaní novely Liečebného poriadku týka Sociálnej poisťovne, ale nie ste ministerkou zdravotníctva, a musím s údivom konštatovať, že túto novelu predkladá ministerka práce a sociálnych vecí, hoci táto problematika výsostne patrí do rezortu ministerstva zdravotníctva. Niečo sa zmenilo?

  • Pán poslanec, vaša faktická poznámka môže byť k vystúpeniu pána poslanca Mikolášika, a nie k tomuto.

  • Možno som sa zle prihlásil, alebo som vám nepovedal, že som sa chcel spýtať procedurálnou otázkou navrhovateľa. Tak sa pýtam už teraz, pretože určite bude pani ministerka hovoriť v záverečnom slove, čo spôsobilo tú nezvyklú vec, že tento zákon, ktorý je vlastne opravou toho predchádzajúceho, tej predchádzajúcej novely, nepredkladá, tak ako v minulom rokovaní, minister zdravotníctva, ale ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Ďakujem.

    Prosím pána poslanca Ftáčnika.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

    budem prezentovať troška odlišný názor, ako prezentoval môj predrečník, ktorý hovoril, že nie je potrebné skrátené konanie. V tomto prípade musím povedať, že z tých 16 návrhov, ktoré predložila vláda, mi v tomto prípade najmenej prekáža, že bude skrátené konanie.

    Ale rád by som vám vysvetlil, prečo si myslím, že je nedobré, že vôbec došlo k tomu, aby sme sa týmto zákonom zaoberali. Súvisí to totiž s vami, ktorí sedíte v strednom rade a ste príslušníkmi vládnej koalície. Rád by som vám pripomenul ten moment, vážené kolegyne a kolegovia, keď ste sa rozhodli, že nebudeme odkladať tretie čítanie, tak ako to predpokladá zákon, napriek tomu, že sme schválili v tomto zákonodarnom zbore pri druhom čítaní 46 pozmeňujúcich návrhov. Pani spravodajkyňa bola tiež spravodajkyňou, predložila návrh a vy ste bez ďalšieho rozmyslu schválili návrh, aby sa skrátilo, aby sa hneď prešlo k tretiemu čítaniu, pretože ste nechceli počúvať a nepočúvali ste hlasy, ktoré predniesol pán kolega Komlósy, ktorý upozorňoval na to, že nikto z nás nemal čas prečítať si 46 pozmeňujúcich návrhov, aby posúdil, či tam náhodou nedošlo k nejakej vecnej alebo inej chybe, ktorá sa má odstrániť a opraviť v treťom čítaní.

    Pán predseda Národnej rady sa obracal na mňa, keď som si dovolil v treťom čítaní vystúpiť, načo vlastne vystupujem, a upozorňoval ma, že nie je potrebné školiť poslancov, že vedia, načo je tretie čítanie.

    Áno, vážení kolegovia, boli ste spupní, boli ste namyslení, ale ukázalo sa, že ste boli babráci.

  • Hlasy v sále.

  • A spôsobili ste to, kolegovia... To sú vážne slová. Vážim si slová a vysvetlím vám prečo. Ako vysvetlíte, prosím vás, toto? Cestoval som vo vlaku s mladým robotníkom, ktorý pracuje na stavbe Národnej banky. Povedal mi: "Bol som minule práceneschopný a doktor mi povedal, že mi nevypíše práceneschopnosť, až keď si zaplatím šek na 30 korún, a potom vraj môžem prísť a budem mať PN-ku." To ste urobili, kolegovia. Toto urobila Národná rada tým, že jednoducho neschválila návrh alebo názor, aby sme si dali časový priestor a posúdili, či náhodou nie sú v zákone vecné alebo legislatívne chyby. Podľa mňa, toto môže byť dobrým poučením pre všetkých, ktorí sa budú ponáhľať.

    Je to vecná chyba, viem, že to nie je legislatívna chyba, ale vecnú chybu bolo možné nájsť, ak by bol na to časový priestor. Ak schválite 46 pozmeňujúcich návrhov a vzápätí schválite návrh, aby sa hneď o zákone rozhodovalo v treťom čítaní, nie je absolútne žiadny priestor, aby si ktokoľvek stihol 46 návrhov podrobne preštudovať a posúdiť, či nedošlo k legislatívnej alebo k inej chybe. Takýto je problém. Preto dnes rokujeme o tom, aby sme zahasili problém. Ako vysvetlíme ľuďom, ktorí dnes chodia po návrh na práceneschopnosť, návrh na liečenie, že k takejto chybe došlo? Spôsobili sme, že sme síce zobrali túto povinnosť zdravotným poisťovniam, ale nedali sme ju Sociálnej poisťovni, čo by bolo jedno z možných riešení alebo by sme jednoducho tento návrh neprijali. To znamená, na plénum sa dostala vecne nedomyslená vec a mohli sme ju, netvrdím, že sme ju museli, ale mohli sme ju objaviť v treťom čítaní.

    Rád by som vás upozornil, aby ste pamätali na to, keď budeme apelovať, aby sa vo vážnych zákonoch, kde je veľa návrhov, konalo tretie čítanie, pretože len v takom prípade sa dá prísť na chyby tohto druhu a zabrániť tomu, aby sme mesiac na to, ako sme prijali zákon, museli prijímať novelu, a to ešte v skrátenom konaní, ktoré má byť výnimočným nástrojom na prerokovanie legislatívnych návrhov zákonov.

    Kolegyne a kolegovia, tie tvrdé slová som zvolil preto, lebo odmietam niesť za to zodpovednosť. Apeloval som v tomto parlamente na vaše svedomie a na to, aby ste vytvorili priestor na prerokúvanie zákona v treťom čítaní, tak ako to predpokladá rokovací poriadok. Ak som vás tým urazil, nechcel som to urobiť. Ale spomeňte si na to, keď budeme rokovať o ďalších vážnych veciach, aby ste sa dotkli konkrétne ľudí, ich potrieb a záujmov.

    Chcem urobiť ešte jednu poznámku, pretože nemienim vystupovať k ďalším 15 skráteným konaniam.

    Keď som si prečítal návrh programu tejto schôdze, musím vám povedať, že som bol šokovaný. Šokovaný z toho, že tento štát je v ohrození. V ohrození preto, lebo keď si prečítate § 89 ods. 3, tak skrátené konanie sa používa vtedy, keď sú ohrozené základné práva a slobody, keď je ohrozená bezpečnosť občanov, keď hrozia štátu mimoriadne hospodárske škody. Tým, že vláda schválila 16 skrátených konaní - toto jedno dajme nabok, vysvetlili sme si, prečo k nemu prišlo -, ale tých 15 skrátených konaní nasvedčuje, že štát je v ohrození, že sa tu deje čosi nenormálne. Áno, je to tak. Pamätám si totiž, že kolega Cabaj informoval o tom, že bude mimoriadna schôdza, na ktorej by sme schválili prvé čítania zákonov, tak ako to predpokladá rokovací poriadok. Teraz sa pustíme do neprebádanej veci, keď budeme na kolene za týždeň vyrábať zákony, budeme ich schvaľovať a prijímať a tomu bude zodpovedať aj ich kvalita. Nie na to sme prijímali rokovací poriadok, aby sme takto postupovali. Ešte raz opakujem, štát je podľa všetkého v ohrození. A chcem sa opýtať, kto ho ohrozuje. Musím odpovedať, ohrozuje ho vládna koalícia.

  • Prejavy nesúhlasu v sále a zároveň potlesk.

  • Vládna koalícia - vysvetlím, čo mám na mysli. Ohrozuje ho vládna koalícia svojou neschopnosťou presadiť svoje ciele a zámery normálnou procedurálnou parlamentnou cestou.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Slovo má pani poslankyňa Aibeková ako spravodajkyňa, ktorá má právo sa ku všetkému vyjadriť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Bola som spoločnou spravodajkyňou k Liečebnému poriadku, a preto som považovala za svoju morálnu povinnosť vziať si spravodajstvo aj k tomuto bodu programu. Je mi veľmi ľúto, že taký erudovaný poslanec, za ktorého som doteraz považovala pána poslanca Ftáčnika, sa zníži k urážkam, a ani si nedá námahu, aby si pozrel výsledky hlasovania o Liečebnom poriadku.

    Vážený pán poslanec, za ten pozmeňujúci návrh, bolo to v spoločnej správe, ste hlasovali aj vy.

  • Čiže výsmech je aj voči vám.

  • Ruch v sále.

  • Nechcela som reagovať, ale vy ste povedali, že to spôsobila koalícia, stredný rad, čo si vyprosujem. Nechcela som hovoriť k tejto téme. Ale novinári neurobili nič iné ako to, že tento problém hodili na krk len koalícii. Pritom problém vznikol vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde sa predovšetkým za túto zmenu zasadzovali opoziční poslanci ako lekári a my sme za to hlasovali. Oni sa k tomu našťastie aj dnes hlásia. Ale medzitým som si musela vypočuť a prečítať plno urážlivých slov v novinách, kde nás nazývali hlupákmi, a pritom si nikto nedal námahu a nikto sa vo výbore nespýtal, ako tento problém vznikol, pretože z vecného hľadiska by skutočne platbu za sociálne výkony mala platiť Sociálna poisťovňa. Ale keďže tento problém nebol doriešený, tak preto tu dochádza k tejto urýchlenej novele. Situáciu na trhu vlastne využili odštátnení lekári, ktorí začali žiadať platbu za tieto výkony priamo od pacientov. Keď tento problém vznikol, myslím si, že je povinnosťou parlamentu, aby ho aj napravil.

    O probléme môžeme diskutovať a my o ňom v našom gestorskom výbore skutočne hodiny a hodiny rokujeme. Ale, pán poslanec, skutočne, tento návrh bol v spoločnej správe, čiže vôbec sa netýkal tretieho čítania, v druhom čítaní na základe 15 podpisov odzneli celkom iné pozmeňujúce návrhy, ktoré tento problém nespôsobili. Čiže buďte vecný, prosím, a keď sa niečo stalo, neotĺkajte to o hlavu koalícii, ale vstúpte sami do svojho svedomia. Vy ste za to rovnako hlasovali, zdržal sa iba jeden jediný poslanec, a to bol poslanec HZDS. Prosím, povedzme si túto pravdu tak, ako je.

  • Potlesk a ruch v rokovacej miestnosti.

  • Samozrejme, že spoločnú správu som konzultovala s odborníkmi. Písomne som si dala bod po bode spracovať nielen v legislatíve ministerstva zdravotníctva, ale aj v legislatíve Národnej rady. Čiže nehovorte, že sa tu pristupovalo nezodpovedne. Skutočne som k Liečebnému poriadku pristupovala maximálne zodpovedne. Dostala som za to pochvalu aj od opozičných poslancov. Tento problém sme nespôsobili tým, že by sme sa tomu dostatočne nevenovali, pretože to bolo v spoločnej správe a na spoločnú správu ste mali nielen hodiny, ale dni a mohli ste si tento problém dôkladne preštudovať.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šagát.

  • Chcel by som vystúpiť, pán predseda, v rozprave.

  • Už som uzavrel možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, máte faktickú poznámku.

  • Nepamätám sa, že by ste boli uzatvorili rozpravu, ale zrejme máte pravdu.

  • Toľko lapsusov ste tu už urobili, pán predseda, tak môže byť pravda aj niečo iné, ako tvrdíte vy.

  • Máte hovoriť k diskutujúcemu, a nie ku mne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Dovoľte mi veľmi stručne uviesť toto. Predovšetkým si myslíme, že ide o nesystémovú zmenu, ktorú dnes predkladá vláda bez ohľadu na to, kto hlasoval v priebehu schvaľovania tohto zákona.

    To, o čom ideme dnes rokovať, schválili legislatívci ministerstva zdravotníctva a aj legislatívci Národnej rady. Myslím si, pani ministerka, keď si pozriete zákon o Sociálnej poisťovni, že vytvára dostatočný priestor na to, aby Sociálna poisťovňa platila veci, ktoré si objednáva u zdravotníkov. Tento návrh je zavádzajúci a nie je správny. Vo svojom odôvodnení ste sa vôbec nevenovali práve tejto časti a veľmi ľahko ste to vyriešili tým, že súčasné zákonodarstvo nedovolí toto hradiť Sociálnou poisťovnou. Podľa mňa to nie je pravda. Ale pretože si určite schválite skrátené legislatívne konanie, vystúpime potom s expertízou, že Sociálna poisťovňa zo zákona podľa § 38, ktorý hovorí o používaní správneho fondu, môže tieto veci hradiť, ale zase hádžete horúci zemiak nesolventnosti na zdravotníkov.

  • Dámy a páni,

    pokiaľ ide o obsah vystúpenia pána poslanca Ftáčnika v prvej časti - význam tretieho čítania, myslím si, že je to jasné každému, kto si preštudoval rokovací poriadok. To je prvá časť môjho vystúpenia.

    Druhá časť - použitím výrazu "babráci, vy ste babráci" sa cítim urazený a v súlade s rokovacím poriadkom žiadam oficiálne ospravedlnenie sa pána poslanca od rečníckeho pultu.

  • Inak budem nútený postúpiť celú vec mandátovému a imunitnému výboru na ďalšie konanie. To je všetko.

  • Prejavy nesúhlasu v sále.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pani doktorka Aibeková, myslím si, že celý problém, ktorý sa otvára, je problémom urýchleného rokovania k týmto záležitostiam. Liečebný poriadok má ešte aj ďalšie nedostatky, ktoré sa ukazujú práve v období, keď sa tento zákon uplatňuje v praxi. Vieme, že nedostatky sa týkajú napríklad preskripcie liekov v kontakte s pacientom v prvom slede, týkajú sa niektorých organizačných záležitostí, a práve tieto nedostatky sa budú objavovať aj ďalej. Som presvedčený, že Liečebný poriadok sa bude novelizovať ešte mnohokrát. A preto si myslím, že urýchlené rokovanie formou skráteného konania k takému vážnemu zákonu, ktorý sa týka zdravia nás všetkých, by nemalo byť prípustné a mali by sme tomuto problému venovať dostatok času.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážená pani spravodajkyňa,

    rád by som stručne zareagoval na vaše vystúpenie. Chcem vám povedať, že som vôbec nehovoril o veci samej. V tej veci mám rovnaký názor ako vy, a preto som hlasoval za ten návrh, že by platby, o ktorých hovoríme, mala zabezpečovať Sociálna poisťovňa. Čiže názor, ktorý ste tu prezentovali, podpisujem, preto som za ten návrh hlasoval. Ale chcem povedať...

  • Hlasy v sále.

  • Moment, vyjadril som sa k veci, a čas mi beží, rád by som to dokončil a veľmi vecne bez nejakej urážky.

    Vyjadroval som sa k tomu, že ako poslanec som si aj ja a mnoho ďalších kolegov, ktorí si chceli pozrieť veci, ktoré boli schválené - a to sa dopredu nikdy nevie, ktoré schválené budú a ktoré nebudú -, chcel som preštudovať, porovnať a možno by sme prišli na tú chybu. Nič iné som nepovedal a z toho som obvinil všetkých kolegov, ktorí veľmi rýchlo a s takým nejakým nadhľadom hlasovali za to, že poďme rýchlo hlasovať, lebo chceme mať Liečebný poriadok uzavretý. O tom som hovoril pri pulte, ale k veci samej som sa nevyjadroval. Pretože v tom mám rovnaký názor ako vy, pani spravodajkyňa, a verím, že ho uplatníme v prvom, druhom a treťom čítaní o návrhu, ktorý nám teraz predložila vláda.

    Čiže moje vystúpenie smerovalo k tomu, aby sme naozaj tu procedúru, o ktorej teraz hovoril kolega Švec, nenáhaňali tam, kde je to nenáležité, lebo sa môžu stať chyby, ktoré by sme možno boli schopní jednoducho odhaliť, keby sme si na to dali čas. Nič iné nás nenáhaňa, len naša vlastná zodpovednosť za kvalitu zákonov. Keď sa takto budeme na veci pozerať, budeme zhodní medzi koaličnými aj opozičnými lavicami.

    Chcem povedať, že nie som človek, ktorý sa snaží vytvárať nejaké konfrontácie, a reagujem na vyhlásenie alebo výzvu pána poslanca Sečánskeho tým, že nemám problém, aby som sa ospravedlnil a ospravedlňujem sa všetkým tým, ktorých sa môj výrok dotkol. Nemám s tým žiadny problém, ale prosím, aby sme sa navzájom počúvali. To som hovoril minule, to hovorím teraz a budem to hovoriť až dovtedy, kým si v tomto nenájdeme nejaké porozumenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec Sečánsky žiadal ospravedlnenie od rečníckeho pultu od pána poslanca Ftáčnika. Pán poslanec Ftáčnik, chcem povedať, že aj ja sa pripájam k pánu poslancovi Sečánskemu, aby ste sa ospravedlnili od rečníckeho pultu. To je po prvé.

    Po druhé, nie my sme dali sťažnosť na Ústavný súd, ústavnú sťažnosť, aby sa Liečebný poriadok prijímal vo forme zákona. Samozrejme, celé konanie mohlo byť veľmi rýchle a promptné, keby sa bolo bývalo postupovalo tak, ako sa postupovalo predtým. To znamená, že sa mohol prijímať inou právnou formou ako touto, lebo je naozaj veľmi nepraktická a z hľadiska zabezpečenia zdravotnej starostlivosti občanov najmenej vhodná, i keď v súlade s ústavou, tak ako je to teraz.

    A po tretie, už raz som povedal, pán poslanec Ftáčnik, že sa hráte na osvetového dôstojníka parlamentu, vznášate sa kdesi ako olympský boh Hermes...

  • Hlasy z pléna.

  • , ktorý jediný je schopný tlmočiť to, aké sú rozhodnutia parlamentu múdre, alebo nie celkom v súlade s vašou predstavou o múdrosti poslancov. V tomto prípade by bolo naozaj načase, aby ste sa prestali hrať na osvetového dôstojníka a aby ste sa zbavili reziduí z vašej bývalej funkcie pred rokom 1989.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem reagovať na vyjadrenie pani spoločnej spravodajkyne. Vôbec si nespomínam na to, že by poslanci opozície boli zodpovední za to, za čo zodpovedná vláda. Vláda má v tomto prípade zákonodarnú iniciatívu. Z Liečebného poriadku sa vynechalo platenie úkonov za sociálne záležitosti. Určite to nie je zodpovednosť opozičných poslancov. Chceme, aby to bolo koncepčne riešené, ale určite to nie je tak, že by sme azda my opoziční poslanci žiadali, aby sa to celkom vynechalo, aby si občania u lekárov museli za tieto úkony platiť. Od tohto sa určite ostro dištancujem.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    mám procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku, aby Národná rada požiadala podľa § 20 ods. 3 pána ministra zdravotníctva o účasť na dnešnom rokovaní.

  • Táto právna povinnosť vyplýva z článku 85 Ústavy Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Beriem to, ale ako viete, pán minister je v zahraničí. Preto je tu pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny poverená, aby to navrhla.

  • Hlasy z pléna.

  • Budeme pokračovať.

    Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Práve sme sa dozvedeli, že pán minister je v zahraničí, hoci to mohla povedať alebo pani ministerka, či vy pri uvádzaní tohto zákona. Preto dávam procedurálny návrh, aby sme preložili tento bod programu, keď tu bude pán minister zdravotníctva, vzhľadom na to, že chybu, ktorú vlastne riešime, teraz spôsobilo ministerstvo zdravotníctva, a nie žiadni opoziční poslanci ani parlament.

  • Reakcia poslancov.

  • Neskáčte mi, kolegovia, do reči, nechajte ma dohovoriť, lebo hodiny idú pomaličky. Buďte takí láskaví.

    Čiže dávam procedurálny návrh, lebo ma tu prerušujú kolegovia, aby sme presunuli ten bod - neviem, kedy bude minister zdravotníctva na území tohto štátu -, aby sme prerokúvali tento bod vtedy, keď tu bude minister zdravotníctva, a žiadam, aby sa o tomto mojom procedurálnom návrhu dalo hlasovať.

  • Prosím, počuli ste návrh. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Lauka.

    Prosím, pezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Takže stratili sme pár minút. Budeme pokračovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa už nikto nehlási s faktickou pripomienkou, končím rozpravu.

    Pýtam sa pani ministerky, či chce vystúpiť.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda,

    len veľmi stručne. Podľa rokovacieho poriadku vlády predkladala som tento materiál v súlade s rokovacím poriadkom ako iniciatívny. Na tom istom pléne máte schválený program, kde minister financií iniciatívne predkladá dve novely zákona o Sociálnej poisťovni. Vláda to môže urobiť, takže ja to iniciatívne predkladám.

    Pokiaľ ide - to je odpoveď pre pána poslanca Lauka - o otázku skráteného legislatívneho konania, myslím si, že pán poslanec Ftáčnik - aj keď dosť razantným spôsobom - vysvetlil opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania, najmä pokiaľ ide o to, aby negatívne dosahy, pokiaľ ide o platby za určité tzv. zdravotné úkony, nepociťoval občan.

    A k tým ostatným, pán poslanec Šagát, potom v rámci rozpravy k samotnému zákonu vysvetlím okolnosti, o ktorých ste hovorili.

    Takže prosím o podporu skráteného legislatívneho konania.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pani spravodajkyne, či ešte chce vystúpiť.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale vzhľadom na atmosféru, ktorá sa tu vytvorila, musím vystúpiť a obhájiť ministerstvo zdravotníctva.

    Tieto body, o ktorých dnes rokujeme, ministerstvo zdravotníctva v Liečebnom poriadku nepredložilo. Vznikli skutočne ako iniciatívne návrhy vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Preto si myslím, že je našou povinnosťou, aby sme tieto body vrátili späť. A veľmi ma mrzí, pán poslanec Švec, že vy ako lekár s veľkým uznaním vo verejnosti nepodporujete skrátené legislatívne konanie. Dúfam, že nechcete, aby občania u odštátnených lekárov prvého kontaktu platili. Som veľmi rada a dúfam, že podporíte skrátené legislatívne konanie, pretože preto vzniklo.

    Páni poslanci Mikolášik a Lauko, je tu spoločná zodpovednosť parlamentu, a nie vlády, pretože vládny návrh neobsahoval tieto dva paragrafy, o ktorých rokujeme. Práve naopak, našli podporu u nás vo výbore a ako hovorím, boli prerokované so zodpovednými pracovníkmi legislatívy. Ale pán poslanec Ftáčnik celú situáciu obrátil teraz úplne niekam inam a začal tým, že sa obrátil na stredný rad, čiže na poslancov HZDS, a preto som mu povedala, že aj on je zodpovedný za toto a svojej zodpovednosti sa nemôže vzdať.

    Takže navrhujem, aby sme toto uznesenie, ktoré som prečítala, prijali a aby sme odporučili návrh, aby postúpil na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Takže pristúpime k hlasovaniu o uznesení, ktoré bolo prečítané. Ide o uznesenie, ktorým Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto zákona v skrátenom konaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 7 poslanci.

    Takže sme odsúhlasili skrátené konanie.

    Pristúpime teda k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 789. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1808.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky aj teraz tento návrh zákona odôvodní pani ministerka Keltošová.

    Prosím, pani ministerka, o vaše zdôvodnenie.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    ako sa už povedalo, dôvodom predloženia tohto vládneho návrhu je najmä zabrániť negatívnym dosahom na občanov v súvislosti s úhradami za zdravotné výkony potrebné na účely sociálneho zabezpečenia. Tieto si totiž po schválení zákona číslo 251/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady číslo 222, musia občania platiť sami. Vylúčením úhrad zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia, neuhrádzanie zdravotných výkonov súvisiacich s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti nezamestnaných na prácu, ako aj novoustanovený prechod povinnosti ďalšej úhrady ústavnej starostlivosti zo zdravotného poistenia na príslušný orgán sociálneho zabezpečenia alebo na obce v takom prípade, ak neutvoria podmienky na poskytovanie pomoci osamelo žijúcemu poistencovi odkázanému na pomoc v rámci sociálnej starostlivosti, treba považovať za nesystémový krok.

    V prvom prípade ide navyše o porušenie ústavného práva občana na ochranu zdravia, v druhom prípade prenesením pôsobnosti na príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, t. j. na okresný úrad a krajský úrad, vznikne dosah na štátny rozpočet uprostred rozpočtového roka.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj.

  • Podľa § 113 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sú zdravotnícke zariadenia povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav občanov, podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní v oblasti sociálneho zabezpečenia. Diagnostikovanie choroby a hodnotenie zdravotného stavu je vo výlučnej pôsobnosti príslušných lekárov v zdravotníctve spojené so zodpovednosťou za obsah lekárskeho nálezu, posudku, správy o priebehu choroby a za určenie potrebnej liečby.

    Na základe toho možno konštatovať, že ide o neoddeliteľnú súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti a napĺňania liečebného účelu a až v nadväznosti na to môže pokračovať lekárska posudková činnosť sociálneho zabezpečenia, ktorej obsahom je posudzovanie zdravotného stavu a pracovnej schopnosti občana v rozsahu ustanovenom zákonom Slovenskej národnej rady číslo 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov. Na zabezpečenie tohto postupu je potrebné opätovne upraviť ustanovenia o vykonávaní zdravotných výkonov na účely sociálneho zabezpečenia a ich konkretizáciu aj v prílohách zákona o Liečebnom poriadku tak, ako boli účinné do 30. septembra 1997.

    Ďakujem za pozornosť, pán predseda.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Opäť dávam slovo pani poslankyni Aibekovej, ktorá je aj v prvom čítaní určená výborom ako spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona (tlač 789) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Predmetný návrh zákona bol zaradený do programu 35. schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme pred chvíľou schválili. Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1808 z 22. októbra 1997 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávnemu výboru aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. novembra 1997, vrátane gestorského.

    Ak tento návrh schválime, navrhujem, aby sa druhé čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo 19. novembra ako prvý bod programu.

    Ďakujem pekne. To je spoločná správa.

    Pán predseda, skôr ako otvoríte rozpravu, chcela by som poprosiť kolegov z KDH, aby sa nesprávali takým arogantným a vyrušujúcim spôsobom, pretože tu naozaj spravodajca potom nemôže pracovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Šagát a pán poslanec Mikolášik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Šagáta.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som krátko povedal názor na uvedenú novelu Liečebného poriadku, krátko, myslím tentoraz úplne vážne.

    Je skutočne prekvapujúce, zarážajúce, ešte by sa dalo povedať niekoľko ďalších prívlastkov, že kľúčový zákon reformy zdravotníctva prednáša z poverenia vlády pani ministerka, z poverenia vlády tak urobil pán štátny tajomník vo výbore. Myslím si, že žiadny minister by si nemal vziať možnosť urobiť novelu zákona, keď je to jeden z najzákladnejších zákonov, ktorý robí zdravotnú politiku štátu. Ale je to tak a analyzujme, prečo k tomu došlo.

    Tu prebiehala diskusia, kto ako rýchlo hlasoval a za čo hlasoval. Ako iste viete, my sme novelu Liečebného poriadku odmietali aj termínovo. K 1. októbru v priebehu rozpočtového roku robiť finančný zásah do systému zdravotného poistenia, do podmienok platenia za výkony je absolútne nesystémové. Veľmi ste sa ponáhľali bez toho, aby sme momentálne hovorili o obsahovej časti toho zákona. A ako vidno z nových poznatkov, musím vám povedať, že pravdepodobne v januári alebo februári prídeme s novelou my, pretože vydokladujeme, aké miliónové škody tento zákon len v liekovej politike priniesol, prináša a bude prinášať. A potom som zvedavý, kto si zoberie na zodpovednosť v tejto snemovni a z predkladateľov, keď vydokladujeme miliónové straty na liekoch, kto tu potom ako bude rozprávať, kto je za čo zodpovedný a kto nahradí tie peniaze. To som veľmi zvedavý.

    Už nebudem hovoriť o iných medicínskych nezmysloch, ktoré sa tam dostali, ale "es kommt der Tag" - príde deň a budeme tu o tom hovoriť. Potom budem prosiť, aby vláda opäť delegovala pani ministerku práce, aby prišla predkladať a odôvodňovať ten zákon.

    Nesystémovú zmenu, o ktorej sme hovorili vo výbore Národnej rady, prijal aj pán štátny tajomník, pretože nás vo výbore Národnej rady informoval, že ministerstvo práce a sociálnych vecí v rámci systémových zmien v sociálnej sfére chce zmeniť aj posudkovú činnosť a chce ju platiť. My sme, samozrejme, iniciovali túto zmenu, aby tieto výkony platil objednávateľ, pre ktorého potreby sú tieto výkony robené, iniciovali sme dopredu a systémovú zmenu sme v zákone o Liečebnom poriadku urobili. Ak bolo potrebné urobiť B, keď sme urobili A, ak bolo potrebné urobiť následnú legislatívnu zmenu, čo je otázne, a treba, aby to pani ministerka tu vysvetlila, mali na to upozorniť legislatívci ministerstva zdravotníctva. A pravdepodobne ani pani spoločná spravodajkyňa tentoraz nebude proti mne argumentovať.

    Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli vo výbore, sa prijali len vtedy, ak boli pozitívne odkonzultované s pracovníkmi legislatívcami ministerstva zdravotníctva. To znamená inkompetentnosť, nezhoda tohto zákona s inými, aby to vyvolalo dokonca následky, že občan musí za niečo platiť, absolútne neprichádzala do úvahy.

    Potom tu bol druhý stupeň legislatívnej kontroly, a to bola Národná rada. A nehnevajte sa, určite sa ministerstvo práce malo možnosť dozvedieť o tom, čo sa tu v parlamente deje, keď sa prerokúva tento zákon, a mohli sa tieto veci vyriešiť hneď, ak teda boli zle formulované.

    Ale vo výbore v druhom čítaní, pretože vy si to schválite, samozrejme, budem argumentovať, ako je možné, pani ministerka, že zákon o Sociálnej poisťovni v § 38 - môžem sa mýliť, lebo tu nemám ten zákon -, v § 38, ktorý určuje, na čo sa má použiť správny fond, hovorí, že správny fond sa používa na financovanie činnosti orgánov Sociálnej poisťovne. V § 3 sú vymenované orgány Sociálnej poisťovne, kde potom v ich činnosti - asi v § 8 - je napísaná aj posudková činnosť.

    My zastávame názor, že v rámci posudkovej činnosti na to, aby ste ju mohli vykonávať, musíte vyžadovať určité doklady vrátane lekárskych správ, a preto je celkom legislatívne možné, zo zákona možné, aby Sociálna poisťovňa hradila výkony. Samozrejme, ak sme v roku 1997, a odvody štátu do Sociálnej poisťovne sú na úrovni, ak sa veľmi nemýlim, 10 % minimálnej mzdy z roku 1994, pričom Sociálna poisťovňa prišla asi o 4 miliardy korún, ak sme v štádiu, že ministerstvo financií chce skrátiť správny fond Sociálnej poisťovne zo 4 na 3 %, tak, samozrejme, že dnes, keď Sociálnej poisťovni tečie do topánok, ale keď zdravotnej bude do konca roka chýbať 5 miliárd, treba nájsť peniaze ako zaplatiť tieto výkony neštátnym lekárom, ktorí odmietajú dnes zadarmo niečo urobiť. Ale nehnevajte sa, nemožno sa im diviť, pretože musia platiť kúrenie, prenájmy, pracovné sily, ktoré zamestnávajú, a nemôžu dnes sponzorovať štát. Už ho dosť sponzorujú tým, že od 20. skoro každého mesiaca robia bez toho, aby mali hradené výkony, a nechcime nad to ešte vypisovanie podkladov na sociálne zabezpečenie, aby to hradili alebo robili grátis.

    Myslím si teda, že súčasný stav zákona o Sociálnej poisťovni plne postačuje na to, aby sa mohli hradiť výkony, ktoré sa spájajú so sociálnym zabezpečením, a vôbec nie je dôvod dávať sem túto novelu. To je prvá vec.

    Krátko mi ešte dovoľte, aby som spomenul prípravu zákona o Liečebnom poriadku. Iste viete, že pán minister Soboňa to riešil nižšou právnou normou, bola to len vyhláška 220 a 221, a urobil to na základe expertného posudku pána doc. Cupera, ktorý tvrdil, že takto je to možné riešiť. Odborári to rozporovali na Ústavnom súde, musel sa prijať zákon o Liečebnom poriadku, tak ako to jasne definuje aj pre neprávnika ústava, že sa zdravotná starostlivosť poskytuje bezplatne, tak ako to vymedzuje zákon o zdravotnom poistení.

    Takže, ak sme sa dostali napríklad v minulosti do vákua a niekoľko mesiacov nebol zákon, a to od januára do mája 1995, vieme, kto bol za tým. Vzhľadom na to, čo som uviedol, že je legislatívna úprava, aby to mohla platiť Sociálna poisťovňa, je to systémové, aby to platila, pretože neobstojí to, čo ste, pani ministerka, uviedli, až na niekoľko výnimiek, že výkon, ktorý sa spája s vyšetrením pacienta na potreby posudkovej činnosti, nemôže sa vylúčiť, že nie je aj liečebný. V niektorých prípadoch sa môže aj pri tomto zistiť, že je porušený zdravotný stav a vyžaduje liečbu, ale tieto veci sa dajú riešiť iným spôsobom.

    Na základe uvedeného dávam návrh na uznesenie, aby v zmysle rokovacieho poriadku, v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada tento zákon vrátila vláde na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Cuper, ale chcem upozorniť, že je 18. hodina a musíme prerušiť túto schôdzu a začať 36. schôdzu.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán Šagát,

    povedal som už v predchádzajúcom, že nevidím dôvod, prečo by mal byť zakaždým Liečebný poriadok v parlamente novelizovaný, a za tým si stojím. To je môj názor. Aj v iných krajinách je taký princíp, že Ústavný súd nemôže posudzovať všetky zákony. Pravda, u nás je situácia iná, aj litera zákona možno tak hovorí, že má to byť prijaté zákonom. Ústavný súd vám v tom vyhovel, dosiahlo sa iba to, že sa spomalil proces zavádzania nových liekov a iných liečebných postupov do praxe. Ak sa vám to páči, to je váš problém.

    Nevnucujte svoj názor a svoje predstavy tomuto parlamentu a všetkým občanom tohto štátu, že sú najoriginálnejšie a najmúdrejšie. V konečnom dôsledku nie je nikde povedané, že kvalita zákona závisí od toho, kto návrh prečíta alebo prednesie v tomto parlamente, lebo zákon je výsledkom nejakého procesu, a najmä teda príprava návrhu zákona, a preto ja mám tiež iný názor a predstavu o tom. A nakoniec vaše vystúpenia v tomto parlamente, ktoré sú znáškou všeličoho, naozaj môžu človeku aj zdravotne ublížiť, preto sa snažím, keď vy rozprávate v tomto parlamente, nesedieť, ale vedel som, že ma napadnete, tak som pre istotu chvíľu tu sedel.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som ešte k vystúpeniu pána poslanca Šagáta doplniť jednu vec, pretože spomínal spôsoby, ako sa vlastne legislatívne zabezpečilo prijímanie tohto zákona, a chcel by som ešte upozorniť na jeden zákon. Každý zákon musí podpísať premiér. Vzniká otázka, keď ministerstvo práce a sociálnych vecí zbadalo, že je tu problém, prečo premiér nevrátil zákon na opätovné prerokovanie v Národnej rade tak, že by o to požiadal prezidenta. Toto mi nie je jasné.

    Po druhé, chcel by som doplniť vystúpenie pána poslanca, že takýmto riešením vzniká aj technický problém. Ako viete, poisťovne sa na príkaz ministra zdravotníctva musia dohodnúť s pracovníkmi vo výkone zdravotníckeho povolania o rozsahu prác, ktoré budú finančne platené. Inými slovami o počte bodov, ktoré lekár môže nabodovať. Pýtam sa, keď 20. v mesiaci lekár skončí svoju bodovaciu činnosť a 21. bude treba vypísať dôchodkový nález, kto ho zaplatí, pretože zdravotná poisťovňa ho nezaplatí. Zaplatí len v tom rozsahu, v ktorom je dohodnuté s lekárom, že dostane finančné prostriedky.

    Opakujem znovu, že je legislatívny priestor v zákone o Sociálnej poisťovni, aby posudkovú činnosť v plnom rozsahu hradila zo svojich zdrojov. Nepochybne podkladom pre posudkovú činnosť je lekárske vyšetrenie. Nepochybne má právo zo zákona toto vyšetrenie zaplatiť. A pýtam sa vlastne sám seba, prečo to tá poisťovňa doteraz nerobí. Takže mám taký pocit, že by sa to mali spýtať aj pacienti, prečo museli platiť lekárom a prečo to nezaplatila za nich Sociálna poisťovňa. Ale minimálne tie dve vážne otázky, o ktorých som hovoril, sa vynárajú pred nami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani poslankyne a páni poslanci, prerušujem 35. schôdzu Národnej rady.

  • Bolo prerušené rokovanie 35. schôdze NR SR, začalo sa rokovanie 36. schôdze NR SR a po jej skončení sa pokračovalo v rokovaní 35. schôdze NR SR.

  • Páni poslanci a pani poslankyne,

    budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze.

    Do rozpravy bol prihlásený ešte pán poslanec Mikolášik. Prosím pána poslanca, aby predniesol svoje pripomienky a návrhy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tešil som sa na vystúpenie pána ministra Krajčiho, ale keď ideme tak veľmi rýchlo, tak sa teda vráťme k zdravotníckym problémom.

    V čase, keď chýbajú peniaze v zdravotných poisťovniach - najmenej 5 miliárd chýba do konca roka -, je napätá situácia vo financovaní zdravotníctva. Koniec koncov dôkazom toho bol aj posledný výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, v tom istom čase máme tu predlohu, ktorá vlastne rieši financovanie zdravotníctva alebo časti výkonov, ktoré robia zdravotnícke zariadenia pre účely Sociálnej poisťovne znova na účet zdravotných poisťovní.

    V dôvodovej správe je povedané, že vypisovanie tlačív na pracovnú neschopnosť, na kúpele, na stanovovanie zdravotného stavu za účelom čiastočnej a inej invalidity je neoddeliteľná súčasť zdravotnej starostlivosti. Teraz po tom, čo krátko platí novela Liečebného poriadku od 1. 10. tohto roku, vidíme celkom dobre, že je to oddeliteľná súčasť, že lekári veľmi dobre vedia, že sa to dá oddeliť od ostatnej činnosti a že takýmto spôsobom veľmi ľahko môžu oddelene považovať to, čo je priamo v terapii a prevencii a čo je vypisovanie tlačív pre Sociálnu poisťovňu. Takže tento argument ma napríklad vôbec nepresvedčil.

    Ale základná otázka, vážené dámy a vážení páni, znie, čo vlastne primalo, čo vás primalo predložiť do parlamentu tento materiál v takom krátkom čase - keď si uvedomíme, že dnes máme 11. novembra, čiže od 1. 10. tohto roku, keď platí posledná novela Liečebného poriadku, ktorú sme tu tak ťažko schvaľovali -, čo také vážne sa prihodilo, že tak rýchle treba novelizovať. Som rád, že sa novelizuje, ale ja to len chcem podčiarknuť. Musí to byť určite veľmi vážna vec, lebo inokedy nedokonalosti iných zákonov, aj ich novely, vám trvajú oveľa dlhšie. Napríklad keď pán premiér svätosväte sľúbil, že bude - čo ja viem - zákon o používaní jazykov menšín, a dodnes ho nemáme. Tam sa akosi neponáhľate tak rýchlo novelizovať. Čiže niečoho ste sa asi trošku zľakli.

    Tým, že z poslednej novely o Liečebnom poriadku, ktorý platí od 1. 10., úplne vypadlo platenie za výkony, ktoré potrebuje pre svoju činnosť práve Sociálna poisťovňa, vlastne vznikla nová situácia, že za tieto úkony, keďže neplatí ani zdravotná poisťovňa - nie je to možné podľa ostatnej novely Liečebného poriadku - a neplatí ani Sociálna poisťovňa, tak to vlastne dopadá na občanov. Vôbec sa z toho neteším, ale je to obyčajný obranný reflex poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí si účtujú tú minimálnu úhradu za takýto úkon vykonaný v ambulancii.

    Spomeňte si na sadzby u právnikov. Keď prídete k nejakému právnikovi a pýtate si radu alebo nejaké potvrdenie, alebo čokoľvek, čo sa týka kompetencie notára alebo právnika-advokáta, tam sa platí 600 korún, 800 korún za desať-pätnásť minút odbornej činnosti. U lekárov je to 14 korún alebo 15 korún za vypísanie tlačiva práceneschopnosti.

    Čiže toto vás primalo, že sa občania hnevajú, že došlo k takejto novej situácii. Samozrejme, to by mohlo znížiť aj vašu prestíž. A lekári, ktorí sú v takom prvom pláne terčom hnevu, takého spravodlivého hnevu občanov, si uvedomujú, že nie sú to lekári, ktorí sú na príčine, ale snáď niekto iný.

    Takisto chcem podotknúť, že odporúčam, aby sa konečne pristúpilo k systémovému riešeniu tohto problému, aby sa konečne oddelilo platenie týchto úkonov od systému zdravotného poistenia, aby naozaj platil objednávateľ. Je to úplne logické, je to prirodzené. Prosím vás, keby ste sa zamerali na úvahy, ako to riešiť, ako sa to dá urobiť zo Sociálnej poisťovne. To, že Sociálna poisťovňa v návrhoch na budúci rok má mať znížený správny fond a že si počína horšie ako pred rokom, keď mala skôr zisky, sme zaregistrovali. Mnohých poslancov, aj opozičných, navštívili riaditelia okresných pobočiek Sociálnej poisťovne a informovali o tom, že sa Sociálna poisťovňa dobre nemá. Chápem to, ale je ináč takou iróniou, že túto novelu Liečebného poriadku iniciatívnym spôsobom predkladá práve rezort, ktorý si háji svoju kožu, ale rezort zdravotníctva, ktorý by si na druhej strane tiež svoju kožu mal hájiť, tu jednoducho nie je zastúpený, a iniciatívne to predkladá rezort, ktorý sa chce zbaviť platenia tejto položky.

    A na záver by som chcel povedať, že skutočne podľa aj teraz platných predpisov je možné na to použiť správny fond Sociálnej poisťovne aj v priebehu finančného roku, nemusí to byť len v nadväznosti na zákon o štátnom rozpočte. Aj teraz by sa dalo dohodnúť, aby to bolo hradené zo správneho fondu Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj ja.

    Faktická poznámka - pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem len reagovať a v podstate doplniť vystúpenie kolegu doktora Mikolášika a poukázať na to, že okrem ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny tunelujú financovanie zdravotníctva okrem iného aj rezorty ministerstva spravodlivosti, vnútra, obrany a školstva, ktoré taktiež nepreplácajú zdravotné výkony neliečebného charakteru pre súdy, políciu, prokuratúru, vojsko a školstvo, tak ako je to určené príslušným zákonom. Dúfam, že nevystúpia s iniciatívnymi návrhmi na legislatívne zmeny v Liečebnom poriadku, aby sa toto taktiež prenieslo na bedrá nášho ťažko skúšaného zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ešte predseda výboru pán Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Mikolášik, nepochopil som celkom dobre ako s touto kauzou a s touto problematikou súvisí jazykový zákon pre menšiny. Ale keď ste ho spomenuli, tak uveďte, prosím, kedy sa k tomu predseda vlády zaviazal a komu. Nezavádzajte verejnosť. V živote to nepovedal.

  • Pán poslanec, nemôžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Šum v sále.

  • Nemá na koho, lebo predtým vystúpil on.

    Páni poslankyne, páni poslanci, keďže sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    znovu opakujem to, čo som povedala pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, prečo predkladá naše ministerstvo.

    Podľa rokovacieho poriadku vlády môžem predložiť iniciatívny návrh, tak ako poslanci môžu predkladať iniciatívne návrhy zákonov, resp. noviel právnych predpisov. Čiže v tomto by som nevidela problém.

    V čom vidím problém, je to, že zrejme pri dobrej vôli pomôcť zdravotným poisťovniam navrhovatelia, nie vláda, lebo vo vládnom návrhu Liečebného poriadku to nebolo - znovu pre verejnosť opakujem -, zrejme v dobrej viere navrhovatelia nepochopili zložitosť alebo spletitosť právnych predpisov v sociálnom zabezpečení, keď navrhli určitú čiastkovú novelu, ktorá nemala prepojenie povedzme priamo na Sociálnu poisťovňu, a preto došlo k tomuto úkazu, že platia občania.

    Takže chcela by som vás len upozorniť, páni poslanci, ako znie napríklad Liečebný poriadok, ktorý má svoju prílohu, v ktorej je nový zoznam zdravotných výkonov, ktorý je uvedený v prílohe číslo 1 k zákonu číslo 251/1997, kde ste neurobili zmeny.

    Som za komplexnú právnu úpravu, som za to, aby zákon o posudkovej službe čím skôr uzrel svetlo sveta, ale nemôžeme robiť čiastkové úpravy tak, aby to nemalo prepojenie povedzme aj na samotný Liečebný poriadok a jeho prílohy.

    A teraz vás prosím, páni poslanci, najmä lekári, ktorí ste namietali moje vystúpenie alebo zastupovanie Sociálnej poisťovne a vlády v tomto prípade. V prílohe číslo 1 v časti B 3 a v časti B 4 ste ponechali zdravotné výkony, ktoré vám odcitujem, ktoré sú hradené zo zdrojov zdravotných poisťovní. V bode 60 ste napríklad ponechali, že ide o výkon, ktorý sa uhrádza zo zdravotného poistenia, komplexného vyšetrenia všetkých orgánových systémov vrátane anamnézy, základných antropometrických vyšetrení, rád, dokumentácie, vypracovaní denného pracovného záznamu, zdravotnej karty a takisto, kto toto komplexné vyšetrenie vykazuje. A vykazuje ho napríklad v tomto prípade aj praktický lekár pre dospelých pri posúdení zdravia napríklad pri voľbe povolania, pri nástupe do práce a podobne. To nikomu neprekáža, že to zostáva v Liečebnom poriadku.

    Ďalej, v bode 71 ste ponechali ako výkon vystavenie hlásenia choroby z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci, ale aj potvrdenie o návšteve lekára, klinického logopéda alebo klinického psychológa na preplatenie cestovného a iné jednoduché potvrdenia a hlásenia. To všetko zostalo v Liečebnom poriadku.

  • Hlasy poslancov.

  • No veď áno, ale keď chcete robiť systémové zmeny, nechajte ma dohovoriť. V bode 74 sa ponechal ako výkon vystavenie regresného hlásenia a hlásenia úrazu pre účely Sociálnej poisťovne, ktorá prepláca úrazové poistenie. V bode 75b - ja vám len vyčítam nedokonalosť vašej predlohy, keď už chcete robiť novelu - vystavenie potvrdenia o spôsobilosti na prácu a štúdium v zahraničí, potvrdenie pre potreby cudzineckej polície u osôb, ktoré majú priznaný štatút utečenca, alebo sú na území Slovenskej republiky na základe medzištátnych dohôd. V bode 79a: Vystavenie lekárskej správy - dávajte pozor - v niektorom zo svetových jazykov alebo preklad zo svetového jazyka. Aj to je podľa vás zdravotný výkon, ktorý tam zostal. V bode 79b: Používanie svetového jazyka - angličtina, francúzština, ruština, španielčina, čínština, arabský jazyk - pri komunikácii s pacientom. Aj to hradia zdravotné poisťovne.

    Takže sa pýtam, ak všetky tieto veci, ktoré ste nechali v prílohe Liečebného poriadku, sa hradia zo zdrojov zdravotnej poisťovne - napríklad používanie angličtiny, arabčiny v styku s pacientom -, tak sa pýtam, prečo potom len tieto určité úkony pre Sociálnu poisťovňu.

    Takže odmietam tieto návrhy, odmietam tento váš poslanecký návrh.

    Pokiaľ ide o zdroje Sociálnej poisťovne, tie sú určené zákonom, na čo sú. A do správnych nákladov toto jednoducho zadeliť nemôžete. To by ste museli novelizovať zákon 274 aj v tej časti, ktorá hovorí o správnom fonde. A to ste neurobili. Čiže ja skutočne toto vidím ako dobrý návrh v snahe pomôcť zdravotným poisťovniam, ale ako legislatívne veľmi nepodarený aj vrátane toho, čo som povedala, čo obsahuje príloha k Liečebnému poriadku.

    A pokiaľ ide o objednávateľov, o tom sa môžeme rozprávať pri návrhu zákona o posudkovej službe a môžeme ďalej uvažovať aj o tom, že pri novom zákone o sociálnom poistení, ktorý je hotový v paragrafovom znení, môžeme zvažovať aj o ďalších možnostiach. Ale nie v tejto podobe a nie v takejto - povedala by som - dosť nedokonalej právnej forme, ako ste to navrhli.

    A ešte na záver poznámku. Pán poslanec Šagát, pokiaľ ide o to, že - aby som bola presná - ja hádžem horúci zemiak nesolventnosti zdravotných poisťovní na Sociálnu poisťovňu, pán poslanec, prepáčte, ale bolo to za vášho ministrovania, keď ste rozdelili Národnú poisťovňu na zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu a keď ste vy navrhli pluralitu, bezmedznú pluralitu zdravotných poisťovní. Je mi ľúto.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Iba veľmi stručne. Vystúpili iba dvaja páni poslanci. Pán poslanec Šagát, ktorý navrhoval vrátiť tento návrh na prepracovanie, o čom budeme hlasovať, pán Mikolášik nepredniesol žiaden návrh.

    Veľmi ma mrzí, že obidvaja zvrtli tento vecný problém do politickej roviny. Skutočne, myslím si, že je snaha parlamentu o nápravu situácie v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení, máme k nej takisto pristupovať vecne a myslím si, že preto je namieste, aby sme prijali ten návrh, ktorý odporúčal gestorský výbor, aby návrh prešiel do druhého čítania. Takže naozaj tu ide o vecnú problematiku a zbytočné je spolitizovávanie tohto problému.

    Prečítam tie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, tak ako ich odporúčal gestorský výbor, a to odporučiť predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, a to v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý navrhujeme ako gestorský. Potom budeme hlasovať o lehotách, ktoré sú navrhované do 18. novembra, vrátane gestorského.

    Takže môžeme, pán predseda, hlasovať o týchto návrhoch.

  • Ďakujem.

    Takže budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šagáta, ak neprejde tento návrh.

  • Najprv budeme hlasovať o odporúčaní predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a prideliť ho ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý je určený ako gestorský.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Pani poslankyňa, musíme pristúpiť ešte k druhému hlasovaniu.

  • Tým sa návrh pána poslanca Šagáta stáva bezpredmetným. Postupujeme správne. Najskôr je spoločná správa, takže druhé hlasovanie by malo byť o lehotách.

    Navrhujem, aby výbory, ktorým sme ho určili, prerokovali tento vládny návrh zákona do 18. novembra 1997, vrátane gestorského. A ak je možné, pán predseda, navrhujem, aby sa druhé čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo 19. novembra ako prvý bod programu. Ale ak sa to nedá spolu, tak o tomto potom budeme hlasovať osobitne.

  • Ďakujem.

    Čiže hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne. Budeme hlasovať o pridelení tohto návrhu gestorskému výboru a o určení lehôt.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehotu výborov na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem aj ja všetkým prítomným za trpezlivosť a spoluprácu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    kým ukončíme rokovanie, chcem vám len oznámiť, že pán podpredseda Húska ráno o 8.00 hodine zvolal integračný výbor (hlas z pléna), spoločný euro-slovenský výbor. Tí páni poslanci, ktorí ste členmi tohto výboru, máte materiály na zajtrajšie rokovanie pred sebou na stole. Prosím, aby ste si ich preštudovali.

    Ešte, ale to je už mimo rokovania, pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Viem, že na seba nemôžem reagovať. Predseda výboru pán Hofbauer vedel, že nebudem môcť hneď reagovať, a preto mu chcem pripomenúť, ak má kratšiu pamäť, že pán premiér pred spoločným parlamentným výborom, kde som sedel, sľúbil v krátkom čase prijatie zákona o používaní jazyka menšín. Vy tam nesedíte, takže si to vyžiadajte, je to v zápisoch.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    stretneme sa po tomto prerušení zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Dovidenia. Dobrú noc.