• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram ôsmy deň rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán Pribilinec, pani Gantnerová, pán Anton Národa a pán Ducký. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Slobodník.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Ďakujem.

    Prítomných je 106 poslancov.

    Zisťujem, že Národná rada je uznášaniaschopná, takže môžeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    včera sme na návrh troch poslaneckých klubov zaradili do programu tejto schôdze návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k hodnoteniu parlamentu o zákonodarnej moci Slovenskej republiky v posudku Európskej únie v súvislosti so žiadosťou Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii.

    Vzhľadom na to, že včera nebola Národná rada uznášaniaschopná, nebolo odsúhlasené skrátenie lehoty na prerokovanie uvedeného materiálu.

    Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam bez rozpravy podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku opätovne o tomto návrhu hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či súhlasíme so skrátením lehoty.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s návrhom na skrátenie lehoty na prerokovanie uvedeného návrhu.

    Návrh ste dostali ako tlač 774.

    Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu výboru pre európsku integráciu pána Augustína Mariána Húsku, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    výbor európskej integrácie spoločne so zahraničným výborom prerokoval návrh uznesenia a vyhlásenia Národnej rady, ktorý sme vlastne určitým spôsobom vnútorného hľadania konsenzu pripravovali. Bol pôvodne - a považujem to za potrebné teraz povedať - predložený návrh predsedom výboru európskej integrácie, bol predložený návrh pána poslanca Ftáčnika, dostali sme odporúčacie materiály z vlády, na základe toho sme vypracovali, dalo by sa povedať, syntetizujúcu verziu riešenia tohto návrhu, ktorý bol potom bod za bodom na základe dôkladnej diskusie a paralelného hlasovania aj vo výbore pre európsku integráciu, aj v zahraničnom výbore odsúhlasený.

    Tento návrh máte pred sebou ako tlač číslo 774. Chcem povedať, že chceme vyjadriť jednak vôľu Slovenska o súčinnosť v Európe cez súčinnosť s európskou integráciou. Ale myslím si, že treba aj povedať, že mnohé časti posudku Európskej komisie boli nepresné, nesprávne, mätúce, a dokonca si myslím, že netreba na dôkaz kvality tohto materiálu povedať nič inšie ako slová predstaviteľa rakúskej vlády, ministra zahraničných vecí zastupujúceho rakúskych kresťanských demokratov, ktorý konštatoval, že posudok je brutálny, to znamená, že má povahu takéhoto typu.

    Myslím si, že nie je našou snahou...

  • ...aby sme veci čo najviac vyostrovali. Ide o to, aby sme hľadali rozumný konsenzus, pretože v konečnom dôsledku sa pri takýchto príležitostiach nerozhoduje definitívne, nasledujú veľmi dlhé negociačné postupy aj v budúcnosti. Ide o to, či sa uskutoční návrh, ktorý predkladajú hlavne štáty, ako Švédsko a Dánsko, ku ktorým sa prikláňajú mnohé štáty Európskej únie, ktoré sú za tzv. Regatu, za model rovnakého štartu pre všetkých a potom špecifické postupovanie a rokovanie s jednotlivými krajinami. Dúfame, že takýmto spôsobom je to možné urobiť.

    Chcel by som zároveň povedať, že pri terajšom ďalšom intenzívnom rokovaní je vypracovaný aj návrh na určité zovretie tohto uznesenia, pričom, samozrejme, uznesenia, ktoré prijali oba výbory, sú legitímne a platné. Ja som za také riešenie, ak by sme našli na prejavenie vôle Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii spoločnú reč alebo čo najväčší rozsah spoločnej reči, aby sme toto hľadanie uskutočnili. Myslím si, že prípadne aj pred hlasovaním by bolo účelné, aby sme uskutočnili stretnutie poslaneckého grémia, aby na základe toho sme mohli overiť, do akej miery sme v stave ísť spoločnou cestou.

    Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, aby sme mali toto na mysli, aby sme boli v stave v tejto oblasti prejaviť čo možno najjednotnejší tvar voči zahraničiu. Je to prejav - povedal by som - prieniku záujmov všetkých politických síl, ktoré skutočne usilujú o európsku súčinnosť.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem podpredsedovi Národnej rady pánu Húskovi a žiadam ho, aby zaujal svoje miesto.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem informovať, že s náhradnou kartou budú hlasovať: pán Juriš s číslom 1, pán Moric s číslom 2, pán Pacola s číslom 4, pán Brňák s číslom 6 a pán Harach s číslom 7.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden, a to je pán Kanis.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni,

    Slovenská republika podala prihlášku na členstvo v Európskej únii 27. júna 1995. Odvtedy uplynuli viac ako dva roky. Jednotlivé parlamentné strany rozdielne hodnotia obsah vývinu na Slovensku počas týchto dvoch rokov. Majú rozdielne prístupy, bolo niekoľko veľmi závažných sporov, ktoré nie sú dosiaľ ukončené. Chcem však upozorniť, že dnes táto rozdielnosť nemôže byť prioritná.

    Dnes je dôležité vyjadriť jednotnú politickú vôľu v hlavnom - vyjadriť jednotnú politickú vôľu v tom, že my všetci máme záujem na orientácii Slovenskej republiky smerom k Európskej únii. Je potrebné vyjadriť, že naše dejinné úsilie smeruje k tomu, aby sa Slovenská republika stala dôstojným členom rodiny európskych vyspelých demokratických štátov a národov. V tejto chvíli by mala dominovať v tomto parlamente predovšetkým zodpovednosť. Zodpovednosť vyjadriť jednotnú vôľu o potrebe a cieli Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie. Mala by tu dominovať zodpovednosť vyjadriť základný národno-štátny záujem Slovenskej republiky, aby Slovenská republika prežila ako slobodný, demokratický, vyspelý a suverénny štát.

    Preto aj návrh dokumentu, ktorý predložili dva výbory Národnej rady, treba vidieť práve z tejto stránky. Preto charakter dokumentu, v ktorom sa prvýkrát Národná rada vyjadruje k tomuto úsiliu oficiálne a zvláštnym dokumentom, mal by byť zrejme všeobecnejší, aby bolo možné dôstojne a - myslím si - zodpovedne a logicky eliminovať to, čo nás rozdeľuje, eliminovať spory, ktoré sú živé a ktoré zrejme tento dokument neukončí, ale tento dokument môže dať istý príklad, že v tom najzávažnejšom nájdu všetky politické strany taký prístup, ktorý bude na prospech Slovenska.

    Teda obsah nášho dokumentu by mal byť prijateľný pre všetkých v tom hlavnom - aby sa Slovenská republika zaradila do rodiny európskych národov, aby nebola vynechaná zo skupiny ďalších stredoeurópskych uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Bolo by dobré, aby sme si boli toho vedomí všetci, aby sme si boli vedomí závažnosti veci, aby sme si boli vedomí dejinného rozmeru, o čo v tomto procese ide, dejinného rozmeru vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ak vychádzame z toho, ktorá inštitúcia s ktorou komunikuje v tomto procese, vláda má ako svojho partnera vlády iných štátov - členov Európskej únie, má svojho partnera Európsku komisiu. Takisto spoločný výbor má svojho partnera. My, parlament, Národná rada Slovenskej republiky máme svojho partnera v Európskom parlamente. Preto aj z tohto dôvodu by bolo vhodné, aby parlament, aby Národná rada Slovenskej republiky sa nedostala do roviny komunikácie s iným partnerom, s ktorým komunikuje už iná štruktúra slovenských politických inštitúcií.

    Preto mi dovoľte, aby som aj na základe toho, čo tu povedal podpredseda Národnej rady pán Húska, dal pozmeňujúci návrh, ktorý predstavuje zúženú verziu pôvodne predloženého návrhu. Dovolím si vám prečítať toto vyhlásenie, ktoré ste dostali rozdané. Znie takto:

    "Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie

    Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zastupiteľský orgán občanov Slovenskej republiky

    A. vyhlasuje, že

    1. plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je strategickým záujmom Slovenskej republiky,

    2. berie na vedomie posudok Európskej komisie na žiadosť Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii, zároveň však vyjadruje sklamanie z odporúčania nezaradiť Slovenskú republiku do skupiny krajín, s ktorou Európska komisia navrhla začať rozhovory o prijatí do Európskej únie,

    3. uznáva existenciu niektorých otvorených problémov slovenskej spoločnosti, najmä v politickej oblasti, ale je presvedčená, že problémy majú dočasný charakter a že Slovenská republika ich dokáže prekonať politickými prostriedkami,

    4. do vypracovania stanoviska Európskeho parlamentu k posudku Európskej komisie na žiadosti asociovaných krajín o vstup do Európskej únie a do konania luxemburského summitu v decembri 1997 urobí konkrétne kroky na doriešenie otvorených otázok v duchu troch odporúčaní jarného zasadnutia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky;

    B. sa prihlasuje k ideálom európskej súčinnosti a vo svojej činnosti vynaloží všetko úsilie na dosiahnutie úspechu Slovenskej republiky pri rokovaniach s orgánmi Európskej únie;

    C. apeluje na Európsky parlament, aby prijal odporúčanie o začatí rozhovorov o vstupe so všetkými asociovanými krajinami, model 10 1, vrátane Slovenskej republiky, a aby sa v procese začleňovania dala šanca i kandidátskym krajinám, ktoré nedostali odporúčanie Európskej komisie."

    V súvislosti s tým, dovoľujem si podať aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 9. októbra 1997 k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

    Prihláseného písomne nemám nikoho. Hlási sa niekto ústne? Pán Csáky, pán Kukan, pán Čarnogurský, pán Duka-Zólyomi a pán Magvaši. Ďakujem. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Ako prvý vystúpi pán Csáky. Nech sa páči, pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Teraz na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že vystúpia aj predsedovia poslaneckých klubov Maďarskej koalície, pretože aj keď sme povedali naše stanovisko na spoločnom zasadnutí výborov a taktiež sme sa niekoľkokrát aj politickými a inými spôsobmi vyjadrili k tejto veľmi vážnej otázke, ale vzhľadom na to, že sa to prerokuje teraz takýmto spôsobom na pôde slovenského parlamentu, cítime potrebu ešte raz úplne jednoznačne prezentovať naše stanovisko.

    Takže za MKDH chcem povedať nasledujúce:

    MKDH vždy podporovalo a podporuje členstvo Slovenskej republiky aj v NATO, aj v Európskej únii. Chcem úplne verejne deklarovať, že iné možné smerovanie Slovenskej republiky pre nás je neprijateľné a ani nevidíme reálnu šancu na reaizovanie inej možnej cesty.

    Ďalej chcem povedať, že nie z dôvodu, že to chce niekto od nás na Západe, nie z tohto dôvodu, že to chce Európska únia, nie z tohto dôvodu, že to chce vláda Spojených štátov amerických, chceme demokraciu v tejto krajine, ale z toho dôvodu, že sme občania Slovenskej republiky a my tu chceme žiť v demokratických pomeroch.

    Ide o náš záujem a ide o záujem občanov tohto štátu a tejto spoločnosti, aby tu boli ľudské a znesiteľné pomery, a preto sme kritizovali a kritizujeme politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky, pretože táto vláda nedodržuje všeobecné demokratické princípy vo svojej praktickej politike a - obávam sa, že to môžem povedať aj o parlamentnej väčšine tu v slovenskom parlamente - aj slovenský parlament prijíma také rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s demokratickými zvyklosťami vo svete. A tie pripomienky alebo ten štandard, ktorý sa od nás vyžaduje, nie je špecificky vyžadovaný len od Slovenskej republiky, ale od každého demokratického štátu vo svete.

    Takže, dámy a páni, dnes pravdepodobne dôjde aj k tomu, že budeme mať mimoriadnu schôdzu. Ak na mimoriadnej schôdzi zase budete hlasovať proti tomu, aby bol vrátený pánu Gauliederovi mandát, tak prijať takýto dokument nemá zmysel, a prepáčte, zosmiešňujeme sa.

  • Šum v sále.

  • Dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že pán Augustín Marián Húska tu tuším predvčerom vystúpil s určitou interpretáciou, aký má názor Európska únia na dianie v slovenskom parlamente, chcem prečítať oficiálne stanovisko...

  • Šum v sále.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, vážení. Pokoj, pokoj, pokoj!

  • ...ale prečítať na základe tlačovej správy TA SR oficiálne stanovisko Európskej únie, ktoré bolo prezentované Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva.

    "Európska únia vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím slovenského parlamentu z 30. septembra ignorovať stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1994 vo veci mandátu poslanca Františka Gauliedera. Ignorovaním rozhodnutia Ústavného súdu, a tým aj jeho autority vyvoláva slovenský parlament pochybnosti o svojej túžbe upevniť demokraciu a vládu zákona na Slovensku. Únia by si želala, keby mohla zobrať na vedomie také rozhodnutie slovenského parlamentu, ktoré by bolo v súlade s ústavnými princípmi krajiny, s ktorou uzavrela asociačnú dohodu a ktorej ponúkla perspektívu začlenenia."

    Dámy a páni, chcem povedať, že toto je aj túžba MKDH. A z textu je úplne jasné, že únia a aj občania nášho štátu očakávajú konkrétne politické kroky od nás, a nie takéto deklarácie, ktoré nič nehovoria.

    Dovoľte mi, aby som v siedmich bodoch poukázal na to, prečo, ak dôjde k hlasovaniu, sa poslanci MKDH zdržia hlasovania. Nemôžeme za takýto text hlasovať, poviem hneď prečo. Samozrejme, nebudeme hlasovať proti, aby nikto nemohol povedať, že nepodporujeme európsku integráciu Slovenskej republiky, ale takýto text, prosím, nemôžeme podporiť z nasledujúcich dôvodov:

    Po prvé, v bode 4 ods. 1 je napísané, že funguje pluralitný politický systém.

    Dámy a páni, tu nejde len o to, že strany môžu na Slovensku pôsobiť. Pluralitný politický systém znamená, že sa uplatňuje konsenzuálna demokracia aj na pôde parlamentu, to znamená, opozícia má dôstojné postavenie, a v celej spoločnosti, to znamená, tie čistky, ktoré ste vy urobili v rokoch 1995 a 1996 v štátnej správe, sú neprijateľné a sú v rozpore s touto dikciou.

    Po druhé, na Slovensku sú v ústave a zákonoch garantované menšinové práva na vysokej európskej úrovni.

    Dámy a páni, nie je to pravda. Viete všetci...

  • Šum v sále.

  • Môžem dokončiť? Viete všetci, že v Ústave Slovenskej republiky - a právnici v tejto sále to vedia najlepšie - všetky menšinové práva sú relativizované tým, že sú viazané na vykonávacie zákony, a že je to pravda, prosím, prečítajte si rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci jazykového zákona. Ústavný súd také ústavné právo neuznal, ktoré je viazané na vykonávací zákon, a povedal, že nedošlo k porušeniu, pretože ten zákon chýba, ten zákon, samozrejme, by mala prijať Národná rada Slovenskej republiky. Takže je to veľmi nečistá a neférová hra na legislatívne diery, a my nemôžeme súhlasiť s touto dikciou textu.

    Po tretie, je pravda, čo stojí v tomto texte v bode 5 ods. 3, že týmto parlamentom bola prijatá novela zákona a zákon o matrikách a dvojjazyčnom označovaní miest a obcí.

    Prosím, uznám, aj jeden, aj druhý zákon bol prijatý. Ale k tomu tu teraz musím dodať, že pri prijatí zákona o dvojjazyčnom označovaní miest a obcí pán Vladimír Mečiar, terajší premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý sa chce pýšiť týmto zákonom, sedel tam a vyhlásil na úkor alebo smerom k vtedajšej vládnej koalícii, že hanba tejto vláde. Dámy, aj toto patrí k tomuto obrazu.

    Po piate, bol prijatý zákon o územnosprávnom usporiadaní štátu, ktorý viedol k decentralizácii štátnej správy.

    Všetci vieme, že nejde o decentralizáciu, ale o dekoncentráciu štátnej správy. Tento bod nie je pravdivý.

    A prosím, čo tam majú hľadať nasledujúce dva body?

    Bol vytvorený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby na princípe pomerného zastúpenia a ostáva dovoliť časť členov za opozíciu. Ako bol vytvorený, keď ostáva dovoliť časť členov za opozíciu? Čo je to za nezmysel? A bol vytvorený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Vojenského spravodajstva - a dikcia je taká istá. Tak ak bol vytvorený výbor, tak mal by byť skompletizovaný, a ak ostáva dovoliť časť členov opozície, tak výbor nebol vytvorený. Bol vytvorený z radov vládnej koalície.

    Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť. Viem, že som povedal aj citlivé veci, ale je to skutočne vážna chvíľa. Chcem opakovane deklarovať: Každý poslanec z MKDH je za smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie, ale nie na papieroch, ale v skutkoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nebudem k tomu radšej nič komentovať.

    Pán Filkus, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dovoľte mi pár poznámok k vystúpeniu pána Csákyho.

    Pán Csáky, doteraz som si vás veľmi vážil. Tento dokument, ktorý máme pred sebou, považujem za mimoriadne vážny a významný dokument. Chcem vám povedať, že dikcia, ktorú navrhol pán Kanis, aj jej vecný obsah sú veľmi dobré a ukazujú, že tento dokument by mohol byť oveľa prieraznejší ako to, o čom sme doteraz hovorili. To je jedna vec a za to sa prihlasujem.

    Na druhej strane vám chcem povedať, za seba ostro protestujem proti takým vyhláseniam, ktoré ste v rámci svojho vystúpenia povedali. Týkajú sa ľudských a znesiteľných pomerov na Slovensku. Vy vlastne hovoríte, že pomery pre vás z vášho pohľadu sú neznesiteľné, ľudsky neznesiteľné. To je lož, cigánstvo!

  • Ďalej vám chcem povedať, hovoríte, že deklarácia nič nehovorí. To je dehonestovanie celej deklarácie či v jednej alebo v druhej podobe.

    Nakoniec vám chcem povedať, že Maďarská koalícia - a to hovorím úprimne, aj keď sa bude Fero Mikloško usmievať, že ma niekto platí, hovorím to celkom úprimne -, že Maďarská koalícia sa správa v parlamente tak, že nerobí dobre len vládnej koalícii, ale podkopáva aj opozíciu. To je medvedia služba! Chováte sa ako sloni v porceláne!

  • Príklad - posledné hlasovanie o účasti poslanca Vavríka v osobitnom kontrolnom výbore. Tam chýbalo niekoľko hlasov najmä zásluhou strán Maďarskej koalície.

  • Ďakujem, ďakujem, pán Filkus, potom sa ešte prihláste.

    Pani Zelenayová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán Csáky, ja protestujem, ja si vyprosujem to, aby ste trvalo a pravidelne tento parlament dehonestovali takým spôsobom, ako to robíte, ako ste to predviedli dnes. Tento parlament nepoužíva nijaké nedemokratické metódy, tu sa má možnosť vyjadriť každý, tak člen politickej menšiny, ako aj väčšiny. Ja si to vyprosujem, aby ste robili zdanie z tohto parlamentu ako čvargy, ktorá sa nevie chovať. Kontrolujte sa už raz a zoberte svoju zodpovednosť, ktorú tu máte, na seba.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcela by som sa opýtať pána poslanca Csákyho, či Maďarská republika, ktorá je prizvaná medzi inými krajinami na tieto pohovory, má prijatý jazykový zákon menšín.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Ja by som mal k tomuto jednu pripomienku. Pán Csáky, vy ste povedali, že "ste tu povedali veľmi vážne veci". Ja sa vás pýtam, ktorú jednu jedinú vážnu vec ste tu povedali. Vy ste tu povedali pár volovín, nič viacej.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

    chcem reagovať na vystúpenie pána Csákyho.

    Pán Csáky, vy ste sa tu zahrali na arbitra, ktorý má súdiť nás všetkých za porušovanie demokracie v tomto štáte alebo v tomto parlamente. Odvolávali ste sa na všeličo. Je to, samozrejme, vaša znôška rôznych demagogických a účelovo upravených argumentov, ale budem reagovať iba na dva.

    Pokiaľ ide o stanovisko holandskej vlády, tá môže prijímať také uznesenia, že sme mali akceptovať alebo mali sme byť zaviazaní rozhodnutím Ústavného súdu, veľmi ľahko, pretože holandská ústava v článku 120 hovorí jednoznačne, že rozhodnutia ústavného súdu holandský parlament nezaväzujú, iba vtedy, ak ich sám holandský parlament akceptuje hlasovaním. Takže, samozrejme, aj pánu holandskému chargé d affaires sa veľmi ľahko chodí poučovať predsedu zahraničného výboru slovenského parlamentu, čo by sa veľmi jemne dalo naznačiť aj tak, že je to zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu.

    Po druhé, účelovo tu interpretujete rokovanie Ústavného súdu v kauze jazykový zákon, ktorá bola typickým príkladom politického účelového spojenia Maďarskej koalície s KDH, kde od motívov rasistických, ktoré sa pripisovali tomuto parlamentu v danom zákone, až po rôzne účelovo vykonštruované obvinenia, samozrejme, pred Ústavným súdom nemohli ani prejsť, pretože nemali nijakú oporu ani v medzinárodnom, ani vnútroštátnom práve, a boli na Ústavnom súde vyvrátené. Čo sa týka článku 34 ods. 2...

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Garai.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Pán kolega Csáky, vyzývam vás, aby ste sa verejne ospravedlnili tomuto parlamentu aj slovenskému národu za vaše vyhlásenia. V opačnom prípade si budem myslieť, že ste nesvojprávny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Dokončím.

    Čo sa týka ustanovenia článku 34 ods. 2, kde sa hovorí, že sa majú práva upraviť zákonom, takmer všetci sudcovia Ústavného súdu sa zhodli v tom, že pojem zákonom sa nemyslí, že to má byť jeden zákon, ale že to má byť zákonná úprava, tak je to v každom normálnom a civilizovanom štáte.

    Takže ja neviem, prečo si tu, pán Csáky, interpretujete aj rozhodnutia Ústavného súdu svojsky. Nakoniec táto inštitúcia, voči ktorej máme aj my výhrady voči jej rozhodovaniu, bola uznaná všetkými ústavnými súdmi Európskej únie alebo európskych štátov a bola prijatá do Únie ústavných súdov, preto nevidím dôvod, prečo by ste spochybňovali ešte aj jej rozhodnutia.

    Jednoducho vám ide o to, že neprijatie Slovenska do Európskej únie je vaším hlavným politickým tromfom v predvolebnej kampani opozície, teda najmä KDH a vaším, pretože budete môcť týmto spôsobom terorizovať občanov Slovenskej republiky, teda myslím na morálny teror, a tým si myslíte, že získate ich náklonnosť.

    Netrápte sa s tým, história dá na to jednoznačnú odpoveď, že vy nehráte v tričkách slovenského národa, ale hráte v tričkách iných záujmov v tomto národe, a to je veľmi vážna vec. Nad tým by ste sa, pán Csáky, mali zamyslieť. Ja som myslel, že hráte iba v maďarských tričkách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja na rozdiel od mnohých mojich predrečníkov nie som ani rozčúlený, ani prekvapený a myslím si, že nie je dôvod protestovať, pretože pán Csáky vystúpil otvorene a korektne, vystupuje tak vždy. A celý blok Maďarskej koalície vystúpil a vystupuje proti slovenskej zvrchovanosti, proti slovenskej ústavnosti, za 8 komárňanských bodov, ktoré nie sú ničím iným než len do maďarčiny prepísaných 8 bodov Konráda Henleina z roku 1938, za konferenciu Maďarsko a Maďari v zahraničí. A v zahraničí vystupujete za Felvidék. Takže vaše vystupovanie je, myslím si, úplne korektné s týmito všetkými vašimi postojmi, je ďalšou extrapoláciou vášho ďalšieho vývoja. A slovenský parlament, myslím si, to berie na vedomie.

  • Pán Mikloško, ale musíte reagovať na pána Csákyho.

  • Samozrejme, pán predsedajúci, v súvislosti s vystúpením pána Csákyho.

    V návrhu vyhlásenia, ktoré nám priniesol pán podpredseda Húska, sa v bode b) hovorí, že Národná rada vyhlasuje, a v ods. 5 sa hovorí: "Boli prijaté legislatívne úpravy týkajúce sa používania mien a priezvisk a bola prijatá novela zákona o matrikách a dvojjazyčného označovania miest a obcí." Týmto sa Národná rada chváli pred Európou, aj my sa tým chválime. Ale ja znovu pripomínam, že v čase, keď sme to prijali - Moravčíkova vláda -, pán Mečiar, vtedy pán poslanec Mečiar a vy všetci ste nám kričali: Hanba tejto vláde.

    Prosím vás, vyjadrite sa k tomuto jednému bodu, pán podpredseda Húska.

  • Ďakujem.

    Pán Prokeš, nech sa páči.

  • Šum v sále.

  • Pokoj, vážení. Pokoj, pokoj, vážení!

  • Mňa veľmi mrzí, že sa moji kolegovia vzájomne oberajú o čas a nedokážu sa ani natoľko slušne správať, aby počúvali, keď niekto má udelené slovo.

    Chcem k vystúpeniu pána Csákyho poznamenať len toľko. Pokiaľ si dobre spomínam, tak ani jeden poslanec z takzvaných maďarských strán na Slovensku nehlasoval ani za Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ani za základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Preto by ma veľmi prekvapilo, keby vystúpenie pána Csákyho bolo inakšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som sa chcel ešte predkladateľa opýtať, či by sa do tohto textu nemohlo vložiť v bode C 1, ten bod znie - "že uznáva existenciu niektorých otvorených problémov slovenskej spoločnosti..."

  • Šum v sále.

  • Tak navrhol pán Mikloško, prečo nemôžem ja? Pretože...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení, tak buďte kultúrnejší. Ďakujem. Ste z koalície.

  • Ja by som len predsa chcel dokončiť. Zdôvodňujem to preto, že problémy v spoločnosti...

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • ...a problémy najmä v politickej oblasti nemá len Slovensko, dnes problémy v politickej oblasti alebo v hospodárskej oblasti má skoro každý štát na tomto svete, a preto tam by som chcel mať - uznáva existenciu otvorených problémov slovenskej spoločnosti v politickej oblasti, najmä v politickej oblasti, ktoré sú aj v iných štátoch, nielen u nás sú tieto problémy.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem.

    Pán Glinský, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Opäť sme počuli, že na Slovensku nie sú ľudské a znesiteľné podmienky. Vieme už veľmi dlho, že slovenská vláda patrí k najhorším utláčateľom tlače na svete. Vieme už viac rokov, že vládne tu červeno-hnedý antidemokratický režim, že krajina je dokonca porovnateľná s Albánskom. Proste na svete a na Slovensku sú mocné politické a mediálne sily, ktoré v tomto smere vedú mediálnu a politickú vojnu proti Slovensku. Alebo nevyvíjajú žiadne úsilie na obranu Slovenska.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa pred časom rozhodol, že zozbieram výstrižky z dennej tlače a spíšem ich, dám ich poslancom opozície na stôl, aby si uvedomili, aká je situácia v Európe v oblasti demokracie ľudských práv, aby dokázali porovnať Slovensko s inými krajinami, aby si uvedomili, ako sa má správať predstaviteľ, o to viac ústavný činiteľ suverénneho demokratického štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja by som len chcel povedať a poprosiť do budúcnosti, aby skutočne - ja si vážim maďarských poslancov na slovenskom území, ale prosím vás, nerobte nevraživosť medzi národmi, medzi slovenským a maďarským. Nerobte. Pán Csáky, to bolo pritvrdé. Ja budem nútený potom tvrdo na juhu vystupovať a ísť po juhu a potom hovoriť občanom tak, ako vy hovoríte tu.

    Myslím si, že v spoločnosti to nerobia občania, radoví občania majú iné problémy v republike, ale politici robia mnohé nešváry. Prosil by som vás, aby ste v budúcnosti takto nevystupovali.

  • Ruch v sále.

  • Ja som vám to už povedal.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Kukan.

    Pripraví sa pán Čarnogurský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Kolegyne a kolegovia,

    na margo vystúpenia pána poslanca Csákyho by som chcel v nasledujúcej diskusii povedať asi toľko. Zvykajme si a budeme si musieť zvyknúť, že tu na pôde parlamentu budeme počúvať názory, ktoré sa nám nepáčia, názory, s ktorými nesúhlasíme, názory, ktoré vás hnevajú a poburujú. Ak sú to odlišné názory, treba ich počúvať, lebo tolerancia voči názorom iných, to je jedna zo súčastí demokracie. Čiže najmenej emócií a racionálny prístup. Na každý názor, ktorý sa tu vysloví, treba reagovať nie emotívne, ale chladným ratiom. Myslím si, že na to by sme si mali zvyknúť aj do budúcnosti a nesnažiť sa hneď niekoho obviňovať za to, že povedal niečo iné, čo sa nám nepáči.

  • Chcel by som vyjadriť stanovisko Demokratickej únie k bodu, o ktorom tu dnes rokujeme. My vlastne rokujeme o tomto bode preto, že chceme dosiahnuť maximálny konsenzus tohto parlamentu v situácii, keď sa Slovensko v hodnotení zo strany Európskej komisie dostáva skutočne do suterénu a hrozí prijatie formuly 10 1 - 1, to znamená uvažovať o členstve všetkých asociovaných krajín s výnimkou Slovenska. Myslím si, že toto by nás všetkých malo viesť pri prezentovaní stanovísk, ktoré tu dnes hovoríme.

    Na pôde zahraničného výboru a integračného výboru sme veľmi dlho diskutovali o návrhu vyhlásenia, ktoré tu prezentoval podpredseda Národnej rady pán Húska. Demokratická únia mala a má výhrady voči mnohým častiam z tohto uznesenia. S niektorými konštatovaniami, ktoré sú tam, nesúhlasíme. Napríklad to, že nové územnosprávne členenie priviedlo k decentralizácii štátnej moci. Niektoré body, ktoré sú tam, považujeme za nadbytočné, k niektorým bodom vôbec posudok Európskej komisie nemá výhrady a sú obsahom aj tohto posudku.

    Takisto sa nedomnievam, že je vhodné, aby sme my hodnotili západné demokracie, lebo aj to je obsahom jedného bodu. Sú tam niektoré veci, proti ktorým sa nedá nič povedať. Ten prvý a posledný bod sa rozhodne môže podporiť. Od nás sa čaká, že v tejto situácii povieme, že v tom časovom úseku, ktorý ešte máme k dispozícii, sme ochotní, že je dostatok politickej vôle riešiť tie otvorené otázky, kvôli ktorým mali výhrady členské štáty Európskej únie. Na to by sme sa mali zamerať a toto by malo byť hlavným cieľom našej dnešnej dohody alebo nedohody.

    Čiže ten návrh vyhlásenia, ktorý vzišiel zo zahraničného a integračného výboru, pretože obsahuje tie veci, o ktorých som hovoril, by sme my nemohli podporiť pri hlasovaní. Preto som bol veľmi rád, keď pán kolega poslanec Kanis navrhol skrátenú verziu, ktorá obsahuje formulácie, ktoré sú pre nás prijateľné. Myslím si, že v tejto situácii treba vyjadriť ochotu a záujem o členstvo v Európskej únii.

    Demokratická únia sa hlási k členstvu v Európskej únii. Vždy to vyhlasovala jasne, jednoznačne, kategoricky, bez akýchkoľvek falošných výhrad. Chcem vám povedať, že my sme proti tomu, aby bolo Slovensko vylúčené zo skupiny štátov, s ktorými Európska únia bude rokovať. A preto aj pre nás nie je prijateľná formula 10 1 - 1. My to v rokovaniach hovoríme zahraničným návštevníkom, povieme to aj pánu Wiersmovi, ktorý na budúci týždeň bude tu v Bratislave.

    Preto chcem povedať, že návrh, ktorý tu prezentoval pán poslanec Kanis, vytvára dobré možnosti, aby sa dal signál, ktorý môže dať tento parlament. My by sme mali mať záujem na tom, aby sme prijali taký text, ktorý podporí nie slabá väčšia časť poslancov, ale za ktorý bude hlasovať drvivá väčšina tohto parlamentu. Vtedy to má politický význam a vtedy sa to môže pozitívne odraziť pre Slovensko. Prirodzene, že niektoré formulácie, ktoré sú tu, by sa dali povedať konkrétnejšie, ale na to je ešte možnosť a text toho vyhlásenia takúto možnosť predpokladá a my by sme ju aj v budúcnosti chceli využiť.

    Preto chcem povedať za poslanecký klub Demokratickej únie, že vyhlásenie v znení, ako ho tu prečítal pán poslanec Kanis, je pre nás prijateľné a pri hlasovaní sme ochotní podporiť tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu Kukanovi.

    Nech sa páči, pán Čarnogurský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    tento bod programu bol daný do programu dosť narýchlo, ale napriek tomu je to mimoriadne dôležitý bod programu - integrácia Slovenska do Európskej únie.

    Treba povedať, že Slovenská republika má šťastie alebo sa ocitla v šťastných medzinárodných okolnostiach, že 5 rokov po svojom vzniku sa môžeme zaradiť do stabilizovanej medzinárodnej štruktúry, ktorá nám poskytuje výhodné ekonomické možnosti spolupráce, ktorá nám poskytuje štruktúru zabezpečujúcu bezpečnosť nášho štátu, ktorá nám bude garantovať naše hranice. A preto, keď sa v oboch návrhoch vyhlásenia Národnej rady uvádza, že integrácia Slovenska do Európskej únie je strategickým záujmom Slovenskej republiky, tak naozaj je to strategickým záujmom Slovenskej republiky.

    Treba povedať, že integrácia do Európskej únie vyžaduje prijatie pravidiel platných v Európskej únii. Nie sú to pravidlá jedného národa, jedného štátu, sú to pravidlá medzinárodného spoločenstva, a preto je v našom záujme tieto pravidlá prijať. Možno, že to vyžaduje prekonať určitú psychologickú bariéru, keď máme odrazu s perspektívou niekoľkých rokov prijať pravidlá, ktoré nie sú iba naše, opakujem, sú medzinárodné, ale sú to dobré pravidlá, ktorých dodržiavanie prinesie aj nám prospech.

    Prihlásenie sa k týmto pravidlám a dodržiavanie týchto pravidiel, na to nestačí iba všeobecné vyhlásenie, na to sú a budú potrebné aj konkrétne kroky. Ale pripúšťam, že logický pochod je od všeobecného k osobitnému, a preto dobrým začiatkom prístupu a integrácie Slovenska alebo konkrétnych krokov k integrácii Slovenska do Európskej únie by mohlo byť prijatie všeobecného alebo relatívne všeobecného vyhlásenia s tým, že si musíme byť vedomí, že prijatie tohto relatívne všeobecného vyhlásenia je iba začiatkom, je iba krokom správnym smerom a po ňom by mali nasledovať konkrétne kroky. Pretože uvedomme si, že áno, možnože prijatie všeobecného vyhlásenia zahasí iskru požiaru, ktorá už-už zbĺka, ale ak by za takýmto všeobecným vyhlásením nenasledovali naozaj konkrétne kroky, ani toto všeobecné vyhlásenie by nestačilo.

    Chcem povedať za klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, že návrh vyhlásenia, ktorý predložil pán poslanec Kanis, je pre nás vyhovujúci a budeme ho pri hlasovaní podporovať. Nazdávam sa, že tento návrh vyhlásenia zohľadňuje tie rôzne pohľady, ktoré sú na problém a proces európskej integrácie Slovenska, či v tomto parlamente alebo slovenskej spoločnosti všeobecne, a sú vlastne tým najvyšším spoločným menovateľom, ktorý v tomto smere je možné dosiahnuť.

    Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kanis, má viaceré prednosti oproti pôvodnému návrhu Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu a z tohto hľadiska sa nám javí nielen za vyhovujúcejší, ale taký, za ktorý chceme hlasovať. O tom prvom by sa to zrejme nedalo povedať.

    Preto navrhujem, aby Národná rada prijala toto vyhlásenie, návrh vyhlásenia, a opakujem, aby ho prijala s predsavzatím, že po jeho prijatí budú nasledovať konkrétne kroky. Opakujem, poslanci klubu Kresťanskodemokratického hnutia podporia návrh vyhlásenia predneseného pánom poslancom Kanisom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    ja by som len rád povedal pánu Čarnogurskému k jeho vystúpeniu, že podľa môjho názoru hoci návrh uznesenia, ktorý predkladá pán poslanec Kanis, je veľmi stručne a z formálnej stránky dobre formulovaný, má podľa môjho názoru jeden základný nedostatok, a to je, že sa v ňom úplne obchádza nielen právo Slovenskej republiky, ale jej povinnosť ohradiť sa proti skresľovaniu situácie, ktorá nastala na Slovensku, ako sa to uvádza v posudku Európskej komisie. A myslím si, že Národná rada má povinnosť reagovať aj na toto.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Árpád Duka-Zólyomi. Pripraví sa pán Magvaši.

  • Pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    v mene poslaneckého klubu za Maďarskú koalíciu som poverený predniesť nasledujúce krátke vyhlásenie:

    "Strany Maďarskej koalície a poslanci Maďarskej koalície jednoznačne podporujú integráciu Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr, lebo je to životne dôležité pre existenciu a budúcnosť tejto krajiny. Súčasne sme si vedomí toho, aké sú prekážky a problémy v tomto štáte najmä v oblasti demokratizácie spoločnosti, budovania právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a nie v poslednom rade v oblasti zabezpečenia právnej istoty národnostných menšín. Preto sme presvedčení, že treba vážne brať a akceptovať odporúčania Spoločného parlamentného výboru, resp. výhrady a požiadavky naformulované v posudku Európskej komisie, a urobiť konkrétne kroky k urýchlenej náprave.

    Musím konštatovať, že stojíme pred historickou chvíľou, ktorá je a musí byť rozhodujúcou pre budúcnosť Slovenskej republiky. Ale opäť sa dokazuje len jedno, že ctený snem nepristupuje zodpovedne k integrácii a nedokáže s primeranou vážnosťou rokovať a hovoriť o integrácii a o celom procese, ale neustále len o tom, ako reagovať na kritiku, ako vyvrátiť tie kritiky a posudky, ktoré naformulovala napríklad Európska komisia.

    Konštatujeme, že predložený návrh vyhlásenia je nevyhovujúci a nezaručuje požadované principiálne a vecné kroky, resp. spôsoby riešenia. Preto pri hlasovaní o tomto predloženom návrhu vyhlásenia poslanci klubu Maďarskej koalície sa zdržia hlasovania."

    Ešte mi na záver dovoľte, aby som sa vyslovil k návrhu zo strany SDĽ. Tento návrh budeme podporovať, ale mal by som doplňujúce návrhy, a to do bodu 4 namiesto slova "v duchu" navrhujem slovo "v zmysle". A ako sa končí veta "Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky", dať dvojbodku a teraz vymenovať tie konkrétne veci, ktoré sú v odporúčaniach Spoločného parlamentného výboru. Tieto dva pozmeňujúce návrhy máme do návrhu od poslancov SDĽ.

    To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Magvaši.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    chcel by som pripomenúť jedného človeka, ktorý v 20. storočí zohral pre Európu veľmi veľa, a to pána Churchilla, ktorý raz povedal, že politik uvažuje v rokoch a štátnik uvažuje v desaťročiach. Parafrázujúc to, povedal by som, že politik myslí do najbližších volieb a štátnik myslí na budúcnosť.

    Ak tu pred chvíľou môj predrečník povedal, že je tu veľmi vážna chvíľa, dovolím si povedať, že áno, že pre Slovensko je táto chvíľa významným okamihom, keď sa my politici musíme premeniť na štátnikov, musíme premeniť svoju politickú dravosť v štátnickú múdrosť, rozvahu a rozhľad. Práve z vážnosti tohto okamihu my ako predstavitelia občanov tohto štátu musíme jasne a zreteľne deklarovať jednu z významných, principiálnych a historických nevyhnutností tohto štátu, a to je vstup do európskych hospodárskych a politických štruktúr.

    Strana demokratickej ľavice sa vždy hlásila k takémuto programu. A práve uvedomujúc si, aby sme pre budúce generácie nezabuchli dvere na vstup do európskych štruktúr, predniesol kolega Kanis za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice návrh vyhlásenia. Myslíme si a aj osobne si myslím, že tento návrh je skutočné deklarovanie toho, že my ako najvyšší zastupiteľský orgán občanov Slovenskej republiky sa stotožňujeme s potrebou tohto historického smerovania Slovenska, to znamená Slovákov, Maďarov, Rusínov, Čechov i Rómov, ktorí žijú v Slovenskej republike.

    Chcem vás všetkých v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice poprosiť, aby sa sme práve v tejto historickej chvíli premenili z politikov na štátnikov. Myslím si, že i kolegovia Kukan a Čarnogurský to už predo mnou povedali. My potrebujeme totiž tento štát, tento spoločný štát a v tom vlastne znie aj náš návrh poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice. Totiž nerozhodujeme o nás, ale rozhodujeme o našich vnukoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán Prokeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že treba veľmi vážne brať vystúpenie pána poslanca Magvašiho, tak ako tu odznelo. Ale dovoľte mi, aby som položil rečnícku otázku, na ktorú by si mal každý odpovedať sám. Ak teda má štátnik uvažovať v dlhodobej perspektíve, ako on povedal - o budúcnosti, tak si musíme, ak chceme byť štátnikmi, zodpovedať otázku, čo je dôležitejšie, či okamžité alebo čo najskoršie vstúpenie do Európskej únie ako ponížený služobníček, alebo radšej si chvíľu počkať a vstúpiť tam ako rovnoprávny partner s ostatnými.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predložil návrh ešte teraz pred hlasovaním na 30-minútovú prestávku na poradu klubov. Zároveň chcem požiadať predsedu Národnej rady, aby v tomto čase zvolal poslanecké grémium.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ďakujem za udelené slovo a pripájam sa k návrhu, aby bola prestávka určená na zasadnutie klubov, a tiež odporúčam a iniciujem, aby sa zišlo aj poslanecké grémium.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len doplniť pána poslanca Magvašiho, a tým reagovať na predchádzajúce vystúpenia. Dnes si treba naozaj uvedomiť, že ide o proces, ktorý je dlhodobý a ktorý má svoje stupne. Takže nehovorme o žiadnom rýchlom vstupe, ale naozaj hovorme o civilizačnom pohybe, ktorý zachytí budúce generácie.

    Filozofia toho návrhu, ktorý podporuje pán poslanec Magvaši a ja tiež, je založená na tom, že partnerom Európskej komisie je vláda, ktorá vypracovala zhruba 45-stranový dokument, ktorým reagovala na posudok. Parlamentným partnerom v druhej časti výboru pre integráciu je náš výbor, ktorý vypracoval širšie stanovisko, ktoré podľa mojej mienky je možné prezentovať na úrovni tohto výboru. Myslím si, že sa tak aj stane.

    Našou úlohou je ukázať politickú vôľu a záujem o vstup do Európskej únie, pretože z vládnej koalície skutočne odznievajú spochybňujúce hlasy, a súčasne naznačiť, že sme dostatočne schopní istej sebareflexie a vieme urobiť politické kroky v dlhodobom horizonte možného pohybu k Európskej únii.

    Myslím si, že v tomto zmysle je potrebné, aby sme chápali aj vystúpenia predstaviteľov politických klubov, ktoré tu odzneli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu za veľmi duchaplné historické prirovnanie. Možno, že sa stalo, že sa z nás všetkých stanú štátnici, len by som chcel pripomenúť našim poučovateľom, že keď sa najbližšie vyberú k svojim stranícko-politickým kolegom do krajín Európskej únie, aby nezabudli na ono richelieovské, že sa neslúži politickým záujmom režimu, ale štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som len chcel podporiť svojich dvoch kolegov na vyhlásenie prestávky a zvolanie politického grémia.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, ktorý smeruje k ďalšiemu bodu programu. Keďže stále beží 48-hodinová lehota, mohli by sme podľa § 49 požiadať gestorský výbor, aby sa zišiel a posúdil, či nie je možné skrátiť lehotu jednoducho preto, aby sme hneď po tom, ako ukončíme prerokúvanie súčasného bodu, mohli pristúpiť k rokovaniu o vrátenom zákone, pretože vieme, že dnes ho treba prerokovať, ale mali by sme zbytočnú prestávku, keby sme formálne trvali na uplynutí 48-hodinovej lehoty, ktorá skončí niekedy okolo obeda.

    Takže chcem navrhnúť, aby sme hlasovaním požiadali o to, aby sa zišiel gestorský výbor a prípadne túto procedurálnu stránku urýchlil.

  • Ďakujem.

    Pán Švec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som svoje vystúpenie definoval skôr ako procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že počítam s tým, že sa politické grémium zíde, bol by som veľmi rád, keby sa korigovali texty tohto vyhlásenia, i keď si sám myslím, že naozaj tento text nám nepomôže pri prizvaní na rozhovory po luxemburskom rozhodnutí. Ale rád by som upozornil na stranu 3 ods. 2 a posledný odsek na tejto strane...

  • Ruch v sále.

  • Už máme formulované uznesenie a prednieslo sa, takže...

  • Bol by som veľmi rád procedurálne, keby sa tejto záležitosti venovala pozornosť, pretože väčšia miera ochrany parlamentnej menšiny v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k smerovaniu k Európskej únii je niečo, čo sa nedá jednoducho akceptovať. A rovnako aj text posledného odseku na tej istej strane.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pán Ftáčnik, bol to procedurálny návrh?

  • Odpoveď poslanca: Áno.

  • Dávam o tomto návrhu hlasovať, aby bola skrátená lehota, aby gestorský výbor zasadol k vráteniu zákona o STV 2.

  • Šum v sále.

  • Vyhlasujem prestávku. Poslanecké grémium začína o 10.45 hodine, čiže o 2 minúty. Zídeme sa po grémiu o štvrť na dvanásť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, ak grémium zaujalo iné stanovisko k návrhu uznesenia, aby nám ho ešte raz predniesol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

    chcem vás na záver informovať. Počuli ste rozpravu, ktorá bola k tomuto bodu - k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky. Máte k dispozícii tlač 774, ktorá obsahuje návrh, ktorý prijali obidva výbory, ktoré prerokovali uvedené vyhlásenie, to znamená výbor pre európsku integráciu a zahraničný výbor.

    Chcem povedať, že už pri vznikaní tohto materiálu napriek rozčesnutosti parlamentu, pokiaľ ide o polárne názory na vývoj, predsa sa vytvorila taká pracovná atmosféra, pri ktorej skutočne všetky návrhy tohto uznesenia boli bod za bodom prerokúvané obidvoma výbormi, paralelne bolo o nich hlasované, boli prijímané doplnenia a vo väčšine týchto podkladov v podstate sa dosiahla taká hlasovacia väčšina, ktorá stále prekračovala rámec rozdelenia parlamentu na koalíciu a opozíciu.

    Na tomto základe budeme mať k dispozícii uvedený materiál, ale zároveň chcem povedať, že vlastne z tejto pôdy, takejto kooperatívnej a konsenzuálnej pôdy vyrástol aj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá pán poslanec Kanis, ktorý vychádza z formulácií návrhu uznesenia schváleného obidvoma výbormi.

    Z uvedených dôvodov vám teda znova rekapitulujúco opakujem, že v diskusii, v rozprave vystúpil pán poslanec Kanis, pán poslanec Kukan, pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Duka-Zólyomi a pán poslanec Magvaši. Myslím si, že s ohľadom na postupy, že pozmeňujúce návrhy k materiálu boli predložené len pánom poslancom Kanisom a pánom poslancom Dukom-Zólyomim, tak by sme mali hlasovať v takom poradí, že najprv by sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch.

    V zmysle rokovania poslaneckého grémia sme navrhli, aby pán poslanec Duka-Zólyomi svoje pozmeňujúce návrhy k návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Kanis, stiahol. Na základe diskusie vo svojich kluboch konštatuje, že tieto zmeny nesťahujú, takže sa bude musieť hlasovať najprv o tomto návrhu. Tento návrh na základe predloženého pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte v rukách, a na druhej strane je návrh nového znenia uznesenia, žiada, aby v bode číslo 4 slovo "v duchu" bolo nahradené slovom "v zmysle", a ďalej po druhé žiada, aby v bode číslo 4 bol doplnený text, a to takým spôsobom, aby tie tri odporúčania, ktoré boli prijaté na jarnom zasadaní Spoločného parlamentného výboru, boli aj vyslovene uvedené v texte. V podstate ide proti tomu zámeru pôvodného postupu, ktorý predpokladal práve zjednodušenie celkového textu kvôli prieraznosti.

    Pre istotu prečítam, čo vlastne navrhuje spoločné odporúčanie Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Je to:

    1. Spoločný výbor odporúča politickým stranám vládnej koalície a predstaviteľom opozície v Národnej rade Slovenskej republiky obnoviť politický dialóg na úrovni parlamentných klubov s cieľom pripraviť príslušné legislatívne a exekutívne opatrenia na prehĺbenie fungovania demokratického systému. Spoločný výbor očakáva konkrétne pozitívne kroky a zmeny v oblasti plnenia Kodanských kritérií pre členstvo v Európskej únii najneskôr do konca novembra 1997.

    2. Spoločný výbor odporúča predsedom parlamentných klubov rokovať a na báze nového rokovacieho poriadku presadiť vytvorenie osobitných kontrolných výborov na dohľad nad spravodajskými službami na princípe pomerného zastúpenia.

    3. Spoločný výbor odporúča vláde, aby v spolupráci s expertmi Európskej únie pripravila legislatívne riešenie problematiky používania jazykov národnostných menšín a súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zabezpečiť prijatie príslušnej legislatívy na konsenzuálnom základe najneskôr do konca novembra 1997.

    Prosím, pán predsedajúci, aby sme hlasovali najprv o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho.

  • Vážené pani poslankyne, keďže pán poslanec Duka-Zólyomi nestiahol svoje návrhy, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Duku-Zólyomiho.

    Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánu Dukovi-Zólyomimu.

  • Prepáčte, len veľmi stručne. Ak som dobre pochopil, budeme hlasovať o návrhoch osobitne.

  • Áno, o každom vašom návrhu. Dali ste dva.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Slovo "v duchu" návrhuje nahradiť slovom "zmysel"... My hovorímne, že duch je prvoradý.

  • Navrhujú slovo "v duchu" za "zmysel". Ja som informoval, aké je stanovisko poslaneckého grémia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho sme neprijali.

    Nech sa páči, uveďte ďalší bod.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho, ktorý som práve pred chvíľou prečítal.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, teraz navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý tu predložil pán poslanec Kanis, a to najprv o pozmeňujúcom návrhu, ktorý dáva znenie vyhlásenia, ktorý, ako som uviedol, zhrňuje a zjednodušuje vyhlásenie, ktoré bolo vypracované výbormi, a potom by sme v prípade priaznivého priebehu hlasovali o návrhu uznesenia, ktorý je s týmto návrhom spojený.

    Prosím, nech sa páči, pán predsedajúci.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Návrh máte pred sebou. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa a potom o uznesení.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kanis, ktorý máte predložený. Na druhej strane máte návrhu uznesenia, ktoré potom bude treba tiež posúdiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že je to pekná figúra.

  • Smiech v sále.

  • Priatelia, na základe toho netreba, aby sa hlasovalo o návrhu, ktorý predložili obidva výbory a netreba hlasovať ani o návrhu s tým spojeného uznesenia, ale treba hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý vyplýva z tohto prijatia a ktorý máte na zadnej strane materiálu.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte na tom vyhlásení na zadnej strane. Každý mal možnosť si ho prečítať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj toto uznesenie sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za spoluprácu. Je to signál aj navonok, ale aj dovnútra tohto parlamentu.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže bol návrh pána poslanca Ftáčnika, dám hlasovať za skrátenie lehoty.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Len gestorský výbor to môže navrhovať.

  • Kedy to bolo podané? O ktorej hodine? O 11.30 hodine, tak nie je o čom hovoriť. Dobre.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, pán Paška, vy ste za to zodpovedný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    podľa mojich informácií o 11.30 hodine bolo v rozmnožovni ukončené rozmnožovanie. Takže potom zrejme ešte nasledoval čas, kým to bolo doručené sem do miestnosti a rozdeľované. Nemohlo to byť na stoloch ešte pred 12.00 hodinou.

  • Tak, vážení, stretneme sa o 13.00 hodine.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prečo? Chcete ísť domov až o polnoci? Pokoj. Hláste sa po jednom.

    Pán Mikloško.

  • Pán predseda výboru Paška má presne pravdu. O 11.30 hodine materiál bol v rozmnožovni, ale o 11.46 hodine už bol v sieni. Minútu to už preťahujeme.

  • Smiech v sále.

  • Vážení, keďže je piatok, myslím si, že by sme sa mali zísť o 13.00 hodine.

  • Nesúhlasná reakcia poslancov.

  • Počkajte. Tak sa prihlás. Prečo kričíš? Pokoj, vážení.

    Pán Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. O 11.46 hodine to bolo tam na tej strane, tu to bolo o 12.03 hodine.

  • Pani Ďurišinová, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, myslím si, že naozaj z toho robíme frašku. Lehota už naozaj uplynula. Ak máte nejaké námety na ďalšie rokovanie, tak rokujme, ale myslím si, že je naozaj zbytočné to predlžovať do 13.00 hodiny, keď by viacerí už naozaj potrebovali odísť.

    Ďakujem.

  • Prosím vás, zídeme sa o 13.00 hodine a budeme rokovať.

    Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, je skutočne výhodné, keď pôjdeme teraz na obed, pretože po skončení tohto bodu programu okamžite je ďalšia schôdza. Stretneme sa o 13.00 hodine, bude tento bod programu, budete naobedovaní a pokračujeme ďalšou schôdzou.

  • Ruch v sále.

  • Pán Ftáčnik, už ťa nechcú počúvať, pozri sa, idú preč. Nechaj to už tak.

  • Po prestávke.

  • Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali miesto v rokovacej sále.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

    zákon z 26. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 713. Jej súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 10. júla 1997 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon z 26. júna 1997. Informáciu o výsledkoch prerokovania vo výboroch máte v spoločnej správe výborov ako tlač 713a.

    Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní.

    Pristúpime teda k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone.

    Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky vrátenie zákona odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová.

    Prosím ju, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

    prezident Slovenskej republiky na požiadanie vlády Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Dôvodmi, pre ktoré vláda požiadala o vrátenie zákona, sa nebudem hlbšie zaoberať, pretože sú zrejmé z prílohy jej uznesenia číslo 500 z 1. júla 1997.

    Citované uznesenie je súčasťou rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, ktoré máte k dispozícii. Chcem len upozorniť, že ťažisko problému je v znení § 1 ods. 2, pretože pôvodné znenie zákona, t. j. zákon 166/1993 Z. z., tak ako sa o ňom uzniesla Národná rada ešte v júli 1993, ustanovovalo, že vysielací okruh označovaný k 31. decembru 1992 ako okruh Slovenskej televízie bude využívať do 31. decembra 1998 Slovenská televízia ako doplnkový program prevádzkovateľa zo zákona a prevádzkovateľ na základe licencie bude taktiež vysielať, a to v rovnakom podiele na celkovom vysielacom čase, najmenej však každý bude vysielať 6 hodín denne.

    Prečo toto uvádzam?

    Z tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že okruh Slovenskej televízie bol určený na využitie v rámci duálneho systému televízneho vysielania aj na základe licencie. To znamená, že parlament v roku 1993, keď vláda Vladimíra Mečiara mala v parlamente menšinu, vtedy sa už parlament rozhodol a uzniesol, že dôjde k privatizácii v prvom kroku v polovici vysielania STV 2. Preto neobstoja všetky názory a vyjadrenia v tlači, že je to zámer terajšej vlády privatizovať z pochybných dôvodov, ktoré uvádza opozícia, STV 2.

    Zákon číslo 321/1996 Z. z. - podľa jeho nového znenia prenosové cesty a sieť vysielačov označované ako vysielací okruh STV 2 bude do decembra 1996 využívať Slovenská televízia ako prevádzkovateľ zo zákona. Po tomto termíne sú vyhradené pre prevádzkovateľa na základe licencie. Čiže ďalšia novela pokryla časť, ktorá nebola vo vysielaní zabezpečená, pretože licencia nebola udelená.

    Ďalšou novelou tohto ustanovenia bol zákon číslo 380/1996 Z. z. z decembra 1996, ktorým sa termín 31. december 1996 uvádzaný v predchádzajúcom znení zmenil tak, že Slovenská televízia využíva STV 2, citujem, "do začatia vysielania prevádzkovateľom na základe licencie s tým, že po začatí vysielania prevádzkovateľom na základe licencie Slovenská televízia šíri program označovaný ako STV 2 prostredníctvom družice s vysielacím dosahom na celé územie Slovenskej republiky".

    Zo všetkých týchto troch novelizácií zákona, ktoré boli navrhnuté poslancami tohto parlamentu, je nepochybné a jednoznačne zrejmé, že zákonodarca počítal vždy s privatizáciou, aj keď časti verejnoprávnej televízie, a v súlade s celoštátnou politikou privatizácie sa aj formulovali tieto ustanovenia.

    Zákon, na ktorom sa uzniesla Národná rada z júna 1997, je v rozpore s touto politikou a vylučuje možnosť uplatniť proces privatizácie v oblasti verejnoprávnej televízie.

    Táto okolnosť je tiež dôvodom na to, aby vláda v záujme opätovného posúdenia problematiky vami, pani poslankyne a páni poslanci, iniciovala nové rokovanie Národnej rady o tomto zákone.

    Vláda Slovenskej republiky zastáva stanovisko, že privatizácia terajšej verejnoprávnej televízie je plne opodstatnená, a to najmä v záujme dobudovania duálneho systému, a to chápania duálneho systému tak z hľadiska duálnosti techniky, duálnosti pokrytia územia, ako aj duálnosti vlastníctva. Privatizácia STV 2 nebude vylučovať možnosť vysielať druhý program Slovenskej televízie. Doposiaľ platné ustanovenie § 1 ods. 2 predpokladá jeho šírenie na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom družicového vysielania.

    Navrhovaná privatizácia zároveň pomôže riešiť problematiku verejnoprávnej televízie aj z finančnej stránky. Tento zámer mal zrejme na mysli zákonodarca už v roku 1993 pri pôvodnom znení § 1 ods. 2. Vyplýva to aj z vystúpení poslancov vtedajšej Strany demokratickej ľavice v parlamente, konkrétne pani poslankyne Rothmayerovej, ktorá jednoznačne poukázala na nevyhovujúcu materiálnu a finančnú situáciu Slovenskej republiky a riešenie týmto spôsobom.

    Vzhľadom na všetky tieto okolnosti vláda navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákona z 26. júna 1997 mala na mysli viacerými novelizáciami nastúpený trend v otázke STV 2 a neschválila predložený návrh zákona a aby zostal v platnosti zákon číslo 166/1993 Z. z. v znení zákona číslo 380/1996 Z. z., a to konkrétne jeho § 1 ods. 2 zákona.

    Vážené dámy, vážení páni,

    ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke vlády a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 26. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorú máme ako tlač 713a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1649 z 11. júla pridelil na prerokovanie tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Ústavnoprávny výbor vo svojom prijatom uznesení číslo 464 vyslovil súhlas s odôvodnením návrhu vlády a rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky opätovne prerokovala zákon, a odporučil ho Národnej rade neschváliť.

    Gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval predmetný návrh zákona a neprijal platné uznesenie, pretože pri jeho prerokovaní bolo zo 14 poslancov prítomných 7 poslancov. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady.

    Na základe stanovísk výboru k predmetnému návrhu zákona gestorský výbor rokoval o spoločnej správe a návrhu uznesenia, v ktorom by odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní Národnou radou zákon z 26. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, neschváliť.

    Podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov, avšak gestorský výbor k tejto spoločnej správe neprijal uznesenie, lebo pri hlasovaní z celkového počtu 14 poslancov bolo prítomných 9. Za návrh uvedený v časti II spoločnej správy hlasovali 4 poslanci, 2 boli proti a 3 sa zdržali hlasovania.

    Gestorský výbor následne svojím uznesením číslo 468 zo 7. októbra ma určil za spoločného spravodajcu, aby som vám predniesol túto spoločnú správu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne je prihlásený jeden poslanec.

    Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, kolegyne a kolegovia,

    nebudem dlho unavovať vašu pozornosť, pretože mám pocit, že argumenty za prijatie a proti prijatiu tohto zákona už boli dostatočne diskutované v tomto parlamente. Pokúsim sa len krátko a vecne zareagovať na argumenty, ktoré predniesla pani podpredsedníčka, a tiež na tie, ktoré sú obsiahnuté v písomnom odôvodnení vlády Slovenskej republiky, prečo by sa mal podľa jej názoru neprijať tento návrh zákona.

    Ak pani podpredsedníčka hovorila o tom, že v tomto parlamente sa vlastne od roku 1993 opakovane odsúhlasuje privatizácia druhého vysielacieho okruhu, treba pripomenúť, za akých okolností v roku 1993 k takémuto súhlasu parlamentu došlo. Môžu to potvrdiť aj niektorí poslanci, ktorí sedeli v tomto parlamentnom výbore, mám na mysli výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, a ktorí si pamätajú na ťažké diskusie súvisiace s tým, ako vytvoriť v Slovenskej republike duálny systém, keď sme vtedy mali k dispozícii vysielacie okruhy STV 1 a STV 2 a tretí vysielací okruh TA 3, iste si ho pamätáte, ktorý mal nominálne pokrytie, teda pokrýval 27 % územia Slovenskej republiky.

    Vtedy sa zdalo nemožné vybudovať duálny systém tak, že udelíme licenciu na tretí vysielací okruh, na tú trojku, a pristúpilo sa po ťažkých diskusiách k tomu, že teda rozdeľme napoly vysielací okruh STV 2, pretože len tak môže vzniknúť základ pre duálny systém v budúcnosti. Opierali sme sa vtedy o fínske skúsenosti, kde to ale robili trošku inak, pretože oni umožnili na verejnoprávnom kanáli vysielať programy súkromnej televízie a pripravovať diváka na to, že raz bude samostatný kanál, na ktorom bude vysielať súkromná televízia. Potom ale pripomínam, že parlament dvakrát neudelil licenciu na takéto vysielanie. Možno u niektorých poslancov zavážilo aj to, že by nebolo dobré takýmto spôsobom rozdeliť ten vysielací kanál na dve polovice.

    Pripomeniem ďalej to, čo tu nebolo povedané, že za riaditeľovania pána Darma v Slovenskej televízii vznikol nápad privatizovať celý vysielací okruh STV 2 a bola do parlamentu, do tohto parlamentu v tomto volebnom období podaná novela, ktorá riešila to, že by sa mala privatizovať STV 2 tak, ako sa to stalo neskôr podľa návrhu pani poslankyne Muškovej. Keďže pán riaditeľ Darmo a vedenie Slovenskej televízie prehodnotili svoje stanovisko a prihlásili sa k tomu, že je potrebné, aby Slovenská televízia mala dva pozemné vysielacie okruhy, poslanci - vtedy vládnej koalície - stiahli tento poslanecký návrh a problematiku ďalej nenastoľovali. Nastolila sa znovu návrhom pani poslankyne Muškovej, myslím, že v auguste minulého roku, keď bola pridaná do iného zákona, kde sa riešila problematika postavenia Rady Slovenskej televízie, Rady Slovenského rozhlasu a niektoré ďalšie otázky a tam sme bez širšej diskusie schválili rozhodnutie, ktoré podľa môjho názoru a názoru tých, ktorí podpísali tento zákon, nebolo odôvodnené.

    Ak teda hovoríme, že treba privatizovať kanál STV 2 na to, aby sme vytvorili duálny systém, tak treba povedať, že je to tvorba duálneho systému na úkor verejnoprávnej televízie. To je hlavná výhrada predkladateľov navrhovanej novely, respektíve navrhovaného zákona v tejto chvíli, pretože my sme za to, aby sa ďalej budovalo televízne vysielanie na Slovensku, ale nie na úkor Slovenskej televízie.

    Obraz, ktorý nám ponúka súčasná vláda, respektíve vláda vo svojom zdôvodnení, je nasledujúci. Divák bude mať jeden pozemný okruh STV 1, ďalej bude mať k dispozícii súčasnú televíziu Markíza, budúceho vysielateľa na STV 2, čiže ďalšieho súkromného vysielateľa, tretieho súkromného vysielateľa prostredníctvom VTV a bude mať k dispozícii satelitné vysielanie verejnoprávnej televízie, ktoré by bolo dostupné pre maximálne tretinu slovenských divákov.

    Aj vláda píše - a ja som o tom diskutoval s pani podpredsedníčkou aj vo výbore -, že by sa takéto vysielanie prostredníctvom satelitu riešilo digitálne. Digitálne preto, že je to moderný trend a bolo by to lacnejšie. Takto to píše vláda vo svojom zdôvodnení. Ale takéto digitálne vysielanie by bolo dostupné len pre tých divákov, ktorí dnes majú zavedenú káblovú televíziu, pretože káble sú povinné prenášať program verejnoprávnej televízie zo zákona. Všetci ostatní vysielatelia, ktorí majú dnes paraboly, ktorými prijímajú analógové satelitné vysielanie, by si buď museli kúpiť nové zariadenie, alebo si kúpiť samostatný televízny prijímač. Ten televízny prijímač dnes stojí od 3 000 do 5 000 dolárov. Satelitné vysielanie na príjem digitálneho signálu je možno o niečo lacnejšie, ale je to dodatočný výdavok, ktorý by museli vynaložiť tí občania, ktorí by mali sledovať vysielanie verejnoprávnej televízie na druhom programe.

    Naša novela, resp. náš zákon, ponúka obraz nasledujúci. Máme dva pozemné vysielacie okruhy, ktoré sú dostupné pre všetkých divákov, a nie je pravda to, čo píše vláda vo svojom zdôvodnení, že terestriálne vysielanie v súčasnosti využíva len verejnoprávny subjekt. Nie je to pravda, pretože terestriálne vysiela televízia Markíza, ktorá dostala licenciu na ten známy okruh TA 3 a z 27-percentného pokrytia investíciou, ktorú vynaložila táto spoločnosť, ho dobudovala na pokrytie zhruba 60-65 %. Stálo to okolo 130-150 mil. korún, čo nie je neprekonateľná suma na to, aby sme v budúcnosti uvažovali prípadne aj o tom, že by sme ako konkurenciu k televízii Markíza vytvorili ďalšieho súkromného vysielateľa prostredníctvom 4. okruhu. To znamená, boli by dva pozemné okruhy pre Slovenskú televíziu ako verejnoprávneho vysielateľa a dve súkromné stanice, ktoré by vysielali terestriálnym, teda pozemným vysielaním. K tomu ako doplnok by bolo satelitné vysielanie Slovenskej televízie, ktoré by mohlo byť, keby to takto fungovalo, určené predovšetkým našim krajanom v zahraničí na vytváranie dobrého a pozitívneho obrazu Slovenska pre tých, ktorí majú o takéto informácie záujem, a to nie len našim krajanom v Európe, ale aj krajanom v Spojených štátoch amerických, pretože technicky je možné naše vysielanie, satelitné vysielanie dostať prostredníctvom technického zariadenia aj na tento kontinent.

    To znamená, že by tu bol špecifikovaný program STV 1, STV 2 s presným dramaturgickým určením a tretí program Slovenskej televízie by mohol slúžiť na plnenie tejto úlohy podobne, ako slúži zahraničné vysielanie v Slovenskom rozhlase, ktoré podľa zákona financuje vláda Slovenskej republiky. A to zahraničné vysielanie plní nezastupiteľnú úlohu.

    Myslím si, že tento obraz je podstatne vyváženejší, pretože nebuduje duálny systém na úkor verejnoprávnej televízie. Ak zoberieme, akú funkciu plní a môže plniť Slovenská televízia v budovaní a tvorbe národnej kultúry, v rozvoji pôvodnej tvorby, ak jej obmedzíme priestor na vysielanie, pretože ho nebude môcť sledovať dostatočný počet divákov, budú sa všetky vážne a slušné programy tlačiť na STV 1 a tá dramaturgia to jednoducho neunesie.

    Padli tu argumenty o ekonomike. Ekonomika je, samozrejme, vážna vec pre Slovenskú televíziu, pretože sme malá krajina. My sa ťažko môžeme merať už len s Českou republikou, ktorá má 10 mil. obyvateľov a má minimálne dvakrát väčšie koncesionárske poplatky - mám na mysli z hľadiska počtu obyvateľov, nie z hľadiska výšky. To znamená, my musíme hľadať také modely, aby Slovenská televízia bola schopná plniť úlohy národnej kultúrnej inštitúcie, a dostať na to dostatočný počet prostriedkov.

    Výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport požiadal v tomto zmysle riaditeľa Slovenskej televízie, aby výboru predložil predstavu o perspektívnom financovaní Slovenskej televízie. Čo by sa malo a koľko hradiť, akým dielom z koncesionárskych poplatkov, koľko by boli príjmy z podnikateľskej činnosti a koľko by bol potrebný prídel zo štátneho rozpočtu, aby naša verejnoprávna televízia bola schopná fungovať tak, ako by fungovať mala v zmysle zákona.

    Blížim sa k záveru, pretože podstatné argumenty som povedal a chcem vám povedať, že to, že výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijal platné uznesenie k tejto otázke, je pre mňa signálom toho, že názor na to, či privatizovať alebo neprivatizovať kanál STV 2, ide tak trochu aj naprieč politickými stranami. V tom zmysle, že to je rozhodnutie, ktoré nerozhoduje o víťazstve toho či onoho politického názoru, ale rozhoduje o podmienkach na zachovanie a rozširovanie národnej kultúry. Myslím si, že takto sa treba na otázku privatizácie či neprivatizácie pozerať.

    Chcem tiež povedať, že diskusiou, resp. prijatím tohto zákona, pretože verím, že ten zákon v tomto parlamente prijatý bude, že prijatím tohto zákona neskončí diskusia. Minimálne nás čaká tá diskusia, ktorú som naznačil, o ekonomickom zabezpečení STV, pretože tento zákon dá legislatívnu stabilitu Slovenskej televízii. Legislatívnu stabilitu, pretože bude vedieť, že má v budúcom roku vysielať na dvoch pozemných okruhoch, na to si pripraví vysielaciu štruktúru, tvorivé zámery a na to si pripraví rozpočet, ale treba doriešiť tie ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. A myslím si, že o ďalšom vývoji televízneho vysielania by sme mali diskutovať minimálne na pôde výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ako ďalej budovať televízne vysielanie, aby nebolo jednostranne orientované tým či iným smerom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte jednu poznámku, nie je veľmi príjemná. Ale jeden kolega mi povedal, že ty to ešte nevieš - bol to zhodou okolností kolega z koalície, zdá sa, že prajný -, že v tomto parlamente sa šíri informácia, že vraj ja som platený z prostriedkov Markízy. Rád by som upozornil všetkých, že je to primitívne obvinenie, na ktoré sa nedá reagovať tak, že by som mohol dokázať, že to nie je pravda. Prosím teda tú dobrú dušu, ktorá rozširuje o mne takéto výmysly, aby predložila dôkaz. Nech predloží dôkaz, je to veľmi jednoduché, ktorým mi dokáže toto krivé obvinenie. Prosím vás, ak toto beriete ako argument pre vlastné rozhodovanie, vynechajte to, dajte to nabok, pretože to nie je pravda.

    Záverom vás pekne prosím, nedívajme sa na tento zákon ako na boj - a nakoniec takto to naznačila aj podpredsedníčka vlády -, ako na boj politických subjektov. Ak schválime zákon o neprivatizácii Slovenskej televízie, tak v prvom rade ten zákon bude víťazstvom zdravého rozumu. Ja vás prosím, aby ste ho podporili.

  • Ďakujem.

    Keďže písomné prihlášky sú vyčerpané, pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne.

    Pán Hofbauer - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Pán Ftáčnik opakuje to, čo povedal minule, tak bohužiaľ, musím sa opakovať aj ja, čo som povedal minule, že v prípade STV 2 nejde o privatizáciu, ale ide len o udelenie licencie. Takže aby sme si nemýlili fazónu so sezónou a filharmóniu s filagóriou.

    Druhá vec. Pán poslanec Ftáčnik, ten syndróm porovnávania s Českou republikou už by ste vari mohli opustiť. Európa disponuje asi 22 štátmi, ktoré majú porovnateľnú rozlohu a porovnateľnú ľudnatosť, ako má približne Slovenská republika, to znamená od minimálneho počtu obyvateľov po 10 miliónov. Tak hľadajme modely tam. Česká republika tradične bola žiariacim vzorom, ale nemám to presvedčenie, že by mala byť aj teraz uvádzaná ako vzor.

    Vaše vyjadrenie o tom, že súčasný stav, ktorý navrhujete, že je východiskom pre vážne a slušné programy v STV, predznačuje, že niektoré iné stanice ste označili, že nedisponujú vážnymi a slušnými programami. Mám ten názor tiež a veľa poslucháčov takisto. Ja vám ďakujem za tento názor. A čo sa týka duálneho systému, ktorý tvrdíte vy, že v súčasnosti je a treba ho zachovať, tak v súčasnosti práve nie je duálny systém. Nie je duálny systém, pretože STV 2 aj STV 1 sú dva verejnoprávne terestriálne okruhy a privátne okruhy sú jeden družicový a jeden terestriálny. Tak ak toto považujete za duálny systém, tak to je presný opak toho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Kto sa ešte hlási do rozpravy. Pán Líška? Nie. Tak uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani Mušková - faktická poznámka.

  • Chcela by som len vyjadriť počudovanie nad týmto zásadným obratom opozície v súvislosti s financovaním Slovenskej televízie. Ešte v predminulom rozpočte nebola ochotná podporiť financovanie Slovenskej televízie napriek tomu, že vedela o kritickej ekonomickej situácii v Slovenskej televízii, a teraz chce, aby Slovenská televízia vysielala na troch programoch. A je dokonca ochotná to všetko platiť z rozpočtu. Chcem ešte pripomenúť, že v Maďarsku pristúpili presne na ten istý model, ktorý doteraz platí aj u nás, a tak dúfam, že aspoň poslanci z Maďarskej koalície nepodporia tento návrh pána poslanca Ftáčnika.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Líška - faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Reagoval by som na kolegu Ftáčnika. Rád by som upozornil ctenú snemovňu na to, že tá jeho predstava, tak ako ju tu maľoval, že sa nám snáď podarí v blízkej budúcnosti vybudovať 4. terestriálny okruh za tých odhadovaných 120, resp. 150 mil. Sk, nehovorím teraz, tá suma nie je rozhodujúca, je nanajvýš iluzórna. Predpokladám, že pán kolega Ftáčnik sa touto vecou natoľko podrobne zaoberal, že vie, aké sú kapacitné možnosti existujúcej siete rozhlasových, a teda v tomto prípade televíznych vysielačov na Slovensku. Mám na mysli televízne vysielače ako objekty, to znamená vrátane dimenzovania VN-prípojok, vrátane dimenzovania dieselových agregátov, vrátane dimenzovania anténnych stožiarov. Jednoducho, nie je to tak celkom ľahko a jednoducho možné, aby sme na existujúce stožiare, ktoré sú v najvyšších polohách, kde sú umiestnené antény, ktoré vysielajú v 4. a 5. televíznom pásme, umiestnili ďalšiu sústavu antén, ktorá by mala slúžiť pre nejakú televíziu, ktorá bude vysielať terestriálne v 4. a 5. televíznom pásme.

    Aj televízia Markíza, pán kolega Ftáčnik to vlastne zdôraznil, urobila taký rýchly skok v pokrytí slovenského územia aj vďaka tomu, že využila možnosti, ktoré perspektívne budovali Slovenské telekomunikácie a pripravovali pôvodne ešte, pán kolega, pre tzv. ústredný program sovietskej televízie. Volalo sa to UPST, ktoré sa potom neskôr transformovalo na TA 3. Jedine vďaka tomu, že sa využil tento okruh, tak bola možná taká expanzia aj televízie Markíza.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce sa vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ja som si s veľkou pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Ftáčnika a musím povedať, že skutočne bolo hodné obhajoby predkladateľa. Svoje myšlienky predniesol zanietene, s príslušnou razanciou, ale musím povedať, že bola to len obhajoba vlastného predloženého návrhu (reakcia poslancov), a nie reálne hodnotenie faktov, pretože dva základné fakty sú, a tie sú základné vždy.

    Po prvé, financie - tie sú determinujúce pri každom rozhodovaní a posúdení. Po druhé, zdôraznila som, že tu ide aj o dosiahnutie duálnosti v technike. Ja som takisto ako pani poslankyňa Mušková prekvapená, keď sa naraz hovorí, že Slovenská televízia zvládne tri programy, hoci všetci, ktorí v parlamente sedíme, veľmi dobre vieme, že má finančné problémy a ešte ďalšie vysielanie cez družicu by znamenalo výrazné zvýšenie poplatkov a ďalšie prísuny do televízie.

    Vážení, a ďalší fakt je tu, že verejnoprávna televízia nemá družicové vysielanie, nemá vysielanie, ktorým by oslovovala zahraničie, a to je veľmi dôležité. Je to dôležité pre nový mladý štát, pre republiku, ktorá si potrebuje tvoriť svoj imidž. Imidž Slovenska je tvorený na mnohých dezinformáciách a, žiaľ, v súčasnosti len súkromné televízie vysielajú do zahraničia, a to je skutočne neopomenuteľný fakt.

    Tieto dve skutočnosti návrh pána poslanca Ftáčnika nerieši. Nedostávame odpoveď, ako finančne zabezpečiť tri vysielania, pretože ako som vo výboroch vnímala, poslanci sa stotožnili, že treba, aby verejnoprávna televízia vysielala cez družicu, ale nedávajú riešenie.

    Ďalej sa pán poslanec dovolával legislatívnej stability. Pán poslanec, to, čo vy navrhujete, je práve vybočenie z doterajšej od roku 1993 zakotvenej právnej stability v otázke postavenia STV 2, to je úplná zmena. Vôbec nejdete v línii, ktorá bola už v roku 1993 naznačená, že tento okruh STV 2 bude vysielať aj na základe licencie.

    Myslím si, že ste to len na oživenie v sále uviedli, že vážne a slušné programy sa budú tlačiť len na STV 1, pretože tým ste vyriekli ortieľ nielen nad súčasným zložením ostatných programov, najmä súkromných televízií, ale aj nad ich tendenciami smerovania v budúcnosti. Aj ja cítim, že asi tie súkromné televízie nám nepokryjú to, čo má byť prínosom pre kultúru a zachovanie národa, ale myslím si, že treba pokračovať v požiadavkách, aby licencie boli vydávané tak, aby aj tieto televízie boli povinné vysielať vážne - a vašimi slovami povedané -, slušné programy, aby sa nemuseli tlačiť na STV 1.

    Preto nemám obavy, že by sme toto v budúcnosti nezvládli, ale musíme zvládnuť, aby aj súkromné televízie vysielali programy, ktoré nie sú len bulvárne. Ale to nie je dôvod na to, aby verejnoprávna televízia nemohla vysielať do zahraničia, pretože dnes nemôže, a to je základný zmysel udelenia licencie. A to ste uznávali v parlamente od roku 1993. Ale áno, bolo povedané, že perspektíva má byť, aby aj verejnoprávna televízia mohla vysielať do zahraničia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    ja by som opätovne chcela apelovať na váš úsudok, na vaše zhodnotenie reality, tej reality, že ak bude prijatý súčasný zákon, nebudú financie na tretie vysielanie, ktoré pôjde cez družicu, a teda verejnoprávna televízia nebude mať možnosť do zahraničia šíriť pravdivé informácie o dianí na Slovensku. Komu záleží na tom, aby imidž Slovenska v zahraničí bol objektívny, myslím si, že bude vedieť, ako má hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

    Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko poznámok. Keďže som bol pritom a mal som tú česť byť na zasadnutí výboru, keď predstavitelia SDĽ v roku 1993 nás všeobecne všetkých presvedčovali o tom, že riešením pre zložitú ekonomickú situáciu v televízii, ktorá je skutočne zložitá celé tie roky, je a jediné možné východisko i v záujme diváka je privatizovať STV 2. To obhajovali predstavitelia SDĽ s tým, že radšej jeden kvalitný program ako dva nekvalitné. Mne sa to už aj vtedy páčilo a páči sa mi to dodnes. Mám ten názor, že áno, tá zásada by mala platiť i dnes. Lenže medzičasom sa vyvinula situácia v tom, že tu vznikla súkromná televízia, ktorá v začiatku bola proklamovaná ako televízia HZDS, časom sa profilovala niekde úplne inde alebo na niečo úplne iné, len nie na televíziu HZDS. Tak práve tí istí prídu a práve v duchu a pred diváka tu predkladajú návrh, ktorým robia presný opak zase, že neprivatizovať...

  • Reakcia poslancov.

  • Čiže nech použije pán Ftáčnik akúkoľvek rétoriku, akékoľvek argumenty...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení, buďte kultúrni.

  • ...akékoľvek argumenty, bude tá istá, len forma sa mení. Podstatou je to, že jednoducho SDĽ chce byť pri tom, keď sa bude privatizovať STV 2.

  • Krik v sále.

  • Vážení, pokoj, bez Združenia robotníkov to aj tak nikto nesprivatizuje, ani v budúcnosti.

  • Smiech v pléne a potlesk.

  • Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte pozmeňujúce návrhy vlády.

  • Na návrh ústavnoprávneho výboru budeme hlasovať o tom, ktorý navrhol tento návrh zákona neschváliť. Nijaké iné odporučenie nebolo, pretože gestorský výbor neprijal spoločnú správu, čiže odporúčaný na uznesenie je jediný návrh, a to ústavnoprávneho výboru, ktorý odporučil Národnej rade tento návrh zákona neschváliť.

  • Procedurálna poznámka - nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, chcem povedať dve poznámky k tomu, čo predniesol pán spravodajca.

  • Tak to nie je procedurálny návrh.

  • Procedurálne, prosím vás. Ja sa vecne nevyjadrujem, ale procedurálne chcem povedať, že sme práve ukončili druhé čítanie a treba otvoriť tretie čítanie. Hlasovať o návrhu zákona ako celku môžeme až v treťom čítaní, to si pán spravodajca nevšimol.

    Moja druhá poznámka...

  • Reakcia poslancov.

  • Ešte druhá poznámka - procedurálna. O zákone sa hlasuje pozitívne. Pán predsedajúci sa bude pýtať, kto je za prijatie zákona. Tí, ktorí argumenty vlády rešpektujú a proste ich presvedčili, budú hlasovať proti, a tí, ktorí sú za prijatie, hlasujú za. Tak sa hlasuje o vrátených návrhoch zákona, čiže nehlasujeme o uznesení ústavnoprávneho výboru, lebo by sme sa mohli ľahko pomýliť.

    To sú procedurálne poznámky.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, ešte zaujmite svoje miesto. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či má návrhy na pokračovanie prerokúvania vráteného zákona v treťom čítaní.

  • Odpoveď z pléna.

  • Nemá návrhy.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom zákone.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, pokoj. Tretie čítanie musí prejsť. Pán spravodajca, seďte pokojne.

  • Smiech v pléne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto vrátenom zákone v treťom čítaní. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnych, technických alebo jazykových chýb.

    Nech sa páči, pán Paška.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel som iba informovať ctenú snemovňu, že, tak ako predniesol stanovisko výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pán spoločný spravodajca Tarčák, my sme neprijali platné uznesenie, teda sme ani neodporučili skrátiť lehotu na tretie čítanie, to znamená, že tretie čítanie by malo prejsť podľa zákona.

  • Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, pán Ftáčnik.

  • Vážení priatelia, je rozprava, tretie čítanie a ja chcem predniesť podľa paragrafov, ktoré sú na to určené, opravu legislatívno-technických chýb. Nič viac, nič menej, nebudem vás dlho zdržiavať.

    Chcem povedať pánu kolegovi Paškovi, aby si prečítal § 84 ods. 1, ktorý hovorí, že ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku a pristúpi sa hneď, tam nie je žiadna bariéra.

    Chcem predniesť návrh, pretože náš návrh zákona bol určený s dňom účinnosti 15. 7. Nenamietal to nikto, ale je to legislatívno-technická chyba, lebo 15. 7., aj keby bol prijatý, účinnosť už nenadobudne. Navrhujem, aby sme deň účinnosti zmenili a dávam návrh na "dňom vyhlásenia". Ak pán poslanec chce 30 podpisov, tu ich predkladám.

  • Áno, ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže neboli pozmeňujúce návrhy okrem toho, že zákon nadobudne účinnosť vyhlásením, dávam hlasovať o vrátenom zákone ako celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade...

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, vážení. Dobre.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte zmenu návrhu, kedy zákon nadobudne účinnosť. Dáme o tom hlasovať.

  • Je tu návrh, ktorý je podpísaný, kde sú podpísaní 30 poslanci, ktorý znie - deň účinnosti zmeniť na dňom vyhlásenia.

  • Budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 26. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    týmto sme program 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 33. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 14.00 hodine.