• Dámy a páni,

    otváram šiesty deň rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni ma písomne požiadali títo poslanci: pán Jozef Pribilinec, pán Jozef Prokeš a na zahraničnej služobnej ceste je poslanec pán Dušan Slobodník.

    Dámy a páni,

    budeme pokračovať rozpravou o zelenej správe. V rozprave má vystúpiť ešte päť poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Baránik.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, vážení hostia,

    hodnotená zelená správa skladajúca sa z troch častí, čo je obvyklý spôsob hodnotenia práce pôdohospodárstva, je spracovaná, ako sa predo mnou už celý rad diskutujúcich vyjadril, na veľmi dobrej úrovni vo všetkých častiach, poskytuje reálny pohľad na ekonomiku, ale aj na opatrenia, ktoré vykonáva v mene vlády ministerstvo pôdohospodárstva. Je to výsledok vysoko profesionálnej práce a odráža sa v nej aj tá skutočnosť, na ktorú sme už viackrát upozornili, že ministerstvo pôdohospodárstva ako jeden z mála rezortov napriek deštrukčným snahám, ktoré...

  • Priatelia, prosím vás pekne, zachovajte dekórum. Ak sa chcete rozprávať, nech sa páči, opustite parlament, rokovaciu miestnosť, choďte na chodbu. Ale je to skutočne urážka toho, kto tu vystupuje. Dodržujme základné morálne normy.

    Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • Opakujem ešte raz, že úroveň správy, ktorá je na vysokej úrovni, je taká aj preto, že ministerstvo pôdohospodárstva je jeden z mála rezortov, ktorý v období deštrukcie výskumnovývojovej základne nedovolilo deštruovať vlastnú vedeckovýskumnú základňu, za čo treba vyjadriť ministerstvu vďaku.

    Správa charakterizuje súčasný stav pôdohospodárstva, ktoré sa pomaly zviecha po útlme a prepade začiatkom deväťdesiatych rokov. Prejavuje sa to v pomalom raste úrodnosti pôdy a v pomalom raste úžitkovosti. Samozrejme, parametre, ktoré tieto vzťahy charakterizujú, sú ešte ďaleko za úrovňou, ktorá sa dosahovala pred revolučnou zmenou, ktorá nastala v roku 1989. Všetko toto spôsobuje, že úroveň efektívnosti v pôdohospodárstve je v súčasnosti relatívne nízka a z toho sú odvodené aj nízke mzdy pracovníkov v pôdohospodárstve, čiže to znamená, že cena práce v pôdohospodárstve dnes patrí medzi najnižšie v celej štruktúre národného hospodárstva.

    Vzhľadom na široký diapazón diskusie, ktorý tu bol, všetci diskutujúci predo mnou kladne hodnotili správu a výledky, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva vo svojich troch odvetviach dosahuje. Nechcem sa o tom zmieňovať, chcem len upozorniť na niektoré problémy, čo by som si želal, aby ministerstvo tomu venovalo väčšiu pozornosť.

    Zachovala sa nám tradičná štruktúra, ktorá sa tu vybudovala v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Domnievam sa, že táto štruktúra v minulosti bola efektívna, ale v súčasnosti vzhľadom na konkurenciu na našom trhu je situácia trošku iná, a efektívnosť sa výrazne znížila. Svedčí o tom aj to, že prakticky polovica poľnohospodárskych podnikov nevykazuje pozitívne hospodárske výsledky. Preto odporúčam ministerstvu pôdohospodárstva, aby venovalo väčšiu pozornosť vecnej predstave o reštrukturalizácii, ktorá by lepšie využila prírodné podmienky, ktorými disponuje naše pôdohospodárstvo.

    Zrejmé je to aj z jedného ukazovateľa, ktorý by som rád vyzdvihol, a to je podiel pridanej hodnoty na celkových výkonoch poľnohospodárskych závodov. Tak napríklad podľa ceny pôdy v kategórii 1 až 15 sa dosahuje podiel pridanej hodnoty na celkových výkonoch len 21 %, čo je skutočne veľmi nízke. Pri ostatných, to znamená tých, ktoré sú zaradené do kategórie 16 až 20, sa dosahuje 32 %. Aj to je nízke, pretože priemer v národnom hospodárstve je v tomto roku 38 až 40 %, a treba v tejto súvislosti povedať, že podiel z pridanej hodnoty na výkonoch vo vyspelých trhových ekonomikách sa pohybuje od 50 % a vyššie.

    Taktiež odporúčam venovať väčšiu pozornosť príprave odborníkov na riadenie firiem a poskytovaniu poradenských služieb. Zo správy vidieť, že sa tomuto problému venuje pozornosť, ale podľa osobných skúseností v kontakte s manažérmi v poľnohospodárskych závodoch som sa presvedčil o tom, že im chýbajú základné informácie o tom, ako sa má riadiť poľnohospodárska firma v podmienkach trhovej ekonomiky. Rast cien, ktorý nastal v poľnohospodárskej prvovýrobe napriek tomu, že mal vplyv alebo inicioval rast inflácie, považujem za pozitívnu črtu.

    Treba si uvedomiť, že prvovýroba v poľnohospodárstve najviac utrpela v reťazci potravín a doposiaľ ceny alebo cenové nožnice, ktoré tu pôsobia, najviac negatívne postihli práve poľnohospodársku prvovýrobu. Preto sa domnievam, že toto opatrenie, ktoré je dôsledkom pozitívnej práce ministerstva pôdohospodárstva, treba považovať za racionálne napriek tomu, že čiastočne sa tým iniciovala aj inflácia. Tento vplyv v tejto časti rastu cien na infláciu nemôže byť nejaký výrazný.

    V lesnom hospodárstve odporúčam venovať väčšiu pozornosť pestovaniu lesa. Ako je vám všeobecne známe, v minulosti sa o tomto probléme pomerne veľa hovorilo, ale vzhľadom na systém, ako sa pracovalo v lesoch, to znamená, že sa ťažilo predovšetkým holorubom, máme rozsiahle plochy lesov, ktoré nie sú zalesnené, a sú problémy v zalesňovaní. Práca pri výsadbe lesa je náročná a bez pomoci štátu tento problém lesné závody samy nedokážu zvládnuť. Vzhľadom na budúcnosť a na význam lesa pre budúcu ekológiu alebo pre ekológiu našej spoločnosti hlavne v budúcnosti žiadam vás, pán minister, aby ste tomuto problému venovali zvýšenú pozornosť.

    Opatrenia, ktoré sú v správe uvedené na zlepšenie situácie, hlavne finančnej situácie poľnohospodárskych podnikov, považujem za správne, a preto ich podporujem.

    Rád by som sa vyjadril k diskusii, ktorá tu odznela.

    Vážené dámy a páni, trošku ma mrzí, že mnohí z nás zabúdajú na to, čo sa u nás v minulosti udialo, a to je to, že dnes budujeme trhové hospodárstvo. Mnohí z vás ste hodnotili veľmi pozitívne prácu ministerstva, ale otrasne ste kritizovali prácu vlády. Vážení páni, prebuďte sa. Vláda už dnes nepracuje v podmienkach centrálne riadenej ekonomiky. Myslenie mnohých z vás je ešte na tejto úrovni, aspoň podľa vystúpení, ktoré tu boli prednesené. V odvetví pôdohospodárstva vláda má len tri priame nástroje, a to sú dotácie, regulované ceny a fond trhovej regulácie. Všetko ostatné sú len nepriame nástroje, ktoré využíva predovšetkým ministerstvo pôdohospodárstva v mene vlády.

    To znamená, že ak chválite ministerstvo pôdohospodárstva a nadávate na vládu, to znamená, že zrejme je chyba v logike, pretože to tak nie je. Treba si uvedomiť, že v pôdohospodárstve na 97 % pôdy pracujú súkromné firmy. To znamená, že vláda tam skutočne v podstate nemá nijakú ingerenciu, a preto nemožno za niektoré negatívne javy, ktoré v pôdohospodárstve sú, ktoré sú dôsledkom práce z minulosti alebo nesprávnych opatrení v minulosti, obviňovať súčasnú vládu. Napríklad pán poslanec Boros kritizuje certifikáty, ale neuvedomuje si, že certifikáty sú práve na to, aby najviac pomohli poľnohospodárstvu, pretože najviac je ohrozený trh potravín v našom trhovom priestore, a certifikáty sú práve na to zamerané, aby tomu zabránili.

    Ďalej by som ešte odporúčal venovať väčšiu pozornosť spolupráci pôdohospodárstva a strojárstva, aby sa pôdohospodárstvo stalo významným trhom pre našu strojársku výrobu. Viem, že strojárstvo je v zlej situácii, ale spolupráca navzájom by pomohla.

    Vzhľadom na to, že správa skutočne reálne vystihuje situáciu v pôdohospodárstve, načrtáva rôzne problémy, ktoré treba riešiť, a reprezentuje súčasne súbor opatrení, ako tomu predísť alebo ako zdokonaliť systém riadenia, považujem správu za racionálnu, a preto ju odporúčam prijať.

    Ďakujem vám za pozornosť, ale súčasne vás ešte poprosím o malú pozornosť, aby som podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k zapožičaniu štátneho vyznamenania - Kríža Milana Rastislava Štefánika. Návrh uznesenia je takýto:

    "Národná rada Slovenskej republiky podáva podľa § 12 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach v znení zákona číslo 151/1997 Z. z. podnet vláde Slovenskej republiky, aby podala prezidentovi Slovenskej republiky návrh na zapožičanie štátneho vyznamenania podľa § 6 Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy Ing. Dr. h. c. Júliusovi Binderovi, prof. Dr. Ing. Dr. h. c. Petrovi Danišovičovi, Dr. Petrovi Tomkovi a Ing. Dominikovi Kocingerovi za záchranu značných materiálnych hodnôt, ako i za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí pri realizácii Vodného diela Gabčíkovo-Čunovo a za úspešnú obhajobu tohto diela pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu v spore s Maďarskou republikou."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Novák.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážení hostia, kolegyne, kolegovia,

    správa ministerstva pôdohospodárstva o poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve alebo ako sme si ju pomenovali - zelená správa - komplexne analyzuje, charakterizuje a hodnotí súčasný stav a navrhuje, ako ďalej. V rozborovej a návrhovej časti nadväzuje na koncepciu a zásady agrárnej politiky z roku 1993. Považujem však za potrebné zdôrazniť, že zelená správa nie je štátnym plánom, tak ako sa tu doteraz dosť veľa diskutujúcich snažilo ju zamieňať. Je to analýza a dáva návod na ďalší vývoj. Charakteristika zelenej správy vychádza z reálnych finančných možností štátu, nič nesľubuje, čo by nebolo splniteľné. Považujem to za pragmatickú politiku ministerstva pôdohospodárstva, ako aj vlády Slovenskej republiky.

    Poľnohospodári chvália čo najväčšie zvýšenie štátnych dotácií. No reálna finančná situácia ich umožňuje zvýšiť, ako je to v zelenej správe, iba o 600 mil. Nekritizujem to. Pripojím sa k tým, a možno sa aj postavím do čela, ktorí budú prosiť viac o mesiac, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet. Ale dovoľte mi pripomenúť, že k 10 mld. sme sa dopracovali sústavným vysvetľovaním a reálnymi požiadavkami.

    Popri finančných problémoch je potrebné ukončiť legislatívnu transformáciu družstiev, najmä tých, kde sa nedarí stabilizovať, zintenzívniť proces vytvárania obchodných spoločností a ich podiel na obhospodarovanej pôde, stabilizovať súkromne hospodáriacich roľníkov, riešiť usporiadanie pozemkového vlastníctva, najmä rozdrobenosť vlastníctva pôdy. Pripomínam, že obnovením súkromného vlastníctva prvá etapa prechodu na trhové hospodárstvo v poľnohospodárstve bola ukončená.

    Vážené kolegyne, kolegovia, rozvoj vidieka je problémom celej Európy, lenže vidiek nie je len pôdohospodárstvo, je to oveľa zložitejší proces. Tu má čo hovoriť aj priemysel, obchod, turistika. Zelená správa právom hodnotí rozvoj vidieka a životné prostredie na vidieku, ale svojím dielom, podielom poľnohospodára. Poľnohospodárstvo nemôže existovať bez živého vidieka, bez rozvoja infraštruktúr a opačne. Musím pripomenúť, že odlev pracovne činných ľudí z vidieka je neprimeraný. A pritom využitie základných prostriedkov v bývalých jednotných roľníckych družstvách alebo v terajších poľnohospodárskych družstvách je iba 60 %.

    Otázka výživy národa je veľmi aktuálna. Poľnohospodár zodpovedá a musí zodpovedať za výživu národa. Jeho povinnosťou je výroba kvalitných farmárskych výrobkov a k tomu sa pridružuje aj povinnosť štátu byť na pomoci, aby kvalitné výrobky boli aj lacné. Hoci poľnohospodárstvo vytvára relatívne nízky podiel na hrubom domácom produkte, jeho spoločenský prínos je podstatne vyšší, pretože, ako som už uviedol, má nenahraditeľný význam pri stabilizácii vidieckeho osídlenia a plní ďalšie dôležité krajinotvorné a ekologické funkcie. Dá sa to vyčísliť aj finančne. Verte mi, že sú to miliardy.

    V zelenej správe sa presvedčivo poukazuje na nepriaznivý stav v poklese hektárových úrod, na znižovanie počtu hovädzieho dobytka, najmä kráv, ako aj platobnej neschopnosti. Zlá ekonomika je spôsobená disproporciou medzi vývojom cien vstupov do poľnohospodárskej výroby a vývojom farmárskych cien. Ceny poľnohospodárskych výrobcov sa medziročne zvýšili o 4,7 %, avšak ceny vstupov do výroby vzrástli až o 9,4 %. Tento cenový vývoj prebiehal pri súčasnom raste priemerných miezd o 13,3 %. Zelená správa konštatuje, že dosahované výsledky v plnom rozsahu nenapĺňajú predstavy o tempe konsolidácie a proces stabilizácie postupuje oproti koncepčným zámerom pomalšie. Výsledky negatívne ovplyvňuje aj cenová disparita.

    Kolegyne, kolegovia, mojou snahou je poukázať na poslanie a problémy poľnohospodárov. Na ďalšej schôdzi Národnej rady budeme prerokúvať štátny rozpočet. Verím, že štátny rozpočet bude vyhovujúci pre poľnohospodárov a pomôže preklenúť všetky problémy poľnohospodárov.

    Súčasťou zelenej správy je aj správa o vodnom hospodárstve. Tento rok bol krutým rokom k vodohospodárom. Vyčíňala nám storočná voda. Očakávali sme závery haagskeho procesu. Zvládnutie všetkých problémov, najmä z pohľadu špecializovanej štátnej správy, hovorí samo za seba. Tieto problémy pripomínam zámerne, pretože poslaním vodného hospodárstva Slovenskej republiky je zabezpečovať pre spoločnosť nezastupiteľné úlohy najmä v ochrane územia pred povodňami, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a pôdohospodárstva pitnou a úžitkovou vodou, ako aj spravovať vodné toky a ochraňovať životné prostredie.

    Štátne podniky obhospodarujú majetok skoro stomiliardovej hodnoty. A v správe sa dočítame, že oproti normatívom na údržbu sa vydáva o 1,1 mld. menej, čo môže mať dlhodobé negatívne vplyvy. Pritom náklady zaznamenali rast o 2,3 boda ako výnosy. Prejavuje sa nedostatok vlastných zdrojov. Zelená správa navrhuje tento problém riešiť urýchleným prechodom na vecnú reguláciu cien povrchovej a pitnej vody. Pokiaľ je to nevyhnutné, prosím. Ale predsa by som navrhoval aj iné cesty riešenia. Jedna cesta by bola preveriť úverovú a daňovú politiku vo vzťahu k vodohospodárskym zariadeniam, pochopiteľne, aj zvýšiť dotácie alebo prostriedky, tak ako tu už predrečníci uviedli, na zveľadenie existujúcich vodovodov.

    Výraznejší pokrok v ekonomickej konsolidácii nášho poľnohospodárstva predpokladá dosiahnutie vyrovnaného hospodárskeho výsledku. A tu aj my poľnohospodári musíme viac a výraznejšie využívať napríklad aj zákon o revitalizácii, využívať vlastné riešenia, najmä rast efektívnosti podnikania. Farmár zbiera úrodu, ekonóm počíta, politik hodnotí. Tak sú poznamenané dnešné dni.

    Správa je reálna, vecná a kritická. Je čo naprávať na jednej i na druhej strane. Preto prosím pri hlasovaní o podporu, aby neboli problémy pri prijímaní uznesenia.

    Na záver, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prikloniť sa k tým diskutérom, ktorí sa poďakovali pánu ministrovi, jeho kolegom, vláde za to, že správa je taká výrečná, pretože slúži aj tým poľnohospodárom, ktorí sa v nedeľu občas pozrú do novín a riadia sa aj podľa námetov, ktoré sú zverejňované a práve preberané zo zelenej správy.

    Celkom na záver mi dovoľte zareagovať na pána kolegu Borosa. Dotklo sa ma jeho vystúpenie, nemohol som reagovať, lebo sme mali zamočený elektronický systém, využívam preto na to tento čas. Ale vyjadrenie "diletantský prístup vlády k certifikátom" sa mi fakt nepáči. Pán kolega, dovoľ mi, aby som ti pripomenul jeden slovenský citát alebo riekanku. Nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. Pán kolega, tá riekanka hovorí za všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Nie je tu.

    Ďalej nasleduje pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    je prirodzené, že naše poľnohospodárstvo vo všetkých troch odvetviach, resp. integrovaných štyroch, je predmetom každoročného hodnotenia poslaneckej snemovne, čiže mu zvýrazňujeme priestor v spoločnosti. Všetci občania v tomto období, nielen poľnohospodári, sledujú, ako naše poľnohospodárstvo obstálo, aké má zámery a ako sa bude inštitucionalizovať, ako sa bude vyvíjať v budúcom roku.

    Samo osebe hovorí, že postavenie poľnohospodárstva je najviac deklarované, či máme dostatok potravín, či sme sebestační, či musíme dovážať, či sú primerané ceny a podobne. Správa jednoznačne hovorí, že sebestačnosť našich potravín meraná najhlavnejšími komoditami je veľmi dobrá. Veď výroba mlieka za rok 1996 na 113 %, hovädzieho mäsa na 103,6 %, bravčového mäsa na 100,2 %, vajec na 103,7 %, olejnín na 130,7 %, cukru dokonca už na 109,6 % - sú skutočne čísla, ktoré zabezpečujú našu potravinovú sebestačnosť a zároveň nám otvárajú priestor, ako zintenzívniť proexportnú politiku v agrárnom sektore, ako viac prispieť k zníženiu negatívneho exportného salda.

    Všetky správy, ktoré v posledných rokoch prerokúvame, a najmä tá vlaňajšia, ale aj tohtoročná, nezakrýva žiadny problém v poľnohospodárstve. Analyticky správne mapuje a dôsledne vyhodnocuje jednotlivé štruktúry, kapitálové prepojenie, investície, pracovné sily, odmeňovanie, teda všetko to, čo sa poľnohospodárstva dotýka každým dňom. Treba však povedať, že poľnohospodárstvo sa z roka na rok zlepšuje, čím sa aj stabilizuje, i keď miera stabilizácie a zlepšovania nie je taká enormná, ako bola na prelome dvoch rokov - roku 1994 a 1995.

    Myslíme si, že asi v tomto roku výraznejšie zasiahnu do tohto prelomu tie nástroje, ktoré sme odsúhlasili aj v tejto snemovni koncom roku 1996 a že teda aj hodnotenie, prirovnávanie a posudzovanie týchto parametrov účinnosti dotačnej politiky, podporných nástrojov, fondov, daňovej politiky bude také súmerné, že priblíženie sa k prognóze, ktorú uvádza správa, bude aj reálne. A preto treba k týmto hodnoteniam, ktoré tu odznievajú, na tejto polovičnej ceste roku 1997, pristupovať s určitou rezervou, brať ich ako určitý názor, nie ako memento, nie ako výslednicu.

    A takto teda ja chápem aj niektoré vystúpenia, ktoré hovoria, že v agropotravinárskom priemysle nie je ešte taký stav stabilizácie, aký si predstavujeme, ale nemôžeme povedať, že je tam nedoriešených veľa vecí. Tam je veľa vecí jasne, prozreteľne doriešených, ale účinnosť do podnikovej sféry predsa musí dopadať rozložene. Veľmi dobre vieme, že keď obstaráme novú investíciu, keď kúpime nový účinný, ekonomický a výkonný stroj, či už je to v traktorových jednotkách, či sú to výkonné zvieratá, že účinnosť vložených investícií sa prejavuje po niekoľkých rokoch, prejavuje sa v dlhšom meraní, v dlhodobejšom štádiu. A takto treba chápať aj výkonnosť, aj stabilizáciu poľnohospodárstva. Je to proces, ktorý bude trvať roky a ktorý je bezpodmienečne rozbehnutý, a dá sa povedať nezastaviteľný.

    Osobitný fenomén a dominujúci fenomén v našom poľnohospodárstve je agrárny trh. Tu treba skutočne povedať, že v organizovaní agrárneho trhu štát nie je dominujúci, že dominujúce sú subjekty, podniky, tie, ktoré majú svoj tovar, ktoré obchodujú, ktoré ho predávajú a kupujú. A teda tam treba rozkladať aj v agrárnom trhu jeho účinnosť, jeho stabilitu. Vieme veľmi dobre, a správa to uvádza, na akej miere zodpovednosti a vierohodnosti funguje zmluvný vzťah medzi dodávateľmi a odberateľmi či už z krátkodobého, alebo dlhodobého hľadiska. Že to, čo bolo niekedy jasné a trvalo, že dnes je zmluvná základňa veľmi krátkodobá, mesačná, štvrťročná, nie je dvoj-, troj- alebo päťročná.

    A to potrebujeme dosiahnuť, ale dá sa to dosiahnuť len dôveryhodnosťou subjektov, ktoré obchodujú medzi sebou, ktoré sú v dennom styku, ktoré sa presviedčajú, či je tovar kvalitný a ako zaň budú platiť. Jednoznačne treba zvýrazniť, že obchodovať bez peňazí sa nedá. Nemáme dnes ešte elektronické pokladnice alebo peňaženky, ktoré sú budúcnosťou, že teda obchodovať sa musí s krvou, a to sú peniaze, a myslím si, že poľnohospodárstvo musí mať rovnaké podmienky obchodovania ako každý iný, kto predáva tovar poľnohospodárstvu, a že tu musíme vytvoriť tlak medzi subjektmi, ktoré obchodujú, aby boli rovnocenné, to znamená, keď ty poľnohospodár od nás kupuješ tovar, tak nemôžeš platiť okamžite, ale budeš platiť tak, ako platíme my iným alebo ako nám platia ostatní.

    A tieto pravidlá sa dajú dosiahnuť nie nejakou direktívou štátu, ale dajú sa dosiahnuť vzájomným zmluvným vzťahom, pochopením a organizáciou agrárneho trhu medzi podnikmi, ktoré obchodujú. Bude veľmi dôležité, aby sme rozbehli organizácie a združenia, ktoré budú dlhodobo a stabilne obchodovať v priestore špeciálnych kultúr - v zelenine, ovocí, ktoré budú vytvárať podmienky distribúcie, skladovania, ošetrovania a speňažovania výrobkov v tom období, keď na trhu sa dá čo najvýhodnejšie predať a keď je priestor, povedzme, nedostatku alebo keď je priestor najväčšej potreby. V tom máme rezervy a tu musia nastúpiť takisto podnikatelia podnietení aj nami, podnietení zelenou správou, a účinne stabilizovaní alebo podporení mechanizmom či už dotačnej politiky, alebo úverovej politiky tak, aby sa mohli tieto štruktúry distribúcie a obchodovania naplno rozbehnúť.

    Najviac v uhle pohľadu je dotačná politika. Dotačná politika je v poľnohospodárstve nielen objemom peňazí, ale aj objemom účinnosti a stability - a sledujú ju, samozrejme, aj tí, ktorí sledujú našu republiku pri začleňovaní sa alebo približovaní krajinám Európskej únie, ale aj teraz, keď sa posudzuje naša republika pri vstupe do krajín OECD. Myslím si, že máme určité osobitosti, ktoré v dotačnej politike v tomto transformovanom a prechodnom období akceptujeme a s ktorými sa budeme musieť postupne vyrovnať. Nejde len o masu, ktorá nám chýba k tomu, aby sme boli na úrovni tých štátov, ktoré výraznejšie dotujú poľnohospodárstvo, ale ide hlavne o účelnosť a účinnosť. Myslím si, že v dotačnej politike sa prejavuje už táto účelnosť a účinnosť a že smernice jednak dotačnej politiky, ktoré sú v rezortnej kuchyni aj na budúci rok, zastabilizujú dotačnú politiku tak, aby bola jasná pre každého podnikateľa a vedel sa rozhodnúť najmenej rok-dva predtým, keď chce podnikať, čo mu prinesie a s čím môže počítať v dotačnej politike.

    Samozrejme, že je potrebné dotačnou politikou podporiť propagáciu spotreby agroproduktov z domácej produkcie, a preto výrazne hodnotím a som rád, že sa to objavuje v tých aktualizovaných podmienkach pre budúcnosť, že sa tam objavuje aj tá podpora tržniciam, burzám, o ktorých som pred chvíľočkou hovoril.

    Doteraz sme sa nevyrovnali nielen v poľnohospodárstve, ale všeobecne so starými dlhmi. A myslím si, že je to problém, ktorý môže zákon o revitalizácii aj nám poľnohospodárom aspoň sčasti vyriešiť a že úverová politika a úverová zaťaženosť v budúcnosti v poľnohospodárskych podnikoch poklesne. Pokiaľ som hovoril ešte o organizovaní agrárneho trhu, chcem zvýrazniť aj to, že z hľadiska cenovej politiky treba presne rešpektovať zákony, ktoré u nás platia, či už je to zákon, ktorý organizuje alebo ktorý vstupuje prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie do agrárneho trhu a ktorý presne hovorí, čo je to garantovaná cena, aký má význam a ako sa stanovuje. Takisto na báze cenového zákona je presne definované, ktoré ústredné orgány a kedy môžu vyhlásiť druh ceny.

    Teda v zelenej správe skutočne môžeme dať len odporúčania, aby tieto orgány, ústredné orgány zohľadnili na báze analýzy, na báze dôchodkovosti, nákladovosti, či ceny zodpovedajú, pokiaľ ide o takéto nástroje, skutočnosti, a sami teda pristúpili potom k vyhláseniu druhu ceny či už garantovanej, pevnej, minimálnej a podobne. Preto si teda myslím, že akési nariaďovanie vláde v tomto smere o stanovení pevnej ceny alebo onakej ceny a jej výšky nie je v kompetencii takého orgánu, akým je Národná rada, ale že tu treba vychádzať z analýz a podkladov, ktoré sú predmetom rokovania ministerstiev so samosprávou v tomto rezorte, či už komorou alebo združeniami, a že tam musí dôjsť k dohode o výške, ktorú predstavuje potom cena, ktorú treba vyhlásiť či už na nákup prostredníctvom štátneho fondu alebo pevnú cenu a podobne.

    Chcel by som skutočne podporiť tie nástroje, ktoré sa v aktualizovanej časti všetkých troch správ výrazne objavujú, a myslím si, že sú dobre konštruované. Predovšetkým je to do tých legislatívnych opatrení a nástrojov, ktoré musíme v Národnej rade prijať a ktoré nám predloží vláda, resp. ich môžeme aj my poslanci iniciovať. Chcel by som podporiť to, že rezort chce riešiť aj iniciatívu mladých ľudí alebo podnietiť mladých ľudí, ktorí majú záujem o poľnohospodárstvo, a keďže ocenenie pracovnej sily v našom poľnohospodárstve na báze vlastníctva je dosť nízke a nie je dostatok prostriedkov, treba tento nástroj skutočne v tomto období prijať ako nástroj veľmi perspektívny. Takisto sú to nástroje na ochranu trhu alebo aj nástroje na úľavu, povedzme, tým podnikateľom, ktorí sa rozhodnú do budúcnosti na pôde podnikať.

    Myslím si, že máme veľa dlhu v lesnom hospodárstve a tu rezort pristupuje iniciatívne. Je potrebná dohoda medzi rezortom životného prostredia, aby sa mimorozpočtové zdroje skutočne vracali tam, kde jednotliví pôsobitelia na lesy zhoršujú ich stav a vlastne tieto pľúca nášho štátu akosi vyraďujú z činnosti. Preto v každom prípade by sme mali dosiahnuť, aby mimorozpočtové zdroje do lesného hospodárstva už v roku 1998 boli reálne a aby budúca správa nehodnotila, že znovu sa z nich tam dostalo len 20, 30 alebo len 50 %. Takisto by sme sa mali zasadiť, aby sa v lesnom hospodárstve presadila tá návratka časti spotrebnej dane nafty, keď budeme prerokúvať zákon o minerálnych olejoch a palivách.

    Vo vodnom hospodárstve jednoznačne hodnotíme priebeh transformácie, že ho treba urýchliť, a myslím si, že je to potrebné, tak ako je nastolené v aktualizácii, pripraviť koncepciu vodohospodárskej politiky pre tretie tisícročie.

    Nesúhlasím s takými názormi, že zelená správa nenaznačuje cestu a spôsoby odstránenia problémov v poľnohospodárstve. Naznačuje ich, aktualizuje nástroje a sú tam tieto nástroje, len si ich treba dôkladne prečítať. Samozrejme, že nikto nemôže viesť v poľnohospodárskom družstve, obchodnej spoločnosti či akciovej spoločnosti niekoho za ruku a či dosiahne úžitkovosť 2 000, 3 000 alebo 5 000 litrov, to je v jeho rukách, či dosiahne hektárovú úrodu jednotlivých plodín do výšky svojich objektívnych možností, alebo je pod jej úrovňou, to je v jeho rukách, to mu nezabezpečí žiadna dotačná politika. Takže to, že tieto nástroje sú dané, ich využiteľnosť je minimálne v 50-percentnej miere v rukách tých, ktorí tieto podniky riadia, ktorí sú ich vlastníkmi a ktorí zabezpečujú ich chod.

    V tejto súvislosti, vážené pani poslankyne a páni poslanci, by som si dovolil spresniť návrh, ktorý išiel z gestorského výboru, v spoločnej správe k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v tom smere, že by som chcel podať nový návrh, kde v časti B bod 3 pod písmenom a) navrhujem prijať takéto znenie:

    Bod 3 - zvážiť možnosť:

    a) v časti C 2.1 správy upraviť výšku pevnej ceny surového kravského mlieka, prípadne prémiu za kvalitu mlieka nadväzne na objektivizované vlastné náklady v súlade s platným trhovým poriadkom pre mlieko,

    b) v časti C 2.6 správy uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov pre poľnohospodárstvo vo výške 2,5 mld. Sk, tak ako to požadovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

    Toľko z mojej strany k zelenej správe. Teším sa na to, že všetci sa pričiníme, aby táto správa bola na dnešnom pléne schválená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán kolega.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Figeľ.

    Pripraví sa pán poslanec Köteles, ktorý predtým stratil poradie.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia,

    chcel by som sa vo svojom príspevku krátko pridať k diskusiám, ktoré tu odzneli, hlavne poznámky, ktoré sú viac špecifické. To, čo mnohí rečníci uviedli ako vážnejšie problémy slovenského poľnohospodárstva, žiaľ, pretrváva, tie parametre sú zo správy celkom jasné a viac-menej kopírujú aj parametre života na Slovensku.

    Konkrétne spomeniem stratovosť podnikov. Je to aj v priemysle, za štyri roky bolo vyše 54 % stále stratových. V poľnohospodárstve je to podobné - vysoká platobná neschopnosť, zaostávanie príjmov tých, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, za ostatnou ekonomikou, za ostatnými ekonomicky činnými obyvateľmi. Tým sa vytvára alebo prehlbuje neatraktívnosť zamestnania v poľnohospodárstve.

    Samostatnou kapitolou sú nízke investície v agropotravinárskom komplexe, ich klesajúci podiel na celkových investíciách na Slovensku. Celkové investície na Slovensku sú tiež nízke oproti susedom, napríklad 7-krát nižšie ako v Českej republike, zhruba 10-krát nižšie ako v Maďarskej republike. A týmto sa vytvára budúce zaostávanie poľnohospodárstva v celkovom hospodárstve (hlas z pléna) - áno, zahraničných investícií -, ale aj v regióne, ak to berieme prinajmenšom v malom višegrádskom alebo v rámci CEFTA.

    Mali by sme držať krok aspoň so susedmi, ak chceme udržať v budúcnosti krok s Európskou úniou, pretože ak do nej chceme vstúpiť a, samozrejme, nie ako chudobní, nielen preto, aby sme dostávali finančnú solidaritu, ale aby sme boli schopní konkurovať. Od Európskej únie naozaj viac potrebujeme informácie a porovnateľné podmienky pre obchod. Momentálne alebo v budúcnosti, ktorú chceme dotvárať spolu, nebudú potrebné nejaké administratívne opatrenia, tie sú skôr brzdou alebo prekážkou. Chceme, aby si konkurovali poľnohospodári, a nie úradníci, prípadne ich pečiatky a subvencie.

    Do tretice, od Európskej únie môžeme už teraz dostávať značnú technickú pomoc, dokonca aj investičnú pomoc. Druhá strana - myslím Európska únia - od nás očakáva oveľa viac než doteraz jasnú perspektívu, jasnú orientáciu.

    Ťaživým problémom poľnohospodárstva už roky je transformácia, mnohí sme do nej politicky vtiahnutí, niektorí aj osobne, zdá sa, ako keby sme neboli schopní ju dokončiť úspešne. Hovorí o tom čiastočne aj správa. Súčasná politika sa na jednej strane snaží zachovať poľnohospodársku podnikovú štruktúru z obdobia kolektivizácie, aj keď s modernizáciou, aj keď s istými opatreniami, ale sú to veľké celky, ktoré vlastne prešli len ledabolo transformáciou. A na druhej strane pripravuje a prijíma právne normy, ktoré sú podobné alebo veľmi blízke európskym normám, čo je chvályhodné. Tento vnútorný konflikt prináša súčasné ťaživé výsledky, ale aj budúce problémy. Zákon číslo 264/1995 Z. z. tohto parlamentu, ktorým sa menil a dopĺňal zákon číslo 42/1992 Zb. o úpravách majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách sprevádza množstvo podaní na súdy, množstvo podnetov pre poslancov. Sám som adresátom veľa takýchto podnetov, a dostali sme sa do situácie, keď ani tretina družstiev nebola schopná vyrovnať sa s transformáciou ani v tom podaní, ako to zákon predpokladal. Ministerstvo alebo vláda dodnes nevydali vykonávací predpis pre túto problematiku a ona sa naozaj skomplikovala. Tie podania, tisíce podaní na súdoch, sú dôkazom ťaživosti tohto stavu.

    V takom prostredí sa veľmi ľahko situácia zneužíva schopnejšími alebo aj "schopnejšími" manažmentmi, ponúkaním vydieračských podmienok alebo zmlúv. Napríklad takzvaným "prebaľovaním": Ak sa kupuje tovar v škatuli, tak škatuľa zostáva a tovar si zoberie manažment do novej eseročky alebo do novej firmy, a tým vlastne prichádzajú podielnici o svoj podiel v jeho reálnej hodnote. Pán minister, chcem sa teda spýtať, aké opatrenia ste prijali alebo ešte chcete prijať na nápravu tohto stavu, a chcem navrhnúť aj uznesenie, jedno z troch, ktoré by malo znieť: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky prijať legislatívne opatrenia na zavŕšenie procesu transformácie poľnohospodárskych družstiev v zmysle trhovo konformných princípov."

    Dovoľte mi, po druhé, povedať pár slov k dotáciám. Je to téma citlivá, možno najcitlivejšia, lebo ide o peniaze, je ich nedostatok, je relatívne malá transparentnosť v rozdeľovaní, aj keď existujú výnosy, ktoré to predpisujú, a je relatívne nízka efektívnosť týchto prostriedkov a ich využívania osobitne tam, kde sú normálne produkčné podmienky. Chcel by som za Kresťanskodemokratické hnutie povedať skrátene, že si vieme predstaviť efektívnejšiu dotačnú politiku založenú na niekoľkých princípoch.

    Po prvé, malo byť jemnejšie členenie produkčných pásiem. Po druhé, malo by nastať zníženie hranice pre nárok na dotáciu. Po tretie, mali by byť viac dotované výstupy než vstupy. Svoje tvrdenie opieram o naše poznatky, ale aj o čerstvú správu "OECD - prehľad poľnohospodárskych politík: Slovenská republika". Je to z týchto dní. Poviem len jednu vetu zo záveru: "Niektoré z momentálne aplikovaných nástrojov poľnohospodárskej politiky, ako sú dotácie vstupov, môžu skôr ublížiť ako napomôcť vývoj smerom ku konkurenčnému poľnohospodárskemu sektoru." Táto jedna veta stačí.

    Určite by sme ocenili a podporili oveľa viac dotácií na úvery, pretože tam sa uplatňuje oveľa viac aj podnikateľské riziko. V tom prípade treba celkom pokojne povedať, že stačí menej dávať na štátne úrady, menej na tajnú službu, možnože menej strácať preplácaním dovozov, ktoré predtým niekto využil ako výhodné vývozy. Po štvrté, sme za to, aby dotačnú politiku riešil v princípoch zákon, nie výnos ministerstva pôdohospodárstva, ale zákon do tej miery, do ktorej to môže ošetriť a ponechať flexibilitu na každoročné opatrenia.

    Preto navrhujem druhé uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o štátnych dotáciách pre pôdohospodárstvo, ktorým sa ustanovujú základné princípy a mechanizmy ich prerozdeľovania a základné práva a povinnosti poberateľov dotácií a orgánov oprávnených na ich prideľovanie a kontrolu ich použitia."

    Ešte uvediem jednu vetu k finančnej politike. Veľmi podporujeme uznesenie, v ktorom sa odporúčajú daňové prázdniny pre začínajúcich podnikateľov v agrokomplexe.

    A ešte jedna myšlienka k nepotravinárskej poľnohospodárskej produkcii. U nás sa začína a verím, že vďaka modernizácii a budúcnosti nášho poľnohospodárstva v európskych dimenziách bude mať oveľa viac priestoru značná produkcia rastlinných olejov. Stále je veľký priestor na produkciu iných pohonných hmôt, osobitne takých, ako je etanol alebo metán, teda obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vďaka produkcii na vidieku môžu využívať lepšie miestne zdroje, nahrádzať tie zdroje energie, ktoré musíme dovážať a, samozrejme, ich použitie, ich spaľovanie je ekologicky oveľa menej škodlivé pre túto krajinu.

    Dovoľte mi, milí kolegovia a kolegyne, ešte pár myšlienok k úlohe profesijných zväzov a potom k vidieckej problematike. Chceme podporiť oveľa intenzívnejší dialóg vlády, resp. exekutívy s profesijnými združeniami, zväzmi a komorou. Je doslova v záujme vlády, aby mala za partnerov silné, zdravé profesijné zväzy a poľnohospodársku a potravinársku komoru. Rád by som sa od pána ministra dozvedel v záverečnom slove, ako zohľadňuje vláda námety a pripomienky profesijných zväzov napríklad v tejto správe, ale aj vo svojej konkrétnej politike. Na druhej strane chcem povedať s celou vážnosťou, že združenia a zväzy musia byť pripravené zobrať na seba väčší podiel zodpovednosti za vývoj v poľnohospodárstve a v potravinárskom sektore, v lesníctve aj vo vodnom hospodárstve.

    Na záver by som rád venoval niekoľko minút tematike rozvoja vidieka. Som podpredsedom Výboru Parlametného zhromaždenia Rady Európy pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a táto tematika je veľmi vážna a citlivá, osobitne na pôde Rady Európy, ale aj v Európskej únii. Európska únia sa vážne zamýšľa nad reorganizáciou spoločnej poľnohospodárskej politiky na spoločnú vidiecku politiku, pretože udržanie ďalšieho rozvoja vidieka si vyžaduje iný prístup, než tomu bolo doteraz. Na Slovensku vidiecke obyvateľstvo je zatiaľ - máme rôzne definície v Európe, ale aj u nás - ale ak zoberieme sídla pod 5 000 obyvateľov, tak predstavuje 42 % celkového obyvateľstva. V Európe je to viac ako 50 % obyvateľov a viac ako 80 % povrchu sa dá označiť ako vidiecka oblasť, vidiecky región.

    Ak sa nebude dariť poľnohospodárstvu na vidieku, tak sa nebude dariť vidieku ako takému, dariť ľuďom a dedinám. Aj na Slovensku pozorujeme javy, ktoré znamenajú odchod mladých ľudí z vidieka, prípadne starnutie vidieckeho obyvateľstva. Pritom vidiek je charakteristický jedinečnou kultúrnou, ekonomickou a sociálnou štruktúrou, má osobitné zloženie činností a veľkú rôznosť krajiny. Poľnohospodárstvo nemožno z tejto témy vynechať alebo vytesňovať na okraj, ono je a musí zostať chrbtovou kosťou vidieckej ekonomiky. Samozrejme vrátane lesného a vodného hospodárstva tam, kde ide o špecifické oblasti.

    Myslím si, že bude rásť význam vidieka pre voľný čas, pre osobný rozvoj, pre modernú kvalitu života. Vidiek potrebuje primeranú správu prírodných zdrojov, lebo je väčšinou ich zdrojom, potrebuje udržať a zvýšiť biodiverzitu a kultúrnu tvárnosť krajiny. Cieľom vidieckej politiky by malo byť podporiť všetkými možnými spôsobmi miestne schopnosti budovania udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach, osobitne samosprávne, individuálne a kolektívne iniciatívy na miestnej úrovni. Nemôžu byť tieto politiky úspešné bez ľudí, ktorí tam žijú, bez ich participácie.

    V správe sa uvádzajú osobitné problémy a programy pre niektoré okresy väčšinou severného, východného, čiastočne južného Slovenska, ktoré trpia buď zdedenými, alebo aj modernými nedostatkami v rozvoji. Chcel by som uviesť, že väčšinou ide o okresy, ktoré majú zároveň aj najvyššiu mieru nezamestnanosti, že ide o okresy, ktoré majú aj najnižšiu mieru zahraničných alebo domácich investícií a že často ide o okresy prihraničné okolo východných, severných a južných hraníc Slovenska, ktoré trpeli aj za socializmu, pretože internacionalizmus sa neprejavoval hospodárskym rozvojom týchto okresov, ale len, samozrejme, politickou štafážou, a tieto regióny potrebujú zásadnú pomoc aj dnes.

    Vidiecka politika musí zahŕňať aj otvorenú prihraničnú spoluprácu. Chcel by som tu uviesť jeden dôležitý počin alebo podnet pre slovenský parlament, ale osobitne pre slovenskú exekutívu v tomto čase, pretože poradie je také, najprv vláda a potom parlament môžu ratifikovať európske dokumenty. V máji sme tu mali konferenciu o rozvoji vidieka. Bola to konferencia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, teda 40 štátov, a bola následnou konferenciou po novembrovej konferencii v Corku v Írsku, kde Írsko ako predsednícka krajina Európskej únie pozvalo nielen členské krajiny, ale aj mnohé organizácie preto, aby sa rozdiskutovala tematika prechodu zo spoločnej poľnohospodárskej politiky na spoločnú vidiecku politiku. My sme v Rade Európy tento trend zachytili tiež a v minulom roku v marci v našom výbore a potom na pléne bola prijatá jedna podnetná charta, ktorú by som tu rád spomenul.

    Je to Európska charta pre vidiecke oblasti a obsahuje konkrétne návrhy, námety a mechanizmy na individuálny alebo spoločný postup v tejto politike. Základný prístup je definovaný alebo charakterizovaný ako multisektorový, pretože samotný poľnohospodársky prístup k rozvoju vidieka už nestačí, je potrebné integrovane pozerať na problémy rozvoja vidieka. A druhý základný princíp je subsidiarita. Teda neoberať ľudí, ktorí tam žijú, o možnosť rozhodovať o svojich zámeroch, o investíciách, o záujmoch nejakým byrokratickým opatrením a posunom kompetencií kdesi vyššie alebo ďalej, ale budovať na tomto princípe zdravý vidiek.

    Charta obsahuje definíciu vidieckych oblastí, definíciu svojho účelu, ďalej základy právnej ochrany a ochrany funkcií vidieka, ktoré sú ekonomická, ekologická a sociálno-kultúrna. Definuje špecifické potreby vidieckej oblasti plus smernice a opatrenia pre politiku vidieckeho rozvoja. Po ďalšie, obsahuje prostriedky a nástroje pre politiku vidieckeho rozvoja, ktoré sú osobitne právne, administratívne a finančné. Zdôrazňuje a rozvíja princíp subsidiarity na miestne a regionálne pomery. Zakladá stály výbor pre európske vidiecke oblasti, kde budú zastúpení len tí, ktorí budú partnermi, signatármi tejto charty.

    My sme sa aktívne postavili k tejto problematike práve touto konferenciou na Slovensku. Často sa cituje aj v súvislosti s Corkom, spomína sa Corkská deklarácia, Bratislavská deklarácia v tých orgánoch, kde sa pohybujem, a je to dobré aj pre Slovensko, ale je to, samozrejme, dobré aj pre budúce perspektívy. Naša vidiecka politika musí integrovať mladých, inak odídu preč, podporovať vzdelanie na vidieku, mladé poľnohospodárstvo, mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú, malé a stredné podnikanie. Treba oveľa viac urobiť pre dobré meno podnikateľa v poľnohospodárstve. Dôležitým rámcom sú investície. Po ďalšie: nerušiť školy alebo pošty na vidieku. Udržiavať podľa možností služby, pretože bez služieb život chradne. No a popularizovať výsledky vedy tak, aby sa k nim dostali aj začínajúci, aj ľudia, ktorí sú ďalej od centra.

    V rámci tohto bodu by som rád končil tretím návrhom na uznesenie v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby podporila prípravný proces prijatia Európskej charty rozvoja vidieka tak, ako ju modelovo navrhlo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom odporúčaní číslo 1296 z roku 1996." Je to vlastne jeden z posledných bodov prijatej Bratislavskej deklarácie, preto si myslím, že aj vďaka účasti našich expertov, účasti pána ministra Baca a mnohých hostí by bolo dobrým signálom, keby tento parlament vedel podporiť také uznesenie.

    Na záver mi dovoľte len myšlienku na podporu vidieckej problematiky v tomto parlamente, ale aj v celej politike Slovenskej republiky. Vidiek - to nie sú len tieto otázky, ktoré som spomínal, potravinárske alebo krajinotvorba. Vidiek - to sú aj hodnoty, na ktorých bolo vybudované Slovensko. Ak si všimneme mapu zločinnosti v tejto krajine, ak si všimneme mapu rozvratu alebo rozkladu rodín, rozkladu hodnôt, tak je iná pre vidiek a iná pre mestské oblasti. Život a udržateľný rozvoj - to nie sú len ekonomické a ekologické kategórie. Chcem vás poprosiť, aby sme si to uvedomovali vždy, keď chceme diskutovať o udržateľnom rozvoji slovenského vidieka.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Rosival.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa vyjadriť k tej časti vystúpenia, kde hovoril pán predrečník o financiách. Chcel by som povedať, že reálne finančné možnosti štátu nie sú až také malé, aby neumožňovali poľnohospodárom oprávnene žiadať zvýšenie finančných prostriedkov pre tento rezort. Chcel by som poukázať na niekoľko typov, na niekoľko skutočností.

    Včera sme počuli o tom, že sa nenapĺňajú príjmy štátneho rozpočtu. Na tejto schôdzi sme o tom hovorili, že chýba niekoľko miliárd, ktoré v rozpočte mali byť. Vo výdavkovej časti sú nadmerné výdavky na štátnu správu, pripomeniem Slovenskú informačnú službu, takmer miliarda korún, pripomeniem Úrad práce, ktorý má na správny fond 1,7 miliardy korún a toto číslo sa bude ešte v budúcnosti zvyšovať. To je výdavková časť. Ďalej pripomeniem, že vo vnútri rezortu je možné ušetriť tak, že sa nebudú financovať tie družstvá, tie poľnohospodárske družstvá, ktoré sú už vo vysokej strate a prakticky už dávno sú alebo mali byť pred určitým časom v konkurze.

    Ďalej by som chcel povedať to, že pri pevnej cene mlieka, ktorá je navrhnutá v uznesení, sa vychádza jednak z vlastných nákladov, ktoré zhromaždil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, z úžitkovosti, z rentability. Suma, ktorá je navrhnutá v uznesení, 7,75 korún za liter je veľmi reálna a vlastne by bolo možné podľa určitých prepočtov žiadať aj vyššiu cenu, napríklad 9,97 alebo viac ako 10 korún. Takže si myslím, že by sme reálnu cenu, ktorá je navrhnutá v uznesení, mali podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán podpredseda Ľupták.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem len zareagovať na pána predrečníka, nie na pána Rosivala, ale na pána poslanca Figeľa.

    Pochádzam z dediny, z dediny od maďarských hraníc, jedným slovom naša obec hraničila s Maďarskou ľudovou republikou, a dobre poznám, aký rozmach dediny nastal po roku 1957, keď sa u nás založilo družstvo. Pamätám si aj to, ako si naši rodičia líhali do brázd, aby im nemohli orať roľu alebo zjednocovať družstvo, a keď moja mama dlhé roky robila v družstve ako dojička, otec ako radový zamestnanec, vtedy ešte pohonič. O desať rokov povedali: dávno mali tie role zobrať, však by sme sa boli na nich zodrali. A teraz si žijem, mám zárobok 3 000 korún, dostanem naturálie, životná úroveň našej rodiny sa zvýšila. Pamätám si, ako kôrka chleba alebo chlieb sa u nás doma na dedine mnohokrát zamkýnal. Matky zamkýnali pred nami, lebo nebolo ničoho, keď sme boli roľníci.

    A preto som privítal, keď v roku 1957 nastala elektrifikácia obce, keď sme si vybudovali cestu, keď sme si postavili škôlku, keď sme si postavili kostol, keď sme si postavili v dedine obchod. Vážení, toto nebol rozvoj vidieka? Kultúra prišla do našej dediny, súbory Marína, Urpín, film sa začal premietať. Poznám takisto dediny, kde svietili sviečkou ako u nás alebo petrolejkou, petrolej sa zháňal, pamätám si, ako sme chodili 20 km do Kostolnej bašty po petrolej, nenašli sme ho a domov sme sa vracali v noci. Viem, aký ťažký bol život roľníkov, a preto si vážim aj to, že sa elektrifikácia zaviedla aj tam, kde bolo len 14 domov. Takže nerozprávajte, že náš vidiek je horší alebo bude horší, ako je na Západe.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Pittner, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Figeľ vo svojom príspevku zrejme pre nedostatok času, ale asi aj z iných dôvodov, sa nezaoberal problematikou genézy, akým spôsobom komunistický režim rozvíjal dedinu. Tu chcem povedať, že by bolo dobré, keby sme sa pozreli do prác docenta Kinku, terajšieho predstaviteľa NEZES-u, ktorý bol po roku 1968 vylúčený zo všetkých funkcií len preto, že rozobral spôsob násilnej kolektivizácie a potom nemúdreho investovania, dotovania do poľnohospodárstva na úkor vedy, zdravotníctva, priemyslu, jeho reštrukturalizácie a podobne. Samozrejme, že potom v tých rokoch, po maďarskej revolúcii a po nepokojoch v Poľsku, komunistický režim zmenil svoj postoj k dedine a nastalo to, čo okrem iného tu povedal pán poslanec Ľupták. Ale za akú cenu? Tú cenu celá naša spoločnosť ešte doteraz neustále rieši.

  • Všetko, pán poslanec? Ďakujem.

    Pán podpredseda Ľupták.

  • Ešte raz som sa prihlásil, lebo som nestačil dopovedať. A keď sa už hovorí o internacionalizme, chcem povedať toľko, že naša dedina susedí s Maďarskou ľudovou republikou a naši ľudia majú prácu v kameňolome v Šiatoroši, mali prácu v Kovosmalte vo Fiľakove, mali prácu v Mieri, ktorý sa nový vybudoval, mali prácu v Lučenci. Dnes tieto fabriky sú zavreté. Tak sa vás pýtam, čo sa vlastne stalo? Viete, mal by tu byť nápis na našej kancelárii, že socializmus s ľudskou tvárou vystriedal kapitalizmus s holou..., nebudem hovoriť ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

  • Pán podpredseda, nemám faktickú poznámku, ale chcel by som dať nejaké doplnenie k návrhu, ktorý tu predložil pán Baránik, k návrhu uznesenia k zapožičaniu štátnych vyznamenaní. Neviem, či by som to mal urobiť teraz, alebo až potom, keď sa bude predkladať na hlasovanie samotné uznesenie.

  • Nie, myslím si, teraz, pretože, keď uzatvorím rozpravu, nebude šanca.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale to môžeme iba v rámci faktickej poznámky tým, že reagujete na vystúpenie pána kolegu. Hovorte z miesta.

    Prosím, zapnite ešte raz na dve minúty pre pána poslanca, pretože ja teraz rozprávam viac ako on.

  • Navrhujem, aby návrh uznesenia predložený pánom poslancom Baránikom bol doplnený o dvoch kandidátov. V prvom rade sa žiada doplniť o meno prof. Ing. Igor Mucha, ktorý bol vlastne pri tvorbe prvých ideí výstavby. A ďalej navrhujem, aby bol zoznam kandidátov doplnený o meno Dr. Ján Čarnogurský. Aj napriek tomu, že návrhy predošlých kandidátov neboli zdôvodnené, dovoľte mi, aby som aspoň dvoma vetami zdôvodnil svoj návrh na doplnenie Jána Čarnogurského takto: Ako predseda vlády sa vlastne svojimi rozhodnými a nekompromisnými stanoviskami na rokovaniach s maďarskou vládou a s vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zaslúžil o to, že sa vybudoval variant C Vodného diela Gabčíkovo. Jedno je isté, že nebyť jeho rozhodnutia a rozhodnutia jeho vlády ani mená navrhovaných kandidátov a ich práca by nemali uplatnenie tak, ako dnes sú predkladané, ako ich chceme oceniť.

  • Pán kolega Sečánsky, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, musím pripomenúť, že podľa § 33 vo faktickej poznámke nemožno dávať žiadne návrhy. To je po prvé.

    Po druhé, to nie je procedurálna otázka, čo ste povedali. Podpredseda Národnej rady má v zmysle § 28 rokovacieho poriadku právo vystúpiť kedykoľvek, teda nemožno mu odmeriavať čas ako vo faktickej poznámke.

    Po tretie, myslím si, že návrh na štátne vyznamenanie by mal byť osobitným bodom programu Národnej rady. A ten sme si neschválili.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Javorský, vy nemôžete faktickou poznámkou reagovať na pána Sečánskeho, vidím, že to chcete urobiť. Takže to je bezpredmetné.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Tak dobre, dám mu slovo, ale bude reagovať proste na toho, kto vystúpil. Budeme dodržiavať rokovací poriadok, aj keď, samozrejme, niektoré veci v našom rokovacom poriadku sú skutočne nejasné alebo komplikované.

    Prosím pokoj, priatelia.

  • Ja mám slovo, pán podpredseda?

  • Myslím si, že nikdy nám neprospieva, keď predsedajúci je jasnovidec a vie, čo chce povedať poslanec, ktorý sa hlási o slovo. Chcem len povedať to, že som sa prihlásil ešte do rozpravy. Pán podpredseda, ty si ma usmernil, že v rámci pripomienky to tu mám predložiť, a preto by som bol rád, keby moje prihlásenie sa vzalo tak, akože som sa prihlásil ešte do rozpravy, ktorá nebola ukončená.

  • Vážený pán kolega, rozprava bola dávno uzatvorená, ešte včera.

    Pán Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Podľa § 25 rokovacieho poriadku Národná rada môže rokovať o materiáloch, ktoré dostali poslanci 24 hodín dopredu a my sme nedostali tento návrh uznesenia 24 hodín dopredu. Napriek tomu si myslím, že je možné o tom rokovať z čisto vecných dôvodov, pretože to má svoj význam, ale z toho istého dôvodu by som odporúčal, aby sme umožnili taktiež dávať k tomuto návrhu pozmeňujúce návrhy, pretože vlastne kvôli tomu je tam to ustanovenie, že 24 hodín dopredu treba mať návrhy, aby sme sa mohli prihlásiť do rozpravy a prípadne dávať k tomu pozmeňujúce návrhy. Tak ak si chceme robiť schválnosti, tak to urobme a rokujme o tom zajtra, ale myslím si, že by bolo oveľa lepšie, pokiaľ by sme to jednoducho vybavili takýmto spôsobom.

  • Ďakujem.

    Bola to vlastne procedurálna otázka, ale patrila sem. V poriadku, súhlasím. Je to skutočne komplikované. Myslím si, že by sme mali pokračovať tak, ako to povedal pán kolega Sečánsky. To sú veľmi závažné veci, ktoré by skutočne mali byť 24 hodín dopredu.

    Dámy a páni, toto uznesenie je bezpredmetné, zrejme o ňom nebudeme môcť rokovať, nepatrí sem do tohto bodu. Touto problematikou sa musí zaoberať výbor, výboru to môže prideliť predseda, nie ja. Takže v podstate, keď sa bude uvádzať uznesenie, zaujmeme k tomu stanovisko.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles, ktorý je posledný.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi zaujať stanovisko k predloženej v poradí už piatej zelenej správe. Zelená správa je vypracovaná veľmi podrobne a obsahuje veľa konkrétnych, inak nedostupných údajov. V týchto dosť rozsiahle rozpracovaných správach sa uvádzajú najdôležitejšie informácie o postavení, činnosti, o strategických zámeroch a o ekonomickej situácii v rezorte pôdohospodárstva. Z tohto dôvodu považujem za odôvodnené, aby táto správa spolu s Národnou radou prijatými uzneseniami bola potom napríklad v brožovanej forme dostupná aj širšej odbornej a laickej verejnosti.

    Vážená Národná rada, ako to vyplýva z predloženej správy, pozícia poľnohospodárstva v Slovenskej republike aj v súčasnosti je vyššia ako vo vyspelých ekonomikách. Napriek tomuto výraznému podielu je pozícia hlavne poľnohospodárskych prvovýrobcov v spracovateľskom priemysle pomerne nízka a v obchodnej sfére skoro zanedbateľná.

    Práve túto, pre prvovýrobcov vôbec nie lichotivú situáciu charakterizoval môj brat pracujúci v poľnohospodárstve ako efekt rozvojovej krajiny, ktorá lacno predáva svoju pracovnú silu, um, zdravie a v našich podmienkach aj budúcnosť vidieka. V Košickom kraji poľnohospodárstvo a hlavne privatizácia poľnohospodárskych podnikov výrazne prispeli aj k smutnému prvenstvu vo forme najvyššej nezamestnanosti v Slovenskej republike a k výraznému poklesu životnej úrovne občanov. Tento fakt by si zaslúžil aj zvýšenú pozornosť gestorského výboru Národnej rady a samostatnú analýzu prospešnosti o dôsledkoch privatizácie štátnych podnikov na východnom Slovensku. Veď novodobí majitelia v niektorých podnikoch svoje podniky za niekoľko mesiacov úspešne zruinovali, prepustili zamestnancov a v rámci druhotnej privatizácie rozpredávajú svoj strojový park alebo za lacné privatizačné ceny získané podnikové byty predávajú za vysoké, tzv. trhové ceny.

    Po týchto problémoch, ktoré ma ako východniara každodenne pália, dovoľte mi krátko sa vyjadriť ku kapitolám lesníckej a vodohospodárskej správy so snahou v krátkosti poukázať na niektoré klady a nedostatky v predloženej správe.

    Zelená správa - lesníctvo. Správa je vypracovaná podrobne, na veľmi dobrej úrovni. Každá oblasť a problematika lesného hospodárstva je samostatne a prehľadne zdôvodnená. Hádam by sa žiadalo stručne komentovať a zdôvodniť údaje v tabuľkových častiach, porovnanie rozdielov hlavných hospodárskych ukazovateľov a základných finančných ukazovateľov v neštátnych lesoch Slovenskej republiky a v štátnych.

    Treba si len želať, aby finančné potreby uvádzané v správe boli aj skutočne splnené. Tých 255 pracovníkov v orgánoch miestnej štátnej správy a viac ako 40 na ministerstve je veľmi veľa. Pri predchádzajúcej špecializovanej štátnej správe pre lesné úrady bol plánovaný stav 210 pracovníkov. Pri výmere lesného pôdneho fondu Slovenska 1 987 tis. ha to predstavuje 7 796 ha na jedného pracovníka. Porovnajme to napríklad so Švédskom, ktoré má podľa tabuľky 1 výmeru lesov 28 mil. ha. Podľa našich údajov pracuje u nich v štátnej správe pre lesy 1 300 pracovníkov a traja ministerskí pracovníci, t. j. 21 tis. ha na jedného pracovníka. A funguje to u nich bez problémov. To znamená, že podľa ich výkonnosti by pre Slovensko postačovalo 94 pracovníkov. Naša štátna správa je pravdepodobne zavalená aj činnosťami, ktoré pre hospodárenie v lese nie sú podstatné. Pri znížení počtu pracovníkov na pôvodne plánovaný počet 210 by sa ročne ušetrilo 6,5 mil. Sk, za ktoré je možné napríklad zalesniť 200 ha holín atď.

    Navrhujeme znížiť pracovníkov na pôvodne plánovaných 210 a prehodnotiť náplň ich pracovných povinností. Podľa našich informácií dotačné tituly na zabezpečenie odborného lesného hospodára sa vôbec ani v tomto roku neposkytovali napriek tomu, že subjektmi boli požadované v súlade s platnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi - zákon Slovenskej národnej rady číslo 131/1991 o Štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky, vyhláška ministerstva pôdohospodárstva číslo 126/1994. Teda tvrdenia podľa mojich informácií nie sú presné.

    Nedodržiavanie uvedených právnych predpisov je dôvodom, prečo ešte 20 % subjektov nemá odborného lesného hospodára. Pritom im túto povinnosť ukladá zákon, a teda je vo všeobecnom záujme a má byť za primeranú náhradu (článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Dotácie na lesnícku činnosť pre štátne lesy v roku 1997 predstavujú predpoklad 270 Sk na hektár, pre neštátne lesy 144. Výhľad na rok 1998: štátne lesy 398 Sk na hektár, neštátne 190 Sk. Teda štátne 2-krát viac. Súkromní vlastníci sa teraz právom pýtajú, prečo.

    Pritom, keď porovnáme rok 1996, tržby a výnosy bez dotácií mali neštátne lesy 3 851 Sk a štátne lesy len 3 696 Sk. Hospodársky výsledok bez dotácií v neštátnych lesoch bol -4,34 Sk a v štátnych až 75-násobne horší: -323 Sk na hektár napriek tomu, že štátne lesy obhospodarujú hodnotnejšie lesy. Takto môžeme ísť údaj za údajom a vidíme, že štátne lesy majú neporovnateľne horšie ekonomické výsledky a napriek tomu im dávame väčšie dotácie. Mali by sme od nich vyžadovať a hľadať rezervy a správať sa ekonomicky. Navrhujeme dodržiavať dotačné tituly Štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky v znení jeho právnych predpisov, zo štátnych prostriedkov platiť odborného lesného hospodára, dbať na rovnosť dotácií a nepreferovať štátne lesy.

    Vážení kolegovia, ako to všetci vieme, vodohospodárska politika Slovenskej republiky už koncepčne, alebo mala by byť prioritne orientovaná na ochranu podzemných a povrchových vôd, na plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitkovej vody a ochranu pred povodňami, využívajúc pritom hydroenergetický potenciál a dopravné možnosti našich vodných tokov.

    V oblasti zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov, čo je v určitom zmysle aj garanciou nezávadnej pitnej vody, už tradične sme zaostali za susednými štátmi, a to napriek tomu, že počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov v minulom roku vzrástol oproti roku 1995 o 33 tis. obyvateľov, percentuálne o 0,4 % z celkového počtu obyvateľstva, dosiahli sme 79,8 %, ale podobné údaje napríklad z Maďarskej republiky sú 84 %, v Českej republike viac ako 85 % a v Rakúsku 92 %.

    Tradične najnepriaznivejšia situácia je v okresoch na východnom Slovensku: Vranov nad Topľou 44 %, Košice okolie 53 %, Gelnica 59 % atď. Osobne poznajúc túto nepriaznivú, pre civilizovaný život neúnosnú situáciu na východe Slovenska nechtiac sa musím stotožniť so stanoviskom tam žijúcich občanov, že kým v roku 1995 tých necelých 09,5 %, o čo sa zvýšilo zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, považovali za nedostatočný vývoj, tak v tomto roku sú právom pobúrení 0,4-percentným zvýšením tohto počtu. Veď v číselnom vyjadrení sme nedosiahli ani polovicu v porovnaní s predminuloročným vývojom. Obyvatelia v týchto regiónoch právom očakávajú, aby sa ich problémy uprednostnene riešili zo štátnych prostriedkov, hlavne z vodohospodárskeho fondu. V tejto otázke podľa mňa najväčšie problémy sú nie vo výstavbe vodnej nádrže Tichý potok, ale v nedostatočnom finančnom zabezpečení vodohospodárskych podnikov a s tým súvisiacou nedostatočnou výstavbou nových vodovodov.

    K predloženým údajom v správe by som poznamenal, že po novom územnom členení tieto štatistické údaje sú zavádzajúce. Veď nemôžeme štatisticky porovnať stupeň zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov ani v tých najhoršie vybavených okresoch, ako napríklad v okrese Bytča s počtom obcí 11 a s počtom obyvateľov 30 tisíc s podmienkami v okrese Košice-okolie s počtom obcí 112 a obyvateľov viac ako 100 tisíc. Z tohto dôvodu by som odporúčal, aby pre najbližšiu zelenú správu najdôležitejšie štatistické údaje boli spracované regionálne, ale podľa povodí.

    Zvýšením počtu obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu o 32 tis. obyvateľov, o necelých 0,5 %, sme dosiahli 53 % z celého počtu obyvateľstva Slovenskej republiky. Tento nie veľmi dobrý pomer, navyše práve v týchto lokalitách, pod ktorými sa rozprestierajú najväčšie podzemné zásoby pitnej vody na Slovensku, napríklad pod Žitným ostrovom alebo pod Medzibodrožím, je najnepriaznivejší.

    Som presvedčený, že našou základnou povinnosťou voči za nami nasledujúcim pokoleniam je chrániť toto pomaly už strategické prírodné bohatstvo. V súčasnosti je potrebné v týchto regiónoch čo najrýchlejšie vybudovať spoľahlivú sieť kanalizácie a čističky odpadových vôd.

    Zo správy z tohto hľadiska podľa mňa chýbajú informácie o ochrane vodných zdrojov alebo o stratách vo vodovodoch. Slovensko je právom považované za vrch Európy, veď od nás odtekajú skoro všetky naše rieky. Takže voči susedným štátom nesieme obrovskú zodpovednosť za čistotu a kvalitu našich riek. A z tohto hľadiska v tejto správe, žiaľ, chýbajú základné údaje o kvalite povrchových a podzemných vôd. Slovenská republika po vybudovaní vodonádržných systémov v určitom zmysle slova sa stala zodpovedná za záplavové vlny, ktoré vznikajú na slovenskom území. V tomto roku vodohospodári v tomto smere obstáli výborne hlavne pri koordinácii naplnenia a vypustenia vodných nádrží Oravskej priehrady a Liptovskej Mary, aby záplavové vlny nekulminovali na území Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 4 občanom jednoznačne garantuje, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme je možné na základe zákona za primeranú náhradu. Žiaľ, doterajšia prax tejto teórie je pravým opakom. Veď z legislatívneho a finančného hľadiska doposiaľ nie je vyriešená náhrada za ujmy, ktoré vyplývajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej a urbanizačnej činnosti v pásmach hygienickej ochrany okolo vodných zdrojov.

    Tento protiústavný stav nerieši ani predložená koncepcia vodohospodárskej činnosti na ďalšie obdobia. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Národná rada svojím uznesením požiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh zákona o odškodnení majiteľov nehnuteľností v ochranných pásmach vodných zdrojov, ktorí sú obmedzení vo vlastníckych právach. O tejto problematike som konzultoval aj so zainteresovanými vodohospodárskymi odborníkmi. Aj títo odborníci ma ubezpečili, že na základe konkrétneho zákona z ich strany neexistuje prekážka na finančné uspokojenie vlastníkov.

    Vážená Národná rada, pred dvoma týždňami uverejnil Medzinárodný súd v Haagu svoje rozhodnutie v spore medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v sporných otázkach okolo výstavby Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Rozhodnutie súdneho dvora je rozhodnutím snažiacim sa napraviť rad nerozumných rozhodnutí na oboch stranách Dunaja. Súd pritom rešpektoval súčasný a existujúci stav a neoficiálne odporúča nulové riešenie v otázkach vzájomného odškodnenia. Z tohto dôvodu je nerozumné považovať toto rozhodnutie za totálne víťazstvo jednej strany na úkor druhej strany. Je nerozumné vyhlásiť sa na titulných stranách novín za víťaza vo vojne o Gabčíkovo. Nie som vôbec presvedčený, či v takýchto nezmyselných legislatívnych vojnách vôbec existujú víťazi, alebo len menej porazení.

    Z tohto dôvodu je dôležitá naša spoločná úloha, aby minister poľnohospodárstva Slovenskej republiky na rokovaniach s maďarskou delegáciou už dôstojne mohol reprezentovať naše a zdôrazňujem celospoločenské zájmy. Je načase, aby sme sa už na oboch stranách Dunaja správali logicky a hlavne ekologicky.

    Vážená Národná rada, vychádzajúc zo súčasného nepriaznivého stavu vodohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré napriek tomu, že sa stará o skoro 100-miliardový majetok, zápasí s každodennými problémami, napríklad z finančných dôvodov doposiaľ nie je realizovaná údržba za viac ako jednu miliardu, môžem len podporovať snahu, aby sa v štátnom rozpočte na budúci rok v plnej výške zohľadnili požiadavky rezortu v tejto oblasti.

    A na záver by som predložil návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o poľnohospodárskych a sociálno-ekonomických dosahoch privatizácie poľnohospodárskych podnikov vrátane štátnych majetkov na východnom Slovensku v posledných troch rokoch. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť návrh o náhrade za ujmy vyplývajúce z núteného obmedzenia vlastníckych práv v ochranných pásmach vodných zdrojov."

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Čopík.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Nedá mi, aby som nereagoval na posledného vystupujúceho, pretože hovorí o niečom, čo nemá celkom dosť dobre preštudované. Jednak v zelenej správe je poukázané na niektoré veci, ktoré si on zrejme až tak dobre nenaštudoval a, samozrejme, nemôžu mu byť jasné, pretože zrejme nie je odborníkom v tejto oblasti. Porovnávať Slovensko so Švédskom a počet pracovníkov v štátnej správe na Slovensku so Švédskom, myslím si, že je niečo, čo sa ťažko porovnáva, pretože len keby poznal, že situácia od čias, keď sa začala reprivatizácia, viac-menej sa zvládla s menším počtom pracovníkov a naďalej sa táto práca zvláda.

    Je to práca veľmi náročná, kde pri odovzdávaní suplujú štátne lesy aj zamestnanci štátnej správy, kde je ich povinnosťou byť pri takýchto odovzdávaniach, a navyše, keby odkonzultoval niektoré problémy, o ktorých tu rozprával, s pracovníkmi štátnej správy, sám by zistil, že hlavne v tých oblastiach, kde je väčšia lesnatosť a kde je viacej neštátnych subjektov hospodáriacich na lesnej pôde, by sa žiadalo ešte zvýšiť stav pracovníkov v štátnej správe, pretože si treba uvedomiť jedno, že kým niekedy v jednom okrese hospodárili na pôde 1 až 2 závody alebo boli aj lesnatejšie okresy, kde boli aj 3 závody, postačovali na to dvaja alebo traja pracovníci. Dnes nie je možné, aby túto prácu zvládli pri toľkých subjektoch hospodáriacich na pôde s takým stavom pracovníkov, ako to navrhoval on. Myslím si, že tam by sme nemali šetriť, pretože ešte do roku 1948 Slovensko malo niektoré veci lepšie urobené ako do roku 1990, teda po roku 1948, a v súčasnosti sme v tomto veľa dlžní.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči.

  • Prepáčte, ale musím reagovať na Vodné dielo Gabčíkovo, kde pán Köteles povedal, že súd v Haagu rozhodol o nulovom variante, teda vyrovnanie. Nie je to pravda. Kto dobre počúval a počul, rozsudok som si síce ešte ani ja neprečítal, lebo som ho nemal v rukách, ale ako viem zo správ, práveže sa škody, ktoré boli spôsobené tým, že vodné dielo nebolo dané do chodu tak, ako malo byť, musia vyrovnať, ale nie nulovým systémom. Toto si len minister Maďarskej republiky povedal na tlačovke a vy ste zobrali to, čo povedal minister Maďarskej republiky. Maďari by boli teraz radi, aby bol nulový variant, ale ja si myslím, že súd v Haagu jasne povedal, že Maďarská republika nemala právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. A to je dôležité a myslím si, že naši právnici, ktorí obhajovali na súde v Haagu, aj sudcovia, ktorí sú nezávislí, rozhodli správne v prospech nás, myslím si, že máme právo o tom hovoriť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Čopík, nech sa páči.

  • Ešte k tej druhej otázke, ku ktorej sa takisto vyjadril, musím vystúpiť, kde porovnával neštátne subjekty hospodáriace na pôde so štátnymi subjektmi. Treba si proste poriadne prečítať túto správu o lesnom hospodárstve. Taktiež by sa tam dočítal, že obecné lesy, mestské lesy, urbariáty, cirkevné lesy sa v súčasnosti veľmi bránia, aby sa na ich pôde zriaďovali národné parky, chránené krajinné oblasti, pretože práve tieto veľmi zvyšujú náklady, ktoré zatiaľ nie sú uhrádzané. Takže treba poznať, že napríklad v národných parkoch sa ťažba a pestovateľská činnosť na jeden hektár predražuje o 2 280 korún. Takýchto lesov máme na Slovensku celkom 910 tis. hektárov. A práve je aj ťažko zladiť a aplikovať v praxi legislatívne opatrenia, hlavne zákon o ochrane prírody, so zákonmi, ktoré vyplývajú z platnej lesníckej legislatívy. Tá ujma, ktorá viac-menej vzniká v národných parkoch, ochranných lesoch, chránených krajinných oblastiach, zatiaľ nie je zohľadnená. Tu si myslím, že tiež štát bude musieť urobiť zásadné stanovisko, ako pôjdeme ďalej, či budeme pozerať na verejnoprospešné a environmentálne funkcie, alebo či pôjdeme po produkčnej schopnosti, teda ťažiť to, čo sa dá s tým, že nevieme zabezpečiť dostatok prostriedkov do lesného hospodárstva.

    Takisto napríklad ťažba v takýchto lesoch, kde sú chránené krajinné oblasti alebo národné parky, sa predražuje len na jeden kubík o 115 korún, takže keby sme to celé zrátali, dalo by nám to veľmi veľké čísla. Súhlasím s tým, že tak ako štátnym, aj neštátnym subjektom dnes na Slovensku chýbajú viac ako 3 miliardy Sk a tu si budeme musieť sami už niečo otvorene povedať, ktorým smerom pôjdeme ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode rokovania za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    veľmi úprimne by som vás chcel poprosiť, aby ste prijali moju vďaku za záujem, ktorý prejavili hlavne tí, ktorí sa zúčastnili na rokovaní a ktorí sa vyjadrujú k problematike. Som skutočne povďačný za všetky myšlienky, aj tie, ktoré boli vyložene kritické aj dosť tvrdé, pretože dáva nám to trošku iný pohľad na vec a indikuje nás to k myšlienkam a postupom, ktoré možno sme doteraz ani nemali. Takisto som povďačný aj za tie vystúpenia, ktoré boli konštatačné a ktoré viac-menej vyťahujú zo správy negatívne stránky a zahmlievajú to, čo je pozitívne. V každom prípade chcem povedať, že aj takýto syntetický negatívny pohľad je interesantný a dáva určitú inšpiráciu, takže všetky tieto prístupy oceňujem.

    Osobitne by som však chcel poďakovať za tie vystúpenia, ktoré prišli s nejakým riešením, s nejakou novou myšlienkou, s nejakým návrhom ako veci potlačiť dopredu a ako pomôcť napredovaniu odvetvia, ktoré do rezortu pôdohospodárstva patrí. Čiže ešte raz srdečná vďaka tým, ktorí svojimi návrhmi konštruktívne podporili alebo prispeli novými riešeniami k napredovaniu. Veľmi dobre nám padlo, a to si ceníme, že správa ako celok aj v jednotlivostiach bola hodnotená profesijne ako veľmi kvalitne spracovaná, za čo ďakujem.

    Myslím si, že nie je možné pri tejto správe a pri záveroch, napriek rôznym pohľadom na vec, obísť fakt, že odvetvia, ktoré patria do nášho rezortu, plnia svoje základné funkcie, ktoré majú v spoločnosti. To znamená, že poľnohospodárstvo zabezpečuje potravinovú bezpečnosť Slovenska, kvalita, sortiment potravinovej ponuky sa zvyšuje, hospodárenie v krajine je zabezpečené.

    Chcel by som poprosiť pánov poslancov, pokiaľ by boli takí láskaví, môžem obmedziť svoje vystúpenie na minútu, na 5 minút, pokiaľ vás to nezaujíma, aby sme sa nejako dohodli alebo aby ste mi dali nejaký signál, pretože mám taký dojem, že veľa poslancov veci zaujímajú, len...

  • Priatelia, skutočne je tu šum, nemáme úctu k vystúpeniu ministra Slovenskej republiky. Myslím si, že základné princípy parlamentnej morálky by sme mali dodržiavať. Pán kolega Langoš, platí to i pre vás, ale vy zrejme nemáte záujem o to, či tento parlament bude robiť dobre, alebo nebude robiť dobre, skôr tak kritizovať. Prosím vás pekne, skutočne, ak máte niečo medzi sebou, choďte si to povedať von na chodbu, ale v rokovacej miestnosti buďme slušní, sme poslanci. Keby nás ľudia videli, neviem, ako by reagovali.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Ja sa zároveň ospravedlňujem za týchto poslancov. Pozrite sa, pánom Langošom to ani nemykne.

  • Dovoľte mi, aby som sa teda dotkol niektorých vecných problémov, ktoré sa v procese prerokovania objavili.

    Najväčší problém, samozrejme, je finančný problém, tak ako v celom hospodárstve, ako vo všetkých transformujúcich sa ekonomikách, pretože vyriešiť finančnú infraštruktúru je zo všetkého najzložitejšie. Chcel by som však pripomenúť, že tie myšlienky, či chýba 14 mld. alebo 17 mld., alebo pol miliardy, nepovažujeme za kľúčové. Myslím si, že veľa povie to, že v minulom roku sme sa zhodli, že je potreba riešiť 6 mld., a aj diskutujúci z opozície potvrdili, že zvýšenie 3,8 mld. plus 1,34 mld. je aktuálne a že sa toto zvýšenie akceptuje. Takže myslím si, že pokiaľ vychádzame z týchto proporcií plus teda zvýšené tržby, plus možnosti revitalizácie, vnútorné rezervy a ďalšie zdroje, situácia je naozaj taká, že by sa mohli v hospodárení tohto roku významne premietnuť. A to, čo aj pán poslanec Rosival a ďalší poslanci naznačovali, že v ziskových podnikoch by sme vlastne mali mať nejaký cieľ, my sme si ho nekvantifikovali, ale pokiaľ by ste ho kvantifikovali na 70 a viac percent, myslím si, že vďaka tejto podpore v prvom rade z vašej strany, zo strany parlamentu, pretože vy ste rozhodovali o štátnom rozpočte, o zákone o štátnom rozpočte, vďaka tomuto by sa možno v hospodárení tohto roku mohol tento cieľ dosiahnuť.

    Z toho hľadiska by som chcel hneď prejsť k takej kľúčovej myšlienke, ktorá tu odznela v smere k štátnemu rozpočtu pre tento rok aj k tým návrhom. Myslím si, že je veľký omyl taký postoj, že to je otázka vlády a vláda nech si s tým robí, čo chce. Navrhujem dve a pol miliardy zvýšiť. Myslím si, že nemusím to pripomínať, ale parlament usmerňuje chod vlády v prvom rade zákonmi, ktoré prijíma, a zákonmi jej teda prikazuje a nedáva jej žiadnu alternatívu. Chcem povedať, že tak ako oceňujeme to, že zákon o štátnom rozpočte pre rok 1997 zvýšil tieto možnosti pre poľnohospodárstvo, tak to bude riešiť aj zákon pre rok 1998.

    Čiže myslím si, že je takým lacným trikom búchania do pŕs v tom smere, že nech vláda pre poľnohospodárov zvýši v rozpočte peniaze, pretože vláda nezvyšuje peniaze v rozpočte, o rozpočte rozhoduje tento parlament a tento parlament rozhoduje o rozpočte zákonom. Takže to, čo zákon o rozpočte rozhodne aj v prospech kapitoly poľnohospodárstva, bude platiť. A ja sa teším, že všetci tí, ktorí podporujú toto zvýšenie, budú pri tomto zákone dostatočne zrozumiteľní a presvedčiví a že presadia tieto zámery. Už vo svojom úvodnom slove som včera povedal, že toto považujem za najcitlivejšiu oblasť a že všetkým, ktorí nielen proklamujú, ale aj dokážu to zariadiť, vopred ďakujem.

    Pokiaľ ide o ďalšie myšlienky, ktoré tu odzneli, inštrumenty na zmenu, ešte raz opakujem, všetky myšlienky veľmi vítam a budeme sa nimi zaoberať a využijeme ich, len by som chcel poprosiť, aby sme sa nedostali do polohy deklarácií, pretože zmena Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčný výbor je zásadná zmena. Podľa môjho názoru, pokiaľ budeme vedieť, čo sa za touto myšlienkou vecne skrýva, tak môžeme o tom diskutovať, môžeme sa k tomu pridať. Takisto zákon o osobitných podmienkach úverovania, pokiaľ dostaneme v tomto smere aspoň nejaký legislatívny zámer, nejakú ideu, tak sa touto myšlienkou vieme zaoberať a vieme ju ďalej posunúť, rozpracovať a dopracovať. Myslím si však, že je na zváženie deklarovať tu úlohu vláde, aby sa zaoberala zákonom o osobitných podmienkach úverovania, keď nikto nedefinoval, neparametrizoval, čo by sa v tomto zákone malo riešiť a ako by sa to malo riešiť, aké ciele by sa mali dosiahnuť. Jednoducho neodmietam tieto zámery a námety, aby sme sa s tým zaoberali, ale považujem to za deklaratívne, pokiaľ je to v polohe názvu alebo témy, ktorá nemá žiadne obsahové ani vecné určenie.

    Pokiaľ ide o systém dotácií, zákonný nárok, chcel by som povedať, že definitívne tento problém bude vyriešený pri štátnej pokladnici. Viete, že zákon o štátnej pokladnici je na stole a podľa tohto zámeru všetky tieto rozpočtové problémy by mali byť do konca budúceho roku definitívne vyjasnené a uzatvorené.

    Chcem však povedať, že aj v tomto roku vlastne viac ako 85 % dotácií je nárokovateľných, i keď nie zákonne, ale je v tomto režime nároku, či už ide o dotácie na pôdu, alebo či ide o dotácie na podporu hovädzieho dobytka, alebo dotácie na podporu vstupov na hnojivá, osivá a agrochemikálie. Všetci, ktorí ste do toho hlbšie zapojení, poznáte, že prakticky bežia tieto veci normatívne a tak, ako je teda dohodnuté.

    Pokiaľ ide o ďalšie myšlienky, ktoré tu odzneli v smere zmeny v dotáciách, tieto myšlienky budeme brať do úvahy, budeme ich zvažovať. Ešte raz chcem povedať, že definitívne postavenie systému dotácií v celej rozpočtovej hre sa uzatvorí v priebehu budúceho roku v súvislosti so štátnou pokladnicou.

    Pokiaľ ide o mlieko, možnože tým, ktorí nie sú priamo zainteresovaní, sa zdá trošku divné, že o tejto komodite sa tu špeciálne hovorí. Tým by som chcel dať jednu informáciu, že mlieko je jediná komodita v celom agrárnom sektore, kde sa uplatňuje pevná nákupná cena, takže myslím si, že mlieko je preto stredobodom pozornosti, a preto sa o ňom hovorí, lebo pri ostatných komoditách, pri všetkých, sú ceny voľné, pri niektorých komoditách existuje mechanizmus ochrany smerom k celkovému alebo k nejakému totálnemu prepadu formou minimálnej ceny. Preto si myslím, že je normálne, že o mlieku sa hovorí. Na druhej strane sa mi zdá minimálne pritiahnuté za vlasy, aby sa parlament nechal nahovoriť na to, že prijme uznesenie o pevnej cene, ktorú presne určí, a pritom sa odvolá na to, že by mala byť stanovená podľa objektivizovaných nákladov. To by som sa teda potom musel naozaj pozrieť na to, akú nákladovú štruktúru má na mysli pán poslanec Rosival, keď považuje sumu, ktorú navrhol, za produkt objektivizovaných nákladov.

    Myslím si, že naozaj neprislúcha parlamentu, aby sa bavil o týchto konkrétnych veciach. A pokiaľ by to predsa parlament posúdil, že áno, tak si myslím, že parlamentu potom prislúcha takéto rozhodnutie, takého explicitné závery vyjadriť v zákone. Takže pokiaľ sa parlament chce do tejto miery angažovať, chce posúdiť objektívnosť nákladov a meritórne rozhodnúť o výške ceny, mal by to urobiť zákonom. Samozrejme, budeme to rešpektovať, pokiaľ takýto zákon sa prijme. Pokiaľ nás parlament naďalej povzbudzuje, aby sme v súlade s objektivizovanými nákladmi túto cenu napočítali, tak sa nemôžeme stotožniť s tým, že to bude to číslo, o ktorom sa tu hovorí. Je to jednoducho, myslím si, v tejto polohe celé priškrtené a nesystémové.

    Pokiaľ ide o zahraničný obchod, myslím si, že poukazovanie na vysoký deficit v zahraničnom obchode je namieste, a myslím si, že je to vec, ktorá by nás spoločne nejako mala zaujímať a mali by sme hľadať v tomto smere riešenia. Aj sme mnohé našli. Chcel by som oceniť a pripomenúť, že tento parlament schválil tri zákony na ochranu domáceho trhu, to je zákon o antidumpingu, zákon na ochranu pred nežiaducimi dovozmi a zákon na ochranu pred dotovanými dovozmi. Okrem toho, ako viete, sme urobili viacej krokov aj v technickej oblasti, že sa teraz napríklad zakázal dovoz jabĺčok, slivák, zemiakov, urobili sa iné systémové opatrenia, napríklad v dovoznej prirážke. Takže povedal by som, že ochrana slovenského trhu pre slovenských producentov sa intenzívne zvyšuje a má tendenciu gradovať s tým, že môžem informovať parlament, že za august a september sa situácia skutočne výrazne mení a napríklad za august je ten nepriaznivý pomer zhruba vo výške jednej štvrtiny oproti predchádzajúcemu mesiacu, resp. oproti augustu za minulý rok, a v septembri podľa predbežných výsledkov naďalej táto tendencia zlepšovania pokračuje.

    K ďalším myšlienkam, ktoré tu odzneli ku škodám, by som chcel povedať - páni poslanci to určite vedia, neviem, prečo sa tu operuje s tým, že škody, ktoré boli, sa nikdy neuhradili. Viete, že v priebehu alebo do konca septembra sa viac ako 300 mil. korún poukázalo na úhradu tých škôd, ktoré sa v parlamente niekoľkokrát pertraktovali. Čiže táto informácia nie je pravdivá.

    Pokiaľ ide o pripomienku k priemyslu, chcel by som povedať, že existuje združenie a v spolupráci s priemyslom existuje združenie AGRION, kde sú združení poľnohospodári, výskum a priemysel, kde sa identifikovalo, že až 60 % potrieb, ktoré potrebuje slovenské poľnohospodárstvo, je možné vyrobiť v našom priemysle. Samozrejme, my sme zákazníci, iniciatívu v tom určitú máme, ale tie kľúčové kroky musí urobiť priemysel, pretože ten prístup, ktorým sa doteraz priemysel prezentoval, že dajte nám objednávku na 5 rokov dopredu, je už, bohužiaľ, dávno preč a takáto komunikácia nie je možná. Sám som trošku prekvapený pasivitou zo strany priemyslu, lebo, tak ako som spomenul, identifikovaných až 60 % potrieb možno vyrobiť doma.

    Pokiaľ ide o pripomienky k lesom, chcel by som oceniť podporu riešenia finančných otázok. A čo sa týka myšlienok správy štátnych pozemkov, ktoré tu odzneli, chcem povedať, že, samozrejme, vláda pripravuje v tomto smere návrh zákona, zákon bude tu na pôde parlamentu, bude sa tu schvaľovať. Vy ho prijmete a vláda bude rešpektovať taký zákon, ktorý tento parlament prijme.

    Mnoho dobrých rád tu odznelo v smere k lesom a k štátnej správe lesov. K tomu by som chcel povedať, že skutočne nie je možné porovnávať slovenské lesné hospodárstvo so švédskym lesným hospodárstvom. Samozrejme, dá sa porovnávať aj lesné hospodárstvo na Sahare so slovenským lesným hospodárstvom alebo so švédskym, ale takéto vývody nie sú pre nás nič platné. Chcel by som, aby sme sa držali trošku reality, ale myslím si, že v pripomienkach pána Kötelesa bolo veľa inšpiratívneho, i keď si nemyslím, že je to celkom tak, ale budeme sa týmito pripomienkami zaoberať. Ďakujem za ne.

    Pokiaľ ide o Tichý potok, chcel by som na začiatku povedať jeden fakt. V Brezovici bola päťročná voda a v Repášoch bola dvojročná voda. Nemali by sme sa zahrávať s týmito ľuďmi a s týmto prostredím, pretože, keď príde päťročná voda - pozrite sa vy, ktorí bojujete za to, aby sa nevybudovala vodná nádrž na Tichom potoku, na evakuačný plán v Brezovici, čo sa stane, keď príde storočná voda.

    Ešte raz zopakujem, v tomto roku bola v Brezovici päťročná voda, ktorá sa môže vyskytnúť každých päť rokov. A ak príde dvadsaťročná voda, bude to vyzerať raz tak zle, ak príde storočná voda, bude to vyzerať oveľa horšie. Čiže nerobme rukojemníkov z tých ľudí, prestaňme sa tu hrať na politické tričká.

    Myslím si a odmietam tu diskutovať osobne o zásluhách jednotlivých politických skupín pri Gabčíkove. To by sme sa museli vrátiť aj k doktorovi Husákovi a k zmluve z roku 1977. Myslím si, že to nie je dobre. Myslím si, že je obrovská vec pred svetom, a myslím si, že aj pre nás dovnútra, pre každého z nás, že Slovensko nemá v otázke Gabčíkova rozdielne politické postoje, že sme v tomto smere absolútne jednotní, to je unikátna vec, je to krásna vec. A myslím si, že sme aj preto dosiahli určité úspechy a Maďarsko určité neúspechy v týchto rokovaniach, v rozhodnutí Haagu, lebo v Maďarsku je tento problém politickým problémom, u nás je vyložene hospodárskym a technickým problémom. Chcel by som poprosiť všetkých, aby sme túto situáciu, ktorá je pre nás mimoriadne priaznivá, nepokazili a neskúšajme to rozohrávať do nejakej inej polohy.

    To isté si myslím, že by bolo veľmi dobre, ako sa tu aj predznačilo zo strany poslanca Gaľa, čo sa týka Tichého potoka. Je to technický problém. Vodu na východnom Slovensku treba, možno ju dosiahnuť z iných zdrojov, koľko jej treba, ako sa dá zabezpečiť. Je to technický problém. Tento problém je techniky zodpovedaný. Samozrejme, že sa môže o ňom ďalej diskutovať. Môžu doň vstupovať nové problémy, ale nesnažme sa tam hrať na obyvateľov a na lokalitu, pretože sa to skončí zle a môže sa naozaj stať, varujem pred tým, pretože celé to riešenie nie je len otázka vody pre východné Slovensko, ale je to aj ochrana života a majetku týchto ľudí. Opakujem, v tomto roku bola päťročná voda v Brezovici. Keď príde dvadsaťročná, zamyslite sa nad tým, ako to bude vyzerať.

    Čo sa týka nejednotnosti doterajších prístupov, áno, je pravda, že ekologické hodnotenie pripraveného diela sa neskončilo dobre. Druhá vec je taká, že naďalej za týmto pokračovali a pokračujú argumentácie, a záver je vlastne taký, že ministerstvo životného prostredia podporuje alebo súhlasí s tým, že nevyhnutnosť tohto diela je, argumentujú, že je to asi o tri, štyri roky neskôr, ako napočítali naši experti, ale v tomto nevidím podstatný problém. Čiže je vlastne zhoda, že by sa to malo urobiť zo všetkých hľadísk, aj z hľadiska zásobovania vodou, aj z hľadiska ochrany ľudí. Otázka je, či to má byť postavené v roku 2003, alebo v roku 2006. Na tom, myslím si, že sa zhodneme, a pokiaľ budeme komunikatívni, že sa nebudeme snažiť vytĺkať z toho nejaké parciálne víťazstvá. Myslím si, že sa to dobre skončí, pretože všetky parciálne víťazstvá nemajú iné východisko a iný záver, len ten, ako malo Gabčíkovo-Nagymaros pre Maďarskú republiku.

    V tejto súvislosti som dostal priamu otázku o Piešťanoch, prečo sme Piešťany evakuovali. Ústredná povodňová komisia rozhoduje kolektívne, ja som predseda Ústrednej povodňovej komisie. Samozrejme, v tých dňoch a nociach bolo veľa hektických chvíľ, keď sme dostávali informácie a museli sme prijímať rozhodnutia. V Piešťanoch bolo ešte jedno delikátne rozhodnutie, a to pustiť vodu cez obchvatný kanál, v ktorom sa nachádza piešťanské bahno, s tým, že pokiaľ by sa voda pustila cez toto koryto, cez tento kanál, tak bolo na 90 % isté, že bahno, ktoré robí Pieštany Piešťanmi, sa zničí a že jednoducho celé Piešťany týmto natrvalo stratia svoju originalitu. Bolo viac takýchto situácií, ktoré sme museli zvažovať a brať do úvahy.

    Samozrejme, čo sa týka evakuácie, chcem povedať, že tam bolo bez akýchkoľvek pododtieňov odborné jednoznačné avízo, že hrádza, ktorá je pravostranná, priesaky, ktoré tam vznikali, a deštrukcia tejto hrádze je v takom stave, že sa to môže kedykoľvek narušiť v takom rozsahu, že to voda vymyje a že všetka voda, ktorá tečie, sa navalí do tohto priestoru. Ako viete, Piešťany sú chránené zo západnej strany železnicou, z južnej strany je tam príjazd až na diaľnicu, čiže je to vaňa. Podľa evakuačného plánu a podľa všetkých prognóz v tomto prípade, že by sa bola tá hrádza roztrhla, by bolo v Piešťanoch v priebehu dvoch hodín 2,3 metra vody - stĺpec.

    Takže to bol dôvod, prečo Ústredná povodňová komisia, a ja som sa s tým stotožnil a vydal som potom ten príkaz, sa rozhodla, že Piešťany treba evakuovať. Samozrejme, občania Piešťan v prvej fáze váhali. Po trištvrte hodine, pokiaľ sme boli znova v komunikácii, požiadali sme primátora, osobne som ho žiadal, aby vyhlásil verejným rozhlasom túto informáciu, že po dvoch hodinách podľa evakuačného plánu v takejto situácii bude v Piešťanoch 2,3 metra vody. Po odovzdaní tejto informácie nastala teda hromadná evakuácia, občania si uvedomili, o čo ide. Expertne máme potvrdené, že také nebezpečenstvo bolo, že sa hrádza mohla roztrhnúť a táto situácia by bola nastala. Takže, samozrejme, dnes viem prehodnotiť, čo som urobil včera, že som to mohol urobiť lepšie, ale pokiaľ sa týka tohto rozhodnutia, na množstvo informácií a situáciu, ktorá bola, myslím si, že ani dnes by som sa inak nerozhodoval. Navyše chcem povedať, že Ústredná povodňová komisia rozhodla spontánne bez jedného jediného hlasu, ktorý by sa zdržal alebo bol proti tomu.

    Na tému štátnych vyznamenaní, prepáčte mi, nebudem hovoriť. Myslím si, že je to taká dôstojná vec, že to treba v parlamente riešiť osobitným bodom programu. Vláda v tomto smere uvažuje. Je oprávnená samostatne konať. Takže pokiaľ parlament v tomto smere prijme nejaké odporúčanie pre vládu alebo dá nejaký návrh, vláda to určite zoberie do úvahy.

    Takže chcel by som vám ešte raz povedať, vážené dámy, a vážení páni, aj poukázaním na závery z Haagu vo veci Gabčíkovo, že v otázkach agrárnej politiky, v otázkach vodohospodárskej politiky, lesníckej politiky sme nikdy nemali nejaké zásadné rozdiely. Pokiaľ boli, tak drvivá väčšina parlamentu sa vždy prikláňala ku konštruktívnym riešeniam, ku konštruktívnej podpore toho, aby riešenia, ktoré tu prijímame, aktualizácia inštrumentov hospodárskej politiky na budúci rok, boli také, ktoré pomôžu veci potlačiť dopredu. Myslím si, že je to prirodzené, pretože ide o skutočne spoločný interes, spoločný záujem.

    Na záver mi dovoľte ubezpečiť vás, že tak, ako hovorí aj správa, že závery, ktoré sa tu prijmú, ministerstvo pôdohospodárstva do mesiaca rozpracuje, vláda ich schváli, splníme. Sme pripravení ich splniť. Všetky myšlienky, ktoré tu odzneli, budeme znova prehodnocovať, zvažovať a myslím si, že mnohé z nich ešte využijeme na obohatenie.

    Chcel by som pripomenúť, že nie sme v štandardných podmienkach trhového hospodárstva. Trhové podmienky sa veľmi menia. Bol som trošku prekvapený pri predchádzajúcom bode, ktorý sa tu prerokúval, o menovej politike, o Národnej banke Slovenska, že sa vtedy nehovorilo o niektorých veciach, ktoré aj nás práve trápia, pretože súčasťou menovej politiky sú aj dosahy na bankový sektor, napríklad na tú situáciu, ktorá je dnes, že vlastne nie sú vôbec dostupné úvery ani za tie drahé úroky.

    K tomu, čo tu pán poslanec Figeľ načrtol, že nás OECD kritizuje, že máme vysoké dotácie do vstupov, chcel by som povedať, že OECD nekritizuje, OECD konštatuje, OECD - povedal by som - predstavuje naše poľnohospodárstvo. A to, že dávame napríklad dnes dotácie na hnojivá a osivá, nerobíme preto, že by sme chceli byť v rozpore s nejakými predstavami liberálneho trhu, ale chcem povedať, že sme toto rozhodnutie urobili v novembri minulého roku preto, lebo vzrástli úroky a úvery neboli dostupné ani za podmienok takých drahých úrokov. To znamená, že bolo fiktívne to, na čom sme sa tu vlani v parlamente dohodli pri zelenej správe, že nebudeme dotovať vstupy, ale že budeme dotovať, bonifikovať úroky z úverov, za ktoré si budú poľnohospodári financovať tieto vstupy, sa stalo neaktuálne. Keby sme boli zotrvali na tom, jednoducho tie peniaze, ktoré by sme na to boli vyčlenili, boli by sa minuli cieľa, pretože banky neposkytovali úvery ani za 25 %, ani v tom prípade, že tam bola bonifikácia úrokov z úverov.

    Čiže chcem povedať to, že neštandardná situácia nás vedie k tomu, že mnohokrát musíme suplovať, a riešenia, ktoré sme tu prijali alebo na ktorých sme sa dohodli, musíme aktuálne meniť. Chcel by som povedať, že pokiaľ bude situácia taká, ako bola v júni minulého roku, že úroky boli za 12 % a banky naozaj nadbiehali klientom, a myslím si, že taká situácia do pol roka bude, za tejto situácie sa budeme správať úplne inak. Samozrejme, potom priama dotácia do cien vstupov nemá opodstatnenie a presunieme túto podporu, ktorú máme v objeme asi 2 mld. korún, na to, aby sme stimulovali priamy vzťah medzi bankami a dodávateľmi a odberateľmi.

  • Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

    veľmi krátko poviem, že v rozprave ku všetkým trom správam vystúpilo 13 poslancov. Samozrejme, takmer všetci poslanci ocenili túto správu. Návrhy, ktoré boli podané k predmetným správam, hlavne k návrhom uznesení, ktoré som prečítal ako spoločný spravodajca, podali pán poslanec Koncoš, ja som podal takýto návrh, a pán poslanec Figeľ. Ďalej boli podané návrhy na uznesenia, a to pánom poslancom Baránikom a pánom poslancom Kötelesom. Uznesenie, ktoré podával pán poslanec Baránik, sa de facto priamo vecne na túto problematiku nezameriava. Takže budem navrhovať plénu určitý systém. A pán poslanec Köteles navrhol samostatné uznesenie, ktoré sa dotýka problematiky, takže budeme o ňom hlasovať osobitne.

    Toľko na záver ako spoločný spravodajca, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike (tlač 739), ktoré máte v tlači 739a. To je tá prvá.

    Prosím, pán spravodajca, môžete uvádzať hlasovanie o tomto návrhu uznesenia podľa jednotlivých pozmeňujúcich, resp. doplňujúcich návrhov.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Najprv budeme hlasovať o podaných návrhoch alebo doplneniach tohto návrhu uznesenia tak, ako ich jednotliví páni poslanci v poradí podali.

    Pán poslanec Koncoš navrhol doplniť návrh uznesenia v časti B bod 3 o podbod c), ktorý by znel: "V aktualizácii nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepčných zámerov v roku 1998 v bode 1 vypracovať..."

  • Ruch v sále.

  • Priatelia, prosím vás pekne, číta sa návrh uznesenia. Dajte, prosím, priestor pánu predkladateľovi a buďte ticho, prosím vás. Veď sa nepočujeme a neviete, o čo ide.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie. To nie je zákon, to je správa, a v rokovacom poriadku sa nič také nepíše.

    Najprv sa schvaľuje uznesenie k tejto správe, ako povedal pán predsedajúci. Navrhol som taký systém, aby sme najprv hlasovali o návrhoch do tohto návrhu uznesenia, ktoré predniesli páni poslanci. Prvý návrh predniesol pán Koncoš. Navrhujem, aby sa hlasovalo o návrhu pána Koncoša, ktorým sa doplňuje návrh uznesenia, ktorý potom budeme schvaľovať, samozrejme, ako celok.

  • Pán kolega, prepáčte, ale je procedurálny návrh od pána poslanca Rosivala k tomuto uzneseniu.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem povedať, že sa hlasuje najprv o návrhoch zo spoločnej správy, a preto žiadam, aby sa najprv hlasovalo o spoločnej správe.

  • V spoločnej správe nie sú žiadne návrhy, ale sú návrhy uznesení, ktoré som predniesol. Pán poslanec Rosival, keď som uvádzal spoločnú správu, predniesol som návrhy uznesení ku každej spoločnej správe. A poslanci predložili návrhy k týmto uzneseniam.

  • Je to v poriadku, priatelia. Je to v poriadku. Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

  • Ešte raz prečítam, čo navrhuje pán poslanec Koncoš. Pán poslanec Koncoš navrhuje v tomto návrhu uznesenia, ktorý je v spoločnej správe, doplniť podbod c) - vypracovať návrh zákona o osobitných podmienkach úverovania v poľnohospodárstve a vypracovať návrh zákona o zmene Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčný výbor. To sú návrhy pána Koncoša. Nech sa páči, môžeme o nich hlasovať.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Koncoša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Konštatujem, že návrh, ktorý predložil pán poslanec Koncoš, sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší návrh som predniesol ja, a to v časti B bod 3 podbod a) prijať v takomto novom znení: V časti C 2.1 správy upraviť výšku pevnej ceny surového kravského mlieka, prípadne prémiu za kvalitu mlieka nadväzne na objektivizované vlastné náklady v súlade s platným trhovým poriadkom pre mlieko.

    b) V časti C 2.6 správy uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov pre poľnohospodárstvo vo výške 2,5 mld. Sk.

    Môžete dať hlasovať.

  • Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Delinga.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Delingu sme schválili.

  • Ďalší návrh predniesol pán poslanec Figeľ k tomuto návrhu uznesenia, kde navrhuje nový bod, kde Národná rada Slovenskej republiky

    "C. žiada vládu Slovenskej republiky

    1. prijať legislatívne opatrenia na zavŕšenie procesu transformácie poľnohospodárskych družstiev v zmysle trhovokonformných princípov,

    2. vypracovať a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o štátnych dotáciách pre pôdohospodárstvo, ktorým sa ustanovujú základné princípy a mechanizmy ich prideľovania a základné práva a povinnosti poberateľov dotácií a orgánov oprávnených na ich prideľovanie a kontrolu ich použitia,

    3. podporiť prípravný proces prijatia Európskej charty rozvoja vidieka tak, ako ju modelovo navrhlo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom odporúčaní číslo 1296/1996."

    Môžete dať hlasovať, pán podpredseda.

  • Šum v sále a krátka prestávka.

  • Budeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda, predniesol som návrh pána poslanca Figeľa do tohto uznesenia, takže môžete dať hlasovať o jeho návrhu.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Figeľ.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Figeľ, sme neprijali.

    Pán kolega, nech sa páči.

  • Tým sme vyčerpali všetky návrhy od pánov poslancov prednesených v rozprave k návrhu uznesenia (tlač 739a.) Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať o návrhu uznesenia ako celku so schválenými návrhmi alebo dodatkami.

  • Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (tlač 740), ktorý máte taktiež predložený v tlači 740a.

    Prosím pána poslanca Delingu, aby opäť uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Pán predsedajúci, pani poslankyne a páni poslanci,

    v rozprave neboli prednesené žiadne návrhy k tomuto návrhu uznesenia. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, tak ako je v spoločnej správe, ako som ho predniesol na tejto schôdzi. Môžeme hlasovať o uznesení ako celku.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike.

  • Napokon budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike (tlač 741). Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 741.

    Prosím, pán kolega Delinga, aby ste opäť uvádzali hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Ani k tejto správe, ani k návrhu uznesenia v rozprave nebol prednesený žiadny konkrétny alebo doplňujúci návrh. Môžeme hlasovať o uznesení ako celku. Nech sa páči, pán predsedajúci.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike.

  • Pán minister, pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za spoluprácu.

    Ešte chce slovo pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, ešte pán poslanec Köteles predniesol návrh samostatného uznesenia, ktorý sa týka problematiky k týmto správam. Je nutné, aby sme hlasovali o návrhu tohto uznesenia.

    Pán poslanec Köteles podal dva návrhy pod písmenom A a B. Pýtam sa, či chce hlasovať o obidvoch osobitne, alebo môžeme hlasovať naraz.

  • Odpoveď poslanca z pléna: Osobitne.

  • Prečítam vám návrh uznesenia, ktorý znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o poľnohospodárskych a sociálno-ekonomických dosahoch privatizácie poľnohospodárskych podnikov vrátane štátnych majetkov na východnom Slovensku za posledné tri roky."

    Môžete dať hlasovať, pán predsedajúci.

  • V poriadku, budeme hlasovať. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvej časti návrhu pána poslanca Kötelesa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že prvú časť návrhu pána poslanca Kötelesa sme neschválili.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďalšia časť uznesenia znie takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu zákona o náhrade za ujmy vyplývajúce z núteného obmedzenia vlastníckych práv v ochranných pásmach vodných zdrojov."

    Nech sa páči, môžete dať hlasovať.

  • Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Kötelesa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Kötelesa sme neprijali.

  • Keďže nebol prijatý ani jeden návrh, je bezpredmetné hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

    Ďalej predniesol návrh pán poslanec Baránik. Samozrejme, návrh nie je explicitným vyjadrením sa k správam, ktoré sme prerokúvali. Doplnil ho aj pán poslanec Javorský. Dávam návrh, pán predsedajúci, aby sme na tejto schôdzi o tomto uznesení nehlasovali, resp. môžeme o tom rozhodnúť hlasovaním, aby sa tým zaoberali predmetné výbory a aby to bol osobitný bod rokovania pléna Národnej rady.

  • Pán kolega, vôbec sa nebudeme týmto uznesením zaoberať, pretože nespĺňa náležitosti, ktoré takýto návrh má obsahovať. Je to bezpredmetné.

  • Tým boli vyčerpané všetky návrhy, ktoré poslanci predniesli v rozprave.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Takisto ďakujem za trpezlivosť i vám, pán minister. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

    Dámy a páni,

    podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík nás požiadal o preloženie bodu rokovania, nakoľko dnes večer odchádza na zahraničnú cestu. Požiadal nás, aby sme podľa možnosti dnes o 14.00 hodine zaradili do programu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač číslo 746. Je to druhé čítanie.

    Prosil by som, keby sme mohli o tom hlasovať, a potom dám slovo kolegovi Ftáčnikovi.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o tom, či budeme súhlasiť, aby prvým bodom nášho odpoludňajšieho rokovania bol návrh zákona, ktorý predkladá pán Kozlík.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme žiadosť pána podpredsedu vlády a ministra financií schválili. Budeme rokovať o návrhu zákona o 14.00 hodine.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    chcem predniesť procedurálny návrh. Podľa § 24 ods. 5 chcem predniesť v mene poslaneckých klubov SDĽ, DÚ, MK, MKDH a KDH procedurálny návrh, aby sme zaradili do programu 33. schôdze vrátený návrh zákona, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky - máme ho pod tlačou 713 - o neprivatizácii STV 2.

    Chcem vysvetliť, prečo znovu predkladám tento návrh v mene týchto poslaneckých klubov. Včera rokoval o problematike gestorský výbor, čiže uzavrel ho rokovaním o spoločnej správe, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. A ďalej chcem uviesť, že ak budeme odkladať problém na novembrovú schôdzu, môžeme tým spôsobiť problémy Slovenskej televízii, ktorá má pripraviť rozpočet na rok 1998 a mala by vedieť, v akých podmienkach bude fungovať v roku 1998, čiže malo by byť rozhodnuté o tomto zákone. Navrhujem, aby sme druhé čítanie o tomto zákone uskutočnili hneď po zákone o dani z príjmu, ktorý bol schválený teraz na 14.00 hodinu. A ak bude treba, zajtra o 10.00 hodine - tretie čítanie.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, počuli ste procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý pán kolega predniesol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika sme schválili.

  • Dámy a páni,

    podľa schváleného programu nasleduje

    návrh Rozhlasovej rady na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Návrh Rozhlasovej rady ste dostali ako tlač číslo 743, správu o jeho prerokovaní vo výbore máte ako tlač 743a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pani poslankyňu Máriu Ďurišinovú, aby podala správu o prerokovaní uvedeného návrhu vo výbore.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu Rozhlasovej rady na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Listom zo dňa 6. júna 1996 pán Ján Tužinský oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že ku dňu 30. júna 1997 sa vzdáva funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Rozhlasová rada prerokovala vzdanie sa funkcie podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na odvolanie Jána Tužinského z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1724 z 9. septembra 1997 pridelil návrh výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie v termíne do 30. septembra 1997 s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu rady, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh Rozhlasovej rady na 45. schôdzi a v prijatom uznesení číslo 448 zo 16. septembra 1997 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov odvolať Jána Tužinského z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Uznesenie nebudem čítať, máte ho priložené v tlači číslo 743a.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, skutočne by bolo dobre, keby sme zachovali trošku pokoja v rokovacej miestnosti.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa mi písomne nikto neprihlásil. Preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási ústne.

    Keďže nikto, zároveň uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Pani poslankyňa Ďurišinová navrhla, aby sa o uznesení na odvolanie Jána Tužinského z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu hlasovalo verejne, lebo ide o jeho vzdanie sa funkcie. Dobre hovorím, pani kolegyňa?

  • Hlas poslankyne Ďurišinovej: Áno.

  • Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa však môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovené tajné hlasovanie. Preto dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Ďurišinovej, aby sme o odvolaní pána Jána Tužinského z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu hlasovali verejne.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tom, či budeme hlasovať o odvolaní verejne.

  • Šum v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že o návrhu na odvolanie budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia tak, ako ho máte v tlači 743a.

    Prosil by som pani poslankyňu Ďurišinovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Prečítam teda uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Rozhlasovej rady na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    "Národná rada Slovenskej republiky na návrh Rozhlasovej rady podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov

    A. konštatuje, že Ján Tužinský sa listom zo 6. júna 1997 vzdal funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu;

    B. odvoláva na návrh Rozhlasovej rady podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov Jána Tužinského z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu."

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesla pani poslankyňa Ďurišinová.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že podľa § 8 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase Národná rada Slovenskej republiky odvolala Jána Tužinského z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Dámy a páni,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh Rozhlasovej rady na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu volí na návrh Rozhlasovej rady Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 744 a správu o prerokovaní návrhu vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako tlač číslo 744a.

    Prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pani poslankyňu Máriu Ďurišinovú, aby podala správu o prerokovaní návrhu Rozhlasovej rady vo výbore.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1724 z 9. septembra 1997 pridelil návrh Rozhlasovej rady na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne do 30. septembra 1997 s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu rady, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval uvedený návrh Rozhlasovej rady na 45. schôdzi a v prijatom uznesení číslo 449 zo 16. septembra 1997 konštatoval, že návrh Rozhlasovej rady je v súlade s § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, ako aj s článkom 3 ods. 4 štatútu Rozhlasovej rady, ktorý schválil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 129 z 23. januára 1995 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov zvoliť za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu navrhovaného kandidáta Jaroslava Rezníka mladšieho,

    2. podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú požiadavku. Preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne.

    Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani kolegyňa Ďurišinová sa nemá k čomu vyjadriť, pretože rozprava nebola.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k voľbe ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu. Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda za, proti, zdržiavam sa. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Odhlasujeme to, pôjdeme na obed a oni to zatiaľ zrátajú. Je to racionálna práca s časom.

  • Priebeh tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pred obedňajšou prestávkou sme vykonali tajné hlasovanie o voľbe ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Teraz by som prosil povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania alebo ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    na základe poverenia overovateľov predkladám vám informáciu o výsledku tajného hlasovania o voľbe ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu bolo odovzdaných 86 platných hlasovacích lístkov a 4 neplatné hlasovacie lístky. Žiadny poslanec nevyužil možnosť neodovzdať hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu Jaroslava Rezníka mladšieho hlasovalo za 74 poslancov, proti 6 poslancov, hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Na zvolenie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Jaroslav Rezník mladší bol zvolený za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila Jaroslava Rezníka mladšieho za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Teraz prikročíme k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 746 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 746a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    na rokovanie Národnej rady predkladám návrh novely zákona o daniach z príjmov. Cieľom tejto novely je úprava zdaňovania štátnych dlhopisov, ktorých výnos v súčasnosti nepodlieha dani.

    Dlhopisy vydávané inými subjektmi, nie štátom, v súčasnosti podliehajú dani. V súčasnosti platný systém zdaňovania štátnych dlhopisov vychádzal v danom období z verejného záujmu štátu podporiť vybrané priority prostredníctvom daní, čo bolo vyjadrené aj oslobodením určitých príjmov od dane. Je potrebné zdôrazniť, že na druhej strane štát má právo vykonať aj opak a zmeniť, odoprieť výhody plynúce napríklad z oslobodenia tiež vo verejnom záujme alebo ak toto rozhodnutie smeruje k odstráneniu disproporcií a nerovnakých podmienok. Príkladom toho je práve v súčasnosti uplatňovaný systém zdaňovania dlhopisov emitovaných štátom, z ktorých plynúce výnosy sú oslobodené od daní z príjmov, pričom výnosy plynúce z emisie dlhopisov iných subjektov podliehajú dani. Týmto spôsobom je v skutočnosti preferovaný predaj štátnych dlhopisov pred ostatnými.

    Predkladaná novela zákona o daniach z príjmov, ktorou sa ruší oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov, ak plynú právnickým osobám, má za cieľ zrovnoprávniť spôsob zdanenia štátnych dlhopisov s ostatnými dlhopismi, pričom platí, že vo všeobecnosti všetky výnosy ako súčasť príjmov z kapitálového majetku zostanú zdanené osobitnou nižšou sadzbou dane. Touto zmenou zdanenia sa zároveň napomáha vytváranie rovnakých podmienok konkurenčného prostredia pri umiestňovaní dlhopisov ostatných emitentov.

    Predmetná novela návrhu zákona tiež prinesie otvorenie trhu štátnych dlhopisov pre zahraničné právnické osoby najmä v situácii, keď je tento trh pomerne úzky a sú isté problémy za tohto stavu s riešením a krytím štátneho rozpočtu a dlhovej služby. Zahraničné právnické osoby boli dosiaľ vlastne blokované zmluvami o zabránení dvojakého zdanenia, a pokiaľ neboli zdaňované nižšou sadzbou na území Slovenskej republiky, boli zdaňované pomerne vysokými sadzbami v materských krajinách. Predpokladáme, a to je vlastne základný zámer tejto novely, že zainteresujeme, prinesieme motiváciu pre zahraničné právnické osoby zúčastňovať sa na trhu štátnych dlhopisov.

    Návrh novely zákona predpokladá zdaniť výnosy plynúce zo štátnych dlhopisov, ak ich splatnosť nastala po nadobudnutí účinnosti novely, t. j. obvyklým spôsobom uplatňovaným pri zmenách zákonov v priebehu zdaňovacieho obdobia. Rozhodujúcim okamihom pre zdanenie je deň realizácie príjmu, ktorého spôsob zdanenia je upravený zákonom o daniach z príjmov, a nie deň vydania dlhopisu. Z uvedeného dôvodu teda nejde o právnu retroaktivitu, ale o zmenu podmienok zdaňovania v priebehu zdaňovacieho obdobia.

    Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu predloženej novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pani poslankyni Ivete Novákovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 703 z 30. septembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, t. j. do 7. októbra 1997.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky kladné stanoviská a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť v pôvodnom znení.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyjadrených i v uzneseniach pod bodom 3 tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Zároveň mám poverenie od gestorského výboru navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Písomne som do rozpravy dostal iba jednu prihlášku.

    Pán kolega Vaškovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

    predložená novela zákona číslo 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov si kladie dva ciele.

    Prvý a najdôležitejší cieľ spočíva v potrebe riešiť nepriaznivý vývoj v oblasti príjmov, kde sa očakáva výpadok cca 8 až 10 mld.

    Druhý, ktorý v danej situácii prišiel vláde vhod, je potreba plnenia národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, kde priame dane patria medzi prioritnú oblasť.

    Myslím si, že je potrebné pripomenúť, že novela zvýhodňujúca emisie štátnych dlhopisov oproti ostatným dlhopisom, ktoré sú zdaňované 15-percentnou sadzbou dane, bola prijatá 20. 5. 1993. Sledovala jediný cieľ - vyvolať väčší dopyt pri nákupe štátnych dlhopisov. V dôvodovej správe sa priznáva, že novela nespĺňala princíp spravodlivosti. Tento diskriminačný moment však nikomu štyri a pol roka neprekážal, pretože zľahčoval financovanie deficitu štátneho rozpočtu a svojím spôsobom prispel k nezodpovednej tvorbe deficitov štátneho rozpočtu.

    Dnes nám vláda predkladá novelu, ktorá na jednej strane je návratom k princípu spravodlivosti, na druhej strane poškodzuje subjekty, ktoré v dobrej vôli za vtedy daných podmienok nakúpili štátne dlhopisy a jej hlavným účelom je nahnať peniaze do rozpadajúcej sa časti štátneho rozpočtu. Som hlboko presvedčený o tom, že princíp obchodnej zmluvy, pri ktorej k zmene podmienok môže dôjsť iba vtedy, ak sa na tom dohodnú obe strany, by mal platiť aj pre vládu. V tomto prípade vláda chce zneužiť autoritu parlamentu, resp. servilnosť koaličných poslancov, ktorí, predpokladám, že využijú svoju silu a prijmú tento zákon, ktorý je v rozpore s etikou podnikania, lebo tieto služby preukázali už pri podstatne zložitejších prípadoch, keď išlo o desiatky protiústavných ustanovení viacerých zákonov. Väčšina parlamentu tak vyšle negatívny signál, ktorý môže znížiť dôveru a následne i dopyt po nákupe štátnych dlhopisov v budúcnosti. Je otázne, či problémy, ktoré môže táto novela vyvolať, nebudú nákladnejšie ako prínos do štátneho rozpočtu z nej vyplývajúci.

    Preto v dobrej vôli, ale s malou nádejou na úspech, dávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    V bode 2 § 41 doplniť odsekom 22, ktorý znie: "Ustanovenie o oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov sa použije pre všetky štátne dlhopisy nakúpené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona."

    Potom pôjde o bezproblémovú novelu, a nie účelový zákon zachraňujúci nezodpovednú vládnu politiku v oblasti príjmov štátneho rozpočtu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Konštatujem, že všetci poslanci, ktorí dali písomnú prihlášku do rozpravy, vystúpili.

    Pýtam sa, dámy a páni, či chce niekto v rozprave vystúpiť a či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

    Ak nie, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k tomuto vystúpeniu?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    myslím si, že pán poslanec Vaškovič vo svojom vystúpení volil zbytočne expresívne slová. Myslím si, že sa treba pokojne pozerať na tento problém.

    Keď sme v minulosti pristupovali k oslobodeniu zdanenia štátnych dlhopisov alebo oslobodenia od zdanenia štátnych dlhopisov, v podstate sme mali na to vážny dôvod, pretože slovenská ekonomika a slovenské inštitúcie ešte nemali dostatočný kredit v podmienkach nového štátu a hľadali sme spôsob, ako efektívne zapojiť do celého systému financovania štátneho dlhu a štátneho rozpočtu domáce podnikateľské subjekty. Išlo výlučne o pragmatickú činnosť, nešlo o žiadny nezodpovedný krok vlády.

    Toto opatrenie využívalo v priebehu času viacero vlád a nekomentujem konanie týchto vlád ako nezodpovedné. Bola to výlučne pragmatická záležitosť. Podobne aj toto opatrenie má rýdzo pragmatický charakter v čase, keď potrebujeme rozšíriť ten priestor a, samozrejme, vytvoriť aj na trhu určité pozitívne podmienky trebárs na zníženie výnosových mier účasťou viacerých subjektov na trhu so štátnymi dlhopismi.

    Zdôvodnil som, prečo prichádzame s tým, že opäť zavádzame zdanenie v nižšej výške sadzby 15 %. Riešime niektoré problémy, ktoré by mohli mať určitý retroaktívny charakter, v bode 2 predkladanej novely zákona, kde sa hovorí, že ustanovenie o oslobodení výnosov štátnych dlhopisov platné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa použije len v prípadoch, ak ich splatnosť nastala pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Rieši sa tým spôsob zdanenia výnosov v prípade, ak ich splatnosť bola do nadobudnutia účinnosti zákona, avšak k výplate výnosu došlo až po nadobudnutí jeho účinnosti.

    Čo sa týka navrhovanej zmeny, opäť zdôrazňujem, čo som povedal už pri zaraďovaní tejto novely zákona do programu rokovania parlamentu, že podobným spôsobom, ako riešime dátum účinnosti, to znamená dňom vyhlásenia, sa rieši množstvo iných záležitostí, v dobrej vôli sa nakupujú nehnuteľnosti, majetok, rôzne spotrebiče, vykonávajú sa rôzne činnosti, pričom daňové a cenové podmienky sa poväčšine určujú dňom vyhlásenia. Neurčujeme trebárs zmeny dane z nehnuteľnosti, majetku len pre novonadobudnuté nehnuteľnosti a nehovoríme, že sa tá zmena nedotýka predtým nadobudnutých nehnuteľností. Podobne neurčujeme trebárs v cenových zmenách, že zmena cien elektrickej energie sa nedotýka elektrických spotrebičov nakúpených v dobrej vôli pred termínom cenovej úpravy. V tomto je možné hľadať určité spodobenie.

    Ak sme v minulosti, v roku 1993, postupovali podobne a prestali sme zdaňovať štátne dlhopisy dňom vyhlásenia, pretože je jednotný model tohto postupu, tak podobne aj zavedenie zdaňovania štátnych dlhopisov volíme dňom vyhlásenia.

    Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predloženej novely zákona v tom znení, ako bola vládna predloha.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani spoločná spravodajkyňa, pýtam sa, či chcete mať záverečné slovo, alebo pristúpime k hlasovaniu. Pristúpime k hlasovaniu. Požiadal by som, keby sa mohli zatvoriť dvere do rokovacej miestnosti.

    Ďakujem.

    Dámy a páni, podľa 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov, a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy, ak boli.

    Prosil by som pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby hlasovanie uvádzala.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Vaškovič a pod ktorým je podpísaných 15 poslancov.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vaškovič.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že návrh, ktorý predložil pán poslanec Vaškovič, sme neprijali.

    Pani kolegyňa, máte slovo.

  • Vzhľadom na to, že neboli prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, dávam návrh Národnej rade, aby sme prešli hneď do tretieho čítania a vlastne, aby sme hlasovali o zákone ako celku.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Priatelia, prosil by som, skutočne, keby bolo menej šumu a menej vyrušovania v rokovacej miestnosti.

    Dámy a páni, nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni, otváram opäť rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov a poslankýň hlási do rozpravy ústne. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívno-technických alebo jazykových chýb.

    Dámy a páni, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválenie pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov v druhom čítaní, alebo návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov. Pýtam sa, či majú poslanci takéto návrhy.

    Ak nie, dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    V rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku, samozrejme, v znení schválených návrhov, ale v podstate tu - ak sa mýlim, pani kolegyňa, opravte ma - žiadne návrhy neboli.

    Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o vládnom návrhu ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Pán podpredseda vlády, pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.

    Dámy a páni,

    ďalším bodom nášho programu je

    zákon z 26. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 713. Jej súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 10. júla 1997 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon z 26. júna 1997. Dámy a páni, spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 713a.

    Podľa § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona v druhom čítaní môže Národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru rozhodnúť Národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý zákon. Vzhľadom na to, že spoločná správa vám bola rozdaná počas dnešnej obedňajšej prestávky, pýtam sa gestorského výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, či Národnej rade navrhuje túto lehotu skrátiť.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Ako spoločný spravodajca musím konštatovať, že výbor pre vedu, kultúru a šport sa predmetným návrhom zapodieval, ale o lehote nerokoval, pretože nebol vznesený žiaden návrh, preto nie je v uznesení výboru taká možnosť, že by sme mohli pristúpiť k tomuto prerokovaniu, nakoľko gestorský výbor sa neuzniesol na tom, aby sme nedodržali 48-hodinovú lehotu. Mňa len udivuje, že tento návrh predkladá jeden z tvorcov rokovacieho poriadku.

  • Pán kolega, netreba komentovať. Ako spoločný spravodajca výboru ste sa vyjadrili. Prosil by som teraz predsedu výboru pána Pašku, takisto dostane slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    môžem potvrdiť to, čo povedal pán spoločný spravodajca. Výbor rokoval o spoločnej správe, ale návrh na predloženie do pléna nebol prednesený a ani sa o ňom nerokovalo, to znamená, že nemohol byť schválený.

  • Dámy a páni, keďže mi je známe, že výbor skutočne neprijal k tomuto návrhu žiadne uznesenie, konštatujem, že vlastne tento bod nášho programu je bezpredmetný.

  • Hlasy z pléna.

  • Priatelia, niečo som povedal. Vy máte právo sa dať zapnúť a povedať procedurálny návrh. Je tam prihlásený pán poslanec Fogaš a pán poslanec Ftáčnik. Budeme o tom rokovať. Sme dospelí ľudia, nebudeme po sebe vykrikovať.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    problém je v tom, že sme právoplatne na návrh troch poslaneckých klubov podľa § 24 ods. 5 zaradili tento bod na program rokovania 33. schôdze.

    Po novom sa už nikdy nemôže opakovať to, čo sa stávalo predtým, že by sa schôdza skončila prv, než prerokuje všetky body programu. Musíme sa tým zaoberať, pretože sme takto rozhodli, ale lehota, o ktorej sme hovorili, sa dá skrátiť, len ak to gestorský výbor urobí. Neurobil to, čiže tento bod nemôžeme zrejme teraz prerokovať. Treba ho prerušiť a ostáva v programe našej schôdze, nemožno sa ním nezaoberať na 33. schôdzi. Či to bude tento týždeň, alebo na budúci týždeň, to nie je problém poslancov, to je problém organizácie práce Národnej rady, ale do programu schôdze Národnej rady bol právoplatne zaradený.

  • Pán kolega, celkom s vami súhlasím. Povedal som len, že v tomto momente je rokovanie o tomto bode bezpredmetné. Dúfam, že so mnou súhlasíte - v tomto momente. Ďakujem, že ste mi dali za pravdu.

    Dámy a páni, tak ako povedal kolega Ftáčnik, samozrejme, o tomto bode programu musíme rokovať na 33. schôdzi. Ide o to, kedy ho zaradíme. Ale v tomto momente je tento bod programu bezpredmetný. Z toho dôvodu podľa schváleného programu pristúpime k voľbe ďalších členov a predsedov osobitných kontrolných výborov.

    Ako prvý z uvedených bodov programu je

    návrh na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Vzhľadom na to, že ďalším bodom je

    návrh na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva,

    podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam návrh, aby sme zlúčili rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že aj hlasovanie vykonáme naraz, ale osobitnými hlasovacími lístkami.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som o mojom návrhu dal hlasovať bez rozpravy. Ale vidím, že sa hlási pán poslanec Duka-Zólyomi. Chcem sa spýtať, či je to procedurálna otázka. Nech sa páči, prosím, dajte slovo pánu poslancovi Dukovi- Zólyomimu.

  • Šum v rokovacej miestnosti.

  • Priatelia, prosil by som skutočne o pokoj v rokovacej miestnosti. Však sa navzájom nepočujeme, nevieme, o čom budeme rokovať. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    včerajšie hlasovanie Národnej rady opäť potvrdilo, že vládna väčšina nemá záujem akceptovať ustanovenie článku 60 ods. 2 rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého osobitné kontrolné výbory sa majú voliť podľa princípu pomerného zastúpenia poslaneckých klubov. Ctený snem odmietol rozšíriť počet členov osobitného kontrolného výboru na 9, a tým aj akceptovať najmenší možný reálny a spravodlivý pomer vládnej koalície k opozícii, čiže 5:4. Preto v mene klubu poslancov za MK a za MKDH chcem zahlásiť, že stiahneme našich kandidátov - pána poslanca Kötelesa a pána poslanca Ásványiho. Taktiež v mene dvoch klubov som poverený zahlásiť, že sa nezúčastníme na voľbách členov osobitných kontrolných výborov...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán kolega, je po časovom limite. Pochopili sme, o čo ide.

    Pán podpredseda Húska.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem len upozorniť, že možnosť k tejto problematike je vlastne otvorená takým spôsobom, že má byť okrúhly stôl a pri tomto okrúhlom stole by mohla byť predmetom diskusie aj táto problematika. Myslím si, že by bolo dobré, aby sme najprv vyčerpali všetky možnosti, ktoré máme, takýmto spôsobom.

  • Ďakujem.

    Skutočne, teraz máte vyčlenenú iba minútu, lebo to nie je faktická poznámka v rozprave. Ale, pán kolega, tak ako pred vami ďalší kolegovia, nechcem vám radiť, dajte si ešte raz minútu. To sa v našom parlamente zaužívalo. Prihláste sa a môžete dokončiť to, čo ste chceli povedať.

    Pán kolega, chcete ešte pokračovať?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • V poriadku, ďakujem.

    Dámy a páni, zopakujem môj návrh. Chcel by som, aby sme o uvedených bodoch, teda o návrhoch na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ako aj ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rokovali spoločne, teda o voľbe členov do osobitných kontrolných výborov Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zlúčiť rozpravu s tým, že hlasovanie vykonáme, samozrejme, samostatne, osobitnými hlasovacími lístkami.

    Prosím, dámy a páni, prezentujte sa a hlasujte o návrhu, ktorý som vám teraz predniesol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpravy o uvedených bodoch programu.

    Dámy a páni, návrh na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby ste dostali ako tlač číslo 698 a návrh na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva ste dostali ako tlač číslo 699.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Keďže som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa vás, pani kolegyne, páni kolegovia, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

    Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom pri voľbe alebo odvolávaní, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky bez rozpravy.

    Na zvolenie členov výboru v tajnom hlasovaní sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Pristúpime teda k voľbe členov osobitných kontrolných výborov. Pripomínam, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Teda za, proti, zdržiava sa. Teda tak, ako to bolo v predchádzajúcom prípade.

    Nakoľko berieme do úvahy vystúpenie pána Duka-Zólyomiho, musíme upraviť hlasovacie lístky. Chcel by som vás požiadať o 10-minútovú prestávku. A prosím, aby sme sa zdržiavali v rokovacej miestnosti, prípadne tak, že keď vyhlásime hlasovanie, aby sme sa na tomto hlasovaní mohli zúčastniť. Ďakujem vám za pochopenie.

  • Po prestávke.

  • Pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Hlasovacie lístky sú pripravené.

    Prosím všetkých poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Dámy a páni, ešte raz pripomínam, že voľbu vyjadríme tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujeme alternatívu, za ktorú hlasujeme, teda za, proti, zdržal sa hlasovania.

    A chcel by som pozvať všetkých skrutátorov, aby sa zúčastnili na hlasovaní a hlasovali prví.

    Dámy a páni, chcem ešte upozorniť na jeden moment. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac pri dvoch kandidátoch. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena, alebo priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, respektíve doplňovaný. Hlasovacie lístky sú rozlíšené farebne.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Samozrejme, že ich prosím, aby hlasovali ako prví. Vidím, že už sme pristúpili k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledkoch tajného hlasovania.

    Ďakujem.

    Vyhlasujem krátku prestávku.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných, neplatných a neodovzdaných hlasovacích lístkov, ako aj pri každom kandidátovi počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi a počet poslancov, ktorí sa hlasovania zdržali.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 8. októbra 1997

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo odovzdaných 110 platných hlasovacích lístkov a 10 neplatných hlasovacích lístkov.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Ladislava Pittnera hlasovalo za 45 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Za Romana Vavríka hlasovalo 55 poslancov, proti 43, zdržalo sa 11 poslancov.

    Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby nebol nikto zvolený.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 8. októbra 1997

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo odovzdaných 111 platných hlasovacích lístkov a 9 neplatných hlasovacích lístkov.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Jána Čarnogurského hlasovalo za 41 poslancov, proti 62 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Za kandidáta Milana Kňažka hlasovalo za 47 poslancov, proti 55 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní neboli za ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolení kandidáti.

  • Ďakujem, pán kolega, za oboznámenie s výsledkami volieb.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a takisto nezvolila ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    nasleduje bod programu

    návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Vzhľadom na to, že ďalším bodom je

    návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva,

    podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam návrh, aby sme zlúčili rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že aj hlasovanie vykonáme naraz, ale samozrejme, osobitnými hlasovacími lístkami.

    Prosím, budeme o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

    Dámy a páni, opakujem, budeme hlasovať o zlúčení rozpravy o týchto dvoch bodoch.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada v tomto momente nie je uznášaniaschopná.

    Skúsim ešte zopárkrát zazvoniť, i keď máme smolu, že zvonenie počujeme zvoniť iba v rokovacej miestnosti.

    Prosím, prezentujme sa ešte raz a zároveň hlasujme o zlúčení rozpravy o týchto dvoch bodoch.

    Ak neodhlasujeme zlúčenie rozpravy o týchto dvoch bodoch, tak budeme pokračovať samostatne, bude rozprava k jednej aj k druhej časti a bude samostatné hlasovanie k jednej aj druhej časti.

    Prezentovalo sa 65 poslancov.

    To znamená, že ste vlastne neodsúhlasili návrh na zlúčenie spoločnej rozpravy.

    Dámy a páni, otváram rozpravu k bodu návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Keďže som nedostal žiadnu písomnú požiadavku na vystúpenie, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne.

    Keďže nie, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o voľbe predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Pri voľbe budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku. Opäť pripomínam, tak ako dvakrát v predchádzajúcich prípadoch, resp. trikrát, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete alternatívu, za ktorú hlasujete, teda za, proti, resp. zdržujem sa. Upozorňujem, že hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, resp. iným spôsobom upravovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Páni overovatelia, nech sa páči.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Keďže sme tajné hlasovanie skončili, prosil by som overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledkoch tajného hlasovania.

    Vyhlasujem krátku prestávku, kým spočítajú hlasy.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Po skončení tajného hlasovania prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 8. októbra 1997.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 78 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo odovzdaných 76 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatné hlasovacie lístky a všetci poslanci odovzdali svoj hlasovací lístok.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Igora Urbana hlasovalo za 69 poslancov, proti 5 poslancov, zdržali sa 2 poslanci. Podľa § 15 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Igor Urban.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána poslanca Igora Urbana.

    Ďalším bodom nášho rokovania bude

    návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva ste dostali ako tlač číslo 701.

    Dámy a páni, otváram k tomuto bodu nášho rokovania rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu požiadavku. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do diskusie ústne.

    Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Chcel by som upozorniť na jedno. Pred pol rokom sme sa na politickom grémiu dohodli - bola to politická dohoda -, že nepristúpime k voľbe predsedov osobitných výborov predtým, ako nebudú kompletné výbory. To je napokon logické, lebo takým spôsobom je výbor torzovitý. Vlastne ostanú tri voľné miesta, na ktoré by tiež mohli poslanci kandidovať, aby boli kompletné výbory. Chcel by som upozorniť pána predsedu Gašparoviča na to, že táto dohoda bola, s čím ste vtedy súhlasili aj vy. A teraz vlastne automaticky volíme predsedov z nekompletného výboru.

  • Áno, ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce ešte niekto ústne prihlásiť do rozpravy.

    Ak nie, dámy a páni, zároveň končím rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

    Dámy a páni, teraz opäť pristúpime k voľbe predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa podľa § 15 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov.

    Budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku. Opäť pripomínam, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete alternatívu, za ktorú hlasujete, teda za, proti, resp. zdržím sa hlasovania. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo iným spôsobom doplnený.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Po nich pristúpime k hlasovaniu aj my.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Opakujem ešte raz, návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva ste dostali ako tlač 701.

    Dámy a páni, pýtam sa, má ešte niekto vykonať akt tajného hlasovania.

    Dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Kým spočítajú hlasy, vyhlasujem krátku prestávku.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasovacích lístkov.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 8. októbra 1997.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 76 hlasovacích lístkov.

    Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo odovzdaných 75 platných hlasovacích lístkov, jeden neplatný hlasovací lístok a všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Jána Danka hlasovalo za 71 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 3 poslanci.

    Podľa § 15 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený Ján Danko.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva pána poslanca Jána Danka.

    Zároveň by som chcel požiadať novozvolených predsedov výborov, aby zaujali miesta medzi predsedami výborov.

    Opakujem ešte raz, nech sa páči, novozvolení predsedovia, máte tam miesta.

    Ďalším bodom nášho programu je

    návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    S procedurálnou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Roman Hofbauer.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

    výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa na svojom rokovaní uzniesol na skrátení lehoty predkladania tohto materiálu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takže prosím pána poslanca Cingela, aby tento materiál uvádzal.

  • Áno, ďakujem.

    Podľa § 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Dozorná rada Fondu národného majetku sa skladá zo 7 členov. Predsedu a ďalších 6 členov volí alebo odvoláva na návrh výboru Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Do Dozornej rady Fondu národného majetku je potrebné zvoliť jedného člena.

    Návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku máte ako tlač číslo 758.

    Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Stanislava Líšku, aby návrh výboru odôvodnil.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán kolega Líška, máte odôvodniť návrh. Nie?

    Pán kolega Cingel, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky na svojej 2. schôdzi 4. novembra 1994 podľa § 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov zvolila za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Igora Máthého, za podpredsedu dozornej rady Ľubomíra Černého a za ďalších členov dozornej rady Stanislava Šárossyho, Ignáca Prnu, Pavla Kochana, Jozefa Straňáka a Juraja Spodniaka.

    Podľa § 38 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. členom Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky nemôže byť člen vlády Slovenskej republiky a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Člen Dozornej rady Fondu národného majetku Jozef Straňák sa 14. decembra 1994 stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca. V dôsledku toho sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Straňák písomne vzdal funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Dozorná rada Fondu národného majetku Slovenskej republiky má zákonom určený počet 7 členov vrátane predsedu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné zvoliť jedného člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Podľa § 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. predsedu a ďalších 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky volí tajným hlasovaním Národná rada Slovenskej republiky na návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky len poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý navrhol zvoliť na uvoľnené miesto člena Dozornej rady Ivana Mikloša. Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice nepredložil vlastný návrh a vyjadril podporu návrhu, ktorý predložil poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia. Ostatné poslanecké kluby návrhy výboru nepredložili. Návrhy predložené poslaneckými klubmi sú v prílohe parlamentnej tlače vrátane základných údajov a stručného životopisu kandidáta.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. a § 38 ods. 8 zákona číslo 350/1996 Z. z. rozhodla tajným hlasovaním o návrhu na člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dámy a páni, keďže som nedostal k tomuto bodu programu žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Čarnogurský.

    Ak sa nikto ďalší nehlási, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

    chcel by som iba poznamenať k tomuto bodu programu, že v ňom ide o splnenie jednej z mála dohôd od okrúhleho stola zo začiatku júla tohto roku. Vtedy bolo dohodnuté, že opozícia navrhne jedného kandidáta do Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Opozícia to týmto dnešným návrhom robí a voľbou alebo nevoľbou, proste rozhodnutím o tomto návrhu sa uvidí, či sa splní aspoň táto jedna dohoda od okrúhleho stola. Toľko chcem uviesť k tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    O slovo požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Húska. Podľa rokovacieho poriadku mu udeľujeme slovo vždy, keď o to požiada.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Áno, potvrdzujem, naozaj to bol výsledok prvého okrúhleho stola. Potvrdzujem to, ale chcem upozorniť, že to nebol len jediný bod. Body boli v podstate dva. Jeden je už splnený. Išlo o požiadavku, aby ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny predložila informáciu. Tento bod je skutočne výsledkom konsenzu za okrúhlym stolom a myslím si, že by sme sa mali k nemu takto správať.

  • Pán kolega Čarnogurský, je mi veľmi ľúto, ale vy v podstate v rozprave nemôžete reagovať sám na seba. Vlastne áno, je to udelenie mimoriadneho slova, môžete reagovať faktickou poznámkou na pána Húsku.

    Prosím, dajte slovo pánu Čarnogurskému.

  • Pán podpredseda Húska,

    chcel by som spresniť, že sa tam urobili nie dve dohody, ale tri dohody. A okrem tej, čo ste spomenuli, to znamená, že pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny mala predložiť správu, tento dnešný návrh, bolo ešte dohodnuté, že odborníci opozície na problematiku bytovej výstavby budú mať možnosť zúčastňovať sa na príprave zákona o bývaní už v štádiu na ministerstve výstavby a verejných prác.

    Poznamenávam, že v auguste a v septembri tohto roku po siahodlhom telefonovaní sa prihlásili odborníci prinajmenšom z KDH. Ja som to osobne dohodol až potom s generálnym riaditeľom odboru bytovej politiky ministerstva výstavby a verejných prác, ale keď tam prišli, tak im odmietol prístup k týmto materiálom s tým, že budú mať k tomu prístup až po schválení návrhu zákona vo vláde Slovenskej republiky, čím nebola zo strany vlády dodržaná táto dohoda. To chcem uviesť na spresnenie.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Verím, že toto je začiatok našich viacerých dohôd, ktoré dokážeme aj realizovať.

    O slovo sa prihlásil vlastne s reakciou na vystúpenie pána podpredsedu pán predseda Maxon.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Predpokladám, že výsledok hlasovania bude taký, ako znela dohoda za okrúhlym stolom. Len pre zápis by som chcel poznamenať, že by malo byť povinnosťou aj opozície podieľať sa na realizácii tejto dohody. Počet poslancov v snemovni tomu nenasvedčuje.

  • Keďže sa už nikto nehlási ani s faktickou poznámkou, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Na zvolenie člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Pristúpime teda k voľbe člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Pripomínam, že svoju voľbu vyjadríte tak, ak na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda za, proti, zdržím sa hlasovania.

    Priatelia, upozorňujem aj ľavú stranu. Pán docent Cuper, sme v parlamente a rušíte ma svojím vykrikovaním. Ak sa neurazíte. Ďakujem za pochopenie.

  • Nezrozumiteľný hlas poslanca Cupera.

  • Hlasy z pléna.

  • Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

    Priatelia, ale platí to skutočne o všetkých. Zachovajme dekórum v rokovacej miestnosti. Nerušme sa navzájom.

    Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo iným spôsobom doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. My ostatní, samozrejme, tiež pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Dámy a páni, pýtam sa, či má ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.

    Ak nie, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Zatiaľ vyhlasujem krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Prosím overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných, neplatných a neodovzdaných hlasovacích lístkov, ako aj pri každom kandidátovi počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, a počet poslancov, ktorí sa hlasovania zdržali.

    Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 8. októbra 1997.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 112 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo odovzdaných 111 platných hlasovacích lístkov, jeden neplatný hlasovací lístok a všetci poslanci svoj hlasovací lístok odovzdali.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe Ivana Mikloša za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo za 65 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

    Na zvolenie člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Ivan Mikloš zvolený za ďalšieho člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Ivana Mikloša za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Teraz nasleduje

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo veci návrhu na začatie disciplinárneho konania proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky za porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 754, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána Antona Poliaka, aby správu výboru uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    predkladám vám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo veci návrhu na začatie disciplinárneho konania proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky za porušenie zákazu pri hlasovaní. Správa sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na základe § 139 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 136 ods. 2 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky proti poslancovi za Slovenskú národnú stranu Rastislavovi Šeptákovi, ktorý počas 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky údajne hlasoval za poslanca Jána Slotu, predložila 21. mája 1997 Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Eva Rusnáková. V predloženom návrhu vyslovila poslankyňa Eva Rusnáková podozrenie, že dotyčným poslancom, ktorý hlasoval za poslanca Jána Slotu, bol poslanec Rastislav Šepták.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslankyne Evy Rusnákovej na 16. schôdzi výboru dňa 24. júna 1997 a prijal uznesenie číslo 43 v tomto znení:

    "Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 136 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nezačína disciplinárne konanie proti poslancovi Rastislavovi Šeptákovi za porušenie § 39 ods. 6 zákona číslo 350/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal údajne hlasovať za poslanca Jána Slotu. Návrh na začatie disciplinárneho konania neobsahuje žiadny priamy dôkaz, že skutočne bol zo strany poslanca Rastislava Šeptáka porušený zákaz zastúpenia pri hlasovaní. Takýto dôkaz neobsahuje ani obrazový záznam z rokovania 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 1997."

    Na schôdzi výboru bolo z 19 členov výboru prítomných 16 členov výboru, za návrh uznesenia hlasovalo 15 členov výboru, 1 sa zdržal hlasovania.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 8. 10. 1997 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo veci návrhu na začatie disciplinárneho konania proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky za porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní.

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo veci návrhu na začatie disciplinárneho konania proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky za porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní."

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko k správe aj k návrhu na uznesenie. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa z poslancov niekto hlási ústne. Áno, pani poslankyňa Rusnáková. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší.

    Ak nie, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k správe mandátového a imunitného výboru.

    Je fakt, že 20. mája 1997 došlo k hlasovaniu s kartou pána poslanca Slotu. V prezentácii bol pán Slota zaevidovaný ako prítomný, v hlasovaní číslo 2 niekto zaňho hlasoval proti, pri treťom hlasovaní niekto hlasoval za, vo štvrtom hlasovaní niekto hlasoval za. Po upozornení, že pravdepodobne niekto z poslancov Národnej rady hlasuje za neprítomného pána poslanca Slotu, už k ďalšiemu hlasovaniu nedošlo a pán poslanec Slota bol vždy vykazovaný ako neprítomný, čo mi dáva logické vysvetlenie, že už potom radšej niekto nehlasoval.

    Moje podanie bolo formulované tak, že došlo k hlasovaniu "niektorého z poslancov", dovoľte mi to povedať takto, "z radov SNS", ktorí sedeli najbližšie k miestu, kde bola karta na mieste pána poslanca Slotu. Presne som neformulovala, o koho ide, ale vyjadrila som svoje podozrenie, ktorý pán poslanec to pravdepodobne bol. Z mojej strany sa nevylučovalo, že to môže byť aj iný poslanec. Preto mi v správe mandátového a imunitného výboru chýba možno ešte ďalší dodatok, ktorý hovorí nielen o tom, že sa nezačína disciplinárne konanie voči pánu poslancovi Šeptákovi, ale že sa nezačína konanie voči žiadnemu z poslancov Národnej rady z radov SNS, pretože jedno nevylučuje druhé. Ak o niekom poviete, že máte podozrenie, že to urobil on, to ešte neznamená, že tým vylučujete, že to mohol byť niekto iný. To je poznámka k uzneseniu, ktoré mandátový a imunitný výbor prijal.

    Nie všetci, ako som zistila, ale aspoň niektorí z členov výboru si pozreli obrazový záznam z rokovania 27. schôdze. Uznesenie, ktoré bolo prijaté, mohlo byť prijaté takto formulované len preto, lebo na obrazovom zázname nie je možné vidieť ani zadné rady, kde sedia poslanci za SNS. Jednoducho ten obraz tam nie je, a preto formulácia môže byť taká, že obrazový záznam neobsahuje dôkaz, že by niektorý z poslancov bol v hlasovaní zastúpil pána poslanca. Nevylučuje sa tu teda naďalej z mojej strany tá možnosť, na ktorú som upozornila, že niekto skutočne za pána poslanca hlasoval, len to na obrazovom zázname nevidno, pretože táto časť radov tam ani nebola.

    Prekvapilo ma, že niektorí poslanci mandátového a imunitného výboru, ktorí si nedali tú námahu, aby si obrazový záznam pozreli, celkom pokojne hlasovali. Samozrejme, dá sa spoľahnúť aj na informáciu, ktorú predložil pán predseda, ale myslím si, že v takýchto prípadoch by každý poslanec mal považovať za svoju povinnosť pozrieť ten záznam.

    Ďalšia okolnosť, ktorá je pre mňa veľmi zaujímavá, je tá, že pán poslanec Slota bol podpísaný na prezenčnej listine (počas hlasovania v Národnej rade nebol prítomný) a napriek tomu sa stalo to, že zrazu predseda Národnej rady dostal od neho list, ktorým sa ospravedlňuje, že nebol na schôdzi Národnej rady prítomný! Samozrejme, že k tomuto ospravedlneniu došlo až potom, ako vyšlo najavo, že niekto hlasoval s jeho kartou, pretože predseda Národnej rady o 13.00 hodine, keď sa plénum začalo, ospravedlnil len troch poslancov. Zo 16. júna 1997 však predseda Národnej rady vydal rozhodnutie, ktorým ospravedlňuje aj pána poslanca Slotu v dňoch 20. a 21. mája. Logická by bola otázka, prečo pán predseda Národnej rady ospravedlňuje poslanca, ktorý bol ráno na prezenčnej listine zapísaný, ktorý prišiel, zapísal sa, a teda tu pravdepodobne bol. Môže byť aj taká odpoveď, že bolo potrebné túto situáciu nejako riešiť a možno vytvoriť zdanie, že pán Slota nemôže za to, že niekto s jeho kartou hlasoval. Vysvetlenie môže byť aj také, keby došlo...

  • Hlas v sále.

  • Pán predseda, ak dovolíte, dokončím, však vy tiež máte právo sa prihlásiť a povedať svoje stanovisko.

    Moje vysvetlenie môže byť aj také, že pán poslanec ráno prišiel, možno tu nechal k dispozícii kartu niektorému zo svojich kolegov. Päťkrát sa touto kartou hlasovalo. Mandátový a imunitný výbor však nemal žiadny dôkaz na to, kto konkrétne toto hlasovanie uskutočnil.

    Vážené kolegyne, kolegovia, môj výklad sa vám nemusí páčiť. Faktom je, že niekto v Národnej rade päťkrát za neprítomného pána poslanca hlasoval. To, že obrazový dôkaz nie je, to je jedna vec. Uznávam aj to, že pravdepodobne by sa mandátový a imunitný výbor sám na základe § 136 ods. 3 mohol rozhodnúť, že začne disciplinárne konanie voči pánu poslancovi Slotovi už minimálne preto, aby sa objasnilo, kto použil jeho kartu a ako je možné, že aj keď tu nebol, aspoň nenahlásil predsedovi Národnej rady, že stratil kartu, alebo mu bola odcudzená, pretože to mohol. Kartu nemal a niekto s jeho kartou hlasoval. Ale aj to je v možnostiach mandátového a imunitného výboru. Vo svojom podaní som na to upozornila. Ale to sú možnosti, ktoré môžu poslanci v ďalšom využiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky teraz udeľujem slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánu Gašparovičovi.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Pani poslankyňa, napriek tomu, že ste povedali, že niekomu sa vaše vystúpenie nemusí páčiť, mne sa vaše vystúpenia vždy páčili. A páčil sa mi aj teraz váš melancholický hlas, ktorým ste pekne dokázali vysvetliť Národnej rade, že pán predseda Národnej rady ospravedlnil pána poslanca, hoci tu pán poslanec nebol.

    Dobre viete, že v rokovacom poriadku sú určité sankcie a predseda Národnej rady môže alebo nemusí niekoho ospravedlniť. Vy ste boli vtedy predsedníčka vášho klubu, keď ste dávali vždy zmätkové návrhy. Za poslanecký klub ste sa ako jeho predsedníčka zúčastnili na rokovaní poslaneckého grémia, keď sa riešila otázka sankcií a dohodlo sa, že predseda Národnej rady ospravedlní neúčasť na základe návrhu predsedu klubu. Tak vy ako predsedníčka, tak predsedníčka klubu SNS a iných, keď je nahlásená neprítomnosť, mi napíšu, či ospravedlňujú, alebo neospravedlňujú toho alebo iného pána poslanca. Takže ja som ospravedlnil pána poslanca Slotu, lebo ho ospravedlnil klub, a za to ste hlasovali aj vy v poslaneckom grémiu.

    Veľmi sa mi páči, ako dokážete s chladnou tvárou, s pekným melancholickým, uspávajúcim hlasom povedať, však asi mu to poškodí, tak poviem to teraz takto, hoci to nie je pravda.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili niektorí poslanci.

    Pani Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Nebudem až taká príjemná, ako bol pán predseda. Poviem jedno dobré porekadlo. Z capa je najlepší záhradník. Je zaujímavé, že to predkladala práve pani poslankyňa Rusnáková, ktorá, neviem, či utekala za podpisom pána Árpáda Duku- -Zólyomiho do Moskvy, alebo kde zohnala podpis pána Filkusa, alebo prečo sa rovnaké meno opakuje v rubrike 19 a v rubrike 20 na podpisovom hárku, ktorý odovzdala ako predsedníčka klubu za Demokratickú úniu predsedovi tohto parlamentu.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Garajová.

  • Dovoľte mi, aby som povedala, vážená pani poslankyňa, že vaše argumenty stoja na vode. Budem argumentovať podobne, ako ste argumentovali vy. Aj vy pri hlasovaní sedíte v zadnom rade ako pán poslanec Šepták, ani na vás pri hlasovaní nevidieť. A je zaujímavé, že vy prvá ste zbadali, že niekto hlasuje Slotovou kartou. Vy ste si prvá všimli, či tu Slota je, alebo nie je, kedy odišiel, kedy sa vrátil, kedy sa ospravedlnil. Vy jediná ste vedeli o všetkom. Z nás ostatných si to nikto nevšimol. A teda mne z toho, vážená pani poslankyňa, vychádza jediný podozrivý v tejto kauze, a to ste vy pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ak mi dovolíte, páni kolegovia, za svoj klub a poslanca Slotu vám oznamujem - nakoniec to bolo oznámené aj v mandátovom a imunitnom výbore a je to takisto aj v zápise -, že poslanec Slota stratu karty oznámil predsedovi Gašparovičovi a zároveň to aj faxoval. To je jedna vec. Odvtedy má novú kartu, s ktorou hlasuje, pretože tá karta sa nenašla. To je druhá vec. A tretia vec, viete, že s takouto kartou sa dá hlasovať z ktoréhokoľvek miesta, to znamená nielen z miesta, kde sedí Slota alebo poslanci SNS.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pre mňa je tiež výpoveď pani poslankyne Rusnákovej nie celkom dôveryhodná. Musím tento parlament informovať, že ani jej praktiky ako členky výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov nie sú vždy v súlade s rokovacím poriadkom a už nehovorím o tom, že s mravmi a etikou. Pani poslankyňa chodí vyšetrovať pani sekretárku výboru, či som poslal taký alebo onaký list tomu alebo onomu poslancovi, i keď jej to z rokovacieho poriadku vôbec nevyplýva, a prinajlepšom, pani poslankyňa, musí to byť sekretárke trápne, ak sa od nej dožadujete takýchto vecí, s ktorými ona ako sekretárka nemá nič spoločné. To je po prvé.

    Po druhé, vytrhli ste zápisnicu zo zasadania výboru pánu tajomníkovi výboru pred novinármi, oxeroxovali ste si ju nepodpísanú mnou ako predsedom výboru, i keď rokovania výboru sú neverejné a, samozrejme, za zápisnicu zodpovedajú v prvom rade overovatelia a ja, vy si ju nemáte čo xeroxovať. Zápisnica vám nepatrí. Čiže vaše spôsoby sú tiež prinajlepšom pre mňa podozrivé.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán Poliak, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nechcem byť konfrontačný, pani kolegyňa Rusnáková, ale na začatie disciplinárneho konania voči ktorémukoľvek poslancovi musí byť skutočne odôvodnený podnet. A na zázname, ktorý máme k dispozícii aj dnes, na videozázname z rokovania tejto schôdze skutočne nebolo v žiadnom prípade preukázané, aby sme mohli povedať, že za pána poslanca Slotu hlasoval pán poslanec Šepták, a tobôž nie iný poslanec. Čiže musíme skutočne posudzovať len veci konkrétneho návrhu, o konkrétnych ľuďoch, a potom môžeme povedať, áno, došlo tu k porušeniu zákona. V tomto prípade, žiaľ, musím povedať, že nič také nebolo preukázané. Ba musím skonštatovať, že aj poslanci opozície, nie v zlom, keď som povedal, nech sa páči, môžete si pozrieť záznam, aby ste sa o tom presvedčili všetci, tak nikto si neprišiel záznam prezrieť, a teda asi nebol záujem o to, aby sa presvedčili na vlastné oči.

    Čo sa týka podpisu pána poslanca Slotu na prezenčnej listine, myslím si, že to nie je predmetom riešenia a rokovania mandátového a imunitného výboru, na to sú iné zložky v Národnej rade, aby vedeli vierohodne posúdiť, teda či bol podpísaný právom, alebo neprávom. To nie je v kompetencii mandátového a imunitného výboru.

    Aby sme pre budúcnosť predišli takýmto možným sporom, osobne si myslím, že riešenie je v tom, aby sa prijalo či už uznesenie, alebo technicky to zabezpečiť v Národnej rade tak, aby každý poslanec hlasoval zo svojho miesta, a nedalo sa hlasovať jeho kartou z iného miesta. Potom nebude problém upodozrievania, že jeden poslanec hlasoval za druhého poslanca. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

  • Spresnil by som azda to, čo hovorila pani poslankyňa Rusnáková predovšetkým v otázke podpisu pána poslanca Slotu. Spor nebol vedený alebo ona sa nesporí o to, či predseda Národnej rady alebo poslanecký klub má alebo nemá právo ospravedlniť, alebo neospravedlniť poslanca. Fakt, ktorý vzbudzuje podozrenie, je ten, že pán poslanec Slota bol na prezenčnej listine podpísaný, a napriek tomu jeho neúčasť bola ospravedlnená. To znamená, že buď tu nebol, ale potom nemal byť podpísaný na prezenčnej listine, alebo tu bol a oprávnene sa podpísal, ale potom nemal byť ospravedlnený. Tu sa urobili dva akty, ktoré nie sú celkom v súlade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Čarnogurský, máte slovo.

  • Pán podpredseda Andel, chcel by som poznamenať, že podľa § 33 ods. 1 rokovacieho poriadku faktické poznámky možno robiť len na posledný prejav v diskusii. Posledný prejav mal pán predseda Gašparovič. Pretože pán predseda Gašparovič bol prihlásený akoby k faktickej poznámke na treťom alebo štvrtom mieste a vy ste ho celkom správne ako predsedu uprednostnili, ale uprednostniť nemožno vo faktickej poznámke, ale pri diskusnom príspevku. Čiže posledný diskusný príspevok mal pán predseda Gašparovič a všetci poslanci za HZDS, ktorí mali faktické poznámky, boli oprávnení mať faktické poznámky iba k predsedovi Gašparovičovi, ale nie k pani poslankyni Rusnákovej.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, dovoľte mi, aby som vám citoval § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o udelení slova mimo poradia: "Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú." Čiže nehovorí sa o tom, či je to rozprava, alebo forma faktickej poznámky. Teda dostal uprednostnenie tým, že mal faktickú poznámku, podľa tohto paragrafu som mu dal prednosť pred inými poslancami našej snemovne. Myslím si, že je to v poriadku, pán kolega.

    Ďakujem.

    Dámy a páni, keďže sa už viac nikto neprihlásil, faktické poznámky nie sú, vyhlasujem rozpravu o tomto bode rokovania za skončenú.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie predmetnú správu mandátového a imunitného výboru.

    Prosím, dámy a páni, budeme sa prezentovať a zároveň, prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe mandátového a imunitného výboru.

    Dámy a páni, keďže máme ešte čas, pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 752 a spoločnú správu výborov ako tlač 752a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu uvedie predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Štefan Zelník. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Skôr ako príde pán Zelník do rokovacej miestnosti, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa verejne ospravedlnil pánu docentovi Cuperovi, ktorého som neprávom obvinil, že nahlas rozprával.

  • Nebol to pán docent Cuper, boli to viacerí. Myslím si, že ak človek urobí chybu, treba túto chybu napraviť. Pán docent Cuper, ešte raz sa verejne ospravedlňujem.

    Dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pani poslankyni Alene Kolesárovej, aby podala správu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Dámy a páni, v poriadku. Som už unavený, je to samozrejmé. Ďakujem vám, že mi pomáhate vo vedení nášho rokovania. Pán kolega, samozrejme, vy máte slovo. Pod dojmom, že som sa ospravedlnil pánu Cuperovi, som vás preskočil.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 509 z 12. decembra 1996 predkladá na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila hospodárenie roku 1996 s bilančným schodkom 795,9 mil. Sk a s celkovými záväzkami vo výške 1 791 mil. Sk. V priebehu 1. polroka 1997 sa bolo potrebné v prvom rade vyrovnať so záväzkami minulých rokov a súčasne plniť i záväzky vyplývajúce z poskytovania zdravotnej starostlivosti hodnoteného obdobia. Keďže Všeobecná zdravotná poisťovňa nedostala žiadne mimoriadne finančné prostriedky na vyrovnanie záväzkov z minulých rokov, musela ich v 1. polroku 1997 riešiť z vlastných zdrojov.

    Hospodárenie ovplyvnila v 1. polroku 1997 i skutočnosť, že od januára 1997 začala Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádzať do prerozdeľovania počet poistencov zo svojho registra poistencov, keďže so spôsobom vykazovania poistencov z roku 1996 nemohla ďalej súhlasiť vzhľadom na veľké finančné straty.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1996 poskytovala svoje služby v priemere 50 % obyvateľstva Slovenskej republiky. K 31. 12. 1996 viedla Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom registri 3 163 404 poistencov. V priebehu 1. polroka 1997 sa náborovými aktivitami ostatných zdravotných poisťovní znížil počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne okolo 267 000 poistencov pri priemernom mesačnom úbytku okolo 53 000 poistencov. Celkovo bolo v priemere v 1. polroku 1997 poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 2,9 mil. poistencov, čo je o 100 000 poistencov menej, ako predpokladal rozpočet.

    Z celkového počtu ekonomicky aktívnych poistencov Slovenskej republiky bolo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v tomto období poistených 41 %, v ostatných poisťovniach 59 % a z poistencov štátu a Národného úradu práce bolo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni poistených 54 % občanov.

    Celkové zdroje financovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne v 1. polroku 1997 dosiahli 10 598,4 mil. Sk, z toho zostatok z predošlého roku predstavoval sumu 250,5 mil. Sk a príjmy v 1. polroku 1997 boli vo výške 10 347,9 mil. Sk. Priaznivý vývoj príjmov sa zaznamenal v tých príjmoch, ktoré zabezpečovala Všeobecná zdravotná poisťovňa vlastnou činnosťou, a to predovšetkým výber poistného, ktorý bol vo výške 8 307,2 mil. Sk. Na priaznivú výšku poistného vybraného od ekonomicky aktívnych poistencov mala vplyv predovšetkým dosiahnutá úspešnosť výberu poistného 96,5 %, čo je o 3,5 % viac, ako predpokladal rozpočet. Z tejto úspešnosti možno pripísať okolo 5 % na vrub vymáhania dlžného poistného z predošlých rokov.

    Nezanedbateľný vplyv na dobré výsledky vo výbere poistného mala teda výrazná aktivita pobočiek v kontrolnej činnosti u platiteľov poistného, ako i vymáhanie dlžného poistného. Za 1. polrok 1997 bolo vykonaných 7 018 kontrol platiteľov poistného, to je viac ako za uplynulý rok, v ktorom bolo vykonaných okolo 6 000 kontrol. Poistné za poistencov štátu a Fondu zamestnanosti získala Všeobecná zdravotná poisťovňa okolo 169 mil. Sk menej, ako predpokladal rozpočet. Na plnenie príjmov z tejto časti rozpočtu mal vplyv najmä dočasný spôsob prerozdeľovania poistného, na základe ktorého sa prídel poistného z prerozdeľovania vypočítaval na počty poistencov krátené pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu okolo 70 000 poistencov mesačne. Výška príjmov z prerozdelenia bude spätne prehodnotená až vo väzbe na funkčný centrálny register poistencov Slovenskej republiky.

    Celkové príjmy z poistného sa naplnili na 49 % ročného rozpočtu. Na druhej strane príjmy získané v rámci solidarity zdravotných poisťovní z osobitného účtu prerozdelenia sa naplnili iba na 35,5 % ročného rozpočtu, teda do výšky 1 753,2 mil. Sk.

    Zdroje financovia v 1. polroku 1997 vo výške 10 598,4 mil. Sk sa prerozdelili do jednotlivých fondov poisťovní, v rámci ktorých sa použili na vyrovnanie záväzkov predošlých rokov a na služby realizované v 1. polroku 1997. Celkové použitie fondov za 1. polrok 1997 dosiahlo výšku 11 133,8 mil. Sk, čo je o 535,4 mil. Sk viac, ako boli dostupné zdroje financovania.

    Podľa jednotlivých fondov bolo ich použitie vo vzťahu k zdrojom takéto: V základnom fonde sa prekročili zdroje o 1 007,8 mil. Sk, v správnom fonde sa dosiahla úspora 13,1 mil. Sk, v účelovom fonde sa dosiahla úspora 40,4 Sk. Základný fond v celkovej výške 10 651,3 mil. Sk sa v 1. polroku 1997 použil najmä na vyrovnanie záväzkov za služby realizované v roku 1996 - liečivá, zdravotnícke pomôcky a výkony, a to vo výške 1 189,9 mil. Sk, služby realizované v 1. polroku 1997, a to vo výške 9 461,3 mil. Sk. Z toho predstavujú liečivá a zdravotnícke pomôcky 2 674,5 mil. Sk, výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti 6 626,1 mil. Sk, liečenie v zahraničí 28,2 mil. Sk, letecká záchranná služba 11,3 mil. Sk, kúpeľná starostlivosť 112,9 mil. Sk, ostatné úhrady 8,3 mil. Sk.

    V rámci použitia základného fondu sa majú vykazovať všetky zdravotnícke výkony, liečivá a zdravotnícke pomôcky poskytnuté poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré sa vecne a časovo viažu k danému obdobiu. Vzhľadom na časové posuny najmä pri zúčtovaní výkonov nie je do použitia základného fondu v 1. polroku zahrnuté doúčtovanie výkonov za mesiac jún a za 2. štvrťrok 1997 a čiastočne ani fakturácia za liečivá a zdravotnícke pomôcky za mesiac jún. Tieto boli do účtovníctva premietnuté až v ďalších mesiacoch. Rozdiel sa vyrovnáva až pri ročnej účtovnej závierke. Náklady, ktoré sa účtovne nezahrnuli do výsledkov 1. polroka a ktoré zvyšujú vykázaný deficit zdrojov, sa odhadujú na celkovú výšku 736,5 mil. Sk.

    Z rozhodujúcich ukazovateľov 1. polroku 1997 uvediem: V prepočte na jedného poistenca náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky dosiahli mesačne výšku 154 Sk, po započítaní nákladov nezahrnutých do účtovníctva dosahujú výšku okolo 170 Sk. Vo výkonoch sa realizovali služby v prepočte na jedného poistenca mesačne vo výške 391 Sk za mesiac a po započítaní nákladov nezahrnutých do účtovníctva dosahujú mesačne výšku 420 Sk.

    Správny fond sa použil v celkovej výške 328,3 mil. Sk. Použitie správneho fondu predstavuje 48,3-percentné čerpanie ročného rozpočtu. Neprekračuje vytvorené zdroje a je vykázaná úspora 13,1 mil. Sk. Použitie účelového fondu v 1. polroku 1997 je vykázané vo výške 129,3 Sk.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila z účelového fondu náklady na domácu oxygenoterapiu pre svojich poistencov 2,776 mil. Sk, na transplantáciu obličiek 3,486 mil. Sk a na doliečovacie akcie pre deti 814 tis. Sk. Na nákup rastového hormónu a kolaboračných faktorov Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila finančné prostriedky vo výške 112,172 mil. Sk.

    V použití rezervného fondu sa vykazuje iba 24,9 mil. Sk. V tejto sume je zahrnutý iba odvod poistného za rok 1993 do štátneho rozpočtu. Ďalšiu časť prostriedkov rezervného fondu vo výške 185 mil. Sk použila Všeobecná zdravotná poisťovňa na vykrytie neuhradených faktúr za liečivá a zdravotnícke pomôcky. Čerpanie týchto prostriedkov je však vykázané v použití základného fondu.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa v priebehu 1. polroka 1997 neuhrádzala žiadne výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec zákona o Liečebnom poriadku. Bilancia hospodárenia fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 30. 6. 1997 vyjadruje schodok vo výške 535,360 mil. Sk oproti zdrojom, ktoré mala v uvedenom období k dispozícii. Tento schodok predstavuje evidovaný účtovný stav. Bilanciu hospodárenia v 1. polroku 1997, ako som už spomenul, skresľuje skutočnosť, že do použitia základného fondu sa z časových dôvodov nevykázali všetky zdravotnícke výkony, liečivá a zdravotnícke pomôcky poskytnuté poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne v 1. polroku 1997. Do použitia nie je zahrnuté doúčtovanie výkonov a fakturácia za liečivá a zdravotnícke pomôcky za mesiac jún, ktoré dosahuje výšku 736,5 mil. Sk. Pre skutočný obraz o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne v 1. polroku 1997 je potrebné vziať túto skutočnosť do úvahy.

    Po zohľadnení všetkých služieb, ktoré boli poskytnuté poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne v 1. polroku 1997, by bilančný schodok dosiahol výšku 1 271,86 mil. Sk. Vzhľadom na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa v priebehu 1. polroka 1997 vyrovnávala so záväzkami minulých rokov po lehote splatnosti, očakáva sa bilančný schodok vo výške okolo 800 mil. Sk. Skutočný bilančný schodok bol však vyšší asi o 500 mil. Sk. Výška deficitu postupne narastá a prejavuje sa v zhoršovaní platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pri súčasnom trende nákladov na zdravotnú starostlivosť možno odhadovať nárast schodku do konca roka až do výšky 2 mld. Sk.

    Za hlavné príčiny narastajúceho schodku možno označiť legislatívne zmeny v priebehu roka, s ktorými sa pri tvorbe rozpočtu na rok 1997 nepočítalo. V období 1. polroku to bola najmä zmena platobných podmienok v dôsledku nového cenového výmeru ministerstva financií, v ďalšom období sa na celkových nákladoch na zdravotnú starostlivosť prejavia dosahy novely zákona o Liečebnom poriadku s účinnosťou od 1. októbra 1997, novely zákona číslo 273/1994 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 1997, v ktorom sa ustanovili nové podmienky prerozdeľovania poistného za poistencov. Pomer prerozdelenia sa zmenil na 70:30 a zmena vekového koeficientu na 2. Dosah uvedených legislatívnych zmien na bilančný schodok v hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude možné eliminovať iba prijatím účinných regulačných opatrení v celom rezorte zdravotníctva.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne prerokovala správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 dňa 4. septembra 1997. Na svojich rokovaniach sa pravidelne zaoberá situáciou v hospodárení a dohliada na jeho vývoj v medziach zákona a schváleného rozpočtu. Za týmto účelom prijíma opatrenia na skvalitnenie činnosti tak v oblasti príjmov, a to napríklad dôraz na zvýšenie kontrolnej činnosti, počtu exekučných konaní a optimalizáciu funkčných tokov, ako aj v oblasti výdavkov.

    Správna rada považuje za potrebné upozorniť Národnú radu na negatívne sa vyvíjajúci bilančný schodok v hospodárení, ktorý nie je možné riešiť iba opatreniami smerujúcimi do vnútra organizácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánu Zelníkovi.

    Teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci poslankyni Alene Kolesárovej, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tejto správy vo výboroch Národnej rady.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán štátny tajomník, vážená Národná rada,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor po rokovaní dňa 3. októbra 1997 o správe o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    I.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1745 z 19. septembra 1997 pridelil správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 (tlač 752) na prerokovanie do 3. októbra 1997 dvom výborom Národnej rady, a to výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom za gestorský výbor určil výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 bola predložená na základe uznesenia číslo 509 z 12. decembra 1996. Správu prerokovali v stanovenom termíne obidva výbory Národnej rady.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný materiál 2. októbra 1997. Výbor zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 tiež zobrať na vedomie. Výbor súčasne požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o spracovanie stanoviska k správe o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 a predloženie návrhov na prijatie opatrení do konca roka 1997. Požadované stanovisko má byť predložené výboru do 31. októbra 1997.

    Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 3. októbra 1997. Zobral správu na vedomie a odporučil rovnako aj Národnej rade správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 zobrať na vedomie. Výbor súčasne požiadal ministra zdravotníctva, aby predložil výboru materiál - návrh systémových krokov a opatrení na riešenie finančného deficitu v rezorte zdravotníctva do konca roka 1997 s výhľadom na rok 1998. Termín predloženia stanovil do 10. novembra 1997.

    II.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestorský výbor prerokoval aj stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 358 z 3. októbra 1997, ktorým ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj predniesť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997."

    To je všetko, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Dámy a páni, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto z poslancov sa ústne hlási do rozpravy. Je to pán Kanis, pán Šagát.

    Ďalší sa nehlásia. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Keďže sa nám napĺňa 19.00 hodina a do rozpravy máme prihlásených dvoch poslancov, je predpoklad, že by sme schválenú dĺžku rokovania Národnej rady prekročili. Preto, dámy a páni, dnes končím rokovanie našej schôdze.

    Zajtra od 8.00 hodiny budú rokovať výbory, preto v rokovaní budeme pokračovať dopoludnia o 10.00 hodine.

    Ďakujem vám za spoluprácu a za pozornosť.