• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otváram siedmy deň rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Jozef Pribilinec, pán poslanec Jozef Prokeš, pani poslankyňa Janka Gantnerová a na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Dušan Slobodník.

    Dámy a páni, včera sme prerušili naše rokovanie rozpravou k správe o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997. Pristúpime teda k rozprave o tomto bode programu.

    Do rozpravy sa ústne ako prvý prihlásil pán poslanec Kanis.

    Chcem sa spýtať pána Poliaka, či má procedurálnu otázku, alebo sa hlási do rozpravy.

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem oznámiť členom mandátového a imunitného výboru, že dnes bude rokovanie tohto výboru o 12.00 hodine k tlači 771 - návrh skupiny poslancov.

  • Áno, ďakujem.

    Pán Kanis, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa v úvode svojho vystúpenia vrátil niekoľkými vetami k materiálu - upravený poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1997, ktorý sme v Národnej rade prerokovali v decembri 1996 v čase prijímania zákona o štátnom rozpočte na rok 1997. Dovoľte mi, aby som z tohto materiálu citoval: "Na plné zabezpečenie očakávaných zmien v systéme úhrad za zdravotné výkony a plné krytie výdavkov za lieky a zdravotné pomôcky boli nutné na rok 1996 zdroje viac ako 13,7 % zo stopercentnej minimálnej mzdy. Celková potreba zdrojov na rok 1997 vzhľadom na rast nákladov na lieky a kritickú finančnú situáciu zdravotníckych zariadení viedla Všeobecnú zdravotnú poisťovňu k tomu, aby pri návrhu rozpočtu na rok 1997 vychádzala z predpokladanej platby poistného od štátu minimálne na úrovni 13,7 % zo stopercentnej minimálnej mzdy platnej v roku 1996, t. j. z 2 700 korún."

    Čo sa následne v pléne udialo, vieme všetci. Hlasovali ste o zákone o štátnom rozpočte a odhlasovali platbu štátu iba vo výške 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy, a to navyše z minimálnej mzdy v roku 1995, t. j. z 2 450 korún. Tým sa do zdravotníctva dostalo v roku 1997 o 4 mld. korún menej a následok tohto rozhodnutia vidíme dnes pri prerokúvaní správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997. Správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti za 1. polrok 1997 (tlač 761) tiež potvrdzuje, že v súčasnosti sprevádza naše zdravotníctvo, a to predovšetkým v oblasti jeho financovania, hlboká kríza.

    Chcem upozorniť plénum na nepresnosť, ktorá skresľuje výsledok úspešnosti výberu poistného, ktorý je podľa predkladateľa 96,5 %. Na strane 5 predloženého materiálu je uvedené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa vybrala na poistnom za ekonomicky aktívnych poistencov 5,21 mld. korún a na strane 6 je uvedené, že v prvom polroku 1997 je výška pohľadávok na poistnom 493,2 mil. korún. Z týchto čísel vyplýva, že úspešnosť výberu poistného nie je uvádzaných 96,5 %, ale iba 91,4 %. Dúfam, že ide o omyl, a nie o úmyselné prikrášľovanie výsledkov. Prišlo k tomu zrejme preto, že predkladateľ započítal do výberu poistného aj platbu štátu a Národného úradu práce, čo je však z pohľadu sledovania úspešnosti výberu poistného neprípustné. Napriek tomu, ak by skutočná úspešnosť výberu poistného bola 91,4 %, možno túto skutočnosť objektívne hodnotiť veľmi pozitívne z pohľadu minulosti, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa mala podstatne nižšiu úspešnosť.

    Oveľa závažnejšie sú však skutočnosti, ktoré hovoria o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako celku. V roku 1996 skončila Všeobecná zdravotná poisťovňa svoje hospodárenie s bilančným schodkom 795,9 mil. korún a s celkovými záväzkami vo výške 1,79 mld. korún. Záverečná bilancia 1. polroku 1997 po zohľadnení dofakturácie výkonov za mesiac jún hovorí o bilančnom schodku 1,27 mld. korún a oproti pôvodným predpokladom je tento schodok vyšší o 500 miliónov. Výška deficitu postupne narastá a do konca roku 1997 sa predpokladá, že dosiahne 2 miliardy.

    Pokiaľ som informovaný, tak v celom systéme zdravotného poistenia sa už dnes pohybuje deficit vo výške vyše 3 mld. korún a do konca roku je reálny predpoklad, že presiahne 4 mld. korún. Z tohto pohľadu je zrejmé, prečo som si v úvode dovolil citovať z materiálu, ktorý bol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky v decembri minulého roka. Deficit na konci roku 1997 bude totiž v takej výške, ako si štát prijal úľavu na poistnom. Rozpočet pre zdravotníctvo na rok 1997 v nižšej výške, ako boli požiadavky zdravotníkov, bol prijatý v dobrej viere, že sa v rezorte prijmú také transformačné kroky, ktoré by zabránili vzniku deficitu. Táto viera a nádej sa ukázala ako absolútne neopodstatnená.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v tejto správe o svojom hospodárení za 1. polrok uvádza, že prehlbujúci sa deficit sa výrazne podpisuje na platobnej schopnosti poisťovne. Bohužiaľ, deficit vo financovaní sa podpisuje na platobnej schopnosti aj všetkých ostatných zdravotných poisťovní, ktoré sú permanentným cieľom útokov ministra zdravotníctva, ktorý ich obviňuje z toho, že sú príčinou súčasnej krízy.

    Aj táto správa však svedčí o niečom úplne inom, pretože predkladateľ tejto správy uvádza ako príčiny prehlbujúceho sa deficitu legislatívne zmeny, ktoré pôvodný rozpočet nepredpokladal, a to predovšetkým zmeny cenových výmerov, zmenu percenta prerozdelenia a prijatie vyhlášky vlády Slovenskej republiky o platových pomeroch v zdravotníctve. Predkladateľ však taktne mlčí o tom, že zmena percenta prerozdelenia z pôvodných 60:40 v roku 1995 na 80:20 v roku 1996 priviedla do hlbokého finančného deficitu iné zdravotné poisťovne.

    Je potrebné zdôrazniť, že príprava podkladov k cenovým výmerom za platby za zdravotné výkony, finančné analýzy zvýšenia tarifných platov zdravotníckych pracovníkov a finančné analýzy dosahu novely zákona o Liečebnom poriadku boli plne v rukách ministerstva zdravotníctva. Tiež treba povedať, že predovšetkým zmeny cenových výmerov boli prijaté napriek ostrému nesúhlasu zdravotných poisťovní, ktoré jednoznačne a presvedčivo dokazovali, že zdroje v systéme zdravotného poistenia na tieto úpravy neexistujú, a to napriek vyjadreniam pána ministra Javorského o miliardách na účtoch.

    Na tomto mieste by som chcel zdôrazniť iba to, že ministerstvo zdravotníctva neobstálo pri príprave podkladov k uvedeným legislatívnym zmenám, hlavne cenovým výmerom. Nedostatočné a zavádzajúce podklady predkladané do vlády a na ministerstvo financií sa najviac podieľajú na chaose vo financovaní zdravotnej starostlivosti. Ako posledný príklad obviňovania zdravotných poisťovní z viny za súčasnú krízu svedčia vystúpenia ministra Javorského po poslednom spoločnom stretnutí zástupcov ministerstiev financií, zdravotníctva, zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Minister Javorský po tomto stretnutí vyhlásil, že z výsledku stretnutia je smutný, pretože sa nedozvedel, kedy poisťovne začnú platiť. Minister financií pán Kozlík naopak potvrdil, že zdravotné poisťovne v poslednom sledovanom mesiaci, v auguste 1997 vyplatili vzhľadom na lepší výber poistného v auguste zdravotníckym zariadeniam, lekárom a lekárňam 3,2 mld. korún, čo je viac o 500 mil. ako celoročný priemer. Možno sa teda pýtať, či sú páni ministri členmi tej istej vlády a či boli na tom istom stretnutí. Minister Kozlík uvádzal veľmi konkrétne čísla. Je pozoruhodné, že s návrhom na zastavenie prepadu vo financovaní zdravotníctva prišiel tiež minister Kozlík, pretože z rezortu zdravotníctva sa návrhu na riešenie nedočkal. Z tohto pohľadu treba potom hodnotiť aj záverečnú vetu správy, ktorú máme pred sebou. Citujem: "Bilančný schodok hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude možné eliminovať iba prijatím účinných regulačných opatrení v celom rezorte zdravotníctva." Od ministra Javorského sa ich asi sotva dočkáme.

    Ctené dámy, vážení páni, krízový charakter financovania zdravotníctva vystupuje aj v podobe konfliktu medzi inštitúciami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť a zdravotnými poisťovňami. Podstata konfliktu je jednoduchá.

    1. Požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie sú kryté finančnými zdrojmi.

    2. Zdravotné poisťovne ponúkajú zdravotníckym zariadeniam zmluvy zodpovedajúce ich finančným možnostiam a medzi týmito dvoma záujmami je veľký rozpor.

    Plne súhlasím s názorom generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne pána Dr. Hostýna, že zdravotné poisťovne pri hradení zdravotných výkonov vykonávaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia nemôžu ísť nad rámec ústavy a zákona. Pri súčasnej ekonomickej sile štátu je aktuálne pristúpiť k zmene systému financovania zdravotníctva. Nepochybne ide o sociálne mimoriadne citlivý problém, o komplex zložitých riešení. Ministerstvo zdravotníctva ako garant ústavou stanoveného poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom bude musieť v tejto veci postupovať aktívnejšie a koncepčnejšie ako doposiaľ.

    Je zarážajúce, že suma peňazí, ktorá ide do zdravotníctva, každoročne rastie rýchlejšie ako inflácia, chorobnosť obyvateľstva zostáva v podstate na rovnakej úrovni. Avšak rast výdavkov na zdravotníctvo neprináša efekt ani pre systém financovania, ani pre systém zdravotnej starostlivosti. Už pred viac ako rokom Združenie zdravotných poisťovní predložilo návrh týkajúci sa ekonomizácie nemocníc, liekovej politiky, regulácie a centralizácie nákupu drahej techniky a špeciálneho materiálu, legislatívnych krokov, preventívnych programov, ako aj zmien v systéme financovania zdravotníctva. Vzhľadom na závažnosť riešenia problému systému zdravotného poisťovníctva Slovenskej republiky aj teraz, keď prerokúvame túto správu za 1. polrok 1997, je zrejme žiaduce, aby sa aj Všeobecná zdravotná poisťovňa vrátila do Združenia zdravotných poisťovní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, o dodatočné ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni ma písomne požiadal i pán Ján Ducký.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Kolesárová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som sa len v krátkosti vyjadriť k príspevku pána poslanca Kanisa, a to v takom zmysle, že ďalším bodom programu je práve komplexné rozobratie situácie v rezorte zdravotníctva a myslím si, že tak ako sa prelína problematika Všeobecnej zdravotnej poisťovne s problematikou zdravotníctva, tak sa aj v jeho príspevku prelínali problémy. Ten veľký negativizmus, myslím si, nie je celkom namieste, a to najmä preto, že naozaj ide o mimoriadne náročné procesy, ako ste to aj sám naznačili. Toto konštatujem najmä po návrate z Českej republiky, kde do zdravotníctva ide viac ako 100 mld. korún, na jedného pacienta je vyše 700 dolárov, u nás je len 200 až 250 a tá situácia vzhľadom k pacientovi je nepomerne zložitejšia, ťažšia a horšia, ako je u nás.

    Vzhľadom na to, čo tu bolo povedané, sa však domnievam, že by bolo veľmi vhodné - teraz to už nie je možné uskutočniť, pretože mi chýba 15 podpisov na návrh na uznesenie, ale urobím to v rámci budúceho bodu -, aby sme pýtali financovanie aj od ostatných zdravotných poisťovní a nielen od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde síce ešte aj dnes je 51 %, ale v tých ostatných je 49 %, a to nám poukáže komplexnejšie na situáciu, aká v tejto oblasti je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Oravec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pánu poslancovi Kanisovi by som chcel povedať trošku tvrdšie, ako povedala moja predrečníčka. On si jednoznačne pomýlil svoje vystúpenie k hospodáreniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne s ďalším bodom. Neviem, kto mu napísal tento príhovor, ale veľmi ľahko to bolo vidieť na tom, ako vystupoval. A tie svoje prejavy k ministrovi zdravotníctva pánu Javorskému môže zopakovať, keď tu pán minister bude, aby na ne mohol odpovedať, a nie keď sú tu zástupcovia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí mu na to fundovane odpovedať nemôžu.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Šagát.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som mal len vecné otázky k správe.

    Prvá sa týka centrálneho registra. Ako ste si mohli všimnúť, v správe sa konštatuje, že register stále nie je funkčný a stále existujú mŕtve duše. Je to viac ako 300 tisíc poistencov, ktorí sú dvakrát alebo x-krát niekde evidovaní, a za týchto poistencov sa platí určite veľa a zbytočne. Úloha zriadiť centrálny register je veľmi stará. Začala sa v roku 1994, keď pán minister Pittner poskytol Všeobecnej zdravotnej poisťovni register voličov, aby tento proces čo najrýchlejšie naštartoval a aby sme už k 30. júnu 1995 mali centrálny register. Bez centrálneho registra robiť poisťovníctvo je nemysliteľná vec. Ak sa tu uvádza, že máme 5 600 tisíc poistencov, ja si myslím, že boli roky, keď sme mali aj nad 6 miliónov poistencov.

    Prosím vás pekne, dnes je už druhý polrok roku 1997, už táto vláda mala na to času najmenej 2,5 roka, k 30. júnu bol posledný termín spustenia registra, a my ho ešte stále čistíme. Register sa bude stále čistiť, pretože niekto bude prichádzať, odchádzať, umierať, bude sa rodiť. Ale register už mal byť k 30. júnu funkčný. Prečo, preboha, tak nie je? Zatiaľ spravovateľom centrálneho registra - môžeme diskutovať, či to je správne, alebo nie - je Všeobecná zdravotná poisťovňa. Prosím vás, čo to je podľa vás funkčnosť, kedy bude zabezpečená? To je prvá otázka.

    Druhá otázka, na strane 5 sa v treťom odseku uvádza, že príjmy získané v rámci solidarity zdravotných poisťovní z osobitného účtu prerozdelenia sa naplnili v prvom polroku 1997 iba na 35,5 % ročného rozpočtu. S akým percentom ste počítali? To je málo, veľa? Podľa toho "iba" by to bolo málo. Teda koľko ste počítali z prerozdelenia? To máme brať tak, že je to len 35 % a malo byť 100 %? Prečo to tak je a čo k tomu teda viedlo? To je druhá otázka.

    Na strane 7 v tabuľke sú jednotlivé fondy. Určite máte, pán štátny tajomník, pán predseda správnej rady, v kuloároch pracovníkov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, chcem sa opýtať, ako ste vypočítali správny fond vo výške 341,4 mil. korún, lebo keď som to vyjadril, percentoval, tak je to 3,2 %, a podľa zákona by to malo byť 5 %. Už to neplatí, sú 4 percentá? Tak je to v poriadku, ja som to nevedel. Beriem späť túto otázku.

    No a posledná otázka, spoločná. Samozrejme, nesúhlasíme s tým, že tu pán poslanec Paľko Kanis uvádzal nejaké veci, ktoré nepatria k tomuto bodu, pretože posudzovanie rozpočtu tejto poisťovne hlboko súvisí s financovaním zdravotníctva ako celku, a tie argumentácie, ktoré tu uviedol, boli správne. Preto sa chcem opýtať, ako je pripravená Všeobecná zdravotná poisťovňa prekonať tú pomyselnú prekážku, ktorou je vykazovanie účtovníctva podľa doteraz platných predpisov ministerstva financií, ktoré sa nehodia na fondové hospodárstvo. Ak si všimnete, na začiatku sa uvádza, že deficit je 700 miliónov, potom 1 miliarda, teda tým, že sa rôzne započítavajú záväzky, pohľadávky, stále nemáme v tom úplne jasno my laici, nie úplne ekonómovia, v akom stave je celé financovanie zdravotníctva. A potom možno hovoriť, že tri miliardy sú niekde uložené, dali sa niekam. Ako prispieva k tomu Všeobecná zdravotná poisťovňa, či bola vyzvaná, či pracuje v nejakej skupine, či ministerstvo financií niečo už konečne začalo robiť, pretože v termíne do 30. novembra má ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva predložiť výboru správu o tom, ako sa tento neduh vyrieši.

    A posledná otázka. Na strane 9, pán predseda správnej rady, sú uvedené jednotlivé komodity - liečivá, výkony liečenia v zahraničí atď. Chcem sa opýtať: Liečivá a zdravotnícke pomôcky, to sú liečivá predpísané na recept? A výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tých 6,6 miliardy, to sú z väčšej časti lôžkodni a tam sú pravdepodobne tiež započítané lieky, tie zatiaľ nevykazujeme osobitne. Či potom vlastne náš údaj, že spotreba liekov má dosiahnuť tohto roku asi 10 miliárd, nie je skutočne vyšší, lebo 10 miliárd pravdepodobne bude len v receptovej časti a tá časť, ktorá ide cez zariadenia, môže byť 3-4 miliardy, či to máme. Potom by obraz vzostupu spotreby liekov bol v úplne inej rovine.

    A na záver mi dovoľte povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pravidelne dáva do parlamentu tieto podklady, sú spracované štandardne dobre. Musím povedať, ak im vyčítame niečo, tak to je len preto, že nie je iná účtovná metodika vyhodnocovania hospodárnosti poisťovne, treba ju doplniť. A súhlasím s tým, čo povedala pani spoločná spravodajkyňa, aby aj ostatné poisťovne predkladali svoje rozpočty, plnenie rozpočtov, výsledky hospodárenia. Na to ale nestačí prijať uznesenie Národnej rady, treba to urobiť zákonom. Odporúčam, aby sme to nerobili týmto spôsobom. Jedine by sme mohli prijať uznesenie, aby pri novele zákona číslo 273, ktorá sa chystá, ministerstvo zdravotníctva toto zapracovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže nemám ďalších poslancov prihlásených do rozpravy, rozpravu o tomto bode programu uzatváram. Pýtam sa pána Zelníka, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    otázka výberu poistného na 96,5 % - zrejme som asi nebol dosť dôrazný pri uvádzaní tohto materiálu, ešte raz to prečítam: "Na priaznivú výšku poistného vybraného od ekonomicky aktívnych poistencov mala vplyv predovšetkým dosiahnutá úspešnosť výberu poistného na 96,5 %, čo je o 3,5 % viac, ako predpokladal rozpočet. Z tejto úspešnosti možno pripísať okolo 5 % na vrub vymáhania dlžného poistného z predošlých rokov." Teda, pán poslanec Kanis, máte plne pravdu, že za tento rok je to 91 % a toto zlepšenie nám urobil výber, pretože nevybraté poistné za roky 1993 a 1994 nenecháme proste bokom ako nevymožené pohľadávky, ale stále sa tým zaoberáme, a toto je na vrub toho zlepšeného poistného výberu.

    Stále je diskutovaná otázka prerozdeľovania, či je spravodlivé prerozdelenie 80:20, alebo 70:30, alebo iné číslo. Je to skutočne na rozsiahlu diskusiu a poviem prečo. Stále je ovplyvňované zložením samotných poistencov v tej- -ktorej poisťovni. Keďže v priebehu roka sa mení štruktúra poistencov, to znamená množstvo dôchodcov, počet aktívnych a neaktívnych poistencov, stojí za zváženie, či by tento prerozdeľovací mechanizmus, ak by teda mal byť spravodlivý, nemal byť menený častejšie podľa aktuálneho stavu poistencov. Samozrejme, keď sa to urobí na začiatku roka, do konca roka sa zmení štruktúra poistencov a potom stále niektorá poisťovňa je na tom lepšie a niektorá je na tom horšie. Rozhodne Všeobecná zdravotná poisťovňa v systéme prerozdelenia 30:70 a 2:1 za dôchodcu nie je vo výhode, pretože z celkového počtu poistencov 816 000, ktorí sú nad 60 rokov a najviac spotrebúvajú lieky a zdravotnú starostlivosť, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je poistených 542 638 poistencov nad 60 rokov.

    Pri otázke centrálneho registra poviem históriu. Áno, pán poslanec, máte pravdu, dostali sme register od ministerstva vnútra, ale treba povedať, že ten register bol veľmi neaktuálny a Všeobecná zdravotná poisťovňa mala vôbec veľké problémy, aby vyčistila tento register, ktorý získala od ministerstva vnútra, pretože to, čo ste už hovorili, ľudia zomierajú, rodia sa, sťahujú sa, proste bola istá migrácia obyvateľstva, čiže nesedeli adresy, nesedeli rodné čísla, nesedeli stavy narodených a zomretých. Najskôr sa teda musela týmto spôsobom vysporiadať Všeobecná zdravotná poisťovňa, aby vôbec vyčistila ten register poistencov, ktorý získava od ministerstva vnútra. Viete dobre, aké kritické hlasy boli aj zo strany vás, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá dokonalý prehľad o tom, koho poisťuje.

    Viete, že v roku 1995 nastúpili ďalšie dve poisťovne - Vzájomná životná poisťovňa a poisťovňa Apollo, ktorá začala robiť aktívny nábor poistencov. Čiže do toho, kým sme stihli vyčistiť a vyčistili sme register, ktorý sme získali od ministerstva vnútra, nastúpili ďalšie poisťovne, ktoré začali robiť aktívny nábor. Nikto nebol poverený tým, že má urobiť centrálny register, a poisťovne, ktoré sa novo etablovali, sa správali tak, že sa snažili získať čo najviac poistencov. Vzišla potreba mať centrálny register. Všeobecná zdravotná poisťovňa dostala úlohu byť jeho správcom a vôbec sa tomu nebránila. My netrváme na tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa musí byť správcom tohto registra.

    Mnohokrát je Všeobecná zdravotná poisťovňa istým spôsobom upodozrievaná, že snáď by zneužívala informácie, ktoré by z tohto centrálneho registra mohla použiť. Nám je, pravdu povediac, centrálny register iba problémom, kde musíme vynakladať finančné prostriedky, kde musíme zamestnať ľudí z vlastných zamestnancov. Pritom doplácame na centrálny register v tom, že pri systéme prerozdelenia, keď každá poisťovňa nahlasovala počet poistencov do systému prerozdelenia a poistencov začalo byť viac, ako bol počet občanov, tak sa povedalo, že sa bude vychádzať zo štatistických údajov, teda z počtu obyvateľstva. Každá poisťovňa si nahlásila počet poistencov a ten sa odpočítaval od poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To je odpoveď na to, prečo sa nenaplnilo percento príjmov z prerozdelenia, kde sme získali za 1. polrok len 34,8 %. To sú práve tie peniaze, s ktorými sme kalkulovali na svojich poistencov. Ale keďže ostatné poisťovne nahlasovali do systému prerozdelenia počet poistencov, ktorý prevyšoval počet občanov štátu, tak si to Všeobecná zdravotná poisťovňa musela odrátať od svojich poistencov, teda o to musela znížiť počet svojich poistencov.

    Treba povedať, že, chválabohu, centrálny register je už na svete. Samozrejme, nie je to také jednoduché, aby sa vyčistili nové sporné prípady. Bohužiaľ, ani občania nedodržali literu zákona, kde ich právo je poistiť sa v poisťovni alebo prehlásiť sa z jednej poisťovne do druhej raz za pol roka. Niektorí začali zneužívať aj postavenie ostatných poisťovní na trhu, že jedna poisťovňa sľúbila, že zaplatí napríklad laserovú operáciu očí, druhá poisťovňa sľúbila, že v rámci nadštandardu urobí isté protetické veci, a preto niektorí poistenci majú viacero poistných preukazov. Teraz vznikajú duplicity, u koho ten poistenec je. Musím povedať a konštatovať znova, chvalabohu, že centrálny register je, pretože sa zamedzil nárast mŕtvych duší alebo duplicitných poistencov. Keď ich bolo 330 tisíc, dnes už ich je len 160 tisíc a stále sa tento počet znižuje.

    Kedy bude asi úplne funkčný register, to nezáleží len od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale od všetkých poisťovní, aká bude spolupráca medzi nimi, pretože v sporných prípadoch to, či poistenec je v tej alebo onej poisťovni, je skutočne vecou dobrej vôle poisťovní, aby povedali: Dobre, je to váš poistenec a tohto si zoberieme my, alebo potom musíme osloviť poistencov, aby sa sami rozhodli, v ktorej poisťovni chcú byť. Predpokladáme, že od 1. 1. by centrálny register mohol byť na 95 % vyčistený, zrejme nejaká chybovosť tam ešte bude, ale od januára predpokladáme, že by mal byť centrálny register plne funkčný.

    K otázke prečo vykazujeme 535 mil. korún a potom dopočítavame do 1 200 mil. Sk, je to kvôli tomu, že až účtovná závierka nám povie súhrnný stav, ako to v poisťovni vyzerá. Ale keďže sme túto správu predkladali ešte v auguste, a dávame zálohové platby zdravotníckym zariadeniam 80 % a potom robíme po štvrť roku doúčtovanie, toto sa nemohlo v tejto správe objaviť. Len odhadom sme vedeli povedať, že keď zúčtujeme doúčtovanie, skutočný stav hospodárenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni nebude 535 mil. korún, ale bude 1 až 2 mld. korún. Je to spôsobené preddavkami a doúčtovaním, ktoré sú v každej poisťovni. Preto má taký ucelený pohľad a je dobre, že sa robí účtovná závierka v tom mesiaci, ako sme ho predkladali po skončení každého roku v mesiaci júni.

    Ďakujem pekne všetkým za pozornosť a ďakujem, že je takýto živý záujem zo strany vás nielen o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale o celý poistný systém, pretože sú to skutočne peniaze, ktoré nám zverili občania a my sme povinní s tými peniazmi hospodárne nakladať.

    Ďakujem všetkým.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, ja vás nechcem urážať, ale skutočne poniektorí ste ako malé deti. Viete, že nemáme nosiť do rokovacej miestnosti prenosné telefóny. Aj včera, aj dnes, aj predvčerom veselo to vyzváňa. Viete veľmi dobre, že to ovplyvňuje hlasovacie zariadenie. Ja neviem, či skutočne vás treba prosiť anjelským hlasom. To je neuveriteľné.

    Pani kolegyňa, chcete sa vyjadriť? Pani kolegyňa nežiada záverečné slovo.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, poďte uvádzať hlasovanie.

  • Všetci poslanci majú uznesenie, ktoré je prílohou tejto správy, a ja som ho už čítala, keď som uvádzala záverečnú spoločnú správu.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997.

  • Ďakujem za spoluprácu.

    Dámy a páni, v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 731 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 731a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    v novembri 1996 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 324/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl. Tento zákon je legislatívnym prínosom pre vysoké školy, no napriek tomu po desaťmesačnej aplikácii zákona v praxi sa ukázala potreba doplniť tento zákon o určité ustanovenia, ktorými by sa riešili určité ekonomické problémy vysokých škôl súvisiace so zabezpečením ich niektorých úloh, napríklad prijímanie uchádzačov o vysokoškolské štúdium, konanie rigoróznych skúšok a obhajob rigoróznych prác. Všetky tieto úlohy sú totiž spojené s finančným zabezpečením a toto finančné zabezpečenie vysoké školy vo svojich rozpočtoch nemajú, pretože nesúvisia priamo s výkonom vo výchovno-vzdelávacom procese.

    Zámerom legislatívne riešiť aspoň niektoré tieto problémy sa zaoberala Konferencia rektorov na porade na ministerstve školstva so mnou a tam sme sa s Konferenciou rektorov dohodli, že je potrebné novelizovať tento zákon, aby vysoké školy mohli vyberať za prijímacie pokračovanie určité finančné prostriedky. Tie finančné prostriedky sa vyberali aj doteraz, ale nebolo to legislatívne ošetrené. Čiže týmto to chceme legislatívne ošetriť a chceme dosiahnuť to, aby si potom vysoké školy mohli podať žiadosť o výnimku na ministerstvo financií, aby im tieto finančné prostriedky zostali, pretože doteraz prijímacie pokračovanie hradia z peňazí, ktoré dostávajú na prevádzku, a všetci dobre vieme, že peňazí na prevádzku na vysokých školách je veľmi málo.

    Takže toto bol základ, prečo túto novelu podávame. Samozrejme, že tým sa neriešia všetky finančné problémy, ale robí sa aspoň jeden maličký krok k pomoci vo finančných problémoch na vysokých školách. Preto by som vás chcela poprosiť o podporu tejto malej novely vysokoškolského zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jozefovi Tarčákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a aj stanovisko gestorského výboru.

    Priatelia, prosím tichšie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 731, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky v uznesení číslo 707 30. septembra 1997 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté pod bodmi 1 až 6 spoločnej správy, ktorú máte ako tlač 731a. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 5 a 6 s odporúčaním schváliť ich, osobitne hlasovať o bode 4, ktorý odporúča schváliť, a osobitne hlasovať o bode 2, ktorý odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk, ktoré sú obsiahnuté v uzneseniach jednotlivých výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 731, v znení schválených a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

  • Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, skôr ako otvorím rozpravu, chcel by som kvôli zápisu oznámiť, kto hlasuje s náhradnou kartou. Pán poslanec Juriš - náhradná karta číslo 1, pán Moric - číslo 2, pán Brňák - číslo 4, pani Rapaičová - číslo 5.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto z kolegov vystúpiť ústne. Pán poslanec Švec, viac nikto.

    Dámy a páni, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,

    k tomuto bodu programu už som vystúpil pri prvom čítaní, ale považujem za korektné vystúpiť i teraz v prítomnosti pani ministerky a ubezpečiť ju, že novela zákona, ktorá sa navrhuje, je prospešnou, pretože ako som sa vyjadril, každá kvapka, ktorá plynie do rozpočtu vysokých škôl, je dobrá a bude mnohokrát zhodnotená vo výchovno-vzdelávacom a výskumnom programe týchto vysokých škôl.

    Rád by som využil túto príležitosť a položil pani ministerke niekoľko otázok týkajúcich sa všeobecných problémov legislatívy vysokých škôl.

    Novelizácia zákona v oblasti financovania, ktorú pani ministerka predkladá, prinesie vysokým školám pomoc v rozpočtovej sfére, ktorá sa odhaduje v rozpätí 0,3-0,6 % rozpočtu vysokých škôl.

    Dámy a páni, iste si všetci uvedomujeme, že takéto riešenie je skutočne minimálne vzhľadom na to, že v rozpočte vysokých škôl chýba týmto inštitúciám v tomto roku 680 miliónov korún. Je to finančná suma, ktorú deklarovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, a je reálnym deficitom rozpočtu vysokých škôl. Ak teda novelizujeme zákon o vysokých školách, mali by sme opäť pristupovať k tejto novelizácii systémovo a riešiť financovanie vysokých škôl najmä zavedením druhého a tretieho rozpočtu, po čom vysoké školy intenzívne volajú už niekoľko rokov. Teda vypracovať takú novelu, ktorá by dovoľovala financovať hlavne tú sumu na konkrétne úlohy vysokých škôl z podnikateľskej činnosti. Tam deficit stále pretrváva a je v rozpore s európskou normou vzhľadom na to, že vo všetkých európskych zákonoch je táto záležitosť ošetrená a vysoké školy majú právo si dofinancovávať svoje rozpočtové nedostatky z tejto činnosti. Je pravidlom, že vysoké školy v Európe sú financované asi z 80 % štátnym rozpočtom a 20 % si vysoké školy financujú z činnosti, ktorú definujeme ako verejnoprospešnú činnosť.

    A na záver mi dovoľte, aby som v tejto súvislosti, pretože personálne záležitosti vysokých škôl sa týkajú rovnako oblasti legislatívnej a finančnej - vážená pani ministerka, ja som vám v štyroch interpeláciách položil tú istú otázku, na základe akého paragrafu, ktorého zákona vraciate návrhy na profesúry späť na vysoké školy, dodnes ste mi neodpovedali. Vo vašej neprítomnosti som dal návrh na uznesenie o tom, aby ste nám do 30. októbra predložili konkrétne, ktorý zákon a ktorý paragraf dovoľuje takúto činnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán profesor.

    Keďže nemám ďalších prihlásených do rozporavy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Šveca. Pani ministerka sa nechce vyjadriť, nevystúpi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa k tomu vyjadriť v rámci záverečného slova? Nie, ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby si uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, máš slovo.

  • Keďže páni poslanci nevyužili právo podľa § 85 ods. 2 a nedali pozmeňujúce návrhy, tiež nikto nenamietol procedúru hlasovania, budeme hlasovať tak, ako som povedal vo svojej správe, že o bodoch 1, 3, 5 a 6 budeme hlasovať spoločne s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tých bodoch spoločnej správy, ktoré nám predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Budeme hlasovať samostatne o bode 4 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča taktiež schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento bod spoločnej správy sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode 2, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré v procese schvaľovania tohto zákona boli prijaté. Keďže ide o jednoduchú novelu zákona, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno-technických alebo jazykových chýb.

    Ak nie, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v druhom čítaní alebo návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov. Chcem sa spýtať, páni kolegovia, či máte takéto návrhy.

    Ak nie, dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto vládnom návrhu ako celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

    Počkáme ešte minútku, pán minister zdravotníctva už je na ceste, každú chvíľu bude tu.

  • Priatelia, pretože ešte nie je spoločná správa k tomuto bodu vypracovaná a okrem toho návrh vyhlásenia Slovenskej národnej rady k posudku Európskej komisie sa na základe schválenia v obidvoch výboroch teraz spracúva do definitívneho znenia, sme nútení stanoviť si technologickú prestávku. Vyhlasujem ju na 30 minút.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ak to má byť taká prestávka, tak radšej vyhlásme obedňajšiu prestávku a pokračujme potom po hodine otázok.

  • Obednú prestávku navrhujete v nejakom konkrétnom časovom intervale?

  • Navrhujem teraz vyhlásiť prestávku a zídeme sa potom na hodine otázok.

  • Upozorňujem, že nemáme materiál, ktorý má byť pri predkladaní k dispozícii.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, na požiadanie dávame teda 10-minútovú prestávku. O desať minút pokračujeme správou ministra zdravotníctva. To znamená, že sa stretneme o 11.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Pozývam vážené kolegyne a kolegov do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní. Prestávka bola vyhlásená na 10 minút.

    Pozývam opakovane pánov poslancov a pani poslankyne do rokovacej miestnosti a takisto pozývam pána ministra zdravotníctva do rokovacej miestnosti. Začneme prerokúvať jeho bod.

    Pán minister Javorský, nech sa páči.

    Podľa schváleného programu nasleduje

    správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 761 a správu o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač číslo 761a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k predloženej správe, ktorú ste dostali v písomnej forme. Tým, že časový limit bol trošku obmedzený, dostali ste skutočne tie materiály, ktoré sme v termíne mali k dispozícii. Dovoľte mi, aby som v podstate neopakoval to, čo je uvedené v správe, ale aby som v úvodnom slove doplnil to, čo má veľký súvis práve s financovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a to na lepšie pochopenie predloženej správy.

    V zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 697 z 30. septembra 1997 predkladám správu o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997. V súčasnosti sa otázka financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti stala veľmi aktuálnou, o čom svedčia aj permanentné niekoľkomesačné rokovania na úrovni ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zástupcov stavovských organizácií. Na spoločných rokovaniach okrem prerokovania aktuálnych problémov v oblasti zdrojov zdravotného poistenia a výdavkov na zdravotnú starostlivosť boli prijaté pre oblasť financovania opatrenia krátkodobého charakteru na obdobie do konca roku 1997 a boli navrhnuté opatrenia stredného a dlhodobého charakteru. Predpokladám, že prijaté opatrenia zo spoločných rokovaní máte k dispozícii.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

    pri tejto príležitosti vás chcem zároveň stručne oboznámiť aj so zdravotným stavom obyvateľstva, ktorý súvisí v podstate s tým, o čom chcem hovoriť. Celkový stav obyvateľstva v súčasnosti najviac charakterizuje vývoj epidemiologickej situácie z prioritných hromadne sa vyskytujúcich chronických neinfekčných ochorení.

    Stav vývoja chorobnosti a úmrtnosti na Slovensku je v posledných rokoch charakterizovaný výrazným poklesom počtu živonarodených detí, alarmujúcim znížením prirodzeného prírastku populácie, zastavením trendu skracovania strednej dĺžky života, vysokým výskytom rizikových faktorov ochorení srdca a ciev, vzostupným trendom výskytu zhubných nádorov, skutočnosťou, že z celkových príčin úmrtí na Slovensku sa na prvých štyroch miestach naďalej udržujú choroby obehovej sústavy, nádory, choroby dýchacej sústavy, úrazy a otravy. Proporcia týchto ochorení na celkovej úmrtnosti obyvateľstva pritom vcelku zodpovedá situácii vo vyspelých krajinách.

    Práve tieto skutočnosti kladú pred rezort zdravotníctva a ním riadené zdravotnícke zariadenia veľké úlohy z hľadiska zabezpečenia dostupnosti, kvality i kvantity zdravotníckych činností. Z analýzy výnosov a nákladov jednotlivých príspevkových zdravotníckych zariadení za obdobie prvého polroka 1996 a prvého polroka 1997 vyplýva, že výnosy vzrástli o 10,76 %, náklady vzrástli o 6,04 %. Hospodársky výsledok v prvom polroku 1996 bol mínus 825 miliónov Sk a v prvom polroku 1997 bol mínus 408 miliónov Sk.

    Z uvedeného vyplýva, že výnosy a náklady sa postupne vyrovnávajú, avšak toto vyrovnanie je na úkor vlastnej údržby. V príspevkových zdravotníckych zariadeniach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v pôsobnosti rezortu ministerstva zdravotníctva, náklady poklesli o 721 miliónov Sk, čo predstavuje pokles o 7 %. Zdravotnícke zariadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť vplyvom nového spôsobu financovania podľa diferencovaného lôžkodňa v rámci svojej vnútornej činnosti realizujú opatrenia v oblasti sprehľadňovania a ďalšieho zreálnenia nákladov, ale v praxi existujú skutočnosti, ktoré negatívne vplývajú na ich hospodárenie.

    Aj popri týchto negatívnych javoch z analýzy hospodárenia týchto zariadení vyplýva, že nákladovosť zdravotníckych zariadení sa znižuje. Tieto organizácie majú značné pohľadávky voči zdravotným poisťovniam, čo spôsobuje ich druhotnú platobnú neschopnosť a formou penále vznikajú ďalšie neproduktívne náklady a škody.

    V procese transformácie zdravotníctva sa uskutočnilo odštátnenie takmer celej primárnej sféry, sekundárna ambulantná starostlivosť je v procese odštátnenia. Z dôvodu prijatia zákona číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy prešli niektoré zdravotnícke zariadenia, ako napríklad nemocnice prvého typu, liečebne pre dlhodobo chorých, lekárne, sanatóriá, agentúry ošetrovateľskej starostlivosti, do zriaďovacej pôsobnosti krajov a okresov, čo súvisí aj s otázkou súčinnosti týchto zariadení najmä v oblasti výkazníctva a štatistických podkladov, čo sa v budúcnosti bude riešiť pripravovanými legislatívnymi opatreniami.

    Celkový počet postelí v zdravotníckych zariadeniach sa stabilizoval. Pre nasledujúce obdobie je tendencia neextendovať lôžkové kapacity, naopak, tieto fixovať, reprofilizovať a redukovať.

    Pri konštrukcii príjmovej základne systému zdravotného poistenia na rok 1997 sa vychádzalo z predikcie makroekonomických ukazovateľov na rok 1997. Disponibilné zdroje pre systém povinného zdravotného poistenia boli kvantifikované v celkovej sume 40,1 mld. Sk. Za prvý polrok 1997 predstavovali príjmy zdravotných poisťovní 18,5 mld. Sk pri 90,6-percentnej úspešnosti výberu. Na základe overenia kvantifikácie zdrojov vývoj výberu poistného v druhom polroku 1997 by mal dosiahnuť úroveň 19,5 mld. Sk a s ostatnými príjmami vo výške 0,8 mld. Sk by mali zdroje plynúce do systému dosiahnuť úroveň 20,3 mld. Sk. Uvedená úroveň príjmov je predpokladaná pri 91-percentnej úspešnosti výberu poistného. Jej zvýšením na 93 % by sa úroveň príjmov zvýšila o ďalších 0,7 až 0,8 mld. Sk.

    Príjmy zo zdravotného poistenia sú ovplyvňované aj údajmi o štrukúre a počte poistencov jednotlivých poisťovní. Centrálny register poistencov zriadený zo zákona má za úlohu objektívne vykazovanie počtu poistencov v jednotlivých zdravotných poisťovniach a odstránenie možnosti vyhnúť sa povinne zdravotne poisteným osobám povinnosti platiť poistné. Na základe presných a jednoznačných údajov o štruktúre a počte poistencov jednotlivých poisťovní sa určuje prerozdeľovací mechanizmus prerozdelenia poistného.

    Zdravotné poistenie v 1. polroku 1997 vykonávalo 11 zdravotných poisťovní, 4 z nich k 30. júnu vykazovali menej ako 300 tisíc poistencov. Z materiálu vyplýva, že príjmy zdravotných poisťovní za 1. polrok 1997 predstavujú 50,67 % z celkových príjmov roku 1996. Výdavky zdravotných poisťovní za 1. polrok 1997 predstavujú 51,92 % z celkových výdavkov roku 1996.

    Na výdavkoch základného fondu sa najvyššou mierou podieľali výdavky na lieky a primárnu ambulantnú starostlivosť. Stav záväzkov zdravotných poisťovní k 30. 6. 1997 bol 4,2 mld. Sk s najvyšším podielom záväzkov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Stav pohľadávok bol 5,2 mld. Sk s najvyšším podielom pohľadávok na poistnom.

    K problémom v systéme povinného zdravotného poistenia patria predovšetkým mechanizmus prerozdeľovacieho povinného zdravotného poistenia, nejednotnosť výkazníctva, zabezpečenie plynulosti finančných tokov, úspešnosť výberu poistného, zintenzívnenie štátneho dozoru.

    V záujme dosiahnutia rovnováhy medzi zdrojmi a potrebami uskutočnilo ministerstvo zdravotníctva niekoľko regulačných a racionalizačných opatrení. Nebudem ich menovať, vypichnem len najdôležitejšie. K opatreniam, ktoré zabezpečia stabilizáciu nákladov v zdravotníckych zariadeniach, patria ekonomizácia zdravotníckych zariadení, zjednotenie výkazníctva účtovníctva, zavedenie ambulantného a nemocničného liekového formulára, stanovenie priemernej ošetrovacej doby ústavnej starostlivosti pre jednotlivé oddelenia, opatrenia na stabilizáciu nákladov na lieky a zmena kategorizácie liekov, metodický pokyn o zriaďovaní a činnosti komisií pre racionálnu farmakoterapiu a liekovú politiku, reprofilizáciu lôžkového fondu, normatívy personálneho a materiálno-technického vybavenia, smernice o sieti nemocničných zariadení.

    V súčasnosti ministerstvo zdravotníctva pripravuje ďalšie opatrenia, z ktorých najdôležitejšie sú etapovité zavádzanie nového systému financovania v ústavnej starostlivosti, zavádzanie uzavretého systému financovania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vznik nových neštátnych zariadení podmieniť redukciou adekvátneho počtu lôžkového fondu štátnych zdravotných zariadení, transformovanie akútnych lôžok smerom k lacnejším lôžkam podmienené súhlasom ministerstva zdravotníctva, realizácia regulačných opatrení. Niektoré z realizovaných opatrení sa už prejavili v stabilizovanej úrovni výdavkov v ústavnej starostlivosti.

    Výdavky zdravotných poisťovní na ambulatnú staroslivosť predstavujú 22,1 % z výdavkov základného fondu na ústavnú starostlivosť vrátane odborných liečebných ústavov a v ostatných zariadeniach predstavujú výdavky 16,6 %. Vývoj využitia postelí v porovnaní s rokom 1996 zaznamenal nárast len o 1,3 %, priemerný ošetrovací čas v roku 1996 bol o 7,7 dlhší ako v roku 1995. Počet ošetrovacích dní poklesol oproti polroku 1996 o 3,5 %. Počet vyšetrení v štátnych príspevkových zariadeniach poklesol oproti polroku 1996 o 4,5 %, výkony v bodoch poklesli o 9,5 %. Pre objektivitu uvádzam, že tento stav bol spôsobený odštátnením lekárov prvého kontaktu.

    Jednotné výkazníctvo je základným predpokladom na vykonanie dôkladných analýz a predpokladom pre následnú cenotvorbu, ktorá bude zohľadňovať zdroje zdravotného poistenia, ako aj objektívne potreby zdravotníckych zariadení. Na získanie informácií o reálnom vývoji poskytovania zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné vytvoriť spoločnú databázu údajov aj o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v štátnych aj v odštátnených zdravotníckych zariadeniach primárnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ako aj v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti krajských úradov. Jednotnou databázou sa vytvorí priestor na objektívne posúdenie potrieb zdravotnej starostlivosti a jej nasmerovanie do týchto oblastí, kde sú potrebné.

    Predkladaný materiál bol vypracovaný z podkladov, ktoré poskytli zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne, Asociácia nemocníc Slovenska, a z podkladov ministerstva zdravotníctva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pánu poslancovi Pavlovi Derfényimu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia, vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu (tlač číslo 761a) výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1778 zo dňa 7. októbra 1997 pridelil správu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti na prerokovanie s termínom ihneď Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finacie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu dňa 9. októbra 1997 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval správu ministra zdravotníctva dňa 9. októbra 1997. Vo svojom uznesení číslo 359 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie a požiadal ministra financií Slovenskej republiky predložiť konkrétne reálne údaje z hospodárenia zdravotných poisťovní i jednotlivých pobočiek s prostriedkami zdravotného poistenia vrátane kontrol štátneho dozoru v týchto poisťovniach za posledné dva roky a súčasne schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola predložená správa pridelená, ju prerokovali v stanovenej lehote, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky ju vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 360 z 9. októbra, v ktorej určil aj spoločného spravodajcu - člena výboru. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne a kolegovia, dostal som doručený zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy k tomuto bodu. Písomne sú prihlásení rečníci - poverení členovia poslaneckého klubu za KDH pán poslanec Mikolášik a za SDĽ pán poslanec Kanis.

    Prosím, pán poslanec Mikolášik, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému materiálu, ktorý bol predmetom aj spoločného rokovania výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci dnes ráno a ktorého závery uviedol aj minister zdravotníctva. Chcem povedať niekoľko poznámok, na osvetlenie ktorých bude dobré, aby aj pán minister tu pred plénom odpovedal, niektoré veci vysvetlil, na niektoré, samozrejme, budeme radi počuť odpoveď. Ide o to, že zdravotníctvo a vôbec financovanie zdravotníctva nám musí všetkým ležať na srdci, nielen nám poslancom a poslankyniam, ktorí sme z gestorského výboru, prípadne z výboru pre financie, rozpočet a menu, ale je to taká široká otázka, že myslím si, že všetci poslanci by sa mali hlboko zaoberať touto témou, pretože ide o takú závažnú vec, ako je zdravie občanov, zdravie našej populácie.

    Ako iste viete, a pán minister sa čiastočne o tom zmienil, zdravotná situácia na Slovensku nie je dobrá. Nie je dobrá ani výhľadovo, sú zlé demografické figúry, nepredlžuje sa prakticky dĺžka dožitia na Slovensku, a tradične sa konštatuje, že najviac úmrtí je na kardiovaskulárne ochorenie. Chcel by som vypichnúť inú vec, že sa nám zvyšuje určitá regionálna incidencia napríklad rakovinných ochorení tak, že napríklad - zhruba povedané - v južných okresoch našej republiky narastá selektívne rakovina pečene. A i keď máme hovoriť o zdravotníctve a o jeho financovaní, chcel by som sa opýtať, ako, akými financiami, akým spôsobom rezort zareagoval na túto zvýšenú incidenciu rakoviny pečene na Slovensku v jeho južnej časti.

    Keď mám hovoriť o ďalších otázkach, ktoré sa týkajú finacovania, poukázal som dnes vo výbore na to, že sú mnohé oblasti, ktoré rezort vlastne nedokázal dostatočne riadiť a usmerňovať. Myslím si, že dosť dobre neobstojí tiež poukázanie na to, že mnohé odštátnené zariadenia, ktoré prešli pod správu okresných a krajských úradov, už teda nie sú priamo riadené, že to už je ministerstvo vnútra. Samozrejme, to nás nemôže ako poslancov zaujímať. My sa pýtame vlády, ako ona celkovo dokáže riadiť zdravotníctvo aj cez ministerstvo vnútra, aj cez ministerstvo financií, aj cez vlastný rezort, ktorý priamo usmerňuje niektoré priamo riadené nemocnice a ďalšie zariadenia.

    Keď už hovorím o nemocniciach, dnes ráno tu došlo k takému tvrdeniu, že na poslednom rokovaní medzi rezortom, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Združením zdravotných poisťovní bol úplný konsenzus ohľadne financovania, najmä čo sa týka najbližších krokov krátkodobých opatrení financovania do konca tohto roku a s výhľadom na budúce roky. Pán minister povedal, že toto poisťovne plne akceptovali. Chcem vás informovať, vážené kolegyne a kolegovia, že som si preveroval pred chvíľou v niektorých poisťovniach, či to tak bolo, či bol taký veľmi dobrý a hlboký súzvuk v otázkach financovania zo strany napríklad Združenia zdravotných poisťovní, a dostal som informáciu, že to nebolo celkom tak. Takže myslím si, že by bolo celkom dobré, aby aj pán minister povedal presnejšie - ja nehovorím, že nehovorí pravdu, jemu sa mohlo zdať, že ten súzvuk je veľmi dobrý, ale tu by nám mal povedať aj o rozporoch a výhradách zdravotných poisťovní, ktoré odzneli na včerajšom rokovaní a aký je konkrétny výsledok.

    Chcel by som hovoriť aj o tom, že systém financovania zdravotníctva sa predražuje napríklad aj preto, a to by som rád podčiarkol, že proces odštátnenia primárnej sféry bol vykonaný, v tom sme všetci boli zajedno, že je potrebné urobiť tento transformačný krok veľmi rýchle a veľmi energicky, to je v poriadku. Ale chcel by som poukázať na otázku odštátnenia odborníkov, špecialistov, ktorí boli v jednotlivých okresoch a v jednotlivých poliklinikách - povedal by som - odštátňovaní neregulovane tým systémom, že v doterajších tabuľkových miestach stačí jeden odborník v poliklinike alebo v nemocnici v spádovej oblasti, o ktorej je reč, na postupovanie vyššej špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Takýto odborník bol odštátnený, ale na toto miesto nastúpil iný a vykonáva duplicitne vlastne takú istú činnosť s tým, že sa zdvojnásobuje počet výkonov, zdvojnásobuje sa počet platieb za tieto úkony a nožnice sa naširoko roztvárajú. Tento faktor alebo túto otázku rezort taktiež nezvládol.

    Veľa hovoríme o výdavkoch na lieky. Viete, že veľmi dlho čakáme na zákon o liekoch a na určité energické opatrenia zo strany rezortu. Tam je najvyšší nárast spotreby a financovania v zdravotníctve.

    Ešte som zabudol povedať, keď tu pán minister hovoril o tom, ako veľmi narástla primárna sféra, že z hľadiska účtovníctva poisťovne nevedia rozlíšiť, koľko lekári predpísali liekov v odštátnenej sfére, a vlastne do tohto balíka sa vykazujú aj tie lieky, ktoré sú od štátnych špecialistov v rámci nemocníc, resp. polikliník, ktoré nie sú odštátnené. V tomto zmysle je tvrdenie alebo zhadzovanie celého problému len na prvokontaktových lekárov zjednodušujúce a každopádne nie je pravdivé.

    Chcel by som hovoriť aj o lôžkodňoch, ktoré sú princípom, podľa ktorého sú financované jednotlivé nemocnice. Chcem vás, važení priatelia, upozorniť - je to poznatok z mojich opakovaných hĺbkových prieskumov v nemocniciach na Slovensku, naposledy vo Veľkom Krtíši, ktorá tiež tu dnes bola spomínaná - a chcem povedať, že všetci riaditelia, pokiaľ prechádzame do vecnej roviny debaty o zdravotníctve, hovoria, že musia umelým spôsobom držať počet lôžkodní, musia nejakým spôsobom z toho systému vyťažiť peniaze, pretože ak je systém takto nastavený, odoperujú pacienta a potom si ho musia umelým spôsobom držať 10 až 12 dní, hoci by mohol dajme tomu piaty deň ísť domov. V tom sa zhodujeme odborne aj s poslancami koalície, ktorí tento prvok vnímajú ako predražovanie systému, len tu chýba energický a priehľadný spôsob, ktorý by do budúcnosti ministerstvo poskytlo.

    A ak hovoríme o platbách na diagnózu, tiež by ma zaujímalo, ako ďaleko je ministerstvo v tomto transformačnom kroku, mali by sme presne vedieť, kolegyne a kolegovia, aké úspory to prinesie vo financovaní. Ak by to nemalo priniesť žiadne úspory, potom sa pýtam, načo robiť takýto transformačný krok. Ale pán minister a jeho odborníci iste majú presne prepočítané úspory v tomto veľkom a bezodnom priestore, ktorý sa volá financovanie zdravotníctva, akým spôsobom budeme šetriť peniaze, pretože ani na Slovensku nie sme takí bohatí, aby sme systém sústavne rozširovali, aby sme dokázali financovať také veci, na ktoré jednoducho nemáme. A to je ďalšia výzva rezortu a ďalšia výzva vlády, aby stanovila presne, na koľko máme, čo dokážeme a kde je ten strop, nad ktorý nemôžeme ísť. Alebo potom pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a to je zase určitá výzva na vás, kolegyne a kolegovia - chcem veriť, že pri schvaľovaní kapitoly Zdravotníctvo budete pamätať na zdravie občanov Slovenskej republiky, že sa budete snažiť hlasovať tak, aby napríklad platby štátu za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo boli čo najvyššie. A láskavo pamätajte alebo pripomeniem vám to, budem vás prosiť, aby ste mali aj potom taký istý konsenzuálny prístup k zdraviu občanov, ako máte koľkokrát napríklad vo výboroch, keď o týchto veciach vecne diskutujeme.

    Poukázal som tu na niektoré sporné body, keďže nevidím odpoveď v tomto materiáli, ktorý je síce obsažný, ale v mnohých ohľadoch si odporuje, a pán minister nás celkom nepresvedčil ani dnes ráno pri odbornej diskusii, či je to tak, že skutočne v rozpočte bude ďalších 20 mld. alebo 20,3 mld. Osobne si myslím, že aj po dnešku je deficit najmenej 3 miliardy, 3,5 miliardy, ktoré chýbajú v zdravotníctve, a zatiaľ tento materiál nám nedáva odpoveď, akým spôsobom chceme túto otázku riešiť.

    Už aj vzhľadom na rozpory, na ktoré som poukázal, na určitý kontroverzný priebeh aj včerajšieho rokovania, by som si myslel, že všetci máme právo poznať posledný vývoj v oblasti financovania zdravotníctva, a preto navrhnem, odovzdám to písomne pánu spoločnému spravodajcovi, aby tento materiál, ktorý sa volá správa, ale ja nie som s ňou spokojný, bol dopracovaný, aby bol vrátený vláde a aby bol prepracovaný, aktualizovaný a prednesený na najbližšej schôdzi s tým, že sa stotožňujem s tými prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré dnes ráno v gestorskom výbore prešli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na to, že už nám ubieha čas z dohovoreného času určeného na obedňajšiu prestávku, preruším rokovanie. Pán poslanec Baránik, máte ešte nejakú poznámku k tejto problematike? Nech sa páči.

    Prosím, spojte pána poslanca Baránika.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem sa len pána poslanca spýtať, čo rozumie pod tým, že by štát mal platiť čo najviac za tých poistencov, za ktorých platí štát. Ja tomu nerozumiem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predlžujeme časový limit. Ešte sú faktické poznámky. Ale, prosím, za predpokladu, že naozaj sa obmedzíte, neuberajme si z toho času, ktorý potrebujeme aj na naše telesné potreby.

    Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

  • Chcel by som reagovať na môjho kolegu Mikolášika, ktorý hovoril o platbách štátu za poistencov. Na rozdiel od kolegu Baránika ja tomu rozumiem, čo tým myslel. Čo najvyššie znamená 100 %.

  • Ďakujem. Mohli ste to povedať aj v lavici.

    Pán poslanec Mikolášik.

  • Nemôžem reagovať na seba, ani na kolegu Baránika, ale kolega Lauko to správne povedal. Predsa štát podľa zákona má platiť 100 % z 13,7 % minimálnej mzdy a vy ste hlasovaním prijali, že to nemusí tak byť, len 80 %. Tak na to som apeloval. Je mi ľúto, že to neviete, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť vystúpenie môjho kolegu Mikolášika o kvantifikáciu údajov platieb štátu. Platby štátu sú na úrovni 80 % minimálnej mzdy, ale z roku 1995, to znamená z minimálnej mzdy, ktorá platila v tom roku, ktorá bola 2 450 Sk. Týmto legislatívnym krokom, ktorý vlastne tento parlament urobí vždy pri schvaľovaní rozpočtu, prichádza štát o 4 miliardy Sk ročne. Tu hovoríme o tom, že deficit zdravotníctva sa kĺže okolo 3 miliárd, ale len týmto jediným legislatívnym krokom v tomto parlamente pripravíme rezort o 4 miliardy Sk. To je odpoveď aj pánu poslancovi Baránikovi.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujeme zasadanie na obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Viete, že vo štvrtok je osobitný režim ďalšieho pokračovania odpoludňajšieho rokovania. Tomu potom prispôsobíme aj ďalší postup v rokovaní.

    Prajem všetkým dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Pristúpime hneď k ďalšiemu bodu programu, a to je

    hodina otázok.

    Na začiatku chcem oznámiť, že pán premiér navrhol, aby za pána ministra Siteka odpovedal na otázky podpredseda vlády pán Kalman, za pána ministra Jasovského pán minister Krajči a za pána podpredsedu Kozlíka pán minister Česnek.

    Prvú otázku pánu predsedovi kladie pán poslanec Baránik a pýta sa: "Kedy vláda predloží do parlamentu novelu Obchodného zákonníka, v ktorej sa spresní postavenie spoločností s ručením obmedzeným, aby sa zabránilo daňovým únikom?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

    spoločenský problém, ktorý nastolil pán poslanec Baránik, je mimoriadne závažný. Súvisí práve s tým, že má snahu obrátiť spoločnosti s ručením obmedzeným k plneniu ich základnej povinnosti a zabezpečiť ich riadny chod v systéme hospodárstva.

    V roku 1996 vláda Slovenskej republiky uložila pripraviť novelu Obchodného zákonníka s tým, že táto novela sa mala v počiatočnej etape týkať iba zvýšenia sumy zo 100 000 Sk na 500 000 Sk tak, aby sa istým spôsobom riešila primeranosť vkladu spoločností s ručením obmedzeným v novej ekonomickej situácii. Neskoršie na ďalších poradách bolo konštatované, že takto chápaná novela sama osebe by nebola prínosom. Preto bolo odporučené a príslušným ministerstvom akceptované, že do zákona sa dostanú iné ustanovenia. Je to ustanovenie o zvýšení základného kapitálu zo 100 000 Sk na 500 000 Sk. Je to takisto ustanovenie o tom, že spoločnosti nebudú môcť prelievať kapitál z účtov na účty a zo spoločnosti na spoločnosť, vždy na niektorú, jedny nechať zbankrotovať a na iné previesť. Je to ustanovenie, ktoré bude upravovať zodpovednosť ručiteľov celým osobným majetkom, nielen sumou 100 000 korún alebo 500 000 korún. Ďalej sú tam ustanovenia, podľa ktorých ľudia, občania, ktorým zbankrotovali spoločnosti s ručením obmedzeným, nebudú môcť na predpokladaný čas, ktorý vláda bude navrhovať v lehote 10 rokov, zakladať nové spoločnosti s ručením obmedzeným. V tom budú podnikať, na ktorom zbankrotovali. Ďalej sa pripravujú ďalšie opatrenia s cieľom sprehľadniť účty tak, aby bola garancia v jednom peňažnom ústave - ostatné peňažné ústavy s vedomím základnej financujúcej banky Slovenskej republiky.

    Celý tento komplex zákonov bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády v tomto mesiaci. Predpokladáme, že do konca tohto roku vám tento návrh ako ucelený komplex opatrení predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie.

    Je mnoho podnikateľov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, ktorí vynikajúco plnia svoje poslanie, ale sú i takí, ktorí nedostatky a medzery v legislatíve zneužívajú na vlastný majetkový prospech. A tomu chce vláda ďalej zabrániť.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec Baránik, stačila vám odpoveď, alebo sa chcete ešte spýtať v rámci otázky?

  • Ďakujem veľmi pekne, pán premiér, odpoveď je perfektná, ale chcel by som vás požiadať, aby vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie, aby táto novela mohla vstúpiť do platnosti k 1. januáru 1998.

  • Pán poslanec, môžete mať jedine otázku, žiadosti na premiéra, čo má urobiť, nie sú dnes potrebné.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Druhú otázku kladie pán poslanec Komlósy a pýta sa pána premiéra: "Na rokovaní v Györi ste sa dohodli s pánom Hornom, že po podpísaní dohody o výstavbe mosta v Štúrove budete rokovať až po zverejnení rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v otázke Vodného diela Gabčíkovo. Aké sú vaše konkrétne predstavy do budúcnosti v problematike výstavby mosta na Dunaji v Štúrove?"

  • Predpokladám, pán poslanec, že keby ste svoje informácie boli čerpali od slovenskej vlády, tak takúto otázku nikdy nepoložíte, pretože k takejto dohode v Györi nedošlo. V priebehu rokovania v Györi premiér vlády Maďarskej republiky pán Horn postavil ako bod programu rokovania výstavbu mosta Štúrovo-Ostrihom, na čo som mu odpovedal replikou, že predsa podľa nás platnej medzištátnej zmluvy je predpokladaná v korune Vodného diela Nagymaros cesta, ktorá bude spojovať maďarsko-slovenskú stranu v pokračovaní ďalej na slovenskej strane, preto nevidím dôvod budovať most o niečo vyššie - ešte jeden. Pán premiér Maďarskej republiky na to odpovedal druhou replikou, že on nevie, že by takto mohol rozhodnúť Medzinárodný súdny dvor v Haagu a že by mala byť zmluva určená za platnú. Preto navrhol o veci rokovať s podmienkou, že súdny dvor v Haagu neurčí platnosť zmluvy. Súdny dvor v Haagu určil, že zmluva je naďalej platná, preto akékoľvek ďalšie rokovanie o moste Ostrihom-Štúrovo považuje vláda Slovenskej republiky za zbytočné. Sme za to, aby sa riadne dokončilo Vodné dielo Nagymaros, sme za to, aby cesta, ktorá bola plánovaná s prípojkami na obidvoch stranách tohto vodného diela, bola vykonaná a dielo realizované. Preto vláda Slovenskej republiky nevidí dôvod viacej o tomto moste rokovať.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec Komlósy, stačila vám odpoveď? Ak nie, tak v tejto otázke ešte sa môžete spýtať.

    Poslanec Zs. Komlósy:

    Vážený pán premiér,

    podľa môjho názoru Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros absolútne nesúvisí s problematikou mosta v Štúrove. Bolo dosť čudné aj to vyjadrenie, že až po vyjadrení súdu v Haagu sa vyjadríte k výstavbe alebo dostavbe mosta v Štúrove. Podľa mojich informácií ponuka Európskej únie o finančnej výpomoci dobudovania tohto mosta je ešte v platnosti. Myslím si, že premrhanie tejto príležitosti je trestuhodné a prispieva k ďalšiemu "zviditeľňovaniu" Slovenska pred Európou aj pred celým svetom. 19. marca 1995 bola podpísaná Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Vtedy to celý svet hodnotil veľmi pozitívne.

    Okrem slovných deklarácií a niekedy pompéznych vyhlásení by bolo načase, aby aj vláda Slovenskej republiky robila alebo aspoň iniciovala konkrétne kroky k naplneniu tejto zmluvy, ktorá bola podpísaná v roku 1995. Dobrý príklad by bol, ak by sa začala napríklad výstavbou mosta v Štúrove.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, uisťujem vás, že v základnej slovensko- -maďarskej zmluve nie je o štúrovskom moste nič. Keby sa mal tento most budovať, tak by musela byť uzatvorená nová medzištátna zmluva, a na takejto zmluve sa nepracuje. Nestotožňujem sa ani s vaším tvrdením, že tento most nesúvisí s dielom Gabčíkovo-Nagymaros. Súvisí. Aj keby sa mal stavať, aj tak súvisí, pretože ak dôjde k zdutiu hladiny, tak stúpne výška vody v Dunaji a odtiaľ treba počítať výšku vody a podchodnú výšku pre lode tak, aby sa určila výška mosta. Tento parameter dodnes nie je medzi stranami určený a odstránený, pretože maďarská strana sa žiarlivo vyhýbala tomu, aby povedala pred rozhodnutím súdu, že bude dokončovať vodné dielo a od toho určovať výšku hraníc.

    V minulej volebnej kampani pán premiér Horn sľúbil svojim voličom, že takýto most bude. Ja som nikomu takýto most nesľuboval. Pri rokovaniach, ktoré sme mali, maďarská strana navrhla, aby bol most budovaný zo súkromných zdrojov neštátnych organizácií. Slovenská strana súhlasila s rozhovormi za predpokladu, že maďarská strana preukáže, že zhromaždila takéto prostriedky súkromných organizácií, čo sa dodnes nestalo. Napriek tomu bola vyvinutá iniciatíva smerom k Európskej únii, aby Európska únia poskytla časť zdrojov na výstavbu mosta, čo je prisľúbené, ale nie celé zdroje. Takže dnes nie je jasné ani technické riešenie, ani výška nákladov, ani projekt mosta, ani zmluvná báza. Načo celý ten kolotoč začínať, keď podľa pôvodnej zmluvy z roku 1977 sa uvažovalo, že bude mostné spojenie cez Vodné dielo Nagymaros. Je to o niečo nižšie, bude vyžadovať prepojenie na slovenskú stranu ďalšie pokračovanie cesty, čo bude širšie, modernejšie, bude to zodpovedať zmluvným vzťahom a určite obyvatelia Štúrova aj Ostrihomu budú radi, že budú mať menšiu obchádzku okolo mosta, ale priame spojenie cez Dunaj v tomto prípade bude. Toto vláda Slovenskej republiky podporuje. Sme za to, aby bolo Vodné dielo Nagymaros dokončené podľa pôvodných projektov, čiže bude posun vyššie alebo nižšie, a aby táto cesta v tomto telese bola vybudovaná. Práve preto, že máme zmluvne dohodnutú stavbu jedného mosta, načo máme rokovať o druhom moste?

    Predpokladám, že maďarská vláda so záverov súdneho dvora v Haagu vyvodí záver a tento most cez Dunaj po Vodnom diele Nagymaros dokončí tak, ako celú priehradu. Slovenská strana bude pri tom pomáhať.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Tretiu otázku kladie premiérovi vlády Slovenskej republiky pán poslanec Fico: "Prečo vláda Slovenskej republiky ustupuje od svojich cieľov v bytovej politike, keď namiesto toľko sľubovaných 97 000 bytov mieni dokončiť do konca roka 2000 iba niečo viac ako 60 000 bytov?"

  • Pán poslanec, vážim si váš záujem o túto problematiku, ale byty musia vždycky slúžiť na bývanie ľuďom. V situácii, keď počet obyvateľov, ročníkov prudko klesá dole a ten pokles je mimoriadne veľký, klesajú aj nároky a požiadavky na dokončovanie nových bytov. Iný dôvod úpravy týchto čísiel nie je. Preto, aby sa mohol zabezpečovať stanovený počet bytov, je nutné riešiť nielen zdroje, ktoré sa riešiť dajú, ale predovšetkým riešiť otázky súvisiace s demografickým úbytkom obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorý vo vlne, ktorá spôsobuje pokles, je taký značný, že viedol k prehodnoteniu potreby bytov z 90 000 na 60 000 bytov. Iný dôvod vláda Slovenskej republiky nemala.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána poslanca Fica, či mu stačí odpoveď, alebo sa chce doplňujúcou otázkou ešte spýtať na tento problém.

  • Vážený pán premiér,

    ja si naozaj myslím, že ide o odklon od vládneho programu, pretože autori koncepcie bytovej politiky v roku 1995 veľmi dobre vedeli, aký bude vývoj obyvateľstva. Vy ste tú koncepciu nerobili v roku 1921, ale v roku 1995. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka je, že dôležitý ukazovateľ, pokiaľ ide o byty, je počet bytov na 1 000 obyvateľov. Vládna koncepcia počíta s 307 bytmi na 1 000 obyvateľov, ale ak takto budeme pokračovať, nám ubúda bytový fond a v roku 2000 nebude 307 bytov na 1 000 obyvateľov, ale možno 295 bytov na 1 000 obyvateľov, čo je obrovský pokles na 1 000 obyvateľov v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Jednoducho, nemyslite si, pán premiér, že argument o malom počte obyvateľov v roku 2000 nie je celkom relevantný na odpoveď, prečo vláda ustupuje od 32 000 bytov, pokiaľ ide o jej základný vládny program?

  • Ja si myslím, pán poslanec, vzhľadom na vekový rozdiel, ktorý je medzi nami, že by sme si mohli rozdeliť pôsobnosť. My sa budeme starať o to, aby bolo čo stavať, a vy o to, aby bolo pre koho stavať.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Ďalšiu otázku kladie poslanec Černák a pýta sa pána premiéra: "Aký je postoj vlády Slovenskej republiky k požiadavke Národnej banky Slovenska na vyrovnaný rozpočet v roku 1998?"

  • V súvislosti s prípravou rozpočtu na rok 1998 vláda Slovenskej republiky rokovala o zásadách prípravy štátneho rozpočtu aj s bankovými inštitúciami, vrátane Národnej banky Slovenska. Na tomto rokovaní takáto požiadavka Národnej banky nezaznela. Neprišiel takýto návrh ani do vlády Slovenskej republiky a neviem o tom, že by banková rada zaujala takéto stanovisko, resp. prijala v tomto smere istý záver. Politické vyhlásenia osôb pracujúcich v Národnej banke Slovenska sú pre vládu irelevantné.

    Pokiaľ ide o spôsob stanovenia rozpočtu, bude schvaľovaný v Národnej rade, mení sa v niečom jeho metodika a v polovici novembra rozpočet bude predložený, takže verím, že rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky bude rozpočet potvrdený alebo pozmenený. Ale v každom prípade rozpočet na rok 1998 je riadne pripravovaný aj v kooperácii s Národnou bankou Slovenska i so všetkými inštitúciami a verejnými fondmi, ktoré môžu hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1998 ovplyvniť.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec Černák má ešte doplňujúcu otázku.

  • Áno, chcem sa spýtať, ale mám 30 sekúnd, takže sa obmedzím výslovne na otázku. V čase, keď by sa mala posilniť nezávislosť Národnej banky, vláda prijala novelu, ktorá podľa názoru odborníkov znižuje jej nezávislosť. Pán premiér, bola potrebná taká novela, ktorá obmedzí pôsobenie Národnej banky?

  • Neviem o obmedzení pôsobnosti Národnej banky, ale viem o rozumnom kompromise, ktorý má prispieť k tomu, aby všetky orgány Národnej banky boli riadne konštituované a riadne mohli plniť pracovné povinnosti. Nemôžeme nevidieť, že od roku...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Váš čas v rámci 15 minút uplynul. Preto pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú otázku kladie poslanec Vanko pánu ministrovi Sitekovi: "Aké opatrenia budú prijaté na zachovanie bojaschopnosti armády pri súčasnom znižovaní odvedeného počtu brancov?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

    náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov na rok 1997 a stanovení záväzných limitov ich čerpania rozhodol znížiť počet vojakov základnej služby v Armáde Slovenskej republiky o 6 513. Toto zníženie bolo realizované postupne v jednotlivých nástupných termínoch. V apríli bolo povolaných o 2 174, v júli o 2 168 a v októbri o 2 071 odvedencov menej, ako sú plánované počty vojakov základnej služby.

    Ušetrené finančné prostriedky boli presunuté na plnohodnotné zabezpečenie výcviku vojakov základnej služby s dôrazom na útvary stálej pohotovosti. Útvary stálej bojovej pohotovosti i v čase tohto znižovania sú naplnené na 90 % tabuliek mierových počtov, vycvičené a pripravené v stanovených časoch plniť úlohy v súlade so spracovanými plánmi.

    Na zabezpečenie bojaschopnosti a mobilizačnej pohotovosti Armády Slovenskej republiky v súvislosti so znižovaním počtu vojakov v základnej službe v roku 1997 bolo vydané dňa 11. 3. 1997 zástupcom náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky nariadenie, na základe ktorého okresné vojenské správy zabezpečili doplnenie útvarov vycvičenými vojakmi v zálohe na plánované mierové počty. Na toto doplnenie boli vybraní vojaci v zálohe s novodobým výcvikom, t. j. tí vojaci, ktorí ukončili základnú vojenskú službu v posledných troch rokoch. Ich nástup k útvarom je zabezpečený prostredníctvom vycvičeného doručovacieho aparátu okresných vojenských správ. Týmto opatrením sa zabezpečila bojová pohotovosť doplňovaných útvarov bezprostredne po nástupe záloh.

    Uvedené zníženie mierových počtov vojakov základnej služby z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sme riešili na výcvikový kalendárny rok 1997. Na výcvikový kalendárny rok 1998 vydal náčelník generálneho štábu nariadenie k doplneniu Armády Slovenskej republiky na 100 % tabuliek mierových počtov. Toto nariadenie sme už začali realizovať pre nástupný termín január 1998.

    Pán predseda, považujem túto odpoveď za vyčerpávajúcu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pýtam sa pána poslanca Vanka, či bola postačujúca odpoveď pána podpredsedu.

  • Ďakujem, bola postačujúca.

  • Ďakujem, takže môžeme pokračovať v položení ďalšej otázky. Je to takisto otázka pre ministra Siteka, ktorú zodpovie pán podpredseda Kalman. Pán poslanec Garai sa pýta: "V akom štádiu obsahových, organizačných a legislatívnych príprav je vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky v rámci mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách?"

  • Návrh na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách - ide o pozorovateľskú misiu Organizácie Spojených národov na uvoľňovanie napätia - bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 606 z 19. augusta tohto roku. Týmto uznesením vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na vyslanie jednotky Armády Slovenskej republiky v počte 35 osôb do misie UNDOF v rámci práporu Mierových síl Rakúskej republiky a vykonaním špeciálnej prípravy príslušníkov Armády Slovenskej republiky vo výcvikovom zariadení Mierových síl Rakúskej republiky vo Viedni v období február až máj 1998.

    Uvedený materiál bol 16. septembra 1997 zaslaný na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá musí podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. V prípade vyslovenia súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky je pripravené na podpis Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom obrany Rakúskej republiky o účasti slovenského kontingentu na mierovej operácii OSN na Golanských výšinách v rámci rakúskeho práporu UNDOF, ako aj technická dohoda k tomuto memorandu o porozumení. Za predpokladu dodržania harmonogramu prípravy možno za optimálny termín vyslania jednotky považovať máj 1998, keď sa uskutoční rotácia vojenských kontingentov v misii UNDOF na Golanských výšinách.

    Vážený pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána poslanca Garaia, či odpoveď bola postačujúca.

  • Áno, ďakujem pekne, stačila.

  • Takže môžeme pristúpiť k otázke, ktorú kladie pán poslanec Figeľ pani ministerke Kramplovej: "Aký je minimálny čas prípravy na obsahové požiadavky na prípravu slovenských diplomatických pracovníkov vysielaných na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí a či sa dodržiava?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

    začala by som svoju odpoveď troška zo širšieho hľadiska.

    V každom štáte predvýjazdová príprava diplomatov na zastupiteľské úrady je individuálnou záležitosťou. Chcela by som zdôrazniť, že iný je prístup pri výbere pracovníkov na zastupiteľské úrady na posty diplomatov v krajinách, ktoré si dlhú históriu budujú svoju zahraničnú službu, iná je prax v krajine, ktorá si buduje svoju zahraničnú službu pár rokov, tak ako je to na Slovensku, a má obmedzený počet možností výberu kandidátov na tieto funkcie.

    Práve z dôvodu krátkej existencie zahraničnej služby Slovenskej republiky u nás na ministerstve máme veľmi mladý aparát pracovníkov, či už sú to diplomati alebo administratívno-technickí pracovníci. Na jednej strane je to pozitívum pre budúcnosť, na druhej strane to vyžaduje podstatne väčšiu starostlivosť a podstatne viac úsilia v príprave týchto pracovníkov.

    Na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky v súčasnosti pôsobí 270 diplomatov, ktorí sú vyslaní na zastupiteľské úrady a z nich 180 je diplomatov, ktorí vlastne absolvujú svoje prvé vyslanie. To už je pozoruhodné číslo, a vlastne len jedna tretina diplomatov, ktorí momentálne pôsobia v zahraničí, majú dlhodobejšie skúsenosti v pôsobení v zahraničnej službe.

    Chcem vás ubezpečiť, že predvýjazdovej príprave venujeme náležitú pozornosť. Každý pracovník, ktorý je vysielaný na zastupiteľský úrad, musí absolvovať dvoj- až trojmesačnú predvýjazdovú prípravu, ktorá sa skladá vlastne z jednotlivých častí. Môžem spomenúť - sú to základy diplomacie, protokolu, dejín, reálií danej krajiny, čiže musí dobre ovládať danú krajinu, a môžem vás ubezpečiť, že tento proces sa na ministerstve zahraničných vecí dodržiava. Nie je možné, aby ktorýkoľvek diplomat odišiel na zastupiteľský úrad bez tejto prípravy, a podobne je to aj pri administratívno-technických pracovníkoch.

    Chcem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že bola by som veľmi rada, keby sa nám v budúcnosti podarilo, aby predvýjazdová príprava našich diplomatov, ktorí budú pôsobiť na zastupiteľských úradoch, bola minimálne 6 až 12 mesiacov, čo by som pokladala za optimálny čas na to, aby mali možnosť spoznať chod ministerstva, chod zastupiteľského úradu a aby mohli reprezentovať Slovensko a obhajovať záujmy Slovenska.

    Pokiaľ ide o kritériá, ktoré musia spĺňať diplomati, v prvom rade je ovládanie minimálne dvoch európskych jazykov, musia ovládať dejiny diplomacie, dejiny svetovej politiky a kultúry, musia ovládať reálie danej krajiny, musia sa vedieť orientovať v medzinárodnom práve a musia byť zorientovaní v práci v medzinárodných organizáciách. Samozrejme, že tie kritériá pre každý jeden post, ktorý je obsadzovaný daným človekom, sú rozdielne, ale charakterizovala som tie základné kritériá, ktoré sú dané pre diplomatov ako celok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pán poslanec Figeľ, máte doplňujúcu otázku k tomuto bodu?

  • Áno, pán predseda. Ďakujem za vysvetlenie. Chcel by som pani ministerke zaželať, aby sa jej viac darilo smerovať s ministerstvom k tej lehote pol roka až rok a k dôslednej príprave diplomatov, lebo niektoré prípady pripomínajú odmeny za politické služby. Boli spojené aj s parlamentom, konkrétne vyslanie pána Chamulu alebo pána Haťapku. A nemyslím si, že by tá príprava bola v tých prípadoch - krátkych pár týždňov pred vyslaním - dostatočne profesionálna.

    Pani ministerka, ja sa teším na ten dialóg. Dúfam, že bude častejší. A ešte viac by sme sa tešili, zrejme aj viacerí, a aj Slovensko, keby ste nás reprezentovali, nielen ministerstvo, ale aj krajinu všade tam, kde je to vecne, politicky a diplomaticky príslušné. Vy ste chýbali na štátnej návšteve v Turecku. Predpokladám, že sa nič nezmení a zajtra asi budete chýbať na summite 40 štátov Rady Európy v Štrasburgu. Summit 40 štátov je vrcholnou politickou udalosťou na tomto kontinente. Chcem sa vás, pani ministerka, spýtať, prečo sa nezúčastňujete na zajtrajšom summite 40 štátov Rady Európy, aké vážnejšie povinnosti zajtra máte vy alebo váš zástupca, štátny tajomník pán Šesták.

  • Pán poslanec, musím vás upozorniť, že máte právo dať doplňujúcu otázku k problematike, ktorú ste naznačili. Nesúvisí to s tým.

  • Pán predseda, všetko je jasné.

  • Ja chcem poďakovať pánu poslancovi za podnet, ktorý mi dal k otázke, ktorú mi položil, a dúfam, že náš dialóg, samozrejme, bude v budúcnosti častejší.

    Ďakujem.

  • Štvrtú otázku kladie pán poslanec Michalec. Pýta sa pána ministra Siteka, teda odpovedať bude pán podpredseda Kalman: "Ako prebieha účasť Armády Slovenskej republiky a plnenie úloh v rámci programu Partnerstvo za mier?"

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážená Národná rada,

    Armáda Slovenskej republiky od roku 1994, keď Slovenská republika prezentačným dokumentom potvrdila pozvanie predstaviteľov NATO na účasť v programe Partnerstvo za mier, aktívne prispieva k rozvoju vojenskej spolupráce medzi Slovenskou republikou a NATO a k prehlbovaniu bezpečnosti v regióne. Každoročne sa spracúva individuálny partnerský program, ktorý je zameraný na prípravu štábnych dôstojníkov a vyčlenené sily a prostriedky Armády Slovenskej republiky na spoločné pôsobenie s armádami členských štátov NATO a partnerskými krajinami v mnohonárodných mierových operáciách pod mandátom Organizácie Spojených národov.

    Predstavitelia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky sa zúčastňujú na práci výborov NATO. Najvýznamnejší pokrok v rozvoji spolupráce bol dosiahnutý v oblasti koordinácie aktivít, v budovaní systému riadenia leteckej prevádzky, v oblasti systémov spojenia a velenia a geodézie a kartografie. Dôležitou súčasťou aktivít bola aj v tomto roku najmä účasť štábnych dôstojníkov, jedného roja lietadiel MIG-29 a čaty práporu rýchleho nasadenia na vojenských cvičeniach Partnerstvo za mier.

    Na základe hodnotenia predstaviteľov NATO predstavitelia Armády Slovenskej republiky dokazujú na uvedených cvičeniach svoju vojenskú a odbornú pripravenosť a schopnosť pôsobiť spoločne v mnohonárodných štáboch a jednotkách.

    Druhou oblasťou programu Partnerstvo za mier je dosahovanie interoperability a kompatibility vyčlenených síl a prostriedkov Armády Slovenskej republiky na spoločné pôsobenie s armádami členských krajín NATO. Z 12 cieľov interoperability, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila v rámci prvého cyklu plánovacieho a hodnotiaceho procesu, je splnených 5 cieľov úplne a 7 čiastočne. Vzhľadom na skutočnosť, že je záujmom Slovenskej republiky pokračovať v uvedenej spolupráci, boli s predstaviteľmi NATO vykonané konzultácie účasti v druhom cykle plánovacieho a hodnotiaceho procesu. V súčasnosti je predstaviteľmi Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky finalizovaný program interoperability Armády Slovenskej republiky pre druhý cyklus plánovacieho a hodnotiaceho procesu, ktorý vytvorí predpoklady na dosiahnutie vyššej úrovne schopnosti vyčlenených síl a prostriedkov Armády Slovenskej republiky na mnohonárodných mierových operáciách pod vedením NATO.

    Na základe uvedených skutočností a hodnotenia predstaviteľov NATO možno konštatovať, že Armáda Slovenskej republiky dosahuje v oblasti vojenskej spolupráce s NATO výsledky porovnateľné s krajinami prizvanými k členstvu v prvom kole rozšírenia.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána poslanca, či chce dať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Keďže tu nie je pán minister, tak odpoveď stačí.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k otázke, ktorú kladie pán poslanec Volný pánu ministrovi Krajčimu. Otázka znie: "Ako hodnotíte doterajší prínos reorganizácie Policajného zboru Slovenskej republiky?"

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,

    aj keď táto otázka už bola položená na minulom zasadnutí v rámci hodiny otázok, dovoľte mi, aby som na ňu odpovedal. Policajný zbor Slovenskej republiky prispôsobil svoju územnú štruktúru prijatým zásadám nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Zmeny, ktoré z toho vyplynuli, sa nedotýkali v konečnom dôsledku len územného členenia, ale mali zákonite vplyv na celé jeho vnútorné členenie. Pri všetkých týchto zmenách sa postupovalo so snahou upevniť funkčnosť všetkých zložiek Policajného zboru v zmysle zabezpečovania úloh, ktoré mu vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, Organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úloh vyplývajúcich z rokovaní poradných orgánov ministra a z uznesení najvyšších štátnych orgánov Slovenskej republiky.

    Reorganizácia Policajného zboru viedla k prehodnoteniu spôsobov riadenia tak, aby v tejto etape boli plne funkčné krajské riaditeľstvá ako nový riadiaci prvok a okresné riaditeľstvá Policajného zboru. Ako najefektívnejší zdroj rozdelenia síl bola zvolená typizácia okresných riaditeľstiev. Pri ich zaraďovaní do jednotlivých typov sa vychádzalo z efektívneho využitia existujúcich síl a prostriedkov, z reálnej zaťaženosti policajtov, z potreby početne doplniť tie okresy, ktoré v rozhodujúcej miere plnia bezpečnostné úlohy v rámci kraja. Posilnené boli hlavne okresy prvého a druhého typu. Do prvého typu je zaradených 28 okresov, do druhého typu 22 a do tretieho typu 26 okresných riaditeľstiev Policajného zboru.

    Súčasne so zavedením typizácie sa vyčlenila ochrana hranice z pôsobnosti okresných riaditeľstiev Policajného zboru a ich riadenie sa presunulo na krajské riaditeľstvá Policajného zboru, pričom hraničným oddeleniam bola zúžená miestna a vecná príslušnosť len na riešenie trestných činov, ktoré súvisia so štátnou hranicou, a riešenie priestupkov v ich služobných obvodoch. Malo by to priniesť zefektívnenie služby policajtov pri ochrane hraníc Slovenskej republiky.

    Reformou boli posilnené výkonné útvary o 1 063 policajtov, z toho zo sekcií a útvarov ministerstva bolo presunutých 774 policajtov a 752 zamestnancov. Konečným cieľom súčasných zmien v organizačnej štruktúre ministerstva a Policajného zboru je zabezpečenie ich plnej funkčnosti pri efektívnom využití síl a stabilizácia tejto štruktúry tak, aby zodpovedala bezpečnostnej situácii na konkrétnom teritóriu. Jednoznačný prínos reorganizácie možno vidieť v priblížení výkonu služby príslušníka Policajného zboru občanom, čomu nasvedčuje i fakt, že v tomto roku bolo zriadených 13 nových obvodných oddelení Policajného zboru a jedno oddelenie cudzineckej polície prerozdelením existujúcich síl a prostriedkov útvarov Policajného zboru, čo by malo posilniť efektívnosť Policajného zboru.

    Na základe doterajších skúseností útvarov Policajného zboru je teda nové územnosprávne členenie prínosom nielen pre Policajný zbor, ale aj pre občanov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Volný, je odpoveď postačujúca?

  • Ďakujem pekne, je postačujúca.

  • Ďakujem.

    Takže môžeme pristúpiť k otázke pána poslanca Šeptáka pani ministerke Slavkovskej: "Od 1. mája 1997 na základe novej organizačnej štruktúry okresné úrady, vedúci odborov školstva prišli o značnú časť najmä ekonomických kompetencií, z čoho sú školy značne paralyzované. Na porade s vedúcimi odborov školstva ste sľúbili prerokovať celú problematiku s ministrom Krajčim. Môžete nám povedať, pani ministerka, výsledok?"

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, poslankyne, poslanci,

    vzhľadom na to, že v začiatkoch, keď sa do praxe uvádzal zákon číslo 222 o organizácii štátnej správy, často dochádzalo k nevyjasnenosti kompetencií medzi prednostami krajských alebo okresných úradov a medzi vedúcimi odborov školstva a kultúry, zvolali sme si vedúcich odborov školstva a kultúry, aby sme túto problematiku vyriešili. Vypočuli sme si niektoré ich sťažnosti. Na základe toho som sa dohodla s pánom ministrom Krajčim, že sa zídeme. Toto pracovné rokovanie sa aj uskutočnilo v júli 1997. Z tohto rokovania vzišiel list, ktorý poslal pán minister Krajči všetkým prednostom, kde ich upozornil na to - citujem z toho listu: "Na základe rôznych nedorozumení, ktoré sa vyskytujú na úseku riadenia školstva, najmä na nedostatočné rešpektovanie pokynov vydávaných ministerstvom školstva a smerníc ministerstva vnútra, ktorými sa vydali vzorové organizačné poriadky krajských úradov a okresných úradov zaradených do prvej a tretej skupiny, upozorňujem, že všetky povinnosti a pokyny, ktoré sa vydávajú z ministerstva školstva, týka sa to aj všetkých ostatných rezortných orgánov, sa musia dôsledne plniť."

    Na základe tohto listu sme potom znovu mali stretnutie s pracovníkmi jednak prednostov krajských a okresných úradov a potom aj s pracovníkmi, s vedúcimi odborov školstva a kultúry a zistili sme, že určité problémy sa napravili. Celé nedorozumenie totiž vychádzalo najmä z dvoch oblastí. Prvá oblasť bola oblasť financovania a druhá oblasť bola oblasť personalistiky. V oblasti financovania nedorozumenia vznikali z toho, že financie sa presunuli od vedúcich odborov školstva a kultúry na odbor financovania. Lenže presunuli sa iba financie, ale nepresunuli sa kompetencie, to znamená, že vedúci odborov školstva naďalej určujú priority, kam teda financie idú z odboru financovania, a kontrolujú tok týchto finančných prostriedkov.

    Druhá oblasť nedorozumení bola oblasť personalistiky, kde sa zo začiatku stávalo, že niektorí prednostovia krajských alebo okresných úradov riešili personálne otázky bez toho, že by boli konzultovali tieto prípady s vedúcimi odborov školstva a kultúry. Po mojom rokovaní s pánom ministrom vnútra a po vydaní tohto jeho listu sa tieto nedostatky odstránili. Jednoznačne, ak sa vykonávajú nejaké personálne zmeny, tak tieto personálne zmeny musia byť vopred konzultované s vedúcim odboru školstva a kultúry, samozrejme, hlavne z toho dôvodu, aby sa tam prihliadalo na odborné kvality.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Pán poslanec Šepták, bola odpoveď vyčerpávajúca?

  • Ďakujem, ale položil by som doplňujúcu otázku.

    Pani ministerka, podľa toho, čo ste povedali, ako môžu vedúci odborov školstva riadiť školy, keď im tie kompetencie chýbajú?

  • Nemôžeme povedať, že vedúcim odborov školstva a kultúry vypadli všetky kompetencie. Im zostali tie najdôležitejšie kompetencie, a to sú kompetencie odborného zabezpečovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Tieto kompetencie plnia naďalej, tie kompetencie im nikto neberie, takže na základe týchto kompetencií riadia aj výchovno-vzdelávací proces v jednotlivých stupňoch a typoch škôl. To, že sa im odobrali určité kompetencie v oblasti financovania, tým sa vôbec nemalo na mysli, aby sa znížila úroveň kompetencií vedúcich odborov školstva a kultúry, ale aby sa odbremenili od určitých finančných operácií, ktoré úzko súvisia s operáciami v účtovníctve a ktoré sa dajú lepšie vykonávať na odbore financovania.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Sopko a je smerovaná pánu ministrovi Jasovskému. Za pána ministra Jasovského bude odpovedať pán minister vnútra. Otázka znie: "Aké je vaše stanovisko k trestnej činnosti na Železniciach Slovenskej republiky?"

  • Vážený pán predseda, vážení poslanci,

    táto otázka je postavená dosť nepresne a môžeme ju chápať v dvoch rovinách. Preto mi dovoľte, aby som to prečítal v tej prvej rovine.

    Za osem mesiacov roku 1997 bolo v obvode Železníc Slovenskej republiky zaznamenaných necelých 830 trestných činov, z ktorých je 38 % objasnených. Z hľadiska vývoja sa registruje pokles cca o 40 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka a zvýšenie percenta objasnenia o viac ako 3 %. Z násilnej kriminality bol v obvode železníc zaznamenaný prípad dvojnásobnej vraždy v dome na Lamačskej ceste, ktorý bol orgánmi Policajného zboru za aktívnej účasti policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky objasnený. V uvádzanom období bolo hlásených 13 lúpeží, z ktorých 12 je objasnených, 6 lúpeží bolo spáchaných na cestujúcich. Z majetkovej kriminality, ktorá predstavuje viac ako 70-percentný podiel na celkovej kriminalite, bolo viac ako 170 trestných činov krádeží vlámaním, z ktorých je cca 27 % objasnených. Z ostatných krádeží, ktorých je za obdobie 8 mesiacov necelých 400, bola jedna tretina objasnená. Za zmienku stojí skutočnosť, že krádeže na škodu cestujúcich sú objasňované na 20 %. V tomto období bolo spôsobených 19 železničných dopravných nehôd. Pri jednej z nich išlo o zrážku rýchlika s odstaveným rušňom a došlo k usmrteniu príslušníka Železničnej polície Slovenskej republiky, ktorý vo vlaku vykonával službu.

    Dá sa konštatovať, že bezpečnostná situácia na železnici je stabilizovaná, postupne sa darí zvyšovať úroveň ochrany cestujúcich, ich zdravia, majetku a prepravovaného tovaru po železnici. Spoluprácu vyšetrovateľov Policajného zboru, policajných orgánov a príslušníkov Železničnej polície pri preverovaní, odhaľovaní a dokumentovaní a vyšetrovaní trestných činov príslušníkov Železničnej polície a trestných činov spáchaných v obvode železničných dráh a vlečiek, ktoré sú vo vecnej príslušnosti vyšetrovateľov Policajného zboru, upravuje spoločný pokyn riaditeľa Úradu vyšetrovania Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru a riaditeľa Železničnej polície Slovenskej republiky číslo 1/1994, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1995. Zo strany úradu vyšetrovania Policajného zboru ani zo strany riaditeľa Železničnej polície Slovenskej republiky nám doposiaľ neboli signalizované nedostatky vo vzájomnej spolupráci.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Sopko, chcete sa spýtať k tomuto problému ešte doplňujúcou otázkou?

  • Vážený pán minister,

    som do určitej miery s odpoveďou spokojný. To boli pre mňa veľmi zaujímavé informácie. Súhlasím aj s tým, že zrejme som nie celkom presne formuloval otázku. Mám doplňujúcu otázku, ak dovolíte.

    Vysoko oceňujem, že pán minister Jasovský nariadil vykonať na Železniciach Slovenskej republiky hĺbkovú previerku, hĺbkovú kontrolu, ktorá smerovala na hospodárenie s majetkom. Protokol bol ukončený v máji tohto roku a bol v mesiaci júli, presne 17. júla, odovzdaný krajskému úradu vyšetrovania. Tým teda chcem dokumentovať, že pán minister Jasovský, ak to odstúpil úradu vyšetrovania, sám má podozrenie, že na Železniciach Slovenskej republiky došlo k páchaniu trestnej činnosti. Vysoko oceňujem tento prístup, túto previerku, ale na druhej strane som veľmi sklamaný, a to vyjadrím aj tu, že pán minister Jasovský odmietol nám ako poslancom Národnej rady poskytnúť na preštudovanie protokol z tejto kontroly, z tejto revízie, čím porušil zákon o poslancoch, pretože člen vlády je povinný poslancovi Národnej rady poskytnúť nielen informácie, ale aj písomné podklady, a v tomto prípade ja som si takéto právo uplatňoval.

    Môj dotaz bol na pána Jasovského, teda doplňujúca otázka je, aké dôvody má pán Jasovský, že odmieta poslancom Národnej rady poskytnúť tento protokol. Ja som presvedčený, že tento protokol obsahuje veľmi závažné a dôležité svedectvá o porušovaní právnych predpisov, o porušovaní zákona o Železniciach Slovenskej republiky, o porušovaní zákona o správe majetku štátu, o porušovaní zákona o prevode majetku štátu na iné osoby, o porušovaní zákona o cenných papieroch aj samotného štatútu Železníc Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Uplynul váš čas na položenie doplňujúcej otázky.

    Pýtam sa pána ministra, či bude odpovedať.

  • Čo sa týka prvej časti otázky, prečo vám pán minister neposkytol protokol o kontrole, neviem za neho zodpovedať. V druhej časti otázky, kde ste spomínali, že došlo k zisteniu niektorých nedostatkov, môžem potvrdiť, že protokol o kontrole bol postúpený orgánom činným v trestnom konaní, to znamená vyšetrovateľom, ktorí v tomto prípade pokračujú v šetrení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Máme ešte čas na položenie ôsmej otázky, ktorú kladie pán poslanec Kočnár. Pýta sa pána ministra Mráza: "Koľko bytov sa postavilo zásluhou vášho rezortu?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážení poslanci, poslankyne,

    hneď v úvode treba poznamenať, že je mimoriadne zložité, ak nie vylúčené, aby som vedel kvantifikovať zásluhu nášho ministerstva na postavení určitého počtu bytov. Neviem to urobiť. Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky bolo zriadené na základe zákona číslo 74/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa neho je naše ministerstvo ústredným orgánom aj pre štátnu bytovú politiku a hospodárenie s bytmi. V súlade s uvedeným zákonom aj schválenou koncepciou štátnej bytovej politiky štát ani naše ministerstvo nie je priamym investorom bytovej výstavby, a preto ani byty nestavia. Základnou úlohou štátu v oblasti bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych, technických a ekonomických podmienok, aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške jej vlastných príjmov.

    Na oživenie výstavby bytov vláda postupne prijíma systémové opatrenia. K nim patrí napríklad stavebné sporenie, zriadenie Štátneho fondu rozvoja bývania a podobne. Pre vašu informovanosť uvádzam, že v roku 1996 bolo na Štátny fond rozvoja bývania predložených 1 676 žiadostí a v tomto roku doteraz je to už viac ako 8 tisíc žiadostí o finančnú podporu. I keď tieto byty sa začnú dokončovať, samozrejme, až v budúcich rokoch, nazdávam sa, že na tomto oživení bytovej výstavby má významný podiel aj naše ministerstvo. Som presvedčený, že doteraz prijaté opatrenia zodpovedajú súčasným ekonomickým možnostiam nášho hospodárstva a že rozhodujúcou mierou prispeli tiež k zastaveniu poklesu v dokončovaní bytov a jeho postupného oživovania, čo sa dá dokladovať číselne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Kočnár, stačila odpoveď? Chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Pred niekoľkými rokmi som patril k tým, ktorí boli presvedčení, že vznikom ministerstva výstavby a verejných prác sa rozbehne nielen výstavba bytov, ale že sa rozbehne v spoločnosti priemyselná výroba, že sa rozbehnú odvetvia, ktoré priamo s ministerstvom výstavby a s výstavbou súvisia. Ja som bol ten, ktorý veľmi tvrdošijne presadzoval, aby ministerstvo vzniklo. O to viac ma preto prekvapuje, ak toto ministerstvo, ktoré bolo vlastne zriadené hlavne z dôvodu, aby sa rozbehla bytová výstavba, nevie kvantifikovať počet bytov, na ktorých výstavbe má priamo zásluhu.

    Pri tejto príležitosti musím povedať, že v žiadnom prípade nesúhlasím s tým, že treba utlmovať bytovú výstavbu vzhľadom na to, že vyzerá to tak, že prírastok obyvateľstva bude klesať. Súčasné ceny, pán minister, ktoré sa platia za byty, sú také obrovské, také nehorázne, že naozaj som presvedčený, že vo vašom rezorte by ste sa mohli trochu viac pohybovať a viac sa snažiť, aby sa výstavba bytov rozbehla, pretože konštatovanie, že sme umožnili a spriechodnili a vláda tamto a vláda toto, to mi nestačí. Ja sa vás teda ešte raz pýtam, či skutočne nemáte žiadne možnosti ako ministerstvo, aby ste priamo ovplyvnili výstavbu bytov.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Pokiaľ ide o kompetencie nášho ministerstva, tie boli presne stanovené a určené zákonom. Ja ich rozširovať nemôžem, ani na to nemám právo. Pokiaľ ide o samotnú ambíciu tohto ministerstva, nikdy takú nemalo, aby ministerstvo zabezpečovalo túto výstavbu. Vždy išlo o to, že ministerstvo malo vytvárať podmienky na to, aby si každý občan mohol na základe týchto podmienok alebo cez tieto podmienky zabezpečiť bývanie. Predsa tu platí zásada, že by sa o bývanie mal starať predovšetkým občan, obec a štát. Obec a štát by mali vytvárať na to podmienky, ale o samotné bývanie sa musí starať občan.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Vanko pánu ministrovi Krajčimu: "Ako pokračuje príprava zákona o jednotnom záchrannom systéme na Slovensku? Bude garantom tohto systému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky?"

  • Vážený pán predseda, vážení poslanci,

    v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1997 pripravuje ministerstvo vnútra návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme s termínom predloženia na posúdenie Legislatívnej rade vlády v novembri 1997. Príprava uvedeného zákona v pôsobnosti ministerstva vnútra vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov, v ktorom je pre tento ústredný orgán štátnej správy zakotvená pôsobnosť na úseku komplexného záchranného systému.

    Príprave návrhu zákona o integrovanom záchrannom systéme predchádzalo spracovanie projektu integrovaného záchranného systému, ktorý bol schválený uznesením 25. schôdze Rady obrany štátu tohto roku. Predmet úpravy zákona vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, úlohy obcí a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchranných prácach v rámci integrovaného záchranného systému, ak je ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Pod integrovaným záchranným systémom sa teda rozumie koordinácia činností štátnych orgánov, obcí, občianskych združení a iných právnických a fyzických osôb pri záchranárskych prácach, v tiesni alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti alebo počas mimoriadnej udalosti.

    Hlavné integrujúce prvky integrovaného záchranného systému spočívajú predovšetkým v prepojení zložiek integrovaného záchranného systému navzájom a s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi miestnej štátnej správy a obcami pri vzniku mimoriadnej udalosti, vo vytvorení integrovaného informačného systému prostredníctvom siete územných ohlasovacích a koordinačných stredísk, ktoré budú zároveň tvoriť miesta tiesňového volania, v zriadení okresných havarijných komisií, krajských havarijných komisií a ústrednej havarijnej komisie, v zavedení jednotného čísla tiesňového volania 112 a v úprave spôsobu financovania integrovaného záchranného systému. Pri jeho spracúvaní boli využité aj poznatky o postavení, úlohách a činnosti obdobných záchranných systémov pôsobiacich v zahraničí, najmä v štátoch Európskej únie, napríklad v Nemecku, Anglicku, Belgicku, Rakúsku a vo Švédsku. Osobitná pozornosť bola tiež venovaná zapracovaniu niektorých požiadaviek a záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú alebo vyplynú napríklad z Dohovoru o cezhraničných vplyvoch priemyselných havárií, medzinárodnej dekáde znižovania nebezpečenstva prírodných katastrof a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o prevencii veľkých priemyselných nehôd.

    V súčasnosti pripravovaný návrh právnej úpravy o integrovanom záchrannom systéme predpokladá ustanoviť legislatívne podmienky na koordináciu a riadenie zložiek požiarnej ochrany, záchrannej zdravotníckej služby a civilnej ochrany, ako aj zložiek Policajného zboru a iných bezpečnostných zborov a podmienky účasti dobrovoľných občianskych združení, právnických osôb a fyzických osôb, ako sú napríklad vodná záchranná služba, horská záchranná služba, záchranný systém Slovakia, pri vykonávaní záchranných prác v prípadoch ohrozenia života a zdravia, majetku alebo životného prostredia. Jej cieľom je najmä integráciou činností uvedených subjektov dosiahnuť kvalitatívne vyššiu úroveň poskytovania pomoci a vykonávania záchranárskych činností.

    Pripravovaný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o integrovanom záchrannom systéme vytvoril predpoklady na operatívnejšie a efektívnejšie vykonávanie záchranárskych činností v pôsobnosti jeho jednotlivých zložiek. Zároveň umožní zrealizvoať moderný a kompatibilný záchranný systém porovnateľný s obdobnými záchrannými systémami pôsobiacimi v zahraničí.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Vanko, bola postačujúca odpoveď?

  • Ďakujem pánu ministrovi. Bola to vyčerpávajúca odpoveď a komplexne zhodnotila súčasný stav.

  • Ďakujem aj ja.

    Ešte skúsime otázku pána poslanca Kočnára na podpredsedu vlády pána Kozlíka. Odpovedať bude podpredsedníčka vlády pani Tóthová. Otázka znie: "Zlepší sa kvalita tovaru na burzách a trhoviskách vďaka certifikácii, keď sa vo všeobecnosti vie, že sa predáva pašovaný tovar? A čo bude s pokladňami?"

    Nech sa páči. Pardon, pomýlil som sa. Odpovedať bude pán minister Česnek.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    podľa súčasného stavu právnej úpravy burzy a trhoviská pracujú v takom režime, že ich spravujú obce, ktoré vlastne v spolupráci so Slovenskou obchodnou inšpekciou a políciou zabezpečujú aj kontrolu dodržiavania stanovených podmienok predaja. Obce sú teda zodpovedné za vytvorenie podmienok na riadne zásobovanie, povoľujú predajný, prevádzkový čas, podporujú prevádzku trhovísk a búrz. A vlastne musíme chápať, že predaj na nich je len doplnkovým predajom k maloobchodnej sieti. Je tu skutočnosť, že tovar zahraničného pôvodu, predovšetkým textilné výrobky, odevné súčiastky, obuv, hračky a niektoré elektronické výrobky sa na územie Slovenskej republiky dostali ako obchodný tovar vo veľkých objemových množstvách predovšetkým z Číny, Hongkongu, Turecka a Poľska. Dovážajú ich rôzne slovenské firmy a živnostníci. Pri dovoze je však tovar riadne colne prerokovaný a prepúšťaný do režimu voľného obehu až po zaplatení cla a daní. Keďže takto dovážaný tovar je väčšinou druhej a tretej kvalitatívnej triedy, jeho nadobúdacia hodnota je teda pomerne nízka a sú určité problémy pri stanovovaní colnej hodnoty, keďže nie je v každom prípade možné overiť si údaje na faktúrach v krajine odoslania. Slovenská republika ešte nemá uzatvorené doteraz s mnohými krajinami dohody o vzájomnej...

  • Pán minister, je 15.05 hodín a uplynula hodina otázok. Prosím, aby ste to skrátili na jeden riadok, alebo potom písomne, ako to máte, môžete poslať pánu poslancovi.

  • Pokiaľ ide o priamu otázku ku kvalite výrobkov predávaných na trhoviskách a burzách, samozrejme, očakávame, že v dôsledku certifikácie sa zvýši kvalita tých, ktoré spadajú pod certifikáciu. Zásadný obrat očakávame pri novele zákona číslo 634 o ochrane spotrebiteľov. Výrazný posun by mal nastať aj prijatím zákona Národnej rady o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach, ktorého príprava sa teraz končí na ministerstve hospodárstva.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán premiér, ďakujem aj vám a ďakujem vláde.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, končím hodinu odpovedí na otázky. Je prestávka do 15.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rozprave o správe ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti. Nech sa páči, vážené kolegyne a kolegovia, zaujmite miesta, budeme pokračovať.

    Ako ďalší v zozname poslancov-rečníkov je prihlásený pán poslanec Kanis ako poverený člen poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister,

    problematika v tomto bode veľmi úzko súvisí s tou, o ktorej sa tu rokovalo už doobeda. Chcel by som vzhľadom na isté pripomienky povedať, že ide o také závažné veci, že každý poslanec by mal k tomu čo povedať. Správa, ktorú predkladá na dnešné plénum ministerstvo zdravotníctva, má názov "Správa ministra zdravotníctva o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997". Hneď v úvode však musím konštatovať, že obsahom správy nie je financovanie zdravotnej starostlivosti, ale ide o správu o hospodárení zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní.

    V prvej časti svojho vystúpenia sa preto budem venovať tomu, čo sa nachádza v predloženej správe, a v druhej časti tomu, čo tam nie je, ale malo byť hlavnou témou podľa názvu správy.

    Už úvodná veta predloženej správy svedčí o viacerých závažných skutočnostiach. Minister zdravotníctva priznáva existenciu narastajúceho rozporu medzi existujúcimi zdrojmi zdravotného poistenia a potrebami týchto zdrojov. Tento rozpor sa podľa pána ministra podieľa na nesolventnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je hrozbou pre samotných pacientov. Sme radi, že pán minister vari prvýkrát verejne priznáva, že hrozbou pre pacientov je nesúlad medzi zdrojmi a požiadavkami, lebo doteraz z jeho vystúpení, hlavne mediálnych, sme mohli nadobudnúť dojem, že hrozbou sú predovšetkým zdravotné poisťovne, vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o ktorej sme tu ráno diskutovali. A že je to tak a že je realita taká, dovoľte mi citát z už doobeda citovaného Dr. Holstýna, generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Citujem: "Preto zásadne nemôžeme akceptovať stanovisko ministerstva zdravotníctva prezentované v súčasnosti, ktorým prekračuje pôsobnosť platných zákonov. Zarážajúce na celej veci je, že namiesto hľadania ďalších zdrojov na financovanie zdravotnej starostlivosti ukrajuje aj z tých, ktoré sú zabezpečené zákonom."

    Nie je mi jasné, prečo potom pán minister vyslovil spokojnosť s rozpočtom pre zdravotníctvo na rok 1997 a ako sa pripravovali podklady pre cenové výmery ministerstva financií, podľa ktorých sa za zdravotné výkony platí. V prílohách sú uvedené analýzy hospodárenia zdravotných poisťovní. Z nich je zrejmé, že tieto majú vyrovnanú bilanciu príjmov a výdavkov, ale nikde som nenašiel tie 3 miliardy korún, z ktorých chcel pán minister pokryť zvýšenie platu zdravotníckych pracovníkov. Naopak, našiel som tam 3 miliardy záväzkov.

    V časti o cieľoch reformy slovenského zdravotníctva sa píše, že cieľom reformy je zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. No z dostupných štatistických údajov o chorobnosti, úmrtnosti a hlavne vývoja práceneschopnosti vyplýva, že v týchto cieľoch sme príliš nepokročili. Skôr naopak. Veľmi by ma zaujímalo, ako sme pokročili v otázke viacdruhového financovania zdravotníctva. O tom sa správa síce zmieňuje na viacerých miestach, ale na strane 4 je uvedené, že podľa súčasného systému financovania je jediným zdrojom zdravotné poistenie, ak teda necháme bokom to minimum, čo ide zo štátneho rozpočtu na investície. Na strane 5 je uvedený vývoj výdavkov zo systému zdravotného poistenia, kde sa na rok 1997 predpokladá suma 40 mld. Sk. Na strane 9 správy sa však píše, že za 1. polrok 1997 boli príjmy zdravotných poisťovní 19,5 mld. Predpoklad na 2. polrok je 19,5 mld. Ak to spočítame, je to 38 mld. Zrejme tých 40 mld. sa napočítalo s investíciami, ktoré nemajú so systémom zdravotného poistenia nič spoločné.

    Varujúci je údaj na strane 8, že príspevkové organizácie vykazujú pohľadávky voči zdravotným poisťovniam v úhrnnej výške 2,89 mld. Sk. V prílohe číslo 5 však Asociácia nemocníc uvádza sumu nezaplatených faktúr 4,2 mld. Sk. Pretože príjmy a výdavky zdravotných poisťovní sú v rovnováhe, táto suma predstavuje čistý dlh štátu voči zdravotníckym zariadeniam a v tomto dlhu sa naplno prejavuje nedostatočná platba štátu za svojich pacientov.

    V časti Racionalizačné opatrenia ministerstva zdravotníctva na zefektívnenie zdravotnej starostlivosti sa uvádzajú viaceré kroky, ktoré údajne ministerstvo zdravotníctva urobilo a plánuje urobiť. Prvé tri sa týkajú obmedzenia nákladov na lieky. Ako vieme, náklady na lieky nám z roka na rok stúpajú o miliardy. Ďalšia sa týka vyhlášky o sieti zdravotníckych. Tá sa tiež už tri roky iba chystá a zatiaľ nám sieť zdravotníckych zariadení utešene narástla. Iba lôžok je o 2 000 viac ako pred tromi rokmi.

    Štandardné terapeutické postupy. Nechcem tvrdiť za všetkých, ale viacerí lekári takmer zhodne tvrdia, že ich dodržiavanie by podstatne predražilo liečbu oproti súčasnosti. Normatívy personálneho a materiálno-technického vybavenia by mali podobný účinok. Potom o akom zefektívnení tu hovoríme?

    Ak si niekto, vážené dámy a vážení páni, dal tú námahu a porovnal údaje z prílohy číslo 2 a z prílohy číslo 4, tak na prvý pohľad musel zistiť, že hoci sa obe prílohy týkajú hospodárenia zdravotných poisťovní, sú diametrálne odlišné. Ani jedno z uvádzaných čísiel sa totiž nezhoduje. Z toho usudzujem, že pri spracovaní asi boli použité rozdielne metódy. Na ilustráciu toho možno vybrať aspoň jeden údaj o príjmoch zdravotných poisťovní v 1. polroku 1997. V prílohe číslo 2 sú uvádzané príjmy 18,47 mld. Sk, no v prílohe číslo 4 zrazu vyskakujú na 21,39 mld. Sk. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. V prílohe číslo 5 sa uvádza, že neprimeraná medializácia problematiky financovania zdravotnej starostlivosti vyvoláva dojem poškodzovania občanov, a tvrdí sa, že Asociácia nemocníc ani ministerstvo zdravotníctva nevyvoláva tento stav. O tom, že to nie je celkom tak, svedčia aj články hovorkyne ministerstva zdravotníctva pani Majerovej publikované v denníku Slovenská republika a v Zdravotníckych novinách. Ďalej sa tu uvádza, aby ten, kto je zodpovedný za systém financovania a za štátny dozor, riešil nedostatky vo svojej kompetencii a nepresúval tieto úlohy na rezort zdravotníctva. Nie je to práve rezort zdravotníctva, ktorý má hlavnú zodpovednosť za systém financovania a spolu s ministerstvom financií aj za štátny dozor?

    Čo v správe malo byť a čo tam nie je? Mala totiž hovoriť o financovaní zdravotnej starostlivosti a hospodárenie, ktoré je tu predložené, malo iba ilustrovať výsledky systému financovania. Chýba mi teda analýza toho, akým spôsobom sa u nás financujú jednotlivé druhy zdravotnej starostlivosti, aké sú výhody či nevýhody súčasného systému, v čom sa ten-ktorý spôsob osvedčil či neosvedčil, čo bude potrebné zmeniť a v akých časových horizontoch, ako je a bude zladený systém financovania s jednotlivými transformačnými krokmi, no a predovšetkým chýba tu aj istá predstava, alebo ak chcete vízia, čo má byť konečným cieľom, aký spôsob financovania pokladá ministerstvo zdravotníctva za najlepší. Očakával som, že z tohto materiálu sa aspoň rámcovo dozvieme niečo o systémoch financovania, ktoré fungujú v iných krajinách s poukázaním na možnosti ich aplikácie v našich podmienkach. Nič z toho tu nie je. Jedine, čo zrejme všetci vieme, je to, že systém financovania nie je dobrý a je potrebné ho zmeniť. To sme napokon mali možnosť čítať aj v iných materiáloch, ktoré sa týkali financovania.

    Vieme, že každý systém financovania zdravotníctva, ktorý je založený takmer výlučne na výkonovej fáze, či to voláme body, lôžkodni, kilometre atď., je finančne najnáročnejší, najmä ak je bezlimitný. Preto ma zaráža, že v materiáli, ktorý by sa mal venovať systému financovania, nie je ani zmienka o tom, ako chce minister zdravotníctva zosúladiť existujúce a budúce zdroje pre zdravotníctvo s rozsahom poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To je totiž možné iba zásadnými systémovými opatreniami v celom rezorte, z ktorých je systém financovania jeden z najdôležitejších.

    Vážená Národná rada, aj preto, že sa navrhuje do uznesenia v bode B 1 predložiť na novembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o príčinách finančných problémov v zdravotníctve s vyvodením konkrétnych opatrení, čím výbor zrejme takisto potvrdil môj názor o kvalite tejto správy, dovolím si navrhnúť pozmeňujúci návrh k uzneseniu Národnej rady k správe ministra zdravotníctva o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

    Pozmeňujúci návrh znie: "Národná rada Slovenskej republiky vracia na prepracovanie správu ministra zdravotníctva o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v zozname rečníkov prihlásených písomne je pán poslanec Gaľa. Tým uzatváram možnosť písomného zápisu.

    Je tu ešte faktická poznámka pani poslankyne Aibekovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Dovolím si trošku polemizovať s pánom poslancom Kanisom. Naozaj na tejto správe nenechal nič dobré.

    Po prvé - treba si uvedomiť, že parlament túto správu zaradil na rokovanie parlamentu iba minulý týždeň na začiatku rokovania. Zvážte ten čas, ktorý mal minister na spracovanie takéhoto komplexného materiálu. Myslím si na rozdiel od vás, že sa držal témy, ktorá mu bola predložená, respektíve o ktorú ho požiadal parlament, a to je správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997. Tie námety, ktoré ste vy dávali, ja vám ten názor neberiem, ale také široké spektrum požiadaviek, ktoré ste mali, by bolo na spracovanie nejakého komplexného materiálu na reformu zdravotníctva, ktorá tu prebieha od politických a ekonomických zmien od roku 1989.

    Takže myslím si, že vaše požiadavky boli často veľmi neoprávnené a mnohé kritické výhrady vychádzali z tohto. Napríklad veľmi ma prekvapilo, že ste uvádzali názory lekárov, že štandardy zdravotného ošetrenia by predražili tento systém. Nemôžem s tým súhlasiť, pretože touto problematikou sa opakovane vo výbore zaoberáme a odborníci aj v zahraničí, lebo vy ste žiadali aj zahraničné informácie, k tomuto systému takisto spejú, pretože vidia v tom jednu z možností šetrenia a porovnávania nákladov v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Iba ak budete mať štandard, môžete porovnávať nemocnicu v Bratislave s nemocnicou v Kežmarku atď. A porovnávanie financovania v zahraničí naozaj nesúvisí s názvom témy, preto som hovorila, že tá správa je naozaj vypracovaná v duchu názvu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka. Pán poslanec Gaľa, prosím, chvíľu vydržte.

  • Čiže sa ústne prihlasujete do rozpravy. To platí aj pre pána poslanca Lauka aj pre pána poslanca Oravca. Ďalej pán poslanec Ferkó, pán poslanec Baránik. Prihlasuje sa ešte pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

    zaoberáme sa správou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti za rok 1997. Na úvod mi dovoľte povedať čo-to o zložitosti vzťahov a prepojení v zdravotnom poistení medzi jednotlivými účastníkmi celého procesu. Do hry nám tu vstupuje vlastne 5 kategórií.

    Po prvé je to samotný poistenec, občan alebo pacient. Po druhé poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, to znamená ústav, nemocnica, lekár. Po tretie sú to zdravotné poisťovne. Po štvrté zamestnávatelia a po piate štát. Záujmy účastníkov tohto procesu, tak ako som ich vymenoval, si navzájom veľmi protirečia a každá skupina má v podstate iný záujem. Poistenec, teda pacient má v zásade záujem platiť nízke poistné a byť teda konzumentom vysokej kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. V rozpore s tým poskytovatelia zdravotníckych služieb chcú čo najlepšie platobné podmienky a, samozrejme, dochvíľne platby od poisťovní. Samotné poisťovne chcú výber poistného v pásme nad 94 %, čo je efektívny stupeň výberu poistného, a chcú, samozrejme, čím nižšie platby poskytovateľom služieb zmluvným partnerom s možnosťou povedzme odkladu platieb, tak ako sme svedkami toho v poslednom období, a zamestnávatelia chcú v prvom rade nízke platby do zdravotného poistenia. Štát ako taký má záujem takisto na čo najnižších platbách za tú skupinu poistencov, ktorú má hradiť, to znamená za ekonomicky neaktívnych poistencov, ktorých je v Slovenskej republike okolo 65 % populácie a, samozrejme, rád by centrálne obdržal kontrolné kompetencie nad celým procesom, tak ako som ho v krátkosti opísal.

    Je len logické, že pri takýchto rozdielnych vzťahoch, i keď požiadavky jednotlivých skupín, ako som ich avizoval, sú pochopiteľné, dochádza sústavne k rôznym konfliktom medzi jednotlivými skupinami a celý systém sa niekedy správa podivným spôsobom a dochádza aj k takým situáciám, ako ich opisuje správa predkladaná pánom ministrom. Na každej úrovni určite je možné nájsť chyby v systéme, ale určite je možné nájsť na každej úrovni aj rezervy finančných prostriedkov. Dovoľte mi z môjho pohľadu niečo o tom povedať a pokúsiť sa prípadne aj o kvantifikáciu istých zdrojov, ktoré v zdravotníctve zrejme sú.

    Veľká rezerva financií v zdravotníctve je v oblasti výberu poistného a v oblasti platieb poistného. Funkčnosť a a úspešnosť poisťovní záleží na výbere poistného a celospoločenská únosná miera výberu poistného je 94 % z vymeriavacích základov platiteľov poistného. Bohužiaľ, súčasná legislatíva demotivuje poisťovne k maximalizácii výberu a motivuje ich paradoxne k náboru ekonomicky neaktívnych poistencov, za ktorých platí poistné štát. Ideológia vytvárania štruktúry poistencov len z tejto skupiny je porušením zákona o povinnom zdravotnom poistení, jeho princípu a znevýhodňovania ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Navyše, mnohé poisťovne, ktoré vyvíjajú takúto cielenú činnosť, majú vo svojom licenčnom povolení stanovený svoj charakter, ktorý týmto spôsobom nedodržujú. Ide o poisťovne rezortné, podnikové, odvetvové, respektíve poisťovne občianske.

    V súčasnosti, bohužiaľ, pokračuje tendencia neplatiť poistné mnohými podnikmi, ktoré očakávajú pôsobenie zákona o revitalizácii, ktorý v tejto snemovni bol schválený v takej podobe, v akej bol. V ďalších je evidentný nezáujem platiť poistné pre údajne zlú ekonomickú situáciu podniku napriek tomu, že ide o povinné zdravotné poistenie zo zákona. A tu v tejto oblasti podľa istých odhadov vzniká rezerva medzi 1,5 až 2 miliardami Sk. Platby štátu, ako o nich hovoril kolega Mikolášik a vo faktickej poznámke sa o nich zaujímal pán poslanec Baránik, sú v súčasnosti na úrovni 80 % minimálnej mzdy, avšak z roku 1995, čo činí 2 450 korún, pričom v súčasnosti je 2 700 a po zvýšení, ktoré sme schválili, bude až 3 000 Sk. Táto rezerva je obrovská a tento legislatívny krok produkuje stratu pre zdravotníctvo okolo 4 mld. Sk ročne.

    Veľké rezervy môžeme vidieť v stabilizácii siete zdravotníckych zariadení. Je nutné stanoviť sieť nemocníc s poliklinikou, pretože trvalo prebieha účelové preklasifikovávanie z dvojky na trojku, z trojky A na typ 3 B podľa individuálnych záujmov, často bez príslušného finančného krytia a bez príslušnej akreditácie nemocnice. Takisto sa treba kriticky dívať na vznik nových kliník, čo opätovne vyháňa finančné prostriedky pri ich celkovom nedostatku. To sú, bohužiaľ, následky nesystémových krokov rezortného ministerstva. Je potrebné siahnuť k akreditácii nemocníc, k prehodnoteniu počtu nemocníc v jednotlivých regiónoch, zaviesť systém ekonomizácie nemocníc s možnosťou aplikácie rozpočtového systému hospodárenia s uzatvoreným koncom. Takisto v niektorých nemocniciach je skutočne namieste personálne prehodnotenie manažmentu.

    V zdravotníckych zariadeniach sekundárnej sféry, v tzv. špeciálnej ambulantnej starostlivosti, sa treba zamyslieť nad systémom, akým sa robí privatizácia tejto sekundárnej sféry, pretože často dochádza k duplicite pri tejto privatizácii. Odborné liečebné ústavy a tzv. rôzne rehabilitačné zariadenia sa vyčleňujú mnohokrát z nemocníc, pričom nedôjde k adekvátnemu zníženiu počtu lôžok, ale paradoxne sa vytvárajú nové lôžka a pre nedostatok financií treba zastaviť tento trend privatizácie.

    V lôžkovej sieti je potrebné pokračovať trendom celkového znižovania počtu lôžok minimálne o 10 000 oproti súčasnému stavu s cieľom preniesť terapiu hlavne do primárnej sféry a do domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ak v súčasnosti je cena najlacnejšieho lôžka okolo 600 Sk pri 70-percentnej obložnosti, je možná približná úspora okolo 1,5 mld. Sk. Takisto je potrebné zmeniť počet tzv. akútnych alebo pomer akútnych lôžok k chronickým lôžkam na 1:2, pretože tento pomer je v súčasnosti na Slovensku opačný a je plne využívaný systémom financovania na základe nevhodného cenového výmeru, ktorý bol robený zrejme bez odbornej analýzy.

    Takisto neopodstatnené predlžovanie hospitalizácie produkuje stratu podľa nášho odhadu až 0,5 mld. ročne. Je potrebné zmeniť financovanie tzv. zdravotných úkonov na sociálne účely zo zdrojov Sociálnej poisťovne. Ide o tzv. neliečebné výkony alebo úkony, ktoré slúžia na určenie práceneschopnosti a stupňa invalidity, bezvládnosti a podobne. Celková suma možnej úspory v tejto oblasti, o ktorej hovorím, sa odhaduje na 1,5 mld. Sk ročne. Podobne zdravotnícke výkony neliečebného charakteru pre súdy, políciu, prokuratúru, vojsko a školstvo financovať z príslušných rezortov, tak ako je určené príslušným zákonom.

    Sú možné efektívne opatrenia aj v oblasti vývoja a práceneschopnosti. Predpokladané zníženie percenta práceneschopnosti o 1 až 2 % by prinieslo do zdravotníctva okolo 200 mil. Sk. ročne. Takisto Sociálna poisťovňa by na tom nebola škodná, ale išla by opačne, do zisku.

    Opatrenia v oblasti liekovej politiky, zdravotníckych potrieb, pomôcok. K stanoveniu opatrení pre jednotlivé skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zmysle zabezpečenia účelnej farmakoterapie predpokladajú možnú úsporu až okolo 1,5 mld. Sk. Takisto sú možné opatrenia v primárnej starostlivosti. V revíznej činnosti je potrebné zabezpečiť jednotný výklad legislatívnych noriem a takisto je potrebné zabezpečiť normy na vedenie jednotnej a dôslednej zdravotníckej dokumentácie.

    Z toho, čo som sa tu pokúsil povedať, je zrejmé, že za daný stav vo financovaní zdravotníctva, ktorý nie je dobrý, nie sú zodpovedné len zdravotné poisťovne, ako sa to tak trošku v tomto období začína tradovať, ale na tomto stave participujú vlastne všetky zložky systému na čele, samozrejme, s rezortným ministerstvom, ktoré za daný stav, či chceme alebo nechceme, nesie politickú zodpovednosť. Bohužiaľ, na konci reťazca ministerstvo - poisťovňa - poskytovateľ stojí pacient. Takisto na úrovni liekovej politiky v reťazci výrobca - distributér - nemocnica je pacient. Je to systém, ktorý descendentným spôsobom vlastne končí u všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.

    Je to vlastne všetko, čo som chcel povedať. V závere snáď len toľko, že sa pripájam ku kolegovi Mikolášikovi a ku kolegovi Kanisovi a podporím ich návrh na uznesenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Tým vystúpili všetci, ktorí sa písomne prihlásili. Mám tu uzavretý rozsah zoznamu tých, ktorí sa prihlásili ústne, resp. elektronicky. Sú to páni poslanci Šagát, Lauko, Oravec, Ferkó, Baránik a Derfényi.

    Ako prvý je teda pán poslanec Šagát. Keďže tu nie je, stráca poradie. Nasleduje pán poslanec Lauko. Pripraví sa pán poslanec Oravec.

  • Šum v sále.

  • Dobre, nech sa páči, pán poslanec Šagát, máte slovo, poďte rýchlo. Pán poslanec Lauko, keby ste chvíľu počkali.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, že som zdržoval.

    Dovoľte mi, aby som sa tiež krátko vyjadril k predloženej správe pána ministra. Očakával som, že táto správa odpovie na kľúčovú otázku. Tou kľúčovou otázkou bolo, kde je pravda medzi tvrdeniami ministerstva zdravotníctva, ktoré hovorí, že v systéme je dosť peňazí, že dochádza k zdržovaniu platieb zo strany zdravotných poisťovní, de facto tak, ako to odznelo nakoniec aj v našom výbore, zdravotné poisťovne sú príčinou terajšieho stavu. Nemám dôvod toto tvrdenie pána ministra a ministerstva zdravotníctva spochybniť, ak sa dokáže. Ale v priebehu niekoľkých mesiacov prebieha veľmi intenzívna výmena názorov, ktorá bola odrazom najmenej piatich rokovaní ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, poskytovateľov a zdravotných poisťovní, a treba povedať, že do dnešného dňa napriek tomu, že sa včera stretli naposledy, nie je z týchto zasadnutí konkrétny rezultát. Strany, ktoré sa zúčastňujú na týchto rokovaniach, ktoré sú jednoznačne vyprovokované problémami v zdravotníctve, problémami vo financovaní, sa doteraz nedohodli na spoločnom riešení.

    To, že je zlý stav vo financovaní, dáva cítiť aj opatrenie vlády v ekonomickom balíčku, kde je minimálne 5 opatrení, ktoré už mal rezort splniť. Poviem len niektoré, ktoré sú tam uvedené. Je to napríklad zníženie počtu lekární - neviem si predstaviť, akým mechanizmom, zníženie počtu lôžok atď. Pýtam sa rezortu, vedenia rezortu, kde sú rozpracované tieto opatrenia v rámci ekonomických úsporných opatrení, ktoré prijala vláda. Prijala ich ešte pred prázdninami. Dnes máme o chvíľu polovicu októbra. Akékoľvek opatrenia, ktoré sa začnú uplatňovať na to, aby sa niečo zekonomizovalo, vyžadujú určitú latenciu na to, aby sa prejavili. Bojím sa, že do konca roka sa veľa v tomto neudeje.

    Teda máme tu správu, ktorá mala odpovedať na to, či sú peniaze, alebo nie sú. Máme tu len tvrdenie, v tejto správe sú o tom doklady, že v systéme zdravotného poistenia existuje podľa ministerstva zdravotníctva odhad príjmov na 2. polrok tohto roku vo výške približne 20 mld., čo by podľa ministerstva zdravotníctva malo byť postačujúce. Máme proti tomu tvrdenie zdravotných poisťovní, že disponibilné zdroje budú len na úrovni 17 mld., to znamená, že predpokladajú deficit okolo 3 mld. Keď k tomu pripočítame existujúce dlhy, tak prepad vo financovaní, nechcem ho dramatizovať, môže byť na úrovni 5 až 6 mld. A to už sú vážne veci.

    Som rád, že sa tým táto snemovňa zaoberá, a je to v hodine dvanástej, pretože ako iste viete, Asociácia neštátnych zmluvných lekárov vyhlásila, že kým nedôjde k zmenám vo financovaní, budú musieť od 1. novembra pýtať za niektoré služby priame platby a potom ich poistencom vrátia, keď im poisťovne vrátia peniaze. To je situácia, do ktorej sa nikto nechcel dostať, nech je v akejkoľvek politickej strane. To je situácia, ktorú sme mali dopredu odstrániť spoľahlivými, dobrými opatreniami. Ak hovoríme o problémoch vo financovaní zdravotníctva, verte mi, že tieto nevznikli za jeden mesiac. To je multifaktoriálny proces, v ktorom v rôznom čase pôsobí viacero protirečivých faktorov. Ak dnes sa bije na poplach, že je zle, je to vlastne len vrcholiaci proces regulovania zdravotníckeho trhu a ako sa ukazuje, nebol šťastne riadený, nebol šťastne regulovaný.

    Dajme si otázku kým a prečo? Na všetkých úrovniach financovania zdravotnej starostlivosti sa podľa môjho názoru urobili chyby. V zdrojovej časti financovania, ktorá je v dlhodobom trende položkou, ktorá sa zvyšuje, a mohli by sme byť šťastní, že sa zvyšuje, z pôvodných 15,7 mld. v rozpočte pána ministra Soboňu na dnešných približne 40 mld. od roku 1993. Mohli by sme povedať, že predsa taký nárast zdrojov by mal niečo v tom systéme urobiť. Samozrejme, dostali by sme do objektívnej roviny, keby sme každý rok odpočítali infláciu, rast cien, vzostup všetkých vstupov, ktoré prichádzajú do zdravotníctva, ktoré sú väčšinou na úrovni cien západných štátov, ale možnosti zaplatiť stále nie sú. Teda môžeme povedať, že tvorba zdrojov sa určite zlepšila.

    Vždy sme vytýkali my opoziční poslanci a vy koaliční ste sa to snažili pri rozpočtoch zmierniť, až úplne negovať platby štátu. Keď chceme hovoriť o solidarite v zdravotnom poistení, ktoré sme prijali ako transformačný krok, nesmie predovšetkým štát porušovať princíp solidarity. A princíp solidarity v našom poisťovníctve je porušovaný dvakrát. Jedenkrát štátom pri stanovení svojich odvodov. Tie pomaly stúpajú, mohli by sme sa tešiť, z 10 % minimálnej mzdy v čase pána ministra Soboňu, keď to činilo 35 korún na mesiac na pacienta - áno, žijete v tomto storočí, dnes je 9. októbra 1997, je to pravda - až na dnešných 80 % priemerne na pacienta. Je to medzi 500 a 600 korunami na rok, tak ako to bolo tu povedané, je to asi 200 dolárov. My tvrdíme, že princíp solidarity má byť úplne zachovaný, štát sa nemôže vyzúvať, aby za ekonomicky nečinných poistencov platil menej ako ekonomicky aktívni občania.

    Druhé porušovanie princípu solidarity je - a tam sa vládna garnitúra nevyznamenala, jej ťahy neboli dobré - v prerozdeľovacom mechanizme a v určovaní koeficientu pre obyvateľov nad 60 rokov. Chápem a iste každý by akceptoval, že prerozdeľovací mechanizmus sa musí adjustovať, cizelovať, dopracúvať niekoľko rokov, ale nemôže sa meniť takými skokmi a tak neuvážene, ako sme to urobili my v snemovni, ba dokonca i v priebehu tohto roku. Keď sme vlani pri schvaľovaní rozpočtu upozorňovali, že pomer 85:25 nie je ešte dobrý, predtým bol dokonca 80:20, že povedie ku krachu ostatných poisťovní, čo nakoniec môžu potvrdiť aj poslanci koalície, ktorí sa zaujímajú o poisťovníctvo a majú seriózne názory na tieto veci, sa naplnilo. Iné poisťovne než Všeobecná zdravotná poisťovňa sú na pokraji alebo podľa nich sú na pokraji zrútenia, chýbajú im prostriedky. Prerozdeľovacím mechanizmom sa zvýhodnila Všeobecná zdravotná poisťovňa a dnes sa ukazuje, že je najlepšie financovaná, napriek tomu ako vidíte, sama uviedla, že v dôsledku legislatívnych zmien predpokladá do konca roku schodok 2 miliardy. Myslím si, že pri takých vážnych mechanizmoch, ako je určovanie podielu odvodov, ako je určovanie prerozdeľovacieho mechanizmu, treba postupovať veľmi uvážene, treba použiť veľmi exaktné výpočty, pretože dnes sa to dá, to je otázka presných matematických výpočtov, a nemôžeme diletantsky v priebehu roku meniť prerozdeľovací mechanizmus, pretože to veľmi vážne naruší všetky rozpočty zdravotných poisťovní, následne zdravotníckych zariadení a podobne.

    K zdrojom ešte ďalšia poznámka. Ak sme na začiatku transformácie, v rokoch 1991 a 1992, keď sa tvorila transformácia, prijali koncepciu viaczdrojového financovania, tak, prosím vás, už pre to niečo urobme. Máme na to šancu už pri tvorbe rozpočtu na rok 1998. Dnes je zdravotná starostlivosť hradená na 98 % z príjmov zdravotného poistenia. Je to základný systém, ktorý má zabezpečiť len základnú zdravotnú starostlivosť, nie nákladnú, nie drahé výkony, nie transplantácie, na to musia byť iné zdroje. Je smolou poisťovne, ak má v jednom roku viac nákladných výkonov a nemôže to financovať. A preto stratégia viaczdrojového financovania z iných zdrojov, než je zdravotné poistenie, je nevyhnutnosťou. Variácií, ako to urobiť, je viacero, môžeme o tom diskutovať, nie je dôležité hovoriť o tom dnes.

    Predpokladám, že rezort vstúpi do tejto hry a bude žiadať, aby časť zdrojov na financovanie zdravotníctva išla na krytie celoplošných národných prostriedkov priamo z rozpočtu, aby sa na financovaní zdravotnej starostlivosti zmenou daňového systému podieľali obce a mestá, pretože keď nezainteresujeme viaceré druhy zdrojov, nikdy to nemôže stačiť. Zabudnime na ilúziu, že by snáď niekedy v budúcnosti boli také zdroje, aby sme vedeli zabezpečiť to, čo máme v zákone, teda zdravotnú starostlivosť na úrovni poznania medicínskej vedy. Mali by sme mať odvahu inovovať zákon 277, v ktorom je to takto prebraté zo zákona číslo 20/1996. Žiaľbohu, to sa nedá.

    Samozrejme, štát má možnosť zasiahnuť do tvorby zdrojov, využiť všetky možnosti a môže zasiahnuť, samozrejme - a to je dôležité, to tu absentovalo niekoľko rokov -, a to do výdavkovej zložky. To znamená, čo z týchto zdrojov chceme uhradiť, na čo máme. Keď sa robí nejaká zákonná norma, a tou najdôležitejšou je Liečebný poriadok, kvantifikácia, čo Liečebný poriadok v nárokovej časti na zdroje urobí, musí byť veľmi presne odhadnutá. Možno ekonómi mi vysvetlia, či je možné zaviesť Liečebný poriadok s novými bodovými hodnoteniami, s novým ekonomickým hodnotením niektorých výkonov 1. októbra tohto roku, keď rozpočty poisťovní sú postavené na iný Liečebný poriadok. Je to strategicky, ekonomicky odôvodniteľné? Nehnevajte sa, nie som ekonóm, ale to je chaos. Môžeme hovoriť o tom, či Liečebný poriadok je dobrý alebo zlý, ale mal začať fungovať 1. januára, keď máme nový rozpočet a vieme povedať, koľko asi bude stáť, ale nie 1. októbra. Z 1. apríla sme preskočili na 1. október. Áno, 1. apríl som si osvojil, pretože vtedy sú robené cenové výmery ministerstva financií s ministerstvom zdravotníctva. A sú to často aprílové žarty. Už nehovorím o tých problémoch, ktoré vznikli aj s týmto Liečebným poriadkom, že mal fungovať od 1. októbra a 1. októbra prakticky nebol ani jeden dostupný výtlačok v zdravotníckych zariadeniach. Tak sme sa na to prichystali.

    Dovoľte mi ešte niečo povedať k mechanizmom regulovania výdavkov. Ministerstvo zdravotníctva v tejto správe píše, že je v zlej situácii, pretože dokáže ovplyvňovať len 2 miliardy, ktoré má na investičné prostriedky. A 40 miliárd, predstavte si, ako keď v nákladnom vlaku expres preletí vedľa ministerstva, a ministerstvo s tým nemôže nič robiť. Prepáčte, absolútne nemôžem s tým súhlasiť. Má na to legislatívne normy. Len viete, niečo regulovať nepriamo - nie tak, že si priamo riadená organizácia, ty si sa dnes ráno na mňa zle usmial, teba odvolám -, riadiť nepriamo je ťažšie, na to musíme mať legislatívne páky, tie majú dnes latenciu, majú účinok, a preto je to ťažšie. Ale my sme sa vydali na cestu regulácie trhu cez verejnoprospešné neziskové organizácie legislatívnymi nástrojmi, nie priamo direktívne centrálnou ekonomikou, ktorá tu už v minulom období zlyhala.

    Ak dnes budete robiť inovácie zákonov číslo 277 a 273 a urobíte opäť centrálne riadenie, tak verte mi, že ten systém nemá životnosť. Ale cizelujme systém regulovaného trhu, samostatných subjektov, ktoré môžu byť kontrolované len v tom, či dodržiavajú zákon a či sa správajú podľa zákona. Keď ho nedodržiavajú, musia byť za to prísne postihnuté bez ohľadu na to, ktorá politická sila ich kreovala.

    To sa týka napríklad poisťovní. Ak existujú dôkazy a ministerstvo zdravotníctva ich má, tak ako povedal dnes v našom výbore pán minister, že 8 mesiacov neplatili zdravotníckym zariadeniam, že preddavky dali len vo výške 30 až 40 %, hoci mali dať 80 %, teda zreteľne nedodržovali zákon, ja sa pýtam, ktoré sú to poisťovne, čo sme s nimi spravili, kto ich založil, že do nich nemôžeme udrieť a zrušiť ich.

  • Hlasy z pléna.

  • Kto? Ha, ha, ha. Licencie, vážená snemovňa, licencie na zdravotné poisťovne zo zákona za Moravčíkovej vlády boli udelené dvom poisťovniam - Vzájomnej životnej poisťovni a poisťovni Apollo. Ostatné poisťovne vznikli potom. Ale ak vznikli tak, že dodržali veci, ktoré boli na udelenie licencie, to je absolútne v poriadku, to vám nevytýkam. Ale pozrime sa, či plnia svoje záväzky voči občanovi, voči zdravotníckemu zariadeniu a potom vyvolávajme sankcie. Ak sa zistí, že skutočne si na svojich účtoch nechávali peniaze, tak potom je to na trestné oznámenia voči vedeniam tých poisťovní. A ja dúfam, že minister dokáže, že to tak bolo, že majú peniaze, že ich majú na úrovni 3 miliárd a že ich nedali. Ale potom je to čin, ktorý vlastne ohrozuje zdravotnú starostlivosť, a platí tu oznamovacia povinnosť.

    Vo výbore som sa opakovane pýtal minimálne dvakrát, ako dopadli kontroly poisťovní v minulom roku alebo ktoré boli urobené tohto roku. Neviem. Fungovanie poisťovní napriek tomu, že zákon 273 iste má svoje slabé miesta, možno aj za dnešných podmienok veľmi slušne kontrolovať inštitútom štátneho dozoru. Štátny dozor mal fungovať, mal zavčasu zistiť, ktoré poisťovne nesprávne používajú prostriedky, zdržujú, nevyplácajú, a dávno mali prísť sankcie. Dodnes neprišli.

    Dúfam, že schválite správu, ktorú má predniesť pán minister na novembrovej schôdzi, kde pravdepodobne, ak dokáže tie veci, ktoré povedal dnes, vyústia do toho, že sa prijmú dôsledné opatrenia.

    Pokiaľ ide o výdavkovú časť a reguláciu nákladov, dovoľte mi ešte veľmi stručnú reminiscenciu do histórie.

    Dnes už aj ministerstvo zdravotníctva prichádza s tým, že treba robiť financovanie so zatvoreným koncom. Ja sa pýtam, prečo ste prišli k tomu po dva a pol roku a prečo ste v roku 1995 zaviedli bodovanie, čo je vlastne financovanie s otvoreným koncom. Samozrejme, možno je nostalgia, aby ste naplnili odkaz predchádzajúceho ministerstva, ktoré zaviedlo bodovací systém a nakoniec ste ho potom museli regulovať tým, že ste to obmedzovali na 150 000 bodov, a dnes je tu súdny spor. Ak tí lekári vyhrajú, čo potom, keď budú chcieť peniaze so spätnou platnosťou za to, že ste ich obmedzovali? Prosím vás, preto zásahy do systému, aj legislatívne, robme uvážene. Ide nám všetkým o jednu vec, na tej sa môžeme dohodnúť, a to je zdravotná starostlivosť, tá môže byť len dobrá, ak ju chceme urobiť zlú, asi by to nebolo správne.

    K výdavkovej časti už tu pán doktor Gaľa z KDH hovoril. Hovoril o tom, ako ministerstvo zdravotníctva, žiaľbohu, podcenilo extenzívny rast zdravotníckych služieb. Stúpli nám a ja ľutujem, že v tejto správe sa porovnáva rok 1997 s rokom 1996. Povedali ste, pán minister, že to ste sa dohodli, že to bude základ. Z akého dôvodu ste sa dohodli, že základom je rok 1996, keď vieme, že v roku 1997 kulminovalo zvýšenie počtu ošetrovacích dní? Pozrite sa, už nám ošetrovacie dni nestúpajú, sú rovnaké ako v roku 1996. Ale to, že v roku 1996 oproti roku 1993 stúpli mnohonásobne, to nás nezaujíma? A to isté, okrem obložnosti a ošetrovacích dní. Nemôžem súhlasiť s tým, a chcem potom od vás argumentáciu k tomu, keď ste tvrdili, že výdavky na nemocničnú starostlivosť sú rovnaké. Ba dokonca, keď ste porovnali roky 1996 a 1997, tak debet tam bol len mínus 440 miliónov. Tomu neverím. Tá zadlženosť je oveľa väčšia.

    Už nehovorím o tom, ako sa po kamarátskych linkách rozvinuli dialýzy, tak ako sa to už spomínalo, len podčiarknem to isté, ako sa zmenili klasifikácie nemocníc. Napríklad, prečo sa zmenila klasifikácia nemocnice v Piešťanoch? Tam máme tiež nejaké popáleninové centrum? Tak ako ste to odôvodňovali v Šaci, že len jedno oddelenie má popáleninový štatút, a preto preradíme celú nemocnicu do iného typu, aby mali drahší lôžkodeň, lebo keď to sprivatizuje VSŽ, tak tie nebudú predsa doplácať na lôžkodeň, ktorý je v prvom type. To im predsa neurobíme. Nielen, že sme im znížili taxy v doprave, ešte im uľahčíme aj zdravotníctvo.

    Takže extenzívny rast zdravotníckych služieb určite bol, a ja som nezaznamenal to, čo ste tvrdili, pán minister, pretože som si pozrel tie tabuľky, že to bolo v zdravotníckych výkonoch. Môžete si to pozrieť. Dokonca v tej tabuľkovej časti som našiel, že zdravotnícke výkony v ambulantnej zložke poklesli, a veľmi významne. Môžem ukázať ten graf.

    Je teda veľa vinníkov, ktorí ovplyvňovali zdroje i výdavky. Dúfam, že nasledujúca správa odpovie oveľa exaktnejšie. Možno tu niekto vystúpi a povie: Pozrite sa, aká obsažná správa, ako dôkladne vypracovaná, akú robotu si s tým dali, akú má veľkú vypovedajúcu hodnotu. V žiadnom prípade nie som z tých ľudí, ktorí by si necenili to, čo sa tu udialo, a že existujú nejaké údaje.

    Dovoľte mi krátky komentár k jednotlivým prílohám. Príloha číslo 1, ako ste si mohli pozrieť, hovorí o údajoch Asociácie nemocníc. Tá hŕba strán nemá pre nás poslancov žiadnu vypovedajúcu hodnotu. Poviem prečo. Ak si to pozriete, sú tam taxatívne určené jednotlivé komodity za energiu, plyn atď. Ja si myslím, že ak to niekto takto spracoval, mal to povedať v ročných trendových ukazovateľoch. Tak ako? Klesáme v zadlženosti za energie, stúpajú nám náklady na inú komoditu? Teda toto nehovorí vôbec o tom obraze. A okrem toho Asociácia nemocníc združuje 106 organizácií, a toto je vyhodnotenie zo 48. Akú to môže mať vypovedajúcu hodnotu, keď tam nie je ani 50 % organizácií?

    Keď si pozriete príjmy a výdavky zdravotných poisťovní, čo je príloha číslo 2, ja som sa na to pýtal, a nedostal som odpoveď, keby mi niekto vysvetlil, ako je možné, že v prílohe číslo 2 na prvej strane sa uvádza, že príjmy poisťovní v 1. polroku 1997 boli na úrovni 18 miliárd, ale na strane 4 v prílohe 4 je napísané 21 398 miliárd. Tak ako to dáme dohromady? Keď si pozriete stranu 2, tam je uvedené, že v 1. polroku výdavky na lieky predstavovali 5 miliárd. Ako je to tam zoradené? Keď to dáte dohromady, tak to nie je ani 15 miliárd, čo je len približne 80 % tých príjmov. A kde je tých 15 %? Kam sa to podelo? Aké komodity to boli? Čo sa z toho zaplatilo?

    Samozrejme, že by sa dalo o tejto správe diskutovať dlho.

  • Prosil by som to dajako zhustiť. Chceli by sme ešte tento rok ukončiť rozpravu.

  • Keď chcete zhustiť, tak potom možno 1. novembra skutočne budete musieť zaplatiť u lekára nejakú sumu za to, že vás ošetril, pán podpredseda. Pokiaľ viem, ja nemám povinnosť zo zákona, aby som tu niečo zhusťoval.

  • Smiech a potlesk.

  • Keďže na strane 1 úvodu pána ministra medzi rozhodujúcimi reformnými princípmi schválenými vládou Slovenskej republiky bola aj dekoncentrácia, pýtam sa: Čo budeme dekoncentrovať? Chápem decentralizovať. Ale dekoncentrovať? Ale to je asi ako s tým zhusťovaním a nezhusťovaním.

  • Hlasy v sále.

  • Dovoľte mi, aby som na záver uviedol asi toľko. Hovoril som kriticky, hovoril som tvrdo, ale napriek tomu by som chcel povedať jednu vec. Oceňujem, že ministerstvo zdravotníctva na čele s pánom ministrom sa vydalo na neľahký boj s ministerstvom financií a s poisťovňami. Ja mu budem držať palce, celému rezortu, aby pri predkladaní novembrovej správy dokázal svoje tvrdenia, že peniaze sú a že sú v poisťovniach, že poisťovne ich nedávali zdravotníckym zariadeniam a že sa vysvetlí prečo. Ja mu úprimne fandím, pretože pracujem stále v zdravotníckom zariadení, cítim sa byť zdravotníckym pracovníkom.

    Preto si dovolím vysloviť presvedčenie, že budete hlasovať za uznesenia, ktoré sú uvedené v bode B pod číslom 1, aby nová analýza s určením vinníkov, postihov atď. odznela na novembrovom pléne. Ak dovolíte, pani poslankyňa Aibeková, ak by sme dali termín, aby to predložili do konca novembra, tak sa nám to dostane do pléna až v decembri a v decembri to zanikne v šume štátneho rozpočtu. Ak, žiaľbohu, nebude treba, a dúfam, že nie, zatvoriť nejaké nemocnice pre insolventnosť, pretože nemocnica na Kramároch má asi 360 miliónov dlhov a nemocnica v Banskej Bystrici možno 400 miliónov. Takže by som vás prosil, pani poslankyňa, aby ste ten termín zmenili, pretože do 10. novembra, keď začína ďalšie plénum, je ešte mesiac. Som presvedčený, že pán minister má schopných ľudí, a na našej schôdzi výboru kýval hlavou, že vedia pripraviť tieto veci. Dúfam, že budete hlasovať za to, aby tá správa tu odznela, aby sme sa my zdravotníci očistili od toho, že míňame peniaze, ale že sú to poisťovne, aby sme mohli s dobrým svedomím odísť aj na vianočné sviatky. Teda dúfam, že ten pozmeňujúci návrh pani poslankyňa neprednesie.

    Som taký trúfalý, že si vás ešte dovolím poprosiť, aby ste hlasovali za jeden doplňujúci bod uznesenia, aby ste v bode B hlasovali za uznesenie číslo 3, ktoré znie: "Národná rada žiada vládu" atď., "aby v súčasnej zlej ekonomickej situácii v zdravotníctve nepokračovala v privatizácii zdravotníckych zariadení." Mám k tomu len absolútne krátky komentár. Ak neveríte mne, pani poslankyňa, mnohé štúdie z transformujúcich sa krajín jednoznačne dokázali, že privatizácia tým spôsobom, ako ju ideme urobiť, to znamená, že sa zmení vlastníctvo do úplne súkromných rúk, s tvorbou zisku, vždy zvyšuje náklady, vždy zvyšuje náročnosť na zdroje. Ak rozpredáme tieto budovy, tak sa vlastníci budú správať tak, aby mali z toho zisky, inak nevidím dôvod, prečo by kupovali tú budovu. Ako iste viete, podľa zákona o veľkej privatizácii tým, že získajú budovu, prakticky v čase nadobudnutia vlastníctva sa ruší platnosť všetkých nájomných zmlúv. To sa týka lekární, zdravotníckych pracovníkov, ktorí majú prenajaté priestory. Títo zdravotnícki pracovníci sú vystavení na milosť budúcich vlastníkov, aké im dajú nájomné a podobne. Preto si myslím, že v čase, keď máme takú zlú ekonomickú situáciu v rezorte, je ďalšie pokračovanie hazardom. Už nebudem hovoriť o tom, ale to iste viete, že ani to, čo sme tu prijali, aby niektoré zdravotnícke zariadenia, na ktorých sme sa dohodli, boli zatiaľ vynechané z privatizácie. Mám na mysli napríklad liečebňu pre dlhodobo chorých, čo povedala pani doktorka Aibeková. Jeden pán kolega tu hovoril o zubnom laboratóriu v Piešťanoch a podobne. Chcem vás ubezpečiť, že, žiaľbohu, nikto to neakceptuje, tieto projekty sa pripravujú a privatizácia tam prebehne. Takže vláda v tomto pravdepodobne nebude Národnú radu rešpekovať. Potom si vás dovolím informovať o tom, ako to skutočne prebieha.

    Boli ste veľmi trpezliví, chcem vám za to poďakovať. Myslím si, že ste prijali moje kritické slová len ako podnet na to, že mnohé veci v našom rezorte na úrovni financovania, riadenia a podobne treba zlepšiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Priatelia, predsa len by som prosil, všeobecne, nezahustene ani nezriedene, aby sme sa pokúsili zovrieť naše vystúpenia. Predsa len berme trocha ohľad na čas.

    Nech sa páči, pán poslanec Lauko, máte slovo.

    Pán poslanec Oravec má faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Chcel by som len nahlas povedať pánu Šagátovi to, čo sa tu povedalo v tichosti, že tri licencie, ktoré boli pridelené zdravotným poisťovniam, pridelil on. Ostatné licencie boli pridelené podľa zákona číslo 273/1994 Z. z., ktorý takisto pripravil on a predložil na rokovanie do Národnej rady za ich vlády, keď on bol ministrom. A tento zákon uviedol aj do života a nikto za to nemôže, že ho pripravil tak zle, že je v ňom toľko legislatívnych chýb, že tieto poisťovne sa nedajú poriadne kontrolovať, a verejné financie, ktoré sú, nikto o nich nevie, ako a kde končia.

    A ešte by som chcel povedať pánu poslancovi Šagátovi asi to, že on stále hovorí, že len poslanci opozície boli za to, aby sa zvyšovali platby štátu do zdravotných poisťovní za aktívne nečinné obyvateľstvo. Tu musím pripomenúť, že na návrh poslancov vládnej koalície sa v roku 1996 zvýšili platby štátu z 54 % na 80 %, čiže na náš návrh odsúhlasil parlament zvýšenie štátneho rozpočtu pre zdravotné poisťovne o niekoľko miliárd a na základe výsledkov v roku 1996 je to, že nemocnice skončili so schodkom len asi 500 miliónov korún. Čiže pomohli sme zdravotníctvu. Všetky staré dlhy, ktoré mali, sa uhradili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Pôvodne som sa ani nechcela hlásiť, ale keďže ma pán poslanec niekoľkokrát spomenul, musím na neho zareagovať.

    Musím povedať, že trochu sa mi nepáči, že tento materiál žiadal tak urýchlene zadať do pléna práve on. Ak si pamätá na rokovanie gestorského výboru, ja som žiadala, aby najskôr prebehla seriózna analýza za účasti ministra zdravotníctva, ministra financií a všetkých zúčastnených strán vo financovaní zdravotníctva a aby sme to až potom prerokovali v parlamente. Nesúhlasil s tým. Správa je tu na svete a za ten krátky čas, necelý týždeň, myslím si, že ministerstvo nemohlo tak dôkladne spracovať tú správu, ako ste si predstavovali. Ľahko sa kritizuje, ale berte do úvahy aj túto objektívnu skutočnosť.

    Potom, pán poslanec, vy ste sa na jednej strane pochvalne vyjadrili, o čo viac finančných prostriedkov išlo do zdravotníctva. A skutočne si stačí pozrieť stranu 5, aký to bol nárast v porovnaní od roku 1990, odkedy prebieha reforma, až do roku 1997. Vieme, že v zdravotníctve nikdy nebude dosť peňazí, vy to veľmi dobre viete, že štátny rozpočet môže dať do zdravotníctva iba toľko finančných prostriedkov, koľko sa vyprodukuje v národnom hospodárstve. Vy ste boli ministrom a tiež ste mali s týmto problémy, pretože ako člen vlády sa musíte prispôsobiť konaniu vlády ako takej, ktorá musí brať do úvahy globálne všetky rezorty.

    Na záver ešte toľko, že naozaj nemôžem navrhnúť zmeniť termín z tohto dôvodu, aby sme sa znovu nedostali do časovej tiesne a aby sa správa znovu nestala trhacím kalendárom, že nenájdete na nej nič dobrého a že viacerí poslanci ju potom žiadajú vrátiť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

    myslím si, že pán poslanec Šagát neupozornil na ďalšiu vec, a v tom by som ho doplnil, že zákon 273 bol novelizovaný každým zákonom o štátnom rozpočte, a okrem toho bol ešte počas vlády Vladimíra Mečiara novelizovaný trikrát. Teda ma udivuje, prečo pán poslanec Oravec, keď vie o takých závažných chybách tohto zákona, nepredložil novely tohto zákona. Myslím si, že to v tej reči malo zaznieť, že tento zákon bol novelizovaný viackrát. Keď sa hovorilo o poisťovniach, nikto nepredložil také zásadné veci, ktoré by ho opravili. A zdá sa, že v tejto chvíli pod vplyvom tohto zákona, ktorý neumožňuje kontrolu, práve pod vplyvom tohto zákona dochádza k takejto situácii. To je po prvé.

    Po druhé, myslím si, že to odznelo v reči, ale chcel by som to pripomenúť. Analyzuje sa už päť mesiacov, pán podpredseda, 5 mesiacov sa robí analýza...

  • Ja tomu rozumiem, len chcem povedať, že by to mala byť reakcia na predchádzajúci príspevok pána Oravca.

  • Beriete mi čas, pán predsedajúci, ja hovorím, že podčiarkujem to, čo hovoril pán poslanec.

    Analyzuje sa päť mesiacov a čaká sa na konkrétne opatrenia. Nie je možné po piatich mesiacoch neprísť s konkrétnymi opatreniami a povedať, že včera sme sa dohodli. Päť mesiacov, opakujem znovu, sa stretáva minister, poisťovne, minister financií a ostatné výkonné zdravotnícke zariadenia a hľadajú riešenie. Takže to je druhá vec.

    A pokiaľ ide o tretiu vec, snáď by bolo treba povedať, že s tým dlhom 500 miliónov, to nie je presne tak, pretože potom neviem, ako mohol vzniknúť dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá skončila vlani s dlhom 1,5 miliardy. Takže rozpor tu nejaký je. Pol milióna môže byť v zdravotníckych zariadeniach, ale poisťovňa sama má dlžobu 1,5 miliardy. A snáď ešte nakoniec by som pripomenul, že vláda Jozefa Moravčíka doplnila zdravotnícky rozpočet sumou 5 miliárd.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Lauko. Pripraví sa pán poslanec Oravec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    na začiatok mi dovoľte dve poznámky. Pán predsedajúci, ja budem hustejší, ale možno ťažšie stráviteľnejší.

    Situácia v zdravotníctve na Slovensku sa dennodenne zhoršuje a zdravotníci aj zdravotnícke zariadenia majú čoraz ťažšie podmienky na svoju prácu. Občania hodnotia úroveň života aj podľa toho, ako je o nich postarané v čase choroby, v čase, keď sú pripútaní na lôžko nemocnice, keď navštívia ambulanciu lekára. Kolegovia lekári na oddeleniach v nemocniciach sa pasívne dívajú, ako starne prístrojové vybavenie v nemocniciach a až na výnimky sa neobnovuje. Riaditelia nemocníc napriek tomu, že sú zväčša z vládneho tábora, nemajú možnosť racionálne hospodáriť s nedostatkom financií na opravu a rekonštrukciu nemocníc. Dokonca sa vyskytli prípady, keď nemocnici odstavili vodu, hrozilo nemocnici, že nedostane plyn a podobne.

    Lekári prvého kontaktu majú podmienky nie ľahšie, ale čoraz ťažšie. Oneskorene dostávajú platby z poisťovní, opatrenia ministerstva zdravotníctva im skôr komplikujú, ako uľahčujú robotu. Špeciálni privátni lekári to majú ešte ťažšie. Musia pracovať tvrdo, aby s odretými ušami prežili. Väčšina lekárov pracuje v prenajatých priestoroch. Pri svojich minimálnych príjmoch a vysokých nákladoch je pre nich väčšinou nemysliteľné investovať do kúpy vlastných ambulancií. Banky dávajú úvery s vysokými úrokmi a naraz zohnať väčší balík peňazí na kúpu vlastnej ambulancie sa darí len jednotlivcom. V zdravotníctve privatizujú väčšinou nezdravotníci, alebo zdravotníci majú spoločníkov z radov novodobých privatizérov. Takto dostali nových majiteľov mnohé zdravotnícke zariadenia, kúpele, žriedla.

    Liečenie je vzhľadom na zvyšovanie cien a infláciu, na vládou a vami, vládnou väčšinou v parlamente, prijatý ekonomický balíček opatrení čoraz drahšie. Chcel by som konštatovať, že úroveň lekárskej a zdravotnej starostlivosti na Slovensku si udržuje svoj štandard len vďaka obetavosti zdravotníckych pracovníkov. Toľko na úvod.

    Na základe týchto skutočností a zlej situácie v zdravotníctve sme požiadali uznesením vás, pán minister, o predloženie správy o financovaní zdravotníctva. Správa konštatuje, citujem: "Je narastajúci rozpor medzi existujúcimi zdrojmi zo systému zdravotného poistenia a potrebami týchto zdrojov, čo sa nakoniec prejavuje v insolventnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s hroziacim postupným možným dosahom na samotného pacienta."

    Ministerstvo si kladie hlavný cieľ zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Teoretické vývody, ako to dosiahnuť, minister v tejto správe uvádza. V kapitole o financovaní s ním nesúhlasím, pretože sa tu konštatuje, že postupne dochádza k čiastočnému zlepšovaniu situácie vo financovaní slovenského zdravotníctva. Ministerstvo sa chce uberať smerom reštrikcie, obmedzovaním hlavne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Opatrenia, ktoré boli vydané ministerstvom zdravotníctva, sú toho dôkazom: limity na lieky a zdravotnícke pomôcky pre ambulancie, nemocničný liekový formulár, kusová evidencia liekov, komisie na účelnú farmakoterapiu a na antiinfekčnú liečbu založené na efektívne využívanie finančných prostriedkov.

    V tomto duchu sú aj uvádzané pripravované opatrenia. Ani slovo o tom, ako pridať financie do zdravotníctva. Veď je nad slnko jasné, že tieto opatrenia neznížia cenu dobrých domácich a zahraničných liekov, ani neodradia žiadneho lekára, aby predpísal aj potrebný drahý liek. A konštatovanie v závere, že úroveň výdavkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti v tomto polroku sa stabilizovala na úroveň roku 1996, dokonca zaznamenala mierny pokles, svedčí o tom, že komunikácia ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií je v rovine, ako dať zdravotníctvu menej, a nie ako pridať viac potrebných financií do zdravotníctva.

    Viaceré organizácie lekárov a zdravotníkov upozorňujú na tento krízový stav v zdravotníctve. Zo stanoviska Asociácie nemocníc Slovenska vyberám: "Asociácia nemocníc Slovenska považuje systém financovania zdravotníctva dlhodobo za krízový a nedostačujúci. Zdravotnícke zariadenia trpia chronickým nedofinancovaním a výraznou nepravidelnosťou platieb od zdravotných poisťovní. Asociácia nemocníc konštatuje, že potreby zdravotníctva na bazálne prežitie zdravotníckych zariadení sú na úrovni 42,5 mld. Sk na rok 1997. Pritom Združenie zdravotných poisťovní predpokladá, že na financovanie zdravotníctva v roku 1997 bude potrebné 37 až 40 mld. Sk. Zo zdrojov zdravotného poistenia nemožno očakávať viac ako 35 mld. Známou skutočnosťou je fakt, že v dôsledku nízkej platby štátu za poistencov, za ktorých je platiteľom na zdravotné poistenie, chýbajú v systéme 4 miliardy Sk. Asociácia nemocníc konštatuje, že potreby lôžkových zdravotníckych zariadení sú na úrovni 23 mld. za rok 1997. Ďalej predpokladá okamžité riešenie situácie v intenciách štátnej zdravotnej politiky na úrovni vo vzťahu k štátu a k zdravotným poisťovniam a vo vnútri rezortu spôsobom dohodovacieho konania, ktoré už prebieha.

    Pri analýze 48 zdravotníckych zariadení Asociácia nemocníc udáva zarážajúce údaje. Za 1. polrok 1997 zdravotnícke zariadenia nedostali od poisťovní 4,2 mld. Sk len na nezaplatených faktúrach. Asociácia nemocníc okrem iných návrhov navrhuje zvýšiť odvod štátu za poistencov na 100 % z minimálnej mzdy, zlepšiť výber poistného a prevzatie a spravovanie jednotného registra poistencov ministerstvom zdravotníctva s periodickým porovnávaním s registrom ministerstva vnútra.

    V dohodovacom konaní ministerstvo financií zaujíma výrazne reštriktívnu pozíciu a dáva úlohy ministerstvu zdravotníctva na šetrenie financiami a stabilizovať financie zdravotníctva na úrovni roku 1996. Keď si porovnáme výdavky na zdravotníctvo od roku 1994, keď bolo 19,3 mld., v roku 1995 26,7 mld., nárast plus 38 %, v roku 1996 36,2 mld., čo je o 35,58 % za predpokladu výdavkov v roku 1997 40 mld. Je tu nárast značne menší ako po iné roky. Pritom je každému jasné, že zvýšenie platov sľubované a schválené vládou zdravotníckym pracovníkom niet z čoho zaplatiť. Musí sa urobiť na úkor hospodárenia nemocníc a tiež táto tendencia odporuje požiadavke Asociácie nemocníc Slovenska. Aby sa táto neutešená situácia riešila, treba sa zamyslieť, kolegovia poslanci, pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, či netreba túto krízovú situáciu riešiť aj tu. Veď krokov, ktoré by sa dali použiť, je viac. Jedným z nich je už spomínané - a navrhuje ho aj Asociácia nemocníc - zvýšenie platenia štátu za poistencov vo výške 100 % minimálnej mzdy. Bol by to minimálny pozitívny signál na ceste k zlepšeniu starostlivosti štátu o svojich občanov. Myslím si, že naši občania, ktorí platia dane, si od štátu takúto pozornosť zaslúžia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Oravec a pripraví sa pán poslanec Ferkó.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia najprv ešte reagoval na vystúpenie pána poslanca Kováča, ktorý nevie rozlíšiť, že ja som vo svojej faktickej poznámke hovoril o dlhoch zdravotníckych zariadení, a nie o dlhoch zdravotných poisťovní. Myslím si, že je to veľký rozdiel a vy, pán poslanec Kováč, ako bývalý podpredseda vlády by ste to mali vedieť rozlíšiť. Ale keď to neviete rozlíšiť, tak si vstúpte do svedomia. A po druhé to, čo ste hovorili, že minimálne päťkrát bol novelizovaný zákon 273 z roku 1994, je len znakom toho, aký bol nekvalitný, ako ste ho nekvalitne pripravili a ako ste ho nekvalitne prijali. A my musíme teraz podľa neho všetci pracovať. Chcem pripomenúť, že osobne som dával dvakrát pozmeňujúce návrhy a prešli aj cez zákon o štátnom rozpočte, a to zavedenie centrálneho registra prešlo na môj návrh a potom zavedenie zmeny poisťovne len raz za pol roka, a to k určitému termínu, s čím boli veľké problémy. A takisto zmeny lekára, takisto s tým boli veľké problémy. To len pripomínam, že ja som to navrhol tejto snemovni a táto snemovňa na môj návrh tieto zmeny odsúhlasila a zdravotníckou verejnosťou boli tieto zmeny veľmi kladne prijaté. Na to ste zabudli.

    Ale moje vystúpenie iniciovalo vystúpenie pána poslanca Kanisa, ktorý vystúpil k bodu správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď hovoril, citujem z jeho vystúpenia: "Bilančný schodok hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude možné eliminovať iba prijatím účinných regulačných opatrení v celom rezorte zdravotníctva. Od ministra Javorského sa ich asi sotva dočkáme." Tak ja by som pánu poslancovi Kanisovi veľmi rád pripomenul, že ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Asociáciou nemocníc Slovenska a so Združením zdravotných poisťovní Slovenskej republiky - ja si zase myslím na rozdiel od pána Šagáta, že Asociácia nemocníc je dôsledným zástupcom poskytovateľov zdravotníckych služieb, a to nemocníc, lebo sa zúčastňuje na všetkých rokovaniach, ktoré sú potrebné, a jednotlivé nemocnice tieto závery, ktoré prijme Asociácia nemocníc, rešpektujú, a som zvedavý ako zareaguje Asociácia nemocníc na to, čo ste prehlásili pred chvíľkou tu v parlamente, pán poslanec Šagát -, takže ministerstvo zdravotníctva prijalo nasledujúce racionalizačné a regulačné opatrenia, ktoré zabezpečujú stabilizáciu nákladov v zdravotníckych zariadeniach. To hovorím aj viacerým pánom poslancom, ktorí hovoria, že také niečo neexistuje, sú to opatrenia: ekonomizácia zdravotníckych zariadení a zjednotenie výkazníctva a účtovníctva, zavedenie ambulantného a nemocničného liekového formulára, stanovenie priemerného ošetrovacieho času ústavnej starostlivosti pre jednotlivé typy oddelení, opatrenia na stabilizáciu nákladov na lieky, zmena kategorizácie liekov, metodický pokyn na zriaďovanie a činnosti komisií pre racionálnu farmakoterapiu a liekovú politiku, reprofilizácia lôžkového fondu, smernica o sieti zdravotníckych zariadení, všeobecné zásady obstáravania tovaru, služieb a verejných prác v podmienkach rezortu, normatívy personálneho a materiálno-technického vybavenia zdravotníckych zariadení, štandardné terapeutické postupy, zmena systému prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia, zavedenie centrálneho registra poistencov, harmonizácia štátneho dozoru Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky smernicou o pravidlách kontrolnej činnosti štátneho dozoru nad vykonávaním zdravotného poistenia.

    Tak ako vidíte, týchto regulačných opatrení bolo prijatých dosť, čiže nikto nemôže povedať, že ministerstvo zdravotníctva sa nezaoberalo touto otázkou. A ešte musím pripomenúť, že ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pripravuje ďalšie opatrenia, a to etapovite rozvádzať nový systém financovania ústavnej starostlivosti, zaviesť uzavretý systém financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zaviesť prísny systém ekonomizácie nemocníc, vznik nových neštátnych zariadení podmieniť redukciou adekvátneho počtu lôžkového fondu štátnych zdravotníckych zariadení, transformovať akútne lôžka podľa jednotlivých regiónov smerom k lacnejším lôžkam, v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 5412 z 15. 7. 1997 realizovať regulačné opatrenia na stabilizáciu nákladov na lieky, na základe vyhodnotenia novej kategorizácie liekov a zmenenej štruktúry sortimentu liekov zaviesť diferencované obchodné prirážky a pevné ceny, kontrolou plnenia zákonom stanovených podmienok pri vydávaní licencií riešiť sieť veľkodistributérov a lekární, v súlade so zákonom o lieku sprísniť podmienky na registráciu liekov a kritériá na udeľovanie licencií pre veľkodistribúciu a lekárne, zintenzívniť kontrolnú činnosť na úseku zriaďovania zdravotných poisťovní v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení, na základe analýz vykonať zmenu systému prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia, na základe centrálneho registra poistencov vykonávať dôsledné analýzy postavenia zdravotných poisťovní, prehodnotiť zmenu financovania výkonov na sociálne účely zo zdrojov zdravotných poisťovní na financovanie zo zdrojov sociálneho poistenia.

    Na rozdiel od svojich predrečníkov, ktorí tu hovorili, že nepodporia túto správu a táto správa má strašne veľa chýb, musím hodnotiť zo svojho pohľadu, že táto správa bola dôkladne a dôsledne spracovaná a je vidieť, že ministerstvo zdravotníctva sa dlhodobo zaoberá problémom finančných tokov v zdravotníctve. A preto navrhujem, aby sme uvedenú správu vzali na vedomie.

    Chcel by som ešte citovať zo záverov tejto správy, na čo podľa mňa treba dávať dôraz. Je to zo strany 14, že je nevyhnutné zvýšiť úroveň štátneho dozoru nad zdravotnými poisťovňami, minimálne štvrťročne, s dôraznejšími závermi a sprísnením sankčných opatrení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Ferkó má slovo a pripraví sa pán poslanec Baránik.

    Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec,

    chcel by som len uviesť, že vieme čítať tie opatrenia. A chcel som dať otázku, ako si teda myslíte, že sa naplní zmena akútnych na chronické lôžka, keď do roku 2005 má byť redukcia lôžkovej kapacity o 3 800 postelí, čo je na strane 11, ak sa pamätám, čím sa dostaneme na úroveň asi 38 000 postelí, ako bolo v roku 1994. Potrebujeme redukciu aspoň o 10 000 postelí. Takže to sú pekne napísané veci, ktoré ale výhľadovo nebudú mať ten efekt. A tie vyhlášky, tie podzákonné normy, ako je vyhláška o sieti atď., tie ešte nie sú schválené, veď tie nie sú, to sú pripravené materiály, ktoré sme očakávali, že sa preberú napríklad aj v parlamente, to je veľmi vážna vec. A ako bolo uvedené, ich plnenie len na minimálne obsadenie bude náročné. Verte mi, že keby sa mali dodržiavať štandardné postupy, mnohé sú finančne náročné. Chvalabohu, že sú uvedené, len na to treba zdroje.

    K tomu zákonu, ktorý máte tak rád a tak ho rád spomínate, chcem uviesť ešte niekoľko drobností. Zákon číslo 273, ako som uviedol, nie je ideálnym zákonom. Vy ste okrem toho, čo ste povedali, doň vstúpili najmä tým, že ste chceli sťažiť, aby vznikali poisťovne, pretože ste sa báli plurality poisťovníctva, tým, že ste obmedzili poisťovňu počtom 300 000 poistencov. A viete k čomu to viedlo, pán poslanec? K honbe poisťovní za poistencom. Povedzte mi, z akého mešca peňazí platia poisťovne cash peniaze, keď niekto získa poistenca. Odkiaľ to berú? Zo zdravotného poistenia. Vieme o tom, a čo urobil rezort, ktorý má na to metódy? Štátny dozor v tom zákone je.

    Podpredseda NR SR A. M: Húska:

    Ďakujem.

    Pán poslanec Ferkó a pripraví sa pán poslanec Baránik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti predniesol niekoľko pripomienok týkajúcich sa správy pána ministra o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997 predloženej na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 697 zo dňa 30. 9. 1997.

    V správe predkladané regulačné, racionalizačné, úsporné opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva sú vítané, ale musíme si uvedomiť, že tu ide o celý komplex problémov, ktoré pramenia z nesolventnosti a prehlbovania deficitu zdravotných poisťovní vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Skúsenosti z vykonávania zdravotného poistenia však ukazujú na nutnosť riešenia celého radu ďalších problémov. Tvorba systému zdravotného poistenia je dlhodobým procesom. Je potrebné zdôrazniť, že zdravotné poistenie je len jedným prvkom v zložitom systéme vzťahov zdravotníctva. Žiaľ, často sa o zdravotnom poistení diskutuje bez hlbších analýz a súvislostí a izolovane. V žiadnom prípade zdravotné poistenie nemožno vytrhnúť z kontextu vzťahov zdravotníctva, jeho organizácie, financovania požiadaviek a potrieb poistencov, zabezpečenia ich sociálnych istôt. Týka sa to totiž všetkých občanov bez výnimky.

    V zložitom komplexe vzťahov je nevyhnutné

    1. pokračovať v postupnosti krokov rozvíjania systému zdravotného poistenia a financovania zdravotnej starostlivosti,

    2. je potrebné koordinovať systém zdravotného poistenia pod dohľadom štátu,

    3. rozvíjať systém pripoistenia na náklady na zdravotnú starostlivosť nad rámec zákonného zdravotného poistenia,

    4. zabezpečovať rovnosť dostupnosti potrebnej zdravotnej starostlivosti,

    5. zvýšiť kvalitu zdravotníckych služieb,

    6. zvýšiť objem finančných zdrojov na zdravotníctvo, to znamená pri zostavovaní štátneho rozpočtu predložiť taký návrh rozpočtu, ktorý zabezpečí plnenie zákonnej povinnosti štátu platiť zdravotné poistenie 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy, a nie z 80 %.

    Ministerstvo zdravotníctva síce má vypracovaný návrh na regulovanie siete a kapacít zdravotníckych zariadení, ale nebude to ľahké realizovať v praxi. Ide totiž o závažné zdravotno-politické rozhodnutia, ktoré sú však nevyhnutné a rozhodujúce v zdravotnej starostlivosti, ktorých realizácia významne napomôže efektívnejšie využiť finančné zdroje.

    Po včerajších rokovaniach, čo vyhlásil pán minister, som rád, že zdravotné poisťovne sa zaviazali uhradiť výkony za 1. polrok a že budú pravidelne platiť, ale v praxi to vyzerá celkom inak.

    Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o situácii a krokoch niektorých zdravotných poisťovní, ktoré sú reakciami po rokovaniach podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky s vami, so zástupcami zdravotných poisťovní a zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Kópie vám potom môžem dať. Napríklad Vojenská zdravotná poisťovňa - list odoslaný 9. 9. 1997 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Vec: Pozastavenie úhrad zdravotnej starostlivosti poskytovanej nad rámec Liečebného poriadku. Citujem: "Dňom 1. októbra 1997 Vojenská zdravotná poisťovňa pozastavuje úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej svojim poistencom nad rámec zdravotnej starostlivosti vymedzenej zákonom o Liečebnom poriadku. Dôvodom toho postupu je nepriaznivý stav vo vývoji financovania zdravotnej starostlivosti. Pozastavenie úhrad sa týka nasledujúcich druhov zdravotnej starostlivosti presahujúcej rámec zákonných nárokov poistenca na úhradu zo zdravotného poistenia." A tu je úhrada cestovných výdavkov do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. Lenže to môže spôsobovať, že budú zvýšené nároky na dopravnú zdravotnú službu, a tým aj náklady budú väčšie. To je od Vojenskej zdravotnej poisťovne.

    Teraz Poisťovňa ministerstva vnútra - Dodatok k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, citujem: "V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 541/1997 z 15. 7. 1997 (opatrenia na pokračovanie procesu ekonomickej a sociálnej transformácie a na preklenutie výkyvov v makroekonomickej a mikroekonomickej rovnováhe a spoločných záverov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ministerstva zdravotníctva a zdravotných poisťovní z 31. 7. 1997 na zabezpečenie regulačných opatrení v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej starostlivosti, vo sfére spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, ako aj nákladov na lieky, zdravotnícke pomôcky a potreby a ostatnej zdravotnej starostlivosti) Poisťovňa ministerstva vnútra objednáva u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výkony pre poistencov vo výške maximálneho mesačného finančného objemu takto" - a objednali tretinu výkonov oproti predchádzajúcemu obdobiu.

    Ďalej Apollo. List odoslaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo dňa 29. 9. 1997. Vec: čiastková úhrada. "Dňom 1. 6. 1997 sa naša poisťovňa - Chemická zdravotná poisťovňa Apollo rozhodla neuhrádzať faktúry v plnej výške, ale len čiastočne, t. j. tzv. čiastkovou úhradou.

  • Nie je to záloha.

  • Tieto opatrenia sú len dočasné a týka sa to nemocníc, polikliník a lekárov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Derfényi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

    hodnotíme správu o finančnom zabezpečení zdravotníctva. Ale treba úprimne povedať, že diskusia sa vedie tromi štvrtinami o problémoch, ktoré síce súvisia s daným problémom, ale nie sú priamo predmetom tejto správy. Ja som si len tak narýchlo správu prezrel, pretože keď sme ju včera dostali, nebolo ju možné detailne preštudovať, ale musím sa priznať k tomu, že s pánom ministrom súhlasím a správu považujem za dobrú informáciu o stave financovania zdravotníctva. Ja netvrdím, že nesúhlasím s potrebou riešenia tých problémov, ktoré sa tu nadhadzovali, ale sú okrajovými problémami vo vzťahu k predkladanej správe.

    Zamýšľam sa nad jedným problémom. Podľa štátneho rozpočtu a podľa rozpočtu ministerstva zdravotníctva do systému zdravotníctva má vstúpiť 40 mld. Sk. Možno trošku viac. Oproti minulému roku je to nárast o 19 %. Ak zoberieme ktorýkoľvek makroekonomický ukazovateľ, tak vieme, že ani v jednom prípade takýto nárast sa nepredpokladal. To znamená, že ak takýmto tempom rastú prostriedky do systému zdravotníctva, potom musia byť problémy v tomto systéme samotnom. To znamená, že sa treba skutočne pozrieť, kde sú problémy. Niektoré pán minister uviedol ráno vo výboroch, ktoré to prerokovali. Časť problémov uviedol tu. Ak by sme zhodnotili tie jeho poznámky, tak dá sa na základe toho usudzovať, že ministerstvo má predstavu, kde sú problémy, v čom sú problémy a ako ich možno riešiť.

    Pravdou je, že takým kľúčovým problémom sa javia náklady na lieky. Ale treba zobrať do úvahy aj to, že väčšinu liekov dnes nakupujeme zo zahraničia a tam prichádzajú do úvahy dva aspekty. Jednak kupujeme lieky z krajín, voči ktorým naša mena bola znehodnotená, preto sú drahšie, a potom kupujeme z krajín, napríklad z Českej republiky a Maďarskej republiky, kde je rast inflácie niekoľkonásobne vyšší ako u nás. A, samozrejme, to sa potom prenáša aj do našich podmienok. To je jedna z foriem prenášania inflácie z krajiny do krajiny. No samozrejme, že pri cene liekov nehrá dôležitú úlohu len to, čo som uviedol, pretože do nákupu vstúpilo množstvo dílerov. V návrhu opatrení ministerstva sa toho nikto nedotkol.

    Niekoľko opatrení, ako tomu zabrániť, sa pripravuje, ako je napríklad bod 3 - nový systém kategorizácie liekov. To treba urobiť, lebo sme sa dozvedeli, že napríklad v Nemeckej spolkovej republike je asi 900 liekov, u nás 1 200, ktoré sú v systéme. Monitorovanie liekov, potom diferencované obchodné prirážky, aj to je závažný ekonomický problém. A mimoriadne dôležité je zásobovanie nemocníc priamo od výrobcov. Vážení, ak by sa to podarilo zrealizovať aspoň na domácom trhu, v celom rade liekov by možno o 10 až 15 % poklesli ceny. Sprísnené požiadavky na registráciu liekov, lebo je množstvo takých liekov, ktoré by v našom zdravotnom systéme nemuseli byť. Chcem len povedať toľko, že z 10 opatrení, ktoré ministerstvo navrhuje, ja rozumiem 8, považujem ich za správne a ak sa ich podarí zrealizovať, verím, že prinesú pozitívne výsledky.

    Ďalej treba upozorniť na to, že systém je akosi chorý. Pozrite sa, ako nám narástli v systéme pohľadávky a záväzky. Veď prakticky na dvojnásobok vzrástli pohľadávky a záväzky vzrástli o niečo viac ako o 1 mld. A z toho zrejme hneď vidno, že čosi tu nie je v poriadku. Súhlasím s názormi, ktoré tu boli povedané, že zrejme sa treba pozrieť bližšie na hospodárenie zdravotných poisťovní, pretože kľúč sa zrejme odvíja od nich, pretože ak do systémov vchádzajú prostriedky a zdravotné poisťovne nemocniciam neplatia, okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tak, samozrejme, odkiaľ potom tie nemocnice môžu mať zdroje na úhradu svojich nákladov. Treba si uvedomiť jedno, že pri veľkých sumách, ak dochádza k zadržaniu platieb o jeden mesiac, vieme vypočítať, aké sú prínosy z úrokových mier, pretože peniaze sú v peňažnom systéme. To znamená, že pre toho, kto zdržuje platby, vznikajú zisky z úrokov z prostriedkov, ktoré by mali vchádzať do zdravotného systému.

    Viem, že problémov v zdravotníctve je množstvo a že sa bude treba pri schvaľovaní rozpočtu týmito otázkami hlboko a seriózne zapodievať. Možno, že by mala byť vyššia platba štátu za poistencov, za ktorých štát uhradzuje platby, ale nechcem to tvrdiť. Považujem to za potrebné rozanalyzovať, aby sa skutočne ukázalo, kde sú problémy najmä v zdrojovej časti systému zdravotníctva a potom aké sú problémy v samotnom systéme zdravotníctva.

    Vážené dámy a páni, na tomto rokovaní Národnej rady sa vznieslo množstvo pripomienok k práci vlády. Chcem vás upozorniť na jedno, že existuje ohromne rozsiahla literatúra o fungovaní vlády v systéme trhovej ekonomiky. Pán poslanec Šagát tu navrhol dokonca zaviesť regulovaný trhový systém. Pán poslanec, o to sme sa usilovali koncom šesťdesiatych rokov, pred 30 rokmi, ale to malo byť za centralizovane riadenej ekonomiky, nie v trhovej ekonomike. Teraz v tomto systéme nemôžeme za žiadnych okolností pripustiť, aby sme regulovali trh štátom. Štát môže v niektorých prípadoch vstupovať do tohto systému, ale štát nemôže regulovať trh, lebo chceme budovať čistý trhový mechanizmus, samozrejme, s určitou ingerenciou štátu a vlády, ktorá štát reprezentuje.

    Domnievam sa, a to by som chcel požiadať pána ministra, aby ministerstvo ako metodický orgán, pretože jeho funkcia ako priamo riadiaceho orgánu sa stále znižuje, stáva sa viac metodickým orgánom, venovalo väčšiu pozornosť z hľadiska hospodárenia. V tejto súvislosti sa prihováram za to, aby systém financovania zdravotníckych organizácií nebol bez konca, ale aby bol limitom uzavretý, ako je to v mnohých iných krajinách. To znamená, aby riaditelia nemocníc vedeli, koľko maximálne môžu dostať prostriedkov a s tými prostriedkami musia vyjsť. Ale u nás je situácia taká, že každý, kto zodpovedá za hospodárenie organizácie, sa spolieha na to, že nakoniec štát to všetko za mňa uhradí. Tak, vážení, s týmto by sme mali prestať.

    Ministerstvo by ďalej malo poskytovať, neviem, na akej úrovni ho poskytuje, poradenstvo jednak v oblasti ekonomického hospodárenia a finančného hospodárenia, ale aj otázok, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Domnievam sa, ako mnohí na to upozornili, ja s tým súhlasím, že by bolo potrebné, aby sa skutočne dôsledne aplikoval jednotný systém účtovania v zdravotníctve. Možno v nemocniciach to je, ale aby platil aj pre poisťovne, pretože bez precíznej evidencie nemáme prehľad, ako sa hospodári. Čiže evidencia je tu alfou a omegou, aby sme poznali, aká je situácia v zdravotných poisťovniach.

    Ja sa tiež domnievam, že by bolo správne, keby sme novelizovali zákon číslo 273, ako to tu bolo navrhnuté. Keďže poisťovne hospodária s verejnými prostriedkami, aby parlament ako taký mal prehľad o tom, ako hospodária. Myslím si, že sú to síce súkromné organizácie, ale do ich hospodárenia vstupujú verejné prostriedky a parlament je za to zodpovedný, preto by mal prevziať nad tým ingerenciu a mal by mať prehľad o tom, ako skutočne hospodária. Sú informácie, že v hospodárení poisťovní sú veľké medzery.

    Jedným z problémov, ktorý tu máme, je aj to, že proces liberalizácie v zdravotníctve prebieha pomerne rýchlo. Každá zmena systému vytvára množstvo príjemných aj nepríjemných problémov a že obyčajne tých nepríjemných je viac. Ak by sme obozretnejšie pristupovali k liberalizácii procesu zdravotníctva, možno by sme sa vyhli celému radu problémov. Napriek tomu sa domnievam, že ak by sme si boli lepšie preštudovali túto správu a brali do úvahy to, čo si správa kládla za cieľ, že by sme tú správu podporili a odsúhlasili. Ja vás prosím, aby sme schválili uznesenie, ktoré je navrhnuté, a aby sme správu zobrali na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Derfényi. Tým končí rozprava.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som reagovať na predrečníka, teda na pána poslanca Baránika. Povedal jednu vetu, že ministerstvo by potrebovalo poradenstvo. Možno áno, len by to bolo dobré, pán poslanec, zrealizovať. My ako poslanci môžeme túto úlohu urobiť tak, že sa ohlásite u ministra, ponúknete to, čo by ste mali záujem urobiť.

    Ale ja sa chcem poďakovať pracovníkom ministerstva, ktorí vypracovali správu na náš nátlak, na základe hlasovania v parlamente, pretože je už dávno po polroku a bolo to zbytočné zdržanie ministerských úradníkov, ktorí mohli za ten čas urobiť niečo úplne iné. Skôr by bolo potrebné zistiť, kto zaviedol zákon číslo 273 a 277, ktorý v našich podmienkach vlastne umožnil, že pluralitný systém je bezbrehým systémom bez sankcií a vlastne bez akejkoľvek kontroly. V prvom rade treba vytvoriť regulačné mechanizmy, v prvom rade treba vytvoriť sankčné mechanizmy a až potom sa dá hovoriť o zabehnutom systéme.

    Ešte raz by som chcela poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva a ospravedlniť sa, že mohli venovať svoj vzácny čas plodnejšej práci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Derfényi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

    už niekoľko mesiacov celou spoločnosťou hýbe správa o zlom financovaní v zdravotníctve. Na základe uznesenia gestorského výboru je predmetom rokovania prebiehajúcej 33. schôdze Národnej rady aj táto správa. Ak sa pozriem na niektoré správy, resp. materiály, ktoré boli prerokúvané v gestorskom výbore, chcel by som sa pozastaviť pri dvoch údajoch, a to pri raste zdrojov z výberu poistného, ktorý v roku 1994 predstavoval 18,9 mld. Sk a v roku 1997 by mal predstavovať 40 mld. Sk, a pri nákladoch na lieky, ktoré v roku 1994 predstavovali 6,28 mld. Sk, ale v roku 1996 už 9,37 mld. Sk.

    V predloženej správe sa možno dočítať o pohľadávkach, ale aj výkonoch zdravotných zariadení, ako aj o stave pohľadávok a záväzkov poisťovní. Z uvedeného vyplýva, že disponibilné zdroje zdravotníckych poisťovní, aj keď v 1. polroku predstavovali 20 mld. Sk a v závere roka by to malo byť 40 mld., nestačia kryť požiadavky zdravotníckych služieb. Je reálny, a teda nebezpečný predpoklad, že celkový dlh ku koncu roka 1997 môže predstavovať ešte vyššiu sumu ako je v súčasnosti. Konštatovanie skutočnosti, že chýbajúce zdroje v systéme treba odstrániť zvýšenými platbami štátu, neriešia problémy, ktoré sa používaním súčasného systému ohodnocovania výkonov nahromadili v celom systéme.

    Na riešenie problémov zastavenia narastania dlhu a následne jeho odstránenia je nutné pokračovať v racionalizačných opatreniach. Predovšetkým by som sa chcel pozastaviť pri poisťovniach, ktoré narábajú s verejnými prostriedkami, a preto majú byť pod verejnou kontrolou. Z toho vyplýva jasná nutnosť novelizovať zákon číslo 273/1994, ale zároveň aj zákon číslo 277/1994 o zdravotnej starostlivosti. Všetky opatrenia musia okrem legislatívnych zmien smerovať predovšetkým - dovoľte mi to z môjho pohľadu zhrnúť do týchto bodov: k zmene systému financovania, liekovej politike, optimalizácii zdravotníckej siete, dôslednému výberu poistného, ekonomizácii všetkých inštitúcií v zdravotníckom systéme a poisťovníctve a objektivizácii finančných tokov vo vykonávaní povinného zdravotného poistenia.

    Je dobré, že za tohto stavu od júla tohto roku prebieha spoločné rokovanie ministerstiev zdravotníctva a financií so zástupcami zdravotných poisťovní a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Len takéto rokovania môžu viesť k spoločným východiskám riešenia otázok problémov financovania zdravotnej starostlivosti. V úvodnom slove minister zdravotníctva načrtol rozsah racionalizačných opatrení za účelom zefektívnenia zdravotnej starostlivosti. Aj preto považujem túto správu za postačujúcu a budem hlasovať za jej prijatie.

    Na záver mi dovoľte predniesť jeden pozmeňujúci návrh. V návrhu na uznesenie v bode B pod bodom 1 navrhujem predložiť nové znenie, a to: "Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o príčinách finančných problémov v zdravotníctve s vyvodením konkrétnych opatrení. Termín: do konca novembra 1997."

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Javorský?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Šum v sále.

  • Už je skončená rozprava. Nech sa páči, hovorte, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

    pozorne som počúval diskutujúcich a môžem konštatovať asi toto: Opakujem, nepredkladal som koncepciu zdravotníctva, ale problémy vo financovaní, ktoré sa vyskytli v roku 1997, a hlavne to, že po piatich mesiacoch sa podarilo ministerstvu zdravotníctva dokázať, že nie je len 34 mld. alebo s koľkými číslami sme začali od poisťovní pri prvých rokovaniach, ale že tých zdrojov je fakt, ako tu bolo povedané, okolo 40 mld.

    Môžem povedať, že len málo poslancov pochopilo túto správu. Myslím si, že poslanec Ferkó asi pekne vystihol aj svoje vystúpenie orientoval tak, aby naznačil, kde je problém. Dovoľte mi, aby som v krátkosti definoval tieto problémy, ktoré nastali od konca roku 1996 až po dnešný deň, čo nás k tomu viedlo, vlastne ako vznikol problém a prečo sme mali niekoľko rokovaní a robili sme určité analýzy, ku ktorým sme sa dopracovali.

    Viete, dnes som sa dozvedel, že mi je pripísané všetko, ešte aj to, za čo nemôžem zodpovedať, lebo som tu nebol. Môžem vám, vážené poslankyne a poslanci, povedať, že keby som bol mal ja s rezortom rozbehnúť poisťovací systém, tak ho neurobím tak, ako bol urobený zákon číslo 273/1994, taká pluralita. Doposiaľ stačila jedna zdravotná poisťovňa všeobecná a jedna, alebo tak ako boli tie tri poisťovne pre ozbrojené zložky. Mali sme rozbehnúť poisťovací systém, odštátniť, vychytať všetky chyby, o ktorých sme nemohli vedieť pred tromi rokmi. Pred tromi rokmi som ani ja nemohol vedieť, akí sú ľudia vynaliezaví a ako sa dá obísť zákon číslo 273, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Môžeme trošku zalistovať v pamäti, aké tu boli protitlaky, keď sme urobili nejaké opatrenia v novele zákona číslo 273. Nebyť týchto opatrení, dnes máme možno tridsať poisťovní, možno aj viac, pretože skutočne zo zákona by som bol musel podpísať každému licenciu, kto predložil a splnil vtedy veľmi minimálne požiadavky na licenciu.

    Odznelo tu niekoľko čísiel. Máte to aj v materiáli, že od roku 1989 narastali finančné prostriedky do zdravotníctva. V roku 1989 bolo 13 alebo 12 mld., máme tam presné číslo, a až v roku 1995 bolo 26 mld., v roku 1996 36 mld., teraz 40 mld. A čo sa stalo? Ministerstvo financií a poisťovne obviňovali zdravotnícke zariadenia, že za posledné tri roky sme strojnásobili výkony a že sme hltači peňazí. Tak, prosím vás pekne, ktorý rok sme mohli zobrať za základ, aké sú asi objektívne potreby pre slovenské zdravotníctvo? Rok 1989? 12 miliárd? 13 miliárd? 14 miliárd? Veď sme od roku 1989 išli na kyslíkový dlh. Aj keď sme išli na ten kyslíkový dlh, tak 6 mld. bolo na lieky. Dnes je tých peňazí viac. Áno, kritizujú nás, že sme spotrebovali 9 mld. na lieky, ale aj to vieme zdôvodniť.

    Ďalej, aby sme skutočne dokázali, že zdravotníctvo má určité potreby, ktoré dokážeme vyjadriť vo finančnom ukazovateli, a pod to ísť nemôžeme, už pred rokom sme hovorili, že také potreby zdravotníctva na Slovensku sú okolo 35 až 36 mld. Vlani bolo 36 mld. a ten systém fungoval tak, ako fungoval. Boli tu tie isté poisťovne, bol iný prerozdeľovací mechanizmus a vtedy tie poisťovne - tie neštátne - boli lepšie, financovali lepšie, plnili si záväzky lepšie ako Všeobecná zdravotná poisťovňa. Vlani sme mali problémy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Koncom roka sa urobili opatrenia v prerozdeľovaní, tu to bolo správne vystihnuté, že sme trošku posilnili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Áno, ale keď bol rozpočet v parlamente, tak sme mali signály od poisťovní, že sa dostanú do nepriaznivej situácie a že nebudú solventné. A dodnes, donedávna mi to dokazovali, že je to tak.

    V máji ministerstvo zdravotníctva postrehlo, že niektoré poisťovne si neplnia povinnosti voči zdravotníckym zariadeniam od decembra. Vtedy sme dostali podklady, že je katastrofálny stav v zdravotníctve, prekročili sme výdavky za 1. štvrťrok niekoľkonásobne. Prognózy, ktoré sme dostali od poisťovne, skutočne vyzerali veľmi katastroficky. Ale na rozdiel od nich máme aj my svoje čísla a údaje o hospodárení zdravotníckych zariadení, rozchádzali sme sa v údajoch, nehovorím, že v stotisícoch, ale v miliardách. Tak sme začali skutočne pátrať, čo sa stalo. Bolo prvé rokovanie s poisťovňami, kde mi povedali, že preto sú nesolventní, lebo je zlý prerozdeľovací mechanizmus. Urobili sme prepočty, a fakt, mali na to dôkazy, že je to tak. Povedali sme si, že urobíme určité opatrenia. Rezort zdravotníctva sa zaviazal, čo urobí, a všetky poisťovne sa tiež zaviazali, čo urobia. Došlo k zmene prerozdeľovacieho mechanizmu. Dnes máme september a situácia vyzerá asi takto: Všeobecná zdravotná poisťovňa má 51 % poistencov a 49 % poistencov majú ostatné poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa, sú tu aj doktori alebo tí, čo robia v nemocniciach, môžu potvrdiť, že podľa údajov zo zdravotníckych zariadení si donedávna plnila záväzky voči zdravotníckym zariadeniam Všeobecná zdravotná poisťovňa. Bolo to aj pred štyrmi alebo tromi mesiacmi. Ostatné poisťovne pribrzdili platby. To, že je takýto dlh v nemocniciach, vieme, ale môžeme vám dať zoznam poisťovní, ktoré neplatia niekoľko mesiacov.

    Tu bola otázka, čo sme urobili. Urobili sme to, že sme zisťovali prečo. Najprv tam bolo zdôvodnené, že nemajú financie, že je zlý prerozdeľovací mechanizmus, tak sme nemohli pristúpiť k určitým ráznejším opatreniam. Dohodli sme sa na ďalších krokoch a rokovanie z minulého mesiaca bolo asi také, že sme predložili štatistiku hospodárenia poisťovní aj zdravotníckych zariadení, kde sme vychádzali z čísel, ktoré nám dali poisťovne. A zase sme sa rozchádzali v číslach. Poisťovne nám tvrdili, že zostáva len 14 mld., potom 15 mld., 17 mld., naše štatistiky boli trošku iné, ktoré sú zhodné s tým, čo máte v materiáloch. Nakoniec sme sa dohodli, že tie štatistické údaje, ktoré udávame my, sú správne.

    Tu jeden môj predrečník povedal, že za zdravotnícku starostlivosť zodpovedá viacero subjektov. Vymenoval päť. Ja hovorím, že ich je viac, pretože ešte sú aj iné zložky. Ale je to tak. Dnes skutočne treba alebo sme chceli, aby sme dostali odpoveď na to, že keď sú zdroje, na ktorých sme sa zhodli, výber je 90- alebo 91-percentný, tak sme chceli odpoveď na otázku, prečo pri 90-percentnom výbere a takejto štruktúre poistencov v jednotlivých poisťovniach, o akej som hovoril, jedna strana platí, ale za 49 % poistencov sa neplatí.

    Chcem zdôrazniť niečo, čo je v systéme financovania veľmi dôležité. Je tu nejaký výber, sú nejaké finančné inštitúcie a je našou úlohou a povinnosťou, všetkých, ako sme tu, pozrieť sa, ako tie verejné prostriedky z výberov idú a ako pretečú tam, kam by mali byť.

    Dovoľte mi, aby som skrátil svoje vystúpenie, ale nedá mi, aby som nezareagoval na niektoré poznámky tých, ktorí vystúpili predo mnou.

    Pán poslanec Šagát hovoril, že sme pretypizovali nemocnicu Piešťany. Nemocnica Piešťany podľa kritérií v sústave zdravotníckych zariadení spĺňa kritériá nemocnice s poliklinkou podľa počtu a podľa spádovosti. Čo je podozrivé, pán poslanec Šagát? Asi to, že ešte som to nepodpísal, ani to ešte nie je uvedené do života a vy tu už hovoríte, že sme tú nemocnicu prekategorizovali. Potom sme počuli, že sme urobili aprílový žartík s Liečebným poriadkom. Tak mi dovoľte, aby som oživil pamäť. V auguste roku 1994 bol prijatý zákon číslo 273. Do konca roka boli udelené tri licencie pre poisťovne, ale ešte nebol prijatý Liečebný poriadok, ktorý je štandard, hovorí o tom, na čo má poistenec právo zo zdravotného poistenia, a ten sme, bohužiaľ, museli rýchle prijať vo februári alebo v marci, taký nepodarený, ako som to počul už niekoľkokrát, aby sme nezastavili pluralitu poisťovní a odštátnenie. Potom sme museli urobiť novelu zákona, pretože by sme boli museli v tom roku skutočne vydať niekoľko licencií pre poisťovne.

    Tento Liečebný poriadok, ktorý bol posledne novelizovaný - s tým sme presne rátali, čo to urobí v rozpočte. Keď sme sedeli pred rokom a rozprávali sme o rozpočte, mali sme hrubé prepočty, čo nám urobí novela zákona o Liečebnom poriadku. A preto sme ju chceli urobiť k prvému polroku, lebo sme mali napočítané, čo to urobí od 1. augusta. Aby som bol konkrétny, novela zákona bola predložená na legislatívnoprávny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky 15. 7. 1997. Tak si myslím, že sme splnili všetky náležitosti na to, aby sme mohli uviesť zákon do života. Tlač a distribúcia Liečebného poriadku išla cez vydavateľstvo Zbierky zákonov. Bol distribuovaný k 1. 10. 1997.

    Pán poslanec Mikolášik napadol v podstate čas hospitalizácie. Aj tu som niekoľkokrát od predrečníkov počul, ako sme vyskočili s časom hospitalizácie. Tak mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomu. V priemernom ošetrovacom čase, vami interpretovanom, ošetrovací čas štatisticky nevykazuje relevantný nárast. Prečítam vám absolútne čísla priemerného ošetrovacieho času od roku 1989 do roku 1996 a posúďte, či ide o štatistickú významnosť. Prosím, v roku 1989 bol priemerný čas hospitalizácie 13,9, v roku 1990 13,7, v roku 1991 12,9, v roku 1992 13,4, v roku 1994 11,4, v roku 1995 11,7, v roku 1996 12. Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky na to, aby zrušilo pobyt v ústavnej starostlivosti, vydalo odborné usmernenie, v ktorom stanovilo priemerný ošetrovací čas na jednotlivých oddeleniach, ktorý je výsledkom analýz priemerného ošetrovacieho času, časového radu z posledných troch rokov.

    Veľa sa hovorilo o liekoch. Je pravdou, že narastajú výdavky na lieky na recepty. V ústavnej starostlivosti sú výdavky relatívne stabilizované, ide o nepatrný nárast. Každá zdravotná poisťovňa má detailný prehľad o preskripcii každého lekára, s ktorým má zmluvný vzťah. Je to výsledok nedostatočnej revíznej činnosti poisťovní, ako i nedostatočnej motivácie lekárov cez zmluvné vzťahy. Samozrejme, že vytvárame na to opatrenia a prešiel Legislatívnou radou vlády aj zákon o lieku.

    Dovoľte mi ešte, aby som uviedol pár poznámok k vystúpeniu pána poslanca Kanisa. Ministerstvo zdravotníctva vytváralo cenový výmer na základe nákladov zdravotníckych zariadení a výdavkov zdravotných poisťovní. Vytvorilo model zdravotníckeho zariadenia podľa jednotlivých typov, ktorému sa musí prispôsobiť každé zariadenie príslušného typu. V danom modeli stanovilo minimálnu a maximálnu cenu. Cenový výmer zohľadňoval požiadavku nárastu prostriedkov na zvýšenie miezd. Aj ten cenový výmer, ktorý sme zaviedli od 1. apríla, bol dimenzovaný tak, lebo sme rátali s prostriedkami v zdravotníctve, s tými 40 mld., ktoré boli aj v rozpočte.

    Ešte mi dovoľte jednu poznámku k tomu, čo bolo povedané na margo Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánom poslancom Kanisom. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne bilancia 1. polroka 1997 po zohľadnení dofakturácie výkonov za mesiac jún 1997 predstavuje bilančný schodok mínus 1,27 mld. Sk. Zamyslime sa nad týmto bilančným schodkom. Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré boli oznámené orgánom štátneho dozoru ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva, zostatok na účtoch k 1. 7. 1997 bol 0,72 mld., zálohy, ktoré boli uhradené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, boli k 1. 7. 1997 1,15 mld. Sk. Už z týchto čísel vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa k 1. 7. 1997 mala disponibilné zdroje v hodnote 1,87 mld. korún. Na druhej strane záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti k 1. 7. 1997 boli 0,81 mld. Sk. Ak k tejto hodnote prirátame záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči ministerstvu financií a návratnej finančnej výpomoci a ostatné záväzky v hodnote 0,46 mld. Sk, dochádzame k výsledku hospodárenia minimálne plus 0,6 mld. Sk. O aký bilančný schodok mínus 1,27 mld. teda ide? Situácia bude preskúmaná orgánmi štátneho dozoru nad vykonávaním poistného zdravotného poistenia a na tento bilančný schodok sa pozrieme.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

    sám som zistil, ako je niekedy veľmi ťažko obhájiť pravdu. Dovoľte mi na záver môjho vystúpenia povedať, že skutočne naše prognózy a odhady na rok 1997, všetky pravidlá na financovanie v roku 1997 v tých objemoch, o akých som hovoril, sú pravdivé a po niekoľkomesačnom úsilí sme to skutočne dokázali. O čo tu ide? Ide o to, aby sa tie finančné prostriedky, o ktorých sme hovorili, dostali tam, kam patria. Je pravdou, že za toto obdobie sme zistili niektoré momenty, ktoré sme v minulosti predpokladať nemohli, ani sme o nich nemali tušenie. Rezort ministerstva zdravotníctva skutočne urobí všetky opatrenia, aby sme si povedali jasne, že sú určité pravidlá, a to platí aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pre tých, ktorí to financujú. Sú stanovené jasné pravidlá a aj na rokovaniach, ktoré vedieme, sme sa dohodli, aké pravidlá budú platiť, a tiež sme sa dohodli, že ten, kto ich bude porušovať, bude musieť ísť z kola von.

    Predložili sme vám tu správu, môžem povedať v časovej tiesni, pretože týždeň na vypracovanie takejto správy skutočne je krátky čas, ale myslím si, že ten, kto chcel rozumieť číslam a rozumieť tomu, o čo nám išlo, porozumel, a ten, kto nechcel porozumieť, tomu neporozumie. Ešte raz chcem zdôrazniť, že skutočne sme predkladali problémy financovania v roku 1997, a nie koncepciu zdravotníctva. Až bude takáto požiadavka, tak vám predstavíme ďalšiu koncepciu transformácie zdravotníctva Slovenskej republiky. Preto vás prosím, vážení páni poslanci, aby ste tento materiál podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi Javorskému.

    Chce sa ešte vyjadriť spoločný spravodajca výborov?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predtým než pristúpime k záverečnému hlasovaniu, chcem sa vyjadriť k dvom takým jednoduchým veciam, ktoré v rozprave odzneli. Predovšetkým prvú predniesol vo faktickej poznámke pán poslanec Šagát. Keďže nemôže na ňu nereagovať, samozrejme, rád prijmem jeho oponenciu po skončení hlasovania. Hovoril o pluralite a o súťaživosti poisťovní. Ja si stále neviem tú súťaživosť vysvetliť, ak všetky poisťovne žijú či vyberajú rovnaké poistné.

    Dnes je z môjho pohľadu škoda plakať nad rozliaty mliekom, ale vieme si povedať, či systém jednej, resp. dvoch poisťovní by bol či nebol horší, ako je súčasný stav, keď sa napríklad nevieme dopátrať jednotného vyúčtovania poisťovní či porovnania výkonov jedného lekára vo viacerých poisťovniach, nehovoriac napríklad aj o použití správneho fondu. Ak si poviem, že na tento rok by to malo byť 40 mld. korún, nuž sú to 2 miliardy Sk.

    A ešte jedna poznámka k tomu, čo predniesol pán poslanec Lauko. Dnes je známy údaj o priemernom plate lekára v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Netvrdím, že by nemal byť vyšší, ale je známa aj skutočnosť, že v neštátnej sfére je plat tri- a viackrát vyšší, nehovoriac o autách na lízing. Nuž teda, pán poslanec, s akými odretými chrbtami, ako ste to mysleli s tým odretým chrbtom? Nerozumiem tomu.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ešte predtým než prikročíme k hlasovaniu, chcel by som, aby sme sa vyhli tomu, čo tu bolo pri zelenej správe, chcel by som odcitovať z rokovacieho poriadku § 37, ktorý hovorí o tom, že ak boli k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich, a to v poradí, v akom boli podané. Ďalej sa hovorí, že hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe výborov má prednosť pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Keďže naša spoločná správa nemá nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy v poradí, v akom boli podané.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Prosím pána poslanca Derfényiho, aby hlasovanie uviedol.

  • Prvý pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Mikolášik. Prosím, aby ma sledoval, či ho prečítam správe. Navrhuje predložený materiál prepracovať, aktualizovať a predniesť na novembrovej schôdzi Národnej rady. Je to dobré?

  • Predpokladám, pán poslanec, že vlastne aj pán poslanec Kanis hovoril v podobnom znení, aj pán poslanec Gaľa sa pripojil k tomu postupu, takže môžeme spoločne hlasovať o týchto návrhoch.

  • Pán poslanec Kanis predniesol obdobný pozmeňujúci návrh, kde hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky vracia na prepracovanie správu ministra zdravotníctva o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997. Pýtam sa pána poslanca, či súhlasí s tým, aby sme o jeho návrhu hlasovali spoločne s návrhom pána poslanca Mikolášika.

    Je to tak, súhlasíte?

  • Odpoveď z pléna.

  • Predpokladám, že sú to v podstate, i keď nie štylisticky rovnaké, ale obsahovo zhodné. Takže budeme hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktorých podstatou je návrh vrátiť materiál na prepracovanie.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy k správe neboli prijaté.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Šagát, ktorý navrhuje v bode B doplniť bod 3, ktorý potom celý bude znieť, aby vláda Slovenskej republiky v súčasnej zlej ekonomickej situácii v zdravotníctve nepokračovala v privatizácii zdravotníckych zariadení. Je to tak, pán poslanec?

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Šagáta.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Šagáta nebol prijatý.

  • Ďalší a posledný pozmeňujúci návrh som predniesol ja, v ktorom navrhujem nové znenie bodu 1 v bode B - predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o príčinách finančných problémov v zdravotníctve s uvedením konkrétnych opatrení. Termín do konca novembra 1997.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Derfényiho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pokračujeme.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Prikročíme k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Odporúčam, aby sme hlasovali o samostatných častiach, nie naraz.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak teda budeme hlasovať o uznesení naraz. V ňom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997 a žiada vládu Slovenskej republiky, teda ministerstvo financií a ministra zdravotníctva, predložiť na novembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o príčinách finančných problémov v zdravotníctve s vyvodením konkrétnych opatrení a legislatívnou úpravou vytvoriť podmienky na vznik inštitútu dohodovacieho konania. Termín 31. december 1997.

  • Prosím, pani poslankyňa Aibeková. Ale je hlasovanie.

    Zapojte pani poslankyňu Aibekovú.

  • Pán predsedajúci, chcem upozorniť, že nemôžeme hlasovať o celom, pretože o bode B sa hlasovalo v trošku pozmenenej verzii, a neprešiel, čiže by sme duplicitne hlasovali o tom, čo sme neprijali.

    Takže máme hlasovať len o bode A - berie na vedomie a potom v bode B iba o druhej časti, bod 2, ale o bode 1 už nemôžeme hlasovať, lebo sme ho zamietli v inom hlasovaní. Iba o zmenenom termíne.

  • To je v poriadku, tým len berieme na vedomie, že teraz hlasujeme už v znení prijatých doplnkov. Tie, čo neboli prijaté, neberieme na vedomie.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Pardon, nehlasujeme.

    Prosím, kto sa hlási s procedurálnym návrhom? Pán poslanec Šagát.

  • Chcem sa opýtať, vážený pán predsedajúci, ako teda ideme hlasovať, keď pani poslankyňa uviedla, že neprešiel pozmeňujúci návrh. Lenže tento pozmeňujúci návrh sa podstatne líši od bodu B 1, kde je vláda zaviazaná predložiť správu na novembrové plénum. Takže nevidím dôvod, prečo by sme o tomto bode nemohli hlasovať.

  • Môžeme. Priatelia, v podstate, keď nebol prijatý pozmeňujúci návrh, platí pôvodné znenie. O čom chceme v danom prípade hovoriť?

    Pán poslanec Mikulášik, nech sa páči.

  • Mikolášik, pán podpredseda, už tretí rok vás to učím, ale akosi sa to nedarí.

  • Chcel by som povedať, že otázka znie skutočne tak, keby ste rozhodli, či hlasujeme o bode A samostatne a o bode B samostatne. To je moja prvá otázka. Keby ste nám to vysvetlili. A stotožňujem sa s názorom poslanca Šagáta, že o bode B 1 treba dať hlasovať, pretože návrh pána poslanca Derfényiho bol síce podobný, ale rozdielny od tohto odporúčania na hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Tiež som chcela navrhnúť, aby sme o bode A hlasovali samostatne a o bode B samostatne.

  • Áno, budeme hlasovať najprv o bode A.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, prepáčte, to je nemožné. Budeme hlasovať o pôvodnom znení riešenia tohto uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

    Hlasujeme o návrhu uznesenia ako celku, ktorý bol prednesený, ktorý máte v rukách. Na základe toho, že neprešiel pozmeňujúci návrh, prichádza riešenie pôvodného znenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov. Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie Národnej rady neprešlo. Návrh tohto uznesenia nebol prijatý.

  • Šum v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik prichádza s procedurálnym návrhom.

  • Vážený pán podpredseda,

    v tejto chvíli sme sa dostali vlastne takmer na koniec 33. schôdze. Zostáva nám prerokovať už len jeden bod programu, o ktorom môžeme rokovať až zajtra poobede, pretože vtedy uplynie lehota 48 hodín na prerokovanie zákona o neprivatizácii STV 2, ktorý vrátil prezident na žiadosť vlády. Chcem dať procedurálny návrh, aby sme dnes prerušili rokovanie a pokračovali v ňom na budúci týždeň v utorok, pretože nebudeme tu čakať dovtedy, kým tá lehota uplynie, takže môžeme pokračovať v utorok o 10.00 hodine a prerokovať aj materiál, ktorý nám dnes rozdali v mene Výboru Národnej rady pre európsku integráciu a zahraničného výboru, pretože sme ho dostali dnes a je potrebné si ten materiál preštudovať a pripraviť sa na rozpravu, poradiť sa v kluboch.

    Navrhujem teda prerušiť rokovanie, pokračovať v utorok o 10.00 hodine bodom o televízii a potom materiálom o integrácii. To je môj procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

    Len upozorňujem, že sme pri prijímaní toho návrhu uznesenia všetci podrobne bod za bodom vo výboroch to prebrali a spoločne hlasovali. Samozrejme, budeme o tom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

    Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v mene troch klubov poslancov predložil návrh, aby sme ešte v dnešný deň prerokovali návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k hodnoteniu parlamentu a zákonodarnej moci Slovenskej republiky v posudku Európskej komisie v súvislosti so žiadosťou Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii. Je to tlač 774.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý predkladá v mene troch klubov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zaradenia bodu, ktorý predložil v mene troch klubov pán poslanec Cabaj, bol prijatý.

    Ďakujem.

  • Chcem sa spýtať, či je to procedurálna poznámka, pán kolega. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    chcem namietnuť, že podľa § 25 rokovanie o jednotlivých bodoch schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie. My sme dostali materiál dnes ráno, takže nemôžeme prikročiť k tomu rokovaniu, pretože 24 hodín ešte neuplynulo. Z toho vyplýval tiež môj návrh, aby všetky lehoty uplynuli a mohli sme rokovať na budúci týždeň.

  • Pán kolega, ako vykladač rokovacieho poriadku viete veľmi dobre, že ak sa Národná rada neuznesenie inak. Národná rada sa uzniesla inak.

    Pán kolega Černák.

  • Mám otázku na pána predsedu ohľadom ďalšieho programu. Keďže neprešiel pozmeňujúci návrh Milana Ftáčnika, aby sme rokovali v utorok, znamená to, že podľa odhlasovaného programu o STV 2 budeme rokovať zajtra. Chápem to správne?

  • Vážený pán predsedajúci, chcem vás upozorniť, že Národná rada sa nerozhodla zatiaľ inak, Národná rada rozhodla o tom, že tento bod zaradí na program svojho rokovania, ale nie teraz, to znamená nie o skrátení 24 hodín, nikto nedal taký návrh. To po prvé. A po druhé vás prosím o 15-minútovú prestávku po skončení týchto vystúpení na poradu klubov.

  • Ďakujem za udelené slovo, pán predsedajúci.

    Prosím pekne, pred chvíľou sa objavilo meno pána poslanca Juriša na tabuli a pritom dnes celý deň hlasuje náhradnou kartou.

  • Dobre, v poriadku.

    Dámy a páni, keďže o návrhu, ktorý bol predložený, hlasujeme bez rozpravy, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasy z pléna, o čom sa hlasuje.

  • O skrátení lehoty.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Viete veľmi dobre, o čom máte hlasovať.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Dámy a páni, dám hlasovať ešte raz.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Dámy a páni, v tomto momente využívam rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 28 ods. 1 predsedovi Národnej rady, podpredsedovi Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Využívam § 28 rokovacieho poriadku a prosím pána podpredsedu, aby vystúpil, pretože požiadal o slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení priatelia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že...

  • Ruch v sále.

  • ...výbor pre európsku integráciu prerokoval...

  • Stály ruch v sále.

  • Priatelia, samozrejme, demokracia je všetko možné a sú aj takéto spôsoby, ale chcem vám povedať, že spomenutý výbor prerokoval návrh Vyhlásenia Národnej rady k posudku o prístupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorý vypracovala Európska komisia na základe posúdenia materiálov, ktoré pôvodne boli predložené jednak zo strany predsedu výboru, a to dokonca na spoločnom zasadaní výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru...

  • Priatelia, prosil by som pokoj. Skutočne o prestávku požiadal iba jeden klub, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. Ak tu nie ste, prosím vás pekne, nechajme dohovoriť, však ide o integráciu do európskych štruktúr.

  • ...došlo k posúdeniu troch materiálov. Pôvodne jeden materiál, ktorý vypracoval predseda výboru pre európsku integráciu, druhý materiál, ktorý vypracoval pán poslanec Ftáčnik, na základe ďalších materiálov, ktoré doručili ako

    pomocné orientačné materiály aj ministerstvo zahraničia, bol vypracovaný tretí variant riešenia, ktorý bol dnes predmetom dôkladného posúdenia a na základe hlasovania bod za bodom bol tento dokument vo forme návrhu vyhlásenia Národnej rady schválený tak výborom pre európsku integráciu, ako aj zahraničným výborom. Materiál v tomto znení máte v rukách. Máte v rukách aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby ste akceptovali tento materiál, je dokladom vôle Národnej rady na jednej strane zúčastniť sa integračných procesov v Európe a zároveň podať informáciu o stave doterajšej práce Slovenskej republiky pri prispôsobovaní sa podmienkam Európskej únie a o zámeroch, ktoré chceme ešte urobiť k tomu, aby sme čo najviac splnili podmienky, ktoré sú kladené na ašpirujúce krajiny. Prosím vás preto, aby ste hlasovali a hlasovaním vyjadrili podporu tomuto stanovisku, pretože pomocou tohto stanoviska dávame aj signál Európskej únii o postojoch Slovenska k problematike integrácie.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Písomnú požiadavku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne.

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega Ftáčnik, ste otcom rokovacieho poriadku a viete veľmi dobre, že pokračujeme presne podľa rokovacieho poriadku.

    Priatelia, nie ste tu, buďte takí dobrí, môžete opustiť túto rokovaciu miestnosť?

  • Hlasy v sále.

  • Súhlasím, ale požiadal iba jeden klub, priatelia.

    Pán kolega Hrušovský - procedurálna pripomienka.

  • Pán podpredseda, pripájam sa za náš klub so žiadosťou o prestávku.

    Ale ešte predtým by som vám chcel povedať, že porušujete rokovací poriadok, porušili ste ho v krátkom čase dvakrát tým, že ste umožnili podpredsedovi Národnej rady vystúpiť. Áno, rokovací poriadok umožňuje takéto niečo, ale len vtedy, ak je konkrétny bod programu zaradený na rokovanie schôdze a v rámci rozpravy môže toto oprávnenie využiť kedykoľvek člen vlády alebo podpredseda, prípadne predseda Národnej rady. Nie vtedy, keď sa nerokuje o bode programu, ktorý ešte zaradený nebol.

  • Pán kolega, hovorí sa kedykoľvek, v poriadku, beriem zodpovednosť na seba.

  • Počas rozpravy kedykoľvek. § 27 a celý ten odsek...

  • Paragraf 28 ods. 1, pán kolega. Je tam kedykoľvek.

  • Pán podpredseda, od § 27 je v rokovacom poriadku upravená rozprava v Národnej rade.

  • Pán kolega, mňa zaujíma § 28 ods. 1, nebudem sa s vami hádať, beriem zodpovednosť na seba.

    Pán kolega Ftáčnik, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chcem namietnuť druhú vec, ktorá sa však nedá nijakým spôsobom riešiť výkladom, pretože podľa § 25 - už som to raz čítal, ale prečítam to ešte raz - rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli rozdané podklady, ak Národná rada nerozhodne inak. Národná rada nerozhodla inak, pretože pri hlasovaní nebolo dosť poslancov, ten návrh pána podpredsedu Húsku neprešiel, a preto k rokovaniu o tomto bode programu nemožno pristúpiť. Ak si myslíte, že mal právo vystúpiť, áno, informoval nás, že nejaký taký materiál tu je, ale nemožno otvoriť rozpravu, nemožno o veci rokovať, pretože to hovorí zákon.

  • Pán kolega, ten zákon mám aj ja, ja si ho vykladám trošku inak ako vy. Je to môj problém, vediem túto schôdzu ja, zodpovednosť beriem za seba, pán kolega.

    Pán Miklušičák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja vás chcem len upozorniť, že § 27 až § 29, to znamená aj § 28 ods.1 hovoria o rozprave. To znamená, že počas rozpravy môže kedykoľvek požiadať a vtedy má aj právo dostať hlas. O rozprave je § 28.

  • Samozrejme, že to nie je pravda, ja si to vysvetľujem opäť inak, ako si to vysvetľujete vy. Samozrejme, každý máme iný uhol pohľadu. Nebudeme sa hádať.

    Pán profesor Filkus, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja tento materiál... Počúvajte ma, pán podpredseda. Ja tento materiál považujem za mimoriadne vážny a významný. Z toho titulu chcem povedať dve poznámky.

    1. Dikciu toho materiálu, aj obsah, ktorý je v ňom, ešte možno zdokonaliť a zlepšiť. Jeho prieraznosť by bola určite lepšia, keby bol kratší. Z tohto titulu napríklad by som bol navrhoval, aby ten materiál prešiel cez poslanecké kluby.

    2. Nepripusťme z vašej pozície, aby sa o tomto materiáli dnes hlasovalo.

  • Ďakujem.

    Opäť využijem § 28, ak sa pán Bugár neurazí, dám slovo pánu predsedovi parlamentu.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    pán podpredseda Andel neporušil rokovací poriadok, keď udelil slovo pánu podpredsedovi Húskovi. Problém je v inom. My sme si odsúhlasili, že na tejto schôdzi prerokujeme tento bod programu, ale pri druhom hlasovaní, keď sme hlasovali o skrátení lehoty, sme toto neodhlasovali, lebo nás bolo málo. Čiže nemôžeme dnes hlasovať o tomto bode programu, preto navrhujem, aby sme prerušili schôdzu a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine rozpravou k tomuto bodu programu, keď si ho odhlasujeme.

  • Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    keď ide o lehoty a hráme sa na čas, tak to uznesenie sme spracúvali vo výbore do pol jedenástej. Bolo tu rozdané zhruba o dvanástej, takže o deviatej v nijakom prípade.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, nerob fóry, prečítaj si zákon, keď mi tykáš, môj zlatý. Takže si prečítajte zákon a láskavo ho rešpektujte. O deviatej nie je 24 hodín. Keď sa hráme na 48 hodín s jedným zákonom, hrajme sa 24 hodín aj s druhým.

  • Nech sa páči, pán predseda parlamentu.

  • Pán poslanec Ftáčnik ma asi nepočúval. To, čo sme teraz neschválili, môžeme schváliť zajtra ráno o deviatej. Zajtra ráno o 9.00 hodine budeme hlasovať o tom, že pokračujeme.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Sečánsky.

  • Pán predseda Gašparovič to povedal za mňa. Ráno môžeme hlasovať o skrátení tejto lehoty. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prerušujem dnešné naše rokovanie. Budeme pokračovať zajtra doobeda o 9.00 hodine.

    Ďakujem.